Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2678(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : O-0061/2010

Predkladané texty :

O-0061/2010 (B7-0217/2010)

Rozpravy :

PV 18/05/2010 - 18
CRE 18/05/2010 - 18

Hlasovanie :

Prijaté texty :


Doslovný zápis z rozpráv
Utorok, 18. mája 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

18. Kríza vyvolaná sopečným popolom (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
Zápisnica
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie o kríze vyvolanej sopečným popolom (O-0061/10) (B7-0217/10), ktorú Komisii predkladá Brian Simpson v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch.

 
  
MPphoto
 

  Silvia-Adriana Ţicău, autorka. – Vážená pani predsedajúca, pán Simpson sa ospravedlňuje, že sa nemôže zúčastniť na rozprave o kríze vyvolanej sopečným popolom. Paradoxne vzhľadom na dnešnú večernú diskusiu ho zdržali obmedzenia letov v Spojenom kráľovstve v dôsledku oblaku popola, a preto sa mu nepodarilo pricestovať na rozpravu do Štrasburgu. Preto dnes večer vystúpim v jeho mene.

Otázka na ústne zodpovedanie o kríze vyvolanej sopečným popolom je v dôsledku neustáleho narušenia vzdušného priestoru v súčasnosti dôležitá rovnako ako v čase prvotnej erupcie islandskej sopky minulý mesiac, keď bola počas šiestich dní uzatvorená väčšina vzdušného priestoru EÚ. V súčasnosti riešime nielen následky tohto narušenia a jeho finančný dosah, ale aj súčasnú pokračujúcu neistotu v súvislosti s nepretržitým a zdĺhavým narušením európskeho vzdušného priestoru.

Aj keď som presvedčená, že v dôsledku nevídaného rozsahu, dĺžky a príčiny prvotného uzatvorenia vzdušného priestoru sme si vzali dôležité ponaučenia a prijali sme dôležité opatrenia, je zrejmé, že reakcia na európskej úrovni musí byť vzhľadom na neustále narušenia účinnejšia.

Vzhľadom na problémy, ktoré leteckej doprave spôsobuje mimoriadny charakter a bližšie neurčené trvanie a narušenie vzdušného priestoru, je dnes v mojom záujme dostať záruky, že mechanizmy, ktoré máme k dispozícii na zvládnutie tohto narušenia, sú účinné a že sa primerane riešia nedostatky, ktoré sa zistili v priebehu uplynulých týždňov.

S radosťou konštatujem, že sa ukázal mimoriadny význam nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave. Jeho význam spočíva v tom, že poskytlo záchrannú sieť na zaručenie toho, že bremeno finančných dôsledkov narušenia nenesú cestujúci a že ich neochromuje chaos. Uzatvorenie vzdušného priestoru však vyvolalo dôležité otázky týkajúce sa plnenia povinností zo strany leteckých spoločností, pokiaľ ide o práva cestujúcich v leteckej doprave, najmä v súvislosti s akoukoľvek kompenzáciou poskytovanou leteckému priemyslu.

Akú spätnú väzbu dostáva Komisia v súvislosti so zaobchádzaním s cestujúcimi a aké záruky môže poskytnúť v súvislosti s tým, že letecké spoločnosti plnia svoje povinnosti v súlade s právnymi predpismi? Navyše, súčasná situácia odhalila zraniteľnosť cestujúcich registrovaných leteckými spoločnosťami tretích krajín, pre ktoré neplatia právne predpisy v oblasti práv cestujúcich v leteckej doprave. Ako plánuje Komisia prekonať túto medzeru v legislatíve?

Rovnako sme na samom začiatku tejto krízy zaznamenali veľké finančné straty leteckého priemyslu počas uzatvorenia vzdušného priestoru. Pokiaľ ide o akýkoľvek balík kompenzácií pre letecký priemysel, je v mojom záujme zaručiť, aby neboli kompenzácie určené len leteckým spoločnostiam, ale jednotlivým odvetviam leteckého priemyslu, a aby mali kompenzačné opatrenia celoeurópsky charakter.

Viem, že pokiaľ ide o poskytovanie finančnej pomoci vlastným leteckým spoločnostiam, niektoré členské štáty budú solidárne viac, iné menej. Aké záruky dokáže Komisia poskytnúť na dosiahnutie určitých podmienok, aby nedošlo k žiadnemu narušeniu kompenzácií poskytovaných na úrovni členských štátov, a na zaručenie toho, aby boli tieto podmienky rovnaké?

Teraz prejdem k najnaliehavejšiemu problému súčasnosti, ktorý sa týka zavedených postupov vymedzovania bezletových zón v EÚ. Nepretržité narušenie európskeho vzdušného priestoru znova prenieslo do centra pozornosti postupy, ktoré sa uplatňujú v rámci vymedzovania bezletových zón. Existujú obavy v súvislosti s tým, že členské štáty sú príliš opatrné, pokiaľ ide o zavádzanie bezletových zón, a že lietadlá môžu bezpečne lietať aj v prípade vyššej koncentrácie popola, ako sa v súčasnom období povoľuje v rámci predpisov EÚ.

Nepretržité uzatváranie a otváranie vzdušného priestoru zo strany členských štátov v priebehu uplynulých týždňov výrazne upozornilo na potrebu jednotnejšieho prístupu na úrovni EÚ namiesto súčasných rozdielnych prístupov. Uvedomujem si tiež, že Komisia opäť kladie dôraz na zlepšenie zberu údajov a modelovanie metodík na získanie podrobnejšej predstavy o rizikách, ktoré podstupujú lietadlá počas letu cez oblak popola.

Aký vplyv budú mať nové informácie na súčasné obmedzenia a na vymedzenie bezletových zón?

Na záver chcem uviesť, že sme ocenili hodnotu zvýšenej koordinácie na európskej úrovni, pokiaľ ide o reakciu na krízu vyvolanú sopečným popolom. Medzi ďalšie oblasti, v ktorých sme uznali potrebu zvýšenej spolupráce, patria urýchlenie iniciatívy Jednotné európske nebo a vytvorenie akčného plánu mobility s cieľom pomôcť EÚ lepšie reagovať na podobné krízy.

 
  
MPphoto
 

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, rád by som poskytol aktuálne informácie o vývoji krízy vyvolanej islandskou sopkou, ktoré, samozrejme, súvisia s leteckou dopravou.

Európsku úniu výrazne zasiahli dôsledky erupcie sopky Eyjafjallajökull na Islande. Erupcia sopky spôsobila vznik oblaku sopečného popola nad väčšinou Európy. Sopečný popol obsahuje veľa problematických látok, ktoré sú škodlivé pre lietadlá a najmä pre ich motory. Toto ohrozenie bezpečnosti vzdušného priestoru prinútilo vnútroštátne orgány prijať v súlade s príslušnými postupmi vypracovanými na medzinárodnej úrovni rozhodnutia o uzatvorení celého zasiahnutého vzdušného priestoru.

Európska únia okamžite zmobilizovala prostriedky na riešenie najpálčivejších problémov. Vzhľadom na vývoj situácie a potrebu diferencovanejšieho prístupu k postupom modelovania a riadenia rizík prevzala Komisia spolu so španielskym predsedníctvom a organizáciou Eurocontrol v priebehu víkendu 17. a 18. apríla iniciatívu a navrhla koordinovaný európsky prístup. Výsledkom tejto činnosti v plnej spolupráci s členskými štátmi a odvetvím leteckého priemyslu bolo vymedzenie nových postupov. Dňa 19. apríla 2010 sa uskutočnilo mimoriadne zasadnutie ministrov dopravy EÚ, na ktorom sa schválil tento nový postup a umožnilo sa tak postupné opätovné otvorenie vzdušného priestoru, ktoré prebehlo koordinovaným spôsobom so začiatkom o 8. 00 dňa 20. apríla 2010.

Komisia v nadväznosti na toto okamžité opatrenie vypracovala správu, v ktorej riešila vplyv oblaku sopečného popola na odvetvie leteckej dopravy. Správa získala na mimoriadnom zasadnutí Rady ministrov dopravy 4. mája 2010 širokú podporu. Kým správa bola zameraná na riešenie súčasnej krízy vyvolanej sopečným popolom, v rovnakej miere sa snažila venovať aj riešeniu potreby Európskej únie dokázať účinne zvládať podobné potenciálne kritické situácie aj v budúcnosti.

Udalosti z uplynulých desiatich dní ukázali, že situácia v súčasnom stave ešte zďaleka nie je vyriešená. Sopka je aj naďalej aktívna a dochádza k opätovným uzatvoreniam vzdušného priestoru v závislosti od poveternostných podmienok, ktoré vplývajú na rozptýlenie oblaku popola. Komisia prijala z uvedeného dôvodu záväzok s cieľom zaručiť urýchlené postupy v nadväznosti na závery Rady ministrov dopravy, ktoré sa prijali 4. mája 2010. S radosťou vám oznamujem, že v dôsledku uvedených opatrení sa uskutočnili prvé kroky.

Dohodlo sa zriadenie Európskej bunky na koordináciu krízy s účinnosťou od 11. mája 2010. Na konečných podmienkach jej zriadenia sa pracuje tento týždeň. Výbor pre jednotné nebo schválil 7. mája 2010 vymenovanie koordinátora systému funkčných blokov vzdušného priestoru. V ten istý deň Výbor pre jednotné nebo ustanovil komisiu Eurocontrolu na hodnotenie výkonnosti za orgán na hodnotenie výkonnosti SES. Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva (EASA) bola pridelená úloha vymedziť záväzné normy pre úrovne tolerancie popola pre motory.

