Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/0169(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0164/2010

Predkladané texty :

A7-0164/2010

Rozpravy :

PV 15/06/2010 - 17
CRE 15/06/2010 - 17

Hlasovanie :

PV 16/06/2010 - 8.1
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0212

Rozpravy
Utorok, 15. júna 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

17. Spoločný program výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS-169) (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pani Ekovej v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva na Spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS-169) vykonávanom niekoľkými členskými štátmi (KOM(2009)0610 – C7-0263/2009 – 2009/0169(COD)) (A7-0164/2010).

 
  
MPphoto
 

  Lena Ek, spravodajkyňa.(SV) Vážený pán predsedajúci, Baltské more sa za 150 rokov zmenilo z nedotknutého priezračného oligotrofného polárneho mora na more, ktoré je sústavne v kritickom stave. Problémy eutrofizácie, rozšírenia vodného kvetu, jedovatého odpadu a ohrozenej biodiverzity sú čoraz väčšie. Situácia v Baltskom mori je veľmi vážna. Napriek úspešným pokusom z 90. rokov minulého storočia i z posledného desaťročia o zníženie prísunu dusíka a fosforu trpí v súčasnosti dôsledkami eutrofizácie takmer celé Baltské more. Vysoké sú napríklad aj hladiny environmentálnych toxínov a ťažkých kovov, a to i napriek úspešnému zníženiu objemu vypúšťaného olova, ortuti a DDT.

Neviem, či niekto z vás niekedy videl vodný kvet na tomto obrovskom, v minulosti zdravom vnútrozemskom mori. Ak si v lete vyjdete na loďke na toto prekrásne ostrovné more, privíta vás desať centimetrov hrubá, zelená, zapáchajúca vrstva rias. Ak sa tejto vody napijú psy, uhynú, a ak sa v nej kúpu deti, vracajú a majú žalúdočné ťažkosti. Takto to dnes vyzerá na mnohých miestach v oblasti Baltského mora. V záujme ochrany rastu a zabezpečenia ďalšieho prekvitania našich vidieckych spoločenstiev aj v budúcnosti je nevyhnutné, aby sme získali viac poznatkov o vplyvoch na Baltské more.

Ekosystém oblasti Baltského mora je zložitý a nemožno mu porozumieť bez spolupráce medzi výskumníkmi aj zo zahraničia z celej spádovej oblasti tohto vnútrozemského mora. Hoci v tomto smere už prebieha intenzívny výskum, často mu chýba dostatočná koordinácia. Zmeniť to je cieľom dnešného predloženého návrhu, ktorý v skratke označujeme názvom BONUS. Táto práca bude spoločným výskumným programom, ktorý realizujú štáty ležiace okolo Baltského mora, v podstate aj s účasťou výskumníkov z Ruska, s cieľom riešiť environmentálne problémy tejto oblasti. Program BONUS vytvorí strategický plán so spoločným cieľom pre viac než 500 výskumníkov z ôsmich členských štátov okolo Baltského mora. EÚ a štáty z oblasti Baltského mora potom spoločne investujú takmer 1 miliardu SEK do environmentálneho výskumu.

Okolo Baltského mora žije osemdesiatpäť miliónov ľudí v krajinách, ktorých hospodárstvo rôznym spôsobom závisí od mora. K problémom však prispieva práve naša spoločnosť, keďže do vody sa dostávajú splašky a odpad. Na to, aby bolo možné zachrániť Baltské more, treba lepšiu celkovú perspektívu výskumu. Výskum v tejto oblasti je roztrieštený a až príliš závisí od obmedzených príspevkov na výskum na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni.

Program BONUS naopak vychádza zo skúseností získaných z rámcových programov EÚ pre výskum a technologický rozvoj. Výsledkom programu BONUS bude vôbec po prvýkrát integrácia výskumných programov a aktivít jednotlivých zúčastnených štátov do spoločného strategického programu s jasným zámerom.

Chcela by som vyjadriť vďaku všetkým – kolegom poslancom, španielskemu predsedníctvu a pani komisárke pre výskum, inovácie a vedu –, ktorí k tomu prispeli. Takýto typ koordinovanej investície do environmentálneho výskumu je jedným z prvkov vytvárania udržateľnej, dynamickej Európy efektívnej z hľadiska využívania zdrojov. Baltské more skutočne žije v kultúre všetkých ôsmich krajín ležiacich okolo tohto vnútrozemského mora: žije v ich literatúre, hudbe a umení. Chceme, aby tu ostalo aj pre naše vnúčatá. Program BONUS bude súčasťou platformy pre túto investíciu do budúcnosti.

 
  
MPphoto
 

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som vyjadriť svoju vďaku Európskemu parlamentu a najmä spravodajkyni pani Lene Ekovej za podporu návrhov Európskej komisie o spoločnom výskumnom programe BONUS pre oblasť Baltského mora. Taktiež by som chcela poďakovať tieňovým spravodajcom z Výboru pre priemysel, výskum a energetiku za konštruktívnu podporu a chcela by som oceniť podporné stanovisko Výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín k programu BONUS.

Osem z deviatich štátov hraničiacich s Baltským morom sú členmi Európskej únie a všetci si uvedomujeme veľmi zložité a naliehavé environmentálne problémy, ktorým v súčasnosti Baltské more čelí a ktoré pred chvíľou tak výstižne opísala pani Eková. Tieto čoraz silnejšie tlaky dnes ohrozujú schopnosť regiónu Baltského mora zabezpečovať širokú škálu tovarov a služieb, od ktorých sme sa všetci naučili byť závislí. Pri podpore verejnej politiky v oblastiach výskumu a životného prostredia zohráva veľmi dôležitú úlohu veda. Roztrieštenosť európskeho výskumného systému a nekoordinovanosť a nejednotnosť jeho vnútroštátnych zložiek podkopávajú jeho efektívnosť z hľadiska nákladov a celkovú výkonnosť.

Práve to je ten problém, ktorému v regióne Baltského mora čelíme. Je zrejmé, že žiaden štát v regióne Baltského mora nedokáže sám uspieť pri riešení zložitých environmentálnych problémov tejto oblasti. Pri riešení environmentálnych problémov v Baltskom mori je dnes naliehavo potrebné vypracovať integrovanú stratégiu výskumu pre tento región, umožniť cezhraničné synergie, združovať zdroje, vymieňať si poznatky a podporovať cezhraničnú mobilitu výskumných pracovníkov. Takto môžeme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť regiónu Baltského mora. Iniciatíva BONUS spolu s úsilím vyvíjaným v rámci stratégie EÚ pre región Baltského mora poskytne štruktúru a prostriedky na účinné a koordinované riešenie týchto úloh.

Vítam inštitucionálnu dohodu dosiahnutú 27. apríla minulého roka v oblasti realizácie iniciatívy BONUS. Zároveň však musím vyjadriť poľutovanie, že medzi členskými štátmi nepanuje dostatočná zhoda na to, aby presadili model skutočného spoločného fondu, ako sa uvádza v pôvodnom návrhu Európskej komisie. Výber najlepších medzinárodných výskumných projektov prísne na základe vedeckej excelentnosti, kvalitu konzorcia a očakávaný dosah nemožno plne zaručiť bez finančného nástroja so skutočným spoločným fondom. Neumožňuje to plnú realizáciu prínosov, pridanej hodnoty a lepšej efektívnosti plynúcich z cezhraničnej spolupráce. Európska komisia by preto chcela zdôrazniť, že dôsledky tohto rozhodnutia by sa nemali brať ako precedens pre budúce návrhy. Pred začatím akýchkoľvek ďalších iniciatív podľa článku 185 Lisabonskej zmluvy sa členské štáty budú musieť zaviazať k skutočne spoločnému cezhraničnému financovaniu a spolupráci.

Vrátim sa k tejto aktuálnej iniciatíve: Európska komisia je pevne presvedčená, že program BONUS dokáže optimalizovať potenciál environmentálnych výskumných programov v regióne Baltského mora, zlepšiť vedeckú kapacitu tejto oblasti, umožniť cezhraničnú mobilitu výskumných pracovníkov, podporovať synergické efekty a zamedziť plytvaniu v podobe duplicitného výskumu. Tým sa zabezpečí udržateľná budúcnosť Baltského mora.

 
  
MPphoto
 

  Anna Rosbach, spravodajkyňa Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko.(DA) Vážený pán predsedajúci, BONUS-169 je významný pilotný projekt zameraný na spoluprácu pri riešení environmentálnych problémov v konkrétnej oblasti. Program vo všeobecnosti podporujú všetky pobaltské štáty. Programu sa majú zúčastniť aj krajiny mimo EÚ, ktoré vypúšťajú odpadové vody do Baltského mora, čím ho znečisťujú. Baltské more sa považuje za jedno z najznečistenejších morí na svete. Program BONUS stojí pred obrovskou úlohou upozorniť na mnohé environmentálne problémy Baltského mora. Baltské more ohrozujú všetky možné druhy znečistenia, napríklad z tovární na papier a podobných priemyselných zariadení, ako aj zmenšujúce sa populácie rýb. Zlepšovaniu životných podmienok v tomto ekosystéme nepomáhajú ani nevybuchnuté yperitové bomby a ruské plynové potrubia. Preto veľmi podporujem program BONUS. Nesmie však zostať osamotený, musí ho sprevádzať aj environmentálna informovanosť a konkrétne kroky jednotlivých štátov vrátane poskytovania finančných prostriedkov.

 
  
MPphoto
 

  Lambert van Nistelrooij, v mene poslaneckého klubu PPE.(NL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Geogheganová-Quinnová, pani spravodajkyňa Eková, konkrétne problémy a osobitá situácia Baltského mora si vyžadujú zvláštny prístup. Preto som rád, že teraz môžeme vec uzavrieť dohodou, aby sa mohlo začať pracovať. Chcel by som sa však s vami podeliť o pár úvah.

Ako už pani komisárka povedala, v prvom rade sme sa snažili o skutočný spoločný mešec, spoločný fond, na ktorý by sa vzťahovali také kritériá, ako napríklad excelentnosť a interdisciplinárny prístup. Z konzultácií vyplynul skôr pragmatickejší prístup, pri ktorom si samotné krajiny môžu vyberať zo zoznamu projektov tak, aby zapojili svoje vlastné univerzity a inštitúcie. K tomu ako takému nemám žiadne výhrady – v podstate s tým súhlasím –, ale musíme to vyhodnotiť. Musí sa to robiť efektívne a ak sa to urobí dobre a spolupráca bude úspešnejšia než v minulosti, môže to byť príkladom toho, o čo sa snažíme v stratégii EÚ do roku 2020. Niečo zaplatí Európska únia a niečo členské štáty. Nehovoríme len o samotnom výskume, ale aj o jeho následnej implementácii. Aj kvalita životného prostredia sa musí obnovovať efektívne, nespúšťajme to zo zreteľa.

Chcel by som dodať ešte dve poznámky. Po prvé, prístup k Baltskému moru môže byť príkladom aj pre iné makroregióny, napríklad pre Dunaj. Chcel by som sa spýtať pani komisárky, či sa v tomto smere myslí na tento región...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Adam Gierek, v mene skupiny S&D.(PL) Nariadenia týkajúce sa výskumu dobrého stavu Baltského mora obsiahnuté v návrhu Komisie zavádzajú istý dôležitý prvok – fázu strategického plánovania. Bez tejto fázy by išlo len o rozsiahly vývoj tohto výskumu. Preto potrebujeme širší plán činností, lepšiu stratégiu, ktorá bude okrem samotného mora zahŕňať aj jeho úmorie, ktoré – ako všetci vieme – v súčasnosti sužujú veľké povodne.

Osobitnú pozornosť treba venovať aj výberu odborníkov, pretože navrhovaný rozsiahly výskum nemožno zúžiť len na javy, ktoré možno reprodukovať v laboratóriu. Výskum realizovaný v teréne tu úzko súvisí s územím, ktoré patrí do pôsobnosti konkrétnych štátov. Právne predpisy EÚ preto treba zosúladiť s vnútroštátnym právom. To by Komisia mala zohľadniť pri výbere nezávislých odborníkov.

Pri zvyšovaní výskumných možností nových členských štátov v regióne Baltského mora treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že, po prvé, tieto krajiny majú odlišný výskumný potenciál a že celkovo dobrý potenciál výskumných pracovníkov sprevádzajú slabšie laboratórne zariadenia. Preto ma prekvapuje stanovený limit – 25 % v naturáliách vo forme infraštruktúry do spoločného fondu. Po druhé, „spoločný fond“ je pre mnohé krajiny neprijateľný, a to z právnych dôvodov a aj preto, lebo by mohol negatívne ovplyvniť už prebiehajúce výskumné plány. Po tretie, strategická fáza programu si vyžaduje čas. Túto fázu treba lepšie využiť.

Najskôr teda treba určiť priority výskumu Baltského mora a jeho úmoria a až potom by účastníci projektu mali investovať do výskumných zariadení, aby boli pripravení pracovať na týchto prioritách. Dôležitou vecou je aj začlenenie Ruska do tohto výskumu na základe Východného partnerstva.

 
  
MPphoto
 

  Satu Hassi, v mene skupiny Verts/ALE.(FI) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcela by som poďakovať spravodajkyni pani Ekovej za naozaj vynikajúcu prácu. Výskumný program BONUS – vynikajúca iniciatíva, ktorú sa oplatí podporiť – je výsledkom stratégie EÚ pre oblasť Baltského mora.

Samotnú stratégiu považujem za významný krok vpred. Rozšírenie pred približne šiestimi rokmi znamenalo, že Baltské more sa stalo plnohodnotným vnútorným morom EÚ. Ľudia si to začínajú uvedomovať len veľmi pomaly. Ako povedala pani Eková, v súvislosti s Baltským morom prebieha veľa výskumných činností, ale primálo koordinovaného výskumu na to, aby bolo možné vytvoriť databázu poznatkov, ktorá by, napríklad, skvalitnila politiky EÚ, aby boli rozumnejšie.

Dúfam, že koordinovaný výskum nám pomôže uvedomiť si prinajmenšom dve veci. Po prvé, aký znepokojivý je ekologický stav Baltského mora. Ide o jedno z najznečistenejších morí na svete. Plochou najväčšie morské dno bez prítomnosti kyslíka – inak povedané, mŕtve – je v Baltskom mori. Už zaznelo, že najväčšia púšť v Európe leží na dne Baltského mora.

Ďalšou otázkou, ktorú výskum azda pomôže ľuďom lepšie pochopiť, je to, že za stav Baltského mora môžeme my sami. Hlavným problémom je eutrofizácia, následky ktorej pani spravodajkyňa tiež veľmi dobre opísala. Hlavným zdrojom eutrofizačných živín – dusíka a fosforu – je poľnohospodárstvo. To sa týka najmä poľnohospodárstva EÚ v zbernej oblasti Baltského mora.

Preto dúfam, že spoločne organizovaný koordinovaný výskum pomôže tomu, aby ľudia o tomto všetkom dostatočne vedeli, a že nám pomôže vytvoriť lepšie a inteligentnejšie spôsoby a procesy vo všetkých sektoroch, ale najmä v poľnohospodárstve, pretože hnojivá, ktoré prenikli do jazier a morí nie sú nič iné, ako plytvanie zdrojmi, pokiaľ ide o poľnohospodárov.

Nesmieme však zabúdať, že výskum nedokáže vyriešiť všetko. Musíme pochopiť aj to, že záchrana Baltského mora si bude vyžadovať aj skutočné zmeny politiky, a to predovšetkým v oblasti poľnohospodárstva, ale aj v iných odvetviach. Dúfam, že záchrana Baltského mora, ktoré je dnes jedným z najznečistenejších morí na svete, bude úspechom, z ktorého sa svet bude môcť poučiť.

 
  
MPphoto
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE).(PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, vítam program výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS-169), ktorý zjednotí vnútroštátne výskumné činnosti členských štátov a Európskej komisie v oblasti životného prostredia a riadenia morských zdrojov v Baltskom mori. Program BONUS-169 je inovačným modelom a príkladom iných druhov regionálnej spolupráce v oblasti vedeckého výskumu.

Tak ako región Baltského mora, aj iné regióny, napríklad juhovýchodná Európa, by mohli mať prospech z účasti na spoločnom postupe členských štátov a Komisie pri riešení spoločných problémov a podpore udržateľného rozvoja vo svojich regiónoch.

Preto naliehavo vyzývam Parlament a Komisiu, aby zvážili možnosť vytvorenia spoločného výskumného programu pre juhovýchodný región Európy so zameraním sa na oblasti dôležitého významu, ako je more, biodiverzita a zdroje energie z mora, a to so zreteľom na udržateľný rozvoj európskej atlantickej osi a jej susedných regiónov.

 
  
MPphoto
 

  Petru Constantin Luhan (PPE).(RO) Účasť EÚ v Spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora je dôkazom, že európske inštitúcie chcú dosiahnuť lepšiu harmonizáciu politík, programov a iných aktivít spomínaných v odvetví výskumu. Riešenie úloh a lepšia efektívnosť a účinnosť plánovania si vyžadujú spoločný postup na úrovni EÚ formou začlenenia všetkých výskumných činností do jednotného, dobre koordinovaného programu, ktorý bude podporovať udržateľný rozvoj regiónu.

Program BONUS je pre región Baltského mora mimoriadne dôležitý. Jeho úloha by sa však nemala vymedzovať len na tento región. Chcel by som, aby tento program v budúcnosti slúžil ako vzor pre ďalšie formy regionálnej spolupráce v Európe, napríklad v regiónoch Dunaja alebo Stredozemného mora. To nám umožní mať silnú, dynamickú a konkurencieschopnú Európsku úniu.

 
  
MPphoto
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE).(LT) Realizácia Spoločného programu výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora BONUS-169 ukázala katastrofický stav Baltského mora, a to najmä v oblastiach, kde sa plánujú a uskutočňujú rozsiahle projekty energetickej infraštruktúry nielen zo strany členských štátov Európskej únie, ale aj iných krajín hraničiacich s EÚ. Genotoxicita na niektorých miestach stúpla viac než stokrát. Program BONUS už preukázal svoj potenciál pomôcť pri monitorovaní prostredia Baltského mora, preto je potrebné aj naďalej pokračovať v aktívnom výskume stavu Baltského mora. V záujme čo najkomplexnejšieho a najobjektívnejšieho výskumu je veľmi dôležité, aby sa vedci zo všetkých krajín obkolesujúcich Baltské more zapojili do výskumu na rovnakej úrovni. Tento program je kvázi preventívnym opatrením, ktoré upriami pozornosť na zložitú ekologickú situáciu Baltského mora. Ekologické katastrofy včas zastaví len riadne financovanie vedeckého výskumu a včasné spozorovanie hrozieb a verím, že zabezpečíme, aby Baltské more...

 
  
MPphoto
 

  Elena Oana Antonescu (PPE).(RO) Environmentálne problémy v niektorých regiónoch by sa dali riešiť omnoho úspešnejšie, ak by jednotlivé krajiny združili vykonávané výskumné činnosti. Preto vítam návrh Komisie a návrh pani spravodajkyne na podporu programu BONUS pre región Baltského mora.

Výborným nápadom bolo podľa mňa začlenenie odôvodnenia s požiadavkou, aby Komisia vykonala záverečné hodnotenie programu, aby sa ukázala miera kvality a účinnosti pri plnení programov tohto druhu, najmä čo sa týka pokroku dosiahnutého v súvislosti so zadanými cieľmi. Tieto výsledky by sa mali zverejňovať na internetovej stránke programu, aby si občania mohli pozrieť, ako sa program vyvíja a napreduje. Napokon aj predstavitelia podnikateľského sektora môžu vytvárať svoje podnikateľské plány na základe odporúčaní a príležitostí plynúcich z výsledkov výskumu v tomto regióne.

Pre nás je dôležité, aby sme výsledky programu videli vyjadrené z hľadiska jednoznačných prínosov pre životné prostredie, občanov a rozvoj tohto regiónu, a to predovšetkým na pozadí súčasnej hospodárskej krízy.

 
  
MPphoto
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, plne podporujem vytvorenie Spoločného programu výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora. Som si istý, že vytvorenie konsolidovaného nadnárodného výskumného programu na základe vzájomnej cezhraničnej spolupráce a výmeny skúseností prispeje k účinnejším opatreniam na ochranu Baltského mora a prinesie udržateľný rozvoj tohto regiónu. Program BONUS iniciovalo osem členských štátov. K pobaltským krajinám patrí ešte jeden štát – Rusko. Preto je opodstatnené, aby sa programu zúčastňovali aj ruskí vedci. Tento výskumný program by mal priniesť množstvo návrhov k stratégii pre tento región, ktorú práve Únia rozvíja, ako aj k úlohe makroregiónov v budúcej politike súdržnosti, o ktorej sme v Parlamente rokovali pred dvoma mesiacmi. Škoda, že sme nedokázali diskutovať otvorene a identifikovať dôsledky a nebezpečenstvá, ktoré bude mať pre Baltské more výstavba a využívanie (...).

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Piotr Borys (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, veľmi pekne vám ďakujem za slovo.

Chcel by som povedať, že súčasný výskum týkajúci sa celej oblasti Baltského mora treba vnímať ako súčasť veľkej územnej súdržnosti celej Európskej únie. Dnes sa sústreďme na niekoľko dôležitých paralelných stratégií: stratégiu pre oblasť Baltského mora, stredomorské partnerstvo a stratégiu pre podunajskú oblasť. Nesmieme však zabúdať, že tieto regióny musia byť vzájomne prepojené.

S tovarmi sa v súčasnosti obchoduje najmä s Indočínou, preto sa treba sústrediť na to, aby stratégia pre oblasť Baltského mora tiež zahŕňala možnosť napojenia na severojužnú sieť TNT. Táto stratégia je dnes našťastie prístupná pre verejnosť a dúfam, že aj región Baltského mora bude čoskoro úzko spojený s juhom Európy cez sieť TNT na základe niekoľkých paralelných riešení.

 
  
MPphoto
 

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som vyjadriť vďaku spravodajkyni pani Ekovej a 10 poslancom Európskeho parlamentu, ktorí v túto neskorú večernú hodinu venovali svoj čas rozprave o tejto problematike.

Som veľmi spokojná, že boli prijaté všetky iniciatívy podľa článku 185 ohlásené v rámci prvku spolupráce v siedmom rámcovom programe EÚ. Je to politický úspech všetkých inštitúcií Európskej únie. Iniciatíva BONUS by evidentne pomohla krajinám regiónu Baltského mora pri účinnejšom riešení veľmi zložitých a naliehavých environmentálnych problémov v tejto oblasti prostredníctvom presadzovania synergií a zamedzenia plytvaniu vo forme duplikácie výhradne vnútroštátneho výskumného úsilia.

V súvislosti s hlavnými globálnymi politickými problémami, ktorým čelíme v oblastiach politík, ako sú napríklad zmena klímy, energetika, potraviny a zdravie, sa ako nevyhnutná ukazuje potreba združenia zdrojov a spolupráce. Pri riešení niektorých týchto kľúčových úloh hrajú významnú úlohu iniciatívy podľa článku 185. Skúsenosti, ktoré nadobúdame z týchto iniciatív, nám umožnia nájsť ešte lepšie a efektívnejšie spôsoby spolupráce na európskej úrovni s plným využitím výskumných programov prebiehajúcich na úrovni jednotlivých členských štátov i Spoločenstva.

Ako som už povedala pri svojom ratifikačnom vypočutí v Európskom parlamente v januári, veľmi mi záleží na úplnej realizácii Európskej výskumnej oblasti, ak však máme dosiahnuť tento cieľ, musíme pracovať spoločne v duchu jednoty a spolupráce. To má zásadný význam pre budúcnosť hospodárskeho rozvoja Európskej únie a zaistenie toho, aby sa EÚ dostala na popredné priečky v oblasti svetového výskumu, inovácií a vedy.

 
  
MPphoto
 

  Lena Ek, spravodajkyňa.(SV) Vážený pán predsedajúci, program BONUS je v podstate pilotným projektom v zmysle článku 185 a každého, kto bude pracovať na programe BONUS, kto ho bude čítať alebo koho sa program dotkne, môžem uistiť, že to nie je ľahké. Nie je ľahké spojiť finančné prostriedky na výskum z Európskej únie a z rôznych členských štátov. Je to obrovská úloha. Nie je ľahké koordinovať rôzne kultúry a tradície akademického výskumu so 16 veľkými výskumnými skupinami, 500 výskumníkmi a ôsmimi krajinami, keď zvyšok EÚ sleduje, ako to nakoniec dopadne, a navyše s prieskumami a kontrolami, či to robíme správne a či sa to osvedčilo.

Od zúčastnených výskumníkov si to bude vyžadovať veľa. Veľa si to bude vyžadovať aj od členských štátov a ich vlád a môžem vás uistiť, že si to bude vyžadovať náročné politické rozhodnutia a silné politické vedenie, ale musíme to urobiť. Naše výskumné programy sa musia dôkladne hodnotiť. Túto obrovskú zodpovednosť musíme prijať, lebo v záujme Baltského mora musíme spoločne vyriešiť tieto problémy. Zároveň však musíme nájsť model, ktorý nám umožní dosiahnuť pokrok aj v iných častiach Európy. To sa týka veľkých riek, Stredozemného mora i spôsobu, akým vo všeobecnosti nakladáme so spoločnými finančnými prostriedkami daňových poplatníkov v programoch EÚ a vo vnútroštátnych programoch.

Baltské more je súčasťou našej spoločnej histórie a kultúry od konca doby ľadovej, bolo tu v časoch Vikingov, stredovekého obchodovania, aj ako „more slobody“ v časoch studenej vojny a dnes je morom, ktoré naši rodičia a deti milujú, a našou povinnosťou je spravovať ho. Vzhľadom na tieto ťažkosti a veľké úlohy, ktoré sú pred nami, by som chcela ešte raz poďakovať všetkým zúčastneným. Práca sa nekončí tu prijatými rozhodnutiami a podpísanými dokumentmi, práca sa teraz ešte len začína.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia