Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2070(DEC)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0096/2010

Rozpravy :

PV 21/04/2010 - 3
CRE 21/04/2010 - 3

Hlasovanie :

PV 19/05/2010 - 6.6
CRE 19/05/2010 - 6.6
Vysvetlenie hlasovaní
PV 16/06/2010 - 8.8
CRE 16/06/2010 - 8.8
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0180
P7_TA(2010)0219

Doslovný zápis z rozpráv
Streda, 19. mája 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

7. Vysvetlenia hlasovania
Videozáznamy z vystúpení
Zápisnica
  

***

 
  
MPphoto
 

  Bernd Posselt (PPE). (DE) Vážený pán predsedajúci, mám o vás a o vašom vedení zasadnutia vysokú mienku, ale dnes musím protestovať. Dali ste slovo mnohým poslancom, z toho pánom Lehnovi, Gollnischovi a Foxovi dvakrát. Aj ja som vzniesol procedurálnu námietku týkajúcu sa časového rozvrhu schôdzí a je to dôležitý bod. Chcem vás požiadať, aby ste skontrolovali, či pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 4 nebol nezákonný. Viem, že sme tento návrh odmietli, ale je to otázka princípu. Zmluva nehovorí o 12 plenárnych zasadnutiach za rok, ale o 12 mesačných plenárnych zasadnutiach za rok. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložil pán Fox, sa pokúšal skombinovať augustové a septembrové plenárne zasadnutie v jednom týždni. Nejde o prvé a druhé septembrové plenárne zasadnutie, ale o augustové a septembrové plenárne zasadnutie. Naozaj by som rád objasnil, že je to nezákonné.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Pán Posselt, skutočnosťou je, že o tejto záležitosti sme už hlasovali a preto ju nemôžeme opätovne otvoriť. Môžete si však byť istý, že všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k harmonogramu schôdzí pozorne preskúmalo predsedníctvo.

 
  
MPphoto
 

  Carl Schlyter (Verts/ALE). – Vážený pán predsedajúci, pán komisár nás tesne pred hlasovaním informoval o otázke v súvislosti s trombínom. Mohli by ste ho požiadať, aby poskytol štatistické údaje, ktoré by zdôvodnili jeho vyhlásenie, že je pre spotrebiteľov hospodársky výhodné nahradiť lacné časti mäsa a pridať ich do výrobkov, ktoré vyzerajú ako kus hovädziny, namiesto ich dnešného použitia v klobásach a iných výrobkoch.

Bol by som rád, keby ukázal štatistický dôkaz, že je to pre spotrebiteľa hospodársky lepšie, pretože zatiaľ to nedokázali. Pán komisár tiež použil porovnanie s mletým mäsom, ale vieme, že hygienické normy pre mleté mäso nie sú rovnaké ako pre hotové mäsové výrobky. Preto by som sa opýtal, či obe tieto vyhlásenia pána komisára sú správne. Ak nesprávne informoval Parlament tesne pred hlasovaním, bola by to vážna chyba. Bol by som rád, keby ste napísali pánovi komisárovi list, aby tieto svoje vyhlásenia zdôvodnil.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Teraz sa touto otázkou nezaoberáme, pán Schlyter. Zaoberáme sa vysvetleniami hlasovania. Zaoberáme sa vysvetleniami hlasovania o opravnom rozpočte.

 
  
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: Vladimír Maňka (A7-0158/2010)

 
  
MPphoto
 

  Hynek Fajmon (ECR). (CS) Hlasoval som proti správe Vladimíra Maňku upravujúcej rozpočet EÚ na tento rok. Nesúhlasím s tým, aby Európsky parlament v dobe hospodárskej krízy a nevyhnutnosti znižovania verejných výdavkov išiel úplne opačným smerom a prudko zvyšoval svoje výdavky.

Nesúhlasím s tým, aby Európsky parlament prijal ďalších 150 zamestnancov a nesúhlasím ani s tým, aby poslanci Európskeho parlamentu dostávali ďalšie prostriedky na svojich asistentov nad rámec toho, čo už teraz dostávame. Poslanci Európskeho parlamentu majú podľa správy pána Maňku dostať v tomto roku navyše 1 500 EUR mesačne a podľa správy pani Helgy Trüpelovej, odhlasovanej včera, ďalších 1 500 EUR mesačne.

Daňových poplatníkov to bude stáť ročne navyše 13,4 milióna EUR. Už teraz sú poslanci Európskeho parlamentu terčom verejnej kritiky za to, aké veľké čiastky z verejných peňazí majú k dispozícii. Ďalšie zvyšovanie sa stretne s oprávneným hnevom verejnosti v celej Európe, preto som za tento návrh nehlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Liberadzki (S&D). (PL) Ja som, na rozdiel od predrečníka, hlasoval za opravný rozpočet. To nie je úprava, ktorá sa týka iba účtovníctva. Tá úprava je veľmi zmysluplná. Z čoho to vyplýva? Nuž, vyplýva to z našej novej funkcie Parlamentu ako orgánu, ktorý dostal legislatívne právomoci. Od nás poslancov Európskeho parlamentu voliči očakávajú, že budeme schopní korigovať návrhy predkladané Komisiou, že budeme schopní korigovať návrhy predkladané Radou. Nezabúdajme, že každý komisár má tím stoviek ľudí, ktorí s ním pracujú. My máme iba jedného alebo dvoch ľudí, ktorí nám pomáhajú. Takže to, o čom tu okázalo hovoríme, nie je šetrenie. Je to jednoducho reakcia na novú funkciu, novú úlohu. Ďakujem spravodajcovi pánovi Maňkovi za jeho výbornú správu.

 
  
  

Správa: Miroslav Mikolášik (A7-0106/2010)

 
  
MPphoto
 

  Kristian Vigenin (S&D). (BG) Vážený pán predsedajúci, chcem povedať, že som podporil správy o akčnom pláne v oblasti transplantácie orgánov, ako aj správu o kvalite a bezpečnosti orgánov. Chcem však povedať, že medzi členskými štátmi sú v tomto ohľade veľké rozdiely. Preto dúfam, že tento akčný plán a správa o kvalite a bezpečnosti pomôžu členským štátom štandardizovať kritériá a že sa použijú ako referenčné kritériá do budúcnosti.

Spomínam to, pretože naša krajina Bulharsko má 35-krát menej darcov než Španielsko. Problémy v tejto oblasti súvisia s celým reťazcom činností: od poskytovania informácií občanom až po samotnú transplantáciu a posttransplantačnú liečbu. Nemáme sieť zariadení pre darcov. Dostupné vybavenie je nedostatočné a nemáme spoľahlivú databázu darcov. Bulharsko nie je členom organizácie Eurotransplant a nie je možné poskytovať ani posttransplantačnú liečbu. Nemáme vybudované dispenzáre pre nemocnice, ktoré vykonávajú transplantácie.

Preto dúfam, že táto správa a rozhodnutia prijaté Parlamentom poskytnú určitý impulz a že táto smernica sa bude realizovať čo najskôr.

 
  
MPphoto
 

  Siiri Oviir (ALDE). (ET) Vážený pán predsedajúci, aj ja som hlasovala za túto správu, pretože stanovuje jednotné a záväzné požiadavky na kvalitu a normy pre ľudské orgány používané na transplantáciu vo všetkých členských štátoch a tým zaručuje ochranu darcov a príjemcov, pričom zároveň posilňuje spoluprácu medzi členskými štátmi. Touto správou sme poskytli príležitosť na lepšiu kvalitu života tých ľudí – viac ako 56 000 obyvateľov Európskej únie –, ktorí v súčasnosti čakajú na transplantáciu orgánu.

 
  
MPphoto
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). (LT) Aj ja som hlasovala za tento dôležitý dokument o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu. Naozaj by bolo skvelé vytvoriť a zorganizovať systém transplantácie orgánov v rámci celého Spoločenstva, ktorý by bol transparentný a poctivý a ktorý by zaistil kvalitu a bezpečnosť na úrovni EÚ. To je jeden z najdôležitejších cieľov. 56 000 občanov čaká na darcov a tento nedostatok orgánov určených na transplantáciu spôsobuje aj ďalšie problémy, trestnú činnosť a problémy s kriminalitou. Preto sa domnievam, že tento dokument prispeje k vytvoreniu vhodného systému, ktorý zaistí bezpečné a spoľahlivé metódy transplantácie orgánov.

 
  
MPphoto
 

  Martin Kastler (PPE). (DE) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za túto správu a rád by som zablahoželal pánovi Mikolášikovi k vynikajúcej práci, ktorú vykonal. Domnievam sa, že dnešok je dôležitým dňom, pretože sme zaistili konzistentné normy a väčšiu bezpečnosť pre darcov a príjemcov orgánov. Dúfam, že to tiež pomôže zjednodušiť spoluprácu medzi krajinami, a preto som veľmi rád, že veľká väčšina z nás hlasovala za túto správu.

 
  
MPphoto
 

  Richard Howitt (S&D). – Vážený pán predsedajúci, veľmi vítam túto správu a nové európske pravidlá pre darcovstvo orgánov. Ak umriete v inej krajine Európskej únie, prečo by sa váš orgán nemal použiť na záchranu života? Ak potrebujete zriedkavú zhodu s darcom z inej európskej krajiny, určite má zmysel zaviesť tieto pravidlá.

Aj keď to nebolo súčasťou tejto rozpravy, chcel by som verejne vyjadriť svoju podporu systému opt-out pre darcovstvo orgánov oproti systému opt-in. Osemdesiat percent európskych občanov vyslovuje podporu darcovstvu orgánov, ale iba dvanásť percent je držiteľmi preukazu darcu orgánov. Musíme túto priepasť odstrániť.

V mojom volebnom obvode v oblasti východného Anglicka vlani zomrelo 25 ľudí, pretože boli na poradovníku na darcov orgánov, ale žiadneho darcu sa nepodarilo nájsť včas. V nemocniciach Addenbrooke a Papworth v mojom volebnom obvode máme európske a svetové skúsenosti v oblasti transplantácií pľúc a srdca. Umožnime našim chirurgom, aby robili svoju prácu. Umožnime našim pacientom, aby sa liečili. To je dar života.

 
  
MPphoto
 

  Karin Kadenbach (S&D). (DE) Vážený pán predsedajúci, môžem iba súhlasiť s predchádzajúcim rečníkom. Som tiež veľmi vďačná za to, že táto správa bola dnes prijatá veľkou väčšinou. Keď počujeme, že 56 000 Európanov v súčasnosti čaká na vhodný orgán, aby mohli dosiahnuť prijateľnú alebo vysokú kvalitu života, alebo aby jednoducho prežili, je zrejmé, že naliehavo musíme harmonizovať a zlepšiť normy a umožniť príjemcom prístup k orgánom v celej Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Janusz Władysław Zemke (S&D). (PL) Aj ja som bol za prijatie tohto dokumentu, pretože je to určite krok správnym smerom. Aj keď však súhlasím s týmito zásadami, že budeme dbať o kvalitu darcov a orgánov, chcem jasne povedať, že je to len prvý krok správnym smerom. Ak chceme dosiahnuť zásadné zvýšenie darcovstva orgánov, Únia potrebuje oveľa širšiu kampaň a opatrenia preventívneho a informačného charakteru. Ak za týmto nebude nasledovať propagácia darcovstva, zdá sa mi, že jednoducho ostaneme stáť v polovici cesty.

 
  
  

Časový rozvrh schôdzí Európskeho parlamentu na rok 2011

 
  
MPphoto
 
 

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, po prvé by som vás chcel pochváliť za spôsob, akým ste tu dnes pristupovali k tejto zložitej téme, za trpezlivé objasňovanie výkladu predsedníctva a za to, že ste trvali na svojom. Keby ste to neurobili, pravdepodobne by sme tu ešte stále sedeli. Netvrdím, že s vami súhlasím, ale nie som dosť kvalifikovaný na vyjadrenie stanoviska, a tak považujem váš názor za svätý.

Po druhé si myslím, že platí poznámka pána Salatta, že potrebujeme rýchlejšie a dostupnejšie spôsoby prepravy do a zo Štrasburgu v záujme poslancov aj ostatných. Chcel by som pochváliť aj kvestorov vrátane svojho krajana Jima Higginsa a ďalších, ktorí sa veľmi usilujú o to, aby z hľadiska dopravy malo letisko Frankfurt-Hahn rovnaké postavenie ako letiská Frankfurt a Štrasburg.

Na záver by som chcel povedať v súvislosti s cenami ubytovania tu v Štrasburgu, že by pomohlo, keby boli rovnaké počas týždňov, keď zasadáme v Parlamente, ako počas týždňov, keď nezasadáme. To všetko by viedlo k zvýšeniu atraktivity Štrasburgu, pretože je to krásne mesto. Chápem, prečo sme tu, a kedykoľvek sme tu, sme veľmi šťastní.

 
  
  

Správa: Miroslav Mikolášik (A7-0106/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za uznesenie o transplantácii ľudských orgánov. Mnohí ľudia zomierajú, pretože trpia zlyhávaním orgánov a orgány nie sú k dispozícii. EÚ môže pomôcť pacientom čakajúcim na orgány v celej Európe a zachrániť im tak život. Potrebujeme dobre koordinovaný systém darcovstva orgánov a transplantácie.

Chcela by som ešte raz zdôrazniť veľmi dôležitý bod, ktorý je politický: konkrétne zásadu dobrovoľného a bezplatného darcovstva častí ľudského tela. Správy Svetovej zdravotníckej organizácie a Rady Európy uvádzajú, že vo viacerých krajinách sveta ľudia dostávajú veľa peňazí, aby darovali orgán. Objavujú sa dokonca informácie, že ľudí úmyselne zabíjajú, aby získali ich orgány: napríklad ľudí praktizujúcich Falun Gong v Číne.

Vieme tiež o prípadoch v niektorých krajinách, kde je zdravotné riziko pre darcu vysoké a transplantácie sa často vykonávajú vo veľmi zlých hygienických podmienkach. Takže na záver by som chcela poďakovať ľuďom, ktorí iniciovali dnes prijaté uznesenie, a osobitne nášmu spravodajcovi pánovi Mikolášikovi.

 
  
  

Uznesenie: Potravinárske prídavné látky iné ako farbivá a sladidlá (hovädzí alebo bravčový trombín) (B7-0264/2010)

 
  
MPphoto
 

  Anna Maria Corazza Bildt (PPE). (SV) Vážený pán predsedajúci, ja a ďalší švédski konzervatívci sme hlasovali proti návrhu na zákaz trombínu. Návrh Komisie požaduje jasné označovanie mäsa, ktoré bolo týmto spôsobom spojené, a uvádza, že takéto mäso by nemalo byť povolené v reštauráciách a veľkých stravovacích zariadeniach, keďže na takýchto miestach je ťažké poskytnúť zákazníkom jasnú informáciu.

Musíme diskusiu o lepidlách mäsa upokojiť. Trombín je prirodzenou súčasťou každého mäsa. Aby sme sa vyhli trombínu, museli by sme úplne prestať jesť mäso. Odborníci Komisie vyhlasujú, že trombín neohrozuje zdravie, a tento názor je vedecky podložený.

Dôležité je, aby potraviny boli bezpečné a spotrebitelia neboli zavádzaní. Obal musí obsahovať presné informácie o trombíne a označovanie musí byť jasné.

Prečo by sme mali trombín zakázať? Otvorili by sme tým Pandorinu skrinku. Je naozaj úlohou politikov riadiť naše stravovanie? Kde to skončí? Nie je tu dôvod na obmedzovanie slobody spotrebiteľov a ich práva na slobodu voľby.

Keď dochádza k politike šírenia paniky v súvislosti s potravinami, ktoré nie sú nebezpečné alebo nezdravé, hovorím: „Stačilo!“ Neuchyľujte sa k zákazu, namiesto toho sprísnite pravidlá označovania.

 
  
MPphoto
 

  Renate Sommer (PPE). (DE) Vážený pán predsedajúci, dnešné prijatie uznesenia zakazujúceho trombín v potravinách jednoducho znamená podľahnutie verejnej mienke. Je to číry populizmus. Ak sa neriadime vedeckými dôkazmi, nenapĺňame svoju zodpovednosť. Aký je dôkaz? Čo je to trombín? Trombín je prírodný enzým. Tvorí súčasť krvi a teda aj mäsa. Každý z nás má v tele veľa trombínu. Ak ho zakážeme ako potravinársku prídavnú látku, môžeme ďalej existovať alebo sa musíme postupne zbavovať sami seba ako nebezpečného odpadu?

Samozrejme, musíme spotrebiteľov chrániť pred tým, aby boli zavádzaní výrobkami, ktoré vyzerajú a majú vyzerať ako iné výrobky. Môžeme to dosiahnuť používaním označenia v súlade s novým nariadením o označovaní potravín. O tomto nariadení budeme v prvom čítaní hlasovať v júni. Máme mnoho predpisov, ktoré bránia zavádzajúcej reklame, a máme aj doplnkové označovanie pre špeciálne výrobky. Komisia navrhla presne také isté riešenie pre označovanie výrobkov, v ktorých sa trombín používa ako lepidlo. Chcela by som poukázať na to, že existuje veľký počet podobných enzýmov, ktoré nie sú zakázané a stále sa používajú.

 
  
MPphoto
 
 

  Anja Weisgerber (PPE). (DE) Vážený pán predsedajúci, ochrana spotrebiteľa je pre mňa veľmi, veľmi dôležitou otázkou a preto som proti tomu, aby boli spotrebitelia akokoľvek zavádzaní alebo klamaní. Preto bojujem za lepšie označovanie potravinových napodobenín, napríklad prostredníctvom nariadenia o označovaní potravín. Vyzývam Radu, aby nasledovala tento prístup, ktorý podporuje aj Komisia.

Dnes sme museli hlasovať o lepenom mäse. Lepené mäso je mäso, ktoré je zlepené dokopy a predávané ako vysokokvalitný výrobok. Podľa môjho názoru by sa to nemalo robiť, najmä ak si spotrebiteľ nie je vedomý toho, čo sa deje. Dnešné rozhodnutie nebolo pre mňa ľahké. Komisia navrhla komplexné pravidlá označovania, ale spotrebitelia môžu byť aj naďalej zavádzaní, pretože je ťažké dokázať, že výrobok obsahuje trombín. To znamená, že sa môže použiť, ale nemusí byť uvedený na etikete. Preto si myslím, že požiadavka na označovanie nie je v tomto prípade dostatočná. Teraz som hlasovala za uznesenie a za zákaz trombínu.

 
  
  

Správa: Ramón Jáuregui Atondo (A7-0144/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Krisztina Morvai (NI). (HU) Počas uplynulých ôsmich rokov postkomunistická diktatúra v Maďarsku systematicky pošliapavala práva Maďarov. Okrem iného nezákonne rozpustila takmer každú pouličnú demonštráciu. S pomocou takmer 100 výborných právnikov a advokátov z Národnej služby právnej ochrany sa už vo väčšine prípadov podarilo dosiahnuť zákonné prostriedky nápravy pred maďarskými súdmi, ale sú prípady, ako je teraz slávny prípad Bukta, ktoré bolo treba predložiť Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.

Európska únia teraz plánuje pod rúškom pristúpenia k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zrušiť hladko fungujúci systém „Štrasburg“. Vyzývam každú jednu maďarskú a európsku organizáciu na ochranu ľudských práv, aby preskúmali tento proces a aby protestovali proti takým veciam, ako je dnes prijatá správa pána Atonda, ktorá, ako tvrdím, podkopáva a likviduje európsky systém ochrany ľudských práv. Je historickou zodpovednosťou Maďarska postarať sa, aby sme počas maďarského predsedníctva tento nebezpečný proces neurýchľovali, ale skôr mu zabránili.

 
  
  

Uznesenie: Potravinárske prídavné látky iné ako farbivá a sladidlá (hovädzí alebo bravčový trombín) (B7-0264/2010)

 
  
MPphoto
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). (LT) Táto téma je skutočne dosť citlivá a je príčinou veľkej diskusie v Európskom parlamente a, samozrejme, v celej spoločnosti. Stále si myslím, že zákaz niektorých výrobkov alebo prídavných látok nie je riešením a zrejme musíme súhlasiť s argumentom, že je to spotrebiteľ, ktorý má právo voľby, čo si chce kúpiť a čo chce konzumovať, za predpokladu, že má úplné informácie. Na druhej strane, kontrolovať tento proces by bolo dosť ťažké. V dnešnej dobe, dobe informovanej verejnosti, s množstvom dostupných informácií, musíme ešte sformulovať texty, samozrejme jednoznačné, ktoré budú prijateľné pre spoločnosť, aby ľudia kupujúci ten alebo onen výrobok mohli dostať primerané informácie a dokázali pochopiť, aké je zloženie výrobku. Preto mám pocit, že treba viac konzultácií so spoločnosťou, jej vzdelávanie a zrejme ďalšie konzultácie s vedcami.

 
  
MPphoto
 

  Martin Kastler (PPE). (DE) Vážený pán predsedajúci, občania Európy majú pravdu. Majú radi poctivé jedlá a majú radi poctivých politikov.

Rešpektujem takúto verejnú mienku. Nemôžeme jednoducho ignorovať verejnú mienku a odmietať ju ako populizmus. Nie je to tak. Musíme brať do úvahy, čo nám naši občania hovoria. Ak sa naši voliči a naši občania domnievajú, že skutočné mäso musí byť skutočné mäso a že nesmie byť vyrobené z kusov mäsa zlepených dokopy, potom musíme zabezpečiť, aby nebolo možné mäso takto spracovávať. Preto som hlasoval proti tomu, aby bolo povolené používať trombín ako potravinové lepidlo.

 
  
MPphoto
 

  Karin Kadenbach (S&D). (DE) Vážený pán predsedajúci, aj ja som hlasovala za uznesenie zakazujúce používanie trombínu ako potravinárskej prídavnej látky, pretože argumenty pána komisára ma nepresvedčili. Nechceme v Európe lepené mäso. Aj keď je trombín enzým, ktorý neškodí zdraviu, pri jeho použití na zlepovanie odrezkov mäsa, aby sa vytvoril jeden veľký stlačený kus mäsa, riziko bakteriálnych infekcií musí byť výrazne vyššie. Na druhej strane, dnešné rozhodnutie bolo jednoznačne v prospech spotrebiteľov Európy a proti čisto finančným záujmom priemyslu. Spotrebitelia, ktorí chcú rezeň, musia dostať rezeň a nie kus mäsa, ktorý bol zlepený dokopy. To znamená, že musíme vyzvať Komisiu, aby nepovolila používanie trombínu.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Jahr (PPE). (DE) Vážený pán predsedajúci, terajšia diskusia o takzvanej lepenej šunke ukazuje, že niektorí výrobcovia sa nesprávajú voči spotrebiteľom poctivo. Chcel by som, aby každá potravina bola označená tak, že nebude možné zavádzať spotrebiteľa. Ak sa tento enzým použije, spotrebiteľ musí byť schopný zistiť jeho prítomnosť. To je základom účinnej a spravodlivej ochrany spotrebiteľa. Našou úlohou je zabezpečiť, aby vyspelí spotrebitelia mali dostatok informácií na rozhodovanie vo svojom vlastnom záujme.

Jedna posledná pripomienka k lepenej šunke. Zatiaľ neprebehla diskusia so spotrebiteľmi, či ju chcú alebo nie. Je však dôležité, aby spotrebitelia prinajmenšom vedeli, čo v skutočnosti jedia.

 
  
  

Správa: Andres Perello Rodriguez (A7-0103/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Siiri Oviir (ALDE). (ET) Vítam tento akčný plán a preto som mu v hlasovaní vyjadrila svoju podporu. Toto je krok správnym smerom a na riešení tohto problému musíme pracovať všetci spolu. Opatrenia na úrovni Európskej únie nám pomôžu zvýšiť úsilie členských štátov o zabezpečenie kvality a bezpečnosti darcovstva orgánov a transplantácií, zlepšiť riešenie problémov vyplývajúcich z nedostatku orgánov a zároveň zefektívniť systém transplantácií. Schválený akčný plán poskytne členským štátom možnosť využiť desať prioritných opatrení, ktoré sme stanovili ako základ pre lepšie zostavovanie ich akčných plánov. V rámci našich kompetencií musíme poskytovať pomoc celej Európskej únii pri dosahovaní vysokej úrovne ochrany zdravia.

 
  
  

Správa: Ramón Jáuregui Atondo (A7-0144/2010)

 
  
MPphoto
 

  Clemente Mastella (PPE). (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pristúpenie k Európskemu dohovoru nepochybne predstavuje pokrok v procese politickej integrácie Európskej únie, ktorej systém ochrany základných práv sa dopĺňa a posilňuje zaradením Charty základných práv do primárneho práva Únie.

Považujeme za mimoriadne dôležité a politicky významné, že Parlament dostal právo poveriť a vyslať určitý počet zástupcov do parlamentného zhromaždenia Rady Európy počas volieb sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva. Nezabúdajme, že presadzovanie dodržiavania ľudských práv je jednou zo základných hodnôt Európskej únie zakotvenou v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva.

Chcem tiež zdôrazniť, aké dôležité sú dohovor a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pri vymedzovaní nového právneho a regulačného rámca, ktorý stanovuje hlavné zásady v oblasti občianskych slobôd, spravodlivosti a vnútorných vecí, predovšetkým z hľadiska nových foriem integrácie a harmonizácie uplatňovaných po prijatí Lisabonskej zmluvy a Štokholmského programu.

Poskytne to aj doplnkový právny nástroj, ktorý umožní podať na Európskom súde pre ľudské práva žalobu proti konaniu alebo nekonaniu európskej inštitúcie alebo členského štátu v súvislosti s uplatňovaním európskych právnych predpisov.

A na záver, je významné, že článok 1 Európskeho dohovoru rozšíri ochranu nielen občanov Európskej únie a ďalších osôb na jej území, ale aj osôb, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti, aj keď sa nachádzajú mimo územia Únie.

 
  
MPphoto
 

  Alfredo Antoniozzi (PPE). (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som za pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ľudských právach, pretože, ako to prehľadne zhrnula správa pána Atonda, predstavuje to pokrok v procese európskej integrácie. Znamená to krok smerom k politickej únii a silné znamenie súdržnosti medzi Úniou a krajinami Rady Európy a jej politiky v oblasti ľudských práv, ktorá posilní dôveryhodnosť Európy v neeurópskych krajinách. A napokon, predstavuje to jasnú vôľu harmonizovať otázky ľudských práv a základných slobôd na legislatívnej a súdnej úrovni.

Vďaka Lisabonskej zmluve je Európska únia po prvý raz medzinárodným subjektom s vlastnou právnou subjektivitou. Dúfam, že podpísanie dohovoru je iba jedným z prvých krokov smerom k potvrdeniu Európskej únie ako jedného subjektu na úrovni veľkých medzinárodných rokovaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI). (FR) Vážený pán predsedajúci, mám trochu rezervovanejší postoj k tejto otázke ako poslanci, ktorí práve hovorili.

Isteže, myšlienka, aby európske právo podliehalo právomoci Európskeho súdu pre ľudské práva, je na prvý pohľad celkom príťažlivá. Bolo dosť alarmujúce, že vnútroštátne zákony by mohli byť takpovediac cenzurované týmto súdom. Spôsob, akým vnútroštátne jurisdikcie uplatňujú tieto zákony, znamená, že európske právo nepatrí do ich pôsobnosti, a to ešte viac, keď napríklad v našej krajine vo Francúzsku má európske právo podľa článku 55 našej ústavy prednosť pred francúzskym vnútroštátnym právom.

Môže však vzniknúť otázka, či tento postup nepovedie k určitému prekrývaniu. Skutočne, na jednej strane sa európske právne predpisy zriedkavo dajú priamo uplatniť v rámci členských štátov. Najskôr ich treba transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov.

Na druhej strane Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu ukázal svoje odhodlanie chrániť základné práva. Zároveň asimiloval tieto právne predpisy, ako to vyplýva z prijatia Charty základných práv. Vzniká obava, že by sme mohli skončiť s pomerne zdĺhavým konaním, najmä ak sa zavedie postup predbežných otázok, ako to niektorí ľudia požadujú. Preto by sme boli dali prednosť rozlišovaniu medzi dodržiavaním pravidiel a účasťou na odvolacom konaní.

 
  
  

Uznesenie: Konferencia o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Kampale (Uganda) (B7-0265/2010)

 
  
MPphoto
 

  Bruno Gollnisch (NI). (FR) Vážený pán predsedajúci, v čase, keď sa v Thajsku odohrávajú také tragické udalosti, musíme si uvedomiť nevyhnutnosť predložiť súdom prípady vážnych zločinov spáchaných proti civilnému obyvateľstvu.

Skúsenosti z minulosti sú však menej povzbudivé, než uvádzali včera v rozprave niektorí poslanci. V rámci prvého medzinárodného trestného súdu tí, ktorí bez akéhokoľvek uvažovania o vojenských cieľoch rozhodli o použití napalmu na spálenie civilného obyvateľstva mesta Drážďany; tí, ktorí rozhodli o použití atómového žiarenia na spálenie civilného obyvateľstva miest Hirošima a Nagasaki a tí, ktorí rozhodli o zabití uväznených poľských dôstojníkov strelami do zátylku, boli sudcami, hoci v skutočnosti mali byť medzi obvinenými. Výsledky niekdajšieho Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu najmä v prípadoch Miloševiča a Šešelja tiež nie sú veľmi uspokojivé.

Čo sa týka vytvorenia zvereneckého fondu, ak budú od členských štátov požadovať príspevok, znamená to, že Európa bude odškodňovať obete genocíd, ktoré sa odohrajú mimo jej územia? Do tejto kategórie patria státisíce, vlastne milióny ľudí. Obávam sa, že sa miešame do niečoho dosť zložitého. Myšlienka konečného stíhania porazených strán, napriek uisteniam, ktoré sa niekedy dávajú, s cieľom dosiahnuť mierovú dohodu, by znamenala riziko predlžovania konfliktov donekonečna. To je základ našich výhrad voči tejto správe.

 
  
MPphoto
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). (LT) Hlasovala som za uznesenie o konferencii o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorý sa začne koncom tohto mesiaca v Kampale v Ugande.

V roku 1998 sa 138 krajín dohodlo na vytvorení Medzinárodného trestného súdu a prijalo Rímsky štatút, na základe ktorého tento súd funguje už 7 rokov od roku 2003. Nadišiel čas preskúmať Rímsky štatút, najmä takzvané „dočasné ustanovenia“, na ktorých sme sa nemohli dohodnúť v roku 2002. Rímsky štatút ratifikovali všetky členské štáty EÚ. Niektorí z našich partnerov ako Spojené štáty, Rusko a Čína sa však nepridali k práci Medzinárodného trestného súdu. Európsky parlament svojím dnešným uznesením opäť vyzýva tieto krajiny, aby ratifikovali Rímsky štatút a spolupracovali s Medzinárodným trestným súdom. Ľudia zodpovední za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny by mali v 21. storočí očakávať nielen morálne odsúdenie medzinárodného spoločenstva, ale aj právne sankcie. Tieto zločiny sa nemôžu páchať beztrestne.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Žiadosť o konzultáciu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom (článok 124) – Žiadosť o konzultáciu s Výborom regiónov – Iniciatíva občanov (článok 125)

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne. (PT) Lisabonská zmluva urýchľuje rozhodovací mechanizmus a zároveň prispieva k boju proti demokratickému deficitu posilňovaním úlohy národných parlamentov a Európskeho parlamentu a zdôrazňovaním uplatňovania európskeho občianstva. Veľký význam má zavedenie legislatívnej petície alebo „práva na iniciatívu občanov“, ako sa to nazýva. Tento nový nástroj umožní skupine najmenej milióna občanov pochádzajúcich z významného počtu členských štátov požiadať Komisiu o legislatívnu iniciatívu v oblastiach, kde má Únia právomoc.

Lisabonská zmluva tiež ukazuje význam konzultácií a dialógu okrem iného s ostatnými inštitúciami a orgánmi, s občianskou spoločnosťou a so sociálnymi partnermi. Domnievam sa, že Európa musí byť Európou občanov, a to sa stane, iba ak ju urobíme demokratickejšou a transparentnejšou. V tejto súvislosti súhlasím s tým, že by bolo treba požiadať o názor Hospodársky a sociálny výbor a Výbor pre regióny.

 
  
  

Odporúčanie do druhého čítania: Claude Moraes (A7-0117/2010).

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Vyzerá to, ako keby som opakoval to, čo som už povedal včera v súvislosti so správou pána Tavaresa. Utečenci však predstavujú celoeurópsky problém a nemôžeme nechať vlády členských štátov, aby ho riešili samy, a to aj vzhľadom na zemepisné a hospodárske rozdiely.

Preto podporujem vytvorenie fondu na európskej úrovni. Vytvorenie fondu musí splniť dvojaký účel: na jednej strane podporovať utečencov, ktorí prídu do našich krajín, pričom často prichádzajú od mora, a žiadajú pomoc. Na druhej strane musí fond podporovať štáty, do ktorých vzhľadom na ich zemepisnú polohu prichádza najväčšie množstvo týchto zúfalých ľudí.

Tento problém je a aj skutočne musí byť európskym problémom a nemožno nechať členské štáty, aby si ho riešili samy. Dúfam, že tento fond je iba začiatkom nového prístupu, v rámci ktorého sa táto záležitosť bude riešiť z európskejšej perspektívy a v duchu solidarity.

 
  
  

Odporúčanie do druhého čítania: Anni Podimata (A7-0128/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. (RO) Návrh smernice o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch je spolu s ďalšími dvoma návrhmi o energetickej účinnosti budov a o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť súčasťou balíka predpisov o energetickej efektívnosti, ktorý Komisia predložila v novembri 2008. Hlasovali sme za tento návrh, pretože dohodou medzi Parlamentom, Radou a Komisiou sme dosiahli zavedenie lepšieho systému označovania.

Na štítkoch sa bude uvádzať viac informácií o spotrebe energie domácimi spotrebičmi a energeticky významnými výrobkami. V budúcnosti sa toto označovanie bude používať aj pri produktoch, ktoré spotrebúvajú energiu a sú určené na využitie v priemysle a na komerčné využitie, čo doteraz nebolo možné. V neposlednom rade sa bude musieť v budúcnosti aj pri každej reklame vyzdvihujúcej cenu alebo energetickú účinnosť kategórií výrobkov uvádzať aj ich energetická trieda.

Poskytovanie presných, odborných a porovnateľných informácií o spotrebe energie energeticky významnými výrobkami umožní spotrebiteľom v budúcnosti rozhodnúť sa správne a účinne, čím znížia spotrebu energie aj výdavky na domácnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  John Attard-Montalto (S&D), písomne. – Maltská vláda nesúhlasí s odporúčaním do druhého čítania, týkajúcim sa udávania spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informácií o výrobkoch.

Dôvodom je, že nacionalistická vláda nesúhlasí s dôvodovou správou, ktorá je uvedená v tejto správe, najmä s nasledujúcou vetou: „Stavebné výrobky s významným vplyvom na spotrebu energie by sa tiež mali zahrnúť do tohto zoznamu priorít.“ Je nepochopiteľné, že vláda na základe tejto vety nesúhlasí s odporúčaním. Mohla s odporúčaním súhlasiť a vyjadriť svoju výhradu týkajúcu sa stavebných výrobkov, ktoré majú významný vplyv na spotrebu energie.

Táto vláda sa bude márne snažiť tváriť, že podporuje energetickú účinnosť, keď by sa označovaním niektorých výrobkov mohla potenciálne dosiahnuť úspora, ak vezmeme do úvahy, že budovy sa na celkovej spotrebe energie v Európskej únii podieľajú 40 %.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Podporil som túto dôležitú správu. Smernica o energetickom označovaní zohrá zásadnú úlohu pri dosahovaní cieľa EÚ zvýšiť energetickú účinnosť o 20 % do roku 2020. V tejto súvislosti má kľúčovú rolu v boji proti zmene klímy, prechode EÚ na účinné, udržateľné a konkurencieschopné hospodárstvo a v posilňovaní energetickej bezpečnosti Európy. Naším cieľom je otvoriť cestu k situácii, v ktorej budú profitovať obe strany, trh aj spotrebitelia, a to zaručením práva pre všetkých spotrebiteľov na prístup k vhodným informáciám a plnej informovanosti o dôsledku ich rozhodnutí. Z tohto hľadiska prináša dohoda o smernici o energetickom označovaní dôležitú pridanú hodnotu. Vítam pozíciu zachovania modelu stupnice tried A – G, za ktorú bojoval Európsky parlament a ktorá je podľa prieskumu pre spotrebiteľov najpohodlnejšia a najviac zrozumiteľná. Bola zavedená povinnosť uvádzať odkaz na energetický štítok vo všetkých reklamách na energeticky významné výrobky, v ktorých sa uvádza cena alebo informácie súvisiace s energiou.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Březina (PPE), písomne. (CS) Som rád, že po zdĺhavom zápase medzi Európskym parlamentom a Radou bol napokon schválený nový právny predpis o energetickej účinnosti výrobkov, ktorého som mal tú česť byť tieňovým spravodajcom v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany. Prínosom je rozšírenie triedy A, ktorá umožňuje rozlišovať medzi neustále narastajúcou skupinou spotrebičov šetriacich energiou a zároveň motivuje výrobcov, aby vyrábali čo najúspornejšie spotrebiče. Dôležité je aj to, že sa nerozšíril počet tried označujúcich spotrebu energie jednotlivými produktmi, pretože sa tak zachová prehľadnosť celej koncepcie. Celkový počet siedmich tried umožňuje spotrebiteľom účinne sa rozhodnúť pri výbere tovaru na trhu a tak vlastným správaním pomôcť znížiť náklady na energiu. Pokiaľ ide o novinku týkajúcu sa povinného uvádzania energetických tried výrobkov v reklame, považujem za úspech, že táto povinnosť bola obmedzená na reklamu, v ktorej sa uvádza cena alebo informácie súvisiace so spotrebou energie. Našťastie prevážil názor, že regulácia reklamy je prípustná iba v prípade potreby a iba v nevyhnutnom rozsahu.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za toto odporúčanie, lebo účinne pomáha európskym spotrebiteľom rozhodnúť sa pre výrobky s nižšou spotrebou energie alebo pre výrobky, ktoré nepriamo vedú k nižšej spotrebe energie. Prijatím tohto odporúčania sa Európsky parlament podieľa na dosahovaní cieľa EÚ zvýšiť energetickú účinnosť o 20 % do roku 2020. Ide o vyvážený text, ktorý vytvára situáciu výhodnú pre trh aj pre spotrebiteľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Napokon sa podarí dosiahnuť dohodu o konečnom texte tejto iniciatívy a dokumentu o energetickej účinnosti budov, o ktorom sme hlasovali včera, ktoré sú súčasťou balíka predpisov o energetickej efektívnosti, ktorý Komisia predložila v novembri 2008 a ktorý bol predmetom rozsiahlej diskusie v Parlamente, Komisii a Rade.

Táto iniciatíva bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, na európsky cieľ zníženia emisií a vytvorenia hospodárstva, ktoré bude udržateľné z energetického hľadiska, a navyše pridelí spotrebiteľom zásadnú úlohu pri prijímaní rozhodnutí. Pomocou správneho označovania a štítkov budú spotrebitelia presne vedieť, čo kupujú, a budú sa tiež vedieť rozhodnúť na základe kritérií ako energetická účinnosť a najmenšie ekologické náklady.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Smernica o energetickom označovaní zaručuje, že spotrebitelia budú dostávať primerané informácie vďaka povinnosti uvádzať energetický štítok v reklame. V kontexte európskej snahy o dosiahnutie energetickej účinnosti a zníženie úrovne spotreby energie spolu s bojom proti zmene klímy je dôležité v tomto smere mobilizovať aj verejnosť. Možno to dosiahnuť iba v prípade, ak spotrebitelia dostanú jasné a účinné informácie o spotrebe energie výrobkami, ktoré kúpili alebo ktoré sú na predaj. Týmto spôsobom sa bude celá európska verejnosť podieľať na boji proti zmene klímy. Absolútne nevyhnutne treba zabezpečiť, aby spotrebitelia vedome vedeli prijímať rozhodnutia, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu. Táto smernica zabezpečí, aby sa úrovne energetickej spotreby produktov vyhodnocovali v porovnaní s všeobecnými kritériami a parametrami, čo umožní ich porovnávanie dôveryhodným spôsobom. Tým sa zvýši dôvera v technické hodnotenie a informácie na štítkoch. Preto zohráva táto smernica dôležitú úlohu pri konsolidovaní stratégie EÚ do roku 2020, najmä pri zvyšovaní energetickej účinnosti o 20 % do roku 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Po tomto hlasovaní budú musieť výrobky, ktoré spotrebúvajú energiu – či už ide o výrobky na použitie v domácnosti, v priemysle alebo na obchodné účely –, byť označené novým štítkom o energetickej účinnosti s cieľom lepšie informovať spotrebiteľov. Smernica, ktorú Európsky parlament dnes prijal, obsahuje ustanovenie o pridaní nových druhov klasifikácie energetickej účinnosti, ktoré sa môžu uplatniť aj na výrobky, ktoré spotrebúvajú energiu nepriamo, napríklad okná.

Niektoré detaily sú diskutabilné, napríklad že formát štítka bude vychádzať zo stupnice tried A až G, ktorá sa už používa pri chladničkách, pričom bude možné doplniť triedy A+, A++ a A+++. V zásade musí byť celkový počet tried sedem. Zdá sa však, že smernica má správny cieľ.

Každá reklama na výrobky týkajúca sa energie alebo cien výrobkov musí obsahovať odkaz na príslušnú energetickú triedu. Poskytnuté informácie musia spotrebiteľom pomôcť rozhodnúť sa pre výrobky s nižšou spotrebou energie alebo pre výrobky, ktoré nepriamo vedú k nižšej spotrebe energie.

Preto sa v budúcnosti v každej reklame, v ktorej sa uvádza cena alebo energetická účinnosť chladničiek, práčok alebo sporákov, musí uviesť aj energetická trieda výrobkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. (PL) Veľa sa hovorí o právach spotrebiteľov na informácie o potravinách, domácich spotrebičoch alebo zariadeniach, ktoré kupujú. Chceme vedieť, odkiaľ pochádzajú, ako boli vyrobené a chceme poznať aj nutričné hodnoty potravín. V čase zmeny klímy chceme všetci chrániť životné prostredie a predchádzať abnormálnemu počasiu, a preto sa pri výbere potravín a predmetov dennej spotreby riadime ekologickými zásadami. Preto je dôležité, aby spotrebitelia vedeli, koľko energie minie ich spotrebič, a z tohto dôvodu si myslím, že majú právo na to, aby sa tieto informácie uvádzali na štítkoch. Ich uvádzanie na štítkoch je prejavom vysokej kvality výrobku a môže predstavovať aj nástroj na ochranu európskeho trhu pred dovážaním lacných imitácií spotrebičov spoza hraníc Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. (FR) Hlasoval som za túto správu. Potvrdzuje, že trh nie je schopný zabezpečiť racionálne využívanie energie. Toto je definitívne priznanie, ktoré odzrkadľuje naše argumenty, a ja ho vítam. Vítam aj vyjadrené želanie harmonizácie označovania energetickej účinnosti smerom zhora nadol. Je však poľutovaniahodné, že sa nikde nenavrhuje označovanie celkového účinku na životné prostredie, ktoré by sme mali zaviesť čo najrýchlejšie.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) EÚ naďalej odhodlane hľadá najlepšie spôsoby zabezpečenia dokonalej energetickej účinnosti, aby sa jej do roku 2020 podarilo zlepšiť účinnosť o 20 %. Toto nové označovanie je pre spotrebiteľov veľmi dôležité, pretože im umožňuje prístup k lepším informáciám, aby sa mohli plne informovane rozhodovať a uvedomiť si svoj vplyv na záležitosti týkajúce sa energetickej účinnosti. To znamená, že sa zvyšuje informovanosť spotrebiteľov o dôsledkoch ich výberu na životné prostredie vždy, keď budú kupovať tovar s vplyvom na energetickú účinnosť. Schválenie tejto smernice je dôležité najmä preto, že zvyšuje informovanosť spotrebiteľov. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Ak sa energetický štítok zavedie, čoskoro bude jasné, či ho spotrebitelia skutočne prijmú alebo nie. Podmienkou však je, aby bol ľahko pochopiteľný. Informovanosť verejnosti v tejto oblasti sa zmenila a spotrebitelia venujú triedam energetickej účinnosti, najmä pri elektrických spotrebičoch, väčšiu pozornosť. Proces verejného obstarávania by v tejto súvislosti mal ísť príkladom. Členským štátom sa však nesmie hovoriť, že môžu kupovať iba najvýkonnejšie výrobky, ktoré patria do triedy s najvyššou energetickou účinnosťou. Predajná cena bude čoraz rozhodujúcejším faktorom najmä v čase, keď bude každý musieť šetriť. Možnosti, ktoré ponúka proces verejného obstarávania, nie sú dostatočne jasne špecifikované, a preto som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za uznesenie o označovaní výrobkov používajúcich elektrinu a poskytovaní základných informácií spotrebiteľom. O právach občanov hovoríme v Parlamente veľmi často – o práve na výber, práve na získavanie presných a pravdivých informácií. Podľa môjho názoru to je vo všetkých oblastiach života veľmi dôležité. V tomto prípade sa otázka týka spotrebovanej elektriny a jej účinnosti. Ľudia totiž chcú šetriť energiou, a to najmä z dvoch dôvodov: z hospodárskeho a environmentálneho. So súčasnými technologickými novinkami, keď si občania môžu vybrať elektrické spotrebiče podľa ich energetickej účinnosti, pomôže značenie, na ktorom sme sa dohodli, spotrebiteľom rozhodnúť sa informovane a prispieť k šetreniu energiou (preto by si spotrebitelia vybrali hospodárnejšie spotrebiče) a k ochrane životného prostredia. Nepochybujem o tom, že keď Európania uvidia množstvo spotrebovanej energie, využijú príležitosť a rozhodnú sa pre účinnejšie a ekologickejšie výrobky a spotrebiče. Ešte raz chcem povedať, že vítam postoj Európskeho parlamentu k tejto záležitosti a dúfam, že sa takéto rozhodnutia stanú skutočným podnetom a príležitosťou na plnenie našich záväzkov znížiť spotrebu energie do roku 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Prepracované znenie smernice o energetickom označovaní má za cieľ rozšíriť rozsah informácií na štítkoch tak, aby sa uplatňovali pri všetkých výrobkoch, ktoré majú vplyv na spotrebu energie, a nie iba pri domácich spotrebičoch.

Táto smernica je súčasťou akčného plánu pre trvalo udržateľnú výrobu a spotrebu a akčného plánu pre trvalo udržateľnú priemyselnú politiku a uvažuje aj o iniciatívach týkajúcich sa stimulov a verejných súťaží. Vytvorí os integrovanej a udržateľnej politiky z environmentálneho hľadiska. Jeden z najviac kontroverzných bodov sa týka druhu stupnice, ktorá sa má použiť, aby sme nemiatli spotrebiteľov: rozhodli sme sa zachovať uzavretú stupnicu tried A až G po tom, ako Európsky parlament prijme príslušné uznesenie.

Hodnotenie energetickej účinnosti sa bude uvádzať vo všetkých reklamách, ktoré budú obsahovať informácie o spotrebe energie alebo ktoré sa budú týkať cien. Z uvedených dôvodov súhlasím so stanoviskom pani Podimatovej a podporujem správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. (IT) Smernica o energetickom označovaní zohrá zásadnú úlohu pri dosahovaní cieľa EÚ zvýšiť energetickú účinnosť o 20 % do roku 2020. Pre trh aj pre spotrebiteľov predstavuje významnú pridanú hodnotu. V zásade možno povedať, že povinné uvádzanie energetického štítka v reklamách ukončí zavádzanie koncových zákazníkov a poskytne im všetky informácie na to, aby mohli uskutočňovať plne informované rozhodnutia.

Po intenzívnom naliehaní Parlamentu sa nám zároveň podarilo vyhnúť otvorenej stupnici a zachovať triedy A až G, ktoré pre spotrebiteľov predstavujú dobre osvedčenú hodnotu. Doplnenie všeobecnej doložky o preskúmaní navyše umožňuje dôsledné opätovné preskúmanie z pohľadu technického vývoja a zrozumiteľnosti štítka pre spotrebiteľov do konca roka 2014. Toto predstavuje ďalšiu záruku, že stupnica zrozumiteľná pre spotrebiteľov v doteraz dohodnutej podobe zostane nezmenená aspoň do doby preskúmania. Preto s odhodlaním opakujem, že smernicu plne podporujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne. (RO) Hlasovala som za túto správu, pretože zahrnutím všetkých energeticky významných výrobkov pomôže zmena a doplnenie smernice o energetickom označovaní dosiahnuť úsporu vo výške 4 milióny EUR na transpozičných nákladoch za každé vykonávacie opatrenie aktualizované a vytvorené od nuly (ak sa namiesto smerníc budú používať nariadenia alebo rozhodnutia). Takto sa dosiahne aj zníženie emisií CO2 približne o 78 miliónov ton. Označovanie energetickej účinnosti sa bude v budúcnosti používať aj pri výrobkoch, ktoré spotrebúvajú energiu a sú určené na použitie v priemysle a na komerčné využitie, ako napríklad chladiarenské boxy alebo chladiace vitríny, zariadenia do gastronomických prevádzok, predajné automaty (na predaj sendvičov, snackov, kávy a podobne), pracovné motory, energeticky významné výrobky vrátane výrobkov, ktoré nevyužívajú energiu, ale majú „výrazný priamy alebo nepriamy vplyv“ na úsporu energie, ako napríklad okná alebo zárubne dverí.

Dôležitým faktorom zabezpečenia vhodného uplatnenia tejto smernice je zabezpečiť každému občanovi prístup k pravdivým informáciám a informovať spotrebiteľov o účinku ich rozhodnutí. Poskytovanie presných, odborných a porovnateľných informácií o konkrétnej spotrebe energie energeticky významnými výrobkami pomôže koncovým spotrebiteľom rozhodnúť sa na základe potenciálu šetriť energiu, aby mohli z dlhodobého hľadiska znížiť svoje výdavky na energie.

 
  
MPphoto
 
 

  Teresa Riera Madurell (S&D), písomne. (ES) Hlasovala som za správu pani Podimatovej, pretože som presvedčená, že Parlamentu a najmä Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D) sa podarilo dosiahnuť mimoriadne dôležitý pokrok týkajúci sa významnej smernice, aby sme dosiahli cieľ o energetickej účinnosti, ktorý sme si stanovili. Nielenže sa nám podarilo zachovať stupnicu tried A až G, ktorú európski spotrebitelia poznajú a akceptujú, ale dosiahli sme aj to, že teraz je povinné uvádzať odkaz na energetický štítok pri domácich spotrebičoch, ak sa v reklamných materiáloch uvádza informácia o cene. Ďalším aspektom, ktorý stojí za povšimnutie a ktorý Parlament zaviedol, je povinnosť Komisie vypracovať zoznam prioritných energeticky významných výrobkov vrátane niektorých stavebných výrobkov, na ktoré sa v budúcnosti tiež budú vzťahovať opatrenia. Na záver chcem povedať, že vzhľadom na vedúcu úlohu, ktorú musí verejný sektor prevziať, si myslím, že má zásadný význam, aby vlády vo verejnom obstarávaní kupovali výrobky, ktoré patria do tried s najvyššou energetickou účinnosťou.

 
  
  

Správa: Vladimír Maňka (A7-0158/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Správa pána Maňku navrhuje niekoľko úprav rozpočtu Európskeho parlamentu na rok 2010. Hlasovala som za túto správu a najmä za jej ustanovenia, ktoré začali platiť po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 a ktoré zahŕňajú mesačné zvýšenie výdavkov na asistenciu poslancov o 1 500 EUR. Toto zvýšenie má umožniť poslancom plniť nové úlohy vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy, ktorá podstatnou mierou rozširuje kompetencie Parlamentu, čím zvyšuje jeho vplyv na rozhodovanie EÚ. Parlament musí zvýšiť svoje skúsenosti s legislatívnymi záležitosťami, aby sa vyrovnal Komisii a členským štátom. Zastupujeme európskych občanov a ak chceme hájiť ich záujmy, potrebujeme primerané zdroje. Preto som túto správu podporila.

 
  
MPphoto
 
 

  Göran Färm (S&D), písomne. (SV) Som presvedčený, že treba posilniť výbory, ktorých pracovné zaťaženie vzrastie v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. To odôvodňuje zvýšenie počtu zamestnancov sekretariátov Parlamentu a skupín v týchto výboroch. Nesúhlasím však s názorom, že poslanci EP potrebujú viac pracovníkov. Bol by som rád, keby sa zdroje Parlamentu zvýšili predovšetkým prostredníctvom prerozdelenia a opatrení na zvýšenie efektívnosti, aby sa nezvyšoval celkový rozpočet.

Z pozície predsedu Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente vo Výbore pre rozpočet som túto myšlienku zastupoval aj počas rokovaní s predsedníctvom Parlamentu. Napokon sme dosiahli kompromis v tom smere, že sa návrh teraz bude čiastočne financovať z dosiahnutej úspory vo výške 4,4 milióna EUR. Som presvedčený, že v návrhu mohli byť obsiahnuté aj ďalšie úspory, ale vzhľadom na to, že som sa na rokovaniach aktívne podieľal, som sa rozhodol podporiť dosiahnutý kompromis.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne. (PL) Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa pravdepodobne výrazne zvýši pracovné zaťaženie Parlamentu. Pôjde najmä o intenzívnejšie využívanie bežného legislatívneho postupu, čo bude mať vplyv na približne 95 % prijímaných právnych predpisov. Dodatočné rozpočtové prostriedky a ľudské zdroje umožnia Parlamentu plniť novú úlohu spoločného zákonodarcu na rovnocennej úrovni s Radou.

 
  
MPphoto
 
 

  Mairead McGuinness (PPE), písomne. – Podporila som správu pána Maňku o opravnom rozpočte Európskeho parlamentu, pričom som si zároveň vedomá chúlostivého charakteru zvyšovania rozpočtu v období, keď od občanov žiadame, aby prijali znižovanie miezd, a keď prichádzajú o pracovné miesta. V dôsledku Lisabonskej zmluvy máme v Európskom parlamente jednoznačne viac práce. Dodatočné príspevky na asistenciu plánujem využiť na poskytnutie príležitostí študentom, ktorí sa vo veľkom množstve uchádzajú o prácu v mojej kancelárii.

Dostanú tak odmenu za svoju prácu a získajú cenné pracovné skúsenosti, ktoré im, dúfam, pomôžu v ich budúcej práci. Som však presvedčená, že Parlament musí preskúmať všetky naše pracovné metódy a funkcie pracovníkov s cieľom zvýšiť efektívnosť a účinnosť našej práce.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Lisabonská zmluva pridelila Parlamentu nové úlohy. Znamená to ďalšiu administratívnu prácu s tým výsledkom, že poslanci potrebujú kvalifikovaných pracovníkov, ktorí budú pôsobiť ako poradcovia. Táto nová situácia má za následok dva problémy: zvýšené náklady vyplývajúce z potreby ďalších asistentov a dodatočné priestory potrebné na to, aby asistenti mohli plniť svoje úlohy v dobrých pracovných podmienkach. Táto situácia vedie k zvýšeným nákladom. Je ťažké vysvetliť to v čase krízy, ale ak má byť práca Parlamentu prvotriedna, musí mať potrebné finančné a ľudské zdroje. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za túto správu. Môže sa to síce javiť ako demagógia alebo privilégium pre vyššiu kastu, ale v tomto prípade to tak nie je. Úpravy rozpočtu sú dôležité a sú nevyhnutné pre riadne riadenie života a práce Parlamentu.

Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy musíme ako poslanci Európskeho parlamentu plniť významnú a viditeľnú úlohu. Z tohto dôvodu potrebujeme spolupracovníkov a odborníkov, ktorí by nás každodenne vedeli podporiť pri práci. Na to potrebujeme finančné prostriedky. Za seba a dúfam, že aj za kolegov poslancov môžem povedať, že sa tieto finančné prostriedky premietnu do ešte účinnejšej, efektívnejšej a sústredenejšej práce.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Spolu so 16 poslancami z našej skupiny som podpísal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa zamieta tranža, a hlasoval som zaň. Dôvodom je, že si myslím, že je mimoriadne dôležité ukázať, že významná skupina poslancov Európskeho parlamentu nesúhlasí so zvýšením príspevku na asistenciu počas súčasnej hospodárskej krízy.

V záverečnom hlasovaní som však hlasoval za správu pána Maňku, ktorou sa mení a dopĺňa rozpočet Parlamentu na rok 2010.

 
  
MPphoto
 
 

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. (SV) Hlasovala som proti správe týkajúcej sa zvýšenia rozpočtu na rok 2010. Mesačné zvýšenie príspevku na sekretariáty poslancov Európskeho parlamentu o 1 500 EUR z dôvodu zvýšenia pracovného zaťaženia v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy nie je obhájiteľné. Po prvé nie je možné zamestnať vysokokvalifikovaných odborníkov za 1 500 EUR mesačne. Po druhé, v priestoroch Parlamentu nie je miesto pre ďalších zamestnancov. Po tretie sa z rezervných rozpočtových prostriedkov vyňala časť, ktorá bola určená konkrétne na investície do budov. Po štvrté pani spravodajkyňa pani Trüppelová v okruhu 5 rozpočtu na rok 2011 uviedla, že príspevky na sekretariát nemožno v budúcnosti zaručiť, kým sa nevykoná riadne posúdenie ich prínosu. Považujem tento príspevok za neopodstatnené zvýšenie príspevkov na sekretariát, ktoré sú už aj tak vysoké, a to navyše v čase, keď sú nezamestnaní, slobodné matky, dôchodcovia a iné sociálne zraniteľné skupiny nútené prinášať obete na záchranu potápajúceho sa projektu jednotnej meny.

 
  
  

Správa: Ryszard Czarnecki (A7-0096/2010).

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) V mene transparentnosti, ktorú občania vyžadujú, a v mene dôslednosti nie som presvedčený o tom, že Rada nemá záväzok byť pred verejnosťou plne zodpovedná za prostriedky, ktoré má k dispozícii. Preto súhlasím s rozhodnutím spravodajcu odložiť rozhodnutie o udelení absolutória Rade až do predloženia požadovaných informácií.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Súhlasím s odložením rozhodnutia o schválení vykonávania všeobecného rozpočtu EÚ za rok 2008 v záujme transparentnosti a precíznosti, a to nie iba z hľadiska plnenia rozpočtu, ale aj z hľadiska kompletného dohľadu nad využívaním všetkých finančných zdrojov EÚ. Rade sa tým poskytne príležitosť získať vysvetlenia a informácie potrebné na zaručenie rozhodnutia, ktoré Parlament schváli. V záujme dôveryhodnosti európskych inštitúcií a dôvery verejnosti k tým, čo sú pri moci, je to absolútne nevyhnutné. Okrem toho tu ide o základný rešpekt voči politikám a usmerneniam stanoveným demokratickými inštitúciami a voči osobám, ktoré právoplatne nadobudli kompetencie prijímať politiky a usmernenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Proces udelenia absolutória za plnenie rozpočtu je dôležitý a legislatívna činnosť a činnosť dohľadu Európskeho parlamentu sú od neho závislé.

Nemusím opätovne zdôrazňovať právomoc vykonávať dohľad, ktorú Parlament v priebehu rokov nadobudol aj vďaka rozpočtovému postupu, na základe čoho sa mu podarilo premeniť povinné vykazovanie európskych inštitúcií na vážnu a dôležitú záležitosť. Zásadné to je aj z hľadiska očakávaní našich občanov.

V čase krízy, akú v súčasnosti zažívame, žiadame od európskych občanov mimoriadne obete a my musíme vykonávať starostlivý a presný dohľad nad výdavkami byrokratického alebo skutočného riadenia. Z uvedených dôvodov chválim spravodajcu a vyslovujem svoj súhlas.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za túto správu, pretože súhlasím s tým, že musíme odložiť rozhodnutie o udelení absolutória na október.

 
  
MPphoto
 
 

  Konrad Szymański (ECR), písomne.(PL) Hlasoval som proti udeleniu absolutória Rade za plnenie rozpočtu za rok 2008, pretože finančná dokumentácia Rady bola Parlamentu doručená príliš neskoro. Dohľad Európskeho parlamentu nad financiami Rady je všetko iné, len nie transparentný.

 
  
  

Správa: Miroslav Mikolášik (A7-0106/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. (RO) Za posledných pár rokov sme boli v Európskej únii svedkami neustále a rýchlo sa zvyšujúcej potreby transplantácií orgánov. Hoci nedostatok orgánov zostáva najväčším problémom, ktorému v súčasnosti čelíme, existuje oveľa viac problémov týkajúcich sa rôznych systémov transplantácie používaných v členských štátoch.

V roku 2008 Európsky parlament vyzval prostredníctvom uznesenia prijatého v apríli Európsku komisiu, aby navrhla smernicu, ktorá by vytvorila právny rámec na zabezpečenie kvality a bezpečnosti darcovstva orgánov v rámci Európskej únie. Následne Komisia predložila návrh smernice, ktorá bola predmetom rozpravy v Európskom parlamente a ktorá zahŕňa nasledovné tri ciele: zabezpečiť kvalitu a bezpečnosť pre pacientov v rámci celej EÚ, poskytovať ochranu pre darcov a uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi.

Hlasovali sme za kompromis dosiahnutý medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, pretože potrebujeme spoločné normy kvality a bezpečnosti na úrovni EÚ pre odber, prevoz a použitie ľudských orgánov. Toto opatrenie uľahčí výmenu orgánov a tým pomôže tisícom pacientov v Európe, ktorí každoročne potrebujú tento druh liečby.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Podporujem túto správu o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu. S narastajúcim záujmom o transplantácie v Európskej únii a vzhľadom na nerovnováhu medzi pacientmi čakajúcimi na transplantáciu a počtom darovaných orgánov sa musíme snažiť vyhnúť komercializácii darcovstva a skoncovať s nezákonným obchodovaním s orgánmi. Musíme preto pri živých darcoch uplatňovať prísne právne predpisy, zaistiť transparentnosť poradovníkov na orgány, stanoviť prísne pravidlá o zachovávaní dôvernosti s cieľom chrániť osobné údaje darcov a ľudí čakajúcich na orgány a vymedziť zodpovednosť doktorov. Keď budú prijaté spoločné normy kvality a bezpečnosti, vytvoria sa možnosti pre cezhraničnú výmenu orgánov a to môže zvýšiť počet uskutočnených transplantácií.

 
  
MPphoto
 
 

  Regina Bastos (PPE), písomne. (PT) Za posledných päť desaťročí sa transplantácia orgánov stala účinným postupom na celosvetovej úrovni, čo prispelo k zlepšeniu kvality života a zvýšeniu priemernej dĺžky života pacientov. Táto smernica stanovuje pravidlá, ktoré majú zabezpečiť vysoké normy kvality a bezpečnosti pre orgány ľudského pôvodu určené na transplantáciu do ľudského tela s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia. Smernica zavádza národné programy kvality, ktoré vymedzujú normy a postupy v rámci procesu transplantácie v členských štátoch. Podrobnejšie tiež upravuje proces odberu a otázky súvisiace s informačným systémom.

Vysledovateľnosť a ochrana darcov a príjemcov si tiež zasluhujú osobitnú pozornosť. Hlasovala som za túto správu, pretože jej tri hlavné ciele sú: zaručenie kvality a bezpečnosti pre pacientov na úrovni Únie, zabezpečenie ochrany darcov a uľahčenie spolupráce medzi členskými štátmi. Chcela by som však zdôrazniť, že programy transplantácie orgánov musia byť v súlade so zásadou dobrovoľnosti a bezplatného darcovstva, ktorá už je zakotvená v predchádzajúcom právnom predpise o látkach ľudského pôvodu, a že sa v žiadnom prípade nesmú predávať.

 
  
MPphoto
 
 

  Gerard Batten, John Bufton, David Campbell Bannerman a Derek Roland Clark (EFD), písomne. – Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) je presvedčená, že pokračujúci vývoj a zlepšovanie súčasnej medzinárodnej siete zariadení a agentúr na výmenu orgánov neuľahčí snaha EÚ o narušenie a reguláciu tejto siete. Naopak, v niekoľkých krajinách, kde je veľa darcov, sa pravdepodobne zníži darcovstvo orgánov, ak sa dopyt po orgánoch z množstva krajín, kde je darcov málo, stane povinným v celej EÚ. Navyše v krajinách s nízkym počtom darcov sa pravdepodobne tiež zníži darcovstvo orgánov následkom relatívneho dostatku zahraničných orgánov. Z týchto dôvodov členovia strany UKIP hlasovali proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Castex (S&D), písomne. (FR) Hlasovala som za návrh smernice o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu. Táto smernica pokrýva všetky štádiá reťazca od darcovstva až po transplantáciu a zabezpečuje spoluprácu medzi členskými štátmi. Účinný systém transplantácie nie je založený iba na podpore darcov, ale závisí aj od správneho využívania informácií a od kvality siete, v rámci ktorej sa tieto informácie vymieňajú. Preto podporujem myšlienku vytvorenia európskej databázy zaznamenávajúcej informácie o dostupných orgánoch a celoeurópskeho systému certifikácie, ktorý zaručí, že dostupné ľudské orgány a tkanivá boli získané zákonne. Samozrejme, ak chceme zabezpečiť rovnaký prístup k dostupným orgánom, musia byť tieto orgány darované iba na dobrovoľnej báze a bez akejkoľvek peňažnej odmeny. Zásada neplatenia za orgány však nebude znamenať neposkytnutie náhrady žijúcim darcom za predpokladu, že táto náhrada bude striktne obmedzená na úhradu výdavkov a straty príjmu, ktoré vznikli v súvislosti s darovaním orgánu. Takýto transparentný, bezpečný a účinný systém darcovstva orgánov je jediným spôsobom, ako bojovať proti nezákonnému obchodovaniu s orgánmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. (EL) Hlasoval som za návrh smernice z nasledujúcich dôvodov: 1. Vzhľadom na zvýšený dopyt po orgánoch určených na transplantáciu a ich obmedzené zdroje, čo často núti pacientov hľadať riešenie svojho problému za hranicami štátu, je úplne nevyhnutné prijatie spoločného rámca na zabezpečenie noriem kvality a bezpečnosti a vytvorenie siete pre spoluprácu a výmenu informácií s cieľom zlepšiť ochranu verejného zdravia a služby poskytované pacientom. 2. Vnútroštátne ustanovenia upravujúce postup pri poskytovaní súhlasu s darovaním orgánov, ktorých voľba zostáva v jurisdikcii členských štátov, nie sú nijako dotknuté. Práve naopak, návrh smernice dopĺňa súčasný právny rámec jednotlivých členských štátov EÚ o konkrétne normy kvality a bezpečnosti v rámci procesu transplantácie a zároveň zabezpečuje, aby nedošlo k žiadnej forme špekulácií, a tiež umožňuje zachovávať anonymitu a bezpečnosť osobných údajov darcu aj príjemcu. 3. Minimalizuje prípady pašovania orgánov a posilňuje dôveru potenciálnych darcov, pričom hlavným cieľom je zvýšenie počtu darcov. 4. Členské štáty môžu uplatňovať sankcie v prípade porušenia právnych predpisov týkajúcich sa identity darcov alebo príjemcov.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za správu o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu, pretože prispieva k skráteniu poradovníkov na operácie pre európskych pacientov. Je neprijateľné, aby každý deň zomrelo priemerne 12 ľudí čakajúcich na transplantáciu. Táto smernica uľahčí darovanie a transplantácie orgánov a ich výmenu medzi členskými štátmi EÚ, čo pomôže tisícom chorých Európanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Nedostatok orgánov určených na transplantáciu podporuje príšerný trh, ktorý sa týka predovšetkým rozvojových krajín, ale ktorý zasiahol aj sociálne slabých ľudí vo východnej Európe. Tiež sa obávam ťažkostí v boji proti tomuto neľudskému obchodu a hrozných následkov pre tých, ktorí sú násilne alebo inak zbavení svojich orgánov, čo spôsobuje prudké zníženie kvality života, chronické choroby a v mnohých prípadoch smrť. Prijatie spoločných predpisov umožňuje Európskej únii dosiahnuť rovnakú úroveň, pokiaľ ide o požiadavky a zodpovednosť, čo je v ostrom kontraste s pochmúrnou situáciou, ktorú som práve opísal.

Pacienti a darcovia budú mať podmienky, dohľad a ochranu, ktoré im nemôžu poskytnúť tí, ktorí sú zapojení v sieťach s nezákonným obchodovaním, a členské štáty budú môcť účinne spolupracovať. Súhlasím so spravodajcom, že darcovstvo musí byť altruistické, dobrovoľné a bezplatné a že darcovi musí byť poskytnutá iba náhrada za výdavky a nepohodlie, ktoré vznikli v súvislosti s darovaním orgánu. Som presvedčený, že môj kolega pán Mikolášik navrhol niektoré vhodné zmeny, ktoré vylepšujú základný text. Tieto zmeny sú určite dôsledkom jeho medicínskeho vzdelania a toho, že sa tejto téme venoval od minulého zasadnutia parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Veľmi vítam tento návrh a jeho tri hlavné ciele: zaručenie kvality a bezpečnosti pre pacientov na úrovni Únie, zabezpečenie ochrany darcov a uľahčenie spolupráce medzi členskými štátmi. Všeobecne je v EÚ široký spoločenský konsenzus, pokiaľ ide o darcovstvo orgánov na transplantáciu. Avšak z dôvodu rozdielov týkajúcich sa kultúry, tradícií a tiež systému organizácie existujú v rámci členských štátov rôzne prístupy k tejto problematike. Chcel by som zdôrazniť, že hoci smernica má za cieľ podporu alebo snahu o dosiahnutie harmonizácie opatrení týkajúcich sa kvality a bezpečnosti, nemala by predstavovať ďalšiu administratívnu záťaž pre členské štáty. Mala by skôr mať dostatočnú mieru flexibility, aby neohrozila osvedčené postupy, ktoré už fungujú. Návrh smernice zavádza spoločné, záväzné normy kvality a bezpečnosti pre orgány ľudského pôvodu určené na transplantáciu s cieľom zaručiť vysokú úroveň ochrany zdravia v celej EÚ. Súhlasím s názorom Komisie, že programy transplantácie orgánov musia byť zásadne v súlade s princípom dobrovoľného a bezplatného darcovstva. Darcovstvo orgánov musí byť vždy bezplatné a chránené pred akoukoľvek možnou komercializáciou.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Transplantácie orgánov sú významným spôsobom rehabilitácie pre pacientov trpiacich rozličnými chorobami, ktoré spôsobujú problémy niektorých orgánov so smrteľnými dôsledkami. Počet transplantácií sa v Európskej únii zvýšil, čo zachránilo a predĺžilo životy mnohým ľuďom. Stále sú však dlhé poradovníky pacientov čakajúcich na transplantáciu. Naše hlasovanie za správu vyjadruje náš súhlas s vylepšeniami, ktoré sa správa snaží zaviesť do súčasnej situácie. Tieto vylepšenia sa okrem ovplyvňovania kvality a bezpečnosti a zavedenia postupov potrebných pri odbere a prevoze týkajú aj ochrany darcov a príjemcov, pričom sa náležite berú do úvahy etické zásady a zásada bezplatnosti. Správa sa tiež zaoberá znepokojujúcim problémom nezákonného obchodovania s ľudskými orgánmi, a to spôsobom, ktorý sa nám zdá primeraný.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Cieľ tejto smernice je dostatočne jasný: potrebujeme viac orgánov pre pacientov a lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi v tejto otázke a v boji proti nezákonnému obchodovaniu s orgánmi. Preto jedno zo základných ustanovení tohto právneho predpisu zabezpečuje vytvorenie nového orgánu v každom členskom štáte, ktorý bude zodpovedať za dodržiavanie noriem kvality a bezpečnosti orgánov. Tieto orgány budú zodpovedať za zabezpečenie kvality a bezpečnosti orgánov v rámci celého reťazca počnúc darcovstvom až po transplantáciu, ako aj za hodnotenie kvality a bezpečnosti počas rekonvalescencie a následných kontrol jednotlivých pacientov. Nová smernica tiež požaduje, aby odborní zdravotní pracovníci, ktorí sa podieľajú na všetkých štádiách reťazca od darcovstva po transplantáciu alebo odber orgánov, mali primeranú kvalifikáciu. Pre týchto odborných pracovníkov by preto mali byť vytvorené programy odbornej prípravy. Zo všetkých týchto dôvodov sme hlasovali za tento návrh. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Transplantácie orgánov môžu zachraňovať životy, ale iba vtedy, ak sa transplantuje zdravý orgán od vhodného darcu. V minulosti sa, žiaľ, opakovane vyskytli omyly, a preto je ešte dôležitejšie, aby sme v tejto oblasti zaviedli normy kvality a bezpečnosti. Za zmienku stojí tiež skutočnosť, že moslimovia sú často ochotní akceptovať darované orgány, ale vo všeobecnosti nie sú ochotní orgány darovať z náboženských dôvodov. Dúfam, že táto správa prispeje k zlepšeniu noriem kvality a bezpečnosti, a preto som za ňu hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Chcel by som vysvetliť moje hlasovanie za správu pána Mikolášika. Vzrastajúca potreba dostupných orgánov na transplantáciu v kontexte cezhraničnej výmeny a značných rozdielov medzi systémami transplantácie prijatými v jednotlivých členských štátoch si vyžaduje posilnenie spolupráce a spoločných právnych predpisov týkajúcich sa kvality a bezpečnosti orgánov.

Návrh smernice sa snaží dosiahnuť tieto ciele tým, že sa zameriava na zvýšenie počtu transplantácií a zlepšenie noriem kvality v procesoch darcovstva, odberu, kontrol, konzervácie, prevozu a transplantácie. Navyše tým, že zdôrazňuje princíp dobrovoľného darcovstva a odsudzuje obchodovanie alebo nezákonné obchodovanie s orgánmi, má za cieľ zaručiť práva darcov a pacientov. Hoci spravodajca uznáva potrebu harmonizácie opatrení týkajúcich sa kvality a bezpečnosti, zdôrazňuje tiež, že smernica nesmie pre členské štáty vytvárať ďalšiu administratívnu záťaž a musí im ponechať dostatočnú mieru flexibility bez ohrozenia súčasných osvedčených postupov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Transplantácie orgánov sú jedným z medicínskych odborov, ktorý sa za posledné desaťročia najviac rozvíjal, pričom dosiahol pozoruhodné úspechy a bol veľmi dôležitý pri zachraňovaní ľudských životov. Paradoxom je, že práve úspechy transplantácií viedli, spolu s inými faktormi, k narastajúcemu počtu čakateľov na transplantáciu orgánov, čo malo za následok vytvorenie dlhých poradovníkov. Viedlo to tiež k ľudskej dráme v súvislosti s každodenným úmrtím približne 12 pacientov v EÚ, pretože nemohli dostať orgán, ktorý potrebujú na prežitie. Jedným zo spôsobov, ako minimalizovať tento problém, je výmena medzi členskými štátmi EÚ, ktorá zabezpečí väčšiu kompatibilitu medzi darcom a príjemcom v kratšom čase a s vyššou mierou prijatia orgánov. Takáto výmena si však vyžaduje celoplošné normy kvality a bezpečnosti, tak ako ich stanovuje táto smernica Parlamentu a Rady. Správa pána Mikolášika o normách bezpečnosti a kvality orgánov určených na transplantáciu teda významne prispieva k minimalizovaniu nedostatku orgánov a k základnej ochrane zdravia príjemcu a žijúceho darcu. Preto ju s potešením vítame.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. (IT) Transplantácie orgánov sú, bezpochyby, jedným z najpozitívnejších aspektov pokroku v oblasti zdravotníctva, ale zároveň otvárajú celý rad problémov, pokiaľ ide o práva darcov a pacientov, ktorými sa musíme zaoberať z hľadiska etického, sociálneho, právneho a hospodárskeho.

Je to otázka rozbehnutia pozitívneho procesu, ktorý bude riešiť veľkú nerovnováhu medzi potrebou orgánov a počtom dostupných orgánov bez toho, aby bola ohrozená zásada bezplatného, dobrovoľného darcovstva s cieľom predchádzať všetkým formám komercializácie a nezákonného obchodovania a aby zároveň bola zaručená kvalita a bezpečnosť orgánov určených na transplantáciu pomocou opatrení, ktoré zabezpečia ako dôvernosť, tak aj vysledovateľnosť.

Prijatie spoločných noriem kvality je jednoznačne krokom vpred, ktorý by sme mali uvítať ako súčasť rámca, do ktorého môže ďalej prispieť Svetová zdravotnícka organizácia. Pri zriaďovaní európskej databázy je však dôležité, aby sme si dali pozor a nezaviedli zbytočne nepružný rámec ani nevytvorili viac byrokracie, čo by mohlo narušiť súčasný úplne správny a účinný proces.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Podporil som správu nášho kolegu pána Mikolášika o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu, keďže ide o veľmi naliehavé opatrenie, ktoré zvýši priemernú dĺžku života viac ako 60 000 ľudí v Európe čakajúcich na transplantáciu. Dúfam, že to pacientom umožní ľahšie a bezpečnejšie získavanie orgánov.

 
  
MPphoto
 
 

  Olga Sehnalová (S&D), písomne.(CS) Hlasovala som za správu, aj keď okrem potrebnej snahy o zjednotenie bezpečnostných a kvalitatívnych požiadaviek na ľudské orgány určené na transplantáciu je potrebné sa zamerať najmä na zvýšenie počtu darcov v jednotlivých členských štátoch, berúc do úvahy rozdielne národné tradície zdravotníckych systémov. Je preto potrebné túto oblasť dôsledne posudzovať z hľadiska zásady subsidiarity.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Veľmi rád som podporil túto správu pri hlasovaní v Parlamente. Na juhovýchode Anglicka sú mnohé rodiny obeťami krutej reality nedostatku orgánov potrebných na transplantácie. Táto správa pomáha vytvoriť cezhraničnú normu EÚ, ktorá by mohla umožniť lepšie poskytovanie orgánov do a v rámci EÚ tak, aby rodiny jednotlivcov, ktorí potrebujú orgány, mohli mať väčšiu nádej, že ich zdravotný stav sa zlepší.

 
  
MPphoto
 
 

  Konrad Szymański (ECR), písomne.(PL) Podporil som správu o normách bezpečnosti pri darcovstve orgánov, pretože správa zahŕňa zásadu nekomercializácie.

 
  
  

Harmonogram schôdzí Európskeho parlamentu – 2011

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Európsky parlament prijal harmonogram plenárnych schôdzí na rok 2011. Je poľutovaniahodné, že naďalej budeme míňať 200 miliónov EUR ročne z peňazí daňových poplatníkov na uskutočnenie 12 schôdzí za rok v Štrasburgu. Pokrytectvo dosiahlo štádium, keď nedodržiavame dokonca ani ustanovenia zmlúv, pretože ich dodržiavanie by znamenalo usporiadanie jednej schôdze za mesiac, inými slovami, aj v auguste. Legitímny nárok mesta Štrasburg by sa mohol uspokojiť tým, že by sa tu natrvalo zriadila jedna alebo dve agentúry Európskej únie. A tento „cirkus“ by mal, samozrejme, skončiť! Navyše to, že Európsky parlament rokuje 48 dní v roku v meste, ktoré nemá priame letecké spojenie s takmer žiadnym hlavným mestom členských štátov, nedáva vôbec žiadny zmysel.

Okrem toho, tie, ktoré existujú, majú komerčné cestovné poriadky úplne nekompatibilné s činnosťou poslancov. Ľahko si môžeme všimnúť, že vedúci predstavitelia štátov a vlád, ktorí robia tieto rozhodnutia, využívajú súkromné lietadlá a nestrácajú desiatky alebo stovky hodín ročne cestovaním do Štrasburgu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Hlasoval som proti návrhu niektorých poslancov, ktorí chceli rozdeliť schôdzu na dve časti, ale zároveň ju uskutočniť počas jedného týždňa. Okrem skutočnosti, že to nedáva veľký zmysel, ďalšie cestovanie na schôdzu a zo schôdze by spôsobilo ďalšie zbytočné výdavky a mrhanie cenným pracovným časom.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – S nadšením som podporil pozmeňujúci a doplňujúci návrh na zredukovanie dvoch septembrových schôdzí na jednu. Som veľký zástanca myšlienky zredukovania dvoch sídiel EP na jedno v Bruseli. Preto podporujem akúkoľvek iniciatívu, ktorá by bola za zrušenie sídla v Štrasburgu.

 
  
  

Uznesenie: Potravinárske prídavné látky iné ako farbivá a sladidlá (hovädzí alebo bravčový trombín) (B7-0264/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Otázky týkajúce sa stravovania a zdravia občanov sú mimoriadne citlivé a treba ich posudzovať starostlivo a objektívne. To je práve prípad rozpravy o povolení potravinárskych prídavných látok, ako je trombín. Trombín je produkt získavaný z plazmy alebo krvi zvierat (kráv alebo ošípaných), ktorého vlastnosti podporujúce hojenie sa využívajú v agropotravinárskom priemysle na viazanie samostatných kusov mäsa s cieľom vyrobiť jeden mäsový výrobok. Táto prídavná látka spĺňa štyri kritériá z nariadenia (ES) č. 1333/2008 umožňujúce jej povolenie, a to že používanie potravinárskych prídavných látok musí byť bezpečné (potvrdené úradom EFSA v jeho stanovisku z roku 2005), ich používanie musí byť technologicky nevyhnutné (je veľmi užitočná ako stabilizátor), ich používanie nesmie zavádzať spotrebiteľa (jej používanie je obmedzené na balené, a teda označené výrobky), musia byť pre spotrebiteľa prínosom (konečný výrobok je stabilizovaný). Okrem toho drvivá väčšina členských štátov požaduje povolenie trombínu. Keďže táto prídavná látka nepredstavuje žiadne zdravotné riziko a jej použitie pri príprave potravín je opodstatnené, nebol žiadny dôvod byť proti jej povoleniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré sa snaží obmedziť používanie potravinárskych prídavných látok v potravinárskych výrobkoch s cieľom chrániť zdravie spotrebiteľov. V súčasnosti platné právne predpisy v Európskej únii stanovujú, že potravinárske prídavné látky sa môžu používať, ak sú prínosom pre spotrebiteľov. Keďže prínos trombínu („lepidla mäsa“) pre spotrebiteľov nebol preukázaný a postup spájania mnohých oddelených kúskov mäsa značne zvyšuje riziko nákazy baktériami, nepodporil som tento návrh umožňujúci používanie tejto potravinárskej prídavnej látky vo výrobkoch z hovädzieho a bravčového mäsa. Okrem toho sa musíme zo všetkých síl snažiť zabrániť tomu, aby sa výrobky spracované s použitím „lepidla mäsa“ dostali do verejných stravovacích zariadení.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. (FR) Hlasoval som za uznesenie, ktoré požaduje, aby sa trombín v mäse nepoužíval. Trombín sa používa ako „lepidlo“ v rekonštituovanom mäse. Predstavuje zdravotné riziko, pretože postup viazania rôznych zvyškov mäsa značne zvyšuje celkovú plochu povrchu potraviny, ktorá mohla byť kontaminovaná baktériami. Okrem toho by rekonštituované mäso mohlo zavádzať spotrebiteľov, ktorí chcú kúpiť mäso.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. (EL) Hlasoval som za uznesenie Parlamentu, pretože nepovoľuje používanie potravín obsahujúcich prídavné látky a enzýmy, ako napríklad trombín, ktoré sú nebezpečné a ohrozujú kvalitu potravín a bezpečnosť spotrebiteľov. Záruky, ktoré poskytla Komisia, sú nielen nepresvedčivé a nedostatočné, ale tiež zvyšujú moje obavy. Navyše Komisia a samotný komisár nepreukázali potrebné znalosti, ako ukázalo aj ich nedávne rozhodnutie o udelení licencie na pestovanie modifikovaných zemiakov.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Návrh uznesenia vyjadruje určité výhrady, pokiaľ ide o používanie enzýmového prípravku na základe trombínu s fibrinogénom ako potravinárskej prídavnej látky v rekonštituovaných potravinách, ktoré sa nám zdajú relevantné. Návrhy Komisie sa nevenujú dostatočne týmto výhradám. Pretrvávajú pochybnosti o možnosti používania nebalených rekonštituovaných výrobkov, čím bude ohrozené poskytnutie potrebných informácií spotrebiteľom, ako aj o účinnosti zákazu používania týchto výrobkov v reštauráciách a iných verejných stravovacích zariadeniach.

Samotná Komisia uznáva, že používanie tejto potravinárskej prídavnej látky by mohlo zavádzať spotrebiteľa v súvislosti so stavom konečnej potraviny. Navrhované riešenie tohto problému s označovaním by nemohlo samo osebe stačiť na jeho vyriešenie. Pretrvávajú tiež pochybnosti o postupe viazania potravín (napríklad viazanie za studena bez pridania soli a bez akéhokoľvek následného ohrievania) a o bezpečnosti konečného výrobku. Preto si myslíme, že toto uznesenie si zaslúži našu podporu.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. (FR) Je mi veľmi ľúto, že bolo prijaté toto uznesenie týkajúce sa zákazu bravčového a hovädzieho trombínu. Tento text nemá žiadny reálny vedecký základ. V skutočnosti táto potravinárska prídavná látka, ktorá sa získava z plazmy a krvi zvierat a používa sa v balených výrobkoch na viazanie samostatných kúskov mäsa, spĺňa všetky zdravotné a bezpečnostné kritériá stanovené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín. Vo Francúzsku je povolená a používa sa napríklad v krvavej tlačenke. Je preto dôležité, aby sme svoje rozhodnutia prijímali na základe údajov poskytnutých vedeckou komunitou, a nie médiami. Nedovoľme, aby sme skĺzli do emocionálnej rozpravy. Okrem toho požiadavky na označovanie výrobkov obsahujúcich túto prídavnú látku sa údajne sprísnili. Slovo „trombín“ a výraz „rekonštituované mäso“ sa údajne jasne označujú. Preto tu nikdy nešlo o zavádzanie spotrebiteľov, ktorí sú podľa všetkého lepšie informovaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. (FR) Bezpečnosť potravín a zdravie európskych občanov sú ohrozené. Táto otázka bola nastolená v Parlamente v prípade trombínu, ktorý je potravinárskou prídavnou látkou používanou na „zlepenie“ kúskov mäsa, ktorého konečný vzhľad by mohol ľahko zavádzať spotrebiteľov. Agropotravinársky priemysel bol už teraz spokojný s tým, ako sa rozšírilo používanie tejto látky, a mali na to dobrý dôvod, pretože im to umožňovalo zbaviť sa odpadu z mäsa a lacno predávať kúsky nízkej kvality. Aj keď Európsky úrad pre bezpečnosť potravín dospel k názoru, že trombín je neškodný, ja som stále veľmi skeptická, pokiaľ ide o tieto výsledky. Je načase ukázať Komisii, že Európskemu parlamentu veľmi záleží na bezpečnosti potravín a zdraví občanov. Z tohto dôvodu vítam hlasovanie, ktoré odmietlo tento enzým.

 
  
MPphoto
 
 

  Christa Klaß (PPE), písomne. – (DE) Nemôžeme dovoliť, aby bol spotrebiteľ zavádzaný potravinárskou prídavnou látkou, trombínom. Nariadenie (ES) č. 1333/2008 Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2008 upravuje podmienky pre potravinárske prídavné látky v rámci celej EÚ a my teraz posudzujeme možnosť jeho doplnenia o nové látky. Kľúčovou otázkou je tu bezpečnosť látok. V snahe uspokojiť dopyt spotrebiteľov po potravinách, ktoré vyzerajú lákavo, vytvoril potravinársky priemysel látky, ktoré sa pridávajú iba z dôvodu zlepšenia vzhľadu. Jednou z takých látok je trombín, ktorý sa získava z jedlých častí zvierat a ktorý nie je zdraviu škodlivý. Jeho úlohou je spojiť jednotlivé kúsky mäsa do jedného mäsového výrobku.

Aj keď sám osebe nepredstavuje zdravotné riziko, vydávanie samostatných kúskov mäsa zlepených do jedného kusa za kus šunky je predsa podvádzanie spotrebiteľov. Hoci takéto výrobky teda nemôžu byť zakázané na základe zdravotného rizika, musia byť veľmi jasne a jednoznačne označené a uvádzať nielen názov výrobku, ale tiež jeho účinok a jasné pomenovanie toho, že ide o spracovaný výrobok. Nikdy by nemalo byť dovolené, aby sa kus mäsa zlepeného trombínom predával ako šunka. Namiesto toho musí byť jasne označený ako „kombinované časti mäsa s použitím trombínu“. Budem hlasovať za schválenie tejto látky, iba ak zavedieme požiadavku jasného označovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Mairead McGuinness (PPE), písomne. – Dnes Parlament hlasoval za neudelenie povolenia na používanie trombínu ako potravinárskej prídavnej látky. Zatiaľ nevieme, aké dôsledky bude mať toto rozhodnutie, ktoré je založené na emocionálnej reakcii na rekonštituované mäso a nie na vedeckom posúdení konkrétneho enzýmu. Komisia jasne uviedla, že Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) oznámil, že tu nehrozí žiadne bezpečnostné riziko.

Návrh Komisie by umožnil používanie tohto produktu iba v balených, jasne označených kombinovaných mäsových výrobkoch s názvom enzýmu trombínu – produktu vyrobeného z krvi – uvedeným v zozname prísad. V súčasnosti sa trombín používa. Po dnešnom dni jeho používanie nebude dovolené. Je rozumné, keď tento Parlament začína hovoriť ľuďom, čo majú jesť, namiesto toho, aby im poskytol informácie o tom, čo jedia? V tom je rozdiel.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Návrh, podľa ktorého má byť trombín získavaný z hovädzieho dobytka alebo z ošípaných zahrnutý do zoznamu schválených potravinárskych prídavných látok v EÚ, nám nedáva žiadnu záruku, že táto látka je jednoznačným prínosom pre spotrebiteľov, a v konečnom dôsledku môže spotrebiteľov zavádzať. Okrem toho celý tento postup spájania jednotlivých kúskov mäsa značne zväčšuje povrch, ktorý môže byť infikovaný patogénnymi baktériami. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Keď vezmeme do úvahy najmä narastajúci počet alergií a potravinovej intolerancie a skutočnosť, že poznatky v tejto oblasti sa neustále vyvíjajú, je nesmierne dôležité, aby sme prídavné látky regulovali. Najmä vzhľadom na škandály z minulosti je veľmi dôležité, aby sme zabránili akejkoľvek možnosti zavádzania spotrebiteľov. Bolo by vhodné urobiť ďalší výskum o bezpečnosti a znášanlivosti niektorých prídavných látok, ako napríklad aspartámu, to však nebolo predmetom tohto uznesenia. Predsa som však hlasoval za toto uznesenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. (RO) Hlasoval som proti tomuto uzneseniu vzhľadom na to, že trombín je prídavnou látkou, ktorá nemôže byť považovaná za dôvod na obavy v súvislosti s bezpečnosťou potravín. Mäso obsahujúce trombín ako jednu zo zložiek by mohlo byť predávané len s uvedením označenia „kombinované časti mäsa“, pričom všetky prísady by mohli byť presne uvedené na etikete v súlade s právnymi predpismi. To by umožnilo občanom rozhodnúť sa na základe informácií, čo znamená, že nikoho nemôžeme zavádzať. Používanie trombínu by mnohým občanom umožnilo nakupovať potravinové výrobky za oveľa prijateľnejšie ceny.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Som proti používaniu trombínu na zliepanie jednotlivých kúskov mäsa, ktoré sú zvyčajne veľmi nízkej kvality. Spotrebitelia si zvyčajne neuvedomujú, o čo ide, a sú zavádzaní. Na druhej strane, tento postup nemá za následok žiadny dokázateľný prínos pre spotrebiteľov. Preto som hlasoval za túto správu, ktorej cieľom je obmedziť tieto praktiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože súhlasím s názorom, že používanie potravinárskych prídavných látok musí byť primerané. Ich použitie je oprávnené iba vtedy, keď je pre spotrebiteľov dodatočným prínosom. Nemyslím si však, že „lepidlo mäsa“ trombín spĺňa túto požiadavku. Ak by sa používanie „lepidla mäsa“ príliš rozšírilo, bolo by pre spotrebiteľov ťažké rozlišovať medzi skutočným mäsom a kúskami mäsa, ktoré boli zlepené dokopy. Ako bolo spomenuté v správe, zvyšuje to riziko kontaminácie mäsa. Používanie trombínu by bolo prínosom iba pre výrobcov, ktorí by tak mohli dodávať na trh kúsky mäsa, ktoré by inak nemali žiadne využitie. Vo všetkých ostatných priemyselných odvetviach sa Európska únia snaží bojovať proti napodobeninám a falzifikátom. Nemyslím si, že by potravinársky priemysel mal byť výnimkou.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Ochrana spotrebiteľov je jednou z hlavných úloh Európskeho parlamentu a európski spotrebitelia často nepoznajú zloženie výrobkov, ktoré si chcú kúpiť, a obsah prídavných látok v nich.

Jasné a presné označovanie je, samozrejme, dôležité. Ako zákonodarcovia však musíme zakázať určité škodlivé výrobky. Aj keď návrh smernice vypracovaný Komisiou by nepovolil používanie trombínu ako potravinárskej prídavnej látky v mäsových výrobkoch podávaných v reštauráciách alebo iných verejných stravovacích zariadeniach, predsa len existuje jasné riziko, že mäso obsahujúce trombín by sa dostalo do mäsových výrobkov podávaných v reštauráciách alebo iných verejných stravovacích zariadeniach vzhľadom na vyššie ceny, ktoré možno účtovať za kúsky mäsa podávané ako jeden mäsový výrobok.

Podmienky označovania, ktoré obsahuje návrh smernice vypracovaný Komisiou, by nezabránili vytvoreniu nesprávneho alebo zavádzajúceho dojmu u spotrebiteľov o existencii jedného mäsového výrobku, a preto existuje riziko zavádzania spotrebiteľov, ktoré im zabráni urobiť informované rozhodnutie v súvislosti so spotrebou mäsových výrobkov obsahujúcich trombín. Z tohto dôvodu súhlasím so stanoviskom vyjadreným v uznesení.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (FR) Veľmi ma potešilo dnešné hlasovanie zakazujúce používanie trombínu. Je to víťazstvo pre spotrebiteľov. Problémom pri používaní trombínu nie je riziko, ktoré predstavuje, hoci je tu aj otázka jeho zdravotnej neškodnosti, ale jeho zavádzajúci charakter. Bez upozornenia je nemožné voľným okom rozoznať rozdiel medzi kusom mäsa a iným kusom mäsa, ktoré bolo spojené dokopy pomocou trombínu.

To je veľmi klamlivé. Používanie trombínu znamená, že na trh bude dodávaný istý druh prefabrikovaného, umelého mäsa. Neviem si však predstaviť, v čom spočíva prínos pre spotrebiteľov. Trombín sa napriek tomu používa v niektorých členských štátoch bez toho, aby spotrebitelia boli o tom informovaní. Pokusy o podvádzanie spotrebiteľov a snaha zakrývať pravdu sa musia skončiť. To nie je spôsob, ako môžu výrobcovia obnoviť dôveru spotrebiteľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – Plne podporujem toto uznesenie a snahu zabrániť povoleniu používania trombínu alebo „lepidla mäsa“. Je to pre spotrebiteľov zavádzajúce, pretože predpokladajú, že kupujú jeden kus mäsa, ale v skutočnosti kupujú veľa kúskov, ktoré boli umelo spojené. Predstavitelia tohto priemyslu argumentovali tým, že táto látka im umožňuje vyrábať lacné mäso pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť kupovať drahšie výrobky, ale v skutočnosti to umožňuje výrobcom predávať menšie kúsky mäsa za vyššiu cenu, a nie za nižšiu.

A je tu aj otázka zdravotnej bezpečnosti. Veľa malých kúskov mäsa zlepených dokopy má oveľa väčší povrch ako jeden väčší kus, čo značne zväčšuje plochu, na ktorej sa môže dariť patogénnym baktériám.

Zavádzanie zákazníkov nie je v súlade s právnymi predpismi EÚ a existujú potenciálne vážne zdravotné dôsledky používania tejto látky takýmto spôsobom. Z týchto dôvodov som hlasovala za toto uznesenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Marc Tarabella (S&D), písomne. (FR) Vítam prijatie tohto uznesenia – veľmi tesným rozdielom (370 hlasov, keď sme potrebovali 369) –, ktoré chráni spotrebiteľov pred používaním trombínu ako „lepidla mäsa“ a ako potravinárskej prídavnej látky používanej na zlepenie kúskov mäsa s cieľom vytvoriť výrobok založený na jednom kuse mäsa. Jeho používanie je jednoznačne potenciálne zavádzajúce pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o kvalitu výrobku, ktorý kupujú. Preto bolo povinnosťou mňa a mojich kolegov poslancov dôrazne odmietnuť želanie Komisie, aby sme umožnili agropotravinárskemu priemyslu používať novú potravinársku prídavnú látku, ktorej jediným účelom je napokon vytvárať väčšie zisky bez ohľadu na ochranu práv spotrebiteľov, pričom jedným z nich je právo dostať presné informácie o potravinách, ktoré sa rozhodnú konzumovať.

 
  
  

Správa: Andres Perello Rodriguez (A7-0103/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. (RO) V roku 2008 predstavila Európska komisia Akčný plán v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov (2009 – 2015) s cieľom posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti darcovstva orgánov prostredníctvom výmeny osvedčených postupov. Opatrenia uvedené v tomto pláne dopĺňajú európsky právny rámec stanovený v návrhu Komisie na smernicu o darcovstve a transplantácii orgánov. Hoci sú v súčasnosti medzi členskými štátmi podstatné rozdiely, pokiaľ ide o postupy a výsledky, výmena informácií a osvedčených postupov pomôže krajinám zlepšiť úroveň dostupnosti orgánov tam, kde je obmedzená.

Ďalšie opatrenia stanovené v tomto pláne sa zameriavajú na zlepšenie kvality a bezpečnosti transplantácie orgánov, vytvorenie registrov na hodnotenie výsledkov po transplantácii a zriadenie systému výmeny orgánov pre zvláštne prípady, ako napríklad deti alebo dospelé osoby s osobitnými potrebami. Spolu s ostatnými kolegami poslancami som hlasovala za takýto plán, ktorý zjednoduší spoluprácu medzi členskými štátmi a bude nástrojom boja proti nezákonnému obchodovaniu s orgánmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Regina Bastos (PPE), písomne. (PT) Ukázalo sa, že transplantácia orgánov je nevyhnutná na liečenie určitých ochorení a umožňuje zachraňovať životy, ponúka lepšiu kvalitu života pacientom a dosahuje najlepší pomer nákladov a prínosov v porovnaní s inými metódami substitučnej liečby. V súvislosti s touto liečbou však existuje niekoľko problémov, ktoré vyvolávajú obavy, v neposlednom rade ide o riziko prenosu chorôb, obmedzenú dostupnosť orgánov a nezákonné obchodovanie s orgánmi.

V súčasnosti neexistuje v celej Európskej únii žiadna spoločná databáza údajov o orgánoch určených na darcovstvo a transplantáciu alebo o žijúcich či mŕtvych darcoch, ani celoeurópsky systém certifikácie umožňujúci preukázať, že ľudské orgány a tkanivá boli získané legálne. Hlasovala som za túto správu, pretože vítam Akčný plán v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov (2009 – 2015), ktorý prijala Komisia v decembri 2008 a v ktorom sa stanovuje prístup spolupráce medzi členskými štátmi vo forme súboru prioritných opatrení založených na identifikácii a rozvoji spoločných cieľov a hodnotení darcovských a transplantačných činností prostredníctvom dohodnutých ukazovateľov, ktoré by mohli pomôcť stanoviť referenčné kritériá a osvedčené postupy.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. (FR) Každý deň zomrie v Európe 12 ľudí, pretože im nebol včas transplantovaný orgán, a 60 000 ľudí v súčasnosti čaká na transplantáciu. Na úrovni 27 štátov EÚ však zatiaľ nebola zriadená žiadna sieť pre výmenu orgánov. Hoci zanedlho uzrie svetlo sveta smernica, s ostatnými poslancami som hlasoval za uznesenie, v ktorom sa stanovuje, akým smerom sa má Parlament v tejto súvislosti uberať. Existujú tri zvlášť citlivé otázky: cezhraničná výmena dostupných orgánov, informácie pre občanov a identifikácia potenciálnych darcov. V uznesení sa napríklad predkladá návrh, že občania by mali mať možnosť prihlásiť sa prostredníctvom internetu ako „dobrovoľní darcovia“.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) Transplantácia orgánu je pre tisícky ľudí každý deň poslednou možnosťou na záchranu života. Pre nedostatok darcov zomrie v Rumunsku každý deň 13 ľudí zaradených do čakacej listiny na transplantáciu.

Rumunsko čelí tragickej situácii v čase, keď na jedného darcu pripadá milión obyvateľov. Rumunský parlament sa usiloval zaviesť koncepciu predpokladaného súhlasu, verejná diskusia však tento krok pri každom pokuse parlamentu zablokovala. Opatrenia prijaté Komisiou a Európskym parlamentom slúžia len na to, aby priniesli určitý poriadok a predložili odporúčania v rámci systému, ktorý je dôležitý pre záchranu čo možno najviac životov. Financovanie lekárskeho systému je finančne náročné. Odstraňovanie orgánov a vykonávanie transplantácie sú spolu so starostlivosťou po transplantácii nákladné lekárske postupy, ale každý členský štát sa musí usilovať, aby podporoval tento druh lekárskeho postupu.

V skutočnosti je Španielsko dobrým vzorom, pretože úspešne dosiahlo najvyšší počet darcov v Európskej únii. Nie je potrebné prísť s novým nápadom, keďže už máme, priamo medzi nami, úspešný model. Za týchto okolností nám poskytujú povzbudenie opatrenia, ako napríklad presadzovanie prostredníctvom tejto smernice, spolupráca medzi členskými štátmi a výmena orgánov, ktoré dôkladne riadia normy kvality a bezpečnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. (EL) Čísla hovoria samy za seba. Približne 60 000 pacientov je na čakacej listine na transplantáciu v členských štátoch EÚ. Každý deň zomrie 12 z nich. Dostupnosť orgánov sa v jednotlivých členských štátoch podstatne líši: od 33,8 mŕtvych darcov v Španielsku až po 1 darcu v Rumunsku na jeden milión obyvateľov. Rozdiel medzi zdrojmi orgánov a dopytom po nich využívajú zločinecké skupiny, ktoré z toho urobili výnosný obchod. Akčný plán Komisie v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov obsahuje pridanú hodnotu, pretože navrhované posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi zvýši dostupnosť orgánov, zlepší účinnosť a prístupnosť systémov transplantácie, zlepší kvalitu a bezpečnosť orgánov a podporí výmenu osvedčených postupov.

Hlasoval som za správu pána Perellu, pretože sa v nej navrhuje súbor prioritných opatrení, ktoré maximalizujú percento darcovstva, prinášajú koncepciu koordinátorov darcovstva transplantátov vo všetkých nemocniciach, ktoré darcovstvo umožňujú, zameriavajú sa na informovanosť verejnosti, lepšie poznatky a zručnosti na strane zdravotníckych pracovníkov a skupín podporujúcich pacientov a zavádzajú registre na zjednodušenie hodnotenia výsledkov po transplantácii.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. (FR) Počet prípadov darcovstva a transplantácií v Európe každý rok stúpa, čím sa umožňuje záchrana tisícov životov. Treba však odstrániť ešte veľa prekážok, pretože nie je dostatok orgánov na uspokojenie dopytu. Pre nedostatok vhodných darcov zomrie v EÚ každý deň 12 pacientov. Počet prípadov darcovstva sa v jednotlivých členských štátoch podstatne líši; v Španielsku je napríklad 34,6 darcov na milión obyvateľov, kým v Rumunsku ich je 0,5. Navyše k výmene orgánov medzi členskými štátmi dochádza iba zriedkakedy. Hlasovanie Parlamentu je prvým krokom k európskej sieti s cieľom splniť požiadavku rýchlych, pružných a bezpečných transplantácií podľa vzoru organizácií Eurotransplant (Rakúsko, krajiny Beneluxu, Chorvátsko, Nemecko, Holandsko a Slovinsko) a Scandiatransplant (Švédsko, Dánsko, Fínsko, Nórsko a Island). EÚ tiež rozšíri používanie preukazu darcu, ktorý síce podporuje 81 % európskych občanov, vlastní ich však iba 12 % z nich. Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa za darovanie orgánov neplatilo, a musia zaručiť ich vysledovateľnosť a dôverný charakter, najmä s cieľom bojovať proti nadnárodnému obchodovaniu s orgánmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Nepomer medzi percentom darcov orgánov v rôznych krajinách Európy zjavne naznačuje, že systémy niektorých členských štátoch sú v porovnaní so systémami iných členských štátov efektívnejšie. Je preto potrebné tieto systémy preskúmať a prípadne ich prijať v systémoch, ktoré sa ukazujú menej úspešné. V oblasti, ktorá je úzko spätá so zdravím a životmi verejnosti, sa popri prijatí osvedčených postupov zjavne stáva nevyhnutnou optimalizácia zdrojov a hromadné využívanie európskej miery dostupnosti orgánov.

Je nezmysel, aby niekto zomrel, pretože v jeho krajine nie je k dispozícii potrebný orgán, keď môže existovať a byť dostupný inde. Zastávam názor, že každý, kto nabáda na takzvanú transplantačnú turistiku alebo ju podporuje, musí byť potrestaný, a to sa musí týkať aj sietí nezákonne obchodujúcich s orgánmi. V prípade zdravotníckych pracovníkov alebo poisťovacích spoločností musí byť trest zvlášť prísny. Rád by som zdôraznil potrebu efektívneho monitorovania ako príjemcov, tak nezištných a dobrovoľných darcov, ktorým verejnosť dlhuje svoje poďakovanie.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) V súčasnosti čaká v EÚ na vhodného darcu orgánu 56 000 pacientov a každý deň zomrie 12 ľudí čakajúcich na riadny transplantát. Transplantácia orgánov je jedinou možnosťou liečby pacientov s konečným štádiom zlyhania pečene, srdca a pľúc. Medzi počtom pacientov, ktorí na transplantát čakajú, a počtom tých, ktorí ho skutočne dostanú, je však podstatný nepomer. Tento nepomer vyplýva z nedostatku orgánov potrebných na transplantáciu v porovnaní s dopytom. Zaradenie viacerých pacientov na čakaciu listinu a minimálne zvýšenie počtu pacientov, ktorí dostanú transplantát, sa prejavuje v dlhšej čakacej dobe. Táto doba je drahá a môže mať negatívny vplyv na mieru prežitia pacientov a mieru úspešných transplantácií. V návrhu Komisie na vypracovanie Európskeho akčného plánu v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov na obdobie rokov 2009 – 2015 sa stanovuje prístup spolupráce medzi členskými štátmi, ktorý je vytvorený v spojitosti so súborom prioritných opatrení a založený na stanovení a rozvoji spoločných cieľov, vytvorení konsenzuálnych, kvantitatívnych a kvalitatívnych referenčných ukazovateľov a parametrov, pravidelnom podávaní správ a určovaní osvedčených postupov.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Transplantácia orgánov môže poskytnúť veľa rokov plnohodnotného a zdravého života ľuďom, ktorí by inak často potrebovali intenzívnu starostlivosť alebo by jednoducho neprežili. Počet transplantácií sa v Európskej únii zvýšil, čo zachránilo a predĺžilo životy mnohým ľuďom.

Stále sú však dlhé poradovníky pacientov čakajúcich na transplantáciu. V súčasnosti v EÚ čaká na vhodného darcu orgánu 56 000 pacientov a odhaduje sa, že každý deň zomrie pri čakaní na transplantát 12 ľudí. Počet zosnulých darcov orgánov nie je sám osebe dostačujúci a počet žijúcich darcov nenapĺňa potreby.

Okrem toho sú medzi členskými štátmi veľké rozdiely v miere darcovstva orgánov od mŕtvych darcov a v celej Európskej únii v súčasnosti neexistuje žiadna spoločná databáza údajov o orgánoch určených na darcovstvo a transplantáciu alebo o žijúcich či mŕtvych darcoch, ani celoeurópsky systém certifikácie umožňujúci preukázať, že ľudské orgány a tkanivá boli získané legálne. Práve v tejto súvislosti sa v správe, o ktorej diskutujeme, navrhujú kroky, ktoré považujeme za dôležité na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi v tejto oblasti, z ktorej môžu mať úžitok všetky z nich.

 
  
MPphoto
 
 

  Nick Griffin (NI), písomne. – Stály nedostatok orgánov na transplantáciu obmedzuje úžasné úsilie zdravotníckych pracovníkov pomáhať pacientom. Je tiež smutné, že nie je dostatok darcov a táto skutočnosť je hybnou silou pre niektoré ohavné trestné činy. Snažiť sa však riešiť tieto problémy vytvorením celoeurópskej databázy je chybou. Je naivné vkladať nádeje do spoločnej databázy celej EÚ so všetkými rôznymi jazykmi a informačnými systémami, keď sa pri nepodarenom pokuse vytvoriť databázu zdravotníckych služieb len pre samotné Spojené kráľovstvo premrhali milióny libier.

Zdravotnícke služby v celej Európe nie sú schopné ani poskytovať finančné prostriedky na základné veci a čelia drastickému znižovaniu prostriedkov, keďže radoví občania platia za zlyhanie globalizácie. V takejto situácii možno na podporu darcovstva orgánov urobiť omnoho viac investovaním do vzdelávacích programov na vnútroštátnych úrovniach ako prevádzaním finančných prostriedkov, aby sa zaplatilo dobre mienené zasahovanie byrokracie. Okrem toho je životaschopnosť orgánov časovo veľmi obmedzená. Celoeurópska spoločná sieť by teda bola užitočná iba pre veľmi malý počet pacientov. Návrhy na zriadenie takejto databázy sú ďalšou krásne znejúcou výhovorkou, ako ďalej postupovať v rámci programu, ktorý nemá vôbec nič spoločné s blahobytom pacientov a týka sa výlučne federalistickej dogmy.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. (FR) Každý rok zomrie v Európe niekoľko tisíc ľudí, pretože sa nepodarilo transplantovať im včas orgán. Čoraz naliehavejším problémom sa preto stávala potreba zrealizovať opatrenia v rámci celej EÚ na zjednodušenie výmeny ľudských orgánov určených na transplantáciu vo vnútri Spoločenstva prostredníctvom zlepšenia noriem kvality a bezpečnosti v tejto oblasti. Z tohto dôvodu som hlasovala za túto smernicu, ktorej cieľom je chrániť žijúcich darcov a jednotlivcov, ktorým ich darcovstvo prinesie osoh, a ktorá háji základné etické zásady ako anonymita, dobrovoľníctvo a neodcudziteľný charakter ľudského tela, ktoré sa nesmie stať zdrojom zisku. Myšlienka vytvorenia siete príslušných orgánov v členských štátoch sa mi tiež zdá zvlášť pozitívna, ako aj myšlienka registrácie online v rámci vnútroštátnych alebo európskych registrov. Samozrejme, musia sa prijať všetky možné preventívne kroky s cieľom zabezpečiť náležité fungovanie týchto opatrení.

 
  
MPphoto
 
 

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. (FR) Hlasovala som za správu o akčnom pláne v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov na roky 2009 – 2015. Technický pokrok dosiahnutý v oblasti transplantácie orgánov je obrovským zdrojom nádeje pre všetkých jednotlivcov, pre ktorých zostáva transplantácia jedinou možnou liečbou. Súčasným hlavným problémom je nedostatok darcov orgánov, čo je zrejmé z dlhých poradovníkov na transplantáciu. Na vyriešenie tohto problému je nevyhnutné prijať opatrenia s cieľom identifikovať možných darcov a je možné dosiahnuť značný pokrok, aby sa zvýšil počet darovaných orgánov v Európe. Ako spravodajca zdôrazňuje, vymenovanie kľúčovej osoby v procese darcovstva v nemocniciach je pravdepodobne kľúčovým faktorom na zlepšenie opatrení v tejto oblasti.

Zvýšenou spoluprácou medzi členskými štátmi sa zabezpečí lepšia výmena informácií a osvedčených postupov zameraných na zvýšenie počtu darcov. Napríklad poskytnutie možnosti občanom, aby pridali svoje mená do registra darcov, keď budú podávať žiadosť o cestovný pas alebo vodičský preukaz, je jednou z iniciatív, ktorú by mali členské štáty zvážiť a ktorú ja a väčšina mojich kolegov poslancov považujeme za pozitívnu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Schválili sme túto novú smernicu z rôznych dôvodov, ale najmä preto, lebo veríme, že to je plán, ktorý bude kľúčový pre záchranu mnohých životov v rámci EÚ. Dvanásť pacientov zomrie každý deň a 60 000 ich čaká v EÚ na vhodného darcu na transplantáciu orgánu. Počas posledných dvoch desaťročí sa počet transplantácií neustále zvyšuje a je jedinou dostupnou liečbou pre prípady konečného štádia poškodenia orgánov, ako sú pečeň, pľúca a srdce. Miera úmrtnosti medzi ľuďmi čakajúcimi na transplantáciu srdca, pečene alebo pľúc sa pohybuje medzi 15 % a 30 %, takže pacienti, ktorí potrebujú transplantáciu, nebudú musieť na operáciu tak dlho čakať, a to vďaka tejto novej smernici. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Tri kľúčové ciele v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov zaisťujú kvalitu a bezpečnosť pre pacientov na úrovni EÚ, zabezpečujú ochranu darcov a uľahčujú spoluprácu medzi členskými štátmi.

Európsky prístup k tejto problematike je dôležitý, pokiaľ ide, okrem iného, o mobilitu pacientov v rámci Európskej únie. Všeobecne je v Európskej únii široký spoločenský konsenzus, pokiaľ ide o darcovstvo orgánov na účel transplantácie. Avšak pre odlišnosti z hľadiska kultúry, tradícií alebo organizačného systému existujú medzi členskými štátmi rozdiely v prístupe k tejto otázke.

Niektoré krajiny majú vysokú mieru darcovstva, kým v ostatných je ešte stále potrebné kultúru darcovstva rozvíjať. Výmena osvedčených postupov, vzorov a odborných poznatkov v rámci celej Európskej únie by sa mohla ukázať ako veľmi užitočná pri zvyšovaní miery darcovstva orgánov.

Treba podporovať spoluprácu s cieľom identifikovať úspešné prvky rôznych transplantačných systémov a presadzovať ich na Európskej úrovni, čo povedie k zlepšeniu v poskytovaní vysoko kvalitného a bezpečného darcovstva a transplantácie. Hlasoval som preto za správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) V tejto správe sa stanovuje súbor opatrení, ktoré sa zameriavajú na podporu spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti transplantácie s cieľom prispieť k zvýšeniu transplantácií, skrátiť zoznamy čakateľov a následne znížiť počet pacientov, ktorí zomierajú pri čakaní na orgán. V akčnom pláne sa pre členské štáty zároveň stanovujú spoločné normy kvality a bezpečnosti, ktoré nielen prispejú k ochrane pacientov, ale tiež uľahčia spoluprácu medzi krajinami. Vyniká aj vytvorenie vnútroštátnych a európskych registrov postupov, ktoré sú súčasťou transplantácie (zabraňovanie diskriminácii, monitorovanie výsledkov a pod.). To povedie k lepšej a komplexnejšej informovanosti o súčasnej situácii v Európe, ako aj k zníženiu príležitostí na obchodovanie s orgánmi. Správa podporuje akčný plán a zdôrazňuje sa v nej potreba a naliehavosť prijať postupy, na ktoré sa v nej poukazuje, a zaujíma pevné stanovisko proti všetkým formám obchodovania s orgánmi, ktoré sa v súčasnosti uskutočňujú v rôznych častiach sveta. Som presvedčená, že táto správa je dôležitým doplnením práce Komisie a hodnotným príspevkom k riešeniu naliehavého problému ľudstva v súvislosti so zdravotníckou starostlivosťou poskytovanou európskej verejnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne.(ES) Rád by som zablahoželal pánovi Perellovi Rodriguezovi zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov za Európu k správe, o ktorej sme práve hlasovali. Akčný plán by mal znamenať, že u 60 000 ľudí, ktorí v súčasnosti dúfajú, že získajú orgán, sa priemerná dĺžka života značne zvýši. V tejto súvislosti je tiež dôležité vyzdvihnúť vedúcu pozíciu španielskeho zdravotníckeho systému. Tú uznali všetci spravodajcovia, všetky spravodajkyne a skupiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Olga Sehnalová (S&D), písomne.(CS) Hlasovala som za správu, hoci sa domnievam, že je predovšetkým nevyhnutné zamerať sa najmä na zvýšenie počtu darcov v jednotlivých členských štátoch s ohľadom na rôzne národné tradície zdravotníckych systémov. Je preto potrebné túto oblasť dôsledne posudzovať z hľadiska zásady subsidiarity.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. (LT) Vážené dámy, vážení páni, štatistické údaje hovoria samy za seba. Podľa tejto správy čaká v súčasnosti v EÚ na vhodného darcu orgánu 56 000 pacientov. Každý deň zomrie 12 ľudí čakajúcich na transplantát. Žiaľ, veľa ľudí proste zomiera pre veľký nedostatok darcov orgánov a nedostatočnú cezhraničnú koordináciu. Táto citlivá záležitosť sa spája s rôznymi právnymi a kultúrnymi hľadiskami. Situáciu však ďalej komplikujú rozdielne národné politiky členských štátov EÚ a podstatne odlišné miery darcovstva. Niektoré z týchto nedostatkov by bolo možné zmierniť prostredníctvom databázy a systému certifikácie EÚ, ktoré by poskytovali informácie o dostupnosti orgánov a zaručovali by ich kvalitu a zákonnosť.

Je tiež dôležité mobilizovať a informovať spoločnosť. Veľa občanov EÚ nie je zásadne proti darcovstvu, ale obávajú sa pridať svoje mená do registra. Darcovstvo preto musí byť čo najdostupnejšie – propagovanie môže byť často účinné. Ja napríklad vítam formuláre, ktoré poskytnú občanom príležitosť pridať svoje mená priamo do registra darcov orgánov, keď budú podávať žiadosť o vodičský preukaz. Nedostatok orgánov potrebných na transplantáciu je tiež silným stimulom pre obchodovanie s orgánmi a ľuďmi. EÚ by mala zaviesť lepšiu koordináciu v oblasti darcovstva a transplantácie, pretože, ako vidíme, najchudobnejšie regióny Európy sa stávajú živnou pôdou pre nezákonné obchodovanie s orgánmi.

 
  
  

Správa: Ramón Jáuregui Atondo (A7-0144/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) V Lisabonskej zmluve sa stanovuje, že EÚ musí pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv, a ja túto skutočnosť vítam. Na to, aby sa toto pristúpenie stalo účinným, je potrebná jednomyseľná dohoda členov Rady a súhlas Európskeho parlamentu. Čo sa mňa týka, plne podporujem toto pristúpenie, ktoré doplní európsky systém ochrany základných práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. (FR) V Lisabonskej zmluve sa stanovuje, že EÚ musí pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto pristúpenie nie je len symbolické; umožňuje zlepšenie ochrany základných práv občanov EÚ. Bude mať tiež za následok, že rozhodnutia prijaté a opatrenia zrealizované podľa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky budú podliehať európskemu dohovoru, hoci sú mimo jurisdikcie Súdneho dvora Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Lisabonská zmluva stanovuje právny základ pre pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv – najdôležitejšiemu nástroju na ochranu ľudských práv a základných slobôd v Európe, jadru Európy. Pristúpenie EÚ k dohovoru viac posilní systém EÚ na ochranu základných práv. Súhlasím s týmto návrhom, pretože ide o historickú príležitosť umožňujúcu chrániť ľudské práva a základné slobody občanov EÚ a členských štátov na rovnakom základe. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu dostane súdnu právomoc preskúmať, či sú právne predpisy inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ vrátane rozsudkov Európskeho súdneho dvora v súlade s ustanoveniami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Je veľmi dôležité, že ľudia budú mať novú príležitosť brániť svoje práva. Po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych opravných prostriedkov budú mať možnosť podať žalobu na Európsky súd pre ľudské práva v súvislosti s porušením základných ľudských práv zo strany EÚ, pričom sa podporí rozvoj harmonickejšieho systému judikatúry v oblasti ľudských práv. Jednotné a úplné uplatňovanie Charty základných práv na úrovni EÚ je rovnako nevyhnutné na zabezpečenie dôveryhodnosti Únie. Keďže pristúpenie k dohovoru bude mať obrovský právny vplyv na vytvorenie harmonického systému ochrany ľudských práv, vyzývam Komisiu a členské štáty, aby zvážili možnosť pripraviť usmernenia s jasným vysvetlením všetkých dôsledkov pristúpenia, vplyv na ľudské práva a navrhnutý postup na predkladanie sťažností.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne. (PT) Ľudské práva a základné slobody sú súborom hodnôt a zásad, ktoré nás označujú za ľudských, a sú základom nášho spolunažívania; sú univerzálne, nedeliteľné a vzájomne prepojené. Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy predstavuje dôležitý krok v oblasti ľudských práv, nielen preto, že sa prostredníctvom neho stáva Charta základných práv záväznou, ale aj preto, že poskytnutím právnej subjektivity Európskej únii umožní EÚ pristúpiť k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP). Toto pristúpenie má najväčší význam na politickej aj právnej úrovni, pokiaľ ide o vytvorenie skutočnej oblasti ľudských práv. Čo sa týka krokov na strane Únie, na ktorú členské štáty preniesli dôležité právomoci, umožňuje to zaručiť podobnú ochranu verejnosti, akú jej poskytli členské štáty.

Európske inštitúcie sú povinné ju dodržiavať, v neposlednom rade pri procese tvorby a prijímania návrhov právnych predpisov. Na druhej strane musí zosúladenie právnych predpisov a judikatúry EÚ a EDĽP v oblasti ľudských práv prispieť k vytvoreniu uceleného systému, v ktorom budú musieť európske súdy v oblasti ľudských práv (Súdny dvor Európskej únie a Európsky súd pre ľudské práva) pracovať vo vzájomnej zhode a vzťah medzi nimi nebude založený na hierarchickom prepojení, ale na špecializácii.

 
  
MPphoto
 
 

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem túto správu o pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), ako sa stanovuje v Lisabonskej zmluve. Inštitúcie Únie budú teraz spadať do rozsahu pôsobnosti tohto systému ochrany základných práv. Pristúpenie EÚ k EDĽP zlepší postavenie Únie pri vyzývaní tretích krajín, aby dodržiavali jej normy základných práv, a rozšíri pre ľudí v EÚ rovnakú úroveň ochrany proti krokom Únie, akú im poskytujú členské štáty. Napriek skutočnosti, že sa EÚ nepripojí k Rade Európy, z pristúpenia k dohovoru by malo vyplývať právo nominovať kandidátov na funkciu sudcu a umožniť Európskemu parlamentu zastúpenie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy v čase, keď tento orgán volí sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva. Okrem toho by Komisia mala byť poverená rokovaním o pristúpení k protokolom dopĺňajúcim EDĽP, ktoré sa týkajú práv zahrnutých v Charte základných práv. Ďalší logický krok, ktorý je tiež v súlade s Chartou základných práv, predstavuje pristúpenie inštitúcií EÚ k Európskej sociálnej charte.

 
  
MPphoto
 
 

  Philippe de Villiers (EFD), písomne. (FR) Ochrana základných ľudských práv musí zostať vnútroštátnou právomocou, pretože výklady sa v jednotlivých krajinách a kultúrach líšia. To platí najmä v prípade pojmov diskriminácie, sekularizmu a samotnej definície ľudského života (od počatia po jeho prirodzený koniec).

Súdny dvor Európskej únie – inštitúcia, ktorej rozhodnutia sa stávajú čoraz politickejšími – sa bude snažiť o niečo viac odstrániť národné ústavné systémy a rozrušiť základy európskej civilizácie. Okrem toho, že je pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zbytočné a predstavuje mrhanie zdrojov, spôsobí tiež zmätok a povedie k neriešiteľným právnym sporom so štrasburským súdom.

Z logických dôvodov som proti tomuto novému dôsledku právnej subjektivity EÚ, ako sa stanovuje v Lisabonskej zmluve.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, lebo sa domnievam, že pristúpenie Európskej únie k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) je silným posolstvom, ktoré posilní dôveryhodnosť Únie v očiach tretích krajín, ktoré pravidelne vyzýva, aby dodržiavali EDĽP.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je výsledkom procesu, ktorý sa začal v Maastrichte, v zmysle, že poskytol Európskemu spoločenstvu právnu subjektivitu, a ktorý vyvrcholil Lisabonskou zmluvou. Dôležitú fázu v tomto procese tvorilo prijatie Charty základných práv, ktorá mala na začiatku obmedzený rozsah pôsobnosti a neskôr sa jej pôsobnosť rozšírila začlenením do zmluvy.

Európska únia sa v súčasnosti dôslednejšie zúčastňuje na dianí v oblasti ľudských práv na celom kontinente. Tento vývoj vítam. Dúfam, že budeme môcť nájsť riešenia pre rôzne právne, odborné a ústavné otázky, ktoré sa práve objavujú, a že sa tieto riešenia budú zakladať na zásade subsidiarity, na dobrovoľnej spolupráci medzi členskými štátmi a na rešpektovaní ich suverenity a vnútroštátnych právnych systémov, ako aj na princípe právneho štátu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Vítam prijatie tejto správy, ktorá prispieva k zaviazaniu sa EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP). Tento záväzok je krokom vpred v procese európskej integrácie a ďalším krokom smerom k politickej jednote. Keďže systém ochrany základných práv EÚ upevnilo a posilnilo začlenenie Charty základných práv do primárneho práva Únie, dodržiavanie EDĽP Európskou úniou bude predstavovať silné posolstvo, pokiaľ ide o súdržnosť medzi EÚ a členskými krajinami Rady Európy a jej celoeurópskym režimom vo veciach týkajúcich sa ľudských práv. Toto dodržiavanie ešte zvýši dôveryhodnosť EÚ v očiach tretích krajín, ktoré Únia pravidelne naliehavo žiada, aby rešpektovali EDĽP ako súčasť ich dvojstranných vzťahov. So zreteľom na kroky EÚ zaručuje toto dodržiavanie verejnosti tiež podobnú ochranu, akú jej poskytli členské štáty.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. (FR) Hlasovala som za túto správu s cieľom dať zelenú rokovaniam o pristúpení EÚ ako právneho subjektu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto pristúpenie vlastne poskytne občanom nové opravné prostriedky: v prípade porušenia ich základných práv inštitúciou EÚ alebo členského štátu na základe prijatých krokov či nečinnosti zo strany inštitúcie budú mať teraz možnosť postúpiť prípad Európskemu súdu pre ľudské práva. Musíme tiež trvať na tom, aby EÚ pristúpila k dodatkovým protokolom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k revidovanej Európskej sociálnej charte, pretože EÚ musí dosiahnuť pokrok aj v týchto oblastiach.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. (RO) Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy je podľa Charty základných práv Európskej únie Európska únia povinná pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podporujem toto opatrenie, pretože zvýši dôveryhodnosť EÚ v očiach občanov zaručením dodržiavania práv. Pristúpenie k dohovoru poskytne občanom ochranu proti krokom EÚ a jej inštitúcií, podobnú ochrane, aká sa im v súčasnosti poskytuje proti krokom členských štátov. Zároveň dosiahneme užšiu spoluprácu medzi Súdnym dvorom Európskej únie, Európskym súdom pre ľudské práva a vnútroštátnymi súdmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. (FR) Rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva sú s ohľadom na oddelenie cirkvi od štátu v súlade so sekulárnou tradíciou Francúzskej republiky. Svedčia o tom rozhodnutia súdu podporujúce zákaz pre učiteľky nosiť v triede závoj a stavajúce sa proti vystavovaniu krížov v školách. Súdny dvor Európskej únie však navrhuje obmedziť občianske slobody len v prípade, že to vyžadujú hodnoty zakotvené v základných textoch EÚ. Skutočnosťou je, že v tých textoch sa ani raz nespomína povinné oddelenie cirkvi od štátu alebo sekulárny charakter inštitúcií. Európska únia preto nie je schopná zaručiť slobodu svedomia Európanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. (PL) Jedným zo základov Európskej únie pri jej vzniku bolo rešpektovanie ľudských práv – hodnota, ktorá stále zostáva v strede záujmov EÚ. Svedčí o tom právo EÚ, ale aj ústavné ustanovenia každého členského štátu. Pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) je významným krokom smerom k silnejšej ochrane základných práv jednotlivca. Prostredníctvom tohto rozhodnutia sa EÚ stáva súčasťou medzinárodného systému ochrany práv, vďaka ktorému sa posilňuje jej dôveryhodnosť v očiach tretích krajín, ako aj v očiach jej vlastných občanov. Dohovor síce nemení inštitucionálnu štruktúru EÚ, pridáva však ďalší súd, Európsky súd pre ľudské práva, ktorý bude dohliadať na to, ako Únia plní svoje povinnosti v súvislosti s ustanoveniami EDĽP. Vzhľadom na skutočnosť, že v správe o inštitucionálnych aspektoch pristúpenia Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa predkladajú ustanovenia, ktoré sú v súlade s už uvedenými poznámkami, som sa rozhodol hlasovať za jej prijatie.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Dôležitosť pristúpenia EÚ k EDĽP sa spája s jej symbolickou aj politickou dôveryhodnosťou a so skutočnosťou, že EÚ a jej inštitúcie budú povinné ešte dôslednejšie podporovať základné práva. Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy poskytuje právny základ pre začatie rokovaní o pristúpení EÚ k EDĽP.

Podporujem pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednou z dôležitých predbežných otázok je však dodržiavanie určitých záruk, ktoré by mala dohoda o pristúpení Európskej únie k EDĽP obsahovať, najmä čo sa týka zachovania špecifických vlastností Únie a práva EÚ. Pristúpenie sa nesmie dostať do rozporu s právomocami Únie ani s povinnosťou členských štátov nepredložiť spory, ktoré spadajú do pôsobnosti práva EÚ, externým systémom riešenia sporov. Je preto dôležité chrániť výsady Súdneho dvora, kedykoľvek je súd v Štrasburgu požiadaný, aby rozhodol o zlučiteľnosti aktu Únie týkajúceho sa základných práv predtým, ako mal možnosť rozhodnúť Súdny dvor.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. (IT) Ďakujem pánovi spravodajcovi za vynikajúcu prácu o pristúpení Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), z ktorého budú mať úžitok občania Európy, keďže nám poskytne nový súd, ktorý nie je súčasťou Európskej únie, a zabezpečí, aby Európska únia a členské štáty vždy podporovali práva európskych občanov.

V súlade so zásadami demokracie musia mať Európska únia a členské štáty vždy právo na vlastnú obhajobu. Domnievam sa preto, že je dôležité, aby mala každá krajina, ktorá pristúpi k dohovoru, sudcu, ktorý vysvetlí súvislosti každého prípadu, a považujem tiež za dôležité, aby mal Európsky parlament neformálny orgán na koordináciu výmeny informácií medzi Európskym parlamentom a Parlamentným zhromaždením Rady Európy. Okrem toho je dôležité, aby sa Parlament podieľal a formou konzultácií zúčastňoval na procese rokovaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Evelyn Regner (S&D), písomne. (DE) Hlasovala som za uznesenie, lebo zastávam názor, že pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) by bolo správnym krokom vpred v rámci vytvárania právnej istoty a jednotnosti. V posledných desaťročiach prijal Európsky súd pre ľudské práva mnoho rozhodnutí, ktoré dodávajú ochrane základných práv európskych občanov konkrétnosť. Pristúpenie Európskej únie k dohovoru prispeje aj k dôveryhodnosti Únie v očiach tretích krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne.(ES) Mám radosť z prijatia správy, ktorú vypracoval môj kolega pán Jáuregui o pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Obávam sa, že niektorí eurofóbni poslanci budú aj naďalej popierať potrebu tohto opatrenia, kým ja som presvedčený, že pristúpenie k tomuto dohovoru prináša väčšiu záruku ochrany ľudských práv aj v rámci EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa uvádzalo už v Zmluve o Európskej únii; nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa stalo povinným. Pristúpenie posilní ochranu ľudských práv v Európe a prenechá právny systém Únie vonkajšej právnej kontrole. To zabezpečí súlad medzi judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) a Európskeho súdu pre ľudské práva a zaručí ochranu európskej verejnosti pred krokmi európskych inštitúcií podľa podobných podmienok, aké už existujú v súvislosti s krokmi členských štátov.

Treba poznamenať, že pristúpenie nezaručuje EÚ členstvo v Rade Európy ani nespochybňuje autonómiu práva Únie, keďže Súdny dvor Európskej únie zostáva aj naďalej jediným orgánom, ktorý rozhoduje o otázkach týkajúcich sa platnosti a výkladu práva Únie. Chcem tiež zdôrazniť dôležitosť skutočnosti, že Únii treba umožniť predložiť mená kandidátov a zvoliť sudcu, ktorý by ju zastupoval, ako aj dôležitosť potreby náležitého informovania Parlamentu o prístupových rokovaniach a budúceho zriadenia mechanizmu na výmenu informácií medzi parlamentnými zhromaždeniami oboch inštitúcií.

 
  
MPphoto
 
 

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne.(PL) Podporujem túto správu najmä preto, že rozširuje systém ochrany ľudských práv v Európskej únii a dodáva mu väčšiu dôveryhodnosť v očiach občanov. Keď nemožno podať odvolanie na vnútroštátnej úrovni alebo úrovni EÚ, keď sa predkladateľovi petície zamietne povolenie začať konanie alebo keď nemožno podať žalobu proti inštitúcii EÚ – toto sú situácie, v ktorých bude pridaná hodnota zrejmá. Pokračujme preto v boji za posilnenie systému ochrany ľudských práv v EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. (LT) Vážené dámy, vážení páni, ako viete, rešpektovanie ľudských práv je základnou hodnotou Európskej únie, ktorá je zakotvená v Zmluve o fungovaní Európskej únie. Niet pochýb, že ak sa všetko náležite zrealizuje, pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) by mohlo byť historickou príležitosťou na posilnenie situácie v oblasti ľudských práv v EÚ a v celej Európe. Mohla by to byť naša šanca zaručiť ľudské práva a základné slobody občanom EÚ. Pristúpenie EÚ k EDĽP by poskytlo Európe jedinečnú príležitosť vystupovať ako morálny maják, byť príkladom. Táto udalosť by nielen zvýšila dôveryhodnosť EÚ, pokiaľ ide o vzťahy s nečlenskými štátmi EÚ, ale zlepšila by aj verejnú mienku o štruktúrach EÚ. To sa však stane, až keď vynaložíme spoločné sily na odstránenie dvojakého metra v našom politickom programe a právnom systéme.

Nanešťastie, ako ukazujú udalosti posledných rokov, obvinenia majú často výlučne politický podtón. Súdy v mojej krajine a zvyšku Európy sa veľmi často ľahko stanú predmetom politickej manipulácie. Ak sa to nezmení, veľmi sľubné udalosti ako pristúpenie EÚ k EDĽP bude iba mrhaním času. Preto úprimne podporujem pristúpenie k EDĽP za predpokladu, že sa skutočne budú obhajovať základné ľudské práva a slobody a, čo je najdôležitejšie, v rámci samotnej EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Geoffrey Van Orden (ECR), písomne. – Podporujem Európsky dohovor o ochrane ľudských práv, uznávam však, že súdny výklad určitých ustanovení dohovoru vytvára prekážky pre deportáciu osôb podozrivých z terorizmu. To sa musí zmeniť.

Napriek akýmkoľvek vyhláseniam o rešpektovaní stanoviska členských štátov vo vzťahu k EDĽP pristúpenie EÚ k dohovoru skomplikuje alebo naruší slobodu členských štátov odchýliť sa od aspektov EDĽP alebo ich individuálne vykladať.

Z politického hľadiska zásadne namietam proti hnacej sile pristúpenia EÚ k EDĽP, ktoré predstavuje „pokrok v procese európskej integrácie a je ďalším krokom na ceste k politickej Únii“. Táto zle pochopená snaha sa v plnej miere zdôrazňuje vo vyhlásení, že pristúpenie EÚ je „pristúpením neštátneho člena k právnemu nástroju vytvorenému pre štáty“. Zo všetkých týchto dôvodov som hlasoval proti uzneseniu.

 
  
  

Uznesenie: Konferencia o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Kampale (Uganda) (B7-0265/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) Usporiadanie konferencie Medzinárodného trestného súdu v Ugande je dôležitým znakom prijatia tejto medzinárodnej inštitúcie na celom Africkom kontinente, najmä preto, že počiatočné vyšetrovania súdu sa po jeho ustanovení v roku 2002 začali práve tu. Nikto nemôže poprieť význam takéhoto medzinárodného súdu, ktorý vyšetruje závažné prípady porušenia ľudských práv, genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Je preto dôležité, aby stále viac štátov uznalo právomoc Medzinárodného trestného súdu a aby signatári Rímskeho štatútu bezodkladne ratifikovali dohodu. Myšlienka zriadiť medzinárodný súd, ktorý by vyšetroval zločiny proti ľudskosti, sa objavila už v roku 1919 počas mierovej konferencie v Paríži. Trvalo 83 rokov, kým sa dosiahla medzinárodná dohoda a ustanovil Medzinárodný trestný súd. V súčasnosti musia štáty, ktoré ratifikovali Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, regulovať právo súdu vyšetrovať trestné činy agresie. Okrem toho musia signatárske štáty harmonizovať svoje vnútroštátne právne predpisy s ustanoveniami Rímskeho štatútu v súlade so záväzkom, ktorý prijali.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Európska únia je pevným zástancom Medzinárodného trestného súdu (MTS) a všetky členské štáty sa podieľajú na jej pristúpení k tomuto dôležitému súdu. Dúfam, že štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, si dokážu splniť svoje povinnosti, a že výsledkom konferencie v Kampale je MTS, ktorý dokáže lepšie čeliť problémom našej doby, ktorému sa poskytne náležitá spolupráca zo strany vnútroštátnych právnych systémov a ktorému sa poskytnú dostatočné prostriedky na účinné vykonávanie svojich právomocí; mimoriadna závažnosť zločinov, na ktoré sa jeho činnosti poväčšine zamerajú, si to vyžaduje.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) EÚ dôsledne podporuje Medzinárodný trestný súd (MTS), presadzuje univerzálnosť a podporuje celistvosť Rímskeho štatútu s cieľom chrániť a upevňovať nezávislosť, zákonnosť a účinnosť medzinárodného súdneho konania. Dôkazom toho je, že EÚ systematicky presadzuje začlenenie doložky tykajúcej sa MTS do mandátov na rokovania a dohôd s tretími krajinami. V priebehu desiatich rokov už EÚ poskytla v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva vyše 40 miliónov EUR na projekty zamerané na podporu MTS a medzinárodnej trestnej justície. Konferencia o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Kampale v Ugande predstavuje jedinečnú príležitosť pre štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, neštátne zmluvné strany, občiansku spoločnosť, ako aj iné zainteresované strany, aby opäť dôrazne potvrdili svoj záväzok týkajúci sa spravodlivosti a zodpovednosti. Zmluvnými stranami MTS je 111 štátov, pričom niektoré regióny, ako napríklad Blízky východ, severná Afrika a Ázia, nie sú dostatočne zastúpené. Dúfam, že členské štáty sa zúčastnia na tejto konferencii so zastúpením na najvyššej úrovni a verejne opätovne potvrdia svoj záväzok voči Medzinárodnému trestnému súdu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. (FR) S uspokojením konštatujem, že v uznesení navrhovanom Parlamentom o preskúmaní Rímskeho štatútu sa požaduje oficiálne zaradenie trestného činu agresie ako vojnového zločinu a že nebude potrebný žiadny jurisdikčný filter na stanovenie toho, či bol takýto trestný čin spáchaný. Ako však možno uplatňovať tieto nové právne predpisy, keď sa od hlavných štátov, ktoré spáchali trestné činy agresie od nadobudnutia platnosti Rímskeho štatútu v roku 2002 (Spojené štáty a Izrael), nepožaduje, aby ho ratifikovali?

Ako sa môže stať účinným, ak sa od týchto štátov naliehavo nežiada, aby prestali vyvíjať nátlak na štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Medzinárodného trestného súdu, s cieľom prinútiť ich zaručiť imunitu ich štátnym príslušníkom? Takisto je poľutovaniahodné, že Parlament, ktorý vyhlasuje, že stojí v čele boja proti zmene klímy, nenavrhuje, aby sa ekologické trestné činy zaradili ako zločiny proti ľudskosti, ako sa to navrhlo na samite v Cochabambe. Najzávažnejšie zločiny proti ľudskosti musia byť potrestané. Medzinárodný trestný súd môže byť v tejto oblasti užitočným nástrojom. Je to len otázka poskytnutia mu zdrojov. Keďže sa to však nedeje, zdržiavam sa hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Cítim povinnosť vyjadriť svoj súhlas s návrhom uznesenia o konferencii o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Kampale v Ugande.

Samotná Európa nevyhnutne potrebovala skoncovať s prejavmi rasovej neznášanlivosti, ktoré vyvrcholili krutosťami druhej svetovej vojny. Európska únia sa stále dôsledne usilovala o posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom dokazovať a stíhať zločiny proti ľudskosti.

Je správne, že osem rokov po nadobudnutí platnosti Rímskeho štatútu by mali štáty opätovne potvrdiť svoj pevný záväzok týkajúci sa budovania mieru, stability a právneho štátu. Štáty by sa mali najmä zaviazať realizovať politiky zamerané na spoluprácu s Medzinárodným trestným súdom a ochranu obetí násilia. V praxi v mnohých prípadoch narážajú obete na veľké ťažkosti pri získavaní informácií o súde a nepodarí sa im dosiahnuť ochranu vlastných práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Za uznesenie som hlasoval s veľkým nadšením a veľmi ma teší, že bol prijatý ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložil môj kolega, t. j. zahrnúť „pôvodných“ obyvateľov do zoznamu skupín, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Sabine Wils (GUE/NGL), písomne. – Vítam návrh uznesenia o konferencii o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (MTS) v Kampale v Ugande, keďže obsahuje veľmi zásadné a dôležité body a požiadavky, pokiaľ ide o ratifikáciu a uplatňovanie štatútu MTS. Hlasovala som preto za správu.

Chcem však vyjadriť svoje hlboké znepokojenie v súvislosti s určitými slovnými spojeniami, ktoré sa pozitívne vzťahujú na „Štokholmský program“, „ENDĽP“ a na Európsku úniu ako „globálneho hráča“. Štokholmský program a ENDĽP mohli mať v tomto smere pozitívny vplyv, ale v mnohých iných oblastiach sa tieto dva programy alebo nástroje nevyužívajú demokratickým a transparentným spôsobom. Európska únia skutočne pôsobila ako celosvetový hráč, ale podľa môjho názoru ani náhodou neprijímala pozitívne kroky smerom k spravodlivému a solidárnemu usporiadaniu sveta.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia