Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 19. mája 2010 - Štrasburg

11. Dialóg medzi univerzitami a podnikmi: nové partnerstvo pre modernizáciu európskych univerzít (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pána Pála Schmitta v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie o dialógu medzi univerzitami a podnikmi: o novom partnerstve pre modernizáciu európskych univerzít (KOM(2009)0158 – 2009/2099(INI)) (A7-0108/2010).

  Marco Scurria, zastupujúci spravodajcu. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, hovorím v mene nášho spravodajcu pána Schmitta, ktorý – ako uviedol pán predseda Buzek na začiatku zasadnutia – sa vzdal mandátu ako poslanec Európskeho parlamentu, aby mohol prevziať povinnosti vo svojej krajine. Zároveň ho srdečne pozdravujem a želám mu všetko najlepšie, pretože urobil vynikajúcu prácu.

Táto správa je výsledkom jeho zámerov a v našom Výbore pre kultúru a vzdelávanie ju podporila prevažná väčšina členov, pričom len jeden člen bol proti, začo by som sa chcel poďakovať všetkým tieňovým spravodajcom, ktorí prispeli k tejto správe, a to v mojom mene, ako aj v mene pána Schmitta. Pred odchodom do Štrasburgu som v pondelok išiel do Ríma na návštevu súkromného strediska odborného vzdelávania, ktoré dosahuje vynikajúce výsledky, pretože sa im postupne podarilo umiestniť veľkú väčšinu mladých ľudí, ktorí tam študovali. Keď som sa rozprával s riaditeľom tohto strediska, povedal mi: „Pomôžte nám, prosím, aj vy v Európe, aby sme mohli ísť po tejto ceste, aby sme zvýšili váhu odborného vzdelávania, ktoré sa uberá týmto smerom a ktoré umožňuje mladým ľuďom nájsť si prácu. Pomôžte nám aj zmodernizovať vzťah medzi univerzitami a podnikmi.“

Správa sa zameriava presne na to: dnes je 20 % mladých Európanov nezamestnaných, z toho 30 % sú absolventi, čo je také vysoké percento, že sme nútení položiť si veľmi vážne otázku, ako by sme mali pristupovať k problematike prípravy mladých ľudí na vstup do sveta práce v súčasnosti, v tejto Európe, v tomto globalizovanom svete.

V tejto správe sme sa potom chceli zamerať priamo na to, ako zlepšiť prepojenie medzi univerzitami a podnikmi, a zdôraznili sme niekoľko kľúčových bodov: po prvé, prioritou bude jedna zo silných stránok Európskej únie, konkrétne schopnosť jej občanov prispôsobiť sa neustále sa meniacim podmienkam na trhu práce – skutočnosť, že už neexistuje pracovné miesto na celý život a že v súčasnosti sú podstatné odborné vzdelávanie a rekvalifikácia.

Prvým bodom je potom celoživotné vzdelávanie, druhým bodom, ktorý podľa nášho názoru má mimoriadny význam, je mobilita. V súčasnosti je dôležité zdôrazniť, ako uvádzame v správe, že mobilita medzi krajinami a medzi univerzitami a podnikmi je kľúčom k dosiahnutiu lepšej spolupráce medzi týmito dvoma svetmi a my nepodporujeme len rozširovanie systémov mobility jednotlivcov, akými sú Erasmus pre mladých podnikateľov a Erasmus pre učňov, ale aj organizáciu postgraduálnych programov s názvom European Masters of Excellence v spolupráci s rôznymi univerzitami a s aktívnou účasťou podnikov. Okrem toho by bolo potrebné podporiť viacero podnikateľských univerzít.

Takýto výsledok možno dosiahnuť napríklad prostredníctvom zavedenia systému kupónov na vedomosti, podobný systém sa v súčasnosti využíva vo viacerých členských štátoch a vďaka nemu môžu najmä malé a stredné podniky (MSP) zlepšiť svoju výskumnú kapacitu bez ohrozenia nezávislosti, autonómie a verejného charakteru univerzít.

Tretím kľúčovým bodom je výskum, konkrétne vnímame väčšiu mobilitu výskumných pracovníkov – v krátkodobom i dlhodobom horizonte, medzi štátmi a medzi univerzitami a podnikmi – ako nevyhnutnosť pri podpore odovzdávania znalostí. Napokon treba spomenúť možnosť šírenia osvedčených postupov v tejto oblasti, ktoré existujú v toľkých krajinách.

Na záver, pani predsedajúca, by som chcel v súvislosti s touto správou a vynikajúcou prácou výboru uviesť, že sme presvedčení, že Európa nevyhrá bitku s Čínou alebo inými rozvojovými krajinami v oblasti nízkych miezd, ale tým, že bude mať vysokokvalifikovaných odborníkov a vysoko konkurencieschopné podniky, a v tomto procese má najväčší význam, aby si univerzity a podniky uvedomili, že sú od seba vzájomne závislé a že orgány na všetkých úrovniach prispievajú k rozvoju efektívnejších metód spolupráce.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, táto správa je odpoveďou na naše oznámenie o dialógu medzi univerzitami a podnikmi. Chcel by som sa poďakovať všetkým tým, ktorí k nej prispeli, najmä členom Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku. Osobitne by som chcel poďakovať pánovi Schmittovi, odchádzajúcemu poslancovi, ktorý bol spravodajcom.

Spolupráca medzi univerzitami a podnikmi je jednou možnosťou, nie, je viac než to, je nevyhnutná. Otázne je len to, akú formu by mala mať, aby bola prijateľná pre obe strany. Lepšia, intenzívnejšia spolupráca podporuje výmenu a odovzdávanie vedomostí v podnikoch i vo vysokoškolskom prostredí.

Kontakt s reálnymi problémami a riešeniami prostredníctvom prispôsobených študijných programov a stáží je obohatením skúseností študentov pri štúdiu a pripravuje ich na neskoršiu prácu. Pravidelná a dlhodobá spolupráca vytvára dôveru a môže viesť k ambicióznym partnerstvám a kooperačným projektom, ktoré prinesú úžitok podnikom i univerzitám v oblasti výskumu, vývoja a praxe.

Nové trendy na trhu práce a nové technológie menia požiadavky na absolventov a tak to bude aj v nadchádzajúcich desaťročiach. Aby sme zachovali a zlepšili kvalitu života v Európe, musia byť pracovníci schopní neustále aktualizovať svoje vedomosti a zručnosti, a to bude ešte nevyhnutnejšie, keď zohľadníme demografický vývoj Európy v nasledujúcich rokoch.

Potrebujeme otvorený, flexibilný a dynamický dialóg medzi všetkými zúčastnenými stranami. Z tohto dôvodu Európska komisia iniciovala fórum EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi.

Fórum ponúka všetkým účastníkom platformu na diskusiu a výmenu osvedčených postupov a vzájomného učenia sa. Európska komisia pritom vystupuje ako moderátor a pomáha odstraňovať prekážky medzi týmito dvoma svetmi.

Doteraz sa uskutočnili tri stretnutia fóra EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi v Bruseli, ako aj celý rad tematických fór na témy, ako napríklad vývoj študijných programov, podnikanie, celoživotné vzdelávanie, odovzdávanie znalostí, riadenie univerzít, mobilita, nové zručnosti pre nové pracovné miesta a spolupráca medzi univerzitami a podnikmi počas súčasnej krízy.

V spolupráci s Európskou nadáciou pre odborné vzdelávanie (ETF) sa v decembri 2009 uskutočnilo v priestoroch Európskeho parlamentu tematické fórum zamerané na tretie krajiny. V marci 2010 potom nasledovalo tematické fórum, ktoré skúmalo možnosť rozšírenia pôsobnosti fóra na spoluprácu medzi školami a podnikmi.

Celkom nedávno, 4. a 5. mája, sa v Bruseli konalo posledné fórum EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi s nasledujúcimi prioritami: spolupráca medzi univerzitami a malými a strednými podnikmi, spolupráca medzi univerzitami a podnikmi v oblasti inovácií, spolupráca medzi univerzitami a podnikmi v oblasti kvality vzdelávania. Vaša správa sa zaoberala aj týmito otázkami.

Chcel by som využiť túto príležitosť a poďakovať sa pani Packovej za jej účasť na otváracom zasadnutí tohto podujatia.

Veľmi oceňujeme pozitívnu reakciu na naše oznámenie, ktorá sa odráža dnes vo vašej správe. Potrebujeme viac spolupráce medzi zúčastnenými stranami na základe vzájomnej dôvery, rešpektovania a transparentnosti. Nepodporujeme preto len hospodársky rast, ale generujeme aj sociálne prínosy v tom najširšom zmysle slova, a to tým, že pomáhame ľuďom, aby si úspešne našli cestu v rýchlo sa meniacom svete spoločnosti a svete práce.

  Georgios Papanikolaou, v mene poslanckého klubu PPE. – (EL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som začať želaním všetkého najlepšieho pánovi Schmittovi, ktorý opúšťa Európsky parlament, v jeho novej pozícii. Bolo potešením pracovať s ním, aspoň počas obdobia, počas ktorého som bol v Parlamente.

Rozvoj vzdelávania, výskumu a inovácií je – ako sme už zdôraznili skôr v rámci stratégie do roku 2020 – rozhodujúci pre budúcnosť Európy. Ak však máme dosiahnuť tieto ciele, je pravda, že musíme uznať aj ťažkosti, s ktorými sa v súčasnosti stretávajú naši mladí ľudia pri prechode zo štúdia do pracovného života, ktorý sa v čase krízy takisto predlžuje.

Všetci tiež uznávame, že v mnohých členských štátoch majú vzdelávacie systémy slabé miesta, a to čo sa týka úrovne i odborného vzdelávania žiakov a študentov. Odborné vzdelávanie, o tom niet pochýb, nemožno skúmať oddelene od súčasných požiadaviek trhu práce a v tomto ohľade musíme využiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, aby sme pomohli mladým ľuďom.

Pán Scurria spomenul predtým mobilitu. Doplnil by som nové technológie a, samozrejme, odhliadnuc od celoživotného vzdelávania a formálneho vzdelávania, čím mám na mysli univerzity, máme aj neformálne a informálne vzdelávanie, ktoré mladým ľuďom takisto sprostredkúva zručnosti. Vzdelávanie a práca sú vzájomne prepojené koncepcie. V dôsledku toho musíme presadzovať a posilňovať dialóg medzi vzdelávacími systémami a poskytovateľmi práce.

Všetci hovoríme, že naši mladí ľudia musia byť vybavení kvalifikáciami a zručnosťami, a všetci si tiež jasne uvedomujeme, že dnes mladí ľudia bez zručností majú menej príležitostí. Akých zručností? Zručností, ktoré potrebuje trh práce, zručností, ktoré podporia inovatívne myšlienky a iniciatívy. Nesmieme strácať čas, nezamestnanosť rastie a my všetci sme povinní zapojiť sa do tohto dialógu a zaviesť čo najrýchlejšie túto spoluprácu.

  Mitro Repo, v mene skupiny S&D. – (FI) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, aj ja by som chcel pánovi Schmittovi zablahoželať k jeho menovaniu za predsedu maďarského parlamentu.

Je jasné, že európske univerzity sa musia neustále rozvíjať, aby sme mohli reagovať na nové sociálne problémy a čoraz ostrejšiu medzinárodnú hospodársku súťaž. Jednoducho si nemôžeme dovoliť zostať tam, kde sme. Vysoká úroveň kvalifikácie a odbornosti a znalostná ekonomika sú a musia byť základom európskej spoločnosti teraz a v budúcnosti. V tomto zmysle je dôležité venovať viac pozornosti dialógu medzi našimi univerzitami a podnikmi a snažiť sa eliminovať slabé miesta, ktoré brzdia spoluprácu. To sa vzťahuje aj na problémy súvisiace s právami duševného vlastníctva a inováciami.

Vo Fínsku máme vynikajúci príklad spolupráce medzi podnikmi a univerzitami, je to Aaltova univerzita pomenovaná po slávnom fínskom architektovi Alvarovi Aaltovi. Je to multidisciplinárna univerzita, ktorá predstavuje spojenie troch vysoko uznávaných univerzít: Helsinskej ekonomickej školy, Univerzity umenia a dizajnu Helsinki a Helsinskej technologickej univerzity. Ekonomika, estetika a technológia sú vo vzájomnej symbióze.

Interdisciplinárny prístup, najmä nové platformy – faktor dizajnu, médií a povrchu – umožňujú univerzitným tímom realizovať výskum a študentom úzko spolupracovať s podnikmi a organizáciami. Prvotriedne, nové výskumné údaje sa sprostredkúvajú priamo vzdelávaniu, to znamená, že študenti môžu priamo využiť najnovšie informácie potrebné na trhu práce.

Musíme však starostlivo zvážiť, ako a za akých podmienok chceme zlepšiť spoluprácu medzi podnikmi a univerzitami. Je mimoriadne dôležité, aby sme za každých okolností dodržiavali zásadu nezávislosti univerzít a tradíciu slobodného výskumu. Napokon, nebezpečenstvom je privatizácia univerzitného sektora, ale je toto smer, ktorým sa v Európe chceme vydať?

Základom nezávislého univerzitného systému je primerané verejné financovanie. Bolo by znepokojujúce, keby sa univerzity stali závislými od súkromného financovania, pretože by to umožnilo prenos právomocí z univerzitného spoločenstva na poskytovateľov finančných prostriedkov. Preto treba venovať osobitnú pozornosť systémom správy univerzít.

  Morten Løkkegaard, v mene skupiny ALDE. – (DA) Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa poďakovať viacerým spravodajcom za vynikajúcu spoluprácu. Ako tieňový spravodajca k danej veci za Skupinu Aliancie liberálov a demokratov za Európu som so správou veľmi spokojný. Dokázali sme sa dohodnúť na správe obsahujúcej odporúčania na zlepšenie spolupráce medzi univerzitami a podnikmi, správe, ktorá obsahuje predovšetkým veľmi konkrétne iniciatívy na modernizáciu univerzít. Európske univerzity, ako všetci vieme, pokrivkávajú za svetovou elitou a táto skutočnosť má aj vážne dôsledky pre konkurencieschopnosť Európy. Nie je preto prekvapujúce, že vzdelávanie, výskum a inovácie majú v pracovnom programe Komisie a stratégii EÚ do roku 2020 vysokú prioritu. Samozrejme, dúfam, že väčšina bude za to, aby sme pokračovali vo zvyšovaní priority tejto politiky spolu so zvýšením jej financovania. Momentálne sme v situácii, v ktorej musíme uvažovať mimo konvenčného rámca našich vzdelávacích systémov a môžeme začať s búraním múrov medzi univerzitami a oblasťou, ktorá profituje z výstupu univerzít, konkrétne podnikmi.

Zameriavame sa najmä na dve veci a poviem o nich niekoľko slov. Po prvé, chcel by som spomenúť modernizáciu študijných programov. Je dôležité, aby sa kládol väčší dôraz na interdisciplinárnosť a rozvoj zručností, ktoré si v podstate vyžaduje podnikateľské prostredie. Univerzitné programy musia vo väčšej miere odrážať požiadavky trhu práce a musia sa pripravovať s ohľadom na ne, napríklad formou študijných programov, ktoré budú relevantnejšie z hľadiska podnikov a ktoré by na druhej strane podniková sféra mala aktívne pomáhať aktualizovať. Druhá vec, ktorú by som chcel spomenúť, je mobilita. Je dôležité, aby sa preklenula priepasť medzi univerzitami a podnikmi a aby sa našli ľudia, ktorí túto priepasť preklenú. Pracovné stáže sú dobrým príkladom toho, ako môžu vysokoškolskí študenti získať praktické skúsenosti a potom tieto skúsenosti uplatniť v rámci svojho štúdia. Títo študenti sú po ukončení štúdia zároveň lepšie pripravení na vstup na trh práce. Pracovné stáže by sa mali v Európe v každom prípade podporovať a propagovať.

Aj výskum môže budovať mosty medzi univerzitami a podnikmi. Hovoril som skôr o svojom osobnom koníčku, konkrétne o dánskom systéme podnikového doktorandského štúdia, v rámci ktorého zamestnanec v podniku v Dánsku môže získať titul PhD. na dánskej univerzite s pomocou verejného grantu. Tretieho februára 2010 som zorganizoval večernú diskusiu v Parlamente v Bruseli so širokou účasťou zástupcov podnikateľského prostredia a univerzít a výsledok toho večera bol dosť jasný: systém EÚ na získanie titulu PhD. v podnikateľskej oblasti by bol najužitočnejší nástroj na presadzovanie špecializovaného výskumu relevantného pre podniky, ako aj konkurencieschopnosti, v európskom podnikateľskom prostredí, čím by sa vytvorilo viac pracovných miest a podporil hospodársky rast. Z oboch strán to preto dostalo absolútne jednomyseľnú podporu. Je to navyše najúčinnejšia metóda, ako skúsenosti podnikov a praktické znalosti preniesť do univerzít a tak zabezpečiť, aby sa vyučovanie zameriavalo viac na zručnosti a znalosti, ktoré sú podstatné vzhľadom na požiadavky trhu práce. Tento systém by sa mohol integrovať do súčasného programu Marie Curie, možno v rámci programu partnerstva medzi priemyslom a univerzitnou sférou, a pomohol by prispieť k dosiahnutiu cieľov bolonského procesu. Som rád, že zajtra budeme môcť prijať správu, ktorá obsahuje odporúčanie vytvoriť takýto systém.

  Malika Benarab-Attou, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, chcela by som zdôrazniť význam tejto správy pri otváraní rozpravy v našom Parlamente o postavení a úlohe univerzít v Európe. Tieto univerzity treba v skutočnosti podporovať v účasti na európskej integrácii zvnútra, namiesto toho, aby sa nad ňou zamýšľali zvonka.

Počas európskych dejín boli univerzity vždy miestom, kde sa uskutočňovali stretnutia, kde sa vymieňali vedomosti, rozvíjalo myslenie a poskytovalo vzdelanie v rôznych oblastiach. Dnes nesmú účinky krízy a nezamestnanosti viesť k tomu, aby univerzity obmedzovali svoju úlohu ako poskytovatelia odborníkov, ktorí sú okamžite pripravení pracovať, pretože v našich meniacich sa spoločnostiach nadobudla schopnosť zmeniť pracovné miesto rozhodujúci význam.

Práve naopak, univerzity ako inštitúcie vysokého školstva a odbornej prípravy musia dosiahnuť, aby študenti mysleli kriticky, analyticky, pretože to im umožní chápať svet, v ktorom žijeme, a využívať múdro svoje odborné zručnosti.

Európske univerzity musia vytvoriť podmienky pre celoživotné vzdelávanie, prispieť k obohateniu intelektuálneho života a zohrávať ústrednú úlohu v spoločnosti založenej na znalostiach súčasného digitálneho veku.

  Oldřich Vlasák, v mene skupiny ECR. – (CS) Vzdelanie je určite naším prioritným cieľom, ale aké vzdelanie? V jednom čísle časopisu The Economist bola zverejnená štúdia, podľa ktorej sa 80 % zručností a znalostí, ktoré hlavní manažéri veľkých podnikov považujú za kľúčové, na univerzitách vôbec nevyučuje. Výsledkom sú potom hrozivé čísla nezamestnanosti vysokoškolských absolventov.

Možno sa všetci zhodneme na tom, že riešením je vytvorenie prepojenia medzi podnikmi a univerzitami. Na to opakovane poukazujú rôzne dokumenty vrátane Lipskej charty o udržateľných európskych mestách. Kľúčovou otázkou však je, ako dosiahnuť toto prepojenie. Podľa mňa je správnou cestou začlenenie niekoľkomesačných pracovných stáží nielen pre študentov, ale aj pre profesorov, ako neoddeliteľnej súčasti procesu celoživotného vzdelávania. Je potrebné, aby si nielen študenti, ale aj učitelia pravidelne udržiavali kontakt s reálnym svetom. Spolufinancovanie takýchto stáží by sa malo stať neoddeliteľnou súčasťou univerzitných rozpočtov. Pre podniky tento proces znamená vynaloženie značného úsilia a často aj značných nákladov.

  Marie-Christine Vergiat, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, prepáčte mi, prosím, ale budem musieť rozbiť tú nádhernú jednomyseľnosť, ktorá prevláda v tejto rokovacej sále.

Uznesenie, ktoré dnes leží pred nami, sa vzťahuje na problémy vo vzťahoch medzi univerzitami a podnikmi v súvislosti s plnením notoricky známeho bolonského procesu. Dva výbory, ktoré preskúmali tento text, vykonali nesmierne množstvo práce a pôvodný text sa na mnohých miestach vylepšil, aby sa zohľadnili skutočné problémy v tejto oblasti. Všetci sa snažíme pochopiť ašpirácie našich mladých ľudí. Všetkým nám leží na srdci, aby sme mladým ľuďom poskytli tie najlepšie nástroje a pomohli im nájsť si prácu. Miera nezamestnanosti mladých ľudí je naozaj neprijateľná. Znamená to však, ako naznačujú určité odseky uznesenia, že by sme mali považovať univerzity len za stroje schopné uspokojovať potreby podnikov a podnikateľského prostredia na úkor všetkého ostatného? My v Konfederatívnej skupine Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice si to nemyslíme.

Nie, bohatstvo našich univerzít spočíva aj v produkovaní čoraz väčšieho počtu študentov s bohatými a diverzifikovanými intelektuálnymi znalosťami, a nielen jednoducho v zabezpečení toho, aby nadobudli zručnosti súvisiace s prácou. To je skutočný kľúč k celoživotnej mobilite.

V mnohých krajinách EÚ sa u ľudí v univerzitnej sfére prejavuje čoraz väčší nedostatok pochopenia. My v skupine GUE/NGL si myslíme, že by sme si ich mali vypočuť. Prosíme o to, aby bola vypracovaná rozsiahla správa o bolonskom procese. Nebudeme hlasovať za toto uznesenie, ktoré vyzýva univerzity, aby len uspokojovali potreby podnikov a ignorovali ostatné zúčastnené strany hospodárskeho a spoločenského života, ktorý sa neobmedzuje výlučne na podniky.

  Derek Roland Clark, v mene skupiny EFD. – Vážená pani predsedajúca, prečo táto správa vyzýva na väčšiu medzinárodnú spoluprácu na univerzitnej úrovni? Univerzity si vymieňali informácie už stáročia predtým, než vznikla EÚ. Renesancia od 14. do 17. storočia bola vlnou intelektuálneho rozvoja šíriacou sa z Florencie po celej Európe prostredníctvom univerzít. Umenie, hudba, literatúra a vedy sa zdynamizovali a priniesli nám umelecké diela bez počtu, ktoré nás ešte dnes obohacujú.

Aká teda modernizácia? Hľadáte technologické trendy budúcnosti? Ak áno, súčasná situácia je rovnako sľubná. Univerzity inde nás hádam predstihnú, ale za svoje začiatky vďačia európskym univerzitám. Táto vlna vysokého školstva sa často vracia domov. Univerzity vo Veľkej Británii prijímajú postgraduálnych študentov z celého sveta, ktorí pokračujú vo svojom štúdiu a vymieňajú si informácie, v neposlednom rade s podnikmi a priemyslom. Ale nemusíme politizovať vysoké školstvo prostredníctvom programov, akými sú bolonský proces a program Erasmus.

Nepotrebujeme programy na multikulturalizmus, viacjazyčnosť, ani na žiadny iný -izmus, ktorý sa aj tak uskutoční, keď sa študenti z celého sveta stretnú a premiešajú na univerzitách a vysokých školách. Ak chcete poslúžiť modernému a budúcemu svetu, zabezpečte, aby boli univerzity riadne financované, podporujte študentov, ktorí chcú študovať v zahraničí, a potom ich jednoducho nechajte, aby si poradili sami.

  Martin Ehrenhauser (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, ako vieme, prepojenie podnikov a univerzít je už nejaký čas realitou. Táto situácia viedla k súčasnému bezduchému prístupu univerzálneho riešenia pre všetkých, pričom čiastočne privatizované univerzity fungujú ako controllingové podniky, ktoré majú naplánovať výstup v oblasti vzdelávania. Veriť tomu, že takéto partnerstvo zrazu prispeje k modernizácii, svedčí len o tom, ako lenivo a netvorivo prebieha naša rozprava o politike vzdelávania.

Žijeme v období technickej revolúcie. Digitálne systémy nás menia, menia spôsob, ako konáme a myslíme, menia naše kognitívne zručnosti a aj naše mozgy. Preto potrebujeme revolúciu vo výskume a vyučovaní, ktorá sa prispôsobí tejto situácii. Pokračujúce kázanie závislosti univerzít od tohto podsystému našej spoločnosti vydávané ako krok smerom k modernizácii, hoci toto prepojenie v posledných desiatich rokoch neviedlo k podstatnému zlepšeniu, ignoruje v tomto čase zmien aj význam vyučovania a výskumu pre celú spoločnosť.

Čo skutočne potrebujeme v tomto čase zmien, sú vedecká zvedavosť a tvorivosť, ale tieto vyplývajú z možnosti slobodného myslenia a nepodliehania tlaku, a to sa vzťahuje aj na požiadavky podnikateľského prostredia. Mladá myseľ, mladý mozog s potenciálom musí mať možnosť slobodne sa pohybovať. To, čo ste vo svojej správe predložili, je pravý opak.

Táto správa je odrazom zastaraného myslenia, ktoré zlyhalo. Celá správa je netvorivá a dokonca by som povedal, že neužitočná. Je to reťaz ťažkopádnych fráz na mnohých stranách, ktorá má zakryť skutočnosť, že jej chýba podstata. V rakúskom systéme vzdelávania by ste za túto správu dostali jednoznačne nedostatočnú.

  Doris Pack (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcela by som povedať pánovi Ehrenhauserovi, že by mal navštíviť naše univerzity a presvedčiť sa o tom, aké sú tvorivé, a že žiadny študent nie je v závislom postavení, pretože možno dostal štipendium od nejakého podniku. To platí aj pre pána Repa a pani Vergiatovú.

Mali by sme sa zamerať na to, aby spolupráca medzi vzdelávaním a podnikmi zohľadňovala najmä malé a stredné podniky (MSP). Musíme zabezpečiť aj to, aby konanie v rámci výskumných programov prebiehalo vzhľadom na MSP rýchlejšie a menej byrokraticky. To je dôležité a uvádza sa to aj v správe, pán Ehrenhauser. Ak by ste si ju boli prečítali, zistili by ste, že je to niečo celkom nové.

Preto potrebujeme v tejto oblasti užšiu spoluprácu medzi univerzitami a MSP. Potrebujeme túto spoluprácu na miestnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Ak budú podniky a univerzity spolupracovať, nemôžeme vychádzať z toho, že jeden sa bude nevyhnutne učiť od toho druhého, pretože jeden školí ľudí, ktorých ten druhý niekedy zamestná vo svojom podniku. V tejto súvislosti by sme mali zabezpečiť, aby mohli peniaze tiecť z podnikov do univerzít, pretože verejné orgány majú čoraz menej peňazí a nemôžu si dovoliť uvoľniť dodatočné zdroje pre tieto oblasti.

Som vďačná za každého podnikateľa a za každý malý, stredný a veľký podnik, ktoré poskytujú peniaze na vzdelávanie, pretože v konečnom dôsledku tak vzdelávajú nasledujúcu generáciu, ktorá podporí hospodársky rast. Musíme podporovať univerzity. Musíme zabezpečiť užšiu spoluprácu medzi verejnými inštitúciami a súkromným sektorom a poskytnúť priestor aj súkromným inovačným fondom. Táto správa preto udiera na správnu strunu.

Takisto je, samozrejme, potrebné, aby študentov vyučovali ľudia, ktorí vedia, čo to znamená mať podnikateľského ducha, a ktorí vedia, čo to znamená byť manažérom. Musíme zabezpečiť, aby boli učitelia a študenti vybavení správnymi nástrojmi a aby sme podnietili podniky, aby sa aktívne zapojili do vypracovania učebných materiálov pre podnikanie.

Pripomienky, ktoré uviedli pán Repo a pán Ehrenhauser, nie sú v súlade so skutočnosťou a chcela by som vzniesť námietku voči tomu, že táto správa sa označuje ako hlúpa a nudná. Nie, je dobrá. Chcela by som sa poďakovať pánovi Pálovi Schmittovi, ktorý je teraz predsedom maďarského parlamentu.

  Mary Honeyball (S&D). – Vážená pani predsedajúca, väčšina z nás sa tu zhodne na tom, že by sme mali podporovať univerzity a mladých ľudí. Hoci si myslím, a podľa mňa si to myslí väčšina z nás, že univerzity sú a mali by byť autonómne, samozrejme, fungujú aj v reálnom svete a musia zohľadňovať to, čo sa deje v reálnom svete, v neposlednom rade preto, lebo ich študenti z nich odídu a budú si v reálnom svete hľadať prácu.

Myslím si, že práve o tom hovoríme. Hovoríme o tom, ako si môžu univerzity udržať špičkovú akademickú kvalitu a aj pripraviť študentov na prácu. Preto je tento dialóg – prepojenie medzi univerzitami a podnikovou sférou – taký veľmi dôležitý, preto sme strávili tak veľa času, aby sme o ňom rokovali, a preto pán Schmitt potreboval tak veľa času na napísanie tejto správy.

Potrebujeme skutočný dialóg medzi zamestnávateľmi, a to zamestnávateľmi na všetkých úrovniach, podľa môjho názoru. Súhlasím s tým, že MSP sú dôležité, ale myslím si, že musíme komunikovať aj s veľkými spoločnosťami a aj s verejným sektorom, so štátnymi zamestnávateľmi na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, zdravotníctvom a skutočne so všetkými organizáciami, ktoré zamestnávajú ľudí, pretože takým spôsobom zabezpečíme zníženie nezamestnanosti absolventov a poskytneme šancu mladým ľuďom.

V rámci toho je veľmi dôležité, aby sme udržiavali primeranú úroveň štátneho financovania univerzít, pretože viem, že v niektorých členských štátoch je to čoraz viac spochybňované. Kým nebudeme mať tieto peniaze a kým nebudú univerzity riadne a primerane financované, nebudeme mať vyvážené programy a nebudeme môcť poskytnúť študentom príležitosti, ktoré potrebujú.

Preto na všetkých nalieham, aby túto dôležitú správu podporili a hlasovali za ňu, aby sme mohli ísť ďalej a aby univerzity, študenti a zamestnávatelia mali pred sebou svetlú budúcnosť.

  Marek Henryk Migalski (ECR). – (PL) Po prvé, chcel by som vyjadriť svoju vďaku za uznanie prejavené voči môjmu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý pozýva krajiny mimo Európskej únie na fórum dialógu, o ktorom hovoril pán Oettinger. To nám umožní využiť skúsenosti amerických univerzít, ktoré sú podľa môjho názoru najlepšie univerzity na svete, a bolo by dobré, keby naše univerzity z nich dokázali profitovať a zároveň vymieňať si skúsenosti s inými krajinami, ako napríklad krajinami bývalého Sovietskeho zväzu.

Zdá sa mi však, že najdôležitejší aspekt, ktorý tu treba zdôrazniť, je skutočnosť, že v tomto dialógu medzi podnikateľským prostredím a univerzitami by sme nemali zabúdať, že univerzita, inštitúcia vysokého školstva, je nezávislou, autonómnou inštitúciou, ktorej cieľom je hľadanie pravdy, nestranné hľadanie pravdy. Takto vznikli univerzity v Taliansku, Nemecku, Francúzsku a Poľsku a myslím si, že by sme nemali zabúdať, že tento cieľ by mal viesť univerzity aj dnes, zatiaľ čo spolupráca s podnikateľským prostredím by nemala byť prekážkou alebo obmedzením tejto ušľachtilej práce pri hľadaní pravdy, nestrannom hľadaní pravdy.

  Rui Tavares (GUE/NGL). – (PT) Vážená pani predsedajúca, univerzity sú chrbtovou kosťou Európy, sú pravdepodobne naším najlepším výtvorom. Európa existovala v univerzitách 12. storočia, v Bologni, Coimbre, Oxforde a Sorbonne, dlho predtým, než vznikla politická Európa. Podnikateľské prostredie a riadenie, aké dnes poznáme, má však 30 alebo 40 rokov: je tu od konca vojny. Toto je jedna z mála príležitostí, keď vám ľavicovo orientovaný poslanec položí konzervatívnu otázku, tak to maximálne využite.

Naozaj sa chceme venovať európskemu výtvoru, ktorý je tu už stáročia, alebo podnikateľskej ideológii, ktorá má len niekoľko desaťročí? Ak sa budeme venovať podnikateľskému prostrediu, ako sme to robili počas posledných desaťročí, budeme sa nevyhnutne venovať krátkodobým cieľom, a práve o to ide. Vzdelávanie inžinierov pre oblasť spracovania plastov, ktorí budú o tri roky nezamestnaní, potom vzdelávanie typu finančných manažérov, ktorí budú nezamestnaní o štyri roky; chcem európskym krajinám – Portugalsku a Estónsku – položiť jednu otázku.

Čo by ste uprednostnili? Uprednostnili by ste, keby vaše deti mali vzdelanie, ktoré sa riadi krátkodobým diktátom trhu, alebo by ste uprednostnili, aby mali čo najserióznejšie a najširšie vzdelanie, aké je možné dosiahnuť, o čo vždy išlo európskym univerzitám? Uprednostnili by ste vzdelanie, ktoré im umožní uplatniť sa na trhu práce teraz alebo počas nasledujúcich desaťročí a po zvyšok ich života? Popremýšľajte o tej otázke.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Úvodom by som chcel zablahoželať nášmu kolegovi, autorovi tejto správy, k zvoleniu do novej významnej funkcie predsedu maďarského parlamentu. Dovoľte mi tiež pri tejto príležitosti vyjadriť nádej, že pán Pál Schmitt bude svojou múdrosťou, širokým politický rozhľadom, pokojným a rozvážnym vystupovaním v tejto funkcii nápomocný aj k trvalému zlepšovaniu súžitia Maďarska s jeho susedmi.

A teraz k novému partnerstvu pre modernizáciu univerzít. Kľúčové konštatovanie pre celý elaborát je, myslím si, vyjadrené v úvode bodu 2 návrhov stanoviska Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, kde sa píše, citujem, „že výzvy uvedené v oznámení Komisie nie sú nové a zatiaľ sa k ním nepristupovalo úspešne“.

Jednoduchšie povedané Komisia vypracovala vízie, opakuje a vydáva výzvy, možno aj v nádeji, že tým niečo dosiahne, ale, bohužiaľ, k žiadnemu významnejšiemu zlepšeniu v tejto oblasti zatiaľ nedochádza. Bolo by pre to asi múdrejšie, vážený pán Komisár, najskôr urobiť dôkladnú analýzu dôvodov, prečo predchádzajúce výzvy neviedli k želanému výsledku, a až potom pragmaticky definovať nové a naozaj účinné postupy k dosiahnutiu skutočnej a kvalitnej spolupráce medzi univerzitami a výrobnými podnikmi.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážená pani predsedajúca, Pádraig Ó Conaire raz napísal knihu s názvom M’Asal Beag Dubh (Môj čierny somárik), v ktorej uviedol, že somárik stál zadkom „k vetru ignorujúc život, pričom život ignoroval jeho“.

Ten opis by sa dal s rešpektom uplatniť aj na univerzitných profesorov v minulosti, pretože žili vo svojich slonovinových vežiach imúnni voči svetu a svet bol imúnny voči nim, ale to všetko sa teraz, našťastie, zmenilo, a to úplne. Nedávno som si všimol tri skvelé príklady, ktoré to ilustrujú.

Po prvé, v meste Tralee, odkiaľ pochádzam, dostal inštitút cenu Európsky podnikateľský región roku za prácu v hospodárskej oblasti a pri vytváraní podnikateľského prostredia.

Po druhé, pri rozhovoroch a stretnutiach s novým profesorom a rektorom univerzity v Corku som zistil, že sa skutočne prepájajú s podnikateľským spoločenstvom a naopak.

Najviac povzbudzujúce bolo, že sme pred niekoľkými týždňami boli v Santiagu a tamojšia univerzita vypracovala fantastický model prepojenia s podnikateľským spoločenstvom a dokonca založila vlastnú banku na podporu začínajúcich podnikov, ktoré často nemôžu získať financie na rozbeh firmy.

My na úrovni Európskej únie môžeme urobiť veľa pre ich podporu, pri vytváraní príležitostí pre rozvoj a takisto pri zabezpečení koordinácie výskumu, ktorý prípadne môže smerovať do znalostnej ekonomiky a inteligentných pracovných miest, o ktorých hovoríme.

  Nessa Childers (S&D). – Vážená pani predsedajúca, akademickí pracovníci sú už vo svojej podstate skupinou, ktorá rada argumentuje, preto som ako bývalá univerzitná profesorka a riaditeľka kurzu s veľkým záujmom sledovala veľmi širokú verejnú diskusiu akademických pracovníkov v Írsku o budúcom smerovaní írskych univerzít.

Stanoviská týchto akademických pracovníkov sa zbližujú v názore, že univerzity zostávajú jednou z veľkých európskych inovácií a že ich trvalý úspech je dôležitý pre budúci sociálny, politický a hospodársky úspech Európskej únie.

Hospodársky úspech sa však nesmie zamieňať so spoločenským rozvojom spoločnosti, rovnako ako aj univerzity, a preto prechod touto križovatkou, na ktorú sme sa dostali vo vzdelávaní tretieho stupňa a ktorej jeden smer predstavuje tradičné vzdelávanie orientované na študenta a druhý smer požiadavky moderných hospodárstiev orientovaných na obchod, musí byť riadený s najväčšou pozornosťou.

Rast zisku a moderný rozvoj sú neoddeliteľnými súčasťami dnešných univerzít, ale pre mnohé fakulty, ktoré nesúvisia s podnikaním a profesiami orientovanými na zisk – a mám na mysli najmä slobodné a humanitné vedy – je dôležité, aby si moderné univerzity ponechali niektoré dôležité akademické spojenia so svojou finančne naivnejšou minulosťou, aby sa zachovala rovnováha medzi hospodárskym a intelektuálnym úspechom.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Študijné programy, žiaľ, kladú príliš veľký dôraz na teóriu, čo znamená, že študenti sa stretávajú s problémami, keď vstupujú na trh práce. Vzdelanie, ktoré sa im poskytuje, sa musí zakladať viac na praktickej perspektíve a riešení reálnych problémov, ktoré sa vyskytujú v hospodárskom prostredí. Preto si myslím, že vzťahy medzi akademickým prostredím a podnikateľským prostredím sa musia posilniť.

Okrem toho musia byť univerzity vnímavejšie na podnikateľské prostredie, aby mohli lepšie prispôsobiť svoju ponuku vzdelávania požiadavkám trhu práce. Študentom to umožní získať kvalifikácie a rozvinúť zručnosti, ktoré vyžadujú zamestnávatelia. Niektoré členské štáty, ako napríklad Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Spojené kráľovstvo alebo Španielsko, rozvíjajú partnerstvá medzi univerzitami a podnikateľským prostredím už roky.

Minulý rok sa v Rumunsku začal projekt financovaný Európskou úniou, do ktorého sa zapojilo 20 fakúlt, ktoré dostávajú nové študijné plány prispôsobené súčasným požiadavkám trhu práce. Jedným z hlavných prínosov tohto projektu je, že znižuje nezamestnanosť prostredníctvom zlepšovania kvality ponuky vzdelávania a znižuje počet absolventov so vzdelaním, ktoré sa nedá prispôsobiť trhu práce.

Tieto partnerstvá sa nesmú obmedzovať iba na partnerstvá v rámci jednotlivých členských štátov. V súčasnej situácii podporujem propagáciu a rozšírenie programov Erasmus pre mladých podnikateľov a učňov.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D) . – (RO) Najskôr by som chcel zablahoželať pánovi Pálovi Schmittovi za konzistentnú a relevantnú správu o súčasnej situácii v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Naším hlavným problémom v tejto chvíli je to, že vo všetkých 27 členských štátoch Európskej únie produkujeme nezamestnaných ľudí a nie mladých ľudí, ktorí sú úplne pripravení pre trh práce. Medzi tým, čo sa mladí ľudia učia v škole, a tým, čo zamestnávatelia vyžadujú na trhu práce, je obrovská priepasť. Pretože v súčasnosti sa nachádzame v hospodárskej a finančnej kríze, tento problém sa ešte prehĺbil, keďže existuje tiež zjavná kríza, týkajúca sa pracovných miest.

Európska únia je už veľmi veľa rokov aktérom na globálnom trhu, s hospodárstvom založeným predovšetkým na znalostiach a inováciách. Ak chceme naozaj mať hospodárstvo založené na znalostiach a inováciách, musíme prestať iba diskutovať a musíme podporiť väčšie investície a verejno-súkromné partnerstvá a podporiť partnerstvá medzi univerzitami a podnikateľským prostredím, aby sa uskutočnené objavy a výsledky vedeckého výskumu na univerzitách mohli využívať v reálnom hospodárstve.

Aj ja som bol s pánom Seánom Kellym v Santiagu de Compostela, kde sme navštívili miestnu univerzitu. Môžem vám povedať, že sme videli veľmi jasný model financovania začínajúcich a malých firiem založených študentmi, pričom univerzita poskytuje študentom úver bez akýchkoľvek záruk. Výrobky, ktoré študenti úspešne vyvinuli na univerzite, majú bezprostredné praktické využitie v miestnom hospodárstve. Toto je model, ktorý musíme podporovať a nasledovať v celej EÚ.

  Piotr Borys (PPE). – (PL) Táto správa sa týka dôležitých cieľov stratégie EÚ do roku 2020. Pripomeniem vám všetkým, že v priebehu desiatich rokov sa má počet ľudí s vysokoškolským vzdelaním zvýšiť o 10 % – z 30 % na 40 % – a výdavky členských štátov na výskum a vývoj sa majú zvýšiť na 3 %. Príjemcami týchto finančných prostriedkov a vykonávateľmi výskumu budú hlavne univerzity. Preto by sme mali dôkladne preskúmať najúspešnejšie systémy z iných častí sveta. Hovorím o amerických metódach týkajúcich sa partnerstva medzi podnikmi a univerzitami a o tom, ako prispôsobiť trhu všetky výsledky vedeckého výskumu, aby často vynikajúce vedecké úspechy nezostali ležať na poličke, ale aby boli uvedené do praktického použitia, to znamená do podnikov.

Ďalšou záležitosťou je potreba efektívneho zavedenia systému štipendií na vzdelávanie a pritiahnutie podnikov do tohto systému. Využitím Európskeho sociálneho fondu a programov, ktoré už existujú, napríklad programu Marie Curie, by sa mali výrazne podporiť programy doktorandského vzdelávania. Ako sa dajú vytvoriť jasné programy verejného partnerstva, hlavne ako súčasť technologických parkov a podnikateľských inkubátorov? Ako sa môžeme angažovať v malých a stredných podnikoch a zaangažovať v MSP aj študentov? Všetky tieto veci sú veľmi dôležité. Myslím si, že je tiež dôležité, aby sme neinvestovali výlučne do oblasti technológie, ktoré je dôležitou oblasťou. Mali by sme tiež investovať do systému humanitných vied a umení, ktorý by mal tiež mať oblasť spolupráce s verejnými orgánmi a s podnikmi.

Posledná poznámka: Čína má dnes toľko študentov, koľko ich je v celej Európskej únii. Diskutovanie o dosiahnutí spoločných cieľov je preto našou spoločnou úlohou a myslím si, že účasť podnikov v tomto dialógu bude účinným spôsobom, ako zvíťaziť nad svetovou konkurenciou.

  Teresa Riera Madurell, spravodajkyňa stanoviska Výboru pre priemysel, výskum a energetiku. – (ES) Vážená paní predsedajúca, Výbor pre priemysel, výskum a energetiku by chcel vyjadriť našu podporu v súvislosti s prácou fóra EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi.

Sme presvedčení, že to bude dobrý nástroj na posilnenie takých dôležitých vzťahov, ako sú vzťahy medzi verejným a súkromným sektorom.

Sme presvedčení, že v časoch hospodárskej krízy, keď majú mladí ľudia väčšie problémy pri hľadaní práce a spoločnosti čelia väčšiemu konkurenčnému tlaku, predstavuje táto spolupráca pridanú hospodársku a spoločenskú hodnotu, ktorá jej poskytuje ešte väčšiu prioritu.

Je to dialóg a spolupráca, ktoré musia prúdiť obidvomi smermi, z ponuky a z dopytu, a musia sa rozšíriť na vnútroštátnu a regionálnu úroveň s cieľom identifikovať najlepšie postupy, najlepšie politiky a najlepšie nástroje.

Súhlasíme, že medzi dôležité opatrenia patrí podpora mobility personálu medzi výskumnými centrami a spoločnosťami, podporovanie investícií súkromného sektora do výskumu a vývoja a zabezpečenie, aby univerzity poskytovali trhu práce dobre pripravených pracovníkov.

Európska únia už robí v tomto smere dôležité kroky, ako je napríklad podpora technologických platforiem, spoločných technologických iniciatív a všetkých programov verejno-súkromného partnerstva, ako aj Európskeho inovačného a technologického inštitútu, pretože sú to mimoriadne zaujímavé iniciatívy správnym smerom, iniciatívy, ktoré musíme naďalej podporovať.

A nakoniec, vážená pani predsedajúca, tí z nás, ktorí sme členmi Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, by sme chceli zablahoželať spravodajcovi k jeho práci a k jeho vymenovaniu.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). – (PL) Fórum pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi, ktoré otvorila Komisia, posilňuje spoluprácu medzi univerzitami a podnikmi, aby sa mohlo univerzitám pomôcť nadväzovať partnerstvá využívaním ich vedeckých a technologických znalostí. Je to dobrá myšlienka, ak chceme dosiahnuť, aby európske hospodárstvo bolo dynamické a skutočne konkurencieschopné. Chcela by som však poukázať na niekoľko nedostatkov v návrhu Komisie.

Niektoré odporúčania sú príliš všeobecné a ponechávajú príliš veľa priestoru pre rôzne interpretácie, ako napríklad termín „univerzita“ vo vzťahu k všetkým inštitúciám vysokoškolského vzdelávania, bez ohľadu na ich štatút. Chýbajú výskumné nástroje na stanovenie nedostatku kvalifikácií na pracovnom trhu. Nie je tu ani zmienka o žiadnom druhu systému vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý by umožnil tieto nedostatky znížiť. Pokiaľ ide o program celoživotného vzdelávania, tento nezohľadňuje osobitnú situáciu ľudí, ktorí nemajú univerzitné vzdelanie.

Aby som to zhrnula, zdá sa, že zvolený smer posilnenia spolupráce medzi univerzitami a podnikmi odpovedá na súčasné potreby trhu. Avšak, ak chceme dosiahnuť zamýšľané plány, najdôležitejšia úloha pripadá členským štátom, ktoré musia zabezpečiť efektívnu realizáciu týchto návrhov.

(potlesk)

  Lara Comi (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, po prvom preskúmaní lisabonskej stratégie sa už Európska únia pozerá na nasledujúcich 10 rokov. Medzi prioritami stratégie EÚ do roku 2020 vyniká inteligentný rast založený na znalostnej ekonomike a inováciách.

Rozhodujúci význam pre postup týmto smerom má začlenenie systémov stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania do trhu práce. Smer, ktorým je potrebné postupovať, zahŕňa obnovenú pozornosť svetu práce spolu s vyučovaním osobných zručností, či skôr takzvaný „znalostný trojuholník“.

Európa si preto môže zaistiť svoju dôležitosť na medzinárodnej scéne, ak bude v oblasti vedy a inovácií konať jednotnejším spôsobom a zapojí každého, kto dokáže určovať rast aj rozvoj. V tejto súvislosti sú systémy na hodnotenie univerzít s cieľom stanoviť a merať účinnosť a normy kvality viac než vhodné. Je preto načase posunúť sa smerom k tomuto novému rozmeru európskej jednoty známemu ako „piata sloboda“ alebo voľný pohyb znalostí a talentu.

Z tohto dôvodu musí existovať európsky návrh na zjednodušenie práce mladých výskumníkov prostredníctvom organických prepojení s podnikmi s cieľom splniť ich rozvojové potreby. Aby sa dosiahli tieto ciele, musí sa viac investovať do programov, ako je Erasmus. Tým sa podporí štúdium za národnými hranicami a študentom sa zaručí akademické uznávanie.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) V čase, keď potrebujeme nové nástroje na naštartovanie hospodárskeho rastu, si myslím, že je dôležité, aby sme malým a stredným podnikom zabezpečili jednoduchší prístup k výskumu a vývoju. Mnohé z týchto podnikov sú sužované v dôsledku ťažkostí s prístupom k finančným prostriedkom, a to znamená, že nie sú schopné navrhovať a vyvíjať nové výrobky, ani prepracovať návrhy existujúcich výrobkov, a tým strácajú konkurencieschopnosť.

Bolo by žiaduce, keby univerzity, najmä tie, ktoré sú financované z verejných prostriedkov, boli vnímavejšie na potreby sektora MSP. Znižovanie byrokracie spojené so zvýšením verejného financovania programov výskumu a vývoja schopných produkovať technológie alebo výrobky, ktoré by mohli byť prevedené do MSP, by mohlo uľahčiť prístup k financovaniu týchto programov zo štrukturálnych fondov.

Univerzity môžu tiež prispieť k odbornej príprave zamestnancov MSP ako súčasti procesu celoživotného vzdelávania. Povzbudzujúce je otvorenie jednotnej európskej siete podnikových a inovačných centier.

Aj ja by som chcela zablahoželať spravodajcovi.

  Elena Oana Antonescu (PPE). – (RO) Musíme si položiť otázku, akým smerom chceme, aby sa uberali naše systémy vzdelávania a výskumu. Veľmi veľa sa hovorí o znalostnej spoločnosti, rada by som však vedela, či sa tento pojem nestal iba sloganom, ktorý má dobrú odozvu v médiách. Myslím si, že sa v tejto súvislosti veľmi málo hovorí o zručnostiach a príliš veľa o akumulácii poznatkov.

Keď urobíte prieskum medzi študentmi, zistíte, že písanie slohových prác sa stalo praxou zahŕňajúcou použitie niekoľkých otrepaných fráz na vyplnenie priestoru požadovaného učiteľmi. Niektorí sa budú musieť zapojiť do hospodárskeho prostredia, v ktorom už nie sú zaručené recepty na úspech. Myslím si, že podnikateľské prostredie nebude jediným, ktoré bude v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy čeliť radikálnej reorganizácii. Bude sa to vzťahovať aj na univerzity, ktoré budú musieť podstúpiť určité transformácie, aby sa mohli prispôsobiť prostrediu, ktoré sa neustále mení a ktoré si vyžaduje získanie zručností a nie iba znalostí.

  Iosif Matula (PPE). – (RO) Chcem zablahoželať pánovi Pálovi Schmittovi k dvom veciam: k jeho novej funkcii a za dobre členenú, komplexnú správu, ktorá určite zvýši efektívnosť vzťahov medzi podnikateľským prostredím a akademickým prostredím v Európe.

V čase, keď všetky stratégie, ktoré sme prijali, stanovujú, že musíme mať kvalitne vzdelaných občanov so zručnosťami kompatibilnými s požiadavkami trhu práce, si myslím, že špecifické opatrenie zamerané na zlepšenie vzájomného prepojenia medzi obidvomi oblasťami je vítané.

Myslím si, že je potrebná zmena postoja v celej EÚ, spolu s podnikateľským prostredím, ktoré prispeje k úprave univerzitných programov práve tak ako v Severnej Amerike, iniciovaním a financovaním špecifických kurzov. To pomôže oboznámiť študentov s prísnymi požiadavkami na fungovanie podnikov a globálne zvýši príťažlivosť európskeho vysokoškolského vzdelávania. Praktickým dôsledkom musí byť poskytnutie spoločenskej pridanej hodnoty a znalostí a výsledkov zo spolupráce medzi univerzitami a spoločnosťami, a tým vytváranie hospodárskeho rastu a v širšom meradle lepších životných podmienok pre našich občanov.

  Martin Ehrenhauser (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne, že ste mi dali možnosť znovu sa stručne vyjadriť. Mohlo by sa zdať, že pani kolegyňa poslankyňa nepozná rozdiel medzi odbornou prípravou a vzdelávaním. V časoch, keď nám technika odoberá väčšinu našej práce, je stále dôležitejšie, aby univerzity vychovávali z občanov zrelých a analyticky mysliacich ľudí. To je práve to, čo potrebujeme. Preto potrebujeme ľudí, ktorí dokážu klásť závažné otázky týkajúce sa spoločenských procesov.

Napokon, podniky samotné si takýto cieľ nestanovujú. Podniky chcú odborne pripravovať ľudí a majú právo to robiť, to je v poriadku. Je to však len požiadavka jedného podsystému našej spoločnosti a nereprezentuje to, čo potrebuje spoločnosť ako celok.

Dovoľte mi ešte jednu stručnú poznámku: potrebujeme vedeckú tvorivosť a vedeckú zvedavosť. Neakceptujem názor a určite neverím, že podniky dokážu prostredníctvom svojho finančného vstupu kúpiť zvedavosť a tvorivosť, ktoré tak zúfalo potrebujeme. Nie!

  Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Výskum, vedecký pokrok a vzdelávanie študentov sú hlavné úlohy univerzít. Prioritami lisabonskej stratégie sú, stručne povedané, znalostná ekonomika, inovácie a vedecký výskum. Aj keď s výsledkami tejto stratégie nie sme spokojní, ciele stanovené v stratégii sú stále relevantné.

Aké spôsoby existujú na realizáciu týchto zásad a cieľov? Po prvé, spolupráca medzi univerzitami, hospodárstvom a konkrétnymi podnikmi a financovane vedeckého výskumu a pracovných stáží podnikmi. Po druhé, výmena študentov a výskumníkov medzi univerzitami z rôznych krajín a zvýšenie objemu finančných prostriedkov určených na ich podporu. Po tretie, financovanie pracovných stáži študentov a vedeckého výskumu, ktorý si objednali, podnikmi. Po štvrté: dôležitá je mobilita pracovníkov, aby sa mohli v plnej miere využiť vzdelaní ľudia. Po piate: rozvoj výskumných a vývojových centier v oblasti hospodárstva.

Nakoniec chcem povedať, že najlepšia investícia je investícia do vzdelania mladej generácie, a myslím tým celoživotné vzdelávanie.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) Čiastočne súhlasím so spravodajcom. Chcem povedať, že aby sme dosiahli ciele stratégie Európa do roku 2020, potrebujeme znalosti a inovácie. Nehovoríme o nákupe znalostí, ale o investovaní do vzdelávacieho systému, ktorý je prispôsobený požiadavkám trhu.

Univerzity v Európskej únii ponúkajú v súčasnosti výskumníkom a študentom menej atraktívne podmienky, ako majú ich kolegovia v Spojených štátoch. Jedným z hlavných dôvodov je nedostatok peňazí. Ako zdôraznil aj predseda Európskej komisie pán José Manuel Barroso, Európania medzi sebou súťažia, aby pritiahli najlepších futbalistov. Strácajú však svojich výskumníkov, ktorí odchádzajú do Ameriky.

Preto je absolútne nevyhnutné renovovať európske univerzity, aby mohli zohrávať rozhodujúcu úlohu v spoločnosti a v hospodárstve založenom na znalostiach a inováciách. Jedným riešením na utíšenie nespokojnosti zamestnávateľov, ktorí sa domnievajú, že univerzitné vzdelanie nezohľadňuje požiadavky trhu práce a nepripravuje študentov na zvládnutie súčasnej situácie, je, aby univerzitné programy ponúkali študentom možnosť absolvovať pracovné stáže v MSP.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, ďakujem za živú rozpravu a vaše mnohé návrhy a myšlienky. Som presvedčený, že v tomto Parlamente existuje široká zhoda, že dialóg medzi univerzitami a svetom práce a podnikmi môže byť prospešný pre všetky zúčastnené strany: pre univerzity samotné, výskumníkov, profesorov, študentov, podniky a pre spoločnosť ako celok.

Podľa môjho názoru to nie je otázka „či“, ale „ako“, t. j. ako môžeme rozvinúť dialóg a spoluprácu. Ide tu o odovzdávanie znalostí, o dialóg a výmenu informácií počas vzdelávania a celoživotného vzdelávania, ide tu o spoluprácu v základnom výskume a o podporenie praktickejšieho prístupu vo vzdelávaní súbežne s teoretickým prostredníctvom pochopenia tvorby ekonomickej hodnoty a výroby. Podniky tu nemajú zástupnú úlohu, ale doplnkovú, a kľúčovým bodom je, že výskum a rovnako aj vzdelávanie zostanú slobodné. Rozhodnú sa o tom samy, nebudú ich do toho nútiť politici.

Potrebujeme situáciu, ktorá prospeje všetkým zúčastneným stranám, t. j. situáciu, v ktorej vedecké a vzdelávacie inštitúcie na jednej strane a výskum a podniky na strane druhej povedia tomuto partnerstvu „áno“. Sloboda výskumu a vzdelávania neznamená vznášanie sa vo vákuu, ale zapájanie sa do spoločnosti a do trhu práce.

Z tohto dôvodu si myslím, že táto správa predstavuje dobré hodnotenie situácie a vyjasňuje, ktorou cestou musíme ísť, aby sme posilnili naše univerzity a zvýšili konkurencieschopnosť európskych podnikov a technológie. Chceme aspoň trochu prispieť naším fórom, ponúknuť platformu a uvažovať, ako by sa dali doplniť činnosti nášho fóra. Správa na to poskytuje dobrý základ a je dobrou príručkou a som za to veľmi vďačný.

  Marco Scurria, zastupujúci spravodajcu. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, chcem ešte raz poďakovať Komisii za jej oznámenie, ktoré sme z väčšej časti prijali.

Chcel by som sa venovať iba, možno kritickému, aspektu, ktorý sa objavil v tejto rozprave, pretože niekto zdôrazňoval, aká zásadná je nezávislosť univerzít, sloboda výskumu a verejné financovanie. Na tomto sa zhodneme všetci, a preto nedokážem pochopiť tieto kritické poznámky, pretože stačí si prečítať správu, kde sme v úplne prvých odsekoch veľmi jasne napísali a zdôraznili, že je nevyhnutné zachovať intelektuálnu a finančnú nezávislosť vysokých škôl od podnikov a že nesmie vzniknúť žiadna závislosť vysokých škôl od podnikov.

Správa tiež zdôrazňuje, že univerzity by si mali za každých okolností zachovať autonómnosť, pokiaľ ide o rozhodovanie o študijných programoch a riadiacich štruktúrach. To rozptyľuje všetky problémy a akékoľvek pochybnosti v tejto oblasti, a preto nerozumiem, čo by to mohli byť za problémy, pokiaľ to nie je otázka staromódneho ideologického zneužívania.

Skutočne sa teda nad tým zamyslime, pretože táto správa stanovuje podmienky na účinné zlepšenie osudu našich mladých ľudí a našich študentov, pretože skutočne neexistuje nikto, kto by chcel ponechať státisíce mladých ľudí v rukách ktovieakých cieľov podnikov, ale naopak, iba chce, aby státisíce študentov mali možnosť študovať, odborne sa pripravovať a pracovať v spoločnosti, ktorá na nich čaká.

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra vo štvrtok 20. mája o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Vážený pán predsedajúci, európski absolventi musia mať skúsenosti a vysokokvalitné zručnosti, ktoré sú potrebné, aby mohli využívať dobré pracovné príležitosti, aby boli konkurencieschopní na svetovom trhu a podporili podnikanie v Európe. Pri budovaní znalostnej ekonomiky je veľmi dôležitý dialóg a vzťah medzi podnikmi, výskumom a vzdelávaním, ktorý tento dialóg podporuje.

Aj keď za zabezpečenie vzdelania sú zodpovedné členské štáty, vytvorenie cezhraničných spojení a podporovanie zvýšenej spolupráce medzi európskou podnikateľskou obcou a európskymi univerzitami prináša veľké výhody. Dôrazne podporujem snahu spravodajcu dosiahnuť dohody a záväzky medzi univerzitami a podnikmi a súhlasím, že tento dialóg by sa nemal zameriavať iba na vedecké a technologické záležitosti, ale na všetky oblasti vzdelávania.

Európski absolventi musia mať väčšie zručnosti, ktoré sú vhodné pre zamestnanie, a musia mať jednoduchý prístup k veľmi dôležitým programom, ako je napríklad program Erasmus pre mladých podnikateľov a učňov. Vzdelávacie kurzy a kurzy odbornej prípravy sa musia reštrukturalizovať, aby rešpektovali potreby pracovnej sily a znalostnej ekonomiky.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) V uplynulých mesiacoch sa v našej krajine Litve uskutočnil výskum o prispôsobovaní inštitúcií vysokoškolského vzdelávania novým potrebám trhu práce a vytváraní príležitostí pre absolventov, aby si našli zamestnanie hneď po ukončení vysokoškolského vzdelania. Žiaľ, výskum ukázal, že mnohé univerzity pripravujú špecialistov, ktorých je už na trhu prebytok. Inými slovami, univerzity nie vždy zohľadňujú potreby trhu a najhoršie sú tým postihnutí mladí ľudia, ktorí práve ukončili svoje štúdiá. Preto úplne súhlasím s iniciatívou na zabezpečenie konkrétnej stratégie alebo systému, v rámci ktorých by sme mohli podstatne zvýšiť svoje úsilie a záväzok na posilnenie prepojení medzi univerzitami a podnikmi na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Chcela by som upozorniť na skutočnosť, že nedostatok pracovných miest a ťažké pracovné podmienky majú vplyv na život každého jednotlivca a mladí ľudia sú v tejto situácii zvlášť zraniteľní. Chcem tiež zdôrazniť, že v dôsledku dynamického trhu, rýchlo sa meniaceho pracovného prostredia a neustále rastúceho vývoja nových technológií sa musia týmto novým zmenám prispôsobiť aj inštitúcie vysokoškolského vzdelávania – musia vylepšiť a reformovať študijné programy, aby zabezpečili vysokú úroveň vzdelania a vyriešili otázku zamestnanosti absolventov. Príspevok samotných univerzít nestačí, k tomuto procesu musia prispieť aj podniky a vláda.

  Adam Gierek (S&D), písomne. – (PL) Dialóg medzi akademickou obcou a podnikmi, ktorého cieľom je modernizácia univerzít v Európe, by mal zohľadňovať súčasný stav, ktorý je prispôsobený bolonskému procesu, a mal by tiež brať do úvahy hospodárske úlohy súvisiace s inováciami.

Bolonský proces umožňuje významnú mieru flexibility pri vzdelávaní špecialistov, ktorí sa ako technickí študenti na úrovni prvého stupňa prakticky pripravujú na povolanie. Na magisterskej úrovni môžu flexibilne prejsť k interdisciplinárnej vede o hospodárstve v rozvojovom svete, zatiaľ čo na doktorandskej úrovni poskytujú inovačné riešenia. Univerzity, ktoré vzdelávajú konzervatívnym spôsobom, uvoľňujú na trh špecialistov, ktorí nie sú pre inovačné hospodárstvo užitoční. Študijné programy by sa preto mali neustále upravovať a schvaľovať vzhľadom na potreby rôznych hospodárskych odvetví. Približovaniu práce univerzít k potrebám priemyslu napomáhajú prednášky o podnikaní a o problematike duševného vlastníctva. Užitočné je, keď vysokoškolské, postgraduálne a doktorandské dizertačné práce tematicky súvisia s požiadavkami hospodárstva alebo vznikajú priamo ako odozva na jeho potreby. To je najlepšia zámienka na vedenie dialógu medzi dvomi obcami – vedeckou a podnikateľskou. Pravdepodobnosť inovačného úspechu by bolo možné ovplyvniť ešte vo väčšom rozsahu, ak by sa praktická časť týchto dizertačných prác vykonávala priamo na mieste, kde by sa jedného dňa mohli začať využívať.

Dôležitým prvkom spolupráce univerzít a hospodárstva sú študentské pracovné stáže, ktoré sa v súčasnosti z dôvodu nákladov neorganizujú veľmi ochotne. Okrem toho by mali univerzity ponúkať postgraduálne kurzy pre ľudí v priemysle, ktoré by sa zameriavali na najnovšie úspechy vedy a technológie.

  Tiziano Motti (PPE), písomne. – (IT) Sme unavení z počúvania mladých ľudí, ktorí hovoria: „Boli by ma zamestnali, keby som mal skúsenosti, ale nikto mi nedá príležitosť, aby som nejaké získal.“ Súčasná hospodárska kríza ich zasiahla mimoriadne tvrdo a už pred krízou mali problémy vstúpiť na trh práce a vybudovať si pre seba udržateľnú budúcnosť. Nezamestnanosť vo vekovej skupine pod 25 rokov dosiahla v EÚ 21,4 %: dvojnásobok populačného priemeru. Údaje nie sú povzbudzujúce: zdá sa, že miery nezamestnanosti sa budú zvyšovať, a znepokojuje nás, že mladí ľudia vo veku 30 rokov, s vynikajúcim vzdelaním, nie sú schopní dosiahnuť ekonomickú nezávislosť potrebnú na vytvorenie rodiny, aby boli nezávislí, investovali do svojej budúcnosti, konkrétne, aby ukázali, že majú hodnotu, a rozvíjali sa ako ľudia. Chceme Európsku úniu založenú na ústrednej úlohe jednotlivca. Naši mladí ľudia musia mať možnosť spoľahnúť sa na silné, trvalé prepojenie medzi odbornou prípravou, ktorú dostávajú na univerzite, a trhom práce, ktorý im môže ponúknuť možnosti zamestnania v súlade s tým, čo sa naučili počas svojich štúdií. Vyzývame na koordináciu medzi univerzitami a podnikmi, revíziu európskych programov zameraných na mladých ľudí a systémov príspevkov a stimulov pre podniky, ktoré ich zamestnávajú, spolu s väčším dôrazom na informačné technológie, aby politiky pre mladých ľudí mohli byť zahrnuté do všetkých oblastí politického rozhodovania a diskusie.

  Siiri Oviir (ALDE), písomne. – (ET) EÚ si stanovila cieľ, aby sa do roku 2010 stala najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete. Rýchlo sa meniaca situácia v oblasti zamestnanosti, znalostná ekonomika a neustále sa zrýchľujúci technologický rozvoj sú otázky, ktorými sa v súčasnosti musí zaoberať európske vysokoškolské vzdelávanie a vedecká činnosť. Zároveň postihuje Európu hospodárska kríza, ktorá, okrem iného, nepriaznivo ovplyvnila konkurencieschopnosť Európy a spôsobila rozsiahle zmeny na finančných a ekonomických trhoch a zapríčinila bankrot celých výrobných odvetví a stratu mnohých pracovných miest. To všetko komplikuje dosiahnutie cieľov, ktoré si EÚ stanovila. Myslím si, že v súčasnej situácii je dôležité prehĺbenie dialógu medzi univerzitami a podnikateľmi, pretože zlepšením spolupráce sa zvýšia výhody pre obidve strany, čo by neskôr nielenže stimulovalo hospodársky rast, ale podporením neustáleho rozvoja spoločnosti založenej na činnosti by to bolo prospešné aj v širšom spoločenskom zmysle. Myslím si, že členské štáty sa musia tiež oveľa viac zamerať na povzbudzovanie ľudí, aby sa neustále prispôsobovali meniacemu sa trhu práce – tento cieľ je veľmi dôležitý pre Európsku úniu, najmä v súčasnej fáze hospodárskej recesie – a to podporou celoživotného vzdelávania. Na zvýšenie európskej konkurencieschopnosti, pre hospodársky rast a podporu zamestnanosti je dôležité doplnkové odborné vzdelávanie a preškoľovanie vo všetkých fázach života. Takisto si myslím, vzhľadom na prebiehajúce demografické zmeny v EÚ, že členské štáty budú musieť v nadchádzajúcich rokoch zvýšiť úrovne investícií do ľudí a udeliť prioritu najdôležitejšiemu zdroju EÚ – jej občanom.

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne. – (FR) Ako zdôrazňuje vynikajúca správa pána Schmitta, partnerstvá univerzity – podniky sú jedným z hlavných faktorov úspechu nášho modelu vzdelávania. Aj keď sa už dosiahol veľký pokrok v dôsledku bolonského procesu a programov, ako je napríklad program Leonardo pre pracovné stáže, ešte stále ostáva veľa práce. Príliš veľa univerzít sa stále obáva o svoju akademickú nezávislosť a príliš sa zameriava na znalosti na úkor zručností. Príliš veľa spoločností si myslí, že univerzity sú neprístupné potrebám pracovného trhu. V skutočnosti sú zručnosti a znalosti úzko spojené a navzájom úplne závislé. Spoločnosti môžu univerzitám veľmi pomôcť, keď ide o poskytovanie finančných prostriedkov, prípravu odbornejších študijných programov a prispôsobovanie programov, ak si zároveň univerzity zachovajú svoju autonómiu a svoje normy kvality. EÚ musí pomôcť zjednodušiť právne rámce, ktoré uľahčia tieto partnerstvá a podporia mobilitu učiteľov a mladých podnikateľov. Predovšetkým je však na členských štátoch, aby prispôsobili svoje právne predpisy, ako to urobilo v roku 2007 Francúzsko so svojím zákonom a autonómii univerzít. Nehovoríme o „marketingu“ znalostí, ako to tvrdia niektorí ľudia, ale o vytvorení skutočného dialógu, ktorý umožní identifikovať a prispôsobiť potreby každého jednotlivca.