Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, veľká väčšina hlasov za, ktorá pretrvávala počas rozpráv o Medzinárodnom fonde pre Írsko, ma mimoriadne potešila, ale neprekvapila. Samozrejme, EÚ je jedným z hlavných prispievateľov tohto fondu od jeho založenia v roku 1986, keď vlády v Londýne a Dubline fond zriadili s cieľom podporiť hospodársky a sociálny rozvoj v 12 grófstvach na oboch stranách hranice.
(GA) Do fondu boli vložené príspevky vo výške viac než 800 miliónov EUR a keď sa zohľadní multiplikačný účinok, rovná sa to investícii vo výške viac než 2 miliardy EUR.
Aj ja pochádzam z pohraničného grófstva a zastupujem pohraničný región, a preto veľmi dobre viem, akú úlohu zohral Medzinárodný fond pre Írsko v mierovom procese.
S pomocou tohto medzinárodného fondu sa priamo vytvorilo 40 000 pracovných miest a nepriamo 16 000 pracovných miest a fond vytvoril príležitosti na zamestnávanie v hospodársky znevýhodnenom regióne.
Poznámka na záver: keďže bola prijatá stratégia ukončenia činnosti fondu ku koncu tohto roka, myslím si, že treba dôkladne zvážiť predĺženie tohto hodnotného a účinného programu. Ďakujem vám za pochopenie.
Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za túto iniciatívu, pretože jej hlavným cieľom je pokračovať v podpore mierového procesu a procesu zmierenia v pohraničných oblastiach Severného Írska a Írska, aby sa vybudovali mosty zmierenia a komunikácie medzi najviac rozdelenými komunitami a aby sme ako Európania ďalej bránili hodnoty a ľudské práva.
My v Baskicku stále trpíme teroristickým násilím a čakáme, kým Euskadi Ta Askatasuna (ETA) nezačuje volanie baskickej spoločnosti, ktorá je unavená utrpením a žiada ju, aby sa raz a navždy vzdala násilia. Čakáme na vyhlásenie definitívneho prímeria. Za týchto okolností očakávam od Európskej únie rovnakú solidaritu a jednoznačnú podporu Baskicka pri budovaní mieru a zmierenia, čo si všetci želáme.
Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, žiadna krajina nebola záchrannými opatreniami znevýhodnená viac než Írsko a žiadny národ neutrpel tak veľmi ako Íri. Írsky minister financií Brian Lenihan urobil samé správne rozhodnutia. Všetci štátni zamestnanci od predsedu vlády až po najnižšie postaveného štátneho úradníka, dokonca aj príjemcovia podpory v nezamestnanosti, si pritiahli opasky a prijali obrovské zníženie príjmu. Teraz zisťujú, že keby neboli prijali žiadne z týchto bolestivých rozhodnutí, keby boli len ďalej míňali, tak by získali nárok, podobne ako Gréci, na vlastné záchranné opatrenia a čo je ešte horšie, teraz zisťujú, že sú povinní zapojiť sa do záchrany Grécka. Navyše však zisťujú aj to, že v prepočte na obyvateľa Írsko prispieva viac než väčšina ostatných členov eurozóny.
Každý ortodoxný ekonóm by navrhol, aby sme v takomto období niektorým hospodárstvam eurozóny umožnili opäť zaviesť vlastnú menu, devalvovať, kúpiť si čas a upraviť ceny tak, aby sa dokázali vrátiť späť na trh. Namiesto toho odsudzujeme národy južnej Európy na roky chudoby a deflácie a daňovníkom severnej Európy nakladáme obrovský dlh. To všetko len preto, aby sme zachránili niekoľko tvárí. Máme naozaj najdrahšie tváre od doby Heleny Trójskej, ktorá spôsobila vyslanie tisícky lodí!
James Nicholson (ECR). – Vážený pán predsedajúci, nechcel som predložiť vysvetlenie hlasovania o tejto konkrétnej veci, ale pán spravodajca počas svojho prejavu odkázal len na Dr. Paisleyho a pána Adamsa a povedal, že priniesli do Severného Írska mier. No, pán Adams a Dr. Paisley možno priniesli veľa vecí, ale mier medzi nimi určite nebol. Mnohí ľudia si môžu nárokovať dosiahnutie mieru v Severnom Írsku, ale hlavnú ťarchu bremena priniesť do Severného Írska mier niesli v skutočnosti David Trimble a John Hume a ja dúfam, že pán spravodajca uvedie nabudúce správne údaje. V minulosti niesli hlavnú ťarchu práve oni.
Chcel by som objasniť, že som dnes hlasoval za, pretože si myslím, že v Severnom Írsku dnes stále potrebujeme podporu, aby sme udržali to, čo sa tam dosiahlo. Vôbec nie je isté, že mier pretrvá, pretože na oboch stranách sú ľudia – a nedávno sme videli, ako sa prejavili –, ktorí sa snažia zmariť všetko, čo sa dosiahlo.
Voľba podpredsedu Európskeho parlamentu
Jacek Olgierd Kurski (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, bol som jedným z 334 poslancov Európskeho parlamentu, ktorí podporili pastora Tőkésa do funkcie podpredsedu Európskeho parlamentu. Je hrdinom mojej mladosti. Ako novinár pre hnutie Solidarita v roku 1989 a pod paľbou kriminálnej Ceauşescovej tajnej polície Securitate som písal o rumunskej revolúcii a táto revolúcia sa začala v Temešvári prejavom pána Tőkésa 16. decembra 1989.
Zarmucuje ma však, že dnes bol obeťou, a to najprv obeťou počítačovej chyby, na základe ktorej sa nesprávne zarátalo 168 hlasov, a že predsedajúci týchto 168 hlasov prirátal k celkovému počtu, čo vyvolalo všeobecnú kontroverziu. Ak preto niekto spochybní legálnosť zvolenia pána Tőkésa za podpredsedu Európskeho parlamentu, potom som za to, aby sa hlasovanie zopakovalo. Som si istý, že výsledok bude ešte priaznivejší. Mandát takého uznávaného človeka v Európskom parlamente nesmie nik spochybňovať. Myslím si teda, že je v záujme samotného pána Tőkésa, aby sa hlasovanie zopakovalo, ak by niekto vyvolával pochybnosti.
Správa: Marian-Jean Marinescu (A7-016/2010)
Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som za správu, ktorú predložil pán Marinescu – ktorému by som chcel zároveň poďakovať –, pretože si myslím, že efektívna nákladná doprava na súčasnej technickej úrovni je základným predpokladom nielen konkurencieschopnosti, ale aj samotného prežitia európskych podnikov. Okrem toho v plnom rozsahu podporujem želanie spravodajcu opätovne začleniť niektoré časti textu, ktoré tento Parlament schválil v prvom čítaní.
Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, keď sme dnes začali hlasovať, dospeli sme do situácie, ktorá sa v tomto Parlamente ešte nevyskytla – teda že boli zaznamenané len hlasy za. Hovorím vám, vážený pán predsedajúci, že to bola len otázka času. Toto je, samozrejme, presne ten istý postup, ktorý EÚ zaujala pri referendách idúcich po sebe.
Európska ústava alebo Lisabonská zmluva boli opakovane odmietnuté v hlasovaní, 54 percentami francúzskych voličov, 62 % holandských voličov, 53 % írskych voličov, a reakcia bola vždy pokračovať bez ohľadu na to, ignorovať námietky obyvateľov, počuť len súhlas, aj keď ľudia vyjadrili opačný názor. Tento postup sme teraz prijali alebo zaviedli v tomto Parlamente. Znemožnili sme ľuďom, aby prejavili svoj nesúhlas s projektom. Chcel by som upraviť jeden starý výrok: ktorej časti slova „nie“ nerozumiete?
Syed Kamall (ECR). – Vážený pán predsedajúci, pri pohľade na túto dnešnú správu o rokovacom poriadku a jeho prispôsobení Lisabonskej zmluve je zaujímavé, že hovoríme s mnohými poslancami tohto Parlamentu a oni v skutočnosti nevedia, čo je v Lisabonskej zmluve vlastne napísané a aký dosah má na našich voličov a ich každodenný život.
Zoberte si napríklad všetky tie záchranné opatrenia pre Grécko. Ak sa pozriete na to, o čom sa diskutovalo v Rade, išlo o článok 122 Lisabonskej zmluvy, ktorý mal byť článkom o solidarite a kde sa uvádza: „v duchu solidarity medzi členskými štátmi... ak sa vyskytnú vážne ťažkosti v dodávke určitých produktov najmä v oblasti energetiky“ alebo „ak členský štát má alebo mu hrozia závažné ťažkosti spôsobené prírodnými katastrofami“. To sa teraz využíva ako zámienka pre členské štáty, či už sú členmi eurozóny, alebo nie, zachrániť krajinu, ktorá sa sama dostala do chaosu vlastným zavinením a nie v dôsledku výnimočných udalostí.
Voličom by sme mali jasne priznať, čo pre nich znamená Lisabonská zmluva. Znamená to zobrať peniaze daňových poplatníkov a zachraňovať krajiny, ktoré nedokážu riadiť vlastné záležitosti?
Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, tento Parlament má mimoriadny talent, keď ide o reformy rokovacieho poriadku, ktoré sú vždy vypracované tak, aby obmedzili práva menšiny alebo outsiderov, Untermenschen, ktorými do určitej miery sme. Minulý rok sme pošliapali pravidlo, ktoré na základe článku 24 rokovacieho poriadku umožňuje nezávislým poslancom určiť vlastného zástupcu.
Poznámkou, ktorá bola – prepáčte mi ten výraz – jednou z najhlúpejších poznámok, ktoré som počul počas parlamentnej kariéry, ste povedali, vážený pán predsedajúci, že to nemožno urobiť, pretože nie ste rovnakého politického presvedčenia ako ja. Je pravda, že som nezávislý poslanec zo zásady, zatiaľ čo vy ste boli nezávislý preto, lebo vás podviedli vaši priatelia.
Existoval však aspoň jeden spôsob, pán predsedajúci, ako vyriešiť tento spor, a to hlasovaním. Hlasovanie je v demokracii bežným postupom. Ale nie, teraz bude zástupcov nezávislých poslancov vyberať predseda Parlamentu. To je ďalšia fraška.
Túto myšlienku v skutočnosti pripravil pán Martin, ktorý všetko naplánoval spolu so zástupcami dvoch hlavných skupín. Navyše mi to pripomína predchádzajúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku, za ktorými stál pán Corbett, hoci ten teraz už upadol do zabudnutia a vo voľbách do Európskeho parlamentu ho, našťastie, porazil môj priateľ Nick Griffin.
Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 86 v správe pána Martina stanovuje, že zástupca nezávislých poslancov na Konferencii predsedov nebude určený samotnými nezávislými poslancami, ale predsedom parlamentu. Ako dôvod sa uvádza neexistencia konsenzu medzi nezávislými poslancami. Kladiem si otázku, v čom spočíva problém. Konsenzus neexistuje v tomto Parlamente ani pri voľbe predsedu, a práve preto uskutočňujeme demokratické voľby. Zástupca nezávislých poslancov musí byť reprezentatívny, a preto je najlepším riešením zorganizovať voľby.
Európsky parlament sa začína prejavovať ako nejaký bábkový parlament, v ktorom samotný predseda Parlamentu rozhoduje o tom, kto bude zástupcom niektorých jeho oponentov. Zaujímal by ma aj základ pre toto rozhodnutie. Je založené na reprezentatívnosti? Je založené na osobných sympatiách voči niektorému nezávislému poslancovi alebo na priateľstve s ním? Aké kritériá bude Parlament uplatňovať pri rozhodovaní o zástupcovi nezávislých poslancov? Potešilo by ma, keby sa bol predseda k tejto veci vyjadril pred hlasovaním, ale, žiaľ, takéto vyjadrenie sme si nemohli vypočuť.
Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Pán predseda, pri všetkej úcte k vám, ako aj k tejto inštitúcii sa teraz pri rokovaní o rokovacom poriadku a prispôsobení Lisabonskej zmluve nedá nespomenúť aj diera v rokovacom poriadku, ktorá umožnila také hlasovanie a taký výsledok hlasovania pri voľbe pána Tőkésa do funkcie podpredsedu.
Nerozumiem, ako môžu predsedovia vydávať rozporné hlasovanie, teda rozporné výsledky hlasovania, a rozumiem všetkým svojim kolegom, ktorí majú pochybnosti o tom, či ich hlas bol správne započítaný. Z toho pohľadu si myslím, že Európska únia a Európsky parlament by mali konať transparentne, prehľadne, a pokiaľ niektorí poslanci, kolegovia majú pocit, že ich hlasovanie bolo vyhodnotené hlasovacím zariadením ináč, ako hlasovali, a nemali si to možnosť overiť na svojich monitoroch, tak to hlasovanie bude asi stále rozporuplné.
Z tohto pohľadu si myslím, že sa v záujme pána Tőkésa a v záujme dôveryhodnosti Európskeho parlamentu treba naozaj vrátiť k tomuto hlasovaniu a opätovne odhlasovať tak, aby do budúcnosti neboli pochybnosti o voľbe podpredsedu Európskeho parlamentu.
Správa: Sidonia Elżbieta Jędrzejewska (A7-0183/2010).
Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, rakovina z Grécka sa šíri po celom Stredomorí. Tento týždeň sme si prečítali, že Európska komisia sa pripravuje na záchranu Španielska a predseda Európskej rady pán Van Rompuy otvorene priznáva, že v takom prípade by 750 miliárd EUR, ktoré už boli vyhradené v rámci núdzového záchranného fondu, bolo úplne neadekvátnych.
Ako sa nádor šíri, naši vedúci predstavitelia sa rozhodli – namiesto zváženia možnosti amputácie – pre zdĺhavú liečbu chemoterapiou, ktorá bude drahá, bolestivá a s neistým výsledkom. Chcem tým povedať, že sa pokúsia vytvoriť mašinériu, ktorú pán Van Rompuy nazýva hospodárske riadenie a ktorú jeho predchodca nazval fiškálnym federalizmom: daňová harmonizácia, zdanenie finančných transakcií, európska dlhová agentúra alebo Európsky menový fond. Cieľom všetkých týchto mechanizmov je pokúsiť sa previesť peniaze, aby sa ich projekt udržal, aj keby bolo, samozrejme, oveľa jednoduchšie ušetriť daňovým poplatníkom ťarchu týchto záchranných opatrení a poskytnúť zasiahnutým hospodárstvam mohutný stimul tým, že by sa im umožnilo devalvovať menu a upraviť ceny tak, aby sa dokázali vrátiť na trh. Akú vysokú cenu očakávame od našich ľudí, aby ustúpili povýšenectvu svojich elít!
Clemente Mastella (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pri príležitosti miléniového samitu z roku 2000 zopakovali najbohatšie krajiny vrátane krajín Európskej únie svoj sľub, že do roku 2015 dosiahnu konkrétne ciele: zníženie hladu a chudoby, zlepšenie vzdelávania a zdravotníctva a ochranu životného prostredia v rozvojových krajinách.
Po takmer 10 rokoch si myslíme, že Európa ako hlavný medzinárodný hráč v oblasti rozvojovej pomoci sa teraz musí ešte naliehavejšie než kedykoľvek predtým ujať vedúcej úlohy. Niet pochýb o tom, že v posledných rokoch pomohlo zvýšenie rozvojovej pomoci zmierniť utrpenie miliónov ľudí. Je síce pravda, že pomoc funguje, je však potrebné urobiť oveľa viac, v neposlednom rade vzhľadom na to, že súčasná medzinárodná kríza prinúti mnohé členské štáty, aby znížili prostriedky vyhradené na pomoc týmto krajinám.
Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že v tejto chvíli musíme preskúmať inovatívne mechanizmy financovania. Členské štáty EÚ musia začať uzatvárať skutočné strategické partnerstvá politického charakteru s týmito krajinami. To znamená, že všetci partneri musia opäť prejaviť politickú vôľu na dosiahnutie prioritných cieľov, medzi ktoré patria: súdržnosť politík rozvoja, riešenie zmeny klímy a globálnej krízy, riadenie a práva, právo na potraviny a rozvojové vzdelávanie. To je naďalej naša úloha číslo jeden, vážený pán predsedajúci.
Sonia Alfano (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasovala som za správu pána Cashmana, pretože verím, že tento Parlament a európske inštitúcie sú povinné rešpektovať a plniť záväzky dané ľuďom, ktorí žijú v menej rozvinutých krajinách, najmä v afrických krajinách.
Nesmieme dopustiť, aby sme v roku 2015 zistili, že osem cieľov, ktoré sme si stanovili, sa nedosiahlo, pretože za dosiahnutím rozvojových cieľov tisícročia, za týmito percentami – na toto by sme nemali zabúdať –, sú miliardy ľudí, ktorí trpia a nemajú príležitosť žiť dôstojne.
Európska únia musí ísť príkladom a byť vedúcou silou v oblasti rozvojovej pomoci. Odpustenie verejného dlhu a intenzívnejšie úsilie pri presadzovaní správneho využívania pomoci patria medzi hlavné body tohto projektu založeného na solidarite, dosiahnutie ktorého – to si musíme uvedomovať – nemožno odsunúť na neskôr bez ďalších obetí na ľudských životoch.
Písomné vysvetlenia hlasovania
Voľba podpredsedu Európskeho parlamentu
Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Pál Schmitt, podpredseda Európskeho parlamentu, bol nedávno zvolený za predsedu novozvoleného maďarského parlamentu. Moji kolegovia a ja sme museli zvoliť nového podpredsedu. Keďže pán László Tőkés, maďarský člen Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) spĺňa všetky kritériá na výkon tejto funkcie (integrita, angažovanosť, podpora európskeho projektu), hlasovala som za jeho kandidatúru.
Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. – (RO) Vymenovanie Lászlóa Tőkésa za podpredsedu Európskeho parlamentu je vzhľadom na šovinistický charakter vyjadrení tohto kolegu poslanca urážkou Rumunska. Jeho zvolenie vyvoláva vlastne ešte väčšie pochybnosti v súvislosti s uplatnením sporného postupu pri voľbe. Takéto vymenovanie sa v Európskom parlamente, fóre, ktoré sa zodpovedá európskym občanom, nemalo stať. Keďže sa tak už stalo, boli by sme privítali, keby sa hlasovanie uskutočnilo za podmienok, ktoré by boli úplne v súlade so štandardným postupom. Keďže sa tak nestalo, táto voľba má vplyv na imidž Európskeho parlamentu, najmä v Rumunsku, kde sa verejnosť priamo zaujíma o túto záležitosť. Či bude László Tőkés vykonávať túto funkciu, ktorú teraz zaujíma, dobre, je v tomto kritickom momente menej dôležité. V skutočnosti je podstatné to, že európsky národ bol hlboko urazený.
Ioan Mircea Paşcu (S&D), písomne. – Dnešné hlasovanie o zvolení pána Tőkésa za podpredsedu EP bolo hanebné. Po prvé, vysvetlenie predsedajúceho o tom, ako prebehlo hlasovanie, bolo zmätočné a rozporuplné. V dôsledku toho nik presne nevedel, ako pokračovať. Po druhé, je zaujímavé, že riadne nefungovali hlasovacie zariadenia viacerých rumunských poslancov EP, ktorí mali podľa všetkého hlasovať proti. Po tretie, hlasovanie aj tak prebehlo a predsedajúci odišiel z miestnosti a nechal celú vec nevyriešenú. Po štvrté, rozumná požiadavka z pléna, aby sa hlasovanie zopakovalo za normálnych podmienok, bola zamietnutá. Po piate, podobne to bolo s oznámením, že bolo odovzdaných viac hlasov než prítomných poslancov! Po šieste, jednoducho nám oznámili, že hlasovanie bolo aj tak platné! Po siedme, ani tak nedokázal nik vysvetliť, ako mohlo 168 hlasov predstavovať kvalifikovanú väčšinu v Parlamente so 751 poslancami.
V skutočnosti tak poslanecký klub EPP násilne vnútil svoju vôľu celému Parlamentu! Je mi to ľúto, pretože také konanie ich nie je hodné a my ostatní poslanci EP si taktiež zaslúžime lepší prístup!
Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Z dôvodov politickej solidarity s priateľmi z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) som hlasoval za správu talianskej kolegyne Barbary Materovej (PPE, IT) o návrhu rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii vo výške približne 6,6 milióna EUR ako pomoc Španielsku, ktoré sa musí vyrovnať s prepúšťaním v odvetví ostatných nekovových minerálnych výrobkov. Nespochybňujem úplne analýzu Európskej komisie založenú na údajoch, ktoré poskytlo Španielske kráľovstvo, no myslím, si, že je zvláštne, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii by sa mal zmobilizovať v prípade situácie, ktorá je len dôsledkom spľasnutia bubliny na trhu s nehnuteľnosťami v Španielsku. Pokles množstva vydaných stavebných povolení a teda aj spotreby dlaždíc a keramických a nekovových minerálnych výrobkov je v skutočnosti dôsledkom zníženia objemu hypoték. Kam smerujeme argumentáciou tohto typu? Môžeme naozaj tvrdiť, že toto je prispôsobenie sa globalizácii? Myslím si tiež, že správne náklady viac než 400 000 EUR sú neprimerané, aj keď sa zdá, že hlavnou príčinou tejto vysokej sumy je štúdia za 60 000 EUR, cena ktorej sa zdá byť neúmerne vysoká. Pokračovanie nabudúce...
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Nárast nezamestnanosti je jedným z najškodlivejších dôsledkov súčasnej hospodárskej a finančnej krízy. Prehĺbenie trhovej nestability prispelo k zhoršeniu situácie mnohých podnikov, ktoré sa ťažšie prispôsobujú globalizácii. V tomto prípade pocítilo tieto negatívne dôsledky 181 podnikov z regiónu Comunidad Valenciana. Španielsko poskytlo dostatočné odôvodnenie žiadosti na mobilizáciu fondu a ja si myslím, že túto žiadosť treba podporiť.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Myslím si, že je naliehavo potrebná osobitná pomoc pre pracovníkov, ktorí boli prepustení alebo ktorých ovplyvnilo súčasné globálne hospodárske prostredie, ako sa to stalo v tomto prípade, keď bolo zo 181 podnikov španielskeho regiónu Valencia prepustených 2 425 pracovníkov. Realizácia pomoci zameranej na rekvalifikáciu a opätovné začlenenie týchto pracovníkov do pracovného trhu sú veľmi dôležité, nielen pre zotavenie hospodárstva, ale aj pre sociálnu stabilitu. Preto hlasujem za toto uznesenie. Chcel by som zopakovať odporúčanie Komisie, že by sa nemali vyplácať prostriedky z Európskeho sociálneho fondu s cieľom poskytnúť platby v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). Sú to fondy s rôznymi cieľmi, ktoré sa navzájom dopĺňajú, a nemôžu jeden druhý nahradiť. Keďže ide o výnimočné opatrenie, EGF musí mať samostatné financovanie a bude vážnou chybou, ak sa ako náhradné opatrenie bude financovanie v rámci EGF poskytovať na úkor Európskeho sociálneho fondu alebo iného štrukturálneho fondu.
Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Španielsko 2. septembra 2009 podalo žiadosť o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vzhľadom na pracovníkov prepustených zo 181 podnikov pôsobiacich v oblasti výroby ostatných nekovových minerálnych výrobkov v jedinom regióne na úrovni NUTS II, v regióne Comunidad Valenciana. Myslím si, že táto žiadosť je v súlade s požiadavkami na určenie finančných príspevkov stanovenými v článku 10 nariadenia (ES) č. 1927/2006. Preto som súhlasil s touto správou a návrhom Komisie zmobilizovať sumu 6 598 735 EUR, pretože z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) sa môžu financovať len opatrenia, ktoré pomôžu prepusteným pracovníkom zapojiť sa do pracovného trhu, a peniaze z fondu vytvárajú podmienky pre prepustených pracovníkov, aby si našli stálu alebo dočasnú prácu, aby sa zapojili do odborných vzdelávacích programov a nadobudli vedomosti potrebné na splnenie potrieb pracovného trhu, aby si založili podnik alebo sa stali samostatne zárobkovo činní. Litva už takisto využila podporu z tohto fondu.
Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správy o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), pretože si myslím, že je veľmi dôležité zdôrazniť význam fondu.
Tento nástroj bol vytvorený na poskytovanie podporných opatrení na trhu práce zameraných výlučne na pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku štrukturálnych zmien v usporiadaní medzinárodného obchodu a na pomoc pri ich opätovnom začlenení do trhu práce.
Je to mimoriadne užitočný nástroj, v rámci ktorého bolo od roku 2007 dodnes podaných 55 žiadostí zo 17 členských štátov o podporu pre 52 334 prepustených pracovníkov, pre ktorých bola vyčlenená celková suma 271,9 milióna EUR.
Analýza údajov, ktoré máme k dispozícii, preto naznačuje, že na každého prepusteného pracovníka bola z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii zmobilizovaná suma vo výške 5 195 EUR, suma, ktorá sa v podstate využila na realizáciu personalizovaných balíkov služieb vypracovaných osobitne s cieľom opätovne zapojiť týchto pracovníkov do trhu práce.
Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Vzhľadom na španielskych pracovníkov z regiónu Valencia, ktorí boli obetovaní globalizácii, som sa zdržal hlasovania. Vzhľadom na situáciu, do ktorej ich priviedol vplyv neoliberálnych politík nanútených Európskou úniou, by človek našiel dôvod hlasovať proti almužne, ktorú im európska elita považovala za primerané ponúknuť. No aspoň to málo, čo dostanú, môže zmierniť ich utrpenie. To však neospravedlňuje prístup Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Podporuje presun výroby do Maroka a Alžírska, ktorý sa teraz uskutočňuje, a zvyšuje zisky najbohatších. V oligarchii eurokratov sa dá čisté svedomie kúpiť za lacný peniaz.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov v dôsledku globalizácie. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v rôznych krajinách, najmä v Číne a Indii, a to často na úkor krajín, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťou presídľovania spoločností, a fond je veľmi dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. V minulosti využívali EGF iné krajiny EÚ a teraz sa rovnaká pomoc môže rozšíriť aj na Valenciu v Španielsku v dôsledku tamojšej súčasnej situácie, keď bolo prepustených viac než 2 400 pracovníkov zo 181 podnikov v odvetví výroby ostatných nekovových minerálnych výrobkov. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa sa zaoberá mobilizáciou Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech regiónu Valencia v Španielsku (6 598 735 EUR) v dôsledku 2 425 prepustených pracovníkov zo 181 podnikov v oblasti výroby ostatných nekovových minerálnych výrobkov. Prostriedky sa dostanú priamo k postihnutým pracovníkom. Správa bola vo Výbore pre rozpočet (COBU) prijatá bez rozpravy. My zelení sme ju podporili tiež.
Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Z dôvodov solidarity s Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Írskom a na základe správy svojej vynikajúcej talianskej kolegyne pani Materovej som hlasoval za návrh rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vo výške približne 2,7 milióna EUR ako pomoc Írsku, ktoré sa musí vyrovnať s prepúšťaním v odvetví spracovania krištáľu. Väčšina zo 600 prepustených pracovníkov pracovala v spoločnosti Waterford Crystal. Nespochybňujem analýzu Európskej komisie, myslím si však, že je zvláštne, že táto spoločnosť, ktorá mala problémy od roku 2005, môže byť dôvodom pre prispôsobenie sa globalizácii. V roku 2005 oznámila zatvorenie závodu v Dungarvane s cieľom konsolidovať všetky činnosti v hlavnom závode v meste Waterford v Kilkenny, ktorý zamestnával 1 000 pracovníkov. Operácia zahŕňala prepustenie asi 500 pracovníkov z Dungarvanu. Po zatvorení tohto závodu zorganizovali bývalí pracovníci a ich rodiny 30. januára 2009 demonštrácie, ktoré sa skončili v marci 2009 na základe dohody s pracovníkmi a po vyplatení 10 miliónov EUR (zdroj: Wikipédia). Je toto prispôsobenie sa globalizácii?
Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Úprimne vítam kompenzáciu z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktorá bola rozdelená medzi bývalých pracovníkov spoločnosti Waterford Crystal a dodávateľských spoločností. Fond bol zriadený na pomoc pracovníkom, ktorí trpia v dôsledku štrukturálnych zmien v sieti svetového obchodu, a pre miestne spoločenstvo to bude veľmi dôležité, pretože závod Waterford Crystal je preň srdcovou záležitosťou.
Pretože toto odvetvie bolo pre región kľúčové, keďže tu boli mnohí kvalifikovaní miestni pracovníci zamestnaní v odvetví spracovania skla a v ďalších spoločnostiach a keďže toto odvetvie bolo mimoriadne dôležité pre identitu regiónu v okolí Waterfordu, tieto prostriedky budú pre pracovníkov a ich rodiny veľkou pomocou a pomôžu pri poskytovaní iných pracovných príležitostí pre týchto pracovníkov.
Je potrebné zaviesť na miestnej úrovni koordinačné opatrenia, aby sa zaistilo, že tieto prostriedky sa rozdelia správne. Pretože postihnutí pracovníci sú starší než iní pracovníci a pretože vykonávali vysokokvalifikovanú prácu, je potrebné zabezpečiť, aby sa prostriedky využili na poskytnutie ďalšieho odborného vzdelávania, na podporu podnikania a zlepšenie prístupu k zamestnaniu.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Európska únia je hlavný prispievateľ do Medzinárodného fondu pre Írsko s podielom približne 57 % zo všetkých príspevkov za rok.
Preto vítam úlohu, ktorú Európske spoločenstvo zohráva pri poskytovaní hospodárskej a sociálnej pomoci Írsku s cieľom dosiahnuť mier a zmierenie.
Súčasné obdobie činnosti sa blíži ku koncu, ale je dôležité, že Európske spoločenstvo naďalej prispieva do Medzinárodného fondu pre Írsko a pomáha tak dosiahnuť ciele budovania mostov, spájania komunít a stimulovania rozvoja v regiónoch dvoch oblastí Írska, ktoré najviac trpeli nestabilitou počas nedávnych rokov.
Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Úprimne vítam toto rozhodnutie o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom spoločnosti Waterford Crystal. Svetová hospodárska kríza a rozsiahle zmeny vo svetovom obchode spôsobili prepustenie mnohých pracovníkov v Írsku a v celej Európe. Nalieham na írsku vládu, aby konala rýchlo a zabezpečila, že tieto zdroje sa rýchlo a účinne využijú na to, aby sa naplnili individuálne rekvalifikačné a vzdelávacie potreby pracovníkov. Časový harmonogram pre použitie týchto prostriedkov je obmedzený a nesmie sa strácať čas pri poskytovaní potrebných služieb. Je potrebné preskúmať nariadenie o EGF, aby sa umožnila väčšia flexibilita pri využívaní poskytnutých prostriedkov, najmä čo sa týka časového harmonogramu.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Krajina, ktorej sa hovorilo keltský tiger, sa kedysi chválila pozoruhodnou úrovňou rastu, ale v uplynulých rokoch utrpela v dôsledku krízy a účinkov globalizácie. Tieto účinky zasiahli írske sklárske odvetvie a dnes je takmer 600 pracovníkov v situácii, keď potrebujú pomoc. Súhlasím s mobilizáciou fondu.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na ciele Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) hlasujem za poskytnutie pomoci pracovníkom prepusteným zo závodov spoločnosti Waterford Crystal v Írskej republike. Táto pomoc presahuje 2,5 milióna EUR a bude veľmi dôležitá, aby podporila postihnutých pracovníkov pri zvyšovaní kvalifikácie, pretože veľká väčšina z nich má viac než 45 rokov. Chcel by som však poukázať na očividné rozdiely a nerovnosť, ktoré sa vyskytli v rámci EGF. Stalo sa tak v dôsledku toho, že členské štáty opakovane nie sú schopné využívať prostriedky, ktoré sú k dispozícii, jasne na úkor pracovníkov, ktorí v týchto krajinách stratili prácu, podobne ako sa tak stalo v Portugalsku v dôsledku neustáleho nárastu bankrotov a miery nezamestnanosti.
Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Írsko podalo 7. augusta 2009 žiadosť o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vzhľadom na prepustenie pracovníkov zo spoločnosti Waterford Crystal a troch jej dodávateľov, respektíve ďalších podnikov vo výrobnom reťazci. Myslím si, že táto žiadosť je v súlade s požiadavkami na určenie finančných príspevkov stanovenými v článku 10 nariadenia (ES) č. 1927/2006. Súhlasil som s touto správou a návrhom Komisie zmobilizovať sumu 2 570 853 EUR, pretože z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) sú financované len opatrenia, ktoré pomôžu prepusteným pracovníkom zapojiť sa do pracovného trhu, a peniaze z tohto fondu vytvárajú podmienky pre prepustených pracovníkov, aby si našli stálu alebo dočasnú prácu, aby sa zapojili do odborných vzdelávacích programov a nadobudli vedomosti potrebné na splnenie potrieb pracovného trhu, aby si založili podnik alebo sa stali samostatne zárobkovo činní. Litva už takisto využila podporu z tohto fondu.
Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Vzhľadom na pracovníkov z írskej spoločnosti Waterford Crystal, ktorí boli obetovaní globalizácii, som sa zdržal hlasovania. Vzhľadom na situáciu, do ktorej ich priviedol vplyv neoliberálnych politík, ktoré presadzovala Európska únia, človek by našiel dôvod hlasovať proti almužne, ktorú im európska elita považovala za primerané ponúknuť. No aspoň to málo, čo dostanú, môže zmierniť ich utrpenie. To však neospravedlňuje prístup Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. To podporuje nedávne špekulácie bánk a zisky, ktoré na chrbtoch európskych pracujúcich dosahujú fondy z USA, ako napríklad KPS Capital Partners. V kráľovstve eurokratov sa dá čisté svedomie kúpiť za lacný peniaz.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov v dôsledku globalizácie. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v rôznych krajinách, najmä v Číne a Indii, a to často na úkor krajín, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťou presídľovania spoločností, a fond je veľmi dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. Fond EGF už v minulosti využili iné krajiny EÚ, preto by sme teraz mali poskytnúť túto pomoc Írskej republike, najmä podnikom v odvetviach spracovania skla a krištáľu. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa sa zaoberá mobilizáciou EGF v prospech írskych pracovníkov (2 570 853 EUR) v dôsledku prepúšťania v spoločnosti Waterford Crystal a u troch jej dodávateľov pôsobiacich v odvetví výroby krištáľu. Prostriedky sa dostanú priamo k postihnutým pracovníkom. Správa bola vo Výbore pre rozpočet (COBU) prijatá bez rozpravy. Hlasujem bez výhrad za túto správu.
Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Vítam rozhodnutia o mobilizácii finančnej pomoci prepusteným pracovníkom, ktorí stratili pracovné miesta v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej kríze v troch konkrétnych príkladoch – v prípade regiónov Comunidad Valenciana a Castilla-La Mancha v Španielsku, ako aj v prípade spoločnosti Waterford Crystal na výrobu krištáľu v Írsku. Celková výška podpory v týchto prípadoch dosahuje 11 miliónov EUR a bude sa týkať 3 663 prepustených pracovníkov. Hoci pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii nevyrieši všetky problémy spôsobené finančnou a hospodárskou krízou, nalieham na inštitúcie EÚ, aby účinne a včas vyhodnotili žiadosti, a na členské štáty, aby sa aktívne zapojili do tohto fondu.
V našej krajine Litve bola finančná pomoc nedávno pridelená pracovníkom, ktorí stratili pracovné miesta v odvetviach stavebníctva, nábytkárstva a odevného priemyslu, ako aj pracovníkom v závode Snaigė v meste Alytus. Túto pomoc vysoko ocenili tí, ktorých svetová finančná a hospodárska kríza postihla najviac.
Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Z dôvodov solidarity s Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Írskom a na základe správy talianskej kolegyne pani Materovej (PPE, IT) som hlasoval za návrh rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vo výške približne 2 milióna EUR ako pomoc Španielsku, ktoré sa musí vyrovnať s prepúšťaním v drevospracujúcom priemysle. Španielske kráľovstvo v skutočnosti zdôvodňuje svoju žiadosť na základe toho, že hospodárska a finančná kríza spôsobila náhly kolaps svetového hospodárstva, čo malo vážny dosah na množstvo odvetví, najmä čo sa týka dopytu v oblasti stavebníctva a teda aj v oblasti výrobkov z dreva. Pravda je, že kríza spôsobila prasknutie bubliny na španielskom trhu s nehnuteľnosťami a je ťažké nájsť dôvod, prečo by v tomto prípade malo ísť o prispôsobenie sa globalizácii... Ak sa pozriete, čo sa financuje (napríklad 57 podpôr podnikania, pričom každá stojí 3 000 EUR, čo spolu predstavuje 171 000 EUR, 16 odborných workshopov kombinovaných s pracovným umiestnením po 12 500 EUR za každý, čo spolu predstavuje 200 000 EUR atď.), kde je tu prispôsobenie sa globalizácii? Pokračovanie nabudúce...
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Množstvo odvetví a podnikov zasiahnutých krízou a globalizáciou si kladie otázku, či súčasný európsky hospodársky model bude životaschopný a udržateľný. Ak nespochybníme poskytovanie pomoci pracovníkom, ktorí boli prepustení, nemožno povedať to isté o zachovaní súčasného stavu, ktorý podľa všetkého zhoršuje ťažké situácie, ako napríklad situáciu pracovníkov pri ťažbe dreva a korku v regióne Castilla-La Mancha.
Okrem poskytovania občasnej pomoci musia byť Európska únia a členské štáty schopné podporovať hospodárske prostredie, ktoré bude bez zbytočných byrokratických prekážok, ktoré bude priaznivé voči podnikateľom a ktoré odmení riziko a inováciu.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za poskytnutie pomoci v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii vzhľadom na mimoriadne negatívne dôsledky zatvorenia 36 drevospracujúcich spoločností počas deviatich mesiacov v španielskom regióne Castilla-La Mancha, čo viedlo k prepusteniu 585 pracovníkov. Táto situácia je o to vážnejšia, že tento región trpí úbytkom obyvateľstva a tým, že pracovníkom takmer úplne chýba iný druh kvalifikácie. Preto by som chcel zdôrazniť, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť negatívnemu dosahu súčasnej hospodárskej krízy na väčšinu vidieckych oblastí.
Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Španielsko predložilo Komisii 9. októbra 2009 žiadosť o mobilizáciu celkovej sumy 1 950 000 EUR v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vzhľadom na 585 pracovníkov prepustených z 36 podnikov v oblasti výroby dreva a výrobkov z dreva a korku okrem nábytku a výroby predmetov zo slamy a prúteného materiálu v regióne Castilla-La Mancha počas deväťmesačného sledovaného obdobia od 1. novembra 2008 do 31. júla 2009. Súhlasím s hodnotením Komisie, že táto žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a odporúčanie Komisie rozpočtovému orgánu schváliť žiadosť, pretože z prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii sa financujú len opatrenia, ktoré pomáhajú prepusteným pracovníkom zapojiť sa do pracovného trhu, a peniaze z tohto fondu vytvárajú podmienky pre prepustených pracovníkov, aby si našli stálu alebo dočasnú prácu, aby sa zapojili do odborných vzdelávacích programov a nadobudli vedomosti potrebné na splnenie potrieb pracovného trhu, aby si založili podnik alebo sa stali samostatne zárobkovo činní. Litva už takisto využila podporu z tohto fondu.
Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Vzhľadom na španielskych pracovníkov z regiónu Castilla-La Mancha, ktorých zasiahla globalizácia, som sa zdržal hlasovania. Vzhľadom na situáciu, do ktorej ich priviedol vplyv neoliberálnych politík, ktoré presadzovala Európska únia, človek by našiel dôvod hlasovať proti almužne, ktorú im európska elita považovala za primerané ponúknuť. No aspoň to málo, čo dostanú, môže zmierniť ich utrpenie. To však neospravedlňuje prístup Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. To podporuje špekulácie na trhu s nehnuteľnosťami a jeho kolaps a takisto zisky, ktoré úroky zarábajú pre banky. Eurokratickí tyrani si môžu čisté svedomie kúpiť za lacný peniaz.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov v dôsledku globalizácie. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v rôznych krajinách, najmä v Číne a Indii, a to často na úkor krajín, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťou presídľovania spoločností, a fond je veľmi dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. V minulosti využívali EGF iné krajiny EÚ, rovnaká pomoc by sa preto mala rozšíriť na región Castilla-La Mancha v Španielsku v dôsledku 585 prepustených pracovníkov z 36 podnikov pôsobiacich v odvetví výroby výrobkov z dreva a korku okrem nábytku a výroby predmetov zo slamy a prúteného materiálu. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa sa zaoberá mobilizáciou Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v prospech regiónu Castilla-La Mancha v Španielsku (1 950 000 EUR) v dôsledku prepustenia 585 pracovníkov z 36 podnikov pôsobiacich v odvetví výroby dreva a výrobkov z dreva a korku s výnimkou nábytku a výroby predmetov zo slamy a prúteného materiálu. Prostriedky sa dostanú priamo k postihnutým pracovníkom. Správa bola vo Výbore pre rozpočet prijatá bez rozpravy. My skupina Verts/ALE sme ju podporili.
Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Z dôvodov solidarity s Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a na základe správy talianskej kolegyne pani Materovej som hlasoval za návrh rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vo výške 1,1 milióna EUR na financovanie technickej pomoci v súvislosti s EGF. Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia o EGF z roku 2006 sa 0,35 % z celkovej sumy dostupnej z fondu (500 miliónov EUR) vyhradí každoročne na technickú pomoc z iniciatívy Komisie. To predstavuje 1 750 000 EUR. Na technickú pomoc nebolo doteraz vyhradené nič. Úprimne povedané, zdá sa byť nezmyselné zorganizovať dve stretnutia 27 expertov (1 za každý členský štát), z ktorých každé stojí 35 000 EUR, a dva semináre o EGF, ktoré stoja 100 000 EUR, najmä ak sa prostriedky EGF nemajú využiť na prispôsobenie sa globalizácii, ale na prevádzkové náklady. A čo možno povedať o 10 štúdiách, z ktorých každá stojí 25 000 EUR? ... Pokračovanie nabudúce... ale človek skutočne nadobudne dojem, že tieto činnosti v rámci technickej pomoci sa vykonávajú len preto, aby sa minuli peniaze a pretože existuje právny základ.
Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Súhlasím s touto správou, pretože viac než polovica prostriedkov na technickú pomoc vyhradených Komisii sa použije na financovanie štúdií a hodnotení prebiehajúcich prípadov v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a na ich realizáciu, na predstavenie úspešných prípadov a získanie skúseností do budúcnosti a časť pridelených technických prostriedkov sa použije na vytvorenie databázy o opätovnom dlhodobom začlenení na pracovný trh. Vyzývam tiež, aby sa aspoň časť týchto rozpočtových prostriedkov využila na technické opatrenia, ktoré by mohli prispieť k skráteniu postupu vybavovania žiadostí, ktorý je v mnohých prípadoch žiadostí o pomoc príliš dlhý. Chcela by som vyzvať členské štáty, aby sa oboznámili s možnosťami a príležitosťami, ktoré EGF ponúka v situáciách masového prepúšťania, a aby ich využili, aby tiež využili dostupné prostriedky na podporu prepustených pracovníkov a na pomoc, aby sa mohli vrátiť na trh práce. Ďalej by som vyzvala členské štáty, aby si vymieňali informácie o osvedčených postupoch a aby získali informácie najmä od tých členských štátov, ktoré už zaviedli národné informačné siete o EGF so zapojením sociálnych partnerov a zainteresovaných strán na miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť kvalitnú štruktúru pomoci pre prípad masového prepúšťania.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Európska komisia vyzýva na mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, aby bolo možné poskytovať vhodnú a dostatočnú technickú pomoc pri reagovaní na mnohé žiadosti z rôznych krajín, ktoré sú konfrontované s nárastom počtu nezamestnaných v dôsledku medzinárodnej hospodárskej a finančnej krízy a globalizácie, čo ovplyvňuje platobnú schopnosť mnohých podnikov. Jednomyseľné hlasovanie v parlamentnom výbore predstavuje konsenzus týkajúci sa tejto žiadosti poslancov EP, ktorí sa týmto problémom veľmi dôkladne zaoberajú. Preto si myslím, že si zaslúži rovnakú pozornosť zo strany Parlamentu.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré podporuje lepšiu realizáciu pomoci a pomocných mechanizmov zameraných na prepustených pracovníkov, pretože uznávam význam Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pri rekvalifikácii pracovníkov pracujúcich manuálne a pri zmierňovaní sociálno-ekonomického dosahu globálnej krízy. Okrem posilnenia opatrení na lepšiu kontrolu, audit a vyhodnotenie realizácie podporných plánov, ktoré boli schválené, by som chcel zdôrazniť, že je potrebné, aby sme sa zaoberali iniciatívami, ktoré povedú k väčšiemu a širšiemu využívaniu prostriedkov EGF zo strany členských štátov, najmä Portugalska, a snažili sa ich presadiť.
Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s touto správou a návrhom Komisie na mobilizáciu sumy vo výške 1 110 000 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) s cieľom financovať technickú pomoc pre Komisiu. Podľa článku 8 ods. 1 právneho základu sa 0,35 % z maximálnej ročnej sumy Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) môže každý rok vyhradiť na technickú pomoc na podnet Komisie. Každý rok možno využiť maximálne 1,75 milióna EUR na pokrytie potrieb uvedených na realizáciu fondu. Súhlasil som s návrhom Komisie, aby táto suma pokrývala nasledujúce činnosti: činnosti spojené s hodnotením EGF v polovici trvania, monitorovacie a realizačné štúdie, vytvorenie vedomostnej základne, výmena informácií a skúseností medzi členskými štátmi a odborníkmi a audítormi z Komisie, rozvoj sietí, organizovanie stretnutí odbornej skupiny kontaktných osôb EGF, organizovanie seminárov o vykonávaní fondu, ako aj informačné činnosti a publicita a ďalší rozvoj internetovej stránky EGF a uverejňovanie vo všetkých jazykoch EÚ. Aktivity EGF zohrávajú dôležitú úlohu a účelom prostriedkov z tohto fondu je poskytovať jednorazovú pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku globalizácie alebo hospodárskej krízy s cieľom uľahčiť ich návrat na pracovný trh.
Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu v pevnom presvedčení, že je potrebné, aby boli postupy týkajúce sa Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii dynamickejšie.
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 20. mája 2010 žiada o vyčlenenie sumy vo výške 1 110 000 EUR na financovanie kontroly a monitorovacích činností, ale najmä na financovanie informačných činností a technickej a administratívnej pomoci, pokiaľ ide o využívanie zdrojov členskými štátmi a sociálnymi partnermi. Na skrátenie časového rámca týchto postupov sú nevyhnutné jasné informácie, rovnako ako sú pre Úniu kľúčové nástroje, ktoré ju priblížia k občanom, ak sa má zabezpečiť transparentnosť a jasnosť. Od 1. mája 2009 je tento fond možné využívať aj na pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku vplyvu hospodárskej krízy a finančných trhov, na základe čoho je ešte relevantnejší a potrebnejší.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza z dôvodu globalizácie. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v rôznych krajinách, najmä v Číne a Indii, a to často na úkor krajín, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania spoločností, a je dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. Preto je tiež nutné posúdiť výkon tohto nového mechanizmu pomoci. Komisia sa vzhľadom na túto skutočnosť usiluje o mobilizáciu EGF s cieľom uhradiť administratívne náklady súvisiace s vypracovaním predbežného hodnotenia fungovania fondu. Toto bude zahrnovať štúdie o realizácii EGF, opätovné začlenenie pracovníkov do trhu práce, rozvoj sietí medzi útvarmi členských štátov zodpovedných za otázky týkajúce sa EGF a výmenu osvedčených postupov spolu s vytvorením a prevádzkovaním internetovej stránky.
Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je určený na poskytovanie rýchlej podpory tým pracovníkom, ktorí sa stali obeťami štrukturálnych zmien v systéme medzinárodného obchodu.
Komisia dňa 24. apríla 2010 prijala nový návrh na mobilizáciu EGF. Týka sa uvoľnenia sumy vo výške 1 110 000 EUR z fondu, ktorá by pokryla hlavné činnosti EGF, do ktorých patria monitorovacie a realizačné štúdie, vytvorenie vedomostnej základne, výmena informácií a skúseností medzi členskými štátmi a európskymi odborníkmi z EGF, organizovanie seminárov a ďalší rozvoj internetovej stránky EGF a uverejňovanie vo všetkých európskych jazykoch.
Podľa môjho názoru možno vykonávanie fondu iba privítať, keďže má tú výhodu, že podporuje členské štáty v správnom využívaní príležitostí, ktoré im EGF ponúka, najmä pokiaľ ide o pracovníkov. Som presvedčený, že vytvorenie vedomostnej základne je veľmi užitočné, pretože pôsobí ako spojivo medzi členskými štátmi a tak ich podnecuje k vzájomnej spolupráci a k tomu, aby sa inšpirovali tými krajinami, ktoré majú v tejto oblasti viac skúseností. Nakoniec považujem za povzbudzujúce, že v tomto procese vedie členské štáty tím odborníkov a dúfam, že v súvislosti s budúcim projektom EGF dôjde k ďalšiemu pokroku.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Táto správa sa týka mobilizácie sumy vo výške 1 110 000 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na poskytnutie technickej pomoci na podnet Komisie. Podľa návrhu Komisie je táto suma určená na pokrytie týchto činností: činnosti spojené s hodnotením EGF v polovici trvania (čl. 17) – monitorovacie a realizačné štúdie, vytvorenie vedomostnej základne, výmena informácií a skúseností medzi členskými štátmi a odborníkmi a audítormi z Komisie, rozvoj sietí, organizovanie stretnutí odbornej skupiny kontaktných osôb EGF, organizovanie seminárov o vykonávaní fondu, ako aj informačné činnosti a publicita (čl. 9) a ďalší rozvoj internetovej stránky EGF a uverejňovanie vo všetkých jazykoch EÚ. Správa bola vo Výbore pre rozpočet (COBU) prijatá bez rozpravy. My zelení sme ju podporili.
Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Nedávne finančné otrasy spôsobili, že mnoho ľudí zostalo nezamestnaných alebo nevyťažených. Je dobré, že EÚ je založená na zásade solidarity. Odkedy bol Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v roku 2006 založený, dostal takmer 30 žiadostí o sumy v celkovej výške 154 miliónov EUR, pričom v celej Európe bola poskytnutá pomoc 33 000 pracovníkom. Táto pomoc bola určená pre mnoho rôznych sektorov vrátane počítačového priemyslu, ako aj priemyselných odvetví mobilných telefónov a motorových vozidiel.
Finančná kríza bolestivo zasiahla pobaltské štáty. Od októbra 2008 do júla 2009 prišlo o zamestnanie viac ako 1 600 pracovníkov zamestnaných v litovských stavebných spoločnostiach. Polovica z nich si nenašla ďalšie zamestnanie alebo odišla do dôchodku a požiadala o pomoc. Väčšinu nákladov pokryl EGF a zvyšok pokryl litovský fond zamestnanosti. Chcel by som poďakovať EGF za poskytnutie pomoci, ktorá je zvolená veľmi pozorne a ktorá je sociálne zodpovedná. Uvediem jeden konkrétny príklad: do mája 2009 prišlo v priebehu piatich mesiacov o prácu 651 ľudí, ktorí boli zamestnaní v litovskej spoločnosti AB Snaigė (výrobca chladiarenského zariadenia) a u dvoch jej dodávateľov. Táto skutočnosť priamo ovplyvnila pracovníkov a ich rodiny, ako aj mesto Alytus, v ktorom má spoločnosť Snaigė svoje sídlo. Vzhľadom na túto situáciu bola veľká časť prostriedkov z EGF vyčlenená pre pracovníkov. Tieto prostriedky poskytnú pracovníkom príležitosť nájsť si zamestnanie, príležitosť na vzdelávanie a rekvalifikáciu.
David Casa (PPE), písomne. – EGF bol vytvorený na pomoc tým pracovníkom, ktorých negatívne postihla globalizácia. Komisia prijala návrhy na prístup k fondu s cieľom pomôcť Írsku a Španielsku. Chcel by som zdôrazniť, že skutočné prípady, v ktorých sú tieto finančné prostriedky potrebné, sú vo všeobecnosti veľmi naliehavé, a preto by postup umožňovania prístupu k týmto prostriedkom mal byť čo najúčinnejší a najrýchlejší. V tejto súvislosti som súhlasil so závermi našej spravodajkyne a preto som hlasoval za túto správu.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je mimoriadne dôležitý na podporu opätovného začlenenia pracovníkov na trh práce, ktorí boli prepustení v dôsledku celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy.
Európske inštitúcie zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore hospodárskej obnovy najviac postihnutých členských štátov.
Opätovne vyzývam inštitúcie EÚ, aby konali spoločne pri uplatňovaní tejto pomoci urýchleným a flexibilným spôsobom na základe zjednodušených postupov, ktoré budú rýchlo reagovať na potreby pracovníkov, ktorí boli najviac zasiahnutí súčasným poklesom hospodárstva.
Sonia Alfano (ALDE), písomne. – (IT) Podľa prieskumu, ktorý uverejnil región Sicília koncom roka 2009 sa 75 % občanov domnieva, že európske fondy nemajú vôbec žiadny pozitívny vplyv alebo len veľmi malý. Ak potom uvážime, že podľa Dvora audítorov 51 % zdrojov vyčlenených pre Sicíliu na programové obdobie 2000 –2006 nebolo minutých a že v prípade vysokého percenta použitých prostriedkov došlo k nezrovnalostiam, ľahko pochopíme tento skoro úplný nedostatok dôvery verejnosti.
Z tohto dôvodu plne podporujem správu svojej kolegyne. Len prostredníctvom úplnej transparentnosti s cieľom zabezpečiť informovanosť verejnosti o účinnom využívaní verejných zdrojov, môžeme obnoviť dôveru v inštitúcie. Všetci musia mať možnosť sa dozvedieť, komu sú tieto prostriedky určené, a predovšetkým, na aký účel sú zamerané, a zároveň musia byť schopní sledovať všetky fázy od programovania až po vykonávanie intervencií.
Skutočnosť, že občanom umožníme monitorovať európske fondy, nie je len základným prejavom demokratického procesu, ale je aj odstrašujúcim prostriedkom proti akejkoľvek forme odčerpávania týchto verejných zdrojov. Pripomínam vám, že transparentnosť neznamená len uverejňovanie dokumentov: je to len prvý krok. Informácie musia byť dostupné a ľahko pochopiteľné. V opačnom prípade bude ich poskytovanie len akýmsi technickým úkonom, ktorý neslúži účelu žiadnej demokratickej kontroly.
Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, ktorá zastáva cielený a dosiahnuteľný prístup k medziregionálnej výmene osvedčených postupov s cieľom umožniť stranám zapojeným do kohéznej politiky poučiť sa zo skúseností druhých. Som presvedčený, že prevaha otázok týkajúcich sa projektového riadenia subjektmi zapojenými do vykonávania kohéznej politiky je kľúčovým faktorom pri zlepšovaní a uľahčovaní riadenia. Členské štáty by mali decentralizovať vykonávanie kohéznej politiky, aby zabezpečili riadne fungovanie viacúrovňového riadenia pri dodržiavaní zásad partnerstva a subsidiarity. Vítam vypracovanie referenčnej príručky pre audit spolu s jej zjednodušením, konkrétne v otázkach týkajúcich sa oprávnenosti, finančného inžinierstva a finančného výkazníctva.
Chcel by som poukázať na prekážky, ktoré uviedli potenciálni uchádzači v súvislosti s využívaním štrukturálnych fondov. Majú väčšiu byrokratickú záťaž, priveľa zložitých nariadení, nedostatok transparentnosti v rozhodovacom procese a pravidlách o spolufinancovaní, ako aj oneskorené platby. Ak sa majú tieto prekážky odstrániť, mali by sa definovať dlhodobé kritériá pre projekty, ktoré sú spolufinancované zo štrukturálnych fondov, a pripraviť osobitné opatrenia spolu s novými kvalitatívnymi ukazovateľmi pre regióny s osobitnými geografickými charakteristikami, ako sú najvzdialenejšie regióny.
Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, podporujem pozíciu pána Winklera a hlasoval som za revíziu inovačnej politiky Spoločenstva. Osobitne súhlasím so snahou zaviesť rozsiahlu stratégiu, ktorá sa nebude týkať len technologickej inovácie, ale aj inovácie v administratívnej, organizačnej a sociálnej oblasti. Z tohto dôvodu sa domnievam, že zapojenie finančného sveta a malých a stredných podnikov do definovania opatrení zameraných na podporu inovácie je kľúčové, pretože zameriava pozornosť na politické a hospodárske ciele na regionálnej úrovni.
Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Počiatočná verzia tejto správy z vlastnej iniciatívy, ktorú vypracoval pán Michail Tremopoulos, sa mi vôbec nepáčila. Preto som predložila desať pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, aby som jej dala nové smerovanie. Tak sa mi spolu s kolegami z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) podarilo znovu zaviesť francúzštinu a nemčinu ako komunikačné jazyky spolu s angličtinou, obmedziť požadované informácie na tie, ktoré sa skutočne využívajú, zachovať predpoklad, že európske fondy sa využívajú riadnym spôsobom a tak ďalej. Využívanie fondov by skutočne malo byť transparentnejšie, nemalo by to však byť zámienkou na nadmerné sťaženie postupov predkladania žiadostí o európske financovanie. Vďaka našej iniciatíve budú mať európski občania k dispozícii ďalšie informácie o využívaní európskych fondov, pričom nedôjde k väčšiemu byrokratickému zaťaženiu. Z tohto dôvodu som hlasovala za pozmenenú a doplnenú verziu tejto správy.
Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za správu z vlastnej iniciatívy môjho gréckeho kolegu, pána poslanca Michaila Tremopoulosa, o transparentnosti v regionálnej politike a jej financovaní. Vítam Európsku iniciatívu za transparentnosť (EIT), ktorú prijala Európska komisia s cieľom zvýšiť transparentnosť, otvorenosť a zodpovednosť pri riadení Európskej únie. Podporujem potrebu regulovania a uplatňovania metód, ktoré zaručia transparentnosť postupov, ponúknu potenciálnym prijímateľom lepší prístup k štrukturálnym fondom a znížia administratívnu záťaž pre účastníkov. Riadiace orgány v členských štátoch musia transparentným spôsobom predložiť všetky fázy projektov financovaných zo štrukturálnych fondov. Sľubujem, že poslanci Európskeho parlamentu budú informovaní a zapoja sa do realizácie projektov vo svojich volebných obvodoch.
Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Účinné využívanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu je predpokladom pre rast našich hospodárstiev a vytváranie pracovných miest. Na zabezpečenie transparentnosti využívania fondov by sa mala v plnej miere realizovať Európska iniciatíva za transparentnosť. V súčasnosti neexistuje dostatok informácií o rozhodnutiach Komisie týkajúcich sa financovania významných projektov. Členské štáty zároveň využívajú odlišné úrovne na informovanie verejnosti o prijímateľoch pomoci EÚ. Som presvedčený, že transparentnosť by mala byť zabezpečená na všetkých úrovniach, pretože ide ruka v ruke so zjednodušením postupov na získavanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a umožňuje zapojenie verejnosti do diskusie o využívaní verejných financií, čo je nevyhnutným predpokladom na účinné využívanie fondov EÚ.
Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) V časoch, ako sú tieto, keď sa hospodárska a finančná kríza prejavuje ako horizontálny fenomén vo všetkých sektoroch bez rozdielu, ani odvetvie poľnohospodárstva nie je výnimkou a vyžaduje si výraznú finančnú podporu a transparentnosť.
Správa pána Tremopoulosa nadväzuje na oznámenie Komisie o Európskej iniciatíve za transparentnosť a predkladá návrhy zamerané na podporu uverejňovania údajov o prijímateľoch finančných prostriedkov, ako aj transparentnosti v rámci spoločného riadenia a partnerstva. Budem hlasovať za túto správu práve z toho dôvodu, že som presvedčená, že viac informácií, a najmä jednoduchších informácií, môže priblížiť zložitý svet kohéznej politiky EÚ k svetu podnikania.
Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Európska iniciatíva za transparentnosť nadobudla účinnosť v roku 2005, keď ju prijala Komisia. Len o rok neskôr bola uverejnená zelená kniha, ktorej účelom bolo zvýšiť transparentnosť, otvorenosť a zodpovednosť v rámci riadenia EÚ. Dôvodom na prijatie týchto dokumentov bolo základné právo európskych občanov vedieť, kto je príjemcom európskych prostriedkov. Každý z nich vo väčšej alebo menšej miere na tieto projekty finančne prispieva.
Uverejňovanie informácií o významných projektoch na internete pred rozhodnutím o ich financovaní je v medzinárodných finančných inštitúciách bežnou praxou. Európska komisia je z tejto praxe až doteraz výnimkou, hoci neexistuje dobrý dôvod, prečo by výkonná zložka Spoločenstva mala v oblasti transparentnosti dodržiavať nižšie normy. Za týchto okolností je žiadosť Parlamentu adresovaná Komisii o uverejňovanie informácií na internete v správnom čase s cieľom poskytnúť priamy prístup k dokumentácii o európskych financiách v dokonalom súlade s politikou transparentnosti prijatou na úrovni EÚ. Je dôležité, aby boli projekty, ktoré schválila Komisia, mimo akéhokoľvek podozrenia, a aby bola o nich široká verejnosť informovaná hneď od úplne prvých fáz predloženia žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Transparentnosť spôsobu prideľovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov, najmä prostredníctvom následného uverejnenia prijímateľov pomoci, názvov operácií a výšky verejného financovania na tieto operácie je dôležitá pre diskusiu o využívaní európskych verejných financií.
Definícia prijímateľov a výška verejného financovania vyplatená prijímateľovi (vyčlenené alebo skutočne vyplatené sumy), ktorá sa má uverejniť, však nie sú jasné.
Vítam odporúčania tejto správy, pretože prispievajú ku kultúre vzájomnej dôvery medzi všetkými zúčastnenými stranami, čo povedie k lepšiemu využívaniu európskych fondov.
David Casa (PPE), písomne. – V EÚ existuje mnoho fondov, ktoré sú dostupné občanom, ako aj ostatným subjektom. Mnohí sa sťažujú, že postupy na získanie prístupu k týmto fondom sú zložité a predstavujú neprimeranú byrokratickú záťaž. Mali by byť dostupné jasnejšie informácie, pokiaľ ide o postupy súvisiace s týmito fondmi a mala by tu byť väčšia transparentnosť v oblasti využívania týchto fondov. Súhlasím so závermi spravodajcu, a preto som sa rozhodol hlasovať za túto správu.
Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasujem za opatrenia navrhované v tejto správe, pretože sa domnievam, že transparentnosť musí byť kľúčovým predpokladom na dosiahnutie všeobecných cieľov všetkých politík, a najmä kohéznych politík.
Rôznorodosť prezentácií a podmienok prístupu k údajom vyplývajúca zo zjavných rozdielov medzi členskými štátmi a riadiacimi orgánmi, pokiaľ ide o interpretáciu minimálnych požiadaviek Európskej iniciatívy za transparentnosť, neumožňuje komplexné porovnanie na úrovni EÚ. Preto veľmi vítam zavedenie jasnejších pravidiel pre uverejňovanie informácií o prijímateľoch prostriedkov z fondov na základe spoločného riadenia. Zníženie byrokracie, zjednodušenie procesu získavania prostriedkov a umožnenie lepšej kontroly finančného riadenia sú pozitívnymi krokmi.
Takisto som presvedčený, že návrh na dvojjazyčnosť v súvislosti s oficiálnymi informáciami, ktoré členské štáty poskytujú verejnosti o procese poskytovania prostriedkov, je dobrý nápad.
Nakoniec sa domnievam, že by Komisia mala ísť príkladom a prevziať prax, ktorá podporuje transparentnosť. Mali by tak urobiť najmä v otázke poskytovania finančných prostriedkov na významné projekty EÚ, v prípade ktorých nikto nechápe, prečo sú normy transparentnosti naďalej nižšie ako normy v prípade podobných projektov Európskej investičnej banky alebo Svetovej banky.
Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o transparentnosti v regionálnej politike a jej financovaní s cieľom zabezpečiť lepšiu kontrolu nad spôsobom využívania verejných prostriedkov. Okrem súčasných minimálnych požiadaviek je naliehavo potrebné zabezpečiť, aby zoznamy prijímateľov pomoci zo štrukturálnych fondov uverejnené na internetovej stránke Komisie obsahovali podrobnejšie informácie v záujme väčšej transparentnosti. Takýmito podrobnými informáciami môžu byť napríklad informácie o mieste, súhrny schválených projektov, typy poskytnutej podpory a opis partnerov projektu.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Regionálna politika a Kohézny fond Európskej únie sú základom zásady solidarity medzi členskými štátmi. Je dôležité, aby sa tieto zdroje využívali účinným a cieleným spôsobom, a aby prispeli k rozvoju oblastí, na ktoré boli vyčlenené. Transparentnosť využívania týchto prostriedkov je hlavnou zodpovednosťou členských štátov a sankcie za zlé riadenie budú mať za následok väčšie zníženie nerovnováhy v rámci Európskej únie.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na veľkosť, regionálnu rozmanitosť Európy a význam dôveryhodnosti európskych inštitúcií som hlasoval za, pretože sa domnievam, že vzájomné poskytovanie verejných informácií a štandardizácia postupov sú kľúčom k zabezpečeniu potrebnej transparentnosti pri vykonávaní a financovaní regionálnych politík so zreteľom na hospodársku a sociálnu súdržnosť a posilnenie spravodlivejšej Európy. Takisto by som rád zdôraznil, že zabezpečenie súladu so spoločnými pravidlami a uverejňovanie objektívnych informácií o verejných investíciách by nemalo viesť k väčšej byrokracii. Som presvedčený, že je dôležité znížiť byrokraciu a zlepšiť tak transparentnosť a účinnosť európskych politík.
Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Transparentnosť regionálnej politiky a jej financovanie sú osobitne citlivé témy a sú veľmi zaujímavé pre oblasť, ktorú zastupujem.
V súlade s podmienkami kohéznej politiky na obdobie 2007 – 2013 spadá región Benátsko a ostatné regióny severného a stredného Talianska do cieľa 2 „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“, na ktorý bolo vyčlenených 16 % dostupných zdrojov. Väčšina zdrojov (83 %) bola vyčlenená pre regióny, ktorých rozvoj zaostáva, a sem patria regióny južného Talianska.
Súhlasím s úvahou spravodajcu, že Európska iniciatíva za transparentnosť (EIT) Komisie musí byť podporená referenčnými parametrami, ktoré budú rovnaké pre všetkých, aby sa zaručila rovnaká a účinná úroveň transparentnosti. Definovaním typu dokumentácie, ktorú je potrebné predložiť, zaručením prístupu k tejto dokumentácii, najmä v prípade významných projektov, a vytvorením spoločného modelu, ktorý sa bude dodržiavať, sa predíde plytvaniu a nedostatku procedurálnej transparentnosti. Stanovenie jasných a podrobnejších spoločných pravidiel, ktoré však nebudú mať negatívny vplyv na administratívnu účinnosť, odmení poctivé regióny a potrestá tých, ktorí nedefinujú svoje požiadavky a projekty s dostatočnou presnosťou.
Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Východiskovým bodom správy pána Tremopoulosa je myšlienka, že transparentnosť je predpokladom na dosiahnutie cieľov kohéznej politiky a plne podporujem žiadosť o väčšiu transparentnosť v regionálnej politike. Správa zároveň vyzýva členské štáty, aby v plnej miere zapájali regionálne a miestne orgány do vykonávania politík a som si istý, že keď Škótsko získa nezávislosť, škótska vláda bude do týchto záležitostí plne zapájať všetky škótske regióny.
Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Poskytovanie verejných informácií o príjemcoch finančných prostriedkov EÚ je základným kameňom Európskej iniciatívy za transparentnosť (EIT). Som presvedčený, že požiadavka v nariadení o rozpočtových pravidlách, aby členské štáty poskytovali informácie o využívaní fondov EÚ na základe spoločného riadenia, predovšetkým prostredníctvom následného zverejnenia príjemcov, je nedostatočná. Komisia obmedzuje svoju úlohu na navrhovanie spoločnej informatívnej normy pre zverejňovanie údajov a ich poskytovanie občanom EÚ prostredníctvom internetových stránok GR REGIO, ktoré obsahujú elektronické adresy členských štátov, na ktorých sú uvedené požadované údaje o prijímateľoch finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) a Kohézneho fondu. Keďže uvedené fondy sú riadené spoločne, za elektronické linky a ich obsah sú výhradne zodpovedné členské štáty a sú založené na informáciách od riadiacich orgánov. Úplné porovnanie na úrovni EÚ nie je možné vzhľadom na rôznorodosť prezentácií a podmienok prístupu k údajom. Z tohto dôvodu som súhlasil s návrhmi, ktoré predložil Európsky parlament, aby sa umožnilo plné vyhľadávanie v databázach členského štátu a zabezpečila sa ich kompatibilita s cieľom poskytnúť o predložených údajoch celkový prehľad za EÚ a aby sa zabezpečilo zobrazovanie zhromaždených údajov a ich spravovanie štruktúrovaným a porovnateľným spôsobom na zabezpečenie ich plnej použiteľnosti. Vykonávanie týchto návrhov by prispelo k EIT.
Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Mám dobrú mienku o práci Komisie a Parlamentu, pokiaľ ide o transparentnosť v regionálnej politike a jej financovaní. Je to sektor, ktorý pohlcuje leví podiel rozpočtu EÚ, takže daňoví poplatníci majú právo vedieť, ako sa využívajú ich peniaze a mali by mať neobmedzený prístup k týmto vedomostiam.
Takisto by som chcel vyjadriť nádej, že opatrenia, ktoré sa prijímajú, prinesú vytvorenie nových nariadení a uverejnenie údajov inšpirovaných pozorovaním, vďaka ktorým sa postupy realizácie stanú jednoduchšími a transparentnejšími.
Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Ak chceme priblížiť európske inštitúcie a agentúry občanom, ktorým slúžia, a zdôrazniť ich prínos k sociálnej a hospodárskej súdržnosti, ako aj k udržateľnému rozvoju v Európe, je jedným z hlavných problémov Európskej únie otázka, ako zvýšiť jej transparentnosť.
Hlasoval som za túto správu, pretože podporujem Komisiu v propagácii štandardnej, dobre zavedenej možnosti poskytovať prístup k informáciám o príjemcoch finančných prostriedkov z fondov Spoločenstva. Umožní nám to odstrániť rozdiely v spôsobe, akým členské štáty uverejňujú tieto informácie. Umožní nám to získať kompletný prehľad o predložených údajoch na európskej úrovni a zároveň získať väčšiu mieru dôveryhodnosti a zodpovednosti v očiach európskych občanov.
Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že potreba transparentnosti v regionálnych politikách s cieľom zlepšenia prístupu pre potenciálnych príjemcov pomoci k databáze Európskej iniciatívy za transparentnosť (EIT) je mimoriadne dôležitá. Som presvedčený, že je dôležité zapojiť miestne a regionálne orgány, pokiaľ ide o transparentnosť regionálnych politík, pretože v tejto súvislosti musia povinne zohrávať dvojakú úlohu. Na jednej strane budú mať prospech z EIT uľahčením maximálneho možného prístupu k tejto databáze o príjemcoch finančných prostriedkov, ktorá by mohla poskytnúť konkrétne príklady osvedčených postupov v rámci regionálneho financovania. Miestne a regionálne orgány budú zároveň zohrávať kľúčovú úlohu pri propagácii tejto databázy prostredníctvom najvhodnejších možných prostriedkov, aby mali občania k týmto informáciám čo najjednoduchší prístup.
Takisto je potrebné zaviesť systémy na meranie úrovne prístupu do databázy EIT, aby sme mohli získať čo najlepšiu možnú predstavu o úrovni prístupu k informáciám, ktoré sa nachádzajú v tejto databáze. Ak sa zistí nižšia miera využívania, orgány, ktoré ju riadia na nižšej úrovni, budú musieť nájsť účinnejšie metódy na podporu jej využívania.
Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Možnosť zistiť prijímateľov pomoci, vyčlenené prostriedky a projekty je kľúčovým aspektom nástrojov riadiacich využívanie Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu s cieľom zaručiť transparentnosť výdavkov. Transparentný systém optimalizuje investície a znižuje náklady. Táto úroveň dôležitosti znamená, že je rentabilné zvýšiť sankcie za porušenie povinností oznamovania a zverejňovania, podporiť modernejší a funkčný systém sietí medzi riadiacimi orgánmi, definovať spoločný základ pre štandardizáciu správania jednotlivých štátov a vytvoriť prepojenie medzi zverejňovaním, monitorovaním a auditom. Tieto opatrenia by sa mali začleniť do balíka opatrení zameraného na boj proti kríze. Podobný návrh predložil Parlament v čase hlasovania o „ochrane finančných záujmov Spoločenstva a boji proti podvodom – výročná správa“ so zreteľom na skutočnosť, že požiadavka na transparentné postupy bráni nezákonnému správaniu.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Transparentnosť vo využívaní prostriedkov Spoločenstva a verejných informácií o prijímateľoch pomoci z fondov EÚ je základom Európskej iniciatívy za transparentnosť (EIT). Takéto zverejňovanie umožňuje vyhodnotiť využívanie verejných prostriedkov, čo je dôležité pre demokraciu a rozvážne riadenie vždy obmedzených zdrojov. V čase krízy však potrebujeme ďalšie mechanizmy, ktoré umožnia väčšiu transparentnosť, konkrétne vopred poskytované informácie zo strany Komisie o rozhodnutiach, ktoré sa týkajú financovania veľkých projektov. Z tohto dôvodu je nevyhnutné pokračovať v rozvoji všetkých dostupných mechanizmov, ktoré prispejú k väčšej transparentnosti v prípade všetkých prijímateľov pomoci z fondov EÚ. Z toho dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.
Miroslav Mikolášik (PPE) , písomne. − (SK) Zverejňovanie informácií týkajúcich sa financovania projektov z európskych fondov jednoznačne umožní verejnosti v členských štátoch zapojiť sa do diskusie o lepšom využívaní verejných financií.
Zvýšenie transparentnosti si, podľa môjho názoru, vyžaduje zavedenie jasných pravidiel týkajúcich sa zverejňovania informácií, čo však nesmie mať za následok prílišné administratívne zaťaženie pre potenciálnych príjemcov, ktorí už aj tak zápasia s komplikovanými administratívnymi požiadavkami.
Veľmi by som uvítal, aby zverejňovanie informácií k veľkým projektom na internete bolo včasné a umožnilo priamy prístup k projektovej dokumentácii, a to predovšetkým k hodnoteniu vplyvu na životné prostredie, ktorého dôležitosť je subjektmi mnohokrát braná na ľahkú váhu alebo dokonca obchádzaná. Občianska spoločnosť by teda mala mať možnosť na stránkach Komisie zasielať svoje stanoviská a prispievať tak k demokratickej kontrole a k zvýšeniu kvality projektov.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Európska iniciatíva za transparentnosť bola spustená pred rokmi, no dosiahla len obmedzený pokrok. Uverejnenie príjemcov dotácií napríklad v oblasti poľnohospodárstva vnieslo svetlo do skutočnosti, že tieto prostriedky sú často určené pre veľké podniky, kráľovské rodiny a tak ďalej. Ak to EÚ myslí s transparentnosťou vážne, potom sa tiež musí dôsledne zaviesť do rozhodovacieho procesu. Iniciatíva za transparentnosť je ako vždy väčšinou len o prázdnych slovách a z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.
Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Zhromažďovanie informácií o skutočnom využívaní verejných dotácií a skutočných príjemcoch tejto pomoci je dôležité a je to zároveň aj správna vec. Toto však nesmie mať za následok, že Komisia získa také rozsiahle právomoci, na základe ktorých by si už členské štáty nemohli vybrať napríklad svoje vlastné projekty a partnerov. Preto som sa zdržal hlasovania.
Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Finančná transparentnosť verejných inštitúcií je základom modernej demokracie. Občania musia mať prístup k informáciám o vynaložení každého eura, pretože každé euro pochádza z daní, ktoré zaplatili. Nie je žiadne tajomstvo, že Európska iniciatíva za transparentnosť, ktorú Komisia prijala v roku 2005, začína dosahovať prvé výsledky. Túto skutočnosť vítam. Na druhej strane je ešte potrebné veľa urobiť. S ľútosťou musím poznamenať, že normy v oblasti transparentnosti používané v Európskej komisii pri vykonávaní regionálnej politiky sú nižšie ako v iných inštitúciách vrátane najmä tých, ktoré sa používajú v Európskej investičnej banke. Neexistuje žiadny dôvod, prečo by mali veci takto pokračovať. Súhlasím so spokojnosťou s pokrokom v uznesení v oblasti sociálnej kontroly prerozdelenia finančných prostriedkov na dosahovanie cieľov regionálnej politiky. Takisto si vážim dôraz, ktorý sa v uznesení kladie na úlohu inštitúcie občianskej spoločnosti v rámci programového systému kohéznej politiky. Som si istý, že opatrenia navrhnuté v uznesení prispejú k zvýšeniu účinnosti programov a k legitímnosti kohéznej politiky EÚ. Vzhľadom na tieto skutočnosti som sa rozhodol podporiť toto uznesenie.
Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu pána Tremopoulosa, ktorá obsahuje ustanovenia zamerané na zlepšenie účinnosti a transparentnosti v európskej regionálnej politike. Ak chceme zabezpečiť lepší prístup k dostupným prostriedkom pre potenciálnych prijímateľov pomoci z európskych štrukturálnych fondov, domnievam sa, že administratívne prekážky spojené so žiadosťami o financovanie bude potrebné zjednodušiť a postupy na prístup k financovaniu z EÚ urobiť transparentnejšie. Financovanie z EÚ bude účinnejšie, keď budú pravidlá a ich uplatňovanie jasnejšie a priamočiarejšie. Takisto sa domnievam, že je nevyhnutné, aby boli občania lepšie informovaní o projektoch realizovaných Európskou úniou, najmä o projektoch súvisiacich s využívaním štrukturálnych fondov. Z tohto dôvodu som za to, aby Európska komisia uverejňovala pre širokú verejnosť viac informácií o významných projektoch realizovaných pomocou týchto fondov a o tom, či boli tieto projekty dokončené alebo či ešte stále prebiehajú.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Chcel by som pozdraviť môjho kolegu z radov gréckych zelených pána Michaila Tremopoulosa a zablahoželať mu k dnešnému prijatiu jeho správy o transparentnosti a regionálnej politike a jej financovaní. Tento výsledok, 629 hlasov za a len 6 hlasov proti, poukazuje na skvelú prácu, ktorú v tejto súvislosti odviedol.
Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne. – (FR) Podporila som a hlasovala som za správu pána Tremopoulosa, v ktorej vyzýva Európsku komisiu a národné riadiace orgány na väčšiu transparentnosť pri prerozdeľovaní a využívaní zdrojov zo štrukturálnych fondov. Je dôležité, aby sme z celej Únie získali porovnateľné údaje o správe prostriedkov, aby vlastníci projektu a občania mohli byť informovaní o prioritách financovania EÚ, o tom, ktoré zúčastnené strany už prostriedky získali, o ich použití a o postupoch a časových harmonogramoch pre rôzne projekty. Cieľom je zvýšiť informovanosť potenciálnych prijímateľov o týchto prostriedkoch a účinnejšie monitorovať ich využívanie. Bolo však dôležité, aby nedošlo k nadmernej transparentnosti a preťaženiu riadiacich orgánov fondov a vlastníkov projektu irelevantnými, neefektívnymi a kontraproduktívnymi požiadavkami na informácie. Z tohto dôvodu sme spolu s mojimi kolegami z predsedníckej väčšiny vo Výbore pre regionálny rozvoj pozmenili a doplnili pôvodný text, aby sme zaistili, že cieľ transparentnosti nebude dosiahnutý na úkor cieľa kohéznej politiky, ktorým je zjednodušenie, pretože práve tieto dva hlavné problémy týkajúce sa zjednodušenia a viditeľnosti musí kohézna politika vyriešiť.
Nicole Sinclaire (NI), písomne. – Proti tomuto opatreniu som nehlasovala preto, lebo som proti transparentnosti, práve naopak, ako jedna z mála poslancov Spojeného kráľovstva v Európskom parlamente, ktorí vykonali audit účtov, verím vo väčšiu transparentnosť. Takéto hlasovanie je však pre EÚ typické: predstiera, že je transparentné a zavádza ešte viac byrokracie na úkor daňových poplatníkov. Moji voliči si zaslúžia niečo lepšie.
Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Táto správa opisuje transparentnosť vedúcej prierezovej zásady v procese programovania a rozhodovania kohéznej politiky a predkladá niekoľko technických a administratívnych návrhov, ktoré sa pre väčšiu účinnosť rozvoja regionálnej politiky ukázali ako užitočné. Okrem otázok týkajúcich sa lepšieho sprostredkovania údajov o prijímateľoch pomoci, potreby menšej miery byrokracie a urýchlenia postupov je cieľom tohto dokumentu, za ktorý som hlasoval, realizácia transparentnosti v rámci partnerstva medzi regiónmi, členskými štátmi a Európskou úniou.
Z dôvodu tejto obavy a na základe pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý som podpísal, bola uvedená zmienka o potrebe poskytovania cielenejších, pravidelnejších a včasnejších informácií partnerským organizáciám, najmä prostredníctvom lepšej technickej pomoci a školenia. Je to nepochybne užitočné pre partnerov z najodľahlejších regiónov EÚ, ako je to v prípade najvzdialenejších regiónov.
Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Vážené dámy a páni, chcel by som zdôrazniť, že pre krajinu, ako je tá moja, pre Litvu, je transparentnosť veľmi dôležitá. Fondy EÚ, ako sú štrukturálne fondy a Kohézny fond, pomohli sformovať hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj Litvy, a ešte nejaký čas ho budú formovať. Preto je dôležité, aby mali občania možnosť stať sa svedkami prerozdeľovania zdrojov a mohli ho ovplyvniť. Aby sa tak stalo, je potrebná účasť spoločnosti. Spoločnosť sa do rozhodovacieho procesu – prerozdeľovania fondov EÚ a ich vykonávania – môže zapojiť rôznymi spôsobmi. Väčšia účasť spoločnosti by znížila mieru korupcie a zvýšila účinnosť využívania fondov, čo je mimoriadne dôležité pre krajinu, ako je Litva. Takisto je dôležité, aby sa zverejňovali príjemcovia pomoci z fondov EÚ. Podporilo by to diskusiu o využívaní verejných prostriedkov v krajine, čo je znovu jedna zo základných zásad fungovania demokratického štátu. Takisto by som rád zdôraznil potrebu účasti regionálnych a miestnych inštitúcií, a najmä bežných občanov. V správe sa nachádza niekoľko poznámok týkajúcich sa komplexnej internetovej platformy, ktorá môže pomôcť pri revízii a lepšom pochopení existujúcich fondov. To je dobrý začiatok, treba však urobiť ešte viac pre zapojenie ľudí z rôznych spoločenských vrstiev – bohatých a chudobných, ľudí z veľkých miest a malých dedín. Občianska spoločnosť a mimovládne organizácie by zároveň mohli pomôcť podporiť účinnosť programov a zlepšiť ich zodpovednosť.
Kerstin Westphal (S&D), písomne. – V mene Skupiny socialistov by som chcela vyjadriť náš celkový súhlas s touto správou. Je dôležité, aby Európsky parlament bojoval za väčšiu transparentnosť v rámci regionálnej politiky, odmietame však tzv. postup odhaľ a napomeň, ako to žiada bod 16 tejto správy. Rozhodne súhlasíme s prísnejšími komunikačnými a informačnými požiadavkami, ale cieľ, ktorým je väčšia transparentnosť a ktorý rovnako podporujeme, by sa nemal dosiahnuť nesprávnymi prostriedkami. Máme obavy, že vykonávanie postupu odhaľ a napomeň vyvolá hon na čarodejnice. Európska komisia by nemala byť morálnou autoritou, ktorá si skupinovú disciplínu vynucuje odhaľovaním, napomínaním alebo obviňovaním. Tento prístup odmietame aj preto, lebo by mohol viesť k zložitejšej situácii a nevykonávaniu v členských štátoch. Napriek tejto obave súhlasíme, ako uvádzame vyššie, so všeobecnými myšlienkami tejto správy a domnievame sa, že je veľmi užitočná.
Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Európsky projekt vysnívali otcovia Európy, aby zabezpečili mier v Európe. Hoci v Severnom Írsku ešte stále panuje napätie, dnešná moderná Európa musí aj naďalej poskytovať finančnú pomoc na podporu zmierenia medzi oboma spoločenstvami, ktoré medzi sebou tak dlho bojovali. Európska únia by preto mala zabezpečiť ďalšie financovanie pre konkrétne projekty, ktoré umožnia vytvoriť prepojenia potrebné na dosiahnutie trvalého mieru. Vzhľadom na fakt, že Súdny dvor Európskej únie nedávno z právnych dôvodov zrušil nariadenie (ES) č. 1968/2006, ktoré správne umožňovalo tieto finančné príspevky, poslanci Európskeho parlamentu boli nútení prijať nové nariadenie vychádzajúce z primeraného právneho základu. To je dôvod, prečo som hlasovala za toto nové nariadenie.
Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Hlasoval som za túto správu o pokračujúcich príspevkoch EÚ do Medzinárodného fondu pre Írsko. Európska únia vyplatila v rokoch 2007 – 2010 do tohto fondu 15 miliónov EUR. Financovanie EÚ (ktoré celkovo predstavuje 57 %) je kľúčové pre účinnosť tohto fondu.
Tento fond má pozitívny vplyv na záležitosti v Írsku aj Severnom Írsku a od svojho založenia v roku 1986 pomohol v prípade mnohých cezhraničných iniciatív, ktoré podporil. Tento fond podporil mier a zmierenie, podporil vzťahy a účasť a prispel k hospodárskemu a sociálnemu pokroku. Tento fond má jasný a dôležitý vplyv na dané spoločenstvá a do veľkej miery prispel k snahe o dosiahnutie trvalého mieru, najmä pokiaľ ide o činnosti vykonávané v spolupráci s programom PEACE v Severnom Írsku a v pohraničných grófstvach.
Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Medzinárodný fond pre Írsko je dobrým príkladom nadnárodnej a medzinárodnej spolupráce. Tento fond, ktorý riadi nezávislý medzinárodný orgán, financuje niekoľko krajín: Európska únia, Spojené štáty americké, Kanada, Nový Zéland a Austrália. Projekty v Severnom Írsku aj v Írskej republike podporujú kontakt, dialóg a zmierenie medzi nacionalistami a unionistami. Táto medzinárodná podpora sa však v roku 2010 skončí. Mali by sme preto zvážiť, ako možno akčné priority tohto fondu financovať aj po tomto dátume, konkrétne tie, ktoré sa týkajú podpory hospodárskeho a sociálneho pokroku a podnecovania mierového dialógu.
Projekty financované z Medzinárodného fondu pre Írsko už doplňujú opatrenia v rámci programov EÚ PEACE. Bolo by vhodné zistiť, čo sa stane s týmito projektmi v kontexte nastávajúceho rozpočtového plánovania EÚ. Z tohto dôvodu vyzývam Európsku komisiu, aby preskúmala, ako by štrukturálne fondy mohli pokračovať v úlohe Medzinárodného fondu pre Írsko, najmä v rámci cieľa európskej územnej spolupráce.
David Casa (PPE), písomne. – Po mnohých rokoch nestability v Írsku bol zriadený fond s názvom Medzinárodný fond pre Írsko na zabezpečenie hospodárskej a finančnej stability v tomto regióne. Ako sme mali možnosť vidieť, táto správa sa zaoberá plánmi pre tento fond do budúcnosti a stanovuje niekoľko kľúčových cieľov, ktoré je potrebné dosiahnuť. Súhlasím so závermi, ku ktorým dospel spravodajca, a preto som sa rozhodol hlasovať za túto správu.
Ioan Enciu (S&D), písomne. – Hlasoval som za správu pána Kellyho o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o finančných príspevkoch Európskej únie do Medzinárodného fondu pre Írsko (MFI).
Takéto projekty medziregionálnej spolupráce a zmierenia by sa mali podporiť, najmä so zreteľom na presadzovanie sociálneho a hospodárskeho pokroku. MFI bol kľúčovou súčasťou zmierenia medzi spoločenstvami a je potrebné uznať kľúčovú úlohu, ktorú v tejto oblasti zohrávala EÚ. Z úspechov iniciatív MFI, ktoré sa môžu uplatňovať v ostatných oblastiach Únie, v ktorých prevláda marginalizácia spoločenstiev a napätie, sa môžeme poučiť.
Bod, na ktorý by som chcel upozorniť, je využívanie prostriedkov EÚ na podporu projektu MFI Futbal pre mier. Podpora zmierenia a vzájomného porozumenia medzi mladými ľuďmi prostredníctvom športu je iniciatíva, ktorú by sme mali chváliť. Využívanie športu na mobilizáciu jednotlivcov a boj proti sociálnemu vylúčeniu by sa naozaj nemalo podceňovať.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Mierový proces v Severnom Írsku je príkladom úspechu, ktorý si zaslúžil a naďalej by si mal zasluhovať podporu európskych inštitúcií. Tak ako v prípade európskej integrácie, aj v situáciách po konfliktoch, ako je táto, možno cestu stability sformovať zavedením solidarít de facto, ktoré uľahčia a zlepšia cezhraničné vzťahy a vzťahy medzi spoločenstvami. Dúfam, že ostatné časti Európskej únie sužované fenoménom odštiepeneckého terorizmu sa budú môcť upriamiť na írsky proces a poučiť sa z neho, čo im umožní odstrániť násilie a vybudovať spoločnosť, kde bude každý cítiť, že do nej patrí, a to pri dodržiavaní zákona, tradícií a ľudských práv.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za predĺženie Medzinárodného fondu pre Írsko, pretože sa domnievam, že je dôležité zdôrazniť mierovú misiu Európskej únie medzi národmi a spoločenstvami ako kľúčový faktor pre rozvoj hospodárstva a spoločnosti, ako aj na posilnenie ľudskej dôstojnosti a zlepšenie kvality života občanov. Môžeme to vidieť na konkrétnom príklade Írska. Európska únia by mala naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri zachovávaní mieru a odstraňovaní regionálneho, etnického a kultúrneho napätia a tým podporiť podmienky pre sociálny a hospodársky pokrok.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Medzinárodný fond pre Írsko prispel od svojho založenia v roku 1986 k podpore hospodárskeho a sociálneho pokroku a kontaktov, dialógu a zmierenia medzi nacionalistami a unionistami v celom Írsku. EÚ musí pokračovať v podpore mierového procesu v Írsku pomocou príspevkov do Medzinárodného fondu pre Írsko, ako to robila od roku 1989. Zvýšenie tejto podpory bude slúžiť na posilnenie solidarity medzi členskými štátmi a ich občanmi. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.
Odporúčanie do druhého čítania: Marian-Jean Marinescu (A7-0162/2010)
Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Toto bolo hlasovanie v druhom čítaní o nariadení o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. Hlasovala som za kompromisy, ktoré sa podarilo dosiahnuť medzi Parlamentom a Radou EÚ. Tieto kompromisy by mali v skutočnosti umožniť podporiť podmienky pre lepšiu správu pri prerozdeľovaní prístupových kapacít a riadení hlavných železničných koridorov nákladnej dopravy v rámci Európy. Toto nariadenie by po svojom prijatí malo zlepšiť účinnosť veľkých tokov v nákladnej železničnej doprave v európskych koridoroch a tým pomôcť pri znižovaní znečistenia z dopravy. Z uvedených dôvodov som hlasovala za text prerokovaný s Radou v snahe dosiahnuť dohodu v druhom čítaní.
Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za odporúčanie do druhého čítania v správe môjho rumunského priateľa Mariana-Jeana Marinesca o pozícii Rady pri prijímaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady v prvom čítaní o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. Podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy urobené v súvislosti s organizáciou medzinárodných železničných koridorov s cieľom vytvoriť európsku železničnú sieť pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. Takisto podporujem myšlienku miesta jedného kontaktu vo forme spoločného orgánu vytvoreného riadiacou radou každého koridoru nákladnej dopravy, ktorý žiadateľom poskytuje možnosť žiadať na jednom mieste jedným úkonom o trasu prechádzajúcu minimálne jednou hranicou.
Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporujem toto nariadenie o vytvorení európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, ktorej realizácia, ako sa dúfa, bude mať pridanú hodnotu pre celé Spoločenstvo, pretože Európa bude prepojená spoločnou železničnou sieťou. Zabezpečí sa tým efektívny pohyb ľudí a nákladu medzi európskymi regiónmi. Týmto nariadením sa zároveň vydalo rozhodnutie o termínoch pre realizáciu železničného koridoru. Prijalo sa dlhšie obdobie 5 rokov, ktoré je pre Litvu výhodné, počas ktorého sa v Litve budú musieť položiť európske koľajnice. V súčasnosti, keď Litva čelí bolestivým dôsledkom hospodárskej krízy, je toto rozhodnutie mimoriadne výhodné, pretože Litva, podobne ako ostatné krajiny, ktoré boli do veľkej miery postihnuté krízou, má obmedzené finančné možnosti v oblasti investovania do projektov rozvoja železničnej infraštruktúry v blízkej budúcnosti.
Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) V čase ustáleného rastu predstavuje sektor nákladnej dopravy na úrovni EÚ obrovský potenciál. Za týchto okolností sa zdá byť paradoxné, že čoraz menej spoločností sa prikláňa k využívaniu železničnej dopravy. Len 10 % nákladu prepravovaného v rámci Európskej únie sa prepravuje po železnici. V skutočnosti sa úroveň nákladnej železničnej dopravy v porovnaní s obdobím pred 20 rokmi znížila o polovicu. Európska komisia uznala kľúčovú úlohu, ktorú od roku 2001 zohráva nákladná železničná doprava.
Konečný termín pre Bielu knihu o európskych politikách v sektore dopravy bol stanovený na rok 2010. Trh nákladnej železničnej dopravy musí teraz čeliť výzvam, akými sú zlepšenie kvality služieb poskytovaných z dôvodu nedostatku súladu, čo je nevýhoda z hľadiska konkurencieschopnosti v porovnaní s ostatnými formami nákladnej dopravy. Je nemožné vysvetliť pokles v sektore nákladnej železničnej dopravy, keďže tu existujú tri legislatívne balíky o železnici. Nie sú dostatočne harmonizované s vnútroštátnymi právnymi predpismi a železničné systémy nie sú prepojené na cezhraničnej úrovni. Na základe tejto situácie je cieľom nariadenia, ktoré predložil Európsky parlament, zefektívniť nákladnú železničnú dopravu podporou harmonizácie medzi členskými štátmi a správcami infraštruktúry.
Bairbre de Brún (GUE/NGL), písomne. – Podporujem snahy o zefektívnenie nákladnej železničnej dopravy pre jej environmentálne výhody v porovnaní s nákladnou cestnou dopravou. Musím však zdôrazniť, že som proti prebiehajúcej liberalizácii železníc v Európskej únii, ktorá je zodpovedná za súčasnú fragmentáciu, nedostatok investícií a neefektívnosť nákladnej železničnej dopravy. Tento kompromis s Radou je snahou o zlepšenie situácie, preto zaň hlasujem. Stavia však na liberalizácii, proti čomu dôrazne namietam. Toto hlasovanie sa však netýka deregulácie, ktorá je už zahrnutá v zmluve.
Cornelis de Jong (GUE/NGL), písomne. – Podporujem všetky snahy o zefektívnenie nákladnej železničnej dopravy pre jej environmentálne výhody v porovnaní s nákladnou cestnou dopravou.
Musím však zdôrazniť, že som proti prebiehajúcej liberalizácii železníc v Európskej únii, ktorá je zodpovedná za súčasnú fragmentáciu a neefektívnosť nákladnej železničnej dopravy, ako aj za nedostatok investícií v tejto oblasti.
Tento kompromis s Radou je snahou o zlepšenie situácie. Z tohto dôvodu hlasujem za, aj keď je založený na liberalizácii, proti ktorej dôrazne namietam. Toto hlasovanie sa netýka deregulácie, ktorá je už zahrnutá v zmluve.
Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Návrh nariadenia definuje koridory pre nákladnú železničnú dopravu, inými slovami trasy prechádzajúce cez niekoľko členských štátov, na ktorých manažéri koordinujú riadenie a prevádzku infraštruktúry. Pre Európu to predstavuje skutočnú pridanú hodnotu, pretože toto nariadenie zlepší transparentnosť pri prideľovaní a riadení prevádzkových intervalov a podporí nadnárodnú koordináciu na všetkých úrovniach: dostupné kapacity, investície, infraštruktúrne práce, riadenie prevádzky a tak ďalej. Vytvorenie jednotného kontaktného miesta pre každý koridor zároveň spoločnostiam umožní využiť miesto jedného kontaktu. Symbolizuje to riadenie železničného koridoru z európskeho hľadiska. Toto nariadenie je preto jasným signálom v prospech skutočnej európskej politiky v oblasti dopravy a infraštruktúry. Je základným krokom k nákladnej železničnej doprave, ktorá je rýchlejšou a spoľahlivejšou, a tým aj dôveryhodnou a ekologickou alternatívou cestnej dopravy na dlhé vzdialenosti. Potreba zaujať prístup na skutočne európskej úrovni bola o to silnejšia, že trh s nákladnou železničnou dopravou je relevantný práve na tejto úrovni.
Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu o príspevku k vytvoreniu konkurencieschopnejšej európskej nákladnej železničnej siete. Nestálosť odvetvia dopravy v posledných desaťročiach a postupné otváranie vnútroštátnych železničných trhov (čo spôsobuje vážne problémy z dôvodu nedostatku súladu) si vyžadujú vykonávanie týchto opatrení, ktoré prispejú k vytvoreniu účinnej distribučnej siete medzi členskými štátmi EÚ.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V posledných desaťročiach podiel nákladnej železničnej prepravy tovaru na trhu postupne klesal a v roku 2005 tvoril tento druh dopravy len 10 %. Komisia v snahe o vyriešenie tohto problému podporila myšlienku efektívnejšieho riešenia tejto otázky. V decembri 2008 predložila nariadenie o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú prepravu tovaru.
V apríli 2009 Európsky parlament prijal svoje prvé čítanie k tomuto návrhu, čím Komisii poskytol podporu. Rada takisto dosiahla politickú dohodu o tomto nariadení, aj keď s niekoľkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Napriek významu železničnej prepravy tovaru a potrebe európskej koordinácie tejto dopravy, ako aj podpore vytvorenia tzv. nákladných koridorov, faktom zostáva, že v súčasnej hospodárskej a finančnej klíme v krajinách EÚ vytvorenie systému integrovanej nákladnej dopravy nevyhnutne predstavuje veľmi veľké investície zo strany členských štátov, a nemôžeme zaručiť, že sú v stave, aby mohli prisľúbiť poskytnutie takýchto investícií. Bez toho, aby boli ohrozené ciele tohto nariadenia, ak ho schválime, by sme však nemali zabúdať, že súčasná klíma úspornosti bude mať vplyv na všetky ostatné plány.
Carlo Fidanza (PPE), písomne. – (IT) Vítam hlasovanie v pléne, v ktorom sa schválilo odporúčanie do druhého čítania so zreteľom na nariadenie o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu.
Správa stanovuje realizáciu deviatich koridorov pre prepravu tovaru medzi členskými štátmi Európskej únie a vytvorenie jednotného kontaktného miesta pre každý koridor s cieľom zaručiť všetkým štátnym a súkromným železničným spoločnostiam potrebné informácie o prideľovaní kapacity pre každý koridor. Zdôrazňuje interoperabilitu nákladnej dopravy zabezpečením prepojení s prístavmi a splavnými vnútrozemskými vodnými cestami.
Toto nariadenie je celkom isto veľkým krokom ku koordinácii európskej železničnej dopravy, v súčasnosti len nákladnej, a dopĺňa liberalizáciu železničného trhu, čo je v tomto sektore absolútnou prioritou.
Je mi ľúto, že sa niektorí poslanci Európskeho parlamentu snažili sabotovať prioritu projektu koridoru medzi Štokholmom a Neapolom predložením pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý z tejto trasy vylučuje Brennerský tunel. Tento nezodpovedný pokus zmarila pohotovosť talianskych poslancov Európskeho parlamentu. Z týchto dôvodov som bez váhania podporil odporúčanie do druhého čítania.
Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Za tento text som hlasovala s nadšením. Predstavuje veľký krok vpred pre nákladnú dopravu a prepravu v Európe, ktorá sa odteraz stane konkurencieschopnejšou a menej nákladnou. Európa smeruje k lepšiemu vzájomnému prepojeniu medzi európskymi železničnými sieťami, koridormi nákladnej dopravy a námornými a riečnymi prístavmi. Je to dôležitý krok v rámci trvalo udržateľného rozvoja sektora železničnej dopravy v Európe, ktorá tak konečne bude môcť ponúknuť skutočnú alternatívu k leteckej a cestnej doprave. Odteraz budú medzinárodné koridory spájajúce členské štáty riadiť cezhraničné orgány, ktoré koordinujú riadenie infraštruktúry a prideľovanie prevádzkových intervalov. Celý systém zavŕši jednotné kontaktné miesto pre každý železničný koridor, za ktorého vytvorenie som sa aktívne zasadzovala. Táto inovácia umožní Európe napredovať a charakterizuje jej snahu o dosiahnutie lepšej spolupráce a väčšej integrácie v sektore dopravy. Vítam prijatie tejto správy, ktorá posilní základy rozsiahlej nákladnej železničnej siete v Európe, o ktorú som žiadala už niekoľko rokov.
Kartika Tamara Liotard (GUE/NGL), písomne. – Vysvetlenie hlasovania o správe pána Marinesca (A7-0162/2010). Podporujem snahy o zefektívnenie nákladnej železničnej dopravy pre jej environmentálne výhody v porovnaní s nákladnou cestnou dopravou. Musím však zdôrazniť, že som proti prebiehajúcej liberalizácii železníc v Európskej únii, ktorá je zodpovedná za súčasnú fragmentáciu, nedostatok investícií a neefektívnosť nákladnej železničnej dopravy. Tento kompromis s Radou je snahou o zlepšenie situácie, preto som zaň hlasovala, je však založený na liberalizácii, proti čomu dôrazne namietam. Toto hlasovanie sa však netýka deregulácie, ktorá je už zahrnutá v zmluve.
Thomas Mann (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu v správe pána Marinesca so zameraním na zriadenie centrálneho koordinačného orgánu, ktorý bude fungovať ako jednotné miesto kontaktu pre riadenie nákladnej dopravy. Rovnako hlasovalo aj ďalších 162 mojich kolegov z radov poslancov, a to na základe petície, ktorú som pomohol podnietiť. Sme za kvalitu a konkurencieschopnosť v oblasti nákladnej železničnej dopravy. Chceme vidieť flexibilné a účinné riešenia a za podporu železničnej dopravy sa zasadzujeme aj z environmentálnych dôvodov. Nemusí sa to však týkať miestnej prepravy cestujúcich a prepravy na dlhé vzdialenosti. Tento veľmi komplexný text správy však neobsahuje takéto jasné stanovisko. Žiaľ, Európsky parlament hlasoval za odporúčanie Komisie a väčšiny v Rade o prideľovaní vlakových trás, ktoré by boli v budúcnosti riadené ďalším centrálnym koordinačným orgánom. Výsledkom bude fragmentácia rozhodovacej právomoci, čo bude mať vážny vplyv na časový harmonogram. V Nemecku, ktoré je tradičnou tranzitnou krajinou, už železničná sieť funguje takmer na plnú kapacitu. Všetky tri plánované koridory prechádzajú cez dôležité aglomerácie. V spolkovej krajine Hesensko sú to mestá Fulda a Frankfurt, ktoré ležia na trase zo Štokholmu do Palerma. Dobrá povesť Európskeho parlamentu ako hlavného orgánu na ochranu spotrebiteľov v Európe dnes bola naštrbená. Členské štáty stratia právomoc na vykonávanie rozhodnutí o svojich vlastných železničných sieťach a všetci európski občania budú musieť znášať dôsledky meškania vlakov.
Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa potvrdzuje obraz Európy, ktorá je v protiklade s Európou solidarity a spolupráce, ktoré sú v súčasnosti potrebné viac než kedykoľvek predtým. Krajina by sa mala rozvíjať na základe všeobecného záujmu európskeho ľudu a nie podľa jednotlivých záujmov súkromných podnikov v tomto sektore. Politika privatizácie dopravy slúži záujmom eurokracie na škodu našich spoluobčanov. Preto hlasujem proti tomuto škodlivému textu.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Európska železničná sieť pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu je dôležitá na dosiahnutie cieľov EÚ stanovených v stratégii EÚ pre zamestnanosť a rast. Vzhľadom na túto skutočnosť vytvorenie železničných koridorov, ktoré umožnia rýchle a účinné prepojenie medzi vnútroštátnymi sieťami, prispeje k zlepšeniu podmienok pre využívanie infraštruktúry. Je nevyhnutné, aby sme schválili predložené nariadenie s cieľom zaistiť väčšiu konkurencieschopnosť železničnej nákladnej dopravy v porovnaní s tou, ktorá sa v súčasnosti využíva. Bude to mať nielen hospodárske, ale aj environmentálne výhody, pretože železničná doprava je šetrná k životnému prostrediu. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Hlasoval som proti kompromisným návrhom k nariadeniu o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. Zbaví tým právomoci vnútroštátne orgány pre infraštruktúru, ktoré až dodnes pracovali veľmi účinne a efektívne, a to aj v medzinárodnom meradle. Výsledkom navrhovaných opatrení bude teda viac byrokracie, čo nemôže byť naším cieľom. Toto nafukovanie zníži účinnosť. Kapacita zostane nevyužitá. Podľa môjho názoru to bude mať negatívny vplyv na prevádzku železníc v celej Európe.
Ak chce EÚ skutočne podporiť väčšie využívanie nákladnej dopravy v rámci železničnej siete, potom by pri vykonávaní transeurópskych dopravných sietí mala stanoviť priority. Dokončenie rozšírenia južného koridoru, napríklad pomocou tzv. tunelu Koralm, podporí nevídaný prechod na železničnú sieť. Mali by sme podporovať nákladnú železničnú dopravu a nie centralizmus.
Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – Rozhodol som sa hlasovať za odporúčanie do druhého čítania, keďže v nedávnej sérii neformálnych zasadnutí v rámci trialógu so španielskym predsedníctvom sme dospeli k dohode. Domnievam sa, že je dôležité, aby sme nestratili dynamiku. Naša skupina v prvom čítaní v apríli 2009 podporila cieľ konkurencieschopnej nákladnej železničnej siete prostredníctvom vytvorenia koridorov v celej Európskej únii, ako sa uvádza v návrhu Komisie z decembra 2008. Moja podpora tejto dohody vychádza aj z významu železničnej siete v Litve a z hospodárskej perspektívy, ktorú predstavuje pre našu krajinu. Je mimoriadne dôležité – nielen pre Litvu, ale aj pre Európsku úniu ako celok – zastaviť pokles podielu železničnej nákladnej dopravy na trhu. Som presvedčený, že táto dohoda bude pre trh nákladnej železničnej dopravy prínosom. Prispeje k zlepšeniu kvality jej služieb a vytvorí synergie medzi vnútroštátnymi železničnými systémami.
Vilja Savisaar (ALDE), písomne. – (ET) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, bohužiaľ, nemohla som podporiť skupinu štyroch kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, pretože Estónsko a Lotyšsko boli vynechané zo železničného koridoru opísaného v prílohe I bod 8. Keď vezmeme do úvahy budúcnosť železníc vo všeobecnosti, ako aj projektu Rail Baltica, dalo by sa očakávať, že tento koridor bude zahŕňať aj Tallinn a Rigu. Žiaľ, prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obmedzili naše možnosti – možnosti Estónska a Lotyšska – v dôsledku čoho sme sa nepriblížili k prepojeniu všetkých členských štátov Európskej únie do jednotného železničného systému.
Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Podporujem snahy o zefektívnenie nákladnej železničnej dopravy pre jej environmentálne výhody v porovnaní s nákladnou cestnou dopravou. Musím však zdôrazniť, že som proti prebiehajúcej liberalizácii železníc v Európskej únii, ktorá je zodpovedná za súčasnú fragmentáciu, nedostatok investícií a neefektívnosť nákladnej železničnej dopravy. Tento kompromis s Radou je snahou o zlepšenie situácie; preto zaň hlasujem. Stavia však na liberalizácii, proti čomu dôrazne namietam. Toto hlasovanie sa však netýka deregulácie, ktorá je už zahrnutá v zmluve.
Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Napriek tomu, že nákladná železničná doprava bola v priebehu mnohých rokov na ústupe z dôvodu rôznych alternatív cestnej dopravy, ešte stále ponúka najväčšiu mieru bezpečnosti a účinnosti. Cieľom tejto správy je snaha o zvýšenie podielu nákladnej železničnej dopravy na trhu vytvorením koridorov minimálne medzi dvomi členskými štátmi, aby bolo možné prepravovať tovar čo najrýchlejšie.
Po prečítaní správy mám dojem, že vytvorením týchto koridorov sa nestanovia prioritné trasy pre tovar na úkor osobnej prepravy, keďže sa domnievam, že v rámci oboch typov železničnej dopravy neexistuje žiaden rozdiel. Jednotné kontaktné miesto bude zo strategického hľadiska dôležité pre koordináciu, pretože sa prostredníctvom neho budú riadiť požadované trasy. Podľa Rady sa vymedzilo na miesto poskytovania informácií, ja mám však rovnaký názor ako spravodajca, ktorý sa domnieva, že je dôležité pre želaný tok tovaru.
Táto sieť koridorov umožní lepšie zosynchronizovať služby európskych železníc. Vytvorí rozhranie medzi rôznymi spôsobmi dopravy a bude novým stimulom pre investície do tohto odvetvia. Z tohto dôvodu si myslím, že si zaslúži môj hlas.
Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Absolútne odmietam túto správu, aj keď, žiaľ, druhé čítanie neumožňuje žiadne konečné hlasovanie. Jednotné kontaktné miesto bude pre spoločnosť Deutsche Bahn, vystupujúcu ako jediný subjekt v rámci hospodárskej súťaže v liberalizovanej nemeckej sieti znamenať, že pôjde o také isté opatrenie ako vyvlastnenie, ktorého výsledkom bude konkurenčná nevýhoda, ktorú nebude možné dohnať, keďže Nemecko disponuje zmiešanou osobnou a nákladnou dopravou a nemá samostatné vysokorýchlostné siete. Preto spoločnosti Deutsche Bahn radím, aby podnikla právne kroky proti tomuto rozhodnutiu.
Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Som presvedčený, že myšlienka vytvorenia európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu je odôvodnená a potrebná. Existujú však vážne pochybnosti týkajúce sa výkladu článku 12 ods. 2a, ktorý hovorí o zriadení jednotného kontaktného miesta. Výhrady sa konkrétne týkajú právomocí v súvislosti s rozhodovaním o možnostiach využívania konkrétnych železničných sietí. Situáciu okrem toho komplikuje fakt, že niektoré členské štáty ešte nemajú deregulovaný prístup k svojmu železničnému trhu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti som hlasoval proti druhej časti pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 83.
Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za rozhodnutie o prispôsobení rokovacieho poriadku po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Úpravy prijaté v pléne nadobudnú účinnosť 1. decembra 2010. Do rokovacieho poriadku bolo potrebné zaviesť zmeny a doplnenia s cieľom zohľadniť príchod 18 nových poslancov, zvýšiť zákonodarné právomoci a nový rozpočtový postup, na základe ktorého získa Parlament rovnaké postavenie ako Rada. Ostatné zmeny sa týkajú rešpektovania Charty základných práv Európskej únie a zásady subsidiarity pri zohľadnení rastúceho vplyvu národných parlamentov; práva Parlamentu navrhovať úpravy zmlúv; postupu vymenovania predsedu Komisie za predpokladu, že Parlament bude mať v tejto oblasti viac právomocí; možnosti členských štátov vystúpiť z Únie a, nakoniec, porušovania základných zásad členskými štátmi. Ľutujem, že nový rokovací poriadok nepreskúmal vyšší právny orgán, aby sa zabezpečilo, že je v súlade s hierarchicky nadradenými dokumentmi, konkrétne zmluvami a ústavami členských štátov.
Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za tento návrh o prispôsobení rokovacieho poriadku Lisabonskej zmluve. Väčšie právomoci Parlamentu musia odrážať väčšiu zodpovednosť. Lisabonská zmluva je dôležitá, pretože Európska únia ju potrebuje na to, aby rozšírenie kombinovala s prehĺbením. Táto zmluva k tomu prispeje vyváženým, vierohodným a spravodlivým spôsobom, čím sa zlepší konzistentnosť, oprávnenosť, demokratickosť, účinnosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu, objasní sa prerozdelenie právomocí medzi Európskou úniou a členskými štátmi a prispeje k väčšej účinnosti v rámci inštitucionálnych vzťahov s EÚ a medzi nimi.
Zmeny v záväzku, ktorý bol dosiahnutý na základe tohto prispôsobenia rokovacieho poriadku Lisabonskej zmluve, sú do veľkej miery výsledkom úsilia Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (PPE) o objasnenie a zjednodušenie rozhodovacieho procesu v Parlamente a jeho vzťahu s národnými parlamentmi.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Zákonodarná činnosť európskych inštitúcií a participatívny spôsob, akým sa táto legislatíva vytvára, množstvo dokumentov, ktoré sa opakovane využívajú, a skutočnosť, že hierarchia medzi zdrojmi a právnymi normami nie je vždy jasná, sú nevyhnutnými predpokladmi na to, aby Parlament znížil tieto riziká tým, že sa bude snažiť o primeranosť ich štatútu v nedávnej Lisabonskej zmluve. Som presvedčený, že je to nevyhnutné pre spoľahlivosť postupov a právnu istotu.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy musí Parlament preukázať, že sa v rámci rozhodovacieho procesu prispôsobil novým podmienkam fungovania a spoločnej zodpovednosti. Chcel by som poukázať na vplyv posilnenia právomocí Parlamentu, novú zostavu národného zastúpenia a zavedenie užšej spolupráce s národnými parlamentmi. Súhlasím so zmenami navrhnutými v rámci rokovacieho poriadku po zohľadnení zjednodušenia a jasného stanovenia regulačných postupov zameraných na zvýšenie vnímavosti voči potrebám verejnosti, inštitúcií a členských štátov pri zabezpečení podmienok na účinnú realizáciu európskych politík.
Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 110, ktorý sa týka spolupráce tohto Parlamentu s parlamentmi členských štátov, ale nie so subparlamentmi členských štátov. Ignorujú sa tým ústavy niektorých členských štátov; napríklad, hoci Flámsko uskutočnilo tento týždeň historický krok smerom k nezávislosti, belgický federálny parlament je v zmysle EÚ aj naďalej národným parlamentom. V ústavných pojmoch Belgicka má však flámsky parlament plnú právomoc pre niektoré záležitosti EÚ. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh takisto ignoruje politické reálie ostatných členských štátov: je smiešne, že tento Parlament nemôže v plnej miere spolupracovať so škótskym parlamentom v záležitostiach, ako je rybné hospodárstvo, pričom najviac investícií Spojeného kráľovstva ide do Škótska.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Schválením Lisabonskej zmluvy získal Parlament nové povinnosti, čo znamená, že je nevyhnuté, aby prispôsobil svoj vnútorný rokovací poriadok novým ustanoveniam. Na základe tohto ustanovenia bude vnútorný rokovací poriadok Parlamentu v súlade s novými výzvami, ktoré predstavuje Lisabonská zmluva. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Súčasné prispôsobenie rokovacieho poriadku bolo sčasti potrebné z dôvodu nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. V tejto súvislosti je to formálny akt. V rámci predkladania týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa však dve najväčšie skupiny – Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente – snažili obmedziť práva tých poslancov, ktorí nepatria do žiadnej z týchto veľkých skupín. Je to veľmi nesprávne a nespravodlivé, keďže by to v rámci rozpravy o hlavných prispôsobeniach Lisabonskej zmluve zaniklo. Napríklad sa navrhuje, aby už nezávislí poslanci nemohli sami rozhodovať, kto ich bude zastupovať, ako je to v súčasnosti. V demokratickej politike je to ojedinelý prípad, ktorý je neprijateľný. V každom demokratickom parlamente, ktorý si zaslúži tento názov, môže politická skupina rozhodovať o svojom vlastnom zástupcovi v konkrétnych výboroch.
Tu sa však navrhuje, aby predseda – ktorý je členom jednej z dvoch najväčších politických strán – rozhodoval o tom, ktorí nezávislí poslanci by ich mali zastupovať na Konferencii predsedov. Inými slovami, ich politickí oponenti budú môcť vybrať zástupcu, ktorého politika je najbližšia ich záujmom. To je škandalózne. Podľa môjho názoru môže byť zástupca nezávislých poslancov zvolený len na základe hlasovania na plnom zhromaždení nezávislých poslancov. Z tohto dôvodu som hlasoval proti navrhovanému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Prírodné katastrofy, v dôsledku ktorých ľudia stratili svoje živobytie a všetok svoj majetok, sú čoraz bežnejším javom. Veľmi ťažko to zasiahlo najmä ľudí, ktorých domy boli zaplavené, pretože celé zariadenie domu bolo často poškodené alebo zničené. Okrem toho vznikli vážne škody aj na poľnohospodárskej pôde, pričom náprava si vyžaduje obrovské množstvo finančných prostriedkov. Ľudia postihnutí touto katastrofou si to často môžu len ťažko dovoliť alebo si to jednoducho nemôžu dovoliť vôbec. Hlasoval som za toto uznesenie, pretože je dôležité na zabezpečenie pomoci pre ľudí, ktorých postihla táto katastrofa.
Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Európsky parlament prijal rozhodnutie o prispôsobení rokovacieho poriadku Lisabonskej zmluve. V niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k rokovaciemu poriadku, ktoré prijali poslanci Európskeho parlamentu, sa hovorí o príchode 18 nových poslancov z 12 členských štátov, zvýšení zákonodarných právomocí a zavedení nového rozpočtového postupu, na základe ktorého získa Parlament rovnaké postavenie ako Rada. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku zohľadňujú aj rozpočtové pravidlá, keďže Parlament bude v tejto veci prijímať rozhodnutia v spolupráci s Radou. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa konkrétne týkajú trojročného finančného rámca, ktorý sa stane legislatívnym aktom, na ktorý bude potrebný súhlas Parlamentu, ďalej sprístupnenia dokumentov poslancom, preskúmania návrhu rozpočtu, jeho zosúladenia a konečného prijatia rozpočtu.
Okrem toho sa zmeny, ktoré považujem za veľmi dôležité, týkajú rešpektovania Charty základných práv Európskej únie, práva poslancov Európskeho parlamentu na predkladanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zmluvám, postupu volenia predsedu Komisie a predovšetkým odstránenia osobitných ustanovení, ktoré sa týkajú vymenovania vysokého predstaviteľa pre Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Dúfam, že sa tieto zmeny onedlho zavedú do textu zmluvy vzhľadom na základnú inováciu, ktorú predstavujú pre celú Úniu.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasujem za správu pána Davida Martina po dlhom období rokovaní so všetkými členmi Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (PPE) vo Výbore pre ústavné veci, ktorého som členom. Táto správa sa zameriava na zmeny, ktoré je potrebné vykonať vo vnútornom rokovacom poriadku Parlamentu po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Po úvodnom hlasovaní na novembrovom zasadnutí, ktoré zabezpečilo potrebné zmeny, ktoré priamo súviseli s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, boli ostatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy odložené s cieľom zabezpečiť dlhšie obdobie hodnotenia. Poslanecký klub PPE, do ktorého patrí Sociálnodemokratická strana (PSD), podpísal rôzne kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, najmä tie, ktoré sa týkali hodiny otázok pre predsedu a podpredsedu Komisie alebo vysokého predstaviteľa pre Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a predsedu Euroskupiny, realizácie štatútu poslancov, revízie zmlúv a delegovaných aktov. Rád by som však upozornil na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa týkajú medziparlamentnej spolupráce, vzťahu medzi Parlamentom a národnými parlamentmi počas zákonodarného procesu a zloženia delegácie Parlamentu na konferencii COSAC – čo sú tri záležitosti, ktorým som ako podpredseda poslaneckého klubu PPE pre vzťahy s národným parlamentom musel venovať osobitnú pozornosť.
Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Parlament dnes hlasoval o potrebnom prispôsobení svojho vnútorného rokovacieho poriadku po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Po hlasovaní na novembrovom zasadnutí sa hlasovanie o ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré priamo nesúvisia s nadobudnutím platnosti zmluvy, odložilo na toto zasadnutie. Poslanecký klub Európskej ľudovej strany, do ktorého patrím, záväzne podpísal dvanásť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sa týkali niekoľkých otázok: hodiny otázok pre predsedu Komisie a vysokého predstaviteľa Európskej únie, otázok na písomné zodpovedanie pre Radu a Komisiu, pravidelnej medziparlamentnej spolupráce, realizácie štatútu poslancov, delegácie na konferenciu Výboru pre európske veci, revízie zmlúv a delegovania zákonodarnej moci.
Hlasujem za ďalšie zmeny dokumentu, spomedzi ktorých by som rád objasnil zavedenie ustanovenia o subsidiarite a proporcionalite pri posudzovaní právnych predpisov a o vzťahu Parlamentu s národnými parlamentmi v priebehu zákonodarného procesu.
Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Týmto druhým kolom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa končí dlhodobý proces prispôsobovania rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu zmenám, ku ktorým došlo zavedením Lisabonskej zmluvy. Hoci sa pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých sa dnes hlasovalo, v menšej miere týkajú zásadných zmien súvisiacich so zmluvou, ktoré poskytli Parlamentu väčšie právomoci v rámci rozhodovacieho procesu, sú dôležitým príspevkom k zmenám rokovacieho poriadku a umožňujú nám v plnej miere využívať nové možnosti. Tak ako všetky zmeny, a najmä také dôležité zmeny, ako sú zmeny základného zákona, do veľkej miery závisia od spôsobu, akým sa vykonávajú.
Dôležité sú, samozrejme, detaily, a preto je veľmi dôležité dozerať na tento proces až do konca.
Správa: Sidonia Elżbieta Jędrzejewska (A7-0183/2010).
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Jedným z hlavných cieľov na rok 2011 bude zachovať, podporovať a zabezpečiť finančné prostriedky na technický výskum a rozvoj v EÚ pri zaistení dostatočných finančných prostriedkov pre rámcový program, čo prispeje k európskej stratégii do roku 2020.
Zvýšenie počtu žiadostí o financovanie sa vyvíjalo v súlade so zvyšovaním kontrolných mechanizmov vytvorených v snahe zabezpečiť správne využívanie fondov Spoločenstva.
Vnútorná byrokracia a vytváranie ďalších pravidiel a administratívnych postupov vedú k zníženiu dôvery verejnosti v tento proces. Je to mimoriadne zložité najmä pre menšie organizácie, ako sú MSP, nové vysoko technické podniky, menšie inštitúcie, univerzity a výskumné centrá, ktorých sa to týka.
Chcela by som požiadať o zjednodušenie prístupu k finančným prostriedkom určeným na výskum. Musíme rozvíjať kultúru vzájomnej dôvery so zapojením všetkých zúčastnených strán. Podporí sa tým výskum a inovácie, čím sa Európa stane atraktívnejším miestom na život a prácu.
Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Návrh rozpočtu Európskej komisie na rok 2011 nie je v súlade s výzvami, ktorým čelí Európa. Pri záväzkoch vo výške 142 miliárd EUR – čo predstavuje 1,15 % HND Európy – navrhuje Komisia financovať nové priority, ako aj programy, ktoré už boli zahrnuté do finančného rámca na obdobie 2007 – 2013 tým, že finančné prostriedky získa z existujúcich programov a rozpočtovej rezervy, ktorá bola znížená takmer na nulu. Program pre rast a zamestnanosť na rok 2020, ktorý sa považuje za plán Únie na nasledujúcich desať rokov, a boj proti zmene klímy sa nemôžu skutočne zrealizovať bez finančných zdrojov. Je neprijateľné financovať nadchádzajúci nástroj na spoluprácu s priemyselnými krajinami odobratím prostriedkov určených na rozvojovú pomoc. Nie je reálne znížiť európsku finančnú pomoc určenú na mierový proces na Blízkom východe o tretinu. Toto nie je seriózny prístup. Od Komisie sme očakávali viac rozhodnosti. Európsky parlament stále očakáva návrh na strednodobú revíziu finančných perspektív, čo Európa veľmi potrebuje. Táto otázka musí byť v nadchádzajúcich rokovaniach s Radou o rozpočte kľúčová. Delegácia Demokratického hnutia v Parlamente bude za to bojovať.
Göran Färm, Olle Ludvigsson a Marita Ulvskog (S&D), písomne. – (SV) My švédski sociálni demokrati sme sa dnes rozhodli hlasovať za mandát pre rokovania o rozpočte na rok 2011. Zväčša súhlasíme s prioritami uvedenými v správe. Napríklad si myslíme, že je dôležité investovať do mládeže, výskumu, inovácií a do zelených technológií. Tiež si myslíme, že je dôležité, aby nová stratégia Európa 2020 pre rast a zamestnanosť dostala dostatočné finančné prostriedky, aby mohla byť úspešná.
Radi by sme však zdôraznili, že si nemyslíme, že je potrebné zvyšovať priame dotácie do poľnohospodárstva. Ďalej sme proti tomu, aby EÚ poskytovala trvalú podporu trhu pre odvetvie mlieka a mliečnych výrobkov.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy zohráva Parlament v rámci procesu rokovania o rozpočte EÚ výraznejšiu úlohu. V čase hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy sú kľúčové fondy, ktoré podnecujú rast a konkurencieschopnosť Európskej únie. V tejto súvislosti je dôležité zvýšiť príspevky do Fondu solidarity EÚ za predpokladu, že ho budú vlády účinne využívať, čím sa zníži vplyv tejto krízy na chudobnejšie regióny.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Pripomínam, že rozpočtový proces na rok 2011 bol prvým svojho druhu od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy a že si bezpochyby vyžaduje užšiu spoluprácu a koordináciu s ostatnými opatreniami rozpočtového orgánu. Chcel by som zdôrazniť obavy a snahy zamerané na zabezpečenie dostatočného financovania pre strategické línie rozvoja EÚ, najmä v oblasti mladých ľudí a inovácie spolu s energetickou účinnosťou, boja proti zmene klímy a podpory zamestnanosti a rodovej rovnosti. Takisto sa domnievam, že je dôležité zaistiť životaschopnosť mechanizmov, ktoré zabezpečia trvalú udržateľnosť poľnohospodárskeho sektora. Hovorím konkrétne o sektore mlieka. V rámci súčasnej krízy a veľkého tlaku na verejné financie členských štátov by som chcel znovu zdôrazniť potrebu zabezpečenia udržateľnosti rozpočtu v EÚ s cieľom dosiahnuť hlavný cieľ, ktorým je sociálna a hospodárska súdržnosť. Domnievam sa však, že je dôležité, aby návrh rozpočtu na rok 2011 od začiatku odrážal finančné dôsledky pilotných iniciatív uvedených v stratégii EÚ do roku 2020. Patria sem Inovácia v Únii, Mládež v pohybe, Európa efektívne využívajúca zdroje, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a Priemyselná politika vo veku globalizácie.
Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme proti správe o návrhu rozpočtu na rok 2011, pretože vôbec nezodpovedá súčasným potrebám financovania Európskej únie, kde vytvorenie eurozóny zhoršilo sociálne a územné nerovnosti a náležitým spôsobom nezohľadňuje zásadu hospodárskej a sociálnej súdržnosti.
V čase krízy je ešte viac potrebný iný rozpočet EÚ, ktorý prinajmenšom zdvojnásobí prostriedky tak, aby sa minimálne polovica rozpočtu (vypočítaného na základe 2 % hrubého národného produktu EÚ) mohla vyčleniť na investície do výrobného odvetvia a na podporu sociálneho fungovania členských štátov. Výsledkom by bol vyšší počet pracovných miest so zaručenými právami, boj proti chudobe a zníženie regionálnych nerovností s cieľom podporiť hospodársku a sociálnu súdržnosť.
Na druhej strane je takisto potrebné zvýšiť mieru spolufinancovania EÚ pre krajiny so slabším hospodárstvom, konkrétne na sociálne programy a produktívne investície.
Nakoniec je potrebné do veľkej miery znížiť množstvo prostriedkov vyčlenených na vojsko a zmeniť kľúčové ciele rozpočtu na dosiahnutie vyváženého rozvoja a pokroku v sociálnej oblasti.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Návrh rozpočtu na rok 2011 bude prvý od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy a pri jeho príprave je potrebná užšia spolupráca a koordinácia počas rokovaní medzi všetkými zúčastnenými stranami, aby bolo možné dosiahnuť dohodu o celkových výdavkoch počas tohto procesu. Trialóg, ktorý sa uskutoční v júli, musí byť pri príprave jednoznačný tak, aby sa mohli vopred určiť body, v ktorých je potrebné dosiahnuť čo najväčší konsenzus. Hlavné body, ktoré je potrebné mať na pamäti, sú vplyv Európskeho stabilizačného mechanizmu na rozpočet, stratégia EÚ do roku 2020 a programy, ktoré sa týkajú mladých ľudí.
Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Rozpočet na rok 2011 obsahuje množstvo závažných kritických bodov. Napríklad rozpočet Európskeho fondu pre utečencov, ktorý okrem iného podporuje presídlenie žiadateľov o azyl, sa zvýšil, zatiaľ čo financovanie Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (Frontex) sa obmedzilo. Finančná pomoc pre Palestínu sa takisto znížila, ale rozpočet pre kandidátov na vstup do EÚ vrátane napríklad Turecka, sa podstatne zvýšil. Z tohto dôvodu som hlasoval proti správe o rozpočte na rok 2011.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Naša skupina, Zelení/skupina EFA, nenamietala voči prioritám spravodajcu pre trojstranné rokovania. Predložili sme niekoľko podrobnejších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov o ekologizácii štrukturálnych fondov, rozvoji vidieka a poľnohospodárskej politiky, ktoré však na naše prekvapenie boli zamietnuté, ale ktoré je možné znovu zaviesť v prípade podrobnejšieho prvého rozpočtového čítania v Parlamente v septembri. Poslanci Európskeho parlamentu zo Skupiny zelených z ostatných výborov takisto podpísali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v mene svojich príslušných výborov. Z dôvodu prístupu spravodajcu, ktorým bolo zbytočne text nerozťahovať, bola väčšina z nich zamietnutá.
Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Podporujem pozíciu našej skupiny o tomto dokumente Parlamentu v reakcii na návrh rozpočtu na rok 2011, ktorý predložila Európska komisia. Domnievame sa, že nie je možné jasne definovať vplyv návrhu rozpočtu na pilotné iniciatívy stratégie a že je potrebných viac kvalitnejších informácií.
Som takisto rád, že do návrhu Komisie bol zahrnutý program pre mládež ako jedna z priorít pre nadchádzajúci rok, ale som sklamaný, že nárast financovania bol len formálny, pričom od týchto iniciatív sa očakávalo viac. Spolu s poslancami z najvzdialenejších regiónov sme podporili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože sa domnievame, že je neprijateľné, aby bol rozpočet na rok 2011 vyčlenený na program pre možnosti osobitne súvisiace so vzdialenosťou a izolovanosťou nižší ako rozpočet na rok 2010, najmä počas obdobia, keď uzavretie dohody medzi EÚ, Kolumbiou a Peru bude mať vážne následky na produkciu banánov, cukru a rumu. Týmto zároveň vyzývame Komisiu, aby čo najskôr podporila realizáciu štúdie o vplyve tejto situácie na tieto regióny.
Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne. – (PL) Vspráve o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2011, ktorá dnes bola prijatá na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu, sa spomína šesť priorít pre rokovania o rozpočte na rok 2011. Jednou z nich sú programy pre mladých ľudí, ako sú Mládež v pohybe, Celoživotné vzdelávanie, Mládež v akcii a Erasmus Mundus. V bode 12 správy o všeobecných pripomienkach sa poukazuje na skutočnosť, že zvýšenie rozpočtových prostriedkov v návrhu rozpočtu na tieto programy je aj napriek veľmi vysokej miere súčasnej implementácie (ktorá v priebehu obdobia 2007 – 2009 každoročne dosahuje od 95 do 100 %) nedostatočné. Vítam skutočnosť, že tento text, ktorý bol prijatý, vyzýva na zvýšenie týchto rozpočtových prostriedkov tak, aby bolo možné realizovať programy pre mládež účinným spôsobom, ktorý bude zodpovedať ich významu pre občiansku spoločnosť v Európe.
Európska únia aj napriek hospodárskej kríze, ktorá viedla k tomu, že členské štáty museli prejsť k rozsiahlym úsporným opatreniam, naďalej rozširuje rozsah svojej činnosti. Takáto činnosť sa však musí realizovať na základe zabezpečenia primeranej výšky financovania pre existujúce programy. Správa pani Jędrzejewskej sa zameriava na túto problematiku, ktorá bola podľa môjho názoru v rámci rokovania o rozpočte správne označená za prioritu.
Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Vážené dámy a páni, mandát na trialóg má pre Európsky parlament veľký význam, pretože definuje rokovaciu pozíciu Parlamentu. Rozpočet na rok 2011 bol do veľkej miery ovplyvnený krízou a recesiou, čo okrem iného zreteľne vyplýva z veľmi úzkych rozpätí. Sú tu však aj pozitívne príznaky. Jedným z nich je priorita programov pre mládež. Ak chce Európska únia nájsť udržateľnú cestu z krízy, je dôležité, aby investovala do mladých ľudí, pretože predstavujú našu budúcnosť. Okrem toho musíme vzhľadom na hospodársku situáciu v Európe podporiť mandát pre sociálne vyvážený rozpočet EÚ, ktorý bude zohľadňovať aj konkurencieschopnosť. Ďakujem.
Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Ako do veľkej miery ukázala nedávna hospodárska a finančná kríza, musíme zaviesť lepšie regulovanú a transparentnejšiu stratégiu na trhu s derivátmi s cieľom zabrániť priveľmi špekulatívnym situáciám. Osobitne vítam návrh spravodajcu, aby sa centralizovaná kontrola vložila do rúk ESMA, Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy, ako aj výzvu, aby náklady spojené s budúcou infraštruktúrou trhu niesli jeho účastníci a nie daňoví poplatníci. Z týchto dôvodov som hlasoval za túto správu.
Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Európsky parlament v tomto uznesení žiada o prísnejší dohľad nad trhmi s derivátmi. Podporujem to, pretože sa domnievam, že je dôležité, aby Parlament vyslal Rade a Komisii jasný signál na prijatie legislatívnych opatrení. Cieľom je predchádzať zbytočným špekuláciám zavedením štandardizovaného postupu a orgánov dohľadu, ako aj využívaním spoločného registra transakcií.
Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za správu z vlastnej iniciatívy môjho vynikajúceho nemeckého kolegu Wernera Langena o trhoch s derivátmi, ktorá bola vypracovaná v reakcii na oznámenie Európskej komisie na tú istú tému. Podporujem iniciatívu Komisie zameranú na zlepšenie regulačného systému v oblasti derivátov. Je nevyhnutné, aby budúci Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) zohrával kľúčovú úlohu pri poskytovaní oprávnení pre dohľad zúčtovacím strediskám v Európskej únii.
Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože sa domnievam, že musíme zvýšiť transparentnosť na trhu s derivátmi (obchodovanie s budúcimi transakciami) a zabezpečiť lepšiu reguláciu tohto trhu. Derivátové nástroje môžu zohrávať užitočnú úlohu tým, že umožnia prenos finančných rizík v rámci hospodárstva, ale pre nedostatok transparentnosti a regulácie ešte zhoršili finančnú krízu. Vítam iniciatívu Komisie na lepšiu reguláciu derivátov, a najmä mimoburzových derivátov, s cieľom znížiť vplyv rizík na stabilitu finančných trhov ako celok a na uzatváranie štandardizovaných zmlúv pri obchodovaní s derivátmi, využívanie centralizovaného ukladania údajov a organizovaných miest obchodovania.
Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Správa pána Langena predkladá sériu opatrení, ktorých cieľom je vytvoriť transparentnejší trh s finančnými derivátmi. Vzhľadom na spôsob, akým finančná kríza v roku 2008 vypukla, a na nestabilitu, ktorú tieto zložité produkty vyvolali na trhu, je zavedenie väčšej stability a transparentnosti nepochybne sľubným krokom. To je dôvod, prečo som hlasovala za správu pána Langena.
Musíme však zdôrazniť ďalší bod, ktorý je hlavnou zásadou v rámci akejkoľvek diskusie o financovaní, hospodárskej kríze a trhu. Na rozdiel od derivátov a zložitého finančného inžinierstva nastala kríza v roku 2008 s negatívnym reťazovým účinkom, ktorý ešte stále do veľkej miery zaťažuje našu spoločnosť, z toho dôvodu, že sme sa príliš dlho mylne domnievali, že nemusíme zohľadňovať skutočné hospodárstvo. Preto vítam súčasné opatrenia na podporu transparentnosti finančných trhov a produktov, ktoré ponúkajú banky a akciové trhy, ale všetci musíme mať na pamäti, že potrebujeme prehodnotiť hospodársky systém, na ktorom spočívajú svetové trhy. Naša voľba sa preto musí zamerať na posilnenie skutočného hospodárstva, ktoré je jediným istým zdrojom bohatstva a trvalej stability.
Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Vprvom rade by som chcel zablahoželať môjmu priateľovi a kolegovi pánovi Langenovi k návrhu správy, o ktorom sa dnes v tomto Parlamente hlasovalo.
Vzhľadom na finančnú a hospodársku krízu sme zaznamenali nebezpečenstvá, ktoré predstavujú niektoré finančné nástroje, ktoré trhy nehanebne využívali bez akýchkoľvek pravidiel alebo obmedzení. Mnohí občania a mnohé miestne orgány, a to aj v Taliansku, sa stali obeťami týchto vysoko rizikových nástrojov a teraz musia čeliť alarmujúcemu rozpočtovému deficitu.
Aby sme predišli takýmto nešťastným situáciám, domnievam sa, že je vhodné, ak nie nevyhnutné, riadne regulovať deriváty s cieľom zaistiť stabilnejší a bezpečnejší trh, ktorý prevádzkovateľom a spotrebiteľom umožní prijať informované rozhodnutia. Európska únia sa musí stať priekopníkom v rámci radikálneho prechodu z finančnej politiky minulosti a musí vyslať silné signály s cieľom zabrániť tomu, aby nástroje, ako sú mimoburzové deriváty, ohrozili v budúcnosti celý finančný trh.
Nakoniec podporujem usmernenia, ktoré pán Langen uviedol v texte, ktorý bol dnes prijatý, v neposlednom rade preto, lebo finančné deriváty nie sú len výsadou profesionálov v tomto sektore, ale aj nástrojom na masové využívanie trhu. Z tohto dôvodu bude prísnejšia legislatíva zárukou väčšej transparentnosti, čo účastníkom na trhu umožní náležite odhadnúť riziko.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) V rámci prísnejšej regulácie trhov s derivátmi je potrebné zohľadniť osobitnú situáciu podnikov, ktoré musia aj naďalej zabezpečiť pokrytie svojich finančných a prevádzkových rizík za prijateľných podmienok a určitým spôsobom aj prispôsobenie pomocou derivátov.
Podniky nefinančného charakteru využívajú tieto nástroje na zabezpečenie toho, aby boli pokryté riziká týkajúce sa meny, úroku a surovín. Táto ochrana, ktorá nie je špekulatívna, pomohla priniesť do oblasti zamestnanosti a investícií stabilitu a rast.
Navrhované regulačné opatrenia však nemusia viesť k zjavnému zhoršeniu pokrytia rizika pre spoločnosti.
Chcela by som požiadať o udelenie výnimiek a nižšie požiadavky pre kapitál v prípade bilaterálneho zúčtovania derivátov, najmä pre MSP.
Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti, pretože, hoci správa obsahuje pozitívne body a snaží sa zaviesť zopár minimálnych obmedzení a pravidiel pre trh s derivátmi, v skutočnosti túto problematiku v zásade nerieši. Jednou z hlavných príčin hospodárskej a finančnej nestability je rozvoj a nárast nebankových transakcií, ktoré zahŕňajú rizikové prémie a ostatné finančné deriváty.
Nedávny kolaps finančných trhov a špekulácie s gréckymi cennými papiermi ukázali, že finančný systém nepotrebuje len prísnu reguláciu, ale aj to, že určité transakcie zahŕňajúce rizikové prémie by sa mali zakázať. Podľa môjho názoru by bolo nesprávne a nedostatočné, keby sme pozornosť venovali len politikám regulácie, ako sú politiky uvedené v tejto správe, ktorá túto problematiku nerieši ani neponúka zodpovedajúce riešenia.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Trhy s derivátmi, ako to ukázala hospodárska, finančná a sociálna kríza, ktorou v súčasnosti prechádzame, potrebujú účinnú reguláciu, ktorá umožní väčšiu transparentnosť pri predaji týchto finančných nástrojov. Tieto produkty musia podliehať účinnejšiemu dohľadu, aby ich obchodovanie nemalo negatívny vplyv na trh. Z dôvodu množstva derivátov a potreby chrániť investorov aj ja podporujem prísnejšie pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vítam nasadenie európskych inštitúcií s cieľom zaistiť čo najväčšiu účinnosť, bezpečnosť a jednotnosť na trhoch s derivátmi so zreteľom na ich význam pre trvalú udržateľnosť hospodárskeho rozvoja spolu s potrebou zabezpečiť reguláciu a overovanie postupov a rokovaní, ktoré sa týkajú transakcií alebo komercializácie týchto finančných nástrojov. Vzhľadom na veľkosť trhu s derivátmi a jeho vplyv na celosvetové hospodárstvo, ako to ukázala súčasná hospodárska a finančná kríza – a exponenciálny nárast prvku rizika na globálnom trhu – sa domnievam, že zabezpečenie transparentnosti je kľúčovou záležitosťou. Je to dôležité nielen pre účinný dohľad nad trhmi, ale aj pre jasné, presné a komplexné štandardy finančného výkazníctva. Swapy na úverové zlyhanie od výlučných emitentov, ktoré používali finanční špekulanti, viedli k neodôvodnene vysokým úverovým prirážkam viacerých štátov. To vysvetľuje potrebu transparentnosti na trhu a sprísnenie európskych nariadení týkajúcich sa rokovania o swapoch na úverové zlyhanie, najmä swapov súvisiacich s vládnym dlhom. Dúfajme, že budúce právne predpisy neprinesú trhom s derivátmi len transparentnosť, ale aj dobré právne predpisy. Chcel by som zdôrazniť, že náklady spojené s budúcou infraštruktúrou trhu by mali niesť jeho účastníci a nie daňoví poplatníci.
Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Namiesto navrhnutia zrušenia trhu s derivátmi sa väčšina v Parlamente obmedzila na obhajobu zákazu špekulatívneho obchodovania so swapmi na úverové zlyhanie (CDS) súvisiacimi s vládnymi dlhmi. Naliehajú na Komisiu, aby zvážila horné hranice rizika pre deriváty, najmä pre CDS, a aby o nich uzavrela dohodu s medzinárodnými partnermi. Podľa toho, čo odznelo, však Komisia môže predstaviť svoj návrh o trhoch s derivátmi až v septembri a Parlament prijme právne predpisy na rovnakom základe ako Rada.
Všetko toto čakanie je nešťastné, keď sa vezme do úvahy dramatické zvyšovanie úrokových sadzieb, ktoré sa predpokladá pri štátnych dlhopisoch výlučných emitentov v niektorých krajinách eurozóny, na trvalo neudržateľnú úroveň s vedomím negatívneho vplyvu, ktorý mali CDS na celý proces. Nemôžeme naďalej umožňovať, aby sa špekulatívne cenné papiere zakladali na vládnych dlhoch.
Je pravda, že Parlament sa dnes zasadzoval o zákaz CDS – čo sú čisto špekulatívne transakcie zahŕňajúce stávky na zlyhanie dlžníka –, ale potom sa obmedzil na vyžadovanie dlhších trestov odňatia slobody v prípade predaja cenných papierov a derivátov nakrátko. Pokiaľ ide o nás, z tohto dôvodu sme podporili pozitívne návrhy, ale sme proti postoju, ktorý je krokom späť, a proti obrovskému oneskoreniu regulácie kapitálových trhov.
Astrid Lulling (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Langena o trhoch s derivátmi, pretože som podobne ako pán spravodajca presvedčená o tom, že toto odvetvie potrebuje reguláciu a že na trhoch s derivátmi musí byť väčšia transparentnosť. Som najmä za myšlienku povinného zavedenia zúčtovacích mechanizmov zmluvných strán na manipuláciu s transakciami v oblasti derivátov medzi účastníkmi trhu. Štandardizáciou transakcií a zaručením nezávislosti zúčtovacích stredísk sa dosiahne veľmi výrazný pokrok.
Regulačné mechanizmy, ktoré budú vďaka spolupráci medzi Komisiou, Radou a Parlamentom zavedené vo veľmi blízkej dobe, by však nemali úplne potlačiť trhy s derivátmi, ktoré plnia veľmi dôležitú úlohu vo svete financií. Je dôležité rozlišovať, tak ako to pán spravodajca skutočne robí, medzi derivátovými nástrojmi, ktoré sa používajú na krytie rizík priamo súvisiacich s podnikaním spoločností, a nástrojmi, ktoré sa používajú výlučne na špekulatívne účely. Iba tie druhé v poradí predstavujú systémové riziko, na ktoré by sa malo vhodným spôsobom dohliadať, aby sme zabránili zopakovaniu krízy, ktorú sme nedávno zažili.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Derivátové nástroje zohrávali v minulosti dôležitú úlohu tým, že prenášali riziko v hospodárstve. Nedostatok transparentnosti a regulácie na trhoch s derivátmi však mal mimoriadne zlý účinok na finančnú krízu. Jedným z nástrojov, ktoré najviac ovplyvnili európske hospodárstva a viedli k zvýšeniu úrokov vládnych dlhov, boli swapy na úverové zlyhanie (CDS). Toto nariadenie podporuje zákaz špekulatívneho obchodovania s použitím tohto nástroja, keďže to môže viesť k deformáciám na trhoch so štátnymi dlhopismi. Najdôležitejšie je rozlišovať medzi derivátmi, ktoré sa používajú ako nástroj na riadenie rizík s cieľom kryť skutočné podkladové riziko pre subjekt, a derivátmi, ktoré sa používajú výlučne na špekulatívne účely. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Teší nás, že kľúčové odseky uznesenia ostali súčasťou textu, a to najmä odseky 33, 34, 35 a 36, ako aj odôvodnenia K, S a X. Z tohto dôvodu sme hlasovali za správu. V opačnom prípade, keby sa čo i len jedno oddelené hlasovanie zamietlo, by sme my zelení hlasovali proti správe.
Peter Skinner (S&D), písomne. – Kľúčové aspekty správy pána Langena sú prijateľné. Počas diskusie vo výbore sa však veľa hovorilo o rizikách tohto odvetvia. Rozmery aktivít s derivátmi nepochybne vyvolávajú otázky o tom, ako regulovať toto odvetvie, a preto sa za veľmi dôležité faktory považujú transparentnosť a harmonizovaný prístup k dohľadu. Zároveň nie je potrebné zvyšovať náklady na obchodovanie tým, že budeme trvať na centralizácii zúčtovania týchto obchodov prostredníctvom jednotných búrz. Našťastie, pán Langen si dobre uvedomuje obmedzenia tohto prístupu, v dôsledku ktorého by sa mohli náklady na burze zvýšiť až desaťnásobne viac ako inde. Musíme tiež zabezpečiť, aby sa zachovali takzvané prispôsobené derivátové nástroje umožňujúce spoločnostiam zabezpečiť sa proti budúcim nárastom na trhoch s komoditami. Mali by sme tiež zabezpečiť medzinárodnú kompatibilitu – najmä s USA, ktoré sú najväčším trhom.
Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Prudký rozvoj internetu vedie k šíreniu vzájomne prepojených predmetov, ktoré sú dostupné a vymeniteľné na internete. Takto vzniká „internet vecí“, ktorý obsahuje všetko od kníh až po autá, ako aj elektrické spotrebiče a potraviny. Táto správa z vlastnej iniciatívy Európskeho parlamentu má za cieľ reagovať na oznámenie Európskej komisie obsahujúce 14 opatrení, ktoré sa majú prijať s cieľom zabezpečiť, aby EÚ získala popredné miesto vo vývoji týchto nových sietí a vzájomne prepojených predmetov. Správa Parlamentu venuje mimoriadnu pozornosť otázke rešpektovania súkromia, spôsobom, ktorými môže internet vecí zlepšiť kvalitu života európskych spotrebiteľov, a prístupnému a otvorenému charakteru internetu vecí. Keďže úplne súhlasím s týmito prioritami, hlasovala som za túto správu z vlastnej iniciatívy.
Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Vývoj informačných a komunikačných technológií (IKT) spôsobil skutočnú revolúciu v oblasti poznania počas posledných 20 rokov, predovšetkým z dôvodu zväčšujúcej sa informovanosti verejnosti o internete a o celosvetovej počítačovej sieti (World Wide Web).
Teraz, keď sme dali poznatky na internet a odstránili vplyv vzdialenosti na výmenu informácií, je najnovšou hranicou tejto technológie možnosť spojiť nový systém identifikácie prostredníctvom rádiovej frekvencie s výrobkami tak, aby tieto výrobky mohli okamžite informovať spotrebiteľov.
Som za zavedenie pilotných projektov, aby sa preskúmali etické a sociálne dôsledky tohto nového zdroja informačných technológií, ktorý by mohol predstavovať nové odvetvie zamestnanosti v budúcnosti, a preto podporujem správu pani Badiovej i Cutchetovej.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam všeobecný cieľ oznámenia, ktoré predstavila Komisia. Rozvoj nových aplikácií a samotná prevádzka „internetu vecí“ spolu s obrovským vplyvom, ktorý to bude mať na každodenný život a na zvyky európskej verejnosti, veľmi úzko súvisia s tým, ako budú európski spotrebitelia dôverovať tomuto systému.
Prioritnou otázkou je zaručiť právny a regulačný rámec, ktorý na jednej strane ochráni európskeho spotrebiteľa a ktorý na druhej strane podporí verejné a súkromné investície do odvetvia „internetu vecí“.
„Internet vecí“ predstavuje obrovskú príležitosť z hospodárskeho hľadiska, keďže nám umožní optimalizovať výrobné procesy a spotrebu energie, ako aj vytvoriť nové pracovné miesta a nové služby pre zväčšujúci sa počet európskych občanov a podnikov.
Ak EÚ skutočne chce mať poprednú pozíciu na tomto trhu, mala by zaujať aktívny prístup v tejto oblasti v podobe podpory výskumu a pilotných projektov.
Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Prudký a neustály rast internetu znamenal, že teraz je pripojených približne 1,5 miliardy ľudí cez počítače a mobilné zariadenia. Ďalším krokom je posunúť sa smerom k progresívnej transformácii siete vzájomne prepojených počítačov na sieť vzájomne prepojených predmetov – k internetu vecí – od kníh po autá, od domácich spotrebičov po potraviny. Chladnička by napríklad mohla byť naprogramovaná na rozoznávanie výrobkov, ktorých lehota trvanlivosti uplynula alebo zakrátko uplynie. Tieto technologické inovácie môžu pomôcť reagovať na rozličné očakávania spoločnosti a verejnosti, ako aj pôsobiť ako katalyzátor rastu a inovácií s prínosom pre hospodárstvo a blaho verejnosti.
Musia však podliehať konkrétnym a ďalekosiahlym nariadeniam, ktoré umožnia, aby internet vecí reagoval na otázky dôvery, prijatia a bezpečnosti. Je nevyhnutné zaručiť absolútne rešpektovanie súkromného života a ochrany osobných údajov. Musia sa prijať opatrenia na dostatočnú ochranu údajov s cieľom ich zabezpečenia proti možnému zneužitiu a proti ostatným rizikám súvisiacim s osobnými údajmi. Z tohto dôvodu podporujem tento aktívny prístup, pričom nesmieme zabúdať na to, že cieľom internetu vecí je v prvom rade prínos pre ľudí.
Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu. Na jednej strane predstavuje rozvoj internetu vecí výbornú príležitosť na rast a konkurencieschopnosť, na druhej strane však so sebou prináša významné spoločenské zmeny, ktoré majú výrazné dôsledky na správanie sa občanov. Z tohto dôvodu vítam zámer Komisie zverejniť v roku 2010 oznámenie o rešpektovaní súkromia a dôvery v informačnej spoločnosti, keďže z môjho pohľadu je kľúčové neustále monitorovať aspekty súvisiace s ochranou osobných údajov.
Nemenej dôležitá je diskusia o technických a právnych aspektoch práva na „mlčanie čipov“. Okrem toho je vzhľadom na významné zmeny, ktoré internet vecí prinesie, nevyhnutné, aby sme umožnili jednotný rozvoj technológií na regionálnej úrovni, čím sa zabráni vytváraniu ešte väčších rozdielov, ako sú tie, ktoré v súčasnosti existujú, a aby sme riadne zapojili vlády do tohto procesu a nezabudli na najvzdialenejšie regióny.
Na záver, domnievam sa, že je dôležité zvýšiť európske financovanie internetu vecí v kontexte výskumných projektov siedmeho rámcového programu a pilotných projektov rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a tiež sústrediť sa na rozvoj širokopásmovej infraštruktúry, rozšírenie širokopásmového pripojenia a ďalšie znižovanie nákladov na dátový roaming.
George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za „správu o internete vecí“, pretože sa domnievam, že prijatie tejto správy posilní rozvoj inovačných technológií v Európskej únii. Poskytne to podnikateľské príležitosti európskym spoločnostiam a prinesie to výhody vo forme boja proti zmene klímy a zlepšenia riadenia energetiky a dopravy.
Ako tieňový spravodajca som predložil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré pomôžu ochrániť osobné údaje proti ich zneužitiu na iné účely zo strany spoločností, ktoré k nim budú mať prístup. V dôsledku toho správa obsahuje dôležité ustanovenia na ochranu základných občianskych práv.
Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Internet vecí je koncepcia budúcnosti vychádzajúca z prítomnosti. Či bude mať prínos pre všetkých občanov harmonizovaným, účinným spôsobom závisí od toho, aký naň máme pohľad. Nový systém na integráciu technológií do každodenného života sa musí zavádzať v absolútnom súlade s právami spotrebiteľov na súkromie. Komisia musí komunikovať s pracovnou skupinou na ochranu údajov neustále a nie iba vtedy, keď to považuje za nevyhnuté. Hovoríme o zariadeniach a technológiách, ktoré sú schopné prenášať polohu, vlastnosti a identitu predmetov. Spolu s právom na mlčanie sa tieto mechanizmy musia integrovať iba na žiadosť jednotlivca a nie ako štandardný výrobný prvok. Komisia musí zároveň zohľadniť, keď sa bude rozhodovať o realizácii projektov súvisiacich s internetom vecí, ktorá sieť sa zvolí na pripojenie týchto predmetov. V súčasnosti čelíme na internete mnohým kybernetickým útokom. Podľa môjho názoru môže použitie celosvetovej počítačovej siete na pripojenie internetu vecí predstavovať bezpečnostné riziko a výraznú záťaž pre súčasnú sieť. Vytvorenie paralelnej siete na pripojenie predmetov by mohlo znamenať riešenie v súčasnej situácii prostredníctvom rozdelenia digitálneho spektra a dividendy.
Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh správy pani Badiovej i Cutchetovej na podporu vytvorenia internetu vecí. Domnievam sa, že nové informačné technológie majú výrazný prínos pre našu spoločnosť, ale je dôležité zabezpečiť, aby sa zohľadnili potenciálne vplyvy na zdravie a životné prostredie spolu s aspektmi súvisiacimi s ochranou súkromia.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Internet sa stal súčasťou každodenného života pre milióny ľudí a dnes zohráva nenahraditeľnú úlohu ako spôsob komunikácie a ako prostriedok na prenos informácií a poznatkov. Exponenciálny rast obsahu na internete spôsobil, že internet sa stal nástrojom s mnohými využitiami, a tieto využitia sa znásobujú. Zároveň sa však stal priestorom pre nový druh kriminality, ktorá využíva rýchlosť a dematerializáciu informačných tokov a obrovský objem osobných údajov, ktoré sprístupňujú užívatelia sietí.
Stotožňujem sa s obavami, ktoré obsahuje toto uznesenie, v súvislosti s potrebou riešiť obmedzenia prístupu na internet z politických dôvodov, ako aj so zaručením väčšej bezpečnosti pre deti a adolescentov pri používaní siete. Súhlasím s názorom, že používanie a trvalé riadenie siete by malo byť na súkromných osobách, ale domnievam sa, že členské štáty sa nemôžu zbaviť svojej prítomnosti a aktivity v regulačnej úlohe. Cieľom by malo byť v prvom rade zabrániť zneužívaniu a porušovaniu občianskych práv.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vplyv nových technológií na bezpečnosť a kvalitu života verejnosti je nespochybniteľný, čo zdôrazňuje na jednej strane prínosy a na druhej strane riziká, ktoré to prináša. V tejto súvislosti „internet vecí“ prináša nové výhody pre ľudí bez toho, aby sa bránilo rozpoznaniu možných rizík, ktoré predstavuje tento nástroj s obrovským potenciálom. Chcel by som zdôrazniť prístup, ktorý podporuje výskum a spustenie pilotných projektov spolu s využitím čo najväčšieho množstva príležitostí, ktoré vznikajú najmä v oblasti optimalizácie úspor energie, výrobných procesov, vytvárania nových pracovných príležitostí a výziev. Je však nevyhnutné, aby EÚ mala spoločný referenčný rámec na presadzovanie ustanovení v súvislosti s dohľadom nad systémom, dôvernosťou, informačnou bezpečnosťou, etickým riadením, súkromím, zhromažďovaním a uchovávaním osobných údajov a informovaním spotrebiteľov. Rýchly rozvoj „internetu vecí“ si vyžaduje správu, ktorá by bola bezpečná, transparentná a multilaterálna. Na základe toho sa stotožňujem s obavami Komisie v súvislosti s bezpečnosťou, ochranou osobných údajov a súkromia verejnosti spolu so správou „internetu vecí“ v záujme rešpektovania súkromia a ochrany osobných údajov.
Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Internet vecí je projekt, ktorý začal v roku 1999 v USA. Je čoraz populárnejší a očakáva sa, že počas nasledujúcich 10 až 15 rokov spôsobí revolúciu v interakcii medzi ľuďmi a objektmi a medzi objektmi navzájom prostredníctvom čoraz väčšieho využívania technológie identifikácie prostredníctvom rádiovej frekvencie (RFID).
Proces vytvárania internetu vecí spolu so všetkými inováciami a pozitívnymi aspektmi, ktoré môže vniesť do našich každodenných životov, má taktiež výrazný podtón neistoty nielen na koncepčnej, ale aj na technickej úrovni, čo spôsobuje isté obavy. Technológia, ktorá sa skrýva za týmto krokom (RFID), sa nazýva identifikátor: elektronická súčiastka pozostávajúca z čipu a antény. Čip so šírkou iba niekoľko milimetrov môže obsahovať a bezdrôtovo prijímať a prenášať informácie. Vynárajú sa viaceré otázky súvisiace okrem iného s vlastníctvom, správou a súkromím.
Čo sa týka súkromia a ochrany údajov, pani spravodajkyňa poukazuje na dôležitosť zaručenia ochrany všetkých základných práv – nielen súkromia – v procese rozvoja internetu vecí, čo považujeme za pozitívny pohľad. Máme však vážne pochybnosti o spravovaní týchto údajov. Riešenie je ešte stále nejasné, a preto sme sa zdržali hlasovania.
Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – V súvislosti s čoraz dokonalejšou technológiou je dôležité, aby EÚ a ostatní politickí činitelia držali krok s vývojom. Táto správa sa týka mnohých dôležitých tém, ako sú napríklad otázky súkromia a zdravia, a ja plne podporujem výzvu pani spravodajkyne, aby EÚ v tejto sfére vystupovala aktívne.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Takzvané informačné a komunikačné technológie (IKT) zohrali dôležitú úlohu pri podpore sociálneho rozvoja, hospodárskeho rastu, výskumu, inovácií a kreativity vo verejných a súkromných európskych inštitúciách. Obrovské zmeny, ktorými prešiel internet za posledné roky, viedli k novým obavám a k potrebe, aby Európska únia zaviedla spoločný referenčný rámec na presadzovanie existujúcich ustanovení v súvislosti s fungovaním systému, najmä pokiaľ ide o dôvernosť, bezpečnosť informácií, etickú správu, ochranu súkromia a zhromažďovanie a uchovávanie osobných údajov a informovanie spotrebiteľov. Na základe toho je nevyhnutné, aby orgány zodpovedné za „internet vecí“ rešpektovali bezpečnosť, ochranu údajov a súkromia všetkých užívateľov, keďže iba takýto prístup môže byť prínosom pre občanov EÚ. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Dnes je už na internet pripojených a používa ho 1,5 miliardy ľudí. Internet predstavuje nápor nových druhov technológií na vytváranie sietí, ktorých cieľom je dosiahnuť určitý druh komunikácie medzi ľuďmi a vecami, ako aj medzi samotnými vecami. Informácie o výrobkoch sa musia uchovávať, prijímať a vysielať. Sú však na mieste obavy, že nad všetkými výhodami novej technológie prevážia jej nevýhody. Je potrebné zabezpečiť ochranu súkromnej sféry a znemožniť zneužitie osobných údajov. Zdá sa však, že budúci používatelia siete budú ešte zraniteľnejší, ako sú v súčasnosti. Hlasoval som za správu, pretože opatrenia navrhnuté jej autorkou o ochrane súkromnej sféry a osobných údajov sú jednoznačne potrebné.
Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) V prípade vývoja nových technológií, ako aj v tomto prípade tzv. internetu vecí, je vždy dôležité zaoberať sa etickými otázkami spolu s možnými prínosmi a ochranou osobných práv. Táto správa ide týmto smerom, preto som za ňu hlasoval.
Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Internet, ktorého používanie sa viac rozšírilo len pred dvadsiatimi rokmi, sa stal neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti, ako napríklad telefón alebo rádio. Dnes je na internet pripojených 1,5 miliardy ľudí a v priebehu niekoľkých rokov sa ich počet zdvojnásobí. Čoskoro najnovšie technológie umožnia pripojenie k sieti nielen pre počítače, ale aj pre autá alebo dokonca potraviny a iné veci. Keď bude auto pripojené k sieti, bude možné poskytnúť vodičovi informácie o tlaku pneumatík. Naprogramované chladničky budú schopné rozoznať produkty, ktorých lehota trvanlivosti uplynula. Hlasoval som za túto správu, pretože internet vecí oživí hospodárstvo spútané krízou a pomôže vytvoriť nové pracovné miesta a nové služby pre stúpajúci počet občanov EÚ a spoločností. Takisto nám umožní optimalizovať výrobné procesy a ušetriť energiu, čo je veľmi dôležité v boji proti zmene klímy.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – My zelení sme dôrazne podporili túto správu našej kolegyne socialistky pani Badiovej i Cutchetovej. Bude to dôležitá nová aplikácia internetovej technológie. Predpokladá sa, že počas nasledujúcich 10 – 15 rokov sa internet vecí stane súčasťou našich každodenných životov. Používa technológiu identifikácie prostredníctvom rádiovej frekvencie (RFID) na bezdrôtové prijímanie a prenos informácií. Pracuje na základe miniatúrneho čipu, ktorý má kapacitu na uchovávanie mnohých informácií o predmete alebo osobe, na ktoré bol umiestnený. V poľnohospodársko-potravinárskom odvetví napríklad technológia RFID umožňuje lepšiu a rýchlejšiu vysledovateľnosť produktu a poskytuje informácie o zložení: chemických vlastnostiach, hodnotách lepku atď. Podobné aplikácie sa už používajú, napríklad čip môže vodičovi poskytovať informácie o tlaku pneumatík v reálnom čase. Táto nová technológia spôsobí revolúciu a rozšíri interakciu medzi ľuďmi a vecami a medzi vecami navzájom. Inovácia spočíva vo vzájomnom vzťahu medzi vecami. Najčastejšie spomínaným praktickým príkladom je príklad s chladničkami, ktoré pri vhodnom naprogramovaní budú podľa dátumu schopné odhaliť akýkoľvek produkt, ktorého lehota trvanlivosti uplynula alebo zakrátko uplynie.
Alexander Alvaro, Jorgo Chatzimarkakis, Jürgen Creutzmann, Wolf Klinz, Silvana Koch-Mehrin, Britta Reimers a Michael Theurer (ALDE), písomne. – (DE) Boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a detskej pornografii je mimoriadne dôležitý. Musíme sa zo všetkých síl snažiť bojovať proti dostupnosti detskej pornografie na komunikačných sieťach. Neustála a účinná kontrola zneužívania detí je nielen politickou zodpovednosťou, ale aj zásadou právneho štátu. Podľa názoru nemeckej Slobodnej demokratickej strany v Európskom parlamente je nevyhnutné čo najskôr vymazať tento kriminálny obsah.
Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu z vlastnej iniciatívy, ktorej cieľom je ovplyvniť nadchádzajúce fórum o správe internetu, ktoré sa bude konať vo Vilniuse v termíne od 25. do 29. septembra. Parlament žiada fórum, aby na jednej strane okrem vykonávania svojej práce zvýšilo účasť rozvojových krajín a aby na druhej strane koordinovalo svoju prácu s vnútroštátnymi a regionálnymi fórami. Taktiež žiada, aby EÚ vytvorila stratégiu o základných aspektoch správy internetu a podporila reformu Internetovej spoločnosti pre pridelené mená a čísla (ICANN).
Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Nemám inú možnosť, ako hlasovať za správu pána Sosu Wagnera o potrebe zaručiť etickú a bezpečnú správu internetu.
Nástroj, ktorý premostil čas a vzdialenosť v komunikácii, na jednej strane poskytuje obrovské potenciálne prínosy, na druhej strane je však dennodenným zdrojom rizík nielen pre ochranu osobných údajov, ale aj pre deti. Je nevyhnutné zabezpečiť voľný tok informácií a komunikácie, ale s istotou, že najzraniteľnejší jednotlivci a najcitlivejšie údaje budú mať naďalej riadnu ochranu. Iba týmto spôsobom môže internet naďalej ostať hnacou silou pozitívnej sociálnej zmeny a rešpektovania dôstojnosti všetkých jednotlivcov.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Internet je „globálnym verejným blahom“ a jeho správa a riadenie vykonávané jednou vládou si vyslúžili veľkú dávku kritiky.
Európska únia by mala vypracovať stratégiu, ktorá bude odrážať konsenzuálny pohľad na kľúčové aspekty riadenia internetu a ktorú bude môcť dôrazne obhajovať na medzinárodných fórach a v rámci svojich bilaterálnych vzťahov s USA.
Podporujem súhlasné stanovisko Európskej komisie so súčasným modelom správy založenom na vedúcej úlohe súkromného sektora.
Taktiež by som chcela vyzvať k väčšiemu začleneniu rozvojových krajín, najmä prostredníctvom financovania ich účasti.
Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Internet mal obrovský vplyv na spoločnosť a verejný život za posledných 20 rokov. EÚ je toho dobrým príkladom, keďže predstavuje o málo viac ako 7 % svetovej populácie, ale tvorí takmer 19 % užívateľov internetu na celom svete. Správa internetu bola najväčšou prioritou verejnej politiky s cieľom zabezpečiť, aby verejnosť mohla naplno využívať potenciál internetu a zároveň nájsť najlepšie riešenia problému s nevhodným alebo nezákonným obsahom a poskytnúť spotrebiteľom dostatočnú ochranu a pokúsiť sa riešiť otázku jurisdikcie v globálnej on-line sfére.
Absolútne súhlasím s myšlienkou, že internet je globálnym verejným blahom, ktoré by malo vždy chrániť a rešpektovať verejný záujem. Je nevyhnutné, aby EÚ vypracovala stratégiu pre základné aspekty správy internetu, a podporujem iniciatívu španielskeho predsedníctva vytvoriť európsku chartu práv užívateľov internetu. Je dôležité posunúť sa smerom k vnútornej reforme Internetovej spoločnosti pre pridelené mená a čísla, aby mala reprezentatívnejšiu štruktúru s väčšou kontrolou zo strany medzinárodného spoločenstva a aby sa dosiahla jej väčšia zodpovednosť a transparentnosť.
Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o správe internetu, ktorá sa týka otázok, ako je napríklad ochrana a zabezpečenie základných práv a slobôd, prístup k internetu a jeho používanie a počítačová kriminalita. Návrh španielskeho predsedníctva na vytvorenie európskej charty práv užívateľov internetu a uznanie piatej základnej slobody (slobodný prístup k sieti) by mohol EÚ poskytnúť účinnejšie nástroje, ktoré by jej umožnili zaručiť väčšiu ochranu v otázkach súvisiacich s bezpečnosťou na jednej strane, a pluralitný a nediskriminačný prístup k sieti na druhej strane.
Göran Färm, Olle Ludvigsson a Marita Ulvskog (S&D), písomne. – (SV) My švédski sociálni demokrati sme sa rozhodli zdržať hlasovania o znení, ktoré sa týka zablokovania internetových stránok. Domnievame sa, že tieto opatrenia môžu byť oprávnené v určitých situáciách, napríklad v súvislosti so zločinmi týkajúcimi sa detskej pornografie, ale zmienka v danom texte o zablokovaní internetových stránok v prípade počítačového zločinu je pre nás príliš široko koncipovaná, aby sme za ňu mohli hlasovať.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Je neodškriepiteľným faktom, že internet dnes zohráva verejnú úlohu, ovplyvňuje nielen náš každodenný život, ale aj masové hnutia, politické myšlienky a komunikačné stratégie. Je pravda, že internet sa zhostil nenahraditeľnej verejnej úlohy, a členské štáty Európskej únie to nemôžu ignorovať. Mali by žiadať väčší prístup a účasť na správe internetu bez podkopania hlavnej úlohy súkromného používania a dennej správy siete, keďže toto sa ukázalo ako nevyhnutné pre životaschopnosť a rast internetu. Úloha členských štátov sa stáva čoraz dôležitejšou, tak ako otázky súvisiace s počítačovým zločinom a ochranou bezpečnosti užívateľov a ich súkromia spolu so slobodou prístupu a prejavu verejnosti na internete.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na čoraz väčšiu dôležitosť internetu v každodennom živote verejnosti a inštitúcií a dokonca v chode viacerých krajín a vzhľadom na jeho vplyv na hospodársky, kultúrny, sociálny a ľudský rozvoj je správa internetu záležitosťou mimoriadnej dôležitosti na celosvetovej scéne. Znamená to, že je mimoriadne dôležité, aby Európska únia zabezpečila podmienky na aktívne zasahovanie v tejto oblasti a aby chránila verejné blaho a svoje hodnoty a zásady. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu s dôrazom na dôležitosť rozšírenia zastúpenia globálnej rozmanitosti v orgánoch, ktoré v súčasnosti riadia trh s internetom, ako napríklad Internetová spoločnosť pre pridelené mená a čísla (ICANN) a Internetový orgán pre prideľovanie čísel (IANA).
Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa vychádza z dôležitej úlohy internetu, ktorý sa stal nenahraditeľným nástrojom na presadzovanie demokratických iniciatív, politickú diskusiu, digitálnu gramotnosť a šírenie poznania. Prístup k internetu na jednej strane zaručuje a na druhej strane závisí od uplatňovania viacerých základných práv vrátane rešpektovania súkromného života, ochrany údajov, slobody prejavu a združovania, slobody tlače, nediskriminácie, vzdelávania a kultúrnej a jazykovej rozmanitosti.
Správa preto poukazuje na to, že inštitúcie a zainteresované strany na všetkých úrovniach majú všeobecnú zodpovednosť zabezpečiť, aby každý mohol uplatňovať svoje právo zúčastňovať sa na informačnej spoločnosti.
Taktiež sa zaoberá hrozbami, ktoré predstavuje počítačový zločin pre spoločnosti, ktoré používajú informačné a komunikačné technológie, s poukázaním na rozšírenie navádzania na páchanie teroristických útokov, trestnú činnosť motivovanú nenávisťou a detskú pornografiu. To vystavuje verejnosť vrátane detí riziku a správa konštatuje, že „pri vymedzení celkovej stratégie je potrebné posilniť aj úlohu verejných orgánov“. Na záver vyjadruje znepokojenie nad štruktúrou Internetovej spoločnosti pre pridelené mená a čísla (ICANN), ktorá nie je reprezentatívna, a nad obmedzenou kontrolou, ktorú je medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ schopné vykonávať pri prevádzkovaní ICANN.
Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Táto správa uznáva dôležitosť internetu pri podpore kultúrnej rozmanitosti a demokratického občianstva. Pre podporu demokratických hodnôt je však nevyhnutné, aby vlády upustili od zavádzania cenzúry, a preto vítam ustanovenia odseku 13.
Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Rozprava o správe internetu je určite mimoriadne dôležitá v situácii, keď sa tento spôsob komunikácie stal absolútne nevyhnutným v mnohých krajinách, či už v profesionálnom, alebo osobnom živote ľudí. Presne z tohto dôvodu je pre nás prinajmenšom úplne nepredstaviteľné prenechať strategické rozhodnutia v súvislosti s internetom výlučne na súkromnú spoločnosť z USA.
Správa, o ktorej sme dnes hlasovali, je nevyhnutná na vytvorenie modelu správy, ktorý zahŕňa konečných spotrebiteľov. Domnievam sa, že musíme podporiť spoluprácu medzi univerzitami a podnikateľmi na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Zároveň musíme zapojiť zainteresované strany z ázijského trhu, majúc na pamäti mimoriadne rýchle tempo rozvoja v tejto oblasti. Okrem toho je pre nás dôležité venovať mimoriadnu pozornosť hľadaniu rovnováhy medzi ochranou súkromia užívateľov a zaznamenávaním osobných údajov na rôznych internetových stránkach, nielen pre vznikajúce sociálne siete, ale aj pre rozvoj nakupovania on-line. Ďalšou mimoriadne dôležitou skutočnosťou je, že internet poskytuje vynikajúci spôsob podpory európskeho kultúrneho dedičstva a hodnôt, ako aj hnaciu silu pre inovácie, čím nám pomáha zmierniť rozdiely vo vzťahu k ostatným regiónom sveta.
Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Vítam odôvodnenia tejto správy, ktoré opisujú internet ako globálne verejné blaho, ktoré treba spravovať v spoločnom záujme. Správa zdôrazňuje dôležitosť internetu v politickej diskusii. Práve z dôvodu týchto príhodne spomenutých zásad som hlasoval proti tomuto textu. Ako môžeme na jednej strane obhajovať rešpektovanie spoločného záujmu a na druhej strane žiadať spoločnú verejno-súkromnú správu, ktorá by nebránila voľnej súťaži? Hoci tento text správne poukazuje na dôležitosť všeobecného záujmu, dosahuje opačný výsledok. Euroliberálny dogmatizmus znamená katastrofu pre Európu.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Dnes je internet globálnym nástrojom, preto by jeho správa mala zohľadniť spoločný záujem. Dnes je internet jedným z hlavných spôsobov šírenia demokratických hodnôt po celom svete a je nenahraditeľným nástrojom na podporu všetkých druhov myšlienok, politickej diskusie a šírenia poznania. Z tohto dôvodu je kľúčové, aby sa internet rozvíjal takým spôsobom, aby k nemu všetci v rámci EÚ mali rovnomernejší prístup. Je rovnako dôležité, aby bol bezpečný pre všetkých užívateľov, najmä pre deti, ktoré sa menej dokážu chrániť pred potenciálnymi rizikami, ktoré vyplývajú z jeho používania. Ak chceme zachovať status internetu ako globálneho verejného blaha, musíme zabrániť scenáru, kedy by ho ovládla jediná organizácia alebo skupina organizácií. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Pokiaľ ide o internet, musíme na jednej strane brániť zásadu slobody prejavu a zároveň na druhej strane bojovať proti počítačovému zločinu a jeho zneužívaniu. Nesmieme však skončiť pri uchovávaní údajov v mene boja proti zločinu a terorizmu, kde nie je žiadny dôvod na podozrenie. Internet vyslovene spôsobil nové problémy, ako je napríklad ochrana údajov na sociálnych sieťach alebo v súvislosti s projektmi, ako napríklad Google Street View. Problémy súvisiace s poslednými novinkami na internete sa takmer nespomínajú, preto som sa zdržal hlasovania.
Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Internet je globálnou verejnou komoditou a mal by fungovať na základe kritéria verejného záujmu. Je potrebné vytvoriť konkrétnu infraštruktúru na správu internetu s cieľom zabezpečiť jeho bezpečnosť, integritu a autentickosť a zredukovať možnosť počítačových útokov. Je potrebná otvorená globálna spolupráca na správe internetu a musíme vypracovať európsku chartu práv užívateľov internetu a uznať piatu základnú slobodu EÚ: prístup k internetu. Z tohto dôvodu som hlasoval za správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku o správe internetu, ktorá konštatuje, že EÚ by mala prijať stratégiu, ktorá by poskytla prístup k internetu bez diskriminácie a zaručila neutralitu internetu, rešpektovanie súkromia, ochranu údajov, slobodu prejavu a ochranu maloletých. Mimoriadny dôraz by sa mal klásť na skupinu obyvateľstva, ktorá je najzraniteľnejšia voči útokom v kybernetickom priestore, a mali by sa zaviesť potrebné obmedzenia s cieľom ochrániť maloletých v čo najväčšom možnom rozsahu a podporiť medzinárodnú spolupráce v boji proti nezákonnému a škodlivému obsahu na internete.
Fiorello Provera (EFD), písomne. – (IT) Internet sa dnes stal kľúčovým nástrojom na rozvoj vnútorného trhu, ktorý je základným kameňom rastu a rozvoja Európskej únie. Okrem toho má dnes viac ako 60 % európskej populácie prístup do sveta informačných technológií. Z tohto dôvodu sa zdá nevyhnutné, aby Únia mala vedúce postavenie v diskusii o správe internetu, čím by sa zaručilo, že služba, ktorá sa stala nevyhnutnou pre sociálnu a komerčnú interakciu, bude náležite odrážať hodnoty Únie, ako napríklad ochrana spotrebiteľov a maloletých. Z tohto dôvodu podporujem obsah a návrhy správy pána Sosu Wagnera.
Teresa Riera Madurell (S&D), písomne. – (ES) Predovšetkým by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi k jeho správe a jej vynikajúcemu načasovaniu vzhľadom na nadchádzajúce zasadnutie fóra o riadení internetu (IGF), ktoré sa v EÚ uskutoční po prvýkrát.
EÚ sa zúčastňovala zasadnutí fóra od jeho založenia, ale skutočnosť, že sa bude konať vo Vilniuse znamená, že naša delegácia bude mať dokonca ešte väčší význam. Tento rok je to päť rokov od vytvorenia IGF a v súlade s tuniskou agendou bude musieť rozhodnúť, či sa v ňom bude pokračovať alebo nie. Delegácia EÚ už v Šarm al-Šajchu vyjadrila svoj súhlas s pokračovaním IGF v jeho súčasnej podobe pre dôležitú úlohu, ktorú zohráva ako nástroj pre otvorený dialóg medzi všetkými stranami zainteresovanými na správe internetu.
To musí byť naďalej naše stanovisko v diskusiách, ktoré sa uskutočnia vo Vilniuse. Čo sa týka ďalších otázok, ako napríklad rozvoj Internetovej spoločnosti pre pridelené mená a čísla, ktorá bude mať nepochybne dôležité miesto v diskusiách nadchádzajúceho zasadnutia fóra, správa pána Sosu Wagnera dáva veľmi jasne najavo, aké spoločné stanovisko budeme presadzovať na zasadnutí IGF ako zástupcovia európskych inštitúcií.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som proti v konečnom hlasovaní o tejto správe, pretože obsahovala podporu pre zasahovanie vlád do správy internetu, čo nie je práve v súlade s postojom zelených.
Alexandra Thein (ALDE), písomne. – (DE) Boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a detskej pornografii je mimoriadne dôležitý. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili dostupnosti detskej pornografie cez internet. Neustála a účinná prevencia zneužívania detí je nielen politickou zodpovednosťou, ale aj zásadou právneho štátu. Podľa názorov členov nemeckej Slobodnej demokratickej strany v Európskom parlamente sa kriminálny obsah tohto druhu musí vymazať čo najskôr.
Derek Vaughan (S&D), písomne. – Hlasoval som za správu pána Sosu Wagnera, keďže EÚ by mala zaujať silnú vedúcu pozíciu vo všetkých aspektoch správy internetu na medzinárodnej scéne. Táto správa zachováva dôraz EÚ na potrebu bezpečnosti a stability globálneho internetu, rešpektovania ľudských práv, slobody prejavu, súkromia, ochrany osobných údajov a podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti.
Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu o správe internetu, ale zdržala som sa hlasovania o odseku, ktorý žiada, aby prioritu dostala ochrana držiteľov práv duševného vlastníctva, čím by sa dostali na rovnakú úroveň ako spotrebitelia.
Dobrá správa internetu skutočne musí zaručiť prístup pre všetkých k hodnotám, najmä ku kultúrnym hodnotám, v rámci digitálneho prostredia, ale toto nemožno dosiahnuť na úkor práv tvorcov, a predovšetkým autorov. Tieto práva sa nemôžu považovať iba za práva duševného vlastníctva, autori by mali mať možnosť zvoliť si spôsob, akým chcú, aby ľudia mali prístup k ich dielam.
Okrem toho sa tiež musí zaručiť súkromie užívateľov a kreativita.
Z tohto dôvodu je najdôležitejšie nájsť rovnováhu medzi právami užívateľov a právami tvorcov, aby sa jednotlivci mohli rozvíjať ako informovaní občania, spotrebitelia a tvorcovia.
Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hoci som hlasoval za toto uznesenie, všimol som si výhrady k určitým regiónom, najmä pokiaľ ide o najvzdialenejšie regióny, v súvislosti s prístupom k inováciám. Ťažkosti súvisiace s nedostatočným kritickým objemom sa musia zohľadniť s cieľom podporiť lepšie využívanie potenciálu pre oblasti, ako je výskum a inovácie v týchto regiónoch. Jedinečné charakteristiky najvzdialenejších regiónov, pokiaľ ide o geografiu a podnebie, sú mimoriadne výhodné pre rozvoj špecifických aktivít v oblasti biodiverzity, morských zdrojov, zmeny klímy, obnoviteľnej energie, vody, životného prostredia, prírodných zdrojov, zdravia a nových technológií.
Najmä pokiaľ ide o prírodné zdroje a biodiverzitu, najvzdialenejšie regióny umožňujú európskemu výskumu privilegovaný prístup k tropickým ekosystémom, ktoré vynikajú jedinečnou biodiverzitou a poľnohospodárstvom. To umožňuje, aby sa výskum vykonával v rámci kontextu Európskej výskumnej oblasti ako v „prírodných laboratóriách“. Zároveň sú dobrým miestom na experimentovanie. Napriek možnostiam mnohých regiónov a všetkému úsiliu, ktoré sa do nich vkladá, mnohé naďalej majú viac ťažkostí ako iné regióny pri zlepšovaní faktorov, ktoré prispievajú ku konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti v zmysle lisabonskej stratégie, najmä v kontexte výskumu a vývoja.
Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, podporujem stanovisko pána Winklera, za ktoré som hlasoval, o revízii politiky EÚ na podporu inovácií. Osobitne súhlasím so snahou zaviesť rozsiahlu stratégiu, ktorá sa nebude týkať len technologickej inovácie, ale aj inovácie v administratívnej, organizačnej a sociálnej oblasti. Z tohto dôvodu sa domnievam, že zapojenie finančného sveta a malých a stredných podnikov do definovania opatrení zameraných na podporu inovácie je kľúčové, ako aj zameranie pozornosti na politické a hospodárske ciele na regionálnej úrovni.
Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Táto správa z vlastnej iniciatívy sa zaoberá opatreniami, ktoré Komisia prijala v oblasti inovačnej politiky, a stanovuje niekoľko priorít pre definovanie novej inovačnej politiky. V rámci nich Parlament vyjadruje želanie, aby sa inovácie neobmedzovali na technologické aspekty, ale aby pokrývali aj administratívne, organizačné a sociálne inovácie. Zdôrazňuje aj rozvoj nových inovačných ukazovateľov, ktoré sú lepšie prispôsobené hospodárstvam a ktoré sú čoraz viac založené na poznatkoch. Na záver, a domnievam sa, že toto je dôležitý bod, správa je za zlepšovanie účinkov synergie medzi rámcovými programami pre výskum a inovácie a štrukturálnymi fondmi. Keďže absolútne súhlasím so smerom, ktorý udáva táto správa, podporila som ju pri hlasovaní.
Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za túto správu z vlastnej iniciatívy môjho nemeckého kolegu pána Hermanna Winklera, ktorá vznikla v nadväznosti na oznámenie Európskej komisie s názvom Revízia inovačnej politiky v meniacom sa svete. Inovácie sú kľúčovým faktorom pre úspešné vyrovnanie sa so zásadnými spoločenskými a ekologickými otázkami, ktorým v súčasnosti čelí Únia, a pri dosahovaní jej strategických politických cieľov. Bez urýchlenia rozvoja a všeobecného používania vhodných, trvanlivých a energeticky úsporných technológií nedosiahneme naše ciele v oblasti energetiky a zmeny klímy do roku 2020. Podporujem posilnenie dialógu medzi univerzitami a podnikmi. Pokiaľ ide o rozpočtové aspekty, na úrovni stáleho financovania verejného sektora musíme vytvoriť inovačnú politiku viac založenú na Spoločenstve.
Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Túto správu som podporil. Vedecký výskum a inovácie sú kľúčom k úspešnému zvládnutiu súčasných obrovských sociálnych a ekologických problémov EÚ a k naplneniu jej strategických politických cieľov v oblastiach, ku ktorým patrí konkurencieschopnosť, zmena klímy, zamestnanosť, demografické zmeny a mnohé iné. S cieľom udržať si konkurencieschopnosť musí EÚ investovať do trvalo udržateľných technológií a zabezpečiť pre ne potrebné financie. Doteraz Európa výrazne zaostávala v oblasti vedeckého výskumu a inovácií, pretože táto oblasť je veľmi rozdrobená a existujú rozdiely medzi vedeckým výskumom a inováciami a ich uplatnením sa na trhu. Domnievam sa, že budúci plán Európskej komisie na inovácie musí riešiť otázky financovania vedeckého výskumu a inovácií súkromným sektorom, čo by spoločnostiam umožnilo vytvoriť kreatívne inovačné výrobky a služby a prispôsobiť ich trhu.
Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Či už sa týkajú výrobkov, alebo procesov a sú radikálne alebo postupné, v súčasnosti sú inovácie hnacou silou konkurencieschopnosti súčasných hospodárskych a obchodných systémov, ktoré sa usilujú o účinnosť a trvalú udržateľnosť. Z tohto dôvodu sa musí podporovať výskum, ktorý podporuje každú inovačnú aktivitu a vynález, najmä ak sa im podarí spojiť malé a stredné podniky so svetom nových technológií.
Z tohto dôvodu môžem iba podporiť správu z vlastnej iniciatívy, ktorú vypracoval pán Winkler a ktorá zapája tretiu stranu vedomostného trojuholníka, inými slovami spotrebiteľov. Potrebujeme vzťažné body v neustále sa meniacom svete, v ktorom v súčasnosti žijeme. Preto je dôležité, aby si rast a konkurencieschopnosť hospodárskeho a sociálneho systému vždy zachovali ľudský rozmer.
Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Momentálne sa menej ako 1 % rozpočtu Európskej únie vynakladá na inovácie. Taký je súčasný stav v situácii, keď si Európa uvedomila, že jej budúcnosť spočíva vo vedomostnom trojuholníku – výskum, inovácie a vzdelávanie. Žiadosť Európskeho parlamentu zvýšiť zdroje pridelené pre inovácie je absolútne oprávnená v týchto okolnostiach. Blíži sa čas, keď sa budeme zaoberať finančnými plánmi na obdobie rokov 2014 – 2020 a budeme musieť zohľadniť túto požiadavku. Transformácia európskeho hospodárstva na trvalo udržateľné hospodárstvo musí priniesť väčšiu konkurencieschopnosť európskych spoločností a poskytnúť nové príležitosti pre vnútroštátne hospodárstva v dôsledku hospodárskych a ekologických otázok, ktorým čelí Európa.
Navyše, a najmä vzhľadom na finančnú a úverovú krízu, je pre inovačnú kapacitu podnikov nesmierne dôležité, aby sa objem poskytovaných finančných prostriedkov na úrovni Spoločenstva, ako aj na vnútroštátnej úrovni zvýšil a aby sa vytvorili vhodné finančné nástroje. Rozdrobenie zdrojov medzi množstvo cieľov a viaceré konkrétne iniciatívy EÚ doteraz neprinieslo dostatočne uspokojivé výsledky. Finančné prostriedky sa musia nasmerovať do tých oblastí, v ktorých je bumerangový efekt najväčší. Kľúčovým kritériom tu musí byť pridaná hodnota pre Európu.
Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu. V prvom rade by som chcel zablahoželať pánovi spravodajcovi Winklerovi k vynikajúcej práci.
Inovácie a výskum sú podobne ako vzdelávanie a odborná príprava kľúčovými prvkami, ktoré umožnia Európe byť konkurencieschopnou v technologicky čoraz súťaživejšom svete. Doteraz sa však pre tento sektor vyčlenilo iba 1 % rozpočtu EÚ, čo nepostačuje na riešenie zložitých problémov, s ktorými sa Európa musí vyrovnať. Je čas, aby Európska únia investovala viac v oblasti výskumu a inovácií. Domnievam sa, že môžeme prekonať hospodársku krízu a sprístupnenie väčšieho množstva finančných prostriedkov je jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť.
Taktiež sa domnievam, že je dôležité, aby sme poskytli stimuly pre súkromné investície do technologických inovácií a podporili ich, pretože iba keď budeme uskutočňovať výskumy, budeme schopní mať konkurencieschopný trh, ktorý sa vyrovná s čoraz väčším počtom presídlení. Na záver, podporujem plány na „nástroje prispôsobené potrebám ich užívateľov“ a na zmenšenie byrokracie pre malé a stredné podniky, čo by malo podnietiť rozhodné technologické inovácie.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Inovačná politika musí riešiť obrovské sociálne problémy, ktorým čelíme, a spojiť všetky zainteresované strany.
Dôležité je investovať do poznatkov a reforiem, ktoré podporujú technologický pokrok, výskum, inovácie, vzdelávanie a odbornú prípravu s cieľom podporiť prosperitu, rast a zamestnanosť zo strednodobého a dlhodobého hľadiska.
Snaha vyrovnať sa s novými problémami si vyžaduje inovačný prístup k uplatneniu nových technológií spolu s inovačným prístupom k sociálnym otázkam na organizačnej úrovni.
Chcela by som vyzvať na posilnenie úsilia s cieľom posunúť sa od technologických inovácií k sociálnym inováciám – inováciám vo verejných službách a jednotlivých regiónoch.
Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Inteligentný rast založený na znalostnom a inovačnom hospodárstve si vyžaduje konkrétne opatrenia zo strany nadnárodných a vnútroštátnych inštitúcií.
Lepšie politiky na podporu podnikateľov v odvetví výskumu musia ísť ruka v ruke s politikami na podporu investícií do nových experimentov s cieľom okrem iného zabezpečiť kvalifikovaných pracovníkov pripravených súťažiť na európskom trhu práce. Spolu s požiadavkou pre krajiny, aby vynakladali viac investícií na výskum, by sme im mali ponúknuť európsky regulačný rámec, ktorý by bol zároveň všeobecný, ale aj konkrétny, s usmerneniami pre spoločný, koordinovaný rozvoj a nástrojmi na monitorovanie toho, či financovanie dosahuje požadované výsledky.
Navrhujem a podporujem reguláciu na európskej úrovni učňovského vzdelávania, odbornej prípravy a odborného vzdelávania, ktoré niektoré krajiny už začlenili do svojich vzdelávacích systémov, ako aj opatrenia pre „práva a povinnosti“ v oblasti vzdelávania. Ak však naším cieľom má byť, aby sa 3 % HDP pridelili na financovanie výskumu, potrebujeme, aby akademický svet poskytol viac záruk, pokiaľ ide napríklad o akademickú produktivitu odborných asistentov, a musíme zabrániť štiepeniu zdrojov, čo v minulých rokoch spôsobilo neprimerané a nerovnomerné použitie už vtedy obmedzených finančných prostriedkov s neuspokojivými výsledkami.
Na záver, súhlasím s potrebou usilovať sa o jednotný systém patentových súdov s cieľom štandardizovať práva na nadnárodnej úrovni.
Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Inovácie majú mimoriadne dôležité miesto v modernej spoločnosti. Spoločnosť založená na inováciách je schopná odvrátiť hroziace krízy, či už sociálno-ekonomické, alebo prírodné. Z toho vyplýva, že je nevyhnutné, aby inovačná politika bola schopná napomôcť pokroku spoločnosti a nie aby spôsobovala jej stagnáciu pre rôzne byrokratické fígle. Ako pán Winkler konštatuje vo svojej správe, dnešné inovácie musia zohľadňovať aj sociálnu hodnotu, ktorú prinášajú. Domnievam sa, že inovácie 21. storočia musia taktiež zohľadniť vplyv, ktorý majú na jednotlivca a spoločnosť vo všeobecnosti. Inovácie, ako napríklad „internet vecí“, musia zohľadňovať a rešpektovať právo na súkromie a na ochranu osobných údajov jednotlivca. Európska spoločnosť sa nesmie stať spoločnosťou typu Veľkého brata. Naopak, zavedené inovácie musia ľuďom pomáhať slobodne komunikovať v otvorenej spoločnosti. Prínos technologických a sociálnych inovácií v skutočnosti tvorí základ nášho pokroku. Z tohto dôvodu žiadam Komisiu, aby sa touto záležitosťou zaoberala s maximálnou zodpovednosťou a aby predstavila víziu na vypracovanie akčného plánu inovácií pre budúcnosť.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Význam vedomostí a inovácií sa dostáva do popredia ako súčasť politického programu a politického žargónu a dnes sa iba málo ľudí odváži spochybniť otázku dôležitosti investícií do tejto oblasti a potrebu prepojenia vedomostí, inovácií, podnikov a pracovných miest.
Jednomyseľnosť v súvislosti s týmito pojmami však predstavuje riziko, že sa oslabí ich význam, ako sa to stalo v prípade ďalších módnych pojmov, napríklad životného prostredia, hospodárskej udržateľnosti alebo podpory podnikania. Tieto témy pokrývajú stránky volebných prejavov a programov a takmer vždy sú iba jednotvárnym konštatovaním skutočnosti, ktoré neprináša nič nové. Napriek vážnemu úsiliu vlády zameranému na určité aspekty musím v tejto súvislosti upozorniť na škodlivý technologický populizmus, ktorým, zdá sa, trpí portugalský premiér. Bolo by lepšie zamerať sa viac na obsah a menej na vyhlásenia súvisiace so zlepšovaním pracovných podmienok a vedeckej produkcie a nezabúdať, že konkurenčné úsilie si vyžaduje nielen ambície, ale aj realistický prístup.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Dnes sa všeobecne uznáva, že inovácie sú nevyhnutné pre úspech a udržateľnosť hospodárskeho a sociálneho rozvoja a úspech európskej integrácie. V súvislosti s rastúcim tempom rozvoja globálnej a ľudskej reality sa dôležitosť inovácií, ktoré musí vždy sprevádzať výskum a vzdelávanie, stala ešte zrejmejšou. Vzhľadom na to podporujem požiadavku tejto správy na revíziu inovačnej politiky EÚ, ktorá zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby EÚ zamerala svoje úsilie na investovanie zdrojov v tejto oblasti. Rád by som tiež poukázal na dôležitosť stimulov pre súkromný sektor a na prioritu komplexnej, prierezovej stratégie na dosiahnutie európskej inovačnej politiky.
Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Súhlasíme s niekoľkými aspektmi tejto správy, aj keď spôsob, akým je formulovaná, sa nezameriava vždy na najdôležitejšie otázky. Napríklad súhlasíme, že inovácie sú iba jedným z prvkov potrebných na prekonanie problémov, ktorým dnes čelíme na spoločenskej aj globálnej úrovni, a že existujú ďalšie oblasti, ktoré sú pre spoločnosť rovnako dôležité.
Avšak v takzvanej stratégii EÚ do roku 2020 je každej z týchto oblastí, ako napríklad podnikateľskej činnosti, zamestnanosti, demografickým zmenám a inkluzívnej spoločnosti, pridelená taká priorita, že tento dokument a analýza potrebných inovácií v meniacom sa svete zďaleka nedosahuje úroveň, ktorá je potrebná na podporenie skutočnej hospodárskej a sociálnej súdržnosti, rastu produktivity, tvorby pracovných miest a oživenia miezd v členských štátoch, ktoré všetky považujeme za rozhodujúce. Z tohto dôvodu sme sa zdržali hlasovania.
V oznámení o prieskume inovačnej politiky EÚ v meniacom sa svete, ktoré bolo vydané 2. septembra 2009, Európska komisia načrtáva pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti inovačnej politiky EÚ od roku 2005. Teraz sa očakáva, že navrhovaný akčný plán pre inovácie, ktorý by sa mal zakrátko predložiť, sa bude určitými aspektmi znovu zaoberať a že ich bude uplatňovať.
Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – (PL) Správa o výzvach, ktorým čelí inovačná politika EÚ je veľmi dobrý dokument, ktorý nastoľuje najdôležitejšie otázky súvisiace s touto záležitosťou. Spolu s kolegami zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente som túto správu podporila vrátane pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 46, ktorý vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovali svoje úsilie zamerané na dosiahnutie dohody o patente Spoločenstva a jednotný systém patentových súdov. Táto záležitosť sa ťahá už roky a veľa rokov sa opakovali tie isté argumenty v prospech spoločného patentu spolu s rovnakými spornými otázkami (napríklad do koľkých jazykov by sa mali prekladať európske patenty). Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa niektoré právne otázky objasnili. Budeme mať dve nariadenia: jedno o samotnom patente a druhé o jazykovom systéme.
Okrem toho je tu však záležitosť systému patentových súdov, ktorého vytvorenie si bude vyžadovať reguláciu vzťahu medzi Európskou úniou a Európskou patentovou organizáciou takým spôsobom, ktorý je v súlade s kompetenciami inštitúcií EÚ vrátane Európskeho parlamentu. Bez toho, aby som zachádzala do podrobností týkajúcich sa patentového systému, ktorý bude bezpochyby predmetom početných diskusií, by som chcela zdôrazniť, že to je otázka jednej z najdôležitejších úloh tohto funkčného obdobia Európskeho parlamentu. Preto si myslím, že na každom kroku by sme mali vyzývať ostatné inštitúcie, aby v tejto oblasti začali konštruktívnu spoluprácu, a práve to robí správa pána Winklera.
Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Správa pána Winklera sa zaoberá mnohými dôležitými otázkami vrátane ekologických inovácií a zelených podnikov. Z hľadiska problémov, ktorým čelí naša planéta, je jasné, že inovácie v týchto oblastiach sú veľmi dôležité. Naša krajina, Škótsko, má vedúce postavenie v mnohých aspektoch ekologických inovácií, predovšetkým v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Škótska vláda založila cenu ondrejského kríža vo výške 10 miliónov GPB, ktorej cieľom je podporovanie inovácií v oblasti prílivovej energie a energie morských vĺn, a to presne zodpovedá širšiemu úsiliu EÚ zameranému na uplatňovanie vhodnej politiky v meniacom sa svete.
Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Celosvetová hospodárska súťaž zameraná na prilákanie investícií vedie k tomu, že sa postupne do tretích štátov premiestňujú nielen niektoré výrobné zariadenia, ale aj príslušné výskumné a vývojové kapacity. Tento trend ohrozuje v základoch postavenie Európy ako priemyselnej lokality. Treba sa mu vzoprieť prostredníctvom rozhodného podporovania inovačného potenciálu skôr, než sa tento trend nebude dať zvrátiť. Podľa vyjadrení Európskej komisie sa priamo na inovačné opatrenia v súčasnosti použije menej než 1 % rozpočtu EÚ. Vzhľadom na ďalšie očakávané spoločenské výzvy je tento podiel nedostatočný. Preto súhlasím s výzvou spravodajcu na zvýšenie rozpočtu EÚ pre inovácie. Táto skutočnosť by sa mala zohľadniť v postupe plánovania v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2014 – 2020. Navyše, a najmä vzhľadom na finančnú krízu a zmrazenie úverov, je pre inovačnú kapacitu podnikov nesmierne dôležité, aby sa objem poskytovaných finančných prostriedkov na úrovni Spoločenstva, ako aj na vnútroštátnej úrovni zvýšil a aby sa vytvorili finančné nástroje prispôsobené potrebám ich užívateľov. Na zefektívnenie inovačnej politiky treba zlepšiť koordináciu a účinnejšie prepojiť rôzne podporné nástroje a zjednodušiť riadiacu štruktúru, inými slovami, finančná pomoc musí byť lepšie cielená.
Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Bez neustáleho zavádzania inovácií nie je možný žiadny rozvoj. Inovačné opatrenia sú potrebné v každej oblasti hospodárskeho a spoločenského života – od nových terapeutických metód a čoraz rýchlejších komunikačných prostriedkov po nové myšlienky v priemysle a vede a alternatívne metódy získavania energie. Je to dôležité najmä v súvislosti s globálnou hospodárskou krízou a problémom starnúcej spoločnosti. Rád by som poukázal na skutočnosť, že okrem medziodvetvového charakteru inovačnej politiky je dôležitá aj iniciatíva občanov.
Inovačná schopnosť malých a stredných podnikov a tiež poľnohospodárskych podnikov je dôležitým prvkom na vytvorenie konkurencieschopného hospodárstva. Keď venujeme pozornosť rýchlemu rozvoju hospodárstva vrátane starostlivosti o životné prostredie, nemali by sme zabúdať na ľudí a sociálnu nerovnosť, pretože tieto rozdiely sa môžu zväčšiť a mohli by pôsobiť proti rozvojovým opatreniam.
Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že súčasná premena európskeho hospodárstva na udržateľné hospodárstvo musí viesť k väčšej konkurencieschopnosti európskych podnikov. Dôležité je, aby sa hospodárske problémy premenili na nové možnosti pre vnútroštátne hospodárstva. Jedným z našich cieľov sa musí stať nielen boj proti presídľovaniu výrobných zariadení do tretích štátov, ale aj boj proti presídľovaniu príslušných výskumných a vývojových kapacít.
Okrem politického cieľa, akým je konkurencieschopnosť, musí EÚ čeliť ďalším veľkým spoločenským výzvam vrátane zmeny klímy alebo demografických zmien. V súčasnosti sa priamo na inovačné opatrenia použije menej než 1 % rozpočtu EÚ. Vzhľadom na ďalšie očakávané spoločenské výzvy si myslíme, že tento percentuálny podiel je nedostatočný.
Z tohto dôvodu podporujem stanovisko nášho spravodajcu, ktoré žiada, aby nadchádzajúci postup plánovania v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2014 – 2020 zahŕňal zvýšenie rozpočtu EÚ pre inovácie. Dôležité bude, aby stimuly boli zamerané na dosiahnutie cieľov a identifikovať a rozvinúť koordinované prepojenia nástrojov na podporu nových technológií a zlepšenú koordináciu zúčastnených strán. Okrem podpory z verejných financií je potrebné podnecovať a podporovať súkromné investície do inovácií.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Inovácie sú spolu s výskumom a odbornou prípravou jednou z najdôležitejších vecí na budovanie znalostnej spoločnosti v EÚ. Politika Spoločenstva v oblasti inovácií je veľmi dôležitá na dosiahnutie cieľov stanovených v stratégii EÚ do roku 2020. Inovácie si však vyžadujú finančné zdroje, ktoré chýbajú najmä podnikom, a podniky, predovšetkým MSP, to nemajú pri ich získavaní jednoduché. Schválenie tohto nariadenia je preto dôležitým krokom zameraným na poskytovanie podpory podnikom, ktoré sú hnacou silou inovačného procesu v Európe.
Miroslav Mikolášik (PPE) , písomne. − (SK) Považujem na neprípustné, aby celosvetová hospodárska súťaž dospela k tomu, aby sa nielen výrobné zariadenia, ale aj príslušné výskumné a vývojové kapacity premiestnili do tretích krajín.
Takémuto trendu treba rázne zabrániť odvážnou a dôkladne premyslenou inovačnou politikou, ktorá zaručí konkurencieschopnosť ekonomiky EÚ, ako aj prechod na znalostné a nízkouhlíkové hospodárstvo.
Z tohto dôvodu považujem za nedostatočný objem finančnej podpory EÚ na inovácie, ktorý predstavuje menej než 1 % rozpočtu EÚ, a súhlasím so spravodajcom, aby sa tento nedostatok napravil vo finančnom výhľade na obdobie 2014 – 2020, na ktorom sa začne pracovať už koncom tohto roka.
Zároveň je potrebné, aby sa vzhľadom na to, že finančná kríza prispela k zmrazovaniu úverov na inovačné projekty podnikov, aj členské štáty vážne zamysleli nad zreteľným zvýšením financovania výskumu a vývoja, čo z dlhodobého hľadiska zaručí ich konkurencieschopnosť a prispeje k zachovaniu a aj tvorbe pracovných miest.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Výskum, inovácie a vzdelávanie sú dôležitými faktormi konkurencieschopnosti krajiny. Ak si majú podniky zachovať inovačnú schopnosť, musia investovať veľa peňazí – čo je často problém najmä z hľadiska úverovej krízy. V časoch, keď sú zdroje čoraz vzácnejšie, je nevyhnutné rozširovať a podporovať udržateľné technológie. Ešte raz, na jednej strane musíme podporovať vidiecke regióny urýchlením rozširovania širokopásmovej siete do týchto regiónov a súčasne sa v dôsledku privatizácie železničnej siete, pošty a tak ďalej redukuje infraštruktúra týchto regiónov.
Zatiaľ čo hovoríme o dôležitosti univerzít a výskumných zariadení, v skutočnosti sa financovanie týchto inštitúcií znižuje. Ako vždy zdôrazňujeme v tejto súvislosti dôležitosť MSP, ale ktovie, či budú nasledovať nejaké skutočné kroky. Správa je v podstate opakovanie starých opatrení, a preto som sa zdržal hlasovania.
Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Stratégia na ďalších desať rokov (EÚ 2020) stanovuje ako svoj druhý základný cieľ zvýšenie investícií do výskumu a vývoja na 3 % HDP do roku 2020. V tieni neúspechu lisabonskej stratégie v tomto špecifickom sektore táto správa z vlastnej iniciatívy vyzýva Komisiu na konkrétne a ambiciózne iniciatívy.
Je potrebné poznamenať, že výdavky na výskum a vývoj v Európe sú nižšie ako 2 % v porovnaní s 2,6 % v USA a 3,4 % v Japonsku, hlavne v dôsledku nízkych úrovní súkromných investícií. Zmena, ktorá prebieha na pracovnom trhu v dôsledku súčasnej hospodárskej krízy a zmena výrobného procesu si vyžaduje, aby sa rozvíjal inovačný sektor, ktorý bude vytvárať nielen technologickú, ale aj spoločenskú pridanú hodnotu.
Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) To, čo Európe umožní zvládnuť hlavné hospodárske, spoločenské a environmentálne problémy najbližších desaťročí, sú inovácie zajtrajška. Musíme zvýšiť naše úsilie pri uplatňovaní ambicióznej inovačnej politiky v Európe. To je logika správy pána Winklera, ktorú som podporil. Po prvé, musíme zvýšiť finančnú pomoc určenú pre túto politiku. Podiel európskeho rozpočtu venovaný inováciám sa musí výrazne zvýšiť a dúfam, že nasledujúci finančný výhľad na obdobie rokov 2014 – 2020 bude vypracovaný v tomto zmysle.
Členské štáty musia tiež zintenzívniť svoje úsilie, aby čo najrýchlejšie dosiahli barcelonský cieľ vyčlenením minimálne 3 % svojho HDP na výskum a vývoj. Veľmi dôležité je tiež zlepšiť koordináciu európskych a vnútroštátnych politík. Inovačnú politiku je nevyhnutné formulovať z dlhodobého hľadiska a súvislým a komplexným spôsobom, aby bola účinná. Okrem toho sa musí posilniť dialóg medzi výskumným sektorom a hospodárskym sektorom. V tejto súvislosti vítam vytvorenie Európskeho inovačného a technologického inštitútu, ktorý pomôže podporiť vzťahy medzi týmito dvomi sektormi.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Je mi ľúto, že nefungovalo hlasovanie po častiach, ktoré požadovali zelení, aby sa vypustila výzva týkajúca sa Európskeho patentového súdu, a preto správa túto výzvu, žiaľ, obsahuje. Táto správa však vyzýva na využitie spoločných patentových nástrojov, patentových platforiem a licencií na plné práva a zdôrazňuje dôležitosť kvality patentov.
Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený, že odstránenie chudoby je veľmi dôležité. Odstránenie chudoby je hlavný cieľ stanovený Lisabonskou zmluvou v oblasti politiky spolupráce a rozvojovej politiky EÚ. Vzhľadom na to, že je to morálna povinnosť, ktorej dlhodobá užitočnosť je dôležitá pre záujmy EÚ, si myslím, že je dôležité preferovanie tohto cieľa v rámci zahraničnej politiky. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že napriek hlbokej hospodárskej kríze, ktorou prechádza Európa a zvyšok sveta, nemôžeme a nemali by sme zanedbať zahraničnú pomoc, pretože táto je nevyhnutná na vytvorenie spravodlivejšieho a solidárnejšieho sveta.
Vzhľadom na to, že dosiahnutie cieľov prijatých na miléniovom samite v roku 2000, kde sme sa zaviazali zvýšiť svoj príspevok k boju proti chudobe, je ešte veľmi vzdialené a že rok 2015 – cieľový rok na dosiahnutie týchto cieľov – je stále bližšie, mali by sme okamžite preskúmať rôzne faktory zamerané na maximalizáciu výsledkov rozvojových cieľov tisícročia. Preto by som rád poďakoval spravodajcovi za tento dokument a využil túto príležitosť na vyjadrenie podpory tomuto projektu.
Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Každý rok umrie takmer osem miliónov detí mladších ako päť rokov. Tri a pol milióna umrie bezprostredne po narodení v dôsledku komplikácií počas tehotenstva. Len v týchto piatich krajinách umrú približne štyri milióny detí: India, Nigéria, Konžská demokratická republika, Pakistan a Čína.
Mnohým z týchto úmrtí by sa dalo ľahko zabrániť jednoduchými úkonmi, ako napríklad dojčením, používaním sietí proti moskytom, ošetrením insekticídmi a podávaním očkovacích látok, najmä proti zápalu pľúc a malárii. Mnohé matky si neuvedomujú dôležitosť očkovacích látok alebo si ju uvedomujú, ale sú také chudobné, že nemajú peniaze na dopravu do ordinácie alebo nemocnice.
Na zaručenie budúcnosti týmto deťom nie sú potrebné obrovské investície, stačí poskytnúť týmto krajinám veľmi lacné lieky, ktoré sú súčasťou nášho každodenného preventívneho lekárstva, vybudovať studne na pitnú vodu, poskytnúť jednoduché siete proti moskytom a zabezpečiť, aby sa dodávky dostali na miesto určenia.
Preto potrebujeme predovšetkým politické odhodlanie prijať opatrenia na záchranu mnohých ľudských životov, zastaviť toto tiché zabíjanie nevinných detí, ktorých jediným zločinom je to, že sa narodili v chudobnej krajine.
Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu, ktorú predložil pán Cashman, pretože mám pocit, že Parlament musí zaujať jasné stanovisko v prospech realizácie rozvojových cieľov tisícročia. Nesmieme pripustiť, aby tieto ciele spochybnila súčasná hospodárska kríza. Dosiahnutie týchto cieľov prijatých počas miléniového samitu v roku 2000 je ešte veľmi vzdialené. Ide o zníženie extrémnej chudoby a hladu, zabezpečenie základného vzdelania pre všetkých, podporovanie rodovej rovnosti, zníženie úmrtnosti dojčiat, zlepšenie hygieny matiek, boj proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze, zachovanie životného prostredia udržateľným spôsobom a vytvorenie svetového partnerstva pre rozvoj. V septembri 2010 sa stretnú všetky členské štáty Organizácie Spojených národov, aby stanovili postup a zlepšili výsledky. Prijatím tohto uznesenia dáva Európsky parlament vedúcim predstaviteľom štátov alebo vlád najavo svoje odhodlanie dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia.
Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporujem túto správu. Znižovanie chudoby je jedným z prvoradých cieľov rozvojovej politiky EÚ. Negatívne dôsledky hospodárskej a finančnej recesie však ešte viac spomalili pokrok rozvojových a najmenej rozvinutých krajín. Preto by mali členské štáty EÚ vynaložiť výnimočné úsilie na zabezpečenie toho, aby sa čo najskôr vytvorili konkrétne opatrenia rozvojovej pomoci pokrývajúce oblasti obchodu, rozvojovej spolupráce a spoločnej poľnohospodárskej politiky. Musíme sa tiež usilovať o uľahčenie zapojenia rozvojových krajín do svetového hospodárstva a stimulovať rozvoj obchodu v týchto krajinách. Komisia musí zabezpečiť efektívne spravovanie opatrení na pomoc rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám a transparentnosť a účinnosť pri rozdeľovaní finančnej pomoci.
Gerard Batten, John Bufton, David Campbell Bannerman, Trevor Colman a Nigel Farage (EFD), písomne. – Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) nepodporuje zrušenie dlhov na základe toho, že je ekonomicky nerozumné v týchto bodoch: 1. Veriteľský národ je zvyčajne zadlžený národ. Napríklad Spojené kráľovstvo je významný darca zahraničnej pomoci. Ale kým sa hromadia dlhy verejnej akciovej spoločnosti v Spojenom kráľovstve, Spojené kráľovstvo, a teda jeho daňoví poplatníci, zvyčajne nie sú ochotní darcovia príjemcom pomoci. 2. Zrušenie dlhov oslabuje možnosti zadlžených krajín tretieho sveta ďalej zvyšovať medzinárodné financie. Preto nie je v záujme zadlženého národa. 3. Zrušenie dlhov predstavuje morálny hazard. A čo krajiny tretieho sveta, ktoré plnia záväzky spojené so zadlženosťou? Týchto krajín je veľa. 4. Zrušenie nepriamo odpúšťa podvody, korupciu a zneužívanie pôžičiek, ktoré sú v zadlžených afrických krajinách také zakorenené. 5. Kto rozhodne, vzhľadom na obrovské dlhy väčšiny medzinárodných hospodárstiev, v ktorých prípadoch je zrušenie vhodné? Ďalší morálny hazard.
Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu pána Cashmana o pokroku pri realizácii rozvojových cieľov tisícročia, ktoré boli stanovené v roku 2000. Zdá sa, že všetko nasvedčuje tomu, že tieto ciele sa nedosiahnu. EÚ má obrovskú zodpovednosť, pretože predstavuje hlavný zdroj pomoci chudobným krajinám a z tohto hľadiska má v otázkach rozvoja rozhodujúce slovo na medzinárodnej scéne. Správa pána Cashmana veľmi spravodlivo hodnotí stav rozvojových cieľov tisícročia, pričom kladie dôraz na extrémnu chudobu, situáciu žien, zdravie, vzdelávanie a životné prostredie. Táto správa nám pripomína, že Európska únia musí zabezpečiť súlad medzi rozvojovými politikami. Poľnohospodárske, rybárske a obchodné činnosti krajiny nesmú brániť jej rozvoju. Parlament v celej tejto správe preukazuje svoju aktívnu úlohu pri podporovaní nových foriem financovania, ktoré sa musia zaviesť všeobecnejšie. Správa, ktorá bola navrhnutá počas miléniového samitu v roku 2000, je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Povinnosťou našich vedúcich predstaviteľov je čo najrýchlejšie uskutočnenie týchto realistických a dosiahnuteľných cieľov. Je to predovšetkým otázka vôle.
Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za správu, pretože plnenie rozvojových cieľov tisícročia musí zostať hlavným cieľom Európskej únie. Dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia napriek všetkým prekážkam je veľkou a naliehavou výzvou na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni. EÚ a medzinárodné spoločenstvo musia zamerať svoje úsilie na prijatie konkrétnych krokov na zvýšenie vyhliadok na úspech rozvojových cieľov tisícročia. Chcela by som zdôrazniť, že teraz nie je čas sporiť na úkor chorých a hladujúcich. Preto musíme venovať osobitnú pozornosť takým oblastiam, ako je zdravie, ženy a deti a boj proti chudobe a venovať väčšiu pozornosť zamestnanosti a dôstojnej práci. Chcela by som zdôrazniť, že obmedzenie chudoby prostredníctvom splnenia rozvojových cieľov tisícročia sa musí uznať za celkový cieľ politiky EÚ. Európa musí viesť svet v spojenom úsilí s cieľom dodržať sľuby EÚ najchudobnejším ľuďom planéty. Súhlasím s výzvou Európskeho parlamentu, aby bola zaručená väčšina finančnej pomoci EÚ ľuďom, ktorí ju najviac potrebujú, a aby sa zamerala najmä na ženy, deti a na ľudí so zdravotným postihnutím a všetkých, ktorí ju najviac potrebujú. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať aj rodovej rovnosti, právam menšín a boju proti diskriminácii.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam úlohu, ktorú zohráva Európa ako najväčší poskytovateľ rozvojovej pomoci na svete.
Rozvojová pomoc prispela k zmierneniu chudoby miliónov ľudí v rozvojových krajinách. Počet ľudí, ktorí musia znášať extrémnu chudobu, sa znížil z 1,8 miliardy na 1,4 miliardy. V súčasnosti chodí do školy takmer 90 % chudobných detí. Veľký pokrok sa dosiahol v boji proti malárii a tuberkulóze a rýchlo klesá dojčenská úmrtnosť.
Nedávna potravinová a palivová kríza a globálna hospodárska recesia pohltili veľkú časť pokroku dosiahnutého za uplynulé desaťročie.
Bohaté krajiny sú zodpovedné za súčasnú finančnú, hospodársku a klimatickú krízu. Globálne otepľovanie však najviac postihuje rozvojové krajiny. Znamená to, že je veľmi dôležité, aby sme zintenzívnili svoje opatrenia na boj proti zmene klímy, napríklad poskytnutím primeranej technológie.
Chcela by som požiadať, aby boli rozvojovým krajinám vyčlenené ďalšie finančné prostriedky. Tieto prostriedky musia byť trvalo udržateľné zo strednodobého a dlhodobého hľadiska a musia pochádzať zo súkromného sektora, z trhu s emisiami a z verejného sektora industrializovaných krajín alebo hospodársky najvyspelejších rozvojových krajín.
David Casa (PPE), písomne. – Hlasoval som proti tejto správe v dôsledku kontroverzného znenia odseku 42, ktorý sa týka interrupcií. Z morálnych dôvodov som proti interrupciám a takéto ustanovenie nemôžem akceptovať. Musím však tiež povedať, že si myslím, že vo všetkých ostatných oblastiach urobil spravodajca vynikajúcu prácu.
Carlo Casini (PPE), písomne. – (IT) Je veľmi smutné, že Európsky parlament už roky nie je schopný vyriešiť tragický rozpor. Do každého dokumentu, v ktorom sa obdivuhodne navrhujú opatrenia na boj proti chudobe, hladu a násiliu vo svete, sa niektorým podarí začleniť, či už priamo, alebo nepriamo, vyhlásenie o takzvanom práve na interrupcie ako prostriedku pre zdravie a rozvoj obyvateľstva.
Na jednej strane sa táto iniciatíva niektorých stretáva s praktickou ľahostajnosťou väčšiny a na druhej strane s určitým ostychom menšiny. Rozpor a tragédia sú však očividné. Zásada rovnakej dôstojnosti všetkých ľudí a zásada osobitnej, spravodlivej solidarity s najmladšími členmi spoločnosti sa opúšťajú práve v čase, keď sa od nás očakáva presadzovanie cieľov v oblasti boja proti diskriminácii a ochrany zdravia.
Stalo sa to aj dnes v prípade správy pána Cashmana, ktorej odsek 42 prinútil mňa a viacero poslancov, v rozpore s celým dokumentom, v konečnom dôsledku odmietnuť správu ako celok. Pri vzájomnom porovnaní propagovaných zlých bodov s dobrými bodmi, ktoré sú v iných častiach textu, žiaľ, zlé body naozaj prevažujú.
Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia (RCT) je prioritou rozvojovej politiky. Napriek významnému pokroku v niektorých rozvojových cieľoch tisícročia je pravda, že len pár mesiacov pred zasadnutím OSN na vysokej úrovni sme veľmi vzdialení od toho, v čo sme dúfali. Je potrebné urobiť viac. Členské štáty by mali rešpektovať záväzok, ktorý prijali v súvislosti s oficiálnou rozvojovou pomocou (ODA). V tomto čase krízy je potrebné preskúmať nové mechanizmy financovania, ktoré nevyústia do vyšších daní. Predovšetkým je dôležité zabezpečiť súlad rozvojových politík (v zmysle uznesenia schváleného v máji tohto roku o súlade rozvojových politík EÚ a koncepcie väčšej verejnej rozvojovej pomoci).
Vítam skutočnosť, že Parlament stanovil ako prioritné ciele RCT zdravie, vzdelávanie, najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti a odstránenie chudoby prostredníctvom konkrétnych opatrení v rámci politík v oblasti obchodu, poľnohospodárstva a rybolovu. Urobil to tiež výzvou na nové globálne riadenie poskytujúce rozvojových krajinám viac priestoru na vyjadrenie a podporujúce demokraciu, mier a zásady právneho štátu v rozvojových krajinách. Som však proti tomu, aby sa na interrupcie pozeralo ako na antikoncepčný prostriedok.
Mário David (PPE), písomne. – (PT) Scott McKenzie raz spieval „If you’re going to San Francisco, be sure to wear some flowers in your hair. If you’re going to San Francisco, you’re gonna meet some gentle people there.“ (Ak ideš do San Francisca, nezabudni si dať do vlasov pár kvetov. Ak ideš do San Francisca, stretneš tam láskavých ľudí). Svet však taký nie je a toto posolstvo nemožno uplatniť na zložitú ekonomickú a spoločenskú realitu dnešného sveta. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe, aj keď, samozrejme, nespochybňujem, že jej ciele vychádzajú z dobrej vôle. „Imagine there’s no countries, it isn’t hard to do, nothing to kill or die for, and no religion too. Imagine all the people living life in peace.“ (Predstav si, že nie sú žiadne štáty, nie je to také ťažké. Neexistuje dôvod zabíjať či zomierať a ani žiadne náboženstvo. Predstav si, že všetci ľudia žijú v mieri.) A predsa aj samotný John Lennon dodal: „You may say I’m a dreamer.“ (Možno poviete, že som rojko.) Žiaľ, skutočný život taký nie je. Je však na nás, aby sme zo sveta urobili spravodlivejšie a bezpečnejšie miesto, kde každý môže žiť s trochou dôstojnosti.
Návrhy uvedené v tejto správe sa usilujú presadiť množstvo cieľov bez toho, aby sa sústredili na skutočné priority alebo ich definovali. Streľba všetkými smermi znamená, že uskutočniteľný nie je žiadny z týchto cieľov. A nakoniec, zdá sa mi, že tieto ciele sú príliš centrálne plánované a zameriavajú sa na ústrednú vládu. S týmto prístupom nesúhlasím. Skôr si myslím, že investície z rozvojových cieľov tisícročia by sa mali vložiť do projektov založených na Únii, napríklad do projektu Miléniové dediny, s intenzívnym zapojením inštitúcií EÚ.
Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Jednoznačne podporujem túto správu o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia. EÚ chýba 20 miliárd EUR na splnenie záväzkov v oblasti financovania v čase, keď členské štáty obmedzujú rozsah finančných prostriedkov určených na pomoc. Členské štáty EÚ nesmú váhať, keď ide o splnenie ich záväzkov v rámci Európskeho konsenzu o rozvoji. Okrem toho je potrebné pozerať sa na rozvojové ciele tisícročia z perspektívy umožňujúcej rozvoj a zároveň čeliť základným príčinám chudoby a riešiť ich. Členské štáty musia do roku 2015 splniť svoje sľuby a poskytnúť na pomoc 0,7 % HND a nie tento podiel znižovať, čo je v čase krízy dvojnásobne alarmujúce, pretože sa zmenšuje samotný HND. Okrem toho je neprípustné, aby EÚ rozšírila definíciu oficiálnej rozvojovej pomoci tak, aby zahŕňala ďalšie finančné toky, ako sú platobné prevody alebo opatrenia na zrušenie dlhov. Pri riešení nedostatočného rastu musia rozvinuté krajiny rázne zakročiť proti daňovým rajom a nezákonným kapitálovým tokom pripravujúcim rozvojové krajiny o zdroje, ktoré tieto krajiny zúfalo potrebujú. Myslím si, že zodpovednosť za rozvoj musí zostať v právomoci komisára pre rozvoj, ktorý musí presadzovať súdržnejšiu politiku najmä v oblasti obchodu a spoločných politík v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu.
Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Prijatím uznesenia o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia vysiela Parlament jasný signál. Tento signál ukazuje dôležitosť, akú Európa prikladá odstráneniu chudoby, hladu, chorôb a úmrtnosti dojčiat a matiek v období do roku 2015. V predvečer zasadnutia Európskej rady je tento signál jasný. Vedúci predstavitelia štátov alebo vlád EÚ musia dodržať svoje finančné záväzky – možno viac než kedykoľvek predtým – aj v tomto období hospodárskej a finančnej krízy. Potrebný je príspevok vo výške 0,7 % HNP členských štátov. Európa musí vytvoriť nové mechanizmy financovania, ako napríklad daň z finančných transakcií vo výške 0,05 %, aby mohla pokryť svoje finančné záväzky. Vzhľadom na hodnotu týchto transakcií v súčasnosti – nedávno to bol 70-násobok svetového HND – takáto daň by mohla ročne uvoľniť 10 miliárd EUR. Okrem toho by to malo tú výhodu, že by prispel finančný sektor. Zdá sa to spravodlivé vzhľadom na to, že tento sektor mal prospech z obrovských súm štátnej pomoci, aby prežil bezprecedentnú krízu, ktorú sám spôsobil. Jednostranná iniciatíva EÚ by mohla pôsobiť ako globálny katalyzátor.
Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Vítam hlasovanie o správe pána Cashmana o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: hodnotenie v polovici obdobia v rámci prípravy zasadnutia OSN na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v septembri 2010. Táto správa jednoducho musí byť prijatá! Do konečného termínu v roku 2015, ktorý bol stanovený na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia (RCT), ostáva len päť rokov. Správa ponúka medzinárodnému spoločenstvu jedinečnú príležitosť zdvojnásobiť svoje úsilie na dosiahnutie týchto cieľov. Situácia je kritická a vyžaduje si naliehavé kroky. Je potrebné opätovné úsilie o zrušenie dlhov najmenej rozvinutých krajín a nastúpenie kurzu na zníženie dlhového zaťaženia rozvojových krajín.
Súhlasím tiež so zavedením rozšírených opatrení na monitorovanie plnenia prijatých záväzkov venovať 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) do roku 2015. Financovanie oficiálnej rozvojovej pomoci sa musí začať na vnútroštátnej úrovni a rozvojové krajiny musia vytvárať a vyčleňovať vlastné zdroje na dosiahnutie týchto cieľov, ale spoločenstvo darcov musí dodržať svoj prísľub podstatne zvýšiť svoju oficiálnu rozvojovú pomoc. Na zasadnutí v septembri sa musia tieto prijaté záväzky rozhodne dodržať.
Harlem Désir (S&D), písomne. – (FR) Dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015 je základným záväzkom medzinárodného spoločenstva. Medzinárodné spoločenstvo si však nezabezpečilo zdroje na splnenie tohto záväzku. Po dvoch tretinách cesty je jasné, že mnohé najmenej rozvinuté krajiny nebudú schopné dosiahnuť žiadny z cieľov v oblasti odstránenia chudoby, zabezpečenia prístupu k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti a že väčšina rozvojových krajín bude od ich dosiahnutia tiež veľmi ďaleko. Európa je najväčší svetový darca, ale nemôže byť spokojná s 0,4 % HND, pretože ani zďaleka neplní cieľ venovať v roku 2010 na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) 0,56 %, cieľ, ktorý si sama stanovila. Je pravda, že požiadavky na pomoc sú väčšie ako kedykoľvek predtým najmä v oblastiach potravinovej bezpečnosti, boja proti zmene klímy, vzdelávania, zdravia – najmä ľudí s vírusom HIV – a zdravia matiek a reprodukčného zdravia. Prostredníctvom správy pána Cashmana vyzýva Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente Európsku radu, aby na zasadnutí 17. júna schválila návrh na 0,05 % daň z medzinárodných finančných transakcií, ktorá by priniesla 10 miliárd EUR, a aby si stanovila cieľ dosiahnuť 0,63 % európskeho HND v roku 2012, s perspektívou jeho zvýšenia na 0,7 %.
Leonidas Donskis (ALDE), písomne. – (LT) Ako tieňový spravodajca tejto správy som hlasoval rozhodne za túto správu, ktorej cieľom je zabezpečiť úspešné dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia. Plne podporujem úsilie svojich kolegov poslancov zabezpečiť, aby Európska únia vystupovala v tejto otázke jednotne a progresívne. Nemohol som však podporiť dva predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých ustanovenia považujem ako liberál za neprijateľné. Preto som hlasoval proti výzvam, aby EÚ jednostranne zaviedla daň na menové a derivátové transakcie s cieľom financovať celosvetové verejné záujmy vrátane rozvojových cieľov tisícročia. Európska únia by nemala svojich občanov zaťažovať ďalším daňovým bremenom, najmä nie daňami, ktorých mechanizmy a vplyv ešte neboli úplne preskúmané. Nesúhlasím tiež s tým, že opatrenia v oblasti rozvojovej pomoci by mali byť právne záväzné.
Dôležité je, aby členské štáty plnili svoje záväzky zvýšiť rozsah oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). Európska únia by však nemala právne penalizovať svoje členské štáty za čiastočné nesplnenie záväzkov v zmenenom kontexte finančnej krízy. Kríza nepostihla všetky členské štáty rovnako a nie všetky budú schopné dosiahnuť cieľ 0,7 %. Európsky parlament by ich mal podporiť miernejšími a prijateľnejšími prostriedkami a nie prísnymi právnymi opatreniami.
Lena Ek (ALDE), písomne. – (SV) Je alarmujúce, že taký veľký počet poslancov tohto Parlamentu hlasoval proti tomu, aby sa ženám v rozvojových krajinách poskytlo právo kontrolovať svoje telá a reprodukčné zdravie, v snahe odstrániť zo správy odsek 42. Svedčí to o veľmi znepokojujúcom trende odporcov interrupcií v Európe, ktorí využívajú program pomoci na zverejnenie svojich názorov. Dostupnosť plánovaného rodičovstva je dôležitým faktorom, ktorý umožní ženám v rozvojových krajinách prevziať kontrolu nad svojimi životmi a vymaniť sa tak z chudoby.
Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu, ktorú predložil pán Cashman, pretože dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia je stále veľmi vzdialené. Je nevyhnutné posilniť existujúce opatrenia tak, aby sa tieto ciele dali dosiahnuť do roku 2015 najmä uplatňovaním zodpovedností, ktoré prevzali členské štáty v oblasti pomoci rozvojovým krajinám.
Vítam prijatie odseku 42, ktorý „vyzýva všetky členské štáty a Komisiu, aby zmenili znepokojujúce znižovanie finančných prostriedkov na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva v rozvojových krajinách a podporili politiky v oblasti dobrovoľného plánovaného rodičovstva, bezpečných interrupcií, liečenia pohlavne prenosných infekcií a poskytovania dodávok v oblasti reprodukčného zdravia v podobe liekov zachraňujúcich život a antikoncepčných prostriedkov vrátane kondómov“.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Odstránenie chudoby a zmenšenie priepasti medzi bohatými a chudobnými sú dôležité ciele a všetky vlády by im mali venovať pozornosť a vyčleniť na ne prostriedky. OSN ich prijala na miléniovom samite v roku 2000, zatiaľ čo najväčší podiel na výsledkoch tohto kolektívneho úsilia má Európska únia ako najväčší darca.
Napriek všetkému úsiliu rozvojových krajín, z ktorých mnohé čelia kríze, ktorá by mohla ohroziť ich záväzok, zodpovednosť spočíva na štátoch, ktoré majú prospech z tejto pomoci, ak majú prevziať svoju zodpovednosť za riadnu správu, zásady právneho štátu a základné občianske slobody. Nemôžem si pomôcť, ale som sklamaný, že spravodajca sa pod pláštikom svojich údajne dobrých úmyslov usiluje, aby tento Parlament prijal uznesenie, ktoré za bezohľadného porušovania právomocí členských štátov a tretích štátov v týchto záležitostiach obhajuje podporovanie interrupcií ako prostriedku na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia. Táto taktika nie je nová, ale nie je preto o nič menej zákernejšia ani zavrhnutiahodnejšia.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Medzinárodné spoločenstvo prijalo základný záväzok dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia (RCT). Európa je najväčším svetovým poskytovateľom pomoci. Toto financovanie rozvojových krajín pomohlo zmierniť chudobu, znížiť úmrtnosť a zlepšiť zručnosti miliónov ľudí. Extrémna chudoba sa skutočne znížila, takmer 90 % chudobných detí chodí do školy a dramaticky klesá úmrtnosť dojčiat. Ešte stále je však potrebné vykonať veľa práce a musí sa poskytnúť veľká podpora, ak majú menej rozvinuté krajiny dosiahnuť RCT v oblasti odstránenia chudoby a zabezpečenia prístupu ku vzdelaniu a službám zdravotnej starostlivosti. Európa ako zástanca základných ľudských práv so solidaritou ako svojou základnou zásadou a ako najväčší svetový prispievateľ na rozvojovú pomoc musí v tejto záležitosti prevziať vedúcu úlohu najmä na nasledujúcom zasadnutí OSN, ktoré sa uskutoční v septembri. Som však sklamaný, že táto správa pomiešala vznešené ciele s citlivými otázkami týkajúcimi sa svedomia jednotlivca, ako sú interrupcie. Presadzovanie politík podporujúcich interrupcie nepomôže pri dosahovaní RCT. Preto som hlasoval proti tejto správe.
Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Pôvodným cieľom Miléniovej deklarácie z roku 2000 bolo znížiť percento ľudí žijúcich v extrémnej chudobe na polovicu, zabezpečiť čistú vodu a vzdelanie pre všetkých a zvrátiť šírenie HIV/AIDS. Správa uznáva, že sme ešte veľmi vzdialení od dosiahnutia týchto cieľov, ktoré samotné boli obmedzené. EÚ ako celok obmedzovala svoj rozpočet na pomoc, zatiaľ čo jej členské štáty prednedávnom vynaložili tisíce miliónov dolárov na záchranu svojich bánk presunutím účtu na občanov a hospodárske a finančné skupiny, ktoré ich kontrolujú, ponechali nedotknuté.
Text však obsahuje niektoré protirečenia, na ktoré je podľa nás potrebné poukázať, najmä keď kritizuje liberalizáciu obchodu a zároveň podporuje otvorenie obchodu uzatvorením kola rokovaní v Dauhe v kontexte Svetovej obchodnej organizácie a akceptovaním dohôd o hospodárskom partnerstve a zón voľného obchodu. Liberalizácia obchodu zvyšuje nerovnosť a spôsobuje väčšie vykorisťovanie pracujúcich a väčšiu ťažbu prírodných zdrojov, väčšiu chudobu a viac sociálneho vylúčenia a zvyšuje vzťahy závislosti medzi krajinami. Obetovanie rozvojovej pomoci týmto cieľom, ako to urobili EÚ a USA, znamená, že ciele tisícročia sa do roku 2015 nedosiahnu.
Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, pretože podporujem úsilie o dosiahnutie hlavného cieľa rozvojovej politiky, konkrétne zníženie chudoby. Členským štátom musíme znovu pripomenúť, že tu majú dôležitú zodpovednosť a musia dodržať svoje záväzky. Aj keď pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol, je povzbudzujúci, najmä zvýšená školská dochádzka chudobných detí alebo boj proti malárii a tuberkulóze, ešte je potrebné vynaložiť značné úsilie, aby všetci mohli dodržať záväzky do roku 2015, a to napriek súčasnému kontextu krízy. Podporujem tiež zavedenie dane na menové a derivátové transakcie, ako aj níženie dlhového zaťaženia rozvojových krajín a zrušenie dlhov najmenej rozvinutých krajín. A nakoniec, hlasovala som tiež za niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa zameriavajú na rozšírenie opatrení v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, pretože sú nevyhnutné v boji proti AIDS a na zníženie úmrtnosti matiek. Sú to opatrenia, ktoré nesmieme ignorovať.
Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Správa pána Cashmana dôrazne vyzýva EÚ a jej členské štáty na realizáciu viacerých politík v oblasti medzinárodného rozvoja a ja tieto výzvy bezvýhradne podporujem. Je tiež potrebné dodať, že opatrenia možno prijímať aj na inej úrovni, než je úroveň EÚ alebo úroveň členského štátu. Napríklad významným prínosom bude práca Škótska s rozvojovými krajinami a škótska vláda tiež uverejnila medzinárodnú rozvojovú politiku, ktorej cieľom je prispieť k plneniu rozvojových cieľom tisícročia.
Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. – (FI) Chcela by som sa venovať bodu 14 v správe o dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia, ktorý vyzýva EÚ, aby poskytla dôležité finančné prostriedky na pomoc chudobným krajinám v boji proti vplyvom zmeny klímy a hospodárskej krízy; trvá na tom, aby tieto finančné prostriedky prirodzene dopĺňali existujúce záväzky v oblasti poskytovania pomoci.
Zmena klímy je fakt a musíme sa s ňou naučiť žiť. Jedna z veľkých chýb, ktoré urobilo environmentálne hnutie vo svojom hodnotení situácie je, že už dlho odmieta diskutovať o prispôsobení sa. Bolo to niečo podobné ako luxus na Západe, pretože opatrenia na prispôsobenie sa a financovanie potrebné na ich uskutočnenie neboli alternatívou pre svet chudobných. Kodaň sa zaslúžila o vytvorenie klimatického fondu pre rozvojové krajiny.
Medzi problémami, ktorým čelia rozvojové krajiny, by sa však význam zmeny klímy nemal zveličovať. Zdá sa, že zmena klímy požiera v našich predstavách všetky ostatné problémy. Ľuďom sa dostalo do hláv, že keď znížime emisie jednoducho zmiznú všetky ostatné problémy. To však vôbec nie je pravda. Musíme zabezpečiť, aby sme zabránili tomu, že stovky miliónov detí nebudú zaočkované a nedostanú vzdelanie alebo že ohrozíme boj proti erózii alebo iným riešiteľným environmentálnym problémom, a to všetko v mene zmeny klímy.
Najlepší spôsob, ako pomôcť klíme, je pomôcť ľuďom dostať sa z chudoby, pretože, ak nič iné, chudoba núti ľudí uchýliť sa k ekologicky škodlivým riešeniam. Z tohto dôvodu si myslím, že je veľmi dôležité, aby sa v správe výslovne uvádzalo, že peniaze vyčlenené na boj a prispôsobenie sa zmene klímy by nemali vyplývať z iných záväzkov EÚ v oblasti rozvojovej pomoci.
Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa obsahuje niektoré pozitívne body. Patrí medzi ne dôraz kladený na environmentálny dlh krajín severu vo vzťahu ku krajinám juhu a požiadavka na ďalšiu pomoc v tejto oblasti. Správa podporuje tiež požiadavku, aby sa zrušenie štátnych dlhov nepovažovalo za neoddeliteľnú súčasť oficiálnej rozvojovej pomoci.
To isté sa vzťahuje na požiadavku ustanoviť spravodlivé rozdelenie bohatstva, podporu malých podnikov, opatrenia na podporu prístupu k pôde, vode a ďalším zdrojom biodiverzity. Je však poľutovaniahodné, že správa po predložení týchto návrhov podporuje dohody o hospodárskom partnerstve, kolo rokovaní v Dauhe a všetky dohody Svetovej obchodnej organizácie, inými slovami, podporuje opačné zásady, než presadzuje. Preto sa zdržím hlasovania.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ zostáva hlavnou hnacou silou na ceste k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia (RCT) a je tiež najväčším svetovým poskytovateľom pomoci. Znamená to, že musí prevziať svoju zodpovednosť a hrať vedúcu úlohu na zasadnutí OSN na vysokej úrovni v septembri 2010. Splnenie RCT, najmä odstránenie chudoby, je rozhodujúce pre ukončenie utrpenia miliónov ľudí na celom svete. Dôležité je však znovu pripomenúť zneužívanie boja proti chudobe ako zámienky. Ide o pokus pokútne zahrnúť do správy odkazy na otázky, ktoré zásadne vedú k nejednotnosti, najmä na politiky v oblasti interrupcií v rozvojových krajinách, ktorým sa nevenuje taká pozornosť, akú si zaslúžia.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Znižovanie chudoby bolo od nepamäti jedným z hlavných cieľov rozvojovej politiky. V uplynulých desaťročiach sa však dosiahlo málo a iniciatívy v oblasti rozvojovej politiky sa často posunuli skôr opačným smerom. Znepokojujúce je najmä to, že v mnohých štátoch sa finančné prostriedky získané od priemyselných národov využívajú na udržanie diktátorov alebo vládnucich tried pri moci a na potláčanie chudobných más. Podľa všetkého aj programy v oblasti boja proti hladu umožnili iba explozívny nárast počtu obyvateľov. V každom prípade, ak máme bojovať proti chudobe, je nevyhnutné zabrániť špekuláciám s potravinami a prehodnotiť rozvojovú politiku.
Očividne dobrým postupom na zabezpečenie svojpomoci sú mikroúvery. Musíme však mať tiež možnosť očakávať, že štáty, ktoré dostanú rozvojovú pomoc, vezmú naspäť migrantov, ktorí nelegálne vstúpili na územie našich členských štátov. Pokiaľ komplexne neprehodnotíme rozvojovú politiku, je dosiahnutie stanovených cieľov nepravdepodobné. Preto som správu zamietol.
Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Myslím si, že je dôležité odstrániť z bodu 22 vyhlásenie, ktoré vyzýva EÚ, aby zrušila dotácie na vývoz poľnohospodárskych produktov. Autor správy a kolegovia poslanci, ktorí podporujú túto myšlienku, si veľmi dobre uvedomujú, že skutočným problémom nie sú dotácie na vývoz, ktoré počas súčasnej krízy podporujú poľnohospodársku produkciu v Európe. Zdržal som sa však záverečného hlasovania, pretože si myslím, že táto správa sa musí viac zakladať na realite a musí byť pragmatickejšia a menej ideologická.
Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Táto správa neberie do úvahy skutočnosť, že EÚ môže poskytovať druhým pomoc iba za predpokladu, ak sama bude mať primerane pevné hospodárske základy. Čím skôr EÚ prekoná dôsledky krízy, tým rýchlejšie bude schopná poskytovať dlhodobú a udržateľnú rozvojovú pomoc. Správa o rozvojových cieľoch tisícročia tomu nevenuje dostatočnú pozornosť, a preto som hlasoval proti nej.
Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Vzhľadom na záväzky členských štátov EÚ a zabezpečenie súladu s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy som sa rozhodol podporiť správu o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: hodnotenie v polovici obdobia v rámci prípravy zasadnutia OSN na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v septembri 2010. Európska únia, ktorá je najväčším svetovým poskytovateľom rozvojovej pomoci, musí prijať opatrenia na realizáciu svojich priorít, ako je napríklad obmedzenie a odstránenie chudoby. V tejto súvislosti očakávame, že Európska rada, ktorá sa stretne na samite v júni 2010, niekoľko mesiacov pred zasadnutím OSN na vysokej úrovni o hodnotení pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia, prijme jednotné stanovisko k tejto otázke. Pretože proti problémom v rozvojových krajinách, napríklad v oblasti chudoby, hladu, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, sa musí bojovať jednotne.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Teší ma, že sme dnes prijali správu pána Cashmana o rozvojových cieľoch tisícročia. Pokiaľ zaručíme účinnú pomoc, zachránia sa ľudské životy a odstráni sa chudoba. V septembri 2010 sa v New Yorku stretnú všetky členské štáty Organizácie Spojených národov, aby diskutovali o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia, a súhlasím s opatreniami, ktoré sa majú prijať na zabezpečenie splnenia týchto cieľov.
Správa, ktorú sme dnes prijali, je mimoriadne dôležitý dokument, ktorý pomôže definovať pred septembrovým samitom ambiciózne stanovisko EÚ k tejto otázke a vyvíjať politický tlak na členské štáty EÚ. Podpora tejto správy prevažnou väčšinou poslancov vysiela vedúcim predstaviteľom štátov alebo vlád EÚ pred ich stretnutím 17. júna v Bruseli jasný politický signál od viacerých politických strán, že EÚ musí zostať pevne a plne odhodlaná dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia, najmä v čase finančnej krízy.
Catherine Soullie (PPE), písomne. – (FR) Z tejto správy o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia vzniklo niečo, čo som nemohla podporiť. Po prijatí druhého bodu odseku 42 návrhu správy pána Cashmana, ktorý bol predložený na hlasovanie, som považovala za dôležité hlasovať proti správe pána Cashmana ako celku. Nejasnosť v súvislosti s pojmom „bezpečné interrupcie“ nebolo možné ignorovať. Interrupcie sa nesmú považovať za antikoncepčnú metódu, aj keď sú v niektorých výnimočných prípadoch potrebné. Navyše, ako všetky lekárske postupy, interrupcie nikdy nie sú bez rizika. Nesmieme ich zľahčovať. Rozvoj závisí predovšetkým od rešpektovania života.
Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Je čoraz jasnejšie, že ak chce svet dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia, je potrebné väčšie úsilie. Preto podporujem uznesenie týkajúce sa záväzku Únie uplatňovať účinnejšiu, súdržnejšiu politiku s cieľom znížiť chudobu a hlad na polovicu, zabezpečiť všeobecné základné vzdelanie, odstrániť rodovú nerovnosť a zlepšiť zdravotnú situáciu mnohých ľudí.
Chcem, aby Európa prevzala zodpovednosť a začala cieľom 0,7 %. Potrebná je tiež súdržnejšia rozvojová politika. Dotácie na poľnohospodárske produkty, ktoré poskytujeme európskym poľnohospodárom, znamenajú, že poľnohospodári v rozvojových krajinách nemôžu dosiahnuť dobré ceny za svoje výrobky. Skoncovanie s chudobou začína spravodlivým obchodom.
Chcem tiež vidieť daň na menové a derivátové transakcie a chcem, aby sa v rámci G20 a OSN konečne skoncovalo s daňovými rajmi, daňovými únikmi a nezákonnými finančným tokmi. Je najvyšší čas, aby existovala väčšia transparentnosť a aby sa automaticky poskytovali informácie o ziskoch a daniach. Som dlhoročný zástanca systému poskytovania správ na základe jednotlivých krajín, aby sa rozvojovým krajinám umožnilo zachovanie vlastných zdrojov na vlastný rozvoj.
Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Cieľ predstavený v programe rozvojových cieľov tisícročia je veľmi vznešený a myslím si, že na jeho dosiahnutie musíme vynaložiť všetko úsilie. Litva je malá krajina s obmedzeným rozpočtom v oblasti bilaterálnej rozvojovej pomoci. Pre nás sú globálne ciele zložité a niekedy nedosiahnuteľné. Väčšina našej bilaterálnej pomoci (približne 50 %) smeruje do krajín, ktoré sú súčasťou Európskej susedskej politiky. Nie je to preto, že by sme sa menej zaujímali o obyvateľstvo Afriky alebo Karibiku než o ľudí, ktorí sú bližšie k našej domovine. Z hľadiska Litvy a krajín v podobnej situácii je dôležitá efektívnosť prideľovaných finančných prostriedkov a nie to, že ich je málo. Musíme dosahovať čo najlepšie výsledky s relatívne málo zdrojmi a vo vzdialených krajinách to nie je vždy možné. Pre nás je dôležité, aby sme pomáhali tam, kde môžeme, ak nie prostredníctvom finančných prostriedkov, tak výmenou našich skúseností z integrácie a ďalšieho výskumu, ktorý by mohol byť užitočný. Znižovanie chudoby, či už v Litve, alebo v najvzdialenejšom kúte Afriky, musí byť jedna z našich najväčších priorít. Boj proti korupcii a pomoc najchudobnejším – to je naša morálna povinnosť a dlhodobý záujem EÚ. Stúpol počet ľudí, ktorí sú nedostatočne zamestnaní alebo majú neisté pracovné miesta, a preto je dôležité, aby sme svoje úsilie zamerali najmä na ochranu záujmov najzraniteľnejších skupín.
Návrh rozhodnutia o vytvorení a počte členov delegácie pri Parlamentnom výbore CARIFORUM – ES
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Združenie CARIFORUM – EÚ, ktoré predstavuje partnerstvo európskych krajín a určitých karibských štátov, by sme, samozrejme, mali podporovať. Rozvoj, boj proti chudobe, demokracia, ľudské práva, zastavenie globálnych hrozieb pre mier, bezpečnosť a stabilitu sú základné piliere na posilnenie karibskej oblasti. Delegáciu pri parlamentnom výbore vytvorenú špecificky na tento účel však nepovažujem za prospešnú, najmä ak v nej majú byť nezávislí poslanci. Preto som hlasoval proti tomuto návrhu.