Komisia čoskoro vyzve na zriadenie pracovnej skupiny na preskúmanie možnosti zlepšenia modelov predpovedania a disperzných modelov s cieľom posilniť príslušné hodnotenie a riadenie rizík v takýchto krízových situáciách. Očakávame ďalšie výsledky, pretože Komisia sa usiluje splniť očakávania Rady ministrov dopravy vyjadrené v jej záveroch zo 4. mája 2010.

 
  
MPphoto
 

  Marian-Jean Marinescu, v mene poslaneckého klubu PPE.(RO) Aprílová erupcia sopky nás upozornila na to, že doprava v rámci európskeho vzdušného priestoru nie je pripravená na primeranú reakciu v prípade jeho neočakávaného narušenia. Nedošlo ku koordinácii, pružnosti alebo k úsiliu o maximálne možné využitie letových podmienok.

Balík SES II sa v novembri 2009 prijal v rekordnom čase, ako sa uvádza aj v súhrnných informáciách Komisie. Balík sa prijal aj napriek odporu zo strany členských štátov. Preklad a zverejnenie v skutočnosti trvali dlhšie ako samotné rokovania. Došlo ku kríze a v súčasnosti sú nám zrejmé výhody zavedenia balíka SES II.

Myslím si, že keby členské štáty ustúpili zo svojich súčasných výhrad, mohli by sme začať využívať jednotný európsky vzdušný priestor vo veľmi krátkom čase. Realizácia tohto cieľa si vyžaduje sieť priamych trás a účinný systém riadenia letovej prevádzky bez ohľadu na vnútorné hranice, ktorý by začal fungovať už v súčasnosti. Bohužiaľ, dosiahnutie uvedeného cieľa nie je v pláne. Preto jediné riešenie predstavuje mimoriadne rýchle zavedenie balíka SES II.

Komisia predložila naliehavé opatrenia, ktoré sa v skutočnosti požadovali už v schválených nariadeniach. Ide o vynikajúce opatrenia. Najdôležitejšie požadované opatrenia však spočívajú vo vytvorení funkčných blokov vzdušného priestoru najneskôr do určeného termínu alebo do konca roka 2012. Tento krok si vyžaduje aj regulačné usmernenia, ktoré sa, bohužiaľ, v záveroch Rady zo 4. mája nenachádzajú. Chýbajúce usmernenia môžu členské štáty využiť ako zámienku na zdržanie. Navyše, usmernenia musia predstavovať nástroj na zaručenie toho, aby sme do požadovaného termínu mali nielen koordinované letové zóny, ale aj primeraný jednotný európsky vzdušný priestor.

V usmerneniach musí byť stanovené riadenie letovej prevádzky v rámci blokov, ktoré bude koordinované s priľahlými blokmi, aby nevznikli oblasti, ktoré sa navzájom prekrývajú. Inak nahradíme súčasné vnútorné hranice hranicami blokov a predĺžime tak bez akéhokoľvek odôvodnenia konečný termín realizácie iniciatívy Jednotné európske nebo. Nie som presvedčený o tom, že v budúcnosti budeme musieť z dôvodu spájania blokov zvažovať potrebu nariadenia SES III. Tento prístup umožňuje aj zavedenie systému SESAR za ideálnych podmienok s minimálnymi nákladmi.

V roku 2011 vstúpia do schengenského priestoru posledné členské štáty. Som presvedčený, že je pre nás neprijateľné, aby sme si udržali hranice vo vzduchu, keď ich nebudeme mať na zemi.

 
  
MPphoto
 

  Saïd El Khadraoui, v mene skupiny S&D.(NL) Začnem poďakovaním za vašu otázku. Podľa mňa sa ešte vyčerpávajúco nezodpovedalo viacero otázok a rád by som požiadal o podrobnejšie vysvetlenie niekoľkých bodov.

Neprítomnosť pána Simpsona dokazuje, že otázka je ešte stále aktuálna, že následky takýchto erupcií sú nepredvídateľné a že ak bude táto situácia pretrvávať, môžu mať ďalekosiahle následky, pokiaľ ide o mobilitu našich občanov a rovnako aj z hospodárskeho hľadiska. Podľa mňa dokazuje aj to, že skutočne nemôžeme vylúčiť, že k niečomu podobnému nedôjde aj o niekoľko týždňov napríklad v strede letnej sezóny a že nebude potrebné uzatvoriť vzdušný priestor.

Z toho vyplýva, že musíme pracovať nielen na prijatí štrukturálnych opatrení na zlepšenie účinnosti našej leteckej dopravy a nášho systému dopravy vo všeobecnosti – k tejto téme sa o chvíľu vrátim –, ale aj na vytvorení kvalitnejšieho krízového manažmentu. Pred krátkou chvíľou ste hovorili aj o zriadení určitej koordinačnej bunky. V súvislosti s touto otázkou sa viac objasní v priebehu tohto týždňa.

Nemôžete nás však aj napriek tomu už teraz čiastočne informovať o druhu úloh, ktorými plánujete poveriť túto bunku? Aké presne budú jej počiatočné úlohy? Z aprílových udalostí je úplne zrejmé, že koordinácia medzi zúčastnenými stranami, ako napríklad letiskami, leteckými spoločnosťami a cestovnými kanceláriami je nedostatočná a že neexistuje mechanizmus na informovanie zúčastnených strán o tom, čo v podobných prípadoch robiť. Rovnako ani cestujúci, ktorí uviazli, v skutočnosti nepoznajú svoje práva.

Preto podľa môjho názoru potrebujeme európsky plán pripravenosti, ktorý by umožnil rýchle prijímanie správnych rozhodnutí a budovanie správnych kontaktov. Platí to aj pre návrat cestujúcich do vlasti. Koniec koncov, ak sa situácia týka desiatok tisícov ľudí, je potrebné zriadiť určitý systém na jej zjednodušenie.

Práva cestujúcich predstavujú veľmi dôležitý prvok. Európa v tejto oblasti vykonala veľký kus práce, ktorú je potrebné uvítať. Ako však viete, v právnych predpisoch sú medzery. Hovoríme o leteckých spoločnostiach tretích krajín, pre ktoré v skutočnosti neplatia naše právne predpisy. Preto by som sa chcel prihovoriť za začlenenie tohto druhu práv do našich dohôd o leteckej doprave s tretími krajinami. Som aj toho názoru, že musíme monitorovať uplatňovanie tohto druhu právnych predpisov zo strany členských štátov. Len tento týždeň sme počuli, že talianske úrady uložili pokutu leteckej spoločnosti Ryanair. Je to dobrá správa, čo sa však deje v ostatných členských štátoch? Je možné, aby sme získali hodnotenie týchto činností?

Samozrejme, existujú aj mnohé štrukturálne opatrenia, nechcem sa však nimi zaoberať príliš podrobne. Ide napríklad o iniciatívu Jednotné európske nebo, ktorá je v štádiu prípravy, a rovnako aj železnice. Ukázalo sa, že železnice nie sú schodnou alternatívou. Je na to mnoho dôvodov. Týkajú sa rozdielnych systémov a aj okolností, ako napríklad už len chýbajúci jednotný systém predaja lístkov. Podľa mňa je to tiež veľmi dôležité, pán komisár. Z uvedených dôvodov je ešte potrebné vykonať v tejto oblasti veľký kus práce. Máte však našu podporu.

 
  
MPphoto
 

  Gesine Meissner, v mene skupiny ALDE.(DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, jedna rozprava o oblaku popola a o problémoch v leteckej doprave, ktoré vyvolal, už prebehla bezprostredne po erupcii sopky.

V priebehu tejto krízy sme spozorovali viacero skutočností. Prvá z nich je, že letecká doprava je pre odvetvie dopravy skutočne veľmi dôležitá, pretože môžu uviaznuť nielen cestujúci, ale neprepravuje sa ani tovar. Problémy spôsobené nedoručením dodávok mala napríklad aj nemecká automobilka BMW. Zistili sme, že potrebujeme všetky druhy dopravy vrátane leteckej. Ďalšia skutočnosť, ktorú sme spozorovali, je, že ak letecké spoločnosti nemôžu prevádzkovať lety v priebehu niekoľkých dní, spôsobuje to značnú krízu. Podľa vyjadrení leteckých spoločností by bolo možné zvládnuť päťdňové prerušenie. Prerušenie v dĺžke 20 dní by však mohlo spôsobiť kolaps celého odvetvia, ktorý by trval istý čas. Ešte nie je potrebné hovoriť o kompenzácii, ako uviedli samotné letecké spoločnosti, keby však prerušenie trvalo dlhšie, bolo by to potrebné.

O právach cestujúcich sa vyjadrovali rôzni rečníci. Podrobujú tak skúške pravidlo, že aj v takýchto výnimočných situáciách možno vykonať všetky potrebné opatrenia pre cestujúcich týkajúce sa informácií, kompenzácie a náhrady škôd v potrebnej miere a spôsobom, ktorý sme tu pôvodne stanovili.

Rada by som sa ešte venovala predovšetkým dvom otázkam. Prvá je jednotný európsky vzdušný priestor. Nemáme takýto priestor, ktorý nám v tomto období tiež výrazne chýba. Jednotný európsky vzdušný priestor by zjavne nezabránil erupcii sopky, to všetci vieme, avšak určite by sa nám podarilo zabezpečiť bezproblémovejšiu evakuáciu cestujúcich. Samozrejme, vymenovali sme koordinátora systému funkčných blokov vzdušného priestoru (FAB). Práve sa ujal svojej činnosti a všetci pevne dúfame, že jeho práca čoskoro povedie k vytvoreniu jednotného európskeho vzdušného priestoru. Otázne je aj to, ako dlho potrvá dosiahnutie tohto cieľa. Je možné, že na túto otázku nebudete vedieť odpovedať presne.

Diskutovali sme aj o tom, či by pomohla cestujúcim dostať sa domov rýchlejšie lepšia koordinácia odvetia železničnej dopravy. Ide o čosi, čo už dlho chceme a v písomnej podobe už aj dlho máme. Aj z tohto hľadiska sme celkom zrejme pozorovali, v čom spočívajú naše ťažkosti.

Teraz prejdem k svojej poslednej otázke. Máme k dispozícii vhodné postupy v rámci krízového manažmentu na riešenie podobných prípadov? Máme inštitút v Londýne, ktorý má v skutočnosti za úlohu poskytovať informácie v prípade zemetrasení. Jeho druhotným záujmom sú erupcie sopiek. V súčasnosti pracuje na počítačových projekciách založených na sekundárnych údajoch a vyslúžil si za to kritiku. Aké informácie môžeme získať od iných častí sveta, v ktorých sú erupcie sopiek bežnejšie, ako sú napríklad Spojené štáty, Indonézia a podobne? Aké ďalšie merania uskutočňujú? Podľa mojich informácií sú na podobné situácie pripravení lepšie. Pravdepodobne sme ich v Európe neočakávali, avšak v tom prípade si musíme vziať ponaučenia, ktoré z týchto situácií vyplývajú. Sme územie vybavené špičkovými technológiami, máme množstvo príležitostí a napríklad výskumní pracovníci v Nemecku vyzvali na vytvorenie špecializovanej siete na monitorovanie aerosólov, maličkých častíc, ktoré obsahuje sopečný popol. Aké ďalšie opatrenia je podľa vás možné prijať? Ako by sa dali zlepšiť naše technológie v záujme leteckej dopravy, ľudí a tovaru?

 
  
MPphoto
 

  Eva Lichtenberger, v mene skupiny Verts/ALE.(DE) Vážená pani predsedajúca, uzatvorenie európskeho vzdušného priestoru bolo nepochybne potrebným preventívnym opatrením v záujme bezpečnosti. Následne a skôr ako bolo opäť nutné tento priestor uzatvoriť, bolo potrebné nájsť vhodnejší postup riešenia tohto problému. Musím však, bohužiaľ, konštatovať, že sa to zjavne nepodarilo ani v súvislosti s koordináciou meraní, ani v súvislosti s analýzami, ani pokiaľ ide o cestujúcich. Zaobchádzanie s cestujúcimi, ktorí sa zdržali z dôvodu obmedzenia letov, bolo aj po druhýkrát mimoriadne nevhodné a zlepšenie tejto situácie sa musí stať prvoradým cieľom. Zaujímalo by ma, kedy budeme mať reálne k dispozícii plány.

Pán komisár, navyše ste neuvideli veľmi podrobnú odpoveď na otázku v súvislosti s financovaním a možnou kompenzáciou v prípade leteckých spoločností. Keďže o tejto téme sa aj naďalej neustále diskutuje, ide o kľúčový problém. Ako sa teda bude tento problém riešiť? Komu presne je potrebné poskytnúť kompenzáciu? Leteckým spoločnostiam? Posunú potom peniaze ďalej cestujúcim? Bude napríklad kompenzácia poskytnutá podnikateľom, ktorí neprišli včas na dôležité stretnutia? Bude poskytnutá predajcovi alebo podniku, ktorý musel čakať na náhradné diely? Prečo by mali kompenzáciu získať len letecké spoločnosti? Nepovažujem to za opodstatnené, ak túto situáciu porovnávate s hospodárskymi dôsledkami tejto krízy. Navyše, skutočne potrebujeme zohľadniť to, že letecké spoločnosti sú v konečnom dôsledku dlhodobo dotované zo strany európskych občanov v dôsledku zrušenia dane z kerozínu, čo, samozrejme, a priori znamená, že dotáciu už dostávajú.

Pán komisár, táto otázka zostáva otvorená a ja očakávam vašu odpoveď.

 
  
MPphoto
 

  Roberts Zīle, v mene skupiny ECR.(LV) Ďakujem, pani predsedajúca. Zrejme by som rád začal poďakovaním pánovi komisárovi Kallasovi za odhodlanie, ktoré preukázal počas týchto piatich dní. Zrejme by sme mohli uvažovať nad tým, že v priebehu prvých dvoch alebo troch dní bolo možné prijať viac opatrení. Celkovo som však presvedčený, že komisári zvládli svoju prácu mimoriadne dobre a že rozhodnutia Rady boli zamerané na výraznú podporu opatrení v rámci jednotného európskeho vzdušného priestoru, ktoré sa prijali v súvislosti s vymenovaním koordinátorov systému vzdušných blokov a uplatňovaním opatrení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva. Mnohé z uvedených opatrení sa prijali rýchlo. Zároveň považujem za veľmi dôležité, aby sa vďaka pochopeniu tohto tlaku medzi obchodnými a politickými záujmami a vďaka ochrane práv cestujúcich v súlade s platnými právnymi predpismi dodržalo pravidlo, že rozhodnutia o otvorení a uzatvorení určitého vzdušného priestoru prijímajú členské štáty. Pretože situácia by bola úplne iná, keby sme si predstavili, že by, nebodaj, došlo k nehode, Komisia alebo príslušné európske inštitúcie by zrejme prekračovali svoje právomoci a vznikla by závažná otázka nie v súvislosti so stratami v oblasti obchodu, ale s tým, kto je zodpovedný za nesprávne rozhodnutie, ktoré spôsobilo nehodu v konkrétnom vzdušnom priestore členských štátov EÚ. Som presvedčený, že následne by sme z tejto pomerne kritickej situácie mali vyvodiť isté závery. Ako som povedal, z krátkodobého hľadiska sa prijalo niekoľko opatrení, avšak pokiaľ ide o práva cestujúcich, ako už uviedol pán El Khadraoui, niekoľko nízkonákladových leteckých spoločností skutočne ignorovalo práva cestujúcich (a nejde o letecké spoločnosti tretích krajín, ale o spoločnosti z členských štátov EÚ). Uvedené spoločnosti v zásade opustili svojich cestujúcich na päť dní a nocí. V skutočnosti budú víťazmi oni, oni ušetria peniaze a tento problém priamo z oblasti uplatňovania práv cestujúcich, ktoré v súčasnosti v Európskej únii platia, zostane nedoriešený. Ďalší problém z dlhodobého hľadiska predstavuje chýbajúce prepojenie niekoľkých európskych štátov so strednou časťou Európy prostredníctvom iných druhov dopravy. Ďakujem vám.

 
  
MPphoto
 

  Jacky Hénin, v mene skupiny GUE/NGL.(FR) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade považujem za nevyhnutné poukázať na to, že v tomto prípade, ako aj v iných, musí byť prvoradá zásada prevencie, pretože sú ohrozené ľudské životy. Ak však má byť prvoradá, jej uplatňovanie nesmie viesť k extrémnym rozhodnutiam, ktoré by viedli občanov k tomu, že by prevenciu považovali za neschopnosť.

Prečo sme teda v tomto prípade zvážili len využitie starého virtuálneho matematického a meteorologického modelu a ignorovali sme združenia pilotov, ktoré odporúčali skúšobné lety a využitie meteorologických balónov? Možno by sme sa vyhli úplnému ochromeniu letísk a následnému zmätku.

Kým s dôležitými cestujúcimi sa vždy zaobchádzalo dobre, veľa európskych občanov opustil celý svet vrátane ich vlastných vlád.

Na záver opakujem svoju požiadavku, aby vyšetrovací výbor Parlamentu objasnil podvod, do ktorého boli počas tejto krízy zapojení niektorí ľudia.

 
  
MPphoto
 

  Juozas Imbrasas, v mene skupiny EFD.(LT) Nebudem opakovať myšlienky, ktoré už vyslovili mnohí rečníci v súvislosti s dôsledkami erupcie islandskej sopky, uzatvorením vzdušného priestoru a stratami, ktoré vznikli leteckým spoločnostiam a spotrebiteľom, teda cestujúcim, ktorí zostali uväznení na letiskách. Mám radosť z toho, čo dnes odznelo v súvislosti so skorými rozhodnutiami o vytvorení jednotného európskeho vzdušného priestoru, a z toho, že podľa pána komisára začal koordinátor funkčných blokov vzdušného priestoru vykonávať svoju činnosť už v máji. Avšak v súčasnosti, keďže s istotou nevieme, či v budúcnosti dokážeme koordinovať takéto nestabilné situácie alebo dokonca veľmi podobné situácie, som presvedčený, že by sme sa mali zamyslieť nad spôsobom, ako rozvinúť alebo venovať viac pozornosti alternatívnym druhom dopravy a spôsobom prepravy cestujúcich, napríklad, ako uviedol nemecký poslanec, železniciam. V našej oblasti, v oblasti Baltského mora, ktorú zastupujú Litva, Lotyšsko a Estónsko (ktoré sa nachádzajú na okraji severovýchodnej Európy), táto situácia s erupciou sopky mimoriadne zdôraznila našu potrebu kvalitných železničných služieb. Mám na mysli projekt Rail Baltica. Chápem, že rovnaký problém možno majú aj ostatné oblasti Európy a situácia nie je o nič lepšia (však?). Dnes však hovorím o našom regióne, a preto by sme v tomto prípade chceli dostať príležitosť cestovať do západnej a strednej Európy cez Poľsko, ak sa Poľsko napojí na našu železničnú trať. V opačnom prípade budeme izolovaní od dopravného systému EÚ. Ostané krajiny majú železničnú trať a možno aj autovlaky, to však ešte nie je prípad našich troch pobaltských štátov. Preto by som sa rád opýtal pána komisára, či bude v blízkej budúcnosti alebo či je v súčasnosti venovaná dostatočná pozornosť primeranej realizácii projektov v oblasti alternatívnych druhov dopravy. S pomocou Európskej únie sa nám určite podarí získať potrebnú politickú vôľu a zabezpečiť alternatívne druhy osobnej dopravy a vyhnúť sa tak takýmto dôsledkom v prípade podobných krízových situácií.

 
  
MPphoto
 

  Luis de Grandes Pascual (PPE).(ES) Vážená pani predsedajúca, chcel by som pánovi Kallasovi poďakovať za účasť a za prácu, ktorú počas tohto zložitého obdobia vykonal.

K tejto rozprave muselo dôjsť, dámy a páni, a, žiaľ, myslím si, že to nie je posledná rozprava svojho druhu. Ušetrím vás opakovania štatistických údajov, ktoré sa týkajú tejto závažnej udalosti a jej negatívneho vplyvu na naše hospodárstvo. Chcem jednoducho len to, aby sme nezabúdali na tých, ktorých zasiahla.

Po prvé, ide o cestujúcich. Desať miliónov ľudí bolo ponechaných bez možnosti uskutočniť let a bez akýchkoľvek inštrukcií o ďalšom postupe. Táto udalosť mala na cestujúcich taký veľký dosah, že ich nedokázali uchrániť ani ustanovenia smerníc a nariadení. Vylúčenie zodpovednosti v rámci zmlúv v prípade katastrofy alebo vyššej moci pripomína potrebu vytvorenia spoločného fondu na riešenie dôsledkov takých celosvetových katastrof, ako spôsobila sopka.

Teraz sa dostávam k leteckým spoločnostiam. Medzinárodne združenie leteckých prepravcov (IATA) odhaduje, že prepravcovia na celom svete prišli o 1 700 miliónov EUR. Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA) odhaduje na európskej úrovni stratu vo výške 850 miliónov EUR. Na zdôraznenie prudko rastúcej krízy, v dôsledku ktorej hrozí mnohým leteckým spoločnostiam zatvorenie, bol potrebný práve tento úder.

Ďalšou obeťou je cestovný ruch. Následky pre cestovný ruch sú ničivé. Po prvé, z dôvodu zrušenia vopred podpísaných zmlúv, ako je to v tomto odvetví bežné, a po druhé, z dôvodu neistoty, ktorá spôsobila zmenu v bežných trendoch rezervovania.

Vážený pán komisár, dámy a páni, to je moja diagnostika. Záver môže byť len jeden: európske inštitúcie nemajú k dispozícii nástroje na účinné riešenie krízy takéhoto rozsahu.

Teraz prejdem ku kritike, pretože kritika je potrebná a nevyhnutná. A v prípade potreby aj sebakritika. Zbaviť viny nemožno nikoho, pretože nesprávne, neskoro a neúčinne konali všetci zainteresovaní. V niektorých prípadoch to nebola ich chyba. Členské štáty nemožno ospravedlňovať, pretože hoci rozhodnutia boli v rámci ich právomocí, neboli schopné konať. Európske inštitúcie nemožno ospravedlniť preto, lebo ich reakcia sa dostavila až po štyroch dlhých dňoch a táto reakcia sa odvolávala na prvoradosť bezpečnosti, nanešťastie nevyústila do upokojenia, ale do ochromenia.

Teraz budem hovoriť o reakcii Komisie. Dnes nás Komisia znova informuje o opatreniach, s ktorými nás už oboznámila. Podľa mňa ide o rozumné opatrenia, chýba však jasný časový rámec na ich zavedenie.

Nehovoríme o prípadoch z minulosti. Dokonca aj v súčasnosti existuje latentná hrozba uzemnenia letov a je znepokojujúce, že sme závislí od vzdušných prúdov. Viem, že v boji s počasím nezvíťazíme. Autorom týchto slov je slávny španielsky námorník a povedal ich potom, ako sme prehrali veľkú námornú bitku.

Kríza nám nepomôže prijať opatrenia. Členské štáty nebudú ochotné poskytnúť prostriedky. Ak však budeme skúpi, táto sopka môže spôsobiť európskemu hospodárstvu viac škody, ako sa predpokladá.

Žiadam Komisiu, aby bola odhodlaná, a žiadam Radu, aby naliehavo riešila potrebu prijať rozhodnutia. Žiadam všetkých, aby boli pri zavádzaní alternatív štedrí a vyvážili tak neschopnosť inštitúcií. Neberiem Komisiu alebo Radu na zodpovednosť, musíme však uznať príčinu, že inštitúcie vo svojom súčasnom stave neboli schopné riešiť krízu tohto rozsahu a rozmerov.

 
  
MPphoto
 

  Inés Ayala Sender (S&D).(ES) Vážená pani predsedajúca, chcela by som pánovi komisárovi Kallasovi poďakovať za jeho prácu v priebehu niekoľkých posledných dní a povedať, že kríza vyvolaná popolom z islandskej sopky, ktorá zablokovala európsku mobilitu a dokonca aj včera spôsobila ďalšie uzatvorenie európskeho vzdušného priestoru v Írsku a v Spojenom kráľovstve, a dve mimoriadne zasadnutia Rady, ktoré zvolalo španielske predsedníctvo na návrh Komisie, nás naučili niekoľkým veciam.

Po prvé, ukázali nám, že kríza zasiahla celé odvetvie, nielen letecké spoločnosti, ale aj letiská a blahoželáme Komisii k jej komplexnej vízii, pokiaľ ide o zvažovanie následkov a pomoci. Je dielom pána Kallasa, pána Almuniu a dokonca aj pána Tajaniho, ktorý zvážil dosah na cestovný ruch a cestovné kancelárie. Preto tento prístup Komisie vítame.

Po druhé, kým pred krízou sme vedeli, že potrebujeme jednotný európsky vzdušný priestor, teraz vieme, že ide o naliehavú potrebu. Práve z uvedeného dôvodu je konečne potrebné vymenovať koordinátora, nášho bývalého kolegu, ktorý je vysokokvalifikovaný, a, samozrejme, odstrániť prekážky, ktoré stále pretrvávajú zo strany Rady.

Naliehavo potrebujeme spustiť aj spoločný podnik na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky SESAR, ktorý je základom iniciatívy Jednotné európske nebo, a zaručiť financovanie. Môže nás Komisia informovať o tom, akú neochotu alebo výhrady spozorovala na zasadnutí Rady 4. mája? Potrebujeme to vedieť. Máme dokonca aj dojem, že niektoré členské štáty otvárajú svoj vzdušný priestor vo väčšej miere ako iné, čo v takom výrazne konkurencieschopnom odvetví ako letecká doprava nie je správne.

Navyše, hoci Parlament stavia do popredia práva cestujúcich, čo opakovane vyjadril aj napriek výraznej zdržanlivosti Rady, v súčasnosti je zrejmá potreba preskúmať uplatňovanie týchto zákonov. Potrebujeme, aby bola Komisia neúprosná vo vzťahu k nízkonákladovým leteckým spoločnostiam, ktoré tým, že klamali cestujúcim a verejnosti, rozšírili zmätok. Je prirodzené, že musia nasledovať potrebné sankčné konania.

Pán komisár, vyzývam vás aj na začatie pilotného projektu, ktorý navrhla naša skupina v rámci rozpočtu na rok 2010 a ktorý sa týka zriadenia spotrebiteľských centier na letiskách, ktoré by zjednodušovali opatrenia potrebné pre cestujúcich a spotrebiteľov počas všeobecného zmätku.

Kým niektorí z nás už bojovali za železničné siete, za transeurópske siete, ako alternatívu k druhom dopravy s väčším dosahom – čoho dôkazom bol napríklad španielsky vysokorýchlostný vlak AVE medzi Barcelonou a Madridom –, teraz už vieme, že naliehavo potrebujeme vybudovať alternatívny sekundárny systém mobility, rovnako ako to prezieravo funguje v prípade elektrických a telekomunikačných sietí. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby bolo preskúmanie transeurópskych sietí v súvislosti s finančnými perspektívami ambicióznejšie.

 
  
MPphoto
 

  Marian Harkin (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, hľadisko, ktorému sa chcem venovať počas tejto rozpravy, sa týka vplyvu na okrajovejšie letiská a na letecké spoločnosti, ktoré už majú hospodárske problémy.

Žijem na ostrove, ktorý sa nachádza za ostrovom pri európskom pobreží. Preto majú naše okrajové letiská a naše letecké spoločnosti mimoriadny význam z hľadiska prepojiteľnosti a mobility. Na západnom pobreží Írska sa nachádza mnoho regionálnych letísk. Sú to Donegal, Sligo, Ireland West Airport Knock, Shannon a Kerry. Vzhľadom na našu malú vzdialenosť od Islandu a na postavenie nášho ostrova musíme v súvislosti s popolom riešiť mimoriadne závažné problémy.

Pokiaľ ide o okrajové letiská, som presvedčená, že Komisia by mala v súvislosti s ich prepojením s uzlami v plnej miere podporovať trasy ZVS a členským štátom je potrebné v oblasti poskytovania štátnej pomoci okrajovým letiskám poskytnúť skutočnú pružnosť. Navyše, finančné problémy má už mnoho leteckých spoločností a táto kríza môže spôsobiť ich krach. Neklamme samých seba. Táto situácia sa v blízkej budúcnosti neskončí. Povedie k strate pracovných miest v odvetví leteckej dopravy a následne k menšej hospodárskej súťaži na trhu. Musíme sa vážne zaoberať spôsobom, akým môže EÚ zohrávať konštruktívnu úlohu z hľadiska spravodlivého rozdelenia finančnej pomoci a nástrojov krízového manažmentu, ktoré máme k dispozícii.

Na záver, je dôležité uvedomiť si, že súčasná legislatíva sa zaviedla s cieľom zabrániť leteckým spoločnostiam rušiť lety z dôvodov, ktoré im vyhovovali. V súčasnosti sme však v situácii, keď je vzdušný priestor uzatvorený a letecké spoločnosti nemôžu prevádzkovať lety. Finančná záťaž je výrazná pre všetky zúčastnené strany – cestujúcich, letecké spoločnosti a letiská. Otázka znie, kto je zodpovedný a kto bude túto finančnú záťaž znášať.

 
  
MPphoto
 

  Isabelle Durant (Verts/ALE).(FR) Vážená pani predsedajúca, keďže táto ďalšia erupcia sopky spôsobila problémy, s ktorými sme sa už stretli, rada by som prekročila rámec krízového manažmentu a systému koordinácie, v ktorých došlo k pokroku, a zdôraznila, rovnako ako aj ostatní, interoperabilitu a rezervačný systém železníc. Pozemná doprava a predovšetkým železnice musia byť v prípade prerušenia prevádzky schopné nahradiť leteckú dopravu jednoduchším spôsobom. Z prevádzky ju nemusia vyradiť len sopky, lety môžu byť v skutočnosti uzemnené aj z iných dôvodov.

Avšak okrem tohto hľadiska mám na mysli aj iné, štrukturálnejšie hľadisko. Chcela by som sa vás opýtať na to, ako pri tomto druhu krízy pokryje riziko samotný sektor, a chcem zdôrazniť – samotný sektor. Myslím si, že vždy keď je štátna pomoc udelená (alebo vždy, keď nastane problém), sa v skutočnosti veľmi rýchlo ukáže ako neudržateľná na rozpočtovej úrovni a povedie k pomerne neprijateľnej diskriminácii medzi leteckými spoločnosťami, prevádzkovateľmi v odvetví leteckej dopravy, ktorí by mali rovnaké požiadavky, a nakoniec aj medzi konečnými príjemcami tejto potenciálnej pomoci a tými, ktorí by z nej boli vylúčení.

Vzhľadom na veľkosť leteckých spoločností musíme podľa môjho názoru postupovať rovnako ako v prípade bankového sektora a v ich prípade smerovať k pravidlám obozretného podnikania, k pravidlám, ktoré by im ukladali povinnosť zabezpečiť sa určitou formou povinného poistenia. Toto poistenie by im umožnilo pokryť uvedený druh rizika prostredníctvom rozdelenia nákladov krytia bez toho, aby vždy žiadali členské štáty, aby im zaručili bezplatnosť, predovšetkým preto, že letecké spoločnosti v súčasnosti už využívajú historické oslobodenie od dane z kerozínu a leteniek.

Na záver, musíme tiež zaručiť, aby tieto letecké spoločnosti primerane odškodnili svojich cestujúcich bez toho, aby túto povinnosť preniesli na daňových poplatníkov.

 
  
MPphoto
 

  Jacqueline Foster (ECR). – Vážená pani predsedajúca, všetci vieme o hroznom narušení vzdušného priestoru, ktoré spôsobil a naďalej spôsobuje oblak sopečného popola. Zrušilo sa viac ako 100 000 letov a približne 12 miliónov cestujúcich nemohlo cestovať podľa plánu. Tovar a náklady meškali alebo neboli vôbec prepravené a situácia zasiahla veľké aj malé podniky. Naše európske letecké spoločnosti a letiská utrpeli katastrofálne finančné straty. Som presvedčená, že samotné európske letecké spoločnosti prišli o viac ako 2 miliardy EUR.

V tomto chaose je zrejmá jedna vec: letecká doprava je pre európske hospodárstvo mimoriadne dôležitá a ako jednotlivci sme závislí od prosperujúceho a účinného odvetvia leteckej dopravy, v rámci ktorej je prvotnou výsadou bezpečnosť posádok a cestujúcich. Preto schvaľujem rozhodnutie Komisie rozhodne reagovať v dôsledku povinného uzemnenia európskeho odvetvia leteckej dopravy.

Komisia uznala potrebu zvážiť nielen finančnú kompenzáciu, ale aj urýchliť zavedenie opatrení v rámci projektu SESAR. Vo všeobecnosti som presvedčená, že štát by nemal umelo podporovať podniky. Všetci poznáme a pripúšťame skutočnosť, že riziko je súčasťou podnikania. V tomto prípade však ide o mimoriadne okolnosti. Svedkami takéhoto súvislého narušenia prevádzky odvetvia leteckej dopravy s takými obrovskými finančnými stratami sme neboli od 11. septembra a napriek finančným problémom, s ktorými v súčasnosti zápasia všetky členské štáty, by som ich chcela vyzvať na to, aby podporili plány na podporu odvetvia priemyslu, ktoré jednoducho nemôže zvládnuť ďalšie straty.

Otázkou v súčasnosti je, čo je možné a potrebné v budúcnosti vykonať na riešenie takýchto kríz. Po prvé, je potrebné, aby sa letecké spoločnosti od začiatku zúčastňovali na diskusiách o možnom uzatvorení vzdušného priestoru. Po druhé, je potrebné rozumným spôsobom predložiť balík týkajúci sa projektu SESAR. Stále mám určite výhrady v súvislosti so zriadením funkcie manažéra siete letovej prevádzky. Nie som zásadne proti tejto myšlienke, ale som pevne presvedčená, že je ešte potrebné zodpovedať niektoré otázky. Napríklad čo presne by bolo jeho úlohou? Komu by sa táto osoba zodpovedala? Ako by to zlepšilo súčasnú situáciu? Pán komisár, ešte skôr ako sa zavedú akékoľvek právne predpisy, sa teším na vážnu rozpravu o tejto otázke, pretože unáhlená reakcia by mohla uškodiť viac, ako sa predpokladalo.

Myslím si tiež, že by bolo rozumné preskúmať aj to, ako otázku sopečného popola riešia v Severnej Amerike a iných oblastiach. V Spojenom kráľovstve uplatňujeme rovnaký referenčný rámec ako Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), avšak Američania používajú na výpočet koncentrácie popola inú metódu. Zdá sa, že uplatňujú uváženejší prístup, a som presvedčená, že by sme sa od nich zrejme mohli niečo naučiť.

Navyše, musíme mať na pamäti, že keď v EÚ prijímame rozhodnutia v súvislosti s uzatvorením vzdušného priestoru EÚ, ich dosah nekončí na našich hraniciach, a je potrebné, aby prebehli diskusie s ostatnými krajinami v rámci medzinárodného partnerstva v oblasti emisií CO2 ICAP.

Na záver, ako európski politickí činitelia sme zodpovední za rozvoj perspektívnej dlhodobej strategickej vízie pre leteckú dopravu v EÚ, pričom musíme zohľadňovať medzinárodný rozmer. Som presvedčená, že by sme mali podporiť zavedenie opatrení na zlepšenie riadenia rizík, vyrovnanie opodstatnených žiadostí o náhradu škody bez narušenia hospodárskej súťaže, ako aj presadzovať vyvážené a nákladovo efektívne štrukturálne reformy.

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Uzavretie vzdušného priestoru po aprílovej erupcii islandskej sopky potvrdilo, že letecká doprava je veľmi citlivá na rozličné obmedzenia letových podmienok. Nielen mračná sopečného prachu, ale i silné sneženie, veterná smršť, hustá hmla či iné klimatické anomálie spôsobujú leteckým spoločnostiam veľké komplikácie pri zabezpečení pravidelných letov.

Preto zodpovedné letecké spoločnosti uzatvárajú s poisťovacími inštitúciami rozličné poistné zmluvy, ktoré majú kryť ich finančné straty z dôvodu nepredvídaných mimoriadnych situácií. Náklady na toto poistenie leteckých spoločností sú, prirodzene, zahrnuté do ceny leteniek a cestujúci si v cene letenky platia aj za to, že letecká spoločnosť im v prípade mimoriadnej situácie poskytne potrebný servis a náhradné riešenie dopravy.

Ešte raz zdôrazním a zopakujem, vážený pán komisár, že cestujúci sa v cenách leteniek skladajú leteckým spoločnostiam na to, aby im tieto v prípade mimoriadnej situácie mohli operatívne riešiť vzniknutý problém a následne si potom od poisťovní vyžiadať príslušnú náhradu vzniknutej škody.

Radový občan Európskej únie, ktorý priamo nevyužíva služby leteckej dopravy, nemá s týmto biznisom nič spoločné. A preto prenášať takéto straty leteckej dopravy na členské štáty Európskej únie je absolútne nemiestne. Aj preto je správne, že múdro hospodáriace vlády týmto absurdným požiadavkám nechcú vyhovieť. Ak totiž má niekto letecké spoločnosti za obmedzenia z mimoriadnych klimatických udalostí odškodňovať, tak sú to ich poisťovne, ktoré sú povinné poskytnúť zmluvné plnenie v takom rozsahu, ako majú dohodnuté v poistných zmluvách.

Veď nakoniec tak to funguje aj u všetkých našich občanov v Európskej únii, keď im napr. vyhorí dom či ľadovec zničí strechu, dostanú odškodnenie len od svojej poisťovne, ak sú vôbec poistení. A nijaké letecké spoločnosti ani vlády Európskej únie sa im na nový dom či lepšie bývanie neposkladajú.

Tak prečo by sa oni mali skladať na náhradu nejakého ušlého zisku leteckým spoločnostiam? To by bolo predsa absurdné! Preto som, vážení, presvedčený, že v zdravom podnikateľskom prostredí nemá z tohto titulu opodstatnenie žiadna, ale skutočne žiadna podpora pre letecké spoločnosti poskytnutá od vlád a teda od občanov Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE).(PL) Aprílová erupcia sopky spôsobila úplné ochromenie leteckej dopravy v európskom vzdušnom priestore. Výsledkom tejto udalosti, ktorú, samozrejme, nezapríčinil ľudský faktor, boli nepriaznivé dôsledky pre cestujúcich a pre všetky európske letecké spoločnosti. Na desiatkach letísk boli cestujúci odkázaní sami na seba a nemali prístup k informáciám o obnovení letov. Jedinou pomerne konkrétnou informáciou boli vyhlásenia o uzatvorení ďalších častí vzdušného priestoru.

Hoci za prírodné sily a za to, ako ovplyvňujú náš každodenný život, nemožno viniť nikoho, v súvislosti s touto situáciu by sme mali klásť veľmi priame otázky a mali by sme zhrnúť opatrenia inštitúcií Európskej únie, ktoré sú zodpovedné za také záležitosti, akou je zaručenie bezpečnosti cestujúcich v leteckej doprave.

Myslím si, žiaľ, že ich činnosť v súvislosti s touto udalosťou bola určite nedostatočná a veľmi pomalá. Pretože v konečnom dôsledku úplný chaos v leteckej doprave, ktorý zažili cestujúci, a maximálny nedostatok informácií o obnovení letov ukazujú inštitúcie EÚ a najmä Európsku komisiu vo veľmi nepriaznivom svetle. Z uvedeného dôvodu by som sa rada dozvedela, ako má Komisia v úmysle konať v budúcnosti v prípade ďalších erupcií sopiek. Aké kroky prijme, aby predišla zopakovaniu podobnej situácie, ktorá ochromila takmer celú Európu, a predovšetkým, aby zlepšila tok informácií určených pre cestujúcich, ktorý bol doteraz rozhodne nedostatočný? Myslím si, že opatrenia, ktoré Komisia v súčasnosti navrhla, sú, bohužiaľ, nedostačujúce.

 
  
MPphoto
 

  Spyros Danellis (S&D) . – (EL) Vážený pán komisár, včerajšie uzatvorenie dvoch veľkých európskych letísk v Londýne a v Amsterdame z dôvodu nového oblaku sopečného popola ukázalo, že aprílové uzemnenie letov nebolo výsledkom nepravdepodobnej udalosti bez dlhodobých dôsledkov alebo rizika zopakovania. Navyše, neprítomnosť pána Simpsona na dnešnej večernej rozprave má oveľa väčšiu výpovednú hodnotu ako jeho prítomnosť.

Prechádzame zložitým hospodárskym obdobím, ktoré so sebou prináša postupné zlučovanie v odvetví leteckej dopravy a počas ktorého dominuje neistota leteckých spoločností a ich zamestnancov. V priebehu troch aprílových dní prišlo medzinárodné odvetvie o 400 miliónov USD denne a nastala hrozba úplného zmarenia úsilia o reštrukturalizáciu finančne slabších leteckých spoločností v Európe. Isté však je, že chýbali a v súčasnosti stále chýbajú vhodné inštitucionálne nástroje na analýzu rizík na európskej úrovni a na využitie osobitnej metódy na spracovanie všetkých údajov, ktoré majú členské štáty a európske orgány k dispozícii.

Existuje reálne riziko, že sa zopakuje veľmi škodlivý zmätok, ktorý sme zažili v dôsledku vzniku oblaku popola, a je potrebné prijať opatrenia na inštitucionálnej úrovni na zaručenie možnosti Únie zasiahnuť v prípade krízy tohto druhu koordinovaným a premysleným spôsobom. Obmedzili by sa tak neuveriteľné nepríjemnosti, ktoré podstúpili milióny cestujúcich, a finančné straty prepravcov a cestovných kancelárií.

 
  
MPphoto
 

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na to, že Írsko nemá pozemné spojenie s európskou pevninou, sa dostali írski cestujúci v leteckej doprave do mimoriadnych ťažkostí. Odvážim sa povedať, že do väčších ako v ostatných členských štátoch. Napríklad ja sám som tento týždeň cestoval do Štrasburgu po zemi, trajektom do Walesu, autom do Folkenstonu a vlakom do Štrasburgu. Spomínam to, pretože tento spôsob je bežný v prípade mnohých ciest Írov za posledné týždne.

Ministri dopravy EÚ stanovili na základe bezpečnostných rizík pre lietadlá tri rôzne letové zóny. Musím povedať, že od zavedenia tretej zóny sa uskutočnilo viac ako 300 000 hodín letovej prevádzky. Tento vývoj je vítaný a, samozrejme, stále sú potrebné ďalšie opatrenia.

Dôrazne podporujem úsilie o okamžitú realizáciu koncepcie Jednotného európskeho neba. V rámci Madridskej deklarácie, ktorú španielske predsedníctvo prijalo vo februári, sa stanovil plán na uplatňovanie tejto politiky. Nepochybujem o tom, že pán komisár, ktorý je dnes večer s nami, bude stáť na čele tejto politiky.

Je potrebné dôsledne preskúmať aj úlohu organizácie Eurocontrol. Na rozdiel od úlohy koordinátora, ktorú v súčasnosti zastáva, je potrebné udeliť jej štatutárne právomoci. Už včera sa dosiahla spoločná dohoda medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom o skrátení narušenia leteckej dopravy. Tento vývoj je vítaný.

(GA) Sopečný popol nerozlišuje žiadne politické alebo štátne hranice a tento prípad nám znova pripomenul nesmiernu moc prírody. V súčasnosti je zrejmé, že v rámci vzdušného priestoru Európskej únie skutočne potrebujeme spoločnú politiku v oblasti leteckej dopravy. V dôsledku tejto krízy je potrebné posilniť úlohu Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Zigmantas Balčytis (S&D) . – (LT) Následky krízy vyvolanej sopečným popolom mali negatívny vplyv na dopravný systém celej Európy. Popol v dôsledku erupcie sopky donútil zrušiť viac ako 100 000 letov a narušil cestu viac ako 10 miliónom cestujúcich. Táto kríza mala mimoriadne nepriaznivý vplyv na východné členské štáty Európskej únie, pretože zostali úplne izolované od západnej Európy a na rozdiel od ostatných členských štátov EÚ nemali možnosť vybrať si alternatívne druhy dopravy. Táto situácia znova poukazuje na význam rozvoja dopravnej infraštruktúry, rozvoja transeurópskych dopravných sietí a vytvorenia systému alternatívnych druhov nákladnej a osobnej dopravy. Preto je potrebné zriadiť účinne fungujúci systém osobnej dopravy, ktorý nebude natoľko závislý od leteckej dopravy a ktorý bude založený na iných alternatívnych druhoch dopravy, najmä pokiaľ ide o dopravu v strednej Európe. Skutočne musíme vytvoriť systém dopravy, ktorý by nezabezpečoval len účinnú prepravu cestujúcich, ale aj bezproblémové fungovanie hospodárstva. Súhlasím so spomínanými zámermi v súvislosti s vytvorením ďalších prepojení, a preto vás vyzývam na podporu projektu európskeho železničného koridoru pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, ktorý by spomínaným pobaltským štátom umožnil prepojenie s krajinami západnej Európy a vytváranie pridanej hodnoty pre celé Spoločenstvo. Navyše, po realizácii tohto projektu by mali obyvatelia regiónu alternatívu k leteckej doprave.

 
  
MPphoto
 

  Gabriel Mato Adrover (PPE).(ES) Vážená pani predsedajúca, budem hovoriť o cestovnom ruchu, ktorý predstavuje základné odvetvie pre Kanárske ostrovy. Tieto ostrovy navštívi ročne približne 12 miliónov turistov. Ak je zabezpečená jedna vec, ktorá je pre cestovný ruch nevyhnutná, to je isté. Podobné situácie ako tá, ktorú sme zažili a ktorá sa môže zopakovať, majú pre toto strategické odvetvie na Kanárskych ostrovoch dramatické dôsledky.

Straty nezaznamenali len letecké spoločnosti, letiská a organizátori zájazdov. Obrovské škody boli spôsobené aj hotelom, spoločnostiam na prenájom automobilov, reštauráciám a odvetviu služieb vo všeobecnosti. Len v priebehu 15. až 23. apríla bolo na Kanárskych ostrovoch zrušených 313 818 miest na palubách lietadiel a v dôsledku toho, že neprišli turisti, sa zaznamenali straty vo výške približne 57,3 milióna EUR. Táto strata je, samozrejme, výrazná.

V prípade, že dôjde k podobným udalostiam, potrebujeme okamžité opatrenia, ako napríklad otvorenie letísk v nočných hodinách bez ďalších nákladov a primeranú starostlivosť o verejnosť, cestujúcich. Potrebná je však aj kompenzácia.

Nemám v úmysle kritizovať to, čo sa urobilo alebo neurobilo, alebo tvrdiť, že kríza bola alebo nebola zvládnutá uspokojivo. Význam má len uvedomiť si, že k podobnej situácii môže dôjsť znova a že je potrebné pripraviť sa na ňu.

 
  
MPphoto
 

  Karin Kadenbach (S&D).(DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, chcela by som sa vám poďakovať za vašu vytrvalosť, pokiaľ ide o otázky bezpečnosti cestujúcich. V posledných dňoch sme videli, že veľké špekulácie sa očividne nedejú iba vo finančnom odvetví, ale že niekoľko leteckých dopravných spoločností taktiež neváha zahrávať sa s bezpečnosťou cestujúcich, prinajmenšom slovom, hoci našťastie ešte nie činom. Koniec koncov nehovoríme iba o cestujúcich lietadlom, ale aj o cestujúcich pozemnou dopravou. Chcem vás požiadať, aby ste na tom naďalej pracovali. Chcem vás tiež požiadať, aby ste naďalej pracovali na informovanosti a právach cestujúcich.

Počas posledných dní sme videli, že nie každý a nie každá veková skupina má neobmedzený prístup na internet. Telefóne linky boli nefunkčné, internet bol nedostupný a ľudia, ktorí necestujú pravidelne obchodnou triedou, ako my tu v Parlamente, turisti a staršie ročníky, nemali takmer žiadne informácie. Chcem vás požiadať, aby ste na tom naďalej pracovali.

 
  
MPphoto
 

  João Ferreira (GUE/NGL).(PT) Vážená pani predsedajúca, situácia, ktorú spôsobil výbuch sopky na Islande, ukázala výrazný vplyv, aký môže mať určitý typ prírodného javu – ktorý je našťastie zriedkavý, ale preukázateľne sa opakovane vyskytuje – na hospodárstvo a na spoločnosť. Tým sa opäť zdôraznila dôležitosť preventívneho prístupu k podobným javom. V tomto prípade to znamená prijať akékoľvek opatrenia na zmenšenie spomenutého vplyvu týchto javov, nie na prevenciu ich výskytu, čo je očividne nemožné.

Je však nezákonné používať údajne lepšiu krízovú koordináciu v reakcii na tieto javy ako zámienku na oživenie širokej škály iniciatív. Hovorím o iniciatíve Jednotné európske nebo a o cieli otvoriť kontrolu európskej leteckej dopravy liberalizácii a potom privatizácii. V tejto súvislosti, ak existuje jedna vec, ktorú súčasná kríza vyvolaná sopečným popolom potvrdila, je to dôležitosť ponechania kontroly leteckej dopravy vo verejnej sfére: je to v záujme verejnosti a ide predovšetkým o základnú záruku verejnej bezpečnosti.

 
  
MPphoto
 

  Angelika Werthmann (NI). - (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, hovoríme o problémoch v leteckej doprave a tiež o ich hospodárskom vplyve na letecký priemysel. Opäť by som chcela zdôrazniť, že bezpečnosť európskych občanov je najdôležitejšia vec.

Pán komisár, uskutočnili sa mnohé kroky a teraz je čas zvážiť a realizovať konkrétne alternatívy, ako napríklad rozvoj transeurópskych vysokorýchlostných sietí, ktoré môžu taktiež pomôcť znížiť emisie CO2.

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig (PPE).(DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, na svete je 2 000 sopiek, z ktorých 50 je aktívnych. Nie je to teda iba európsky problém, ale je to problém medzinárodného leteckého priemyslu.

Musíme objasniť pomocou prieskumu, aké presne sú riziká a tiež aký je určitý rozsah zodpovednosti. Preto by som chcel požiadať pána komisára spolu s organizáciou Eurocontrol, aby možno poverili Európsku radu pre výskum úlohou uskutočniť výskum s cieľom riadne vyhodnotiť toto riziko. V konečnom dôsledku má kapitán lietadla vždy konečnú zodpovednosť a spotrebitelia tiež musia zvážiť, či to pre nich predstavuje riziko alebo nie. Každý môže tomuto riziku zabrániť jednoducho tým, že nebude lietať. Objektivizácia celej záležitosti však musí byť na prvom mieste.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, postava Joxera, ktorú vytvoril skvelý írsky dramatik Sean O’Casey, vnímala celý svet ako „jeden veľký chaos“. A dôkaz o tom môže určite vidieť každý. Ak sa pozrieme dole, uvidíme ropu vytryskovať z ropného vrtu ničiac životné prostredie, ak sa pozrieme hore, uvidíme sopečný popol vytryskovať zo sopky ničiac letecký priemysel a ak sa pozrieme rovno pred seba, uvidíme recesiu vytryskovať z bánk ničiac hospodárstvo.

Určite som trpel ako mnohí iní pre sopečný popol, prvýkrát mi cesta domov trvala dva dni, časť cesty som musel ísť stopom. Druhýkrát som sa nemohol dostať na posledné plenárne zasadnutie, trvalo mi jeden a pol dňa dostať sa do Bruselu a jeden a pol dňa dostať sa sem, ale zistil som jednu vec, že je nemožné zarezervovať si letenku v spoločnosti Eurostar, keď ste na ceste. Potrebujete kreditnú kartu, ak si chcete zarezervovať letenku a potrebujete ju, ak chcete dostať letenku, čo je nemožné pri tranzite.

Chcel by som požiadať Komisiu, aby využila svoj vplyv a pokúsila sa dosiahnuť, aby zaviedli rovnaký systém, ako majú trajekty a letecké spoločnosti.

 
  
MPphoto
 

  Inés Ayala Sender (S&D). (ES) Nie som jediná, pani predsedajúca, ale ďakujem vám. Chcela som iba dodať, že musíme byť schopní viac využívať všetku dostupnú technológiu s cieľom merať obsah popola. V skutočnosti nám niekoľko dní po uzatvorení vzdušného priestoru na návšteve v spoločnosti Astrium v Toulouse povedali o mimoriadne podrobnom informačnom systéme o zložení atmosféry prostredníctvom satelitnej siete a nie je nám jasné, či sa použil existujúci informačný systém, ktorý navyše pochádza od európskej spoločnosti, a to od Európskej aeronautickej obrannej a vesmírnej spoločnosti. Mohli by ste nám, pán komisár, povedať, či bol použitý tento systém alebo či sa o tom uvažuje?

 
  
MPphoto
 

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, ďakujem vám veľmi pekne za mnohé zaujímavé a podrobné pripomienky k tomuto problému sopečného popola. Mal som iba tri minúty na začiatku. Teraz môžem hovoriť prinajmenšom desaťkrát viac o všetkých týchto záležitostiach, ale budem stručný, neobávajte sa, alebo aspoň nie príliš zdĺhavý.

Môžem povedať, že to bolo skutočne veľmi vzrušujúce a mimoriadne obdobie a je tu opäť. Je jasné, že sopky vybuchujú tak ako táto sopka na Islande. To všetko patrí k leteckému priemyslu, ale nie sú to iba sopky, ale aj búrky, sneženie a podobné udalosti, ktoré všetky narušujú leteckú dopravu. Je to súčasť podnikania v tejto oblasti a v tomto musíme mať veľmi jasno. Nikto nemôže sám niesť zodpovednosť za toto riziko – ani letecké spoločnosti, ani vlády, ani Európska únia. Musím tiež povedať, že doteraz Európska únia nemala vôbec žiadne kompetencie na reguláciu leteckej dopravy. Doteraz sa tým zaoberali medzivládne a vnútroštátne orgány.

Je nemožné vylúčiť, zabrániť alebo predpokladať všetky udalosti, ktoré sa môžu vyskytnúť v leteckej doprave. Riziká je potrebné rozdeliť a klienti, ktorí sa rozhodnú využiť služby leteckých dopravných spoločností, sa musia pripraviť tak ako my všetci na určité oneskorenie, ak napríklad pristávacia dráha na letisku v Bruseli nie je očistená od snehu alebo niečo podobné.

Pokiaľ ide o kritiku, že sme konali neskoro a kto vlastne konal, bol som v organizácii Eurocontrol. Riziko v dôsledku popola je skutočné riziko a my nemôžeme stále veriť v možnosť, že nakoniec nájdeme vedecké riešenia týkajúce sa toho, aká veľkosť čiastočiek popola sa bude považovať za nebezpečnú pre motory, pretože nikto nechce vydať tento posudok. Vieme určiť veľkosť čiastočiek a vieme zhodnotiť oblak sopečného popola, ale nikto nechce vydať posudok a povedať, že takýto popol už nie je nebezpečný pre motory. Bude to veľmi komplikovaná vec. Rozhodnutie uzatvoriť vzdušný priestor sa vykonalo striktne v súlade s existujúcimi pravidlami a so všetkými príslušnými inštitúciami, ktoré zaň boli zodpovedné. Tých, ktorí sa nás pýtajú, kto je teraz zodpovedný za uzatvorenie vzdušného priestoru, by som sa chcel opýtať, kto by bol zodpovedný, keby sa vzdušný priestor neuzavrel a keby sa niečo stalo.

Keď sa organizácia Eurocontrol snažila nájsť nejaké iné prístupy k oblaku sopečného popola, nebolo to jednoduché rozhodnutie ani jednoduchá diskusia, pretože to bolo o rozhodnutí prevziať obrovskú zodpovednosť za bezpečnosť leteckej dopravy. Bezpečnosť lietadiel a ľudských životov musí byť prvoradá. Domnievam sa, že za týchto okolností sa rozhodlo rozumne rýchlo, pretože sopka bola a naďalej bude veľmi výnimočná a mimoriadna udalosť.

Čo sa týka budúcnosti, kľúčová záležitosť, ktorú niekto spomenul, je, čo s Indonéziou a čo s USA. Existuje zodpovednosť, ktorú nesú najmä piloti. V dnešnej Európe majú piloti tendenciu odmietať tento nový druh zodpovednosti. Európska letecká doprava je veľmi hustá a musí sa nájsť určité spojenie väčšej flexibility a jednoznačných údajov o možných hrozbách a možných rizikách. Neviem, ako je to v Indonézii, ale v Spojených štátoch je veľmi jednoduchý systém: pilot rozhoduje o tom, ako sa vyhnúť sopečnému popolu, a treba povedať, že to funguje veľmi dobre. V Európe však očividne musíme najprv vytvoriť určitý spoločný prístup k metodológii možného hodnotenia rizika.

Čo sa týka cestujúcich, musím povedať, že zo strany Komisie sme vždy veľmi dôsledne a rozhodne konštatovali, že právne predpisy v oblasti práv cestujúcich sa musia dodržiavať. Je to veľmi jednoznačný odkaz. Presadzovanie týchto právnych predpisov je opäť v rukách členských štátov, ale rozumiem, že väčšina leteckých spoločností a väčšina členských štátov to takisto brali veľmi vážne. Sú rôzne príklady a, samozrejme, v období po tejto udalosti budú aj negatívne príklady, ale väčšinou to brali vážne, a my plánujeme revíziu práv cestujúcich. Určite potom vyhodnotíme, čo robiť s pokusmi o zneužitie práv cestujúcich a s prehnanými interpretáciami práv cestujúcich. Vo všeobecnosti právne predpisy v oblasti práv cestujúcich fungujú veľmi dobre a musia mať logiku. Práva cestujúcich stanovujú, že cestujúci musia mať k dispozícii informácie, starostlivosť a náhradné trasy alebo odškodnenie za takýchto mimoriadnych okolností, nie kompenzáciu. To je iná vec.

Pripravuje sa veľký program v rámci iniciatívy Jednotné európske nebo s cieľom zefektívniť riadenie leteckej dopravy a nemôžem sa sťažovať na spoluprácu medzi členskými štátmi počas tohto konkrétneho obdobia. Rada pre dopravu veľmi dobre spolupracovala a urobila mnohé rozhodnutia, ktoré by za iných okolností pravdepodobne trvali oveľa dlhšie. Skutočne nemôžem povedať, že by naša spolupráca s členskými štátmi pri príprave a vedení tejto mimoriadnej Rady pre dopravu bola zlá.

Čo sa týka financií a finančných dôsledkov, ich pravidlá sú veľmi jednoduché a sú veľmi jasne opísané v našom dokumente, ktorý vypracovali traja komisári – pán Rehn, pán Almunia a ja osobne. Je to štátna podpora a štátnu podporu možno poskytnúť, ak členský štát zváži, že je dostatok dôvodov na poskytnutie štátnej podpory pre leteckú spoločnosť, ktorá má problémy, pretože práva cestujúcich a všetky súvisiace náklady musí znášať letecká spoločnosť. Ak sa letecká spoločnosť ocitne v problémoch a ak členský štát zváži, že situácia je naozaj zlá, potom možno poskytnúť štátnu podporu, ale predtým ako sa štátna podpora poskytne, musí sa vykonať veľmi pozorné zhodnotenie, aby nedošlo k narušeniu a nespravodlivým výhodám na trhu. To bolo takisto hlavným záujmom leteckých spoločností a spravodlivý prístup ku všetkým je tiež záujmom Komisie. Naše oddelenie pre hospodársku súťaž určite veľmi pozorne zhodnotí všetky možné prípady štátnej podpory.

Zatiaľ neviem, či niekto požiadal o štátnu podporu v tejto konkrétnej oblasti, pretože, ako som povedal na začiatku, letecké spoločnosti majú náhradné plány.

Niekto spomenul, že by mali mať poistenie. Opýtal som sa ich aj na poistenie. Poistenie je viac-menej nemožné, pretože nemožno opísať produkt, alebo možno opísať produkt, ale bude taký drahý, že nebude cenovo dostupný. Majú náhradné plány, ako riešiť mimoriadne okolnosti, ktoré narušia cestovný poriadok. Ako ekonóm, samozrejme, vidím, že je veľa miesta na rôzne predstavy o tom, čo započítať pod straty a čo je skutočné číslo. Dá veľa práce definovať presné dôsledky tohto sopečného popola, ktoré možno predložiť ako nárok.

Čo sa týka alternatívnej dopravy, samozrejme, budeme pokračovať ďalej. Čoskoro budeme mať stretnutie o dopravnej sieti TEN-T, kde bude Komisia presadzovať ďalší rozvoj siete iných druhov dopravy. Pýtal som sa železníc na to, čo je možné a čo v skutočnosti urobili počas tejto krízy, a poslali množstvo zaujímavých informácií. Boli posilnené vlakové spoje, ale informácie o dostupnosti, cestovnom poriadku a ďalšie veci stále ostávajú na veľmi nízkej úrovni. Jednou z našich najväčších priorít pre blízku budúcnosť bude mať lepšie informácie o všetkých týchto možnostiach.

Znova opakujem, že v prípade krízy v leteckej doprave stále ostane doprava cestujúcich domov alebo do ich destinácií hlavne v rukách leteckých spoločností. V štádiách plánovania je veľmi potrebné zvážiť iné druhy dopravy a určite aj iné motory. To je ďalší zaujímavý príbeh. Môžeme si z neho zobrať ponaučenie a my si toto ponaučenie vezmeme a presadíme mnohé plány a opatrenia, aby sme vytvorili účinnejšie riadenie leteckej dopravy v Európe.

Musím zdôrazniť, že sopky sa neriadia žiadnymi pravidlami a nemôžeme vylúčiť možné mimoriadne udalosti. Vždy bude existovať určité riziko, ktoré treba zohľadniť, a takéto riziko musí byť súčasťou plánovania našich aktivít.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne. (CS) Vážený pán komisár, dámy a páni, keď v 18. storočí na Islande vybuchla sopka, krajina sa zahalila oblakmi popola a tri roky v Európe nebola úroda na poliach. Správy o škodách v leteckej doprave nemáme. Tohtoročný oveľa menší výbuch sopky Eyjafjallajökull doslova rozvrátil leteckú dopravu v Európskej únii. Škody leteckých spoločností a letísk, inými slovami priame škody majú svoje pokračovanie v nezvládnutej starostlivosti o cestujúcich uviaznutých v rôznych kútoch sveta. Práva cestujúcich sú zrejme zaujímavou témou akademických diskusií, ale v tomto prípade boli na poslednom mieste záujmu zodpovedných pracovníkov. Nemáme žiadne správy o využití iných druhov dopravy na návrat do domovských krajín. Chaotické reakcie ukazujú nedostatok koordinácie a zároveň rozpaky v okamihu, keď majú rýchlo rozhodnúť o opätovnom otvorení vzdušného priestoru. Pán komisár, urýchli Komisia práce na aplikácii čiastočných výsledkov programu SESAR do praxe riadenia letovej prevádzky? Ostatné moje otázky by boli rovnaké ako otázky pána Briana Simpsona.

 
  
MPphoto
 
 

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne.(PL) V Európskej únii je približne 56 000 občanov, ktorí sú chorí a čakajú na transplantát, a patrí k nim 2 000 pacientov v Poľsku. Každý deň zomrie 12 ľudí pre nedostatok orgánov vhodných na transplantáciu. Miera darcovstva orgánov siaha od menej ako jedného darcu na milión obyvateľov v Bulharsku po 34 – 35 darcov na milión obyvateľov v Španielsku. V Poľsku je to 11 darcov. Väčšina orgánov sa odoberie mŕtvym darcom na základe predchádzajúceho súhlasu (prístup „opt-in“) alebo predpokladaného súhlasu (prístup „opt-out“). V Poľsku sa môžu bunky, tkanivá a orgány odoberať mŕtvym darcom, ak osoba, ktorá umrela, nebola zaregistrovaná v centrálnom registri námietok. Rozvoj transplantácie si vyžaduje atmosféru sociálneho súhlasu s vyplňovaním vyhlásení vôle, ktoré umožňujú odobratie orgánov po smrti človeka, ako aj zamietnutie námietok voči darcovstvu.

Ja osobne sa aktívne zúčastňujem práce na podpore transplantácií a vyzývam všetkých poslancov, aby robili to isté. V Poľsku som rozdávala odznaky a náramky, ktoré povzbudzujú k podpore transplantačnej medicíny. S poslancami z iných politických skupín sme spustili „Reťaz príbuzných“, vnútroštátnu sociálnu kampaň na propagáciu transplantácie a dobrovoľného darcovstva krvi. Podpora myšlienky transplantácie a koordinácia výmeny skúseností medzi členskými štátmi môže zachrániť tisíce životov. Je nevyhnutné vytvoriť spoločnú databázu EÚ orgánov vhodných na darcovstvo a transplantáciu a databázu všetkých živých a mŕtvych darcov. Bol by to aj významný nástroj v boji proti nezákonnému obchodovaniu s orgánmi a ľuďmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Debora Serracchiani (S&D), písomne.(IT) Aféra s islandskou sopkou a jej súčasné dôsledky nás viedli k úvahám o tom, že Európska únia nesmie byť nepripravená na prípad núdze alebo neočakávané udalosti, ale musí chrániť predovšetkým cestujúcich pomocou existujúcich alebo nových riadiacich nástrojov alebo opatrení. Ako príklad takýchto opatrení nemohli letecké spoločnosti ponúknuť kúpu lístkov na vlak, aby sa zabránilo dlhým radom pri pokladniach na železniciach, najmä pre cestujúcich so zníženou pohyblivosťou?

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia