Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 18. mája 2010 - Štrasburg

13. Inštitucionálne aspekty pristúpenia Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – Konferencia o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Kampale (Uganda) (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa pána Ramóna Jáureguiho Atonda v mene Výboru pre ústavné veci o inštitucionálnych aspektoch pristúpenia Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (2009/2241(INI)) (A7-0144/2010), a

– vyhlásenia Rady a Komisie o konferencii o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Kampale v Ugande.

  Ramón Jáuregui Atondo, spravodajca. – (ES) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, pán López Garrido, myslím si, že dnes je významný deň. Viem, že v tomto Parlamente sme svedkami množstva významných dní, ale úprimne sa domnievam, že od prijatia Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 je mandát Európskej únie na podpísanie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou z dôležitých správ v procese európskej integrácie.

Myslím si preto, že sme svedkami vyvrcholenia dlhotrvajúceho úsilia, ktoré je súčasťou historického procesu európskej integrácie, pretože ľudská dôstojnosť, ľudské práva, demokracia a právny štát sú súčasťou DNA historického procesu európskej integrácie.

Správa, ktorú zajtra prijmeme, je uskutočnením mandátu, ktorý Európskej únii vyplýva z požiadavky na pristúpenie k tomuto dohovoru zakotvenej v Lisabonskej zmluve. Obsah tejto správy by som rád zhrnul na základe troch hlavných myšlienok.

Predovšetkým by som chcel upozorniť, že ochrana ľudských práv nie je len vecou členských štátov. Teraz je to Európska únia, ktorá chráni ľudské práva na základe novej právnej subjektivity podľa Lisabonskej zmluvy, sú to právne predpisy Únie a je to rozvoj štátu EÚ, ktorý môžu členské štáty dosiahnuť. Môžu to urobiť, ak sa podriadia zásadám európskeho dohovoru a podriadia sa súdu, ktorý sa nachádza mimo Únie a členských štátov a ktorý vždy a všade zaručí naplnenie týchto zásad.

Druhou myšlienkou je zabezpečenie nových právnych predpisov a nového súdu pre európsku verejnosť: zabezpečenie práva Európanov obrátiť sa na tento nový súd s cieľom zaručiť naplnenie práv ustanovených týmto dohovorom vo vzťahu k Európskej únii alebo členským štátom pri vykonávaní právnych predpisov Únie.

Zásady Európskeho dohovoru o ľudských právach sa vzťahujú dokonca aj na činnosti Európskej únie spojené so zahraničnou politikou, policajnou prácou, bezpečnosťou mimo našich hraníc a medzinárodnou spoluprácou. Čo to znamená? Podľa môjho názoru, dámy a páni, to znamená významný krok vpred z historického hľadiska v procese integrácie a v budovaní najzákladnejšieho pojmu európskej myšlienky ľudskej dôstojnosti, ktorá, ako sme už povedali, reaguje na požiadavky európskej verejnosti.

Znamená to tiež posilnenie európskeho systému ochrany základných práv, pretože spolu s Chartou základných práv a s Lisabonskou zmluvou sa vytvára prostredie, rámec právnej ochrany, ktorý je takmer dokonalý, a preto je najrozvinutejší na svete. Posilňuje sa tiež dôveryhodnosť Únie v očiach tretích krajín, keďže Európska únia vo svojich dvojstranných vzťahoch vždy požadovala dodržiavanie ľudských práv.

Táto správa vytyčuje inštitucionálne a právne aspekty, ktoré tu teraz nebudem opisovať. Rozhodne však chcem zdôrazniť, že teraz sa začína určitý proces, keďže spolu s touto správou, ktorá bola vypracovaná spoločne s Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výborom pre zahraničné veci, má teraz Komisia pozíciu, rokovací rámec, ktorý jej umožní vrátiť sa do Parlamentu s cieľom prijať túto dohodu a ktorý členským štátom umožní ratifikovať pristúpenie k európskemu dohovoru. Chcel by som poďakovať pani Redingovej za rýchlosť, s akou Komisia prijala mandát na rokovania, ako aj Európskej rade, ktorá ho čoskoro prijme. Chcel by som poďakovať aj pani Gálovej a pánovi Predovi za spoluprácu v dvoch ďalších výboroch. Dámy a páni, domnievam sa, že toto je správa na prvé stránky novín.

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, ako povedal pán Jáuregui, rozprava, ktorá sa teraz začína, ako aj rozprava, ktorá sa práve skončila, sú mimoriadne dôležité. Domnievam sa, že ide o historický krok vpred v oblasti ľudskosti, keďže ochrana ľudských práv prestáva byť len zodpovednosťou štátov, ktoré sú tradičnými politickými subjektmi a tradičnými politickými aktérmi posledných storočí, ale stáva sa niečím, čo z hľadiska ochrany ľudskosti prekračuje hranice štátov a ustanovuje súbor mechanizmov a inštitucionálnych záruk s cieľom lepšie chrániť ich univerzálne hodnoty.

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv, ktorý je pravdepodobne jedným z najväčších pokladov, aké Európa má, a Medzinárodný trestný súd, ktorý Európu presahuje, sú príklady tohto kroku vpred, ktorý v našich časoch robíme smerom ku globalizácii a ochrane ľudských práv.

Pokiaľ ide o Európsky dohovor o ochrane ľudských práv, k prejavu pána, Jáureguiho a k jeho vynikajúcej správe, ktorú vypracoval spoločne so spravodajcami výborov požiadaných o stanovisko pánom Predom a pani Gálovou vo veci pristúpenia Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv, niet veľmi čo dodať.

Rád by som zopakoval mnohé z vecí, ktoré povedal pán Jáuregui, a upozornil na to, že pristúpenie k tomuto dohovoru predstavuje prvok európskej integrácie, a preto posilňuje Európsku úniu. Svoje sily navyše spojí s významným novým prvkom, ktorý priniesla Lisabonská zmluva a ktorým je Charta základných práv Európskej únie, budú teda pôsobiť spoločne. To je jedna z úloh, a to nielen politických, ale aj technických úloh, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, bez akéhokoľvek zasahovania do ich jurisdikcie.

Táto iniciatíva, ktorú ustanovuje Lisabonská zmluva, navyše tiež zvyšuje dôveryhodnosť Európskej únie pri ochrane ľudských práv, pretože o posilnenie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv nežiadame krajiny Európskej únie, ale európske krajiny. Inými slovami, žiadame ich, aby zaručili rešpektovanie a ochranu práv ustanovených v tomto dohovore, právomoc Európskeho súdu pre ľudské práva sa tak bude vzťahovať na Európsku úniu samotnú, nielen jej členské štáty. Tým sa zvyšuje naša dôveryhodnosť, ako sa veľmi správne uvádza v správe pána Jáureguiho.

Pokiaľ ide o Medzinárodný trestný súd, domnievam sa, že tento okamih tiež nazveme historickým a politicky veľmi významným, pretože o niekoľko dní sa zíde konferencia o preskúmaní Rímskeho štatútu. Ide o jedinú konferenciu, ktorá je povinná a musí sa zísť s cieľom preskúmať v prípade potreby Rímsky štatút a vyhodnotiť mimoriadne dôležitý krok vpred, ktorým je Medzinárodný trestný súd.

Ide preto o mimoriadne významnú udalosť, ktorú dnes skúma Politický a bezpečnostný výbor a zajtra sa o nej bude diskutovať vo Výbore stálych zástupcov členských štátov (Coreper). Dúfame, že na budúci týždeň bude prijaté uznesenie Rady, aby sme sa mohli pridať k veľmi priaznivému hodnoteniu Medzinárodného trestného súdu inými štátmi, napríklad latinskoamerickými štátmi, ktoré sú členmi Únie juhoamerických národov (Unasur).

Hovoríme o Medzinárodnom trestnom súde, ktorý predstavuje záväzok voči ochrane ľudských práv, čiže voči stíhaniu zločinov proti ľudskosti na celom svete. Ide o záväzok Európskej únie a jej členských štátov. Rád by som vám pripomenul spoločnú pozíciu z roku 2003, akčný plán z roku 2004 a tiež dohodu Európskej únie o spolupráci s týmto súdom z roku 2006. Všetky členské štáty Európskej únie sú teraz zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, a preto podliehajú Medzinárodnému trestnému súdu.

Myslím si, že je to mimoriadne dôležité na zdôraznenie úlohy Medzinárodného trestného súdu vo svete a záväzku Európskej únie týkajúceho sa posilnenia tejto úlohy. Medzinárodný trestný súd v súčasnosti pôsobí predovšetkým na africkom kontinente, konferencia v Kampale však Afričanom hovorí, že nie sme proti Afrike. Práve naopak, sme s Afrikou.

Aj preto je táto konferencia o preskúmaní Rímskeho štatútu veľmi dôležitá. Otvorená je všetkým štátom, ako aj organizáciám občianskej spoločnosti a medzinárodným a regionálnym organizáciám, a umožní nám vyhodnotiť stav medzinárodnej spravodlivosti v čase, keď sa Medzinárodný trestný súd etabluje ako jediný stály medzinárodný trestný súd.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, súhlasím so všetkými rečníkmi a so všetkými tými poslancami, ktorí na tejto téme pracovali. Pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv je významným krokom z ústavného hľadiska. Dokončí sa ním systém ochrany základných práv v rámci Únie a veľmi dobre viete, že Lisabonská zmluva to nepovažuje za možnosť, ale za cieľ.

Vítam preto, že Parlament prikladá, a to od úplného začiatku, tejto záležitosti taký veľký význam, čoho dôkazom je predložené uznesenie Parlamentu.

Osobitne by som chcela poďakovať spravodajcom Výboru pre ústavné veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci za ich vynikajúcu spoluprácu na tomto dokumente. Chcela by som im poďakovať za vypočutie, ktoré bolo zorganizované a ktoré skutočne pomohlo a bolo veľmi užitočné pri vypracovaní tohto dokumentu.

Návrh správy, ktorú predložil pán Jáuregui Atondo, je do veľkej miery v súlade so stanoviskom Komisie. Dovoľte mi uviesť len tri body, ktoré sú, podľa mňa, veľmi dôležité.

Po prvé, Komisia súhlasí so stanoviskom, že pristúpenie EÚ k dodatočným protokolom európskeho dohovoru, ktoré, mimochodom, neratifikovali všetky členské štáty, je takisto veľmi potrebné. Mnohé z týchto protokolov majú skutočne potenciálny význam vo vzťahu k uplatňovaniu právomocí Únie a určité záruky ustanovené v týchto protokoloch sú zohľadnené aj v charte. Usmernenia pre rokovania by preto mali Komisii poskytnúť mandát rokovať o ustanovení, ktoré Únii umožní pristúpiť ku ktorémukoľvek dodatočnému protokolu.

Rozhodnutie o tom, ku ktorým protokolom okrem samotného dohovoru skutočne pristúpime, bude potom musieť jednomyseľne prijať Rada po získaní súhlasu Parlamentu. Podľa názoru Komisie by tieto rozhodnutia mali pokiaľ možno zahŕňať všetky dodatočné protokoly a mali by byť prijaté spolu s rozhodnutím o uzavretí samotnej dohody o pristúpení.

Po druhé, dôležité je riešiť osobitnú situáciu Únie ako samostatného právneho subjektu s autonómnymi právomocami, ktorý sa má stať zmluvnou stranou mechanizmu pôvodne určeného len pre štáty. Vzhľadom na osobitnú povahu práva Únie je preto vo vzťahu k dohovoru potrebné množstvo čiastkových a technických procesných úprav.

Patrí k nim napríklad tzv. mechanizmus spoluodporcu s cieľom zohľadniť decentralizované vykonávanie práva Únie členskými štátmi. Vďaka tomuto mechanizmu získa Únia právo vstúpiť do trestného konania ako spoluodporca v prípadoch vedených proti členským štátom, ak pôjde o právo Únie. Som rada, že sa za to zasadzuje aj správa Parlamentu.

Po tretie, plne súhlasím so správou, ktorá odporúča účasť zástupcov Únie v orgánoch dohovoru s rovnakým postavením ako majú zástupcovia zmluvných strán. Táto účasť je skutočne rozhodujúcim prvkom plynulého začlenenia a zaradenia Únie do systému dohovoru. Viete, že teraz sa to týka najmä prítomnosti sudcu zvoleného za každú zmluvnú stranu na štrasburskom súde.

Komisia preto dôrazne podporuje vymenovanie stáleho sudcu na plný úväzok zvoleného za Úniu, ktorému bude prináležať rovnaké postavenie a ktorý bude mať rovnaké povinnosti ako jeho kolegovia. Vymenovanie sudcu ad hoc, ktorý by zasahoval len do prípadov vznesených proti Únii alebo prípadov týkajúcich sa práva Únie, by, podľa nášho názoru, nebolo dostatočné.

Pokiaľ ide o postup zvolenia sudcu Únie, mal by sa uplatniť bežný postup ustanovený v dohovore.

To znamená, že Parlamentné zhromaždenie Rady Európy zvolí sudcu na základe návrhu troch kandidátov predloženého Európskou úniou, a súhlasím s návrhom správy v tom, že na zasadnutiach zhromaždenia, na ktorých sa budú voliť sudcovia európskeho súdu, sa má umožniť účasť primeraného počtu poslancov Parlamentu.

Postup na zostavenie zoznamu troch kandidátov nie je záležitosťou dohody o pristúpení. Je to naša záležitosť. Musíme to urobiť podľa vnútorných právnych predpisov a myšlienka, aby bol Parlament zapojený podobným spôsobom, ako ustanovuje článok 255 v súvislosti s výberom kandidátov pre Súdny dvor, je veľmi zaujímavá a zaslúži si podrobné preskúmanie.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, ako viete, španielske predsedníctvo považuje tento dokument za najvyššiu prioritu a chcelo by dosiahnuť dohodu do konca júna. Keby dovtedy dosiahla dohodu aj Rada, a ja dúfam, že sa tak stane, koncom leta by sa mohli začať rokovania o pristúpení. Ako som už povedala pred dvoma týždňami v Bruseli, zabezpečím, aby Komisia ako vyjednávač Únie dôkladne informovala Parlament počas celého procesu rokovaní.

To všetko sa týka európskych záležitostí, ale na programe máme aj otázku medzinárodných ľudských práv. Ako viete, v roku 1998 vykonalo 138 štátov krok vpred, keď prijalo Rímsky štatút, ktorým sa po prvýkrát v dejinách vytvoril stály medzinárodný súd s cieľom zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti voči páchateľom genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Tento súd začal fungovať v roku 2003 a po siedmich rokoch je tu teraz konferencia o preskúmaní Rímskeho štatútu v Kampale, na ktorej máme vykonať prvotnú analýzu činností súdu, úloh do budúcnosti a účinnosti podpory EÚ.

Pokiaľ ide o činnosti súdu, vieme, že súd je plne funkčný, ale stále je len na začiatku. Nebol dokončený žiaden súdny cyklus, Medzinárodný trestný súd sa však zaoberá situáciou v piatich krajinách: začal sa jeden súdny proces, ďalší proces sa začne 5. júla a jeden ďalší prípad je v štádiu pred začatím súdneho procesu, pričom všetky sa týkajú Stredoafrickej republiky a Konžskej demokratickej republiky.

Nezabúdajme, že ide o súd poslednej inštancie, takže hlavná zodpovednosť spočíva na samotných štátoch. Vo väčšine prípadov pôsobí súd ako iniciátor vyšetrovania a stíhania prípadov pred vnútroštátnymi súdmi jednotlivých štátov. Počas svojej krátkej existencie sa súd zároveň stal významným odstrašujúcim prostriedkom vo vzťahu k budúcim zverstvám, pretože páchatelia teraz vedia, že spravodlivosť zvíťazí, a pred súdom stoja úlohy v tomto zmysle.

Ratifikáciou v Bangladéši sa počet štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, zvýšil na 111. Je však úplne jasné, že sa musíme usilovať o všeobecnú akceptáciu štatútu a súdu. Súd potrebuje účasť a spoluprácu všetkých štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, aj štátov, ktoré nimi nie sú, ako aj medzinárodných a regionálnych organizácií. Súd nemôže vykonávať svoje funkcie, ak štáty nebudú zatýkať osoby, na ktoré Medzinárodný trestný súd vydal zatykač, ak nebude existovať ochrana svedkov a ak nebudú existovať väzenia pre odsúdených. EÚ preto za posledných desať rokov podporovala súd pri riešení týchto problémov.

My ako EÚ sme boli od začiatku oddanými zástancami vytvorenia súdu, ako základného mechanizmu v novom medzinárodnom poriadku, ktorého cieľom má byť ukončenie beztrestnosti, pretože, ako viete, v nedávnej minulosti sa obeťami zločinov stali milióny ľudí, ale spravodlivosti bola vydaná len hŕstka páchateľov.

EÚ sa domnieva, že účinný Medzinárodný trestný súd je nenahraditeľným nástrojom medzinárodného spoločenstva v boji proti tejto beztrestnosti a v presadzovaní medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Súd preto podporujeme rôznymi nástrojmi, ktoré máme k dispozícii a o ktorých sa už zmienil pán minister. Spoločná pozícia sa pretransformovala na akčný plán. Boli sme prvou organizáciou, ktorá v roku 2006 uzatvorila s týmto súdom dohodu o spolupráci a pomoci, a Medzinárodnému trestnému súdu poskytujeme plnú politickú a diplomatickú podporu vo forme demaršov, politického dialógu a vyhlásení. Zaradenie doložiek o Medzinárodnom trestnom súde do medzinárodných dohôd je teraz bežnou praxou Európskej únie.

Od roku 2000 prispela európska iniciatíva, ktorá bola neskôr premenovaná na európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, na priamu alebo nepriamu podporu tohto súdu 29 miliónmi EUR, najmä prostredníctvom celosvetových kampaní občianskej spoločnosti. EÚ tiež prijala viacero rozhodnutí v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti s cieľom posilniť spoluprácu členských štátov pri vyšetrovaní a stíhaní zločinov podľa Rímskeho štatútu na vnútroštátnej úrovni, takže pre rozvoj tohto systému robíme všetko, čo je v našich silách. Tento systém sa musí ďalej zdokonaľovať, ale aby sa tak stalo, vyžaduje si dôslednú účasť všetkých národov sveta.

  Cristian Dan Preda, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – (RO) Budem hovoriť o správe pána Jáureguiho Atonda. Na úvod mu chcem zablahoželať k vypracovaniu tejto vynikajúcej správy, ktorá, podľa môjho názoru, poskytuje vyčerpávajúci opis výhod a úloh vyplývajúcich z pristúpenia Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP).

Z pohľadu stanoviska, ktoré som vypracoval pre Výbor pre zahraničné veci, by som chcel zdôrazniť hlavnú výhodu pristúpenia EÚ k EDĽP. Tento krok sa dnes, po prijatí Lisabonskej zmluvy, môže zdať úplne samozrejmý, pravidelne sa však očakával posledných 30 rokov. Domnievam sa, že pristúpenie k EDĽP zvýši dôveryhodnosť EÚ v každom dialógu o ľudských právach s tretími krajinami a opäť všetkým potvrdí, že Európska únia je predovšetkým spoločenstvom založeným na práve.

Inštitúcie EÚ, ako aj inštitúcie členských štátov Rady Európy, tak budú podliehať vonkajšej nezávislej kontrole Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu na základe zásady: jednotná norma v oblasti ľudských práv, jednotný súd. Z pohľadu jednotnej normy v oblasti ľudských práv musím zdôrazniť, že pristúpenie k EDĽP zároveň ponúka Európskej únii možnosť pristúpiť aj k ďalším zmluvám Rady Európy. Mám, samozrejme, na mysli dodatkové protokoly a revidovanú Európsku sociálnu chartu, ktorá, ako viete, dopĺňa a posilňuje túto ochranu na celoeurópskej úrovni. Domnievam sa tiež, že logickým dôsledkom jednotnej normy ochrany je väčšia účasť európskych orgánov v orgánoch Rady Európy zameraných na ochranu ľudských práv.

Ďalším bodom, ktorý som zdôraznil v stanovisku vypracovanom pre Výbor pre zahraničné veci, je tiež potreba nájdenia rovnováhy medzi zachovaním osobitných vlastností európskeho súdneho systému a zachovaním systému jurisdikcie v Štrasburgu, ktorý preukázal svoju účinnosť v oblasti ochrany ľudských práv na celoeurópskej úrovni.

  Kinga Gál, spravodajkyňa Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci požiadaného o stanovisko. – (HU) Dámy a páni, predovšetkým mi dovoľte poďakovať osobe zodpovednej za správu Výboru pre ústavné veci, pánovi Jáureguimu Atondovi, za jeho spoluprácu. Domnievam sa, že vďaka úzkej spolupráci Výboru pre ústavné veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, spolu s Podvýborom pre ľudské práva, ktorý dopĺňal našu činnosť, sa úspešne vyriešil okruh otázok týkajúcich sa nášho pristúpenia k tomuto dohovoru a správne sa určili vznikajúce otázky, ktoré ešte treba zodpovedať.

Ja osobne som sa v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorý moje rozhodnutie napokon potvrdil, rozhodla sústrediť predovšetkým na to, aby naše pristúpenie skutočne predstavovalo pridanú hodnotu pre občanov Európskej únie a aby boli občania EÚ informovaní o týchto hodnotách a možnostiach, hoci na druhej strane by sme sa mali vyhnúť vzniku prehnaných očakávaní.

Existuje nespočetné množstvo kľúčových otázok, ktoré treba v nadchádzajúcom období v priebehu rokovaní objasniť. K týmto otázkam patrí vzťah medzi štrasburským a luxemburským súdom, keďže v systéme právomocí týchto súdov nepríde k žiadnej zmene. Považujem za dôležité zdôrazniť, že reforma fungovania štrasburského súdu prebieha v rovnakom čase ako pristúpenie, a táto skutočnosť by mala byť významným hľadiskom. Chcela by som tiež zdôrazniť, že toto pristúpenie bude úspešné, iba ak skutočne posilní súčasné inštitúcie, a súdne systémy členských štátov musia v tomto smere vykonať potrebné kroky. Pristúpenie EÚ k dohovoru je jedinečným experimentom, nesmie však ohroziť to, čo už v súvislosti s presadzovaním ľudských práv existuje. Veľmi dôležité je, aby sme si uvedomili, že pristúpenie bude úspešné, ak posilní súčasné inštitúcie a občanom skutočne poskytne pridanú hodnotu.

  Laima Liucija Andrikienė, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážená pani predsedajúca, konferencia o preskúmaní Medzinárodného trestného súdu je dlho očakávanou a dôležitou udalosťou vo vývoji samotného súdu a v širšom zmysle aj medzinárodnej trestnej justície.

Konferencia o preskúmaní Rímskeho štatútu je dobrou príležitosťou pre zúčastnené strany, aby zvážili súčasné nedostatky Medzinárodného trestného súdu a navrhli možné zmeny či smerovanie reforiem. Rada by som sa zmienila o viacerých otázkach, ktoré by sa mali dostať do programu členských štátov EÚ aj delegácie Európskeho parlamentu.

Jednou z týchto otázok je určite postoj našich transatlantických partnerov k Medzinárodnému trestnému súdu. Chcela by som zdôrazniť, že neúčasť Spojených štátov v Medzinárodnom trestnom súde je sama osebe najvýznamnejším činiteľom znižujúcim význam a autoritu tohto súdu. Bolo by preto veľmi užitočné, keby naši americkí partneri jasnejšie vyjadrili svoje súčasné stanovisko a záväzok voči Medzinárodnému trestnému súdu.

Chcela by som tiež naliehavo požiadať EÚ, aby trvala na diskusii a v ideálnom prípade aj na revízii článku 124 (tzv. prechodného ustanovenia) Rímskeho štatútu, ktorý štátom umožňuje po dobu siedmich rokov od ratifikácie štatútu rozhodnúť, že svojich štátnych príslušníkov nevydajú do právomoci Medzinárodného trestného súdu vo veci vojnových zločinov. Ide o poľutovaniahodnú právnu kľučku, ktorá by mala byť z Rímskeho štatútu odstránená.

A napokon by som chcela zdôrazniť, že EÚ by sa mala vo vzťahoch s tými krajinami, ktoré to zatiaľ neurobili, usilovať o čo najširšiu ratifikáciu a vykonávanie Rímskeho štatútu. Musí to byť cieľom EÚ počas rokovaní o rozšírení a počas prístupovej fázy nových členských štátov EÚ. Malo by to tiež byť dôležitým bodom programu našich rokovaní s Ruskom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti s našimi ruskými partnermi rokujeme o podmienkach dohody o partnerstve.

  Debora Serracchiani, v mene skupiny S&D. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ďakujem spravodajcovi za jeho vynikajúcu prácu vo vzťahu k členstvu Európskej únie týkajúceho sa dohovoru o ľudských právach, ktoré prináša výhody európskym občanom. Vďaka tomuto dohovoru tu bude nový súd mimo Európskej únie, ktorý zabezpečí, aby Európska únia a členské štáty vždy rešpektovali práva európskych občanov.

Podľa zásady demokracie by Európska únia a jej členské štáty mali mať vždy právo na vlastnú obhajobu. Domnievam sa preto, že je rozhodujúce, aby každý štát, ktorý je členom tohto dohovoru, mal sudcu, ktorý vysvetlí súvislosti každej žiadosti, a považujem za rovnako dôležité, aby Európsky parlament mal neformálny orgán na koordináciu výmeny informácií medzi Parlamentom a Parlamentným zhromaždením Rady Európy a aby sa s Parlamentom konzultovalo aj počas rokovacieho procesu.

Chcela by som tiež dodať, že európski občania majú právo porozumieť mechanizmom upravujúcim toto členstvo, rovnako ako majú právo poznať svoje práva. Domnievam sa preto, že je nevyhnutné, aby Rada Európy a Európska únia zvážili vypracovanie usmernení s jasným vysvetlením všetkých účinkov a dôsledkov, ktoré toto členstvo prinesie.

  Andrew Duff, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, na pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv sa čakalo veľmi dlho. Ide o základný diel skladačky, ktorej konečným obrazom bude najvyšší režim práv presadzovaný Súdnym dvorom s vonkajším dohľadom súdu v Štrasburgu.

Je to potrebné komplexné opatrenie, pretože ide o vzájomnú výmenu za záväznosť Charty základných práv. Signalizuje dôležitú novú dohodu medzi tými, ktorí dávali prednosť medzivládnemu prístupu Rady Európy a ku ktorým patria napríklad britskí tradicionalisti, a medzi federalistami ako ja, ktorí uprednostňovali nadnárodný prístup. Takéto partnerstvo je teraz v čase koaličnej politiky medzi stranami britských liberálnych demokratov a konzervatívcov v Spojenom kráľovstve nanajvýš vhodné.

  Barbara Lochbihler, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, prijatie Rímskeho štatútu a ustanovenie Medzinárodného trestného súdu je veľkým úspechom. Dokazuje to množstvo príkladov, rozhodujúce však je, že po prvýkrát v histórii je teraz možné volať na zodpovednosť vysokých predstaviteľov štátu, či už civilných alebo vojenských, za to, že nariadili vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti.

EÚ podporila zriadenie a činnosť Medzinárodného trestného súdu mnohými veľmi pozitívnymi spôsobmi a v budúcnosti musí naďalej pokračovať v podpore a posilňovaní tohto súdu a v ochrane jeho nezávislosti. Nadchádzajúca konferencia o preskúmaní Rímskeho štatútu v Kampale vyhodnotí, čo bolo úspešné a čo treba zlepšiť. Teraz je presne ten správny čas jasne uznať, že štáty sa na vnútroštátnej úrovni musia usilovať o prijatie zákonov alebo o súdržné vykonávanie jestvujúcich zákonov s cieľom podporiť Medzinárodný trestný súd.

Mnohí konajú ešte stále pomaly, keď majú zatknúť vysoko postavené osoby, na ktoré bol vydaný zatykač. Upozornila na to pani komisárka Redingová. Strach z diplomatických problémov často zaváži viac ako poznanie, že Medzinárodný trestný súd potrebuje hmatateľnú podporu, aby bol účinný.

Konferencia v Kampale musí vypracovať definíciu pojmu „vojnová agresia“. Samostatná pracovná skupina zo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, vykonala v tejto oblasti úspešnú prípravnú činnosť a predložila už vhodný text, ktorý sa nachádza aj v našom uznesení. Vyzývame Komisiu a členské štáty, aby intenzívne pracovali na začlenení tejto definície do štatútu a tým aj na jej zaradení do právomoci tohto súdu.

Najvyššiu pozornosť treba venovať tomu, aby sa pri tom nezaviedli žiadne obmedzenia týkajúce sa nezávislosti súdu. Na záver mi dovoľte zdôrazniť tiež význam výzvy adresovanej EÚ, aby bola na konferencii zastúpená čo možno najvyššie postavenými osobami. Bolo by to signálom našej podpory Medzinárodnému trestnému súdu, ako aj pozitívnym príkladom pre ostatné vlády.

  Ashley Fox, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, naša skupina je oddaná ochrane ľudských práv, nie sme však presvedčení o tom, že je múdre dať Európskej únii možnosť podpísať tento dohovor. Aké výhody vyplývajú z toho, že dohovor podpíše aj EÚ, keďže jeho signatármi sú už všetky členské štáty? Bol by som veľmi rád, keby mi niekto v tejto rokovacej sále mohol uviesť praktický príklad, ako budú ľudské práva niektorého z mojich voličov lepšie chránené v dôsledku pristúpenia EÚ k tomuto dohovoru.

Od členských štátov sa v súčasnosti nevyžaduje, aby bol dohovor priamo uplatniteľný v rámci ich vnútorných právnych predpisov. Chcem, aby ste ma uistili, že keď EÚ dohovor podpíše, tento postoj sa nezmení. Nechcem, aby bola ohrozená právomoc britského parlamentu zmeniť spôsob nášho rozhodovania o ochrane ľudských práv. Mám podozrenie, že jednou z pohnútok v pozadí tohto návrhu je túžba posilniť postavenie EÚ s cieľom ukázať, že ide o aktéra na medzinárodnej scéne. Podľa mňa je to veľmi dobrý dôvod na to, aby sme EÚ nedovolili tento dohovor podpísať.

  Helmut Scholz, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážená pani predsedajúca, naša skupina rozhodne víta pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv. Niet pochýb o tom, že ide o najdôležitejší nástroj Európy v oblasti ľudských práv, a význam Európskeho súdu pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu je jasný – možno dokonca aj pánovi Foxovi – na základe toho, že tento súd rieši každý rok v priemere 30 000 sťažností. Mimochodom, v roku 2009 ich bolo 57 000 a súd v tomto roku vydal 2 000 rozsudkov, či, presnejšie povedané, musel tieto rozsudky vyhlásiť.

Európska únia má tiež svoj súd v podobe Súdneho dvora, ten však na rozdiel od Európskeho súdu pre ľudské práva nezodpovedá výlučne za ochranu základných práv. V tomto bode navyše nebude celkom mylné povedať, že Súdny dvor v minulosti sám nezastával vedúcu úlohu pri rozvoji európskych základných práv.

Rada Európy aj Európska únia nazývajú nadchádzajúce pristúpenie historickým a myslím si, že v našom plenárnom hlasovaní mu vyslovíme väčšinovú podporu. Predovšetkým dúfam, že sa skutočne ukáže ako historické pre občanov Európy, keďže vytvorí oblasť uplatniteľných ľudských práv, ktorou nebudú viazané len vlády 47 štátov, ale aj inštitúcie Európskej únie. EÚ tak vyšle občanom Európy jasný signál, že pokiaľ ide o ľudské práva, nestojí nad zákonom, a že ak budú inštitúcie Spoločenstva porušovať ich ľudské práva, oni ako občania môžu podať žalobu.

Osobitná forma vlastného prístupového procesu určite vyvolá isté problémy, preto je dôležité, aby sme rýchlo, konštruktívne, s otvorenou mysľou a tvorivosťou našli najlepšie riešenia na mimoriadne zložité technické a právne problémy.

  Morten Messerschmidt, v mene skupiny EFD. – (DA) Vážená pani predsedajúca, výhody pristúpenia EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv sú zrejmé. Prinesie výhody tým ľuďom, ktorí boli zamestnaní v EÚ a boli prepustení, pretože odmietli podpísať falošné účtovné uzávierky a upozornili na nečestné konanie. So žalobami tohto druhu sa môžu obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva podľa článku 6. Prinesie výhody kolegom poslancom v tomto Parlamente, ktorí dostávajú vydieračské pokuty za slobodné vyjadrovanie svojich názorov a ktorí sa nemajú kam obrátiť so sťažnosťou proti takémuto konaniu. Tieto prípady možno predložiť Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu podľa článku 10. Výhody sú preto zrejmé.

Naša skupina vrátane mňa je však proti pristúpeniu EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv, pretože nevýhody zjavne prevažujú nad výhodami. Niet napríklad pochýb o tom, že najmä Súdny dvor by využil toto pristúpenie na ďalšie rozširovanie právomocí EÚ. V čoraz väčšom počte oblastí – v sociálnej sfére, v politike voči cudzincom a v oblasti základných slobôd – budeme svedkami toho, ako sa dá pristúpenie k dohovoru o ľudských právach využiť ako ďalší argument v prospech väčšieho rozhodovania na úrovni EÚ, čo znamená menej rozhodnutí na úrovni členských štátov. Nechceme byť svedkami situácie, keď členské štáty nebudú môcť rozhodovať o vlastnej politike voči cudzincom či o otázkach, ktoré sa týkajú ich slobôd, slobody prejavu a všetkých ďalších otázkach, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor. Tieto otázky musia zostať vnútroštátnou záležitosťou a EÚ by preto nemala ísť touto cestou.

  Nicole Sinclaire (NI). – Vážená pani predsedajúca, spravodajca vo svojej správe tvrdí, že pristúpenie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv (EDĽP) umožní občanom ochranu pred konaním Únie. Mňa by omnoho viac zaujímala ochrana obyvateľov môjho volebného obvodu West Midlands v Spojenom kráľovstve pred opatreniami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv.

V Spojenom kráľovstve sme ho, samozrejme, začlenili do našich zákonov v roku 1998 a umožnili sme účinnosť EDĽP na všetkých našich súdoch. Vo vyhlásení novej konzervatívnej vlády zaznel prísľub, že zrušia zákon o ľudských právach, ale mali by vedieť, že Lisabonská zmluva dala Európskej únii právnu subjektivitu a že EÚ má väčšie právomoci ako voliči Spojeného kráľovstva. Pripomína nám to Georgea Orwella. Nápis je na stene a ako vieme, keď príde na ľudské práva, niektorí ľudia sú si rovnejší ako iní.

Začiatkom tohto mesiaca sa moji voliči v obciach Meriden a Hatton stali obeťami invázie kočovníkov, ktorí narušujú pokoj a stavajú nepovolené a zrejme nezákonné obydlia na posledných pozostatkoch vzácnej zelene našej zeme. Vďaka dohovoru o ľudských právach majú títo kočovníci osobitné chránené práva. Majú prednosť v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania a to všetko na náklady miestnych daňových poplatníkov!

Spravodajca chce, aby sme do tohto procesu zapojili naše vnútroštátne súdy a naše ministerstvá spravodlivosti. Ja hovorím, že dohovor o ľudských právach už narobil dosť škody. Pán spravodajca by možno mohol navštíviť môj volebný obvod, aby na vlastné oči videl znesväcovanie našej zeme. Možno by chcel prehovoriť k ťažko pracujúcim dedinčanom, ktorí sa stali svedkami pádu hodnoty svojich domovov. Môže preskúmať policajné línie, ktorých cieľom je udržať pokoj a, samozrejme, chrániť osobitné práva kočovníkov. Mohol by si dokonca vychutnať pohľad na 90 nákladných áut naložených štrkom, ako brázdia vidiecke cesty, po ktorých sa prechádzajú rodičia so svojimi deťmi. Mohol by pomôcť obyvateľom, ktorí sa ponáhľajú s inštaláciou bezpečnostných zariadení v očakávaní vlny trestnej činnosti, ktorá takúto výstavbu často sprevádza.

To sú, samozrejme, len drobné tragédie, ktoré nič neznamenajú v porovnaní s takým dôležitým politickým projektom, akým je Európska únia. Majme však na pamäti, že keď navrhneme osobitné práva pre jednu skupinu občanov, automaticky obmedzujeme práva ostatných.

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv obmedzil práva mojich voličov. O tom, kto si zaslúži osobitný prístup a kto nie, by nemali rozhodovať nezvolení úradníci. V Spojenom kráľovstve máme novú vládu, ktorá v tejto oblasti niečo sľúbila. Kiež by v mene demokracie tieto sľuby splnili!

  Íñigo Méndez de Vigo (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pred viac ako 20 rokmi – vlastne to bolo pred 23 rokmi – som mal to šťastie, že som bol svedkom podpísania dohody v druhej parlamentnej budove medzi vtedajším predsedom Európskej komisie pánom Jacquesom Delorsom a generálnym tajomníkom Rady Európy pánom Marcelinom Orejom za vtedajšie Európske spoločenstvá o podpísaní Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. To bolo pred 23 rokmi.

Pripomína mi to odpoveď básnika Heinricha Heineho na otázku, kde by chcel zomrieť. Odpovedal, že v Anglicku, pretože tam sa všetko udeje so storočným meškaním. Vážená pani predsedajúca, na základe niektorých prejavov, ktoré sme si vypočuli, sa zdá, že všetko sa deje s dvestoročným meškaním. Verím však, že vplyv pána Duffa v novej koaličnej vláde liberálnych demokratov a konzervatívcov túto situáciu zlepší.

Vážená pani predsedajúca, naša skupina, Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), je už dlho zástancom tohto pristúpenia, úprimne preto vítame vynikajúcu správu pána Jáureguiho. Je to jeho prvá správa a som si istý, že nebude jeho posledná.

Robíme to, pretože máme pocit, že sa tým zvýšia záruky pre verejnosť, pretože tým vlastne dávame ľuďom viac záruk, že právne predpisy Európskej únie uplatňované v zákonoch členských štátov a Európskej únie budú v súlade so súborom práv, ktoré sú uznané v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv.

Táto správa otvára cestu k vyriešeniu množstva technických a právnych problémov, ktoré vzniknú, pretože nesmieme zabúdať, že tento dohovor bol určený na ratifikáciu a uplatňovanie členskými štátmi. Bez ohľadu na propagandu z niektorých strán tohto Parlamentu Európska únia nie je štát ani superštát. Je to medzinárodná organizácia, a preto tie problémy, keď sa má medzinárodná organizácia prispôsobiť niečomu, čo bolo určené pre štáty.

Ku konkrétnym otázkam sa vyjadrí pani Giannakouová, ktorá bola našou tieňovou spravodajkyňou a odviedla vynikajúcu prácu, za ktorú jej úprimne ďakujem. Ja sa chcem len pripojiť k výzve pani podpredsedníčky Redingovej, aby Rada urýchlene poskytla Komisii mandát na rokovania, a som presvedčený, že môj priateľ pán López Garrido zabezpečí, aby to tak bolo. Vážená pani predsedajúca, bude to znamenať, že čoskoro budeme môcť osláviť pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

  Juan Fernando López Aguilar (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, rád by som sa pridal k blahoželaniam spravodajcovi pánovi Jáureguimu a spravodajcom výborov požiadaných o stanovisko, ktorí sa podieľali na vypracovaní tejto správy. Robím to predovšetkým preto, aby som zdôraznil, že rovnako ako keď sme v tomto roku parlamentného mandátu riešili hospodársku krízu v menovej únii, nastal čas, aby sme povedali, že Európa sa nevybuduje prostredníctvom vnútorného trhu či jednotnej meny, ale prostredníctvom ľudí.

Práva občanov posilňuje Charta základných práv Európskej únie, táto „listina práv“, ktorá musí zohľadňovať politický a verejný rozmer európskej integrácie.

Tieto práva posilňuje aj mandát na podpísanie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv ustanovený v článku 6 Zmluvy o Európskej únii.

Neobmedzuje sa tým žiadne zo základných práv, ktoré európskym občanom zaručujú právne predpisy členských štátov z dôvodu, že sú občanmi týchto štátov. Naopak, znásobujú, posilňujú a rozširujú sa tým práva, ktoré máme všetci ako účastníci a aktéri v spoločnom projekte.

Ako predseda Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci chcem tiež zdôrazniť skutočnosť, že sme prediskutovali všetky problémy, ktoré vzniknú v spojení so začlenením Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv do tejto spoločnej kultúry posilnenia a zaručenia práv a občianstva. Zorganizovali sme mimoriadne plodné návštevy v Súdnom dvore Európskej únie a v Európskom súde pre ľudské práva a na 21. júna sme zvolali tretiu konferenciu, na ktorej sa zúčastnia významní odborníci a sudcovia z Európskeho súdu pre ľudské práva a zo Súdneho dvora Európskej únie s cieľom vypracovať spoločnú včasnú odpoveď na to, aké by mali byť právne záruky vo vzťahu k právam občianstva.

Jeden britský právny expert menom Hart napísal, že bez právnej záruky niet práv a právnej záruky niet bez sudcov, rovnako ako nemôže existovať Európa bez občanov a európski občania nebudú existovať, ak nebudú informovaní o tom, že európska integrácia nám umožňuje rásť a posilňovať základné práva, ktoré už máme ako príslušníci členských štátov EÚ.

  Marietje Schaake (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, pri preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu by sme si mali pripomenúť, že jeho vytvorenie znamená skutočný úspech pre liberálnu demokraciu a záväzok voči účinnému medzinárodnému právu. Po tom, ako všetky členské štáty EÚ ratifikovali dodržiavanie Rímskeho štatútu, začíname novú kapitolu plnenia našich zámerov a povinností v oblasti ľudských práv, mieru a spravodlivosti.

Kritické hodnotenie je dôležité, Medzinárodný trestný súd je však už dôležitou inštitúciou, ktorá zabezpečuje, aby tieto základné hodnoty neboli len európske, ale celosvetové. Ako povedala pani komisárka Redingová, je to posledné útočisko, ktoré je však dôležité. EÚ a členské štáty by mali naďalej dodržiavať svoj záväzok voči Medzinárodnému trestnému súdu či zásadám, ktoré sa snaží zabezpečiť, a mali by prijať usmernenia týkajúce sa tohto súdu. Vyšetrovanie a stíhanie tých, ktorí páchajú vojnové zločiny, genocídu a zločiny proti ľudskosti, je prvoradá povinnosť.

S Lisabonskou zmluvou smerujeme k účinnej spoločnej zahraničnej politike EÚ. Vysoká predstaviteľka by mala aktívne presadzovať, aby k Rímskemu štatútu pristúpili aj ďalší hlavní aktéri vrátane Číny, Indie a Ruska, ako aj významné kandidátske krajiny, napríklad Turecko. Do dialógu o príspevku k svetovej spravodlivosti by sa mali zapojiť aj Spojené štáty, ktoré sú dlhodobým spojencom EÚ a ktoré by mali vážne uvažovať o tom, že sa pridajú k svojmu spojencovi. Ako holandská Európanka by som chcela našich občanov ubezpečiť, že tzv. zákon o invázii do Haagu sa nikdy neuplatní.

EÚ musí konštruktívne spolupracovať s Tureckom a USA s cieľom zastaviť beztrestné konanie v Iráne, ktorý predstavuje jeden z najnaliehavejších prípadov agresie a kde vláda voči vlastným občanom každodenne a systematicky uplatňuje popravy, znásilňovanie a mučenie. Musíme pracovať na skutočnej globalizácii či všeobecnom uplatňovaní ľudských práv, spravodlivosti a právneho štátu a Medzinárodný trestný súd je dôležitým nástrojom na splnenie tohto cieľa. Celosvetová musí byť aj podpora tohto súdu. Európsky parlament v tejto veci koná konštruktívne a jednotne.

  Gerald Häfner (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dnes sa usilujeme o rozšírenie práva na nadnárodnej úrovni. Význam tejto skutočnosti je zrejmý z krátkeho pohľadu na strašnú históriu mojej vlastnej krajiny, ako aj z pohľadu na porušovanie ľudských práv v súčasnosti. Nemci v skutočnosti nespáchali najhroznejšie zločiny v dejinách preto, lebo porušovali zákony, ale preto, lebo vytvorili zákony, ktoré zmenili neetické na zákonné a ktoré napríklad z vraždenia Židov, komunistov, kresťanov, homosexuálov a ďalších urobili zákonnú povinnosť. Ak takíto ľudia a najmä tí, ktorí toto konanie nariadili, neskôr tvrdili, že robili len to, čo určovali vtedajšie zákony a že ich preto teraz nemožno stíhať, dokazuje to neuveriteľnú slabosť v zákonoch a v ľudskosti.

To, čo sme teraz urobili vo vzťahu k Medzinárodnému trestnému súdu, preto predstavuje významný krok vpred v tom zmysle, že všetci takíto ľudia budú v budúcnosti vedieť, že je tu sudca mimo vnútroštátnych zákonov a že po zvyšok svojho života budú musieť žiť s tým, že budú braní na zodpovednosť. To je významný krok vpred, rovnako ako pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv, ktoré sme, vrátane mňa osobne, presadzovali už dlhší čas. Som rád, že to tu dnes budeme môcť spoločne vykonať, a chcel by som poďakovať spravodajcovi pánovi Jáureguimu Atondovi za jeho vynikajúcu správu.

  Charles Tannock (ECR). – Vážená pani predsedajúca, moja domáca britská Konzervatívna strana – pre tých, ktorí to nevedia, som konzervatívec – vyjadrila v minulosti vážne obavy týkajúce sa Medzinárodného trestného súdu a presadzovania medzinárodnej trestnej právomoci týmto súdom v oblasti zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a genocídy, tak ako to ustanovuje Rímsky štatút.

10. výročie nadobudnutia platnosti tohto štatútu nám však teraz dáva príležitosť na jasné posúdenie úlohy Medzinárodného trestného súdu a, podľa môjho názoru, sa tento súd na svoju česť dôsledne držal svojich stanov, vyhýbal sa nežiaducemu stíhaniu a snažil sa obviniť len tých najnebezpečnejších tyranov.

Hlavný prokurátor súdu pán Luis Moreno-Ocampo zručne pomohol súdu posilniť svoju nestrannosť na svetovej úrovni. Agresívne stíhanie politicky motivovaných prípadov, čo bola jedna z najväčších obáv našich amerických spojencov, sa, našťastie, neuskutočnilo. Británia sa pripojila k Medzinárodnému trestnému súdu počas predchádzajúcej labouristickej vlády. Minulotýždňové ustanovenie konzervatívno-liberálnej koalície v Spojenom kráľovstve nám teraz dáva možnosť prehodnotiť vzťah Británie s Medzinárodným trestným súdom a zmeniť a doplniť v Kampale niektoré sporné oblasti, napríklad zodpovednosť velenia.

Nemôžeme dovoliť, aby Medzinárodný trestný súd ohrozoval životné národné záujmy Spojeného kráľovstva, zároveň by sme však mali tiež uznať, že za určitých okolností môže Medzinárodný trestný súd zohrávať konštruktívnu úlohu pri odstránení atmosféry beztrestnosti pre diktátorov páchajúcich genocídu.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, pán úradujúci predseda, dámy a páni, rada by som hovorila o pristúpení k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a súčasne o pristúpení k Medzinárodnému trestnému súdu (MTS).

Predovšetkým by som rada poďakovala našim spravodajcom za kvalitné správy a ochotu začleniť všetky návrhy v duchu veľkej zhody.

Ku všetkému, čo tu už zaznelo v prospech pristúpenia, by som rada zdôraznila dva body, ktoré sú podľa mňa dôležité: vytvorenie kontroly za hranicami Únie a exteritorialita dohovoru. Inými slovami, jeho uplatnenie na všetky činy Únie vrátane tých mimo územia EÚ. Dovoľte mi vyjadriť nádej, že ustanovenia o „ľudských právach a demokracii“ budú tak mať väčší zmysel. Mandát Komisie na rokovania musí preto nielenže súvisieť so samotným dohovorom, so všetkými protokolmi a dohodami, ktoré sú už zakotvené v Charte základných práv, ale musíme tiež veľmi rýchlo prijať záväzok pristúpiť ku všetkým právnym nástrojom EDĽP s cieľom dosiahnuť súdržný systém ochrany ľudských práv.

So zreteľom na MTS by som chcela vyjadriť dve želania. Po prvé by som chcela, aby bola Európska únia zvlášť ostražitá v súvislosti s právami obetí a ich zákonných zástupcov. To znamená ad hoc právnu pomoc spočívajúcu v poskytnutí prístupu k špecializovaným zahraničným právnikom.

Pani komisárka, mám ešte jedno prianie: aby Únia využila celý svoj vplyv, všetku svoju energiu, a zabezpečila, že členské štáty ako celok prispôsobia svoje právo medzinárodnému právu. Najmä Francúzsko tak doposiaľ neurobilo. Mrzí ma to, rovnako ako ma mrzí, že sa niektoré veľké krajiny, ako napríklad Spojené štáty nepodieľajú na uplatňovaní medzinárodného práva v oblasti zločinov proti ľudskosti.

  Andrew Henry William Brons (NI). Vážená pani predsedajúca, po podpise Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy Európskou úniou prídu na rad právne predpisy, ktoré začlenia dohovor do práva Európskej únie a dokument inej organizácie sa stane vonkajším referenčným kritériom. Znamená to, že Súdny dvor EÚ v Luxemburgu bude mať pôsobnosť vykladať a presadzovať dva potenciálne vzájomne nezlučiteľné dokumenty – Chartu EÚ a Dohovor Rady.

Opýtal som sa viacerých odborníkov Výboru pre ústavné veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, čo sa stane, ak vznikne rozpor medzi týmito dvomi dokumentmi alebo medzi rozdielnymi oddielmi toho istého dokumentu. Ktorý dokument alebo ktoré ustanovenie bude mať prednosť?

Najskôr mi bolo povedané, že prednosť bude mať dokument alebo ustanovenie, ktoré poskytuje väčšiu mieru slobody pred tým, ktoré poskytuje menšiu mieru slobody. Neskôr som sa opýtal, ako sa rozhodne, ak budú v spore dve strany a každá uplatní odlišný, ale vzájomne nezlučiteľný, a možno protichodný, nárok – napríklad, právo na vyznávanie viery bez urážlivého zasahovania zvonka a právo na slobodu prejavu zahŕňajúce kritiku zásad veriacich. Nejde o čistú teóriu vzhľadom na prípad dánskych karikatúr.

To bol prípad psa, ktorý neštekal, alebo skôr odborníka, ktorý si netrúfol mať názor. To ticho bolo rovnako ohlušujúce ako bolo všetkým jasné, čo počuli a čo to znamená. Sloboda prejavu padne vždy za obeť, pretože toto je štandardný postoj EÚ. Odopieranie slobody prejavu ide EÚ najlepšie!

Hovoríme o dvoch odlišných kategóriách práv – o politickom práve na slobodu prejavu proti postihom zo strany štátu a o práve nebyť urážaný kritikou. Právo nebyť urážaný sa považuje za oveľa dôležitejšie ako právo na diskusiu o veciach verejného záujmu. Mali by existovať obmedzenia slobody prejavu? Obmedzenia by mali existovať pre tých, ktorí podnecujú násilie, ale kritika, ktorá s tým nemá nič spoločné, by mala byť slobodná pred zásahmi zo strany trestného práva.

  Marietta Giannakou (PPE). – (EL) Rada by som predovšetkým zablahoželala pánovi Jáureguimu Atondovi za jeho správu a za našu skvelú spoluprácu a, samozrejme, pánovi Predovi a pani Gálovej za ich prínos zo strany dvoch ďalších výborov.

Vecné pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým aj k pôsobnosti Európskeho súdu pre ľudské práva je, samozrejme, založené na skutočnosti, že Únia získala vlastnú právnu subjektivitu na základe Lisabonskej zmluvy. Niektorí ľudia sa, samozrejme, čudujú, prečo potrebujeme pristúpiť k pôsobnosti Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, keď sme prevzali Chartu základných práv.

Ako naznačilo predsedníctvo a pani komisárka Redingová, Európsky súd v Štrasburgu predovšetkým získal, v zmysle res judicata, oveľa širšie možnosti ako tie ustanovené v súlade so základnými právami.

Po druhé to istým spôsobom vytvára spojenie medzi Európskou úniou a tým, čo sa deje v Európe ako celku, a teda aj s krajinami Rady Európy. Niektorí ľudia sú, samozrejme, zvedaví, či to spôsobí viac všeobecných ťažkostí, no správa zdôrazňuje, že by nemali vzniknúť nadnárodné podania, ani jeden súd nie je nadriadený či podriadený druhému. Oba súdy budú mať vlastnú pôsobnosť v rámci udelených právomocí, ako aj Európska únia v súvislosti so Súdnym dvorom v Luxemburgu.

Považujem pristúpenie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd za dôležitý krok, keďže ide o procedúru prístupu k protokolom súvisiacim s príslušnými právomocami. To dá, samozrejme, Európskemu parlamentu možnosť aktívne sa podieľať na rokovaniach a pomôže jej to vybrať sudcu prostredníctvom parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

  Richard Howitt (S&D). – Vážená pani predsedajúca, som hrdý, že môžem viesť delegáciu tohto Parlamentu na konferenciu o preskúmaní pre Medzinárodný trestný súd s cieľom osláviť pomoc jeho zriadenia pri budovaní celosvetovej spravodlivosti a v boji proti beztrestnosti za zločiny proti ľudskosti a s cieľom reprezentovať odhodlanie našej Európskej únie, v rámci našej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, usilovať o všeobecnú pôsobnosť súdu.

Vyzývajúc za lepší prístup obetí k spravodlivosti by sme si mali uvedomiť, že 15 z 24 štátov sveta, ktoré prispeli do zvereneckého fondu pre obete, je členskými štátmi našej Európskej únie. Mali by sme si však tiež s pokorou všimnúť, že to znamená, že 12 členských štátov EÚ taký príspevok neposkytlo, a že 14 našich štátov ani neurčilo národné kontaktné body, či neodpovedalo vo výročnom prieskume, ako to vyžaduje Charta. Všeobecná pôsobnosť za hranicami začína všeobecným uplatňovaním tu, doma, a, pani predsedajúca, musím s poľutovaním vyhlásiť, že jedným z prvých rozhodnutí novej koaličnej vlády Spojeného kráľovstva je zúčastniť sa konferencie o preskúmaní s cieľom postaviť sa proti pôsobnosti v trestnom čine agresie a odporovať návrhu Belgicka zahrnúť použitie zakázaných zbraní vo vnútroštátnych konfliktoch medzi vojnové zločiny.

Agresia, nezákonné použitie sily proti inému štátu, bola trestne stíhaná Norimberským a Tokijským tribunálom na konci druhej svetovej vojny a ťažko nachádzam dôvod, prečo by MTS nemal slúžiť na trestné stíhanie vojnových zločinov 21. storočia. Na druhej strane nerozumiem, ako odôvodnia výrok, že používanie jedovatých plynov alebo guliek dum-dum je nezákonné, ak prejdeme hranicu, ale nie je, ak ostaneme pred ňou. Hovoria, že keď Saddám Husajn použil na Arabov z mokradí plyn, alebo keď sú demonštranti z Gazy zastrelení guľkami, ktoré sa zámerne roztrieštia vnútri tela na šrapnely, že títo páchatelia to môžu robiť bez strachu zo zodpovednosti za tieto činy. Celkom jednoducho sa mýlia.

  Charles Goerens (ALDE) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, dlho očakávaný Medzinárodný trestný súd s koncepciou postaviť pred súd pôvodcov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov je prvým signálom pre obete, ktoré príliš často, a žiaľ, nadarmo, žiadali odškodnenie a spravodlivosť.

Mnohí z nás pred jeho vytvorením chceli, aby súd plnil preventívnu úlohu. Skutočne, nemôže medzinárodný orgán splnomocnený na trestanie pôvodcov takých ohavných zločinov, aké boli spáchané v Bosne, Rwande, Kambodži a Dárfúre odradiť takého diktátora – kata, ktorý vie, že po spáchaní trestných činov sa viac nebude cítiť bezpečne za hranicami svojej krajiny, kde mohol konať úplne beztrestne?

V tejto súvislosti by som sa chcel opýtať Komisie a Rady, či veria, že bol dosiahnutý zámer prevencie. Mohla by mi Komisia napríklad povedať, či podľa jej názoru predstavuje zatykač vydaný Medzinárodným trestným súdom na prezidenta Omara al-Bašíra súčasť riešenia alebo súčasť problému? Osobne stále verím, že ide o súčasť riešenia.

Nech je to akokoľvek, akú lekciu získame z krátkeho obdobia existencie súdu?

Keď vezmeme do úvahy tieto lekcie, zamýšľa Komisia – a toto je moja posledná otázka – predložiť doplňujúce a pozmeňujúce návrhy počas konferencie na preskúmanie MTS v Kampale, ktorá bude príležitosťou na predloženie a, ak to bude nevyhnutné, prijatie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov textu, ktorý tvorí právny základ súdu?

  Konrad Szymański (ECR). – (PL) Ak pristúpime k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, musíme za každú cenu zabrániť radu vážnych hrozieb.

Máme významný problém súvisiaci s konkurenciou medzi dvomi súdmi: tým v Štrasburgu a Európskym súdnym dvorom. Skutočnosť, že budú v platnosti dva dokumenty, Charta základných práv a Európsky dohovor, spôsobí problémy. Bude veľmi zložité vysvetliť našim občanom, ktorý súd je ten pravý pre ich sťažnosť. Následkom toho stúpne počet prípadov zamietnutia preskúmať vec z dôvodu kompetenčného sporu súdov a dotknutých právnych základov. Existuje tiež nebezpečenstvo, že pristúpenie Únie k Európskemu dohovoru zníži rešpekt k ústavným tradíciám členských štátov, ktoré v súčasnosti utvárajú všeobecné zásady práva. Najmä pristúpenie Únie k dohovoru by nemalo byť prostriedkom obchádzania protokolu Lisabonskej zmluvy, ktorý zaručuje Spojenému kráľovstvu a Poľsku výnimku z nepredpokladaných účinkov Charty základných práv.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Dámy a páni, je mi veľmi ľúto, že mám na túto dôležitú tému len jednu minútu, takže mi, prosím, dovoľte, bez ohľadu na to, ako málo je času, aby som vám oznámil, že kým diskutujeme, severné Maďarsko, Slovensko a Poľsko ničia hrozné záplavy. Ohrozené sú stovky ľudských životov. Mali by sme ich z tejto snemovne v Európskom parlamente v Štrasburgu uistiť, že sme s nimi solidárni a cítime účasť s obeťami, a že dúfame, že tieto ničivé záplavy čím skôr ustúpia. Žiadam lídrov Európskeho parlamentu, aby ponúkli obetiam pomoc, ak to bude potrebné. V súčasnosti je niekoľko desiatok miest v severnom Maďarsku úplne pod vodou. Dúfam, že viera a Boh budú k regiónom zasiahnutým katastrofou milosrdní.

Hlavným problémom tejto správy je, že je dôležitá pre nás všetkých prítomných, aby sme ako poslanci Parlamentu povýšili ľudské práva do širšieho rozmeru, konkrétne ochranu ľudských práv. Pristúpenie k dohovoru však nezlepší ochranu ľudských práv. Len sa vynára ideológia Spojených štátov európskych, ktorú nepodporujeme vzhľadom na to, že suverénne štáty, členské štáty, už dohovor podpísali. Sme tiež proti predstave, že toto symbolické rozhodnutie by malo naznačovať, že sme časťou veľkej ríše.

  Carlo Casini (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán López Garrido, pani komisárka, dámy a páni, toto členstvo je iste symbolom jednej z misií Európskej únie: misie brániť a podporovať ľudské práva.

Misie, ktorá je už plne vyjadrená a podoprená dejinami, skutočnosťou, že jednotlivé členské štáty už patria k dohovoru Rady Európy, zopakovaním, že všeobecné zásady dohovoru a ústavy členských štátov sú dnes súčasťou európskeho práva. Takže toto symbolické gesto je mimoriadne dôležité.

Transformácia tohto ideálneho konceptu do hmotných právnych noriem však nie je jednoduchá: táto správa odkazuje predovšetkým a koniec koncov len na inštitucionálne otázky a je úplne prijateľná. Musím povedať, že tiež ďakujem pánovi Atondovi, a som zaviazaný oznámiť, že Výbor pre ústavné veci AFCO, ktorému predsedám, schválil tento dokument takmer jednohlasne. Sme preto spokojní s týmto dokumentom a nebudem rozoberať jeho jednotlivé časti, pretože plne podporujeme všetko, čo povedali pán predseda Rady a pani komisárka.

Chcel by som len predložiť jeden návrh, pretože vyjadrenie o inštitucionálnej prítomnosti poslancov Európskeho parlamentu v parlamentnom zhromaždení Rady Európy pri schôdzi na menovanie sudcu a sudcov je trochu neurčité: povedal by som, že existuje malý problém so vzťahom medzi obyvateľstvom Európy, Európskej únie a obyvateľmi iných krajín. Nariadenie upravujúce členstvo a reprezentáciu v parlamentnom zhromaždení Rady Európy už, našťastie, stanovuje, že musia byť aspoň dvaja za jeden štát a celkovo ich nemá byť viac ako 18. Vzhľadom na význam Európskej únie navrhujem, aby sme stanovili ich počet na 18.

Musím však končiť, a tak skončím vyhlásením, že toto nariadenie odhaľuje problém, ktorý si zaslúži hlbšie preskúmanie, inými slovami, problém, ktorý sme už zdôraznili mnohokrát o vzťahu medzi súdmi. Myslím si, že sa tomuto problému musíme venovať trochu viac, ale predovšetkým problému ducha Európy: sme Európska únia a ako sa uvádza v článku 2 Lisabonskej zmluvy, sme založení na ľudskej dôstojnosti a ľudských právach – a rovnosť je založená na ľudskej dôstojnosti. V Európe nie sme v tomto bode jednotní, a tak musíme starostlivo premýšľať o koncepcii ľudskej dôstojnosti, jej obmedzeniach a o tom, čo obsahuje. To však nie je predmetom tohto rozhodnutia a tejto veľmi vítanej správy. Ďakujem spravodajcovi.

  Maria Eleni Koppa (S&D). – (EL) Vážená pani predsedajúca, Európska únia je, a ostáva, vášnivým priaznivcom Medzinárodného trestného súdu a jeho úlohy pri ochrane univerzálnej platnosti ľudských práv. Všetci dúfame, že konferencia o preskúmaní Rímskeho štatútu v Kampale bude skutočným míľnikom v ďalšom rozvoji súdu.

Medzinárodné spoločenstvo čelí výzve posilniť opodstatnenosť tejto inštitúcie a zabezpečiť ochranu a ďalšie posilňovanie nezávislosti a efektívnosti medzinárodného trestného súdnictva. V rámci procesu preskúmania už boli predložené rôzne návrhy, z ktorých najdôležitejší je nepochybne ten, ktorý sa týka trestného činu agresie. Dnes je však prvoradé, aby dal Európsky parlament zreteľne najavo, že ohavné zločiny proti ľudskosti nemôžu ostať bez trestu. Chceme zrozumiteľné právo a spoluprácu zo strany čo najväčšieho počtu členských štátov medzinárodného spoločenstva preto, aby sme skoncovali s beztrestnosťou prostredníctvom spravodlivého a nestranného konania.

Vojnoví zločinci si musia byť úplne istí, že budú musieť zodpovedať za svoje činy. Je to práve istota trestu, ktorá môže pomôcť zabrániť podobným činom v budúcnosti a vydláždiť cestu pre zmierenie budúcich násilných konfliktov.

Preto potvrdzujeme našu plnú podporu opodstatnenosti súdu a našu oddanosť ľudským právam a medzinárodnému humanitárnemu právu a želáme konferencii o preskúmaní v Ugande úspech.

  Filip Kaczmarek (PPE). – (PL) Konferencia o preskúmaní Medzinárodného trestného súdu bude významnou príležitosťou, aby sa členské štáty Európskej únie prihlásili k hodnotám, ktoré sú pre nás kľúčové. Medzi Európanmi, našťastie, existuje všeobecné presvedčenie, že najväčšie zločiny musia byť súdené a páchatelia potrestaní.

Vzhľadom na to je dobré, že konferencia o preskúmaní sa bude konať v Afrike. Afrika je svetadielom, kde mnohé zločiny doposiaľ neboli potrestané. Súd v súčasnosti vyšetruje v piatich afrických štátoch: Keni, Konžskej demokratickej republike, Sudáne, Ugande a Stredoafrickej republike.

Beztrestnosť tých, ktorí spáchali hrozné zločiny proti vlastným občanom a proti iným ľuďom bez ohľadu na občianstvo, musí skončiť. Poslanie súdu je v tomto smere kľúčové. Ak by súd existoval pred 70 rokmi, možno by sa nikdy nestala masakra v Katyni. Samotná existencia efektívneho súdu môže mať preventívny účinok.

Európske štáty by mali posilniť súd v jeho základných úlohách: vyšetrovaní a trestnom stíhaní vojnových zločinov, genocídy a zločinov proti ľudskosti. Je dôležité, aby k Rímskemu štatútu pristúpilo viac štátov, pretože účinnosť súdu závisí od spolupráce medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami. Všetky štátne zmluvné strany Rímskeho štatútu by preto mali pristúpiť na takúto spoluprácu, pretože v opačnom prípade sa uvedenú účinnosť nepodarí dosiahnuť.

  Ana Gomes (S&D). – (PT) Na programe konferencie v Kampale sú dôležité body, ako napríklad trestný čin agresie. Predvedenie obvineného Omara al-Bašíra je však v súčasnosti najdôležitejším krokom pri upevnení všeobecnej pôsobnosti Medzinárodného trestného súdu (MTS).

Práve vďaka tlaku zo strany Európskej únie oznámila Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov zločiny v Dárfúre MTS. Medzi zatykačmi, ktoré vydal MTS, je aj zatykač na súčasnú hlavu štátu Sudán za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny.

Európska únia musí konať v súlade s hodnotením svojich pozorovateľov volieb v Sudáne, ktorí dospeli k záveru, že voľby nezodpovedali medzinárodným štandardom. Aj keby bol Omar al-Bašír legitímne zvolený, Európska únia by mala naďalej žiadať, aby čelil spravodlivosti. Európska únia nemôže pokračovať vo vysielaní protichodných signálov.

Je nevyhnutné, aby bol prezident Omar al-Bašír vydaný MTS. Vyšle to pôsobivý signál, ktorý odradí iných diktátorov od použitia násilia proti vlastným ľuďom. Zlyhanie v tomto smere bude mať opačný účinok.

  Monica Luisa Macovei (PPE). – Vážená pani predsedajúca, budem hovoriť o pristúpení Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Chcem zdôrazniť, že budem hovoriť ako právnička.

Chcela by som upozorniť na úlohu Súdneho dvora Európskej únie v procese pristúpenia Európskej únie k Európskemu dohovoru. Najmä požiadavka Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, že žiadateľ musí pred podaním na Európsky súd pre ľudské práva vyčerpať domáce opravné prostriedky, musí byť zohľadnená v postupe, ktorý dá Súdnemu dvoru EÚ možnosť rozhodnúť vo všetkých prípadoch ako poslednej domácej inštancii, skôr ako sa vecou začne zaoberať Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Mám na mysli najmä prípady, keď členské štáty uplatnia právo EÚ a ich za jeho uplatnenie žalujú jednotlivci. Súdny dvor v Luxemburgu musí v takýchto prípadoch dostať možnosť uplatniť dohovor ako prvý. Nezabúdajme na to, že Súdny dvor v Luxemburgu uplatňuje dohovor už roky. V tejto súvislosti by som chcela pripomenúť nález Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bosphorus Airways vs. Írsko v roku 2005. Citujem, „Ochranu základných práv komunitným právom je možné považovať za rovnocennú ochrane prostredníctvom mechanizmu dohovoru“.

Spolu s kolegami vítam pristúpenie Únie k dohovoru, ale súčasne žiadam o veľmi starostlivú analýzu postupu, ktorý sme uviedli, keďže musíme chrániť záujmy občanov a súčasne zachovať to, čo funguje dobre.

  Paulo Rangel (PPE). – (PT) Chcem zdôrazniť, že Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a jeho portugalskí členovia vnímajú začiatok procesu pristúpenia k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, povedzme, s veľkou spokojnosťou.

Napokon, v krajine, akou je Portugalsko, ktorá bola vždy v oblasti ľudských práv v prvej línii, keďže už v roku 1761 bolo v Portugalsku zrušené otroctvo, a bola tiež priekopníčkou v zrušení trestu smrti, zjavne môžeme mať len záujem na podpore prístupového procesu.

Chcel by som však upozorniť na naše presvedčenie, že je veľmi dôležité, aby Parlament sledoval proces pristúpenia EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Považujeme to za podstatné z odborného, právneho a politického hľadiska, pretože samotný Parlament je snemovňou ľudských práv a ľudské práva v ňom majú veľký význam. Vážení poslanci, chcel by som tiež upriamiť vašu pozornosť na to, že považujeme za veľmi dôležité naše spojenie s mnohými tretími štátmi. Je to veľmi dôležitý signál, ktorý vysielame tým členom Rady Európy (vstupom Európskej únie do Rady Európy), ktorí nie sú členskými štátmi EÚ.

Pre týchto členov Rady Európy je to signál posilňovania, prihlásenia sa Európskej únie k zodpovednosti za stav a úrovne demokracie a signál rešpektovania základných práv.

  Milan Zver (PPE). – (SL) Vážení predstavitelia Komisie a Rady, odkedy boli ľudské práva a slobody obmedzené na úroveň jednotlivých národných štátov, už uplynul nejaký čas. Základná dilema, či by mala byť Európska únia založená na medzivládnych dohodách alebo či by sa mala stať istým druhom nadnárodného štátu, sa tým stáva zbytočnou. Myslím si, že pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je krokom vpred k rozšíreniu ľudských slobôd a slobody jednotlivca. Tento krok tiež prinesie pridanú hodnotu a musíme si stanoviť za cieľ vytvoriť z Európskej únie miesto, kde sú štandardy ľudskej slobody najvyššie na svete.

I napriek tomu, čo som povedal, si nemyslím, že Európska únia sa zrazu stane ríšou slobody len preto, že pristúpila k dohovoru. Naopak, porušenia ľudských práv a slobôd nezmiznú, ale je dôležité, aby tieto práva a slobody neboli vystavené systematickej a systémovej hrozbe.

Musíme posilniť fungovanie súdov a ostatných štruktúr a vymedziť ich právomoci, a touto poznámkou by som rád uzavrel svoje vystúpenie.

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Rád by som povedal niečo k predmetu dnešných rokovaní. Mali by sme pamätať na to, že Afrika je, nanešťastie, svetadiel, kde sa často opakovali mnohé zločiny a genocídy. V tejto situácii nesmie byť Európska únia pasívna. Medzinárodný trestný súd v Kampale, našťastie, získava v súvislosti s opatreniami, ktoré podniká proti týmto zločinom, čoraz väčší význam. Zločinci musia vedieť, že nikdy nikam nepôjdu bez toho, aby boli potrestaní. V tejto súvislosti patrím medzi tých, ktorí sú rozhodne za to, aby Únia podporila prácu súdu. Nepredpokladám, že k tomu dnes dokážeme vzniesť nejaké pochybnosti. Myslím si, že by sme mali diskutovať a rozmýšľať o tom, čo urobiť pre súd v Kampale, aby pracoval ešte účinnejšie a efektívnejšie.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) Ako už bolo povedané, pristúpenie Únie k dohovoru je predovšetkým symbolickým gestom. Napriek tomu si myslím, že predsa len posilňuje integračný proces a je ďalším krokom k politickému zjednoteniu Európskej únie.

Okrem symboliky má tento právny akt aj praktický význam v politike ľudských práv Európskej únie. Aj po formálnej stránke odstraňuje dvojitý štandard. Únia totiž doteraz nebola právne viazaná dodržiavať ľudské práva. Odteraz budú ale jej zákony podliehať externej súdnej kontrole a tá bude sledovať, či sú v súlade s dohovorom.

Ďalším praktickým prínosom pristúpenia Európskej únie k dohovoru bude záruka ochrany nielen občanom Európskej únie a iným osobám na území Únie, ale aj všetkým jednotlivcom, ktorí spadajú do pôsobnosti Únie mimo jej územia. Mňa osobne teší predstava, že cieľom Únie bude úplné dodržiavanie klauzúl dohovoru v rámci všetkých jej vonkajších vzťahov a aktivít.

Je dôležité, že predkladaná správa upozorňuje na možné technicko-administratívne komplikácie celého procesu a navrhuje, aby bol čo najmenej zložitý. Európska únia ako neštátny člen pristupujúci k dohovoru, ktorý sa koncipoval pre štáty, by mala dbať na to, aby si nenárokovala na nadbytočné zmeny dohovoru a systému jeho súdnictva. Európsky súdny dvor pre ľudské práva je už aj tak dosť vyťažený. Navyše zbytočné komplikácie by mohli ohroziť legitimitu a populárnosť procesu pristúpenia Európskej únie k dohovoru.

  Krisztina Morvai (NI). – (HU) Vážené dámy a páni, som poslankyňou Európskeho parlamentu už takmer rok a začínam si zvykať na to, na čo sa nedá zvyknúť, konkrétne, že diskusia o každej jednej správe má rovnaký scenár. V Parlamente je prítomných približne 20 alebo 30 z takmer 800 poslancov, pričom zopár z nás tu ani nie je z pocitu povinnosti, ale jednoducho preto, že si neželáme hlasovať v súlade so straníckou líniou, ale na základe osobného presvedčenia a dôležitých informácií, a z ktorých všetci máme rovnakú skúsenosť. Kladieme otázky, ale nikdy na ne nedostaneme odpovede s výnimkou nejakých všeobecných vyhlásení. Úprimne žiadam pani komisárku zodpovednú za ľudské práva, aby tentoraz urobila výnimku a poskytla mi presnú odpoveď na otázku. Otázka znie, akú pridanú hodnotu a prínos má z pohľadu európskych občanov pristúpenie Európskej únie k tomu istému Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému už pristúpil každý jeden členský štát EÚ. Žiadam vás, aby ste mi láskavo poskytli jediný príklad, ktorý by objasnil, aký ďalší prínos bude mať toto pristúpenie pre občanov Európy v zmysle ochrany ich ľudských práv. Vopred vám ďakujem za to, že aspoň raz konečne urobíte výnimku zo všeobecného pravidla.

  Barbara Matera (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, členstvo v Európskom súde pre ľudské práva predstavuje kľúčový krok pre rast Únie: dva systémy záruk posilnia ochranu základných práv jednotlivca, vnútri a súčasne za hranicami našich 27 štátov, ak berieme do úvahy všetky členské štáty Európskej rady. Je to preto príležitosť, ktorá by sa nemala premrhať a na ktorú sme čakali roky.

Filozofia a právo Súdneho dvora aj štrasburského súdu už nejaký čas pracujú smerom k tomuto okamihu, alebo skôr dláždia cestu tomuto cieľu, pretože pre mňa je to cieľ: je to cieľ pre nás všetkých. Som preto nútená spomenúť význam členstva pre všetkých občanov Únie, ktorí takto budú môcť predkladať spory na súd v Štrasburgu proti európskym inštitúciám alebo členskému štátu, so zreteľom na výhody širšej ochrany.

Končím, s poznaním, že nezávislosť oboch súdov ostáva nezmenená, ako je to jasne vysvetlené a potvrdené v správe – navyše, blahoželám pánovi kolegovi k tejto správe – a že sa zhoduje so všetkými našimi želaniami, s pochopiteľnou výnimkou spolupráce medzi týmito dvomi inštitúciami, ktorá je súlade so sférami ich zodpovednosti.

  Íñigo Méndez de Vigo (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, rád by som objasnil dve veci. Po prvé, články, ktoré sú v Charte základných práv, ktoré sú tiež v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sú rovnaké a majú rovnaký význam: články 52 a 53 Charty. Nie je tu preto žiadny rozpor.

Po druhé, pôsobnosť Európskeho súdu pre ľudské práva je nadnárodná. Ak sa preto naň chce niekto obrátiť kvôli rozhodnutiu Európskej únie alebo uplatneniu práva Únie, najprv bude musieť požiadať Súdny dvor Európskej únie o predbežné rozhodnutie.

Chápem, že eurofóbovia chcú vždy hlasovať proti Európe, ale aspoň z parlamentnej slušnosti by si mali prečítať správu pána Jáureguiho, ktorá všetko jasne vysvetľuje.

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, v súvislosti s prvým bodom týkajúcim sa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd by som sa rád pridal k blahoželaniam spravodajcom a tiež Komisii za veľmi rýchle predloženie návrhu mandátu na rokovanie. Chcel by som tiež oceniť vystúpenie pán Duffa, ktorý celkom jasne povedal, že vláda, ktorá vznikla v Spojenom kráľovstve spojením konzervatívcov a liberálnych demokratov, je bezvýhradne za podpis Dohovoru EÚ o ľudských právach zo strany Európskej únie a tým aj za naplnenie Lisabonskej zmluvy.

Niektorí krajania pána Duffa však uviedli presný opak: predstavitelia skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov a predstaviteľ Skupiny Európa slobody a demokracie – ktorý nie je Brit – spolu s pani Sinclairovou a následne pani Morvaiovou povedali celkom jasne, „Prečo musí Európska únia podpísať Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ak sú už členské štáty jeho zmluvnými stranami?“.

Stalo sa to, že členské štáty preniesli časť svojich právomocí a kompetencií na Európsku úniu, takže ich nevykonávajú členské štáty, ale Európska únia. Európska únia tak môže teoreticky porušiť Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto by bol prípad, ak by sme brali do úvahy, že Európska únia nemá žiadnu právomoc alebo žiadne kompetencie, ale ona má právomoci a kompetencie, ktoré na Európsku úniu preniesli členské štáty. To znamená, že nestačí, že dohovor podpísali členské štáty. Únia ho musí podpísať tiež, s cieľom zavŕšiť ochranu ľudských práv prostredníctvom celej Európskej únie.

Nerozumiem, prečo ľudia, ako sú predstavitelia dvoch skupín, ktoré som spomenul, ktorí preukázali svoj zjavný euroskepticizmus, odmietajú nadnárodnú kontrolu Európskej únie. Je úplne protichodné od niekoho, kto chce, aby bola Európska únia kontrolovaná, alebo považuje všetko, čo Európska únia robí, za zlé alebo všetku prácu mizerných eurobyrokratov za zlú, keď odmieta nadnárodnú kontrolu Európskej únie. To je úplne protichodné. Budú existovať iné dôvody, ktoré súvisia s ľudskými právami alebo s medzinárodnými organizáciami ochraňujúcimi ľudské práva, aby boli legitímnejšie, silnejšie alebo spoľahlivejšie. Možno existujú iné dôvody, ale nie tie, ktoré boli uvedené.

Verím, že potreba podpísať dohovor je úplne jasná, a verím tiež, že je potrebné to uskutočniť s rýchlosťou, s akou už Komisia začala konať. Ako povedal pán Méndez de Vigo, Komisia konala rýchlo a Rada by mala tiež. Som si istý, že mandát na začatie rokovaní bude prijatý 4. júna na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci v Bruseli, takže sa nemusí znepokojovať.

V súvislosti s otázkou Medzinárodného trestného súdu si myslím, že konferencia o preskúmaní je veľmi dôležitým zasadnutím. Je to veľmi dôležité zasadnutie, ktoré predsedníctvo, v mene ktorého hovorím, navštívi s cieľom jasne uviesť a potvrdiť, že členské štáty musia spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom a že budú konať v súlade s týmto pokynom prirodzene založeným na zásade komplementarity, ktorá je základným princípom práce Medzinárodného trestného súdu.

Súhlasím s jedným z hlavných cieľov tejto konferencie, ktorým je zavedenie trestného činu agresie, a tiež s odstránením možnosti sedemročného odkladu vydania možných alebo údajných vojnových zločincov z Rímskeho štatútu. Súhlasím tiež s prerokúvanou témou – s návrhom predloženým Belgickom –, či samotné použitie určitých zbraní môže byť vojnovým zločinom.

V každom prípade, predsedníctvo vydá vyhlásenie podporujúce Medzinárodný trestný súd a poskytne tiež hodnotenie jeho doterajšieho významu. Predpokladám tiež, že sa mnohé členské štáty zúčastnia diskusií na konferencii v Kampale. Verím preto, že ide o veľmi dôležitú konferenciu s veľkým politickým, symbolickým a právnym významom. Budú prijaté rozhodnutia, ktoré ovplyvnia právne texty.

Som, samozrejme, veľmi vďačný Parlamentu za dnešnú diskusiu, ktorá nám umožnila potvrdiť naše spoločné hodnoty a tiež pripomenúť, že keď hovoríme o Medzinárodnom trestnom súde, v podstate hovoríme o ľuďoch, ktorí utrpeli zverstvá, aké sa snaží Rímsky štatút trestne stíhať, a že v konečnom dôsledku ide o potláčanie beztrestnosti a o to, aby bolo jasné, že v 21. storočí neexistuje pre beztrestnosť priestor.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, Charta základných práv a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd sú výnimočné texty. Sú základom hodnôt, na ktorých sme budovali našu spoločnosť a našu Európsku úniu. Myslím si, že sú príliš dôležité a príliš historické na to, aby ustúpili straníckym politickým polemikám. Musím povedať, že som skutočne veľmi hrdá, že v tomto okamihu budovania Európskej únie môžeme pokročiť vpred zavedením Charty základných práv do praxe a pristúpením k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Keďže som počula, čo v tomto Parlamente povedali vo vašom mene spravodajca Diego López Garrido a pomocní spravodajcovia Cristian Dan Preda a Kinga Gálová, viem, že si tiež veľmi dobre uvedomujete historickú úlohu, ktorú teraz máme v rukách. Pridaná hodnota pristúpenia bola veľmi dobre vysvetlená v uvedených textoch a v príspevkoch mnohých poslancov.

Všetky členské štáty podpísali dohovor, no tiež, ako práve vysvetlil úradujúci predseda Rady, preniesli na Európsku úniu podstatné právomoci. Je preto prirodzené, že Európska únia, keď koná ako Európska únia, bude subjektom rovnakej vonkajšej kontroly špecializovaného Európskeho súdu pre ľudské práva ako členské štáty.

Aby som uviedla jeden veľmi konkrétny príklad, môže existovať rozhodnutie Európskej komisie proti priemyselnému odvetviu v oblasti práva hospodárskej súťaže, ktoré je možné potenciálne napadnúť priamo na súde v Štrasburgu, čo je dnes zložité. Ako ste už poukázali, vznikne veľa konkrétnych príkladov: konkrétnych príkladov, ktoré pomôžu občanom, pretože – a to je novinka – teraz budú mať dvojitú záruku. Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu bude rozhodovať na základe Charty základných práv, ktorá je, mimochodom, záväzná pre všetky členské štáty. To je potrebné jasne povedať raz a navždy.

Nedokážem pochopiť, ako niekto, kto má volebný mandát a bol zvolený občanmi, môže práva týchto občanov spochybňovať. Pre občanov je lepšie mať duplicitné práva ako nemať žiadne práva. Teraz im dávame duplicitné práva a taká je Európa. Európa znamená práva pre európskych občanov a som veľmi hrdá, že tento Parlament tieto práva zastáva. Áno, teraz budeme mať listinu práv, na základe ktorej budú občania vedieť, že sa môžu obrátiť na súdy, aby boli ich práva brané vážne.

Otázka, či by sme teraz mali alebo nemali byť súčasťou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je viac otázkou, pretože článok 6 Lisabonskej zmluvy zaväzuje EÚ pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takže si nemyslím, že by sme o tom mali ďalej diskutovať, pretože je to jednoducho vybavená vec.

Mali by sme tiež vedieť, že pristúpenie ponechá postavenie jednotlivých členských štátov zoči-voči dohovoru úplne nedotknuté, pokiaľ nepôjde o právo Európskej únie. Bude sa to priebežne stávať. Samostatný vzťah medzi členským štátom a dohovorom ostane nezmenený. Teraz budú navyše doplňujúce záruky týkajúce sa práva EÚ.

Samozrejme, otázku rizika súperiacich jurisprudencií je potrebné analyzovať. Analýza prebieha a ja som vďačná spravodajcovi, ktorý túto problematiku predostrel. Doposiaľ sme mali za to, že tieto spory by mali byť minimálne, pretože dohovor už je súčasťou noriem, ktoré dnes Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu berie do úvahy, a dohovor bude pôsobiť ako minimálny štandard. Komisia očakáva, že judikatúry Štrasburgu a Luxemburgu sa budú v nasledujúcich rokoch harmonicky vyvíjať a zbližovať.

Budem sa teraz venovať špecifickejším otázkam.

K priebehu súdneho konania: pre Európsky súd pre ľudské práva alebo Súdny dvor Európskej únie to nepredstavuje problém. V tomto okamihu je to problém pre britský systém súdneho konania a už som v tejto veci začala diskusiu s britskou vládou, aby sme zistili, či môžu preskúmať tento systém súdneho konania, ktorý v istých prípadoch, keď ide napríklad o slobodu tlače, môže byť skutočne veľmi škodlivý.

Európsky parlament pod vedením svojich spravodajcov doposiaľ odviedol veľmi dobrú prácu. Spolieham sa, že Parlament sa bude naďalej podieľať na procese, ktorý bude určite zložitý a dlhý, pri ktorom budeme musieť vyriešiť odborné ťažkosti – a z odborných ťažkostí sa naozaj môžu stať veľmi politické –, takže sa spolieham na Parlament, že sa bude naďalej angažovať v tejto náročnej úlohe.

Čo sa týka vzťahov medzi Európskym parlamentom a parlamentným zhromaždením Rady Európy, nechávam to v rukách Parlamentu. Ak potrebujete pomocnú ruku, budem vám v tomto smere k dispozícii, ale je vecou samotných poslancov, aby sa snažili nájsť spoločnú reč, a verím, že by to nemalo byť zložité.

Čo sa týka MTS, tento Parlament už prijal prokurátora, pána Morena-Ocampa a predsedu súdu, pána Songa. Myslím si, že to bol veľmi silný politický signál zo strany Európskeho parlamentu, že berie ľudské práva vážne nielen v Európe, ale aj za jej hranicami.

Veríme tiež, že konferencia v Kampale je najdôležitejšou medzinárodnou konferenciou venovanou medzinárodnému súdnictvu v tomto desaťročí. Musíme dosiahnuť, aby mala význam. Tu sa opäť spolieham na Parlament aj preto, lebo viem, že poslanci budú v Kampale prítomní a vystúpia.

Vieme, že EÚ mala a bude mať dôležitú úlohu pri začlenení záverov konferencie do vlastných stratégií v oblasti medzinárodného súdnictva, pri jej pomoci tretím štátom a predovšetkým pri všetkých rokovaniach, ktoré sa uskutočnia v nasledujúcich mesiacoch a rokoch. Budeme pokračovať najmä v podpore budovania vnútroštátnych kapacít s cieľom posilniť a umožniť vnútroštátnym jurisdikciám vykonávať dôveryhodné a účinné vnútroštátne vyšetrovanie a súdne procesy zločinov podľa Rímskeho štatútu.

Naša stratégia v tomto smere ostáva nezmenená a rovnako silná. Teraz však máme nový nástroj, a to Lisabonskú zmluvu, ktorá nám dáva nové možnosti byť dôslednejší a efektívnejší pri podpore Medzinárodného trestného súdu. V súlade s povzbudením zo strany Parlamentu vyjadreným v uznesení a počas diskusie podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie a jej útvary budú rázne pokračovať v presadzovaní všeobecného pristúpenia k Rímskemu štatútu. Budeme to robiť systematicky pri všetkých našich diskusiách s partnermi mimo Európy.

Odzneli dve veľmi špecifické otázky, na ktoré by som rada stručne odpovedala.

Prvá znela, či zatykač vydaný na prezidenta al-Bašíra je súčasťou riešenia alebo súčasťou problému. Komisia to zreteľne vidí ako súčasť dlhodobého riešenia, pretože tento zatykač je ukážkou, že zriadením Medzinárodného trestného súdu sa spravodlivosť stala bezprostrednou. Nech ide o kohokoľvek, hoci aj hlavu štátu, aj napriek tomu, že tento zatykač nie je okamžite uplatniteľný, nezanikne, pretože MTS je stály súd. Dovoľte mi preto, aby som vás ubezpečila, že EÚ bude ďalej vyzývať Sudán, aby plne spolupracoval s Medzinárodným trestným súdom.

Odpoveď na otázku, či Komisia predloží doplňujúce a pozmeňujúce návrhy na zasadnutí v Kampale, je „nie“, pretože EÚ ako taká nie je zmluvnou stranou. Sú to členské štáty, ktoré budú rokovať o doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch. Komisia však bude zohrávať aktívnu úlohu v hodnotiacej časti konferencie. Plne sa spoliehame na španielske predsedníctvo, že bude viesť európske národy tak, aby ich hlas na tejto konferencii priniesol veľké zmeny.

  Ramón Jáuregui Atondo, spravodajca. – (ES) Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval všetkým, ktorí vystúpili, pretože prevažná väčšina vyjadrila k dohode o pristúpení, o ktorej budeme zajtra hlasovať, veľmi pozitívny postoj. V skutočnosti to bolo takmer jednomyseľné.

Zvlášť by som rád poďakoval pani Redingovej za to, že nám poskytla možnosť pokračovať v práci spoločne, keďže sa blížia veľmi zložité rokovania, a verím, že Parlament musí byť nablízku týchto rokovaní.

Rád by som odpovedal na pár otázok a veľmi rýchlo vyjasnil pár vecí. Pristúpenie nie je symbolickým aktom, vážené dámy a páni: má právnu hodnotu. Niektorí sa pýtate, aký to má zmysel a čo to prináša. Uvediem príklad.

Predpokladajme, že výberové konanie na zamestnancov Európskej únie diskriminuje maďarských právnikov, napríklad z nejakého odborného dôvodu alebo z akéhokoľvek dôvodu. Kam podajú maďarskí právnici sťažnosť? Na Súdny dvor Európskej únie. Čo ďalšie prináša pristúpenie? Možnosť, aby títo právnici predložili sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva, ak ich právo na rovné zaobchádzanie nebolo uznané Súdnym dvorom Európskej únie. Je to ďalšia súdna inštancia, je to ďalšia príležitosť zaručiť základné ľudské práva, napríklad právo na rovné zaobchádzanie. Je preto jasné, že táto udalosť nemá symbolický, ale právny prínos.

Rád by som zhrnul dve veci, vážené dámy a páni. Poslanci vyjadrili želanie, aby rokovania neboli obmedzené na pristúpenie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale aby sa týkali aj protokolov, ktoré v rámci dohovoru roky vznikali, a to najmä tých, ktoré sa týkajú práv priznaných Chartou základných práv, pretože to vytvorí rovnováhu medzi obomi dokumentmi.

Parlament napokon tiež vyzýva na pristúpenie k dohovoru a inštitúciám a orgánom Rady Európy, pretože to umožní uznať všeobecný systém ochrany ľudských práv vrátane Európskej sociálnej charty z Turína.

  Predsedajúca. – Dostala som návrh uznesenia⁽¹⁾ na konci rozpravy.

Spoločná rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 19. mája 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy vytvára právny rámec pre pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), čím sa EÚ stáva 48. signatárom tohto dohovoru. Pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bude dopĺňať úroveň ochrany stanovenú v Lisabonskej zmluve prostredníctvom Charty základných práv, ktorá má právne záväzný charakter.

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu nadobudne právomoc vykonávať súdnu kontrolu nad činnosťou inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ vrátane rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, pokiaľ ide o dodržiavanie dohovoru, čím sa vytvorí dodatočná úroveň súdnej kontroly nad základnými právami v rámci EÚ. Po pristúpení EÚ tento dohovor zabezpečí minimálny štandard ochrany ľudských práv a základných slobôd v Európe a bude sa povinne uplatňovať najmä v situáciách, keď je úroveň ochrany poskytovaná EÚ nižšia ako tá, ktorá sa ponúka v dohovore.

Myslím si, že členské štáty, ako aj Komisia budú musieť pripraviť informačné brífingy, ktoré poskytnú vysvetlenia o všetkých dôsledkoch a účinkoch pristúpenia, aby si občania EÚ plne uvedomovali význam tohto procesu.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je logickým krokom nadväzujúcim na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorý prehlbuje integráciu a podporuje tvorbu spoločného politického priestoru. Pristúpenie EÚ k EDĽP zabezpečí väčšiu súdržnosť medzi Európskou úniou a krajinami patriacimi do Rady Európy a jej celoeurópskeho systému ochrany ľudských práv.

Najdôležitejším výsledkom pristúpenia k EDĽP je, podľa môjho názoru, že poskytne občanom ochranu pred konaním EÚ podobnú ochrane, akú majú pred krokmi všetkých členských štátov. Toto je značný pokrok, keďže členské štáty presunuli dôležité právomoci na Európsku úniu. Je logické mať možnosť odvolať sa na Európsky súd pre ľudské práva, pokiaľ ide o rozhodnutia EÚ ako celku. Keď hovoríme o európskom občianstve, musíme mu taktiež prisúdiť osobitný obsah, ktorý zahŕňa ponúknutie tejto možnosti.

Dúfam, že tento dodatočný nástroj poskytnutý európskym občanom bude ľahko dostupný, a predovšetkým, že rozhodnutie pristúpiť k tomuto dohovoru pomôže vytvoriť súvislejší rámec pre ľudské práva v Európskej únii.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – (PL) V súvislosti s nadchádzajúcimi rokovaniami o pristúpení Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd by som chcela upriamiť pozornosť na otázku vonkajších vzťahov. Toto je oblasť, ktorú pristúpenie Únie k dohovoru mimoriadne ovplyvní. Prečo? Po prvé by som si dovolila pripomenúť, že na základe Lisabonskej zmluvy má Európsky súdny dvor veľmi obmedzenú právomoc v oblasti zahraničnej politiky. Pristúpenie k dohovoru tieto obmedzenia čiastočne vynahradí tým, že zabezpečí vonkajší súdny dohľad nad všetkými aspektmi činnosti Únie. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu nadobudne právo hodnotiť, ako Únia dodržiava základné práva vo všetkých oblastiach svojej činnosti, a teda aj v zahraničnej politike. Po druhé netreba nikomu pripomínať, ako často sa vo vzťahoch Únie k tretím krajinám, ako aj vo fóre Európskeho parlamentu objavujú diskusie na tému potreby dodržiavania ľudských práv. Pristúpenie k dohovoru preto dodá Únii dôveryhodnosť v dialógu o ľudských právach s tretími krajinami. Niet pochýb, že podriadením sa dohľadu Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu získa Únia príležitosť posilniť aspekt ľudských práv v zahraničnej politike a bezpečnosti, čím efektívnejšie podporí myšlienku ľudských práv na celom svete do takej miery, že sa EÚ začne vlastnými záväzkami v oblasti ľudských práv vážne zaoberať. Dúfajme, že to bude tak.

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je nepochybne krok správnym smerom na ceste k zabezpečeniu rovnakých a spravodlivých výsad našim občanom. Musíme zaistiť, aby sa jeho zásady dodržiavali vo všetkých členských štátoch. Posilní sa tým aj legislatívna súdržnosť medzi Úniou a krajinami Rady Európy a zvýši sa počet inštitúcií, na ktoré sa budú môcť občania odvolať v prípade porušenia ich práv. Taktiež sa zvýši význam a dôveryhodnosť početných iniciatív Európskeho parlamentu v oblasti ochrany základných slobôd, na ktoré má každý jednotlivec právo. Nezabúdajme však, že tak ako Únia dodržiava práva ľudí v tretích krajinách, mala by sa predovšetkým postarať, aby tieto práva neboli porušované v členských štátoch.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) V Európskej únii je krajina, kde sa takmer 20 rokov porušovali ľudské práva a základné slobody približne u 20 % populácie. Bez ohľadu na túto skutočnosť bolo Lotyšsko v roku 2004 prijaté do Európskej únie. V čase, keď prebiehali prístupové rokovania s Lotyšskom, lotyšská vláda sľúbila vtedajšiemu komisárovi pre rozšírenie EÚ, Güntherovi Verheugenovi, že bude riešiť problém osôb bez občianstva, ale táto otázka i napriek týmto sľubom nie je do dnešného dňa vyriešená. Dôsledkom toho žije na území EÚ približne 340 000 osôb bez občianstva. V Lotyšsku sú druhotriednymi ľuďmi, ktorí nemôžu pracovať vo verejnom sektore či zastávať úradné pozície ani v oblastiach, kde je viac ako 60 % obyvateľov bez občianstva. V Lotyšsku je mesto Daugavpils, kde je viac ako 90 % obyvateľov rusky hovoriacich. Napriek tomu je používanie ruštiny ako úradného jazyka v meste zakázané a 30 % obyvateľov nemá právo hlasovať v komunálnych voľbách. Členovia miestneho zastupiteľstva zvolení v rusky hovoriacom meste nesmú na rokovaniach používať svoj rodný jazyk. Môže sa to zdať smiešne, ale do dnešného dňa Európska komisia nenašla ani potrebné argumenty, ani čas, aby ovplyvnila lotyšskú vládu s cieľom skoncovať s diskrimináciou na základe jazyka. Je nevyhnutné vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá by bezodkladne vyšetrila situáciu v Lotyšsku, inak nevidím zmysel v pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Musíme jasne a jednoznačne oznámiť, že v rámci Európskej únie existuje krajina, kde sa už mnoho rokov cynicky porušujú práva viac ako 25 % obyvateľov.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Keď hovoríme o pristúpení Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, hovoríme o práci, ktorá prebieha už 10 rokov, a o mnohých obavách týkajúcich sa okrem iného konkurencie medzi Európskym súdnym dvorom a Európskym súdom pre ľudské práva. Toto určite prinesie problémy v oblasti právomocí a nezávislosti Súdneho dvora. Myslím si však, že to, čo sme dosiahli po týchto 10 rokoch, môže znamenať vzájomné dopĺňanie sa oboch systémov, preto by sme azda mali zanechať takéto hierarchické myslenie. Súdny dvor už dlho akceptuje prácu Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a naopak. Oba systémy fungujú súčasne a nie je medzi nimi žiadna konkurencia, preto sú možno tieto obavy neopodstatnené. Potrebujeme pristúpenie k tomuto dohovoru zo symbolických dôvodov, ale predovšetkým potrebujeme tento dohovor, pretože bude dopĺňať systém ochrany ľudských práv v Európskej únii a zvýši jej dôveryhodnosť v očiach občanov, keďže získajú ochranu pred Európskou úniou a jej inštitúciami, a nielen pred členskými štátmi, ako to bolo doteraz. Malo by nás teda tešiť, že sa posilní systém. Potrebujeme však určitú lojalitu, aby sme nepodkopávali dôveryhodnosť tohto systému. Preto navrhujeme, aby sa členské štáty navzájom nestíhali v otázkach právnych predpisov EÚ prostredníctvom možností, ktoré poskytuje tento dohovor.

(1) Pozri zápisnicu.