Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 18. mája 2010 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: PANI DURANT
podpredsedníčka

(Rokovanie sa začalo o 9.05 hod.)

2. Rozprava o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (oznámenie o podaných návrhoch uznesenia): pozri zápisnicu

3. Zloženie Parlamentu: pozri zápisnicu

4. Zloženie politických skupín: pozri zápisnicu

5. Opravný rozpočet č. 1/2010: Oddiel I – Parlament – Odhad príjmov a výdavkov na rok 2011 – Oddiel I – Parlament (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa pána Maňku v mene Výboru pre rozpočet o návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2010 na rozpočtový rok 2010, oddiel I – Európsky parlament [2010/2045(BUD)] (A7-0158/2010) a

– správa pani Trüpelovej v mene Výboru pre rozpočet o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2011 [2010/2005(BUD)] (A7-0134/2010).

  Vladimír Maňka, spravodajca. − (SK) Vďaka tomu, že Lisabonská zmluva nadobudla účinnosť, sú dnes mnohé postupy priamejšie a transparentnejšie. Právomoci sú vymedzené jasnejšie. Európsky parlament má väčšie právomoci a Európska únia posilnila svoje vystupovanie navonok i smerom dovnútra. Po prvýkrát v dejinách demokracie majú občania viacerých krajín právo ovplyvňovať dianie nadnárodne.

Práve vzhľadom na veľkosť a rozmanitosť Európy musíme dbať na to, aby všetci občania, aj tí, ktorí nemajú veľa prostriedkov a nepatria k veľkým etablovaným organizáciám, mali možnosť využívať všetky demokratické prostriedky. Využívanie týchto demokratických prostriedkov nesmie byť spojené s existenciou veľkých finančných zdrojov.

Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy má určitý finančný vplyv na niektoré európske inštitúcie. V priebehu rozpočtového postupu na rok 2010 sa dohodlo, že dostupnú rezervu v rámci okruhu 5 prednostne použijeme na financovanie dodatočných nákladov, ktoré vyplynú priamo z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.

Preto dnes po prijatí pôvodného rozpočtu na rok 2010 riešime zodpovedajúce dodatočné výdavky cestou opravného rozpočtu. Po predložení žiadosti o dodatočné zdroje sme urobili všetko preto, aby sme v maximálnej možnej miere hľadali rezervy a prerozdelili existujúce zdroje.

Lisabonská zmluva má priamy alebo nepriamy vplyv na všetky útvary Európskeho parlamentu.

Opravný rozpočet Európskeho parlamentu, o ktorom dnes rokujeme, zabezpečí dodatočné finančné a ľudské zdroje na to, aby Parlament mohol plniť svoju novú úlohu spolurozhodovania na rovnakom základe ako Rada.

Čistý finančný vplyv opravného rozpočtu Európskeho parlamentu je nižší, ako pôvodne vyplýval z potreby rozpočtových prostriedkov. Pri zmierovacích konaniach s Predsedníctvom Európskeho parlamentu sa nám podarilo nájsť 4 milióny EUR. Ďalšie zníženie potreby zdrojov vyplýva z aspektu termínu, keď rozpočet schvaľujeme o mesiac neskôr, ako sme pôvodne očakávali.

Väčšina podnikov a inštitúcií nielen v Európe, ale na celom svete, využíva svetovú hospodársku krízu, aby zlepšila svoju efektívnosť a konkurencieschopnosť. Je to výzva aj pre nás, Európsky parlament, rovnako ako pre ostatné európske inštitúcie.

Ďalšie úspory a vyššiu efektívnosť, nielen pre tento rok, má teraz v rukách generálny tajomník Európskeho parlamentu. Dôsledný funkčný audit v generálnom riaditeľstve INLO a v útvare bezpečnostnej služby, na ktorom sme sa dohodli pri schvaľovaní rozpočtu v decembri, môže priniesť významné a udržateľné úspory aj pre ďalšie rozpočtové obdobia.

  Helga Trüpel, spravodajkyňa. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rozpočet Parlamentu na rok 2011 je prvým skutočným rozpočtom tohto Parlamentu, odkedy Lisabonská zmluva nadobudla platnosť. To znamená, že Parlament má viac kompetencií, máme viac povinností, väčšiu zodpovednosť, viac legislatívnych povinností – inými slovami, potrebujeme väčšiu pracovnú kapacitu, čo znamená, že potrebujeme väčší rozpočet.

Zároveň – a toto je podľa mňa veľmi dôležité – si musíme uvedomiť, že sme uprostred hospodárskej a finančnej krízy a krízy stability eura. V Nemecku sa dlh začne znižovať v roku 2011 a grécky rozpočet, ako aj všetky ostatné ťažko zadlžené verejné rozpočty treba do veľkej miery zoškrtať. V týchto ťažkých hospodárskych časoch musíme preto pristupovať k zvyšovaniu rozpočtu Parlamentu veľmi zodpovedne. Ako spravodajkyňa pre rozpočet na rok 2011 vyjadrím stanovisko väčšiny, hoci uvediem aj svoje vlastné stanovisko.

Dvadsať percent pre rozpočet Parlamentu na základe administratívneho rozpočtového riadku bolo hornou hranicou, ktorú určili inštitúcie v roku 1988. Väčšina členov Výboru pre rozpočet sa však domnieva, že sa to nemôže do rovnakej miery uplatňovať aj na rozpočet na rok 2011, keďže skutočnosť sa zmenila. Rozšírili sme sa, máme viac kompetencií a povinností, takže hranica 20 % sa nemusí považovať za pevne stanovenú. Aj napriek tomu sa stalo zrejmým, že naším cieľom je držať sa hranice okolo 20 % z dôvodu sebadisciplíny a zodpovednosti.

Predsedníctvo navrhlo 20,46 % – inými slovami, o 39 miliónov EUR viac ako na rok 2010. Po diskusiách – a po zohľadnení konfliktu záujmov – sme sa dohodli, že minieme len 20,32 % – inými slovami, o 20 miliónov EUR viac. Dospeli sme ku konsenzu, že pre rozšírenie, knižnicu, IT a štúdie potrebujeme viac zamestnancov, že tu v Parlamente musíme jednoznačnejšie uprednostniť ochranu životného prostredia a že by bolo veľmi pozitívne, ak by v Štrasburgu bolo k dispozícii viac bicyklov, aby sa dopravná služba menej využívala.

V čom však dochádza k sporu? Sporná je otázka, či by mali asistenti dostávať v roku 2011 viac peňazí – 1 500 EUR. Opakujem, že sa to týka asistentov, nie poslancov Parlamentu. Dohromady to predstavuje 13,2 milióna EUR. Väčšina členov výboru hlasovala za to, aby sa tieto zvýšené prostriedky pre asistentov umiestnili do rezervy, a to na základe argumentu, že zvýšenie by sa malo lepšie posúdiť a rozhodnúť by sa o ňom malo neskôr v priebehu roka.

Rada by som v tomto smere objasnila stanovisko našej skupiny, konkrétne to, že musíme citlivejšie pristupovať k problémom všeobecného dlhu, a naša skupina sa preto domnieva, že tohto zvýšenia o 1 500 EUR by sme sa mali na ďalší rok vzdať. Teraz by sme nemali meniť štatút poslancov – namiesto toho by sme sa mali zaviazať, že na krátke služobné cesty nebudeme toľko využívať leteckú dopravu, aby sme ochranu životného prostredia – ktorú opakovane presadzujeme politicky – uplatňovali aj v praxi v našom správaní a našom Parlamente. Z toho dôvodu je veľmi potešujúce, že sme boli úspešní a zlepšili sme vlastné údaje týkajúce sa ochrany životného prostredia, čoho príkladom je 12,9 % pokles emisií CO2 v roku 2008. Spotrebu energie sme znížili o 0,8 %. Chceli by sme pracovné preukážky na miestnu hromadnú dopravu, inými slovami, chceme dokázať, že sme zodpovední z finančného hľadiska, ako aj z hľadiska politiky životného prostredia.

  José Manuel Fernandes, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) zastáva nekompromisnosť, transparentnosť a udržateľnosť rozpočtu. Z toho dôvodu nás teší práca administratívy, pokiaľ ide o určenie fixných a variabilných výdavkov, ako aj to, že bola predložená strednodobá stratégia týkajúca sa politiky v oblasti budov. Aj tak sa však nazdávame, že tieto dokumenty by sa mohli v budúcnosti vylepšiť, a chceme vám pripomenúť, že zastávame dlhodobú stratégiu v oblasti budov.

Pokiaľ ide o nekompromisnosť rozpočtu, sme veľmi nároční – chceme, aby došlo k pokroku smerom k rozpočtu s nulovým základom, v rámci ktorého sa každá výdavková položka musí doložiť listinným dôkazom. S rovnakým cieľom ďalej navrhujeme, aby došlo k pokroku, pokiaľ ide o vykonávanie analýzy nákladov a prínosov variabilných výdavkov. Tu by sme chceli argumentovať tým, že môže dôjsť k úsporám, a preto podporujeme – veď my sami to navrhujeme – zníženie niektorých rozpočtových položiek.

Hlavným cieľom Parlamentu je dokonalosť pri tvorbe právnych predpisov. Všetci vieme, že keď nemáme primerané právne predpisy alebo máme zlé právne predpisy, vždy to vedie k vysokým nákladom, ktoré v konečnom dôsledku vždy znáša európska verejnosť. S cieľom dosiahnuť dokonalé právne predpisy s ohľadom na nové kompetencie, ktoré nám vyplývajú z už platnej Lisabonskej zmluvy, podporujeme možnosť náboru nových ľudských zdrojov; chceme, aby boli na vysokej úrovni, vlastne to vyžadujeme.

Ešte by som vám chcel pripomenúť, že budeme mať 18 nových poslancov a že aj oni musia mať možnosť riadne vykonávať svoj mandát. Doba, v ktorej žijeme, je veľmi náročná a európske inštitúcie majú zásadnú úlohu; ide o rozhodujúcu úlohu, v ktorej nesmú zlyhať, a preto musia mať k dispozícii dostatočné prostriedky.

Všetci dobre vieme, že rozpočtové otázky môžu vždy sprevádzať veľké dávky populizmu a demagógie, a tie zavrhujeme. Niektorí dokonca naznačujú, že príspevky pre poslancov Európskeho parlamentu sa zvyšujú, čo nie je pravda. Chceme, aby mal Parlament dostatočné príspevky na to, aby mal vážnosť, ktorú všetci zastávame, a aby dosiahol cieľ, ktorý európska verejnosť očakáva, vlastne vyžaduje, a tým je dokonalosť, pokiaľ ide o tvorbu právnych predpisov.

  Derek Vaughan, v mene skupiny S&D. – Vážená pani predsedajúca, pri diskusiách o vlastnom rozpočte sa vždy vynoria sporné otázky, čo sme videli aj pri našich diskusiách o opravnom rozpočte a pri našom vlastnom rozpočte na rok 2011. Teší ma však, že v rámci samotného Výboru pre rozpočet sa väčšina otázok týkajúcich sa rozpočtu na rok 2011 už vyriešila. Nazdávam sa, že medzi Výborom pre rozpočet a predsedníctvom je teraz už len veľmi málo sporných otázok, možno tri či štyri. Jednou z nich je, samozrejme, dvadsaťpercentná hranica. Ďalšou je rezerva v oblasti budov, ďalšou sú pozície, ktoré sme dali do rezervy, a ďalšou je druhá tranža 1 500 EUR na poslanca na mesiac za príspevok pre asistentov.

Tieto dve tranže vo výške 1 500 EUR na poslanca sú vždy kontroverzné a zložité, ale v ťažkých hospodárskych časoch sú, samozrejme, ešte kontroverznejšie. Sú také aj teraz, keď všetci uznávame, že Lisabonská zmluva nám dáva viac záväzkov. Preto sme dosiahli kompromis v tom, že financovanie druhej tranže vo výške 1 500 EUR dáme do rezervy, v ktorej zostane až do výpočtu všetkých nákladov vyplývajúcich z tohto návrhu.

Myslím si, že ďalšou nevyriešenou spornou otázkou je príspevok pre poslancov zastávajúcich funkciu. Kompromisom, ktorý sme v tomto smere dosiahli, bolo znížiť príspevok pre poslancov zastávajúcich funkciu z 1,2 milióna EUR na 400 000 EUR a, samozrejme, pri uplatňovaní akýchkoľvek nárokov treba poskytnúť zdokumentované potvrdenie o prevzatí. Myslím si, že ide o dôležitú zásadu, ktorú by sme všetci mali podporiť. Kolegovia sa sami rozhodnú, či sú tieto dva kompromisy pre nich prijateľné alebo nie. Nazdávam sa, že väčšina poslancov zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov bude tieto kompromisy považovať sa prijateľné.

V priebehu našich diskusií o rozpočte na rok 2011 sa však jedna vec tiež stala zrejmou, a to, že ak máme v budúcnosti financovať mimoriadne záväzky z dôvodu Lisabonskej zmluvy, musíme ušetriť inde. V rámci rozpočtu na rok 2011 došlo k niekoľkým pokusom o úspory. Celkový nárast klesol zo 6,5 % na približne 5,8 %. To je potešujúce, ale domnievam sa, že v budúcnosti budeme musieť urobiť omnoho viac.

Dúfam, že predsedníctvo v budúcnosti príde s odporúčaniami a návrhmi, a to nielen pokiaľ ide o vynakladanie prostriedkov, ale aj o spôsoby, akými môžeme v budúcnosti ušetriť. Dúfam, že takéto úspory budú skôr počítať so zmenou spôsobu, akým pracujeme, než len so škrtmi.

Domnievam sa, že v budúcnosti bude dôležité, že ak predsedníctvo príde – a dúfam, že príde – s návrhmi týkajúcimi sa úspor, od začiatku bude o nich diskutovať s poslancami. Nám v Európskom parlamente to umožní sformovať nielen rozpočet, ale aj naše priority a tiež zistiť, kde môžeme ušetriť, ale zatiaľ by sme mali pracovať na tom, aby bol náš rozpočet na rok 2011 prijateľný pre poslancov, pre tento Parlament a, samozrejme, aj pre verejnosť.

  Carl Haglund, v mene skupiny ALDE. – (SV) Vážená pani predsedajúca, vedieme zaujímavú rozpravu o rozpočte Parlamentu na tento a ďalší rok.

Na úvod by som rád poďakoval najmä pani Trüpelovej, ktorá urobila dobrú prácu, pokiaľ ide o prípravu rozpočtu na ďalší rok. Je asi ešte vyváženejšia, než aký bol pôvodný zámer.

Lisabonská zmluva prináša nové požiadavky na Európsky parlament a v tomto smere je logické, že Parlament musí očakávať zvýšenie nákladov, lebo aj našich činností bude viac.

Zároveň je však nesmierne udivujúce, že vôbec nie sme schopní reorganizovať naše vlastné činnosti, aby sme splnili tieto nové požiadavky. V tejto oblasti sa musíme zlepšiť.

Naša Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu kritizuje zvýšené náklady, ktoré pôvodne navrhlo predsedníctvo a ktoré sa teraz v skutočnosti čiastočne zoškrtali, ako už bolo povedané. Napriek tomu by som rád povedal, že skupina ALDE nesúhlasí s ďalším zvýšením príspevkov o 1 500 EUR na mesiac pre každého poslanca, aby mohol zamestnať ďalších asistentov, a nebude zaň hlasovať. Tiež odmietame myšlienku, že predsedovia výborov by mali dostávať príspevok na pohostenie.

Dve veľké politické skupiny zjavne našli v tejto veci kontaktný bod, ale naša skupina ALDE bude za svoje názory v tomto Parlamente bojovať. Je dôležité, aby Európsky parlament ukázal, že nás naozaj zaujíma úroveň nákladov, ktoré sami vytvárame. Naozaj nechápem logiku, ktorá tu odznela a podľa ktorej to nie je vec nárastu nákladov, ale skôr našej schopnosti riadne si plniť povinnosti. O to tu vôbec nejde. V konečnom dôsledku ide len o zvýšené náklady.

V širšom zmysle je dobré mať na pamäti, že čím viac asistentov Parlament zamestnáva, tým väčšie budú naše požiadavky z hľadiska našich budov a z dlhodobého hľadiska sa to stane veľmi drahé. Naša skupina ALDE ostro kritizuje niektoré z týchto návrhov a podľa toho bude aj v Parlamente hlasovať.

  Helga Trüpel, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, rada by som začala čarovným slovkom „vyváženosť“, ktoré pán Haglund práve spomenul. Naozaj sa domnievam, že teraz, keď diskutujeme o rozpočte na rok 2011, by naším východiskovým bodom mala byť otázka, ako dosiahnuť riadnu a zodpovednú vyváženosť.

Pán Fernandes hovoril o populizme vo vzťahu k myšlienke byť veľmi zodpovední a disciplinovaní, pokiaľ ide o rozpočet na rok 2011, ktorú Parlament zvažuje. V tomto ohľade s ním vôbec nesúhlasím. Nemyslím si, že je populistické, ak všetci spoločne dôjdeme k uváženému záveru, že na základe mnohých škrtov, ktoré vyžadujeme od ostatných krajín, aj my musíme veľmi podrobne preskúmať, ako v Parlamente konať disciplinovane. Naopak, domnievam sa, že presne toto je politická zodpovednosť Európskeho parlamentu za aktuálnych okolností. Vo vzťahu k škrtom, ktoré sa vyžadujú od Grécka a verejných rozpočtov vo všeobecnosti, musíme mať odvahu a na jednej strane legitimizovať zvýšenie nákladov, ktoré potrebujeme, aby sme si mohli robiť prácu zodpovedne, a na druhej strane nájsť hranicu, pri ktorej povieme: za týchto okolností požadujeme aj určité vymedzenie, lebo je to jednoducho súčasťou politického priestoru. Toto treba signalizovať podľa zásady: „Pochopili sme.“ Je to dôležité z politického hľadiska, a preto znova vyzývam všetky skupiny, aby zvážili, aký signál vyšleme verejnosti v rámci rozpočtu na rok 2011.

  Lajos Bokros, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, štátni zamestnanci v Rumunsku sa musia vyrovnať so znížením platu o 25 %, zamestnancom verejného sektora v Španielsku ubudne zo mzdy 5 % až 15 % a v Portugalsku – nehovoriac o Grécku – vlády vynakladajú veľké úsilie, aby ušetrili na ľudských zdrojoch. Nová vláda Spojeného kráľovstva už naznačila, že tento rok treba veľký balík finančných úspor.

Myslí si niekto v tomto Parlamente, že teraz je čas na to, aby Európsky parlament míňal viac na čokoľvek – aby vynakladal viac prostriedkov, aby mal viac zamestnancov pre skupiny, knižnice, výbory, IT personálu a ďalších 1 500 EUR vo forme príspevkov pre asistentov? Diskutujeme o druhej tranži vo výške 1 500 EUR. Ja vravím, že ani prvá tranža nebola vôbec potrebná. Nemala by to byť otázka toho, či druhú umiestniť do rezervy. Obidve by sme mali zlikvidovať, lebo teraz nie je pre ne príhodný čas. Všetci sme si vedomí väčších kompetencií, ale väčšie kompetencie si automaticky nevyžadujú väčšie míňanie. Vyžadujú si efektívnejšie vynakladanie prostriedkov a väčšiu zodpovednosť.

Úplne súhlasím s pani Trüpelovou, ktorá povedala, že sú spôsoby, ako ešte viac ušetriť. Tu v Štrasburgu nepotrebujeme vozový park. Verejnú dopravu máme zadarmo. Električkou jazdím každý deň. Namiesto prvej triedy môžeme cestovať v ekonomickej triede, a tak ušetriť. Napríklad ja zo zásady nikdy nelietam prvou triedou, keď sem cestujem z Budapešti. Celkovo vzaté, diskusie medzi predsedníctvom a Výborom pre rozpočet boli v tomto ohľade veľmi užitočné a myslím si, že stále máme obrovské množstvo iných príležitostí na šetrenie.

  Marta Andreasen, v mene skupiny EFD. – Vážená pani predsedajúca, znova som zdesená z toho, ako poslanci tohto Parlamentu stále vyžadujú vyšší rozpočet, kým obyvatelia členských štátov bojujú, aby prežili súčasnú krízu. Ale dnes budem hovoriť o etike tohto Parlamentu.

Je v súčasnej situácii prijateľné, že kým európske inštitúcie žiadajú o právomoc kontrolovať vnútroštátne rozpočty, zároveň chcú zvýšiť svoje vlastné administratívne rozpočtové riadky, čo je aj prípad tohto Parlamentu? Je v poriadku, že inštitúcie EÚ sa obracajú na Súdny dvor pre rozhodnutie Rady zmierniť nárast platov štátnych zamestnancov EÚ? Je z etického hľadiska pre Parlament prijateľné, aby narýchlo schválil účtovnú závierku Rady za rok 2008 výmenou za to, že Rada schváli vyšší rozpočet Parlamentu?

Dovoľte mi to vysvetliť. Výbor pre kontrolu rozpočtu jednomyseľne hlasoval proti schváleniu účtovnej závierky Rady za rok 2008 z dôvodu nedostatočnej transparentnosti. Rada zhodou okolností neschválila vyšší rozpočet Parlamentu. Predpokladám, že Parlament bude tento týždeň hlasovať za schválenie účtovnej závierky Rady a Rada krátko nato schváli mimoriadny rozpočet pre Parlament. Tieto hlasy, dámy a páni Európy, hlasy za rozpočet Parlamentu a absolutórium Rady predstavujú etiku inštitúcií, ktoré sa usilujú nám všetkým vládnuť.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Lisabonská zmluva priniesla zmeny vrátane tých, ktoré sa vzťahujú konkrétne na význam Európskeho parlamentu. Už som zdôraznila, že moje „áno“ pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu rozpočtu Parlamentu je podmienečné. Európsky parlament by sa mal, samozrejme, usilovať o prvotriedne vykonávanie legislatívnej funkcie. Posilnenie úlohy Parlamentu, samozrejme, znamená, že Parlament má viac povinností, väčšiu zodpovednosť a viac práce. Aj v tomto ohľade by som chcela zdôrazniť, že v krízových časoch, aké zažívame v súčasnosti, v najhoršej hospodárskej kríze za posledných 60 rokov, by sme aj my ako poslanci Európskeho parlamentu mali mimoriadne opatrne narábať s peniazmi, ktoré nám boli zverené. Rada a Európsky parlament by mali a aj musia spolupracovať v ešte väčšom rozsahu a táto spolupráca si vyžaduje ochotu konať ako partneri.

  Ivailo Kalfin (S&D). – (BG) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, na úvod mi dovoľte zablahoželať spravodajcom pani Trüpelovej a pánovi Maňkovi k výbornej práci pri príprave rozhodnutí, o ktorých dnes vedieme rozpravu. Musíme uznať, že to ani zďaleka nebola ľahká úloha, čomu nasvedčuje aj dnešná rozprava.

Na jednej strane musíme byť príkladom šetrnosti a efektívnosti, pokiaľ ide o míňanie peňazí európskych daňových poplatníkov. Na druhej strane však musíme Parlamentu dať príležitosť splniť si všetky povinnosti a záväzky, ktoré mu tí istí daňoví poplatníci zverili prostredníctvom Lisabonskej zmluvy.

Faktom je, že nová Európska únia v skutočnosti ukladá väčšinu zmien a povinností našej inštitúcii. Jednou z najzávažnejších otázok, ktoré vyvolávajú diskusie, bola miera, do akej Európsky parlament zohľadňuje zložitú hospodársku situáciu v Európe a prejavuje vedúce postavenie z hľadiska obmedzovania výdavkov a zvyšovania ich efektívnosti.

Parlamentné rozhodnutia, o ktorých dnes vedieme rozpravu, sú relevantné pre hospodársku situáciu. Minimálne zvýšenie výdavkov o 5,5 % nám umožní zvýšiť počet zamestnancov Európskeho parlamentu, a to prijatím 18 nových zamestnancov. Potrebujeme, aby administratíva poskytla odbornú podporu pre oblasti, v ktorých došlo k výraznému nárastu a v ktorých sú rozhodnutia Európskeho parlamentu rozhodujúce.

Poslancom Európskeho parlamentu ponúkame príležitosť byť v užšom kontakte s voličmi, prejsť odbornou prípravou vo viacerých oblastiach a plniť si nové povinnosti, ktoré im boli zverené Lisabonskou zmluvou. Sme príkladom, pokiaľ ide o úspory, lebo vykonávame všetky nové funkcie, pričom dohodu dosiahnutú pred mnohými rokmi sme prekročili len o 0,28 % tak, aby výdavky Európskeho parlamentu neprevýšili 20 % administratívnych nákladov európskeho rozpočtu.

Zároveň musíme veľmi jasne skonštatovať, že starú dohodu treba v budúcnosti prerokovať, aby do veľkej miery odzrkadľovala zmeny vo funkciách inštitúcií a najmä širší záber úloh, a tým aj očakávaní Európskeho parlamentu.

Kolegovia poslanci, stále máme k dispozícii rezervy. V budúcnosti budeme musieť vynaložiť väčšie úsilie, aby bola práca Parlamentu efektívnejšia, napríklad tak, že sa nebudeme spoliehať na budovy, ale na nové technológie, ďalej tak, že pôjdeme príkladom z hľadiska inštitucionálnych a environmentálnych noriem a že podrobne zanalyzujeme vplyv každého jedného výdavku a neumožníme, aby rozpočet automaticky rástol, čo je väčšinou prípad každej byrokracie. Nesmieme zabúdať, že za všetky naše činy sa zodpovedáme našim voličom, ktorí v súčasnosti prežívajú ťažké časy.

  Alexander Alvaro (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, v čase krízy musia byť najmä politici schopní oddeliť svoju racionálnu stránku od emocionálnej, hlavne pokiaľ ide o rozpočtové záležitosti a peniaze. Mám pocit, že Lisabonská zmluva a súvisiace rozpočtové otázky sú trochu ako predpoveď počasia – nikdy presne neviete, ako budú veci ráno vyzerať. Predpoveď hovorí, že bude pršať, a tak si zoberiete dáždnik, a nakoniec možno trochu spŕchne, ale vlastne neprší naozaj.

S Lisabonskou zmluvou je to takisto: nevieme, ako Lisabonská zmluva zmení pracovné zaťaženie Parlamentu. Lámem si hlavu nad tým, ako mohli v minulosti poslanci pracovať vo výboroch a predsedníctvach tak, že v dôsledku Lisabonskej zmluvy nedôjde k žiadnej zmene.

Diskusia o zvýšení asistentského príspevku o 1 500 EUR má symbolický význam pre otázku, či dokážeme zoštíhliť naše štruktúry, šetriť prostriedky a zefektívniť naše pracovné procesy. Zohľadnenie týchto troch bodov by nám prinieslo väčší osoh než len čoraz častejšie diskusie o oblasti financovania. Napokon to, aký bude ozajstný vplyv Lisabonskej zmluvy na našu prácu, sa dozvieme až v priebehu budúceho roka.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Európsky parlament, ktorý má po ratifikácii Lisabonskej zmluvy viac záväzkov a väčšiu úlohu, musí mať nepochybne väčšie finančné zdroje, aby si mohol plniť túto úlohu. Predchádzajúci rečník má pravdu. Nevieme, o koľko sa v praxi táto úloha zväčší, ale vieme, že sa zväčší. Vo vzťahu k tomu aj naši voliči a daňoví poplatníci od nás, celkom prirodzene, očakávajú viac. Aj preto je žiadosť o viac finančných prostriedkov, napríklad na asistentov poslancov, nespochybniteľne oprávnená z finančného i politického hľadiska.

Uvedomujeme si, že v Grécku a všeobecne v krajinách južnej Európy je v súčasnosti obrovská kríza, ktorá je tiež očividne politickým problémom, ale pri škrtaní nákladov nesmieme odobrať Európskemu parlamentu niektoré funkcie. Som hlboko presvedčený, že rozpočet Európskeho parlamentu by sa mal výrazne zvýšiť.

  Daniël van der Stoep (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, návrh rozpočtu Parlamentu na rok 2011 je 1,7 miliardy EUR. To sa rovná 2,3 miliónu EUR na poslanca Európskeho parlamentu na rok, 200 000 EUR na mesiac a závratným 6 400 EUR na poslanca na deň; a v tomto Parlamente je 736 poslancov.

Vážená pani predsedajúca, 6 400 EUR je obrovské množstvo peňazí. Napadá mi sto vecí, na ktoré by sa tieto peniaze vynaložili lepšie než na toto bábkové divadlo. Najdôležitejšie však je, že samotní občania musia vedieť prijímať také rozhodnutia. Zatvorme dnes prevádzkarne v Bruseli, Luxemburgu a najmä v Štrasburgu. Jednoducho vyveďme všetkých z budov, zamknime dvere, odhoďme kľúče a dajme tých 1,7 miliardy EUR naspäť občanom, ktorí ich zarobili v pote tváre.

Každý poslanec tohto Parlamentu by sa mal zobúdzať a líhať si do postele s myšlienkou, že daňových poplatníkov v ten deň bude stáť alebo stál 6 400 EUR. Každý poslanec si musí ďalej vziať za povinnosť túto sumu každý deň znižovať, keďže všetko, čo tu minieme na nezmysly, sú peniaze daňových poplatníkov, ktoré občania zarobili vlastnou, nesmierne tvrdou prácou.

Malo by to tak byť, ale nedeje sa to. V tomto Parlamente viac vždy znamená lepšie. Rozpočet sa zvyšuje o desiatky miliónov podaním ruky, tajomnými dohodami v zákulisí, kde rovný rovného si hľadá. Elita rozhoduje a verejnosť vysolí peniaze. Každý by sa mal nad tým zamyslieť, než zaspí, a vyzývam každého, aby to urobil dnes v noci: aby sa sám seba spýtal: „Stál som za 6 400 EUR?“ Ak to neurobí, mal by sa hanbiť, keďže ako poslanec Európskeho parlamentu nestojí za nič.

  Ingeborg Gräßle (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pánovi van der Stoepovi chcem povedať: som hodná svojich peňazí a za tým si stojím. Ak vy nie ste hodný svojich, potom mi je vás ľúto. Môžem povedať len toľko, že si neprejavujeme žiadne láskavosti, keď si pre seba vytvárame pracovné podmienky v tomto Parlamente, ktorý nám účinne znemožňuje robiť si našu prácu. Podporujem zvýšenie asistentského príspevku – a to pre obidve úrovne – a domnievam sa, že je to úplne oprávnené.

Každý, kto pracuje v tomto Parlamente, potrebuje personál. Tí, ktorí nechcú pracovať, by nemali brániť tým, ktorí chcú a musia pracovať. Nikoho nebudeme nútiť využiť zvýšenie asistentského príspevku – môžete ho využiť, ale nemusíte. Ak poslanci Európskeho parlamentu tento príspevok nevyužijú, bude to len lepšie pre daňových poplatníkov, ktorí potom dostanú svoje peniaze späť. Ja môžem hovoriť len za seba, keď poviem, že som svojich peňazí hodná, a to isté sa týka aj mojich zamestnancov. Musíme však podrobne preskúmať činnosti, ktoré sa vykonali v minulosti na základe nadbytku v tomto rozpočte. Musíme preskúmať, či chceme a dokážeme pokračovať v týchto činnostiach. V tomto ohľade mám na mysli predovšetkým internetovú televíznu službu. Myslím si, že musíme konať, že nemôžeme všetko nechať tak, ako to je.

Okrem toho sme v spolupráci s predsedníctvom uskutočnili veľa reforiem a mali by sme umožniť, aby sa tieto reformy začali prejavovať. Výbor pre kontrolu rozpočtu urobí všetko, čo je v jeho silách, aby zistil, čo nefunguje.

  Geoffrey Van Orden (ECR). – Vážená pani predsedajúca, vlády a verejné inštitúcie v celej Európe pochopili, že treba šetriť, ale tento Parlament naďalej zostáva vo svojom rozprávkovom svete. Počuli sme pekné reči o potrebe šetriť a o efektívnosti, ale rozpočet vo výške 1,7 miliardy EUR na rok 2011 predstavuje nárast o takmer 6 %. To je absolútne neprijateľné. Mali by sme hovoriť o obrovských úsporách, nie o nárastoch. Je veľa spôsobov, ako to urobiť.

Na začiatok by sme mali škrtnúť nepotrebné plytvanie a výdavky. Tento Parlament by mal Radu požiadať, aby ukončila štrasburský cirkus a ročne ušetrila náklady vo výške viac ako 200 miliónov EUR. Ďalších 50 miliónov EUR by sa každoročne ušetrilo, ak by sme zatvorili kancelárie Európskeho parlamentu vo všetkých našich krajinách. Musíme zregulovať byrokraciu: počet úradníkov, ktorých Parlament zamestnáva, sa len za tri roky zvýšil o 14 % na 6 000. V ťažkých finančných časoch by akákoľvek iná organizácia naplnila svoje priority škrtmi v inej oblasti. Zrejme si myslíme, že žijeme v inom svete. Musíme podniknúť potrebné kroky, aby sme uskutočnili skutočné zmeny a skutočné škrty v rozpočte Parlamentu.

  Bart Staes (Verts/ALE). – (NL) Rád by som sa vrátil k myšlienke dvakrát pridať 1 500 EUR mesačne na asistentský príspevok. Lisabonská zmluva nám naozaj dáva veľa nových úloh, takže určite nebudem namietať proti tomu, aby viac zamestnancov mali tie parlamentné výbory, ktorým Lisabonská zmluva dala viac úloh, napríklad Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.

Nebudem namietať ani proti tomu, aby skupiny mali viac zamestnancov, ktorí im umožnia lepšie zvládnuť úlohy, ale buďme úprimní, dámy a páni: je šialené a takisto nesprávne, aby sme každému jednému poslancovi Európskeho parlamentu dali tento rok o 1 500 EUR viac a nasledujúci rok ešte ďalších 1 500 EUR navyše.

Vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín pracujem už 10 rokov. Tento výbor má veľa legislatívnych úloh v rámci spolurozhodovacieho či riadneho legislatívneho postupu. Vždy mi stačili traja asistenti a predpokladám, že poslancom Európskeho parlamentu, ktorí pracujú alebo čoskoro začnú pracovať vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, budú takisto stačiť traja asistenti. Váš návrh, pani Gräßleová – že ďalších zamestnancov by mali dostať tí, ktorí chcú pracovať, ale nie tí, ktorí pracovať nechcú – je populizmus najhrubšieho zrna.

  Vladimír Maňka, spravodajca. − (SK) Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí vystúpili so svojím názorom. Som rád, že si všetci želáte, aby ste svoju legislatívnu prácu vykonávali čo najlepšie a zdroje využívali čo najúčinnejšie. Každý z nás má svoj vlastný názor, kde a akým spôsobom by sme mohli veci zlepšiť. Svedčí o tom aj dnešná diskusia. Pánovi Boklešovi by som chcel povedať, že existuje cesta ako dosiahnuť objektívnym spôsobom úspory. Cesta, ktorej sa ešte pred rokom aj poslanci Vašej politickej skupiny bránili.

Od januára som predsedom regionálnej samosprávy v mojej krajine. Po nástupe do funkcie prvým krokom bol nezávislý pohľad zvonka na všetky procesy v mojej inštitúcii. Tento audit odstraňuje duplicity a znižuje administratívne náklady o viac ako 15 %. Ak aj my chceme v čo najširšom rozsahu preskúmať rezervy a reorganizovať existujúce zdroje, najlepším riešením je objektívny a nezávislý pohľad zvonka.

Tí, ktorí sa k takémuto kroku odvážili, dosiahli najlepšie využitie zdrojov a dokázali výrazne znížiť svoje administratívne náklady. V najbližších dňoch nás čaká rokovanie a hlasovanie o opravnom rozpočte Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov na rok 2010.

Tieto inštitúcie evidentne rozširujú svoju činnosť, majú vyššie právomoci a vyššie pracovné zaťaženie. Chcel by som aj touto cestou požiada Radu, aby sme mohli čo najskôr uzatvoriť tieto rozpočty, aby obidve inštitúcie mohli zodpovedne a efektívne vykonávať svoju zodpovednosť v nových alebo rozšírených oblastiach, ktoré priniesla Lisabonská zmluva.

  Helga Trüpel, spravodajkyňa. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, všetci ste počuli, aká sporná je táto rozprava o rozpočte na rok 2011. Niet divu, veď sa týka skutočného zvýšenia a škrtov, ale aj – ako to už v politike chodí – symbolických otázok.

Ako spravodajkyňa by som preto chcela verejne upozorniť na tieto aspekty. Počuli ste celú škálu rôznych názorov, od pani Gräßleovej z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktorá veľmi podporuje tento nárast – vrátane zvýšenia o 1 500 EUR –, aby si zabezpečila schopnosť pracovať, až po ostatných poslancov, ktorí povedali, že to nepotrebujú alebo že musíme omnoho presnejšie zhodnotiť, či je tento nárast oprávnený, a získať prehľad, a to aj čo sa týka jednotlivých výborov a pracovných oblastí tohto Parlamentu.

Ako spravodajkyňa by som chcela zdôrazniť, že väčšina členov Výboru pre rozpočet sa rozhodla umiestniť tieto dodatočné peniaze do rezervy – Výbor pre rozpočet to teda ešte neschválil – a požiadať o presné hodnotenie. To všetko musíme preto ešte urobiť. Musíme predložiť toto hodnotenie a potom v jeseni sa znova veľmi vážne zaoberať výsledkami, aby sme v októbri mohli pokračovať v rokovaní s Radou v rámci nového rozpočtového postupu a aby sme tu v Parlamente aj interne zaujali väčšinové stanovisko. Za súčasných okolností treba zdôrazniť, že je tu rozpor, máme veľmi rôzne názory, ale aj väčšinový názor, podľa ktorého musíme tie výpočty znova podrobne preskúmať.

Ďakujem vám za odporúčania a dúfam, že budeme postupovať obozretne.

  Predsedajúca. – Ďakujem, pani Trüpelová. Týmto sa však končí spoločná rozprava o rozpočte. Ďakujem vám za vystúpenia. Rozprava sa skončila.

Hlasovanie o správe pána Maňku sa uskutoční zajtra a hlasovanie o správe pani Trüpelovej sa uskutoční dnes o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Georgios Stavrakakis (S&D), písomne. – (EL) Opravný rozpočet je výsledkom nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Parlament čakajú nové úlohy a bude potrebovať zdroje, ak si má úspešne plniť nové záväzky a úlohy. Chcel by som zdôrazniť, že európski občania žiadajú od Parlamentu, aby si bezchybne plnil svoje povinnosti, a preto je dôležité, aby jeho poslanci, výbory a politické skupiny dostali potrebné prostriedky. Okrem toho sa domnievame, že finančnú disciplínu a škrty výdavkov teraz treba viac ako kedykoľvek predtým, a európski občania ich od nás právom očakávajú, a preto sme pripravili rozpočet, ktorý zaručuje úsporné opatrenia a transparentnosť.

Trváme aj na potrebe plánovania dlhodobej politiky pre budovy Európskeho parlamentu, aby sme zabezpečili uspokojivú finančnú podporu teraz aj v nadchádzajúcich rokoch. Sme si istí, že tieto opatrenia nám pomôžu, aby sme sa mohli zaoberať obavami, očakávaniami a požiadavkami európskych občanov.

Na záver by som rád zablahoželal Vladimírovi Maňkovi k vynikajúcej správe.

6. Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013 (zmena a doplnenie rozhodnutia č. 573/2007/ES). Prechod zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) (zmena a doplnenie nariadenia Rady (ES) č. 1104/2008) – Prechod zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) (zmena a doplnenie rozhodnutia Rady 2008/839/SVV) – Vytvorenie spoločného programu EÚ pre presídľovanie (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa pána Tavaresa v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 573/2007/ES, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2004/904/ES (KOM(2009)0456 – C7-0123/2009 – 2009/0127(COD)) (A7-0125/2010),

– správa pána Coelha v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1104/2008 o prechode zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) (KOM(2009)0508 – C7-0244/2009 – 2009/0136(NLE)) (A7-0126/2010),

– správa pána Coelha v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2008/839/SVV o prechode zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) (KOM(2010)0015 – C7-0040/2010 – 2010/0006(NLE)) (A7-0127/2010), a

– správa pána Tavaresa v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o vytvorení spoločného programu EÚ pre presídľovanie (2009/2240(INI)) (A7-0131/2010).

  Carlos Coelho, spravodajca. – (PT) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, na úvod by som vám chcel pripomenúť, že Parlament už kritizoval obrovské oneskorenie pri realizácii Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II). Dňa 22. októbra 2009 sme prijali uznesenie o SIS II a vízovom informačnom systéme. Európsky parlament znovu vyjadril hlboké znepokojenie nad oneskorením začiatku prevádzky a požiadal Komisiu a Radu o informácie o výsledkoch technických testov, pričom žiada úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o proces realizácie SIS II.

Systém SIS II mal byť sprevádzkovaný v roku 2007. Dnes máme rok 2010 a nikto nedokáže dať definitívnu odpoveď na otázku, kedy bude dokončený. Pokiaľ ide o balík návrhov, ktoré zvažujeme, vynorili sa štyri zásadné otázky. Po prvé, kedy sa tento prechod uskutoční? Predtým, ako možno systém SIS II sprevádzkovať, je nutné ho osobne otestovať, aby sa overilo, či systém dokáže fungovať v súlade s technickými a prevádzkovými požiadavkami stanovenými v príslušných právnych nástrojoch. Až po úspešnom dokončení všetkých týchto testov sa môže uskutočniť prechod zo Schengenského informačného systému prvej generácie na SIS II.

Po druhé, boli tieto testy ukončené? Vzhľadom na obrovské oneskorenie projektu a pre všetky problémy a komplikácie sa Rada rozhodla vykonať dva takzvané medzníkové testy: prvý test v štvrtom štvrťroku 2009 a druhý test v lete 2010. Prvý test sa však musel odložiť až na koniec januára, pretože neboli splnené nevyhnutné predpoklady. Test sa uskutočnil od 21. do 24. januára 2010: systém zjavne fungoval prvých 25 hodín, ale, ako je známe, v priebehu zvyšku testu bol nestabilný. Test sa opätovne uskutočnil od 2. do 5. marca a konečné vyhodnotenie a kontrola platnosti druhej skupiny testov sa uskutočnili 6. apríla.

Napriek tomu, že členské štáty alebo zmluvná spoločnosť nedodržali v plnej miere podmienky testov, a napriek skutočnosti, že obmedzený počet presunov nezodpovedal požadovaným časom reakcie, prevažná väčšina členských štátov dospela k záveru, že odchýlky boli nepodstatné a hlavné ciele testov boli splnené. Nový všeobecný harmonogram a rozpočtový plán by mali byť prijaté na nasledujúcom júnovom zasadnutí Rady alebo najneskôr v októbri 2010.

Pred sprevádzkovaním systému sa tiež považovalo za nevyhnutné splnenie nasledovných podmienok. Musí byť úspešne vykonaný druhý medzníkový test a musia byť úplne splnené prevádzkové podmienky. Musí byť úspešne vykonaný aj celkový test, ktorého sa týka ustanovenie v článku 55 nariadenia, a musí byť úplne zabezpečená bezpečnosť siete.

Tretia otázka: prečo je prijatie týchto iniciatív také naliehavé? Napriek tomu, že ešte neboli splnené všetky podmienky potrebné na uskutočnenie prechodu a ich splnenie je v nedohľadne, účinnosť mandátu, ktorý bol Komisii udelený na vývoj SIS II, sa znova skončí 30. júna 2010. Musíme preto zmeniť a doplniť doložky o skončení účinnosti v nástrojoch prechodu prijatých v roku 2008, aby sme predišli tomu, že sa skončí ich účinnosť.

A moja štvrtá a posledná otázka: aké stránky návrhov som sa usiloval zmeniť a doplniť? Po prvé, začlenenie doložky o skončení účinnosti, ktoré Komisia nenavrhla. Navrhujeme, aby bola stanovená na 31. decembra 2013. Vzhľadom na značné omeškanie je tiež nevyhnutné, aby bolo v právnom základe stanovené, že použité riešenie, nech už bude akékoľvek, musí byť založené na dostupných technológiách, musí dodržiavať primeraný harmonogram a musí byť prijateľné z hľadiska efektívnosti nákladov.

Je nutné zriadiť Radu pre globálne riadenie programu a oficiálne začleniť do jej štruktúry riadenie SIS II. Som absolútne presvedčený, že ak by tento orgán existoval od začiatku, dokázali by sme dosiahnuť lepšiu koordináciu, mali by sme viac informácií a boli by sme efektívnejší.

A napokon, považujem za rozhodujúce, aby bol proces prechodu podrobený parlamentnej kontrole. Parlament je zodpovedný nielen za právny základ: ako rozpočtový orgán zabezpečuje aj dohľad nad činnosťami financovanými z rozpočtu Únie. Z tohto dôvodu sme spolu s kolegom poslancom Alvarom predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh na zadržanie finančných prostriedkov ako rezervy. Spolu s kolegami poslancami pánom Alvarom, pani Ludfordovou, pánom Enciom a pani Hohlmeirovou som predložil aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh s požiadavkou na vykonanie auditu Európskym dvorom audítorov. Chcel by som všetkým poďakovať za mimoriadne dobrú spoluprácu.

  Predsedajúca. – Nemôžem hneď teraz dať slovo pánovi Tavaresovi, pretože vďaka istej sopke mal malé problémy s dopravou. Hneď, ako sa k nám pridá, mu dám priestor.

  Alexander Alvaro, spravodajca stanoviska Výboru pre rozpočet. – (DE) Vážená pani predsedajúca, SIS II je príbeh plný pokusov, neúspechov a nových pokusov, ktorý trvá roky. Tieto pokusy, neúspechy a nové pokusy doteraz zhltli celkovo 90 miliónov EUR – 90 miliónov, ktoré boli podľa názoru mnohých ľudí úplne premrhané.

Z rozpočtového hľadiska súhlasím s každou vetou, s každým slovom a so všetkým úsilím pána Coelha. Veľmi úzko spolupracujeme a naša spolupráca je veľmi dobrá. Všetci máme spoločný záujem na tom, aby SIS II fungoval. Niekedy si však musíte priznať – tak je to s mnohými vecami v živote –, že veci nefungujú, a musíte zvážiť alternatívy.

Ako Európsky parlament ešte nie sme ochotní vzdať sa tohto projektu a pani komisárku Malmströmovú, ktorá toto zložité dedičstvo prijala, budeme podporovať všetkými možnými spôsobmi. Musí byť ale jasné – a ustanovili sme to vo Výbore pre rozpočet a odporúčame to aj plénu –, že príspevky na SIS II treba zadržať ako rezervu, aby sme mali väčšiu kontrolu nad využívaním týchto prostriedkov. Osobne očakávam, že bude existovať plán B pre prípad, že jedného dňa uznáme, že nedokážeme dosiahnuť to, čo sme chceli.

  Predsedajúca. – Za neprítomnosti pána Tavaresa odovzdávam slovo pani komisárke Malmströmovej.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcela by som poďakovať pánovi Coelhovi a pánovi Alvarovi za ich príspevky a poďakovať vám za mimoriadne konštruktívnu spoluprácu na tomto extrémne komplikovanom dokumente, ktorý som prevzala. Tento dokument je veľmi komplikovaný, som však odhodlaná s vami spolupracovať s cieľom zvládnuť to transparentným spôsobom a projekt ukončiť.

Zajtrajšie hlasovanie prichádza pre projekt SIS II v správny čas. Rada potvrdila, že prvý medzníkový test bol úspešný a že vývoj SIS II by mal pokračovať na základe aktuálnych technických riešení.

Predložené legislatívne návrhy zahŕňajú tri dôležité zložky; pán Coelho sa o nich zmienil. Spôsobí to zmeny vo vývoji projektu. Po prvé, ako uviedol pán Coelho, pôvodný termín skončenia účinnosti nástrojov – 30. júna tohto roku – sa stal nereálny, a bude preto zmenený. Umožní to pokračovať v projekte SIS II, pokiaľ ide o technické požiadavky a globálny plán, ktoré sa momentálne nanovo určujú za prítomnosti expertov členských štátov. Rada bude mať tieto informácie k dispozícii 3. a 4. júna.

Spravodajca vyzýva na stanovenie konkrétnej lehoty pre vývoj SIS II. S ľútosťou vám oznamujem, že Komisia sa týmto návrhom ešte nemôže zaoberať. Experti Komisie pracujú spolu so všetkými členskými štátmi na dokončení prispôsobenia požiadaviek a nového globálneho plánu. Komisia následne predloží príslušné návrhy týkajúce sa nového globálneho plánu, ktorý bude predložený o dva týždne na nasledujúcom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci.

Po druhé, Rada pre globálne riadenie programu je skupinou technických expertov, ktorí poskytujú poradenstvo k vývoju SIS II, čo by sa malo formálne ustanoviť. Rada pre globálne riadenie sa už osvedčila ako veľmi dobrý nástroj spolupráce a technickej analýzy medzi expertmi Komisie a členských štátov. Návrh zabezpečí, že spolupráca a analýza budú pokračovať za súčasného zefektívňovania úlohy, zloženia a postupov rady. Z tohto dôvodu – ide o výhradne technický orgán – nie je vhodné, aby sa táto rada sprístupnila poslancom Európskeho parlamentu a iným parlamentným úradníkom. Za spolupráce s Európskym parlamentom budeme s projektom SIS II naďalej napredovať transparentným spôsobom. Musíme však jasne rozlišovať medzi odbornou prácou a politickou transparentnosťou. V tomto duchu je však Komisia ochotná poskytovať poslancom tohto Parlamentu kompletné technické informácie prostredníctvom sprístupnenia správ tejto rady Parlamentu v súlade s návrhom pána Coelha.

Po tretie, predpokladá sa nevyhnutná právna flexibilita na realizáciu vývoja prostredníctvom alternatívneho technického scenára. Verím, že sa všetci zhodujeme na jej logickej odôvodnenosti.

Pokiaľ ide o rozpočtové hľadiská pokračovania vývoja SIS II, Komisia sa stotožňuje so spravodajcovým zámerom maximálne účinne vynaložiť peniaze daňových poplatníkov. Správa v tejto súvislosti požaduje, aby sa Parlamentu vyhradilo právo zadržať prostriedky na vývoj SIS II na rok 2011 ako rozpočtovú rezervu. Samozrejme, je to úplne v právomoci rozpočtového orgánu. Z hľadiska plnenia rozpočtu by som sa pána Alvara chcela iba spýtať, či by mohol existovať určitý jasný a účinný deblokačný postup pre prípad, že by sme tieto prostriedky potrebovali. Chcela by som sa poďakovať Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, pánovi Coelhovi a spravodajcovi Výboru pre kontrolu rozpočtu, pánovi Alvarovi, za ich vynikajúcu spoluprácu na tomto dokumente.

Mrzí ma, že pán Tavares tu ešte stále nie je. Mali by sme príležitosť prediskutovať s ním mimoriadne dôležitú tému – program EÚ pre presídľovanie. Ako viete, v celosvetovom meradle veľkú väčšinu utečencov prijímajú krajiny v Ázii, Afrike a na Blízkom východe. Mnohí z týchto utečencov sa nachádzajú v situáciách ako z Hlavy 22: nemôžu sa vrátiť do svojej krajiny pôvodu a nemôžu sa ani lokálne začleniť do krajiny prvého azylu, pretože mnohé tieto krajiny sú samy obeťou konfliktu alebo chudoby. Pre tieto skupiny utečencov môže byť presídlenie jediným riešením.

Prostredníctvom presídľovania môžu členské štáty Európskej únie prejaviť skutočnú solidaritu s týmito neraz preťaženými krajinami prvého azylu a zároveň poskytnúť ochranu niektorým z najohrozenejších utečencov za udržateľných a humánnych podmienok. Presídľovanie sa v súčasnosti uskutočňuje, neexistuje však štrukturálna koordinácia na úrovni EÚ. Komisia sa domnieva, že globálnym posilnením úlohy Únie a preukázaním solidarity s najpostihnutejšími regiónmi môže EÚ zohrávať významnejšiu úlohu a byť aktívnejšia v oblasti presídľovania. Návrh predložený v septembri 2009 má za cieľ zlepšiť situáciu. Sme veľmi spokojní s mimoriadne pozitívnou reakciou Parlamentu a Rady na tento návrh. Zvlášť by som sa chcela poďakovať pánovi Tavaresovi za jeho vynikajúcu prácu. Oceňujem jasný politický konsenzus medzi rozličnými skupinami v tejto otázke.

Podľa myšlienky obsiahnutej v návrhu prispeje EÚ v partnerstve s UNHCR k strategickejšiemu využívaniu presídľovania na základe každoročného rozhodnutia o spoločných prioritách pre presídľovanie. EÚ môže zlúčením vnútroštátnych kvót pomôcť zmierniť niektoré z najťažších situácií utečencov a najzložitejších konfliktov na svete. Program ponecháva každému členskému štátu konečnú voľbu, pokiaľ ide o počet utečencov, ktorých je potrebné presídliť, i keď členským štátom umožní, aby koordinovali a vzájomne si vymieňali skúsenosti a osvedčené postupy. Prostredníctvom každoročného cvičenia bude EÚ schopná lepšie reagovať na vznikajúce problémy a globálne potreby utečencov tak, aby sa zabezpečilo účinnejšie využívanie Európskeho fondu pre utečencov zo strany členských štátov. Program bude užitočný aj pri presnejšie cielenom a praktickejšom projekte spolupráce prostredníctvom Európskeho podporného úradu pre azyl, ktorý bude spolupracovať s vnútroštátnymi správnymi orgánmi aj organizáciami občianskej spoločnosti. Plne podporujem spravodajcov úmysel vytvoriť špecializované oddelenie v rámci úradu, ktorý sa má zriadiť na Malte.

O spoločnom programe EÚ pre presídľovanie sa diskutuje v kritickom čase: od roku 2007 sa päť členských štátov – okrem tých, ktoré už programy mali – rozhodlo spustiť vnútroštátne programy pre presídľovanie. Niektoré ďalšie členské štáty v priebehu minulého roka presídlili irackých utečencov v reakcii na záväzok, ktorý bol v roku 2008 schválený na úrovni EÚ. Je nevyhnutné, aby sme túto pozitívnu dynamiku zachovali a aby nedošlo k odkladu prijatia tohto návrhu.

Je nám však ľúto, že určité odchýlky a procedurálne otázky brzdia rýchle prijatie tohto návrhu. Tento návrh má veľký politický význam. Rozhodnutie Komisie stanoviť ročné priority pre presídľovanie je vykonávacím rozhodnutím a tvorí časť finančného hospodárenia Európskeho fondu pre utečencov. Pokiaľ ide o postupy delegovaných aktov, máme obavy, že by došlo k značnému oneskoreniu postupu, čím by sa mimoriadne skomplikovalo riadenie fondu.

Ide o prvý krok smerom k spoločnému prístupu. Samozrejme, uskutoční sa vyhodnotenie praxe a existujú plány predložiť ambicióznejšie iniciatívy ako súčasť Štokholmského programu.

  Georgios Papanikolaou, v mene poslaneckého klubu PPE. – (EL) Ďakujem vám za doplnenie aktuálnych informácií, pani komisárka. Hoci pán Tavares s nami nie je, chcem sa mu poďakovať za doterajšiu spoluprácu a v mene našej politickej skupiny vyjadriť pozitívny postoj voči programu pre presídľovanie.

Hovoríme o jednotnom azylovom priestore a o integrovanej politike riadenia pohybu utečencov, ktorú potrebujeme. Nástrojom financovania na podporu tohto úsilia je, pochopiteľne, Európsky fond pre utečencov, pri ktorom je pravda, že sme ho doteraz dostatočne nevyužívali. Máme ešte rezervy, môžeme vykonať väčšie a lepšie veci.

Európska odpoveď na globálne potreby presídľovania bola doteraz primeraná. Chcel by som vám pripomenúť, že účasť členských štátov je dobrovoľná a doteraz sa spolu s dvoma krajinami, ktoré sa zúčastnili na tomto konkrétnom presídľovaní, iba 12 z 27 členských štátov podieľa na tomto úsilí, pričom doterajšie údaje neboli zvlášť povzbudivé. V roku 2009 pricestovalo do Európy 6 896 utečencov v rámci programu pre presídľovanie, čo zodpovedá 8,2 % z celkového počtu.

Rozhodne preto potrebujeme lepšiu koordináciu a prostredníctvom tejto správy a uskutočnených konzultácií sa snažíme poskytnúť motiváciu, vysvetliť členským štátom, že máme všetky dôvody na to, aby sme pokračovali s uplatňovaním a vykonávaním tohto programu.

Samozrejme, ochrana ľudských práv a naša skutočná solidarita s tretími krajinami sú cieľmi s najvyššou prioritou. Musíme však chápať, že ďalším argumentom, prečo majú všetky členské štáty dôvod podieľať sa na tomto programe, je skutočnosť, že prostredníctvom tohto programu môžeme všetkým, čo to potrebujú, vyslať signál, že majú všetky dôvody na to, aby sa rozhodli pre zákonné postupy pri svojom úsilí dostať sa do Európy, na európske územie, pri svojom úsilí o lepšiu budúcnosť.

Prostredníctvom programu pre presídľovanie by bolo možné nepriamo riešiť aj nezákonné prisťahovalectvo. Za predpokladu, že takéto programy existujú, prisťahovalci si nezvolia nezákonné postupy a počkajú na svoje začlenenie do takýchto programov.

Nakoniec by som chcel uviesť, že sme predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh o vnútornom presídľovaní utečencov, ktorý nebol prijatý. Niekedy v budúcnosti, pani komisárka, očakávame v tejto záležitosti iniciatívu zo strany Komisie. Nariadenie Dublin II predstavuje pre určité krajiny záťaž a je veľmi dôležité, aby sme s pomocou Európskeho fondu pre utečencov presadzovali program pre presídľovanie.

  Antonio Masip Hidalgo, v mene skupiny S&D. – (ES) Vážená pani predsedajúca, chcel by som pani Malmströmovej poďakovať za jej prítomnosť. Chcel by som vyjadriť svoju podporu pre správu a povahu práce, ktorú vykonal pán Tavares, pretože jeho práca s mimovládnymi organizáciami, s Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a prihliadanie na komparatívne právo pri systémoch mimo Európskej únie majú mimoriadny význam.

Tieto skúsenosti sú zásadné a ako bývalý člen miestnej samosprávy sa tiež domnievam, že všetky samosprávy v Európe by v tejto otázke mali prijať záväzok.

A to preto, že hoci prechádzame krízou, najhlbšou krízou je kríza týkajúca sa utečencov, ktorá je krízou spojenou s kolektívnou stratou pamäti. V Európe a v bohatých krajinách sme zabudli, že vojny, ktoré z ľudí robia utečencov, sú vojny, za ktoré sme zodpovední, za ktoré sú zodpovedné naše krajiny a vlády. Túto kolektívnu stratu pamäti musíme prekonať.

Súhlasím s tým, čo povedala pani Malmströmová o prijatí záväzku. Samozrejme, záväzok musíme prijať. Parlamentná komisia navštívila irackých Palestínčanov. Je prirodzené, že sa táto návšteva uskutočnila: musíme prijať záväzok voči týmto utečencom.

Pri všetkej úcte by som však pani Malmströmovej chcel povedať toto: treba prekonať názorové rozdiely medzi Parlamentom – ona sama bola jeho poslankyňou – a Komisiou, ktoré sa týkajú delegovaných aktov. Nebol by som rád, keby táto správa, ktorá, ako sa dnes zdá, je celkovo dobre prijímaná, skončila zablokovaná, pretože Komisia a Parlament sa nedokázali dohodnúť na delegovaných aktoch.

PREDSEDÁ: PANI ROTH-BEHRENDT
podpredsedníčka

  Nadja Hirsch, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, všetci sme v tejto súvislosti diskutovali o tom, že jednoducho musíme presvedčiť viac členských štátov, aby sa zúčastnili na tomto programe. Verím, že v tomto smere môžeme veľa dosiahnuť, ak budeme program vysvetľovať a zdôrazňovať jeho výhody. Tí, čo sa na ňom zúčastňujú, totiž stále tvrdia, že ich účasť bude pokračovať a že program vítajú.

Je veľmi dôležité objasniť, na koho sa program vzťahuje. Vzťahuje sa na osoby, ktoré samy nemajú silu prísť do Európy. Ide o ženy, deti a chorých ľudí, ktorí sa ocitli v utečeneckých táboroch mimo EÚ a potrebujú našu pomoc. Považujem za veľmi pozitívne, že budeme rozhodovať o sprístupnení väčšieho podielu Európskeho fondu pre utečencov v budúcnosti.

Zároveň som tiež presvedčená, že je veľmi dôležité, aby tieto peniaze, ak sa vyplatia národným parlamentom, inými slovami jednotlivým štátom, nezmizli v rozpočte, ale aby sa skutočne použili na budovanie trvalej štruktúry. Ide teda o to, aby tieto peniaze dostali miestne orgány, mestá a obce, v ktorých sa integrácia reálne uskutočňuje, ktoré poskytujú miesta v škôlkach a ubytovanie. Je veľmi dôležité, aby sa na tejto diskusii zúčastnili mestá a obce a miestne orgány ako naši spojenci.

Členské štáty sú možno z krátkodobého hľadiska viac naklonené odmietnutiu než miestne orgány v teréne. Predvídateľnosť, ktorá je s tým spojená, považujem za dôležitý prvok, aby sme sa my – EÚ – spojili s ľuďmi v teréne, ktorí zabezpečujú integráciu. Toto všetko spolu by určite mohlo podporiť program pre presídľovanie, čo je podľa mňa veľmi pozitívne. Predovšetkým je potrebné veľmi jasne povedať jednu vec: občania nemôžu zostať bokom. Musíme nájsť ľudí a združenia, ktoré uľahčia cestu tým, ktorí tam chcú začať nový život, a ukážu im, ako funguje ich nové mesto alebo kde je najbližšia plaváreň.

Potrebujeme celospoločenský konsenzus, že sa chceme zúčastňovať na programe pre presídľovanie, že je to dobré riešenie a že ľudia v teréne naozaj zabezpečia integráciu.

  Hélène Flautre, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, radšej by som si bola vypočula pána spravodajcu Tavaresa, ale nič to, teraz sa už konečne zapojil do našej rozpravy a to je najdôležitejšie. Myslím si, že práca, ktorú sa mu podarilo urobiť s cieľom dosiahnuť konsenzus v oblasti využívania Európskeho fondu pre utečencov, ktorého úlohou je financovať a podporovať členské štáty, aby rozvíjali program pre presídľovanie utečencov, je mimoriadne pozitívna. Pani komisárka Malmströmová ju veľmi podporuje, čo ma teší.

Nesmieme však zabudnúť na niekoľko čísel, vďaka ktorým sa môžeme na pôsobnosť tohto fondu pozrieť z istej perspektívy. Keby sme aj prerozdelili celý Európsky fond pre utečencov – čo nechcem, pretože by to nevyhnutne poškodilo financovanie podmienok prijímania utečencov a žiadateľov o azyl v Európe –, mohli by sme do Európy presídliť sotva 20 000 utečencov. Toto číslo je veľmi vzdialené požiadavke úradu UNHCR, ktorý uvádza, že na celom svete je potrebné presídlenie viac než 470 000 utečencov. Ide o ľudí so skutočne osobitnými potrebami, zraniteľnosťou a slabosťami, ktorí sa možno nemôžu vrátiť do krajiny pôvodu. Preto musíme byť rozumní.

Druhé opatrenie, ktoré podľa mňa musíme prijať – pretože v našej krajine Francúzsku sme to zažili –, sa týka mediálneho pokrytia presídľovania niektorých utečencov, ktoré slúži ako strom charity, pre ktorý nie je vidieť les nesprávnych praktík. Táto krajina – Francúzsko – bola totiž zároveň nedávno Výborom OSN proti mučeniu odsúdená za vracanie žiadateľov o azyl do tretích krajín, kde im hrozí neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie.

Som presvedčená – a tým už končím –, že na tieto opatrenia nesmieme zabúdať.

  Marie-Christine Vergiat, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážená pani predsedajúca, rada by som sa vyjadrila k Schengenskému informačnému systému (SIS). Dnes máme preskúmať právny rámec, v ktorom sa môže uskutočniť prechod zo systému SIS I na systém SIS II. Povedala by som, že všetky výstražné svetlá blikajú v tejto oblasti na červeno. Pani komisárka, musíme konštatovať prinajmenšom to, že testy boli v tomto smere nejednoznačné.

Komisia však napriek nesúhlasu troch väčších členských štátov – Francúzka, Nemecka a Rakúska – trvá na svojom. Ako viete, v Konfederatívnej skupine Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavici sme, povedala by som, rovnako vytrvalí, pokiaľ ide o naše výhrady k otázkam uchovávania a riziká, ktoré z toho vyplývajú v oblasti ochrany údajov. Myslím si, že žijeme v trochu surrealistickom období, v ktorom odborníci, ktorí vedia, o čom hovoria, stále viac informujú o zneužívaní a o rizikách spojených s jednotlivými bezpečnostnými aspektmi. Musíme prijať opatrenia v oblasti ochrany údajov pre všetkých občanov bez ohľadu na to, o koho ide. Musíme prijať minimálny záväzok, čo sa týka rizík spojených s pripájaním sa na súbory. Vo Francúzsku sme si veľmi dobre vedomí zneužívania, ktoré môže vyplynúť z pripájania sa na súbory.

Vážená pani komisárka, za týchto okolností skupina GUE/NGL nemôže takýto prechod podporiť.

  Gerard Batten, v mene skupiny EFD. – Vážená pani predsedajúca, Veľká Británia Schengen nepodpísala, takže z technického hľadiska by sa tento návrh nemal vzťahovať na Spojené kráľovstvo. Bývalá labouristická vláda využila právo na výnimku typu „opt-out“ a nová koaličná vláda liberálnych demokratov a konzervatívcov v tom musí pokračovať. Takýto systém by len podporil väčší počet utečencov – či už skutočných, alebo nie – v príchode do Európskej únie.

Predstavte si, čo sa stane, ak Turecko vstúpi do Európskej únie: môžeme očakávať nielen 72 miliónov Turkov, ktorí budú mať automaticky právo vstupu do európskych krajín a Veľkej Británie, ale aj záplavu utečencov z krajín ako Irán a Irak, ktorí budú môcť prekročiť hranice Turecka a žiadať o presídlenie do Európy. Veľká Británia do tohto systému nemusí vstúpiť, no bude zaujímavé pozorovať našu novú vládu pri zápase s touto problematikou. Jedna polovica vlády, Konzervatívna strana, sa vyhlasuje za euroskeptickú, nech to už znamená čokoľvek, zatiaľ čo druhá polovica, Liberálnodemokratická strana, je bezvýhradne proeurópska. Náš premiér pán Cameron však takéto problémy dokáže vyriešiť šmahom ruky, ako som tu včera popísal.

Nárast počtu poslancov tohto Parlamentu si vyžaduje úplnú opätovnú ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Pán Cameron sa môže jednoducho rozhodnúť, že ju opätovne neratifikuje, alebo môže s oneskorením presadiť svoju železnú záruku a vyhlásiť pre Britov referendum o Lisabonskej zmluve, ktoré im bolo odoprené.

  Rui Tavares, spravodajca. – (PT) Dámy a páni, vo svete existujú utečenci, ktorí sa nemôžu vrátiť do svojich krajín, pretože situácia je príliš nestabilná, ani zostať v tranzitnej krajine, pretože nepodpísala Ženevské dohovory a v takej krajine napríklad nemôžu pracovať.

Počty sú pomerne obmedzené: 200 000 ročne. Pre niektorých z týchto utečencov, ktorých jedinou možnosťou je získať nový život v tretej krajine, už problém vyriešili medzinárodní aktéri, ktorí presídľujú utečencov: 80 000 bolo presídlených do USA a niekoľkí do Kanady, Austrálie, Brazílie a Čile. Kto v tomto zozname chýba? Chýba v ňom Európa.

Počas švédskeho predsedníctva Rada uvážlivo pripustila, že je potrebné omnoho zvýšiť počet utečencov presídlených do Európy. Dokonca hovorila až o 100 000 utečencoch. Komisia tiež rozumne prehodnotila niektoré vyhlásenia Európskeho fondu pre utečencov s cieľom umožniť prísnejšiu a masívnejšiu politiku presídľovania utečencov.

Momentálne mám dve správy v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci: jednu na základe spolurozhodovacieho postupu a druhú z vlastnej iniciatívy. Máme štyri nové dodatky na úpravu politiky, ktoré v súčasnosti platia v spolurozhodovacom postupe. Dva z nich sú však procesného charakteru.

Prvým novým dodatkom je dvojaký prístup. Návrh Komisie, na ktorom pracujeme, prináša najmä argumenty v prospech regionálnych priorít a v rámci nich priorít, ktoré by som nazval humanitárnymi. Považujeme za správne zachovať tieto priority, no dať im autonómiu. Inými slovami, myslíme si, že Európa potrebuje stratégie zásahu v oblasti presídľovania utečencov, ktoré sú veľmi dôležité z pohľadu zahraničnej politiky. Tieto stratégie niekedy musia umožňovať zásah v istých oblastiach sveta, otvorenie dverí danej krajine alebo obnovenie vzťahu dôvery v niektorých oblastiach sveta. Musia však členským štátom poskytovať slobodu reagovať na situácie vo zvyšku sveta, ktoré sú prioritné z humanitárneho hľadiska.

Aké situácie sú prioritné? Napríklad obete mučenia, ženy a deti, ktoré sú obeťami sexuálneho násilia, alebo osoby, ktoré potrebujú byť presídlené z vážnych zdravotných dôvodov.

Druhým novým prvkom je modulácia. Cieľom je posunúť sa zo situácie, keď na európskej úrovni momentálne presídľuje utečencov len 10 členských štátov, a pokúsiť sa zabezpečiť, aby s presídľovaním začali aj ostatné z 27 členských štátov. Aby sme to dosiahli, navrhli sme zvýšenie sumy pridelenej novým členským štátom na každého utečenca v prvom roku a jej mierne zníženie v druhom roku. Od tretieho roka by mala byť rovnaká ako v ostatných členských štátoch, ktoré presídľujú utečencov. Podmienkou bolo, že zvýšená suma v prvých rokoch, počas ktorých je spustenie nového programu pre presídľovanie najnákladnejšie, bude použitá na rozvoj trvalo udržateľného programu pre presídľovanie.

Ďalšie dva nové prvky sú procesného charakteru. Jeden dáva Komisii možnosť začať naliehavý postup na presídlenie utečencov z určitej oblasti sveta, kde došlo k humanitárnej katastrofe alebo krízovej situácii. Predchádzajúci postup sa totiž uskutočňoval na ročnej báze a je jasné, že katastrofy a humanitárne krízy nedodržiavajú časový harmonogram. Štvrtý nový prvok sa týka delegovaných aktov a tu vám musím veľmi jasne povedať, pani Malmströmová, že Parlament sa môže veľmi účinne postarať o argumenty týkajúce sa harmonogramu a procesné argumenty. Sľubujeme tiež, že na delegované akty nebudeme reagovať s oneskorením. Sľubujeme aj to, že predchádzajúce konzultácie a rozprava, ktoré sme navrhli napríklad s Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výborom pre zahraničné veci a Výborom pre rozvoj, môžu zabrániť rozdielnosti názorov medzi Parlamentom a Komisiou, pokiaľ ide o regióny a priority presídľovania.

Nemôžeme však akceptovať, aby nám Komisia ako strážkyňa zmlúv hovorila, že delegované akty, ku ktorým nemá právne námietky, nesmú byť prijaté v rámci tohto rozhodnutia, ktoré je také dôležité zo zahraničnopolitického a humanitárneho hľadiska, len z toho dôvodu, že Komisii sa akty zdajú byť byrokratické, hoci my tvrdíme, že nie sú.

Z nášho pohľadu a pohľadu právnych služieb ide o to, že toto rozhodnutie je súčasťou delegovaných aktov. Z toho dôvodu sme presvedčení, že Komisii ako strážkyni zmlúv tu prislúcha argumentovať za prijatie delegovaných aktov a nie predkladať námietky, ktoré majú momentálne čisto procesnú povahu. Predovšetkým sme presvedčení, že žiadna z týchto záležitostí nám nesmie zabrániť dosiahnuť spoločný cieľ, ktorým je presídliť do Európskej únie viac utečencov.

  Simon Busuttil (PPE). – (MT) Vážená pani predsedajúca, tento program pre presídľovanie, ktorý vytvárame, zapĺňa významnú dlhodobú medzeru. Žasnem totiž nad tým, ako je možné, že tento program na európskej únii ešte neexistuje. Niektoré krajiny už ukázali príklad, napríklad Spojené štáty, v ktorých fungujú veľmi účinné programy pre presídľovanie a ktoré v tomto smere nadobudli značné skúsenosti. Môžeme sa od nich veľa naučiť.

Takéto programy sú dôležité, pretože sú dôkazom ochoty Európskej únie ukázať utečencom na celom svete svoju ľudskú tvár. Ďalší ich významný cieľ spočíva v znížení prílevu nezákonných prisťahovalcov do Európskej únie vrátane tých, ktorí potrebujú ochranu.

Preto ak bude možné použiť program pre presídľovanie, ktorý dnes zriadime, na presídlenie žiadateľov o medzinárodnú ochranu v Líbyi, títo ľudia bezpochyby nebudú mať veľa dôvodov na to, aby s ohrozením života preplávali Stredozemné more. Takýmto spôsobom by sme pomohli im i tým krajinám Európskej únie, ktoré znášajú nadmerné zaťaženie.

Je samozrejmé, že tento program je potrebné využívať v spojitosti s ďalším programom, ktorý je zameraný na pomoc európskym krajinám nadmerne zaťaženým súčasným tokom prisťahovalcov. Musíme týmto krajinám dokázať, že sme ochotní vytvoriť program, ktorý umožní presun osôb, ktoré získali medzinárodnú ochranu, do ďalších európskych krajín.

Zatiaľ ide len o pilotný projekt, ktorý sa týka Malty. Bol by som však rád, keby bol tento projekt neustále viditeľný a keby sa rozšíril na ďalšie krajiny Európskej únie, ktoré to potrebujú.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Ako spravodajca Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente pre otázky týkajúce sa systému SIS budem hovoriť práve o tejto záležitosti. V prvom rade by som chcel zablahoželať pánovi Coelhovi k veľkému úsiliu, ktoré v tomto smere vynaložil, a najmä k dôslednosti, ktorú pri dokončovaní týchto dvoch správ preukázal. Rád by som poďakoval aj pani komisárke Malmströmovej, pretože odkedy nastúpila do funkcie, Komisia začala prejavovať istú transparentnosť.

Čo nás však znepokojilo a stále znepokojuje, je nedodržiavanie termínov na zavedenie systému SIS II. Parlament opakovane vyjadril svoje stanovisko ku sklzom, predovšetkým čo sa týka neschopnosti Komisie stanoviť presný dátum spustenia jeho prevádzky. Skutočnosť, že ani teraz s istotou nevieme, či boli vykonané testy úspešné alebo nie, vyvoláva vážne pochybnosti o spôsobe riadenia projektu.

Keďže povinnosťou Európskeho parlamentu je monitorovať spôsob, akým sa míňajú peniaze Spoločenstva, návrh ponechať v zálohe finančné prostriedky, ktoré majú byť vyčlenené na rozvoj systému SIS II v rozpočtovom roku 2011, je normálnym bezpečnostným opatrením, ktoré je potrebné prijať. Je potrebné neustále sa radiť s Parlamentom a informovať ho o pokroku projektu SIS II, ktorý nemôže byť ohrozený v dôsledku nedostatku politickej vôle alebo riadiacich schopností. Musí spĺňať súčasné požiadavky, podporovať ochranu údajov a byť v súlade so zásadou nákladovej efektívnosti. Spúšťanie projektu musí prebiehať podľa presných časových rámcov stanovených na jeho zavádzanie.

  Tatjana Ždanoka (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, aj ja budem hovoriť o Schengenskom informačnom systéme. V prvom rade by som chcela pánovi Coelhovi poďakovať za vynikajúcu prácu. Rada by som tiež zdôraznila, že naša skupina mala k prijatiu systému SIS II od samého začiatku pomerne opatrný postoj vzhľadom na mnohé dôsledky v oblasti ochrany údajov.

Teraz sa zdá, že dlhá sága systému SIS II sa ešte zďaleka neskončila. Dochádza k časovým sklzom a prekračovaniu nákladov. Nemáme žiadne pozitívne výsledky. Nedosiahli sme ani konsenzus, pokiaľ ide o hodnotenie výsledkov testov: Rakúsko, Nemecko a Francúzsko ich totiž nepovažujú za úspešné. Prístup pána spravodajcu je podľa nášho názoru absolútne správny. Musíme byť čestní a pripustiť, že súčasný projekt môže zlyhať. Zároveň musíme diskutovať o alternatívach. Mali by sme tiež starostlivo prehodnotiť dôvody, ktoré za týmto zlyhaním stoja. Ak potrebujeme investovať ďalších 30 miliónov EUR, Parlament by mal dostať všetky informácie potrebné na informovaný súhlas.

Musíme zachovať aj doložku o skončení účinnosti. Nemôžeme pokračovať v investovaní peňazí do celoživotného projektu. Samozrejme, je potrebná istá flexibilita, no musíme mať jasné kritériá hodnotenia a rýchlo reagovať, ak opäť nastane nejaký problém.

  Cornelia Ernst (GUE/NGL). – (DE) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som rada uviedla, že podľa mňa – a mám tu na mysli Schengenský informačný systém – by EÚ nemala uplatňovať politiku založenú na želaniach, ale politiku založenú na realite. Čo sa týka Schengenského informačného systému, znamená to, že musíme vziať do úvahy skutočnosť, že testy – takzvaný prvý medzníkový test – boli neúspešné.

Po ôsmich rokoch zaoberania sa nepodstatnými vecami vieme, že cieľ opatrenia navrhnutého Komisiou – prechod zo systému SIS 1+ na systém SIS II – členské štáty nedokážu z technických a právnych dôvodov dosiahnuť. To nie je moje hodnotenie – je to hodnotenie Nemeckej spolkovej republiky. Je to postoj našej domovskej krajiny, s ktorým, mimochodom, úplne súhlasím. Na tento systém sa doposiaľ premrhalo 90 miliónov EUR a Komisia by chcela minúť ešte viac. Nechceme predĺženie termínu do roku 2013, to musí byť úplne jasné. Namiesto toho chceme, aby sa od tohto systému upustilo a začala sa hľadať nová alternatíva.

Po druhé chcem pri tejto príležitosti zdôrazniť aj to, že nemecká strana Ľavica má k systému SIS II od základu kritický postoj. Prístup do systému sa totiž prudko rozširuje – napríklad pre tajné služby. V Nemecku platí požiadavka, že tajné služby a polícia musia byť oddelené. Miešanie údajov tajných služieb a polície teda spôsobí, že celým systémom sa bude zaoberať nemecký Spolkový ústavný súd. To som musela uviesť prinajmenšom z nemeckého uhla pohľadu. Proti systému SIS II sme aj preto, že je s ním spojené zbieranie veľkého počtu údajov a zber a zaznamenávanie biometrických údajov. Nie je to účelné ani primerané.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dámy a páni, cieľ definovať rámec súdržných stratégií s vôľou prejaviť skutočnú solidaritu medzi členskými štátmi predstavuje krok vpred pri koordinácii politík Spoločenstva v oblasti migračných tokov. Toto opatrenie je však aj súčasťou širšieho procesu zameraného na medzinárodnú ochranu utečencov. Zdá sa, že ak sa občianska spoločnosť dokáže do tohto procesu užitočne zapojiť, toto opatrenie bude úzko prepojené s blížiacim sa začiatkom činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl.

Musíme okamžite zostaviť zoznam priorít a cieľov, ktoré je potrebné dosiahnuť, spolu s časovým harmonogramom a konkrétnymi stimulačnými opatreniami. Musíme vyčleniť aj osobitné finančné prostriedky na zvýšenie počtu členov zúčastňujúcich sa na programe, ktorých je momentálne len desať. Nesmieme zabudnúť ani na potrebu ochrany zdravia, ktorá by doplnila sociálnu ochranu poskytovanú ľuďom, ktorí sú často vyčerpaní stavom krajnej slabosti.

Počítačová databáza tiež umožní sledovať všetky procesy uskutočnené s cieľom chrániť rodinu, ktorá sa nachádza v procese presídľovania. Spolupráca s členskými štátmi môže byť v tej súvislosti rozhodujúca pri zabezpečovaní efektívnosti a pružnosti postupov. Chceme spravodlivejšiu a realistickejšiu Európsku úniu, ktorá zohľadňuje úsilie vynaložené predovšetkým juhoeurópskymi členskými štátmi.

Čo sa týka tretích krajín, je mimoriadne dôležité, aby Európska únia prijala zodpovednosť za definovanie zmlúv o spolupráci, ako to nedávno urobilo Taliansko vo vzťahu k Líbyi a Nigeru. Veríme, že toto je spôsob – jediný možný spôsob –, ako sa posunúť od istej podoby solidarity, ktorá bola doposiaľ pričasto len fasádou, k ozajstnej solidarite medzi členskými štátmi Európskej únie pri celkovom riadení migračných tokov.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). – (SK) V prvom rade by som sa chcela poďakovať kolegovi Tavaresovi za jeho prácu v oblasti utečeneckej politiky a na tomto mieste by som tiež rada vyjadrila svoju ľútosť nad tým, že len necelá polovica členských štátov Európskej únie má oficiálne programy presídľovania pre utečencov z tretích krajín.

Navyše, ako tu už mnohokrát zaznelo, tieto programy nie sú dostatočne koordinované a v dôsledku nízkej úrovne koordinácie a spolupráce medzi členskými štátmi Únie sú vysoké aj náklady spojené s presídľovaním, čo, samozrejme, môže spôsobovať istú neatraktívnosť pre túto myšlienku.

Som ale presvedčená, že pri dostatočnej politickej vôli, my, Európania, budeme schopní vytvoriť efektívny, spravodlivý a solidárny program pre presídľovanie. Za týmto účelom bude nevyhnutné vytvorenie nielen samotného programu, ale aj osobitného fondu pre presídľovanie utečencov do Únie. Z toho balíka by sa financovalo vytvorenie národných programov presídľovania tam, kde ešte neexistujú, ale aj koordinačné aktivity na centrálnej úrovni. Z môjho pohľadu ideálnom koordinátorom sa javí byť Európsky podporný úrad pre azyl.

  Indrek Tarand (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, chcem sa poďakovať všetkým, čo veľmi tvrdo pracovali na zdanlivo nekonečnom príbehu systému SIS II: pánovi Coelhovi a odborníkom z tejto oblasti.

Problematika opakujúcich sa sklzov a prekračovania nákladov je veľmi znepokojivá a čo by malo vypovedať viac o riadiacich schopnostiach pána Barrosa v jeho prvej Komisii, ak nie toto? Som presvedčený, že by sme si mali vziať k srdcu ponaučenia, ktoré sa tu dnes dajú vyvodiť, a použiť ich pri vytváraní novej IT agentúry, ktorá by sa mohla nachádzať v Tallinne. Táto situácia by bola prínosom pre všetkých: francúzski kolegovia by si mohli ponechať servery v Štrasburgu a nové programovacie činnosti by vykonávali kompetentní odborníci v Tallinne pri nižších nákladoch na riadenie. Predišlo by sa tým monopolu, realizovala by sa myšlienka európskej integrácie a zároveň by bola zaručená aj ochrana údajov.

Na záver by som rád vyjadril svoju dôveru v schopnosť pani komisárky Malmströmovej vyriešiť tieto zložité otázky.

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, svoje stanovisko vysvetlím stručne.

V prvom rade by som chcel zablahoželať pánovi Coelhovi. Proces sa mal ukončiť do 30. septembra, takže regulačné nástroje je potrebné upraviť skôr, než uplynie ich platnosť.

Po druhé Komisia nepredložila návrh, ktorý by stanovoval termín alebo odstraňoval ustanovenia o uplynutí platnosti z pôvodných návrhov.

Po tretie je na prechod potrebné stanoviť skúšobnú dobu, ktorá by sa v prípade potreby mohla komitologickým postupom predĺžiť.

Po štvrté proces nepodlieha kontrole Parlamentu, čo je podľa mňa veľmi negatívne.

Po piate nepoznáme výsledky testovania druhej generácie Schengenského informačného systému a Parlament musí byť informovaný.

Po šieste na základe toho, čo som uviedol, podporujem návrhy pána spravodajcu a upozornenie, že ak projekt zlyhá, zasiahne Dvor audítorov.

Čo sa týka správ pána Tavaresa o Európskom fonde pre utečencov a o presídľovaní, chcel by som aj jemu zablahoželať. Hlavným problémom je nedostatočná solidarita v rámci Únie. Musíme byť obozretní, pokiaľ ide o finančnú pomoc pre členské štáty, ktoré utečencov prijímajú po prvý raz, a to najmä z dôvodu komparatívnej nespravodlivosti. Tieto opatrenia, ktoré v zásade podporujem, pán Tavares, si najprv vyžadujú podrobnú finančnú štúdiu.

  Sylvie Guillaume (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v mnohých ohľadoch je potrebné, aby sme zajtra hlasovali za úpravu Európskeho fondu pre utečencov. Svoj prejav zameriam na túto tému. Zároveň by som chcela zablahoželať pánovi Coelhovi a pánovi Tavaresovi k myšlienkam a k práci.

Hlasovanie o Európskom fonde pre utečencov objasní potrebu členských štátov Európskej únie hrať pri presídľovaní plnoprávnu úlohu s cieľom zaplniť dvojakú medzeru, ktorá existuje, pokiaľ ide o počet krajín zapojených do programu a prijímaciu kapacitu jednotlivých krajín. Pripomeňme, že tu hovoríme o utečencoch, ktorí sú často sotva tolerovaní v krajinách, ktoré ich prijali, a ktorých životné podmienky sa niekedy môžu stať tragickými, ak sa rýchlo nenájde riešenie.

Vďaka týmto novým prostriedkom môžeme týmto zvlášť zraniteľným osobám skutočne poskytnúť väčšiu bezpečnosť za predpokladu, že – a to zdôrazňujem – každý členský štát zapojený do Európskeho fondu pre utečencov použije zodpovedajúce finančné prostriedky správne a transparentne. Viem, že na tom vám veľmi záleží, pani komisárka Malmströmová. Bude ťažké splniť túto úlohu, keď poznáme vlažné prijatie, ktorého sa v členských štátoch dostalo tomuto novému opatreniu. Aj tu by som chcela zdôrazniť vaše odhodlanie, pani komisárka.

Na záver by som chcela podčiarknuť skutočnosť, že integrácia utečencov je jedným z kľúčov k úspechu tohto podniku. Čím lepšie pripravíme a vysvetlíme príchod utečencov, tým vyššie budú šance, že ho ľudia prijmú a prebehne v tých najlepších podmienkach. Aj členské štáty takto väčšmi – ako dúfame – dokážu, že im na presídľovaní záleží. Preto je potrebné, aby drvivá väčšina Európskeho parlamentu hlasovala za tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy týkajúce sa Európskeho fondu pre utečencov.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, v mnohých členských štátoch vrátane nášho domovského štátu Rakúska už ľudia nevedia, kam majú umiestniť žiadateľov o azyl, a obyvateľstvo celkom správne odoláva myšlienke nových prijímacích stredísk. Ako je teda možné, že napriek tomu sa presadzuje presídľovanie utečencov do EÚ? Plán pustiť do EÚ žiadateľov o azyl, ktorí už utiekli do susednej tretej krajiny, ako je napríklad Ukrajina, pretože životná úroveň je tu vyššia, je preto absolútne nepochopiteľný. Najmä v týchto časoch hospodárskej krízy jediné, čo môžete spraviť, keď príde na takéto návrhy, je pokrútiť hlavou.

Čo sa mňa týka, celá azylová koncepcia EÚ je katastrofou. Podľa tejto koncepcie je možné žiadateľa o azyl, ktorý je prvýkrát zadržaný v Rumunsku, poslať neskôr naspäť na posúdenie a azylové konanie. Myšlienka poskytnúť žiadateľom o azyl rovnakú úroveň základnej sociálnej starostlivosti ako občanom členského štátu je nerealistická a nemôžeme si to dovoliť. EÚ by mala poskytnúť azylovú ochranu každému, kto to naozaj potrebuje, osobám, ktoré sú skutočne v ťažkostiach. Nemala by však otvárať brány hospodárskym migrantom.

Potrebujeme vyššiu ochranu vonkajších hraníc, rýchle a nebyrokratické konania a, samozrejme, súdržnú repatriačnú stratégiu.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) Základná zásada, ktorá stojí za aktivitami Európskej únie v azylovej oblasti, je zabezpečenie vyššej úrovne spolupráce a solidarity medzi členskými štátmi. Nedá sa to dosiahnuť v rámci jednotlivých krajín. Prijatie spoločnej iniciatívy Európskej únie je nevyhnutné z dôvodu rastúceho strategického využívania presídľovania. Je potrebný rozumný a dobre cielený program, ktorý bude účinný a kvalitný. Tento program bude predstavovať vhodný rámec na zabezpečenie účasti členských štátov na procese presídľovania utečencov.

Úsilie členských štátov vynaložené na prijímanie utečencov je potrebné podporovať a povzbudzovať ďalšími finančnými stimulmi. Tieto opatrenia nám umožnia preukázať vyššiu solidaritu EÚ vo vzťahu k celosvetovej utečeneckej problematike. Podporíme aj účasť významného počtu členských štátov na tomto procese.

  Marian-Jean Marinescu (PPE). – (RO) Na úvod by som chcel začať poznámkou pre ľavicového kolegu. Verím, že platí aj opačný príklad: keď v našej krajine spácha trestný čin Angličan alebo Ír, malo by byť možné poslať ho naspäť.

Proces zavádzania Schengenského informačného systému druhej generácie sa oneskoril a zdá sa, že k nemu nedôjde skôr než koncom roku 2011. V dôsledku toho by som sa chcel opýtať Komisie, aký vplyv to bude mať na časový harmonogram krajín, ktoré ešte nie sú súčasťou schengenského priestoru, ale ktoré by doň mali vstúpiť.

Je neprijateľné, že Komisia v tejto chvíli nedokáže uviesť presný dátum spustenia prevádzky systému SIS II, čo vyvoláva významné pochybnosti o riadení tohto projektu. Ak sa prechod na systém SIS II skončí neúspechom a bude zahrnutý do núdzového plánu systému SIS 1+RE, dodatočné náklady a potreba nových investícií budú znamenať, že je potrebná omnoho prísnejšia rozpočtová kontrola, najmä v prípade novej agentúry zodpovednej za reguláciu a koordináciu zavádzania systémov SIS, VIS a Eurodac.

  Morten Messerschmidt (EFD). – (DA) Vážená pani predsedajúca, pred rokom sa všetci poslanci Európskeho parlamentu nachádzali uprostred volebnej kampane a usilovali sa získať alebo opätovne získať svoje mandáty. Viem, že v mnohých krajinách zohrala vo volebnej kampani predovšetkým otázka schengenského priestoru neuveriteľne dôležitú úlohu. Naši voliči, európski občania, sú do veľkej miery nespokojní s tým, ako EÚ rieši tieto problémy: absencia kontrol na vnútorných hraniciach, veľmi nedostatočné kontroly na vonkajších hraniciach, absolútne neprimeraná kontrola prisťahovalectva a strašiak, ktorý na nás čaká už o menej ako rok, pokiaľ ide o súhlas alebo nesúhlas Komisie s členstvom Bulharska a Rumunska v Schengene.

Počúvam, ako ľudia hovoria, že musíme prejaviť solidaritu. Buďme však úprimní: komu ju máme prejaviť? Kto potrebuje prejaviť solidaritu? Keď sa pozrieme na masové využívanie systému, ktorý vytvorila EÚ a členské štáty, možno je čas prejaviť trocha solidarity aj občanom, ktorí žijú s neúspešnou politikou, ktorú uplatňuje Komisia spolu s členskými štátmi.

  Roberta Angelilli (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vytvorenie spoločnej európskej azylovej politiky a politiky presídľovania znamená zabezpečenie ľudských práv a zároveň obmedzenie nezákonného prisťahovalectva.

Ďakujem preto rečníkom a pani komisárke Malmströmovej, lebo teraz máme cenný nástroj najmä pre krajiny ležiace na brehoch Stredozemného mora. Ide o krajiny ako Taliansko, ktoré sa doposiaľ nemohli spoľahnúť na skutočnú solidaritu medzi členskými štátmi ani na spravodlivé rozdelenie zodpovednosti. Túto politiku musí podporiť primeraný rozpočet, ale aj spoľahlivé kontroly uplatňovaných programov, vhodné pokračovanie a identifikácia osvedčených postupov.

Na záver sa chcem vyjadriť k téme ľudských práv: musíme uprednostniť tých, ktorí sú najzraniteľnejší – maloletých, ženy, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, zneužívania a násilia vrátane obetí zmrzačovania pohlavných orgánov. Viem však, že pani komisárka Malmströmová to má pevne v rukách.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, zdá sa, že Európska únia má v súčasnosti prístup k neuveriteľným finančným prostriedkom. Po podpornom balíku vo výške 750 miliárd EUR ideme teraz opäť minúť obrovské sumy na problematiku migrácie. Nejde však napríklad o repatriačné opatrenia a dokonca ani o zabezpečenie hraníc – údajne bezpečných schengenských hraníc, ktoré sú v každom prípade deravé ako rešeto. Nie, ideme poskytnúť 6 000 EUR na osobu za dobrovoľné prijatie utečencov z tretích krajín.

Ak má EÚ naozaj potrebné drobné rozsypané naokolo, mala by, prosím, podporiť európske rodiny – potom by sme možno mali vyššiu mieru pôrodnosti. Argument, že potrebujeme prisťahovalectvo ako protiváhu nedostatku detí, by bol napokon zbytočný. Namiesto toho, aby sme len otvárali brány prisťahovalectvu, mali by sme konečne riadne uplatňovať Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov. Ten sa, samozrejme, nevzťahuje na armádu hospodárskych migrantov. Ak naozaj chceme minúť veľa miliónov, mali by sme ich minúť na agentúru FRONTEX, ktorá ochraňuje hranice, a nie na čiernu dieru na peniaze, ktorú predstavuje Schengenský informačný systém.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Chcel by som hovoriť o schengenskom informačnom systéme. Vieme, že tento systém sa pripravuje pomerne dlho, stál veľa peňazí, stále stúpajú náklady na jeho realizáciu a výsledky testov nie sú známe.

Asi by bolo namieste spraviť audit doteraz vykonaných prác na tomto systéme, zvážiť či tento systém je životaschopný, či vieme dokončiť prácu na tomto systéme tak, aby bol užitočný pre Európu, a potom sa rozhodnúť ako ďalej.

Čo sa týka presídľovacieho programu, súhlasím s tým, že je treba pripraviť legislatívnu normu, ktorá by obmedzila nelegálnu migráciu do Európskej únie a ktorá by vytvorila podmienky pre legitímny presun.

Asi by bolo ale treba využiť skúsenosti našich kolegov z rozvojových krajín, ktoré hovoria o tom, že nie všetka migrácia, nie všetky cesty krajín do Európskej únie sú charakteru obmedzenia bezpečnosti týchto ľudí, ale sú z hospodárskych dôvodov.

  Martin Ehrenhauser (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcel by som vlastne len uviesť zopár poznámok k správe pána Maňku, ktoré mám na srdci. S vaším kolegom som sa na tom už skôr dohodol. Chcem veľmi jasne vyjadriť svoj nesúhlas so zvýšením asistentského príspevku, najmä čo sa týka navrhovanej sumy 1 500 EUR. Som aj proti každému zvyšovaniu počtu pracovníkov tohto Parlamentu, a ak sa po ďalšom hodnotení rozhodne o poskytnutí dodatočných 1 500 EUR na asistentský príspevok každý mesiac, bude to skrátka výsmech daňovníkov.

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Predsedajúca. – Vážený pán Ehrenhauser, myslím, že sa vyjadrujete k nesprávnej téme. Toto je spoločná rozprava o Schengenskej dohode. Je mi ľúto, že ste sa nemohli vyjadriť k správe pána Maňku, ale obávam sa, že musíme ísť ďalej.

  Piotr Borys (PPE). – (PL) V prvom rade by som chcel zablahoželať pánovi Coelhovi k dvom úspešnejším správam. Po druhé chcem uviesť, že zo systému SIS II dnes niet návratu. Ak chceme rozmýšľať o bezpečnom systéme, je potrebné zaviesť systém SIS II. Preto si myslím, že v týchto opatreniach musíme pokračovať a podporiť v tomto smere Komisiu. Všetkým pripomínam, že podľa nového vízového kódexu musia byť v systéme zobrazené biometrické údaje. Systém SIS 1+ túto záruku neposkytuje. Systém SIS II v budúcnosti umožní rýchle overovanie údajov. V tejto oblasti bezpečnosti teda nemôžeme zastaviť prácu na systéme SIS II. Samozrejme, mohli by sme si želať, aby bola táto práca účinnejšia a úspešnejšia.

Všetkým by som chcel pripomenúť, že nie tak dávno sme tiež prijali opatrenia, ktoré zjednodušili cestovanie v schengenskom priestore s dlhodobými vízami. V súvislosti s tým je potrebné pokračovať v práci na systéme SIS II. Chceme v tomto smere podporovať Komisiu v nádeji, že táto práca bude napredovať rýchlejšie a bude účinnejšia. Komisii v tejto oblasti želáme úspech. Ďakujem.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcela by som poďakovať všetkým poslancom za podporu a pripomienky k týmto dvom rozličným, ale veľmi dôležitým témam.

Začnem systémom SIS II. Samozrejme, bola to dlhá sága, ako niekto uviedol – a ja to prvá priznávam. Ide o veľmi zložitú a ťažkú problematiku. V minulosti sa pravdepodobne niektoré veci mohli urobiť lepšie, ale odkedy som nastúpila do funkcie, naozaj sa usilujem riešiť to veľmi transparentne a dôkladne. Komisia do písmena dodržala strategický plán stanovený Radou a Rada sa na svojom poslednom zasadnutí dohodla na záveroch. Niektoré členské štáty boli skeptické, no súhlasili so záverom, že prvý medzníkový test bol úspešný. Práve teraz s rozličnými odborníkmi pracujeme na hodnotení a definovaní záverečných požiadaviek členských štátov, aby sme uspokojili ich prevádzkové potreby a stanovili konkrétnejší časový rozvrh a cestu vpred. Tento návrh predložím ministrom na diskusiu 3. a 4. júna a na jeseň sa bude ďalej hodnotiť. Samozrejme, budeme postupovať transparentne a celý čas spolupracovať s Európskym parlamentom a pánom spravodajcom.

Ak mám zodpovedať otázku týkajúcu sa nových členských štátov, prístup Bulharska a Rumunska sa pre všetkých zabezpečí cez systém SIS I. Medzičasom sa v tomto smere prijímajú opatrenia v súvislosti s Bulharskom a Rumunskom.

Na jeseň pripravujeme – dúfam, že úspešný – druhý medzníkový test systému SIS. Kým nebude úspešne zavŕšený, máme kontakty a otvorené cesty, pomocou ktorých si pre budúcnosť zachováme náhradný plán. Dúfame, že ho nebudeme potrebovať, ale aj na túto možnosť sme sa pripravili. Zatiaľ mi dovoľte poďakovať všetkým poslancom, predovšetkým pánovi Coelhovi, za podporu a ubezpečiť vás o maximálnej transparentnosti a angažovanosti Komisie vo vzťahu k Európskemu parlamentu v tejto oblasti.

Pokiaľ ide o presídľovanie, úplne súhlasím s pánom Busuttilom, ktorý vyjadril svoje prekvapenie nad tým, že to doposiaľ neexistovalo. Samozrejme, spájanie zdrojov členských štátov a podpora ďalšej angažovanosti na celosvetovej scéne s cieľom znížiť tlak na utečenecké tábory po kríze alebo zložitej situácii je veľmi dobrou iniciatívou. Môžeme inšpirovať členské štáty, aby rozumnejšie využívali finančné prostriedky a spolupracovali s úradom UNHCR. Samozrejme, mohlo by to skutočne posilniť našu úlohu na celosvetovej scéne, no zároveň by sa tým naozaj zmenila situácia týchto ľudí, ktorí uviazli vo veľmi zložitej situácii. Podľa odhadov úradu UNHCR bolo len v minulom roku potrebné presídlenie 747 000 osôb. Ako uviedla pani Flautrová, môžeme síce pomôcť, no potreby sú obrovské. Myslím si, že existuje široká zhoda, pokiaľ ide o cieľ a účel tohto fondu, a dúfam, že čoskoro nájdeme riešenie týchto procesných otázok, aby sme mohli bezodkladne prijať návrh.

Viacerí poslanci spomenuli vnútornú solidaritu. Samozrejme, súvisí to s touto problematikou, no ide o trochu inú tému. Uznávam aj túto potrebu. Komisia už v tomto smere predložila návrhy. V dublinskom nariadení sme navrhli mechanizmus dočasného pozastavenia a zriadili sme Európsky podporný úrad pre azyl, ktorý bude koncom tohto roka otvorený na Malte. Máme pilotný projekt na Malte, ktorý hodnotíme. Súhlasím s tým, že by sme sa mali pokúsiť nájsť spôsob, ako zabezpečiť jeho dlhšie trvanie a zapojiť doň viac členských štátov. Samozrejme, závisí to od ochoty členských štátov prispieť. Komisia sa však na to pozrie a pozrieme sa aj na všeobecný mechanizmus solidarity v rámci EÚ, ktorý predstavíme na budúci rok. Môžeme sa teda vrátiť k tejto diskusii, ktorá sa trocha odlišuje od programu EÚ pre presídľovanie, no napriek tomu je veľmi dôležitá.

Veľmi pekne ďakujem pánovi Coelhovi, pánovi Tavaresovi a pánovi Alvarovi za prácu na týchto dvoch veľmi významných dokumentoch. Teším sa na spoluprácu, aby sme ich čo najskôr mohli dokončiť.

  Carlos Coelho, spravodajca. – (PT) Veľmi ďakujem jednotlivým kolegom poslancom za pozitívne pripomienky. Vážená pani Malmströmová, chcel by som, aby ste vedeli, že Parlament si uvedomuje, že ste tento proces zdedili, a že máme dôveru vo vaše schopnosti a inteligenciu, pomocou ktorých dospejete k najlepšiemu možnému záveru. Oceňujeme aj úsilie, ktoré ste vynaložili v súvislosti s transparentnosťou a ktoré vlastne pán kolega Enciu veľmi správne zdôraznil.

Pokiaľ ide o termín, vyšleme nesprávne signály, ak nové nástroje v oblasti prisťahovalectva nebudú mať stanovený termín. Po všetkých tých sklzoch nemá zmysel donekonečna predlžovať mandát Komisie. Chápem, že Komisia nie je v pozícii, že by sa mohla zaviazať k uskutočneniu cieľa navrhnutého Parlamentom. Napriek tomu ho navrhneme, a ak sa z nejakého dôvodu proces do tohto termínu nezavŕši, môžete Parlament požiadať o predĺženie a vysvetliť, aké sú potreby. Predĺženie mandátu Komisie bez stanovenia termínu je po týchto sklzoch strašný signál pre európske inštitúcie i európsku verejnosť.

Súhlasím s vašou myšlienkou, že Rada pre globálne riadenie programu nemôže byť zhromaždením. Chápem preto výhrady Komisie týkajúce sa obmedzenia prístupu k jej práci. S tým absolútne súhlasím. Návrh Parlamentu bol výsledkom menej priaznivej verzie pôvodného návrhu Komisie. Komisia totiž zároveň s obmedzením zloženia Rady pre globálne riadenie programu umožnila účasť každému ďalšiemu úradníkovi z Komisie, Rady alebo členských štátov. Vyvoláva to oprávnenú otázku: prečo je možná účasť úradníkov z Komisie a členských štátov, ale nie z Parlamentu? Som presvedčený, že ak obmedzíme funkcie tohto orgánu, všetci s tým budú súhlasiť najmä vzhľadom na záruky, ktoré pani komisárka dala vo vzťahu k zvýšeniu transparentnosti.

  Rui Tavares, spravodajca. – (PT) Vážená pani predsedajúca, ďakujem poslankyniam a poslancom, ktorí vystúpili v rozprave, ako aj pani komisárke. Som presvedčený, že ak existuje zhoda v tom, čo chceme vo vzťahu k problematike presídľovania utečencov, je to z toho dôvodu, že chápeme, že v tomto prípade je predmetom rozpravy o prisťahovalectve – a všetci vieme, aká je v Európe zložitá spolu s rozpravou o azyle a utečencoch – problém, ktorý dokážeme riešiť. Dokážeme ho vyriešiť pre seba i pre utečencov, pretože každý, kto navštívil utečenecké tábory, vie, že sú tam deti, ktoré strácajú jeden, dva, tri roky štúdia, ktoré by v Európe mohli absolvovať. Myslím si, že z tohto dôvodu má táto rozprava správny stupeň naliehavosti.

Dúfam tiež, že procesné otázky rýchlo prekonáme v súlade s tým, čo je napísané v zmluvách. Všetci totiž vieme, že to, čo máme, nestačí. Vieme aj to, že obyčajné vyčlenenie časti rozpočtu ešte nie je skutočným programom pre presídľovanie utečencov. Na takúto tému je totiž zameraná správa z vlastnej iniciatívy, o ktorej tu dnes tiež diskutujeme a ktorá sa týka kvality. Kvalita je pri integrácii utečencov životne dôležitá a vyžaduje si mnohostranný prístup, na ktorom sa zúčastnia mimovládne organizácie, miestni aktéri a miestne orgány. Tento prístup musí vyriešiť aj mnohé byrokratické záležitosti týkajúce sa koordinácie, ktorými sa dnes zaoberáme.

Ak pre tieto deti, ktoré sa nachádzajú v utečeneckých táboroch, ešte nechodia do školy a mali by právo na presídlenie, trvá tento proces dlho, pracovníci pohraničných orgánov viacerých členských štátov nám hovoria, že je to z toho dôvodu, že členským štátom trvá dlho napríklad koordinácia schvaľovania tranzitných dokladov, ktorú by bolo možné uskutočniť pomocou nástroja, ktorý by mal uplatňovať Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), ako sme navrhli v správe z vlastnej iniciatívy. EASO je oddelenie pre presídľovanie so zníženým počtom úradníkov, v ktorom pracujú ľudia, ktorí neustále pôsobia v oblasti presídľovania, ktorí vedia, ako uskutočňovať výmenu osvedčených postupov, ako uviesť nové členské štáty do mechanizmov presídľovania a ako s cieľom zjednodušiť proces presídľovania koordinovať dokonca aj vzťahy s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť.

Ak sme už rozhodli, že títo ľudia budú presídlení, nie je dôvod naťahovať byrokratické postupy a tým odkladať ich skutočnú integráciu na európskej pôde.

  Predsedajúca. – Spoločná rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Stavros Lambrinidis (S&D) , písomne. – (EL) Dnes hlasujeme o prijatí spoločného programu EÚ pre presídľovanie žiadateľov o azyl z problematických tretích krajín do EÚ. Je však potrebné viesť aj ďalšiu diskusiu. Viac ako desať rokov je Európa svedkom prílevu veľkého počtu utečencov a vĺn prisťahovalectva. Celá záťaž európskeho humanizmu bola ponechaná na pleciach juhu Európy a už pred istým časom dosiahla svoje hranice. Zatiaľ čo Európa má celkom správne pripravený fond pre tretie krajiny, žiadne takéto opatrenie neexistuje pre členské štáty.

Ak nič iné, správa pána spravodajcu aspoň pripúšťa tento problém. Ďalšie správy, ako je správa o vytvorení Európskeho podporného úradu pre azyl, aspoň na papieri stanovujú povinnosť pomáhať štátom, ktorých azylový systém a systém prijímania migrantov je v dôsledku ich zemepisnej polohy pod osobitným tlakom. Výslovne uvedeným cieľom je podporiť vytvorenie mechanizmu solidarity, akým je preprava osôb, ktoré majú právo na medzinárodnú ochranu v rámci EÚ.

Dúfajme, že Európa postupne objaví solidaritu. Musíme mať na pamäti, že akékoľvek zdržanie v tejto veci uškodí našim nevinným blížnym.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Pokiaľ ide o problematiku Schengenského informačného systému, chcem opätovne upozorniť na skutočnosť, že štátne orgány Českej republiky, orgány jej územnej samosprávy i jednotliví politici vrátane poslancov Európskeho parlamentu sa neustále stretávajú so sťažnosťami českých občanov, ktorí sú pri cestách do Nemeckej spolkovej republiky často vystavovaní bezdôvodným a ponižujúcim policajným kontrolám a prehliadkam, a to ako v blízkosti štátnej hranice, tak aj v širšom nemeckom pohraničnom území. Tento postup nemeckých policajných a colných orgánov vykonávaný s vysokou frekvenciou a agilnosťou má značne negatívny vplyv nielen na česko-nemecké vzťahy, ale predovšetkým na postoj českých občanov k európskej integrácii. Po pristúpení Českej republiky k Schengenskému informačnému systému bol českým občanom deklarovaný voľný a nerušený pohyb na území EÚ vrátane Nemecka, ako to predpokladá a zaručuje Schengenský systém. Domnievam sa, že postup nemeckých štátnych orgánov voči osobám cestujúcim z Českej republiky je v úplnej väčšine prípadov neodôvodnený a je v rozpore s deklarovaným voľným pohybom osôb.

7. Osobitné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie (zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 247/2006) (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pána Alvesa v mene Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 247/2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie (KOM(2009)0510 – C7-0255/2009 – 2009/0138(COD)) (A7-0054/2010).

  Luís Paulo Alves, spravodajca. – (PT) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, dovoľte mi zdôrazniť skutočnosť, že diskutujeme o prvej správe Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorá podlieha riadnemu legislatívnemu postupu stanovenému v Lisabonskej zmluve. Je to historický okamih, a ak bude tento Parlament hlasovať tak, ako to navrhujem, odštartuje toto nové obdobie spoločných právomocí v oblasti poľnohospodárstva v Európskej únii tým najlepším možným spôsobom.

Prispeje k tomu práve spolupráca s najvzdialenejšími regiónmi pri prijímaní právnych predpisov, čím sa prakticky ukáže vôľa budovať Úniu posilňovanú súdržnosťou, v duchu aktívnej solidarity, pri rešpektovaní špecifík a odlišností jej jednotlivých častí, čo je jediná schodná cesta k realizácii nášho spoločného európskeho projektu.

Prispeje k tomu aj zavedenie základných nariadení, ktoré zabezpečia vyššiu životaschopnosť odvetvia výroby cukru na Azorách – a ja to osobitne vítam, lebo je to môj domovský región –, keďže tam tento sektor funguje už stovky rokov. Navyše to pomôže zdravej diverzifikácii poľnohospodárstva v regióne, ktorý, ako vieme, má nenahraditeľný podiel na portugalskom odvetví mlieka. Musíme tento stav skonsolidovať a zabezpečiť jeho trvalú udržateľnosť.

Pani predsedajúca, chcel by som poďakovať pánovi komisárovi Cioloşovi a vysokým úradníkom Komisie, s ktorými sme pracovali a rokovali, za otvorenosť a flexibilitu, akú preukazovali. Španielske predsedníctvo urobilo všetko pre to, aby sa naša spoločná túžba dosiahnuť zhodu v prvom čítaní stala skutočnosťou. Samozrejme, svoje poďakovanie by som rozšíril na tieňových spravodajcov z ostatných politických skupín, ako aj na skvelých úradníkov sekretariátu parlamentného Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Ich spolupráca nám umožnila dosiahnuť výsledok, ktorý považujem za veľmi pozitívny.

Zdôraznil by som tiež rozhodujúci príspevok Poľnohospodárskeho združenia Azor, ako aj regionálnej vlády a republikovej vlády, ktoré sa intenzívne zapájali a zohrali významnú úlohu pri hľadaní riešenia pre produkciu cukru na Azorách.

Návrh nariadenia Rady bol predložený vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 2. októbra, v čase, keď nebola vyhliadka, že nadobudne platnosť Lisabonská zmluva, ktorá stále čakala na ratifikáciu členskými štátmi. V tomto kontexte bolo pôvodnou myšlienkou Komisie a Rady, že sa návrh prijme v rámci zjednodušeného postupu bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, aby nadobudol účinnosť 1. januára 2010.

Po tom, čo Lisabonská zmluva nadobudla platnosť, a napriek skutočnosti, že v ostatných politických skupinách a v Rade v tom čase prevládal názor, aby tento návrh aj naďalej podliehal zjednodušenému postupu – pretože sa domnievali, že návrh nepotrebuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a že by mal rýchlo vstúpiť do platnosti –, spolu so Skupinou progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente chápem, že Parlament musel v súlade s Lisabonskou zmluvou vyjadriť svoj názor a prevziať svoju úlohu spoločného zákonodarcu.

Urobili sme to v správnom čase, pretože výsledkom je otvorenie nových možností, najskôr s prispením Výboru pre regionálny rozvoj a názoru pána Teixeiru – ktorému by som, mimochodom, chcel zablahoželať a poďakovať za pomoc, ktorú nám poskytoval počas celého procesu – a potom prostredníctvom mojej správy, ktorá predstavuje nové možnosti v otázke cukru na Azorách, ako aj príspevku a podpory mojich kolegov vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Napokon by som rád vo svojom prvom vystúpení povedal, že sa nám nepodarilo docieliť, aby záväzok dosiahnutý v trojstrannom rokovaní akceptoval pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené Výborom pre regionálny rozvoj a Výborom pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktoré som aj ja podporoval. Bolo nevyhnutné dosiahnuť záväzok v prvom čítaní a tým zaistiť už dosiahnuté zlepšenia a potrebu rýchleho nadobudnutia účinnosti, aby sa neustupovalo v otázke spätnej účinnosti od januára tohto roka. Keďže však Komisia už pripravuje pre programy POSEI dokument o preskúmaní, budeme mať určite čoskoro ďalšiu príležitosť diskutovať o nich.

  Predsedajúca. – Ako ste videli, zmenili sme meno na obrazovke. Bohužiaľ, príslušný pán komisár neprišiel medzi nás načas, čo považujem za poľutovaniahodné, pretože momentálne sa nevyskytuje žiaden oblak popola a je už 11.00 hod.

Komisia by možno mala niekedy prediskutovať skutočnosť, že príslušní komisári by tu mali byť prítomní. Toto je aj predmetom rámcovej dohody. Som si istá, že pani Malmströmová bude výbornou zástupkyňou.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám za pochopenie. Chcela by som sa ospravedlniť v mene svojho kolegu pána Cioloşa, ktorý mešká a pokúša sa sem dostať čo najskôr, aby mohol s vami diskutovať. Požiadal ma, aby som poďakovala spravodajcovi pánovi Alvesovi a tieňovým spravodajcom Európskeho parlamentu za vynikajúcu prácu, ktorú vykonali pri prijímaní tohto návrhu.

Jeho prijatie je dôležité, pretože je to prvý text v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka prijímaný riadnym legislatívnym postupom po tom, čo nadobudla platnosť Lisabonská zmluva. Medzi Parlamentom, Radou a Komisiou vznikla v uplynulých mesiacoch veľmi dobrá spolupráca a to vytvorilo podmienky na rýchle prijatie tohto návrhu v prvom čítaní.

V rámci tejto prvej skúsenosti s riadnym legislatívnym postupom sa môj kolega komisár Cioloş a jeho útvar veľa naučili a tým sa vytvoril výborný precedens do ďalšej práce. Prijatie tohto nariadenia je veľmi dôležité pre najvzdialenejšie regióny, keďže prináša technické zjednodušenia a tiež výnimky v prospech niektorých odvetví: odvetvia mlieka na Kanárskych ostrovoch, Madeire a Réunione, odvetvia výroby cukru na Azorách a odvetvia vína na Madeire a Azorách.

Pokiaľ ide o Azory, domnievam sa, že súčasná situácia je dôvodom na dodatočné a spoločné úsilie nás všetkých – verejnosti, regionálnych vlád, národných vlád a Európskej únie – o podporu diverzifikácie poľnohospodárskych činností v tomto regióne. Diverzifikácia musí skutočne byť jednou z hlavných priorít najvzdialenejších regiónov, ktorým zmluva priznala osobitný štatút v dôsledku ich špecifických znevýhodnení. Diverzifikácia musí umožniť domáci rozvoj, ktorý prinesie týmto regiónom stabilitu a blahobyt. Z tohto dôvodu po prijatí ubezpečenia portugalských orgánov, ktoré sa zaviazali podporovať odvetvie cukrovej repy na Azorách, môžem vyjadriť súhlas s rozšírením výnimky, ktorá už bola v minulosti udelená v prospech cukrovarníckeho priemyslu na Azorách.

Budem počúvať vaše pripomienky k tomuto textu a vynasnažím sa odpovedať v mene svojho kolegu na vaše otázky, ako budem najlepšie vedieť.

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Nuno Teixeira, spravodajca Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko. – (PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, v prvom rade by som chcel poblahoželať spravodajcovi, svojmu kolegovi poslancovi Alvesovi k jeho práci, predovšetkým k jeho preukázanej schopnosti zahrnúť rozličné príspevky, ktoré dostal a ktoré nie sú ničím iným, ako rešpektovaním záujmov rozličných začlenených najvzdialenejších regiónov.

Vo svojej funkcii spravodajcu Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko vítam skutočnosť, že pán spravodajca plne prijal všetky predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a že Výbor pre regionálny rozvoj za všetky z nich hlasoval. Objektívnym cieľom týchto návrhov je zlepšiť a opraviť tie aspekty platného nariadenia, ktoré sú neprimerané a zastarané. Z týchto aspektov by som zdôraznil skutočnosť, že maximálne množstvá vývozu a odosielania spracovaných produktov, ktoré sú zvýhodnené grantmi v rámci programov POSEI, sa v súčasnosti počítajú na základe priemerných hodnôt za roky 1989 až 1991.

Za predpokladu, že správa bude prijatá, dúfam, že Komisia a Rada budú schopné interpretovať stanovisko Parlamentu a nebudú využívať prípadné budúce prehodnocovanie nariadení o programe POSEI ako ospravedlnenie neprijatia stanovísk tohto Parlamentu a predkladaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré majú mimoriadny význam pre dotknuté regióny.

  Maria do Céu Patrão Neves, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PT) Pre svoje trvalo znevýhodnené prírodné podmienky najvzdialenejšie regióny potrebujú, aby sa Európska únia osobitne pozrela na vytvorenie tých najlepších podmienok na realizáciu ich hospodárskych činností.

V prípade regiónov ako Azory, ktoré sú značne závislé od poľnohospodárstva, je potrebné tomuto odvetviu venovať mimoriadnu pozornosť. Práve v tejto súvislosti vítame správu o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch. Verzia, o ktorej hlasoval Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, bola vcelku uspokojivá. Verzia, ktorá vyplynula z trojstranných rokovaní neúprosne postihuje pracovné podmienky v odvetví výroby cukru, ktorého vývozná kvóta je takmer len symbolická.

V čase, keď sa diverzifikácia poľnohospodárstva akceptuje ako jeden zo spôsobov minimalizácie opakujúcej sa krízy tohto odvetvia, je poľutovaniahodné, že táto správa nevyjadruje dôveru a podporu, ktorú pestovanie cukrovej repy na ostrove San Miguel potrebuje.

  Vasilica Viorica Dăncilă, v mene skupiny S&D. – (RO) V prvom rade by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi k uvedeným cieľom v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch. Režim podpory poľnohospodárstva pre najvzdialenejšie regióny poskytuje dôležitý mechanizmus na udržiavanie poľnohospodárstva a vidieckej krajiny.

Podporujem terajšie prehodnocovanie vymedzenia týchto oblastí, aby sa odstránili akékoľvek nezrovnalosti v ich vymedzení. Som presvedčená, že uplatňovaním jednotných kritérií sa zjednoduší realizácia režimu platieb najvzdialenejším regiónom na úrovni Európskej únie, dosiahne väčšia transparentnosť a zabezpečí jednotný prístup k príjemcom platieb v rámci týchto režimov pomoci. Všetci vieme, akú kľúčovú úlohu hrá poľnohospodárstvo v miestnom hospodárstve.

Z tohto hľadiska si myslím, že je vhodné prijať opatrenia v najvzdialenejších regiónoch Európskej únie, ktorých cieľom je posilnenie konkurencieschopnosti odvetvia poľnohospodárstva a podpora diverzifikácie. Podporujem a úplne súhlasím so základnými cieľmi programu pre najvzdialenejšie regióny, ktoré považujem za relevantné a ktoré sa ukázali byť účinným nástrojom na udržiavanie poľnohospodárstva v týchto oblastiach.

  Riikka Manner, v mene skupiny ALDE. – (FI) Vážený pán predsedajúci, najprv chcem poďakovať a poblahoželať spravodajcovi pánovi Alvesovi k jeho vynikajúcej práci na tejto správe. Naša skupina plne podporuje tento kompromis, pretože je veľmi dôležité a zrejmé, že hospodársky a sociálny rozvoj najvzdialenejších regiónov EÚ je do veľkej miery ovplyvnený ich okrajovou polohou, zložitým podnebím a geografickými pomermi i hospodárskou závislosťou od úzkej škály tovarov a služieb. Najmä teraz v čase krízy je veľmi dôležité, aby sme upriamili pozornosť na vyvážený rozvoj regiónov Európy a na dosiahnutie regionálnej a sociálnej súdržnosti.

My a Európska únia musíme zabezpečiť, aby sme boli v poľnohospodárstve sebestační všade v Európe. Je to nevyhnutné pre našu bezpečnosť a biodiverzitu. Opatrenia navrhované v tejto správe by sa teraz mali uviesť do skutočnej praxe. Dosiahnu sa tým stále a najmä dlhodobé výsledky všade v Európe vrátane okrajových regiónov Európy.

  James Nicholson, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som tiež chcel zablahoželať pánovi spravodajcovi k veľmi dobre vykonanej práci. Aj naša skupina bola schopná podporiť dohodu v rámci trojstranných rokovaní a myslím si, že našla dobrý kompromis.

Domnievam sa, že najvzdialenejšie regióny Európy by mali dostať požadovanú potrebnú podporu všade, kde je to možné, aby sa kompenzovala ich poloha a ťažkosti, ktoré to prináša. Tieto regióny sú trvalo znevýhodnené a my to musíme uznať. Hospodárska kríza a kríza v odvetví mlieka postihla tieto regióny viac v porovnaní s väčšinou zvyšku Európy, a preto si tieto regióny zaslúžia osobitnú pozornosť.

Mám pochopenie najmä pre situáciu na Azorách, kde je odvetvie mlieka veľmi dôležité a má vážne ťažkosti. Povoliť Azorám vývoz pomerne malých množstiev cukru do EÚ musí byť dobrým rozhodnutím pre hospodársku budúcnosť tohto regiónu.

  João Ferreira, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážený pán predsedajúci, obhajovanie predĺženia opätovného vývozu cukru pomocou modelov, ktoré sa v súčasnosti navrhujú, s postupným rušením systému kvót na mlieko je nebezpečné a neprijateľné. Toto zrušenie kvót, proti ktorému sme bojovali a budeme naďalej bojovať a podporovať tak zápas producentov mlieka, bude mať veľmi vážne dôsledky pre výrobné odvetvie, ktoré tvorí základ hospodárstva Azor. V rozpore s tým, čo sa navrhuje, nebude možné zmierniť tieto dôsledky navrhovanými opatreniami zameranými na cukrovarnícky priemysel, najmä keď sa navrhuje aj jeho postupné zrušenie. Čo zostane po uplynutí týchto piatich rokov?

Na druhej strane je dôležité brať do úvahy, že proces obnovy vínnej révy výrazne zaostáva za harmonogramom, v neposlednom rade v prípade Madeiry, a ak nedôjde k posilneniu stimulov, môže byť dokonca ohrozený. Reštrikcie a obmedzenia, ktoré postihujú najvzdialenejšie regióny, sú trvalé. Z toho dôvodu musí byť praktickým výsledkom uznania špecifík týchto regiónov súbor opatrení trvalej pomoci a nie neprepojených a časovo obmedzených opatrení. Je dôležité zachovať pomoc Únie odvetviu poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch, navyše v súčasnej sociálno-hospodárskej klíme.

  Gabriel Mato Adrover (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, zaoberáme sa reformou, ktorá je jednoduchá, ale mimoriadne dôležitá pre najvzdialenejšie regióny. To platí najmä v čase, keď kríza postihuje každého, ale tieto regióny postihuje zásadným spôsobom, keďže sú trvalo štrukturálne znevýhodnené, čo znamená, že potrebujú tieto zmeny.

Budem hovoriť o Kanárskych ostrovoch. V prípade Kanárskych ostrovov sa najdôležitejšia zmena týka zásobovania mliečnymi prípravkami určenými na priemyselné spracovanie. Hovoríme o sušenom odtučnenom mlieku s rastlinným tukom, ktoré je tradičným výrobkom pre miestnych spotrebiteľov a na Kanárskych ostrovoch sa predáva viac ako 40 rokov. Po vynaložení veľkého úsilia a napriek mnohým ťažkostiam vznikol miestny priemysel, ktorý vytvára zamestnanosť a očividnú pridanú hodnotu. Chcel by som to zdôrazniť, pretože v terajšej dobe, najmä na našich ostrovoch, ktoré majú mimoriadne vysokú nezamestnanosť, je podpora malého priemyslu, ktorý vytvára pracovné miesta, nielen potrebou, ale aj povinnosťou.

Návrh je zachovať zásobovanie týmto produktom, ktorý sa používa na miestnu spotrebu, v malých množstvách 800 ton ročne. To by odstránilo prechodný charakter opatrenia, ktoré má malý význam v globálnom kontexte, a tým prinieslo tomuto priemyslu stabilitu.

Ako som už povedal, najvzdialenejšie regióny sú výrazne znevýhodnené, ale treba ich považovať za príležitosť pre Európu. Rozličné dohody o pridružení, ktoré sa v súčasnosti pripravujú a o ktorých sa diskutuje, ako sú dohody o voľnom obchode s Kolumbiou a Peru, ako aj ďalšie, o ktorých sa rokovania začínajú, ako je dohoda so zoskupením Mercosur, sú jasnou hrozbou nášmu odvetviu poľnohospodárstva. Mám na mysli mnohé produkty: paradajky, banány a odvetvie chovu dobytka.

Povedal som to už mnohokrát: týmito dohodami sa musí dosiahnuť rovnováha. Keď každý trochu ustúpi, všetci zvíťazíme. V žiadnom prípade však nesmie byť jeden produkt alebo určitý sektor nútený znášať náklady týchto dohôd.

Na záver by som chcel zablahoželať spravodajcovi pánovi Alvesovi a poďakovať Komisii a Rade, ktorým sa spolu s Parlamentom podarilo dosiahnuť dohodu v týchto prvých trojstranných rokovaniach o poľnohospodárstve.

  Patrice Tirolien (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, keď sa tento text dostal do Výboru pre regionálny rozvoj, podarilo sa mi nastoliť myšlienku rozšírenia výnimky povoľujúcej výrobu sušeného mlieka na ostrovoch Martinik a Guadeloupe podľa príkladu modelu trvalo udržateľného rastu, ktorý sa dobre osvedčil na Madeire.

Bohužiaľ, na ostatnom trojstrannom rokovaní táto pozícia nezískala jednoznačný súhlas. Je to poľutovaniahodné z dvoch dôvodov. Po prvé, pokiaľ ide o podstatu, produkcia mlieka vo francúzskych zámorských departementoch by poskytla viaceré nevšedné možnosti: posilnenie chovu hovädzieho dobytka, sebestačnosť v základných potravinách a vytváranie pracovných miest. Po druhé, pokiaľ ide o obsah, náš Parlament ako celok nebol schopný rozhodnúť o mojom návrhu, pretože chcel, aby tento text prešiel do prvého čítania neformálnym postupom, s čím nesúhlasím.

Tak či onak, naša práca na tomto nariadení o programe POSEI bude veľmi skoro pokračovať počas jeho hodnotenia v polovici obdobia. Potom opäť požiadam o výnimku pre ďalšie francúzske zámorské departementy.

  Albert Deß (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, teší ma, že sa v tomto Parlamente toľko diskutuje o správe o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie.

Počas predchádzajúceho volebného obdobia som bol tieňovým spravodajcom pre reformu trhu s cukrom. Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vtedy navštívil ostrov Réunion, kde som si bol pozrieť malý poľnohospodársky podnik, ktorý pestuje cukrovú trstinu. Bez našej podpory by tento malý poľnohospodársky podnik nemohol ďalej existovať. Ako človek z kontinentálneho vnútrozemia som si tiež všimol, že títo poľnohospodári v najvzdialenejších regiónoch Únie skutočne čelia osobitnému radu okolností.

Prostredníctvom určitých ustanovení o výnimkách musíme zabezpečiť, aby sme poľnohospodárom vo všetkých týchto regiónoch, ktoré ležia v Európskej únii, poskytli perspektívu do budúcnosti a umožnili im dosiahnuť v týchto oblastiach potravinovú bezpečnosť, aspoň do veľkej miery. Je na nás všetkých, aby sme aj týmito ustanoveniami o výnimkách pomohli zabezpečiť, že poľnohospodárstvo bude mať perspektívu do budúcnosti a že bude zaistená bezpečnosť zásobovania miestnych obyvateľov. Spôsob, akým bola teraz vypracovaná táto správa, vytvára dobré podmienky na dosiahnutie týchto cieľov. Moja srdečná vďaka patrí všetkým, ktorí sa na tom podieľali.

  Giovanni La Via (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, najvzdialenejšie oblasti sa vyznačujú sociálno-ekonomickými a štrukturálnymi osobitosťami, ktoré sú dané ich vzdialenosťou od trhov, izoláciou, malou rozlohou, topografiou, zložitým podnebím a ich hospodárskou závislosťou od určitých výrobkov. Sú tam tri mimoriadne dôležité odvetvia poľnohospodárstva: pestovanie cukrovej repy, produkcia mliečnych výrobkov a vinárstvo.

Hospodársky systém týchto oblastí závisí od správneho fungovania výrobných systémov v každom z uvedených odvetví, ale veľa práce si vyžiada obnova rovnováhy, ktorá sa časom narušila, a zabezpečenie výnimiek potrebných na zavedenie vhodných trhových nástrojov.

Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, s veľkými obavami sa dozvedáme o prebiehajúcich rokovaniach s krajinami zoskupenia Mercosur. Ak nebudú sprevádzané primeranými kompenzačnými opatreniami, táto dohoda by mohla vážne ohroziť nielen najvzdialenejšie oblasti, ale aj mnoho odvetví európskeho poľnohospodárstva.

  Elie Hoarau (GUE/NGL). – (FR) Vážený pán predsedajúci, musím povedať, že kompromis o cukre, ako bol dohodnutý v trojstranných rokovaniach, nezodpovedá tomu, čo sme navrhovali vo Výbore pre regionálny rozvoj a vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, a veľmi ma to mrzí.

Čo sa však týka ostrova Réunion, tento text je dôležitý pre poľnohospodárov, ktorí čakajú na rýchle uplatnenie výnimky udelenej na mlieko. Tá im zabezpečí trvalú udržateľnosť tohto odvetvia. Bol by som však uprednostnil zachovanie záruk odporúčaných vo výbore.

Ešte k otázke mlieka. Súhlasím s naším kolegom poslancom pánom Tirolienom. Boli by sme privítali vypracovanie štúdie pre ostrovy Martinik a Guadeloupe s cieľom zachovať produkciu v týchto regiónoch. Tieto otázky budú celkom určite znovu nastolené počas rokovaní o programe POSEI a my budeme mať opäť možnosť o nich hovoriť.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, už roky pozorujeme jav, ktorý zrejme spôsobí bezmocnosť Európskej únie, a to je obrovské množstvo zanikajúcich poľnohospodárskych podnikov, čo podkopáva sebestačnosť štátov EÚ. Je jasné, že najviac to postihuje poľnohospodárov v znevýhodnených oblastiach, akými sú najvzdialenejšie regióny, ale aj poľnohospodárov v horských regiónoch, aké máme v Rakúsku.

Žiaľ, je to dôsledok spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá je už mnoho rokov vystavená kritike, neustále sa reformuje, a aj tak stále nefunguje správne. Dosiahli sme však bod zlomu. V krízových situáciách – či už ich prinesie klesajúce euro alebo jednoducho skutočnosť, že sopka na Islande paralyzovala leteckú dopravu a tým aj zásobovanie rýchlo sa kaziacimi potravinami – sa členské štáty musia spoliehať samy na seba. Celkom nedávno sme to videli, keď naposledy Rusko odstavilo plyn.

Keď sa situácia skomplikuje, všetko závisí od sebestačnosti krajiny a tú treba v rámci EÚ zachovať, v tých krajinách a regiónoch, kde ležia znevýhodnené oblasti, a v najvzdialenejších regiónoch. Domnievam sa, že sa to dá dosiahnuť, iba ak sa poľnohospodárstvo do určitej miery vráti na vnútroštátnu úroveň.

  Diogo Feio (PPE) . – (PT) Vážený pán predsedajúci, do tejto rozpravy o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch by som rád vstúpil vyjadrením pochvaly pánovi spravodajcovi a každému, kto pracoval na tejto problematike. Chcel by som tiež povedať, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú často technické a špecifické, nevedú k výrazným zmenám.

Upozorňovanie na problém cukru a výroby cukru na Azorách je však zároveň upozornením na hlbší problém. Najvzdialenejšie regióny ako Azory, ktoré som mal možnosť nedávno navštíviť, sú veľmi pevne naviazané na odvetvie poľnohospodárstva. Konkrétne na Azorách je veľmi dôležitá otázka kvót na mlieko. Výroba mlieka a spôsob jej regulácie sú mimoriadne dôležité otázky pre stovky výrobcov a mnoho obyvateľov Azor. Práve z tohto dôvodu chcem hneď teraz, tu v Parlamente, upozorniť, že je potrebné nájsť riešenia, ktoré budú pamätať na konkrétnu situáciu týchto regiónov.

  Diane Dodds (NI). – Vážený pán predsedajúci, som šťastná, že vidím správu o pomoci poľnohospodárstvu v najvzdialenejších regiónoch Európy. Niet pochýb, že geografická poloha, vzdialenosť od trhov a ďalšie podobné faktory spôsobujú mnoho ťažkostí. Vplyv má aj hospodárska kríza. Nestabilita cien je veľmi výrazná a má škodlivý a skutočne destabilizujúci vplyv na poľnohospodárstvo, nielen v najvzdialenejších regiónoch, ale vo všetkých oblastiach Európy. Dnes sa však chcem na Komisiu obrátiť len s jednou veľmi konkrétnou vecou, a to, že Komisia musí byť vo svojom konaní veľmi opatrná, aby neznevýhodňovala európskeho poľnohospodára a európske poľnohospodárske odvetvie.

V Severnom Írsku dovoz výrazne ovplyvnil odvetvie mlieka a mäsa. Viedlo to k nestabilite cien a veľkým finančným stratám poľnohospodárov. Minulý týždeň som navštívila Kráľovskú poľnohospodársku výstavu v Severnom Írsku. Je to najväčšia výstava svojho druhu v tejto provincii a poľnohospodári jeden za druhým vyjadrovali veľmi vážne obavy z prístupu Komisie k obnoveniu obchodných rokovaní so zoskupením Mercosur. Komisia a aj my v tomto Parlamente musíme byť určite veľmi opatrní, aby sme neobetovali toto európske odvetvie v záujme takzvaných ziskov v iných oblastiach.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, vítam návrhy na pomoc najvzdialenejším regiónom. V prvom rade je poľnohospodárstvo predovšetkým odvetvie, ktoré prináša na stôl jedlo, bez ktorého by sme všetci zomreli. Ale tieto regióny by bez poľnohospodárstva tiež zahynuli, hospodársky a zrejme aj tým, že by prišli o obyvateľov. Takže vítam akékoľvek návrhy, ktoré im pomôžu.

Chcem tiež pripojiť svoj hlas k tým, ktorí vyjadrili znepokojenie nad návrhmi v súvislosti so zoskupením Mercosur. Tie by mohli napáchať obrovské škody v najvzdialenejších regiónoch, a vlastne v každom regióne.

Myslím si, že je čas, aby sa Európska únia postavila k svojim vlastným poľnohospodárom pevnejšie a férovejšie. Našou úlohou nikdy nebolo, aby sme robili policajta poľnohospodárom v rámci Únie a dobrú vílu poľnohospodárom vo zvyšku sveta. Práve toto sa tu deje: pre potraviny prichádzajúce do Európskej únie by platili menej prísne predpisy, nižšia transparentnosť a zodpovednosť ako pre potraviny vyrábané v rámci Únie, čo by bolo nespravodlivé voči najvzdialenejším regiónom a voči všetkým regiónom.

  Dacian Cioloş, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, prosím, ospravedlňte ma za meškanie, ale veľmi som sa chcel zúčastniť tejto rozpravy, pretože je to moja prvá a týka sa prvého rozhodnutia prijatého v rámci spolurozhodovacieho postupu v oblasti poľnohospodárstva. Ešte raz by som chcel pozdraviť pána Alvesa a všetky útvary Parlamentu a poďakovať im za veľkú ochotu a efektívnosť pri spolupráci s Komisiou a Radou na príprave tohto rozhodnutia.

Chceli sme rýchle rozhodnutie práve preto, aby sa opatrenia, ktoré obsahuje táto správa, mohli rýchlo uplatňovať v príslušných regiónoch. Niektoré rozhodnutia sa dokonca budú uplatňovať so spätnou platnosťou. Preto – a týmto tiež odpovedám pánovi Tirolienovi – sme nezaviedli ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Skutočne, ako pri niektorých iných návrhoch, boli by sme potrebovali doplňujúce odôvodnenia a analýzy, aby sme našli spôsob, ako ich zaviesť. Dali sme prednosť rýchlemu napredovaniu a ja som o tejto otázke niekoľkokrát diskutoval s pánom Alvesom. Preto s potešením sledujem podporu, ktorú získava tento návrh a dúfam, že budeme môcť s Parlamentom takto spolupracovať aj v budúcnosti pri ďalších otázkach. Som si dokonca istý, že sa nám to podarí.

Ako komisár pre poľnohospodárstvo môžem tiež ubezpečiť všetkých rečníkov, že o rokovaniach so zoskupením Mercosur sa niekoľkokrát hovorilo. Môžem vás uistiť, ako som to urobil počas diskusií v orgánoch Komisie o obnovení týchto rokovaní, že budem veľmi dôsledne dbať na to, aby tieto rokovania prebiehali v záujme európskeho poľnohospodárstva. Tieto rokovania musíme, samozrejme, posudzovať komplexnejšie, neobmedzovať ich len na poľnohospodárstvo. Môžem vás však ubezpečiť, že počas nasledujúcich mesiacov a rokov týchto rokovaní zaistím, aby európsky model poľnohospodárstva, ktorý je založený na kvalite, rozmanitosti a využívaní pôdy, ochraňovali buď výsledky týchto rokovaní, alebo opatrenia, ktoré sa prijmú následne po týchto rokovaniach.

Odznela aj otázka, prečo by sme mali uplatňovať degresivitu, prečo si nevolíme množstvá, ako sa to doposiaľ uplatňovalo voči Azorám na cukor. V tom druhom prípade sme sa osobitne dohodli s portugalskými orgánmi a s miestnymi azorskými orgánmi na zavedení hospodárskeho nástroja, ktorý umožní príslušnému odvetviu vyrovnať sa s hospodárskou súťažou prostredníctvom hospodárskych investičných opatrení. Teší ma podpora, ktorú som pozoroval, a záväzky, ktoré prijala portugalská vláda na pomoc odvetviu v tomto procese, a dúfam, že takto budeme môcť ponúknuť alternatívu výrobcom na Azorách.

Pán Mölzer uviedol, že spoločná poľnohospodárska politika nebola dostatočne silná, že nefungovala dobre a že potrebujeme návrat na vnútroštátnu úroveň. Chcem vám predložiť jednoduchú požiadavku: pozrite sa, aký majú dnes poľnohospodári príjem, pozrite sa, akú časť tohto príjmu tvorí podpora zo spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), a položte si otázku, ako by to dnes poľnohospodári zvládali, ak by sme nemali SPP. To neznamená, že by sa SPP nemala upravovať. Musí sa výrazne upraviť, aby brala do úvahy práve tie zmeny, ktoré stoja pred európskym poľnohospodárstvom. Môžem vás ubezpečiť, že vynaložíme maximálne úsilie pri reforme SPP v roku 2013, aby táto politika viac brala do úvahy súčasnú realitu. Bude to, samozrejme, obmedzené zdrojmi, ktoré Rada a Parlament dajú na túto politiku k dispozícii. Dúfam, že tieto zdroje budú priamo úmerné ambíciám, ktoré Európania a Európa majú v oblasti poľnohospodárstva. Nemyslím si, že riešením je návrat na vnútroštátnu úroveň, pretože podľa môjho názoru, ak by sme nemali spoločnú poľnohospodársku politiku a prístup Spoločenstva, členské štáty by nemali prostriedky na to, aby zabezpečili prijatie osobitných opatrení v týchto najvzdialenejších regiónoch.

Končím preto s nádejou, že keď dôjde k prepracovaniu nariadenia o programe POSEI, dokážeme pokročiť v niektorých bodoch, ktoré sme dnes otvorili, a že vo všeobecnosti budeme pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky schopní pracovať tak efektívne ako pri tomto nariadení.

  Luís Paulo Alves, spravodajca. – (PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, v tomto poslednom vystúpení by som zdôraznil význam aktualizácie nariadenia (ES) č. 247/2006. Zmeny, ktoré nastali od jeho prijatia v roku 2006 – ako v oblasti právnych predpisov a ich uplatňovania, tak aj v samotnej situácii – vyvolali potrebu prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov tak, aby aktualizovaná verzia mohla naďalej slúžiť ako významný nástroj pri úprave určitých poľnohospodárskych politík Únie týkajúcich sa osobitostí najvzdialenejších regiónov, ako je to stanovené v článkoch 349 a 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Dovoľte mi v krátkosti vymenovať dosiahnuté zlepšenia. Na Kanárskych ostrovoch sa dočasne predĺži platnosť výnimky umožňujúcej dodávanie prípravkov na báze mlieka, ktoré sa považujú za tradičné výrobky pre miestnych spotrebiteľov. Na Réunione bude teraz možné vyrábať mlieko UHT zo sušeného mlieka v rámci limitov stanovených Svetovou obchodnou organizáciou, pričom sa tiež ruší povinnosť určovať podiel použitého sušeného mlieka. Na Madeire sa s použitím týchto modelov obnovuje rovnaká výnimka a v tomto regióne sa môže konzumovať víno vyrobené z hybridných odrôd viniča. Na Azorách sa znovu zavádza a rozširuje výnimka na opätovný vývoz cukru a týka sa to množstva aj časového obmedzenia. Regiónu prinášajú osoh aj ustanovenia o víne, ktoré som už spomínal v súvislosti s Madeirou.

Tieto opatrenia sa budú zavádzať so spätnou platnosťou od 1. januára 2010, čo nepredstavuje žiadnu prekážku pre voľnú hospodársku súťaž na našom jednotnom trhu a je to významný príspevok hospodárstvam týchto regiónov, ktorých prirodzená slabosť je zdrojom väčšej zraniteľnosti v dobe hlbokej krízy. A na záver by som sa chcel zmieniť, že okrem vytvorenia príležitosti pre diverzifikáciu poľnohospodárstva znamená prijatie tejto správy aj zrušenie zákazu opätovného vývozu určitých výrobkov. Zároveň je dôležité si zapamätať, že vďaka jej prijatiu budeme rozhodujúcim spôsobom prispievať k reštrukturalizácii a udržaniu niekoľkých desiatok pracovných miest na Azorách, ako aj technického know-how spojeného s agropriemyselným odvetvím výroby cukru.

  Predsedajúci. – S potešením informujem pána Alvesa a všetkých ostatných, že o 8 až 10 dní sa uskutoční veľká konferencia o najvzdialenejších regiónoch, ktorú sponzoruje španielske predsedníctvo. Predseda parlamentu ma poveril, aby som spolu s pánmi Durãom Barrosom a Rodríguezom Zapaterom a s predsedom vlády Kanárskych ostrovov vystúpil na otvorení konferencie.

Určite využijem výsledok tejto rozpravy a správu pána Alvesa ako hlavné zdroje inšpirácie pre prejav, ktorý tam musím predniesť.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – (RO) Ostrovné a najvzdialenejšie regióny v súčasnosti čelia mnohým problémom. Preto sú potrebné osobitné opatrenia na podporu ich budúceho sociálneho a hospodárskeho rozvoja. Vítam dodatočné opatrenia navrhované Parlamentom a Komisiou, ktorých cieľom je zlepšiť stav poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch, najmä vzhľadom na problémy, ktorým čelia Azory a Madeira.

Mlieko je základným poľnohospodárskym produktom na Azorách. Keďže však mnohé členské štáty Európskej únie nedávno čelili kríze v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov, je potrebné zmeniť poľnohospodársky profil týchto ostrovov. V tomto bode súhlasím s pánom spravodajcom, ktorý vyjadril názor, že cukrová repa je najlepšou alternatívou produkcie mlieka, a to z hľadiska hospodárskej efektívnosti aj ochrany životného prostredia. Chcem zdôrazniť, že ešte treba podporiť vývoz čo najväčších objemov cukrovej repy do Európy.

Na záver chcem zdôrazniť, že za súčasnej hospodárskej krízy musí byť hlavným základom finančného rámca na obdobie po roku 2013 solidarita a jeho cieľom naďalej musí byť dosiahnutie vysokej úrovne územnej a sociálnej súdržnosti.

  Predsedajúci. – (Rokovanie bolo prerušené o 11.35 hod. a pokračovalo o 12.05 hod.)

PREDSEDÁ: PANI WALLIS
podpredsedníčka

8. Hlasovanie

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu)

8.1. Žiadosť o konzultáciu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom – Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: strategické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky do roku 2020 (hlasovanie)

8.2. Zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl (A7-0118/2010, Jean Lambert) (hlasovanie)

8.3. Energetická hospodárnosť budov (prepracované znenie) (A7-0124/2010, Silvia-Adriana Ţicău) (hlasovanie)

8.4. Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013 (zmena a doplnenie rozhodnutia Rady č. 573/2007/ES) (A7-0125/2010, Rui Tavares) (hlasovanie)

8.5. Prechod zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) [zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 1104/2008] (A7-0126/2010, Carlos Coelho) (hlasovanie)

8.6. Prechod zo Schengenského informačného systému (SIS 1+) na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) (zmena a doplnenie rozhodnutia 2008/839/SVV) (A7-0127/2010, Carlos Coelho) (hlasovanie)

8.7. Vytvorenie spoločného programu EÚ pre presídľovanie (A7-0131/2010, Rui Tavares) (hlasovanie)

8.8. Kľúčové kompetencie pre meniaci sa svet: realizácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 (A7-0141/2010, Maria Badia i Cutchet) (hlasovanie)

8.9. Deontologické otázky týkajúce sa riadenia spoločností (A7-0135/2010, Klaus-Heiner Lehne) (hlasovanie)

− Pred začiatkom hlasovania:

  Derek Roland Clark (EFD). – Vážená pani predsedajúca, v súvislosti s vašou výzvou na ďalšie hlasovanie o správe pána Lehneho o deontologických otázkach by som sa vás rád opýtal, prečo toto hlasovanie prebieha. O uvedenom bode sa včera večer v rámci postupu „catch the eye“ mala uskutočniť rozprava. Bola zrušená, takže hlasujeme o otázke, ktorá nebola predmetom rozpravy, aj keď sa to neuvádza. Vážená pani predsedajúca, chcem vám len pripomenúť, že keď sme uvedenú otázku nedávno predložili vo Výbore pre zamestnanosť, nikto v tomto výbore nevedel, čo deontológia znamená, až pokiaľ som sa im to nepokúsil vysvetliť. Nevedela to ani predsedníčka! Domnievam sa preto, že je veľmi nesprávne hlasovať o tomto neznámom a neprerokovanom návrhu.

  Predsedajúca. – Môžem vám potvrdiť, že o tejto otázke sa rokovalo vo Výbore pre právne veci, ktorý návrh predložil. Prešiel tiež všetkými riadnymi postupmi, takže budem pokračovať v hlasovaní.

8.10. Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže (A7-0113/2010, Georgios Papanikolaou) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, toto obdobie je kritické pre celú Európu. Budúcnosť pre Európu, o ktorej chcem rozprávať, znamená predovšetkým budúce generácie. Optimizmus v súvislosti s budúcnosťou Európy znamená mladých ľudí s príležitosťami, zručnosťami a kvalifikáciou.

Táto správa a každá ďalšia iniciatíva v súvislosti s touto otázkou nebude mať v budúcnosti žiadnu hodnotu, pokiaľ každý z nás, najmä tí, ktorých priamo volia občania Európy, neupozornia v každej politike, v každom pilieri našej činnosti na prioritu a dôraz, ktorý musíme venovať mladým ľuďom. V tomto zložitom období, ktoré prebieha v Grécku a v iných krajinách, sme presvedčení, že to môžeme dosiahnuť. Môžeme to dosiahnuť, ak vynaložíme skutočné úsilie spolu s mladými ľuďmi, ktorí, ak budú mať finančné prostriedky a príležitosť, vezmú budúcnosť do vlastných rúk a povedú nás k lepšiemu zajtrajšku.

Ďakujem tieňovým spravodajcom zo všetkých skupín za spoluprácu a jednomyseľný postoj, ktorý sme dosiahli.

(potlesk)

8.11. Rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby (A7-0146/2010, Astrid Lulling) (hlasovanie)

8.12. Názvy textílií a súvisiace označovanie textilných výrobkov etiketami (A7-0122/2010, Toine Manders) (hlasovanie)

8.13. Makrofinančná pomoc Ukrajine (A7-0058/2010, Vital Moreira) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Vital Moreira, spravodajca. – Vážená pani predsedajúca, toto je len stručné vysvetlenie problematiky, o ktorej sa chystáme hlasovať.

V novembri minulého roka sme tu v Štrasburgu rokovali o schválení štyroch predchádzajúcich návrhov makrofinančnej pomoci, ktoré sa týkali iných krajín. Komisia nám vtedy sľúbila, že na základe Lisabonskej zmluvy a až do prijatia rámcového nariadenia o makrofinančnej pomoci budú všetky ďalšie jednotlivé návrhy takejto pomoci podliehať spolurozhodovaciemu postupu Parlamentu a Rady. Teraz, iba o šesť mesiacov neskôr, nemáte pred sebou len návrh, ktorý bol predmetom spolurozhodovacieho postupu, ale aj dohodu s Radou v prvom čítaní. Pri pokuse o dosiahnutie tejto dohody sme mali veľmi prísny časový harmonogram. Chcel by som preto vyjadriť svoje uznanie a poďakovať španielskemu predsedníctvu, Rade a Komisii, ako aj tieňovým spravodajcom vo Výbore pre medzinárodný obchod a všetkým, ktorí sa zapojili do tejto činnosti, za ich pozitívny a konštruktívny prístup.

Na základe navrhnutého rozhodnutia mohla Ukrajina dostať pôžičku do výšky 500 miliónov EUR na financovanie svojho deficitu platobnej bilancie a splniť vonkajšie finančné potreby. Uvedená pôžička by dopĺňala podporu zo strany MMF a pomoc EÚ vo výške 110 miliónov EUR, ktorá bola schválená v roku 2002, ale ešte nebola vyplatená.

Počas našich neformálnych trojstranných rokovaní trval Parlament na zachovaní odkazov na niektoré podmienky na vyplatenie, ktoré pre nás boli dôležité, ako napríklad účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť pomoci. Trvali sme tiež na tom, že je dôležité, aby bol Parlament nepretržite náležite informovaný o skutočnom čerpaní pomoci.

(potlesk)

Pri ochrane našich inštitucionálnych právomocí sme tiež odmietali požiadavky na zavedenie postupu riadiaceho výboru pre vykonávacie opatrenia, aby nakoniec poradný výbor…

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

8.14. Osobitné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie (zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 247/2006) (A7-0054/2010, Luís Paulo Alves) (hlasovanie)

8.15. Odhad príjmov a výdavkov na rok 2011 – oddiel I – Európsky parlament (A7-0134/2010, Helga Trüpel) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Jutta Haug (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, je to trocha nezvyčajné, ale musím informovať našu skupinu o tom, že náš hlasovací zoznam v súvislosti so správou pani Trüpelovej sme predložili v nesprávnej forme. Došlo k nedorozumeniu. Zamietame všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy okrem nášho.

  Predsedajúca. – Pani Haugová, ďakujem vám za pripomienku. Zdá sa, že vedenie vašej skupiny si dobre uvedomuje túto situáciu.

8.16. Zjednodušenie SPP (A7-0051/2010, Richard Ashworth) (hlasovanie)

8.17. Nový vývoj v oblasti verejného obstarávania (A7-0151/2010, Heide Rühle) (hlasovanie)

8.18. Súdržnosť politík EÚ v záujme rozvoja a koncepcia Oficiálna rozvojová pomoc plus (A7-0140/2010, Franziska Keller) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o odseku 34:

  Filip Kaczmarek, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PL) Vážená pani predsedajúca, navrhujem, aby sme po formulácii „zavedenie dane z medzinárodných finančných transakcií“ doplnili výraz „na celosvetovej úrovni“. Zdá sa mi, že to dáva väčší zmysel. Ďakujem veľmi pekne.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh nebol prijatý.)

8.19. Sankcie za závažné porušenia pravidiel v sociálnej oblasti týkajúcich sa cestnej dopravy (A7-0130/2010, Hella Ranner) (hlasovanie)

9. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

Správa: Rui Tavares (A7-0125/2010)

  Philip Claeys (NI). – (NL) Hlasoval som proti správe pána Tavaresa, keďže zavedenie spoločného programu EÚ pre presídľovanie predstavuje ďalší krok smerom k úplne jednotnej európskej azylovej politike.

Nemusíme byť jasnovidcami, aby sme aj v súčasnosti mohli predpokladať, že jednotná politika ako táto, bude viesť k veľkému zvýšeniu počtu žiadateľov o azyl v členských štátoch. Neprijateľné je najmä konštatovanie v odôvodnení správy, že zavedenie spoločného programu EÚ pre presídľovanie by znížilo príťažlivosť nezákonného prisťahovalectva. Tento pokrytecký a falošný argument sa objavuje vždy v čase, keď sa v tomto Parlamente hlasuje o textoch týkajúcich sa otázok prisťahovalectva alebo azylu. Vodíme ľudí za nos. V krajinách ako Belgicko dochádza k nezákonnému prisťahovalectvu zvyčajne vtedy, keď sa ľudia po neúspešnom azylovom konaní vytratia a následne sa ich pobyt legalizuje.

Musíme bojovať proti tomuto druhu postupu a spoločný program EÚ pre presídľovanie v žiadnom prípade neponúka riešenie.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Prijali sme smernicu, ktorá nepochybne ponúkne ďalšie príležitosti na výskum energetickej účinnosti budov a prispeje k úsporám v súvislosti s ich vykurovaním. Samozrejme, že ťažkosti spôsobujú najmä staré budovy a nielen bytové domy. Môj kolega Marian-Jean Marinescu včera spomenul osobitný fond. Poskytnutie dodatočných zdrojov v období krízy je otázne. Je preto potrebné lepšie využívať súčasné zdroje. Tie dosahujú výšku 4 % na obdobie 2010 až 2014.

Správa: Carlos Coelho (A7-0126/2010).

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Chcela som sa ešte vyjadriť o správe o európskom fonde pre utečencov, a preto som sa hlásila. Rada by som uviedla, že podľa hlasovacieho zariadenia som sa zdržala hlasovania. Chcem však vyhlásiť, že podporujem spoločnú zodpovednosť za dôstojnejšie podmienky pre legitímnych žiadateľov o azyl a že som hlasovala za správu. Na druhej strane musíme účinnejšie bojovať proti nezákonnému prisťahovalectvu.

Rada by som sa teraz vyjadrila aj o problematike Schengenského informačného systému. Dnes sme schválili ďalšie kroky v súvislosti s prechodom na Schengenský informačný systém druhej generácie, ktorý posilňuje bezpečnostné záruky pre všetkých Európanov žijúcich v zjednotenom priestore bez bariér.

Postup nemeckej a rakúskej polície však vrhá tmavý tieň na myšlienku schengenského priestoru a európskej solidarity, keďže mnohí českí občania sú nútení absolvovať nepotrebné, podrobné a ponižujúce kontroly na vnútorných hraniciach. Na uvedený problém a iné otázky som upozornila pred dvoma rokmi v otázke pre Európsku komisiu. Situácia však nebola dodnes uspokojivo vyriešená. Dochádza k jasnému porušovaniu pravidiel a v prípade českých občanov vrátane podnikateľov a pracovníkov ide o obmedzovanie slobody pohybu, jednej zo základných slobôd, ktoré zaručuje Charta základných práv Európskej únie.

Správa: Rui Tavares (A7-0131/2010)

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, spravodlivá a realistická migračná politika si nevyhnutne vyžaduje prijatie spoločných európskych nariadení v oblasti azylu a musí tiež umožniť vytvorenie účinného, stabilného a udržateľného programu EÚ pre presídľovanie. Domnievam sa, že v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že program pre presídľovanie nemá len humanitárny, ale aj politický a hospodársky cieľ. Ten sa týka odstránenia záťaže pre tretie krajiny, ktoré prijímajú veľký počet utečencov, a rovnako veľkej záťaže rozdelenia nákladov a finančnej zodpovednosti.

Sme však presvedčení, že jeden rozpočtový riadok a jedna forma finančnej podpory nepostačujú. Vyzývame preto členské štáty, aby podporili vytvorenie ďalších súkromných finančných mechanizmov, podnietili vznik verejno-súkromných partnerstiev s mimovládnymi organizáciami a inými sociálnymi partnermi, ako sú napríklad náboženské a etnické organizácie, s cieľom pomôcť podporiť dobrovoľníctvo v tomto odvetví. V súvislosti s novými finančnými perspektívami považujeme za dobrý nápad napríklad umožniť špecifické prideľovanie rozpočtových prostriedkov ad hoc, možno prostredníctvom nového fondu vytvoreného na tento účel.

Na záver, navrhujeme prijať pevný záväzok všetkých zainteresovaných strán ponúknuť utečencom, najmä tým najzraniteľnejším, prístup k primeranému bývaniu, vzdelaniu a jazykovým kurzom, zdravotnej starostlivosti, psychologickej pomoci, ako aj prístup na pracovný trh a tak zabezpečiť ich úspešnú integráciu.

Odporúčanie do druhého čítania: Astrid Lulling (A7-0146/2010)

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Som rada, že správa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť dostala v dnešnom hlasovaní takú širokú podporu. Uvedomujem si, že zabezpečenie sociálnych podmienok na podnikanie žien, ktoré sú rovnaké ako podmienky zamestnankýň, je predovšetkým zodpovednosťou členských štátov. Táto správa však poskytuje jasne vymedzené hranice, ktoré by mali štáty dodržiavať. Nepovažujem to za porušenie zásady subsidiarity, ale ak má niekto pochybnosti, môže iniciovať preskúmanie. Vďaka Lisabonskej zmluve tak môžu urobiť dokonca aj národné parlamenty. Zaujíma ma, či využijú túto kritiku alebo jednoducho začnú nekonečné prázdne rokovania.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – (LT) Hlasovala som za túto správu a považujem za dôležité zdôrazniť, že ženy v Európskej únii sú stále platené v priemere o 17,4 % menej za každú odpracovanú hodinu než muži. Uvedený nepomer sa v posledných 15 rokoch znížil len mierne a v niektorých krajinách sa dokonca zvýšil. Súhlasím s výzvou Parlamentu na prípravu pravidelných správ o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov v Európskej únii a podporujem všetky opatrenia s cieľom pomôcť znížiť diskrimináciu žien v Európskej únii.

Správa: Toine Manders (A7-0122/2010).

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Schválili sme kontroverzný návrh, pretože náš Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) ho rozšíril a vylepšil zavedením označovania krajiny pôvodu aj pre Európsku úniu. Talianski poslanci predložili na dnešnom plenárnom zasadnutí ďalšie návrhy vrátane rozšírenia nariadenia s cieľom zahrnúť aj obuv. Túto myšlienku som dlho dôrazne podporovala, ale ako veľmi kvalitný návrh ju musí predložiť Európska komisia. Ide o vyriešenie technických vymedzení, ktoré Parlament nedokáže sám veľmi dobre vypracovať. Preto som nehlasovala za tento návrh, ale zároveň by som chcela požiadať Komisiu, aby začala okamžite pracovať a návrh predložila.

  Morten Løkkegaard (ALDE). – (DA) Vážená pani predsedajúca, chcel by som len uviesť, že som hlasoval proti tým častiam správy, ktoré sa týkajú označovania „vyrobené v“, pretože si nemyslím, že existuje nejaký dôkaz o väčšom počte výhod než nevýhod. Som presvedčený, že tento krok smeruje k protekcionizmu. Domnievam sa, že je zložité zaň hlasovať. Preto som hlasoval proti spomínaným častiam.

Správa: Luís Paulo Alves (A7-0054/2010)

  Marek Józef Gróbarczyk (ECR). – (PL) Vážená pani predsedajúca, rozhodol som sa podporiť túto iniciatívu, ktorá poskytuje určitým regiónom Európy príležitosť na rozvoj. Mali by sme venovať pozornosť tomu, že z hospodárskeho hľadiska sa aj z určitých oblastí v samotnej Európe stávajú najvzdialenejšie regióny. Z tohto dôvodu je cieľom takýchto programov okrem iného rozvoj oblastí v Európe. Dúfam, že budú stimulovať rozvoj prostredníctvom poľnohospodárstva a aj rybného hospodárstva.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážená pani predsedajúca, chcela by som vyjadriť svoju obavu v súvislosti so situáciou pestovateľov banánov na Kanárskych ostrovoch, na ostrove Martinik a na súostroviach Guadeloupe a Madeira, ktoré sú v zmluve zahrnuté medzi najvzdialenejšie regióny.

Ich situácia je zložitejšia najmä odvtedy, ako EÚ v rámci Svetovej obchodnej organizácie uzavrela dohodu s krajinami Latinskej Ameriky o znížení taríf na dovoz banánov z tejto oblasti. Chcela by som upozorniť na skutočnosť, že v roku 2006 EÚ uskutočnila reformu svojej jednotnej organizácie spoločného trhu banánov. Vyčlenila rozpočtové prostriedky na pomoc pestovateľom banánov v týchto regiónoch. Od tejto reformy EÚ každoročne vyčlenila 208 miliónov EUR na podporu pestovateľov banánov na Kanárskych ostrovoch, Francúzskych Antilách a Madeire a v menšej miere aj na Azorách.

Aj napriek tomu, že by sme takúto podporu mali uvítať, pre mnohých pestovateľov banánov nebude dostatočná. Rada by som preto naliehavo vyzvala príslušné inštitúcie, aby prijali potrebné opatrenia a zabezpečili tak, aby sa v prípade tradičných odvetví hospodárstva v EÚ nerobili ústupky pre strategickejšie obchodné ciele.

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážená pani predsedajúca, podporujem túto správu, pretože sa venuje otázke diverzity a našej poľnohospodárskej politiky medzi regiónmi. Chcem však reagovať na záverečné poznámky pána komisára Cioloşa. Reagoval na obavy vyjadrené v súvislosti s opätovným otvorením rozhovorov s krajinami zoskupenia Mercosur. Kým jeho slová priniesli poslucháčom isté uvoľnenie, pretože povedal, že zabezpečí ochranu záujmov poľnohospodárstva EÚ a európskeho modelu poľnohospodárstva, obávam sa, že mňa nepresvedčil.

Z vlastných dokumentov Komisie veľmi jasne vyplýva, že dosiahnutie dohody nepriaznivo postihne výrobcov hovädzieho mäsa, mäsa z hydiny a bravčového mäsa. Opäť začíname tieto rozhovory v období reformy poľnohospodárskej politiky. Rozpočet je ohrozený. Možno nebudeme mať dostatočné množstvo rozpočtových prostriedkov a okrem toho čelíme ďalším výkyvom výstupných cien a príjmov poľnohospodárov. Nedáva to zmysel a dúfam, že komisár venuje týmto stanoviskám pozornosť.

Správa: Richard Ashworth (A7-0051/2010)

  Krisztina Morvai (NI). – (HU) Podporujem túto správu, pretože zjednodušuje obrovskú administratívnu a byrokratickú záťaž, ktorú v súčasnosti nesú poľnohospodári. Som pevne presvedčená, že na základe tejto správy sa vytvorí nový druh vzťahu medzi úradníkmi zodpovednými za zavádzanie spoločnej poľnohospodárskej politiky v členských štátoch, najmä v postkomunistických štátoch ako Maďarsko, a poľnohospodármi. Ukončí sa tak dodnes využívaný postup, na základe ktorého boli poľnohospodári systematicky postihovaní, trestaní a terorizovaní. Dúfam tiež, že sa konečne rozvinie nová forma spolupráce medzi úradníkmi a zákazníkmi. Považujem za veľmi dôležité, aby zodpovednosť neniesli len poľnohospodári, ktorí dodnes museli platiť pokuty za každú drobnú nezrovnalosť, ale aj štát, napríklad v prípade neskorej platby sumy dlžnej poľnohospodárom zo strany úradu. Nároky na takéto platby by mali byť vymožiteľné na súde zo strany poľnohospodárov aj zákazníkov.

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Hlasoval som za správu pána Ashwortha, pretože som presvedčený, že zjednodušenie a obmedzenie byrokratických postupov v súvislosti so spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP) je nielen žiaduce, ale aj nevyhnutné na to, aby európski poľnohospodári mohli v plnej miere využívať jej výhody a aby sa nestretávali s administratívnymi ťažkosťami a presúvaním termínov, k čomu tak často dochádza.

Som tiež presvedčený, že mnohí si budú želať zaručenie prijatia jasnejších a zrozumiteľnejších právnych predpisov pre zodpovedné orgány aj pre poľnohospodárov s cieľom odstrániť všetky zbytočné nariadenia a podporiť výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi a miestnymi orgánmi.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, spoločnú poľnohospodársku politiku je potrebné neustále kontrolovať z hľadiska jej vhodnosti, keďže nepotrebná byrokracia stojí nás a predovšetkým našich poľnohospodárov veľké množstvo času a peňazí. Nezmyselné a nevhodné prvky sa musia preskúmať a zjednodušiť. Týka sa to najmä často veľmi zložitých a sporných pravidiel krížového plnenia.

Naším stanoveným cieľom je vytvoriť jednoduchšiu a transparentnejšiu poľnohospodársku politiku. Poľnohospodári v Európskej únii by mali byť opäť schopní tráviť viac času na poli, nie za pracovným stolom. Naozaj verím, že Komisia vezme do úvahy toto dôležité posolstvo našej správy a prijme opatrenia, aby ho naplnila.

  Diane Dodds (NI). – Vážená pani predsedajúca, hlasovala som za túto správu tak ako mnohí iní, ktorí sú v aktívnom kontakte s poľnohospodármi vo svojom regióne. Jedna zo zásadných tém, o ktorej neustále počúvame, je otázka byrokracie v tomto odvetví. Kľúčovým aspektom novej SPP musí teda byť zníženie rozsahu byrokracie. Právne predpisy musia mať pre poľnohospodárov význam a nesmieme im brániť pri výrobe potravín. Dôležité však nie je len zefektívnenie právnych predpisov, ale aj flexibilita členských štátov a najmä Komisie a Európskeho dvora audítorov.

Európsky dvor audítorov preukázal pri uplatňovaní pokút malú alebo žiadnu flexibilitu či skutočný zdravý úsudok. Uvedené právne predpisy potrebujú okamžitú pozornosť a skutočne rozumnejší prístup. Musí sa vykonať aj finančné preskúmanie s cieľom posúdiť náklady na kontroly v poľnohospodárskych podnikoch a sumu finančných prostriedkov získaných z pokút a zistiť tak, či je to pre daňového poplatníka skutočne efektívne.

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážená pani predsedajúca, myslím si, že keď sme zaviedli oddelený systém podpory príjmov, len málo z nás si uvedomovalo dôsledky zahrnutia krížového plnenia v rámci balíka, ktorý musia poľnohospodári v súčasnosti dodržiavať. Domnievam sa, že ide o 17 rôznych smerníc. Možno by sme sa mali sami seba v tomto Parlamente spýtať, ako dôsledne prijímame právne predpisy zamerané na zjednodušenie.

Chcem sa však vyjadriť o jednej konkrétnej oblasti. Ide o oblasť kontrol. Príslušné orgány vykonávajú komplexnú kontrolu v prípade krížového plnenia, ale poľnohospodári sa čoraz viac stretávajú s ďalšími úrovňami a rozmermi kontrol zo strany spracovávateľov, maloobchodníkov a rôznych druhov skupín. Musíme zaviesť istú koordináciu, nie zdvojovanie kontrol. Kontroly vôbec nezvyšujú hodnotu a úroveň bezpečnosti alebo spoľahlivosti konečného výrobku, ale pridávajú obrovské množstvo byrokracie a frustrácie výrobcom, od ktorých sa vyžaduje, aby sa stretávali so všetkými týmito kontrolórmi. Túto správu vítam.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, najprv by som chcel poďakovať spravodajcovi pánovi Ashworthovi za vynikajúcu správu. Podľa môjho názoru v súčasnosti máme veľmi dobrý dôvod na to, aby sme sa sústredili na svoju schopnosť zjednodušovať procesy, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva v Európskej únii. Mohli by ste tvrdiť, že neprehľadnosť platieb je taká veľká, že obyčajný poľnohospodár zo severu alebo východu Fínska alebo z akejkoľvek inej časti Európy nie je ochotný sa im venovať. Potrebujeme preto jasné, fungujúce a zrozumiteľné modely. Musíme tiež vzbudiť dôveru medzi poľnohospodárskym obyvateľstvom a vládou, aby sme mohli dosiahnuť pokrok.

V súčasnosti predstavuje poľnohospodárska politika Európskej únie s jej 27 rôznymi krajinami a 27 rôznymi kultúrami taký zmätok, že je zložité vidieť akúkoľvek jasnú budúcnosť inak než v zjednodušení a vysvetlení systémov. Táto správa pána Ashwortha predstavuje vynikajúci krok týmto smerom a dúfam, že v tom budeme môcť pokračovať. Ide o jasné, jednoduché pokyny a usmernenia o poľnohospodárstve v súčasnosti a budúcnosti.

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, myslím, že správa, ktorá dnes bola predložená Parlamentu, s úvodným slovom „zjednodušovanie“ pôsobí osviežujúco. Samozrejme, že ako taká by nemala byť potrebná, ale naznačuje, že dodnes bola situácia príliš zložitá.

Akýkoľvek návrh so vzdelávacím prístupom ku konkrétnej téme by nemal obsahovať komplikácie, ale zjednodušenie. Každý, kto navštívil stretnutia poľnohospodárov, potvrdí, že doteraz sa vyskytovalo príliš veľa zložitých prístupov. Množstvo formulárov, ktoré musia vyplniť, a arogantný prístup pri kontrolách, ktorý musia zniesť, privádzajú poľnohospodárov do šialenstva.

Takže vítam tento návrh. Musíme, samozrejme, povedať aj to, že zvládanie formulárov v skutočnosti nerozhoduje o spôsobe obrábania pôdy. Sledovateľnosť, zodpovednosť, potravinovú bezpečnosť a kvalitu, ktorú potrebujeme, nám poskytne spôsob, akým poľnohospodári zaobchádzajú so zvieratami, a to, ako hospodária so svojou pôdou.

Je to teda krok správnym smerom. Dúfam, že budú nasledovať ďalšie a v blízkom čase vylúčime potrebu zaviesť slovo „zjednodušovanie“, pretože jeho význam by mal byť naplnený automaticky.

Správa: Helga Trüpel (A7-0134/2010)

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, hlasovala som za správu, ale hlasovala som nesprávne v prípade najdôležitejšieho článku 34 v rámci pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 5. Je veľmi dôležité, aby sme vysvetlili veľkosť tejto uhlíkovej stopy a okrem toho zistili náklady na ňu. Je najvyšší čas, aby Európsky parlament zasadal iba na jednom mieste, a som veľmi rada, že nová vláda v Spojenom kráľovstve rozhodla o zahrnutí tejto otázky do svojho programu. Dúfam, že tejto otázke sa budú venovať aj ostatné členské štáty. Je to otázka životného prostredia a záležitosť nákladov. Pokiaľ bude Európsky parlament môcť míňať také finančné prostriedky na zhromaždenia tohto druhu ako v súčasnosti, budeme naďalej ignorovať hospodársku krízu.

Odporúčanie do druhého čítania: Silvia-Adriana Ţicău (A7-0124/2010)

  Sonia Alfano (ALDE). – (IT) Pokiaľ ide o správu pani Ţicăovej, hlasovala som za spoločnú pozíciu v súvislosti s aktualizáciou smernice o energetickej hospodárnosti budov, pretože cieľ spočíva v tom, aby mali všetky nové budovy postavené od konca roku 2020 nulovú energetickú bilanciu. Európske inštitúcie musia vynaložiť všetko úsilie na jeho dosiahnutie. Európa prijala spoločný záväzok a je pevne presvedčená, že v blízkej budúcnosti nebude potrebné vyrábať viac energie, ale lepšie využívať už vyrobenú energiu.

Úspora energie a energetická účinnosť efektívne zastupuje zdroje výroby energie. Nemusíme čakať desať rokov, aby sme vykročili týmto smerom. Namiesto toho sa musia členské štáty odteraz zaviazať k dosiahnutiu cieľov energetickej účinnosti a využívať pritom finančné zdroje, ktoré boli doteraz vyčlenené na výrobu väčších množstiev energie.

Pripomínam vám najmä nehanebné začatie jadrového programu v Taliansku, ktorý zničil a ohrozil zdravie občanov a životné prostredie. Na začatie tohto programu sa minulo obrovské množstvo verejných zdrojov, aby sa za takmer dvadsať rokov vyrobilo rovnaké množstvo energie, bez ktorého by sme sa zaobišli, keby sme tie isté zdroje mohli investovať práve teraz do energetickej účinnosti. Zelené investície pre naše deti a nie rádioaktívny odpad!

Teraz prejdem k vysvetleniu hlasovania za správu pani Rühleovej.

Správa: Heide Rühle (A7-0151/2010)

  Sonia Alfano (ALDE). – (IT) Hlasovala som za správu, pretože považujem za dôležité, aby Parlament podporil zjednodušenie a racionalizáciu práva v oblasti verejného obstarávania. Zjednoduší to činnosť správnych orgánov a podnikov, najmä malých a stredných podnikov, pre ktoré bude jednoduchšie zúčastňovať sa na verejných súťažiach.

Považujem za zásadné odkazovať na využívanie verejného obstarávania ako prostriedku podpory spôsobov udržateľného rozvoja zavedením environmentálnych a sociálnych kritérií v rámci výziev na predkladanie ponúk. Myslím si tiež, že je povinnosťou tohto Parlamentu a európskych inštitúcií, aby pokračovali v presadzovaní všeobecnej transparentnosti, ktorá sa týka využívania verejných financií, predovšetkým v súvislosti s verejným obstarávaním, a to využitím všetkých možných prostriedkov, najmä internetu.

Kontrola zo strany občanov je zásadným prínosom k tomu, aby sa verejné prostriedky využívali spôsobom, ktorý je skutočne v spoločnom záujme, a ako nám pripomína Výbor pre regionálny rozvoj, prínosom v boji proti korupcii, ktorá prevláda v miestnych a regionálnych orgánoch.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Verejné obstarávanie je, nanešťastie, oblasť s jednou z najvyšších úrovní korupcie. Veľmi rada som podporila správu pani Heide Rühleovej, v ktorej vyzýva na zjednodušenie verejného obstarávania. Zároveň by som však chcela upozorniť na to, že kým Komisia nevytvorí verejný portál s informáciami o okolnostiach podozrivých zmlúv financovaných z Únie, veľa sa nezmení. Hospodárska súťaž nebude účinná, spravodlivá a dostupná pre malé a stredné podniky. Mám na mysli monitorovanie a analýzu, napríklad v súvislosti s referenčnou cenou za jeden kilometer diaľnice, zverejnením mien skutočných vlastníkov víťazných firiem vrátane pobočiek materských spoločností a aj názvov firiem, ktoré opakovane víťazia, aby ich mohli média a verejnosť preveriť.

Správa: Franziska Keller (A7-0140/2010)

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážená pani predsedajúca, chcela som sa vyjadriť aj o energetickej účinnosti, ale pravidlo je zjavne také, že ak nie sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, nie je možné vystúpiť s ústnym vysvetlením, takže ho predložím písomne.

V prípade správy pani Kellerovej chcem veľmi jasne uviesť, že ju odmietam na základe odsekov 44, 45 a odôvodnenia I. Odsek 44 považujem za mimoriadne znepokojujúci.

Okrem toho, aké je stanovisko tohto Parlamentu? Minulý rok a rok predtým sme vyzývali Komisiu, aby prijala opatrenie a pomohla výrobcom mlieka a mliečnych výrobkov v celej Európskej únii, ktorí boli v zúfalej situácii. Komisia reagovala zavedením vývozných náhrad ako núdzového opatrenia. Sťažovali sa mi iba obyvatelia Nového Zélandu, ktorý nie je rozvojovou krajinou. Myslím, že uvedenie týchto odsekov v tejto inak kvalitnej správe škodí tomuto Parlamentu a našim výrobcom v Európskej únii, ktorí bojujú so súčasnou situáciou. Znižujeme výrobu v Európe. To má dôsledky pre rozvojový svet. Musíme venovať pozornosť tejto otázke.

  Predsedajúca. – Pani McGuinnessová, v súvislosti s rokovacím poriadkom ste mali úplnú pravdu. Myslela som si, že pani Alfanová bude pokračovať podobným spôsobom ako pani Jäätteenmäkiová, ale po tejto správe by nemali nasledovať žiadne vysvetlenia hlasovania. Máte pravdu.

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, chcem iba uviesť, že súhlasím so svojou kolegyňou pani McGuinnessovou. Vyskytli sa ťažkosti s niektorými návrhmi a z tohto dôvodu sme nepostupovali v súlade so smerovaním Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), čo by sme za bežných okolností radi spravili. Myslím, že pani McGuinnessová vysvetlila dôvody. Úplne tomu rozumiem a súhlasím aj s jej vyjadreniami, takže dúfam, že poslanecký klub PPE to pochopí tiež.

Správa: Hella Ranner (A7-0130/2010)

  Peter van Dalen (ECR). – (NL) Vážená pani predsedajúca, hlasoval som za správu pani Rannerovej na základe toho, že ponúka kvalitné riešenie problému doby vedenia vozidla a doby odpočinku v oblasti cestnej dopravy. Uvedené riešenie spočíva v harmonizácii uplatňovania právnych predpisov. Uvádza sa to v odseku 17 v znení zmien a doplnení.

Európska komisia v spolupráci s organizáciami CORTE a Euro Côntrole Route a sieťou európskej dopravnej polície Tispol musí ďalej pokračovať v presadzovaní právnych predpisov v jednotlivých článkoch. Okrem toho musí byť tento výklad jasný a známy všetkým, ktorí sú zapojení do uplatňovania právnych predpisov na európskych cestách.

Vítam tiež zmenený a doplnený odsek 27 a vyzývam všetkých vodičov, aby využili Kanceláriu pre sťažnosti za neprimerané pokuty, ktorú zriadila Euro Contrôle Route. Vodiči, situácia v súvislosti s dobou vedenia vozidla a dobou odpočinku sa musí v Európe zmeniť. Na to potrebujeme dôkaz. Preto vás vyzývam, aby ste predložili svoje sťažnosti v uvedenej kancelárii, ktorú zriadila Euro Contrôle Route.

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, moja kolegyňa vo svojej správe dôrazne upozorňuje na značné rozdiely v spôsoboch riešenia závažných dopravných priestupkov v jednotlivých členských štátoch. Preto súhlasím s navrhovanými opatreniami na harmonizáciu a zosúladenie dopravných priestupkov a s tým súvisiacich európskych sankcií a s možným vytvorením koordinačného nástroja na úrovni Európskej únie.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Žiadosť o konzultáciu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom – Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: strategické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky do roku 2020

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Na európskych cestách stále dochádza k príliš veľkému počtu nehôd. Súvisí to s rastúcim objemom dopravy, ale aj nadmernými požiadavkami na účastníkov cestnej premávky z dôvodu pracovného stresu alebo stresu súvisiaceho so súkromným životom, ďalej z dôvodu nadmernej únavy, ako aj mätúceho množstva dopravných značiek a veľkých reklamných plôch atď. Nesmieme tiež zabúdať, že najmä v prípade nehôd so stratami na životoch alebo vážnymi zraneniami zohráva negatívnu úlohu hustá premávka.

V záujme životného prostredia musíme v konečnom dôsledku uskutočniť návrhy, ktoré sú iba prázdnymi sľubmi, ako napríklad presun nákladnej dopravy na železničné trate. Musíme však tiež zaviesť inteligentné opatrenia v rámci dopravy, ako napríklad časovanie semaforov. Oblasti s obmedzenou dopravou, zákazy vjazdu do centier miest a podobné opatrenia ešte neboli uspokojivo preskúmané, a preto by sa nemali zavádzať vo veľkom rozsahu. Je niekoľko problematických oblastí, ktorým sa táto správa jednoducho nevenuje v dostatočnej miere, a preto som hlasoval proti.

Odporúčanie do druhého čítania: Jean Lambert (A7-0118/2010)

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh je súčasťou legislatívneho úsilia Únie zameraného na zriadenie európskeho azylového systému. Tento Európsky podporný úrad pre azyl musí preto členským štátom poskytovať odbornú pomoc a prispievať k uplatňovaniu jednotnej a kvalitnej spoločnej európskej azylovej politiky.

Vytvorenie tohto nového úradu bude nepochybne znamenať pridanú hodnotu v súvislosti s posilnením vzájomnej dôvery a spoločnou zodpovednosťou členských štátov. Musí uľahčovať výmenu informácií, analýz a skúseností medzi členskými štátmi, organizovať odborné vzdelávanie a rozvíjať konkrétnu spoluprácu medzi orgánmi, ktorých úlohou je analýza žiadostí o azyl. Je dôležité zaoberať sa závažnými rozdielmi v rozhodovacích procesoch 27 členských štátov v súvislosti so žiadosťami o medzinárodnú ochranu a úspešne dosiahnuť určitý stupeň konvergencie v tom, ako členské štáty analyzujú tieto žiadosti a reagujú na ne.

Podporujem návrh spravodajkyne na zahrnutie ponuky podpory pri presídľovaní. Súhlasím s tým, že nevyhnutné rozpočtové zmeny týkajúce sa Európskeho fondu pre utečencov umožnia adekvátne finančné zabezpečenie pre novú agentúru v jej počiatočnej fáze.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Otázky týkajúce sa prisťahovalectva a najmä práva na azyl sú zvlášť citlivé. Či toto právo je alebo nie je poskytnuté osobám, ktoré nie sú občanmi EÚ, má dramatický vplyv na ich životy, takže k rozhodnutiu musíme pristupovať s vážnosťou, dôsledne a ľudsky. Myslím, že je každému zrejmé, že politika otvorených dverí bez kritérií na obmedzenie vstupu na územie Únie je neprijateľná. Politika úplného zákazu vstupu je však neprípustná. Musíme vytvoriť spravodlivú rovnováhu, ktorej cieľom je zosúladiť legitímne záujmy a obavy občanov členských štátov s potrebami tých, ktorí sa ich snažia dosiahnuť.

Zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl by mohlo znamenať dôležitý krok smerom k prijatiu osvedčených postupov v tejto oblasti a zároveň poskytnúť členským štátom väčšiu vzájomnú dôveru a následne kvalitnejšiu výmenu informácií.

Musím však zdôrazniť, že členské štáty musia naďalej zachovať slobodu pohybu v súvislosti s tým, či prijímať alebo neprijímať žiadateľov o azyl na svojom území. Chcel by som tiež zdôrazniť, že EÚ nesmie skrývať to, že záujmy jej členských štátov nie sú v tejto oblasti úplne zosúladené.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Cieľom Európskeho podporného úradu pre azyl je poskytovať odbornú pomoc, ktorá prispieva k uplatňovaniu jendotnej a kvalitnej spoločnej európskej azylovej politiky. Tento úrad umožňuje budovanie vzájomnej dôvery a spoločnej zodpovednosti a bude zodpovedný za koordináciu výmeny informácií a ostatné činnosti týkajúce sa presídlenia, ktoré prijali členské štáty. Ako podporovateľ hodnôt ľudskej dôstojnosti, ktoré v kontexte súčasného globálneho prostredia predstavujú základný prvok slobody, demokracie a spoločensko-hospodárskeho rozvoja, musí byť Európska únia v otázke azylu priekopníkom a príkladom pre iných. Vytvorenie európskeho úradu s cieľom podporiť členské štáty v tejto oblasti zásahov v súvislosti s občanmi z tretích krajín bude rozhodujúcim faktorom pri uplatňovaní spoločného európskeho azylového systému a solidarity členských štátov v rámci zosúladenej činnosti, ktorá zodpovedá hodnotám a zásadám projektu budovania Európy. Vyzývam na uplatňovanie mechanizmov a využívanie zdrojov, ktoré sú potrebné na rýchle zabezpečenie zriadenia Európskeho podporného úradu pre azyl.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za vytvorenie Európskeho podporného úradu pre azyl v nádeji, že to bude znamenať určitú pridanú hodnotu pre európsky azylový systém, ktorý v súčasnosti očividne nefunguje správne. Samozrejme, bola by som radšej, keby bol mandát tohto úradu ambicióznejší a keby bol nástrojom, prostredníctvom ktorého by sa konečne dosiahla povinná solidarita medzi členskými štátmi s cieľom ukončiť lotériu práva na azyl. Toto zostane zbožnou nádejou až do prijatia spoločných azylových konaní. Dúfam, že tento úrad bude prinajmenšom znamenať prínos k zlepšeniu zisťovania otázok a ťažkostí v oblasti azylu s cieľom zabezpečiť najlepšiu možnú ochranu pre ľudí, ktorí sú obeťami prenasledovania a hľadajú útočisko v našej krajine.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl, keďže v prípade členských štátov, ktorých vnútroštátny azylový systém je pod tlakom, môže úrad podporiť zavádzanie mechanizmov solidarity zameraných na podporu lepšieho rozdelenia osôb pod medzinárodnou ochranou v týchto členských štátoch do iných štátov a zároveň zabezpečí, aby nedochádzalo k zneužívaniu azylových systémov. Vítam skutočnosť, že Európsky podporný úrad pre azyl bude koordinovať opatrenia v rámci spoločnej pomoci členských štátov, ktoré sú v špecifickej situácii, akou je napríklad to, že majú veľký prílev občanov tretích krajín, ktorí žiadajú o medzinárodnú ochranu.

Je pre nás nesmierne dôležité, aby sme harmonizovali naše právne predpisy a postupy týkajúce sa azylu. Európsky podporný úrad pre azyl stanoví osvedčené postupy, bude organizovať kurzy odbornej prípravy na európskej úrovni a zlepší prístup k presným informáciám o krajinách pôvodu. Okrem toho som presvedčený, že činnosti Európskeho podporného úradu pre azyl by mali zahŕňať aj vypracovanie usmernení zameraných na zjednodušenie spravodlivejšieho posúdenia žiadostí o azyl, ako aj na monitorovanie súladu s vykonávaním príslušných právnych predpisov Spoločenstva.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Sme presvedčení o pridanej hodnote, ktorú Európsky podporný úrad pre azyl prinesie v súvislosti s budovaním vzájomnej dôvery a s rozdelením politickej a finančnej zodpovednosti. Členské štáty EÚ musia ešte dosiahnuť konečnú dohodu o zaobchádzaní s utečencami, profile jednotlivcov, ktorým by mal byť poskytnutý štatút utečenca, a predovšetkým musia prekonať výhrady niektorých vlád v súvislosti s možnými nákladmi.

Tento úrad bude zodpovedný za poskytovanie odbornej pomoci. Jeho úlohou bude koordinácia, výmena informácií a vykonávanie činností súvisiacich s presídľovaním utečencov. Bude organizovať programy odbornej prípravy pre osoby, ktoré zodpovedajú za túto oblasť v každej krajine, a zároveň prispievať k väčšej harmonizácii rôznych postupov. My poslanci Európskeho parlamentu si vyhradzujeme základné právo na vymenovanie jeho výkonného riaditeľa.

Považujem za svoju povinnosť zdôrazniť našu výzvu na vykonanie nevyhnutných zmien v rámci Európskeho fondu pre utečencov s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie novej agentúry. Najdôležitejšou politickou otázkou je naďalej vzťah medzi ľudskou solidaritou a rozdelením finančnej záťaže. Vyzývame EÚ, aby ponúkla účinnú podporu štátom, ktoré sú najviac postihnuté migračnými tokmi a vysokým počtom žiadateľov o azyl a ktoré sú pod osobitným a často nerovnomerným tlakom z dôvodu svojej pomerne malej rozlohy.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) V takejto citlivej otázke, ktorá sa týka ľudských práv, predstavuje vytvorenie Európskeho podporného úradu pre azyl dôležitý krok pri sprístupňovaní odbornej pomoci na úrovni EÚ s cieľom vymedziť jednotnú a kvalitnú spoločnú európsku azylovú politiku. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Európsky podporný úrad pre azyl by mohol byť veľmi prínosným orgánom, najmä ak by prevzal úlohu koordinátora v súvislosti s repatriáciou a zrýchlil tak uplatňovanie repatriačných opatrení. V dôsledku toho by podpora bola prínosná aj v prípade presídľovania. Táto správa sa zaoberá uvedenou otázkou, ktorú považujem za veľmi dôležitú, iba okrajovo. Namiesto toho obsahuje mnoho byrokratických návrhov, ktorých výsledkom bude nafúknutý aparát a pomalé zavádzanie opatrení. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Vyjadrujem svoju podporu návrhu na vytvorenie Európskeho podporného úradu pre azyl. Úlohou tohto úradu, zo začiatku financovaného z Európskeho fondu pre utečencov, bude poskytovať odbornú pomoc potrebnú na začatie spoločnej azylovej politiky a koordinovať výmenu informácií a činnosti súvisiace s presídľovaním utečencov. Európsky parlament vymenuje jeho výkonného riaditeľa a zároveň zavedie zásady transparentnosti a demokratickej kontroly. Solidarita sa v rámci Spoločenstva zabezpečí dohodou medzi členskými štátmi so súhlasom zúčastnených strán. Podporujem aj zriadenie poradného fóra v dôsledku tlaku zo strany poslancov Európskeho parlamentu, ktorým sa zabezpečí dôverný dialóg medzi Európskym podporným úradom pre azyl a rôznymi zúčastnenými stranami.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Dnes schvaľujeme zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl. Tento krok prinesie mnohé výhody. Európsky podporný úrad pre azyl bude rozhodujúcim prínosom pre integráciu jednotného európskeho azylového priestoru. Rýchlym spôsobom začne fungovať organizácia, ktorá bude koordinovať a posilní spoluprácu medzi členskými štátmi v otázkach azylu prostredníctvom podpory zblíženia rôznych vnútroštátnych postupov. Úrad tiež podporí zosúladenie právnych režimov, ktoré platia v EÚ v oblasti práva na azyl. Vzhľadom na všetky uvedené výhody a súhlasný postoj členských štátov a európskych inštitúcií v súvislosti so zriadením Európskeho podporného úradu pre azyl som s potešením hlasoval za jeho zriadenie.

Odporúčanie do druhého čítania: Silvia-Adriana Ţicău (A7-0124/2010)

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Hoci priaznivé hlasovanie o tejto správe je iba formalitou a keďže zavedenie Lisabonskej zmluvy si vyžadovalo určité prispôsobenie právneho základu a delegovaných aktov, by som chcel zdôrazniť význam energetickej hospodárnosti v odvetví stavebníctva, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľa EÚ v súvislosti so znížením spotreby energie a emisií CO2 o 20 % a o zvýšenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov o 20 % do roku 2020. Ako vieme, dosiahnutie energetickej hospodárnosti a cieľov v súvislosti so znížením emisií v mestských oblastiach závisí najmä od zlepšenia energetickej hospodárnosti existujúcich budov a budov vo výstavbe.

Napriek tomu som však presvedčený, že v smernici sú stanovené veľmi ambiciózne ciele, ktoré miestne samosprávy len ťažko splnia bez finančnej pomoci vrátane pomoci EÚ. Mám na mysli predovšetkým obrovské množstvo práce v súvislosti s energetickou obnovou, ktorá je potrebná v prípade existujúcich budov, ako napríklad sociálneho bývania, keď si energetická obnova (ktorá by pomohla rodinám znížiť ich poplatky za služby) bude vyžadovať značný finančný záväzok zo strany miestnych samospráv.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Cieľom tohto ambiciózneho textu je podpora výstavby a obnovy budov podľa noriem, ktoré sú ohľaduplnejšie k životnému prostrediu, keďže sú energeticky hospodárnejšie. Hlasovala som rozhodne za jeho prijatie. Týmto druhom iniciatívy Európska únia preukazuje svoju vedúcu úlohu v oblasti udržateľného rozvoja. Táto smernica predstavuje dobrý kompromis medzi podporou a obmedzovaním v súvislosti s výstavbou, ktorá je šetrná k životnému prostrediu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Odvetvie stavebníctva zodpovedá za 40 % spotreby energie EÚ a za 35 % jej emisií. Tento právny predpis stanovuje, že do roku 2020 musia mať nové budovy takmer nulovú spotrebu energie a že obnovené existujúce budovy musia spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Tento právny predpis preto prispeje k zníženiu energetickej závislosti v Európe a emisií CO2 a k zvýšeniu kvality vnútorného a vonkajšieho ovzdušia a blahobytu v mestách. Podnet na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov je tiež príležitosťou na reklasifikáciu miest, podporu cestovného ruchu, vytváranie pracovných miest a udržateľného hospodárskeho rastu v EÚ. Takáto reklasifikácia si však vyžaduje zvýšené verejné a súkromné investície. Rozmýšľame nad priamymi verejnými investíciami s bezprostredným vplyvom na vytváranie pracovných miest a účasť malých a stredných podnikov. Program obnovy miest bude vhodný pre hospodársku obnovu. Vyzývam preto Komisiu a členské štáty, aby využili štrukturálne fondy na reklasifikáciu budov z environmentálneho a energetického hľadiska, pričom toto financovanie by sa malo využiť ako katalyzátor financovania zo súkromných zdrojov. Rovnako ich vyzývam, aby vytvorili vhodný model financovania na obnovu existujúcich budov.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Vo svojich domovoch trávime polovicu svojho života. V súčasnosti je 30 % existujúcich domov v Európe nezdravých, aj keď medzi členskými štátmi sú veľké rozdiely. Je preto dôležité nielen podporovať nové udržateľné budovy, ale aj uskutočňovať udržateľnú obnovu. Vítam tento nový právny predpis, ktorý pomôže spotrebiteľom znížiť poplatky za energiu a celej EÚ pomôže dosiahnuť klimatický cieľ zníženia spotreby energie o 20 % v priebehu desiatich rokov. Členské štáty budú musieť prispôsobiť svoje stavebné predpisy tak, aby boli všetky budovy postavené od konca roku 2020 v súlade s prísnymi energetickými normami. Ak to bude možné, existujúce budovy sa budú musieť zlepšiť. Podľa Demokratického hnutia súvisí problematika bývania aj s problematikou urbanizmu a otázkou kvality výstavby. Na prvom mieste musí byť spôsob navrhovania našich domov. Musíme preto podporovať obnovu nášho bytového fondu napríklad prostredníctvom úpravy daní z nehnuteľností v závislosti od energetickej hospodárnosti budov. Vyzývame preto členské štáty, aby zaviedli daňový systém, ktorý bude zameraný na podporu toho, aby sa všetky zúčastnené strany správali šetrnejšie k životnému prostrediu.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Myslím si, že táto správa je prínosom pre budúcnosť sektoru energetiky Európskej únie, pretože ciele, ktoré sa v nej uvádzajú, sú uskutočniteľné a sú v súlade s finančnou situáciou všetkých členských štátov. Vítam ciele, ktoré prijala Rada 14. apríla 2010 v súvislosti s potrebou zmenšiť hlavné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o tepelnú účinnosť v budovách, ako aj navrhovaný cieľ, aby všetky budovy dosiahli do 31. decembra 2020 nulovú spotrebu energie na základe postupných krokov, ktoré členské štáty prijmú v rokoch 2015 a 2018. Komisia a Rada však nesmú zabúdať na to, že v mnohých členských štátoch je stále hospodárska recesia a na dosiahnutie navrhovaných cieľov si budú vyžadovať finančnú a logistickú podporu. Komisia musí vziať do úvahy budúce vypracovanie plánu finančného zásahu založeného na prideľovaní rozvojových finančných prostriedkov, ktoré podporia členské štáty neschopné vyčleniť potrebné finančné prostriedky najmä na činnosť obnovy. Uvedené opatrenie sa musí považovať za prínos pre bežných občanov, keďže práve oni platia za časť nákladov na obnovu.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za odporúčanie o energetickej hospodárnosti budov, pretože obsahuje ambiciózne a uskutočniteľné návrhy na dvadsaťpercentné zníženie spotreby energie a emisií CO2 v sektoroch, ktoré nie sú zahrnuté v systéme obchodovania s emisiami do roku 2020. Táto smernica bude mať priamy vplyv na život európskej verejnosti, keďže pomôže spotrebiteľom znížiť ich výdavky na energiu a zároveň môže prispieť k vytvoreniu miliónov pracovných miest v celej EÚ prostredníctvom plánovaných investícií do zlepšenej energetickej účinnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energie.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V roku 2008 sa EÚ zaviazala k zníženiu spotreby energie o 20 % do roku 2020 a k tomu, že 20 % spotrebovanej energie bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Zlepšenie energetickej účinnosti budov predstavuje najúčinnejší spôsob zníženia spotreby energie a emisií o 20 % v sektoroch, ktoré nie sú zahrnuté v systéme obchodovania s emisiami. Úspory energie v energeticky účinných budovách sú porovnaní s bežnými budovami v priemere o 30 % vyššie.

Komisia predložila 13. novembra 2008 svoj návrh na zmenu a doplnenie smernice 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov. Uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výrazne ovplyvnia život európskej verejnosti. Budú mať totiž okamžité dôsledky na budovy, v ktorých žije, a vytvoria potrebu výskumu a vývoja účinnejších technológií v odvetví stavebníctva. Táto stratégia navyše prinesie vytváranie pracovných miest a prispeje k udržateľnému rozvoju. Vzhľadom na to, že predložený návrh je založený na dohode, ktorú Parlament a Rada dosiahli v novembri 2009, podporujem návrh spravodajkyne.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Prijatie tejto smernice o energetickej hospodárnosti budov je dôležitým krokom smerom k zníženiu emisií CO2 a energetickej závislosti v Európe. Uvedené faktory majú čoraz rozhodujúcejší význam pre kvalitu života európskej verejnosti a konkurencieschopnosť nášho hospodárstva a spoločenského usporiadania. Vzhľadom na to, že odvetvie stavebníctva zodpovedá za 40 % spotreby energie a 35 % celkových emisií CO2, sebestačnosť a lepšia energetická hospodárnosť obnovených budov nadobúdajú rozhodujúci význam pre schopnosť Európskej únie dosiahnuť do roku 2020 cieľ dvadsaťpercentného zníženia spotreby energie a dvadsaťpercentného zvýšenia vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti. Dúfame, že uplatňovanie tohto nového právneho predpisu nepomôže len znižovať náklady na energiu súkromným spotrebiteľom a verejným službám, ale že pomôže v boji proti kríze v štátnom odvetví verejnej výstavby a prispeje k rozvoju programov mestskej obnovy, čo bude mať pozitívny vplyv na zlepšenie kvality života a blahobytu verejnosti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Zlepšenie energetickej hospodárnosti budov je mimoriadne dôležité pri zvyšovaní všeobecnej energetickej účinnosti EÚ a znižovaní emisií skleníkových plynov. Ak chce Európska únia dosiahnuť ciele, ktoré navrhuje, to znamená znížiť spotrebu energie o 20 %, zabezpečiť to, aby 20 % spotreby energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov, a zvýšiť energetickú účinnosť o 20 % do roku 2020, bude musieť prijať dôležitý záväzok v súvislosti s energetickou hospodárnosťou budov.

Politická dohoda, ktorú dosiahli Parlament a Rada, mala za následok objasnenie technických aspektov, stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť v závislosti od veku budovy a toho, či bola obnovená, hodnotenie úlohy miestnych a regionálnych úradov a podporu verejných úradov pri uplatňovaní odporúčaní.

Stále však máme určité obavy v súvislosti s významnejšou úlohou Komisie pri hodnotení národných plánov a správ o kontrole, ako aj s úpravami, pokiaľ ide o Lisabonskú zmluvu, ktorá poskytuje väčšiu moc Komisii prostredníctvom takzvaných delegovaných aktov.

  Adam Gierek (S&D), písomne. – (PL) Základné faktory, ktoré ovplyvňujú energetickú hospodárnosť, sú tieto: 1. Premena jednej formy energie na inú, aby sa mohla využívať na osobitné účely. Čím dlhší reťazec premien, tým väčšie straty. V praxi sa to týka najmä toku tepelnej energie uvoľnenej z primárnych energetických zdrojov. Jej veľká časť sa dostáva do okolitého prostredia. Tento účinok je možné znížiť pomocou kogeneračných procesov, prostredníctvom ktorých možno dosiahnuť hodnotu energetickej účinnosti až na úrovni 90 %. 2. Elektrický odpor alebo Ohmov zákon, ktorý je dôležitý pri prenose elektrickej energie. 3. Tepelný odpor. Nízky odpor je dôležitý vo výmenníkoch tepla, kým vysoký odpor je dôležitý z dôvodu nízkej tepelnej vodivosti izolačných materiálov. Využitie týchto izolačných materiálov, ako napríklad polystyrénu, minerálnej vlny, pórobetónu, vo významnej miere znižuje požiadavky na tepelnú energiu obytných nehnuteľností. V súčasnosti sú pomerne vysoké, dosahujú približne 40 % celkovej využívanej energie. 4. Trenie v antifrikčných procesoch, ako napríklad v ložiskách, a trecích procesoch, ako napríklad v brzdách. Týka sa to najmä áut a turbulencie v prípade lietadiel. Straty trením dosahujú takmer 30 % celkovej energie.

Hlasoval som za prijatie nariadenia bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, pretože straty energie v obytných nehnuteľnostiach sú spolu so stratami vznikajúcimi pri premene najväčšie, kým úspory energie pomôžu chudobným ľuďom. V prípade Poľska môže tepelná modernizácia spolu s kogeneráciou znamenať hospodárske, sociálne a ekologické výhody. V tejto oblasti by sa mali stanoviť určité priority pri realizácii, pretože nové nariadenia často spomalia zavádzanie predchádzajúcich.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za návrh revidovaných smerníc o energetickej hospodárnosti budov, pretože som presvedčená, že nové budovy by mali spĺňať zásadu úspory energie a že v tejto oblasti by sa mali uplatňovať záväzné normy, aby sa všade účinne dodržiavali. Verejné budovy budú od roku 2018 určovať smer a poskytnú verejným orgánom väčšiu vážnosť a legitímnosť v rámci ich informačných kampaní pre občanov. V uvedených dokumentoch sa tiež uvádza, že úspora energie musí byť základným prvkom pri obnove budov. Bola by som preto rada, keby tieto opatrenia poskytli malým a stredným podnikom nový podnet a aby členské štáty posilnili programy odbornej prípravy pre pracovníkov, ktorí sú zodpovední za energetickú účinnosť budov. Podobne v súvislosti s energetickým označovaním výrobkov využívajúcich energiu sa domnievam, že spotrebitelia by mali byť informovaní o energetických vlastnostiach výrobkov, ktoré kupujú.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Otázka energetickej účinnosti má zásadný význam pre stratégiu EÚ do roku 2020. Prijatím tohto odporúčania sa uskutočnil dôležitý krok smerom k zníženiu spotreby energie v nadchádzajúcich rokoch. Jeho cieľom je do roku 2020 stavať budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Úsilie musíme vynaložiť nielen pri výstavbe nových budov, ale aj pri veľkých projektoch na obnovu, ktoré sa týkajú už existujúcich budov. Zásadný význam bude mať tiež to, aby sa stanovil dobrý príklad v rámci verejných stavebných projektov. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Ľahko uskutočniteľné opatrenia na úsporu energie sa v minulosti zavádzali čoraz častejšie a je zložité odhadnúť rozsah ľahko dosiahnuteľného potenciálu úspory energie (čo znamená, že je možné ho dosiahnuť bez mimoriadne rozsiahlej obnovy). V každom prípade sa nám celé toto úsilie nesmie vymknúť z rúk v tom zmysle, že budovy, ktoré boli obnovené z hľadiska energetickej účinnosti na vynikajúcej úrovni, zostanú prázdne z dôvodu prehnaného zvyšovania nájmu. Vo všeobecnosti nesmieme dokonca ani v záujme ochrany klímy neprijateľne zasahovať do vlastníckych práv občanov, pokiaľ ide o realizáciu obnovy.

Opatrenia na úsporu energie sú na jednej strane veľmi nákladné a nie vždy zahŕňajú najvyspelejšiu technológiu. V tejto súvislosti teda nesmieme jednoducho ustanoviť nejaké opatrenia, ale musíme vytvoriť podnety prostredníctvom dotácií. Vzhľadom na súčasné zníženie miezd a sociálneho zabezpečenia musíme zdvojnásobiť a strojnásobiť kontrolu zameranú na to, aby nové nariadenia neviedli ku skaze a zničeniu drobných staviteľov alebo obyvateľov. Dôsledok dopytu po energii nie je možné zreteľne odhadnúť a z uvedeného dôvodu som hlasoval proti odporúčaniu.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Odvetvie stavebníctva EÚ určila ako jedno z trhových odvetví s najvyšším potenciálom úspory energie. Úspory energie v energeticky účinných budovách sú porovnaní s bežnými budovami v priemere o 30 % vyššie. V nových členských štátoch vrátane Litvy sa v mnohých bytových domoch plytvá približne 60 % tepelnej energie. Len v Litve je viac ako 35 000 bytových domov. Ich obyvatelia platia nielen obrovské sumy za vykurovanie, ale sú zodpovední aj za tony emisií CO2. Konzervatívna vláda v Litve nie je schopná začať zatepľovať budovy. Takmer po dvoch rokoch sľubov o okamžitom začiatku obnovy nebola obnovená ani jedna budova.

Hlasoval som za toto odporúčanie o energetickej hospodárnosti budov, keďže znamená podporu cieľa zameraného na dosiahnutie budov s takmer nulovou spotrebou energie. Zabezpečí sa tým, že časom sa budovy v EÚ stanú z energetického hľadiska udržateľné. Zavedením tejto smernice začneme proces znižovania spotreby energie v EÚ o jednu pätinu do roku 2020. Vďaka investíciám na zvýšenie energetickej účinnosti sa vytvoria milióny pracovných miest a prispeje sa k rastu hospodárstva EÚ.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Vyjadrujem svoju podporu odporúčaniu zameranému na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Energetická účinnosť neznamená len úsporu energie, ale aj zníženie emisií CO2 a skleníkových plynov. Aby sme dosiahli tento cieľ, mali by sme obmedziť energetické straty domácností zvyšujúce sa z dôvodu technológie, v dôsledku ktorej sa presunuli náklady na energiu z výstavby na údržbu. Výskum v odvetví stavebníctva smeruje k ekologickejšiemu prístupu v stavebníctve.

V súčasnosti sa najväčšie projekty sústreďujú v krajinách s miernym pásmom, v ktorých sa tento druh technológie rozširuje tempom, ktoré naznačuje, že onedlho budeme mať udržateľné mestá. V stredozemských krajinách sa tieto nové technológie nerozširujú rovnakým tempom. Aj keď je problém úniku tepla v týchto oblastiach menej závažný, budovy už nie sú environmentálne udržateľné.

Rastúce využívanie klimatizačných systémov, ktoré sa v domácnostiach vyskytujú čoraz častejšie, si v skutočnosti vyžaduje veľké množstvo energie. Európska únia preto musí uskutočniť informačné kampane a prijať opatrenia za pomoci rozpočtových prostriedkov Spoločenstva, podnetov a informačných kampaní a na základe uplatňovania a výskumu nových výrobných technológií.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Dosiahnutie cieľa 20-20-20 do roku 2020, inými slovami dvadsaťpercentné zníženie spotreby energie, zvýšenie pomeru energie z obnoviteľných zdrojov k celkovej spotrebe energie na 20 % a dvadsaťpercentný nárast energetickej účinnosti si vyžaduje koordinované a cielené oparenia zo strany EÚ aj členských štátov. Dôležitejšie je, že zlepšenie energetickej účinnosti budov predstavuje najefektívnejší spôsob zníženia spotreby energie a emisií v rámci odvetví, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisiami, o 20 %. Aby som bol presný, úspory energie v energeticky účinných budovách sú porovnaní s bežnými budovami v priemere o 30 % vyššie. Okrem toho majú energeticky účinné budovy menšiu spotrebu vody a vykazujú nižšie náklady na údržbu a poplatky za služby. Hlasoval som preto za prijatie smernice o energetickej hospodárnosti budov, pretože sa očakáva, že tento krok bude mať rozhodujúci vplyv na život európskych občanov vzhľadom na to, že priamo ovplyvňuje budovy, v ktorých žijú a ktoré využívajú. Investície na zlepšenie energetickej účinnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov energie navyše vytvoria milióny pracovných miest a prispejú k rastu v EÚ. Pomôžu zároveň znížiť finančné prostriedky, ktoré sa v súčasnosti vynakladajú na údržbu energeticky náročných budov.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Budovy zodpovedajú takmer za polovicu emisií CO2, ktoré nie sú zahrnuté v systéme obchodovania s emisnými certifikátmi, a ponúkajú veľký potenciál na zníženie týchto emisií so zápornými alebo nízkymi nákladmi. Nová smernica o energetickej hospodárnosti budov stanovuje súbor minimálnych ukazovateľov, respektíve požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov, aby mohli do roku 2020 dosiahnuť takmer nulovú spotrebu energie pričom veľká časť energie bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Uplatňovanie uvedených požiadaviek sa týka aj existujúcich budov.

Je veľmi dôležité informovať občanov o týchto požiadavkách a povzbudiť ich aj počas obnovy budov, aby zavádzali inteligentné meracie systémy (a nahradili tak systémy na výrobu teplej vody a klimatizačné systémy energeticky účinnými alternatívami, akými sú napríklad reverzibilné tepelné čerpadlá). Čiastočné financovanie bude poskytnuté z rozpočtu EÚ s cieľom podporiť energeticky účinné opatrenia. Členské štáty musia prijať vhodné opatrenia na rýchle zavedenie tejto smernice. Hlasovala som za túto správu, pretože nový právny predpis pomôže spotrebiteľom znížiť ich náklady na energiu a tým umožní EÚ splniť cieľ dosiahnuť dvadsaťpercentné zníženie spotreby energie do roku 2020.

  Teresa Riera Madurell (S&D), písomne. – (ES) Hlasovala som za túto dôležitú smernicu z dôvodu potreby zlepšenia energetickej účinnosti budov, ktorá predstavuje jednu z oblastí s najväčším potenciálom prispieť k splneniu všeobecných cieľov EÚ zameraných na zvýšenie energetickej účinnosti o 20 % do roku 2020. Podľa textu dokumentu, na ktorom sa dohodli Parlament a Rada, musia mať všetky nové budovy pred koncom roku 2020 nulovú spotrebu energie a vyrábať toľko energie, koľko spotrebujú. Verejné budovy musia ísť príkladom tým, že budú v súlade s uvedeným právnym predpisom do 31. decembra 2013. Z rozpočtu EÚ bude financovaná časť nákladov na reformy. Existujúce budovy budú musieť okrem toho spĺňať veľmi prísne normy energetickej účinnosti stanovené členskými štátmi na základe spoločného rámca vytvoreného touto smernicou. Ukazovateľ merania energetickej účinnosti budov musí byť zahrnutý do reklám na predaj alebo prenájom, ktoré budú zverejnené v médiách. Ďalším dôležitým novým prvkom je zahrnutie inteligentných meracích prístrojov a kontrolných a riadiacich systémov zameraných na úsporu energie. Smernica bude revidovaná do roku 2017.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (FR) Dnešné hlasovanie o predpisoch EÚ o energetickej hospodárnosti budov predstavuje zásadný pokrok v oblasti energetickej účinnosti. Zásadne však neschvaľujeme to, že v právnom predpise sa nezohľadňujú požiadavky na obnovu existujúcich budov, ktoré zodpovedajú za 40 % spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov v Európe. Namiesto vytvorenia ambicióznej politiky energetickej účinnosti prostredníctvom vysokých investícií do obnovy budov sa EÚ sústreďuje výlučne na nové budovy. Oberá sa tak o príležitosť vytvoriť milióny pracovných miest, znížiť energetickú závislosť od našich susedných krajín a výrazne bojovať proti zmene klímy.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Odvetvie stavebníctva predstavuje odvetvie s obrovským potenciálom na úsporu energie. Zodpovedá za 40 % spotreby energie a 35 % celkových emisií skleníkových plynov.

Zlepšenie energetickej účinnosti budov je najefektívnejší spôsob zníženia spotreby energie a emisií.

Táto dohoda si zaslúži našu plnú podporu. Najneskôr do 31. decembra 2020 musia mať všetky nové budovy takmer nulovú spotrebu energie. Všetky budovy vo verejnom sektore to musia dosiahnuť o dva roky skôr. Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov sa budú dokonca odteraz uplatňovať pri obnove starších budov. Budovy s takmer nulovou spotrebou energie sú budovy s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Okrem toho by zanedbateľné alebo veľmi malé množstvo energie, ktoré spotrebujú, malo pochádzať vo veľmi veľkej miere z obnoviteľných zdrojov energie.

Musíme uvítať, že v smernici sa venuje pozornosť poskytovaniu finančných nástrojov na umožnenie tohto prechodu. Členské štáty musia vypracovať zoznam opatrení na dosiahnutie cieľov tejto smernice najneskôr do 30. júna 2011. Na záver chcem uviesť, že Komisia musí posúdiť fungovanie smernice v dohľadnom čase, to znamená najneskôr do 1. januára 2017. Táto smernica predstavuje dôležitý prínos v boji proti zmene klímy.

Správa: Rui Tavares (A7-0125/2010)

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Štokholmský program ustanovuje vytvorenie spoľahlivej a udržateľnej spoločnej azylovej politiky v Európskej únii. Na zavedenie a zabezpečenie splnenia cieľov azylovej politiky je však potrebné podporiť členské štáty v tom, aby sa dobrovoľne zúčastnili na spoločnom programe EÚ pre presídľovanie. Cieľom Európskeho parlamentu je preto poskytnúť čo najväčšiemu počtu členských štátov príležitosť na to, aby sa zúčastňovali na programoch EÚ pre presídľovanie. Európsky parlament podporuje návrh Komisie a zastáva názor, že presídľovanie by malo vo vonkajších azylových politikách EÚ zohrávať prvoradú úlohu. EÚ by ho mala ďalej rozvíjať a rozširovať, aby sa z neho stal efektívny nástroj ochrany.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasovaním za túto správu uskutočnila Európa krok smerom k dosiahnutiu spoločnej azylovej politiky. Umožní to účinnejšie chrániť ľudské práva a zároveň obmedziť nezákonné prisťahovalectvo.

EÚ musí v súvislosti s migráciou a integráciou vyjadriť svoj názor. Musí prevziať zodpovednosť za vymedzenie európskych predpisov a za príspevok k výdavkom krajín EÚ, ktoré zasahujú migračné toky. Otázka presídľovania však nesmie a nemôže byť oddelená od spoločných ďalších opatrení proti nezákonnému prisťahovalectvu. Takéto opatrenia si nevyžadujú len dohodu s okolitými krajinami, ale aj s krajinami, z ktorých budúci nezákonní prisťahovalci odídu.

  David Casa (PPE), písomne. – Presídľovanie utečencov je proces, v ktorom je možné presídlenie týchto jednotlivcov na základe žiadosti zo strany UNHCR. V tejto žiadosti sa uvádza, že takíto jednotlivci potrebujú medzinárodnú ochranu. Toto je jedno z kritérií oprávnenosti v rámci Európskeho fondu pre utečencov. Tento proces môže byť ideálnym riešením pre osoby, ktorých bezpečnosť nemožno náležite zaručiť v krajinách prvého azylu.

Súhlasím so závermi spravodajcu, a preto som sa rozhodol hlasovať za túto správu.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Primeranú politiku v oblasti ľudských práv v EÚ môžeme presadzovať iba prostredníctvom spoločnej azylovej politiky a spoločného programu pre presídľovanie. Presídlenie je, nepochybne, jedno z trvácich riešení pre utečencov, ktorých ochranu nie je možné zabezpečiť v krajinách prvého azylu. Je dôležité mať k dispozícii primerané finančné prostriedky, hoci len pridelenie časti rozpočtu nemožno považovať za skutočný program presídľovania.

Nepochybujeme o dôležitosti tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v súvislosti s Európskym fondom pre utečencov. Umožní odstrániť medzeru, ktorá vznikla v niektorých členských štátoch, a zvýši ich kapacitu pre presídľovanie. S radosťou si všímam, že počet členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na tomto programe, sa v posledných rokoch zvýšil. Je dôležité, aby sme k účasti dokázali povzbudiť aj iné štáty. Rozvoj a rozširovanie tohto nástroja pre presídľovanie zo strany EÚ musí pokračovať s cieľom dosiahnuť čo najúčinnejšiu možnú ochranu.

Komisia preto bude môcť stanoviť spoločné priority EÚ v súvislosti s každoročným presídľovaním utečencov. Tieto priority môžu súvisieť so špecifickými geografickými regiónmi, štátnymi príslušnosťami alebo kategóriami utečencov, ktorých je potrebné presídliť, hoci súhlasím, že je nevyhnutné zabezpečiť pružnosť s cieľom reagovať na núdzové situácie.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Tlak migračných tokov sa zintenzívňuje a je niekoľko cieľových krajín prisťahovalectva, ktorých obavy z tohto javu musíme chápať. Z uvedeného dôvodu je dôležité, aby program presídľovania fungoval. Zjednodušil by totiž spravodlivé rozdelenie zodpovednosti za plnenie medzinárodných povinností v súvislosti s ochranou utečencov a rovnako by znížil záťaž krajín s veľkým počtom prijímaných utečencov.

Jeden pozitívny krok by spočíval v tom, keby tento rok začal fungovať Európsky podporný úrad pre azyl, ktorý môže členským štátom poskytovať podporu pri uplatňovaní iniciatív v súvislosti s presídľovaním. Bez ohľadu na to, do ktorej krajiny budú utečenci presídlení, je prvoradým cieľom poskytnúť im okamžitý prístup k jazykovým kurzom a kurzom zameraným na kultúru príslušnej krajiny, ako aj k iným zariadeniam náboženského charakteru a v prípade potreby aj k psychologickému poradenstvu.

Som presvedčená, že základnou črtou takéhoto programu musí byť otázka udržateľnosti, ktorá v dôsledku tohto rozhodnutia zaručuje dlhodobý rozpočtový výhľad. Príjemcov už traumatizovalo odlúčenie od kultúry a tradícií krajiny ich pôvodu. Musia si vytvoriť novú identitu, čo je traumatizujúci proces, ktorý netreba zhoršovať neistým a nespoľahlivým výhľadom do budúcnosti.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Potreba presídľovať utečencov je čoraz dôležitejšia v Európe, ktorá sa nechce uzatvárať pred vonkajším svetom alebo byť slepá k situácii v ňom. Prívetivý postoj a solidarita s tými, ktorí trpia, predstavujú dve základné charakteristické črty inšpirované kresťanstvom, ktoré by bolo správne začať znova uplatňovať v plnej miere. Tento cieľ musíme dosiahnuť bez toho, aby sme zanedbávali legitímne obmedzenia stanovené členskými štátmi. Spoločné ročné priority EÚ v súvislosti s geografickými regiónmi a špecifickými kategóriami utečencov, ktorých treba presídliť, musia naozaj zohľadňovať potreby jednotlivých členských štátov a ich situáciu. Je nevyhnutné podporiť účasť členských štátov na programe presídľovania.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Jednou z „oprávnených akcií“ Európskeho fondu pre utečencov je presídľovanie. V Štokholmskom programe sa uvádza, že EÚ musí konať v partnerstve a spolupráci s tretími krajinami, ktoré prijímajú veľké množstvo utečencov. Komisia každoročne vymedzuje spoločné priority EÚ pre osoby, ktoré je potrebné presídliť, a toto vymedzenie musí byť dostatočne pružné, aby bolo možné reagovať na núdzové prípady. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať obetiam najrepresívnejších kultúrnych, sociálnych a politických systémov. Počet členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na programoch EÚ pre presídľovanie, sa zvyšuje a musí sa rozšíriť na ich najväčší možný počet. Chcel by som zdôrazniť pozitívny vplyv zavedenia fondov na pomoc s presídľovaním, v ktorých sú vyčlenené väčšie sumy na prvý a druhý rok procesu. Uvedené fondy sú reakciou na zvýšené náklady, ktoré prirodzene vznikli vytvorením mechanizmov a štruktúr, ako aj na význam zabezpečenia podmienok na zaručenie čo najväčšej udržateľnosti a kvality procesu presídľovania utečencov.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Vzhľadom na neuspokojivý stav musí Európa viac prispieť k úsiliu zameranému na presídľovanie utečencov s ohrozenou existenciou v krajinách, ktoré ich prijali. Za túto správu som hlasovala s cieľom povzbudiť členské štáty, aby sa pripojili k tomuto hnutiu kolektívnej solidarity, ktoré je zamerané na podporu prijímania a presídľovania utečencov v Európe. Dobré zámery už nestačia. Slová musíme zmeniť na činy a najmä uprednostniť ženy a deti, ktoré sú obeťami násilia alebo vykorisťovania, maloleté osoby bez sprievodu, ľudí, ktorí boli obeťami mučenia, a ľudí s vážnym zdravotným stavom.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Iba 10 členských štátov EÚ vrátane Portugalska prijíma utečencov na presídlenie. Presídlenie utečencov je proces, ktorým sa na základe žiadosti Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov vychádzajúcej z potreby danej osoby podliehať medzinárodnej ochrane presunú štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti z tretej krajiny do niektorého členského štátu. Cieľom prijatia tohto odporúčania je zvýšenie počtu členských štátov, ktoré presídľujú utečencov. V súvislosti s tým bude tým štátom, ktoré uskutočňujú tento proces prvýkrát, prvé dva roky poskytovaná zvýšená finančná pomoc. Bez ohľadu na akékoľvek geografické priority, ktoré môže mať EÚ stanovené na dané obdobie, sa musí uprednostniť presídlenie týchto osôb: detí a žien, ktorým hrozí násilie alebo psychologické, alebo sexuálne vykorisťovanie, ďalej maloletých osôb bez sprievodu, osôb, ktorých vážny zdravotný stav si vyžaduje osobitnú liečbu, a obetí násilia a mučenia a osôb, ktoré treba núdzovo alebo bezodkladne presídliť z právnych dôvodov a z dôvodov ochrany.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Oprávnené opatrenia zamerané na podporu v rámci Európskeho fondu pre utečencov zahŕňajú presídlenie utečencov z tretích krajín. Presídlenie je proces, ktorým sa na základe žiadosti Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) vychádzajúcej z potreby danej osoby podliehať medzinárodnej ochrane presunú štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti z tretej krajiny do niektorého členského štátu, v ktorom sa im povolí a) pobyt v postavení utečenca alebo b) získať postavenie, ktoré podľa vnútroštátneho práva a práva Spoločenstva zabezpečuje rovnaké práva a výhody ako postavenie utečenca.

Opatrenia navrhované v správe budú viesť k tomu, že EÚ, ktorá už musí riešiť problém masového prisťahovalectva, sa stane pre migrantov ešte príťažlivejšou. Potvrdzujú to číselné údaje UNHCR. Kým v roku 2008 bolo v celej EÚ presídlených približne 5 000 ľudí, v súčasnosti potrebuje presídlenie 750 000 ľudí na celom svete. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) V mnohých členských štátoch vrátane našej krajiny, Rakúska, je už kapacita na príjem utečencov vyčerpaná a obyvatelia celkom oprávnene vystupujú proti novým prijímacím centrám a podobným zariadeniam. Správa o Európskom fonde pre utečencov, ktorá je skutočne výzvou na presídlenie utečencov v EÚ, je tak o to menej pochopiteľná. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Problém utečencov je európsky problém a jeho riešenie nemožno ponechať na členské štáty najmä vzhľadom na ich geografické a hospodárske rozdiely. Preto podporujem vytvorenie fondu na európskej úrovni.

Vytvorenie takéhoto fondu musí spĺňať dva ciele. Musí podporovať utečencov, ktorí prichádzajú do našich krajín, často na naše pobrežie a hľadajú pomoc, a aj tie štáty, ktoré prijímajú najväčší počet týchto zúfalých ľudí z dôvodu svojej geografickej polohy. Uvedený problém je a musí zostať európskym problémom a my nemôžeme nechať niektoré štáty, aby ho riešili samy. Dúfam, že tento fond bude iba začiatkom cesty smerom k rozvoju európskejšieho a jednotnejšieho prístupu k celej otázke.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Vzhľadom na potrebu pomoci utečencom v Európe sa domnievam, že rozhodnutie Európskeho parlamentu o tejto otázke je mimoriadne dôležité. Hlavným cieľom fondu je podporovať opatrenia prijaté členskými štátmi, ktoré veľmi často zahŕňajú dodatočné výdavky. Takéto opatrenia sú zamerané na zabezpečenie slušných životných podmienok pre utečencov a tiež sa týkajú právnych predpisov v súvislosti s ich pobytom v krajinách Únie. Myslím si, že je nevyhnutné zvýšiť finančnú pomoc pre krajiny, ktoré sú zapojené do pomoci utečencom.

Nesmieme poskytnúť žiadny dôvod na kritiku v súvislosti s tým, že ako rozvinuté krajiny sa utečencom snažíme zabrániť vstúpiť na naše územie namiesto toho, aby sme ich za každých okolností chránili. Utečencom, ktorí prichádzajú do Európy z rozvojových krajín a ktorí musia často riešiť obrovské problémy, ako napríklad násilie, nedostatok prostriedkov na živobytie a nedostatočný prístup k lekárskej starostlivosti, by mali členské štáty EÚ poskytnúť starostlivosť organizovanú najlepším možným spôsobom.

  Anna Záborská (PPE), písomne. − (SK) Vážené kolegyne a kolegovia, vo výbore bolo predložených na hlasovanie viacero pozmeňovacích návrhov, ktoré chceli upozorniť na význam cirkví a spoločenstiev veriacich pri riešení problematiky utečencov. Všetky tieto pozmeňovacie návrhy boli zamietnuté. Keď liberálni a ľavicoví politici tvrdia, že každodenná práca s utečencami je dostatočne zabezpečená mimovládnymi organizáciami a prostriedkami zo štátneho rozpočtu, svedčí to o ich krátkozrakom cynizme a pokrytectve. V reálnom živote platí pravý opak. Nie je snáď pravda, že štáty sa často dostávajú pod paľbu kritiky za to, že v utečeneckých táboroch vládnu nedôstojné podmienky? Nebolo by namieste otvorene pomenovať pokrytectvo štátov ako Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko alebo Malta? Pri prijímaní utečencov a starostlivosti o nich vlády zlyhávajú. Vraciame ich naspäť, pretože bieda tých najchudobnejších sa bohatej Európe protiví. Kvôli politickej korektnosti ignorujeme, že v najväčšej biede prijímacích táborov, tam, kde politicky korektné mimovládne organizácie svoj boj už vzdali, so zanietením pracuje už len nenápadná katolícka rádová sestra. Vďaka Maltézskemu rádu, Jesuit Refugee Service a mnohým kresťanským organizáciám uznávajú vlády svoj záväzok riešiť osud utečencov. Kresťanské organizácie sú tŕňom v oku v našom svedomí. Za to im patrí naša vďaka – a to aj vtedy, keď je ich financovanie z rozpočtu EU len veľmi obmedzené a nemôžu byť ani len spomenuté v iniciatívnej správe k tejto téme.

Správa: Carlos Coelho (A7-0126/2010).

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Správa o Schengenskom informačnom systéme a jeho modernizácii prispieva k tomuto pozoruhodnému pokroku v súvislosti so voľným pohybom v rámci Európy. Vzhľadom na rastúci pohyb ľudí medzi členskými štátmi v schengenskom priestore, ako aj vzhľadom na jeho rozšírenie musíme zlepšiť zaobchádzanie s údajmi s cieľom zabezpečiť úplne bezpečné uplatňovanie tejto slobody. Správa pána Coelha prispieva k úsiliu o dosiahnutie väčšej účinnosti obehu informácií, ako aj k potrebnému dodržiavaniu osobných slobôd, ktoré Európska únia zaručuje. Z logických dôvodov som hlasovala za túto správu.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť prechod zo Schengenského informačného systému, ktorého súčasná forma je SIS 1+, na Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II). Je naozaj poľutovaniahodné, že spustenie tohto systému sa oneskorilo. Európsky parlament vykonal všetko, čo bolo v jeho silách, aby zabezpečil čo najskoršie zavedenie tohto systému do prevádzky a úplnú transparentnosť realizačného procesu systému SIS II. Je však nevyhnutné dosiahnuť schválenie všetkých inštitúcií. Je dôležité zdôrazniť, že v prípade neúspechu systému SIS II by Komisia musela uplatňovať alternatívny program a že Parlament by sa mal zapojiť do rozhodovacieho procesu v súvislosti s prechodom. Pred prechodom na nový systém SIS II by Komisia mala v plnej miere oboznámiť Parlament s výsledkami testovania a Parlament by mal dostať príležitosť zverejniť stanovisko.

  David Casa (PPE), písomne. – Pred prechodom na nový systém SIS je nevyhnutné vykonať vhodné testy a zaviesť potrebné záruky. Som presvedčený, že uvedené činnosti by sa mali vykonať profesionálnym a dôsledným spôsobom, súhlasím však aj so sklamaním spravodajcu v súvislosti so závažnými omeškaniami, ktoré bránia prechodu na nový systém.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za všetky predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto nariadeniu. Fáza prevodu údajov predstavuje poslednú úlohu v rámci mandátu na vývoj Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II). Potreba poskytnúť Komisii mandát na vývoj s platnosťou počas vývoja systému až do jeho sprevádzkovania je preto odôvodnená. Vzhľadom na značné oneskorenia, ktoré sa už potvrdili, a vzhľadom na zvýšené náklady na projekt SIS II rozumiem nevyhnutnosti dodržať doložku o skončení účinnosti. Nový mandát poskytnutý Komisii sa musí vymedziť v súlade s plánovaným dátumom sprevádzkovania systému SIS II, to znamená s koncom roka 2011.

Komisia však musí mať istú pružnosť, aby mohla presunúť dátumy v rámci komitologického postupu a mohla tak prispôsobiť právny rámec alternatívnemu scenáru v prípade neúspechu projektu SIS II. Neschopnosť Komisie stanoviť pravdepodobný dátum sprevádzkovania systému SIS II je neprijateľná, keďže od toho závisia lepšie záruky bezpečnosti, slobody a spravodlivosti v európskom priestore. Na základe toho tiež vznikajú obavy v súvislosti s nedostatkom transparentnosti, pokiaľ ide o spôsob riadenia projektu.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Mimoriadna citlivosť tejto otázky odôvodňuje prisúdenie správy jednému z poslancov tohto Parlamentu, ktorý jej zasvätil svoje úsilie v najväčšej miere. Ide o môjho kolegu pána Coelha. Chcel by som mu zablahoželať k jeho práci. Oneskorenia, ktoré sprevádzajú tento proces, sú poľutovaniahodné, ale súhlasím s jeho opatrnosťou v súvislosti s úspechom procesu prechodu a jeho obavou v súvislosti s právom Parlamentu byť oboznámený s vývojom.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Sága prechodu zo systému SIS I na systém SIS II jednoducho trvá príliš dlho. Za túto správu som hlasovala preto, aby som upozornila na potrebu dodržiavania stanovených konečných termínov a ukončila to, čo možno na základe mnohých neúspešných výsledkov a vzhľadom na množstvo zdrojov vynaložených na dosiahnutie cieľa takzvaného prechodu, ktorý sa doteraz nesplnil, považovať za zlé riadenie. Ďalší krok je na strane Komisie, ale Európsky parlament musí ako rozpočtový orgán uplatniť svoje právomoci a vyhradiť si svoje právo na požiadanie Európskeho dvora audítorov o to, aby pokračoval v podrobnom audite riadenia projektu a finančných dôsledkov, ktoré by mal neúspech na rozpočet EÚ.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) V pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci obsiahnutých v tejto správe vnímam mierny pokrok. Výbor v skutočnosti vyžaduje to, aby sa Európsky parlament zapojil do rozhodovacieho procesu. Ďalej naznačuje, že pred možnosťou akéhokoľvek prechodu na Schengenský informačný systém druhej generácie je potrebné jeho priaznivé stanovisko. Táto správa je však stále neprijateľná. Nemôžeme beztrestne podporiť možnosť prechodu na systém SIS II, ktorý predstavuje nový nástroj na dosiahnutie „úplnej bezpečnosti“.

S týmto systémom je možné zhromažďovať čoraz viac osobných údajov a z toho dôvodu jeho oprávnenosť podlieha možnosti rôzneho výkladu. Ako možno podozrenie na rozhodnutie spáchať teroristický čin posúdiť za oprávnené? Najhoršie zo všetkého je to, že prístup k týmto údajom je možné poskytnúť Spojeným štátom. V tomto období krízy nám vládnuca eurokracia naďalej buduje Európu, ktorá sa vyznačuje hospodárskou súťažou a prehnaným dôrazom na právo a poriadok. Dnes však viac než kedykoľvek predtým nastal čas budovať Európu solidarity a spolupráce, ktorú potrebujeme.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Máme Schengenský informačný systém, ktorý funguje a môže sa rozširovať, a máme prestížny projekt, ktorý stojí milióny, a zdá sa, že prestáva fungovať. Nastal čas prestať liať peniaze do bezodnej diery a zachrániť to, čo ešte zachrániť možno. Ak EÚ chce naozaj vynaložiť ďalšie milióny, mali by sa investovať do ochrany hraníc alebo do podpory rodín pôvodných obyvateľov. Namiesto toho, aby sme len vyplácali „prémie“ za prijatie utečencov, mali by sme konečne riadne uplatňovať Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov. Ten sa, samozrejme, nevzťahuje na celú armádu hospodárskych migrantov.

Na záver chcem uviesť, že nepotrebujeme nový podporný úrad pre azyl s cieľom ďalej rozširovať azylový chaos a zmätok agentúr EÚ, ktoré spotrebujú milióny. Schengenský priestor sa nesmie rozširovať, kým nevytvoríme fungujúci Schengenský informačný systém,. Nové návrhy nie sú iba zle premyslené, ale sú jednoducho kontraproduktívne. Z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Vyjadrujem svoju plnú podporu správe pána Coelha. Schengenský informačný systém sa ukázal byť vynikajúcim a účinným nástrojom na riadenie a kontrolu v Európskej únii. V priebehu svojho vývoja a aj vzhľadom na ďalšie požiadavky, ktoré sa vyskytli, si však vyžadoval úpravu a prispôsobenie.

Návrh spravodajcu je v plnom súlade s názorom, že prechod na informačný systém druhej generácie už nemožno ďalej odkladať či presúvať. Potrebujeme efektívne a účinné nástroje na koordináciu informácií o osobách, ktoré vstupujú do schengenského priestoru a cestujú v ňom, a na ich kontrolu. Z uvedeného dôvodu sa pripájam k pánovi Coelhovi v zdôrazňovaní potreby toho, aby Komisia čo najskôr zaviedla nový systém druhej generácie SIS.

Správa: Carlos Coelho (A7-0127/2010).

  David Casa (PPE), písomne. – Pred prechodom na nový systém SIS je nevyhnutné vykonať vhodné testy a zaviesť potrebné záruky. Som presvedčený, že uvedené činnosti by sa mali vykonať profesionálnym a dôsledným spôsobom, rovnako však súhlasím so sklamaním spravodajcu v súvislosti so závažnými omeškaniami, ktoré bránia prechodu na nový systém.

Okrem toho sa domnievam, že je potrebné požiadať Dvor audítorov o dôkladné preskúmanie riadenia tohto systému.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Väčší počet členských štátov vážne skomplikoval proces prechodu zo Schengenského informačného systému na Schengenský informačný systém druhej generácie. Parlament požaduje presné a aktuálne informácie o vývoji situácie v súvislosti s touto správou a má na to plné právo. Dúfam, že prechod sa uskutoční čo najúčinnejším spôsobom, aby táto zmena v žiadnom prípade neuškodila bezpečnosti Európy a aby mala uspokojivý výsledok.

Správa: Rui Tavares (A7-0131/2010)

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože otázka utečencov je v Spoločenstve naďalej veľmi závažná. Otázka presídľovania utečencov nie je v súčasnosti v Európskej únii náležite koordinovaná a iba 10 členských štátov každoročne presídľuje utečencov, čo neumožňuje EÚ využívať presídľovanie ako strategický nástroj vonkajšej politiky. Vítam rozhodnutie Komisie zriadiť Európsky podporný úrad pre azyl, ktorý bude môcť podporovať členské štáty pri vykonávaní iniciatív zameraných na presídľovanie a zároveň zabezpečí koordináciu politík v rámci EÚ.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) EÚ sa na príjme a presídľovaní utečencov z tretích krajín podieľa oveľa menej ako Spojené štáty americké a Kanada. Hlasoval som za správu z vlastnej iniciatívy Európskeho parlamentu o vytvorení spoločného programu EÚ pre presídľovanie. Správa požaduje vytvorenie ambiciózneho a udržateľného programu pre presídľovanie v rámci EÚ a navrhuje finančnú podporu pre členské štáty, ktoré budú ochotné sa na programe zúčastniť.

Táto správa vyjadruje aj náš nesúhlas s predstavou Rady. Rada chce za základ rozhodovania, kto má byť skôr presídlený, brať štátnu príslušnosť utečencov. Okrem prihliadania na geografický pôvod utečencov by sme chceli vytvoriť kategóriu „zraniteľných utečencov“ (ženy a deti vystavené násiliu a vykorisťovaniu, maloleté osoby bez sprievodu, ľudia odkázaní na lekársku starostlivosť, obete mučenia atď.). Tieto osoby by mali mať za každých okolností prioritné postavenie.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Je nevyhnutné, aby Európska únia mala spravodlivú a realistickú migračnú politiku. Preto vítam tento účinný, kvalitný a udržateľný program presídľovania poskytujúci trvalé riešenie pre utečencov, ktorí sa nemôžu vrátiť do krajiny pôvodu. Program presídľovania môže prispieť k tomu, aby sa nelegálne prisťahovalectvo stalo menej príťažlivým pre utečencov, ktorí sa snažia o vstup na územie Európskej únie. Úspech účinného programu presídľovania si vyžaduje zabezpečenie pracovných príležitostí pre dospelé osoby a bezprostrednú integráciu maloletých osôb v školách. Z tohto dôvodu je nevyhnutný prístup k vzdelávacím a odborným kurzom. Nadväzné opatrenia musia vykonávať rozličné subjekty verejného sektora (napríklad samosprávy) a občianskej spoločnosti, ako aj mimovládne organizácie, charitatívne organizácie, školy alebo sociálne služby. Nevyhnutná je podpora spolupráce medzi týmito subjektmi. Vyzývam členské štáty, aby podporili vytvorenie súkromných finančných mechanizmov a rozsiahlejšie verejno-súkromné iniciatívy s cieľom podporiť program Európskej únie pre presídľovanie.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Je pozitívne, že počet členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na týchto programoch pre presídľovanie, v posledných rokoch rastie. Ale každoročné presídľovanie utečencov prebieha len v 10 členských štátoch bez toho, aby existovala akákoľvek ich vzájomná koordinácia alebo spoločný program EÚ pre presídľovanie. Je dôležité, aby členské štáty prejavili vzájomnú solidaritu a aby si spravodlivo rozdelili zodpovednosť za dodržiavanie medzinárodných záväzkov.

Účinný a udržateľný európsky program pre presídľovanie bude prínosom pre presídľovaných utečencov, pre členské štáty a pre samotnú EÚ vďaka tomu, že EÚ získa vedúcu úlohu v medzinárodnej humanitárnej oblasti. Žiaduci je viacstranný prístup, ktorý zahŕňa všetkých relevantných aktérov na miestnej úrovni pri zohľadnení zásadnej úlohy, ktorú zohráva Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov.

Účinný program EÚ pre presídľovanie musí poskytovať trvalú ochranu a riešenia a musí zabezpečiť aj vytvorenie mechanizmov na spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi. Takýto program musí umožňovať výmenu osvedčených postupov, vytvoriť spoločnú stratégiu a znížiť náklady na operácie spojené s presídľovaním. Podporujem návrh spravodajcu – pána Tavaresa, ktorému blahoželám k vynikajúcej správe – na vytvorenie oddelenia pre presídľovanie, ktoré umožní koordináciu postupov pri presídľovaní a zjednoduší ich.

  Robert Dušek (S&D), písomne. – (CS) Návrh nariadenia týkajúci sa programu EÚ pre riadenie a reguláciu presídľovania bude prioritne riešiť usídľovanie a adaptáciu utečencov v novom prostredí. Humanitárne katastrofy či iné nepredvídateľné udalosti môžu vyvolať príliv utečencov, na ktorý musíme vedieť v rámci EÚ spoločne reagovať. Úplne však odmietam utečencov, ktorí v rámci EÚ žiadajú o azyl z politických dôvodov. Nedokážem si predstaviť, že by bolo v niektorom členskom štáte právne možné prenasledovať občana z politických dôvodov. Účasť miestnych orgánov na programe presídľovania by mala byť za každých okolností založená na dobrovoľnej báze, rovnako ako je to v prípade účasti členských štátov.

V niektorých krajinách je vyšší počet cudzincov v miestnom obyvateľstve už tradíciou, ale pre iné krajiny je to, prirodzene, niečo nové. Aby sme predišli fóbiám a obavám z cudzincov v niektorých krajinách alebo regiónoch, mali by sme ich záujem alebo nezáujem o účasť rešpektovať. Ďalej by bolo v záujme zhody a vzájomného doplnenia programu EÚ pre presídľovanie s ďalšími politikami EÚ v oblasti azylu koordinovať navrhnutý program v rámci EASO. Napriek uvedeným výhradám správu ako celok podporujem.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Presídľovanie utečencov sa ukázalo ako nevyhnutné v prípadoch, keď prijímajúce tretie krajiny nedokážu utečencom zaistiť bezpečnosť a živobytie, aby sa na ich území mohli usadiť. Z tohto dôvodu rozličné subjekty pôsobiace priamo na mieste pociťujú potrebu, aby sa proti tomuto problému bojovalo na európskej úrovni. Spoločný program EÚ pre presídľovanie navrhovaný Komisiou by mohol byť vhodným prostriedkom na riešenie tohto problému. Bez ohľadu na to, ktorý model sa napokon presadí, je evidentne naliehavé a nutné, aby členské štáty viac spolupracovali navzájom a s krajinami prvého azylu a tak zabezpečili trvalé, udržateľné a vnútorne prepojené riešenie tohto závažného humanitárneho problému.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Európski občania by sa nemali nechať zmiasť názvom tejto správy: presídľovaním. Nehovoríme o nejakom balíku pomoci na repatriáciu prisťahovalcov, ale o prijímaní osôb na území EÚ na odporúčanie Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, pričom tieto osoby už požiadali o azyl v tretej krajine – v krajine prvého azylu alebo útočiska, ktorá im z rôznych dôvodov nevyhovuje alebo nevyhovuje Organizácii Spojených národov. Ide o neuveriteľný nový podnet pre sociálno-ekonomické prisťahovalectvo, ktoré sa skrýva pod rúškom uplatňovania medzinárodnej ochrany, zatiaľ čo Európsky podporný úrad pre azyl bude niesť čoraz väčšiu zodpovednosť za prideľovanie žiadateľov po celej EÚ, či už sa nám to bude páčiť, alebo nie. Ako môžeme OSN a krajinám prvého azylu veriť, že vykonajú takúto kontrolu? Ako môžeme tolerovať skutočnosť, že európsky úrad hovorí členským štátom, koho a s akým postavením musia prijať na svoje územie? Podľa UNHCR je na svete 750 000 ľudí, ktorí by mohli žiadať o azyl. Sme povinní ich na príkaz tejto organizácie vo svojich krajinách prijať všetkých? Toto je absolútne nezodpovedné.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Iba 10 členských štátov EÚ vrátane Portugalska prijíma utečencov na presídlenie. Táto situácia sa musí zmeniť a musia sa nájsť riešenia a stimuly, aby väčšina členských štátov začala akceptovať presídľovanie utečencov. Vytvorenie tohto programu predstavuje dôležitý krok týmto smerom. Prispeje aj k väčšiemu zapojeniu EÚ do presídľovania na globálnej úrovni a bude mať dosah aj na ambíciu EÚ zohrávať vedúcu úlohu v celosvetových humanitárnych otázkach a na medzinárodnej scéne.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Dovoľte mi vysloviť podporu správe pána Tavaresa. Ako som zdôraznil v súvislosti so zriadením Európskeho fondu pre utečencov, tento problém si vyžaduje pôsobenie a prístup na európskej úrovni.

Domnievam sa, že na to, aby sa dosiahol tento cieľ, by sa mali harmonizovať postupy pri udeľovaní postavenia utečenca. Pokiaľ ide o túto definíciu, na európskej úrovni si nemôžeme dovoliť nesúlad. Spoločná koncepcia by zabránila migrácii utečencov v rámci európskych štátov a súčasne by umožnila primeranejšie riadenie. Preto sa mi zdá, že spoločný program by nás naviedol správnym smerom. Na záver, účinný program EÚ pre presídľovanie by mal poskytovať ochranu a trvalé riešenia nielen pre dlhodobé utečenecké situácie, ale aj pre potreby pohotových a primeraných reakcií v mimoriadnych situáciách alebo situáciách náhlej núdze.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Schválenie programu Európskej únie pre presídľovanie utečencov z tretích krajín v členských štátoch EÚ je krok správnym smerom a ja som, samozrejme, hlasoval za správu, pri ktorej som pôsobil ako spravodajca za Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). V otázkach utečencov je vskutku mimoriadne dôležité budovať súdržnosť medzi EÚ a tretími krajinami. Čoskoro však budeme musieť preukázať odvahu a takú istú súdržnosť v rámci EÚ tým, že vytvoríme vnútorný program pre nútené vrátenie, aby sme zmiernili tlak na určité členské štáty, ktorý je neprimeraný v porovnaní s inými štátmi. Pilotný program na Malte je v tomto smere veľmi dobrým príkladom.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Je dobré, že bol vytvorený spoločný program EÚ pre presídľovanie. Počet utečencov, ktorých je potrebné presídliť, rastie na rozdiel od počtu miest, kde ich môžu prijať. Ale členské štáty, ktoré prijímajú utečencov, neraz patria k tým najchudobnejším a ich zdroje im neumožňujú prijímať veľký počet osôb. Presídľovanie by sa malo považovať za krajné riešenie – jediné riešenie, keď sa utečenci nemôžu vrátiť do vlastnej krajiny a nemôžu nájsť bezpečné útočisko v tretej krajine. Členské štáty by mali prijať ambicióznejší program, ktorý zabezpečí kvalitu a účinnosť presídľovania.

Musíme podporiť vytvorenie mechanizmov súkromného financovania a prijatie častejších verejných a právnych iniciatív na posilnenie programu EÚ pre presídľovanie. Mimoriadna pozornosť by sa mala venovať ľudským zdrojom potrebným v programe EÚ pre presídľovanie v súčasnosti a v budúcnosti, aby bolo možné zaviesť postup, ktorý umožní uplatňovanie osvedčených postupov týkajúcich sa adaptácie a integrácie utečencov do prijímajúcej spoločnosti.

Cieľom je vytvoriť spoločný program EÚ pre presídľovanie tak, aby bolo vďaka užšej spolupráci vlád členských štátov EÚ možné zvýšiť počet presídľovaných osôb a zlepšiť ich situáciu v EÚ. Treba vyvinúť maximálne úsilie, aby sa do programu EÚ pre presídľovanie, ktorý uvedie do pohybu politickú a praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi v záujme trvalej ochrany cudzincov, zapojilo viac členských štátov EÚ.

Správy: Rui Tavares (A7-0125/2010 – A7-0131/2010), Carlos Coelho (A7-0126/2010 – A7-0127/2010)

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Ako sa dohodlo aj so spravodajcami počas našich rokovaní vo Výbore pre občianske slobody, hlasoval som za tieto správy.

Správa: Maria Badia i Cutchet (A7-0141/2010)

  Maria Badia i Cutchet (S&D). písomne. – (ES) Správa, za ktorú, ako dúfam, bude hlasovať prevažná väčšina z vás, je vyhodnotením pokroku dosiahnutého v oblasti politík vzdelávania a odbornej prípravy v Európe v období rokov 2007 – 2009. Správa rozoberá aj úlohy, ktoré určila iniciatíva Nové zručnosti pre nové pracovné miesta. Výsledky ukazujú, že v oblasti odbornej prípravy mladých ľudí existuje ešte stále príliš veľa nedostatkov: rovnako z hľadiska prípravy pre nové odvetvia hospodárstva, ako aj z hľadiska odovzdávania zručností mladým ľuďom, ktoré by rozvíjali v prostredí, v ktorom sú Európa a svet čoraz otvorenejšie a čoraz väčšou mierou navzájom závislé. Stratégia EÚ do roku 2020 vyjadruje význam odbornej prípravy a vzdelávania pre úspešné zvládanie náročných spoločenských a hospodárskych problémov, ktorým budeme čeliť v ďalšom desaťročí. V súvislosti s hospodárskou krízou v EÚ chcem preto zdôrazniť význam zachovania rozpočtov na vzdelávanie a odbornú prípravu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Túto správu som podporil, pretože si myslím, že musíme zlepšiť kvalitu vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ. Bohužiaľ, usmernenia stanovené v lisabonskej stratégii sa nebudú realizovať do konca roku 2010. Napriek pokroku v posledných rokoch veľké množstvo európskych občanov ešte stále nemá dostatočnú kvalifikáciu a tretina obyvateľstva Európy má veľmi nízku úroveň kvalifikácie súvisiacej so vzdelaním. Dôvodom na obavy je aj skutočnosť, že zo školy odchádza pred jej ukončením čoraz vyšší počet mladých ľudí, ktorí ani neskôr nezískajú žiadnu kvalifikáciu. Myslím si, že je veľmi dôležité začať čo najskôr vykonávať politiku zameranú na zvýšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch. Európska komisia, členské štáty a zamestnávatelia by mali úzko spolupracovať s poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa v záujme splnenia požiadaviek odborných sektorov a trhu práce zabezpečila vyššia úroveň vzdelania a širší rozsah pôsobnosti.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Hlasovala som za správu o realizácii pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010, pretože správa obsahuje niekoľko veľmi dôležitých pasáží, ktoré, ako dúfam, nájdu konkrétne uplatnenie vo sfére politík EÚ a ktoré následne budú v plnom rozsahu realizovať členské štáty.

Narážam predovšetkým na body o odbornej príprave a prepojení medzi postupmi odbornej prípravy a potrebami trhu práce. Z tohto hľadiska pre budúcnosť nášho vzdelávacieho systému i hospodárskeho systému, ktorý tvoria takmer výhradne malé a stredné podniky, dúfame, že bude uznaná potreba posilniť prepojenie medzi inštitúciami, predovšetkým inštitúciami odbornej prípravy, a podnikateľskou sférou.

Myšlienka podpory vytvárania rôznych foriem partnerstiev medzi národnými a miestnymi výrobnými podnikmi na jednej strane a sférou odbornej prípravy na strane druhej je nepochybne správna. Školám by to umožnilo dosahovať väčšie úspechy pri koordinácii programov odbornej prípravy so skutočnými miestnymi potrebami a svetom hospodárstva, ktorý tieto potreby odráža, nehovoriac o tom, že táto myšlienka by školám pomohla prekonať aj večný problém so získavaním vhodných zdrojov na to, aby mohli mladým ľuďom poskytovať kvalitnú odbornú prípravu, ktorú by títo mladí ľudia mohli okamžite využiť v praxi.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože teraz je ten správny čas preskúmať ciele v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré boli stanovené v lisabonskej stratégii, a vyhodnotiť neúspechy v tejto oblasti. Som rada, že jedným z najdôležitejších cieľov v novej stratégii EÚ do roku 2020 je zlepšiť úroveň vzdelávania, znížiť počet osôb, ktoré zo školy odchádzajú bez kvalifikácie, a zvýšiť počet osôb s vysokoškolským (alebo obdobným) vzdelaním. Po prvé, chcela by som upozorniť na skutočnosť, že vďaka rýchlemu rozvoju informačných a nových technológií sa vzdelávacie prostredie stáva čoraz komplikovanejším a rôznorodejším a že je nevyhnutné prispôsobiť sa novým potrebám v meniacom sa svete. Z tohto dôvodu je potrebné pri zohľadnení potrieb meniaceho sa trhu zreformovať a zlepšiť učebné osnovy škôl a univerzít. Po druhé, vyzývam na väčšie úsilie s cieľom zvýšiť gramotnosť a podporovať rozširovanie zručností pre ľudí pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia. Jedných z najvýznamnejších cieľov tohto programu je modernizácia odborného vzdelávania a odbornej prípravy (OVP) a vysokoškolského vzdelávania. Inak povedané, užšie vzťahy s podnikateľskou sférou sú čoraz potrebnejšie a pre študentov odborného vzdelávania a odbornej prípravy je nanajvýš dôležité rozvinúť nové, príťažlivejšie perspektívy kvalifikácie a príležitosti na mobilitu. Teším sa, že Európsky parlament venuje značnú pozornosť skutočnosti, že musíme zjednodušiť začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím v oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy. Súhlasím aj s tým, že na to, aby sme zaistili začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím v oblasti odbornej prípravy, musíme vyčleniť primerané finančné prostriedky.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Kvalitné vzdelávanie a odborná príprava sú nevyhnutnosťou pre osobný rozvoj jednotlivca, rovnosť, boj proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, pre aktívne občianstvo a sociálnu súdržnosť. Prioritou je zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých študentov s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky a kompetencie. To je jediný spôsob, ako realizovať obnovený sociálny program pre možnosti, prístup a solidaritu a ako pomôcť vytvoriť viac lepších pracovných miest. V záujme podpory výučby zameranej na študentov a získavanie kompetencií, ako je napríklad podnikateľský duch, medzikultúrne porozumenie, kritické myslenie či tvorivosť, je nutné podporovať mobilitu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, podnikateľskou sférou a inštitúciami odborného vzdelávania a odbornej prípravy. Tiež vyzývam členské štáty na modernizáciu programu vysokých škôl a zvlášť na koordináciu učebných osnov s požiadavkami trhu práce.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Od zavedenia lisabonskej stratégie nadobúdajú politiky vzdelávania a odbornej prípravy v rámci Európskej únie čoraz väčší význam. Z tohto dôvodu túto správu vítam vo všeobecnosti a zvlášť oceňujem oznámenie Komisie Kľúčové kompetencie pre meniaci sa svet. Znepokojuje ma však nesúlad medzi úrovňami kvalifikácie nadobudnutými v škole a požiadavkami trhu práce v Európskej únii.

Jasný záväzok v súvislosti s profesionálnou prípravou a celoživotným vzdelávaním značne prispeje k úspechu iniciatívy Nové zručnosti pre nové pracovné miesta, rovnako ako rozvoj kľúčových zručností všeobecného významu, ako je digitálna kompetencia, schopnosť naučiť sa vzdelávať sa, spoločenské, občianske, športové a umelecké kompetencie, podnikavosť a kultúrne povedomie.

Ak majú byť budúce generácie schopné preklenúť súčasnú priepasť medzi nadobudnutými zručnosťami a potrebami trhu, bude preto podľa mňa nevyhnutné, aby mala predškolská výchova ako nástroj včasného získavania hlavných zručností vysokú kvalitu. Za nevyhnutné považujem vzdelávanie na základnej škole a stredoškolské vzdelávanie zamerané na rozvoj špecifickejších zručností, napríklad osvojenie si cudzích jazykov a prispôsobenie sa potrebám komunít, v ktorých sa jednotlivé školy nachádzajú. Rozhodujúcu úlohu má aj vysokoškolské vzdelávanie, ktoré je koordinované s potrebami trhu práce, podnikov a spoločnosti vo všeobecnosti.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o kľúčových kompetenciách pre meniaci sa svet: realizácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010. Napriek určitým zlepšeniam nás ešte stále čaká dlhá cesta k dosiahnutiu cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy stanovených v lisabonskej stratégii. Táto správa analyzuje príčiny neúspechu a vytyčuje problémy, ktoré ešte treba vyriešiť, ako je napríklad lepšie prepojenie medzi systémami výučby, profesionálnej prípravy a celoživotného vzdelávania.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Keďže som v našej krajine pôsobil vo vláde v oblasti vzdelávania, považujem za mimoriadne poľutovaniahodné, že sa táto oblasť neustále nesprávne klasifikuje takmer vo všetkých indikátoroch týkajúcich sa tejto problematiky. Obávam sa, že tieto nepriaznivé výsledky sú do veľkej miery dôsledkom filozofie vzdelávania, ktorá, ako sa zdá, v oznámení Komisie a uznesení Parlamentu úplne chýba: v týchto dokumentoch sa ani raz nevyskytujú pojmy ako „zásluha“, „prísnosť“, „úsilie“, „koncentrácia“ a „disciplína“ a pojmy „odovzdávanie vedomostí“ a „memorovanie“ sa považujú za menej dôležité ako otázka „schopností“ a „postojov“ vychádzajúcich z „nevyhnutných kompetencií“.

Bolo by užitočné, keby sa vlády prestali trápiť nad štatistikami a namiesto toho sa zaoberali podstatou problému, pričom by sa vzdali metód, pri ktorých sa používa veľa prázdnych slov, a odobrali zodpovednosť všetkým ľuďom zapojeným do vzdelávacieho procesu a štatistickej kamufláže. Namiesto toho si musia osvojiť metódy zamerané predovšetkým na vedecký obsah a kognitívne procesy, na účinné vzdelávanie a výučbu. Treba sa menej orientovať na vyhlasovanie spoločných stanovísk, ktoré sú rovnako prázdne ako sú dobre myslené. Vzhľadom na celkovo pozitívny obsah uznesenia zaň budem hlasovať, ale musím prejaviť svoj hlboký nesúhlas s interpretáciou toho, ako má vzdelávací systém vyzerať.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Problematika vzdelávania a odbornej prípravy má jednoznačne najvyšší význam vzhľadom na nekonečný pokrok vedy a technológií a čoraz rozsiahlejšie začleňovanie vedeckých a technických vedomostí do výrobných postupov. Správa, o ktorej diskutujeme, v tejto súvislosti považuje za „nevyhnutné zaviesť politiky, ktorých cieľom je zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy“; s týmto záujmom sa, pochopiteľne, stotožňujeme.

Vo vyjadrení tohto záujmu sa však správa vôbec nezmieňuje o význame štátnych škôl pri presadzovaní tohto cieľa, ako by to bolo potrebné, a neobsahuje ani zmienku o dôsledkoch nedostatočných investícií do verejného školstva alebo o tom, že mnoho mladých ľudí nemá prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave. Namiesto toho mylne a nejednoznačne odkazuje na posilnenie „spolupráce verejnej a súkromnej sféry“. Pokiaľ ide o vysokoškolské vzdelávanie, bolonský proces nepredkladá žiadne riešenie pre potrebné zlepšenia vzdelávania. Naopak, v krajinách ako Portugalsko bolonský proces vzdelávanie – a v neposlednom rade štátny systém – zhoršil.

Musíme upozorniť na obhajobu „flexibility“, ktorá mladých ľudí núti, aby prijímali neistú, príležitostnú a slabo platenú prácu bez zabezpečenia, a odsúdiť ju. Tiež nesúhlasíme s koncepciou dobrovoľníckej práce ako náhrady za pracovné miesta, ktorá zhoršuje vykorisťovanie mladých ľudí usilujúcich sa o vstup do sveta práce.

  Emma McClarkin (ECR), písomne. – Spolu so svojimi kolegami britskými konzervatívcami môžem súhlasiť s veľkou časťou tejto správy. Naďalej podporujeme pokusy o rozvoj stratégií celoživotného vzdelávania a podporujeme odborné vzdelávanie a odbornú prípravu (OVP) a lepšiu integráciu kľúčových kompetencií, ako sú osvojovanie si cudzích jazykov, matematika a prírodné vedy. A sme presvedčení, že najdôležitejšie je zabezpečiť, aby boli trhy práce dostatočne flexibilné na to, aby mladí ľudia mohli získať zamestnanie.

Nemôžeme však podporiť zmienku v tejto správe, podľa ktorej všetky deti migrantov majú výučbu absolvovať vo svojom rodnom jazyku. Sme presvedčení, že to bude neuskutočniteľné, veľmi nákladné a neúčinné, predovšetkým v školách, ktoré navštevujú deti z mnohých rozličných jazykových zázemí, a malo by to iba malý prínos k integrácii migrantov do miestnych komunít. Okrem toho, politika vzdelávania je – a mala by zostať – doménou jednotlivých štátov. Z tohto dôvodu sme hlasovali proti tejto správe.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Po lisabonskej stratégii z roku 2000 bol realizovaný rad iniciatív zameraných na dosiahnutie strategického cieľa stanoveného Európskou radou, aby sa Európa „do roku 2010 stala najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete“. Záväzok v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy má zásadný význam a musí zahŕňať zlepšovanie kvality a účinnosti vzdelávacích systémov v Európe. Je nutné prijať záväzok týkajúci sa odbornej prípravy učiteľov a pedagógov, poskytovania prístupu k systémom vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých, zvýšenia príťažlivosti procesu výučby, otvorenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy zvyšku sveta a podpory pevnejšieho prepojenia so svetom práce. Štandardizácia cieľov v rámci kľúčových kompetencií bola dôležitým krokom k dosiahnutiu cieľov navrhnutých na rok 2010, ktoré sa však úplne nedosiahli. Z hľadiska preskúmania a vyhodnotenia doteraz vykonanej práce je tento dokument ešte dôležitejší, ak naň nazeráme z pohľadu prípravy stratégií obnovy s cieľom dosiahnuť zámery pôvodne navrhnuté pre sektor vzdelávania a s cieľom súčasne zohľadniť nový návrh pre strategické vytýčenie rámca pre európsku spoluprácu v tomto sektore: Vzdelávanie a odborná príprava 2020.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Vzdelávanie je dôležité, ale skutočnosť je taká, že dobré vzdelanie a odborná príprava už dlho nedávajú záruku zamestnania, nehovoriac už o dobrom pracovnom mieste. Namiesto investovania finančných prostriedkov do príslušných programov týkajúcich sa kvalifikácie má plán s použitím všetkých možných typov „kartových riešení“ do EÚ dopraviť pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, pričom prechodné lehoty na trhu práce majú byť zamietnuté ako nepotrebné. V súvislosti s uvádzanými základnými podmienkami je program odbornej prípravy nedostatočný. Z tohto dôvodu som hlasoval proti.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Uznanie skutočnosti, že vzdelávanie a odborná príprava sú nevyhnutné pre znalostnú spoločnosť a pre budúce hospodárstvo, už nie je klamnou vierou. Tieto veci predstavujú základ našej spoločnosti a základy pre našu vlastnú budúcnosť a budúcnosť ďalších generácií.

Vzdelávanie (predškolská výchova, vzdelávanie na základnej škole, stredoškolské vzdelávanie a vysokoškolské vzdelávanie) a kvalitná profesionálna príprava sú nevyhnutné, ak máme byť schopní reagovať na náročné problémy, ktorým Európa musí čeliť, vrátane tých, ktoré uvádza stratégia EÚ do roku 2020. Podporujem systém uvedený v oznámení, ktorý sa zmieňuje o rozličných stratégiách s možnosťou realizácie, ako je podpora rozvoja kompetencií vyučujúcich, zmena spôsobov hodnotenia a zavádzanie nových metód organizácie nadobúdania vedomostí. Vyjadrujem podporu a blahoželám spravodajkyni k citlivosti, ktorú preukázala pri vypracúvaní tejto správy.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu o kľúčových kompetenciách pre meniaci sa svet: realizácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010. Text predkladá globálny prístup k modernizácii a adaptácii vzdelávania na moderné požiadavky. Kľúčové body pre budúci vzdelávací systém budú nasledovné: určenie príčin, pre ktoré bolonský proces nesplnil svoj cieľ týkajúci sa konvergencie vysokoškolského vzdelávania medzi členskými štátmi, význam adaptácie vzdelávacích systémov s cieľom pripraviť európske spoločnosti na to, aby sa mohli dostať z hospodárskej krízy a obnoviť udržateľný rast, a význam prieniku nových technológií na všetkých úrovniach vzdelávania. Preto som v tomto zmysle predložil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré prijal Výbor pre kultúru a vzdelávanie.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Som veľmi rád, že sme dnes prijali správu o veľmi dôležitej otázke vnímania vzdelávania a odbornej prípravy ako kľúčových kompetencií pre meniaci sa svet, správu, za ktorú zodpovedala moja katalánska kolegyňa zo Skupiny socialistov Maria Badiová i Cutchetová.

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu a chcela by som pripomenúť význam základných zručností, ktoré musí získať každý európsky občan. Počet mladých ľudí, ktorí vo veku 15 rokov nevedia poriadne čítať, sa stále zvyšuje (21,3 % v roku 2000 a 24,1 % v roku 2006). Táto vedomostná priepasť bude pri európskej stratégii zameranej na kvalitné pracovné miesta a znalostné hospodárstvo odsúvať čoraz väčšiu časť obyvateľstva na okraj spoločnosti. Túto prioritu týkajúcu sa nadobúdania základných zručností (čítania, písania, aritmetiky) musia členské štáty začleniť do svojich vzdelávacích programov, ktoré sa vzťahujú na obdobie pred špecializáciou žiakov. Rozhodujúci význam má aj výučba cudzích jazykov. Ako učiteľka angličtiny si to mimoriadne dobre uvedomujem. Skutočnosť, že niektoré európske krajiny zaostávajú vo výučbe cudzích jazykov, zatvára študentom mnohé dvere v čase, keď pracovné miesta nadobúdajú čoraz medzinárodnejší rozsah. Na záver, adaptácia vzdelávacích modelov na nové profesie ekologického alebo digitálneho hospodárstva predstavuje veľkú výzvu pre vzdelávanie v Európe. Z tohto dôvodu je pomoc pri celoživotnom vzdelávaní kľúčom k profesionálnej dráhe, ktorá je flexibilná a prispôsobená pracovným miestam budúcnosti.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Správu o programe Vzdelávanie a odborná príprava 2010 som podporila s radosťou a nádejou na rýchlu realizáciu myšlienok programu. Ako vysokoškolská učiteľka a profesorka s dlhoročnými skúsenosťami venujem mimoriadnu pozornosť potrebe vytvárania väčšej mobility medzi inštitúciami terciárneho vzdelávania, podnikateľskou sférou a odborným vzdelávaním a odbornou prípravou.

Moderné vysokoškolské vzdelávanie by malo študentom poskytnúť dôkladnú prípravu s ohľadom na vstup na trh práce. Rovnako ako náležité vedomosti, aj kompetencie, ako sú podnikateľský duch, medzikultúrne porozumenie a tvorivosť, nadobúdajú čoraz väčší význam a pri dosahovaní profesionálneho úspechu zohrávajú spolu s formálnou prípravou rozhodujúcu úlohu.

Z tohto hľadiska je preto vzdelávanie mimoriadne dôležité. Tiež je nevyhnutné prijať účinné opatrenia na zvýšenie zastúpenia žien vo vede a vo vedeckom výskume. V tejto záležitosti som už Európsku komisiu požiadala o stanovisko a zváženie možnosti vytvorenia špeciálnych programov na vytváranie rovnakých príležitostí pre ženy pôsobiace vo vede.

Keď vezmem do úvahy znepokojivé štatistiky o kvalifikácií Európanov – okrem iného aj skutočnosť, že 77 miliónov ľudí alebo takmer tretina európskeho obyvateľstva vo veku od 25 do 64 rokov nemá buď žiadnu formálnu kvalifikáciu, alebo veľmi nízku kvalifikáciu – túto správu považujem za mimoriadne významnú pre podporu vedy a zvyšovanie odbornej kvalifikácie. V súvislostí s tým vyzývam členské štáty EÚ a Komisiu na účinné napĺňanie myšlienok tohto programu.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Vzdelávanie má dôležité sociálne funkcie, otvára dvere a ponúka perspektívu lepšej budúcnosti. Z tohto dôvodu musíme vyvinúť maximálne úsilie, aby sme poskytovali pomoc pri vzdelávaní mladých ľudí prostredníctvom programov a grantov EÚ a tiež prostredníctvom vnútroštátnych opatrení. V ére globalizácie, vyššej konkurencie a rýchlych zmien je dôležité zapojiť sa do celoživotného vzdelávania.

Vďaka výmenám študentov, ako je napríklad program Erasmus, môžu naši mladí ľudia rozšíriť nielen svoje vedomosti v konkrétnych oblastiach, ale aj svoje horizonty. Stretnutia s novými kultúrami a jazykmi a nadväzovanie medzinárodných kontaktov vedú k vytváraniu pevnejších väzieb v rámci Európy a sú užitočné pri vytváraní európskej identity. Ambíciou Európy je stáť na čele, pokiaľ ide o výskum a vývoj, inovácie a nové technologické riešenia, ktoré umožnia lepšie hospodárenie so zdrojmi energie.

Nádej vkladáme do mladých ľudí, takže s touto skupinou musíme zaobchádzať ako s prioritou. Mladí ľudia, ktorí ukončili univerzitné vzdelanie, pokladajú vstup na trh práce za ťažký, pretože zamestnávatelia veľmi často kladú dôraz na profesionálne skúsenosti, ktoré mladí ľudia v tejto fáze života nemajú. Z tohto dôvodu musíme podporovať dialóg medzi univerzitami a podnikmi, prispôsobiť študijné programy potrebám trhu práce a klásť dôraz na stáže a praxe, ktoré uľahčia hľadanie práce.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Dámy a páni, uťahovanie opaskov v celej Európe – čo je bolestivé a tvrdé opatrenie – začína prinášať výsledky. Obete a kompromisy sa už stali súčasťou každodenného života v mnohých sektoroch EÚ, je však dôležité (predovšetkým počas hospodárskej recesie), aby sme nezanedbali svoje záväzky v takých zásadných oblastiach politiky, ako je vzdelávanie. Ako ukázali dejiny, vzdelávanie je vec, za ktorú sa oplatí bojovať – či už v ilegálnych (tajných) vzdelávacích inštitúciách v častiach Európy okupovanej nacistami alebo na „lietajúcej univerzite“ disidentov v ére stalinizmu. Globálna hospodárska kríza znamená, že sme nútení, aby sme sa znova prispôsobili. Odborné vzdelávanie a odborná príprava sa musia prispôsobiť potrebám trhu práce. Je nutné zvýšiť mieru gramotnosti v Európe, pretože v tejto oblasti Európa značne zaostáva za Spojenými štátmi americkými a Japonskom. Tento priepastný rozdiel musíme preklenúť. Dôležité je zvýšiť úroveň gramotnosti, znalostí základných aritmetických úkonov a počítačovej gramotnosti nielen medzi mladými ľuďmi, ale aj u nezamestnaných dospelých osôb patriacich k nižšej sociálno-ekonomickej vrstve. Celoživotné vzdelávanie od kolísky až po hrob, ako aj takzvané programy druhej šance pre dospelé osoby s obmedzenými schopnosťami nie sú dôležité len pre stimuláciu hospodárstva a trhu práce, ale aj pre sociálne začlenenie a aktívne občianstvo. Je našou povinnosťou zvýšiť úroveň kvality odbornej prípravy v rámci celej Európy a zvýšiť príťažlivosť vzdelávania. Ide o dlhodobé snaženie, ale oplatí sa zaň bojovať.

Správa: Klaus-Heiner Lehne (A7-0135/2010)

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Správa a riadenie obchodných spoločností je oblasťou, ktorá napriek tomu, že podlieha neustálej regulácii, vyvoláva nové obavy, a to najmä počas súčasnej krízy. V tejto súvislosti, keď máme v úmysle znižovať systémové riziká, je absolútnou nevyhnutnosťou brať manažérov na zodpovednosť. A nehovorím len o konateľoch. V prípade veľkých spoločností pôsobiacich v strategických odvetviach, ktoré majú buď veľký obrat, alebo významný podiel na trhu, finančné problémy, ktoré môžu takéto spoločnosti postihnúť, evidentne presahujú obyčajný záujem akcionárov a prenikajú do sféry zainteresovaných strán, inak povedané, veriteľov, zamestnancov, spotrebiteľov, príslušného odvetvia priemyslu alebo štátu.

Za takejto situácie mnou predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, podľa ktorého by členovia predstavenstva niesli zodpovednosť prostredníctvom toho, že určité percento tohto orgánu by museli tvoriť odborníci, podporuje znižovanie systémových rizík, pretože teraz už nestačí, aby členovia zastupovali akcionárov, pokiaľ, ako som práve ukázal, prínos pre finančné zdravie a stabilitu určitých spoločností je vyšší než presný investičný prínos vo forme vlastníctva akciového kapitálu. Okrem toho, aby sa v takýchto spoločnostiach podnecovala angažovanosť akcionárov, ktorí sú v mnohých prípadoch pasívni, ak je ich kapitálový podiel príliš malý, bolo by potrebné uskutočniť reguláciu elektronického hlasovania.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Riadenie spoločností a ich etické zásady sú kritickou otázkou, predovšetkým v súčasnej situácii, keď mnohí akcionári trpia stratami investícií z dôvodu porušenia niektorých z týchto zásad. Dobrí manažéri, ktorí sú zodpovední a ktorých správanie usmerňujú etické zásady, majú hlavný význam pre vyvážený proces rozhodovania, ktorý spoločnosti vedie ku konkurencieschopnosti. Keď hovoríme o regulácii určitých etických postupov, nemôžeme vynechať zásadu osobnej autonómie a zabúdať na to, že musí existovať nejaká hranica, pri ktorej je nutné určité postupy regulovať.

Tiež považujem za dôležité, aby sa akcionári väčšou mierou angažovali a prevzali väčšiu zodpovednosť za to, aby sa zabezpečilo, že trh odmení dobrých konateľov a manažéri s menej etickým správaním budú potrestaní tak, aby ich postupy neohrozili práva akcionárov alebo nemali negatívny dosah na celý trh.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Nedávna finančná kríza posilnila našu potrebu zaoberať sa deontologickými otázkami súvisiacimi s riadením spoločností zodpovednejším spôsobom. Otázky týkajúce sa systémov odmeňovania a systémov riadenia, pokiaľ ide o odmeňovanie riaditeľov a manažérov kótovaných spoločností, sa musia riadiť etickými a deontologickými zásadami, ktoré neumožnia vznik situácií, ktoré sme nedávno videli, keď sa riadiacim pracovníkom udeľovali odmeny v spoločnostiach, ktoré okamžite potom ohlásili konkurz alebo čelili závažným problémom. EÚ musí disponovať produktívnym, sociálnym a ekologickým modelom s dlhodobou perspektívou, ktorá berie ohľad na záujmy všetkých: spoločností, akcionárov a pracovníkov. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Vyjadrujem podporu správe pána Lehneho. Nedávna finančná kríza poukázala na potrebu analyzovať otázky súvisiace s politikami odmeňovania riaditeľov spoločností. Súhlasím so spravodajcom, keď navrhuje metódu vychádzajúcu zo záväzných opatrení, zameranú na predchádzanie situáciám, keď premenlivé zložky odmeňovania (prémie, podiely na zisku atď.) vedú k investičným politikám, ktoré sú príliš riskantné a príliš vzdialené od stavu reálneho hospodárstva.

Zdá sa, že v tejto súvislosti existuje potreba legislatívnych opatrení, ktoré nám umožnia vyriešiť problém rozdielov medzi jednotlivými vnútroštátnymi nariadeniami týkajúcimi sa odmeňovania pre spoločnosti, a to najmä v prípadoch cezhraničných fúzií. Najmä pokiaľ ide o finančný sektor, je nutné, aby sa do centra záujmu dostali etické otázky; nielen z morálneho hľadiska, ale aj, a to predovšetkým, z hľadiska sociálneho. Aby sme to dosiahli, musíme zaviesť jednotné a globálne usmernenia.

  Evelyn Regner (S&D), písomne. – (DE) Hlasovala som za správu z vlastnej iniciatívy o deontologických otázkach súvisiacich s riadením spoločností, pretože v prvom rade podporujem žiadosť Európskeho parlamentu o podporu pre menovanie väčšieho počtu žien do riadiacich funkcií a podporujem požiadavku voči Európskej komisii, aby predložila návrh na zavedenie systému pre obsadzovanie miest v rozhodovacích orgánoch spoločností, ako aj miest v iných orgánoch a pracovných miest všeobecne. Zároveň ma však mrzí, že môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by z toho urobil povinnosť, sa do konečnej verzie uznesenia nedostal.

Privítala by som, keby Európsky parlament kládol ambicióznejšie požiadavky. V súvislosti s mzdovou politikou by som chcela poukázať aj na závažné rozdiely, ktoré v skutočnosti prevládajú, a zdôrazniť, že sa musia dodržiavať a rozvíjať zásady stanovené v európskych smerniciach týkajúce sa platovej parity a rovnosti v zaobchádzaní so ženami a mužmi. Podporujem, aby sa tieto základné zásady zaviedli v každom členskom štáte ako povinné, a domnievam sa, že pre prípady ich nedodržiavania by mal byť zavedený systém sankcií.

Správa: Georgios Papanikolaou (A7-0113/2010)

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Správu pána Papanikolaoua som podporil, pretože si uvedomujem, že dôsledky hospodárskej a finančnej krízy sa už dostali k štruktúram spoločnosti, predovšetkým k mladým Európanom, postihli ich a vystavili znepokojivej miere nezamestnanosti.

Preto verím, že je povinnosťou európskych inštitúcií vypracovať kvalitne naformulovanú stratégiu, ktorá dokáže vyťažiť maximum z existujúcich programov odbornej prípravy a mobility (napr. Comenius, Erasmus a Leonardo da Vinci) a súčasne rozvinúť vzájomný vzťah medzi poskytovaním odbornej prípravy, kompetenciami a požiadavkami a potrebami trhu práce tak, aby bol nevyhnutný prechod medzi odbornou a profesionálnou prípravou hladší a bezpečnejší.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Súhlasím s týmto uznesením, pretože pri tvorbe dnešných politík nesieme veľkú zodpovednosť voči mladým ľuďom a budúcim generáciám. Európska únia disponuje dôležitými nástrojmi vzťahujúcimi sa na politiky pre mládež, ale tieto nástroje treba plne využívať, sprostredkúvať o nich informácie a integrovať ich. Znepokojuje ma rastúci počet mladých ľudí, ktorí sú nezamestnaní, nedostatočne zamestnaní alebo nemajú istotu v zamestnaní, najmä v období súčasnej hospodárskej krízy. Je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby lisabonská stratégia na obdobie po roku 2010 a stratégia EÚ do roku 2020 zohľadňovali otázky mládeže. Podporujem aj návrh na rozvíjanie vhodných opatrení zameraných na mladých ľudí v plánoch na obnovu vypracovaných v rámci plánov na riešenie hospodárskej a finančnej krízy a návrh na zabezpečenie lepšej integrácie mladých ľudí do trhu práce.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Táto správa, za ktorú som hlasovala, obsahuje zaujímavé úvahy a návrhy na vypracovanie konštruktívnych politík, ktorých cieľom bude budovanie pocitu zodpovednosti u mladých ľudí v dnešnej spoločnosti.

Mladí ľudia dnes pri svojom začleňovaní do trhu práce a do spoločnosti čelia mnohým náročným problémom. Súhlasím so základným predpokladom správy: Parlament by mohol byť užitočným nástrojom na vykonávanie politík pre mládež vzhľadom na jeho demokratickú podstatu a z toho vyplývajúcu schopnosť zhromažďovať požiadavky mladých ľudí priamo na mieste a v rámci členských štátov a vzhľadom na jeho schopnosť upriamiť na tieto požiadavky pozornosť Európy.

Rovnako ako moji predrečníci zdôrazňujem význam zabezpečenia modelov odbornej prípravy, ktoré sú odrazom podnikateľských modelov: iba týmto spôsobom môžeme dnes a v budúcnosti mladým ľuďom pomôcť, aby jednoduchšie a s väčšou spokojnosťou vstúpili na trh práce. Pracovné miesta v súčasnosti zostávajú hlavným problémom pre milióny mladých ľudí v Európe, najmä počas súčasnej hospodárskej krízy, ktorá zvýšila mieru nezamestnanosti mladých ľudí na viac ako 20 %.

Tiež úplne súhlasím s tým, že správa kladie dôraz na spoločenský a ľudský význam dobrovoľníckej práce pre mladých ľudí, čo im môže pomôcť pri dosahovaní osobnostného a kolektívneho rastu.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože vypracovanie a vykonávanie stratégie EÚ pre mládež je mimoriadne dôležité, predovšetkým v tomto období, keď má hospodárska a finančná kríza negatívny vplyv na zamestnanosť mládeže a ešte stále ohrozuje budúci úspech mladých ľudí. Vzhľadom na to, že mladí ľudia sú budúcnosťou Európy, je našou povinnosťou pomôcť im uplatňovaním dobre pripravenej stratégie pre mládež. Z tohto dôvodu musia členské štáty v prvom rade zabezpečiť právo všetkých detí a mladých ľudí na štátne vzdelanie a musia všetkým poskytnúť rovnaké príležitosti na vzdelávanie bez ohľadu na ich sociálne prostredie a finančnú situáciu. Pozornosť by som chcela upriamiť na skutočnosť, že je potrebné čo najskôr podniknúť opatrenia na zníženie počtu študentov, ktorí zo školy odchádzajú bez kvalifikácie, ako je to ustanovené v stratégii EÚ do roku 2020. Len vytvorením flexibilnejších podmienok vzdelávania pre všetkých mladých ľudí a zabezpečením práva na vzdelávanie a štúdium pre všetkých môžeme mladým ľuďom poskytnúť príležitosť, aby získali oporný bod na trhu práce. Tiež by som chcela zdôrazniť, že je potrebné vypracovať konkrétne usmernenia politiky na vykonávanie politiky zamestnanosti a na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí. Je mimoriadne dôležité podnecovať podnikanie mládeže a mladým ľuďom zabezpečiť flexibilnejšie podmienky, aby mohli využívať mikroúvery a nástroje mikrofinancovania.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Finančná kríza závažne ovplyvňuje životy mladých ľudí. Z tohto dôvodu vítam obnovenú stratégiu pre mládež, ktorá blaho budúcich generácií zaraďuje do politického programu. Vzhľadom na to, že znalostný trojuholník je kľúčový prvok rastu a vytvárania pracovných miest, chcela by som zdôrazniť význam vytvárania väčšieho počtu príležitostí pre mládež v oblasti vzdelávania a zamestnanosti prostredníctvom intenzívnejšej interakcie medzi vzdelávaním, výskumom a inováciou. Poslanci Európskeho parlamentu zohrávajú kľúčovú úlohu pri propagácii politík EÚ pre mládež v jednotlivých členských štátoch. Vašu pozornosť by som chcela upriamiť na problém predčasného ukončenia školskej dochádzky a na potrebu zabezpečiť, aby vyšší percentuálny podiel mladých ľudí dokončil povinnú školskú dochádzku.

Európsky parlament zohráva významnú úlohu aj pri formulácii, vykonávaní, monitorovaní a vyhodnocovaní stratégie pre mládež. Je nevyhnutné, aby programy a fondy Únie vyjadrovali ambície Európy v oblasti mládeže a aby boli politiky, programy a kroky EÚ koordinované vzhľadom na stratégiu EÚ pre mládež.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Hlasovala som za správu, pretože hoci je stratégia EÚ pre mládež vo svojej podstate rozsiahlym a všeobecným dokumentom, je veľmi dôležité znovu zopakovať, že každá nová stratégia musí vzdelávanie považovať za prioritu svojich ambícií a politiky. V minulosti by takáto politika v oblasti vzdelávania správne kládla dôraz na potrebu, aby všetci študenti v EÚ dokončili vzdelanie na základnej a strednej škole. Teraz sme, našťastie, dospeli do bodu, keď si môžeme dovoliť venovať pozornosť ambicióznejším cieľom. Približne v dvoch uplynulých desaťročiach boli vyskúšané mnohé iniciatívy, ktoré boli zamerané na to, aby sa do inštitúcií terciárneho vzdelávania dostali ľudia z demografických skupín, ktoré tradične nemajú záujem o univerzitné vzdelávanie. Niektoré z týchto iniciatív boli úspešnejšie ako iné, ale vo všeobecnosti sa sociálne skupiny, ktoré tvoria prevažnú väčšinu študentov na inštitúciách terciárneho vzdelávania, nemenia. Nesmieme dopustiť, aby to tak zostalo. Ak chceme skutočne riešiť chudobu, ktorá v EÚ pretrváva, no často zostáva nepovšimnutá, je nutné dosiahnuť účinný systém, vďaka ktorému budú v terciárnom vzdelávaní skutočne zastúpené aj oblasti spoločnosti menej naklonené vysokoškolskému vzdelávaniu.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Podporujem správu pána Papanikolaoua o stratégii EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže. Súhlasím s jeho výzvou, aby členské štáty plne vykonávali ustanovenia Lisabonskej zmluvy v oblasti politiky pre mládež, ako je podpora účasti mladých ľudí na demokratickom živote, venovanie osobitnej pozornosti mladým športovcom a športovkyniam a právne presadzovanie Charty základných práv.

Chcel by som poukázať na významnú úlohu programov Comenius, Erasmus a Leonardo da Vinci pri rozvoji európskych politík vzdelávania a odbornej prípravy. Vyzývam Komisiu, aby dala prioritu nástrojom, ktoré zlepšujú kvalifikáciu mladých ľudí a zvyšujú ich šance na získanie práce, a najmä aby rozvinula program Erasmus – prvé zamestnanie. Podporujem boj proti užívaniu drog, alkoholu a tabaku a iným formám závislosti vrátane hazardných hier.

Chcel by som zdôrazniť úlohu informovania mladých ľudí o otázkach sexuálnej výchovy pri ochrane ich zdravia. Chcel by som poukázať na význam dobrovoľníckych činností a, ako to vždy tvrdilo portugalské Hnutie sociálnodemokratickej mládeže (JSD), na význam ústrednej úlohy mladých ľudí pri formulovaní a vykonávaní politík pre mládež na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Investície do politík pre mládež majú zásadný význam pre budúcnosť európskych spoločností, najmä v období, keď naďalej klesá počet mladých ľudí v celkovej populácii. Uvítal som prijatie stratégie EÚ pre mládež, ktorá je prvým súhrnom informácií o situácii mladých ľudí v Európe, ako aj prijatie troch priorít pre mládež stanovených Komisiou.

Vytváranie väčšieho počtu príležitostí pre mládež vo vzdelávaní a zamestnaní, zlepšovanie prístupu a plné zapojenie všetkých mladých ľudí do spoločnosti a podpora sociálneho začlenenia a solidarity medzi spoločnosťou a mladými ľuďmi sú základnými cieľmi pre dosiahnutie účinnej európskej politiky pre mládež, ktorá dokáže prispieť k rozvoju európskej mentality. Ale existencia rozličných definícií pojmu mládež v rôznych členských štátoch, ako aj skutočnosť, že v politike pre mládež platí zásada subsidiarity, poukazujú na problémy súvisiace s účinným vykonávaním nástrojov politiky pre mládež. Silná túžba a záväzok vlád členských štátov, ako aj bezodkladné posilnenie otvorenej metódy koordinácie sú podmienkou obnovenej európskej spolupráce v oblasti mládeže, ak sa majú dosiahnuť konkrétne výsledky.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o stratégii EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže. Finančná kríza prinajmenšom z krátkodobého hľadiska vystavuje riziku profesionálnu budúcnosť miliónov mladých ľudí v celej Európskej únii, hlavne preto, že je ťažšie vstúpiť na trh práce. Musíme bezodkladne zabezpečiť opatrenia v oblasti odbornej prípravy, ktoré zaistia lepšiu zhodu medzi zručnosťami a požiadavkami trhu práce, a tak podporiť autonómiu a ekonomickú nezávislosť mladých ľudí. V opačnom prípade nám hrozí nebezpečenstvo, že premrháme nadanie mladých ľudí.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V čase, keď Európa bojuje s najväčšou a najzávažnejšou hospodárskou a finančnou krízou za posledné desaťročia, je nevyhnutné, aby sa európska stratégia pre mládež, o ktorej práve diskutujeme, zameriavala na problémy, ktoré kríza vyvolala a ktoré postihujú zvlášť mladých ľudí. Z týchto problémov by sme chceli poukázať na vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí, problémy so vstupom na trh práce, na nízke mzdy, neprimeranosť formálnej prípravy získanej v škole a na univerzitách voči požiadavkám pracovného života a na problém zosúladenia začiatku pracovného života, ktorý je náročný za každých okolností, so životom rodinným.

Tieto záležitosti musia byť súčasťou každej európskej stratégie pre mládež. Je nutné hľadať politiky a stratégie, ktoré Európanom umožnia, aby sa lepšie a rýchlejšie prispôsobili problémom dvadsiateho prvého storočia – najmä v krízovej situácii. Osobitne by som chcel upozorniť na význam opatrení, ktoré vzdelávaniu dodávajú jeho patričný význam, opatrení, ktorých cieľom je nadobúdanie nových zručností, a opatrení, ktoré podporujú tvorivosť a podnikanie. Na záver, som presvedčený, že ak sa majú úspešne dosiahnuť navrhované ciele, je potrebné posilniť koordináciu medzi rozličnými aktérmi zapojenými do napĺňania stratégie pre mládež.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Dávame záväzok mladým ľuďom prostredníctvom dobrého vzdelávacieho systému, ktorý pripisuje absolútnu prioritu problému študentov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, a negramotnosti a ktorý podporuje rovnaký prístup pre všetkých mladých ľudí ku kvalitnému vzdelávaniu a k odbornej príprave na všetkých úrovniach. Takisto sme presadzovali podporu príležitostí pre celoživotné vzdelávanie. Vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí v Európe a keďže vyššie predpoklady na nezamestnanosť majú najmä mladí ľudia s nedostatočnou kvalifikáciou, je dôležité zabezpečiť mladým ľuďom čo najlepšiu odbornú prípravu, ktorá im zaručí rýchly prístup na trh práce a dlhodobé zotrvanie na ňom. Prvé zamestnanie je veľmi dôležité. Preto sme navrhli program Erasmus – prvé zamestnanie, ktorý bol prijatý. Očakávame, že Komisia nadviaže na tento návrh. EÚ by mala lepšie informovať, rozvíjať a uplatňovať nástroje, ktoré už má k dispozícii. Mladých ľudí musíme vyzývať na väčšiu účasť, hlavne aby sa zúčastňovali na budovaní spoločnosti, ktorá recykluje, a na dosiahnutí cieľa boja proti zmene klímy, ku ktorému už skutočne štedro prispievajú.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Domnievame sa, že táto správa zaujíma správny postoj v pristupovaní k problémom mladých ľudí ako k niečomu, čo sa týka viacerých sektorov spoločnosti. Vďaka tomu identifikuje konkrétne problémy vo viacerých oblastiach: v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, zamestnanosti, zdravia, dobrých životných podmienok a životného prostredia, kultúry a v ďalších oblastiach. K týmto problémom okrem iného patrí problém študentov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, problém neistých a nestabilných pracovných miest, neplatených pracovných stáží, úniku mozgov, zhoršovania životného prostredia, drogovej závislosti a sociálneho vylúčenia.

Hoci pán spravodajca predstavuje niekoľko návrhov na riešenie týchto problémov, ktoré sa nám zdajú primerané a hodné našej podpory, obsahuje aj návrhy, ktoré sú jednoznačne neprimerané, niektoré dokonca viacznačné a iné dokonca vzájomne si odporujúce. Napríklad nemôžeme akceptovať, že stratégia EÚ do roku 2020, ktorá je „viac zameraná na mladých ľudí“, môže prijať neisté alebo príležitostné pracovné miesta ako „strategické“ riešenia pre mladých ľudí. Obidva koncepty sa nachádzajú v spomenutej stratégii, ktorá tiež obhajuje konkurencieschopnosť ako možné východisko z krízy.

Podobne ako v iných oblastiach, aj tu sa vyžaduje harmonizácia prostredníctvom sociálneho pokroku a nie to, aby každý skončil s rovnako nízkou životnou úrovňou. Niektoré krajiny vrátane Portugalska začlenili do svojich ústav širokú škálu práv mladých ľudí a je dôležité, aby sa tieto práva uplatňovali, nie obmedzovali.

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. – (IT) Nezamestnanosť, dočasná práca, stáže. Aká budúcnosť čaká na generáciu mladých ľudí? Aký život ich čaká? Ako sa musia cítiť, keď sú nútení ostať doma a nechať sa živiť rodičmi a vôbec nemôžu pomýšľať na založenie vlastnej rodiny? Pracujú občasne, často za nízku mzdu a robia práce hlboko pod úrovňou ich vzdelania. Bez šance na dôchodok. Čo ich čaká v budúcnosti?

Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, sú to mladí ľudia, ktorí nesú bremeno tejto krízy.

Sú rozčarovaní a znepokojení možnosťou, že budú odrezaní od trhu práce. Nemá zmysel ukrývať sa za dobré úmysly a sľuby. Mladí ľudia žiadajú fakty. Je našou povinnosťou dať im riadne odpovede.

Musíme investovať, musíme poskytnúť istoty, ponúknuť príležitosti. Svet práce sa mení a my musíme vytvoriť podmienky, aby boli mladí ľudia prvými, ktorí sa prispôsobia týmto zmenám, a to s čo najväčším využitím nových technológií a v súlade so spôsobmi vzdelávania, ktoré sú vhodné pre nové potreby.

Musíme zdvojnásobiť naše úsilie, musíme európske politiky zamerať na mladých ľudí. Ak nebude budúcnosť pre mladých ľudí, nebude budúcnosť ani pre celú spoločnosť.

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Hlasoval som za správu o novej stratégii pre mládež, pretože sa domnievam, že budúcnosťou Európy sú dnešní mladí ľudia. Musíme konať teraz, ak chceme zabezpečiť, aby boli mladí ľudia čo najlepšie pripravení na život a aby čo najlepšie vedeli čeliť problémom.

Vyzývam členské štáty, aby brali vážne novú stratégiu pre mládež a aby rázne uplatňovali navrhované opatrenia. Stratégia pre mládež sa musí začleniť do osobného a profesionálneho rozvoja každého mladého človeka v Európe tým, že všetkým poskytne možnosť učiť sa doma a v zahraničí prostredníctvom formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania. Táto stratégia by mala slúžiť aj na posilnenie postavenia mladých ľudí a zvýšenie ich zapojenia sa do spoločnosti.

Okrem toho žiadna politika nemôže skutočne fungovať bez medziodvetvovej realizácie. Všetky zainteresované subjekty naprieč odvetviami musia spolupracovať, ak má byť stratégia úspešná. Hoci sa politika v oblasti mládeže v Európe vykonáva na vnútroštátnej úrovni, musíme sa učiť jeden od druhého a ísť si príkladom. Zverejnenie vnútroštátnych správ je zásadným krokom, ak sa chceme priblížiť k našim mladým občanom, ale aj ak sa chceme učiť jeden od druhého prostredníctvom osvedčených postupov a z možných problémov.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Celosvetová hospodárka kríza je iba jedným z faktorov, ktoré prispievajú k zmene v správaní a životných podmienkach mladých ľudí v Európe. Je to alarmujúce nielen pre členské štáty, ale aj pre celú Európsku úniu.

Istý čas sme v Európe svedkami poklesu počtu obyvateľstva s dramatickými dôsledkami, ktoré to prináša pre naše hospodárstva a systémy sociálneho zabezpečenia. Je dôvodom na znepokojenie, že mladí ľudia vstupujú do manželstva čoraz neskôr a majú čoraz menej detí v čoraz vyššom veku. Zároveň nemajú primerané podmienky na rozvoj zručností a na aktívne zapojenie sa do spoločnosti.

Vzdelanie, zamestnanie, sociálne začlenenie a zdravie sú hlavné záujmy mladej generácie, ale tieto záujmy predstavujú výzvu pre členské štáty. Práve z tohto dôvodu som hlasoval za návrh správy pána Papanikolaoua. Som pevne presvedčený o tom, že naše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výrazne prispejú k navrhnutiu politiky zameranej na mladých ľudí, ktorá im umožní nezávisle sa rozhodovať a ktorá podporí ich osobné iniciatívy a poskytne rovnaký prístup k vzdelávaniu pre znevýhodnených mladých ľudí a ich neskoršie začlenenie na trhu práce.

Domnievam sa, že partnerstvo s masmédiami zamerané na zvýšenie profilu európskych programov a projektov pre mladých ľudí je kľúčovým faktorom, ktorý nám pomôže dosiahnuť naše ciele.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Stratégia EÚ pre mládež sa stáva čoraz dôležitejšou a musí sa teraz vnímať ako jedna z politických priorít Únie vzhľadom na to, že mladí ľudia predstavujú 20 % celkovej populácie. Ciele sú jasné a definované a súvisia s takými dôležitými oblasťami, ako je napríklad vytvoriť viac pracovných príležitostí alebo podporiť mladých ľudí, aby sa aktívnejšie zapojili do spoločnosti. V súčasnej hospodárskej a finančnej kríze, ktorú zažívame, a v súvislosti s problémom starnutia sú mladí ľudia jednou z najzraniteľnejších skupín. Preto presadzujem čoraz väčšie záväzky k politikám pre mládež na úrovni EÚ. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Súčasná kríza mimoriadne tvrdo zasiahla mladých ľudí. Vzhľadom na zvyšujúcu sa nezamestnanosť mladých ľudí je dôležité zlepšovať možnosti vzdelávania. Hoci na úrovni EÚ ešte stále hovoríme o podpore, členské štáty už robia škrty finančných prostriedkov pre univerzity.

Ak skutočne chceme pomôcť mladým ľuďom, musíme držať na uzde fenomén „večných stážistov“. Tieto opatrenia sú prinajlepšom vyjadrením úmyslu, ale vzhľadom na podmienky v dnešných časoch krízy sotva postačia na to, aby sa nimi niečo skutočne dosiahlo. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE) , písomne. – (LT) Hlasovala som za tento dokument, pretože ja sama patrím k mladšej generácii, ktorá formuje budúcnosť EÚ, a znepokojuje ma tá budúcnosť, ktorá čaká mňa a ľudí z mojej generácie. V súčasnosti je nezamestnanosť jedným z hlavných problémov mladých ľudí v mojej krajine, v Litve, a v ostatných členských štátoch EÚ a už začíname hovoriť o dnešných mladých ľuďoch ako o stratenej generácii tejto doby. Ďalším problémom je nezlučiteľnosť systému vzdelávania s potrebami trhu práce. Hoci súhlasíme s oznámením Komisie o stratégii EÚ pre mládež, znepokojuje ma, že tak ako v prípade mnohých iných stratégií, ktoré sme prijali, nikdy z nej nebude nič viac ako kopa pekných vyhlásení na papieri. My v Európskom parlamente, ostatné inštitúcie EÚ a členské štáty musíme pochopiť, že ak sa dnes nebudeme zaujímať o mladých ľudí, môže sa stať, že žiadne z našich ďalších stratégií, vrátane stratégie EÚ do roku 2020, sa nezrealizujú, keďže neostane nikto, kto by ich zrealizoval. Preto vyzývam Komisiu, ostatné kompetentné inštitúcie a členské štáty, aby čo najskôr uskutočnili konkrétne kroky, aby sa táto stratégia stala realitou.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Hlasoval som za uznesenie Európskeho parlamentu A7-0113/2010 v súvislosti so správou o stratégii EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže (2009/2159(INI)), pretože definovať stratégiu pre mladých ľudí je dnes mimoriadne dôležité. Mladá časť európskej spoločnosti čelí mnohým problémom, ktoré sa budú musieť riešiť v blízkej budúcnosti. Hospodárska kríza a starnutie spoločnosti sú nepochybne dôležitými a naliehavými otázkami a týkajú sa najmä tých, ktorí budú vytvárať budúcnosť. Čo by sme mali urobiť a čo v skutočnosti musíme urobiť, je vytvoriť rovnaké príležitosti a rovnaký prístup pre všetkých, ktorí o pár rokov začnú žiť dospelý život, a tiež pre tých, ktorí ho práve začínajú žiť. Nanešťastie, je veľa mladých a talentovaných ľudí, ktorí z rôznych dôvodov ostali pozadu. Mali by sme im dať druhú šancu. Opatrenia ako finančná podpora pre ľudí, ktorí absolvovali vysokoškolské vzdelanie, sú nevyhnutné pre ich hladký prechod na trh práce. Miera nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi je, žiaľ, vysoká a nerovnosti na trhu práce pretrvávajú. Určite existuje viac problémov ako tie, ktoré som vymenoval. Z tohto dôvodu plne súhlasím s pánom spravodajcom v tom, že „táto správa predstavuje ďalší krok v rámci nepretržitého úsilia, ktoré je našou nekončiacou povinnosťou voči budúcim generáciám“. Toto sa od nás teraz očakáva a toto by sme mali urobiť.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Súhlasím s názorom, ktorý vyjadril pán Papanikolaou. Vytvorenie novej stratégie EÚ pre mládež je nesmierne dôležité. Hlavným cieľom novej stratégie pre mládež by malo byť účinnejšie využívať existujúce nástroje a podporovať vedomosti. Pokrok možno dosiahnuť, ak budeme naliehať na vlády, aby viac spolupracovali v tejto otázke bez ohľadu na existujúce rozdiely medzi vnútroštátnymi politikami týkajúcimi sa mladých ľudí.

Tento faktor je rozhodujúci, pokiaľ ide o to ponúknuť budúcim generáciám európskych občanov sľubnú budúcnosť. Hospodárska kríza má silný vplyv na mladých ľudí a predstavuje hrozbu pre ich budúcu prosperitu. Starnúce obyvateľstvo tiež bude mať silný vplyv na ich budúcnosť. Vzhľadom na množstvo tlakov, ktorým sú vystavení mladí ľudia, vzhľadom na z toho vyplývajúcu povinnosť podporovať ich prostredníctvom účinnej stratégie pre mládež a na skutočnosť, že politiky uprednostňujúce mladých ľudí podliehajú zásade subsidiarity a že spolupráca členských štátov v tejto oblasti je dobrovoľná, je mimoriadne dôležité, aby nová stratégia prekonala slabé miesta predošlej stratégie a priniesla konkrétne výsledky.

  Ioan Mircea Paşcu (S&D), písomne. – Vzdelávanie mladých ľudí je kľúčovou úlohou, pretože ak sa urobia chyby a nenapravia sa včas, majú tendenciu mať generačné dôsledky a opakovať sa, čím spôsobujú ďalšie zhoršovanie. Problém s našimi „stratégiami“ je, že keď ich vypracujeme, sme posadnutí ich realizáciou a zanedbávame potrebu pravidelne ich prehodnocovať a prispôsobovať.

Súčasná stratégia pre mládež, ktorá bola v zásade vypracovaná pred súčasnou krízou, už teraz čelí mnohým problémom: ako ochrániť mladých ľudí pred negatívnym psychologickým vplyvom súčasnej krízy, ako ich pripraviť na svet zajtrajška, nie dneška, ako zabezpečiť rovnaké príležitosti na vzdelávanie bez ohľadu na príjem, ako odlíšiť „mobilitu“ od „úniku mozgov“ a ako udržať rovnováhu medzi „virtuálnym zbližovaním“ cez internet a skutočným zbližovaním a tímovým duchom prostredníctvom spoločnej práce.

Toto sú „strategické“ otázky, ktoré si vyžadujú „strategickú“ pozornosť od subjektov s rozhodovacou právomocou vo všetkých krajinách EÚ.

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, pretože jej cieľom je podporiť aktívne občianstvo, sociálne začlenenie a solidaritu všetkých mladých ľudí. Pokiaľ ide o politiku pre mládež, kde platí zásada subsidiarity, musíme podporiť členské štáty, aby definovali spoločné ciele a programy a aby zlepšili vzájomnú spoluprácu a výmenu osvedčených postupov. Ide o naliehavú záležitosť, pretože vieme, že v Európe jeden zo štyroch 15-ročných mladých ľudí nevie poriadne čítať. Zatiaľ čo diskutujeme o rozpočte na rok 2011, znepokojuje ma rozpor medzi ambíciami správy, o ktorej sme práve hlasovali, a znížením rozpočtu programu Mládež v akcii o 3,4 %. Prečo robíme škrty v programe, ktorého cieľom je práve rozvoj zmyslu pre občianstvo, solidaritu a toleranciu medzi mladými Európanmi? Z tohto dôvodu dúfam, že stratégia do roku 2020, ktorá je založená na inteligentnom, trvalo udržateľnom a začleňujúcom hospodárstve, prinesie ambiciózne finančné záväzky pre vzdelávanie a odbornú prípravu mládeže, pretože v týchto časoch systémovej krízy závisí strednodobé prežitie EÚ od mladých ľudí, ktorí sú vzdelaní a mobilizovaní prostredníctvom európskeho projektu.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Podporila som stratégiu EÚ pre mládež s úplným presvedčením a s istotou o jej úspechu. Je to jedna z kľúčových oblastí práce Výboru pre kultúru a vzdelávanie, pre ktorý pracujem. Je nevyhnutné zlepšiť situáciu mladých ľudí a ich príležitosti na vzdelávanie a odbornú prípravu. V tejto súvislosti sú kľúčové tri veci.

1. Mladí ľudia v EÚ a tiež v Poľsku dobre využívajú programy EÚ ako napríklad Comenius, Erasmus a Leonardo da Vinci. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité zvýšiť finančné prostriedky pre tieto programy a uznať ich ako základ pre prípravu viacročnej stratégie EÚ pre mládež. V budúcnosti by tieto programy mali dostať väčšiu finančnú podporu. Investície do vzdelávania mladých ľudí sú najlepším možným využitím rozpočtu EÚ. Žiadam aj o zlepšenie a úplnú realizáciu programu Erasmus Mundus.

2. Ako socialistka zdôrazňujem aj potrebu vytvoriť rovnaké príležitosti pre mladých ľudí v ich prístupe k vzdelávaniu. Je nevyhnutné poskytnúť finančnú pomoc tým, ktorí si nemôžu dovoliť úplné vysokoškolské vzdelanie. Je rovnako dôležité pomáhať mladým ľuďom uľahčením ich prístupu na trh práce.

3. Vzhľadom na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy by som chcela upriamiť pozornosť na povinnosti členských štátov súvisiace s realizáciou tejto stratégie, ku ktorým patrí podpora mladých ľudí, aby sa zapájali do demokratického života, pričom treba venovať mimoriadnu pozornosť mladým športovcom a športovkyniam a právnemu presadzovaniu Charty základných práv.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Správa prijatá Európskym parlamentom je dôkladnou analýzou viacrozmernej otázky mládeže – otázky, o ktorej sa podľa všetkého niekedy málo diskutuje alebo ktorá sa odsúva do úzadia. Dnešní mladí ľudia budú formovať Európu budúcnosti, preto musíme zabezpečiť ich primeraný rozvoj a musíme im pomôcť čo najlepšie využiť príležitosti, ktoré ponúka Únia. Mladí ľudia sú špeciálnym druhom pridanej hodnoty – prinášajú sviežosť a inovácie a môžu premeniť sociálnu víziu Európy založenú na tolerancii, rozmanitosti a rovnosti na realitu. Otázka mladých ľudí si vyžaduje čoraz väčšiu pozornosť v kontexte súčasnej situácie – s hospodárskou krízou a demografickými faktormi v Európe.

Mladí ľudia sú zraniteľnejší vo vzťahu k nepriaznivým dôsledkom súčasnej hospodárskej situácie. Nezamestnanosť v tejto skupine je takmer dvakrát vyššia ako celková miera nezamestnanosti a finančná situácia mladých ľudí často núti vzdať sa vzdelávania, čo môže mať za následok chudobu a vylúčenie.

V súvislosti so starnúcim obyvateľstvom treba nájsť nástroje, ktoré podporia mladých ľudí založiť si rodinu. Často toto rozhodnutie odkladajú pre nepriaznivú finančnú situáciu, problémy pri hľadaní práce alebo pre potrebu skĺbiť pracovný a rodinný život. Pokiaľ ide o otázku organizácie a štruktúr spolupráce v oblasti mladých ľudí, mali by sme byť jednoznačnejší a konkrétnejší. Otázka mladých ľudí je komplexná a vyžaduje si zapojenie mnohých oblastí politiky.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE), písomne. – (PL) Uznesenie, ktoré bolo dnes prijaté v súvislosti s oznámením Komisie o stratégii EÚ pre mládež, nám ukazuje správny smer na základe integrovaného prístupu k problémom a potrebám mladých ľudí. Očakávame, že zohľadnenie záujmov mladých ľudí a budúcich generácií pri formulovaní politických stratégií na všetkých úrovniach politiky zaručí účinné a efektívne uznesenia v najnaliehavejších otázkach. Napríklad pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti v tejto sociálnej skupine dokazuje absenciu štrukturálnych riešení, ako napríklad chyby vo vzdelávacích systémoch, ktoré vzdelávajú mladých ľudí v izolácii od potrieb pracovného trhu.

Musíme povzbudiť mladých ľudí, aby boli aktívni v občianskej spoločnosti, aby boli politicky aktívni, a stimulovať ich k podnikaniu. Musíme pre nich vytvoriť podmienky, aby boli aktívni v oblasti kultúry, a prebudiť v nich záujem o umenie, vedu a nové technológie. Na druhej strane by sme mali zabezpečiť mladým ľuďom ochranu pred diskrimináciou a rozbehnúť kampane na podporu myšlienok na ochranu životného prostredia, pričom by sme nemali zabúdať na boj proti drogovej závislosti a iným závislostiam, vo vzťahu ku ktorým sú mladí ľudia zvlášť zraniteľní. Práve z tohto dôvodu som dnes s radosťou podporila uznesenie, ktoré vypracoval pán Papanikolaou.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) 96 miliónov mladých Európanov vo veku od 15 do 29 rokov predstavuje približne 20 % obyvateľstva Európskej únie. Miera nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi dosiahla 20 % na začiatku roka v dôsledku hospodárskej krízy, zatiaľ čo miera predčasného ukončenia školskej dochádzky dosiahla 17 %, pričom to ovplyvnilo najmä mladých ľudí vo vidieckych oblastiach. Okrem toho mladým ľuďom čoraz viac ponúkajú dočasné pracovné zmluvy, čím znižujú ich šancu dosiahnuť finančnú stabilitu a zabezpečiť si bývanie. Mladí ľudia sú našou budúcnosťou a mali by sme ich viac zapájať do rozhodovacieho procesu na európskej úrovni. Sú tými, ktorí by mali plánovať a konať spolu s nami a tým prispievať k rozvoju spoločnosti, v ktorej žijeme. Vyzývam Komisiu a členské štáty, aby naliehavo prijali konkrétnu stratégiu a opatrenia, ktoré by pomohli mladým ľuďom viac sa zapojiť do spoločnosti. Tieto opatrenia by mali mať za cieľ zabezpečiť nediskriminačný prístup k vzdelávaniu, ktorý mladým ľuďom umožní získať zručnosti potrebné na to, aby si našli prácu, ktorá im zabezpečí dôstojné živobytie, ponúknuť dostupné služby starostlivosti o deti s cieľom napomôcť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, podporiť uľahčenie prístupu pre mladých ľudí na trh práce a poskytnúť sociálne bývanie pre mladých ľudí.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Celosvetová hospodárska kríza nás všetkých bolestivo zasiahla. Najsmutnejšia vec je skutočnosť, že najsilnejší úder dostali tí, od ktorých závisí naša budúcnosť. Finančné cunami za posledných niekoľko rokov spôsobilo, že väčšina mladých ľudí je nezamestnaných alebo slabo zamestnaných. Z tejto správy vyplýva, že miera nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi sa vo väčšine členských štátov EÚ takmer zdvojnásobila v porovnaní s pracujúcim obyvateľstvom. Teraz máme šancu zmeniť krízu na príležitosť. Dlhujeme to budúcim generáciám Európanov.

Je to dôležité pre moju krajinu, Litvu, spolu s väčšinou susediacich krajín, zastaviť čoraz väčší únik mozgov kvalifikovaných pracovníkov. Názov správy naznačuje, že to možno dosiahnuť investíciami a poskytnutím príležitostí. Vzdelávanie a zamestnanosť sú hlavnými oblasťami z hľadiska investícií. Musíme umožniť hladší prechod medzi vzdelávaním a trhom práce. Vplyv tejto zásadnej investície však bude obmedzený, pokiaľ našim mladým ľuďom neposkytneme príležitosti. Musíme našich mladých ľudí povzbudzovať, aby sa stali aktívnejšími občanmi zo sociálneho a politického hľadiska. Volebná účasť mladých ľuďí je vo východnej Európe veľmi nízka. Musíme preto oživiť ich záujem o politické dianie.

Organizácie občianskej spoločnosti a príslušné mimovládne organizácie môžu podporiť záujmy EÚ. Napríklad projekt Môj hlas, ktorý využíval inovačné internetové technológie, zvýšil politickú informovanosť mladých ľudí. Okrem toho musíme začať konštruktívny dialóg s mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami v Európe bez spletitej byrokracie a technického žargónu.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Podporil som správu o európskej stratégii pre mládež, keďže sa domnievam, že sa ukáže ako rozhodujúca pri zabezpečení hlavného pracovného pomeru pre mladých ľudí v nasledujúcich rokoch. Pri počte 5,5 miliónov nezamestnaných Európanov mladších ako 25 rokov je jasné, že je potrebná efektívna stratégia v boji proti tomuto problému.

Problém nezamestnanosti mladých ľudí nie je iba pre hospodársku krízu, zamestnávatelia hľadajú ľudí s profesionálnymi skúsenosťami. Úplne súhlasím s návrhom, že vysoké školstvo by malo byť účinnejšie spojené s trhom práce. Spolupráca medzi členskými štátmi je kľúčom k riešeniu problémov nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá môže znamenať veľmi veľké sociálne a hospodárske náklady.

Odporúčanie do druhého čítania: Astrid Lulling (A7-0146/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Bolo dôležité posilniť ochranu samostatne zárobkovo činných žien. Správa pani Lullingovej o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby je krokom týmto smerom. Poskytuje 14-týždennú materskú dovolenku a sociálne zabezpečenie pre vypomáhajúcich manželov a manželky, čo predtým neplatilo. Európsky parlament opäť zaručuje ochranu žien v pracovnom živote. Keďže sa stotožňujem s touto víziou, hlasovala som za túto správu.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Majúc na pamäti potrebu zrušiť smernicu 86/613/EHS o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, tento navrhovaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh predstavuje výrazný krok vpred aj pre manželov alebo manželky samostatne zárobkovo činných osôb.

Pokiaľ ide o sociálnu ochranu, navrhuje sa, že tam, kde existuje systém sociálnej ochrany pre samostatne zárobkovo činné osoby, členský štát uskutoční potrebné opatrenia, aby manželia alebo manželky mohli využiť sociálnu ochranu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Hoci sociálna ochrana manželov alebo manželiek nie je povinná, tento návrh predstavuje dôležitý krok, keďže v mnohých členských štátoch manželia alebo manželky nemajú žiadnu formu sociálnej ochrany, či už povinnú, alebo dobrovoľnú.

Na záver, v tomto návrhu existuje ustanovenie na ochranu materstva, hoci neposkytuje vypomáhajúcim manželom alebo manželkám samostatne zárobkovo činných osôb materskú dovolenku v rovnakom trvaní ako zamestnaným pracovníkom. Budú však mať právo na primerané finančné platby, ktoré im umožnia prerušiť činnosť prinajmenšom na 14 týždňov alebo požiadať o dočasnú náhradnú službu. Z hore uvedených dôvodov som hlasovala za tento návrh.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Aby sme prekonali hospodársku recesiu, je veľmi dôležité investovať do ľudského kapitálu a do sociálnej infraštruktúry, čím sa vytvoria podmienky pre mužov a ženy, aby mohli využiť všetky svoje možnosti. Európska únia sa teraz priblížila k cieľu lisabonskej stratégie dosiahnuť 60 % miery zamestnanosti žien do roku 2010, ale zamestnanosť žien v členských štátoch je veľmi nerovnomerná. Z tohto dôvodu musia Komisia a členské štáty prijať účinné opatrenia s cieľom uplatniť pri prvej možnej príležitosti smernicu o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby. Otázka ochrany materstva pre samostatne zárobkovo činné ženy a vypomáhajúcich manželov alebo uznaných partnerov je veľmi dôležitá. Musí sa uznať, že je potrebné priznať im dávky, ktoré by im umožnili prerušiť prácu na dostatočne dlhú dobu, aby bolo možné zabezpečiť bezproblémový priebeh tehotenstva a fyzické zotavenie po normálnom pôrode, a že tieto dávky v materstve poskytnuté ženám by mali byť primerané. Z tohto dôvodu súhlasím najmä so stanoviskom pani spravodajkyne o návrhoch do druhého čítania tejto smernice. Okrem toho sa v konzultáciách Komisie o novej stratégii do roku 2020 venuje nedostatočná pozornosť otázke rodovej rovnosti. Musíme posilniť a začleniť otázky súvisiace s rozmerom rodovej rovnosti do novej stratégie.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam prijatie tejto smernice, ktorá stanovuje rámec pre uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkové osoby v členských štátoch alebo s tými, ktorí prispievajú k vykonávaniu takejto činnosti. Nižší počet žien vykonávajúcich samostatne zárobkovú činnosť predstavuje nerovnosť, keďže sa zdá, že rodinné povinnosti majú negatívny vplyv na podnikanie žien v porovnaní s mužmi. Pokiaľ ide o vypomáhajúcich manželov alebo manželky, nedostatočné sociálne zabezpečenie a neuznanie ich príspevku do rodinných podnikov poskytuje nespravodlivú konkurenčnú výhodu niektorým spoločnostiam, preto by táto iniciatíva zaručila rovnaké podmienky v Európe. Je nevyhnutné prijať opatrenia na riešenie rodových nerovností v podnikaní s cieľom lepšie zosúladiť súkromný a pracovný život. Vyzývam členské štáty, aby zaručili úplnú rovnosť v praxi medzi mužmi a ženami v pracovnom živote s cieľom podporiť podnikateľské iniciatívy žien.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Smernica z decembra 1986 sa ukázala ako neúčinná, keďže mala dosť neuspokojivé výsledky podľa správ o jej vykonávaní. Z tohto dôvodu je naliehavo potrebné postupovať smerom k presadeniu ochrany materstva pre samostatne zárobkovo činné ženy a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie pre ženy, ktoré pracujú samy na seba, ako aj pre ich vypomáhajúcich manželov.

V Európe tvoria 16 % aktívneho obyvateľstva samostatne zárobkovo činné osoby, z čoho len tretinu predstavujú ženy. Toto číslo je nepochybne dôsledkom nespočetných prekážok, s ktorými sa stretávajú ženy podnikateľky hlavne vzhľadom na zosúlaďovanie ich rodinného a pracovného života. Ak však smernica z roku 1986 nedosiahla svoje ciele, súčasnému návrhu tiež chýba ambicióznosť.

Je poľutovaniahodné, že potenciál tejto smernice bol zredukovaný s cieľom dosiahnuť politický kompromis v Rade. Napriek tomu to možno považovať za prvý krok smerom k zlepšeniu súčasnej situácie v súvislosti so sociálnou ochranou poskytovanou samostatne zárobkovo činným osobám a vypomáhajúcim manželom alebo manželkám. Boli vytvorené minimálne pravidlá, na základe ktorých bude po prvýkrát uznaný nárok na dávky v materstve na úrovni Únie, ktoré umožnia prerušiť prácu na minimálne 14 týždňov.

  Anna Maria Corazza Bildt, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark, Anna Ibrisagic a Alf Svensson (PPE), písomne. – (SV) Švédska delegácia v rámci Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) včera (18. mája 2010) hlasovala proti odporúčaniu do druhého čítania o spoločnej pozícii Rady v prvom čítaní vzhľadom na prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice 86/613/EHS (A7-0146/2010). Najdôležitejšie je, aby členské štáty spolupracovali s cieľom zaručiť rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami, aby mohlo viac žien vykonávať samostatne zárobkovú činnosť. Na druhej strane sa nedomnievame, že je úlohou EÚ prijímať rozhodnutia o politike rovnosti, ktoré majú ďalekosiahly vplyv na verejné financie členských štátov. O tomto musia jednotlivé členské štáty rozhodnúť sami za seba. Navyše sa nedomnievame, že ženy a muži majú rovnaké zaobchádzanie, ak iba samostatne zárobkovo činné ženy (a nie muži) majú mať zaručené výhody a rodičovskú dovolenku, keď sa stanú rodičmi. Na záver by sme chceli zdôrazniť skutočnosť, že väčšia rovnosť je jednou z hlavných úloh EÚ, kde by Švédsko mohlo byť inšpiráciou pre ostatné členské štáty Únie. V súčasnej hospodárskej kríze je najdôležitejšie podporovať a povzbudzovať samostatne zárobkovo činné osoby.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Pred viac ako dvoma rokmi sme viedli rozpravu o správe o situácii žien vo vidieckych oblastiach, keď sme naliehali, že je potrebné aktualizovať právne predpisy v oblasti sociálnej ochrany. Rada nám teraz predkladá nový druh smernice, ktorej rozsah pôsobnosti je však obmedzený iba na poľnohospodárstvo. Nemyslím si, že existuje nejaký dôvod na takéto obmedzenie. Situácia žien vo vidieckych oblastiach je mimoriadne ťažká najmä v nových členských štátoch a musíme sa ňou sústavne a aktívne zaoberať. Keď však hovoríme o samostatne zárobkovej činnosti, nesmieme prehliadať tých, ktorí pracujú v remeselníctve, obchode, malých a stredných podnikoch a slobodných povolaniach.

Okrem toho sa domnievam, že týmto ustanoveniam navrhovaným Radou, ktoré by mohli umožniť členským štátom obmedziť prístup k systému sociálneho zabezpečenia, treba zabrániť. V súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity poskytuje smernica v pozmenenej a doplnenej podobe navrhovanej Parlamentom potrebný rámec, ktorý pomáha zmenšiť rozdiely medzi ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby. V tejto súvislosti sa domnievam, že na jednej strane je ochrana materstva nevyhnutná na základe práva na minimálne 14-týždennú materskú dovolenku a na dávky v materstve. Na druhej strane je rovnako dôležité právo pre manželov alebo manželky a životných partnerov alebo životné partnerky legálne založiť spoločnosť.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako oddaný zástanca ľudských práv a zásady rovnosti by som nešiel proti iniciatívam, ktorých cieľom je ochrana práv žien na trhu práce, ako je to v prípade tejto správy mojej drahej kolegyne pani Lullingovej. Ako som už povedal: „S mužmi a ženami sa musí zaobchádzať spravodlivo, musia sa im poskytnúť rovnaké práva, ale musí sa prihliadať aj na ich vlastné potreby. V prípade žien sa to týka najmä takých oblastí, ako sú podpora v materstve, zosúladenie pracovného a rodinného života...“.

Z tohto dôvodu vítam skutočnosť, že okrem iných vecí tu nachádzam záujem o ochranu materstva pre samostatne zárobkovo činné osoby. Napriek tomu som aj vytrvalým obhajcom zásady subsidiarity a domnievam sa, že mnohé otázky, o ktorých sa vedie rozprava, musia ostať v kompetencii členských štátov.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vítam úsilie Európskeho parlamentu s cieľom posilniť mechanizmy sociálnej spravodlivosti a rodovej rovnosti v Európskej únii. Nielenže je to nepopierateľná zásada civilizovaného sveta, a to najmä v neposlednom rade v Európe, ktorá považuje samú seba za kultúrne a sociálne rozvinutú, zaručenie rovnakého zaobchádzania so samostatne zárobkovo činnými mužmi a ženami – najmä pokiaľ ide o prístup k mechanizmom sociálnej ochrany, predovšetkým k tým, ktoré súvisia s materstvom – sa stáva čoraz naliehavejšie a očividnejšie počas tohto dlhého obdobia závažnej hospodárskej a sociálnej krízy. Chcel by som zdôrazniť náš záujem na tom, aby sa rozdielne zaobchádzanie medzi jednotlivými oblasťami činností odstránilo vzhľadom na dobre známy vývoj na úrovni organizácie aj na úrovni nástrojov a mechanizmov práce alebo výroby. Pracovníci musia mať rovnaké kritériá pre prístup k verejným systémom sociálneho zabezpečenia, najmä pokiaľ ide o príspevky a privilégiá. Chcel by som tiež zdôrazniť, že toto odporúčanie určite posilní stimuly pre podnikanie žien. Európske hospodárstvo ešte musí veľa dosiahnuť a prejsť mnohými zmenami v dôsledku väčšej účasti žien s väčším začlenením.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Ako niekto, kto je mimoriadne citlivý na otázky rodovej rovnosti a rovnosti vo všeobecnosti vrátane rovnosti sociálnych práv, vítam prijatie tejto správy. V skutočnosti sa mi zdá najdôležitejšie, aby členské štáty zaručili sociálnu ochranu pre samostatne zárobkovo činné ženy a ich vypomáhajúcich manželov a aby táto ochrana bola rovnaká ako ochrana zamestnaných žien. Toto opatrenie je o podpore podnikateľských aktivít európskych žien, ktoré sú ešte stále príliš váhavé, a predovšetkým o tom, aby sa týmto ženám umožnilo využívať materskú dovolenku rovnakým spôsobom ako v prípade žien, ktoré majú iný typ zamestnania. Materská dovolenka musí byť zaručená vo všetkých členských štátoch a pre všetky ženy bez ohľadu na ich zamestnanie. Keďže toto opatrenie podlieha zásade subsidiarity, dúfajme, že členské štáty urobia, čo treba, aby zaručili, že títo muži a ženy si budú môcť zosúladiť svoj rodinný a pracovný život čo najrýchlejšie a čo najjednoduchšie.

  Lívia Járóka (PPE), písomne. – (HU) Chcela by som zablahoželať svojej kolegyni pani Astrid Lullingovej k prijatiu jej správy, ktorá predstavuje dôležitý krok smerom k riešeniu mimoriadne dlhotrvajúceho problému. Situácia manželov alebo manželiek a životných partnerov alebo životných partneriek samostatne zárobkovo činných osôb – ktoré prispievajú k činnostiam a príjmom podniku bez toho, aby mali status zamestnanca alebo obchodného partnera – sa nemohla dostatočne riešiť v rámci smernice Rady z roku 1986. Preto nastal čas zrušiť spomenutý právny predpis a vypracovať novú smernicu, ktorá uzná prácu vypomáhajúcich manželov alebo manželiek a postaví ich na rovnakú úroveň v súvislosti so sociálnou ochranou, akú majú samostatne zárobkovo činné osoby.

Ďalším dôležitým úspechom pani spravodajkyne a Európskeho parlamentu je, že v porovnaní s pôvodným odporúčaním Rady rozsah pôsobnosti už nie je obmedzený výlučne na činnosť vykonávanú samostatne zárobkovo činnými osobami v odvetví poľnohospodárstva, keďže táto cieľová skupina tiež pracuje v malých a stredných podnikoch, napríklad v maloobchode, kde tvorí väčšinu. Hoci Rada neprijala viaceré dôležité odporúčania pani spravodajkyne a Parlamentu – pričom ponechala ustanovenie rovnakej sociálnej ochrany pre manželov alebo manželky a životných partnerov alebo životné partnerky na členských štátoch a umožnila členským štátom zachovať reštriktívne ustanovenia súvisiace s určitými systémami alebo úrovňami sociálneho zabezpečenia –, návrh smernice ako celok predstavuje významný krok.

  Barbara Matera (PPE), písomne. – (IT) Schvaľujem prijatie návrhu smernice o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so samostatne zárobkovo činnými mužmi a ženami. Konečne Európsky parlament vyjadruje názor na uplatňovanie tejto zásady, ktorá symbolizuje sociálny a hospodársky pokrok.

Hoci rešpektujem výsady jednotlivých štátov, domnievam sa, že existuje potreba nielen sformulovať minimálne štandardy ochrany pre samostatne zárobkovo činné ženy-matky, ako aj pre vypomáhajúcich manželov alebo manželky a uznaných životných partnerov alebo životné partnerky, ale aj postaviť ochranu samostatne zárobkovo činných žien-matiek na rovnakú úroveň, akú majú ženy-matky, ktoré sú zamestnané.

Dúfajme, že vyjadrenie týchto práv bude nasledovať ich uznanie de facto a že členské štáty sa zaviažu zaviesť primerané opatrenia, najmä na ochranu samostatne zárobkovo činných žien a vypomáhajúcich manželov alebo manželiek počas tehotenstva a materstva. Musíme bojovať proti diskriminácii na pracovisku vo všetkých jej podobách s cieľom podporiť emancipáciu žien, ako aj mužov.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Návrh Komisie žiada zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie pre samostatne zárobkovo činných mužov a ženy. Z tohto dôvodu vnímam prijatie tohto znenia ako dôležitý a veľmi pozitívny krok smerom bližšie k súčasným európskym právnym predpisom o zamestnancoch, keďže základné práva na rovnosť a sociálnu ochranu už sú chránené a navrhované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pôvodného znenia sa posúvajú smerom k všeobecnému zlepšeniu, pokiaľ ide o ochranu manželov a manželiek samostatne zárobkovo činných osôb, najmä vzhľadom na dávky v materstve pridelené samostatne zárobkovo činným ženám a manželkám alebo manželom alebo uznaným partnerkám alebo partnerom samostatne zárobkovo činných osôb. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu nie iba preto, že je dôležitá a že podľa môjho názoru ovplyvní milióny občanov EÚ. Poznám veľa umelcov, právnikov a iných ľudí, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami, a viem, že veľmi často im vypomáhajú rodinní príslušníci, zvyčajne manželka alebo deti. Skutočnosť, že teraz budú mať právo na sociálnu ochranu nepochybne zlepší ich materiálne postavenie, morálku a chuť pracovať. Je to mimoriadne dôležité pre Litvu, pretože teraz v čase, keď kríza ťažko zasiahla pobaltské štáty, materiálne postavenie mnohých rodín hraničí s chudobou.

Už sa viac nemôžeme pozerať z ústrania, ako samostatne zárobkovo činné ženy alebo muži s rodinami čelia sociálnej nespravodlivosti. Prijatie tejto správy je jednoznačným signálom pre vlády členských štátov EÚ, aby podporili manželov alebo manželky samostatne zárobkovo činných osôb, aby im zaručili právo na dôchodok, platenú dovolenku, materskú alebo otcovskú dovolenku a aby im pomohli opäť sa začleniť na trh práce.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Rád by som vyjadril svoju podporu správe pani Lullingovej. Návrh je potrebný pre obrovské rodové rozdiely, ktoré stále existujú v odvetví samostatne zárobkovo činných osôb, a hrozí, že sa ešte zvýraznia. Tento návrh tiež zvažuje, že sociálna ochrana by sa mala poskytnúť vypomáhajúcim manželom alebo manželkám, ktorí často výrazne prispievajú k podnikaniu samostatne zárobkovo činných osôb, ale ktorým úplne chýba akákoľvek ochrana v mnohých členských štátoch.

Návrh, ktorého cieľom je poskytnúť stimuly pre ženy, aby získali prístup na trh práce, a pomôcť v boji proti nezákonnému zamestnávaniu, prináša tri hlavné zmeny súčasných právnych predpisov Spoločenstva: definícia vypomáhajúceho manžela alebo manželky sa mení a obohacuje o páry, ktoré nie sú zosobášené, tam, kde sú uznávané vnútroštátnymi právnymi predpismi. Samostatne zárobkovo činným ženám a vypomáhajúcim manželom alebo manželkám sa udeľuje právo požiadať o platenú materskú dovolenku v trvaní najmenej 14 týždňov. Vypomáhajúci manžel alebo manželka má takisto právo požiadať o sociálnu ochranu.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za túto správu, pretože sa domnievam, že prijatie tejto smernice je najdôležitejšie na úrovni Európskej únie vzhľadom na súčasnú hospodársku a finančnú krízu, ktorú zažívame. Ak zvážime skutočnosť, že vo väčšine členských štátov vypomáhajúci manželia alebo manželky nemajú výhody sociálneho zabezpečenia ako ich manželky alebo manželia, domnievala som sa, že ak je v členskom štáte povinné, aby sa samostatne zárobkovo činné osoby prihlásili do systému sociálneho zabezpečenia, malo by to byť povinné aj pre ich vypomáhajúcich manželov alebo manželky a životných partnerov alebo životné partnerky.

Pozícia Rady je poľutovaniahodná v tom zmysle, že neakceptuje skutočnosť, že by malo byť povinné pre manželov alebo manželky a životných partnerov alebo životné partnerky samostatne zárobkovo činných osôb, aby vstúpili do systému sociálneho zabezpečenia v tých krajinách, kde je ich status uznaný v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že veľká väčšina nevstúpila do týchto systémov, nevedia o výhodách, ktoré poskytuje systém sociálneho zabezpečenia, ktorý sa vzťahuje na chorobu, zdravotné postihnutie a starobu.

Ako tieňová spravodajkyňa Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente som podporila stanovisko, že samostatne zárobkovo činné ženy, manželky a životné partnerky, ktoré sa rozhodnú mať deti, by mali mať sociálnu ochranu a platenú rodičovskú dovolenku a nemali by sa im vziať prídavky na deti ako v prípade rumunskej vlády.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Som veľmi spokojný so skutočnosťou, že Európsky parlament prijal pozíciu v druhom čítaní o smernici Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice 86/613/EHS.

Ženy hrajú zásadnú úlohu v trvalom udržaní podnikania samostatne zárobkovo činných osôb ako majiteľky a vypomáhajúce manželky alebo životné partnerky. Vítam rozhodnutie Parlamentu o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi pre samostatne zárobkovo činné osoby a ich manželov alebo manželky ako dôležitú súčasť právnych predpisov EÚ.

  Marina Yannakoudakis (ECR), písomne. – Skupina ECR je silným zástancom prekonania rodových rozdielov pre samostatne zárobkovo činné osoby a ich partnerov alebo partnerky. Podporujeme cieľ správy v tom zmysle, že by sme radi videli, keby všetky krajiny EÚ ponúkali podporu a sociálnu ochranu samostatne zárobkovo činným osobám. Sme však proti tomu, aby sa tieto právne predpisy prijímali na úrovni EÚ. Skupina ECR vždy obraňovala zásadu subsidiarity a je pevne presvedčená o tom, že členské štáty by mali zohrať poprednú úlohu pri vytváraní a presadzovaní právnych predpisov v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky. Z týchto dôvodov sa skupina ECR zdržala hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 1 – 17.

Správa: Toine Manders (A7-0122/2010).

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Parlament dnes zdôraznil, že je potrebné dosiahnuť vysokú mieru ochrany spotrebiteľa v celej EÚ a dôležité zosúladiť nariadenia týkajúce sa označovania textilných výrobkov etiketami tak, aby bolo označovanie povinné pre všetky odevy na európskom trhu. Zavedenie budúceho nariadenia o názvoch textilných výrobkov, ako aj informácie o materiáloch na etiketách zjednodušia súčasný regulačný rámec, urobia ho transparentným, zrozumiteľným a výhodným pre spotrebiteľov aj malé a stredné podniky.

Spotrebitelia budú môcť etikety využiť na to, aby mohli prijať informované rozhodnutia o kúpe výrobkov a zohľadniť pritom aj etické hľadisko, ako je zdravotný stav, a hľadisko environmentálneho vplyvu, ľudských práv a platových podmienok pracovníkov zamestnaných vo výrobe textilných výrobkov. Malé a stredné podniky a textilný priemysel ako taký budú môcť zároveň chrániť kvalitu, dizajn a inováciu svojich výrobkov, čo posilní ich konkurencieschopnosť, a to nielen na európskom trhu, ale aj na celom svete. Označovanie spojením „vyrobené v“ (made in) nielenže spotrebiteľom umožní získať ďalšie informácie o vlastnostiach výrobku, ale pomôže tiež posilniť hospodárstvo, a to prostredníctvom vývoja nových výrobkov v mnohých sektoroch, podpory zamestnanosti a boja proti falšovaniu v súvislosti s výrobkami z tretích krajín.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) V tomto veku globalizácie, keď sú výrobky čoraz častejšie výsledkom cesty po medzinárodnej montážnej linke, je ťažké určiť ich „národnosť“. Súbežne s týmto javom chcú mať spotrebitelia možnosť nakupovať plne oboznámení s faktami, pričom niekedy uprednostnia položky z krajín, ktoré majú vyššie normy kvality alebo sociálne či environmentálne normy. V tejto súvislosti som sa rozhodla hlasovať za túto správu, keďže navrhuje, aby bolo označovanie krajiny pôvodu etiketami povinné. Podľa môjho názoru ide o základné informácie, ktoré musí spotrebiteľ dostať zakaždým. Podporujem tiež myšlienku, aby Európska komisia o dva roky pripravila správu alebo dokonca legislatívny návrh zameraný na harmonizáciu etikiet textílií. Keď vezmeme do úvahy skutočnosť, že už desiatky rokov máme spoločný trh, prečo sa systém udávania veľkostí a mnohé iné, rovnako dôležité informácie stále v jednotlivých členských štátoch líšia?

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto nariadenie, lebo si myslím, že výrobcom textílií aj spotrebiteľom prinesie väčšiu jednoznačnosť. Vítam zvolenú podobu nariadenia, ktoré spája samostatné smernice platné v súčasnosti a tým znižuje administratívnu záťaž, ktorú členským štátom spôsobuje transpozícia technických úprav do vnútroštátnych právnych predpisov, ktorá je potrebná vždy, keď sa názov nového vlákna pridá do zoznamu harmonizovaných názvov. Bez ohľadu na to si myslím, že nastal čas, aby sme začali hovoriť o revízii systému označovania textílií etiketami, ktorá by pre výrobcov nepredstavovala ďalšiu záťaž a ktorá by bola jasne zrozumiteľná a prijatá spotrebiteľmi. Podporujem preto návrhy prijaté v rámci nariadenia, aby sa správa Európskej komisie dotýkala takých otázok, ako sú systém jednotného označovania veľkostí pre odevy a obuv v celej EÚ, uvádzanie akýchkoľvek potenciálne alergénnych či nebezpečných látok a otázky ekologického a sociálneho označovania.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Možno sa to zdá prekvapujúce, no spojenie „vyrobené v“ (made in), ktoré nachádzame na mnohých etiketách odevov, dnes nie je povinné a jeho použitie sa výrazne líši od jedného členského štátu k druhému. Zvážili sme návrh nariadenia Komisie o preniknutí nového vlákna na trh a použili sme ho ako riešenie problému označovania etiketami. V prípade chýbajúcich európskych právnych predpisov v skutočnosti vzniká riziko, že sa objavia výrobky vyrobené v tretích krajinách označené ako vyrobené v Európe. Správa tiež Komisiu vyzýva, aby zvážila také označovanie etiketami, ktoré by spotrebiteľom umožnilo prístup k informáciám o sociálnych a environmentálnych výrobných podmienkach kupovaných výrobkov.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Ďakujem pánovi spravodajcovi Mandersovi za úsilie, ktoré vyvinul, aby spojil tri komplexné smernice. Táto správa zjednodušuje súčasný regulačný rámec tým, že napríklad zabezpečuje rýchle uvedenie nového vlákna na trh. Pre naše malé a stredné podniky to znamená úsporu administratívnych výdavkov a rýchlejšie nadobudnutie zisku z predaja nových vlákien. Tieto opatrenia podporujú inováciu, prvok, ktorý je podľa mňa pre európske spoločnosti nevyhnutný. Len s inovačnými a vysoko kvalitnými výrobkami môžeme obstáť v neľútostnej celosvetovej hospodárskej súťaži a dostať sa z týchto ťažkých časov krízy.

Tento text tiež chráni spotrebiteľov, ktorých záujmy – a to zdôrazňujem – sú jadrom našich politík. Prijaté pravidlá zabezpečia, že európski občania budú mať jasnejšie a transparentnejšie nariadenia a že budú môcť rýchlejšie využívať výhody inovačných výrobkov. A na záver, dosiahne sa lepšia ochrana verejného zdravia: podrobnejšie označovanie etiketami poskytne občanom informácie o pôvode nití a súvisiacich výrobkov.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam tento návrh nariadenia, ktorý sa snaží zjednodušiť a zlepšiť legislatívny rámec platný v súčasnosti s cieľom podporiť inováciu v textilnom a odevnom sektore a zároveň umožniť používateľom vlákien a spotrebiteľom rýchlejšie využívať výhody inovačných výrobkov. Otázka zjednodušovania je pre podporu inovácie v európskom priemysle a zvyšovania množstva informácií poskytovaných spotrebiteľom nevyhnutná. Tiež je dôležité nájsť alternatívne právne predpisy, ktoré z hľadiska postupov a nákladov pri transpozícii smerníc predstavujú menšiu záťaž. Priemyslu prospeje, keď medzi podaním prihlášky a možnosťou umiestniť výrobok na trhu uplynie kratší čas. Bude to znamenať úsporu administratívnych nákladov a možnosť dostať sa na trh skôr, čím sa zvýšia zisky z predaja.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Konečne sme prijali nariadenia v súvislosti s označením „vyrobené v“ (made in) v textilnom sektore. Parlament už v roku 2005 hlasoval za návrh nariadenia Rady o uvádzaní krajiny pôvodu niektorých výrobkov dovážaných z tretích krajín, no Rada ho zablokovala. Keďže však nešlo o spolurozhodovací postup, veľa sme proti niektorým národným vládam, ktoré boli proti tomu, nezmohli.

Dnešné hlasovanie však predstavuje silný politický signál zo strany zhromaždenia zastupujúceho európskych občanov, ktoré teraz rozhodne Radu vyzýva, aby tieto nariadenia prijala. Tento cieľ sa dnes priblížil a je tiež v súlade s cieľmi Lisabonskej zmluvy.

Aj keď ide len o hlasovanie v prvom čítaní, je to dôležitý záver, výsledok množstva práce vykonanej počas uplynulých mesiacov v spolupráci s kolegami z iných národných delegácií a iných politických skupín. Toto nové nariadenie chráni európskych spotrebiteľov, ktorí chcú poznať pôvod textilných výrobkov, ako aj malé a stredné podniky, ktoré ich vyrábajú v členských štátoch. To napríklad znamená, že už nebudeme môcť uviesť, že výrobok je vyrobený v členskom štáte, keď sa tam v skutočnosti vyrobí len 25 % z neho. Dnes musí byť aspoň 50 % výrobku vyrobených v krajine uvedenej spojením „vyrobené v“.

  Lena Ek, Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) V širokom zmysle slova podporujeme správu nášho kolegu pána Mandersa o názvoch textílií a súvisiacom označovaní textilných výrobkov etiketami. Následne chceme povedať, že sa veľmi kriticky pozeráme na povinné označovanie pôvodu, lebo sme presvedčení, že by viedlo k vyšším cenám pre európskych spotrebiteľov a tiež k zhoršeniu podmienok a k vyšším nákladom, a to najmä v malých a stredných podnikoch. Veríme vo voľný obchod a preto si myslíme, že je dôležité, aby sme prostredníctvom nepotrebnej regulácie nevytvárali väčšie technické zábrany vo vzťahu k obchodu. Namiesto toho podporujeme dobrovoľný systém označovania založený na dopyte spotrebiteľov po označovaní pôvodu.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Dňa 30. januára 2009 prijala Komisia návrh nového nariadenia o názvoch textílií a súvisiacom označovaní textilných výrobkov etiketami. Návrh spája všetky súčasné právne predpisy týkajúce sa názvov textílií a súvisiaceho označovania textilných výrobkov etiketami do jediného nariadenia. Slovami spravodajcu, revízia je v zásade technickým cvičením bez väčších politických dosahov.

A predsa vieme, že hospodárska súťaž, ktorej čelí európsky textil – najmä zo strany čínskych výrobkov –, si bude v budúcnosti vyžadovať zásadnejšie opatrenia v oblasti označovania a to musí byť odteraz úloha Komisie. Úlohy, ktorým dnes Európska únia navyše čelí, si vyžadujú zlepšenie a posilnenie trhu. Preto je potrebné vyvinúť úsilie, aby sme odstránili to, čo bráni v plnej realizácii tejto veci. Harmonizácia a zjednodušenie noriem týkajúcich sa názvov textílií tento cieľ spĺňajú, pretože ujasňujú informácie poskytované spotrebiteľovi a tým prispievajú k väčšej konkurencieschopnosti sektora.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Schopnosť náležite určiť, kde a ako bol výrobok vyrobený a z čoho je v zásade vyrobený, sú základnou výsadou spotrebiteľov, ktorá zaisťuje ich dôveru a ochranu ich práv. Predstavuje to tiež dôležitý faktor pri podpore spravodlivej hospodárskej súťaže na celosvetovom trhu s textíliami. Vzhľadom na to prospeje štandardizácia označovania textilných produktov etiketami konkurencieschopnosti európskeho textilného a odevného priemyslu, a to najmä toho v Portugalsku. Chcem zdôrazniť, že potrebujeme harmonizované pravidlá uvádzania pôvodu textilných výrobkov dovážaných z krajín mimo EÚ a presné kritériá využívania označovania pôvodu slovami „vyrobené v“ v prípade výrobkov vyrobených v Únii, ako aj sociálne označovanie, ktoré spotrebiteľom poskytne informácie o dodržiavaní noriem na ochranu zdravia a bezpečnosti a o dodržiavaní ľudských práv. Za dôležité považujem aj ekologické označovanie v súvislosti s environmentálnym vplyvom textilných výrobkov. Zavedenie týchto jasnejších a transparentnejších pravidiel označovania etiketami, ktoré zahŕňajú aj informácie o netextilných zložkách živočíšneho pôvodu, zvýši aj schopnosť spotrebiteľov rozlišovať výrobky a ich kvalitu.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Za túto správu sme hlasovali pre jej hlavný zámer, ktorým je podporiť označovanie pôvodu, a preto, že v ňom ide o ochranu práv spotrebiteľov, pracovníkov a o výrobu v textilnom a odevnom priemysle v našich krajinách. Nesúhlasíme však s niektorými podrobnosťami v súvislosti s označovaním, konkrétne s príliš podrobnými informáciami o vláknach, a to najmä v prípade malých a stredných podnikov (MSP), keďže to môže znamenať ďalšie náklady.

A preto, hoci sme vo všeobecnosti hlasovali za, sú tam navrhované podrobnosti, s ktorými nesúhlasíme. Dovolíme si povedať, že je potrebné revidovať tento dokument alebo aspoň zabezpečiť opatrenia pomoci, ktoré zabránia problémom MSP.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Označenie pôvodu výrobku je dôležité, aby spotrebitelia poznali presný zdroj výrobku, ktorý kupujú. Nie je správne označiť daný výrobok ako taký, ktorý má pôvod v EÚ, ak bol v krajine EÚ len balený, no ostatné fázy jeho výroby prebiehali v krajinách, ktoré nepatria do EÚ. Nové prijaté pravidlá prispejú k väčšej transparentnosti v medzinárodnom obchode a k sprehľadneniu vecí vo vzťahu k spotrebiteľom. Z toho dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Označenie „bio“ znovu sľubuje niečo úplne iné než to, čo v skutočnosti ponúka – stačí si spomenúť na škandál s biobavlnou alebo nedávne fiasko s biochemikáliami. Po prvé vyvoláva ďalší zmätok v označeniach a značkách na biotrhu, ktoré by EÚ mohla raz a navždy rozumne štandardizovať, čo zvyčajne robí veľmi rada, a po druhé je najvyšší čas, aby EÚ prijala geneticky upravenú bavlnu. Ak čakáme na štúdie o možných účinkoch škodlivých látok, tak dovtedy by označenia mali uvádzať aspoň to, že výrobky obsahujú geneticky upravenú bavlnu.

Okrem toho je najvyšší čas, aby EÚ venovala pozornosť aj rádiofrekvenčnej identifikácii (RFID). Textílie nemôžeme elektronicky označovať bez toho, aby sme poznali tých, ktorých sa to týka. Ešte stále nemáme primerané pravidlá označovania. Ak majú byť chodci viditeľní pomocou odevov s technológiou RFID, bude možné sledovať každý ich krok. Keďže to poznamenáva aj správa, v hlasovaní som jej vyjadril svoju podporu.

  Cristiana Muscardini (PPE), písomne. – (IT) Som za správu pána Mandersa o označovaní pôvodu textilných výrobkov etiketami, pretože rieši problém, ktorý už dlho ohrozuje slobodu voľby spotrebiteľov. Označenia pôvodu sú potrebné na zabezpečenie transparentnosti, bezpečnosti a informácií pre európskych občanov a zároveň na to, aby našim podnikom dali jasné, spoločné pravidlá.

Problém však ostáva otvorený v súvislosti s textilnými výrobkami pochádzajúcimi z tretích krajín, od našich obchodných partnerov. Pozývam preto svojich kolegov poslancov, aby v rámci diskusie vo Výbore pre medzinárodný obchod potvrdili svoju podporu tohto nariadenia o označovaní pôvodu. Ochráni to našich spotrebiteľov a podniky nielen v súvislosti s textilnými a odevnými výrobkami, ale aj v súvislosti so sektormi, ktoré sú citlivé z hľadiska európskeho hospodárskeho rastu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Európsky textilný priemysel zareagoval na veľké hospodárske problémy uplynulých rokov tak, že sa vydal na ťažkú cestu reštrukturalizácie, modernizácie a technologickej inovácie. Európske podniky zlepšili svoje postavenie na celosvetovom trhu, pričom sa sústredili na konkurenčné výhody, ako sú kvalita, dizajn a technologická inovácia výrobkov s najvyššou pridanou hodnotou. Európsky priemysel zohráva v celosvetovom meradle kľúčovú úlohu vo vývoji nových výrobkov, špičkových a netkaných textílií na nové uplatnenia a výrobkov na čistenie pre automobilový priemysel alebo sektor zdravotníctva.

Vítam návrh nariadenia Komisie, lebo si myslím, že zjednodušuje súčasný regulačný rámec pre vývoj a pestovanie nových vlákien a má potenciál podporiť inováciu v textilnom a odevnom sektore a zároveň umožniť používateľom vlákien a spotrebiteľom, aby mohli rýchlejšie využívať výhody inovačných výrobkov.

Na záver chcem vyjadriť svoju plnú podporu nariadeniu o označení „vyrobené v“ (made in), lebo si myslím, že je nevyhnutné na zabezpečenie poskytovania primeraných informácií o zložení a pôvode výrobkov, ktoré spotrebitelia kupujú.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – My sme sa tak ako zelení zdržali záverečného hlasovania o tejto správe najmä preto, že boli prijaté niektoré kľúčové pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložili PPE, Skupina Aliancie a liberálov a demokratov za Európu a Skupina Európa slobody a demokracie. Zhrnieme, že všetky tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujú k rozšíreniu ustanovení o označení „vyrobené v“ (made in).

  Tokia Saïfi (PPE), písomne. – (FR) Nepodporila som pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo správy pána Mandersa o názvoch textílií a súvisiacom označovaní textilných výrobkov etiketami týkajúce sa označenia „vyrobené v“ (made in) (47/49, 48, 12 a 67). Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa snažia nastoliť označovanie pôvodu textilných výrobkov dovezených z tretích krajín (s výnimkou Turecka a členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru), či presne regulovať podmienky dobrovoľného označovania pôvodu textilných výrobkov vyrobených v Európe prostredníctvom tohto nariadenia, by ohrozili prijatie tohto dôležitého právneho predpisu v rozumnom čase. O návrhu nariadenia o označovaní pôvodu, ktorý predložila Európska komisia, sa ďalej diskutuje s Radou a je predmetom správy Výboru pre medzinárodný obchod.

Nie som proti transparentnosti a sledovateľnosti výrobkov v záujme spotrebiteľa. Napriek tomu máme ako poslanci Európskeho parlamentu zodpovednosť dodržiavať určitý regulačný rámec. Podľa mňa by sme mali pred prijatím povinného uvádzania slov „vyrobené v“ (made in) na etiketách odevov predávaných v Európe zabezpečiť, aby návrh nariadenia o označovaní slovami „vyrobené v“ zahŕňal všetky potrebné záruky, najmä čo sa týka metód realizácie.

Správa: Vital Moreira (A7-0058/2010)

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – Podporil som tento dokument. Vzťahy medzi EÚ a Ukrajinou boli vždy veľmi blízke a založené na konštruktívnom dialógu. Ukrajinské hospodárstvo, tak ako hospodárstva členských štátov EÚ, zasiahla medzinárodná finančná kríza, ktorá priniesla dramatický pokles výstupov, zhoršujúce sa fiškálne postavenie a zvýšenú potrebu externého financovania. Makrofinančná pomoc Únie vo výške 500 miliónov EUR by nemala len nahradiť programy a prostriedky z Medzinárodného menového fondu (MMF) a zo Svetovej banky, ale mala by zabezpečovať aj pridanú hodnotu vyplývajúcu zo zapojenia EÚ. Táto pomoc však môže prispieť k hospodárskej stabilizácii na Ukrajine len vtedy, ak hlavné politické sily zabezpečia politickú stabilitu v krajine a dosiahnu široký konsenzus v oblasti dôkladného vykonávania nevyhnutných štrukturálnych reforiem.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Makrofinančná pomoc Ukrajine je v tomto čase zvlášť dôležitá. Táto pomoc môže zvýšiť vplyv EÚ na tvorbu ukrajinskej politiky a pomôcť Ukrajine prekonať súčasnú hlbokú hospodársku krízu. Finančná pomoc Spoločenstva poukazuje na strategický význam Ukrajiny ako potenciálnej kandidátskej krajiny na vstup do EÚ. Makrofinančná pomoc sa poskytuje v čase, keď EÚ pomáha zmobilizovať aj finančné zdroje na podporu reformy ukrajinského odvetvia energetiky. Komisia a ďalšie príslušné inštitúcie pracujú spoločne na balíku podpory pre ukrajinské orgány, ktorého cieľom je pomôcť nájsť udržateľné riešenie problému strednodobých platobných záväzkov Ukrajiny, ktoré sa týkajú platieb za tranzit plynu a za plyn. Hoci navrhovaná makrofinančná pomoc nesúvisí priamo s týmto balíkom, podporila by hospodársku stabilizáciu Ukrajiny a jej reformy. Súhlasím s týmto rozhodnutím poskytnúť Ukrajine mimoriadnu makrofinančnú pomoc. Bez tejto pomoci by Ukrajina nebola schopná ďalej sa plne integrovať do mnohých oblastí hospodárstva a plniť svoje ďalšie ciele.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Ukrajina teraz dopláca na vážnu hospodársku krízu, ako aj na dlhotrvajúcu politickú nestabilitu, ktorá kyjevským orgánom umožňuje zaostávať v plnení záväzkov voči medzinárodným finančným inštitúciám. V čase, keď sa na pozadí nedostatočných peňažných tokov, ktoré sú potrebné na chod štátu, zhoršuje sociálna situácia, je dôležité, aby sa Európska únia zapojila do poskytnutia pomoci svojim susedom na východnej hranici.

Ukrajina potrebuje stabilitu. Pôžička, ktorú poskytla Európska komisia v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, tiež potvrdzuje, že Kyjev je možné považovať za kandidáta na vstup. Európska komisia však musí odteraz veľkú pozornosť venovať mechanizmu monitorovania toho, kam pôžička poskytnutá Kyjevu smeruje.

Okrem toho má Európska únia právo žiadať Ukrajinu, aby sa rozhodnejšie púšťala do dôležitých reforiem, ktoré pomôžu skonsolidovať zásady právneho štátu. Prechod Ukrajiny zo štátom plánovaného hospodárstva na trhové hospodárstvo je ťažký a bolestivý proces, a to najmä pre jej obyvateľstvo. Tento prechod v oblasti hospodárstva je potrebné podporiť úsilím zameraným na inštitucionálnu reformu. Ukrajina musí chytiť do rúk opraty v obdivoch oblastiach bez ohľadu na to, ako ťažko to môže v súčasnosti vyzerať.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Som rada, že bolo prijaté legislatívne uznesenie o poskytnutí makrofinančnej pomoci Ukrajine, pretože to krajine umožní riešiť dôsledky globálnej finančnej krízy, a to prostredníctvom zabezpečenia udržateľnosti jej fiškálnych a vonkajších účtov. Táto odpoveď na žiadosť Ukrajiny má spolu so súčasným programom Medzinárodného menového fondu zásadný význam pre hospodársku stabilizáciu. Ukrajina však musí podniknúť primerané opatrenia na predchádzanie a boj proti podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam súvisiacim s touto pomocou a zároveň na zabezpečenie kontroly zo strany Komisie a auditov zo strany Dvora audítorov. Hovorím tu o memorande o porozumení a dohode o poskytnutí pôžičky, ktoré sa uzavrú s ukrajinskými orgánmi. Tie zabezpečia zavedenie konkrétnych opatrení v krajine na predchádzanie a boj proti podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam súvisiacim s touto pomocou.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) S potešením som hlasoval za návrh Parlamentu o poskytnutí makrofinančnej pomoci Ukrajine. Ukrajina je ako potenciálny kandidát na vstup do Európskej únie privilegovaným partnerom a musí byť cieľom konkrétnych politík zameraných na riešenie jej špecifických problémov. Makrofinančná pomoc Európskej únie Ukrajine však prispeje k hospodárskej stabilizácii krajiny len vtedy, ak sa stabilizuje stranícko-politická scéna a dominantné politické sily, ktoré počas uplynulých rokov až príliš pohltili ich malé vnútorné boje o moc a vplyv, dosiahnu široký konsenzus o dôkladnom vykonávaní štrukturálnych reforiem, ktoré si vyžaduje budúcnosť krajiny.

Jednoznačne nevyhnutné je aj to, aby ukrajinská vláda podnikla kroky na ukončenie nedostatočnej nezávislosti súdnych orgánov, ktoré podliehajú príliš veľkému vplyvu, a to nielen zo strany politickej moci, ale aj hospodárskych aktérov. Bez slobodného a nezávislého justičného systému nemôžu existovať zásady právneho štátu, nie sú zaručené ľudské práva a neexistujú ani zahraničné investície či pokrok. Akýkoľvek mechanizmus ustanovený v dohode o poskytnutí pôžičky musí zohľadniť tieto faktory a umožniť inštitúciám EÚ, aby prísne monitorovali, ako sa im ho darí zavádzať.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Ukrajina, ktorá je bezprostredným susedom Európskej únie, patrí aj medzi európske krajiny, ktoré vážne zasiahla globálna hospodárska kríza. Ničivý vplyv krízy na ukrajinské hospodárstvo ohrozuje nielen vnútornú stabilitu, ale aj stabilitu celého regiónu. Hlasoval som za poskytnutie makrofinančnej pomoci Ukrajine, ktorá bude zvlášť dôležitým prínosom k dosiahnutiu stability a k pokračovaniu v hospodárskych reformách v tejto krajine.

Je potrebné, aby Komisia a tiež iné príslušné inštitúcie – Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj a Európska investičná banka – urýchlili tento proces tým, že vytvoria balík podpory pre Ukrajinu, ktorý umožní nájsť a zaviesť udržateľné riešenie týkajúce sa reformy jej hospodárstva a najmä jej odvetvia energetiky.

Strategický význam má riešenie problémov v súvislosti s tranzitom zemného plynu cez ukrajinské územie. Myslím si, že zahrnutie otázky tranzitu plynu do programu pridruženia EÚ – Ukrajina bolo vítané. Som pevne presvedčený, že táto spolupráca sa musí konsolidovať, čo tiež znamená, že musíme nájsť nové formy spolupráce. Musíme Ukrajinu podporiť v tom, aby pokračovala v reformách, a tým jej pomôcť napredovať po ceste k európskej integrácii, ktorá je v súlade s cieľmi Európskej únie uvádzanými v rámci európskej susedskej politiky.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Nedávne správy o násilnostiach medzi poslancami ukrajinského parlamentu vyvolali znepokojenie v celej Európe a jasne poukázali na rozdelenie v ukrajinskej spoločnosti, na križovatku, na ktorej sa dnes krajina nachádza, a na nepopierateľnú úlohu, ktorú hrá v regióne Rusko. Myslím si, že Európska únia nesmie prestať Ukrajine zdôrazňovať európsku cestu. Preto musí byť makrofinančná pomoc, ktorú v súčasnosti poskytujeme, ďalším znakom približovania sa k Ukrajine a solidarity s touto krajinou, a to v čase mimoriadneho sociálneho, hospodárskeho a finančného oslabenia.

Dúfam, že Ukrajina bez výhrad podstúpi proces konvergencie s Európskou úniou, že navrhovaná dohoda o pridružení vstúpi do platnosti a posilní dvojstranné vzťahy a výmenu a že na konci tejto cesty bude vstup Ukrajiny do nášho spoločného priestoru. Dúfam tiež, že potreba pomoci tohto typu bude čoraz menšia, že Ukrajina obnoví svoju politickú stabilitu, že krajine sa podarí znovu nadobudnúť rovnováhu v sociálnej oblasti a obnoviť jej komerčnú štruktúru a že si bude naďalej voliť demokraciu, ľudské práva a zásady právneho štátu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Na ukrajinské hospodárstvo čoraz viac dolieha medzinárodná finančná kríza, ktorá priniesla dramatický pokles produkcie, zhoršovanie fiškálnej pozície a rastúce potreby vonkajšieho financovania. Finančná pomoc EÚ poukazuje na strategický význam Ukrajiny ako potenciálnej kandidátskej krajiny na vstup do EÚ. Hlasoval som preto za poskytnutie makrofinančnej pomoci Ukrajine vo forme pôžičky v maximálnej počiatočnej výške 500 miliónov EUR, ktorá má podporiť hospodársku stabilizáciu krajiny a zmierniť jej potreby v oblasti platobnej bilancie a rozpočtu určené súčasným programom Medzinárodného menového fondu. Považujem za dôležité, aby sme Ukrajine pomohli vrátiť sa na minimálnu potrebnú sociálno-hospodársku úroveň a umožnili jej stabilizovať verejné účty, čím vzniknú vyhliadky na rast a politickú istotu. Súhlasím tiež s tým, že je potrebné zabezpečiť monitorovacie mechanizmy na zlepšenie jednoznačnosti, transparentnosti a zodpovednosti. Európsky parlament by mal pravidelne dostávať aktuálne informácie o práci Hospodárskeho a finančného výboru.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Makrofinančná pomoc Ukrajine navrhovaná v súčasnosti nepredstavuje skutočnú, nezaujatú pomoc. Práve naopak. Podmieňovanie tejto pomoci požiadavkami Medzinárodného menového fondu a základnými zásadami a cieľmi hospodárskej reformy uvedenými v programe pridruženia EÚ – Ukrajina znamená okrem iného nasledovné: zriadenie komplexnej zóny voľného obchodu medzi EÚ a Ukrajinou, poslušnosť cieľom Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, užšiu spoluprácu prostredníctvom vojenských kontaktov pri riešení záležitostí spoločného záujmu, možnú účasť Ukrajiny na námornej operácii EÚ Atalanta, ustanovenie dokonale a plne funkčného trhového hospodárstva na Ukrajine a zásad makroekonomickej stability stanovených EÚ a výmenu osvedčených postupov medzi EÚ a Ukrajinou v oblasti reformovania sociálneho štátu s cieľom vytvoriť na Ukrajine udržateľnejší dôchodkový systém. V dôsledku toho, čo je uvedené jasne, aj toho, čo je možné vyčítať medzi riadkami, a vzhľadom na dobre známy význam veľkej časti použitej hantírky EÚ, jednoznačne hlasujeme proti tomuto návrhu. Svojím hlasovaním zároveň vyjadrujeme svoju solidaritu ukrajinskému ľudu.

  Filip Kaczmarek (PPE), písomne. – (PL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, schvaľujem správu o makrofinančnej pomoci Ukrajine. Je to dôležité rozhodnutie, ktoré znamená, že pomôžeme veľmi dôležitému susedovi Európskej únie a Poľska.

Pôžička vo výške 500 miliónov EUR pomôže Ukrajine dostať sa z finančnej krízy. Nemyslím si, že musím kohokoľvek presviedčať, že hospodárska stabilizácia Ukrajiny a reforma ukrajinského odvetvia energetiky sú v záujme Únie. Či bude tieto ciele možné dosiahnuť, závisí od samotných Ukrajincov. Som rád, že sme dnes ukázali, že s nimi chceme pracovať a pomôcť im.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za finančnú pomoc poskytovanú Európskou úniou Ukrajine, lebo si myslím, že je potrebné zachovať sa solidárne, čo zároveň znamená pomôcť pri obnove po súčasnej hospodárskej kríze. Ako susediaca európska krajina, ktorá chce v nasledujúcom období vstúpiť do EÚ, musí Ukrajina dostať jasný politický signál, ktorý orgány podporí v zavádzaní reformných opatrení, na ktorých sa dohodli s EÚ.

Zároveň je dôležité, aby sme my Európania mali prosperujúcich susedov, ktorí majú stabilnú vnútornú politickú situáciu a dodržiavajú európske normy a hodnoty. V tejto súvislosti dúfame, že pôžička, ktorú poskytuje EÚ tejto susediacej krajine, sa použije na pomoc celej ukrajinskej spoločnosti. Tá zahŕňa viac ako pol milióna Rumunov, ktorí žijú v severnej Bukovine, severnom Maramureši a južnej Besarábii. Európska komisia musí, samozrejme, urobiť všetko preto, aby zaistila, že táto mimoriadna finančná pomoc sa použije obozretne a na miestach, kde je potrebná, tak, aby sa podarilo dosiahnuť očakávané účinky. Podmienky udelenia tejto pomoci musia byť v súlade s hlavnými cieľmi programu pridruženia EÚ – Ukrajina, proces využitia týchto prostriedkov musí podliehať prísnej európskej kontrole a Európsky parlament musí byť pravidelne informovaný.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Je neúnosné, aby európske pôžičky a dotácie podliehali obmedzeniam zo strany MMF. Je neprijateľné, aby si Európska komisia zobrala za úlohu overovať vykonávanie politík Svetovej banky a MMF členskými štátmi, ktoré sú ich príjemcami, bez ohľadu na suverenitu ukrajinského obyvateľstva.

Hlasujem proti makrofinančnej pomoci, ktorá bola dnes Európskemu parlamentu predložená. Nejde o to, že by som nepodporoval obyvateľov Ukrajiny. Práve naopak. Nechcem, aby ešte viac ako doteraz doplácali na zastaraný a nebezpečný neoliberálny systém, ktorý nastoľujú MMF, Svetová banka a Európska komisia.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Proces hospodárskej stabilizácie a obnovy na Ukrajine je finančne podporovaný z Medzinárodného menového fondu. Vzhľadom na svoje zhoršujúce sa hospodárske vyhliadky požiadala Ukrajina Úniu o makrofinančnú pomoc. Program makrofinančnej pomoci je nevyhnutný pre zlepšenie finančnej stability európskych národov, ktoré zasiahla nedávna globálna kríza a ktoré pocítili jej následky vo vzťahoch so svojimi hlavnými obchodnými partnermi. Finančná nerovnováha sa týka rozpočtu a platobnej bilancie. Ak má Ukrajina riešiť túto krízu čo najsúdržnejšie, táto pomoc je pre ňu dôležitá. EÚ preto musí byť priestorom solidarity. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Ukrajinu, hlavného a dôležitého partnera EÚ spomedzi jej východných susedov, vážne zasiahla globálna hospodárska kríza. Z tohto dôvodu by sme mali na základe návrhu Komisie schváliť poskytnutie makrofinančnej pomoci v maximálnej výške 500 miliónov EUR vo forme pôžičky. Na základe rozhodnutia Medzinárodného menového fondu by tieto finančné prostriedky mali pokryť požiadavku všeobecnej platobnej bilancie krajiny a jej medzery vo vonkajšom financovaní.

Ukrajinu je potrebné podporiť v posilňovaní jej dlhodobej makroekonomickej stability aj preto, že je dôležitým obchodným partnerom EÚ. Pre mňa však bolo dôležité aj to, že pomoc vyčlenená z rozpočtu EÚ je nielen v súlade s programom MMF, ale aj s najdôležitejšími zásadami a cieľmi politiky EÚ vo vzťahu k Ukrajine. Vďaka pomoci EÚ sa v Ukrajine podarilo začať ďalšie nevyhnutné štrukturálne reformy založené na pozitívnej podmienenosti. Hlasoval som preto za túto správu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Moreiru. Navrhovaná makrofinančná pomoc má doplniť podporu z MMF poskytnutú v rámci rámcovej dohody o pohotovostnom úvere, ako aj podporu Svetovej banky, ktorá sa má poskytnúť vo forme pôžičiek na podporu rozpočtu.

Program makrofinančnej pomoci má slúžiť ako doplnok iného financovania z Únie. Finančná pomoc Únie pomáha poukázať na strategický význam Ukrajiny ako potenciálneho kandidáta na členstvo v EÚ. Makrofinančná pomoc sa poskytne v čase, keď sa EÚ podieľa aj na mobilizácii financií na reformu ukrajinského odvetvia energetiky. Súhlasím s cieľom spravodajcu, ktorým je zlepšiť jasnosť, transparentnosť a zdokumentovateľnosť navrhovaného projektu.

  Ioan Mircea Paşcu (S&D), písomne. – Nikto nespochybňuje, že Ukrajina je náš strategický partner a že jej situácia je v našom veľkom záujme. Ukrajina dnes stojí na križovatke z hľadiska hospodárskeho – vzhľadom na jej ťažkú situáciu – aj politického – má novú vládu, ktorá je naklonená užším vzťahom s Ruskom. Pomoc Ukrajine vo forme sprístupnenia 500 miliónov EUR je preto zo strategického hľadiska správne rozhodnutie, ktoré podporíme. Nie je tam však z taktického hľadiska nesúlad medzi mierou finančnej pomoci – len pol miliardy v porovnaní s inými programami, ktoré zahŕňajú desiatky miliárd EUR finančnej pomoci – a kontrolou nad ukrajinskou hospodárskou politikou, ktorú chceme na oplátku získať? EÚ má, samozrejme, prísne pravidlá, ktoré musia príjemcovia jej finančnej pomoci dodržiavať bez ohľadu na sumu finančných prostriedkov, ktorá sa im poskytne, no niekedy, a to najmä vtedy, keď je miera tejto podpory relatívne nízka, odráža zachovávanie rovnako vysokej podmienenosti politickú nepružnosť, ktorá len znižuje účinnosť tohto nástroja, a to najmä v čase, keď sú iní vo svojej podpore oveľa flexibilnejší.

  Traian Ungureanu (PPE), písomne. – V rámci svojej pôsobnosti podpredsedu zhromaždenia EURONEST som hlasoval za makrofinančnú pomoc Ukrajine. Dúfam, že sa urýchlene poskytne v súlade s podmienkami tohto ustanovenia. Vítam najmä účasť Európskeho parlamentu v tomto rozhodovacom procese, ktorá je výsledkom prijatia ustanovení Lisabonskej zmluvy. Makrofinančná pomoc Ukrajine predstavuje prvý prípad, o ktorom sa rozhodne v rámci tohto nového postupu. Ľutujeme však omeškanie, ktoré v dôsledku tohto nového postupu zaznamenávame v rozhodovacom procese.

Vyzývam inštitúcie EÚ, aby nadviazali na skúsenosti z udeľovania makrofinančnej pomoci Ukrajine a vyhýbali sa ďalšiemu omeškaniu. Mali by sme svojich východných partnerov ušetriť zbytočného omeškania. Hovorím predovšetkým o prípade Moldavskej republiky a jej proeurópskej vlády, ktorá ešte stále čaká na poskytnutie makrofinančnej pomoci z EÚ. Keďže Moldavská republika potrebuje súrnu pomoc, návrh Európskej komisie už teraz neprijateľne mešká. Európskemu parlamentu sa predloží až tento týždeň. Vyzývam všetky inštitúcie EÚ, aby sa vyhli ďalšiemu omeškaniu v rozhodovaní o makrofinančnej pomoci pre Moldavskú republiku.

Správa: Luís Paulo Alves (A7-0054/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Deväť z našich najvzdialenejších regiónov (Azory, Kanárske ostrovy, Guadeloupe, Francúzska Guyana, Madeira, Martinik, Réunion, Svätý Bartolomej a Svätý Martin) sú pre Európsku úniu skutočným prínosom. Keďže ich v rozvoji brzdí ich odľahlosť, Európska únia musí prijať konkrétne kompenzačné opatrenia. Napríklad Réunionu sa musí umožniť vyrábať mlieko UHT obnovené zo sušeného mlieka na ľudskú spotrebu. Je potrebné, aby sa cenná výnimka udelená Madeire rozšírila aj na Réunion, ktorý sa takisto vyznačuje veľkou zemepisnou odľahlosťou. Hlasovala som preto za túto správu, ktorej cieľom je zaviesť, rozšíriť alebo prispôsobiť existujúce výnimky pre Azory, Kanárske ostrovy, Réunion a Madeiru v odvetviach výroby cukru, mlieka a vína.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Najvzdialenejšie regióny čelia v dôsledku zemepisnej polohy väčším problémom, ktoré ich kladú na okraj Únie. Vítam preto prijatie konkrétnych opatrení v oblasti poľnohospodárstva, ktoré týmto regiónom pomôžu v súčasnej hospodárskej kríze. Chcem predovšetkým zdôrazniť osobitnú povahu regiónov Azory a Madeira a vítam hlavné prijaté opatrenia. Tieto opatrenia súvisia so zavedením, rozšírením či prispôsobením určitých výnimiek v odvetviach výroby cukru, mlieka a vína. Dôležité je zdôrazniť, že v prípade najvzdialenejších regiónov je nevyhnutné mať integrovanú stratégiu a nezabúdať pritom na to, že každý z nich má vlastné špecifiká: pre každý osobitý región je dôležité nájsť tie najlepšie riešenia. Je potrebné zdôrazniť niekoľko existujúcich nástrojov EÚ, ako sú regionálne stratégie a Európska susedská politika, ako aj význam ďalšej diskusie o strategických usmerneniach pre najvzdialenejšie regióny, aby sme zvýšili informovanosť medzi tými, čo rozhodujú o špecifikách a potenciáli týchto regiónov.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Existuje viac ako len jeden najvzdialenejší región. Každý ostrov, každé územie má svoj osobitý charakter, identitu a problémy. Správa, ktorú sme práve prijali, umožní zavedenie určitých výnimiek v oblasti poľnohospodárstva, ktoré majú pomôcť najvzdialenejším regiónom. Napríklad obyvatelia Réunionu budú môcť teraz vyrábať mlieko UHT obnovené zo sušeného mlieka pôvodom z EÚ, čím sa bude kompenzovať nepostačujúca výroba čerstvého mlieka. Azory budú zatiaľ čerpať výhody z výnimky z pravidiel obmedzujúcich vývoz cukru do EÚ, keďže pestovanie cukrovej repy predstavuje pre ostrov po zrušení kvót na mlieko najživotaschopnejšiu alternatívu – tak pre jeho hospodárstvo, ako aj pre jeho životné prostredie. Tieto výnimky pomôžu najvzdialenejším regiónom. Je to dobrá vec a preto by sme chceli, aby boli zaručené na dlhé obdobie. To očakávame od Komisie.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o návrhu nariadenia, ktoré ustanovuje osobitné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Európskej únie. Okrem vytvorenia príležitosti pre diverzifikáciu poľnohospodárstva znamená prijatie tejto správy aj zrušenie zákazu opätovného vývozu určitých výrobkov. V čase hospodárskej krízy je to rozhodným prínosom pre reštrukturalizáciu a zachovanie nielen niekoľkých desiatok pracovných miest na Azorách, ale aj činnosti v regionálnom cukrovarníckom priemysle.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Návrh Komisie uvažuje o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k nariadeniu (ES) č. 247/2006 a ustanovuje osobitné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie. Zmeny sa týkajú odvetví výroby cukru, mlieka a vína. Spravodajcom, ktorí sa na tom podieľali, blahoželám ku kvalitnej práci. Jednou zo základných zásad súčasného viacročného finančného rámca a ďalších finančných perspektív musí byť zásada solidarity. Týmto je potrebné zabezpečiť sociálnu a územnú súdržnosť. Všetci vieme o prírodných ťažkostiach, s ktorými zápasia najvzdialenejšie regióny Európskej únie v súvislosti so svojou zemepisnou polohou, a o podmienkach, ktoré majú negatívny dosah na ich hospodársku činnosť a výrobnú kapacitu. Navrhované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú v súlade s touto zásadou solidarity, preto im vyjadrujem podporu.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Rozpočet, ktorý je základom tejto správy – zrejmý z prvej položky predhovoru ku kompromisnému návrhu, ktorý prijíma zrušenie kvót na mlieko – je pre nás neprijateľný, a preto sme hlasovali proti. Zrušenie kvót na mlieko bude mať, ako pripúšťa prijatá správa, ktorá to prezentuje ako hotovú vec, mimoriadne vážny dosah na sektor mlieka na Azorách a na celý sektor mliečnych výrobkov v regióne.

Následky, ktoré zrušenie kvót na mlieko prinesie hospodárstvu v regióne – proti ktorým sme bojovali a budeme bojovať –, nezmiernia momentálne navrhované opatrenia zamerané na priemysel na spracovanie cukru zvažujúce predĺženie opätovného vývozu cukru. Toto je spravodlivý cieľ. Od začiatku ho však oslabuje skutočnosť, že aj toto opatrenie bude v priebehu piatich rokov postupne zrušené.

Čo sa týka Madeiry, proces obnovy vínnej révy výrazne zaostáva za harmonogramom a v prípade, že nedôjde k posilneniu stimulov, môže byť dokonca ohrozený. Bez povšimnutia zostávajú aj negatívne dôsledky v oblasti obchodovania s banánmi v regióne takzvanej ženevskej dohody. Ďalšia vec, ktorú je dôležité zvážiť, je možnosť pomoci na podnietenie medziostrovného trhu v oblasti predaja miestnych poľnohospodárskych výrobkov.

  Elie Hoarau (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasoval som za naliehavo presadzovaný konečný text, lebo uplatnenie týchto rôznych výnimiek pre Réunion, Azory, Kanárske ostrovy a Madeiru malo zásadný význam pre zaistenie ochrany pracovných miest a pokračovanie poľnohospodárskych činností, najmä výroby mlieka na Réunione. Hlasoval som však proti kompromisu, ktorý navrhli Európska komisia a Rada, keďže Rada predložila návrhy, ktoré ani zďaleka nedosahovali úroveň opatrení prijatých Výborom pre regionálny rozvoj a Výborom pre poľnohospodárstvo.

Je poľutovaniahodné, že kvóty na vývoz cukru pre Azory nezostali na úrovni 3 000 ton, že o výnimke udelenej Réunionu v oblasti výroby mlieka sa neuvažuje aj v prípade iných francúzskych zámorských departementov a že Komisia nezachovala ochranné opatrenia týkajúce sa udržateľnosti výsledkov dosiahnutých výrobcami mlieka na Réunione. Všetky tieto otázky by som znovu nastolil počas rokovaní o reforme programu POSEI.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Najvzdialenejšie regióny zvyčajne charakterizujú malý počet obyvateľov, malá rozloha, stagnácia a ťažké hospodárske podmienky. Sú to regióny, ktoré sú do veľkej miery závislé od klimatických a zemepisných podmienok a ktorých prístup k výrobkom a službám je založený na spolupráci s pevninou Únie. Tieto regióny potrebujú záruky neprestajnej pomoci, keďže neprestajne pretrvávajú aj ťažkosti obyvateľstva v najvzdialenejších oblastiach, ktoré musia prekonávať. Aby sme mohli zaručiť rozvoj podnikania v týchto regiónoch, podnietenie profesionálnej činnosti a rovnakú úroveň v odvetví poľnohospodárstva, aká je v celej Európe, musíme zaviesť nové legislatívne ústupky prispôsobené potrebám osobitých regiónov a pokračovať v tých súčasných.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Hospodársky a sociálny rozvoj najodľahlejších regiónov Európskej únie je podmienený ich mimoriadnou odľahlosťou a ostrovným charakterom, ich malou rozlohou, ťažkým terénom a klímou a ich hospodárskou závislosťou od malého počtu výrobkov. Keďže tieto faktory spoločne vážne obmedzujú ich rozvoj, v článku 349 Lisabonskej zmluvy je ustanovenie o osobitných opatreniach v prospech najvzdialenejších regiónov. Tie je potrebné uplatniť prostredníctvom vhodných iniciatív, ktoré sa snažia reagovať na ich osobitné potreby, v neposlednom rade v odvetví poľnohospodárstva a rybárstva. Hlavné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy súvisia so zavedením, rozšírením či prispôsobením určitých výnimiek v odvetviach výroby cukru, mlieka a vína. Vzhľadom na všetky tieto obmedzenia a medzinárodnú krízu, ktorá nás ničí, hlasujeme za tieto opatrenia. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Hlasoval som za uznesenie Európskeho parlamentu (A7-0056/2010), pretože druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), teda rozvoj vidieka, je mimoriadne dôležitý z hľadiska zlepšenia účinnosti samotnej SPP, ale aj z hľadiska uľahčenia obhospodarovania pôdy v znevýhodnených prírodných podmienkach. Dokument vypracovaný pánom spravodajcom je veľmi potrebný nielen pre nás, ale aj pre celú Európsku úniu. Musíme mať informácie o pôde, ktorá sa z dôvodov nezávisiacich od vlastníkov nemôže účinne alebo dobre využívať. Súhlasím s pánom spravodajcom, pokiaľ ide o jeho hodnotenie revízie kritérií vymedzovania znevýhodnených oblastí, ktorá sa začala v roku 2005. Doterajšie kritériá podpory týchto oblastí je potrebné upraviť tak, aby odrážali skutočne existujúce znevýhodnenia. Treba pamätať aj na to, že existujú oblasti, na ktoré sa vzťahujú osobitné kritériá, kde však už boli znevýhodnenia odstránené vďaka uplatneniu účinných opatrení. Za vymedzenie znevýhodnených oblastí a vypracovanie programov pomoci a rozvoja by mali byť zodpovedné členské štáty. Všetky opatrenia musia, samozrejme, vychádzať z rámca Spoločenstva.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Návrh Komisie, ktorý spravodajca vylepšil, zavádza niektoré zmeny predchádzajúcich právnych predpisov Spoločenstva, konkrétne zmeny nariadenia č. 247/2006. Hlavné zmeny sa týkajú zavedenia, rozšírenia a prispôsobenia niektorých výnimiek v odvetviach výroby cukru, mlieka a vína. Myslím si, že navrhované zmeny sú pre najvzdialenejšie oblasti dobré.

Situácia je veľmi ťažká najmä v niektorých oblastiach, ktorých hlavné hospodárske sektory zasiahli nedávne krízy (sektor mliečnych výrobkov na Azorách, cukrová repa a pod.). Bolo by preto rozumné podporiť diverzifikáciu hospodárskych činností. V záujme podpory takejto diverzifikácie však musia byť výrobcom a prepravcom poskytnuté dlhodobé vyhliadky a hospodárske subjekty musia mať možnosť dosiahnuť primeranú mieru priemyselnej a obchodnej činnosti. Vzhľadom na systém, ktorý načrtol spravodajca, a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predniesli moji kolegovia z príslušného výboru, vyjadrujem správe svoju podporu.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Ako spravodajca Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko k správe pána Alvesa som spokojný s cestou, po ktorej sme sa vybrali v záujme rýchlejšieho a účinnejšieho prispôsobenia maximálnych vývozných množstiev v prípade výrobkov, ktoré sú súčasťou dohôd o dodávke z najvzdialenejších regiónov. Rámec tejto správy tvorí článok 349 Lisabonskej zmluvy, ktorý obsahuje ustanovenie o pomoci najvzdialenejším regiónom. Táto pomoc im má pomôcť prekonať neustále ťažkosti vyplývajúce z ich zemepisnej polohy, topografie a klímy.

Ustanovenia tohto nariadenia sa musia týkať konkrétnych potrieb týchto regiónov a reálnej situácie na miestnom trhu. Tento cieľ som mal na mysli pri príprave svojich návrhov, ku ktorým sa Európska komisia zaviazala vrátiť počas všeobecnej revízie tohto nariadenia, ktorá sa má uskutočniť v roku 2010.

Išlo mi tiež o ochranu príjmov výrobcov vína z hybridných odrôd na Madeire a Azorách, ktorú zakázala spoločná organizácia trhu s vínom, aby mali možnosť ďalej tieto odrody pestovať pre rodinnú spotrebu, čo znamená, že ich nebudú musieť vyklčovať. Ako som dúfal, kompromis vyplývajúci z trialógu medzi Parlamentom, Komisiou a Radou dnes potvrdila veľká väčšina Parlamentu.

Správa: Helga Trüpel (A7-0134/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Správa pani Trüpelovej o rozpočte na rok 2011 predstavuje novú fázu v postupe prijatia rozpočtu v Európskom parlamente. Parlament prijal v marci usmernenia pre rozpočtový postup na rok 2011. Cieľom je prijať návrhy odhadov vyplývajúcich z rokovaní, ktoré sa uskutočnili medzi Výborom pre rozpočet a predsedníctvom Európskeho parlamentu, orgánom zodpovedným za túto otázku. Podporila som túto správu, ktorá zabezpečuje najmä prijatie zvýšenia druhej splátky vo výške 1 500 EUR mesačne na príspevok na parlamentnú asistentskú výpomoc, financovanie 18 nových poslancov, keď sa ujmú mandátu, zlepšenie podporných služieb poskytovaných poslancom (tematické sekcie, knižničné služby) a zvýšenie počtu návštevníkov, ktorý môže každý poslanec financovať, zo 100 na 110 ročne. Tieto rozličné ustanovenia sú v súlade s novými právomocami Európskeho parlamentu, ktoré ustanovuje Lisabonská zmluva. Poslanci ako spoluzákonodarcovia spolu s ministrami členských štátov s takmer všetkými európskymi právomocami musia naďalej ťažiť z hĺbkového technického odborného poradenstva v legislatívnych otázkach, ale aj informovať občanov o svojej práci predovšetkým tak, že ich prijmú v Parlamente v Štrasburgu alebo v Bruseli.

  Martin Ehrenhauser (NI), písomne. – (DE) Ja som hlasoval proti správe pani Trüpelovej. Týmto chcem veľmi jasne vyjadriť, že som proti zvýšeniu sekretárskeho príspevku a akémukoľvek zvýšeniu počtu úradníkov tu v Európskom parlamente. Najprv sa musí overiť argument, že Lisabonská zmluva prinesie poslancom viac práce.

Ak sa tak stane, riešením v tomto období explodujúcich štátnych dlhov môže byť len zvýšená efektívnosť a nie zvýšená byrokracia. V tomto Parlamente je obrovský potenciál na vyššiu efektívnosť a bolo by jednoduché takisto zvýšiť výkon s menším počtom zamestnancov a za menej peňazí.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako som už povedal predtým, na základe Lisabonskej zmluvy sa zvýši množstvo otázok, ktorými sa Parlament bude musieť zaoberať v rámci bežného legislatívneho postupu. Na to, aby sa pracovalo rýchlo a efektívne, sú potrebné vhodné technické a logistické prostriedky.

Vzhľadom na budúce rozšírenie Európskej únie a potrebu lepšieho informovania verejnosti o práci tohto Parlamentu je preto potrebné vymedziť prostriedky, ktoré umožnia efektívnu prácu v roku 2011, aby sa tak nespomalil celý legislatívny proces Únie z dôvodu nedostatočného financovania Parlamentu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) V súlade s politikami, ktoré som podporoval, považujem za dôležité prijatie politiky zostavovania rozpočtu s nulovým základom na začiatku každého volebného obdobia. Bude to mať za následok, že rozpočet Parlamentu odzrkadlí skutočné potreby a zvýši transparentnosť, rozpočtovú disciplínu a efektívnosť. Podporujem tiež rozlíšenie medzi fixnými a variabilnými nákladmi, pričom na odôvodnenie variabilných nákladov sa použije analýza nákladov a výnosov. Táto analýza nákladov a výnosov má veľký význam na zabezpečenie lepších výsledkov a riadenia zdrojov. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy boli pridelené nové právomoci a kvôli začleneniu 18 nových poslancov je potrebné vytvoriť podmienky, ktoré im umožnia náležite a účinne vykonávať svoj mandát. Chcel by som zdôrazniť, že hlavnou prioritou Parlamentu musí byť maximálna kvalita pri tvorbe právnych predpisov. Tento Parlament musí byť vybavený prostriedkami potrebnými na jeho riadne fungovanie, najmä v tomto veľmi náročnom období, ktoré prežívame a v ktorom zohrávajú inštitúcie EÚ kľúčovú úlohu pre Európanov a spoločnosť vo všeobecnosti.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – My zelení sme hlasovali za správu našej kolegyne pani Helgy Trüpelovej. Všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené k správe boli zamietnuté. Odhady Európskeho parlamentu na rok 2011 sa teda postupujú Komisii, aby boli zahrnuté v návrhu rozpočtu na rok 2011. Čo sa týka zvýšenia druhej tranže príspevku na asistentskú výpomoc na rok 2011, znamená to, že finančné prostriedky sú momentálne zaznamenané ako rezerva až do vypracovania podrobného finančného výkazu všetkých príslušných nákladov. Parlament sa k tejto otázke môže vrátiť v prvom čítaní rozpočtu na rok 2011 v septembri, respektíve v októbri. Čo sa týka prvej tranže zvýšenia sekretárskeho príspevku v roku 2010, bude sa o tom hlasovať zajtra v rámci správy pána Maňku o zmene a doplnení rozpočtu č. 1/2010. Tu už ide o rozpočtový postup v užšom zmysle a hlasovaním sa ustanoví konečný výsledok.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – (PL) Už sme si zvykli na skutočnosť, že rozpočet Európskeho parlamentu odzrkadľuje komplikované kompromisy medzi Európskym parlamentom a inými inštitúciami EÚ a nepriamo aj medzi Európskou úniou a členskými štátmi.

Nasledujúci rok sa možno ukáže ako mimoriadne náročný v tomto ohľade, ak vezmeme do úvahy význam a rozsah práce, ktorú má Parlament pred sebou. Pretože na jednej strane sa Parlament musí prispôsobiť novým podmienkam, ktoré vyplývajú z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy a z rozšírenia EÚ o Chorvátsko – spomeniem len 18 nových poslancov, ďalších 68 pracovných pozícií a 62 pracovných pozícií súvisiacich s pristúpením Chorvátska. Na druhej strane, rozpočet Parlamentu sa v porovnaní s rokom 2010 výrazne nezvýši (5,5 %), čo vyvoláva otázku, ako sa s touto sumou vyrovnať v novej realite. V tomto kontexte vítam návrh, ktorý sa opakuje v celej správe, aby sa výdavky plánovali opatrne.

Rovnako ako autorka dokumentu považujem za potrebné preskúmať úroveň dotácií vyplácaných rodinám zamestnancov, zvýšiť zamestnanosť v knižnici až po dôkladnej analýze potrieb poslancov a zaistiť bezpečnosť zamestnancov Parlamentu za rozumnú cenu a vychádzať pritom zo zásady otvorenosti voči bežnému občanovi. Parlament ako inštitúcia ostáva stále príliš uzatvorený a mali by sme čo najviac zvýšiť financovanie projektov, akými sú Dom európskej histórie a prehliadky Parlamentu.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy znamená zvýšenie právomocí Európskeho parlamentu, z čoho, prirodzene, vyplýva, že na pokrytie zvýšených potrieb je potrebných viac finančných prostriedkov. V takomto prípade predstavuje odhad rozpočtu na rok 2011 zvýšenie o 5,8 % v porovnaní s rozpočtovým rokom 2010, ak sa pokúsime zabezpečiť vykonávanie právomocí Parlamentu v plnej miere.

Rozpočet na rok 2011 sa zvýši na 1 710 574 354 EUR, z toho 20,32 % patrí do okruhu 5 (administratíva), čo umožňuje zosúladenie politických cieľov s príslušnými finančnými prostriedkami. Tento návrh rozpočtu zahŕňa ustanovenia, ktoré sa týkajú zastúpenia Chorvátska, mimoriadnych finančných prostriedkov na služby sekretariátu pre poslancov, dodatočných pracovných miest, zvýšenia počtu návštevníkov, ktorých môžu poslanci každý rok pozvať, zníženia uhlíkovej stopy Parlamentu a financovania Domu európskej histórie a návštevníckeho centra.

Táto správa naznačuje rozumný rozpočet zameraný na politiku udržateľnosti Parlamentu. Nechýba jej však ani tvrdý prístup k účinnému využívaniu dostupných zdrojov.

Správa: Richard Ashworth (A7-0051/2010)

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD), písomne. – Hlasovali sme proti tejto správe v súlade so zásadami Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) a na základe našej podpory právnych predpisov len v tom prípade, keď obmedzujú moc EÚ alebo ju vrátia národným štátom. Nepodporili sme žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré podľa nás zbytočne poškodzovali britských poľnohospodárov, ako ani tie, ktoré zvyšovali kontrolu zo strany EÚ v tejto oblasti. Strana UKIP bude aj naďalej chrániť záujmy britských poľnohospodárov proti zásahom EÚ, pretože si myslíme, že britské odvetvie poľnohospodárstva je nepochybne schopné riadiť svoje záležitosti a dosahuje už vysokú úroveň kvality a bezpečnosti. Strana UKIP je proti tomu, aby bol britský daňový poplatník nútený dotovať farmy v ostatných oblastiach Európy, ktoré predstavujú konkurenciu pre našich poľnohospodárov. Naša strana sa zaväzuje k obchodovaniu s poľnohospodárskymi výrobkami podľa pravidiel WTO.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Je potrebné zredukovať administratívnu záťaž uvalenú na poľnohospodárov, ako aj nadmernú byrokraciu, ktorá sa často vyskytuje v poľnohospodárskych záležitostiach. Poľnohospodári by sa mali sústrediť na svoju hlavnú zodpovednosť: produkciu výrobkov vysokej kvality.

Hlasoval som v prospech ustanovení tejto správy, ktoré sa týkajú odstránenia súčasnej duplicity a zlepšovania flexibility. Tiež súhlasím s vyhláseniami v správe, ktoré sa týkajú právnych predpisov v tomto odvetví. Ide o to, že tieto právne predpisy by mali byť primerané cieľu a nemali by byť zavedené dovtedy, kým sa neposúdi ich vplyv týkajúci sa ich potenciálnej finančnej záťaže. Ak chceme v Európe vytvoriť efektívne a konkurencieschopné odvetvie poľnohospodárstva, musíme zredukovať nadmernú byrokraciu.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, lebo si myslím, že je potrebné pokračovať v zjednodušovaní nariadenia a ustanovení o spoločnej poľnohospodárskej politike z roku 2005. Poľnohospodári a ostatné hospodárske subjekty v odvetví poľnohospodárstva by mali byť oslobodení od byrokracie a požiadaviek, ktoré nie sú potrebné na splnenie politických cieľov a zabezpečenie riadneho hospodárenia s peniazmi daňových poplatníkov. Zjednodušenie SPP je nevyhnutné na to, aby sa naše poľnohospodárstvo stalo konkurencieschopnejším, ako aj na zachovanie a vytváranie pracovných miest a podporu zdravého rozvoja našich vidieckych oblastí. V prípade niektorých členských štátov bola zaznamenaná vysoká miera chýb v žiadostiach, čo poľnohospodárom znemožňuje, aby pomoc dostali včas. Členské štáty by mali potenciálnym príjemcom poskytnúť systémy, ktoré sú jednoduché, zrozumiteľné a transparentné. Vyzývam preto Komisiu, aby zahrnula túto otázku do dvojstranných rokovaní s členskými štátmi.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Od reformy SPP uplynuli tri roky a my teraz rozmýšľame o tom, ako by naša poľnohospodárska politika mala reagovať na súčasné problémy. Správa z vlastnej iniciatívy ponúka užitočné a všeobecne akceptované návrhy na dosiahnutie cieľa odvetvia poľnohospodárstva, ktorý spája kvalitu a konkurencieschopnosť. Musíme pozitívne privítať podstatu tejto správy, pretože v nej Parlament žiada zavedenie novej SPP v roku 2013, ktorá zredukuje byrokraciu pre poľnohospodárov. Akékoľvek opatrenie schopné zredukovať administratívne postupy a záťaže, ktoré trápia poľnohospodárov – nehovoriac o príslušných miestnych orgánoch – a ktoré neohrozuje normy kvality, si určite zaslúži našu podporu. Takáto správa, ktorá si všíma potreby poľnohospodárov vrátane potreby zabezpečiť, aby neboli obmedzovaní nadmernou administratívnou záťažou, je užitočná a určite prispeje k procesu reformovania spoločnej poľnohospodárskej politiky, čo bude zo zrejmých dôvodov komplikovaný a veľmi citlivý proces pre budúcnosť európskeho hospodárstva a pre ochranu nespočetných druhov tradičnej miestnej výroby. Hlasovala som preto za túto správu.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Poľnohospodárstvo bolo Poslaneckému klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) vždy blízke a považujeme ho za základné odvetvie európskeho hospodárstva. Našich poľnohospodárov už príliš dlho ťažilo byrokratické a administratívne bremeno: je načase odľahčiť ich záťaž.

Som vlastne presvedčený, že zjednodušenie byrokratických postupov, ktoré bude prijaté spolu s reformou SPP od roku 2013, je nielen žiaduce, ale aj nevyhnutné. Preto si myslím, že je správne zjednodušiť pravidlá elektronickej identifikácie zvierat a vytvoriť telefonickú linku pomoci v každom členskom štáte EÚ s cieľom zabezpečiť lepší prístup k informáciám. Okrem toho je dôležité obnoviť dôveru medzi úradmi a poľnohospodármi.

Navyše poľnohospodári už nebudú musieť tráviť dni vypĺňaním formulárov a vyhlásení, ale budú môcť obrábať svoje polia a dodávať tak lepšie poľnohospodárske výrobky, ktoré spĺňajú vyššie normy. Hlasoval som preto za tieto opatrenia, ktoré sú súčasťou procesu zjednodušovania byrokracie, a to za plnej podpory nášho poslaneckého klubu, ktorý ponúka v období krízy zásadnú odpoveď.

  David Campbell Bannerman (EFD), písomne. – Hlasovali sme proti tejto správe v súlade so zásadami Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) a na základe našej podpory právnych predpisov len v tom prípade, keď obmedzujú moc EÚ alebo ju vrátia národným štátom. Nepodporili sme žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré podľa nášho názoru zbytočne poškodzovali britských poľnohospodárov, ako ani tie, ktoré zvyšovali kontrolu zo strany EÚ v tejto oblasti. Strana UKIP bude aj naďalej chrániť záujmy britských poľnohospodárov proti zásahom EÚ, pretože si myslíme, že britské odvetvie poľnohospodárstva je nepochybne schopné riadiť svoje záležitosti a dosahuje už vysokú úroveň kvality a bezpečnosti. Strana UKIP je proti skorumpovanému spôsobu, akým bola v minulosti využívaná SPP (napr. fantómové vinice), alebo tomu, ako sa používa na zvýšenie príjmu niektorých politikov v krajinách EÚ, ktorí vlastnia „farmy“. Strana UKIP je tiež proti vynútenému dotovaniu fariem v ostatných oblastiach Európy, ktoré predstavujú konkurenciu pre našich poľnohospodárov. Naša strana presadzuje obchodovanie s poľnohospodárskymi výrobkami podľa pravidiel WTO.

  Derek Roland Clark (EFD), písomne. – Strana UKIP hlasovala proti správe o zjednodušení SPP, pretože napriek tomu, že uplatnenie správy by malo za následok zrozumiteľnejšiu, transparentnejšiu a uskutočniteľnú politiku, zjednodušilo by inšpekcie fariem, pričom by sa zvýšila flexibilita platobných opatrení a vychádzalo by sa v ústrety poľnohospodárom, no tým by sa zachovala SPP a potenciálne by to pomohlo aj jej rozšíreniu pre ďalšiu generáciu. Strana UKIP preto hlasovala proti uzneseniu ako celku predovšetkým preto, lebo nemá legislatívny vplyv.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za správu o zjednodušení spoločnej poľnohospodárskej politiky a blahoželám pánovi Ashworthovi a tieňovým spravodajcom k vynikajúcej práci, ktorú vykonali. Musíme konať s cieľom zjednodušiť byrokratické postupy a požiadavky uvalené na farmy, aby sme znížili ich náklady a zároveň zvýšili ich konkurencieschopnosť a právnu istotu. Často zabúdame na to, že hoci farmy produkujú základné potraviny, sú to tiež podniky, ktorých konkurencieschopnosť je poškodená nadmernou byrokraciou.

Z tohto dôvodu si myslím, že takéto správy sú dôležité, lebo poukazujú na problémy, ktoré vznikajú v dôsledku podmienenosti alebo príliš komplikovaných postupov, zatiaľ čo zároveň ponúkajú riešenia, ako zjednodušiť a zlepšiť program EÚ, ktorý je ešte stále najdôležitejší, prinajmenšom z finančného hľadiska. Myslím si, že hlasovaním za túto správu spravil Parlament ďalší krok smerom k aktuálnejšej, efektívnejšej a úspornejšej SPP, ktorá je navyše schopná zaistiť plnenie potravinových požiadaviek Európy nielen dnes, ale aj v nasledujúcich rokoch.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Poľnohospodári vždy nadšene a vytrvalo podporovali európsku integráciu. Pevne veria, že SPP je stále spoločná politika v pravom zmysle slova. Európska únia spolu s trhom Spoločenstva musia v globalizovanom svete spoločne konať s cieľom zaručiť bezpečnosť dodávok potravín a podporiť obnoviteľné zdroje. Musí tiež bojovať so zmenou klímy a zvýšiť svoje úsilie v oblasti výskumu, aby čo najlepšie využila príležitosti, ktoré výskum ponúka.

Potenciálne zníženie rozpočtu SPP by spôsobilo značný spoločenský a hospodársky rozvrat, čím by zabránilo poľnohospodárstvu vyrovnať sa s budúcimi problémami. Je pre nás dôležité, aby sme pochopili, že príjmy poľnohospodárov sú závislé od priamych platieb, aj keď tieto neposkytujú poľnohospodárom slušný životný štandard. Priemerný príjem v poľnohospodárstve v rámci EÚ vrátane všetkých priamych platieb dosahuje výšku len polovice platu v ostatných hospodárskych odvetviach.

Myslím si, že zníženie priamych platieb ako súčasti prvého piliera SPP by malo ničivé následky nielen pre poľnohospodárov, ale aj pre vidiecke oblasti, ako aj pre verejné služby súvisiace s poľnohospodárskou výrobou, pre spotrebiteľov a pre spoločnosť ako celok, ktorá má osoh z týchto platieb. Priame platby sú preto dôležité a musíme ich zachovať.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Vo všeobecnosti som hlasoval za správu o zjednodušení spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Toto zjednodušenie by malo prospieť poľnohospodárom, umožniť im, aby sa sústredili na produkciu bezpečných a kvalitných potravín, ako aj vnútroštátnym orgánom a orgánom EÚ tým, že zníži byrokratickú záťaž súvisiacu so zavedením SPP.

SPP má pre EÚ dôležitý význam, pretože zaisťuje produkciu bezpečných potravín a pretože jej ide o zachovanie životného prostredia alebo vidieckych oblastí v súvislosti s riadne udržateľným rozvojom. Zjednodušenie musí so sebou prinášať väčšiu zodpovednosť všetkých zúčastnených strán.

Chcel by som preto zdôrazniť potrebu transformácie SPP na jednoduchší, spravodlivejší a transparentnejší nástroj. Najprv by som chcel vyzdvihnúť návrh na vytvorenie jednotného systému identifikácie zvierat. Tento systém musí zahŕňať aj možnosť vydávania vlastných osvedčení, zníženie kvót inšpekcií na nižšiu hranicu, než je tá, ktorá sa momentálne používa, a otázku sledovateľnosti mäsa z oviec a kôz. Mám na mysli najmä návrh na identifikáciu stád pre dobytok. Napokon, potrebná reforma SPP bude musieť odlíšiť podporovanie jednotlivých poľnohospodárov a družstiev takýchto jednotlivcov a ponechať veľké agropotravinárske spoločnosti napospas trhom.

  Robert Dušek (S&D), písomne. – (CS) Návrh správy o zjednodušení spoločnej poľnohospodárskej politiky je ďalším krokom k zjednodušeniu a zefektívneniu SPP. Musíme, samozrejme, urobiť viac pre posilnenie konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva, zachovanie a vytvorenie ďalších pracovných miest a podporu prirodzeného rozvoja vidieckych oblastí. V tejto súvislosti by som chcel spomenúť problematiku priamych platieb v pohraničných regiónoch, kde dochádza k nespravodlivej hospodárskej súťaži a diskriminácii na základe miesta registrácie poľnohospodárskych subjektov.

V regiónoch susediacich členských štátov s rôznou výškou platieb sa začína výrazne objavovať ekonomický kalkul vyplývajúci z rôznej výšky týchto platieb zo strany niektorých poľnohospodárskych subjektov. Poľnohospodársky subjekt, ktorý poberá vyššie platby v krajine svojho pôvodu, obchoduje v inej krajine (s nižšími priamymi platbami) za nižšie výrobné náklady, zatiaľ čo tržby zaznamenáva na druhej strane hranice. Týmto spôsobom sú poľnohospodárske subjekty v krajine s nižšími priamymi platbami diskriminované a hospodársky znevýhodňované na miestnom trhu, zatiaľ čo poľnohospodárske subjekty v členských štátoch s vyššími priamymi platbami majú vďaka politike EÚ na trhu zabezpečenú hospodársku výhodu. Z týchto dôvodov je potrebné v rámci reformy SPP zohľadniť dôsledky pre platby, t. j. porovnať miesto výroby s miestom, kde sa zaznamenávajú priame platby. Týmto nariadením tiež prispejeme k vytvoreniu nového a spravodlivého trhu v poľnohospodárstve. Hlasujem za predloženú správu.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky je podľa mňa kľúčové pre konkurencieschopnosť poľnohospodárstva EÚ, zachovanie pracovných miest a udržateľný rozvoj európskych vidieckych oblastí. Je potrebné zjednodušiť pravidlá kontrol a prostredníctvom pomoci a rady zo strany vnútroštátnych orgánov ich sprístupniť poľnohospodárom, aby sme zaistili, že kvalita európskych poľnohospodárskych výrobkov nevyvolá zbytočné bremená a dodatočné komplikácie pre subjekty činné v poľnohospodárstve.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Zjednodušenie právnych predpisov je cieľ, ktorý je zásadný pre priblíženie Európy k verejnosti. Potrebujeme jednoduché a citlivé politiky pre tých, ktorí neovládajú kódex Únie a nehovoria po „európsky“. Takej základnej a trvalej politike, akou je SPP, musia jej hlavní príjemcovia rozumieť. V tomto prípade hovoríme o európskych poľnohospodároch.

Chcel by som preto potvrdiť správnosť slov spravodajcu, podľa ktorého by „nová SPP mala poľnohospodárom umožniť, aby sa sústredili na hlavný cieľ poskytovať bezpečné, kvalitné a sledovateľné potraviny, a súčasne ich podporovať v tom, aby produkovali neobchodovateľné verejné statky“. Dúfam, že nová SPP bude jednoduchšia, transparentnejšia a spravodlivejšia, že bude lepšie zameraná na potreby poľnohospodárov a trhu a že bude využívať rýchlejšie a menej byrokratické postupy, ktoré budú bezpečné a účinné. Právna istota nevyžaduje komplikovanosť alebo zdĺhavé postupy, ale skôr jednoduchosť a účinnosť. Presne to chceme od novej SPP.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) musí na jednej strane zaručiť primerané dodávky bezpečných potravín, na druhej strane sa musí vyrovnať s problémami, akými sú zachovanie vidieckych, horských a znevýhodnených oblastí, ako aj s multifunkčnosťou európskeho poľnohospodárstva. Harmonizáciu právnych predpisov musí sprevádzať odstránenie nadbytočných predpisov. Ostáva nám dúfať, že zníženie administratívnej záťaže o 25 % dosiahneme do roku 2012. Je potrebné zjednodušiť SPP, aby sme tak dosiahli konkurencieschopnejšie poľnohospodárstvo a zachovali a vytvorili pracovné miesta, ako aj prispeli k udržateľnému rozvoju našich vidieckych oblastí. Zjednodušenie SPP by malo v prvom rade priniesť úžitok poľnohospodárom, a nie iba vnútroštátnym orgánom a platobným agentúram členských štátov. Poľnohospodári musia mať prístup k funkčným systémom, ktoré by im umožnili predkladať žiadosti o priame platby jednoduchým spôsobom a bez zbytočných administratívnych požiadaviek v mieste ich bydliska. Toto zjednodušenie musí byť sprevádzané jeho zjednodušeným vykonávaním a členské štáty musia znížiť administratívne požiadavky na potenciálnych príjemcov na minimum, najmä v oblasti rozvoja vidieka. Potrebujeme väčšiu flexibilitu, preto podporujeme prijatie pružnejších podmienok vyplácania ešte pred definitívnym ukončením kontrol.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa má pozitívne aspekty, z ktorých by sme chceli poukázať na tieto: zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) nesmie znamenať menej pomoci pre poľnohospodárov a odstránenie tradičných nástrojov určených na riadenie trhov; potreba zmeniť postihy, v neposlednom rade tie, ktoré sa týkajú priestupkov, za ktoré výrobcovia nie sú zodpovední; zjednodušenie procesu podávania žiadostí; a veľmi pozitívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy týkajúce sa identifikácie zvierat, najmä oviec a kôz.

Spravodajca však navrhuje prístup, ktorý je prevažne zameraný na trh, konkurencieschopnosť, zníženie nadmerného protekcionizmu a na väčšiu liberalizáciu s katastrofálnymi následkami, ktoré sú dobre známe. Správa tiež pokračuje v podporovaní súčasného modelu rozdeľovania pomoci. Tvrdí, že „rozdeľovanie jednotnej platby pre poľnohospodárske podniky by malo zabezpečiť spravodlivosť“, no nenavrhuje žiadne konkrétne opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa.

Vyjadruje svoje presvedčenie, že by sa malo zrevidovať súčasné vymedzenie poľnohospodárskej činnosti na účely jednotnej platby, no nenavrhuje nič, čo by zmenilo súčasný model, v ktorom sú ľudia platení, aby nevyrábali. Aby som to zhrnul, správe chýbajú návrhy a opatrenia na zmenu platného modelu SPP, v prvom rade ide o rozdelenie pomoci (ale nielen to).

  Marian Harkin (ALDE), písomne. – Plne súhlasím s tým, že zjednodušenie SPP by nemalo mať za následok menej podpory pre poľnohospodárov a nemalo by viesť k odstráneniu tradičných nástrojov riadenia trhu. Okrem toho súhlasím s odkladom povinnosti elektronického označovania oviec.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Zjednodušenie zásad, ktoré definujú fungovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky, je nesmierne dôležité. SPP by nemala byť obmedzená len na rozdeľovanie peňazí. Osobne by som bol rád, keby sa viac zdrojov venovalo jednotlivým poľnohospodárskym investorom, ktorí by mohli účinnejšie zmodernizovať farmy a rozšíriť produkciu. Zvyšovanie financovania priamych platieb je však podľa mňa spôsob, ako udržať chudobu v najzaostalejších regiónoch, čo podporuje ľudí, ktorí v skutočnosti nemajú nič spoločné s poľnohospodárstvom, a bráni reštrukturalizácii poľnohospodárstva. Jedine dotovanie skutočných poľnohospodárov – výrobcov zdravých potravín a výrobkov vysokej kvality – môže zaručiť bezpečnosť v tejto oblasti pre Európu a celý svet.

  Cornelis de Jong, Kartika Tamara Liotard a Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Hlasovali sme proti správe pána Ashwortha o zjednodušení SPP (A7-0051/2010) a dôvodom je odsek 12. Poľnohospodári nepotrebujú viac priamej podpory EÚ, potrebujú spravodlivejšie ceny pre ich výrobky.

Súhlasíme však s podstatou správy. SPP je príliš komplikovaná a zbytočne zaťažuje poľnohospodárov, členské štáty, ako aj decentralizované vlády a orgány. Naliehavo potrebujeme odľahčiť túto administratívnu záťaž a znížiť byrokraciu najmä v tomto období krízy.

Ďalej by mala existovať možnosť opravy chýb pre poľnohospodárov, ktorí neúmyselne alebo v dôsledku faktorov, ktoré nemohli ovplyvniť, porušili zákon a boli následne potrestaní, ako aj vyššia transparentnosť týchto postihov.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Spoločná poľnohospodárska politika je základným prvkom Európskej únie, či už hovoríme o zásobovaní občanov potravinami alebo o zachovaní a ochrane horských a vidieckych oblastí, ako aj najvzdialenejších a znevýhodnených regiónov. Hlasoval som za túto správu, pretože podporujem potrebu zjednodušenia SPP. Musí byť zameraná na výsledky a ponúkať väčší priestor na reakciu. Tiež si myslím, že je potrebná užšia spolupráca medzi členskými štátmi a miestnymi orgánmi, pokiaľ ide o výmenu osvedčených postupov. Poľnohospodári musia byť súčasne dobre informovaní a orgány im musia viac pomáhať.

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Poľnohospodárstvo je jedným z hlavných zdrojov v Európe, zároveň je však jedným z odvetví, ktoré je v celej EÚ najviac zaťažené byrokraciou. Nesmieme podceňovať ani vplyv klimatických a environmentálnych faktorov, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu ťažko predvídateľné a v dôsledku prebiehajúcich globálnych zmien nútia svet poľnohospodárstva čeliť novým a zložitým problémom.

Vzhľadom na túto situáciu považuje Európsky parlament za nevyhnutné mať na pamäti, že cieľ znížiť administratívnu záťaž o 25 %, vytýčený v programe na rok 2003, nestačí, a keďže ho pravdepodobne splníme ešte pred konečným termínom v roku 2012, nie je ani dosť ambiciózny. Parlament si tiež myslí, že musí Komisii a Rade navrhnúť naliehavé stratégie na ďalšie znižovanie záťaže, ktorá trápi našich poľnohospodárov.

Návrhy obsiahnuté v tomto parlamentnom uznesení sú tiež zamerané spôsobom, ktorý očakáva prepracovanie SPP v zmysle stratégie EÚ 2020. Tento krok je nevyhnutný na zabezpečenie rastu v tomto odvetví a na zabezpečenie toho, aby sa vzhľadom na obmedzenie zdrojov EÚ očakávané v roku 2013 pokračovalo v prideľovaní finančných prostriedkov.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Prednosťou tejto správy je poukazovanie na to, že verejná služba sama osebe zaručuje nezávislosť a nestrannosť inšpekcií, pričom zdôrazňuje predstavu poľnohospodárstva ako verejného statku. Je takisto potrebné trvať na sledovateľnosti potravín, aj keď zrozumiteľné označovanie ich vplyvu na životné prostredie pravdepodobne zvýši informovanosť občanov (výrobcov a spotrebiteľov) o význame premiestňovania a ekologickej kvality výroby.

Rovnako dôležité je odhodlanie zjednodušiť administratívne pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky uvedené v správe. Skutočnosť, že SPP je skúmaná len z hľadiska konkurencieschopnosti a neoliberalizmu, jednoznačne v duchu politík uplatňovaných Európskou úniou za posledné roky, mi však bráni hlasovať za ňu. Zdržiavam sa preto hlasovania o tomto texte na znak dobrej vôle voči pokroku dosiahnutom v uvedených zámeroch.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Je nevyhnutné zjednodušiť spoločnú poľnohospodársku politiku, ak chceme 25 % zníženie administratívnej záťaže v odvetví poľnohospodárstva dosiahnuť do roku 2010. Byrokracia predstavuje vážnu prekážku pre poľnohospodárov, ktorí zanedbávajú svoju každodennú činnosť na poli, pretože pre byrokraciu premárnia veľa času. Vďaka novým zmenám bude navyše administratívna záťaž uvalená na poľnohospodárov o stovky miliónov eur nižšia, čo prinesie hmatateľné výhody, najmä ak zohľadníme komplikovanú hospodársku situáciu, ktorú zažívame. Zjednodušenie noriem a kontrolných mechanizmov je nevyhnutné pre poľnohospodárov, ktorý musia zabezpečiť dodávky potravín pre 500 miliónov ľudí za rozumnú cenu. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, ktorá obsahuje dôležité ustanovenia zamerané na odstránenie byrokracie, ktorá ovplyvňuje európskych poľnohospodárov najmä v čase, keď je poľnohospodárstvo silne zasiahnuté finančnou krízou. Chcel by som poďakovať kolegom, ktorí hlasovali za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som predložil, a zachovali tak text, ktorý už bol schválený vo výbore.

Narážam najmä na pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 týkajúci sa vysokej miery chýb v žiadostiach o priame platby zaznamenanej v niektorých členských štátoch, ktorý tiež poukazuje na to, že tieto chyby sa dajú v prvom rade pripísať skôr ortofotografickým prístrojom, než samotným poľnohospodárom. Tiež narážam na pozmeňujúci a doplňujúci návrh 65 týkajúci sa odkladu povinnosti elektronického označovania oviec a kôz, ktorá mala začať v roku 2010, pre neúmerné náklady vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Návrh na zjednodušenie SPP je súčasťou rozsiahlejšieho procesu znižovania byrokratických postupov. Ide o proces, ktorý dávnejšie spustili rôzne členské štáty EÚ, aby zabezpečili efektívnejšie a prístupnejšie služby pre občanov.

Táto reforma je potrebná aj pre odvetvie poľnohospodárstva, aby umožnila poľnohospodárom ušetriť čas a peniaze, aby mali prístup k dávkam na základe systému podmienenosti a priamych platieb, ako aj v súvislosti s niektorými aspektmi rozvoja vidieka a postupmi na identifikáciu chovných zvierat.

V súčasnosti, keď už prebieha diskusia o smerovaní SPP po roku 2013, predstavuje tento návrh na zjednodušenie testovací priestor, ktorý sa dá využiť na vyzdvihnutie príležitostí a hrozieb a vytvorenie základu návrhu pre európske poľnohospodárstvo v budúcnosti. Z dôvodov uvedených vyššie som hlasoval za správu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Správa o zjednodušení spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) skúma problém, ktorým sa vážne zaoberajú poľnohospodári, ktorí sú hlavnými príjemcami SPP, ako aj európska verejnosť vo všeobecnosti, ktorá SPP kvôli komplikovanosti jej mechanizmu len ťažko rozumie. Opatrenia zamerané na zjednodušenie preto všetci považujú za potrebné a naliehavé. Je nevyhnutné, aby tieto opatrenia mali priamy vplyv na poľnohospodárov a nielen na jednotlivé úrady členských štátov, ako to bolo doteraz. Odstránenie nástrojov na riadenie trhu nesmie byť predložené ako jeden z prostriedkov na zjednodušenie.

Jedna z vecí, ktoré musí zjednodušenie riešiť, je potreba odstrániť diskrimináciu v systéme priamych platieb v rôznych členských štátoch, pričom ide o problémy, ktoré sú dôsledkom neefektívnosti vnútroštátnych úradov, t. j. kontroly, konečné termíny, platby atď. Odstránením týchto diskriminácií predídeme mnohorýchlostnej SPP, ktorá podporuje rozdiely medzi poľnohospodármi z rôznych členských štátov.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu pána Ashwortha o zjednodušení spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá je tiež zrozumiteľnejšia pre poľnohospodárov. Správa spoločnej poľnohospodárskej politiky býva často nesmierne komplikovaná. Z tohto dôvodu má zjednodušenie SPP a uľahčenie života poľnohospodárov prvoradý význam pre celé odvetvie poľnohospodárstva. Pravidlá navrhované Európskou komisiou sú veľakrát ťažko realizovateľné a v členských štátoch je veľmi vysoká miera byrokracie v súvislosti s právnymi predpismi týkajúcimi sa poľnohospodárstva. Preskúmať sa musia najmä právne predpisy týkajúce sa identifikácie zvierat, aby boli flexibilnejšie a menej byrokratické. Súčasné legislatívne ustanovenia v tejto oblasti sú v mnohých prípadoch príliš prísne a kontraproduktívne.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) je nevyhnutné na to, aby sa európske poľnohospodárstvo stalo konkurencieschopnejším, ako aj na zachovanie pracovných miest a podporu ich vytvárania a na prispievanie k rozvoju vidieckych oblastí. Podľa mňa je dôležité, aby sa Komisia usilovala o odstránenie zbytočných byrokratických prekážok a zároveň navrhla nové právne predpisy v tejto oblasti.

Čím jednoduchšie sú právne predpisy, tým ľahšie im zúčastnené strany porozumejú, či už ide o poľnohospodárov, vnútroštátne a regionálne orgány, alebo úrady určené na monitorovanie a využívanie finančných prostriedkov. Takisto, čím menej času budú tieto subjekty potrebovať na prípravu žiadostí, tým menej chýb spravia. Náklady na monitorovanie financovania budú tiež nižšie.

Je tiež potrebné zjednodušiť monitorovanie spôsobu, akým sa využívajú finančné prostriedky. Externé audity sú podľa mňa v tomto prípade najefektívnejším riešením. Pokuty je potrebné uplatňovať transparentne a primerane, pričom musíme brať do úvahy veľkosť farmy a miestnu situáciu, v neposlednom rade aj v najvzdialenejších regiónoch, akým je Madeira. Hlasoval som dnes v Parlamente za túto správu, pretože sa snaží riešiť tieto problémy. Teraz musíme v rámci všeobecnej revízie SPP zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi poľnohospodárskou a kohéznou politikou.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Podporou tohto dokumentu sme vyjadrili naše odhodlanie zjednodušiť spoločnú poľnohospodársku politiku. Tento proces je nevyhnutný na zabezpečenie primeranej úrovne konkurencieschopnosti v európskom odvetví poľnohospodárstva. Je zrejmé, že prostredníctvom harmonizácie právnych predpisov, zníženia administratívnej záťaže a obmedzenia nákladov máme možnosť vytvoriť jednoduchšiu, spravodlivejšiu a zrozumiteľnejšiu spoločnú poľnohospodársku politiku. Mali by sme však mať na pamäti, že príjemcovia týchto zjednodušení by nemali byť len úrady a vnútroštátne orgány, ktoré riadia odvetvie poľnohospodárstva, ale v prvom rade poľnohospodári, ktorí sú zbytočne zaťažení právnymi predpismi.

Správa: Heide Rühle (A7-0151/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Správa, ktorú predložila pani Rühleová, je správa z vlastnej iniciatívy zameraná na skúmanie spôsobov, akými sa dajú zlepšiť postupy verejného obstarávania v Európe s cieľom dosiahnuť stabilnejší a transparentnejší právny rámec. Nesprávne uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania je v skutočnosti jednou z najčastejších príčin chýb v platbách z európskych štrukturálnych fondov. Súhlasím s hlavnými bodmi tejto správy z vlastnej iniciatívy: výzva na lepšiu koordináciu postupov verejného obstarávania v rámci rôznych riaditeľstiev Európskej komisie, vyhlásenie, že ciele stanovené v revízii smerníc o verejnom obstarávaní z roku 2004 (objasnenie pravidiel a väčšia právna istota) ešte neboli celkom dosiahnuté. Tiež súhlasím so stanoviskom správy, podľa ktorého najmä malé a stredné podniky doplácajú na komplikovanosť týchto postupov, čo im niekedy môže brániť v účasti na výzve na predloženie ponuky, pretože im chýbajú zdroje právnej pomoci. Hlasovala som preto za túto správu a budem dôkladne sledovať riadne uplatňovanie platných smerníc o verejnom obstarávaní v našich členských štátov a najmä vo Francúzsku.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože správne fungujúci a transparentný systém verejného obstarávania je dôležitý pre vnútorný trh z pohľadu podpory cezhraničnej hospodárskej súťaže a inovácie a na dosiahnutie optimálnych výhod pre vládne inštitúcie. Ciele revízie smerníc o verejnom obstarávaní z roku 2004 neboli dosiahnuté, najmä pokiaľ ide o zjednodušenie pravidiel verejného obstarávania a vytvorenie väčšej právnej istoty. Na Súdnom dvore Európskej únie bol posudzovaný neúmerne vysoký počet prípadov porušovania predpisov v oblasti verejného obstarávania, čo naznačuje, že mnohé členské štáty majú problém postupovať v súlade so smernicami o verejnom obstarávaní. Na základe Lisabonskej zmluvy sa v primárnom práve Európskej únie po prvý raz uznáva právo regionálnych a miestnych samospráv a posilňuje sa subsidiarita. Keďže úlohou práva v oblasti verejného obstarávania je zaistiť náležité a hospodárne využívanie verejných prostriedkov a umožniť podnikom, ktoré sa o to zaujímajú, získavať verejné zákazky v prostredí spravodlivej hospodárskej súťaže, vyzývam Komisiu, aby zjednodušila postupy verejného obstarávania v záujme odbremenenia miestnych samospráv a spoločností od obrovskej časovej a finančnej záťaže súvisiacej len s administratívnymi záležitosťami a uľahčila malým a stredným podnikom prístup k takýmto zákazkám a poskytla im možnosť zapojiť sa rovnocennejším a spravodlivejším spôsobom.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Značná časť prostriedkov z rozpočtov členských štátov sa vynakladá na verejné obstarávanie. Súhlasím preto so stanoviskom spravodajcu, podľa ktorého by verejné finančné zdroje mali byť transparentné a verejne kontrolovateľné. Zadávanie verejných zákaziek sa musí uskutočňovať v podmienkach transparentnosti, ktoré zaručujú rovnaké zaobchádzanie so všetkými zainteresovanými stranami a hlavným kritériom je pomer ceny a výkonu projektu, aby zvíťazila najlepšia, a nie len najlacnejšia ponuka. Na zvýšenie transparentnosti verejného obstarávania je potrebné zjednodušiť postupy verejného obstarávania a odbremeniť tak miestne samosprávy a spoločnosti od obrovskej časovej a finančnej záťaže súvisiacej len s administratívnymi záležitosťami. Zjednodušenie postupov tiež uľahčí malým a stredným podnikom prístup k takýmto zákazkám a poskytne im možnosť zapojiť sa rovnocennejším a spravodlivejším spôsobom. Z dôvodu globalizačného procesu je veľmi dôležité, aby sa Komisia zamerala na postupy uplatňovania sociálnych kritérií. Preto je nevyhnutné vypracovať usmernenia alebo inú praktickú podporu verejných orgánov a iných verejných inštitúcií v súvislosti s trvalo udržateľným obstarávaním.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam toto uznesenie, ktorého zámerom je zjednodušiť pravidlá verejného obstarávania a zároveň prispieva k vytvoreniu väčšej právnej istoty. Európske iniciatívy v oblasti verejného obstarávania si vyžadujú koordináciu na európskej úrovni, aby sa tak predišlo nezrovnalostiam a právnym problémom. Rovnako dôležité je právne objasnenie podmienok, na základe ktorých sa uplatňuje právo obstarávania v prípade inštitucionalizovaných verejno-súkromných partnerstiev. Vyzývam Komisiu, aby zjednodušila postupy a odbremenila tak miestne samosprávy a spoločnosti od obrovskej časovej a finančnej záťaže súvisiacej len s administratívnymi záležitosťami. Zjednodušenie postupov tiež uľahčí malým a stredným podnikom prístup k takýmto zákazkám a poskytne im možnosť zapojiť sa rovnocennejším a spravodlivejším spôsobom. Je potrebné podporovať verejné orgány v tom, aby sa pri verejnom obstarávaní vychádzalo z environmentálnych, sociálnych a iných kritérií. Vyzývam Komisiu, aby preskúmala možnosť používania tzv. zelených verejných zákaziek ako nástroja podpory trvalo udržateľného rozvoja.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V roku 2004 vykonala Komisia revíziu smerníc o verejnom obstarávaní, ktorej zmyslom bolo zjednodušiť postupy a dosiahnuť tak transparentnejšie, efektívnejšie, flexibilnejšie a menej byrokratické obstarávanie.

Ako hovorí spravodajca: „Hlavnou úlohou verejného obstarávania je hospodárne a nákladovo účinné obstarávanie tovaru na účely plnenia úloh vo verejnom záujme. Verejné orgány však nie sú typickým účastníkom trhu, keďže však spravujú verejné financie, nesú osobitnú zodpovednosť.“

Musím opäť povedať, že zložité právne predpisy neslúžia najlepšie záujmom zúčastnených strán. Pokiaľ ide o verejné obstarávanie, presný opak je pravdou. Čím komplikovanejšie, menej transparentné a pomalšie sú tieto postupy, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa právne predpisy budú obchádzať, a v krajných prípadoch môže dôjsť ku korupcii. Je preto nevyhnutné, aby sme sa počas procesu revízie súčasných smerníc o verejnom obstarávaní usilovali o vytvorenie jednoduchších a účinnejších pravidiel na reguláciu odvetvia, ktoré predstavuje takmer 16 % HDP Európskej únie.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Celkové ročné výdavky na verejné zákazky v Európskej únii týkajúce sa tovaru a služieb predstavujú 16 % HDP, resp. vyše 1 500 miliárd EUR. Vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu nesmú smernice o verejnom obstarávaní spomaliť alebo zdražiť postup zadávania zákaziek. Zmluvné strany, najmä malé a stredné podniky, vyžadujú právnu istotu a rýchle postupy. Myslím si, že Komisia a členské štáty by mali v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi prepracovať rôzne súbory pravidiel platné pre verejné obstarávanie s cieľom zjednotiť tieto pravidlá a zjednodušiť celý právny rámec pre verejné obstarávanie, aby sa tak znížilo riziko chýb a zvýšila sa efektívnosť využívania štrukturálnych fondov. Malo by sa brať do úvahy, že nesprávna transpozícia pravidiel verejného obstarávania v EÚ spôsobuje veľkú mieru nezrovnalostí pri implementácii európskych projektov spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Myslím si, že Komisia musí zvážiť možnosť pokračovať v používaní zrýchlených postupov v súvislosti so štrukturálnymi fondmi, a to aj po roku 2010, aby členské štáty neplytvali týmito zdrojmi.

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Hoci súhlasím s cieľom správy, aby Komisia zjednodušila postupy verejného obstarávania s cieľom ochrániť miestne samosprávy a podniky pred obetovaním značného množstva času a peňazí len na administratívne záležitosti, s poľutovaním vnímam znenie druhej časti odseku 9.

Myslím si, že tento výklad rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ktorý naznačuje možnosť spolupráce medzi miestnymi orgánmi bez akejkoľvek účasti trhu, sa odkláňa od zásady neutrality. To môže škodiť podnikom (súkromným alebo verejným), ktorým môže pripadať, že ich obrali o možnosť súťažiť o zákazky na vykonávanie verejných služieb ekonomickej povahy.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Táto správa vrhá trochu svetla na sociálne a environmentálne normy, ktoré musíme začleniť do výziev na predloženie ponuky. Tiež navrhuje odporúčania na uľahčenie prístupu na trhy verejného obstarávania pre malé a stredné podniky. Má však veľký nedostatok vzhľadom na jednoznačnú neprítomnosť akejkoľvek zmienky o potrebnom prijatí právneho nástroja, ktorý by vymedzil definíciu a štatút koncesií na služby v čase prepracovania smerníc o verejnom obstarávaní. Nemôžeme sa uspokojiť so súčasnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie v oblasti verejných koncesií na služby. Naliehavo potrebujeme rámcovú smernicu o službách všeobecného záujmu. Právne objasnenie je nevyhnutné a je prínosom pre všetkých. Preto som sa zdržala konečného hlasovania o tejto správe.

  Małgorzata Handzlik (PPE), písomne. – (PL) Verejné obstarávanie predstavuje na vnútornom trhu Európskej únie asi 15 % HDP. Otvorenie trhu verejného obstarávania prináša úžitok inštitúciám, ktoré zadávajú objednávky, pretože väčšie trhy poskytujú viac možností na výber, ako aj za nižšie ceny a v lepšej kvalite. Spôsob vynakladania verejných prostriedkov je veľmi dôležitý najmä teraz, keď hospodárstvo po prekonaní krízy potrebuje stimuly a členské štáty majú problémy s rozpočtom. Ako už spravodajca správne poznamenal, súčasné právne predpisy sú dosť komplikované, čo predstavuje problém najmä pre miestne a regionálne orgány a malé a stredné podniky. Navyše je ešte stále potrebné objasniť otázky týkajúce sa verejno-súkromných partnerstiev, urbanistického plánovania a koncesií na služby.

Súhlasím preto s hlavnými bodmi správy pani Rühleovej, v ktorých poukazuje na potrebu väčšej právnej transparentnosti v oblasti verejného obstarávania a v ktorých teraz nežiada o zmenu súčasných smerníc, ale o dôkladnú analýzu existujúcich problémov, ktorú majú vykonať útvary Európskej komisie.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Verejné obstarávanie predstavuje významnú časť HDP Európskej únie. Jeho úlohou je obstarávanie tovaru a služieb pri najvýhodnejšom pomere ceny a kvality. Európske smernice o verejnom obstarávaní spomaľujú a zdražujú postup zadávania zákaziek a obmedzujú rozsah činnosti verejných obstarávateľov. S takýmito problémami sa, žiaľ, stretáva čoraz väčší počet členských štátov. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu, keďže dôrazne podporujem opatrenia na zjednodušenie a aktualizáciu postupov. Zjednodušené, jednotné právne predpisy sú potrebné pre všetky členské štáty. To nám umožní odstrániť súčasné nezrovnalosti medzi nariadeniami, ktoré členské štáty zaviedli spolu s chybami, ako aj efektívnejšie využívať verejné prostriedky.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Verejné obstarávanie predstavuje veľmi chúlostivú záležitosť, ktorá si zaslúži seriózny prístup, pretože súvisí s verejnými prostriedkami. Verejné zákazky preto musia byť transparentné a verejne kontrolovateľné, aby nevyvolávali žiadne podozrenie. Vzhľadom na to sa zadávanie verejných zákaziek musí uskutočňovať v podmienkach transparentnosti, ktoré zaručujú rovnaké zaobchádzanie so všetkými zainteresovanými stranami a hlavným kritériom je pomer ceny a výkonu projektu, aby zvíťazila celkovo najlepšia a nie len najlacnejšia ponuka. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Verejné obstarávanie predstavuje približne 18 % HDP Spoločenstva, a preto zohráva kľúčovú úlohu v opätovnom naštartovaní hospodárstva a zamestnanosti. Obstarávanie má tiež značný dosah na malé a stredné podniky, ktoré často vystupujú ako subdodávatelia.

V súčasnom kontexte, keď je čoraz jasnejšie prepojenie medzi vnútorným trhom a medzinárodnými trhmi, európske spoločnosti podstupujú vážne riziko nespravodlivej hospodárskej súťaže zo strany spoločností v tretích krajinách (napr. Čína), ktoré na rozdiel od európskych spoločností môžu čerpať zo štátnych dotácií a ktoré môžu ponúknuť výrazne nižšie náklady a rýchlejšie výrobné časy v dôsledku toho, že nedodržiavajú európske bezpečnostné normy a práva pracovníkov.

Na to, aby sme čelili tomuto vplyvu, potrebujeme koordinovaný postup na európskej úrovni. Na záver by som vám chcel pripomenúť význam rešpektovania zásady reciprocity a proporcionality. Čínske podniky majú napríklad prístup na európsky trh, ale európske podniky sa nesmú zúčastniť na výzvach na predloženie ponuky v Číne. Oceňujem prácu spravodajkyne a hlasujem za jej správu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Veľmi ma teší, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložila Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov, bol zamietnutý, čo umožnilo našej skupine, Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii, hlasovať za správu pani Rühleovej.

  Bernadette Vergnaud (S&D), písomne. – (FR) Odsudzujem pštrosiu politiku tých, ktorí si myslia, že súčasná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie týkajúca sa koncesií na služby je dostatočná a že vôbec netreba prijímať nové právne predpisy. Socialisti už dlhé roky bojujú a vedú kampane na dosiahnutie rámcových smerníc na ochranu služieb všeobecného záujmu, nie je teda pochýb o tom, že v tomto záväzku budeme pokračovať. Jedinou dlhodobou zárukou verejných služieb sú skutočné európske právne predpisy, nie súdne rozhodnutia, nech už sú akokoľvek opodstatnené. Ako môžeme vidieť pri komplikáciách s transpozíciou smernice o službách v súvislosti so sociálnymi službami, iba špecifický rámec môže poskytnúť právnu istotu a kvalitu služieb. Malé a stredné podniky, ako aj miestne a regionálne orgány, očakávajú pri zadávaní verejných zákaziek, akými sú napríklad verejné obstarávanie v oblasti sociálneho bývania, jasnosť a právnu istotu. Nechceli sme však ani hlasovať proti tejto správe, ktorá obsahuje dôležité body, najmä pokiaľ ide o sociálne a environmentálne normy, ktoré budeme musieť začleniť do verejných zákaziek, odporúčania na zjednodušenie prístupu pre malé a stredné podniky a jasnú výzvu na obozretnosť v realizovaní zákaziek prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev.

Správa: Franziska Keller (A7-0140/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Je nevyhnutné, aby boli európske politiky rozvoja súdržné. Pokiaľ však ide o formu, správa pani Kellerovej má tendenciu byť buď nadnesená, alebo vágna. Veľmi jasne hovorím áno, pokiaľ ide o súdržnosť politík EÚ, ale nie, pokiaľ ide o spochybňovanie záväzkov, ktoré prijala Európska únia (a Francúzsko) v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Naše poľnohospodárstvo sa musí rozvíjať postupne a tak, aby reagovalo na ťažkosti našich poľnohospodárov, ktorí sú kľúčovými aktérmi nielen vo vidieckych oblastiach, ale aj v našich mestách. Preto som hlasovala proti tejto správe.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Európska únia je najväčším poskytovateľom pomoci na svete. V skutočnosti sa v tomto roku očakáva, že objem rozvojovej pomoci poskytovanej štátom, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, dosiahne 69 miliárd EUR, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2008 dvadsaťpercentné zvýšenie. Európska únia preukázala súdržnosť v dodržiavaní záväzkov, ktoré prijala vo vzťahu k medzinárodným inštitúciám. Rozpor medzi rozvojovými politikami Európy a jej obchodnými politikami je reálny. Európska únia však prijala záväzok, že vo všetkých svojich politikách, ktoré majú vplyv na rozvojové krajiny, sa budú zohľadňovať prijaté rozvojové ciele.

Na rozdiel od prvotných prognóz zasahuje hospodárska kríza najmä chudobné krajiny, z ktorých mnohé sú zapojené do rozvojových projektov financovaných z európskych prostriedkov. Na druhej strane, vývoz a politiky v oblasti poľnohospodárstva, ktoré EÚ v týchto krajinách uplatňuje, majú nepriaznivý vplyv na ich rozvoj. Z uvedeného dôvodu je potrebné riešiť neželaný výsledok tejto situácie: EÚ stavia na makroekonomickej úrovni a má nepriaznivý vplyv na mikroekonomickej úrovni. Za týchto okolností nadobúdajú ciele prijaté v rámci uznesenia, o ktorom sme hlasovali na včerajšom plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu, nesmierny význam a je potrebné, aby ich prijali všetky inštitúcie EÚ.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na hospodársku a humanitárnu krízu, ktorej svet v súčasnom období čelí, je naliehavejšie než kedykoľvek predtým, aby sa politiky rozvojovej pomoci Únie uplatňovali súdržnejším a jednotnejším spôsobom, ktorý by bol v plnej miere prepojený s ostatnými politikami Únie v oblasti obchodu, životného prostredia a tak ďalej. V súčasnosti je zrejmé, že napriek záväzku EÚ vo vzťahu k rozvojovej politike a napriek skutočnosti, že EÚ je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete, neexistuje vždy účinné prepojenie medzi týmito politikami, čo oslabuje dosahovanie rozvojových cieľov tisícročia (RCT).

Naším cieľom je zmeniť status quo a to je správne. Oficiálnu rozvojovú pomoc je potrebné vnímať z dlhodobého hľadiska a prepojiť synergie všetkých členských štátov a súdržnosť medzi politikami. Uvedenú súdržnosť je nevyhnutné dosiahnuť, pretože prispieva k plneniu rozvojových požiadaviek chudobných. Vo všeobecnosti podporujem túto správu Európskeho parlamentu a považujem za mimoriadne dôležité, aby predstavitelia EÚ vyvinuli maximálne úsilie a odstránili tak prekážky, ktoré bránia rozvoju, dosiahli RCT, bojovali proti chudobe a zaručili, aby sa v rozvojových krajinách skutočne uplatňovali ľudské, sociálne, hospodárske a environmentálne práva.

  Anna Maria Corazza Bildt, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Anna Ibrisagic (PPE), písomne. – (SV) Delegácia švédskych konzervatívcov včera (18. mája 2010) hlasovala proti správe A7-0140/2010 o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a o koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus (2009/2218(INI)). Hlavným dôvodom nášho hlasovania bolo to, že nepodporujeme návrh na zavedenie dane z medzinárodných finančných transakcií. Zavedenie Tobinovej dane by jednoducho uškodilo rozvojovým krajinám a viedlo by k väčšej chudobe. Chceli by sme však zdôrazniť, že správa obsahuje prvky, ktoré sú v súlade s našimi názormi, ako napríklad bod, v ktorom sa uvádza, že dotácie EÚ na vývoz európskych poľnohospodárskych výrobkov majú katastrofálny vplyv na potravinovú bezpečnosť a na rozvoj životaschopného poľnohospodárskeho sektora v rozvojových krajinách.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Jedna miliarda štyristo miliónov ľudí na svete žije zo sumy nižšej ako jedno euro na deň. Európska únia je povinná bojovať proti tejto situácii. Vyžaduje si to účinnejšie a efektívnejšie politiky rozvojovej spolupráce a pomoci. Záväzky v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) sa stále neplnia uspokojivým spôsobom. Z dôvodu riešenia naliehavosti rozvoja vyzývame Komisiu, aby urýchlene stanovila ďalšie inovačné zdroje financií na rozvoj, ako napríklad daň z medzinárodných finančných transakcií, ktoré by generovali ďalšie zdroje na prekonanie najhorších následkov krízy. Rovnako by mali členské štáty opätovne potvrdiť svoj záväzok, ktorý prijali na samite o MCR a v rámci ktorého mali v priebehu nasledujúceho desaťročia poskytnúť 0,7 % HDP na ODA, pričom mali zohľadňovať absorpčnú kapacitu a dobrú správu vecí verejných v krajinách prijímajúcich pomoc. Na záver, európska rozvojová politika musí byť prepojená s pružnou reguláciou v oblasti pohybu osôb, tovarov a kapitálu v spolupráci s tretími krajinami.

  Lena Ek, Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) Podporujeme cieľ tejto správy, ktorý spočíva v súdržnosti politiky EÚ s cieľom Únie podporovať rozvoj v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. V správe pani Kellerovej sa však hovorí napríklad o rozvinutom trhu služieb a o jasných pravidlách hospodárskej súťaže ako o prekážkach pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov. V dôsledku toho nemôžeme podporiť správu ako celok. Jasné základné pravidlá sú predpokladom schopnosti riadneho fungovania trhového hospodárstva a obchod so službami je dôležitým prvkom rozvoja hospodárstiev krajín.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Európska únia sa často stretáva s paradoxmi vlastného vytvorenia a s nesúladom, ktorý jej politiky prinášajú členským štátom a ich občanom, ako aj tretím krajinám a ich národom. Európska únia a jej členské štáty sa musia ako najväčší poskytovatelia rozvojovej pomoci na svete usilovať o to, aby ich politika rozvojovej pomoci nebola len účinná, ale aj dôsledná a súdržná, k čomu nedochádza vždy. Treba uvítať každé úsilie o podporu tejto súdržnosti a o snahu mať na pamäti mnohé potreby ľudí, ktorí prijímajú pomoc. Obchodná politika nemôže byť imúnna voči tomuto cieľu.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Keďže vieme, že politiky a opatrenia EÚ v mnohých oblastiach sú často v rozpore so stanovenými cieľmi v oblasti rozvojovej pomoci, je téma tejto správy veľmi dôležitá. Existuje niekoľko dôležitých a pozitívnych hľadísk, ako napríklad: upriamovanie pozornosti na tragédiu hladu na celosvetovej úrovni; poukazovanie na rozporuplnosť a neúčinnosť dohôd o rybolove vzhľadom na deklarované ciele rozvojovej spolupráce; odsúdenie dôsledkov vývozných dotácií Únie; kritika liberalizácie služieb, zavedenie pravidiel hospodárskej súťaže, daňových rajov, odliv kapitálu z rozvojových krajín do EÚ spôsobený nesúdržnými politikami, malý rozsah pomoci určený poľnohospodárstvu a obhajovanie vytvorenia patentového fondu pre lieky proti HIV/AIDS. Nanešťastie, v konečnom dôsledku si protirečí aj samotná spravodajkyňa, a to najmä tým, že obhajuje ďalší rozvoj nástrojov, akými sú zóny voľného obchodu a takzvané dohody o hospodárskom partnerstve. Spravodajkyňa prehliada skutočnosť, že tieto nástroje ohrozujú záujmy rozvojových krajín vo viacerých oblastiach. Uvedená skutočnosť začína byť zrejmá z toho, že mnohé z nich nesúhlasia s podpísaním týchto dohôd. Ich nesúhlas sa darí prekonať len v niekoľkých prípadoch prostredníctvom neprijateľného nátlaku a vydierania zo strany EÚ.

  Georgios Papastamkos (PPE), písomne. – (EL) V plnej miere uznávam význam rozvojovej politiky EÚ a pomoci rozvojovým krajinám. Hlasoval som však proti správe pani Kellerovej pre stanovisko, ktoré zaujíma k vplyvu vývozných dotácií EÚ na poľnohospodárske výrobky na odvetvie poľnohospodárstva v rozvojových krajinách, ktoré je úplne nesprávne.

Navyše, EÚ predstavuje mimoriadne otvorený trh, pokiaľ ide o dovoz tovarov z rozvojových krajín, okrem iného v dôsledku iniciatívy Všetko okrem zbraní a iných preferenčných dohôd. Treba poznamenať, že záväzok, ktorý členské štáty WTO prijali na samite ministrov v Hongkongu (2005), sa týka paralelného odstránenia vývozných dotácií a zavedenia pravidiel pre všetky vývozné opatrenia s rovnocenným účinkom na hospodársku súťaž.

  Evelyn Regner (S&D), písomne. – (DE) Hlasovala som za túto správu, pretože mám osobitný záujem na tom, aby medzinárodné dohody o voľnom obchode obsahovali právne záväzné sociálne a environmentálne normy. Myslím si, že je mimoriadne dôležité, aby Európska únia neuplatňovala zásadu sociálneho trhového hospodárstva len v rámci EÚ, ale aj za jej hranicami. Naši partneri v rámci dohôd o voľnom obchode by mali dodržiavať určité normy a som tiež presvedčená, že by sme mali ukončiť rokovania so štátmi, ktoré takéto normy nedodržiavajú.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Za správu pani Franzisky Kellerovej o súdržnosti politík v záujme rozvoja som hlasoval s veľkým nadšením a som veľmi rád, že bola prijatá väčšinovým hlasovaním. Odsudzujem zamietavé hlasovanie zo strany poslaneckého klubu PPE a skupiny ECR.

  Alf Svensson (PPE) , písomne. – (SV) V hlasovaní Európskeho parlamentu som hlasoval proti správe o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a o koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus. Uplatňovanie zodpovednej a účinnej politiky v záujme rozvoja by malo byť kľúčovým zameraním Európskeho parlamentu. Ide o čosi, na čom spolu s mnohými kolegami dennodenne pracujeme vo Výbore pre rozvoj. Je jednoducho absurdné a nanajvýš nezodpovedné, aby EÚ jednou rukou brala napríklad prostredníctvom vývozných dotácií na poľnohospodárske výrobky, ktoré oslabujú konkurencieschopnosť rozvojových krajín, a druhou rukou poskytovala pomoc, aby „napravila škody“. Rozprava o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja je dôležitá a cenná.

Predložená správa však obsahuje prvky, ktoré nemôžem podporiť, ako napríklad odsek o zavedení dane z finančných transakcií a použitie bližšie nešpecifikovaného termínu environmentálne práva. Veľké časti správy, ktorej prijatie sa na plenárnom zasadnutí odhlasovalo, sú však veľmi rozumné a moje hlasovanie proti nej by sa nemalo vysvetľovať ako neochota zúčastňovať sa na práci v rámci súdržnosti politík v záujme rozvoja. Naopak, ide o proces, ktorý ma veľmi zaujíma, a veľmi chcem, aby prebiehal čo najlepšie.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Som mimoriadne rád, že sa prijala správa o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a o koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus. Je to vynikajúca správa zameraná na zaručenie väčšieho rešpektu voči rozvojovým krajinám. Vítam najmä prijatie odseku 70 tesnou väčšinou v ktorom sa žiada, aby Komisia do obchodných dohôd, o ktorých rokuje Európska únia, boli systematicky vkladané právne záväzné sociálne a environmentálne normy. Je to dôležitý krok smerom k spravodlivejšiemu obchodu. Európska únia musí ísť v tejto oblasti príkladom.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na súčasnú svetovú hospodársku situáciu je táto správa mimoriadne dôležitá. Predstavuje úsilie o dosiahnutie väčšej súdržnosti politík Únie, aby dosiahla ciele, ktoré si sama stanovila, ako napríklad rozvojové ciele tisícročia. EÚ je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete, posledné sumy dosiahli výšku 49 miliónov EUR, a v rámci svojich zásahov venuje pozornosť krajinám aj ich obyvateľom. Ide teda o ďalekosiahlu politiku Únie s obchodnými, environmentálnymi a sociálnymi záujmami.

V správe sa zdôrazňuje potreba podpory prístupu výrobkov z týchto krajín na európske trhy a okrem iného aj rozvoj nástrojov Únie na zníženie colných sadzieb. Chcel by som však vyjadriť obavu v súvislosti s niektorými návrhmi, pretože je potrebné uviesť, že by mohli mať dôsledky na európskych výrobcov, a to nielen výrobcov pochádzajúcich z geografických oblastí, ktoré si zaslúžia osobitnú pozornosť. Rozvojová pomoc a odstránenie chudoby predstavujú maximálne dôležitú požiadavku, ktorá si zasluhuje moju plnú podporu. Myslím si však, že sa nesmú prijímať záväzky, ktoré nie je možné splniť bez ohrozenia záujmov našich spoluobčanov. Na našich občanov nemožno zabúdať alebo klásť ich na druhé miesto. Máme voči nim osobitné záväzky.

Správa: Hella Ranner (A7-0130/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu z vlastnej iniciatívy, ktorú predložil Európsky parlament a ktorá reaguje na analýzu sankcií za závažné porušenia pravidiel v sociálnej oblasti, týkajúcich sa cestnej dopravy zo strany Komisie. V súčasnosti existujú medzi jednotlivými členskými štátmi rozdiely, ktoré majú nepriaznivý vplyv na spravodlivé fungovanie vnútorného trhu a na bezpečnosť cestnej dopravy. Výbor Európskeho parlamentu pre dopravu a cestovný ruch v tejto súvislosti navrhuje určité spôsoby riešení. Správa obsahuje najmä návrh na harmonizáciu sankcií prostredníctvom spoločnej kategorizácie pokút. Vyzýva na zriadenie koordinačného orgánu, ktorý by zodpovedal za zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi v rámci uplatňovania predpisov v sociálnej oblasti, ako aj za zriadenie kontrolných orgánov. Na záver, v správe sa zdôrazňuje potreba poskytovať dopravcom a vodičom dostatok informácií o platných predpisoch v sociálnej oblasti a s tým spojených sankciách za porušenie predpisov prostredníctvom tlačových médií, informačných technológií a inteligentných dopravných systémov. Keďže v plnej miere podporujem uvedené návrhy, hlasovala som za správu.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Systémy sankcií členských štátov Európskej únie sú veľmi odlišné, a preto je právny stav týkajúci sa medzinárodnej dopravy pre podniky a najmä pre vodičov neprehľadný. Nariadenia a platná smernica o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ponechávajú členským štátom veľa priestoru na výklad, čo vedie k nejednotnej transpozícii do vnútroštátneho práva v členských štátoch. Lisabonská zmluva poskytuje možnosť aproximácie ustanovení v oblasti trestného práva a iných právnych predpisov členských štátov. Som presvedčený, že Komisia musí túto príležitosť využiť na vypracovanie a podporu takýchto harmonizovaných prístupov ku kontrolám a pôsobiť regulačne s cieľom odstrániť prekážky pre európsky jednotný trh a zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky. Aby Európska komisia zaručila čo najúčinnejšie uplatňovanie pravidiel v sociálnej oblasti týkajúcich sa cestnej dopravy, mala by vytvoriť jednotný a záväzný výklad nariadenia týkajúceho sa doby jazdy a odpočinku a kontrolné orgány by mali tento výklad zohľadniť.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Od roku 2006 ukladá európsky právny predpis všetkým cestným dopravcom v Európe povinnosť dodržiavať rovnaký maximálny denný čas vedenia vozidla a dobu odpočinku s cieľom zaručiť bezpečnosť na európskych cestách. Dodržiavanie týchto opatrení však, bohužiaľ, nie je ani zďaleka optimálne. Sankcie za porušenie predpisov sú v jednotlivých členských štátoch úplne rozdielne.

Pokuta uložená vodičovi za prekročenie maximálneho denného času vedenia vozidla o viac ako dve hodiny je tak v Španielsku desaťkrát vyššia ako v Grécku. V niektorých členských štátoch možno v prípade závažného porušenia prepisov uplatniť trest odňatia slobody, kým v iných sa jednoducho odoberie vodičské oprávnenie. Táto nedostatočná harmonizácia jednoducho podkopáva účinnosť právnych predpisov a zavádza značnú právnu neistotu cestných dopravcov.

Hlasoval som za správu pani Rannerovej, v ktorej sa Komisia vyzýva, aby ustanovila minimálnu a maximálnu výšku trestov za porušenie predpisov, ktorá by sa harmonizovala vo všetkých členských štátoch. Správa obsahuje aj výzvu na vytvorenie jednoduchej a dostupnej informačnej príručky pre vodičov nákladných vozidiel, ktorá by informovala o rizikách podstúpených v prípade porušenia.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Obavy Európskej únie, ktoré sa týkajú chýbajúceho jednotného systému regulácie sankcií v cestnej doprave na úrovni členských štátov, sú opodstatnené. Presadzovanie takýchto sankcií, prinajmenšom nefinančných, v prípade všetkých vodičov automobilov v členských štátoch by zmiernilo nejasnosti, ktoré zažívajú mnohí dopravcovia alebo jednotliví vodiči v dôsledku rozdielov v právnych predpisoch krajiny pôvodu a tretieho členského štátu EÚ, v ktorom vedú motorové vozidlo.

Na druhej strane, Európska komisia a špecializované parlamentné výbory správne tvrdia, že je priskoro na to, aby sme čo i len uvažovali o zjednotení finančných sankcií uplatňovaných v prípade dopravných priestupkov. Európska únia preukazuje výrazné rozdiely z hľadiska hospodárskej situácie spoločností a obyvateľstva, čo znamená, že pokuty uložené za ten istý dopravný priestupok nemôžu byť vo všetkých členských štátoch rovnaké. Zjednotenie nariadení týkajúcich sa osobnej dopravy by však prenieslo väčšiu zodpovednosť na dopravné spoločnosti.

Bezpečnosť na európskych cestách by sa zvýšila aj harmonizáciou nariadení vo všetkých členských štátoch, ktorá by bola podporená ich striktným uplatňovaním bez toho, aby sa prijatie či neprijatie európskych odporúčaní nechávalo na jednotlivé členské štáty.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Porušenie predpisov predstavuje v cestnej doprave závažný problém, ktorý prináša množstvo otázok v súvislosti s prekračovaním hraníc. Z uvedeného dôvodu je dôležité, aby Komisia zvážila situácie v jednotlivých členských štátoch, ako aj to, čo v jednotlivých národných právnych systémoch znamená trestný čin, a príslušné sankcie a pokuty. Pokiaľ ide o túto tému, spravodajkyňa argumentuje, „že účinný, vyrovnaný a odrádzajúci systém sankcií sa môže zakladať iba na jasných, transparentných a porovnateľných sankciách medzi členskými štátmi“ a „vyzýva členské štáty, aby hľadali legislatívne a praktické riešenia s cieľom znížiť čiastočne veľmi veľké rozdiely týkajúce sa typu a výšky sankcií“.

Súhlasím s významom účinného a vyrovnaného systému sankcií a s tým, že členské štáty by mali spolupracovať na znížení rozdielov pri riešení porušenia predpisov. Len s veľkými ťažkosťami si však viem predstaviť, že by mal národný zákonodarný orgán stratiť autoritu v prípade trestných vecí v prospech harmonizácie na úrovni Únie, pokiaľ ide o charakter sankcií a výšku pokút.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Správa, ktorú pripravila Európska komisia, sumarizuje rôzne typy sankcií v rámci členských štátov a preukazuje rozdiely medzi systémami, ktoré v tejto oblasti jednotlivé členské štáty prijali. Na záver sa konštatuje, že situácia je neuspokojivá. Z uvedeného dôvodu obsahuje výzvu, aby členské štáty uplatňovali pravidlá v sociálnej oblasti týkajúce sa cestnej dopravy harmonizovaným spôsobom. Spravodajkyňa Európskeho parlamentu navrhuje zvýšiť úsilie o harmonizáciu v tejto oblasti najmä na úrovni „uplatňovania právnych predpisov“ a sankcií prostredníctvom „kategorizácie“ týchto predpisov a snahy o „vytvorenie vnútorného dopravného trhu a na zabezpečenie právnej istoty pre vodičov a podniky“.

Bezpečnosť cestnej dopravy je bezpochyby dôležitá vec a rovnako dôležité je aj zlepšenie pracovných podmienok v odvetví cestnej dopravy, v neposlednom rade doba vedenia vozidla a doba odpočinku. Chceli by sme znovu zdôrazniť, že tieto ciele možno dosiahnuť nielen prostredníctvom generickej harmonizácie. Harmonizácia je skutočne potrebná, ale pokroková, nie harmonizácia, pri ktorej všetci klesnú na rovnakú nízku úroveň, ako to bolo bežné pri pokusoch o „vytvorenie vnútorného trhu“. Je potrebné zvýšiť bezpečnosť cestnej dopravy a rovnako zlepšiť pracovné podmienky v odvetví dopravy. Zaručí to lepšiu bezpečnosť cestnej dopravy vo všetkých členských štátoch.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Bezpečnosť cestnej dopravy bola vždy v záujme EÚ. Prijatie tohto uznesenia je ďalším krokom smerom k odstráneniu závažného porušenia pravidiel v sociálnej oblasti, týkajúcich sa cestnej dopravy. Je potrebná zvýšená spolupráca medzi členskými štátmi, aby bolo možné vytvoriť jednoduchú komunikačnú sieť pre všetkých odborníkov v tomto odvetví pri ich práci kdekoľvek na území iného členského štátu. Je potrebné vyvinúť aj finančné úsilie na vytvorenie primeranej infraštruktúry vrátane dostatočného množstva bezpečných parkovacích miest a služieb v európskej cestnej sieti, aby vodiči mohli skutočne dodržiavať predpisy týkajúce sa doby vedenia vozidla a doby odpočinku. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Štatistiky ukazujú, že vysoký podiel dopravných nehôd spôsobujú najmä vysokovýkonné vozidlá. Z uvedeného dôvodu je oveľa dôležitejšie, aby tieto vozidlá boli v bezchybnom stave. Pozornosť vodičov sa znižuje takmer rovnako z dôvodu únavy ako z dôvodu vplyvu alkoholu. Znamená to, že v mene všeobecnej bezpečnosti musíme zaručiť dodržiavanie týchto predpisov. V tejto súvislosti je dôležité, aby platili rovnaké podmienky pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby, aby nebol nútený vykonávať falošnú samostatnú zárobkovú činnosť ešte väčší počet ľudí, ktorí sa následne využívajú na dosahovanie alebo prekračovanie hraničných hodnôt, ktoré dokážu zvládnuť.

Pokuty však často predstavujú nevhodný spôsob zaručenia dodržiavania doby odpočinku, ktorý je možný len v prípade, ak vozidlo nie je v pohybe. Vzhľadom na to, že sa neplánuje žiadne rozšírenie opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej dopravy, som hlasoval proti.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Správa pani Rannerovej, ktorej k jej práci blahoželám, objasňuje nielen rozdiely v pokutách v jednotlivých členských štátoch, ale aj rozdiely, ktoré sa týkajú druhov sankcií, pričom sa zdôrazňuje neuspokojivý charakter tejto situácie pre vodičov a dopravné podniky.

Súhlasím s prístupom uvedeným v správe Parlamentu, v ktorej sa zdôrazňuje význam úplného uplatňovania pravidiel v sociálnej oblasti pre vnútorný trh prostredníctvom častejších kontrol v prípade potreby, zriadenia európskeho koordinačného nástroja a prostredníctvom harmonizácie porušenia predpisov a s nimi súvisiacich sankcií. Zaručenie rýchleho vymáhania pohľadávok za porušenie predpisov bude možné len v prípade jednotných opatrení. Hlasoval som preto za správu.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Táto správa mojej kolegyne z Výboru pre dopravu a cestovný ruch predstavuje vynikajúcu iniciatívu na riešenie niektorých existujúcich problémov týkajúcich sa sankcií v cestnej doprave, ktoré sa vzťahujú na závažné porušenie predpisov. Pravidlá uplatniteľné v prípade závažného porušenia pravidiel v sociálnej oblasti sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, pokiaľ ide o výšku pokút a charakter a kategorizáciu sankcií. Z uvedeného dôvodu je potrebná väčšia harmonizácia.

Vítam riešenia na odstránenie týchto rozdielov, ktoré sú navrhované v správe, v neposlednom rade potrebnú harmonizovanú kategorizáciu závažných porušení pravidiel a zavedenie systému kontrol, ktorý by bol koordinovaný na európskej úrovni prostredníctvom orgánu s primeranými charakteristikami a ktorého účelom by bolo zlepšenie spolupráce v oblasti uplatňovania pravidiel v sociálnej oblasti a zaručenie odbornej prípravy kontrolných orgánov, ktorých úlohou by bolo uplatňovanie týchto pravidiel.

Chcel by som zdôrazniť aj význam vyvíjania iniciatív na poskytovanie primeraných informácií o pravidlách v sociálnej oblasti a na vytvorenie primeranej infraštruktúry a parkovísk, ktoré by zaručili dodržiavanie týchto pravidiel. Z uvedených dôvodov som hlasoval za správu, ktorá bola dnes predložená Parlamentu.

10. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 13.05 hod. a pokračovalo o 15.00 hod.)

PREDSEDÁ: PANI KOCH-MEHRIN
podpredsedníčka

11. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

12. Normy kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu – Akčný plán v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov (2009 – 2015) (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa (A7-0106/2010) pána Mikolášika v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu [KOM(2008)0818 – C6-0480/2008 – 2008/0238(COD)] a

– správa pána Perella Rodrigueza v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín o oznámení Komisie s názvom: Akčný plán v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov (2009 – 2015): posilnená spolupráca medzi členskými štátmi (2009/2104(INI)) (A7-0103/2010).

  Miroslav Mikolášik, spravodajca. − (SK) Som veľmi potešený, že mám dnes tú jedinečnú príležitosť predstúpiť pred vás a hovoriť o pokroku, ktorý sme dosiahli v rokovaniach v Parlamente, ale i v následnom trialógu v tejto veľmi dôležitej téme, ktorou je darcovstvo a transplantácia orgánov.

Nielen ako hlavný spravodajca, ale aj ako lekár, považujem ja osobne tento legislatívny návrh za nesmierne dôležitý. Pevne verím, že táto nová smernica podstatne zohľadňuje najväčšiu výzvu, ktorej v súčasnosti v procese darcovstva a transplantácie čelíme, a tou je nedostatok orgánov pre pacientov, ktorí na ne čakajú.

V kontexte čo najvyššej ochrany zdravia občanov Európskej únie je naším cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu a bezpečnosť ľudských orgánov určených na transplantáciu.

O návrhu správy sa vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín hlasovalo 16. marca, kde bola jednoznačne prijatá, a v kontexte odporúčaní spravodajcu. Následne sme absolvovali tri intenzívne medziinštituciálne trialógy Parlamentu, Komisie a Rady pod vedením španielskeho predsedníctva.

Dovoľte mi teraz zvlášť vyzdvihnúť nasledujúce body, ktoré boli pre našu diskusiu kľúčové.

Po prvé, zásady platné pre darcovstvo orgánov.

Dobrovoľné a bezplatné darcovstvo je základným princípom, ktorý nemožno v žiadnom prípade a za žiadnych okolností spochybniť. Altruistická povaha darovania musí byť zachovaná, aby sme zabránili akejkoľvek komercializácii alebo finančnej motivácii darcu. Zároveň musí byť zabezpečená čo najväčšia ochrana žijúceho darcu. Tu by som sa rád zmienil o živej diskusii, ktorú vyvolalo darovanie orgánov živými darcami. Na jednej strane táto forma ostáva komplementárnou k orgánom, ktoré získavame z mŕtvych darcov, no na druhej strane je alternatívou s pozoruhodným potenciálom.

Pochopiteľne nie je naším úmyslom brániť pokroku v tejto oblasti, no musíme zabezpečiť, aby bolo darcovstvo orgánov zo žijúceho darcu, ktorý nemá genetickú či rodinnú väzbu s príjemcom, v každom prípade dobrovoľné a bezodplatné. Zásada bezodplatnosti sa nevzťahuje na prípady tzv. kompenzácie, kedy žijúci darca môže dostať príspevok súvisiaci s výdavkami súvisiacimi s darovaním. Členské štáty však musia presne definovať podmienky, za akých sa tento príspevok môže udeliť, aby sme sa vyhli akýmkoľvek finančným podnetom či ziskom pre potencionálneho darcu.

Ďalšími dôležitými otázkami v kontexte zásad sú alokačné kritériá – zabezpečenie, aby orgány neboli odobrané osobe skôr, než je podľa zákona uznaná za mŕtvu, plne informovaný súhlas darcu. Tieto sa nám podarilo obhájiť v časti úvodných ustanovení. tzv. recitales.

Druhý princíp – vysledovateľnosť, ochrana osobných údajov a dôveryhodnosť. Členské štáty musia zabezpečiť, aby všetky orgány, ktoré boli odobraté, alokované a transplantované na ich území, bolo možné vysledovať od darcu k príjemcovi a naopak. Tento koncept nahradil pôvodný návrh anonymity, ktorá je však v rozpore s bezpečnosťou tohto procesu. Osobné údaje musia zostať dôverné.

Tretie – Máme rámec pre kvalitu a bezpečnosť. Vyjadrili sme jednoznačný súhlas s tým, aby členské štáty ustanovili národný rámec, ktorý organizačne upraví všetky fázy procesu, od darovania až po transplantáciu. Štáty budú následne o aktivitách a výsledkoch uskutočnených v kontexte plnenia tohto nariadenia informovať Komisiu do troch rokov od vstupu do platnosti. Tu očakávame výrazný pokrok, najmä u krajín, kde systém nie je dostatočne dobre rozvinutý a ktoré prijatím vhodných systémových opatrení môžu významne zvýšiť počet transplantácií.

Zvlášť chcem podčiarknuť úlohu transplantačného koordinátora alebo koordinačného tímu, ktorého dôležitosť je nepopierateľná. Osvedčil sa v mnohých fungujúcich krajinách.

Rád by som sa záverom zmienil ešte o kritériách, ako je organizácia a vykonávanie odberu, určenie úloh pre kompetentné autority, angažovanosť tretích krajín, výmena orgánov s tretími krajinami a bezpečnosť procesu. V rámci ustanovení na základe Lisabonskej zmluvy sme schválili tzv. delegované akty (a už budem končiť).

Na záver by som chcel zdôrazniť, že zvýšenie informovanosti verejnosti je nesmierne dôležité, a preto vyzývam Komisiu, aby povzbudila členské štáty prostredníctvom špeciálnych programov k propagácii darcovstva orgánov. Dovoľte mi poďakovať sa všetkým, ktorí prispeli k úspešnému priebehu rokovaní, a zvlášť oceniť efektívny, konštruktívny prístup španielskeho predsedníctva.

  Andrés Perelló Rodríguez, spravodajca. – (ES) Vážená pani predsedajúca, pani Jimenézová Garcíová-Herrerová, pán komisár, uplynulo 43 rokov odvtedy, čo Dr. Christian Barnard vyslovil vetu: „Jesus, dit kan werk“, čo v afrikánčine znamená: „Ježiš, toto bude fungovať“, keď sa neveriacky pozeral, ako srdce, ktoré práve transplantoval, bilo. V tom čase sa stalo bežnou praxou transplantovať použiteľný orgán z osoby, ktorá ho už nepotrebuje, niekomu, kto ho potrebuje pre život.

Je však tiež pravda, že to nezabránilo tomu, že sa 56 000 Európanov ocitlo na poradovníku, a ani nezabránilo možnosti, že do konca tejto rozpravy 12 z týchto ľudí zomrie, pretože nemajú orgán, ktorý potrebujú. V tomto spočíva úloha pre Parlament, ktorý na tomto plenárnom zasadnutí musí prijať smernicu, ktorú tak dobre vysvetlil doktor Mikolášik, ako aj akčný plán.

Nemožno pochybovať o tom, že európskej verejnosti musíme ponúknuť jasné a účinné spôsoby podpory, aby žiadny Európan nezomrel pre nedostatok orgánov v dôsledku nedokonalostí v transplantačnom systéme.

Treba sa, samozrejme, tešiť z dlhšieho života Európanov, z poklesu počtu dopravných nehôd a z vedeckého pokroku, ale to tiež znamená, že musí byť k dispozícii viac orgánov, lebo je viac ľudí, ktorí ich potrebujú.

Ak sa opýtate Európanov, či sú ochotní darovať orgány, aby zachránili život spoluobčanov, dostaneme veľmi silnú a veľmi pozitívnu odpoveď. Dôvod, že sa to často priamo neodráža na počte transplantácií vykonaných v jednotlivých štátoch, je nepochybne preto, lebo musíme zlepšiť základné aspekty nášho transplantačného systému, ktorými sú koordinovanosť, informovanosť, odborné vzdelávanie a vzdelávanie verejnosti o tejto veci.

V niektorých štátoch máme príklady, ktoré ukazujú, že keď sú koordinovanosť a vzdelávanie na optimálnej úrovni, počet transplantácií na milión obyvateľov rastie. Ak dovolíte, spomeniem príklad Španielska, kde bol zavedený model, ktorý musí byť použitý ako orientačný bod.

Okrem záruk na kvalitu a bezpečnosť transplantácií a doplnkovú, slobodnú a dobrovoľnú povahu transplantácií od žijúcich darcov, ktoré boli upravené smernicou, existujú odporúčania upravené akčným plánom týkajúce sa potreby sústavného vzdelávania odborníkov a verejnosti, ktorej by mali byť poskytované informácie a vzdelanie o tejto veci, bez čoho je ťažké pracovať.

Všetko toto tvorí základ optimalizácie, ktorú by sme mohli nazvať harmonizovaným európskym transplantačným systémom, na ktorom by sa podieľali všetky členské štáty a ktorý by bol nástrojom na dosiahnutie cieľa, ktorý sme si určili. Naším cieľom jednoducho je dosiahnuť bod, keď už Európania nebudú zomierať pre nedostatok orgánov, ktoré potrebujú pre život, v dôsledku nedokonalosti systémov.

V Európe 21. storočia si nemôžeme dovoliť nedostatky v koordinácii alebo v optimalizovaných systémoch, ktoré by spôsobili stratu orgánu tak, že by iný Európan z neho nemohol mať prospech. Prijatie tejto smernice a akčného plánu toto dosahuje, čo je výsledkom tvrdej práce.

Chcel by som využiť túto príležitosť na zdôraznenie ochoty a spolupráce, ktorú preukázali obaja spravodajcovia – v tomto prípade pán Mikolášik – a tieňoví spravodajcovia. Chcel by som tiež zdôrazniť hlavný impulz, ktorý tejto smernici a tomuto akčnému plánu dalo španielske predsedníctvo – v zastúpení španielskeho ministerstva zdravotníctva a riaditeľa Španielskej národnej transplantačnej organizácie doktora Matesanza, lebo sme s nimi mohli vždy rátať.

Chcel by som zdôrazniť, že tí, ktorí tak tvrdo pracovali, si zaslúžia našu vďaku a žiadajú vás, aby ste sa im odmenili tým, že túto správu jednomyseľne schválite. Ako poslanec som vďačný za vykonanú prácu a ako Európan som vďačný za to, že sa robí tento krok na záchranu životov všetkých občanov Únie, ktorí to môžu kedykoľvek potrebovať.

  Trinidad Jiménez García-Herrera, úradujúca predsedníčka Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, som rada, že môžem vystúpiť na plenárnom zasadnutí Parlamentu a zúčastniť sa spoločnej rozpravy o darcovstve a transplantácii orgánov.

Toto je určite dôležitá rozprava, v prvom rade preto, lebo má priamy vplyv na životy ľudí a zdravie tisícov Európanov. V tomto ohľade by som vám chcela pripomenúť, že napriek neustálemu rastu počtu darovaných orgánov a transplantácií v uplynulých rokoch sa odhaduje, že v Európskej únii čaká na vhodný orgán 56 000 pacientov a mnohí z nich zomrú skôr, než ho dostanú.

Po druhé, je to dôležitá rozprava, pretože nám umožňuje upevniť veľkodušnosť a solidárnosť našej spoločnosti. Dovoľte mi uviesť príklad. V súčasnosti pripadá v Európskej únii 18 darcov na každý milión obyvateľov. Ak by sme mohli toto číslo dostať na najvyššiu úroveň, akou je 34 darcov v Španielsku a vyše 30 darcov v Portugalsku, mohlo by sa v Európe zachrániť o 20 000 viac životov.

Podobne, podpora darcovstva orgánov od žijúcich darcov v Európskej únii na úrovne v škandinávskych krajinách, Spojeného kráľovstva a Holandska by každoročne oslobodila ďalších 2 000 ľudí od dialýzy. Nikdy by sme, dámy a páni, nemali zabúdať, že bez darcov sa transplantácie nedajú vykonávať.

Rozprava dnes popoludní nám umožní definitívne podporiť spustenie spoločnej stratégie Únie na dosiahnutie najlepšej štruktúry na svete v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov. Navyše, článok 168 nedávnej Lisabonskej zmluvy nám dáva príležitosť na vytvorenie tohto spoločného, kvalitného a bezpečného rámca pre proces darcovstva a transplantácie.

Teraz máme v tejto veci dve dôležité iniciatívy Komisie, ktoré boli predstavené v roku 2008 a na ktorých Rada spolu s Parlamentom v uplynulých mesiacoch veľmi tvrdo a veľmi veľkodušne pracovala.

Prvou je návrh smernice upravujúcej aspekty kvality a bezpečnosti orgánov určených na transplantáciu. Ako som už povedala, táto smernica zavádza spoločný právny rámec, ktorý nám musí umožniť obmedziť isté riziká na všetkých stupňoch procesu použitia orgánov na liečbu, od ich darovania až po transplantáciu. Zahŕňa to záruky na kvalitu a bezpečnosť orgánov, ale aj ochranu darcov a príjemcov poverením príslušných orgánov.

Po druhé, máme tiež akčný plán, ktorý napomáha posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi, ktorého ciele sú trojaké: po prvé, zvýšiť dostupnosť orgánov, po druhé, zlepšiť účinnosť a prístupnosť transplantačného systému a po tretie, zvýšiť kvalitu a bezpečnosť.

Vážené dámy, vážení páni, tieto dve iniciatívy nám poskytujú spoločný rámec, ktorý je európskym rámcom, ktorý obsahuje nielen najlepšie spoločné prvky, ale aj to najlepšie z dobrej organizačnej a sociálnej praxe, ktorú jednotlivé členské štáty v tejto oblasti budujú. Inými slovami, je to rámec založený na kvalite, bezpečnosti a inováciách.

Robíme tak zavedením európskeho modelu pre darcovstvo a transplantáciu na základe hodnôt a zásad, ktoré máme spoločné: solidarity, spravodlivosti a súdržnosti, ktoré sú symbolmi identity Únie. Pomôže nám to dosiahnuť sebestačnosť v oblasti darcovstva orgánov, a tým aj bojovať proti transplantačnému turizmu.

Som presvedčená, že so mnou budete súhlasiť, že nadobudnutie účinnosti tejto smernice a podpora Parlamentu pre akčný plán povzbudí výmenu orgánov medzi členskými štátmi a podporí ich darcovstvo.

Po prvé, zavádzame rámec EÚ, aby sme Európanom zabezpečili rovnaký prístup k zdraviu vo všeobecnosti a predovšetkým k transplantácii. Po druhé, z tohto účinnejšieho rámca Únie budú mať priamy prospech pacienti, ktorí majú pre svoje charakteristiky menšiu šancu na nájdenie orgánu podľa svojich potrieb. Výsledkom bude zníženie počtu orgánov znehodnotených z dôvodu absencie vhodného príjemcu v konkrétnej geografickej oblasti.

Na záver mi, dámy a páni, v mene španielskeho predsedníctva dovoľte poďakovať českému a švédskemu predsedníctvu za prácu, ktorú odviedli na začiatku rokovaní v roku 2009, ktorou sa vytvorili podmienky pre významný pokrok vďaka spolupráci členských štátov a Komisie.

Španielske predsedníctvo by tiež chcelo poďakovať Parlamentu za jeho tvrdú prácu a hlavne spravodajcom pánovi Mikolášikovi a pánovi Perellovi za prácu, ktorú odviedli v prospech potrebnej dohody a konsenzu.

Prostredníctvom spoločnej práce všetkých inštitúcií Únie musíme dosiahnuť dohodu, ktorá nám umožní spustiť európsku službu, ktorá na jednej strane dá 500 miliónom ľudí najlepšie záruky kvality a bezpečnosti a na strane druhej podporí rovnaký prístup k lekárskemu zásahu, od ktorého každý rok závisia mnohé životy, a tiež solidaritu našej spoločnosti. Prehĺbme to, čo Európska únia dnes znamená.

  John Dalli, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, v Európe stále čaká 56 000 Európanov na transplantáciu orgánov; pre mnohých ľudí je úspešná transplantácia otázkou života a smrti. Z tohto dôvodu sme sa tu dnes zišli: aby sme zabezpečili vysoko kvalitnú a bezpečnú transplantáciu orgánov v Európe. Návrh smernice Komisie a akčný plán sa týkajú tejto záležitosti. Chcel by som poďakovať pánovi spravodajcovi doktorovi Mikolášikovi a tieňovým spravodajcom za ich vynikajúcu prácu na navrhnutej smernici o kvalite a bezpečnosti orgánov. Chcel by som tiež poďakovať pánovi Perellovi Rodriguezovi za jeho podpornú správu z vlastnej iniciatívy o akčnom pláne v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov.

Dovoľte mi pripomenúť, že hlavnými cieľmi týchto dvoch iniciatív je zlepšenie kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu, zvýšenie dostupnosti orgánov a vytvorenie účinnejších a prístupnejších systémov transplantácií. Návrh smernice stanovuje právny rámec pre požiadavky na kvalitu a bezpečnosť a akčný plán sa zameriava na zvýšenie dostupnosti orgánov a účinnosť systémov prepravy.

Šesťročný akčný plán stanovuje 10 prioritných opatrení na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom spoločných opatrení a výmeny najlepších postupov. Beriem na vedomie požiadavky Parlamentu zahrnúť do akčného plánu činnosti, ktoré by sa nemohli stať právnymi záväzkami v smernici na základe článku 168 zmluvy, najmä pokiaľ ide o kritériá prideľovania orgánov, o registráciu úmyslu potenciálnych darcov a o záležitosti týkajúce sa lekárskych praktík. Komisia ochotne podporí členské štáty pri predložení týchto dôležitých záležitostí Parlamentu.

Pokiaľ ide o smernicu, som rád, že sa po pohotovom a konštruktívnom dialógu medzi Parlamentom, Komisiou a Radou približujeme k dosiahnutiu dohody v prvom čítaní. Myslím si, že od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti to bude prvá dohoda, ktorá sa dosiahne v prvom čítaní.

Som presvedčený, že text s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi zahŕňa hlavné záujmy Parlamentu uvedené v správe pána doktora Mikolášika. Dovoľte mi niekoľko pripomienok k niektorým konkrétnym otázkam:

Intenzívne podporujem posilnenie zásad dobrovoľného a neplateného darcovstva, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie kvality a bezpečnosti orgánov. Vítam tiež zásadu, že bezplatnosť nebude znamenať neposkytnutie náhrady žijúcim darcom, ktorá bude striktne obmedzená na úhradu výdavkov a stratu príjmu, ktoré vznikli v súvislosti s darovaním orgánu. V plnej miere sa stotožňujem so záujmom Parlamentu, ktorý sa týka boja proti obchodovaniu s orgánmi. Rozsah návrhu je však obmedzený na kvalitu a bezpečnosť, ako je stanovené v zmluve v článku o verejnom zdraví. V tejto súvislosti vítam text, ktorý uvádza, že smernica nepriamo prispeje k boju proti obchodovaniu s orgánmi, napríklad prostredníctvom autorizácie transplantačných centier, vytvorením podmienok pre odber orgánov a vytvorením systémov sledovateľnosti orgánov.

Uvedomujem si tiež, že Parlament má záujem o transparentné, nediskriminačné a odborné kritériá pre prideľovanie orgánov. Hoci táto záležitosť nespadá do rámca zodpovednosti EÚ, môžem prijať začlenenie tejto zásady do odôvodnenia. Vítam tiež skutočnosť, že navrhovaný text uznáva koexistenciu darovania orgánov od žijúcich darcov a darovania orgánov od mŕtvych darcov vo väčšine členských štátov. Darovanie orgánov od žijúcich darcov zvyšuje množstvo dostupných orgánov a vítam tento text, ktorý podporuje úsilie chrániť žijúcich darcov, čím sa zabezpečí kvalita a bezpečnosť orgánov určených na transplantáciu.

Ďalej, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa systémov získania súhlasu a potvrdenia úmrtia, tieto záležitosti sú riadené vnútroštátnym právom. V duchu kompromisu však môže Komisia prijať dodatočné navrhované spresnenia. Beriem tiež na vedomie požiadavku Parlamentu zahrnúť do akčného plánu činnosti, ktoré by nemohli byť začlenené do smernice, najmä pokiaľ ide o kritériá prideľovania orgánov, o registráciu úmyslu potenciálnych darcov a o záležitosti týkajúce sa lekárskych praktík. Komisia ochotne podporí členské štáty pri riešení týchto otázok.

Dovoľte mi zdôrazniť aj ďalšiu vec: prvým krokom je prijatie právnych predpisov. To, na čom naozaj záleží, je vykonávanie práva. Z tohto dôvodu Komisia trvá na tom, aby členské štáty podávali správy o tom, ako transponujú smernice do vnútroštátneho práva: „tabuľky zhody“. Parlament toto vždy podporil. Ľutujem, že po prvý raz Parlament nepodporuje začlenenie povinnosti členských štátov podávať správy o transpozícii do smernice.

Na záver, niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je v súlade s komitologickými návrhmi Lisabonskej zmluvy. Vítam možnosť, ktorá bola udelená Komisii, prijať v tejto súvislosti v jasne definovaných prípadoch delegované akty na základe naliehavého postupu. Vyhlasujem, že Európska komisia bude neustále v plnej miere informovať Európsky parlament a Radu o možnosti delegovaného aktu prijatého na základe naliehavého postupu. Keď útvary Komisie zistia, že sa delegovaný akt bude dať prijať na základe naliehavého postupu, neoficiálne upozornia sekretariáty Európskeho parlamentu a Rady.

V mene Komisie tiež vyhlasujem, že ustanoveniami tejto smernice nebudú dotknuté budúce pozície inštitúcií, pokiaľ ide o vykonávanie článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, alebo individuálne legislatívne akty obsahujúce takéto ustanovenia.

Na záver mi dovoľte poznamenať, že Komisia je pripravená podporiť kompromisný balík.

  Cecilia Wikström, spravodajkyňa Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. – (SV) Vážená pani predsedajúca, na úvod by som chcela poďakovať pánovi Mikolášikovi za vynikajúcu a veľmi konštruktívnu spoluprácu na tejto dôležitej správe.

V oblasti darcovstva a transplantácie ľudských orgánov existuje mnoho problémov. Musíme vziať na seba zodpovednosť a splniť očakávania veľkého množstva ľudí v poradovníkoch, ktorí žijú zo dňa na deň v neistote, lebo čakajú na nový život, ktorý im môže priniesť nový orgán. Čiara medzi životom a smrťou nebola nikdy taká zreteľná než v tomto prípade.

K úlohám Európskeho parlamentu patrí aj vedenie rozhodujúceho boja proti ohavnému obchodovaniu s ľudskými orgánmi. Toto aj robíme. Stanovením jasných etických a bezpečnostných pravidiel môžeme lepšie zabezpečiť prirodzené právo ľudí na svoje telo, svoju integritu a svoje sebaurčenie. Som rada, že sa vzali na vedomie názory, ktoré vyjadril Výbor pre právne veci.

Je ťažké namaľovať krajší obraz nášho spoločného cieľa než cieľa ochrániť životy ľudí v našich členských štátoch. Táto správa zachytáva tento obraz veľmi jasne.

  Eva Lichtenberger, spravodajkyňa Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, áno, je to pravda, je to otázka života a smrti. Práve z tohto dôvodu má táto rozprava taký emocionálny náboj.

V rozličných krajinách Európy sú úplne odlišné systémy transplantácie orgánov a spôsobu, akým ľudia udelia súhlas alebo nesúhlas na využitie svojich orgánov, alebo možnosti udelenia súhlasu rodinnými príslušníkmi na transplantáciu. Na základe tejto správy by sa v budúcnosti mali krajiny s veľmi reštriktívnymi systémami oboznámiť s príkladmi ostatných krajín, aby spoznali aj kladné účinky. Skutočnosť, že také množstvo ľudí čaká na transplantácie, musí byť pre nás signálom, aby sme nevytvárali len viac príležitostí a väčšiu prístupnosť, ale aby sme aj zaručili kvalitu, bezpečnosť a prístupnosť. Poskytlo by to aj dôležitý nástroj na boj proti obchodovaniu s orgánmi, proti činnosti hodnej odsúdenia, a na možnosť lepšej regulácie transplantácie orgánov od žijúcich darcov, ktorá musí byť naozaj bezplatná.

  Peter Liese, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani Jiménezová Garcíová-Herrerová, pán komisár, dámy a páni, Španielsko je majstrom Európy vo futbale, vie to mnoho ľudí a je to milé, ale nie je to také dôležité ako skutočnosť, že Španielsko je majstrom Európy, aj pokiaľ ide o transplantáciu orgánov.

Kľúčom španielskeho modelu, ktorý by sme mali jasne pochopiť, je organizácia v nemocniciach. Bohužiaľ, musím povedať, že v ostatných európskych krajinách je nedostatok orgánov nie preto, že rodinní príslušníci neboli ochotní dať súhlas, alebo preto, že obeť nemá kartu darcu alebo predtým vyhlásila, že nechce darovať svoje orgány, ale z jednoduchého dôvodu, že lekári nemajú čas riešiť tento problém.

Španielsko má oveľa lepšiu organizáciu prostredníctvom svojich transplantačných koordinátorov. Tam, kde sa tento systém prijme, bude sa dať zachrániť väčšie množstvo ľudí a viac ľudí bude mať možnosť viesť zdravý život bez absolvovania dialýzy a prekonávania ďalších trápení. Z tohto dôvodu by sme mali tento bod v správe pána Perella klásť členským štátom na srdce.

Smernica sa okrem kvality a bezpečnosti zaoberá aj následkami na ľudí, ktorí čakajú na orgány. Dôvodom je skutočnosť, že v súčasnosti sa orgán v jednom členskom štáte nedá použiť, lebo sa nenájde dosť rýchlo vhodný príjemca. Ak budeme mať spoločné kvalitatívne a bezpečnostné normy, budeme môcť zlepšiť cezhraničnú výmenu orgánov s cieľom pomôcť ľuďom. Aj z tohto dôvodu je to veľmi dôležitý bod.

Ďalším veľmi dôležitým prvkom v smernici je naša povinnosť bojovať proti obchodovaniu s orgánmi. Je to problém, ktorý jednoducho nesmieme ignorovať. Z tohto dôvodu som s niekoľkými poslancami pozval na zajtra odborníka, ktorý vyšetroval obchodovanie s orgánmi a zámerné zabíjanie ľudí v Číne pre orgány na transplantáciu, aby sa s nami porozprával. Chcel by som vyzvať všetkých kolegov poslancov, aby sa zaujímali aj o túto tému.

S touto smernicou a akčným plánom sme vyslali jasný signál. Dobrovoľné a bezplatné darcovstvo je stanovené právne záväzným spôsobom a chcel by som poďakovať všetkým, ktorí nám pomohli dosiahnuť tieto ciele.

  Karin Kadenbach, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani Jiménezová Garcíová-Herrerová, pán komisár, dámy a páni, aj ja by som chcela vyjadriť súhlas s predchádzajúcimi rečníkmi a začať slovami „život je nádherný“. Túto vetu stále počujem od môjho bývalého kolegu viceguvernéra Ernsta Högera, ktorý utrpel vážnu srdcovú chorobu následkom uhryznutia kliešťom, ale mal šťastie a v decembri 2004 získal vhodné srdce. Ernst Höger je stále nažive a je stále aktívny, je medzi nami, plný života a energie, a hovorí nám, že „život je nádherný“.

Dnes sme počuli čísla: 55 000 až 60 000 Európanov stále čaká na príležitosť, aby nám v budúcnosti mohli ako Ernst Höger povedať, že „život je nádherný“. Dvanásť z nich nás každý deň opustí, lebo naše systémy sa jednoducho nedostali na úroveň, na ktorej môžeme včas poskytnúť orgány ľuďom, ktorí ich potrebujú, aj z iného miesta, kde sú dostupné. Z tohto dôvodu je našou úlohou zaviesť to do praxe. Myslím si, že tento akčný plán je skutočne dôležitý, že musíme zabezpečiť bezpečnosť darcovstva a transplantácie orgánov, že musíme poskytnúť žijúcim darcom, ktorých tiež veľmi potrebujeme – myslím teraz na mnohých pacientov na dialýze – istotu poskytnutia najlepšej lekárskej starostlivosti, a že musíme byť absolútne dôrazní v našom boji proti obchodovaniu s orgánmi, inými slovami, dobrovoľné a bezplatné darcovstvo je absolútne nevyhnutné.

Musíme zaručiť poskytnutie súhlasu od darcov. V Európe musíme vyvinúť systémy, aby sme mohli zaplniť veľkú medzeru medzi jednou možnosťou darovania orgánu na milión obyvateľov v mnohých členských štátoch a takmer 40 možnosťami darovania orgánov na milión obyvateľov v Španielsku, v krajine našich európskych majstrov. Spolu s našimi vnútroštátnymi systémami zdravotnej starostlivosti by sme sa mali snažiť vykonávať tieto akčné plány čo najskôr a zabezpečiť najvyšší štandard, aby 55 000 ľudí, ktorí v súčasnosti čakajú na orgán, mohli povedať, že „život je nádherný“.

  Frédérique Ries, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, zajtra očakávame prijatie tejto smernice o darcovstve a transplantácii orgánov, ktorá je nevyhnutná. Až 60 000 pacientov v Európe v poradovníku na srdce, pľúca, pečeň alebo obličku čaká na tento právny predpis roky. Dvanásť z nich každý deň umrie, lebo čakali príliš dlho.

Tak ako predchádzajúci rečníci, aj ja by som chcela zdôrazniť vynikajúci výsledok, ktorý sme dosiahli, čo by nebolo možné bez spolupráce medzi našimi spravodajcami pánom Perellom Rodriguezom a pánom Mikolášikom, tieňovými spravodajcami, ku ktorým patrím, a španielskym predsedníctvom. Chcela by som využiť túto príležitosť a pochváliť pána doktora Matesanza, ktorý bol vynikajúcim sprievodcom počas našej návštevy Madridu.

Nezamieňajme tu cieľ. Hlavnou prioritou je skutočne zvýšiť počet darcovstiev orgánov v Európe a z tohto dôvodu, samozrejme, súčasne informovať mužov a ženy v Európe o darcovstve, keďže rozdiely, ktoré hovoria samy za seba, sú naozaj očividné: v Španielsku je 34 mŕtvych darcov na milión obyvateľov, u nás v Belgicku 27 a len jeden darca v Rumunsku. Z tohto dôvodu musíme vzdelávať ľudí v otázke darcovstva; musíme umožniť potenciálnym darcom prístup k informáciám; musíme prelomiť administratívne bariéry, čo je nevyhnutné; v 27 členských štátoch musíme zriadiť vnútroštátny orgán vzhľadom na kontrolu kvality a bezpečnosti orgánov od odobratia orgánu darcovi až po transplantáciu; a potom sa tiež musíme inšpirovať, ako už bolo povedané, lepšími príkladmi organizácie, ktorá existuje v Španielsku, kde je postup spojený s určitým druhom systému včasného upozornenia, trvalého upozorňovania v rámci celého reťazca, od smrti darcu až po transplantáciu.

Náš kompromis smernice, náš slávny pozmeňujúci a doplňujúci návrh 106, ktorý zahŕňa všetky naše snahy, vysiela správne posolstvo pacientom, posolstvo nádeje, povolením – a toto bolo skutočne vyvrcholením podrobných diskusií – použitia nie práve najvhodnejšieho orgánu v prípadoch mimoriadnej naliehavosti, najmä podporou darovania orgánov od živých darcov, pokiaľ je to, samozrejme, možné. V podstate tu hovorím o darcovstvách obličky alebo pečene, o darcovstvách, ktoré sú nevyhnutné, ktorých počet rýchlo narastá, ktoré podporujú praktickí lekári aj špecialisti, a ktoré v súčasnosti tvoria stále len v priemere 5 % darcovstiev orgánov.

Urobme viac a viac spolupracujme: toto je podstata akčného plánu, ktorý uviedol pán Perello Rodriguez. Jedným príkladom je môj návrh na online zápis do registra, do národného alebo európskeho registra darcov, spolu s pridaním údaju k preukazu totožnosti alebo k vodičskému preukazu, ktorý ho identifikuje ako darcu, čím sa umožní pohotovejší postup v prípade potreby.

Chcela by som po druhý raz zopakovať a povedať, že sme vykonali vynikajúcu prácu a že sme dali prednosť etike nádeje pred etikou zákazu.

  Satu Hassi, v mene skupiny Verts/ALE. – (FI) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, chcem sa poďakovať pánovi Mikolášikovi a pánovi Perellovi Rodriguezovi za ich skutočne vynikajúcu prácu. Najťažšia otázka v tejto diskusii sa týka žijúcich darcov. Na jednej strane existujú dlhé poradovníky pacientov na transplantáciu obličky a na druhej strane je tu potreba chrániť žijúcich darcov a zabrániť nezákonnému obchodovaniu s orgánmi a extrémnemu zneužívaniu chudobných ľudí, ktoré je s ním spojené.

Nedosiahli sme taký dobrý výsledok, ako sme v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii očakávali. Najbezpečnejšie riešenie, pokiaľ ide o ľudské práva darcov, by bolo trvať na tom, aby členské štáty zaviedli prísny vnútroštátny systém na zabránenie nezákonného obchodovania s orgánmi v prípade darcovstva od žijúcich osôb, ktoré nie sú rodinnými príslušníkmi ani blízkymi príbuznými. Hoci prerokovaný legislatívny text nie je veľmi dôrazný vo svojich cieľoch, dúfam, že všetky krajiny EÚ prijmú striktné opatrenia na vyplienenie nezákonného obchodovania s orgánmi. Podľa Rady Európy 5 – 10 % transplantovaných obličiek pochádza z nezákonného obchodu s orgánmi, čo znamená tisíce obetí ročne. Dobrovoľné darcovstvá, ktoré sú bezplatné, sú tiež najbezpečnejšou alternatívou, dokonca aj pre príjemcov orgánov.

Zločiny spojené s obchodom s orgánmi nebudú existovať, ak nebudú existovať priekupníci a dopyt. Je strašné čítať správy o spôsobe, ako sa získavajú orgány v chudobných krajinách v regiónoch ako Afrika, Ázia a dokonca východná Európa. Najšokujúcejšie sú správy, ktoré opisujú skutočne zabitých ľudí. Napríklad austrálski transplantační chirurgovia odsúdili praktiky v Číne, kde sa väzni zabíjajú pre ich orgány. V Európe musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili vzniku tohto druhu trestnej činnosti.

  Marisa Matias, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pani Jiménezová, hlavným problémom je nedostatok orgánov na transplantáciu. Už to bolo spomenuté viackrát, a je to hlavný problém, ktorý nám vyvoláva nové otázky o verejnom zdraví a súčasne o súvisiacich veciach, ako je napríklad posilňovanie šedej ekonomiky a obchodovania s orgánmi. Posledné spomenuté rozhodne neprospieva našim systémom zdravotníctva ani našim občanom. Musíme preto s týmto zločinom bojovať a jedným zo spôsobov, ktorý sa mi zdá viac než dôležitý a viac než významný, je cesta právnych predpisov a návrhov, ako napríklad tie, o ktorých dnes diskutujeme. Preto sa chcem sústrediť na najdôležitejšie otázky, ktoré vyplynuli z tejto dvojice návrhov.

Systém, ktorý sme mali a doposiaľ máme, obsahuje obrovské nerovnosti, pretože mu chýbajú uvedené dva návrhy. Nerovnosti medzi členskými štátmi, nerovnosti medzi existujúcimi systémami, nerovnosti v prístupe ku orgánom, nerovnosti medzi zástupcami verejnosti. Verím, že nemôžeme stavať na týchto nerovnostiach. Je preto dôležité ich ďalej obmedziť a tieto návrhy idú presne touto cestou. Napriek tomu si myslím, že európsky systém, ktorý udržiava niektoré vnútroštátne osobitosti, takže štáty nie sú povinné mať prísnejšie systémy, je odpoveďou na tento problém. Práca, ktorú odviedli spravodajcovia, pán Mikolášik a pán Perello Rodriguez je nesmierne dôležitá a prispieva k vyriešeniu problému, ktorému čelíme.

Ak hovoríme o návrhoch, ktoré sú založené na témach a sú podporené témami ako darcovstvo, dobrovoľníctvo, nezištnosť, dôvernosť, bezpečnosť údajov, vysledovateľnosť, spoľahlivosť – a tu si myslím, že je dôležitý záujem Parlamentu pomáhať pacientovi nielen pri darcovstve, ale až kým sa nevylieči – a na spolupráci medzi členskými štátmi, potom sme na správnej ceste.

V súvislosti s darcovstvom medzi žijúcimi ľuďmi však musím spomenúť, že som rada, že bolo zahrnuté toto rozšírenie práv. Zjavne zaručuje všetky práva a spĺňa všetky podmienky, ale je veľmi dôležité prekročiť obmedzený kruh tradičnej rodiny, pretože v opačnom prípade by to bol pre nás ďalší spôsob, ako ponechať iné formy nerovnosti. Podpora darcovstva ako hlavného zdroja transplantácie, rovnako ako ochrana údajov a bezpečnosti pacientov, sa mi preto zdá pre nás viac než dostatočným dôvodom na to, aby sme dnes ráno boli jednotní a hlasovali za tieto dva návrhy, ktoré sú nesmierne dôležité pre Európsku úniu.

  Anna Rosbach, v mene skupiny EFD. – (DA) Vážená pani predsedajúca, dúfam, že nikto z tohto miesta nebude nikdy potrebovať túto smernicu. Dvadsaťsedem štátov EÚ znamená 27 rôznych sústav predpisov vrátane ľudí zo štátov mimo Únie, ktorí do nej boli nezákonne vpustení a ktorí sú vzhľadom na svoju chudobu ochotní darovať obličku za veľmi málo peňazí. V ostatných rokoch sme, nanešťastie, videli mnohé príklady zbabranej práce, ktorá zasiahla pacientov aj darcov. Potrebujeme preto koordináciu na úrovni EÚ a, samozrejme, musíme zabezpečiť, aby príjemca aj darca dostali najlepšiu možnú liečbu. V niektorých členských štátoch EÚ sa ako darca už narodíte, kým vo väčšine krajín môžete darovať len na základe aktívneho osobného rozhodnutia. Sme teda v situácii, keď máme 27 rôznych zákonných predpisov a systémov poistenia, čo nie celkom podporuje možnosti na spoluprácu.

Hovoríme o nesmierne zložitej problematike, pretože musíme tiež zabezpečiť, aby kvalita orgánov bola tou najvyššou prioritou. Už len zo zdravotných dôvodov je dôležité, aby sme sa zaoberali otázkou nezákonného darcovstva, pretože často nepoznáme darcu, takže ani jeho zdravotný stav. Bolo by veľmi nešťastné, ak by sme mali skončiť s obličkami, srdcami a ďalšími orgánmi pochádzajúcimi od darcov s prenosnými chorobami, infekciami, leukémiou alebo niečím horším. Pred ich použitím musíme preto uskutočňovať skríning daných orgánov. Musíme si byť istí, že zákroky sa vykonávajú bezpečne, inými slovami, že osoby zodpovedné za samotnú operáciu sú vo svojom odbore dobre vyškolené a že sa uskutočňuje najvyšší stupeň dohľadu.

  Pilar Ayuso (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pani Jiménezová Garcíová-Herrerová, v prvom rade by som chcela vyzdvihnúť prácu spravodajcov pána Mikolášika a pána Perella a všetku prácu, ktorú urobili, aby dosiahli čo najlepší kompromis v otázke transplantačnej politiky v Európskej únii.

Chcela by som tiež vyzdvihnúť prínos španielskeho predsedníctva a doktora Matesanza, riaditeľa Španielskej národnej transplantačnej organizácie, pretože Španielsko je v súčasnosti svetová jednotka v oblasti darcovstva s 34,4 darcami na milión obyvateľov. Je to tak len vďaka neustálemu zlepšovaniu organizácie a vďaka opatreniam, ktoré boli prijaté s cieľom zvýšiť povedomie verejnosti o darcovstve orgánov.

Toto musíme dosiahnuť v rámci celej Európskej únie: zvýšiť počet darovaní, zabezpečiť, aby boli všetky transplantácie uskutočnené rovnako kvalitne, a tiež podporovať spoluprácu medzi všetkými členskými štátmi.

Musíme tiež zabezpečiť, aby bolo každé darovanie dobrovoľné a bez odmeny, okrem výnimiek, ktoré uviedol pán komisár Dalli, s cieľom bojovať proti obchodovaniu s orgánmi, ktoré je plne spojené so vzácnosťou orgánov. Akčný plán k tomu môže prispieť pomocou pri riešení nedostatku orgánov a zlepšením prístupu verejnosti k transplantátom.

Riešenie, ktoré bolo dosiahnuté pre žijúcich darcov, je veľmi dôležité, pretože nemôžeme zabudnúť na to, že darcovstvo od žijúcich darcov je doplnkové a ukázalo sa ako efektívne aj v prípade, keď neexistuje genetický vzťah medzi darcom a príjemcom.

  Gilles Pargneaux (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, povzbudenie, koordinácia a dohľad nad darcovstvom orgánov: to sú naše ciele a preto je veľmi dôležité, že sme sa tu zišli, aby sme umožnili rozvoj darcovstva orgánov a transplantácií v Európe.

V súčasnosti čaká na transplantáciu v Európe 60 000 ľudí – Európanov a Európaniek – a podľa našich odhadov zomrie každý deň z dôvodu nedostatku orgánov 12 ľudí, pretože kým 81 % Európanov tvrdí, že sú zástancami preukazov darcu orgánov, len 12 % taký aj má. Je to predovšetkým otázka harmonizácie postupov po vzore Španielska, hviezdneho dieťaťa dvadsaťsedmičky. Miera darcovstva orgánov sa výrazne líši štát od štátu. Je to preto otázka harmonizácie.

Pán komisár, ako ste už naznačili, úlohou je tiež vytvoriť európsku sieť darcov orgánov, ktorá nám umožní lepšie uspokojiť potreby európskych občanov.

Je to súčasne otázka zlepšovania spolupráce medzi všetkými členskými štátmi. Musíme zabezpečiť, že dokážeme vytvoriť vnútroštátne orgány, ktoré budú zodpovedné za kontrolu kvality orgánov a bezpečnosť, od odberu od darcu po transplantáciu. Napríklad osoba čakajúca vo Francúzsku na transplantáciu pečene by tak mohla získať kompatibilný orgán z Nemecka alebo Talianska, s vedomím, že v celej Európe sa uplatňujú základné spoločné normy.

Ako bolo naznačené, je tiež na mieste potvrdenie slobodného a dobrovoľného charakteru darcovstva ako účinnejšieho spôsobu boja proti obchodu s orgánmi a transplantačnej turistiky a tým zastavenia bohatých pacientov, aby chodili do zahraničia, napríklad do Číny, aby získali transplantát.

Na záver vítam akčný plán zameraný na rozvoj transplantácií v Európe, o ktorom dnes budeme tiež hlasovať, a teší ma práca spravodajcov a predovšetkým správa pána Perella Rodrigueza.

  Miroslav Ouzký, v mene skupiny ECR. – (CS) Dovoľte mi najprv, aby som vyjadril prekvapenie nad tým, že zástupca našej skupiny bol v úvodnej časti vystúpení v mene skupín preskočený. Zrejme došlo len k nejakému omylu.

Rád by som vo svojom príhovore ocenil prácu oboch spravodajcov, ktorú považujem za veľmi prínosnú. Ak existuje v zdravotníctve a v oblasti ochrany verejného zdravia téma, ktorá je skutočne európska, potom sú to istotne transplantácie. Táto norma je logickým a veľmi vítaným krokom. Veľmi tiež oceňujem, že spravodajcovia vynechali ten etický rozmer, ktorý bude, samozrejme, patriť do pôsobnosti členských štátov. Ako tu už zaznelo, existuje rozdielny prístup, napríklad v našej krajine uplatňujeme zmienený princíp predpokladaného súhlasu. Niektoré krajiny naopak vyžadujú výslovný súhlas.

Považujem to za základný stavebný kameň, ktorý môže zlepšiť a rozšíriť možnosti existujúceho systému Intertransplant. A ak tu bolo povedané, že ide zrejme o prvú normu od prijatia Lisabonskej zmluvy, ktorá môže byť prijatá v prvom čítaní, tak ma to teší. Ešte viac ma však teší, že ide o tému, ktorá je skutočne európska. Veľmi to oceňujem.

  Predsedajúca. – Pokiaľ ide o zoznam rečníkov, dôvod zisťujeme.

  Oreste Rossi (EFD). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, zvýšenie dostupnosti orgánov, zlepšenie ich kvality a prístupu k nim a rozšírenie povedomia verejnosti o týchto témach: to sú požiadavky Výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín s cieľom skrátiť zoznamy čakateľov na transplantáciu.

Potrebujeme preto podporiť biotechnologický výskum a obeh orgánov v rámci Európskej únie, ale potrebujeme tiež zaviesť európsky preukaz darcu, zabrániť transplantačnej turistike a posilniť tlak proti nezákonnému obchodu s orgánmi zavedením prísnych trestov pre vinníkov. S cieľom zabrániť nezákonným postupom, darcovstvo žijúcich darcov sa musí považovať za posledné riešenie, v prípade, keď nie sú možné iné riešenia, ako napríklad darovanie post mortem. Žijúci darca nesmie dostať žiadnu formu odmeny okrem náhrady na pokrytie pooperačných ťažkostí, čo bude upravené vnútroštátnymi predpismi.

Členské štáty by tiež mali prijať alebo zachovať prísne právne predpisy týkajúce sa transplantácií a žijúcich darcov, ktorí nie sú pokrvnými príbuznými, s cieľom spriehľadniť systém a vylúčiť možnosť nezákonného predaja orgánov a nátlaku na darcov. Musia tiež zabezpečiť preplatenie sociálnych nákladov žijúcim darcom a chrániť ich pred diskrimináciou, najmä prostredníctvom poistných systémov.

Parlament však zdôrazňuje, že darcovstvo zo strany žijúcich darcov sa musí považovať za doplnkové k posmrtnému darcovstvu. Darcovstvo orgánov musí ostať prísne nekomerčné, pričom sa podporia opatrenia zamerané na ochranu darcov a zabezpečí sa, aby darovanie orgánov prebiehalo na princípe dobrovoľnosti, z nezištnosti.

  Predsedajúca. – Vážený pán Ouzký, ešte raz vám ďakujem, že ste nás na to upozornili. Preverili sme to. Išlo o problém v pridelení, ktorý spôsobil počítačový systém. Budete teda v zápisnici uvedený ako hovorca vašej skupiny. Dúfam, že problém je tým vyriešený. Ďakujem za upozornenie.

  Elisabetta Gardini (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pán komisár, dnes hovoríme o transplantáciách orgánov, čo je bezpochyby jeden z najpozitívnejších aspektov vo vývoji v oblasti zdravia, ale čo súčasne otvára rad problémov týkajúcich sa práv darcu a pacienta, ktorými je potrebné sa zaoberať na etickej, právnej a ekonomickej úrovni.

Je to otázka vydania sa na bezúhonnú cestu, ktorá mieri na vážnu nerovnováhu medzi dopytom a množstvom dostupných orgánov, bez poškodenia princípov slobodného, dobrovoľného darcovstva. Cieľom musí byť zabránenie všetkým formám komercializácie a nezákonného obchodovania, zabezpečenie kvality a bezpečnosti orgánov určených na transplantáciu a zavedenie opatrení, ktoré spájajú dôvernosť s vysledovateľnosťou. Netreba dodávať, že so zreteľom na cezhraničný obchod a významné rozdiely medzi transplantačnými systémami v jednotlivých členských štátoch sa môžu tieto ciele dosiahnuť len podporou koordinácie a spolupráce.

V tomto ohľade si myslím, že je veľmi dôležité vytvoriť európsku databázu a prijať spoločné normy kvality a bezpečnosti. Musíme však byť opatrní, aby sme nezaviedli nezmyselne prísne pravidlá alebo nevytvorili ďalšie byrokratické prekážky, ktoré by poškodili proces, ktorý v súčasnosti prebieha správne a efektívne. To by nielenže protirečilo našim cieľom...

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Kristian Vigenin (S&D). – (BG) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, diskutujeme o téme, ktorá sa zo svojej podstaty priamo týka obmedzeného počtu ľudí v porovnaní s inými otázkami, ktoré sú závažné z pohľadu zdravotnej starostlivosti v Európskej únii. Na druhej strane je predmetom rastúceho záujmu z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé preto, že transplantácie sa považujú za vrcholné úspechy modernej medicíny. Po druhé preto, že prakticky každý občan je potenciálny darca, a to vyvoláva množstvo otázok odlišnej povahy.

Okrem toho chcem zdôrazniť, že ľudský život má nevyčísliteľnú cenu a na jeho záchranu je potrebné vynaložiť akékoľvek predstaviteľné úsilie. Štatistiky ukazujú, že situácia je veľmi odlišná v rôznych členských štátoch. Existujú krajiny, v ktorých bola zriadená dobrá štruktúra v rámci celého reťazca, kým v iných krajinách systémy zdravotnej starostlivosti čelia veľkým ťažkostiam a transplantácie sú vnímané skôr ako „lekárska exotika“. Pacienti, ktorí potrebujú transplantáciu, sú v týchto krajinách nútení uchýliť sa k transplantačnej turistike s jasným vedomím vysokého rizika a porušovania zákonov a etiky, keďže ich život je často zachránený za cenu iného života alebo za cenu násilím zničeného života.

Je dôležité zabrániť komercializácii darcovstva orgánov a zabezpečiť, aby darcovstvo orgánov od žijúcich darcov bolo úplne zadarmo, samozrejme, s podmienkou poskytnutia akejkoľvek potrebnej starostlivosti a náhrady za ušlý zisk. Zvlášť dôležité je vytvoriť transparentný systém monitorovania orgánov v rámci Európskej únie, a to aj po transplantácii.

Verím, že navrhovaná smernica zlepší prístup k orgánom pre tých európskych občanov, ktorí potrebujú transplantáciu, zvýši dôveru k systému darcovstva orgánov a podporí výmenu osvedčených postupov, ktoré je možné použiť na nadnárodnej úrovni.

  Marina Yannakoudakis (ECR). – Vážená pani predsedajúca, všetci podporujeme smernice, ktoré pomáhajú zachraňovať životy, a rada by som zablahoželala spravodajcovi ku práci na správe, ktorá vyzerá v zásade jednoducho, no v skutočnosti je v podrobnostiach zložitá.

V problematike posmrtného darcovstva je potrebné riešiť chúlostivé otázky, akými sú etika, postavenie rodiny zosnulého, otázka, či by mali byť preukazy darcov orgánov povinné a, samozrejme, či by mal existovať európsky preukaz darcu. Všetkými týmito témami je potrebné sa zaoberať s úctou, pretože v tomto prípade neexistuje dobrý alebo zlý prístup.

Téma darcovstva žijúcich darcov bola a je najnáročnejšia. Tu existuje dôležitá červená čiara, ktorú nemožno prekročiť, a táto hranica zaisťuje, že darovanie zo strany žijúcich darcov sa môže uskutočniť slobodne a bez finančného zisku.

Smernica dosiahla rovnováhu medzi zabezpečením dobrej kvality posmrtného darcovstva orgánov a uznaním potreby darcovstva zo strany žijúcich darcov. Jej sila je v uznaní toho, že samotné posmrtné darcovstvo nemôže ponúknuť dostatok potrebných orgánov, a preto zriadila kontroly a usmernenia na zabezpečenie toho, že keď sa uskutoční darovanie zo strany žijúceho darcu, uskutoční sa správne, so zreteľom na ochranu darcu aj príjemcu a na slobodnom a dobrovoľnom základe.

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Horst Schnellhardt (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, ja sám mám pracovníka, ktorý bol odkázaný na transplantáciu orgánov. Videl som, aký bol rád, že mohol využiť túto príležitosť. Videl som však aj to, ako čakal a akým spôsobom bola jeho kvalita života obmedzená. Je preto dôležité, aby sme teraz prijali tento návrh. V Nemecku stále každoročne zomiera tisíc pacientov – a to je fakt –, pretože nie je dostupný žiadny orgán. Je preto dôležité, aby sme napravili tento nedostatok a zaručili kvalitu. Zo spoločenského hľadiska je to veľmi podstatné.

V Európe máme tie najlepšie podmienky na to, aby sme mohli dosiahnuť podstatné zlepšenie, a to vďaka existencii vnútorného trhu a európskych inštitúcií. Využime tieto podmienky. Som veľmi rád, že sme v smernici stanovili, že darcovstvo orgánov musí byť dobrovoľné a bezplatné, čím sme zaistili zachovanie ľudskej dôstojnosti.

Pokiaľ ide o pokles počtu darcov, chcel by som požiadať Komisiu – už to dokázala viackrát –, aby v Európe vytvorila kultúru diskusie a informovanosti s cieľom posilniť akceptáciu medzi občanmi. Naozaj si nemyslím, že musíme harmonizovať rozdielne systémy. Musíme ich len skoordinovať. Zároveň si myslím, že dôležitým krokom je vymenovať koordinátora transplantácie v nemocniciach.

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  António Fernando Correia De Campos (S&D). – (PT) Vážená pani predsedajúca, pani Jiménezová, pán komisár, možnosť nahradiť poškodené ľudské orgány orgánmi inej osoby a zabrániť, aby bol orgán odmietnutý, je jedným z veľkých úspechov súčasnej medicíny. V európskom meradle sa ukazujú rozdiely. Toto meradlo naznačuje, že stredne veľkým krajinám, ako je Portugalsko, sa v takých porovnaniach darí veľmi dobre a že väčšie krajiny, ako je napríklad Španielsko, sa v súčasnosti považujú za lídrov z hľadiska organizácie a osvedčených postupov.

Existuje niekoľko zásad a postupov, ktoré treba zaistiť. Po prvé, posilnenie akýchkoľvek vedeckých poznatkov a informácií, ktoré vedú k zvýšeniu počtu darcov, ktorí darujú orgány počas života, a zabezpečenie toho, aby sa darcovstvo post mortem stalo bežným. Po druhé, zákaz komerčného darcovstva, a to nielen v členských štátoch, ale aj mimo nich, zákaz transplantačného turizmu a boj proti nezákonnému obchodovaniu s orgánmi. Po tretie, aktívna propagácia darcovstva v nemocniciach ako spôsob prekonania nedostatku orgánov.

Na záver, pani predsedajúca, je to zaručenie rovnakého prístupu k transplantáciám pre všetkých tých, ktorí podľa zosúladených klinických kritérií potrebujú transplantáciu a spĺňajú podmienky na jej vykonanie, a to na základe dodržiavania zásady všeobecného prístupu k zdravotnej starostlivosti: teda modelu sociálnej Európy, na ktorý sme hrdí. Blahoželám spravodajcom k ich práci.

  James Nicholson (ECR). – Vážená pani predsedajúca, predovšetkým by som chcel poďakovať obidvom spravodajcom, ktorí veľmi usilovne pracovali na týchto správach a urobili medzi sebou vynikajúci kus práce, v rámci ktorej vytvorili skutočný plán darcovstva orgánov a transplantácií v celej Európe.

Všetci dobre poznáme čísla – každý rok potrebujú transplantáciu orgánov tisícky ľudí po celej Európe. Vzhľadom na to som rád, že sa chystáme vyvinúť spoločné úsilie s cieľom zvýšiť počty registrov darcov orgánov tým, že podporíme rôzne formy registračných systémov a posilníme našu cezhraničnú spoluprácu, aby sa mohli vytvoriť tie najlepšie zhody medzi darcami a príjemcami. Pre mňa je kľúčovou otázkou zvyšovanie informovanosti a myslím si, že tieto správy to pomôžu dosiahnuť.

Zároveň chcem povedať, že som rád, že sme v týchto správach vyzdvihli hlavné zásady, podľa ktorých by darcovstvo orgánov malo byť vždy nezištné, dobrovoľné a bezplatné. Je to dôležité, ak chceme ľudí povzbudiť, aby darovali orgány, a zabezpečiť kvalitu a bezpečnosť systému ako celku. Zachránilo sa veľa životov. Možno ich zachrániť ešte oveľa viac. Chválim túto správu.

  Theodoros Skylakakis (PPE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, smernica, o ktorej dnes vedieme rozpravu, sa v nasledujúcich rokoch bude týkať čoraz väčšieho počtu ľudí, keďže medicínska technológia a genetika napredujú. V súčasnosti skutočne nemôžeme predpovedať počet transplantácií, ktoré raz bude pokrývať táto smernica, ktorá sa môže stať oveľa dôležitejšou, ako si predstavujeme.

Je preto veľmi dobré, že text má pevné základy založené na nezištnosti a dobrovoľnom darcovstve a vyžaduje, aby členské štáty prijali veľmi prísne postupy v rámci celého úsilia. Nedostatkom kompromisu, o ktorom budeme vyzvaní hlasovať, však je, že oslabuje kontroly v porovnaní s textom, o ktorom sme hlasovali na začiatku. Súčasný kompromisný text uvádza, že bude existovať istá kontrola alebo takzvaný audit, zatiaľ čo pôvodný text stanovoval kontrolu aj hodnotenie organizácií, ktoré budú vykonávať transplantácie a zabezpečovať orgány. Je to nedostatok a ja dúfam a verím, že nie je závažný. Myslím si však, že je dôležité upozorniť naň, pretože transparentnosť je pre problematiku transplantácií kľúčová.

  Zbigniew Ziobro (ECR). – (PL) Vážená pani predsedajúca, transplantácia a transplantológia potrebujú našu silnú podporu a ako prioritná záležitosť potrebujú aj lepšiu organizáciu a koordináciu, keďže sú súčasťou služieb zdravotnej starostlivosti. Mimoriadne dôležité je však zároveň zvýšiť dôveru spoločnosti k tomuto odvetviu medicíny, a to najmä preto, lebo do pozornosti verejnej mienky v Európe sa často dostávajú správy o rôznych nezrovnalostiach vrátane nezákonného obchodovania s orgánmi z neznámych zdrojov.

Ako generálny prokurátor v Poľsku som dohliadal na vyšetrovanie, v ktorom sa zistil celý rad nezrovnalostí v rámci získavania orgánov vrátane nezákonných platieb lekárom, ktoré ich motivovali k tomu, aby hľadali informácie o darcoch, pri ktorých je podozrenie, že u nich nastala mozgová smrť. Za poskytnutie informácií o jednom jedinom darcovi si mohli lekári v Poľsku zarobiť viac ako jeden mesačný plat.

Pokiaľ ide o transplantáciu, spoločnosť si musí byť istá, že všetko sa robí v súlade so zákonom, transparentne a bez akýchkoľvek skrytých záujmov a že tento šľachetný lekársky postup sa nevyužíva na zakrytie iných úmyslov, ako je záchrana ľudského života. Dôvera je absolútne nevyhnutná.

  Françoise Grossetête (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, pán komisár, dnes vedieme rozpravu, ktorá jasne ukazuje, že dôkazy sú alarmujúce a že ak chceme čeliť tomuto problému, musíme posilniť cezhraničnú výmenu orgánov, aby sme vytvorili spojenie medzi darcami a príjemcami. Zároveň ukazuje, že vzhľadom na dĺžku poradovníkov bude absencia takýchto krokov znamenať, že pacienti majú veľmi malú šancu dostať orgány, ktoré potrebujú.

Rozhodne musíme prijať spoločné záväzné normy týkajúce sa kvality a bezpečnosti darcovstva orgánov v 27 členských štátoch, aby sme zlepšili cezhraničnú výmenu a zvýšili mieru darcovstva orgánov. Táto problematika preto potrebuje európsky rámec.

Samozrejme, musíme byť mimoriadne opatrní, pokiaľ ide o otázku nezákonného obchodovania s orgánmi. Treba zaviesť všetky možné opatrenia na boj proti sieťam mafiánskeho druhu a transplantačnému turizmu. Treba však dávať pozor na to, aby sme nebránili darcovstvu orgánov od žijúcich darcov, ktoré musí byť vecou slobodnej a informovanej voľby. Musíme zaručiť zásadu bezplatných transplantácií a zabrániť tomu, aby sa na potenciálnych darcov vyvíjal akýkoľvek nátlak.

Musíme preto povzbudiť tých pacientov, ktorí chcú slobodne poskytnúť svoje orgány na záchranu životov, pretože riziká odmietnutia počas týchto transplantácií sú podstatne nižšie ako v prípadoch, keď orgány pochádzajú od mŕtvych darcov.

Zároveň by som chcela varovať tých, ktorí by z etických dôvodov chceli obmedziť darcovstvo orgánov od žijúcich darcov v Európe, a to prostredníctvom argumentu, že je tu riziko nezákonného obchodovania s orgánmi. Darcovstvo orgánov od žijúcich darcov musí byť predovšetkým veľmi prísne regulované. To je jediné riešenie.

  David Casa (PPE). – (MT) Vážená pani predsedajúca, ako spomínal pán komisár, v rámci Európskej únie čaká na transplantáciu orgánov okolo 56 000 ľudí. Ako už bolo povedané, mnohé z týchto prípadov môžu znamenať rozdiel medzi životom a smrťou, a preto si myslím, že je to závažný vývoj udalostí, ktorý si zaslúži ďalšiu diskusiu. Opatrenia priamo neprispejú k počtu orgánov, ktoré sa majú transplantovať, no zavedenie spoločných postupov v rámci členských štátov by malo zvýšiť mieru dôvery a hodnovernosti medzi týmito krajinami, čo bude následne viesť k nárastu prípadov darcovstva orgánov v rámci aj medzi krajinami.

Niektoré problémy spomínané v správe, ako je napríklad nezákonné obchodovanie s orgánmi, sa nedajú riešiť priamo. Oceňujem však snahu pána spravodajcu zvýšiť informovanosť o tejto problematike a dúfam, že je pripojené ku konečnému dokumentu nezáväzným spôsobom. Na záver by som rád zablahoželal pánovi komisárovi Dallimu a pánom spravodajcom ku kvalitnej práci, ktorú urobili v súvislosti s touto citlivou témou.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D). – (RO) Transplantácie a darcovstvo orgánov každoročne zachraňujú a predlžujú životy tisícok európskych občanov. Nanešťastie, tisícky ďalších pacientov zomierajú počas čakania na transplantáciu, a to aj napriek tomu, že v Európskej únii sú k dispozícii kompatibilní darcovia. Je to zložitá a kontroverzná problematika, ktorá vyvoláva závažné otázky. Parlament prostredníctvom tejto správy potvrdzuje spoločné stanovisko, ktorým je, že akýkoľvek komerčný prvok v tomto procese, ktorý môže viesť k predaju alebo kúpe orgánov, je nezákonný.

Je pre nás nesmierne dôležité, aby sme čo najrýchlejšie schválili a zaviedli efektívny systém, a to nielen preto, lebo zachránime životy pacientov, ale aj preto, lebo takýto systém zníži dopyt po orgánoch, ktoré by sa inak získavali nezákonne s cieľom profitovať a dokonca proti vôli darcov.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, rada by som všetkým zablahoželala k tejto iniciatíve, pretože to znamená, že sa predĺži priemerná dĺžka života mnohých ľudí a zo solidarity a bratstva sa stane niečo viac, než sú len slová.

Baskicko – teda Euskadi – je držiteľom svetového rekordu v darcovstve orgánov. V roku 2009 sme mali mieru 38,5 darcovstiev na každý milión obyvateľov. To znamená, že každý rok uskutočníme 60 transplantácií obličiek a 30 transplantácií pečene na každý milión obyvateľov. V Spojených štátoch sú to čísla 54,7 a 21,4; v Európe je to 35,1 a 13,4 a v Španielsku predstavujú 48,8 a 24,6.

Za týmto úspechom stojí protokol, ktorý sa používa v nemocniciach s cieľom zabezpečiť darcovstvo orgánov, a proces organizácie a zvyšovania informovanosti. Práve tieto dve myšlienky musíme podporiť. Vďačíme za to aj práci, ktorá sa začala v roku 1986, keď bol vytvorený regionálny systém koordinácie transplantácií: to je ďalší príklad toho, ako môžu regióny prispieť k Európe.

  Frieda Brepoels (Verts/ALE). – (NL) Približne pred dvomi rokmi Európsky parlament prijal Adamouvovu správu drvivou väčšinou. Správa sa po prvýkrát zaoberala politikami na úrovni EÚ v oblasti darcovstva orgánov a transplantácie. Bola som veľmi rada, že som na tejto správe spolupracovala ako jedna z tieňových spravodajcov.

Dnes s veľkým uspokojením vidím, že pán spravodajca Mikolášik a jeho tieňoví spravodajcovia vykonali skvelú prácu a dokonca aj v takomto krátkom čase sa im podarilo dosiahnuť dohodu s Radou v prvom čítaní. Táto správa poväčšine zahŕňa kľúčové body zo správy spred dvoch rokov, na ktorých stavia. Dúfam preto, že táto smernica a akčný plán budú viesť k zvýšeniu počtu darcov orgánov v Európskej únii, aby viac pacienti nemuseli končiť v poradovníkoch.

  Krisztina Morvai (NI). – Vážená pani predsedajúca, rada by som od pána spravodajcu dostala isté usmernenie v dvoch otázkach. Jednou z nich je takzvaný systém prezumpcie súhlasu a takzvaný systém prezumpcie neposkytnutého súhlasu. Chápem to tak, že tieto dva systémy v členských štátoch stále koexistujú. V prvom systéme sa predpokladá, že mŕtvy darca by súhlasil s transplantáciou. Je, zdá sa, celkom jasné, že toto je oveľa efektívnejší systém z hľadiska počtu transplantácií, ktoré by bolo možné vykonať. Nemalo by sa každému členskému štátu odporučiť, aby používal systém prezumpcie súhlasu?

Ďalšia vec je anonymita verzus vysledovateľnosť. Zdá sa, že medzi týmito dvomi pojmami je určitý rozpor. O aké záležitosti tu ide? Čo znamená anonymita a vysledovateľnosť?

  Alf Svensson (PPE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, okolo 95 % z nás vyhlasuje, že by sme chceli podstúpiť transplantáciu orgánu, keby nám to predĺžilo život. Nie viac ako zhruba polovica z nás je však pripravená orgány darovať. Musíme preto vplývať na verejnú mienku v tejto oblasti.

Dá sa zlepšiť koordinácia? Rozhodne áno. Srdce, ktoré bolo vybraté z tela človeka, ktorý zomrel, je životaschopné len štyri hodiny. Tak to bolo v minulosti. Dnes je však životaschopné o 24 hodín dlhšie, ak sa rozhodneme použiť modernú medicínsku technológiu, ktorá bola vyvinutá pre potreby transplantácie.

V súčasnosti máme tiež medicínske znalosti, ktoré nám umožňujú „prečistiť“ alebo zreparovať pľúca, jednoducho povedané – tak, aby sa mohli použiť na transplantáciu takými spôsobmi, ktoré boli pre nás v minulosti nepredstaviteľné. Je dobre známe, že pľúca prežijú dve hodiny po tom, ako človek zomrie.

Presaďme, aby sa faktické poznatky využívali v praxi. Myslím si, že je to základným predpokladom, ak sa má táto koordinácia stať skutočnosťou, a nie iba niečím, o čom hovoríme.

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Veľmi pekne vám ďakujem, že ste mi dali príležitosť vystúpiť. Rád by som sa vrátil k tomu, čo je podľa môjho názoru zásadnou vecou.

V rôznych členských štátoch Európskej únie sa používajú veľmi odlišné spôsoby určovania potenciálnych darcov. V niektorých krajinách je potrebný písomný súhlas potenciálneho darcu, zatiaľ čo v iných krajinách sa predpokladá, že ak nie sú žiadne námietky, orgán sa darcovi môže odobrať. Samozrejme, tieto opatrenia majú zásadný vplyv na počet darcov. Vzhľadom na to by som sa rád opýtal predstaviteľa Európskej komisie, či by Komisia nemala aktívnejšie podporiť to druhé riešenie, keď nie je potrebný písomný súhlas. Situácia, keď orgány možno odobrať tým, ktorí nevyjadrili námietky proti takémuto postupu, by postačila na vytvorenie radikálneho nárastu počtu darcov.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v poradovníkoch na transplantáciu orgánov figuruje viac ako 55 000 pacientov. Počas tohto čakania zomrie takmer 10 ľudí denne.

Transplantácia orgánov – áno, samozrejme, ale skutočne len dobrovoľne, s vyhlásením o súhlase a bezplatne, aby sme mohli bojovať proti nezákonnému obchodovaniu s orgánmi. Samozrejme, všetko by malo byť založené na čo najvyššej kvalite a bezpečnosti pre zainteresovaných.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE). – (PL) Som rada, že problematika darcovstva orgánov a transplantácií je prioritou španielskeho predsedníctva, pretože možno povedať, že je to otázka života a smrti. Napriek skutočnosti, že počet transplantácií každý rok stúpa, počet tých, ktorí čakajú na transplantáciu, sa neznižuje.

Napriek rastúcej spoločenskej informovanosti je medzi členskými štátmi stále badateľný obrovský nepomer z hľadiska darcovstva a transplantológie. Okrem vytvorenia európskeho modelu darcovstva a transplantácie, ktorý bude využívať tie najlepšie postupy a riešenia, je preto veľmi dôležité zlepšiť spoločenskú informovanosť a akceptáciu. Som preto rada, že modelom pre navrhnuté opatrenia je Španielsko, ktoré dosiahlo najlepšie výsledky nielen z hľadiska počtu darcov a počtu vykonaných transplantácií, ale aj z hľadiska získania obrovskej spoločenskej podpory pre myšlienku transplantácie a darcovstva orgánov.

  Ricardo Cortés Lastra (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pani Jiménezová Garcíová-Herrerová, na úvod mi dovoľte povedať vám, že pochádzam z malého španielskeho regiónu Cantabria, kde na milión obyvateľov pripadá 61 prípadov darcovstva orgánov, čo je najviac v Španielsku a v Európe. Chcel by som zablahoželať pánovi Perellovi a pánovi Mikolášikovi k tejto správe a k podpore tohto návrhu smernice, ktorá vznikla ako odpoveď na nedostatok orgánov v Európskej únii.

Úspech prípadu Španielska je modelom, ktorý môže byť užitočný pre zvyšok Európskej únie, a to s prvkami, ako sú napríklad príslušné vnútroštátne orgány, vysledovateľnosť orgánov a žijúci darcovia.

Rád by som zablahoželal aj španielskemu predsedníctvu k silnej podpore tejto otázky ako jednej z jeho priorít.

Dámy a páni, ako viete, v súčasnosti je v poradovníkoch takmer 56 000 pacientov. Miera darcovstva a dostupnosť orgánov sa medzi európskymi krajinami značne líšia. Nedostatok orgánov je kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje transplantačné programy. Osvedčený postup, ktorý možno dosiahnuť, prináša v niektorých členských štátov oveľa väčšie výhody ako v iných. Prijatie tejto správy – už končím – je preto nevyhnutné z dôvodu zlepšenia tejto situácie vo všetkých členských štátoch.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pani Jiménezová Garcíová-Herrerová, pán komisár, dámy a páni, v súčasnosti sa ľuďom často odopiera právo na transplantáciu. Odopieranie tohto práva je možno najproblematickejšou záležitosťou, pokiaľ ide o systém sociálneho zabezpečenia, a to v neposlednom rade pre jeho psychologické dôsledky. Navyše tu ostáva ešte chronický nesúlad medzi počtom ľudí, ktorí sú v poradovníkoch, a počtom pacientov, ktorí dostanú transplantát. Okrem toho, postup darcovstva je veľmi citlivý, pokiaľ ide o zdravotné a právne otázky, a často sa oslabuje prostredníctvom postupov, ktoré sú spravidla zdĺhavé a pomalé, pričom namiesto toho by sme mali práve posilňovať sociálne zabezpečenie.

Európska únia sa preto musí zaviazať, že zaistí skutočnú solidaritu a dobrovoľné konanie, ktoré postupy nijako nezvoľní, a to prostredníctvom zdokonalenia profesionálneho charakteru a kultúry samotného darcovstva. Prijatie spoločných noriem kvality je preto jednoznačným krokom vpred, ktorý treba vnímať priaznivo ako súčasť cieľa, ku ktorému môže ešte viac prispieť Svetová zdravotnícka organizácia.

  Karin Kadenbach (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, túto rozpravu som sledovala veľmi pozorne. Slová načrtávajú v mysliach ľudí obrazy. Dnes sme viackrát počuli o nezákonnom obchodovaní s orgánmi – o nezákonnej činnosti a o obchode. Myslím si, že táto smernica celkom jasne stanovuje, že samotné obchodovanie s orgánmi je nezákonnou činnosťou. Nesmieme vysielať signál, že obchodovanie s orgánmi by mohlo byť za istých okolností zákonné.

Chcela by som poslancov požiadať, aby zdôraznili, a to aj v rámci diskusie s médiami, že nám ide o darcovstvo orgánov, inými slovami o činnosť, keď jedna strana chce niekomu pomôcť žiť dlhšie, ale nedostane za to žiadnu odmenu okrem vďačnosti. Nemôže tu teda dochádzať k žiadnemu nezákonnému obchodovaniu s orgánmi, pretože žiadne obchodovanie s orgánmi nie je povolené. Existuje len darcovstvo orgánov.

  Trinidad Jiménez García-Herrera, úradujúca predsedníčka Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, chcela by som sa poďakovať všetkým politickým skupinám a každému, kto v rámci vystúpení vyjadril podporu a konštruktívny tón. Zároveň by som chcela vyjadriť spokojnosť, pretože prostredníctvom tejto dohody, ktorú tu v rámci dnešnej rozpravy dosahujeme, uzatvárame celý proces.

Okrem ťažkostí s tvorbou právnych predpisov týkajúcich sa odborných stránok, ktoré by sa mohli meniť, keďže veda napreduje, sme museli v tomto šesťmesačnom funkčnom období zápasiť aj s praktickými problémami uplatňovania Lisabonskej zmluvy. Španielske predsedníctvo by sa preto chcelo veľmi úprimne poďakovať všetkým európskym inštitúciám – Parlamentu, Komisii a Rade – a všetkým členským štátom za ich spoluprácu pri napĺňaní tejto úlohy. Tá zahŕňala predovšetkým flexibilitu a prispôsobenie sa a po druhé zodpovednosť a snahu o dosiahnutie konsenzu, ktorý bol vyjadrený dnes poobede.

Dámy a páni, podarilo sa nám zefektívniť Úniu a spraviť ju významnejšou v očiach verejnosti a to by nás malo tešiť. Ako však viete, prijatím tejto smernice sa práca nekončí. Práve naopak: musíme pokračovať v práci s cieľom zaistiť, aby sa duch ochrany verejného zdravia, o ktorú sa snažíme a ktorú dosahujeme, zachoval, keď sa transponuje.

Musíme pokračovať v práci, aby sme podnietili viac solidarity a zachovali spoločenskú hodnotu, po ktorej túži každý, kto bol zapojený do vytvorenia a spustenia tejto smernice. Veľký kus práce nás čaká aj v súvislosti s akčným plánom, ktorý nám ponúka jedinečnú príležitosť na neustále vzdelávanie, prispôsobovanie sa a zdokonaľovanie.

Ešte raz ďakujem všetkým parlamentným skupinám za ich podporu, tón a konštruktívny postoj. Spolu to dosiahneme. Už sme to dosiahli.

  John Dalli, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na veľmi dobrú spoluprácu medzi Komisiou, Parlamentom a Radou som presvedčený, že sme teraz dosiahli dohodu vo všetkých kľúčových otázkach. Opäť by som chcel zablahoželať a poďakovať doktorovi Mikolášikovi a pánovi Perellovi Rodriguezovi za ich prínos.

Myslím si, že prostredníctvom zaručenia vysokých noriem kvality a bezpečnosti ľudských orgánov bude navrhovaná smernica veľkým prínosom pre európskych pacientov. Smernica zaistí porovnateľné bezpečnostné normy v celej Únii a zvýšenú dôveru k transplantačným systémom. Som presvedčený, že navrhovaná smernica nastoľuje správnu rovnováhu medzi ochranou údajov občanov a vysledovateľnosťou orgánov, pričom nepriamo prispieva k boju proti nezákonnému obchodovaniu s orgánmi.

Toto nie je riešením všetkých problémov v oblasti transplantácie orgánov. Táto smernica poskytuje rámec, objasňuje hranice zodpovednosti a stanovuje niekoľko noriem. Treba však urobiť viac v oblasti organizovania našich nemocníc, zbierania a rozširovania informácií, náležitej charakterizácie orgánov a krokov proti nezákonnému obchodovaniu s orgánmi. Pokiaľ ide o druhú uvedenú súvislosť, vysledovateľnosť ju istým spôsobom napraví, ale závisí to od toho, ako to presadia členské štáty.

Členským štátom sa poskytuje veľká flexibilita a my dúfame, že všetky členské štáty prisúdia tejto otázke takú dôležitosť, akú si zaslúži. Príslušné orgány, ktoré musia zriadiť, by mali byť primerane vybavené a mali by mať dostatočné prostriedky na to, aby zaistili náležitý zber a kontrolu údajov, vysledovateľnosť, normy, na ktoré sa bude dohliadať, charakterizáciu orgánov a transplantácie. Zároveň by mali konať účinne a obozretne, aby ohlásili nepriaznivé udalosti a reakcie, čo nám všetkým v budúcnosti pomôže minimalizovať riziko.

Pani predsedajúca, pani úradujúca predsedníčka Rady, vážení poslanci, na základe príspevkov poslancov Parlamentu počas tejto rozpravy je jasné, že kompromisný text, ktorý dnes máme pred sebou, je odpoveďou na záujmy všetkých. Ďakujem vám za váš prínos, vašu spoluprácu a podporu.

Analytický prehľad pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu smernice Európskeho parlamentu a rady o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu

(KOM(2008)0818 – C6-0480/2008 – 2008/0238(COD))

Spravodajca: pán Miroslav Mikolášik (PPE)

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Priamo prijateľné: pozmeňujúci a doplňujúci návrh 106 (text ako celok, blok č. 1, kompromisný pozmeňujúci a doplňujúci návrh). Komisia je za prijatie kompromisného textu spoločnými zákonodarcami.

  Miroslav Mikolášik, spravodajca. − (SK) Ďakujem za vaše príspevky k tejto diskusii a vyslovujem hlboké presvedčenie, ktoré, si myslím, zdieľali sme spolu počas rokovaní všetci, že táto smernica presahuje politické kontroverzie, pretože je o ľuďoch, je o pacientoch a je v prospech záchrany života.

Verím, že viac orgánov a viac úspešne liečených pacientov pomôže vrátiť viac ľudí do plného života, pre ich rodiny, pre ich nové miesto alebo opätovné miesto v pracovnom procese a zmení ich kvalitu života rozhodujúcim spôsobom.

Otvorenosť, prístupnosť, bezpečnosť, kvalita, disponibilita, altruizmus, viac živých darcov, bezodplatnosť a dobrovoľnosť – to sú všetko princípy, ktoré sme v tejto direktíve zohľadnili všetci spoločne.

Verím, že táto direktíva poskytne viac orgánov aj vďaka posilnenej spolupráci a výmene medzi jednotlivými krajinami ponad hranice a že toto bude európske členské štáty opäť rozhodujúcim spôsobom spájať.

Verím, že vďaka tejto direktíve všetci prinesieme niečo, čo sme si predsavzali na začiatku, viac konsenzu, viac lásky, viac spolupráce a hlavne viac šťastných pacientov.

  Andrés Perelló Rodríguez, spravodajca. – (ES) Vážená pani predsedajúca, skutočnosť, že počas ťažkého obdobia krízy, ktorým Európa a svet v súčasnosti prechádzajú, je Parlament schopný prijať prvú smernicu od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy v prvom čítaní, veľa vypovedá o citlivosti tohto Parlamentu. Zároveň to zvyšuje dôveru k demokratickým inštitúciám a ukazuje, že poslanci tohto Parlamentu sa chcú posunúť vpred a robiť pokroky rovnakým tempom, akým napreduje veda, a s rovnakou mierou ochoty a silnej solidarity, akú prejavuje európska spoločnosť.

Neviem, či sme urobili všetko stopercentne, alebo sme mohli urobiť ešte niečo viac, ale rozhodne chcem vyjasniť akékoľvek pochybnosti, ktoré sa mohli vynoriť. Som si však istý, že ak splníme všetko, čo sa chystáme prijať v tomto Parlamente, predĺžime ľuďom životy a zabránime tomu, aby v Únii dochádzalo k páchaniu akýchkoľvek zločinov nezákonného obchodovania s orgánmi. Tieto zločiny možno páchať kdekoľvek inde na svete, ale rozhodne sa to nebude diať v Európskej únii.

Ak teda následkom nejakého vystúpenia zostali v niečej mysli akékoľvek pochybnosti tohto druhu, ako sa vyjadrili kolegovia poslanci, chcem ich vyjasniť. To nebola naša úloha. Snažili sme sa rešpektovať presvedčenie každého človeka, opatrenia týkajúce sa etiky a morálky, pričom sme mali stále na zreteli hlavný cieľ: a to, že ani jediný Európan by nemal ostať bez transplantácie, ktorú potrebuje na prežitie, pretože môžeme dosiahnuť väčší počet transplantácií, a tým obmedzíme nezákonné obchodovanie s orgánmi.

Neviem teda – a teraz už končím –, či sa nám prostredníctvom práce, ktorú robíme, podarilo ochrániť morálne presvedčenie každého človeka, ale som úplne presvedčený, že zachránime veľa životov. To bola naša úloha a to aj robíme.

  Predsedajúca. – Spoločná rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 19. mája 2010.

(Rokovanie bolo prerušené o 16.25 hod. a pokračovalo o 16.30 hod.)

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Jim Higgins (PPE), písomne. – Vítam nový právny predpis na reguláciu noriem kvality a bezpečnosti darcovstva orgánov v EÚ. Predovšetkým vítam zavedenie praktických opatrení, ktoré majú pomôcť zaistiť, aby sa život zachraňujúcimi orgánmi nemrhalo. Takýmto opatrením je napríklad vytvorenie celoeurópskej databázy orgánov. Tento nový právny predpis zachráni veľa životov a zoptimalizuje distribúciu darovaných orgánov tým, že členským štátom dovolí deliť sa o orgány. Pred týmto právnym predpisom bola situácia taká, že ak sa v konkrétnom členskom štáte nenašiel žiadny vhodný príjemca, orgán sa nevyužil. Teraz sa orgán môže poskytnúť jednému z 56 000 občanov EÚ, ktorí čakajú na transplantáciu. Toto nariadenie vytvára dôležitý rámec, ktorý musia príslušné členské štáty rozvinúť. Pokiaľ ide o Írsko, potrebujeme nezávislý orgán, ktorý by monitoroval transplantácie a zhromažďovanie darovaných orgánov. V súčasnosti sú Írsko a Malta jedinými dvomi krajinami v EÚ, ktoré nemajú vnútroštátny orgán zaoberajúci sa transplantáciami, ktorý by maximalizoval využitie orgánov. Ak chceme odstrániť poradovníky pacientov čakajúcich na transplantáciu, čo je jedným z prvoradých cieľov uznesenia, musíme pozdvihnúť profil darcovstva orgánov medzi občanmi EÚ. V Írsku by sa to mohlo urobiť prostredníctvom zavedenia vládou podporovaného informačného programu.

PREDSEDÁ: PANI ANGELILLI
podpredsedníčka

13. Inštitucionálne aspekty pristúpenia Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – Konferencia o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Kampale (Uganda) (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa pána Ramóna Jáureguiho Atonda v mene Výboru pre ústavné veci o inštitucionálnych aspektoch pristúpenia Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (2009/2241(INI)) (A7-0144/2010), a

– vyhlásenia Rady a Komisie o konferencii o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Kampale v Ugande.

  Ramón Jáuregui Atondo, spravodajca. – (ES) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, pán López Garrido, myslím si, že dnes je významný deň. Viem, že v tomto Parlamente sme svedkami množstva významných dní, ale úprimne sa domnievam, že od prijatia Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 je mandát Európskej únie na podpísanie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou z dôležitých správ v procese európskej integrácie.

Myslím si preto, že sme svedkami vyvrcholenia dlhotrvajúceho úsilia, ktoré je súčasťou historického procesu európskej integrácie, pretože ľudská dôstojnosť, ľudské práva, demokracia a právny štát sú súčasťou DNA historického procesu európskej integrácie.

Správa, ktorú zajtra prijmeme, je uskutočnením mandátu, ktorý Európskej únii vyplýva z požiadavky na pristúpenie k tomuto dohovoru zakotvenej v Lisabonskej zmluve. Obsah tejto správy by som rád zhrnul na základe troch hlavných myšlienok.

Predovšetkým by som chcel upozorniť, že ochrana ľudských práv nie je len vecou členských štátov. Teraz je to Európska únia, ktorá chráni ľudské práva na základe novej právnej subjektivity podľa Lisabonskej zmluvy, sú to právne predpisy Únie a je to rozvoj štátu EÚ, ktorý môžu členské štáty dosiahnuť. Môžu to urobiť, ak sa podriadia zásadám európskeho dohovoru a podriadia sa súdu, ktorý sa nachádza mimo Únie a členských štátov a ktorý vždy a všade zaručí naplnenie týchto zásad.

Druhou myšlienkou je zabezpečenie nových právnych predpisov a nového súdu pre európsku verejnosť: zabezpečenie práva Európanov obrátiť sa na tento nový súd s cieľom zaručiť naplnenie práv ustanovených týmto dohovorom vo vzťahu k Európskej únii alebo členským štátom pri vykonávaní právnych predpisov Únie.

Zásady Európskeho dohovoru o ľudských právach sa vzťahujú dokonca aj na činnosti Európskej únie spojené so zahraničnou politikou, policajnou prácou, bezpečnosťou mimo našich hraníc a medzinárodnou spoluprácou. Čo to znamená? Podľa môjho názoru, dámy a páni, to znamená významný krok vpred z historického hľadiska v procese integrácie a v budovaní najzákladnejšieho pojmu európskej myšlienky ľudskej dôstojnosti, ktorá, ako sme už povedali, reaguje na požiadavky európskej verejnosti.

Znamená to tiež posilnenie európskeho systému ochrany základných práv, pretože spolu s Chartou základných práv a s Lisabonskou zmluvou sa vytvára prostredie, rámec právnej ochrany, ktorý je takmer dokonalý, a preto je najrozvinutejší na svete. Posilňuje sa tiež dôveryhodnosť Únie v očiach tretích krajín, keďže Európska únia vo svojich dvojstranných vzťahoch vždy požadovala dodržiavanie ľudských práv.

Táto správa vytyčuje inštitucionálne a právne aspekty, ktoré tu teraz nebudem opisovať. Rozhodne však chcem zdôrazniť, že teraz sa začína určitý proces, keďže spolu s touto správou, ktorá bola vypracovaná spoločne s Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výborom pre zahraničné veci, má teraz Komisia pozíciu, rokovací rámec, ktorý jej umožní vrátiť sa do Parlamentu s cieľom prijať túto dohodu a ktorý členským štátom umožní ratifikovať pristúpenie k európskemu dohovoru. Chcel by som poďakovať pani Redingovej za rýchlosť, s akou Komisia prijala mandát na rokovania, ako aj Európskej rade, ktorá ho čoskoro prijme. Chcel by som poďakovať aj pani Gálovej a pánovi Predovi za spoluprácu v dvoch ďalších výboroch. Dámy a páni, domnievam sa, že toto je správa na prvé stránky novín.

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, ako povedal pán Jáuregui, rozprava, ktorá sa teraz začína, ako aj rozprava, ktorá sa práve skončila, sú mimoriadne dôležité. Domnievam sa, že ide o historický krok vpred v oblasti ľudskosti, keďže ochrana ľudských práv prestáva byť len zodpovednosťou štátov, ktoré sú tradičnými politickými subjektmi a tradičnými politickými aktérmi posledných storočí, ale stáva sa niečím, čo z hľadiska ochrany ľudskosti prekračuje hranice štátov a ustanovuje súbor mechanizmov a inštitucionálnych záruk s cieľom lepšie chrániť ich univerzálne hodnoty.

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv, ktorý je pravdepodobne jedným z najväčších pokladov, aké Európa má, a Medzinárodný trestný súd, ktorý Európu presahuje, sú príklady tohto kroku vpred, ktorý v našich časoch robíme smerom ku globalizácii a ochrane ľudských práv.

Pokiaľ ide o Európsky dohovor o ochrane ľudských práv, k prejavu pána, Jáureguiho a k jeho vynikajúcej správe, ktorú vypracoval spoločne so spravodajcami výborov požiadaných o stanovisko pánom Predom a pani Gálovou vo veci pristúpenia Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv, niet veľmi čo dodať.

Rád by som zopakoval mnohé z vecí, ktoré povedal pán Jáuregui, a upozornil na to, že pristúpenie k tomuto dohovoru predstavuje prvok európskej integrácie, a preto posilňuje Európsku úniu. Svoje sily navyše spojí s významným novým prvkom, ktorý priniesla Lisabonská zmluva a ktorým je Charta základných práv Európskej únie, budú teda pôsobiť spoločne. To je jedna z úloh, a to nielen politických, ale aj technických úloh, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, bez akéhokoľvek zasahovania do ich jurisdikcie.

Táto iniciatíva, ktorú ustanovuje Lisabonská zmluva, navyše tiež zvyšuje dôveryhodnosť Európskej únie pri ochrane ľudských práv, pretože o posilnenie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv nežiadame krajiny Európskej únie, ale európske krajiny. Inými slovami, žiadame ich, aby zaručili rešpektovanie a ochranu práv ustanovených v tomto dohovore, právomoc Európskeho súdu pre ľudské práva sa tak bude vzťahovať na Európsku úniu samotnú, nielen jej členské štáty. Tým sa zvyšuje naša dôveryhodnosť, ako sa veľmi správne uvádza v správe pána Jáureguiho.

Pokiaľ ide o Medzinárodný trestný súd, domnievam sa, že tento okamih tiež nazveme historickým a politicky veľmi významným, pretože o niekoľko dní sa zíde konferencia o preskúmaní Rímskeho štatútu. Ide o jedinú konferenciu, ktorá je povinná a musí sa zísť s cieľom preskúmať v prípade potreby Rímsky štatút a vyhodnotiť mimoriadne dôležitý krok vpred, ktorým je Medzinárodný trestný súd.

Ide preto o mimoriadne významnú udalosť, ktorú dnes skúma Politický a bezpečnostný výbor a zajtra sa o nej bude diskutovať vo Výbore stálych zástupcov členských štátov (Coreper). Dúfame, že na budúci týždeň bude prijaté uznesenie Rady, aby sme sa mohli pridať k veľmi priaznivému hodnoteniu Medzinárodného trestného súdu inými štátmi, napríklad latinskoamerickými štátmi, ktoré sú členmi Únie juhoamerických národov (Unasur).

Hovoríme o Medzinárodnom trestnom súde, ktorý predstavuje záväzok voči ochrane ľudských práv, čiže voči stíhaniu zločinov proti ľudskosti na celom svete. Ide o záväzok Európskej únie a jej členských štátov. Rád by som vám pripomenul spoločnú pozíciu z roku 2003, akčný plán z roku 2004 a tiež dohodu Európskej únie o spolupráci s týmto súdom z roku 2006. Všetky členské štáty Európskej únie sú teraz zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, a preto podliehajú Medzinárodnému trestnému súdu.

Myslím si, že je to mimoriadne dôležité na zdôraznenie úlohy Medzinárodného trestného súdu vo svete a záväzku Európskej únie týkajúceho sa posilnenia tejto úlohy. Medzinárodný trestný súd v súčasnosti pôsobí predovšetkým na africkom kontinente, konferencia v Kampale však Afričanom hovorí, že nie sme proti Afrike. Práve naopak, sme s Afrikou.

Aj preto je táto konferencia o preskúmaní Rímskeho štatútu veľmi dôležitá. Otvorená je všetkým štátom, ako aj organizáciám občianskej spoločnosti a medzinárodným a regionálnym organizáciám, a umožní nám vyhodnotiť stav medzinárodnej spravodlivosti v čase, keď sa Medzinárodný trestný súd etabluje ako jediný stály medzinárodný trestný súd.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, súhlasím so všetkými rečníkmi a so všetkými tými poslancami, ktorí na tejto téme pracovali. Pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv je významným krokom z ústavného hľadiska. Dokončí sa ním systém ochrany základných práv v rámci Únie a veľmi dobre viete, že Lisabonská zmluva to nepovažuje za možnosť, ale za cieľ.

Vítam preto, že Parlament prikladá, a to od úplného začiatku, tejto záležitosti taký veľký význam, čoho dôkazom je predložené uznesenie Parlamentu.

Osobitne by som chcela poďakovať spravodajcom Výboru pre ústavné veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci za ich vynikajúcu spoluprácu na tomto dokumente. Chcela by som im poďakovať za vypočutie, ktoré bolo zorganizované a ktoré skutočne pomohlo a bolo veľmi užitočné pri vypracovaní tohto dokumentu.

Návrh správy, ktorú predložil pán Jáuregui Atondo, je do veľkej miery v súlade so stanoviskom Komisie. Dovoľte mi uviesť len tri body, ktoré sú, podľa mňa, veľmi dôležité.

Po prvé, Komisia súhlasí so stanoviskom, že pristúpenie EÚ k dodatočným protokolom európskeho dohovoru, ktoré, mimochodom, neratifikovali všetky členské štáty, je takisto veľmi potrebné. Mnohé z týchto protokolov majú skutočne potenciálny význam vo vzťahu k uplatňovaniu právomocí Únie a určité záruky ustanovené v týchto protokoloch sú zohľadnené aj v charte. Usmernenia pre rokovania by preto mali Komisii poskytnúť mandát rokovať o ustanovení, ktoré Únii umožní pristúpiť ku ktorémukoľvek dodatočnému protokolu.

Rozhodnutie o tom, ku ktorým protokolom okrem samotného dohovoru skutočne pristúpime, bude potom musieť jednomyseľne prijať Rada po získaní súhlasu Parlamentu. Podľa názoru Komisie by tieto rozhodnutia mali pokiaľ možno zahŕňať všetky dodatočné protokoly a mali by byť prijaté spolu s rozhodnutím o uzavretí samotnej dohody o pristúpení.

Po druhé, dôležité je riešiť osobitnú situáciu Únie ako samostatného právneho subjektu s autonómnymi právomocami, ktorý sa má stať zmluvnou stranou mechanizmu pôvodne určeného len pre štáty. Vzhľadom na osobitnú povahu práva Únie je preto vo vzťahu k dohovoru potrebné množstvo čiastkových a technických procesných úprav.

Patrí k nim napríklad tzv. mechanizmus spoluodporcu s cieľom zohľadniť decentralizované vykonávanie práva Únie členskými štátmi. Vďaka tomuto mechanizmu získa Únia právo vstúpiť do trestného konania ako spoluodporca v prípadoch vedených proti členským štátom, ak pôjde o právo Únie. Som rada, že sa za to zasadzuje aj správa Parlamentu.

Po tretie, plne súhlasím so správou, ktorá odporúča účasť zástupcov Únie v orgánoch dohovoru s rovnakým postavením ako majú zástupcovia zmluvných strán. Táto účasť je skutočne rozhodujúcim prvkom plynulého začlenenia a zaradenia Únie do systému dohovoru. Viete, že teraz sa to týka najmä prítomnosti sudcu zvoleného za každú zmluvnú stranu na štrasburskom súde.

Komisia preto dôrazne podporuje vymenovanie stáleho sudcu na plný úväzok zvoleného za Úniu, ktorému bude prináležať rovnaké postavenie a ktorý bude mať rovnaké povinnosti ako jeho kolegovia. Vymenovanie sudcu ad hoc, ktorý by zasahoval len do prípadov vznesených proti Únii alebo prípadov týkajúcich sa práva Únie, by, podľa nášho názoru, nebolo dostatočné.

Pokiaľ ide o postup zvolenia sudcu Únie, mal by sa uplatniť bežný postup ustanovený v dohovore.

To znamená, že Parlamentné zhromaždenie Rady Európy zvolí sudcu na základe návrhu troch kandidátov predloženého Európskou úniou, a súhlasím s návrhom správy v tom, že na zasadnutiach zhromaždenia, na ktorých sa budú voliť sudcovia európskeho súdu, sa má umožniť účasť primeraného počtu poslancov Parlamentu.

Postup na zostavenie zoznamu troch kandidátov nie je záležitosťou dohody o pristúpení. Je to naša záležitosť. Musíme to urobiť podľa vnútorných právnych predpisov a myšlienka, aby bol Parlament zapojený podobným spôsobom, ako ustanovuje článok 255 v súvislosti s výberom kandidátov pre Súdny dvor, je veľmi zaujímavá a zaslúži si podrobné preskúmanie.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, ako viete, španielske predsedníctvo považuje tento dokument za najvyššiu prioritu a chcelo by dosiahnuť dohodu do konca júna. Keby dovtedy dosiahla dohodu aj Rada, a ja dúfam, že sa tak stane, koncom leta by sa mohli začať rokovania o pristúpení. Ako som už povedala pred dvoma týždňami v Bruseli, zabezpečím, aby Komisia ako vyjednávač Únie dôkladne informovala Parlament počas celého procesu rokovaní.

To všetko sa týka európskych záležitostí, ale na programe máme aj otázku medzinárodných ľudských práv. Ako viete, v roku 1998 vykonalo 138 štátov krok vpred, keď prijalo Rímsky štatút, ktorým sa po prvýkrát v dejinách vytvoril stály medzinárodný súd s cieľom zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti voči páchateľom genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Tento súd začal fungovať v roku 2003 a po siedmich rokoch je tu teraz konferencia o preskúmaní Rímskeho štatútu v Kampale, na ktorej máme vykonať prvotnú analýzu činností súdu, úloh do budúcnosti a účinnosti podpory EÚ.

Pokiaľ ide o činnosti súdu, vieme, že súd je plne funkčný, ale stále je len na začiatku. Nebol dokončený žiaden súdny cyklus, Medzinárodný trestný súd sa však zaoberá situáciou v piatich krajinách: začal sa jeden súdny proces, ďalší proces sa začne 5. júla a jeden ďalší prípad je v štádiu pred začatím súdneho procesu, pričom všetky sa týkajú Stredoafrickej republiky a Konžskej demokratickej republiky.

Nezabúdajme, že ide o súd poslednej inštancie, takže hlavná zodpovednosť spočíva na samotných štátoch. Vo väčšine prípadov pôsobí súd ako iniciátor vyšetrovania a stíhania prípadov pred vnútroštátnymi súdmi jednotlivých štátov. Počas svojej krátkej existencie sa súd zároveň stal významným odstrašujúcim prostriedkom vo vzťahu k budúcim zverstvám, pretože páchatelia teraz vedia, že spravodlivosť zvíťazí, a pred súdom stoja úlohy v tomto zmysle.

Ratifikáciou v Bangladéši sa počet štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, zvýšil na 111. Je však úplne jasné, že sa musíme usilovať o všeobecnú akceptáciu štatútu a súdu. Súd potrebuje účasť a spoluprácu všetkých štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, aj štátov, ktoré nimi nie sú, ako aj medzinárodných a regionálnych organizácií. Súd nemôže vykonávať svoje funkcie, ak štáty nebudú zatýkať osoby, na ktoré Medzinárodný trestný súd vydal zatykač, ak nebude existovať ochrana svedkov a ak nebudú existovať väzenia pre odsúdených. EÚ preto za posledných desať rokov podporovala súd pri riešení týchto problémov.

My ako EÚ sme boli od začiatku oddanými zástancami vytvorenia súdu, ako základného mechanizmu v novom medzinárodnom poriadku, ktorého cieľom má byť ukončenie beztrestnosti, pretože, ako viete, v nedávnej minulosti sa obeťami zločinov stali milióny ľudí, ale spravodlivosti bola vydaná len hŕstka páchateľov.

EÚ sa domnieva, že účinný Medzinárodný trestný súd je nenahraditeľným nástrojom medzinárodného spoločenstva v boji proti tejto beztrestnosti a v presadzovaní medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Súd preto podporujeme rôznymi nástrojmi, ktoré máme k dispozícii a o ktorých sa už zmienil pán minister. Spoločná pozícia sa pretransformovala na akčný plán. Boli sme prvou organizáciou, ktorá v roku 2006 uzatvorila s týmto súdom dohodu o spolupráci a pomoci, a Medzinárodnému trestnému súdu poskytujeme plnú politickú a diplomatickú podporu vo forme demaršov, politického dialógu a vyhlásení. Zaradenie doložiek o Medzinárodnom trestnom súde do medzinárodných dohôd je teraz bežnou praxou Európskej únie.

Od roku 2000 prispela európska iniciatíva, ktorá bola neskôr premenovaná na európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, na priamu alebo nepriamu podporu tohto súdu 29 miliónmi EUR, najmä prostredníctvom celosvetových kampaní občianskej spoločnosti. EÚ tiež prijala viacero rozhodnutí v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti s cieľom posilniť spoluprácu členských štátov pri vyšetrovaní a stíhaní zločinov podľa Rímskeho štatútu na vnútroštátnej úrovni, takže pre rozvoj tohto systému robíme všetko, čo je v našich silách. Tento systém sa musí ďalej zdokonaľovať, ale aby sa tak stalo, vyžaduje si dôslednú účasť všetkých národov sveta.

  Cristian Dan Preda, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – (RO) Budem hovoriť o správe pána Jáureguiho Atonda. Na úvod mu chcem zablahoželať k vypracovaniu tejto vynikajúcej správy, ktorá, podľa môjho názoru, poskytuje vyčerpávajúci opis výhod a úloh vyplývajúcich z pristúpenia Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP).

Z pohľadu stanoviska, ktoré som vypracoval pre Výbor pre zahraničné veci, by som chcel zdôrazniť hlavnú výhodu pristúpenia EÚ k EDĽP. Tento krok sa dnes, po prijatí Lisabonskej zmluvy, môže zdať úplne samozrejmý, pravidelne sa však očakával posledných 30 rokov. Domnievam sa, že pristúpenie k EDĽP zvýši dôveryhodnosť EÚ v každom dialógu o ľudských právach s tretími krajinami a opäť všetkým potvrdí, že Európska únia je predovšetkým spoločenstvom založeným na práve.

Inštitúcie EÚ, ako aj inštitúcie členských štátov Rady Európy, tak budú podliehať vonkajšej nezávislej kontrole Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu na základe zásady: jednotná norma v oblasti ľudských práv, jednotný súd. Z pohľadu jednotnej normy v oblasti ľudských práv musím zdôrazniť, že pristúpenie k EDĽP zároveň ponúka Európskej únii možnosť pristúpiť aj k ďalším zmluvám Rady Európy. Mám, samozrejme, na mysli dodatkové protokoly a revidovanú Európsku sociálnu chartu, ktorá, ako viete, dopĺňa a posilňuje túto ochranu na celoeurópskej úrovni. Domnievam sa tiež, že logickým dôsledkom jednotnej normy ochrany je väčšia účasť európskych orgánov v orgánoch Rady Európy zameraných na ochranu ľudských práv.

Ďalším bodom, ktorý som zdôraznil v stanovisku vypracovanom pre Výbor pre zahraničné veci, je tiež potreba nájdenia rovnováhy medzi zachovaním osobitných vlastností európskeho súdneho systému a zachovaním systému jurisdikcie v Štrasburgu, ktorý preukázal svoju účinnosť v oblasti ochrany ľudských práv na celoeurópskej úrovni.

  Kinga Gál, spravodajkyňa Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci požiadaného o stanovisko. – (HU) Dámy a páni, predovšetkým mi dovoľte poďakovať osobe zodpovednej za správu Výboru pre ústavné veci, pánovi Jáureguimu Atondovi, za jeho spoluprácu. Domnievam sa, že vďaka úzkej spolupráci Výboru pre ústavné veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, spolu s Podvýborom pre ľudské práva, ktorý dopĺňal našu činnosť, sa úspešne vyriešil okruh otázok týkajúcich sa nášho pristúpenia k tomuto dohovoru a správne sa určili vznikajúce otázky, ktoré ešte treba zodpovedať.

Ja osobne som sa v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorý moje rozhodnutie napokon potvrdil, rozhodla sústrediť predovšetkým na to, aby naše pristúpenie skutočne predstavovalo pridanú hodnotu pre občanov Európskej únie a aby boli občania EÚ informovaní o týchto hodnotách a možnostiach, hoci na druhej strane by sme sa mali vyhnúť vzniku prehnaných očakávaní.

Existuje nespočetné množstvo kľúčových otázok, ktoré treba v nadchádzajúcom období v priebehu rokovaní objasniť. K týmto otázkam patrí vzťah medzi štrasburským a luxemburským súdom, keďže v systéme právomocí týchto súdov nepríde k žiadnej zmene. Považujem za dôležité zdôrazniť, že reforma fungovania štrasburského súdu prebieha v rovnakom čase ako pristúpenie, a táto skutočnosť by mala byť významným hľadiskom. Chcela by som tiež zdôrazniť, že toto pristúpenie bude úspešné, iba ak skutočne posilní súčasné inštitúcie, a súdne systémy členských štátov musia v tomto smere vykonať potrebné kroky. Pristúpenie EÚ k dohovoru je jedinečným experimentom, nesmie však ohroziť to, čo už v súvislosti s presadzovaním ľudských práv existuje. Veľmi dôležité je, aby sme si uvedomili, že pristúpenie bude úspešné, ak posilní súčasné inštitúcie a občanom skutočne poskytne pridanú hodnotu.

  Laima Liucija Andrikienė, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážená pani predsedajúca, konferencia o preskúmaní Medzinárodného trestného súdu je dlho očakávanou a dôležitou udalosťou vo vývoji samotného súdu a v širšom zmysle aj medzinárodnej trestnej justície.

Konferencia o preskúmaní Rímskeho štatútu je dobrou príležitosťou pre zúčastnené strany, aby zvážili súčasné nedostatky Medzinárodného trestného súdu a navrhli možné zmeny či smerovanie reforiem. Rada by som sa zmienila o viacerých otázkach, ktoré by sa mali dostať do programu členských štátov EÚ aj delegácie Európskeho parlamentu.

Jednou z týchto otázok je určite postoj našich transatlantických partnerov k Medzinárodnému trestnému súdu. Chcela by som zdôrazniť, že neúčasť Spojených štátov v Medzinárodnom trestnom súde je sama osebe najvýznamnejším činiteľom znižujúcim význam a autoritu tohto súdu. Bolo by preto veľmi užitočné, keby naši americkí partneri jasnejšie vyjadrili svoje súčasné stanovisko a záväzok voči Medzinárodnému trestnému súdu.

Chcela by som tiež naliehavo požiadať EÚ, aby trvala na diskusii a v ideálnom prípade aj na revízii článku 124 (tzv. prechodného ustanovenia) Rímskeho štatútu, ktorý štátom umožňuje po dobu siedmich rokov od ratifikácie štatútu rozhodnúť, že svojich štátnych príslušníkov nevydajú do právomoci Medzinárodného trestného súdu vo veci vojnových zločinov. Ide o poľutovaniahodnú právnu kľučku, ktorá by mala byť z Rímskeho štatútu odstránená.

A napokon by som chcela zdôrazniť, že EÚ by sa mala vo vzťahoch s tými krajinami, ktoré to zatiaľ neurobili, usilovať o čo najširšiu ratifikáciu a vykonávanie Rímskeho štatútu. Musí to byť cieľom EÚ počas rokovaní o rozšírení a počas prístupovej fázy nových členských štátov EÚ. Malo by to tiež byť dôležitým bodom programu našich rokovaní s Ruskom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti s našimi ruskými partnermi rokujeme o podmienkach dohody o partnerstve.

  Debora Serracchiani, v mene skupiny S&D. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ďakujem spravodajcovi za jeho vynikajúcu prácu vo vzťahu k členstvu Európskej únie týkajúceho sa dohovoru o ľudských právach, ktoré prináša výhody európskym občanom. Vďaka tomuto dohovoru tu bude nový súd mimo Európskej únie, ktorý zabezpečí, aby Európska únia a členské štáty vždy rešpektovali práva európskych občanov.

Podľa zásady demokracie by Európska únia a jej členské štáty mali mať vždy právo na vlastnú obhajobu. Domnievam sa preto, že je rozhodujúce, aby každý štát, ktorý je členom tohto dohovoru, mal sudcu, ktorý vysvetlí súvislosti každej žiadosti, a považujem za rovnako dôležité, aby Európsky parlament mal neformálny orgán na koordináciu výmeny informácií medzi Parlamentom a Parlamentným zhromaždením Rady Európy a aby sa s Parlamentom konzultovalo aj počas rokovacieho procesu.

Chcela by som tiež dodať, že európski občania majú právo porozumieť mechanizmom upravujúcim toto členstvo, rovnako ako majú právo poznať svoje práva. Domnievam sa preto, že je nevyhnutné, aby Rada Európy a Európska únia zvážili vypracovanie usmernení s jasným vysvetlením všetkých účinkov a dôsledkov, ktoré toto členstvo prinesie.

  Andrew Duff, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, na pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv sa čakalo veľmi dlho. Ide o základný diel skladačky, ktorej konečným obrazom bude najvyšší režim práv presadzovaný Súdnym dvorom s vonkajším dohľadom súdu v Štrasburgu.

Je to potrebné komplexné opatrenie, pretože ide o vzájomnú výmenu za záväznosť Charty základných práv. Signalizuje dôležitú novú dohodu medzi tými, ktorí dávali prednosť medzivládnemu prístupu Rady Európy a ku ktorým patria napríklad britskí tradicionalisti, a medzi federalistami ako ja, ktorí uprednostňovali nadnárodný prístup. Takéto partnerstvo je teraz v čase koaličnej politiky medzi stranami britských liberálnych demokratov a konzervatívcov v Spojenom kráľovstve nanajvýš vhodné.

  Barbara Lochbihler, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, prijatie Rímskeho štatútu a ustanovenie Medzinárodného trestného súdu je veľkým úspechom. Dokazuje to množstvo príkladov, rozhodujúce však je, že po prvýkrát v histórii je teraz možné volať na zodpovednosť vysokých predstaviteľov štátu, či už civilných alebo vojenských, za to, že nariadili vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti.

EÚ podporila zriadenie a činnosť Medzinárodného trestného súdu mnohými veľmi pozitívnymi spôsobmi a v budúcnosti musí naďalej pokračovať v podpore a posilňovaní tohto súdu a v ochrane jeho nezávislosti. Nadchádzajúca konferencia o preskúmaní Rímskeho štatútu v Kampale vyhodnotí, čo bolo úspešné a čo treba zlepšiť. Teraz je presne ten správny čas jasne uznať, že štáty sa na vnútroštátnej úrovni musia usilovať o prijatie zákonov alebo o súdržné vykonávanie jestvujúcich zákonov s cieľom podporiť Medzinárodný trestný súd.

Mnohí konajú ešte stále pomaly, keď majú zatknúť vysoko postavené osoby, na ktoré bol vydaný zatykač. Upozornila na to pani komisárka Redingová. Strach z diplomatických problémov často zaváži viac ako poznanie, že Medzinárodný trestný súd potrebuje hmatateľnú podporu, aby bol účinný.

Konferencia v Kampale musí vypracovať definíciu pojmu „vojnová agresia“. Samostatná pracovná skupina zo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, vykonala v tejto oblasti úspešnú prípravnú činnosť a predložila už vhodný text, ktorý sa nachádza aj v našom uznesení. Vyzývame Komisiu a členské štáty, aby intenzívne pracovali na začlenení tejto definície do štatútu a tým aj na jej zaradení do právomoci tohto súdu.

Najvyššiu pozornosť treba venovať tomu, aby sa pri tom nezaviedli žiadne obmedzenia týkajúce sa nezávislosti súdu. Na záver mi dovoľte zdôrazniť tiež význam výzvy adresovanej EÚ, aby bola na konferencii zastúpená čo možno najvyššie postavenými osobami. Bolo by to signálom našej podpory Medzinárodnému trestnému súdu, ako aj pozitívnym príkladom pre ostatné vlády.

  Ashley Fox, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, naša skupina je oddaná ochrane ľudských práv, nie sme však presvedčení o tom, že je múdre dať Európskej únii možnosť podpísať tento dohovor. Aké výhody vyplývajú z toho, že dohovor podpíše aj EÚ, keďže jeho signatármi sú už všetky členské štáty? Bol by som veľmi rád, keby mi niekto v tejto rokovacej sále mohol uviesť praktický príklad, ako budú ľudské práva niektorého z mojich voličov lepšie chránené v dôsledku pristúpenia EÚ k tomuto dohovoru.

Od členských štátov sa v súčasnosti nevyžaduje, aby bol dohovor priamo uplatniteľný v rámci ich vnútorných právnych predpisov. Chcem, aby ste ma uistili, že keď EÚ dohovor podpíše, tento postoj sa nezmení. Nechcem, aby bola ohrozená právomoc britského parlamentu zmeniť spôsob nášho rozhodovania o ochrane ľudských práv. Mám podozrenie, že jednou z pohnútok v pozadí tohto návrhu je túžba posilniť postavenie EÚ s cieľom ukázať, že ide o aktéra na medzinárodnej scéne. Podľa mňa je to veľmi dobrý dôvod na to, aby sme EÚ nedovolili tento dohovor podpísať.

  Helmut Scholz, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážená pani predsedajúca, naša skupina rozhodne víta pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv. Niet pochýb o tom, že ide o najdôležitejší nástroj Európy v oblasti ľudských práv, a význam Európskeho súdu pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu je jasný – možno dokonca aj pánovi Foxovi – na základe toho, že tento súd rieši každý rok v priemere 30 000 sťažností. Mimochodom, v roku 2009 ich bolo 57 000 a súd v tomto roku vydal 2 000 rozsudkov, či, presnejšie povedané, musel tieto rozsudky vyhlásiť.

Európska únia má tiež svoj súd v podobe Súdneho dvora, ten však na rozdiel od Európskeho súdu pre ľudské práva nezodpovedá výlučne za ochranu základných práv. V tomto bode navyše nebude celkom mylné povedať, že Súdny dvor v minulosti sám nezastával vedúcu úlohu pri rozvoji európskych základných práv.

Rada Európy aj Európska únia nazývajú nadchádzajúce pristúpenie historickým a myslím si, že v našom plenárnom hlasovaní mu vyslovíme väčšinovú podporu. Predovšetkým dúfam, že sa skutočne ukáže ako historické pre občanov Európy, keďže vytvorí oblasť uplatniteľných ľudských práv, ktorou nebudú viazané len vlády 47 štátov, ale aj inštitúcie Európskej únie. EÚ tak vyšle občanom Európy jasný signál, že pokiaľ ide o ľudské práva, nestojí nad zákonom, a že ak budú inštitúcie Spoločenstva porušovať ich ľudské práva, oni ako občania môžu podať žalobu.

Osobitná forma vlastného prístupového procesu určite vyvolá isté problémy, preto je dôležité, aby sme rýchlo, konštruktívne, s otvorenou mysľou a tvorivosťou našli najlepšie riešenia na mimoriadne zložité technické a právne problémy.

  Morten Messerschmidt, v mene skupiny EFD. – (DA) Vážená pani predsedajúca, výhody pristúpenia EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv sú zrejmé. Prinesie výhody tým ľuďom, ktorí boli zamestnaní v EÚ a boli prepustení, pretože odmietli podpísať falošné účtovné uzávierky a upozornili na nečestné konanie. So žalobami tohto druhu sa môžu obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva podľa článku 6. Prinesie výhody kolegom poslancom v tomto Parlamente, ktorí dostávajú vydieračské pokuty za slobodné vyjadrovanie svojich názorov a ktorí sa nemajú kam obrátiť so sťažnosťou proti takémuto konaniu. Tieto prípady možno predložiť Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu podľa článku 10. Výhody sú preto zrejmé.

Naša skupina vrátane mňa je však proti pristúpeniu EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv, pretože nevýhody zjavne prevažujú nad výhodami. Niet napríklad pochýb o tom, že najmä Súdny dvor by využil toto pristúpenie na ďalšie rozširovanie právomocí EÚ. V čoraz väčšom počte oblastí – v sociálnej sfére, v politike voči cudzincom a v oblasti základných slobôd – budeme svedkami toho, ako sa dá pristúpenie k dohovoru o ľudských právach využiť ako ďalší argument v prospech väčšieho rozhodovania na úrovni EÚ, čo znamená menej rozhodnutí na úrovni členských štátov. Nechceme byť svedkami situácie, keď členské štáty nebudú môcť rozhodovať o vlastnej politike voči cudzincom či o otázkach, ktoré sa týkajú ich slobôd, slobody prejavu a všetkých ďalších otázkach, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor. Tieto otázky musia zostať vnútroštátnou záležitosťou a EÚ by preto nemala ísť touto cestou.

  Nicole Sinclaire (NI). – Vážená pani predsedajúca, spravodajca vo svojej správe tvrdí, že pristúpenie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv (EDĽP) umožní občanom ochranu pred konaním Únie. Mňa by omnoho viac zaujímala ochrana obyvateľov môjho volebného obvodu West Midlands v Spojenom kráľovstve pred opatreniami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv.

V Spojenom kráľovstve sme ho, samozrejme, začlenili do našich zákonov v roku 1998 a umožnili sme účinnosť EDĽP na všetkých našich súdoch. Vo vyhlásení novej konzervatívnej vlády zaznel prísľub, že zrušia zákon o ľudských právach, ale mali by vedieť, že Lisabonská zmluva dala Európskej únii právnu subjektivitu a že EÚ má väčšie právomoci ako voliči Spojeného kráľovstva. Pripomína nám to Georgea Orwella. Nápis je na stene a ako vieme, keď príde na ľudské práva, niektorí ľudia sú si rovnejší ako iní.

Začiatkom tohto mesiaca sa moji voliči v obciach Meriden a Hatton stali obeťami invázie kočovníkov, ktorí narušujú pokoj a stavajú nepovolené a zrejme nezákonné obydlia na posledných pozostatkoch vzácnej zelene našej zeme. Vďaka dohovoru o ľudských právach majú títo kočovníci osobitné chránené práva. Majú prednosť v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania a to všetko na náklady miestnych daňových poplatníkov!

Spravodajca chce, aby sme do tohto procesu zapojili naše vnútroštátne súdy a naše ministerstvá spravodlivosti. Ja hovorím, že dohovor o ľudských právach už narobil dosť škody. Pán spravodajca by možno mohol navštíviť môj volebný obvod, aby na vlastné oči videl znesväcovanie našej zeme. Možno by chcel prehovoriť k ťažko pracujúcim dedinčanom, ktorí sa stali svedkami pádu hodnoty svojich domovov. Môže preskúmať policajné línie, ktorých cieľom je udržať pokoj a, samozrejme, chrániť osobitné práva kočovníkov. Mohol by si dokonca vychutnať pohľad na 90 nákladných áut naložených štrkom, ako brázdia vidiecke cesty, po ktorých sa prechádzajú rodičia so svojimi deťmi. Mohol by pomôcť obyvateľom, ktorí sa ponáhľajú s inštaláciou bezpečnostných zariadení v očakávaní vlny trestnej činnosti, ktorá takúto výstavbu často sprevádza.

To sú, samozrejme, len drobné tragédie, ktoré nič neznamenajú v porovnaní s takým dôležitým politickým projektom, akým je Európska únia. Majme však na pamäti, že keď navrhneme osobitné práva pre jednu skupinu občanov, automaticky obmedzujeme práva ostatných.

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv obmedzil práva mojich voličov. O tom, kto si zaslúži osobitný prístup a kto nie, by nemali rozhodovať nezvolení úradníci. V Spojenom kráľovstve máme novú vládu, ktorá v tejto oblasti niečo sľúbila. Kiež by v mene demokracie tieto sľuby splnili!

  Íñigo Méndez de Vigo (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pred viac ako 20 rokmi – vlastne to bolo pred 23 rokmi – som mal to šťastie, že som bol svedkom podpísania dohody v druhej parlamentnej budove medzi vtedajším predsedom Európskej komisie pánom Jacquesom Delorsom a generálnym tajomníkom Rady Európy pánom Marcelinom Orejom za vtedajšie Európske spoločenstvá o podpísaní Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. To bolo pred 23 rokmi.

Pripomína mi to odpoveď básnika Heinricha Heineho na otázku, kde by chcel zomrieť. Odpovedal, že v Anglicku, pretože tam sa všetko udeje so storočným meškaním. Vážená pani predsedajúca, na základe niektorých prejavov, ktoré sme si vypočuli, sa zdá, že všetko sa deje s dvestoročným meškaním. Verím však, že vplyv pána Duffa v novej koaličnej vláde liberálnych demokratov a konzervatívcov túto situáciu zlepší.

Vážená pani predsedajúca, naša skupina, Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), je už dlho zástancom tohto pristúpenia, úprimne preto vítame vynikajúcu správu pána Jáureguiho. Je to jeho prvá správa a som si istý, že nebude jeho posledná.

Robíme to, pretože máme pocit, že sa tým zvýšia záruky pre verejnosť, pretože tým vlastne dávame ľuďom viac záruk, že právne predpisy Európskej únie uplatňované v zákonoch členských štátov a Európskej únie budú v súlade so súborom práv, ktoré sú uznané v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv.

Táto správa otvára cestu k vyriešeniu množstva technických a právnych problémov, ktoré vzniknú, pretože nesmieme zabúdať, že tento dohovor bol určený na ratifikáciu a uplatňovanie členskými štátmi. Bez ohľadu na propagandu z niektorých strán tohto Parlamentu Európska únia nie je štát ani superštát. Je to medzinárodná organizácia, a preto tie problémy, keď sa má medzinárodná organizácia prispôsobiť niečomu, čo bolo určené pre štáty.

Ku konkrétnym otázkam sa vyjadrí pani Giannakouová, ktorá bola našou tieňovou spravodajkyňou a odviedla vynikajúcu prácu, za ktorú jej úprimne ďakujem. Ja sa chcem len pripojiť k výzve pani podpredsedníčky Redingovej, aby Rada urýchlene poskytla Komisii mandát na rokovania, a som presvedčený, že môj priateľ pán López Garrido zabezpečí, aby to tak bolo. Vážená pani predsedajúca, bude to znamenať, že čoskoro budeme môcť osláviť pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

  Juan Fernando López Aguilar (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, rád by som sa pridal k blahoželaniam spravodajcovi pánovi Jáureguimu a spravodajcom výborov požiadaných o stanovisko, ktorí sa podieľali na vypracovaní tejto správy. Robím to predovšetkým preto, aby som zdôraznil, že rovnako ako keď sme v tomto roku parlamentného mandátu riešili hospodársku krízu v menovej únii, nastal čas, aby sme povedali, že Európa sa nevybuduje prostredníctvom vnútorného trhu či jednotnej meny, ale prostredníctvom ľudí.

Práva občanov posilňuje Charta základných práv Európskej únie, táto „listina práv“, ktorá musí zohľadňovať politický a verejný rozmer európskej integrácie.

Tieto práva posilňuje aj mandát na podpísanie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv ustanovený v článku 6 Zmluvy o Európskej únii.

Neobmedzuje sa tým žiadne zo základných práv, ktoré európskym občanom zaručujú právne predpisy členských štátov z dôvodu, že sú občanmi týchto štátov. Naopak, znásobujú, posilňujú a rozširujú sa tým práva, ktoré máme všetci ako účastníci a aktéri v spoločnom projekte.

Ako predseda Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci chcem tiež zdôrazniť skutočnosť, že sme prediskutovali všetky problémy, ktoré vzniknú v spojení so začlenením Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv do tejto spoločnej kultúry posilnenia a zaručenia práv a občianstva. Zorganizovali sme mimoriadne plodné návštevy v Súdnom dvore Európskej únie a v Európskom súde pre ľudské práva a na 21. júna sme zvolali tretiu konferenciu, na ktorej sa zúčastnia významní odborníci a sudcovia z Európskeho súdu pre ľudské práva a zo Súdneho dvora Európskej únie s cieľom vypracovať spoločnú včasnú odpoveď na to, aké by mali byť právne záruky vo vzťahu k právam občianstva.

Jeden britský právny expert menom Hart napísal, že bez právnej záruky niet práv a právnej záruky niet bez sudcov, rovnako ako nemôže existovať Európa bez občanov a európski občania nebudú existovať, ak nebudú informovaní o tom, že európska integrácia nám umožňuje rásť a posilňovať základné práva, ktoré už máme ako príslušníci členských štátov EÚ.

  Marietje Schaake (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, pri preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu by sme si mali pripomenúť, že jeho vytvorenie znamená skutočný úspech pre liberálnu demokraciu a záväzok voči účinnému medzinárodnému právu. Po tom, ako všetky členské štáty EÚ ratifikovali dodržiavanie Rímskeho štatútu, začíname novú kapitolu plnenia našich zámerov a povinností v oblasti ľudských práv, mieru a spravodlivosti.

Kritické hodnotenie je dôležité, Medzinárodný trestný súd je však už dôležitou inštitúciou, ktorá zabezpečuje, aby tieto základné hodnoty neboli len európske, ale celosvetové. Ako povedala pani komisárka Redingová, je to posledné útočisko, ktoré je však dôležité. EÚ a členské štáty by mali naďalej dodržiavať svoj záväzok voči Medzinárodnému trestnému súdu či zásadám, ktoré sa snaží zabezpečiť, a mali by prijať usmernenia týkajúce sa tohto súdu. Vyšetrovanie a stíhanie tých, ktorí páchajú vojnové zločiny, genocídu a zločiny proti ľudskosti, je prvoradá povinnosť.

S Lisabonskou zmluvou smerujeme k účinnej spoločnej zahraničnej politike EÚ. Vysoká predstaviteľka by mala aktívne presadzovať, aby k Rímskemu štatútu pristúpili aj ďalší hlavní aktéri vrátane Číny, Indie a Ruska, ako aj významné kandidátske krajiny, napríklad Turecko. Do dialógu o príspevku k svetovej spravodlivosti by sa mali zapojiť aj Spojené štáty, ktoré sú dlhodobým spojencom EÚ a ktoré by mali vážne uvažovať o tom, že sa pridajú k svojmu spojencovi. Ako holandská Európanka by som chcela našich občanov ubezpečiť, že tzv. zákon o invázii do Haagu sa nikdy neuplatní.

EÚ musí konštruktívne spolupracovať s Tureckom a USA s cieľom zastaviť beztrestné konanie v Iráne, ktorý predstavuje jeden z najnaliehavejších prípadov agresie a kde vláda voči vlastným občanom každodenne a systematicky uplatňuje popravy, znásilňovanie a mučenie. Musíme pracovať na skutočnej globalizácii či všeobecnom uplatňovaní ľudských práv, spravodlivosti a právneho štátu a Medzinárodný trestný súd je dôležitým nástrojom na splnenie tohto cieľa. Celosvetová musí byť aj podpora tohto súdu. Európsky parlament v tejto veci koná konštruktívne a jednotne.

  Gerald Häfner (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dnes sa usilujeme o rozšírenie práva na nadnárodnej úrovni. Význam tejto skutočnosti je zrejmý z krátkeho pohľadu na strašnú históriu mojej vlastnej krajiny, ako aj z pohľadu na porušovanie ľudských práv v súčasnosti. Nemci v skutočnosti nespáchali najhroznejšie zločiny v dejinách preto, lebo porušovali zákony, ale preto, lebo vytvorili zákony, ktoré zmenili neetické na zákonné a ktoré napríklad z vraždenia Židov, komunistov, kresťanov, homosexuálov a ďalších urobili zákonnú povinnosť. Ak takíto ľudia a najmä tí, ktorí toto konanie nariadili, neskôr tvrdili, že robili len to, čo určovali vtedajšie zákony a že ich preto teraz nemožno stíhať, dokazuje to neuveriteľnú slabosť v zákonoch a v ľudskosti.

To, čo sme teraz urobili vo vzťahu k Medzinárodnému trestnému súdu, preto predstavuje významný krok vpred v tom zmysle, že všetci takíto ľudia budú v budúcnosti vedieť, že je tu sudca mimo vnútroštátnych zákonov a že po zvyšok svojho života budú musieť žiť s tým, že budú braní na zodpovednosť. To je významný krok vpred, rovnako ako pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv, ktoré sme, vrátane mňa osobne, presadzovali už dlhší čas. Som rád, že to tu dnes budeme môcť spoločne vykonať, a chcel by som poďakovať spravodajcovi pánovi Jáureguimu Atondovi za jeho vynikajúcu správu.

  Charles Tannock (ECR). – Vážená pani predsedajúca, moja domáca britská Konzervatívna strana – pre tých, ktorí to nevedia, som konzervatívec – vyjadrila v minulosti vážne obavy týkajúce sa Medzinárodného trestného súdu a presadzovania medzinárodnej trestnej právomoci týmto súdom v oblasti zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a genocídy, tak ako to ustanovuje Rímsky štatút.

10. výročie nadobudnutia platnosti tohto štatútu nám však teraz dáva príležitosť na jasné posúdenie úlohy Medzinárodného trestného súdu a, podľa môjho názoru, sa tento súd na svoju česť dôsledne držal svojich stanov, vyhýbal sa nežiaducemu stíhaniu a snažil sa obviniť len tých najnebezpečnejších tyranov.

Hlavný prokurátor súdu pán Luis Moreno-Ocampo zručne pomohol súdu posilniť svoju nestrannosť na svetovej úrovni. Agresívne stíhanie politicky motivovaných prípadov, čo bola jedna z najväčších obáv našich amerických spojencov, sa, našťastie, neuskutočnilo. Británia sa pripojila k Medzinárodnému trestnému súdu počas predchádzajúcej labouristickej vlády. Minulotýždňové ustanovenie konzervatívno-liberálnej koalície v Spojenom kráľovstve nám teraz dáva možnosť prehodnotiť vzťah Británie s Medzinárodným trestným súdom a zmeniť a doplniť v Kampale niektoré sporné oblasti, napríklad zodpovednosť velenia.

Nemôžeme dovoliť, aby Medzinárodný trestný súd ohrozoval životné národné záujmy Spojeného kráľovstva, zároveň by sme však mali tiež uznať, že za určitých okolností môže Medzinárodný trestný súd zohrávať konštruktívnu úlohu pri odstránení atmosféry beztrestnosti pre diktátorov páchajúcich genocídu.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, pán úradujúci predseda, dámy a páni, rada by som hovorila o pristúpení k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a súčasne o pristúpení k Medzinárodnému trestnému súdu (MTS).

Predovšetkým by som rada poďakovala našim spravodajcom za kvalitné správy a ochotu začleniť všetky návrhy v duchu veľkej zhody.

Ku všetkému, čo tu už zaznelo v prospech pristúpenia, by som rada zdôraznila dva body, ktoré sú podľa mňa dôležité: vytvorenie kontroly za hranicami Únie a exteritorialita dohovoru. Inými slovami, jeho uplatnenie na všetky činy Únie vrátane tých mimo územia EÚ. Dovoľte mi vyjadriť nádej, že ustanovenia o „ľudských právach a demokracii“ budú tak mať väčší zmysel. Mandát Komisie na rokovania musí preto nielenže súvisieť so samotným dohovorom, so všetkými protokolmi a dohodami, ktoré sú už zakotvené v Charte základných práv, ale musíme tiež veľmi rýchlo prijať záväzok pristúpiť ku všetkým právnym nástrojom EDĽP s cieľom dosiahnuť súdržný systém ochrany ľudských práv.

So zreteľom na MTS by som chcela vyjadriť dve želania. Po prvé by som chcela, aby bola Európska únia zvlášť ostražitá v súvislosti s právami obetí a ich zákonných zástupcov. To znamená ad hoc právnu pomoc spočívajúcu v poskytnutí prístupu k špecializovaným zahraničným právnikom.

Pani komisárka, mám ešte jedno prianie: aby Únia využila celý svoj vplyv, všetku svoju energiu, a zabezpečila, že členské štáty ako celok prispôsobia svoje právo medzinárodnému právu. Najmä Francúzsko tak doposiaľ neurobilo. Mrzí ma to, rovnako ako ma mrzí, že sa niektoré veľké krajiny, ako napríklad Spojené štáty nepodieľajú na uplatňovaní medzinárodného práva v oblasti zločinov proti ľudskosti.

  Andrew Henry William Brons (NI). Vážená pani predsedajúca, po podpise Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy Európskou úniou prídu na rad právne predpisy, ktoré začlenia dohovor do práva Európskej únie a dokument inej organizácie sa stane vonkajším referenčným kritériom. Znamená to, že Súdny dvor EÚ v Luxemburgu bude mať pôsobnosť vykladať a presadzovať dva potenciálne vzájomne nezlučiteľné dokumenty – Chartu EÚ a Dohovor Rady.

Opýtal som sa viacerých odborníkov Výboru pre ústavné veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, čo sa stane, ak vznikne rozpor medzi týmito dvomi dokumentmi alebo medzi rozdielnymi oddielmi toho istého dokumentu. Ktorý dokument alebo ktoré ustanovenie bude mať prednosť?

Najskôr mi bolo povedané, že prednosť bude mať dokument alebo ustanovenie, ktoré poskytuje väčšiu mieru slobody pred tým, ktoré poskytuje menšiu mieru slobody. Neskôr som sa opýtal, ako sa rozhodne, ak budú v spore dve strany a každá uplatní odlišný, ale vzájomne nezlučiteľný, a možno protichodný, nárok – napríklad, právo na vyznávanie viery bez urážlivého zasahovania zvonka a právo na slobodu prejavu zahŕňajúce kritiku zásad veriacich. Nejde o čistú teóriu vzhľadom na prípad dánskych karikatúr.

To bol prípad psa, ktorý neštekal, alebo skôr odborníka, ktorý si netrúfol mať názor. To ticho bolo rovnako ohlušujúce ako bolo všetkým jasné, čo počuli a čo to znamená. Sloboda prejavu padne vždy za obeť, pretože toto je štandardný postoj EÚ. Odopieranie slobody prejavu ide EÚ najlepšie!

Hovoríme o dvoch odlišných kategóriách práv – o politickom práve na slobodu prejavu proti postihom zo strany štátu a o práve nebyť urážaný kritikou. Právo nebyť urážaný sa považuje za oveľa dôležitejšie ako právo na diskusiu o veciach verejného záujmu. Mali by existovať obmedzenia slobody prejavu? Obmedzenia by mali existovať pre tých, ktorí podnecujú násilie, ale kritika, ktorá s tým nemá nič spoločné, by mala byť slobodná pred zásahmi zo strany trestného práva.

  Marietta Giannakou (PPE). – (EL) Rada by som predovšetkým zablahoželala pánovi Jáureguimu Atondovi za jeho správu a za našu skvelú spoluprácu a, samozrejme, pánovi Predovi a pani Gálovej za ich prínos zo strany dvoch ďalších výborov.

Vecné pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým aj k pôsobnosti Európskeho súdu pre ľudské práva je, samozrejme, založené na skutočnosti, že Únia získala vlastnú právnu subjektivitu na základe Lisabonskej zmluvy. Niektorí ľudia sa, samozrejme, čudujú, prečo potrebujeme pristúpiť k pôsobnosti Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, keď sme prevzali Chartu základných práv.

Ako naznačilo predsedníctvo a pani komisárka Redingová, Európsky súd v Štrasburgu predovšetkým získal, v zmysle res judicata, oveľa širšie možnosti ako tie ustanovené v súlade so základnými právami.

Po druhé to istým spôsobom vytvára spojenie medzi Európskou úniou a tým, čo sa deje v Európe ako celku, a teda aj s krajinami Rady Európy. Niektorí ľudia sú, samozrejme, zvedaví, či to spôsobí viac všeobecných ťažkostí, no správa zdôrazňuje, že by nemali vzniknúť nadnárodné podania, ani jeden súd nie je nadriadený či podriadený druhému. Oba súdy budú mať vlastnú pôsobnosť v rámci udelených právomocí, ako aj Európska únia v súvislosti so Súdnym dvorom v Luxemburgu.

Považujem pristúpenie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd za dôležitý krok, keďže ide o procedúru prístupu k protokolom súvisiacim s príslušnými právomocami. To dá, samozrejme, Európskemu parlamentu možnosť aktívne sa podieľať na rokovaniach a pomôže jej to vybrať sudcu prostredníctvom parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

  Richard Howitt (S&D). – Vážená pani predsedajúca, som hrdý, že môžem viesť delegáciu tohto Parlamentu na konferenciu o preskúmaní pre Medzinárodný trestný súd s cieľom osláviť pomoc jeho zriadenia pri budovaní celosvetovej spravodlivosti a v boji proti beztrestnosti za zločiny proti ľudskosti a s cieľom reprezentovať odhodlanie našej Európskej únie, v rámci našej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, usilovať o všeobecnú pôsobnosť súdu.

Vyzývajúc za lepší prístup obetí k spravodlivosti by sme si mali uvedomiť, že 15 z 24 štátov sveta, ktoré prispeli do zvereneckého fondu pre obete, je členskými štátmi našej Európskej únie. Mali by sme si však tiež s pokorou všimnúť, že to znamená, že 12 členských štátov EÚ taký príspevok neposkytlo, a že 14 našich štátov ani neurčilo národné kontaktné body, či neodpovedalo vo výročnom prieskume, ako to vyžaduje Charta. Všeobecná pôsobnosť za hranicami začína všeobecným uplatňovaním tu, doma, a, pani predsedajúca, musím s poľutovaním vyhlásiť, že jedným z prvých rozhodnutí novej koaličnej vlády Spojeného kráľovstva je zúčastniť sa konferencie o preskúmaní s cieľom postaviť sa proti pôsobnosti v trestnom čine agresie a odporovať návrhu Belgicka zahrnúť použitie zakázaných zbraní vo vnútroštátnych konfliktoch medzi vojnové zločiny.

Agresia, nezákonné použitie sily proti inému štátu, bola trestne stíhaná Norimberským a Tokijským tribunálom na konci druhej svetovej vojny a ťažko nachádzam dôvod, prečo by MTS nemal slúžiť na trestné stíhanie vojnových zločinov 21. storočia. Na druhej strane nerozumiem, ako odôvodnia výrok, že používanie jedovatých plynov alebo guliek dum-dum je nezákonné, ak prejdeme hranicu, ale nie je, ak ostaneme pred ňou. Hovoria, že keď Saddám Husajn použil na Arabov z mokradí plyn, alebo keď sú demonštranti z Gazy zastrelení guľkami, ktoré sa zámerne roztrieštia vnútri tela na šrapnely, že títo páchatelia to môžu robiť bez strachu zo zodpovednosti za tieto činy. Celkom jednoducho sa mýlia.

  Charles Goerens (ALDE) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, dlho očakávaný Medzinárodný trestný súd s koncepciou postaviť pred súd pôvodcov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov je prvým signálom pre obete, ktoré príliš často, a žiaľ, nadarmo, žiadali odškodnenie a spravodlivosť.

Mnohí z nás pred jeho vytvorením chceli, aby súd plnil preventívnu úlohu. Skutočne, nemôže medzinárodný orgán splnomocnený na trestanie pôvodcov takých ohavných zločinov, aké boli spáchané v Bosne, Rwande, Kambodži a Dárfúre odradiť takého diktátora – kata, ktorý vie, že po spáchaní trestných činov sa viac nebude cítiť bezpečne za hranicami svojej krajiny, kde mohol konať úplne beztrestne?

V tejto súvislosti by som sa chcel opýtať Komisie a Rady, či veria, že bol dosiahnutý zámer prevencie. Mohla by mi Komisia napríklad povedať, či podľa jej názoru predstavuje zatykač vydaný Medzinárodným trestným súdom na prezidenta Omara al-Bašíra súčasť riešenia alebo súčasť problému? Osobne stále verím, že ide o súčasť riešenia.

Nech je to akokoľvek, akú lekciu získame z krátkeho obdobia existencie súdu?

Keď vezmeme do úvahy tieto lekcie, zamýšľa Komisia – a toto je moja posledná otázka – predložiť doplňujúce a pozmeňujúce návrhy počas konferencie na preskúmanie MTS v Kampale, ktorá bude príležitosťou na predloženie a, ak to bude nevyhnutné, prijatie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov textu, ktorý tvorí právny základ súdu?

  Konrad Szymański (ECR). – (PL) Ak pristúpime k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, musíme za každú cenu zabrániť radu vážnych hrozieb.

Máme významný problém súvisiaci s konkurenciou medzi dvomi súdmi: tým v Štrasburgu a Európskym súdnym dvorom. Skutočnosť, že budú v platnosti dva dokumenty, Charta základných práv a Európsky dohovor, spôsobí problémy. Bude veľmi zložité vysvetliť našim občanom, ktorý súd je ten pravý pre ich sťažnosť. Následkom toho stúpne počet prípadov zamietnutia preskúmať vec z dôvodu kompetenčného sporu súdov a dotknutých právnych základov. Existuje tiež nebezpečenstvo, že pristúpenie Únie k Európskemu dohovoru zníži rešpekt k ústavným tradíciám členských štátov, ktoré v súčasnosti utvárajú všeobecné zásady práva. Najmä pristúpenie Únie k dohovoru by nemalo byť prostriedkom obchádzania protokolu Lisabonskej zmluvy, ktorý zaručuje Spojenému kráľovstvu a Poľsku výnimku z nepredpokladaných účinkov Charty základných práv.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Dámy a páni, je mi veľmi ľúto, že mám na túto dôležitú tému len jednu minútu, takže mi, prosím, dovoľte, bez ohľadu na to, ako málo je času, aby som vám oznámil, že kým diskutujeme, severné Maďarsko, Slovensko a Poľsko ničia hrozné záplavy. Ohrozené sú stovky ľudských životov. Mali by sme ich z tejto snemovne v Európskom parlamente v Štrasburgu uistiť, že sme s nimi solidárni a cítime účasť s obeťami, a že dúfame, že tieto ničivé záplavy čím skôr ustúpia. Žiadam lídrov Európskeho parlamentu, aby ponúkli obetiam pomoc, ak to bude potrebné. V súčasnosti je niekoľko desiatok miest v severnom Maďarsku úplne pod vodou. Dúfam, že viera a Boh budú k regiónom zasiahnutým katastrofou milosrdní.

Hlavným problémom tejto správy je, že je dôležitá pre nás všetkých prítomných, aby sme ako poslanci Parlamentu povýšili ľudské práva do širšieho rozmeru, konkrétne ochranu ľudských práv. Pristúpenie k dohovoru však nezlepší ochranu ľudských práv. Len sa vynára ideológia Spojených štátov európskych, ktorú nepodporujeme vzhľadom na to, že suverénne štáty, členské štáty, už dohovor podpísali. Sme tiež proti predstave, že toto symbolické rozhodnutie by malo naznačovať, že sme časťou veľkej ríše.

  Carlo Casini (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán López Garrido, pani komisárka, dámy a páni, toto členstvo je iste symbolom jednej z misií Európskej únie: misie brániť a podporovať ľudské práva.

Misie, ktorá je už plne vyjadrená a podoprená dejinami, skutočnosťou, že jednotlivé členské štáty už patria k dohovoru Rady Európy, zopakovaním, že všeobecné zásady dohovoru a ústavy členských štátov sú dnes súčasťou európskeho práva. Takže toto symbolické gesto je mimoriadne dôležité.

Transformácia tohto ideálneho konceptu do hmotných právnych noriem však nie je jednoduchá: táto správa odkazuje predovšetkým a koniec koncov len na inštitucionálne otázky a je úplne prijateľná. Musím povedať, že tiež ďakujem pánovi Atondovi, a som zaviazaný oznámiť, že Výbor pre ústavné veci AFCO, ktorému predsedám, schválil tento dokument takmer jednohlasne. Sme preto spokojní s týmto dokumentom a nebudem rozoberať jeho jednotlivé časti, pretože plne podporujeme všetko, čo povedali pán predseda Rady a pani komisárka.

Chcel by som len predložiť jeden návrh, pretože vyjadrenie o inštitucionálnej prítomnosti poslancov Európskeho parlamentu v parlamentnom zhromaždení Rady Európy pri schôdzi na menovanie sudcu a sudcov je trochu neurčité: povedal by som, že existuje malý problém so vzťahom medzi obyvateľstvom Európy, Európskej únie a obyvateľmi iných krajín. Nariadenie upravujúce členstvo a reprezentáciu v parlamentnom zhromaždení Rady Európy už, našťastie, stanovuje, že musia byť aspoň dvaja za jeden štát a celkovo ich nemá byť viac ako 18. Vzhľadom na význam Európskej únie navrhujem, aby sme stanovili ich počet na 18.

Musím však končiť, a tak skončím vyhlásením, že toto nariadenie odhaľuje problém, ktorý si zaslúži hlbšie preskúmanie, inými slovami, problém, ktorý sme už zdôraznili mnohokrát o vzťahu medzi súdmi. Myslím si, že sa tomuto problému musíme venovať trochu viac, ale predovšetkým problému ducha Európy: sme Európska únia a ako sa uvádza v článku 2 Lisabonskej zmluvy, sme založení na ľudskej dôstojnosti a ľudských právach – a rovnosť je založená na ľudskej dôstojnosti. V Európe nie sme v tomto bode jednotní, a tak musíme starostlivo premýšľať o koncepcii ľudskej dôstojnosti, jej obmedzeniach a o tom, čo obsahuje. To však nie je predmetom tohto rozhodnutia a tejto veľmi vítanej správy. Ďakujem spravodajcovi.

  Maria Eleni Koppa (S&D). – (EL) Vážená pani predsedajúca, Európska únia je, a ostáva, vášnivým priaznivcom Medzinárodného trestného súdu a jeho úlohy pri ochrane univerzálnej platnosti ľudských práv. Všetci dúfame, že konferencia o preskúmaní Rímskeho štatútu v Kampale bude skutočným míľnikom v ďalšom rozvoji súdu.

Medzinárodné spoločenstvo čelí výzve posilniť opodstatnenosť tejto inštitúcie a zabezpečiť ochranu a ďalšie posilňovanie nezávislosti a efektívnosti medzinárodného trestného súdnictva. V rámci procesu preskúmania už boli predložené rôzne návrhy, z ktorých najdôležitejší je nepochybne ten, ktorý sa týka trestného činu agresie. Dnes je však prvoradé, aby dal Európsky parlament zreteľne najavo, že ohavné zločiny proti ľudskosti nemôžu ostať bez trestu. Chceme zrozumiteľné právo a spoluprácu zo strany čo najväčšieho počtu členských štátov medzinárodného spoločenstva preto, aby sme skoncovali s beztrestnosťou prostredníctvom spravodlivého a nestranného konania.

Vojnoví zločinci si musia byť úplne istí, že budú musieť zodpovedať za svoje činy. Je to práve istota trestu, ktorá môže pomôcť zabrániť podobným činom v budúcnosti a vydláždiť cestu pre zmierenie budúcich násilných konfliktov.

Preto potvrdzujeme našu plnú podporu opodstatnenosti súdu a našu oddanosť ľudským právam a medzinárodnému humanitárnemu právu a želáme konferencii o preskúmaní v Ugande úspech.

  Filip Kaczmarek (PPE). – (PL) Konferencia o preskúmaní Medzinárodného trestného súdu bude významnou príležitosťou, aby sa členské štáty Európskej únie prihlásili k hodnotám, ktoré sú pre nás kľúčové. Medzi Európanmi, našťastie, existuje všeobecné presvedčenie, že najväčšie zločiny musia byť súdené a páchatelia potrestaní.

Vzhľadom na to je dobré, že konferencia o preskúmaní sa bude konať v Afrike. Afrika je svetadielom, kde mnohé zločiny doposiaľ neboli potrestané. Súd v súčasnosti vyšetruje v piatich afrických štátoch: Keni, Konžskej demokratickej republike, Sudáne, Ugande a Stredoafrickej republike.

Beztrestnosť tých, ktorí spáchali hrozné zločiny proti vlastným občanom a proti iným ľuďom bez ohľadu na občianstvo, musí skončiť. Poslanie súdu je v tomto smere kľúčové. Ak by súd existoval pred 70 rokmi, možno by sa nikdy nestala masakra v Katyni. Samotná existencia efektívneho súdu môže mať preventívny účinok.

Európske štáty by mali posilniť súd v jeho základných úlohách: vyšetrovaní a trestnom stíhaní vojnových zločinov, genocídy a zločinov proti ľudskosti. Je dôležité, aby k Rímskemu štatútu pristúpilo viac štátov, pretože účinnosť súdu závisí od spolupráce medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami. Všetky štátne zmluvné strany Rímskeho štatútu by preto mali pristúpiť na takúto spoluprácu, pretože v opačnom prípade sa uvedenú účinnosť nepodarí dosiahnuť.

  Ana Gomes (S&D). – (PT) Na programe konferencie v Kampale sú dôležité body, ako napríklad trestný čin agresie. Predvedenie obvineného Omara al-Bašíra je však v súčasnosti najdôležitejším krokom pri upevnení všeobecnej pôsobnosti Medzinárodného trestného súdu (MTS).

Práve vďaka tlaku zo strany Európskej únie oznámila Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov zločiny v Dárfúre MTS. Medzi zatykačmi, ktoré vydal MTS, je aj zatykač na súčasnú hlavu štátu Sudán za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny.

Európska únia musí konať v súlade s hodnotením svojich pozorovateľov volieb v Sudáne, ktorí dospeli k záveru, že voľby nezodpovedali medzinárodným štandardom. Aj keby bol Omar al-Bašír legitímne zvolený, Európska únia by mala naďalej žiadať, aby čelil spravodlivosti. Európska únia nemôže pokračovať vo vysielaní protichodných signálov.

Je nevyhnutné, aby bol prezident Omar al-Bašír vydaný MTS. Vyšle to pôsobivý signál, ktorý odradí iných diktátorov od použitia násilia proti vlastným ľuďom. Zlyhanie v tomto smere bude mať opačný účinok.

  Monica Luisa Macovei (PPE). – Vážená pani predsedajúca, budem hovoriť o pristúpení Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Chcem zdôrazniť, že budem hovoriť ako právnička.

Chcela by som upozorniť na úlohu Súdneho dvora Európskej únie v procese pristúpenia Európskej únie k Európskemu dohovoru. Najmä požiadavka Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, že žiadateľ musí pred podaním na Európsky súd pre ľudské práva vyčerpať domáce opravné prostriedky, musí byť zohľadnená v postupe, ktorý dá Súdnemu dvoru EÚ možnosť rozhodnúť vo všetkých prípadoch ako poslednej domácej inštancii, skôr ako sa vecou začne zaoberať Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Mám na mysli najmä prípady, keď členské štáty uplatnia právo EÚ a ich za jeho uplatnenie žalujú jednotlivci. Súdny dvor v Luxemburgu musí v takýchto prípadoch dostať možnosť uplatniť dohovor ako prvý. Nezabúdajme na to, že Súdny dvor v Luxemburgu uplatňuje dohovor už roky. V tejto súvislosti by som chcela pripomenúť nález Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bosphorus Airways vs. Írsko v roku 2005. Citujem, „Ochranu základných práv komunitným právom je možné považovať za rovnocennú ochrane prostredníctvom mechanizmu dohovoru“.

Spolu s kolegami vítam pristúpenie Únie k dohovoru, ale súčasne žiadam o veľmi starostlivú analýzu postupu, ktorý sme uviedli, keďže musíme chrániť záujmy občanov a súčasne zachovať to, čo funguje dobre.

  Paulo Rangel (PPE). – (PT) Chcem zdôrazniť, že Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a jeho portugalskí členovia vnímajú začiatok procesu pristúpenia k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, povedzme, s veľkou spokojnosťou.

Napokon, v krajine, akou je Portugalsko, ktorá bola vždy v oblasti ľudských práv v prvej línii, keďže už v roku 1761 bolo v Portugalsku zrušené otroctvo, a bola tiež priekopníčkou v zrušení trestu smrti, zjavne môžeme mať len záujem na podpore prístupového procesu.

Chcel by som však upozorniť na naše presvedčenie, že je veľmi dôležité, aby Parlament sledoval proces pristúpenia EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Považujeme to za podstatné z odborného, právneho a politického hľadiska, pretože samotný Parlament je snemovňou ľudských práv a ľudské práva v ňom majú veľký význam. Vážení poslanci, chcel by som tiež upriamiť vašu pozornosť na to, že považujeme za veľmi dôležité naše spojenie s mnohými tretími štátmi. Je to veľmi dôležitý signál, ktorý vysielame tým členom Rady Európy (vstupom Európskej únie do Rady Európy), ktorí nie sú členskými štátmi EÚ.

Pre týchto členov Rady Európy je to signál posilňovania, prihlásenia sa Európskej únie k zodpovednosti za stav a úrovne demokracie a signál rešpektovania základných práv.

  Milan Zver (PPE). – (SL) Vážení predstavitelia Komisie a Rady, odkedy boli ľudské práva a slobody obmedzené na úroveň jednotlivých národných štátov, už uplynul nejaký čas. Základná dilema, či by mala byť Európska únia založená na medzivládnych dohodách alebo či by sa mala stať istým druhom nadnárodného štátu, sa tým stáva zbytočnou. Myslím si, že pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je krokom vpred k rozšíreniu ľudských slobôd a slobody jednotlivca. Tento krok tiež prinesie pridanú hodnotu a musíme si stanoviť za cieľ vytvoriť z Európskej únie miesto, kde sú štandardy ľudskej slobody najvyššie na svete.

I napriek tomu, čo som povedal, si nemyslím, že Európska únia sa zrazu stane ríšou slobody len preto, že pristúpila k dohovoru. Naopak, porušenia ľudských práv a slobôd nezmiznú, ale je dôležité, aby tieto práva a slobody neboli vystavené systematickej a systémovej hrozbe.

Musíme posilniť fungovanie súdov a ostatných štruktúr a vymedziť ich právomoci, a touto poznámkou by som rád uzavrel svoje vystúpenie.

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Rád by som povedal niečo k predmetu dnešných rokovaní. Mali by sme pamätať na to, že Afrika je, nanešťastie, svetadiel, kde sa často opakovali mnohé zločiny a genocídy. V tejto situácii nesmie byť Európska únia pasívna. Medzinárodný trestný súd v Kampale, našťastie, získava v súvislosti s opatreniami, ktoré podniká proti týmto zločinom, čoraz väčší význam. Zločinci musia vedieť, že nikdy nikam nepôjdu bez toho, aby boli potrestaní. V tejto súvislosti patrím medzi tých, ktorí sú rozhodne za to, aby Únia podporila prácu súdu. Nepredpokladám, že k tomu dnes dokážeme vzniesť nejaké pochybnosti. Myslím si, že by sme mali diskutovať a rozmýšľať o tom, čo urobiť pre súd v Kampale, aby pracoval ešte účinnejšie a efektívnejšie.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) Ako už bolo povedané, pristúpenie Únie k dohovoru je predovšetkým symbolickým gestom. Napriek tomu si myslím, že predsa len posilňuje integračný proces a je ďalším krokom k politickému zjednoteniu Európskej únie.

Okrem symboliky má tento právny akt aj praktický význam v politike ľudských práv Európskej únie. Aj po formálnej stránke odstraňuje dvojitý štandard. Únia totiž doteraz nebola právne viazaná dodržiavať ľudské práva. Odteraz budú ale jej zákony podliehať externej súdnej kontrole a tá bude sledovať, či sú v súlade s dohovorom.

Ďalším praktickým prínosom pristúpenia Európskej únie k dohovoru bude záruka ochrany nielen občanom Európskej únie a iným osobám na území Únie, ale aj všetkým jednotlivcom, ktorí spadajú do pôsobnosti Únie mimo jej územia. Mňa osobne teší predstava, že cieľom Únie bude úplné dodržiavanie klauzúl dohovoru v rámci všetkých jej vonkajších vzťahov a aktivít.

Je dôležité, že predkladaná správa upozorňuje na možné technicko-administratívne komplikácie celého procesu a navrhuje, aby bol čo najmenej zložitý. Európska únia ako neštátny člen pristupujúci k dohovoru, ktorý sa koncipoval pre štáty, by mala dbať na to, aby si nenárokovala na nadbytočné zmeny dohovoru a systému jeho súdnictva. Európsky súdny dvor pre ľudské práva je už aj tak dosť vyťažený. Navyše zbytočné komplikácie by mohli ohroziť legitimitu a populárnosť procesu pristúpenia Európskej únie k dohovoru.

  Krisztina Morvai (NI). – (HU) Vážené dámy a páni, som poslankyňou Európskeho parlamentu už takmer rok a začínam si zvykať na to, na čo sa nedá zvyknúť, konkrétne, že diskusia o každej jednej správe má rovnaký scenár. V Parlamente je prítomných približne 20 alebo 30 z takmer 800 poslancov, pričom zopár z nás tu ani nie je z pocitu povinnosti, ale jednoducho preto, že si neželáme hlasovať v súlade so straníckou líniou, ale na základe osobného presvedčenia a dôležitých informácií, a z ktorých všetci máme rovnakú skúsenosť. Kladieme otázky, ale nikdy na ne nedostaneme odpovede s výnimkou nejakých všeobecných vyhlásení. Úprimne žiadam pani komisárku zodpovednú za ľudské práva, aby tentoraz urobila výnimku a poskytla mi presnú odpoveď na otázku. Otázka znie, akú pridanú hodnotu a prínos má z pohľadu európskych občanov pristúpenie Európskej únie k tomu istému Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému už pristúpil každý jeden členský štát EÚ. Žiadam vás, aby ste mi láskavo poskytli jediný príklad, ktorý by objasnil, aký ďalší prínos bude mať toto pristúpenie pre občanov Európy v zmysle ochrany ich ľudských práv. Vopred vám ďakujem za to, že aspoň raz konečne urobíte výnimku zo všeobecného pravidla.

  Barbara Matera (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, členstvo v Európskom súde pre ľudské práva predstavuje kľúčový krok pre rast Únie: dva systémy záruk posilnia ochranu základných práv jednotlivca, vnútri a súčasne za hranicami našich 27 štátov, ak berieme do úvahy všetky členské štáty Európskej rady. Je to preto príležitosť, ktorá by sa nemala premrhať a na ktorú sme čakali roky.

Filozofia a právo Súdneho dvora aj štrasburského súdu už nejaký čas pracujú smerom k tomuto okamihu, alebo skôr dláždia cestu tomuto cieľu, pretože pre mňa je to cieľ: je to cieľ pre nás všetkých. Som preto nútená spomenúť význam členstva pre všetkých občanov Únie, ktorí takto budú môcť predkladať spory na súd v Štrasburgu proti európskym inštitúciám alebo členskému štátu, so zreteľom na výhody širšej ochrany.

Končím, s poznaním, že nezávislosť oboch súdov ostáva nezmenená, ako je to jasne vysvetlené a potvrdené v správe – navyše, blahoželám pánovi kolegovi k tejto správe – a že sa zhoduje so všetkými našimi želaniami, s pochopiteľnou výnimkou spolupráce medzi týmito dvomi inštitúciami, ktorá je súlade so sférami ich zodpovednosti.

  Íñigo Méndez de Vigo (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, rád by som objasnil dve veci. Po prvé, články, ktoré sú v Charte základných práv, ktoré sú tiež v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sú rovnaké a majú rovnaký význam: články 52 a 53 Charty. Nie je tu preto žiadny rozpor.

Po druhé, pôsobnosť Európskeho súdu pre ľudské práva je nadnárodná. Ak sa preto naň chce niekto obrátiť kvôli rozhodnutiu Európskej únie alebo uplatneniu práva Únie, najprv bude musieť požiadať Súdny dvor Európskej únie o predbežné rozhodnutie.

Chápem, že eurofóbovia chcú vždy hlasovať proti Európe, ale aspoň z parlamentnej slušnosti by si mali prečítať správu pána Jáureguiho, ktorá všetko jasne vysvetľuje.

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, v súvislosti s prvým bodom týkajúcim sa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd by som sa rád pridal k blahoželaniam spravodajcom a tiež Komisii za veľmi rýchle predloženie návrhu mandátu na rokovanie. Chcel by som tiež oceniť vystúpenie pán Duffa, ktorý celkom jasne povedal, že vláda, ktorá vznikla v Spojenom kráľovstve spojením konzervatívcov a liberálnych demokratov, je bezvýhradne za podpis Dohovoru EÚ o ľudských právach zo strany Európskej únie a tým aj za naplnenie Lisabonskej zmluvy.

Niektorí krajania pána Duffa však uviedli presný opak: predstavitelia skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov a predstaviteľ Skupiny Európa slobody a demokracie – ktorý nie je Brit – spolu s pani Sinclairovou a následne pani Morvaiovou povedali celkom jasne, „Prečo musí Európska únia podpísať Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ak sú už členské štáty jeho zmluvnými stranami?“.

Stalo sa to, že členské štáty preniesli časť svojich právomocí a kompetencií na Európsku úniu, takže ich nevykonávajú členské štáty, ale Európska únia. Európska únia tak môže teoreticky porušiť Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto by bol prípad, ak by sme brali do úvahy, že Európska únia nemá žiadnu právomoc alebo žiadne kompetencie, ale ona má právomoci a kompetencie, ktoré na Európsku úniu preniesli členské štáty. To znamená, že nestačí, že dohovor podpísali členské štáty. Únia ho musí podpísať tiež, s cieľom zavŕšiť ochranu ľudských práv prostredníctvom celej Európskej únie.

Nerozumiem, prečo ľudia, ako sú predstavitelia dvoch skupín, ktoré som spomenul, ktorí preukázali svoj zjavný euroskepticizmus, odmietajú nadnárodnú kontrolu Európskej únie. Je úplne protichodné od niekoho, kto chce, aby bola Európska únia kontrolovaná, alebo považuje všetko, čo Európska únia robí, za zlé alebo všetku prácu mizerných eurobyrokratov za zlú, keď odmieta nadnárodnú kontrolu Európskej únie. To je úplne protichodné. Budú existovať iné dôvody, ktoré súvisia s ľudskými právami alebo s medzinárodnými organizáciami ochraňujúcimi ľudské práva, aby boli legitímnejšie, silnejšie alebo spoľahlivejšie. Možno existujú iné dôvody, ale nie tie, ktoré boli uvedené.

Verím, že potreba podpísať dohovor je úplne jasná, a verím tiež, že je potrebné to uskutočniť s rýchlosťou, s akou už Komisia začala konať. Ako povedal pán Méndez de Vigo, Komisia konala rýchlo a Rada by mala tiež. Som si istý, že mandát na začatie rokovaní bude prijatý 4. júna na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci v Bruseli, takže sa nemusí znepokojovať.

V súvislosti s otázkou Medzinárodného trestného súdu si myslím, že konferencia o preskúmaní je veľmi dôležitým zasadnutím. Je to veľmi dôležité zasadnutie, ktoré predsedníctvo, v mene ktorého hovorím, navštívi s cieľom jasne uviesť a potvrdiť, že členské štáty musia spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom a že budú konať v súlade s týmto pokynom prirodzene založeným na zásade komplementarity, ktorá je základným princípom práce Medzinárodného trestného súdu.

Súhlasím s jedným z hlavných cieľov tejto konferencie, ktorým je zavedenie trestného činu agresie, a tiež s odstránením možnosti sedemročného odkladu vydania možných alebo údajných vojnových zločincov z Rímskeho štatútu. Súhlasím tiež s prerokúvanou témou – s návrhom predloženým Belgickom –, či samotné použitie určitých zbraní môže byť vojnovým zločinom.

V každom prípade, predsedníctvo vydá vyhlásenie podporujúce Medzinárodný trestný súd a poskytne tiež hodnotenie jeho doterajšieho významu. Predpokladám tiež, že sa mnohé členské štáty zúčastnia diskusií na konferencii v Kampale. Verím preto, že ide o veľmi dôležitú konferenciu s veľkým politickým, symbolickým a právnym významom. Budú prijaté rozhodnutia, ktoré ovplyvnia právne texty.

Som, samozrejme, veľmi vďačný Parlamentu za dnešnú diskusiu, ktorá nám umožnila potvrdiť naše spoločné hodnoty a tiež pripomenúť, že keď hovoríme o Medzinárodnom trestnom súde, v podstate hovoríme o ľuďoch, ktorí utrpeli zverstvá, aké sa snaží Rímsky štatút trestne stíhať, a že v konečnom dôsledku ide o potláčanie beztrestnosti a o to, aby bolo jasné, že v 21. storočí neexistuje pre beztrestnosť priestor.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, Charta základných práv a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd sú výnimočné texty. Sú základom hodnôt, na ktorých sme budovali našu spoločnosť a našu Európsku úniu. Myslím si, že sú príliš dôležité a príliš historické na to, aby ustúpili straníckym politickým polemikám. Musím povedať, že som skutočne veľmi hrdá, že v tomto okamihu budovania Európskej únie môžeme pokročiť vpred zavedením Charty základných práv do praxe a pristúpením k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Keďže som počula, čo v tomto Parlamente povedali vo vašom mene spravodajca Diego López Garrido a pomocní spravodajcovia Cristian Dan Preda a Kinga Gálová, viem, že si tiež veľmi dobre uvedomujete historickú úlohu, ktorú teraz máme v rukách. Pridaná hodnota pristúpenia bola veľmi dobre vysvetlená v uvedených textoch a v príspevkoch mnohých poslancov.

Všetky členské štáty podpísali dohovor, no tiež, ako práve vysvetlil úradujúci predseda Rady, preniesli na Európsku úniu podstatné právomoci. Je preto prirodzené, že Európska únia, keď koná ako Európska únia, bude subjektom rovnakej vonkajšej kontroly špecializovaného Európskeho súdu pre ľudské práva ako členské štáty.

Aby som uviedla jeden veľmi konkrétny príklad, môže existovať rozhodnutie Európskej komisie proti priemyselnému odvetviu v oblasti práva hospodárskej súťaže, ktoré je možné potenciálne napadnúť priamo na súde v Štrasburgu, čo je dnes zložité. Ako ste už poukázali, vznikne veľa konkrétnych príkladov: konkrétnych príkladov, ktoré pomôžu občanom, pretože – a to je novinka – teraz budú mať dvojitú záruku. Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu bude rozhodovať na základe Charty základných práv, ktorá je, mimochodom, záväzná pre všetky členské štáty. To je potrebné jasne povedať raz a navždy.

Nedokážem pochopiť, ako niekto, kto má volebný mandát a bol zvolený občanmi, môže práva týchto občanov spochybňovať. Pre občanov je lepšie mať duplicitné práva ako nemať žiadne práva. Teraz im dávame duplicitné práva a taká je Európa. Európa znamená práva pre európskych občanov a som veľmi hrdá, že tento Parlament tieto práva zastáva. Áno, teraz budeme mať listinu práv, na základe ktorej budú občania vedieť, že sa môžu obrátiť na súdy, aby boli ich práva brané vážne.

Otázka, či by sme teraz mali alebo nemali byť súčasťou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je viac otázkou, pretože článok 6 Lisabonskej zmluvy zaväzuje EÚ pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takže si nemyslím, že by sme o tom mali ďalej diskutovať, pretože je to jednoducho vybavená vec.

Mali by sme tiež vedieť, že pristúpenie ponechá postavenie jednotlivých členských štátov zoči-voči dohovoru úplne nedotknuté, pokiaľ nepôjde o právo Európskej únie. Bude sa to priebežne stávať. Samostatný vzťah medzi členským štátom a dohovorom ostane nezmenený. Teraz budú navyše doplňujúce záruky týkajúce sa práva EÚ.

Samozrejme, otázku rizika súperiacich jurisprudencií je potrebné analyzovať. Analýza prebieha a ja som vďačná spravodajcovi, ktorý túto problematiku predostrel. Doposiaľ sme mali za to, že tieto spory by mali byť minimálne, pretože dohovor už je súčasťou noriem, ktoré dnes Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu berie do úvahy, a dohovor bude pôsobiť ako minimálny štandard. Komisia očakáva, že judikatúry Štrasburgu a Luxemburgu sa budú v nasledujúcich rokoch harmonicky vyvíjať a zbližovať.

Budem sa teraz venovať špecifickejším otázkam.

K priebehu súdneho konania: pre Európsky súd pre ľudské práva alebo Súdny dvor Európskej únie to nepredstavuje problém. V tomto okamihu je to problém pre britský systém súdneho konania a už som v tejto veci začala diskusiu s britskou vládou, aby sme zistili, či môžu preskúmať tento systém súdneho konania, ktorý v istých prípadoch, keď ide napríklad o slobodu tlače, môže byť skutočne veľmi škodlivý.

Európsky parlament pod vedením svojich spravodajcov doposiaľ odviedol veľmi dobrú prácu. Spolieham sa, že Parlament sa bude naďalej podieľať na procese, ktorý bude určite zložitý a dlhý, pri ktorom budeme musieť vyriešiť odborné ťažkosti – a z odborných ťažkostí sa naozaj môžu stať veľmi politické –, takže sa spolieham na Parlament, že sa bude naďalej angažovať v tejto náročnej úlohe.

Čo sa týka vzťahov medzi Európskym parlamentom a parlamentným zhromaždením Rady Európy, nechávam to v rukách Parlamentu. Ak potrebujete pomocnú ruku, budem vám v tomto smere k dispozícii, ale je vecou samotných poslancov, aby sa snažili nájsť spoločnú reč, a verím, že by to nemalo byť zložité.

Čo sa týka MTS, tento Parlament už prijal prokurátora, pána Morena-Ocampa a predsedu súdu, pána Songa. Myslím si, že to bol veľmi silný politický signál zo strany Európskeho parlamentu, že berie ľudské práva vážne nielen v Európe, ale aj za jej hranicami.

Veríme tiež, že konferencia v Kampale je najdôležitejšou medzinárodnou konferenciou venovanou medzinárodnému súdnictvu v tomto desaťročí. Musíme dosiahnuť, aby mala význam. Tu sa opäť spolieham na Parlament aj preto, lebo viem, že poslanci budú v Kampale prítomní a vystúpia.

Vieme, že EÚ mala a bude mať dôležitú úlohu pri začlenení záverov konferencie do vlastných stratégií v oblasti medzinárodného súdnictva, pri jej pomoci tretím štátom a predovšetkým pri všetkých rokovaniach, ktoré sa uskutočnia v nasledujúcich mesiacoch a rokoch. Budeme pokračovať najmä v podpore budovania vnútroštátnych kapacít s cieľom posilniť a umožniť vnútroštátnym jurisdikciám vykonávať dôveryhodné a účinné vnútroštátne vyšetrovanie a súdne procesy zločinov podľa Rímskeho štatútu.

Naša stratégia v tomto smere ostáva nezmenená a rovnako silná. Teraz však máme nový nástroj, a to Lisabonskú zmluvu, ktorá nám dáva nové možnosti byť dôslednejší a efektívnejší pri podpore Medzinárodného trestného súdu. V súlade s povzbudením zo strany Parlamentu vyjadreným v uznesení a počas diskusie podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie a jej útvary budú rázne pokračovať v presadzovaní všeobecného pristúpenia k Rímskemu štatútu. Budeme to robiť systematicky pri všetkých našich diskusiách s partnermi mimo Európy.

Odzneli dve veľmi špecifické otázky, na ktoré by som rada stručne odpovedala.

Prvá znela, či zatykač vydaný na prezidenta al-Bašíra je súčasťou riešenia alebo súčasťou problému. Komisia to zreteľne vidí ako súčasť dlhodobého riešenia, pretože tento zatykač je ukážkou, že zriadením Medzinárodného trestného súdu sa spravodlivosť stala bezprostrednou. Nech ide o kohokoľvek, hoci aj hlavu štátu, aj napriek tomu, že tento zatykač nie je okamžite uplatniteľný, nezanikne, pretože MTS je stály súd. Dovoľte mi preto, aby som vás ubezpečila, že EÚ bude ďalej vyzývať Sudán, aby plne spolupracoval s Medzinárodným trestným súdom.

Odpoveď na otázku, či Komisia predloží doplňujúce a pozmeňujúce návrhy na zasadnutí v Kampale, je „nie“, pretože EÚ ako taká nie je zmluvnou stranou. Sú to členské štáty, ktoré budú rokovať o doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch. Komisia však bude zohrávať aktívnu úlohu v hodnotiacej časti konferencie. Plne sa spoliehame na španielske predsedníctvo, že bude viesť európske národy tak, aby ich hlas na tejto konferencii priniesol veľké zmeny.

  Ramón Jáuregui Atondo, spravodajca. – (ES) Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval všetkým, ktorí vystúpili, pretože prevažná väčšina vyjadrila k dohode o pristúpení, o ktorej budeme zajtra hlasovať, veľmi pozitívny postoj. V skutočnosti to bolo takmer jednomyseľné.

Zvlášť by som rád poďakoval pani Redingovej za to, že nám poskytla možnosť pokračovať v práci spoločne, keďže sa blížia veľmi zložité rokovania, a verím, že Parlament musí byť nablízku týchto rokovaní.

Rád by som odpovedal na pár otázok a veľmi rýchlo vyjasnil pár vecí. Pristúpenie nie je symbolickým aktom, vážené dámy a páni: má právnu hodnotu. Niektorí sa pýtate, aký to má zmysel a čo to prináša. Uvediem príklad.

Predpokladajme, že výberové konanie na zamestnancov Európskej únie diskriminuje maďarských právnikov, napríklad z nejakého odborného dôvodu alebo z akéhokoľvek dôvodu. Kam podajú maďarskí právnici sťažnosť? Na Súdny dvor Európskej únie. Čo ďalšie prináša pristúpenie? Možnosť, aby títo právnici predložili sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva, ak ich právo na rovné zaobchádzanie nebolo uznané Súdnym dvorom Európskej únie. Je to ďalšia súdna inštancia, je to ďalšia príležitosť zaručiť základné ľudské práva, napríklad právo na rovné zaobchádzanie. Je preto jasné, že táto udalosť nemá symbolický, ale právny prínos.

Rád by som zhrnul dve veci, vážené dámy a páni. Poslanci vyjadrili želanie, aby rokovania neboli obmedzené na pristúpenie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale aby sa týkali aj protokolov, ktoré v rámci dohovoru roky vznikali, a to najmä tých, ktoré sa týkajú práv priznaných Chartou základných práv, pretože to vytvorí rovnováhu medzi obomi dokumentmi.

Parlament napokon tiež vyzýva na pristúpenie k dohovoru a inštitúciám a orgánom Rady Európy, pretože to umožní uznať všeobecný systém ochrany ľudských práv vrátane Európskej sociálnej charty z Turína.

  Predsedajúca. – Dostala som návrh uznesenia⁽¹⁾ na konci rozpravy.

Spoločná rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 19. mája 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy vytvára právny rámec pre pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), čím sa EÚ stáva 48. signatárom tohto dohovoru. Pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bude dopĺňať úroveň ochrany stanovenú v Lisabonskej zmluve prostredníctvom Charty základných práv, ktorá má právne záväzný charakter.

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu nadobudne právomoc vykonávať súdnu kontrolu nad činnosťou inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ vrátane rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, pokiaľ ide o dodržiavanie dohovoru, čím sa vytvorí dodatočná úroveň súdnej kontroly nad základnými právami v rámci EÚ. Po pristúpení EÚ tento dohovor zabezpečí minimálny štandard ochrany ľudských práv a základných slobôd v Európe a bude sa povinne uplatňovať najmä v situáciách, keď je úroveň ochrany poskytovaná EÚ nižšia ako tá, ktorá sa ponúka v dohovore.

Myslím si, že členské štáty, ako aj Komisia budú musieť pripraviť informačné brífingy, ktoré poskytnú vysvetlenia o všetkých dôsledkoch a účinkoch pristúpenia, aby si občania EÚ plne uvedomovali význam tohto procesu.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je logickým krokom nadväzujúcim na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorý prehlbuje integráciu a podporuje tvorbu spoločného politického priestoru. Pristúpenie EÚ k EDĽP zabezpečí väčšiu súdržnosť medzi Európskou úniou a krajinami patriacimi do Rady Európy a jej celoeurópskeho systému ochrany ľudských práv.

Najdôležitejším výsledkom pristúpenia k EDĽP je, podľa môjho názoru, že poskytne občanom ochranu pred konaním EÚ podobnú ochrane, akú majú pred krokmi všetkých členských štátov. Toto je značný pokrok, keďže členské štáty presunuli dôležité právomoci na Európsku úniu. Je logické mať možnosť odvolať sa na Európsky súd pre ľudské práva, pokiaľ ide o rozhodnutia EÚ ako celku. Keď hovoríme o európskom občianstve, musíme mu taktiež prisúdiť osobitný obsah, ktorý zahŕňa ponúknutie tejto možnosti.

Dúfam, že tento dodatočný nástroj poskytnutý európskym občanom bude ľahko dostupný, a predovšetkým, že rozhodnutie pristúpiť k tomuto dohovoru pomôže vytvoriť súvislejší rámec pre ľudské práva v Európskej únii.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – (PL) V súvislosti s nadchádzajúcimi rokovaniami o pristúpení Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd by som chcela upriamiť pozornosť na otázku vonkajších vzťahov. Toto je oblasť, ktorú pristúpenie Únie k dohovoru mimoriadne ovplyvní. Prečo? Po prvé by som si dovolila pripomenúť, že na základe Lisabonskej zmluvy má Európsky súdny dvor veľmi obmedzenú právomoc v oblasti zahraničnej politiky. Pristúpenie k dohovoru tieto obmedzenia čiastočne vynahradí tým, že zabezpečí vonkajší súdny dohľad nad všetkými aspektmi činnosti Únie. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu nadobudne právo hodnotiť, ako Únia dodržiava základné práva vo všetkých oblastiach svojej činnosti, a teda aj v zahraničnej politike. Po druhé netreba nikomu pripomínať, ako často sa vo vzťahoch Únie k tretím krajinám, ako aj vo fóre Európskeho parlamentu objavujú diskusie na tému potreby dodržiavania ľudských práv. Pristúpenie k dohovoru preto dodá Únii dôveryhodnosť v dialógu o ľudských právach s tretími krajinami. Niet pochýb, že podriadením sa dohľadu Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu získa Únia príležitosť posilniť aspekt ľudských práv v zahraničnej politike a bezpečnosti, čím efektívnejšie podporí myšlienku ľudských práv na celom svete do takej miery, že sa EÚ začne vlastnými záväzkami v oblasti ľudských práv vážne zaoberať. Dúfajme, že to bude tak.

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je nepochybne krok správnym smerom na ceste k zabezpečeniu rovnakých a spravodlivých výsad našim občanom. Musíme zaistiť, aby sa jeho zásady dodržiavali vo všetkých členských štátoch. Posilní sa tým aj legislatívna súdržnosť medzi Úniou a krajinami Rady Európy a zvýši sa počet inštitúcií, na ktoré sa budú môcť občania odvolať v prípade porušenia ich práv. Taktiež sa zvýši význam a dôveryhodnosť početných iniciatív Európskeho parlamentu v oblasti ochrany základných slobôd, na ktoré má každý jednotlivec právo. Nezabúdajme však, že tak ako Únia dodržiava práva ľudí v tretích krajinách, mala by sa predovšetkým postarať, aby tieto práva neboli porušované v členských štátoch.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) V Európskej únii je krajina, kde sa takmer 20 rokov porušovali ľudské práva a základné slobody približne u 20 % populácie. Bez ohľadu na túto skutočnosť bolo Lotyšsko v roku 2004 prijaté do Európskej únie. V čase, keď prebiehali prístupové rokovania s Lotyšskom, lotyšská vláda sľúbila vtedajšiemu komisárovi pre rozšírenie EÚ, Güntherovi Verheugenovi, že bude riešiť problém osôb bez občianstva, ale táto otázka i napriek týmto sľubom nie je do dnešného dňa vyriešená. Dôsledkom toho žije na území EÚ približne 340 000 osôb bez občianstva. V Lotyšsku sú druhotriednymi ľuďmi, ktorí nemôžu pracovať vo verejnom sektore či zastávať úradné pozície ani v oblastiach, kde je viac ako 60 % obyvateľov bez občianstva. V Lotyšsku je mesto Daugavpils, kde je viac ako 90 % obyvateľov rusky hovoriacich. Napriek tomu je používanie ruštiny ako úradného jazyka v meste zakázané a 30 % obyvateľov nemá právo hlasovať v komunálnych voľbách. Členovia miestneho zastupiteľstva zvolení v rusky hovoriacom meste nesmú na rokovaniach používať svoj rodný jazyk. Môže sa to zdať smiešne, ale do dnešného dňa Európska komisia nenašla ani potrebné argumenty, ani čas, aby ovplyvnila lotyšskú vládu s cieľom skoncovať s diskrimináciou na základe jazyka. Je nevyhnutné vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá by bezodkladne vyšetrila situáciu v Lotyšsku, inak nevidím zmysel v pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Musíme jasne a jednoznačne oznámiť, že v rámci Európskej únie existuje krajina, kde sa už mnoho rokov cynicky porušujú práva viac ako 25 % obyvateľov.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Keď hovoríme o pristúpení Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, hovoríme o práci, ktorá prebieha už 10 rokov, a o mnohých obavách týkajúcich sa okrem iného konkurencie medzi Európskym súdnym dvorom a Európskym súdom pre ľudské práva. Toto určite prinesie problémy v oblasti právomocí a nezávislosti Súdneho dvora. Myslím si však, že to, čo sme dosiahli po týchto 10 rokoch, môže znamenať vzájomné dopĺňanie sa oboch systémov, preto by sme azda mali zanechať takéto hierarchické myslenie. Súdny dvor už dlho akceptuje prácu Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a naopak. Oba systémy fungujú súčasne a nie je medzi nimi žiadna konkurencia, preto sú možno tieto obavy neopodstatnené. Potrebujeme pristúpenie k tomuto dohovoru zo symbolických dôvodov, ale predovšetkým potrebujeme tento dohovor, pretože bude dopĺňať systém ochrany ľudských práv v Európskej únii a zvýši jej dôveryhodnosť v očiach občanov, keďže získajú ochranu pred Európskou úniou a jej inštitúciami, a nielen pred členskými štátmi, ako to bolo doteraz. Malo by nás teda tešiť, že sa posilní systém. Potrebujeme však určitú lojalitu, aby sme nepodkopávali dôveryhodnosť tohto systému. Preto navrhujeme, aby sa členské štáty navzájom nestíhali v otázkach právnych predpisov EÚ prostredníctvom možností, ktoré poskytuje tento dohovor.

(1) Pozri zápisnicu.

14. Štokholmský akčný plán (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o Štokholmskom akčnom pláne.

Predchádzajúca rozprava bola veľmi zaujímavá, ale prekročili sme stanovený čas, preto žiadam všetkých tých, ktorí vystúpia, aby presne dodržiavali pridelený čas.

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, európsky priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je jedným z najväčších úspechov Európskej únie. Je to jeden z pokrokov týkajúcich sa spolupráce medzi členskými štátmi, spolupráce v oblasti civilnej ochrany, spolupráce v trestných veciach a vnútornej bezpečnosti. Je to jeden z najdôležitejších výsledkov európskeho projektu a jeden z výsledkov, ktorý sa najviac priblížil k dosiahnutiu toho, o čo sa Európska únia vždy márne snaží, a to dobrý vzťah k verejnosti.

Je to rozhodne tento aspekt politiky Únie, ktorý podľa jej občanov pridáva najväčšiu hodnotu do najdôležitejších oblastí ich každodenného života, napríklad pri využívaní slobôd a v oblasti bezpečnosti. Toto je nepochybne jeden z veľkých úspechov priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Rada dokonca prijala v tomto priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti ešte pred Lisabonskou zmluvou – keď bol tento priestor prakticky medzivládny – niektoré rozhodnutia týkajúce sa témy, o ktorej sme predtým diskutovali, teda vyšetrovania zločinov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov na vnútroštátnej úrovni.

Napríklad rozhodnutia Rady z 13. júna 2002 a 8. mája 2003 umožnili členským štátom spolupracovať na vnútroštátnej a medzivládnej úrovni pri stíhaní týchto zločinov a tieto rozhodnutia sú našťastie – a všetci si pamätáme prípad generála Pinocheta – aj súčasťou právnych predpisov niektorých členských štátov.

Napríklad Španielsko, nehovoriac o ostatných krajinách, má to, čo sa nazýva univerzálna spravodlivosť. Znamená to, že trestné činy, ktoré sú veľmi závažné, môžu byť súdené, ak je to možné, v danej krajine aj v prípade, že boli spáchané mimo nej, hoci to znamená prekročenie posvätnej zásady teritoriality v trestnom práve. Od tejto zásady sa v praxi upustilo v niektorých krajinách, kde zločiny, ktoré sú mimoriadne neprijateľné a hlboko škodlivé samotnej ľudskej dôstojnosti, môžu byť stíhané aj mimo územia, kde boli spáchané.

Jedným aspektom tohto priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je to, čo sa nazýva Štokholmský program, v čase, keď Lisabonská zmluva už otvára tento priestor nielen medzivládnej sfére, ale aj sfére, ktorá striktne a jasne patrí EÚ. Je špeciálne určený spôsobom EÚ, a preto poskytuje Parlamentu a Súdnemu dvoru vedúce úlohy, ktoré predtým nemali.

Štokholmský program je mimoriadne dôležitý, preto vítame jeho prijatie Radou v decembri 2009 a následne Európskou radou. Je to program, ktorý stanovuje jasný pracovný program pre Európsku úniu a jej členské štáty a ktorý kladie záujmy a potreby ľudí do centra svojich priorít na niekoľko nasledujúcich rokov.

Ide preto o mimoriadne dôležitý program. Zavádza pre členské štáty – ak dovolíte, opäť spomeniem predchádzajúcu rozpravu – povinnosť spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom pri stíhaní zločinov genocídy a zločinov proti ľudskosti, aby nezostali nepotrestané. Je to súčasť Štokholmského programu, ktorý bol prijatý koncom minulého roka počas švédskeho predsedníctva.

Hovoríme teda o mimoriadne dôležitom programe, ktorý sa musí zrealizovať a podrobne stanoviť. V tejto súvislosti uznávame dôležitosť oznámenia Komisie s názvom „Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu“, ktorý predstavuje iniciatívy na podporu realizácie tohto programu.

Štokholmský program nám umožňuje stavať na predchádzajúcich úspechoch a čeliť novým problémom prostredníctvom využívania nových príležitostí, ktoré priniesla Lisabonská zmluva. Je to nová éra. Z inštitucionálneho hľadiska je to pravdepodobne do veľkej miery skutočná revolúcia – ak sa môžem vyjadriť tak dôrazne –, pretože je to skutočná právna a inštitucionálna revolúcia pre priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý predtým úplne patril do medzivládnej sféry, aby sa teraz mohol jasne presunúť do sféry EÚ. Toto sa spočiatku formuje v dôležitom Štokholmskom programe. Rada uznáva dôležitosť Parlamentu ako spoločného zákonodarcu, ako inštitucionálneho partnera v súvislosti s väčšinou opatrení, ktoré prijmeme počas nasledujúcich piatich rokov.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, už ho síce poznáte, ale dovoľte mi predstaviť vám akčný plán Komisie s názvom „Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov“, akčný plán na implementáciu Štokholmského programu. Tento akčný plán je usmernením pre veľmi konkrétne opatrenia, ktoré sa prijmú počas nasledujúcich piatich rokov.

Najskôr mi však dovoľte vrátiť sa o krok späť. Udalosti z minulých týždňov a mesiacov dokázali, že existuje spoločný pocit naliehavosti čeliť ekonomickej a sociálnej situácii v Európe, ako aj veľmi jasné očakávanie zo strany našich občanov, že EÚ bude konať rýchlo a rozhodne. Určite si spomínate na prijatie pracovného programu Komisie koncom marca, ktorého obsah ukázal, že Komisia nemá len úmysel, ale už začala aj konať. Okrem iného sa zamerala na potrebu EÚ vypracovať program občanov, ktorý by kládol ľudí do centra záujmu európskych opatrení. Akčný plán v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí je prvou strategickou iniciatívou novej Komisie s cieľom zavedenia tohto pracovného programu do praxe. Veľmi dôsledne dodržiava mandáty, ako aj širšiu filozofiu Štokholmského programu a zohľadňuje návrhy a podnety Parlamentu a Rady.

Je v ňom podľa nás komplexne rozpracovaný problém zabezpečenia dodržiavania základných práv a slobôd pri súčasnom zjednotení a zaručení bezpečnosti v Európe. Súbor predložených iniciatív je strategický plán – plán k vytvoreniu slobodnej a bezpečnej Európy. Myslíme si, že nie je možné oddeliť slobodu od bezpečnosti: sú dvomi stranami tej istej mince. Obe súvisia s občanmi a toto je jeden zo spôsobov, ako lepšie oboznámiť občanov s Európou.

Tento akčný plán nás bude usmerňovať pri prijímaní ambiciózneho súboru veľmi konkrétnych opatrení v oblasti, v ktorej bude pridaná hodnota Európy pre našich občanov jasne viditeľná. Je tiež významným posolstvom, ktoré opakuje to, o čom sme diskutovali predtým, že Lisabonská zmluva a Charta základných práv EÚ sú opatrenia pre občanov. Keďže všetky tieto opatrenia sú vzájomne prepojené, nevyhnutné a v súlade s rozsahom ambícií zakotvených v Lisabonskej zmluve a Charte základných práv, musíme čo najrýchlejšie dosiahnuť tento ambiciózny výsledok zodpovedajúci očakávaniam občanov.

Aj preto by Parlament nemal pokladať tento akčný plán za nemenný, pretože sa môžu vyskytnúť neočakávané udalosti a v takom prípade Komisia určite použije svoje právo iniciatívy, aby pomohla vyriešiť dané problémy. Preto máme v úmysle – a toto bude dôležité pre Parlament – predložiť hodnotenie v polovici obdobia vykonávania Štokholmského programu v roku 2012, aby sme zabezpečili, že program je stále v súlade s európskym a globálnym rozvojom.

Ale ako už správne povedal pán úradujúci predseda Rady, tento akčný plán nie je iba o tom, čo navrhne Európska komisia. Z veľkej časti je to aj o tom, čo urobia členské štáty: ako prevezmú iniciatívu tam, kde je v stávke subsidiarita; ako zavedú rozhodnutia Európskej únie do svojho vnútroštátneho práva a ako budú spolupracovať s ostatnými členskými štátmi.

Preto tento akčný plán bude nakoniec úspešný iba vtedy, ak budú všetky inštitúcie plniť svoju úlohu, a som pevne presvedčená, že Parlament nám pomôže rýchlo napredovať tou správnou cestou.

  Anna Maria Corazza Bildt, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcela zablahoželať Komisii za jej vhodne načasované predloženie veľmi konkrétneho akčného plánu na podporu európskych občanov. Veľmi aktívne som sa zapájala do diskusií v Parlamente, pretože pevne verím, že Štokholmský program je tou najlepšou cestou vpred k Európe orientovanej na občana: Európe pre občanov a s ľuďmi.

Preto vyzývam Komisiu, aby sa pri predkladaní konkrétnych návrhov na ďalších päť rokov držala vízie Štokholmského programu. Prijatý program predstavuje skutočnú rovnováhu medzi zaisťovaním bezpečnosti občanov pri súčasnom dodržiavaní ich práv, slobôd a integrity a posilňovaním ich občianstva.

Pokiaľ ide o akčný plán, osobitne vítam nedávno predložené opatrenia na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a zneužívaniu detí a na zvýšenie ochrany maloletých osôb bez sprievodu – aby som spomenula aspoň niekoľko z nich. Taktiež vítam skutočnosť, že tento akčný plán zahŕňa stratégiu na boj proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, domácemu násiliu a násiliu páchaného na ženách. Napriek tomu by som však bola rada, vážená pani komisárka, keby tento návrh mohol byť predložený skôr, ako bolo naplánované.

Mali by sme tiež podporovať účasť občanov počas tohto procesu a zaistiť transparentnosť rozhodovania, ako aj otvorenosť dokumentov. Dúfam, že opatrenia budú predložené spôsobom prístupným pre používateľov.

Na záver dodávam, že sa teším na ďalšiu prácu so svojimi kolegami v Parlamente, ako aj s Komisiou a Radou s cieľom skutočne vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a premeniť ho na skutočnosť.

  Kinga Göncz, v mene skupiny S&D. – (HU) Chcela by som uviesť niekoľko všeobecných a niekoľko konkrétnych pripomienok týkajúcich sa plánu. Samozrejme, považujeme Štokholmský program za veľmi dôležitý. Práve z tohto dôvodu akčný plán trochu sklamal, keďže jeho ambície pravdivo neodrážajú význam, ktorý mu tento Parlament prikladá, ani mieru väčšiny, ktorou hlasoval o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch týkajúcich sa niekoľkých tém. Vidíme, že najdôležitejšie alebo mnohé dôležité body v pláne boli odložené na obdobie rokov 2013 – 2014, a pokiaľ ide o tento rok, už teraz môžeme badať určitý sklz. Všeobecný problém sa zdá byť aj to, že spolupráca medzi Komisiou a Parlamentom v súvislosti s medzinárodnými zmluvami ešte stále nebola ujasnená. Hoci sa spätná väzba značne zlepšila, ako napríklad spätná väzba na rokovania s USA o systéme SWIFT a TFTP, ešte stále zostávajú body, ktoré musia byť objasnené.

Rada by som predložila niekoľko konkrétnych návrhov: mrzí nás, že v návrhu právnych predpisov nie je zmienka o prejavoch nenávisti, ale objavujú sa v nich iba správy a rámcové rozhodnutie týkajúce sa ich vykonávania. Rovnako ani poskytovanie informácií o ľudských právach nie je dostatočne kategorické. Vieme, že vykonávanie súvisí so stupňom informovanosti ľudí o svojich právach. V súvislosti s prisťahovalectvom by som chcela spomenúť, že spolupráca sa síce začala, ale zdá sa, že úroveň ambícií je nedostatočná. Sú tu ešte dva dôležité problémy. Prvý sa týka vízovej reciprocity, kde sú potrebné nové a účinné riešenia z dôvodu opätovného zavedenia vízovej povinnosti, ako aj nerovností v tejto oblasti. Druhý súvisí s voľným pohybom pracovných síl, kde je dôležité skoncovať s diskrimináciou, ktorá stále pretrváva voči novým členským štátom.

  Renate Weber, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, Štokholmský program je nepochybne ambiciózny, ale musíme ešte prijať akčný plán, ktorý by ho čo najúčinnejšie zrealizoval. Účinnosť neznamená len vhodný časový plán, ale vzťahuje sa aj na obsah právnych predpisov, ktoré počas nasledujúcich rokov prijmeme, a na inštitúcie, na ktorých budeme v budúcnosti stavať.

Ak chceme, aby bola Únia súdržnejšia, musíme sa usilovať o vyššiu úroveň dôvery a vzájomného uznania v súdnej oblasti alebo v policajnej spolupráci, podobne ako v prípade zásady, ktorou sa riadi jednotný trh EÚ. Aby sme to dosiahli, mali by sme zmeniť svoje názory na naše právne tradície, ktoré by sa viac nemali vnímať, využívať alebo zneužívať tak, že nám budú brániť mať minimálne normy, najmä v trestnom práve.

Naši občania požadujú a zaslúžia si lepšiu ochranu proti terorizmu a proti organizovanému alebo cezhraničnému zločinu. Je našou povinnosťou zaistiť túto ochranu, ale musíme tak urobiť pri súčasnom dodržiavaní nielen práv obetí, ale aj práv obžalovaných. Preto sa minimálne procesné normy musia vzťahovať na všetky členské štáty EÚ a ak ich budeme musieť obraňovať, tak to urobíme. Budeme odvážni pri poverovaní Eurojustu väčším množstvom právomocí, pri potrebe chrániť údaje našich občanov alebo pri potrebe regulovať azylový balík.

Naša politická skupina je odhodlaná konštruktívne spolupracovať s Komisiou a Radou a zároveň vytrvalo bojovať za ochranu ľudských práv.

  Judith Sargentini, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážená pani predsedajúca, pri počúvaní pani komisárky a zástupcu Rady o Štokholmskom programe mi napadá niekoľko otázok.

Blíži sa koniec španielskeho predsedníctva, do ktorého zostáva päť týždňov. Na začiatku sme počuli veľkolepé myšlienky španielskeho predsedníctva o azyle, migrácii, antidiskriminačnej smernici a emancipácii žien, ale musím povedať, keďže zostáva už len päť týždňov, zaujímalo by ma, kde sú konkrétne výsledky a návrhy.

Komisia a Parlament urobili svoju prácu v oblasti azylu a migrácie a naozaj čakáme, kedy začne konať aj Rada. Nie sú to iba – ako povedala komisárka Redingová – jednotlivé členské štáty, ktoré by mali vykonávať svoje právne predpisy. Je to Rada, ktorá by mala prísť s nápadmi k otázke Dublinu, smernici o podmienkach prijímania, systému Eurodac a smernici o priznaní azylu. Naozaj na to čakáme.

Antidiskriminačná smernica je niečo, za čo toto plénum hlasovalo, a zelení na ňu skutočne čakajú. V súvislosti s touto otázkou sa obraciam na Komisiu. Rovnosť a nediskriminácia sú, samozrejme, základným kameňom Štokholmského programu, ale prečo si Komisia nezvolila ako prioritu tohto akčného plánu partnerstvá osôb rovnakého pohlavia? Povedali ste, že ľudia budú v centre záujmu. Zavedenie partnerstiev osôb rovnakého pohlavia znamená klásť ľudí do centra záujmu. Môžete mi vysvetliť prečo?

Pokiaľ ide o Europol, v období pred Lisabonskou zmluvou bol Europol podrobený minimálnej kontrole zo strany Parlamentu a stále je to tak, hoci už máme Lisabonskú zmluvu. Napríklad oprávnenosť začať rokovať o dohodách o spolupráci s tretími krajinami sa zakladá na rozhodnutiach Rady spred niekoľkých rokov. Povráva sa, že Europol v súčasnosti rokuje o zmluve s Izraelom a ktovie, ktoré ďalšie krajiny boli so zmluvami oslovené. Lisabonská zmluva dáva Parlamentu novú úlohu a bola by som rada, keby Komisia podľa toho konala.

  Mara Bizzotto, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, 170 opatrení za päť rokov, to sú príliš ambiciózne čísla pre program bez akéhokoľvek skutočného významu, najmä pokiaľ ide o určité otázky.

Pokiaľ ide o prisťahovalectvo, program je zahanbujúco slabý, keď sa nepozeráte len na oficiálne dokumenty: aký význam má sľubovať posilnenie orgánov a agentúr, ak potom neexistuje žiadna politická stratégia? Skutočne užitočná stratégia, ktorá sa musí zakladať na niektorých pevných bodoch, ako sú boj proti nezákonnému prisťahovalectvu pozdĺž južnej hranice, zabezpečenie rozdelenia zodpovednosti za boj proti nezákonnému prisťahovalectvu medzi všetky európske štáty, politika dohôd s tretími krajinami a najmä uznanie, že prisťahovalectvo nie je východiskom v čase krízy.

Domovská stránka Parlamentu nám hovorí, že viac ako 20 % mladých ľudí v Európe je nezamestnaných. Na kontinente, kde je 25 miliónov ľudí bez práce, komisárka pre vnútorné záležitosti hovorí, že otázka prisťahovalectva musí byť založená na solidarite. Namiesto toho, čo je skutočne potrebné, je spoločná argumentácia a realizmus: dnes je našou prioritou dať prácu našim občanom. Všetko ostatné je len naivná rétorika, ktorá nepomáha prisťahovalcom začleniť sa a určite nepomáha našim ľuďom.

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, hovoríme o viac ako 360 opatreniach za päť rokov. Podľa môjho názoru by sa malo na predloženie akčného plánu v Parlamente poskytnúť viac času, aby mali poslanci príležitosť diskutovať a čo je dôležitejšie, pozmeniť a doplniť návrhy.

Pozrime sa na niektoré príklady: boj proti radikalizácii; monitorovanie financovania terorizmu a možnosť vytvorenia európskeho programu na sledovanie financovania terorizmu (TFTP); koordinácia Spoločného situačného centra (SitCen), Europolu a Eurojustu v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu; boj proti používaniu internetu na teroristické účely; zmena a doplnenie nariadenia o agentúre Frontex a reálnosť vytvorenia európskeho systému pohraničnej stráže. Okrem toho, čo som spomenul, existuje ešte oveľa viac príkladov. Sú to veľmi dôležité otázky, ktoré by si zaslúžili odlišný parlamentný formát.

Navyše je pozoruhodné, že v súvislosti s ochranou obetí zločinu plán navrhuje iba jedno opatrenie: vytvorenie globálneho nástroja na ochranu obetí, ktorý bude zahŕňať aj obete terorizmu. Myslím si – a toto je pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som nemohol predložiť vzhľadom na pravidlá –, že vytvorenie osobitného nástroja na ochranu obetí terorizmu by malo byť neodškriepiteľnou prioritou pre Európsku úniu. Dovoľte mi zdôrazniť, že toto je môj názor.

Na záver, vážená pani Redingová, v súvislosti s Europolom by som rád vedel, prečo bude rozhodnutie Rady nahradené do roku 2013 nariadením o Europole?

  Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) V akčnom pláne štokholmského programu je niekoľko oblastí, o ktorých by som rada hovorila, a keď sa máme posunúť niekam ďalej, budem pomenúvať tie problematické oblasti.

Za problematickú oblasť rozhodne považujem spoločný azylový systém Európskej únie, o ktorom sme minimálne v tejto zostave už niekoľkokrát spolu hovorili, kde síce na jednej strane Komisia hovorí o potrebe úspešnej integrácie legálnych migrantov/prisťahovalcov v spoločnom systéme, na druhej strane je však akčný plán veľmi málo ambiciózny v tomto smere.

Takisto to vyzerá tak, že až do roku 2014 sa nedočkáme návrhu na jednotné spracovanie žiadosti o azyl, a teda ani vzájomného uznávania práv utečencov medzi členskými štátmi Európskej únie. Celkom konkrétne sú za to vaše plány v oblasti obmedzovania prílevu a pohybu imigrantov alebo teda migrantov, napr. sezónnych robotníkov.

Takže, aby sme to skrátili, progresívny a spravodlivý spoločný azylový systém máme v nedohľadne a plán špecifikuje skôr represívne opatrenia.

Dotkla by som sa rada ešte aspoň dvoch oblastí. Prvou je smutná skutočnosť, že aj podľa vlastných slov Komisie nie je prioritou pokrok v oblasti vzájomného uznávania registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia v rámci Európskej únie a odsunutie tejto témy na vedľajšiu koľaj ma skutočne mrzí.

Poslednou oblasťou, ktorú by som chcela spomenúť, sú práva korporácií. Štokholmský akčný plán často spomína občanov, ich práva, ale plán veľmi jasne zdôrazňuje slobodu biznisu bez dostatočných regulácií, čo je obzvlášť v kontexte aktuálnej finančnej a hospodárskej krízy prinajmenšom prekvapivé.

  Sarah Ludford (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, podľa môjho názoru je najlepšou časťou akčného plánu zoznam piatich konkrétnych opatrení týkajúcich sa práv jednotlivca v trestnom konaní, ktoré obsahujú strategický plán podporovaný Štokholmským programom.

Hovorím ako spravodajkyňa k prvému z týchto opatrení na tlmočenie a preklad pre obžalovaných, o ktorom vám s radosťou oznamujem, že som práve dnes ráno dosiahla predbežnú dohodu so španielskym predsedníctvom a dúfam, že naše príslušné inštitúcie podporia tento výsledok.

Naozaj ďakujem pani komisárke Redingovej za jej vytrvalú podporu pri dôkladnom vypracovávaní návrhov Komisie a zástupcovia Komisie k tomu v plnej miere prispeli, preto moja osobná vďaka patrí jej.

Konečne, síce o desaťročie neskôr, ale predsa, budujeme vzájomnú dôveru potrebnú pre vzájomné uznávanie. Moja podpora európskeho zatykača je podmienená mojím zdesením a, samozrejme, hnevom z justičných omylov a spôsobu, akým v súčasnosti spravodlivosť funguje, ako to je v prípadoch Garyho Manna a Andrewa Symeoua, na ktorých sa podieľam. Keby boli tieto opatrenia zavedené pred desiatimi rokmi, verím, že tieto justičné omyly by sa nediali.

  Simon Busuttil (PPE). – (MT) Vážená pani predsedajúca, súhlasím s tými, ktorí hovoria, že spoločný európsky trh, jednotný trh, je pravdepodobne najväčší projekt, ktorý kedy Európska únia uskutočnila. Myslím si, že tento projekt, ktorý zvýhodňuje európskych občanov, je ďalšou veľkou úlohou pre Európsku úniu. Je zaujímavé, že jednotný trh sa vytvoril v roku 1992, v tom istom roku ako sme prijali Maastrichtskú zmluvu, ktorá zaviedla koncepciu európskeho občianstva.

Prostredníctvom tohto akčného plánu teraz vytvárame priestor, v rámci ktorého sa môže toto európske občianstvo uplatňovať. Dá sa to vo viacerých oblastiach, ako sú ľudské práva, občianske práva, prístup k spravodlivosti a právo na slobodu pohybu v rámci Európskej únie. Európska únia môže tiež ísť príkladom vo viacerých oblastiach, konkrétne v oblastiach ako sú nezákonné obchodovanie, boj proti pedofílii, práva detí, počítačová kriminalita a, samozrejme, prisťahovalectvo a záležitosti týkajúce sa azylu.

Napriek tomu som presvedčený, že tento projekt si vyžaduje tri veci. Po prvé, politickú pečať, ktorá mu dodá dôležitosť a význam pre našich občanov. Po druhé, dodržiavanie zásady subsidiarity, pretože existujú určité dôležité oblasti, v ktorých nemôže chýbať právo uplatňovať zásadu subsidiarity. Po tretie, termíny, ktoré sa musia v akčnom pláne rešpektovať, inak všetko vyjde nazmar.

  Juan Fernando López Aguilar (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, ako predseda Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci som bol spoluautorom v novembri prijatého uznesenia o Štokholmskom programe spolu s pánom Casinim a pánom Berlinguerom. Chcel by som zdôrazniť, že som vtedy povedal, že Štokholmský program neuľahčí život Parlamentu v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ale práve naopak, urobí ho oveľa ťažším.

Tu by som chcel povedať, že niektoré z požiadaviek v prijatom uznesení sa nezohľadnili a neboli jasne stanovené v akčnom pláne navrhnutom Komisiou. Preto keďže si uvedomujem obmedzenia parlamentnej rozpravy a parlamentnej intervencie v rozprave o akčnom pláne, chcel by som zdôrazniť, že odseky 148 až 150 parlamentného uznesenia obsahovali niektoré presné údaje týkajúce sa mimoriadne dôležitých otázok.

Boli uvedené mnohé z nich: od ochrany obetí po inštitúcie a agentúry týkajúce sa Schengenu, Europolu, Eurojustu, Frontexu a Európskeho podporného úradu pre azyl a jeho nových nariadení, ktoré sa pripravujú, ale boli tam aj niektoré nariadenia o závažných a základných problémoch, ako napríklad ochrana údajov a doložka o boji proti diskriminácii. V Parlamente sa určite diskutovalo o vzájomnej závislosti ochrany údajov a bezpečnosti, najmä počas rozpravy o Programe na sledovanie financovania terorizmu (TFTP), a táto rozprava zdôraznila potrebu, aby sa Európa usilovala o primeranú rovnováhu medzi bezpečnosťou a súkromím.

Čo je však skutočne dôležité, Komisia má teraz pred sebou päť rokov na to, aby krok za krokom uplatnila každý článok akčného plánu Štokholmského programu. Preto ju vyzývam, aby naozaj usilovne pracovala spolu s Parlamentom s cieľom zohľadniť všetky záväzky týkajúce sa odsekov 148 až 150 tohto uznesenia a s vedomím, že ak Komisia nebude svedomito a úzko spolupracovať s Parlamentom, Parlament bude obozretný a bude predkladať návrhy. Samozrejme, bude tiež spolupracovať s Radou, ktorá môže prijať iniciatívy, ktoré by si zasluhovali zváženie a prediskutovanie Parlamentom.

  Nathalie Griesbeck (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, pán López Garrido, chcela by som vyjadriť svoju radosť z toho, že môžem hovoriť o tomto akčnom pláne, strategickom pláne, ako ho nazvala pani Redingová, na uplatňovanie Štokholmského programu. Zaoberá sa celým radom základných otázok a radšej ako menovať nesúvislý zoznam v tomto krátkom čase, ktorý mám, sa v mojom vystúpení k tejto téme zameriam len na tie body, ktoré budú príčinou znepokojenia – jeden týkajúci sa formy a jeden týkajúci sa obsahu.

Pokiaľ ide o formu, ako sme už spomenuli v tejto rozprave, stanovili sme si veľmi presné termíny na vykonanie opatrení, a chcela by som, aby sme sa zo všetkých síl snažili podniknúť konkrétne kroky a nedávali len prázdne sľuby o ideáloch.

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o obsah, musíme poukázať na dva hlavné body, aby vykonávanie tohto plánu bolo úspešné. Musíme si určiť nejaké priority. Pokiaľ ide o otázku obsahu, pani Redingová hovorila o pridanej hodnote. Navrhujem, aby sme presadzovali niektoré body, ktoré pokladáme za naliehavejšie ako ostatné: po prvé, body týkajúce sa právnej spolupráce, aby sme boli na tom z právneho hľadiska rovnako, s typom programu ako je Erasmus pre sudcov, samozrejme, ale prečo nemať typ programu ako je Erasmus pre všetky právne profesie a ďalší pre policajné profesie?

Druhým bodom týkajúcim sa obsahu a zároveň kľúčovou prioritou je prijatie všetkých možných opatrení na zaistenie práv detí, ich ochranu, ako aj na boj proti počítačovej kriminalite, detskej pornografii a sexuálnemu vykorisťovaniu.

  Stavros Lambrinidis (S&D). – (EL) Dôležité slovo, ktoré chýba v programoch týkajúcich sa prisťahovalectva je slovo „solidarita“. Dnes sme hlasovali o presídľovaní žiadateľov o azyl z tretích krajín v Európe, ale program Komisie odmieta podporiť podobné ustanovenie pre presídľovanie žiadateľov o azyl z jednej európskej krajiny do druhej alebo za peniaze. Kde zostala solidarita?

Každý rok prichádza do Grécka z Turecka viac ako 100 000 nezákonných prisťahovalcov. Čo sa stalo s dohodou medzi Európou a Tureckom o návrate týchto nezákonných prisťahovalcov? Odsúva sa nabok a takmer vôbec sa nespomína v našom programe. Čo sa stalo s dohodou, o ktorej dnes rokovala agentúra Frontex s Tureckom? Môžete nám zaručiť, že to priamo alebo nepriamo nespochybní zvrchované práva Grécka, a teda aj Európy, na hraniciach?

Nakoniec, samozrejme, existuje obrovská povinnosť solidarity voči samotným prisťahovalcom, ktorá sa nazýva „integrácia“. Bez integrácie prisťahovalcov nemožno očakávať, že 40 miliónov ľudí, ktorí prišli žiť medzi nás, to bude môcť urobiť za rovnakých podmienok. Možno si chystáme časované bomby. Potrebné sú programy a potrebné sú aj peniaze a v súčasnosti ich Komisia nemá.

  Ramón Jáuregui Atondo (S&D). – (ES) (Začiatok prejavu s vypnutým mikrofónom) Mám pocit, že Európa, v ktorej sa zotreli hranice a v ktorej narastá množstvo nadnárodnej trestnej činnosti, potrebuje vyššie ambície z hľadiska reagovania na problém nadnárodnej trestnej činnosti.

Myslím si, že potrebujeme vyššie ambície, čo sa týka policajnej koordinácie, inými slovami Europolu; súdnej koordinácie, inými slovami Eurojustu; európskej prokuratúry; technickej štandardizácie trestných vyšetrovaní; zjednocujúceho procesného práva; a čo sa týka zbližovania jednotlivých trestnoprávnych systémov.

Dámy a páni, myslím si, že sú tu malé ambície a príliš veľký národný odpor, a naliehavo vás žiadam, najmä vás v Rade, aby ste prekonali tendenciu členských štátov k zvrchovanosti a zjednotili naše systémy trestného súdnictva s cieľom účinne bojovať proti neistote a nadnárodnej trestnej činnosti.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, príležitosť, ktorú nám ponúka Štokholmský program, je jednoznačne dôležitá. Je v ňom veľký počet pozitívnych krokov, ktoré musí Komisia vykonať, a zabezpečiť tak skutočný spoločný priestor slobody, spravodlivosti a bezpečnosti.

Dosiahnutie týchto cieľov si však vyžaduje spôsob spolupráce medzi európskymi inštitúciami, ako aj medzi týmito inštitúciami a členskými štátmi, ktoré sú nevyhnutným nástrojom skutočnej spolupráce. Otázky, akými sú regulácia migračných tokov v súlade s objektívnymi kritériami spravodlivosti, dôstojnosť ľudí v dnešných preplnených väzniciach, sociálna starostlivosť o tých, u ktorých došlo k náprave po drogovej závislosti, revitalizácia agentúr, boj proti organizovanému zločinu na cezhraničnej úrovni, robia túto skutočnú spoluprácu naozaj potrebnou.

Činnosť nášho Parlamentu sa očividne sústreďuje na túto výzvu a tiež poskytuje silný a jednoznačný stimul Komisii a iným inštitúciám Spoločenstva, ako aj členským štátom.

  Gerard Batten (EFD). – Vážená pani predsedajúca, pani Sarah Ludfordová povedala, že má určité obavy týkajúce sa justičných omylov v súvislosti s európskym zatykačom v prípadoch Andrewa Symeoua a Garyho Manna. To je príliš skromné vyjadrenie, ak vôbec nejaké bolo! Európsky zatykač je veľký justičný omyl sám osebe. Vydávanie osôb sa zredukovalo na obyčajnú byrokratickú formalitu. Britské súdy boli zbavené svojich právomocí na ochranu britských občanov pred nespravodlivým zatknutím a väzbou po ich vydaní do cudzej krajiny. Viem to preto, že som sa zúčastnil na odvolacom súde v prípade Andrewa Symeoua, keď dvaja vyšší členovia Snemovne lordov nemohli zabrániť vydaniu pána Symeoua, aj keď bolo každému prítomnému jasné, že dôkazy buď neexistovali, alebo boli vykonštruované políciou. Ale, samozrejme, práve o to tu ide, lebo súdu nie je dovolené pozrieť sa na dôkazy; nemá na to právo. Pani Sarah a liberálni demokrati môžu teraz roniť krokodílie slzy nad prípadmi ako pán Symeou, ale musia niesť aj zodpovednosť za ľudské nešťastie, ktoré spôsobili.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, s veľkým uspokojením sme hlasovali za Štokholmský program pre ustanovenia týkajúce sa solidarity v otázkach prisťahovalectva a v boji proti nezákonnému prisťahovalectvu. V akčnom pláne som čítal, že Komisia vytvorí v roku 2011 nástroj na hodnotenie vnútroštátnych azylových systémov, aby mohla poskytnúť lepšiu pomoc členským štátom v súvislosti s možnosťami a potrebami každého z nich.

Zároveň sme v tomto Parlamente dali zelenú Európskemu podpornému úradu pre azyl, aby začal pôsobiť na Malte. Otázka znie: bude mať Európsky podporný úrad pre azyl niečo spoločné s týmto mechanizmom a prostredníctvom neho s vykonaným hodnotením? Boli vytvorené ustanovenia pre program pre vnútorné presídľovanie utečencov s cieľom zmierniť tlak medzi členskými štátmi?

  Monica Luisa Macovei (PPE). – Vážená pani predsedajúca, rada by som sa vyjadrila k mechanizmu na hodnotenie korupcie v členských štátoch – mechanizmu, ktorý je uvedený v akčnom pláne. Máme rozhodnutie Rady o Štokholmskom programe, ktorý sa zaoberá touto záležitosťou, a máme aj akčný plán Komisie na vykonávanie Štokholmského programu. Obidva tieto dokumenty hovoria o hodnotení boja proti korupcii v členských štátoch. Preto potrebujeme silnú politickú vôľu a angažovanosť členských štátov, aby sa tento mechanizmus mohol zaviesť. Hovorím to preto, lebo všetci vieme, že domáce úsilie nebolo zatiaľ, mierne povedané, účinné vo všetkých členských štátoch.

Po druhé, v akčnom pláne je konečný termín na oznámenie o politike a mechanizme Únie v oblasti boja proti korupcii rok 2011. Rada by som navrhla, aby sa vypracovalo ešte pred koncom roka 2010. Bola by to lepšia odpoveď na potrebu boja proti korupcii v Únii, lebo korupcia sa pokladá za jednu z príčin hospodárskej krízy. Takéto opatrenie by preto umožnilo ju zastaviť a predísť jej.

  Diego López Garrido, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, skutočnou podstatou tejto rozpravy o európskom priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je niečo, čo podľa môjho názoru správne povedal pán Busuttil, keď hovoril o európskom občianstve.

To, o čom tu teraz hovoríme, je štruktúra európskeho občianstva, ktorú by sme mali prehĺbiť. Je to určite jedno z centier záujmu novej politickej fázy, ktorá sa v Európe začala Lisabonskou zmluvou, a bolo to, samozrejme, aj jedným z centier záujmu španielskeho predsedníctva.

Odznela veľmi jasná a priama otázka Rade na túto tému od pani Sargentiniovej, čo urobilo španielske predsedníctvo počas tohto obdobia a čo sa pripravuje do budúcnosti.

Ďakujem jej za túto veľmi priamu otázku a pokúsim sa sformulovať svoju odpoveď týkajúcu sa niektorých bodov, z ktorých všetky súvisia s európskym občianstvom a obsahom práv, slobôd, bezpečnosti a spravodlivosti: skrátka, postavenie európskych občanov v 21. storočí.

Pokiaľ ide o slobody, hovorili sme predtým o pristúpení k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je to jedna z priorít španielskeho predsedníctva. Mám na mysli rozpravu, ktorá sa konala už skôr.

Rovnako si myslím, že v súvislosti so slobodami a právami by sme mali hovoriť o smernici o právach na tlmočenie a preklad v trestnom konaní. Ako už viete, práca na tejto smernici práve prebieha.

Čakáme, kým Európska komisia predloží všeobecný návrh o veľmi konkrétnej smernici, ktorú spomenula pani Sargentiniová: smernici o nediskriminácii. Je to pre nás veľmi ambiciózna a veľmi dôležitá smernica. Predsedníctvo Rady ju, samozrejme, podporuje a čakáme ešte na iniciatívu Komisie.

Otázky súvisiace s obeťami boli záujmom a prioritou španielskeho predsedníctva, najmä pokiaľ ide o obete rodového násilia. Chcel by som vám povedať, že počas tohto obdobia sa dosiahol pokrok v smernici určenej na boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Čo sa týka smernice určenej na boj proti sexuálnemu zneužívaniu, pracujeme s cieľom dosiahnuť spoločné stanovisko v júni. Pracujeme aj na legislatívnej iniciatíve týkajúcej sa boja proti rodovému násiliu. Je ňou európsky ochranný príkaz, o ktorom sa práve rokuje v rôznych parlamentných výboroch: vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť. Rodové násilie je nepochybne najväčšou pliagou, ktorá existuje, a má najviac obetí v európskych spoločnostiach. Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) minulý mesiac tiež prijala návrh na zriadenie európskeho strediska na sledovanie násilia páchaného na ženách a linky pomoci pre obete.

Pokiaľ ide o otázky bezpečnosti, na marcovom zasadnutí Európskej rady bola prijatá stratégia vnútornej bezpečnosti. V tejto súvislosti bolo prijaté zriadenie Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti. Uzatvorili sa dohody so Spojenými štátmi o otázkach bezpečnosti a o niektorých dohodách sa stále rokuje. Sú to dohody, ako napríklad Toledská deklarácia o bezpečnosti a civilnom letectve alebo otázka SWIFT-u, dôverne známa tomuto Parlamentu, v súvislosti s ktorou existuje mandát na rokovanie o naliehavej politickej dohode so Spojenými štátmi. Takisto spolupracujeme so Spojenými štátmi na spoločnom vyhlásení o boji proti terorizmu a na dohode o ochrane údajov.

Pokiaľ ide o občiansku spoluprácu, dúfame, že sa dohodneme na nariadení Rím III, právnom predpise, ktorý sa vzťahuje na manželstvá.

V súvislosti s témou prisťahovalectva a azylu, ktorá bola tiež spomenutá vo viacerých prejavoch, musím povedať, že španielske predsedníctvo je zodpovedné za prvé zhodnotenie Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle, ktoré sa chystá pripraviť v spolupráci s Komisiou. Zároveň sa pripravuje, tiež v spolupráci s Komisiou, program návratu pre maloleté osoby bez sprievodu.

Taktiež čo sa týka azylu, operácie agentúry Frontex pokračujú ďalej a pracuje sa na európskom programe pre utečencov, ako aj na programe pre presídľovanie utečencov a na programoch repatriácie.

Okrem toho je tu Európsky fond pre utečencov, ktorý by mal byť pripravený do roku 2011. Správa pána Tavaresa z tohto Parlamentu zabezpečuje, že sa dovtedy prijme. Pripravujú sa teda viaceré dôležité iniciatívy v súvislosti s prisťahovalectvom.

K tejto odpovedi by som chcel pridať diskusiu, do ktorej sa veľmi konštruktívne zapojila Komisia – najmä pani komisárka Redingová –, o európskej prokuratúre, ktorá je stanovená v Lisabonskej zmluve. Myslím si, že práve takúto diskusiu potrebujeme. Bolo by veľmi zaujímavé nielen, ako hovorí Lisabonská zmluva, chrániť hospodárske záujmy Únie, čo je, samozrejme, veľmi aktuálna téma. Ale v neskoršej fáze by bolo tiež veľmi zaujímavé mať možnosť stíhať nadnárodnú trestnú činnosť. Aj túto diskusiu začalo španielske predsedníctvo Európskej únie.

Toto sú niektoré konkrétne prvky, ktoré sa začínajú alebo sa začali počas španielskeho predsedníctva v spolupráci s Komisiou a Parlamentom. Sme presvedčení, že mať dôveryhodnosť je pre nás úplne nevyhnutné, pokiaľ ide o budovanie otvorenej a bezpečnej Európy, ktorá chráni svojich občanov. V tomto duchu chce španielske predsedníctvo pokračovať spolu s predsedníckou trojkou, ktorú budú tvoriť naši partneri Belgicko a Maďarsko. Toto je zámer španielskeho predsedníctva a, samozrejme, spoliehame sa na spoluprácu Európskeho parlamentu, ktorú nám poskytuje.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, každý hovorí o Štokholmskom programe. Je ako vianočný stromček ukrývajúci niekoľko stoviek želaní. Chcela by som, aby každý hovoril o realite. Ako sa s týmito želaniami na vianočnom stromčeku zaobchádzalo pred Lisabonskou zmluvou? Za zatvorenými dverami, takmer bez zohľadňovania občanov a toho, čo chcú, čo si želajú a očakávajú; v treťom pilieri, kde sa ministri vnútra nepýtali ani Európskeho parlamentu, ani Komisie a kde Európsky súdny dvor nemal žiadnu možnosť zasiahnuť.

Odtiaľto začíname, z bezvýchodiskovej situácie. Kde rozhodnutia de minimis neboli vykonané ani na vnútroštátnej úrovni, kde občania nemali prostriedky ani nástroje, aby sa obrátili na súd, protestovali a dovolávali sa spravodlivosti.

Našťastie máme teraz Lisabonskú zmluvu. Už nemáme žiadny tretí pilier. Máme návrhy Komisie, spolurozhodovací postup, implementáciu na úrovni členských štátov, kontrolu Európskeho súdneho dvora, ale znamená to aj, že veci viac nemožno riešiť okamžite. Pravidlá a návrhy musia ísť bežnou cestou, akou ste všetci poslanci chceli, aby Komisia vykonávala svoju prácu.

Po prvé je to dôkladná analýza toho, čo je realizovateľné, čo je dobré a čo má pridanú hodnotu. Po druhé verejná konzultácia, aby sme vedeli, či nami predložené návrhy prijme alebo neprijme občianska spoločnosť, priemysel, členské štáty a národné parlamenty, ktoré sú teraz aktérom vo všetkých týchto otázkach a ktoré vykonávajú skúšku subsidiarity. A napokon posudzovanie vplyvov s cieľom zistiť, či to, čo robíme, je správne. Až potom nasleduje konkrétny návrh od Komisie.

Ak chcete, aby Komisia naďalej robila to, čo posledných niekoľko rokov, len mi povedzte a každý týždeň predložím nejaký návrh. A viete, čo sa stane s tými návrhmi? Najskôr ich zablokujú národné parlamenty, a právom, pretože máme predkladať seriózne návrhy založené na zákonných predpokladoch, že to, čo robíme, je silné, realizovateľné a môže sa uplatňovať v členských štátoch.

Nechcem, aby bol náš prvý predložený návrh napadnutý Súdnym dvorom a Európskym súdom pre ľudské práva. Chcela by som, aby sme všetci dospeli k situácii, keď občania pochopia, že pridaná hodnota tejto našej práce je pre nich z praktického hľadiska skutočným prínosom. Áno, ako komisárka zodpovedná za otázky žien som počula diskusie tohto Parlamentu o tom, čo by sme mali robiť, predovšetkým s cieľom poskytnúť ženám vo všetkých členských štátoch právnu istotu, že ak majú problém s násilím, dosiahnu spravodlivosť, a nie ilúziu a nádej, že ju dosiahnu, a potom sa nikam nedostanú a nič nezískajú. Tak na tomto musíme naozaj spolupracovať.

Existujú stovky opatrení, ktoré treba „lisabonizovať“, ktoré treba vybrať z tmy a vyniesť na denné svetlo, ktoré treba prispôsobiť zásadám právneho štátu – stovky opatrení, ktoré nefungujú.

K európskemu zatykaču: pani Ludfordová o tom práve hovorila. Samozrejme, nevykonáva sa v členských štátoch, pretože nebola vybudovaná opora okolo vzájomného uznania a vzájomnej dôvery, ktorá je jeho základom. Kolegovia, nemôžete toto všetko robiť bez vzájomnej dôvery. Je mi ľúto, ale nemôžem dekrétom vložiť vzájomnú dôveru do hláv sudcov v celej Európe.

Musíme budovať túto vzájomnú dôveru právnymi predpismi a opatreniami s cieľom posilniť práva občanov vo všetkých členských štátoch, aby aj sudcovia uplatňovali pravidlá, ktoré vyžadujeme a, áno, veľmi rýchlo v tom napredujeme.

Táto kolegyňa tu už síce nie je, ale prejdime k téme akčného plánu boja proti násiliu páchaného na ženách. V roku 2011 vyšiel komplexný text o ochrane obetí, a to všetkých obetí – pre mňa neexistuje taká alebo onaká obeť, či obete tretej kategórie –, všetky obete sa musia brať do úvahy.

Áno, pracovali sme na ochrane údajov, keď ste našťastie vy poslanci tohto Parlamentu povedali nie spôsobu, akým sa veci uberali pred zavedením Lisabonskej zmluvy. Nebudeme takto viac pokračovať a áno, pán predseda výboru, viete, že váš výbor, ako aj ostatné výbory sú v plnej miere zapojené do spôsobu, ktorý uvádzame.

Budeme musieť spoločne urobiť mnoho vecí: veľmi špeciálne otázky, ktoré budú mať značne dôležitý dosah na našu spoločnosť. Budeme musieť niečo urobiť; budeme musieť vysvetliť občanom, čo robíme. Je to totiž súčasťou, a nie najjednoduchšou, celého problému.

Áno, musíme prijať opatrenia, napríklad na riešenie nezákonného prisťahovalectva a azylu a, ako ste videli, moja kolegyňa, Cecilia Malmströmová, má veľmi konkrétne návrhy týkajúce sa nezákonného prisťahovalectva, hraničných kontrol a zákonnej migrácie. Samozrejme, malo by význam, keby Parlament spolu s Radou prijal existujúce návrhy, azylový balík, návrh o jednorazovom povolení, spoločný program EÚ pre presídľovanie, vzájomné uznávanie a práve prijatý akčný plán týkajúci sa maloletých osôb bez sprievodu. Pripravuje sa toho nesmierne veľa.

Nejde o to, kto bude čo robiť, pretože určité veci jednoducho nemožno robiť. Tu je príklad: pýtali ste sa na antidiskriminačnú smernicu. S poľutovaním musím povedať, že antidiskriminačná smernica je otázka, ktorá sa musí riešiť jednomyseľne, ale blokuje ju Rada. Tak čo chcete, aby som urobila, keď – nie ja, pretože to bolo ešte pred mojím pôsobením – Komisia predložila antidiskriminačnú smernicu, ale jednomyseľnosť blokuje Rada? Obráťte sa preto na Radu; obráťte sa na tých, ktorí ju blokujú.

Páry rovnakého pohlavia: viete veľmi dobre, že regulovať spôsob, ako sa postaviť k otázke párov rovnakého pohlavia, je výsadou subsidiarity a patrí do právomoci členských štátov. Čo je v kompetencii Európskej únie, je cezhraničné riešenie otázky párov rovnakého pohlavia. Ja však nemôžem vykonávať prácu za Francúzsko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Grécko alebo za Luxembursko; musia ju vykonať tieto členské štáty samy. Myslím si, že nebude existovať žiadna diskriminácia, ak ľudia bez ohľadu na to, odkiaľ sú, budú uplatňovať svoje práva na cezhraničnú mobilitu, a týmto sa budeme zaoberať.

Už teraz to začíname vidieť, pokiaľ ide o mobilitu, práva občanov, spoluprácu medzi právnymi systémami alebo o odstránenie hraníc, ktoré stále existujú v rámci jednotného trhu, ktorý, žiaľ, nie je jednotným trhom pokiaľ ide o občanov. To ma nesmierne teší. Čítala som správu Maria Montiho. Je v nej veľa prvkov, ktoré hovoria, kam sa máme uberať. Viete, čo je moja biblia? Správa, ktorá bola vypracovaná jedným z vašich kolegov poslancov, obsahuje všetky prvky týkajúce sa voľného pohybu občanov a všetkých problémov, ktoré sa musia vyriešiť.

Čo teraz navrhujem, je jeden po druhom ich zobrať a riešiť v plnej spolupráci s vami. Keď predložím návrh, a videli ste, ako to funguje, budete mať tak veľa návrhov, že budete musieť pracovať aj v noci – neviem, či je to povolené vzhľadom k pracovným predpisom a ľudským právam, ale nebudem brať do úvahy vaše ľudské práva ako poslancov Parlamentu. Budeme pracovať, kým tieto problémy nevyriešime – musia sa riešiť stovky problémov a nemôžem to robiť sama. Potrebujem od vás veľmi konštruktívnu pomoc. Viem, že získam túto pomoc, ale pomôžte mi pracovať na jednom prvku za druhým, aj keby to mal byť jeden prvok týždenne. Budete to mať na stole. Som ochotná prísť do vášho výboru tak často, ako ma zavoláte, vážená pani predsedajúca, a prediskutovať prvok po prvku. O päť rokov s vašou pomocou zmeníme tento kontinent.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

PREDSEDÁ: PÁN McMILLAN-SCOTT
podpredseda

15. Hodina otázok (otázky pre Komisiu)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hodina otázok (B7-0211/2010).

Nasledujúce otázky sú určené Komisii.

Prvá časť

Otázka č. 17, ktorú predkladá Zbigniew Ziobro (H-0238/10)

Vec: Oznámenie o stanovení vyššieho cieľa zníženia emisií skleníkových plynov

V uplynulých dňoch sa v médiách objavil návrh oznámenia Komisie určený Rade, Parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru, ako aj Výboru regiónov o možnosti zvýšiť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov stanovený v klimaticko-energetickom balíku z 20 % na 30 % v roku 2020.

V súvislosti s týmto návrhom je na mieste uviesť niekoľko pripomienok. Po prvé, pokles nákladov na zníženie emisií môže priniesť podstatnú úľavu pre rozpočty členských štátov, s vyrovnanosťou ktorých majú členské štáty problémy. Po druhé, vzhľadom na hospodársku recesiu sa úroveň emisií výrazne znížila. Treba však očakávať, že súčasne s prekonaním krízy a so zvyšovaním výroby opätovne porastie aj množstvo vylučovaných skleníkových plynov. V dôsledku toho náklady na zníženie emisií znovu porastú. Po tretie, je otázne, či je vhodný moment na stanovenie vyššieho cieľa zníženia emisií. Takéto opatrenia by urýchlili opätovný nárast nákladov na zníženie emisií, čo v situácii prekonávania recesie môže vyvolať oprávnený protest zo strany podnikateľov.

Mohla by Komisia zaujať stanovisko k týmto pripomienkam?

  Connie Hedegaard, členka Komisie. – Sľubujem, že odpoviem veľmi stručne, pretože dokument, o ktorom hovorí vážený pán poslanec, Komisia neprijala a jeho zverejnenie nebolo povolené. Koncom tohto mesiaca však Komisia hodlá prijať oznámenie adresované Rade a Parlamentu, ktoré posúdi výhody zvýšenia cieľa EÚ znížiť emisie skleníkových plynov o 30 % a náklady na toto zvýšenie.

Toto oznámenie si v skutočnosti vyžiadala Rada pre životné prostredie vo svojich záveroch z 15. marca tohto roka. Nemusím teda pripomínať, že sme mali veľmi málo času, ale myslíme si, že je to dôležitá rozprava. Samozrejme, neskôr budeme mať k dispozícii veľa detailov, na ktoré sa musíme pozrieť bližšie. Okrem toho, toto oznámenie, ako sa vyžaduje na základe smernice o systéme obchodovania s emisnými kvótami (ETS), poskytne analýzu situácie v energeticky náročných odvetviach, ktoré sú podľa výsledku kodanského samitu vystavené riziku úniku uhlíka.

Dovoľte mi však veľmi jasne povedať jednu vec. Komisia nemá v úmysle prijať rozhodnutie prejsť na 30 % hneď na druhý deň po predložení tohto oznámenia. Je to len jeden krok, pomocou ktorého sa snažíme zaistiť, aby sme v rámci diskusií o týchto cieľoch znižovania mali k dispozícii veľmi dobrý informačný základ, ktorý nám umožní posunúť sa v diskusii vpred. To je účelom tohto postupu – predložiť nám analýzu, náklady, čísla a výpočty, aby sme mohli viesť informovanú rozpravu. Naozaj dúfam, že do tejto rozpravy sa zapojí aj Parlament.

  Zbigniew Ziobro, autor. – (PL) Tento dokument naznačuje, že zvýšenie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov v strednej a východnej Európe bude mať zásadný význam pre dosiahnutie tohto nového cieľa. Je pravda, že Komisia skutočne poukázala na to, že takéto opatrenia si budú vyžadovať značné finančné výdavky, ale tieto peniaze chce hľadať v štrukturálnych fondoch určených pre tieto krajiny. Inými slovami, záviselo by to od presmerovania prostriedkov vyčlenených na iné účely, a to predovšetkým na zníženie rozdielov v stupni rozvoja medzi členskými štátmi Európskej únie a rozdielov v životnej úrovni v týchto štátoch. Mohlo by sa to uskutočniť napríklad na úkor rozvoja cestnej infraštruktúry v krajinách strednej a východnej Európy.

  Connie Hedegaard, členka Komisie. – Dúfam, že vážený pán poslanec bude rešpektovať skutočnosť, že nebudem zachádzať do detailov jedného z mnohých návrhov, ktorý prenikol na verejnosť. Bolo by to z mojej strany nevhodné.

Počas vypočutia v Európskom parlamente som povedala, že by sme mali dbať na to, že keď míňame peniaze Európskej únie na rôzne účely, mali by sme tiež zaručiť, aby boli rôzne projekty – spomínaná bola napríklad infraštruktúra – odolné proti zmene klímy. Nemyslím si však, že v tejto fáze môže niekto odpovedať na to, ako presne by sme to mali urobiť, keby sme mali do roku 2020 znížiť emisie o 30 %. Namiesto toho sa snažíme zabezpečiť analýzu a vyzvať poslancov Parlamentu a Radu, medzi inými, aby sa zapojili do rozpravy.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Dnes sme hlasovali o správe o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu k smernici o energetickej hospodárnosti budov. To je len začiatok nového procesu, v rámci ktorého môžeme skutočne do značnej miery znížiť emisie a spotrebu energie v budovách. Ako povedal aj kolega poslanec, stále potrebujeme finančné prostriedky. Dúfam, že podporíte značné zvýšenie miery vyčlenených prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja na energetickú účinnosť budov, ako aj vytvorenie fondu na zlepšenie energetickej účinnosti v priemyselnom odvetví, ktorý by mal začať fungovať v roku 2014.

  Chris Davies (ALDE). – Vážená pani komisárka, nedokazuje pôvodná otázka rozsah problému, ktorému čelíte pri riešení tejto problematiky? Mnohí poslanci v tomto Parlamente a mnohé vlády zastúpené v Rade skrátka neakceptujú potrebu prijať bezodkladné kroky, ktoré by zabránili zmene klímy. Je pre nich ľahké podpísať svätuškárske uznesenia v čase hospodárskej prosperity, ale teraz, keď to tak nie je, sa zdráhajú podpísať praktické opatrenia. Nemusíte riešiť problém odmietania zmeny klímy, ak máte zvýšiť naše ambície?

  Connie Hedegaard, členka Komisie. – Najskôr by som si chcela preštudovať všetko, na čom ste sa dnes dohodli, pokiaľ ide o energetickú účinnosť budov. Existuje veľa spôsobov, ako naložiť so zvýšeným úsilím v tejto oblasti.

Je tu tiež niekoľko alternatívnych finančných modelov, ktoré sa dajú použiť, takže by bolo v záujme tých, ktorí sa o budovy starajú, aby prispeli k výraznému zvýšeniu ich energetickej účinnosti. Bude veľa spôsobov, ako to spraviť – nemusí si to nevyhnutne vyžadovať finančné prostriedky –, a ja by som sa na to rada pozrela.

Úplne súhlasím s autorkou otázky, že jednou z oblastí, v rámci ktorej môžeme v Európe urobiť oveľa viac, je oblasť energetickej účinnosti budov. Je tu taký obrovský potenciál a je skrátka hlúpe, že spotrebúvame veľa energie, z ktorej skutočne nemá úžitok nikto z nás, pretože ju nevyužívame dostatočne účinne.

Pokiaľ ide o odpoveď na otázku pána Chrisa Daviesa a o tých ľudí, ktorí popierajú zmenu klímy: keď sa s takýmto postojom stretnem, snažím sa to riešiť. Napriek všetkým diskusiám – a najmä v Spojenom kráľovstve máte o tejto téme rozsiahlu diskusiu s východným Anglickom – a hoci Medzinárodný panel pre zmenu klímy by mal lepšie opravovať chyby, keď ich nájde, som do dnešného dňa nevidela nič, čo skutočne odporuje hlavným vedeckým zisteniam, teda že túto otázku musíme riešiť a pristupovať k nej vážne.

Myslím si, že existuje veľmi veľa ďalších dôvodov, s ktorými by mali súhlasiť aj klimatickí skeptici a pre ktoré je také dôležité urobiť niečo s energetickou účinnosťou a energetickými technológiami. Ak Európa nebude v tejto oblasti ambiciózna, veľmi sa obávam, že stratíme rastúce trhy tohto storočia v prospech našich konkurentov. Únik uhlíka nie je prípadom, v ktorom, ak niečo urobíme, riskujeme stratu pracovných miest. Naozaj sa obávam, že ak budeme počas niekoľkých nasledujúcich rokov príliš váhať, riskujeme stratu pracovných miest vo veľkom rozsahu. Som veľmi rada, že aj nová britská vláda je, zdá sa, veľmi zanietená, pokiaľ ide o ambície v oblasti zmeny klímy. Myslím si, že je to veľmi dôležité pre nás všetkých.

  Predsedajúci. – Otázka č. 18, ktorú predkladá Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (H-0220/10)

Vec: Činnosť Komisie v oblasti autorských práv

V článku 118 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú stanovené právomoci Únie týkajúce sa tvorby práva v oblasti duševného vlastníctva a predpokladá sa, že: „v rámci vytvárania alebo fungovania vnútorného trhu Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovia opatrenia vzťahujúce sa na vytvorenie európskych právnych titulov na zabezpečenie jednotnej ochrany práv duševného vlastníctva v celej Únii a na zavedenie centralizovaných úprav povoľovania, koordinácie a dohľadu“.

Neexistencia právneho rámca jednotného pre celú Úniu pre oblasť autorských práv je hlavnou prekážkou rozvoja vnútorného trhu vo vzťahu k statkom, na ktoré sa vzťahujú tieto práva.

Mohla by Európska komisia uviesť, aké iniciatívy v oblasti autorských práv plánuje uskutočniť na základe článku 118 ZFEÚ?

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Najskôr by som rád poďakoval pani Geringerovej de Oedenbergovej za otázku. Mieri presne do jadra súčasných rozpráv o autorských právach a internete.

Bohužiaľ, autorské práva sú príliš často prezentované ako prekážka vytvorenia jednotného digitálneho trhu. Myslím si, že je to nespravodlivé. Autorské práva umožňujú tvorcovi predať to, čo vytvoril, a zaručujú mu návratnosť jeho investícií. To navyše platí nielen v oblasti kultúrnej tvorby, čo pani Geringerová de Oedenbergová veľmi dobre vie. Platí to aj v oblasti priemyslu, tvorby a priemyselných inovácií. Vďaka návratnosti investícií môže tvorca následne pokračovať vo vytváraní ďalších diel a nového obsahu. Tento hospodársky model, ktorý podporuje autorské práva, existuje niekoľko stoviek rokov, ale správa práv sa prirodzene vyvíjala s technológiami, rozhlasom, televíziou, káblovou televíziou, so satelitnými družicami a v súčasnosti s internetom. Nové technológie nám zakaždým umožňujú prejsť na nové hospodárske modely, ktoré vedú k zmene v používaní a komercializácii autorských práv.

Pán predsedajúci, dámy a páni, radšej než navrhovať nejaké radikálne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy týkajúce sa autorských práv, chcem chrániť tvorbu a zároveň hľadať právny rámec, ktorý umožní vznik nových hospodárskych modelov. Vyhlásil som to, keď som pred vás predstúpil 13. januára, a presne táto zásada bude sprevádzať moje kroky. Okrem toho uvažujem nad tým spolu s vami, že toto je úloha pre európsky zákonodarný orgán. Digitálna agenda, ktorú Komisia prijala 19. mája po dynamickom podnecovaní mojej kolegyne a priateľky pani Kroesovej, obsahuje môj strategický plán, ktorý zahŕňa autorské práva a internet.

Okrem toho, tento rok prijmem v tomto smere tri iniciatívy. Po prvé, návrh rámcovej smernice o kolektívnej správe autorských práv. Ide predovšetkým o to, aby sa spoločnostiam kolektívnej správy umožnilo lepšie sa zorganizovať, aby mohli ponúkať nové internetové služby, ako sú napríklad zoznamy na mieru alebo jednotné kontaktné miesta. Na druhej strane je tiež cieľom vyrovnať pravidlá týkajúce sa riadenia, transparentnosti a dohľadu nad spoločnosťami kolektívnej správy, aby sa umožnila transparentnejšia tvorba cien a návratnosť pre členov spoločností kolektívnej správy.

Po druhé, smernica o dielach neznámych autorov: cieľom je vytvoriť potrebnú právnu istotu, ktorá by podporila úsilie zdigitalizovať naše kultúrne dedičstvo. Mám na mysli európsku definíciu diel neznámych autorov.

Po tretie, predložím zelenú knihu o audiovizuálnom obsahu a internete. V tomto bode ide o analýzu podmienok pre vznik nových služieb videa na požiadanie v Európe. V roku 2011 začneme dialóg s rôznymi zainteresovanými stranami o veciach, ktoré majú vplyv na vznik nových služieb s obsahom s pridanou hodnotou na internete, aby sme mohli zistiť, ako objasniť súčasné pravidlá. Hlavnou myšlienkou je zistiť, akú úlohu môže hrať technológia v určovaní digitálneho obsahu a platení za digitálny obsah, rozoznať otázky okolo digitálnych médií a zistiť, ako účinnejšie bojovať proti čiernemu hospodárstvu internetového pirátstva. Moja metóda bude jednoduchá: kým vám budem navrhovať nejaké kroky, chcem si vypočuť rôzne zainteresované strany. Chcem Európu, ktorá dovoľuje vznik nových hospodárskych modelov. Nemám žiadnu vopred vytvorenú predstavu o druhu zásahu, ktorý bude potrebný – či to bude legislatívny alebo iný. Nie som ani dogmatický, ani si nenahováram, že máme šance nájsť riešenia, ktoré budú vyhovovať všetkým. Chcel by som však využiť tento nový proces obnovy vnútorného trhu a digitálnej agendy – o ktorom, mimochodom, hovoril pán Monti vo svojej správe – na rozvinutie skutočnej hospodárskej politiky pre kultúrne odvetvie v Európe.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, autorka. – (PL) Vítam iniciatívy, ktoré prijíma Komisia. Mám doplňujúcu otázku týkajúcu sa zelenej knihy z roku 2008 o autorských právach v znalostnej ekonomike, v ktorej Komisia pripúšťa, že súčasný systém dobrovoľných výnimiek týkajúcich sa ochrany autorských práv, ktorý zaviedla smernica z roku 2001, nespĺňa svoj účel, inými slovami, že neuľahčuje distribúciu diel chránených autorskými právami a neodráža rovnováhu medzi právami autorov a právami ľudí, ktorí používajú ich diela.

Okrem toho je dôležité, že povinné výnimky týkajúce sa ochrany autorských práv sú veľmi potrebné pre knižnice a pre sprístupňovanie diel nevidiacim, ako aj pre distribúciu diel neznámych autorov. Chcela by som sa opýtať, aké iniciatívy plánuje Komisia v blízkej budúcnosti predstaviť, pokiaľ ide o tieto výnimky týkajúce sa ochrany autorských práv.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážená pani Geringerová de Oedenbergová, opýtali ste sa ma aj na bod, ktorý by som chcel potvrdiť, teda na to, ako bude Komisia konať. Chceli by ste, aby Komisia urobila vyhlásenie o uplatňovaní článku 118 zmluvy. Môžem potvrdiť, že v tomto bode to nie je prístup, ktorý sme si zvolili. Uprednostňujeme prístup založený na vytvorení regulačného rámca, ktorý podporuje celoeurópske licencie na autorské práva. Je to pragmatický prístup, ktorý by nám umožnil dosiahnuť želané výsledky efektívnejším spôsobom, než je zavedenie nových, špecifických a centralizovaných autorských práv. Okrem toho by som chcel povedať, že táto zelená kniha je veľmi dôležitá a musí nám umožniť položiť mnoho otázok a posunúť nápady vpred. Mám na mysli predovšetkým otázku čiastočne vidiacich ľudí.

Čudujete sa, prečo nie sme ambicióznejší, pokiaľ ide o vytvorenie jednotných európskych autorských práv. Najväčšou prekážkou zavedenia európskych autorských práv, pani Geringerová de Oedenbergová, je, že aby boli účinné, museli by mať absolútnu prednosť pred vnútroštátnymi autorskými právami. Inými slovami, autorské práva Európskej únie by mali prevládať nad vnútroštátnymi autorskými právami, čo je, úprimne povedané, ťažké presadiť – kultúrne aj politicky. Keby aj členské štáty prijali takýto prístup, mal by skôr obmedzené pôsobenie, pretože by ho nebolo možné uplatniť na staré diela. Bolo by možné uplatniť ho len na diela vytvorené v súčasnosti. Nové autorské práva by sa preto nevzťahovali na všetky predchádzajúce hudobné kompozície.

Povedal som aj to, prečo chcem pracovať na smernici týkajúcej sa diel neznámych autorov. Predtým ako dospejeme ku konečnému zneniu tohto návrhu smernice, si však dám pozor na to, aby som ho skonzultoval s tými poslancami EP vrátane vás, ktorí sa tejto otázke venujú najviac.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Chcela by som sa vás opýtať, či máte v úmysle zrevidovať smernicu o autorských a súvisiacich právach v informačnej spoločnosti. Pýtam sa to preto, lebo potrebujeme právnu istotu. Bohužiaľ, výnimky sa v rôznych krajinách interpretujú rôzne, čo má za následok prijímanie rôznych rozhodnutí o tej istej veci v rôznych členských štátoch. Myslím si preto, že je pre nás užitočné vykonať revíziu, a to najmä vzhľadom na novú Lisabonskú zmluvu.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážená pani Ţicăová, aby som na vašu otázku odpovedal veľmi jasne, momentálne nemáme v úmysle zmeniť a doplniť zoznam výnimiek zo smernice z roku 2001. Zaujali sme prístup, ktorý je podľa mňa pragmatický a pokrokový spolu s týmito tromi iniciatívami, ktoré som spomínal, zameranými na kolektívnu správu, diela neznámych autorov a zelenú knihu, a preto práve v tomto rámci budeme riešiť obavy, ktoré ste vyjadrili. Nemáme však v úmysle zmeniť a doplniť zoznam výnimiek.

  Predsedajúci. – Otázka č. 19, ktorú predkladá Alan Kelly (H-0190/10)

Vec: Mapa štátnej pomoci EÚ

Bola by Komisia otvorená celkovému preskúmaniu mapy štátnej pomoci EÚ na obdobie rokov 2007 – 2013?

Vzhľadom na to, že revízia mapy štátnej pomoci EÚ je plánovaná na tento rok, je pravda, že je možné uskutočniť ju len vo forme výmeny, a nie nového vymedzenia regiónov s cieľom zohľadniť nové hospodárske skutočnosti v dôsledku finančnej krízy?

Súčasná mapa štátnej pomoci bola schválená na základe štatistík z roku 2006. Európske hospodárstvo sa však odvtedy veľmi zmenilo. Súhlasí Komisia s názorom, že táto skutočnosť predstavuje slabú stránku súčasnej mapy? Ako je podľa nej možné vyriešiť túto otázku?

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Pán komisár Almunia ma požiadal, aby som odpovedala na túto otázku.

S cieľom zabezpečiť kontinuitu úsilia v oblasti regionálneho rozvoja sa Komisia v roku 2006 rozhodla, že zoznam regiónov, ktoré členské štáty označili za súčasť máp regionálnej pomoci, by mal platiť počas celého obdobia rokov 2007 – 2013. Komisia však vo svojich usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc uznala, že by mohla vzniknúť situácia, keď budú potrebné úpravy, a v súlade s bodom 104 týchto usmernení sa preto členským štátom ponúkla možnosť prikročiť k strednodobému preskúmaniu máp regionálnej pomoci, pokiaľ ide o regióny určené podľa článku 107 ods. 3 písmena c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Tri zo sedemnástich členských štátov, ktoré sa zaujímali o strednodobé preskúmanie, sa rozhodli využiť túto možnosť. Na základe strednodobého preskúmania môžu členské štáty nahradiť polovicu regiónov, ktoré sú v súčasnosti oprávnené dostať regionálnu pomoc, novozvolenými regiónmi. Za istých podmienok je tiež možné zvýšiť intenzitu pomoci pre regióny, ktoré už boli určené v rámci pôvodnej mapy regionálnej pomoci. V rámci strednodobého preskúmania sa oprávnenosť novourčených regiónov a možnosť zvýšiť intenzitu pomoci posudzujú na základe priemerných údajov Eurostatu z posledných rokov, a to pokiaľ ide o hrubý domáci produkt na obyvateľa a mieru nezamestnanosti v príslušnom regióne na úrovni NUTS 3. To pomáha zaručiť, že regionálna investičná pomoc je zacielená na hospodársky rozvoj regiónov, ktoré sú znevýhodnené v porovnaní s národným priemerom.

Skutočnosť, že len tri z členských štátov, ktoré sa zaujímali o strednodobé preskúmanie, sa rozhodli predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k mapám regionálnej pomoci, zjavne dokazuje, že väčšina členských štátov si myslí, že hospodárska kríza nezasiahla súbor regiónov, ktoré potrebujú rozvojovú pomoc, výrazným spôsobom.

  Alan Kelly, autor. – Veľmi pekne vám ďakujem za odpoveď. Podľa mňa je zarážajúce, že žiadosť skutočne podali len tri štáty. Je to neuveriteľné!

Pochádzam z regiónu, kde sme prišli o tisícky pracovných miest: v spoločnosti Dell prišlo o prácu 3000 ľudí a len dnes zaniklo 800 pracovných miest farmaceutickej spoločnosti Pfizer, pričom 300 z nich v mojej oblasti, teda na juhu Írska, čo má ekvivalent hrubého grantu nula percent. Naša vláda opäť podala žiadosť a ja dúfam, že sa to zmení, pretože ak nie, vláda zaručene nebude môcť uplatniť skutočne aktívne opatrenia z pohľadu štátu, aby pritiahla väčšie spoločnosti. To je podľa mňa veľmi regresívne a musí sa to zmeniť. Budem sa teda aktívne snažiť, aby Komisia vyvinula inú stratégiu, pretože som presvedčený, že mapa štátnej pomoci nie je aktuálna.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Ako zdôraznil vážený pán poslanec, naozaj môže byť zvláštne, že len tri členské štáty požiadali o toto strednodobé preskúmanie. V tomto prípade však vychádzame z čísel, ktoré sme mali k dispozícii dnes ráno.

Samozrejme, veľa členských štátov a veľa regiónov je vážne postihnutých hospodárskou krízou, ale možno niektoré členské štáty zisťujú, že sú iné spôsoby a iné prostriedky, ako riešiť túto situáciu, pretože vidíme, že len veľmi málo z nich požiadalo o toto preskúmanie. Túto možnosť dostalo sedemnásť členských štátov, ale využili ju len tri.

Myslím si, že vážený pán poslanec so mnou bude súhlasiť, že hlavným zámerom dlhodobého programu, samozrejme, je, že by sme mali regiónom zabezpečiť kontinuitu, aby sme mohli plánovať dlhodobo. Samozrejme, existujú aj iné prostriedky riešenia krízy, ako je tento, ale som si istá, že pán komisár Almunia je ochotný ďalej s vami diskutovať o tejto téme pri neskoršej príležitosti.

Druhá časť

  Predsedajúci. – Otázka č. 20, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0179/10)

Vec: Policajná spolupráca medzi EÚ a Ukrajinou

Ako sa rozvíja cezhraničná policajná spolupráca medzi EÚ a jej najdôležitejším východným susedom, Ukrajinou, a aké kroky plánuje Komisia na zintenzívnenie spolupráce?

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Ďakujem vám, pán Posselt, za vašu otázku týkajúcu sa veľmi dôležitej témy. Cezhraničná spolupráca s krajinami susediacimi s Európskou úniou je predovšetkým v kompetencii členských štátov. Európska únia však podporuje bilaterálnu spoluprácu medzi členskými štátmi a Ukrajinou, a to najmä prostredníctvom činnosti agentúry Europol. Dňa 4. decembra 2009 bola medzi Europolom a Ukrajinou podpísaná dohoda o strategickej spolupráci, ktorá umožní koordináciu práce zameranej na boj proti medzinárodnej organizovanej a závažnej trestnej činnosti a terorizmu. Strategická dohoda však nedovoľuje výmenu osobných údajov o podozrivých. Tieto údaje sa môžu vymieňať len s krajinami, ktoré s Europolom uzavreli operačnú dohodu. Predtým ako možno takúto dohodu uzavrieť, musí Ukrajina prijať zákon o ochrane osobných údajov a ratifikovať dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov z roku 1981, a to v súvislosti s automatickým spracovaním osobných údajov a jeho protokolom.

Je to súčasťou širšej priority Komisie, ktorá chce, aby Ukrajina vytvorila systém ochrany osobných údajov v súlade s európskymi normami. To by umožnilo vytvoriť skutočne nezávislý orgán dohľadu nad ochranou údajov, ktorý by mohla EÚ podporovať po technickej a odbornej stránke. EÚ zároveň podporuje finančnú policajnú spoluprácu s Ukrajinou, a to prostredníctvom partnerského projektu, ktorý zvyšuje kapacitu ukrajinskej polície a podporuje misiu pohraničnej pomoci Európskej únie pre Moldavsko a Ukrajinu (EUBAM). Minulý rok EUBAM v spolupráci s agentúrou Frontex, Európskym úradom pre boj proti podvodom a iniciatívou spolupráce v juhovýchodnej Európe podporili spoločnú operáciu hraničných kontrol Nikoniy s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi ukrajinskými a moldavskými policajnými zložkami v boji proti cezhraničnému zločinu a nezákonnej migrácii.

  Bernd Posselt, autor. – (DE) Chcel som sa len opýtať, aká je situácia, pokiaľ ide o podporu školenia policajných zložiek a posilňovanie justičných a vnútroštátnych orgánov v Ukrajine. Uskutočňuje sa to ako ústredná oblasť v rámci Východného partnerstva a sú do toho zapojené aj Komisia a Európska policajná akadémia? Alebo sa to uskutočňuje len na úrovni členských štátov?

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Samozrejme, s Ukrajinou o tejto otázke stále diskutujeme. Môj kolega komisár Štefan Füle predstavil základy spolupráce a aj ja som do toho vo veľkej miere zapojená. Zahŕňa to vnútorné veci s cieľom zistiť, ako môžeme ukrajinským orgánom pomôcť rozvinúť sa v týchto veciach a ako môžeme ešte viac prehĺbiť našu spoluprácu. Aj tomuto sa budeme venovať v rámci stretnutia s ukrajinskými orgánmi, ktoré sa uskutoční už o niekoľko týždňov.

Policajná spolupráca a vzdelávanie ako také sa v blízkej budúcnosti nepredpokladajú, ale, samozrejme, mohlo by sa to prediskutovať, keď Ukrajina uskutoční potrebné reformy. Sme otvorení spolupráci s nimi. Ukrajina je dôležitý sused. Máme veľa spoločného. Máme spoločné problémy týkajúce sa cezhraničného zločinu, takže aj pre nás by bolo dobré, keby sme sa v tejto veci mohli angažovať aj naďalej. Samozrejme, aj Ukrajinci sa potrebujú zdokonaliť, ale my sme tu a sme pripravení pomôcť im. Uvidíme, k čomu to bude viesť z dlhodobého hľadiska.

  Predsedajúci. – Otázka č. 21, ktorá predkladá Georgios Papanikolaou (H-0184/10)

Vec: Prudký nárast kriminality v Európe

Podľa informácií, ktoré Eurostat zverejnil pred niekoľkými mesiacmi, postihuje európske spoločnosti veľký nárast kriminality a násilia. Keďže so zvýšeným výskytom týchto javov je priamo spojená hospodárska kríza, kriminalita a násilie sa veľmi často vyskytujú v krajinách, ktoré čelia najzávažnejším hospodárskym problémom.

Plánuje Komisia prijať odvážnejšie iniciatívy, aby zabezpečila účinnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, a to nielen v oblasti predchádzania trestnej činnosti páchanej v európskych spoločnostiach, ale aj v boji proti tomuto javu, pričom sa zohľadní potreba chrániť osobné slobody európskych občanov?

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Najnovšie vydanie štatistiky Eurostatu v oblasti trestnej činnosti a trestného súdnictva bolo publikované 29. mája. Zahŕňa obdobie od roku 1998 do roku 2007 a nenaznačuje nárast, ktorý popisuje vážený pán poslanec EP. Komisia však predsa len uznáva, že organizovaný zločin je hrozbou pre občanov a hospodárstvo v celej Európskej únii.

Komisia sa zaviazala, že príde s relevantnými návrhmi a uplatní kroky, ktorých cieľom je predchádzať a bojovať proti rôznym formám trestnej činnosti, či už organizovanej alebo inej. Z toho dôvodu sú tieto ciele súčasťou komplexného rámca Štokholmského programu pre činnosť EÚ zameranú na občanov, spravodlivosť, bezpečnosť a migračnú politiku na nasledujúcich päť rokov. Komisia nedávno prijala Štokholmský akčný plán a myslím si, že moja kolegyňa podpredsedníčka Redingová tu bola len pred pol hodinou, aby ho predstavila a prediskutovala s týmto plénom.

Okrem toho, pred koncom tohto roka Komisia predloží oznámenie o stratégii vnútornej bezpečnosti, ktorá bude obsahovať konkrétne návrhy a zhodnotenia rizika na nasledujúcich päť rokov. Samozrejme, organizovaný zločin do toho bude zahrnutý.

Spoločné hrozby si vyžadujú spoločné reakcie, takže všetky členské štáty, verejné orgány a súkromné organizácie by mali efektívne používať spoločné nástroje. Dovoľte mi spomenúť tri druhy trestnej činnosti, ktoré sú skutočne európske a zároveň majú medzinárodný rozmer: obchodovanie s ľuďmi, počítačová trestná činnosť a krádež identity. Komisia je odhodlaná posilniť spoluprácu v tejto oblasti a zároveň pripravuje operačné a legislatívne návrhy týkajúce sa tejto trestnej činnosti. Urobíme to v spolupráci s členskými štátmi, Európskym parlamentom, mimovládnymi organizáciami a súkromným sektorom.

Koordinácia dialógu a operácie sú kľúčovými slovami pre budúcnosť. Vymieňanie si osvedčených postupov, noriem, usmernení, rozvoj odbornej prípravy a výskumu by mali zvýšiť vzájomnú účinnosť a porozumenie. Spolupráca s kandidátskymi a tretími krajinami je dôležitá pre účinný boj proti trestnej činnosti.

Chcela by som zdôrazniť, že ambiciózny prístup v rámci rozhodovacieho procesu závisí od politickej ochoty členských štátov. Účinné a efektívne zavedenie prijatých opatrení závisí od vnútroštátnych finančných prostriedkov, ktoré sa vyčlenia na dosiahnutie cieľov. Komisia môže členské štáty podporiť prostredníctvom finančných programov zameraných na spoluprácu na európskej úrovni.

Ako všetci viete, Lisabonská zmluva udeľuje Európskemu parlamentu nové právomoci v tejto oblasti, a ja by som chcela zdôrazniť vašu zodpovednosť a dôležitú úlohu, ktorú máte v rámci formovania bezpečnosti v Európskej únii.

  Gay Mitchell (PPE). – Ďakujem pani komisárke za odpoveď. Minulý rok som napísal správu Európskeho parlamentu o Európskej centrálnej banke a jedným z problémov, na ktoré som v nej upozornil, bol značný nárast počtu bankoviek v hodnote 500 EUR a tuším aj bankoviek v hodnote 200 EUR, ale v podstatnej miere najmä tých päťstoeurových bankoviek. Uviedol som možnosť, že tieto bankovky sa používajú na účely prania špinavých peňazí, teda na účely trestnej činnosti. Teraz som sa zo Spojeného kráľovstva dozvedel, že existujú skutočné obavy týkajúce sa tejto trestnej činnosti.

Chcel by som pani komisárku vyzvať, aby sa spolu s Európskou centrálnou bankou začali venovať obavám, ktoré som spomenul, a aby zistili, kto používa také obrovské množstvo päťstoeurových bankoviek. Musím povedať, že tu existuje odôvodnené podozrenie z daňového úniku alebo možno z inej trestnej činnosti.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Chcem váženému poslancovi poďakovať za túto informáciu. Určite to preskúmam a zistím, či môžeme vystopovať nejaké schémy v tejto oblasti. V tejto chvíli vám neviem odpovedať na túto otázku, ale určite ju preskúmam a ďakujem vám, že ste ju predniesli.

  Georgios Papanikolaou, autor. – (EL) Ďakujem vám za odpoveď, pani komisárka. V tomto konkrétnom prípade ste odpovedali poučne a úprimne z hľadiska dátumu, do ktorého máte údaje, inými slovami, do roku 2007. Túto otázku som vám položil 6. apríla 2010 a 5. mája 2010. Ako viete, traja ľudia tragicky a zbytočne prišli o život počas mierových demonštrácií gréckych občanov, ktorí žiadali lepší zajtrajšok.

Zopakujem otázku, aby som dostal konkrétnejšiu odpoveď. Plánuje Komisia zasiahnuť systematickejšie a dať členským štátom odporúčania v týchto otázkach? Máte v úmysle zbierať údaje o tejto problematike priamejšie a rýchlejšie vzhľadom na to, že problém sa, zdá sa, zhoršuje vo viacerých členských štátoch, a to najmä v súčasnosti?

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Komisia a ja osobne veľmi ľutujeme smrť týchto troch ľudí počas nedávnych nepokojov, ako už opísal pán poslanec. Je to vždy tragédia, keď takéto niečo postihne nevinných ľudí. Je nám to ľúto a v myšlienkach sme s ich rodinami.

Ako vravíte, musíme našu štatistiku stále obnovovať a Eurostat sa na to pozrie. Dúfajme, že čoskoro budeme môcť mať k dispozícii lepšie zhodnotenie. Momentálne neplánujeme žiadne iniciatívy v tejto oblasti. Tieto zločiny a tieto úmrtia sú strašné, ale kompetencie Komisie sa obmedzujú na cezhraničnú trestnú činnosť a na uľahčovanie spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi a európskymi orgánmi. V súčasnosti sa v tejto súvislosti neplánuje žiadna iniciatíva.

  Predsedajúci. – Otázka č. 22, ktorú predkladá Pavel Poc (H-0185/10)

Vec: Spoločná vízová politika EÚ

Podľa článku 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a podľa sekundárnej legislatívy vydanej na tomto právnom základe, konkrétne nariadenia Rady (ES) č. 539/2001⁽¹⁾ z 15. marca 2001 (v znení neskorších predpisov), ktorým sa stanovuje zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekračovaní vonkajších hraníc vízum, ako aj zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci sú od tejto povinnosti oslobodení, sú členské štáty zaviazané k jednotnej vízovej politike a reciprocite.

Chápe Európska komisia pod pojmom spoločná vízová politika výhradne stanovovanie jednotných predpisov v rámci vnútorného priestoru EÚ voči tretím štátom, alebo je možné tento článok Zmluvy o Európskej únii – okrem toho, že sa týka vízovej politiky voči tretím krajinám – chápať aj ako záväzok EK a členských štátov EÚ usilovať sa o spoločné podmienky pre všetky členské štáty EÚ v tretích krajinách?

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vízová politika Európskej únie je harmonizovaná a je to spoločná politika. Zakladá sa na troch právnych nástrojoch platných pre členské štáty. Menovite ide o nariadenie (ES) č.539/2001, ktoré obsahuje zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza, a tých, ktorých štátni príslušníci ich mať nemusia; po druhé je to vízový kódex, ktorý zahŕňa všetky postupy a podmienky vydania krátkodobých schengenských víz, a napokon ide o nariadenie (ES) č. 1683/95, ktoré stanovuje jednotný formát víz. Tieto pravidlá platia pre štátnych príslušníkov všetkých tretích krajín, ktorých sa týka vízová povinnosť.

Prvé nariadenie, ktoré som spomínala, stanovuje zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc. Ide o takzvaný negatívny zoznam. Existuje aj pozitívny zoznam: naň patria tí štátni príslušníci, ktorí sú oslobodení od vízovej povinnosti na základe rôznych kritérií, medzi ktorými je základnou zásadou reciprocita. Toto nariadenie sa týka všetkých členských štátov EÚ okrem Spojeného kráľovstva a Írska a týka sa tiež Islandu, Nórska a Švajčiarska.

V súlade so zásadou reciprocity sa EÚ domnieva, že v prípade štátnych príslušníkov z tretích krajín, ktorí sú oslobodení od vízovej povinnosti pri cestovaní do členských štátov EÚ, by príslušná tretia krajina mala zaistiť rovnaké zaobchádzanie občanom EÚ a oslobodiť ich od vízovej povinnosti, keď cestujú do tejto krajiny. Keď tretia krajina na pozitívnom zozname zachová alebo zavedie vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov jedného, dvoch alebo viacerých členských štátov, uplatnia sa recipročné mechanizmy. To je rámec, v ktorom by Komisia mohla podniknúť kroky, aby dosiahla obnovenie bezvízového styku zo strany tretej krajiny alebo, keby to bolo nedosiahnuteľné, aby navrhla odvetné opatrenia týkajúce sa dočasnej obnovy vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tejto tretej krajiny.

Tento systém sa ukazuje ako celkom účinný, ako dokazujú kroky, ktoré podnikla Komisia a ktoré sa uvádzajú v pravidelnej správe o reciprocite. V rámci tohto recipročného mechanizmu, ktorý platí od roku 2005, ohlásili členské štáty 75 prípadov nereciprocity týkajúcich sa 13 krajín z pozitívneho zoznamu. Odvtedy bola nastolená reciprocita s väčšinou z týchto 13 krajín, ako sú napríklad Japonsko, Panama, Singapur, Austrália, Uruguaj a Kostarika. Nedávno Komisia uzavrela rokovania o zrušení vízovej povinnosti s Brazíliou, pričom závery budú vám a Rade predložené čoskoro.

Problémy s nereciprocitou pretrvávajú v prípade niektorých členských štátov vo vzťahu k USA a ku Kanade. Túto tému vždy spomenieme v diskusii s týmito krajinami.

Mechanizmus neplatí v prípade, keď tretia krajina na negatívnom zozname zachová alebo zavedie vízovú povinnosť len pre štátnych príslušníkov jedného alebo viacerých členských štátov alebo keď tretia krajina uplatní rôzne podmienky pre občanov rôznych členských štátov. Acquis Spoločenstva neobsahuje pravidlá pre takéto prípady a neposkytuje konkrétny mechanizmus, takže pre EÚ je veľmi ťažké zasiahnuť.

  Pavel Poc, autor. – (CS) Vážená pani komisárka, ak je Európska komisia garantom spoločnej vízovej politiky a ak je táto politika založená predovšetkým na zásade reciprocity, konkrétne ako dlho ešte hodlá Komisia tolerovať bezprecedentný asymetrický vízový režim, ktorý zaviedol tretí štát, menovite Kanada, voči členskému štátu EÚ, teda Českej republike?

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Samozrejme, prípad, o ktorom hovorí vážený pán poslanec, mi je dôverne známy a Komisia sa v ňom mimoriadne angažuje.

Kanadské orgány si zriadili úrad v Prahe – to je jediná podmienka, ktorú sme im dali – a zároveň vytvárajú plán smerujúci k opätovnej obnove oslobodenia od vízovej povinnosti. Mali sme niekoľko stretnutí na vysokej úrovni s Kanadou, Českou republikou a Komisiou s cieľom načrtnúť kroky, ktoré treba podniknúť. Kanaďania vyhlásili, že zmenia svoje právne predpisy a čoskoro ich predložia svojmu parlamentu, aby ich mohol zmeniť. Vedieme dialóg s kanadskými aj českými orgánmi, aby sme sa uistili, že dialóg tu stále existuje, že tu panuje konštruktívna atmosféra a že sa môžeme posunúť smerom k riešeniu tohto problému. Členské štáty o tom budú opäť diskutovať na zasadnutí Rady začiatkom júna.

Je mi ľúto, že sa tento konflikt ešte nevyriešil, ale môžem váženého pána poslanca uistiť, že sa spolu s našimi českými kolegami snažíme vyriešiť túto otázku čo najskôr.

  Predsedajúci. – Otázka č. 23, ktorú predkladá Nikolaos Chountis (H-0205/10)

Vec: Termíny týkajúce sa spoločného vyhlásenia Turecka a EÚ z 5. novembra 2009

So zreteľom na:

spoločné vyhlásenie podpísané 5. novembra 2009 tureckým ministrom vnútra pánom Atalayom, podpredsedom Komisie pánom Barrotom a úradujúcim predsedom Rady pánom Billströmom, a presnejšie na jeho bod 3, v ktorom sa hovorí o obnove oficiálnych rokovaní týkajúcich sa uzavretia dohody o obnove vzťahov medzi Tureckom a EÚ, ako aj na jeho bod 5, z ktorého vyplýva, že dohoda medzi Tureckom a agentúrou Frontex bola uzavretá na technickej úrovni;

odpoveď úradujúcej predsedníčky Rady pani Malmströmovej na moju otázku http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=QT&reference=H-2009-0431&language=SK" na schôdzi Európskeho parlamentu 16. decembra 2009;

neustále napádanie leteckých prostriedkov agentúry Frontex tureckými vzdušnými silami;

môže Komisia odpovedať na tieto otázky: Aký pokrok sa dosiahol v súvislosti s rokovaniami, ktoré sú predmetom bodu 3 spoločného vyhlásenia? Neprelínajú sa tieto rokovania s prebiehajúcimi rokovaniami s agentúrou Frontex? Súvisí napádanie leteckých prostriedkov agentúry Frontex s odmietnutím Turecka formálne uznať hranice EÚ v Egejskom mori?

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Dnes mám teda nabitý program! Chcela by som pripomenúť, že v rámci rokovaní s Tureckom, ktoré sa začali už s mandátom v roku 2002, máme za sebou zložitú históriu, ale nedávno sa urobilo veľmi veľa pozitívnych krokov. Minulý rok závery Rady týkajúce sa nezákonného prisťahovalectva popohnali urýchlenie rokovaní s Tureckom. Tiež minulý rok môj predchodca pán Barrot navštívil Turecko spolu so švédskym ministrom Billströmom. V tom čase sa spoločné vyhlásenie pohlo vpred.

Odvtedy došlo k pokroku. Počas zimy prebehlo niekoľko rozhovorov a v súčasnosti sme veľmi blízko dohody v rámci rokovaní o readmisnej dohode s Tureckom.

Komisia je presvedčená, že dohodnuté časti textu sú vyvážené a že odrážajú naše potreby v rámci riešenia záujmov Turecka. Pracujeme na tom, aby sme dokončili tento text čo najskôr a sme v nepretržitom kontakte s tureckými orgánmi.

Cieľom je dokončiť tento text a oznámiť výsledok rokovaní počas júnového zasadnutia Rady. Parlament budeme neustále plne informovať, keďže bude požiadaný, aby udelil súhlas s vyvodeným záverom.

Pokiaľ ide o dohodu agentúry Frontex, neexistuje žiadne oficiálne prepojenie medzi rokovaním o pracovnej dohode a rokovaním o readmisnej dohode medzi EÚ a Tureckom. Napriek tomu však Komisia prijíma potrebné kroky, aby zaistila celkovú koherentnosť v rámci riešenia podobných otázok v oboch prípadoch.

Komisia nie je v pozícii komentovať vymedzenie územia alebo hraníc daného členského štátu, keďže tieto otázky sú výlučnou zodpovednosťou členských štátov a platných ustanovení medzinárodného práva. Chceli by sme podnietiť agentúru Frontex a hostiteľský členský štát, aby zaistili, že susediacim tretím krajinám sa budú poskytovať dostatočné informácie o rozmiestnení prostriedkov, ako napríklad leteckých prostriedkov blízko hraníc, a to ešte pred spustením spoločnej operácie.

  Nikolaos Chountis, autor. – (EL) Vážená pani komisárka, keďže je ťažké jasne odpovedať na sériu podobných otázok, uvedomujem si, že tieto rokovania sú v každom prípade zložité. Podľa môjho názoru to potvrdzuje, že turecká strana nastoľuje mnoho politických otázok, pre ktoré je ťažké uzavrieť rokovania.

Bol by som vám veľmi zaviazaný, keby ste nás informovali, hneď ako sa tieto rokovania skončia a hneď ako sa uzavrie dohoda. Rád by som tiež povedal to, že počas nedávnej návštevy tureckého premiéra v Grécku, konkrétne v Aténach, bol podpísaný protokol, isté memorandum o spolupráci s Gréckom v otázkach nezákonného prisťahovalectva. Chcem sa vás opýtať: môže toto memorandum, táto – povedzme – readmisná dohoda medzi Gréckom a Tureckom nahradiť dohodu medzi Európskou úniou a Tureckom, o ktorej sa rokuje?

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Bez toho, aby som poznala presné detaily dohody uzavretej medzi Tureckom a Gréckom, si myslím, že to dokazuje konštruktívnu náladu, ktorú máme vo vzťahu ku gréckym orgánom na jednej strane a k tureckým orgánom na strane druhej.

S Tureckom prebiehajú paralelné rokovania. Ako som už povedala, sme veľmi blízko uzavretia týchto rokovaní. Je tu veľmi konštruktívna atmosféra a myslím si, že to dokazuje potrebu, aby to Európska únia dosiahla, a zároveň záujem na tureckej strane o uzavretie readmisnej dohody s nami. Samozrejme, z tej bude mať prospech každý.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážená pani komisárka, v iných odpovediach, ktoré sme dostali, ste výslovne povedali, že agentúra Frontex rokuje s Tureckom o technických otázkach. Tomu rozumiem. Nedávno, keď ste nám prišli poskytnúť najnovšie informácie o záležitostiach v rámci vašej jurisdikcie, ste nám vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci povedali, že konečná dohoda s Tureckom o otázkach nezákonného prisťahovalectva je, ako ste vtedy vyhlásili, na dobrej ceste a jej uzavretie je na dosah.

Nemalo by byť v tejto dohode medzi Európskou úniou a Tureckom aj ustanovenie pre agentúru Frontex medzi Európskou úniou a Tureckom? Nie je agentúra Frontex veľmi dôležitým faktorom v boji proti nezákonnému prisťahovalectvu? Neviem, koľko nám môžete povedať z toho, čo je zahrnuté do rokovaní, ale nehovorí nám zdravý rozum, že v tomto bode by malo existovať ustanovenie pre operácie a kroky agentúry Frontex?

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Minulý pondelok som mala príležitosť osloviť Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a zopakujem to, čo som povedala vtedy, a to, že rokovania s Tureckom napredujú.

Pokiaľ ide o agentúru Frontex a hraničnú kontrolu Turecka, dosiahli počiatočnú dohodu o návrhu pracovnej dohody na technickej úrovni. Obe strany diskutujú a v súčasnosti agentúra Frontex čaká na odpoveď Turecka, aby sa mohlo pokračovať v diskusiách. Frontex je v tejto záležitosti dôležitým aktérom, ale predovšetkým musíme dosiahnuť dohodu a až potom budeme pokračovať v paralelných diskusiách s agentúrou Frontex. Súhlasím, že je tu veľký priestor pre spoluprácu.

  Predsedajúci. – Otázka č. 24, ktorú predkladá Sarah Ludford (H-0236/10)

Vec: Politiky EÚ na boj proti terorizmu a vydávanie podozrivých CIA

Niekoľko udalostí v poslednom čase objasnilo účasť členského štátu na programe USA pre vydávanie podozrivých osôb. Zo spoločnej štúdie OSN v roku 2010 vyplynulo, že členské štáty EÚ sa vopred dohodli a zúčastňovali na aktivitách súvisiacich s programom CIA pre vydávanie podozrivých osôb a tajnými väznicami⁽²⁾.

Vzhľadom na tieto početné prípady zneužívania moci členskými štátmi a s ohľadom na navrhované oznámenie Komisie o vyhodnotení politík boja proti terorizmu môže Komisia poskytnúť podrobné informácie o konkrétnych opatreniach, ktoré plánuje prijať s cieľom zabezpečiť, aby sa politikami EÚ na boj proti terorizmu v budúcnosti zamedzilo takémuto zneužívaniu?

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Ďakujem pani Sarah Ludfordovej za túto otázku. Ako viete, táto problematika ma zaujíma a spolupracovali sme na nej aj v minulosti. Netreba opakovať, že sloboda a bezpečnosť idú ruka v ruke a dodržiavanie základných práv a právny štát sú jadrom prístupu Európskej únie v boji proti terorizmu. Opatrenia na boj proti terorizmu je vždy potrebné prijímať v rámci úplného dodržiavania základných práv a EÚ musí byť v tomto smere príkladom.

Nejde len o právnu požiadavku, ale aj o kľúčovú podmienku zabezpečenia dôveryhodnosti a oprávnenosti, ako aj podpory vzájomnej dôvery medzi vnútroštátnymi orgánmi a v širšom zmysle dôvery verejnosti. Komisia bude preto naďalej presadzovať v boji proti terorizmu prístup, ktorý kombinuje operačnú a právnu efektívnosť a uskutočniteľnosť s jasným záväzkom dodržiavania základných práv.

Postupy nazývané vydávaním a tajným zadržiavaním predstavujú porušovanie ľudských práv. Komisia to vždy zdôrazňovala a je úlohou príslušných členských štátov, aby začali alebo pokračovali v hĺbkových nezávislých a nestranných vyšetrovaniach na odhalenie pravdy. Ide o pozitívnu povinnosť vyplývajúcu z Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorej cieľom je stanoviť zodpovednosť a umožniť obetiam získanie náhrady škody. Zo strany Komisie sme podporovali Poľsko a Rumunsko, aby prešetrili údajnú existenciu tajných väzenských zariadení, a vítame začatie trestného vyšetrovania v Poľsku v marci 2008.

Komisia tiež poslala litovským úradom list, v ktorom uvítala ich aktívny postoj pri iniciovaní vyšetrovania. Pokiaľ ide o rozpravu o letoch s vydanými osobami a jej vplyv na politiku EÚ v oblasti letectva, Komisia vyvodzuje isté ponaučenia v súvislosti s oznámením o civilnom letectve a leteckej doprave na obchodné účely z januára 2008. Jednotný európsky vzdušný priestor, ktorý vstúpil do platnosti v januári, navyše poskytuje dodatočné opatrenia na monitorovanie skutočného pohybu lietadla. Budeme to naďalej starostlivo sledovať – v rámci svojich právomocí, samozrejme.

V roku 2008 Komisia poskytla vo verejnom dokumente pre svoje útvary panoramatické faktické informácie o terorizme a základných právach. Je to zhrnutie odpovedí členských štátov na otázky v dotazníku o trestnom práve, správnom práve, procesnom práve a základných právach v boji proti terorizmu. Na tento dotazník odpovedali všetky členské štáty a práve teraz zo strany Komisie pripravujeme navyše aj inventár hlavných opatrení a politických iniciatív EÚ v oblasti boja proti terorizmu pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy.

Politika boja proti terorizmu vedená jednotlivými členskými štátmi na národnej úrovni ani účasť na programe vydávania CIA sa v tejto súvislosti nebudú osobitne hodnotiť. Je však úplne jasné, čo si o tom Komisia myslí, a budeme naďalej sledovať vývoj v členských štátoch vrátane zmien práva v rámci opatrení boja proti terorizmu na vnútroštátnych súdoch. Vyvodíme tiež závery z uskutočňovania udržateľnej politiky na úrovni EÚ.

  Sarah Ludford, autorka. – Vážená pani komisárka Malmströmová, myslím si, že veta „cap sa stal záhradníkom“ nikdy nebola vhodnejšia. Vždy som s vami rada spolupracovala na týchto otázkach.

Myslím si, že vaše slová sú povzbudivé, pretože sú signálom istého posilnenia dohľadu a mechanizmov, ktoré bude mať Komisia v budúcnosti. Skutočnosť je však taká, že je tu aj minulosť. Členské štáty sa zúčastňovali na nezákonnom vydávaní CIA, mučení a zmiznutiach, pričom dohľad a zodpovednosť neboli dostatočné. Na tému ľudské práva sa už toho povedalo veľa, ako to robíme aj teraz, no medzi slovami a činmi je obrovská priepasť. Ešte stále sme nevyvodili plnú zodpovednosť.

Existuje niečo, čo by sa podľa Komisie ako strážkyne zmlúv mohlo urobiť nielen s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty v budúcnosti plnili svoje povinnosti, ale s cieľom dosiahnuť vyšetrovanie – vrátane, ako pevne dúfam, riadneho verejného vyšetrovania, keď máme teraz v Spojenom kráľovstve novú vládu –, ktoré by zabezpečilo úplné objasnenie toho, čo sa v minulosti dialo a čo sa urobilo nesprávne?

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Myslím si, že práca, ktorú v tomto smere vykonal Európsky parlament, je mimoriadne dôležitá, pokiaľ ide o vnesenie svetla do programu vydávania a objasnenie toho, čo sa stalo. Podporilo to dynamiku, ale aj silnú verejnú mienku požadujúcu odhalenie pravdy. Ako som už povedala, Komisia naliehavo žiadala a podporovala úplné hĺbkové vyšetrovanie v dotknutých krajinách a bude naďalej sledovať a zabezpečovať, aby sa toto vyšetrovanie naozaj uskutočnilo. Návrh jednotného európskeho vzdušného priestoru nám má pomôcť pri tomto monitorovaní.

Budeme to naďalej pozorne sledovať a presadzovať objasnenie. Okrem toho Komisia nemôže urobiť veľa konkrétnych vecí. Radi však spolupracujeme s Európskym parlamentom s cieľom naďalej presadzovať objasnenie a zabezpečiť, že to nebude súčasťou európskej politiky v oblasti boja proti terorizmu.

  Janusz Władysław Zemke (S&D). - (PL) Vážená pani Malmströmová, chcel by som vás požiadať o informáciu o otázke, ktorú považujem za dôležitú. Boj proti terorizmu – a, samozrejme, všetci veľmi dobre vieme, že proti terorizmu musíme bojovať – si vyžaduje aj spoluprácu medzi európskymi štátmi navzájom. V tejto súvislosti by som chcel položiť nasledujúcu otázku: zaznamenali ste väčšiu tendenciu členských štátov Únie spolupracovať? Existuje aj väčšia tendencia vymieňať si navzájom rozličné veľmi dôležité informácie nevyhnutné na boj proti terorizmu? Zaznamenali ste v tejto súvislosti pozitívne zmeny?

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Boj proti terorizmu je, samozrejme, jedným z najdôležitejších prvkov politiky Európskej únie. Hlavné opatrenia prijímajú vnútroštátne útvary, policajné orgány a vnútroštátni politici. Európska únia môže tieto iniciatívy podporiť, môžeme poskytnúť istý právny rámec a zabezpečiť dodržiavanie Charty základných práv. Máme určité finančné prostriedky, môžeme poskytovať podporu obetiam a presadzovať ďalšiu spoluprácu.

Môj názor je, že v tomto smere členské štáty veľa spolupracujú. Samozrejme, je tu stále veľmi citlivá otázka výmeny spravodajských informácií. Je založená na dôvere – alebo niekedy na nedostatku dôvery. Je potrebné rozvíjať ju, čo je možné len cestou harmonizácie a zabezpečovania úplného dodržiavania zásad právneho štátu a dôveryhodnosti systémov Európskej únie. V tejto oblasti môže Európska únia pomôcť. V Štokholmskom programe a diskusiách, ktoré k nemu viedli, bola jasná vôľa posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi – navzájom v rámci Európskej únie, ale aj s tretími krajinami – v oblasti boja proti terorizmu. Samozrejme, musíme to vždy robiť pri úplnom dodržiavaní základných práv a program vydávania CIA nie je jeho súčasťou.

  Predsedajúci. – Na nasledujúce otázky sa bude odpovedať súčasne, keďže sa zaoberajú tou istou témou:

Otázka č. 25, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0188/10)

Vec: Podnikatelia a malé a stredné podniky

Môže Komisia vzhľadom na nadchádzajúci týždeň malých a stredných podnikov (25. mája – 1. júna 2010) a európske podnikateľské ocenenia (31. mája) poskytnúť aktuálne informácie o vykonávaní iniciatívy Small Business Act pre Európu, najmä pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa investičnej pripravenosti podnikateľov, zlepšovania ich prístupu k finančným prostriedkom a znižovania administratívneho zaťaženia, a predovšetkým o iniciatívach a politických rozhodnutiach členských štátov, ktorých cieľom je pomôcť malým a stredným podnikom pri riešení problémov, ktoré bránia ich rozvoju?

Otázka č. 26, ktorú predkladá Jim Higgins (H-0198/10)

Vec: Malé a stredné podniky

Plánuje Komisia prijať opatrenia na pomoc súčasným malým a stredným podnikom v EÚ, ktoré sa nachádzajú v ťažkej situácii, a zvažuje Komisia zaviesť osobitný systém na pomoc mladým podnikateľom, ktorí sa usilujú zakladať úspešné malé a stredné podniky v Únii, čím sa znižuje závislosť EÚ od priamych zahraničných investícií s cieľom podporiť rozvoj priemyslu?

Otázka č. 27, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0213/10)

Vec: Malé a stredné podniky a vytváranie pracovných miest

Všeobecne sa uznáva, že malé a stredné podniky zohrávajú kľúčovú úlohu v Európe pri znižovaní nezamestnanosti. Napriek tomu však čelia neúmernej regulačnej záťaži na rozdiel od väčších spoločností, ktoré sú schopné úspor z rozsahu. Keby každý MSP v Európe zajtra vytvoril jedno pracovné miesto, malo by to mimoriadne priaznivý účinok na mieru zamestnanosti.

Aké kroky podniká Komisia s cieľom podporovať vytváranie pracovných miest v malých a stredných podnikoch, napríklad prostredníctvom regulačnej reformy a investícií? Aké ciele si Komisia stanovila a ako ich plánuje monitorovať?

Otázka č. 28, ktorú predkladá Liam Aylward (H-0225/10)

Vec: Európsky týždeň malých a stredných podnikov (MSP)

Budúci týždeň bude týždňom MSP. Jeho cieľom je podporiť podnikanie, inováciu a hospodársku súťaž a poskytnúť informácie o práci, ktorú Európska únia a orgány na všetkých úrovniach vykonávajú na podporu a financovanie mikropodnikov a malých a stredných podnikov.

Najväčšia výzva, ktorej v súčasnosti malé a stredné podniky čelia, je zabezpečenie kapitálu a financovania. Veľa malých podnikov, malých rodinných podnikov a nedávno založených podnikov bolo úspešných, ale sú teraz zraniteľné, pretože si nevedia zabezpečiť kapitál. Čo sa môže podniknúť na európskej úrovni s cieľom vyriešiť tento problém?

Otázka č. 29, ktorú predkladá Brian Crowley (H-0234/10)

Vec: Opatrenia na zníženie administratívnych nákladov pre MSP

Môže Komisia informovať o tom, aké opatrenia vykonáva na zníženie administratívnych nákladov pre malé a stredné podniky v Európskej únii?

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážený pán predsedajúci s novým liberálnym klobúkom, mohla by som vás požiadať o objasnenie, ktoré otázky sa naozaj berú do úvahy? Bude sa odpovedať na otázku č. 33 v tretej časti? Všetci sa usilujeme byť na viacerých schôdzach. Keby ste mohli jasne povedať, na ktoré otázky sa nebude odpovedať, bolo by to užitočné.

  Predsedajúci. – Považujem za krajne nepravdepodobné, že by sme sa dostali k otázke č. 33. Ak čakáte na ňu, ja by som to na vašom mieste nerobil.

Pán Tajani teraz prednesie jednu odpoveď, po ktorej dostanú autori otázok – a ďalší kolegovia – príležitosť klásť doplňujúce otázky.

Chcel by som upozorniť, že skončíme o 20.30 hod., pretože zamestnanci a tlmočníci musia niečo zjesť, skôr než opäť začneme o 21.00 hod.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Vážený pán predsedajúci, vo svojej novej funkcii sa vyjadrujem už dva roky. Malé a stredné podniky (MSP) naďalej predstavujú prioritu novej Komisie, ktorá je presvedčená o potrebe urobiť všetko pre to, aby sa z finančnej krízy nestala sociálna kríza, ktorá by zasiahla najmä MSP a ich zamestnancov.

Od prijatia iniciatívy Small Business Act v roku 2008 sme zaznamenali výrazný pokrok. Komisia v súvislosti s iniciatívou Small Business Act prijala päť legislatívnych návrhov, z ktorých sa už dva uskutočnili: nariadenie o skupinovej výnimke pre štátnu pomoc a smernica o znížených sadzbách DPH. Ďalšie tri – smernica o oneskorených platbách, smernica o fakturovaní DPH a nariadenie o štatúte európskej súkromnej spoločnosti – sú ešte predmetom diskusie tu v Parlamente a v Rade.

Komisia predložila aj návrh požadovaných nelegislatívnych opatrení: v rade pre štúdie o hodnotení vplyvu sa zaviedol takzvaný test MSP, ktorý ma zlepšiť kvalitu právnych predpisov. Uvediem príklad: smernica o oneskorených platbách a výnimka z účtovného zaťaženia pre mikrosubjekty.

Členské štáty prejavili aj silnú politickú vôľu vykonať iniciatívu Small Business Act. Napríklad začlenili test MSP do vnútroštátnych rozhodovacích postupov a MSP boli medzi hlavnými príjemcami opatrení, ktoré členské štáty prijali v súvislosti s európskym programom obnovy na riešenie krízy. Zriadenie a rozšírenie pôžičiek a záruk pre MSP bolo napríklad jedným z opatrení prijatých na zlepšenie prístupu k financiám.

Metódy, ktoré si jednotlivé štáty vybrali, a dosiahnuté výsledky sa však navzájom líšia, a preto musíme naďalej pracovať na uplatňovaní iniciatívy Small Business Act na vnútroštátnej úrovni. Považujem preto za mimoriadne dôležité, aby sa pokračovalo v nastavenom kurze opatrení a zabezpečilo, že zásady a odporúčané smerovanie opatrení sa uplatňujú na európskej i vnútroštátnej úrovni.

Stratégia Európa 2020 plne podporuje politiku v prospech MSP. Je súčasťou mnohých plánovaných vlajkových iniciatív a pri uplatňovaní stratégie v členských štátoch bude predmetom osobitnej kontroly. Jedno z 10 dodatočných usmernení navrhnutých Komisiou vyzýva členské štáty, aby zaviedli rad opatrení pre MSP v súlade so zásadami iniciatívy Small Business Act.

V nasledujúcej fáze budú členské štáty zapracovávať tieto opatrenia do svojich národných reformných programov. Do konca tohto roka uskutočníme hĺbkové preskúmanie uplatňovania iniciatívy Small Business Act s cieľom zmerať dosiahnutý pokrok a identifikovať nové smerovanie, ktoré zohľadní aj priority stratégie Európa 2020. Medzi hlavné oblasti činnosti bude patriť zlepšenie prístupu k úverom a inováciám, presadzovanie podnikateľského ducha a podpora internacionalizácie MSP. MSP, predovšetkým tie, ktoré riadia mladí podnikatelia, budú medzi hlavnými príjemcami týchto nových iniciatív.

Keďže Európska komisia si je vedomá ťažkostí, s ktorými sa momentálne MSP stretávajú, keď sa usilujú získať prístup k financiám, pozorne sleduje vývoj v tomto odvetví, pričom spolupracuje predovšetkým s Európskou centrálnou bankou s cieľom uskutočňovať pravidelné prieskumy situácie.

Komisia pripravila aj rad programov na finančnú podporu MSP, aby tak získali prístup ku kapitálu, ktorý potrebujú na rozvoj svojej činnosti. Napríklad rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie zahŕňa niektoré finančné nástroje vyvinuté v spolupráci s Európskym investičným fondom, ktoré poskytujú stimuly na rizikové operácie a operácie úverových záruk pre podniky. Program Jeremie financovaný Európskym fondom regionálneho rozvoja ponúka obrovskú škálu špecifických finančných produktov na rozvoj a posilnenie MSP na území Európy ako celku. A napokon nový európsky nástroj mikrofinancovania, spoločná iniciatíva Komisie a Európskej investičnej banky, je osobitne zameraný na mikropodniky, ktoré majú problém získať financovanie ad hoc.

Zlepšil sa aj prístup MSP k úverom v dôsledku zvýšenia sumy úverových liniek poskytnutých Európskou investičnou bankou sprostredkovateľským bankám, ktoré sú zodpovedné za prerozdelenie súm MSP vo forme pôžičiek. V roku 2009 Európska investičná banka poskytla finančným inštitúciám finančné prostriedky v celkovej výške 13 miliárd EUR, čo predstavuje medziročný nárast o 55 %. Pre informáciu uvediem, že viac než 75 % zo sumy 21 miliárd EUR poskytnutej v rokoch 2008 – 2009 sa dostalo do rúk MSP, ktorým bola určená. Išlo o 50 000 MSP v celej Únii.

Pred niekoľkými dňami Komisia zorganizovala konferenciu na vysokej úrovni, na ktorej sa zišli banky, fondy rizikového kapitálu a MSP. Na stretnutí sa zúčastnili aj predstavitelia Európskeho parlamentu. Umožnilo nám to zhodnotiť súčasnú situáciu na trhu a preskúmať nové myšlienky a stratégie na zlepšenie prístupu MSP k financiám. Bola to významná príležitosť na diskusie o možných opatreniach, ktoré sa prijmú s cieľom pomôcť podnikom dosiahnuť obnovu a hospodársky rast.

Jedným z opatrení, o ktorých sa rozhodlo, bolo zriadenie stáleho diskusného fóra medzi finančnými inštitúciami, fondmi rizikového kapitálu a predstaviteľmi MSP. Štvrťročným stretnutiam bude predsedať Európska komisia. Závery z tohto fóra budú predstavovať prvú fázu stratégie zameranej na vytvorenie akčného plánu na poskytnutie prístupu k úverom a kapitálu MSP v Únii.

Na záver by som chcel využiť túto príležitosť a informovať Parlament, že v rámci prvého európskeho týždňa MSP sa uskutoční viac ako 1 200 celoštátnych, regionálnych a miestnych podujatí na široké spektrum tém, ktoré sa týkajú tohto odvetvia. Týždeň MSP sa uskutoční od 25. mája do 1. júna, čiže súčasne s odovzdávaním európskych podnikateľských ocenení za rok 2010, ktoré sa bude konať 31. mája v Madride.

Všetkým tým vám chcem potvrdiť svoju osobnú angažovanosť s cieľom zabezpečiť ochranu zamestnanosti v Únii prostredníctvom podpory MSP. Nevyhnutná reštrukturalizácia veľkých súkromných podnikov spôsobí stratu niektorých pracovných miest a jediný spôsob zvýšenia zamestnanosti je podpora rozvoja MSP, ktoré predstavujú chrbtovú kosť európskeho hospodárstva.

  Marian Harkin, autorka. – Chcem pánovi komisárovi zablahoželať k dosiahnutému pokroku. Pán komisár, hovorili ste však o tom, že jedným z hlavných problémov je prístup ku kapitálu, pričom ste spomenuli Európsku investičnú banku. Poskytla financie írskym bankám, aby ich rozdelili medzi MSP. Významná suma však nebola prerozdelená najmä z dôvodu nesúladu medzi potrebami MSP – istým druhom refinancovania – a cieľom Európskej investičnej banky, ktorým je financovanie strednodobých investícií. Chcela by som sa teda opýtať, či súhlasíte s tým, že je potrebné zaviesť isté opatrenia pre MSP, ktoré potrebujú refinancovanie, a akú úlohu by v tom mohla zohrať Komisia. Podporili by ste istý druh systému podnikových záruk podobne ako v Spojenom kráľovstve?

  Joe Higgins, autor. – (GA) Vážený pán predsedajúci, úplne súhlasím s vyhlásením Komisie, že MSP sú veľmi dôležité nielen vzhľadom na počet pracovných miest, ktoré vytvárajú, ale aj preto, že sú stabilnejšie ako väčšie spoločnosti, ktoré prichádzajú a nepociťujú lojálnosť voči regiónu či krajine.

Úplne súhlasím s vyhlásením pani kolegyne Marian Harkinovej, že nedostatok financií je v súčasnosti najväčšou prekážkou. Spomenula to aj Komisia. Súhlasím aj s tým, že existuje príliš mnoho byrokracie.

  Gay Mitchell, autor. – Chcel by som sa pána komisára opýtať, či sa pozrie aj na nepriame finančné aspekty problémov, s ktorými zápasia MSP.

Neviem napríklad, ako je to vo vašej krajine, no v našej už neexistujú bankoví manažéri a podobné veci. Dávame bankám peniaze, tie však nehodnotia ľudí podľa minulých záznamov, podľa povahy ani podľa znalostí podnikania. Ocitli sme sa v zmätku, ktorého dôvodom je to, že ľudia pracovali v automatickom režime. Do istej miery to robia ešte aj teraz. Ako vyhráte voľby? Jedno hlasovanie v danom čase. Ak získame jedno pracovné miesto na každý MSP v Európe, kríza nezamestnanosti sa skončí.

Chcel by som vás poprosiť, aby ste sa poradili s Európskou centrálnou bankou a Európskou investičnou bankou a pokúsili sa použiť svoj vplyv na to, aby sme získali späť tradičných bankových manažérov, ktorí podpisujú zmluvy s MSP a pomáhajú im rozvíjať podnikanie. Prinesie to dividendy.

  Liam Aylward (ALDE). – Samozrejmá otázka znie: verí Komisia naozaj, že týždeň MSP môže priniesť splnenie cieľov? Mohol by som sa pána komisára opýtať, aké opatrenia budú prijaté na zabezpečenie toho, že Európska únia a členské štáty vytvoria prostredie, v ktorom môžu podnikatelia a rodinné podniky prežiť, rozvíjať sa a prekvitať a v ktorom bude podnikanie odmeňované, nie brzdené, čo sa často stáva v súčasnej hospodárskej klíme?

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Vážený pán predsedajúci, budem stručný. Súhlasím s poznámkami všetkých poslancov Parlamentu, ktorí vystúpili v tejto rozprave.

Pokiaľ ide o Európsku investičnú banku, hneď po nástupe do funkcie komisára pre priemysel a podnikanie som prijal okamžité opatrenia s cieľom stretnúť sa s pánom prezidentom Maystadtom a požiadať ho o poskytnutie 30 miliárd EUR vyčlenených na pomoc Európskej investičnej banky pre MSP. To som sľúbil Parlamentu počas svojho vypočutia, skôr než ma poveril výkonom funkcie komisára pre priemysel a podnikanie.

Aby som pokračoval, odpoveď pána prezidenta bola celkom pozitívna. Povedal mi, že po úvodnom zmrazení sa dostalo na miesto určenia okolo 6 až 7 miliárd EUR z vyčlenených 30 miliárd EUR. Naliehavo som pána prezidenta požiadal o urýchlenie poskytovania.

Existuje aj problém v súvislosti s bankami v našej oblasti – bod, o ktorom hovoril posledný rečník –, pretože európsky bankový systém je dosť diverzifikovaný: nie všetky banky sú rovnaké. Niektoré banky sa púšťajú do finančných špekulácií, ale, našťastie, máme ešte stále bankovú sieť, kde manažéri poznajú podnikateľov, ktorí prídu požiadať o úver, a môžu im teda dôverovať. Vedia tiež, že peniaze, ktoré investujú, budú reinvestované do banky, a to, čo sa stalo v Spojených štátoch, sa tu nestane.

Stretnutie, ktoré som zorganizoval pred niekoľkými dňami a na ktorom sa zúčastnili mnohí vaši kolegovia z Európskeho parlamentu, bolo na to skutočne zamerané: bolo zamerané na rozvoj stratégie. Preto som uviedol, že sme zriadili fórum, ktoré neskôr povedie k akčnému plánu na poskytovanie úverov.

Cieľom je, aby naše malé a stredné podniky boli konkurencieschopné. Aby mohli byť konkurencieschopné, potrebujú inovácie. Inovácie sú však nemožné, ak sa na tento účel nevyčlenia finančné prostriedky. Môj prvoradý záväzok je teda zapojiť banky – dokonca banky poskytujúce úvery. Mnohé z nich sa zaviazali, že v budúcnosti to uskutočnia. Prijímame silné opatrenie so stimulmi od Komisie, do ktorého sú zapojené banky a finanční operátori, ako aj Európska investičná banka, ktorá poslala dvoch viceprezidentov, aby sa zúčastnili na rozprave. Účelom tohto opatrenia je dosiahnuť aspoň niektoré z týchto cieľov v presvedčení, že MSP dnes predstavujú najlepší nástroj na prekonanie krízy a, ako som uviedol na začiatku svojho vystúpenia, na to, aby sa hospodárska a finančná kríza nestala krízou sociálnou.

Môžete sa spoľahnúť na moje absolútne odhodlanie obraňovať, chrániť a podporovať MSP – a týka sa to aj finančných aspektov – v nádeji, že budú schopné rásť a že rozkvitnú nové podniky, pretože náš cieľ je odjakživa rovnaký: s trhovým hospodárstvom, ktoré umožňuje MSP neustále zvyšovať konkurencieschopnosť, môžeme slovami Lisabonskej zmluvy vytvoriť skutočnú sociálnu politiku.

  Presedajúci. – Ospravedlňujem sa kolegom za trocha kratšiu hodinu otázok, ale predchádzajúca rozprava sa natiahla o 25 minút.

Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto končím hodinu otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 20.30 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

(1) Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1

(2) http://www2.ohchr.org/english/bodies/hrcouncil/docs/13session/A-HRC-13-42.pdf

16. Zásada subsidiarity a všeobecnosti sociálnych služieb vo verejnom záujme v EÚ (rozprava)

  Predsedajúca. – Rokovanie pokračuje.

Ďalším bodom programu je otázka na ústne zodpovedanie (B7-0218/2010) o zásade subsidiarity a všeobecnosti sociálnych služieb vo verejnom záujme v EÚ (O-0062/10), ktorú Komisii predložili Jan Olbrycht a Lambert van Nistelrooij v mene poslaneckého klubu PPE, Heide Rühleová v mene skupiny Verts/ALE, Oldřich Vlasák v mene skupiny ECR, Peter Simon, Françoise Castexová, Evelyne Gebhardtová a Proinsias De Rossa v mene skupiny S&D a Ramona Nicole Mãnescová a Olle Schmidt v mene skupiny ALDE.

  Jan Olbrycht , autor. – (PL) Rád by som zdôraznil, že predloženú otázku na ústne zodpovedanie vyvolalo rozhodnutie Európskej komisie, ktoré určuje, aké skupiny môžu využívať sociálne bývanie v Holandsku. Toto rozhodnutie vyvolalo veľké diskusie a záujem poslancov Európskeho parlamentu, lebo má závažné následky. Treba si uvedomiť, že v rozličných členských štátoch Európskej únie sa používajú rôzne definície sociálneho bývania, ktoré sa považuje za verejnú službu. Tieto definície sa týkajú tiež skutočnosti, že máme odlišné kritériá na využívanie sociálneho bývania a že máme aj odlišné rozsahy zodpovednosti. Zodpovednosť spadá pod verejné orgány, ale obstarávatelia sú verejní aj neverejní.

Na jednej strane vyplýva záujem o sociálne bývanie z nariadení týkajúcich sa využitia verejných prostriedkov, ale týka sa aj definície, ktorá sa používa v prípade určenia oprávnených nákladov pre štrukturálne fondy. V tejto súvislosti, ako dodatok k tejto otázke, by bolo zaujímavé vedieť, či si Komisia myslí, že by v celej EÚ mala existovať jediná definícia. Mali by tie isté zásady fungovať vo vzťahu k využívaniu verejných prostriedkov na sociálne bývanie? Má Komisia v úmysle v každom prípade stanoviť prípustnú hranicu domáceho príjmu ako v prípade Holandska? Je tento typ opatrenia naozaj v súlade so zásadou subsidiarity, ktorá funguje v Európskej únii?

  Heide Rühle , autorka. – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcela by som spomenúť tlačovú správu, ktorú vydala sama Komisia minulý rok 19. decembra v súvislosti s rozhodnutím o štátnej pomoci v holandskom systéme sociálneho bývania.

Z vyhlásenia budem teraz citovať: „Rozhodnutie Komisie potvrdzuje jej dlhodobú politickú stratégiu, aby vnútroštátne orgány mali široký priestor na voľné rozhodovanie, pokiaľ ide o definíciu kritérií a podmienok pre sociálne bývanie a ďalších služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (SGEI).“ Toľko citát.

Moja otázka znie takto: ako sa toto vyhlásenie Komisie zhoduje so skutočnosťou, že na základe tohto rozhodnutia stanovila Komisia pevné hranice príjmu pre sociálne bývanie v Holandsku? Skutočne to spadá do kompetencie Komisie a ako to súvisí so subsidiaritou a proporcionalitou?

Ďalej by som sa chcela Komisie opýtať, ako môže byť rozhodnutie o formálnom uznaní nutnosti sociálnej rozmanitosti a vyslovení sa proti sociálnej segregácii zlučiteľné so skutočnosťou, že bol súčasne stanovený pevný pomer maximálne 10 % nad prah vo výške 30 000 EUR, pričom Komisia taktiež uvádza, že ak niekedy viac než 10 % nad týmto prahom sociálneho bývania vo výške 30 000 EUR získa bývanie, bude sa to musieť vyrovnať v iných oblastiach v Holandsku? Toto opatrenie je podľa mňa veľmi pevné a prísne, pokiaľ ide o otázku sociálnej rozmanitosti.

Ako sa to zhoduje so subsidiaritou a, ako ste sami uviedli v tlačovej správe, so „širokým priestorom na voľné rozhodovanie, pokiaľ ide o definíciu kritérií a podmienok pre sociálne bývanie a ďalšie služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SGEI)“?

  Françoise Castex, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, aj ja by som chcela obrátiť na Komisiu vo veci oznamovacej povinnosti o pomoci pre sociálne bývanie v Holandsku, na ktorú bola odpoveď Európskej komisie taká, že sa musí prispôsobiť pravidlám hospodárskej súťaže. Z tohto dôvodu odporúčala radikálnu reformu sociálneho bývania a jeho poslania všeobecného záujmu a, podľa mňa, stanovila reštriktívnu definíciu toho, čo tvorí sociálne služby všeobecného záujmu.

V skutočnosti Komisia uznáva sociálny charakter tejto verejnej služby, ale zdôrazňuje, že by mala byť definovaná, a citujem, „v priamom spojení so znevýhodnenými sociálnymi skupinami“, a že v dôsledku toho prevyšuje ponuka sociálneho bývania v Holandsku individuálne potreby znevýhodnených sociálnych skupín. Návrh reformy sociálneho bývania predložený holandskou vládou vymedzuje 10 % objemu sociálneho bývania, ktoré môže byť pridelené iným sociálnym skupinám, ale vždy na základe sociálnych kritérií alebo podľa priority.

Toto obmedzenie znamená naštrbenie ďalšieho poslania verejnej služby, ktoré plní služba sociálneho bývania, a to cieľa sociálnej a mestskej rozmanitosti, ktorý pre sociálne bývanie definovali holandskí zákonodarcovia. Pán komisár, členovia Komisie, z tohto dôvodu sa pýtam, na akom právnom základe v zmluve môže Komisia spochybniť všeobecný charakter sociálnych služieb a nútiť členský štát predefinovať poslanie, ktoré určuje jednej z týchto sociálnych služieb?

  László Andor, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, otázka, ktorú predložili vážení poslanci, pozostáva z troch častí. Prvá: či je Komisia názoru, že by v EÚ malo existovať jediné vymedzenie pojmu sociálne bývanie. Druhá: otázka zásad subsidiarity a všeobecnosti. Tretia: otázka hraníc príjmu na prístup k sociálnemu bývaniu. Pred zodpovedaním týchto otázok by som rád zdôraznil, že Komisia pripisuje veľký význam sociálnemu bývaniu. Sociálne bývanie je kľúčovým nástrojom na aktívne politické stratégie sociálneho a hospodárskeho začlenenia v Európskej únii.

Pri odpovedi na otázky 1 a 2 by som chcel byť veľmi jasný. Komisia nezavedie jediné vymedzenie pojmu sociálneho bývania na úrovni EÚ a v plnej miere rešpektuje zásadu subsidiarity. Vážení poslanci správne odkazujú na rozhodnutie Komisie z roku 2005 o štátnej pomoci pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Toto rozhodnutie poskytuje právnu istotu pri poskytovaní služieb a znižuje administratívnu záťaž verejných orgánov, ktoré ich financujú.

Podľa tohto rozhodnutia získa pomoc pre sociálne bývanie, ktorá plní podmienky stanovené rozhodnutím, preferenčné zaobchádzanie, keďže je vyňatá z oznamovacej povinnosti – bez ohľadu na príslušné sumy. Podľa tohto rozhodnutia sa táto výnimka uplatní, ak príslušný členský štát klasifikuje sociálne bývanie ako službu všeobecného hospodárskeho záujmu. Je na každom členskom štáte, aby si definoval rozsah sociálneho bývania v súlade s jeho tradíciami, kultúrou a zasahovaním štátu.

Chcel by som taktiež poukázať na oznámenia Komisie z rokov 2006 a 2007, ktoré jasne zdôraznili zodpovednosť členských štátov a rozsiahlu právomoc vzhľadom na sociálne služby všeobecného záujmu. Okrem toho bol tento bod nedávno zdôraznený v protokole o službách všeobecného záujmu. Ako však pojem „sociálne bývanie“ naznačuje, to, čo zahŕňa, nie je bývanie vo všeobecnosti, ale bývanie poskytnuté na základe sociálnych kritérií.

Z tohto dôvodu sa odôvodnenia v rozhodnutí z roku 2005 týkajú bývania pre znevýhodnených občanov alebo sociálne menej zvýhodnené skupiny, ktoré v dôsledku prekážok spôsobených ich platobnou neschopnosťou nie sú schopné nájsť si bývanie za trhových podmienok. Členské štáty preto musia definovať cieľovú skupinu pre sociálne bývanie, aby umožnili pridelenie sociálneho bývania transparentným spôsobom a zabránili, aby tí, čo to najviac potrebujú, boli vylúčení.

Členské štáty majú široké pole pôsobnosti pri určení veľkosti cieľovej skupiny a pri uplatňovaní systémov sociálneho bývania. Úloha Komisie je obmedzená na kontrolu toho, že v definícii nie je žiadna zrejmá chyba.

Tento prístup bol potvrdený v rozhodnutí Komisie prijatom v decembri 2009 o sociálnom bývaní v Holandsku. Tento prístup je taktiež v plnom súlade s článkom 34 Charty základných práv, ktorý sa týka sociálnej pomoci a pomoci pri bývaní pre všetkých, ktorí nemajú dostatok prostriedkov.

Jasné vymedzenie pojmu sociálne bývanie tiež zabezpečí, že štátna pomoc nebude môcť byť prevedená do financovania komerčných činností mimo rozsah služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

Druhá otázka sa tiež týka všeobecného práva na bývanie. Ako som už však povedal, bývanie vo všeobecnosti nie je to isté ako sociálne bývanie. Jednoznačné, transparentné kritériá oprávnenosti a prideľovania sociálneho bývania sú v záujme príjemcov a zabezpečia riadne využitie verejných prostriedkov.

V odpovedi na tretiu otázku, v ktorej sa vážení poslanci pýtajú, prečo je prístup k sociálnemu bývaniu obmedzený na domácnosti s príjmom nižším než 33 000 EUR, by som chcel byť opäť veľmi jasný. Na úrovni EÚ neexistuje žiadna hranica príjmu pre prístup k sociálnemu bývaniu.

Táto suma sa týka jedného členského štátu – Holandska. Bola to jedna zo zmien, ktoré zaviedli holandské orgány, aby dali vnútroštátny systém sociálneho bývania do súladu s európskymi predpismi o štátnej pomoci. Holandské orgány stanovili takéto obmedzenie, aby určili cieľovú skupinu pre sociálne bývanie v Holandsku. Komisia nezistila žiadne chyby, pokiaľ ide o definíciu sociálneho bývania, a z tohto dôvodu odsúhlasila systém holandskej štátnej pomoci. Dodal by som, že cieľová skupina definovaná holandskými orgánmi je veľmi rozsiahla a zahŕňa 43 % obyvateľstva Holandska.

  Lambert van Nistelrooij, v mene poslaneckého klubu PPE. – (NL) V čase krízy a diskusie o tom, ako zachovať trvalo udržateľnú spoločnosť a našu konkurencieschopnosť, diskutujeme o zrejmej maličkosti, ktorá však, podľa mňa, veľmi znepokojuje mnohých ľudí.

Týmto problémom je otázka, komu má byť pridelené bývanie. Najmä teraz, keď sú banky zdržanlivejšie, než boli na začiatku diskusie, čo bolo v Holandsku v roku 2005, kedy bola situácia dosť odlišná, je samozrejmé, že niektorí ľudia sa skutočne dostávajú do ťažkostí. Prah, ktorý bol teraz stanovený, je 33 000 EUR. Tieto návrhy sa ešte musia predložiť na schválenie poslancom dolnej komory holandského parlamentu, ktorí nám priamo povedia, že tento prah by mal byť v skutočnosti v súlade s prahom fondu zdravotného poistenia v Holandsku, čo je približne 40 000 EUR.

Diskusia v Holandsku je stále v plnom prúde, nie každý je rovnakého názoru. Myslím si, že je ponechaný nedostatočný priestor pre pružnosť, pre riešenia šité na mieru. Členské štáty musia byť schopné prispôsobiť sa okolnostiam. Týchto 10 % je veľmi málo. Po absolvovaní vysokej školy bol môj príjem nad prahom, ale stále som mohol pekných pár rokov zostať v prenájme, kým som sa raz a navždy nerozhodol kúpiť si nové bývanie a žiť niekde inde.

Hovoríme o pružnosti; nie je tu dostatočný priestor. Toto ma privádza k záveru, že subsidiarita – schopnosť krajiny zariadiť si svoje záležitosti v oveľa širšom rozsahu – nie je dostatočne dodržiavaná. Po dnešnej rozprave uvidíme, či sa treba opäť vrátiť s uznesením. Celkovo si myslím, že Komisia vykonáva v tejto oblasti dobrú prácu, ale myslím si, že je príliš obmedzované voľné pole pôsobnosti členských štátov v neprospech ľudí, ktorých bývanie od tohto závisí.

  Evelyne Gebhardt, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, ako sledujem túto rozpravu, zisťujem, že tu existuje veľa neistoty, pokiaľ ide o spôsob, ako sa bude právo uplatňovať v týchto oblastiach. Pán Andor, práve ste povedali, že neexistuje európske nariadenie, ktoré stanovuje 33 000 EUR ako pevnú hranicu. Holandskí zákonodarcovia však stanovili túto hranicu z vlastnej vôle zrejme preto, lebo sa báli, že v opačnom prípade by Komisia mohla niekedy požadovať stanovenie jasných kritérií.

Táto neistota vedie k veľkému množstvu problémov v členských štátoch, pokiaľ ide o ich vlastné rozhodovanie, najmä z hľadiska formy týchto rozhodnutí, aby skutočne vyhovovali tomu, čo pre týchto ľudí a najmä pre sociálne bývanie potrebujeme, keďže sú to ľudia, ktoré nemajú dostatok peňazí, aby sa mohli voľne pohybovať.

Z tohto dôvodu je pre nás veľmi dôležité vytvoriť právny rámec a právnu istotu, ktoré tiež riadne objasnia, čo je možné. Služby všeobecného hospodárskeho záujmu musia byť, samozrejme, skutočne chránené. V členských štátoch sú poskytované na miestnej úrovni, sú všeobecné a my musíme zabezpečiť, aby boli skutočne ponúknuté každému.

Musíme preto zvážiť – a viem, že to zvažuje Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci – požiadavku, aby Komisia vytvorila právny rámec na ochranu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu najmä v sociálnej oblasti, a myslím si, že takýto rámec, ak by bol poskytnutý, by bol dobrou vecou.

  Isabelle Durant, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, hovoríme tu o právnom základe, ktorý je evidentne veľmi dôležitý. Okrem tohto právneho základu by som však chcela zdôrazniť skutočnosť, že bývanie, a najmä sociálne bývanie, nie je len trh ako každý iný alebo komerčná činnosť ako každá iná. Navyše, sociálne bývanie je oveľa viac než bývanie vyhradené pre ľudí s nízkymi príjmami alebo v núdzi.

Sú to záležitosti sociálnej rozmanitosti, o ktorej sme hovorili, ale je to aj začlenenie týchto domov a ľudí, ktorí v nich žijú, do ich štvrte, do ich mesta, niekde do centra, niekde na predmestie. Veľký kus práce sa robí s nájomníkmi, ide o pomoc so začlenením a vytvorením solidarity medzi rozličnými generáciami, ktoré žijú v týchto štvrtiach a v týchto príbytkoch, a z tohto hľadiska si preto skutočne myslím, že je to niečo odlišné.

Okrem toho sa budeme počas tohto parlamentného zhromaždenia zaoberať službami všeobecného záujmu. Zdá sa mi, že prostý príchod do Parlamentu a zdôraznenie problémov spojených s pomocou alebo s obmedzeným prístupom k sociálnemu bývaniu vysiela zlý signál. Pokiaľ ide o hranicu príjmu, ktorú okrem mňa spomenuli ostatní poslanci a ktorá je stanovená na 33 000 EUR, myslím si, že predstavuje problém, lebo existuje celý rad veľmi odlišných rodín: rodiny s jedným rodičom, rodiny zahŕňajúce starších ľudí, rodiny s príslušníkmi z predošlých a súčasných vzťahov, rodiny, ktoré sa odlúčili. Ako môžeme vypočítať ich príjmy? Toto všetko ma spolu s ďalšími núti vyzvať na väčšiu pružnosť a subsidiaritu, ak naozaj chceme mať v týchto štvrtiach skutočné sociálne projekty.

  Patrick Le Hyaric, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, práve ste povedali, že Komisia pripisuje veľký význam sociálnemu bývaniu. V skutočnosti hovoríme o základnom práve, ktoré nie je uplatňované v našich členských štátoch. A navyše je to ďalší kaz na našom súčasnom modeli európskej integrácie.

Pokiaľ ide o zvyšok vašej odpovede, pán komisár, odriekali ste obvyklú modlitbu Komisie, ale skúsenosti ukazujú, že Komisia, vaša Komisia, a Európsky súdny dvor vydávajú rozsudky na základe európskych zmlúv v súlade s veľmi závažnou zásadou voľnej a nenarušenej hospodárskej súťaže, a z tohto dôvodu vytvárajú nezákonný prístup k bytovej výstavbe a samotnému bývaniu. A čo je horšie, v roku 2005 Európska komisia definovala sociálne bývanie ako bývanie vyhradené výlučne pre, citujem, „znevýhodnených občanov alebo sociálne menej zvýhodnené skupiny“. Komisia takto podporuje vytvorenie get pre chudobných v neprospech sociálnej rozmanitosti.

Tak ako mnohí poslanci, aj ja podporujem myšlienku novej rámcovej smernice, ktorá je pozitívna a pokroková, ale obávam sa, že je to práve zásada hospodárskej súťaže zahrnutá do zmlúv, ktorá by sa mala zmeniť.

Na druhej strane sa obávam, že vyhlásenia pána predsedu Barrosa, ktoré dnes potvrdila Rada pre hospodárske a finančné záležitosti a ktoré v podstate odporúčajú kontrolu rozpočtov, povedú k zníženiu výdavkov pridelených úradom v oblasti sociálnej výstavby a najmä sociálnemu bývaniu. Rozhodne si myslím, že Európa musí začať od nuly.

  Frank Engel (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, chcel by som vlastne zopakovať stanovisko pani Durantovej, ktorá správne uviedla, že sociálne bývanie nie je komerčným odvetvím ani odvetvím podliehajúcim hospodárskej súťaži ako každé iné. Pán komisár, dúfam, že sa v tomto bode zhodneme.

Štátna pomoc je tu spochybňovaná. Čudujem sa, prečo by sme v oblasti ako sociálne bývanie nemohli byť teoreticky práve v oblasti štátnej pomoci. V skutočnosti hovoríme o štátnej pomoci pre príjemcov sociálneho bývania a nie pre podniky. Koniec koncov, pomoc je prideľovaná, lebo sa považuje za nevyhnutnú; nie sú to ani tak záležitosti hospodárskej súťaže, ktoré sú v hre.

Konštatujem – a môžem to, samozrejme, povedať len na základe svojich vlastných skúseností z našej krajiny –, že sociálne bývanie je spojené s takými odlišnými podmienkami, že by sme naozaj mali byť radi, že Európska komisia, európske inštitúcie, Európa a Brusel nie sú, ako si vždy myslíme, zodpovedné za to, aby nám poskytli presnú definíciu pomoci a povedali nám, ktorí občania môžu užívať výhody z pomoci a za akých okolností.

Chcel by som zdôrazniť, že to, čo je v hre, sú špecifické miestne podmienky a zmeny v rodinných pomeroch u každého z nás. Ako by niekomu, kto mal rodinu, ale koho rodinný stav sa potom zmení, niekomu, koho príjem sa mení počas jeho života, ako povedal pán van Nistelrooij, mohlo byť jedného dňa udelené právo na sociálne bývanie na základe množstva kritérií, len aby sa neskôr odobralo? Myslím si, že je to nerozumné, a za týchto okolností nie so presvedčený, že Komisia by mala prekročiť svoju právomoc, aby nám opäť navrhla a nakoniec uložila pravidlá, ktorým by nevyhnutne chýbala pružnosť a zrejme aj ľudskosť.

  Proinsias De Rossa (S&D). – Vážená pani predsedajúca, zúčastňujem sa na tejto rozprave o budúcnosti sociálnych služieb všeobecného záujmu ako spravodajca Výboru pre zamestnanosť. Táto otázka na ústne zodpovedanie sa snaží od Komisie zistiť jej návrhy na riešenie závažného problému týkajúceho sa poskytovania sociálneho bývania pre občanov.

Ľutujem, že pán komisár neuviedol žiadne takéto návrhy, ale skôr zdôvodňoval existujúci systém. Komisia neustále odmieta zmieriť sa s potrebou vytvorenia právnej zrozumiteľnosti a pružnosti pre členské štáty nielen vzhľadom na poskytovanie existujúcich verejných služieb – a najmä sociálnych služieb –, ale aj na plnenie nových sociálnych potrieb. Musíme byť schopní poskytovať občanom nielen záchrannú sieť v čase núdze, ale aj pevný sociálny rámec, ktorý slúži všetkým občanom. Zdravie, bývanie a vzdelávanie sú služby, ktoré by sa mali, samozrejme, poskytovať na všeobecnom základe a nielen podľa rozmaru trhu. Je úplne evidentné, že trh nie je schopný poskytnúť všeobecnosť na základe rovnosti a rovnakej kvality v týchto oblastiach.

Sú to všetko služby, ktoré siahajú mimo motív zisku a poskytujú sociálnu hodnotu, ktorá sa nedá doložiť bilančným výkazom ziskov a strát. Sú tiež, zhodou okolností, potrebné na vytvorenie solídneho základu pre moderné hospodárstvo. Súčasná právna neadekvátnosť vzhľadom na to, čo vlády a samosprávy môžu urobiť pre poskytovanie služieb, ktoré sú klasifikované ako nevyhnutné pre prospech spoločnosti, nemôže už naďalej pretrvávať.

  Sophie Auconie (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, v prvom rade by som chcela niečo poznamenať: kompetencia Spoločenstva neexistuje vo všeobecnosti v oblasti politiky bývania a konkrétne v oblasti sociálneho bývania.

Avšak v rozhodnutí, ktoré spomíname v tejto otázke na ústne zodpovedanie, vymedzuje Komisia pojem sociálne bývanie. Ako sme už niekoľkokrát počuli, pán komisár, problém sociálneho bývania a prístupu k bývaniu je dnes, v čase krízy, hlavným problémom. Pridajme trochu ľudskosti do našich odborných, právnych a dokonca technokratických diskusií.

Okrem toho samotné bývanie, sociálne bývanie, je základom skutočného začlenenia, skutočného sociálneho začlenenia tých, ktorí ho využívajú. Definícia, ktorá bola prednesená počas revízie vykonanej Komisiou o štátnej pomoci, je veľmi diskutabilná. Vážený pán komisár, Descartes, významný francúzsky filozof, ktorý sa narodil v našom regióne v údolí Loiry, povedal: „Všeobecný záujem je kruh, ktorého stred je známy, ale obvod je neznámy.“

Z tohto dôvodu mám na vás dve otázky. Prvá je jednoduchá: aké je právne postavenie tejto definície? Bude sa uplatňovať vo všetkých členských štátoch?

Druhá otázka je oveľa všeobecnejšia. Kde začína, podľa názoru Komisie, jej kompetencia vzhľadom na organizáciu verejných služieb a kde končí? Koniec koncov, táto otázka je dôležitá. V stávke je všeobecnosť a prístupnosť verejných služieb.

  Peter Simon (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, v celej Európe musia naše mestá a spoločenstvá bojovať s problémovými štvrťami. V celej Európe sa snažíme riešiť tento problém privedením týchto znevýhodnených oblastí a ľudí, ktorí v nich žijú, na úroveň bežného života vo zvyšku našich miest.

Ak však teraz stanovujeme kritériá v oblasti sociálneho bývania, ako to tu robí Komisia, ak stanovujeme kritériá, ktoré výslovne – ako už povedali niektorí poslanci – zabránia zmiešaniu obyvateľstva v týchto oblastiach, naštrbí to úsilie príslušných strán, ktoré po desaťročia vynakladali. Naštrbí to aj činnosti, ktoré Európska únia podporila iniciatívami Spoločenstva Urban a Urban II.

Ak obmedzíme kritéria, podľa ktorých možno podporovať sociálne bývanie tak, že len najchudobnejší z chudobných, najviac znevýhodnení zo znevýhodnených dostanú príspevok a môžu byť podporovaní v rámci sociálneho bývania, tak zabránime práve tomuto bezodkladne nevyhnutnému zmiešaniu obyvateľstva v znevýhodnených štvrtiach. Toto bude viesť k väčšiemu sociálnemu vylúčeniu presne týchto skupín obyvateľstva, čo len zvýši problémy v našich mestách. Z tohto dôvodu je na programe dňa široká definícia a široká interpretácia zásady subsidiarity a bol by som Komisii vďačný, keby k tomu stručne vyjadrila svoje stanovisko.

  Joachim Zeller (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dnes tu máme skôr globálnu otázku, a to otázku zásady subsidiarity a všeobecnosti sociálnych služieb vo verejnom záujme v EÚ ako celku. Do popredia tejto rozpravy sa však dostáva sociálne bývanie na príklade Holandska. Nie je to ojedinelý prípad, najmä združenia nájomníkov a zástupcovia nájomníkov mali roky dojem, že zameranie Európy na konkurencieschopnosť prinajmenšom obmedzuje sociálne bývanie v Európe, ak sa ho aj nesnaží úplne znemožniť.

Koniec koncov, okrem potreby potravín a odevu je potreba bývania základnou ľudskou potrebou a z tohto dôvodu je bývanie jedným zo sociálnych verejných statkov, pričom zabránenie bezdomovstvu je sociálna úloha.

Vyjadrením tohto je skutočnosť, že v štátoch, ktoré dbajú na sociálne zabezpečenie svojich občanov, je buď podporované sociálne bývanie, alebo existuje na bývanie individuálny finančný príspevok na základe príjmu. V Európskej únii máme, samozrejme, špecifický prípad po pristúpení množstva krajín z východnej, strednej a juhovýchodnej Európy. Z dôvodu rozličných štruktúr poskytovania bývania v bývalých západných a východných častiach Európy je potrebné, najmä po nedávnom rozšírení Európskej únie, porovnať štruktúry príspevkov na bývanie a poskytovania bývania v členských štátoch.

Z dôvodu privatizácie obytných priestorov v mnohých členských štátoch východnej, strednej a juhovýchodnej Európy, ktorá nastala ihneď po politických zmenách, a najmä z dôvodu citeľného nedostatku bývania v týchto krajinách Európsky parlament zareagoval a vytvoril štrukturálne fondy použiteľné na účely bývania v týchto krajinách.

Napriek tejto skutočnosti je politika bývania v každom prípade stále reakciou na národné, regionálne a najmä miestne pomery; inými slovami, je to klasický príklad politickej oblasti, kde sa uplatňuje subsidiarita, kde neexistuje potreba nadnárodných právnych predpisov a kde takéto právne predpisy neexistujú. Pre bývanie ako verejný sociálny statok môžu mať zákony trhu len veľmi obmedzené uplatnenie v rámci verejných služieb.

  Evelyn Regner (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, verejné služby a sociálne služby sú zasiahnuté obrovskými hospodárskymi a politickými premenami posilnenými vnútroštátnymi úspornými opatreniami. V Európskej únii čelíme rastúcim rozdielom v príjmoch. Najmä v časoch neistoty, hospodárskej krízy a strachu pred budúcnosťou, sú viac než predtým dôležité sociálne stabilizátory.

V mojom domovskom meste, vo Viedni, pozostáva hlavná myšlienka sociálneho bývania z poskytnutia cenovo dostupného bývania pre široké vrstvy obyvateľstva a neobmedzuje sa – ako definuje Komisia – na znevýhodnených občanov alebo sociálne menej zvýhodnené skupiny. Výsledkom čoho je getoizácia. Nemám preto v úmysle meniť svoje stanovisko v tejto záležitosti – malo by byť zásadou alebo právom miestnej samosprávy definovať sociálne služby vrátane sociálneho bývania na tejto miestnej úrovni a vylúčiť sociálne služby z pôsobnosti hospodárskej súťaže a právnych predpisov o štátnej pomoci.

V každom prípade však v Európskej únii potrebujeme právnu zrozumiteľnosť a právny nástroj na úrovni EÚ, ktorý náležite pokryje a definuje sociálne služby.

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcel poďakovať pánovi komisárovi za objasnenie niektorých bodov, ktoré zazneli v otázkach. Treba povedať, že poskytnutie bývania je absolútna nevyhnutnosť pre každého občana, najmä v modernom sociálnom štáte. Je naozaj životne dôležité mať strechu nad hlavou; je to právo a každý by súhlasil, že by malo byť zabezpečené z vlastných prostriedkov alebo prostredníctvom vládnych agentúr atď.

Musíme však diskutovať o tom, do akej miery má zasiahnuť vláda každej jednotlivej krajiny pri poskytovaní bývania. V našej krajine vznikla realitná bublina na základe daňových stimulov, ktoré boli príliš štedré a nie dobre premyslené, pre staviteľov, aby stavali domy, a poskytovali sa im stavebné povolenia, niekedy dokonca v povodňových oblastiach, ktoré potom zaplavilo, pričom sa rozdeľovala krajina, ktorá by sa rozdeliť nemala. Vtedy sa, samozrejme, pripojili banky a poskytli veľkorysé pôžičky stavebníkom, ktoré nemohli splatiť, a ľuďom na kúpu domu, ktoré nemohli splatiť.

Z tohto dôvodu máme v súčasnosti krízu. Takže existuje veľa otázok o tom, ako by mal byť zapojený štát do celej oblasti stavebného podnikania.

Avšak pri poskytovaní sociálneho bývania si v prvom rade myslím, že založiť ho na príjme je príliš normatívne a nedáva zmysel z dôvodov, ktoré mnohí uvádzajú. Myslím si, že je tu určite úloha, ktorá patrí v širšom zmysle Komisii a ktorá môže spočívať v tom, že predloží usmernenia o poskytovaní sociálneho bývania, ale byť príliš normatívny, pokiaľ ide o záležitosti, ako je príjem atď., nedáva zmysel, nebude to fungovať a nemali by sme o to usilovať.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Sociálne bývanie skutočne patrí medzi služby všeobecného záujmu. Bohužiaľ, miera nezamestnanosti mladých ľudí dosiahla v súčasnosti v Európskej únii 20 %.

Podľa európskeho nariadenia môžu všetky členské štáty použiť sadzbu 4 % z Európskeho fondu regionálneho rozvoja na financovanie budovania sociálneho bývania a zlepšenie energetickej účinnosti v budovách. Bohužiaľ, z dôvodu hospodárskej krízy sa zhoršila hospodárska situácia európskych rodín a miera nezamestnanosti, ktorá je medzi mladými ľuďmi mimoriadne vysoká, je príčinou na znepokojenie. Toto je presne ten dôvod, prečo by som vás, pán komisár, požiadala, aby ste nás počas nadchádzajúceho finančného programového obdobia podporili pri zvýšení tejto sadzby na 15 % pre vytvorenie sociálneho bývania a zlepšenie energetickej účinnosti v budovách.

Vo väčšine členských štátov je zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, sociálne služby a starostlivosť o mladých a starších riadená štátom. Tieto verejné služby hrajú zásadnú úlohu pri zabezpečení ochrany a začlenení všetkých občanov do spoločnosti za predpokladu, že sú prístupné všetkým občanom. Aby sa zabezpečilo, že sa to uplatní v celej Európskej únii, vyzývame Komisiu, aby vypracovala rámcovú smernicu o verejných službách, ktorá zavedie minimálne požiadavky do tejto oblasti a zaručí rovnaký, všeobecný prístup pre všetkých európskych občanov, ako aj dobrú kvalitu a transparentnosť týchto služieb.

  António Fernando Correia de Campos (S&D). – (PT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, sociálne bývanie je hospodárska služba všeobecného záujmu s dôležitou úlohou na trhu, ktorá vytvára pozitívne výsledky v prospech celej spoločnosti. V súlade s protokolom 26, prílohou Lisabonskej zmluvy, spadá pod vnútroštátne, regionálne a miestne orgány úloha vykonávať a organizovať tento typ služby. Je preto ťažké pochopiť toto obmedzenie cieľového trhu na rodiny, ktorých príjem je nižší než 33 000 EUR. Je to meranie chudoby, ktoré sa vykonáva v podmienkach, ktoré sú absolútne a čisto finančné, a neberie do úvahy rozmanitosť 27 členských štátov; argumentáciu možno zhrnúť do jednej veci, a to do solventnosti.

Sociálne bývanie reaguje na kultúrne a sociálne otázky, na blízkosť pracoviska, na dôležité predefinovanie úlohy žien na trhu a na mobilitu pracovníkov v európskej oblasti. Boj, ktorý vedie Európska únia, aby sa dostala zo súčasnej hospodárskej krízy, vyžaduje hospodársky rast, ktorý vedie k prisťahovalectvu, k tvorbe etnických, ekonomických a kultúrnych menšín a k potrebe ich integrácie, dokonca s rizikami getoizácie, ktoré sú s ňou spojené a s ktorými musíme spravodlivo bojovať. Nemieša sa Komisia do kompetencií členských štátov?

  Zigmantas Balčytis (S&D) . – Vážená pani predsedajúca, Lisabonská zmluva uznáva dôležitosť dostupnosti a prístupnosti sociálnych služieb a úloh, ktoré zohrávajú miestne a regionálne orgány pri ich poskytovaní. Tieto záležitosti sociálneho bývania sú mimoriadne dôležité pre ľudí s nízkymi príjmami a je realitou, že kríza zanechala množstvo nezamestnaných ľudí, ktorí potrebujú sociálne bývanie.

V súčasnosti uplatňujú členské štáty odlišné normy pri rozhodovaní o kritériách pre sociálne bývanie. Dá sa pochopiť, že ekonomické a sociálne situácie sa v členských štátoch výrazne líšia. S cieľom vykonávať právo na prístup k všeobecným službám by bolo podľa mňa rozumné definovať všeobecné zásady a stanoviť odporúčanú hornú hranicu príjmu na úrovni EÚ. Musíme však pritom členským štátom umožniť, aby mali široké pole pôsobnosti, a vziať do úvahy ekonomické a sociálne rozdiely.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE). – (RO) Chcel by som poďakovať pánovi komisárovi za vysvetlenia, ktoré poskytol k tejto otázke. Ani ja si nemyslím, že by mala existovať jediná definícia sociálneho bývania. Takáto definícia by sa dala ťažko použiť v situácii, kde sú veľké rozdiely, pokiaľ ide o životný štandard. Otázka subsidiarity je v tejto rozprave dôležitá. Mierne odbočím, ak môžem, mimo podstatu tejto otázky.

Myslím si však, že by mal existovať súbor jasnejších noriem, ale v inej súvislosti, napríklad v situáciách, ktoré sa týkajú uplatňovania nových nariadení o oprávnenosti na bývanie pre marginalizované spoločenstvá. Toto je nariadenie, ktoré tento Parlament prijal vo februári a ktoré spomenula aj pani Ţicãová. Tiež by som chcel využiť túto príležitosť a povedať, že by som privítal zvýšenie dostupných finančných prostriedkov na základe tohto nariadenia.

  Frédéric Daerden (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, chcel som sa zúčastniť tejto rozpravy, lebo som, ako ďalší v tomto Parlamente, znepokojený.

Niekoľko regiónov Európy vrátane nášho vykonáva v súčasnej dobe hodnotenie zamerané na reformu svojej politiky prideľovania sociálneho bývania, aby sa zabránilo javu getoizácie a zoskupovaniu znevýhodnených sociálnych skupín v tých istých budovách a v tých istých štvrtiach. Vaše rozhodnutie je v protiklade k tejto politike sociálneho vyváženia a potreby sociálnej rozmanitosti.

Vážený pán komisár, nie je správne, že Komisia bráni členským štátom riadiť politiku sociálnej rozmanitosti. Prístup k sociálnym službám všeobecného záujmu týkajúcich sa bývania by určite mohol byť na jednej strane obmedzený na určitú kategóriu ľudí, ale na druhej strane by mal ostať istý manévrovací priestor, aby boli tieto služby prístupné aj ľuďom s inými príjmami, aby sa zlepšila sociálna rozmanitosť v našich štvrtiach.

V každom prípade, rovnováha medzi týmito dvoma hľadiskami by mala byť definovaná členskými štátmi alebo s členskými štátmi a regiónmi a nie Komisiou.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Vážená pani predsedajúca, všetci vieme, že právo na bývanie je základné právo. Členské štáty Európskej únie sú preto povinné zaručiť sociálne bývanie pre každého, kto to potrebuje. V čase vážnej sociálnej krízy, keď narastá počet ľudí a rodín s vysokými dlhmi, pre ktorých je náročné splácať pôžičky na kúpu domov alebo ktorí trpia vysokými nájmami, je dokonca ešte dôležitejšie poskytnúť plnú podporu ľuďom a rodinám, ktoré si nemôžu dovoliť vhodné bývanie s primeraným vybavením a príslušenstvom.

Z tohto dôvodu je pre členské štáty veľmi dôležité, aby mohli využiť Úniu a vnútroštátne prostriedky na budovanie sociálneho bývania a zabezpečenie základných práv, na ktoré majú všetci občania právo, a ukončiť sociálnu nerovnosť a podporiť sociálne začlenenie. Európska komisia musí podniknúť rýchle kroky v tejto oblasti bez ohrozenia zásady subsidiarity, ale podporou všeobecnosti sociálnych služieb vo verejnom záujme.

  Anna Záborská (PPE). - (SK) Európska centralizácia je niekedy sprevádzaná fanfárami, ako sme to videli pri prijímaní Lisabonskej zmluvy. Ale inokedy prichádza nenápadne. Vynález rôznych podporných fondov EÚ, ktoré často deformujú trhové prostredie, si vynútil zavedenie povinného oznamovania poskytnutej štátnej pomoci.

Potom sa ukázala potreba výnimky z tejto povinnosti v prípade sociálneho bývania. A zrazu je na svete európska definícia. Ak zhora nadefinujeme povinnosti a potom necháme tých dole, aby ich vykonávali, to nie je subsidiarita.

Zodpovednosť za sociálne bývanie je plne v kompetencii vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov. Nespochybňujme schopnosť národných spoločenstiev a miestnych komunít riešiť svoje vlastné problémy. Pretože oni poznajú tieto problémy najlepšie. Poznajú svoje možnosti pri ich riešení.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D). – (PL) Je jasné, že sa zaoberáme problémom, ktorý je odlišný v rozličných členských štátoch.

V nových krajinách vrátane Poľska máme veľa regiónov, kde veľmi veľa ľudí nemá domov z dôvodu veľmi, veľmi nízkych príjmov. O týchto ľudí sa starajú najmä miestne orgány. Ostáva na miestnych orgánoch a regionálnych inštitúciách, aby čo najrýchlejšie pomohli takýmto ľuďom. Bez dodatočného financovania od miestnych orgánov a bez podpory verejnosti je pomoc pre ľudí, ktorí sa nachádzajú v najzložitejších situáciách, nemožná. Súčasne by bolo potrebné zvážiť, ako by sme sa v budúcnosti vytvorením spoločnej politiky a spoločnej definície v tejto oblasti pokúsili získať dodatočné prostriedky, ktoré by mohli použiť regionálne orgány. Použili by peniaze a vytvorili by sociálne bývanie, ktoré v mnohých krajinách Európy naozaj veľmi, veľmi chýba.

  László Andor, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, v plnej miere súhlasím s tým, aby sme sa na túto otázku pozreli v širšom kontexte, v tomto prípade v kontexte finančnej a hospodárskej krízy. V posledných dvoch rokoch sme videli, že to bola skúška politík hospodárskej súťaže bez ohľadu na to, či sa týkala finančného odvetvia, automobilového odvetvia alebo v tomto prípade odvetvia bývania, a bola to aj skúška našich sociálnych politík, či už išlo o deti, starších ľudí, alebo bezdomovcov.

V tomto súbore otázok, ktoré som dostal, prevládali dve otázky – hospodárska súťaž a sociálna politika. Z tohto dôvodu je dokonca zložitejšia, než by bola mimo kontextu krízy.

Kríza dokázala nesmierne zlyhanie trhu, nielen vo finančnom odvetví, ale aj v odvetví bývania, a ukázalo sa, že trhové sily samotné nemôžu vyriešiť tieto problémy, nielen pre extrémne chudobných, ale aj pre väčšie skupiny spoločnosti. Z tohto dôvodu by som bol dôrazne proti akejkoľvek zásade, ktorá by obmedzovala koncept sociálneho bývania len na najchudobnejšie skupiny v spoločnosti, najmä vzhľadom na rozmanitosť európskych krajín a zásadu subsidiarity. Určite by som trval na ponechaní definície v tomto kontexte samotným členským štátom, ako som už povedal v úvodnej reči.

Vrátim sa k prípadu Holandska, ktorý bol stredobodom diskusie, rád by som zopakoval, že Komisia neurčila kritériá, ktoré boli stanovené v kontexte Holandska, inej krajine. Pokiaľ ide o subsidiaritu, je na členských štátoch, aby rozhodli o skutočnej podmienenosti sociálneho bývania.

Je to potvrdené rozhodnutím týkajúcim sa systému holandskej štátnej pomoci a rád by som zopakoval, že hranice stanovené holandskými orgánmi – ktoré platia len v Holandsku – zahŕňajú 43 % holandského obyvateľstva, čo je určite viac než najchudobnejšie skupiny. Holandské rozhodnutie navyše potvrdilo, že sociálna rozmanitosť a sociálna súdržnosť sú opodstatnené ciele verejnej politiky, pre ktoré možno odôvodniť štátnu pomoc, a nielen pre tých, ktorí žijú v extrémnej chudobe alebo s rizikom chudoby.

Myslím si, že sociálna kríza tu za posledných pár rokov destabilizovala spoločnosť v oveľa širšom rozsahu a z tohto dôvodu k tomu musíme pristupovať citlivo. Chcel by som ešte dodať, že Komisia kontroluje len pomoc poskytnutú spoločnostiam v oblasti bývania. Akýkoľvek príspevok poskytnutý priamo občanom nepodlieha pravidlám štátnej pomoci.

Diskusia sa dotkla aj širšieho kontextu, ktorým sú sociálne služby všeobecného záujmu. Z tohto dôvodu sa musím zamerať aj na toto a zdôrazniť, že okrem bývania zohrávajú ďalšie služby všeobecného záujmu, najmä ďalšie sociálne služby, preventívnu a sociálne súdržnú úlohu, ktorá je zameraná na celé obyvateľstvo nezávisle od majetku alebo príjmu. Komisia objasnila tento bod vo svojom oznámení z roku 2007, keď vyzdvihla ciele a zásady organizácie sociálnych služieb.

Komisia je odhodlaná podporiť kvalitu sociálnych služieb. Podporujeme napríklad kvalitatívny rámec pre sociálne služby všeobecného záujmu v rámci Výboru pre sociálnu ochranu.

Na záver mojej odpovede poviem zopár myšlienok. Keďže sa niektoré otázky týkali dlhšieho časového obdobia siahajúceho až do ďalšieho finančného výhľadu, súhlasil by som, že v rozličných súvislostiach bude ovplyvnené aj bývanie; rekonštrukcia v súvislosti s energetickou účinnosťou, ktorá z nášho hľadiska spadá do kategórie ekologických zamestnaní, bude určite oblasťou, v ktorej budeme aktívni, samozrejme, bez úsilia o spoločnú európsku politiku v oblasti bývania.

Budú tu aj ďalšie problémy, ako je napríklad bývanie pre väčšinu bezbranných skupín spoločnosti, napríklad Rómov, s ktorým sa už začalo, a myslím si, že bude pokračovať podpora zo štrukturálnych fondov určená na záležitosti v oblasti bývania, v tomto špecifickom prípade pre mimoriadne bezbranné marginalizované skupiny v mnohých členských štátoch. Toto tiež zdôrazňuje význam rôznorodosti názorov, lebo krajiny sa odlišujú v rámci svojich sociálnych potrieb a určité rozhodnutia a riešenia, ktoré sa uplatňujú v krajinách s vysokými príjmami, určite nemusia opakovať – a, samozrejme, zavádzať – iné členské štáty.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

17. Bezpečnostné a preventívne opatrenia na morských ropných plošinách v EÚ (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o bezpečnostných a preventívnych opatreniach na morských ropných plošinách v EÚ.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, 20. apríl bol čiernym dňom pre Mexický záliv, pre Spojené štáty americké a vlastne pre celý svet. Už presne štyri týždne skúšajú priemysel a orgány všetko možné – zatiaľ bez nejakého konkrétneho úspechu –, aby zastavili obrovský únik ropy a minimalizovali ekologické škody, predovšetkým na pobreží.

Táto nehoda ukázala v ostrom svetle riziká spojené s činnosťami v oblasti zásobovania ropou a plynom prebiehajúcimi na otvorenom mori. Vnímanie verejnosti sa úplne právom zintenzívnilo, a to nielen v Spojených štátoch, ale aj v Európe. Európa spolu s Nórskom vyrábajú viac ako 200 miliónov ton ropy ročne, pričom väčšina pochádza zo Severného mora.

Aj keď hľadanie a preprava ropy a plynu neprebieha za porovnateľne extrémnych podmienok alebo v takej istej hĺbke ako v Mexickom zálive, musíme mať plán pre možnosť nehody v EÚ a byť na ňu pripravení. Máme príslušné orgány a mechanizmy na to, aby sme vedeli rýchlo reagovať na prípadnú nehodu.

Máme Európsku námornú bezpečnostnú agentúru, máme záchranné člny, máme mechanizmy civilnej ochrany, máme dobrú koordináciu podporných opatrení, vďaka čomu bola pani komisárka Georgievová už v začiatočnom štádiu schopná ponúknuť európsku pomoc pri prebiehajúcich opatreniach v Mexickom zálive.

Naším cieľom musí byť prevencia, aby sme odstraňovanie rozsiahlych škôd po katastrofe vôbec nemuseli podstúpiť. Spolu s pánom komisárom Potočnikom sme preto naše úrady požiadali o preskúmanie platných právnych predpisov EÚ. Európske právne predpisy predstavujú rámec pre bezpečnosť a opatrenia na ochranu životného prostredia všeobecne, ako aj v prípade konkrétnej nehody.

Naše smernice zabezpečujú minimálne bezpečnostné normy pre zariadenia a obsahujú podrobné minimálne normy v oblasti zdravia a bezpečnosti pracovníkov. Teraz všetky tieto právne texty preskúmame, aby sme zistili, či poskytujú súbor primeraných a optimálnych nástrojov pre prípad podobnej katastrofy alebo pre prípad najhoršieho scenára. Znamená to úzku spoluprácu s vnútroštátnymi regulačnými orgánmi, keďže prevažná časť bezpečnostných predpisov týkajúcich sa prepravy ropy a plynu a ochrany zdravia je v rukách členských štátov, nie priamo v našich rukách.

Samozrejme, žiadny súbor predpisov nemôže poskytnúť stopercentnú záruku. Veľa závisí od prístupu a správania operatívnych zložiek v našom priemysle. Máme teda všetky dôvody na to, aby sme sa stretli: politika a priemysel musia spolupracovať, aby zabezpečili čo najväčšiu bezpečnosť európskeho životného prostredia a verejnosti.

Chcem, aby boli bezpečnosť a trvalá udržateľnosť v preprave ropy a plynu ústrednými témami rozhovorov zainteresovaných strán. Preto som minulý týždeň usporiadal stretnutie vysokopostavených pracovníkov významných energetických podnikov činných v európskych vodách. Bola tam aj pani komisárka Georgievová. Na tomto technicky orientovanom stretnutí sme priemyselné podniky požiadali, aby sa postarali o vynaloženie maximálneho možného úsilia na to, aby sa zabránilo porovnateľným nehodám v blízkosti európskeho pobrežia.

Predložili sme súbor otázok, na ktoré spoločnosti v priebehu nasledujúcich dní odpovedali. Bolo to 12 otázok, ktoré úplne konkrétne zahrnovali všetko, čo je rozhodujúce z hľadiska bezpečnosti na ropných plošinách a plynových plošinách, ako aj z hľadiska vôd, pobrežia a členských štátov. Toto stretnutie s priemyselnými podnikmi vnímam ako začiatok procesu, ktorým sa posilní transparentnosť priemyselných činností a podporí dodržiavanie nariadení a uplatňovanie osvedčených postupov.

V nadchádzajúcich mesiacoch, keď už budeme lepšie chápať príčiny nehody, plánujeme druhé stretnutie, aby sme zhodnotili situáciu a vyvodili z nehody v Mexickom zálive ponaučenie pre Európu.

V tejto chvíli, keď ešte nebola vykonaná analýza príčin a okolností, by bolo predčasné vyvodzovať závery alebo vyzývať na nové legislatívne iniciatívy. Ak sa však ukáže, že je potrebné regulačné riešenie, môžem vás uistiť, že Komisia nebude strácať čas a predloží vám návrhy európskych právnych predpisov.

Takže vidíte, dámy a páni, že v Európe sa neustále vyvíjajú snahy s cieľom predísť u nás podobnej tragédii. Ak by k podobnej nehode predsa len došlo, máme k dispozícii množstvo opatrení a mechanizmov na to, aby sme dokázali účinne a bezodkladne reagovať a minimalizovať následky takejto nehody na občanov a životné prostredie v Európe.

Viac než ochotne vám po našom ďalšom stretnutí podám správu o tom, čo plánujeme.

  Bogusław Sonik, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PL) Výbuch plošiny v Mexickom zálive je najväčšou ekologickou katastrofou svojho druhu v histórii. Každý deň sa do zálivu vyleje 800 000 litrov ropy, čo znamená 22 miliónov litrov od vypuknutia katastrofy. Ropná škvrna v súčasnosti pokrýva 43 000 štvorcových kilometrov, čo je väčšia plocha ako Holandsko.

V tejto chvíli je našou povinnosťou vyjadriť solidaritu so Spojenými štátmi a všetkými obeťami tragédie a zabezpečiť poskytnutie čo najväčšej pomoci. Vzhľadom na túto tragédiu pokladám za nevyhnutné, aby sme uskutočnili špeciálne posúdenie – podrobnú a ďalekosiahlu inšpekciu aktívnych vrtných plošín nachádzajúcich sa v teritoriálnych vodách Európskej únie. To by mal byť prvý krok na nadnárodnej úrovni k zabezpečeniu bezpečnosti európskych morí. Ďalej by som chcel osobitne upozorniť na skutočnosť, že ak by k podobnej katastrofe náhodou došlo v Baltskom mori, ktoré je uzavretým morom, spôsobilo by to trvalé a nezvratné zdevastovanie celého regiónu a jeho pobrežných oblastí.

Je nevyhnutné, aby všetky činnosti vykonávané v teritoriálnych vodách Európskej únie podliehali osobitnému monitorovaniu a aby spĺňali najvyššie bezpečnostné normy a boli vybavené najmodernejšími bezpečnostnými systémami. Vzhľadom na to si myslím, že je tiež nevyhnutné vypracovať spoločný cezhraničný postup pre riešenia a spoluprácu, ktorý by sa uplatnil hneď po úniku ropy.

Pozorovatelia v Spojených štátoch poukazujú na to, že v mnohých prípadoch bolo povolenie na vybudovanie plošín v Mexickom zálive udelené pod tlakom a v záujme ropného priemyslu na úkor životného prostredia. Len ťažko možno v tejto súvislosti nespomenúť rozhodnutie vybudovať Nord Stream, severný plynovod, ktoré bolo politickým rozhodnutím, ktoré nebralo do úvahy nebezpečenstvá, ktoré táto investícia môže predstavovať pre ekosystém Baltského mora.

Pán Oettinger, vzhľadom na drámu v Mexickom zálive by nemalo byť možné, aby vrtné zariadenia na ťažbu roby alebo plynu vznikali bez stopercentnej záruky bezpečnosti pre príslušné moria a oceány. Rozhodnutia prijímané pod tlakom priemyselnej alebo politickej loby by mali byť neprípustné.

  Kriton Arsenis, v mene skupiny S&D. – (EL) Vážený pán komisár, zlepšenie preventívnych opatrení často nestačí. K nedávnemu výbuchu v Mexickom zálive došlo na plošine, ktorá bola postavená len v roku 2001, a jej následné potápanie spôsobuje jednu z najväčších ekologických katastrof v histórii. Zatiaľ, a to od nehody prešlo už 29 dní, sa nepodarilo zastaviť únik a ako povedal pán Sonik, v zálive sa denne vylieva do mora vyše 5 000 ton ropy.

K rozsiahlemu znečisteniu došlo v čase, keď je mnoho druhov, z ktorých mnohé vymierajú, uprostred obdobia rozmnožovania. Mám na mysli päť zo siedmich druhov morskej korytnačky, delfíny, množstvo druhov veľrýb a množstvo druhov významných morských cicavcov. Nevyhnutne to zasiahlo aj človeka. K tomuto výbuchu, k tejto nehode došlo v čase, keď sa táto oblasť začínala zotavovať zo zničujúcich následkov hurikánu Katrina; nehoda si okrem toho vyžiadala 11 životov.

V Spojených štátoch sa však prijímajú opatrenia. V roku 1981 odhlasoval Kongres moratórium zakazujúce morské ropné vrty v 85 % pobrežných vôd pozdĺž Spojených štátov. Po nehode Obamova vláda moratórium potvrdila aj napriek svojim počiatočným vyhláseniam, že to neurobí. Zároveň sa však naďalej uvádzajú do prevádzky ďalšie ropné plošiny, najmä v Severnom mori. V súčasnosti existujú stovky morských plošín určených na ťažbu ropy aj plynu.

Nedávny nehoda v Mexickom zálive skutočne potvrdila nebezpečenstvo zničenia morského prostredia morskými ropnými plošinami. V rámci európskych právnych predpisov sú však podmorské ropné vrty vyňaté z pôsobnosti smernice Seveso o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok.

Nedávna nehoda ukázala, že nikto nedokáže zaručiť, že k podobnej nehode nedôjde v Európskej únii, a zlepšovanie preventívnych opatrení niekedy nestačí. Obamova vláda bola nútená vzhľadom na rozsah katastrofy ustúpiť. Možno prišiel čas, aby Európska únia okrem prijímania ďalších preventívnych opatrení zaviedla moratórium s okamžitou platnosťou zakazujúce morské vrty vo vodách EÚ, rovnaké ako moratórium USA. Musíme konať okamžite, skôr ako nám na dvere zaklope nehoda, o ktorej ešte nevieme, podobná nehode v Mexickom zálive.

  Corinne Lepage, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, havária na plošine pri pobreží Louisiany 22. apríla spôsobila ropnú škvrnu neuveriteľného rozsahu. Nastoľuje to tri dôležité otázky. Je ťažké pochopiť skutočnosť, že neboli vopred vytvorené systémy na zastavenie úniku takéhoto druhu a rozsahu, ako aj neexistenciu náležitých kontrolných mechanizmov zo strany verejných orgánov, pokiaľ ide o povinné bezpečnostné systémy, ktoré majú zavádzať prevádzkovatelia plošín s cieľom predchádzať riziku znečistenia a v konečnom dôsledku konkrétnemu riziku znečistenia zvlášť citlivých alebo obývaných oblastí uhľovodíkmi. Kolega poslanec pán Sonik nás pred chvíľou upozornil, aké katastrofické následky by takéto znečistenie malo napríklad v Baltskom mori.

Severné more už zažilo najmenej dve vážne nehody na morských plošinách a patrí k svetovým regiónom s najväčšou koncentráciou plošín. Za týchto podmienok je absolútne nevyhnutné, aby sme zhodnotili situáciu s cieľom zabezpečiť, aby podobná nehoda pri našom pobreží nebola možná, a sme veľmi radi, pán komisár, že bola v tomto smere podniknutá iniciatíva.

Na základe toho sa pýtam, aké opatrenia na zlepšenie bezpečnosti a predchádzanie nehodám na morských plošinách nachádzajúcich sa v našich teritoriálnych vodách plánujete prijať z krátkodobého hľadiska? Hovorili ste o minimálnych normách, pán komisár, ale to nestačí.

Po druhé, aké kontrolné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania bezpečnostných požiadaviek existujú v súčasnosti? Bezpečnostné predpisy na papieri nestačia; musia sa uplatňovať a ich uplatňovanie treba skutočne kontrolovať. Čo plánujete urobiť pre to, aby sme napredovali týmto smerom?

Po tretie, aké prostriedky na odvrátenie znečistenia pobrežia v prípade nehody máme dispozícii? Je veľmi dobré mať plavidlá a civilné sily, ale čo konkrétne máme k dispozícii? Nie je načase, aby sme od prevádzkovateľov požadovali, aby mali konkrétne technické zariadenia, ktoré by mohli používať spoločne? Nie je takisto potrebné, vzhľadom na to, že pojem poškodenia životného prostredia je odteraz súčasťou právnych predpisov EÚ, vytvoriť náležitý systém odškodnenia a s tým spojených finančných záruk?

A nakoniec, ropné spoločnosti pracujú v stále väčších hĺbkach, v dôsledku čoho je v prípade nehody veľmi ťažké zasiahnuť a ohrozuje to morské prostredie. Aké opatrenia sa plánujú v súvislosti s ťažbou ropy vo väčších hĺbkach a zvlášť ďaleko na severe?

Na záver sa vrátim k otázke, ktorú práve položil kolega poslanec pán Arsenis: nie je načase, aby sme zvážili dlhé moratórium za tých istých podmienok, za akých ho chcú zaviesť Spojené štáty? Chceme a musíme prestať byť spoločnosťou závisiacou od ropy. Nie je načase, aby sme to konečne urobili?

  Isabelle Durant, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, aj ja mám pocit, že musíme zabrániť ľuďom v priemysle, aby sa hrali na Boha.

Dnes cítia priemyselné krajiny viac než kedykoľvek predtým smäd po rope. Vŕtajú do všetkého, na čo narazia, a to v čoraz väčších hĺbkach, čím sa jasne zvyšuje riziko nehôd. V poslednej dobe dávajú priemyselné podniky prednosť prieskumu a ťažbe na úkor bezpečnosti a životného prostredia; už asi mesiac sa do Mexického zálivu každý deň vylieva 800 000 litrov ropy, pričom ekologické a hospodárske škody budú katastrofálne. Vidím obrovský nepomer medzi kolosálnymi sumami míňanými na ťažbu v čoraz väčšej hĺbke a absolútne nedostatočnými prostriedkami venovanými na lepšiu prevenciu a predvídanie rizika.

Tak ako kolegovia poslanci, aj ja požadujem niekoľko vecí. Po prvé, myslím si, že musíme vykonať audit všetkých ropných plošín, aby sme zistili, aký je ich technický stav, akú majú úroveň bezpečnosti a do akej miery spĺňajú normy. Musíme, samozrejme, vykonať aj inšpekcie plošín, aj keď takéto inšpekcie sú povinnosťou členských štátov, a potrebujeme, aby Komisia vykonala inšpekcie samotných inšpekcií.

Ďalej si myslím, že musíme raz a navždy začať chrániť najkrehkejšie ekosystémy. V tejto súvislosti si skutočne myslím, že okrem vašej iniciatívy, ktorej cieľom je zistiť, ako by sme si poradili s takýmito okolnosťami, keby k podobnej nehode došlo pri našom pobreží, a ktorú vítam, musí Európa konečne podniknúť iniciatívy na ochranu najkrehkejších ekosystémov. Mám napríklad na mysli Aljašku. Potrebujeme medzinárodný dohovor o takom istom modeli ochrany, ako je model ochrany zdrojov v Antarktíde, pričom Európa by mohla byť iniciátorom takejto práce a takéhoto dohovoru.

A nakoniec, je to veľmi dobrý dôvod, prečo viac a čo najskôr investovať do obnoviteľných zdrojov energie pre prípad, že by sme takýto dôvod ešte potrebovali. Sopka – neuvediem jej meno, pretože je nevysloviteľné – bola pre nás znamením v oblasti leteckej dopravy; takým istým spôsobom je táto hrozná nehoda pre nás ďalším znamením v oblasti ťažby ropy. Je čas uznať, že šialenstvo pretekania sa v ťažbe ropy kdekoľvek a za každú cenu je za nami.

  Giles Chichester, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, vítam vyhlásenie pána komisára. Svet v úžase sledoval obrovský únik plynu a ropy z prasknutého potrubia po výbuchu a vypuknutí katastrofy v Mexickom zálive, ako aj zjavnú neschopnosť priemyslu, ako aj amerických orgánov únik zastaviť; musíme dúfať, že najnovšie opatrenia sa ukážu ako úspešné.

Ako spomenuli kolegovia, máme vlastné skúsenosti s katastrofami na plošinách v Severnom mori. Ako jeden príklad mám na mysli plošinu Piper Alpha, pričom si myslím, že sme si z tohto prípadu vzali ponaučenie. Nezabúdajme však, že je veľký rozdiel medzi hĺbkou mora, v ktorej sa pracuje v Mexickom zálive, a hĺbkou Severného mora. Žiadam, aby sme konali opatrne a neunáhlili sa s novými právnymi predpismi. Uistime sa, čo sa skutočne stalo. Uistime sa, či by existujúce predpisy zabránili, aby sa niečo také stalo tu, a uistime sa, že by tomu zabránili akékoľvek nové predpisy.

K nehodám a božím zásahom skutočne dochádza a nemôžeme zaručiť, že im zabránime. Musia existovať hranice toho, čo môžeme urobiť, aby sme im zabránili. Na záver by som chcel pridať ešte jednu myšlienku v súvislosti s negatívnym rizikom: že takéto nehody stavajú do iného svetla relatívnu bezpečnosť jadrovej energie.

  Elie Hoarau, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážená pani predsedajúca, únik ropy z vrtnej veže v Mexickom zálive je skutočnou katastrofou z hospodárskeho, ako aj z ekologického hľadiska. Údajne došlo k nezrovnalostiam pri udeľovaní povolení na vŕtanie ministrom vnútra Spojených štátov. To by predstavovalo neodpustiteľný prejav nezodpovednosti, ktorej dôsledky sú nevyčísliteľné a nedotýkajú sa len Spojených štátov.

Vieme, že krajiny na celom svete udeľujú stovky povolení na morské vrty, a ak by sa tieto povolenia udeľovali rovnako nezodpovedne, predstavovalo by to vážne problémy pre celý svet. Ako poslanec Európskeho parlamentu za európsky najvzdialenejší región a za zámorské krajiny a územia (ZKÚ), ktoré tvoria takmer výlučne ostrovy, celkove takmer 130, roztrúsené na troch kontinentoch, musím vyjadriť obavy o naše ostrovy v súvislosti s projektmi ťažby ropy v mori. Preto je nevyhnutné, aby Európska únia, ktorá musí ísť príkladom, čo najprísnejšie posúdila bezpečnostné a preventívne opatrenia na svojich vlastných morských ropných plošinách.

Ďalej by som chcel uviesť, že náhodné alebo operačné vyliatia ropy do mora, spôsobené nie nevyhnutne Európou, sa odhadujú na niekoľko desaťtisíc ton ročne. Nie je načase, aby Európska únia podnikla iniciatívy s cieľom dosiahnuť, aby odteraz morské plošiny podliehali kontrole nespochybniteľného vedeckého orgánu, ktorý by mal byť vytvorený v podobe medzinárodného orgánu?

Po kodanskom samite a počas prípravy na Cancún by mala Európska únia s hrdosťou presadzovať skutočné globálne riadenie v oblasti hľadania, ochrany a využívania hlbokomorských zdrojov.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, ako človek, ktorý žije v susedstve „Švábskeho mora“, by som vás chcel vyzvať, aby ste nehodu, katastrofu v Mexickom zálive brali tak vážne, ako keby k nej došlo v našom vlastnom Bodamskom jazere. Potom by ste už nemali žiadnu pitnú vodu a v mojom domovskom meste by sa nekonal žiadny festival so všetkými dramatickými dôsledkami, ktoré by to znamenalo, a ešte oveľa viac.

Čo to znamená? Ste si istí, že ropné plošiny, ktoré sa nachádzajú ďaleko od nás – inými slovami v Severnom mori a v Baltiku –, skutočne odolajú všetkým poveternostným podmienkam, ktorým budeme musieť čeliť v dôsledku zmeny klímy? Ste si istí, že vaša Európska námorná bezpečnostná agentúra je skutočne vybavená na to, aby si s niečím takým poradila? Hovorili ste o dobrej koordinácii. Už sme veľakrát zažili zlyhanie rádiového kontaktu medzi jednotlivými krajinami. Už sa to skontrolovalo, kým dôjde k mimoriadnej situácii? Keď sa niečo naozaj stane, aká je právna situácia, pokiaľ ide o žaloby proti ropným spoločnostiam? Bol by v tejto súvislosti možno užitočný rizikový fond?

A nakoniec, je vám jasné, že kontrolné orgány v USA boli až príliš úzko prepojené s ropným priemyslom? Môžete sa zaručiť, že na európskej úrovni nemáme tie isté problémy? Nemalo by to znieť „Môžete robiť všetko okrem...“.

  Elena Oana Antonescu (PPE). – (RO) Aj ja vítam iniciatívu Komisie. Je podľa mňa dôležité, aby sme o tejto téme diskutovali, aj keď k nehode nedošlo v oblasti, ktorá patrí do jurisdikcie členského štátu Európskej únie.

V teritoriálnych vodách členských štátov sa v súčasnosti nachádza obrovské množstvo plošín, na ktorých sa ťaží ropa. Vzhľadom na to, že podľa odhadov Medzinárodnej energetickej agentúry je známych len 5 % morských zásob ropy, možno očakávať, že sa tieto činnosti zintenzívnia. Pre nás je dôležité, aby sme si uvedomili, aké ponaučenia si môžeme vziať z katastrofy v Mexickom zálive a aká je súčasná situácia vo vodách, kde prebiehajú podobné výrobné činnosti v členských štátoch EÚ. Ak to bude potrebné, budeme musieť prijať aj dodatočné opatrenia na zlepšenie bezpečnosti pracovníkov na týchto plošinách, ako aj ďalšie opatrenia na zabránenie nehodám, ktoré by mali pre európske zraniteľné regióny katastrofálne následky.

Ďalším ponaučením, ktoré si musíme vziať z katastrofy na plošine Deepwater Horizon, ako aj z minulosti, je to, že musíme dôkladne preskúmať, akým spôsobom sa udeľujú prevádzkové licencie a aké zmluvné postupy sa uplatňujú. Musíme zabezpečiť, aby sa spoločnosti nemohli vyhnúť prevzatiu zodpovednosti. Spoločnosť uzatvárajúca zmluvu s určitým stupňom rizika, ktoré sa musí riešiť prostredníctvom konkrétnych bezpečnostných opatrení a ktoré môže priniesť obrovské zisky, musí byť tiež pripravená znášať následky, ak dôjde k nehode.

Ak ste sledovali priebeh vyšetrovania tejto katastrofy v Spojených štátoch, vyplýva z neho, že reťazec zmluvných vzťahov vytvorených medzi niekoľkými firmami umožňuje spoločnostiam prehadzovať zodpovednosť z jednej na druhú, kým ropa ďalej tečie do mora. Tu nesmieme tolerovať podobnú situáciu. Preto sa musíme pozrieť na právne predpisy v tejto oblasti a uskutočniť všetky zlepšenia legislatívneho rámca potrebné na to, aby sme dosiahli zníženie rizika, že k takejto nehode dôjde.

Doterajšie skúsenosti nám ukazujú, že ľudské a ekologické straty po nehodách ostávajú, proces stanovenia zodpovednosti však môže trvať aj celé roky. Komisia musí zabezpečiť, aby právne predpisy týkajúce sa ťažby zásob ropy v bezpečných podmienkach neobsahovali ustanovenia, ktoré sú príliš laxné, a posúdiť, do akej miery treba tieto právne predpisy zmeniť a doplniť, aby sa znížilo používanie prostriedkov na vyhnutie sa zodpovednosti.

  Marek Józef Gróbarczyk (ECR). – (PL) Príklad, ktorý nám poskytla katastrofa v Mexickom zálive, nás núti dôkladne sa zamyslieť nad prebiehajúcimi investičnými projektmi v Európskej únii. Hovorím o severnom plynovode, ktorý sa stavia v rozpore s odporúčaniami Európskeho parlamentu.

Zdrojom plynu bude ruské Štokmanovo ložisko v Barentsovom mori. V rámci projektu sa v prvej fáze plánuje ťažba 24 miliárd m3 plynu ročne, ale to sa potom zvýši na 68 miliárd. Aby sa získalo takéto množstvo plynu, treba za krátky čas urobiť veľa vrtov. Nebude možné zastaviť prúd 148 000 ton metánu, pretože tam nie sú žiadne ventily alebo tranzitné stanice. Poškodenie potrubia nebude v žiadnom prípade znamenať jeho uzatvorenie. Plyn bude unikať až do odstránenia poruchy, pretože keby sa dostala dnu voda, zničilo by to potrubie úplne. Preto Komisiu vyzývam, aby uskutočnila dôkladnú analýzu nebezpečenstiev, ktoré predstavujú rozvojové projekty tohto druhu.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, táto rozprava je veľmi správne načasovaná. Ešte sme nevyriešili problémy v Mexickom zálive, ani nevieme, kde sa objavia ďalšie problémy.

To je dôvodom mojej prvej otázky, pán komisár, ktorá znie nasledovne: kde môže v súčasnosti Európa pomôcť odbornou expertízou, prostredníctvom spoločného výskumného centra alebo prostredníctvom rôznych orgánov, ktoré máme, aby sme sa mohli spoločne pokúsiť čo najrýchlejšie a najúčinnejšie nájsť riešenie katastrofy v Mexickom zálive? Rozhodnutím znížiť emisie CO2 o 20 % a zaplniť medzeru obnoviteľnými zdrojmi energie si Európska únia zvolila správnu cestu, pričom veľa môžeme dosiahnuť prostredníctvom väčšej účinnosti. Myslíte si napríklad, že by sme mohli spustiť nové iniciatívy spolu s Nórskom v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru?

  Saïd El Khadraoui (S&D). – (NL) Tak ako ostatní rečníci, aj ja som absolútne šokovaný tým, že bolo možné, aby sa stovky tisícov litrov ropy celé týždne vylievali do mora bez toho, aby sa nám to podarilo zastaviť. Tiež ma šokujú obrovské škody, ktoré to spôsobuje, a skutočnosť, že príslušná spoločnosť, BP, to stále zľahčuje. Sme nútení čeliť skutočnostiam, pričom sa nám ani nepodarilo odhadnúť všetky dlhodobejšie následky.

Je preto nevyhnutné, aby sme skôr na európskej ako na vnútroštátnej úrovni prijali opatrenia, ktoré sú potrebné na to, aby sme v budúcnosti takéto incidenty znemožnili. Musíme sa pri tom sústrediť na procedurálne, ako aj na technické aspekty presadzovaním uplatňovania nevyhnutných bezpečnostných systémov. Bude to, samozrejme, niečo stáť, ale cena za nečinnosť by bola určite oveľa vyššia.

V minulosti sme vo svete prevzali iniciatívu, keď sme presadili dvojité trupy pre ropné tankery. Podľa mňa by sme aj v tomto prípade mali prevziať iniciatívu a ísť príkladom.

  Karin Kadenbach (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár Oettinger, ako poslankyne Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a ako tieňovej poslankyne pre biodiverzitu sa ma táto katastrofa, pochopiteľne, dotýka aj osobne. Dochádza k rozsiahlemu ničeniu života, ktorý treba chrániť. Niekto to dnes už povedal, ale pravda je, že k nehodám napriek všetkým preventívnym opatreniam predsa dochádza, keďže prevencia má svoje hranice.

Nehody sa však neobmedzujú na ropné plošiny – ani jadrové elektrárne nie sú imúnne voči incidentom a nehodám. V Rakúsku máme príslovie, ktoré znie nasledovne: „Musí sa vždy niečo stať skôr, ako sa niečo stane?.“ Inými slovami, musí vždy dôjsť k nehode, aby sme sa poučili? Táto ropná katastrofa by nás mala všetkých prinútiť zamyslieť sa nad tým, či by vzdanie sa jadrovej energie nebolo pre Európu cestou vpred. Tiež by sme mali všetku svoju duševnú energiu a finančné zdroje sústrediť na investovanie do obnoviteľných zdrojov energie.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážená pani predsedajúca, je dobré, že diskutujeme o tejto veľmi dôležitej veci, len neviem, čo z našej rozpravy napokon vzíde alebo aký vplyv budeme mať na veľké spoločnosti – ropné spoločnosti, ktoré vlastnia ropné vrty, ktoré spôsobili túto škodu a túto katastrofu.

Zároveň treba Komisii zatlieskať za jej odporúčania, aby sme prijali opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa to isté nestalo v našom vlastnom priestore. Ak si však z tejto katastrofy treba vziať jedno ponaučenie, tak to, že bezpodmienečne potrebujeme sprístupniť iné zdroje, ktoré budú poskytovať energiu v našom vlastnom priestore, zvlášť prírodnú energiu, ako sú veterná a slnečná energia. Čím skôr to urobíme, tým väčší osoh z toho budú všetci mať. Ak sa nám to nepodarí, budú ropné spoločnosti stále ďalej v oceáne hľadať ropu a k takýmto škodám a katastrofám nedôjde len raz, ale bude k nim dochádzať zas a znova. Toto nesmieme dopustiť.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Podporujeme investície do európskej energetickej infraštruktúry, ale len vtedy, ak je zaručená úplná bezpečnosť stavebných a výrobných činností. Chcela by som využiť túto príležitosť, aby som vyzvala aj na to, aby sa akýkoľvek projekt zahrnujúci ťažbu a prepravu uhľovodíkov pod vodou realizoval až po uskutočnení dôkladného posúdenia vplyvu na životné prostredie.

Viac než raz som požadovala, aby boli európske intervenčné strediská pre námorné nehody zriadené v každom členskom štáte, ktorý má prístup k moru. Aj tento druh nehôd patrí do tejto kategórie. V neposlednom rade treba povedať, že by všetky spoločnosti uskutočňujúce podmorskú ťažbu a prepravu uhľovodíkov mali poskytnúť záruky a mať poistné zmluvy na vyplatenie odškodného v prípade nehôd.

  Zigmantas Balčytis (S&D) . – (LT) Som presvedčený, že celý svet so záujmom sleduje ďalší vývoj udalostí na pobreží Mexického zálivu. Nikto nemohol predvídať a predpovedať, že si taká obrovská krajina, najmocnejšia krajina sveta Spojené štáty nebudú vedieť poradiť s tým, čo na prvý pohľad vyzerá zvládnuteľné. Myslím si, že aj Európa značnými finančnými prostriedkami a ľudskými zdrojmi prispieva k riešeniu problémov zmeny klímy. Príroda má však svoje vlastné požiadavky. Je podľa mňa veľmi dobré, že budeme mať príležitosti poučiť sa z chýb druhých, chcel by som vám však znovu pripomenúť problém so severným plynovodom a som presvedčený, že Európa bude politicky zodpovedná za využívanie tohto plynovodu, a preto by som chcel tiež vyzvať pána komisára, aby zabezpečil opätovné preskúmanie podmienok využívania tohto plynového projektu, a takisto vítam príležitosť a vôľu posilniť vlastné záchranné kapacity Európy.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, som šokovaný, a to nielen z pozície komisára, ale aj ako občan, keď vidím, ako sa už mnoho rokov v takýchto prípadoch narúša a ničí príroda.

Aj keď sme šokovaní, musíme zachovať pokoj a chladnú hlavu, pretože horúčkovitá činnosť a hystéria by neboli namieste. Presná príčina nehody v Mexickom zálive stále nie je známa. Zlyhala technika? Bola to ľudská chyba? Dôverujem americkej vláde a verejnosti, že budú hľadať vysvetlenie s rovnakou dôkladnosťou, aká je aj v našom záujme tu v Európe, pokiaľ ide o vysvetlenie príčin.

Som presvedčený, že obyvateľstvo Spojených štátov je rovnako šokované a rovnako dôrazne očakáva, že budú vyvedené dôsledky. V tomto zmysle sa spolieham na Spojené štáty ako na priemyselnú krajinu, na ich technickú vyspelosť a na ich demokraciu.

Po druhé, musíme sa zbaviť závislosti od ropy. Je však jasné, že cestou ropy už ideme celé generácie, čo zvlášť platí pre priemyselné krajiny Európy. Počet áut, ktoré majú naši občania, ďaleko prevyšuje 200 miliónov – a jazdíme nimi ja aj vy. Ja jazdím často a takisto často služobne lietam. Cez víkend státisíce ľudí zase odletia na juh a strávia Turíce na Malorke. V súvislosti s Gréckom a Španielskom ľudia hovoria, že hospodársku krízu vyrieši len cestovný ruch, čo znamená viac letov do Atén, do Palmy, do Marbelly a do iných destinácií. Spotrebúvame ropu – my všetci, vy a ja. Zdá sa mi, že ani táto majestátna sála, tento ctený Parlament nie je postavený práve energeticky účinne. Dnes večer je tu viac neónových lámp ako poslancov. A preto si myslím, že si musíme jednoducho uvedomiť, že budeme ešte veľa rokov potrebovať veľa ropy, ale napriek tomu musíme ísť ambiciózne cestou zbavovania sa závislosti od ropy: 20 % energie z obnoviteľných zdrojov do 10 rokov.

Pripravujeme plán do roku 2050 a v priebehu roka vám predložíme rôzne alternatívy. Podľa názorov odborníkov môžeme o štyri desaťročia uspokojovať 80 % svojich energetických potrieb zo zdrojov iných, ako sú fosílne palivá, takže z iných, ako je ropa. Jednou možnosťou je elektromobilita, ale väčšina vozidiel ešte veľa rokov nebude poháňaná elektrinou, ale ropou v podobe nafty a benzínu.

Je jasné, že ropné vrty v Severnom mori alebo v Mexickom zálive predstavujú pokus znížiť závislosť od niekoľkých krajín. Bez toho a bez našich vlastných zásob by bola naša závislosť od štátov OPEC a od krajín, ktoré sa nie vždy vyznačujú demokraciou, ešte väčšia, než je.

Je tu však jeden základný rozdiel: v Severnom mori sa vŕta do hĺbky 150 až 200 metrov, kým v Mexickom zálive ide o hĺbku 3 000 až 4 000 metrov, čo znamená horšie možnosti zaručenia bezpečnosti. Do hĺbok 150 až 200 metrov možno zostúpiť v ponorkách s posádkou. V Mexickom zálive sa ľudia v zásade nachádzajú ďaleko od zdroja nebezpečenstva, ďaleko od technickej bezpečnosti.

Takisto dôverujem našim členským štátom. Máme všetky dôvody dôverovať svojim vnútroštátnym orgánom a svojim technickým tímom v Spojenom kráľovstve, Nemecku, Nórsku a Dánsku. Aj v rámci partnerstva Európskej únie a nášho orgánu (Európskej námornej bezpečnostnej agentúry – EMSA) s vnútroštátnymi bezpečnostnými tímami existuje vynikajúca, vysoká úroveň kooperatívnej bezpečnosti medzi Európskou úniou a tými členskými štátmi, ktoré sú hraničnými krajinami.

Aj v prípade plynovodu Nord Stream sme, samozrejme, museli preskúmať otázku bezpečnosti. Znamenalo to absolvovanie zložitých bezpečnostných a schvaľovacích procesov a chcem jednoznačne povedať, že plynovod Nord Stream bude pravdepodobne jedným z najmodernejších a najbezpečnejších plynovodov na svete. Aj tu je jeden základný rozdiel: ak by niekedy došlo na plynovode k problému, plyn by bolo možné pri zdroji alebo na pobreží zastaviť. Plynovod Nord Stream nemožno porovnávať s tým, čo sa deje v Mexickom zálive.

V konečnom dôsledku sa budeme musieť vydať cestou, ktorá vedie preč od závislosti od ropy, ale na prekonanie tejto cesty budeme potrebovať desaťročia. Všetci v politike a v spoločnosti sa musíme vydať touto cestou. Počas tejto cesty musíme preskúmať, či naše bezpečnostné normy a právne predpisy a smernice a bezpečnostné tímy predstavujú najvyššiu úroveň. Položili sme relevantné otázky. Na jeseň, keď už budeme poznať príčiny, keď budeme mať odpovede, po dôkladnom vyspovedaní našich energetických spoločností, vám s radosťou poskytneme viac informácií. Som presvedčený, že energetické spoločnosti si dobre uvedomujú vážnosť situácie.

Nakoniec by som chcel ešte podotknúť jednu vec. V súčasnosti už existujú základy zodpovednosti za náhradu škody. Mimochodom, žiadna zo zúčastnených strán v Spojených štátoch to nespochybňuje. Keď bude jasné, kto nesie vinu, ponesie príslušná strana zodpovednosť a už teraz je nám jasné, že pôjde o miliardy. V európskych právnych predpisoch v oblasti životného prostredia, ako aj vo vnútroštátnych prepisoch v oblasti životného prostredia je otázka zodpovednosti, spôsobenia škody a náhrady škody jasná. Aj týmto sa posilní preventívny prístup, pokiaľ ide o bezpečnosť.

Predpokladám, že o pár týždňov budeme vedieť, či máme v Európe právnu alebo technickú potrebu konať, a potom znovu radi podáme správu Parlamentu. Z vašich slov tiež vyplýva, aké je pre vás, bez ohľadu na politické strany, dôležité konať v tejto otázke predvídavo a preventívne, nie až po tom, ako dôjde ku katastrofe. Takto pracujeme v Komisii.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  András Gyürk (PPE), písomne. – (HU) Z katastrofy na hlbokomorskej ropnej plošine pri pobreží USA by sme si mali vziať pár ponaučení i my. V prvom rade musíme priznať, že hoci sa hlbokomorské vŕtanie pýši najmodernejšími priemyselnými technológiami, stále nie je bezrizikové. Takisto musíme jednoznačne vyhlásiť, že zvýšenie súkromných investícií do odvetvia ropného priemyslu nesmie znamenať, že osoby zodpovedné za politické rozhodovanie sa vzdávajú práva na prísnu reguláciu v oblasti životného prostredia. Ropná katastrofa v Spojených štátoch je pre EÚ dobrou príležitosťou na to, aby preskúmala svoje vlastné bezpečnostné predpisy. Tie majú stále príliš všeobecnú povahu. Stačí si vziať smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo rámec ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Revízia je potrebná aj preto, lebo pravidlá, ktoré sú trochu konkrétnejšie, sa viac zameriavajú na kroky, ktoré treba podniknúť po tom, ako dôjde ku katastrofe. Úvahy týkajúce sa prevencie budú musieť ustúpiť do úzadia. Ak sa chceme poučiť z príkladu USA, musíme jasne vymedziť oblasti zodpovednosti vlastníkov a prevádzkovateľov ropných vrtov a dozorných orgánov. Priemyselné nariadenia a dobrovoľné návrhy spoločností neponúkajú upokojujúce riešenie. Je úplne jasné, že sú potrebné právne definované bezpečnostné záruky.

18. Kríza vyvolaná sopečným popolom (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie o kríze vyvolanej sopečným popolom (O-0061/10) (B7-0217/10), ktorú Komisii predkladá Brian Simpson v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch.

  Silvia-Adriana Ţicău, autorka. – Vážená pani predsedajúca, pán Simpson sa ospravedlňuje, že sa nemôže zúčastniť na rozprave o kríze vyvolanej sopečným popolom. Paradoxne vzhľadom na dnešnú večernú diskusiu ho zdržali obmedzenia letov v Spojenom kráľovstve v dôsledku oblaku popola, a preto sa mu nepodarilo pricestovať na rozpravu do Štrasburgu. Preto dnes večer vystúpim v jeho mene.

Otázka na ústne zodpovedanie o kríze vyvolanej sopečným popolom je v dôsledku neustáleho narušenia vzdušného priestoru v súčasnosti dôležitá rovnako ako v čase prvotnej erupcie islandskej sopky minulý mesiac, keď bola počas šiestich dní uzatvorená väčšina vzdušného priestoru EÚ. V súčasnosti riešime nielen následky tohto narušenia a jeho finančný dosah, ale aj súčasnú pokračujúcu neistotu v súvislosti s nepretržitým a zdĺhavým narušením európskeho vzdušného priestoru.

Aj keď som presvedčená, že v dôsledku nevídaného rozsahu, dĺžky a príčiny prvotného uzatvorenia vzdušného priestoru sme si vzali dôležité ponaučenia a prijali sme dôležité opatrenia, je zrejmé, že reakcia na európskej úrovni musí byť vzhľadom na neustále narušenia účinnejšia.

Vzhľadom na problémy, ktoré leteckej doprave spôsobuje mimoriadny charakter a bližšie neurčené trvanie a narušenie vzdušného priestoru, je dnes v mojom záujme dostať záruky, že mechanizmy, ktoré máme k dispozícii na zvládnutie tohto narušenia, sú účinné a že sa primerane riešia nedostatky, ktoré sa zistili v priebehu uplynulých týždňov.

S radosťou konštatujem, že sa ukázal mimoriadny význam nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave. Jeho význam spočíva v tom, že poskytlo záchrannú sieť na zaručenie toho, že bremeno finančných dôsledkov narušenia nenesú cestujúci a že ich neochromuje chaos. Uzatvorenie vzdušného priestoru však vyvolalo dôležité otázky týkajúce sa plnenia povinností zo strany leteckých spoločností, pokiaľ ide o práva cestujúcich v leteckej doprave, najmä v súvislosti s akoukoľvek kompenzáciou poskytovanou leteckému priemyslu.

Akú spätnú väzbu dostáva Komisia v súvislosti so zaobchádzaním s cestujúcimi a aké záruky môže poskytnúť v súvislosti s tým, že letecké spoločnosti plnia svoje povinnosti v súlade s právnymi predpismi? Navyše, súčasná situácia odhalila zraniteľnosť cestujúcich registrovaných leteckými spoločnosťami tretích krajín, pre ktoré neplatia právne predpisy v oblasti práv cestujúcich v leteckej doprave. Ako plánuje Komisia prekonať túto medzeru v legislatíve?

Rovnako sme na samom začiatku tejto krízy zaznamenali veľké finančné straty leteckého priemyslu počas uzatvorenia vzdušného priestoru. Pokiaľ ide o akýkoľvek balík kompenzácií pre letecký priemysel, je v mojom záujme zaručiť, aby neboli kompenzácie určené len leteckým spoločnostiam, ale jednotlivým odvetviam leteckého priemyslu, a aby mali kompenzačné opatrenia celoeurópsky charakter.

Viem, že pokiaľ ide o poskytovanie finančnej pomoci vlastným leteckým spoločnostiam, niektoré členské štáty budú solidárne viac, iné menej. Aké záruky dokáže Komisia poskytnúť na dosiahnutie určitých podmienok, aby nedošlo k žiadnemu narušeniu kompenzácií poskytovaných na úrovni členských štátov, a na zaručenie toho, aby boli tieto podmienky rovnaké?

Teraz prejdem k najnaliehavejšiemu problému súčasnosti, ktorý sa týka zavedených postupov vymedzovania bezletových zón v EÚ. Nepretržité narušenie európskeho vzdušného priestoru znova prenieslo do centra pozornosti postupy, ktoré sa uplatňujú v rámci vymedzovania bezletových zón. Existujú obavy v súvislosti s tým, že členské štáty sú príliš opatrné, pokiaľ ide o zavádzanie bezletových zón, a že lietadlá môžu bezpečne lietať aj v prípade vyššej koncentrácie popola, ako sa v súčasnom období povoľuje v rámci predpisov EÚ.

Nepretržité uzatváranie a otváranie vzdušného priestoru zo strany členských štátov v priebehu uplynulých týždňov výrazne upozornilo na potrebu jednotnejšieho prístupu na úrovni EÚ namiesto súčasných rozdielnych prístupov. Uvedomujem si tiež, že Komisia opäť kladie dôraz na zlepšenie zberu údajov a modelovanie metodík na získanie podrobnejšej predstavy o rizikách, ktoré podstupujú lietadlá počas letu cez oblak popola.

Aký vplyv budú mať nové informácie na súčasné obmedzenia a na vymedzenie bezletových zón?

Na záver chcem uviesť, že sme ocenili hodnotu zvýšenej koordinácie na európskej úrovni, pokiaľ ide o reakciu na krízu vyvolanú sopečným popolom. Medzi ďalšie oblasti, v ktorých sme uznali potrebu zvýšenej spolupráce, patria urýchlenie iniciatívy Jednotné európske nebo a vytvorenie akčného plánu mobility s cieľom pomôcť EÚ lepšie reagovať na podobné krízy.

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, rád by som poskytol aktuálne informácie o vývoji krízy vyvolanej islandskou sopkou, ktoré, samozrejme, súvisia s leteckou dopravou.

Európsku úniu výrazne zasiahli dôsledky erupcie sopky Eyjafjallajökull na Islande. Erupcia sopky spôsobila vznik oblaku sopečného popola nad väčšinou Európy. Sopečný popol obsahuje veľa problematických látok, ktoré sú škodlivé pre lietadlá a najmä pre ich motory. Toto ohrozenie bezpečnosti vzdušného priestoru prinútilo vnútroštátne orgány prijať v súlade s príslušnými postupmi vypracovanými na medzinárodnej úrovni rozhodnutia o uzatvorení celého zasiahnutého vzdušného priestoru.

Európska únia okamžite zmobilizovala prostriedky na riešenie najpálčivejších problémov. Vzhľadom na vývoj situácie a potrebu diferencovanejšieho prístupu k postupom modelovania a riadenia rizík prevzala Komisia spolu so španielskym predsedníctvom a organizáciou Eurocontrol v priebehu víkendu 17. a 18. apríla iniciatívu a navrhla koordinovaný európsky prístup. Výsledkom tejto činnosti v plnej spolupráci s členskými štátmi a odvetvím leteckého priemyslu bolo vymedzenie nových postupov. Dňa 19. apríla 2010 sa uskutočnilo mimoriadne zasadnutie ministrov dopravy EÚ, na ktorom sa schválil tento nový postup a umožnilo sa tak postupné opätovné otvorenie vzdušného priestoru, ktoré prebehlo koordinovaným spôsobom so začiatkom o 8. 00 dňa 20. apríla 2010.

Komisia v nadväznosti na toto okamžité opatrenie vypracovala správu, v ktorej riešila vplyv oblaku sopečného popola na odvetvie leteckej dopravy. Správa získala na mimoriadnom zasadnutí Rady ministrov dopravy 4. mája 2010 širokú podporu. Kým správa bola zameraná na riešenie súčasnej krízy vyvolanej sopečným popolom, v rovnakej miere sa snažila venovať aj riešeniu potreby Európskej únie dokázať účinne zvládať podobné potenciálne kritické situácie aj v budúcnosti.

Udalosti z uplynulých desiatich dní ukázali, že situácia v súčasnom stave ešte zďaleka nie je vyriešená. Sopka je aj naďalej aktívna a dochádza k opätovným uzatvoreniam vzdušného priestoru v závislosti od poveternostných podmienok, ktoré vplývajú na rozptýlenie oblaku popola. Komisia prijala z uvedeného dôvodu záväzok s cieľom zaručiť urýchlené postupy v nadväznosti na závery Rady ministrov dopravy, ktoré sa prijali 4. mája 2010. S radosťou vám oznamujem, že v dôsledku uvedených opatrení sa uskutočnili prvé kroky.

Dohodlo sa zriadenie Európskej bunky na koordináciu krízy s účinnosťou od 11. mája 2010. Na konečných podmienkach jej zriadenia sa pracuje tento týždeň. Výbor pre jednotné nebo schválil 7. mája 2010 vymenovanie koordinátora systému funkčných blokov vzdušného priestoru. V ten istý deň Výbor pre jednotné nebo ustanovil komisiu Eurocontrolu na hodnotenie výkonnosti za orgán na hodnotenie výkonnosti SES. Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva (EASA) bola pridelená úloha vymedziť záväzné normy pre úrovne tolerancie popola pre motory.

Komisia čoskoro vyzve na zriadenie pracovnej skupiny na preskúmanie možnosti zlepšenia modelov predpovedania a disperzných modelov s cieľom posilniť príslušné hodnotenie a riadenie rizík v takýchto krízových situáciách. Očakávame ďalšie výsledky, pretože Komisia sa usiluje splniť očakávania Rady ministrov dopravy vyjadrené v jej záveroch zo 4. mája 2010.

  Marian-Jean Marinescu, v mene poslaneckého klubu PPE. – (RO) Aprílová erupcia sopky nás upozornila na to, že doprava v rámci európskeho vzdušného priestoru nie je pripravená na primeranú reakciu v prípade jeho neočakávaného narušenia. Nedošlo ku koordinácii, pružnosti alebo k úsiliu o maximálne možné využitie letových podmienok.

Balík SES II sa v novembri 2009 prijal v rekordnom čase, ako sa uvádza aj v súhrnných informáciách Komisie. Balík sa prijal aj napriek odporu zo strany členských štátov. Preklad a zverejnenie v skutočnosti trvali dlhšie ako samotné rokovania. Došlo ku kríze a v súčasnosti sú nám zrejmé výhody zavedenia balíka SES II.

Myslím si, že keby členské štáty ustúpili zo svojich súčasných výhrad, mohli by sme začať využívať jednotný európsky vzdušný priestor vo veľmi krátkom čase. Realizácia tohto cieľa si vyžaduje sieť priamych trás a účinný systém riadenia letovej prevádzky bez ohľadu na vnútorné hranice, ktorý by začal fungovať už v súčasnosti. Bohužiaľ, dosiahnutie uvedeného cieľa nie je v pláne. Preto jediné riešenie predstavuje mimoriadne rýchle zavedenie balíka SES II.

Komisia predložila naliehavé opatrenia, ktoré sa v skutočnosti požadovali už v schválených nariadeniach. Ide o vynikajúce opatrenia. Najdôležitejšie požadované opatrenia však spočívajú vo vytvorení funkčných blokov vzdušného priestoru najneskôr do určeného termínu alebo do konca roka 2012. Tento krok si vyžaduje aj regulačné usmernenia, ktoré sa, bohužiaľ, v záveroch Rady zo 4. mája nenachádzajú. Chýbajúce usmernenia môžu členské štáty využiť ako zámienku na zdržanie. Navyše, usmernenia musia predstavovať nástroj na zaručenie toho, aby sme do požadovaného termínu mali nielen koordinované letové zóny, ale aj primeraný jednotný európsky vzdušný priestor.

V usmerneniach musí byť stanovené riadenie letovej prevádzky v rámci blokov, ktoré bude koordinované s priľahlými blokmi, aby nevznikli oblasti, ktoré sa navzájom prekrývajú. Inak nahradíme súčasné vnútorné hranice hranicami blokov a predĺžime tak bez akéhokoľvek odôvodnenia konečný termín realizácie iniciatívy Jednotné európske nebo. Nie som presvedčený o tom, že v budúcnosti budeme musieť z dôvodu spájania blokov zvažovať potrebu nariadenia SES III. Tento prístup umožňuje aj zavedenie systému SESAR za ideálnych podmienok s minimálnymi nákladmi.

V roku 2011 vstúpia do schengenského priestoru posledné členské štáty. Som presvedčený, že je pre nás neprijateľné, aby sme si udržali hranice vo vzduchu, keď ich nebudeme mať na zemi.

  Saïd El Khadraoui, v mene skupiny S&D. – (NL) Začnem poďakovaním za vašu otázku. Podľa mňa sa ešte vyčerpávajúco nezodpovedalo viacero otázok a rád by som požiadal o podrobnejšie vysvetlenie niekoľkých bodov.

Neprítomnosť pána Simpsona dokazuje, že otázka je ešte stále aktuálna, že následky takýchto erupcií sú nepredvídateľné a že ak bude táto situácia pretrvávať, môžu mať ďalekosiahle následky, pokiaľ ide o mobilitu našich občanov a rovnako aj z hospodárskeho hľadiska. Podľa mňa dokazuje aj to, že skutočne nemôžeme vylúčiť, že k niečomu podobnému nedôjde aj o niekoľko týždňov napríklad v strede letnej sezóny a že nebude potrebné uzatvoriť vzdušný priestor.

Z toho vyplýva, že musíme pracovať nielen na prijatí štrukturálnych opatrení na zlepšenie účinnosti našej leteckej dopravy a nášho systému dopravy vo všeobecnosti – k tejto téme sa o chvíľu vrátim –, ale aj na vytvorení kvalitnejšieho krízového manažmentu. Pred krátkou chvíľou ste hovorili aj o zriadení určitej koordinačnej bunky. V súvislosti s touto otázkou sa viac objasní v priebehu tohto týždňa.

Nemôžete nás však aj napriek tomu už teraz čiastočne informovať o druhu úloh, ktorými plánujete poveriť túto bunku? Aké presne budú jej počiatočné úlohy? Z aprílových udalostí je úplne zrejmé, že koordinácia medzi zúčastnenými stranami, ako napríklad letiskami, leteckými spoločnosťami a cestovnými kanceláriami je nedostatočná a že neexistuje mechanizmus na informovanie zúčastnených strán o tom, čo v podobných prípadoch robiť. Rovnako ani cestujúci, ktorí uviazli, v skutočnosti nepoznajú svoje práva.

Preto podľa môjho názoru potrebujeme európsky plán pripravenosti, ktorý by umožnil rýchle prijímanie správnych rozhodnutí a budovanie správnych kontaktov. Platí to aj pre návrat cestujúcich do vlasti. Koniec koncov, ak sa situácia týka desiatok tisícov ľudí, je potrebné zriadiť určitý systém na jej zjednodušenie.

Práva cestujúcich predstavujú veľmi dôležitý prvok. Európa v tejto oblasti vykonala veľký kus práce, ktorú je potrebné uvítať. Ako však viete, v právnych predpisoch sú medzery. Hovoríme o leteckých spoločnostiach tretích krajín, pre ktoré v skutočnosti neplatia naše právne predpisy. Preto by som sa chcel prihovoriť za začlenenie tohto druhu práv do našich dohôd o leteckej doprave s tretími krajinami. Som aj toho názoru, že musíme monitorovať uplatňovanie tohto druhu právnych predpisov zo strany členských štátov. Len tento týždeň sme počuli, že talianske úrady uložili pokutu leteckej spoločnosti Ryanair. Je to dobrá správa, čo sa však deje v ostatných členských štátoch? Je možné, aby sme získali hodnotenie týchto činností?

Samozrejme, existujú aj mnohé štrukturálne opatrenia, nechcem sa však nimi zaoberať príliš podrobne. Ide napríklad o iniciatívu Jednotné európske nebo, ktorá je v štádiu prípravy, a rovnako aj železnice. Ukázalo sa, že železnice nie sú schodnou alternatívou. Je na to mnoho dôvodov. Týkajú sa rozdielnych systémov a aj okolností, ako napríklad už len chýbajúci jednotný systém predaja lístkov. Podľa mňa je to tiež veľmi dôležité, pán komisár. Z uvedených dôvodov je ešte potrebné vykonať v tejto oblasti veľký kus práce. Máte však našu podporu.

  Gesine Meissner, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, jedna rozprava o oblaku popola a o problémoch v leteckej doprave, ktoré vyvolal, už prebehla bezprostredne po erupcii sopky.

V priebehu tejto krízy sme spozorovali viacero skutočností. Prvá z nich je, že letecká doprava je pre odvetvie dopravy skutočne veľmi dôležitá, pretože môžu uviaznuť nielen cestujúci, ale neprepravuje sa ani tovar. Problémy spôsobené nedoručením dodávok mala napríklad aj nemecká automobilka BMW. Zistili sme, že potrebujeme všetky druhy dopravy vrátane leteckej. Ďalšia skutočnosť, ktorú sme spozorovali, je, že ak letecké spoločnosti nemôžu prevádzkovať lety v priebehu niekoľkých dní, spôsobuje to značnú krízu. Podľa vyjadrení leteckých spoločností by bolo možné zvládnuť päťdňové prerušenie. Prerušenie v dĺžke 20 dní by však mohlo spôsobiť kolaps celého odvetvia, ktorý by trval istý čas. Ešte nie je potrebné hovoriť o kompenzácii, ako uviedli samotné letecké spoločnosti, keby však prerušenie trvalo dlhšie, bolo by to potrebné.

O právach cestujúcich sa vyjadrovali rôzni rečníci. Podrobujú tak skúške pravidlo, že aj v takýchto výnimočných situáciách možno vykonať všetky potrebné opatrenia pre cestujúcich týkajúce sa informácií, kompenzácie a náhrady škôd v potrebnej miere a spôsobom, ktorý sme tu pôvodne stanovili.

Rada by som sa ešte venovala predovšetkým dvom otázkam. Prvá je jednotný európsky vzdušný priestor. Nemáme takýto priestor, ktorý nám v tomto období tiež výrazne chýba. Jednotný európsky vzdušný priestor by zjavne nezabránil erupcii sopky, to všetci vieme, avšak určite by sa nám podarilo zabezpečiť bezproblémovejšiu evakuáciu cestujúcich. Samozrejme, vymenovali sme koordinátora systému funkčných blokov vzdušného priestoru (FAB). Práve sa ujal svojej činnosti a všetci pevne dúfame, že jeho práca čoskoro povedie k vytvoreniu jednotného európskeho vzdušného priestoru. Otázne je aj to, ako dlho potrvá dosiahnutie tohto cieľa. Je možné, že na túto otázku nebudete vedieť odpovedať presne.

Diskutovali sme aj o tom, či by pomohla cestujúcim dostať sa domov rýchlejšie lepšia koordinácia odvetia železničnej dopravy. Ide o čosi, čo už dlho chceme a v písomnej podobe už aj dlho máme. Aj z tohto hľadiska sme celkom zrejme pozorovali, v čom spočívajú naše ťažkosti.

Teraz prejdem k svojej poslednej otázke. Máme k dispozícii vhodné postupy v rámci krízového manažmentu na riešenie podobných prípadov? Máme inštitút v Londýne, ktorý má v skutočnosti za úlohu poskytovať informácie v prípade zemetrasení. Jeho druhotným záujmom sú erupcie sopiek. V súčasnosti pracuje na počítačových projekciách založených na sekundárnych údajoch a vyslúžil si za to kritiku. Aké informácie môžeme získať od iných častí sveta, v ktorých sú erupcie sopiek bežnejšie, ako sú napríklad Spojené štáty, Indonézia a podobne? Aké ďalšie merania uskutočňujú? Podľa mojich informácií sú na podobné situácie pripravení lepšie. Pravdepodobne sme ich v Európe neočakávali, avšak v tom prípade si musíme vziať ponaučenia, ktoré z týchto situácií vyplývajú. Sme územie vybavené špičkovými technológiami, máme množstvo príležitostí a napríklad výskumní pracovníci v Nemecku vyzvali na vytvorenie špecializovanej siete na monitorovanie aerosólov, maličkých častíc, ktoré obsahuje sopečný popol. Aké ďalšie opatrenia je podľa vás možné prijať? Ako by sa dali zlepšiť naše technológie v záujme leteckej dopravy, ľudí a tovaru?

  Eva Lichtenberger, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, uzatvorenie európskeho vzdušného priestoru bolo nepochybne potrebným preventívnym opatrením v záujme bezpečnosti. Následne a skôr ako bolo opäť nutné tento priestor uzatvoriť, bolo potrebné nájsť vhodnejší postup riešenia tohto problému. Musím však, bohužiaľ, konštatovať, že sa to zjavne nepodarilo ani v súvislosti s koordináciou meraní, ani v súvislosti s analýzami, ani pokiaľ ide o cestujúcich. Zaobchádzanie s cestujúcimi, ktorí sa zdržali z dôvodu obmedzenia letov, bolo aj po druhýkrát mimoriadne nevhodné a zlepšenie tejto situácie sa musí stať prvoradým cieľom. Zaujímalo by ma, kedy budeme mať reálne k dispozícii plány.

Pán komisár, navyše ste neuvideli veľmi podrobnú odpoveď na otázku v súvislosti s financovaním a možnou kompenzáciou v prípade leteckých spoločností. Keďže o tejto téme sa aj naďalej neustále diskutuje, ide o kľúčový problém. Ako sa teda bude tento problém riešiť? Komu presne je potrebné poskytnúť kompenzáciu? Leteckým spoločnostiam? Posunú potom peniaze ďalej cestujúcim? Bude napríklad kompenzácia poskytnutá podnikateľom, ktorí neprišli včas na dôležité stretnutia? Bude poskytnutá predajcovi alebo podniku, ktorý musel čakať na náhradné diely? Prečo by mali kompenzáciu získať len letecké spoločnosti? Nepovažujem to za opodstatnené, ak túto situáciu porovnávate s hospodárskymi dôsledkami tejto krízy. Navyše, skutočne potrebujeme zohľadniť to, že letecké spoločnosti sú v konečnom dôsledku dlhodobo dotované zo strany európskych občanov v dôsledku zrušenia dane z kerozínu, čo, samozrejme, a priori znamená, že dotáciu už dostávajú.

Pán komisár, táto otázka zostáva otvorená a ja očakávam vašu odpoveď.

  Roberts Zīle, v mene skupiny ECR. – (LV) Ďakujem, pani predsedajúca. Zrejme by som rád začal poďakovaním pánovi komisárovi Kallasovi za odhodlanie, ktoré preukázal počas týchto piatich dní. Zrejme by sme mohli uvažovať nad tým, že v priebehu prvých dvoch alebo troch dní bolo možné prijať viac opatrení. Celkovo som však presvedčený, že komisári zvládli svoju prácu mimoriadne dobre a že rozhodnutia Rady boli zamerané na výraznú podporu opatrení v rámci jednotného európskeho vzdušného priestoru, ktoré sa prijali v súvislosti s vymenovaním koordinátorov systému vzdušných blokov a uplatňovaním opatrení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva. Mnohé z uvedených opatrení sa prijali rýchlo. Zároveň považujem za veľmi dôležité, aby sa vďaka pochopeniu tohto tlaku medzi obchodnými a politickými záujmami a vďaka ochrane práv cestujúcich v súlade s platnými právnymi predpismi dodržalo pravidlo, že rozhodnutia o otvorení a uzatvorení určitého vzdušného priestoru prijímajú členské štáty. Pretože situácia by bola úplne iná, keby sme si predstavili, že by, nebodaj, došlo k nehode, Komisia alebo príslušné európske inštitúcie by zrejme prekračovali svoje právomoci a vznikla by závažná otázka nie v súvislosti so stratami v oblasti obchodu, ale s tým, kto je zodpovedný za nesprávne rozhodnutie, ktoré spôsobilo nehodu v konkrétnom vzdušnom priestore členských štátov EÚ. Som presvedčený, že následne by sme z tejto pomerne kritickej situácie mali vyvodiť isté závery. Ako som povedal, z krátkodobého hľadiska sa prijalo niekoľko opatrení, avšak pokiaľ ide o práva cestujúcich, ako už uviedol pán El Khadraoui, niekoľko nízkonákladových leteckých spoločností skutočne ignorovalo práva cestujúcich (a nejde o letecké spoločnosti tretích krajín, ale o spoločnosti z členských štátov EÚ). Uvedené spoločnosti v zásade opustili svojich cestujúcich na päť dní a nocí. V skutočnosti budú víťazmi oni, oni ušetria peniaze a tento problém priamo z oblasti uplatňovania práv cestujúcich, ktoré v súčasnosti v Európskej únii platia, zostane nedoriešený. Ďalší problém z dlhodobého hľadiska predstavuje chýbajúce prepojenie niekoľkých európskych štátov so strednou časťou Európy prostredníctvom iných druhov dopravy. Ďakujem vám.

  Jacky Hénin, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade považujem za nevyhnutné poukázať na to, že v tomto prípade, ako aj v iných, musí byť prvoradá zásada prevencie, pretože sú ohrozené ľudské životy. Ak však má byť prvoradá, jej uplatňovanie nesmie viesť k extrémnym rozhodnutiam, ktoré by viedli občanov k tomu, že by prevenciu považovali za neschopnosť.

Prečo sme teda v tomto prípade zvážili len využitie starého virtuálneho matematického a meteorologického modelu a ignorovali sme združenia pilotov, ktoré odporúčali skúšobné lety a využitie meteorologických balónov? Možno by sme sa vyhli úplnému ochromeniu letísk a následnému zmätku.

Kým s dôležitými cestujúcimi sa vždy zaobchádzalo dobre, veľa európskych občanov opustil celý svet vrátane ich vlastných vlád.

Na záver opakujem svoju požiadavku, aby vyšetrovací výbor Parlamentu objasnil podvod, do ktorého boli počas tejto krízy zapojení niektorí ľudia.

  Juozas Imbrasas, v mene skupiny EFD. – (LT) Nebudem opakovať myšlienky, ktoré už vyslovili mnohí rečníci v súvislosti s dôsledkami erupcie islandskej sopky, uzatvorením vzdušného priestoru a stratami, ktoré vznikli leteckým spoločnostiam a spotrebiteľom, teda cestujúcim, ktorí zostali uväznení na letiskách. Mám radosť z toho, čo dnes odznelo v súvislosti so skorými rozhodnutiami o vytvorení jednotného európskeho vzdušného priestoru, a z toho, že podľa pána komisára začal koordinátor funkčných blokov vzdušného priestoru vykonávať svoju činnosť už v máji. Avšak v súčasnosti, keďže s istotou nevieme, či v budúcnosti dokážeme koordinovať takéto nestabilné situácie alebo dokonca veľmi podobné situácie, som presvedčený, že by sme sa mali zamyslieť nad spôsobom, ako rozvinúť alebo venovať viac pozornosti alternatívnym druhom dopravy a spôsobom prepravy cestujúcich, napríklad, ako uviedol nemecký poslanec, železniciam. V našej oblasti, v oblasti Baltského mora, ktorú zastupujú Litva, Lotyšsko a Estónsko (ktoré sa nachádzajú na okraji severovýchodnej Európy), táto situácia s erupciou sopky mimoriadne zdôraznila našu potrebu kvalitných železničných služieb. Mám na mysli projekt Rail Baltica. Chápem, že rovnaký problém možno majú aj ostatné oblasti Európy a situácia nie je o nič lepšia (však?). Dnes však hovorím o našom regióne, a preto by sme v tomto prípade chceli dostať príležitosť cestovať do západnej a strednej Európy cez Poľsko, ak sa Poľsko napojí na našu železničnú trať. V opačnom prípade budeme izolovaní od dopravného systému EÚ. Ostané krajiny majú železničnú trať a možno aj autovlaky, to však ešte nie je prípad našich troch pobaltských štátov. Preto by som sa rád opýtal pána komisára, či bude v blízkej budúcnosti alebo či je v súčasnosti venovaná dostatočná pozornosť primeranej realizácii projektov v oblasti alternatívnych druhov dopravy. S pomocou Európskej únie sa nám určite podarí získať potrebnú politickú vôľu a zabezpečiť alternatívne druhy osobnej dopravy a vyhnúť sa tak takýmto dôsledkom v prípade podobných krízových situácií.

  Luis de Grandes Pascual (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, chcel by som pánovi Kallasovi poďakovať za účasť a za prácu, ktorú počas tohto zložitého obdobia vykonal.

K tejto rozprave muselo dôjsť, dámy a páni, a, žiaľ, myslím si, že to nie je posledná rozprava svojho druhu. Ušetrím vás opakovania štatistických údajov, ktoré sa týkajú tejto závažnej udalosti a jej negatívneho vplyvu na naše hospodárstvo. Chcem jednoducho len to, aby sme nezabúdali na tých, ktorých zasiahla.

Po prvé, ide o cestujúcich. Desať miliónov ľudí bolo ponechaných bez možnosti uskutočniť let a bez akýchkoľvek inštrukcií o ďalšom postupe. Táto udalosť mala na cestujúcich taký veľký dosah, že ich nedokázali uchrániť ani ustanovenia smerníc a nariadení. Vylúčenie zodpovednosti v rámci zmlúv v prípade katastrofy alebo vyššej moci pripomína potrebu vytvorenia spoločného fondu na riešenie dôsledkov takých celosvetových katastrof, ako spôsobila sopka.

Teraz sa dostávam k leteckým spoločnostiam. Medzinárodne združenie leteckých prepravcov (IATA) odhaduje, že prepravcovia na celom svete prišli o 1 700 miliónov EUR. Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA) odhaduje na európskej úrovni stratu vo výške 850 miliónov EUR. Na zdôraznenie prudko rastúcej krízy, v dôsledku ktorej hrozí mnohým leteckým spoločnostiam zatvorenie, bol potrebný práve tento úder.

Ďalšou obeťou je cestovný ruch. Následky pre cestovný ruch sú ničivé. Po prvé, z dôvodu zrušenia vopred podpísaných zmlúv, ako je to v tomto odvetví bežné, a po druhé, z dôvodu neistoty, ktorá spôsobila zmenu v bežných trendoch rezervovania.

Vážený pán komisár, dámy a páni, to je moja diagnostika. Záver môže byť len jeden: európske inštitúcie nemajú k dispozícii nástroje na účinné riešenie krízy takéhoto rozsahu.

Teraz prejdem ku kritike, pretože kritika je potrebná a nevyhnutná. A v prípade potreby aj sebakritika. Zbaviť viny nemožno nikoho, pretože nesprávne, neskoro a neúčinne konali všetci zainteresovaní. V niektorých prípadoch to nebola ich chyba. Členské štáty nemožno ospravedlňovať, pretože hoci rozhodnutia boli v rámci ich právomocí, neboli schopné konať. Európske inštitúcie nemožno ospravedlniť preto, lebo ich reakcia sa dostavila až po štyroch dlhých dňoch a táto reakcia sa odvolávala na prvoradosť bezpečnosti, nanešťastie nevyústila do upokojenia, ale do ochromenia.

Teraz budem hovoriť o reakcii Komisie. Dnes nás Komisia znova informuje o opatreniach, s ktorými nás už oboznámila. Podľa mňa ide o rozumné opatrenia, chýba však jasný časový rámec na ich zavedenie.

Nehovoríme o prípadoch z minulosti. Dokonca aj v súčasnosti existuje latentná hrozba uzemnenia letov a je znepokojujúce, že sme závislí od vzdušných prúdov. Viem, že v boji s počasím nezvíťazíme. Autorom týchto slov je slávny španielsky námorník a povedal ich potom, ako sme prehrali veľkú námornú bitku.

Kríza nám nepomôže prijať opatrenia. Členské štáty nebudú ochotné poskytnúť prostriedky. Ak však budeme skúpi, táto sopka môže spôsobiť európskemu hospodárstvu viac škody, ako sa predpokladá.

Žiadam Komisiu, aby bola odhodlaná, a žiadam Radu, aby naliehavo riešila potrebu prijať rozhodnutia. Žiadam všetkých, aby boli pri zavádzaní alternatív štedrí a vyvážili tak neschopnosť inštitúcií. Neberiem Komisiu alebo Radu na zodpovednosť, musíme však uznať príčinu, že inštitúcie vo svojom súčasnom stave neboli schopné riešiť krízu tohto rozsahu a rozmerov.

  Inés Ayala Sender (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, chcela by som pánovi komisárovi Kallasovi poďakovať za jeho prácu v priebehu niekoľkých posledných dní a povedať, že kríza vyvolaná popolom z islandskej sopky, ktorá zablokovala európsku mobilitu a dokonca aj včera spôsobila ďalšie uzatvorenie európskeho vzdušného priestoru v Írsku a v Spojenom kráľovstve, a dve mimoriadne zasadnutia Rady, ktoré zvolalo španielske predsedníctvo na návrh Komisie, nás naučili niekoľkým veciam.

Po prvé, ukázali nám, že kríza zasiahla celé odvetvie, nielen letecké spoločnosti, ale aj letiská a blahoželáme Komisii k jej komplexnej vízii, pokiaľ ide o zvažovanie následkov a pomoci. Je dielom pána Kallasa, pána Almuniu a dokonca aj pána Tajaniho, ktorý zvážil dosah na cestovný ruch a cestovné kancelárie. Preto tento prístup Komisie vítame.

Po druhé, kým pred krízou sme vedeli, že potrebujeme jednotný európsky vzdušný priestor, teraz vieme, že ide o naliehavú potrebu. Práve z uvedeného dôvodu je konečne potrebné vymenovať koordinátora, nášho bývalého kolegu, ktorý je vysokokvalifikovaný, a, samozrejme, odstrániť prekážky, ktoré stále pretrvávajú zo strany Rady.

Naliehavo potrebujeme spustiť aj spoločný podnik na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky SESAR, ktorý je základom iniciatívy Jednotné európske nebo, a zaručiť financovanie. Môže nás Komisia informovať o tom, akú neochotu alebo výhrady spozorovala na zasadnutí Rady 4. mája? Potrebujeme to vedieť. Máme dokonca aj dojem, že niektoré členské štáty otvárajú svoj vzdušný priestor vo väčšej miere ako iné, čo v takom výrazne konkurencieschopnom odvetví ako letecká doprava nie je správne.

Navyše, hoci Parlament stavia do popredia práva cestujúcich, čo opakovane vyjadril aj napriek výraznej zdržanlivosti Rady, v súčasnosti je zrejmá potreba preskúmať uplatňovanie týchto zákonov. Potrebujeme, aby bola Komisia neúprosná vo vzťahu k nízkonákladovým leteckým spoločnostiam, ktoré tým, že klamali cestujúcim a verejnosti, rozšírili zmätok. Je prirodzené, že musia nasledovať potrebné sankčné konania.

Pán komisár, vyzývam vás aj na začatie pilotného projektu, ktorý navrhla naša skupina v rámci rozpočtu na rok 2010 a ktorý sa týka zriadenia spotrebiteľských centier na letiskách, ktoré by zjednodušovali opatrenia potrebné pre cestujúcich a spotrebiteľov počas všeobecného zmätku.

Kým niektorí z nás už bojovali za železničné siete, za transeurópske siete, ako alternatívu k druhom dopravy s väčším dosahom – čoho dôkazom bol napríklad španielsky vysokorýchlostný vlak AVE medzi Barcelonou a Madridom –, teraz už vieme, že naliehavo potrebujeme vybudovať alternatívny sekundárny systém mobility, rovnako ako to prezieravo funguje v prípade elektrických a telekomunikačných sietí. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby bolo preskúmanie transeurópskych sietí v súvislosti s finančnými perspektívami ambicióznejšie.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, hľadisko, ktorému sa chcem venovať počas tejto rozpravy, sa týka vplyvu na okrajovejšie letiská a na letecké spoločnosti, ktoré už majú hospodárske problémy.

Žijem na ostrove, ktorý sa nachádza za ostrovom pri európskom pobreží. Preto majú naše okrajové letiská a naše letecké spoločnosti mimoriadny význam z hľadiska prepojiteľnosti a mobility. Na západnom pobreží Írska sa nachádza mnoho regionálnych letísk. Sú to Donegal, Sligo, Ireland West Airport Knock, Shannon a Kerry. Vzhľadom na našu malú vzdialenosť od Islandu a na postavenie nášho ostrova musíme v súvislosti s popolom riešiť mimoriadne závažné problémy.

Pokiaľ ide o okrajové letiská, som presvedčená, že Komisia by mala v súvislosti s ich prepojením s uzlami v plnej miere podporovať trasy ZVS a členským štátom je potrebné v oblasti poskytovania štátnej pomoci okrajovým letiskám poskytnúť skutočnú pružnosť. Navyše, finančné problémy má už mnoho leteckých spoločností a táto kríza môže spôsobiť ich krach. Neklamme samých seba. Táto situácia sa v blízkej budúcnosti neskončí. Povedie k strate pracovných miest v odvetví leteckej dopravy a následne k menšej hospodárskej súťaži na trhu. Musíme sa vážne zaoberať spôsobom, akým môže EÚ zohrávať konštruktívnu úlohu z hľadiska spravodlivého rozdelenia finančnej pomoci a nástrojov krízového manažmentu, ktoré máme k dispozícii.

Na záver, je dôležité uvedomiť si, že súčasná legislatíva sa zaviedla s cieľom zabrániť leteckým spoločnostiam rušiť lety z dôvodov, ktoré im vyhovovali. V súčasnosti sme však v situácii, keď je vzdušný priestor uzatvorený a letecké spoločnosti nemôžu prevádzkovať lety. Finančná záťaž je výrazná pre všetky zúčastnené strany – cestujúcich, letecké spoločnosti a letiská. Otázka znie, kto je zodpovedný a kto bude túto finančnú záťaž znášať.

  Isabelle Durant (Verts/ALE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, keďže táto ďalšia erupcia sopky spôsobila problémy, s ktorými sme sa už stretli, rada by som prekročila rámec krízového manažmentu a systému koordinácie, v ktorých došlo k pokroku, a zdôraznila, rovnako ako aj ostatní, interoperabilitu a rezervačný systém železníc. Pozemná doprava a predovšetkým železnice musia byť v prípade prerušenia prevádzky schopné nahradiť leteckú dopravu jednoduchším spôsobom. Z prevádzky ju nemusia vyradiť len sopky, lety môžu byť v skutočnosti uzemnené aj z iných dôvodov.

Avšak okrem tohto hľadiska mám na mysli aj iné, štrukturálnejšie hľadisko. Chcela by som sa vás opýtať na to, ako pri tomto druhu krízy pokryje riziko samotný sektor, a chcem zdôrazniť – samotný sektor. Myslím si, že vždy keď je štátna pomoc udelená (alebo vždy, keď nastane problém), sa v skutočnosti veľmi rýchlo ukáže ako neudržateľná na rozpočtovej úrovni a povedie k pomerne neprijateľnej diskriminácii medzi leteckými spoločnosťami, prevádzkovateľmi v odvetví leteckej dopravy, ktorí by mali rovnaké požiadavky, a nakoniec aj medzi konečnými príjemcami tejto potenciálnej pomoci a tými, ktorí by z nej boli vylúčení.

Vzhľadom na veľkosť leteckých spoločností musíme podľa môjho názoru postupovať rovnako ako v prípade bankového sektora a v ich prípade smerovať k pravidlám obozretného podnikania, k pravidlám, ktoré by im ukladali povinnosť zabezpečiť sa určitou formou povinného poistenia. Toto poistenie by im umožnilo pokryť uvedený druh rizika prostredníctvom rozdelenia nákladov krytia bez toho, aby vždy žiadali členské štáty, aby im zaručili bezplatnosť, predovšetkým preto, že letecké spoločnosti v súčasnosti už využívajú historické oslobodenie od dane z kerozínu a leteniek.

Na záver, musíme tiež zaručiť, aby tieto letecké spoločnosti primerane odškodnili svojich cestujúcich bez toho, aby túto povinnosť preniesli na daňových poplatníkov.

  Jacqueline Foster (ECR). – Vážená pani predsedajúca, všetci vieme o hroznom narušení vzdušného priestoru, ktoré spôsobil a naďalej spôsobuje oblak sopečného popola. Zrušilo sa viac ako 100 000 letov a približne 12 miliónov cestujúcich nemohlo cestovať podľa plánu. Tovar a náklady meškali alebo neboli vôbec prepravené a situácia zasiahla veľké aj malé podniky. Naše európske letecké spoločnosti a letiská utrpeli katastrofálne finančné straty. Som presvedčená, že samotné európske letecké spoločnosti prišli o viac ako 2 miliardy EUR.

V tomto chaose je zrejmá jedna vec: letecká doprava je pre európske hospodárstvo mimoriadne dôležitá a ako jednotlivci sme závislí od prosperujúceho a účinného odvetvia leteckej dopravy, v rámci ktorej je prvotnou výsadou bezpečnosť posádok a cestujúcich. Preto schvaľujem rozhodnutie Komisie rozhodne reagovať v dôsledku povinného uzemnenia európskeho odvetvia leteckej dopravy.

Komisia uznala potrebu zvážiť nielen finančnú kompenzáciu, ale aj urýchliť zavedenie opatrení v rámci projektu SESAR. Vo všeobecnosti som presvedčená, že štát by nemal umelo podporovať podniky. Všetci poznáme a pripúšťame skutočnosť, že riziko je súčasťou podnikania. V tomto prípade však ide o mimoriadne okolnosti. Svedkami takéhoto súvislého narušenia prevádzky odvetvia leteckej dopravy s takými obrovskými finančnými stratami sme neboli od 11. septembra a napriek finančným problémom, s ktorými v súčasnosti zápasia všetky členské štáty, by som ich chcela vyzvať na to, aby podporili plány na podporu odvetvia priemyslu, ktoré jednoducho nemôže zvládnuť ďalšie straty.

Otázkou v súčasnosti je, čo je možné a potrebné v budúcnosti vykonať na riešenie takýchto kríz. Po prvé, je potrebné, aby sa letecké spoločnosti od začiatku zúčastňovali na diskusiách o možnom uzatvorení vzdušného priestoru. Po druhé, je potrebné rozumným spôsobom predložiť balík týkajúci sa projektu SESAR. Stále mám určite výhrady v súvislosti so zriadením funkcie manažéra siete letovej prevádzky. Nie som zásadne proti tejto myšlienke, ale som pevne presvedčená, že je ešte potrebné zodpovedať niektoré otázky. Napríklad čo presne by bolo jeho úlohou? Komu by sa táto osoba zodpovedala? Ako by to zlepšilo súčasnú situáciu? Pán komisár, ešte skôr ako sa zavedú akékoľvek právne predpisy, sa teším na vážnu rozpravu o tejto otázke, pretože unáhlená reakcia by mohla uškodiť viac, ako sa predpokladalo.

Myslím si tiež, že by bolo rozumné preskúmať aj to, ako otázku sopečného popola riešia v Severnej Amerike a iných oblastiach. V Spojenom kráľovstve uplatňujeme rovnaký referenčný rámec ako Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), avšak Američania používajú na výpočet koncentrácie popola inú metódu. Zdá sa, že uplatňujú uváženejší prístup, a som presvedčená, že by sme sa od nich zrejme mohli niečo naučiť.

Navyše, musíme mať na pamäti, že keď v EÚ prijímame rozhodnutia v súvislosti s uzatvorením vzdušného priestoru EÚ, ich dosah nekončí na našich hraniciach, a je potrebné, aby prebehli diskusie s ostatnými krajinami v rámci medzinárodného partnerstva v oblasti emisií CO2 ICAP.

Na záver, ako európski politickí činitelia sme zodpovední za rozvoj perspektívnej dlhodobej strategickej vízie pre leteckú dopravu v EÚ, pričom musíme zohľadňovať medzinárodný rozmer. Som presvedčená, že by sme mali podporiť zavedenie opatrení na zlepšenie riadenia rizík, vyrovnanie opodstatnených žiadostí o náhradu škody bez narušenia hospodárskej súťaže, ako aj presadzovať vyvážené a nákladovo efektívne štrukturálne reformy.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Uzavretie vzdušného priestoru po aprílovej erupcii islandskej sopky potvrdilo, že letecká doprava je veľmi citlivá na rozličné obmedzenia letových podmienok. Nielen mračná sopečného prachu, ale i silné sneženie, veterná smršť, hustá hmla či iné klimatické anomálie spôsobujú leteckým spoločnostiam veľké komplikácie pri zabezpečení pravidelných letov.

Preto zodpovedné letecké spoločnosti uzatvárajú s poisťovacími inštitúciami rozličné poistné zmluvy, ktoré majú kryť ich finančné straty z dôvodu nepredvídaných mimoriadnych situácií. Náklady na toto poistenie leteckých spoločností sú, prirodzene, zahrnuté do ceny leteniek a cestujúci si v cene letenky platia aj za to, že letecká spoločnosť im v prípade mimoriadnej situácie poskytne potrebný servis a náhradné riešenie dopravy.

Ešte raz zdôrazním a zopakujem, vážený pán komisár, že cestujúci sa v cenách leteniek skladajú leteckým spoločnostiam na to, aby im tieto v prípade mimoriadnej situácie mohli operatívne riešiť vzniknutý problém a následne si potom od poisťovní vyžiadať príslušnú náhradu vzniknutej škody.

Radový občan Európskej únie, ktorý priamo nevyužíva služby leteckej dopravy, nemá s týmto biznisom nič spoločné. A preto prenášať takéto straty leteckej dopravy na členské štáty Európskej únie je absolútne nemiestne. Aj preto je správne, že múdro hospodáriace vlády týmto absurdným požiadavkám nechcú vyhovieť. Ak totiž má niekto letecké spoločnosti za obmedzenia z mimoriadnych klimatických udalostí odškodňovať, tak sú to ich poisťovne, ktoré sú povinné poskytnúť zmluvné plnenie v takom rozsahu, ako majú dohodnuté v poistných zmluvách.

Veď nakoniec tak to funguje aj u všetkých našich občanov v Európskej únii, keď im napr. vyhorí dom či ľadovec zničí strechu, dostanú odškodnenie len od svojej poisťovne, ak sú vôbec poistení. A nijaké letecké spoločnosti ani vlády Európskej únie sa im na nový dom či lepšie bývanie neposkladajú.

Tak prečo by sa oni mali skladať na náhradu nejakého ušlého zisku leteckým spoločnostiam? To by bolo predsa absurdné! Preto som, vážení, presvedčený, že v zdravom podnikateľskom prostredí nemá z tohto titulu opodstatnenie žiadna, ale skutočne žiadna podpora pre letecké spoločnosti poskytnutá od vlád a teda od občanov Európskej únie.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). – (PL) Aprílová erupcia sopky spôsobila úplné ochromenie leteckej dopravy v európskom vzdušnom priestore. Výsledkom tejto udalosti, ktorú, samozrejme, nezapríčinil ľudský faktor, boli nepriaznivé dôsledky pre cestujúcich a pre všetky európske letecké spoločnosti. Na desiatkach letísk boli cestujúci odkázaní sami na seba a nemali prístup k informáciám o obnovení letov. Jedinou pomerne konkrétnou informáciou boli vyhlásenia o uzatvorení ďalších častí vzdušného priestoru.

Hoci za prírodné sily a za to, ako ovplyvňujú náš každodenný život, nemožno viniť nikoho, v súvislosti s touto situáciu by sme mali klásť veľmi priame otázky a mali by sme zhrnúť opatrenia inštitúcií Európskej únie, ktoré sú zodpovedné za také záležitosti, akou je zaručenie bezpečnosti cestujúcich v leteckej doprave.

Myslím si, žiaľ, že ich činnosť v súvislosti s touto udalosťou bola určite nedostatočná a veľmi pomalá. Pretože v konečnom dôsledku úplný chaos v leteckej doprave, ktorý zažili cestujúci, a maximálny nedostatok informácií o obnovení letov ukazujú inštitúcie EÚ a najmä Európsku komisiu vo veľmi nepriaznivom svetle. Z uvedeného dôvodu by som sa rada dozvedela, ako má Komisia v úmysle konať v budúcnosti v prípade ďalších erupcií sopiek. Aké kroky prijme, aby predišla zopakovaniu podobnej situácie, ktorá ochromila takmer celú Európu, a predovšetkým, aby zlepšila tok informácií určených pre cestujúcich, ktorý bol doteraz rozhodne nedostatočný? Myslím si, že opatrenia, ktoré Komisia v súčasnosti navrhla, sú, bohužiaľ, nedostačujúce.

  Spyros Danellis (S&D) . – (EL) Vážený pán komisár, včerajšie uzatvorenie dvoch veľkých európskych letísk v Londýne a v Amsterdame z dôvodu nového oblaku sopečného popola ukázalo, že aprílové uzemnenie letov nebolo výsledkom nepravdepodobnej udalosti bez dlhodobých dôsledkov alebo rizika zopakovania. Navyše, neprítomnosť pána Simpsona na dnešnej večernej rozprave má oveľa väčšiu výpovednú hodnotu ako jeho prítomnosť.

Prechádzame zložitým hospodárskym obdobím, ktoré so sebou prináša postupné zlučovanie v odvetví leteckej dopravy a počas ktorého dominuje neistota leteckých spoločností a ich zamestnancov. V priebehu troch aprílových dní prišlo medzinárodné odvetvie o 400 miliónov USD denne a nastala hrozba úplného zmarenia úsilia o reštrukturalizáciu finančne slabších leteckých spoločností v Európe. Isté však je, že chýbali a v súčasnosti stále chýbajú vhodné inštitucionálne nástroje na analýzu rizík na európskej úrovni a na využitie osobitnej metódy na spracovanie všetkých údajov, ktoré majú členské štáty a európske orgány k dispozícii.

Existuje reálne riziko, že sa zopakuje veľmi škodlivý zmätok, ktorý sme zažili v dôsledku vzniku oblaku popola, a je potrebné prijať opatrenia na inštitucionálnej úrovni na zaručenie možnosti Únie zasiahnuť v prípade krízy tohto druhu koordinovaným a premysleným spôsobom. Obmedzili by sa tak neuveriteľné nepríjemnosti, ktoré podstúpili milióny cestujúcich, a finančné straty prepravcov a cestovných kancelárií.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na to, že Írsko nemá pozemné spojenie s európskou pevninou, sa dostali írski cestujúci v leteckej doprave do mimoriadnych ťažkostí. Odvážim sa povedať, že do väčších ako v ostatných členských štátoch. Napríklad ja sám som tento týždeň cestoval do Štrasburgu po zemi, trajektom do Walesu, autom do Folkenstonu a vlakom do Štrasburgu. Spomínam to, pretože tento spôsob je bežný v prípade mnohých ciest Írov za posledné týždne.

Ministri dopravy EÚ stanovili na základe bezpečnostných rizík pre lietadlá tri rôzne letové zóny. Musím povedať, že od zavedenia tretej zóny sa uskutočnilo viac ako 300 000 hodín letovej prevádzky. Tento vývoj je vítaný a, samozrejme, stále sú potrebné ďalšie opatrenia.

Dôrazne podporujem úsilie o okamžitú realizáciu koncepcie Jednotného európskeho neba. V rámci Madridskej deklarácie, ktorú španielske predsedníctvo prijalo vo februári, sa stanovil plán na uplatňovanie tejto politiky. Nepochybujem o tom, že pán komisár, ktorý je dnes večer s nami, bude stáť na čele tejto politiky.

Je potrebné dôsledne preskúmať aj úlohu organizácie Eurocontrol. Na rozdiel od úlohy koordinátora, ktorú v súčasnosti zastáva, je potrebné udeliť jej štatutárne právomoci. Už včera sa dosiahla spoločná dohoda medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom o skrátení narušenia leteckej dopravy. Tento vývoj je vítaný.

(GA) Sopečný popol nerozlišuje žiadne politické alebo štátne hranice a tento prípad nám znova pripomenul nesmiernu moc prírody. V súčasnosti je zrejmé, že v rámci vzdušného priestoru Európskej únie skutočne potrebujeme spoločnú politiku v oblasti leteckej dopravy. V dôsledku tejto krízy je potrebné posilniť úlohu Európskej únie.

  Zigmantas Balčytis (S&D) . – (LT) Následky krízy vyvolanej sopečným popolom mali negatívny vplyv na dopravný systém celej Európy. Popol v dôsledku erupcie sopky donútil zrušiť viac ako 100 000 letov a narušil cestu viac ako 10 miliónom cestujúcich. Táto kríza mala mimoriadne nepriaznivý vplyv na východné členské štáty Európskej únie, pretože zostali úplne izolované od západnej Európy a na rozdiel od ostatných členských štátov EÚ nemali možnosť vybrať si alternatívne druhy dopravy. Táto situácia znova poukazuje na význam rozvoja dopravnej infraštruktúry, rozvoja transeurópskych dopravných sietí a vytvorenia systému alternatívnych druhov nákladnej a osobnej dopravy. Preto je potrebné zriadiť účinne fungujúci systém osobnej dopravy, ktorý nebude natoľko závislý od leteckej dopravy a ktorý bude založený na iných alternatívnych druhoch dopravy, najmä pokiaľ ide o dopravu v strednej Európe. Skutočne musíme vytvoriť systém dopravy, ktorý by nezabezpečoval len účinnú prepravu cestujúcich, ale aj bezproblémové fungovanie hospodárstva. Súhlasím so spomínanými zámermi v súvislosti s vytvorením ďalších prepojení, a preto vás vyzývam na podporu projektu európskeho železničného koridoru pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, ktorý by spomínaným pobaltským štátom umožnil prepojenie s krajinami západnej Európy a vytváranie pridanej hodnoty pre celé Spoločenstvo. Navyše, po realizácii tohto projektu by mali obyvatelia regiónu alternatívu k leteckej doprave.

  Gabriel Mato Adrover (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, budem hovoriť o cestovnom ruchu, ktorý predstavuje základné odvetvie pre Kanárske ostrovy. Tieto ostrovy navštívi ročne približne 12 miliónov turistov. Ak je zabezpečená jedna vec, ktorá je pre cestovný ruch nevyhnutná, to je isté. Podobné situácie ako tá, ktorú sme zažili a ktorá sa môže zopakovať, majú pre toto strategické odvetvie na Kanárskych ostrovoch dramatické dôsledky.

Straty nezaznamenali len letecké spoločnosti, letiská a organizátori zájazdov. Obrovské škody boli spôsobené aj hotelom, spoločnostiam na prenájom automobilov, reštauráciám a odvetviu služieb vo všeobecnosti. Len v priebehu 15. až 23. apríla bolo na Kanárskych ostrovoch zrušených 313 818 miest na palubách lietadiel a v dôsledku toho, že neprišli turisti, sa zaznamenali straty vo výške približne 57,3 milióna EUR. Táto strata je, samozrejme, výrazná.

V prípade, že dôjde k podobným udalostiam, potrebujeme okamžité opatrenia, ako napríklad otvorenie letísk v nočných hodinách bez ďalších nákladov a primeranú starostlivosť o verejnosť, cestujúcich. Potrebná je však aj kompenzácia.

Nemám v úmysle kritizovať to, čo sa urobilo alebo neurobilo, alebo tvrdiť, že kríza bola alebo nebola zvládnutá uspokojivo. Význam má len uvedomiť si, že k podobnej situácii môže dôjsť znova a že je potrebné pripraviť sa na ňu.

  Karin Kadenbach (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, chcela by som sa vám poďakovať za vašu vytrvalosť, pokiaľ ide o otázky bezpečnosti cestujúcich. V posledných dňoch sme videli, že veľké špekulácie sa očividne nedejú iba vo finančnom odvetví, ale že niekoľko leteckých dopravných spoločností taktiež neváha zahrávať sa s bezpečnosťou cestujúcich, prinajmenšom slovom, hoci našťastie ešte nie činom. Koniec koncov nehovoríme iba o cestujúcich lietadlom, ale aj o cestujúcich pozemnou dopravou. Chcem vás požiadať, aby ste na tom naďalej pracovali. Chcem vás tiež požiadať, aby ste naďalej pracovali na informovanosti a právach cestujúcich.

Počas posledných dní sme videli, že nie každý a nie každá veková skupina má neobmedzený prístup na internet. Telefóne linky boli nefunkčné, internet bol nedostupný a ľudia, ktorí necestujú pravidelne obchodnou triedou, ako my tu v Parlamente, turisti a staršie ročníky, nemali takmer žiadne informácie. Chcem vás požiadať, aby ste na tom naďalej pracovali.

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Vážená pani predsedajúca, situácia, ktorú spôsobil výbuch sopky na Islande, ukázala výrazný vplyv, aký môže mať určitý typ prírodného javu – ktorý je našťastie zriedkavý, ale preukázateľne sa opakovane vyskytuje – na hospodárstvo a na spoločnosť. Tým sa opäť zdôraznila dôležitosť preventívneho prístupu k podobným javom. V tomto prípade to znamená prijať akékoľvek opatrenia na zmenšenie spomenutého vplyvu týchto javov, nie na prevenciu ich výskytu, čo je očividne nemožné.

Je však nezákonné používať údajne lepšiu krízovú koordináciu v reakcii na tieto javy ako zámienku na oživenie širokej škály iniciatív. Hovorím o iniciatíve Jednotné európske nebo a o cieli otvoriť kontrolu európskej leteckej dopravy liberalizácii a potom privatizácii. V tejto súvislosti, ak existuje jedna vec, ktorú súčasná kríza vyvolaná sopečným popolom potvrdila, je to dôležitosť ponechania kontroly leteckej dopravy vo verejnej sfére: je to v záujme verejnosti a ide predovšetkým o základnú záruku verejnej bezpečnosti.

  Angelika Werthmann (NI). - (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, hovoríme o problémoch v leteckej doprave a tiež o ich hospodárskom vplyve na letecký priemysel. Opäť by som chcela zdôrazniť, že bezpečnosť európskych občanov je najdôležitejšia vec.

Pán komisár, uskutočnili sa mnohé kroky a teraz je čas zvážiť a realizovať konkrétne alternatívy, ako napríklad rozvoj transeurópskych vysokorýchlostných sietí, ktoré môžu taktiež pomôcť znížiť emisie CO2.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, na svete je 2 000 sopiek, z ktorých 50 je aktívnych. Nie je to teda iba európsky problém, ale je to problém medzinárodného leteckého priemyslu.

Musíme objasniť pomocou prieskumu, aké presne sú riziká a tiež aký je určitý rozsah zodpovednosti. Preto by som chcel požiadať pána komisára spolu s organizáciou Eurocontrol, aby možno poverili Európsku radu pre výskum úlohou uskutočniť výskum s cieľom riadne vyhodnotiť toto riziko. V konečnom dôsledku má kapitán lietadla vždy konečnú zodpovednosť a spotrebitelia tiež musia zvážiť, či to pre nich predstavuje riziko alebo nie. Každý môže tomuto riziku zabrániť jednoducho tým, že nebude lietať. Objektivizácia celej záležitosti však musí byť na prvom mieste.

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, postava Joxera, ktorú vytvoril skvelý írsky dramatik Sean O’Casey, vnímala celý svet ako „jeden veľký chaos“. A dôkaz o tom môže určite vidieť každý. Ak sa pozrieme dole, uvidíme ropu vytryskovať z ropného vrtu ničiac životné prostredie, ak sa pozrieme hore, uvidíme sopečný popol vytryskovať zo sopky ničiac letecký priemysel a ak sa pozrieme rovno pred seba, uvidíme recesiu vytryskovať z bánk ničiac hospodárstvo.

Určite som trpel ako mnohí iní pre sopečný popol, prvýkrát mi cesta domov trvala dva dni, časť cesty som musel ísť stopom. Druhýkrát som sa nemohol dostať na posledné plenárne zasadnutie, trvalo mi jeden a pol dňa dostať sa do Bruselu a jeden a pol dňa dostať sa sem, ale zistil som jednu vec, že je nemožné zarezervovať si letenku v spoločnosti Eurostar, keď ste na ceste. Potrebujete kreditnú kartu, ak si chcete zarezervovať letenku a potrebujete ju, ak chcete dostať letenku, čo je nemožné pri tranzite.

Chcel by som požiadať Komisiu, aby využila svoj vplyv a pokúsila sa dosiahnuť, aby zaviedli rovnaký systém, ako majú trajekty a letecké spoločnosti.

  Inés Ayala Sender (S&D). – (ES) Nie som jediná, pani predsedajúca, ale ďakujem vám. Chcela som iba dodať, že musíme byť schopní viac využívať všetku dostupnú technológiu s cieľom merať obsah popola. V skutočnosti nám niekoľko dní po uzatvorení vzdušného priestoru na návšteve v spoločnosti Astrium v Toulouse povedali o mimoriadne podrobnom informačnom systéme o zložení atmosféry prostredníctvom satelitnej siete a nie je nám jasné, či sa použil existujúci informačný systém, ktorý navyše pochádza od európskej spoločnosti, a to od Európskej aeronautickej obrannej a vesmírnej spoločnosti. Mohli by ste nám, pán komisár, povedať, či bol použitý tento systém alebo či sa o tom uvažuje?

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, ďakujem vám veľmi pekne za mnohé zaujímavé a podrobné pripomienky k tomuto problému sopečného popola. Mal som iba tri minúty na začiatku. Teraz môžem hovoriť prinajmenšom desaťkrát viac o všetkých týchto záležitostiach, ale budem stručný, neobávajte sa, alebo aspoň nie príliš zdĺhavý.

Môžem povedať, že to bolo skutočne veľmi vzrušujúce a mimoriadne obdobie a je tu opäť. Je jasné, že sopky vybuchujú tak ako táto sopka na Islande. To všetko patrí k leteckému priemyslu, ale nie sú to iba sopky, ale aj búrky, sneženie a podobné udalosti, ktoré všetky narušujú leteckú dopravu. Je to súčasť podnikania v tejto oblasti a v tomto musíme mať veľmi jasno. Nikto nemôže sám niesť zodpovednosť za toto riziko – ani letecké spoločnosti, ani vlády, ani Európska únia. Musím tiež povedať, že doteraz Európska únia nemala vôbec žiadne kompetencie na reguláciu leteckej dopravy. Doteraz sa tým zaoberali medzivládne a vnútroštátne orgány.

Je nemožné vylúčiť, zabrániť alebo predpokladať všetky udalosti, ktoré sa môžu vyskytnúť v leteckej doprave. Riziká je potrebné rozdeliť a klienti, ktorí sa rozhodnú využiť služby leteckých dopravných spoločností, sa musia pripraviť tak ako my všetci na určité oneskorenie, ak napríklad pristávacia dráha na letisku v Bruseli nie je očistená od snehu alebo niečo podobné.

Pokiaľ ide o kritiku, že sme konali neskoro a kto vlastne konal, bol som v organizácii Eurocontrol. Riziko v dôsledku popola je skutočné riziko a my nemôžeme stále veriť v možnosť, že nakoniec nájdeme vedecké riešenia týkajúce sa toho, aká veľkosť čiastočiek popola sa bude považovať za nebezpečnú pre motory, pretože nikto nechce vydať tento posudok. Vieme určiť veľkosť čiastočiek a vieme zhodnotiť oblak sopečného popola, ale nikto nechce vydať posudok a povedať, že takýto popol už nie je nebezpečný pre motory. Bude to veľmi komplikovaná vec. Rozhodnutie uzatvoriť vzdušný priestor sa vykonalo striktne v súlade s existujúcimi pravidlami a so všetkými príslušnými inštitúciami, ktoré zaň boli zodpovedné. Tých, ktorí sa nás pýtajú, kto je teraz zodpovedný za uzatvorenie vzdušného priestoru, by som sa chcel opýtať, kto by bol zodpovedný, keby sa vzdušný priestor neuzavrel a keby sa niečo stalo.

Keď sa organizácia Eurocontrol snažila nájsť nejaké iné prístupy k oblaku sopečného popola, nebolo to jednoduché rozhodnutie ani jednoduchá diskusia, pretože to bolo o rozhodnutí prevziať obrovskú zodpovednosť za bezpečnosť leteckej dopravy. Bezpečnosť lietadiel a ľudských životov musí byť prvoradá. Domnievam sa, že za týchto okolností sa rozhodlo rozumne rýchlo, pretože sopka bola a naďalej bude veľmi výnimočná a mimoriadna udalosť.

Čo sa týka budúcnosti, kľúčová záležitosť, ktorú niekto spomenul, je, čo s Indonéziou a čo s USA. Existuje zodpovednosť, ktorú nesú najmä piloti. V dnešnej Európe majú piloti tendenciu odmietať tento nový druh zodpovednosti. Európska letecká doprava je veľmi hustá a musí sa nájsť určité spojenie väčšej flexibility a jednoznačných údajov o možných hrozbách a možných rizikách. Neviem, ako je to v Indonézii, ale v Spojených štátoch je veľmi jednoduchý systém: pilot rozhoduje o tom, ako sa vyhnúť sopečnému popolu, a treba povedať, že to funguje veľmi dobre. V Európe však očividne musíme najprv vytvoriť určitý spoločný prístup k metodológii možného hodnotenia rizika.

Čo sa týka cestujúcich, musím povedať, že zo strany Komisie sme vždy veľmi dôsledne a rozhodne konštatovali, že právne predpisy v oblasti práv cestujúcich sa musia dodržiavať. Je to veľmi jednoznačný odkaz. Presadzovanie týchto právnych predpisov je opäť v rukách členských štátov, ale rozumiem, že väčšina leteckých spoločností a väčšina členských štátov to takisto brali veľmi vážne. Sú rôzne príklady a, samozrejme, v období po tejto udalosti budú aj negatívne príklady, ale väčšinou to brali vážne, a my plánujeme revíziu práv cestujúcich. Určite potom vyhodnotíme, čo robiť s pokusmi o zneužitie práv cestujúcich a s prehnanými interpretáciami práv cestujúcich. Vo všeobecnosti právne predpisy v oblasti práv cestujúcich fungujú veľmi dobre a musia mať logiku. Práva cestujúcich stanovujú, že cestujúci musia mať k dispozícii informácie, starostlivosť a náhradné trasy alebo odškodnenie za takýchto mimoriadnych okolností, nie kompenzáciu. To je iná vec.

Pripravuje sa veľký program v rámci iniciatívy Jednotné európske nebo s cieľom zefektívniť riadenie leteckej dopravy a nemôžem sa sťažovať na spoluprácu medzi členskými štátmi počas tohto konkrétneho obdobia. Rada pre dopravu veľmi dobre spolupracovala a urobila mnohé rozhodnutia, ktoré by za iných okolností pravdepodobne trvali oveľa dlhšie. Skutočne nemôžem povedať, že by naša spolupráca s členskými štátmi pri príprave a vedení tejto mimoriadnej Rady pre dopravu bola zlá.

Čo sa týka financií a finančných dôsledkov, ich pravidlá sú veľmi jednoduché a sú veľmi jasne opísané v našom dokumente, ktorý vypracovali traja komisári – pán Rehn, pán Almunia a ja osobne. Je to štátna podpora a štátnu podporu možno poskytnúť, ak členský štát zváži, že je dostatok dôvodov na poskytnutie štátnej podpory pre leteckú spoločnosť, ktorá má problémy, pretože práva cestujúcich a všetky súvisiace náklady musí znášať letecká spoločnosť. Ak sa letecká spoločnosť ocitne v problémoch a ak členský štát zváži, že situácia je naozaj zlá, potom možno poskytnúť štátnu podporu, ale predtým ako sa štátna podpora poskytne, musí sa vykonať veľmi pozorné zhodnotenie, aby nedošlo k narušeniu a nespravodlivým výhodám na trhu. To bolo takisto hlavným záujmom leteckých spoločností a spravodlivý prístup ku všetkým je tiež záujmom Komisie. Naše oddelenie pre hospodársku súťaž určite veľmi pozorne zhodnotí všetky možné prípady štátnej podpory.

Zatiaľ neviem, či niekto požiadal o štátnu podporu v tejto konkrétnej oblasti, pretože, ako som povedal na začiatku, letecké spoločnosti majú náhradné plány.

Niekto spomenul, že by mali mať poistenie. Opýtal som sa ich aj na poistenie. Poistenie je viac-menej nemožné, pretože nemožno opísať produkt, alebo možno opísať produkt, ale bude taký drahý, že nebude cenovo dostupný. Majú náhradné plány, ako riešiť mimoriadne okolnosti, ktoré narušia cestovný poriadok. Ako ekonóm, samozrejme, vidím, že je veľa miesta na rôzne predstavy o tom, čo započítať pod straty a čo je skutočné číslo. Dá veľa práce definovať presné dôsledky tohto sopečného popola, ktoré možno predložiť ako nárok.

Čo sa týka alternatívnej dopravy, samozrejme, budeme pokračovať ďalej. Čoskoro budeme mať stretnutie o dopravnej sieti TEN-T, kde bude Komisia presadzovať ďalší rozvoj siete iných druhov dopravy. Pýtal som sa železníc na to, čo je možné a čo v skutočnosti urobili počas tejto krízy, a poslali množstvo zaujímavých informácií. Boli posilnené vlakové spoje, ale informácie o dostupnosti, cestovnom poriadku a ďalšie veci stále ostávajú na veľmi nízkej úrovni. Jednou z našich najväčších priorít pre blízku budúcnosť bude mať lepšie informácie o všetkých týchto možnostiach.

Znova opakujem, že v prípade krízy v leteckej doprave stále ostane doprava cestujúcich domov alebo do ich destinácií hlavne v rukách leteckých spoločností. V štádiách plánovania je veľmi potrebné zvážiť iné druhy dopravy a určite aj iné motory. To je ďalší zaujímavý príbeh. Môžeme si z neho zobrať ponaučenie a my si toto ponaučenie vezmeme a presadíme mnohé plány a opatrenia, aby sme vytvorili účinnejšie riadenie leteckej dopravy v Európe.

Musím zdôrazniť, že sopky sa neriadia žiadnymi pravidlami a nemôžeme vylúčiť možné mimoriadne udalosti. Vždy bude existovať určité riziko, ktoré treba zohľadniť, a takéto riziko musí byť súčasťou plánovania našich aktivít.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne. – (CS) Vážený pán komisár, dámy a páni, keď v 18. storočí na Islande vybuchla sopka, krajina sa zahalila oblakmi popola a tri roky v Európe nebola úroda na poliach. Správy o škodách v leteckej doprave nemáme. Tohtoročný oveľa menší výbuch sopky Eyjafjallajökull doslova rozvrátil leteckú dopravu v Európskej únii. Škody leteckých spoločností a letísk, inými slovami priame škody majú svoje pokračovanie v nezvládnutej starostlivosti o cestujúcich uviaznutých v rôznych kútoch sveta. Práva cestujúcich sú zrejme zaujímavou témou akademických diskusií, ale v tomto prípade boli na poslednom mieste záujmu zodpovedných pracovníkov. Nemáme žiadne správy o využití iných druhov dopravy na návrat do domovských krajín. Chaotické reakcie ukazujú nedostatok koordinácie a zároveň rozpaky v okamihu, keď majú rýchlo rozhodnúť o opätovnom otvorení vzdušného priestoru. Pán komisár, urýchli Komisia práce na aplikácii čiastočných výsledkov programu SESAR do praxe riadenia letovej prevádzky? Ostatné moje otázky by boli rovnaké ako otázky pána Briana Simpsona.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) V Európskej únii je približne 56 000 občanov, ktorí sú chorí a čakajú na transplantát, a patrí k nim 2 000 pacientov v Poľsku. Každý deň zomrie 12 ľudí pre nedostatok orgánov vhodných na transplantáciu. Miera darcovstva orgánov siaha od menej ako jedného darcu na milión obyvateľov v Bulharsku po 34 – 35 darcov na milión obyvateľov v Španielsku. V Poľsku je to 11 darcov. Väčšina orgánov sa odoberie mŕtvym darcom na základe predchádzajúceho súhlasu (prístup „opt-in“) alebo predpokladaného súhlasu (prístup „opt-out“). V Poľsku sa môžu bunky, tkanivá a orgány odoberať mŕtvym darcom, ak osoba, ktorá umrela, nebola zaregistrovaná v centrálnom registri námietok. Rozvoj transplantácie si vyžaduje atmosféru sociálneho súhlasu s vyplňovaním vyhlásení vôle, ktoré umožňujú odobratie orgánov po smrti človeka, ako aj zamietnutie námietok voči darcovstvu.

Ja osobne sa aktívne zúčastňujem práce na podpore transplantácií a vyzývam všetkých poslancov, aby robili to isté. V Poľsku som rozdávala odznaky a náramky, ktoré povzbudzujú k podpore transplantačnej medicíny. S poslancami z iných politických skupín sme spustili „Reťaz príbuzných“, vnútroštátnu sociálnu kampaň na propagáciu transplantácie a dobrovoľného darcovstva krvi. Podpora myšlienky transplantácie a koordinácia výmeny skúseností medzi členskými štátmi môže zachrániť tisíce životov. Je nevyhnutné vytvoriť spoločnú databázu EÚ orgánov vhodných na darcovstvo a transplantáciu a databázu všetkých živých a mŕtvych darcov. Bol by to aj významný nástroj v boji proti nezákonnému obchodovaniu s orgánmi a ľuďmi.

  Debora Serracchiani (S&D), písomne. – (IT) Aféra s islandskou sopkou a jej súčasné dôsledky nás viedli k úvahám o tom, že Európska únia nesmie byť nepripravená na prípad núdze alebo neočakávané udalosti, ale musí chrániť predovšetkým cestujúcich pomocou existujúcich alebo nových riadiacich nástrojov alebo opatrení. Ako príklad takýchto opatrení nemohli letecké spoločnosti ponúknuť kúpu lístkov na vlak, aby sa zabránilo dlhým radom pri pokladniach na železniciach, najmä pre cestujúcich so zníženou pohyblivosťou?

19. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu

20. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 23.50 hod.)