Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/0127(COD)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0125/2010

Rozpravy :

PV 18/05/2010 - 6
CRE 18/05/2010 - 6

Hlasovanie :

PV 18/05/2010 - 8.4
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0160

Rozpravy
Utorok, 18. mája 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

6. Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013 (zmena a doplnenie rozhodnutia č. 573/2007/ES). Prechod zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) (zmena a doplnenie nariadenia Rady (ES) č. 1104/2008) – Prechod zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) (zmena a doplnenie rozhodnutia Rady 2008/839/SVV) – Vytvorenie spoločného programu EÚ pre presídľovanie (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa pána Tavaresa v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 573/2007/ES, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2004/904/ES (KOM(2009)0456 – C7-0123/2009 – 2009/0127(COD)) (A7-0125/2010),

– správa pána Coelha v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1104/2008 o prechode zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) (KOM(2009)0508 – C7-0244/2009 – 2009/0136(NLE)) (A7-0126/2010),

– správa pána Coelha v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2008/839/SVV o prechode zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) (KOM(2010)0015 – C7-0040/2010 – 2010/0006(NLE)) (A7-0127/2010), a

– správa pána Tavaresa v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o vytvorení spoločného programu EÚ pre presídľovanie (2009/2240(INI)) (A7-0131/2010).

 
  
MPphoto
 

  Carlos Coelho, spravodajca. (PT) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, na úvod by som vám chcel pripomenúť, že Parlament už kritizoval obrovské oneskorenie pri realizácii Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II). Dňa 22. októbra 2009 sme prijali uznesenie o SIS II a vízovom informačnom systéme. Európsky parlament znovu vyjadril hlboké znepokojenie nad oneskorením začiatku prevádzky a požiadal Komisiu a Radu o informácie o výsledkoch technických testov, pričom žiada úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o proces realizácie SIS II.

Systém SIS II mal byť sprevádzkovaný v roku 2007. Dnes máme rok 2010 a nikto nedokáže dať definitívnu odpoveď na otázku, kedy bude dokončený. Pokiaľ ide o balík návrhov, ktoré zvažujeme, vynorili sa štyri zásadné otázky. Po prvé, kedy sa tento prechod uskutoční? Predtým, ako možno systém SIS II sprevádzkovať, je nutné ho osobne otestovať, aby sa overilo, či systém dokáže fungovať v súlade s technickými a prevádzkovými požiadavkami stanovenými v príslušných právnych nástrojoch. Až po úspešnom dokončení všetkých týchto testov sa môže uskutočniť prechod zo Schengenského informačného systému prvej generácie na SIS II.

Po druhé, boli tieto testy ukončené? Vzhľadom na obrovské oneskorenie projektu a pre všetky problémy a komplikácie sa Rada rozhodla vykonať dva takzvané medzníkové testy: prvý test v štvrtom štvrťroku 2009 a druhý test v lete 2010. Prvý test sa však musel odložiť až na koniec januára, pretože neboli splnené nevyhnutné predpoklady. Test sa uskutočnil od 21. do 24. januára 2010: systém zjavne fungoval prvých 25 hodín, ale, ako je známe, v priebehu zvyšku testu bol nestabilný. Test sa opätovne uskutočnil od 2. do 5. marca a konečné vyhodnotenie a kontrola platnosti druhej skupiny testov sa uskutočnili 6. apríla.

Napriek tomu, že členské štáty alebo zmluvná spoločnosť nedodržali v plnej miere podmienky testov, a napriek skutočnosti, že obmedzený počet presunov nezodpovedal požadovaným časom reakcie, prevažná väčšina členských štátov dospela k záveru, že odchýlky boli nepodstatné a hlavné ciele testov boli splnené. Nový všeobecný harmonogram a rozpočtový plán by mali byť prijaté na nasledujúcom júnovom zasadnutí Rady alebo najneskôr v októbri 2010.

Pred sprevádzkovaním systému sa tiež považovalo za nevyhnutné splnenie nasledovných podmienok. Musí byť úspešne vykonaný druhý medzníkový test a musia byť úplne splnené prevádzkové podmienky. Musí byť úspešne vykonaný aj celkový test, ktorého sa týka ustanovenie v článku 55 nariadenia, a musí byť úplne zabezpečená bezpečnosť siete.

Tretia otázka: prečo je prijatie týchto iniciatív také naliehavé? Napriek tomu, že ešte neboli splnené všetky podmienky potrebné na uskutočnenie prechodu a ich splnenie je v nedohľadne, účinnosť mandátu, ktorý bol Komisii udelený na vývoj SIS II, sa znova skončí 30. júna 2010. Musíme preto zmeniť a doplniť doložky o skončení účinnosti v nástrojoch prechodu prijatých v roku 2008, aby sme predišli tomu, že sa skončí ich účinnosť.

A moja štvrtá a posledná otázka: aké stránky návrhov som sa usiloval zmeniť a doplniť? Po prvé, začlenenie doložky o skončení účinnosti, ktoré Komisia nenavrhla. Navrhujeme, aby bola stanovená na 31. decembra 2013. Vzhľadom na značné omeškanie je tiež nevyhnutné, aby bolo v právnom základe stanovené, že použité riešenie, nech už bude akékoľvek, musí byť založené na dostupných technológiách, musí dodržiavať primeraný harmonogram a musí byť prijateľné z hľadiska efektívnosti nákladov.

Je nutné zriadiť Radu pre globálne riadenie programu a oficiálne začleniť do jej štruktúry riadenie SIS II. Som absolútne presvedčený, že ak by tento orgán existoval od začiatku, dokázali by sme dosiahnuť lepšiu koordináciu, mali by sme viac informácií a boli by sme efektívnejší.

A napokon, považujem za rozhodujúce, aby bol proces prechodu podrobený parlamentnej kontrole. Parlament je zodpovedný nielen za právny základ: ako rozpočtový orgán zabezpečuje aj dohľad nad činnosťami financovanými z rozpočtu Únie. Z tohto dôvodu sme spolu s kolegom poslancom Alvarom predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh na zadržanie finančných prostriedkov ako rezervy. Spolu s kolegami poslancami pánom Alvarom, pani Ludfordovou, pánom Enciom a pani Hohlmeirovou som predložil aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh s požiadavkou na vykonanie auditu Európskym dvorom audítorov. Chcel by som všetkým poďakovať za mimoriadne dobrú spoluprácu.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Nemôžem hneď teraz dať slovo pánovi Tavaresovi, pretože vďaka istej sopke mal malé problémy s dopravou. Hneď, ako sa k nám pridá, mu dám priestor.

 
  
MPphoto
 

  Alexander Alvaro, spravodajca stanoviska Výboru pre rozpočet. (DE) Vážená pani predsedajúca, SIS II je príbeh plný pokusov, neúspechov a nových pokusov, ktorý trvá roky. Tieto pokusy, neúspechy a nové pokusy doteraz zhltli celkovo 90 miliónov EUR – 90 miliónov, ktoré boli podľa názoru mnohých ľudí úplne premrhané.

Z rozpočtového hľadiska súhlasím s každou vetou, s každým slovom a so všetkým úsilím pána Coelha. Veľmi úzko spolupracujeme a naša spolupráca je veľmi dobrá. Všetci máme spoločný záujem na tom, aby SIS II fungoval. Niekedy si však musíte priznať – tak je to s mnohými vecami v živote –, že veci nefungujú, a musíte zvážiť alternatívy.

Ako Európsky parlament ešte nie sme ochotní vzdať sa tohto projektu a pani komisárku Malmströmovú, ktorá toto zložité dedičstvo prijala, budeme podporovať všetkými možnými spôsobmi. Musí byť ale jasné – a ustanovili sme to vo Výbore pre rozpočet a odporúčame to aj plénu –, že príspevky na SIS II treba zadržať ako rezervu, aby sme mali väčšiu kontrolu nad využívaním týchto prostriedkov. Osobne očakávam, že bude existovať plán B pre prípad, že jedného dňa uznáme, že nedokážeme dosiahnuť to, čo sme chceli.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Za neprítomnosti pána Tavaresa odovzdávam slovo pani komisárke Malmströmovej.

 
  
MPphoto
 

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcela by som poďakovať pánovi Coelhovi a pánovi Alvarovi za ich príspevky a poďakovať vám za mimoriadne konštruktívnu spoluprácu na tomto extrémne komplikovanom dokumente, ktorý som prevzala. Tento dokument je veľmi komplikovaný, som však odhodlaná s vami spolupracovať s cieľom zvládnuť to transparentným spôsobom a projekt ukončiť.

Zajtrajšie hlasovanie prichádza pre projekt SIS II v správny čas. Rada potvrdila, že prvý medzníkový test bol úspešný a že vývoj SIS II by mal pokračovať na základe aktuálnych technických riešení.

Predložené legislatívne návrhy zahŕňajú tri dôležité zložky; pán Coelho sa o nich zmienil. Spôsobí to zmeny vo vývoji projektu. Po prvé, ako uviedol pán Coelho, pôvodný termín skončenia účinnosti nástrojov – 30. júna tohto roku – sa stal nereálny, a bude preto zmenený. Umožní to pokračovať v projekte SIS II, pokiaľ ide o technické požiadavky a globálny plán, ktoré sa momentálne nanovo určujú za prítomnosti expertov členských štátov. Rada bude mať tieto informácie k dispozícii 3. a 4. júna.

Spravodajca vyzýva na stanovenie konkrétnej lehoty pre vývoj SIS II. S ľútosťou vám oznamujem, že Komisia sa týmto návrhom ešte nemôže zaoberať. Experti Komisie pracujú spolu so všetkými členskými štátmi na dokončení prispôsobenia požiadaviek a nového globálneho plánu. Komisia následne predloží príslušné návrhy týkajúce sa nového globálneho plánu, ktorý bude predložený o dva týždne na nasledujúcom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci.

Po druhé, Rada pre globálne riadenie programu je skupinou technických expertov, ktorí poskytujú poradenstvo k vývoju SIS II, čo by sa malo formálne ustanoviť. Rada pre globálne riadenie sa už osvedčila ako veľmi dobrý nástroj spolupráce a technickej analýzy medzi expertmi Komisie a členských štátov. Návrh zabezpečí, že spolupráca a analýza budú pokračovať za súčasného zefektívňovania úlohy, zloženia a postupov rady. Z tohto dôvodu – ide o výhradne technický orgán – nie je vhodné, aby sa táto rada sprístupnila poslancom Európskeho parlamentu a iným parlamentným úradníkom. Za spolupráce s Európskym parlamentom budeme s projektom SIS II naďalej napredovať transparentným spôsobom. Musíme však jasne rozlišovať medzi odbornou prácou a politickou transparentnosťou. V tomto duchu je však Komisia ochotná poskytovať poslancom tohto Parlamentu kompletné technické informácie prostredníctvom sprístupnenia správ tejto rady Parlamentu v súlade s návrhom pána Coelha.

Po tretie, predpokladá sa nevyhnutná právna flexibilita na realizáciu vývoja prostredníctvom alternatívneho technického scenára. Verím, že sa všetci zhodujeme na jej logickej odôvodnenosti.

Pokiaľ ide o rozpočtové hľadiská pokračovania vývoja SIS II, Komisia sa stotožňuje so spravodajcovým zámerom maximálne účinne vynaložiť peniaze daňových poplatníkov. Správa v tejto súvislosti požaduje, aby sa Parlamentu vyhradilo právo zadržať prostriedky na vývoj SIS II na rok 2011 ako rozpočtovú rezervu. Samozrejme, je to úplne v právomoci rozpočtového orgánu. Z hľadiska plnenia rozpočtu by som sa pána Alvara chcela iba spýtať, či by mohol existovať určitý jasný a účinný deblokačný postup pre prípad, že by sme tieto prostriedky potrebovali. Chcela by som sa poďakovať Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, pánovi Coelhovi a spravodajcovi Výboru pre kontrolu rozpočtu, pánovi Alvarovi, za ich vynikajúcu spoluprácu na tomto dokumente.

Mrzí ma, že pán Tavares tu ešte stále nie je. Mali by sme príležitosť prediskutovať s ním mimoriadne dôležitú tému – program EÚ pre presídľovanie. Ako viete, v celosvetovom meradle veľkú väčšinu utečencov prijímajú krajiny v Ázii, Afrike a na Blízkom východe. Mnohí z týchto utečencov sa nachádzajú v situáciách ako z Hlavy 22: nemôžu sa vrátiť do svojej krajiny pôvodu a nemôžu sa ani lokálne začleniť do krajiny prvého azylu, pretože mnohé tieto krajiny sú samy obeťou konfliktu alebo chudoby. Pre tieto skupiny utečencov môže byť presídlenie jediným riešením.

Prostredníctvom presídľovania môžu členské štáty Európskej únie prejaviť skutočnú solidaritu s týmito neraz preťaženými krajinami prvého azylu a zároveň poskytnúť ochranu niektorým z najohrozenejších utečencov za udržateľných a humánnych podmienok. Presídľovanie sa v súčasnosti uskutočňuje, neexistuje však štrukturálna koordinácia na úrovni EÚ. Komisia sa domnieva, že globálnym posilnením úlohy Únie a preukázaním solidarity s najpostihnutejšími regiónmi môže EÚ zohrávať významnejšiu úlohu a byť aktívnejšia v oblasti presídľovania. Návrh predložený v septembri 2009 má za cieľ zlepšiť situáciu. Sme veľmi spokojní s mimoriadne pozitívnou reakciou Parlamentu a Rady na tento návrh. Zvlášť by som sa chcela poďakovať pánovi Tavaresovi za jeho vynikajúcu prácu. Oceňujem jasný politický konsenzus medzi rozličnými skupinami v tejto otázke.

Podľa myšlienky obsiahnutej v návrhu prispeje EÚ v partnerstve s UNHCR k strategickejšiemu využívaniu presídľovania na základe každoročného rozhodnutia o spoločných prioritách pre presídľovanie. EÚ môže zlúčením vnútroštátnych kvót pomôcť zmierniť niektoré z najťažších situácií utečencov a najzložitejších konfliktov na svete. Program ponecháva každému členskému štátu konečnú voľbu, pokiaľ ide o počet utečencov, ktorých je potrebné presídliť, i keď členským štátom umožní, aby koordinovali a vzájomne si vymieňali skúsenosti a osvedčené postupy. Prostredníctvom každoročného cvičenia bude EÚ schopná lepšie reagovať na vznikajúce problémy a globálne potreby utečencov tak, aby sa zabezpečilo účinnejšie využívanie Európskeho fondu pre utečencov zo strany členských štátov. Program bude užitočný aj pri presnejšie cielenom a praktickejšom projekte spolupráce prostredníctvom Európskeho podporného úradu pre azyl, ktorý bude spolupracovať s vnútroštátnymi správnymi orgánmi aj organizáciami občianskej spoločnosti. Plne podporujem spravodajcov úmysel vytvoriť špecializované oddelenie v rámci úradu, ktorý sa má zriadiť na Malte.

O spoločnom programe EÚ pre presídľovanie sa diskutuje v kritickom čase: od roku 2007 sa päť členských štátov – okrem tých, ktoré už programy mali – rozhodlo spustiť vnútroštátne programy pre presídľovanie. Niektoré ďalšie členské štáty v priebehu minulého roka presídlili irackých utečencov v reakcii na záväzok, ktorý bol v roku 2008 schválený na úrovni EÚ. Je nevyhnutné, aby sme túto pozitívnu dynamiku zachovali a aby nedošlo k odkladu prijatia tohto návrhu.

Je nám však ľúto, že určité odchýlky a procedurálne otázky brzdia rýchle prijatie tohto návrhu. Tento návrh má veľký politický význam. Rozhodnutie Komisie stanoviť ročné priority pre presídľovanie je vykonávacím rozhodnutím a tvorí časť finančného hospodárenia Európskeho fondu pre utečencov. Pokiaľ ide o postupy delegovaných aktov, máme obavy, že by došlo k značnému oneskoreniu postupu, čím by sa mimoriadne skomplikovalo riadenie fondu.

Ide o prvý krok smerom k spoločnému prístupu. Samozrejme, uskutoční sa vyhodnotenie praxe a existujú plány predložiť ambicióznejšie iniciatívy ako súčasť Štokholmského programu.

 
  
MPphoto
 

  Georgios Papanikolaou, v mene poslaneckého klubu PPE. (EL) Ďakujem vám za doplnenie aktuálnych informácií, pani komisárka. Hoci pán Tavares s nami nie je, chcem sa mu poďakovať za doterajšiu spoluprácu a v mene našej politickej skupiny vyjadriť pozitívny postoj voči programu pre presídľovanie.

Hovoríme o jednotnom azylovom priestore a o integrovanej politike riadenia pohybu utečencov, ktorú potrebujeme. Nástrojom financovania na podporu tohto úsilia je, pochopiteľne, Európsky fond pre utečencov, pri ktorom je pravda, že sme ho doteraz dostatočne nevyužívali. Máme ešte rezervy, môžeme vykonať väčšie a lepšie veci.

Európska odpoveď na globálne potreby presídľovania bola doteraz primeraná. Chcel by som vám pripomenúť, že účasť členských štátov je dobrovoľná a doteraz sa spolu s dvoma krajinami, ktoré sa zúčastnili na tomto konkrétnom presídľovaní, iba 12 z 27 členských štátov podieľa na tomto úsilí, pričom doterajšie údaje neboli zvlášť povzbudivé. V roku 2009 pricestovalo do Európy 6 896 utečencov v rámci programu pre presídľovanie, čo zodpovedá 8,2 % z celkového počtu.

Rozhodne preto potrebujeme lepšiu koordináciu a prostredníctvom tejto správy a uskutočnených konzultácií sa snažíme poskytnúť motiváciu, vysvetliť členským štátom, že máme všetky dôvody na to, aby sme pokračovali s uplatňovaním a vykonávaním tohto programu.

Samozrejme, ochrana ľudských práv a naša skutočná solidarita s tretími krajinami sú cieľmi s najvyššou prioritou. Musíme však chápať, že ďalším argumentom, prečo majú všetky členské štáty dôvod podieľať sa na tomto programe, je skutočnosť, že prostredníctvom tohto programu môžeme všetkým, čo to potrebujú, vyslať signál, že majú všetky dôvody na to, aby sa rozhodli pre zákonné postupy pri svojom úsilí dostať sa do Európy, na európske územie, pri svojom úsilí o lepšiu budúcnosť.

Prostredníctvom programu pre presídľovanie by bolo možné nepriamo riešiť aj nezákonné prisťahovalectvo. Za predpokladu, že takéto programy existujú, prisťahovalci si nezvolia nezákonné postupy a počkajú na svoje začlenenie do takýchto programov.

Nakoniec by som chcel uviesť, že sme predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh o vnútornom presídľovaní utečencov, ktorý nebol prijatý. Niekedy v budúcnosti, pani komisárka, očakávame v tejto záležitosti iniciatívu zo strany Komisie. Nariadenie Dublin II predstavuje pre určité krajiny záťaž a je veľmi dôležité, aby sme s pomocou Európskeho fondu pre utečencov presadzovali program pre presídľovanie.

 
  
MPphoto
 

  Antonio Masip Hidalgo, v mene skupiny S&D. (ES) Vážená pani predsedajúca, chcel by som pani Malmströmovej poďakovať za jej prítomnosť. Chcel by som vyjadriť svoju podporu pre správu a povahu práce, ktorú vykonal pán Tavares, pretože jeho práca s mimovládnymi organizáciami, s Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a prihliadanie na komparatívne právo pri systémoch mimo Európskej únie majú mimoriadny význam.

Tieto skúsenosti sú zásadné a ako bývalý člen miestnej samosprávy sa tiež domnievam, že všetky samosprávy v Európe by v tejto otázke mali prijať záväzok.

A to preto, že hoci prechádzame krízou, najhlbšou krízou je kríza týkajúca sa utečencov, ktorá je krízou spojenou s kolektívnou stratou pamäti. V Európe a v bohatých krajinách sme zabudli, že vojny, ktoré z ľudí robia utečencov, sú vojny, za ktoré sme zodpovední, za ktoré sú zodpovedné naše krajiny a vlády. Túto kolektívnu stratu pamäti musíme prekonať.

Súhlasím s tým, čo povedala pani Malmströmová o prijatí záväzku. Samozrejme, záväzok musíme prijať. Parlamentná komisia navštívila irackých Palestínčanov. Je prirodzené, že sa táto návšteva uskutočnila: musíme prijať záväzok voči týmto utečencom.

Pri všetkej úcte by som však pani Malmströmovej chcel povedať toto: treba prekonať názorové rozdiely medzi Parlamentom – ona sama bola jeho poslankyňou – a Komisiou, ktoré sa týkajú delegovaných aktov. Nebol by som rád, keby táto správa, ktorá, ako sa dnes zdá, je celkovo dobre prijímaná, skončila zablokovaná, pretože Komisia a Parlament sa nedokázali dohodnúť na delegovaných aktoch.

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI ROTH-BEHRENDT
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 

  Nadja Hirsch, v mene skupiny ALDE.(DE) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, všetci sme v tejto súvislosti diskutovali o tom, že jednoducho musíme presvedčiť viac členských štátov, aby sa zúčastnili na tomto programe. Verím, že v tomto smere môžeme veľa dosiahnuť, ak budeme program vysvetľovať a zdôrazňovať jeho výhody. Tí, čo sa na ňom zúčastňujú, totiž stále tvrdia, že ich účasť bude pokračovať a že program vítajú.

Je veľmi dôležité objasniť, na koho sa program vzťahuje. Vzťahuje sa na osoby, ktoré samy nemajú silu prísť do Európy. Ide o ženy, deti a chorých ľudí, ktorí sa ocitli v utečeneckých táboroch mimo EÚ a potrebujú našu pomoc. Považujem za veľmi pozitívne, že budeme rozhodovať o sprístupnení väčšieho podielu Európskeho fondu pre utečencov v budúcnosti.

Zároveň som tiež presvedčená, že je veľmi dôležité, aby tieto peniaze, ak sa vyplatia národným parlamentom, inými slovami jednotlivým štátom, nezmizli v rozpočte, ale aby sa skutočne použili na budovanie trvalej štruktúry. Ide teda o to, aby tieto peniaze dostali miestne orgány, mestá a obce, v ktorých sa integrácia reálne uskutočňuje, ktoré poskytujú miesta v škôlkach a ubytovanie. Je veľmi dôležité, aby sa na tejto diskusii zúčastnili mestá a obce a miestne orgány ako naši spojenci.

Členské štáty sú možno z krátkodobého hľadiska viac naklonené odmietnutiu než miestne orgány v teréne. Predvídateľnosť, ktorá je s tým spojená, považujem za dôležitý prvok, aby sme sa my – EÚ – spojili s ľuďmi v teréne, ktorí zabezpečujú integráciu. Toto všetko spolu by určite mohlo podporiť program pre presídľovanie, čo je podľa mňa veľmi pozitívne. Predovšetkým je potrebné veľmi jasne povedať jednu vec: občania nemôžu zostať bokom. Musíme nájsť ľudí a združenia, ktoré uľahčia cestu tým, ktorí tam chcú začať nový život, a ukážu im, ako funguje ich nové mesto alebo kde je najbližšia plaváreň.

Potrebujeme celospoločenský konsenzus, že sa chceme zúčastňovať na programe pre presídľovanie, že je to dobré riešenie a že ľudia v teréne naozaj zabezpečia integráciu.

 
  
MPphoto
 

  Hélène Flautre, v mene skupiny Verts/ALE.(FR) Vážená pani predsedajúca, radšej by som si bola vypočula pána spravodajcu Tavaresa, ale nič to, teraz sa už konečne zapojil do našej rozpravy a to je najdôležitejšie. Myslím si, že práca, ktorú sa mu podarilo urobiť s cieľom dosiahnuť konsenzus v oblasti využívania Európskeho fondu pre utečencov, ktorého úlohou je financovať a podporovať členské štáty, aby rozvíjali program pre presídľovanie utečencov, je mimoriadne pozitívna. Pani komisárka Malmströmová ju veľmi podporuje, čo ma teší.

Nesmieme však zabudnúť na niekoľko čísel, vďaka ktorým sa môžeme na pôsobnosť tohto fondu pozrieť z istej perspektívy. Keby sme aj prerozdelili celý Európsky fond pre utečencov – čo nechcem, pretože by to nevyhnutne poškodilo financovanie podmienok prijímania utečencov a žiadateľov o azyl v Európe –, mohli by sme do Európy presídliť sotva 20 000 utečencov. Toto číslo je veľmi vzdialené požiadavke úradu UNHCR, ktorý uvádza, že na celom svete je potrebné presídlenie viac než 470 000 utečencov. Ide o ľudí so skutočne osobitnými potrebami, zraniteľnosťou a slabosťami, ktorí sa možno nemôžu vrátiť do krajiny pôvodu. Preto musíme byť rozumní.

Druhé opatrenie, ktoré podľa mňa musíme prijať – pretože v našej krajine Francúzsku sme to zažili –, sa týka mediálneho pokrytia presídľovania niektorých utečencov, ktoré slúži ako strom charity, pre ktorý nie je vidieť les nesprávnych praktík. Táto krajina – Francúzsko – bola totiž zároveň nedávno Výborom OSN proti mučeniu odsúdená za vracanie žiadateľov o azyl do tretích krajín, kde im hrozí neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie.

Som presvedčená – a tým už končím –, že na tieto opatrenia nesmieme zabúdať.

 
  
MPphoto
 

  Marie-Christine Vergiat, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážená pani predsedajúca, rada by som sa vyjadrila k Schengenskému informačnému systému (SIS). Dnes máme preskúmať právny rámec, v ktorom sa môže uskutočniť prechod zo systému SIS I na systém SIS II. Povedala by som, že všetky výstražné svetlá blikajú v tejto oblasti na červeno. Pani komisárka, musíme konštatovať prinajmenšom to, že testy boli v tomto smere nejednoznačné.

Komisia však napriek nesúhlasu troch väčších členských štátov – Francúzka, Nemecka a Rakúska – trvá na svojom. Ako viete, v Konfederatívnej skupine Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavici sme, povedala by som, rovnako vytrvalí, pokiaľ ide o naše výhrady k otázkam uchovávania a riziká, ktoré z toho vyplývajú v oblasti ochrany údajov. Myslím si, že žijeme v trochu surrealistickom období, v ktorom odborníci, ktorí vedia, o čom hovoria, stále viac informujú o zneužívaní a o rizikách spojených s jednotlivými bezpečnostnými aspektmi. Musíme prijať opatrenia v oblasti ochrany údajov pre všetkých občanov bez ohľadu na to, o koho ide. Musíme prijať minimálny záväzok, čo sa týka rizík spojených s pripájaním sa na súbory. Vo Francúzsku sme si veľmi dobre vedomí zneužívania, ktoré môže vyplynúť z pripájania sa na súbory.

Vážená pani komisárka, za týchto okolností skupina GUE/NGL nemôže takýto prechod podporiť.

