Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2216(INI)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0123/2010

Rozpravy :

PV 20/05/2010 - 4
CRE 20/05/2010 - 4

Hlasovanie :

PV 20/05/2010 - 7.8
CRE 20/05/2010 - 7.8
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0193

Rozpravy
Štvrtok, 20. mája 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

8. Vysvetlenia hlasovania
Videozáznamy z vystúpení
PV
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: Louis Grech (A7-0132/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Jahr (PPE). (DE) Vážený pán predsedajúci, veľmi ma potešilo, že v správe o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov boli spomenuté malé a stredné podniky. V odseku 46 sa správne uvádza, že prístup k finančným prostriedkom je ich najväčším problémom. To je pravda, pretože ešte vždy je jednoduchšie zabezpečiť financovanie vo výške miliónov eur pre hedžové fondy, ako získať financovanie vo výške 100 000 EUR pre malé podniky.

V tejto súvislosti by som bol rád, keby správa nielen opisovala, čo by sa v ideálnom prípade malo stať, ale aby tiež vyzvala Komisiu na prijatie konkrétnych opatrení.

 
  
  

Správa: Pál Schmitt (A7-0108/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Verím, že prehĺbenie dialógu medzi univerzitami a podnikmi prispeje k hospodárskemu rastu. Za alarmujúci považujem zvyšujúci sa počet nezamestnaných mladých ľudí. Neistá pracovná situácia mladých ľudí ich vedie často k tomu, že sú odradzovaní od zakladania rodiny alebo chcú jej zakladanie príliš odďaľovať, čo má vzhľadom na demografickú premenu Európy v konečnom dôsledku negatívny vplyv na ekonomiku a sociálnu oblasť.

Dialóg by teda mal zahŕňať opatrenia na podporu vstupu mladých ľudí na pracovný trh a umožnenie úplného rozvoja ich potenciálu. Ďalšími témami by mali byť využitie vzdelania ako prostriedku boja proti chudobe, nerovnosti a sociálnemu vylúčeniu, pričom by špeciálna pozornosť mala byť venovaná ľuďom so zdravotným postihnutím. Z uvedených dôvodov podporujem navrhovanú správu.

 
  
  

Správa: Rebecca Harms (A7-0142/2010)

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). - (GA) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za túto správu a bolo to správne.

Pokiaľ však ide o jadrovú energiu všeobecne, chcel by som povedať, že mnoho občanov je v súvislosti s ňou zmätených a v našej krajine je v dôsledku hrozných katastrof, ktoré sa stali v Sellafielde a Černobyle, takmer každý proti nej. Preto odporúčam, aby Komisia preskúmala výhody a nevýhody súvisiace s jadrovou energiou a aby vydala dokument s cieľom dať občanom príležitosť rozhodnúť sa na základe pravdy, a nie emócií.

Na záver, pán predsedajúci, chcel by som vám zablahoželať k vynikajúcej práci, ktorú ste vykonali v prvý deň vo funkcii predsedajúceho.

 
  
MPphoto
 

  Sergej Kozlík (ALDE). - (SK) Európske spoločenstvo poskytuje finančnú pomoc Litve, Slovensku a Bulharsku na podporu ich úsilia pri plnení záväzku súvisiaceho s vyradením prvej generácie jadrových reaktorov z prevádzky. Finančná pomoc a vyradenie z prevádzky, ktorá bola poskytovaná Bulharsku do roku 2009, bola určená najmä na prípravné práce. Cieľom návrhu na pokračovanie je poskytovanie pomoci Bulharsku tak, aby sprevádzala a zaistila bezpečnosť a údržbu…

(Rečník bol prerušený.)

 
  
 

Pán Kozlík, nemôžete meniť tému svojho vyhlásenia.

 
  
  

Správa: Liem Hoang Ngoc (A7-0147/2010)

 
  
MPphoto
 

  Peter van Dalen (ECR). (NL) Vážený pán predsedajúci, niektoré z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré spravodajca predložil k svojej správe, sú priam ohromujúce. Spravodajca navrhol vynechať všetky texty týkajúce sa zdravých verejných financií, porušení Paktu stability a rastu (PSR), ktoré sa musia ukončiť, a dôležitosti nekompromisného presadzovania PSR a 250 poslancov ho v tom vlastne podporilo. Šokujúce.

Zámerom spravodajcu a ďalších 250 poslancov je zničiť hospodárstvo. Ako je možné, že ešte vždy máme 250 poslancov, ktorí sa odmietajú prispôsobiť možnostiam? Dvestopäťdesiat poslancov Európskeho parlamentu, ktorí nechápu, že krajina blahobytu neexistuje. Všetky členské štáty budú musieť preliať more sĺz a vypotiť veľa krvi, aby sa zbavili dlhov, dali do poriadku svoje financie a nabrali iný kurz.

Je to očividne nepríjemný odkaz a u voličov nebude mať dobrý ohlas. Ak to však neurobíme, celá Európa skrachuje. Cesta, ktorú spravodajca navrhol, je recept na to, ako za krátku dobu zničiť udržateľnosť verejných financií. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa, našťastie, neprijali.

 
  
MPphoto
 

  Vicky Ford (ECR). − Vážený pán predsedajúci, vítam túto správu o verejných financiách. Je to veľké zlepšenie prvého návrhu.

Vysoké úrovne dlhov a deficitov spôsobujú Spojenému kráľovstvu a mnohým členským štátom vážne starosti. Musíme si odvyknúť od fiškálnych stimulov a kvantitatívnej pomoci, ktoré by nemali byť akceptovaným štandardom. Teraz sa musíme sústrediť na prekonanie vysokej úrovne nezamestnanosti a zníženie daňového zaťaženia pracovnej sily a malých a stredných podnikov. Zdroje sú skromné a zhodneme sa na tom, že peniaze, ktoré sú k dispozícii, by mali smerovať do investícií podporujúcich rast, ako napríklad výskum a vývoj a ekologickejšie, inteligentnejšie inovácie. Na záver treba uviesť, že sa nemôžeme skryť pred naším problémom starnúceho obyvateľstva. Dôchodkové systémy musia byť transparentné a musia sa zohľadňovať pri otázkach verejného dlhu.

V správe je zopár bodov, pri ktorých som veľmi zbystrila pozornosť. Napríklad migrácia sa musí riešiť citlivo. Môže zaplniť určité medzery pracovnej sily, ale musí byť kontrolovaná a musí zohľadňovať miestne faktory. Áno, súhlasím s tým, že európske problémy potrebujú európske riešenia, ale musíme myslieť na globálne hospodárstvo a musíme taktiež rešpektovať základné právomoci našich vnútroštátnych vlád.

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Claeys (NI).(NL) Hlasoval som proti správe pána Hoanga Ngoca najmä pre nonšalantnosť, s akou požaduje ešte masovejšie prisťahovalectvo do Európy.

Nakoľko odrezaný od skutočného sveta sa Európsky parlament vlastne môže stať? Naše mestá už teraz trpia v dôsledku problémov masového, nekontrolovaného prisťahovalectva. Je načase, aby sme na európskej úrovni vykonali analýzu nákladov a prínosov prisťahovalectva cudzincov z krajín mimo Európskej únie. Vlády niektorých členských štátov, ktoré už čelili tejto problematike, odmietli vypočítať náklady prisťahovalectva a zrejme si myslia, že je nežiaduce získať nejaké poznatky o tejto problematike. Ako je to možné?

Musíme vziať do úvahy tiež problémy, ktoré to spôsobí rozvojovým krajinám, ktoré zažijú únik mozgov a veľmi dôležitých síl ich spoločností do Európy. Ich problémy sa ešte zhoršia, čo bude mať za dôsledok ešte väčšiu mieru prisťahovalectva.

 
  
  

Správa: Vincent Peillon (A7-0133/2010)

 
  
MPphoto
 

  Diane Dodds (NI). – Vážený pán predsedajúci, z viacerých dôvodov som hlasovala proti správe z vlastnej iniciatívy o Únii pre Stredozemie.

Niet pochýb o tom, že stabilné Stredozemie predstavuje pre širšiu Európu obrovský zisk. Avšak v čase, keď je hospodárska klíma v celej Európe riskantná, je absolútne nevhodné, aby tento Parlament zvažoval náklady súvisiace s takýmto plánom. Veľkolepé stretnutia predstaviteľov štátov, mohutný sekretariát so 40 členmi a susedské balíky nepredstavujú v tomto období úspornú hospodársku politiku.

Navyše som bola proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 5, pretože požadoval, aby sa v rámci preferenčnej hospodárskej dohody o pridružení nepokračovalo v zlepšovaní vzťahov medzi EÚ a Izraelom. V tomto chúlostivom vyváženom stave, ktorý sa od Európy požaduje, nedodajú takéto žiadosti Izraelu istotu, že tento Parlament bude konať ako úprimný sprostredkovateľ.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt (PPE). (DE) Vážený pán predsedajúci, začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia, keď som bol mladý novinár, navštívil som marockého kráľa Hassana, ktorého žiadosť o pridruženie k EÚ bola práve zamietnutá. Po tejto návšteve som napísal článok, kde som požadoval stredozemské spoločenstvo. Mal som tú česť pracovať tu pre Otta von Habsburga, ktorý povedal, že Stredozemné more Európu od jej susedov nikdy neoddeľovalo, ale že ich musí spájať. V biografii prezidenta Sarkozyho Jean-Paul Picaper napísal, že myšlienka Únie pre Stredozemie pochádza z celoeurópskeho hnutia.

Prečo to spomínam? Pretože chcem objasniť, že to nie je len francúzska posadnutosť, ako to už povedalo mnoho ľudí, a že to nie je plytvanie peniazmi, ako uviedla predchádzajúca rečníčka. Po Východnom partnerstve to je najdôležitejší nástroj zahraničnej politiky Európskej únie. Presne to je však dôvod, prečo musíme zaistiť, aby bol správne navrhnutý a aby mal politickú štruktúru. Nesmie to byť jednoducho len zóna voľného obchodu, pretože vieme, že Stredozemie, ako povedal Churchill – a táto poznámka je určená našim britským kolegom –, je Achillovou pätou Európy. Musíme zabezpečiť, aby to tak v budúcnosti nebolo.

 
  
  

Správa: Evgeni Kirilov (A7-0123/2010)

 
  
MPphoto
 

  Tunne Kelam (PPE). – Vážený pán predsedajúci, podporil som pôvodný odsek 12 v tejto správe, kde sa vyjadruje znepokojenie nad etnickými čistkami, ktoré predstavujú predohru pre uznanie bábkových subjektov Južného Osetska a Abcházska zo strany Ruska. Môj návrh bol vyzvať Rusko, aby bezodkladne začalo dodržiavať svoje záväzky týkajúce sa prímeria a aby okamžite zrušilo blokovanie prístupu monitorovacej misie EÚ do Južného Osetska a Abcházska. Považujem za absolútne neprijateľnú a ponižujúcu situáciu, že zástupcovia EÚ musia žiadať o prístup k týmto subjektom, ktorý bol už predtým dohodnutý. Vyzývať za týchto okolností Rusko, aby rešpektovalo zvrchovanosť a nedotknuteľnosť Gruzínskej republiky, nemá, bohužiaľ, žiadnu právnu moc.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: Louis Grech (A7-0132/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Vnútorný trh a euro predstavujú pre Európsku úniu vo finančnej, rozpočtovej, hospodárskej a sociálnej búrke, ktorou 27 členských štátov momentálne prechádza, dva skutočné ochranné štíty. Hlasovala som za túto správu, pretože potvrdzuje kľúčovú úlohu vnútorného trhu a poskytuje veľmi dobrý prehľad o aktuálnych prostriedkoch (rozpočtová koordinácia, rozvoj vzdelávania a výskumu, pomoc pre malé a stredné podniky, posilnenie a dostupnosť siete SOLVIT a siete Enterprise Europe Network). Dokonale odzrkadľuje, dopĺňa a schvaľuje správu profesora Montiho, ktorý nedávno predsedovi Európskej komisie Josému Manuelovi Barrosovi predložil správu s názvom Nová stratégia pre jednotný trh.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá sa zaoberá súčasnými nedostatkami vnútorného trhu. Hospodárska a finančná kríza značne poškodila proces integrácie jednotného trhu. Je poľutovaniahodné, že sme svedkami opätovného výskytu hospodárskeho protekcionizmu na vnútroštátnych úrovniach, ktorý môže vyústiť do fragmentácie vnútorného trhu. Veľký počet malých a stredných podnikov odchádza z trhu, pretože ich prístup k financovaniu sa v čase krízy veľmi obmedzil. Nemalo by sa zabúdať na to, že malé a stredné podniky tvoria najdôležitejšiu časť hlavnej opory európskeho hospodárstva a sú hlavnými motormi hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti. Členské štáty by mali vynaložiť väčšie úsilie pri realizácii iniciatívy Small Business Act a pri odstraňovaní byrokracie a ďalších administratívnych prekážok pre malé a stredné podniky.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne.(EL) Hlasoval som proti správe, pretože podporuje prvky, ktoré sú mimoriadne nevýhodné pre reálne uskutočniteľný rast a pre záujmy pracujúcich a spotrebiteľov v EÚ všeobecne. Po prvé, spravodajca vyvodzuje nielen chybné závery, ale pri formulovaní svojich návrhov vychádza tiež z nesprávneho predpokladu, pretože tvrdí, že „jednotný európsky trh popri eurozóne najlepšie ilustruje pravý význam hospodárskej integrácie a jednoty EÚ a je bezpochyby najviditeľnejším úspechom európskej integrácie pre občanov EÚ“. Zabúda na absenciu základnej sociálnej a politickej únie a prehliada skutočné podmienky, ktoré dnes vládnu v mnohých krajinách eurozóny.

Zmieňuje sa predovšetkým o sociálnom trhovom hospodárstve, čo je vágny pojem, ktorý v zásade znamená liberalizáciu trhu na úkor ešte aj toho posledného zvyšku sociálnej politiky. Spravodajca si taktiež úplne osvojil filozofiu konkurencieschopnosti a stratégiu EÚ do roku 2020, ktorá je nielen neopodstatnená, ale pre ľudí Európy bude mať ešte negatívnejšie dôsledky.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Všetci vieme, že stratégia EÚ do roku 2020 bola spustená s cieľom pomôcť Európskej únii dostať sa zo súčasnej hospodárskej krízy a pripraviť jej hospodárstvo do nadchádzajúceho desaťročia. Z tohto dôvodu si myslím, že stratégia EÚ do roku 2020 musí stanoviť realistické ciele, aby sa v roku 2020 dosiahlo ekologické, znalostné, sociálne trhové hospodárstvo a trvalo udržateľný rozvoj. Ďalším cieľom je vytvoriť pracovné miesta v odvetví poľnohospodárstva a v odvetví životného prostredia, pretože jednotný európsky trh musí byť základným kameňom stratégie EÚ do roku 2020, ktorá bude riešiť problémy hospodárskeho rastu a ochrany spotrebiteľa.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože argumentuje, že jednotný trh nie je výlučne spojený s hospodárskym aspektom. Dôležité je zabezpečiť, aby sa v obnove jednotného trhu prijal holistický a spoločný prístup, v rámci ktorého budú ciele spotrebiteľa a občana, a to najmä tie, ktoré sa týkajú hospodárskych, sociálnych, zdravotných a environmentálnych otázok, integrálnou súčasťou oživeného jednotného trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Vnútorný trh a tiež s ním súvisiace politiky umožnili európskej verejnosti lepší prístup k tovaru a službám a k väčšiemu výberu za nižšie ceny. Princípy vnútorného trhu znamenajú, že európski spotrebitelia majú prístup k väčšiemu množstvu informácií a k lepšej ochrane svojich práv, ale začínajú si viac uvedomovať svoje povinnosti. Z tohto dôvodu nie je realita vnútorného trhu statická, ale dynamická. Táto realita sa v globalizovanom svete mení; je potrebné aj naďalej rozmýšľať o tom ako ju rozvíjať a zlepšovať jej implementáciu. Súhlasím so spravodajcom a chcel by som zdôrazniť význam vnútorného trhu Európskej únie pre samotnú európsku integráciu, pre väčšiu sociálnu súdržnosť, udržateľný rozvoj, konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ktoré nám umožnia čeliť budúcemu vývoju a súťažiť na globalizovanom trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Vytvorenie integrovaného, plne fungujúceho jednotného trhu je proces, ktorý je veľmi dôležitý pre lepšiu európsku integráciu, sociálnu súdržnosť, hospodársky rast a trvalo udržateľný rozvoj EÚ. Hospodárska kríza však bezpochyby ovplyvnila verejnosť a dôveru spotrebiteľov v jednotný trh. Dôležité je, aby európska verejnosť videla dôležitosť jednotného trhu, spôsob, akým funguje, a čo je najdôležitejšie, prínosy, ktoré môže poskytnúť verejnosti, spotrebiteľom a malým a stredným podnikom. Obnova jednotného trhu znamená, že rôzne zainteresované strany musia zaujať spoločný holistický prístup, ktorý ciele spotrebiteľov a verejnosti zahrnie do obnoveného jednotného trhu, a najmä tie ciele, ktoré súvisia s hospodárskymi, sociálnymi, zdravotnými a environmentálnymi otázkami. Tento nový program konsolidácie jednotného trhu sa musí pozorne sledovať, aby si konsolidácia vážila sociálnu spravodlivosť, zaručila integritu trhu, stimulovala inovácie a podporila prechod na nový digitálny vek. Tieto princípy pravdepodobne poskytnú jednotnému trhu konkurenčný náskok pred ostatnými veľkými svetovými hospodárstvami. Aby sa vybudovala dôvera v tento jednotný trh, musí sa zaručiť ochrana spotrebiteľov a musia sa zabezpečiť sociálne a environmentálne potreby verejnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. (FR) Obdivujem spravodajcu za to, že dokázal úplne vážne a bez úsmešku napísať, že jednotný trh a euro počas hlbokej krízy, ktorá nás sužuje posledné dva roky, slúžili ako ochranný štít Európy. Nechránilo nás nič, a najmenej zo všetkého Európa z Bruselu. Naopak, vytvorila všetky podmienky potrebné na to, aby sme niesli celé bremeno: voľný celosvetový pohyb kapitálu, rozklad verejných služieb a systémov sociálnej ochrany, zvýšenú neistotu zamestnania a menovú politiku ponechanú v rukách centrálnej banky, ktorá sa nezaujíma o hospodárske potreby členských štátov. To sú dôsledky vytvorenia jednotného trhu, ktorý od roku 1992 stále nie je úplný. Neúplný jednotný trh predstavuje taktiež prvok bezvládnosti, prebytočný prvok, ktorý sa musel vziať do úvahy, keď členské štáty niečo podnikli. Pokiaľ ide o euro, myslím si, že by sme sa mali opýtať všetkých tých krajín, ktoré trpia v dôsledku špekulácií, čo si myslia o jeho schopnosti chrániť ich. Dnes je euro samo osebe faktorom krízy.

 
  
MPphoto
 
 

  Małgorzata Handzlik (PPE), písomne.(PL) Spoločný európsky trh je dôležitým úspechom integrácie Európskej únie. Našim občanom a tiež malým a stredným podnikom poskytuje mnoho možností.

V správe o stratégii a budúcnosti trhu EÚ, ktorá bola zverejnená a predstavená minulý týždeň, profesor Mario Monti jasne poukazuje na skutočnosť, že občania a spotrebitelia by mali patriť k tým, ktorí majú zo spoločného trhu najväčší osoh. Trh im nie je vždy priaznivo naklonený. Preto by sa pri práci na ďalších legislatívnych návrhoch mali v čo najväčšej miere zohľadniť ich záujmy. Mali by sme zabezpečiť, aby otázky týkajúce sa napríklad uznania odbornej kvalifikácie, správneho presadzovania smernice o službách, elektronického obchodu, malých a stredných podnikov a ochrany spotrebiteľov boli prioritami pri ďalšom budovaní spoločného trhu.

Ako profesor Monti správne podotkol, v členských štátoch je možné vybadať určitú únavu z otázok trhu EÚ, ale ako nám ukázala kríza, ktorú zažívame v posledných mesiacoch, práve teraz viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme silný spoločný trh. Preto vítam správu pána Grecha, na ktorej som mal príležitosť pracovať a ktorá predstavuje našu reakciu na problematiku spotrebiteľov a občanov na trhu EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. – Táto správa nemohla prísť v rozhodujúcejšom momente. Pretrvávajúca finančná kríza vytvorila pocit nedôvery a viedla k ďalším diskusiám o protekcionistických opatreniach vlád. V dlhodobom časovom horizonte by to na európske hospodárstvo malo škodlivý vplyv. Myslím si, že hospodárske problémy a nedostatok motivácie dokončiť vnútorný trh spolu súvisia. Pán Grech vo svojej správe správne poukazuje na to, že občan je skutočným jadrom vnútorného trhu a hospodárstvo by malo pracovať pre občana, a nie naopak. Pán Monti vo svojej správe s názvom Nová stratégia pre jednotný trh varuje, že vnútorný trh je taký nepopulárny ako nikdy predtým, ale zároveň aj potrebnejší ako kedykoľvek predtým. Som presvedčená, že pre opätovné oživenie vnútorného trhu musíme konať odvážne, pričom musíme brať do úvahy záujmy občana. Hlasovala som za správu pán Grecha, hoci podľa mňa mohla viac zdôrazniť situáciu malých a stredných podnikov. S prijatými dôležitými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi je však výsledok vyvážený a dúfam, že povedie k dobre premysleným iniciatívam Komisie.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Vytvorenie jednotného trhu vždy bolo a aj naďalej bude jedným z hlavných cieľov EÚ. Dobre fungujúci jednotný trh je najdôležitejším procesom pre ďalšiu európsku integráciu, sociálnu súdržnosť, hospodársky rast a trvalo udržateľný rozvoj v rámci Únie. V dôsledku nedávnej hospodárskej krízy sa vynorili pochybnosti o tom, v akom štádiu je jednotný trh: sú takí, čo tvrdia, že v súčasnosti je krehký. Ak to je pravda, je to pre integračný proces jednotného trhu a pre históriu samotnej Únie veľmi škodlivé. V tomto štádiu je veľmi dôležité nájsť nástroj, ktorý bude jasne a zrozumiteľne informovať európsku verejnosť o tom, ako jednotný trh funguje a aké obrovské prínosy môže poskytnúť spotrebiteľom a malým a stredným podnikom. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Správa sa uberá nesprávnym smerom. Teraz je správny čas na ochranu podnikov v jednotlivých členských štátoch pred dosahmi globálnej finančnej krízy a na zavedenie jasných nariadení pre špekulantov a voľný trh. Namiesto toho sa v prospech globalizovaného trhu prinášajú za obeť kultúrne a hospodárske rozdiely medzi trhmi, spoločnosťami a obchodnými praktikami. Z týchto dôvodov som hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Rochefort (ALDE), písomne.(FR) Hlasoval som za správu pán Grecha o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov. Tento dokument naozaj našiel rovnováhu na jednej strane medzi cieľmi otvoreného hospodárstva schopného stimulácie rastu a tvorby pracovných miest a poskytnutia integrovanej odpovede na hlavné problémy budúcnosti (ako napríklad konkurencieschopnosť, výskum a vývoj, priemyselná politika, demografické otázky a záležitosti životného prostredia) a na druhej strane cieľmi hospodárskeho systému, ktorého úlohou je zabezpečiť ochranu spotrebiteľa a poskytnúť sociálne a environmentálne záruky, ktoré občania potrebujú. V našej stratégii hospodárskej obnovy nesmieme zabudnúť na občana a spotrebiteľa.

Európa musí taktiež prijať holistický prístup, ktorý plne integruje záujmy občanov a ostatné horizontálne oblasti politiky, a to najmä zdravotníctvo, sociálnu ochranu a ochranu spotrebiteľa, pracovné právo, životné prostredie, trvalo udržateľný rozvoj a vonkajšie politiky. Správa naliehavo vyzýva Komisiu, aby do mája 2011 predložila legislatívny návrh na zabezpečenie uplatňovania dostupného, účelného a prístupného celoeurópskeho systému kolektívnej nápravy, v čom ju podporujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. (SV) Táto správa pozostáva z najlepších bezobsažných fráz, aké som tento rok videl, a z tohto dôvodu ju nemôžem podporiť. Povedal by som, že obsahuje dobré a zlé návrhy, a preto sa zdržujem hlasovania.

 
  
  

Správa: Pál Schmitt (A7-0108/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Hlasovala som za správu o dialógu medzi univerzitami a podnikmi, pretože považujem za veľmi dôležité, aby sa zlepšilo prepojenie medzi odbornou prípravou a trhom práce. Nejde tu o ovplyvňovanie študentov podľa požiadaviek súkromného sektora, ale o to, aby sa mladým ľuďom poskytla možnosť zvážiť aspekty pracovného života. Prepojenia medzi univerzitami a podnikmi sa musia posilniť, aby sa študentom uľahčil prístup k práci a aby podniky jednoduchšie akceptovali netypické profesie.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne.(LT) Podporujem túto správu o aktívnejšom partnerstve medzi univerzitami a podnikmi. Univerzity zohrávajú kľúčovú úlohu pri úspešnom prechode na znalostnú ekonomiku, ale potrebné je tiež zapojenie ostatných zainteresovaných strán, t. j. podnikov a vládnych inštitúcií. Na dosiahnutie účinných výsledkov sa odvetvie vzdelávania musí reštrukturalizovať a modernizovať a musia sa reformovať a aktualizovať študijné programy, aby mohli uspokojiť potreby trhu práce. Keď sa vytvoria podmienky pre absolventov vysokých škôl na nájdenie práce v malých a stredných podnikoch, preklenieme rozdiel medzi počtom mladých odborníkov a dopytom trhu práce.

 
  
MPphoto
 
 

  Mara Bizzotto (EFD), písomne.(IT) Táto správa z vlastnej iniciatívy obsahuje skutočne pozitívne nápady pre budúcnosť našich univerzít. Každá zmena akademického systému odbornej prípravy, ktorá pomôže modernizovať programy odbornej prípravy, a najmä zblíži absolventov vysokých škôl so svetom zamestnanosti, by mala byť vítaná a výrazne podporovaná.

Dnes sa musí európsky univerzitný systém, ktorý je jedným z najdôležitejších prvkov nášho každodenného života, pomocou ktorého môžeme položiť základy pre silnú, trvalú hospodársku obnovu, otvoriť pracovnému trhu: vytvorenie pevných prepojení v zmysle vzájomnej výmeny medzi univerzitami a podnikmi je prioritou pre inštitúcie členských štátov a musia to byť predovšetkým miestne a regionálne orgány, ktoré ovplyvnia snahu o úspešné zblíženie hospodárskeho odvetvia s odvetvím vzdelávania. Jedine univerzity, ktoré sa rozprávajú s podnikmi vo svojich príslušných regiónoch, môžu dúfať, že pripravia mladých ľudí na vstup na trh práce a na trvalé zotrvanie v ňom.

Všetci teraz potrebujeme a vždy sme aj potrebovali vzdelávacie zariadenia, ktoré sú moderné a ktoré predovšetkým odrážajú regionálne potreby: som si istá, že to je tiež faktorom nevyhnutným pre rast našich regiónov. Preto som hlasovala za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Dnes sú vedomosti väčšou prioritou ako kedykoľvek predtým. Musí sa urobiť viac pre znalostný trojuholník, musí sa prijať rámec reforiem potrebných na to, aby sa vedomosti stali sociálnou hodnotou, a musia sa posilniť väzby medzi podnikmi a univerzitami ako v prípade znalostných a informačných spoločenstiev Európskeho technologického inštitútu (ETI). Rozhodujúce je, aby univerzity v rámci svojich programov v oblasti výskumu a inovácií integrovali hospodárske a sociálne prostredie do svojej oblasti pôsobnosti. Nevyhnutné je vypracovať investičnú stratégiu pre nové zdroje rastu, stimulovať výskum, vývoj, inovácie a vzdelávanie s cieľom posilniť našu priemyselnú základňu, excelentné odvetvie služieb a moderné vidiecke hospodárstvo. Úloha verejných a súkromných inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, univerzít a polytechnických inštitúcií bude mať pri budovaní štátnej dôvery v tieto inštitúcie veľký význam. Mali by byť nezávislé, aby mohli prispievať k rozvoju Európy, lebo ich príspevok je veľmi potrebný. Potrebné je posilniť interdisciplinárnu a transdisciplinárnu stránku vzdelávacích a výskumných programov a spoluprácu medzi univerzitami. V tejto súvislosti sú informačné a komunikačné technológie kľúčovým nástrojom.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne.(PT) Hlasovala som za správu o dialógu medzi univerzitami a podnikmi: nové partnerstvo pre modernizáciu európskych univerzít, pretože poskytuje opatrenia, ktoré prispejú k podpore schopnosti európskych žiakov zamestnať sa. Spolupráca medzi odvetvím vzdelávania a podnikmi je nevyhnutná na preklenutie rozdielu medzi logikou ponuky v odvetví vzdelávania a logikou dopytu vo svete zamestnanosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Myslím si, že partnerstvá, ktoré umožnia modernizáciu univerzít, a zvlášť tých, ktoré podporujú kvalitnejšie vzdelávanie a kvalifikáciu jednotlivcov, sú nevyhnutné pre lepšiu európsku konkurencieschopnosť. Táto kvalifikácia sa prejaví v inováciách, výskume a vývoji, ktoré sú rozhodujúce pre trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rast. Musia sa zriadiť partnerstvá medzi univerzitami a podnikmi, aby sa uľahčil vstup týchto pracovníkov na trh práce a aby sa podporilo zníženie vysokých úrovní nezamestnanosti, ktoré zaznamenávame predovšetkým teraz. V tejto súvislosti by som chcel taktiež zopakovať dôležitosť politiky súdržnosti Európskej únie, ktorej prostriedky budú na tento účel mimoriadne užitočné.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) V marci 2000 v Lisabone a v marci 2002 v Barcelone schválila Európska rada strategický cieľ, aby sa EÚ stala najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete, aby sa jej systémy vzdelávania a odbornej prípravy stali celosvetovým štandardom kvality a aby sa vytvoril Európsky výskumný a inovačný priestor. Členské štáty sú zodpovedné za politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a úlohou EÚ je podporiť zlepšovanie vnútroštátnych systémov prostredníctvom nových nástrojov na úrovni EÚ, a to prostredníctvom vzájomného učenia sa a výmeny informácií a osvedčených postupov. Znalostná ekonomika a rýchly technologický rozvoj predstavujú pre vysokoškolské vzdelávanie a výskum v Európe problémy, ale ponúkajú aj nové príležitosti, ktoré sa musia efektívne využiť. V tomto kontexte je vytvorenie kvalitných partnerstiev medzi odvetvím vysokoškolského vzdelávania a podnikmi maximálne dôležité. Myslím si, že spolupráca medzi odvetvím vzdelávania a podnikmi na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni je rozhodujúca pre preklenutie rozdielu medzi logikou ponuky v odvetví vzdelávania a logikou dopytu vo svete zamestnanosti.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne.(PT) Správa o dialógu medzi univerzitami a podnikmi zaujala postoj, o ktorom si myslíme, že nepredstavuje správny spôsob, ako modernizovať vzdelávanie. Vynárajúce sa hrozby pre voľný, verejný a demokratický prístup k vzdelávaniu musíme brať veľmi vážne. Myslíme si, že sa musia urgentne uznať chyby vyplývajúce z bolonského procesu, a v rozpore s tým, čo spravodajca hovorí o bolonskom procese, musí sa demystifikovať otázka mobility ako prostriedku na zblíženie členských štátov a na to, aby sa stali rovnocennejšími.

Ďalej nesmieme zabudnúť na to, že bolonský proces nie je neutrálny a vyžadoval si počiatočné investície, alebo že zároveň presadzoval politiku, aby sa štátu odobrala zodpovednosť za financovanie univerzít. Otázke nezávislosti univerzít sa táto správa venovala viackrát s myšlienkou „partnerstva“ medzi univerzitami s tým, aby sa pridali podniky, čo zabezpečí financovanie inštitúcií. Táto koncepcia partnerstva medzi univerzitami a podnikmi sa vzďaľuje skutočnému zmyslu a hodnote vzdelávania ako všeobecného práva a k vzdelávaniu pristupuje z hľadiska jeho komercializácie, odoberá mu obsah a kvalitu. Predstavuje to neoliberálny prístup, s ktorým nesúhlasíme.

 
  
MPphoto
 
 

  Filip Kaczmarek (PPE), písomne. (PL) Podporil som správu pána Schmitta o dialógu medzi univerzitami a podnikmi: nové partnerstvo pre modernizáciu európskych univerzít. Chcel by som úprimne poďakovať spravodajcovi, ktorý už, bohužiaľ, nie je poslancom Európskeho parlamentu. Srdečne blahoželám pánovi Schmittovi k zvoleniu do maďarského parlamentu a k zvoleniu za predsedu parlamentu. Želám mu len to najlepšie.

 
  
MPphoto
 
 

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne.(CS) EÚ sa v súčasnej dobe nachádza vo veľmi schizofrenickej situácii. Na jednej strane existuje jasná požiadavka na univerzity, aby v bakalárskom štúdiu pripravovali prakticky orientovaných odborných pracovníkov. Na druhej strane ľudia, ktorí naozaj rozumejú technickému vzdelávaniu, vedia, že prvé tri ročníky riadneho univerzitného štúdia majú študentom poskytnúť teoretický základ pre ďalšie úspešné štúdium. Tu je pôvod všetkých nedorozumení. Fórum univerzít a podnikov v akomkoľvek formáte sa bude vždy sústreďovať najmä na „prakticky užitočných“ absolventov. Skutočnými nositeľmi základného výskumu a významných inovácií sú však prevažne absolventi inžinierskeho, magisterského a doktorandského štúdia. Ak majú však títo absolventi dosiahnuť dôležité výsledky vo svojich odboroch, musia v prvých troch rokoch svojho štúdia získať riadne základy v najdôležitejších technických disciplínach. Ťažko si predstaviť, že im bude stačiť stredoškolská matematika a zbežné znalosti základných technických vied, doplnené skúškou z jednoduchého a podvojného účtovníctva a praktickou znalosťou prípravy projektov pre grantovú agentúru. Zodpovední vysokoškolskí učitelia napriek rôznym vyhláseniam, fóram, oznámeniam a novým partnerstvám zastávajú názor, ktorý sa od môjho veľmi nelíši. Pre ďalšie diskusie preto odporúčam výrazne odlíšiť univerzitné vzdelanie podľa Bolonskej deklarácie od „klasického“ univerzitného vzdelania. Nové doplnkové formy takzvaného celoživotného vzdelávania sú, samozrejme, tiež žiaduce.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Dialóg medzi univerzitami a podnikmi je pre kvalitnú odbornú prípravu, ktorú mladí ľudia z EÚ chcú dosiahnuť, veľmi podstatný. Spolupráca medzi odvetvím vzdelávania a podnikmi na všetkých úrovniach je na preklenutie rozdielu medzi logikou ponuky v odvetví vzdelávania a logikou dopytu vo svete zamestnanosti rozhodujúca. Partnerstvá medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy a podnikmi sú nevyhnutné pre podporu schopnosti žiakov zamestnať sa, zlepšenie podnikateľského potenciálu a umožnenie oboznámiť sa so svetom práce. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Komisia vo svojom oznámení uvádza, že univerzity a vysoké školy majú získať skutočnú nezávislosť. Takáto nezávislosť by mala ísť ruka v ruke s finančnou nezávislosťou a to je v období úsporných opatrení, ktoré je pred nami, nerealistické. Existuje mnoho príkladov veľmi plodnej spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi. Potreba intenzívnejšieho dialógu v rámci bolonského procesu nie je dostatočne jasne sformulovaná a z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE) , písomne.(LT) Pravdepodobne žiadny členský štát EÚ nepochybuje o tom, že spolupráca medzi odvetvím vzdelávania a podnikmi je nutná. Keďže kríza zdôraznila nielen problémy nezamestnanosti, ale aj význam vzdelávania, ktoré uspokojí požiadavky trhu, teší ma, že schválením tohto dokumentu sa Európsky parlament snaží iniciovať dialóg medzi akademickým svetom a podnikateľským prostredím. Malo by sa to posudzovať ako niečo dlhodobé, a to hneď od začiatku štúdia na univerzitách: rôzne výmenné programy, podpora praxí v podnikoch, možno dokonca konzultácie medzi univerzitami a podnikmi pri návrhu študijných programov. Ak sa budúci zamestnávatelia zapoja do vzdelávacieho systému hneď od začiatku, existuje väčšia nádej, že pripravíme odborníkov, ktorí lepšie splnia potreby zamestnávateľov na trhu práce.

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne.(PL) Hlasoval som za uznesenie Európskeho parlamentu A7-0108/2010 o dialógu medzi univerzitami a podnikmi: nové partnerstvo pre modernizáciu európskych univerzít (2009/2099 (INI)), pretože dynamika dnešného trhu práce, hospodársky rozvoj a zmena rozvojových priorít vyžadujú spoluprácu na mnohých úrovniach. Vysokoškolské vzdelávanie v celej Európe stojí pred obrovskou úlohou. Musí držať krok s dynamicky sa vyvíjajúcim svetom a meniacimi sa očakávaniami trhu, pokiaľ ide o nových zamestnancov. Skutočnosť, že dnes možnosti a úroveň vzdelávania nezodpovedajú očakávaniam trhu, je veľmi závažným problémom. Zachovanie tohto systému, ktorý je plný nerovností, je chyba, ktorú nemôžeme akceptovať. Z tohto dôvodu sa zmeny, ktoré by sme mali zaviesť, musia týkať celej oblasti vzdelávania a spôsobu, akým mladí ľudia fungujú na trhu práce. Ako bývalý predseda študentského parlamentu Poľskej republiky, ktorý je verejnoprávnou inštitúciou zastupujúcou všetkých študentov v Poľsku, často stretávam ľudí, ktorí práve začali študovať alebo univerzitu už končia. Informovanosť o trhu práce a jeho požiadavkách je veľmi nízka a úroveň vzdelávania je takisto neuspokojivá. V politických orgánoch, ako aj v študentských orgánoch prevláda názor, že dôležité je, koľko praktických a pracovných skúseností ľudia nazbierali, koľko predmetov študovali alebo koľkými jazykmi hovoria. V každom prípade potrebuje trh kvalitu, a nie kvantitu. Preto je nevyhnutné, aby sme podnikli kroky na zlepšenie spolupráce medzi univerzitami, akademickým svetom a podnikmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne.(RO) Hlasovala som za správu pána Schmitta, ktorej cieľom je podporiť spoluprácu medzi univerzitami a podnikmi. Univerzity sa v súčasnosti musia venovať užšej spolupráci s podnikateľským prostredím, aby primerane reagovali na požiadavky trhu práce najmä v globalizovanom hospodárstve. Po tejto stránke musia byť dialóg a spolupráca medzi univerzitami a podnikmi založené na obojstrannosti, dôvere a rešpekte.

Tento cieľ je možné dosiahnuť zavedením systému kupónov na vedomosti, podobného tomu, aký sa v súčasnosti používa v niektorých členských štátoch, ktorý malým a stredným podnikom umožní najmä zlepšiť svoju výskumnú kapacitu bez ohrozenia nezávislosti, autonómie a verejného charakteru univerzít. Univerzity a podniky môžu mať úžitok zo spoločného rozvoja viacodborových, medziodborových a podnikateľských zručností, ako aj z flexibilného prispôsobovania študijných oblastí, profilov a špecializácií potrebám hospodárstva a potrebám malých a stredných podnikov.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. (RO) Hlasovala som za správu o dialógu medzi univerzitami a podnikmi: nové partnerstvo pre modernizáciu európskych univerzít.

EÚ musí vytvoriť užšie väzby a partnerstvá medzi univerzitami a podnikateľským sektorom, aby sa vytvorila znalostná spoločnosť, rozvinul aplikovaný výskum a zlepšila integrácia absolventov do pracovného trhu. Bohužiaľ, čoraz častejšie možno badať rozdiely medzi zručnosťami absolventov a kvalifikáciami, ktoré sa požadujú na pracovnom trhu.

Vyzývam Komisiu a členské štáty, aby pripravili strednodobé a dlhodobé predpovede týkajúce sa požadovaných schopností, aby sa študijné programy mohli zosúladiť s hospodárskym vývojom. Ďalej by som chcela upozorniť na potrebu zvýšenia počtu pracovných miest, čo je prioritou EÚ najmä počas súčasnej recesie.

Vyzývame Komisiu, aby podporila používanie prostriedkov a nástrojov, ktoré má k dispozícii, a rozvoj podnikateľskej kultúry pomocou zjednodušenia postupov a zníženia byrokracie na podporu výmen medzi univerzitami a podnikmi.

Na záver by som rada zdôraznila dôležitosť celoživotného vzdelávania predovšetkým prostredníctvom kurzov diaľkového vzdelávania, osobitne prispôsobených novým technológiám. Tieto kurzy sú užitočné najmä pre osoby staršie ako 45 rokov, ktoré sú zraniteľnejšie a ohrozené sociálnym vylúčením.

 
  
  

Správa: Rebecca Harms (A7-0142/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Európska únia ochraňuje svojich občanov. Okrem európskych nariadení o nebezpečných výrobkoch, ktoré sa ľudia pokúšajú umiestniť na vnútorný trh, okrem spoločných opatrení prijatých proti terorizmu, okrem spoločných iniciatív na zabezpečenie mieru v Európe, Európska únia sa zapája do demontáže jadrových elektrární vybudovaných počas sovietskej éry, ktoré by mohli kedykoľvek ohroziť naše zdravie. Som rada, že dvadsaťštyri rokov po katastrofálnej nehode v Černobyle som prispela k bezpečnosti na našom kontinente tým, že som hlasovala za túto správu. V skutočnosti je veľmi dôležité, aby opatrenia prijaté v Bulharsku v rámci programu Kozloduj pokračovali v období od roku 2010 do roku 2013.

 
  
MPphoto
 
 

  Gerard Batten, John Bufton a Derek Roland Clark (EFD), písomne. – Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) považuje bezpečnosť výroby jadrovej energie za osobitne dôležitú, ale pomoc EÚ pre Bulharsko, údajne určenú na tento účel, vníma ako motivovanú politickými faktormi (zabránenie prepracúvaniu štiepneho materiálu, príhodne blízko Bulharska v susednom Rusku) a doktrinárskymi faktormi (využívanie nerealistických politík v oblasti veternej energie), ako aj túžbou financovať miestne projekty na ochranu, ktoré pre oblasť vyraďovania jadrovej elektrárne z prevádzky nie sú relevantné. Preto členovia strany UKIP hlasovali proti ďalšiemu financovaniu, ktoré sa v tejto správe žiada.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Pravidlá týkajúce sa jadrovej energie a rádioaktívneho odpadu, ktoré v strednej a východnej Európe platili pred vstupom do EÚ, boli menej prísne ako pravidlá, ktoré vtedy platili v EÚ. Preto bola potrebná intervencia a finančná pomoc EÚ, aby sa zvýšila úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. Návrh, o ktorom hlasujeme, spadá do tohto rámca.

Návrh nariadenia, predložený Komisiou, je určený na poskytnutie finančnej pomoci na vyradenie blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku z prevádzky a na zneškodnenie rádioaktívneho odpadu, ktorý pritom vznikne. Podľa spravodajkyne by mohla byť bez pomoci EÚ ohrozená bezpečnosť, pretože reaktory typu WWER 440/230 majú závažné koncepčné nedostatky, ktoré by nebolo možné prekonať.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Ochrana a podpora ľudského zdravia a životného prostredia sú prioritnými cieľmi európskej rozvojovej politiky. Vzhľadom na to si myslím, že je absolútne nevyhnutné, aby EÚ zabezpečila dostatok finančných a technických prostriedkov potrebných na vyradenie blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku z prevádzky, ako to Parlament podporuje v tomto uznesení. Takýmto konaním Európa zastaví veľkého producenta vysoko rádioaktívnych emisií a eliminuje riziko vážnych nehôd. Okrem bezpečnostných podmienok operácií vyraďovania jadrovej elektrárne z prevádzky je veľmi dôležité, aby Európske spoločenstvo prevzalo aktívnu úlohu aj pri pomáhaní Bulharsku prekonať negatívne následky, ktoré bude mať vyradenie z prevádzky na hospodársku konkurencieschopnosť, energetickú udržateľnosť a stav pracovného trhu. V tejto súvislosti musí stratégia intervencie EÚ zabezpečiť podporu tvorby nových pracovných miest a udržateľného priemyslu v oblastiach, ktoré vyradenie jadrovej elektrárne z prevádzky postihne.

 
  
MPphoto
 
 

  Rebecca Harms (Verts/ALE), písomne. – Parlament dnes schválil 300 miliónov EUR na ďalšiu pomoc na vyradenie jadrových reaktorov 1 až 4 elektrárne Kozloduj z prevádzky. Veľmi to podporujem, pretože na zaručenie bezpečného vyradenia reaktorov z prevádzky bude potrebná ďalšia pomoc. Parlament však zamietol financovanie z týchto fondov pre znečisťujúce uhoľné elektrárne. Zamietnutý bol tiež návrh, aby sa časť prostriedkov využila na pomoc Bulharsku nájsť riešenie pre konečné uskladnenie jadrového odpadu. To ma viedlo k hlasovaniu proti zmenenému a doplnenému návrhu. Zdržala som sa však hlasovania o legislatívnom uznesení týkajúcom sa toho, aby EÚ poskytla financovanie na vyradenie jadrovej elektrárne z prevádzky.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Akýkoľvek krok smerom k vyradeniu jadrovej elektrárne z prevádzky a k realizácii výskumných programov pre obnoviteľné energie a jadrový odpad nás môže len tešiť. Predstavuje to krok k postupnému vyraďovaniu používania jadrovej energie, čo podporujeme. Chcel by som však zdôrazniť, že som zmätený z toho, že sa nástojí na „konečnom zneškodnení“ jadrového odpadu. Táto metóda nemôže poskytnúť dlhodobé riešenie vzhľadom na riziká, ktoré predstavuje pre náš ekosystém.

Znepokojuje ma tiež nedostatok záruk, pokiaľ ide o distribúciu finančnej pomoci EÚ, zameranej na uľahčenie procesu vyradenia jadrovej elektrárne z prevádzky. Ako si môžeme byť istí, že 300 miliónov EUR sa nepoužije na čiastočné financovanie novej jadrovej elektrárne Belene v Bulharsku? Nezaviazal sa už komisár Oettinger k financovaniu tohto projektu? Hlasujem za túto správu v nádeji, že konečne zažijeme vyradenie reaktorov jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Vstup krajín strednej a východnej Európy do EÚ a ich využívanie jadrovej energie viedlo k potrebe poskytnúť týmto krajinám finančnú pomoc, aby mohli efektívne nakladať s rádioaktívnym odpadom a zlepšiť ochranu ľudského zdravia a životného prostredia. Tu schválená finančná pomoc patrí preto do tohto rámca. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. (HU) Bulharsko, ako aj Slovensko a Litva vo svojich dohodách o pridružení súhlasili s tým, že vyradia z prevádzky časť svojej výroby jadrovej energie. Finančná pomoc bola poskytnutá do roku 2009 pre trvalé vyradenie jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky, ale bola podaná žiadosť, a podobnú podali aj iné členské štáty, aby sa táto pomoc predĺžila do roku 2013. Na tento účel dostane Bulharsko pomoc vo výške približne 860 miliónov EUR. Celý proces vyradenia z prevádzky však trvá dlho, keďže nestačí elektráreň jednoducho odpojiť zo siete. V takých prípadoch, keď sa chce predčasne ukončiť prevádzka jadrovej elektrárne, musia sa zabezpečiť náhradné dodávky energie. Bulharsko neprerušilo svoje dodávky energie, vyradenie z prevádzky však postihlo susedné krajiny, pretože prestali dostávať elektrinu. Vyradenie štyroch reaktorov z prevádzky znamená pre Bulharsko stratu 1 700 MW energie.

Bulharská vláda nie je bez finančnej pomoci Európskej únie schopná bezpečne zneškodniť spotrebované palivo, ktorého časť sa aj tak zneškodnila niekde mimo členských štátov EÚ. Takisto si uvedomujem, že bulharská vláda nemá rezervy, z ktorých môže čerpať v prípade trvalého vyradenia z prevádzky, a preto musíme poskytnúť pomoc. Do trvalého vyradenia jadrových elektrární z prevádzky sme už investovali mnoho peňazí, ale porozmýšľajme o tom, či by nebolo užitočnejšie, keby sme jadrové elektrárne namiesto ich vyradenia z prevádzky modernizovali. Nemyslím tu konkrétne na Kozloduj. Musíme podporiť zlepšenie bezpečnostných noriem v krajinách strednej a východnej Európy, pretože jadrové elektrárne sa musia vyradiť z prevádzky pre nízku úroveň týchto bezpečnostných noriem.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Pokiaľ problém konečného zneškodnenia rádioaktívneho odpadu nebude mať uspokojivé riešenie, vôbec neprekvapuje, že kandidátske krajiny nevedia, ktorú alternatívu si majú vybrať. Musíme zabezpečiť, aby sa nestalo, že finančnú pomoc poskytneme na zvýšenie ochrany ľudí a životného prostredia a potom zistíme, že palivové články boli predané a možno použité na vojenské účely. Samozrejme, je v bezpečnostnom a environmentálnom záujme celej Európy nájsť konečné riešenie na zneškodnenie odpadu. Ďalší predaj atómového odpadu sa však musí zastaviť.

Keď sme dosiahli bod, v ktorom vyradenie dvoch jadrových blokov stojí 1,78 miliardy EUR, je jasné, že bájka o lacnej jadrovej energii šetrnej ku klíme sa skončila. Táto správa zdôrazňuje niektoré problémy súvisiace s jadrovou energiou a vyradením jadrových reaktorov z prevádzky, a preto som za ňu hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne. (RO) V súlade so svojimi záväzkami, ktoré Bulharsko na seba vzalo v dohode o pristúpení k EÚ, musí vyradiť reaktory 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky, na čo EÚ poskytla finančnú pomoc do roku 2009. Hlasovala som za túto správu, aby som podporila Bulharsko v jeho úsilí získať do roku 2013 ďalších 300 miliónov EUR finančných prostriedkov, ktoré sú určené na dokončenie vyradenia jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky, na vyčistenie lokality a na zneškodnenie odpadu, ktorý je dôsledkom prevádzky jadrovej elektrárne, udržateľným spôsobom za podmienok, ktoré nespôsobia žiadnu škodu ľudskému zdraviu, a ani životnému prostrediu.

Okrem toho podporujem požiadavku Komisie, aby sa vykonával audit a monitorovala realizácia všetkých projektov, ktoré budú financované z tejto podpory: výskum/inovácie zamerané na zavedenie technológií založených na obnoviteľných zdrojoch energie s cieľom splniť požiadavku na ďalšie zníženie 18 000 kt ekvivalentu CO2, produkovaného z vyradenia reaktorov z prevádzky. Najmä počas súčasnej krízy sa osobitná pozornosť musí venovať rozvoju miestnych spoločenstiev a rekvalifikácií pracovnej sily, aby sa zabránilo tomu, že nezamestnanosť ešte viac stúpne. Všetky tieto procesy sa musia vykonať spôsobom, ktorý bude pre občanov úplne transparentný a ktorý bude v súlade s ustanoveniami všetkých multilaterálnych environmentálnych dohôd, ktorých je Bulharsko účastníkom (Aarhus, Espoo atď.).

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Ako sa dalo očakávať, my Zelení sme počas hlasovania v pléne o finančnej pomoci Spoločenstva na vyradenie štyroch blokov jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku z prevádzky stratili poslednú šancu na pozmenenie a doplnenie správy pani Harmsovej.

Európsky parlament dnes súhlasil s poskytnutím 300 miliónov EUR (do roku 2013) Bulharsku na jeho súčasný program vyradenia 4 jadrových blokov v Kozloduji z prevádzky. Tento pozitívny signál Bulharsku bol dôvodom, prečo sa spravodajkyňa a Skupina zelených/Európskej slobodnej aliancie zdržali hlasovania o legislatívnom návrhu.

Vďaka Zeleným EP konečne uznal, že Bulharsko nemá takmer žiadnu politiku týkajúcu sa konečného zneškodňovania jadrového odpadu. Bulharskej vláde sa – s pomocou poslaneckého klubu PPE a skupiny S&D – podarilo odstrániť každé ustanovenie, ktoré by podporilo skutočný pokrok vo veci konečného zneškodňovania. V súčasnosti sú hlavné riziká pre ľudí a životné prostredie premiestnené do Ruska, kam sa vyviezla väčšina vyhorených palivových článkov.

Európskemu parlamentu sa v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie predsa len podarilo zabezpečiť väčšiu účasť verejnosti, transparentnosť, ustanovenia o audite a podávaní správ. Uvidíme, či Rada niečo z toho zahrnie do dokumentu, pretože ona má posledné slovo, keďže v jadrových otázkach má EP len konzultačnú právomoc.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. (LT) Dámy a páni, tak ako v prípade bulharskej jadrovej elektrárne Kozloduj bolo vyradenie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky jednou z podmienok vstupu do Európskej únie. Vyradenie jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky v roku 2009 malo na Litvu vážny dosah. Po tom, čo Litva v roku 1991 opäť získala nezávislosť, znamenala jadrová elektráreň Ignalina pre naše hospodárstvo veľký prínos a zabezpečovala viac ako 70 % spotreby energie krajiny. Vyradenie jadrovej elektrárne z prevádzky zapríčinilo, že sme boli nútení vzdať sa nášho statusu vývozcu energie a stali sme sa dovozcom širokého spektra energie. Jadrová elektráreň Ignalina bola lacným zdrojom energie pre priemysel a spotrebiteľov a vďaka vývozom predstavovala tiež zdroj príjmu. Podobne ako v prípade vyradenia elektrárne Kozloduj z prevádzky bude mať zatvorenie Ignaliny pre miestne hospodárstvo za následok stratu podnikania a pracovných miest. Plná finančná podpora EÚ pre Kozloduj a Ignalinu je dôležitá, aby sa napravili niektoré hospodárske a sociálne dôsledky súvisiace s vyradením jadrových elektrární z prevádzky. Finančný nepokoj v posledných rokoch zamával Litvou a členskými štátmi EÚ a pozastavil nádeje na vybudovanie nových moderných jadrových elektrární v blízkej budúcnosti. Bolo by však od nás nerozumné úplne sa vzdať jadrových elektrární. Jadrová technológia v žiadnom prípade nepredstavuje všeliek na našu energetickú bezpečnosť a prírodné katastrofy, ale využitie efektívnej a bezpečnej jadrovej energie by mohlo prispieť k prekonaniu dlhodobých strategických problémov.

 
  
  

Správa: Lambert van Nistelrooij (A7-0138/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Štrukturálne fondy používané v našich regiónoch sa musia lepšie prepojiť s európskymi úvermi pre výskum a inovácie. Správa pána van Nistelrooija obsahuje užitočné odporúčania týkajúce sa zlepšenia všetkých týchto úverov. Pre naše územia tu je nepopierateľný potenciál na financovanie a rast. Podobne môže byť väčšia synergia medzi rôznymi finančnými nástrojmi užitočná len vtedy, keď potrebujeme naštartovať hospodársku aktivitu. Na záver chcem uviesť, že všetky tieto fondy by sa mali použiť pri realizácii stratégie EÚ do roku 2020. Vzhľadom na kvalitu správy som ju svojím hlasom podporila.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Inováciám je možné najefektívnejšie sa venovať na regionálnej úrovni, čo je dané blízkosťou subjektov, ako napríklad univerzít, verejných výskumných organizácií a priemyslu, podporovaním partnerstiev pri výmene poznatkov a osvedčených postupov medzi regiónmi. Politika súdržnosti je základným pilierom v procese európskej integrácie a jednou z najúspešnejších politík EÚ, napomáha konvergenciu medzi čoraz rozdielnejšími regiónmi a podporuje hospodársky rast a tvorbu pracovných miest. Podporovanie a uplatňovanie úspešných modelov vo vedomostnom trojuholníku je veľmi podstatné, takisto ako aj zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja regionálnych strategických výskumných rámcov zameraných na inovácie v spolupráci s podnikmi, výskumnými strediskami, univerzitami a verejnými orgánmi. Chcela by som zdôrazniť potenciál regionálnych zoskupení udávajúcich tón vo vedomostnom mobilizovaní výkonnosti regionálnej konkurencieschopnosti a zahrnutie rozvoja zoskupení do rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a do 7. rámcového programu. Chcela by som taktiež poukázať na význam vedomostných a inovačných spoločenstiev, ktoré boli vytvorené v rámci Európskej iniciatívy za transparentnosť a ktoré spájajú hlavné regionálne vedomostné zoskupenia v Európe. Vyzývam na to, aby sa výmena vedomostí v regionálnych zoskupeniach podporovala prostredníctvom štrukturálnych fondov, pretože tieto zoskupenia predstavujú obrovskú príležitosť najmä pre znevýhodnené regióny.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Myslím si, že by sa mal analyzovať spôsob, akým členské štáty a regióny vo svojich národných strategických referenčných rámcoch a operačných programoch dodržiavali orientačný rámec strategických usmernení Spoločenstva na roky 2007 – 2013, najmä usmernenie 1.2 o zdokonaľovaní poznatkov a inovácií na dosiahnutie hospodárskeho rastu. Takáto analýza nám umožňuje špecifickejší pohľad na to, čo sa urobilo a aké problémy je ešte potrebné prekonať v oblasti, ktorá je na programe čoraz častejšie. V období krízy je zabránenie plytvaniu a duplikáciám nielen prospešné, ale aj naliehavo potrebné. Myslím si, že je dôležité vykonať dôkladné zhodnotenie toho, ako sú politika súdržnosti a politika výskumu a inovácií prepojené so svojimi nástrojmi (štrukturálne fondy, siedmy rámcový program pre výskum a technologický vývoj a rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie), aby sa stali účinnejšími a výkonnejšími.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Výskum a inovácie sú prioritnými oblasťami a sú absolútne rozhodujúce pre konkurencieschopnosť a úspech európskeho hospodárstva v súčasnej globálnej atmosfére krízy, intenzívnej hospodárskej súťaže a zvýšeného úsilia riešiť nové problémy ako zmena klímy a územná súdržnosť. Táto kríza prehlbuje riziko regionálnych nerovnováh a zhoršenia hospodárskych a sociálnych podmienok v najzaostalejších regiónoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podporujem toto uznesenie, ktoré zdôrazňuje naliehavú potrebu dosiahnuť väčšiu efektívnosť, pružnosť a zjednodušenie prístupu k štrukturálnym fondom s cieľom zabezpečiť rýchly prístup k mechanizmom podpory a financovania pre nové podnikateľské projekty a pre revitalizáciu malých a stredných podnikov. Je to stratégia, ktorá je mimoriadne vhodná a dôležitá pre územnú súdržnosť EÚ, keďže súčasne zabezpečuje, aby sa táto kríza stala príležitosťou využiť silné stránky a zlepšiť efektivitu výnosnosti zdrojov.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože výskum, vývoj a inovácie sú kľúčovými prvkami, ktoré môžu Európskej únii pomôcť dostať sa rýchlejšie a odolnejšie zo súčasnej hospodárskej krízy a zároveň dosiahnuť aj navrhované ciele hospodárskeho rozvoja. Na to je potrebná konzistentná politika, ktorá bude správne zameraná a primerane financovaná. Myslím si však, že sa musí prihliadať na rozličné sociálne a hospodárske črty regiónov. Musia sa akceptovať hranice a musia sa stanoviť ciele podľa aktuálnej situácie, pričom sa musia identifikovať požiadavky prostredníctvom konzultácií so všetkými miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi agentúrami.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Inovácie sú dôležité, ale nemôžu byť diktované zhora, ako sa o to pokúša stratégia EÚ do roku 2020. Môžu však byť podporované prostredníctvom programov dotácií. Nemá veľký význam, aby žiadatelia o podporu pre nedostatok koordinácie medzi EÚ a členskými štátmi stáli pred džungľou rôznych nariadení a inštitúcií poskytujúcich financovanie. Každý krok smerom k zjednodušeniu je dobrý pod podmienkou, že neposkytne príležitosť na zneužívanie. Prístupy opísané v tejto správe sa mi zdajú dobré a hlasoval som za ne.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Politika súdržnosti je základným pilierom v procese európskej integrácie a jednou z najúspešnejších politík EÚ, napomáha konvergenciu medzi regiónmi a podporuje hospodársky rast a zamestnanosť, pričom využíva financovanie zo štrukturálnych fondov. V terajšom období 2007 – 2013 venovali všetky členské štáty značný objem svojich celkových finančných prostriedkov na aktivity v oblasti inovácií a vývoja. Myslím si, že politika súdržnosti je pripravená vybudovať súčinnosť s politikami v oblasti výskumu a inovácií, pokiaľ ide o tvorbu kapacít, vytváranie sietí a prenos vedomostí.

Lepšie využitie prostriedkov bude znamenať lepší výskum, lepšie vedomostné a inovačné kapacity v jednotlivých regiónoch pri súčasnom posilnení územného aspektu partnerstiev pri tvorbe a realizácii verejných politík. Táto správa predstavuje iniciatívu, ktorú podporujem, pretože si myslím, že je veľmi dôležité, aby sa súčinnosť realizovala medzi štrukturálnymi fondmi venovanými výskumu a inováciám a siedmym rámcovým programom pre výskum a vývoj s cieľom lepšie zefektívniť dosahovanie cieľa spoločnosti založenej na vedomostiach.

 
  
  

Správa: Liem Hoang Ngoc (A7-0147/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Hlasovala som za uznesenie, ako ho schválil Výbor pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu. Dlhodobá udržateľnosť našich verejných financií je dnes rozhodujúca pre dôveryhodnosť európskej hospodárskej a fiškálnej politiky. Grécka kríza to dokazuje. Zoči-voči trhom a úverovým ratingovým agentúram musia verejné sily ukázať, že sú zodpovedné. Je to aj potreba, ktorú si vynucuje demografická realita v súčasnosti a v nadchádzajúcich rokoch. Preto neústupne odmietam stanoviská, ktoré zastáva spravodajca pán Liem Hoang Ngoc, ktorý požaduje, aby sa pokračovalo v politike verejného deficitu. Musíme teraz predpokladať, že verejné financie mnohých členských štátov nie sú udržateľné, a musíme mať odvahu napraviť to. Naša loď začína naberať vodu. Aj keď ešte neklesá, je najvyšší čas, aby sme začali vodu vylievať.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Castex (S&D), písomne. (FR) Počas hlasovania vo štvrtok 20. mája o správe socialistického poslanca EP Liema Hoanga Ngoca o dlhodobej udržateľnosti verejných financií hlasovali skupiny Únia za ľudové hnutie (UMP) a Demokratické hnutie (MoDem) v Európskom parlamente nadšene za text, ktorý Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu riadok za riadkom zmenili a premenili ho na neoliberálny manifest. Hlasovala som proti tomuto textu, ktorý je urážkou občanov Európy. Únia za ľudové hnutie a MoDem používajú prízrak neudržateľných deficitov na odôvodnenie nevídaných úsporných opatrení v celej Európe od roku 2011. Navrhujú premeniť Pakt stability a rastu na Pakt sociálneho úpadku. V tomto texte zachádza pravica tak ďaleko, že odmieta vytvorenie verejnej európskej ratingovej agentúry, zatiaľ čo súkromné agentúry silno podporujú a vedú špekulatívne útoky proti štátom v eurozóne. Pravica však zabúda na to, že rast deficitov je v prvom rade dôsledkom krízy, bankových záchranných balíkov a zlyhania neoliberálnych politík. Dnes predkladá občanom faktúru.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne.(EL) Obrovské deficity a dlhy mnohých členských štátov EÚ sú skutočne závažným problémom vzhľadom na finančnú krízu, ktorú zažívame a s ktorou sa všetci musíme vyrovnať. Avšak príčiny týchto finančných chýb nie sú tie isté príčiny, aké určil spravodajca. Štátne rozpočty majú problémy, pretože: a) v každej kríze rastú štátne výdavky (sociálne výdavky, výdavky na rast), b) zachraňovali sa obchodné banky a c) zintenzívnila sa daňová súťaž, pričom za posledných dvadsať rokov sa citeľne znížila daň z príjmu právnických osôb. Preto je naša analýza faktov úplne odlišná od analýzy spravodajcu, ktorý si myslí, že za finančnú nevyrovnanosť sú zodpovedné vlády.

 
  
MPphoto
 
 

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne.(RO) Minulý rok dosiahol v eurozóne rozpočtový deficit výšku 6,3 % a verejný dlh 78,7 % HDP, čo bola omnoho vyššia úroveň, ako je stanovená v Pakte stability a rastu. V súčasnej kríze sa poukázalo na hranice Paktu stability a rastu, pretože to nebol primeraný nástroj na zosúladenie vnútroštátnych hospodárstiev. Preto podporujem revíziu Paktu a hľadanie alternatívnych mechanizmov na obnovenie konvergencie hospodárstiev v rámci EÚ, ako aj zriadenie európskej verejnej ratingovej agentúry a užšiu spoluprácu rozpočtových a menových politík členských štátov. Minulotýždňové rozhodnutie Európskej centrálnej banky kúpiť dlhopisy vydané vládami v eurozóne považujem za naozaj pozitívny krok. Rozhodol som sa hlasovať proti konečnej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, pretože zo správy boli odstránené tie aspekty, ktoré považujem za podstatné pre zabezpečenie stability jednotného európskeho trhu a pre udržanie moderného sociálneho štátu v Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) V dobe, ktorou práve prechádzame, keď mnoho krajín čelí vážnym problémom s verejnými financiami, je nutné prijať politické opatrenia, ktoré povedú k hospodárskej a sociálnej stabilite, ale najmä také, ktoré stimulujú rast. Musí sa vykonať nielen analýza deficitov, ale aj úrovne verejného dlhu, a v tejto oblasti sa musia prijať osvedčené postupy takým spôsobom, aby sa umožnil vznik stabilnejšej situácie a aby sa v budúcnosti predišlo opakovaniu rovnakých chýb. Považujem tiež za veľmi dôležité prijať rozumné kritériá pre koncepciu obnovy hospodárstva, keďže situácie jednotlivých členských štátov sú odlišné. Na záver by som chcel zdôrazniť potrebu konkurencieschopnej daňovej politiky nielen pre EÚ, ale aj pokiaľ ide o investície v tretích krajinách.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Ako súčasná kríza svojím mocným dosahom na hospodársky rozvoj, kvalitu života občanov a sociálnu stabilitu ukázala, udržateľnosť verejných financií je nevyhnutnou podmienkou pre hospodársku obnovu a istotu rozvoja. Ukázala sa aj nedostatočná revízia Paktu stability a rastu. Preto by som chcel zopakovať potrebu posilniť mechanizmy inštitúcií EÚ s cieľom zvýšiť integráciu a územnú súdržnosť na zabezpečenie väčšej kapacity pre intervenciu a ochranu, aby sme mohli čeliť rizikám a odchýleniu sa od spoločnej politiky. Taktiež by som chcel upozorniť na sociálne obavy zdôraznené v tejto správe, ktorá varuje pred veľkými rozdielmi v príjmoch členov verejnosti. Takáto situácia oslabuje produktivitu a hospodársku konkurencieschopnosť. Súhlasím preto s potrebou podporiť členské štáty v zavádzaní primeraných reforiem na riešenie týchto nevyvážeností. Daňová spravodlivosť a hospodárne vládne verejné výdavky sú nutné pre proces hospodárskej obnovy a sociálnej súdržnosti. Zmiernenie chudoby, zaručenie sociálnej súdržnosti a podpora hospodárskeho rastu a produktivity sú nepopierateľnými prioritami v EÚ a určite im pomôže postupné znižovanie daňového zaťaženia pracovnej sily a malých a stredných podnikov.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne.(FR) Súhlasím s touto správou: súčasné úrovne verejného dlhu a deficitov budú budúce generácie niesť ťažko, ale obe tieto úrovne predstavujú veľký problém už aj teraz. Nesúhlasím však s navrhnutými riešeniami. Nemyslím si, že správa, ktorá neuviedla dôvod súčasného prudkého nárastu tohto dlhu a deficitu, sa môže brať vážne. Malo by sa radšej poukázať na to, že nárast týchto deficitov do takej miery spôsobila skutočnosť, že súkromné dlhy bánk a finančného odvetvia prevzali členské štáty, a tým aj európski občania a daňovníci. Musíme stále opakovať skutočnosť, že EÚ a Euroskupina teraz prijímajú opatrenia, aby vyhoveli trhom, o ktorých si myslíte, že sú racionálne a výkonné, ale ktoré spanikária, keď sa deficit príliš zväčší, a budú panikáriť opäť, pretože sa obávajú, že opatrenia prijaté na zníženie deficitu môžu pribrzdiť vidinu hospodárskeho oživenia. Obohatili sa tým, že si naúčtovali vysokú cenu za riziko gréckeho dlhu, ktorého ste sa práve zbavili prijatím najnovších opatrení. Vyhrali na všetkých frontoch, ešte viac si zvýšili zisky. Bez ohľadu na to, aké to má následky na skutočné hospodárstvo a na ľudí.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. (FR) Bola som nútená hlasovať proti správe svojho kolegu Liema Hoanga Ngoca, ktorú európska pravica a liberáli prerobili takým spôsobom, ktorý ju zbavil podstaty, lebo sa v nej jednoducho obhajuje dogmatické lipnutie na Pakte stability a rastu, teda na politikách úsporných opatrení. Rozpočtová politika nie je sama osebe cieľom; je to nástroj, ktorý reaguje na politické ciele. Prioritou by nemali byť úsporné opatrenia, inak by sme v zárodku udusili ten malý rast, ktorý je dosiahnuteľný; potrebujeme práve filozofiu rastu zamestnanosti, ktorú musíme hájiť. EÚ na tento účel potrebuje prostriedky umožňujúce konať, čo znamená poskytnutie nástrojov na riadenie hospodárstva mimo tých, čo máme k dispozícii v rámci Paktu stability a rastu, ktoré nepostačujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Tento dokument je dôkazom túžby vytvoriť systém prerozdelenia, ktorý dbá o spoločnosť ako celok. Jeho pozitívne návrhy sa týkajú migračných politík. Odmieta „nerozvážne znižovanie“ prostriedkov verejných investícií, ktoré sa urobili v mene krízy. Potom však majú niektoré špecifické návrhy opačnú logiku.

Zvýšenie dôchodkového veku; potvrdenie Paktu stability a rastu ako riešenia krízy napriek tomu, že je jednoznačne jednou z príčin; blahoželanie Európskej centrálnej banke k záchrane bankového sektora a podpora sociálneho hospodárstva založeného na udržateľnom konkurencieschopnom trhu – tak veľa neoliberálnych dogiem sa opakuje v celom texte. Kríza nič nezmení: Európa je zaslepená svojím dogmatizmom a hluchá voči požiadavkám svojich občanov. Hlasujem proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Morganti (EFD), písomne.(IT) Napriek skutočnosti, že celosvetová hospodárska a finančná kríza v znepokojujúcej miere postihuje udržateľnosť vnútroštátnych rozpočtov, správa, ktorú tento Parlament teraz posudzuje, obsahuje pasáže, ktoré mi bránia hlasovať za ňu.

Po prvé, v odseku 59 sa uvádza, že ukončenie krízy môžeme napomôcť zvýšením úrovní zamestnanosti, a navrhuje sa v ňom prijatie politík v prospech migrácie z krajín mimo EÚ, vedúcich dokonca k udeleniu občianstva. Na jednej strane text zbytočne zamieňa hospodársku problematiku s migračnou politikou, pričom ignoruje najmä už teraz vysokú mieru nezamestnanosti.

Na druhej strane si nemyslím, že Európa by mala podporovať udeľovanie občianstva. Okrem toho niektoré predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy požadujú vytvorenie dane z finančných transakcií a európsku ratingovú agentúru. Zavedením novej dane rozhodne nemôžeme dosiahnuť lepšie pravidlá pre finančný trh.

Napokon, pokiaľ ide o zriadenie verejnej ratingovej agentúry, predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh neudrel klinec po hlavičke, pretože najlepším praktickým spôsobom, ako zabezpečiť dôveru investorov, je zaručiť nestrannosť a nezávislosť ratingových agentúr, a nie vystaviť ich politickému vplyvu.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Veľmi ma mrzí, že nakoniec sa tejto správy o verejných financiách zmocnila pravica a úplne zmenila jej hlavný zámer, keďže z nej spravila veľmi neoliberálnu správu. Schvaľujem rozhodnutie spravodajcu Hoanga Ngoca odstrániť z nej svoje meno.

 
  
MPphoto
 
 

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Je jednoducho neprijateľné, že táto správa bola prijatá väčšinou Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu v Európskom parlamente; preto v zhode s naším spravodajcom pánom Hoangom Ngocom hlasovala Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente proti nej. Ako môže niekto chcieť, aby naši spoluobčania platili za krízu, za ktorú sú z veľkej časti zodpovedné banky a špekulanti? Opatrenia, ktoré obhajuje poslanecký klub PPE a skupina ALDE, a to konkrétne rýchla konsolidácia verejných financií, zníženie verejných výdavkov najmä v oblasti dôchodkov a zdravotníctva a bezpodmienečná implementácia Paktu stability a rastu, budú mať katastrofálne dlhodobé následky na naše spoločnosti. Smerujeme priamo do katastrofy, ak nezavedieme daň z finančných transakcií, ako navrhol pán Hoang Ngoc, a ak neprijmeme realizovateľné opatrenia na obnovu. Nedopusťme, aby sa občania Európy dostali na kolená.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Hlavným účelom tejto správy bolo analyzovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií Európskej únie s cieľom oživiť jej hospodárstvo. Rozprava o tejto problematike v pléne nemohla prísť vo vhodnejší čas vzhľadom na nebývalú hospodársku a finančnú dohodu, ktorú európski predstavitelia dosiahli minulý týždeň. Na jednej strane demonštruje balík prijatých opatrení – najmä uvoľnenie pomoci pre Grécko, zrýchlenú reštrukturalizáciu verejných financií členských štátov a vytvorenie mechanizmu finančnej stability – silnú solidaritu. Tieto opatrenia však predvídajú obdobie, v ktorom budú musieť všetci Európania priniesť obete. Prinášanie obetí sa musí rozdeliť spravodlivo a vyvážene. Toto je čas pre odvážne rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni s dlhodobou perspektívou a bez povrchnej práce. Verejné účtovníctvo sa vyvažuje znížením výdavkov a zvýšením príjmov alebo obidvoma súčasne.

V období hospodárskej recesie nemáme inú alternatívu, len podstatne znížiť verejné výdavky obmedzením plytvania a optimalizáciou štátnych operácií. Po viacerých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sa konečný obsah tohto návrhu uznesenia zameriava na niektoré z týchto problémov, preto som sa rozhodol hlasovať zaň.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. (LT) Dámy a páni, Litva a niektoré naše susediace členské štáty EÚ v roku 2009 takmer spadli na dno. Možno nad našimi hlavami nelietajú supy, ale stále sa necítime bezpečne: HDP Litvy klesol v prvom štvrťroku 2010 medzištvrťročne o 4,1 %. Väčšina Litovčanov chápe, že potreba bolestivých obetí a tvrdých opatrení nezmizne za noc. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií je nevyhnutná pre dosiahnutie stability a rastu. Riešením je znížiť rozpočtový deficit. V tejto správe sa výstižne uvádza, že vysoké úrovne zadlženosti a deficitov ohrozujú udržateľnosť a mohli by mať katastrofálny dosah na zamestnanosť, verejné zdravotníctvo a dôchodky. Rozhodnutie, ktoré musíme prijať, nesmieme brať na ľahkú váhu – rastúci vládny deficit sa stáva obrovským bremenom pre budúce generácie. Finančná stabilita je dôležitá pre oživenie litovského a európskeho hospodárstva. Preto súhlasím s opatreniami, o ktorých sa diskutovalo tento týždeň, napríklad s návrhmi na zriadenie Európskej rady pre systémové riziká a Európskeho systému finančného dohľadu. Teraz viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme vyrovnanú koordináciu trhov a hedžových fondov a lepší dohľad. Musíme tiež pokračovať v serióznom plnení našich medzinárodných záväzkov. A predovšetkým je nevyhnutné opäť získať dôveru verejnosti a obnoviť hospodársku sebaúctu všetkých našich krajín. Môžeme to dosiahnuť tak, že zabezpečíme dlhodobú udržateľnosť verejných financií, že budeme hovoriť otvorene a budeme transparentní vo všetkých našich činoch.

 
  
  

Správa: Ricardo Cortés Lastra (A7-0129/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Správa o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020 je zásadná, pretože predstavuje mieru, do akej môže byť táto politika nástrojom na vytváranie budúcnosti Únie. Štrukturálne fondy, ktoré zaručujú súdržnosť európskych území a finančnú inováciu, pomáhajú dosiahnuť iniciatívy, ktoré nepochybne prispejú k rastu v regiónoch. Úprimne verím, že politika súdržnosti bude životaschopným nástrojom zameraným na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ do roku 2020, a z tohto dôvodu som hlasovala za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. (IT) Ťažkosti, ktoré sa vždy dostali do popredia z dôvodu politickej, sociálnej a hospodárskej rozmanitosti európskeho dedičstva – ako súčasť veľkého, ale stále rozdielneho územia – viedli od osemdesiatych rokov k rozvoju politiky súdržnosti. Európa, ktorá cyklicky prechádzala z jedného programového obdobia do druhého, musela čeliť potrebe aktualizácie svojich cieľov súdržnosti. Urobila tak prostredníctvom obnovy prostriedkov, pre ktoré štrukturálne fondy boli, sú a naďalej budú hlavným finančným základom každej politiky EÚ, ktorá sa usiluje o zvýšenie vnútornej súdržnosti, a účelov, v súlade s ktorými sa rôzne ciele a jednotlivé opatrenia neustále preorientovali podľa platných požiadaviek. Podporujem správu pána Cortésa Lastru z vlastnej iniciatívy: stratégia EÚ do roku 2020 sa musí začleniť medzi ciele politiky súdržnosti na obdobie 2007 – 2013 prostredníctvom podpory cieľa územnej súdržnosti a na základe pragmatického prístupu prerozdelenia cieľov na miestnej úrovni. Len tak môžeme zabrániť riziku, že sa stratégia EÚ do roku 2020 zmení na stratégiu, v rámci ktorej bude eurokracia chváliť samú seba, ako to bolo v prípade lisabonskej stratégie.

 
  
MPphoto
 
 

  Alain Cadec (PPE), písomne. (FR) Štrukturálne fondy zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri realizácii stratégie EÚ do roku 2020, keďže predstavujú účinný nástroj na rozvoj hospodárstva vo všetkých európskych regiónoch. V správe pána Cortesa Lastru sa správne zdôrazňuje, že lisabonská stratégia dosiahla konkrétne výsledky až vtedy, keď bola prepojená s politikou súdržnosti. Preto súhlasím s odporúčaniami spravodajcu, že je potrebné zlepšiť systém riadenia v rámci stratégie EÚ do roku 2020 v porovnaní s lisabonskou stratégiou. V rámci viacúrovňového systému riadenia je nevyhnutné vytvoriť lepšie prepojenie medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a zúčastnenými stranami občianskej spoločnosti. Chcel by som sa pripojiť k spravodajcovi a zdôrazniť význam prijatia zjednodušeného prístupu na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov v budúcom regulačnom rámci. Jednoduchosť je nakoniec jedným z kľúčov k účinnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Plne podporujem návrhy predložené v tejto správe, ktoré sa týkajú snahy o zapojenie do politiky súdržnosti s cieľom dosiahnuť ciele stanovené v stratégii do roku 2020. Nová Lisabonská zmluva podporuje zásadu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a bez tohto ustanovenia o solidarite nemá EÚ ako taká žiaden zmysel. Hlavným cieľom politiky súdržnosti je zníženie rozdielov medzi úrovňami hospodárskeho rozvoja rôznych regiónov a riešenie štrukturálnej zaostalosti najviac znevýhodnených a najodľahlejších regiónov. V rámci prístupu k stratégii do roku 2020, ktorej cieľom je podporovať rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť, je potrebné poznamenať, že politika súdržnosti môže byť dôležitým nástrojom na úspešné dosiahnutie cieľov uvedených v tejto stratégii.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Hlavným cieľom politiky súdržnosti je zníženie rozdielov medzi úrovňami hospodárskeho rozvoja rôznych regiónov a vyčlenenie zdrojov najmä na rast a zamestnanosť. Stratégia do roku 2020 predstavuje dôležité a ambiciózne úlohy pre Európu v piatich oblastiach, ktoré sa považujú za strategické: (i) zamestnanosť, (ii) inovácia a výskum, (iii) zmena klímy a energetika, (iv) vzdelávanie a (v) boj proti chudobe. Ako som už povedal, je to ambiciózna a odvážna stratégia. Súhlasím so spravodajcom, že musí byť zostavená tak, aby bola v súlade s budúcou politikou súdržnosti, a že sa stratégia do roku 2020 musí vykonávať na regionálnej a miestnej úrovni, čo sa v súvislosti s lisabonskou stratégiou nepodarilo dosiahnuť. Je to mimoriadne dôležité pre hospodársky rozvoj a rast v rôznych regiónoch. Keďže pochádzam z regiónu Portugalska, na ktorého záujmy a želania sa často zabúda v prospech záujmu centralizovanej moci, ako som už verejne povedal, som presvedčený, že presadzovanie cieľov stratégie do roku 2020 na regionálnej úrovni môže mať veľký význam pre vyváženejší regionálny rozvoj.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) V rámci projektu európskeho rozvoja je v oblasti územnej kohézie potrebné urobiť veľký pokrok, čo je dôležité pre boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, podporu zamestnanosti a trvalo udržateľný rozvoj, ako aj pre oblasť sociálnej súdržnosti. Nepochybujem o tom, že malé a stredné podniky musia pri úspešnom budovaní Európy zohrávať dôležitú úlohu. Preto podporujem odporúčania uvedené v tejto správe, ako je potreba zjednodušenia pravidiel upravujúcich prístup k dostupným finančným prostriedkom a ich riadenie s cieľom povzbudiť ich využívanie a účinné vykonávanie na celom území EÚ. Regióny uskutočňujú viac než jednu tretinu verejných investícií v EÚ a čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov sa v čoraz väčšej miere sústreďuje na ciele v oblasti rastu a zamestnanosti. Domnievam sa, že je pre EÚ nevyhnutné, aby prijala okamžité kroky a konkrétne opatrenia na uspokojenie osobitných potrieb regiónov vyznačujúcich sa prírodnými alebo demografickými znevýhodneniami závažného a trvalého rázu, ako sú pobrežné oblasti, ostrovy, horské oblasti, cezhraničné a najvzdialenejšie regióny. Chcel by som takisto zdôrazniť, že vzdelávanie a odborná príprava sú základnými predpokladmi na rozvoj EÚ a na dosiahnutie väčšej konkurencieschopnosti EÚ pri riešení celosvetových úloh.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Spravodajca považuje za poľutovaniahodné, že do stratégie do roku 2020 nebolo primerane zapracované hodnotenie lisabonskej stratégie, a s týmto názorom sa stotožňujeme. Uvedené ciele lisabonskej stratégie – hospodársky rast, zamestnanosť a sociálna súdržnosť – neboli dosiahnuté; práve naopak, situácia v týchto oblastiach sa ešte zhoršila. Ako sme už povedali, táto situácia je výsledkom cieľov lisabonskej stratégie, a aké to boli ciele! Konkrétne: liberalizácia, privatizácia, menšia regulácia a väčšia flexibilita právnych predpisov v oblasti zamestnanosti. Tieto možnosti, nástroje a ciele sa teraz znovu prevzali do stratégie do roku 2020. Spravodajca takisto žiada o doplnenie voľného, otvoreného a funkčného vnútorného trhu. Nuž, bol to práve tento voľný, otvorený a funkčný vnútorný trh, ktorý viedol k najväčšej chudobe a sociálnemu vylúčeniu v EÚ a ktorý oslabil jej územnú súdržnosť. Z tohto dôvodu neakceptujeme zosúladenie politiky súdržnosti so stratégiou do roku 2020, a to v prospech jej skutočného cieľa: zníženie rozdielov v úrovni rozvoja rôznych regiónov a zavedenie skutočnej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. (PL) Hlavným cieľom politiky súdržnosti je snaha o dosiahnutie jednotnej úrovne rozvoja vo všetkých regiónoch EÚ. Vďaka viacročnému programu a stratégiám, ktoré boli zavedené ako súčasť tejto politiky, majú jednotlivé regióny a konkrétne tie najchudobnejšie z nich príležitosť na dosiahnutie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, vyššej miery konkurencieschopnosti a vytvorenie pracovných miest. Viac ako polovica všetkých investícií do verejného sektora sa uskutočnila na regionálnej úrovni, takže miestne orgány sa stávajú hlavnými účastníkmi pri vykonávaní súčasnej lisabonskej stratégie a v budúcnosti aj stratégie EÚ do roku 2020. Mali by sme preto v plnej miere podporiť realizáciu projektov, ktoré patria do politiky súdržnosti, majúc na pamäti, že hlavnými príjemcami pomoci budú najčastejšie vidiecke oblasti a že podpora partnerského prístupu autora umožňuje účinne informovať občanov o cieľoch a výsledkoch realizovaných projektov.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Zdá sa, že vyčleňujeme finančné prostriedky pre znevýhodnené oblasti, ktoré sa nakoniec minú v relatívne prosperujúcich regiónoch. V celej EÚ existujú problémy súvisiace s dotačnou politikou. Na jednej strane sa investujú prostriedky do obnovy dedín s cieľom zabrániť zániku vidieckych spoločenstiev, a na druhej strane toto úsilie maria nariadenia o privatizácii a deregulácii.

Je zbytočné, aby sme mali prosperujúce centrum obce, ak je obec takmer odrezaná od verejnej dopravnej siete a ak bola zavretá pošta. Správa sa v dostatočnej miere nezameriava na problémy politiky súdržnosti, a preto som hlasoval proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Toto uznesenie je dôležitým dokumentom, pretože obsahuje najlepší prístup pre prepojenie, ktoré je potrebné medzi politikou súdržnosti a stratégiou EÚ do roku 2020. V čase, keď sa veľa hovorí o európskej politike súdržnosti po roku 2013, je dôležité prezentovať ju ako nástroj nevyhnutný na dosiahnutie súladu so stratégiou EÚ do roku 2020, opakujúc tvrdenie, že politiky v oblasti súdržnosti sú potrebné na posilnenie pôvodného plánu, ktorým je integrácia EÚ. Politika súdržnosti zohrávala dôležitú úlohu pri vytváraní lepšej rovnováhy medzi európskymi regiónmi a v súčasnosti sa považuje za kľúčový nástroj na prekonanie súčasnej finančnej krízy, ktorou EÚ práve prechádza, a to posilnením konkurencieschopnosti a miestneho potenciálu. V čase, keď sa neočakáva zvýšenie rozpočtu EÚ a v čase tlaku na rozpočet politiky súdržnosti (približne 45 % rozpočtu EÚ) sa domnievame, že dobré prepojenie cieľov politiky súdržnosti a cieľov stratégie EÚ do roku 2020 je nevyhnutným predpokladom na posilnenie súdržnosti a zároveň prispieva k pozitívnej reakcii všetkých regiónov a zástupcov verejnosti na problémy, ktorým čelí EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Je škoda, že naše alternatívne uznesenie o politike súdržnosti a stratégii EÚ do roku 2020 bolo zamietnuté. Skupina Zelených/EFA sa preto rozhodla zdržať sa konečného hlasovania o uznesení pána Cortésa Lastru.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Schroedter (Verts/ALE), písomne. (DE) Spravodajca pán Cortés Lastra pôvodne vypracoval veľmi vyváženú správu o vzťahu medzi politikou súdržnosti a stratégiou EÚ do roku 2020. Jej cieľom bolo napraviť rozsiahle vyčlenenie politiky súdržnosti zo strany prvej Komisie pána Barrosa. Položil oprávnenú otázku, a to, či je politika súdržnosti nástrojom lisabonskej stratégie a novej stratégie EÚ do roku 2020, alebo či má samostatný význam a nezávislú hodnotu. Spravodajca dosiahol rovnováhu medzi týmito dvoma aspektmi. Mali by sme mu byť vďační za to, že podporil nezávislosť politiky súdržnosti. Tento prístup sme podporili. Žiaľ, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré z veľkej časti predložil Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), do veľkej miery oslabili pôvodný zámer tejto správy. My v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii vyjadrujeme nad touto skutočnosťou veľké poľutovanie. Z tohto dôvodu sme túto správu znovu predložili plénu ako alternatívne uznesenie, a to do veľkej miery v jeho pôvodnej podobe.

Žiaľ, nezískalo prevažnú väčšinu hlasov. Vzhľadom na hlasovanie vo výbore to nebolo žiadnym prekvapením. Týmto alternatívnym uznesením sme chceli ozrejmiť, že v Parlamente existovala menšinová pozícia, ktorá chcela regiónom poskytnúť viac práv na nezávislý rozvoj, než to umožňuje súčasný model vyčleňovania zo štrukturálneho fondu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Politika súdržnosti je potrebná na dosiahnutie cieľov stratégie do roku 2020: podpora vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu, vytváranie pracovných miest a hospodársky rast. V dôsledku zlyhania lisabonskej stratégie v súvislosti s cieľom súdržnosti, ako aj pre nedostatok primeranej konzultácie Európskeho parlamentu a účasti regionálnych a miestnych orgánov, sa v správe zdôrazňuje význam prínosu politiky súdržnosti k budúcim strategickým cieľom. Z tohto dôvodu je medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a subjektmi, pokiaľ ide o ciele tejto stratégie, potrebná väčšia angažovanosť.

Regióny musia zohrávať kľúčovú úlohu ako nástroj na oslovenie hospodárskych a sociálnych aktérov, najmä malé a stredné podniky. Vzhľadom na svoj horizontálny prístup možno rozvoj v Európskej únii a väčšiu konkurencieschopnosť Únie so zreteľom na globálne problémy posilniť len prostredníctvom silnej a riadne financovanej politiky súdržnosti. Regionálny rozmer Európy sa musí posilniť prostredníctvom stratégie, ktorá zohľadní špecifiká rôznych regiónov alebo skupín, ako sú najodľahlejšie regióny. Na základe uvedených dôvodov považujem politiku súdržnosti za základný nástroj zameraný na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ do roku 2020, a z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu.

 
  
  

Správa: Vincent Peillon (A7-0133/2010).

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Únia pre Stredozemie je ambiciózny projekt, ktorý si vyžaduje rázne politické angažovanie Európskeho parlamentu. Hlasovala som za túto správu, pretože obsahuje nasledujúce tri myšlienky, ktoré sú veľmi dôležité: 1) nová inštitucionálna štruktúra musí urýchlene nadobudnúť platnosť s cieľom zabezpečiť fungovanie Únie pre Stredozemie; 2) primerané financovanie je dôležité, ak má Únia pre Stredozemie dosiahnuť svoje ciele a tým objasniť šesť hlavných strategických projektov (odstránenie znečistenia Stredozemného mora, doprava, obnoviteľné zdroje energie, vzdelávanie, MSP, civilná ochrana); 3) úspech Únie pre Stredozemie závisí od vyriešenia regionálnych konfliktov v oblasti Stredozemia.

 
  
MPphoto
 
 

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. (IT) Únia pre Stredozemie je ambiciózny projekt s množstvom nepochybne pozitívnych aspektov, najmä pokiaľ ide o budúcu možnosť posilnenia nástrojov na kontrolu prisťahovalectva a boja proti toku skrytého prisťahovalectva, ktoré v posledných rokoch postihlo oblasť Stredozemia, a to prostredníctvom tohto politického a hospodárskeho partnerstva. To je ďalší z dôvodov, prečo môže Európa ťažiť z perspektívy fóra zameraného na dialóg s krajinami Stredozemia, takmer vždy tranzitnými krajinami pre väčšinu nezákonných prisťahovalcov, ktorí prichádzajú cez južné pobrežie tohto kontinentu.

Dvere pre dialóg, ktoré budú otvorené, však, samozrejme, nemožno interpretovať ako nástroj na zjednodušenie týchto tokov, ale ako nástroj na reguláciu a boj proti ilegalite; úlohou obchodu spolu s celkovým zmierením regiónu Blízkeho východu – k čomu Únia pre Stredozemie bude musieť aktívne prispieť – bude podporiť sociálny a hospodársky rast v krajinách pôvodu prisťahovalcov. A preto, ak bude Únia vybudovaná na pevných politických základoch a s konkrétnymi cieľmi, umožní nám to pomôcť ľuďom, ktorí chcú masovo prichádzať na pobrežia južnej Európy, a to v ich vlastných krajinách. Hlasujem za túto správu v nádeji, že otázka migrácie nadobudne na nadchádzajúcich samitoch Únie pre Stredozemie väčší význam.

 
  
MPphoto
 
 

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. (IT) Hlasovaním za správu pána Peillona sme všetci uznali, že oblasť Stredozemia je oblasťou kľúčového významu a že v multipolárnom a vzájomne závislom svete, rozsiahlych regionálnych integráciách, ako je integrácia v oblasti Stredozemia, budeme môcť lepšie čeliť sociálnym, kultúrnym, hospodárskym, environmentálnym, demografickým, politickým a bezpečnostným otázkam.

Oblasť Stredozemia zahŕňa všetky tieto otázky, ktoré sú kľúčové pre stabilitu celého regiónu a ktoré si vyžadujú cielené a rozhodné opatrenia.

Na nadchádzajúcom zasadnutí v Barcelone sa znovu zídu štátni a vládni predstavitelia euro-stredomorskej oblasti, aby vyhodnotili pokrok, ktorý dosiahla Únia pre Stredozemie.

Podľa môjho názoru by sa v tejto súvislosti mali preskúmať tri politické otázky:

a) čas potrebný na pokračovanie vo vytváraní inštitucionálnych vzťahov, stanovený v Paríži, a nevyužitie parlamentného rozmeru, ktorý poskytlo Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie;

b) nedostatok použitých finančných prostriedkov a synergií; aj keď zohľadníme pokrok a dostatočné, hmatateľné záväzky, ktoré si stanovili niektoré z našich krajín vrátane Talianska, celkový vplyv Únie pre Stredozemie, pokiaľ ide o vytvorenie oblasti hospodárskej prosperity, je aj naďalej slabý;

c) ťažkosti pri rozhodnom riešení otázok, ako je mier, stabilita a bezpečnosť, ktoré sú základnou požiadavkou s cieľom zabezpečiť Únii pre Stredozemie politický rozmer a jednotu cieľov.

 
  
MPphoto
 
 

  John Bufton (EFD) , písomne. – Sme proti Únii pre Stredozemie. Zjednodušilo by sa tým masové prisťahovalectvo zo schudobnených krajín v Severnej Afrike. Umožnilo by to aj severoafrickej al-Káide, ktorá pôsobí v týchto krajinách, ľahšie sa dostať do Európy a uskutočniť teroristické útoky. Takisto si uvedomujeme spôsob, akým EÚ udelila Maroku privilegovaný hospodársky štatút, a to aj napriek násilnej okupácii Západne Sahary a plieneniu jej zdrojov touto krajinou.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. (EL) Aby mohla byť spolupráca medzi európskymi krajinami a ostatnými krajinami Stredozemia účinným nástrojom na budovanie mieru a blahobytu a podporovanie ľudských práv, musí byť založená na zásadách rovnosti a vzájomnej spolupráce prospešnej pre obyvateľov v tejto oblasti. Takáto spolupráca by mala pomôcť vyriešiť medzinárodné a bilaterálne problémy na základe zakladajúcej charty OSN a medzinárodného práva, čím sa zdôrazní potreba spravodlivého a schodného riešenia pre Palestínu, Západnú Saharu a Cyprus. V tejto správe sa však, žiaľ, nič z toho nespomína, ako ani neprijateľné podmienky, v ktorých sú tisíce ľudí, ktorí cestujú bez cestovných dokladov, zadržiavaní na ostrovoch a v mestách Stredozemia, čo vplýva na ľudskú dôstojnosť nás všetkých. Aby bolo možné nadviazať skutočnú spoluprácu, je nevyhnutné posilniť postupy vedúce k dialógu a porozumeniu a zohľadniť rozdiely v tejto oblasti, a to vo všetkých obchodných dohodách s cieľom zaručiť rovnosť medzi všetkými štátmi. Tento typ spolupráce by mal posilniť a podporiť sociálnu a kultúrnu výmenu a pomôcť pri vypracovaní spoločných politík a opatrení zameraných na ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Maria Corazza Bildt, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Anna Ibrisagic (PPE), písomne. (SV) Švédski konzervatívci dnes hlasovali proti správe A7-0133/2010 o Únii pre Stredozemie (2009/2215(INI)). Je to z toho dôvodu, že nemôžeme podporiť, aby sa v novom finančnom výhľade EÚ na obdobie 2014 – 2020 ako súčasť Únie pre Stredozemie vyčleňovali prostriedky EÚ na projekty z čoraz väčších zdrojov. Je veľmi dôležité, aby sme vybudovali konštruktívnu spoluprácu s krajinami v oblasti Stredozemia, ktorá bude založená na zásadách rovnosti zaobchádzania, solidarity, dialógu a rešpektovania rozdielov a charakteristických znakov každej krajiny. Regionálna spolupráca s EÚ v Únii pre Stredozemie sa nesmie, ako by to niektoré mocnosti radi videli, stať náhradou začlenenia do EÚ a členstva v Európskej únii. Okrem toho je mimoriadne dôležité, aby EÚ prevzala zodpovednosť a zachovala si vierohodnosť, čo znamená, že nesmie prisľúbiť finančné prostriedky na rôzne účely bez udržateľného financovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Podľa Parížskej deklarácie z 13. júla 2008, ktorou vznikla nová Únia pre Stredozemie, sa v predchádzajúcom Barcelonskom procese mal uznať nový stimul, ako sa uvádza v tejto deklarácii: obnovenie úsilia o pretvorenie stredozemného regiónu na priestor mieru, demokracie, spolupráce a prosperity. Rok 2009 bol však pre Európsku úniu rokom veľkých zmien (uskutočnili sa európske voľby predsedu Komisie, Lisabonská zmluva nadobudla platnosť, bojovalo sa proti hospodárskej a finančnej kríze atď.), ktoré spôsobili oddialenie implementácie Únie pre Stredozemie. Domnievam sa, že táto správa správne identifikuje ďalšie kroky smerom k dosiahnutiu cieľov stanovených pri založení Únie pre Stredozemie. Takisto očakávam výsledky druhého samitu štátnych a vládnych predstaviteľov, ktorý bol naplánovaný na 7. júna tohto roku v Barcelone. Posilnenie vzťahov Únie pre Stredozemie je dôležité a verím, že len politický dialóg a užšia spolupráca medzi Úniou a ostatnými krajinami Stredozemia stimulujú vytvorenie priestoru slobody, spravodlivosti, mieru a udržateľnej a trvalej prosperity.

 
  
MPphoto
 
 

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporil som túto správu o Únii pre Stredozemie. Európa a Stredozemie majú spoločných mnoho cezhraničných problémov, ktoré je možné lepšie odstrániť prostredníctvom procesu regionálnej integrácie spolu s efektívne fungujúcimi inštitúciami, ktoré odstránia prekážky bilaterálnej spolupráce. Takéto problémy sú ešte naliehavejšie v kontexte krízy a je v záujme EÚ, aby odstránila rastúce rozdiely medzi oboma regiónmi a tým prispela k reálnej a bezpečnej budúcnosti ľudí žijúcich v oblasti Stredozemia. EÚ a vlády v rámci Únie pre Stredozemie musia uprednostniť zriadenie inštitúcií s koherentnou politickou stratégiou, ktorej cieľom bude podpora demokracie a zlepšenie ľudských práv vrátane sociálnych práv. Ak sa tieto ciele majú do veľkej miery podporiť, je nevyhnutné dosiahnuť mierové dohody medzi susediacimi krajinami Blízkeho východu. Znamená to ukončiť obliehanie Gazy Izraelom a politiku osídľovania, ako aj záväzok Palestíny ukončiť násilie a program budovania štátu a vzájomne rešpektovať hranice z roku 1967. Aj naďalej budem proti upevňovaniu dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom, kým Izrael nesplní svoje povinnosti v oblasti rešpektovania ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za správu o Únii pre Stredozemie, pretože sa zasadzuje za väčšie angažovanie Európskeho parlamentu v tejto regionálnej iniciatíve. Ak má byť samit, ktorý sa má po dvoch zložitých rokoch konať v júni v Barcelone, úspešný, je nevyhnutné, aby sa zapojil aj Európsky parlament, pretože výsledok tohto samitu bude mať pre Úniu pre Stredozemie mimoriadny význam.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Každý nestranný pozorovateľ by povedal, že Euro-stredomorské partnerstvo nedosiahlo taký pokrok, ako by sme si želali, a že kým sa tak stane a kým nadobudne skutočný a produktívny rozmer, je pred nami ešte veľa práce. Stredozemné more je z historického hľadiska skôr zjednotené ako rozdelené. Kultúry, ktoré vznikli na jeho pobrežiach, tvorili základ západnej civilizácie, a obe strany prispeli k formovaniu identity s jasnými príbuzenskými vzťahmi. Náboženské vojny nahradil most, ktorý mal preklenúť túto priepasť, a tento most je ešte stále tu. Dúfam, že Európska únia spolu so svojimi partnermi podnikne skutočné opatrenia na podporu a vytvorenie Euro-stredomorského partnerstva, ktoré bude schopné odstrániť strach, rozdiely a nedôveru a prežiť v budúcnosti bez toho, aby sa rozpadlo. Obe strany mora, ktoré bolo kedysi morom silnej civilizácie, môžu z tohto rozvoja veľa získať.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na nestabilnú sociálnu a hospodársku situáciu v južných krajinách je prehlbovanie vzťahov s krajinami Stredozemia nanajvýš dôležité. V tejto súvislosti sa domnievam, že pri konsolidácii Únie pre Stredozemie je nevyhnutné napredovať konkrétnym a efektívnym spôsobom. Posilnenie euro-stredomorských vzťahov sa stáva čoraz nevyhnutnejšie z dôvodu vplyvu, ktorý celkom isto bude mať na konsolidáciu priestoru mieru a na kultúrny, hospodársky, politický a sociálny rozvoj. Rád by som však poukázal na obavy vyplývajúce zo situácie v oblasti práv žien, rodovej rovnosti a diskriminácie na základe sexuálnej orientácie: sú to oblasti, v ktorých môže byť posilnenie európskeho vplyvu stimulom pre pozitívnu zmenu. Na druhej strane, obrovský potenciál obnoviteľných zdrojov energie v regióne Stredozemia je príkladom prínosov, ktoré by Európska únia mohla získať a využívať s cieľom dosiahnuť účinnú politiku v oblasti energetiky a rozšíriť oblasť obchodu v EÚ na 800 miliónov ľudí.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Vôbec nesúhlasíme s usmerneniami uvedenými v tejto správe, ktorých cieľom je najmä zvýšiť hospodársku prevahu veľkých spoločností EÚ nad južnou časťou Stredozemia; dostupnosť a kontrolu prírodných zdrojov, najmä energie; vykorisťovanie pracovnej sily a utláčanie prisťahovalcov. Je pozoruhodné, že, ako sa zdá, väčšina v Parlamente žije v slonovinovej veži, pričom si vôbec nie je vedomá dôsledkov takzvaného voľného obchodu; trvá na týchto politikách a tým prispieva k zhoršeniu situácie. Napríklad v Portugalsku bolo v textilnom odvetví zrušených viac ako 100 000 pracovných miest, pretože tisíce spoločností skrachovali, a to z dôvodu vyššej miery vonkajšej hospodárskej súťaže.

Z tohto dôvodu je potrebné zrušiť progresívnu liberalizáciu medzinárodného obchodu. Tento proces znamená, že práva pracovníkov a zvrchovanosť obyvateľov sú ohrozené, prírodné zdroje a biodiverzitu si privlastnili veľké nadnárodné spoločnosti, že životné prostredie bolo zničené, že stúpla nezamestnanosť, že milióny malých poľnohospodárov boli zruinované a že potravinová sebestačnosť a bezpečnosť boli ohrozené. Žiadame zavedenie nestranných a spravodlivých hospodárskych vzťahov, ktoré budú slúžiť ľuďom a krajinám v oboch regiónoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. (FR) Podporila som správu, ktorú vypracoval môj francúzsky kolega z radov socialistov pán Peillon, pretože cieľom Únie pre Stredozemie je podporovať proces euro-stredomorskej spolupráce prostredníctvom konkrétnych strategických opatrení pre Európu ako celok, ako aj pre oblasť Stredozemia. Regionálna integrácia je v skutočnosti potrebná na podporu mieru, ktorý je jednou z hlavných priorít v rámci tejto spolupráce, a preto ju treba posilniť. Domnievam sa, že Únia pre Stredozemie je vynikajúci nástroj na veľmi dôraznú intervenciu v konfliktoch, ktoré pretrvávajú v tejto oblasti, ako aj pri poskytovaní ich riešení. Dúfam, že nasledujúci samit v Barcelone bude úspešný, že členské štáty skutočne opätovne uvedú Úniu pre Stredomorie do činnosti a že po zriadení sekretariátu v Barcelone nadobudne celá séria projektov konečnú podobu, a to v záujme všetkých.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. (FR) Prínosom tejto správy je, že zdôrazňuje naliehavú potrebu uznania dvoch štátov, Palestínskeho štátu a Izraelského štátu, ktoré budú nažívať v mieri a bezpečnosti, ako aj boja za práva žien a proti diskriminácii založenej na sexuálnej orientácii. Prínos tejto správy však tu aj končí. Tento text je v podstate sľubom pre súčasných a potenciálnych súkromných investorov v tomto regióne, ako to dokazuje množstvo nariadení týkajúcich sa potrebnej ochrany a finančného zabezpečenia investícií. Tento text podporuje Barcelonský proces a vytvorenie euro-stredomorskej zóny voľného obchodu, čo je celkom v protiklade s regulačnými cieľmi, ktoré si táto situácia vyžaduje.

Hlasujem proti tejto správe. Myslím si, že záujmy občanov Európy a Stredozemia by mali mať vždy prednosť pred finančnými záujmami. Úlohou volených zástupcov je snaha o spoločné blaho. Je poľutovaniahodné, že tí, ktorí vypracovali tento text, to nepovažujú za svoju prioritu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Niektorí ľudia v Európe považujú Úniu pre Stredozemie za prestížny projekt, ktorý iniciovalo niekoľko politických predstaviteľov. Domnievam sa však, že nárast spolupráce medzi krajinami ležiacimi na pobreží Stredozemného mora je veľmi pozitívna záležitosť. Je potrebné, aby tieto štáty koordinovali opatrenia, ktoré prijímajú, najmä pokiaľ ide o rastúci príliv migrantov z Afriky. Štruktúry Únie pre Stredozemie poskytujú ideálne prostriedky na podporu práce, ktorú vykonáva agentúra Frontex, a najmä účasti afrických štátov na projektoch, ktorých cieľom je podnietiť hospodárskych migrantov, aby zostali v Afrike.

Veľmi pozitívnym aspektom sú aj rôzne plánované projekty, ako sú zvýšenie miery výmeny študentov a mnohé hospodárske programy, ktorých cieľom je podporovať obchod medzi EÚ a africkými štátmi. Na tieto krajiny sa však nesmie vyvíjať nátlak, aby súhlasili so zónou voľného obchodu, pretože tým vzniká vážne riziko veľkých škôd pre miestne a regionálne trhy. Hoci z uvedených dôvodov celkom nesúhlasím s niektorými bodmi, táto správa je vyvážená a z tohto dôvodu som hlasoval v jej prospech.

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. (PL) Vzhľadom na konštruktívny rozvoj vzťahov medzi Európskou úniou a tretími krajinami som podporil správu o Únii pre Stredozemie. Na posilnenie spolupráce musíme podporiť Barcelonský proces, ktorý bol v poslednej dobe menej aktívny. Samit štátov Únie pre Stredozemie, naplánovaný na 7. júna 2010 v Barcelone, je vynikajúcou príležitosťou na splnenie súčasných vyhlásení, keďže Európska únia si nemôže dovoliť stratiť svoj význam v tomto regióne, s ktorým má tradičné väzby. Inštitucionálne štruktúry, ako je spoločné predsedníctvo, by sa mali využívať na zintenzívnenie opatrení zameraných na väčšiu integráciu spoločností a hospodárstiev na oboch stranách Stredozemného mora.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. (FR) Vedúci predstavitelia štátov a vlád na oboch stranách Stredozemného mora sa 7. júna 2010 stretnú v Barcelone. Je dôležité, aby toto stretnutie viedlo ku skutočnému pokroku – mám na mysli najmä založenie inštitúcií Únie pre Stredozemie, ale aj pokrok v oblasti hospodárstva a obchodu, zamestnanosti, zníženia chudoby, poľnohospodárskych otázok, potravinovej bezpečnosti, vodných zdrojov a rozvoja vidieka. Je takisto dôležité, aby sa pre Úniu pre Stredozemie vyčlenilo viac prostriedkov, ktoré budú hlavným bodom nadchádzajúcich finančných rokovaní na obdobie rokov 2014 – 2020.

Preto by sme mali mať na pamäti, že bude potrebné zabezpečiť, aby sa pomoc EÚ skombinovala s finančnými prostriedkami zo súkromných zdrojov a aby sa skoordinovala s prostriedkami, ktoré poskytujú Európska investičná banka a investičné fondy, ako je InfraMed. Okrem toho, posilnenie obchodu medzi južnými krajinami a vytvorenie euro-stredomorskej zóny voľného obchodu je základom pre rozvoj hospodárstva a zníženie chudoby v krajinách ležiacich na južnom pobreží. Tieto opatrenia už boli spomenuté v uznesení, ktoré bolo predložené Parlamentu, a preto ho podporujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložila skupina GUE/NGL (pričom všetky boli zamietnuté), nepriniesli žiadne prekvapenie s výnimkou prvej časti pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 6 (Západná Sahara).

Chcel by som zdôrazniť, že som hlasoval za pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 6, ktorý zdôrazňuje zodpovednosť Maroka za situáciu v oblasti porušovania ľudských práv v Západnej Sahare.

Druhá časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 1 (ktorý zdôraznil potrebu zvýšenia finančných prostriedkov pre Úniu pre Stredozemie), ktorý predložil pán Brok, bola takisto zamietnutá.

Hlasovali sme za správu ako celok (ktorá bola prijatá prevažnou väčšinou).

 
  
  

Správa: Evgeni Kirilov (A7-0123/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. (RO) Hlasoval som za uznesenie o potrebe stratégie EÚ pre Zakaukazsko. Zakaukazsko má pre Európsku úniu strategický význam. Európska únia zároveň môže a musí pomôcť rozvoju tohto problémového regiónu v oblasti hospodárstva a obchodu. Obchodnú politiku môžeme využiť na podporu rešpektovania ľudských práv, energetickej bezpečnosti, demokracie a dobrej správy vecí verejných. Na základe svojej funkcie ako faktický spravodajca za našu politickú skupinu pre toto uznesenie žiadam, aby sa s Gruzínskom, Arménskom a Azerbajdžanom podpísali dohody o voľnom obchode. Som presvedčený, že tieto dohody podporia hospodársky rozvoj v tomto regióne stimulovaním investícií a vytvárania nových pracovných miest, čím sa zníži miera chudoby.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Úplne súhlasím s touto správou, pretože si myslím, že v súlade so spoločným vyhlásením na samite Východného partnerstva v Prahe by EÚ mala zintenzívniť svoje partnerstvo na Východe, najmä s tromi krajinami Zakaukazska, a to prostredníctvom jasnej a presne definovanej stratégie. Základom pre rozvoj v tomto regióne sveta je zachovanie mieru, stabilita hraníc a ukončenie sporov týkajúcich sa hraníc, pokrok smerom k demokracii, právny štát a podpora regionálnej spolupráce. Z tohto dôvodu sa domnievam, že opatrenia EÚ musia byť zamerané na trvalo udržateľný rozvoj založený na zásadách dobrej správy vecí verejných, absolútnom rešpektovaní ľudských práv a politikách dobrého susedstva, ktorých hlavným cieľom by malo byť zabezpečenie mierového spolunažívania medzi týmito krajinami a ich susedmi. V tejto súvislosti by som rád zdôraznil dôležitú úlohu, ktorú bude musieť zohrávať parlamentné zhromaždenie EÚ – krajiny Východného partnerstva. Geostrategický význam tohto regiónu, najmä pokiaľ ide o dodávku a prepravu surovín medzi Východom a Západom, musí byť dôležitým faktorom pri uzatváraní budúcich dohôd medzi EÚ a týmito krajinami.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Z nedávneho konfliktu medzi Ruskom a Gruzínskom – krajinou, ktorá vyhlásila, že chce vstúpiť do Európskej únie a že sa stotožňuje s ideálmi EÚ – jasne vyplýva, že pre región Zakaukazska je potrebné definovať stratégiu. Zakaukazsko, ktoré bolo z historického hľadiska svedkom krvavých konfliktov a ktoré dlhé roky ovplyvňovalo Rusko, urobilo nesmelé kroky smerom k stabilizácii. Potenciálne zdroje konfliktu však aj naďalej pretrvávajú, a preto je potrebné ich čo najdôkladnejšie vyriešiť k všeobecnej spokojnosti. Napäté vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom sú toho dostatočným dôkazom. Dúfam, že Európska únia prehĺbi svoje vedomosti o tomto regióne a prispeje k mieru a pokroku medzi obyvateľmi Zakaukazska. Takisto dúfam, že EÚ prispeje k prijatiu a k všeobecnému rešpektovaniu slobody, demokracie, základných práv a princípov právneho štátu v tomto regióne.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Politika rozširovania a posilňovania obchodu EÚ, politických a kultúrnych vzťahov s tretími krajinami poukazuje na strategický význam krajín Zakaukazska: Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska. Vzhľadom na geostrategickú polohu týchto krajín, ktoré hraničia s mocným Ruskom, Tureckom a Iránom, Európska únia môže a mala by zaujať prístup založený na vplyve a spolupráci, ktorý môže prispieť k mieru a bezpečnosti v tomto regióne. Tento prístup bude mimoriadne potrebný na zabezpečenie najlepších podmienok hospodárskeho rozvoja v kultúrnej a sociálnej oblasti spolu s demokratizáciou tohto regiónu, ktorý bude zahŕňať aj Čierne more a Kaspické more. Proces prehlbovania vzťahov zameraný na integráciu týchto krajín do Európskej únie celkom isto pomôže zlepšiť mieru pokroku v oblasti spravodlivosti, slobody a ľudských práv. Súhlasím aj s významom stratégie pre rozvoj trhu s energiou pre EÚ, ako sa uvádza v tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Táto správa o stratégii EÚ pre Zakaukazsko je len ďalšou časťou procesu šírenia obmedzeného hľadiska na zamaskovanie hospodárskych a geopolitických záujmov EÚ v tomto regióne. Toto hľadisko sa týka konfliktu z roku 2008 medzi Ruskom a Gruzínskom, územných otázok a zvrchovanosti Ruska nad Južným Osetskom a Abcházskom.

Ako uviedol sám spravodajca, v stávke je skutočnosť, že všetky tri krajiny Kaukazu sú dôležité pre tranzit zdrojov energie a energetické dodávky EÚ – od ktorých je Únia do veľkej miery závislá –, a dohody o voľnom obchode, ktorými sa ich ekonomika zatraktívni pre zahraničných investorov.

Pre tieto záujmy je potrebné chápať skrytú podporu pre opätovné začatie pretekov v zbrojení a zvyšovanie počtu vojenských jednotiek v tomto regióne; EÚ sa na tomto procese zúčastňuje tým, že sa podieľa na vyvolávaní vojenskej hystérie medzi USA, NATO a Ruskom. Na tomto pokrytectve sa zúčastňuje aj väčšina v Parlamente. Teraz, keď ide o Gruzínsko, sa Parlament tvári ako rytier v lesklej zbroji, ktorý bráni územnú celistvosť štátu, ale podporoval, pomáhal a naďalej pomáha v procese oddelenia Kosova od Srbska.

 
  
MPphoto
 
 

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne. (CS) Zakaukazsko je veľmi zaujímavá oblasť, o ktorej sa neustále, a to už dvesto rokov, v Európe diskutuje. V tejto oblasti sa po celý čas stretávajú záujmy Ruska, Iránu a Turecka. Členitý reliéf krajiny a bohatá história dávajú tušiť obrovskú národnostnú a náboženskú zložitosť. Tento región nedávno objavila aj EÚ. Je skutočne dojemné, ako pani Tagliaviniová na základe rokovaní v Gruzínsku perfektne pozná celú oblasť vrátane historických a súčasných súvislostí. Skutočne sa pred ňou hlboko skláňam. Je vynikajúce, že si autori správy o potrebe vypracovať novú stratégiu EÚ pre oblasť Zakaukazska všimli organizáciu, ako je OBSE. Škoda, že im zrejme unikli vzťahy štátov ležiacich v tejto oblasti s Iránom a unikli im aj špecifické zámery Turecka v tomto regióne. Autori nepochybne zabudli na „slávne“ vyhlásenie samostatného štátu Kosovo a neskrývané výpady voči Rusku a neuznanie volieb miestnych orgánov v Abcházsku a Južnom Osetsku ukazuje formulácia „de facto orgány okupovaných území“. Tým mi silno pripomínajú závery misie istého lorda Runcinmana v predvojnovej Československej republike. Napriek tomu verím, že sa v najbližšej dobe podarí zlepšiť informovanosť našich vážených kolegov o tejto časti Európy a že nasledujúce uznesenie bude vyváženejšie. Skupina GUE/NGL sa z uvedených dôvodov zdrží záverečného hlasovania o tomto uznesení.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Táto správa o stratégii EÚ nie je, žiaľ, vyvážená, ako som to už spomenul vo Výbore pre zahraničné veci. Hoci výbor zohľadnil niektoré z mojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, aj naďalej si myslím, že táto správa sa uberá nesprávnym smerom. Namiesto neutrálneho a vyváženého postoja k otázke Gruzínska používa formulácie zo zahraničnej politiky USA, ktorej cieľom je oslabiť a izolovať Rusko. EÚ zmenila svoje stanovisko týkajúce sa vzťahu s Arménskom a najmä situácie v Náhornom Karabachu. Takéto správanie je absolútne nepochopiteľné a malo by sa odsúdiť. Spravodajca tento región očividne nikdy nenavštívil, a preto si na celú situáciu nemohol vytvoriť vlastný názor. Z týchto dôvodov som hlasoval proti správe pána Kirilova.

 
  
MPphoto
 
 

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. (RO) Hlasoval som proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 7, pretože odstraňoval hlavnú časť textu správy, v ktorej Parlament vyzýva Rusko, aby rešpektovalo zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínskej republiky a nedotknuteľnosť jej hraníc, ktoré boli medzinárodne uznané. Takisto odsudzuje uznanie nezávislosti separatistických regiónov Južného Osetska a Abcházska v Gruzínsku zo strany Ruskej federácie, čo je v rozpore s medzinárodným právom. Zdôraznením tohto postoja bude v budúcnosti možné predísť podobnej situácii.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Som rád, že všetko, čo sme chceli, bolo prijaté vo výbore AFET, a že boli prijaté aj všetky úpravy, ktoré predložili skupiny S&D, EPP a Zelení. Záverečné hlasovanie, ktoré bolo pozitívne, bolo pre nás veľmi jednoduché.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia