Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 20. mája 2010 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: PÁN ROUČEK
podpredseda

(Rokovanie sa začalo o 10.05 hod.)

2. EÚ 2020 (predložené návrhy uznesení): pozri zápisnicu

3. Únia pre Stredozemie (rozprava)

  Predsedajúci. – Prvým bodom dnešného programu je správa (A7-0133/2010) pána Vincenta Peillona v mene Výboru pre zahraničné veci o Únii pre Stredozemie [(2009/2215(INI)]. Na štyri minúty odovzdávam slovo nášmu spravodajcovi.

  Vincent Peillon, spravodajca. – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcel by som začať vyjadrením srdečnej vďaky všetkým našim kolegom, ktorí na tejto správe spolupracovali. Je to naozaj kolektívne dielo. Dosiahli sme 28 kompromisov; kompromisov, ktoré neoslabili, ale, naopak, obohatili strategickú víziu, ktorú sme chceli zapracovať do tejto správy, do nášho záväzku voči Stredozemiu. Preto by som chcel vysloviť srdečnú vďaku pani Mariette Giannakouovej z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), pánovi Ivovi Vajglovi zo Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, pani Hélène Flautrovej a spravodajkyniam stanovísk Výboru pre medzinárodný obchod, pani De Sarnezovej, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a pani Tzavelovej.

Pre nás bolo dôležité, aby všetci pochopili, že tu ide o otázky, ktoré majú pre Európu strategický význam. V skutočnosti to nie je len otázka myslenia si, že juh nás potrebuje. Aj my potrebujeme juh, hlavne v tomto období krízy. Ak chceme mať dlhodobú víziu, ak chceme v multipolárnom svete trvalo udržateľný rast, potom potrebujeme aj juh.

Čo sa toho týka, Európa si musí predsavziať, že z Únie pre Stredozemie vytvorí oblasť mieru, bezpečnosti a prosperity pre jej 800 miliónov obyvateľov, a musí túto prácu vnímať ako svoju dlhodobú prioritu. Práve táto spoločná vôľa nám dovolila zblížiť sa, pretože vieme, že hospodárske problémy, demografické problémy, geopolitické problémy, ktorým čelíme, ako aj sociálne a kultúrne problémy predpokladajú, že budeme schopní spolupráce s druhou stranou Stredozemia. Pre nás sú v stávke aj kultúrne a civilizačné otázky.

Vieme to. Parlament dva roky pracoval na založení Únie pre Stredozemie, pričom o týchto ťažkostiach vedel. Nevyhli sme sa riešeniu otázky konfliktov, ktoré sa odohrávajú na juhu, ale chceli sme veľmi dôrazne potvrdiť, že presne to bol prístup Únie pre Stredozemie, s konkrétnymi projektmi, rovnosťou medzi severom a juhom v rozhodovacích orgánoch a možnosťou priviesť napríklad k jednému stolu Izraelčanov a Palestínčanov. Bol to správny spôsob pomoci pri riešení konfliktov a navyše by sa od Únie pre Stredozemie nemalo žiadať naplnenie všetkých cieľov naraz. Mala by sa zamerať na tieto konkrétne činnosti.

V tomto projekte – a ja naozaj dúfam, že druhý samit vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád sa uskutoční v Barcelone 7. júna – sme my Európsky parlament chceli vyslať vedúcim predstaviteľom štátov a vlád jasný signál a povedať im, že k záväzku musia pristúpiť, lebo tento samit musí byť úspešný. Čo sa toho týka, zdôraznili sme prístupy, o ktorých si myslíme, že sú dnes potrebné. Predovšetkým musíme odstrániť isté prekážky, ktoré, samozrejme, zahŕňajú finančné a hospodárske podmienky.

Európsky parlament preto dúfa, že Európska únia prijme finančný záväzok primeraný aktuálnym výzvam, predovšetkým v zmysle toho, čo zostalo z finančného výhľadu na roky 2007 – 2013, a že vo finančnom výhľade na roky 2014 – 2020 sa záväzok EÚ zvýši tak, aby bolo možné dokončiť šesť hlavných projektov, ktoré máme na stole. Musíme zlepšiť hospodárske a právne prostredie. Musíme zlepšiť regionálnu integráciu v smere juh – juh. Okrem hospodárskych podmienok potrebujeme aj nové politické podmienky, a preto sme kládli dôraz na kultúrnu integráciu, vzdelávanie, kultúrne projekty a práva mužov a žien.

Na záver: Európa musí byť v tejto kríze prezieravá. Nesmieme obetovať dlhodobé ciele tým krátkodobým. Musíme prevziať svoju zodpovednosť. Európa potrebuje juh.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, som rád, že sa vám dnes môžem prihovoriť vo veci Únie pre Stredozemie a správy, ktorú pripravil pán Vincent Peillon. Tento cenný príspevok Európskeho parlamentu je veľmi dobre načasovaný, keďže definuje niekoľko hlavných úloh, ktoré má Únia pre Stredozemie v nasledujúcich mesiacoch pred sebou – a, mimochodom, pán Peillon, plne súhlasím s uvedením vašej správy do rozpravy.

Teraz, keď je Lisabonská zmluva v platnosti, má Európska únia posilnenú a súdržnejšiu inštitucionálnu identitu a mandát na to, aby na svetovej scéne konala efektívnejšie. Väčšina vlád stredozemských krajín sa zároveň pridŕžala ambiciózneho plánu hospodárskych reforiem a Európska susedská politika transformuje vzťahy medzi Európskou úniou a jej stredozemskými susedmi.

Od roku 2004 sa rozšíril profil a vzrástla intenzita politických kontaktov. Obchod zaznamenal dvojciferný rast, čomu napomohol plynulý proces liberalizácie a konvergencie právnych predpisov. Pomoc Európskej únie bola ušitá na mieru reformným potrebám partnerov a jej objem v aktuálnom finančnom rámci sa podstatne zvýšil.

Toto sme dosiahli v našich bilaterálnych vzťahoch. Avšak v Stredozemí, dokonca viac ako inde, musí naša sieť bilaterálnych vzťahov medzi Európskou úniou a jednotlivými susednými stredozemskými krajinami dopĺňať integráciu a spoluprácu juh – juh a vytvorenie ozajstnej regionálnej hospodárskej oblasti. Pre zvýšenie investícií a rastu a zníženie rozdielov v bohatstve medzi Európou a jej susedmi v Stredozemí môže byť regionálna integrácia rovnako dôležitá ako vnútroštátne reformy. Okrem toho môže zabezpečiť väčšiu konvergenciu našich spoločných hodnôt a demokratických postupov.

Integrácia juh – juh a projekty vnútroregionálnej integrácie, napríklad dohoda o voľnom obchode z Agadiru, sú tiež kľúčom k vytvoreniu piatich miliónov pracovných miest, ktoré sú každoročne potrebné na uspokojenie potrieb mladých obyvateľov regiónu. Založenie Únie pre Stredozemie v Paríži v roku 2008 dalo nový stimul euro-stredozemskému partnerstvu, podnietilo prijatie opatrení významných pre spoluvlastníctvo a spoločnú zodpovednosť prostredníctvom systému spolupredsedníctva, zameralo sa na konkrétne projekty a zabezpečilo odborný sekretariát na podporu regionálnej integrácie a oživenie investícií.

Ako už všetci vieme, jeho realizácia sa spomalila nárastom napätia na Blízkom východe, ale došlo k pokroku začatím mierových rozhovorov medzi izraelskými a palestínskymi orgánmi. Teraz sa vytvoril priestor pre opatrnú nádej, že politické podmienky v regióne by mohli viesť k väčšej spolupráci.

Na pozadí veľkých globálnych problémov, akými sú medzinárodná hospodárska a finančná kríza, zmena klímy a energetická bezpečnosť, sa Únia pre Stredozemie bude musieť zaoberať politickou situáciou na Blízkom východe, začať operatívnu činnosť sekretariátu Únie pre Stredozemie a zvážiť pokrok dosiahnutý partnerstvom od júla 2008.

Je to príležitosť na zásadnú zmenu nášho záväzku a politickej vôle vytvoriť v Stredozemí oblasť mieru, stability a spoločnej prosperity. Na dosiahnutie toho by sa partneri mali pozrieť konkrétne aj na budúci vývoj Únie a na to, čo môže priniesť, pokiaľ ide o projekty, pracovné miesta a rast.

Oblasť Stredozemia je mimoriadne dynamická a mladá generácia žiada viac pracovných miest a lepšie príležitosti. Žiadajú viac zodpovednosti a demokratické zastúpenie, lepšie školstvo a zjednodušenie mobility pre cestovanie a štúdium. Nie je vždy ľahké uspokojiť ich požiadavky, ale v konečnom dôsledku by mali mať osoh z našej spoločnej práce.

Ak zrealizujeme praktické projekty, napríklad prístup k vodným, potravinovým a energetickým zdrojom a vylepšeným kapacitám civilnej ochrany, bude to v záujme našich ľudí.

Únia pre Stredozemie je o postavení ľudí, podnikateľov, mimovládnych organizácií, univerzít a predovšetkým mladých ľudí na čelo občianskej spoločnosti, spolupráce a hospodárskeho rozvoja. Vyššia angažovanosť občanov by sa mala dosiahnuť aj prostredníctvom plnej účasti a angažovanosti volených zástupcov.

Preto je Komisia pevne presvedčená, že živý a silný parlamentný rozmer posilňuje demokratickú legitimitu tohto partnerstva. Úloha euro-stredozemského parlamentného zhromaždenia by sa mala naďalej upevňovať a jeho práca lepšie artikulovať iným orgánom partnerstva.

Všetci chceme, aby Únia fungovala, a všetci vieme, že bude posudzovaná podľa jej schopnosti priniesť konkrétne projekty pre tento región. Energetické prepojenia, námorné diaľnice spájajúce prístavy v južnom Stredozemí s európskymi prístavmi a plán pre odvetvie slnečnej energie v Stredozemí sú oblasti s veľkým potenciálom, pokiaľ ide o investície, tvorbu pracovných miest a posilnenie obchodných vzťahov. Ak chceme do tohto potenciálu načrieť, musí súkromný sektor pracovať ruka v ruke s veľkými finančnými inštitúciami. A aby sa tak stalo, potrebujeme jeden katalyzátor, ktorým je sekretariát Únie pre Stredozemie.

Po niekoľkých mesiacoch tvrdej práce 43 európskych a stredozemských partnerských krajín sa nám napokon podarilo schváliť právne postavenie sekretariátu, menovať generálneho tajomníka a schváliť predbežný rozpočet pre fungovanie sekretariátu. V centre našich vzťahov s našimi stredozemskými partnermi je túžba podporiť bezpečnosť, rast a stabilitu v regióne. No je tu tiež nezvratné presvedčenie, že sme účastníkmi ešte ambicióznejšieho projektu: budovania regiónu mieru a potvrdenia našich spoločných cieľov a hodnôt.

Som presvedčený, že spolu so záväzkom Európskeho parlamentu a s parlamentmi členských štátov Európskej únie a našich partnerov a so silným stimulom z euro-stredozemského parlamentného zhromaždenia túto úlohu dobre zvládneme.

  Marielle De Sarnez, spravodajkyňa Výboru pre medzinárodný obchod požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážený pán predsedajúci, barcelonský samit je bezpochyby neistý. Bezpochyby sa ozýva izraelsko-palestínsky konflikt, ale na tom nezáleží. Únia pre Stredozemie je jedinou možnou reakciou, ktorú máme k dispozícii na zrýchlenie rozvoja južných krajín, posilnenie prepojení medzi nimi a zlepšenie dialógu na oboch stranách Stredozemného mora. Región potrebuje posilniť svoj hospodársky rozvoj a dohody o kultúrnej výmene. Potrebuje konkrétne projekty pre budúcnosť, ktoré zmobilizujú energiu a zapoja väčšie množstvo krajín.

Vzhľadom na to by sme mali urobiť všetko na podporu súkromných a verejných investícií a Európska únia by mala byť aktívnejšia a mala by posilniť svoje postavenie investora. Pri príprave novej generácie dohôd o pridružení by tiež mala viac prihliadať na vplyv liberalizačného procesu.

Napokon, dohoda z Agadiru by sa mala rozšíriť s cieľom zlepšiť rozvoj výmenných vzťahov v smere juh – juh. Čo sa týka poľnohospodárskej politiky, mala by zachovať potrebu potravinovej zvrchovanosti a, ako všetci vieme, energetika je kľúčový sektor. Je dôležité, aby boli na prvom mieste zrealizované projekty v záujme týchto krajín s cieľom reagovať na ich potreby a prispieť k ich rozvoju napriek problémom, alebo lepšie povedané, v ich dôsledku. Opätovné uvedenie Únie pre Stredomorie do činnosti je naliehavejšie ako kedykoľvek predtým.

  Niki Tzavela, spravodajkyňa Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. – (EL) Vážený pán predsedajúci, v našej správe o euro-stredozemskom trhu sme potvrdili, že odporúčame údržbu a rozvoj základných infraštruktúr, ktoré hospodárstvo robia jednotným a súdržným, a je zaujímavé, že teraz, v čase hospodárskej krízy, súčasná hospodárska situácia celkom jasne naznačuje, že na juhu existujú kohézne a spoločné menovatele. Musíme to mať na pamäti pre istý budúci vývoj.

Moja správa kladie osobitný dôraz na skvapalnený zemný plyn (LNG), ktorý vo veľmi krátkom čase môže byť hnacou silou hospodárstva euro-stredozemského trhu – nie iba na zásobovanie, ale aj na predaj – a oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktorá je ďalšou formou hospodárstva v euro-stredozemskej oblasti, ale skôr krátkodobejšou. Ešte poznámka: stratégia a politika Únie sú veľmi dobre zdokumentované, pokiaľ ide o energetiku severnej Európy. Máme, pán komisár, obrovskú slabinu v politike a stratégii pre energetiku južnej Európy.

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Marietta Giannakou, v mene poslaneckého klubu PPE. – (EL) Vážený pán predsedajúci, chcela by som zablahoželať pánovi Peillonovi a spravodajkyniam z iných výborov pani De Sarnezovej a pani Tzavelovej k ich správam. Správa o Únii pre Stredozemie je dôležitá, pretože sa zameriava na neodkladné a konkrétne ciele. Ich výsledky môžu byť veľmi konkrétne, pretože Parlament prostredníctvom správy žiada konkrétne rozpočty, ktoré majú byť vyčlenené prostredníctvom finančného výhľadu, na pomoc sekretariátu Únie pre Stredozemie v Barcelone a, samozrejme, na rôzne rozpory, ktoré existujú, aby nezasiahli ciele Únie ako také, ktorými sú rast, lepšie osobné a ľudské práva, kultúrna výmena, energetické otázky a čokoľvek, čo môže spojiť národy žijúce v stredozemskej oblasti.

Samozrejme, Rada a španielske predsedníctvo, ktoré, domnievam sa, má osobitný záujem o Úniu pre Stredozemie, tu dnes chýbajú a musím povedať, že ma to prekvapuje, lebo Rada si mala vypočuť všetko, čo spravodajcovia a pomocní spravodajcovia povedali, a všetko, čo tu bolo zdôraznené, inými slovami, že toto je úsilie, ktoré prekonáva určité ťažkosti, ktoré zabránili, aby programy pokročili tak, ako mali.

Konflikt medzi Palestínou a Izraelom nemôže, samozrejme, byť vyriešený prostredníctvom Únie pre Stredozemie, ale prítomnosť funkcionárov na sekretariáte dáva dôvod na nádej, že konflikty nevyvolajú tlak na naše úsilie posunúť Úniu pre Stredozemie ďalej na základe kritérií, ktoré už boli opísané.

Pre Úniu pre Stredozemie je osobitne dôležité vyslať posolstvo o demokratickom rozvoji, rovnosti medzi mužmi a ženami a snahách o občiansku spoločnosť aj v krajinách severnej Afriky.

  Raimon Obiols i Germà, v mene skupiny S&D. – (ES) Vážený pán predsedajúci, čo sa mi na tejto správe najviac páčilo – a k čomu by som chcel jej autorovi pánovi Peillonovi zablahoželať – je, že je presná a konkrétna. Keby sa presnosť tejto správy rozšírila o svoj predmet, ktorým je Únia pre Stredozemie.

Je to preto, lebo prinajmenšom možno povedať, že Únii pre Stredozemie v súčasnosti vážne chýba prehľadnosť. Myslím si, že vedúci predstavitelia, ktorí sa majú stretnúť – dúfame – 7. júna v Barcelone, urobia dobre, keď sa budú pridržiavať priorít vytýčených v správe pána Peillona.

Po prvé, politický kontext. Únia pre Stredozemie nemôže pokračovať tak, že ju bude blokovať alebo paralyzovať konflikt na Blízkom východe, ale zároveň ho nemôže ignorovať. Musí pozitívne prispieť k vyriešeniu konfliktu do takej miery, v akej je schopná.

Po druhé, dobré projekty sa musia pripraviť profesionálnym a inteligentným spôsobom.

Po tretie, musia sa nájsť primerané zdroje a finančné záväzky.

Po štvrté, je potrebné pokročiť vo vytváraní pozitívneho vzťahu, ktorý sa bude vyhýbať prekážkam a konfliktom a ktorý namiesto toho bude hľadať synergie medzi Úniou pre Stredozemie a stredozemskými štruktúrami Európskej únie.

Musíme sa snažiť objasniť tieto štyri hlavné body, tieto štyri hlavné úlohy, a zaviazať sa k nim. Som presvedčený, že táto správa je dobrým nástrojom, dobrým strategickým plánom na nájdenie tejto dohody.

  Ivo Vajgl, v mene skupiny ALDE. – (SL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár Füle, najskôr by som chcel poďakovať spravodajcovi pánovi Peillonovi za jeho konštruktívnu, otvorenú a kreatívnu angažovanosť, ktorej výsledkom je táto správa. Dúfam, že bude zaujímať nielen tých z nás, ktorí ju pomohli vytvoriť, ale rovnako aj ostatných. Správa sa zaoberá regiónom, ktorý bol v minulosti dynamickým centrom kultúrneho a duchovného života, ako aj hospodárskych a obchodných inovácií. Dnes je, žiaľ, zdrojom početných problémov, ktoré sa týkajú nás všetkých a tiež zvyšku sveta a ktoré by sme chceli vidieť vyriešené.

Únia pre Stredozemie je dôležitý projekt, ale, žiaľ, nepokročil tak rýchlo, ako by sme si želali. Rád by som videl založenie sekretariátu v Barcelone, za ktorým by nasledoval rýchly pokrok v realizácii prioritných projektov. Projekty musia byť hnacou silou alebo cieľom práce Únie pre Stredozemie. Zároveň však musíme uznať, že existuje niekoľko pretrvávajúcich problémov politického charakteru, predovšetkým palestínska otázka a nedefinovaný štatút Západnej Sahary, a že prekážali potrebnému pokroku. Z toho dôvodu potrebujeme vynaložiť úsilie na zintenzívnenie dialógu, viac tolerancie a budovanie sebavedomia v regióne.

V tomto smere by Európsky parlament určite mohol zohrať dôležitú a aktívnu úlohu a dúfam, že všetky zúčastnené strany privítajú tento Parlament ako jedného z hráčov, ktorí môžu pomôcť tento problém vyriešiť.

Napokon mi dovoľte dodať, že je nevyhnutné, aby sme náležitú pozornosť venovali budúcim generáciám, aby sme podporili výmenu študentov v rámci štátov Únie pre Stredozemie a aby sme podporili univerzitu EMUNI, účasť vyšších inštitúcii a akademické a kultúrne fóra. Pomôže nám to pozdvihnúť úroveň vzájomného porozumenia a prepojenia.

  Malika Benarab-Attou, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Únia pre Stredozemie nebola pre našu budúcnosť nikdy taká dôležitá ako dnes. V správe o Únii pre Stredozemie sme sa spolu pokúsili podporiť rôzne vízie pre stredozemskú oblasť. Únia je viac ako len obyčajná zóna voľného obchodu – je založená na spoločnej civilizácii ľudí, ktorí majú spoločné základné hodnoty.

Rada by som hovorila o najvážnejšej prekážke našich ambícií v Stredozemí – násilí, ktorému sú vystavení Palestínčania, ktorých Izrael okupuje, vyhosťuje a zabíja, kým Európe sa v tomto konflikte nedarí prevziať svoju historickú zodpovednosť a naozaj konať za mier tým, že uzná Palestínsky štát v súlade s medzinárodným právom, na ktorom sú založené naše demokracie.

Budúci týždeň oficiálna parlamentná delegácia navštívi pásmo Gazy s cieľom pochopiť, prečo pomoc dosahujúca stovky miliónov eur, ktoré Európania posielajú Palestínčanom, neprichádza do škôl a nemocníc v Gaze, ktorú som ja navštívila v januári. Bola som šokovaná a zdesená, keď som sa dozvedela, že predseda Výboru pre zahraničné veci, bez informovania či už členov výboru – ku ktorým patrím aj ja –, alebo podpredsedov tejto delegácie, sa na pokyn izraelského veľvyslanectva rozhodol necestovať na návštevu Gazy s parlamentnou delegáciou.

Bojkotovaním návštevy parlamentnej delegácie v Gaze predseda nášho výboru diskredituje celý Parlament, ktorý schválil uznesenie o správe pána Goldstona, v ktorom odsudzuje skutočnosť, že kontakty s obyvateľmi Gazy boli zablokované izraelskou armádou, a žiada, aby táto blokácia bola ihneď zrušená. Nesmieme zabudnúť na toto uznesenie a stanovisko Parlamentu.

V tejto situácii žiadam, aby pán Albertini rezignoval ako predseda Výboru pre zahraničné veci, ktorého som členkou, za to, že nezvládol splniť požiadavky vyplývajúce z jeho funkcie.

Aký zmysel má financovanie a kontrola volieb, ak potom odmietneme uznať tých, ktorí uprednostnili hlasovaciu urnu pred zbraňami?

A nakoniec, ďalšou prekážkou naozaj bratskej Únie pre Stredozemie sú obete, ktoré sa utopili na ceste z južnej strany, čiastočne pre skutočnosť, že hranice EÚ sú pre nich úplne zatvorené. Naša súčasná migračná politika už nie je prípustná. Musíme byť schopní zabezpečiť, aby mobilita občanov z juhu bola rovnaká ako naša vlastná mobilita na juh, ako odporúča Rozvojový program OSN. Musíme byť verní svojmu projektu a svojim hodnotám. Naše deti nám za to poďakujú a my budeme hrdými zástupcami našich občanov.

  Willy Meyer, v mene skupiny GUE/NGL. – (ES) Vážený pán predsedajúci, Únia pre Stredozemie čelí ozajstným prekážkam a od Európskej únie, od všetkých inštitúcií a Parlamentu žiadam rozhodnosť, podstatne viac rozhodnosti, pokiaľ ide o snahu o prekonanie týchto prekážok.

Prvou a najvýznamnejšou prekážkou – o tom niet pochýb a iní poslanci už o tomto probléme hovorili – sú konflikty: palestínsky konflikt, navzdory postoju izraelskej vlády, ktorá systematicky porušuje medzinárodné právo a dohody, ktoré sama podpísala, akou je napríklad dohoda z Annapolisu o osídľovaní; západosaharský konflikt a vojenská okupácia severnej časti Cyperskej republiky. Toto sú očividné prekážky pre inštitúcie, ktorých želaním je taký vzťah medzi oboma brehmi Stredozemného mora. Kým sa tieto konflikty nevyriešia, predstavujú ozajstnú bariéru.

Skupina, ktorú zastupujem, žiada väčší záväzok, väčšiu energiu v odpovedi všetkým tým, ktorí sú zodpovední za porušovanie medzinárodného práva.

Nemali by sme však ani zabúdať, že druhým problémom, ktorému čelíme, je problém hospodárskej a sociálnej nerovnováhy, ktorá v Stredozemí existuje. Som presvedčený, že akékoľvek riešenie, ktoré sa snaží zaoberať touto nerovnováhou vo vzťahu k obchodu tým, že jednoducho a priamo navrhuje dohody o voľnom obchode, nie je správnou cestou. Správnou cestou by bolo zohľadniť túto nerovnováhu a pokúsiť sa dosiahnuť obchodné dohody založené na komplementarite a solidarite. Ide o to, že mnohé z krajín ležiacich na pobreží Stredozemného mora sa nachádzajú v podmienkach absolútnej chudoby a totálneho nedostatku.

Avšak, a na tom trvám, potrebný je väčší záväzok zo strany Európskej únie v reakcii na súčasné pálčivé konflikty. Hovorím o Palestíne a Západnej Sahare. Existujú dokonca konflikty, ako napríklad konflikt v Západnej Sahare, kde Európska únia vôbec nič nerobí. Nielenže nič nerobí, ale rozvíja vzťah rozšíreného štatútu, z ktorého sa v súčasnosti teší Maroko, a snaží sa, v prípade Izraela, o zmenu dohody o pridružení na dohodu o rozšírenom štatúte.

  Nikolaos Salavrakos, v mene skupiny EFD. – (EL) Vážený pán predsedajúci, musím zablahoželať spravodajcovi pánovi Peillonovi k cennej správe, ktorú nám predložil. Všetci vieme, že stredozemská oblasť je bodom, kde sa stretajú mnohé kultúry. Zároveň je však aj nervovým centrom a kotlom, ktorý vrie už veľa rokov. Zmena klímy, hospodárska a finančná kríza, imigrácia, znečistenie, nadmerný lov rýb a poškodenie prírodného prostredia sú len niektoré z problémov, ktoré na Európanov a Neeurópanov žijúcich v stredozemskej oblasti doliehajú.

Osobitný význam treba pripísať otázke nezákonného prisťahovalectva a účinnej hraničnej kontroly v krajinách v stredozemskej oblasti, hlavne v Grécku a Taliansku, ktoré sú vstupnou bránou do Európskej únie pre nezákonných prisťahovalcov. Na hraniciach týchto krajín sa každý deň vedie zápas. Treba tiež venovať pozornosť posilneniu energetického sektora a využitiu obnoviteľných zdrojov energie a programu pre odvetvie slnečnej energie v Stredozemí na stimuláciu hospodárskeho rastu v krajinách južného Stredozemia.

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Louis Bontes (NI). – (NL) V roku 2008 francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vyhlásil, že sníva o Únii pre Stredozemie. Táto Únia mala dať nový impulz cieľom euro-stredozemskej spolupráce, cieľom, ktoré sa zakladajú na vzájomnom uznávaní spoločných hodnôt, akými sú demokracia, princípy právneho štátu, dobrá správa a dodržiavanie ľudských práv.

Čudujem sa, ako môžete hovoriť o spoločných hodnotách, keď v krajine ako Mauritánia sa nedá hovoriť o náboženskej slobode, lebo tam už vyše tisíc rokov prevláda islam. Podľa svojej ústavy je Sýria oficiálne ľudová demokracia a socialisticky orientovaný unitárny štát. V skutočnosti je však Sýria diktatúrou. Maroko okupuje Západnú Saharu a v Tunisku sú pravidelne porušované ľudské práva. Mohol by som pokračovať dlhým zoznamom týchto krajín, ale musím si dať pozor na limitovaný rečnícky čas.

Sú toto tie krajiny, s ktorými chceme mať viac kultúrnej výmeny? Sú toto tie krajiny, s ktorými chceme vytvoriť zónu voľného obchodu, po ktorej by mala nasledovať podpora voľného pohybu osôb cez Stredozemné more? Výsledkom toho bude ešte viac islamu v Európe. Nemôžeme dovoliť, aby sa z Európy stala Eurábia – ani teraz, ani nikdy! Skôr než sa tento sen zmení na nočnú moru, musíme tento proces zastaviť.

V roku 1995 sme mali v súvislosti s oblasťou Stredozemia iný sen, ktorý dostal podobu Barcelonskej deklarácie, a potom sme to v roku 2005 urobili zase. Okrem toho, že to európskych daňových poplatníkov stálo niekoľko miliárd, tieto projekty nič nepriniesli. Prestaňte plytvať peniazmi daňových poplatníkov a prestaňte snívať! Všetka česť pánovi Albertinimu za to, že sa k tomu statočne postavil. Má podporu mojej skupiny.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, región Euromed predstavuje pre politiku EÚ strategickú oblasť. Nemôžeme sa zaoberať základnými otázkami ako životné prostredie, náboženské hodnoty, kultúra, infraštruktúra, poľnohospodárstvo, energetika, bezpečnosť a migračné toky bez zodpovednej asistencie tretích krajín hraničiacich so Stredozemným morom.

Napriek tomu má rámec spolupráce pred sebou ešte dlhú cestu. Mohli by sme povedať z Barcelony do Barcelony a ďalej. Európska únia musí zintenzívniť svoju angažovanosť v procese obnovenia a overenia jednotlivých dohôd o pridružení s tretími krajinami hraničiacimi so Stredozemným morom a musí poskytnúť prostriedky na veľké strategické projekty, tie pre infraštruktúru a pre prístavy.

Na druhej strane musíme odhodlane chrániť porovnateľné výrobné sektory na oboch brehoch Stredozemného mora, hlavne poľnohospodárstvo, aby sme zabezpečili trvalo udržateľný rozvoj a regulačný rámec, ktorý bude čo najjednoznačnejší. Preto dúfame, že riadiaca úloha EÚ, pokiaľ ide o stredozemské krajiny, sa posilní tak, aby uplatnila základnú zásadu, a to spoluprácu, ktorá predstavuje politický i podnikateľský úspech, v systéme podporenom zárukami na ochranu jednotlivcov.

Chcel by som tiež navrhnúť pani Benarabovej-Attouovej: môžete napadnúť pána Albertiniho, ktorý je silným vodcom výboru, ale v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol brániť. To je základným prvkom každého demokraticky zvoleného zhromaždenia.

  Pier Antonio Panzeri (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, myslím, že prijatím tejto správy urobíme mimoriadne dôležitý krok vpred a bude to veľmi užitočné s ohľadom na barcelonský samit 7. júna, samit, ktorý, ako vieme, bude určite ťažký v súčasnej patovej situácii, v ktorej sa ocitli rokovania Izraelčanov a Palestínčanov, a tiež z dôvodu rôznych neistôt a ťažkostí týkajúcich sa definovania administratívnej štruktúry nového sekretariátu.

Čeliac týmto problémom je správa pána Peillona pripravená jediným možným spôsobom zdôrazňujúc na jednej strane, že konflikty nesmú brániť konkrétnemu pokroku smerom k viacstrannej spolupráci v určitých sektoroch, a na druhej strane priznávajúc, že Únia pre Stredozemie nebude plne úspešná dovtedy, kým sa tieto konflikty nevyriešia.

Ozajstná úloha preto teraz zahŕňa jasný, pevný politický záväzok, ktorý musí vzísť z barcelonského samitu, ktorý nakoniec umožní štruktúram novej inštitúcie fungovať a zaviazať sa k poskytovaniu finančných prostriedkov potrebných na veľké projekty, ktoré sú jej hlavným cieľom. Európa si musí uvedomiť, že potrebuje nasmerovať svoje politické a hospodárske úsilie a svoje vlastné záujmy na juh, pretože práve tu môže nájsť riešenia na mnohé problémy, ktoré ju v súčasnosti sužujú.

  Niccolò Rinaldi (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, nezávislý výskumník Gabriele Del Grande už roky na internete zverejňuje počty ľudí, ktorí zomreli v snahe dostať sa na druhú stranu Stredozemného mora na člnoch riadených a organizovaných zločineckými skupinami. Jeho úzkostlivé zaznamenávanie dosiahlo počet 4 200 obetí, z ktorých 18 zomrelo v marci tohto roka. To je ozajstný masaker.

Starší správca cintorína v meste Lampedusa už roky dobrovoľne decentným spôsobom pochováva každé telo z tých niekoľkých, ktoré sa podarí nájsť, s krížom a kvetom. Títo dvaja európski občania konajú aj za nás, konajú, aby odčinili naše politické zlyhanie. Ich spontánne snahy zdôrazňujú naliehavú potrebu novej politickej architektúry a materiálu, na rozdiel od nútených vrátení na more, ktoré používa talianska vláda porušujúc medzinárodné právo, čo len zvyšuje ľudské zúfalstvo.

Únia pre Stredozemie by preto mala predstavovať novú ľudskosť majúc na pamäti, že máme málo času. Dnes je vyše polovica obyvateľov od Maroka po Turecko mladšia ako 18 rokov. Stredozemie je preto predurčené na rýchle zmeny.

  Takis Hatzigeorgiou (GUE/NGL). – (EL) Chcel by som začať poďakovaním pánovi Peillonovi za urobenú prácu. Správa vyzýva členské štáty Únie pre Stredozemie, aby začali otvorený dialóg v rámci vzájomného rešpektu a porozumenia presadzovaním ľudských práv a slobôd, a to je niečo, čo podporujeme. Zároveň však neobsahuje žiadny konkrétny návrh na boj s existujúcimi politickými problémami, ktoré sužujú túto oblasť. Rozumiem logike pána Peillona za tým, čo hovorí, čo môže byť považované za užitočné pre naštartovanie Únie pre Stredozemie. Na druhej strane zatváranie očí a predstieranie, že sa napríklad v Gaze nič nedeje, je obrovskou chybou, ktorá nám bráni odstrániť problémy.

Znepokojuje ma, že v Európskej únii sa pomaly učíme s problémami žiť, namiesto toho, aby sme ich riešili. Musíme sa stať aktívnejšími v základných otázkach, ktoré sa nás týkajú. Chýba akákoľvek zmienka o tom, že Izrael by sa mal pustiť do okamžitého, spravodlivého a realizovateľného riešenia palestínskej otázky. Chýba akákoľvek zmienka o tom, že Turecko by malo ukázať nevyhnutný rešpekt voči všetkým členským štátom Únie pre Stredozemie bez výnimky. Zmienka o potrebe stiahnuť turecké okupačné vojská z členského štátu EÚ je nevyhnutný prejav rešpektu – povedal by som minimálny – voči európskemu právu.

Stredozemné more omýva brehy niekoľkých tisícov miest a obcí rôznych kultúr, ktoré už vyše desaťtisíc rokov spája rovnaké more. Len jedno mesto z týchto tisícov miest a obcí na brehoch Stredozemného mora, len jedno mesto je neobývané. Namiesto toho, aby ho obývali ľudia, obývajú ho potkany, jaštery a hady. Ľudské príbytky spolu s ich spomienkami boli poškodené. Zostali iba sny tisícov ľudí, z ktorých viacerí zomreli ako utečenci. To najmenej, čo môžeme urobiť pre život, je vrátiť mesto Famagusta jeho obyvateľom. Toto mala byť základná požiadavka v správe o Únii pre Stredozemie, lebo pracujeme na zjednotení, nie rozdelení Stredozemia.

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Gerard Batten (EFD). – Vážený pán predsedajúci, správy z vlastnej iniciatívy sú zvyčajne len táraniny, ale keď sa prijmú, sú vyjadrením politickej vôle Európskeho parlamentu.

Táto správa navrhuje založenie únie 17 neeurópskych krajín s parlamentným zhromaždením a sekretariátom, ktorý by financoval projekty naozaj ambiciózneho charakteru. Financovanie týchto programov by stálo veľa miliárd eur, ktoré by, samozrejme, platili európski občania. Nehovorí sa, odkiaľ by tieto peniaze pochádzali. Nie je dovolené, aby realita narúšala fantáziu.

Táto správa je naozaj bláznivá! Ale skôr než ju vysmejeme, by sme nemali zabudnúť, že podľa Lisabonskej zmluvy má Európska únia zákonné právo podpisovať také zmluvy, aké sa navrhujú v tejto správe. Táto správa navrhuje založenie Únie neeurópskych krajín, ktoré by sa neskôr mohli pričleniť k Únii. O tom táto správa v skutočnosti je.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, keď bola pred takmer dvoma rokmi Únia pre Stredozemie založená, zámerom, ako vieme, bolo, aby bola prepojená na Barcelonský proces s cieľom vytvoriť bližší vzťah medzi stredozemskými krajinami a EÚ. Tento proces sa však zjavne zastavil pre konflikt medzi arabskými štátmi a Izraelom. EÚ uzavrela s Izraelom dohodu o pridružení a poskytla finančnú pomoc vrátane 440 miliónov EUR na obnovu pásma Gazy. Občania EÚ sa právom pýtajú, prečo sa ich dane pumpujú do pásma Gazy, keď sa tam všetko pravidelne bombarduje, a žiadajú, aby z toho boli vyvodené závery. Je tiež možné, že z tejto pomoci profituje Hamas.

Za všetky tie roky EÚ neuspela vo funkcii nezávislého sprostredkovateľa pre pásmo Gazy. Teraz samitu Únie pre Stredozemie v Barcelone, ktorý je naplánovaný na začiatok júna, hrozí kolaps pre konflikt medzi Izraelom a arabskými štátmi. Predovšetkým v časoch krízy je podľa mňa dôležité hodnotiť plány opatrnejšie a ak treba, odložiť ich na policu. V období krízy si nebudeme môcť dovoliť projekty, ktoré sú iba o prestíži, alebo tie, ktoré sú jednoducho čiernymi dierami na peniaze.

  Dominique Baudis (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, v nadväznosti na Barcelonský proces je Únia pre Stredozemie príležitosťou pre rozvoj našich vzťahov s krajinami na východe a juhu stredozemskej oblasti. Ako zdôrazňuje výborná správa pána Peillona, nemôžeme zanedbať ani potenciál tohto regiónu, ani riziká, ktoré s ním súvisia.

Majme aspoň duchaprítomnosť na priznanie toho, že od bombardovania Gazy a s pokračujúcou kolonizáciou palestínskych území bola Únia pre Stredozemie zatlačená do kúta. Politický aspekt je zablokovaný. Dokonca si nie sme istí, či sa plánovaný samit v Barcelone v júni vlastne uskutoční. Neprekvapilo by ma, ak by sme sa v nadchádzajúcich dňoch alebo hodinách dozvedeli, že bol odložený na neurčito. Avšak nemali by sme sa vzdávať. Európska únia by pri hľadaní politického riešenia mala prevziať väčšiu zodpovednosť. Nemôžeme dovoliť Spojeným štátom monopolizovať riadenie politickej krízy v tomto regióne, v našom regióne, a uspokojiť sa so spoluúčasťou na jeho vývoji. Naša bezpečnosť a rast závisia od rozvoja a stability Stredozemia, a preto je Únia pre Stredozemie ešte vždy najlepším nástrojom, ktorý máme k dispozícii.

  Maria Eleni Koppa (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, na úvod by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi k jeho veľmi komplexnej správe. Únia pre Stredozemie môže znamenať rozhodujúci prínos k vytvoreniu vyvážených euro-stredozemských vzťahov a k posilneniu dôvery medzi krajinami v tejto oblasti. Stredozemie by malo byť oblasťou pokoja, stability a bezpečnosti, kde sa budú plne dodržiavať demokratické zásady a ľudské práva. Medzi stredozemskými krajinami existujú sociálne a hospodárske rozdiely. Problém je dokonca väčší v dôsledku hospodárskej krízy. Ide o dosiahnutie skutočného zblíženia medzi Úniou a stredozemskými krajinami prostredníctvom rastu, spolupráce a obchodu. Energetická bezpečnosť, boj proti zmene klímy a prímorské prostredie sú tiež oblasti, v ktorých sa vyžaduje úzka spolupráca.

Únia pre Stredozemie, samozrejme, nie je rámcom pre riešenie regionálnych konfliktov. Avšak pestovanie ducha spolupráce, politického dialógu a spoločného úsilia na plnenie konkrétnych cieľov nesmierne napomôže vybudovanie dôvery, ktorá je potrebná, ak sa majú nájsť realizovateľné riešenia. Ale aby sa toto všetko mohlo stať a aby bola Únia pre Stredozemie úspešná, sú potrebné vhodné finančné zdroje a tentoraz nesmieme byť ľahostajní.

  Bastiaan Belder (EFD). – (NL) Veľmi pekne ďakujem, že ste ma sem pretlačili, keďže ma zdržala mimoriadna schôdza rozšíreného predsedníctva Výboru pre zahraničné veci. Ďakujem vám za pochopenie.

Vážený pán predsedajúci, odsek 5 správy pána Peillona právom spočíva na potrebe spravodlivého a trvalého riešenia arabsko-izraelského konfliktu. Spravodajca žiada Európsku úniu a všetky členské štáty Únie pre Stredozemie, aby tejto veci venovali maximálne úsilie. Ako predseda izraelskej delegácie veľmi podporujem takéto mierové snahy, ale myslím si, že budú efektívne len vtedy, keď budú splnené dve podmienky, a to: a) navrhované riešenie založené na vytvorení dvoch štátov bude jasne chápané ako spolunažívanie židovského, teda izraelského, a palestínskeho štátu, a b) členské štáty EÚ a Únie pre Stredozemie budú presadzovať ovzdušie vzájomnej dôvery medzi konfliktnými stranami na Blízkom východe. Spoločný boj proti endemickému zlu antisemitizmu, v akejkoľvek podobe (vrátane antisionismu), tu zastáva centrálnu pozíciu. Mohli by ste na vašom sekretariáte zamestnať rovnaký počet Izraelčanov a Palestínčanov, ale aj tak by sme museli spoločne bojovať za nadobudnutie vzájomnej dôvery. To je skúška ohňom.

  Francisco José Millán Mon (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, úvodné vysvetlenie: podľa mňa mali dnes v tejto rozprave vystúpiť zástupcovia predsedníctva Rady alebo možno súčasného francúzskeho spolupredsedníctva Únie pre Stredozemie. Ich neprítomnosť je hlboko poľutovaniahodná.

Dámy a páni, prioritou Európskej únie je zabezpečiť, aby jej najbližší susedia vytvorili oblasť mieru, prosperity, slobody a bezpečnosti. Malo by to byť základným cieľom Únie pre Stredozemie, ktorá, dúfam, bude mať budúci mesiac svoj druhý samit.

Chcel by som zablahoželať pánovi Peillonovi a poďakovať mu predovšetkým za nezaujatý a mimoriadne konštruktívny prístup.

Napriek blízkosti Európskej únie k južným brehom Stredozemného mora existujú značné rozdiely, ktoré nás rozdeľujú hospodársky, politicky, sociálne, demograficky, kultúrne atď. Niektoré z týchto nerovností sú spôsobené vážnymi nedostatkami v našich susedných štátoch.

Je veľmi dôležité podporiť úzky dialóg a spoluprácu v rámci Únie pre Stredozemie a presadiť hlavné spoločné projekty, s ktorými súhlasí, ako aj bilaterálny rozmer zmlúv o pridružení na posilnenie vzťahu medzi oboma brehmi a na to, aby sme tieto nerovnosti boli schopní obmedziť. Aby sme toto dosiahli, musia aj naši susedia uskutočniť reformy. Nečinnosť nemôže byť možnosťou výberu.

V krátkosti by som chcel spomenúť tri ďalšie body. Po prvé, je veľmi dôležité, aby sekretariát Únie pre Stredozemie v Barcelone čo najskôr naplno fungoval.

Po druhé a úzko spojené s predchádzajúcim bodom, Únia pre Stredozemie sa nesmie stať rukojemníkom konfliktov, ako napríklad toho na Blízkom východe. Únia pre Stredozemie môže uľahčiť riešenie, ale to neznamená, že bude prostriedkom riešenia, ani by týmito konfrontáciami nemala byť blokovaná.

Po tretie a na záver, Únia pre Stredozemie musí tiež venovať osobitnú pozornosť tomu, čo je známe ako kapitola 4 euro-stredozemskej spolupráce: migrácii, bezpečnosti, sociálnej integrácii a spravodlivosti.

  Predsedajúci. – Dovoľte mi ospravedlniť Radu. Zástupcovia Rady tu dnes nemohli byť, pretože je štvrtok ráno a rozprava o tejto správe bola pôvodne naplánovaná na pondelok.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som vás požiadať o zvolanie trialógu, aby tu vždy vo štvrtok ráno mala Rada zástupcu. V prípade niektorých predsedníctiev Rady, a nebudem ich menovať z dôvodu skromnosti, tu jej zástupca bol aj vo štvrtok popoludní. Myslím, že Rada by mala byť prítomná na väčšine plenárnych zasadnutí.

  Predsedajúci. – Ďakujem, urobím to. Jednoducho som sa snažil vysvetliť, čo povedala Rada. Urobím to. Ďakujem veľmi pekne.

  Josefa Andrés Barea (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, v mene Výboru pre zahraničné vzťahy sa chcem poďakovať pani De Sarnezovej za spôsob, akým s nami pracovala.

Dnes viac ako kedykoľvek predtým existuje potreba Únie pre Stredozemie, podpory veľkých projektov a inštitucionálneho rozvoja. Dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme hľadať odpovede na otázky súvisiace s krízou, výskumom, zmenou klímy, vodou, novými energetickými modelmi, trvalo udržateľným rozvojom. Preto musíme podporiť a zavŕšiť hospodárske vzťahy v tejto oblasti, pomocou krátkodobých a strednodobých opatrení, zóny voľného obchodu, odstránenia colných bariér a otvorenia trhov v smere sever – juh a juh – juh.

Na barcelonskom samite španielske predsedníctvo ponúkne príležitosť na novú dohodu, novú situáciu, novú spoluprácu, demokratizáciu, hospodárske a sociálne riešenia. Barcelonský samit nás môže dostať do postavenia, ktorým môžeme prevziať vodcovstvo v Stredozemí.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, blízkosť ľudí zo Stredozemia sa dnes vníma predovšetkým, ako zdôraznil pán Rinaldi, v zmysle závažného javu prisťahovalectva.

Európska únia by to mala považovať za prioritný faktor, lebo migračné toky môžu a aj spôsobili problémy na ľudskej, sociálnej, kultúrnej a hospodárskej úrovni, ktoré budú mať vplyv na blízku budúcnosť dvoch protiľahlých brehov Stredozemného mora. Vzájomnú blízkosť stredozemských národov je vidieť aj v hospodárskej a sociálnej spolupráci v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru a medzi Európskou úniou a stredozemskými krajinami.

V tomto ohľade nám naša prítomnosť zakorenená v tomto regióne na všetkých úrovniach musí umožniť prevziať vedúce postavenie, aby sa Únia pre Stredozemie vyhla opakovaniu barcelonských rozporov. Koľko chýb sa urobilo, koľko krát sme si mysleli, že ideme dopredu, a pritom sme vlastne išli dozadu?

Preto to, čo potrebujeme v prvom rade, je začať sociálny, kultúrny a ľudský dialóg založený na vzájomnom porozumení a presadení pozitívnych hodnôt, o ktoré sa opiera naša civilizácia, ale tento nevyhnutný faktor závisí od úspešnej spolupráce, predovšetkým na hospodárskej úrovni.

V skutočnosti rozširovanie dohôd a obchodu pomohlo a bude naďalej pomáhať rastu vyvážených hospodárskych a sociálnych vzťahov medzi zúčastnenými stranami. Okrem toho, povedané politickou terminológiou, musíme sa naďalej usilovať o vytrvalé hľadanie dialógu v oblasti bezpečnostnej politiky, aby sme medzi dotyčnými stranami rozvinuli silnejšie vzťahy.

  Predsedajúci. – Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dodržiavajte svoj rečnícky čas. Je 10.57 hod. a o 12.00 hod. máme hlasovanie.

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nadchádzajúci samit vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád 7. – 8. júna v Barcelone je nepochybne významnou príležitosťou pre praktické uvedenie Únie pre Stredozemie do činnosti. Predstavuje preto výnimočnú príležitosť položiť trvalé základy skutočnej a silnejšej spolupráce pre mier a bezpečnosť.

Presne z toho dôvodu musíme túto príležitosť naplno využiť na vytvorenie rozvojovej stratégie a na to, aby sme mohli definovať projekty schopné revitalizovať túto oblasť a podporiť hospodársky rast. Dúfam, že toto stretnutie posilní iniciatívy ako Slnečnou energiou za mier a Desertec, ktoré sú významnými nástrojmi na vytvorenie vzájomne závislého regionálneho trhu s energiou.

Napokon, Únia pre Stredozemie musí oživiť vedecký a technický výskum a inovácie a použiť už existujúce výskumné inštitúty na zvýšenie konkurencieschopnosti miestnych podnikov, ktoré sú prislabé na to, aby zvládli problémy svetového trhu. Som presvedčený, že rast Únie môže upevniť jednotu Európy.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Chcel by som povedať, že takmer dva roky po založení Únie pre Stredozemie je čas, aby sme tento nový federalizovaný projekt zhodnotili a tiež uvažovali o jeho vyhliadkach budúceho vývoja. Z tohto uhla pohľadu si myslím, že správa, ktorú vypracoval pán Peillon, je vítaná, a aj ja by som sa chcel pridať ku kolegom poslancom a autorovi zablahoželať.

Hľadiac do budúcnosti na barcelonský samit v júni si myslím, že je pre nás veľmi dôležité opakovane potvrdiť záväzok Parlamentu zabezpečiť, aby bol tento projekt úspešný v oblasti, ktorá, ako všetci vieme, sa nachádza na križovatke troch kontinentov a ktorá je pre Európu jasne dôležitá z geostrategického a kultúrneho hľadiska. Trochu ma znepokojuje skepticizmus pána Baudisa vzhľadom na možnosť, že by bol tento samit preložený na neskôr. Dúfam, že k tomu nedôjde a že využijeme všetky inštitucionálne zdroje, ktoré máme k dispozícii, na zabezpečenie pokroku. Bude ho sprevádzať nielen príležitosť na úvahu, ale aj inštitucionálny úspech, lebo Únia pre Stredozemie musí prekonať politické slepé uličky a inštitucionálne problémy v procese realizácie šiestich strategických projektov, ktoré stelesňujú samotný základ inštitúcie.

Životnosť a dôveryhodnosť Únie pre Stredozemie závisia od jej schopnosti fungovať. Aby to dokázala, potrebuje nielen primerané finančné zdroje na realizáciu projektov a chod sekretariátu, ale myslím si, že je potrebná aj väčšia angažovanosť občianskej spoločnosti a vnútroštátnych a parlamentných skupín, ako aj Euro-stredozemského parlamentného zhromaždenia (EMPA) na zabezpečenie demokratickej legitimity Únie pre Stredozemie.

  Roberta Angelilli (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, jednou z politických priorít Európskeho parlamentu musí byť práca na tom, aby po dvoch rokoch patovej situácie od parížskeho samitu v roku 2008 nadchádzajúci barcelonský samit plne uspel. Sú viaceré ciele, ktoré dnes už boli spomenuté, od riešenia nezákonného prisťahovalectva po boj proti porušovaniu ľudských práv, ale je tu tiež významné hospodárske hľadisko: Stredozemie ponúka obrovský potenciál počnúc obnoviteľnými zdrojmi energie.

Podľa toho musíme dať plnú podporu Plánu pre odvetvie slnečnej energie v Stredozemí a priemyselným iniciatívam ako Desertec a angažovať podnikateľov a univerzity s cieľom vypracovať projekty praktickej spolupráce. Mierový proces, ktorý je prioritou, musí sprevádzať proces hospodárskeho rozvoja práve na zabezpečenie potrebnej sociálnej súdržnosti, ktorá môže napomôcť predchádzanie konfliktov.

PREDSEDÁ: PÁN VIDAL-QUADRAS
podpredseda

  Olga Sehnalová (S&D). – (CS) Únia pre Stredozemie je nepochybne tiež odvážny medzikultúrny projekt, úspech ktorého závisí okrem iného od ochoty prekonávať rozdielne kultúrne a spoločenské tradície. Rozdielnosť kultúr vedie k vzájomnému obohateniu, ak sú jej podnety vnímané otvorene ako príležitosť a nie ako hrozba. Jednou z týchto príležitostí je prístup k rodovej rovnosti v spoločnosti. Ide o oblasť, ktorá sa v tomto regióne považuje za citlivú. Únia pre Stredozemie musí práve preto venovať tejto problematike primeranú pozornosť, a to nielen vzhľadom na záväzky ministerskej konferencie v Marakeši z novembra 2009 podporiť rodovú rovnosť de iure aj de facto, posilniť úlohy žien v spoločnosti vrátane ich účasti na verejnom živote či bojovať proti násiliu na ženách. Ide o jednu z kľúčových oblastí, ktorá môže uvoľniť a ponúknuť obrovský ľudský potenciál pre celý región, ktorému to prinesie jedine zisk. Dvojité štandardy a nechuť k zmenám, ktoré sa často opierajú najmä o zámienku zvykov a tradícií, preto nie je možné akceptovať, ale mali by sme ich, naopak, odmietnuť ako prekážku rozvoja v oblasti Stredozemia.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, myslím si, že Európska únia musí projektu Únie pre Stredozemie poskytnúť z hľadiska politického aj finančného väčšiu podporu. Samit 43 vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád v rámci Únie pre Stredozemie sa uskutoční 7. júna v Barcelone a ako Európsky parlament musíme dúfať, že toto stretnutie bude pre zriadenie inštitúcií Únie pre Stredozemie a pre realizáciu projektov znamenať úspech. Ako tieňová spravodajkyňa Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko som pozornosť upriamila na aspekty, ktoré považujem za dôležité. Takými sú vytvorenie stredozemskej zóny voľného obchodu, zapájanie výskumného a vzdelávacieho sektora, rozširovanie širokopásmovej a informačnej technológie a tiež rast príležitostí pre malé a stredné podniky. Pokiaľ ide konkrétne o posledný bod, malé a stredné podniky a rozvoj podnikania sú už teraz jedným zo strategických sektorov. Hlavné projekty musia od európskych a medzinárodných finančných inštitúcií dostať primeranú podporu a nové projekty by sa následne mali pokúsiť zapojiť čo najviac európskych partnerov.

  Charles Tannock (ECR). – Vážený pán predsedajúci, návrh prezidenta Sarkozyho na vznik Únie pre Stredozemie bol vyvrcholením francúzskeho predsedníctva v EÚ. Zdá sa, že odvtedy stratil niečo zo svojho lesku. Nemusí to byť zlá vec, pretože sama EÚ v rámci vlastnej susedskej politiky rozhodne a úspešne rozvíja svoju južnú dimenziu. Prichádza to po takmer dvoch desaťročiach rozvíjania barcelonského procesu a jeho politického aparátu.

Európski daňoví poplatníci sa oprávnene veľmi pochmúrne pozerajú na duplicitu v činnosti a plytvanie prostriedkami a vzhľadom na všetky tieto súperiace procesy nastal istý zmätok. Nech už bude osud Únie pre Stredozemie na samite 8. júna akýkoľvek, nesmieme dovoliť, aby zaostala východná dimenzia Európskej susedskej politiky. Je smutné, že domnelé zhromaždenie Euronest sme nerozvinuli rovnako ako zhromaždenie Euromed, ktoré už aktívne pôsobí dlhý čas. Vyplýva to v zásade z problémov v súvislosti s účasťou Bieloruska.

Na záver chcem povedať, že naša skupina Európskych konzervatívcov a reformistov (skupina ECR) plne podporuje pána Albertiniho, predsedu Výboru pre zahraničné veci, v tom, aby upustil od vedenia návštevy Blízkeho východu. Je to kontroverzná otázka, o ktorej sa dnes ráno diskutovalo na schôdzi rozšíreného predsedníctva. Budeme teda proti akémukoľvek hlasovaniu o nedôvere predsedovi Výboru pre zahraničné veci zo strany Skupiny socialistov.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, Stredozemie bolo kolískou európskej kultúry a jej hnacou silou tisíce rokov, a preto veľmi vítam tento spoločný prístup.

Oblasť Stredozemia je však aj mostom pre takmer neobmedzené prisťahovalectvo do EÚ. Podľa nášho názoru je jeden z najdôležitejších problémov v oblasti Stredozemia, inými slovami nezákonné prisťahovalectvo, súčasťou šiestich hlavných strategických projektov, a preto je naliehavo potrebné, aby sme ho začlenili. Jedine spoločný prístup v krajinách Stredozemia vrátane krajín severnej Afriky môže pomôcť spomaliť prílev nezákonného prisťahovalectva. Toto je jediný spôsob, ako teraz na začiatku zamedziť prílivu utečencov. Okrem boja proti organizovanému pašovaniu ľudí sa musí EÚ čoraz viac venovať aj boju proti chudobe, zvyšovaniu informovanosti a poskytovaniu informácií v krajinách, z ktorých prisťahovalci pochádzajú. Týmto ľuďom, ktorí chcú migrovať, je potrebné jasne vysvetliť, že európske ulice nie sú vydláždené zlatom, že Európa nedokáže poskytnúť pracovné miesta, blahobyt a útočisko všetkým a že mnohé z týchto traumatických ciest sa končia väzbou a deportáciou.

  Raffaele Baldassarre (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, napriek vytvoreniu Únie a konaniu samitu vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád nám ešte stále chýba jasná definícia euro-stredozemskej politiky a dlhodobá strategická vízia rozvoja a stabilizácie tejto oblasti.

Stredozemie má však obrovský potenciál: vodami Stredozemného mora teraz prechádza jedna tretina svetovej námornej dopravy, ktorá prichádza z Číny, Ázie, európskych krajín, Indie a vstupuje do našich vôd cez Suezský prieplav. Pobrežné krajiny Blízkeho východu a Afriky sú pokrokové rozvíjajúce sa krajiny a v niektorých zásadných oblastiach vrátane migračných tokov majú pre nás zásadný význam.

Preto je potrebné, aby sme lepšie definovali operačnú štruktúru inštitúcií Únie pre Stredozemie a poskytli sekretariátu finančné prostriedky a kritériá pre členstvo a realizáciu projektov. Kľúčové body zahŕňajú poľnohospodárstvo, dopravu, námorné diaľnice, nadnárodné koridory, obnoviteľnú energiu a solárny plán. Slovami Paula Moranda, francúzskeho diplomata a spisovateľa, Stredozemie je predovšetkým protipúštnou civilizáciou. Dovoľte mi zdôrazniť tieto slová.

  Diane Dodds (NI). – Vážený pán predsedajúci, nechám bokom najdôležitejšiu otázku dnešného dopoludnia, ktorou je, ako majú európski daňoví poplatníci zaplatiť celý aparát a sekretariát, o ktorom sa dnes dopoludnia v Parlamente hovorilo a ktorý bol navrhnutý. Chcem vyjadriť svoj názor, že niet pochýb o tom, že stabilita v Stredozemí je pre širšiu Európsku úniu jednoznačne prospešná.

Pomoc Európskej únie však prináša aj zodpovednosť tých istých krajín, ktoré chcú využívať podporu inštitúcií a výhody lepších hospodárskych príležitostí. Chcem sa veľmi rýchlo zamerať na jednu oblasť, a tou je, že marocké orgány tento rok odmietli tisíce ton zemiakov na sadenie zo Severného Írska. Ide o obchod, ktorý prebiehal viac ako 20 rokov, a o zemiaky, ktoré skôr, ako opustili našu krajinu, prešli kontrolou v súlade s normálnymi predpismi, no marocké orgány ich odmietli na základe iného režimu.

Chápem a rešpektujem to, že pán komisár De Gucht sa touto vecou zaoberá, chcem však zdôrazniť, že ľudia, ktorí chcú čerpať výhody, musia niesť aj zodpovednosť.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, bola to skutočne dobrá a podnetná diskusia. Súhlasím s tými, ktorí tvrdia, že sme stratili veľa času, a to najmä budovaním sekretariátu. K tomu prejdem o chvíľu.

Ešte stále sú pred nami veľmi dôležité otázky: ako dosiahnuť, aby sa Únia pre Stredozemie nestala rukojemníkom aktivít v súvislosti s procesom na Blízkom východe, ako zaistiť, že sa samit uskutoční a že bude predstavovať impulz, o ktorom ste hovorili, a ako vyriešiť problém medzivládneho prístupu voči prístupu Spoločenstva, pokiaľ ide o Úniu pre Stredozemie. Vyslovím päť veľmi stručných pripomienok.

Najprv by som chcel vyjadriť svoje uznanie španielskemu predsedníctvu. Počas uplynulých mesiacov sme sa spolu so španielskym predsedníctvom veľmi usilovali. 4. marca sme spoločne inaugurovali sekretariát a španielske predsedníctvo teraz veľmi usilovne pracuje na tom, aby sa mohol uskutočniť barcelonský samit.

Po druhé chcem povedať, že je veľmi dôležité, aby sekretariát svoju prácu nielen začal, ale aby tiež dostával financie. Doteraz ho financuje len Komisia. Vyšleme tam odborníka, ktorý zabezpečí, aby bol projekt v súlade s politikou EÚ. Sekretariát by mal byť malý – približne 40 ľudí, plus-mínus – a mal by byť nástrojom, ktorý nám umožní vytvárať čoraz viac projektov, z ktorých budú môcť členovia Únie pre Stredozemie ťažiť.

V tejto súvislosti je tiež dôležité povedať, že sa bude konať viacero odvetvových stretnutí, ktoré tiež prinesú svoj osoh. Budúci týždeň sa koná stretnutie ministrov financií v Marseille a nasledujúci mesiac stretnutie ministrov poľnohospodárstva v Káhire.

Zatiaľ čo Únia pre Stredozemie je veľmi dôležitou súčasťou našej susedskej politiky, hlavná časť našej práce s týmito krajinami spočíva v dvojstrannom vzťahu, v ktorom by mnohí z južných partnerov chceli dosiahnuť zvýhodnené postavenie. Zvýhodnené postavenie, tak ako to chápem ja, znamená aj väčšie záväzky od našich zahraničných partnerov vrátane tých v oblasti ľudských práv a mobility, čo sú tiež veľmi dôležité otázky. Súhlasím s váženými poslancami, ktorí nás vyzývali, aby sme zabezpečili väčšiu súčinnosť medzi dvojstrannými a viacstrannými prístupmi.

Na záver chcem povedať, že sme odhodlaní spolupracovať s Európskym parlamentom. Jednou z ďalších príležitostí bude diskusia o susedskom balíku, kde budeme hodnotiť dvojstranný aj viacstranný rámec nášho susedstva.

  Vincent Peillon, spravodajca. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, chcel by som vysloviť tri stručné poznámky.

Po prvé, nezabúdame brať ohľad na nikoho, najmä nie na ľudí, ktorí môžu byť obeťami, ale myslíme si, že súcit, morálne pobúrenie a urážky politiku nevytvoria.

Po druhé, samozrejme, neignorujeme konflikty na Cypre či na Sahare, ani, samozrejme, na palestínskych územiach. Naozaj sme si však pri spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a pri rôznych rokovaniach, ktoré sa uskutočnili, mysleli, že tieto otázky mala vyriešiť Únia pre Stredozemie? Nie je možné byť všetkým pre všetkých a zmätok v hlave nie je receptom na účinnosť.

Po tretie, chcem povedať, že aj mňa mrzí, že tu nie je Rada. Nie je dobrým znakom, keď zistíte, že takýto nedostatok politickej vôle nám dáva príčinu domnievať sa – a v tom má Dominique Baudis pravdu –, že samit, ktorý sa má konať 7. júna, visí na vlásku. Nech je, ako chce, Parlament prevezme svoju zodpovednosť. Ľudia, ktorí po bratovražedných vojnách, ktoré nás rozdeľovali, tvorili Európu, to robili s dlhodobou víziou a so zápalom pre význam konkrétnej politiky. V tejto správe chceme dosiahnuť rovnaký prístup k Stredozemiu.

Keďže Európa prežíva agóniu veľkej krízy, musíme dokázať definovať stratégiu rastu, ako som už spomínal. Musíme tiež zabezpečiť, že sa neuzavrieme do seba. Keď sa uzavriete do seba, keď prerušíte kontakty s okolitým svetom, začínate zomierať. Preto si myslím, že toto kolektívne dielo je dôležité, a dúfam, že vedúci predstavitelia štátov alebo vlád, ktorí v poslednej dobe nekonali v súlade so svojou historickou zodpovednosťou, budú počúvať a venovať tomu pozornosť.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Únia pre Stredozemie a Východné partnerstvo sú dve iniciatívy na spoluprácu, ktorých zámerom je konsolidovať susedskú politiku Európskej únie. Myslím si, že je potrebné, aby Európsky parlament pozorne monitoroval vývoj týchto iniciatív, najmä v súčasnosti, keď dochádza k predefinovaniu svetovej geopolitickej a hospodárskej rovnováhy. Táto iniciatíva pomôže podnietiť vhodnú atmosféru dôvery v oblasti dosahovania spoločných cieľov, či už hospodárskych, kultúrnych, vzdelanostných alebo cieľov týkajúcich sa regionálnej bezpečnosti.

Chcem zdôrazniť, že skutočný pokrok v silnej regionálnej spolupráci je možné dosiahnuť len prostredníctvom realizácie rozsiahlych projektov a vedenia dialógu na každej úrovni. Okrem šiestich vymedzených strategických investičných sektorov by sa podľa mňa mali nové projekty realizovať v oblastiach, ako je potravinárstvo, poľnohospodárstvo a kultúra.

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Barcelonský proces sa zastavil z politických dôvodov, a to v prvom rade z dôvodu regionálnych konfliktov v stredozemskej oblasti, no po formálnej stránke ešte stále existuje, ako to dokazujú veľké integračné projekty, ktoré Únia podporuje z vlastných prostriedkov, a pokrok pri definovaní inštitucionálnej štruktúry Únie pre Stredozemie. Od svojho založenia v Neapole v roku 2003 vykonávalo Euro-stredozemské parlamentné zhromaždenie svoje činnosti spočívajúce v koordinácii a demokratickej kontrole realizácie týchto projektov, ktoré sa spájajú s niekoľkými veľkými úlohami, ktoré región čakajú: vyčistenie mora, doprava, obnoviteľná energia, vzdelávanie, malé a stredné podniky a civilná ochrana. Chýba však politická hnacia sila, ktorá by dostala euro-stredozemskú stratégiu do pohybu. Uznesenie o Únii pre Stredozemie je dôležitý politický krok, ktorý po viac ako dvoch desaťročiach investovania množstva energie do rozširovania smerom na východ upozorňuje Radu, Komisiu a členské štáty na to, že je potrebné, aby si poopravili svoj geopolitický pohľad a postavili podporu vzťahov s krajinami v stredozemskej oblasti do jadra zahraničnej politiky EÚ, ktorá by mala začať prijatím spoločného stanoviska ku konfliktu na Blízkom východe.

  Tokia Saïfi (PPE), písomne. – (FR) Táto správa o Únii pre Stredozemie je známkou záujmu Európskeho parlamentu a jeho vloženia sa do dialógu medzi dvomi brehmi Stredozemného mora. Otvorenie sídla Únie pre Stredozemie v Barcelone a vymenovanie jej prvého generálneho tajomníka predstavujú dôležité kroky pre vymedzenie projektov, ktoré sa majú v rámci tejto Únie realizovať. Únia pre Stredozemie však napriek tomu čelí rôznym politickým napätiam. Jej rozvoju ešte stále bráni izraelsko-palestínsky konflikt: prerušenie procesu po udalostiach v Gaze, bojkot predchádzajúceho samitu v Istanbule – existuje množstvo príkladov. V tejto ťažkej situácii vážne dúfame, že druhý samit Únie pre Stredozemie plánovaný na 7. júna v Barcelone bude pre Úniu a úlohy, ktoré má plniť, novým podnetom a dodá im novú dynamiku. Niet pochýb, že ak sa pretrvávajúce regionálne konflikty nevyriešia, budú túto úlohu sťažovať. Žiadame však vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád členských štátov Únie pre Stredozemie, aby konali v súlade so svojou politickou a historickou zodpovednosťou. Stretnutie v Barcelone bude znamením nášho záväzku voči Stredozemiu.

  Richard Seeber (PPE), písomne. – (DE) Únia pre Stredozemie, ktorá vznikla takmer pred dvomi rokmi na základe barcelonského procesu a pod vedením Francúzska, ešte stále čelí mnohým problémom. Politický dialóg medzi EÚ a jej južnými susedmi sa neobmedzuje len na témy migrácie a hospodárskych dohôd. Zahŕňa aj oblasti, ako je obmedzenie katastrof, energetika a životné prostredie.

Stredozemské oblasti vážne postihuje nedostatok vody a sucho. V roku 2007 žila jedna tretina Európanov v regiónoch, kde bol nedostatok vody. Problém je ešte vypuklejší v krajinách Maghrebu, ktoré nemajú potrebné technické ani finančné prostriedky na účinnejšie využívanie vody. V prípade náhlych, silných zrážok, môžu potopy spôsobiť ešte väčšie škody, keďže v týchto regiónoch sú problémy s infraštruktúrou.

Voda je základom pre všetok život, a preto je nevyhnutné, aby sme posilnili našu finančnú a hospodársku spoluprácu. Projekty, ktoré zlepšujú ochranu životného prostredia, je možné realizovať len na základe lepšej spolupráce medzi krajinami v stredozemskej oblasti.

4. Potreba stratégie EÚ pre Zakaukazsko (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pána Kirilova v mene Výboru pre zahraničné veci o potrebe stratégie EÚ pre Zakaukazsko (2009/2216 (INI)) (A7-0123/2010).

  Evgeni Kirilov, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, predovšetkým by som sa chcel poďakovať tieňovým spravodajcom a všetkým kolegom, ktorí prispeli k vypracovaniu tejto dôležitej správy, ktorá načrtáva potrebu stratégie EÚ pre Zakaukazsko. Zakaukazsko nie je len regiónom v bezprostrednom susedstve Únie – Rumunsko a Bulharsko s ním majú námornú hranicu –, ale aj regiónom s veľkým strategickým významom pre Úniu z politického, hospodárskeho a bezpečnostného hľadiska.

Hlavným cieľom Európskej únie v tomto regióne by preto mala byť aktívna účasť na jeho stabilizácii a podpora rozvoja Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska smerom k stabilite a demokracii, vytvorenie dobrých susedských vzťahov a začlenenie do politík EÚ. Európsky parlament výrazne podporuje všetky iniciatívy, ktoré zvyšujú prítomnosť EÚ v regióne, najmä najaktuálnejšiu z nich – Východné partnerstvo. Poskytuje cenný rámec pre zintenzívnenie regionálnej spolupráce, zavedenie bezvízového styku s Úniou a uzavretie rozsiahlych dohôd o voľnom obchode. Je to dvojsmerný proces a vyžaduje si úsilie a angažovanosť z oboch strán; je v životnom záujme týchto troch krajín, aby pokračovali v úsilí smerom k ďalšej demokratizácii.

Dobrá správa vecí verejných, politický pluralizmus, zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv majú mimoriadny význam pre formovanie ich budúcich vzťahov s Úniou. Európska únia by im preto mala ďalej poskytovať finančnú a technickú pomoc, aby podporila tieto zásady na základe politickej podmienenosti. Strategická geopolitická poloha regiónu, jeho rastúci význam ako energetický, dopravný a komunikačný koridor spájajúci Kaspické more a strednú Áziu s Európou a čoraz väčší dôraz EÚ na energetickú bezpečnosť naznačujú aktívnejšiu účasť na energetických projektoch v regióne vrátane dokončenia projektu plynovodu Nabucco.

Tieto ambiciózne politiky EÚ sa však sotva podarí realizovať, ak sa nad regiónom bude vznášať veľký tieň: nevyriešené konflikty v Gruzínsku a Náhornom Karabachu. Sú aj vážnou prekážkou demokratizácie, politickej stability a sociálneho a hospodárskeho rozvoja. Žiaľ, práve v dôsledku vojny v Gruzínsku v roku 2008 si Únia uvedomila, že musí zohrávať aktívnejšiu úlohu v regióne, pokiaľ ide o predchádzanie konfliktom a ich riadenie. Patová situácia vzniknutá v dôsledku týchto konfliktov a nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy odôvodňujú aktívnejšiu politiku EÚ. To platí najmä pre konflikt v Náhornom Karabachu, kde Únia prakticky absentovala. Ak EÚ berie vážne svoju novú, aktívnejšiu úlohu v zahraničnej politike, len verbálna podpora práce Minskej skupiny v tejto fáze nestačí.

Únia je medzinárodným sprostredkovateľom, ktorého akceptujú obe strany a ktorého prítomnosť nevyvoláva kontroverzné reakcie. Je potrebné, aby Únia viedla medzinárodné úsilie zamerané na obnovu a rekonštrukciu tohto konfliktného regiónu iniciovaním projektov zmierenia, programov na nadväzovanie kontaktov medzi ľuďmi a vyslaním misie do tohto regiónu, keď sa nájde politické riešenie.

Konflikty v regióne si vyžadujú aj osobitné úsilie vzhľadom na situáciu státisícov vysídlených ľudí, čo má vážne humanitárne dôsledky. Európska únia má prostriedky a skúsenosti, aby prispela k vytvoreniu tolerantnejšej atmosféry v Zakaukazsku. Mala by aj ťažiť zo svojich vlastných historických skúseností a ukázať ľuďom tohto regiónu, že spolu môžu žiť v mieri a prosperite a že môžu obnoviť dobré vzťahy a dôveru, ktoré historicky existovali. Hlavnou úlohou Únie je pokúsiť sa presvedčiť vedúcich predstaviteľov a ľudí, srdcia a mysle ľudí v tomto regióne, aby podporovali mierové iniciatívy, a nie hrozby a napätie. Budúcnosť vyzerá teda dobre, ak sa ju pokúsime budovať spoločnými silami.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, som rád, že sa môžem zúčastniť na tejto výmene názorov s Európskym parlamentom o vzťahoch Európskej únie s Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom, tromi krajinami Zakaukazska. Zúčastnil som sa už na veľmi dobrej diskusii o Zakaukazsku s členmi Výboru pre zahraničné veci 28. apríla krátko po mojej návšteve tohto regiónu.

Vítam túto správu ako cenný príspevok k úvahe o tom, ako môže Európska únia budovať ešte pevnejšie a širšie vzťahy s Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom. Chcel by som pripomenúť, že máme solídny rámec angažovanosti, konkrétne dobre rozvinutú európsku susedskú politiku a Východné partnerstvo, ktoré sa začalo minulý rok. Susedská politika patrí naďalej medzi hlavné priority Európskej únie z hľadiska jej vonkajších vzťahov. Úspešná realizácia Východného partnerstva s aktívnym zapojením partnerských krajín ďalej posilní naše vzťahy na základe spoločných hodnôt.

Dovoľte mi, aby som zdôraznil dva veľmi dôležité míľniky na tejto ceste.

Minulý týždeň Komisia uverejnila tretiu výročnú správu o pokroku krajín Zakaukazska. Akčné plány ESP a pravidelné vyhodnocovanie ich realizácie zostávajú dôležitým nástrojom pokračovania politických a hospodárskych reforiem v týchto krajinách, ako aj ich spolupráce s Európskou úniou.

Tentoraz sme si zvolili päťročné hodnotenie balíka európskej susedskej politiky. Hlavným cieľom je, že chceme využiť zistenia ako základ rozsiahlych konzultácií s členskými štátmi, s vami tu v Európskom parlamente a s našimi partnermi v susedstve, aby sme získali vašu a ich spätnú väzbu na to, či máme správne prostriedky a nástroje, či sú objem a prideľovanie zdrojov primerané a či sú rýchlosť a rozsah nášho úsilia správne a či ideme správnym smerom.

Výsledky budú predložené v rámci budúcoročného balíka, na základe čoho by mala byť naša politika koordinovanejšia a čo nepochybne povedie k vyššiemu stupňu zapojenia našich susedov. Bude to aj ideálna príležitosť, aby sme získali veľmi silné argumenty pre poskytnutie primeraných zdrojov v budúcom finančnom výhľade.

Druhým míľnikom je súhlas Rady, opäť minulý týždeň, s otvorením rokovaní o dohodách o pridružení s Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom. Prijatie týchto pokynov k rokovaniu je jasným signálom našej výraznej angažovanosti pri ďalšom prehlbovaní vzťahu medzi Európskou úniou a krajinami Zakaukazska na základe spoločných hodnôt a zásad vrátane demokracie, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv.

Komisia sa už pripravuje na tieto rokovania, ktoré by sa mali začať v priebehu najbližších mesiacov. Tieto dve oblasti jasne ukazujú, že EÚ má už dobre zavedenú a rozsiahlu stratégiu pre Zakaukazsko, ktorej potenciál chceme využiť v plnom rozsahu, stratégiu, ktorá má tento región priblížiť k Európskej únii.

Vzhľadom na správu pána Kirilova, ktorá je veľmi cenným a skutočne uznávaným príspevkom, usudzujem, že názory Európskeho parlamentu sa v mnohých bodoch celkom zhodujú s názormi Komisie. Stabilita a bezpečnosť Zakaukazska má priamy vplyv na Európu. Európska únia je preto spoluzodpovedná za podporu mierového riešenia konfliktu a budovania dôvery. Zakaukazsko je pre Európsku úniu dôležité, nielen pre svoje energetické a dopravné spojenia. Zlepšená správa vecí verejných a pevnejší systém právneho štátu uľahčia obchod a investície, ako aj mobilitu osôb. Nové dohody o pridružení rozšíria ustanovenia o obchode v rámci dohôd o partnerstve a spolupráci.

Myslím si, že Európska únia ide správnou cestou, čo sa týka posilňovania vzťahov s Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom. Chcel by som však zdôrazniť, že zodpovednosť za vytvorenie konštruktívneho rámca zapojenia je spoločná. Odhodlanie našich zakaukazských partnerov v súvislosti s približovaním sa k Európe sa musí premeniť na ďalší pokrok smerom k demokracii, trhovému hospodárstvu a politickej stabilite v praktickom živote. Vyzývam preto Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko, aby ďalej vynakladali úsilie na vytvorenie modernej, inkluzívnej, pluralistickej demokratickej a prosperujúcej spoločnosti nažívajúcej v mieri so svojimi susedmi.

  Metin Kazak, spravodajca Výboru pre medzinárodný obchod požiadaného o stanovisko. – (BG) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ako koordinátor za Skupinu Aliancie liberálov a demokratov za Európu som mal príležitosť predložiť stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod o potrebe európskej stratégie pre Zakaukazsko. Viem, že táto správa je komplexná a v mnohých oblastiach citlivá.

Stratégia je mimoriadne dôležitá pre zabezpečenie koordinovanej, dobrej susedskej politiky. Potvrdzuje úlohu Európskej únie ako globálneho hráča v regióne z hľadiska všeobecnej zahraničnej politiky a bezpečnostnej politiky. Spolupráca so Zakaukazskom v sektore energetiky a pri posilňovaní demokracie a dobrej správy vecí verejných musí byť zahrnutá medzi hlavné priority EÚ.

Je to dôležité aj pre regionálnu spoluprácu a aj pre geopolitickú situáciu Arménska, Gruzínska a Azerbajdžanu na jednej strane a Ruska, Iránu a Turecka ako kandidáta na vstup do Európskej únie na strane druhej. Obchodné prekážky sa musia odstrániť a obchodné a hospodárske kontakty medzi EÚ a Zakaukazskom sa musia posilniť. To podporí politickú stabilitu a dodržiavanie ľudských práv a do regiónu to prinesie udržateľný rast a prosperitu.

To je ďalší dôvod, prečo sa podpis dohody o pridružení a rozsiahlych dohôd o voľnom obchode musí stať kľúčovým cieľom v našej zahraničnej politike pre Zakaukazsko. Prispeje to k vyriešeniu zmrazených konfliktov, Azerbajdžanu to umožní veľmi skoro vstúpiť do Svetovej obchodnej organizácie a zlepší to administratívne a inštitucionálne kapacity týchto krajín. V tejto súvislosti vyzývam Komisiu, aby prejavila väčšiu snahu o dosiahnutie týchto cieľov.

  Anna Ibrisagic, v mene poslaneckého klubu PPE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, dnes budeme hlasovať o správe o potrebe stratégie EÚ pre Zakaukazsko. Je to veľmi dôležitá téma. Vzhľadom na existujúcu politickú situáciu v regióne je mimoriadne dôležité, aby EÚ zohrávala aktívnejšiu politickú úlohu.

Ako tieňová spravodajkyňa za Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) som veľmi intenzívne pracovala najmä na zdôraznení úlohy EÚ v Zakaukazsku a na zistení, aké konkrétne opatrenia môžeme v Európskej únii prijať, aby sme pomohli týmto krajinám a priblížili ich k EÚ ich individuálnym tempom na základe ich vlastných špecifických podmienok. Správa navrhuje dva dôležité kroky, ktoré by mala EÚ rýchlo urobiť, aby mohla realizovať stratégiu – zvýšenie tempa rokovaní o liberalizácii vízového režimu a vytvorenie zóny voľného obchodu medzi EÚ a Zakaukazskom.

Všetky krajiny v regióne – Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan – boli súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu a Rusko naďalej ovplyvňuje tento región oveľa viac, než si to niektorí ľudia uvedomujú. Aby sa zabezpečilo udržanie bezpečnosti, stability a mieru v budúcnosti, musí mať preto EÚ väčšiu prítomnosť v tomto regióne, než máme teraz. Je veľmi dôležité, že občania týchto krajín majú lepšie vyhliadky na vstup do EÚ, a pre EÚ je veľmi dôležité, aby pochopila dôležitosť stability na Kaukaze.

Snažila som sa získať aj jasné správy o dlhotrvajúcich antagonizmoch, ktoré existujú v tomto regióne, a o neustále prítomnom nebezpečenstve, že vyústia do ozbrojených konfliktov. Som preto veľmi rada, že text jasne opakuje našu bezpodmienečnú podporu územnej celistvosti Gruzínska a jeho neporušiteľných, medzinárodne uznaných hraníc a jednoznačne odsudzuje uznanie odtrhnutých gruzínskych regiónov Južného Osetska a Abcházska zo strany Ruskej federácie ako krok v rozpore s medzinárodným právom.

Správa, o ktorej dnes hlasujeme, získala širokú politickú podporu vo výbore, čo bolo veľmi potešujúce. Chcela by som každého vyzvať, aby hlasoval za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené poslaneckým klubom PPE spolu so Skupinou progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente a Skupinou zelených/Európskou slobodnou alianciou.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predsedajúci, najprv by som sa chcel veľmi pekne poďakovať pánovi Kirilovovi za jeho rozsiahlu prácu, ktorá, ako už bolo povedané, významne prispela k našej stratégii v tomto regióne.

Keď som tento región nedávno navštívil, bol som v Tbilisi, niekto z nejakej inej krajiny v tejto oblasti povedal, že regionálna spolupráca je koncepcia, ktorá bola regiónu nanútená Európou. To ilustruje postoj mnohých politikov a ľudí v zodpovedných funkciách v tomto regióne. My vlastne vôbec nechceme spolupracovať, ale ak to chce Európa, tak potom asi nemáme inú možnosť.

Musíme celkom jasne vyjadriť, že v Európe formovala regionálna spolupráca základ pre to, aby sme sa zblížili a rozvíjali sa v mieri, a to isté musí platiť aj pre tento región. Mnohé negatívne vonkajšie vplyvy, ktorým je tento región vystavený, vrátane tlaku zo strany bývalého staršieho brata Ruska, by mali istotne menší dosah, keby boli krajiny v tomto regióne schopné spolupracovať.

Tento región nie je dôležitý len pre Európu, ale aj, samozrejme, pre svojich susedov. Myslím najmä na Turecko, suseda, s ktorým môžeme v tomto regióne veľmi úzko spolupracovať. Bol by som rád, keby sa v blízkej budúcnosti našlo spoločné riešenie pre dva problémy, za ktoré je alebo možno je čiastočne zodpovedné Turecko, inými slovami, problémy týkajúce sa jeho suseda Arménska na jednej strane a Náhorného Karabachu na strane druhej.

Nič nebráni tomu, aby arménske vojská opustili aspoň tie provincie Azerbajdžanu, ktoré nie sú súčasťou Náhorného Karabachu. To by vytvorilo predpoklad na zlepšenie vzťahov medzi Arménskom a Tureckom.

Členovia tejto skupiny a najmä pán Severin a ja sme opakovane presadzovali myšlienku únie medzi EÚ a krajinami v okolí Čierneho mora, pretože si myslíme, že spolupráca medzi týmto regiónom a EÚ, ale aj s jeho susedmi Tureckom a Ruskom, je veľmi dôležitá. Myslím si, že obsah tejto správy by mohol tvoriť začiatok únie tohto druhu. Momentálne je to stále vízia, ale dúfam, že sa čoskoro stane skutočnosťou.

  Norica Nicolai, v mene skupiny ALDE. – (RO) Ako tieňová spravodajkyňa za Skupinu Aliancie liberálov a demokratov za Európu si myslím, že táto správa predstavuje dôležité východisko pre jednotný prístup ku kaukazskému regiónu a poskytuje kvalitný model pre správy, ktoré vypracujeme v budúcnosti. Z tohto dôvodu by som chcela pánovi Kirilovovi zablahoželať a myslím si, že úsilie, ktoré vyvinuli všetky politické skupiny, dokázalo priniesť úplne jednotný prístup k tomuto regiónu.

Podľa môjho názoru môže rok 2010 poskytnúť Európskej únii a krajinám v tomto regióne príležitosť, pretože aktívnejšia účasť európskej diplomacie v troch veľmi citlivých oblastiach konfliktov, čím mám na mysli Abcházsko a Osetsko, Náhorný Karabach a spory medzi Tureckom a Arménskom, môže pomôcť dosiahnuť významný pokrok.

Záver tejto správy, ktorá zdôrazňuje kľúčový faktor našej energetickej bezpečnosti, je, že my Európska únia sa musíme viac angažovať, aby sme normalizovali bezpečnostnú situáciu v regióne. Myslím si, že treba prijať prístup rozširovania obchodného partnerstva. To by však malo byť zároveň doplnené významnou snahou Európskej únie priniesť demokraciu a stabilitu do regiónu, pretože pokušenie totality má v tomto regióne stále silný vplyv a vo všeobecnosti tam existuje aj nedostatok demokracie.

Musíme vypracovať rozsiahle, dobre podporené politiky a projekty, aby bolo možné eliminovať faktory pôsobiace v tomto regióne, najmä nedostatok správy vecí verejných, šírenie konfliktných postojov a v neposlednom rade korupciu. Ale aby sme to dosiahli, je potrebná demokratická vôľa z našej strany i zo strany vlád v regióne.

Správa uvádza všetky tieto body, o ktorých som hovorila, a mnohé ďalšie, ktoré sú dôležité pre prístup Európskej únie. Poukazujem na individuálne práva a slobody. Myslím si tiež, že je veľmi dôležité, aby Európska únia a jej členské štáty zvážili strategické partnerstvo.

  Ulrike Lunacek, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, ako predošlí rečníci by som sa chcela aj ja poďakovať spravodajcovi pánovi Kirilovovi za dobrú prácu a vysokú kvalitu správy, ktorá je mimoriadne rozsiahla.

Chcela by som spomenúť niekoľko bodov, ktoré ešte neboli zdôraznené, ale ktoré sú pre mňa veľmi dôležité. Situácia je, žiaľ, taká, že tri zmrazené konflikty v tomto regióne predstavujú obrovskú prekážku plného rozvoja európskej susedskej politiky, a nielen jej, ale aj rozvoja samotných krajín. Ak máte skutočného alebo zdanlivého vonkajšieho nepriateľa, veci sú pomerne jednoduché. V tomto prípade vlády a štáty často kladú príliš malý dôraz na boj proti chudobe, na opatrenia v prospech svojho vlastného obyvateľstva a prevzatie zodpovednosti zaň. To znamená, že potreba odpútať sa od vysokej úrovne výdavkov na vojenské účely, ktorá je v tejto správe kritizovaná a ktorá sa v posledných rokoch zvyšovala, a zameranie zdrojov na sociálne služby, kultúru a životné prostredie, čo by bolo v prospech obyvateľstva, je hlavným prvkom tejto správy a som rada, že sa to v nej zohľadnilo.

Ďalší aspekt, ktorý bol zohľadnený napríklad v správe pani Tagliaviniovej o konflikte medzi Gruzínskom a Ruskom, je potreba odzbrojenia na intelektuálnej a lingvistickej úrovni a pôsobenia proti štvavému jazyku a manipulácií dejín. To všetko je potrebné, aby sme dokázali urobiť ozajstný pokrok pri presadzovaní mieru v tomto regióne.

Medzi ďalšie faktory patrí potreba väčšej demokracie, podpora občianskej spoločnosti, ochrana etnických, sexuálnych a náboženských menšín a problematika ľudských práv. Všetky tieto veci sú naďalej podstatné. Jeden príklad z Azerbajdžanu je prípad dvoch mladých blogerov, ktorí sa odvážili kritizovať vládu a teraz sú už šesť mesiacov vo väzení a ešte neboli prepustení. Sloboda médií je problém vo všetkých týchto krajinách. Všetky tieto aspekty sú však v tejto správe spomenuté a mám na to rovnaký názor ako predchádzajúci rečníci. Regionálny rozmer a cezhraničná spolupráca sú dôležité. Preto podporujeme prebiehajúce spoločné aktivity Komisie v tejto oblasti.

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, ako objasňuje správa pána Kirilova, krajiny Zakaukazska sú pre našu Úniu strategicky dôležité, v neposlednom rade z hľadiska energetickej bezpečnosti, t. j. produkcie ropy a zemného plynu v kaspickej oblasti a tranzitu cez krajiny regiónu. Žiaľ, tento región je však stále paralyzovaný zmrazenými konfliktmi, z ktorých najnovší je faktická okupácia Abcházska a Južného Osetska Ruskom, čo sú podľa nášho názoru zvrchované územia Gruzínska. V súvislosti so vzťahmi medzi EÚ a Ruskom nemôžeme jednoducho predstierať, že sa nič nestalo.

Prostredníctvom mechanizmov Východného partnerstva ESP musíme teraz, samozrejme, zdvojnásobiť úsilie a odmeniť rozhodnú snahu Gruzínska zrealizovať euroatlantické ašpirácie a naša skupina a ja plne podporujeme prípadnú dohodu o voľnom obchode, liberalizáciu vízového režimu a dohody o pridružení pre všetky krajiny Zakaukazska. Ako veľký priateľ Arménska som rád, že konečná verzia správy je vyváženejšia než jej predošlé verzie. Som však stále znepokojený určitými prvkami správy, ktoré sa zdajú byť v rozpore s oficiálnym stanoviskom EÚ k uzneseniu o problematike Náhorného Karabachu a najmä so stanoviskom Minskej skupiny.

Arménsko podniklo odvážny pokus vyriešiť tento dlhotrvajúci spor o Náhorný Karabach. Snažilo sa tiež normalizovať vzťahy s Tureckom, čo je krok, ktorý by mal stabilizovať Zakaukazsko. Keby len samotné Turecko reagovalo podobne konštruktívnym spôsobom bez podmienok. Keby sa podarilo opäť otvoriť túto hranicu, neuvoľnilo by to len príliš dlho trvajúce embargo voči Arménsku, ktoré už dlho trpí, ale umožnilo by to aj hospodársku prosperitu vo veľmi chudobnej a nerozvinutej časti východného Turecka. Turecko by sa teda malo vo vlastnom záujme snažiť o pokrok v tejto veci. Podľa mňa nie je dôveryhodné, že Turecko odôvodňuje permanentné zatvorenie tejto hranice s Arménskom takzvanou solidaritou so svojím tureckým bratom Azerbajdžanom v dôsledku nevyriešeného sporu o Náhorný Karabach. To je rovnako logické, ako keby Grécko povedalo, že uzavrie svoje hranice v Trákii s Tureckom zo solidarity s gréckymi Cyperčanmi pre tureckú okupáciu Cypru. My v EÚ veríme na otvorené hranice a voľný obchod ako nevyhnutný predpoklad mieru a stability na našom kontinente a takisto v Zakaukazsku.

  Fiorello Provera, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som takisto zablahoželať pánovi Kirilovovi k vynikajúcej práci, ktorú vykonal v oblasti plnej ťažkostí, ale aj príležitostí, akou je napríklad otázka vzťahov medzi krajinami EÚ a krajinami Zakaukazska.

Európa sa zapojila do zaujímavého projektu Východného partnerstva, ktorý sa stretol s podporou a záujmom z Arménska, Gruzínska a Azerbajdžanu. Problémov, ktoré treba vyriešiť, je však veľa a týkajú sa energetiky, hospodárskych a politických otázok a najmä bezpečnostných otázok, ako v prípade Gruzínska, otázok Náhorného Karabachu a napätia medzi Tureckom a Arménskom.

Vývoj vzťahov medzi Európskou úniou a týmito troma krajinami bude oveľa účinnejší, ak sa vytvorí klíma vzájomnej spolupráce medzi Arménskom, Gruzínskom a Azerbajdžanom v súlade so zásadou územnej celistvosti a rezolúciami OSN, ktoré tvoria východisko pre ukončenie nevyriešených konfliktov v oblasti. Je dôležité zdôrazniť politiku nedotknuteľnosti štátnych hraníc, ktorú EÚ vždy podporovala: hraníc, ktoré za žiadnych okolností nesmú byť zmenené s použitím vojenskej sily.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Vážený pán predsedajúci, na začiatku by som vás chcel informovať o tom, dámy a páni, že spravodajcovia pán Kirilov a pán Kazak patria k stranám, ktoré v bulharskom Národnom zhromaždení automaticky hlasujú proti uznaniu arménskej genocídy. V tejto súvislosti nie je čudné, že, ako už povedal pán Tannock predo mnou, táto správa sa odchyľuje od niektorých postojov, ktoré boli doteraz sformulované. Mnohé uznávané arménske organizácie sa so mnou spojili, najmä pre problém Náhorného Karabachu, a informovali ma, že správa napríklad nebola spomenutá a že neprebehli konzultácie s vedúcimi predstaviteľmi Minskej skupiny. Takisto je fakt, že hoci sa správa odvoláva na madridské kritériá, odchyľuje sa od nich.

Preto by som chcel vysloviť túto konštruktívnu kritiku na adresu pána Kirilova, pretože si myslím, že jednostranné zastúpenie jednej strany nezlepší situáciu a nepomôže vyriešiť konflikty. Potrebný je flexibilný prístup, ktorý veci vníma z každej perspektívy bez výnimky. V opačnom prípade konflikty len prehĺbime namiesto toho, aby sme ich vyriešili.

  Iuliu Winkler (PPE). – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že demokratizácia, dobrá správa vecí verejných, zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv sú piliere, na ktorých musia byť postavené naše budúce vzťahy s Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom. Cezhraničná spolupráca na regionálnej úrovni v Zakaukazsku zvýši aj potenciálnu spoluprácu tohto regiónu s Európskou úniou.

Pre našu hospodársku spoluprácu sú veľmi dôležité niektoré rozmery, jeden z nich je spolupráca v oblasti energetiky a bezpečnosť, najmä v súvislosti s hodnotnými projektmi podporovanými Európskou úniou, ako je napríklad projekt plynovodu Nabucco. Oblasť Kaspického a Čierneho mora je dôležitá pre európsku energetickú bezpečnosť a stratégia EÚ pre Zakaukazsko tieto prvky oprávnene uznáva.

Veľmi krátko by som chcel zdôrazniť tri veľmi konkrétne prvky. Jedným z nich je zapojenie miestnych orgánov do cezhraničnej spolupráce, pretože potrebujeme silnú regionálnu spoluprácu v Zakaukazsku, potom problematika vstupu Azerbajdžanu do Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Myslím si, že Komisia musí poskytnúť Azerbajdžanu technickú podporu a všemožnú pomoc potrebnú na presadenie tohto vstupu.

Tretí a posledný bod je mechanizmus technickej podpory, ktorý by sme hádam mohli poskytnúť s cieľom posilniť bankový systém a finančný systém v krajinách Zakaukazska. To by vytvorilo veľmi dobrú perspektívu pre podnikateľské prostredie a investorov.

  Adrian Severin (S&D). – Vážený pán predsedajúci, správa pána Kirilova hovorí o potrebe stratégie EÚ pre Zakaukazsko. Myslím si, že je naozaj potrebná stratégia, ale stratégia potrebuje ciele a ciele predpokladajú jasnú geopolitickú identitu. Možno by sme mali pracovať na našej geopolitickej identite a lepšie ju zadefinovať. Aké máme ciele v Zakaukazsku? V krátkosti sú to stabilita, otvorenosť v regióne a interoperabilita, legislatívna, demokratická, politická a tak ďalej.

Treba uznať špecifickosť regiónu v rámci Východného partnerstva a pristupovať k tejto špecifickosti ako takej. Treba uznať aj špecifickosť každej krajiny v rámci regiónu a zodpovedajúco ju zohľadňovať. Musíme uznať a vyhodnotiť úlohu Turecka v regióne a využiť naše rokovania s Tureckom ako rámec pre rozvoj partnerstva medzi EÚ a Tureckom pri riešení miestnych a regionálnych problémov. Ako už bolo povedané, Turecko, tým som si istý, by mohlo byť z tohto hľadiska veľmi nápomocné.

Musíme uznať aj to, že región je súčasť nášho spoločného susedstva s Ruskom, a musíme sa snažiť nájsť spôsoby, ako presadzovať spoločné politiky v tomto spoločnom susedstve. Bezpečnostné otázky by sa isto mohli prerokovať v trojstrannom formáte, možno ešte niektoré ďalšie otázky súvisiace s energetikou. To by nám hádam pomohlo podporiť riešenia pre miestne, takzvané zmrazené konflikty. V tejto súvislosti musíme akceptovať, že tieto konflikty sú len súčasťou prepojeného, širšieho a komplexnejšieho problému s väčším, globálnym významom. Preto by sa mal možno zvážiť komplexný prístup. Takisto si myslím, že musíme odstrániť niektoré nejednoznačnosti a chápať, že zásady sebaurčenia a územnej celistvosti sa niekedy nedajú uplatňovať súčasne.

Napokon si myslím, že musíme zvážiť usporiadanie konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Zakaukazsku s cieľom vypracovať pakt stability pre tento región.

  Tomasz Piotr Poręba (ECR). – (PL) Ako stály spravodajca Európskeho parlamentu pre Arménsko by som chcel zdôrazniť potrebu definovať jasnú a účinnú stratégiu Európskej únie pre Zakaukazsko. S týmto regiónom spájame veľké nádeje pri budovaní slobodnej a demokratickej Európy. Aby sme to dokázali, musíme veľmi dôsledne podporovať krajiny tohto regiónu a povzbudiť ich k tomu, aby urobili ďalšie reformy voľného trhu.

V tejto súvislosti má mimoriadny význam čo najrýchlejšie dokončiť proces rokovaní o novom type dohody o pridružení medzi krajinami Zakaukazska a Európskou úniou. Som presvedčený o tom, že tieto dohody budú pre región stimulom, aby pokračoval vo svojich snahách zaviesť demokratické normy. Príklad Gruzínska ukazuje, že takéto reformy už priniesli výsledky. V dokumente Doing Business 2010, rebríčku štátov priaznivo naklonených podnikaniu zostavenému Svetovou bankou, je Gruzínsko na 11. mieste, čo znamená, že za štyri roky poskočilo až o 101 miest. Organizácia Transparency International sa vyjadrila, že v dôsledku zníženia byrokracie, ktoré sa dosiahlo za úradovania prezidenta Saakašviliho, poklesol index vnímania korupcie v Gruzínsku na polovicu.

Európska únia by mala oceniť skutočnosť, že prezident Saakašvili dôsledne uplatňuje politiku voľného trhu a jeho reformy sú dobrým príkladom pre ostatné kaukazské štáty.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, 9. mája oslávili pán predseda Buzek a 20 000 ľudí tu v Štrasburgu 60. výročie deklarácie Roberta Schumana. V tejto súvislosti by som chcel povedať, že Zakaukazsko má dve možnosti. Jedna možnosť je stať sa niečím, ako bol Balkán pred prvou svetovou vojnou, a druhá je stať sa niečím, ako bolo Európske spoločenstvo uhlia a ocele po druhej svetovej vojne. V správe pána Kirilova sme si vybrali druhú z týchto možností.

Súhlasím s pánom Swobodom, že ak by tieto tri štáty v Zakaukazsku spolupracovali užšie, dosah vonkajších vplyvov, ako napríklad ruského vplyvu, by sa mohol znížiť. Je preto v záujme všetkých troch krajín, aby spolupracovali. Podporujem snahu Arménska získať uznanie genocídy, ktorú uskutočnila Osmanská ríša. Arménsko by však bolo oveľa dôveryhodnejšie, keby konečne stiahlo svoje vojská z Azerbajdžanu. Naliehavo potrebujeme mierové riešenie v Náhornom Karabachu a v okupovaných azerbajdžanských oblastiach. Čo je rovnako dôležité, potrebujeme viac stability v Gruzínsku, pretože ak sa Gruzínsko rozdelí, čo si želá veľa ľudí v Moskve, potom bude destabilizovaný celý región.

Z tohto dôvodu sú hlavnými cieľmi mierové rokovania, riešenie národnostných konfliktov a predovšetkým návrat vysídlených ľudí do ich domovov. V 21. storočí nesmie byť vysídľovanie využívané ako politický nástroj. Ľudia by sa nemali snažiť zachovávať proces vysídľovania. Potrebujeme oveľa viac citlivosti a oveľa viac činnosti v tejto oblasti.

  Justas Vincas Paleckis (S&D). – (LT) Chcel by som sa poďakovať nášmu kolegovi pánovi Kirilovovi za dôkladnú a veľmi dôležitú správu. Európska únia vyzýva Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko, aby urobili všetko, čo je v ich silách, pre zabezpečenie stability, mieru a skutočnej demokracie v týchto štátoch so zaručenými ľudskými právami a právami menšín a s civilizovanou súťažou medzi vládou a opozíciou.

Nie je ľahké rozprávať o regionálnej spolupráci, keď veľmi dobre vieme, že všetky tri krajiny sú poškodené zmrazenými alebo úplne čerstvými konfliktami. Napriek tomu je európska skúsenosť (najmä keď si pripomenieme pôvod Európskej únie po krvavých vojnách) veľavravným svedectvom toho, že jediným riešením je rozprávať, rokovať, vyliečiť rany a konať s pohľadom do budúcnosti, a nie do minulosti. Krajiny Zakaukazska budú mať jasnejšiu európsku perspektívu, ak budú schopné vzájomne a v širšom regióne spolupracovať. Samozrejme, závisí to aj od správania susedných krajín.

Európska únia má príležitosť zohrávať aktívnejšiu politickú úlohu v Zakaukazsku, aby zabezpečila predovšetkým realizáciu programov na zníženie chudoby, zmiernenie sociálnej izolácie, rodovú rovnosť a práva žien a investície do vzdelávania a zdravotníctva.

Je dôležité urýchliť rozvoj priamych kontaktov medzi občanmi Zakaukazska a členskými štátmi Európskej únie. Mali by sme najmä zvýšiť počet študentov, učiteľov a vedeckých pracovníkov zapájajúcich sa do programov mobility.

To je spoločný záujem nás všetkých.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Toto je dôležitý krok pre Európsky parlament smerom k otvoreniu dverí pre národy, ktoré sú očividne európske, ako napríklad pre Gruzíncov a Arménov. Otvorene povedané, je to krok, ktorý sa mal urobiť už dávno. Je škoda, že sa neudial pred dvoma rokmi, keď sa Gruzínsko stalo cieľom ruskej vojenskej intervencie. V každom prípade je to krok správnym smerom. Dúfam, že bude mať konkrétny politický obsah a že parlamentné zhromaždenie EURONEST bude zohrávať úlohu ako nástroj podpory ambícií týchto štátov, ktoré sa očividne prejavujú ako európske.

Napokon by som si veľmi želal, aby tí z nás, ktorí dnes hovoria o demokratickom deficite v krajinách tohto regiónu, hovorili jasne o demokratickom deficite u jedného zo susedov týchto krajín, mám na mysli Rusko, aby sme nezavádzali dvojitý meter.

  Krzysztof Lisek (PPE). – (PL) Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko sú nepochybne európske štáty, sú to nepochybne európske národy. Tieto štáty sú členmi Rady Európy a zúčastňujú sa na mnohých medzinárodných misiách v spolupráci s krajinami Európskej únie. Európska únia musí uznať základné právo všetkých štátov na sebaurčenie a právo rozhodnúť o vlastnej budúcnosti. Nemôžeme akceptovať archaickú zásadu regiónov a sfér vplyvu.

Niekoľko sekúnd by som sa chcel zaoberať otázkou územnej celistvosti Gruzínska. Je veľmi dobré, že Únia vyjadrila v tejto veci svoju podporu. Únia je nielen vo svete, ale – a to je dôležitejšie – aj v týchto krajinách vnímaná ako garant bezpečnosti v regióne. Na to musíme pamätať. Žiaľ, niektoré časti dohôd o prímerí z 12. augusta a 8. septembra 2008 neboli realizované. Viem o tom, že v Ženeve prebiehajú rozhovory, ale možno by sme tomu mali ešte raz venovať pozornosť pri našich dvojstranných rokovaniach s Ruskou federáciou.

Ďalšia vec sú víza. Súhlasím s pani Malmströmovou, ktorá povedala, že toto je spôsob, ako spojiť ľudí a umožniť občanom Európy cestovať. Toto by malo nepochybne platiť aj pre Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan.

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Vzhľadom na dôležitosť geopolitickej situácie Arménska, Gruzínska a Azerbajdžanu vo vzťahu k Európskej únii, Turecku ako kandidátskej krajine na vstup do Európskej únie, Rusku a Iránu je nevyhnutné vypracovať stratégiu Európskej únie pre Zakaukazsko so zameraním na podporu hospodárskeho rastu, politickej stability a dodržiavania ľudských práv.

Obchod je jedným z hlavných nástrojov, ktoré EÚ má na dosiahnutie týchto cieľov. Uzatváranie dohôd o voľnom obchode s týmito štátmi by výrazne zvýšilo zahraničné investície, vytvorilo nové pracovné miesta a podporilo hospodársky rast v regióne. Zaručenie energetickej bezpečnosti je spoločným záujmom Európskej únie a regiónu Zakaukazska.

Spolupráca v oblasti energetiky sa musí zintenzívniť konkrétne čo najrýchlejším dokončením projektu Nabucco a podporou Európskej únie pre energetické projekty, ktoré budú presadzovať energetickú účinnosť a rozvoj alternatívnych zdrojov energie v Zakaukazsku.

  Paweł Robert Kowal (ECR). – (PL) Gruzínsko a Arménsko, a toto autori správy zdôraznili, dynamicky a úspešne realizujú európsku stratégiu, stratégiu susedskej politiky. Mali by sme na to zareagovať a v každom prípade by sme mali zohľadniť špecifický charakter konkrétnych krajín v Zakaukazsku. Táto stratégia pre každú z týchto krajín by mala zahŕňať oblasti ako napríklad dopravu, životné prostredie, kultúru a spoločnosť.

Vážený pán predsedajúci, v súvislosti so Zakaukazskom sa veľmi často hovorí o zmrazených konfliktoch a etnických problémoch. Je veľmi dobré, že o nich hovoríme. Správna reakcia Európskej únie na problémy Zakaukazska by však mala byť zdôraznenie modernizácie a zmeny týchto krajín, aby už konflikty nezohrávali takú veľkú úlohu.

V tejto rozprave sme veľmi často zabúdali na to, že v Gruzínsku sa len nedávno skončila vojna. Uvažujeme o tom, čo v tejto veci urobiť. Ak chceme, aby v Zakaukazsku nebola vojna, musíme presadzovať modernizáciu, pretože prinajmenšom Gruzínsko, ale aj Arménsko a Azerbajdžan, zaznamenali v uplynulých rokoch taký vysoký hospodársky rast, že si zaslúžia našu podporu. Ďakujem vám.

  Andrey Kovatchev (PPE). – (BG) Vážený pán predsedajúci, vítam správu pána Kirilova, ktorá zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európska únia zohrávala aktívnejšiu úlohu v Zakaukazsku, regióne s veľkým geopolitickým významom. Pozitívny vývoj v Zakaukazsku je na prospech susedného čiernomorského regiónu, pre ktorý Európska únia, žiaľ, ešte stále nemá jasnú stratégiu, ktorú môžeme očakávať na prerokovanie v blízkej budúcnosti a tiež na prospech celej Európskej únie.

Chcel by som vyjadriť svoje obavy v súvislosti s meškaním procesu ratifikácie protokolov podpísaných medzi Tureckom a Arménskom v októbri minulého roka. Myslím si, že ani jedna zo strán by nemala stanovovať podmienky ratifikácie týchto protokolov, ktoré sú v záujme tureckého i arménskeho ľudu. Ako správa správne poznamenáva, rokovania medzi Arménskom a Tureckom o otvorení hraníc a nadviazaní diplomatických stykov, ako aj rokovania v rámci Minskej skupiny OBSE o Náhornom Karabachu sa musia považovať za samostatné otázky.

Európska únia sa musí konečne aktívnejšie angažovať v budúcom urovnaní konfliktu v Náhornom Karabachu. Na základe skúseností na Balkáne a nedávno aj v Gruzínsku má Európska únia dobrú pozíciu, aby zohrala v tomto regióne kľúčovú úlohu. Stabilné, bezpečné a prosperujúce Zakaukazsko je v našom záujme a je najvyšší čas, aby sme prevzali svoju zodpovednosť.

Lisabonská zmluva poskytuje Európskej únii rámec na to, aby sa stala skutočným globálnym hráčom. Konkrétnym príkladom toho by bola účasť Európskej únie ako formálneho člena Minskej skupiny, teda nielen niektorých jednotlivých členských štátov ako členov tejto skupiny.

  Predsedajúci. – Dámy a páni, je tu osem žiadostí o vystúpenie v rámci postupu „catch-the-eye“. Nemáme čas pre každého, pretože musíme pokračovať hlasovaním. Umožním preto vystúpiť len šiestim poslancom.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Správa o Zakaukazsku je dobrá. Chcel by som zdôrazniť, že správa osobitne upozorňuje na úlohu Európskej únie ako sprostredkovateľa a propagátora hodnôt, ale predovšetkým ako podporovateľa spolupráce medzi krajinami tohto regiónu. Problémy, ktoré musíme vyriešiť, sú v zásade otázky územnej celistvosti týchto krajín, ale aj otázka spôsobu ich hospodárskeho posilnenia. Ako Európska únia môžeme týmto krajinám v týchto otázkach pomôcť.

Chcel by som zdôrazniť, že jedným z hlavných problémov je nevyriešená otázka utečencov. Pán Posselt o tom hovoril. Myslím si, že je to skutočne hanebné, že v dnešnej dobe tento problém nie je možné vyriešiť. Myslím si, že určitým nedostatkom je skutočnosť, že správa sa nezmieňuje o Rámcovom dohovore na ochranu národnostných menšín, hoci ho podpísali všetky krajiny v tomto regióne. Ďakujem veľmi pekne.

  Ioan Mircea Paşcu (S&D). – Vážený pán predsedajúci, dnes diskutujeme o veľmi dôležitej a dobre navrhnutej správe o dôležitej oblasti v blízkosti EÚ, a to o Zakaukazsku. Táto oblasť dokonale motivuje všeobecné odporúčania bezpečnostnej stratégie EÚ. Má strategickú polohu – umožňuje dopravu kaspickej ropy a plynu do EÚ – a má vlastné významné zásoby. To si vyžaduje našu úplnú pozornosť a odhodlanie konať. Práve preto, že je však strategicky a energeticky významná, je ostro napádaná zahraničnými mocnosťami, ktoré zneužívajú jej vnútorné rozdelenie a konflikty, či už sú stále zmrazené, alebo sa „rozmrazujú“.

Ak má EÚ záujem naplno využiť potenciál Zakaukazska, potom musí konať spoločne a nie samostatne a musí byť pri svojich krokoch rozhodnejšia, a to aj v prípade, ak z toho ostatní budú menej nadšení. Na to potrebujeme stratégiu.

  Graham Watson (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, blahoželám pánovi Kirilovi a pánovi Kazakovi k ich práci.

Ak by sme naše vzťahy vnímali čisto cez prizmu našej potreby ropy a plynu, zhoršili by sme napätie a nedokázali by sme dosiahnuť bezpečnosť v iných aspektoch. Našu politiku by mala poháňať potreba mieru a hospodárskeho rozvoja v Zakaukazsku. Znamená to spolupracovať s NATO, aby sme zaručili, že to zohľadní jeho nová strategická koncepcia, a spolupracovať s Ruskom a Tureckom ako s mocnosťami v tomto regióne a snažiť sa maximalizovať zhodu a podať ruku skutočného priateľstva ľuďom prostredníctvom dohôd o pridružení a vízových opatrení a tak ďalej.

Mali by sme privítať vyhlásenie prezidenta Medvedeva a prezidenta Janukoviča o Moldavsku, ktoré ukazuje, koľko možno dosiahnuť prostredníctvom diplomacie, a blahoželám pánovi komisárovi Fülemu k doterajšiemu vývoju východnej časti európskeho susedského partnerstva. Teším sa, keď Európska únia vytvorí spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, na aktívnejšiu účasť Únie vo všetkých aspektoch vzťahov s čiernomorským regiónom.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Tiež by som rád zablahoželal pánovi Kirilovi a poďakoval mu za spoluprácu pri vypracovaní správy. Chcem zdôrazniť dva body. Prvý sa týka otázky demokracie. Pán Bernd Posselt už povedal, že krajiny v tomto regióne musia spolupracovať. Tieto krajiny môžu spolupracovať, ak sa Azerbajdžan, Gruzínsko a Arménsko budú riadiť zásadami právneho štátu a ak budú predvídateľné a pluralistické. Ak sa tak stane, EÚ získa.

Druhý bod sa, samozrejme, týka energetickej otázky. Chcem v tomto bode zdôrazniť úlohu Gruzínska a Azerbajdžanu ako tranzitných krajín energetických zdrojov a pre diverzifikáciu zdrojov dodávok energie. Chcel by som však povedať, že je dobré, že sa Arménsko bude tiež podieľať na týchto projektoch vrátane projektov súvisiacich s dopravou. V tejto súvislosti je kľúčovým slovom transparentnosť.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, ak chceme znížiť závislosť Európy od dodávok energie z Ruska, mali by sme pre EÚ odoberať zemný plyn z Kaspickej nížiny cez Zakaukazsko. To dá Kaukazu kľúčovú úlohu. Tento región nie je iba najväčším tranzitným bodom obchodu s plynom a ropou na svete. Je aj miestom, kde sa ostro stretávajú záujmy Ruska a Západu a kde aj Turecko chce získať vplyv. Okrem zmlúv na ropu a plyn sa Turecko snaží uzatvoriť pakt stability a spolupráce.

Stabilita na Kaukaze je bezpochyby aj v záujme EÚ, nesmieme však nechať zodpovednosť za tento plán na Turecku, inak sa v prístupovom procese objavia nové závislosti a dokonca aj tlaky. Ako ukazuje príklad Cypru, Ankara sa neovláda. Prebiehajúce boje o moc nad dodávkami zemného plynu do Európy už zdržali stavbu rozsiahleho projektu plynovodu Nabucco, ktorý je v štádiu plánovania už veľmi dlho. Dúfam, že konkurenčný projekt South Stream bude úspešnejší, aby sme zdroje z kaspickej oblasti nestratili v prospech Číny.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Zástupcovia arménskej administratívy ma včera upozornili, že v predloženej správe o potrebe stratégie Európskej únie pre južný Kaukaz, v časti týkajúcej sa konfliktu v Náhornom Karabachu, sa objavili formulácie, ktoré nie sú v súlade s oficiálnym postojom Európskej únie z ustanovenia vyhlásenia prijatého ministrami zahraničných vecí všetkých členských štátov OBSE, ako aj z ustanovenia vyhlásenia ministrov krajín OBSE vydaného v Aténach 2. decembra 2009.

Najmä body 8 a 10 obsahujú formulácie, ktoré nezodpovedajú madridským princípom dohodnutým medzi zmluvnými stranami v rámci Minskej skupiny OBSE. Ak budú uvedené body prijaté v navrhovanom znení, mohli by sa stať vážnou prekážkou pre ďalší pokrok v procese mierového urovnania konfliktu v Náhornom Karabachu.

Preto si v záujme umožnenia objektivizácie uvedených výhrad dovolím navrhnúť zvážiť jednu z dvoch uvedených možností: buď vypustiť sporné ustanovenia z predloženej správy, alebo odložiť hlasovanie o tejto správe na neskorší termín, tak aby naši kaukazskí priatelia získali čas a mohli Európskemu parlamentu vysvetliť svoje postoje k predkladanej správe.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, posledný rečník pán Paška vyslovil veľmi dôležitú poznámku. Chcel by som uviesť tri veľmi stručné pripomienky.

Po prvé, som presvedčený, že máme stratégiu, a to v podobe Východného partnerstva, ako priblížiť tieto tri krajiny Európskej únii – a v skutočnosti hovoria, nech je to čo najbližšie.

Po druhé, myslím si, že na to máme nástroje: dohody o pridružení, dohody o hospodárskej integrácii, mobilitu (otázka víz) a v neposlednom rade inú Európsku úniu – Európsku úniu, ktorá by mohla skombinovať prístup Spoločenstva s prístupom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Moja tretia pripomienka je, že sa teším na diskusiu s váženými poslancami o susedskom balíku, v rámci ktorej môžeme tiež diskutovať o otázke, či koncepcia „čo najbližšie k Európskej únii“ má mať nejakú inštitucionálnu definíciu.

  Evgeni Kirilov, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, ešte raz veľmi pekne ďakujem za pripomienky a za plodnú spoluprácu, ktorú sme počas tohto procesu mali. Ďakujem za všetky pripomienky a za podporu, ktorú mi vyjadrila väčšina kolegov, ktorí vystúpili.

Chcel by som poďakovať navrhovateľovi z Výboru pre medzinárodný obchod (INTA) pánovi Kazakovi za konštruktívne myšlienky predložené jeho výborom a za príspevok Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, ktorého mnohé návrhy si našli miesto v správe. Moja vďaka patrí aj sekretariátu Výboru pre zahraničné veci a mnohým odborníkom, mimovládnym organizáciám a iným organizáciám, ktoré aktívne pracujú v tomto regióne a ktoré poskytli svoj cenný príspevok a podporu.

Chcem povedať iba jednu vec. Mali by sme uplatňovať rovnaké zásady. Od niektorých kolegov som si vypočul určitú kritiku. Mali by sme vedieť, že tento Parlament by nás rozhodne nepodporil, ak budeme hovoriť o územnej celistvosť a sebaurčení Gruzínska. Mali by sme vedieť, že univerzálne uplatňovanie zásad je najlepším základom na začatie a budovanie vzťahov. Dúfam, že Rada a Komisia vezmú do úvahy odporúčanie predložené Parlamentom v tomto texte a že navrhnú komplexnú stratégiu pre EÚ vo vzťahu k Zakaukazsku, a chcel by som zdôrazniť, že pán komisár Füle navštívil tento región v pravý čas.

Chcel by som vyzvať pani barónku Ashtonovú, aby tak tiež urobila a aby sa pokúsila zapojiť do predchádzania konfliktom v tejto oblasti. Chcem povedať, že vítame a podporujeme rozhodnutie Rady z minulého týždňa prijať pokyny k rokovaniu o budúcich dohodách o pridružení s týmito troma krajinami a že veríme, že zlepšovanie zmluvných vzťahov s týmito troma krajinami je dôležitý krok. Je vhodný čas zintenzívniť opatrenia na predchádzanie negatívnemu vývoju v regióne a stupňovaniu napätia. Inak riskujeme, že budeme zasahovať, keď už bude znova príliš neskoro. Nemali by sme čakať, kým sa to znova stane.

Dôležitá lekcia, ktorú Európa dostala, bola lekcia integrácie. Je to jediný udržateľný spôsob zmierovania sa s minulosťou a investovania do lepšej budúcnosti.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Teraz pristúpime k hlasovaniu.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Prijatím tejto správy Európsky parlament znova potvrdzuje mimoriadnu dôležitosť Zakaukazska pre Európsku úniu a aj stratégiu pre tento región. Tri krajiny v regióne Zakaukazska – Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan – sú súčasťou Čiernomorskej synergie a aj Východného partnerstva. Preto máme rámec a nástroje umožňujúce Európskej únii začať sa viac angažovať v tomto regióne.

Európska komisia musí prísť s konkrétnymi iniciatívami na spoluprácu v týchto oblastiach: energetická bezpečnosť, doprava, hospodársky rozvoj a ochrana životného prostredia. Región Zakaukazska je mimoriadne dôležitý pre južný koridor, a preto pre energetickú bezpečnosť celej Európy. Rumunsko je účastníkom konkrétnych projektov zameraných na rozvoj južného koridoru.

V tejto súvislosti zástupcovia našej krajiny, Gruzínska, a Azerbajdžanu podpísali dohodu AGRI. To umožňuje vybudovanie dvoch terminálov pre skvapalnený zemný plyn v dvoch čiernomorských prístavoch, jeden je v Gruzínsku a druhý je v Konstanci v Rumunsku. Chcela by som zdôrazniť, že nemôžeme ignorovať zmrazené konflikty v tomto regióne, pretože sa situácia môže zhoršiť, čo by región destabilizovalo.

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Situácia v regióne Zakaukazska si najmä teraz vyžaduje aktívny prístup zo strany Európskej únie, keďže Lisabonská zmluva poskytuje EÚ mandát, aby sa podstatne viac angažovala a aby mala citeľnejšiu prítomnosť v tomto regióne. Rozsiahla ruská vojenská invázia na veľkej časti gruzínskeho územia v auguste 2007 dramaticky ukázala, že takzvané zmrazené konflikty sa môžu jednoducho stať zdrojmi ničivých regionálnych konfliktov, ak sa veľmoci, ako je EÚ, aktívne neangažujú v príslušnej oblasti. V roku 2007 EÚ aj NATO zostali viditeľne nepripravené čeliť novej situácii. V rámci východnej susedskej politiky je EÚ v dobrej pozícii, aby mala významnú úlohu pri prispievaní k posilňovaniu dôvery, k rekonštrukcii a obnove. Predovšetkým to znamená posilnenie prítomnosti EÚ v regióne. Plne podporujeme konštruktívnu misiu nášho osobitného predstaviteľa pána Semnebyho. Nemôžeme sa však obmedziť iba na monitorovacie misie. Okrem toho a v rozpore so zmluvami z roku 2007 monitorovacej misii EÚ (EUMM) stále nie je dovolené vstúpiť na separatistické územia kontrolované Ruskom. Takáto situácia je neprijateľná a aj ponižujúca. Môžeme pokračovať v spolupráci s ruskými orgánmi iba za predpokladu, že budú plne dodržiavať svoje vlastné záväzky.

  Marek Siwiec (S&D), písomne. – (PL) Konflikty v Zakaukazsku dosiahli veľmi nebezpečný strop, pričom sme si zvykli na myšlienku, že ide o nezvládnuteľné konflikty. Všetko vynaložené úsilie – či už skutočné, alebo predstierané – je zamerané iba na vytvorenie určitej hmly počas rokovaní, čo určite nepovedie k vyriešeniu týchto konfliktov. Týka sa to územných sporov medzi Gruzínskom a Ruskom a určitým spôsobom aj Náhorného Karabachu.

Podľa mňa vývoj situácie medzi dvoma z týchto krajín – Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré sú v rámci Východného partnerstva a Európskej susedskej politiky našimi partnermi – je neprijateľnou politikou súhlasu so skutočnosťou, že tieto konflikty sú nezvládnuteľné.

Európska únia konajúca so súhlasom Ruska, ktoré je v tejto otázke veľmi dôležitým partnerom, musí dosiahnuť situáciu, v ktorej jasne vyhlási svoj postoj. To by malo predovšetkým zahŕňať vyslanie jasnej správy tým krajinám, ktoré sa chcú usilovať o členstvo v EÚ, že vyriešenie územných problémov a prinajmenšom čiastočné vyriešenie otázky utečencov sú základnými podmienkami vážneho uvažovania o členstve v blízkej alebo vzdialenej budúcnosti.

Pre mňa je budúcnosť konfliktu v Náhornom Karabachu a spôsob, akým sa rieši, rozhodujúcou skúškou toho, čo chcú jednotlivé strany ukázať v európskych otázkach a ako chcú dokázať svoju dôveryhodnosť v tejto oblasti.

  Indrek Tarand (Verts/ALE), písomne. – Už bolo načase diskutovať o stratégii pre Kaukaz a táto stratégia by nemala zatvárať oči pred nepríjemnými procesmi, ktoré sa odohrávajú medzi Ukrajinou a Ruskom. V tomto prípade ide o predĺženie nájmu sevastopoľskej námornej základne až do roku 2050. Vyhlásenia ruských vedúcich predstaviteľov, že čiernomorská flotila nikdy nebude použitá proti ich susedom, neznejú príliš úprimne. Prečo tam tá flotila teda je – aby zabávala deti a dôchodcov na Kryme? Ceterum censeo, Francúzsko sa rozhodlo predať Rusku vojnovú loď triedy Mistral; sme presvedčení, že svoj krok úprimne oľutuje.

PREDSEDÁ: PÁN BUZEK
predseda

5. Oznámenie predsedníctva

  Predseda. – V prvom rade by som vám chcel porozprávať o zložitej situácii v Poľsku. Vzhľadom na dramatické záplavy v Poľsku, kde je značná časť krajiny zatopená a ľudia stratili všetok svoj majetok, chcel by som v mene Európskeho parlamentu a nás všetkých vyjadriť podporu a solidaritu s Poliakmi a úprimnú účasť s tými, ktorí dnes trpia.

(potlesk)

Budeme o tom diskutovať na nasledujúcej schôdzi Európskeho parlamentu, ktorá sa bude konať 16. júna 2010. Som si istý, že Európska únia prejaví solidaritu a kladne odpovie na žiadosť poľských orgánov o finančnú podporu. Máme svoj vlastný Fond solidarity Európskej únie, ktorý je v prípade takejto prírodnej katastrofy veľmi dôležitý.

6. Zmena programu schôdze

  Predseda. – Dámy a páni, dnes ráno zasadala Konferencia predsedov. Skončili sme pred desiatimi minútami. Veľmi dôkladne sme rozoberali otázky organizácie hlasovania o uzneseniach o stratégii EÚ do roku 2020. Ako veľmi dobre viete, táto stratégia má občanom priniesť prácu, prosperitu a stabilitu vo všetkých krajinách Únie počas celého desaťročia. Preto je to kľúčová stratégia pre budúcu situáciu v Európskej únii a tiež pre krajiny mimo Únie, pretože silní môžeme byť len vtedy, ak budeme silní vo vnútri.

Pokiaľ ide o diskusiu na schôdzi Konferencie predsedov, boli prednesené argumenty za to, aby sa o našich uzneseniach o stratégii EÚ do roku 2020 hlasovalo dnes, pretože by sme ich radi mali čím skôr, aby sme sa mohli zodpovedne zapájať do diskusií o tejto téme s ostatnými európskymi inštitúciami. Zazneli však aj argumenty, že potrebujeme stratégiu, ktorú prijmeme drvivou väčšinou. Ak chceme ovplyvniť situáciu v Únii, musíme zaistiť veľkú väčšinu, ktorá podporí uznesenia.

Existujú obavy, že dnes asi nie je možné dosiahnuť takú väčšinu. Takže na jednej strane potrebujeme čo najskôr stratégiu, na druhej strane chceme silné uznesenie. Práve toto potrebujeme.

Pokiaľ ide o túto dôležitú diskusiu medzi predsedami našich politických skupín, rozhodol som sa predložiť návrh na odloženie rozpravy. Je to v súlade s článkom 140 rokovacieho poriadku.

Poviem to znovu: toto rozhodnutie je veľmi dôležité, pretože si uvedomujeme, že uznesenie potrebujeme rýchlo, ale potrebujeme uznesenie, ktoré má silnú podporu, a tieto veci sú veľmi dôležité.

  Joseph Daul, v mene poslaneckého klubu PPE. – (FR) Vážený pán predseda, ďakujeme vám za vyhlásenie. Chcel by som dodať, že pokiaľ ide o záplavy, naši maďarskí priatelia sú v rovnakej situácii ako naši poľskí priatelia. Naše myšlienky preto patria rovnako našim maďarským spoluobčanom, ako aj poľským.

(potlesk)

Podporujem vaše vyhlásenie. V krízovej situácii sa musia spojiť demokratické sily. Z tohto dôvodu som Konferencii predsedov pred týmto zasadnutím v Štrasburgu navrhol, aby sa toto rozhodnutie odložilo do júna, pretože som postrehol určité rozpory a nejasnosti. Na schôdzi Konferencie predsedov som nedosiahol väčšinu – my sme totiž demokratický Parlament –, a preto sme sa pokúsili pripraviť toto uznesenie.

Včera na obed počas diskusií v našich príslušných skupinách sme si uvedomili, že času je málo. Nechcem povedať, že práca bola urobená zle, lebo to by znamenalo odmietnutie uznať prácu, ktorú vykonali naše útvary, naši podpredsedovia a ľudia zodpovední za prípravu tejto práce. V rozhovoroch so všetkými alebo niektorými vedúcimi delegácie sme vyjadrovali názor, že pre imidž Parlamentu by bolo pravdepodobne najlepšie, keby sa text stiahol a keby sa hlasovalo nabudúce; chcel by som zdôrazniť, že do začiatku júna ešte nebude po kríze. Diskutovali sme o tom a dohodli sme sa, že predsedovia veľkých skupín požiadajú o odloženie hlasovania do júna.

Martin Schulz mi povedal – a bol jediný, ktorý to urobil –, že potrebujem väčšinu skupiny, ale všetci potrebujú väčšinu skupiny. Preto sme v našej skupine včera večer nediskutovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ani dnes sme nediskutovali o uznesení, keďže skupina bola za odloženie s cieľom nájsť riešenie, ktoré Parlament považuje kvôli našim spoluoobčanom za nevyhnutné.

Medzitým sme od Guya Verhofstadta dostali list a to nás priviedlo k rozhodnutiu požiadať o jednoduché odloženie o tri týždne. V tejto krízovej situácii vás žiadam o schválenie odloženia, aby sme my Parlament mohli našim spoluobčanom ukázať, že sme silný orgán a zodpovední muži a zodpovedné ženy.

  Predseda. – Pán Schulz by chcel vystúpiť proti návrhu.

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predseda, pán Daul na začiatku svojho vystúpenia hovoril o ťažkej situácii v Maďarsku. Mnoho krajín má teraz problémy. Povodne napríklad ťažko zasiahli obyvateľov Slovenska. Máme silný pocit solidarity s občanmi všetkých takto postihnutých krajín vrátane Maďarska, Poľska a Slovenska.

Pán predseda, vy a pán Daul ste opísali situáciu na Konferencii predsedov, ktorá vládla včera a dnes ráno. K procedurálnym záležitostiam nemám čo dodať. V mene pána Cohna-Bendita, pána Biskyho a vo svojom mene by som však chcel vysvetliť, že sme dnes predpoludním na Konferencii predsedov nehlasovali za návrh odložiť hlasovanie, pretože si myslíme, že by sme mali, a vlastne aj môžeme, hlasovať dnes.

Bolo vyjadrené želanie prijať takéto uznesenie v Parlamente na širšej úrovni a s väčšou väčšinou ako vo februári. To, čo sa stalo v posledných niekoľkých dňoch, sa netýka postupu, ale obsahu. Jedno je však úplne jasné. Nastal odklon od obsahu, ktorý vo februári požíval všeobecnú zhodu, a vzhľadom na vážnu krízu to nie je prekvapujúce. Existuje niekoľko rôznych riešení. Sú riešenia, o ktorých si niektorí ľudia myslia, že sú dobré, a to je z demokratického hľadiska legitímne, a sú naše riešenia, ktoré sa od nich líšia a o ktorých si myslíme, že sú lepšie. V snahe o dohodu sa nesmieme dostať do bodu vyčerpanosti. Teraz je ten správny čas zaujať pevné stanoviská. Môžete zaujať pevné stanoviská a my urobíme to isté. Snažili sme sa nájsť konsenzuálne riešenie, ale nepodarilo sa to. Preto by sme sa teraz mali pokúsiť získať väčšinu buď pre jedno riešenie, alebo pre druhé.

Ak je väčšina za odloženie, v tom prípade musím povedať, že my v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente zostaneme, samozrejme, prístupní novým rokovaniam. Východiskom týchto rokovaní však bude text, ktorý sme predložili spoločne s kolegami zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie. Preto, pán predseda, zastávam názor, že by sme mali hlasovať dnes.

(Parlament schválil žiadosť.)

  Predseda. – Chcel by som taktiež poďakovať pánovi Daulovi a pánovi Schulzovi za upozornenie na skutočnosť, že záplavy sú momentálne aj v iných častiach Európy. Máte úplnú pravdu a prejavy solidarity patria všetkým postihnutých krajinám a všetkým ľuďom Európy, ktorí dnes čelia nebezpečenstvu.

  Jan Březina (PPE). – Pán predseda, voda zaplavujúca Poľsko tam tečie z Českej republiky, kde v prvej fáze týchto záplav spôsobila obrovské škody. Česká republika je tiež súčasťou Európskej únie.

  Predseda. – Dámy a páni, hovoril som o tom pred chvíľou, keď som ďakoval pánovi Daulovi a pánovi Schulzovi. Ďakujem aj vám, pán Březina, za to, že ste nás na to upozornili. Máme hrozné záplavy. Ďakujem veľmi pekne.

PREDSEDÁ: PÁN WIELAND
podpredseda

7. Hlasovanie

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

7.1. Vytvorenie jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov (A7-0132/2010, Louis Grech) (hlasovanie)

7.2. Dialóg medzi univerzitami a podnikmi: nové partnerstvo pre modernizáciu európskych univerzít: (A7-0108/2010, Pál Schmitt) (hlasovanie)

7.3. Finančná pomoc Spoločenstva v súvislosti s vyradením blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku z prevádzky „Program Kozloduj“ (A7-0142/2010, Rebecca Harms) (hlasovanie)

7.4. Vykonávanie súčinnosti medzi finančnými prostriedkami vyčlenenými na výskum a inováciu v nariadení (ES) č. 1080/2006, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja a siedmy rámcový program pre výskum a vývoj (A7-0138/2010, Lambert van Nistelrooij) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Lambert van Nistelrooij, v mene poslaneckého klubu PPE. – (NL) Táto správa je bezproblémová. V mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) by som chcel požiadať o elektronické hlasovanie.

  Predsedajúci. – Čas už v skutočnosti vypršal, ale vzhľadom na obmedzené dopravné prostriedky, ktoré máme k dispozícii tento týždeň, a ak Parlament nemá žiadne námietky, navrhujem hlasovanie podľa mien. Má niekto námietky? Nikto nenamieta, takže môžeme hlasovať.

7.5. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií pre oživenie hospodárstva (A7-0147/2010, Liem Hoang Ngoc) (hlasovanie)

– Po ukončení hlasovania:

  Liem Hoang Ngoc , spravodajca. – (FR) Vážený pán predsedajúci, správa, o ktorej sme práve hlasovali, je vážnou ranou pre občanov Európskej únie, ktorých by Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu chceli odškodniť za túto neoliberálnu krízu.

(potlesk)

Za týchto okolností nemôžem dopustiť, aby bolo moje meno alebo meno Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente spájané s týmto dokumentom. Preto vás žiadam, aby ste môj podpis odstránili.

(potlesk)

  Predsedajúci. – Pán Hoang Ngoc, vaše vyhlásenie bude zaznamenané v zápisnici.

7.6. Prínos politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ 2020 (A7-0129/2010, Ricardo Cortés Lastra) (hlasovanie)

– Po ukončení hlasovania:

  Patrizia Toia (S&D). – (IT) Chcela som vás len informovať, že moje hlasovacie zariadenie pre správu pána Hoanga Ngoca nefungovalo. Hlasovala som proti nej.

7.7. Únia pre Stredozemie (A7-0133/2010, Vincent Peillon) (hlasovanie)

7.8. Potreba stratégie EÚ pre Zakaukazsko (A7-0123/2010, Evgeni Kirilov) (hlasovanie)

  Predsedajúci. – Týmto končím hlasovanie.

8. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

Správa: Louis Grech (A7-0132/2010)

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, veľmi ma potešilo, že v správe o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov boli spomenuté malé a stredné podniky. V odseku 46 sa správne uvádza, že prístup k finančným prostriedkom je ich najväčším problémom. To je pravda, pretože ešte vždy je jednoduchšie zabezpečiť financovanie vo výške miliónov eur pre hedžové fondy, ako získať financovanie vo výške 100 000 EUR pre malé podniky.

V tejto súvislosti by som bol rád, keby správa nielen opisovala, čo by sa v ideálnom prípade malo stať, ale aby tiež vyzvala Komisiu na prijatie konkrétnych opatrení.

Správa: Pál Schmitt (A7-0108/2010)

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Verím, že prehĺbenie dialógu medzi univerzitami a podnikmi prispeje k hospodárskemu rastu. Za alarmujúci považujem zvyšujúci sa počet nezamestnaných mladých ľudí. Neistá pracovná situácia mladých ľudí ich vedie často k tomu, že sú odradzovaní od zakladania rodiny alebo chcú jej zakladanie príliš odďaľovať, čo má vzhľadom na demografickú premenu Európy v konečnom dôsledku negatívny vplyv na ekonomiku a sociálnu oblasť.

Dialóg by teda mal zahŕňať opatrenia na podporu vstupu mladých ľudí na pracovný trh a umožnenie úplného rozvoja ich potenciálu. Ďalšími témami by mali byť využitie vzdelania ako prostriedku boja proti chudobe, nerovnosti a sociálnemu vylúčeniu, pričom by špeciálna pozornosť mala byť venovaná ľuďom so zdravotným postihnutím. Z uvedených dôvodov podporujem navrhovanú správu.

Správa: Rebecca Harms (A7-0142/2010)

  Seán Kelly (PPE). - (GA) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za túto správu a bolo to správne.

Pokiaľ však ide o jadrovú energiu všeobecne, chcel by som povedať, že mnoho občanov je v súvislosti s ňou zmätených a v našej krajine je v dôsledku hrozných katastrof, ktoré sa stali v Sellafielde a Černobyle, takmer každý proti nej. Preto odporúčam, aby Komisia preskúmala výhody a nevýhody súvisiace s jadrovou energiou a aby vydala dokument s cieľom dať občanom príležitosť rozhodnúť sa na základe pravdy, a nie emócií.

Na záver, pán predsedajúci, chcel by som vám zablahoželať k vynikajúcej práci, ktorú ste vykonali v prvý deň vo funkcii predsedajúceho.

  Sergej Kozlík (ALDE). - (SK) Európske spoločenstvo poskytuje finančnú pomoc Litve, Slovensku a Bulharsku na podporu ich úsilia pri plnení záväzku súvisiaceho s vyradením prvej generácie jadrových reaktorov z prevádzky. Finančná pomoc a vyradenie z prevádzky, ktorá bola poskytovaná Bulharsku do roku 2009, bola určená najmä na prípravné práce. Cieľom návrhu na pokračovanie je poskytovanie pomoci Bulharsku tak, aby sprevádzala a zaistila bezpečnosť a údržbu…

(Rečník bol prerušený.)

Pán Kozlík, nemôžete meniť tému svojho vyhlásenia.

Správa: Liem Hoang Ngoc (A7-0147/2010)

  Peter van Dalen (ECR). – (NL) Vážený pán predsedajúci, niektoré z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré spravodajca predložil k svojej správe, sú priam ohromujúce. Spravodajca navrhol vynechať všetky texty týkajúce sa zdravých verejných financií, porušení Paktu stability a rastu (PSR), ktoré sa musia ukončiť, a dôležitosti nekompromisného presadzovania PSR a 250 poslancov ho v tom vlastne podporilo. Šokujúce.

Zámerom spravodajcu a ďalších 250 poslancov je zničiť hospodárstvo. Ako je možné, že ešte vždy máme 250 poslancov, ktorí sa odmietajú prispôsobiť možnostiam? Dvestopäťdesiat poslancov Európskeho parlamentu, ktorí nechápu, že krajina blahobytu neexistuje. Všetky členské štáty budú musieť preliať more sĺz a vypotiť veľa krvi, aby sa zbavili dlhov, dali do poriadku svoje financie a nabrali iný kurz.

Je to očividne nepríjemný odkaz a u voličov nebude mať dobrý ohlas. Ak to však neurobíme, celá Európa skrachuje. Cesta, ktorú spravodajca navrhol, je recept na to, ako za krátku dobu zničiť udržateľnosť verejných financií. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa, našťastie, neprijali.

  Vicky Ford (ECR). − Vážený pán predsedajúci, vítam túto správu o verejných financiách. Je to veľké zlepšenie prvého návrhu.

Vysoké úrovne dlhov a deficitov spôsobujú Spojenému kráľovstvu a mnohým členským štátom vážne starosti. Musíme si odvyknúť od fiškálnych stimulov a kvantitatívnej pomoci, ktoré by nemali byť akceptovaným štandardom. Teraz sa musíme sústrediť na prekonanie vysokej úrovne nezamestnanosti a zníženie daňového zaťaženia pracovnej sily a malých a stredných podnikov. Zdroje sú skromné a zhodneme sa na tom, že peniaze, ktoré sú k dispozícii, by mali smerovať do investícií podporujúcich rast, ako napríklad výskum a vývoj a ekologickejšie, inteligentnejšie inovácie. Na záver treba uviesť, že sa nemôžeme skryť pred naším problémom starnúceho obyvateľstva. Dôchodkové systémy musia byť transparentné a musia sa zohľadňovať pri otázkach verejného dlhu.

V správe je zopár bodov, pri ktorých som veľmi zbystrila pozornosť. Napríklad migrácia sa musí riešiť citlivo. Môže zaplniť určité medzery pracovnej sily, ale musí byť kontrolovaná a musí zohľadňovať miestne faktory. Áno, súhlasím s tým, že európske problémy potrebujú európske riešenia, ale musíme myslieť na globálne hospodárstvo a musíme taktiež rešpektovať základné právomoci našich vnútroštátnych vlád.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Hlasoval som proti správe pána Hoanga Ngoca najmä pre nonšalantnosť, s akou požaduje ešte masovejšie prisťahovalectvo do Európy.

Nakoľko odrezaný od skutočného sveta sa Európsky parlament vlastne môže stať? Naše mestá už teraz trpia v dôsledku problémov masového, nekontrolovaného prisťahovalectva. Je načase, aby sme na európskej úrovni vykonali analýzu nákladov a prínosov prisťahovalectva cudzincov z krajín mimo Európskej únie. Vlády niektorých členských štátov, ktoré už čelili tejto problematike, odmietli vypočítať náklady prisťahovalectva a zrejme si myslia, že je nežiaduce získať nejaké poznatky o tejto problematike. Ako je to možné?

Musíme vziať do úvahy tiež problémy, ktoré to spôsobí rozvojovým krajinám, ktoré zažijú únik mozgov a veľmi dôležitých síl ich spoločností do Európy. Ich problémy sa ešte zhoršia, čo bude mať za dôsledok ešte väčšiu mieru prisťahovalectva.

Správa: Vincent Peillon (A7-0133/2010)

  Diane Dodds (NI). – Vážený pán predsedajúci, z viacerých dôvodov som hlasovala proti správe z vlastnej iniciatívy o Únii pre Stredozemie.

Niet pochýb o tom, že stabilné Stredozemie predstavuje pre širšiu Európu obrovský zisk. Avšak v čase, keď je hospodárska klíma v celej Európe riskantná, je absolútne nevhodné, aby tento Parlament zvažoval náklady súvisiace s takýmto plánom. Veľkolepé stretnutia predstaviteľov štátov, mohutný sekretariát so 40 členmi a susedské balíky nepredstavujú v tomto období úspornú hospodársku politiku.

Navyše som bola proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 5, pretože požadoval, aby sa v rámci preferenčnej hospodárskej dohody o pridružení nepokračovalo v zlepšovaní vzťahov medzi EÚ a Izraelom. V tomto chúlostivom vyváženom stave, ktorý sa od Európy požaduje, nedodajú takéto žiadosti Izraelu istotu, že tento Parlament bude konať ako úprimný sprostredkovateľ.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia, keď som bol mladý novinár, navštívil som marockého kráľa Hassana, ktorého žiadosť o pridruženie k EÚ bola práve zamietnutá. Po tejto návšteve som napísal článok, kde som požadoval stredozemské spoločenstvo. Mal som tú česť pracovať tu pre Otta von Habsburga, ktorý povedal, že Stredozemné more Európu od jej susedov nikdy neoddeľovalo, ale že ich musí spájať. V biografii prezidenta Sarkozyho Jean-Paul Picaper napísal, že myšlienka Únie pre Stredozemie pochádza z celoeurópskeho hnutia.

Prečo to spomínam? Pretože chcem objasniť, že to nie je len francúzska posadnutosť, ako to už povedalo mnoho ľudí, a že to nie je plytvanie peniazmi, ako uviedla predchádzajúca rečníčka. Po Východnom partnerstve to je najdôležitejší nástroj zahraničnej politiky Európskej únie. Presne to je však dôvod, prečo musíme zaistiť, aby bol správne navrhnutý a aby mal politickú štruktúru. Nesmie to byť jednoducho len zóna voľného obchodu, pretože vieme, že Stredozemie, ako povedal Churchill – a táto poznámka je určená našim britským kolegom –, je Achillovou pätou Európy. Musíme zabezpečiť, aby to tak v budúcnosti nebolo.

Správa: Evgeni Kirilov (A7-0123/2010)

  Tunne Kelam (PPE). – Vážený pán predsedajúci, podporil som pôvodný odsek 12 v tejto správe, kde sa vyjadruje znepokojenie nad etnickými čistkami, ktoré predstavujú predohru pre uznanie bábkových subjektov Južného Osetska a Abcházska zo strany Ruska. Môj návrh bol vyzvať Rusko, aby bezodkladne začalo dodržiavať svoje záväzky týkajúce sa prímeria a aby okamžite zrušilo blokovanie prístupu monitorovacej misie EÚ do Južného Osetska a Abcházska. Považujem za absolútne neprijateľnú a ponižujúcu situáciu, že zástupcovia EÚ musia žiadať o prístup k týmto subjektom, ktorý bol už predtým dohodnutý. Vyzývať za týchto okolností Rusko, aby rešpektovalo zvrchovanosť a nedotknuteľnosť Gruzínskej republiky, nemá, bohužiaľ, žiadnu právnu moc.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Louis Grech (A7-0132/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Vnútorný trh a euro predstavujú pre Európsku úniu vo finančnej, rozpočtovej, hospodárskej a sociálnej búrke, ktorou 27 členských štátov momentálne prechádza, dva skutočné ochranné štíty. Hlasovala som za túto správu, pretože potvrdzuje kľúčovú úlohu vnútorného trhu a poskytuje veľmi dobrý prehľad o aktuálnych prostriedkoch (rozpočtová koordinácia, rozvoj vzdelávania a výskumu, pomoc pre malé a stredné podniky, posilnenie a dostupnosť siete SOLVIT a siete Enterprise Europe Network). Dokonale odzrkadľuje, dopĺňa a schvaľuje správu profesora Montiho, ktorý nedávno predsedovi Európskej komisie Josému Manuelovi Barrosovi predložil správu s názvom Nová stratégia pre jednotný trh.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá sa zaoberá súčasnými nedostatkami vnútorného trhu. Hospodárska a finančná kríza značne poškodila proces integrácie jednotného trhu. Je poľutovaniahodné, že sme svedkami opätovného výskytu hospodárskeho protekcionizmu na vnútroštátnych úrovniach, ktorý môže vyústiť do fragmentácie vnútorného trhu. Veľký počet malých a stredných podnikov odchádza z trhu, pretože ich prístup k financovaniu sa v čase krízy veľmi obmedzil. Nemalo by sa zabúdať na to, že malé a stredné podniky tvoria najdôležitejšiu časť hlavnej opory európskeho hospodárstva a sú hlavnými motormi hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti. Členské štáty by mali vynaložiť väčšie úsilie pri realizácii iniciatívy Small Business Act a pri odstraňovaní byrokracie a ďalších administratívnych prekážok pre malé a stredné podniky.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti správe, pretože podporuje prvky, ktoré sú mimoriadne nevýhodné pre reálne uskutočniteľný rast a pre záujmy pracujúcich a spotrebiteľov v EÚ všeobecne. Po prvé, spravodajca vyvodzuje nielen chybné závery, ale pri formulovaní svojich návrhov vychádza tiež z nesprávneho predpokladu, pretože tvrdí, že „jednotný európsky trh popri eurozóne najlepšie ilustruje pravý význam hospodárskej integrácie a jednoty EÚ a je bezpochyby najviditeľnejším úspechom európskej integrácie pre občanov EÚ“. Zabúda na absenciu základnej sociálnej a politickej únie a prehliada skutočné podmienky, ktoré dnes vládnu v mnohých krajinách eurozóny.

Zmieňuje sa predovšetkým o sociálnom trhovom hospodárstve, čo je vágny pojem, ktorý v zásade znamená liberalizáciu trhu na úkor ešte aj toho posledného zvyšku sociálnej politiky. Spravodajca si taktiež úplne osvojil filozofiu konkurencieschopnosti a stratégiu EÚ do roku 2020, ktorá je nielen neopodstatnená, ale pre ľudí Európy bude mať ešte negatívnejšie dôsledky.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Všetci vieme, že stratégia EÚ do roku 2020 bola spustená s cieľom pomôcť Európskej únii dostať sa zo súčasnej hospodárskej krízy a pripraviť jej hospodárstvo do nadchádzajúceho desaťročia. Z tohto dôvodu si myslím, že stratégia EÚ do roku 2020 musí stanoviť realistické ciele, aby sa v roku 2020 dosiahlo ekologické, znalostné, sociálne trhové hospodárstvo a trvalo udržateľný rozvoj. Ďalším cieľom je vytvoriť pracovné miesta v odvetví poľnohospodárstva a v odvetví životného prostredia, pretože jednotný európsky trh musí byť základným kameňom stratégie EÚ do roku 2020, ktorá bude riešiť problémy hospodárskeho rastu a ochrany spotrebiteľa.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože argumentuje, že jednotný trh nie je výlučne spojený s hospodárskym aspektom. Dôležité je zabezpečiť, aby sa v obnove jednotného trhu prijal holistický a spoločný prístup, v rámci ktorého budú ciele spotrebiteľa a občana, a to najmä tie, ktoré sa týkajú hospodárskych, sociálnych, zdravotných a environmentálnych otázok, integrálnou súčasťou oživeného jednotného trhu.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Vnútorný trh a tiež s ním súvisiace politiky umožnili európskej verejnosti lepší prístup k tovaru a službám a k väčšiemu výberu za nižšie ceny. Princípy vnútorného trhu znamenajú, že európski spotrebitelia majú prístup k väčšiemu množstvu informácií a k lepšej ochrane svojich práv, ale začínajú si viac uvedomovať svoje povinnosti. Z tohto dôvodu nie je realita vnútorného trhu statická, ale dynamická. Táto realita sa v globalizovanom svete mení; je potrebné aj naďalej rozmýšľať o tom ako ju rozvíjať a zlepšovať jej implementáciu. Súhlasím so spravodajcom a chcel by som zdôrazniť význam vnútorného trhu Európskej únie pre samotnú európsku integráciu, pre väčšiu sociálnu súdržnosť, udržateľný rozvoj, konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ktoré nám umožnia čeliť budúcemu vývoju a súťažiť na globalizovanom trhu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vytvorenie integrovaného, plne fungujúceho jednotného trhu je proces, ktorý je veľmi dôležitý pre lepšiu európsku integráciu, sociálnu súdržnosť, hospodársky rast a trvalo udržateľný rozvoj EÚ. Hospodárska kríza však bezpochyby ovplyvnila verejnosť a dôveru spotrebiteľov v jednotný trh. Dôležité je, aby európska verejnosť videla dôležitosť jednotného trhu, spôsob, akým funguje, a čo je najdôležitejšie, prínosy, ktoré môže poskytnúť verejnosti, spotrebiteľom a malým a stredným podnikom. Obnova jednotného trhu znamená, že rôzne zainteresované strany musia zaujať spoločný holistický prístup, ktorý ciele spotrebiteľov a verejnosti zahrnie do obnoveného jednotného trhu, a najmä tie ciele, ktoré súvisia s hospodárskymi, sociálnymi, zdravotnými a environmentálnymi otázkami. Tento nový program konsolidácie jednotného trhu sa musí pozorne sledovať, aby si konsolidácia vážila sociálnu spravodlivosť, zaručila integritu trhu, stimulovala inovácie a podporila prechod na nový digitálny vek. Tieto princípy pravdepodobne poskytnú jednotnému trhu konkurenčný náskok pred ostatnými veľkými svetovými hospodárstvami. Aby sa vybudovala dôvera v tento jednotný trh, musí sa zaručiť ochrana spotrebiteľov a musia sa zabezpečiť sociálne a environmentálne potreby verejnosti.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Obdivujem spravodajcu za to, že dokázal úplne vážne a bez úsmešku napísať, že jednotný trh a euro počas hlbokej krízy, ktorá nás sužuje posledné dva roky, slúžili ako ochranný štít Európy. Nechránilo nás nič, a najmenej zo všetkého Európa z Bruselu. Naopak, vytvorila všetky podmienky potrebné na to, aby sme niesli celé bremeno: voľný celosvetový pohyb kapitálu, rozklad verejných služieb a systémov sociálnej ochrany, zvýšenú neistotu zamestnania a menovú politiku ponechanú v rukách centrálnej banky, ktorá sa nezaujíma o hospodárske potreby členských štátov. To sú dôsledky vytvorenia jednotného trhu, ktorý od roku 1992 stále nie je úplný. Neúplný jednotný trh predstavuje taktiež prvok bezvládnosti, prebytočný prvok, ktorý sa musel vziať do úvahy, keď členské štáty niečo podnikli. Pokiaľ ide o euro, myslím si, že by sme sa mali opýtať všetkých tých krajín, ktoré trpia v dôsledku špekulácií, čo si myslia o jeho schopnosti chrániť ich. Dnes je euro samo osebe faktorom krízy.

  Małgorzata Handzlik (PPE), písomne. – (PL) Spoločný európsky trh je dôležitým úspechom integrácie Európskej únie. Našim občanom a tiež malým a stredným podnikom poskytuje mnoho možností.

V správe o stratégii a budúcnosti trhu EÚ, ktorá bola zverejnená a predstavená minulý týždeň, profesor Mario Monti jasne poukazuje na skutočnosť, že občania a spotrebitelia by mali patriť k tým, ktorí majú zo spoločného trhu najväčší osoh. Trh im nie je vždy priaznivo naklonený. Preto by sa pri práci na ďalších legislatívnych návrhoch mali v čo najväčšej miere zohľadniť ich záujmy. Mali by sme zabezpečiť, aby otázky týkajúce sa napríklad uznania odbornej kvalifikácie, správneho presadzovania smernice o službách, elektronického obchodu, malých a stredných podnikov a ochrany spotrebiteľov boli prioritami pri ďalšom budovaní spoločného trhu.

Ako profesor Monti správne podotkol, v členských štátoch je možné vybadať určitú únavu z otázok trhu EÚ, ale ako nám ukázala kríza, ktorú zažívame v posledných mesiacoch, práve teraz viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme silný spoločný trh. Preto vítam správu pána Grecha, na ktorej som mal príležitosť pracovať a ktorá predstavuje našu reakciu na problematiku spotrebiteľov a občanov na trhu EÚ.

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. – Táto správa nemohla prísť v rozhodujúcejšom momente. Pretrvávajúca finančná kríza vytvorila pocit nedôvery a viedla k ďalším diskusiám o protekcionistických opatreniach vlád. V dlhodobom časovom horizonte by to na európske hospodárstvo malo škodlivý vplyv. Myslím si, že hospodárske problémy a nedostatok motivácie dokončiť vnútorný trh spolu súvisia. Pán Grech vo svojej správe správne poukazuje na to, že občan je skutočným jadrom vnútorného trhu a hospodárstvo by malo pracovať pre občana, a nie naopak. Pán Monti vo svojej správe s názvom Nová stratégia pre jednotný trh varuje, že vnútorný trh je taký nepopulárny ako nikdy predtým, ale zároveň aj potrebnejší ako kedykoľvek predtým. Som presvedčená, že pre opätovné oživenie vnútorného trhu musíme konať odvážne, pričom musíme brať do úvahy záujmy občana. Hlasovala som za správu pán Grecha, hoci podľa mňa mohla viac zdôrazniť situáciu malých a stredných podnikov. S prijatými dôležitými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi je však výsledok vyvážený a dúfam, že povedie k dobre premysleným iniciatívam Komisie.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Vytvorenie jednotného trhu vždy bolo a aj naďalej bude jedným z hlavných cieľov EÚ. Dobre fungujúci jednotný trh je najdôležitejším procesom pre ďalšiu európsku integráciu, sociálnu súdržnosť, hospodársky rast a trvalo udržateľný rozvoj v rámci Únie. V dôsledku nedávnej hospodárskej krízy sa vynorili pochybnosti o tom, v akom štádiu je jednotný trh: sú takí, čo tvrdia, že v súčasnosti je krehký. Ak to je pravda, je to pre integračný proces jednotného trhu a pre históriu samotnej Únie veľmi škodlivé. V tomto štádiu je veľmi dôležité nájsť nástroj, ktorý bude jasne a zrozumiteľne informovať európsku verejnosť o tom, ako jednotný trh funguje a aké obrovské prínosy môže poskytnúť spotrebiteľom a malým a stredným podnikom. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Správa sa uberá nesprávnym smerom. Teraz je správny čas na ochranu podnikov v jednotlivých členských štátoch pred dosahmi globálnej finančnej krízy a na zavedenie jasných nariadení pre špekulantov a voľný trh. Namiesto toho sa v prospech globalizovaného trhu prinášajú za obeť kultúrne a hospodárske rozdiely medzi trhmi, spoločnosťami a obchodnými praktikami. Z týchto dôvodov som hlasoval proti tejto správe.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu pán Grecha o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov. Tento dokument naozaj našiel rovnováhu na jednej strane medzi cieľmi otvoreného hospodárstva schopného stimulácie rastu a tvorby pracovných miest a poskytnutia integrovanej odpovede na hlavné problémy budúcnosti (ako napríklad konkurencieschopnosť, výskum a vývoj, priemyselná politika, demografické otázky a záležitosti životného prostredia) a na druhej strane cieľmi hospodárskeho systému, ktorého úlohou je zabezpečiť ochranu spotrebiteľa a poskytnúť sociálne a environmentálne záruky, ktoré občania potrebujú. V našej stratégii hospodárskej obnovy nesmieme zabudnúť na občana a spotrebiteľa.

Európa musí taktiež prijať holistický prístup, ktorý plne integruje záujmy občanov a ostatné horizontálne oblasti politiky, a to najmä zdravotníctvo, sociálnu ochranu a ochranu spotrebiteľa, pracovné právo, životné prostredie, trvalo udržateľný rozvoj a vonkajšie politiky. Správa naliehavo vyzýva Komisiu, aby do mája 2011 predložila legislatívny návrh na zabezpečenie uplatňovania dostupného, účelného a prístupného celoeurópskeho systému kolektívnej nápravy, v čom ju podporujem.

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. – (SV) Táto správa pozostáva z najlepších bezobsažných fráz, aké som tento rok videl, a z tohto dôvodu ju nemôžem podporiť. Povedal by som, že obsahuje dobré a zlé návrhy, a preto sa zdržujem hlasovania.

Správa: Pál Schmitt (A7-0108/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu o dialógu medzi univerzitami a podnikmi, pretože považujem za veľmi dôležité, aby sa zlepšilo prepojenie medzi odbornou prípravou a trhom práce. Nejde tu o ovplyvňovanie študentov podľa požiadaviek súkromného sektora, ale o to, aby sa mladým ľuďom poskytla možnosť zvážiť aspekty pracovného života. Prepojenia medzi univerzitami a podnikmi sa musia posilniť, aby sa študentom uľahčil prístup k práci a aby podniky jednoduchšie akceptovali netypické profesie.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporujem túto správu o aktívnejšom partnerstve medzi univerzitami a podnikmi. Univerzity zohrávajú kľúčovú úlohu pri úspešnom prechode na znalostnú ekonomiku, ale potrebné je tiež zapojenie ostatných zainteresovaných strán, t. j. podnikov a vládnych inštitúcií. Na dosiahnutie účinných výsledkov sa odvetvie vzdelávania musí reštrukturalizovať a modernizovať a musia sa reformovať a aktualizovať študijné programy, aby mohli uspokojiť potreby trhu práce. Keď sa vytvoria podmienky pre absolventov vysokých škôl na nájdenie práce v malých a stredných podnikoch, preklenieme rozdiel medzi počtom mladých odborníkov a dopytom trhu práce.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Táto správa z vlastnej iniciatívy obsahuje skutočne pozitívne nápady pre budúcnosť našich univerzít. Každá zmena akademického systému odbornej prípravy, ktorá pomôže modernizovať programy odbornej prípravy, a najmä zblíži absolventov vysokých škôl so svetom zamestnanosti, by mala byť vítaná a výrazne podporovaná.

Dnes sa musí európsky univerzitný systém, ktorý je jedným z najdôležitejších prvkov nášho každodenného života, pomocou ktorého môžeme položiť základy pre silnú, trvalú hospodársku obnovu, otvoriť pracovnému trhu: vytvorenie pevných prepojení v zmysle vzájomnej výmeny medzi univerzitami a podnikmi je prioritou pre inštitúcie členských štátov a musia to byť predovšetkým miestne a regionálne orgány, ktoré ovplyvnia snahu o úspešné zblíženie hospodárskeho odvetvia s odvetvím vzdelávania. Jedine univerzity, ktoré sa rozprávajú s podnikmi vo svojich príslušných regiónoch, môžu dúfať, že pripravia mladých ľudí na vstup na trh práce a na trvalé zotrvanie v ňom.

Všetci teraz potrebujeme a vždy sme aj potrebovali vzdelávacie zariadenia, ktoré sú moderné a ktoré predovšetkým odrážajú regionálne potreby: som si istá, že to je tiež faktorom nevyhnutným pre rast našich regiónov. Preto som hlasovala za túto správu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Dnes sú vedomosti väčšou prioritou ako kedykoľvek predtým. Musí sa urobiť viac pre znalostný trojuholník, musí sa prijať rámec reforiem potrebných na to, aby sa vedomosti stali sociálnou hodnotou, a musia sa posilniť väzby medzi podnikmi a univerzitami ako v prípade znalostných a informačných spoločenstiev Európskeho technologického inštitútu (ETI). Rozhodujúce je, aby univerzity v rámci svojich programov v oblasti výskumu a inovácií integrovali hospodárske a sociálne prostredie do svojej oblasti pôsobnosti. Nevyhnutné je vypracovať investičnú stratégiu pre nové zdroje rastu, stimulovať výskum, vývoj, inovácie a vzdelávanie s cieľom posilniť našu priemyselnú základňu, excelentné odvetvie služieb a moderné vidiecke hospodárstvo. Úloha verejných a súkromných inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, univerzít a polytechnických inštitúcií bude mať pri budovaní štátnej dôvery v tieto inštitúcie veľký význam. Mali by byť nezávislé, aby mohli prispievať k rozvoju Európy, lebo ich príspevok je veľmi potrebný. Potrebné je posilniť interdisciplinárnu a transdisciplinárnu stránku vzdelávacích a výskumných programov a spoluprácu medzi univerzitami. V tejto súvislosti sú informačné a komunikačné technológie kľúčovým nástrojom.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o dialógu medzi univerzitami a podnikmi: nové partnerstvo pre modernizáciu európskych univerzít, pretože poskytuje opatrenia, ktoré prispejú k podpore schopnosti európskych žiakov zamestnať sa. Spolupráca medzi odvetvím vzdelávania a podnikmi je nevyhnutná na preklenutie rozdielu medzi logikou ponuky v odvetví vzdelávania a logikou dopytu vo svete zamestnanosti.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Myslím si, že partnerstvá, ktoré umožnia modernizáciu univerzít, a zvlášť tých, ktoré podporujú kvalitnejšie vzdelávanie a kvalifikáciu jednotlivcov, sú nevyhnutné pre lepšiu európsku konkurencieschopnosť. Táto kvalifikácia sa prejaví v inováciách, výskume a vývoji, ktoré sú rozhodujúce pre trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rast. Musia sa zriadiť partnerstvá medzi univerzitami a podnikmi, aby sa uľahčil vstup týchto pracovníkov na trh práce a aby sa podporilo zníženie vysokých úrovní nezamestnanosti, ktoré zaznamenávame predovšetkým teraz. V tejto súvislosti by som chcel taktiež zopakovať dôležitosť politiky súdržnosti Európskej únie, ktorej prostriedky budú na tento účel mimoriadne užitočné.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) V marci 2000 v Lisabone a v marci 2002 v Barcelone schválila Európska rada strategický cieľ, aby sa EÚ stala najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete, aby sa jej systémy vzdelávania a odbornej prípravy stali celosvetovým štandardom kvality a aby sa vytvoril Európsky výskumný a inovačný priestor. Členské štáty sú zodpovedné za politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a úlohou EÚ je podporiť zlepšovanie vnútroštátnych systémov prostredníctvom nových nástrojov na úrovni EÚ, a to prostredníctvom vzájomného učenia sa a výmeny informácií a osvedčených postupov. Znalostná ekonomika a rýchly technologický rozvoj predstavujú pre vysokoškolské vzdelávanie a výskum v Európe problémy, ale ponúkajú aj nové príležitosti, ktoré sa musia efektívne využiť. V tomto kontexte je vytvorenie kvalitných partnerstiev medzi odvetvím vysokoškolského vzdelávania a podnikmi maximálne dôležité. Myslím si, že spolupráca medzi odvetvím vzdelávania a podnikmi na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni je rozhodujúca pre preklenutie rozdielu medzi logikou ponuky v odvetví vzdelávania a logikou dopytu vo svete zamestnanosti.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Správa o dialógu medzi univerzitami a podnikmi zaujala postoj, o ktorom si myslíme, že nepredstavuje správny spôsob, ako modernizovať vzdelávanie. Vynárajúce sa hrozby pre voľný, verejný a demokratický prístup k vzdelávaniu musíme brať veľmi vážne. Myslíme si, že sa musia urgentne uznať chyby vyplývajúce z bolonského procesu, a v rozpore s tým, čo spravodajca hovorí o bolonskom procese, musí sa demystifikovať otázka mobility ako prostriedku na zblíženie členských štátov a na to, aby sa stali rovnocennejšími.

Ďalej nesmieme zabudnúť na to, že bolonský proces nie je neutrálny a vyžadoval si počiatočné investície, alebo že zároveň presadzoval politiku, aby sa štátu odobrala zodpovednosť za financovanie univerzít. Otázke nezávislosti univerzít sa táto správa venovala viackrát s myšlienkou „partnerstva“ medzi univerzitami s tým, aby sa pridali podniky, čo zabezpečí financovanie inštitúcií. Táto koncepcia partnerstva medzi univerzitami a podnikmi sa vzďaľuje skutočnému zmyslu a hodnote vzdelávania ako všeobecného práva a k vzdelávaniu pristupuje z hľadiska jeho komercializácie, odoberá mu obsah a kvalitu. Predstavuje to neoliberálny prístup, s ktorým nesúhlasíme.

  Filip Kaczmarek (PPE), písomne. – (PL) Podporil som správu pána Schmitta o dialógu medzi univerzitami a podnikmi: nové partnerstvo pre modernizáciu európskych univerzít. Chcel by som úprimne poďakovať spravodajcovi, ktorý už, bohužiaľ, nie je poslancom Európskeho parlamentu. Srdečne blahoželám pánovi Schmittovi k zvoleniu do maďarského parlamentu a k zvoleniu za predsedu parlamentu. Želám mu len to najlepšie.

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne. – (CS) EÚ sa v súčasnej dobe nachádza vo veľmi schizofrenickej situácii. Na jednej strane existuje jasná požiadavka na univerzity, aby v bakalárskom štúdiu pripravovali prakticky orientovaných odborných pracovníkov. Na druhej strane ľudia, ktorí naozaj rozumejú technickému vzdelávaniu, vedia, že prvé tri ročníky riadneho univerzitného štúdia majú študentom poskytnúť teoretický základ pre ďalšie úspešné štúdium. Tu je pôvod všetkých nedorozumení. Fórum univerzít a podnikov v akomkoľvek formáte sa bude vždy sústreďovať najmä na „prakticky užitočných“ absolventov. Skutočnými nositeľmi základného výskumu a významných inovácií sú však prevažne absolventi inžinierskeho, magisterského a doktorandského štúdia. Ak majú však títo absolventi dosiahnuť dôležité výsledky vo svojich odboroch, musia v prvých troch rokoch svojho štúdia získať riadne základy v najdôležitejších technických disciplínach. Ťažko si predstaviť, že im bude stačiť stredoškolská matematika a zbežné znalosti základných technických vied, doplnené skúškou z jednoduchého a podvojného účtovníctva a praktickou znalosťou prípravy projektov pre grantovú agentúru. Zodpovední vysokoškolskí učitelia napriek rôznym vyhláseniam, fóram, oznámeniam a novým partnerstvám zastávajú názor, ktorý sa od môjho veľmi nelíši. Pre ďalšie diskusie preto odporúčam výrazne odlíšiť univerzitné vzdelanie podľa Bolonskej deklarácie od „klasického“ univerzitného vzdelania. Nové doplnkové formy takzvaného celoživotného vzdelávania sú, samozrejme, tiež žiaduce.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Dialóg medzi univerzitami a podnikmi je pre kvalitnú odbornú prípravu, ktorú mladí ľudia z EÚ chcú dosiahnuť, veľmi podstatný. Spolupráca medzi odvetvím vzdelávania a podnikmi na všetkých úrovniach je na preklenutie rozdielu medzi logikou ponuky v odvetví vzdelávania a logikou dopytu vo svete zamestnanosti rozhodujúca. Partnerstvá medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy a podnikmi sú nevyhnutné pre podporu schopnosti žiakov zamestnať sa, zlepšenie podnikateľského potenciálu a umožnenie oboznámiť sa so svetom práce. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Komisia vo svojom oznámení uvádza, že univerzity a vysoké školy majú získať skutočnú nezávislosť. Takáto nezávislosť by mala ísť ruka v ruke s finančnou nezávislosťou a to je v období úsporných opatrení, ktoré je pred nami, nerealistické. Existuje mnoho príkladov veľmi plodnej spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi. Potreba intenzívnejšieho dialógu v rámci bolonského procesu nie je dostatočne jasne sformulovaná a z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE) , písomne. – (LT) Pravdepodobne žiadny členský štát EÚ nepochybuje o tom, že spolupráca medzi odvetvím vzdelávania a podnikmi je nutná. Keďže kríza zdôraznila nielen problémy nezamestnanosti, ale aj význam vzdelávania, ktoré uspokojí požiadavky trhu, teší ma, že schválením tohto dokumentu sa Európsky parlament snaží iniciovať dialóg medzi akademickým svetom a podnikateľským prostredím. Malo by sa to posudzovať ako niečo dlhodobé, a to hneď od začiatku štúdia na univerzitách: rôzne výmenné programy, podpora praxí v podnikoch, možno dokonca konzultácie medzi univerzitami a podnikmi pri návrhu študijných programov. Ak sa budúci zamestnávatelia zapoja do vzdelávacieho systému hneď od začiatku, existuje väčšia nádej, že pripravíme odborníkov, ktorí lepšie splnia potreby zamestnávateľov na trhu práce.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Hlasoval som za uznesenie Európskeho parlamentu A7-0108/2010 o dialógu medzi univerzitami a podnikmi: nové partnerstvo pre modernizáciu európskych univerzít (2009/2099 (INI)), pretože dynamika dnešného trhu práce, hospodársky rozvoj a zmena rozvojových priorít vyžadujú spoluprácu na mnohých úrovniach. Vysokoškolské vzdelávanie v celej Európe stojí pred obrovskou úlohou. Musí držať krok s dynamicky sa vyvíjajúcim svetom a meniacimi sa očakávaniami trhu, pokiaľ ide o nových zamestnancov. Skutočnosť, že dnes možnosti a úroveň vzdelávania nezodpovedajú očakávaniam trhu, je veľmi závažným problémom. Zachovanie tohto systému, ktorý je plný nerovností, je chyba, ktorú nemôžeme akceptovať. Z tohto dôvodu sa zmeny, ktoré by sme mali zaviesť, musia týkať celej oblasti vzdelávania a spôsobu, akým mladí ľudia fungujú na trhu práce. Ako bývalý predseda študentského parlamentu Poľskej republiky, ktorý je verejnoprávnou inštitúciou zastupujúcou všetkých študentov v Poľsku, často stretávam ľudí, ktorí práve začali študovať alebo univerzitu už končia. Informovanosť o trhu práce a jeho požiadavkách je veľmi nízka a úroveň vzdelávania je takisto neuspokojivá. V politických orgánoch, ako aj v študentských orgánoch prevláda názor, že dôležité je, koľko praktických a pracovných skúseností ľudia nazbierali, koľko predmetov študovali alebo koľkými jazykmi hovoria. V každom prípade potrebuje trh kvalitu, a nie kvantitu. Preto je nevyhnutné, aby sme podnikli kroky na zlepšenie spolupráce medzi univerzitami, akademickým svetom a podnikmi.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu pána Schmitta, ktorej cieľom je podporiť spoluprácu medzi univerzitami a podnikmi. Univerzity sa v súčasnosti musia venovať užšej spolupráci s podnikateľským prostredím, aby primerane reagovali na požiadavky trhu práce najmä v globalizovanom hospodárstve. Po tejto stránke musia byť dialóg a spolupráca medzi univerzitami a podnikmi založené na obojstrannosti, dôvere a rešpekte.

Tento cieľ je možné dosiahnuť zavedením systému kupónov na vedomosti, podobného tomu, aký sa v súčasnosti používa v niektorých členských štátoch, ktorý malým a stredným podnikom umožní najmä zlepšiť svoju výskumnú kapacitu bez ohrozenia nezávislosti, autonómie a verejného charakteru univerzít. Univerzity a podniky môžu mať úžitok zo spoločného rozvoja viacodborových, medziodborových a podnikateľských zručností, ako aj z flexibilného prispôsobovania študijných oblastí, profilov a špecializácií potrebám hospodárstva a potrebám malých a stredných podnikov.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu o dialógu medzi univerzitami a podnikmi: nové partnerstvo pre modernizáciu európskych univerzít.

EÚ musí vytvoriť užšie väzby a partnerstvá medzi univerzitami a podnikateľským sektorom, aby sa vytvorila znalostná spoločnosť, rozvinul aplikovaný výskum a zlepšila integrácia absolventov do pracovného trhu. Bohužiaľ, čoraz častejšie možno badať rozdiely medzi zručnosťami absolventov a kvalifikáciami, ktoré sa požadujú na pracovnom trhu.

Vyzývam Komisiu a členské štáty, aby pripravili strednodobé a dlhodobé predpovede týkajúce sa požadovaných schopností, aby sa študijné programy mohli zosúladiť s hospodárskym vývojom. Ďalej by som chcela upozorniť na potrebu zvýšenia počtu pracovných miest, čo je prioritou EÚ najmä počas súčasnej recesie.

Vyzývame Komisiu, aby podporila používanie prostriedkov a nástrojov, ktoré má k dispozícii, a rozvoj podnikateľskej kultúry pomocou zjednodušenia postupov a zníženia byrokracie na podporu výmen medzi univerzitami a podnikmi.

Na záver by som rada zdôraznila dôležitosť celoživotného vzdelávania predovšetkým prostredníctvom kurzov diaľkového vzdelávania, osobitne prispôsobených novým technológiám. Tieto kurzy sú užitočné najmä pre osoby staršie ako 45 rokov, ktoré sú zraniteľnejšie a ohrozené sociálnym vylúčením.

Správa: Rebecca Harms (A7-0142/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Európska únia ochraňuje svojich občanov. Okrem európskych nariadení o nebezpečných výrobkoch, ktoré sa ľudia pokúšajú umiestniť na vnútorný trh, okrem spoločných opatrení prijatých proti terorizmu, okrem spoločných iniciatív na zabezpečenie mieru v Európe, Európska únia sa zapája do demontáže jadrových elektrární vybudovaných počas sovietskej éry, ktoré by mohli kedykoľvek ohroziť naše zdravie. Som rada, že dvadsaťštyri rokov po katastrofálnej nehode v Černobyle som prispela k bezpečnosti na našom kontinente tým, že som hlasovala za túto správu. V skutočnosti je veľmi dôležité, aby opatrenia prijaté v Bulharsku v rámci programu Kozloduj pokračovali v období od roku 2010 do roku 2013.

  Gerard Batten, John Bufton a Derek Roland Clark (EFD), písomne. – Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) považuje bezpečnosť výroby jadrovej energie za osobitne dôležitú, ale pomoc EÚ pre Bulharsko, údajne určenú na tento účel, vníma ako motivovanú politickými faktormi (zabránenie prepracúvaniu štiepneho materiálu, príhodne blízko Bulharska v susednom Rusku) a doktrinárskymi faktormi (využívanie nerealistických politík v oblasti veternej energie), ako aj túžbou financovať miestne projekty na ochranu, ktoré pre oblasť vyraďovania jadrovej elektrárne z prevádzky nie sú relevantné. Preto členovia strany UKIP hlasovali proti ďalšiemu financovaniu, ktoré sa v tejto správe žiada.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Pravidlá týkajúce sa jadrovej energie a rádioaktívneho odpadu, ktoré v strednej a východnej Európe platili pred vstupom do EÚ, boli menej prísne ako pravidlá, ktoré vtedy platili v EÚ. Preto bola potrebná intervencia a finančná pomoc EÚ, aby sa zvýšila úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. Návrh, o ktorom hlasujeme, spadá do tohto rámca.

Návrh nariadenia, predložený Komisiou, je určený na poskytnutie finančnej pomoci na vyradenie blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku z prevádzky a na zneškodnenie rádioaktívneho odpadu, ktorý pritom vznikne. Podľa spravodajkyne by mohla byť bez pomoci EÚ ohrozená bezpečnosť, pretože reaktory typu WWER 440/230 majú závažné koncepčné nedostatky, ktoré by nebolo možné prekonať.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Ochrana a podpora ľudského zdravia a životného prostredia sú prioritnými cieľmi európskej rozvojovej politiky. Vzhľadom na to si myslím, že je absolútne nevyhnutné, aby EÚ zabezpečila dostatok finančných a technických prostriedkov potrebných na vyradenie blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku z prevádzky, ako to Parlament podporuje v tomto uznesení. Takýmto konaním Európa zastaví veľkého producenta vysoko rádioaktívnych emisií a eliminuje riziko vážnych nehôd. Okrem bezpečnostných podmienok operácií vyraďovania jadrovej elektrárne z prevádzky je veľmi dôležité, aby Európske spoločenstvo prevzalo aktívnu úlohu aj pri pomáhaní Bulharsku prekonať negatívne následky, ktoré bude mať vyradenie z prevádzky na hospodársku konkurencieschopnosť, energetickú udržateľnosť a stav pracovného trhu. V tejto súvislosti musí stratégia intervencie EÚ zabezpečiť podporu tvorby nových pracovných miest a udržateľného priemyslu v oblastiach, ktoré vyradenie jadrovej elektrárne z prevádzky postihne.

  Rebecca Harms (Verts/ALE), písomne. – Parlament dnes schválil 300 miliónov EUR na ďalšiu pomoc na vyradenie jadrových reaktorov 1 až 4 elektrárne Kozloduj z prevádzky. Veľmi to podporujem, pretože na zaručenie bezpečného vyradenia reaktorov z prevádzky bude potrebná ďalšia pomoc. Parlament však zamietol financovanie z týchto fondov pre znečisťujúce uhoľné elektrárne. Zamietnutý bol tiež návrh, aby sa časť prostriedkov využila na pomoc Bulharsku nájsť riešenie pre konečné uskladnenie jadrového odpadu. To ma viedlo k hlasovaniu proti zmenenému a doplnenému návrhu. Zdržala som sa však hlasovania o legislatívnom uznesení týkajúcom sa toho, aby EÚ poskytla financovanie na vyradenie jadrovej elektrárne z prevádzky.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Akýkoľvek krok smerom k vyradeniu jadrovej elektrárne z prevádzky a k realizácii výskumných programov pre obnoviteľné energie a jadrový odpad nás môže len tešiť. Predstavuje to krok k postupnému vyraďovaniu používania jadrovej energie, čo podporujeme. Chcel by som však zdôrazniť, že som zmätený z toho, že sa nástojí na „konečnom zneškodnení“ jadrového odpadu. Táto metóda nemôže poskytnúť dlhodobé riešenie vzhľadom na riziká, ktoré predstavuje pre náš ekosystém.

Znepokojuje ma tiež nedostatok záruk, pokiaľ ide o distribúciu finančnej pomoci EÚ, zameranej na uľahčenie procesu vyradenia jadrovej elektrárne z prevádzky. Ako si môžeme byť istí, že 300 miliónov EUR sa nepoužije na čiastočné financovanie novej jadrovej elektrárne Belene v Bulharsku? Nezaviazal sa už komisár Oettinger k financovaniu tohto projektu? Hlasujem za túto správu v nádeji, že konečne zažijeme vyradenie reaktorov jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Vstup krajín strednej a východnej Európy do EÚ a ich využívanie jadrovej energie viedlo k potrebe poskytnúť týmto krajinám finančnú pomoc, aby mohli efektívne nakladať s rádioaktívnym odpadom a zlepšiť ochranu ľudského zdravia a životného prostredia. Tu schválená finančná pomoc patrí preto do tohto rámca. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. – (HU) Bulharsko, ako aj Slovensko a Litva vo svojich dohodách o pridružení súhlasili s tým, že vyradia z prevádzky časť svojej výroby jadrovej energie. Finančná pomoc bola poskytnutá do roku 2009 pre trvalé vyradenie jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky, ale bola podaná žiadosť, a podobnú podali aj iné členské štáty, aby sa táto pomoc predĺžila do roku 2013. Na tento účel dostane Bulharsko pomoc vo výške približne 860 miliónov EUR. Celý proces vyradenia z prevádzky však trvá dlho, keďže nestačí elektráreň jednoducho odpojiť zo siete. V takých prípadoch, keď sa chce predčasne ukončiť prevádzka jadrovej elektrárne, musia sa zabezpečiť náhradné dodávky energie. Bulharsko neprerušilo svoje dodávky energie, vyradenie z prevádzky však postihlo susedné krajiny, pretože prestali dostávať elektrinu. Vyradenie štyroch reaktorov z prevádzky znamená pre Bulharsko stratu 1 700 MW energie.

Bulharská vláda nie je bez finančnej pomoci Európskej únie schopná bezpečne zneškodniť spotrebované palivo, ktorého časť sa aj tak zneškodnila niekde mimo členských štátov EÚ. Takisto si uvedomujem, že bulharská vláda nemá rezervy, z ktorých môže čerpať v prípade trvalého vyradenia z prevádzky, a preto musíme poskytnúť pomoc. Do trvalého vyradenia jadrových elektrární z prevádzky sme už investovali mnoho peňazí, ale porozmýšľajme o tom, či by nebolo užitočnejšie, keby sme jadrové elektrárne namiesto ich vyradenia z prevádzky modernizovali. Nemyslím tu konkrétne na Kozloduj. Musíme podporiť zlepšenie bezpečnostných noriem v krajinách strednej a východnej Európy, pretože jadrové elektrárne sa musia vyradiť z prevádzky pre nízku úroveň týchto bezpečnostných noriem.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Pokiaľ problém konečného zneškodnenia rádioaktívneho odpadu nebude mať uspokojivé riešenie, vôbec neprekvapuje, že kandidátske krajiny nevedia, ktorú alternatívu si majú vybrať. Musíme zabezpečiť, aby sa nestalo, že finančnú pomoc poskytneme na zvýšenie ochrany ľudí a životného prostredia a potom zistíme, že palivové články boli predané a možno použité na vojenské účely. Samozrejme, je v bezpečnostnom a environmentálnom záujme celej Európy nájsť konečné riešenie na zneškodnenie odpadu. Ďalší predaj atómového odpadu sa však musí zastaviť.

Keď sme dosiahli bod, v ktorom vyradenie dvoch jadrových blokov stojí 1,78 miliardy EUR, je jasné, že bájka o lacnej jadrovej energii šetrnej ku klíme sa skončila. Táto správa zdôrazňuje niektoré problémy súvisiace s jadrovou energiou a vyradením jadrových reaktorov z prevádzky, a preto som za ňu hlasoval.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) V súlade so svojimi záväzkami, ktoré Bulharsko na seba vzalo v dohode o pristúpení k EÚ, musí vyradiť reaktory 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky, na čo EÚ poskytla finančnú pomoc do roku 2009. Hlasovala som za túto správu, aby som podporila Bulharsko v jeho úsilí získať do roku 2013 ďalších 300 miliónov EUR finančných prostriedkov, ktoré sú určené na dokončenie vyradenia jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky, na vyčistenie lokality a na zneškodnenie odpadu, ktorý je dôsledkom prevádzky jadrovej elektrárne, udržateľným spôsobom za podmienok, ktoré nespôsobia žiadnu škodu ľudskému zdraviu, a ani životnému prostrediu.

Okrem toho podporujem požiadavku Komisie, aby sa vykonával audit a monitorovala realizácia všetkých projektov, ktoré budú financované z tejto podpory: výskum/inovácie zamerané na zavedenie technológií založených na obnoviteľných zdrojoch energie s cieľom splniť požiadavku na ďalšie zníženie 18 000 kt ekvivalentu CO2, produkovaného z vyradenia reaktorov z prevádzky. Najmä počas súčasnej krízy sa osobitná pozornosť musí venovať rozvoju miestnych spoločenstiev a rekvalifikácií pracovnej sily, aby sa zabránilo tomu, že nezamestnanosť ešte viac stúpne. Všetky tieto procesy sa musia vykonať spôsobom, ktorý bude pre občanov úplne transparentný a ktorý bude v súlade s ustanoveniami všetkých multilaterálnych environmentálnych dohôd, ktorých je Bulharsko účastníkom (Aarhus, Espoo atď.).

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Ako sa dalo očakávať, my Zelení sme počas hlasovania v pléne o finančnej pomoci Spoločenstva na vyradenie štyroch blokov jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku z prevádzky stratili poslednú šancu na pozmenenie a doplnenie správy pani Harmsovej.

Európsky parlament dnes súhlasil s poskytnutím 300 miliónov EUR (do roku 2013) Bulharsku na jeho súčasný program vyradenia 4 jadrových blokov v Kozloduji z prevádzky. Tento pozitívny signál Bulharsku bol dôvodom, prečo sa spravodajkyňa a Skupina zelených/Európskej slobodnej aliancie zdržali hlasovania o legislatívnom návrhu.

Vďaka Zeleným EP konečne uznal, že Bulharsko nemá takmer žiadnu politiku týkajúcu sa konečného zneškodňovania jadrového odpadu. Bulharskej vláde sa – s pomocou poslaneckého klubu PPE a skupiny S&D – podarilo odstrániť každé ustanovenie, ktoré by podporilo skutočný pokrok vo veci konečného zneškodňovania. V súčasnosti sú hlavné riziká pre ľudí a životné prostredie premiestnené do Ruska, kam sa vyviezla väčšina vyhorených palivových článkov.

Európskemu parlamentu sa v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie predsa len podarilo zabezpečiť väčšiu účasť verejnosti, transparentnosť, ustanovenia o audite a podávaní správ. Uvidíme, či Rada niečo z toho zahrnie do dokumentu, pretože ona má posledné slovo, keďže v jadrových otázkach má EP len konzultačnú právomoc.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Dámy a páni, tak ako v prípade bulharskej jadrovej elektrárne Kozloduj bolo vyradenie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky jednou z podmienok vstupu do Európskej únie. Vyradenie jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky v roku 2009 malo na Litvu vážny dosah. Po tom, čo Litva v roku 1991 opäť získala nezávislosť, znamenala jadrová elektráreň Ignalina pre naše hospodárstvo veľký prínos a zabezpečovala viac ako 70 % spotreby energie krajiny. Vyradenie jadrovej elektrárne z prevádzky zapríčinilo, že sme boli nútení vzdať sa nášho statusu vývozcu energie a stali sme sa dovozcom širokého spektra energie. Jadrová elektráreň Ignalina bola lacným zdrojom energie pre priemysel a spotrebiteľov a vďaka vývozom predstavovala tiež zdroj príjmu. Podobne ako v prípade vyradenia elektrárne Kozloduj z prevádzky bude mať zatvorenie Ignaliny pre miestne hospodárstvo za následok stratu podnikania a pracovných miest. Plná finančná podpora EÚ pre Kozloduj a Ignalinu je dôležitá, aby sa napravili niektoré hospodárske a sociálne dôsledky súvisiace s vyradením jadrových elektrární z prevádzky. Finančný nepokoj v posledných rokoch zamával Litvou a členskými štátmi EÚ a pozastavil nádeje na vybudovanie nových moderných jadrových elektrární v blízkej budúcnosti. Bolo by však od nás nerozumné úplne sa vzdať jadrových elektrární. Jadrová technológia v žiadnom prípade nepredstavuje všeliek na našu energetickú bezpečnosť a prírodné katastrofy, ale využitie efektívnej a bezpečnej jadrovej energie by mohlo prispieť k prekonaniu dlhodobých strategických problémov.

Správa: Lambert van Nistelrooij (A7-0138/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Štrukturálne fondy používané v našich regiónoch sa musia lepšie prepojiť s európskymi úvermi pre výskum a inovácie. Správa pána van Nistelrooija obsahuje užitočné odporúčania týkajúce sa zlepšenia všetkých týchto úverov. Pre naše územia tu je nepopierateľný potenciál na financovanie a rast. Podobne môže byť väčšia synergia medzi rôznymi finančnými nástrojmi užitočná len vtedy, keď potrebujeme naštartovať hospodársku aktivitu. Na záver chcem uviesť, že všetky tieto fondy by sa mali použiť pri realizácii stratégie EÚ do roku 2020. Vzhľadom na kvalitu správy som ju svojím hlasom podporila.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Inováciám je možné najefektívnejšie sa venovať na regionálnej úrovni, čo je dané blízkosťou subjektov, ako napríklad univerzít, verejných výskumných organizácií a priemyslu, podporovaním partnerstiev pri výmene poznatkov a osvedčených postupov medzi regiónmi. Politika súdržnosti je základným pilierom v procese európskej integrácie a jednou z najúspešnejších politík EÚ, napomáha konvergenciu medzi čoraz rozdielnejšími regiónmi a podporuje hospodársky rast a tvorbu pracovných miest. Podporovanie a uplatňovanie úspešných modelov vo vedomostnom trojuholníku je veľmi podstatné, takisto ako aj zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja regionálnych strategických výskumných rámcov zameraných na inovácie v spolupráci s podnikmi, výskumnými strediskami, univerzitami a verejnými orgánmi. Chcela by som zdôrazniť potenciál regionálnych zoskupení udávajúcich tón vo vedomostnom mobilizovaní výkonnosti regionálnej konkurencieschopnosti a zahrnutie rozvoja zoskupení do rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a do 7. rámcového programu. Chcela by som taktiež poukázať na význam vedomostných a inovačných spoločenstiev, ktoré boli vytvorené v rámci Európskej iniciatívy za transparentnosť a ktoré spájajú hlavné regionálne vedomostné zoskupenia v Európe. Vyzývam na to, aby sa výmena vedomostí v regionálnych zoskupeniach podporovala prostredníctvom štrukturálnych fondov, pretože tieto zoskupenia predstavujú obrovskú príležitosť najmä pre znevýhodnené regióny.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Myslím si, že by sa mal analyzovať spôsob, akým členské štáty a regióny vo svojich národných strategických referenčných rámcoch a operačných programoch dodržiavali orientačný rámec strategických usmernení Spoločenstva na roky 2007 – 2013, najmä usmernenie 1.2 o zdokonaľovaní poznatkov a inovácií na dosiahnutie hospodárskeho rastu. Takáto analýza nám umožňuje špecifickejší pohľad na to, čo sa urobilo a aké problémy je ešte potrebné prekonať v oblasti, ktorá je na programe čoraz častejšie. V období krízy je zabránenie plytvaniu a duplikáciám nielen prospešné, ale aj naliehavo potrebné. Myslím si, že je dôležité vykonať dôkladné zhodnotenie toho, ako sú politika súdržnosti a politika výskumu a inovácií prepojené so svojimi nástrojmi (štrukturálne fondy, siedmy rámcový program pre výskum a technologický vývoj a rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie), aby sa stali účinnejšími a výkonnejšími.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Výskum a inovácie sú prioritnými oblasťami a sú absolútne rozhodujúce pre konkurencieschopnosť a úspech európskeho hospodárstva v súčasnej globálnej atmosfére krízy, intenzívnej hospodárskej súťaže a zvýšeného úsilia riešiť nové problémy ako zmena klímy a územná súdržnosť. Táto kríza prehlbuje riziko regionálnych nerovnováh a zhoršenia hospodárskych a sociálnych podmienok v najzaostalejších regiónoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podporujem toto uznesenie, ktoré zdôrazňuje naliehavú potrebu dosiahnuť väčšiu efektívnosť, pružnosť a zjednodušenie prístupu k štrukturálnym fondom s cieľom zabezpečiť rýchly prístup k mechanizmom podpory a financovania pre nové podnikateľské projekty a pre revitalizáciu malých a stredných podnikov. Je to stratégia, ktorá je mimoriadne vhodná a dôležitá pre územnú súdržnosť EÚ, keďže súčasne zabezpečuje, aby sa táto kríza stala príležitosťou využiť silné stránky a zlepšiť efektivitu výnosnosti zdrojov.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože výskum, vývoj a inovácie sú kľúčovými prvkami, ktoré môžu Európskej únii pomôcť dostať sa rýchlejšie a odolnejšie zo súčasnej hospodárskej krízy a zároveň dosiahnuť aj navrhované ciele hospodárskeho rozvoja. Na to je potrebná konzistentná politika, ktorá bude správne zameraná a primerane financovaná. Myslím si však, že sa musí prihliadať na rozličné sociálne a hospodárske črty regiónov. Musia sa akceptovať hranice a musia sa stanoviť ciele podľa aktuálnej situácie, pričom sa musia identifikovať požiadavky prostredníctvom konzultácií so všetkými miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi agentúrami.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Inovácie sú dôležité, ale nemôžu byť diktované zhora, ako sa o to pokúša stratégia EÚ do roku 2020. Môžu však byť podporované prostredníctvom programov dotácií. Nemá veľký význam, aby žiadatelia o podporu pre nedostatok koordinácie medzi EÚ a členskými štátmi stáli pred džungľou rôznych nariadení a inštitúcií poskytujúcich financovanie. Každý krok smerom k zjednodušeniu je dobrý pod podmienkou, že neposkytne príležitosť na zneužívanie. Prístupy opísané v tejto správe sa mi zdajú dobré a hlasoval som za ne.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Politika súdržnosti je základným pilierom v procese európskej integrácie a jednou z najúspešnejších politík EÚ, napomáha konvergenciu medzi regiónmi a podporuje hospodársky rast a zamestnanosť, pričom využíva financovanie zo štrukturálnych fondov. V terajšom období 2007 – 2013 venovali všetky členské štáty značný objem svojich celkových finančných prostriedkov na aktivity v oblasti inovácií a vývoja. Myslím si, že politika súdržnosti je pripravená vybudovať súčinnosť s politikami v oblasti výskumu a inovácií, pokiaľ ide o tvorbu kapacít, vytváranie sietí a prenos vedomostí.

Lepšie využitie prostriedkov bude znamenať lepší výskum, lepšie vedomostné a inovačné kapacity v jednotlivých regiónoch pri súčasnom posilnení územného aspektu partnerstiev pri tvorbe a realizácii verejných politík. Táto správa predstavuje iniciatívu, ktorú podporujem, pretože si myslím, že je veľmi dôležité, aby sa súčinnosť realizovala medzi štrukturálnymi fondmi venovanými výskumu a inováciám a siedmym rámcovým programom pre výskum a vývoj s cieľom lepšie zefektívniť dosahovanie cieľa spoločnosti založenej na vedomostiach.

Správa: Liem Hoang Ngoc (A7-0147/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie, ako ho schválil Výbor pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu. Dlhodobá udržateľnosť našich verejných financií je dnes rozhodujúca pre dôveryhodnosť európskej hospodárskej a fiškálnej politiky. Grécka kríza to dokazuje. Zoči-voči trhom a úverovým ratingovým agentúram musia verejné sily ukázať, že sú zodpovedné. Je to aj potreba, ktorú si vynucuje demografická realita v súčasnosti a v nadchádzajúcich rokoch. Preto neústupne odmietam stanoviská, ktoré zastáva spravodajca pán Liem Hoang Ngoc, ktorý požaduje, aby sa pokračovalo v politike verejného deficitu. Musíme teraz predpokladať, že verejné financie mnohých členských štátov nie sú udržateľné, a musíme mať odvahu napraviť to. Naša loď začína naberať vodu. Aj keď ešte neklesá, je najvyšší čas, aby sme začali vodu vylievať.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Počas hlasovania vo štvrtok 20. mája o správe socialistického poslanca EP Liema Hoanga Ngoca o dlhodobej udržateľnosti verejných financií hlasovali skupiny Únia za ľudové hnutie (UMP) a Demokratické hnutie (MoDem) v Európskom parlamente nadšene za text, ktorý Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu riadok za riadkom zmenili a premenili ho na neoliberálny manifest. Hlasovala som proti tomuto textu, ktorý je urážkou občanov Európy. Únia za ľudové hnutie a MoDem používajú prízrak neudržateľných deficitov na odôvodnenie nevídaných úsporných opatrení v celej Európe od roku 2011. Navrhujú premeniť Pakt stability a rastu na Pakt sociálneho úpadku. V tomto texte zachádza pravica tak ďaleko, že odmieta vytvorenie verejnej európskej ratingovej agentúry, zatiaľ čo súkromné agentúry silno podporujú a vedú špekulatívne útoky proti štátom v eurozóne. Pravica však zabúda na to, že rast deficitov je v prvom rade dôsledkom krízy, bankových záchranných balíkov a zlyhania neoliberálnych politík. Dnes predkladá občanom faktúru.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Obrovské deficity a dlhy mnohých členských štátov EÚ sú skutočne závažným problémom vzhľadom na finančnú krízu, ktorú zažívame a s ktorou sa všetci musíme vyrovnať. Avšak príčiny týchto finančných chýb nie sú tie isté príčiny, aké určil spravodajca. Štátne rozpočty majú problémy, pretože: a) v každej kríze rastú štátne výdavky (sociálne výdavky, výdavky na rast), b) zachraňovali sa obchodné banky a c) zintenzívnila sa daňová súťaž, pričom za posledných dvadsať rokov sa citeľne znížila daň z príjmu právnických osôb. Preto je naša analýza faktov úplne odlišná od analýzy spravodajcu, ktorý si myslí, že za finančnú nevyrovnanosť sú zodpovedné vlády.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Minulý rok dosiahol v eurozóne rozpočtový deficit výšku 6,3 % a verejný dlh 78,7 % HDP, čo bola omnoho vyššia úroveň, ako je stanovená v Pakte stability a rastu. V súčasnej kríze sa poukázalo na hranice Paktu stability a rastu, pretože to nebol primeraný nástroj na zosúladenie vnútroštátnych hospodárstiev. Preto podporujem revíziu Paktu a hľadanie alternatívnych mechanizmov na obnovenie konvergencie hospodárstiev v rámci EÚ, ako aj zriadenie európskej verejnej ratingovej agentúry a užšiu spoluprácu rozpočtových a menových politík členských štátov. Minulotýždňové rozhodnutie Európskej centrálnej banky kúpiť dlhopisy vydané vládami v eurozóne považujem za naozaj pozitívny krok. Rozhodol som sa hlasovať proti konečnej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, pretože zo správy boli odstránené tie aspekty, ktoré považujem za podstatné pre zabezpečenie stability jednotného európskeho trhu a pre udržanie moderného sociálneho štátu v Európe.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V dobe, ktorou práve prechádzame, keď mnoho krajín čelí vážnym problémom s verejnými financiami, je nutné prijať politické opatrenia, ktoré povedú k hospodárskej a sociálnej stabilite, ale najmä také, ktoré stimulujú rast. Musí sa vykonať nielen analýza deficitov, ale aj úrovne verejného dlhu, a v tejto oblasti sa musia prijať osvedčené postupy takým spôsobom, aby sa umožnil vznik stabilnejšej situácie a aby sa v budúcnosti predišlo opakovaniu rovnakých chýb. Považujem tiež za veľmi dôležité prijať rozumné kritériá pre koncepciu obnovy hospodárstva, keďže situácie jednotlivých členských štátov sú odlišné. Na záver by som chcel zdôrazniť potrebu konkurencieschopnej daňovej politiky nielen pre EÚ, ale aj pokiaľ ide o investície v tretích krajinách.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Ako súčasná kríza svojím mocným dosahom na hospodársky rozvoj, kvalitu života občanov a sociálnu stabilitu ukázala, udržateľnosť verejných financií je nevyhnutnou podmienkou pre hospodársku obnovu a istotu rozvoja. Ukázala sa aj nedostatočná revízia Paktu stability a rastu. Preto by som chcel zopakovať potrebu posilniť mechanizmy inštitúcií EÚ s cieľom zvýšiť integráciu a územnú súdržnosť na zabezpečenie väčšej kapacity pre intervenciu a ochranu, aby sme mohli čeliť rizikám a odchýleniu sa od spoločnej politiky. Taktiež by som chcel upozorniť na sociálne obavy zdôraznené v tejto správe, ktorá varuje pred veľkými rozdielmi v príjmoch členov verejnosti. Takáto situácia oslabuje produktivitu a hospodársku konkurencieschopnosť. Súhlasím preto s potrebou podporiť členské štáty v zavádzaní primeraných reforiem na riešenie týchto nevyvážeností. Daňová spravodlivosť a hospodárne vládne verejné výdavky sú nutné pre proces hospodárskej obnovy a sociálnej súdržnosti. Zmiernenie chudoby, zaručenie sociálnej súdržnosti a podpora hospodárskeho rastu a produktivity sú nepopierateľnými prioritami v EÚ a určite im pomôže postupné znižovanie daňového zaťaženia pracovnej sily a malých a stredných podnikov.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Súhlasím s touto správou: súčasné úrovne verejného dlhu a deficitov budú budúce generácie niesť ťažko, ale obe tieto úrovne predstavujú veľký problém už aj teraz. Nesúhlasím však s navrhnutými riešeniami. Nemyslím si, že správa, ktorá neuviedla dôvod súčasného prudkého nárastu tohto dlhu a deficitu, sa môže brať vážne. Malo by sa radšej poukázať na to, že nárast týchto deficitov do takej miery spôsobila skutočnosť, že súkromné dlhy bánk a finančného odvetvia prevzali členské štáty, a tým aj európski občania a daňovníci. Musíme stále opakovať skutočnosť, že EÚ a Euroskupina teraz prijímajú opatrenia, aby vyhoveli trhom, o ktorých si myslíte, že sú racionálne a výkonné, ale ktoré spanikária, keď sa deficit príliš zväčší, a budú panikáriť opäť, pretože sa obávajú, že opatrenia prijaté na zníženie deficitu môžu pribrzdiť vidinu hospodárskeho oživenia. Obohatili sa tým, že si naúčtovali vysokú cenu za riziko gréckeho dlhu, ktorého ste sa práve zbavili prijatím najnovších opatrení. Vyhrali na všetkých frontoch, ešte viac si zvýšili zisky. Bez ohľadu na to, aké to má následky na skutočné hospodárstvo a na ľudí.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Bola som nútená hlasovať proti správe svojho kolegu Liema Hoanga Ngoca, ktorú európska pravica a liberáli prerobili takým spôsobom, ktorý ju zbavil podstaty, lebo sa v nej jednoducho obhajuje dogmatické lipnutie na Pakte stability a rastu, teda na politikách úsporných opatrení. Rozpočtová politika nie je sama osebe cieľom; je to nástroj, ktorý reaguje na politické ciele. Prioritou by nemali byť úsporné opatrenia, inak by sme v zárodku udusili ten malý rast, ktorý je dosiahnuteľný; potrebujeme práve filozofiu rastu zamestnanosti, ktorú musíme hájiť. EÚ na tento účel potrebuje prostriedky umožňujúce konať, čo znamená poskytnutie nástrojov na riadenie hospodárstva mimo tých, čo máme k dispozícii v rámci Paktu stability a rastu, ktoré nepostačujú.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Tento dokument je dôkazom túžby vytvoriť systém prerozdelenia, ktorý dbá o spoločnosť ako celok. Jeho pozitívne návrhy sa týkajú migračných politík. Odmieta „nerozvážne znižovanie“ prostriedkov verejných investícií, ktoré sa urobili v mene krízy. Potom však majú niektoré špecifické návrhy opačnú logiku.

Zvýšenie dôchodkového veku; potvrdenie Paktu stability a rastu ako riešenia krízy napriek tomu, že je jednoznačne jednou z príčin; blahoželanie Európskej centrálnej banke k záchrane bankového sektora a podpora sociálneho hospodárstva založeného na udržateľnom konkurencieschopnom trhu – tak veľa neoliberálnych dogiem sa opakuje v celom texte. Kríza nič nezmení: Európa je zaslepená svojím dogmatizmom a hluchá voči požiadavkám svojich občanov. Hlasujem proti tejto správe.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Napriek skutočnosti, že celosvetová hospodárska a finančná kríza v znepokojujúcej miere postihuje udržateľnosť vnútroštátnych rozpočtov, správa, ktorú tento Parlament teraz posudzuje, obsahuje pasáže, ktoré mi bránia hlasovať za ňu.

Po prvé, v odseku 59 sa uvádza, že ukončenie krízy môžeme napomôcť zvýšením úrovní zamestnanosti, a navrhuje sa v ňom prijatie politík v prospech migrácie z krajín mimo EÚ, vedúcich dokonca k udeleniu občianstva. Na jednej strane text zbytočne zamieňa hospodársku problematiku s migračnou politikou, pričom ignoruje najmä už teraz vysokú mieru nezamestnanosti.

Na druhej strane si nemyslím, že Európa by mala podporovať udeľovanie občianstva. Okrem toho niektoré predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy požadujú vytvorenie dane z finančných transakcií a európsku ratingovú agentúru. Zavedením novej dane rozhodne nemôžeme dosiahnuť lepšie pravidlá pre finančný trh.

Napokon, pokiaľ ide o zriadenie verejnej ratingovej agentúry, predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh neudrel klinec po hlavičke, pretože najlepším praktickým spôsobom, ako zabezpečiť dôveru investorov, je zaručiť nestrannosť a nezávislosť ratingových agentúr, a nie vystaviť ich politickému vplyvu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Veľmi ma mrzí, že nakoniec sa tejto správy o verejných financiách zmocnila pravica a úplne zmenila jej hlavný zámer, keďže z nej spravila veľmi neoliberálnu správu. Schvaľujem rozhodnutie spravodajcu Hoanga Ngoca odstrániť z nej svoje meno.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Je jednoducho neprijateľné, že táto správa bola prijatá väčšinou Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu v Európskom parlamente; preto v zhode s naším spravodajcom pánom Hoangom Ngocom hlasovala Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente proti nej. Ako môže niekto chcieť, aby naši spoluobčania platili za krízu, za ktorú sú z veľkej časti zodpovedné banky a špekulanti? Opatrenia, ktoré obhajuje poslanecký klub PPE a skupina ALDE, a to konkrétne rýchla konsolidácia verejných financií, zníženie verejných výdavkov najmä v oblasti dôchodkov a zdravotníctva a bezpodmienečná implementácia Paktu stability a rastu, budú mať katastrofálne dlhodobé následky na naše spoločnosti. Smerujeme priamo do katastrofy, ak nezavedieme daň z finančných transakcií, ako navrhol pán Hoang Ngoc, a ak neprijmeme realizovateľné opatrenia na obnovu. Nedopusťme, aby sa občania Európy dostali na kolená.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Hlavným účelom tejto správy bolo analyzovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií Európskej únie s cieľom oživiť jej hospodárstvo. Rozprava o tejto problematike v pléne nemohla prísť vo vhodnejší čas vzhľadom na nebývalú hospodársku a finančnú dohodu, ktorú európski predstavitelia dosiahli minulý týždeň. Na jednej strane demonštruje balík prijatých opatrení – najmä uvoľnenie pomoci pre Grécko, zrýchlenú reštrukturalizáciu verejných financií členských štátov a vytvorenie mechanizmu finančnej stability – silnú solidaritu. Tieto opatrenia však predvídajú obdobie, v ktorom budú musieť všetci Európania priniesť obete. Prinášanie obetí sa musí rozdeliť spravodlivo a vyvážene. Toto je čas pre odvážne rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni s dlhodobou perspektívou a bez povrchnej práce. Verejné účtovníctvo sa vyvažuje znížením výdavkov a zvýšením príjmov alebo obidvoma súčasne.

V období hospodárskej recesie nemáme inú alternatívu, len podstatne znížiť verejné výdavky obmedzením plytvania a optimalizáciou štátnych operácií. Po viacerých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sa konečný obsah tohto návrhu uznesenia zameriava na niektoré z týchto problémov, preto som sa rozhodol hlasovať zaň.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Dámy a páni, Litva a niektoré naše susediace členské štáty EÚ v roku 2009 takmer spadli na dno. Možno nad našimi hlavami nelietajú supy, ale stále sa necítime bezpečne: HDP Litvy klesol v prvom štvrťroku 2010 medzištvrťročne o 4,1 %. Väčšina Litovčanov chápe, že potreba bolestivých obetí a tvrdých opatrení nezmizne za noc. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií je nevyhnutná pre dosiahnutie stability a rastu. Riešením je znížiť rozpočtový deficit. V tejto správe sa výstižne uvádza, že vysoké úrovne zadlženosti a deficitov ohrozujú udržateľnosť a mohli by mať katastrofálny dosah na zamestnanosť, verejné zdravotníctvo a dôchodky. Rozhodnutie, ktoré musíme prijať, nesmieme brať na ľahkú váhu – rastúci vládny deficit sa stáva obrovským bremenom pre budúce generácie. Finančná stabilita je dôležitá pre oživenie litovského a európskeho hospodárstva. Preto súhlasím s opatreniami, o ktorých sa diskutovalo tento týždeň, napríklad s návrhmi na zriadenie Európskej rady pre systémové riziká a Európskeho systému finančného dohľadu. Teraz viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme vyrovnanú koordináciu trhov a hedžových fondov a lepší dohľad. Musíme tiež pokračovať v serióznom plnení našich medzinárodných záväzkov. A predovšetkým je nevyhnutné opäť získať dôveru verejnosti a obnoviť hospodársku sebaúctu všetkých našich krajín. Môžeme to dosiahnuť tak, že zabezpečíme dlhodobú udržateľnosť verejných financií, že budeme hovoriť otvorene a budeme transparentní vo všetkých našich činoch.

Správa: Ricardo Cortés Lastra (A7-0129/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Správa o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020 je zásadná, pretože predstavuje mieru, do akej môže byť táto politika nástrojom na vytváranie budúcnosti Únie. Štrukturálne fondy, ktoré zaručujú súdržnosť európskych území a finančnú inováciu, pomáhajú dosiahnuť iniciatívy, ktoré nepochybne prispejú k rastu v regiónoch. Úprimne verím, že politika súdržnosti bude životaschopným nástrojom zameraným na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ do roku 2020, a z tohto dôvodu som hlasovala za túto správu.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Ťažkosti, ktoré sa vždy dostali do popredia z dôvodu politickej, sociálnej a hospodárskej rozmanitosti európskeho dedičstva – ako súčasť veľkého, ale stále rozdielneho územia – viedli od osemdesiatych rokov k rozvoju politiky súdržnosti. Európa, ktorá cyklicky prechádzala z jedného programového obdobia do druhého, musela čeliť potrebe aktualizácie svojich cieľov súdržnosti. Urobila tak prostredníctvom obnovy prostriedkov, pre ktoré štrukturálne fondy boli, sú a naďalej budú hlavným finančným základom každej politiky EÚ, ktorá sa usiluje o zvýšenie vnútornej súdržnosti, a účelov, v súlade s ktorými sa rôzne ciele a jednotlivé opatrenia neustále preorientovali podľa platných požiadaviek. Podporujem správu pána Cortésa Lastru z vlastnej iniciatívy: stratégia EÚ do roku 2020 sa musí začleniť medzi ciele politiky súdržnosti na obdobie 2007 – 2013 prostredníctvom podpory cieľa územnej súdržnosti a na základe pragmatického prístupu prerozdelenia cieľov na miestnej úrovni. Len tak môžeme zabrániť riziku, že sa stratégia EÚ do roku 2020 zmení na stratégiu, v rámci ktorej bude eurokracia chváliť samú seba, ako to bolo v prípade lisabonskej stratégie.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Štrukturálne fondy zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri realizácii stratégie EÚ do roku 2020, keďže predstavujú účinný nástroj na rozvoj hospodárstva vo všetkých európskych regiónoch. V správe pána Cortesa Lastru sa správne zdôrazňuje, že lisabonská stratégia dosiahla konkrétne výsledky až vtedy, keď bola prepojená s politikou súdržnosti. Preto súhlasím s odporúčaniami spravodajcu, že je potrebné zlepšiť systém riadenia v rámci stratégie EÚ do roku 2020 v porovnaní s lisabonskou stratégiou. V rámci viacúrovňového systému riadenia je nevyhnutné vytvoriť lepšie prepojenie medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a zúčastnenými stranami občianskej spoločnosti. Chcel by som sa pripojiť k spravodajcovi a zdôrazniť význam prijatia zjednodušeného prístupu na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov v budúcom regulačnom rámci. Jednoduchosť je nakoniec jedným z kľúčov k účinnosti.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Plne podporujem návrhy predložené v tejto správe, ktoré sa týkajú snahy o zapojenie do politiky súdržnosti s cieľom dosiahnuť ciele stanovené v stratégii do roku 2020. Nová Lisabonská zmluva podporuje zásadu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a bez tohto ustanovenia o solidarite nemá EÚ ako taká žiaden zmysel. Hlavným cieľom politiky súdržnosti je zníženie rozdielov medzi úrovňami hospodárskeho rozvoja rôznych regiónov a riešenie štrukturálnej zaostalosti najviac znevýhodnených a najodľahlejších regiónov. V rámci prístupu k stratégii do roku 2020, ktorej cieľom je podporovať rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť, je potrebné poznamenať, že politika súdržnosti môže byť dôležitým nástrojom na úspešné dosiahnutie cieľov uvedených v tejto stratégii.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Hlavným cieľom politiky súdržnosti je zníženie rozdielov medzi úrovňami hospodárskeho rozvoja rôznych regiónov a vyčlenenie zdrojov najmä na rast a zamestnanosť. Stratégia do roku 2020 predstavuje dôležité a ambiciózne úlohy pre Európu v piatich oblastiach, ktoré sa považujú za strategické: (i) zamestnanosť, (ii) inovácia a výskum, (iii) zmena klímy a energetika, (iv) vzdelávanie a (v) boj proti chudobe. Ako som už povedal, je to ambiciózna a odvážna stratégia. Súhlasím so spravodajcom, že musí byť zostavená tak, aby bola v súlade s budúcou politikou súdržnosti, a že sa stratégia do roku 2020 musí vykonávať na regionálnej a miestnej úrovni, čo sa v súvislosti s lisabonskou stratégiou nepodarilo dosiahnuť. Je to mimoriadne dôležité pre hospodársky rozvoj a rast v rôznych regiónoch. Keďže pochádzam z regiónu Portugalska, na ktorého záujmy a želania sa často zabúda v prospech záujmu centralizovanej moci, ako som už verejne povedal, som presvedčený, že presadzovanie cieľov stratégie do roku 2020 na regionálnej úrovni môže mať veľký význam pre vyváženejší regionálny rozvoj.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) V rámci projektu európskeho rozvoja je v oblasti územnej kohézie potrebné urobiť veľký pokrok, čo je dôležité pre boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, podporu zamestnanosti a trvalo udržateľný rozvoj, ako aj pre oblasť sociálnej súdržnosti. Nepochybujem o tom, že malé a stredné podniky musia pri úspešnom budovaní Európy zohrávať dôležitú úlohu. Preto podporujem odporúčania uvedené v tejto správe, ako je potreba zjednodušenia pravidiel upravujúcich prístup k dostupným finančným prostriedkom a ich riadenie s cieľom povzbudiť ich využívanie a účinné vykonávanie na celom území EÚ. Regióny uskutočňujú viac než jednu tretinu verejných investícií v EÚ a čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov sa v čoraz väčšej miere sústreďuje na ciele v oblasti rastu a zamestnanosti. Domnievam sa, že je pre EÚ nevyhnutné, aby prijala okamžité kroky a konkrétne opatrenia na uspokojenie osobitných potrieb regiónov vyznačujúcich sa prírodnými alebo demografickými znevýhodneniami závažného a trvalého rázu, ako sú pobrežné oblasti, ostrovy, horské oblasti, cezhraničné a najvzdialenejšie regióny. Chcel by som takisto zdôrazniť, že vzdelávanie a odborná príprava sú základnými predpokladmi na rozvoj EÚ a na dosiahnutie väčšej konkurencieschopnosti EÚ pri riešení celosvetových úloh.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Spravodajca považuje za poľutovaniahodné, že do stratégie do roku 2020 nebolo primerane zapracované hodnotenie lisabonskej stratégie, a s týmto názorom sa stotožňujeme. Uvedené ciele lisabonskej stratégie – hospodársky rast, zamestnanosť a sociálna súdržnosť – neboli dosiahnuté; práve naopak, situácia v týchto oblastiach sa ešte zhoršila. Ako sme už povedali, táto situácia je výsledkom cieľov lisabonskej stratégie, a aké to boli ciele! Konkrétne: liberalizácia, privatizácia, menšia regulácia a väčšia flexibilita právnych predpisov v oblasti zamestnanosti. Tieto možnosti, nástroje a ciele sa teraz znovu prevzali do stratégie do roku 2020. Spravodajca takisto žiada o doplnenie voľného, otvoreného a funkčného vnútorného trhu. Nuž, bol to práve tento voľný, otvorený a funkčný vnútorný trh, ktorý viedol k najväčšej chudobe a sociálnemu vylúčeniu v EÚ a ktorý oslabil jej územnú súdržnosť. Z tohto dôvodu neakceptujeme zosúladenie politiky súdržnosti so stratégiou do roku 2020, a to v prospech jej skutočného cieľa: zníženie rozdielov v úrovni rozvoja rôznych regiónov a zavedenie skutočnej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Hlavným cieľom politiky súdržnosti je snaha o dosiahnutie jednotnej úrovne rozvoja vo všetkých regiónoch EÚ. Vďaka viacročnému programu a stratégiám, ktoré boli zavedené ako súčasť tejto politiky, majú jednotlivé regióny a konkrétne tie najchudobnejšie z nich príležitosť na dosiahnutie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, vyššej miery konkurencieschopnosti a vytvorenie pracovných miest. Viac ako polovica všetkých investícií do verejného sektora sa uskutočnila na regionálnej úrovni, takže miestne orgány sa stávajú hlavnými účastníkmi pri vykonávaní súčasnej lisabonskej stratégie a v budúcnosti aj stratégie EÚ do roku 2020. Mali by sme preto v plnej miere podporiť realizáciu projektov, ktoré patria do politiky súdržnosti, majúc na pamäti, že hlavnými príjemcami pomoci budú najčastejšie vidiecke oblasti a že podpora partnerského prístupu autora umožňuje účinne informovať občanov o cieľoch a výsledkoch realizovaných projektov.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Zdá sa, že vyčleňujeme finančné prostriedky pre znevýhodnené oblasti, ktoré sa nakoniec minú v relatívne prosperujúcich regiónoch. V celej EÚ existujú problémy súvisiace s dotačnou politikou. Na jednej strane sa investujú prostriedky do obnovy dedín s cieľom zabrániť zániku vidieckych spoločenstiev, a na druhej strane toto úsilie maria nariadenia o privatizácii a deregulácii.

Je zbytočné, aby sme mali prosperujúce centrum obce, ak je obec takmer odrezaná od verejnej dopravnej siete a ak bola zavretá pošta. Správa sa v dostatočnej miere nezameriava na problémy politiky súdržnosti, a preto som hlasoval proti.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Toto uznesenie je dôležitým dokumentom, pretože obsahuje najlepší prístup pre prepojenie, ktoré je potrebné medzi politikou súdržnosti a stratégiou EÚ do roku 2020. V čase, keď sa veľa hovorí o európskej politike súdržnosti po roku 2013, je dôležité prezentovať ju ako nástroj nevyhnutný na dosiahnutie súladu so stratégiou EÚ do roku 2020, opakujúc tvrdenie, že politiky v oblasti súdržnosti sú potrebné na posilnenie pôvodného plánu, ktorým je integrácia EÚ. Politika súdržnosti zohrávala dôležitú úlohu pri vytváraní lepšej rovnováhy medzi európskymi regiónmi a v súčasnosti sa považuje za kľúčový nástroj na prekonanie súčasnej finančnej krízy, ktorou EÚ práve prechádza, a to posilnením konkurencieschopnosti a miestneho potenciálu. V čase, keď sa neočakáva zvýšenie rozpočtu EÚ a v čase tlaku na rozpočet politiky súdržnosti (približne 45 % rozpočtu EÚ) sa domnievame, že dobré prepojenie cieľov politiky súdržnosti a cieľov stratégie EÚ do roku 2020 je nevyhnutným predpokladom na posilnenie súdržnosti a zároveň prispieva k pozitívnej reakcii všetkých regiónov a zástupcov verejnosti na problémy, ktorým čelí EÚ.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Je škoda, že naše alternatívne uznesenie o politike súdržnosti a stratégii EÚ do roku 2020 bolo zamietnuté. Skupina Zelených/EFA sa preto rozhodla zdržať sa konečného hlasovania o uznesení pána Cortésa Lastru.

  Elisabeth Schroedter (Verts/ALE), písomne. – (DE) Spravodajca pán Cortés Lastra pôvodne vypracoval veľmi vyváženú správu o vzťahu medzi politikou súdržnosti a stratégiou EÚ do roku 2020. Jej cieľom bolo napraviť rozsiahle vyčlenenie politiky súdržnosti zo strany prvej Komisie pána Barrosa. Položil oprávnenú otázku, a to, či je politika súdržnosti nástrojom lisabonskej stratégie a novej stratégie EÚ do roku 2020, alebo či má samostatný význam a nezávislú hodnotu. Spravodajca dosiahol rovnováhu medzi týmito dvoma aspektmi. Mali by sme mu byť vďační za to, že podporil nezávislosť politiky súdržnosti. Tento prístup sme podporili. Žiaľ, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré z veľkej časti predložil Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), do veľkej miery oslabili pôvodný zámer tejto správy. My v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii vyjadrujeme nad touto skutočnosťou veľké poľutovanie. Z tohto dôvodu sme túto správu znovu predložili plénu ako alternatívne uznesenie, a to do veľkej miery v jeho pôvodnej podobe.

Žiaľ, nezískalo prevažnú väčšinu hlasov. Vzhľadom na hlasovanie vo výbore to nebolo žiadnym prekvapením. Týmto alternatívnym uznesením sme chceli ozrejmiť, že v Parlamente existovala menšinová pozícia, ktorá chcela regiónom poskytnúť viac práv na nezávislý rozvoj, než to umožňuje súčasný model vyčleňovania zo štrukturálneho fondu.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Politika súdržnosti je potrebná na dosiahnutie cieľov stratégie do roku 2020: podpora vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu, vytváranie pracovných miest a hospodársky rast. V dôsledku zlyhania lisabonskej stratégie v súvislosti s cieľom súdržnosti, ako aj pre nedostatok primeranej konzultácie Európskeho parlamentu a účasti regionálnych a miestnych orgánov, sa v správe zdôrazňuje význam prínosu politiky súdržnosti k budúcim strategickým cieľom. Z tohto dôvodu je medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a subjektmi, pokiaľ ide o ciele tejto stratégie, potrebná väčšia angažovanosť.

Regióny musia zohrávať kľúčovú úlohu ako nástroj na oslovenie hospodárskych a sociálnych aktérov, najmä malé a stredné podniky. Vzhľadom na svoj horizontálny prístup možno rozvoj v Európskej únii a väčšiu konkurencieschopnosť Únie so zreteľom na globálne problémy posilniť len prostredníctvom silnej a riadne financovanej politiky súdržnosti. Regionálny rozmer Európy sa musí posilniť prostredníctvom stratégie, ktorá zohľadní špecifiká rôznych regiónov alebo skupín, ako sú najodľahlejšie regióny. Na základe uvedených dôvodov považujem politiku súdržnosti za základný nástroj zameraný na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ do roku 2020, a z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu.

Správa: Vincent Peillon (A7-0133/2010).

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Únia pre Stredozemie je ambiciózny projekt, ktorý si vyžaduje rázne politické angažovanie Európskeho parlamentu. Hlasovala som za túto správu, pretože obsahuje nasledujúce tri myšlienky, ktoré sú veľmi dôležité: 1) nová inštitucionálna štruktúra musí urýchlene nadobudnúť platnosť s cieľom zabezpečiť fungovanie Únie pre Stredozemie; 2) primerané financovanie je dôležité, ak má Únia pre Stredozemie dosiahnuť svoje ciele a tým objasniť šesť hlavných strategických projektov (odstránenie znečistenia Stredozemného mora, doprava, obnoviteľné zdroje energie, vzdelávanie, MSP, civilná ochrana); 3) úspech Únie pre Stredozemie závisí od vyriešenia regionálnych konfliktov v oblasti Stredozemia.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Únia pre Stredozemie je ambiciózny projekt s množstvom nepochybne pozitívnych aspektov, najmä pokiaľ ide o budúcu možnosť posilnenia nástrojov na kontrolu prisťahovalectva a boja proti toku skrytého prisťahovalectva, ktoré v posledných rokoch postihlo oblasť Stredozemia, a to prostredníctvom tohto politického a hospodárskeho partnerstva. To je ďalší z dôvodov, prečo môže Európa ťažiť z perspektívy fóra zameraného na dialóg s krajinami Stredozemia, takmer vždy tranzitnými krajinami pre väčšinu nezákonných prisťahovalcov, ktorí prichádzajú cez južné pobrežie tohto kontinentu.

Dvere pre dialóg, ktoré budú otvorené, však, samozrejme, nemožno interpretovať ako nástroj na zjednodušenie týchto tokov, ale ako nástroj na reguláciu a boj proti ilegalite; úlohou obchodu spolu s celkovým zmierením regiónu Blízkeho východu – k čomu Únia pre Stredozemie bude musieť aktívne prispieť – bude podporiť sociálny a hospodársky rast v krajinách pôvodu prisťahovalcov. A preto, ak bude Únia vybudovaná na pevných politických základoch a s konkrétnymi cieľmi, umožní nám to pomôcť ľuďom, ktorí chcú masovo prichádzať na pobrežia južnej Európy, a to v ich vlastných krajinách. Hlasujem za túto správu v nádeji, že otázka migrácie nadobudne na nadchádzajúcich samitoch Únie pre Stredozemie väčší význam.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasovaním za správu pána Peillona sme všetci uznali, že oblasť Stredozemia je oblasťou kľúčového významu a že v multipolárnom a vzájomne závislom svete, rozsiahlych regionálnych integráciách, ako je integrácia v oblasti Stredozemia, budeme môcť lepšie čeliť sociálnym, kultúrnym, hospodárskym, environmentálnym, demografickým, politickým a bezpečnostným otázkam.

Oblasť Stredozemia zahŕňa všetky tieto otázky, ktoré sú kľúčové pre stabilitu celého regiónu a ktoré si vyžadujú cielené a rozhodné opatrenia.

Na nadchádzajúcom zasadnutí v Barcelone sa znovu zídu štátni a vládni predstavitelia euro-stredomorskej oblasti, aby vyhodnotili pokrok, ktorý dosiahla Únia pre Stredozemie.

Podľa môjho názoru by sa v tejto súvislosti mali preskúmať tri politické otázky:

a) čas potrebný na pokračovanie vo vytváraní inštitucionálnych vzťahov, stanovený v Paríži, a nevyužitie parlamentného rozmeru, ktorý poskytlo Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie;

b) nedostatok použitých finančných prostriedkov a synergií; aj keď zohľadníme pokrok a dostatočné, hmatateľné záväzky, ktoré si stanovili niektoré z našich krajín vrátane Talianska, celkový vplyv Únie pre Stredozemie, pokiaľ ide o vytvorenie oblasti hospodárskej prosperity, je aj naďalej slabý;

c) ťažkosti pri rozhodnom riešení otázok, ako je mier, stabilita a bezpečnosť, ktoré sú základnou požiadavkou s cieľom zabezpečiť Únii pre Stredozemie politický rozmer a jednotu cieľov.

  John Bufton (EFD) , písomne. – Sme proti Únii pre Stredozemie. Zjednodušilo by sa tým masové prisťahovalectvo zo schudobnených krajín v Severnej Afrike. Umožnilo by to aj severoafrickej al-Káide, ktorá pôsobí v týchto krajinách, ľahšie sa dostať do Európy a uskutočniť teroristické útoky. Takisto si uvedomujeme spôsob, akým EÚ udelila Maroku privilegovaný hospodársky štatút, a to aj napriek násilnej okupácii Západne Sahary a plieneniu jej zdrojov touto krajinou.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Aby mohla byť spolupráca medzi európskymi krajinami a ostatnými krajinami Stredozemia účinným nástrojom na budovanie mieru a blahobytu a podporovanie ľudských práv, musí byť založená na zásadách rovnosti a vzájomnej spolupráce prospešnej pre obyvateľov v tejto oblasti. Takáto spolupráca by mala pomôcť vyriešiť medzinárodné a bilaterálne problémy na základe zakladajúcej charty OSN a medzinárodného práva, čím sa zdôrazní potreba spravodlivého a schodného riešenia pre Palestínu, Západnú Saharu a Cyprus. V tejto správe sa však, žiaľ, nič z toho nespomína, ako ani neprijateľné podmienky, v ktorých sú tisíce ľudí, ktorí cestujú bez cestovných dokladov, zadržiavaní na ostrovoch a v mestách Stredozemia, čo vplýva na ľudskú dôstojnosť nás všetkých. Aby bolo možné nadviazať skutočnú spoluprácu, je nevyhnutné posilniť postupy vedúce k dialógu a porozumeniu a zohľadniť rozdiely v tejto oblasti, a to vo všetkých obchodných dohodách s cieľom zaručiť rovnosť medzi všetkými štátmi. Tento typ spolupráce by mal posilniť a podporiť sociálnu a kultúrnu výmenu a pomôcť pri vypracovaní spoločných politík a opatrení zameraných na ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy.

  Anna Maria Corazza Bildt, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Anna Ibrisagic (PPE), písomne. – (SV) Švédski konzervatívci dnes hlasovali proti správe A7-0133/2010 o Únii pre Stredozemie (2009/2215(INI)). Je to z toho dôvodu, že nemôžeme podporiť, aby sa v novom finančnom výhľade EÚ na obdobie 2014 – 2020 ako súčasť Únie pre Stredozemie vyčleňovali prostriedky EÚ na projekty z čoraz väčších zdrojov. Je veľmi dôležité, aby sme vybudovali konštruktívnu spoluprácu s krajinami v oblasti Stredozemia, ktorá bude založená na zásadách rovnosti zaobchádzania, solidarity, dialógu a rešpektovania rozdielov a charakteristických znakov každej krajiny. Regionálna spolupráca s EÚ v Únii pre Stredozemie sa nesmie, ako by to niektoré mocnosti radi videli, stať náhradou začlenenia do EÚ a členstva v Európskej únii. Okrem toho je mimoriadne dôležité, aby EÚ prevzala zodpovednosť a zachovala si vierohodnosť, čo znamená, že nesmie prisľúbiť finančné prostriedky na rôzne účely bez udržateľného financovania.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Podľa Parížskej deklarácie z 13. júla 2008, ktorou vznikla nová Únia pre Stredozemie, sa v predchádzajúcom Barcelonskom procese mal uznať nový stimul, ako sa uvádza v tejto deklarácii: obnovenie úsilia o pretvorenie stredozemného regiónu na priestor mieru, demokracie, spolupráce a prosperity. Rok 2009 bol však pre Európsku úniu rokom veľkých zmien (uskutočnili sa európske voľby predsedu Komisie, Lisabonská zmluva nadobudla platnosť, bojovalo sa proti hospodárskej a finančnej kríze atď.), ktoré spôsobili oddialenie implementácie Únie pre Stredozemie. Domnievam sa, že táto správa správne identifikuje ďalšie kroky smerom k dosiahnutiu cieľov stanovených pri založení Únie pre Stredozemie. Takisto očakávam výsledky druhého samitu štátnych a vládnych predstaviteľov, ktorý bol naplánovaný na 7. júna tohto roku v Barcelone. Posilnenie vzťahov Únie pre Stredozemie je dôležité a verím, že len politický dialóg a užšia spolupráca medzi Úniou a ostatnými krajinami Stredozemia stimulujú vytvorenie priestoru slobody, spravodlivosti, mieru a udržateľnej a trvalej prosperity.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporil som túto správu o Únii pre Stredozemie. Európa a Stredozemie majú spoločných mnoho cezhraničných problémov, ktoré je možné lepšie odstrániť prostredníctvom procesu regionálnej integrácie spolu s efektívne fungujúcimi inštitúciami, ktoré odstránia prekážky bilaterálnej spolupráce. Takéto problémy sú ešte naliehavejšie v kontexte krízy a je v záujme EÚ, aby odstránila rastúce rozdiely medzi oboma regiónmi a tým prispela k reálnej a bezpečnej budúcnosti ľudí žijúcich v oblasti Stredozemia. EÚ a vlády v rámci Únie pre Stredozemie musia uprednostniť zriadenie inštitúcií s koherentnou politickou stratégiou, ktorej cieľom bude podpora demokracie a zlepšenie ľudských práv vrátane sociálnych práv. Ak sa tieto ciele majú do veľkej miery podporiť, je nevyhnutné dosiahnuť mierové dohody medzi susediacimi krajinami Blízkeho východu. Znamená to ukončiť obliehanie Gazy Izraelom a politiku osídľovania, ako aj záväzok Palestíny ukončiť násilie a program budovania štátu a vzájomne rešpektovať hranice z roku 1967. Aj naďalej budem proti upevňovaniu dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom, kým Izrael nesplní svoje povinnosti v oblasti rešpektovania ľudských práv.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o Únii pre Stredozemie, pretože sa zasadzuje za väčšie angažovanie Európskeho parlamentu v tejto regionálnej iniciatíve. Ak má byť samit, ktorý sa má po dvoch zložitých rokoch konať v júni v Barcelone, úspešný, je nevyhnutné, aby sa zapojil aj Európsky parlament, pretože výsledok tohto samitu bude mať pre Úniu pre Stredozemie mimoriadny význam.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Každý nestranný pozorovateľ by povedal, že Euro-stredomorské partnerstvo nedosiahlo taký pokrok, ako by sme si želali, a že kým sa tak stane a kým nadobudne skutočný a produktívny rozmer, je pred nami ešte veľa práce. Stredozemné more je z historického hľadiska skôr zjednotené ako rozdelené. Kultúry, ktoré vznikli na jeho pobrežiach, tvorili základ západnej civilizácie, a obe strany prispeli k formovaniu identity s jasnými príbuzenskými vzťahmi. Náboženské vojny nahradil most, ktorý mal preklenúť túto priepasť, a tento most je ešte stále tu. Dúfam, že Európska únia spolu so svojimi partnermi podnikne skutočné opatrenia na podporu a vytvorenie Euro-stredomorského partnerstva, ktoré bude schopné odstrániť strach, rozdiely a nedôveru a prežiť v budúcnosti bez toho, aby sa rozpadlo. Obe strany mora, ktoré bolo kedysi morom silnej civilizácie, môžu z tohto rozvoja veľa získať.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na nestabilnú sociálnu a hospodársku situáciu v južných krajinách je prehlbovanie vzťahov s krajinami Stredozemia nanajvýš dôležité. V tejto súvislosti sa domnievam, že pri konsolidácii Únie pre Stredozemie je nevyhnutné napredovať konkrétnym a efektívnym spôsobom. Posilnenie euro-stredomorských vzťahov sa stáva čoraz nevyhnutnejšie z dôvodu vplyvu, ktorý celkom isto bude mať na konsolidáciu priestoru mieru a na kultúrny, hospodársky, politický a sociálny rozvoj. Rád by som však poukázal na obavy vyplývajúce zo situácie v oblasti práv žien, rodovej rovnosti a diskriminácie na základe sexuálnej orientácie: sú to oblasti, v ktorých môže byť posilnenie európskeho vplyvu stimulom pre pozitívnu zmenu. Na druhej strane, obrovský potenciál obnoviteľných zdrojov energie v regióne Stredozemia je príkladom prínosov, ktoré by Európska únia mohla získať a využívať s cieľom dosiahnuť účinnú politiku v oblasti energetiky a rozšíriť oblasť obchodu v EÚ na 800 miliónov ľudí.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vôbec nesúhlasíme s usmerneniami uvedenými v tejto správe, ktorých cieľom je najmä zvýšiť hospodársku prevahu veľkých spoločností EÚ nad južnou časťou Stredozemia; dostupnosť a kontrolu prírodných zdrojov, najmä energie; vykorisťovanie pracovnej sily a utláčanie prisťahovalcov. Je pozoruhodné, že, ako sa zdá, väčšina v Parlamente žije v slonovinovej veži, pričom si vôbec nie je vedomá dôsledkov takzvaného voľného obchodu; trvá na týchto politikách a tým prispieva k zhoršeniu situácie. Napríklad v Portugalsku bolo v textilnom odvetví zrušených viac ako 100 000 pracovných miest, pretože tisíce spoločností skrachovali, a to z dôvodu vyššej miery vonkajšej hospodárskej súťaže.

Z tohto dôvodu je potrebné zrušiť progresívnu liberalizáciu medzinárodného obchodu. Tento proces znamená, že práva pracovníkov a zvrchovanosť obyvateľov sú ohrozené, prírodné zdroje a biodiverzitu si privlastnili veľké nadnárodné spoločnosti, že životné prostredie bolo zničené, že stúpla nezamestnanosť, že milióny malých poľnohospodárov boli zruinované a že potravinová sebestačnosť a bezpečnosť boli ohrozené. Žiadame zavedenie nestranných a spravodlivých hospodárskych vzťahov, ktoré budú slúžiť ľuďom a krajinám v oboch regiónoch.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Podporila som správu, ktorú vypracoval môj francúzsky kolega z radov socialistov pán Peillon, pretože cieľom Únie pre Stredozemie je podporovať proces euro-stredomorskej spolupráce prostredníctvom konkrétnych strategických opatrení pre Európu ako celok, ako aj pre oblasť Stredozemia. Regionálna integrácia je v skutočnosti potrebná na podporu mieru, ktorý je jednou z hlavných priorít v rámci tejto spolupráce, a preto ju treba posilniť. Domnievam sa, že Únia pre Stredozemie je vynikajúci nástroj na veľmi dôraznú intervenciu v konfliktoch, ktoré pretrvávajú v tejto oblasti, ako aj pri poskytovaní ich riešení. Dúfam, že nasledujúci samit v Barcelone bude úspešný, že členské štáty skutočne opätovne uvedú Úniu pre Stredomorie do činnosti a že po zriadení sekretariátu v Barcelone nadobudne celá séria projektov konečnú podobu, a to v záujme všetkých.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Prínosom tejto správy je, že zdôrazňuje naliehavú potrebu uznania dvoch štátov, Palestínskeho štátu a Izraelského štátu, ktoré budú nažívať v mieri a bezpečnosti, ako aj boja za práva žien a proti diskriminácii založenej na sexuálnej orientácii. Prínos tejto správy však tu aj končí. Tento text je v podstate sľubom pre súčasných a potenciálnych súkromných investorov v tomto regióne, ako to dokazuje množstvo nariadení týkajúcich sa potrebnej ochrany a finančného zabezpečenia investícií. Tento text podporuje Barcelonský proces a vytvorenie euro-stredomorskej zóny voľného obchodu, čo je celkom v protiklade s regulačnými cieľmi, ktoré si táto situácia vyžaduje.

Hlasujem proti tejto správe. Myslím si, že záujmy občanov Európy a Stredozemia by mali mať vždy prednosť pred finančnými záujmami. Úlohou volených zástupcov je snaha o spoločné blaho. Je poľutovaniahodné, že tí, ktorí vypracovali tento text, to nepovažujú za svoju prioritu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Niektorí ľudia v Európe považujú Úniu pre Stredozemie za prestížny projekt, ktorý iniciovalo niekoľko politických predstaviteľov. Domnievam sa však, že nárast spolupráce medzi krajinami ležiacimi na pobreží Stredozemného mora je veľmi pozitívna záležitosť. Je potrebné, aby tieto štáty koordinovali opatrenia, ktoré prijímajú, najmä pokiaľ ide o rastúci príliv migrantov z Afriky. Štruktúry Únie pre Stredozemie poskytujú ideálne prostriedky na podporu práce, ktorú vykonáva agentúra Frontex, a najmä účasti afrických štátov na projektoch, ktorých cieľom je podnietiť hospodárskych migrantov, aby zostali v Afrike.

Veľmi pozitívnym aspektom sú aj rôzne plánované projekty, ako sú zvýšenie miery výmeny študentov a mnohé hospodárske programy, ktorých cieľom je podporovať obchod medzi EÚ a africkými štátmi. Na tieto krajiny sa však nesmie vyvíjať nátlak, aby súhlasili so zónou voľného obchodu, pretože tým vzniká vážne riziko veľkých škôd pre miestne a regionálne trhy. Hoci z uvedených dôvodov celkom nesúhlasím s niektorými bodmi, táto správa je vyvážená a z tohto dôvodu som hlasoval v jej prospech.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Vzhľadom na konštruktívny rozvoj vzťahov medzi Európskou úniou a tretími krajinami som podporil správu o Únii pre Stredozemie. Na posilnenie spolupráce musíme podporiť Barcelonský proces, ktorý bol v poslednej dobe menej aktívny. Samit štátov Únie pre Stredozemie, naplánovaný na 7. júna 2010 v Barcelone, je vynikajúcou príležitosťou na splnenie súčasných vyhlásení, keďže Európska únia si nemôže dovoliť stratiť svoj význam v tomto regióne, s ktorým má tradičné väzby. Inštitucionálne štruktúry, ako je spoločné predsedníctvo, by sa mali využívať na zintenzívnenie opatrení zameraných na väčšiu integráciu spoločností a hospodárstiev na oboch stranách Stredozemného mora.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Vedúci predstavitelia štátov a vlád na oboch stranách Stredozemného mora sa 7. júna 2010 stretnú v Barcelone. Je dôležité, aby toto stretnutie viedlo ku skutočnému pokroku – mám na mysli najmä založenie inštitúcií Únie pre Stredozemie, ale aj pokrok v oblasti hospodárstva a obchodu, zamestnanosti, zníženia chudoby, poľnohospodárskych otázok, potravinovej bezpečnosti, vodných zdrojov a rozvoja vidieka. Je takisto dôležité, aby sa pre Úniu pre Stredozemie vyčlenilo viac prostriedkov, ktoré budú hlavným bodom nadchádzajúcich finančných rokovaní na obdobie rokov 2014 – 2020.

Preto by sme mali mať na pamäti, že bude potrebné zabezpečiť, aby sa pomoc EÚ skombinovala s finančnými prostriedkami zo súkromných zdrojov a aby sa skoordinovala s prostriedkami, ktoré poskytujú Európska investičná banka a investičné fondy, ako je InfraMed. Okrem toho, posilnenie obchodu medzi južnými krajinami a vytvorenie euro-stredomorskej zóny voľného obchodu je základom pre rozvoj hospodárstva a zníženie chudoby v krajinách ležiacich na južnom pobreží. Tieto opatrenia už boli spomenuté v uznesení, ktoré bolo predložené Parlamentu, a preto ho podporujem.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložila skupina GUE/NGL (pričom všetky boli zamietnuté), nepriniesli žiadne prekvapenie s výnimkou prvej časti pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 6 (Západná Sahara).

Chcel by som zdôrazniť, že som hlasoval za pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 6, ktorý zdôrazňuje zodpovednosť Maroka za situáciu v oblasti porušovania ľudských práv v Západnej Sahare.

Druhá časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 1 (ktorý zdôraznil potrebu zvýšenia finančných prostriedkov pre Úniu pre Stredozemie), ktorý predložil pán Brok, bola takisto zamietnutá.

Hlasovali sme za správu ako celok (ktorá bola prijatá prevažnou väčšinou).

Správa: Evgeni Kirilov (A7-0123/2010)

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za uznesenie o potrebe stratégie EÚ pre Zakaukazsko. Zakaukazsko má pre Európsku úniu strategický význam. Európska únia zároveň môže a musí pomôcť rozvoju tohto problémového regiónu v oblasti hospodárstva a obchodu. Obchodnú politiku môžeme využiť na podporu rešpektovania ľudských práv, energetickej bezpečnosti, demokracie a dobrej správy vecí verejných. Na základe svojej funkcie ako faktický spravodajca za našu politickú skupinu pre toto uznesenie žiadam, aby sa s Gruzínskom, Arménskom a Azerbajdžanom podpísali dohody o voľnom obchode. Som presvedčený, že tieto dohody podporia hospodársky rozvoj v tomto regióne stimulovaním investícií a vytvárania nových pracovných miest, čím sa zníži miera chudoby.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Úplne súhlasím s touto správou, pretože si myslím, že v súlade so spoločným vyhlásením na samite Východného partnerstva v Prahe by EÚ mala zintenzívniť svoje partnerstvo na Východe, najmä s tromi krajinami Zakaukazska, a to prostredníctvom jasnej a presne definovanej stratégie. Základom pre rozvoj v tomto regióne sveta je zachovanie mieru, stabilita hraníc a ukončenie sporov týkajúcich sa hraníc, pokrok smerom k demokracii, právny štát a podpora regionálnej spolupráce. Z tohto dôvodu sa domnievam, že opatrenia EÚ musia byť zamerané na trvalo udržateľný rozvoj založený na zásadách dobrej správy vecí verejných, absolútnom rešpektovaní ľudských práv a politikách dobrého susedstva, ktorých hlavným cieľom by malo byť zabezpečenie mierového spolunažívania medzi týmito krajinami a ich susedmi. V tejto súvislosti by som rád zdôraznil dôležitú úlohu, ktorú bude musieť zohrávať parlamentné zhromaždenie EÚ – krajiny Východného partnerstva. Geostrategický význam tohto regiónu, najmä pokiaľ ide o dodávku a prepravu surovín medzi Východom a Západom, musí byť dôležitým faktorom pri uzatváraní budúcich dohôd medzi EÚ a týmito krajinami.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Z nedávneho konfliktu medzi Ruskom a Gruzínskom – krajinou, ktorá vyhlásila, že chce vstúpiť do Európskej únie a že sa stotožňuje s ideálmi EÚ – jasne vyplýva, že pre región Zakaukazska je potrebné definovať stratégiu. Zakaukazsko, ktoré bolo z historického hľadiska svedkom krvavých konfliktov a ktoré dlhé roky ovplyvňovalo Rusko, urobilo nesmelé kroky smerom k stabilizácii. Potenciálne zdroje konfliktu však aj naďalej pretrvávajú, a preto je potrebné ich čo najdôkladnejšie vyriešiť k všeobecnej spokojnosti. Napäté vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom sú toho dostatočným dôkazom. Dúfam, že Európska únia prehĺbi svoje vedomosti o tomto regióne a prispeje k mieru a pokroku medzi obyvateľmi Zakaukazska. Takisto dúfam, že EÚ prispeje k prijatiu a k všeobecnému rešpektovaniu slobody, demokracie, základných práv a princípov právneho štátu v tomto regióne.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Politika rozširovania a posilňovania obchodu EÚ, politických a kultúrnych vzťahov s tretími krajinami poukazuje na strategický význam krajín Zakaukazska: Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska. Vzhľadom na geostrategickú polohu týchto krajín, ktoré hraničia s mocným Ruskom, Tureckom a Iránom, Európska únia môže a mala by zaujať prístup založený na vplyve a spolupráci, ktorý môže prispieť k mieru a bezpečnosti v tomto regióne. Tento prístup bude mimoriadne potrebný na zabezpečenie najlepších podmienok hospodárskeho rozvoja v kultúrnej a sociálnej oblasti spolu s demokratizáciou tohto regiónu, ktorý bude zahŕňať aj Čierne more a Kaspické more. Proces prehlbovania vzťahov zameraný na integráciu týchto krajín do Európskej únie celkom isto pomôže zlepšiť mieru pokroku v oblasti spravodlivosti, slobody a ľudských práv. Súhlasím aj s významom stratégie pre rozvoj trhu s energiou pre EÚ, ako sa uvádza v tejto správe.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa o stratégii EÚ pre Zakaukazsko je len ďalšou časťou procesu šírenia obmedzeného hľadiska na zamaskovanie hospodárskych a geopolitických záujmov EÚ v tomto regióne. Toto hľadisko sa týka konfliktu z roku 2008 medzi Ruskom a Gruzínskom, územných otázok a zvrchovanosti Ruska nad Južným Osetskom a Abcházskom.

Ako uviedol sám spravodajca, v stávke je skutočnosť, že všetky tri krajiny Kaukazu sú dôležité pre tranzit zdrojov energie a energetické dodávky EÚ – od ktorých je Únia do veľkej miery závislá –, a dohody o voľnom obchode, ktorými sa ich ekonomika zatraktívni pre zahraničných investorov.

Pre tieto záujmy je potrebné chápať skrytú podporu pre opätovné začatie pretekov v zbrojení a zvyšovanie počtu vojenských jednotiek v tomto regióne; EÚ sa na tomto procese zúčastňuje tým, že sa podieľa na vyvolávaní vojenskej hystérie medzi USA, NATO a Ruskom. Na tomto pokrytectve sa zúčastňuje aj väčšina v Parlamente. Teraz, keď ide o Gruzínsko, sa Parlament tvári ako rytier v lesklej zbroji, ktorý bráni územnú celistvosť štátu, ale podporoval, pomáhal a naďalej pomáha v procese oddelenia Kosova od Srbska.

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne. – (CS) Zakaukazsko je veľmi zaujímavá oblasť, o ktorej sa neustále, a to už dvesto rokov, v Európe diskutuje. V tejto oblasti sa po celý čas stretávajú záujmy Ruska, Iránu a Turecka. Členitý reliéf krajiny a bohatá história dávajú tušiť obrovskú národnostnú a náboženskú zložitosť. Tento región nedávno objavila aj EÚ. Je skutočne dojemné, ako pani Tagliaviniová na základe rokovaní v Gruzínsku perfektne pozná celú oblasť vrátane historických a súčasných súvislostí. Skutočne sa pred ňou hlboko skláňam. Je vynikajúce, že si autori správy o potrebe vypracovať novú stratégiu EÚ pre oblasť Zakaukazska všimli organizáciu, ako je OBSE. Škoda, že im zrejme unikli vzťahy štátov ležiacich v tejto oblasti s Iránom a unikli im aj špecifické zámery Turecka v tomto regióne. Autori nepochybne zabudli na „slávne“ vyhlásenie samostatného štátu Kosovo a neskrývané výpady voči Rusku a neuznanie volieb miestnych orgánov v Abcházsku a Južnom Osetsku ukazuje formulácia „de facto orgány okupovaných území“. Tým mi silno pripomínajú závery misie istého lorda Runcinmana v predvojnovej Československej republike. Napriek tomu verím, že sa v najbližšej dobe podarí zlepšiť informovanosť našich vážených kolegov o tejto časti Európy a že nasledujúce uznesenie bude vyváženejšie. Skupina GUE/NGL sa z uvedených dôvodov zdrží záverečného hlasovania o tomto uznesení.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Táto správa o stratégii EÚ nie je, žiaľ, vyvážená, ako som to už spomenul vo Výbore pre zahraničné veci. Hoci výbor zohľadnil niektoré z mojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, aj naďalej si myslím, že táto správa sa uberá nesprávnym smerom. Namiesto neutrálneho a vyváženého postoja k otázke Gruzínska používa formulácie zo zahraničnej politiky USA, ktorej cieľom je oslabiť a izolovať Rusko. EÚ zmenila svoje stanovisko týkajúce sa vzťahu s Arménskom a najmä situácie v Náhornom Karabachu. Takéto správanie je absolútne nepochopiteľné a malo by sa odsúdiť. Spravodajca tento región očividne nikdy nenavštívil, a preto si na celú situáciu nemohol vytvoriť vlastný názor. Z týchto dôvodov som hlasoval proti správe pána Kirilova.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 7, pretože odstraňoval hlavnú časť textu správy, v ktorej Parlament vyzýva Rusko, aby rešpektovalo zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínskej republiky a nedotknuteľnosť jej hraníc, ktoré boli medzinárodne uznané. Takisto odsudzuje uznanie nezávislosti separatistických regiónov Južného Osetska a Abcházska v Gruzínsku zo strany Ruskej federácie, čo je v rozpore s medzinárodným právom. Zdôraznením tohto postoja bude v budúcnosti možné predísť podobnej situácii.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Som rád, že všetko, čo sme chceli, bolo prijaté vo výbore AFET, a že boli prijaté aj všetky úpravy, ktoré predložili skupiny S&D, EPP a Zelení. Záverečné hlasovanie, ktoré bolo pozitívne, bolo pre nás veľmi jednoduché.

9. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 13.05 hod. a pokračovalo o 15.00 hod.)

PREDSEDÁ: PANI WALLIS
podpredsedníčka

10. Pozícia Rady v prvom čítaní: pozri zápisnicu

11. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

12. Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu

12.1. Sloboda náboženstva v Pakistane

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o siedmich návrhoch uznesenia o slobode náboženstva v Pakistane⁽¹⁾.

  Charles Tannock, autor. – Vážená pani predsedajúca, neschopnosť Pakistanu nastoliť silnú a pretrvávajúcu demokraciu ovplyvnila – podľa môjho názoru dosť vážne – slobodu náboženstva v tejto krajine. Všetci vedúci predstavitelia využívali islam na to, aby odôvodnili útlak menšín a autokraciu, najmä vojenského charakteru, hoci je potrebné uznať nedávnu snahu vlády, ktorou bolo zabrániť tomuto javu.

Ústava Pakistanu, aj keď v podstate podporuje slobodu náboženstva, ešte stále povoľuje zákony, ako sú zákony o rúhaní, ktoré sú diskriminačné voči nemoslimom, a bežným javom je prenasledovanie šiítskej a ahmadijskej menšiny. Ako sa, žiaľ, zdá, dôraz na náboženskú identitu, ktorá bola základom pre vznik Pakistanu a jeho vytvorenie, podporuje klímu netolerancie a často dokonca násilie voči tým, ktorí stoja mimo tohto hlavného náboženského prúdu.

Rozširovanie madrassáhov Deobandi a hlásanie posolstiev nenávisti voči Západu vytvorilo prostredie, v ktorom prekvitá extrémizmus a fundamentalizmus a v ktorom sa príliš mnoho občanov EÚ – vrátane občanov z našej krajiny, Spojeného kráľovstva – dostalo do ich osídiel. Najlepším dôkazom toho je pakistanský Taliban, teroristické hnutie, ktorého jasné zámery, bombový útok v New Yorku na námestí Times Square, boli nedávno, našťastie, zmarené.

Osobne sa obávam, že v Pakistane sa nič nezmení, kým sa v tejto krajine nerozvinie vzdelávací a politický systém, ktorý bude skutočne podporovať zásady slobody náboženstva, tolerancie a rovnosti.

  Anneli Jäätteenmäki, autorka. – Vážená pani predsedajúca, naša skupina ALDE víta opatrenia, ktoré v prospech náboženských menšín prijala pakistanská vláda od novembra 2008, a podporuje úsilie Federálneho ministerstva pre menšiny pri vytváraní siete miestnych výborov pre medzináboženskú harmóniu s cieľom podporiť dialóg medzi náboženstvami.

Napriek tomu je však na ceste k skutočnej slobode náboženstva v Pakistane potrebné vykonať ešte veľa práce. Zo správ a prieskumov, ktoré vypracovali nezávislé agentúry, vyplynulo, že menšiny v Pakistane sú zbavené základných občianskych slobôd a rovnakých príležitostí v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a politického zastúpenia.

Právne ustanovenia sú veľmi vágne a poskytujú priestor pre nesprávnu interpretáciu, čo ovplyvňuje ľudí všetkých vierovyznaní v Pakistane. Takisto vieme, že ženy v Pakistane čelia domácemu zneužívaniu vrátane fyzického a psychologického zneužívania. Z tohto dôvodu je potrebné vykonať ešte veľa práce.

  Eija-Riitta Korhola, autorka. – (FI) Vážená pani predsedajúca, naše uznesenie o Pakistane neustále vyvoláva otázky, ktoré sa týkajú najmä zákonov o rúhaní. Zároveň však musíme uznať mimoriadny pokrok, ktorý sa dosiahol pod vedením súčasnej pakistanskej vlády, a povzbudzujeme túto krajinu, aby ďalej pokračovala vo vykonávaní politiky demokratických reforiem, ktoré sa týkajú práv menšín.

Shahbaz Bhatti, prvý minister pre otázky menšín v histórii Pakistanu, bol minulý týždeň hosťom Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Veľmi si ceníme jeho prácu a reformy, ktoré táto vláda uskutočnila. Zoznam zlepšení je pôsobivý: podiel 5 % pre menšiny vo verejných úradoch, uznanie sviatkov menšín a kresiel v budúcom senáte, ak máme spomenúť len niektoré z nich.

Najviac podnetným projektom budú provinčné výbory pre medzináboženskú harmóniu, ak sa im podarí zmierniť napätie medzi rôznymi skupinami v krajine a zabrániť tak náboru teroristov. Je to významný mierový čin, ktorý bude mať ďalekosiahly vplyv. Táto práca, ktorej cieľom je zachovať mier, je tá najlepšia vojna proti terorizmu, pretože bojuje proti jeho príčinám. Ak bude úspešná, bude hodná ceny za mier. Chcela by som pánovi Tannockovi povedať, že sa to zároveň týka aj vzdelávacieho systému, ktorý požadoval.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, autorka. – (PL) Ako zástupcovia spoločenstva založeného na slobode, rovnosti a tolerancii sme povinní odsúdiť diskriminačné praktiky, dokonca aj keď k nim dochádza ďaleko za hranicami Únie. Odňatie volebného práva zástupcom náboženských menšín, ako sa to udialo v roku 2007 v Pakistane, je určite jednou z nich. Okrem toho, podľa článku 260 pakistanskej ústavy sú občania tejto krajiny rozdelení do dvoch kategórií: moslimovia a nemoslimovia. Podľa poslednej požiadavky by sa v pasoch mali teraz nachádzať aj údaje o náboženskej identite. Skupina, ktorá v Pakistane čelí osobitnej diskriminácii, je spoločenstvo Ahmadíja, ktorej pakistanské orgány nepovoľujú dokonca ani účasť na verejných zhromaždeniach, ani vydavateľskú činnosť.

Zákon o rúhaní a trest smrti, ktorý obsahuje, sa takisto vzťahuje najmä na náboženské menšiny. Rada Európskej únie by tento bod mala zaradiť do programu pre vzťahy s Islamabadom ako naliehavú záležitosť. V konečnom dôsledku, na základe dohody o spolupráci podpísanej pred šiestimi rokmi medzi Európskou úniou a Pakistanom na obdobie rokov 2007 – 2013, dostáva Pakistan z rozpočtu EÚ 200 miliónov EUR.

Nedávne udalosti v Pakistane ukázali, že krajina je pripravená uskutočniť v rámci svojho režimu rozsiahle zmeny. Dúfam, že tak ako v prípade dlho očakávanej revízie ústavy, ktorá sa naposledy uskutočnila, bude čoskoro možné zmeniť a doplniť aj ostatné právne predpisy, ktoré zjavne diskriminujú menšiny v Pakistane.

  Nicole Kiil-Nielsen, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, sloboda náboženstva v Pakistane nie je zaručená. V roku 2009 došlo k zvýšeniu násilných útokov na náboženské menšiny vrátane vrážd.

Okrem toho, takmer 80 % obyvateľov z menšinových skupín žije pod hranicou chudoby. Toto však nie je jediný problém týkajúci sa porušovania ľudských práv v Pakistane: ďalšie problémy zahŕňajú zákaz slobody zhromažďovania, hrozby voči organizáciám občianskej spoločnosti, zatýkanie odborárov, únosy a vraždy novinárov.

Odkedy Pakistan vyhlásil, že bude podporovať vojnu proti terorizmu vedenú Spojenými štátmi, boli svojvoľne zadržané stovky, ak nie tisícky ľudí podozrivých z prepojenia na teroristické skupiny: došlo k zatýkaniu bez zatykačov, zadržaniu bez právneho základu alebo prístupu k právnemu zástupcovi, zatýkaniu na nešpecifikovaných miestach, núteným odchodom, zlému zaobchádzaniu a mučeniu.

V jedinom väzení v Lahore bolo v roku 2009 držaných 4 651 väzňov, pričom táto väznica má kapacitu len 1 050 väzňov. Násilie páchané na ženách má rastúcu tendenciu: ženy sú obeťami znásilnení, samovrážd, kyselinových útokov a upaľovania. Na to, aby som opísala utrpenie mladých dievčat a žien v Pakistane, by mi nestačili dve minúty ani dve hodiny, ale dva celé dni.

Tento Parlament, ktorý sa v tomto kontexte zaoberá rešpektovaním žien, slobodou svedomia a ľudskými právami, sa pripravuje na využitie svojej novej právomoci veta, pokiaľ ide o uzatvorenie readmisnej dohody medzi Európskou úniou a Pakistanom, čo si vyžaduje ďalšie záruky týkajúce sa podmienok pre vykonávanie takejto dohody o readmisii štátnych príslušníkov Pakistanu a Afganistanu, ktorí prechádzali Pakistanom.

  Joe Higgins, autor. – Vážená pani predsedajúca, ako medzinárodný socialista dôrazne hájim právo každého jednotlivca na slobodu náboženského vierovyznania a obradov, a to na základe toho, že základné práva ostatných osôb nie je možné porušiť. Obyvatelia Pakistanu, a najmä náboženské menšiny, sa v súčasnosti nachádzajú medzi inštitucionálnym fanatizmom pakistanského štátu a v niektorých regiónoch medzi ultrareakcionárskymi a spiatočníckymi silami Talibanu.

Medzi pravicovými skupinami tohto Európskeho parlamentu panuje, samozrejme, základný rozpor, a to v súvislosti s požiadavkami obhajovať slobodu a ľudské práva v Pakistane a podporovať vojnu v Afganistane, čo má negatívny vplyv na Pakistan s veľmi vážnymi dôsledkami. Zabíjanie civilistov v Afganistane silami NATO a dodávky zbraní zo Západu do Pakistanu, okrem toho, že je to samo osebe trestné, môže niektorých civilistov vohnať do náruče reakcionárskych skupín.

Jadrom krízy v Pakistane sú nepriateľské kapitalistické štruktúry, v rámci ktorých v súčasnosti rastie do obrovskej miery chudoba. Ani skorumpovaná elita v Pakistane, ktorú predstavuje súčasná vláda, ani hlavná opozičná strana nevedia obyvateľom poskytnúť žiadnu odpoveď. Rozhodujúce sú nezávislé organizácie zastupujúce pracujúci ľud a chudobných. Jednou z takýchto organizácií je Progresívna strana pracujúcich, ktorej pol milióna členov sa pokúša znovu vybudovať silné sociálne tradície s cieľom zjednotiť pracujúci ľud, prekročiť národné a náboženské línie a zjednotiť mužov a ženy. Toto je budúce smerovanie, ktoré musí Pakistan prijať.

  Bernd Posselt, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, voči Pakistanu, ktorý je dôležitým spojencom, musíme zaujať kritický, ale zároveň veľmi objektívny a kompetentný prístup. Pakistan je islamská krajina, čo musíme rešpektovať. Založili ju moslimovia z britskej Indie na základe svojho náboženského presvedčenia, rovnako ako bola India založená hinduistami. V oboch krajinách žijú od začiatku menšiny a obe majú dlhú tradíciu tolerancie. Musíme posilniť rešpektovanie všetkých náboženských menšín, najmä kresťanov. Domnievam sa, že by sme sa mali sústrediť na túto problematiku. Kto podporí kresťanstvo, ak nie Európa, kontinent, ktorý je takmer celý kresťanský?

Máme veľmi osobitnú povinnosť, no zároveň musíme zdôrazniť, že rešpektujeme vedúcu a často konštruktívnu úlohu, ktorú Pakistan zohrával a ďalej môže zohrávať v islamskom svete.

  Marietje Schaake, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, zákony o rúhaní v Pakistane, ako zdôraznili niektorí kolegovia, jednoducho využívajú extrémisti ako zámienku na použitie násilia voči náboženským menšinám alebo menšinám bez vierovyznania. Sloboda náboženstva je, samozrejme, dôležitá, ale dôležitá je aj sloboda života bez náboženského vyznania.

Zákony o rúhaní v spoločnosti, v ktorej sa potláča sloboda prejavu v mene náboženstva, predstavujú ďalšie riziko. Minulú stredu súd v Pakistane zakázal v krajine sociálnu sieť Facebook. Pakistanský telekomunikačný úrad poveril všetkých prevádzkovateľov internetu, aby túto webovú stránku zablokovali. Toto opatrenie bolo prijaté s cieľom chrániť ľudí pred údajnými urážlivými poznámkami týkajúcimi sa islamu alebo proroka Mohameda. Istý karikaturista prevzal iniciatívu a vyzval ľudí, aby nakreslili proroka, ako odoláva nátlaku, ako to bolo v prípade populárneho seriálu South Park, čo viedlo k úprave programu.

Facebook, rovnako ako služby a platformy on-line, je dôležitým virtuálnym spojením so zvyškom sveta. Obyvateľom Pakistanu sprístupňuje zdroje informácií a kontakty, a umožňuje im zapojiť sa do výmeny myšlienok; najmä mladá generácia Pakistancov môže získať prostredníctvom internetu informácie, keďže učebný materiál je často písaný diskriminačným a jednostranným jazykom. Kriminalizácia slobody prejavu nie je efektívny spôsob, ako umožniť pakistanskej spoločnosti vyriešiť otázku rozmanitosti. Karikaturisti, novinári a občania by mali mať možnosť slobodného prejavu, aj keď to znamená, že urazia niektorých ľudí.

Otázka slobody prejavu nie je problémom výhradne Pakistanu. Aj v Európe čelíme vážnym problémom v súvislosti s otvorenou diskusiou. Ohrozovanie novinárov, karikaturistov a umelcov je čoraz bežnejšou záležitosťou a je to výzva pre našu liberálnu, demokratickú spoločnosť. Čoraz bežnejšia sa stáva autocenzúra a politici, karikaturisti a novinári potrebujú ochranu, pretože sa im vyhrážajú smrťou.

Inšpirujme sa a bráňme slobodu prejavu v Európskej únii, ale aj v Pakistane a na celom svete. Je to najlepší prostriedok proti extrémizmu.

  Tomasz Piotr Poręba, v mene skupiny ECR. – (PL) Voľby v roku 2008 obnovili v Pakistane demokraciu a civilnú vládu, hoci táto demokracia nie je celkom stabilná.

Mnohé rozhodnutia, ktoré prijali pakistanské orgány v súvislosti s problematikou náboženských slobôd, si zaslúžia rešpekt, ale zdá sa, že teraz potrebujeme ďalšie opatrenia. Umožnenie ľuďom z náboženských menšín získať prácu v štátnom sektore, uznanie ich sviatkov a vyhlásenie národného dňa menšín je krokom smerom k stabilizácii a demokratizácii krajiny. Je však potrebné zdôrazniť, že ešte stále nie sú presne definované práva na ochranu menšín, ktoré môžu viesť k bizarným situáciám, ako je vynesenie rozsudku na 25 rokov odňatia slobody pre kresťanský pár za to, že sa dotkli svätej knihy Korán nečistými rukami.

Niektoré náboženské spoločenstvá sú ešte stále prenasledované a je nevyhnutné pripomenúť efektívne vykonávanie nariadení založené na práve šaría vo vidieckych oblastiach, najmä na severe krajiny. Mali by sme aj naďalej poskytovať finančnú podporu pre obhajcov ľudských práv v Pakistane a vyzývať pakistanské orgány, aby svojim občanom poskytli plné právo na slobodu náboženstva.

  Eva-Britt Svensson, v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Vážená pani predsedajúca, súhlasím s mnohým z toho, čo bolo povedané v súvislosti s porušovaním ľudských práv v Pakistane.

Rada by som zdôraznila situáciu ahmadijských moslimov a prenasledovanie, ktorému sú vystavení. Má podobu častého prenasledovania, chladnokrvných vrážd, diskriminácie a obťažovania na všetkých úrovniach spoločnosti. Dochádza k nemu aj naďalej napriek skutočnosti, že predchádzajúca aj súčasná vláda prisľúbili v tejto oblasti zlepšenie. Toto zlepšenie však nenastalo a prenasledovanie stále pokračuje.

Nastal čas, aby sa medzinárodné spoločenstvo a EÚ prebudili a prijali opatrenia na zastavenie porušovania ľudských práv, ku ktorému v Pakistane neustále dochádza.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. – (NL) Keď bol v roku 1947 založený pakistanský štát, jeho zakladateľ Mohamed Alí Džinnáh povedal tieto pamätné slová: Začíname na základnej zásade, a to, že sme všetci občanmi a plnohodnotnými občanmi jedného štátu. Dnes sú to iba prázdne slová, najmä pre približne 15 miliónov kresťanov, ktorí žijú v Pakistane. Sú obklopení všadeprítomnou atmosférou zastrašovania a hrozieb, či už v mestách, alebo na vidieku, a dokonca aj v hlavnom meste, Islamabade.

A čo je horšie, pakistanský právny systém priviera oči nad neľahkou situáciou pôvodných kresťanov v tejto krajine. Je to výsledkom historického procesu postupnej islamizácie pakistanskej spoločnosti koncom 70. rokov 20. storočia, čo viedlo k prudkému zhoršeniu právneho postavenia kresťanskej spoločnosti v Pakistane.

Hovoríme konkrétne o svedectvách a zákonoch o rúhaní z 80. rokov, čo sú právne nástroje, ktoré efektívne zakázali kresťanstvo, keďže svedectvo nemoslima na súde má hodnotu len polovice svedectva moslima – aj to len v prípade, že si sudca želá vypočuť najprv svedectvo kresťana.

Zákony o rúhaní predstavujú pre kresťanov v Pakistane ešte väčšiu hrozbu. Stanovujú doživotný trest za znesvätenie Koránu a trest smrti za hanlivé poznámky voči islamu a prorokovi Mohamedovi. Stručne povedané, kresťania v Pakistane sa môžu znenazdajky ocitnúť v cele smrti, ak proti nim svedčí moslim!

Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, táto skutočnosť vytvorila takmer neznesiteľnú atmosféru strachu a neistoty. Stovky pakistanských kresťanov roky živoria vo väzení bez toho, aby im bol umožnený zákonný proces. Preto vyzývam Radu a Komisiu, aby akúkoľvek formu pomoci pakistanskej vláde podmienili okamžitým zrušením tejto škodlivej diskriminácie voči náboženským menšinám žijúcim v tejto krajine.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážená pani predsedajúca, pakistanská ústava rozlišuje medzi moslimami a nemoslimami, čím umožňuje diskrimináciu na základe náboženstva. V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že v decembri 2009 prezident Asif Alí Zardárí zopakoval sľub strany PPP (Pakistanskej ľudovej strany), že bude podporovať práva menšín, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s plnohodnotnými občanmi.

Zo správ a prieskumov, ktoré vypracovali nezávislé agentúry, však, žiaľ, vyplynulo, že menšiny v Pakistane sú zbavené základných občianskych slobôd a rovnakých príležitostí v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a politického zastúpenia. Celkový obraz týkajúci sa slobody náboženstva v Pakistane, aj keď nebudeme zachádzať do podrobností, je kontroverzný a poskytuje dôvod na veľké obavy.

Takisto by som rada zdôraznila rozpor medzi záväzkom pakistanskej vlády, ktorý sa týka slobody náboženstva, a jej vedúcou úlohou pri organizovaní islamských krajín podporovaním ich programu za boj proti hanobeniu náboženstva v rámci OSN. V tejto súvislosti by som rada pripomenula závery Rady EÚ zo 16. novembra 2009 o vzťahu medzi medzinárodným zákonom o ľudských právach, ktorý chráni jednotlivcov a skupiny jednotlivcov, a konceptom hanobenia náboženstva.

  Presedajúca. – Vážení kolegovia, chcela by som vám všetkým pripomenúť, že toto popoludnie budeme mať málo času a každý, kto ho presiahne, uberá z počtu jednominútových vystúpení postupom „catch the eye“, ktoré máme na programe.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Existuje americké príslovie, ktoré hovorí, že nič nie je zadarmo. Zároveň by sme mali povedať, že pomoc Európskej únie nemožno poskytnúť zadarmo a že nemôžeme vyčleniť 200 miliónov EUR bez toho, aby sme niečo za to nežiadali. Preto si niečo želajme! Napríklad by sme si mali želať, aby sa rešpektovali minimálne také zásady, ktoré sú pre nás akýmsi morálnym, etickým a politickým majákom. Situácia, ktorá už veľa rokov panuje v Pakistane, ako je prenasledovanie ľudí s iným vierovyznaním, ako je islam – pričom väčšinu z nich tvoria kresťania –, je absolútne neprijateľná. V Európe a vo svete často hovoríme o záležitostiach rôznych menšín, pričom to nie sú vždy náboženské menšiny. Poďme teraz brániť kresťanskú menšinu a ostatné náboženské menšiny v Pakistane, aj keď, samozrejme, to nie je jediný problém, ktorému čelí táto krajina sužovaná vážnymi politickými konfliktmi, ktorej, žiaľ, hrozí destabilizácia.

  Csaba Sógor (PPE). – (HU) Keď sa pozrieme na situáciu v Pakistane, narazíme na dva nepopierateľné fakty. Po prvé, Pakistan je kľúčový strategický partner v boji proti terorizmu. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zaistili, že bezpečnosť európskych občanov nebude ohrozená. Po druhé, Pakistan zastáva odlišné stanovisko, pokiaľ ide o náboženské a etnické menšiny v porovnaní so stanoviskom Európy a pokrokových liberálnych demokracií založeným na hodnotách. Európa nemôže mlčať, keď ostatné štáty hrubo porušujú ľudské práva, a preto musíme vyjadriť naše obavy, dokonca aj keď ide o jedného z našich strategických partnerov. Európska únia môže v súvislosti s tretími krajinami prijať spoľahlivé opatrenia len vtedy, ak uspokojivo vyrieši problémy náboženských a národnostných menšín na svojom vlastnom území. Na celom svete musí byť jasné, že jednou z kľúčových hodnôt EÚ je vysoká miera ochrany ľudských práv a práv menšín, ktoré Únia považuje v prvom rade za záväzné pre seba, alebo by ich skôr mala považovať za záväzné pre seba. Až potom môže efektívne žiadať, aby jej partneri v tejto súvislosti zaviedli podobný postup alebo prijali podobné opatrenia.

  Zbigniew Ziobro (ECR). – (PL) Vítame skutočnosť, že sa Pakistan angažuje v boji proti medzinárodnému terorizmu, ale táto skutočnosť nesmie zatieniť iné, veľmi drastické skutočnosti, ktoré dokazujú, že v tejto krajine dochádza k hrubému porušovaniu práv náboženských menšín, najmä kresťanov.

Často, dokonca veľmi často, sa k nám dostávajú aj informácie o ďalších útokoch, bitkách, hrozbách či dokonca vraždách, ako aj upaľovaniach kresťanov zaživa, len preto, že sú kresťania, vrátane žien a detí. Takéto informácie vyvolávajú otázku. Prečo sa to deje v krajine, ktorá zohráva takú významnú úlohu v rámci medzinárodných vzťahov a v boji proti terorizmu? Nuž, deje sa to preto, lebo pakistanské orgány sú, žiaľ, do značnej miery zodpovedné za vytváranie atmosféry, ktorá podnecuje takéto konanie na základe nevyhovujúcich právnych predpisov týkajúcich sa rúhania a tým, že nereaguje na neprimerané kroky orgánov činných v trestnom konaní a systému súdnictva v Pakistane.

Pokiaľ ide o takéto správanie, musíme očakávať zásadnú zmenu, a to aj od Európskej únie a jej inštitúcií.

  Martin Kastler (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, približne 75 % až 80 % všetkých osôb na celom svete, ktoré sú vystavené náboženskému prenasledovaniu, tvoria kresťania. V Európskom parlamente bojujeme najmä za ľudské práva na celom svete. Podľa mňa je náboženská sloboda hlavným konceptom našej politiky v oblasti ľudských práv. Preto ľutujem, že ľavica a liberálna ľavica v Európskom parlamente často mlčia, keď ide o osud kresťanov.

Na druhej strane som rád, že sme dnes spoločne predložili uznesenie o hrozivej situácii v Pakistane. V Pakistane žije 156 miliónov ľudí, pričom 95 % z nich sú moslimovia, približne 3 % kresťania a asi 2 % hinduisti. Ako kresťan by som chcel znovu zdôrazniť situáciu pakistanských kresťanov, ktorí sú vystavení krutému prenasledovaniu. Každý, kto dovolí, aby kresťania museli čeliť násilným útokom, musí čeliť reakcii civilizovaného sveta. EÚ by preto mala zaviesť do svojej rozvojovej politiky a hospodárskej spolupráce kritérium, ktoré sa bude týkať tejto problematiky a ktoré v prípade potreby stanoví uplatňovanie sankcií.

  Presedajúca. – Teraz prejdeme na časť rozpravy s postupom „catch the eye“. Dostala som oveľa vyšší počet žiadostí, akému je možné vyhovieť. Máme na ne len dve minúty. Vyberiem štyroch rečníkov.

  Michael Gahler (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, v prípade všetkých krajín je dôležité zohľadniť ich vznik a to, či sa rozvoj v oblasti ľudských práv a práv menšín uberá správnym smerom. Ako riaditeľ monitorovacej misie Európskej únie počas posledných volieb pred dvoma rokmi som predložil niekoľko odporúčaní a som rád, že táto krajina niektoré z nich zaviedla. Tieto odporúčania sa týkali Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach – ktorý bol nielen podpísaný, ale evidentne už aj ratifikovaný –, ako aj Dohovoru OSN proti mučeniu. Je dobré, že v súčasnosti existuje minister, ktorý je zodpovedný ex officio za otázky týkajúce sa menšín a ktorý sa bude snažiť o postupné odstránenie diskriminácie.

Okrem iného bola vznesená aj otázka týkajúca sa členov hnutia Ahmadíja. Jedným z mojich odporúčaní bolo, že nabudúce by sa mal zrušiť osobitný zoznam voličov a že by táto menšina mala byť zahrnutá do hlavného zoznamu voličov. Som presvedčený, že toto špecifické opatrenie by mohlo pomôcť ukončiť diskrimináciu voči tejto menšine.

  Heidi Hautala (Verts/ALE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, chcela by som povedať, že aj ja som sa tento týždeň stretla s ministrom pre otázky menšín. Bola som presvedčená, že sa snaží dosiahnuť vzájomné porozumenie medzi náboženskými skupinami. Ani on mi však nebol schopný odpovedať na otázku, prečo Pakistan, hoci je členom OSN a Rady pre ľudské práva, pri organizovaní islamských krajín veľmi dôrazne hájil nový medzinárodný zákon na boj proti rúhaniu a hanobeniu náboženstva. Toto určite nie je ideálny spôsob, ako podporovať vzájomné porozumenie medzi náboženskými skupinami.

Dúfala som, že Európska únia prijme v tejto záležitosti na medzinárodnej úrovni dôraznejšie opatrenia s cieľom zabrániť nadobudnutiu účinnosti takýchto nových zákonov, ktoré ohrozujú rešpektovanie ľudských práv. Spojené štáty americké boli v tejto záležitosti oveľa aktívnejšie ako Európska únia.

  Jacek Olgierd Kurski (ECR). – (PL) Vážená pani predsedajúca, situácia v Pakistane sa dynamicky rozvíja a dostávajú sa k nám znepokojujúce informácie, takže tamojšiu situáciu musíme veľmi pozorne sledovať, aby sme neurobili žiadnu chybu. Je dobré, že pakistanská vláda prijala určité opatrenia v prospech náboženských menšín, ako je zaručenie 5 % pracovných miest pre menšiny vo verejnom sektore. Je dobré, že pakistanská vláda vyhradila, alebo prisľúbila vyhradiť kreslá v senáte pre menšiny vrátane žien zastupujúcich menšinové skupiny.

Napriek tomu musíme niečo robiť. Pakistanská vláda aj pakistanské orgány musia niečo urobiť v súvislosti so zákonom o rúhaní, ktorý v Pakistane stanovuje trest smrti a ktorý sa často využíva na ospravedlnenie cenzúry, trestného stíhania, prenasledovania a v niektorých prípadoch aj vraždy členov politických, rasových a náboženských menšín. Pakistanské orgány musia niečo urobiť v súvislosti s trestným zákonníkom, ktorý stanovuje trest smrti pre všetkých ľudí, ktorí boli vyhlásení vinnými a odsúdenými za rúhanie.

V krajine, ktorá je príjemcom pomoci z Európskej únie a ktorá žije v 21. storočí, nesmieme povoliť zabíjanie ľudí takýmto spôsobom. Ďakujem veľmi pekne.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Takmer po deviatich rokoch vojenskej diktatúry boli voľby, ktoré sa v roku 2008 konali v Pakistane, signálom začiatku procesu demokratizácie tejto krajiny. Žiaľ, niekoľko týždňov pred týmito voľbami bola zavraždená Benazír Bhuttová. Pakistanská ľudová strana, ktorej predsedala, tieto voľby vyhrala. Hoci menšiny v Pakistane čelia mnohým problémom, pod vedením súčasnej vlády bolo prijatých niekoľko pozitívnych opatrení. Podporil sa medzikultúrny dialóg, pre menšiny v štátnej správe bola stanovená kvóta 5 % a boli uznané niektoré moslimské štátne sviatky. Musíme pochváliť aj záväzok pakistanskej vlády poskytnúť menšinám kreslá v senáte. Nakoniec by som chcela zdôrazniť najmä dôležitú úlohu, ktorú Pakistan zohrával v boji proti terorizmu a extrémizmu.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážení poslanci, Európska únia pozorne sledovala situáciu náboženských menšín v Pakistane. Pakistanská ústava zaručuje slobodu náboženstva a stanovuje, že štát bude chrániť práva menšín.

Pakistan urobil nedávno pokrok: tento pokrok sa týka prijatia zmien a doplnení do ústavy, posilnenia úlohy volených zhromaždení v Pakistane a inštitucionálneho rozvoja v oblasti ľudských práv, a najmä založenia Ministerstva pre ľudské práva a Ministerstva pre menšiny. Okrem toho bola založená nezávislá národná komisia pre ľudské práva.

Pakistan okrem toho ratifikoval Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach a Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Je to krok správnym smerom za predpokladu, že sa tieto nástroje budú efektívne uplatňovať. Pakistan by mal však napriek tomu zdvojnásobiť svoje úsilie a zabezpečiť lepšiu integráciu náboženských menšín vrátane kresťanskej menšiny do sociálnych, hospodárskych a politických inštitúcií. Medzinárodná povesť Pakistanu bola pošpinená incidentmi, ako sú incidenty, ktoré sa odohrali minulý rok v meste Gojra, keď bolo pri útokoch extrémistov na kostol a domovy ľudí zaživa upálených sedem kresťanov, alebo útoky na šiítskych moslimov a diskriminácia Ahmadijov.

EÚ so zreteľom na práva náboženských menšín dôsledne využívala politický dialóg s Pakistanom na to, aby nastolila otázky týkajúce sa ľudských práv, navyše pri mnohých príležitostiach prijala diplomatické opatrenia. Od roku 2007 EÚ okrem toho udržiava dialóg o ľudských právach v rámci Dohody o spolupráci s Pakistanom, ktorá umožňuje viesť pravidelný dialóg o riadení a ľudských právach.

Počas týchto rokovaní EÚ vždy trvala na rešpektovaní práv jednotlivcov a menšín. V rámci dialógu o ľudských právach EÚ opakovane upozorňovala pakistanskú vládu na uplatňovanie zákonov o rúhaní. V absolútnom ponímaní sa zdá, že väčšina obvinených sú moslimovia, ale som si vedomý, že zákony o rúhaní sa často uplatňovali aj proti náboženským menšinám a že takéto falošné obvinenia sa využívali ako nástroj na vyrovnávanie súkromných sporov alebo z dôvodu finančnej chamtivosti. Posledná schôdza spoločného výboru sa uskutočnila 25. marca 2010 a predchádzala jej schôdza podskupiny o riadení, ľudských právach a migrácii.

Pri tejto príležitosti sa hovorilo o problematike menšín v Pakistane. Zároveň sme spomenuli aj obavy Pakistanu zo situácie náboženských menšín tu v Európe.

EÚ zamýšľa predložiť tieto otázky aj na nadchádzajúcej schôdzi s Pakistanom, ktorá sa uskutoční 4. júna tohto roku. Mnohí obyvatelia Pakistanu nemajú prístup ku vzdelaniu a nevedia nič o základných pravidlách spoločenského správania. Prostredníctvom pomoci z Európskej komisie v rámci spolupráce sa v Pakistane kládol dôraz na zlepšenie prístupu k základnému vzdelaniu v kontexte politiky a vzdelávania. Dúfam, že v krátkodobom horizonte to povedie k tolerantnejšiemu postoju voči konceptu slobody náboženstva.

  Presedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v krátkom čase.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Monica Luisa Macovei (PPE), písomne. – Pakistan má údajne najprísnejšie zákony o rúhaní na svete. Vykonávanie práva na slobodu prejavu a náboženstva môže mať za následok uväznenie a smrť. Podľa oddielov 295B a C pakistanského trestného zákonníka sa za hanlivé poznámky voči Koránu a prorokovi ukladá doživotný trest, prípadne trest smrti. Podľa oddielu 298 sa trestá svojvoľné urazenie náboženských citov a podľa oddielov 298A, B a C sa trestajú hanlivé poznámky voči svätcom a posvätným miestam a zakazuje náboženská skupina Ahmadíja (ktorej členovia sa sami považujú za moslimov). Sloboda náboženstva zahŕňa slobodu vyznávania akéhokoľvek náboženstva a slobodu nemať náboženské vyznanie. Pakistanský minister pre otázky menšín včera oznámil, že sa pripravujú zmeny a doplnenia, ktoré zabránia zneužívaniu zákonov o rúhaní. Som presvedčená, že tieto zákony by sa mali zrušiť, pretože každý upravený text bude len svedectvom minulosti a naďalej povolí násilie a diskrimináciu.

  Cristian Dan Preda (PPE), písomne. – (RO) V posledných rokoch prijala pakistanská vláda sériu opatrení, ktoré jasne poukazujú na istú mieru citlivosti voči situácii národnostných menšín. Patrí sem vymenovanie Šahbaza Bhattiho za štátneho ministra pre menšiny, 5 % kvóta pre pracovníkov v štátnom sektore a záväzok zastúpenia pre náboženské menšiny v senáte, ak mám spomenúť len niektoré z nich. Tieto snahy je potrebné podporiť. Na zlepšenie situácie náboženských menšín je však potrebné prijať ešte oveľa viac opatrení.

Domnievam sa, že v tejto súvislosti je jedným z kľúčových prvkov revízia ustanovení o priestupkoch voči náboženstvu, ktoré sú známe ako zákon o rúhaní. Možnosť zneužívania ustanovení tohto zákona vytvorila klímu netolerancie, ktorá vyústila do náboženského násilia, diskriminácie, zastrašovania a prenasledovania náboženských menšín. Bez ohľadu na právny aspekt je dôležité, aby vláda prijala rozhodujúce opatrenia, ktoré zabránia násiliu. Podpora tolerancie je kľúčom k ochrane náboženských menšín v Pakistane.

  Anna Záborská (PPE), písomne. – (SK) Európska civilizácia, ako ju poznáme dnes, by nebola možná bez náboženskej slobody. Hľadanie toho, čo človeka presahuje, musí byť sprevádzané toleranciou. Lebo cesta k Bohu – aj cesta od Boha – je u každého človeka iná a jedinečná. Ak nič iné, tak toto sme sa naučili počas dvetisíc rokov kresťanstva v Európe. Táto skúsenosť bola dlhá a bolestná, vykúpená životmi miliónov nevinných ľudí. Preto my Európania máme právo hovoriť iným, aby nešli touto cestou. A preto budeme vždy a v každej krajine odsudzovať páchanie násilia a vraždenie nevinných. Najmä vtedy, keď ide o nášho spojenca a priateľa.

(1) Pozri zápisnicu.

12.2. Situácia v Thajsku

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Thajsku⁽¹⁾.

  Marietje Schaake, autorka. – Vážená pani predsedajúca, Thajsko prechádza násilnou krízou s demonštrantami hnutia tzv. červených košieľ na jednej strane a armádou a hnutím tzv. žltých košieľ na strane druhej. Približne 80 ľudí už prišlo o život a takmer 2 000 bolo zranených. Demokracia je ohrozená a krajina sa nachádza vo výnimočnom stave, ktorý vyhlásila vláda.

Výnimočný stav viedol k cenzúre. Mediálne zdroje ako televízia, rozhlas a internet boli zablokované. Zastavenie násilia je veľmi dôležité a nabádame všetky strany, aby pritom preukázali sebakontrolu. Pri úsilí o obnovenie pokoja by sa však výnimočný stav nemal zneužívať na obmedzenie základných práv a osobných slobôd. Cenzúra sa musí ukončiť a musí sa obnoviť sloboda médií a sloboda prejavu. Tieto hodnoty sú dôležité pre Európsky parlament v hodnotnom vzťahu s Thajskom.

  Cristian Dan Preda, autor. – (RO) Ako sme všetci videli, pretože to bola hlavná téma správ, Thajsko od začiatku apríla prežíva atmosféru politického násilia, akú v poslednom desaťročí nezažilo. V prvom rade chcem vyjadriť svoju solidaritu s rodinami obetí násilia na uliciach. Myslím, že túto situáciu by som opísal ako tradičnú konfrontáciu medzi slobodou prejavu a združovania na jednej strane a nutnosťou, aby vláda udržala verejný poriadok, na strane druhej. Sled udalostí v ostatných dňoch a hodinách bol veľmi rýchly. Zdá sa, že do Bangkoku sa vrátil relatívny pokoj, aj keď minulú noc bolo hlavné mesto po zásahu vládnych síl v plameňoch.

Dúfajme, že novej špirále násilia sa dá zabrániť. Aby sme však zabezpečili, že sa tak stane, potrebujeme umiernenosť, pretože demokracia nemôže zvíťaziť násilím. Myslím si, že vláda bude musieť realizovať plán, ktorý predstavila 3. mája. Som tiež presvedčený, že vyšetrenie nedávnych udalostí a potrestanie vinníkov sú opatrenia potrebné na zabezpečenie zmierenia.

  Véronique De Keyser, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, demonštrácie hnutia tzv. červených košieľ boli krvavo potlačené. Bez toho, aby som chcela prilievať olej do ohňa, pretože naliehavý postup Európskeho parlamentu si od nás vyžaduje, aby sme upokojili krízu a hľadali riešenia a nie ďalej rozdúchavali hnev ľudí, chcem povedať iba toto. Po prvé, každý občan sa môže legitímne usilovať o slobodné a spravodlivé voľby. To je neodňateľné právo, ktoré musí byť zaručené všetkým thajským občanom. Túto možnosť navrhol v určitom okamihu premiér Vedžadživa, potom ju hnutie tzv. červených košieľ odmietlo. Teraz sa k tomu musíme vrátiť.

Po druhé, odmietam použitie ostrej munície proti protestujúcim a brutálnu represiu v nedávnych dňoch, ktoré si podľa oficiálnych zdrojov vyžiadali prinajmenšom 12 obetí vrátane talianskeho novinára a veľký počet zranených. Je čas zastaviť násilie, ktoré sa rozšírilo po celej krajine.

Neobhajujem pritom ani jednu, ani druhú stranu, vyzývam však thajskú vládu, aby uprednostnila riešenie na základe rokovaní, aby zabezpečila, že vyhlásený výnimočný stav neobmedzí individuálne slobody alebo slobodu prejavu, čo by iba zvýšilo napätie, a vyzývam ju osobitne, aby zvážila návrat k voľbám.

Súčasné turbulencie predstavujú riziko rozdelenia krajiny. Na severovýchode, ktorý je vidieckou oblasťou s laoskou kultúrou, by bola takmer vzbúrenecká opozícia proti centrálnej oblasti, Bangkoku a juhu, ktoré sú baštami demokracie. To by mohlo viesť k objaveniu sa kvázi teroristických hnutí útočiacich na ciele, ktoré možno nazvať byrokraciou a elitou, čo sú bašty moci.

Je absolútne nevyhnutné vrátiť sa k voľbám, rokovaniam a ukončiť násilie, pri súčasnom zachovaní slobôd. Sú to, samozrejme, veľmi jednoduché slová a možno trocha naivné vzhľadom na súčasné násilie. Toto parlamentné uznesenie je zámerne zdržanlivé, aby zabránilo akejkoľvek explózii násilia v Thajsku a ponechalo priestor pre dialóg, neznamená to však, že by sme mali prestať so všetkými výzvami na demokraciu.

  Barbara Lochbihler, autorka. – (DE) Vážená pani predsedajúca, obrazy hnevu, násilia a skazy v Bangkoku sú v našich mysliach stále čerstvé. Aj keď veľmi napätá situácia v thajskom hlavnom meste dnes už nepriťahuje takú pozornosť, v žiadnom prípade nie je zažehnané riziko ďalších násilných zrážok. Násilný konflikt medzi hnutím tzv. červených košieľ a vládou, ktorú podporuje armáda, si už vyžiadal viac ako 70 obetí a takmer 2 000 zranených. Vláda oznámila, že preskúma tieto úmrtia a že do tohto vyšetrovania sa musia zahrnúť aj úmrtia, ku ktorým došlo v uplynulých dňoch.

Aby sa našlo schodné politické riešenie, je dôležité uvažovať o základných príčinách týchto opakovaných protestov a zrážok. Časť obyvateľov Thajska je veľmi znevýhodnená a sociálne vylúčená. Títo obyvatelia veľmi kritizujú nespravodlivé zaobchádzanie a chýbajúce práva. Bojujú proti svojej pomerne nízkej životnej úrovni. Medzi ďalšie faktory patrí zjavná a veľmi rozšírená korupcia v politickom vedení, ale tiež medzi ľuďmi, ktorí majú zodpovedné funkcie v rámci občianskej spoločnosti. Ak sa má nájsť trvalé riešenie, nestačí ukončiť násilnosti, ale musia sa pomenovať a vyriešiť tieto štrukturálne problémy.

Vyzývame všetky strany zapojené do konfliktu, aby zohrávali vážnu a konštruktívnu úlohu pri hľadaní riešenia tejto vážnej krízy. Obidve strany však pritom musia používať iba mierové a demokratické prostriedky, a v tom potrebujú podporu EÚ.

  Marie-Christine Vergiat, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, už je to niekoľko týždňov, čo populárne hnutie tzv. červených košieľ demonštruje v Bangkoku a požaduje rešpektovanie demokracie. Pripomeňme si, že aj keď je prezident pri moci len od decembra 2008, napriek tomu je súčasná vláda výsledkom vojenského prevratu, ku ktorému došlo v septembri 2006.

Čo požadovalo hnutie tzv. červených košieľ? Odstúpenie premiéra, rozpustenie parlamentu, predčasné voľby – skrátka demokraciu. Premiér oznámil 4. mája 2010 plán na zmierenie založený na tých slávnych predčasných voľbách, ale rokovania ukončilo zavraždenie veliteľa hnutia tzv. červených košieľ generála Khattiju, ku ktorému došlo 13. mája.

V tomto kontexte sme pripravili uznesenie, ktoré tu dnes pred sebou máme. Včera zasiahla armáda a zabila niekoľko ľudí vrátane talianskeho novinára. Pre nás je dôležité, aby uznesenie, o ktorom budeme dnes hlasovať, bralo tieto udalosti do úvahy, predovšetkým vzhľadom na to, že hlavní predstavitelia hnutia tzv. červených košieľ ihneď kapitulovali a vyzvali obyvateľov na zachovanie pokoja.

V skutočnosti sa spochybňuje otázka následníctva kráľa. Kráľ prekvapivo zostal mlčať. Musíme vyslať správu, že demokraciu nemožno vynútiť silou a že je neprijateľné potláčať demonštrácie nasadením armády s rozkazom strieľať bez výstrahy. Uznesenie dokonca ani neodsudzuje násilie. Nebudeme zaň hlasovať. Thajskí občania majú právo na demokraciu a musí sa urobiť všetko, aby sa zabránilo ďalšiemu vojenskému prevratu.

  Adam Bielan, autor. – (PL) Thajsko – krajina, ktorá bola ešte prednedávnom považovaná za baštu demokracie a stability v juhovýchodnej Ázii – prednedávnom prežilo svoje najdramatickejšie udalosti za takmer polstoročie.

Boje pokračujú v konflikte medzi priaznivcami bývalého premiéra Thaksina Šinawatru, známymi ako tzv. červené košele, a vládou a armádou. O život prišlo viac ako 60 ľudí vrátane cudzích štátnych príslušníkov a medzi nimi občanov krajín EÚ, takmer 2 000 ľudí bolo zranených a hlavné mesto Bangkok utrpelo rozsiahle škody.

Rodiny obetí si, samozrejme, zaslúžia vyjadrenia úprimnej sústrasti, kondolencie a solidarity, musíme si však tiež uvedomiť, že thajský národ je dnes veľmi rozdelený. Ľudské práva ako sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu sú výrazne obmedzené a konflikt sa bude dať veľmi ťažko vyriešiť mierovými a politickými prostriedkami.

Preto je potrebný tlak – medzinárodný tlak vrátane tlaku Európskej únie – na obidvoch stranách konfliktu, aby obnovili rozhovory a pokúsili sa vyriešiť svoj spor politickými prostriedkami a nie násilím.

  Thomas Mann, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, v pouličných bojoch, ktoré pripomínali občiansku vojnu, prišlo len od minulého týždňa o život 75 ľudí a viac ako 1 800 bolo zranených. Po tvrdom vojenskom zásahu sa vedúci predstavitelia demonštrantov vzdali. Situácia v Bangkoku sa však naďalej vyhrocuje. Včera a dnes som prevzal telefonické hovory o tejto situácii. Až doteraz neboli niektoré oblasti hlavného mesta postihnuté konfliktom, to sa však zmenilo. Chaotická je aj situácia na severovýchode. Dramatické obrazy tlmočia jednu jasnú správu. Bez ohľadu na to, či ľudia nosia červené, čierne, žlté alebo zelené košele, musia zastaviť násilie a nepripustiť, aby sa táto situácia ďalej stupňovala.

Pozícia Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) je jasná. Jedinou alternatívou sú vecné diskusie. Všetky incidenty musí preskúmať nezávislá komisia. Veľmi vítame plán na preloženie parlamentných volieb na skorší termín. Pán Tajani, EÚ musí zohrávať aktívnu úlohu a vystupovať ako sprostredkovateľ. Máme diplomatické prostriedky na zastavenie špirály násilia a začatie procesu konštruktívneho dialógu. Pán Tajani, musíme konať, pretože Thajsko sa otriasa vo svojich základoch.

  Corina Creţu, v mene skupiny S&D. – (RO) Tiež chcem vyjadriť svoju solidaritu s thajskými rodinami smútiacimi v dôsledku násilných zrážok v Bangkoku. Situácia je o to alarmujúcejšia, že neexistujú žiadne reálne vyhliadky na vyriešenie vnútorného konfliktu. Represálie na uliciach hlavného mesta Thajska, ktoré po sebe zanechali desiatky mŕtvych a stovky zranených, nemôžu byť v žiadnom prípade akceptované ako prostriedok na riešenie existujúcich problémov.

Brutálne použitie sily a zavedenie cenzúry, ktorá zakazuje vysielať televíznym kanálom čokoľvek iné než programy schválené vládou, sú porušeniami základných ľudských práv. V skutočnosti je povinnosťou Európskej únie a celého civilizovaného sveta odsúdiť použitie ozbrojených síl proti civilistom a požiadať o prepustenie nezákonne zadržiavaných, ako aj o čo najnestrannejšie vyšetrenie úmrtí, ku ktorým došlo. Straty na ľudských životoch slúžia iba na zatvrdenie neoblomnosti opozície a podnecujú násilie, ktoré sa rozšírilo aj na severovýchod krajiny.

Hrozí riziko, že tieto pouličné zrážky sa zvrhnú na občiansku vojnu. Myslím si, že medzinárodné organizácie, predovšetkým OSN, musia čo najskôr zasiahnuť, aby zabránili ešte vážnejšiemu zhoršeniu situácie a sprostredkovali začiatok nevyhnutného dialógu medzi orgánmi a opozíciou ako jedinej demokratickej možnosti na mierové vyriešenie súčasnej krízy.

  Joe Higgins, v mene skupiny GUE/NGL. – Vážená pani predsedajúca, odsudzujem brutálne represie thajskej vlády a štátu proti protestujúcim v Bangkoku a inde v Thajsku. Napriek propagande, že to boli v podstate teroristi, v skutočnosti to boli zbedačení poľnohospodári zo severu a z okolia Bangkoku, časti mestskej robotníckej triedy a ich rodiny, ktorí svoj protest vnímali ako boj proti obrovskej chudobe a utrpeniu, ktoré ich sužujú.

Žiaľ, títo utláčaní ľudia hľadajú riešenie u miliardára a bývalého premiéra Thaksina Šinawatru. Napriek niektorým populistickým opatreniam proti chudobe, keď bol vo vláde, pán Thaksin zastupuje kapitalistickú elitu a klame ľud. Na druhej strane je tu súčasný premiér Abhisit a jeho strana, ktorí zastupujú iné časti elity.

Myslím si, že chudobné vidiecke masy a mestská robotnícka trieda v Thajsku naliehavo potrebujú svoju vlastnú nezávislú organizáciu, ktorá by bojovala za ich práva, a dúfam, že ďalšia mobilizácia v Thajsku by mohla byť jednotným bojom robotníkov, chudobných poľnohospodárov, študentov a mládeže zameraným na zvrhnutie celej skorumpovanej elity a odovzdanie veľkého bohatstva Thajska do verejného vlastníctva a demokratickej kontroly v socialistickom Thajsku, transformujúcom životy svojich občanov a bojujúcom tiež za práva všetkých menšín.

  Monica Luisa Macovei (PPE). – Vážená paní predsedajúca, odsudzujem použitie ostrej munície proti protestujúcim v Thajsku: tisíce ľudí zomreli, stovky ďalších utrpeli zranenia. Ako oznámila organizácia Amnesty International, očití svedkovia hovoria a videozáznamy jasne dokazujú, že vojsko strieľa ostrou muníciou do neozbrojených ľudí, ktorí nepredstavujú žiadne ohrozenie pre vojakov ani pre iných. Medzi mŕtvymi sú lekári a deti.

Thajskí vojaci musia zastaviť paľbu, násilie proti protestujúcim nemôže viesť a nebude viesť k demokratickému riešeniu. Vláda si musí uvedomiť, že rozprášenie protestujúcich môže nateraz vyprázdniť ulice, ale nevyrieši problém, ktorý priviedol ľudí do ulíc, a ľudský život má prednosť pred všetkým ostatným, preto zastavte paľbu.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Demonštrácie v Thajsku, žiaľ, pretrvávajú už niekoľko týždňov. Násilím trpí civilné obyvateľstvo, ktoré je priamou obeťou krvavých zrážok medzi ozbrojenými protivládnymi demonštrantami a štátnymi zložkami. Chcel by som preto vyjadriť sústrasť rodinám postihnutých stratou ich príslušníka.

Za aktuálnu prioritu v tejto vypätej situácii považujem, aby sa obe strany zriekli fyzického násilia a zabránili ďalším stratám na životoch. A pripájam sa k výzve za okamžité ukončenie prebiehajúceho násilia a na otvorenie konštruktívneho dialógu za účelom urovnania konfliktu mierovým a demokratickým spôsobom. Zároveň apelujem na thajskú vládu, aby sa neuchýlila počas vyhláseného stavu pohotovosti k neoprávneným a neodôvodneným zásahom do ľudských práv.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Politický konflikt v Thajsku nám veľmi rýchlo prerástol do vážnych občianskych nepokojov, ktorých výsledkom je po zákroku represívnych orgánov smrť mnohých protestujúcich. Je odsúdeniahodné, ak štátna moc používa proti občanom svojej krajiny hrubú silu a nekontrolovanú represiu.

Preto, vážená predsedníčka, vážený komisár, je potrebné, aby Európska únia využila svoj politický vplyv na strany zainteresované v konflikte a apelovala na pokojné riešenie politického konfliktu tak, aby občania Thajska nedoplácali na politické spory lídrov jednotlivých skupín. Najmä thajská vláda musí byť zodpovedná za pokojné a mierové riešenie tohto konfliktu.

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, zastavenie paľby a ukončene cenzúry: myslím si, že o dosiahnutie tohto dvojitého opatrenia sa musí Komisia usilovať s najväčšou rozhodnosťou, ale tiež s najväčšou súdržnosťou s tými hodnotami, ktoré tento Parlament považuje za neodňateľné.

V atmosfére občianskej vojny, ktorá prevláda v Thajsku, si návrat k demokracii prostredníctvom slobodných volieb – o ktorých sa spočiatku diskutovalo, spočiatku dúfalo, ale teraz vznikajú v súvislosti s nimi isté pochybnosti – vyžaduje rozhodujúci krok, konkrétne povedomie, že medzinárodné spoločenstvo podporuje thajských občanov a návrat krajiny k plnej demokracii.

Aby sa umožnilo zapojenie medzinárodného spoločenstva v tejto etape, rozhodujúcim faktorom sú informácie. To je dôvod, prečo výnimočný stav nesmie byť formou skrytej cenzúry. Internet, noviny a médiá musia mať možnosť informovať medzinárodné spoločenstvo o udalostiach v Thajsku, aby medzinárodné spoločenstvo mohlo teraz v čase návratu k demokracii poskytovať podporu na základe maximálnej informovanosti o faktoch.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, Thajsko prechádza tragickou etapou svojej politickej histórie. Krajina známa svojou hospodárskou a sociálnou dynamikou je v súčasnosti postihnutá hlbokou krízou, ktorá by mohla ohroziť stabilitu, ak sa nenájde riešenie súčasného konfliktu.

Táto kríza skutočne zasahuje samotnú podstatu krajiny: zdá sa, že veľká časť obyvateľstva stratila dôveru v inštitúcie, ktoré jej vládnu. Vláda sa zase snaží realizovať riešenia, ktoré si súčasné okolnosti vyžadujú. Z toho vznikla politická krehkosť vedúca k násilným konfrontáciám a aktom agresie, ktoré majú priamy vplyv na ľudské práva a základné práva. Pretrváva neistota v súvislosti s budúcnosťou krajiny. Európska únia odsudzuje skutočnosť, že za takýchto okolností ľudia prišli o životy, ako napríklad taliansky novinár Fabio Polenghi, ktorý bol zabitý včera ráno počas zrážok medzi demonštrantami a vojakmi. Žiadna politická alebo ideologická kríza nemôže ospravedlniť túto skutočnosť ani ozbrojenú konfrontáciu.

Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku už pri dvoch príležitostiach upozornila bojujúce strany, aby prejavili zdržanlivosť. Keď ide o základné práva a o právo na slobodu prejavu, ani výnimočný stav nesmie vyústiť do nadmerných opatrení. Tieto práva sú ohrozené neprimeraným použitím sily.

Rozhodujúce je obnovenie rokovaní, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu situácie. Komisia vzala na vedomie program, ktorý predstavil premiér Abhisit Vedžadživa. Thajsko sa nedostane zo súčasnej krízy, pokiaľ nebude riešiť svoje hlavné štrukturálne problémy. Je veľmi dôležité, aby všetky strany podieľajúce sa na vládnutí v krajine uznali oprávnené požiadavky znevýhodnených spoločenských skupín. Je to nevyhnutný krok na ceste k národnému zmiereniu. Preto je nevyhnutné, aby Thajsko dosiahlo konsenzus so všetkými stranami v tom, ako sa priblížiť k vnímavejšej spoločnosti.

Európska únia ako partner Thajska je pripravená, v rámci svojich možností, počas tohto zložitého procesu podporiť túto krajinu.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v krátkom čase.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Thajsko prechádza veľmi vážnym obdobím svojej histórie. Z krajiny úsmevov sa stala krajina sĺz, krvi a zajtra sa možno stane krajinou občianskej vojny medzi vládnymi silami a hnutím tzv. červených košieľ. Ako veci dospeli do bodu, keď sa demonštrácie vyzývajúce na demokratické voľby skončili desiatkami mŕtvych a tisícami zranených, politickou vraždou vodcu opozície, scénami mestskej partizánskej vojny, začiatkom vzbury v niekoľkých provinciách a vyhlásením výnimočného stavu a zákazu vychádzania? Kráľ je v tejto krajine vysoko uznávanou osobnosťou, nezdá sa však, že by dokázal znížiť napätie. Pretrvávajúca neistota o jeho nástupcovi naznačuje, že táto nestabilita bude pokračovať. Násilie sa musí zastaviť. Súčasná vláda určite vzišla z volieb, ale z volieb, ktoré sa konali po vojenskom prevrate a po rozpustení opozičných strán. Táto nespravodlivosť musí skončiť. Riešenie spočíva iba v rýchlom zorganizovaní všeobecných volieb po obnovení politickej slobody všetkých zúčastnených strán, aby sa zabezpečilo, že voľby budú demokratické. EÚ musí využiť svoje dobré hospodárske a politické vzťahy s Thajskom s cieľom dosiahnuť toto riešenie.

(1) Pozri zápisnicu.

12.3. Mjanmarsko

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Mjanmarsku⁽¹⁾.

  Anneli Jäätteenmäki, autorka. – Vážená pani predsedajúca, Európsky parlament týmto uznesením vyzýva mjanmarskú vládu, aby ukončila porušovanie ľudských práv a začala skutočný dialóg s opozíciu a zástupcami etnických skupín v Mjanmarsku, ako aj s medzinárodným spoločenstvom a aby prijala konkrétne kroky smerujúce k mierovému prechodu na demokratický systém vlády.

V Mjanmarsku sa majú v tomto roku po prvýkrát za 30 rokov uskutočniť voľby. Zverejnené volebné zákony však, žiaľ, nezabezpečujú spravodlivé a slobodné voľby. Do tohto procesu nie je zapojená opozícia a mnohí vedúci predstavitelia opozície sú stále v domácom väzení. Veľký počet politických aktivistov je vo väzení a opozičná strana sa rozhodla úplne bojkotovať voľby.

Posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že osobitný spravodajca OSN pre Mjanmarsko odsúdil hrubé a systematické porušovanie ľudských práv. Dúfam, že Parlament urobí to isté.

  Filip Kaczmarek, autor. – (PL) Situácia v Mjanmarsku nás núti, aby sme opäť upriamili svoju pozornosť na túto krajinu.

Dnes odsudzujeme zámer uskutočniť voľby za úplne nedemokratických podmienok a na základe pravidiel, ktoré vylučujú hlavnú opozičnú stranu a upierajú státisícom mjanmarských občanov ich právo hlasovať a kandidovať vo voľbách. Je to jasný pokus o vylúčenie opozície z volieb. Za takýchto podmienok nezodpovedá skutočnosti ani samotný výraz „voľby“.

Odsudzujeme tiež skutočnosť, že podľa novej ústavy bude mať armáda zaručených najmenej 25 % kresiel v parlamente a bude mať právomoc dočasne obmedziť občianske slobody a legislatívnu právomoc, kedykoľvek to bude považovať za potrebné v záujme národnej bezpečnosti.

Odsudzujeme pokračujúce systematické porušovanie ľudských práv, základných slobôd a demokratických práv obyvateľstva v Mjanmarsku, ale obraciame sa aj na vlády iných krajín – Číny, Indie a Ruska –, aby urobili všetko, čo je v ich silách, a vyvíjali hospodársky a politický tlak na mjanmarské orgány v záujme dosiahnutia zmeny situácie.

  Véronique De Keyser, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, východiskovým bodom pre toto uznesenie je takmer mezza voce rozpustenie strany vedenej pani Aun Schan Su Ťijovou, ktorá je laureátkou Sacharovovej ceny a roky bola v domácom väzení. Rozpustením jej strany Národná liga za demokraciu (NLD), jasného víťaza ostatných volieb, sa vojenská chunta pokúša pred voľbami, ktoré sa majú uskutočniť v októbri tohto roku, eliminovať celú časť opozície. Ale akoby to nestačilo, teraz boli z volieb, ktoré budú skôr úplnou volebnou fraškou než demokratickými voľbami, vylúčení aj politickí väzni a mnísi. Chunta naďalej zneužíva moc, veľké nadnárodné spoločnosti naďalej využívajú svoje zmluvy s chuntou a Komisia znížila pomoc utečencom, ktorí utiekli k hraniciam s Thajskom.

Máme, žiaľ, rad príkladov krajín a regiónov, kde je medzinárodné spoločenstvo bezmocné pri obnovení demokracie a právneho štátu. Mjanmarsko je jednou z nich, s veľkým množstvom odbojárov a mučeníkov, z ktorých najslávnejším symbolom je pani Aun Schan Su Ťijová. Je to príliš veľa, požadovať od Európskej únie, mohla by som povedať, že takmer zo slušnosti, aby neobmedzila svoju pomoc utečencom na thajsko-mjanmarskej hranici a aby urýchlene začala financovať cezhraničnú pomoc, a to najmä lekársku pomoc? Nie je naliehavé, aby vysoká predstaviteľka barónka Ashtonová a členské štáty podporili odporúčania osobitného spravodajcu OSN pre Mjanmarsko, konkrétne, že by sa mala zriadiť komisia na vyšetrenie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, a tieto odporúčania by sa mohli zahrnúť v tomto roku do rezolúcie Valného zhromaždenia OSN?

Urobme z Mjanmarska učebnicový príklad, ktorý dokáže našu schopnosť podporovať demokraciu bez použitia bômb a tankov.

  Barbara Lochbihler, autorka. – (DE) Vážená pani predsedajúca, v roku 1990 Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu mjanmarskej aktivistke za ľudské práva pani Aun Schan Su Ťijovej. V rokoch pred a po tomto dni bola kritická situácia v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku predmetom mnohých parlamentných uznesení. Podobne sa v tejto situácii angažovali ďalšie medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv. Aj keď v jednotlivých prípadoch došlo k zlepšeniam, situácia v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku zostáva mimoriadne zlá.

Na základe veľmi dobrej a komplexnej správy teraz osobitný spravodajca OSN pre Mjanmarsko vyzval na vytvorenie medzinárodnej vyšetrovacej komisie, ktorá bude mať mandát na vyšetrenie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci barónka Ashtonová by mala prijať a podporiť túto výzvu napríklad na najbližšom Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov.

Voľby v Mjanmarsku sa majú konať koncom roka 2010 a vláda teraz realizovala opatrenia, ktoré upierajú mnohým občanom právo hlasovať a kandidovať vo voľbách. Týka sa to najmä politických väzňov a budhistických mníchov, čo je spolu 400 000 ľudí. Protestujeme proti tomu a vyzývame vysokú predstaviteľku, aby túto kritiku jasne vyjadrila pri bilaterálnych a multilaterálnych rozhovoroch.

A napokon, čo sa týka zložitých problémov v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku, je nepochopiteľné, že Európska únia obmedzila finančnú podporu utečencom na thajsko-mjanmarskej hranici. Je to neprijateľné a vyzývame Komisiu, aby zvrátila rozhodnutie obmedziť financovanie a aby opäť začala poskytovať cezhraničnú pomoc mjanmarským utečencom.

  Marie-Christine Vergiat, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, toto je druhýkrát od začiatku tohto roku, čo diskutujeme o situácii v Mjanmarsku. Obavy, ktoré sme vyjadrili 10. marca tohto roku v súvislosti s takzvaným volebným procesom, ktorý iniciovala mjanmarská chunta, sa iba potvrdili. Podmienky stanovené volebným zákonom viedli Národnú ligu za demokraciu k odmietnutiu účasti na tomto procese. Je potrebné poznamenať, že volebné zákony zakazujú väzňom hlasovať, a preto vylučujú stovky politických väzňov.

Odvtedy je Národná liga za demokraciu zakázaná. Vítame tón tohto uznesenia vyzývajúceho na predĺženie hospodárskych sankcií. Vyjadrujeme tiež poľutovanie nad obmedzením humanitárnej pomoci pre utečencov. Osobne by som bola rada, keby sme zašli ďalej, aby Európska únia zakázala v Mjanmarsku všetky investície v eurách, podobne ako to urobil prezident Obama a Spojené štáty. Niektoré významné hospodárske skupiny v Európe však majú v tejto krajine silné záujmy. Teší ma, že sme vyzvali na medzinárodné embargo na obchod so zbraňami, a úprimne dúfam, že EÚ môže zohrávať aktívnu úlohu pri dosiahnutí celosvetového konsenzu v tejto záležitosti.

Pán komisár, bola by som rada, keby ste nás dnes alebo neskôr informovali o svojom stanovisku k tejto veci.

  Charles Tannock, autor. – Vážená pani predsedajúca, čo môžeme povedať viac o Mjanmarsku, čo by už nebolo povedané, vrátane opätovnej výzvy na prepustenie politických väzňov, ako je pani Aun Schan Su Ťijová, ktorá sa stala celosvetovým symbolom boja za slobodu? Toto uznesenie, podobne ako mnohé uznesenia v tomto Parlamente pred ním, zachytáva brutálne utláčanie mjanmarských občanov zo strany vojenskej chunty, ktorú si nikdy nezvolili a proti ktorej tvrdo bojovali veľa rokov, aby sa jej zbavili.

Postup, ktorým sa táto chunta teraz cynicky pokúša usporiadať podvodné voľby, aby zaistila, že opozícia bude umlčaná, je úplne charakteristický pre týchto generálov a spôsob, akým arogantne ignorujú názory nielen mjanmarských občanov – svojich vlastných občanov –, ale aj demokratických vedúcich predstaviteľov z celého slobodného sveta.

Napriek tomu, že toto uznesenie sa zameriava na bezprostredné udalosti v Mjanmarsku, vyzývam Radu a Komisiu, aby tiež náležite zvážili, ako čo najlepšie pomôcť Mjanmarsku, keď sa napokon obnoví sloboda a demokracia. Mjanmarsko bude potrebovať našu pomoc najmä pri rozvoji silnej občianskej spoločnosti a právneho systému, ktorý by sa mal zamerať na justíciu v prechodnom období vzhľadom na mnohé zločiny spáchané chuntou. To všetko sa môže zdať vzdialené, ale ak sa statoční mjanmarskí občania môžu od nás v tomto Parlamente v Európe niečo naučiť, je to to, že tyrania nemôže nikdy zhasnúť svetlo slobody a že sloboda, ktorá je ich neodňateľným právom, bude určite jedného dňa opäť ich.

  Elena Băsescu, v mene poslaneckého klubu PPE. – (RO) Situácia v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku vzbudzuje veľké obavy. V tejto krajine vládne niekoľko desaťročí vojenský diktátorský režim, ktorý násilne potlačil odporcov režimu. Orgány oznámili, že v priebehu tohto roku budú po prvýkrát od roku 1990 zorganizované voľby. Voľby sa však uskutočnia na základe nedemokratického rámca. Státisíce občanov nebudú mať právo hlasovať ani kandidovať vo voľbách a najmenej 25 % poslancov bude z armády.

Hlavná opozičná strana, ktorú vedie pani Aun Schan Su Ťijová, nositeľka Nobelovej ceny za mier a Sacharovovej ceny, sa volieb nezúčastní. Vyzývam Európsku úniu, aby prostredníctvom vysokej predstaviteľky a medzinárodného spoločenstva zintenzívnila svoje úsilie na nastolenie demokracie v Mjanmarsku a zabezpečila čo najrýchlejšie prepustenie pani Aun Schan Su Ťijovej. Tá je od roku 2003 v domácom väzení a je významným symbolom boja za demokraciu a ľudské práva.

  Ana Gomes, v mene skupiny S&D. – Vážená pani predsedajúca, organizovaním groteskných volieb a odmietaním národného dialógu so zapojením všetkých politických a etnických skupín chunta dokazuje, že „pragmatické“ udržiavanie vzťahov s ňou vôbec nefunguje. Medzinárodné spoločenstvo musí konať proti utláčateľom mjanmarských občanov.

EÚ môže urobiť omnoho viac než len obnovenie sankcií voči režimu. Mala by využiť všetky prostriedky na posilnenie občianskej spoločnosti a pomôcť tým, ktorí sú v Mjanmarsku vystavení útlaku. Musí sa usilovať o mobilizáciu OSN, združenia ASEAN a USA, vyvíjať tlak na Čínu a Indiu, aby prestali podporovať mjanmarský režim, a zastaviť pokračovanie obchodu so zbraňami, konkrétne so Severnou Kóreou.

Osobitný spravodajca OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku minulý rok v marci konštatoval, že „porušovanie ľudských práv je výsledkom štátnej politiky, ktorá zahrňuje orgány exekutívy, vojenské orgány a súdnictvo na všetkých úrovniach“ a že toto porušovanie ľudských práv „môže obsahovať kategórie zločinov proti ľudskosti alebo vojnové zločiny podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu“. Jeho predchodca už vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby vyšetrila zločiny proti ľudskosti v Mjanmarsku, ako to urobila vo Rwande, Bosne a Dárfúre.

Na čo čakajú členské štáty EÚ a prečo nepožiadajú Bezpečnostnú radu OSN, aby postúpila zločincov, ktorí sú pri moci v Mjanmarsku, Medzinárodnému trestnému súdu?

  Marietje Schaake, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, v tomto roku sa v Mjanmarsku uskutočnia takzvané voľby. Tieto voľby však nemôžu byť slobodné a spravodlivé, keď majú budhistickí mnísi zakázané hlasovať a ak sa do nich nezapojí ani opozícia. Národná liga za demokraciu bola tento mesiac zákonom rozpustená a pani Aun Schan Su Ťijová, politická väzenkyňa a laureátka Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, ktorú jej udelil Európsky parlament, nemôže vo voľbách kandidovať.

Demokracia a právny štát sú základné predpoklady hospodárskeho rastu a Európsky parlament zostáva občanom Mjanmarska pevne zaviazaný. Ázijské krajiny nabádame, aby robili to isté a využili v tomto procese svoj hospodársky vplyv. Občania Mjanmarska potrebujú našu podporu, pretože hrubé a systematické porušovanie ľudských práv zo strany diktátorského štátu pokračuje. Tieto vážne zločiny sa musia vyšetriť, vláda v Mjanmarsku si však zvolila sebaizoláciu a odmieta vyslancovi EÚ pre Mjanmarsko vstup do krajiny. Sebaizolácia má vplyv na obyvateľstvo na mnohých úrovniach, napríklad prostredníctvom oznamovacích prostriedkov, ktoré nemôžu v krajine slobodne fungovať.

Nová ústava, žiaľ, nezaručuje ľudské práva a vyzývame Komisiu a Radu, aby podporili odporúčania OSN na vytvorenie komisie pre vyšetrovanie porušovania ľudských práv. Medzitým je potrebné zrušiť obmedzenia týkajúce sa slobody zhromažďovania, združovania a slobody prejavu vrátane slobôd týkajúcich sa internetu a mobilných telefónov. Dovtedy sa budú musieť uplatňovať reštriktívne opatrenia stanovené v rozhodnutí EÚ.

Zákazom obchodovania so zbraňami a financovaním programov pre utečencov pokračuje EÚ v podporovaní obyvateľov Mjanmarska a ich ľudských práv a základných slobôd.

  Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážená pani predsedajúca, práve som dostal smutné správy. Pred hodinou som bol informovaný, že zomrel vysoký vedúci predstaviteľ Národnej ligy za demokraciu Takin Soe Myint.

Je to veľmi smutná správa, ktorú musíme pridať k tomu zvláštnemu vtipu, ktorý niektorí nazývajú voľbami v Mjanmarsku. Pripájam svoj hlas k tým, ktorí jasne odsudzujú tieto voľby, najmä skutočnosť, že státisícom mjanmarských občanov sa upiera prístup k ich pasívnemu alebo aktívnemu volebnému právu. Týka sa to aj situácie pani Aun Schan Su Ťijovej, ktorá je vo väzení.

To je čosi, pri čom nemôžeme zostať mlčať. Ešte raz, mjanmarský režim musíme požiadať, aby dbal na výzvy medzinárodného spoločenstva a umožnil prepustenie všetkých väzňov svedomia. Je to dôležité aj v tom zmysle, ktorý spomenula pani Gomesová. Chápem tiež, že máme veľkú zodpovednosť za požiadanie, naliehanie a vyvíjanie tlaku na Indiu, Rusko a Čínu, aby prestali predávať zbrane režimu vojenskej chunty v Mjanmarsku.

Máme však aj dobré správy. Musíme uvítať podporu Európskej únie celosvetovému embargu na obchod so zbraňami a opäť musíme naliehať na európske členské štáty, aby vytvorili jasnú koalíciu zameranú na dosiahnutie konsenzu v záujme takéhoto zákazu.

Dôležité je tiež, aby sme pamätali na to – a o tom sa tu tiež hovorilo –, že teraz nemôžeme obmedziť financovanie utečencov žijúcich na hraniciach. Musíme vytvoriť jasnú politiku podpory týchto ľudí. Bol som tam už mnohokrát. Musíme jasne povedať, že teraz nie je čas na zastavenie pomoci, ktorú títo ľudia potrebujú, v súčasnosti najmä lekárskej pomoci.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Mjanmarsko nie je demokracia, aj keď bude organizovať voľby, pretože, ako vieme, orgány v tejto krajine dávajú najavo hlboké pohŕdanie akoukoľvek demokratickou zásadou. Tento vojenský diktátorský režim je úplne bez škrupúľ a rezervuje si, ako už bolo povedané, kreslá v parlamente pre armádu a všeobecne zakazuje občanom s demokratickým presvedčením zúčastniť sa volieb.

Nemôže byť ani reči o zlepšení politickej klímy v tejto krajine, pokiaľ nebude prepustená na slobodu pani Aun Schan Su Ťijová. Ďalší vedúci predstaviteľ Národnej ligy za demokraciu tiež povedal, že po tom, čo strávil 20 rokov vo väzení za svoje presvedčenie, nemôže slúžiť svojej krajine jednoducho preto, lebo armáda v Mjanmarsku zakazuje ľuďom, ktorí si vykonali takéto tresty, ktoré v skutočnosti vyniesla armáda, kandidovať vo voľbách. Vyzývam na národný dialóg, pretože to bude jediný spôsob, ktorý umožní zmeniť spoločnosť tejto krajiny.

  Eija-Riitta Korhola (PPE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, v Mjanmarsku sa po 20 rokoch konajú prvé parlamentné voľby. Sotva niekoho prekvapí, že tieto voľby už v tejto etape nevyzerajú vôbec slobodné ani demokratické.

Zmena a doplnenie ústavy v roku 2008 zaručuje, že armáda bude mať 25 % parlamentných kresiel. Okrem toho, tohtoročné legislatívne reformy upierajú právo hlasovať desaťtisícom mjanmarských občanov vrátane politických väzňov a náboženských menšín. Budhistickí mnísi boli dlho cieľom osobitného druhu prenasledovania.

Medzinárodné spoločenstvo sa musí snažiť niečo urobiť. Je poľutovaniahodné, že Komisia obmedzila financovanie utečeneckých táborov na thajsko-mjanmarskej hranici. Je potrebná rozsiahla humanitárna pomoc a je potrebné vynaložiť medzinárodné úsilie, aby sa tam dostala. Najdôležitejšie tiež je, aby sa v Mjanmarsku začal dialóg medzi politickými a etnickými skupinami.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, situácia v Mjanmarsku nás naďalej znepokojuje. Ako viete, realizácia plánu pokračuje s prípravami na prvé voľby, ktoré vláda uskutočňuje po 20 rokoch.

Doposiaľ sa predstavilo tridsaťjeden politických strán, ktoré chcú kandidovať vo voľbách. Občianska spoločnosť bola aktívna. Národná liga za demokraciu, strana pani Aun Schan Su Ťijovej, sa po nátlaku vlády volieb nezúčastní, a preto bola rozpustená. Nová strana, Národný front za demokraciu, ktorá by mohla byť pripustená k voľbám, sa čiastočne skladá z bývalých vedúcich predstaviteľov Národnej ligy za demokraciu, inými slovami bývalej strany pani Aun Schan Su Ťijovej.

Akceptuje rozhodnutie etnických skupín v otázke, či budú hlasovať alebo nie. Ak budú po nesúhlase s nahradením etnického vojska pohraničnou strážou bojkotovať voľby, odobralo by to voľbám dôveryhodnosť, ktorú tieto voľby potrebujú. Ukazuje to, že situácia sa neustále mení, a pochybujem, že Európska únia bude pozvaná na pozorovanie volieb.

Stále nás tiež veľmi znepokojuje situácia v oblasti ľudských práv. Správa pána Quintana, osobitného spravodajcu OSN, je veľmi jasná. Mnohí politickí väzni neboli napriek výzvam medzinárodného spoločenstva stále prepustení. Stále sa nerešpektujú základné práva, ako napríklad sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania. Sociálno-ekonomické podmienky väčšiny obyvateľstva, najmä v oblastiach obývaných etnickými skupinami, sú ťažké.

Ako môžeme naozaj pomôcť? Vyhlásenia Európskej únie sú dôkazom nášho kritického stanoviska a našej ochoty prispieť k riešeniu. Náš prístup zahŕňa rozvojovú pomoc, EÚ je v skutočnosti jedným z najštedrejších darcov. Mimoriadne dôležité sú okrem toho rozvojové ciele tisícročia a pokračujúci dialóg s vládou Mjanmarska o odvetvových politikách. Okrem oblastí postihnutých v roku 2008 hurikánom sa naša pomoc zameriava na najzraniteľnejšie regióny krajiny, ako aj na utečenecké tábory pozdĺž thajsko-mjanmarskej hranice.

V odpovedi na vaše otázky vás môžem uistiť, že Komisia bude naďalej pomáhať spoločenstvám bez domova s cieľom umožniť im nájsť slušné životné podmienky. Podmienky potrebné na to, aby sa vrátili do svojich krajín, neexistujú. Musíme zabrániť inštitucionalizácii táborov, a preto bude rozsah našej pomoci určovaný miestnymi potrebami.

Komisia bola okrem toho v kontakte s thajskými orgánmi. Je potrebné pripomenúť, že existujú tiež programy pomoci zamerané na vzdelávanie, poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť. Okrem toho programy humanitárnej pomoci Európskej komisie poskytujú pomoc v oblastiach bezpečnosti dodávok vody a potravinovej bezpečnosti. Existuje tiež pomoc zameraná na obnovenie sociálno-ekonomických podmienok v Mjanmarsku. Každý občan dostáva v priemere 2,4 USD v porovnaní s 36 USD v Laose a 60 USD v Kambodži.

Na záver môžem potvrdiť, že zdvojnásobíme svoje úsilie na podporu našich hodnôt. Obyvatelia Mjanmarska majú právo získať pomoc a vedieť, že Európska únia nestratí záujem o ich budúcnosť.

  Thomas Mann (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, nepochybne ste kompetentná podpredsedníčka a tiež veľmi vplyvná. Túto skutočnosť veľmi vítam. Niektorým poslancom ste neumožnili vystúpiť v rámci postupu „catch the eye“ nie preto, lebo ste nechceli, ale preto, lebo máme taký časovo náročný program.

Európsky parlament je hlas ľudských práv a my sa uspokojíme iba s jednou hodinou. Toľkí z nás chceli niečo povedať a chceli vyvíjať tlak na Komisiu s cieľom dosiahnuť výsledky. Ste osobne za to, aby sa hlasovanie uskutočnilo nie o 16.00 hod. alebo o 16.30 hod., ale namiesto toho o 17.00 hod. alebo o 17.30 hod., aby sme mohli mať hodinu navyše a už konečne zmenili tento rokovací poriadok? Musíme mať príležitosť otvorene hovoriť. Musíme byť schopní vyvíjať tlak na Komisiu, ale podľa možnosti nie v rámci takej časovej tiesne. Viem, že to nie je vaša zodpovednosť, ale dúfam, že budete intervenovať na našej strane, aby sme konečne mohli tento rokovací poriadok zmeniť.

  Predsedajúca. – Vážený pán Mann, chápem vaše sklamanie. Nepáči sa mi, že nemôžem dať poslancom slovo v takých dôležitých otázkach, máte však tiež pravdu v tom, že by si to vyžadovalo zmeniť náš rokovací poriadok.

Ďalšia vec, ktorú by som chcela povedať, je, že ak by počas rozpravy všetci poslanci, ktorí vystúpili, dodržali svoj rečnícky čas, mohlo v rámci postupu „catch the eye“ vystúpiť viac ľudí. Obávam sa, že v tom je problém, ale vaše pripomienky boli zaznamenané.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v krátkom čase.

(1) Pozri zápisnicu.

13. Hlasovanie

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

13.1. Sloboda náboženstva v Pakistane (RC-B7-0271/2010)

– Uznesenie: Sloboda náboženstva v Pakistane (RC-B7-0271/2010)

Pred hlasovaním o odseku 13:

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, naši kolegovia poslanci veľmi obratne rokovali a dohodli sa so skupinami na veľmi dobrom uznesení. Odsek 13 je však zavádzajúci a zmätený a vlastne neznamená nič. Preto navrhujeme toto nové znenie: „je znepokojený možným zneužitím kampane OSN Boj proti hanobeniu náboženstiev, pričom zdôrazňuje závery Rady zo 16. novembra 2009“.

Obsah je ten istý, ale formulácia je prísnejšia. Žiadame vás, aby ste hlasovali za toto nové znenie.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

13.2. Situácia v Thajsku (RC-B7-0278/2010)

– Uznesenie: Situácia v Thajsku (RC-B7-0278/2010)

13.3. Mjanmarsko (RC-B7-0283/2010)

– Uznesenie: Mjanmarsko (RC-B7-0283/2010)

14. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

15. Rozhodnutia týkajúce sa určitých dokumentov: pozri zápisnicu

16. Písomné vyhlásenia zapísané v registri (čl. 123 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

17. Zaslanie textov prijatých počas rokovania: pozri zápisnicu

18. Termíny nasledujúcich rokovaní: pozri zápisnicu

19. Prerušenie zasadania

  Predsedajúca. – Vyhlasujem zasadnutie Európskeho parlamentu za skončené.

(Rokovanie sa skončilo o 16.30 hod.)

Aká vysoká je podľa rady pravdepodobnosť, že sa do jesene ukončia prístupové rokovania s Chorvátskom, a aké opatrenia plánuje prijať, s cieľom dosiahnutia výrazného pokroku v tejto oblasti ešte počas španielskeho predsedníctva?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Toto obdobie je kľúčovým pre rokovací proces s Chorvátskom. Rokovania dosiahli významný pokrok a vstupujú do konečnej fázy. EÚ pochválila Chorvátsko za značný pokrok, ale je potrebné vykonať ešte veľa práce, ak majú byť rokovania úspešne dokončené.

Predsedníctvo pokračuje v práci, aby sa dosiahol pokrok v rokovaniach, v súlade s príslušnými závermi Európskej rady a Rady EÚ. Naším cieľom je dosiahnutie rozhodujúceho pokroku v rokovacom procese s Chorvátskom tým, že sa otvoria všetky zostávajúce kapitoly a predbežne sa uzavrie čo najviac kapitol. Sme tiež rozhodnutí čo najviac pokročiť pri vypracovávaní zmluvy o pristúpení.

19. februára sme otvorili kapitolu 13 – Rybné hospodárstvo a kapitolu 27 – Životné prostredie, čo sú veľmi náročné kapitoly prístupového procesu a vyžadujú si veľa prípravy. 19. apríla sme predbežne uzavreli kapitolu 1 – Voľný pohyb tovaru, ktorá predstavovala dôležitý míľnik, keďže sa ňou teraz dočasne uzavrela polovica prerokúvaných kapitol. Od začatia rokovaní 3. októbra 2005 bolo otvorených tridsať kapitol, z ktorých bolo predbežne uzavretých osemnásť. Podľa potreby sa naplánujú ďalšie prístupové konferencie s cieľom pokročiť v tomto procese.

Niektoré citlivé kapitoly ešte ostávajú nedoriešené, ako napríklad kapitola 8 – Hospodárska súťaž a kapitola 23 – Súdnictvo a základné práva. Budeme tiež musieť uzavrieť rokovania o niektorých kapitolách, ktoré majú do veľkej miery vplyv na rozpočet, ako sú poľnohospodárstvo a regionálna politika. Chcem však zdôrazniť, že pokrok Chorvátska smerom k uzavretiu rokovaní bude tiež závisieť od ukončenia potrebných politických, hospodárskych, legislatívnych a správnych reforiem. Preto je pre Chorvátsko nevyhnutné, aby dokončilo zostávajúce reformy, ako aj včas splnilo všetky zostávajúce kritériá a ďalej efektívne transponovalo a implementovalo acquis, ak chce splniť svoj cieľ dokončiť prístupové rokovania do konca roku 2010.

Mohla by Rada načrtnúť časový plán pre členské štáty na zapracovanie piatich hlavných cieľov do svojich národných plánov, ktoré boli schválené ako kľúčové prvky novej stratégie v oblasti zamestnanosti a rastu známej ako stratégia EÚ 2020?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Na marcovom zasadnutí Európskej rady boli schválené hlavné prvky novej stratégie pre rast a zamestnanosť, ktorá bude formálne prijatá na júnovom zasadnutí Európskej rady. Zahŕňajú päť hlavných cieľov, ktoré budú usmerňovať činnosť členských štátov a Európskej únie:

miera zamestnanosti 75 % pre ženy a mužov vo veku od 20 do 64 rokov;

investovanie 3 % HDP do výskumu a vývoja spolu s ukazovateľom intenzity inovácií;

potvrdenie takzvaných cieľov 20/20/20 v oblasti klímy a energetiky;

zníženie miery predčasného ukončenia vzdelávania a zvýšenie podielu obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním;

podpora sociálneho začleňovania, najmä znižovanie chudoby.

Na marcovom zasadnutí Európskej rady bolo tiež schválené, že v zmysle týchto hlavných cieľov si členské štáty určia svoje národné ciele, berúc do úvahy svoju relatívnu východiskovú pozíciu a vnútroštátne okolnosti.

Práca na vytvorení národných cieľov sa už začala. Prípravné orgány Rady v súčasnosti prerokúvajú národné ciele, aby podporili úsilie členských štátov na národnej úrovni. Paralelne prebiehajú bilaterálne konzultácie medzi jednotlivými členskými štátmi, Komisiou a predsedníctvom s cieľom zhodnotiť celkovú situáciu každej krajiny, pokiaľ ide o všetkých päť cieľov.

V súvislosti s metodológiou pre národné ciele Európska rada vo svojich záveroch uviedla, že členské štáty si ich určia podľa svojich vnútroštátnych rozhodovacích postupov v dialógu s Komisiou, aby bolo možné skontrolovať ich súlad s hlavnými cieľmi EÚ. Európska rada zhodnotí výsledky tohto dialógu v júni.

Na vnútroštátnej úrovni budú ciele potvrdené v národných reformných programoch a prezentované na jeseň 2010.

Napriek značnému prínosu agentúry Frontex v oblasti predchádzania nelegálnemu prisťahovalectvu je počet nelegálnych prisťahovalcov, ktorí vstupujú do Európy cez jej južné regióny, naďalej mimoriadne vysoký. V krajinách prvého vstupu čelia prijímacie centrá a ubytovacie strediská pre prisťahovalcov vážnym problémom a vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu sa očakáva zhoršenie tohto problému.

Plánuje španielske predsedníctvo bezodkladne prijať významnejšie iniciatívy na poskytnutie konkrétnych nástrojov podpory členským štátom zodpovedným za prijímanie nelegálnych prisťahovalcov?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Predsedníctvo a Rada naďalej pripisujú veľkú dôležitosť boju proti nelegálnemu prisťahovalectvu a podpore solidarity na tento účel.

Na zasadnutí z 10. – 11. decembra 2009 prijala Európska rada Štokholmský program, nový viacročný program pre priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na roky 2010 – 2014. V tomto programe je jasne uvedené, že komplexná európska prisťahovalecká politika založená na solidarite a zodpovednosti je naďalej kľúčovým politickým cieľom Európskej únie. Tento program zdôrazňuje, že ak si chce EÚ zachovať spoľahlivý a udržateľný prisťahovalecký systém, je potrebné predchádzať, kontrolovať a bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu, keďže Únia čelí narastajúcemu tlaku nelegálnych migračných prúdov, a to najmä členské štáty na jej vonkajších hraniciach vrátane jej južnej hranice.

Predsedníctvo chce tiež do júnového zasadnutia Rady dokončiť prvé ročné hodnotenie Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle z roku 2008, ktorý tiež zdôrazňuje potrebu podpory solidarity pre tie členské štáty, ktoré ich geografická poloha vystavuje prílivu prisťahovalcov alebo ktoré majú obmedzené zdroje. Komisia prijala prvú výročnú správu o prisťahovalectve a azyle 6. mája 2010, na základe ktorej sa predsedníctvo bude snažiť vypracovať príslušné závery na júnovom zasadnutí Rady.

Treba tiež pripomenúť, že Rada SVV na svojom zasadnutí 25. a 26. februára 2010 prijala závery Rady týkajúce sa 29 opatrení na posilnenie ochrany vonkajších hraníc a boj proti nezákonnému prisťahovalectvu. Tieto závery zdôrazňujú význam zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti v integrovanom riadení vonkajších hraníc a pripomínajú potrebu aktívnej spolupráce medzi členskými štátmi a potrebu ďalej zlepšovať účinnosť agentúry FRONTEX, aby Únia dokázala lepšie zvládnuť úlohy v tejto oblasti. Poskytujú teda súbor opatrení zameraných na ďalší rozvoj agentúry FRONTEX a Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR), boj proti sieťam nezákonného prisťahovalectva a obchodovaniu s ľuďmi, solidaritu a integrované riadenie vonkajších hraníc a spoluprácu s tretími krajinami.

Rada súhlasila najmä s podporou solidarity voči členským štátom, ktoré čelia zvýšenému tlaku prostredníctvom budovania kapacít a praktickej spolupráce.

Španielske predsedníctvo bude tento týždeň (17. – 18. mája 2010) hostiť výročnú konferenciu celoeurópskeho Združenia akademickej spolupráce (Academic Cooperation Association) na tému Mozgy v pohybe. Uvažovalo predsedníctvo v tejto súvislosti nad tým, že by preskúmalo možnosť zaviesť európske programy na uľahčenie znalostnej migrácie a zamedzenie úniku mozgov z Európy, podporovanie excelentnosti a rozvíjanie siete popredných univerzít na medzinárodnej úrovni?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Na základe ustanovenia článku 165 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) má Rada v oblasti vzdelávania obmedzené právomoci. V súlade s týmto postavením Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania tým, že podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi, a ak je to potrebné, podporuje a dopĺňa ich činnosť, pričom plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za obsah vzdelávania a organizáciu vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. Rada však citlivo vníma otázky, ktoré nastolila vážená pani poslankyňa. V tomto zmysle vysoké školstvo – vďaka úzkemu prepojeniu s výskumom a inováciami – zohráva stále dôležitejšiu úlohu v celkovej hospodárskej stratégii Únie. Rada chce preto poukázať na množstvo iniciatív, na ktorých buď aktívne, alebo úzko spolupracovala a ktoré sú zamerané na podporu atraktivity európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a akademickej excelentnosti a spolupráce a zároveň podporujú voľný tok a výmenu znalostí a myšlienok nevyhnutných pre sociálny a hospodársky pokrok.

V prvom rade a ako ukázalo uznesenie z 23. novembra 2007 o modernizácii univerzít pre konkurencieschopnosť Európy v globálnej znalostnej ekonomike⁽¹⁾, Rada naďalej podporuje členské štáty v uskutočňovaní rozsiahlej modernizácie a reštrukturalizácie ich inštitúcií vysokoškolského vzdelávania s cieľom zvyšovať a udržiavať kvalitu a excelentnosť sektora vysokého školstva v Európe. Modernizácia tohto druhu sa považuje nielen za základnú podmienku úspechu širšej stratégie EÚ do roku 2020 pre rast a zamestnanosť, ale aj za súčasť väčšieho posunu k čoraz globálnejšej znalostnej ekonomike. Závery Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokého školstva⁽²⁾ tiež zdôrazňujú myšlienku, že podpora kvality a excelentnosti je nevyhnutná, ak chceme zabezpečiť, aby Európa neprehrala v globálnej súťaži o pritiahnutie a udržanie si najväčších talentov.

Po druhé, Rada tiež pripisuje veľkú dôležitosť podpore mobility na vzdelávacie účely na vysokých školách pre študentov, učiteľov a výskumníkov.

Veľmi úspešná časť programu celoživotného vzdelávania⁽³⁾, Erasmus, spolu s programom Erasmus Mundus v oblasti spolupráce s tretími krajinami⁽⁴⁾ naďalej poukazujú na výhody mobility a voľného toku znalostí v súvislosti s obohacovaním ľudského kapitálu, posilnením zamestnateľnosti, podporou schopnosti kreativity a inovácie a so zlepšením kvality a nových prístupov vo výučbe, vzdelávaní a výskume. Okrem oblasti mobility programy povzbudzujú a podporujú rozvoj spoločných akademických projektov, sietí a partnerstiev medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania.

Na záver by Rada chcela dodať, že pokrok dosiahnutý prostredníctvom širšieho, celoeurópskeho bolonského procesu, ako aj úspech EÚ pri prijímaní spoločných postupov a nástrojov, pokiaľ ide o uznávanie kvalifikácií a zabezpečenie kvality, môžu pomôcť pri zvyšovaní atraktivity vysokoškolského vzdelávania v rámci Únie.

Mohla by Rada uviesť svoje stanovisko k úmrtiam občanov EÚ zavineným príslušníkmi štátnych orgánov tretích krajín?

Akú pomoc by zvážila poskytnúť rodine postihnutej takouto udalosťou?

Jedným príkladom úmrtia za takýchto okolností je smrť írskeho občana Michaela Dwyera v Bolívii. Zabila ho elitná jednotka bolívijskej polície, pričom mnohé otázky v tejto veci zostávajú nezodpovedané.

Domnieva sa Rada všeobecne, že rodiny zosnulých osôb majú právo na riadne vyšetrenie takýchto úmrtí? Uvažovala by nad využitím svojho vplyvu v tretej krajine na zabezpečenie toho, aby sa takéto vyšetrovanie uskutočnilo?

Môže Rada v tomto konkrétnom prípade podniknúť akýkoľvek krok na pomoc rodine Michaela Dwyera?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Rada nebola oboznámená s konkrétnym prípadom, ktorý spomenul vážený pán poslanec. Keďže konzulárne záležitosti patria do pôsobnosti členských štátov, Rada sa nemôže vyjadriť ku konkrétnemu incidentu v súvislosti s úmrtím pána Dwyera.

Vo všeobecnosti Rada zdôrazňuje dôležitosť dodržiavania ľudských práv, ktoré tvoria základ vonkajších vzťahov Európskej únie, a odkazuje váženého pána poslanca na usmernenia v oblasti dialógu o ľudských právach, ktoré prijala v novembri 2008.

Misie členských štátov a delegácie Európskej únie teda pozorne sledujú prípady, ako je ten, ktorý spomenul vážený pán poslanec.

Boj proti beztrestnosti a za podporu nezávislého súdnictva – a teda správneho a úplného vyšetrovania trestných činov – sú medzi prioritami, o ktorých EÚ rokuje v dialógu s tretími krajinami. Európska únia pravidelne upozorňuje na prípady, ako je prípad pána Dwyera, v rámci svojich kontaktov s tretími krajinami a systematicky vyzýva, aby tieto prípady boli riadne a úplne prešetrené.

Svetová zdravotnícka organizácia sa zaviazala vykonať nezávislú štúdiu o náraste výskytu vrodených deformácií v irackom meste Falúdža so snahou zistiť príčinu dramatického nárastu výskytu vážnych vrodených chýb.

Vyskytli sa obavy vyplývajúce z použitia zbraní americkou armádou v roku 2004, keď Falúdžu postihlo jedno z najsilnejších bombardovaní počas celej vojny v Iraku, vrátane kontroverzného používania bieleho fosforu. Aké opatrenia prijme Rada v prípade, že nález Svetovej zdravotníckej organizácie potvrdí súvis medzi vystavením bielemu fosforu a znepokojujúcim počtom vážnych vrodených chýb v meste ?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Ako vážený pán poslanec určite vie, Rada veľmi pozorne sleduje vývoj v Iraku vrátane tejto konkrétnej otázky. Rada si je vedomá určitých obvinení vyslovených v minulosti týkajúcich sa otázky, ktorú nastolil vážený pán poslanec. Zatiaľ však nemáme k dispozícii žiadne konkrétne informácie, ktoré by nám umožňovali poskytnúť definitívnu odpoveď. Zaznamenali sme, že WHO pravdepodobne vykoná štúdiu o zdravotnom stave žien v Iraku. EÚ sa, samozrejme, dôkladne oboznámi s touto štúdiou, keď bude dokončená. Bolo by preto predčasné a nevhodné, keby Rada v tejto fáze zaujala stanovisko k tejto otázke, keď stále nie sú dostupné základné informácie.

Predsedníctvo by však chcelo dodať, že Rada si veľmi dobre uvedomuje potreby v irackom sektore zdravotníctva a je odhodlaná ho podporovať. Doteraz bolo z pomoci na rekonštrukciu Iraku vyčlenených pre oblasť zdravotníctva celkovo 117 miliónov EUR. Program pomoci za rok 2008 zahŕňal kľúčový projekt zameraný na podporu špecializovaných lekárskych služieb.

Integrovaný balík pomoci na roky 2009 – 2010 tiež obsahuje podporu pre inštitucionálne a ľudské kapacity v oblasti zdravotníctva na poskytovanie kvalitných zdravotníckych služieb (posilnenie systému základnej zdravotnej starostlivosti, zlepšenie zdravotných podmienok v školách).

Vyhlásenie vydané vedúcimi členmi eurozóny týkajúce sa gréckej ekonomiky necháva nezodpovedané množstvo otázok o odporúčanom postupe a podstate mechanizmu pomoci.

V dohode sa uvádza, že „členovia eurozóny sú pripravení prispievať koordinovanými bilaterálnymi pôžičkami“. Ďalej je uvedené: „Očakávame, že členovia eurozóny budú participovať na základe ich podielu na kapitále ECB“. Vyjadruje toto vyhlásenie nádej alebo záväzok?

Cieľom tohto mechanizmu je „poskytnúť stimuly pre návrat k trhovému financovaniu ... oceňovaním primeraným riziku“. Kto bude zodpovedný za posudzovanie rizika? V dohode sa ďalej uvádza: „Úrokové sadzby nebudú zvýhodnené, t.j. nebudú obsahovať žiadne dotačné prvky“. V čase, keď kladiem túto otázku, sa úrokové rozpätie gréckych dlhopisov pohybuje na hranici 400 bázických bodov. Aká úroková sadzba by teoreticky bola považovaná za akceptovateľnú v tom zmysle, že „nebude obsahovať žiadne dotačné prvky“?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Program podpory pre Grécko bol dohodnutý a uskutočnia ho členské štáty eurozóny mimo rámca zmlúv EÚ prostredníctvom medzivládnych dohôd. Bude vo forme súboru bilaterálnych pôžičiek od jednotlivých členských štátov eurozóny a v značnej miere prispeje aj MMF. Členské štáty EÚ sa dohodli, že Európskej komisii zveria úlohy v súvislosti s koordináciou a riadením stabilizačného mechanizmu, ktorý zabezpečia krajiny eurozóny.

Rada preto nediskutovala o podrobnostiach finančnej pomoci Grécku, ako je napríklad kľúč na určenie podielu jednotlivých členských štátov. Členské štáty však oznámili svoj zámer zúčastniť sa na pomoci v súlade so záväzkami prijatými v predchádzajúcich vyhláseniach eurozóny a podľa prerozdeľovacieho kľúča ECB za podmienky, že budú dokončené príslušné národné postupy.

Rada 10. mája prijala rozhodnutie na základe článkov 126 a 136 Zmluvy o fungovaní EÚ stanovujúce hlavné prvky hospodárskeho programu, ktorý musí teraz Grécko uskutočňovať a ktorý odzrkadľuje kľúčové podmienky spojené s finančnou pomocou. Osobitná dohoda o pôžičke medzi členskými štátmi poskytujúcimi finančnú pomoc a Gréckom uvádza, že finančná pomoc Grécku je podmienená vykonaním opatrení uvedených v tomto rozhodnutí a v memorande o porozumení, ktoré musí byť v súlade so spomínaným rozhodnutím. Memorandum o porozumení bolo odsúhlasené veriteľmi a Gréckom 9. mája. Rada bude pravidelne vyhodnocovať dodržiavanie tohto rozhodnutia na základe kontroly vykonávanej Komisiou a pravidelného podávania správ Gréckom.

Očakáva sa, že prvá platba sa uskutoční do 19. mája.

Predsedníctvo Rady pripomína, že podrobnosti bilaterálnych pôžičiek a podmienky s nimi spojené boli dohodnuté medzi členskými štátmi podieľajúcimi sa na programe podpory a Gréckom. Rada nemôže komentovať bilaterálne kroky členských štátov ani vyhlásenia, ktoré urobili hlavní predstavitelia štátov alebo vlád členských štátov.

Vo februári 2010 miera nezamestnanosti v EÚ dosiahla 10 % a podľa predpokladov Medzinárodnej organizácie práce klesne až v prvom polroku 2011. Hospodárska kríza vo veľkej miere ovplyvnila súkromný sektor, pričom tisíce podnikov uskutočnili hromadné prepúšťanie alebo museli zastaviť prevádzku. Podniky, ktoré zasiahla hospodárska a finančná kríza, môžu využiť Európsky sociálny fond, ako aj Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom poskytnúť podporu prepusteným osobám. Vzhľadom na zníženie štátnych rozpočtov v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy však EÚ nemá pre verejný sektor k dispozícii účinné nástroje na podporu osôb prepustených z verejného sektora alebo z podnikov verejného záujmu. Navyše určité záväzky, ktoré prijali niektoré členské štáty vo vzťahu k Medzinárodnému menovému fondu alebo Európskej komisii s cieľom prekonať hospodársku krízu, majú za následok mimoriadne veľké znižovanie počtu pracovníkov vo verejnom sektore.

Zvažuje Rada možnosť vytvoriť európsky nástroj určený na podporu osôb prepustených z verejného sektora v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Rada sa stotožňuje s obavami v súvislosti so situáciou vo veci prepúšťania a zvyšovania nezamestnanosti v Európskej únii, ktorá sa dotýka tak súkromného, ako aj verejného sektora.

Hoci zatiaľ neexistuje žiadny konkrétny návrh Komisie na vytvorenie európskeho nástroja na podporu pracovníkov verejného sektora, existujúce opatrenia na úrovni EÚ môžu aj teraz poskytovať pomoc všetkým kategóriám prepustených pracovníkov.

To sa týka nariadenia o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), ktoré sa vzťahuje na pracovníkov súkromného aj verejného sektora, ktorí boli prepustení v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu zapríčinených globalizáciou a ktorých prepúšťanie má značne nepriaznivý vplyv na regionálne alebo miestne hospodárstvo.

V snahe zmierniť dôsledky finančnej a hospodárskej krízy bolo toto nariadenie v roku 2009 zrevidované tak, aby jeho pôsobnosť mohla byť dočasne rozšírená a aby sa zjednodušil prístup k prostriedkom fondu pomocou prispôsobenia intervenčných kritérií. Členský štát môže požiadať o finančný príspevok z EGF pre prepustených pracovníkov verejného sektora za predpokladu, že jeho žiadosť spĺňa intervenčné kritériá stanovené v revidovanom nariadení.

Táto cieľová skupina môže takisto získať podporu z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom vybraných projektov, ktoré majú realizovať príjemcovia pomoci, ako sú podniky s účasťou štátu alebo miestne správne orgány. Nie sú stanovené žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o sektor pôvodu, či už súkromný, alebo verejný, za predpokladu, že projekt patrí do operačného programu členského štátu spolufinancovaného Európskym sociálnym fondom a že bývalí pracovníci verejného sektora sú zahrnutí v pôsobnosti takéhoto projektu.

Možno tiež využiť ďalší európsky nástroj, a to európsky nástroj mikrofinancovania Progress. Európsky nástroj mikrofinancovania Progress má za cieľ zvýšenie dostupnosti a prístupnosti mikrofinancovania pre zraniteľné skupiny, ako sú, okrem iného, nezamestnaní, ktorí chcú založiť alebo ďalej rozvíjať mikropodnik. Pracovníci súkromného aj verejného sektora, ktorí sa nedávno stali nezamestnanými a chcú začať podnikať prostredníctvom internetu, by teda mohli získať pôžičku prostredníctvom tohto nástroja.

Na základe Lisabonskej zmluvy získali národné parlamenty po prvý raz v histórii významnú úlohu pri riešení záležitostí Európskej únie. Národné parlamenty sú podnecované k tomu, aby sa už v ranom štádiu aktívne zapájali do procesu tvorby politík EÚ. Je veľmi dôležité, aby všetky formy medziparlamentnej spolupráce spĺňali dve základné zásady: vyššiu účinnosť a parlamentnú demokratizáciu. Chcela by som zdôrazniť, že je dôležité podporovať národné parlamenty, aby kontrolovali návrhy právnych predpisov predtým, než ich preskúma zákonodarný orgán Únie, a aby účinne dohliadali na svoje vlády, ktoré pôsobia v rámci Rady.

Aké konštruktívne kroky prijala Rada s cieľom zlepšiť spoluprácu s členskými štátmi po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Lisabonská zmluva podnecuje národné parlamenty, aby sa vo väčšej miere zapájali do činností Európskej únie, a posilňuje parlamentný rozmer Únie.

Medzi významné zmeny na základe Lisabonskej zmluvy patrí nový mechanizmus na kontrolu subsidiarity, ktorý dáva národným parlamentom osobitnú úlohu pri preskúmavaní legislatívnych návrhov na zabezpečenie toho, aby boli v súlade so zásadou subsidiarity, a tiež posilnenie informovanosti národných parlamentov o činnosti Európskej únie.

Rada je odhodlaná zabezpečiť účinné uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa tých aspektov vzťahov s národnými parlamentmi, ktoré patria do jej oblasti pôsobnosti.

V tejto súvislosti Rada vytvorila mnoho postupov a národné parlamenty sme o nich informovali:

a) vytvorenie systému, na základe ktorého budú národným parlamentom zasielané legislatívne návrhy, ktoré predložili členské štáty alebo inštitúcie, aby mohli národné parlamenty vykonávať kontrolu dodržiavania subsidiarity v rámci lehoty 8 týždňov, ako je to uvedené v článku 6 protokolu č. 2;

b) zasielanie informácií, návrhov na zmeny a doplnenia zmlúv (vrátane návrhov, ktoré sú predkladané na základe druhého pododseku článku 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ) a žiadostí tretích krajín o pristúpenie k EÚ národným parlamentom;

c) zasielanie informácií o iných dokumentoch na základe zmlúv národným parlamentom, a to najmä:

– programy zasadnutí Rady;

– výsledky zasadnutí Rady;

– zápisnice z častí zasadnutí Rady týkajúcich sa rokovaní o legislatívnych návrhoch;

– pozície prijaté Radou na základe rôznych legislatívnych postupov;

– informácie o výsledku hodnotenia podľa článku 70 ZFEÚ;

– informácie o rokovaniach Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (COSI) podľa článku 71 ZFEÚ.

Chceli by sme vás uistiť o odhodlanosti Rady, pokiaľ ide o efektívne fungovanie týchto nových postupov, konať tak, aby národné parlamenty boli schopné riadne si plniť dôležitú novú úlohu, ktorú im určuje Lisabonská zmluva.

Pokiaľ ide o kontrolu dodržiavania subsidiarity, Rada poslala začiatkom tohto roka národným parlamentom aj dve iniciatívy členských štátov v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Národné parlamenty boli vyzvané, aby do 8 týždňov poskytli svoje stanovisko k otázke zásady subsidiarity. Dostali sme iba jedno nesúhlasné vyjadrenie.

Navyše, v súlade s článkom 48 Zmluvy o Európskej únii Rada už koncom roka 2009 zaslala národným parlamentom španielsku iniciatívu týkajúcu sa revízie protokolu 36 zmlúv (dodatoční poslanci EP). Národné parlamenty boli tiež informované o žiadosti Srbska o pristúpenie k EÚ.

Do akej miery sa Rada zaoberala otázkou poskytnutia finančnej podpory tým, ktorým vznikli škody v dôsledku nebývalého narušenia dopravy v celej Európe spôsobeného oblakom sopečného popola?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Súčasný legislatívny rámec v oblasti náhrad a pomoci cestujúcim je z veľkej časti definovaný v nariadení (ES) č. 261/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla a v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov. Toto nariadenie zaviedlo nové pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim v leteckej doprave v prípade odmietnutia nástupu do lietadla, zrušenia alebo veľkého omeškania letov a nedobrovoľného cestovania v nižšej triede. Stanovuje minimálne práva pre cestujúcich, ktoré musí dodržiavať každá letecká spoločnosť, ak dôjde k narušeniu cesty. To isté nariadenie požaduje od členských štátov, aby zriadili orgány zodpovedné za uplatňovanie nariadenia, ktoré budú môcť uvaliť odrádzajúce sankcie.

Rada si je vedomá nebývalého narušenia dopravy spôsobeného výbuchom sopky na Islande a jeho mimoriadnych dôsledkov vrátane toho, že takmer desať miliónov cestujúcich nemohlo odletieť.

Mali sme už možnosť diskutovať o tejto otázke s poslancami Parlamentu počas rozpravy na plenárnom zasadnutí 20. apríla.

Rada na mimoriadnom zasadnutí 4. mája odsúhlasila to, že nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave sa majú plne uplatňovať a vykonávať jednotným spôsobom v súvislosti s touto krízou a berúc do úvahy výnimočné okolnosti. Vyzvala tiež Európsku komisiu, aby zobrala do úvahy skúsenosti a rozličné reakcie všetkých zainteresovaných strán počas krízy spôsobenej oblakom sopečného popola v súvislosti so súčasnou revíziou nariadenia č. 261/2004.

Európska únia plánuje uzavrieť dohodu o spolupráci medzi EUROPOLOM a Izraelom.

V súlade s článkom 20 ods. 4 rozhodnutia Rady 2009/934/SVV⁽¹⁾ z 30. novembra 2009 EUROPOL zapracuje do dohody ustanovenie, ktoré mu zakazuje spracovávať osobné údaje získané porušením ľudských práv.

Obsahuje návrh dohody ustanovenia zaručujúce, že Izrael neposkytne EUROPOLU osobné údaje získané porušením ľudských práv, najmä v dôsledku mučenia alebo od nezákonne väznených osôb?

Ak áno, akým spôsobom je možné dosiahnuť, aby táto záruka bola účinná?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Rokovania smerujúce k uzavretiu dohody o operačnej spolupráci medzi EUROPOLOM a Izraelom sa uskutočňujú medzi riaditeľom EUROPOLU a izraelskými orgánmi. Rada sa nezúčastňuje týchto rokovaní. Až keď správna rada EUROPOLU predloží Rade návrh dohody, bude môcť Rada poskytnúť stanovisko k obsahu dohody.

Ako vážená pani poslankyňa iste vie, Rada pripisuje veľkú dôležitosť ochrane údajov a v tomto ohľade sa teší na stanovisko spoločného dozorného orgánu (JSB) EUROPOLU, ako aj na návrh dohody o operačnej spolupráci. Keď Rada minulý rok poverila riaditeľa EUROPOLU začatím rokovaní o návrhu dohody o operačnej spolupráci, jej rozhodnutie bolo založené na správe správnej rady EUROPOLU a na stanovisku JSB, pričom obidva dokumenty uvádzali, že neexistujú žiadne prekážky pre začatie rokovaní s Izraelom za predpokladu, že problémy, na ktoré upozornil spoločný dozorný orgán, budú vyriešené v priebehu týchto rokovaní. Keď bude Rade predložený návrh dohody o operačnej spolupráci, Rada bude môcť posúdiť, či boli alebo neboli náležite zohľadnené pripomienky JSB.

Ukrajinský parlament Verchovna Rada prijal 27. apríla 2010 neočakávané rozhodnutie ratifikovať novú zmluvu, ktorou sa ruskému námorníctvu predlžuje po roku 2017 prenájom základne v Sevastopole o 25 rokov s možnosťou predĺžiť prenájom ešte o ďalších päť rokov. Rozhodnutie prijala väčšina 236 zo 450 poslancov počas nepríjemnej bitky v snemovni Verchovnej Rady. Ruská Duma tento príklad rýchlo nasledovala a ratifikovala zmluvu ohromujúcou väčšinou 98 % hlasov.

Aký dosah bude mať podľa Rady táto dohoda na zvrchovanosť Ukrajiny? Ako ovplyvní vyhliadky Ukrajiny na euroatlantickú integráciu?

Aký dosah bude mať – vzhľadom na to, že od rozšírenia v roku 2007 EÚ priamo hraničí s Čiernym morom – prítomnosť tejto významnej ruskej námornej základne v blízkosti hraníc EÚ na dlhodobú bezpečnosť EÚ?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Zlepšenie vzťahov Ukrajiny s Ruskom je jedným z kľúčových cieľov zahraničnej politiky prezidenta Janukoviča. EÚ to privítala, keďže doteraz sústavne podporovala konštruktívne vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom.

Na stretnutí 21. apríla v Charkove za účasti prezidenta Medvedeva podpísali Rusko a Ukrajina dohodu o predĺžení prenájmu sevastopoľskej základne ruskej čiernomorskej flotily až do roku 2042 s päťročným automatickým predĺžením, ak sa nedohodne inak. Dohoda tiež zahŕňa zníženie ceny ruského plynu o 30 % ako súčasť platby za prenájom.

Rada vzala na vedomie túto dohodu, ktorú považuje za zvrchované rozhodnutie Ukrajiny. Rada dlhodobo zastáva názor, že Ukrajina mala zvrchované právo buď ukončiť dohodu o prenájme po vypršaní jej platnosti v roku 2017, alebo ju predĺžiť. Rada tiež vzala na vedomie skutočnosť, že poskytnutie zľavy na cenu plynu pre Ukrajinu bolo súčasťou tejto dohody. Rada vyjadruje nádej, že znížená cena za plyn neodkloní Ukrajinu od snahy o zvyšovanie energetickej účinnosti a od pokračovania v programe reforiem, najmä v energetickom sektore. Rada tiež dúfa, že nižšie ceny plynu zlepšia rozpočtovú disciplínu, čo prispeje k obnoveniu spolupráce s MMF.

Pred rozšírením v roku 2007 už EÚ priamo hraničila s Baltským morom, kde má Rusko niekoľko významných námorných základní. Rada sa domnieva, že prítomnosť ruskej námornej základne v Sevastopole by nemala mať žiadny dosah na bezpečnosť EÚ.

Budúca sobota 22. mája bude dňom obezity. Obezita je v súčasnosti jedným z najväčších problémov, pred ktorým stoja občania EÚ a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v členských štátoch.

Predpokladá sa, že do konca tohto roka sa bude 20 % európskej populácie – 150 miliónov dospelých a 15 miliónov detí a adolescentov – považovať za obéznych. Aké kroky chce Rada podniknúť na zastavenie rastúcej úrovne obezity v členských štátoch a v EÚ ako celku?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Rada v záveroch prijatých 6. decembra 2007 vyzvala členské štáty na spoluprácu pri vyvíjaní aktivít zameraných na zmenu zloženia potravín s cieľom znížiť hodnoty soli, nasýtených tukov, trans-mastných kyselín, pridaného cukru a kalorickej hodnoty vzhľadom na úlohu, akú zahrávajú tieto prvky v rozvoji chronických chorôb, nadváhy a obezity.

Navyše, 8. júna 2010 španielske predsedníctvo vyzve Radu, aby prijala závery s odporučením opatrení, ktoré majú prijať členské štáty a Komisia na podporu a dohľad, pokiaľ ide o zníženie príjmu soli obyvateľov Európy. Nadmerná spotreba soli spôsobuje poškodenie zdravia, najmä problémy s obezitou. Nadmerný príjem soli tým, že vyvoláva smäd a následne pitie kalorických nápojov, prispieva k obezite.

Rada v súčasnosti preskúmava návrh nariadenia predložený Komisiou o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktoré má za cieľ dosiahnuť, aby označovanie potravín poskytovalo viac informácií, aby bolo čitateľnejšie, prehľadnejšie a aby umožňovalo porovnávanie podobných výrobkov.

Poskytovanie väčšieho množstva informácií pri označovaní nutričných zložiek (cukrov, tukov, soli attď.) by malo byť povinné.

Označovanie potravín by malo byť čitateľnejšie, preto sa uvažuje o zavedení minimálnej veľkosti písma.

Malo by byť prehľadnejšie, lebo informácie by mali byť uvedené spolu v jednej tabuľke, a malo by umožňovať porovnávanie, pretože množstvá by mali byť vždy vyjadrené na 100 g pre pevné látky a 100 ml pre tekutiny.

Cieľom je motivovať spotrebiteľov, aby si vybrali výrobok, ktorý najlepšie zodpovedá ich potrebám, a aby sa naučili vyhýbať sa potravinám, ktoré môžu poškodzovať ich zdravie.

Má Rada vzhľadom na vážne problémy spôsobené oblakom sopečného popola v úmysle prijať opatrenia na urýchlenie plnenia iniciatívy o jednotnom európskom vzdušnom priestore?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Španielske predsedníctvo zorganizovalo v dňoch 25. – 26. februára 2010 v Madride konferenciu na vysokej úrovni o časovom pláne pre zavedenie jednotného európskeho vzdušného priestoru. Účastníci konferencie sa zhodli v tom, že vytvorenie jednotného európskeho vzdušného priestoru je nanajvýš dôležité pre budúcnosť európskeho letectva. Iniciatíva smeruje k dosiahnutiu ambicióznych cieľov: znížiť ceny leteniek o polovicu, znížiť environmentálny vplyv letov o 10 % vďaka lepšiemu využívaniu vzdušného priestoru, ktoré doplní program na dekarbonizáciu vzdušného priestoru, a umožniť trojnásobné zvýšenie kapacity a pritom ďalej zlepšovať už teraz vysokú úroveň bezpečnosti európskeho vzdušného priestoru. Účastníci tiež schválili ambiciózny časový plán na dosiahnutie jednotného európskeho vzdušného priestoru.

Výbuch sopky Eyjafjallajökull na Islande od 14. apríla vytvoril oblak sopečného popola a hrozilo, že zasiahne väčšinu Európy. V súlade s príslušnými postupmi vypracovanými na medzinárodnej úrovni vnútroštátne orgány uzatvorili celý zasiahnutý vzdušný priestor, čo malo ďalekosiahle dôsledky na leteckú dopravu v Európe.

Ministri dopravy EÚ prvýkrát riešili narušenie leteckej dopravy na video/audio konferencii 19. apríla, kde sa dohodli na postupnom a koordinovanom otvorení európskeho vzdušného priestoru, pričom zdôraznili, že bezpečnosť sa musí považovať za absolútnu prioritu. Ministri prijali rozhodnutie o spoločnom systéme a vytvorení troch zón v závislosti od koncentrácie popola, ktoré nadobudlo účinnosť 20. apríla a naďalej je v platnosti. Tiež sa dohodli na mimoriadnom zasadnutí Rady, ktoré sa malo konať 4. mája 2010.

Na tomto zasadnutí dňa 4. mája Rada uskutočnila výmenu názorov o dôsledkoch narušenia leteckej dopravy založenú na informáciách, ktoré poskytla Komisia. Rada sa zhodla na dôležitosti udelenia najvyššej priority urýchleniu a očakávaniu úplnej realizácie jednotného európskeho vzdušného priestoru. Vyzvala európske inštitúcie a členské štáty, aby naliehavo prijali príslušné rozhodnutia o súbore určených opatrení najmä v súvislosti s:

– okamžitým vytvorením krízového koordinačného tímu,

– bezodkladným vymenovaním koordinátora funkčných blokov vzdušného priestoru,

– urýchleným zavedením funkčných blokov vzdušného priestoru,

– vymenovaním manažéra európskej siete do konca roku 2010,

– prijatím systému výkonnosti do leta 2010,

– urýchlením zavedenia nových kompetencií Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, najmä pokiaľ ide o riadenie leteckej dopravy, ktoré majú začať platiť do roku 2012,

– prijatím stratégie spustenia programu výskumu riadenia letovej prevádzky jednotného európskeho vzdušného priestoru do konca roku 2010.

Mohla by Rada poskytnúť aktualizované hodnotenie politickej situácie v Mjanmarsku?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Politickú situáciu v Mjanmarsku nemožno oddeliť od vážnych spoločenských a hospodárskych problémov, ktorým krajina čelí. Zameranie sa len na nadchádzajúce voľby a obnovu inštitúcií nebude stačiť na nápravu základných slabín a dosiahnutie trvalo udržateľného pokroku.

Po prvýkrát za dvadsať rokov sa krajina pripravuje na parlamentné voľby s účasťou viacerých strán, pričom dátum volieb sa má ešte určiť. Proces kontroluje armáda, ktorá si ponechá kontrolu aj nad budúcim parlamentom. V súlade s volebnými zákonmi je približne 2 000 politických väzňov v dôsledku toho, že sa nachádzajú vo väzení, vylúčených z členstva v politických stranách, čo ich zbavuje možnosti byť zvolení, vrátane Aung Schan Su Ťijovej, ktorej strana NLD sa preto rozhodla volieb nezúčastniť. Tým získava vedúce postavenie vládou podporovaná strana USD. Zaregistrovalo sa ďalších 25 strán, z ktorých niektoré nie sú napojené na armádu. Nedomnievame sa, že sa vďaka voľbám vojenská diktatúra okamžite premení na demokraciu, ale môžu byť prvým krokom v dlhšom procese zmeny.

Účasť etnických skupín je pre pokrok ešte dôležitejšia ako úloha opozície. Tvoria 40 % obyvateľstva a žijú na 50 % územia. Niektoré skupiny, ktoré uzatvorili prímerie, sa takisto môžu zúčastniť volebného procesu. Najväčším kameňom úrazu je premena ozbrojencov, ktorí uzatvorili prímerie, na pohraničnú stráž. Okrem rizika obnovenia ozbrojeného konfliktu, predovšetkým v pohraničných oblastiach, sa vyvíja tlak na zostávajúce skupiny, ktoré neuzatvorili prímerie, a existuje nebezpečenstvo zvýšeného prúdu utečencov.

Situácia v oblasti ľudských práv EÚ naďalej vážne znepokojuje. Neexistuje tam právny štát ani nezávislosť súdov; existuje všeobecná beztrestnosť pri porušovaní ľudských práv; je vážne obmedzovaná sloboda prejavu a médiá sú prísne kontrolované.

Hospodárska situácia poskytuje zmiešaný, ale prevažne neutešený obraz. Mjanmarsko naďalej patrí k najmenej rozvinutým krajinám a medzi obyčajnými občanmi vládne všeobecná chudoba. Zotavenie a obnova po cyklóne Nargis bude trvať roky. Príjmy štátu pochádzajú najmä z predaja zemného plynu v regióne. Ten stále podporuje skromnú mieru rastu, ale väčšina týchto príjmov sa vynakladá na armádu a veľké stavebné projekty, akým je nové hlavné mesto Nepjito. Rekordne nízke investície do zdravotníctva a školstva neposkytujú krajine dobré dlhodobé vyhliadky. A nakoniec, situáciu veľmi negatívne ovplyvnila aj hospodárska kríza, ktorá znamenala nižšiu výkonnosť hlavných obchodných partnerov Mjanmarska a menej finančných prostriedkov od ľudí pracujúcich v zahraničí, ako aj hospodárske bojkotovanie zahraničím.

EÚ spolu s celým medzinárodným spoločenstvom súhlasí, že dosiahnutie zmeny v Mjanmarsku je dlhodobý proces. Budeme sa na tom ďalej podieľať aktívnou spoluprácou so všetkými aktérmi priamo na mieste a dôsledne vyváženou kombináciou tlaku a spolupráce. Voľby, aj keď budú mať nedostatky, by mohli byť prvým krokom k inkluzívnejšej spoločnosti a demokracii. Sme toho názoru, že nesmieme premeškať túto šancu zapojiť sa do procesu, a sme pripravení aj po voľbách pokračovať v úsilí spolu s našimi partnermi, ako sú Spojené štáty, OSN a ázijské krajiny.

Komisia nedávno predložila návrh smernice o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí (2010/0065 (COD) – KOM(2010)0095). Je to dôležitá smernica, ktorá dáva EÚ možnosť, aby bojovala proti jednému z najhorších zločinov na svete. Preto je dôležité, aby všetky členské štáty ťahali za jeden povraz, a to tak, že zosúladia svoje právne predpisy, zlepšia ochranu obetí tohto trestného činu a budú sa zaoberať prevenciou. Musíme prevziať zodpovednosť za dopyt po službách obetí obchodovania s ľuďmi, ktorý jestvuje v našich krajinách. Preto sa čudujem a zároveň som sklamaný, že Komisia v článku 15 ods. 4 navrhovanej smernice nepredpokladá kriminalizovanie tých, ktorí využívajú tieto služby s vedomím, že osoba, ktorá danú službu ponúka, je obeťou obchodovania s ľuďmi.

Aké vyhliadky existujú na to, že to členské štáty vezmú do úvahy a využitie služieb obetí obchodovania s ľuďmi stanovia za trestný čin?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(EN) Sme parlamentu vďační za to, že nám poskytol príležitosť reagovať na túto konkrétnu otázku týkajúcu sa obchodovania s ľuďmi (THB). Je to dôležitá téma. Boj proti obchodovaniu s ľuďmi je pre španielske predsedníctvo prioritou, bol označený za prioritnú tému v Štokholmskom programe a úsilie zamerané na predchádzanie a boj proti obchodovaniu sa za posledný rok značne vystupňovalo. Obchodovanie s ľuďmi je vážnym porušovaním základných ľudských práv a v boji proti nemu by mala EÚ presadzovať aktívny, koordinovaný a jednotný prístup. Postupne nadobúda tvar komplexná politika, ktorej významným prvkom je prevencia.

Podľa článku 15 návrhu smernice o „predchádzaní“, ktorá sa spomína v otázke, členské štáty „prijmú vhodné opatrenia“ potrebné na odrádzanie od dopytu, ktorý stimuluje všetky formy vykorisťovania súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi. Podľa odseku 2 a 3 to zahrňuje opatrenia, ako sú napríklad informačné kampane a kampane na zvyšovanie povedomia, výskumné a vzdelávacie programy zamerané na zvyšovanie povedomia a znižovanie rizika pre ľudí a zvlášť deti, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi, a odborná príprava úradníkov, ktorí môžu prichádzať do styku s obeťami a potenciálnymi obeťami. Podľa odseku 4 článku 15 „Členské štáty zvážia prijatie opatrení, ktorými sa medzi trestné činy zaradí využívanie služieb, ktoré tvoria predmet vykorisťovania v zmysle článku 2, ak sa tieto služby využívajú s vedomím, že daná osoba je obeťou trestného činu uvedeného v článku 2“; inými slovami, členské štáty zvážia kriminalizáciu využívania lacnej pracovnej sily a kupovania sexuálnych služieb, keď si je kupujúci vedomý toho, že je osoba obeťou obchodovania. Je to nezáväzné ustanovenie, ktoré necháva na jednotlivé členské štáty, ako vyriešia detaily otázky kriminalizácie.

Toto znenie je zhodné so znením predchádzajúceho návrhu na rámcové rozhodnutie, ktorý bol schválený na zasadnutí Rady SVV 1. decembra 2009, ktorého platnosť však zanikla nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy. Z diskusií v Rade bolo jasné, že záväzné ustanovenie by bolo pre veľkú väčšinu členských štátov neprijateľné. Je to vyjadrené aj v dôvodovom memorande Komisie pripojenom k návrhu, v bode 2.1.2 ktorého sa uvádza, že „otázka zavedenia osobitnej povinnosti trestne stíhať klientov vedome využívajúcich sexuálne služby osoby, ktorá bola objektom obchodovania s ľuďmi, vyvolala rozporné reakcie zainteresovaných strán. Viaceré členské štáty podotkli, že takéto ustanovenie by nemalo byť záväzné“.

Konkurencieschopnosť EÚ je jednoznačná v priemyselných oblastiach, ako sú výroba automobilov, chemický a strojárenský priemysel, kde Únia v roku 2008 zabezpečovala 27 %, 30 %, resp. 38 % svetovej výroby. EÚ bola v roku 2008 takisto tretím, resp. druhým najväčším výrobcom liekov a civilných lietadiel. Hospodárska kríza tvrdo zasiahla európsky priemysel. Vo februári 2010 klesla priemyselná výroba v porovnaní s februárom 2009 o 2 % a počet nezamestnaných (v 27 členských štátoch EÚ) dosiahol 23,019 miliónov, čo je o 3,1 miliónov osôb viac ako vo februári 2009. Znepokojujúca je aj skutočnosť, že v prípade mladých ľudí (mladších ako 25 rokov) miera nezamestnanosti vo februári 2010 dosiahla 20 %.

Vzhľadom na to, že existuje priama súvislosť medzi mierou zamestnanosti a rastom priemyselnej výroby, mohla by Komisia informovať, aké opatrenia chce prijať na rozvoj ambicióznej, ekologickej a trvalo udržateľnej priemyselnej politiky, ktorá b umožnila znížiť mieru nezamestnanosti a zachovať úroveň priemyselnej výroby v EÚ?

(FR) Európsky priemysel sa stále podieľa 18 percentami na celkovej zamestnanosti, a to aj napriek znižovaniu zamestnanosti v priemysle približne o 0,5 % ročne v období 1995 až 2007, kým zamestnanosť v obchodných službách zaznamenala ročnú mieru rastu 4,5 %. Finančná kríza však poukázala na dôležitosť udržovania bezpečnej priemyselnej základne v Európe.

V rámci stratégie EÚ do roku 2020 sa počíta s rozvojom priemyselnej politiky pre éru globalizácie, politiky zameranej na udržiavanie a rozvoj bezpečnej, konkurencieschopnej a diverzifikovanej priemyselnej základne, ako aj na smerovanie k väčšej energetickej účinnosti a racionálnejšiemu využívanie zdrojov. Okrem tohto je teraz už jasné, že politiky EÚ budú musieť byť zamerané na zlepšenie konkurencieschopnosti európskych spoločností vo všetkých odvetviach.

V septembri 2010 vypracuje Komisia svoju novú víziu priemyselnej politiky pre éru globalizácie. Jej prioritou bude uľahčenie prechodu ku konkurencieschopnejšej, inovatívnejšej a trvalejšej výrobnej základni. Komisia predloží konkrétne návrhy na základe analýzy predností a slabostí jednotlivých priemyselných odvetví, pričom zohľadní nasledujúce body:

potrebu začleniť otázku konkurencieschopnosti do všetkých politík Únie;

treba urýchliť realizáciu modernizovanej infraštruktúry, najmä pokiaľ ide o energetiku, dopravu a telekomunikačné siete. Okrem toho je tiež potrebné zintenzívniť úsilie v oblasti inovácie a presadzovať kľúčové generické technológie, ktoré podporujú rozvoj nových priemyselných odvetví, centier konkurencieschopnosti a služieb;

dôležitou úlohou je tiež prechod k ekologickému hospodárstvu, v ktorom sa účinne využívajú zdroje, k čomu musí dôjsť v rôznych odvetviach priemyslu vrátane malých a stredných podnikov (SME). Tento cieľ však predstavuje pre európsky priemysel aj príležitosť z hľadiska technologickej kompetentnosti, ako aj z hľadiska vytvárania pracovných miest;

a nakoniec, na medzinárodnej úrovni bude potrebné zabezpečiť európskym spoločnostiam podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže na globálnom trhu a rozšíriť pravidlá a normy EÚ za hranice Európy. Na druhej strane bude tiež potrebné byť veľmi opatrní, pokiaľ ide o zásoby surovín.

Komisia plánuje do konca tohto roku vypracovať návrh svojej politiky týkajúcej sa narastajúceho nedostatku vzácnych zdrojov. Počas svojej návštevy vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku 28. apríla 2010 komisár Tajani opakovane zdôrazňoval, že riadenie zdrojov je jednou z jeho hlavných priorít. Okrem prístupu k zdrojom v rámci EÚ a mimo nej sa za otázky, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť, označili aj recyklovanie a opätovné použitie.

Otázka však znie, ako Komisia vymedzuje a interpretuje pojmy recyklovanie a opätovné použitie a do akej miery bude jej politika v tejto oblasti primeraná a ambiciózna. Bude naďalej prevládať tradičné vnímanie recyklovania a využívania druhotných surovín (downcycling) alebo Komisia postúpi o krok dopredu tým, že zohľadní a bude podporovať nové postupy, napríklad tzv. postup od začiatku po začiatok (permanentná recyklácia)? Ak áno, ako konkrétne sa to prejaví v politike Komisie? Bude na príklad permanentná recyklácia v budúcnosti kritériom oprávnenosti v rámci verejného obstarávania?

(EN) Komisia ďakuje váženej pani poslankyni za túto otázku, pretože nám poskytuje príležitosť diskutovať o otázkach účinnosti využívania zdrojov, politikách EÚ v oblasti odpadov a recyklácie a surovinovej iniciatíve (RMI).

Skôr než sa bude Komisia venovať bodom, ktoré nastolila vážená pani poslankyňa, chcela by zdôrazniť skutočnosť, že RMI je integrovanou stratégiou, ktorá spája rôzne politické línie zamerané na zabezpečenie trvalo udržateľných dodávok surovín v kontexte pokračovania prechodu Európy na hospodárstvo s účinnejším využívaním zdrojov. Pokiaľ ide o oznámenie o RMI z roku 2008, vychádza táto stratégia z troch pilierov:

zabezpečenie spravodlivého a rovnakého prístupu k surovinám z medzinárodných trhov pre všetkých priemyselných konkurentov;

stanovenie správnych rámcových podmienok v rámci EÚ s cieľom zaručiť trvalo udržateľné dodávky surovín z európskych zdrojov;

celkové posilnenie účinnosti využívania zdrojov a podpora recyklácie s cieľom znížiť spotrebu primárnych surovín v EÚ a relatívnu závislosť od dovozu.

Takže tretí pilier RMI je zameraný na zníženie spotreby primárnych surovín v EÚ prostredníctvom zvýšenia účinnosti využívania zdrojov a podpory recyklácie. Vychádza to z existujúcich rozsiahlych politík a právnych predpisov EÚ v oblasti nakladania s odpadom vrátane recyklácie, ako sú napríklad rámcová smernica o odpade, nariadenie o preprave odpadu a celý rad smerníc týkajúcich sa konkrétnych tokov odpadu, ako je napríklad odpad z elektrických a elektronických zariadení. Jedným z cieľov RMI je teda podpora a uľahčovanie plného uplatňovania a presadzovania právnych predpisov v oblasti odpadu a recyklácie.

Pokiaľ ide o definovanie pojmov ako „recyklácia“ a „opätovné využívanie“, rámcová smernica o odpade prijatá v novembri 2008 definuje recykláciu a načrtáva hierarchiu odpadov, kde priorita sa kladie v prvom rade na prevenciu, potom na prípravu na opätovné využívanie a potom na recykláciu. V podstate to znamená, že politiky EÚ už sú založené na koherentnom prístupe k uprednostňovaniu recyklácie a opätovného využívania pred inými formami likvidácie. Okrem toho je v tejto smernici už uvedený pojem „uvažovanie orientované na životný cyklus produktu“, čo znamená, že politikami EÚ v tejto oblasti sa riešia a aktívne presadzujú odvodené pojmy ako „z kolísky do kolísky“. Okrem toho poskytuje platforma pre posudzovanie životného cyklu na stránke spoločného výskumného centra celý rad príkladov a metód v oblasti uvažovania orientovaného na životný cyklus produktu a posudzovania životného cyklu.

Komisia takisto podniká množstvo krokov s cieľom umožniť účinnejšie dosiahnutie našich cieľov v tejto oblasti.

Jedna dôležitá úloha sa týka vytvorenia kritérií „odpadového konca“ pre niektoré toky objemných odpadov, akými sú železo a oceľ, hliník a meď.

Pri vzácnejších kovoch, ktoré sa zatiaľ ťažko recyklujú, uplatňuje Komisia dvojúrovňový prístup. Prvý prístup je zameraný na výskum nahraditeľnosti, druhý je zameraný na obchod. V rámci Európy sa Komisia zameriava na podporu výskumu nahraditeľnosti, konkrétne sa skúmajú nové materiály, ktoré by mohli nahradiť strategické alebo nedostatkové suroviny, akými sú napríklad platinové kovy a vzácne zeminy. Pokiaľ ide o obchodnú stratégiu, venuje Komisia osobitnú pozornosť nespravodlivým a deformujúcim obchodným praktikám tretích krajín pri súčasnom zaručení príslušného zohľadnenia environmentálnych aspektov.

Ďalšie kroky sa týkajú nezákonnej prepravy druhotných surovín. Spolu s priemyslom pracujeme na analýze tejto situácie a na návrhoch konkrétnych odporúčaní s cieľom dosiahnuť, aby proti existujúcim prípadom nezákonnej prepravy odpadu (dôležitého zdroja druhotných surovín) bolo možné zasiahnuť mimo EÚ prostredníctvom plného uplatnenia nariadenia o preprave odpadu.

V rámci našej iniciatívy vedúcich trhov v súčasnosti skúmame spôsoby, ako by mohol byť európsky recyklačný priemysel konkurencieschopnejší. V súčasnosti sa napríklad skúmajú možnosti opatrení na stimulovanie recyklovateľnosti výrobkov a opatrení na stimulovanie dopytu po ekologických inováciách v recyklácii.

A nakoniec treba spomenúť ekologické verejné obstarávanie, ktoré je dobrovoľným nástrojom, ktorý verejným orgánom umožňuje obstarávať výrobky, služby a práce, ktoré majú počas svojho životného cyklu znížený vplyv na životné prostredie. Najnovšie vypracované spoločné kritériá ekologického verejného obstarávania popri ostatných environmentálnych požiadavkách zohľadňujú recykláciu alebo obnovu materiálov.

Ako vážená pani poslankyňa iste vie, Komisia sa zaviazala podať Európskemu parlamentu a Rade do konca roku 2010 správu o realizácii RMI. Správa bude podaná formou oznámenia, v ktorom načrtneme návrhy našich krokov. Táto záležitosť teda ešte nie je ukončená.

Okrem toho plánuje Komisia ešte v tomto roku zverejniť revíziu Tematickej stratégie predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania.

Komisia naďalej víta záujem Parlamentu o túto dôležitú problematiku a teší sa na ďalšie diskusie, ktoré budeme viesť v priebehu roku 2010.

Niekoľko členských štátov vrátane Belgicka a Nemecka už vytvorilo vlastné „ekoskóre” na vyjadrenie environmentálneho výkonu áut.

Ekoskóre zohľadňuje nielen bežné ukazovatele, ako sú emisie CO2, ale aj iné skleníkové plyny, ktoré vozidlá vypúšťajú (metán a oxid dusíka), a emisie, ktoré ovplyvňujú kvalitu ovzdušia a spôsobujú hluk.

Ekoskóre sa však vypočítava v každej krajine inak. Európske ekoskóre by mohlo zabezpečiť väčšiu jednotnosť.

Zvažuje Komisia zavedenie európskeho ekoskóre? Ak áno, v akom časovom horizonte tak Komisia urobí?

(FR) EÚ sa dôrazne a nepretržite angažuje za kvalitu ovzdušia. V posledných rokoch dostala táto angažovanosť konkrétnejšiu podobu prijatím veľkého množstva právnych predpisov upravujúcich jednotlivé aspekty, ktoré treba v tejto rozsiahlej oblasti zohľadňovať.

Aby bolo možné dosiahnuť ciele stanovené v Kodanskej dohode – konkrétne obmedzenie celosvetového zvyšovania teploty v porovnaní s úrovňou pred industrializáciou na maximálne 2 °C –, je veľmi dôležité, aby do roku 2050 došlo k zníženiu emisií skleníkových plynov minimálne o 50 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990.

Aby sa dosiahol cieľ obmedzenia zvyšovania teploty na 2 °C, je potrebné rýchlo prijať konkrétne opatrenia pre odvetvie dopravy, pretože to produkuje väčšinu svetových emisií CO2. Napríklad autá vypúšťajú do atmosféry 12 % z celkových emisií uhlíka EÚ.

Ekoskóre je jedným z opatrení, ktoré možno vypracovať s cieľom znížiť nepriaznivé účinky dopravy na životné prostredie predovšetkým prostredníctvom zlepšovania kvality ovzdušia a znižovania úrovne hluku. Komisia zatiaľ nepodnikla kroky s cieľom vytvoriť európske ekoskóre alebo harmonizovať činnosti jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o vytvorené systémy.

Komisia však v oblasti životného prostredia vyvíja rozsiahlu činnosť. Tá zahrnuje aspekty súvisiace s informovaním verejnosti o environmentálnych vlastnostiach vozidiel predávaných v EÚ. V tejto súvislosti má smernica 1999/94/ES⁽¹⁾ o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a emisiách CO2 v rámci reklamnej podpory predaja nových osobných automobilov za cieľ zabezpečiť, aby boli spotrebiteľom sprístupnené informácie týkajúce sa spotreby paliva a emisií CO2 nových osobných automobilov, aby sa spotrebitelia mohli rozhodnúť na základe objektívnych informácií. Komisia bude čoskoro iniciovať revíziu tejto smernice s cieľom vytvoriť priaznivejšie a efektívnejšie podmienky pre poskytovanie informácií o životnom prostredí verejnosti. Komisia by tiež chcela zdôrazniť, že činnosti Komisie zamerané na zabezpečenie dobrej kvality ovzdušia sa dotýkajú všetkých oblastí emisií pochádzajúcich z dopravy, a to tým, že sú stanovené obmedzenia a normy pre znečisťujúce látky (CO, HC, NOx, časticové znečisťujúce látky), ako aj pre skleníkové plyny (predovšetkým CO2), a tiež tým, že sa zohľadňujú rôzne typy vozidiel na našich cestách (osobné, ľahké úžitkové, nákladné). Tieto činnosti nám umožnili dať dokopy súbor európskych právnych predpisov schopných zaručiť v nadchádzajúcich rokoch trvalý rozvoj európskeho hospodárstva.

Na záver, čo sa týka zníženia úrovne hluku, je potrebné spomenúť smernicu Rady 70/157/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov o prípustnej hladine hluku a o výfukových systémoch motorových vozidiel⁽²⁾. Táto smernica bola niekoľkokrát zmenená a doplnená, pretože bolo potrebné prispôsobiť ju technickému pokroku; k poslednej zmene a doplneniu došlo smernicou Komisie 2007/34/ES⁽³⁾. Komisia navrhne novú zmenu a doplnenie aj na budúci rok s cieľom znížiť limity hlukových emisií.

Počas britského predsedníctva v roku 2005 vyzvala Európska rada Komisiu, aby uskutočnila celkovú a rozsiahlu revíziu zahŕňajúcu všetky aspekty výdavkov EÚ vrátane SPP a zdrojov vrátane zľavy pre Spojené kráľovstvo a aby v období 2008/2009 predložila o tejto veci správu.

Môže Komisia poskytnúť informácie o aktuálnom stave tejto revízie? Má Komisia v úmysle vydať oznámenie o tejto otázke a môže uviesť podrobnosti, pokiaľ ide o príslušný navrhovaný časový harmonogram?

(EN) Po konzultácii s parlamentným Výborom pre rozpočet a s cieľom lepšie prepojiť revíziu rozpočtu so stratégiou EÚ do roku 2020 a pracovným programom novej Komisie a umožniť novému kolégiu plne prevziať túto dôležitú iniciatívu sa predseda Komisie rozhodol odložiť predloženie revízie rozpočtu na tretí štvrťrok 2010. Tento časový harmonogram by mal Parlamentu umožniť vyjadriť do konca roka svoje názory na budúcu orientáciu rozpočtu EÚ. Predseda Komisie informoval o tomto časovom harmonograme na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu začiatkom roka 2010.

Komisia na revízii rozpočtu v súčasnosti pracuje a chystá sa tiež začať internú prípravu na budúci viacročný finančný rámec, ktorý s revíziou úzko súvisí. Komisia plánuje predložiť oznámenie o tejto záležitosti v prvom semestri roku 2011.

V októbri 2009 prenikli na verejnosť informácie o návrhu oznámenia Komisie týkajúceho sa reformy rozpočtu Európskej únie. V návrhu oznámenia sa predpokladalo výrazné zníženie výdavkov na SPP a predstavili sa v ňom ďalšie návrhy týkajúce sa budúceho smerovania SPP. Pani Fischerová Boelová, ktorá bola vtedy komisárkou zodpovednou za poľnohospodárstvo, na verejnej schôdzi Výboru pre poľnohospodárstvo Európskeho parlamentu vyhlásila, že takýto text neexistuje.

Môže Komisia potvrdiť, že v rámci reformy rozpočtu Európskej únie nepripravuje návrhy týkajúce sa SPP?

Zaväzuje sa, že v každom prípade zabezpečí, aby rozprava o rozpočtovej reforme nezasahovala do už prebiehajúcich diskusií o reforme SPP na obdobie po roku 2013?

(EN) Zasadnutie Európskej rady v decembri 2005, ako aj medziinštitucionálna dohoda o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení z mája 2006 dali Komisii mandát „uskutočniť celkovú a rozsiahlu revíziu zahŕňajúcu všetky aspekty výdavkov EÚ vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky a zdrojov vrátane zľavy pre Spojené kráľovstvo“.

Dokument, ktorý prenikol na verejnosť v októbri 2009, bol pracovným dokumentom, ktorý nebol Komisiou na príslušnej politickej úrovni ani prerokovaný, ani schválený. Dokument bol striktne interným textom prezentujúcim rôzne úvahy a alternatívne scenáre určené pre interné použitie Komisie.

Komisia momentálne pripravuje svoje stanovisko k rôznym rozmerom revízie rozpočtu EÚ. V pracovnom programe Komisie na rok 2010 sa počíta so sprístupnením textu revízie rozpočtu v treťom štvrťroku 2010.

Okrem toho začala Komisia 12. apríla 2010 verejnú konzultáciu o spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) po roku 2013. Táto konzultácia bude významným vkladom do oznámenia Komisie o SPP po roku 2013, ktoré má byť predložené koncom roka 2010. Oznámenie preskúma rôzne možnosti budúcnosti SPP, pokiaľ ide o jej podstatu, a bude nasledovať za oznámením o revízii rozpočtu, ale nebude predvídať žiadne finančné aspekty. Tým sa budú venovať návrhy na viacročný finančný rámec, ktoré vypracuje Komisia v roku 2011.

Revízia rozpočtu a zvlášť verejná konzultácia o SPP po roku 2013 poskytujú vítanú príležitosť na dôkladné preskúmanie súčasnej SPP a jej cieľov. SPP prešla v posledných rokoch významnými reformami. Politika jasne ukázala svoju schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa požiadavkám a novým úlohám. Jej reformovateľnosť sa znovu otestuje v nadchádzajúcom období.

Revízia rozpočtu bude taktiež vítanou príležitosťou dôkladne sa zamyslieť nad tým, aké by mali byť politické priority EÚ a ako by mala byť EÚ financovaná. Komisia je presvedčená, že SPP bude dôležitou súčasťou priorít EÚ, a to aj po roku 2013. Bude však potrebné ďalšie prispôsobovanie SPP, ktoré bude lepšie odrážať víziu Európa 2020 a umožní lepšie reagovať na budúce problémy, akými sú zmena klímy a potravinová bezpečnosť.

Rozhodovanie o rozpočte budúcej SPP bude nepochybne ťažké. Dôležité je najprv vytvoriť dobrú politiku pre budúcnosť a potom sa uvidí, čo si vyžaduje z hľadiska rozpočtu.

Otvorená metóda koordinácie bola vytvorená na dosahovanie strategických cieľov Európskej únie v oblastiach verejných politík. Táto metóda sa mala opierať o vypracovanie usmernení a ukazovateľov na úrovni Európskej únie, vymedzenie opatrení a konkrétnych kvantitatívnych cieľov na vnútroštátnej úrovni, o hodnotenia, správy, akčné plány, porovnania výkonnosti, posudzovanie, vzájomné hodnotenia a výmeny najlepšej praxe. Pokiaľ ide o posúdenie budúcnosti otvorenej metódy koordinácie na úrovni Európskej únie, treba zdôrazniť, že ciele stanovené v lisabonskej stratégii neboli v plnej miere uplatňované. Okrem toho, vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi pri uplatňovaní tejto stratégie, rastú pochybnosti o užitočnosti tejto metódy. Ak sa budú vnútorné ukazovatele Európskej únie alebo členských štátov naďalej podstatne líšiť od cieľov stanovených v stratégiách Európskej únie, opätovne sa tým preukáže neužitočnosť a neúčinnosť otvorenej metódy koordinácie.

Nezastáva Komisia názor, že otvorená metóda koordinácie je vo svojej podstate nedostatočná a má malý vplyv na členské štáty vzhľadom na skutočnosť, že jej mechanizmy účinku sú nestále? Je táto metóda užitočná? Ako môže konkrétnym spôsobom prispieť k zníženiu úrovne chudoby, boju proti sociálnemu vylúčeniu, účinnosti opatrení sociálnej ochrany, rastu hospodárstva a zamestnanosti v členských štátoch? Aké je stanovisko Komisie, pokiaľ ide o zavedenie záväzných minimálnych sociálnych noriem v celej Európskej únii?

(EN) Z množstva hodnotení a štúdií vykonaných Komisiou vyplýva, že otvorená metóda koordinácie (OMC) v oblasti sociálnej politiky a v oblasti politiky zamestnanosti a vzdelávania v rámci lisabonskej stratégie významným spôsobom prispela k podpore pokroku v uplatňovaní politík vďaka spoločnej identifikácii problémov a priorít, definovaniu a dohodnutiu sa na spoločných ukazovateľoch, ktoré sú základom pre pravidelné monitorovanie, výmenu osvedčených postupov a vzájomné učenie sa. Dobrým príkladom je spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania, teda „sociálnej OMC“.

Vzájomné učenie sa členské štáty a zainteresované subjekty všeobecne považujú za jeden z najúspešnejších aspektov OMC a za nástroj zlepšovania politík. Multiplikačný účinok výmeny osvedčených postupov zvlášť na regionálnej a miestnej úrovni bude kľúčový z hľadiska premietnutia cieľov budúcej stratégie EÚ do roku 2020, a to najmä inkluzívneho rastu do praktických výsledkov. Navrhovanou pilotnou iniciatívou Komisie týkajúcou sa vypracovania Európskej platformy na boj proti chudobe by sa mala podporiť, zlepšiť a rozšíriť spolupráca na úrovni EÚ v tejto oblasti.

S cieľom získať lepší prehľad o tom, ako OMC fungovala, a o dosiahnutom pokroku, spustila Komisia rozsiahlu vonkajšiu štúdiu, aby zhodnotila účinnosť a vplyv „sociálnej OMC“. Štúdia preskúma, akým spôsobom fungovala OMC ako metóda koordinácie politík a vzájomného učenia sa a aký mala vplyv na vnútroštátnej úrovni. Výsledky štúdie by mali byť k dispozícii do konca roka.

Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) je agentúra Európskej únie, ktorá poskytuje celý rad objektívnych informácií a údajov tvoriacich základ pre diskusiu o drogách a drogovej závislosti v rámci Únie. Na jej činnosť dohliada GR Komisie pre vnútorné veci.

Problém užívania drog a nezákonného obchodovania s omamnými látkami sa na európskej úrovni rieši prostredníctvom globálneho prístupu, vyjadreného v európskych politikách v oblasti boja proti drogám, za ktorých tvorbu je zodpovedné GR Komisie pre slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť.

Nie je však jednoduché pochopiť, prečo sa Komisia rozhodla poveriť dohľadom nad EMCDDA so sídlom v Lisabone GR pre vnútorné veci, no vypracovanie celej európskej protidrogovej stratégie zverila GR pre spravodlivosť, základné slobody a občianstvo.

Má Komisia v úmysle zachovať toto rozdelenie právomocí alebo sa domnieva, že súčasný rámec by sa mal upraviť v záujme zlepšenia toku informácií a posilnenia koordinácie medzi lisabonskou agentúrou a GR pre slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť a činnosťami, ktorými sú poverení jednotliví komisári?

(EN) Riešenie drogového problému si vyžaduje množstvo rôznych opatrení a nástrojov. Úspešná politika závisí od účinnej koordinácie v rámci celkovej vízie: tak ako v iných oblastiach, i tu pracujú spoločne rôzni komisári a ich útvary s cieľom prijímať kolegiálne rozhodnutia a realizovať kolektívne kroky.

Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť zohráva množstvo kľúčových úloh, hlavne pokiaľ ide o monitorovanie situácie v oblasti drog v EÚ, ktoré zahŕňa monitorovanie dodávok drog (ceny, prípadov zhabania drog a drogových trestných činov) a trhov s drogami. Tieto informácie majú bezprostredný význam pre prácu komisárky zodpovednej za vnútorné veci a pre úlohy útvarov, ktoré jej podliehajú, týkajúce sa boja proti organizovanému zločinu. Táto práca má iné zameranie ako práca komisárky zodpovednej za spravodlivosť, základné práva a občianstvo vrátane jej zodpovednosti za celkovú protidrogovú politiku.

Keďže Bulharsko nemá dostatok finančných zdrojov na dostavbu jadrovej elektrárne Belene, bulharský predseda vlády Borisov vyslovil nádej, že Európska únia poskytne Bulharsku finančnú podporu. Ak by projekt zlyhal, Bulharsko by muselo okrem 1,2 miliardy EUR, ktoré už boli preinvestované, zaplatiť, aj pokutu vo výške 600 až 900 miliónov EUR ruskej firme Atomstrojexport, ktorá je poverená výstavbou elektrárne. Rusko ponúklo Bulharsku pôžičku vo výške 2 miliárd EUR určenú na pokračovanie výstavby. Bulharsko však aj naďalej dúfa, že získa európske investície, pretože chce zabrániť tomu, aby bolo závislé od Ruska. Pri návšteve v Sofii informoval komisár zodpovedný za energetiku pán Günther Oettinger predsedu vlády Borisova o „európskej spoluúčasti“ a prisľúbil okrem toho aj podporu pri hľadaní potenciálnych investorov.

Akú konkrétnu podobu by mala mať táto „európska spoluúčasť”?

V akej výške plánuje Komisia finančne podporiť dostavbu jadrovej elektrárne Belene?

Zvážila Komisia pri prisľúbení svojej podpory aj závažné cezhraničné riziká súvisiace s novou jadrovou elektrárňou v EÚ?

Bude poskytnutie prípadnej podpory podmienené dodržaním riadneho postupu, pokiaľ ide o preskúmanie vplyvu na životné prostredie?

(EN) Pokiaľ ide o otázky č. 1 a 2, Komisia by chcela pripomenúť, že v súlade s článkom 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie majú členské štáty právo určovať podmienky využívania svojich zdrojov energie, rozhodovať sa medzi rôznymi zdrojmi energie a rozhodovať o všeobecnej štruktúre dodávok energie. V súlade so zásadami zmlúv a so zásadou subsidiarity sú investičné rozhodnutia vo výlučnej právomoci investorov a členských štátov.

Konkrétne finančné mechanizmy na úrovni Euratomu, ktoré by v tejto súvislosti prichádzali do úvahy, sú pôžičky Euratomu a pôžičky od Európskej investičnej banky. Zatiaľ bulharské orgány nepodali žiadnu formálnu žiadosť o pôžičku Euratomu, ktorá by mohla pokrývať len časť celkového projektu, t. j. len do 20 % nákladov na projekt. Preto si musí Bulharsko zabezpečiť iné zdroje financovania, a to ešte predtým, ako by mohla byť poskytnutá pôžička Euratomu. V úverovom nástroji Euratomu je v súčasnosti k dispozícii len približne 600 miliónov EUR, kým odhadované náklady na jadrovú elektráreň predstavujú najmenej 4 miliardy.

Pokiaľ ide o otázku č. 3, úlohou EÚ je v záujme všetkých členských štátov vypracovať čo najpokročilejší právny rámec pre využívanie jadrovej energie s cieľom zabezpečiť najvyššie normy bezpečnosti, ochrany a nešírenia jadrových materiálov. Momentálne musí Bulharsko do 22. júla 2011 transponovať ustanovenia smernice o jadrovej bezpečnosti⁽¹⁾. Okrem toho je Bulharsko zmluvnou stranou všetkých dôležitých medzinárodných dohovorov vrátane Dohovoru o včasnom informovaní o jadrovej havárii a Dohovoru o pomoci v prípade jadrovej havárie alebo radiačného ohrozenia.

Napokon, podľa informácií poskytnutých bulharskými orgánmi bol rozvojový súhlas na jadrovú elektráreň Belene udelený ešte pred dátumom vstupu Bulharska do EÚ, teda pred 1. januárom 2007. Preto smernicu 85/337/EHS v znení neskorších predpisov⁽²⁾ (smernica o hodnotení vplyvov na životné prostredie – EIA) nemožno v tomto prípade uplatniť. Na druhej strane bolo podľa bulharských orgánov hodnotenie vplyvov na životné prostredie (EIA) v roku 2004 vykonané v súlade s vtedy platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, do ktorých už boli transponované ustanovenia smernice EIA. Na základe týchto skutočností nemá Komisia žiadnu právomoc požadovať od Bulharska, aby iniciovalo konanie nového hodnotenia vplyvov na životné prostredie pre tento projekt.

V prípade záujmu o podrobnejšie informácie o postupe EIA a iných súvisiacich záležitostiach týkajúcich sa jadrovej elektrárne Belene odkazuje Komisia na svoje odpovede na nasledujúce parlamentné otázky: E-4186/08; E-1337/08; E-6141/07; E- 5669/07; E-5506/07 a H-0996/07.

V čase, keď sa blíži začiatok prestupového obdobia, existuje veľa otázok týkajúcich sa nepriehľadnosti podmienok prestupu športovcov, ako aj odmeňovania agentov hráčov.

Domnieva sa Komisia, že je vhodné, aby Európska únia navrhla zriadenie nezávislého európskeho orgánu pre kontrolu týchto činností podľa vzoru francúzskej Národnej správy pre kontrolu riadenia alebo Svetovej antidopingovej agentúry?

Podporí Komisia zriadenie orgánu rozšíreného o členské krajiny Rady Európy, ktorý by zabezpečoval finančnú transparentnosť, s cieľom zabrániť chybám a nerovnakému zaobchádzaniu, ktoré vedú k nekalej súťaži medzi klubmi?

(FR) Komisia by chcela váženého pána poslanca informovať o tom, že si objednala nezávislú štúdiu o športových agentoch v Európskej únii, ktorej výsledky boli zverejnené na jej internetovej stránke v decembri 2009⁽¹⁾. Táto štúdia prináša podrobnú, hĺbkovú správu o otázkach týkajúcich sa činností športových agentov v Únii; uvádza sa v nej, že postupy spojené s odmeňovaním agentov sa líšia v závislosti od krajiny a športových disciplín.

V štúdii sa tiež uvádza, že k väčšine finančnej trestnej činnosti, do ktorej sú zapletení športoví agenti, dochádza v súvislosti s prestupmi hráčov, ktoré, ako zdôraznil vážený pán poslanec, charakterizuje určitá zložitosť a nepriehľadnosť.

Komisia je presvedčená, že výsledky tejto štúdie predstavujú dobrý základ pre iniciovanie diskusie so zainteresovanými stranami v tejto oblasti (športovými hnutiami, členskými štátmi, Parlamentom) o otázke športových agentov.

Čo sa týka vytvorenia orgánu na monitorovanie prestupov a finančných činností športových klubov, Komisia sa domnieva, že o tejto záležitosti musia rozhodnúť športové organizácie. Komisia rešpektuje a podporuje autonómiu športu; aby to bolo účinné, musia to sprevádzať pravidlá pre dobrú správu založené na zásadách demokracie, zastúpenia a zodpovednosti všetkých športových aktérov. V tejto súvislosti berie Komisia na vedomie prácu vykonávanú v rámci Únie európskych futbalových zväzov (UEFA) s cieľom vytvoriť systém monitorovania financií klubov zúčastňujúcich sa na súťažiach organizovaných úniou UEFA na základe zásady „finančnej fair play“.

Podľa názoru Komisie cieľ tohto projektu – očistenie financií a podpora dlhodobých investícií do futbalu s cieľom zaručiť lepšie vyváženie súťaží – spĺňa jeden z cieľov Únie v oblasti športu, t. j. podporiť spravodlivosť v športových súťažiach (článok 165 ZFEÚ). Komisia by tiež chcela zdôrazniť, že akékoľvek opatrenie prijaté v tejto súvislosti musí byť v súlade s pravidlami zmluvy týkajúcimi sa vnútorného trhu a hospodárskej súťaže.

Komisia si myslí, že tieto pravidlá by sa vzhľadom an celoeurópsku povahu únie UEFA mohli vzťahovať na futbalové kluby členských štátov Únie, ako aj na kluby členských štátov Rady Európy.

Problematike nosenia burky, nikábu a iných druhov odevov, ktoré úplne zahaľujú tvár a telo moslimských žien, sa obvykle venuje pozornosť z hľadiska rodovej diskriminácie. Otázka zahaľujúcich odevov by si však okrem potreby ochrany základných ľudských práv zaslúžila pozornosť aj v rámci bezpečnostnej politiky a verejného poriadku.

Do akej miery by podľa Komisie mala problematika burky/nikábu spadať do okruhu bezpečnostnej politiky a rodovej rovnosti vzhľadom na skutočnosť, že niektoré otázky verejnej bezpečnosti nadobudli nadnárodný význam a keďže nosenie burky, nikábu a iných druhov odevov zahaľujúcich celé ženské telo je jasným príkladom porušovania základných ľudských práv, ktoré by mala EÚ ochraňovať? Plánuje Komisia v tejto súvislosti presadiť určité konkrétne opatrenia a zabezpečiť tak plnenie požiadavky bezpečnosti a ochrany základných ľudských práv žien v Európskej únii?

(EN) Nosenie burky a závoja, ako aj iných náboženských symbolov môže nastoliť celý rad zložitých otázok a vzťahovať sa na situácie, ktoré sa od seba značne líšia v závislosti od okolností. Členské štáty majú rôzne tradície a uplatňujú rôzne prístupy k tejto otázke.

Nosenie náboženských symbolov by malo byť prejavom uplatňovania náboženskej slobody a nie niekomu nanúteným obmedzením. Porušovanie práv žien je neprijateľné. Otázka náboženských symbolov by sa zároveň nemala zneužívať na stigmatizáciu náboženstiev a podnecovanie xenofóbie. Je tiež jasné, že burka nemôže zabrániť potrebným policajným alebo bezpečnostným kontrolám.

Ak sa otázka závoja alebo šatky nastolí v súvislosti s právom Únie, zvlášť pokiaľ ide o antidiskriminačné smernice, predovšetkým o smernicu 2000/78/ES, ktorou sa zakazuje diskriminácia v zamestnaní na základe náboženstva, nebude Komisia váhať a prijme nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečila dodržiavanie príslušných právnych predpisov.

Členské štáty by mali zaručiť účinné dodržiavanie základných práv v súlade s medzinárodným, európskym a vnútroštátnym právom.

V médiách sa šíria správy, že Komisia v súčasnosti prešetruje štyri sťažnosti v súvislosti s možným porušením európskeho práva o prístupe k bývaniu vo Flámsku.

Dve sťažnosti sa údajne vzťahujú na časť s názvom Bývanie vo vlastnom regióne (Wonen in eigen streek) flámskeho zákona o pozemkoch a nehnuteľnostiach a ďalšie dve sťažnosti sa majú týkať obecných predpisov obce Zaventem a mesta Vilvoorde.

Koľko sťažností týkajúcich sa prístupu k bývaniu vo Flámsku Komisia v súčasnosti skúma? Môže Komisia stručne načrtnúť právne zdôvodnenie sťažovateľov pre každú z uvedených sťažností? V akom štádiu sa nachádza každá z týchto sťažností? Aké sú ďalšie kroky a štádiá v prípade jednotlivých sťažností? Kedy Komisia očakáva ukončenie vyšetrovania každej sťažnosti? Domnieva sa Komisia, že proti Belgicku možno uplatniť konania vo veci porušenia predpisov?

(EN) Komisia v súčasnosti skúma niekoľko otázok vzťahujúcich sa na to, že niektoré pravidlá o prístupe k bývaniu alebo sociálnemu ubytovaniu, ktoré sa uplatňujú v niektorých častiach Belgicka, údajne porušujú právne predpisy EÚ. Komisia sa začala týmto otázkam venovať na základe jednotlivých sťažností, otázok vážených poslancov a informácií v médiách.

Znepokojenie Komisie je úzko spojené so situáciami, v ktorých sú v hre právne predpisy EÚ, keďže občan EÚ alebo spoločnosť z EÚ využili jednu zo základných slobôd, ktoré zaručuje Zmluva o EÚ. EÚ nemá žiadne kompetencie, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré nijako nesúvisia so situáciami upravenými právnymi predpismi EÚ a ktoré sú vo všetkých relevantných ohľadoch obmedzené v rámci jednej krajiny EÚ, ako napríklad tie, ktoré súvisia s uplatňovaním pravidiel vzťahujúcich sa na belgických štátnych príslušníkov s trvalým pobytom v Belgicku.

Dve z týchto štyroch otázok sa týkajú nariadení, ktoré prijali obecná rada obce Zaventem a mestská rada mesta Vilvoorde a ktoré stanovujú, že ľudí hovoriacich po holandsky, ktorí si chcú kúpiť obecný pozemok, treba zvýhodniť.

Komisia v týchto prípadoch skúma, či nebola porušená sloboda pohybu občanov EÚ, keďže táto požiadavka týkajúca sa jazykových znalostí môže znevýhodniť občanov EÚ z iných krajín EÚ ako Belgicka alebo Holandska.

Komisia ďalej skúma, či je flámske nariadenie Decreet van 27 maart 2009 betreffende het Grond- en Pandenbeleid, ktoré bolo zverejnené 15. mája 2009, v súlade s právnymi predpismi EÚ. Toto nariadenie od potenciálnych kupcov pozemkov alebo nehnuteľností vyžaduje, aby mali dostatočný kontakt so samosprávou. Komisia skúma, či toto nariadenie neporušuje predpisy EÚ, keďže zavádza požiadavku, ktorá môže znevýhodniť občanov EÚ z iných krajín EÚ ako Belgicka.

Komisia berie uvedené prípady potenciálneho porušenia základných práv nebelgických občanov EÚ bývajúcich v určitých regiónoch Belgicka veľmi vážne a zaväzuje sa uvedené prípady riešiť.

Problémy, s ktorými sa v poslednom čase borí Grécko, ukazujú, aké dôsledky môže mať nevykonanie alebo tiež zanedbanie dôslednej kontroly a finančného dohľadu v eurozóne. V histórii systému spoločnej európskej meny predstavuje finančná a hospodárska kríza najväčšiu výzvu. Nekompromisne odhalila už od istého času ukrývané nezrovnalosti. Pakt stability a rastu, ktorý má zaručiť dodržiavanie konvergenčných kritérií, vnútroštátne orgány, ale aj orgány Únie trestuhodne prehliadali. Nedostatočná disciplín a neexistencia odpovedajúceho systému sankcií viedli ku kríze spoločnej meny.

V súvislosti s tým sa pýtam, či Komisia zamýšľa vykonať kroky na zabezpečenie úplného dodržiavania paktu stability a rastu v eurozóne, aby v budúcnosti predišla zopakovaniu podobnej situácie, aká nastala v súčasnosti? Aké konkrétne opatrenia plánuje Komisia prijať?

(EN) Pakt stability a rastu je primeraným rámcom, pomocou ktorého môžeme riešiť fiškálne problémy vyplývajúce z finančnej a hospodárskej krízy. V súčasnosti, keď je ťažká východisková situácia a štátne dlhopisy sú rizikové, poskytuje potrebnú oporu pre fiškálne politiky. Komisia napriek tomu došla k záveru, že treba posilniť preventívne opatrenia a včasnejšie zaviesť a tiež posilniť stimuly vzťahujúce sa na nápravné opatrenia. S týmto cieľom Komisia v oznámení o posilnení koordinácie hospodárskej politiky, ktoré predložila 12. mája 2010, taktiež uviedla návrhy týkajúce sa lepšieho presadzovania dodržiavania Paktu stability a rastu a dôkladnejšej koordinácie fiškálnej politiky.

Komisia má konkrétne v úmysle zaviesť progresívnejší rozpočtový dohľad a koordináciu politiky. Najmä v eurozóne sa zdá odôvodnený ďalekosiahlejší prístup k posúdeniu rozpočtových politík vrátane podrobnejšieho preskúmania slabých stránok vnútroštátnych rozpočtových programov ešte pred ich prijatím. Navyše, vnútroštátne fiškálne rámce by mali viac zodpovedať prioritám rozpočtového dohľadu EÚ, napríklad by mali odzrkadľovať viacročné rozpočtové postupy. Čo sa týka verejného dlhu a udržateľnosti, navrhuje sa, aby sa tomu prikladala väčšia váha, a predovšetkým by sa malo účinne zaviesť dlhové kritérium postupu pri nadmernom schodku. S cieľom poskytnúť členským štátom správne stimuly na riešenie fiškálnej nerovnováhy by sa ďalej mohlo zrýchlením jednotlivých postupov zlepšiť fungovanie postupu pri nadmernom schodku (EDP) najmä s ohľadom na členské štáty, ktoré opakovane porušujú tento pakt. Nakoniec, viac pozornosti by sa malo venovať aj čerpaniu rôznych fondov z rozpočtu EÚ, aby sa zabezpečilo dôslednejšie dodržiavanie paktu.

Existuje viacero praktík používaných nízko nákladovou leteckou spoločnosťou Ryanair, s ktorými by som mohla nesúhlasiť ja alebo moji voliči. Hoci sa spoločnosť ukázala ako jedna z najúspešnejších írskych firiem posledných približne dvoch desaťročí, jej šetrný prístup zároveň spôsobil mnohým cestujúcim značne negatívne skúsenosti.

Jedna z praktík spoločnosti však mala mimoriadne negatívny dôsledok tento týždeň, keď bol úrad pre vydávanie pasov v Dubline dočasne zatvorený. V dôsledku protestnej akcie zamestnancov pasového úradu mnoho ľudí nedostalo nové pasy a boli nútení spoliehať sa na iné cestovné doklady. Keďže však Ryanair prijíma ako platný identifikačný doklad len pasy a odmieta vládou vydané preukazy totožnosti či vodičské preukazy, mnohí cestujúci nemohli cestovať.

Je zákonné, aby Ryanair odmietal vládou vydané preukazy totožnosti a vodičské preukazy ako platný doklad totožnosti na svojich letoch? Mohol by byť Ryanair prinútený akceptovať tieto doklady?

(EN) Článok 21 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie stanovuje, že každý občan EÚ má právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov v závislosti od obmedzení a podmienok stanovených v zmluvách a opatreniach, ktoré boli prijaté, aby sa tieto zmluvy stali účinnými. Príslušné obmedzenia a podmienky sa uvádzajú v smernici 2004/38/ES⁽¹⁾.

Všetci občania EÚ s platným preukazom totožnosti alebo pasom majú právo opustiť územie členského štátu, aby cestovali do iného členského štátu, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 1 smernice. Vodičský preukaz ani iný než platný preukaz totožnosti nie je v zásade akceptovateľným cestovným dokladom.

Uvedené pravidlá platia pre členské štáty a nijako neovplyvňujú právo leteckých dopravných spoločností stanoviť pravidlá týkajúce sa cestovných dokladov, ktoré budú akceptovať. Letecké spoločnosti sú oprávnené vykonávať kontrolu totožnosti v obchodnom rámci pre bezpečnosť alebo na identifikačné účely. Ak sú občania EÚ podrobení takémuto druhu kontroly, sú oprávnení preukázať svoju totožnosť predložením platného preukazu totožnosti alebo pasu.

Podľa aktuálnych cestovných podmienok spoločnosti Ryanair⁽²⁾ je platný preukaz totožnosti vydaný vládou krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru akceptovateľným cestovným dokladom, ktorý umožňuje držiteľovi nastúpiť do lietadla spoločnosti Ryanair. Cestovné podmienky výslovne vylučujú, aby sa cestujúci preukázal vodičským preukazom.

Žiadne ustanovenie právnych predpisov EÚ neobmedzuje obchodnú slobodu leteckých spoločností akceptovať ako cestovný doklad aj iný preukaz okrem platného preukazu totožnosti alebo pasu.

V súlade s oznámením Európskej komisie o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi (97/C 2009/03)⁽¹⁾sa predaj nehnuteľnosti nepovažuje za štátnu pomoc, ak je realizovaný v súlade s otvoreným a nepodmieneným ponukovým konaním a informácie o ňom boli zverejnené primeraným spôsobom. Otvorenosť ponukového konania sa zabezpečí zverejnením oznámenia o vyhlásení ponukového konania prinajmenšom vo vnútroštátnej a prípadne v zahraničnej tlači. Náklady na zverejnenie inzerátov, ako aj povinnosť ich opakovaného zverejňovania znamenajú pre rozpočty orgánov územnej samosprávy pomerne veľké zaťaženie. V súvislosti so skutočnosťou, že oznámenie bolo uverejnené pred 13 rokmi, teda v čase ohraničeného prístupu k internetu, si dovoľujem položiť tieto otázky:

Mohla by Komisia zvážiť úplné alebo čiastočné zrušenie povinnosti príslušných orgánov zverejňovať inzeráty v tlači?

Mohla by sa Komisia zamyslieť nad skrátením termínu na zverejnenie inzerátu v prípade ponukového konania na predaj nehnuteľnosti, ktorej vyvolávacia cena prevyšuje 100 000 EUR?

(EN) Cieľom oznámenia Komisie o štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov⁽²⁾ z roku 1997 bolo poskytnúť členským štátom jasné usmernenie pri postupoch, ktoré vo všeobecnosti vylučujú existenciu štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov.

Toto oznámenie pomohlo zjednodušiť úlohy vnútroštátnych správnych orgánov a znížiť počet oznámení.

Konkrétnejšie sa v oznámení uvádzajú dve možnosti, ako vylúčiť pomoc: predajom prostredníctvom nepodmieneného ponukového konania alebo predajom bez nepodmieneného ponukového konania, ale na základe hodnotenia nezávislého znalca.

Len v prípade prvej možnosti, čiže predaja prostredníctvom nepodmieneného ponukového konania, vyžaduje Komisia niekoľko procesných preventívnych opatrení. Tieto požiadavky sú však formulované tak, aby ich členské štáty mohli bežne splniť bez toho, že by museli meniť svoje vnútroštátne postupy.

Jednou dôležitou požiadavkou (okrem iných prvkov) je, že ponuka musí byť dostatočne dobre spropagovaná.

Podľa oznámenia je ponuka dostatočne dobre spropagovaná vtedy, ak sa opakovane uverejňuje v priebehu primerane dlhej doby (dva mesiace alebo viac) vo vnútroštátnej tlači, realitných časopisoch alebo iných vhodných publikáciách, aby si ju všimli všetci potenciálni kupujúci.

Komisia súhlasí s váženým pánom poslancom v tom, že nové technológie, ako napríklad internet, uľahčujú komunikáciu. Komunikácia prostredníctvom tlače je však stále osvedčeným a základným prvkom postupov verejného obstarávania, ktoré sa týmto spôsobom dajú ľahko dodržiavať. V tomto smere sa zverejnenie na internete môže využiť ako dodatočný informačný prostriedok.

Pokiaľ ide o dĺžku uverejnenia, zdá sa, že aspoň dva mesiace sú primeranou dobou aj pre predaje s cenou nižšou ako 100 000 EUR.

Pri revízii uvedeného oznámenia Komisia určite zoberie pripomienky váženého pána poslanca do úvahy. Komisia však v tomto ohľade nemôže stanoviť konkrétny harmonogram.

Vzhľadom na rozsiahly rozvoj vidieka podporovaný EÚ, trend smerujúci ku globalizácii a hospodársku krízu, ktorá poukázala na to, ako môžu lokálne problémy viesť ku globálnej kríze, nemali by sa podporovať malé rodinné hospodárstva s cieľom zachovať biodiverzitu a rozvíjať ekologickú výrobu, zabezpečiť prijatie kompenzačných opatrení v reakcii na choroby rastlín a na účely ochrany rastlín a zabezpečiť národnú sebestačnosť?

Mohla by Komisia informovať o vplyve súčasnej ekonomickej krízy na poľnohospodárstvo v členských štátoch, najmä na drobných poľnohospodárov, ako aj o krokoch, ktoré má v úmysle podniknúť?

(EN) Čo sa týka rozvoja poľnohospodárstva v horských oblastiach, v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Najlepší výkon: nové pohľady na poľnohospodárstvo v horských oblastiach v EÚ sa na záver uvádza, že situácia v horských oblastiach sa značne líši v závislosti od členského štátu a dokonca aj v rámci jedného členského štátu môžu existovať rôzne podmienky. Pokiaľ ide o podporu, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka v súčasnosti ponúka rôzne opatrenia pre horské a podhorské oblasti. Najobjemnejšiu podporu predstavujú platby pre poľnohospodárov v oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami, ktorých cieľom je zachovať udržateľné poľnohospodárstvo, aby sa zabránilo opusteniu pôdy. Okrem tohto systému sa v takých oblastiach môže na investície do poľnohospodárstva a lesníctva uplatňovať aj pomoc vyššej intenzity. K dispozícii je aj niekoľko opatrení na rozvoj vidieka, ktorých cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť či kvalitu života.

Pokiaľ ide o podporu pre drobných poľnohospodárov, súčasný balík nástrojov rozvoja vidieka poskytuje podporu investovania do poľnohospodárstva, spracovateľskej výroby, lesníctva a diverzifikácie a môže podporiť aj tvorbu mikropodnikov a vidiecky turizmus. Pre nové členské štáty poskytuje nariadenie o rozvoji vidieka zvláštne platby pre polosamozásobiteľské poľnohospodárske podniky. Toto prechodné opatrenie je určené pre poľnohospodárske podniky, ktoré sa chcú reštrukturalizovať a majú na to kapacitu.

Pokiaľ ide o hospodársku krízu, Komisia nemá žiadne údaje o jej vplyve na drobných poľnohospodárov. Členské štáty však v rámci reakcie na hospodársku krízu, krízu v sektore mlieka a zmenu klímy naplánovali dodatočné finančné prostriedky vo výške asi 5 miliárd EUR, ktoré pochádzajú z kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky a balíka na hospodársku obnovu Európy a ktoré sú už k dispozícii na investovanie do poľnohospodárstva, životného prostredia a širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach.

Komisia by na záver chcela upozorniť váženého pána poslanca na to, že presadzovanie rozvoja vidieka riadi Komisia a členské štáty spoločne. Za cieľové určenie finančných prostriedkov sú zodpovedné členské štáty.

Krajiny, ktoré pristúpili k EÚ počas 21. storočia, získali od roku 2004 významné finančné zdroje. Napríklad Litva získala, a naďalej získava, 4 000 mil. LTL až 5 000 mil. LTL ročne zo štrukturálnych fondov, aby sa umožnil rozvoj jej sociálnej a hospodárskej infraštruktúry, ľudských zdrojov, výroby, rozvoj vidieka a rybného hospodárstva a administratívnych kapacít. Napriek podpore v takomto rozsahu podnikanie v mnohých členských štátoch momentálne stagnuje, podniky zatvárajú svoje prevádzky a dôsledkom toho je veľmi vysoká nezamestnanosť.

Ako Komisia hodnotí takýto výsledok finančnej podpory? Aký je názor Komisie na kvalitu, efektívnosť a produktivitu podnikania v nových členských štátoch?

(EN) Komisia uznáva, že hospodárska situácia v Litve je zložitá. Nezamestnanosť a zatváranie podnikov nás veľmi znepokojuje, a práve preto existuje európska politika súdržnosti a bol vytvorený Európsky fond pre regionálny rozvoj. Komisia tiež pripomína, že hospodárska a finančná kríza spôsobila pokles hospodárskych činností vo všetkých európskych krajinách, nielen v nových členských štátoch.

Komisia je však hlboko presvedčená, že podpora, ktorú poskytuje na podnikanie, je účinná. V dodatočnom hodnotení za roky 2000 až 2006 sa dokonca uvádza, že v dôsledku tejto podpory bol v celej Európe vytvorený 1 milión pracovných miest. Komisia navyše čoskoro zverejní najnovšie výsledky dodatočného hodnotenia podpory podnikania, ktoré dokazujú, že naše granty výrazne oživili investovanie, výrobu a produktivitu.

Čo sa týka nášho názoru na kvalitu a produktivitu v nových členských štátoch, v našej 6. správe o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti sa uvádza, že vo väčšine týchto krajín (vrátane Litvy) je kvalitný ľudský kapitál – nízka produktivita je výlučne dôsledkom nedostatku investičného kapitálu a nedostatočnej infraštruktúry.

Z politiky súdržnosti sa v rokoch 2007 až 2013 na podnikanie, inovácie a IKT v Litve vynaloží okolo 1,5 miliardy EUR. Komisia je presvedčená, že dlhodobým investovaním do inovácií, podnikania a hospodárstva sa veci zmenia.

V nadväznosti na zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť rôzne oddelenia a riaditeľstvá budú zapojené do všeobecného prerozdeľovania právomocí, ktoré – hoci zatiaľ nie je jasne vymedzené – by malo priniesť nové určenie zodpovednosti v plánovaní, a to tak z geografického, ako aj tematického hľadiska.

Aj predpis, ktorý má upravovať plánovanie fondov, najmä fondov týkajúcich sa rozvojovej spolupráce, bude musieť byť prispôsobený uvedenému prerozdeleniu. V tejto súvislosti je žiaduce, aby sa objasnil spôsob vykonania týchto zmien.

Uskutoční sa proces vytvárania nového predpisu alebo sa pristúpi len k aktualizácii existujúcich predpisov?

(EN) Vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka predložila koncom marca 2010 návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť⁽¹⁾ (EEAS). Rada dospela k všeobecnej politickej dohode na texte, o ktorom teraz rokuje s Európskym parlamentom, 26. apríla. V tomto smere sa 11. mája uskutočnilo štvorstranné stretnutie vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky, podpredsedu Komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti, ministra zahraničných vecí pána Moratinosa a poslancov Európskeho parlamentu pána Broka, pána Verhofstadta a pána Gualtieriho. Všetci ťažko pracujú s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky tri inštitúcie čoskoro dohodli, nech sa môže nová služba zaviesť čo najskôr.

Rozvoj je pre vonkajšiu činnosť EÚ najdôležitejší. Je súčasťou toho, čo vytvorilo profil EÚ na medzinárodnej scéne, na ktorej je ťahúňom sveta. Jej programy spolupráce sú kľúčovým nástrojom v jej dvojstranných a regionálnych vzťahoch.

Je to rovnaké aj v novom kontexte Lisabonskej zmluvy. Treba zabezpečiť, aby sa politika a spolupráca stali ešte účinnejšími a aby sa stali plnohodnotnou súčasťou koordinovaného a integrovaného prístupu k rôznym krajinám a regiónom sveta.

Návrh rozhodnutia obsahuje konkrétne pravidlá o rozdelení úloh s ohľadom na plánovanie vonkajšej pomoci EÚ. Služba EEAS pomôže pri plánovaní všetkých geografických nástrojov (okrem nástroja predvstupovej pomoci) v súlade so svojimi záväzkami týkajúcimi sa koordinácie vonkajších vzťahov. Služba EEAS bude zodpovedná najmä za prípravu rozhodnutí týkajúcich sa strategických, viacročných krokov v cykle plánovania: národných kvót, národných/regionálnych strategických dokumentov, národných/regionálnych orientačných programov.

Tieto návrhy rozhodnutí Komisie sa pripravia pod dohľadom a s usmernením členov Komisie pre rozvoj a pre susedskú politiku a vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka a zodpovední členovia Komisie ich navrhnú spoločne.

Komisia zostane zodpovedná za ďalšie fázy cyklu a implementáciu, a to v úplnom súlade so svojimi finančnými záväzkami podľa zmluvy. Tematické programy pripraví Komisia, zodpovedný za ne bude člen Komisie pre rozvoj.

Tematické programy okrem európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, ako aj nástroj pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti pripraví príslušný útvar Komisie pod vedením člena Komisie pre rozvoj a predloží ich kolégiu, pokiaľ s nimi budú súhlasiť vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka a ďalší príslušní členovia Komisie.

V dôsledku návrhu týkajúceho sa služby EEAS nastane dôležitá zmena, a to, že na rozdiel od minulosti bude plánovanie spolupráce v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (spolupráce s Áziou a Latinskou Amerikou) pod dohľadom člena Komisie pre rozvoj. Takto sa pre všetky národné programy zabezpečí príslušný rozvojový profil, či už ide napríklad o Benin, Bangladéš alebo Bolíviu.

Člen Komisie pre rozvoj a vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka spoločne predložia právne texty nástrojov spolupráce Komisii na rozhodnutie.

Toto efektívne rozdelenie práce počíta s nepretržitým plnením záväzkov voči partnerom EÚ, ktorí sú najväčším darcom na svete, a umožní maximálne využitie politiky rozvoja.

Komisia opakovane uistila, že si je vedomá problémov, ktoré sa objavujú v súvislosti s činnosťou nemeckého orgánu sociálno-právnej ochrany detí a mládeže (Jugendamt) v cezhraničných otázkach.

Aké kroky podnikla Komisia v tejto veci v súlade s jej záväzkom ochraňovať deti pred všetkými formami diskriminácie a nerovného zaobchádzania?

Akým spôsobom chce Komisia podporiť výmenu skúseností medzi nemeckými a poľskými sudcami, aby sa zlepšila politika súdov, v súlade s pôvodným uistením komisára Jacquesa Barrota obsiahnutom v odpovedi z 15. decembra 2008 (E-5951/08)?

Zastáva Komisia názor, že povinnosť používať nemecký jazyk pri návšteve rodiča, ktorý je poľským občanom, môže spôsobiť zhoršenie psychického stavu dieťaťa, porušuje jeho práva a slobody, pričom nesie aj prvky jazykovej diskriminácie?

(EN) Komisia by rada váženého pána poslanca ubezpečila, že ochrana práv dieťaťa je v jej práci prioritou. Komisia sa zaviazala chrániť deti pred akoukoľvek diskrimináciou a nerovnakým zaobchádzaním v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovorom OSN o právach dieťaťa.

Európska únia si je vedomá ťažkostí, ktoré existujú v cezhraničných situáciách, a aby uľahčila európskym občanom život, usiluje sa o stanovenie spoločných pravidiel, pokiaľ ide o rodinné právo, v rámci európskeho justičného priestoru. Nariadenie (ES) č. 2201/2003⁽¹⁾ stanovuje spoločné pravidlá týkajúce sa právomoci súdov, ktoré sa zaoberajú manželskými vecami a vecami rodičovských práv a povinností, a zabezpečuje, aby sa rozsudky, ktoré súdy vynesú v rodinných veciach, uznávali a vykonávali aj v ostatných členských štátoch.

Nariadenie (ES) č. 2201/2003 obsahuje zvláštny mechanizmus týkajúci sa práva styku. Stanovuje, že súdny príkaz vydaný v členskom štáte sa automaticky uznáva a je priamo vykonateľný aj v ostatných členských štátoch, a to s cieľom zabezpečiť, aby si deti udržali vzťah s obidvoma rodičmi, keď sa pár rozdelí, najmä keď ich rodičia žijú v rôznych členských štátoch. Vykonanie sa však riadi právnym poriadkom členského štátu výkonu. Súdy členského štátu výkonu môžu prijímať praktické opatrenia na zabezpečenie výkonu práva styku.

Problémy, ktoré vážený pán poslanec uvádza, sa vzťahujú na výkon práva styku, a preto sa týkajú uplatňovania vnútroštátnych predpisov vnútroštátnymi orgánmi.

Komisia v rámci svojich kompetencií vyvíja úsilie prostredníctvom nariadenia (ES) č. 2201/2003, aby zabezpečila čo najlepšie uplatňovanie tohto nariadenia. Podľa článku 58 tohto nariadenia sa ústredné orgány, ktoré sú zodpovedné za jeho uplatňovanie v každom členskom štáte, pravidelne schádzajú. Ústredné orgány sa naposledy zišli 2. marca 2010. V tomto kontexte boli medzi ústrednými orgánmi zorganizované dvojstranné stretnutia, na ktorých sa zaoberali nevybavenými prípadmi. Účastníci považujú túto iniciatívu za úspešnú, a preto je pravdepodobné, že sa na budúcich stretnutiach zopakuje. Komisiu tešia aj všetky iniciatívy členských štátov, ktoré by mohli umožniť výmeny a spoluprácu medzi členských štátmi v tejto veci.

Komisia už skúmala otázku údajnej diskriminácie nenemeckých rodičov, od ktorých nemecké orgány vyžadujú, aby na niektorých stretnutiach, ktoré vedie nemecký orgán sociálno-právnej ochrany detí a mládeže (Jugendamt) a ktoré sú pod jeho dohľadom, komunikovali so svojimi deťmi len v nemčine.

Nemecké orgány už písomne informovali Výbor pre petície⁽²⁾, ako aj Komisiu o svojich postrehoch v týchto prípadoch. Podľa týchto postrehov nemecké orgány zohľadňujú pri všetkých úkonoch týkajúcich sa detí v prvom rade najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa nemeckých orgánov je možné, aby sa právo na návštevu vykonávalo pod dozorom, a to s cieľom chrániť dieťa pred rizikom únosu, negatívnymi vplyvmi a pod. V týchto prípadoch by sa výnimočne mohlo vyžadovať výlučné používanie nemčiny, ak by mimoriadne náklady boli pre nemeckú administratívu nadmerné. S cieľom chrániť najlepšie záujmy dieťaťa sa môže zvážiť aj úplný zákaz kontaktu s rodičom.

Kresťania z Pakistanu demonštrovali v Európe proti prenasledovaniu žien a menšín v Pakistane. Aké opatrenia prijme Komisia, aby zaručila dodržiavanie práv žien a náboženských menšín v Pakistane?

(EN) EÚ pozorne sleduje situáciu, pokiaľ ide o práva žien a náboženských menšín v Pakistane.

EÚ dôsledne využíva politický dialóg s Pakistanom na to, aby nastolila otázky týkajúce sa ľudských práv a navyše podala niekoľko diplomatických demaršov. Od roku 2007 to dopĺňala aj dialógom o ľudských právach podľa Dohody o spolupráci s Pakistanom, ktorá umožňuje viesť pravidelný a dvojsmerný dialóg o riadení a ľudských právach. EÚ trvá na tom, aby sa rešpektovali práva žien a menšín.

V oblasti ľudských práv v Pakistane došlo k určitému inštitucionálnemu pokroku, najmä k založeniu Ministerstva pre ľudské práva, Ministerstva pre menšiny a pokroku smerom k založeniu nezávislej Národnej komisie pre ľudské práva. Stanovenie kvót pre ženy vo federálnom parlamente a v provinčných parlamentoch od roku 2002 pomohlo zlepšiť účasť žien v demokratických inštitúciách v Pakistane.

Pakistan však bude musieť vyvinúť ďalšie úsilie, aby lepšie integroval ženy a náboženské menšiny do sociálnych, hospodárskych a politických štruktúr. Ešte vždy existuje niekoľko zákonov, ktoré diskriminujú ženy a ktoré sú v rozpore so zárukami uvedenými v ústave Pakistanu a obmedzujú prístup žien k spravodlivosti v Pakistane.

V rámci dialógu o ľudských právach EÚ opakovane upozorňuje pakistanskú vládu na neprestávajúce uplatňovanie zákonov o rúhaní. Hoci v absolútnom ponímaní sa väčšina obvinených podľa týchto zákonov hlási k moslimskej viere, zákony o rúhaní sa často uplatňujú aj proti náboženským menšinám a takéto falošné obvinenia sa využívajú ako nástroj na začatie súkromných sporov alebo na účely osobného zisku.

Posledná schôdza spoločnej komisie medzi Pakistanom a EÚ sa uskutočnila 25. marca 2010 a predchádzala jej schôdza podskupiny o riadení, ľudských právach a migrácii, ktorá sa uskutočnila 24. marca. Pri tejto príležitosti sa hovorilo o situácii žien a náboženských menšín v Pakistane. EÚ zamýšľa predložiť tieto otázky na diskusiu aj na nadchádzajúcom samite s Pakistanom 4. júna 2010.

Pokiaľ ide o financovanie, EÚ poskytuje miestnym mimovládnym organizáciám v Pakistane malé granty pre oblasť ľudských práv a demokratizáciu, a to v rámci ENDĽP (Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva).

V tomto ohľade je financovanie určené na projekty týkajúce sa otázok, akými sú napríklad násilie na ženách a deťoch, prístup k spravodlivosti, posilnenie postavenia žien v politike, podpora práv pracujúcich, úloha médií v procese demokratizácie, obchodovanie s ľuďmi, sexuálne obťažovanie na pracovisku, reforma justície mladistvých, práva menšín, vykorenenie mučenia a poskytovanie rehabilitačnej pomoci obetiam mučenia, nasmerovanie občianskej spoločnosti k citlivému vnímaniu ľudských práv a vytváranie kapacít mimovládnych organizácií, ktoré sa angažujú v tejto oblasti.

EÚ v roku 2005 prisľúbila, že vyčlení 2 miliardy eur na rôzne programy súvisiace s podporou obchodu. Ako spravodajkyňa Výboru pre medzinárodný obchod, požiadaného o stanovisko k správe Výboru pre rozvoj o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: priebežné hodnotenie v rámci prípravy zasadnutia OSN na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v septembri 2010, chcela by som od Komisie dostať informácie o tom, či bol tento cieľ splnený a ktoré konkrétne rozpočtové položky sa používajú na financovanie uvedených programov.

Mohla by Komisia ďalej poskytnúť informácie o celkových finančných prostriedkoch vyčlenených na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia? Aký je konkrétny postup pri uvoľňovaní finančných prostriedkov, aby sa dostali k tým, ktorí ich najviac potrebujú? Môže Komisia uviesť príklady projektov, ktoré sa uskutočnili na posilnenie obchodných možností rozvojových krajín?

(EN) Obchod môže byť mocným nástrojom pri zlepšovaní živobytia chudobných ľudí. Môže pomôcť pri dosiahnutí rozvojových cieľov tisícročia prostredníctvom vyššej miery zamestnanosti, vyšších miezd a lepších daňových príjmov a sociálnych výdavkov vlády. Preto sa EÚ a členské štáty zaviazali zvýšiť pomoc pre obchod (AfT).

EÚ a jej členské štáty prijali 15. októbra 2007 stratégiu pomoci EÚ pre obchod. Cieľom tejto stratégie, ktorá je spoločnou iniciatívou EÚ a členských štátov EÚ, je podporiť všetky rozvojové krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny, aby sa lepšie integrovali do svetového systému obchodovania založeného na pravidlách a aby obchod účinnejšie využívali na boj proti chudobe.

Komisia sleduje implementáciu tejto stratégie už od jej zavedenia a práve zverejnila svoju tretiu monitorovaciu správu, ktorá sa týka pokroku EÚ a členských štátov EÚ v tejto oblasti, a analyzuje toky pomoci pre obchod za rok 2008. V tejto správe sa ukáže, že spoločné úsilie EÚ a jej členských štátov v oblasti pomoci pre obchod sa začína prejavovať, a to ako z hľadiska intenzívnejších činností politiky v EÚ a členských štátoch, tak aj z hľadiska zvýšených tokov pomoci pre obchod do rozvojových krajín.

V roku 2005 sa EÚ a jej členské štáty zaviazali zvýšiť pomoc súvisiacu s obchodom – podskupinu celkovej pomoci pre obchod – na 2 miliardy EUR ročne do roku 2010. Tohtoročná správa ukazuje, že svoj záväzok už splnili.

K najpodstatnejšiemu nárastu došlo v širšej pomoci pre obchod – vrátane dopravy a energie, produktívnych odvetví a prispôsobenia sa súvisiaceho s obchodom. Minuloročná správa ukázala, že celková pomoc EÚ a členských štátov pre obchod sa v roku 2007 rovnala 7 miliardám EUR. Nové údaje ukazujú, že v roku 2008 došlo k ďalším výrazným nárastom v celkovej výške až do 10,4 miliárd EUR, a to ako zo strany EÚ, tak aj zo strany členských štátov. Európska únia je teda aj naďalej najväčším poskytovateľom pomoci pre obchod na svete.

Pomoc EÚ pre obchod sa financuje z častí Európskeho rozvojového fondu určených pre jednotlivé krajiny, regióny a regióny AKT, ako aj z rozpočtu EÚ. Okrem malého rozpočtového riadku pre viacstranné činnosti pomoci pre obchod a niektorých konkrétnych zdrojov odložených na podporu prispôsobenia sa súvisiacu s cukrom a banánmi finančné prostriedky sa na začiatku nevyčleňujú na pomoc pre obchod, ale prideľujú sa týmto sektorom v spolupráci s partnerskými krajinami, a to v súlade s normálnymi postupmi plánovania. Úplné znenie monitorovacej správy o pomoci pre obchod za rok 2010 sa nachádza na tejto internetovej stránke: http://ec.europa.eu/development/icenter/repository/SEC_2010_0419_COM_2010_0159_EN.PDF" \o "blocked::http://ec.europa.eu/development/icenter/repository/SEC_2010_0419_COM_2010_0159_EN.PDF"

Komisia na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia priamo nevyčleňuje finančné prostriedky. Rozdelenie našej pomoci na rozvojovú spoluprácu podľa odvetví je výsledkom spoločného plánovania, ktoré vykonávame s našimi partnerskými krajinami. Výsledok odzrkadľuje priority našich partnerov, ako aj zámer Komisie maximalizovať pridanú hodnotu svojich zásahov a lepšie si rozdeliť prácu s členskými štátmi EÚ a ostatnými darcami. Rozvojové ciele tisícročia sa navyše dajú dosiahnuť rôznymi prostriedkami, najmä rozpočtovou podporou, v prípade ktorej sa poskytovanie finančných prostriedkov spája s ukazovateľmi výkonnosti v odvetviach rozvojových cieľov tisícročia, ako sú vzdelanie, zdravotníctvo, ale aj zníženie chudoby vo všeobecnosti. Rozvojové ciele tisícročia sa dajú ovplyvniť aj investíciami do iných odvetví, ako sú voda a hygiena, rozvoj vidieka, riadenie a ďalšie, ktorým Komisia tiež venuje veľkú pozornosť.

Aby boli naši partneri a ostatní darcovia lepšie informovaní a aby sa rozvojové ciele tisícročia rýchlejšie naplnili, Komisia prijala 21. apríla 2010 akčný plán pre rozvojové ciele tisícročia, ktorý obsahuje príklady projektov financovaných EÚ a ktorý sa nachádza na tejto internetovej stránke: http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=MEMO/10/145&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=fr

Vykonávanie nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92⁽¹⁾, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu a ktorým sa odstránili obmedzenia kabotáže v snahe o dosiahnutie úplnej deregulácie trhu, malo vážny vplyv na posádky lodí a na malé a stredne veľké cestovné agentúry v Grécku. Argumenty, ktoré predložila EÚ a vlády strán PASOK a ND, že voľná hospodárska súťaž by bola prospešná pre pracovníkov, sa preukázali ako nesprávne. Majitelia lodí výrazne zvýšili ceny za prepravu pasažierov a nákladu, pričom štátne dotácie, ktoré dostávajú, sa za sedem rokov v období 2003 – 2010 zvýšili desaťnásobne. Lodné dopravné konzorciá prepustili tisíce členov posádok a nahradili ich zahraničnými pracovníkmi, ktorí nemajú žiadne práva z hľadiska pracovných podmienok ani žiadne nároky stanovené kolektívnou zmluvou. Vláda strany PASOK a EÚ teraz oznamujú ukončenie obmedzení kabotáže pre všetky výletné plavby, čo bude mať ešte ďalekosiahlejšie následky na ľudí zamestnaných v tomto odvetví. Napríklad 613 členov posádky výletnej lode Zenith plávajúcej pod maltskou vlajkou, ktorí pochádzajú z 27 rôznych krajín, najmä z tretích krajín, je nepoistených, nemá žiadne práva v oblasti mzdy a pracovných podmienok ani žiadne nároky vyplývajúce z kolektívnych dohôd, zatiaľ čo v Grécku a iných členských štátoch EÚ sú tisíce ľudí bez práce.

Uznáva Komisia, že odstránenie obmedzení kabotáže v súvislosti s výletnými plavbami prináša výhody skôr lodným dopravným konzorciám ako tým, ktorých zamestnávajú?

(EN) Medzi pravidelnou prepravou na ostrovy a výletnými plavbami je rozdiel. Podľa nariadenia o námornej kabotáži môžu členské štáty žiadať, aby boli plavidlá zabezpečujúce pravidelnú prepravu cestujúcich na ostrovy obsadené posádkou EÚ, čo je aj prípad Grécka. Prevádzkovatelia osobných lodí preto nezamestnávajú námorníkov, ktorí nie sú z EÚ, a obavy vyjadrené váženým poslancom sa preto v tomto ohľade zdajú neopodstatnené.

Ku zmene z gréckych námorníkov na námorníkov, ktorí nie sú z EÚ, mohlo dôjsť v prípade výletných plavieb, ale celkový počet zamestnaných námorníkov je v tomto prípade omnoho nižší ako v prípade osobných lodí.

Pokiaľ ide o loď Zenith plávajúcu pod maltskou vlajkou, poskytnuté informácie nie sú dostatočné na posúdenie, či boli pravidlá EÚ porušené. Vážený pán poslanec by možno bol ochotný poskytnúť podrobnejšie informácie v podobe formálnej sťažnosti adresovanej Komisii.

Aké nové podporné rozpočtové opatrenia zavedie Komisia pre športové iniciatívy v členských štátoch v súvislosti so schválením Lisabonskej zmluvy?

(EN) Keďže Zmluva o fungovaní Európskej únie, ktorá poskytuje EÚ novú právomoc, pokiaľ ide o podporu činností členských štátov v oblasti športu, nadobudla platnosť, Komisia zamýšľa v priebehu tohto roka navrhnúť nové iniciatívy, ktoré budú pravdepodobne vo forme politického oznámenia uvádzajúceho rámec pre spoluprácu na úrovni EÚ v oblasti športu a vo forme návrhu súvisiacich podporných opatrení.

S týmto cieľom sa už začali so zainteresovanými stranami konzultácie, ktoré budú v nadchádzajúcich mesiacoch ešte intenzívnejšie. Po tejto konzultačnej fáze a na konci aktuálneho trojročného obdobia prípravných akcií (2009 až 2011) bude môcť Komisia navrhnúť nové podporné opatrenia, ktoré sa začnú uplatňovať v roku 2012. Tieto nové opatrenia budú reakciou na ciele uvedenej zmluvy, pričom kompetencie členských štátov a športového hnutia zostanú zachované. Budú sa zameriavať na podporu nadnárodných projektov, ktoré predložia verejné orgány alebo organizácie občianskej spoločnosti zabezpečujúce siete a výmenu osvedčených postupov v oblasti športu.

Z povahy problémov, ktorým Európa čelí, vyplýva, že koordinovaná činnosť dá národným iniciatívam európsku pridanú hodnotu. Návrhy Komisie budú reakciou na potrebu konkrétnych opatrení na podporu zainteresovaných strán, najmä športových organizácií, na ktoré sa nevzťahujú ciele aktuálnych programov na európskej úrovni. Nové podporné opatrenia pomôžu Únii dosiahnuť ciele aj v ďalších oblastiach politiky, napríklad vo vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnom začleňovaní.

Návrhy Komisie budú musieť zohľadniť existujúci manévrovací priestor v súčasnom finančnom rámci EÚ, ktorý je veľmi obmedzený. Uvedené konzultácie pomôžu Komisii stanoviť priority v oblastiach, pre ktoré môžu mať jej prvé podporné opatrenia prínos.

Maloobchodní predajcovia a výrobcovia dojčenských výrobkov na celom svete postupne začínajú nahradzovať chemickú látku bisfenol A (BPA), ktorá sa používa na výrobu polykarbonátového plastu a ktorá je známa tým, že môže narušiť hormonálnu sústavu dieťaťa. Najzávažnejším negatívnym účinkom bisfenolu A je údajne jeho spojitosť s poruchami metabolizmu, plodnosti a vývoja nervovej sústavy. Polykarbonátový plast sa bežne nachádza v konzervách a plechovkách s potravinami a nápojmi a v mnohých plastových výrobkoch, napríklad v mobilných telefónoch, počítačoch a zdravotných pomôckach.

Akým spôsobom chce Komisia podporiť európske podniky, aby medzi prvými začali používať a vyrábať bezpečnejšie alternatívy voči BPA, a zároveň zabezpečiť konkurencieschopnosť EÚ?

(EN) Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) v súčasnosti skúma štúdiu o vývojových účinkoch bisfenolu A a okrem toho skúma aj vznikajúcu literatúru v kontexte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a smernicu Komisie 2002/72/ES, ktorá sa týka plastových materiálov a výrobkov. Úrad EFSA poskytne Európskej komisii do konca mája 2010 aktualizovaný prehľad o bezpečnosti bisfenolu A, ktorý doplní existujúce stanoviská.

Len čo bude stanovisko úradu EFSA k dispozícii, prijme sa rozhodnutie o ďalších krokoch v rámci uvedených právnych predpisov.

Prioritou je vyvinúť bezpečné alternatívy pre výrobky v rámci pôsobenia nariadenia (ES) č. 1935/2004 a smernice 2002/72/ES, ktoré sú hlavným zdrojom vystavenia dojčiat a detí bisfenolu A. V tomto smere Komisia už kontaktovala plastový priemysel s naliehavou žiadosťou o zváženie používania alternatívnych plastových materiálov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, namiesto bisfenolu A.

Obmedzenia týkajúce sa chemikálií v iných spotrebiteľských výrobkoch ako materiáloch a výrobkoch prichádzajúcich do styku s potravinami sa riadia hlavou VIII a prílohou XVII nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH). Nariadenie REACH v súčasnosti neobsahuje žiadne obmedzenia týkajúce sa bisfenolu A, keďže celkové hodnotenie rizík vykonané v rámci nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 o vyhodnocovaní a kontrole rizík existujúcich látok, ktoré bolo zverejnené v roku 2003 na internetovej stránke Európskeho chemického úradu, a aktualizácia uvedeného hodnotenia zverejnená v apríli 2008 dospeli k záveru, že netreba prijímať žiadne obmedzenia⁽¹⁾. Výsledky preskúmania bezpečnosti bisfenolu A, ktoré uskutočňuje úrad EFSA, môžu poskytnúť ďalšie informácie, ktoré sa budú brať do úvahy v rámci procesov uvedených v nariadení REACH.

Pokiaľ ide o širšiu otázku látok, ktoré narušujú fungovanie endokrinného systému, Komisia vypracováva významnú štúdiu, ktorá sa má dokončiť na jeseň 2011 a ktorá zhromažďuje všetky najnovšie vedecké poznatky. Zistenia vyplývajúce z tejto štúdie sa budú zohľadňovať pri skúmaní aktuálneho programu Spoločenstva o endokrinných disruptoroch.

Preskúmanie rozpočtu, ktoré zadala Rada a Parlament v roku 2006, začala Komisia v roku 2007 (SEK(2007)1188). Parlament a Rada poverili Komisiu, aby uskutočnila „celkové a rozsiahle preskúmanie zahŕňajúce všetky aspekty výdavkov EÚ vrátane SPP a zdrojov [...] a aby v období 2008/2009 predložila [...] správu“, ktorá pripraví pôdu pre obnovený konsenzus o smerovaní výdavkových politík EÚ, ktoré budú schopné čeliť výzvam ďalšieho desaťročia a období po ňom nasledujúcich.

V súčasnosti sa zdá, že toto preskúmanie rozpočtu nebude ukončené pred predložením návrhu viacročného finančného rámca (VFR) v prvej štvrtine roku 2011, pretože predseda Komisie Barroso si prv želá dohodu o stratégii EÚ 2020, o ktorej sa má rokovať na zasadnutí Európskej rady v júni 2010.

Je nevyhnutné určiť úlohu Parlamentu v stratégii EÚ 2020 v súvislosti s preskúmaním rozpočtu alebo iné cesty reformy rozpočtu pred ďalším VFR. Môže Komisia potvrdiť, že do procesu preskúmania rozpočtu bude Parlament zapojený tak, ako to bolo vopred stanovené v súlade so zmluvou?

(EN) Teraz, keď nové kolégium definovalo svoje politické priority prostredníctvom stratégie EÚ 2020 a pracovného programu Komisie, možno potvrdiť, že dokument o revízii rozpočtu vznikne v treťom štvrťroku 2010.

Komisia vedie s Parlamentom veľmi plodné diskusie o všetkých rozpočtových otázkach a želá si pokračovať v tomto podrobnom dialógu s Parlamentom o budúcich usmerneniach vzťahujúcich sa na európsky rozpočet.

V tejto fáze je podstatné, aby inštitúcie a členské štáty dospeli ku konsenzu, pokiaľ ide o najlepší spôsob premietnutia politických priorít do európskeho rozpočtu. Toto zahŕňa aj preskúmanie oblastí, v ktorých je európska pridaná hodnota najvyššia, a správny výber, a to najmä teraz, v čase veľkých hospodárskych a rozpočtových ťažkostí.

Dokument o revízii rozpočtu na rok 2010 bude slúžiť ako prípravná fáza diskusií o finančných vyhliadkach. Zároveň bude predstavovať príležitosť predložiť základné zásady, ktorými sa bude riadiť dlhodobá rozpočtová reforma.

A Komisia je presvedčená, že plná angažovanosť Parlamentu je nielen potrebná, ale aj nevyhnutná, ak má byť tento cieľ úspešné naplnený.