 
  
MPphoto
 

  Gerard Batten, v mene skupiny EFD. – Vážená pani predsedajúca, Veľká Británia Schengen nepodpísala, takže z technického hľadiska by sa tento návrh nemal vzťahovať na Spojené kráľovstvo. Bývalá labouristická vláda využila právo na výnimku typu „opt-out“ a nová koaličná vláda liberálnych demokratov a konzervatívcov v tom musí pokračovať. Takýto systém by len podporil väčší počet utečencov – či už skutočných, alebo nie – v príchode do Európskej únie.

Predstavte si, čo sa stane, ak Turecko vstúpi do Európskej únie: môžeme očakávať nielen 72 miliónov Turkov, ktorí budú mať automaticky právo vstupu do európskych krajín a Veľkej Británie, ale aj záplavu utečencov z krajín ako Irán a Irak, ktorí budú môcť prekročiť hranice Turecka a žiadať o presídlenie do Európy. Veľká Británia do tohto systému nemusí vstúpiť, no bude zaujímavé pozorovať našu novú vládu pri zápase s touto problematikou. Jedna polovica vlády, Konzervatívna strana, sa vyhlasuje za euroskeptickú, nech to už znamená čokoľvek, zatiaľ čo druhá polovica, Liberálnodemokratická strana, je bezvýhradne proeurópska. Náš premiér pán Cameron však takéto problémy dokáže vyriešiť šmahom ruky, ako som tu včera popísal.

Nárast počtu poslancov tohto Parlamentu si vyžaduje úplnú opätovnú ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Pán Cameron sa môže jednoducho rozhodnúť, že ju opätovne neratifikuje, alebo môže s oneskorením presadiť svoju železnú záruku a vyhlásiť pre Britov referendum o Lisabonskej zmluve, ktoré im bolo odoprené.

 
  
MPphoto
 

  Rui Tavares, spravodajca.(PT) Dámy a páni, vo svete existujú utečenci, ktorí sa nemôžu vrátiť do svojich krajín, pretože situácia je príliš nestabilná, ani zostať v tranzitnej krajine, pretože nepodpísala Ženevské dohovory a v takej krajine napríklad nemôžu pracovať.

Počty sú pomerne obmedzené: 200 000 ročne. Pre niektorých z týchto utečencov, ktorých jedinou možnosťou je získať nový život v tretej krajine, už problém vyriešili medzinárodní aktéri, ktorí presídľujú utečencov: 80 000 bolo presídlených do USA a niekoľkí do Kanady, Austrálie, Brazílie a Čile. Kto v tomto zozname chýba? Chýba v ňom Európa.

Počas švédskeho predsedníctva Rada uvážlivo pripustila, že je potrebné omnoho zvýšiť počet utečencov presídlených do Európy. Dokonca hovorila až o 100 000 utečencoch. Komisia tiež rozumne prehodnotila niektoré vyhlásenia Európskeho fondu pre utečencov s cieľom umožniť prísnejšiu a masívnejšiu politiku presídľovania utečencov.

Momentálne mám dve správy v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci: jednu na základe spolurozhodovacieho postupu a druhú z vlastnej iniciatívy. Máme štyri nové dodatky na úpravu politiky, ktoré v súčasnosti platia v spolurozhodovacom postupe. Dva z nich sú však procesného charakteru.

Prvým novým dodatkom je dvojaký prístup. Návrh Komisie, na ktorom pracujeme, prináša najmä argumenty v prospech regionálnych priorít a v rámci nich priorít, ktoré by som nazval humanitárnymi. Považujeme za správne zachovať tieto priority, no dať im autonómiu. Inými slovami, myslíme si, že Európa potrebuje stratégie zásahu v oblasti presídľovania utečencov, ktoré sú veľmi dôležité z pohľadu zahraničnej politiky. Tieto stratégie niekedy musia umožňovať zásah v istých oblastiach sveta, otvorenie dverí danej krajine alebo obnovenie vzťahu dôvery v niektorých oblastiach sveta. Musia však členským štátom poskytovať slobodu reagovať na situácie vo zvyšku sveta, ktoré sú prioritné z humanitárneho hľadiska.

Aké situácie sú prioritné? Napríklad obete mučenia, ženy a deti, ktoré sú obeťami sexuálneho násilia, alebo osoby, ktoré potrebujú byť presídlené z vážnych zdravotných dôvodov.

Druhým novým prvkom je modulácia. Cieľom je posunúť sa zo situácie, keď na európskej úrovni momentálne presídľuje utečencov len 10 členských štátov, a pokúsiť sa zabezpečiť, aby s presídľovaním začali aj ostatné z 27 členských štátov. Aby sme to dosiahli, navrhli sme zvýšenie sumy pridelenej novým členským štátom na každého utečenca v prvom roku a jej mierne zníženie v druhom roku. Od tretieho roka by mala byť rovnaká ako v ostatných členských štátoch, ktoré presídľujú utečencov. Podmienkou bolo, že zvýšená suma v prvých rokoch, počas ktorých je spustenie nového programu pre presídľovanie najnákladnejšie, bude použitá na rozvoj trvalo udržateľného programu pre presídľovanie.

Ďalšie dva nové prvky sú procesného charakteru. Jeden dáva Komisii možnosť začať naliehavý postup na presídlenie utečencov z určitej oblasti sveta, kde došlo k humanitárnej katastrofe alebo krízovej situácii. Predchádzajúci postup sa totiž uskutočňoval na ročnej báze a je jasné, že katastrofy a humanitárne krízy nedodržiavajú časový harmonogram. Štvrtý nový prvok sa týka delegovaných aktov a tu vám musím veľmi jasne povedať, pani Malmströmová, že Parlament sa môže veľmi účinne postarať o argumenty týkajúce sa harmonogramu a procesné argumenty. Sľubujeme tiež, že na delegované akty nebudeme reagovať s oneskorením. Sľubujeme aj to, že predchádzajúce konzultácie a rozprava, ktoré sme navrhli napríklad s Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výborom pre zahraničné veci a Výborom pre rozvoj, môžu zabrániť rozdielnosti názorov medzi Parlamentom a Komisiou, pokiaľ ide o regióny a priority presídľovania.

Nemôžeme však akceptovať, aby nám Komisia ako strážkyňa zmlúv hovorila, že delegované akty, ku ktorým nemá právne námietky, nesmú byť prijaté v rámci tohto rozhodnutia, ktoré je také dôležité zo zahraničnopolitického a humanitárneho hľadiska, len z toho dôvodu, že Komisii sa akty zdajú byť byrokratické, hoci my tvrdíme, že nie sú.

Z nášho pohľadu a pohľadu právnych služieb ide o to, že toto rozhodnutie je súčasťou delegovaných aktov. Z toho dôvodu sme presvedčení, že Komisii ako strážkyni zmlúv tu prislúcha argumentovať za prijatie delegovaných aktov a nie predkladať námietky, ktoré majú momentálne čisto procesnú povahu. Predovšetkým sme presvedčení, že žiadna z týchto záležitostí nám nesmie zabrániť dosiahnuť spoločný cieľ, ktorým je presídliť do Európskej únie viac utečencov.

 
  
MPphoto
 

  Simon Busuttil (PPE). (MT) Vážená pani predsedajúca, tento program pre presídľovanie, ktorý vytvárame, zapĺňa významnú dlhodobú medzeru. Žasnem totiž nad tým, ako je možné, že tento program na európskej únii ešte neexistuje. Niektoré krajiny už ukázali príklad, napríklad Spojené štáty, v ktorých fungujú veľmi účinné programy pre presídľovanie a ktoré v tomto smere nadobudli značné skúsenosti. Môžeme sa od nich veľa naučiť.

Takéto programy sú dôležité, pretože sú dôkazom ochoty Európskej únie ukázať utečencom na celom svete svoju ľudskú tvár. Ďalší ich významný cieľ spočíva v znížení prílevu nezákonných prisťahovalcov do Európskej únie vrátane tých, ktorí potrebujú ochranu.

Preto ak bude možné použiť program pre presídľovanie, ktorý dnes zriadime, na presídlenie žiadateľov o medzinárodnú ochranu v Líbyi, títo ľudia bezpochyby nebudú mať veľa dôvodov na to, aby s ohrozením života preplávali Stredozemné more. Takýmto spôsobom by sme pomohli im i tým krajinám Európskej únie, ktoré znášajú nadmerné zaťaženie.

Je samozrejmé, že tento program je potrebné využívať v spojitosti s ďalším programom, ktorý je zameraný na pomoc európskym krajinám nadmerne zaťaženým súčasným tokom prisťahovalcov. Musíme týmto krajinám dokázať, že sme ochotní vytvoriť program, ktorý umožní presun osôb, ktoré získali medzinárodnú ochranu, do ďalších európskych krajín.

Zatiaľ ide len o pilotný projekt, ktorý sa týka Malty. Bol by som však rád, keby bol tento projekt neustále viditeľný a keby sa rozšíril na ďalšie krajiny Európskej únie, ktoré to potrebujú.

 
  
MPphoto
 

  Ioan Enciu (S&D).(RO) Ako spravodajca Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente pre otázky týkajúce sa systému SIS budem hovoriť práve o tejto záležitosti. V prvom rade by som chcel zablahoželať pánovi Coelhovi k veľkému úsiliu, ktoré v tomto smere vynaložil, a najmä k dôslednosti, ktorú pri dokončovaní týchto dvoch správ preukázal. Rád by som poďakoval aj pani komisárke Malmströmovej, pretože odkedy nastúpila do funkcie, Komisia začala prejavovať istú transparentnosť.

Čo nás však znepokojilo a stále znepokojuje, je nedodržiavanie termínov na zavedenie systému SIS II. Parlament opakovane vyjadril svoje stanovisko ku sklzom, predovšetkým čo sa týka neschopnosti Komisie stanoviť presný dátum spustenia jeho prevádzky. Skutočnosť, že ani teraz s istotou nevieme, či boli vykonané testy úspešné alebo nie, vyvoláva vážne pochybnosti o spôsobe riadenia projektu.

Keďže povinnosťou Európskeho parlamentu je monitorovať spôsob, akým sa míňajú peniaze Spoločenstva, návrh ponechať v zálohe finančné prostriedky, ktoré majú byť vyčlenené na rozvoj systému SIS II v rozpočtovom roku 2011, je normálnym bezpečnostným opatrením, ktoré je potrebné prijať. Je potrebné neustále sa radiť s Parlamentom a informovať ho o pokroku projektu SIS II, ktorý nemôže byť ohrozený v dôsledku nedostatku politickej vôle alebo riadiacich schopností. Musí spĺňať súčasné požiadavky, podporovať ochranu údajov a byť v súlade so zásadou nákladovej efektívnosti. Spúšťanie projektu musí prebiehať podľa presných časových rámcov stanovených na jeho zavádzanie.

 
  
MPphoto
 

  Tatjana Ždanoka (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, aj ja budem hovoriť o Schengenskom informačnom systéme. V prvom rade by som chcela pánovi Coelhovi poďakovať za vynikajúcu prácu. Rada by som tiež zdôraznila, že naša skupina mala k prijatiu systému SIS II od samého začiatku pomerne opatrný postoj vzhľadom na mnohé dôsledky v oblasti ochrany údajov.

Teraz sa zdá, že dlhá sága systému SIS II sa ešte zďaleka neskončila. Dochádza k časovým sklzom a prekračovaniu nákladov. Nemáme žiadne pozitívne výsledky. Nedosiahli sme ani konsenzus, pokiaľ ide o hodnotenie výsledkov testov: Rakúsko, Nemecko a Francúzsko ich totiž nepovažujú za úspešné. Prístup pána spravodajcu je podľa nášho názoru absolútne správny. Musíme byť čestní a pripustiť, že súčasný projekt môže zlyhať. Zároveň musíme diskutovať o alternatívach. Mali by sme tiež starostlivo prehodnotiť dôvody, ktoré za týmto zlyhaním stoja. Ak potrebujeme investovať ďalších 30 miliónov EUR, Parlament by mal dostať všetky informácie potrebné na informovaný súhlas.

Musíme zachovať aj doložku o skončení účinnosti. Nemôžeme pokračovať v investovaní peňazí do celoživotného projektu. Samozrejme, je potrebná istá flexibilita, no musíme mať jasné kritériá hodnotenia a rýchlo reagovať, ak opäť nastane nejaký problém.

 
  
MPphoto
 

  Cornelia Ernst (GUE/NGL).(DE) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som rada uviedla, že podľa mňa – a mám tu na mysli Schengenský informačný systém – by EÚ nemala uplatňovať politiku založenú na želaniach, ale politiku založenú na realite. Čo sa týka Schengenského informačného systému, znamená to, že musíme vziať do úvahy skutočnosť, že testy – takzvaný prvý medzníkový test – boli neúspešné.

Po ôsmich rokoch zaoberania sa nepodstatnými vecami vieme, že cieľ opatrenia navrhnutého Komisiou – prechod zo systému SIS 1+ na systém SIS II – členské štáty nedokážu z technických a právnych dôvodov dosiahnuť. To nie je moje hodnotenie – je to hodnotenie Nemeckej spolkovej republiky. Je to postoj našej domovskej krajiny, s ktorým, mimochodom, úplne súhlasím. Na tento systém sa doposiaľ premrhalo 90 miliónov EUR a Komisia by chcela minúť ešte viac. Nechceme predĺženie termínu do roku 2013, to musí byť úplne jasné. Namiesto toho chceme, aby sa od tohto systému upustilo a začala sa hľadať nová alternatíva.

Po druhé chcem pri tejto príležitosti zdôrazniť aj to, že nemecká strana Ľavica má k systému SIS II od základu kritický postoj. Prístup do systému sa totiž prudko rozširuje – napríklad pre tajné služby. V Nemecku platí požiadavka, že tajné služby a polícia musia byť oddelené. Miešanie údajov tajných služieb a polície teda spôsobí, že celým systémom sa bude zaoberať nemecký Spolkový ústavný súd. To som musela uviesť prinajmenšom z nemeckého uhla pohľadu. Proti systému SIS II sme aj preto, že je s ním spojené zbieranie veľkého počtu údajov a zber a zaznamenávanie biometrických údajov. Nie je to účelné ani primerané.

 
  
MPphoto
 

  Salvatore Iacolino (PPE).(IT) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, cieľ definovať rámec súdržných stratégií s vôľou prejaviť skutočnú solidaritu medzi členskými štátmi predstavuje krok vpred pri koordinácii politík Spoločenstva v oblasti migračných tokov. Toto opatrenie je však aj súčasťou širšieho procesu zameraného na medzinárodnú ochranu utečencov. Zdá sa, že ak sa občianska spoločnosť dokáže do tohto procesu užitočne zapojiť, toto opatrenie bude úzko prepojené s blížiacim sa začiatkom činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl.

Musíme okamžite zostaviť zoznam priorít a cieľov, ktoré je potrebné dosiahnuť, spolu s časovým harmonogramom a konkrétnymi stimulačnými opatreniami. Musíme vyčleniť aj osobitné finančné prostriedky na zvýšenie počtu členov zúčastňujúcich sa na programe, ktorých je momentálne len desať. Nesmieme zabudnúť ani na potrebu ochrany zdravia, ktorá by doplnila sociálnu ochranu poskytovanú ľuďom, ktorí sú často vyčerpaní stavom krajnej slabosti.

Počítačová databáza tiež umožní sledovať všetky procesy uskutočnené s cieľom chrániť rodinu, ktorá sa nachádza v procese presídľovania. Spolupráca s členskými štátmi môže byť v tej súvislosti rozhodujúca pri zabezpečovaní efektívnosti a pružnosti postupov. Chceme spravodlivejšiu a realistickejšiu Európsku úniu, ktorá zohľadňuje úsilie vynaložené predovšetkým juhoeurópskymi členskými štátmi.

Čo sa týka tretích krajín, je mimoriadne dôležité, aby Európska únia prijala zodpovednosť za definovanie zmlúv o spolupráci, ako to nedávno urobilo Taliansko vo vzťahu k Líbyi a Nigeru. Veríme, že toto je spôsob – jediný možný spôsob –, ako sa posunúť od istej podoby solidarity, ktorá bola doposiaľ pričasto len fasádou, k ozajstnej solidarite medzi členskými štátmi Európskej únie pri celkovom riadení migračných tokov.

 
  
MPphoto
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D).(SK) V prvom rade by som sa chcela poďakovať kolegovi Tavaresovi za jeho prácu v oblasti utečeneckej politiky a na tomto mieste by som tiež rada vyjadrila svoju ľútosť nad tým, že len necelá polovica členských štátov Európskej únie má oficiálne programy presídľovania pre utečencov z tretích krajín.

Navyše, ako tu už mnohokrát zaznelo, tieto programy nie sú dostatočne koordinované a v dôsledku nízkej úrovne koordinácie a spolupráce medzi členskými štátmi Únie sú vysoké aj náklady spojené s presídľovaním, čo, samozrejme, môže spôsobovať istú neatraktívnosť pre túto myšlienku.

Som ale presvedčená, že pri dostatočnej politickej vôli, my, Európania, budeme schopní vytvoriť efektívny, spravodlivý a solidárny program pre presídľovanie. Za týmto účelom bude nevyhnutné vytvorenie nielen samotného programu, ale aj osobitného fondu pre presídľovanie utečencov do Únie. Z toho balíka by sa financovalo vytvorenie národných programov presídľovania tam, kde ešte neexistujú, ale aj koordinačné aktivity na centrálnej úrovni. Z môjho pohľadu ideálnom koordinátorom sa javí byť Európsky podporný úrad pre azyl.

 
  
MPphoto
 

  Indrek Tarand (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, chcem sa poďakovať všetkým, čo veľmi tvrdo pracovali na zdanlivo nekonečnom príbehu systému SIS II: pánovi Coelhovi a odborníkom z tejto oblasti.

Problematika opakujúcich sa sklzov a prekračovania nákladov je veľmi znepokojivá a čo by malo vypovedať viac o riadiacich schopnostiach pána Barrosa v jeho prvej Komisii, ak nie toto? Som presvedčený, že by sme si mali vziať k srdcu ponaučenia, ktoré sa tu dnes dajú vyvodiť, a použiť ich pri vytváraní novej IT agentúry, ktorá by sa mohla nachádzať v Tallinne. Táto situácia by bola prínosom pre všetkých: francúzski kolegovia by si mohli ponechať servery v Štrasburgu a nové programovacie činnosti by vykonávali kompetentní odborníci v Tallinne pri nižších nákladoch na riadenie. Predišlo by sa tým monopolu, realizovala by sa myšlienka európskej integrácie a zároveň by bola zaručená aj ochrana údajov.

Na záver by som rád vyjadril svoju dôveru v schopnosť pani komisárky Malmströmovej vyriešiť tieto zložité otázky.

 
  
MPphoto
 

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE).(ES) Vážená pani predsedajúca, svoje stanovisko vysvetlím stručne.

V prvom rade by som chcel zablahoželať pánovi Coelhovi. Proces sa mal ukončiť do 30. septembra, takže regulačné nástroje je potrebné upraviť skôr, než uplynie ich platnosť.

Po druhé Komisia nepredložila návrh, ktorý by stanovoval termín alebo odstraňoval ustanovenia o uplynutí platnosti z pôvodných návrhov.

Po tretie je na prechod potrebné stanoviť skúšobnú dobu, ktorá by sa v prípade potreby mohla komitologickým postupom predĺžiť.

Po štvrté proces nepodlieha kontrole Parlamentu, čo je podľa mňa veľmi negatívne.

Po piate nepoznáme výsledky testovania druhej generácie Schengenského informačného systému a Parlament musí byť informovaný.

Po šieste na základe toho, čo som uviedol, podporujem návrhy pána spravodajcu a upozornenie, že ak projekt zlyhá, zasiahne Dvor audítorov.

Čo sa týka správ pána Tavaresa o Európskom fonde pre utečencov a o presídľovaní, chcel by som aj jemu zablahoželať. Hlavným problémom je nedostatočná solidarita v rámci Únie. Musíme byť obozretní, pokiaľ ide o finančnú pomoc pre členské štáty, ktoré utečencov prijímajú po prvý raz, a to najmä z dôvodu komparatívnej nespravodlivosti. Tieto opatrenia, ktoré v zásade podporujem, pán Tavares, si najprv vyžadujú podrobnú finančnú štúdiu.

 
  
MPphoto
 

  Sylvie Guillaume (S&D).(FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v mnohých ohľadoch je potrebné, aby sme zajtra hlasovali za úpravu Európskeho fondu pre utečencov. Svoj prejav zameriam na túto tému. Zároveň by som chcela zablahoželať pánovi Coelhovi a pánovi Tavaresovi k myšlienkam a k práci.

Hlasovanie o Európskom fonde pre utečencov objasní potrebu členských štátov Európskej únie hrať pri presídľovaní plnoprávnu úlohu s cieľom zaplniť dvojakú medzeru, ktorá existuje, pokiaľ ide o počet krajín zapojených do programu a prijímaciu kapacitu jednotlivých krajín. Pripomeňme, že tu hovoríme o utečencoch, ktorí sú často sotva tolerovaní v krajinách, ktoré ich prijali, a ktorých životné podmienky sa niekedy môžu stať tragickými, ak sa rýchlo nenájde riešenie.

Vďaka týmto novým prostriedkom môžeme týmto zvlášť zraniteľným osobám skutočne poskytnúť väčšiu bezpečnosť za predpokladu, že – a to zdôrazňujem – každý členský štát zapojený do Európskeho fondu pre utečencov použije zodpovedajúce finančné prostriedky správne a transparentne. Viem, že na tom vám veľmi záleží, pani komisárka Malmströmová. Bude ťažké splniť túto úlohu, keď poznáme vlažné prijatie, ktorého sa v členských štátoch dostalo tomuto novému opatreniu. Aj tu by som chcela zdôrazniť vaše odhodlanie, pani komisárka.

Na záver by som chcela podčiarknuť skutočnosť, že integrácia utečencov je jedným z kľúčov k úspechu tohto podniku. Čím lepšie pripravíme a vysvetlíme príchod utečencov, tým vyššie budú šance, že ho ľudia prijmú a prebehne v tých najlepších podmienkach. Aj členské štáty takto väčšmi – ako dúfame – dokážu, že im na presídľovaní záleží. Preto je potrebné, aby drvivá väčšina Európskeho parlamentu hlasovala za tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy týkajúce sa Európskeho fondu pre utečencov.

 
  
MPphoto
 

  Franz Obermayr (NI).(DE) Vážená pani predsedajúca, v mnohých členských štátoch vrátane nášho domovského štátu Rakúska už ľudia nevedia, kam majú umiestniť žiadateľov o azyl, a obyvateľstvo celkom správne odoláva myšlienke nových prijímacích stredísk. Ako je teda možné, že napriek tomu sa presadzuje presídľovanie utečencov do EÚ? Plán pustiť do EÚ žiadateľov o azyl, ktorí už utiekli do susednej tretej krajiny, ako je napríklad Ukrajina, pretože životná úroveň je tu vyššia, je preto absolútne nepochopiteľný. Najmä v týchto časoch hospodárskej krízy jediné, čo môžete spraviť, keď príde na takéto návrhy, je pokrútiť hlavou.

Čo sa mňa týka, celá azylová koncepcia EÚ je katastrofou. Podľa tejto koncepcie je možné žiadateľa o azyl, ktorý je prvýkrát zadržaný v Rumunsku, poslať neskôr naspäť na posúdenie a azylové konanie. Myšlienka poskytnúť žiadateľom o azyl rovnakú úroveň základnej sociálnej starostlivosti ako občanom členského štátu je nerealistická a nemôžeme si to dovoliť. EÚ by mala poskytnúť azylovú ochranu každému, kto to naozaj potrebuje, osobám, ktoré sú skutočne v ťažkostiach. Nemala by však otvárať brány hospodárskym migrantom.

Potrebujeme vyššiu ochranu vonkajších hraníc, rýchle a nebyrokratické konania a, samozrejme, súdržnú repatriačnú stratégiu.

 
  
MPphoto
 

  Petru Constantin Luhan (PPE).(RO) Základná zásada, ktorá stojí za aktivitami Európskej únie v azylovej oblasti, je zabezpečenie vyššej úrovne spolupráce a solidarity medzi členskými štátmi. Nedá sa to dosiahnuť v rámci jednotlivých krajín. Prijatie spoločnej iniciatívy Európskej únie je nevyhnutné z dôvodu rastúceho strategického využívania presídľovania. Je potrebný rozumný a dobre cielený program, ktorý bude účinný a kvalitný. Tento program bude predstavovať vhodný rámec na zabezpečenie účasti členských štátov na procese presídľovania utečencov.

Úsilie členských štátov vynaložené na prijímanie utečencov je potrebné podporovať a povzbudzovať ďalšími finančnými stimulmi. Tieto opatrenia nám umožnia preukázať vyššiu solidaritu EÚ vo vzťahu k celosvetovej utečeneckej problematike. Podporíme aj účasť významného počtu členských štátov na tomto procese.

 
  
MPphoto
 

  Marian-Jean Marinescu (PPE).(RO) Na úvod by som chcel začať poznámkou pre ľavicového kolegu. Verím, že platí aj opačný príklad: keď v našej krajine spácha trestný čin Angličan alebo Ír, malo by byť možné poslať ho naspäť.

Proces zavádzania Schengenského informačného systému druhej generácie sa oneskoril a zdá sa, že k nemu nedôjde skôr než koncom roku 2011. V dôsledku toho by som sa chcel opýtať Komisie, aký vplyv to bude mať na časový harmonogram krajín, ktoré ešte nie sú súčasťou schengenského priestoru, ale ktoré by doň mali vstúpiť.

Je neprijateľné, že Komisia v tejto chvíli nedokáže uviesť presný dátum spustenia prevádzky systému SIS II, čo vyvoláva významné pochybnosti o riadení tohto projektu. Ak sa prechod na systém SIS II skončí neúspechom a bude zahrnutý do núdzového plánu systému SIS 1+RE, dodatočné náklady a potreba nových investícií budú znamenať, že je potrebná omnoho prísnejšia rozpočtová kontrola, najmä v prípade novej agentúry zodpovednej za reguláciu a koordináciu zavádzania systémov SIS, VIS a Eurodac.

 
  
MPphoto
 

  Morten Messerschmidt (EFD).(DA) Vážená pani predsedajúca, pred rokom sa všetci poslanci Európskeho parlamentu nachádzali uprostred volebnej kampane a usilovali sa získať alebo opätovne získať svoje mandáty. Viem, že v mnohých krajinách zohrala vo volebnej kampani predovšetkým otázka schengenského priestoru neuveriteľne dôležitú úlohu. Naši voliči, európski občania, sú do veľkej miery nespokojní s tým, ako EÚ rieši tieto problémy: absencia kontrol na vnútorných hraniciach, veľmi nedostatočné kontroly na vonkajších hraniciach, absolútne neprimeraná kontrola prisťahovalectva a strašiak, ktorý na nás čaká už o menej ako rok, pokiaľ ide o súhlas alebo nesúhlas Komisie s členstvom Bulharska a Rumunska v Schengene.

Počúvam, ako ľudia hovoria, že musíme prejaviť solidaritu. Buďme však úprimní: komu ju máme prejaviť? Kto potrebuje prejaviť solidaritu? Keď sa pozrieme na masové využívanie systému, ktorý vytvorila EÚ a členské štáty, možno je čas prejaviť trocha solidarity aj občanom, ktorí žijú s neúspešnou politikou, ktorú uplatňuje Komisia spolu s členskými štátmi.

 
  
MPphoto
 

  Roberta Angelilli (PPE).(IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vytvorenie spoločnej európskej azylovej politiky a politiky presídľovania znamená zabezpečenie ľudských práv a zároveň obmedzenie nezákonného prisťahovalectva.

Ďakujem preto rečníkom a pani komisárke Malmströmovej, lebo teraz máme cenný nástroj najmä pre krajiny ležiace na brehoch Stredozemného mora. Ide o krajiny ako Taliansko, ktoré sa doposiaľ nemohli spoľahnúť na skutočnú solidaritu medzi členskými štátmi ani na spravodlivé rozdelenie zodpovednosti. Túto politiku musí podporiť primeraný rozpočet, ale aj spoľahlivé kontroly uplatňovaných programov, vhodné pokračovanie a identifikácia osvedčených postupov.

Na záver sa chcem vyjadriť k téme ľudských práv: musíme uprednostniť tých, ktorí sú najzraniteľnejší – maloletých, ženy, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, zneužívania a násilia vrátane obetí zmrzačovania pohlavných orgánov. Viem však, že pani komisárka Malmströmová to má pevne v rukách.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI).(DE) Vážená pani predsedajúca, zdá sa, že Európska únia má v súčasnosti prístup k neuveriteľným finančným prostriedkom. Po podpornom balíku vo výške 750 miliárd EUR ideme teraz opäť minúť obrovské sumy na problematiku migrácie. Nejde však napríklad o repatriačné opatrenia a dokonca ani o zabezpečenie hraníc – údajne bezpečných schengenských hraníc, ktoré sú v každom prípade deravé ako rešeto. Nie, ideme poskytnúť 6 000 EUR na osobu za dobrovoľné prijatie utečencov z tretích krajín.

Ak má EÚ naozaj potrebné drobné rozsypané naokolo, mala by, prosím, podporiť európske rodiny – potom by sme možno mali vyššiu mieru pôrodnosti. Argument, že potrebujeme prisťahovalectvo ako protiváhu nedostatku detí, by bol napokon zbytočný. Namiesto toho, aby sme len otvárali brány prisťahovalectvu, mali by sme konečne riadne uplatňovať Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov. Ten sa, samozrejme, nevzťahuje na armádu hospodárskych migrantov. Ak naozaj chceme minúť veľa miliónov, mali by sme ich minúť na agentúru FRONTEX, ktorá ochraňuje hranice, a nie na čiernu dieru na peniaze, ktorú predstavuje Schengenský informačný systém.

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška (EFD).(SK) Chcel by som hovoriť o schengenskom informačnom systéme. Vieme, že tento systém sa pripravuje pomerne dlho, stál veľa peňazí, stále stúpajú náklady na jeho realizáciu a výsledky testov nie sú známe.

Asi by bolo namieste spraviť audit doteraz vykonaných prác na tomto systéme, zvážiť či tento systém je životaschopný, či vieme dokončiť prácu na tomto systéme tak, aby bol užitočný pre Európu, a potom sa rozhodnúť ako ďalej.

Čo sa týka presídľovacieho programu, súhlasím s tým, že je treba pripraviť legislatívnu normu, ktorá by obmedzila nelegálnu migráciu do Európskej únie a ktorá by vytvorila podmienky pre legitímny presun.

Asi by bolo ale treba využiť skúsenosti našich kolegov z rozvojových krajín, ktoré hovoria o tom, že nie všetka migrácia, nie všetky cesty krajín do Európskej únie sú charakteru obmedzenia bezpečnosti týchto ľudí, ale sú z hospodárskych dôvodov.

 
  
MPphoto
 

  Martin Ehrenhauser (NI). (DE) Vážená pani predsedajúca, chcel by som vlastne len uviesť zopár poznámok k správe pána Maňku, ktoré mám na srdci. S vaším kolegom som sa na tom už skôr dohodol. Chcem veľmi jasne vyjadriť svoj nesúhlas so zvýšením asistentského príspevku, najmä čo sa týka navrhovanej sumy 1 500 EUR. Som aj proti každému zvyšovaniu počtu pracovníkov tohto Parlamentu, a ak sa po ďalšom hodnotení rozhodne o poskytnutí dodatočných 1 500 EUR na asistentský príspevok každý mesiac, bude to skrátka výsmech daňovníkov.

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Vážený pán Ehrenhauser, myslím, že sa vyjadrujete k nesprávnej téme. Toto je spoločná rozprava o Schengenskej dohode. Je mi ľúto, že ste sa nemohli vyjadriť k správe pána Maňku, ale obávam sa, že musíme ísť ďalej.

 
  
MPphoto
 

  Piotr Borys (PPE).(PL) V prvom rade by som chcel zablahoželať pánovi Coelhovi k dvom úspešnejším správam. Po druhé chcem uviesť, že zo systému SIS II dnes niet návratu. Ak chceme rozmýšľať o bezpečnom systéme, je potrebné zaviesť systém SIS II. Preto si myslím, že v týchto opatreniach musíme pokračovať a podporiť v tomto smere Komisiu. Všetkým pripomínam, že podľa nového vízového kódexu musia byť v systéme zobrazené biometrické údaje. Systém SIS 1+ túto záruku neposkytuje. Systém SIS II v budúcnosti umožní rýchle overovanie údajov. V tejto oblasti bezpečnosti teda nemôžeme zastaviť prácu na systéme SIS II. Samozrejme, mohli by sme si želať, aby bola táto práca účinnejšia a úspešnejšia.

Všetkým by som chcel pripomenúť, že nie tak dávno sme tiež prijali opatrenia, ktoré zjednodušili cestovanie v schengenskom priestore s dlhodobými vízami. V súvislosti s tým je potrebné pokračovať v práci na systéme SIS II. Chceme v tomto smere podporovať Komisiu v nádeji, že táto práca bude napredovať rýchlejšie a bude účinnejšia. Komisii v tejto oblasti želáme úspech. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcela by som poďakovať všetkým poslancom za podporu a pripomienky k týmto dvom rozličným, ale veľmi dôležitým témam.

Začnem systémom SIS II. Samozrejme, bola to dlhá sága, ako niekto uviedol – a ja to prvá priznávam. Ide o veľmi zložitú a ťažkú problematiku. V minulosti sa pravdepodobne niektoré veci mohli urobiť lepšie, ale odkedy som nastúpila do funkcie, naozaj sa usilujem riešiť to veľmi transparentne a dôkladne. Komisia do písmena dodržala strategický plán stanovený Radou a Rada sa na svojom poslednom zasadnutí dohodla na záveroch. Niektoré členské štáty boli skeptické, no súhlasili so záverom, že prvý medzníkový test bol úspešný. Práve teraz s rozličnými odborníkmi pracujeme na hodnotení a definovaní záverečných požiadaviek členských štátov, aby sme uspokojili ich prevádzkové potreby a stanovili konkrétnejší časový rozvrh a cestu vpred. Tento návrh predložím ministrom na diskusiu 3. a 4. júna a na jeseň sa bude ďalej hodnotiť. Samozrejme, budeme postupovať transparentne a celý čas spolupracovať s Európskym parlamentom a pánom spravodajcom.

Ak mám zodpovedať otázku týkajúcu sa nových členských štátov, prístup Bulharska a Rumunska sa pre všetkých zabezpečí cez systém SIS I. Medzičasom sa v tomto smere prijímajú opatrenia v súvislosti s Bulharskom a Rumunskom.

Na jeseň pripravujeme – dúfam, že úspešný – druhý medzníkový test systému SIS. Kým nebude úspešne zavŕšený, máme kontakty a otvorené cesty, pomocou ktorých si pre budúcnosť zachováme náhradný plán. Dúfame, že ho nebudeme potrebovať, ale aj na túto možnosť sme sa pripravili. Zatiaľ mi dovoľte poďakovať všetkým poslancom, predovšetkým pánovi Coelhovi, za podporu a ubezpečiť vás o maximálnej transparentnosti a angažovanosti Komisie vo vzťahu k Európskemu parlamentu v tejto oblasti.

Pokiaľ ide o presídľovanie, úplne súhlasím s pánom Busuttilom, ktorý vyjadril svoje prekvapenie nad tým, že to doposiaľ neexistovalo. Samozrejme, spájanie zdrojov členských štátov a podpora ďalšej angažovanosti na celosvetovej scéne s cieľom znížiť tlak na utečenecké tábory po kríze alebo zložitej situácii je veľmi dobrou iniciatívou. Môžeme inšpirovať členské štáty, aby rozumnejšie využívali finančné prostriedky a spolupracovali s úradom UNHCR. Samozrejme, mohlo by to skutočne posilniť našu úlohu na celosvetovej scéne, no zároveň by sa tým naozaj zmenila situácia týchto ľudí, ktorí uviazli vo veľmi zložitej situácii. Podľa odhadov úradu UNHCR bolo len v minulom roku potrebné presídlenie 747 000 osôb. Ako uviedla pani Flautrová, môžeme síce pomôcť, no potreby sú obrovské. Myslím si, že existuje široká zhoda, pokiaľ ide o cieľ a účel tohto fondu, a dúfam, že čoskoro nájdeme riešenie týchto procesných otázok, aby sme mohli bezodkladne prijať návrh.

Viacerí poslanci spomenuli vnútornú solidaritu. Samozrejme, súvisí to s touto problematikou, no ide o trochu inú tému. Uznávam aj túto potrebu. Komisia už v tomto smere predložila návrhy. V dublinskom nariadení sme navrhli mechanizmus dočasného pozastavenia a zriadili sme Európsky podporný úrad pre azyl, ktorý bude koncom tohto roka otvorený na Malte. Máme pilotný projekt na Malte, ktorý hodnotíme. Súhlasím s tým, že by sme sa mali pokúsiť nájsť spôsob, ako zabezpečiť jeho dlhšie trvanie a zapojiť doň viac členských štátov. Samozrejme, závisí to od ochoty členských štátov prispieť. Komisia sa však na to pozrie a pozrieme sa aj na všeobecný mechanizmus solidarity v rámci EÚ, ktorý predstavíme na budúci rok. Môžeme sa teda vrátiť k tejto diskusii, ktorá sa trocha odlišuje od programu EÚ pre presídľovanie, no napriek tomu je veľmi dôležitá.

Veľmi pekne ďakujem pánovi Coelhovi, pánovi Tavaresovi a pánovi Alvarovi za prácu na týchto dvoch veľmi významných dokumentoch. Teším sa na spoluprácu, aby sme ich čo najskôr mohli dokončiť.

 
  
MPphoto
 

  Carlos Coelho, spravodajca.(PT) Veľmi ďakujem jednotlivým kolegom poslancom za pozitívne pripomienky. Vážená pani Malmströmová, chcel by som, aby ste vedeli, že Parlament si uvedomuje, že ste tento proces zdedili, a že máme dôveru vo vaše schopnosti a inteligenciu, pomocou ktorých dospejete k najlepšiemu možnému záveru. Oceňujeme aj úsilie, ktoré ste vynaložili v súvislosti s transparentnosťou a ktoré vlastne pán kolega Enciu veľmi správne zdôraznil.

Pokiaľ ide o termín, vyšleme nesprávne signály, ak nové nástroje v oblasti prisťahovalectva nebudú mať stanovený termín. Po všetkých tých sklzoch nemá zmysel donekonečna predlžovať mandát Komisie. Chápem, že Komisia nie je v pozícii, že by sa mohla zaviazať k uskutočneniu cieľa navrhnutého Parlamentom. Napriek tomu ho navrhneme, a ak sa z nejakého dôvodu proces do tohto termínu nezavŕši, môžete Parlament požiadať o predĺženie a vysvetliť, aké sú potreby. Predĺženie mandátu Komisie bez stanovenia termínu je po týchto sklzoch strašný signál pre európske inštitúcie i európsku verejnosť.

Súhlasím s vašou myšlienkou, že Rada pre globálne riadenie programu nemôže byť zhromaždením. Chápem preto výhrady Komisie týkajúce sa obmedzenia prístupu k jej práci. S tým absolútne súhlasím. Návrh Parlamentu bol výsledkom menej priaznivej verzie pôvodného návrhu Komisie. Komisia totiž zároveň s obmedzením zloženia Rady pre globálne riadenie programu umožnila účasť každému ďalšiemu úradníkovi z Komisie, Rady alebo členských štátov. Vyvoláva to oprávnenú otázku: prečo je možná účasť úradníkov z Komisie a členských štátov, ale nie z Parlamentu? Som presvedčený, že ak obmedzíme funkcie tohto orgánu, všetci s tým budú súhlasiť najmä vzhľadom na záruky, ktoré pani komisárka dala vo vzťahu k zvýšeniu transparentnosti.

 
  
MPphoto
 

  Rui Tavares, spravodajca. (PT) Vážená pani predsedajúca, ďakujem poslankyniam a poslancom, ktorí vystúpili v rozprave, ako aj pani komisárke. Som presvedčený, že ak existuje zhoda v tom, čo chceme vo vzťahu k problematike presídľovania utečencov, je to z toho dôvodu, že chápeme, že v tomto prípade je predmetom rozpravy o prisťahovalectve – a všetci vieme, aká je v Európe zložitá spolu s rozpravou o azyle a utečencoch – problém, ktorý dokážeme riešiť. Dokážeme ho vyriešiť pre seba i pre utečencov, pretože každý, kto navštívil utečenecké tábory, vie, že sú tam deti, ktoré strácajú jeden, dva, tri roky štúdia, ktoré by v Európe mohli absolvovať. Myslím si, že z tohto dôvodu má táto rozprava správny stupeň naliehavosti.

Dúfam tiež, že procesné otázky rýchlo prekonáme v súlade s tým, čo je napísané v zmluvách. Všetci totiž vieme, že to, čo máme, nestačí. Vieme aj to, že obyčajné vyčlenenie časti rozpočtu ešte nie je skutočným programom pre presídľovanie utečencov. Na takúto tému je totiž zameraná správa z vlastnej iniciatívy, o ktorej tu dnes tiež diskutujeme a ktorá sa týka kvality. Kvalita je pri integrácii utečencov životne dôležitá a vyžaduje si mnohostranný prístup, na ktorom sa zúčastnia mimovládne organizácie, miestni aktéri a miestne orgány. Tento prístup musí vyriešiť aj mnohé byrokratické záležitosti týkajúce sa koordinácie, ktorými sa dnes zaoberáme.

Ak pre tieto deti, ktoré sa nachádzajú v utečeneckých táboroch, ešte nechodia do školy a mali by právo na presídlenie, trvá tento proces dlho, pracovníci pohraničných orgánov viacerých členských štátov nám hovoria, že je to z toho dôvodu, že členským štátom trvá dlho napríklad koordinácia schvaľovania tranzitných dokladov, ktorú by bolo možné uskutočniť pomocou nástroja, ktorý by mal uplatňovať Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), ako sme navrhli v správe z vlastnej iniciatívy. EASO je oddelenie pre presídľovanie so zníženým počtom úradníkov, v ktorom pracujú ľudia, ktorí neustále pôsobia v oblasti presídľovania, ktorí vedia, ako uskutočňovať výmenu osvedčených postupov, ako uviesť nové členské štáty do mechanizmov presídľovania a ako s cieľom zjednodušiť proces presídľovania koordinovať dokonca aj vzťahy s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť.

Ak sme už rozhodli, že títo ľudia budú presídlení, nie je dôvod naťahovať byrokratické postupy a tým odkladať ich skutočnú integráciu na európskej pôde.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Spoločná rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Stavros Lambrinidis (S&D) , písomne. (EL) Dnes hlasujeme o prijatí spoločného programu EÚ pre presídľovanie žiadateľov o azyl z problematických tretích krajín do EÚ. Je však potrebné viesť aj ďalšiu diskusiu. Viac ako desať rokov je Európa svedkom prílevu veľkého počtu utečencov a vĺn prisťahovalectva. Celá záťaž európskeho humanizmu bola ponechaná na pleciach juhu Európy a už pred istým časom dosiahla svoje hranice. Zatiaľ čo Európa má celkom správne pripravený fond pre tretie krajiny, žiadne takéto opatrenie neexistuje pre členské štáty.

Ak nič iné, správa pána spravodajcu aspoň pripúšťa tento problém. Ďalšie správy, ako je správa o vytvorení Európskeho podporného úradu pre azyl, aspoň na papieri stanovujú povinnosť pomáhať štátom, ktorých azylový systém a systém prijímania migrantov je v dôsledku ich zemepisnej polohy pod osobitným tlakom. Výslovne uvedeným cieľom je podporiť vytvorenie mechanizmu solidarity, akým je preprava osôb, ktoré majú právo na medzinárodnú ochranu v rámci EÚ.

Dúfajme, že Európa postupne objaví solidaritu. Musíme mať na pamäti, že akékoľvek zdržanie v tejto veci uškodí našim nevinným blížnym.

 
  
MPphoto
 
 

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. (CS) Pokiaľ ide o problematiku Schengenského informačného systému, chcem opätovne upozorniť na skutočnosť, že štátne orgány Českej republiky, orgány jej územnej samosprávy i jednotliví politici vrátane poslancov Európskeho parlamentu sa neustále stretávajú so sťažnosťami českých občanov, ktorí sú pri cestách do Nemeckej spolkovej republiky často vystavovaní bezdôvodným a ponižujúcim policajným kontrolám a prehliadkam, a to ako v blízkosti štátnej hranice, tak aj v širšom nemeckom pohraničnom území. Tento postup nemeckých policajných a colných orgánov vykonávaný s vysokou frekvenciou a agilnosťou má značne negatívny vplyv nielen na česko-nemecké vzťahy, ale predovšetkým na postoj českých občanov k európskej integrácii. Po pristúpení Českej republiky k Schengenskému informačnému systému bol českým občanom deklarovaný voľný a nerušený pohyb na území EÚ vrátane Nemecka, ako to predpokladá a zaručuje Schengenský systém. Domnievam sa, že postup nemeckých štátnych orgánov voči osobám cestujúcim z Českej republiky je v úplnej väčšine prípadov neodôvodnený a je v rozpore s deklarovaným voľným pohybom osôb.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia