Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 17. mája 2010 - Štrasburg

1. Pokračovanie prerušeného zasadania

PREDSEDÁ: PÁN BUZEK
predseda

(Rokovanie sa začalo o 17.05 hod.)

  Predseda. – Otváram zasadnutie Európskeho parlamentu, ktoré bolo prerušené vo štvrtok 6. mája 2010.

2. Vyhlásenia predsedníctva

  Predseda. – Na úvod by som chcel uviesť niekoľko informácií. Po prvé, v Európskej únii si dnes pripomíname Medzinárodný deň boja proti homofóbii. Presne pred 20 rokmi Svetová zdravotnícka organizácia vyňala homosexualitu z medzinárodnej klasifikácie chorôb. Európska únia bojuje proti diskriminácii na všetkých frontoch. To sa týka aj homofóbie. Povinnosť chrániť diskriminovaných je zakotvená v našich najdôležitejších právnych aktoch – v zmluve a v Charte základných práv, na ktorú sa zmluva odvoláva.

Po druhé, tento mesiac sme oslávili 60. výročie Schumanovej deklarácie a 8. a 9. mája sa v našom Parlamente v Bruseli a v Štrasburgu uskutočnili dni otvorených dverí. Návštevníci mali možnosť vidieť prácu Parlamentu a dozvedieť sa viac o našich každodenných aktivitách. Budovy Parlamentu boli otvorené pre všetkých občanov. Parlament v Bruseli a v Štrasburgu navštívilo celkovo vyše 33 000 občanov Európskej únie. V tejto rokovacej sále sa uskutočnilo aj stretnutie s 800 mladými ľuďmi zo všetkých krajín Európskej únie. Spolu so mnou sa ho zúčastnilo 11 poslancov Európskeho parlamentu. Rozprávali sme sa s nimi, sedeli sme spolu a diskutovali o záležitostiach týkajúcich sa Únie.

Tretia informácia. Minulý týždeň, v utorok 11. mája, som mal tú česť odovzdať Mládežnícku cenu Karola Veľkého v Aachene. Prvé miesto získal projekt z Nemecka s názvom „Vlak pre Európu“. Na druhom mieste sa umiestnil projekt z Írska a tretie miesto získal projekt z Bulharska. Súťaže sa zúčastnili mladí ľudia zo všetkých krajín Únie. Nemecký projekt spojil zástupcov 21 európskych krajín a na návrhu a výrobe vlaku sa podieľalo 24 odborných škôl. Hlavná cena Karola Veľkého bola udelená 13. mája, dva dni po udelení mládežníckej ceny, tiež v Aachene, premiérovi Poľska Donaldovi Tuskovi.

Po štvrté, minulý týždeň som sa zúčastnil konferencie hovorcov parlamentov Európskej únie v Štokholme. Na tejto konferencii boli prítomní hovorcovia všetkých 40 národných parlamentov. Hovorili sme o budúcej spolupráci a aj o nadchádzajúcom belgickom predsedníctve. Konferenciu zorganizovali naši priatelia zo švédskeho parlamentu a taktiež zo španielskeho parlamentu, z krajiny, ktorá v súčasnosti predsedá Európskej únii. Okrem iného sa budú konať pravidelné stretnutia parlamentných výborov a spoločné zasadnutia európskych národných parlamentov.

Chcel by som vyjadriť aj svoje blahoželanie a gratuláciu. Dva členské štáty Európskej únie, Spojené kráľovstvo a Maďarsko, majú nové vlády. Želáme im stabilitu. V Európskej únii naliehavo potrebujeme stabilné vlády, ktoré okrem iného umožnia rýchle prijímanie rozhodnutí. V Európskej únii symbolizujeme metódu Spoločenstva, ale spolupráca s vládami má pre nás vzhľadom na účinnosť aktivít Európskej únie a ich efektívnosť vo vzťahu k občanom zásadný význam.

3. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania

(Zápisnica z predchádzajúceho rokovania bola schválená.)

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, chcem len pripomenúť, že dnes ráno v Afganistane zahynuli pri útoku dvaja príslušníci oddielu Taurinense.

Európska únia zohráva v otázke vojny a mieru dôležitú úlohu a na úvod zasadnutia by som chcel požiadať, aby sa Parlament v týchto ťažkých časoch pripojil ku kondolenciám a podpore rodín obetí.

  Gianni Pittella (S&D). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, práve som požiadal o krátky prejav a chcel som povedať to isté ako kolega poslanec pán Mauro, takže sa pripájam k pánovi Maurovi a pozostalým vyjadrujem svoju úprimnú sústrasť. Som presvedčený, že celý Parlament si spoločne pripomína dvoch talianskych vojakov, ktorí zahynuli dnes ráno.

Verím, že rozhorčenie, solidarita s rodinami, podpora postihnutých a odmietnutie všetkých foriem terorizmu zmiernia náš smútok. Európa však musí spolu s jednotlivými štátmi obnoviť činnosť s cieľom zabezpečiť účinnejšiu mierovú misiu, ktorá sa uskutoční v bezpečnejších podmienkach.

  Predseda. – Ďakujem vám, vážení páni, že ste mi túto skutočnosť pripomenuli. Je veľmi dôležité, aby sme vždy vyjadrovali solidaritu s vojakmi, ktorí v našom mene bojujú proti terorizmu, ako aj proti iným formám násilia v Afganistane a v ďalších krajinách. Mali by sme vyjadriť solidaritu s nesmiernym odhodlaním vojakov plniť náš spoločný cieľ, ktorý má pre celý svet stále veľký význam. Je to vžitý úzus Európskeho parlamentu. Ešte raz chcem obidvom poslancom poďakovať za to, že ma na túto skutočnosť upozornili.

  Geoffrey Van Orden (ECR). – Vážený pán predseda, keď spomíname tragické straty v Afganistane, mali by sme pamätať aj na to, že britskí vojaci takmer denne obetujú svoje životy v misiách NATO, ktoré sa v tejto krajine uskutočňujú. Mali by sme oficiálne priznať tragické straty a prejaviť osobitnú účasť s rodinami všetkých príslušníkov armády z ktorejkoľvek krajiny, ktorí slúžia pod záštitou NATO.

  Predseda. – Úplne s vami súhlasím. Myslím si, že na túto otázku máme rovnaký názor. Sú to Európania, ktorí nás všetkých zastupujú v boji proti terorizmu a všetkým formám násilia vo svete. Sú našimi zástupcami.

  Jacky Hénin (GUE/NGL). – (FR) Vážený pán predseda, myslím si, že je správne vzdať hold tým, ktorí padli v boji, ako ste to práve urobili. Taktiež považujem za správne venovať spomienku všetkým tým, ktorí každodenne umierajú v práci, pretože ich zamestnávatelia im neposkytujú prostriedky nevyhnutné pre prácu v dobrých podmienkach.

4. Kalendár schôdzí v roku 2011: pozri zápisnicu

5. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu

6. Zloženie Parlamentu: pozri zápisnicu

7. Podpis aktov prijatých v súlade s riadnym legislatívnym postupom: pozri zápisnicu

8. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

9. Prepadnuté písomné vyhlásenia: pozri zápisnicu

10. Zaslanie textov zmlúv poskytnutých Radou: pozri zápisnicu

11. Petície: pozri zápisnicu

12. Otázky na ústne zodpovedanie a písomné vyhlásenia (predložené dokumenty): pozri zápisnicu

13. Program práce

  Predseda. – Teraz pristúpime k programu práce. – Konečné znenie návrhu programu schôdze, ktorý schválila Konferencia predsedov 12. mája 2010 v súlade s článkom 140 rokovacieho poriadku, bolo rozdané.

Pondelok – bez zmien.

Utorok – bez zmien.

Streda:

Dostal som list od predsedu Výboru pre ústavné veci pána Casiniho, v ktorom výbor žiada, aby Európsky parlament v zmysle článkov 304 a 307 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konzultoval návrh nariadenia o občianskej iniciatíve s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a s Výborom regiónov. Očakávam, že hlasovanie o týchto návrhoch na konzultáciu sa uskutoční v stredu o 12.00 hod.

(Parlament schválil žiadosť.)

Teraz pristúpime k záverečnému stanoveniu programu práce. Pokiaľ ide o pondelok a utorok, neboli predložené žiadne žiadosti ani podania týkajúce sa pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k programu práce. Je tu však jeden návrh na stredu. Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) požiadal, aby sa hlasovalo o správe pána Czarneckého o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2008, oddiel II – Rada. Pani Gräßleová predloží žiadosť v mene poslaneckého klubu PPE.

  Ingeborg Gräßle, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predseda, dnes predpoludním Rada odpovedala na nevyriešené otázky prostredníctvom španielskeho predsedníctva. Tým bola splnená jedna z hlavných podmienok hlasovania o správe. Okrem toho Rada prostredníctvom španielskeho predsedníctva navrhla možnosť spoločnej diskusie a vypracovania riadneho postupu udeľovania absolutória, čím bola splnená druhá hlavná podmienka.

Prijatím tohto kroku sa Rada podrobuje kontrole Parlamentu – a to je medzník, ktorý by sme mali oceniť. Preto odporúčam všetkým skupinám, aby hlasovali za zaradenie rozhodovania o absolutóriu do programu. Samotným uznesením sa však budeme zaoberať počas júnovej schôdze.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predseda, budem stručný. Zo spomínaných dôvodov môžeme tento návrh podporiť. Oficiálny list je už na ceste do Parlamentu. Za dobrý signál považujem aj to, že Rada je – aspoň dúfam – pripravená preukázať transparentnosť a ochotu dosiahnuť konsenzus, ktoré tu dnes dala najavo, a to aj vo vzťahu k Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. V tom s pani Gräßleovou súhlasím.

  Bart Staes, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Vážené dámy a vážení páni, musím povedať, že vyjadrenie dvoch veľkých skupín o tom, že sa rozhodli hlasovať za túto správu, ma prekvapuje. Vo Výbore pre kontrolu rozpočtu sa uskutočnilo stretnutie koordinátorov, ktorému som predsedal. Dnes ráno Rada skutočne doručila dokumenty, ktoré som preskúmal. Obsahujú tú istú prílohu ako dokument, ktorý sme dostali 10. marca.

V podstate sa nič nezmenilo, preto by som chcel odporučiť, aby sme hlasovali proti zaradeniu správy pána Czarneckého do programu tejto schôdze. Podľa môjho názoru – a o tom som pevne presvedčený – nás Rada jednoducho vodí za nos.

(Parlament schválil žiadosť.)

  Predseda. – Hlasovanie o správe pána Czarneckého sa uskutoční v stredu. Lehota na predloženie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je utorok 18. mája do 12.00 hod.

Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) požiadal o odklad rozpravy o správe pani Bauerovej o pracovnom čase osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave do nasledujúcej schôdze. Žiadosť predloží spravodajkyňa pani Bauerová.

  Edit Bauer, spravodajkyňa. – (HU) Vážený pán predseda, 22. marca som dostala od Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci odpoveď na svoju žiadosť o predloženie tejto správy na májovom zasadnutí. Výbor vo svojej odpovedi uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že od hlasovania o tejto správe vo výbore, ktoré sa uskutočnilo 28. apríla, neuplynul ani mesiac, čo je bežná lehota na rozmyslenie, táto správa nebude predložená na májovom zasadnutí. Rada ministrov však bez akéhokoľvek preverenia – pravdepodobne na odporúčanie politickej skupiny socialistov – rozhodla, že správa bude napriek tomu predložená na tejto schôdzi bez ohľadu na to, či uplynula mesačná lehota. V dôsledku toho politické skupiny jednoducho nemali čas sformulovať stanoviská a zaoberať sa správou. Preto žiadam o odklad tejto správy do júnovej schôdze.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predseda, zdá sa mi zvláštne, že pani Bauerová, ktorú si inak veľmi vážim, zabudla spomenúť, že správa bola zamietnutá. Rovnako zvláštne sa mi zdá, že pani Bauerová zabudla spomenúť, že o správe, ktorá bola zamietnutá, komunikovala s Radou. Toto nie je bežný parlamentný postup. Zaradenie tejto správy do programu je preto úplne v poriadku.

(potlesk)

  Corien Wortmann-Kool, v mene poslaneckého klubu PPE. – (NL) Je pravda, že Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci zamietol legislatívny návrh Komisie.

V tomto Parlamente je však dobrým zvykom dodržať mesačnú lehotu na rozmyslenie v snahe zabezpečiť, aby sme sa na plenárne zasadnutie všetci dobre pripravili. Napriek želaniu pani spravodajkyne bol v tomto prípade tento zaužívaný postup Parlamentu porušený. Ide o veľmi zložitý návrh, a aj skupiny potrebujú čas, aby sa pripravili, a to sa za dva dni nedá.

Preto by som vás chcela požiadať o podporu návrhu pani spravodajkyne, aby sa hlasovanie o tomto návrhu odložilo do júnovej schôdze.

(Parlament schválil žiadosť.)

  Predseda. – Rozprava o správe pani Bauerovej sa odkladá do ďalšieho zasadnutia.

Štvrtok

Na štvrtok je predložený tento návrh: Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) požiadal, aby sa rozprava o zatknutí novinára Ernesta Vardanyana v Podnestersku, ktorá je plánovaná na štvrtok popoludní, vymenila s rozpravou o situácii v Thajsku. Preto sa namiesto rozpravy o zatknutí novinára Ernesta Vardanyana v Podnestersku uskutoční rozprava o situácii v Thajsku. Požiadavku podrobnejšie zdôvodní pán Preda.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Požiadali sme, aby sa rozprava o situácii novinára, ktorý je v Podnestersku nezákonne zadržiavaný a obvinený, nahradila rozpravou o Thajsku, pretože situácia v Thajsku sa v posledných dňoch dramaticky zhoršila. Vyzývame kolegov poslancov zo všetkých politických skupín, aby sme upriamili pozornosť na situáciu v Thajsku.

  Predseda. – Vypočuli sme si zdôvodnenie požiadavky. Chcel by niekto túto požiadavku podporiť?

  Ioannis Kasoulides, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážený pán predseda, situácia v Thajsku sa zhoršuje každou hodinou, v stávke sú ľudské životy, a tak sa zdá, že je oveľa dôležitejšie, aby sme sa touto témou naliehavo zaoberali v Parlamente počas štvrtkovej rozpravy. V prípade pána Ernesta Vardanyana sa zároveň dosiahol určitý pokrok, pretože došlo k odčleneniu takzvaného štátu Podnestersko, ktoré by iniciátori chceli vyšetriť. Preto som za to, aby sa táto téma nahradila diskusiou o Thajsku.

  Francesco Enrico Speroni (EFD). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, zdá sa mi, že keby sme tu diskutovali a rozhodovali o čomkoľvek, ani v Thajsku, ani v Podnestersku sa nič nezmení, preto je zbytočné veci neustále meniť.

  Predseda. – Rozprava o zatknutí novinára Ernesta Vardanyana v Podnestersku sa nahradí rozpravou o situácii v Thajsku. Sú to naliehavé záležitosti, a preto o nich budeme diskutovať vo štvrtok popoludní.

Program práce pre naše plenárne zasadnutie bol stanovený.

(Parlament schválil žiadosť.)

(Program práce bol týmto stanovený.)

14. Jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu

  Predseda. – Ďalším bodom programu sú jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu (podľa článku 150 rokovacieho poriadku).

  Georgios Papastamkos (PPE). – (EL) Vážený pán predseda, okrem tlaku finančných objemov je aj neistota v eurozóne…

(Predseda prerušil rečníka a požiadal o poriadok v Parlamente.)

  Predseda. – Dámy a páni, prosím vás, ak sa to nedá urobiť potichu, nerozprávajte sa v rokovacej sále počas plenárneho zasadnutia. Kolegovia na oboch stranách Európskeho parlamentu a aj vy v strede, predsedovia politických skupín, vážený pán kolega z Luxemburska, prosím vás, sadnite si a prestaňte sa rozprávať. Kolegyne a kolegovia, toto je plenárne zasadnutie, preto sa, prosím, prestaňte rozprávať a umožnite nám predniesť naše jednominútové vystúpenia.

  Georgios Papastamkos (PPE). – (EL) Vážený pán predseda, okrem tlaku finančných objemov je aj neistota v eurozóne dôsledkom častej politickej rétoriky európskych inštitúcií a politikov. Chybné európske hospodárske riadenie konalo podľa mňa príliš neskoro. Samozrejme, v Európe potrebujeme finančnú rovnováhu.

Zároveň teraz nastal čas na to, aby európska politická únia usmerňovala hospodársku úniu prostredníctvom stratégie ukončenia celosvetovej krízy a zaviedla účinnejší regulačný rámec na riadenie finančných trhov a ochranu eura pred špekulatívnymi tlakmi. Hovorím napríklad o potrebe revízie smernice o zneužívaní trhu. Z rovnakého dôvodu opakujem svoj návrh zriadiť európsky orgán na posudzovanie úverovej schopnosti.

  Teresa Jiménez-Becerril Barrio (PPE). – (ES) Vážený pán predseda, dnes by som chcela v Parlamente využiť túto príležitosť, keďže som to nemohla urobiť 11. marca počas Európskeho dňa obetí terorizmu, aby som si uctila pamiatku týchto obetí a vyslovila zaslúžené uznanie tým, ktorí v mene slobody zaplatili najvyššiu cenu.

Naliehavo musíme začať pracovať na smernici na ochranu práv obetí terorizmu, ktoré sa vždy prehliadajú a ponižujú, keď ich neprávom posudzujú rovnako ako ich vrahov.

Je najvyšší čas, aby sme v rámci európskych inštitúcií uznali dôstojnosť obetí terorizmu a pomohli brániť ich právo na ochranu a spravodlivosť. Toto právo by malo byť už čoskoro začlenené do zákona, ktorý si ctí všetkých, ktorí to umožňujú. Prvý článok zákona by mal stanoviť, že podpora obetí terorizmu zahŕňa uznanie ich práva na spravodlivosť a žiadna vláda by na to nemala nikdy doplácať.

Vyzývam všetkých, ktorí môžu brániť obete, aby nikdy nezabudli na to, že skutočný mier je mierom zrodeným zo spravodlivosti a že tí z nás, ktorí veria v slobodu a demokraciu v Európe a kdekoľvek inde vo svete, by mali ochraňovať len tento mier.

  Rosa Estaràs Ferragut (PPE). – (ES) Vážený pán predseda, uzatvorenie veľkej časti európskeho vzdušného priestoru v týždňoch, ktoré nasledovali po výbuchu islandskej sopky, má vážne následky na celé európske hospodárstvo. Týka sa to zrejme cestujúcich, leteckých spoločností a letísk v odvetví leteckej dopravy, platí to však aj pre odvetvie cestovného ruchu.

O tom som chcela s vami hovoriť. V Španielsku je to druhé najväčšie odvetvie priemyslu. Na ostrovoch, z ktorých pochádzam, je to hlavné odvetvie. Máme veľké obavy o vplyv sopečného mraku na odvetvie cestovného ruchu. Hovorí sa o denných stratách na úrovni 42 miliónov EUR. Toto zasadilo silnú ranu odvetviu cestovného ruchu, ktoré sa stále obáva možných budúcich následkov.

Pán Tajani, komisár pre priemysel a podnikanie, sa zaviazal, že preverí straty v tomto odvetví. Dnes chcem požiadať o urýchlený balík pomoci pre tieto letecké spoločnosti a iné spoločnosti v odvetví cestovného ruchu a o to, aby sme sa odvetviu cestovného ruchu venovali prioritne.

  Henri Weber (S&D). – (FR) Vážený pán predseda, Európska únia má mnohé nástroje, ktoré jej celosvetovo zaistia vedúce postavenie v oblasti výroby ekologických vozidiel, najmä elektromobilov.

Podporou vzájomnej spolupráce veľkých automobiliek na našom kontinente musí Komisia zaistiť, aby sa z tohto projektu stal hlavný európsky cieľ, a táto spolupráca by siahala od výskumu a vývoja až po marketing. Počínajúc mestskými oblasťami musí povzbudiť rozsiahle zavedenie dostupných a navzájom prepojených nabíjacích staníc v Európe. Musí vypracovať a presadiť spoločné pravidlá a normy – pokiaľ možno na medzinárodnej úrovni, určite však na európskej úrovni – a musí to urobiť bez meškania. Nakoniec musí podporiť členské štáty, aby postupne nahrádzali svoje vozidlá so spaľovacími motormi elektromobilmi.

  Tanja Fajon (S&D). – (SL) Dnes si pripomíname Medzinárodný deň boja proti homofóbii. Nechápem, že stále existuje množstvo ľudí, ktorí zatvárajú oči pred násilím založeným na sexuálnej orientácii a identite. Dôrazne to odsudzujem, rovnako ako odsudzujem každú formu násilia na rasovom či etnickom základe, na základe náboženského vyznania alebo viery, veku či zdravotného postihnutia.

Veľmi ma znepokojujú zavádzajúce, agresívne, dokonca až nenávistné vyjadrenia, s ktorými sa stále stretávame. Zas a znova som šokovaná slovnými aj fyzickými prejavmi násilia voči ľuďom rovnakej sexuálnej orientácie či zástupcom rôznych menšín.

Väčšina Európanov dnes vraví, že by sa burky mali zakázať. Hoci súhlasím, že by nikto nemal nútiť ženy, aby nosili taký odev, obávam sa, že zákaz nemusí mať zamýšľaný, ale presne opačný účinok: ženy, ktoré sú ochotné nosiť burku, pôjdu do väzenia. Nemôžeme dovoliť, aby náboženské spory podnietili diskrimináciu a násilie. Napokon, všetci sme ľudia, preto sa musíme dlho a sústredene venovať tomu, či skutočne nedokážeme prejaviť viac tolerancie tým, ktorí majú iný názor ako my, alebo to jednoducho nechceme.

  Teresa Riera Madurell (S&D). – (ES) Vážený pán predseda, dámy a páni, chcela by som upriamiť vašu pozornosť na iniciatívu Výzva 2030: program pre občanov v oblasti vedy a inovácií, ktorú prostredníctvom ministerstva vedy a inovácií začalo španielske predsedníctvo Rady.

Európska verejnosť môže navštíviť internetovú stránku www.reto2030.eu a vybrať si, ktoré z otázok v oblasti vedy a inovácií predložených štrnástimi európskymi osobnosťami by sa mali do roku 2030 vyriešiť. Výsledky budú do 26. mája zverejnené na internete a na informačnej tabuli v hale budovy Európskej rady v Bruseli. V ten deň budeme o výsledku informovať Radu pre konkurencieschopnosť.

Všetkých vás vyzývam, aby ste hlasovali za jednu z otázok a šírili informácie o tejto iniciatíve vo svojich krajinách, aby – ako by povedal Jean Monnet – nám náš osobný príspevok umožnil pokročiť k Európskej únii pre jednotlivcov, k Európskej únii pre verejnosť.

  Filiz Hakaeva Hyusmenova (ALDE). – (BG) Vážený pán predseda, dámy a páni, demokracia si vyžaduje inštitúcie, ktorých úlohou je monitorovať nezávislosť občianskych práv od štátnych a straníckych orgánov. Požiadavky smerníc EÚ, ktoré sa týkajú regulačných orgánov, sú totožné, pokiaľ ide o úplnú nezávislosť a silné právomoci, nestrannosť a transparentnosť.

Bohužiaľ, v Bulharsku sa uskutočňujú zmeny niektorých overených úspechov nášho demokratického systému, ako napríklad rozšírenie funkčného obdobia nad päť rokov, možnosť opätovného zvolenia a rotačný systém výmeny zamestnancov –, všetkých opatrení, ktoré zaručujú nezávislosť. Zmeny sa uskutočňujú bez akejkoľvek analýzy či výhľadu do budúcnosti, čím sa vzďaľujeme osvedčeným európskym postupom.

Znižovanie výdavkov je jediným argumentom, ktorý sa využíva na oslabovanie inštitúcií bojujúcich proti diskriminácii, regulujúcich médiá a chrániacich hospodársku súťaž. Už teraz tu existuje sklon ku krokom, ktoré sa zameriavajú na finančné a audítorské inštitúcie.

Varujem pred tým Európsky parlament a Európsku komisiu, pretože dúfam, že to pomôže takéto zámery zmariť.

  Luigi de Magistris (ALDE). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, chcel by som znova zdôrazniť dôležitosť písomného vyhlásenia o korupcii, ktorého návrh som predložil spolu so štyrmi ďalšími poslancami a ktoré polovica Európskeho parlamentu plus jeden poslanec schválili, aby zaviazali Radu a Komisiu k právnym predpisom, ktoré budú skutočne účinne bojovať proti korupcii.

Vrátil som sa z návštevy Grécka, kde som zastupoval Výbor pre kontrolu rozpočtu, a jedným z dôvodov gréckej štrukturálnej krízy je nepochybne plytvanie verejnými financiami, k čomu dochádza aj v Taliansku: ako sme sa nedávno presvedčili, Taliansko pohlcuje korupcia. Táto korupcia stojí najmä na nezákonnom spravovaní verejných financií a vzťahu medzi skupinou politikov a podnikateľov a na organizovanom zločine v administratíve.

Je dôležité, aby Európsky parlament vyvinul silný tlak, ktorý pocítia Komisia aj členské štáty – členské štáty, ktoré sa mu nepodriadia, by mali byť potrestané –, a aby sa posilnili európske inštitúcie zodpovedné za kontrolu korupcie a boj proti organizovanému zločinu.

  Elisabeth Schroedter (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, dnes v Medzinárodný deň boja proti homofóbii by som vás všetkých chcela požiadať, aby ste si pripomenuli všetkých, ktorí sa v našich členských štátoch EÚ stali za ostatný rok na základe svojej sexuálnej orientácie obeťami násilia a osobných útokov, ako aj psychického a fyzického zneužívania.

Podľa Zmluvy o EÚ sa diskriminácia na základe sexuálnej orientácie zakazuje, tento zákaz sa však neuplatňuje v členských štátoch rovnako. V členských štátoch ako Litva sa orgány snažia zakázať pochod za rozmanitosť, čím navodzujú atmosféru homofóbie. V našej krajine, v Nemecku, sú snahy o nepotláčanie homofóbie na školách. Vážený pán predseda, musí sa zaistiť, aby sa ochrana pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie dodržiavala ako jedno z ľudských práv.

  Valdemar Tomaševski (ECR). – (LT) Spolu so zástupcami Lotyšska a Poľska som 24. februára doručil písomné vyhlásenie o rovnakom zaobchádzaní s poľnohospodármi v Európskej únii, ktoré upriamuje pozornosť na nerovnú podporu poľnohospodárov v členských štátoch EÚ. V niektorých členských štátoch sú dotácie sedemkrát vyššie ako minimum, v priemere je to štvornásobok, a mnohé nové členské štáty sú pod priemerom EÚ. Táto situácia je zlyhaním jednej z najdôležitejších zásad Spoločenstva – zásady solidarity. Vyzývam Radu, Komisiu a Parlament, aby vyrovnali priame platby alebo aspoň znížili nerovnosti a súčasne ukončili nerovné zaobchádzanie s poľnohospodármi členských štátov. Vyzývam našich kolegov poslancov Európskeho parlamentu, aby podporili spomínané písomné vyhlásenie číslo 11 o rovnakom zaobchádzaní s poľnohospodármi v Európskej únii.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predseda, rád by som upozornil na otázku chiropraxie. Je to nezávislé zdravotnícke povolanie, ktoré sa sústreďuje na diagnostiku, liečbu a prevenciu mechanických porúch oporno-pohybovej sústavy a ich vplyv na nervový systém a všeobecné zdravie prostredníctvom manuálnej terapie.

Hoci sa chiropraxia vyučuje v nezávislých harmonizovaných univerzitných kurzoch v celej Európskej únii, Európska únia ju jednotne ešte stále neuznala. Aby sme zaistili prístup k rovnakej starostlivosti a liečbe pacientov v rámci celej Európskej únie, vyzývam vás, aby ste podpísali písomné vyhlásenie, ktoré som vypracoval s pomocou a podporou ďalších poslancov, aby sme chiropraxiu uznali na úrovni Európskej únie.

  John Bufton (EFD). – Vážený pán predseda, britskí daňoví poplatníci napokon prispejú asi 10 miliardami GBP na podporu eura – meny, ktorú dôrazne odmietame – v rámci príspevku Medzinárodného menového fondu vo výške 215 miliárd GBP. Táto suma sa zvýši o 8 miliárd GBP v prípade, že Grécko nedokáže splácať svoje dlhy, a o 5 miliárd GBP vo forme úverových záruk Lotyšsku a Maďarsku. Británia môže na posilnenie eura vynaložiť spolu až 23 miliárd GBP.

Ak by sa však situácia obrátila, viem si predstaviť, ako by si Komisia radostne mädlila ruky pri pohľade na slabnúcu libru a oslabený Londýn. Najnovšie obmedzujúce právne predpisy, ktoré sa týkajú hedžových fondov, sú toho jasným signálom. Odvolávanie sa na článok 122 Lisabonskej zmluvy je tou najvoľnejšou interpretáciou právnych predpisov, akej som bol svedkom, a podľa mňa naznačuje istý druh politického podvodu, ktorý dokazuje, že každý odsek každého článku každej zmluvy nie je hoden ani papiera, na ktorom je vytlačený.

Povedal by som, že ospravedlňovanie výnimočných situácií neberie do úvahy fiškálnu nezodpovednosť, ktorá tento zmätok spôsobila. Najnovší krok oberá Britániu o mimoriadne dôležité právo veta, keď umožňuje, aby o budúcom poskytnutí pomoci rozhodovala kvalifikovaná väčšina.

(Predseda prerušil rečníka.)

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predseda, pre fungovanie právneho štátu je mimoriadne dôležité, aby inštitúcie dodržiavali svoje vlastné zákony a pravidlá. Článok 24 ods. 2 rokovacieho poriadku Parlamentu celkom jasne stanovuje, že nezávislí poslanci si spomedzi seba vyberú jedného poslanca, ktorý sa zúčastní Konferencie predsedov. Nehovorí o tom, že týchto delegátov vyberáme hlasovaním, no akú inú metódu máme použiť na spoločné rozhodnutia? Možno telepatické signály?

Administratíva vyhlásila, že delegátov nezávislých poslancov treba vyberať konsenzom. Nepokúsila sa však definovať, ako možno dosiahnuť konsenzus, a nepokúsila sa ani zabezpečiť, aby bol delegát poslancov vybratý touto metódou. Keď sme sa pokúsili vybrať delegáta voľbou, tieto pokusy boli vyhlásené za neplatné.

Ako na to všetko reaguje Parlament? Chystá sa zmeniť pravidlá tak, aby mohol takzvaných delegátov vyberať predseda Parlamentu a nie delegáti. Ako dlho ešte potrvá, kým nás predseda Parlamentu zbaví nášho práva hlasovať na plenárnom zasadnutí?

  Predseda. – Chcel by som vám pripomenúť, že Výbor pre ústavné veci Európskeho parlamentu sa touto situáciou zaoberá a určite sa jej bude ďalej venovať.

  Slavi Binev (NI). – (BG) Vážený pán predseda, dámy a páni, sopečný popol vo vzduchu nad Európou pozdržal konanie európskych inštitúcií. Zmaril najmä plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu v Štrasburgu, keďže sa naň nedostavila takmer polovica poslancov Parlamentu.

Dopraviť sa do Štrasburgu je zrejme veľmi ťažké a za výnimočných okolností je to prakticky nemožné. V tejto súvislosti by som chcel položiť túto otázku: nejde o ďalší znak toho, že si Európsky parlament musí vybrať jediné sídlo, a to sídlo v Bruseli? Myslím si, že so mnou budete súhlasiť, že počas finančnej krízy by zriadenie jediného hlavného sídla Parlamentu ušetrilo milióny eur daňových poplatníkov. Kočovný cirkus, ako často označujú náš presun, ktorý sa odohráva raz mesačne, by sa stal minulosťou.

  Eduard Kukan (PPE). - (SK) Ochrana osôb patriacich k národnostným menšinám je plným právom dôležitou súčasťou medzinárodného vývoja a vzťahov medzi štátmi. Diskutujeme o nej aj tu na pôde Európskeho parlamentu, zdôrazňujeme pritom európske hodnoty a povinnosti zo strany vlád na ich dodržiavanie.

Ja chcem v tejto súvislosti poukázať na politickú citlivosť tejto problematiky, lebo práve s ohľadom na ňu existujú široké možnosti jej zneužitia, osobitne vtedy, keď vlády pri presadzovaní týchto otázok konajú jednostranne, bez konzultácií s tými, ktorých sa to dotýka.

Za nežiaduce a neprijateľné považujem to, keď sa tieto otázky presadzujú necitlivo, so zámerom ovplyvňovať vnútropolitickú situáciu druhej krajiny, niekedy dokonca pred voľbami, lebo tomu sa v normálnej reči hovorí arogancia. Ak ste mi niektorí nerozumeli, hovoril som o súčasných problémoch v slovensko-maďarských vzťahoch.

  Monica Luisa Macovei (PPE). – Vážený pán predseda, korupcia je dôležitou príčinou krízy, keďže vplyvné spoločnosti a vplyvní jednotlivci zneužívajú politiky, inštitúcie a finančné prostriedky vo svoj súkromný prospech. Problémy s korupciou postupom času nezmiznú: budú len sofistikovanejšie. Domáce opatrenia zatiaľ nie sú vo všetkých členských štátoch účinné. Túto skutočnosť by sme nemali ignorovať; mali by sme si ju uvedomiť. Dostali sme sa do bodu, keď Komisia a Rada musia v Únii a členských štátoch bezodkladne zriadiť dôsledný protikorupčný mechanizmus. Každý odklad poškodí záujmy európskych občanov.

  Zoran Thaler (S&D). – (SL) Slovinsko a Chorvátsko sú dve susediace krajiny, národy, ktoré po stáročia spolunažívali bez vážnych problémov. Inak tomu nie je ani dnes, keď väčšina Slovincov podporuje úsilie Chorvátska o čo možno najskoršie získanie členstva v Európskej únii. Po 18 rokoch rokovaní sa obom vládam podarilo v roku 2009 úspešne vyriešiť spor o hranicu, najmä nezhody v otázke severnej hranice Jadranského mora, ktoré Slovinsko oprávnene znepokojovali.

Medzinárodnú arbitrážnu dohodu, ktorá mala tento problém spravodlivo vyriešiť, podpísali v Štokholme v prítomnosti švédskeho predsedníctva. Proces ratifikácie dohody efektívne vstúpil do záverečnej fázy. V Slovinsku o tom ešte musíme hlasovať v referende naplánovanom na 6. júna tohto roku.

Vyzývam európske politické sily, najmä Európsku ľudovú stranu, aby sa zoznámili s kampaňou, ktorá sa v našej krajine koná tento mesiac, a prispeli k pozitívnemu výsledku, ktorý posilní dobré susedské vzťahy a prinesie nestabilnému Balkánu európsku budúcnosť.

  Ramon Tremosa i Balcells (ALDE). – Vážený pán predseda, pred 10 dňami bola eurozóna veľmi blízko kolapsu, európsky záchranný balík však dal našej spoločnej budúcnosti príležitosť. Myslím si, že kríza súvisí skôr s hlboko zakorenenými problémami niektorých členských štátov eurozóny než so špekulantmi: členských štátov so zlou fiškálnou disciplínou, neúčinnými trhmi práce a obrovskými dlhmi v súkromnom sektore.

Na záchranu eurozóny musíme reformovať jej správu. Minulotýždňový správny návrh Európskej komisie obsahoval niekoľko dobrých myšlienok: napríklad oveľa väčší dôraz na fiškálnu politiku a jasnú koordináciu fiškálnych politík medzi členskými štátmi. Tieto návrhy by mali vziať do úvahy aj spoločný program štrukturálnych reforiem. Pán Zapatero si v Španielsku minulý týždeň zvolil program úsporných opatrení, aby sa mohol vyhnúť z pohľadu volieb riskantnejšej reforme trhu práce.

Napokon, neobávajte sa o hodnotu eura: pád spoločnej meny prospeje hospodárstvu eurozóny.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL). – (FR) Vážený pán predseda, v Parlamente nás zaskočilo, keď sme sa dozvedeli o vytvorení pracovnej skupiny, ktorá má úlohu diskutovať o rozšírenom štatúte Tuniska.

Prečo nás to zaskočilo? Sme zaskočení, pretože neprejde deň bez toho, aby sa k nám nedostali správy z tejto krajiny, ktoré poukazujú na pribúdanie hrozieb a aktov zastrašovania všetkých žien a mužov, ktorí sa ešte stále odvážia kritizovať metódy tamojšieho režimu.

Bez toho, aby som sa vracala k najnovším výsledkom komunálnych volieb – 90 % hlasov získali ľudia blízki vládnej moci –, uvediem niekoľko príkladov. Šiesteho mája polícia zatkla a kruto zaobchádzala s novinárom Zouhairom Makhloufom, ktorý práve išiel na večeru s bývalým predsedom parížskej advokátskej komory. Novinára Fahema Boukadousa 18. mája nepochybne odsúdia na štyri roky väzenia. Aký zločin spáchal? Informoval o sociálnych nepokojoch v údolí Gafsa a o represiách, ktoré po nich nasledovali. Právnici Abderraouf Ayadi, Ayachi Hammami, Mohamed Abbou a Radhia Nasraouiová sú obeťami sústavného zastrašovania.

Internet sa čoraz viac cenzuruje. Ak smiem, pán predseda, uvediem len jeden príklad: môj blog teraz cenzurujú…

(Predseda prerušil rečníčku.)

  Martin Ehrenhauser (NI). – (DE) Vážený pán predseda, v súčasnosti sa prakticky každá politická rozprava o hospodárskej a finančnej kríze týka toho, koľko miliárd eur potrebujeme, aby sme zapchali ďalšiu čiernu dieru. Vo všeobecnosti sa tieto rozpravy stále konajú, držiac sa pána Ackermanna a spol.

To, čo skutočne potrebujeme, je však základná rozprava o súčasnom menovom systéme. Konečne by sme mali rokovať o veciach, ako je napríklad spôsob, akým zbaviť náš systém nutnosti rastu. Ako môžeme kontrolovať úsilie bánk poskytovať úvery? Mali by sme zakázať úrok? Ako dosiahnuť rozdiel medzi hodnotou a peňažnou hodnotou? Finančné prostriedky by sme mali využívať na vytváranie hodnoty pre našu spoločnosť, nie na vytváranie peňažnej hodnoty! Skôr než nás predbehnú udalosti, mali by sme túto rozpravu využiť na to, aby sme sa pokúsili o vnútornú reformu menového systému. To však bude možné, len ak budeme mať dôsledné a predovšetkým nezávislé politiky.

  Gerard Batten (EFD). – Vážený pán predseda, som si istý, že každý vie, že teraz máme v Spojenom kráľovstve novú vládu, ktorá je koalíciou liberálnych demokratov a konzervatívcov. V dohode uzavretej medzi Konzervatívnou stranou a Liberálno-demokratickou stranou sa píše: Súhlasíme, že už viac nebudeme presúvať zvrchovanosť či právomoci na ďalší parlament – inak povedané, na Európsku úniu. Samozrejme, každý, kto o tom aspoň niečo vie, chápe, že už nedôjde k žiadnym presunom zvrchovanosti, ktoré si vyžadujú referendum, pretože to všetko sa už stalo v rámci Lisabonskej zmluvy. Preto sa už nebude treba pýtať obyvateľov Británie ani žiadneho iného štátu Európskej únie, stane sa to tak či tak.

Ak však pán Cameron úprimne myslí to, čo hovorí, potom má vlastne jedinečnú príležitosť splniť svoj sľub, pretože, ako pred pár týždňami v tomto Parlamente zdôraznil môj kolega Trevor Coleman, prijatie nových poslancov do Európskeho parlamentu znamená, že Lisabonskú zmluvu bude treba opätovne ratifikovať všetkými členskými štátmi. V prípade Británie má teraz pán Cameron jedinečnú príležitosť zmluvu buď opätovne neratifikovať, alebo o nej nechať rozhodnúť v referende britských občanov. Dúfajme, že dodrží slovo a urobí to.

  Ivo Vajgl (ALDE). – (SL) Minulú sobotu sa vo viedenskom zámku Belvedere uskutočnila oslava pri príležitosti 55. výročia podpisu Rakúskej štátnej zmluvy. Nepochybne je to dôležitý dátum v dejinách Rakúska, keďže prakticky priniesol vytvorenie rakúskej štátnosti a dôstojnosti.

Prostredníctvom svojho veľvyslanca slovinské ministerstvo zahraničných vecí pri tejto príležitosti informovalo rakúsku vládu alebo skôr upriamilo jej pozornosť na skutočnosť, že ešte stále treba zrealizovať ustanovenia Rakúskej štátnej zmluvy, ktoré sa týkajú slovinskej menšiny v Rakúsku. Dvojjazyčné označenia ciest v Korutánsku sú stále takpovediac tabuizovanou témou a vláda vo Viedni zas a znova ustúpila extrémistickým názorom korutánskych nacionalistov.

Zároveň, keď blahoželám Rakúšanom k tomuto výročiu, vyzývam ich, aby prijali priateľskejšiu politiku vo vzťahu k národnostným menšinám.

  Sylvie Guillaume (S&D). – (FR) Vážený pán predseda, dnešok, Medzinárodný deň boja proti homofóbii, musí byť pre nás príležitosťou zopakovať náš záväzok všeobecného dodržiavania ľudských práv na celom svete v čase, keď v mnohých krajinách stále existujú ustanovenia či postupy zahŕňajúce diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie či rodovej identity.

Musíme tiež ešte dôraznejšie odsúdiť narastajúci počet fyzických útokov a opakovanie homofóbnych vyjadrení. S mlčaním sa už musí prestať. Súčasťou riešenia je výchova k tolerancii, pretože aj v našich európskych krajinách sa postoje ešte musia zmeniť. Nesmieme prehliadať otázku výchovy k tolerancii; práve naopak.

Napokon musíme využiť európsku diplomaciu, aby sme zaistili zrušenie právnych predpisov, ktoré stanovujú, že homosexualita je zločin, v krajinách, kde stále zostávajú v platnosti. Chcela by som využiť túto príležitosť a v tejto súvislosti sa obrátiť s výzvou na pani barónku Ashtonovú.

  Andrey Kovatchev (PPE). – (BG) Vážený pán predseda, chcel by som vyjadriť svoj názor na poznámky niektorých našich kolegov zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente a Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, ktorí neopodstatnene zaútočili na bulharskú vládu.

Po prvý raz od začiatku post-komunistického prechodu Bulharsko prejavilo politickú vôľu bojovať proti korupcii a organizovanému zločinu nielen slovami, ale aj činmi. Konkrétne výsledky, ktoré v tejto súvislosti dosiahlo, oceňujú medzinárodní partneri Bulharska a aj občianska spoločnosť v rámci krajiny. Podpora premiéra a ministra vnútra sa pohybuje na úrovni 56 %, respektíve 60 %.

Otázkou však zostáva, prečo Bulharsko tak veľmi zaostáva a je na samom konci, pokiaľ ide o životnú úroveň v Európskej únii. Odpoveď na túto otázku treba stále hľadať v prospechárskych cieľoch komunistickej elity z konca 80. rokov. Počas 20 rokov obdobia prechodu sa jej podarilo využívať represívny systém štátnej bezpečnosti a jeho chápadlá v štátnom hospodárstve tohto obdobia, aby premenila svoju politickú moc aj na moc hospodársku a odovzdala ju svojim synom a vnukom, umiestnila aj svojich agentov na kľúčové ministerstvá, do bánk a do priemyselných odvetví v krajine.

Súčasná vláda bojuje proti neregulovanému záväznému vzťahu politiky a hospodárstva všetkými právnymi nástrojmi, ktoré jej umožňuje použiť európsky ústavný štát.

Svoje vystúpenie by som chcel jednoducho zakončiť výzvou našim kolegom zo skupiny S&D, aby sa poučili zo skúseností svojich nemeckých kolegov s nástupcami bývalej komunistickej strany v Nemeckej demokratickej republike. Bulharská socialistická strana (BSP) je priamym pokračovateľom Komunistickej strany Bulharska, rovnako ako ľavicová strana v Nemecku. Problémy pri zostavovaní vlády v spolkovom štáte Severné Porýnie – Vestfálsko zdôrazňujú, aká aktuálna je táto otázka v Európe ešte aj v tejto chvíli.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D) . – (RO) Minulý týždeň som bol na pracovnej návšteve na stretnutí so sezónnymi pracovníkmi v regióne Huelva v južnom Španielsku. Všimol som si tam niekoľko skvelých vecí, za ktoré si španielske orgány zaslúžia moje blahoželanie. Majú tam však aj množstvo problémov, ktoré sa týkajú zákonného a nezákonného prisťahovalectva, pracovných zmlúv, ktoré treba v budúcnosti uzatvárať v materinskom jazyku ľudí pracujúcich v zahraničí, nehovoriac o veľkom počte problémov súvisiacich s pracovnými a ubytovacími podmienkami. Domnievam sa, že smernica Európskej únie týkajúca sa systému sezónnych pracovníkov sa musí čo najskôr predložiť Parlamentu, aby sme mohli riešiť problémy čo najúčinnejšie, a tak čo najviac pomohli ľuďom.

  Metin Kazak (ALDE). – (BG) Vážený pán predseda, vo štvrtok večer 14. mája mi v meste Kardžali na juhu Bulharska odovzdali 54 000 podpisov zozbieraných od občanov, ktorí chcú normálne pracovné podmienky a silnú miestnu samosprávu. Tieto podpisy pod petíciu zozbierali len za 10 dní v siedmich obciach regiónu Kardžali. Ľudia podporujú boj proti korupcii na všetkých úrovniach štátnej správy. Sú však proti metódam tvrdej ruky a krokom vykonaným na efekt, ktoré využíva vláda na odbremenenie súdov a úradu prokurátora od ich povinností, ako aj obmedzovanie miestnych orgánov a ich potláčanie.

Napríklad samotného starostu mesta Kardžali v minulom roku vyšetrovali 138-krát, 13-krát v súvislosti s rovnakým projektom. V 30 obciach pod vedením starostov z DPS (Hnutia za práva a slobody) sa za necelý rok vykonalo viac ako 700 kontrol, zatiaľ čo obce so starostami zo strany GERB (Občania za európsky rozvoj Bulharska) boli od týchto kontrol ušetrení. Okrem toho guvernér regiónu Kardžali dokonca ani neumožnil, aby nám petíciu odovzdali priamo v administratívnej budove, a boli sme nútení stretnúť sa na otvorenom priestranstve. Zaviazal som sa, že budem európske inštitúcie informovať o tomto občianskom proteste.

  Predseda. – Vážený pán Kazak, pre našich tlmočníkov ste hovorili príliš rýchlo. Váš prejav nedokázali presne pretlmočiť.

Týmto uzatváram tento bod rokovania.

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

15. Rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pani Astrid Lullingovej v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice 86/631/EHS (17279/3/2009 – C7-0075/2010 – 2008/0192(COD)) (A7-0146/2010).

  Astrid Lulling, spravodajkyňa. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v čase, keď okolnosti diktujú potrebu výnimočne pružných politík, vec, o ktorej budem hovoriť, dokazuje, že aj vytrvalosť má hodnotu.

Od začiatku 80. rokov 20. storočia neustále vyzývam na reformu smernice z roku 1986, pretože nedosiahla svoj hlavný cieľ, ktorým bolo zlepšiť postavenie manželov alebo manželiek, ktorí vypomáhajú v rodinných podnikoch, v oblasti sociálneho zabezpečenia a ochrany materstva.

Tým, že Parlament v roku 1997 prijal moju správu, vyzval na doplnenie a zmenu tejto smernice, ktorej text nebol príliš dôrazný, hoci Rada ministrov dokonca ani len nepodporila ambicióznejší návrh Európskej komisie z roku 1984. Napriek mnohým výzvam bolo treba Komisiu veľmi presviedčať až do októbra 2008, keď konečne navrhla zrušenie málo dôraznej smernice z roku 1986, aby ju nahradila textom s pevnejším právnym základom.

Parlament prijal jej pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v prvom čítaní 4. mája 2009. Mysleli sme si, že na vylepšenie návrhu Komisie by sa malo požadovať najmä to, aby sa manželia alebo manželky a uznaní partneri alebo partnerky stali členmi systému sociálneho zabezpečenia samostatne zárobkovo činných osôb, aby sa tak okrem iného zaistilo, že budú mať osobne nárok na starobný dôchodok.

Ak bude členstvo skutočne dobrovoľné, príliš veľa manželov alebo manželiek pravdepodobne odmietne možnosť získať pre seba práva a ocitne sa – napríklad po rozvode – bez sociálnej ochrany, dokonca aj v prípade, že desaťročia pracovali v rodinnom podniku a prispievali k jeho prosperite.

Bohužiaľ, táto zásada povinného členstva nezískala väčšinu v Rade ministrov. Rade ministrov navyše trvalo deväť mesiacov, kým predložila spoločnú pozíciu. Napokon ju vydalo španielske predsedníctvo, ktoré preukázalo výnimočný takt a vytrvalosť. Chcela by som poďakovať predsedníctvu a tímu pani Redingovej, s ktorou rokujem od januára. Vďaka ich pochopeniu a angažovanosti sa nám podarilo dosiahnuť dohodu s Radou, ktorá umožní, aby po našom zajtrajšom hlasovaní nadobudla nová smernica platnosť.

Samozrejme, museli sme robiť ústupky, sme však spokojní, pretože sme dobre poslúžili záujmom samostatne zárobkovo činných osôb. Keďže zastupujú 16 % pracovnej sily a tretinu z nich tvoria ženy, v Európe predstavujú značnú silu. Ich manželia alebo manželky – najmä manželky –, ktorí skutočne pomáhajú prevádzkovať rodinný podnik či už v odvetví poľnohospodárstva, v remeslách, obchode, alebo v slobodných povolaniach, sú v niektorých členských štátoch stále priveľmi často neviditeľnými pracovníkmi, ktorí by, ak by sa zaregistrovali, zvýšili mieru zamestnanosti a pomohli by tiež rýchlejšie dosiahnuť ciele stratégie EÚ 2020.

Keďže som spomínala dlhý a zložitý vznik tejto smernice, musím spomenúť pokrok dosiahnutý v oblasti ochrany materstva samostatne zárobkovo činných žien a manželiek samostatne zárobkovo činných osôb. Na základe ich žiadosti im nová smernica umožňuje čerpať 14-týždňovú dovolenku. V Nemecku sa vraví: Politik ist die Kunst des Erreichbaren – politika je umenie možného. Viem, že tu v Parlamente máme niekoľko poslancov – našťastie je ich menšina –, ktorí si myslia, že by si samostatne zárobkovo činné osoby a ich manželia alebo manželky mali vyriešiť svoje sociálne zabezpečenie sami. Veľmi dôverne poznám tento argument, keďže som ho počula pred 20, 30 rokmi v našej vlastnej krajine, keď sa stanovila povinnosť pre manželov alebo manželky poľnohospodárov vstúpiť do poľnohospodárskeho dôchodkového fondu.

Dnes sú títo ľudia spokojní. Chcela by som tiež zdôrazniť, že pokrok, ktorý som opísala, zachováva zásadu subsidiarity, pretože necháva na slobodnom rozhodnutí členských štátov, ako si zorganizujú sociálnu ochranu manželov alebo manželiek samostatne zárobkovo činných osôb v súlade s ich vnútroštátnym právom a či ju zrealizujú na povinnom alebo dobrovoľnom základe.

Ako vidíte, pani predsedajúca, nemám čas hovoriť tu o ďalších veciach v smernici, o ktorých by som rada hovorila, sama však vidíte, že sme v sociálnej oblasti stále schopní vytvárať európske smernice, ktoré slúžia záujmom Európanov a ktoré majú dokonca vplyv na zmierňovanie narušení hospodárskej súťaže v rámci jednotného trhu. Som vďačná každému, kto prispel k tejto smernici, vrátane mojich kolegov z Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť.

(potlesk)

  Predsedajúca. – Vážená pani Lullingová, nechcela som vás prerušovať, no máte nárok na štyri minúty teraz a dve minúty na konci. Preto vám na záverečné vystúpenie ostáva len jedna minúta.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, som rád, že sa môžem zúčastniť parlamentnej rozpravy o návrhu odporúčania predloženého pani Lullingovou, ktoré sa týka návrhu Komisie v súvislosti s uplatňovaním zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi samostatne zárobkovú činnosť.

Náš návrh vysiela jasný signál, že nemôžeme stáť bokom, zatiaľ čo ženy v dôsledku nedostatočnej sociálnej ochrany upadajú do chudoby. V súvislosti s podporou podnikania žien tiež predstavuje veľký krok vpred. V súčasnej situácii ani nemusím zdôrazňovať význam oboch týchto bodov.

Chcel by som oceniť úsilie spravodajkyne pani Lullingovej vynaložené na dosiahnutie dohody so španielskym predsedníctvom v tejto technicky náročnej a politicky citlivej veci. Komisia plne podporuje text, ktorý 3. mája schválil výbor drvivou väčšinou, a vyzývam Parlament, aby to urobil tiež. Prijatie textu v tejto podobe vyšle jasný signál Rade a pripraví cestu konečnému prijatiu návrhu. No dôležitejšie je, že to v čase, keď to tak veľmi potrebujeme, výrazne zmení situáciu v praxi.

  Anna Záborská, za skupinu PPE. – (SK) Najskôr chcem poďakovať našej kolegyni Astrid Lulling za dlhodobú a systematickú prácu, ktorú venovala zmene tejto direktívy. V súvislosti s predloženou pozíciou by som rada zdôraznila tri momenty, ktoré pokladám za dôležité.

Ochrana žien-matiek, ktoré sú samostatne zárobkovo činné, a zlepšenie situácie manželov a manželiek samostatne zárobkovo činných osôb je dnes v Európskej únii nedostatočná. Verím, že prijatý text sa bude vzťahovať na všetky sektory a nielen na poľnohospodárstvo.

Vytváranie priaznivých podmienok pre rozvoj rodinných podnikov znamená podporu malého a stredného podnikania. Vzniká priestor pre súkromnú iniciatívu a nové pracovné miesta. Súčasťou takéhoto prostredia je aj sociálna ochrana tých, ktorí sa rozhodli pomáhať pri podnikaní svojmu manželovi alebo manželke. Ich práca je rovnako prínosom pre ekonomiku ako práca ktoréhokoľvek zamestnanca. Preto im patrí rovnaké právo na sociálnu ochranu, ako štát priznáva zamestnancom.

Pri hľadaní vhodných mechanizmov tejto ochrany treba však úzkostlivo rešpektovať princíp subsidiarity. Voľba nástrojov musí zostať v rukách členských štátov.

A nakoniec, dieťa najviac potrebuje matku v prvých mesiacoch svojho života, bez ohľadu na to, či sa narodilo vo Francúzsku, v Nemecku alebo na Slovensku. Verím, že nová pripravovaná direktíva o materskej dovolenke už onedlho predĺži dávky v materstve na osemnásť týždňov pre všetky pracujúce ženy bez rozdielu.

  Rovana Plumb, v mene skupiny S&D. – (RO) Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Chcela by som vyjadriť svoju vďaku pánovi komisárovi, zástupcom Rady a v neposlednom rade pani Lullingovej, s ktorou sa mi vynikajúco spolupracovalo, a aj všetkým našim kolegom z Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť.

V skutočnosti sme v Európskej únii, ktorá prechádza krízou, na dôležitej križovatke, táto smernica však podporuje podnikanie žien. Európska únia musí rozvíjať a podporovať podnikanie medzi ženami, aby tak najmä v súčasnosti pomohla vytvárať pracovné miesta a zaručila rovnaké príležitosti na pracovnom trhu.

Chcela by som povedať, že v rámci tohto návrhu smernice podporujeme pozíciu, že by samostatne zárobkovo činné ženy, manželky a životné partnerky samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sa rozhodnú mať deti, mali mať sociálnu ochranu a platenú dovolenku. Podporujeme potrebu zaistiť ochranu manželov alebo manželiek samostatne zárobkovo činných osôb, aby sa odstránili prekážky, ktoré bránia podnikaniu žien. Podporujeme tiež zaručenie jasných právomocí vnútroštátnych orgánov na podporu rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi.

Prestávky v ich účasti na pracovnom trhu počas materskej dovolenky by nemali matky znevýhodňovať. Členské štáty v skutočnosti musia nájsť vhodné prostriedky podpory, aby im pomohli zachovať si profesijné postavenie v spoločnosti s dôrazom na rovnováhu v ich rodinnom a pracovnom živote. Zároveň vítam dôležitosť hľadania spôsobov, akými sa tieto matky môžu opätovne integrovať do podnikateľského prostredia, a tak aktívne prispievať k podpore svojej vlastnej rodiny.

Presadzovanie a ochrana hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a zlepšenie pracovného aj rodinného života sú základnými cieľmi, ktoré musí nová smernica podporovať.

  Antonyia Parvanova, v mene skupiny ALDE. – (BG) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, predovšetkým by som sa chcela poďakovať pani Lullingovej za nekonečné hodiny, počas ktorých sa usilovala o dosiahnutie dobrého kompromisu a dohody s Radou. Bez ohľadu na rozdielne názory na jednotlivé kľúčové otázky tejto smernice a uvedomujúc si, že ju stále posudzujeme v druhom čítaní, chcela by som sebavedomo vyhlásiť, že Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu súhlasí s dosiahnutým kompromisným rozhodnutím, aby tento právny predpis mohli členské štáty čo najrýchlejšie zaviesť.

Aktualizácia tohto právneho predpisu nám umožní zaručiť rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi, s osobitnou pozornosťou venovanou otázke sociálnej ochrany, najmä ochrany samostatne zárobkovo činných žien. Tento nový legislatívny rámec nám umožní zaistiť rovnaký stupeň ochrany v oboch prípadoch – keď sú ženy samostatne zárobkovo činné a aj keď sú len manželkami a partnerkami samostatne zárobkovo činných osôb.

V dôsledku tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu smernice budú členské štáty priznávať bežné nároky na sociálne zabezpečenie vrátane 14-týždňovej platenej materskej dovolenky samostatne zárobkovo činným ženám a manželkám alebo životným partnerkám samostatne zárobkovo činných osôb.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh smernice je dostatočne aktuálny a je pozitívnym rozhodnutím, ktoré poskytne samostatne zárobkovo činným ženám a manželkám alebo životným partnerkám samostatne zárobkovo činných osôb príležitosť mať rovnaké nároky na sociálne zabezpečenie, aké majú zamestnanci. Manželia alebo manželky a partneri alebo partnerky nie sú zamestnancami. Treba však brať do úvahy, že zvyčajne vypomáhajú samostatne zárobkovo činným osobám – to je prax, ktorá je v našej krajine veľmi rozšírená v odvetví poľnohospodárstva, v malých firmách a v slobodných povolaniach.

Táto aktualizácia právnych predpisov umožní členským štátom rozhodnúť a poskytnúť samostatne zárobkovo činným ženám a manželkám vypomáhajúcim samostatne zárobkovo činným osobám príležitosť vstúpiť do systému sociálneho zabezpečenia na dobrovoľnom alebo povinnom základe. To by malo v rovnakej miere zaručiť sociálnu ochranu a práva žien, ktoré sú zamestnané v rodinnom poľnohospodárskom podniku. Popri riešení rizík trhu, výroby a finančnej krízy musia tiež zaistiť najlepší systém pre svoje vlastné sociálne a zdravotné poistenie.

Toto je jediný spôsob, ako skutočne zlepšiť situáciu samostatne zárobkovo činných žien a ich manželov a životných partneriek najmä vzhľadom na ich sociálnu a hospodársku ochranu, nezávislosť od ich manžela a partnera.

Myslím si, že tento komplexný legislatívny text znamená malý krok, ktorý je však v súvislosti s rovnakým zaobchádzaním výnimočne dôležitý pre mužov aj ženy. Toto je cesta k dosiahnutiu strategického cieľa rovnosti práv mužov a žien a k programu akčná platforma Peking +15, ktorý sme nedávno aktualizovali.

Domnievam sa, že uskutočnením tohto malého, no mimoriadne dôležitého kroku budeme ďalej napredovať k lepším programom starostlivosti o reprodukčné zdravie, k všeobecnému trhu európskej zdravotnej starostlivosti a poisťovacích služieb a k ochrane materstva a dobrej kvalite života bez ohľadu na zemepisné, sociálne, kultúrne a etnické rozdiely. Posun týmto smerom nám poskytne slobodu rozhodovať o prioritách a prínosným spôsobom spájať kariéru s rodinným životom, a tak vytvárať zdravý, harmonický základ na spoločnej rovnosti a zodpovednosti medzi pohlaviami.

  Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Vážená pani predsedajúca, prirodzene, aj ja by som chcel zablahoželať pani Lullingovej, ako aj všetkým členom Rady a Komisie, ktorí na tejto smernici pracovali.

V každom prípade by som sa rád vyjadril k rovnakej veci ako pani Lullingová. Domnievam sa, že je skutočne znepokojujúce, keď niektoré členské štáty kladú také množstvo prekážok do cesty jednotnému postupu v oblasti nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania na európskej úrovni. Toto nie je jediná príležitosť, keď sme toho svedkami: stretávame sa s tým aj v prípade smernice o viacnásobnej diskriminácii a rovnakom zaobchádzaní v iných oblastiach a myslím si, že je to čosi, nad čím by sme sa mali zamyslieť.

Nemôžeme sa odvolávať na subsidiaritu, keď ide o takú dôležitú a základnú otázku, ktorá sa týka zrejmých, základných práv každého obyvateľa Európskej únie. Domnievam sa, že to nikdy nemôže ospravedlniť to, že ktokoľvek v rámci Európskej únie trpí diskrimináciou.

Myslím si, že smernica, ktorú sa chystáme prijať – a dúfam, že sa tak stane –, teraz vyrieši časť tohto problému. Myslím si, že je dobrá, že je dôležitá. Zaručuje väčšiu rovnosť zaobchádzania tým jednotlivcom, ktorí práve hľadajú príležitosti na vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti pre seba a, prirodzene, aj pre tých, ktorí sú od nich závislí: manželky alebo manželov týchto samostatne zárobkovo činných osôb.

Okrem toho je tu ďalšia dôležitá otázka a myslím si, že je to čosi, čo musíme zdôrazniť. Niektorí žiadali o predĺženie trvania materskej dovolenky na 14 týždňov a skutočne k nemu došlo. Nezabúdajme však, že na stole máme ďalšiu smernicu, ktorá tiež zdôrazňuje potrebu rozšírenia tejto dovolenky – a ja trvám na tom, že je to dovolenka a nie neprítomnosť v práci v dôsledku choroby – na základe rovnosti.

To tiež nevyhnutne znamená, že tu nemôže existovať diskriminácia nielen medzi členskými štátmi, ale ani medzi druhmi činností, ktoré by ľudia, ktorí chcú žiadať o túto dovolenku, chceli vykonávať. Z toho vyplýva, že táto potreba zaistiť rovnaké práva medzi členskými štátmi, ako aj vo vzťahu k druhom činnosti a typom sociálneho zabezpečenia, ktorú tu dnes máme, je prioritou – a na tom trvám –, ktorá presahuje smernicu, ktorú sa dnes chystáme prijať.

  Marina Yannakoudakis, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, najprv by som chcela zablahoželať pani Lullingovej k tejto správe: pozoruhodne si s ňou poradila.

Keď som sa po prvý raz o tejto správe dozvedela, zaujímalo ma, ako by to malo fungovať z pohľadu logistiky. Táto správa má obdivuhodný cieľ a podporuje zásadu rovnakého zaobchádzania so samostatne zárobkovo činnými ženami a mužmi a ich manželmi alebo manželkami.

Potom som sa však zamyslela nad tým, ako túto správu privíta napríklad živnostník ako inštalatér či elektrikár. Na ilustráciu tohto argumentu povedzme, že mu manželka večer pomáha s papierovaním a dvíha doma telefón. Ako s týmto správa počíta?

Mal by platiť sociálne dávky za svoju manželku, aby jej tak v prípade potreby umožnil čerpať materskú dovolenku? Môže si tento živnostník, ktorý má v súčasnej hospodárskej situácii ťažkosti, dovoliť platiť nepriamu daň a skutočne by on a jeho manželka chceli túto dodatočnú záťaž? Ak by to nevnímali ako prínos, jednoducho by neplatili príspevky – koniec koncov, nikto naozaj nevie, že manželka svojmu manželovi pomáha – a nie je zmyslom manželstva pomáhať jeden druhému?

Posuňme tento scenár ešte o krok ďalej: po pár rokoch sa rozvedú, ako sa to dosť často stáva, čo bude potom? Toho úbožiaka manželka na súde zoderie z kože za to, že neplatil príspevky. Zaujímavé časy a zaujímavý vedľajší účinok našej správy.

V Spojenom kráľovstve stúpol počet samostatne zárobkovo činných osôb na 1,7 milióna. Jedným z dôvodov tohto nárastu je v týchto dňoch menej pracovných príležitostí, ľudia sa teda usilujú začať svoju vlastnú prácu. Nemal by štát za týchto okolností ich úsilie podporiť?

Preštudovala som si pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pani Lullingovej a myslím si, že sa znamenito usilovala o zlepšenie pôvodnej ťažkopádnej správy o samostatne zárobkovej činnosti. Stále ma však znepokojujú právne predpisy v oblasti zamestnanosti prijaté v Bruseli. Myslím si, že túto prácu je najlepšie zveriť národným vládam, ktoré majú najlepšie predpoklady, aby zvážili potreby svojich občanov – tak ako sa píše v tejto správe.

Podporujem odporúčania pani Lullingovej, že by vnútroštátne systémy mali uznávať dôležitosť ochrany samostatne zárobkovo činných osôb a my by sme sa mali postaviť proti všetkým formám diskriminácie, stále však nie som presvedčená, že tento Parlament má najlepšie postavenie na to, aby rozhodoval o otázkach zamestnanosti.

  Eva-Britt Svensson, v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Vážená pani predsedajúca, chcela by som poďakovať Rade a Komisii. Rada by som tiež úprimne poďakovala pani Lullingovej za jej veľkú angažovanosť a skvelú prácu v tejto veci, ktorá teraz vďaka nej vstúpila do druhého čítania. Dospeli sme k dohode o práve na rovnaké zaobchádzanie samostatne zárobkovo činných osôb a ich životných partnerov alebo partneriek a Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica návrh podporuje.

Pracovnú silu, o ktorej hovoríme, tvoria prevažne ženy, ktoré boli v minulosti neviditeľné. Táto potrebná revízia predošlej smernice odstraňuje diskrimináciu, ktorá predtým stavala samostatne zárobkovo činné osoby a ich životných partnerov alebo partnerky do nevýhodnej pozície.

Samostatne zárobkovo činné ženy a partneri alebo partnerky samostatne zárobkovo činných osôb musia byť jasne zahrnuté do systémov sociálneho poistenia členských štátov. Ďalším dôležitým bodom tejto smernice, ktorý sme prerokovali, je, že v prípade budúcej smernice o dlhšej rodičovskej dovolenke zamestnancov Komisia musí informovať Parlament a Radu, aby nám v prípade potreby umožnila poskytnúť samostatne zárobkovo činným osobám rovnaké práva ako zamestnancom.

Chcela by som tiež dodať, že vzhľadom na stratégiu EÚ 2020 a úsilie o zvýšenie rastu v rámci EÚ musí diskriminácia podnikateliek skončiť. Aj ony musia mať nárok na rodičovskú dovolenku a možnosť spojiť pracovný a rodinný život – niečo, o čom tak často diskutujeme.

  Mara Bizzotto, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ak medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu stále existuje nejaký rozdiel, veľmi dobre si uvedomujeme, že tento rozdiel je ešte výraznejší medzi samostatne zárobkovo činnými osobami. Ženy sú v skutočnosti príliš často nútené obetovať svoje vlastné pracovné ambície len preto, aby na seba vzali úlohu a záťaž vyplývajúcu z absurdného predsudku o oddanosti svojim rodinám.

Myslím si, že na vyriešenie tohto problému musíme zaviesť opatrenia – ako sú tie obsiahnuté v smernici, o ktorej diskutujeme – a neprestajne pri tom dôsledne sledovať rodinu ako hviezdu, ktorá nám ukazuje cestu, pretože len tak budú mať tieto opatrenia zmysel a nádej na úspech.

Oslobodiť ženy od mučivej dilemy výberu medzi úlohami matky, manželky a podnikateľky znamená zmierniť množstvo pracovných povinností rodiny a prejsť rovno k podstate veci prostredníctvom konkrétnych pozitívnych opatrení na podporu rodiny. Pokiaľ nepostavíme rodinu do centra nášho záujmu, všetky balíky opatrení budú len zmesou stratégií, ktoré sa napokon ukážu ako zbytočné.

  Christa Klaß (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, po 24 rokoch nastal čas aktualizovať a prispôsobiť smernicu o zásade rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby.

Dva roky po tom, čo Komisia predložila svoj návrh, španielske predsedníctvo teraz vyrokovalo funkčný a prijateľný kompromis s našou spravodajkyňou pani Lullingovou. Prirodzene, nie je to všetko, čo by sme si želali. Predmetom diskusie bolo viac regulácie a viac poistných povinností. Museli sme vyriešiť otázku, aké prísne majú alebo môžu byť obmedzenia v súvislosti s nevyhnutnou sociálnou ochranou samostatne zárobkovo činných žien a najmä vypomáhajúcich manželov a manželiek, z ktorých väčšinu tvoria ženy. Ak ženy vypomáhajú v malých a stredných podnikoch, musia mať aspoň vlastné sociálne zabezpečenie. Toto však musí vychádzať aj zo samotných podnikov.

Ako vieme, samostatne zárobková činnosť predstavuje príležitosť, ale aj riziko – najmä pokiaľ ide o úroveň príjmu, ktorá sa často mení. Riziká základnej sociálnej ochrany sa však nemusia zabezpečovať len súkromnými prostriedkami. Každá osoba v spoločnosti by mala prevziať zodpovednosť za svoju vlastnú ochranu – v čo možno najvyššej miere –, aby sa nestala záťažou pre spoločnosť a pripravila sa na všetky situácie, ktoré v živote nastanú. Som rada, že návrh zahŕňa všetky samostatne zárobkovo činné osoby a neobmedzuje svoj vplyv len na tých, ktorí sa venujú poľnohospodárstvu. Členské štáty môžu rozhodnúť, akú cestu si vyberú – či chcú, aby bola táto ochrana povinná alebo dobrovoľná. Toto je subsidiarita.

14-týždňová materská dovolenka pre samostatne zárobkovo činné ženy je dobrým rozhodnutím; postaví tieto ženy na rovnakú úroveň so zamestnankyňami a matke a dieťaťu poskytne dostatočný čas na zotavenie. Táto nová smernica je výrazným krokom k rovnosti a predstavuje dôležité zníženie rizík pre mužov a ženy, ktorí sa rozhodli venovať sa samostatne zárobkovej činnosti. Rada by som poďakovala všetkým, ktorí sa na nej podieľali.

  Britta Thomsen (S&D). – (DA) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, táto smernica o rovnakom zaobchádzaní so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby je mimoriadne dôležitá, keďže miliónom európskych žien, ktoré sú samostatne zárobkovo činné, podnikateľkám alebo manželkám, ktoré vypomáhajú svojim manželom, zaisťuje sociálne podmienky porovnateľné so zamestnanými ženami.

Najdôležitejším a kľúčovým prvkom smernice je právo na najmenej 14-týždňovú materskú dovolenku. Potreba zaistiť lepšie podmienky pre samostatne zárobkovo činné ženy je zrejmá, keď sa pozrieme na to, ako relatívne málo žien je v súčasnosti samostatne zárobkovo činných. V EÚ je samostatne zárobkovo činných len 8 % pracujúcich žien, zatiaľ čo mužov je 16 %. Musíme motivovať viac žien, aby sa venovali samostatne zárobkovej činnosti, a v tomto ohľade smernica predstavuje krok správnym smerom. Mnohé ženy by sa rady venovali samostatne zárobkovej činnosti, no v dôsledku neistých sociálnych podmienok im chýba odvaha. Myslím si, že táto smernica by sa mala vnímať v súvislosti s dôležitou prácou na všeobecnej smernici o materstve, na ktorej pracuje Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť. Zaistenie práva čerpať materskú dovolenku bez zhoršenia svojej pozície na pracovnom trhu pre všetky európske ženy je základným kameňom rovnosti v Európe.

Ak v EÚ máme dosiahnuť náš cieľ a zaistiť blaho našich občanov, musíme poskytnúť ženám v EÚ riadnu príležitosť čerpať materskú dovolenku. Ak máme v EÚ dosiahnuť náš cieľ a zaistiť blaho našich občanov, musíme tiež zvýšiť pôrodnosť. Dúfam, že táto smernica bude len prvým z dvoch krokov, ktorými to dosiahneme. Práve zabezpečujeme, aby mali všetky európske ženy právo na materskú dovolenku. Nasledujúcim krokom musí byť aj poskytnutie otcovskej dovolenky, aby sme mohli zaistiť skutočnú rovnosť.

  Riikka Manner (ALDE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcela poďakovať spravodajkyni za vynikajúci kompromis. Nedávno sme v Európe hovorili o konkurencieschopnosti, najmä v rámci stratégie Európa 2020, a o tom ako by sme mohli zaviesť tento druh konkurencieschopnosti, konkrétne zvýšením počtu malých a stredných podnikov.

Ak chceme podporiť podnikanie, otázky, o ktorých práve rokujeme v súvislosti s uplatňovaním zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, majú mimoriadny význam a sú súčasťou tejto rozpravy. Pokiaľ ide o podnikanie mužov aj žien, musíme vytvoriť skutočnú alternatívu. Okrem toho by sa malo podporiť vzdelávanie v oblasti podnikania, ktoré by sa stalo súčasťou študijných programov. V tejto oblasti ďaleko zaostávame okrem iných krajín aj za Spojenými štátmi americkými.

Keď hovoríme o rovnosti, musíme pamätať, že jedným z indikátorov, ktoré popisujú situáciu v oblasti rovnosti, je konkrétne vec podnikania a príležitostí stať sa podnikateľom bez ohľadu na pohlavie. Ak porovnáme údaje v Európe, zistíme, že väčšinu podnikateľov stále tvoria muži. Ak uvážime vec rastu podnikania a to, ako ho môžeme podporiť, mrzí ma, keď musím povedať, že v súčasnosti štatistika ukazuje, že úsilie o rast medzi podnikateľkami v porovnaní s mužmi výrazne zaostáva.

Samozrejme, existujú mnohé dôvody týchto čísel, no faktom zostáva, že v súčasnosti sú napríklad systémy sociálneho zabezpečenia pre podnikateľov nedostačujúce, pretože, ako sme už v tejto diskusii počuli, spôsobujú problémy najmä podnikateľkám. Okrem toho, ak chceme spojiť otázky materstva, rodičovstva a podnikania, vyžiada si to konkrétne kroky, pretože práca samostatne zárobkovo činnej osoby je často nepravidelnej povahy, pracovný deň je dlhý a živobytie tejto osoby je neisté. Tento legislatívny text je výborným krokom vpred k motivujúcejšiemu a rovnakému prístupu k podnikaniu.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Vážená pani predsedajúca, je dôležité, že sa tento proces napriek svojim obmedzeniam blíži ku koncu. Je čas zaistiť, aby všetky pracujúce ženy – vrátane miliónov samostatne zárobkovo činných žien a manželiek a de facto partneriek samostatne zárobkovo činných osôb – mali rovnaké práva, najmä pokiaľ ide o materskú dovolenku.

Hoci táto smernica postupuje správnym smerom, nebojuje dôsledne za zaručenie rovnakého zaobchádzania a proti diskriminácii. Je to pozitívny krok, ktorý podporujeme. Nechceme sa však zastaviť na 14-týždňovej materskej dovolenke a chceme, aby sa nová smernica o materskej a otcovskej dovolenke v budúcnosti uplatňovala aj v týchto situáciách.

Samozrejme, bude to neustály boj, hoci vítame doteraz dosiahnutý pokrok a blahoželáme spravodajkyni k jej odhodlaniu v priebehu procesu ako celku.

  Pascale Gruny (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Európsky parlament dnes vysiela jasný signál ženám, ktoré vypomáhajú svojim manželom v samostatne zárobkovej činnosti. Odteraz budú ich sociálne práva výrazne posilnené a chcela by som zablahoželať našej spravodajkyni pani Lullingovej k práci, ktorú urobila.

Európa musí chrániť. Podľa novej definície pojmu vypomáhajúci manžel alebo manželka, manželia alebo manželky a životní partneri alebo životné partnerky budú mať v prípade choroby alebo odchodu do dôchodku nárok na sociálnu ochranu. Manželia a manželky pekárov teraz budú mať prínos zo sociálnych práv.

Je však poľutovaniahodné, že Rada nesúhlasila s povinnou registráciou, ale jednoducho prijala systém dobrovoľnej registrácie.

Materská dovolenka sa tiež poskytuje všetkým ženám. Nový text uvádza minimálne obdobie materskej dovolenky pre samostatne zárobkovo činné ženy a manželky samostatne zárobkovo činných osôb v celej Európskej únii. Trvanie tejto dovolenky momentálne stanovuje na 14 týždňov. Som tieňovou spravodajkyňou Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) pre smernicu o zdraví a bezpečnosti pri práci tehotných pracovníčok. Úprimne dúfam, že prijatím tohto textu sa predĺži materská dovolenka; a prečo ju následne nepredĺžiť aj samostatne zárobkovo činným ženám?

Na záver, Európa navrhla niekoľko tvorivých a pragmatických riešení, aby pomohla párom zosúladiť pracovný a rodinný život. Teraz je čas začať konať a návrhy čo najskôr zrealizovať. Európska kampaň na ochranu žien sa týmto textom výrazne posunie vpred. My poslanci Parlamentu však musíme pokračovať, aby sme odstránili nerovnosti medzi ženami a mužmi.

  Edite Estrela (S&D). – (PT) Vážená pani predsedajúca, táto smernica sa musí naliehavo preskúmať. Táto správa je dôležitá, pretože vyrieši nespravodlivú a diskriminačnú situáciu samostatne zárobkovo činných osôb a zároveň podporí podnikanie žien.

Samostatne zárobkovo činné ženy a manželky a de facto partnerky samostatne zárobkovo činných osôb budú mať odteraz právo na materský príspevok, ktorého trvanie a výška budú zhodné s príspevkom zamestnankýň. To však za predpokladu, že prispievajú do systému sociálneho zabezpečenia. Je iba správne a spravodlivé, že to tak má byť, keďže zamestnané ženy tiež prispievajú do systému sociálneho zabezpečenia.

Považujeme tiež za celkom spravodlivé, že právo na materskú dovolenku by sa nemalo obmedziť len na odvetvie poľnohospodárstva a že by sa malo rozšíriť na všetky samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré, ako si spomínam, predstavovali v roku 2007 10,5 % všetkých pracujúcich v Európskej únii. Myslím si, že práve preto by to malo platiť pre všetky samostatne zárobkovo činné osoby bez ohľadu na oblasť ich činnosti; či už je to v odvetví remesiel, v obchode, v slobodných povolaniach, alebo v malých a stredných podnikoch.

Musíme podporiť rovnosť, preto dúfam, že Európsky parlament prijme tieto návrhy, ktoré už schválil Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť.

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE). – (PL) Prijatie súčasných opatrení je veľmi dôležité z hospodárskeho a sociálneho hľadiska, ale tiež vzhľadom na hodnoty, ktoré predstavujú ochrana rodiny a rovnaké príležitosti.

Súčasná kríza a nárast nezamestnanosti, ktorý zapríčinila, zasahujú najmä slabšie skupiny. Jednou z týchto skupín sú ženy. Preto právne opatrenia, ktoré zaručujú rovnaké postavenie samostatne zárobkovo činným osobám, ženám uľahčia začatie vlastného podnikania. Preto je to dôležité vzhľadom na potrebu zrýchlenia hospodárskeho rozvoja v Európe a zníženia nezamestnanosti, je to však dôležité aj pre zvýšenie počtu žien, ktoré sa rozhodujú začať samostatne podnikať. Sú to ony, kto rozhoduje, ony riadia vlastné firmy, ony rozhodujú, čo robiť a ako vynakladať peniaze, a nemali by byť diskriminované.

Malé podniky sú teda miestom, kde ženy môžu naplniť svoje ambície – ženy, ktoré chcú aktívne pracovať, no nechcú sa vzdať rodinného života. Tieto opatrenia skutočne umožnia členským štátom, ktoré to myslia s rodinnou politikou vážne, využiť príležitosť na zlepšenie svojich vlastných právnych predpisov. Rada by som taktiež upriamila pozornosť na istú skupinu, ktorá si vyžaduje ďalšiu ochranu a potrebuje, aby sme jej situáciu zvážili. Hovorím o ženách, ktoré pracujú doma. Práca v domácnosti sa nepovažuje za prácu, hoci v skutočnosti každý deň zahŕňa vykonávanie asi 200 úloh. Ženy pracujúce v domácnosti často nie sú chránené starobným dôchodkom či systémom zdravotnej starostlivosti a nemajú nárok na žiadnu dovolenku. V súvislosti s tým si myslím, že by sa mali zaviesť nariadenia, ktoré týmto ženám uľahčia profitovanie zo všetkých foriem sociálnej ochrany.

  Iratxe García Pérez (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, chcela som len zopakovať svoje poďakovanie pani Lullingovej a aj španielskemu predsedníctvu. Pani Lullingovej za jej dôslednosť, vytrvalosť a usilovnú prácu v úsilí, aby sme sa dostali do bodu, kde sme dnes, a španielskemu predsedníctvu za to, že umožnilo vyjadrenie rôznych a protichodných názorov v rámci Rady, vďaka čomu sme dosiahli túto dohodu, ktorú máme dnes na stole.

V tejto rozprave sa venujeme pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu smernice 86/613/EHS, ktorý jasne uvádza, že nie je v súlade s jej stanovenými cieľmi. Myslím si, že je mimoriadne dôležité zdôrazniť zásadný význam tejto dohody v čase krízy a neistoty v Európe, v čase, keď nedošlo k zabrzdeniu pokroku v oblasti sociálnej ochrany samostatne zárobkovo činných žien v Únii.

Rada by som vám pripomenula, že v roku 2007 tvorili samostatne zárobkovo činné osoby v Európskej únii viac ako 10 % pracujúcich. Dosiahnutá dohoda nemusí byť tým najlepším riešením, do budúcnosti však poskytuje príležitosť na uskutočnenie ďalšieho pokroku.

Hlavným cieľom tejto smernice je rozšírenie sociálnej ochrany na životných partnerov alebo partnerky všetkých samostatne zárobkovo činných osôb vrátane nezosobášených párov a sociálne zabezpečenie všetkých samostatne zárobkovo činných osôb alebo samostatne zárobkovo činných párov, ktoré dnes členské štáty neponúkajú.

V súčasnosti sa aktívne podieľame na tvorbe stratégie EÚ 2020, v ktorej máme definovať budúcnosť európskeho modelu. Táto budúcnosť nemôže popierať zásadu rovnakého zaobchádzania, a preto je mimoriadne dôležité ďalej presadzovať druh opatrení, ktoré túto zásadu zaručujú. Dúfam, že krok, ktorý dnes prijatím tohto návrhu spravíme, je prvým z mnohých, ktoré urobíme v budúcnosti.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). – (PL) Veľmi ma potešilo takmer jednomyseľné prijatie správy pani Lullingovej Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť. Správa sa zaoberá zapracovaním pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov do smernice o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby.

Je veľmi dôležité, že sa nám podarilo dosiahnuť kompromis a zlepšiť situáciu samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré tvoria asi 10 % všetkých ľudí na pracovnom trhu. Spomedzi zavádzaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je najdôležitejšou možnosť, aby samostatne zárobkovo činné osoby a ich manželia alebo manželky alebo životní partneri alebo partnerky dostávali sociálne dávky vrátane najdôležitejšej možnosti platiť príspevky na vlastný starobný dôchodok a mať aj platenú materskú dovolenku podobne ako ženy, ktoré pracujú pre zamestnávateľa. Tieto nároky im zaistia právne predpisy na úrovni EÚ.

Sú to opatrenia, ktoré nielenže pomôžu zlepšiť situáciu žien, ale tiež zmiernia výrazné rozdiely, ktoré existujú medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a ľuďmi, ktorí pracujú pre zamestnávateľa. Milióny ľudí, ktorí pracujú v rodinných podnikoch, konečne získajú možnosť profitovať z dobrovoľnej sociálnej ochrany založenej na registrácii v systéme sociálneho poistenia, bez ktorej boli v horšej situácii. Toto je dôležitý krok vpred o to viac, že sa tento rok podarilo dosiahnuť kompromis, o ktorý sme sa roky márne usilovali.

Vyzývam všetkých kolegov poslancov, aby túto správu podporili. Na tomto mieste by som chcela pani Lullingovej veľmi úprimne poďakovať, pretože táto správa uľahčí život mnohým samostatne zárobkovo činným ženám.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, touto výbornou správou pani Lullingovej sa Európsky parlament usiluje ešte väčšmi zmierniť rozdiely v zaobchádzaní so ženami a mužmi na pracovisku a ja tento krok vítam. Je to ďalší krok na ešte veľmi dlhej ceste.

Skutočne sa domnievam, že zdôrazňovanie dôležitosti sociálnej ochrany vypomáhajúcim manželom alebo manželkám či uznaným životným partnerom alebo partnerkám samostatne zárobkovo činných osôb má zásadný význam. Nezabúdajme, že vypomáhajúci manželia alebo manželky stále nemajú v mnohých európskych krajinách postavenie, ktoré im právom prináleží, ich práca je neuznaná a nevzťahuje sa na nich sociálne zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb. Žijeme v roku 2010, no ženy v niektorých členských štátoch stále trpia nedostatočným uznaním svojich práv a sú úplne závislé od poistenia svojho manžela.

V časoch hospodárskej krízy nemôžeme dopustiť, aby boli vypomáhajúci manželia alebo manželky závislí od systému, ktorý ich môže zo dňa na deň uvrhnúť do chudoby, napríklad v prípade rozvodu či odlúčenia. Preto nemôžeme súhlasiť s možnosťou, aby členské štáty naďalej uplatňovali vnútroštátne opatrenia obmedzujúce prístup k osobitným systémom sociálnej ochrany alebo k určitej úrovni dávok. Vypomáhajúci manželia alebo manželky musia byť chránení, pokiaľ ide o dôchodky, rodinné prídavky, zdravotnú starostlivosť, dávku pre prípad práceneschopnosti a dávky v materstve.

Napokon, v tomto štádiu rokovaní rozhodujú členské štáty, či by sa táto sociálna ochrana mala realizovať na povinnom alebo dobrovoľnom základe. Preto dôrazne vyzývam všetky členské štáty, aby urobili všetko, čo je v ich silách, aby bola táto ochrana povinná. Najmä v časoch hospodárskej krízy musíme všetci bojovať proti neistote zamestnania a neuznávaniu práv.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Aj ja sa chcem poďakovať pani spravodajkyni Astrid Lullingovej za jej prácu. Tiež súhlasím s jej názorom – tak ako iní poslanci –, že vyššia ochrana materstva pre samostatne zárobkovo činné ženy a zlepšenia pre manželov alebo manželky samostatne zárobkovo činných osôb by sa touto smernicou nemali obmedzovať len na ľudí, ktorí pracujú v poľnohospodárstve, ale musia sa, samozrejme, uplatňovať aj v iných oblastiach vrátane slobodných povolaní. Vypomáhajúci manželia alebo manželky nemajú vlastný právny štatút všade, preto ich práca nie je vždy uznaná a nemajú nezávislé sociálne zabezpečenie. Je úplne nevyhnutné uznať ich profesijné postavenie a definovať ich práva. Teší ma, že Rada uznala stanovisko Parlamentu z prvého čítania, že by dávky v materstve mali umožniť prerušiť prácu aspoň na tri mesiace, minimum potrebné na bezproblémový priebeh tehotenstva a fyzické zotavenie matky po normálnom pôrode, hoci pre zdravý vývoj dieťaťa sú optimálne aspoň dva roky individuálnej domácej starostlivosti. Ľutujem, že Rada nepovažuje tieto tri mesiace za absolútne minimálny štandard, ktorý by sociálne systémy členských štátov mali poskytovať automaticky, a že ďalšie dávky možno poskytnúť iba na dobrovoľnom základe.

  Antigoni Papadopoulou (S&D). – (EL) Vážená pani predsedajúca, aj ja by som chcela podporiť a uvítať súčasný kompromis, pretože vyvoláva otázku nedostatkov v demokracii, ktorým musia ženy roky čeliť, keď pomáhajú svojim samostatne zárobkovo činným manželom v oblasti obchodu, remesiel, v malých a stredných podnikoch a v slobodných povolaniach bez akéhokoľvek uznania rokov ich práce.

Samostatne zárobkovo činné osoby a ich partneri, väčšinu ktorých tvoria ženy, majú práva. Nie sú to neviditeľní zamestnanci; majú právo na sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť, dôchodok, materskú dovolenku, rodičovskú dovolenku a otcovskú dovolenku. Ženy sa roky obetúvajú pre svojich manželov, pre ich profesijný rozvoj, pre deti a rodinu tým, že vykonávajú lacnú neplatenú prácu. Po rozvode alebo smrti manžela sa často ocitajú bez poistenia, bez výhod či odškodnenia.

Súčasný kompromis rieši niektoré existujúce nerovnosti. Nepochybne však potrebujeme ďalšiu podporu žien, aby sme podporili rovnosť podnikajúcich žien najmä v časoch hospodárskej krízy, keď Európska únia vytvára politiku zajtrajška pre Európsku úniu v roku 2020.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa vám veľmi poďakovať za to, že ste mi dali možnosť vyjadriť sa k tejto téme. Asi 30 % všetkých tých, ktorí sa venujú samostatne zárobkovej činnosti v EÚ, tvoria ženy. Vysoké zastúpenie majú hlavne v malých a stredných podnikoch, najmä v odvetví služieb, a touto činnosťou sú pre našu spoločnosť výrazným hospodárskym prínosom.

Tieto ženy by mali mať rovnaké príležitosti ako ich mužskí kolegovia bez toho, aby sa muselo pristúpiť ku kvótam a podobným opatreniam. Samostatne zárobkovo činné ženy musia často zápasiť s problémom, že to, že sa stanú matkou, môže ohroziť ich živobytie. Vzhľadom na stále výraznejšie starnúce obyvateľstvo je teraz dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby sme zaistili účinné ustanovenia o materstve a dali prioritu rodinám.

Aj rodinné firmy, v ktorých podnikaní vypomáhajú ženy, zohrávajú dôležitú úlohu – či už v slobodných povolaniach, v remeslách, v maloobchode, alebo hlavne v poľnohospodárstve. Vo všetkých týchto oblastiach je potrebné zaistiť vhodnú sociálnu a právnu ochranu.

Napriek tomu by si členské štáty mali vždy zachovať právomoc v súvislosti s právnymi predpismi v sociálnej oblasti, ktorá by nikdy nemala prejsť na EÚ. Je to vec využívania kompromisov a možností, ktoré berú do úvahy rôznorodé tradície sociálnej politiky, ako napríklad, či by poistenie vypomáhajúcich manželov alebo manželiek malo byť povinné alebo dobrovoľné.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, chcela by som sa pripojiť k blahoželaniam pani Lullingovej. Vítam skutočnosť, že touto správou sme vykonali ďalší krok k uskutočneniu zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi aj v oblasti samostatne zárobkovej činnosti. Jedným z dôležitých základných kameňov je – celkom správne – to, že sa netýka len manželov alebo manželiek, ale aj životných partnerov alebo partneriek. Vypomáhajúci partneri alebo partnerky môžu konečne využívať rovnakú úroveň sociálnej ochrany a to sa týka aj ustanovenia o materstve.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, aj ja by som veľmi rád zablahoželal pani Lullingovej. Táto smernica poskytne najmä ženám úplne nové príležitosti v oblasti samostatne zárobkovej činnosti v malých a stredných podnikoch. V čase krízy, ako je táto, by sme mali pamätať na to, že samostatne zárobková činnosť je vhodná pre budúcnosť, že v tejto oblasti možno vytvárať nové pracovné miesta a že nám tiež umožňuje rozvíjať úplne nové odvetvia. Vytvorili sme napríklad projekt Girls’ Day (Deň dievčat), ktorým chceme podporiť zamestnávanie mladých žien v technických zamestnaniach, pretože práve v týchto technických zamestnaniach sa vytvárajú úplne nové príležitosti. V našej súčasnej spoločnosti ľudia v skutočnosti v plnej miere nepoznajú celé spektrum zamestnaní dostupných ženám. Napokon sú to zas a znova aj ženy, kto zaisťuje stabilitu v oblasti financií. Myslím si, že v krízových časoch je mimoriadne dôležité zaistiť, aby vlastné imanie a rizikový kapitál v spoločnostiach mohli rovnako využívať aj ženy.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, dnes sme dosiahli pokrok v boji proti chudobe a v podpore samostatne zárobkovej činnosti žien. Toto nie je koniec tohto procesu, ale je to veľký krok vpred. Na základe podpory Rady budú mať samostatne zárobkovo činné ženy po prvý raz právo na materskú dovolenku. Členské štáty budú mať tiež zrejmú povinnosť na požiadanie zaručiť sociálnu ochranu vypomáhajúcim manželom alebo manželkám.

Chcel by som poďakovať Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Parlamentu ako celku za všetku prácu, ktorú na dosiahnutie tohto úspechu vykonali.

Napokon by som chcel povedať pár slov pani Lullingovej, ktorá mnohé roky osobne bojuje za túto vec. Tento boj teraz vyhrala a ja som jej hlboko vďačný za jej odhodlanie, ktoré viedlo k tomuto výraznému úspechu.

  Astrid Lulling, spravodajkyňa. – (DE) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som sa chcela poďakovať pánovi Oettingerovi za to, že tu zastupuje svoju kolegyňu pani Redingovú a hovorí takou skvelou angličtinou.

(FR) Dámy a páni, som spokojná. Som vďačná všetkým poslancom, ktorí vystúpili, pretože podporili pozíciu, ktorú zastáva drvivá väčšina Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, čo nám umožní, aby bol tento text zajtra schválený.

Pána Romevu i Ruedu by som chcela uistiť, že tento text nie je dokonalý a stále nespĺňa moje požiadavky. Ešte sme nevyhrali vojnu, zvíťazili sme však vo významnej bitke. Je to krok správnym smerom.

Pánovi Romevovi i Ruedovi a pani Figueiredovej by som tiež chcela povedať, aby sa neobávali o ochranu materstva; to, čo chcú, sa nachádza v odôvodnení 17a. Prečítajte si ho; nemám čas ho tu čítať nahlas. Je to len jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ak by sme o ňom mali hlasovať, nemohli by sme prijať smernicu počas španielskeho predsedníctva a hrozilo by, že stratíme mesiace, ak nie roky, a všetko pre nič, pretože – chcela by som uistiť autorov – to, čo navrhujú vo svojom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, sa inými slovami navrhuje v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 4, ktorý sme schválili v prvom čítaní a Rada ho prijala ako celok. Preto sa domnievam, že by títo poslanci mohli s čistým svedomím hlasovať za ostatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 18. mája 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Robert Dušek (S&D), písomne. – (CS) Cieľom smernice o rovnakom zaobchádzaní so ženami a mužmi vykonávajúcimi samostatne zárobkovú činnosť je zjednotenie uplatňovaných európskych právnych predpisov a nahradenie množstva smerníc, ktoré riešia túto problematiku nesystematicky. Sociálne podmienky samostatne zárobkovo činných osôb a zamestnancov sa v členských štátoch veľmi líšia a ustanovenia o sociálnom zabezpečení v prípade dlhodobého alebo trvalého vylúčenia z práce v niektorých prípadoch prakticky neexistujú. Samostatne zárobkovo činné osoby často nemajú zdravotné poistenie. Títo ľudia pracujú, aj keď sú chorí, pretože je to finančne výhodnejšie. Ženy sa po pôrode vracajú do práce a nečerpajú materskú dovolenku. Vypomáhajúci manželia alebo manželky nemajú vlastné sociálne zabezpečenie. Samostatne zárobkovo činné osoby sú mimoriadne dôležité pre fungovanie hospodárstva a majú nezastupiteľné miesto v spoločnosti. Títo ľudia finančne zaisťujú seba a svoje rodiny, platia dane do štátnej pokladnice a platia sociálne a zdravotné poistenie. Štát na nich nemusí vynakladať žiadne prostriedky. Nezastupiteľnú úlohu majú najmä v regiónoch, kde z rozličných dôvodov nie je dostatok pracovných miest poskytovaných takzvanými „veľkými“ zamestnávateľmi a tiež v poľnohospodárstve. Preto je nevyhnutné zjednotiť minimálne normy, ktoré samostatne zárobkovo činným osobám pomôžu zaistiť rovnaké postavenie v porovnaní so zamestnancami a rovnosť medzi samostatne zárobkovo činnými mužmi a ženami. Cieľom by mala byť lepšia ochrana počas materstva, uznávanie dovolenky na starostlivosť o členov rodiny a uznanie prínosu vypomáhajúceho manžela alebo manželky.

  Zita Gurmai (S&D), písomne. – Návrh, o ktorom tento týždeň rokujeme, nie je odborný. Je vecou spravodlivosti a zdravého rozumu – a to dvoma spôsobmi. Nielen z morálneho, ale aj z hospodárskeho hľadiska je zrejmé, že potrebujeme zaručiť sociálnu ochranu a dávky v materstve tehotným samostatne zárobkovo činným ženám a tehotným manželkám alebo životným partnerkám samostatne zárobkovo činných mužov. Nemôžeme diskriminovať ženy alebo partnerky tých mužov, ktorí sa rozhodli venovať tomuto typu práce, najmä keď všetci súhlasíme, že potrebujeme povzbudiť viac žien, aby vstúpili do sveta podnikania. Zatiaľ čo sa usilujeme nájsť východisko z krízy, podporujeme vytváranie pracovných miest vrátane práce samostatných pracovníkov. Aj preto musíme vytvoriť stimul pre ženy, aby vytvárali takéto pracovné príležitosti. Po druhé, nemôžeme diskriminovať novonarodené deti v týchto rodinách. Je neprijateľné, že dieťa, ktorého rodič pracuje v bežnom zamestnaní, má počas prvých týždňov svojho života právo mať svoju matku alebo otca nablízku (bez ohrozenia živobytia rodiny), zatiaľ čo iné dieťa takéto právo nemá, pretože jeho rodič je samostatne zárobkovo činný.

16. Energetická hospodárnosť budov (prepracované znenie) (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je odporúčanie do druhého čítania pani Silvie-Adriany Ţicăovej v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku o pozícii prijatej Radou v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (05386/3/2010 – C7-0095/2010 – 2008/0223(COD)) (A7-0124/2010).

  Silvia-Adriana Ţicău, spravodajkyňa. – (RO) EÚ sa v roku 2008 zaviazala, že do roku 2020 zníži spotrebu energie o 20 % a že zabezpečí, že 20 % z celkovej spotrebovanej energie bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov. V rámci zasadnutia Európskej rady v dňoch 25. a 26. marca 2010 vedúci predstavitelia Európskej únie stanovili spoločný cieľ, ktorým je zvýšenie energetickej účinnosti o 20 % do roku 2020.

Budovy zodpovedajú za 40 % celkovej spotreby energie a 35 % škodlivých emisií. Zlepšenie energetickej hospodárnosti budov bude mať zásadný vplyv na život európskych občanov. Rodiny v rámci EÚ míňajú v priemere 33 % svojich príjmov na vodu, elektrickú energiu, plyn a údržbu. Toto číslo sa môže dokonca zvýšiť na 54 % v prípade rodín, ktoré majú veľmi nízke príjmy. Následkom investícií do zlepšenia energetickej účinnosti budú nielen nižšie účty za energiu, ale aj vytvorenie 2,7 miliónov pracovných miest v EÚ do roku 2030.

V novembri roku 2008 Európska komisia predložila legislatívny návrh na prepracovanie smernice 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov. V apríli roku 2009 Európsky parlament veľkou väčšinou prijal svoju pozíciu v prvom čítaní spolurozhodovacieho postupu. Parlament a Rada následne viedli intenzívne rokovania počas švédskeho predsedníctva Rady Európskej únie. V novembri roku 2009 uzatvorili politickú dohodu o technických aspektoch legislatívneho návrhu.

Rada by som spomenula hlavné výsledky tejto dohody.

Bol vypracovaný samostatný článok vrátane rôznych odôvodnení a ustanovení o finančných otázkach. Komisia musí určiť existujúce finančné nástroje a daňové opatrenia a predložiť nové návrhy do 30. júna 2011. Tieto ustanovenia sprevádza aj vyhlásenie Komisie.

Všetky nové budovy musia mať do 31. decembra 2020 takmer nulovú čistú spotrebu energie, pričom väčšina energie musí tiež pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Orgány verejnej moci musia túto požiadavku splniť v dvojročnom predstihu. V prípade budov s takmer nulovou čistou spotrebu energie členské štáty stanovia jasné ciele a navrhnú akčné plány, ktoré budú obsahovať aj podporné opatrenia.

Pri rozsiahlej obnove budov musí energetická hospodárnosť budovy alebo jej obnovovaných častí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, ktoré sa vzťahujú aj na technické systémy a komponenty budov, ktoré majú výrazný vplyv na energetickú hospodárnosť budovy.

Boli zavedené nové ustanovenia o osvedčeniach. V osvedčení musí byť uvedený minimálny požadovaný rozsah informácií vrátane možností financovania. Boli zavedené ustanovenia týkajúce sa vydávania a vystavovania osvedčení o energetickej hospodárnosti.

V inzerátoch na predaj alebo prenájom budovy alebo jej časti je nutné uvádzať ukazovatele energetickej hospodárnosti uvedené na osvedčení o energetickej hospodárnosti budovy.

Je nutné poskytovať viac informácií a zabezpečiť vyššiu transparentnosť v súvislosti s akreditáciou a odbornou prípravou odborníkov a poskytovaním informácií vlastníkom a nájomcom.

Je nutné viesť konzultácie s miestnymi orgánmi, ktoré musia poskytovať podporu pri vykonávaní odporúčaní, zavádzaní nových ustanovení zameraných na miestnych projektantov a architektov, aby boli schopní brať do úvahy energetickú účinnosť budov.

Zaviedli sa inteligentné meracie a aktívne riadiace systémy, ako sú automatické, kontrolné a monitorovacie systémy určené na úsporu energie.

Nebude stanovená žiadna spoločná metodika, avšak Komisia do 30. júna 2011 vypracuje rámec porovnávacej metodiky pre výpočet nákladovo optimálnej úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Do 1. januára 2017 sa uskutoční revízia smernice. Spoločná pozícia Rady je založená na dohode, ktorá bola uzavretá v novembri roku 2009 medzi Európskym parlamentom a Radou. Preto odporúčam jej prijatie.

PREDSEDÁ: PÁN LAMBRINIDIS
podpredseda

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v politike sa málokedy naskytne príležitosť predložiť návrhy a opatrenia, ktoré sú prínosom pre všetky zúčastnené strany. Dnes máme presne túto príležitosť: nadchádzajúce prijatie prepracovaného znenia smernice o energetickej hospodárnosti budov.

Budovy zodpovedajú za 40 % spotreby energie a 36 % emisií oxidu uhličitého v EÚ. Zavedenie hospodárskych opatrení zameraných na zníženie spotreby energie v bytovom sektore môže výrazne prispieť k dosiahnutiu cieľov zníženia emisií skleníkových plynov a úspory energie do roku 2020. Zároveň tak posilníme našu energetickú bezpečnosť a prispejeme k rastu a vytváraniu pracovných miest v stavebnom priemysle. Prepracované znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov taktiež podporí zvyšovanie štandardov vnútroštátnych kódexov týkajúcich sa energetickej účinnosti pri výstavbe domov a pomôže spotrebiteľom znížiť účty za energie. Energetická účinnosť je najlacnejším spôsobom boja proti zmene klímy.

Chcel by som poukázať na tri zložky prepracovaného znenia smernice, ktoré podľa nášho názoru predstavujú značný pokrok v porovnaní s doterajším stavom.

Po prvé, požiadavky jednotlivých štátov na novú výstavbu a obnovu zabezpečia vznik budov s výrazne vyššou mierou úspory energie. Táto smernica pokrýva aj malé budovy s využiteľnou plochou do 1 000 m², ako aj malé energetické obnovy a výmenu bojlerov a okien.

Po druhé, z prepracovaného znenia vyplýva, že naši občania budú mať prístup ku kvalitnejším informáciám. Majitelia nehnuteľností a nájomníci budú dostávať informácie vrátane podrobností o spotrebe a prípadnej úspore energie danej budovy. Mal by to byť stimul pre trh na zabezpečovanie nízkoenergetických domov a rozsiahlej obnovy.

Po tretie, s účinnosťou od roku 2020 musia všetky nové stavby spĺňať mimoriadne prísny štandard budov s takmer nulovou spotrebou energie. Členské štáty by navyše mali vypracovať národné akčné plány v záujme zvýšenia štandardu existujúcich budov na úroveň budov s takmer nulovou spotrebou energie.

Z týchto dôvodov predstavuje nová smernica veľký úspech európskej energetickej politiky. Chcel by som poďakovať poslancom tohto Parlamentu a vám, pani Ţicăová, za výbornú spoluprácu počas uplynulých mesiacov, ako aj za nezvyčajne rýchle prijatie smernice.

Už ste zdôraznili, že jej prepracované znenie bude schopné dosiahnuť plný potenciál úspory energie len vtedy, ak sa účinne a rýchlo transponuje a ak budú k dispozícii aj podporné nástroje. V tejto súvislosti musíme vo vyššej miere využívať existujúce finančné nástroje, ako napríklad Európsky fond regionálneho rozvoja, ktorý umožňuje využiť 4 % rozpočtu na opatrenia zamerané na energetickú účinnosť, čo je príležitosť, ktorú členské štáty doposiaľ nevyužívali v dostatočnej miere.

Navyše by sme chceli poskytnúť členským štátom finančnú podporu za úsilie, ktoré vynaložili na transformáciu fondu budov. Ako už uviedol Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, v súčasnosti pripravujeme prerozdelenie nevyužitých finančných prostriedkov z Plánu hospodárskej obnovy Európy v minimálnej výške 150 miliónov EUR na projekty v oblasti obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti.

Som si istý, že podpora Parlamentu je v súčasnosti veľmi dôležitým krokom. Chcel by som vám všetkým poďakovať za veľmi dobrú spoluprácu.

  Paul Rübig, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pani Ţicăová, chcel by som vám zablahoželať k tejto správe. Verím, že je to veľký krok správnym smerom. V Európe je viac ako 160 miliónov budov, ktoré je nutné obnoviť so zreteľom na tepelnú účinnosť v záujme minimalizácie spotreby energie, čím sa zabezpečí príslušné zníženie celkovej spotreby energie.

40 % energie sa používa na vykurovanie a chladenie budov. Dúfame, že opatrenia zamerané na obnovu nám umožnia dosiahnuť cieľ zníženia celkovej spotreby energie o 5 % do roku 2020. Zaoberáme sa však aj vytváraním nových pracovných miest. Niet pochýb, že je nutné vypracovať nové systémy školení pre odborníkov, ktorí sa budú podieľať nielen na obnove týchto existujúcich budov, ale aj na výstavbe nových budov. Potrebujeme malé a stredné podniky, ktoré sa špecializujú na tento segment, a musíme im umožniť, aby v tejto oblasti dosahovali zisk a boli schopní platiť vyššie čisté mzdy. Domnievam sa, že je to najlepší spôsob prekonania tejto krízy, keďže sa tak nielen zvýšia nové daňové príjmy, ale energia z fosílnych palív sa navyše nahradí obnoviteľnou energiou, čím sa zníži ich spotreba.

Domnievam sa, že nahradenie fosílnych palív pri spotrebe a výrobe je perspektívnym krokom a nepochybne tiež zabezpečí značné zníženie výdavkov na domácnosť. Ďalej sa domnievam, že tieto investície budú pre nás prínosom a že by sme nemali pokračovať v takom trende spotreby, ktorý bol bežný počas uplynulých desaťročí. Mali by sme využiť túto príležitosť na obnovenie investícií. Investície sú zvlášť nevyhnutné v období krízy, keďže nám ju umožnia prekonať s čo najnižšou mierou byrokracie.

  Zigmantas Balčytis, v mene skupiny S&D. – (LT) Na úvod by som chcel zablahoželať kolegyni pani Silvii Ţicăovej k nesmiernej dávke úsilia, ktoré venovala príprave tejto dôležitej správy. Podľa môjho názoru je dohoda s Radou veľmi ambiciózna a predstavuje nový kvalitatívny skok naprieč celým sektorom. Preto je veľmi dôležité, aby členské štáty náležite a včas zaviedli ustanovenia tejto smernice. Otázka spotreby energie budov má mimoriadny význam na celej úrovni vnútorného trhu s energiou. Odvetvie budov v Európskej únii je jedným zo sektorov s najväčšími možnosťami úspory energie. Platí to predovšetkým pre obyvateľov nových členských štátov Európskej únie, pretože v týchto krajinách sa nachádza najvyšší počet starých a energeticky neúčinných obytných budov, pričom ich obyvatelia, ktorí majú najnižšie príjmy, sú nútení platiť najviac za komunálne služby. Smerovanie k takmer nulovým nákladom na spotrebu energie budov znamená, že latka pre staviteľov bola nastavená ešte vyššie, ako sa doteraz predpokladalo v rámci diskusií o technológiách pasívnych domov. Vážený pán komisár, dámy a páni, chcel by som zopakovať, že je to skutočne veľmi dôležité a ambiciózne, a dúfam, že sa to stane skutočnosťou.

  Fiona Hall, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, tiež by som chcela zablahoželať pani Ţicăovej, ktorá na tomto dokumente pracovala s obrovským nasadením. Došlo k veľkému omeškaniu z dôvodu právnych úprav, ktoré boli nevyhnutné v zmysle Lisabonskej zmluvy, čo znamená, že došlo k úniku oveľa väčšieho množstva CO2, ako keby sa nám to podarilo skôr.

V rámci tohto dlhého vývoja možno ľahko zabudnúť, že niektoré súčasti tohto prepracovaného znenia sa pri prvom predložení v skutočnosti považovali za pomerne radikálne. Týkalo sa to predovšetkým zníženia prahu dosahujúceho 1 000 m2, čo pôvodne navrhol Parlament v správe o akčnom pláne pre energetickú účinnosť, ako aj kroku smerujúceho k dosiahnutiu budov s takmer nulovou spotrebou energie do roku 2021. Táto nová požiadavka týkajúca sa nových budov nám však, nanešťastie, nepomôže pri cieľoch 20-20-20, predovšetkým z toho dôvodu, že si vo zvýšenej miere uvedomujeme, že naším cieľom musí byť minimálne 30 % zníženie emisií skleníkových plynov. Aby sme boli schopní ovplyvniť ciele týkajúce sa zmeny klímy, musíme sa zamerať na existujúce budovy a požiadavky na ich energetickú účinnosť.

Chcela by som navrhnúť tri kľúčové činnosti, ktoré musíme vykonať, ak chceme dosiahnuť potenciál úspory energie v existujúcich budovách.

Po prvé, je veľmi dôležité, aby Komisia navrhla rozsiahlu nákladovo optimálnu metodiku obnovy. Harmonogram je pomerne nekompromisný, čo je však nevyhnutné, keďže sme už stratili veľa času, pričom zavedenie tejto nákladovo optimálnej metodiky potrvá do roku 2014.

Po druhé, všetky členské štáty musia zvážiť prijatie vnútroštátnych ročných cieľov zameraných na zlepšenie istého percenta existujúcich budov. Som presvedčená, že keby sme mali celoeurópsky „záväzný“ cieľ týkajúci sa energetickej účinnosti, členské štáty by takéto činnosti vykonávali veľmi rýchlo, pretože by si uvedomovali, že jedným z najjednoduchších spôsobov, ako dosiahnuť cieľ energetickej účinnosti, je systematicky zlepšovať existujúce budovy.

Po tretie, je zvlášť nevyhnutné, aby členské štáty zaviedli systém predbežného financovania inovácií zameraných na energetickú účinnosť, pričom napriek práci pani spravodajkyne a maximálneho úsilia tieňových spravodajcov sme sa prostredníctvom tohto prepracovaného znenia nedostali tak ďaleko, ako by sme si z pohľadu Parlamentu želali. Preto je zvlášť nevyhnutné, aby sme v súčasnosti získali financie na energetickú účinnosť v rámci programu hospodárskej obnovy, a dúfam, že Komisia nebude meškať s predložením návrhu v tejto súvislosti.

Nakoniec v súvislosti s vyjadreniami o slabých stránkach implementácie právnych predpisov v oblasti energetickej účinnosti v minulosti, ktoré sú uvedené v predloženom dokumente, by som sa chcela opýtať Komisie, či dokáže zabezpečiť úplné a včasné zavedenie tejto smernice.

  Claude Turmes, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, gratulujem pani Ţicăovej a celému tímu tieňových spravodajcov. Táto smernica by nemala taký úspech bez silného Európskeho parlamentu.

Počas svojich dva a pol minút budem hovoriť menej o smernici a viac o tom, čo je v budúcnosti nutné urobiť v súvislosti s jej slabými stránkami, predovšetkým pokiaľ ide o existujúci stavebný fond. Čo by mohlo byť v období krízy vhodnejšie, ako zlepšiť spôsob využitia európskych zdrojov a zvýšiť energetickú produktivitu? V súčasnosti je nevyhnutné, aby Komisia vypracovala celoeurópsku iniciatívu zameranú na budovy so štyrmi ústrednými piliermi.

Po prvé, ide o podporu národných vlád pri transponovaní smernice. Ostatná smernica nebola náležite transponovaná. Pán Oettinger, na vašom generálnom riaditeľstve pracuje jeden stály úradník, ktorý v júli odchádza. Ako zabezpečíte predovšetkým z personálneho hľadiska správne transponovanie smernice?

Po druhé, ide o modely financovania, ako ste sám spomenuli. Čo možno urobiť v rámci Komisie v záujme zlepšenia spôsobu využívania finančných prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v súvislosti s budovami? Možno by ste nám mohli niečo povedať o nevyčerpaných finančných prostriedkoch z Plánu hospodárskej obnovy Európy, ktorý ste spomenuli.

Po tretie, je nevyhnutné, aby sme zvýšili produktivitu práce v stavebnom priemysle, a na to potrebujeme vyššiu mieru odbornej prípravy. Lepšie vyškolení pracovníci zvýšia produktivitu, ale, samozrejme, otvoria otázky v súvislosti s prevládajúcimi pracovnými a platovými podmienkami v európskom stavebnom priemysle. Následne by sme taktiež potrebovali iniciatívu zo strany Komisie v súvislosti so sociálnym dialógom na európskej úrovni medzi stavebným priemyslom a odborovými zväzmi.

A nakoniec, v oblasti výskumu a vývoja je nevyhnutné zamerať sa vo vyššej miere na budovy, na výstavbu nízkonákladových obytných budov s nulovou alebo takmer nulovou čistou spotrebou energie a predovšetkým na nové spôsoby organizácie obnovy budov. Lacnejšiu výstavbu alebo obnovu budeme schopní zabezpečiť len v prípade, ak lepšie navrhneme celkový proces obnovy. Ide o ďalšiu oblasť, v ktorej by sa mohli využiť európske finančné prostriedky určené na výskum v záujme zabezpečenia skutočnej a značnej podpory národných vlád, ako aj stavebného priemyslu.

  Vicky Ford, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, rada by som začala poďakovaním pani Ţicăovej a ostatným spravodajcom za spôsob, akým sa rokovalo o tejto smernici. Rokovania prebiehali s veľkou mierou srdečnosti strán a je veľmi povzbudivé, že sa už začala rozprava o ďalších krokoch.

Túto správu podporujem. Ako už mnohí spomenuli, 40 % našej energie spotrebúvajú budovy. Potrebujeme udržateľnejší spôsob života, a to nielen z dôvodu problematiky uhlíka, ale aj pre všeobecné obavy týkajúce sa rastúcich cien za energie, ako aj energetickej bezpečnosti.

Niektoré členské štáty už preukazujú vyššie ambície v súvislosti s vnútroštátnymi kódexmi v oblasti energetickej účinnosti a dúfam, že táto smernica podporí ostatné štáty, aby nasledovali ich príklad. Osvedčenia o energetickej hospodárnosti pomáhajú zvyšovať informovanosť o tom, kde je možné ušetriť energiu a náklady, pričom podpora novej výstavby a rekonštrukcie budov a ich vybavenie inteligentnými meračmi poskytuje spotrebiteľom vyššiu mieru kontroly nad rozhodnutiami v súvislosti s energiou. To všetko je naozaj skvelý pokrok.

Toto prepracované znenie vzniklo z toho dôvodu, že implementácia pôvodnej smernice prebiehala nedostatočne. Odteraz musí Parlament a Komisia nepretržite dohliadať na to, ako členské štáty implementujú túto novú smernicu. Komisia musí byť nápomocná: chcem vás poprosiť, aby ste umožnili prenos osvedčených postupov medzi členskými štátmi a zabezpečili kompatibilitu minimálnych štandardov energetickej hospodárnosti so zohľadnením regionálnych rozdielov.

Všetci vieme, že v záujme reagovania na problematiku úspory energie je nevyhnutné, aby spotrebitelia z verejného aj súkromného sektora uznali a rozpoznali možné výhody priamej angažovanosti na iniciatívach úspory energie z hľadiska životného prostredia, ako aj z ekonomického hľadiska, avšak ako výstrahu by som chcela uviesť príklad z členského štátu, z ktorého pochádzam, keď došlo k tzv. pozlacovaniu smernice, predovšetkým pokiaľ ide o požiadavky na osvedčenia o energetickej hospodárnosti v súvislosti s verejnými budovami, pričom v niektorých prípadoch to spôsobilo dodatočné byrokratické náklady a malú úsporu energie, čo viedlo k poklesu podpory verejnosti, a to je poľutovaniahodné.

Nakoniec by som chcela dodať, že všetci tí, ktorí sa obávajú, že EÚ v súčasnosti čelí kríze identity, by mali nabrať odvahu z tejto správy. Odkedy som sa začala na tejto problematike podieľať, podarilo sa nám zjednotiť naše ciele aj odhodlanie, pričom som si vedomá toho, že to tak bolo aj predtým, ako som minulé leto nastúpila do Parlamentu. Mali by sme si z toho vziať ponaučenie, že EÚ je najsilnejšia vtedy, keď sa zameriavame na kľúčové oblasti, v ktorých možno dosiahnuť hodnotu prostredníctvom spolupráce v oblasti spoločného záujmu.

  Marisa Matias, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážený pán predsedajúci, najprv by som tiež chcela zablahoželať pani Ţicăovej k úsiliu a zanietenosti, ktorú venovala takejto významnej správe, ako aj k práci, ktorú vykonala s cieľom zvýšiť energetickú hospodárnosť budov na podporu udržateľnejšej Európy. Ako všetci vieme, využívanie energie v Európskej únii značne prekračuje prijateľnú úroveň, preto je nevyhnutné, aby sme napredovali s návrhmi v tejto súvislosti.

Je najvyšší čas prijať ambicióznu politiku na európskej úrovni, ako aj príslušné dodatočné opatrenia, a to predovšetkým uprostred súčasnej krízovej situácie. Stavebné odvetvie sa považuje za jedno z odvetví alebo trhov s najväčším potenciálom v súvislosti s úsporou energie a inými otázkami, preto ide o ideálny sektor na podporu verejných politík. Vážený pán predsedajúci, v tejto súvislosti by som chcela zakončiť svoj príhovor.

Preto plánujeme využiť príležitosť investícií do zvýšenia energetickej účinnosti budov a potenciálu vytvoriť milióny pracovných miest počas nasledujúcich rokov. Navyše nejde len o nové budovy, ale aj o obnovu a rekonštrukciu existujúcich budov, ktorých stav sa zhoršil alebo zanedbal.

Chopme sa preto príležitosti využiť právny predpis ako kľúčový prínos k oživeniu európskeho hospodárstva, pričom na to, aby sme sa zotavili z krízy, musíme začať využívať plný potenciál investícií, ktoré môžu a musia byť strategické. Dúfajme tiež, že Komisia bude schopná poskytnúť investície a že členské štáty ich budú vedieť naplno využiť.

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD. – (SK) Úvodom chcem povedať, že som rád, že Európska únia objavila potenciál významných energetických úspor obsiahnutých v prevádzke budov. Pomerne rýchle a efektívne úspory energie sa dajú dosiahnuť zlepšením tepelno-izolačných schopností obvodových plášťov budov, a to aj dodatočným zateplením starších budov.

Úniky tepla pri vykurovaní budov však nepredstavujú jediné plytvanie energiami v budovách. Z hľadiska spotreby energií predstavuje v civilizovaných spoločnostiach významnú položku aj ohrev vody na osobnú hygienu či úprava vzduchu v uzavretých priestoroch. V týchto oblastiach však bude cesta za úsporami energie o niečo zložitejšia, komplikovanejšia. Bude to cesta na zvyšovanie účinnosti pomerne komplikovaných sofistikovaných systémov zabezpečujúcich reguláciu a výmenu energií medzi rozličnými médiami v samotnej budove.

Keďže väčšina budov je z hľadiska unifikácie jedinečným objektom, musí byť aj vnútorný energetický režim každej budovy viac menej individuálny, projektovaný a realizovaný primerane pre konkrétne pracovisko či domácnosť. Preto súčasťou našich cieľov musí byť aj významné rozšírenie nárokov na komplexnosť a náročnosť inžinierskych a projektových prác v záujme správneho nadimenzovania inteligentných energetických riešení pre tú ktorú budovu.

A preto aj tu musíme hľadať stimuly pre ľudský potenciál pracujúci v tejto oblasti, pán komisár, aby zvyšoval svoje vzdelanie. Ja osobne budem veľmi rád, ak sa ciele tejto smernice budú dobre plniť. Myslím si však, že v niektorých oblastiach to bude náročné.

  Maria da Graça Carvalho (PPE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, stavebné odvetvie zodpovedá za 40 % spotreby energie a 35 % emisií v rámci EÚ. Z tohto právneho predpisu vyplýva, že do roku 2020 musia mať nové budovy takmer nulovú spotrebu energie a že obnovené existujúce budovy musia spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť.

Tento právny predpis preto prispeje k zníženiu energetickej závislosti a emisií CO2 v rámci Európy a k zvýšeniu kvality vnútorného a vonkajšieho ovzdušia a blahobytu v mestách. Podnet na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov je tiež príležitosťou zvýšiť celkový štandard miest, čo podporí cestovný ruch, vytváranie pracovných miest a trvalo udržateľný hospodársky rast v EÚ.

Zvýšenie štandardu si však vyžaduje zvýšenie verejných a súkromných investícií. Hovoríme o priamych verejných investíciách s okamžitým účinkom na vytváranie pracovných miest a angažovanosť malých a stredných podnikov. Program zameraný na zvýšenie štandardu miest bude bezpečným a vhodným opatrením na hospodársku obnovu.

Preto by som chcela vyzvať Komisiu a členské štáty, aby využili štrukturálne fondy na zvýšenie štandardu budov z environmentálneho a hospodárskeho hľadiska, pričom toto financovanie by sa malo využiť ako katalyzátor financovania zo súkromných zdrojov. Taktiež by som ich chcela vyzvať, aby nadviazali spoluprácu s cieľom nájsť vhodný model financovania na obnovu existujúcich budov.

  Ivari Padar (S&D). – (ET) Správa pani Ţicăovej je jedným z najvýznamnejších nástrojov energetickej a klimatickej politiky, ktoré sme prijali počas uplynulých rokov. Chcel by som zablahoželať všetkým, ktorí sa podieľali na tejto správe, predovšetkým pani spravodajkyni Ţicăovej. Nebudem opakovať to, čo už bolo povedané, ale zameriam sa na dva body.

Po prvé, smernica ponúka podnikateľským subjektom mnoho nových obchodných príležitostí. Okrem nových technológií zameraných na zvýšenie energetickej účinnosti budov sa v budúcnosti zvýši aj dopyt po stavebných materiáloch šetrných k životnému prostrediu, zníži sa spotreba materiálu a množstvo odpadu v stavebnom odvetví, zvýši sa recyklovanie stavebného odpadu a vývoj inteligentných domov. Európski podnikatelia by dnes preto mali v spolupráci s Európskou úniou a členskými štátmi investovať do technológií, ktoré znížia rozsiahly vplyv budov na životné prostredie, keďže tieto v súčasnosti spotrebúvajú približne 40 % energie a produkujú 38 % emisií CO2 v rámci Európskej únie a stavebný sektor je navyše sektorom v rámci hospodárstva EÚ, ktorý má najvyššiu spotrebu zdrojov.

Po druhé, smernica ponúka len čiastočnú odpoveď na otázku, kto za to všetko zaplatí. Smernica napríklad obsahuje návrhy, z ktorých vyplýva, že Európska komisia by mala sústrediť viac zdrojov zo štrukturálnych fondov Európskej únie na financovanie energetickej účinnosti budov. Myslím si, že pri revízii súčasného finančného výhľadu je zvlášť nevyhnutné nenechať si ujsť príležitosť a nájsť zdroje s cieľom zvýšiť mieru financovania energetickej účinnosti budov. Úspora energie je najlacnejším spôsobom výroby energie, tak ju využime.

  Karima Delli (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, oceňujem pozitívny pokrok, ktorý táto smernica predstavuje v súvislosti s naliehavou potrebou boja proti zmene klímy.

Rok 2010 je rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Podľa odhadu Európskeho partnerstva pre energiu a životné prostredie (EPEE) 50 až 125 miliónov Európanov trpí energetickou chudobou. Tento nový právny predpis sa však týka len nových budov a ovplyvní len 2,7 miliónov nových domov ročne, avšak v Európskej únii sa nachádza 200 miliónov starých domov. S cieľom dosiahnuť faktor č. 4 v skutočnosti bude nutné do roku 2050 obnoviť minimálne 150 miliónov domov.

Pán komisár, od roku 2007 boli vyčlenené 4 % Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na účely zvýšenia energetickej hospodárnosti budov, tieto prostriedky sa však využívali len v obmedzenom rozsahu. Ako potom vyviniete tlak na členské štáty, aby skutočne využívali tieto finančné prostriedky, keďže v prípade, ak sa nevyužijú do roku 2013, môžu prepadnúť, hoci niektoré z nich bude v skutočnosti nutné zvýšiť?

  Algirdas Saudargas (PPE). – (LT) Ako spomenuli mnohí z vás, úspora energie je najhospodárnejším spôsobom zaistenia energetickej bezpečnosti a obmedzenia množstva emisií oxidu uhličitého. Taktiež by som chcel zablahoželať všetkým kolegom, najmä pani spravodajkyni a všetkým ostatným kolegom poslancom k úspešnej revízii tejto smernice. Táto oblasť, odvetvie budov, má veľký nevyužitý potenciál nielen v oblasti úspory energie, ale aj v oblasti vytvárania nových pracovných miest, ako aj implementácie nových technológií. Napríklad v Litve, odkiaľ pochádzam, bolo vyše 80 % budov postavených pred viac ako 20 rokmi a sú veľmi nehospodárne. Revízia tejto smernice o energetickej hospodárnosti budov je preto v kontexte súčasnej krízy skutočne veľmi aktuálna a nevyhnutná. Dohoda s Radou v súvislosti so znením novej smernice je veľmi vyvážená a plne zohľadňuje zásadu subsidiarity. Smernica stanovuje minimálne požiadavky na nové aj obnovené budovy a vytvorí vhodné podmienky na optimalizáciu spotreby zdrojov energie a pomôže obyvateľom a štátu ušetriť peniaze. Prísnejšie pravidlá týkajúce sa osvedčení o budovách a poskytovanie informácií zároveň povzbudia obyvateľov k tomu, aby zmenili svoje spotrebiteľské návyky. Vážený pán predsedajúci, hoci to odznelo už viackrát, chcel by som opäť podotknúť, že úspech smernice bude závisieť od toho, ako rýchlo ju implementujú jednotlivé členské štáty. V tejto súvislosti je nutné prijať ustanovenie týkajúce sa účinných opatrení zameraných na finančnú podporu na úrovni členských štátov aj EÚ. Energetická účinnosť, ktorá je jednou z priorít Európskej únie, by mala byť takisto prioritou politík všetkých členských štátov.

  Marian-Jean Marinescu (PPE). – (RO) Smernica o energetickej hospodárnosti budov bude mať priamy vplyv na nové druhy investícií v stavebnom odvetví. Investície do nových technológií, ktoré budú zamerané na zníženie spotreby energie, budú mať značný vplyv na vnútroštátny a regionálny trh práce a zlepšia energetickú bezpečnosť Európskej únie.

Finančné nástroje sú nevyhnutné. Európski občania nemôžu znášať náklady na modernizáciu energetických systémov sami. Maximálna výška zdrojov, ktoré na túto oblasť možno vyčleniť z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, nie je dostatočná a je nutné ju zvýšiť na najvyššiu možnú úroveň. Komisia musí zabezpečiť dodatočnú podporu prostredníctvom založenia Fondu pre energetickú účinnosť do roku 2014, ktorý by mohla spolufinancovať Európska únia, Európska investičná banka a členské štáty.

Podporujem zámer Európskej komisie naďalej rozvíjať iniciatívu inteligentných miest a skúmať aktuálne mechanizmy, ktoré sa používajú v členských štátoch, v záujme šírenia osvedčených postupov v rámci Európskej únie a výmeny vedomostí a technickej pomoci s cieľom vytvoriť nové finančné zdroje na zvýšenie energetickej účinnosti budov.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Blahoželám pani Ţicăovej k správe, ako aj k smernici. Táto smernica však nemá cenu papiera, na ktorom je napísaná, ak na ňu nie sú peniaze. Chcel by som upriamiť pozornosť pána komisára Oettingera na skutočnosť, že v rozpočte na obdobie po roku 2013 a v Kohéznom fonde je nutné zabezpečiť finančné zdroje. Je zrejmé, že okrem zdrojov Európskej únie potrebujeme finančné prostriedky členských štátov, súkromný kapitál a príspevky obyvateľstva, inými slovami, osobitnú formu spolufinancovania. Pán Marinescu už spomenul, že musíme vymedziť špičkové postupy, ktoré niektoré členské štáty zaviedli prostredníctvom priamych dotácií, úverových nástrojov alebo iných metód. V Maďarsku bolo obnovených 250 000 panelových domov, keďže stav starých domov v nových členských štátoch je zvlášť zúfalý, ako spomenuli naši estónski a lotyšskí kolegovia. Podľa môjho názoru sa tento program obnovy budov musí naďalej presadzovať a zabezpečiť aj pre chudobných obyvateľov vidieckych oblastí, ako uviedla pani poslankyňa zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, myslím si, že by sme v rámci nadchádzajúcej rozpravy mali myslieť na niekoľko vecí. Po prvé, potenciál úspory energie v obytných budovách počas nadchádzajúcich rokov je sporný. Ľahká časť práce je už čiastočne hotová. Naopak, obnova, najmä pamiatkovo chránených budov, by mohla byť veľmi drahá. Nemá veľký zmysel obnovovať budovu, aby bola neuveriteľne energeticky účinná, ak bude následne ľudoprázdna z dôvodu prudkého zvýšenia nájomného. Domnievam sa, že dokonca ani v záujme ochrany klímy by sme nemali zasahovať do vlastníckych práv, pokiaľ ide o obnovu budov. Zabudovanie solárnych panelov pri stavbe domu, oprave strechy, dostavbe alebo výmene vykurovacieho systému nesmie byť povinné, ako v prípade marburského modelu.

Ďalší bod sa týka budov s nulovou spotrebou energie. Ako vieme, domácnosti si dokážu uspokojiť požiadavky na elektrickú energiu prostredníctvom fotovoltaických zariadení len v prípade dostupnosti elektrickej siete v období menšej slnečnosti. Inými slovami, pre prevádzkovateľa elektrickej siete sa náklady nezmenia. Zariadenia na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie tiež zahŕňajú nákladné duálne štruktúry. Dokonca aj v prípade optimálneho riadenia spotreby elektrickej energie zostáva veľa otázok nezodpovedaných a mohlo by dôjsť k výraznému nárastu cien, nehovoriac o tom, že vo väčšine prípadov ešte nemáme príslušné inteligentné zariadenia.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, vítam túto správu a predovšetkým vynikajúce pripomienky a odporúčania kolegov poslancov. Niet pochýb, že väčšina existujúcich budov a súkromných domov tu bude nielen v roku 2020, ale ešte aj v roku 2050. Na tieto budovy a domy by sme sa mali bezodkladne zamerať.

V krajine, z ktorej pochádzam, je veľa ľudí, ktorí sú momentálne nezamestnaní a stavajú si domy a pod. Tisíce a tisíce domov sú však prázdne a neobývané. V skutočnosti nie je potrebné stavať nové domy. Preto by sme sa mali zamerať na existujúce domy, ako uviedli kolegovia poslanci. Súhlasím s pánom komisárom v tom, že vlády by mali využívať štrukturálne fondy a pod. s cieľom bezodkladne reagovať na túto problematiku. Je mimoriadne dôležité realizovať spomínaný plán, čo sám odporúčam.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Chcela by som zablahoželať pani spravodajkyni Ţicăovej k úsiliu vynaloženému na prípravu tejto správy. Stavebné odvetvie ponúka veľký potenciál úspory energie. Je nevyhnutné zvýšiť energetickú hospodárnosť budov s cieľom dosiahnuť ciele stratégie EÚ 2020. Osvedčenia o energetickej hospodárnosti sú potrebné predovšetkým na účely informovania kupujúcich o energetickej hospodárnosti príslušného domu.

Rumunsko malo od tohto roku v úmysle zaviesť osvedčenia o energetickej hospodárnosti na účely obchodu s nehnuteľnosťami, no rozhodnutie týkajúce sa schválenia návrhu regulačného aktu bolo odložené. Hlavným dôvodom bol nedostatočný počet energetických audítorov a riziko nárastu cien starých domov. Podľa vyjadrení vládnych predstaviteľov sa tieto osvedčenia v Rumunsku zavedú najneskôr do 1. januára 2011. Hlavnou výhodou, ktorú poskytuje obnova vykurovacích systémov v obytných budovách bežným občanom, je pokles nákladov na údržbu. Ministerstvo pre regionálny rozvoj a cestovný ruch tento rok na tieto účely vyčlenilo 150 miliónov RON.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Niet pochýb, že zvýšenie úspory energie budov, za ktoré možno čiastočne vďačiť aj tejto smernici, má značný politický význam. Je to kamienok v mozaike zodpovednosti za udržateľný spôsob života, ale zároveň podporuje politickú nezávislosť Európy od zdrojov energie z tretích krajín. Spolu s vami si prajem, aby sme za desať rokov skutočne znížili emisie a zároveň spomalili rastúcu závislosť od zdrojov energie z tretích krajín, predovšetkým ropy a plynu. Veľmi si cením túto smernicu, ktorá bude novým impulzom pre inovácie v oblasti zatepľovania nielen nových, ale aj starých budov. Budovy sa podieľajú na jednej tretine emisií skleníkových plynov, takže naším cieľom je, samozrejme, aj aktívna finančná pomoc zo strany členských štátov. Vítam aj návrh pána kolegu Marinesca na vytvorenie špeciálneho fondu. Tento fond by, samozrejme, mal podporovať nielen zatepľovanie panelových domov, ale aj všetkých budov v EÚ.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v roku 2008 sa EÚ zaviazala znížiť spotrebu energie o 20 % do roku 2020. Zvýšenie energetickej účinnosti budov s cieľom zabezpečiť domy s takmer nulovou spotrebou energie nebude mať za následok len zníženie spotreby energie. Táto smernica nám tiež pomôže prekonať krízu. Jej uplatnenie si vyžaduje odborníkov a špecialistov, čím sa zabezpečí vytváranie pracovných miest. Z dlhodobého hľadiska sa navyše znížia výdavky európskych občanov na domácnosť. Nakoniec by som chcela spomenúť energetickú situáciu existujúceho fondu domov a iných budov a potrebu príslušného zlepšenia ich energetickej situácie.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, zhodujeme sa v otázke významnej úlohy, ktorú zohráva fond budov, obnova existujúcich a výstavba nových budov pri dosahovaní našich spoločných cieľov energetickej účinnosti a znižovaní emisií CO2. V ostatných oblastiach, na ktoré musíme reagovať, ako napríklad elektrárne, súbor energetických zdrojov vo všeobecnosti alebo automobilové odvetvie, je pomerne málo subjektov, ktoré by sme mohli osloviť: energetické spoločnosti alebo 12 až 15 automobilových výrobcov v rámci Európy. To znamená, že počet partnerov, ktorých by sme chceli získať, je zvládnuteľný.

V oblasti budov je veľké množstvo subjektov. Majitelia domov, nájomníci, používatelia, samosprávy s vlastným územným plánovaním a urbanistickým rozvojom, subjekty zodpovedné za prípravu regionálnych právnych predpisov v oblasti stavebníctva – kraje alebo národné štáty vo všeobecnosti, inak povedané, žiadna iná oblasť nemá taký význam pre dosiahnutie našich percentuálnych cieľov v oblasti energetiky a klímy ako stavebné odvetvie a žiadny sektor nemá toľko miliónov potenciálnych partnerov, a to na horizontálnej aj vertikálnej úrovni. Preto táto smernica predstavuje taký významný krok, ale nepochybne to nie je posledné slovo v súvislosti s touto problematikou.

Veľmi sa teším vašim návrhom a príspevkom, na ktoré berieme značný ohľad. Verte mi, že presadzovanie tejto smernice považujem za rovnako dôležité ako jej vypracovanie. V súčasnosti je smernica na papieri. Jej hodnota sa ukáže pri jej transponovaní. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby boli zaangažované všetky strany – členské štáty, ale aj miestne samosprávy a majitelia a používatelia fondu budov.

Chceme dosiahnuť, aby sa opatrenia zamerané na úsporu energie zaviedli nielen v nových budovách, ale aj v rámci obnovy starých budov. Počas nadchádzajúcich týždňov vypracujeme návrh konkrétneho budúceho využitia finančných prostriedkov v minimálnej výške 115 miliónov EUR. Intenzívne pracujeme na príprave tohto návrhu. Chceme ho predložiť čo najneskôr, aby sme zistili, či je k dispozícii viac ako 115 miliónov EUR, nie však príliš neskoro, aby sme boli schopní predísť strate finančných prostriedkov z dôvodu časovej tiesne. V júli a septembri by sme radi pokračovali v diskusiách o tomto programe obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti s poslancami, ktorí prejavia záujem.

Momentálne vedieme rokovania s pánom komisárom Hahnom o tom, ako sa môžu regionálne programy v súčasnom finančnom období vo vyššej miere zameriavať na energetické ciele, pričom pán komisár túto myšlienku výslovne podporil, ako aj o tom, ako môžeme využiť nadchádzajúce programy financovania s cieľom zabezpečiť vyššiu prioritu otázok energetiky a budov v nasledujúcom finančnom období. V tejto súvislosti potrebujem vašu pomoc. Už dlho sa pripravujeme na nasledujúce finančné obdobie. Poznáte hlavné programy rozpočtu Európskej únie. Obávam sa, že členské štáty nám nebudú chcieť poskytnúť viac finančných prostriedkov. Domnievam sa, že v období krízy a konsolidácie rozpočtu si budeme musieť vystačiť s tým, čo máme, t. j. s týmto percentom HDP.

O to dôležitejšie je, aby bola našou prioritou energia, energetický výskum a programy úspory energie určené miestnym aktérom, ako aj infraštruktúra. Dúfam, že v rámci prípravy na budúce finančné obdobie spolu prerokujeme spôsoby prepojenia miestnych, regionálnych a národných programov zameraných na obnovu budov s našimi cieľmi a podľa potreby aj s doplnkovým európskym programom financovania. Ako som už povedal, je to dôležitý, nie však posledný krok. Preto uvítam vaše návrhy.

Som si istý, že nás budete kontrolovať, aby bolo možné smernicu úspešne implementovať aj v praxi. Chcel by som poďakovať všetkým poslancom tohto Parlamentu, predovšetkým hlavnej spravodajkyni. Chcel by som podotknúť, že túto rámcovú smernicu so záujmom sledujú ostatné regióny sveta, ako napríklad Čína a USA. Európa má teda v tejto súvislosti aspoň výrazný náskok pred ostatnými kontinentmi.

  Silvia-Adriana Ţicău, spravodajkyňa. – (RO) V prvom rade by som chcela poďakovať tieňovým spravodajcom za poskytnutú podporu. Toto je len začiatok procesu zameraného na zvýšenie energetickej účinnosti budov, v ktorom bude mať Európsky parlament funkciu stáleho, ambiciózneho partnera a ktorý si tiež vyžiada transparentnosť pri prijímaní delegovaných aktov. Samozrejme, vymedzili sme jednoznačný rozdiel medzi novými a existujúcimi budovami so zreteľom na typ nehnuteľnosti, ktorý je v každej krajine odlišný, a súčasný fond budov.

Domnievam sa, že členské štáty spolu s Komisiou musia využiť strednodobé hodnotenie finančného výhľadu, ktoré sa má uskutočniť v roku 2010, s cieľom revízie operačných programov a vyčlenenia väčšieho objemu finančných prostriedkov na energetickú účinnosť budov. Členské štáty môžu využiť sadzbu vo výške 4 % prostriedkov pridelených EFRR a v prípadoch, ktoré považujú za vhodné, zníženú sadzbu DPH, nesmie to však byť menej ako 5 % za práce v súvislosti s energetickou účinnosťou budov.

Chcela by som zdôrazniť, že všetky finančné prostriedky vyčlenené na energetickú účinnosť budov sa odrazia v pracovných miestach a miestnych, regionálnych alebo národných daniach a poplatkoch so zreteľom na miestny charakter danej činnosti. Len v prípade, ak zvýšime úroveň využitia 4 % prostriedkov pridelených EFRR, ktoré sú vyčlenené na energetickú účinnosť budov počas obdobia 2010 – 2013, budeme neskôr schopní požadovať značné zvýšenie tejto sadzby na finančné obdobie 2014 – 2020. Môj návrh sa pohybuje v rozmedzí 8 až 12 %.

Ďalej by som chcela požiadať Európsku komisiu, aby povolila vyčlenenie nevyčerpaných prostriedkov Plánu hospodárskej obnovy Európy vo výške 115 miliónov EUR na iniciatívu inteligentných miest. Domnievam sa, že predovšetkým pri príprave plánov na finančné obdobie 2014 – 2020 musí byť našou najvyššou prioritou energetická účinnosť spolu s programami zameranými na oblasť vidieka.

Európsky parlament v prvom čítaní taktiež požiadal o vytvorenie fondu určeného konkrétne na energetickú účinnosť s platnosťou od roku 2014. Pán komisár, pri vytváraní tohto fondu vás podporíme.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 18. mája 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Ivo Belet (PPE), písomne. – (NL) Tento balík legislatívnych opatrení predstavuje významný krok, ktorého cieľom je spoločnosť ohľaduplná k životnému prostrediu. Je pravda, že budovy zodpovedajú približne za 40 % emisií CO2. Počas nasledujúcich rokov tieto emisie postupne znížime na nulu. Je to dobrá správa nielen pre peňaženky všetkých spotrebiteľov, ale, samozrejme, aj pre zamestnanosť, keďže investície do budov šetrných k životnému prostrediu súvisia s vysokými požiadavkami na pracovné sily. Z krátkodobého hľadiska teraz musíme predovšetkým odstrániť všetky prekážky a urýchliť proces obnovy existujúcich budov a poskytnúť v rámci tohto procesu podporu súkromným subjektom. Osobitnú pozornosť musíme v tejto súvislosti venovať nájomníkom sociálnych bytov. Združenia zabezpečujúce sociálne bývanie musíme podporovať a výrazne im pomáhať, aby boli schopné v krátkej dobe obnovovať staršie budovy a aby z nich mali maximálny úžitok aj najviac znevýhodnení nájomníci.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Energetická účinnosť budov je oblasť, ktorá má v Európskej únii veľký potenciál. Zníženie spotreby energie, ktoré umožňujú opatrenia vymedzené v tomto dokumente, pomôže zvýšiť energetickú nezávislosť EÚ a pomôže nám priblížiť sa k európskej politike energetickej účinnosti. Úspech tejto politiky závisí aj od členských štátov, ktoré musia využívať finančné opatrenia, ako napríklad zníženie DPH, vyčlenenie maximálneho povoleného podielu európskych finančných prostriedkov na energetickú hospodárnosť a pod. Na úrovni občanov budú mať z tohto pokroku úžitok aj európske domácnosti, ktoré zaznamenajú zníženie výdavkov na energiu. Tieto v priemere predstavujú 33 % príjmu domácnosti a môžu dosiahnuť až 54 % v prípade domácností s nižším príjmom. V praxi by som preto bola rada, keby pokroky v oblasti energetickej hospodárnosti budov priniesli prospech predovšetkým tejto druhej kategórii občanov. Musíme zohľadňovať náklady súvisiace so zavedením nových noriem. Ak by mali náklady na výstavbu a obnovu negatívny vplyv na nájmy, mohlo by sa stať, že k výhodám energetickej hospodárnosti budov nebudú mať prístup tí, ktorí ich najviac potrebujú.

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. – (HU) Podľa môjho názoru je veľmi dôležité, aby sme reagovali na otázku energetickej účinnosti budov. K tejto otázke musíme pristupovať ako k priorite, pretože v Európe dochádza k vzniku energetickej krízy. Európska únia si stanovila cieľ znížiť spotrebu energie o 20 % do roku 2020, pričom 20 % používanej energie bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho je však nutné venovať pozornosť aj otázke energetickej účinnosti, predovšetkým v stavebnom priemysle, ktorý patrí k sektorom s najvyššou spotrebou energie (40 %) a najvyšším množstvom emisií oxidu uhličitého. Toto zameranie na stavebné odvetvie má osobitný význam v krajinách strednej Európy, kde zastarané budovy, ktoré sú dedičstvom po predchádzajúcom režime, znamenajú, že plytváme využiteľnou energiou. Modernizácia obytných budov ponúka zvlášť dôležité príležitosti. Výmenou dverí a okien a zabudovaním modernej izolácie možno trvalo udržať nízku úroveň výdavkov domácností na energiu. V západnej Európe sa už rozmohla výstavba energeticky účinných budov, pričom ich obľúbenosť vďačí najmä štátnym dotáciám. V strednej Európe zatiaľ, nanešťastie, neexistuje systém, ktorý by poskytoval väčšie stimuly na investovanie do pasívnych domov, napriek tomu, že takáto technológia by mohla prispieť k zníženiu neustále rastúcej závislosti od plynu. Z toho dôvodu sa domnievam, že je nevyhnutné túto správu podporiť, a preto som za ňu hlasoval.

  Zbigniew Ziobro (ECR), písomne. – (PL) Energia, ktorú využívajú budovy, predstavuje takmer jednu tretinu celkového množstva energie využívanej v Európskej únii. Práve z tohto dôvodu má tento sektor značné predpoklady na zníženie využívanej energie – nielen z dôvodu prijatých záväzkov týkajúcich sa zníženia emisie skleníkových plynov, ale aj z dôvodu energetickej bezpečnosti. K významnejším ustanoveniam smernice, na ktorej pracujeme, patrí koncepcia „budov s takmer nulovou spotrebou energie“. Chcel by som pripomenúť, že do konca roku 2020 majú mať všetky nové budovy takmer nulovú spotrebu energie, pričom verejný sektor, ktorý by mal ísť príkladom, musí túto požiadavku splniť v dvojročnom predstihu. Dva prvky tejto smernice si však zaslúžia pozitívnu reakciu. Po prvé, vytvorenie Fondu pre energetickú účinnosť do roku 2020, nástroja, ktorý pomôže zvýšiť objem súkromných a verejných investícií do projektov zameraných na zlepšenie energetickej účinnosti budov. Tento typ štrukturálnej pomoci nám poskytuje príležitosť splniť ciele, ktoré sme si stanovili. Po druhé, zahrnutie ustanovenia o zavedení inteligentných meracích a aktívnych riadiacich systémov (inteligentné meranie) do návrhu smernice, ktorých cieľom je úspora energie. Z veľkoplošného zavedenia týchto systémov môžu mať prospech spotrebitelia so zreteľom na ceny, účinnosť využívania a energetickú bezpečnosť.

17. Názvy textílií a súvisiace označovanie textilných výrobkov etiketami (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pána Toineho Mandersa v mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o názvoch textílií a súvisiacom označovaní textilných výrobkov etiketami (KOM(2009)0031 – C6-0048/2009 – 2009/0006(COD)) (A7-0122/2010).

  Toine Manders, spravodajca. – (NL) Na úvod by som chcel všetkým poďakovať za nesmierne konštruktívnu spoluprácu. Dúfam, že po zajtrajšom hlasovaní budeme môcť pokračovať na rovnakej úrovni, keďže Parlament vyjadril takmer jednohlasný súhlas s Komisiou a Radou s konečným cieľom dosiahnuť dohodu v prospech európskych spotrebiteľov, európskych občanov.

Podľa môjho názoru je návrh Komisie zaviesť označovanie textilných výrobkov formou nariadenia lepší ako možnosť zapracovať ho do existujúcich smerníc. V tejto súvislosti spomeniem správu pána Montiho, v ktorej sa uvádza, že problémy v Európe spôsobuje práve transpozícia smerníc, v dôsledku ktorej vzniká 12 alebo 27 rôznych úrovní. Vždy som bol zástancom nariadení a dúfam, že Komisia v budúcnosti predloží viac návrhov nariadení.

Cieľom tohto nariadenia je umožniť rýchlejšie uvedenie nových textilných vlákien na trh. Tento krok má tiež širokú podporu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, pretože sa snažíme čo najviac optimalizovať vnútorný trh.

Snažili sme sa však dosiahnuť aj niečo viac, a práve to súvisí s európskou verejnosťou. V tejto správe sme sa snažili zjednodušiť označovanie odevov, ktoré sú tiež textilným výrobkom, napríklad zavedením európskej normalizácie. Dnes vieme, že to nebude také jednoduché, preto sme požiadali o vypracovanie štúdie, o hodnotenie vplyvu s cieľom zistiť, či menej nie je niekedy viac, či nie je lepšie poskytnúť spotrebiteľovi menej informácií. Spotrebitelia si môžu v prípade potreby ďalšie informácie zistiť na internetovej stránke alebo z iného zdroja.

Etikety musia byť jednoducho stručnejšie, aby výrobcovia splnili požiadavky jednotného trhu a nemuseli na odevy našívať celé noviny, pretože spotrebiteľom to prinesie len zmätok. Označovanie potravín je príkladom toho, ako ďaleko to môže zájsť. Práve tomu sa chceme vyhnúť.

Predložili sme viacero návrhov, v ktorých sme Komisiu žiadali, aby umožnila používanie jednoduchších etikiet označujúcich textilné výrobky. Je pravda, že spotrebitelia majú právo na určité základné informácie, napríklad, „aký výrobok kupujem?“, „z akého materiálu je vyrobený?“ a „odkiaľ pochádza?“. Sme presvedčení, že na tieto informácie majú spotrebitelia právo a nemali by sa tajiť. A tu sa opäť stretávame s nečestnými obchodnými praktikami. Monitorovanie a presadzovanie sú v tejto oblasti veľmi zložité, preto sme v tejto súvislosti predložili návrhy.

Hovoríme teda o poskytovaní veľmi jednoduchých informácií. V prípade, že spotrebitelia budú chcieť vedieť viac, informácie budú môcť získať na požiadanie. Ak to bude fungovať, Komisia zvolí najlepší spôsob poskytovania tejto služby spotrebiteľovi.

Predložili sme viacero návrhov. Ak hračky obsahujú textilnú zložku, ktorá prevyšuje 85 % hmotnosti, domnievame sa, že musia patriť do pôsobnosti tohto nariadenia. Niektorí hovoria, že je to síce správne a dobré, ale že smernicu o bezpečnosti hračiek už máme. Tá sa však zaoberá skôr bezpečnosťou ako informáciami pre spotrebiteľa o tom, z akého materiálu bol produkt vyrobený, a to je podľa mňa informácia, ktorá spotrebiteľov zaujíma.

Okrem toho bol napríklad predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh v súvislosti s týmito zásadami: spotrebitelia majú právo vedieť, že produkt je vyrobený z materiálov pochádzajúcich zo zvierat, a nepotrebujú ďalšie informácie: výrobca musí uviesť, že výrobok obsahuje produkty pochádzajúce zo zvierat. Nemáme na mysli vlákna, ale iné materiály, napríklad kúsky srsti.

Napokon ide o známu tému s názvom „vyrobené v“ (made in), ku ktorej Komisia predložila návrhy ešte v roku 2005. Tie sme skopírovali doslovne a dúfam, že s podporou Komisie a Parlamentu Rada zmení názor a uvidí veci v pozitívnom svetle. Preto vyzývam Radu, aby sa spolu s Komisiou a Parlamentom dohodla na kompromise, ktorý prinesie zlepšenie tohto nariadenia v záujme spotrebiteľov a lepšej informovanosti.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Vážený pán predsedajúci, skôr ako začnem, dovoľte aj mne vyjadriť poľutovanie v súvislosti s úmrtím dvoch európskych vojakov, ktorí zahynuli dnes ráno pri teroristickom útoku v Afganistane.

Dámy a páni, Komisia začala s revíziou noriem o názve textílií ako súčasť kampane „lepšie nariadenie“. Hlavným cieľom tohto návrhu je zlepšiť existujúci právny rámec a zjednodušiť proces schvaľovania názvov nových textílií. Návrh sa preto zameriava na podporu inovácií v textilnom odvetví.

Cieľom nového nariadenia je teda umožniť výrobcom, užívateľom a spotrebiteľom rýchlejší prístup k inovačným výrobkom obsahujúcim nové vlákna, čo je pre európskych spotrebiteľov, podniky pôsobiace v tomto odvetví – vrátane textilných a odevných podnikov – a taktiež pre vnútroštátnu správu veľmi dôležité.

Predovšetkým by som chcel poďakovať Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa za to, že túto správu 8. apríla schválil. Osobitne ďakujem spravodajcovi pánovi Mandersovi a tieňovým spravodajcom za ich dôkladnú a precíznu prácu na tomto návrhu, ktorý vyvolal živú a konštruktívnu diskusiu o označovaní textilných výrobkov. Keďže ide o návrh na zjednodušenie právnych predpisov, Komisia sa v pôvodnom texte odchýlila od ustanovení smernice. Ten sa teraz musí nahradiť nariadením, o ktorom diskutujeme.

Vzhľadom na to Komisia prevažnou väčšinou súhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v správe, ktoré schválil Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Uvedomujeme si, že o niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, najmä tých, ktoré navrhujú rozšírenie rozsahu nariadenia, bude Rada diskutovať. Urobíme všetko preto, aby sme zjednodušili diskusiu medzi inštitúciami, a budeme sa usilovať o dosiahnutie prijateľného kompromisu.

Jeden z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa týka označovania pôvodu, etikety s názvom „vyrobené v“ (made in), ktorá nie je v pôvodnom návrhu Komisie: Parlament tejto záležitosti, ktorá má pre spotrebiteľov veľký význam, vždy venoval veľkú pozornosť.

Pokiaľ ide o označovanie pôvodu mnohých dôležitých kategórií výrobkov vrátane textilných výrobkov, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené v tejto oblasti súvisia s návrhom predloženým Komisiou v roku 2005. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podporím, čo som zdôraznil aj počas stretnutia s Výborom pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Rovnaký postoj zaujmem aj v súvislosti s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktorý navrhuje označovanie netextilných častí živočíšneho pôvodu.

Chcel by som uviesť niekoľko pripomienok aj k ďalším pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Pokiaľ ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19, návrh Komisie oslobodzuje tradičných krajčírov od povinnosti označovať výrobky etiketou. Rozšírenie tejto výnimky na všetky textilné výrobky, ktoré sú ponúkané spotrebiteľom ako výrobky na zákazku, by však znamenalo, že výnimka by sa pravdepodobne vzťahovala na veľké množstvo odevných výrobkov. Toto odvetvie fakticky predstavuje jeden z hlavných smerov rozvoja európskej odevnej výroby. Ak by sme tieto výrobky oslobodili od označovania, vzniklo by riziko veľkého počtu výnimiek.

Čo sa týka pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 63, ktorého cieľom je vyňať hračky zo zoznamu výrobkov oslobodených od povinnosti označovania, chcel by som pripomenúť, že pokiaľ ide o hračky, najdôležitejšia je ich bezpečnosť. Príslušná norma je dostatočne podrobná a v roku 2009 bola opätovne detailne preskúmaná v rozsiahlych diskusiách v rámci Rady a Európskeho parlamentu.

Keďže otázku bezpečnosti už rieši ad hoc norma o hračkách, obávame sa, že vznikne riziko ďalšej neprimeranej záťaže pre výrobcov. Pokiaľ ide o požiadavku preskúmať ďalšie možnosti označovania textilných a odevných výrobkov, som odhodlaný zorganizovať širokú a otvorenú diskusiu so zainteresovanými stranami o všetkých ďalších otázkach, ktoré boli nastolené počas diskusií v Európskom parlamente a Rade.

Ďakujem vám za pozornosť, vaše pripomienky počas rozpravy si vypočujem veľmi pozorne.

  Lara Comi, v mene poslaneckého klubu PPE. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, textilný priemysel patrí ku kľúčovým odvetviam európskeho trhu. Návrh predložený Európskou komisiou je vynikajúcim východiskovým bodom na zlepšenie a zjednodušenie regulačného rámca, ktorý v súčasnosti platí v členských štátoch, najmä vzhľadom na transparentnosť a flexibilitu právnych predpisov týkajúcich sa technologického rozvoja textilného priemyslu.

Práca, ktorú sme doteraz v Parlamente vykonali, nám nepochybne umožnila rozšíriť pôvodný rozsah a stanoviť normy týkajúce sa ďalších požiadaviek na označovanie, čo považujeme za absolútne nevyhnutné. Chcela by som upriamiť vašu pozornosť najmä na normy týkajúce sa uvádzania pôvodu.

V tomto prípade sme navrhli dva rôzne systémy označovania: jeden povinný systém pre výrobky z tretích krajín, ako sa už stanovuje v nariadení z roku 2005, ktorý je v súčasnosti, ako viete, blokovaný Radou, a jeden nepovinný systém pre produkty vyrobené v členských štátoch.

Vo všeobecnosti majú tieto systémy dvojaký účel, hoci dôležitejším z nich je nepochybne ten, ktorý stanovuje povinnosť uvádzať na výrobku skutočnú krajinu pôvodu. Spotrebitelia musia mať pri kúpe textilných výrobkov možnosť rozhodnúť sa na základe informácie. Pomocou navrhovaných kritérií pre uvádzanie pôvodu chceme zabrániť vzniku etikiet, ktoré by mohli obsahovať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, čo by malo nepochybne negatívny vplyv na spotrebiteľov.

Cieľom týchto nových nariadení je okrem iného chrániť malé a stredné podniky, ktoré sa rozhodli vykonávať svoju činnosť v rámci členských štátov.

Rozhodnutie hlasovať v pléne bolo ovplyvnené snahou Európskeho parlamentu zaujať k týmto otázkam pevný postoj, najmä ak berieme do úvahy politický konsenzus, ktorý sa podarilo dosiahnuť medzi tromi najväčšími skupinami. Naozaj veľmi rada konštatujem, že práca s pánom spravodajcom a ďalšími tieňovými spravodajcami bola skutočne vynikajúcou skúsenosťou.

Napriek odlišným politickým názorom sa nám podarilo nájsť skutočný spoločný základ, ktorý, dúfam, predstavuje najlepší spôsob, ako chrániť záujmy európskych občanov a samotnej Európskej únie. Preto dúfam, že zajtra budeme o tejto správe hlasovať jednotne a že dáme Rade silný politický signál vzhľadom na úlohy, ktoré nás čakajú v druhom čítaní. Všetkým úprimne ďakujem za spoluprácu.

PREDSEDÁ: PÁN ROUČEK
podpredseda

  Christel Schaldemose, v mene skupiny S&D. – (DA) Vážený pán predsedajúci, na úvod by som chcela poďakovať pánovi Mandersovi a kolegom poslancom za veľmi konštruktívnu spoluprácu na tomto návrhu. Toto nariadenie o označovaní textilných výrobkov je rozumné a potrebné nariadenie. Harmonizovať pravidlá pre uvádzanie nových vlákien na vnútorný trh je v podstate výborná myšlienka. My v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente preto návrh ako celok podporujeme.

Rovnako sme však presvedčení, že návrh by nemal prinášať len jednostranné výhody. Nesmie prinášať výhody iba samotnému priemyslu. Pre nás má veľký význam, aby sme sa zamerali na to, čo je dobré pre spotrebiteľov. Preto sme pri príprave tohto návrhu chceli v prvom rade zabezpečiť, aby spotrebitelia dostávali zrozumiteľné informácie o vláknach a textíliách, ktoré kupujú. Chceli sme teda, aby návrh obsahoval aj 100 % vláknové zloženie.

To však nie je všetko. Podporujeme, samozrejme, aj vypracovanie štúdie o všeobecnom označovaní textílií v EÚ a s týmto cieľom sme sa zapojili do prípravy návrhov. Som presvedčená, že pre spotrebiteľov je veľmi dôležité vedieť, kde a z čoho boli odevy vyrobené, či neobsahujú látky spôsobujúce alergickú reakciu, prípadne získať akúkoľvek inú potrebnú informáciu. Myslím si, že mnohé z týchto informácií – vrátane podmienok, v ktorých bol tovar vyrobený – sú pre spotrebiteľov veľmi dôležité a ich význam sa v budúcnosti ešte zvýši. Preto sme považovali za dôležité povedať, že podľa nášho názoru je veľmi potrebné uskutočniť podrobnejší prieskum o tom, ako by bolo možné vytvoriť korektný systém označovania textílií, ktorý bude prospešný pre spotrebiteľov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo má tento návrh našu jednoznačnú podporu. Osobne si myslím, že je veľmi potrebné viac sa zamerať na veľkosť odevov. Ak by sme mali istotu, že označenie veľkosti odevov je rovnaké bez ohľadu na krajinu, v ktorej odevy kúpime, podľa mňa by to pomohlo zvýšiť obchod v rámci vnútorného trhu.

My sociálni demokrati tento návrh plne podporujeme a veríme, že prinesie výhody priemyslu, ale čo je najdôležitejšie, že prinesie výhody aj spotrebiteľom.

  Niccolò Rinaldi, v mene skupiny ALDE. – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, zablahoželajme pánovi Mandersovi k uzneseniu a správe, ktorá sa snaží vniesť trochu poriadku do narastajúceho chaosu na globálnom trhu.

Zaujala ma najmä otázka povinného označovania pôvodu, ktorej sa venujem v našom Výbore pre medzinárodný obchod ako tieňový spravodajca Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu spolu so spravodajkyňou pani Cristianou Muscardiniovou. Touto problematikou sa v krátkosti zaoberá aj správa pána Mandersa.

Na globálnom trhu, ktorého sme súčasťou, je povinné označovanie pôvodu vlastne zavedené v Spojených štátoch, Číne, Austrálii, Mexiku, Japonsku a v mnohých ďalších krajinách. Tým sa vytvára nerovnováha, ktorá vo veľkej miere postihuje výrobcov i spotrebiteľov na našom kontinente a vedie k anomáliám, ktoré musíme odstrániť.

To platí ešte vo väčšej miere o textilných výrobkoch, ktoré majú, ako vieme, problém s bezpečnosťou. Tieto výrobky však istým spôsobom, dokonca by som povedal, že takmer poetickým spôsobom, naznačujú krajinu pôvodu, čo je zvlášť dôležité.

Situáciu, v ktorej sa dnes nachádzame, obostiera akýsi chaos, pretože označenie pôvodu sa na niektorých výrobkoch uvádza preto, že to vyhovuje výrobcovi, no v iných prípadoch sa neuvádza, pretože to výrobcovi nevyhovuje, a v ďalších prípadoch sa uvádza, ale v súlade s nariadeniami iných krajín, pretože výrobky sa vyvážajú aj do Spojených štátov a Japonska a pri ich výrobe sa berie ohľad na tieto trhy. V tejto oblasti jasne potrebujeme vlastné európske normy.

V tomto smere sa Európsky parlament snaží prostredníctvom správy pána Mandersa, ktorú sme si práve vypočuli, ako aj prácou vo Výbore pre medzinárodný obchod takpovediac utkať sieť s cieľom umožniť spotrebiteľom a rovnako aj výrobcom získať väčší prehľad.

  Heide Rühle, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, predovšetkým by som chcela vyjadriť súhlas s predchádzajúcim rečníkom. Aj nás teší, že sa Výbor pre medzinárodný obchod angažuje v tejto oblasti. Tiež by som chcela poďakovať pánovi spravodajcovi. Napriek tomu sa však v konečnom dôsledku nestotožňujem s jeho názorom a v určitých bodoch ho zajtra nebudeme môcť podporiť.

Dovoľte mi znovu zdôrazniť, o čo tu ide. Všetci by sme chceli jasné označovanie krajiny pôvodu. Všetci súhlasíme s tým, že je potrebné vyvinúť tlak na Radu, a všetkých nás mrzí, že Rada označovanie krajiny pôvodu blokuje už niekoľko rokov. Táto smernica je však smernicou, nie symbolickým uznesením, v ktorom sa niečo také môže uviesť. Ja osobne som napríklad podporila písomné vyhlásenie, ktoré opäť jasne vyzýva na uskutočnenie krokov, a považujem za dôležité, aby sme v tejto oblasti naďalej pokračovali v práci.

Táto smernica má však iný cieľ a účel, a to zabezpečiť transparentnosť a ponúknuť spotrebiteľom istotu pri označovaní nových vlákien a nových materiálov. Teraz sa obávame, že ak sa rozsah tejto smernice rozšíri, stihne ju rovnaký osud ako posledný pokus zaviesť označenie pôvodu „vyrobené v“ (made in) – inými slovami, že ju Rada opäť zablokuje. To by nás mrzelo, pretože si úprimne myslíme, že v tejto oblasti je potrebné konať pomerne rýchlo. Podporujeme všetky ďalšie kroky v oblasti označovania „vyrobené v“ (made in) – o tom niet pochýb, v tomto smere budeme vždy spojencami –, ale považujeme za nesprávne zneužívať súčasné nariadenie na dosiahnutie tohto cieľa.

  Malcolm Harbour, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, dnes večer hovorím v mene tieňovej spravodajkyne našej skupiny pani McClarkinovej, ktorá sa tomuto dokumentu tiež podrobne venovala.

Chcem sa ešte vrátiť k tomu, čo hovorila pani Rühleová. Pokiaľ ide o otázku riešenia problematiky označovania krajiny pôvodu, plne s pani Rühleovou súhlasím. Predložené návrhy priniesli výrazné zlepšenie samotnej podstaty návrhu: spôsobu označovania vlákien, označovania zloženia a zrozumiteľnosti označovania.

Všimol som si však, že pán spravodajca očividne zabudol spomenúť, že ide v podstate o kľúčovú smernicu vnútorného trhu a smernicu na ochranu spotrebiteľa, ktorej hlavným cieľom je zjednodušiť právne predpisy, uľahčiť prideľovanie nových názvov a uvádzanie nových textílií na trh – v čase kratšom ako 12 mesiacov –, a spolu s úsilím, ktoré musíme vynaložiť v oblasti normalizácie, prináša výrazné zlepšenie tým, že pod záštitou Európskeho výboru pre normalizáciu zavádza nariadenia prinášajúce významné úspory priemyslu a väčšie výhody pre spotrebiteľov.

Otázka na telo pre pána spravodajcu však znie, či chceme všetky tieto pozitíva vystaviť riziku tým, že do návrhu začleníme otázku označovania krajiny pôvodu, ktorú, ako veľmi správne uviedla pani Rühleová, už Komisia navrhla pre celú škálu výrobkov. Myslím si, že by sme mali vo veľkej miere dbať o to, aby sme nebránili využívaniu výhod. Súhlasím s tým, že by sme mali zaujať politické stanovisko a žiadať aj ďalšie veci, ktoré spomína pán spravodajca, ale myslím si, že vo viacerých ohľadoch prekročil svoju úlohu spravodajcu tohto výboru a viac-menej si vytvoril vianočný stromček z vlastných želaní. Dúfam, že túto skutočnosť zoberie do úvahy počas zajtrajšieho hlasovania, aby sme spotrebiteľom a výrobcom umožnili využívať výhody. Môžeme robiť určité politické vyhlásenia, ale nedržme sa ich za každú cenu.

  Eva-Britt Svensson, v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Vážený pán predsedajúci, ak spotrebitelia majú mať možnosť správneho výberu a rozhodovania, musia mať prístup k informáciám o výrobkoch. Táto správa je prvý krok a znamená, že textílie budú označované krajinou pôvodu, inými slovami, informáciou o tom, kde bol tovar vyrobený. Ako spotrebitelia máme právo vedieť to.

Teraz máme tiež možnosť žiadať, aby Komisia zašla v poskytovaní väčších právomocí spotrebiteľom ešte ďalej. Okrem iného mám na mysli pokyny týkajúce sa starostlivosti o výrobok a upozornenie v súvislosti so zdravím a bezpečnosťou. Alergici nesmú byť vystavení tovarom obsahujúcim stopy alergénnych látok.

Naši občania majú často pocit, že pravidlá vnútorného trhu uprednostňujú firmy a priemysel. Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica i ja sa domnievame, že je najvyšší čas, aby sa požiadavky spotrebiteľov zaradili na prvé miesto. Prinieslo by to úžitok nielen spotrebiteľom, ale aj serióznym firmám.

  William (The Earl of) Dartmouth, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, správa je podľa vlastných slov, budem citovať, „v podstate len technickým úkonom bez väčších politických dôsledkov“. Európska komisia nikdy nepremrhá dobrú príležitosť. Podobne aj Európsky parlament má skúsenosti s tým, ako využiť technické správy na vybudovanie harmonizovaného európskeho superštátu. Preto Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva považuje túto správu za nedôveryhodnú.

V prvej časti správy sa však spájajú tri smernice do jedného nariadenia, čo prinesie zjednodušenie. Neskôr sa dokonca spomína ich zrušenie. Sme však zásadne proti druhej časti, najmä proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 58, ktorého cieľom je zaviesť požiadavky na nové označovanie na úrovni Únie. Chcem vyzdvihnúť najmä návrh na, budem citovať, „jednotný systém označovania veľkosti pre odev a obuv v celej EÚ“. V Spojenom kráľovstve máme vysoko účinný systém označovania. Je úplne odlišný od systému, ktorý sa používa vo väčšine štátov kontinentálnej Európy. Občania Spojeného kráľovstva ho poznajú a ovládajú a nemali by sme ho meniť na systém na úrovni celej EÚ.

Ešte raz zopakujem, spravodajca Európskeho parlamentu sa snaží využiť priamočiary technický úkon na splnenie absolútne nedemokratického cieľa, vybudovanie európskeho superštátu.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v tisíckach rozpráv o globalizácii, ktoré sme tu mali za posledné desaťročia, sa neustále dostávame k bodu, keď sa prítomní pýtajú, čo majú robiť. Vždy skončíme pri kúpnej sile spotrebiteľov. Avšak v oblasti, v ktorej si spotrebitelia môžu uplatniť svoje práva – konkrétne pri kúpe výrobkov –, im kladieme zbytočné prekážky. V oblasti textilného priemyslu existuje do istej miery určitá normalizácia, ale mám pocit, že nám chýba odvaha.

Vážená Komisia, dámy a páni, prekvapuje ma, že túto skutočnosť spomínam ako prvý. Prečo nie sme ambicióznejší v otázke sociálneho označovania? Prečo ho ešte vždy nemáme? Prečo nevyužijeme tento vynikajúci nástroj a nezabezpečíme transparentnosť informácií o tom, kde, ako a za akých podmienok sa tieto produkty vyrábajú? Prečo neustále nariekame nad stratou pracovných miest a nerobíme to, čo je v najväčšom záujme spotrebiteľov? Prečo im neumožníme získať informácie o tom, čo kupujú, a neposkytneme im dôkazy?

  Evelyne Gebhardt (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pán Manders, ďakujem vám za dobrú prácu, ktorú ste vykonali pri príprave tohto nariadenia. Zvlášť by som chcela poďakovať môjmu tieňovému spravodajcovi, pretože hoci ide o technickú správu – ako sa to už viackrát spomínalo –, táto správa má ďalekosiahle dôsledky pre našich občanov. Znepokojuje nás však súhlas s uvádzaním nových vlákien na trh Európskej únie.

Chceme to, pravdaže, umožniť. V tom má Európska komisia pravdu. Nie však hocijakým spôsobom, ak máme občanom zabezpečiť skutočnú ochranu spotrebiteľa, vlákna sa musia v každom prípade testovať. Je napríklad dôležité testovať vlákna na obsah alergénov. Tie musia byť tiež jasne označené, aby sa naši občania, ktorí sa vždy považovali za zodpovedných, mohli podľa toho zariadiť.

V tejto súvislosti musím oponovať poslancom, ktorí sa vyjadrili, že označovanie krajiny pôvodu by sme mali vypustiť. Toto označovanie je veľmi dôležité a absolútne správne. Mnohí občania chcú vedieť, odkiaľ vlákna a textílie pochádzajú. Z akého dôvodu? Pretože chcú vedieť, akým spôsobom boli vyrobené. Je to odsúdeniahodné, ale v mnohých štátoch sa stále využíva detská a otrocká práca. Sú občania, ktorí chcú byť o tejto skutočnosti informovaní, aby sa pri kúpe výrobkov mohli zodpovedne rozhodnúť.

Možno to nie je úlohou tohto nariadenia, ale je úlohou nás poslancov pripomenúť to Rade a vyvíjať tlak v úsilí zabezpečiť, aby sa text o označovaní pôvodu, ktorý bol predložený v roku 2005, konečne začal používať. Máme príležitosť zintenzívniť tento tlak a mali by sme ju skutočne využiť v snahe presadiť dobré nariadenie, o ktorom občania budú môcť povedať: áno, naozaj nám vyhovuje – práve toto sme od našich zástupcov v Parlamente očakávali.

  Jacky Hénin (GUE/NGL). – (FR) Vážený pán predsedajúci, ak máme v Európe priemyselné odvetvie, v ktorom sa zamestnanosť stala obeťou bezohľadných presunov, voľného pohybu kapitálu, silného eura a dampingu, tak je to práve textilné odvetvie. Čo sa týka výroby a zamestnanosti, v priemerných/vyšších, luxusných a špičkových odvetviach nám dnes zostalo len niekoľko solídnych podnikov. Všetky sú však veľmi krehké a sú vydané napospas falšovaniu a technickému pokroku rozvíjajúcich sa krajín, ktoré sú príliš často financované kapitálom európskych firiem.

Preto považujeme za pozitívne všetko, čo môže pomôcť zachovať pracovné miesta a know-how v európskom textilnom odvetví. Z toho dôvodu podporujem aj sociálne označovanie textilného tovaru s cieľom pomôcť spotrebiteľom vybrať si tovar na základe etických kritérií, ako sú zdravie, bezpečnosť, práva, životné a pracovné podmienky a mzda pracovníkov.

Označovanie podporujem aj ako prostriedok boja proti falšovaniu, pokiaľ budeme ľudské zdroje skutočne využívať na boj proti falzifikátom. Potom môžeme ísť ešte ďalej a nastoliť skutočné uprednostňovanie Spoločenstva. Môžeme však prijať všetky možné opatrenia v oblasti označovania, ale bez politickej vôle opätovne rozvíjať textilný priemysel, ktorý v Európe vytvorí pracovné miesta, nám tieto opatrenia veľmi nepomôžu.

  Anna Rosbach (EFD). – (DA) Vážený pán predsedajúci, textilný priemysel prechádza obdobím dramatických zmien. Na trh sa uvádzajú nové vlákna a tkaniny a pre spotrebiteľov je ťažké vyznať sa v tom, čo kupujú. Žiaľ, veľké percento tovaru sa vyrába v krajinách, ktoré nemajú vôbec žiadnu výrobnú kontrolu. Desaťročia sme spotrebiteľov informovali o zložení potravín a liekov, ale o zložení odevov, ktoré nosia, informácie nemali. Preto je v tomto „nanoveku“ dobré, že sa touto problematikou začíname zaoberať, a súhlasím s Komisiou i s pánom spravodajcom, že potrebujeme jednotný systém označovania veľkosti pre odevy a obuv.

Internet poskytuje obchodníkom a nákupcom úplne nové možnosti vyhľadávania informácií o konkrétnom výrobku prostredníctvom identifikačného čísla. Je však mimoriadne dôležité informovať spotrebiteľov o alergénnych a nebezpečných látkach. Okrem toho sú dôležité aj informácie o starostlivosti o tovar, krajine výroby, horľavosti a používaní chemických látok pri výrobe. Pri každodennom používaní výrobkov majú však pre spotrebiteľov kľúčový význam jazykovo nezávislé symboly.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Spravodlivá hospodárska súťaž pre európsky obchod a priemysel sa rovnako ako ochrana európskych spotrebiteľov v globalizovanom obchode nezaobíde bez definovania určitých noriem výroby a ani bez informácií o výrobcoch pre spotrebiteľa. Toto nariadenie v porovnaní so starou smernicou nepochybne prinesie ďalšie zlepšenie v oblasti označovania textílií, o rok skráti uvádzanie nových vlákien na trh a súčasne zruší etikety pre spotrebiteľov.

Pretrváva však niekoľko rozporov medzi Parlamentom a Radou, napríklad pokiaľ ide o kombinovanie názvov vlákien s jazykovo nezávislými symbolmi či označovanie netextilných zložiek živočíšneho pôvodu textilných výrobkov, alebo problematické testy na alergény, čo je škoda. Som však rada, že tieto spory sa až tak netýkajú označovania krajiny pôvodu výrobkov a podmienok ich používania. Toto označovanie je povinné pre textílie dovážané z tretích krajín, ale už nie je povinné pre textílie vyrobené v členských štátoch. To je dobrý signál a európski výrobcovia a spotrebitelia, ktorým záleží na kvalite, ho žiadali celé roky. Verím, že túto zásadu čoskoro rozšírime na výrobky zo skla, porcelánu a ďalšie komodity a že to stihneme, skôr ako európske výrobky definitívne zmiznú z nášho trhu pod tlakom konkurencie lacných nekvalitných výrobkov.

Chcela by som oponovať tým, ktorí hovoria o protekcionizme. Informácia o tom, kde bola podstatná časť výrobku vyrobená a za akých podmienok, predsa nie je nič také, čo by sme museli tajiť: práve naopak, zlepší orientáciu spotrebiteľov na globalizovanom trhu. Posilní propagáciu kvality európskych značiek a možno oprávnene vzbudí aj hrdosť občanov na to, čo ešte Európania napriek konkurencii lacnej pracovnej sily dokážu vyrobiť. Hlavnou pridanou hodnotou, na ktorú spotrebitelia čakajú, je nádej, že sa ľahšie vyhnú kúpe nebezpečných výrobkov, ktorých je napriek účinnejšej kontrole stále veľmi veľa. Vítam podporu Komisie a verím, že sa nájde kompromis aj s Radou.

  Alan Kelly (S&D). – Vážený pán predsedajúci, na úvod by som chcel zablahoželať pánovi spravodajcovi a tieňovým spravodajcom, ktorí pri riešení tohto problému zaujali vo všetkých fázach rokovania výboru postoj obhajujúci záujmy spotrebiteľov. Podľa môjho názoru je ich práca opäť prejavom schopnosti tohto Parlamentu zaradiť sa medzi najflexibilnejšie inštitúcie Európskej únie, inštitúcie, ktoré sú ochotné dosiahnuť kompromis. Od začiatku môjho pôsobenia vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa ide možno o druhú alebo tretiu tému, pri ktorej som sa utvrdil, že Parlament vie byť progresívnejší ako Rada, a v budúcnosti by som v tejto súvislosti uvítal viac výsledkov.

Pokiaľ ide o samotnú problematiku, snaha harmonizovať pravidlá v oblasti označovania textílií a prideľovania názvov je veľmi pozitívnym príkladom toho, ako môže vnútorný trh pomôcť spotrebiteľovi a výrobcovi. Tento návrh je dôležitý tak pre priemysel, ako aj pre spotrebiteľov. Je dôležité, aby sme na to pamätali, a niekedy si myslím, že strane spotrebiteľa sa nevenuje dostatočná pozornosť.

Tento návrh mal na začiatku najmä technický a nepolitický charakter a bol len prostriedkom na zlúčenie troch smerníc. Vzhľadom na to, že podobné témy riešime v Parlamente zriedka, je však logické, že sa snažíme, aby všetky návrhy týkajúce sa týchto oblastí boli čo najkomplexnejšie.

Spotrebitelia majú právo na presné, relevantné, zrozumiteľné a porovnateľné informácie o zložení textilných výrobkov. Majú tiež právo na kompletný – a myslím tým naozaj kompletný – zoznam vlákien použitých vo výrobku, čo je potrebné vzhľadom na prevenciu vzniku alergií atď.

Osobne považujem za veľmi dôležitú transparentnosť výrobných metód a podmienok a presný údaj o mieste pôvodu. To umožní pri rozhodovaní o kúpe brať do úvahy sociálne hľadisko. Myslím si, že v súčasnom svete je to čoraz potrebnejšie vzhľadom na detskú a otrockú prácu atď.

Preto podporujem mnohé myšlienky Komisie, ale podporujem aj výzvy na všeobecnejšiu úpravu označovania textilných výrobkov. Mali by sme to chápať ako príležitosť presadiť lepšie právne predpisy, ktoré upevnia a posilnia vnútorný trh.

  Regina Bastos (PPE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, v prvom rade by som chcela zablahoželať pánovi Mandersovi k práci na príprave tejto správy, ako aj poďakovať ostatným kolegom poslancom, ktorí s ním na správe spolupracovali. V skutočnosti má správa význam už len preto, že tento návrh zjednodušuje a súčasne zdokonaľuje platný legislatívny rámec tým, že spája všetky existujúce právne predpisy – tri základné smernice o označovaní textilných výrobkov.

Okrem toho bude mať tento návrh pozitívny vplyv aj na súkromné subjekty a verejné orgány a umožní vývoj nových vlákien, čo podporí inovácie v textilnom a odevnom priemysle. Táto revízia prispeje aj k väčšej transparentnosti pri zaradení nových vlákien do harmonizovaného zoznamu názvov vlákien. Niet pochýb, že toto nariadenie prinesie zainteresovaným aktérom výhody.

Berme do úvahy aj to, že textilný priemysel bude profitovať z nižších administratívnych nákladov a z možnosti uviesť nové vlákna na trh v kratšom čase. Pokiaľ ide o členské štáty, ich orgány nebudú musieť transponovať úpravy vnútroštátnych právnych predpisov, čo im umožní výrazne znížiť náklady. Okrem toho spotrebitelia budú mať záruku, že označené vlákna vyhovujú špecifickým vlastnostiam, a získajú výhodu aj tým, že nové vlákna prídu na trh skôr. Uvedenie týchto vlákien na trh má pre európsky priemysel veľký význam v súvislosti s podporou inovácií, čo znamená, že k spotrebiteľom sa dostane viac informácií.

V súčasnom kontexte globalizovaného sveta, rozvíjajúcich sa hospodárstiev a rozširujúcich sa trhov, na ktorých sú v obehu milióny výrobkov vyrobených miliónmi spoločností, je pre firmy, najmä pre malé a stredné podniky (MSP), záväzok k inováciám a tempo, ktorým sa inovácia dostane k spotrebiteľom, absolútnou nevyhnutnosťou. Uplatňovanie tohto nariadenia môže priniesť zvýšenie konkurencieschopnosti MSP. Toto nové nariadenie bude nepochybne znamenať, že MSP zvýšia svoj podiel na trhu a tým zlepšia situáciu v oblasti zamestnanosti v Európe.

  Sylvana Rapti (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, jedna metafora hovorí, že „život človeka visí na vlásku“. Predstavte si, že by tento vlások, toto vlákno nebolo dosť pevné, že by nebolo vyrobené z vhodného materiálu. Život človeka by nezachránilo. Hovorím to na ilustráciu toho, aké sú vlákna a textílie dôležité.

Tu nejde len o technickú záležitosť. Správa, o ktorej diskutujeme, nie je technická. Domnievam, sa, že vynikajúca správa pána Mandersa, za ktorú mu ďakujem, má politický rozmer, rozmer, ktorý ovplyvní obchodníkov a výrobcov: toto nariadenie im uľahčí a urýchli prácu.

Má politický rozmer, ktorý ovplyvňuje spotrebiteľov, a teda aj vnútorný trh, politický rozmer, ktorý nastoľuje etické otázky. Potrebujeme informáciu, odkiaľ výrobok pochádza, kde bol vyrobený. Označenie „vyrobené v“ (made in) nie je technická záležitosť. Myslím si, že je to predovšetkým vysoko politická záležitosť. Ak vieme, z ktorej krajiny výrobok pochádza, máme informáciu o tom, akým spôsobom bol vyrobený, akou pracovnou silou, aké sú tam pracovné práva a či sa tieto práva dodržiavajú.

My tu ako občania Európskej únie nie sme technokrati, ktorí chodia so zatvorenými očami. Sme ľudia, ktorí myslia, vydávajú zákony a konajú v prospech iných. Tému „vyrobené v“ teda možno označiť ako technokratický proces s vážnym politickým rozmerom a my ju musíme skonsolidovať. Myslím si, že náš prínos v tom bude zohrávať veľkú úlohu.

  Daniel Caspary (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani Rühleovú som vždy veľmi podporoval, ale v tomto prípade prvýkrát za šesť rokov presne vyjadrila môj vlastný názor na danú problematiku. Aj ja mám obavy, že uskutočňujeme poľutovaniahodný proces spájania dvoch dokumentov, a to spôsobom, ktorý nijako nepomôže občanom Európskej únie, Parlamentu, Komisii ani Rade.

Všetci súhlasíme s tým, že označovanie textilných výrobkov je problematika, ktorá stojí v popredí záujmu spotrebiteľov, a že ju musíme naliehavo vyriešiť. Musíme však naozaj postupovať veľmi opatrne, aby sme tu nespojili dve rôzne veci. Zatiaľ som v Parlamente ešte nič podobné nezažil: Výbor pre medzinárodný obchod v súčasnosti rokuje o návrhu nariadenia Komisie a potom presne to isté nenápadne vsunieme do iného dokumentu.

Hovorím konkrétne o označovaní pôvodu „vyrobené v“ (made in). Nebudem sa podrobne venovať všetkým záležitostiam, o ktorých budeme rokovať vo výbore v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch v súvislosti s nariadením „vyrobené v“ (made in), ako napríklad o určení krajiny pôvodu výrobku, ktorý bol navrhnutý v Taliansku, vyrobený z kože pochádzajúcej z Argentíny a z bavlny z Turkménska, ktorá bola utkaná v Číne, a ušitý vo Vietname, pričom sa žehlil a balil ako hotová košeľa opäť v Taliansku. Odkiaľ pochádza tento výrobok? Podarí sa nám vytvoriť pravidlo pre spotrebiteľov?

Som si absolútne istý, že ak sa nám to podarí, nebude to v kontexte nariadenia, o ktorom dnes diskutujeme, ale skôr pod záštitou projektu, za ktorý zodpovedá pani Muscardiniová. Bol by som veľmi vďačný, ak by sa tieto dve témy v druhom čítaní opäť rozdelili. Naozaj mám pocit, že miešanie a spájanie týchto tém dohromady neprinesie prospech ani spotrebiteľom, ani Parlamentu, Komisii a Rade. Rozhodne by ma potešilo, keby sme našli riešenie, ktorým reálne zabránime blokovaniu nariadenia.

  Gianluca Susta (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem spravodajcovi a tieňovým spravodajcom, pánovi komisárovi Tajanimu, alebo presnejšie povedané pánovi podpredsedovi Tajanimu, za konkrétne a presné odpovede na kľúčové otázky.

Pred osemnástimi rokmi vypracovala Barcelonská univerzita štúdiu, v ktorej sa konštatovalo, že textilný priemysel v Európe má perspektívu existencie do roku 2000. Teraz máme rok 2010 a toto pesimistické proroctvo sa nenaplnilo, a to z jednoduchého dôvodu: najmä preto, že výskum a inovácie v Európe a v krajinách, ktoré si udržali výrobnú základňu – pretože nefungovali len ako výskumné centrá, ale ako centrá aplikovaného výskumu a priemyslu –, zabezpečili výrobu nových inovatívnych vlákien. Preto nepotrebujeme smernicu, ale nariadenia, ktoré zaručia flexibilitu, ochranu spotrebiteľa v súvislosti s označovaním a tiež určenie krajiny pôvodu.

Podľa môjho názoru si pán podpredseda Tajani vie v budúcnosti predstaviť aj európsku monitorovaciu jednotku na ochranu zdravia a bezpečnosti, inými slovami, orgán na zabezpečenie tejto originality. Domnievam sa, že na pozitívnom aspekte vyplývajúcom z tejto správy sa všetci zhodneme.

  Elisabetta Gardini (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, myslím si, že všetci súhlasíme s prístupom k návrhu nariadenia, o ktorom dnes diskutujeme, najmä pokiaľ ide o aspekty týkajúce sa zníženia byrokracie, podpory inovatívnejšieho priemyslu, zrozumiteľnosti a predovšetkým spotrebiteľov – a tento posledný aspekt musím zdôrazniť.

Z tohto dôvodu by som chcela vyzdvihnúť problematiku označovania krajiny pôvodu, pretože ju považujem za nevyhnutný prvok: dnes chcú byť spotrebitelia informovaní a krajina pôvodu je nepochybne jednou z najcitlivejších informácií, akú im môžeme ponúknuť. Ak sa pozrieme na trh v ktoromkoľvek európskom meste, podľa môjho názoru zistíme, že ľudia sa zaujímajú o to, čo kupujú: chcú vedieť, čo kupujú, z čoho je produkt vyrobený a odkiaľ pochádza. Ide nepochybne o mimoriadne citlivú a dôležitú informáciu, dôležitú z toho dôvodu, že Európska únia vytvára pridanú hodnotu, Európska únia zaručuje spotrebiteľom bezpečnosť a ochranu.

Vieme, a vedia to aj spotrebitelia, že krajiny mimo EÚ majú – ťažko sa to hovorí, ale vieme, že je to pravda a nemáme dôvod tajiť to, dámy a páni – menej prísne zákony. Ako už spomínali viacerí kolegovia poslanci, tieto zákony sú z mnohých hľadísk menej ohľaduplné. Ide predovšetkým o pracovné podmienky, ochranu menšín, ochranu žien, pracovníkov, ale aj o znalosť noriem a materiálov, ktoré sa používajú.

Až príliš často pútajú našu pozornosť v tlači články o prípadoch alergií u detí a žien. Rozprávame sa s lekármi, pediatrami, gynekológmi a vieme, že používanie výrobkov a látok ohrozujúcich zdravie je, žiaľ, veľmi rozšírené. Rada by som pripomenula ešte jednu vec: tu nejde o protekcionizmus, skôr o otázku vytvorenia rovnakých podmienok na globálnom trhu, keďže mnohí z našich partnerov vrátane Spojených štátov, Kanady a Japonska už tento typ označovania schválili.

  Andreas Schwab (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, vypočul som si celú diskusiu o smernici týkajúcej sa označovania textílií a ako prvú vec musím uviesť, že pre Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) je dôležité, aby spotrebitelia, ktorí majú pri kúpe textilu o túto informáciu záujem, mohli túto informáciu dostať.

Návrh pána spravodajcu, aby sme vo väčšej miere podporili technológiu a na samotný výrobok uvádzali namiesto čoraz obšírnejších etikiet iba identifikačné číslo, pričom informácie budú dostupné prostredníctvom iných dokumentov, napríklad na internete, nepochybne pomôže tým, ktorí majú záujem o veľmi podrobné informácie. Pomohlo by to aj tým, ktorých táto informácia nezaujíma, pretože by už nemuseli čítať všetky tieto informácie na samotnom odeve.

Po druhé, štúdia predložená spravodajcom a tieňovými spravodajcami – ktorým by som pri tejto príležitosti chcel ešte raz poďakovať – nastoľuje množstvo otázok, ktoré si jednotlivo zaslúžia pozornosť, ale ak sa na ne pozrieme všeobecne, je pravdepodobné, že tento návrh sa v Rade stretne s veľkým nesúhlasom. Je to o to väčšia škoda, pretože tento návrh by mohol mať pre európsky textilný priemysel veľký význam, keďže vysoko inovatívne vlákna nám môžu v prostredí neľútostne konkurenčného globálneho trhu priniesť výhody. Ak sa toto nariadenie neschváli, všetkým nám to prinesie určité nevýhody.

Nemali by sme ignorovať oprávnené znepokojenie vyjadrené v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch vo výbore, ale v tejto chvíli by sme sa mali skôr zamerať na schválenie návrhu v pôvodnej verzii Komisie. Možno by sme sa mali k otázke označovania pôvodu a jednotného označovania veľkosti vrátiť neskôr, ako spomínal pán Caspary.

Dúfam, že v súvislosti s týmto dokumentom nájdeme riešenie, a to už v druhom čítaní. Verím tiež, že v druhom čítaní sa nebudeme príliš zaoberať okrajovými témami, ale budeme riešiť dôležité otázky.

  Marco Scurria (PPE). - (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, s nadšením sa zapájam do tejto rozpravy, pretože sa pripravujeme na hlasovanie o opatrení, ktoré je podľa môjho názoru mimoriadne dôležité: racionalizácia práce našich podnikov, ale najmä ochrana spotrebiteľov majú veľký význam. Kupujúci musia vedieť, čo kupujú, a tí, ktorí hľadajú kvalitu, ju musia nájsť. Dôležité je však mať informáciu aj o sociálnej udržateľnosti tovaru, ktorý kupujeme.

Už to niekto spomínal – ale chcel by som to znovu zopakovať, pretože si myslím, že ide o konkrétny bod vyplývajúci z diskusie v Európskom parlamente – zaujíma ma, či bol daný produkt vyrobený na mieste, kde je zabezpečená ochrana pracovníkov, zaujíma ma, či sa pri jeho výrobe nezneužívali deti, zaujíma ma, či tento výrobok nie je výsledkom nespravodlivej hospodárskej súťaže.

Máme tu teda opatrenie, ktoré sa, dúfam, čoskoro rozšíri aj na ostatné výrobné a remeselné sektory, pretože verím, a tým sa dostávam k záveru, že toto opatrenie viac priblíži Európu občanom, a za to chcem poďakovať spravodajcom, ktorí na tomto opatrení pracovali. Rovnako ďakujem Komisii a pánovi komisárovi Tajanimu za to, že boli hnacou silou pri príprave tohto opatrenia.

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážený pán predsedajúci, veľká časť tejto rozpravy o textile pripomína rozpravy o potravinách, o pôvode potravín a ich označovaní. Je zaujímavé, že napríklad pizza vyrobená v Írsku môže obsahovať ingrediencie pochádzajúce zo 60 rôznych krajín. Je veľmi ťažké stanoviť správne označovanie.

Jedna z tém, ktoré sa tu spomínali, je záujem spotrebiteľa o informácie o spôsobe výroby tovaru, starostlivosti o pracovníkov a environmentálnych normách. Na CNN som videla veľmi znepokojivú reportáž o stave Perlovej rieky v Číne. Na brehu tejto rieky je postavená európska firma na výrobu džínsoviny, ktorá rieku veľmi znečisťuje a vyváža svoje lacné výrobky do EÚ, Spojených štátov a na ďalšie trhy – a spotrebitelia ich kupujú. Takže i keď hovoríme, že spotrebitelia chcú viac informácií, aby sa mohli zodpovedne rozhodnúť, zdá sa, že mnohí tieto informácie ignorujú a rozhodujú sa na základe ceny. Myslím si, že vo všetkých oblastiach – v potravinárstve a samozrejme aj v textile – musíme viac hovoriť o udržateľnej výrobe a udržateľnej spotrebe.

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, zároveň s poďakovaním pánovi Mandersovi a tieňovej spravodajkyni pani Comiovej by som si, pri všetkej úcte, dovolil vyjadriť mierny nesúhlas s pani Rühleovou.

Pani Rühleová tvrdí, že je chybou zahrnúť normy súvisiace s označením „vyrobené v“ (made in) do tohto nariadenia, ale kde inde by sme mali uvádzať tieto normy, na ktoré spotrebitelia a malé podniky v Európe už roky, dlhé roky čakajú? Podľa nej má toto nariadenie za cieľ otvoriť trh novým vláknam, inováciám a rýchlejšiemu systému označovania, ale zároveň utajiť krajinu pôvodu, pretože strach, utajovanie a zastieranie v Európe, ktorá nechce prezradiť, kde sa tovar vyrába, musí skutočne urýchliť marketing v oblasti nových vlákien, ale nesmie spotrebiteľom prezradiť, odkiaľ textilné výrobky pochádzajú.

Aký význam má tento dvojsmerný systém? Prečo stále potrebujeme udržiavať pri živote ideu Európy, ktorá je byrokratická, nejasná a ktorá, čo je ešte horšie, rozsieva strach a vyhýba sa zrozumiteľnosti? Chceme normy „vyrobené v“ a chceme ich čo najskôr z jednoduchého dôvodu – už budem končiť, pán predsedajúci –, pretože ak je na textilnom výrobku uvedené „Vyrobené v Európe“, znamená to, že pri jeho výrobe sa nepoužili toxické alebo prostredie ohrozujúce rozpúšťadlá, že ho nevyrobili deti v otrockých podmienkach ani zneužívané ženy, že nebol vyrobený vykorisťovanými pracovníkmi počas úmorne dlhých pracovných dní a bez zabezpečenia zdravia a bezpečnosti pri práci, bez poskytnutia podpory a miezd.

Označenie „Vyrobené v Európe“ je pre zákazníka zárukou a je aj zárukou toho, akým spôsobom bol produkt vyrobený. Musíme byť na toto označenie hrdí a musíme zabezpečiť jeho okamžité používanie. Preto návrh podporujeme tak, ako bol predložený príslušným výborom, a chceme poďakovať pánovi komisárovi Tajanimu za dôležité uistenie, ktoré dal v tejto súvislosti Parlamentu.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, považujem za správne, že diskutujeme o téme týkajúcej sa všetkých občanov, pretože takmer každý občan sa stáva spotrebiteľom a nákupcom textilných výrobkov.

Označovanie je tiež veľmi dôležité. Pamätám sa, ako ma pred mnohými rokmi v našej krajine viackrát zmiatlo, keď sa mi do rúk dostal výrobok s označením „Deantús na hÉireann“ – „Írsky výrobok“, ale pod týmto označením som po zoškrabaní etikety našiel nápis „Vyrobené v Číne“, inými slovami, bol to podvod voči spotrebiteľom.

Odvtedy sme už prešli dlhú cestu, ale musíme ísť ešte ďalej. Konkrétne pripomienky pani Comiovej, týkajúce sa výrobkov z tretích krajín, majú veľký význam. V porovnaní s tretími krajinami sme v tomto ohľade k našim krajinám oveľa prísnejší. To sa týka aj poľnohospodárskeho sektora, čo potvrdzujú predovšetkým pripravované návrhy združenia Mercosur. Takže to vítam.

A na záver, návrh rovnakého označovania veľkosti v Európskej únii považujem za veľmi dobrý. Tento návrh výrazne uľahčí ľuďom nakupovanie a podporí aj význam Európskej únie bez vytvárania superštátu, ktorého sa milý pán gróf tak obáva.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predsedajúci, diskusia o označovaní pôvodu na etiketách a balení textilu a odevov má veľký význam pre ochranu spotrebiteľa, ale aj pre ochranu pracovnej sily a výrobu v textilnom a odevnom priemysle v našich krajinách.

Chceme bojovať proti sociálnemu dampingu, detskej práci a chrániť sociálne práva a životné prostredie. Označovanie musí dať spotrebiteľom možnosť jasného výberu a rozhodnutia do budúcnosti, ktoré bude výhodnejšie pre všetkých, či už tu v Európskej únii, alebo v iných krajinách. Prostredníctvom procesu jasného označovania pôvodu a zloženia výrobkov, ktoré nám umožní urobiť uvedomelejšie rozhodnutia, prispejeme k lepšej budúcnosti.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Vážený pán predsedajúci, súhlasím s názorom tých, ktorí tvrdia, že tento návrh nariadenia má jednoznačne technický význam, ale je dôležitý aj z politického hľadiska: je politicky dôležitý v tom, že sa týka záujmov európskych občanov, pretože zjednodušujeme normy, čo znamená, že uľahčujeme prácu občanom a uľahčujeme prácu všetkým podnikom pôsobiacim v tomto sektore.

Robíme službu občanom, pretože Parlament teraz drvivou väčšinou podporuje označovanie, čo umožní občanom získať informácie o tom, aký výrobok kupujú. To znamená, že im garantujeme zdravie a nescudziteľné práva – súhlasím s názormi pani Gebhardtovej, ktoré uviedla vo svojom prejave, ale rovnako aj s názormi pani Figueiredovej.

Je našou povinnosťou chrániť európsky textilný priemysel: nesmieme zabúdať, že tento sektor stratil veľa pracovných miest, niekedy aj v dôsledku nespravodlivej hospodárskej súťaže. Je našou povinnosťou chrániť konkurencieschopnosť našich podnikov na svetovom trhu a musíme zamedziť dumpingu v Európskej únii. Chrániť textilné odvetvie znamená chrániť tisíce a tisíce pracovných miest a zároveň chrániť práva občanov.

Schválením tohto textu ochránime celý rad záujmov, záujmov, ktoré, podľa môjho názoru, ešte vždy rešpektujú hodnoty našej Európskej únie. Som presvedčený, že pán Kelly má pravdu, a chcel by som lordovi Dartmouthovi, ktorý vyjadril obavy v súvislosti so superštátom, ponúknuť opätovné uistenie, hoci už opustil rokovaciu sálu.

Nemyslím si, že Európska únia je modernou verziou Hobbesovho Leviathana: je to jednoducho inštitúcia, ktorá podporuje zásady solidarity a subsidiarity, ochraňuje ľudské práva a jej povinnosťou je chrániť sociálne trhové hospodárstvo, pričom trh ako taký sa považuje za nástroj na vytváranie sociálnej politiky. Takže nie je tu nič, čo by sa snažilo obmedziť niečiu slobodu, skrátka len chránime práva pol miliardy európskych občanov, ktorí žijú v Únii.

Stanovisko Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predloženým Parlamentom

Správa pána Mandersa (A7-0122/2010)

Komisia prijíma pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10, 15, 17, 18, 20, 22, 23, 26, 29, 33, 34, 35, 39, 41, 42, 43, 44, 46, 52 a 61.

Komisia prijíma pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 8, 9, 11, 12, 13, 14, 16, 21, 24, 25, 27, 28, 30, 31, 32, 36, 40, 45, 47, 48, 49, 50, 51, 53, 54, 55, 56, 57, 58, 59, 60, 62, 64, 65, 66, 67, 69, 70 a 72 v plnom znení.

Komisia nemôže prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 19, 37, 38, 63, 68 a 71.

  Toine Manders, spravodajca. – (NL) Je pre mňa česť, že sa tu v tento pondelkový večer zišlo toľko rečníkov, ktorí prejavili záujem diskutovať o technickej správe, a teší ma aj široká podpora tejto správy.

Niektorí kolegovia poslanci vyjadrili kritiku v tom zmysle, že rozsah správy by sa nemal zneužívať a rozširovať. Chápem to, ale chcel by som v tejto súvislosti zdôrazniť slová kolegyne poslankyne pani Gebhardtovej. Ak chceme niečo dosiahnuť, v niektorých prípadoch je nutné využiť situáciu, a ja si myslím, že je skutočne možné postupovať týmto spôsobom.

Je dôležité, aby sme zajtra mali širokú podporu, a ja túto podporu cítim z mnohých reakcií. Tým vytvoríme tomuto Parlamentu vynikajúci východiskový bod, najmä pre rokovania s Radou, pretože verím, že spolu s Komisiou – a ďakujem pánovi komisárovi za jasné stanovisko – Parlament zajtra vytvorí situáciu, ktorá napokon vyústi do úspešného ukončenia rokovaní s Radou.

Cieľom tohto návrhu je vytvoriť do budúcnosti lepšie právne predpisy, lebo ľudia nakupujú čoraz viac cez internet, a preto potrebujeme fungujúci vnútorný trh, na ktorom bude mať 500 miliónov spotrebiteľov možnosť získať informácie, ktorých sa oprávnene dožadujú. Začíname s textíliami a dúfam, že časom sa označovanie rozšíri na všetky výrobky, ktoré sa predávajú na vnútornom trhu. Naším zámerom nie je poskytovať viac informácií, ale poskytovať zrozumiteľnejšie informácie na jednotnom európskom základe, a ak sa nám to podarí, budem veľmi rád.

Na záver by som chcel len uviesť, vážený pán predsedajúci, že som sa vedome rozhodol nesúhlasiť s Radou v prvom čítaní. Zastávam názor, že týmto obvyklým spôsobom by sme mali postupovať oveľa častejšie a že Parlament, plénum by malo prijať rozhodnutie o správe predloženej Výborom pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa ešte pred začiatkom rokovaní s Radou a Komisiou s cieľom dospieť k záveru. Domnievam sa, že ak by sme dosiahli dohodu ešte pred diskusiou v pléne, bolo by to porušením demokracie. Preto dúfam, že mnohí budú nasledovať tento príklad a že sa budeme zaoberať dokumentmi obvyklým spôsobom v prvom a druhom čítaní.

Verím, že zajtra dosiahneme pozitívny výsledok a že týmto východiskovým bodom, ktorý má širokú podporu, získame vynikajúcu pozíciu, aby sme, futbalovo povedané, vyhrali finále s Radou.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra (v utorok 18. mája 2010).

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) V textilnom priemysle Európskej únie sa začal dlhodobý proces reštrukturalizácie a technologickej inovácie ako reakcia na veľké hospodárske problémy, ktorým toto odvetvie v posledných rokoch čelí. Podľa môjho názoru uplatňovaním harmonizácie a normalizácie aspektov označovania textilných výrobkov správa, o ktorej diskutujeme, podporuje voľný pohyb týchto výrobkov na vnútornom trhu a zároveň zabezpečuje vysokú a jednotnú úroveň ochrany spotrebiteľov v Európskej únii. Preto podporujem výzvu adresovanú Komisii, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila správu o požiadavkách na nové označovanie do dvoch rokov od zavedenia nového nariadenia. Tým splníme dvojaký cieľ: zjednodušíme označovanie textilných výrobkov a poskytneme spotrebiteľom presnú a porovnateľnú informáciu o vlastníctve, pôvode a veľkosti textilných výrobkov. Myslím si, že pri plnení týchto cieľov je nevyhnutné zabezpečiť, aby rozširujúce sa povinné označovanie so sebou neprinieslo ďalšiu záťaž pre podniky, najmä pre malé a stredné podniky. V súčasnosti neexistujú adekvátne testy, ktoré by preukázali vplyv alergénnych a nebezpečných látok používaných pri výrobe alebo spracovaní textilných výrobkov na ľudské zdravie. Preto Komisiu naliehavo žiadam, aby vypracovala štúdiu s cieľom posúdiť tieto vplyvy.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Znovu opakujem, že ekologické označovanie sľubuje niečo úplne iné než to, čo v skutočnosti ponúka – stačí si spomenúť na škandál s biobavlnou alebo na nedávne divadielko s biochemikáliami. Po prvé, vyvoláva ďalší zmätok v označeniach a značkách na biotrhu, ktoré by EÚ mohla raz a navždy rozumne zjednodušiť, čo zvyčajne robí veľmi rada, a po druhé, je najvyšší čas, aby EÚ schválila geneticky upravenú bavlnu. Kým budeme čakať na štúdie o možných účinkoch škodlivých látok, zatiaľ by označenia mali uvádzať aspoň to, že výrobky obsahujú geneticky upravenú bavlnu. Je najvyšší čas, aby EÚ prijala opatrenia aj vo vzťahu k rádiofrekvenčnej identifikácii (RFID). Kým nemáme potrebné nariadenia o označovaní, na textílie nemôžeme použiť elektronické označenia bez toho, aby sme vedeli, o koho ide. Ak majú byť chodci viditeľní pomocou odevov s technológiou RFID, bude možné sledovať každý ich krok. Vzhľadom na tlak na dodržiavanie politickej korektnosti by ľudia čoskoro museli byť mimoriadne opatrní vo vzťahu k inštitúciám, ktoré navštívia v odevoch označených RFID. V budúcnosti však ľudia možno budú jednoducho cítiť potrebu vymazať svoje identifikačné číslo RFID z Google Street View. Alebo čipy by mohli aktivovať bezpečnostné systémy na letiskách. George Orwell si to nemohol vedieť predstaviť: už dávno sme prekonali jeho predstavu sledovanej spoločnosti.

18. Nový vývoj v oblasti verejného obstarávania (krátke prednesenie)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom je krátke prednesenie správy pani Rühleovej v mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa o novom vývoji v oblasti verejného obstarávania [2009/2175 (INI)] – (A7-0151/2010).

  Heide Rühle, spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať všetkým tieňovým spravodajcom za konštruktívnu spoluprácu a vynikajúce výsledky, ktoré doposiaľ vo výbore dosiahli. Dovoľte mi zopakovať a zdôrazniť hlavné body mojej správy.

Po prvé, potrebujeme väčšiu právnu istotu pre všetky zainteresované strany, t. j. verejných obstarávateľov a dodávateľov, v záujme lepšej regulácie. Moja správa zdôrazňuje osobitný význam, ktorý má verejné obstarávanie v období krízy. Zároveň však kritizuje skutočnosť, že vzájomné spolupôsobenie európskych právnych predpisov a vnútroštátnej transpozície nemalo za následok zjednodušenie verejného obstarávania a odstránenie byrokracie, čo bolo v skutočnosti cieľom revízie z roku 2004, ale skôr väčšie množstvo práce, vysoké externé náklady na právne poradenstvo a zdĺhavé postupy. A to, nanešťastie, na úkor inovácií a kvality. Vyplýva to z mnohých štúdií. Z dôvodu nedostatku právnej zrozumiteľnosti sa často nevyberá najlepšia, ale najlacnejšia ponuka.

Hoci Komisia v súčasnosti poskytuje podporu v oblasti zeleného verejného obstarávania, takáto podpora neexistuje v oblasti sociálne zodpovedného verejného obstarávania, spravodlivého obchodu alebo podpory inovácií prostredníctvom verejného obstarávania. Komisia v týchto oblastiach musí jednoznačne prehodnotiť svoju činnosť.

Nevyhnutná je aj lepšia koordinácia v rámci Komisie. Európsky súdny dvor odstránil veľké množstvo právnej neistoty v rámci nedávnych rozsudkov a posilnil úlohu verejných obstarávateľov napríklad tým, že naznačil, že rozsah pôsobnosti smerníc by sa nemal rozširovať na oblasti ako napríklad urbanistické plánovanie. Tieto rozsudky neposkytujú verejným obstarávateľom žiadnu výsadu, ale jasný rámec. Aj toto som sa snažila zdôrazniť v tejto správe.

Na záver zostáva ešte jedna poznámka: otázka koncesií na službu, v súvislosti s ktorou prevládal v rámci výboru značný rozdiel názorov. Moje stanovisko k tejto otázke sa nezmenilo. Koncesie na službu boli zámerne vyňaté zo smerníc o verejnom obstarávaní v záujme zabezpečenia väčšej flexibility v týchto oblastiach a zohľadnenia kultúrnych rozdielov. Toto stanovisko podporili aj všetky zainteresované strany, s ktorými som diskutovala, či už ide o komunálne zastrešujúce organizácie, verejné podniky, predovšetkým z oblasti vodohospodárstva, priemyselné združenia, odborové zväzy, alebo v neposlednom rade mimovládne organizácie. Toto som v správe takisto chcela jednoznačne zdôrazniť.

Chcem sa zmieniť ešte o jednej veci, ktorá je podľa mňa veľmi dôležitá: výsledkom verejného obstarávania nesmie byť skutočnosť, že zvolené inštitúcie stratia demokratické práva. Ak zistíme, že obce určujú ako dôležité kritérium verejného obstarávania spravodlivý obchod, či už pri nákupe kávy, alebo iných produktov, myslím si, že to musíme podporiť. V takomto prípade by bolo nevyhnutné, aby Komisia pomáhala obciam a aby im poskytla poradenstvo, ak spravia chybu. Komisia však naopak začala viesť nové právne konania voči Holandsku práve z dôvodu takýchto chýb. Túto skutočnosť považujem za kontraproduktívnu, pretože je v rozpore s politickými rozhodnutiami politických orgánov.

  Predsedajúci. – Vidím, že viacerí rečníci by chceli vyjadriť svoj názor. Nezabúdajte, prosím, že každý má jednu minútu.

  Frank Engel (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, najprv by som chcel zablahoželať pani spravodajkyni a poďakovať jej za usilovnú prácu a vnímavosť. Bolo mi cťou pracovať s ňou na tejto správe. Verím, že výsledkom tejto práce je vyvážená správa, ktorej hlavným cieľom je zvýšenie právnej istoty. Naším terajším cieľom preto nie je za každú cenu navrhnúť ďalšie právne predpisy, ale vo väčšej miere sprístupniť a zjednodušiť existujúce právne predpisy.

Je nutné spomenúť jednu konkrétnu otázku, ktorú už spomenula pani Rühleová, a to koncesie na službu. Je to citlivá otázka, ktorá taktiež spôsobila istý rozpor v rámci Komisie. Opäť by som chcel zdôrazniť, že pokiaľ ide o zámer Komisie navrhnúť nové právne predpisy v tejto súvislosti, mala by tak urobiť so zreteľom na potrebu lepšieho fungovania jednotného trhu. V súčasnosti by nič iné neodôvodnilo rozsiahle legislatívne iniciatívy týkajúce sa tejto problematiky.

  Evelyne Gebhardt (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, naša skupina by v skutočnosti rada podporila správu pani Rühleovej, pretože obsahuje veľké množstvo pozitívnych prvkov.

Nanešťastie sme toho názoru, že tri otázky v nej chýbajú, prípadne ich nie sme schopní prijať v podobe, v akej sú v správe rozpracované. Po prvé, pani Rühleová neprijala skutočnosť, že skutočne potrebujeme právny rámec služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, a po druhé, v správe sa jednoznačne neuvádza, že ide predovšetkým o otázku väčšej právnej istoty v oblasti sociálnych služieb. Toto je nedostatok tejto správy, ktorý, samozrejme, považujeme za poľutovaniahodný.

Otázka, ktorú absolútne nie sme schopní akceptovať, je odmietnutie koncesií na službu. Nemôžeme jednoducho povedať, že je to niečo, čo nechceme. Súdny dvor už o tomto všetkom rozhodol. Je to veľmi nepolitické. Keď vieme, že Európska komisia pripravuje právny dokument, je nevyhnutné, aby sme jednoznačne povedali, čo chceme. Musíme vyzvať Európsku komisiu, aby skutočne uznala veľmi pozitívne stanovisko, ktoré v tejto súvislosti prijal Súdny dvor, a zabezpečila tak aj právnu istotu. Toto je naša požiadavka, pričom sme zároveň predložili aj alternatívne uznesenie. Chceli by sme požiadať kolegov poslancov, aby toto alternatívne uznesenie podporili.

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE). – (RO) Chcel by som zablahoželať pani spravodajkyni k úsiliu vynaloženému na prípravu tejto správy. Plne súhlasím s potrebou zjednodušiť európske právne predpisy v oblasti verejného obstarávania a zvýšiť transparentnosť. Znepokojuje ma veľké množstvo sporov v súvislosti s verejným obstarávaním v rôznych členských štátoch.

Napríklad v Rumunsku vedie veľmi zložitý právny rámec k procesným chybám, kým nesprávne uplatňovanie nariadení v oblasti verejného obstarávania môže zabrzdiť využívanie štrukturálnych fondov. Preto potrebujeme jednoduchší, jednoznačnejší právny rámec v záujme uľahčenia záležitostí na oboch stranách.

Rád by som sa tiež vyjadril k problematike najnižšej ceny. Súhlasím s tým, že verejná zákazka by sa nemala jednoducho udeľovať na základe najnižšej ponúknutej ceny. Ďalej súhlasím s pani spravodajkyňou v tom, že najdôležitejším faktorom nemôže byť len cena, ale aj pomer kvality a ceny ponuky a hospodársky prínos. Legislatívne preskúmanie preto musí zohľadniť túto skutočnosť a poskytnúť verejným obstarávateľom oveľa väčšiu flexibilitu. Musíme však postupovať veľmi obozretne, pretože ak nestanovíme jednoznačné kritériá, otvoríme skutočnú Pandorinu skrinku a môže sa stať, že opäť zapríčiníme právnu neistotu a dokonca korupciu.

  Malcolm Harbour (ECR). – Vážený pán predsedajúci, ako tieňový spravodajca v mene našej skupiny, ale aj ako predseda zodpovedného výboru, by som tiež chcel poďakovať pani Rühleovej za veľmi dôležitú správu. Je skutočne škoda, že v zmysle pomerne zvláštnych pravidiel Parlamentu sa k takejto významnej správe o kľúčovej otázke jednotného trhu, ako aj verejnej politiky, možno vyjadriť len v jednominútových intervaloch.

Som rád, že je tu pán Tajani, pretože mu chcem povedať, že verejné obstarávanie je kľúčovým nástrojom na podporu inovatívnych podnikov v rámci Európskej únie. Ako vieme, Pán Barnier sa následne zameria na stratégiu, a dúfam, že nadviaže na mnohé z týchto hľadísk.

Hlavným problémom, milí kolegovia, však je, že máme mätúci a zložitý režim, ako sa uvádza v tejto správe, ktorý mnohé verejné orgány považujú za byrokratický trest a nie za príležitosť. Pán komisár, verejné obstarávanie môžeme využiť napríklad na podporu malých a stredných podnikov, inovačných príležitostí a zelených produktov a služieb, ako aj celého inovačného programu. Toto musíme dosiahnuť, avšak splnenie odporúčaní vyplývajúcich z tejto správy si vyžiada spoločné úsilie všetkých členov Komisie.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Verejné obstarávanie sa javí ako účinný spôsob nakupovania tovarov a služieb pre verejný sektor umožňujúci úspešné dosahovanie primeraných cien a znižovania podozrení z korupcie. Do budúcnosti by bolo však dobré pracovať na zjednodušení mechanizmov procesu verejného obstarávania a usilovať sa takisto aj o skracovanie rozhodovacích lehôt.

To je myslím smerovanie, ktoré by sme mali v základnom princípe podporiť. Skúsenosti zo života nám však ukazujú, že dobrým riešením je aj zverejňovanie zmlúv na internete, čo nám dáva možnosť oboznámiť širokú verejnosť s týmito zmluvami a presvedčiť ju o výhodnosti uzatvorených kontraktov. Tieto skúsenosti sa nám osvedčujú najmä zo samospráv, kde nakladanie s majetkom obcí bolo veľmi často pod pozorným drobnohľadom občanov, a keď sa začali zverejňovať všetky zmluvy na internete, ľudia boli spokojnejší a viac dôverovali samospráve.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Verím, že táto správa o verejnom obstarávaní, ktorú absolútnou väčšinou prijal Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, bude dobrým vzorom pre prácu Komisie pri revízii smernice. Naším cieľom je, aby bolo verejné obstarávanie podstatne dostupnejšie pre malé a stredné podniky, aby boli verejné súťaže menej byrokratické a pritom lepšie kontrolovateľné. Najväčší objem verejného obstarávania z finančných prostriedkov EÚ sa týka stavieb, kde často dochádza k podozreniu z korupcie, a niekedy dokonca viac ako k podozreniu.

Je mi ľúto, že nebudeme v tejto správe hlasovať o mojom návrhu, aby Komisia zriadila verejný portál, kde by bolo možné kontrolovať cenové rozdiely medzi víťaznou zákazkou a skutočnými nákladmi na stavbu po realizácii. Portál by mal monitorovať, a teda aj odhaľovať podozrivé rozdiely cien, napríklad na výstavbu jedného kilometra diaľnice medzi členskými štátmi. Pevne verím, že až po odstránení korupcie získajú MSP prístup ku skutočne otvorenému verejnému obstarávaniu.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Trh verejného obstarávania na úrovni EÚ predstavuje 16 % HDP EÚ. Vnútorný trh predpokladá, že všetky európske spoločnosti majú prístup k akvizíciám realizovaným v ktoromkoľvek členskom štáte. Smernica o službách zaručuje, že každá európska spoločnosť môže poskytovať služby v ktoromkoľvek inom členskom štáte, a to aj elektronicky.

Vnútorný trh preto musí zabezpečovať interoperabilitu medzi systémami elektronickej štátnej správy, ako aj medzi systémami digitálnych podpisov a elektronicky riadenými systémami verejného obstarávania. Vítam pilotný projekt rozsiahleho cezhraničného systému elektronického obstarávania (PEPPOL), ktorý spustila Komisia na účely verejného obstarávania online, ako aj rozhodnutie o zozname akreditovaných poskytovateľov certifikačných služieb a európskom pláne na zriadenie služby overovania digitálnych podpisov.

Chcela by som poukázať na skutočnosť, že v roku 2005 sa vlády členských štátov zaviazali, že do roku 2015 budú realizovať 50 % transakcií verejného obstarávania v Európe elektronicky. Rumunsko zaviedlo systém verejného obstarávania online v roku 2002, čo viedlo k zníženiu verejných výdavkov, vyššej úrovni transparentnosti a širšiemu prístupu k trhu verejného obstarávania zo strany MSP.

  Andreas Schwab (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, tiež by som chcel poďakovať pani Rühleovej a tieňovým spravodajcom za túto prvotriednu správu. Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) je spokojný s veľkou väčšinou tejto správy. Súhlasili sme tiež s kompromisom v súvislosti s jednou či dvoma otázkami, pretože v parlamente tohto rozsahu nemôže mať každý všetko. Správa vo všeobecnosti poskytuje dobrý základ pre ďalšiu diskusiu s Európskou komisiou v súvislosti s mnohými otázkami.

Pani Rühleová už reagovala na otázku, ako možno zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia, inštitúcie a orgány brali pri verejnom obstarávaní do úvahy sociálne kritériá bez ohrozenia zásad vnútorného trhu. Druhú otázku už naznačil pán Engel a týka sa spôsobu vymedzenia koncesií na službu v záujme zabezpečenia súladu s vnútorným trhom z dlhodobého hľadiska.

Plne súhlasím s pánom Engelom a pani Rühleovou v tom, že nové právne predpisy môžeme prijať len pod podmienkou, že ponúknu jednoznačnú a rozpoznateľnú výhodu pre vnútorný trh. V tejto súvislosti sme dospeli k výbornému kompromisu a v konečnom dôsledku by som bol, samozrejme, rád, keby si získal aj podporu sociálnych demokratov.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Na pozadí globálnej hospodárskej a finančnej krízy musela vláda našej krajiny znížiť platy štátnych zamestnancov, dôchodky a podporu v nezamestnanosti, ako aj dotácie. So zreteľom na tieto veľmi prísne opatrenia je nutné realizovať verejné obstarávanie čo najtransparentnejším a najrýchlejším spôsobom v záujme zabezpečenia náležitého a účinného čerpania verejných financií.

Okrem toho je nutné podporovať využívanie systémov verejného obstarávania online, čo prispeje k odstráneniu korupcie a podvodov v systéme verejného obstarávania. Súčasné administratívne postupy, mätúci a komplikovaný právny systém spolu s potrebou objasnenia procesu výziev v súvislosti s udeľovaním verejných zákaziek prerušili napredovanie niektorých dôležitých zákaziek. Na základe diskusií s MMF rumunská vláda zmenila a doplnila zákon o verejnom obstarávaní, ktorý má nadobudnúť platnosť do 1. júna.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, kríza na hospodárskom a finančnom trhu zdôraznila kľúčovú úlohu verejného obstarávania, ktorá je zameraná na budovanie diel veľkého rozsahu, stimuláciu inovácií a, samozrejme, podporu vnútornej a vonkajšej hospodárskej súťaže na európskej úrovni.

Domnievame sa, že je nevyhnutné zjednodušiť normy a dosiahnuť väčšiu právnu istotu. Nepochybne by to zvýšilo transparentnosť v súvislosti so zložením a činnosťou poradného výboru pre verejné obstarávanie, za ktorý zodpovedá Komisia.

Vítame úlohu, ktorú zohráva inštitucionalizované verejno-súkromné partnerstvo pri uľahčovaní prístupu malých a stredných podnikov, ktoré sú základom nášho hospodárstva. Musíme zvýšiť úsilie s cieľom zabrániť diskriminácii, ktorá často postihuje malé a stredné podniky v rámci Európy. Chcela by som zablahoželať kolegom poslancom k práci, ktorú vykonali, pričom zajtra môžu rátať s mojou podporou.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, podľa môjho názoru pri hľadaní príčin súčasnej hospodárskej recesie oprávnene ukazujeme prstom na bankárov, staviteľov, regulačné orgány, špekulantov a pod. Domnievam sa však, že oblasť verejného obstarávania takisto spôsobila veľa problémov prostredníctvom klientelizmu, nedostatku transparentnosti a integrity. Zákazky boli opakovane udeľované nevyhnutne tým istým subjektom, ktoré, samozrejme, opakovane prekračovali termíny a rozpočty, ale nikdy za to neboli potrestané.

Vítam tento nový vývoj, prostredníctvom ktorého budeme schopní v rámci tohto procesu zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň transparentnosti. Musíme však tiež zabezpečiť, aby v prípade subjektov rozhodujúcich o udelení týchto zákaziek išlo o dostatočne skúsené a nezávislé osoby a nie osoby určené stranami, ktoré sú pri moci.

Nakoniec by som chcel dodať, že zjednodušenie je, samozrejme, nevyhnutné, pretože nemá zmysel plytvať časom a peniazmi v rámci dôležitého, ale stále len predbežného procesu.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Komisia a najmä pán komisár Barnier, ktorého dnes večer zastupujem, veľmi pozorne dohliadali na prípravu správy z vlastnej iniciatívy o novom vývoji v oblasti verejného obstarávania, ktorú predložil Parlament, a na rozpravu v súvislosti s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Ako povedali pani Ţicăová, pani Comiová a pán Harbour, na zabezpečenie náležitého využitia verejných financií v záujme blaha občanov a malých a stredných podnikov je nevyhnutná dobrá disciplína v oblasti verejného obstarávania, predovšetkým so zreteľom na momentálny stav obmedzeného rozpočtu.

Pripomienky vyjadrené v správe náležite zohľadníme pri príprave nových iniciatív. Už sme začali pracovať na niektorých iniciatívach, ktoré reagujú na uvedené pripomienky. Útvary Komisie začali s hodnotením ex post so zameraním na smernice o verejnom obstarávaní. V súčasnosti pracujeme na oznámení objasňujúcom spôsob využívania verejného obstarávania v záujme podpory trvalo udržateľného rozvoja, sociálneho začlenenia a inovácií. Pracujeme aj na analýze judikatúry Súdneho dvora v súvislosti so vzájomnou spoluprácou verejných orgánov, ktorá nám umožní vymedziť rozsah tejto spolupráce a skutočnosť, či je alebo nie je obsiahnutá v rozsahu pôsobnosti európskych právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania.

Pokiaľ ide o prípadné iniciatívy týkajúce sa koncesií, Komisia predpokladá výskyt dôkazného bremena a pracuje na štúdii vplyvu, ktorá bude dokončená v roku 2010. Toto hodnotenie je predpokladom akejkoľvek legislatívnej iniciatívy v tejto súvislosti. Ak sa zistí, že súčasný právny rámec obmedzuje hospodársky rozvoj alebo rozvoj nových, kvalitnejších služieb všeobecného záujmu, nepochybne túto situáciu budeme musieť napraviť nastolením väčšej transparentnosti, právnej istoty a jednoznačnosti v súvislosti s platnými pravidlami.

Na medzinárodnej úrovni robíme všetko, čo je v našich silách, s cieľom otvoriť trhy verejného obstarávania v rámci hlavných svetových hospodárstiev. V záujme zabezpečenia hospodárskej súťaže v rámci európskeho priemyslu je reciprocita základom všetkých našich rokovaní. Máme záujem o úzku spoluprácu s Parlamentom a chceme vás požiadať, aby ste k diskusii pristupovali konštruktívne a otvorene.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra (v utorok 18. mája 2010).

19. Súdržnosť politík EÚ v záujme rozvoja a koncepcia Oficiálna rozvojová pomoc plus (krátke prednesenie)

  Predsedajúci. - Ďalším bodom programu je krátke prednesenie správy Franzisky Kellerovej v mene Výboru pre rozvoj o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a o koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus [2009/2218(INI)] (A7-0140/2010).

  Franziska Keller, spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, súdržnosť politík v záujme rozvoja neznamená jednou rukou dávať a druhou brať. Nedáva napríklad zmysel, aby sa poskytovali finančné prostriedky na podporu poľnohospodárstva v rozvojových krajinách, ak zároveň narušíme miestne trhy prostredníctvom priamych alebo nepriamych vývozných dotácií.

Podobne je to aj s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré môžeme aj naďalej usilovne podporovať, zároveň však buď bránime obchodovaniu s generickými liekmi, alebo prostredníctvom zintenzívňovania ochrany patentu zvyšujeme ceny liekov až na úrovne, ktoré znemožňujú ich zakúpenie. Je možné, že agropalivá čiastočne znížia emisie CO2 v EÚ, ale v rozvojových krajinách spôsobujú odlesňovanie a zaberanie pôdy, čím vedú k intenzívnejšej zmene klímy – čo je presne to, čomu sme sa chceli vyhnúť, a to nehovorím o vysídľovaní pôvodného obyvateľstva a strate biodiverzity a poľnohospodárskej pôdy na pestovanie potravín. V súčasnosti nie sme – to jest EÚ sama osebe – jednotní.

EÚ dlho v teórii uznávala skutočnosť, že politické opatrenia si nesmú odporovať. Súdržnosť politík v záujme rozvoja sa stanovuje v Lisabonskej zmluve. V článku 208 sa uvádza: „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“. Posudzujme sa podľa tejto požiadavky.

Tento rok posudzujeme pokrok dosiahnutý v rámci plnenia rozvojových cieľov tisícročia. Je zrejmé, že nebudeme môcť dodržať svoje sľuby, kým nebudú naše politiky súdržné. My – všetci z nás, ktorí sa podieľame na prijímaní a transponovaní právnych predpisov – si musíme uvedomiť túto zodpovednosť. Prv ako rozhodneme o opatrení, musíme zhodnotiť dôsledky, aby sme mohli rozpoznať negatívny dosah, ktorý môžu mať európske právne predpisy na rozvojové krajiny. V Rade, Komisii a Parlamente potrebujeme odborné znalosti, ktoré umožnia rozpoznať nejednotné hľadiská. Pracovný program Komisie o súdržnosti politík je správnym krokom týmto smerom. Teraz ide o to, ako sa tento zámer uskutoční.

Súdržnosť politík v záujme rozvoja znamená viac zohľadňovať záujmy miestnych obyvateľov v rámci reformy politiky rybného hospodárstva a nedovoliť, aby tieto záujmy pohltili európske záujmy v oblasti rybného hospodárstva. Znamená to, že musíme zastaviť toky finančných prostriedkov, ktoré prúdia z rozvojových krajín do daňových rajov. Znamená to, že nemôžeme prijať dohodu ACTA, ak pretrváva podozrenie, že táto dohoda by mohla zapríčiniť prerušenie dodávok liekov alebo technológií v rozvojových krajinách. Komisii sa doteraz nepodarilo odstrániť toto podozrenie. Súdržnosť politík tiež znamená, že rozvojová politika musí zostať silnou, nezávislou oblasťou politiky pri vytváraní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a že oblasť právomocí komisára pre rozvoj sa musí rozšíriť, nie zúžiť. Umožňuje taktiež obciam vziať do úvahy napríklad spravodlivý obchod ako kritérium vo verejnom obstarávaní, ako to navrhuje pani Rühleová.

V mnohých prípadoch musíme my poslanci Parlamentu pozorne sledovať Komisiu a Radu, aby sa zabezpečila súdržnosť politík. V mnohých prípadoch je však na nás poslancoch Parlamentu, aby sme zaistili súdržnosť v záujme rozvoja. Potrebujeme, aby boli výbory viac prepojené, a potrebujeme stáleho spravodajcu.

Správa – ktorá bola jednomyseľne prijatá vo Výbore pre rozvoj – obsahuje mnoho dobrých návrhov a posúva nás o veľký krok vpred. Rada by som poďakovala všetkým tieňovým spravodajcom, ombudsmanovi a všetkým mimovládnym organizáciám za ich spoluprácu a pomoc a dúfam, že sa podarí prijať našu spoločnú správu na zajtrajšom plenárnom zasadnutí.

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážený pán predsedajúci, veľmi nerada vyjadrujem nespokojnosť v súvislosti s touto správou v počiatočnom štádiu rozpravy, ale rada by som upozornila na odôvodnenie I a na odseky 44 a 45. Veľa vecí v tejto správe vítam, domnievam sa však, že obsah týchto odsekov sa čiastočne zakladá na historickom pohľade na poľnohospodársku politiku, a určite nie na súčasnej skutočnej situácii v príslušnej oblasti.

Skôr ako sa k tejto záležitosti podrobne vyjadrím v čase, ktorý mám k dispozícii, dovoľte mi iba povedať, že odsek 15 je v správe naozaj kľúčovým odsekom a asi sa mal rozpracovať podrobnejšie. Uvádza sa v ňom, že na poľnohospodárstvo sú vyčlenené len 4 % zahraničnej rozvojovej pomoci. Je to pomerne zarážajúce číslo a ide o číslo, ktoré som spomenula vo svojej správe, ktorú som vypracovala v predchádzajúcom volebnom období tohto Parlamentu.

Myslím si, že táto správa obsahuje, možno nešťastnou náhodou, útok na európskych poľnohospodárov. Nemyslím si, že je to vhodné. Z toho dôvodu túto správu určite nepodporím a mrzí ma táto situácia. Rada by som vyzvala kolegov, aby si príslušné odseky pozorne prečítali.

  Enrique Guerrero Salom (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, v správe, o ktorej dnes rokujeme, v správe pani Kellerovej, sa zdôrazňuje záležitosť, ktorá je mimoriadne dôležitá pre účinnosť rozvojových politík. Súdržnosť sa vždy spája s účinnosťou, pokiaľ ide o rozvojové krajiny, nesúdržnosť sa rovná neúčinnosti a tiež nespravodlivosti.

Hovorím o rozvojovej politike, nielen o oficiálnej rozvojovej pomoci. Súdržnosť znamená, že sa všetky odvetvové politiky – obchodná politika, poľnohospodárska politika, všetky vonkajšie politiky – musia spojiť do jedinej politiky, a to politiky, ktorá je v súlade s globálnymi cieľmi, ktoré sa usilujeme dosiahnuť.

Len takto môžeme vytvoriť väčšiu súčinnosť a len takto môžeme zužitkovať výhody celosvetových verejných statkov. Toto je dôvod, prečo som podporoval a podporujem požiadavku uvedenú v správe pani Kellerovej, aby Parlament vymenoval rečníka zodpovedného za hodnotenie a monitorovanie rozvojových politík, ku ktorým tento Parlament vyjadruje svoj názor.

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Politiky a opatrenia EÚ sú v mnohých oblastiach často v rozpore so stanovenými cieľmi v oblasti rozvojovej pomoci. Liberalizácia a deregulácia svetového obchodu – ktorú Európska únia obhajuje a presadzuje – ohrozuje najslabšie výrobné systémy rozvojových krajín. Nesmieme ignorovať skutočnosť, že významná časť zdrojov smerujúca do týchto krajín ako verejná rozvojová pomoc sa nakoniec vracia do krajín pôvodu formou získania tovaru a služieb.

Nemôžeme ignorovať vážnu prekážku, ktorú predstavuje obrovský zahraničný dlh; dlh sa niekoľkonásobne preplatil, preto je jeho odstránenie nevyhnutné. Je neprijateľné, že rôzne rozvojové krajiny sú vydierané, keďže sa ich verejná pomoc stáva závislou od podpísania takzvaných dohôd o hospodárskom partnerstve, a to aj napriek odporu mnohých týchto krajín a obáv, ktoré vyjadrili. Namiesto zavedenia priorít Európskeho rozvojového fondu je nevyhnutné ich prehodnotiť, pričom sa zohľadní stanovisko, priority a skutočné potreby rozvojových krajín.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Komisia a najmä pán komisár Piebalgs, ktorého tu zastupujem, blahoželajú spravodajkyni k jej návrhu uznesenia o súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorý je vynikajúci a vyčerpávajúci.

Komisia sa plne stotožňuje s jej názorom o dôležitosti tejto ambicióznej úlohy a v plnej miere podporuje rôzne návrhy uvedené v uznesení s cieľom zintenzívniť prácu Európskeho parlamentu v tejto súvislosti. Toto uznesenie prichádza v pravom čase. Ako viete, Komisia navrhla 12 bodový akčný plán na podporu rozvojových cieľov tisícročia. Súdržnosť politík v záujme rozvoja je jednou z priorít tohto plánu, o ktorom sa v súčasnosti rokuje v Rade. Hlavné oblasti vyvolávajúce obavy, ktoré sa objavujú v návrhu uznesenia Parlamentu, sa do veľkej miery zhodujú s prioritami uvedenými v pracovných programoch Komisie o budúcej súdržnosti politík v záujme rozvoja, hoci nesúhlasíme so všetkými pripomienkami uvedenými v uznesení.

Tieto dva dokumenty tvoria pevný základ, ktorý inštitúciám EÚ umožní dosiahnuť pokrok a pracovať na zabezpečovaní čo najväčšej súdržnosti politík EÚ s rozvojovými cieľmi. Súdržnosť politík sa netýka iba zaznamenávania akéhokoľvek negatívneho vplyvu, ktorý môžu mať politiky EÚ na rozvojové ciele. Ide v nej aj o spojenie nášho úsilia s úsilím našich partnerov, aby sme našli rozhodujúce riešenia, ktoré znovu zamerajú politiky EÚ na rozvojové ciele.

Z tohto dôvodu Komisia prijala nový a zlepšený prístup k súdržnosti politík v záujme rozvoja. Tento prístup spája všetky politiky EÚ týkajúce sa tejto problematiky s piatimi medzinárodnými problémami. Neobmedzuje rozsah nášho úsilia. Spája hodnotenie politík so skutočnými strategickými cieľmi.

Okrem toho je pracovný program založený na cieľoch a ukazovateľoch a na zhodnotenie súdržnosti politík sa vo väčšine prípadov použijú štúdie o vplyve.

O oficiálnej rozvojovej pomoci chcem povedať jedno. Stanovisko Komisie k tejto otázke je veľmi jasné. Európska únia a členské štáty musia splniť svoje záväzky v tejto oblasti.

Na tento účel Komisia navrhla zriadiť mechanizmus zodpovednosti v rámci Únie. Týmto návrhom sa v súčasnosti zaoberajú členské štáty.

Zároveň sa rozvojovým krajinám poskytnú iné verejné finančné zdroje, ako je oficiálna rozvojová pomoc. Musíme sa preto snažiť nájsť spôsob, ako monitorovať tieto zdroje a zabezpečiť, že sa použijú na účely rozvoja.

Ak chceme, aby boli naše politiky súdržnejšie, musíme zapojiť aj našich partnerov. V článku 12 dohody z Cotonou sa ustanovuje spôsob komunikácie, fórum, ktoré umožní krajinám AKT vyjadriť svoje obavy v súvislosti s politikami EÚ. Táto možnosť sa musí využívať omnoho systematickejšie. Posilníme preto dialóg o súdržnosti politík v záujme rozvoja v rámci ďalších medzinárodných orgánov, ako napríklad ázijsko-európskej konferencie o rozvoji, ktorá sa práve koná, a stretnutia Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni na tému rozvojových cieľov tisícročia, ktoré sa uskutoční v septembri.

Mám ešte poslednú poznámku: ak preskúmame rôzne príslušné strategické oblasti – obchod, poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a ďalšie –, nemôžeme nevidieť, že len spoločné úsilie a spolupráca všetkých hlavných hospodárskych mocností a nielen Európskej únie pomôžu vytvoriť prostredie, ktoré je priaznivé pre rozvoj. Teraz aj v budúcnosti musí byť súdržnosť politík v záujme rozvoja hlavnou prioritou na európskej aj medzinárodnej úrovni.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra (v utorok 18. mája 2010).

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Chcela by som sa podrobnejšie vyjadriť k odôvodneniu I a k odsekom 44 a 45 tejto správy, ktorá je veľmi nešťastne formulovaná a neodráža skutočnú situáciu. Po prvé, je potrebné objasniť, že vývozné náhrady sú nástrojom Európskej únie pre dohľad nad trhom, ktorý Európska komisia používa veľmi opatrne a uplatňuje len v niektorých výnimočných prípadoch. Vývozným náhradám, ktoré boli navrhnuté ako určitý druh záchrannej siete, sa preto nemôže pripisovať zodpovednosť za veľké škody spôsobené v odvetví poľnohospodárstva v rozvojových krajinách – ako sa uvádza v odôvodnení. Okrem toho treba zdôrazniť, že EÚ je najväčším svetovým dovozcom poľnohospodárskych výrobkov z rozvojových krajín. EÚ teda neoslabuje rozvoj a upevňovanie životaschopného poľnohospodárskeho odvetvia v rozvojových krajinách; práve naopak. EÚ má nepochybne veľkú zodpovednosť v oblasti medzinárodného obchodu v poľnohospodárskom odvetví, najmä pokiaľ ide o rozvojové krajiny. O tom niet pochýb a Únia si to plne uvedomuje. V tejto súvislosti musím protestovať proti všeobecným názorom, ktoré nemajú nič spoločné s diferencovaným a objektívnym prístupom. Namietam proti odôvodneniu I, ako aj proti odsekom 44 a 45, a teda aj proti správe ako celku.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem toto uznesenie o súdržnosti politík v záujme rozvoja. Ako sa jasne stanovuje v Lisabonskej zmluve, Únia musí zohľadniť ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny. V čase, keď početné krízy vážne ohrozujú dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia, je o to dôležitejšie zabezpečiť, aby proti rozvojovým politikám nepôsobili opatrenia v iných oblastiach politík. Hoci je odstránenie chudoby hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ, mnoho politických iniciatív tento účel oslabuje. Dotácie EÚ na vývoz poľnohospodárskych výrobkov značne narúšajú potravinovú bezpečnosť v iných častiach sveta a my ešte musíme zhodnotiť ekologický a sociálny vplyv našich dohôd s rozvojovými krajinami v oblasti rybolovu. Súdržnosť politík v záujme rozvoja nemožno postaviť na vedľajšiu koľaj, keď sa rokuje o dvojstranných a regionálnych obchodných dohodách, a musí zohrávať kľúčovú úlohu, ak chceme zabezpečiť, aby nemal výsledok kola rokovaní v Dauhe nepriaznivý vplyv na rozvoj. Poskytovanie pôžičiek Európskou investičnou bankou mimo Únie rozvojovým krajinám sa musí zamerať na investície, ktoré prispievajú k odstraňovaniu chudoby, a musí sa odvrátiť od spoločností so sídlom v daňových rajoch. Ľudské práva, pracovné a environmentálne normy a správa daní musia usmerňovať rokovania EÚ s rozvojovými krajinami.

20. Sankcie za závažné porušenia pravidiel v sociálnej oblasti týkajúcich sa cestnej dopravy (krátke prednesenie)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je krátke prednesenie správy pani Rannerovej v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch o sankciách za závažné porušenia pravidiel v sociálnej oblasti týkajúcich sa cestnej dopravy (2009/2154(INI)) (A7-0130/2010).

  Hella Ranner, spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, v prvom rade by som chcela poďakovať všetkým členom výboru za konštruktívnu spoluprácu. Táto správa sa týka dôležitej záležitosti. Týka sa každého, kto cestuje po európskych cestách. Týka sa dodržiavania času jazdy a odpočinku v nákladnej doprave, ktoré treba výrazne zlepšiť.

Naše diskusie vo výbore – spolu s mnohými diskusiami so širokým spektrom zainteresovaných subjektov zo všetkých strán, ako aj diskusie so zástupcami členských štátov – ukázali, že je nevyhnutné bezodkladne zlepšiť uplatňovanie pravidiel o časoch jazdy a odpočinku.

Treba zlepšiť aj pravidlá pre tachometre. V máji 2009 Komisia predložila správu analyzujúcu uplatňovanie pravidiel v sociálnej oblasti týkajúcich sa cestnej dopravy v členských štátoch. Treba povedať, že výsledky boli na zamyslenie. Sankcie za rovnaké priestupky v jednotlivých členských štátoch boli v rozpätí od 500 EUR do 5 000 EUR. V dôsledku toho vodiči, pokiaľ je to možné – čo platí najmä pre pohraničné oblasti – uprednostňujú, samozrejme, štáty, kde sú sankcie nižšie. Táto situácia nemôže ďalej pokračovať. Rozdiely v častosti kontrol tiež spôsobujú veľkú neistotu medzi vodičmi a podnikmi.

Rozdiely sú nielen vo výške pokút, ale veľké rozdiely sú aj v typoch dostupných sankcií a v kategorizácii jednotlivých priestupkov. Táto situácia nemôže ďalej pokračovať, pretože cieľom týchto pravidiel je nielen bezpečnosť cestnej dopravy a ochrana zamestnancov, ale aj – a na to by sa nemalo zabúdať – spravodlivá súťaž. V časoch krízy sa podniky dostávajú pod čoraz väčší tlak. Vyvíja sa tlak na ceny. Preto sa musí bezpodmienečne zaručiť bezpečnosť všetkých na cestách a, samozrejme, v neposlednom rade vodičov, ktorí sú priamymi účastníkmi dopravy.

Ako si všetci uvedomujeme, možno to dosiahnuť iba pomocou účinného systému sankcií. Sankcie musia byť jednoznačné, transparentné a predovšetkým porovnateľné. Ak chceme, aby regulácia času jazdy a odpočinku bola úspešná, musia sa nariadenia rozumne transponovať do členských štátov – a to je najdôležitejší bod tejto správy. V každom prípade potrebujeme častejšie a lepšie kontroly, ako aj informácie o pravidlách nielen pre vodičov z našich členských štátov, ale aj pre vodičov z tretích krajín. Samozrejme, nie vždy poznajú naše systémy.

Z tohto dôvodu je nevyhnutné dosiahnuť výmenu informácií a mala by prebiehať v Komisii. Mala by za to zodpovedať agentúra so všeobecnou kompetenciou pre cestnú dopravu. V tejto súvislosti považujem za nepodstatné, ktorý úrad sa bude zaoberať kontrolami a zhromažďovaním výsledkov. Jedno je však jasné: takýto úrad musí existovať. Článok 83 ods. 2 Lisabonskej zmluvy nám umožňuje zasahovať do pravidiel jednotlivých členských štátov a kontrolovať, či sa právne ustanovenia primerane harmonizujú. Vo výbore o tom nebolo pochýb – bolo úplne nesporné –, že je v záujme nás všetkých a v záujme našej bezpečnosti využiť túto možnosť.

Je ešte jeden dôležitý faktor, ktorý spomeniem pred tým, ako ukončím svoj komentár. Ak chceme, aby vodiči dodržiavali doby odpočinku, musíme im poskytnúť potrebnú infraštruktúru. V mnohých členských štátoch skutočne nie je dostatok bezpečných parkovacích plôch. Je na členských štátoch, aby ich zabezpečili, pretože iba potom môžu mať pravidlá skutočne požadovaný účinok.

Veľmi dúfam, že Komisia bude naďalej brať tento problém vážne, a som presvedčená o tom, že Parlament musí a naozaj bude s týmto súhlasiť. Táto správa nesmie znamenať koniec tejto práce. Možno je to iba začiatok. Je to otázka skutočného spojenia síl s cieľom dosiahnuť lepšiu kontrolu a harmonizáciu a očakávam, že Komisia v rámci nasledujúceho roka predloží správu o možných harmonizačných opatreniach vrátane opatrení podľa nového pravidla Lisabonskej zmluvy.

  Georgios Papanikolaou (PPE). - (EL) Vážený pán predsedajúci, skutočne musím zablahoželať pani spravodajkyni k jej skvelej správe. Je fakt, že sankcie, typ sankcií, pokút a ich klasifikácia – a to by som chcel zdôrazniť – sa veľmi líšia medzi jednotlivými členskými štátmi. Práve z tohto dôvodu kladie správa veľký dôraz na to, ako plným právom konštatuje pani spravodajkyňa na záver správy, že potrebujeme konkrétne harmonizačné opatrenia od Komisie.

V Grécku je veľa nehôd a často dochádza k mnohým porušeniam pravidiel a, samozrejme, ak sa nám nepodarí skoordinovať právne predpisy na európskej úrovni, ak sa nám nepodarí zharmonizovať postupy a v konečnom dôsledku zabezpečiť vykonávanie kontrol konkrétnejším a koordinovanejším spôsobom na európskej úrovni, potom, žiaľ, nebudeme schopní odstrániť tento obrovský problém.

Najmä v Grécku ide o veľmi citlivú záležitosť, preto sa domnievame, že táto správa bude predstavovať vynikajúci východiskový bod pre ďalšie kroky.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som sa v prvom rade poďakovať – osobne aj v mene svojho kolegu pána Kallasa, ktorého zastupujem – pani Rannerovej za jej správu o mimoriadne dôležitom aspekte pravidiel v sociálnej oblasti v cestnej doprave.

Pôvodná správa Komisie zdôrazňovala veľmi výrazné rozdiely medzi sankciami platnými v členských štátoch za závažné porušenia pravidiel v sociálnej oblasti, týkajúcich sa cestnej dopravy. Sankcie sa líšia podľa typu a kategórie závažnosti a podľa výšky pokút. Napríklad vodič, ktorý prekročí maximálny denný čas vedenia vozidla, riskuje pokutu, ktorá môže byť desaťkrát vyššia v Španielsku ako v Grécku.

Komisia víta rozhodnutie Parlamentu nadviazať na správu, ktorú navrhla. Parlament zdôrazňuje, aká je súčasná situácia neuspokojivá, ak sa vodiči a dopravcovia môžu nesprávne domnievať, že spáchanie priestupku je menej závažné v jednom členskom štáte ako v inom. Je to jednoznačne potenciálnou hrozbou pre bezpečnosť cestnej dopravy a pre hospodársku súťaž. Správa Parlamentu preto významným spôsobom prispieva k úsiliu Komisie o koordináciu harmonizovaného uplatňovania účinných pravidiel.

Správa Parlamentu okrem iného navrhuje stanovenie minimálnych a maximálnych sankcií pre každé porušenie pravidiel v sociálnej oblasti a zdôrazňuje, že článok 83 Lisabonskej zmluvy poskytuje možnosť stanoviť minimálne pravidlá v súvislosti so sankciami, ako uviedla pani spravodajkyňa. Komisia čoskoro preskúma rozsah a spôsob, akým možno použiť tieto nové ustanovenia na zlepšenie uplatňovania pravidiel v sociálnej oblasti v cestnej doprave.

Som vám vďačný za túto mimoriadne konštruktívnu správu a môžem vás uistiť, že vznesené otázky a návrhy Európskeho parlamentu Komisia preskúma.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra (v utorok 18. mája 2010).

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Dnešná rozprava nás upozornila na významné zmeny v sankciách za závažné porušenia pravidiel v sociálnej oblasti týkajúcich sa cestnej dopravy, ako sú stanovené v právnych predpisoch 27 členských štátov EÚ. Z tohto dôvodu sa domnievam, že je mimoriadne cennou myšlienkou vypracovať viacjazyčnú brožúru, ktorá by vodičom a podnikom poskytla jednoznačné informácie o pravidlách v sociálnej oblasti v jednotlivých členských štátoch. Brožúra by mala obsahovať zoznam odhadovaných sankcií, ktoré možno uložiť vodičovi za porušenie daného pravidla. Ďalším zaujímavým bodom je použitie technológie RDS-TMC namiesto GPS, aby boli vodiči v reálnom čase informovaní o platných sankciách v krajine, kde sa vodič práve nachádza.

21. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu

22. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 21.40 hod.)