Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2663(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B7-0271/2010

Rozpravy :

PV 20/05/2010 - 12.1
CRE 20/05/2010 - 12.1

Hlasovanie :

PV 20/05/2010 - 13.1
CRE 20/05/2010 - 13.1

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0194

Rozpravy
Štvrtok, 20. mája 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

12.1. Sloboda náboženstva v Pakistane
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o siedmich návrhoch uznesenia o slobode náboženstva v Pakistane(1).

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock, autor. – Vážená pani predsedajúca, neschopnosť Pakistanu nastoliť silnú a pretrvávajúcu demokraciu ovplyvnila – podľa môjho názoru dosť vážne – slobodu náboženstva v tejto krajine. Všetci vedúci predstavitelia využívali islam na to, aby odôvodnili útlak menšín a autokraciu, najmä vojenského charakteru, hoci je potrebné uznať nedávnu snahu vlády, ktorou bolo zabrániť tomuto javu.

Ústava Pakistanu, aj keď v podstate podporuje slobodu náboženstva, ešte stále povoľuje zákony, ako sú zákony o rúhaní, ktoré sú diskriminačné voči nemoslimom, a bežným javom je prenasledovanie šiítskej a ahmadijskej menšiny. Ako sa, žiaľ, zdá, dôraz na náboženskú identitu, ktorá bola základom pre vznik Pakistanu a jeho vytvorenie, podporuje klímu netolerancie a často dokonca násilie voči tým, ktorí stoja mimo tohto hlavného náboženského prúdu.

Rozširovanie madrassáhov Deobandi a hlásanie posolstiev nenávisti voči Západu vytvorilo prostredie, v ktorom prekvitá extrémizmus a fundamentalizmus a v ktorom sa príliš mnoho občanov EÚ – vrátane občanov z našej krajiny, Spojeného kráľovstva – dostalo do ich osídiel. Najlepším dôkazom toho je pakistanský Taliban, teroristické hnutie, ktorého jasné zámery, bombový útok v New Yorku na námestí Times Square, boli nedávno, našťastie, zmarené.

Osobne sa obávam, že v Pakistane sa nič nezmení, kým sa v tejto krajine nerozvinie vzdelávací a politický systém, ktorý bude skutočne podporovať zásady slobody náboženstva, tolerancie a rovnosti.

 
  
MPphoto
 

  Anneli Jäätteenmäki, autorka. – Vážená pani predsedajúca, naša skupina ALDE víta opatrenia, ktoré v prospech náboženských menšín prijala pakistanská vláda od novembra 2008, a podporuje úsilie Federálneho ministerstva pre menšiny pri vytváraní siete miestnych výborov pre medzináboženskú harmóniu s cieľom podporiť dialóg medzi náboženstvami.

Napriek tomu je však na ceste k skutočnej slobode náboženstva v Pakistane potrebné vykonať ešte veľa práce. Zo správ a prieskumov, ktoré vypracovali nezávislé agentúry, vyplynulo, že menšiny v Pakistane sú zbavené základných občianskych slobôd a rovnakých príležitostí v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a politického zastúpenia.

Právne ustanovenia sú veľmi vágne a poskytujú priestor pre nesprávnu interpretáciu, čo ovplyvňuje ľudí všetkých vierovyznaní v Pakistane. Takisto vieme, že ženy v Pakistane čelia domácemu zneužívaniu vrátane fyzického a psychologického zneužívania. Z tohto dôvodu je potrebné vykonať ešte veľa práce.

 
  
MPphoto
 

  Eija-Riitta Korhola, autorka. (FI) Vážená pani predsedajúca, naše uznesenie o Pakistane neustále vyvoláva otázky, ktoré sa týkajú najmä zákonov o rúhaní. Zároveň však musíme uznať mimoriadny pokrok, ktorý sa dosiahol pod vedením súčasnej pakistanskej vlády, a povzbudzujeme túto krajinu, aby ďalej pokračovala vo vykonávaní politiky demokratických reforiem, ktoré sa týkajú práv menšín.

Shahbaz Bhatti, prvý minister pre otázky menšín v histórii Pakistanu, bol minulý týždeň hosťom Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Veľmi si ceníme jeho prácu a reformy, ktoré táto vláda uskutočnila. Zoznam zlepšení je pôsobivý: podiel 5 % pre menšiny vo verejných úradoch, uznanie sviatkov menšín a kresiel v budúcom senáte, ak máme spomenúť len niektoré z nich.

Najviac podnetným projektom budú provinčné výbory pre medzináboženskú harmóniu, ak sa im podarí zmierniť napätie medzi rôznymi skupinami v krajine a zabrániť tak náboru teroristov. Je to významný mierový čin, ktorý bude mať ďalekosiahly vplyv. Táto práca, ktorej cieľom je zachovať mier, je tá najlepšia vojna proti terorizmu, pretože bojuje proti jeho príčinám. Ak bude úspešná, bude hodná ceny za mier. Chcela by som pánovi Tannockovi povedať, že sa to zároveň týka aj vzdelávacieho systému, ktorý požadoval.

 
  
MPphoto
 

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, autorka. – (PL) Ako zástupcovia spoločenstva založeného na slobode, rovnosti a tolerancii sme povinní odsúdiť diskriminačné praktiky, dokonca aj keď k nim dochádza ďaleko za hranicami Únie. Odňatie volebného práva zástupcom náboženských menšín, ako sa to udialo v roku 2007 v Pakistane, je určite jednou z nich. Okrem toho, podľa článku 260 pakistanskej ústavy sú občania tejto krajiny rozdelení do dvoch kategórií: moslimovia a nemoslimovia. Podľa poslednej požiadavky by sa v pasoch mali teraz nachádzať aj údaje o náboženskej identite. Skupina, ktorá v Pakistane čelí osobitnej diskriminácii, je spoločenstvo Ahmadíja, ktorej pakistanské orgány nepovoľujú dokonca ani účasť na verejných zhromaždeniach, ani vydavateľskú činnosť.

Zákon o rúhaní a trest smrti, ktorý obsahuje, sa takisto vzťahuje najmä na náboženské menšiny. Rada Európskej únie by tento bod mala zaradiť do programu pre vzťahy s Islamabadom ako naliehavú záležitosť. V konečnom dôsledku, na základe dohody o spolupráci podpísanej pred šiestimi rokmi medzi Európskou úniou a Pakistanom na obdobie rokov 2007 – 2013, dostáva Pakistan z rozpočtu EÚ 200 miliónov EUR.

Nedávne udalosti v Pakistane ukázali, že krajina je pripravená uskutočniť v rámci svojho režimu rozsiahle zmeny. Dúfam, že tak ako v prípade dlho očakávanej revízie ústavy, ktorá sa naposledy uskutočnila, bude čoskoro možné zmeniť a doplniť aj ostatné právne predpisy, ktoré zjavne diskriminujú menšiny v Pakistane.

 
  
MPphoto
 

  Nicole Kiil-Nielsen, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, sloboda náboženstva v Pakistane nie je zaručená. V roku 2009 došlo k zvýšeniu násilných útokov na náboženské menšiny vrátane vrážd.

Okrem toho, takmer 80 % obyvateľov z menšinových skupín žije pod hranicou chudoby. Toto však nie je jediný problém týkajúci sa porušovania ľudských práv v Pakistane: ďalšie problémy zahŕňajú zákaz slobody zhromažďovania, hrozby voči organizáciám občianskej spoločnosti, zatýkanie odborárov, únosy a vraždy novinárov.

Odkedy Pakistan vyhlásil, že bude podporovať vojnu proti terorizmu vedenú Spojenými štátmi, boli svojvoľne zadržané stovky, ak nie tisícky ľudí podozrivých z prepojenia na teroristické skupiny: došlo k zatýkaniu bez zatykačov, zadržaniu bez právneho základu alebo prístupu k právnemu zástupcovi, zatýkaniu na nešpecifikovaných miestach, núteným odchodom, zlému zaobchádzaniu a mučeniu.

V jedinom väzení v Lahore bolo v roku 2009 držaných 4 651 väzňov, pričom táto väznica má kapacitu len 1 050 väzňov. Násilie páchané na ženách má rastúcu tendenciu: ženy sú obeťami znásilnení, samovrážd, kyselinových útokov a upaľovania. Na to, aby som opísala utrpenie mladých dievčat a žien v Pakistane, by mi nestačili dve minúty ani dve hodiny, ale dva celé dni.

Tento Parlament, ktorý sa v tomto kontexte zaoberá rešpektovaním žien, slobodou svedomia a ľudskými právami, sa pripravuje na využitie svojej novej právomoci veta, pokiaľ ide o uzatvorenie readmisnej dohody medzi Európskou úniou a Pakistanom, čo si vyžaduje ďalšie záruky týkajúce sa podmienok pre vykonávanie takejto dohody o readmisii štátnych príslušníkov Pakistanu a Afganistanu, ktorí prechádzali Pakistanom.

 
  
MPphoto
 

  Joe Higgins, autor. – Vážená pani predsedajúca, ako medzinárodný socialista dôrazne hájim právo každého jednotlivca na slobodu náboženského vierovyznania a obradov, a to na základe toho, že základné práva ostatných osôb nie je možné porušiť. Obyvatelia Pakistanu, a najmä náboženské menšiny, sa v súčasnosti nachádzajú medzi inštitucionálnym fanatizmom pakistanského štátu a v niektorých regiónoch medzi ultrareakcionárskymi a spiatočníckymi silami Talibanu.

Medzi pravicovými skupinami tohto Európskeho parlamentu panuje, samozrejme, základný rozpor, a to v súvislosti s požiadavkami obhajovať slobodu a ľudské práva v Pakistane a podporovať vojnu v Afganistane, čo má negatívny vplyv na Pakistan s veľmi vážnymi dôsledkami. Zabíjanie civilistov v Afganistane silami NATO a dodávky zbraní zo Západu do Pakistanu, okrem toho, že je to samo osebe trestné, môže niektorých civilistov vohnať do náruče reakcionárskych skupín.

Jadrom krízy v Pakistane sú nepriateľské kapitalistické štruktúry, v rámci ktorých v súčasnosti rastie do obrovskej miery chudoba. Ani skorumpovaná elita v Pakistane, ktorú predstavuje súčasná vláda, ani hlavná opozičná strana nevedia obyvateľom poskytnúť žiadnu odpoveď. Rozhodujúce sú nezávislé organizácie zastupujúce pracujúci ľud a chudobných. Jednou z takýchto organizácií je Progresívna strana pracujúcich, ktorej pol milióna členov sa pokúša znovu vybudovať silné sociálne tradície s cieľom zjednotiť pracujúci ľud, prekročiť národné a náboženské línie a zjednotiť mužov a ženy. Toto je budúce smerovanie, ktoré musí Pakistan prijať.

 
  
MPphoto
 

  Bernd Posselt, v mene poslaneckého klubu PPE. (DE) Vážená pani predsedajúca, voči Pakistanu, ktorý je dôležitým spojencom, musíme zaujať kritický, ale zároveň veľmi objektívny a kompetentný prístup. Pakistan je islamská krajina, čo musíme rešpektovať. Založili ju moslimovia z britskej Indie na základe svojho náboženského presvedčenia, rovnako ako bola India založená hinduistami. V oboch krajinách žijú od začiatku menšiny a obe majú dlhú tradíciu tolerancie. Musíme posilniť rešpektovanie všetkých náboženských menšín, najmä kresťanov. Domnievam sa, že by sme sa mali sústrediť na túto problematiku. Kto podporí kresťanstvo, ak nie Európa, kontinent, ktorý je takmer celý kresťanský?

Máme veľmi osobitnú povinnosť, no zároveň musíme zdôrazniť, že rešpektujeme vedúcu a často konštruktívnu úlohu, ktorú Pakistan zohrával a ďalej môže zohrávať v islamskom svete.

 
  
MPphoto
 

  Marietje Schaake, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, zákony o rúhaní v Pakistane, ako zdôraznili niektorí kolegovia, jednoducho využívajú extrémisti ako zámienku na použitie násilia voči náboženským menšinám alebo menšinám bez vierovyznania. Sloboda náboženstva je, samozrejme, dôležitá, ale dôležitá je aj sloboda života bez náboženského vyznania.

Zákony o rúhaní v spoločnosti, v ktorej sa potláča sloboda prejavu v mene náboženstva, predstavujú ďalšie riziko. Minulú stredu súd v Pakistane zakázal v krajine sociálnu sieť Facebook. Pakistanský telekomunikačný úrad poveril všetkých prevádzkovateľov internetu, aby túto webovú stránku zablokovali. Toto opatrenie bolo prijaté s cieľom chrániť ľudí pred údajnými urážlivými poznámkami týkajúcimi sa islamu alebo proroka Mohameda. Istý karikaturista prevzal iniciatívu a vyzval ľudí, aby nakreslili proroka, ako odoláva nátlaku, ako to bolo v prípade populárneho seriálu South Park, čo viedlo k úprave programu.

Facebook, rovnako ako služby a platformy on-line, je dôležitým virtuálnym spojením so zvyškom sveta. Obyvateľom Pakistanu sprístupňuje zdroje informácií a kontakty, a umožňuje im zapojiť sa do výmeny myšlienok; najmä mladá generácia Pakistancov môže získať prostredníctvom internetu informácie, keďže učebný materiál je často písaný diskriminačným a jednostranným jazykom. Kriminalizácia slobody prejavu nie je efektívny spôsob, ako umožniť pakistanskej spoločnosti vyriešiť otázku rozmanitosti. Karikaturisti, novinári a občania by mali mať možnosť slobodného prejavu, aj keď to znamená, že urazia niektorých ľudí.

Otázka slobody prejavu nie je problémom výhradne Pakistanu. Aj v Európe čelíme vážnym problémom v súvislosti s otvorenou diskusiou. Ohrozovanie novinárov, karikaturistov a umelcov je čoraz bežnejšou záležitosťou a je to výzva pre našu liberálnu, demokratickú spoločnosť. Čoraz bežnejšia sa stáva autocenzúra a politici, karikaturisti a novinári potrebujú ochranu, pretože sa im vyhrážajú smrťou.

Inšpirujme sa a bráňme slobodu prejavu v Európskej únii, ale aj v Pakistane a na celom svete. Je to najlepší prostriedok proti extrémizmu.

 
  
MPphoto
 

  Tomasz Piotr Poręba, v mene skupiny ECR. (PL) Voľby v roku 2008 obnovili v Pakistane demokraciu a civilnú vládu, hoci táto demokracia nie je celkom stabilná.

Mnohé rozhodnutia, ktoré prijali pakistanské orgány v súvislosti s problematikou náboženských slobôd, si zaslúžia rešpekt, ale zdá sa, že teraz potrebujeme ďalšie opatrenia. Umožnenie ľuďom z náboženských menšín získať prácu v štátnom sektore, uznanie ich sviatkov a vyhlásenie národného dňa menšín je krokom smerom k stabilizácii a demokratizácii krajiny. Je však potrebné zdôrazniť, že ešte stále nie sú presne definované práva na ochranu menšín, ktoré môžu viesť k bizarným situáciám, ako je vynesenie rozsudku na 25 rokov odňatia slobody pre kresťanský pár za to, že sa dotkli svätej knihy Korán nečistými rukami.

Niektoré náboženské spoločenstvá sú ešte stále prenasledované a je nevyhnutné pripomenúť efektívne vykonávanie nariadení založené na práve šaría vo vidieckych oblastiach, najmä na severe krajiny. Mali by sme aj naďalej poskytovať finančnú podporu pre obhajcov ľudských práv v Pakistane a vyzývať pakistanské orgány, aby svojim občanom poskytli plné právo na slobodu náboženstva.

 
  
MPphoto
 

  Eva-Britt Svensson, v mene skupiny GUE/NGL. (SV) Vážená pani predsedajúca, súhlasím s mnohým z toho, čo bolo povedané v súvislosti s porušovaním ľudských práv v Pakistane.

Rada by som zdôraznila situáciu ahmadijských moslimov a prenasledovanie, ktorému sú vystavení. Má podobu častého prenasledovania, chladnokrvných vrážd, diskriminácie a obťažovania na všetkých úrovniach spoločnosti. Dochádza k nemu aj naďalej napriek skutočnosti, že predchádzajúca aj súčasná vláda prisľúbili v tejto oblasti zlepšenie. Toto zlepšenie však nenastalo a prenasledovanie stále pokračuje.

Nastal čas, aby sa medzinárodné spoločenstvo a EÚ prebudili a prijali opatrenia na zastavenie porušovania ľudských práv, ku ktorému v Pakistane neustále dochádza.

 
  
MPphoto
 

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. (NL) Keď bol v roku 1947 založený pakistanský štát, jeho zakladateľ Mohamed Alí Džinnáh povedal tieto pamätné slová: Začíname na základnej zásade, a to, že sme všetci občanmi a plnohodnotnými občanmi jedného štátu. Dnes sú to iba prázdne slová, najmä pre približne 15 miliónov kresťanov, ktorí žijú v Pakistane. Sú obklopení všadeprítomnou atmosférou zastrašovania a hrozieb, či už v mestách, alebo na vidieku, a dokonca aj v hlavnom meste, Islamabade.

A čo je horšie, pakistanský právny systém priviera oči nad neľahkou situáciou pôvodných kresťanov v tejto krajine. Je to výsledkom historického procesu postupnej islamizácie pakistanskej spoločnosti koncom 70. rokov 20. storočia, čo viedlo k prudkému zhoršeniu právneho postavenia kresťanskej spoločnosti v Pakistane.

Hovoríme konkrétne o svedectvách a zákonoch o rúhaní z 80. rokov, čo sú právne nástroje, ktoré efektívne zakázali kresťanstvo, keďže svedectvo nemoslima na súde má hodnotu len polovice svedectva moslima – aj to len v prípade, že si sudca želá vypočuť najprv svedectvo kresťana.

Zákony o rúhaní predstavujú pre kresťanov v Pakistane ešte väčšiu hrozbu. Stanovujú doživotný trest za znesvätenie Koránu a trest smrti za hanlivé poznámky voči islamu a prorokovi Mohamedovi. Stručne povedané, kresťania v Pakistane sa môžu znenazdajky ocitnúť v cele smrti, ak proti nim svedčí moslim!

Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, táto skutočnosť vytvorila takmer neznesiteľnú atmosféru strachu a neistoty. Stovky pakistanských kresťanov roky živoria vo väzení bez toho, aby im bol umožnený zákonný proces. Preto vyzývam Radu a Komisiu, aby akúkoľvek formu pomoci pakistanskej vláde podmienili okamžitým zrušením tejto škodlivej diskriminácie voči náboženským menšinám žijúcim v tejto krajine.

 
  
MPphoto
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážená pani predsedajúca, pakistanská ústava rozlišuje medzi moslimami a nemoslimami, čím umožňuje diskrimináciu na základe náboženstva. V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že v decembri 2009 prezident Asif Alí Zardárí zopakoval sľub strany PPP (Pakistanskej ľudovej strany), že bude podporovať práva menšín, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s plnohodnotnými občanmi.

Zo správ a prieskumov, ktoré vypracovali nezávislé agentúry, však, žiaľ, vyplynulo, že menšiny v Pakistane sú zbavené základných občianskych slobôd a rovnakých príležitostí v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a politického zastúpenia. Celkový obraz týkajúci sa slobody náboženstva v Pakistane, aj keď nebudeme zachádzať do podrobností, je kontroverzný a poskytuje dôvod na veľké obavy.

Takisto by som rada zdôraznila rozpor medzi záväzkom pakistanskej vlády, ktorý sa týka slobody náboženstva, a jej vedúcou úlohou pri organizovaní islamských krajín podporovaním ich programu za boj proti hanobeniu náboženstva v rámci OSN. V tejto súvislosti by som rada pripomenula závery Rady EÚ zo 16. novembra 2009 o vzťahu medzi medzinárodným zákonom o ľudských právach, ktorý chráni jednotlivcov a skupiny jednotlivcov, a konceptom hanobenia náboženstva.

 
  
MPphoto
 

  Presedajúca. – Vážení kolegovia, chcela by som vám všetkým pripomenúť, že toto popoludnie budeme mať málo času a každý, kto ho presiahne, uberá z počtu jednominútových vystúpení postupom „catch the eye“, ktoré máme na programe.

 
  
MPphoto
 

  Ryszard Czarnecki (ECR). (PL) Existuje americké príslovie, ktoré hovorí, že nič nie je zadarmo. Zároveň by sme mali povedať, že pomoc Európskej únie nemožno poskytnúť zadarmo a že nemôžeme vyčleniť 200 miliónov EUR bez toho, aby sme niečo za to nežiadali. Preto si niečo želajme! Napríklad by sme si mali želať, aby sa rešpektovali minimálne také zásady, ktoré sú pre nás akýmsi morálnym, etickým a politickým majákom. Situácia, ktorá už veľa rokov panuje v Pakistane, ako je prenasledovanie ľudí s iným vierovyznaním, ako je islam – pričom väčšinu z nich tvoria kresťania –, je absolútne neprijateľná. V Európe a vo svete často hovoríme o záležitostiach rôznych menšín, pričom to nie sú vždy náboženské menšiny. Poďme teraz brániť kresťanskú menšinu a ostatné náboženské menšiny v Pakistane, aj keď, samozrejme, to nie je jediný problém, ktorému čelí táto krajina sužovaná vážnymi politickými konfliktmi, ktorej, žiaľ, hrozí destabilizácia.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Sógor (PPE). (HU) Keď sa pozrieme na situáciu v Pakistane, narazíme na dva nepopierateľné fakty. Po prvé, Pakistan je kľúčový strategický partner v boji proti terorizmu. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zaistili, že bezpečnosť európskych občanov nebude ohrozená. Po druhé, Pakistan zastáva odlišné stanovisko, pokiaľ ide o náboženské a etnické menšiny v porovnaní so stanoviskom Európy a pokrokových liberálnych demokracií založeným na hodnotách. Európa nemôže mlčať, keď ostatné štáty hrubo porušujú ľudské práva, a preto musíme vyjadriť naše obavy, dokonca aj keď ide o jedného z našich strategických partnerov. Európska únia môže v súvislosti s tretími krajinami prijať spoľahlivé opatrenia len vtedy, ak uspokojivo vyrieši problémy náboženských a národnostných menšín na svojom vlastnom území. Na celom svete musí byť jasné, že jednou z kľúčových hodnôt EÚ je vysoká miera ochrany ľudských práv a práv menšín, ktoré Únia považuje v prvom rade za záväzné pre seba, alebo by ich skôr mala považovať za záväzné pre seba. Až potom môže efektívne žiadať, aby jej partneri v tejto súvislosti zaviedli podobný postup alebo prijali podobné opatrenia.

 
  
MPphoto
 

  Zbigniew Ziobro (ECR). (PL) Vítame skutočnosť, že sa Pakistan angažuje v boji proti medzinárodnému terorizmu, ale táto skutočnosť nesmie zatieniť iné, veľmi drastické skutočnosti, ktoré dokazujú, že v tejto krajine dochádza k hrubému porušovaniu práv náboženských menšín, najmä kresťanov.

Často, dokonca veľmi často, sa k nám dostávajú aj informácie o ďalších útokoch, bitkách, hrozbách či dokonca vraždách, ako aj upaľovaniach kresťanov zaživa, len preto, že sú kresťania, vrátane žien a detí. Takéto informácie vyvolávajú otázku. Prečo sa to deje v krajine, ktorá zohráva takú významnú úlohu v rámci medzinárodných vzťahov a v boji proti terorizmu? Nuž, deje sa to preto, lebo pakistanské orgány sú, žiaľ, do značnej miery zodpovedné za vytváranie atmosféry, ktorá podnecuje takéto konanie na základe nevyhovujúcich právnych predpisov týkajúcich sa rúhania a tým, že nereaguje na neprimerané kroky orgánov činných v trestnom konaní a systému súdnictva v Pakistane.

Pokiaľ ide o takéto správanie, musíme očakávať zásadnú zmenu, a to aj od Európskej únie a jej inštitúcií.

 
  
MPphoto
 

  Martin Kastler (PPE). (DE) Vážená pani predsedajúca, približne 75 % až 80 % všetkých osôb na celom svete, ktoré sú vystavené náboženskému prenasledovaniu, tvoria kresťania. V Európskom parlamente bojujeme najmä za ľudské práva na celom svete. Podľa mňa je náboženská sloboda hlavným konceptom našej politiky v oblasti ľudských práv. Preto ľutujem, že ľavica a liberálna ľavica v Európskom parlamente často mlčia, keď ide o osud kresťanov.

Na druhej strane som rád, že sme dnes spoločne predložili uznesenie o hrozivej situácii v Pakistane. V Pakistane žije 156 miliónov ľudí, pričom 95 % z nich sú moslimovia, približne 3 % kresťania a asi 2 % hinduisti. Ako kresťan by som chcel znovu zdôrazniť situáciu pakistanských kresťanov, ktorí sú vystavení krutému prenasledovaniu. Každý, kto dovolí, aby kresťania museli čeliť násilným útokom, musí čeliť reakcii civilizovaného sveta. EÚ by preto mala zaviesť do svojej rozvojovej politiky a hospodárskej spolupráce kritérium, ktoré sa bude týkať tejto problematiky a ktoré v prípade potreby stanoví uplatňovanie sankcií.

 
  
MPphoto
 

  Presedajúca. – Teraz prejdeme na časť rozpravy s postupom „catch the eye“. Dostala som oveľa vyšší počet žiadostí, akému je možné vyhovieť. Máme na ne len dve minúty. Vyberiem štyroch rečníkov.

 
  
MPphoto
 

  Michael Gahler (PPE). (DE) Vážená pani predsedajúca, v prípade všetkých krajín je dôležité zohľadniť ich vznik a to, či sa rozvoj v oblasti ľudských práv a práv menšín uberá správnym smerom. Ako riaditeľ monitorovacej misie Európskej únie počas posledných volieb pred dvoma rokmi som predložil niekoľko odporúčaní a som rád, že táto krajina niektoré z nich zaviedla. Tieto odporúčania sa týkali Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach – ktorý bol nielen podpísaný, ale evidentne už aj ratifikovaný –, ako aj Dohovoru OSN proti mučeniu. Je dobré, že v súčasnosti existuje minister, ktorý je zodpovedný ex officio za otázky týkajúce sa menšín a ktorý sa bude snažiť o postupné odstránenie diskriminácie.

Okrem iného bola vznesená aj otázka týkajúca sa členov hnutia Ahmadíja. Jedným z mojich odporúčaní bolo, že nabudúce by sa mal zrušiť osobitný zoznam voličov a že by táto menšina mala byť zahrnutá do hlavného zoznamu voličov. Som presvedčený, že toto špecifické opatrenie by mohlo pomôcť ukončiť diskrimináciu voči tejto menšine.

 
  
MPphoto
 

  Heidi Hautala (Verts/ALE). (FI) Vážená pani predsedajúca, chcela by som povedať, že aj ja som sa tento týždeň stretla s ministrom pre otázky menšín. Bola som presvedčená, že sa snaží dosiahnuť vzájomné porozumenie medzi náboženskými skupinami. Ani on mi však nebol schopný odpovedať na otázku, prečo Pakistan, hoci je členom OSN a Rady pre ľudské práva, pri organizovaní islamských krajín veľmi dôrazne hájil nový medzinárodný zákon na boj proti rúhaniu a hanobeniu náboženstva. Toto určite nie je ideálny spôsob, ako podporovať vzájomné porozumenie medzi náboženskými skupinami.

Dúfala som, že Európska únia prijme v tejto záležitosti na medzinárodnej úrovni dôraznejšie opatrenia s cieľom zabrániť nadobudnutiu účinnosti takýchto nových zákonov, ktoré ohrozujú rešpektovanie ľudských práv. Spojené štáty americké boli v tejto záležitosti oveľa aktívnejšie ako Európska únia.

 
  
MPphoto
 

  Jacek Olgierd Kurski (ECR). (PL) Vážená pani predsedajúca, situácia v Pakistane sa dynamicky rozvíja a dostávajú sa k nám znepokojujúce informácie, takže tamojšiu situáciu musíme veľmi pozorne sledovať, aby sme neurobili žiadnu chybu. Je dobré, že pakistanská vláda prijala určité opatrenia v prospech náboženských menšín, ako je zaručenie 5 % pracovných miest pre menšiny vo verejnom sektore. Je dobré, že pakistanská vláda vyhradila, alebo prisľúbila vyhradiť kreslá v senáte pre menšiny vrátane žien zastupujúcich menšinové skupiny.

Napriek tomu musíme niečo robiť. Pakistanská vláda aj pakistanské orgány musia niečo urobiť v súvislosti so zákonom o rúhaní, ktorý v Pakistane stanovuje trest smrti a ktorý sa často využíva na ospravedlnenie cenzúry, trestného stíhania, prenasledovania a v niektorých prípadoch aj vraždy členov politických, rasových a náboženských menšín. Pakistanské orgány musia niečo urobiť v súvislosti s trestným zákonníkom, ktorý stanovuje trest smrti pre všetkých ľudí, ktorí boli vyhlásení vinnými a odsúdenými za rúhanie.

V krajine, ktorá je príjemcom pomoci z Európskej únie a ktorá žije v 21. storočí, nesmieme povoliť zabíjanie ľudí takýmto spôsobom. Ďakujem veľmi pekne.

 
  
MPphoto
 

  Elena Băsescu (PPE). (RO) Takmer po deviatich rokoch vojenskej diktatúry boli voľby, ktoré sa v roku 2008 konali v Pakistane, signálom začiatku procesu demokratizácie tejto krajiny. Žiaľ, niekoľko týždňov pred týmito voľbami bola zavraždená Benazír Bhuttová. Pakistanská ľudová strana, ktorej predsedala, tieto voľby vyhrala. Hoci menšiny v Pakistane čelia mnohým problémom, pod vedením súčasnej vlády bolo prijatých niekoľko pozitívnych opatrení. Podporil sa medzikultúrny dialóg, pre menšiny v štátnej správe bola stanovená kvóta 5 % a boli uznané niektoré moslimské štátne sviatky. Musíme pochváliť aj záväzok pakistanskej vlády poskytnúť menšinám kreslá v senáte. Nakoniec by som chcela zdôrazniť najmä dôležitú úlohu, ktorú Pakistan zohrával v boji proti terorizmu a extrémizmu.

 
  
MPphoto
 

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. (FR) Vážená pani predsedajúca, vážení poslanci, Európska únia pozorne sledovala situáciu náboženských menšín v Pakistane. Pakistanská ústava zaručuje slobodu náboženstva a stanovuje, že štát bude chrániť práva menšín.

Pakistan urobil nedávno pokrok: tento pokrok sa týka prijatia zmien a doplnení do ústavy, posilnenia úlohy volených zhromaždení v Pakistane a inštitucionálneho rozvoja v oblasti ľudských práv, a najmä založenia Ministerstva pre ľudské práva a Ministerstva pre menšiny. Okrem toho bola založená nezávislá národná komisia pre ľudské práva.

Pakistan okrem toho ratifikoval Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach a Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Je to krok správnym smerom za predpokladu, že sa tieto nástroje budú efektívne uplatňovať. Pakistan by mal však napriek tomu zdvojnásobiť svoje úsilie a zabezpečiť lepšiu integráciu náboženských menšín vrátane kresťanskej menšiny do sociálnych, hospodárskych a politických inštitúcií. Medzinárodná povesť Pakistanu bola pošpinená incidentmi, ako sú incidenty, ktoré sa odohrali minulý rok v meste Gojra, keď bolo pri útokoch extrémistov na kostol a domovy ľudí zaživa upálených sedem kresťanov, alebo útoky na šiítskych moslimov a diskriminácia Ahmadijov.

EÚ so zreteľom na práva náboženských menšín dôsledne využívala politický dialóg s Pakistanom na to, aby nastolila otázky týkajúce sa ľudských práv, navyše pri mnohých príležitostiach prijala diplomatické opatrenia. Od roku 2007 EÚ okrem toho udržiava dialóg o ľudských právach v rámci Dohody o spolupráci s Pakistanom, ktorá umožňuje viesť pravidelný dialóg o riadení a ľudských právach.

Počas týchto rokovaní EÚ vždy trvala na rešpektovaní práv jednotlivcov a menšín. V rámci dialógu o ľudských právach EÚ opakovane upozorňovala pakistanskú vládu na uplatňovanie zákonov o rúhaní. V absolútnom ponímaní sa zdá, že väčšina obvinených sú moslimovia, ale som si vedomý, že zákony o rúhaní sa často uplatňovali aj proti náboženským menšinám a že takéto falošné obvinenia sa využívali ako nástroj na vyrovnávanie súkromných sporov alebo z dôvodu finančnej chamtivosti. Posledná schôdza spoločného výboru sa uskutočnila 25. marca 2010 a predchádzala jej schôdza podskupiny o riadení, ľudských právach a migrácii.

Pri tejto príležitosti sa hovorilo o problematike menšín v Pakistane. Zároveň sme spomenuli aj obavy Pakistanu zo situácie náboženských menšín tu v Európe.

EÚ zamýšľa predložiť tieto otázky aj na nadchádzajúcej schôdzi s Pakistanom, ktorá sa uskutoční 4. júna tohto roku. Mnohí obyvatelia Pakistanu nemajú prístup ku vzdelaniu a nevedia nič o základných pravidlách spoločenského správania. Prostredníctvom pomoci z Európskej komisie v rámci spolupráce sa v Pakistane kládol dôraz na zlepšenie prístupu k základnému vzdelaniu v kontexte politiky a vzdelávania. Dúfam, že v krátkodobom horizonte to povedie k tolerantnejšiemu postoju voči konceptu slobody náboženstva.

 
  
MPphoto
 

  Presedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v krátkom čase.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Monica Luisa Macovei (PPE), písomne. – Pakistan má údajne najprísnejšie zákony o rúhaní na svete. Vykonávanie práva na slobodu prejavu a náboženstva môže mať za následok uväznenie a smrť. Podľa oddielov 295B a C pakistanského trestného zákonníka sa za hanlivé poznámky voči Koránu a prorokovi ukladá doživotný trest, prípadne trest smrti. Podľa oddielu 298 sa trestá svojvoľné urazenie náboženských citov a podľa oddielov 298A, B a C sa trestajú hanlivé poznámky voči svätcom a posvätným miestam a zakazuje náboženská skupina Ahmadíja (ktorej členovia sa sami považujú za moslimov). Sloboda náboženstva zahŕňa slobodu vyznávania akéhokoľvek náboženstva a slobodu nemať náboženské vyznanie. Pakistanský minister pre otázky menšín včera oznámil, že sa pripravujú zmeny a doplnenia, ktoré zabránia zneužívaniu zákonov o rúhaní. Som presvedčená, že tieto zákony by sa mali zrušiť, pretože každý upravený text bude len svedectvom minulosti a naďalej povolí násilie a diskrimináciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Dan Preda (PPE), písomne. (RO) V posledných rokoch prijala pakistanská vláda sériu opatrení, ktoré jasne poukazujú na istú mieru citlivosti voči situácii národnostných menšín. Patrí sem vymenovanie Šahbaza Bhattiho za štátneho ministra pre menšiny, 5 % kvóta pre pracovníkov v štátnom sektore a záväzok zastúpenia pre náboženské menšiny v senáte, ak mám spomenúť len niektoré z nich. Tieto snahy je potrebné podporiť. Na zlepšenie situácie náboženských menšín je však potrebné prijať ešte oveľa viac opatrení.

Domnievam sa, že v tejto súvislosti je jedným z kľúčových prvkov revízia ustanovení o priestupkoch voči náboženstvu, ktoré sú známe ako zákon o rúhaní. Možnosť zneužívania ustanovení tohto zákona vytvorila klímu netolerancie, ktorá vyústila do náboženského násilia, diskriminácie, zastrašovania a prenasledovania náboženských menšín. Bez ohľadu na právny aspekt je dôležité, aby vláda prijala rozhodujúce opatrenia, ktoré zabránia násiliu. Podpora tolerancie je kľúčom k ochrane náboženských menšín v Pakistane.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Záborská (PPE), písomne. (SK) Európska civilizácia, ako ju poznáme dnes, by nebola možná bez náboženskej slobody. Hľadanie toho, čo človeka presahuje, musí byť sprevádzané toleranciou. Lebo cesta k Bohu – aj cesta od Boha – je u každého človeka iná a jedinečná. Ak nič iné, tak toto sme sa naučili počas dvetisíc rokov kresťanstva v Európe. Táto skúsenosť bola dlhá a bolestná, vykúpená životmi miliónov nevinných ľudí. Preto my Európania máme právo hovoriť iným, aby nešli touto cestou. A preto budeme vždy a v každej krajine odsudzovať páchanie násilia a vraždenie nevinných. Najmä vtedy, keď ide o nášho spojenca a priateľa.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia