Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 15. júna 2010 - Štrasburg

12. Ratingové agentúry (rozprava)

  Predseda. – Ďalším bodom programu je rozprava o:

– otázke na ústne zodpovedanie o ratingových agentúrach, ktorú Komisii predložili páni Nikolas Chountis a Jürgen Klute v mene skupiny GUE/NGL (O-0051/2010 – B7-0302/2010),

– otázke na ústne zodpovedanie o ratingových agentúrach, ktorú Komisii predložil Udo Bullman v mene skupiny S&D (O-0072/2010 – B7-0309/2010),

– otázke na ústne zodpovedanie o ratingových agentúrach, ktorú Komisii predložil Jean-Paul Gauzès v mene poslaneckého klubu PPE (O-0077/2010 – B7-0312/2010) a

– otázke na ústne zodpovedanie, ktorú predložila Sylvie Goulardová v mene skupiny ALDE, pre Komisiu, o ratingových agentúrach (O-0078/2010 – B7-0313/2010).

  Nikolaos Chountis, autor. – (EL) Vážený pán predseda, dnešná rozprava v Európskom parlamente sa týka činnosti úverových ratingových agentúr a vplyvu, ktorý majú na globálne a európske hospodárstvo. Európska únia a Európska centrálna banka vydali nariadenia, ktoré priznávajú úverovým ratingovým agentúram, ako sú Moody’s, SnP a Fitch, právo posudzovať nielen podniky, ale aj samotné členské štáty Európskej únie.

Keď prepukla kríza, tie isté inštitúcie Európskej únie si uvedomili negatívnu rolu, ktorú zohrali úverové ratingové agentúry. Zatiaľ čo by sa dalo očakávať, že Európska komisia obmedzí úlohu týchto agentúr, ich úloha bola, naopak, posilnená a formalizovaná v novom nariadení v novembri 2009.

Úverové ratingové agentúry začali znižovať úverový rating Grécka už začiatkom roka 2009, čoho výsledkom je, že Grécko platí dvojnásobnú úrokovú sadzbu, ako platilo predtým, a dostalo sa do začarovaného kruhu devalvácie a špekulatívnych pôžičiek. Všetci vieme, k čomu to nakoniec viedlo. Práve včera sa agentúra Moody’s jasným špekulatívnym zásahom, znížením ratingu gréckeho hospodárstva o 4 body bez dobrého dôvodu, opäť pokúsila vytvoriť negatívnu klímu pre grécke hospodárstvo a euro.

Moody’s je jednou z troch súkromných amerických firiem, ktoré Európska únia oficiálne uznáva na účely hodnotenia hospodárstva členských štátov napriek tomu, že každý ekonóm, politik a inštitucionálny hráč v Európe a v USA ju viní z obrovskej zodpovednosti za nedávnu krízu.

Aby som bol presný, práve túto agentúru bývalí analytici Kongresu Spojených štátov obvinili z udelenia pozitívneho ratingu toxickým cenným papierom z donútenia ich nadriadených. Práve túto agentúru desiatky podnikov vinia z donútenia do platenia poplatkov z dôvodu ratingov. Práve táto agentúra spolu so zvyškom „svätej trojice“, konkrétne agentúrami SnP a Fitch, prijala desiatky sťažností od samospráv, regiónov a štátov USA, ktoré boli oklamané a vedené k investovaniu a stratili milióny dolárov. Práve túto agentúru množstvo poistných fondov obviňuje zo straty svojich investícií z dôvodu chybných ratingov. Poistný fond štátu Ohio sám prišiel o 450 miliónov USD.

Keďže toto všetko vieme a keďže je neprijateľné, aby európske hospodárstvo hodnotili prospechárske, súkromné americké agentúry, túto prácu by mala vykonávať verejná, demokraticky kontrolovaná agentúra, ktorá by nemala mať žiadne prepojenie so súkromnými záujmami. Namiesto toho však, pán Barnier, vidíme ešte aj dnes Komisiu robiť obštrukcie, čoho výsledkom je, že špekulantská mafia pokračuje vo vnucovaní a riadení hospodárskej politiky na úkor zamestnancov a občanov členských štátov Európskej únie.

Myslím si, že Európsky parlament by už konečne mal prijať zodpovednosť, zasiahnuť a žiadať, aby Európska komisia a Rada po prekonzultovaní s Európskym parlamentom prijali konkrétne zákony a ukončili túto neprijateľnú situáciu.

  Gianni Pittella, zastupujúci autora. – (IT) Vážený pán predseda, pán komisár, dámy a páni, Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente by chcela touto otázkou na ústne zodpovedanie upozorniť na problémy, ktoré sa týkajú úverových ratingových agentúr. Naším cieľom je zistiť od Európskej komisie, aké budú ďalšie kroky, počínajúc možnosťou vytvorenia európskej úverovej ratingovej agentúry, čo podporujeme, a podľa toho, čo o tejto otázke povedal pán predseda Barroso, veríme, že získava podobu.

Musíme chváliť tam, kde chvála patrí, a uznať, že úverové ratingové agentúry dosiahli takmer nemožné: podarilo sa im zohrať rozhodujúcu úlohu v úplne počiatočných fázach finančnej krízy v roku 2008, počas pádu banky Lehman Brothers, i teraz v tejto druhej fáze, ktorá sa začala krízou dlhu v Grécku.

V roku 2008 nebrali na vedomie – a v niektorých prípadoch dokonca podporovali – riziká toxických produktov a teraz, práve keď prebiehali rokovania medzi Európskou úniou, MMF a gréckou vládou, sa rozhodli prispieť ku stabilite trhov zrazením ratingov Grécka, Portugalska a Španielska. Pán predseda Buzek, tu neexistuje iná možnosť: títo ľudia sú zlí.

Niežeby som teraz chcel na úverové ratingové agentúry zvaliť vinu za všetko, čo sa stalo vo svete a v Európe. No skutočnosť, že sú na mieste zločinu vždy prítomné – hovorím o prípade firmy Parmalat, prípade firmy Enron, prípade banky Lehman Brothers –, by v nás mala vyvolať vhodnejšiu a praktickejšiu reakciu, ako je tá teraz, keďže nerobíme nič.

Pán komisár, kedy sa bude vyšetrovať táto aféra a toto odvetvie? V minulosti sme na tom pracovali spolu s pánom Gauzèsom a navrhli sme nariadenie o úverových ratingových agentúrach. Dnes je potrebné preskúmanie odvetvia, aby sa osvetlila škandalózna, neprijateľná situácia, keď v tomto odvetví došlo ku koncentrácii a vznikol oligopol.

Chopme sa kontroly nad situáciou predtým, ako sa ešte zhorší, a zmeňme slová na činy. Tak ako je dôležité vytvoriť európsku verejnú agentúru, mali by sme sa tiež zamyslieť nad úlohou, ktorú môžu zohrávať nezávislé súdy audítorov poskytovaním hodnotenia štátnych dlhopisov, čím by sa súkromné agentúry oslobodili od zodpovednosti za ne.

Na záver poviem, že prezident Sarkozy a kancelárka Merkelová oficiálne požiadali Európsku komisiu o predloženie niekoľkých návrhov o posilnení hospodárskej súťaže na trhu úverového ratingu. Je škoda, že v Európskej rade, v ktorej prezident Sarkozy a kancelárka Merkelová zasadajú, v skutočnosti práve vlády odďaľujú schválenie balíka finančného dohľadu a bránia tak zostaveniu európskeho orgánu ESMA, ktorý bude zodpovedný za monitorovanie.

Preto, prezident Sarkozy, kancelárka Merkelová, predtým, ako budete hovoriť prezidentovi Barrosovi, čo robiť, by ste si mali najskôr pozametať pred vlastným prahom.

  Jean-Paul Gauzès, autor. – (FR) Vážený pán predseda, pán komisár, dámy a páni, úverové ratingové agentúry spôsobovali obavy tomuto Parlamentu na konci predchádzajúceho volebného obdobia a rád by som v tomto kontexte zdôraznil vnímavosť Komisie, ako aj Parlamentu, ktorý prijal nariadenie o úverových ratingových agentúrach.

Dnes sa opäť zaoberáme touto otázkou pre postrehy, ktoré bolo možné získať o úlohe úverových ratingových agentúr počas krízy. Možno ich kritizovať, že si nevšimli príchod krízy, možno ich kritizovať za nestálosť ich ratingov a nevhodne načasované rozhodnutia vyhlásení ich ratingov, osobitne keď sa týkajú štátnych dlhopisov.

V každom prípade si myslím, že túto otázku musíme skúmať s chladnou hlavou. V prvom rade skutočnosť, že úverové ratingové agentúry hodnotia produkty, ktoré predložili investorom, sama osebe nie je šokujúca. Investori, ktorí investujú, ktorí poskytujú finančné prostriedky, majú právo na to, aby sa pokúsili zistiť riziká alebo problémy, ktoré by sa mohli objaviť, tak ako majú právo na to, aby sa pokúsili zistiť, ktoré ratingy sú správne.

Situácia sa stáva o niečo nejednoznačnejšou, keď sa tieto ratingy použijú v bankových nariadeniach na určenie hodnoty vlastných finančných prostriedkov, ktoré banky musia mať na výmenu za niektoré zo svojich investícií. Z tohto uhla pohľadu nariadenie z roka 2009 neponúka ozajstné riešenie, keďže cieľom bolo zabezpečiť schválenie aj dohľad nad úverovými ratingovými agentúrami. Rating preto môže byť legitímny, je však legitímne vydávanie ratingov, ako to robia agentúry?

Myslím si, že texty, ktoré navrhnete – rád by som zdôraznil, pán komisár, že ste práve predložili text o zavedení európskeho dohľadu nad úverovými ratingovými agentúrami v rámci novej finančnej regulácie –, musia umožniť, aby sa našlo riešenie týchto otázok, osobitne o hospodárskej súťaži v oblasti úverových ratingových agentúr. Podľa môjho názoru samotné potvrdenie toho, že sa vytvorí európska agentúra, aj keď bude verejná, problémy nevyrieši. Ak je cieľom mať agentúru, ktorá vydáva ratingy vľúdnejším a veľkorysejším spôsobom ako ostatné, veľmi to nepomôže.

Podľa môjho názoru je potrebné pýtať sa viac na podmienky, za ktorých agentúry vydávajú svoje ratingy. Sú ratingy súkromných podnikov a sú ratingy štátnych dlhopisov. Zdôrazním ratingy štátnych dlhopisov. Orgán, ktorý bude na žiadosť Parlamentu zodpovedný za monitorovanie a dohľad nad tými agentúrami, ktoré budú pôsobiť v Európe, je nový orgán finančných služieb ESMA. Tiež si myslím, že právomoci prenesené na orgán ESMA by mali obsahovať možnosť nielen účinne dohliadať na agentúry, ale tiež, čo sa týka štátnych dlhopisov, zabezpečiť nástroj, ktorým by sa monitoroval, no necenzuroval spôsob, akým úverové ratingové agentúry vydávajú ratingy štátneho dlhu.

Nemôžeme si dovoliť situáciu – a také situácie sa už vyskytli –, v ktorej 15 minút pred zatvorením trhov agentúra zníži rating štátu, čo vyvolá úplne nežiaduce následky. V skutočnosti je potrebné zaviesť ochranný systém, ktorý v prípade potreby donúti úverové ratingové agentúry vo veľmi krátkom časovom rámci informovať orgán dohľadu o podmienkach, za ktorých uvažujú o vydaní ratingov, aby si tak orgán dohľadu bol schopný overiť, že boli splnené štandardné postupy a predovšetkým že podmienky, za ktorých sú ratingy vydané, nebudú mať nežiaduci vplyv na situáciu, najmä s ohľadom na štátne dlhopisy. Dlh podnikov nie je to isté ako dlh štátov; zaslúži si, aby sa s ním zaobchádzalo inak. Niektorí ľudia okrem toho spomenuli Dvor audítorov, no také dvory neexistujú vo všetkých európskych štátoch a všetky nie sú nezávislé.

To je, pán predseda, pán komisár, zmyslom našich otázok. Ako môžeme zlepšiť prevádzkové metódy úverových ratingových agentúr, predovšetkým šírenie informácií, a ako môžeme zlepšiť hospodársku súťaž?

PREDSEDÁ: LIBOR ROUČEK
podpredseda

  Sylvie Goulard, autorka. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pochádzate zo štátu, v ktorom ratingy vždy vyvolávali rozruch – hovorím o ratingoch najlepších reštaurácií v Michelinovom sprievodcovi. Nebudeme preto hovoriť, že sme proti ratingom, pretože tie nakoniec tiež prispievajú ku zdravej hospodárskej súťaži a umožňujú, aby boli odmenené odlišné úrovne výkonnosti.

Preto plne súhlasím s tým, čo práve povedal pán Gauzès. Nejde o démonizáciu ratingových agentúr. V skutočnosti ide o dohliadanie na podmienky, za ktorých pracujú. V tomto prípade sú to inštitúcie, ktoré majú naozaj dosť veľké právomoci, a preto musíme zblízka dohliadať na spôsob, ako konajú.

Pán Gauzès ma predbehol, keď povedal, že je rozdiel medzi ratingom súkromných podnikov a ratingom štátnych dlhopisov. V oboch prípadoch je však problém rovnaký; inými slovami, je metodika správna? Používajú sa na posúdenie toho, čo robí podnik, či ako si štát riadi svoj dlh, správne kritériá? Po druhé, sú potenciálne prepojenia medzi ratingovou agentúrou a predmetom ratingu dostatočne transparentné?

To všetko si v skutočnosti zaslúži podrobné preskúmanie a dohľad a my sme vám vďační za napredovanie s návrhmi, ktoré s ohľadom na správu pána Gauzèsa predložil sám Parlament počas posledného volebného obdobia.

V tomto zmysle sa domnievam, že je veľmi dôležité, aby sme pokračovali v práci, do ktorej sa už Parlament pustil. Stotožňujem sa s názorom, že európska ratingová agentúra dnes nemusí byť nevyhnutne najvyššou prioritou. Je dôležité, aby sme zaistili, že sa monitoruje kontrolná činnosť, aký je jej dnešný stav, ako sa vykonáva.

K tomu by som sa rada vyjadrila o orgáne ESMA, ktorý by sa mal čoskoro ustanoviť. Som jednou zo spravodajcov pre balík finančného dohľadu tak ako pán Giegold, ktorý je v tejto rokovacej sále a ktorý je spravodajcom pre orgán ESMA. Rada by som vyzvala členské štáty – nie je tu predsedníctvo, ale viem, že ste schopný odovzdať mu odkazy, pán komisár, a ako sme vďační za vaše snahy o pokrok v tejto oblasti. Myslím si, že členské štáty musia zaujať seriózny prístup.

Nie je možné na jednej strane ponúkať pekné vyhlásenia pre médiá, pretože je niekto právom rozčúlený dôsledkami istých rozhodnutí agentúr, a na strane druhej hádzať polená pod nohy, keď ide o vytvorenie tohto nového orgánu ESMA. Naozaj chceme, aby bol tento orgán riadne definovaný, vybavený silnými právomocami na európskej úrovni a predovšetkým aby bol schopný dohliadať na ratingové agentúry. Bude to jednou z jeho úloh a bude dôležitá.

Odráža sa to tiež v našom želaní, aby napríklad na infraštruktúru trhu a zúčtovacie ústavy dohliadal európsky orgán. Na trhu je nedostatok transparentnosti a to nás znepokojuje. Nie sme voči hospodárskej súťaži zaujatí, to vôbec nie. Nie sme zaujatí voči hospodárskej súťaži medzi zainteresovanými stranami, vôbec nie. Jednoducho povedané, spôsob, akým sa ich služby posudzujú, sa musí zhodovať s pravidlami transparentnosti a seriózneho konania, aké charakterizujú trhy hodné svojho mena.

Preto vás ešte raz vyzývame, aby ste napredovali a žiadame štáty, aby nebrzdili proces rozbehnutia orgánu ESMA, aby nevyprázdnili celý obsah balíka dohľadu, pretože ak sa použije právo veta, mohli by sme sa napokon ocitnúť v situácii, keď nebudeme môcť dohliadať na niečo, čo každý jeden z nás v tomto Parlamente a v hlavných mestách chce podrobiť omnoho prísnejšiemu dohľadu.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, najprv by som rád čo najúprimnejšie poďakoval politickým skupinám, ktoré sú zodpovedné za tento súbor otázok o mimoriadne dôležitej záležitosti. Som vďačný pánovi Chountisovi, pánovi Pittellovi, pánovi Gauzèsovi, pani Goulardovej – ktorá práve dohovorila – a ostatným poslancom, ktorí sa ujmú slova.

Bol by som rád, keby ste si vypočuli moje úprimné stanovisko a plne uznali moje odhodlanie v tejto záležitosti, ako aj v iných otázkach, ktoré sa týkajú ponaučení z krízy a transparentnosti, na ktorú majú občania a podniky nárok. Dvadsiateho apríla som mal tiež možnosť hovoriť k vám o tejto otázke úverových ratingových agentúr a ich význame pre fungovanie hospodárstva a finančných trhov.

Keď dôjde ku kontrole, či je produkt, obchod alebo v prípade potreby štát – hovorím tu o štátnom riziku a k tejto téme sa ešte vrátim – v dobrom stave alebo či je prehriaty, budete so mnou súhlasiť, pani Goulardová, dámy a páni, že rozbitie teplomera horúčku nevylieči. Otázka znie, či teplomer funguje správne a či v prípade potreby môžeme použiť viacero teplomerov na overenie a kontrolu.

Myslím si, že je možné povedať veľa o fungovaní teplomeru, a teda aj o fungovaní úverových ratingových agentúr, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri posudzovaní rizík spojených so situáciou podnikov a rovnako aj štátov. Kríza ukázala a naďalej ukazuje – máte pravdu, pán Chountis –, že nie vždy konali príkladným spôsobom a niekedy spôsobili veľmi vážne následky.

V tejto oblasti, dámy a páni, prijala G20 rázne rozhodnutia – ako prijala aj v iných záležitostiach – a rozhodnutia v tomto prípade zahrňovali zavedenie dohľadu a pravidiel riadenia. Rád by som vám pripomenul, že v čase krízy – spomenuli ste to mnohí vrátane pána Gauzèsa a pani Goulardovej – Komisia rýchlo prevzala svoju zodpovednosť a za prioritu nasledujúcich dvoch rokov si stanovila reguláciu aktivít úverových ratingových agentúr.

V septembri 2009 – inými slovami rok po páde banky Lehman Brothers – bolo s veľmi výraznou podporou, pomocou a zlepšeniami Parlamentu prijaté nariadenie o úverových ratingových agentúrach – a ja by som chcel opäť poďakovať pánovi Gauzèsovi –, aby sa riešili problémy, ktoré spôsobovali prevádzkové metódy týchto agentúr a ktoré svojím spôsobom prispeli k finančnej kríze.

Nariadenie zaviedlo systém povinnej registrácie pre všetky agentúry zriadené v Únii a nastolilo súbor prísnych požiadaviek, aby sa v maximálnej miere predišlo možným konfliktom záujmu, aby sa zlepšila kvalita ratingov a použitej metodiky a napokon aby sa zabezpečilo, že agentúry pracujú transparentnejšie.

Dámy a páni, som presvedčený, že tieto nové pravidlá výrazne zlepšia nezávislosť a jednotnosť ratingového procesu, zvýšia transparentnosť týchto ratingových činností a zlepšia kvalitu samotných ratingov vrátane ratingov, ktoré súvisia so štátnymi dlhopismi štátov Európskej únie a s dlhmi finančných inštitúcií Únie.

Pred dvomi týždňami, 2. júna – toto je druhá fáza –, Komisia na môj podnet prijala navrhnutý pozmeňujúci a doplňujúci návrh nariadenia o úverových ratingových agentúrach, aby zverila výhradnú zodpovednosť za prebiehajúcu registráciu a dohľad nad úverovými ratingovými agentúrami budúcemu Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA).

Orgán ESMA je však ešte stále potrebné zriadiť a ja plne súhlasím s tým, čo pred chvíľou povedala pani poslankyňa Goulardová a čo si všetci myslíte: ako sme nedávno so spravodajcami diskutovali o balíku o dohľade, o balíku pána Larosièra, medzi Parlamentom a Radou je nutné dosiahnuť vierohodný kompromis, aby sa realizovalo to, čo bolo navrhnuté, čím je vytvorenie týchto troch nezávislých orgánov 1. januára. Tak ďaleko ešte nie sme.

Musíme vyvinúť úsilie a ja tu opäť žiadam tento Parlament a Radu, aby sme sa priblížili k dohode. Opakujem, pán predsedajúci, ochotu Komisie a najmä moju ochotu pomôcť pri dosiahnutí tohto dynamického kompromisu.

Okrem toho bolo v rámci zvýšenia prospechu z transparentnosti a zintenzívnenia hospodárskej súťaže medzi úverovými ratingovými agentúrami zavedené ustanovenie o zjednodušení prístupu k informáciám o štruktúrovaných finančných produktoch akýmkoľvek úverovým ratingovým agentúram, ktoré majú záujem o uverejnenie nevyžiadaných úverových ratingov.

Inými slovami, keď agentúra získa informácie, ktoré jej umožňujú vypracovať úverový rating o štruktúrovaných produktoch, ostatné agentúry budú mať nárok na využitie tých informácií na vypracovanie svojich vlastných ratingov.

To je súčasná situácia. Stále to však nie je dosť. Čoraz viac sa v Európe a vo svete začína akceptovať skutočnosť, že súčasné zlyhania v úverových ratingových postupoch, ktoré naplno odhalila kríza, sa dostatočne neriešili, a ja v tejto záležitosti súhlasím s pánom Chountisom.

Preto som požiadal svoje služby, aby nanovo posúdili celkovú architektúru a úlohu úverových ratingových agentúr. V tomto rámci, pán Pittella, budeme v nasledujúcich mesiacoch realizovať to, čo ste vy nazvali vyšetrovaním, ale v každom prípade pôjde o objektívny, veľmi presný rozbor a skúmanie prevádzkových metód týchto agentúr v zmysle a v zhode s novými právnymi predpismi, hoci ešte nie sú plne zavedené; na to si budeme musieť počkať do začiatku decembra.

Ja, tak ako vy všetci, dámy a páni, si myslím, že ide o problém, ktorý jednoducho súvisí s rozmanitosťou tohto trhu. Tento trh je príliš koncentrovaný; vlastní ho primálo rúk. V tomto odvetví je príliš slabá hospodárska súťaž a to nás znepokojuje. Bez toho, aby som v tomto momente vybral jednu možnosť, pán Pittella, Komisia zvažuje štrukturálne opatrenia, medzi ktorými je aj vytvorenie nezávislej európskej úverovej ratingovej agentúry, ktorá je pre niektorých z nás – tu hovorím za seba – vítaným návrhom, najmä v súvislosti s ratingmi štátnych rizík, ktoré práve spomenuli pán Gauzès, ako aj pani Goulardová a pán Pittella.

Ďalším štrukturálnym opatrením, nad ktorým uvažujeme, je zvýšenie účasti nezávislých verejných orgánov na úverovom ratingovom procese. Osobitnú pozornosť musíme venovať štátnym dlhopisom – keďže tie máme na mysli, keď hovoríme o Grécku a možno aj o ďalších štátoch –, aby sa zaručilo, že použité metódy sú naozaj správne a že sú primerané.

Mimoriadnu pozornosť si tiež zasluhuje nedostatok povinnej starostlivosti zo strany bánk a ostatných finančných ustanovizní a nedostatok alternatívnych kritérií na posúdenie spoľahlivosti investície. Súčasné rozpočtové pravidlá, ktoré výslovne stanovujú používanie úverových ratingov, si tiež vyžadujú celkové opätovné preskúmanie.

To sú všetko problémy a my neobídeme ani jednu z náročných záležitostí, na ktorých Komisia pracuje. V septembri budeme schopní predložiť naše počiatočné usmernenia a v tom istom čase budeme riešiť ďalšie dôležité záležitosti týkajúce sa transparentnosti a monitorovania v kontexte regulácie derivátových produktov a krátkeho predaja.

Okrem toho koncom tohto roka alebo hneď začiatkom roka 2011 predložíme legislatívne návrhy nielen preto, aby sa pokračovalo – zopakujem, čo ste povedali, pani Goulardová – v tom, čo s vašou podporou začal môj predchodca a čo sa zavádza, no čoho nie je dosť, ale tiež preto, aby sa dosiahol vyšší stupeň transparentnosti, aby sa tak predchádzalo konfliktu záujmov a aby sa zaistilo, že tieto ratingy budú vo väčšom počte, rozmanitejšie a, čo sa týka štátnych rizík, mimo kritiky.

  Antolín Sánchez Presedo, v mene skupiny S&D. – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, úverové ratingové agentúry neboli schopné predpokladať krízu rizikových hypoték, riziko štruktúrovaných finančných produktov ani pád banky Lehman Brothers.

Nariadenie, ktoré bolo prijaté v apríli 2009, podporuje ich transparentnosť, predpisuje agentúram európsky dohľad a začína riešiť záležitosti týkajúce sa ich zodpovednosti a kvality, pričom sa zaoberá niektorými konfliktmi záujmov v ich činnosti; nový návrh Komisie pokračuje týmto smerom.

Som presvedčený, že my v Parlamente prispejeme k existencii dohľadu od 1. januára 2011 a okrem toho budeme spolupracovať na projektoch dohľadu, aby sa dosiahol prísnejší regulačný rámec.

Úloha, ktorú úverové ratingové agentúry zohrávajú v kríze dlhu a v kríze verejného deficitu, odhaľujúca svojvoľný charakter metód, ktoré používali pri tvorbe svojich ratingov, a to, ako sa pripravujú a ako sa oznamujú; vysoko cyklický dosah ratingov agentúr, ktoré boli niekedy opísané ako hasiči–pyromani, ktorí ešte viac prilievajú olej do ohňa; a ich zrážka so stanoviskami hlavných medzinárodných a európskych finančných inštitúcií do takej miery, že sa Európska centrálna banka rozhodla ignorovať ich ratingy pri transakciách štátnych dlhopisov: z tohto všetkého vyplýva nevyhnutnosť opätovného hlbšieho prehodnotenia ich úlohy a zaradenia v rámci všeobecných záujmov.

V súčasnosti sa otvorene vynárajú otázky, či sú úverové ratingové agentúry schopné produkovať objektívne a zodpovedné hodnotenia, predovšetkým štátnych dlhopisov. Kladené otázky sú hlbšieho charakteru – ako ste povedali, štrukturálneho charakteru – a týkajú sa ich kompatibility s demokratickými zásadami, pretože súvisia s úsilím, ktoré vynakladajú dôchodcovia, robotníci a zraniteľné časti obyvateľstva a ktoré títo nechcú vidieť premárnené a pošliapané nezodpovednosťou, s akou trhy konajú.

Sú to otázky, ktoré sa týkajú nezávislosti. Sú verejné ratingové agentúry zlučiteľné so súkromným vlastníctvom? Je možné byť naraz sudcom aj zainteresovanou stranou? Je možné mať úverový rating ako obchodný model založený na poplatkoch samotných aktérov, ktorí majú byť hodnotení? Môžu si samotní aktéri vybrať, kto ich bude hodnotiť?

Senát Spojených štátov už rieši tieto otázky a my ich tu tiež musíme riešiť; sú to otázky, ktoré sa týkajú zodpovednosti a udržateľnosti.

Je možné zaistiť zodpovedné riadenie, ktoré sa vyvaruje krátkodobých perspektív a zaistí stabilitu? Je možné, že agentúry ostanú ľahostajné voči záväzkom európskych orgánov a úsiliu hlavných medzinárodných verejných aktérov? Budú reagovať na vplyv trhu, predovšetkým svojich následkov, ktoré – ako ste povedali – by sa dali klasifikovať ako škodlivé? Bude zachované výhradné právo regulácie? Bude regulátor viazaný pravidlami, ktoré žiadajú, aby sa použili ich ratingy? Bude pokračovať nedostatočná hospodárska súťaž?

Čo sa týka legitimity, môžu si agentúry uchovať toľko vplyvu na naše hospodárstva pri takej malej kontrole? Je nevyhnutné prekročiť kontrolu dohľadu a ísť do vnútornej kontroly štruktúry samotného riadenia, či až do štruktúry samotného podniku?

Mal by sa vytvoriť verejný európsky úverový ratingový systém a existujúce európske agentúry by mali dostať novú úlohu. Mali by sa podporiť nové agentúry a zvážiť by sa mala potreba globálneho ratingového systému, ktorý by sa riadil novými zásadami.

Toto sú otázky, na ktoré potrebujeme odpovede, pán komisár.

  Sharon Bowles, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, nie tak dávno bolo počuť hlasy, že ratingové agentúry by nemali znižovať rating Grécka a ďalších dlhopisov. „Pozrite sa, čo to spôsobilo euru“, hovorili.

Pôvodne som sa chcela spýtať, či je potrebné povedať ešte viac, aby bol dokázaný obrovský konflikt záujmov v prípade, keby štáty v podstate hodnotili svoj vlastný dlh. Potom dnes ráno v rozprave o štatistike komisár Rehn povedal, že včerajšie zníženie ratingu agentúrou Moody’s nebolo „vhodne načasované“ a že to ovplyvní úvahy Komisie o nariadení o úverových ratingových agentúrach.

Je mi to ľúto, rozumiem frustrácii, ale pomyslela som si: zbláznili ste sa? Nechcem ratingy, ktoré sú „vhodné“, či už to bude „vhodné“ pre investičné banky alebo „vhodné“ pre centrálne banky. Ratingy boli skutočne až príliš „vhodné“ aj pre regulátorov, ktorí sa o ne mohli oprieť, čím sa vytláčala riadna povinná starostlivosť.

Verejná agentúra pre neštátne aktíva má svoje prednosti, ako však prekonáme skryté záruky? Ako prekonáme politické zasahovanie, keď je ohrozený bankový kapitál, a aké to bude mať makroekonomické následky?

Je pred nami dlhá cesta hľadania kapacít, nezávislosti a integrity, no o jednej veci som presvedčená, a to že zásady podnikového riadenia zohrávajú úlohu, či už vo verejnom, alebo súkromnom sektore, a to by malo platiť pre orgán ESMA a tiež pre ostatné orgány ESA.

  Sven Giegold, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Barnier, ďakujem vám, že ste hovorili po nemecky.

Na začiatok by som rád povedal, že kríza, ktorú opäť zažívame, znova vyvolala isté kľúčové otázky. Okrem toho, čo už bolo povedané, by som chcel hlavne opäť zdôrazniť isté aspekty. Jedným je skutočnosť, že z ratingových agentúr sa často stali tipovacie agentúry, inými slovami agentúry, ktoré neboli schopné hodnotiť riziká o nič viac ako ktokoľvek iný. Dôsledkom toho je, že v porovnaní s ostatnými hodnoteniami na trhu musíme výrazne znížiť dôležitosť hodnotení, ktoré predkladali tieto ratingové agentúry.

Druhý centrálny problém, ktorý sa vynoril, je vznik oligopolu na tomto trhu. Existuje iba zopár serióznych poskytovateľov. Je teda zmysluplné, aby sa zvyšoval počet poskytovateľov a tiež ich zázemie. V tomto ohľade majú vaše slová, pán Barnier, o uvedení ďalších účastníkov na trh – čo tu tiež viacerí zopakovali – zmysel.

Po tretie, je tu ústredný problém stimulov, o ktorom sa v tejto rozprave zatiaľ povedalo málo. Pretože čo nájdeme medzi ratingovými agentúrami? Situáciu, kde tí, ktorí udeľujú ratingy, sú vyberaní ich klientmi spomedzi niekoľkých agentúr, ktoré existujú a sú za to platené. Podobá sa to na prípad, keď univerzitní študenti pred skúškami navštívia svojho profesora a dohadujú sa s ním o platbe a potom sa všetci čudujú, prečo boli všetky známky také dobré. Musíme sa zaoberať týmto problémom stimulov.

Viem, že Komisia tiež uvažuje nad tým, ako môžeme zaistiť, že tí, ktorí ponúkajú finančný produkt, si už nebudú môcť takpovediac vybrať svoju ratingovú agentúru. To nás privádza k jadru reforiem, ktoré sa vyžadujú v tých sektoroch, v ktorých sa angažujú súkromní poskytovatelia – tí, ktorí sú predmetom ratingu; inými slovami, v oblastiach iných, ako sú vládne dlhopisy. Musíme odstrániť tento falošný systém stimulov. Namiesto nahradenia súkromného oligopolu verejným monopolom, ako to niekedy navrhovali poslanci ľavice, by sme mali zaistiť, aby verejná agentúra zabezpečila, že na poskytovanie ratingov sa budú neustále vyberať rôzni účastníci a že kvalita ratingov bude zverejňovaná a systematicky kontrolovaná.

Pán Barnier, teším sa na vaše návrhy. Verím, že tieto návrhy budú viesť k tomu, že budeme schopní systematicky riešiť problémy, ktoré v tejto oblasti pretrvávajú aj po predchádzajúcom úsilí, do ktorého patria snahy pána Gauzèsa a predchádzajúcej Komisie a Rady – za ktoré sme vďační; a že toho budeme schopní bez vytvorenia nového monopolu, ale radšej dôsledným riešením problémov stimulov a regulácie.

  Kay Swinburne, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, veľmi skoro po vypuknutí finančnej krízy bolo jasné, že na strane úverových ratingových agentúr sú obrovské nedostatky. Preto to bola jedna z prvých tém, ktorým sa EÚ minulý rok venovala. Aktualizáciu smernice o prenesení zodpovednosti za aktivity EÚ z agentúr predovšetkým z USA vítame ako krok k dôslednejšiemu monitorovaniu ich aktivity tu v Európe.

Úverové ratingové agentúry sú mimoriadne mocné organizácie, ktoré sú schopné zmenou ratingu pohnúť trhmi. Ich nezávislosť sa preto musí byť neustále zisťovať a udržiavať. Žiadne ratingové rozhodnutia, ktoré spustia tok miliárd eur, by však pre trh nemali byť prekvapením. Napríklad úverové ratingové agentúry by mali zverejňovať svoje prebiehajúce záťažové testy a analýzy scenárov, aby sa zlepšila trhová transparentnosť a minimalizovali sa otrasy.

Musíme však pamätať, na čo sú úverové ratingové agentúry zriadené: hodnotiť riziko platobnej neschopnosti subjektu, nech už je to produkt alebo podnik, najmä spoločností kótovaných na burze, vrátane finančných inštitúcií alebo dokonca suverénnych štátov. Tak ako by sme úverové ratingové agentúry nemali viniť za ich reakciu na legitímne informácie o stave našich bánk, tak by sme ich nemali používať na ospravedlnenie reakcie trhu na zúfalý stav našich verejných financií.

Hoci dôslednejšie monitorovanie ich činnosti by sa malo podporiť, je potrebné zostaviť zásadnejší návrh o inej otázke, konkrétne: prečo sa trhy, investori, podniky a suverénne štáty tak veľmi spoliehali na úverové ratingové agentúry a prečo radšej nevykonali primeranú povinnú starostlivosť a nezískali informácie sami pre seba? A predovšetkým, prečo úverovému ratingovému trhu dominujú tri mená, keď je ich na trhu dostupných omnoho viac? Spôsob, akým úverové ratingové agentúry nesú zodpovednosť, bude dávať väčší zmysel, keď zodpovieme tieto širšie otázky. Popri ich veľkej sile a vplyve na trhoch by tiež mali mať významnú zodpovednosť.

  Jürgen Klute, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, rád by som vám len pripomenul, že ratingová agentúra Moody v noci znova znížila rating Grécka. Všetci vieme, že grécka vláda vyvíja v posledných týždňoch obrovský tlak na vlastný ľud, aby dostala krízu pod kontrolu. Všetci vieme, že Európska únia dala dohromady balík v hodnote 750 miliárd EUR, aby podporila krajiny, ktoré sa ocitli v kríze, a aby im pomohla dostať sa z nej. Napriek tomu bol rating Grécka znížený. Rovnaký osud postihol vlastne aj Španielsko, lebo potom, ako prijalo úsporný balík, aj jemu znížili rating.

Pán Barnier, práve ste použili metaforu s teplomerom a povedali ste, že nesmie byť pokazený. Uvažujem však o tom, či je teplomer naozaj vhodnou metaforou pre ratingové agentúry. Teplomer očividne nerobí nič, aby pomohol zlepšiť zdravotný stav klientov, teda daného pacienta, a ani to nemôže urobiť. Napokon, teplomer nie je žiadny liek a očividne ešte zhoršuje stav pacienta. Je však neprijateľné, aby sa krajinám, ktoré vynakladajú takéto úsilie, ďalej znižoval rating aj napriek všetkému, čo urobili.

Z toho vyplýva otázka, čo vlastne tieto ratingové agentúry robia. Už bolo povedané, že nedokázali rozpoznať prichádzajúcu krízu. Takže ratingové agentúry nijako nepomohli predpovedať ani diagnostikovať túto krízu. Banka Lehman Brothers dostala krátko pred krachom dosť pozitívny rating. Takže ani so svojimi metódami nedokázali alebo nechceli rozpoznať, čo sa blížilo. V tomto ohľade tento nástroj úplne zlyhal.

Nepomohli nám ani zvládnuť krízu. Práve som citoval z novín, v ktorých sa uvádza, že ratingy nám nepomohli zlepšiť krízovú situáciu napriek všetkému vynaloženému úsiliu, a je tu obava, ako sa vyjadrili v médiách, že balíky, ktoré sme dali dohromady, nedokážeme doviesť do konca. To znamená, že nás potiahnu dole a ešte viac nám znížia rating.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že štáty a obchodné spoločnosti sa nemôžu porovnávať. Tieto ratingy musíme podrobnejšie preskúmať. Kozmetické úpravy tu nestačia. Ratingové systémy musíme zreformovať od hlavy po päty.

  Godfrey Bloom, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, ratingové agentúry pred niekoľkými rokmi zapredali svoju dušu diablovi, keď sa začali spoliehať na spoločnosti, ktorých dlhopisy potrebovali na vyplatenie rating. Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj!

Toto nevyhnutne viedlo k udeľovaniu nesprávneho ratingu. Väčšina ratingových agentúr zamestnáva deti, ktoré ledva dokážu prečítať súvahu. Svoje ratingy menia len vtedy, keď je už všetkým jasné, že dôjde ku katastrofe. Paradoxne to bývajú hedžové fondy, ktoré za číslami odhalia pravdu. Odhalili napríklad pravdu o spoločnosti Enron. Ale pravda skrývajúca sa za číslami môže byť nepopulárna, najmä v tomto prípade, a preto ich nenávidíme.

Ale dokonca aj mládež v ratingových agentúrach, ktorá šnupe kokaín, vie, že Írsko, Grécko, Španielsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo a Portugalsko sú na dne. Kaput znamená v každom jazyku kaput.

Takže čo tento Parlament navrhuje? Naša vlastná ratingová agentúra, ktorú si platíme, sa zaručila, že bude tancovať tak, ako jej budeme pískať. Podradným dlhopisom, ktoré emitujú skrachované hospodárstva eurozóny, môže pripísať rating AAA. Otázka je, koho nimi oklamú. Podľa mňa vlastne nikoho okrem niektorých anglických regionálnych rád a spravodajcov BBC pre hospodárstvo. Keď si ľudia v Európe uvedomia, že boli pokusnými králikmi v obrovskom menovom experimente, ktorý sa nepodaril, celé to tu vypália a všetkým nám zotnú hlavy, a kto im to bude môcť vyčítať?

  Marine Le Pen (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, škody, ktoré napáchali ratingové agentúry, možno teraz zreteľne vidieť. Kríza štátnych dlhopisov práve potvrdila ich cyklickú povahu. Než vypukol požiar, boli slepé, ale teraz sa správajú ako ozajstní podpaľači a rozdúchavajú plamene krízy. Nariadenie Komisie zo septembra 2009 zostalo, ako vždy, bez povšimnutia. Pre ich absolútny nedostatok predvídavosti sú teraz európske orgány nútené znova prijímať naliehavé opatrenia.

Predložené návrhy zahŕňajú všetko od zachovania zákona trhu, ktorý však narúšajú očividné konflikty záujmov, po prílišnú reguláciu v sovietskom štýle, ktorú Európska komisia zbožňuje. Dostávame sa z blata do kaluže. Želanie, ktoré nedávno vyslovil pán Barroso, aby boli ratingové agentúry pod dohľadom Európskej centrálnej banky a Komisie, je jednoducho nerealistické, najmä vzhľadom na zarážajúce vyhlásenie pána Tricheta z februára 2010 o tom, že úsilie konsolidovať bankové súvahy si vyžaduje vysoký stupeň zachovania mlčanlivosti. Inými slovami, vyžaduje si to nejasnosti a tajnosti.

Je jasné, že riešime následky problému, nie jeho príčiny. Ak aj zistíme, či agentúram majú platiť investori alebo emitenti a či emitenti majú byť súkromné alebo verejné osoby, nezávislé alebo pod dohľadom, nič to nevyrieši. Ako hovorí Maurice Allais, do momentu, keď už nebude možné používať úvery ex nihilo na nákup bez peňazí a predaj bez majetku, kapitalizmus prejde od rozkvetu k bankrotu, pričom to bude mať čoraz zničujúcejšie následky pre národy a hospodárstva.

Potom by sme hlavne museli zakázať tvorbu akýchkoľvek peňazí alebo dlhopisov bez skutočnej a hmatateľnej náhrady. Takto skoncujeme s neviazanou a iracionálnou špekuláciou na trhu, čiže ratingové agentúry už nebudeme potrebovať.

  Edward Scicluna (S&D). – Vážený pán predsedajúci, najnovší útok európskych lídrov na ratingové agentúry, pokiaľ ide o načasovanie a mieru znižovania ratingu štátnych dlhopisov, môže niekto považovať za trochu zveličený.

Chyby ratingových agentúr sú však teraz dobre známe – myslím si, že na tom sa všetci v tomto Parlamente zhodneme. Pripísali vysoký rating dlhopisom, ktoré následne prepadli. Teraz, keď sa trend otočil a hospodárske vyhliadky sú bezútešné v rámci celej Európy, previnili sa prehnanou reakciou opačným smerom. Zdá sa, že ani pôsobivý a bezprecedentný balík v hodnote 750 miliárd EUR ich nepresvedčil. Vzhľadom na to musíme byť pri našej reakcii opatrní, aby to nevyzeralo, že sme zastrelili posla len pre to, že priniesol zlé správy.

Jedno je isté: či už ratingové agentúry nejaký finančný produkt nadhodnotia alebo podhodnotia, ich vplyv na svetové finančné trhy je obrovský. Preto môžu mať a aj majú štát a jeho obyvateľov vrátane pracujúcich a dôchodcov v hrsti. Toto nevyhnutne prináša politické dôsledky, ktorými sa treba zaoberať.

Musíme porozumieť tomu, ako ratingové agentúry tvoria a predávajú svoj rating. Dohoda medzi emitentom cenných papierov a agentúrami je očividným problémom. Po druhé, je tu otázka počtu samotných agentúr a miery účinnej hospodárskej súťaže medzi nimi. Ak sa budú banky a finančné inštitúcie regulovať, čo určite treba, prečo by sa malo s ratingovými agentúrami zaobchádzať inak, najmä vzhľadom na oligopolnú štruktúru trhu ratingových agentúr?

Preto sú príčiny problému vrátane konfliktov záujmov jasné. Riešenia však nevyzerajú také priamočiare, takže uvažujme triezvo, nájdime správne riešenie a buďme opatrní, aby sme to nepreháňali s vážnymi následkami.

  Wolf Klinz (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ratingové agentúry majú veľký podiel viny na svetovej finančnej kríze a ťažkostiach, v ktorých sa ocitlo euro, a rozhodne si nezaslúžia pochvalu. Nedostatok transparentnosti, konflikty záujmov, financovanie prostredníctvom zmluvných subjektov a zverejňovanie ratingov v pochybných časoch s cyklickým účinkom, inými slovami, vykonanie opatrení, keď už je neskoro, to všetko hovorí samo za seba. Ratingové agentúry na to stále nedbajú a nevidia tieto problémy.

Osobne som navrhol, aby EÚ konala okamžite, a teší ma, že aj vy si to myslíte. Európsku ratingovú agentúru by sme mali založiť vo forme nadácie. Takáto nadácia by však jednoznačne musela byť finančne nezávislá. Nesmela by podliehať žiadnym politickým zásahom, ako od Európskej centrálnej banky, tak ani od Komisie, ani žiadneho členského štátu. Ako nezávislá nadácia by sa takáto európska agentúra mohla stať vážnym konkurentom oligopolu, či možno monopolu troch ratingových agentúr, o ktorých práve diskutujeme. Malo by to byť tak, že každý produkt ponúkaný v Európe a všetci emitenti pôsobiaci v Európe by museli mať dva ratingy, z ktorých jeden by musel pochádzať od tejto európskej agentúry.

Ak má byť taká nadácia nezávislá, musí byť nezávislá aj z finančného hľadiska. To znamená, že potrebujeme počiatočné finančné prostriedky, ktoré by mohla poskytnúť Európska investičná banka, alebo možno Komisia, a potom by sa táto európska nadácia musela financovať sama. Treba ešte objasniť otázku, či by malo také financovanie pochádzať od verejných obstarávateľov alebo používateľov. To isté predniesol už aj pán Giegold. Musíme prijať rozhodnutie aj v tejto veci.

Vo všeobecnosti by sme tiež mali zvážiť, či sa môžeme trochu menej spoliehať na ratingové agentúry, lebo mne sa zdá, že v súčasnosti sme od nich príliš závislí.

  Vicky Ford (ECR). – Vážený pán predsedajúci, táto rozprava o ratingových agentúrach ma veľmi teší. Musíme prehodnotiť to, ako sa spoliehame na ratingy a ako podporiť vznik ďalších agentúr, aby bola väčšia hospodárska súťaž, ako aj otázku konfliktu záujmov, pokiaľ ide o ratingy platené dlžníkmi. Povedala by som však, že každý investor vždy veľmi dobre vedel o existencii tohto potenciálneho konfliktu záujmov a o tom, že samotné úverové ratingy nepredstavujú odporúčanie kúpiť alebo predať.

Taktiež by sme mali mať na pamäti, že ak chceme dosiahnuť naše ciele do roku 2020, EÚ musí investovať, čo si vyžaduje dôveru na trhu, a ratingové agentúry sú neoddeliteľnou súčasťou dôvery na trhu. Ak ratingy fungujú, zlepšujú prístup dlžníkov ku kapitálovým trhom, znižujú úrokové sadzby a tak šetria peniaze daňových poplatníkov, pokiaľ ide o emitentov štátnych dlhopisov. Tiež slúžia ako usmernenie pre investorov, ale, ako som povedala, nie ako rozhodnutie kúpiť alebo predať.

Pamätajte na to, že v Európe sa ešte žiadny emitent štátnych ani firemných dlhopisov s ratingom AAA nestal platobne neschopným. Dokonca aj počas tejto krízy predstavuje miera platobnej neschopnosti subjektov s ratingom AAA v Európe vzhľadom na štruktúrované úvery menej než 0,3 %, čo znamená, že 99,9 % subjektov s ratingom AAA sa nestalo platobne neschopnými. Potrebujeme túto dôveru investorov. Musíme preskúmať naše ratingové agentúry, ale pamätajte, že nie všetko pokazili.

  Claudio Morganti (EFD). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som presvedčený, že ratingové agentúry by mali byť transparentnejšie a mali by niesť väčšiu zodpovednosť, ale nesúhlasím s tými, ktorí chcú obmedziť rozsah ich pôsobnosti a ich funkcie. Chyby ratingových agentúr z hľadiska predpovedania rizík a varovania trhu pred nimi len odzrkadľujú oveľa markantnejšie chyby existujúcich štátnych finančných inštitúcií a orgánov a bankového systému ako celku.

Verím vo voľný trh a verím, že aj sektor úverových ratingov potrebuje väčšiu mieru otvorenosti a hospodárskej súťaže. Zriadenie európskej verejnej ratingovej agentúry by však bolo oxymoronom, hanebným diktátorským podnikom, ktorý dostane trh pod verejný dohľad.

Stručne povedané, obmedziť našu analýzu len na otázku zodpovednosti ratingových agentúr za súčasnú finančnú krízu by bolo príliš povrchné, keďže táto kríza je predovšetkým hospodárska. Údaje a politiky, ktoré sme prijali, ukazujú, ako sa Európa aj mnoho iných krajín nazdávalo, že reálne hospodárstvo môžeme nahradiť finančníctvom, a tak vlastne opomenúť celé odvetvie výroby.

  Anni Podimata (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dnešná rozprava o rámci dohľadu a kontroly nad fungovaním ratingových agentúr je, žiaľ, ešte aktuálnejšia po včerajšom rozhodnutí agentúry Moody’s znížiť úverový rating Grécka o celé 4 body. Nie je to však prvé vážne zníženie úverového ratingu Grécka za posledné mesiace. Včerajšie zníženie ratingu je však očividne provokatívne a neopodstatnené, keďže vôbec nezohľadňuje pokrok smerom k realizácii programu finančnej reštrukturalizácie, uvítaného zástupcami trojky, ktorí sú v Aténach už od včerajška, ani vytvorenie Fondu finančnej stability, ako ani skutočnosť, že na financovanie potrieb gréckeho hospodárstva bolo vyčlenených 110 miliárd EUR.

Má nejaký zmysel, že v čase, keď prezident Európskej centrálnej banky, riaditeľ banky Deutsche Bank a zástupca Európskej komisie blahoželajú gréckej vláde k realizácii memoranda, čím pomáhajú euru k zotaveniu sa voči doláru a európskym peňažným trhom k uzdraveniu, agentúra Moody’s ešte viac zníži rating Grécka tak, že ho posúdi presne naopak? Myslím si, že tento ťah jednoznačne dokazuje, že je tu konflikt záujmov, keďže nejde len o ničenie gréckeho úsilia finančne sa reštrukturalizovať, ale aj o podporovanie neustálych špekulatívnych útokov na grécke hospodárstvo a eurozónu ako celok zo strany trhov.

Toto znova potvrdzuje, že tieto agentúry udeľujú ratingy bez toho, že by zaručili ich spoľahlivosť, a bez akejkoľvek kontroly nad motívmi a výsledkami týchto ratingov, čo vyvoláva závažné otázky týkajúce sa demokracie a štátnej a európskej zvrchovanosti, keďže hovoríme o hodnotení hospodárstiev v eurozóne.

Môžeme nájsť veľa ďalších príkladov. Čo ale musíme vedieť, je, čo robíme, aby sme chránili európske hospodárstva pred špekuláciou zapríčinenou týmito pochybnými a netransparentnými ratingmi. Treba konať okamžite, a to na dvoch úrovniach: po prvé, zriadiť konkurencieschopnú európsku ratingovú agentúru, a po druhé, vytvoriť prísny a spoľahlivý operačný rámec pre tieto agentúry, operačný rámec, ktorý bude stanovovať transparentné a jednotné štandardy pre kritériá udeľovania ratingu, pre termíny, v ktorých sa tieto ratingy budú zverejňovať, v kombinácii s následnou reakciou trhu, a napokon v dlhodobom horizonte aj pre hodnotenie ratingov z hľadiska ich presnosti a spoľahlivosti.

  Juozas Imbrasas (EFD). – (LT) Pokiaľ ide o všeobecné pozadie krízy, kríza, ku ktorej došlo v oblasti prideľovania ratingu zo strany ratingových agentúr, odhalila, aký nebezpečný je tento systém. Najdôležitejšie je, že nikto sa necíti byť zodpovedným za konečný výsledok hodnotenia rizík, hoci činnosť týchto agentúr má významný vplyv na stabilitu finančného trhu a závisia od nich veľmi dôležité príležitosti na získanie úverov, ako aj ceny úverov. Na druhej strane je dobré, že Komisia chápe, že treba obnoviť dôveru na trhu a lepšie chrániť investorov, a preto stanovuje nové pravidlá EÚ pre všeobecné postupy regulácie ratingových agentúr. Úprava pravidiel pre ratingové agentúry znamená lepší dohľad na úrovni Európskej únie a väčšiu transparentnosť v tomto sektore, ale tento sektor treba ešte viac a podrobnejšie analyzovať.

Treba zabezpečiť primeranú kontrolu nad ratingovými agentúrami a v prípade porušenia pravidiel uložiť primeranú pokutu. Pokiaľ ide o činnosť ratingových agentúr, pôžičky musia byť transparentnejšie, aby boli investori a používatelia ratingov lepšie chránení a najmä aby bol sektor úverových ratingov konkurencieschopnejší.

  Othmar Karas (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, včerajšie nepochopiteľné rozhodnutie agentúry Moody jasne dokazuje prevahu a moc ratingových agentúr a nedostatok transparentnosti v rozhodovaní. Každá ratingová agentúra musí byť registrovaná a jej činnosť a to, na základe čoho sa rozhoduje, preskúmané. Musíme zaručiť nezávislosť ratingových agentúr, čo znamená, že im nesmieme dovoliť, aby ich financovali subjekty, ktorých úverovú schopnosť práve skúmajú.

Treba eliminovať nezlučiteľnosť a konflikty záujmov: ratingové agentúry nesmú poskytovať spoločnostiam poradenské služby a zároveň im udeľovať rating. Transparentnosť je potrebná, čo znamená, že treba zverejniť vzory a podklady hodnotenia. Proti nadvláde monopolu musíme bojovať druhým názorom a väčšou hospodárskou súťažou, a preto potrebujeme aj agentúry so sídlom v Európe. Navrhnutá bola forma nadácie, ale ďalšou alternatívou by mohla byť forma spoločnosti s ručením obmedzeným. Skupina Kangaroo Group spolu s pánom Klinzom v jeseni predloží návrh Komisie.

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Problémom je, že činnosť ratingových agentúr viedla nielen k súčasnej finančnej kríze, ale podieľala sa aj na jej zhoršení. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach z roku 2009 malo byť odpoveďou na otázku regulácie ich činnosti. Toto nariadenie zaviedlo povinnú registráciu pre všetky ratingové agentúry, ktoré pôsobia v Európskej únii, a zameriava sa na tri hlavné aspekty: dohľad, transparentnosť a konflikty záujmov.

Otázku transparentnosti a oligopolnej štruktúry trhu ratingových agentúr sme však ešte vôbec nevyriešili. Pre hospodárstva členských štátov a obchodné spoločnosti, ktoré v nich sídlia, nie je normálne, aby sa spoliehali na rating iba od troch agentúr. Špekulácie o ratingu krajiny môžu dotlačiť štáty, ktoré sa nejako ocitli v kritickej situácii, k bankrotu. Za týchto okolností si myslím, že treba zriadiť výlučne európsku ratingovú agentúru, ktorá bude predstavovať skutočnú konkurenciu existujúcich agentúr a alternatívny nástroj pre existujúce obchodné spoločnosti.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, všetci vieme, že je vyslovene absurdné, aby o bankrote členských štátov EÚ rozhodovali dve súkromné firmy z USA a jedna zo Spojeného kráľovstva. Podľa mňa je tento oligopol ratingových agentúr veľmi nestabilný. Ďalšou zarážajúcou vecou je čas, v akom tieto agentúry konajú. Euro sa sotva spamätáva a niekomu už znižujú rating. Všetky reči o tom, že tieto agentúry by si mali byť vedomé svojej zodpovednosti, si môžeme dať do súvislosti, ak zvážime skutočnosť, že úvery nezamestnaných občanov USA vo forme cenných papierov často dostávali rating AAA, vďaka čomu boli vlastne vyhlásené za úplne bezpečné.

Keď sa pozrieme bližšie, zistíme, že zdanlivo nezaujaté stanovisko ratingových agentúr je podvod, lebo ich platia emitenti cenných papierov. Kvalita ratingových hodnotení je tiež pochybná. Napokon, pred medzinárodnou finančnou krízou udelili bankám, ktoré následne krachli, najvyšší rating.

Preto je najvyšší čas, aby boli ratingové agentúry pod kontrolou. Lepší dohľad nad ratingovými agentúrami by sa však nemal obmedzovať len na úroveň EÚ.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Na pozadí súčasnej krízy je činnosť ratingových agentúr pod čoraz väčšou paľbou kritiky, lebo pri hodnotení úrovne úverového rizika pre obchodné spoločnosti a dokonca štáty neboli objektívne. Tieto agentúry neposkytli žiadne včasné hodnotenie, ktoré by naznačilo riziko krízy, ale naopak, znížili rating niekoľkých európskych štátov, čím vlastne krízu zhoršili.

Veľkým problémom je slabá hospodárska súťaž na trhu so službami ratingových agentúr, lebo ho ovládajú len tri spoločnosti z USA. Z tohto hľadiska podporujem návrh pána predsedu Barrosa zriadiť európsku ratingovú agentúru. Ako všetci viete, jedna z týchto troch agentúr zmenila minulý týždeň úverový rating Nemecka na základe neprípustnej chyby.

Na záver by som rada povedala, že Európska únia musí zabezpečiť, aby bola činnosť ratingových agentúr v budúcnosti lepšie regulovaná.

  Ivo Strejček (ECR). – (CS) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, veľmi pozorne počúvam dnešnú popoludňajšiu rozpravu o ratingových agentúrach a určite nie som zástancom ani obhajcom ratingových agentúr.

Na druhej strane sa v žiadnom prípade neobávam, že by medzi ratingovými agentúrami vznikali nejaké monopolné alebo oligopolné vzťahy. Nepočul som tu však ani jeden prejav o tom, ako je možné, že niektoré zo štátov, v ktorých vznikli tieto obrovské dlhy, sa ocitli v takých finančných ťažkostiach, že sa z nich nevedia dostať. Myslím si, že by bolo veľmi dobré, ak by sme zvážili systém štátnych zásahov do fungovania voľného trhu. Ak by sme naše myšlienky ďalej rozvinuli týmto smerom, možno by sme nemali s ratingovými agentúrami také starosti.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, ďakujem, že ste mi znova dali príležitosť vystúpiť v tejto rozprave, ktorú vedieme deň po tom, ako ratingová agentúra znova znížila rating gréckeho dlhu.

Otázky spojené s povahou a riadením týchto agentúr, ktoré sa z dôvodu svojho významu pre náš hospodársky systém teraz stávajú takmer inštitúciami, sú v súčasnosti hlavnou témou politickej diskusie pre podiel agentúr na svetovej finančnej kríze a na súčasnej kríze v eurozóne.

Hospodársky systém ako ten náš nemôže fungovať bez nezávislých orgánov, ktoré analyzujú verejné účty a účty súkromných spoločností. Treba zabezpečiť, aby tieto ratingové agentúry vykonávali svoju činnosť transparentne a v súlade so spoločnými normami, lebo ich chyba by v skutočnosti mohla spôsobiť bankrot nejakej spoločnosti alebo by mohla byť významnou okolnosťou vzniku novej krízy.

Domnievam sa, že ratingové agentúry určite nesmieme zoštátňovať, ale radšej by sme mali nájsť rovnováhu medzi ich nezávislosťou a potrebou zaručiť primeranú úroveň zodpovednosti voči vládam. Podľa mňa je preto nájdenie vyváženého riešenia správnym spôsobom, ako zabezpečiť lepšiu budúcnosť aj v Európe.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ako už uviedli niekoľkí poslanci, včerajšie zníženie úverového ratingu Grécka zo strany agentúry Moody’s nepochybne vyvoláva množstvo otázok.

Teraz by som rád pridal ďalší faktor, aby sme sa pokúsili pochopiť, či bude operačný rámec týchto agentúr v konečnom dôsledku bezúhonný, transparentný a formálne schválený. Väčšina žalôb, ktoré súkromné osoby podali proti týmto konkrétnym agentúram v Spojených štátoch amerických, je neopodstatnená na základe zákona z roku 1933, ktorý stanovuje, že ratingové agentúry nie sú zodpovedné za stratu vzniknutú v dôsledku chybných ratingov.

Tieto konkrétne ratingové agentúry majú preto sklon konať nekontrolovane. Špekulácie nemajú medze, sú bezhraničné a nedostatočný európsky legislatívny rámec spôsobuje veľký rozruch v Európskej únii a každom štáte.

Musíme pochopiť, že trhové hospodárstvo sa nerovná zákonu džungle, nerovná sa nezodpovednosti. Ak to niekto nechápe, musíme zareagovať prostredníctvom našich právnych predpisov; musíme to uzákoniť. Pán predseda, hovorili ste o konkurencieschopnejších, početnejších agentúrach. V blízkej budúcnosti očakávame od Komisie veľa.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, všetkým vám ďakujem za kvalitné a otvorené vystúpenia. Nebudem sa vracať k úlohe týchto agentúr ani k významu ratingov, ktoré udeľujú; pani Comiová to práve veľmi dobre opísala.

Mojou druhou poznámkou k prejavom, ktoré práve predniesli pán Papanikolaou a pán Strejček, je, že musíme zlepšiť spôsob, akým tieto agentúry fungujú. Musí byť transparentný – k tomuto sa ešte vrátim – a tieto ratingy musia byť čo najpresvedčivejšie a najobjektívnejšie. Dosiahneme to, musíme to dosiahnuť, ale to neznamená, že záväzky, najmä finančné, sa nebudú musieť riadne spravovať, že nebudú musieť mať systém vnútornej aj vonkajšej kontroly a nástroje na riadenie krízy – toto je tiež súčasťou návrhov Komisie –, a tiež to neznamená, že členské štáty sa nebudú musieť samy riadne riadiť, že nebudú musieť riadne spravovať svoje verejné financie a kontrolovať vlastné míňanie.

Teraz prejdem k otázke ratingových agentúr. Dúfame, že nový pozmeňujúci a doplňujúci návrh k nariadeniu o týchto agentúrach sa prijme bez omeškania, aby ich mohol Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) efektívne monitorovať. Pani Le Penová tu už síce nie je, ale mala by si skontrolovať svoje informácie. Centrálna banka ani Komisia nebudú na tieto agentúry dohliadať. Chceli sme, aby bol na trhu väčší dohľad a väčšia transparentnosť, a je len logické, že nový nezávislý orgán ESMA prevezme túto úlohu. Ako správne povedal pán Klinz, potrebujeme túto transparentnosť vzhľadom na to, čo sa deje niekoľko posledných rokov.

Ako som však povedal na začiatku svojho vystúpenia, tieto návrhy ani spolu s aktuálnymi právnymi predpismi – pán Cutaş sa zmienil o nariadení o ratingových agentúrach, ktoré by sa malo riadne implementovať do konca tohto roka, ale ktoré sa bude v plnom rozsahu uplatňovať až v decembri 2010 – neriešia všetky tieto problémy.

Niektoré otázky neboli napríklad dôkladne preskúmané. Diverzifikácia, väčšia hospodárska súťaž – pani Swinburnová a pán Scicluna hovorili o tom, že trh týchto agentúr by nemal byť v rukách len niekoľkých ľudí. Pán Giegold sa taktiež veľmi jasne vyjadril o modeli „emitent platí“, ktorý je teraz veľmi rozšírený: je to správny model? Je udržateľný? Aj pán Karas sa zmienil o tejto otázke.

Musíme sa sústrediť na túto otázku a zároveň posúdiť pravidlá, ktoré sa uvádzajú v novom právnom predpise, ktorý má nadobudnúť platnosť v decembri, keďže sme sa zamerali práve na konflikty záujmov v snahe obmedziť ich. Bude tento právny predpis stačiť? V každom prípade musíme premýšľať o modeli „emitent platí“, o ktorom sa zmienil pán Giegold.

Treťou otázkou, ktorej sa musíme v rámci nášho úsilia venovať, sú európske a vnútroštátne právne predpisy. Nie je to tak, že tieto právne predpisy sa, pokiaľ viem, príliš spoliehajú na úverové ratingy a ratingové agentúry? Napokon, pani Băsescuová práve hovorila o otázke konkrétnej metodiky pre štátne riziko: aj v tomto prípade musíme urobiť dôslednú prácu.

Rád by som poďakoval pánovi Sánchezovi Presedovi za podporu rýchlej dohody o balíku finančného dohľadu. Je to vlastne jeden z kľúčových aspektov, keďže potrebujeme, aby orgán ESMA dohliadal na tieto agentúry a okrem toho robil ďalšie veci.

Áno, potrebujeme štrukturálnejšiu reakciu. Preto dôkladne skúmame všetky otázky, o ktorých som práve hovoril, konkrétnejšie nezávislosť, po ktorej veľmi túži pani Bowlesová, aj ja chcem nezávislosť – pod ktorou myslím dôveryhodnosť – týchto agentúr, ďalej všetkých aktérov, ktorých výkonnosť nie je dostatočne dobrá, štruktúry trhov a hospodársku súťaž vrátane myšlienky – podľa mňa legitímnej – európskej agentúry, ktorá sa bude zaoberať najmä otázkou štátneho rizika a zrejme aj ďalšími otázkami.

Nehovoril som o právnej forme tejto agentúry. Bude to verejná agentúra, súkromná agentúra, verejno-súkromné partnerstvo alebo zaujímavá myšlienka nadácie, ktorú mal pán Klinz? Na všetkých týchto otázkach budeme pracovať v priebehu nadchádzajúcich týždňov.

Mnohí ste hovorili o najnovšom znížení ratingu Grécka vrátane pani Bowlesovej, pána Chountisa a pani Podimatovej pred chvíľou. Ako komisár nejdem podrobne komentovať každý rating, ktorý udelí daná ratingová agentúra. Zabralo by to veľa času a nie je to naša úloha; nemali by sme byť príliš dramatickí, pokiaľ ide o dôveryhodnosť udeľovaných ratingov.

To však mne ani môjmu kolegovi a priateľovi pánovi Rehnovi, ktorý sa vám dnes ráno prihovoril, nebráni povedať, že načasovanie najaktuálnejšieho, včerajšieho zníženia ratingu Grécka zo strany jednej z agentúr ma prekvapilo – aj pán Mölzer vyjadril svoje prekvapenie. Dámy a páni, sme si plne vedomí toho – a musíme to povedať aj svetu –, že, ako povedal pán Klute, Grécko v súčasnosti vyvíja obrovské úsilie, aby stabilizovalo svoje verejné financie a obnovilo silný, zdravý rast.

Komisia plne dôveruje tomuto procesu, ktorý nie je jednoduchý, ale je potrebný a treba ho doviesť do úspešného konca. Taktiež treba zdôrazniť, že Grécko nie je samo. Môže ťažiť z európskej solidarity – túto solidaritu pred niekoľkými týždňami na najvyššej úrovni preukázali hlavy štátov a predsedovia vlád, Komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond a naďalej ju budú preukazovať.

Rôzne ratingy a všetka tá pozornosť, ktorá sa im venuje, aj rozpory, pokiaľ ide o metodiku a vhodné načasovanie, to všetko ma povzbudzuje v našej práci týkajúcej sa reformovania agentúr, práci, ktorú sme začali, ako som naznačil, naším oznámením z 2. júna, a chcel by som zdôrazniť, že najneskôr do konca tohto roka alebo začiatkom budúceho roka predložíme legislatívne návrhy týkajúce sa týchto otázok.

Napokon, pán Klute, povedali ste, že keď hovoríme o všetkých týchto otázkach, nehovoríme len o ratingových agentúrach. Musíme integrovať tento prvok, tento nástroj, ktorý nepochybne treba zlepšiť – viac transparentnosti, kontroly, dôveryhodnosti a rozmanitosti – do podoby zastrešujúcej štruktúry založenej na inteligentnej regulácii a efektívnom dohľade. Toto sú lekcie tejto krízy, ktorá sa ešte neskončila, a my si z nich všetkých vezmeme ponaučenie. Opakujem, že žiadny aktér, žiadny produkt, žiadny trh, žiadny región nesmie uniknúť efektívnemu dohľadu a inteligentnej regulácii.

Presne tento program navrhla Komisia 2. júna s podporou Rady ministrov v Luxemburgu pred niekoľkými dňami a dúfam, že aj s podporou Európskej rady, ako si to želá pán predseda Barroso. Navyše, dámy a páni, môžete rátať s tým, že vám budeme predkladať návrhy jeden po druhom, krok za krokom, odteraz do začiatku budúceho roka, pokiaľ ide o všetky záväzky, ktoré sme prijali, aby sme si z tejto krízy, ktorá ovplyvňuje občanov, spotrebiteľov a podniky, mohli na európskej úrovni v spolupráci s ďalšími regiónmi sveta, najmä Spojenými štátmi, zobrať každé jedno ponaučenie.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.