Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 15. júna 2010 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: SILVANA KOCH-MEHRIN
podpredsedníčka

(Rokovanie sa začalo o 9.00 hod.)

2. Rozprava o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (oznámenie o podaných návrhoch uznesenia): pozri zápisnicu

3. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

4. Organizácia pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (rozprava)

  Predsedajúca. – Prvým bodom programu je správa pani Bauerovej v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/15/ES o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (KOM(2008)0650 – C6-0354/2008 – 2008/0195(COD)) (A7-0137/2010).

  Edit Bauer , spravodajkyňa. – (HU) Cieľom predloženého návrhu je zmeniť a doplniť smernicu 2002/15/ES v súvislosti so sociálnou ochranou. Návrh Komisie sa dotýka troch otázok: vyňatia samostatne zárobkovo činných dopravcov z tohto právneho predpisu, ustanovenia presnejšej definície nočnej práce a podpory uplatňovania tohto právneho predpisu. Samotná smernica a teda aj jej pozmeňujúci a doplňujúci návrh majú len doplnkový charakter a vzťahujú sa iba na vozidlá nad 3,5 tony podobne ako iné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na činnosti v cestnej doprave. Preto jej platnosť nemožno rozšíriť na vodičov menších úžitkových vozidiel. Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci hlasoval proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu (pomerom 30 k 19 hlasom).

Počas návrhu právneho predpisu sa vyskytlo niekoľko nedorozumení. Rada by som sa vyjadrila k niekoľkým, ktoré mohli ovplyvniť poslancov EP. Odborníci dospeli predovšetkým k jednoznačnému záveru, že ak bude návrh Komisie zamietnutý, čo by viedlo k rozšíreniu rozsahu pôsobnosti smernice aj na samostatne zárobkovo činných dopravcov, nezvýši to bezpečnosť cestnej premávky. Dostupné štatistické údaje a štúdie o nehodách ukazujú, že iba 6 % nehôd je zapríčinených chybou vodičov nákladných vozidiel a že únava je ako príčina uvádzaná iba v 0,06 % prípadov. Zároveň čas jazdy, ktorý má skutočný vplyv na bezpečnosť cestnej premávky, upravuje iný právny predpis, nariadenie (ES) č. 561/2006, ktoré sa vzťahuje aj na samostatne zárobkovo činných dopravcov. Čas nakladania má doplnkový charakter a nemožno ho považovať za významnú časť pracovnej doby, pretože sa príslušný právny predpis nevzťahuje napríklad na cesty kratšie ako 100 km. Po druhé, odborové zväzy sa obávajú, že samostatne zárobkovo činní dopravcovia by dokonca mohli pracovať až 86 hodín, ak nebudú regulovaní.

Nariadenie obsahuje prísne predpisy o čase jazdy. Je obmedzený na 45 hodín za týždeň v prípade dvoch po sebe idúcich týždňov a nesmie presiahnuť 56 hodín v žiadnom jednotlivom týždni. To sa podrobne zaznamenáva digitálnymi tachografmi a nariadenie tiež obsahuje podrobné predpisy o dobách odpočinku. Preto tvrdenie o možnom osemdesiatšesťhodinovom pracovnom týždni je predpoklad, ktorý nie je potvrdený žiadnymi štatistickými údajmi, štúdiou ani prieskumom. Po tretie, návrh Komisie by obmedzil rozsah pôsobnosti smernice na zamestnancov a falošne samostatne zárobkovo činných dopravcov. Doteraz neexistoval právny predpis regulujúci pracovnú dobu samostatne zárobkovo činných podnikateľov. Obmedzenie pracovnej doby je dôležitým prostriedkom sociálnej ochrany zamestnancov. V prípade samostatne zárobkovo činných dopravcov je však zamestnávateľ a zamestnanec rovnaká osoba a chrániť súkromných dopravcov pred nimi samými je extrémne opatrenie. Po štvrté, keď sa minú argumenty, ukáže sa skutočný dôvod: sociálny dumping. Nenechajte sa zmiasť týmto termínom, pretože samostatne zárobkovo činní dopravcovia a malé podniky tiež dokážu byť nepríjemnými konkurentmi na trhu, tak ako samostatne zárobkovo činní dopravcovia prichádzajúci z nových členských štátov.

Moje skúsenosti ukazujú, bohužiaľ, že sa vrátil prípad fantómového poľského inštalatéra, aby nás strašil. Chcela by som prejsť na fenomén spoločného trhu práce a hovoriť o ňom, o fenoméne, ktorý by sa nemal riešiť, a skutočne ho nemožno vyriešiť výhradne v oblasti cestnej dopravy. Problém falošne samostatne zárobkovo činných podnikateľov je skutočný európsky problém a má nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž a pracovný trh. Toto je problém, ktorý treba riešiť, a toto očakávanie bolo jasne uvedené v navrhnutom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu.

Navrhovaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 predložený v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, Európskych konzervatívcov a reformistov a Skupiny Európa slobody a demokracie je založený na návrhu Komisie a je podporovaný Radou a chcela by som poďakovať Rade za jej podporu. O oddieloch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu budeme hlasovať jednotlivo. Rada by som doplnila ešte jednu vec. Ako kompromisné riešenie odporúčame, aby jednotlivé členské štáty, ak si to želajú, smeli rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice na samostatne zárobkovo činných dopravcov.

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, dnes tento Parlament diskutuje o mimoriadne zložitej a citlivej téme. Otázkou je, či by sa smernica o pracovnej dobe mobilných pracovníkov mala vzťahovať na podnikateľov, ktorí sú samostatne zárobkovo činní vodiči.

Zahrnutie podnikateľov by bol precedens a jasná odchýlka od všeobecnej smernice o pracovnej dobe. Táto smernica reguluje iba pracovnú dobu zamestnaných osôb, nie podnikateľov. Diskusia o zahrnutí samostatne zárobkovo činných vodičov už prebieha dlho. Po prvé, konzultácie medzi sociálnymi partnermi v deväťdesiatych rokoch (minulého storočia) nepriniesli žiadne výsledky. Potom zákonodarca nedokázal dospieť k záveru po štyroch rokoch diskusie – v rokoch 1998 až 2002 –, a preto požiadal Komisiu o podrobnú štúdiu o vplyve. Komisia už uskutočnila štúdie a posúdenie vplyvu, ktoré jasne ukazuje, že táto smernica nie je správny nástroj na riešenie otázok dopravnej politiky, ako napríklad bezpečnosť cestnej premávky alebo podmienky hospodárskej súťaže, ale že jej presadzovanie v súvislosti s osobami, ktoré nie sú samostatne zárobkovo činné, je skutočný problém. Toto je aj zmysel návrhu Komisie.

V prvom rade chcem vyjadriť hlbokú úctu vašej spravodajkyni pani Bauerovej, ktorá vykonala vynikajúcu prácu. Som veľmi rád, že pani spravodajkyňa má rovnaké obavy ako Komisia z nedostatočného presadzovania pravidiel a všeobecného problému falošne samostatne zárobkovo činných osôb, a oceňujem konštruktívne návrhy pani Bauerovej. Myslím si, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré navrhla pani spravodajkyňa, majú potenciál ešte lepšie chrániť zamestnancov pred možným vykorisťovaním zo strany zamestnávateľov.

Európa rozhodne musí konať v oblasti takzvaných falošne samostatne zárobkovo činných vodičov – to znamená vodičov, ktorí sú formálne nezávislí, ale v skutočnosti sú zamestnaní jedinou spoločnosťou, ktorá im dáva príkazy a platí ich. Návrh Komisie a aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy navrhnuté spravodajkyňou vysielajú tomuto odvetviu jasné posolstvo: fenomén falošne samostatne zárobkovo činných osôb nebude tolerovaný a zákonodarca bude pozorne presadzovať zavádzanie tohto pravidla do praxe v celej Európe.

Pokiaľ ide o bezpečnosť cestnej premávky, dovoľte mi zdôrazniť, že pracovnú dobu si nesmieme mýliť s časom jazdy. Situácia v súvislosti s časom jazdy sa od roku 1998 radikálnym spôsobom zmenila. Ako viete, tento Parlament spoločne s Radou prijal nové predpisy o čase jazdy, zaviedol moderné a spoľahlivé digitálne záznamové zariadenia a prijal konkrétnu smernicu o ich uplatňovaní. Dnešná rozprava nie je o bezpečnosti cestnej premávky. Štatistiky a štúdie, ktoré Komisia poskytla Parlamentu, neobsahujú žiadny náznak toho, že zahrnutie samostatne zárobkovo činných vodičov by zvýšilo bezpečnosť cestnej premávky.

V čase, keď dúfame, že sa začneme zotavovať z hospodárskej krízy, by nebolo vhodným krokom zavedenie ďalších administratívnych a finančných zaťažení pre malé a zraniteľné podniky, ktoré dokázali prežiť hospodársku recesiu. Namiesto zavádzania novej byrokracie pre podnikateľov Európa potrebuje smernicu o pracovnej dobe, ktorá skutočne zaručí ochranu tých zamestnaných a závislých vodičov, ktorí túto ochranu potrebujú.

  Pervenche Berès (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, moja procedurálna námietka súvisí s kódexom správania prijatým týmto Parlamentom z hľadiska rokovaní v rámci riadneho legislatívneho postupu. Nechápem, ako môže pán komisár hovoriť o dohode s Parlamentom, keď hovoril iba s jedinou poslankyňou, poslankyňou, ktorá v zásade nemala mandát príslušného výboru rokovať o tom, čo nazývate rozumnou dohodou.

Vážený pán komisár, opovrhujete pravidlami práce tejto inštitúcie. To nám dáva právo otvoriť otázku, ako funguje inštitúcia, ktorej ste súčasťou.

  Predsedajúca. – To nebola procedurálna námietka. Ste v zozname rečníkov na neskoršiu časť rozpravy.

  Thomas Mann, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) by som rád poďakoval pani Bauerovej za jej správu a za jej vynikajúcu prácu v posledných mesiacoch.

Zásadnou otázkou je to, či by mal byť pracovný čas samostatne zárobkovo činných osôb v odvetví cestnej dopravy prvýkrát regulovaný. Komisia hovorí, že nie, takmer všetky členské štáty hovoria, že nie, a väčšina členov nášho poslaneckého klubu tiež hovorí, že nie. Ak by sme do tejto smernice zahrnuli samostatne zárobkovo činných vodičov, slúžila by iba záujmom veľkých spoločností. Potrebujeme však posilniť malé a stredné podniky.

Musíme povedať tým, ktorí uvádzajú nedostatky v bezpečnosti cestnej premávky ako odôvodnenie zahrnutia samostatne zárobkovo činných osôb do smernice, že predpisy o čase jazdy a dobe odpočinku už boli dávno sprísnené. Všetci vodiči – či už sú to samostatne zárobkovo činné osoby, alebo zamestnanci – musia mať počas 24 hodín dobu odpočinku minimálne 11 hodín. Preto máme digitálne tachografy, ktoré automaticky zaznamenávajú čas jazdy, a príslušné orgány monitorujú dodržiavanie tohto predpisu.

V tom čase som bol spravodajcom Európskeho parlamentu o tachografoch. Som vďačný pani Bauerovej, že zabránila rozšíreniu platnosti nariadenia na vozidlá s hmotnosťou do 3,5 tony. Digitálne kontrolné zariadenia EÚ vo všetkých úžitkových vozidlách by viedli k časovo náročným a drahým povinnostiam súvisiacim s dokumentáciou. Chceme znížiť byrokraciu, nie ju zvyšovať.

Preto odporúčam, aby Parlament podporil kompromis, ktorý pani spravodajkyňa dosiahla s inými skupinami.

  Stephen Hughes, v mene skupiny S&D. – Vážená pani predsedajúca, stanovisko tejto skupiny je stále nemenné; moje stanovisko ako spravodajcu sa nezmenilo už od roku 2002, keď sme prvýkrát navrhli zahrnutie samostatne zárobkovo činných a nezávislých vodičov. Sme naďalej presvedčení, že to tak musí byť, a preto pevne verím, že návrh zamietnuť návrh Komisie bude v zajtrajšom hlasovaní schválený rovnako, ako tomu bolo na plenárnom zasadnutí na jar minulého roku a vo Výbore pre zamestnanosť tento rok v marci.

Veľmi ľutujeme zmätok, na ktorý, zdá sa, narazila pani spravodajkyňa pri plnení svojho mandátu. Namiesto zvažovania a presadzovania jasne väčšinového názoru členov Výboru pre zamestnanosť Európskeho parlamentu aktívne pracovala na presadzovaní názoru Komisie a Rady. Ostatné inštitúcie, ako povedala pani Berèsová, neprejavili ani zrnko lojálnej spolupráce, ale namiesto toho robili všetko pre to, aby podkopali veľmi jasné odporúčanie Výboru pre zamestnanosť plénu: zamietnuť návrh Komisie.

Vážená pani predsedajúca, unavený vodič je nebezpečný vodič bez ohľadu na jeho zamestnanecký štatút; nemali by sme cestnú dopravu robiť ešte rizikovejšou, než už je. Dnes ráno pani spravodajkyňa znova ukázala, že si mýli pojmy čas jazdy a pracovná doba. Pri existujúcom režime je celkom možné, že samostatne zárobkovo činný alebo „falošne“ samostatne zárobkovo činný vodič najazdí 86 až 95 hodín za týždeň; možno nie každý týždeň, ale jeden týždeň je sám osebe dostatočné nebezpečenstvo. Ak pán komisár pochybuje o týchto číslach, môže ma kedykoľvek navštíviť; tieto čísla mám od ľudí pracujúcich v tomto odvetví. To je fakt. Musíme zamietnuť návrh Komisie.

  Marian Harkin, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade chcem poďakovať spravodajkyni pani Bauerovej za jej usilovnú prácu.

Kľúčovou otázkou, ktorú riešime v tejto správe, je to, či máme zahrnúť samostatne zárobkovo činných vodičov do pôsobnosti smernice o pracovnej dobe alebo ich máme vylúčiť. Je mimoriadne dôležité pamätať na to, že na všetkých vodičov – zamestnaných aj samostatne zárobkovo činných – sa vzťahujú nariadenia o čase jazdy z roku 2006, ktoré regulujú ich čas jazdy, časy prestávok a ich doby odpočinku. Preto sú v rámci príslušnej smernice otázky bezpečnosti cestnej premávky riešené primerane, a ak je niekto presvedčený, že nie, potom sa musíme zaoberať smernicou o čase jazdy.

Neexistujú údaje, ktoré by dávali do súvislostí nehody s pracovnou dobou profesionálnych vodičov, ani údaje, ktoré by rozlišovali zamestnaných a samostatne zárobkovo činných vodičov. Preto nemáme žiadne údaje pre rozhodnutie zahrnúť aj samostatne zárobkovo činných vodičov. Právne predpisy musia byť založené na rozumných a spoľahlivých údajoch a celé toto šírenie paniky o samostatne zárobkovo činných vodičoch, ktorí pracujú 86 hodín týždenne a spôsobujú nehody, je len šírenie paniky a nevychádza zo spoľahlivých údajov.

Tieto právne predpisy, ak sa budú vzťahovať na samostatne zárobkovo činné osoby, budú prakticky nevymáhateľné. Máme mať armádu inšpektorov, ktorí sa budú pozerať ponad plecia samostatne zárobkovo činných osôb, aby zistili, či si plnia všeobecné administratívne povinnosti alebo či vykonávajú administratívne úlohy súvisiace s aktuálnou zákazkou? Podľa právnych predpisov pracovná doba zahŕňa čas, keď je samostatne zárobkovo činná osoba na svojom pracovisku. Právne predpisy ho definujú ako hlavné miesto podnikania spoločne s rôznymi vedľajšími miestami podnikania. Bude sa kancelária v spálni alebo podkroví domu samostatne zárobkovo činného vodiča definovať ako jeho pracovisko a kto bude dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov a presadzovať ich? Áno, existujú problémy súvisiace s hospodárskou súťažou pre samostatne zárobkovo činné osoby, ale tieto právne predpisy sa týmto otázkam nebudú venovať. V skutočnosti v našej krajine riešime túto otázku veľmi efektívne prostredníctvom daňového systému.

A nakoniec, ak zamietneme návrh Komisie, skončíme so zlým právnym predpisom. Je neprimeraný a nedosiahne svoje ciele a navŕši ďalšiu byrokraciu na už zápasiace malé a stredné podniky vo väčšine krajín a najmä v našej krajine, v Írsku. Predpis je nevymáhateľný a zosmiešňuje zákony.

  Emilie Turunen, v mene skupiny Verts/ALE. – (DA) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, záležitosť, o ktorej dnes diskutujeme, súvisí s absolútne zásadnou otázkou: chceme my v Európskom parlamente zaručiť, že budeme mať sociálnu Európu so spravodlivou hospodárskou súťažou a dôstojnými pracovnými podmienkami? Alebo umožníme trhu a zákonom náhody vládnuť v odvetví dopravy, ktoré je čoraz viac pod tlakom? Pre nás v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii a vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci v tomto Parlamente o tom niet žiadnych pochýb. Chceme, aby sa smernica o pracovnej dobe vzťahovala na samostatne zárobkovo činných vodičov. Preto z nasledujúcich troch dôvodov odmietame návrh Komisie na vylúčenie samostatne zárobkovo činných vodičov. Po prvé, na samostatne zárobkovo činných vodičov sa musia vzťahovať nariadenia o pracovnej dobe, aby sme mohli zaručiť bezpečnosť cestnej premávky v Európe. S nákladným vozidlom, ktoré váži tonu, za ich chrbtom je absolútne nevyhnutné obmedziť ich pracovnú dobu, aby sme sa vyhli unaveným vodičom a nehodám. Po druhé, v rámci odvetvia dopravy chceme zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž. V posledných rokoch sme zaznamenali obrovský nárast počtu „falošne“ samostatne zárobkovo činných vodičov. To bolo riešením tohto odvetvia, ako sa vyhnúť nariadeniam o pracovnej dobe. Ako zákonodarcovia nesmieme vytvárať stimuly na zvýšenie počtu samostatne zárobkovo činných vodičov v Európe. Namiesto toho musíme zaručiť, že budú existovať jednotné pravidlá, aby sme vytvorili rovnaké podmienky. Po tretie, chceme zaručiť dobré pracovné prostredie pre všetkých. Zo štúdií EÚ vieme, že samostatne zárobkovo činní vodiči sú častejšie chorí a viac stresovaní ako zamestnaní vodiči. Je toto rozumná situácia z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti? Nemyslíme si to.

O tejto smernici sa povedalo už veľa a povedalo sa o nej mnoho nepresností. Rada by som vyvrátila dva mýty. Po prvé, existuje mýtus o administratívnej práci. Práca v kancelárii netvorí súčasť tohto nariadenia a je veľmi dôležité tento fakt uviesť. Tento mýtus by sme mali pochovať. Po druhé, existuje mýtus o presadzovaní účinnosti. Počula som, ako moji kolegovia hovoria, že by nebolo možné túto smernicu presadzovať. Týmto poslancom by som jednoducho povedala, že máme digitálny tachograf, ktorý dokáže poskytnúť tieto údaje. V súčasnosti to robí pre zamestnaných vodičov, takže to určite bude môcť robiť pre samostatne zárobkovo činných vodičov.

Na záver by som iba chcela povedať niekoľko slov pani Bauerovej. Ako tieňová spravodajkyňa zelených som bola veľmi sklamaná tým, ako v poslednom čase prebiehal tento proces. Pani Bauerová porušila všetky dobré pravidlá rokovania, porušila „kódex správania“ tohto Parlamentu a teraz predstavuje to, čo nazýva kompromisom. Pokiaľ ide o mňa, je to jej zodpovednosť – nie je to kompromis, ktorý platí pre Parlament. Je to jej nepoctivý návrh, ktorý vytvorila s Radou tak, že obišla všetky pravidlá.

Na záver by som chcela povedať, že nejde o spôsob rokovania pani Bauerovej; ide o ľudí a o to, či chceme zaručiť dôstojné podmienky v odvetví dopravy, v ktorom sa neustále zvyšuje tlak. Dúfam, že to všetci v Parlamente podporia, keď budeme zajtra hlasovať.

  Peter van Dalen, v mene skupiny ECR. – (NL) Vážená pani predsedajúca, niektorí kolegovia poslanci tvrdia, že dodržiavanie štyridsaťosemhodinového pracovného týždňa slúži záujmom samostatne zárobkovo činných vodičov a bezpečnosti cestnej premávky. Je to špinavá kampaň, pretože na samostatne zárobkovo činných vodičov sa naďalej v každom prípade vzťahuje nariadenie o čase jazdy a dobách odpočinku. Bezpečnosť cestnej premávky nie je vôbec ohrozená. Problémom je, že niektoré odborové zväzy na juhu Európy sa boja, že samostatne zárobkovo činní vodiči z Rumunska a Bulharska preberú celý obchod. Títo poslanci nasledujú odborové zväzy ako ratlíky. To je jadrom problému.

Pán Kallas, komisár pre dopravu, chce vylúčiť samostatne zárobkovo činných vodičov z rozsahu pôsobnosti smernice. Pri zajtrajšom hlasovaní si zasluhuje našu podporu. Ak sa mu nepodarí ju získať, 16. jún bude čierny deň v histórii Európskeho parlamentu. Kopne si do občanov, keď majú problémy, a na dôvažok im priloží kopu byrokracie. A potom sa sťažujeme, že účasť voličov neprestajne klesá pri každých nových voľbách.

  Ilda Figueiredo, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážená pani predsedajúca, znova vedieme rozpravu, ktorá je kľúčová pre ochranu práv pracovníkov cestnej dopravy a bezpečnosť cestnej premávky. Naliehanie Komisie od októbra 2008 na zmenu smernice z roku 2002 je neprijateľné. Komisia teraz chce, aby prestala platiť pre takzvaných samostatne zárobkovo činných vodičov, čo by zhoršilo pracovné podmienky všetkých, a to najmä z dôvodu možnosti, že sa pracovný čas predĺži na neúnosnú úroveň iba preto, aby veľkí zamestnávatelia v tomto odvetví mohli získať vyššie zisky.

Napríklad takzvaným samostatne zárobkovo činným vodičom by sa mohlo stať, že budú celý rok pracovať 86 hodín týždenne. To by neohrozilo iba ich zdravie a bezpečnosť, ale predstavovalo by to ohrozenie bezpečnosti všetkých ostatných používateľov ciest. Podporilo by to aj sociálny damping a dereguláciu zamestnanosti z dôvodu zvýšeného počtu vodičov, ktorí falošne uvádzajú, že sú samostatne zárobkovo činní.

S ohľadom na argumenty a štúdie, ktoré preukazujú nebezpečenstvo schválenia takéhoto návrhu, ho Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci už dvakrát zamietol. Spravodajkyňa však, bohužiaľ, s podporou Komisie a Rady trvala na uskutočnení rokovaní iba o samotnej smernici, ako keby rozhodnutie Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci nikdy neexistovalo.

Preto sme sa teraz ocitli v tejto veľmi vážnej situácii. Proti tomuto problému sa musí jasne vyjadriť väčšina v Parlamente, ale to už bolo ohrozené pánom komisárom. Presadzujeme zamietnutie návrhu, aby sme zabránili pokračovaniu tohto vážneho ohrozenia práv pracovníkov a bezpečnosti všetkých používateľov ciest v Európskej únii.

Preto požadujeme zamietnutie návrhu Komisie a dodržiavanie smernice z roku 2002, ktorá by sa mala od roku 2009 vzťahovať na samostatne zárobkovo činných vodičov, s cieľom bojovať proti sociálnemu dampingu, chrániť právo na zdravie a odpočinok pracovníkov v tomto odvetví a zlepšiť podmienky bezpečnosti cestnej premávky.

  Mara Bizzotto, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, plánujeme rozšíriť účinnosť tejto smernice na samostatne zárobkovo činných vodičov v záujme predpokladaného zvýšenia bezpečnosti.

Predložené argumenty sú však zavádzajúce a budú mať negatívny účinok. Sú zavádzajúce, pretože bezpečnosť je už zaručená nariadeniami z roku 2006, a negatívne, pretože je ohrozená konkurencieschopnosť tisícov malých nezávislých firiem, ktoré už boli ťažko skúšané hospodárskou krízou.

Dámy a páni, prestaňme predstierať, že si neuvedomujeme skutočnosť, že právne a technické spory súvisiace s touto smernicou v skutočnosti zakrývajú ešte iný mocenský boj, boj medzi európskymi štatistikmi, ktorí sú pripravení zaviesť novú nebezpečnú záťaž pre firmy, a zástancami ľudskej tváre Európy, ktorí sú v kontakte so skutočnými potrebami našich občanov.

Zásahom s cieľom vytvoriť právne predpisy o organizácii pracovnej doby samostatne zárobkovo činných vodičov by Parlament vytvoril nebezpečný precedens, ktorý by schvaľoval prevzatie podnikania a slobody podnikania označené európskou značkou.

Je čas zmeniť naše slová na činy. Prestaňme zneužívať malé a stredné podniky na vlastné ciele. Je príliš jednoduché chváliť rozšírené podnikanie, keď je cieľom priniesť efektívne stratégie na boj proti kríze, a potom ich obetovať, keď si byrokrati EÚ chcú znova potvrdiť svoju moc. Som proti utopickej vojne princípov s praktickosťou. Európa nesmie zasahovať do sféry súkromného podnikania a musí rešpektovať požiadavky našich regiónov.

  Elisabeth Morin-Chartier (PPE). − (FR) Vážená pani predsedajúca, som za zahrnutie samostatne zárobkovo činných vodičov do návrhu smernice, a preto odmietam tento návrh Komisie a aj správu pani Bauerovej.

Poburuje ma spôsob, akým sa tento návrh dostáva do rozporu so záujmami malých a stredných podnikov tým, že zavádza od tohto dňa nespravodlivú hospodársku súťaž zo strany falošne samostatne zárobkovo činných vodičov. Táto správa zavádza prax nespravodlivej hospodárskej súťaže a umožní jej rozvíjať sa súčasne s počtom falošne samostatne zárobkovo činných vodičov.

Tento návrh je tiež v rozpore so záujmami zamestnancov. Práve v čase, keď všetci spolupracujeme na vytvorení sociálnej Európy, táto správa posilňuje sociálny damping medzi členskými štátmi. Je proti záujmom zamestnancov, je proti záujmom Európy.

Stručne povedané, táto správa je v rozpore s bezpečnosťou cestnej premávky. Riadila som región s vysokou intenzitou dopravy, ktorým prechádzali vozidlá z celej Európy a kde dochádzalo k veľmi vážnym nehodám, ktoré viedli k súdnym konaniam. Tieto vážne nehody by nemali uniknúť našej pozornosti. Budeme sa musieť zodpovedať za svoje rozhodnutia našim spoluobčanom. Navyše v roku 2002 dva členské štáty Európskej únie požiadali Európsky súdny dvor, aby zrušil smernicu 2002/15/ES, pretože zahŕňala samostatne zárobkovo činných vodičov; súd zamietol ich žiadosť z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky.

Nakoniec potrebujeme európsku reguláciu medzi všetkými členskými štátmi, pretože dnes je doprava európskou záležitosťou. Hlasovanie vo výbore bolo jasné. Dúfam, že bude rovnako jasné aj v pléne.

  Alejandro Cercas (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pani Bauerová, v prvom rade mám povinnosť hovoriť o svojom hlbokom sklamaní z vás a zo spôsobu, akým ste uskutočnili rokovanie, ktoré nerešpektovalo Parlament, a zo spôsobu, akým tu dnes predstavujete túto diskusiu, spôsobu, ktorý je veľmi skúpy na pravdu.

Nie je pravda, pán komisár, že ide o zahrnutie samostatne zárobkovo činných vodičov: smernica sa na nich vzťahuje už od roku 2009. Ste to vy, kto chce vyňať samostatne zárobkovo činné osoby zo smernice.

Nie je ani pravda, pán komisár, že nehovoríme o zdraví a bezpečnosti na ceste: o tom presne hovoríme, pán komisár. Nehovoríme o ničom inom ako o bezpečnosti samostatne zárobkovo činných vodičov a európskej verejnosti, ktorá cestuje na cestách; o tom hovoríme a v tejto súvislosti vyťahujete nepravdivé argumenty.

Ako vždy uvádzate byrokraciu. Nie je to pravda. Spievate ódy o tachografe a obrovskom pokroku, ktorý jeho používanie spôsobilo v regulácii dopravy v Európe. Možno ho využívať bez akejkoľvek potreby byrokracie. Povyšujete hospodárske záujmy malej skupiny ľudí nad práva väčšiny; to sa v skutočnosti odohráva. Opäť vyvraciate to, čo hovoríte o tom, že ľudia majú prednosť pred obchodom: pre vás platí, že obchod má prednosť pre ľuďmi.

Chcem, aby bol zaznamenaný náš protest, a dúfam, že Parlament znova povie, že verejnosť, bezpečnosť, právo a pravda sú najdôležitejšie.

Protestujem, pán komisár: som veľmi sklamaný.

Vážená pani Bauerová, som veľmi sklamaný spôsobom, akým ste viedli túto diskusiu a toto rokovanie.

  Gesine Meissner (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, už sme toho počuli veľa. Je pravda, ako povedala pani Figueiredová, že toto je smernica, ktorá mala byť zameraná na zamestnancov. To je pravda. Existujú však aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nie sú klasifikované ako zamestnanci.

Je dôležité, aby sa ľudia v Európe mohli rozhodnúť, ako chcú pracovať – či ako zamestnanec, alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba. To je iba správne. Samostatne zárobkovo činné osoby však tiež musia prirodzene dodržiavať určité pravidlá. Digitálne tachografy sú už vo všetkých ťažkých nákladných vozidlách a v ekvivalentných vozidlách, o ktorých tu hovoríme. Ak by sme teraz do tejto smernice zahrnuli samostatne zárobkovo činné osoby, nevhodne by to obmedzilo ich slobodu voľby. Preto je naša skupina za to, aby samostatne zárobkovo činné osoby neboli zahrnuté do tejto smernice za každú cenu. Považujeme návrh pani Bauerovej a návrh Komisie za správny. Treba ho vziať do úvahy. Chceme chrániť malé a stredné podniky a v tomto prípade to môžeme urobiť tak, že návrh prijmeme.

  Eva Lichtenberger (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, predchádzajúca rečníčka opísala ideálny svet, v ktorom vodiči sami rozhodujú o tom, či chcú byť samostatne zárobkovo činní alebo zamestnanci. Bohužiaľ, v skutočnosti vodiči už nemajú túto voľbu; namiesto toho sú všeobecne tlačení do toho, aby boli samostatne zárobkovo činní – alebo aspoň zdanlivo samostatne zárobkovo činní. To je ten veľký problém, ktorému tu čelíme – a ak to, čo tu máme, je súkromný kompromis medzi poslankyňou a Radou, ktorý sa predkladá ako všeobecný kompromis a neberie do úvahy tento problém, potom nahrávame sociálnemu dampingu v Európe.

Navštívte kontrolný bod a pozrite sa, čo sa deje na cestách. Pozrite sa na to, čo sa skutočne deje v tomto odvetví. Choďte a pozrite sa na nehody – potom si uvedomíte, že ako poslanci Európskeho parlamentu si nemôžeme dovoliť presadzovať sociálny damping.

  Julie Girling (ECR). – Vážená pani predsedajúca, je veľmi dôležité, aby samostatne zárobkovo činné osoby zostali mimo takéhoto zovretia smernice o pracovnej dobe. Táto oblasť pracovnej činnosti je už prísne regulovaná prostredníctvom nariadení o čase jazdy a počúvať, ako ľudia hovoria, že ľudia sú tlačení do samostatnej zárobkovej činnosti, je absolútne absurdné; ľudia sa o tom sami rozhodnú. Jediná falošná vec v celej tejto diskusii sú tvrdenia ľudí, ktorí šíria paniku, keď hovoria, že s touto otázkou súvisia riziká pre bezpečnosť cestnej premávky.

Nekonečne dlho tu hovoríme o podpore podnikateľov; hovoríme o tom, ako im umožníme v Európskej únii prosperovať. Aktívne tu podporujeme malé podniky a odradzovať ich jednoducho neznamená cestu vpred. Preto vás naliehavo žiadam, aby ste hlasovali za návrh pani Edit Bauerovej.

  Thomas Händel (GUE/NGL). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, o čase jazdy a pracovnom čase v cestnej doprave diskutujeme už celé mesiace. Začínam uvažovať o tom, aký bude ďalší argument, ktorý sa nám bude snažiť ukázať, že všetko, o čom mesiace diskutujeme, je úplný nezmysel. Najnovší argument je, že musíme niečo naliehavo zmeniť, aby sa nič nezmenilo. Vážená pani Bauerová, čo nevidíte, akou absurdnou sa táto argumentácia stala – aká je pretkaná klamstvami a polopravdami?

Nerokujeme tu o ničom inom ako o predĺžení pracovného času samostatne zárobkovo činných osôb. Viac ako 150 rokov bolo zásadou právnych predpisov o pracovnom čase to, aby boli ľudia chránení proti nadmerne dlhému pracovnému času. To sa vzťahuje rovnako na samostatne zárobkovo činné osoby, ako aj na zamestnané osoby. Nerozlišuje sa, či ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá príliš tlačí sama na seba, alebo o zamestnávateľa, ktorý príliš tlačí na zamestnaného vodiča. Ide o ochranu ľudí pred nimi samými a pred príliš dlhým pracovným časom, ako aj čiastočne pred zamestnávateľmi a inými osobami, ktoré zadávajú prácu.

Po druhé, v otázke bezpečnosti cestnej premávky sa tu tvrdí, že v tomto ohľade nemožno nič robiť. Dámy a páni, nie sme amatéri ani dobrovoľníci. Nemôžeme prijímať právne predpisy systémom: „Uvidíme, čo sa stane.“ Všetci vedia, že práca s nadmerne dlhým pracovným časom zvyšuje riziko nehôd, a to najmä v cestnej doprave, v ktorej sú následky veľmi závažné.

Mojím tretím bodom je otázka, kto by kontroloval toto navrhované diferencované nariadenie na našich cestách. Naši sudcovia majú už teraz bez dlhodobého skúmania dôkazov problém rozhodnúť, či je niekto samostatne zárobkovo činný alebo iba zdanlivo samostatne zárobkovo činný.

Zabudnime na tento nezmysel. Ide o spravodlivú hospodársku súťaž. Dnes ráno nejde o vytvorenie precedensu pre budúcu rozpravu o predĺžení pracovného času. Nehrajte s týmto Parlamentom takéto hry!

  Derek Roland Clark (EFD). – Vážená pani predsedajúca, je nevyhnutné, aby bol pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 s osobitným ohľadom na odsek 7 písm. a) prijatý. Samostatne zárobkovo činní vodiči by potom neboli v týchto ustanoveniach zahrnutí.

Nejde o otázku bezpečnosti cestnej premávky. Všetci vodiči sú obmedzení časmi jazdy a súvisiacej práce monitorovanej tachografom. Zahrnutie samostatne zárobkovo činných vodičov ich poškodí, najmä tých, ktorí nevyužívajú agentúru. Vodiči zamestnaní v spoločnosti plán dostávajú, ale skutočne nezávislí vodiči trávia čas prípravou vlastných plánov a cenových ponúk pre nové obchodné príležitosti. Ak by boli zahrnutí do týchto ustanovení, tieto úlohy by boli súčasťou ich pracovného týždňa, preto by mali menej času na jazdu, nakladanie, vykladanie a starostlivosť o cestujúcich v porovnaní s komerčne zamestnanými vodičmi. Tým sa stratia obchodné príležitosti a spôsobí to nezamestnanosť v odvetví malých podnikov. Väčší prevádzkovateľ by zabral uvoľnený priestor a my by sme mali ďalší príklad toho, ako EÚ podporuje veľké spoločnosti na úkor malých a stredných podnikov, ktoré zamestnávajú polovicu pracovnej sily.

Preto v tomto zmysle podporujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 pani spravodajkyne, ako aj Komisiu. Z tejto časti Parlamentu to nemáte možnosť počuť príliš často.

  Veronica Lope Fontagné (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, sme presvedčení, že zahrnutie samostatne zárobkovo činných osôb do tejto smernice je nevyhnutné, a tento názor majú zástupcovia odborových zväzov a aj združení zamestnávateľov v našej krajine, ktorí vyslovene žiadali zahrnutie samostatne zárobkovo činných osôb do tejto smernice.

Sme presvedčení, že na ich zahrnutie existuje niekoľko dôvodov. Po prvé, je to z dôvodu bezpečnosti pracovníkov: samostatne zárobkovo činní dopravcovia si zaslúžia rovnakú ochranu ako ostatní dopravcovia, a to nie iba vtedy, keď sú za volantom, ale aj vtedy, keď vykonávajú ďalšie úlohy, ktoré priamo súvisia s vykonávaním činnosti v cestnej doprave.

Po druhé, z dôvodu spravodlivej hospodárskej súťaže, pretože opätovné zavedenie diskriminácie medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnanými osobami naruší pracovný trh a trh v oblasti dopravy.

A na záver chcem povedať, že tiež sa mi zdá neprimerané, že jednotlivé členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať ustanovenia tejto smernice na vodičov, len ak si to príslušný štát želá. Musí existovať všeobecné pravidlo pre celú EÚ, pretože väčšina dopravcov pracuje mimo územia vlastnej krajiny; bez neho by bola spravodlivá hospodárska súťaž obmedzená.

  Pervenche Berès (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, aspoň raz budem hovoriť o postupe. Samozrejme, všetci súhlasia s tým, že by sme mali podporovať malé a stredné podniky, a to právom, každého by mali znepokojovať otázky súvisiace, a to súčasne, s bezpečnosťou, pracovníkmi, používateľmi ciest a podmienkami pre voľnú a nenarušenú hospodársku súťaž.

Po tom, čo Parlament zamietol tento text na jar v roku 2009, v lete toho istého roku, nám však váš predchodca, komisár Tajani, ktorý vtedy presviedčal svoju vládu o svojom opätovnom vymenovaní za komisára, povedal, že by mal nejaké nové návrhy. Tieto nové návrhy neboli nikdy predložené príslušnému parlamentnému výboru na posúdenie. Navyše správu pani Bauerovej zamietlo viac členov tohto výboru ako predchádzajúcu správu.

Pani Bauerová nemala žiaden mandát rokovať v mene tohto Parlamentu o dohode s Radou v prvom čítaní. Komisia a Rada vedome opovrhli pravidlami práce medzi inštitúciami. Pani Bauerová opovrhla kódexom správania tejto inštitúcie. Parlament niekedy pochybuje o povahe dohody v prvom čítaní, pretože znižuje našu schopnosť rokovať. V tomto prípade, ak budú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pani Bauerovej schválené, dôjde k dohode v prvom čítaní, ktorú nepreskúmali orgány tohto Parlamentu.

V čase, keď sme svedkami obnovovania rovnováhy medzi inštitúciami vďaka Lisabonskej zmluve, sa tento Parlament otáča chrbtom možnosti využiť svoje spoločné schopnosti. Žiadam aspoň to, aby boli vrátené do výboru na posúdenie návrhy pani Bauerovej, ktoré vo výbore neboli nikdy preskúmané.

  Dirk Sterckx (ALDE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, podporujem pána komisára. Samostatne zárobkovo činné osoby si organizujú svoj vlastný pracovný čas a tak by to malo zostať. Existuje rozdiel medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnanými osobami a tak to má byť. Nemá to nič spoločné s bezpečnosťou cestnej premávky, pretože časy jazdy a doby odpočinku sú zhodné bez ohľadu na to, či je pracovník samostatne zárobkovo činná osoba alebo zamestnaný. Tieto časy sú monitorované tachografom, ktorý je určený práve na to a na žiaden iný účel. S cieľom monitorovať situáciu v bezpečnosti cestnej premávky zamestnaných a samostatne zárobkovo činných osôb nič iné nesledujeme.

Druhý bod súvisí s niečím, čo považujem za veľmi problematické v návrhoch tých, ktorí obhajujú zahrnutie samostatne zárobkovo činných osôb do rozsahu platnosti smernice: ako to vlastne budete monitorovať? Ako navrhujete kontrolovať samostatne zárobkovo činné osoby a zisťovať, kedy, kde a ako dlho pracovali? Tento typ monitorovacieho systému by nebol realizovateľný a následne by bol považovaný za neprijateľný. Nemali by sme vytvárať takéto právne predpisy; nemali by sme zahrnúť samostatne zárobkovo činné osoby do rozsahu platnosti smernice, ktorá sa týka zamestnaných pracovníkov.

  Timo Soini (EFD). – (FI) Vážená pani predsedajúca, som z Fínska, kde je málo obyvateľov, vzdialenosti sú veľké a žije tam veľa samostatne zárobkovo činných osôb. Nepotrebujeme, nebudeme tolerovať a nebudeme znášať ďalšie obmedzenia samostatne zárobkovo činných vodičov. Som rád, že estónsky komisár, ktorému sú podmienky v severských krajinách známe, o tom vie a že to platí aj pre slovenskú spravodajkyňu. Chcem sa vám za to poďakovať.

Toto je dôležitá principiálna otázka. Nemôžeme vytvoriť obmedzenia pre malé podniky, ktoré by platili v celej Európe. Mohol by z toho byť precedens a to je veľmi nebezpečné. Ako si Európa predstavuje, že dosiahne rast a zamestnanosť, ak jej administratívne rozhodnutia ničia zamestnanosť a predpoklady rastu a likvidujú ich?

Som na strane fínskych vodičov – podnikateľov a v tomto prípade to znamená, že aj na strane malých podnikateľov v celej Európe. V Európe napokon nebude rast ani zvýšená prosperita, ak administratívne rozhodnutia zabránia malým podnikateľom pracovať.

(potlesk)

  Sari Essayah (PPE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v súvislosti s pracovnou dobou samostatne zárobkovo činných vodičov za žiadnych okolností nesmú byť zavedené iné obmedzenia než obmedzenia času jazdy.

Otázku bezpečnosti cestnej premávky riešia obmedzenie časov jazdy a povinné doby odpočinku, pre ktoré platí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady týkajúce sa cestnej dopravy, časov jazdy a dôb odpočinku a ktoré platí pre všetkých – áno, pre všetkých – vodičov nákladných vozidiel a autobusov vrátane tých, ktorí sú samostatne zárobkovo činní. Podstatne lepšou možnosťou predchádzania nehodám z dôvodu únavy by bolo efektívnejšie monitorovanie platných časov jazdy a dôb odpočinku než umelé obmedzovanie pracovnej doby samostatne zárobkovo činných osôb.

Teraz existuje snaha zahrnúť práce ako čistenie a údržba vozidiel a vyplňovanie nákladných listov do obmedzení pracovného času samostatne zárobkovo činných vodičov. Ako môžeme skontrolovať, či samostatne zárobkovo činný vodič umýva na vlastnom dvore auto svojej manželky alebo svoje nákladné vozidlo? Toto je celkom nepochopiteľné, pretože neexistujú žiadne obmedzenia pracovného času iných podnikateľov. Bol by to vážny precedens, ak by sme sa vydali touto cestou.

Ako správne povedal predchádzajúci rečník, v škandinávskych krajinách, ako je naša – Fínsko, v odvetví dopravy prevládajú malí podnikatelia a tvoria ho prevažne firmy iba s jedným alebo dvoma vozidlami. Obmedzenia pracovného času podnikateľov by uprednostnili veľké nadnárodné dopravné spoločnosti a skomplikovali by novým dopravným firmám začiatok podnikania. Toto odvetvie by určite nebolo zaujímavé pre mladých, ak začneme umelo obmedzovať príležitosť zarobiť si na živobytie. Znamenalo by to nedostatočnú kapacitu a zvýšenie nákladov. Logistické náklady sú už v priemere v škandinávskych krajinách vyššie ako vo zvyšku Európy z dôvodu našej severnej polohy a riedkeho osídlenia.

(potlesk)

  Saïd El Khadraoui (S&D). – (NL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, prejdem priamo k jadru veci, konkrétne k otázke samostatne zárobkovo činných osôb. Určite nezaškodí pripomienka, že rozsah pôsobnosti sa vzťahuje na všetkých samostatne zárobkovo činných vodičov už od marca minulého roku. To je súčasný stav vecí; to je východiskový bod, ktorý mala pani spravodajkyňa vziať do úvahy.

To znamená, že nejde o precedens, ako tvrdil pán komisár. Mal byť možný pragmatickejší prístup, konkrétne zahrnúť samostatne zárobkovo činné osoby do rozsahu platnosti, ale súčasne vziať do úvahy osobitnú situáciu samostatne zárobkovo činných vodičov a udržať byrokraciu na absolútne minimálnej úrovni.

Ako spravodajkyňa z Výboru pre dopravu a cestovný ruch vie, pripravil som niekoľko návrhov. Navrhol som napríklad, aby digitálne tachografy nezaznamenávali iba časy jazdy a doby odpočinku, ale aj čas nakladania a vykladania, a to malo byť doplnené určitým druhom nemonitorovaného pevne stanoveného času určeného na niekoľko ďalších činností, ako sú administratívne úlohy a tiež čistenie a podobné úlohy. Tiež celkom dobre vie, že činnosti ako kontakt so zákazníkom sa nemonitorujú ani sa v žiadnom prípade nepočítajú ako pracovná doba.

Je mi preto ľúto, že to ani Komisia, ani pani spravodajkyňa neboli ochotné žiadnym spôsobom vziať do úvahy. Návrh, aby členské štáty samy rozhodovali o tom, či sa rozsah platnosti má vzťahovať na samostatne zárobkovo činné osoby, mi nepripadá dobrý. Cieľom musí byť dohoda na spoločných jednotných základných pravidlách na európskej úrovni, aby pre všetkých platili rovnaké pravidlá.

  Raffaele Baldassarre (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, návrh Komisie a stanovisko, ktoré prijala pani spravodajkyňa, umožňujú členským štátom slobodne sa rozhodnúť, či majú byť samostatne zárobkovo činné osoby zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice.

Toto opatrenie s možnosťou voľby je neprijateľné a je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ. Ak budú mať členské štáty slobodnú voľbu, samostatne zárobkovo činní vodiči v niektorých krajinách, ktoré už transponovali predchádzajúcu smernicu 2002/15/ES, by boli vystavení priamej konkurencii od svojich kolegov z EÚ, na ktorých sa nevzťahujú rovnaké pravidlá.

Samostatne zárobkovo činné osoby by mohli prejsť do krajiny, kde platia iné právne predpisy, a podliehať nižšiemu počtu kontrol, čo by zapríčinilo závažný problém s dampingom, a teda závažné narušenie hospodárskej súťaže. Podniky by v skutočnosti mohli využívať samostatne zárobkovo činné osoby častejšie, pretože dokážu ponúkať svoje služby flexibilnejšie a za nižšiu cenu. Je úplne samozrejmé, že nízke ceny sa často rovnajú zníženiu kvality a predovšetkým bezpečnosti, čo v odvetví dopravy vedie k vážnemu zvýšeniu rizík cestnej premávky.

Z tohto dôvodu som presvedčený, že návrh je neprijateľný a že je v rozpore s jedným zo svojich právnych základov, konkrétne s článkom 153 zmluvy, pretože ani nezlepšuje pracovné prostredie, ani nechráni zdravie a bezpečnosť pracovníkov.

  David Casa (PPE). – (MT) Myslím si, že tento Parlament bude súhlasiť s tým, že európski vodiči by mali mať najlepšie podmienky, že by sme mali zaručiť, že naše cesty budú bezpečné, a že by sme mali spraviť maximum na regulovanie tohto odvetvia bez ohrozenia európskej konkurencieschopnosti. Neexistuje však zhoda v tom, či do toho celého máme zapojiť samostatne zárobkovo činné osoby.

Myslím si, že by sme si nemali arogantne prisvojiť kompetencie na reguláciu toho, ako využívajú svoj čas. Ak sa medzi samostatne zárobkovo činnými osobami vyskytuje zneužívanie, mali by sme sa zamerať na zneužívanie a nie na tých čestných ľudí medzi samostatne zárobkovo činnými osobami, ktorí sa maximálne snažia neustále toto odvetvie zlepšovať.

Myslím si, že by sme mali byť opatrní pri zavádzaní byrokracie, pretože príliš veľa byrokracie môže spôsobiť škody a rozbiť toto odvetvie, a to najmä v čase ako teraz, keď zápasíme s krízou, ktorá má negatívny vplyv na všetky európske odvetvia. Preto blahoželám pani Bauerovej k jej správe a ku kompromisom, ktoré odporučila. Chcel by som nás všetkých vyzvať, aby sme boli pri regulovaní samostatne zárobkovo činných osôb opatrní.

  Georges Bach (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, smernica predstavuje dôležitý krok pri zlepšovaní zdravia a bezpečnosti pracovníkov v tomto odvetví, ale aj pri zlepšovaní bezpečnosti cestnej premávky a zaručení spravodlivej hospodárskej súťaže. Toto sú slová samotnej Komisie, keď bola smernica 23. marca 2005 zavedená.

Odvtedy Komisia urobila obrat o 180 stupňov a predložila návrh, ktorý vylučuje samostatne zárobkovo činné osoby. To vytvára precedens a ja nemôžem takúto politiku obhajovať. Existujú rôzne dôvody, prečo nepodporiť návrh, ktorý podľa mňa predstavuje krok späť v sociálnej oblasti, zníženie bezpečnosti cestnej premávky a stimul pre nespravodlivú hospodársku súťaž. Návrh tiež nebol vytvorený na podporu malých a stredných podnikov.

Pre mňa tento obrat o 180 stupňov predstavuje neschopnosť realizovať európsku politiku. Hoci bol návrh už dvakrát zamietnutý Výborom pre zamestnanosť a sociálne veci a raz na plenárnom zasadnutí a v rozpore so správou o Európskom hospodárskom priestore a aj v rozpore s rozsudkom Európskeho súdneho dvora, je smernica – európsky zákon – jednoducho zmenená a doplnená a nasmerovaná do bodu, v ktorom sú hospodárske záujmy to jediné, čo sa počíta.

  Proinsias De Rossa (S&D). – Vážená pani predsedajúca, ako bývalý samostatne zárobkovo činný vodič nákladných vozidiel podporujem to, aby zostali samostatne zárobkovo činné osoby v tejto smernici. Samostatne zárobkovo činní vodiči, a to viem s istotou, sú pod obrovským tlakom a musia pracovať dňom i nocou. Pán komisár Kallas, váš prejav a váš návrh je hanba. Ohrozuje zdravie a bezpečnosť vodičov. Ohrozuje ostatných používateľov ciest. Ohrozuje malé a stredné podniky nespravodlivou hospodárskou súťažou a zvyšuje tlak na slušných zamestnávateľov, aby nútili svojich zamestnancov stať sa samostatne zárobkovo činnými osobami.

Päťdesiat percent vodičov pripustilo, že zaspali za volantom. Dvadsať percent nehôd je zapríčinených únavou. Tridsať percent pracovnej doby vodičov zaberie nakladanie a vykladanie a pomoc cestujúcim. Pani Harkinová, ak ste ešte tu, čo robia vo svojom podkroví, je ich súkromná vec. Tento Parlament sa musí postaviť za bezpečnosť občanov a proti tým, ktorí chcú odvetvie dopravy bez regulácie. Vážený pán komisár Kallas, vráťte sa k písaciemu stolu a návrhu.

  Elisabeth Schroedter (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcela by som vyjadriť súhlas s pani Morinovou-Chartierovou. Nesmieme zabudnúť, že pri tejto otázke sa zaoberáme Európskym súdnym dvorom, ktorý sa vyjadril celkom jasne, že prioritu musí mať bezpečnosť cestnej premávky a že sa to vzťahuje na existujúcu smernicu o pracovnom čase a časoch oddychu.

Chceme zrazu spochybniť spoločné európske nariadenie o bezpečnosti cestnej premávky? Prečo by sme to robili? Bolo by to absurdné a nepochopiteľné. Ak by mali byť samostatne zárobkovo činné osoby znova vylúčené z tejto smernice, potom okrem 56 hodín času jazdy by mohli stráviť 28 hodín nakladaním a vykladaním. Výsledkom by bolo, že by sa stali hrozbou na cestách. Rozhodne by som nechcela stretnúť takýchto vodičov na európskych cestách.

Ako môžeme náhle začať propagovať deformáciu hospodárskej súťaže na úkor nášho spoločného zdravia? Ako by sme to mohli vysvetliť našim občanom? Preto vás naliehavo žiadam, aby ste zamietli návrh Komisie.

  Dieter-Lebrecht Koch (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, rovnako ako som to robil mnoho rokov, aj dnes pracujem na zlepšení bezpečnosti cestnej premávky a pracovných podmienok profesionálnych vodičov a na zlepšení ich profesionálneho imidžu.

Je zrejmé, že to, o čom dnes diskutujeme, nie sú ustanovenia o čase jazdy a odpočinku, ktoré majú vplyv na bezpečnosť cestnej premávky a sú platné pre všetkých profesionálnych vodičov, či už sú zamestnaní, alebo samostatne zárobkovo činní, ale diskutujeme o regulácii pracovného času. Ide v prvom rade o reguláciu na ochranu zamestnancov – inými slovami, je výlučne určená na sociálnu ochranu vodičov a neslúži žiadnym spôsobom bezpečnosti cestnej premávky. Nie je potrebné chrániť samostatne zárobkovo činné osoby pred nimi samými. Ako by sme kontrolovali čas, ktorý strávili prácou samostatne zárobkovo činní vodiči ťažkých nákladných vozidiel a autobusov, bez obrovského množstva byrokracie a na základe čoho by sme to vlastne kontrolovali?

Takéto obmedzenie povoleného pracovného času samostatne zárobkovo činných profesionálnych vodičov – a možno v budúcnosti aj pracovného času samostatne zárobkovo činných obchodníkov, architektov alebo poslancov – by vyslalo nesprávny signál. Namiesto toho by členské štáty mali pracovať na boji s problémom zdanlivo samostatne zárobkovo činných osôb medzi vodičmi. Som za návrh predložený Európskou komisiou a pani Bauerovou.

  John Bufton (EFD). – Vážená pani predsedajúca, rozšírenie pôsobnosti smernice o pracovnej dobe na samostatne zárobkovo činných ľudí je nezmyselné. Je navrhnutá na ochranu práv zamestnancov, a preto nemá žiadne miesto v rámci samostatnej zárobkovej činnosti. Je tiež nevymáhateľná bez porušovania slobôd občanov uskutočňovaním kontrol v ich domácnostiach.

Toto nie je otázka bezpečnosti cestnej premávky. Nariadenie (ES) č. 561/2006 sa už vzťahuje na čas jazdy a je platné pre veľké spoločnosti, malé podniky a samostatne zárobkovo činné osoby. Aj naďalej je na prácu potrebná licencia prevádzkovateľa dopravy, ak ste samostatne zárobkovo činná osoba, a preto by ste boli zaregistrovaný držiteľ takejto licencie. Čokoľvek, čo môže ohroziť licenciu, by preto ohrozilo celé živobytie držiteľa licencie. So zreteľom na to je bezpečné predpokladať, že existuje oprávnený dôvod pre samostatne zárobkovo činných vodičov, aby boli ešte úzkostlivejší ako veľké firmy. Všetko, čo priamo súvisí so službou, by sa považovalo za súčasť pracovnej doby, napríklad príprava podkladov, údržba a všeobecná administratíva. Vo veľkých firmách sú na to zamestnaní ľudia, preto čas potrebný na administratívu nemá vplyv na čas jazdy. Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré spracovávajú svoju vlastnú administratívu, by zistili, že za podmienok smernice im zostáva málo času na samotnú jazdu.

Mimochodom, domnievam sa, že Komisia tiež navrhla uvoľnenie obmedzení na nočnú prácu zavedením dvojhodinovej kvalifikačnej lehoty pred začiatkom platnosti nočných obmedzení. Málokedy s Komisiou súhlasím, ale toto by tiež bol vítaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Plne podporujem pani spravodajkyňu Bauerovú.

  Jutta Steinruck (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, chcela by som sa znova obrátiť na konzervatívcov a liberálov a povedať im, že nemôžeme nadradiť záujmy samostatne zárobkovo činných osôb nad bezpečnosť Európanov.

Sloboda podnikania je bezpochyby veľmi dobrá vec, ale bezpečnosť našich detí a všetkých na cestách je dôležitejšia – a to je podľa mňa zodpovedný spôsob, ako by mala Európa konať. Zajtrajšie hlasovanie je príležitosť ukázať, že nie ste za sociálny damping.

Táto rozprava v posledných mesiacoch tiež ukázala, že rozprava o zdanlivo samostatnej zárobkovej činnosti v Európe sa už mala uskutočniť dávno. Čoraz viac štandardných pracovnoprávnych vzťahov je vytláčaných zdanlivo samostatne zárobkovou činnosťou, a preto naliehavo potrebujeme túto situáciu analyzovať a navrhnúť, čo s tým môžeme robiť. Ako dnes celkom jasne uviedol pán komisár, už sme v tejto otázke mali veľa vyhlásení o úmysloch. Je čas konečne konať.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Chcel by som sa opýtať: ako môžeme stimulovať podnikanie v čase krízy? Ako môžeme stimulovať zvýšenie počtu malých a stredných podnikov? Ako môžeme napríklad stimulovať hospodársku činnosť, ak sa toto miesto – Európsky parlament – stane miestom, kde budeme prinášať nové právne predpisy, ktoré obmedzujú podnikanie? Koniec koncov, ak chcú ľudia sami začať podnikať, a to vrátane podnikania v oblasti cestnej dopravy, mali by mať právo to urobiť. Nesmieme ich na jednej strane považovať za podnikateľov a na druhej hovoriť, že musia dodržiavať kritériá navrhnuté pre zamestnancov. Mohli by sme urobiť to isté ľuďom, ktorí majú so svojou rodinou vlastnú reštauráciu, alebo ľuďom, ktorí majú obchod. Nesmieme si tieto dve veci mýliť.

Existuje určitý nadbytok právnych predpisov a Európsky parlament k tomu tiež prispieva. Viem, že v Poľsku sme mali najlepšie nariadenia o hospodárskej činnosti na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Teraz sme zvýšili počet týchto regulačných záťaží a výsledkom je to, že narážame na kritiku. Od koho? Zo strany ľudí, ktorí podnikajú.

Podporujem to, čo hovorí pani Bauerová, hoci nejdem, samozrejme, zachádzať do otázok, ktoré sa vynorili, keď sa o tomto kompromise rokovalo.

  Diane Dodds (NI). – Vážená pani predsedajúca, v čase hospodárskych ťažkostí tento Parlament vzbudil veľkú dôveryhodnosť podporovaním podnikania a konkurencieschopnosti, ale súčasne začíname obmedzovať právo pracovať samostatne zárobkovo činných vodičov nákladných vozidiel. Musím povedať, že dnešné tvrdenia v tomto Parlamente, že v tomto prípade ide o zdravie a bezpečnosť, odmietam ako absolútne klamlivé. Všetkých nás znepokojuje zdravie a bezpečnosť a nechcem vidieť žiadne ďalšie nehody na našich cestách.

Zastupujem Severné Írsko. Je priamo na okraji Európy. Odvetvie cestnej dopravy je nesmierne dôležité pre hospodárstvo a zahrnutie samostatne zárobkovo činných vodičov do smernice bude mať iba negatívny vplyv na konkurencieschopnosť. Je to odvetvie, ktoré je vysoko regulované prostredníctvom pravidiel o tachografoch, a finančné dôsledky ďalšej byrokracie by boli ničivé. Bolo by to tiež nesmierne škodlivé pre ľudí, ktorí chcú začať pracovať ako nezávislí vodiči.

  Karin Kadenbach (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, spravodajkyňa pani Bauerová dokázala nepochopenie demokracie tým, že naďalej pokračovala v rokovaní – bez mandátu – proti rozhodnutiu príslušného výboru. Ak Európsky parlament myslí vytváranie rastu a bohatstva vážne, potom my poslanci musíme zamietnuť návrh Komisie.

Samostatne zárobkovo činní vodiči nesmú byť vynechaní zo smernice o pracovnej dobe. Bol by to krok späť, pretože pre samostatne zárobkovo činných vodičov autobusov a nákladných vozidiel na dlhé trasy musia platiť rovnaké pravidlá ako pre zamestnancov spoločností. Nemôže byť naším cieľom, aby čoraz menej ľudí pracovalo čoraz viac – a vo všeobecnosti za čoraz menej peňazí. Nemôže byť naším cieľom nechať vodičov autobusov a nákladných vozidiel na dlhé trasy ohrozovať svoje zdravie a aj bezpečnosť ostatných používateľov ciest.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, myslím si, že malé a stredné európske podniky sú v tomto čase mimoriadne dôležité, pretože skutočnosť je taká, že cestu z dlhovej krízy nájdeme iba vtedy, ak budeme viac pracovať. Je celkom zbytočné zaťažovať samostatne zárobkovo činné osoby ďalšou byrokraciou a ďalším papierovaním. Jednoducho, ak chceme byť schopní zaručiť sociálne zabezpečenie v Európe, potom je veľmi dôležité, aby sme zvýšili produktivitu a konkurencieschopnosť. Z toho vyplýva, že časy jazdy a oddychu v súčasnosti zaručené tachografmi sú celkom dostatočné. Požiadal by som tých poslancov, ktorí presadzujú, aby sa smernica vzťahovala na všetkých, aby ju uplatnili sami na seba a nechali si do svojich vlastných automobilov nainštalovať tachograf – a potom automobily nepoužili vo štvrtok večer, keď pôjdu domov po 15 hodinách práce tu v Parlamente.

Zaručenie bezpečnosti je dôležité, ale na druhej strane musíme tiež chrániť samostatne zárobkovo činné osoby.

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne za túto rozpravu. S veľkým záujmom som počúval všetky príspevky. Je veľmi lákavé ísť do detailov a viesť rozpravu o podrobnostiach tejto diskusie, ale chcel by som iba povedať, že aj naďalej potvrdzujem stanovisko Komisie, ktoré je vytvorené na základe faktov. Nemáme k dispozícii štúdie o tom, že samostatne zárobkovo činní vodiči pravidelne pracujú 90 hodín týždenne, ktoré tu boli spomenuté, a myslíme si, že nariadenie o čase jazdy, ktoré by sme chceli presadiť, harmonizuje postupy medzi členskými štátmi a splní úlohu zaručenia a zlepšenia bezpečnosti cestnej premávky.

Bezpečnosť cestnej premávky sa veľmi výrazne zlepšila vďaka používaniu smernice o čase jazdy. Nemáme informácie, že by vodiči boli častejšie chorí, a prečo si niekedy myslíme, že malé a stredné podniky sa správajú nezodpovedne, že im nezáleží na bezpečnosti cestnej premávky ani na ich vlastnom zdraví, takže musia byť viac regulované ako ostatní?

Komisia nemôže podporiť právne predpisy, ktoré obmedzujú slobodu podnikateľov v odvetví cestnej dopravy, a organizovať ich pracovnú dobu, kým v iných odvetviach sa na podnikateľov nevzťahujú podobné obmedzenia pracovného času. Ak však hlasovanie v tomto Parlamente potvrdí zamietnutie návrhu Komisie, Komisia potom prehodnotí všetky možnosti vrátane stiahnutia návrhu a ak Parlament rozhodne, že v tejto smernici majú byť zahrnutí aj samostatne zárobkovo činní vodiči, budeme presadzovať vašu vôľu. Okamžite sa budeme členských štátov pýtať, ako uplatňujú pravidlá týkajúce sa pracovnej doby na samostatne zárobkovo činných vodičov a ako monitorujú ich dodržiavanie.

  Edit Bauer , spravodajkyňa. – (HU) V krátkosti by som sa chcela vyjadriť k piatim otázkam. Rokovací poriadok. Pozorne som si preštudovala rokovací poriadok a pokiaľ mi je známe, poslanci Európskeho parlamentu majú plné právo vykonávať svoj mandát, a preto môžu konzultovať s kýmkoľvek chcú. Podľa rokovacieho poriadku parlamentný výbor nevyžaduje, aby poslanci Európskeho parlamentu vyjadrovali stanovisko výboru. Záväzné je stanovisko plenárneho zasadnutia. To presne hovorí rokovací poriadok. Ani ja nespochybňujem, na základe čoho Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente predložila svoj návrh pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu ani to, s kým ho konzultovala.

Zhodne s tieňovými spravodajcami som tiež mala neformálne diskusie so zástupcami Komisie a Rady, keď som si myslela, že je to dôležité. Súhlasím, že problém falošne samostatne zárobkovo činných podnikateľov je naozajstný európsky problém, a zahrnuli sme ho do návrhu v spolupráci s kolegami poslancami, ktorí považujú vylúčenie samostatne zárobkovo činných podnikateľov za dôležité. Tento problém je potrebné riešiť, ale nie je to problém špecifický pre konkrétne odvetvie.

Existuje mylná predstava, ktorá tu bola opakovane uvádzaná, konkrétne, že dodržiavanie tohto právneho predpisu možno monitorovať na medzinárodnej úrovni. Tento právny predpis si vyžaduje monitorovanie na vnútroštátnej úrovni. Dovoľte mi dodať, že pri úrovni 4 % by kontrola bola drahšia ako sťahovanie Európskeho parlamentu z Bruselu do Štrasburgu. Chcela by som kolegov poslancov požiadať, aby to tiež vzali do úvahy. Ak tento návrh zamietneme, chcela by som tiež kolegom poslancom povedať, že vytvárame výhodu pre dopravcov z tretích krajín. Chcela by som požiadať kolegov poslancov, aby mali na pamäti, že toto je návrh, ktorý schválila Komisia. Zamietnutie návrhu Komisie, t. j. Európskej komisie, ho zmení na bezpredmetný, drahý a taký, ktorý nemožno uplatňovať.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 16. júna 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Schvaľujem stanovisko prijaté Výborom pre zamestnanosť a sociálne veci týkajúce sa zamietnutia návrhu Komisie a súhlasím, že spoločne s Parlamentom musí Komisia podniknúť kroky na predloženie nového, vylepšeného návrhu Komisie v budúcnosti. Chcela by som zdôrazniť, že návrh Komisie vyňať samostatne zárobkovo činných vodičov z rozsahu pôsobnosti smernice by predstavoval vážny krok späť v sociálnej politike EÚ a v oblasti dopravy. Rada by som upozornila na skutočnosť, že „falošne“ samostatne zárobkovo činní vodiči oslabujú celkový trh práce a že hlavným problémom je, že v praxi je ťažké dokázať „falošnú“ samostatnú zárobkovú činnosť. Ak nedokážeme podniknúť konkrétne kroky a zákonné opatrenia, potom sa falošne samostatná zárobková činnosť vodičov stane jedným z najväčších problémov trhu práce a nedokážeme sa vyhnúť nespravodlivej hospodárskej súťaži. Ak chceme zlepšiť pracovné podmienky všetkých vodičov a zaručiť ich sociálne práva a záruky a zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky a ak sa chceme vyhnúť nespravodlivej hospodárskej súťaži na európskom trhu cestnej dopravy, nemôžeme prijať návrh Komisie v takej podobe, akú má dnes.

  Pascale Gruny (PPE), písomne. – (FR) Smernica, o ktorej dnes diskutujeme, je výsledkom veľmi zdĺhavých rokovaní v Európskom parlamente počas dvoch volebných období. Toto je veľmi citlivá otázka, pretože súvisí s naším zamestnaním dnes aj v budúcnosti. Je to záležitosť bezpečnosti cestnej premávky a spravodlivej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami v členských štátoch. V rámci našej Únie by som sociálny damping neprijala.

Mohol by nezávislý vodič pracovať 14 hodín denne a 84 hodín za týždeň a nebyť nebezpečenstvom na cestách? V porovnaní s vodičom zamestnaným v spoločnosti je to nespravodlivá hospodárska súťaž. To tiež vedie niektoré spoločnosti, aby svojim zamestnancom navrhli, aby sa z nich stali samostatne zárobkovo činné osoby. Musíme chrániť našich spoluobčanov a naše spoločnosti.

Preto žiadam Európsku komisiu, aby stiahla svoj návrh, a ak nie, vyzývam poslancov Európskeho parlamentu, aby počas zajtrajšieho hlasovania v pléne hlasovali za zachovanie samostatne zárobkovo činných osôb v rámci pôsobnosti právnych predpisov v oblasti pracovnej doby.

  Sirpa Pietikäinen (PPE), písomne. – (FI) V niektorých krajinách EÚ existuje oprávnená obava zo strany odborových hnutí z predstieranej samostatnej zárobkovej činnosti v súvislosti so smernicou o pracovnej dobe a samostatne zárobkovo činnými vodičmi. Outsourcing a v dôsledku toho zamestnávatelia, ktorí sa vyhýbajú svojim povinnostiam, sú rastúcim problémom. Navrhnutý spôsob riešenia tohto problému, to znamená, aby samostatne zárobkovo činní vodiči boli zahrnutí do tejto smernice, je však nesprávny. Správnym spôsobom riešenia problémov súvisiacich s predstieranou samostatnou zárobkovou činnosťou by bolo dohodnúť definíciu samostatnej zárobkovej činnosti medzi organizáciami zamestnancov a zamestnávateľov na úrovni EÚ. V súčasnosti musia trpieť nevinní.

V súvislosti s týmto problémom by sme mali postupovať v súlade s kompromisom, ktorý, okrem iných, vytvárala pani Wortmannová-Koolová, podpredsedníčka stredopravého Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Podľa tohto kompromisu nezávislí vodiči zostanú mimo rozsahu pôsobnosti smernice, ale ak si to členské štáty želajú, môžu uplatniť nariadenie o plnom pracovnom čase na nezávislých vodičov vo vlastnej krajine. Návrh by pravdepodobne znamenal, že Parlament a Rada by dosiahli dohodu o smernici v prvom čítaní.

Je škoda, že Parlament nepripúšťa žiadne príležitosti na kompromis. Zatiaľ čo by sme sa mali viac zameriavať na zlepšenie štatútu podnikateľov, namiesto toho existuje možnosť, že pracovný čas skutočných podnikateľov bude obmedzený. Je to znepokojujúce, pretože príležitosti pre malých podnikateľov zarobiť si na živobytie všeobecne závisia iba od množstva vynaloženej práce.

5. Poskytovanie informácií o potravinách spotrebiteľom (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorú v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín predkladá pani Sommerová (KOM(2008)0040 – C6-0052/2008 – 2008/0028(COD)) (A7-0109/2010).

  Renate Sommer, spravodajkyňa. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, chcela by som predĺžiť štyri minúty, ktoré mi boli pridelené, na šesť minút, pretože táto dokumentácia je taká obrovská, že inak nebude možné hovoriť o tejto záležitosti primeraným spôsobom.

Spotrebitelia majú právo vedieť, čo potraviny obsahujú. Iba ak majú informácie o zložení a výživovej hodnote potravín, môžu prijať informované rozhodnutie o kúpe. Hoci právne predpisy Spoločenstva obsahujú veľmi veľa nariadení a smerníc o označovaní potravín, až doteraz neexistoval komplexný povinný systém označovania. V súčasnosti je pre výrobcov a distribútorov potravín ťažké udržať si prehľad o najrôznejších platných právnych predpisoch – či už ide o právne predpisy EÚ alebo o vnútroštátne právne predpisy členských štátov. Existuje tu právna neistota, narušovanie hospodárskej súťaže a prekážky obchodu na vnútornom trhu. Súčasný návrh nariadenia má v pláne zaoberať sa všetkými týmito otázkami prostredníctvom zaistenia jednotného označovania potravín, ktoré bude platiť v celej EÚ. Medzi ciele patria kvalitnejšie informácie poskytované spotrebiteľom, lepšia tvorba právnych predpisov, harmonizácia a menej byrokracie.

Návrh Komisie však nespĺňa tieto požiadavky, keďže sa zakladá na predpokladoch a domnienkach týkajúcich sa želaní a požiadaviek spotrebiteľov, ukladá nereálne povinnosti týkajúce sa označovania, ako napríklad veľkosť písma 3 mm, čo nezaisťuje dokonca ani to, aby bola informácia čitateľná, a zvýhodňuje veľké spoločnosti na úkor malých a stredných podnikov, ktoré v podstate tvoria 80 % potravinárskeho odvetvia. Tým protirečí iniciatíve Small Business Act. Tento návrh zároveň ide proti cieľu harmonizácie na vnútornom trhu tým, že jeho zámerom je jednoznačne povoliť 27 dodatočných vnútroštátnych systémov označovania. Žiadame preto, aby bol text Komisie rozsiahlym spôsobom pozmenený a doplnený.

Presne to sa pokúšame urobiť. Informácie musia byť čitateľné. Veľkosť písma je však v tejto veci len jedným z mnohých faktorov. Potrebujeme predpisy zamerané na písmo, hrúbku čiary, kontrast atď. Potrebujeme záväzné usmernenia týkajúce sa čitateľnosti. Informácie sa musia dať porovnať, a preto sa vždy musia vzťahovať na 100 gramov alebo 100 mililitrov bez možnosti uviesť iba výživovú hodnotu jednej porcie. Pri nakupovaní teda budú môcť ľudia vidieť už na prvý pohľad, ktorý jogurt je najmenej kalorický, a to bez ohľadu na veľkosť jogurtového téglika.

Informácie musia byť zrozumiteľné. Je načase zbaviť sa aspoň kilojoulov, ktoré si nikto nevie vyrátať. Chceme sa opäť sústrediť na kilokalórie. Práve o to sa spotrebitelia zaujímajú a práve tomu rozumejú. Stanovené veľkosti porcií musia odrážať skutočnosť a byť pre spotrebiteľov reálne a zrozumiteľné a, ak je to možné, mali by byť jednotné v celej EÚ. Informácie nesmú spotrebiteľov mylne informovať o obsahu výrobkov alebo o ich pôvode či skutočnom charaktere. Napodobeniny potravín, ako sú napríklad obdoby syra a spracované mäso, ktoré sa vyrába z malých kúskov stlačených dokopy, by mali byť takto označené na prednej strane obalu. Spotrebitelia musia vedieť, čo kupujú.

Ak naozaj preplníme prednú časť obalu výrobkov ďalšími informáciami, spotrebitelia sa v konečnom dôsledku nebudú viac unúvať s čítaním. Navrhujem teda, aby jedinou uvádzanou výživovou hodnotou bol počet kilokalórií na 100 gramov alebo 100 mililitrov. Potom si to prečítajú, pretože práve to ich zaujíma. Som presvedčená, že je to realistické riešenie.

Zároveň si myslím, že by sme mali odstrániť nutričné profily. Dúfam, že s nimi môžeme skoncovať. Tieto profily sú nadbytočné, pretože nové nariadenie v každom prípade označuje výživovú hodnotu. Nutričné profily znevýhodňujú základné potraviny, pričom hraničné hodnoty soli, cukru a tuku sú celkom svojvoľné – vymysleli si ich úradníci Komisie a vôbec neboli určené na vedeckom základe.

Skutočným cieľom nariadenia o poskytovaní informácií o výživovej hodnote a zdravotných vlastnostiach potravín je poskytnúť pravdivé informácie súvisiace so zdravím, a preto nepotrebujeme žiadne dodatočné posúdenie jednotlivých potravín ani ich roztriedenie na dobré a zlé potraviny. V konečnom dôsledku je dôležitá celková strava a životný štýl. Mali by sme si položiť otázku, prečo veľké potravinárske spoločnosti v súčasnosti tak tvrdo lobujú za nutričné profily. Na to by sme sa mali skutočne opýtať.

Takzvaný semaforový systém, ktorý sa tu navrhuje, má rovnaké druhy nedostatkov, ako majú nutričné profily. Opakujem, nesprávnym spôsobom nás núti, aby sme výrobky klasifikovali ako dobré alebo zlé. Hraničné hodnoty pre jednotlivé farby sú svojvoľné a rozsah každej farebnej kategórie je priveľký. Znevýhodňuje základné potraviny, uprednostňuje napodobeniny potravín a zároveň aj výrobky, ktoré obsahujú umelé prísady, inými slovami tie, ktoré obsahujú skôr sladidlo než cukor a skôr činidlá na zvýraznenie chuti než soľ. To skutočne nemôže byť v záujme spotrebiteľov.

Model GDA (odporúčaná denná dávka) – model priemyslu pre označovanie – má očividné nedostatky. Je nezrozumiteľný, pretože obsahuje priveľa čísel. Je zavádzajúci, pretože opisuje len dennú potrebu štyridsaťročnej ženy a vôbec neuvádza odporúčanú dennú dávku napríklad množstva skonzumovaného cukru. Pre malé a stredné podniky je ťažké uplatniť model GDA. To by veľkým spoločnostiam opäť poskytlo konkurenčnú výhodu. To je ďalší dobrý dôvod, prečo by označovanie GDA nemalo byť povinné.

Musíme chrániť aj svoju tradičnú výrobu potravín. Len potom môžeme zabezpečiť stálu existenciu regionálnych špecialít a rôznorodosť našich potravín v EÚ, ktorú máme tak radi. Z toho dôvodu potrebujeme rozsiahle vyňatie nebalených výrobkov z tohto nariadenia, keďže tradičné výrobky sú práve tie, ktoré nie sú normalizované. Výrobcovia takýchto potravín môžu napriek tomu poskytovať napríklad informácie o alergénoch ústne počas predaja.

Ešte zopár slov o označovaní krajiny pôvodu. Otázka znie, či spotrebitelia naozaj chcú vedieť, odkiaľ pochádzajú všetky zložky v ich potravinách, alebo či tu v skutočnosti úraduje protekcionistický program. Najskôr by som chcela vedieť, či je to uskutočniteľné, a preto žiadam analýzu vplyvu.

Na záver treba povedať, že označovanie potravín nikdy nemôže byť príručkou správneho stravovania. Potrebujeme informačné kampane a musíme ľudí v členských štátoch vzdelávať o vyváženej strave a zdravom životnom štýle.

Nie je úlohou zákonodarcu, aby robil opatrovateľku svojmu pánovi, ktorým je v tomto prípade občan. Musí poskytnúť pomoc, ale naši občania sú zodpovední sami za seba a nie je na nás, aby sme preberali túto zodpovednosť. Na záver by som chcela vyjadriť svoju veľkú vďaku všetkým zainteresovaným, tieňovým spravodajcom, aj keď neboli vždy pripravení na kompromis, a každému, kto ma podporil, najmä mojim...

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

  John Dalli, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, ako som už povedal pri predchádzajúcich príležitostiach, naším cieľom je zabezpečiť, aby spotrebitelia vedeli, čo kupujú a čo jedia, a aby sme im uľahčili výber stravy pre nich a ich rodiny v súlade s ich potrebami, želaniami a cieľmi. Občania – čiže spotrebitelia – majú právo na správne informácie. Chcel by som vážených poslancov požiadať, aby to mali počas celej rozpravy rozhodne na pamäti.

Skôr ako prejdem k podstate návrhu, chcel by som v prvom rade poďakovať pani spravodajkyni Sommerovej a tieňovým spravodajcom za vypracovanie správy. Hoci som naklonený väčšine jej vyhlásení, nemôžem povedať, že súhlasím so všetkými. Mal by som spomenúť aj príspevok ďalších výborov, konkrétne Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI).

Dovoľte mi v stručnosti poukázať na najdôležitejšie otázky, ktoré sú predmetom predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Otázka povinného označovania pôvodu je veľmi závažná a vyžaduje si dôkladné posúdenie. Skutočne tu existuje opakujúca sa požiadavka na povinné poskytovanie takýchto informácií v prípade niektorých potravín. Komisia by mohla čiastočne prijať predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh zameraný na rozšírenie prípadov povinného označovania pôvodu. Označovanie pôvodu základných potravín, ktoré neprešli značným spracovaním a vo všeobecnosti sa považujú za výrobky pozostávajúce len z jednej zložky, by mohlo byť z pragmatického hľadiska voliteľné. Vzhľadom na zložitosť tejto otázky by však zavedenie akéhokoľvek povinného označovania malo podliehať nadobudnutiu platnosti delegovaných opatrení a malo by sa zakladať na posúdení vplyvu.

Čitateľnosť je dôležitou otázkou a jednou z hlavných vecí, na ktoré sa spotrebitelia sťažujú. Je to kľúčová ukážka toho, že v našej rozprave kladieme spotrebiteľov na prvé miesto, a dúfam, že vážení poslanci podporia myšlienku minimálnej veľkosti písma. Je teda poľutovaniahodné, že predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy by podkopali cieľ zaviesť merateľné kritériá ako základ presadzovania.

Stotožňujem sa s obavami vážených poslancov, ktoré sa týkajú napodobenín potravín. Som preto rád, že Parlament predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh obsahujúci ustanovenie, ktorého cieľom je otvorený zákaz takýchto zavádzajúcich praktík. Zavedenie definície a špecifického označenia takýchto výrobkov by však vyvolalo právne problémy, a preto musíme nájsť také označenia, ktoré spotrebiteľovi poskytnú správne a jednoznačné informácie. Teší ma aj to, že členské štáty rozsiahle podporili povinné nutričné označovanie na prednej strane obalu a schválili dobrovoľné systémy.

Zásada, že spotrebitelia by mali vedieť, čo jedia, by mala platiť nielen pre balené potraviny, ale aj pre potraviny, ktoré si kupujú pri pulte, alebo keď jedia vonku. Z toho dôvodu nepodporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré by obmedzili rozsah návrhu nariadenia. Napriek tomu som otvorený zmene textu o nebalených potravinách takým spôsobom, že iba informácie o alergénoch by boli povinné, pričom členské štáty by mohli rozhodnúť o ďalších povinných požiadavkách týkajúcich sa takýchto potravín.

Pokiaľ ide o návrh na povinné označovanie nanozložiek, s radosťou prijímam pozmeňujúci a doplňujúci návrh v plnom znení, hoci tu treba vhodnú definíciu.

Na záver, pokiaľ ide o otázku nutričných profilov, dovoľte mi vyhlásiť, že nemôžem prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na zrušenie alebo zmenu článku 4 navrhovaným spôsobom, keďže toto ustanovenie by podkopalo súčasné nariadenie o tvrdeniach o potravinách. Všetci vieme, že mnohé tvrdenia sú pre spotrebiteľov zavádzajúce. Niektoré preto, lebo nie sú podložené, iné zase preto, lebo neposkytujú úplný obraz o príslušných potravinách a uvádzajú len ich kladné stránky. Treba tiež povedať, že tieto tvrdenia sa uvádzajú výhradne z iniciatívy výrobcu s cieľom zvýšiť predajnosť výrobkov. Nutričné profily nikomu nevnucujeme. Trváme na nutričných profiloch tam, kde sa výrobcovia rozhodli obchodovať so svojimi výrobkami prostredníctvom istých tvrdení, aby tak spotrebitelia mohli dostávať vyvážené informácie o potravinách.

Zavedenie nutričných profilov nezakazuje ani nijako neobmedzuje potravinárske výrobky, ktoré môžu výrobcovia vyrábať. Výrobcovia môžu naďalej vyrábať potraviny akýmkoľvek spôsobom. Voči našim spotrebiteľom a občanom je však nečestné povoliť tvrdenia, ktoré ich môžu zavádzať. Podľa mňa ide o to, aby sme našim občanom poskytli pravdivé a kompletné informácie o výrobkoch, ktoré konzumujú. Nezabúdajme, že nariadenie o tvrdeniach o potravinách bolo prijaté po dôkladnej diskusii medzi inštitúciami. Kľúčové zásady nariadenia sú naďalej platné a dôležité. Napriek tomu sa na vytvorenie nutričných profilov pozerám s otvorenou mysľou a som ochotný pozitívne uvažovať o niektorých výnimkách, keďže sa týkajú tradičných a základných výrobkov, ktoré hrajú významnú úlohu v stravovaní.

Na základe toho vás naliehavo žiadam, aby ste podporili úsilie Komisie zabezpečiť, aby sme mali zmysluplný základ na ochranu spotrebiteľov a podporu inovácií v potravinárskom odvetví.

Ďakujem vám za pozornosť. Teraz sa teším na zaujímavú rozpravu a na to, že si vypočujem vaše názory.

  Christel Schaldemose, spravodajkyňa Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko. – (DA) Vážená pani predsedajúca, Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa sformuloval stanovisko, pokiaľ ide o správu pani Sommerovej o označovaní potravín. V rámci našej práce v tomto výbore bolo pre nás rozhodujúce, aby sme zaistili, že spotrebitelia dostanú riadne nástroje, aby si mohli správne vybrať zdravé potraviny. Vo výbore sme sa teda zhodli, že používanie označovania potravín na zavádzanie spotrebiteľov je celkom neprijateľné. Zároveň sa zhodujeme v tom, že spotrebiteľom sa musia poskytovať jasné informácie prostredníctvom správneho označovania. Samozrejme, súhlasíme aj s tým, že predpisy by mali vnútornému trhu umožniť, aby fungoval čo najlepšie. Zhodli sme sa teda na hlavných zásadách. Pokiaľ však ide o podrobnosti – o otázku, ako to treba urobiť –, v našom výbore sa nevyskytla vysoká miera zhody. Rovnakú mieru nesúhlasu bolo možné vidieť aj vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. To len dokazuje, aká je táto otázka zložitá. V skutočnosti by som preto chcela predovšetkým naliehavo požiadať pani spravodajkyňu, aby pamätala na to, že tieto informácie o potravinách sú určené v prvom rade na to, aby boli nástrojom pre spotrebiteľa a nie marketingovým nástrojom pre podniky.

  Marc Tarabella, spravodajca Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, ako tu pred vami stojím, som dosť nahnevaný, pretože sa idem zamerať na pozmeňujúci a doplňujúci návrh 101, ktorý sa týka krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, o ktorom by sa malo hlasovať po častiach, bol predložený v mene našej skupiny s cieľom jasne rozlíšiť tieto dva pojmy, keďže neznamenajú to isté. V krátkosti povedané, krajina pôvodu je krajina, v ktorej sa uskutočnilo posledné spracovanie potraviny, pričom miesto pôvodu je očividne miestom pôvodu surovej zložky, najmä ovocia a zeleniny, a pán Dalli to zdôraznil.

To, čo je teraz mimoriadne závažné, je skutočnosť, že útvary Parlamentu zamietli tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, o ktorom by sa malo hlasovať po častiach, a nie sú schopné povedať mi, ktorý článok rokovacieho poriadku im to umožňuje. Dokonca mi hovoria, že je to štandardný postup. Je to veľmi závažné preto, lebo toto rozhodnutie – podľa môjho názoru svojvoľné – zjavne ovplyvní podstatu konečného rozhodnutia.

Pani predsedajúca, chcel by som vás požiadať, aby ste sa v mojom mene porozprávali s útvarmi EP s cieľom verejne odsúdiť toto svojvoľné rozhodnutie a zaistiť, aby v priebehu nasledujúcich 24 hodín útvary znovu zvážili a prijali tento seriózny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

  Peter Liese, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, najskôr by som sa chcel úprimne poďakovať pani Sommerovej za jej húževnatú a oddanú prácu. Je vystavená neopodstatnenej kritike, ktorú si nezaslúži.

Táto kritika zároveň zastiera skutočnosť, že je tu veľa vecí, na ktorých sa zhodneme. Všetci chceme lepšie označovanie potravinových napodobenín. Syr sa vyrába z mlieka. Ak obsahuje iné zložky, potom musí byť označený ako napodobenina na prednej časti obalu. Všetci chceme aj záväzné nutričné označovanie. Ešte ho nemáme. Je to niečo, čo chceme všetci. Zároveň chceme, aby bolo vyjadrené v jednotkách, ktorým spotrebitelia rozumejú.

V tejto súvislosti mi dovoľte povedať vám vtip, ktorý koluje v Nemecku – a možno aj v niektorých ďalších krajinách: „Ako sa nazývajú zvieratká, ktoré vám zúžia šaty, kým sú v šatníku? Kalórie.“ Nikto v Európe by nepovedal tento vtip s použitím slova kilojouly. Kilojoul sa ako jednotka neujal. Ľudí mätie, a preto ho nemusíme predpísať ako povinnú informáciu. Kalória je jednotka, ktorú informovaní spotrebitelia používajú vo svojich výpočtoch. Je tu teda veľká miera zhody. Sú tu aj rozdielne názory, napríklad pokiaľ ide o otázku nutričných profilov. Naša skupina si želá, aby boli odstránené, alebo chce prinajmenšom objasnenie, že základné potraviny budú vyňaté.

Bola tu veľmi búrlivá diskusia o soli v chlebe, francúzskom syre a podobných veciach. Chcel by som poďakovať pánovi komisárovi Dallimu a pánovi predsedovi Barrosovi za to, že sa pokúsili objasniť tieto záležitosti. Kolégium však nijako nerozhodlo, a preto potrebujeme túto otázku vyriešiť raz a navždy. Chcel by som vás požiadať, aby ste podporili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré v tejto oblasti predložil Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov).

  Glenis Willmott, v mene skupiny S&D. – Vážená pani predsedajúca, tento návrh je veľmi kontroverzný a nesmierne zložitý. Medzi moje hlavné zásady tieňovej spravodajkyne našej skupiny patrí položiť otázku: aké informácie chcú spotrebitelia, keď kupujú potraviny pre svoje rodiny, a ako najlepšie im môžeme tieto informácie poskytnúť?

Náš kontinent čelí epidémii obezity nevídaného rozsahu. Konzumujeme priveľa tuku, cukru a soli, čo prispieva k srdcovým ochoreniam, cukrovke, zvýšenému riziku rakoviny, mozgovej mŕtvici, ochoreniu pečene a dokonca k depresii. Samozrejme, len zaistenie toho, že spotrebitelia môžu ľahko určiť nutričný obsah svojich potravín, nie je zázračným liekom, ale umožní to spotrebiteľom, aby si viac uvedomovali, aké potraviny kupujú, porovnávali výrobky a rozpoznali tú najzdravšiu možnosť na prvý pohľad, a prevzali tak kontrolu nad tým, čo jedia.

Navrhujem, aby sme s týmto cieľom prijali systém farebného označovania – nie preto, aby sme posudzovali výrobok ako celok, ale aby sme spotrebiteľov informovali, či má výrobok, ktorý kupujú, nízky, stredný alebo vysoký obsah soli, tuku a cukru. Bude to platiť len pre komplexne spracované potraviny, ako sú hotové jedlá, raňajkové cereálie a všetky tie polotovary, ktoré sa vyrábajú v priemyselnom meradle a o ktorých nutričnom obsahu – ktorý je často žalostný – spotrebitelia často nevedia alebo sú ňom nesprávne informovaní.

Chcela by som zdôrazniť, že to nebude platiť pre nemecký chlieb. Nebude to platiť pre maslo ani syr či jablkový džús, a dokonca ani pre alkohol. Každému poslancovi EP som poslala e-mail s podrobnejšími informáciami, takže si ho, prosím vás, prečítajte, kým sa rozhodnete, aby ste radšej presne vedeli, čo sa navrhuje, než aby ste počúvali zavádzajúcu priemyselnú loby alebo chybné argumenty zaznievajúce z niektorých častí tohto Parlamentu.

Chcela by som kolegov naliehavo požiadať aj o to, aby podporili povinné označovanie krajiny pôvodu. Je jasné, že spotrebitelia si čoraz viac všímajú pôvod jedla, ktoré majú na tanieri, a chcú poctivé označovanie potravín. To, samozrejme, nebude vždy uskutočniteľné. V prípade výrobkov, ktoré majú len jednu zložku, je však predsa len jasné, že ich poľnohospodársky pôvod by mal byť pre spotrebiteľov dostupný, a to je uskutočniteľné na 100 %. Platí to už pre hovädzie mäso, ryby, čerstvé ovocie a zeleninu. Pokiaľ ide o zložky spracovaných výrobkov, je to, samozrejme, zložitejšie, a práve preto sa to navrhuje len v prípade mäsa, hydiny a rýb v spracovaných potravinách.

Na záver chcem povedať, že v tomto Parlamente hovoríme veľa o dôležitosti výberu spotrebiteľov a prevencii v oblasti verejného zdravia. Teraz máme šancu dokázať, že to myslíme vážne. Vážení kolegovia, činy hovoria jasnejšie ako slová. Podporte, prosím, moje návrhy.

  Gerben-Jan Gerbrandy, v mene skupiny ALDE. – (NL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som poďakovať pánovi komisárovi za jeho vyhlásenie na začiatku tejto rozpravy, ako aj pani Sommerovej za jej prácu spravodajkyne. Takmer po roku v tomto Parlamente mám dojem, že sme presvedčení, že môžeme len tak zmeniť správanie miliónov Európanov prostredníctvom obyčajného právneho predpisu.

To isté presvedčenie obklopuje toto nariadenie. Musíme si však uvedomiť, že nie je nič ťažšie, ako zmeniť správanie ľudí, a to predovšetkým keď hovoríme o 500 miliónoch ľudí. Náš konečný vplyv na správanie prostredníctvom označovania bude preto obmedzený. To neznamená, že prostredníctvom výhrad úplne zavrhujem toto nariadenie – vôbec nie –, ale mali by sme byť realisti, pokiaľ ide o silu tohto nástroja.

Musíme si uvedomiť, že spotrebitelia majú právo na informácie. Okrem toho, nech bude výsledok tejto rozpravy akýkoľvek, spotrebitelia dostanú oveľa viac informácií po druhom čítaní. Na druhej strane musíme z dlhodobého hľadiska viac investovať do vzdelávania a vzdelávania ľudí úplne od základov, ako si budovať zdravý životný štýl.

Ďalším bodom je, že rozprava v tomto Parlamente sa týka základných cieľov tejto smernice. Nútime ľudí, aby si vyberali zdravé potraviny alebo im dávame príležitosť, aby sa sami rozhodli, aké potraviny si vyberú? Naša Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu je presvedčená, že ľuďom by sa mali poskytnúť informácie a že sú schopní rozhodnúť sa sami.

Na záver sa musíme uistiť, že vytvoríme rovnováhu, pokiaľ ide o množstvo informácií, ktoré ľuďom poskytneme, pretože priveľa alebo primálo informácií nikdy nesplní svoj účel. Som presvedčený, že sme na správnej ceste. Verme tomu, že ľudia, ktorí nás môžu zvoliť, sú zároveň dostatočne schopní vybrať si v obchodoch tie správne potraviny, ak im poskytneme náležité informácie.

  Carl Schlyter, v mene skupiny Verts/ALE. – (SV) Vážená pani predsedajúca, sila, ktorou spotrebitelia disponujú, je založená na prijímaní informácií. Ak podniky neprinútime, aby poskytovali správne informácie, spotrebitelia ich nedostanú a potom sa celý vnútorný trh zrúti. Nemôžeme centrálne určiť, ktoré informácie sú pre konkrétneho spotrebiteľa dôležité. Spotrebitelia majú rôzne požiadavky a my sa ich musíme pokúsiť uspokojiť čo najviac.

Riskujeme, že budeme nahrávať do karát priemyslu, ak nebudeme ochotní upozorniť spotrebiteľov na vysoký obsah kalórií, soli, tuku a podobne. Mať systém farebného označovania nutričného obsahu nie je o nič zvláštnejšie, ako upozorňovať spotrebiteľov, keď si kupujú automobil, ktorý má vysokú spotrebu, alebo energeticky náročnú chladničku.

Nesmieme odkladať označovanie pôvodu pre uskutočňovanie štúdií. Potrebujeme ho zaviesť hneď teraz. Zvieratá a tí, ktorí chcú chrániť životné podmienky zvierat, nemôžu čakať, kým budú k dispozícii informácie o tom, či boli zvieratá dopravené do vzdialených bitúnkov živé.

Nesmieme nahrávať do karát ani liehovarníckemu priemyslu. Výrobcovia alkoholu neustále žiadajú, aby sa k nim pristupovalo rovnako ako k normálnym potravinárskym podnikom, ale teraz, keď máme vydať nariadenie o potravinách, už do toho nechcú byť zahrnutí. Je to nehanebné. Mnoho spotrebiteľov nevie, že alkohol má vysoký obsah kalórií a že napríklad pohár bieleho vína obsahuje dvakrát toľko kalórií ako podobné množstvo nealkoholického nápoja.

Pokiaľ ide o nutričné profily, mám úplne iný názor ako pani Sommerová. Obmedzujú možnosť podnikov opisovať výrobky ako prospešné, keď také nie sú. Tento systém upresňuje limity a obmedzuje možnosť nepravdivého marketingu. V tejto otázke úplne súhlasím s Komisiou.

Nakoniec by som chcel spomenúť zopár menej dôležitých otázok. Už v počiatočnej fáze sme povedali „nie“ trombínu. Na trhu sú ďalšie podobné výrobky a pani Sommerová a ja sme predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých cieľom je zabezpečiť ich správny popis. Dúfam, že si získajú podporu. V súčasnosti predávame na trhu klobásy, ktoré obsahujú veľké množstvo spojivového tkaniva a tuku, ale napriek tomu sa označujú za mäso. Teraz máme šancu napraviť to. Pokiaľ ide o výrobky z vajec a iné výrobky živočíšneho pôvodu, mohli by sme ich označovať podľa systému, ktorý už platí pre vajcia, inými slovami podľa systému, ktorý uvádza podmienky, za akých boli zvieratá chované. To by bol krok správnym smerom.

  Struan Stevenson, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, jedným z najspornejších bodov v tejto rozprave je označovanie krajiny pôvodu. Som pevne presvedčený, že spotrebitelia majú právo poznať pôvod potravín, ktoré kupujú, a to najmä v prípade mäsa – teda či bolo vyrobené v súlade s prísnymi normami v oblasti životných podmienok zvierat a či neboli zvieratá pred porážkou prepravené z veľkej vzdialenosti. Zisťovanie pôvodu surovín v spracovaných potravinách je však nezvratne zložité, keďže tieto zložky sa vyberajú na základe ceny, kvality a dostupnosti a krajina pôvodu v jedinom podniku na spracovanie mäsa sa môže zmeniť zo dňa na deň a dokonca z hodiny na hodinu.

Neustála úprava etikiet by priniesla vyššie náklady a nevyhnutne by zväčšila odpad z obalov. Tieto dodatočné náklady by sa preniesli na spotrebiteľa. Z toho dôvodu som presvedčený, že uskutočniteľnosť predpisov týkajúcich sa povinného označovania sa musí najskôr podrobiť posúdeniu vplyvu, a som rád, že pán komisár Dalli vyhlásil, že to podporuje.

Kým sa však táto rozprava zameriava na suroviny alebo zložky potravín, nezaoberá sa pôvodom konečného výrobku. To je mimoriadne dôležité pre určité výrobky, ako je napríklad whisky. Ešte stále je možné, aby sa rôzne druhy whisky nízkej kvality z krajín ako India, Čína a Japonsko vydávali za pravý výrobok prostredníctvom obrázkov, vyobrazení alebo názvov na ich etiketách, ktoré pripomínajú krajiny v EÚ vyrábajúce tradičnú whisky, a to s cieľom zvýšiť svoju konkurenčnú výhodu a oklamať spotrebiteľa. Musíme si na to dávať pozor, a preto vás vyzývam, aby ste podporili pozmeňujúci a doplňujúci návrh 254.

  Kartika Tamara Liotard, v mene skupiny GUE/NGL. – (NL) Otázka opätovne znie, či si Európa vyberie potravinársky priemysel alebo spotrebiteľa. Zajtra otvorene priznáte svoje stanovisko: podporíte jasný systém farebného označenia na etiketách potravín alebo vložíte svoju dôveru do rúk priemyslu? Pokiaľ ide o mňa, politická voľba je jednoduchá. Ak chcete ochrániť obchodné záujmy, podporíte predstavy potravinárskeho priemyslu. Ak chcete etiketu, ktorá vám pomôže určiť vysoký, stredný alebo nízky obsah cukru, soli alebo tuku, budete hlasovať za systém farebného označovania.

Spomedzi vašich voličov má 60 % nadváhu, rovnako ako 25 % našich detí. Dvadsaťpäť percent ľudí má problémy s čítaním. Prečo každý považuje farebné označovanie za normálne na energetických etiketách napríklad pre bytové jednotky, automobily alebo elektroniku, ale za povýšenecké na potravinách? Odborníci na výživu a spotrebiteľské organizácie odporúčajú jednoduchý systém farebného označovania, aby boli etikety potravín zrozumiteľné a aby sa ľudia mohli ľahko sami rozhodnúť. To podporujem aj ja.

PREDSEDÁ: GIANNI PITTELLA
podpredseda

  Giancarlo Scottà, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, máme hlasovať o návrhu správy o poskytovaní informácií spotrebiteľom, ale položili sme si skutočne otázku, čo spotrebitelia chcú? Dohodlo sa na týchto úvahách za zavretými dverami v Parlamente alebo odrážajú záujmy spotrebiteľov?

Najnovší prieskum, ktorý zverejnila Komisia, nemusí vyjadrovať zvýšené povedomie, ktoré si spotrebitelia vyvinuli v posledných rokoch, pokiaľ ide o informácie o ich výbere potravín. Nielen pôvod, ale aj zložky a ďalšie charakteristické vlastnosti sa stávajú základnou súčasťou rozhodovacieho procesu. Uvedomujeme si, že rozhodnutia, ktoré prijmeme dnes, ovplyvnia zajtrajšie nákupy? Nemali by trh určovať spotrebitelia? Prečo sa nepokúsime pochopiť, či už prostredníctvom nového prieskumu, alebo udržania neustáleho priameho dialógu so spotrebiteľmi, čo skutočne chcú?

Musíme spotrebiteľov zastupovať najlepšie, ako vieme. Z toho dôvodu sme tu a na základe stretnutí, ktoré som absolvoval, som zistil, že spotrebitelia chcú byť zapojení viac. Nechcú, aby bolo nakupovanie zložité z dôvodu zahrnutia zbytočných informácií na etiketách, ale nechcú ani príliš zjednodušené zavádzajúce možnosti, akou je napríklad systém semafora, pri ktorom hrozí, že bude poskytovať nepodstatné informácie, ktoré sú zbytočné pre informovaný výber, a ktorý nespĺňa ich potreby. Náš prístup nesmie byť paternalistický, ale otvorený dialógu.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, strana Jobbik je presvedčená, že poskytovanie náležitých informácií spotrebiteľom je veľmi dôležité. Podporujeme povinné označovanie miesta pôvodu a zároveň si myslíme, že by malo byť možné brať na zodpovednosť za nedodržiavanie predpisov nielen výrobcu, ale aj distribútora. Sme presvedčení, že okrem číselných údajov, ktoré sa často ťažko interpretujú, je potrebné zaviesť jednotné farebné označovanie, ktoré odlišuje zdravé potraviny od tých nezdravých. To však nestačí na to, aby sa zdravé potraviny dostali do popredia. Treba povedať, že nadnárodné spoločnosti sú zodpovedné za šírenie týchto výrobkov nízkej kvality, ktoré nazývajú potravinami, v celej Európe.

Treba povedať, že supermarkety ako Cora, Tesco, Auchan, Metro a im podobné sú zodpovedné za zaplavovanie maďarského trhu odpadom, ktorý nazývajú jedlom. Preboha, prečo sú čínsky cesnak, čínske broskyne, brazílske mrazené kurčatá a karcinogénna slovenská detská výživa potrebné na maďarskom trhu? Strana Jobbik je pevne presvedčená, že by sme mali podporovať drobných poľnohospodárov a ekologické hospodárstva a nie nadnárodné spoločnosti. To zabezpečí riešenie otázky, ako mať na trhu zdravé potraviny.

  Pilar Ayuso (PPE) – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, toto nariadenie je pre spotrebiteľov a agropotravinársky priemysel nesmierne dôležité, pretože nie je vôbec ľahké dosiahnuť vyvážené označovanie, ktoré zahŕňa všetky základné informácie, ale nie zase priveľa, aby to nebolo komplikované.

Je to vynikajúca správa a pani spravodajkyni k nej treba zablahoželať. Súhlasím s ňou v hlavných témach, pokiaľ ide o informácie o výživovej hodnote a kontroverznú otázku nutričných profilov, a to najmä ak máme na pamäti, že Komisii sa nepodarilo splniť si záväzok vytvoriť tieto profily – ako aj podmienky ich používania – pred 19. januárom, ako bolo stanovené v nariadení (ES) č. 1924/2006.

Otázkou, ktorá ma znepokojuje, je možnosť, že budú zároveň existovať vnútroštátne normy označovania. To odporuje účelu právneho predpisu, ktorým je harmonizácia a odstránenie čo najväčšieho počtu prekážok fungovania skutočného jednotného trhu.

Pokiaľ ide o označovanie krajiny pôvodu, podľa súčasných právnych predpisov sa tieto informácie musia poskytovať vtedy, keď by ich neposkytnutie mohlo zákazníka pomýliť. Existuje aj ustanovenie, aby tu bolo vždy dobrovoľné označovanie. Ak by sme zašli ďalej, vznikli by finančné náklady a správne náklady pre spoločnosti bez toho, aby to spotrebiteľovi prinieslo nejaký významný a jasný úžitok.

Pokiaľ ide o používanie rôznych jazykov, musím povedať, že návrh Komisie je v súlade so súčasnou smernicou, ktorá funguje dobre a nespôsobuje problémy. Opätovné otvorenie tejto rozpravy by mohlo byť nebezpečné a zbytočné a mohlo by spôsobiť problémy s pohybom výrobkov.

  Nessa Childers (S&D). – Vážený pán predsedajúci, viac ako 60 % dospelých Írov trpí nadváhou alebo obezitou a podobné čísla možno nájsť v celej Európe. Toto nariadenie nám pomôže vyrovnať sa nielen s touto krízou obezity, ale aj s inými zdravotnými problémami, ako sú napríklad cukrovka, mozgová mŕtvica a ochorenie srdca. Bohužiaľ, súčasný systém označovania GDA (odporúčaná denná dávka), ktorý vyvinul priemysel, je zložitý, pravdepodobne zavádzajúci a vo všeobecnosti ho ľudia nechápu.

Semaforové označovanie potravín je jednoduchý, všeobecne zrozumiteľný a transparentný systém, ktorý podporujú zdravotné a spotrebiteľské skupiny a ktorý už dobrovoľne a úspešne prijali mnohí výrobcovia potravín zaujímajúci sa o zdravie. Zároveň si myslím, že výrobcovia alkoholických nápojov by mali podobným spôsobom označovať svoje výrobky, pokiaľ ide o kalórie a obsah cukru. Nikto mi zatiaľ neposkytol žiadny dobrý dôvod, prečo by mal byť alkohol vyňatý.

Všetci vieme, že na tento právny predpis sa vyvíja obrovský priemyselný tlak. Naliehavo svojich kolegov poslancov žiadam, aby odolali tomuto tlaku a zaujali postoj podporujúci zdravie tým, že v zajtrajšom hlasovaní podporia semaforové označovanie a označovanie alkoholu.

  Corinne Lepage (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, moje vystúpenie sa zameria na otázku farebného označovania. Hovoria nám, že je zložité. Nie je to pravda – toto označovanie veci uľahčuje. Hovoria nám, že ide o zákaz. Nejde tu o žiadny zákaz, je to v podstate istý druh informácie. Hovoria nám, že zaobchádza so spotrebiteľmi ako s deťmi, ale v tom prípade, pán predsedajúci, by nám mali povedať aj to, prečo v skutočnosti združenia spotrebiteľov žiadajú toto farebné označovanie.

Musíme urobiť vo veciach jasno a zastaviť všetko toto pokrytectvo a pretvárku. Musíme sa tu v podstate rozhodnúť, či budeme chrániť verejné zdravie a spotrebiteľa alebo vyhovieme požiadavkám lobistických skupín, ktoré sú navyše veľmi krátkodobými požiadavkami, pretože bez tohto označovania sú relevantné len veľmi krátky čas.

Pokiaľ ide o mňa – pokiaľ ide o nás –, rozhodnutie by malo byť jasné. Je úplne zrejmé, že podporujeme poskytovanie týchto informácií spotrebiteľom – informácií, o ktoré žiadajú aj orgány sociálneho zabezpečenia a orgány v oblasti zdravotníctva v Európe, a to práve preto, lebo je to prostriedok na boj proti obezite a množstvu chorôb.

Neustúpme teda! Dobre si uvedomme, prečo sme tu, prečo sme boli zvolení. Sme tu preto, aby sme chránili svojich spoluobčanov.

  Satu Hassi (Verts/ALE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ak sme to, čo jeme, potom sa plynule stávame priemyselnými výrobkami. Súvisí to so skutočnosťou, že sa stáva bežným, aby mali ľudia nadváhu, a vedľajšie účinky tejto nadváhy, ako napríklad cukrovka 2. typu alebo srdcovo-cievne ochorenia, sa stávajú bežnými tiež.

Obaly potravín musia poskytovať jasné a pravdivé informácie o ich obsahu. Najjasnejším označením ich všeobecných zdravie podporujúcich vlastností by bol model semafora, ktorému na prvý pohľad rozumie aj dieťa. Ak to nedosiahneme na úrovni EÚ, malo by sa to povoliť aspoň na vnútroštátnej úrovni.

Rada by som upriamila pozornosť aj na otázku transmastných kyselín. Výbor bol za povinné označovanie priemyselných transmastných kyselín a ja dúfam, že Parlament ako celok bude nasledovať tento príklad. Výbor vydal poverenie na vypracovanie zhrnutia zo štúdií o účinkoch transmastných kyselín na zdravie. Podľa tohto zhrnutia existuje tak veľa dôkazov o ich škodlivých účinkoch, že najzrejmejšou možnosťou by bolo zakázať priemyselné transmastné kyseliny, tak ako je to v Dánsku. Prinajmenšom by sa mali objaviť na etiketách obalov, aby sme vedeli, čo kupujeme, keď nakupujeme napríklad sušienky, čokoládu, zemiakové lupienky alebo zmrzlinu.

  James Nicholson (ECR). – Vážený pán predsedajúci, predovšetkým vítam túto správu a chcem zablahoželať pani spravodajkyni. Strávila nad ňou dosť veľa času a jednoznačne sa ukázala ako veľmi schopná spravodajkyňa.

Dovoľte mi poriadne objasniť jednu vec: úplne súhlasím s označovaním pôvodu, ale myslím si, že musíme mať celkom jasno v tom, čo chápeme pod označovaním pôvodu. Predovšetkým musíme zabezpečiť, aby ľudia – teda spotrebitelia – vedeli, odkiaľ výrobok pochádza. Potom musí spotrebiteľ veľmi jasne vedieť aj to, ako bola daná potravina pripravená alebo ako sa dostala tam, kde je. V tomto s pani spravodajkyňou súhlasím a myslím si, že nám hrozí, že zájdeme priďaleko a prirýchlo.

Toto je proces, prvé čítanie. Buďme v tejto veci celkom úprimní, keďže sa k nej budeme opakovane vracať. Chcem, aby sme postupovali s istou mierou opatrnosti, ale uveďme to na správnu mieru. Nechcem, aby sme v Európe vytvárali nadmerné množstvo právnych predpisov a dostali sa do pozície, keď ani my sami v Európe nebudeme vedieť, odkiaľ pochádzame. Hrozí nám veľké nebezpečenstvo, že sa prostredníctvom nadmernej tvorby právnych predpisov vytlačíme z trhu. Musíme to kontrolovať a napraviť a ja to úplne podporujem. Myslím si, že by sme mali využiť čas medzi prvým a nasledujúcim čítaním na vypracovanie posúdenia vplyvu, aby sme videli, aké náklady a aký vplyv to bude mať, pretože z dlhodobého hľadiska nám ide práve o to.

  Diane Dodds (NI). – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že nikto v tomto Parlamente nebude oponovať tomu, že spotrebitelia chcú a potrebujú bezpečné, vysledovateľné a zdravé potraviny, a nikto nemôže tvrdiť, že nepotrebujeme pravdivé a čestné označovanie potravín. Musíme si však dať pozor na to, aby sme v žiadnom systéme označovania nevytvorili informačné preťaženie. Priveľa nezrozumiteľných informácií bude viesť spotrebiteľov k tomu, že budú ignorovať tie najdôležitejšie informácie a pozornosť budú venovať informáciám, ktoré nemajú žiadnu skutočnú hodnotu. V rámci systému označovania by preto mali byť kľúčovými kritériami jednoduchosť a hodnotné informácie.

Tak ako moji kolegovia aj ja podporujem označovanie krajiny pôvodu. Skutočne som presvedčená, že je dôležité vedieť, odkiaľ naše potraviny pochádzajú. Poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a spoločenstvá, ktoré sú zastúpené v tomto Parlamente, vyrábajú potraviny v súlade s veľmi prísnymi právnymi predpismi, no napríklad 60 % rýb, ktoré konzumujeme, sa do EÚ dováža a vo väčšine prípadov sa tieto ryby nechovajú v súlade s rovnako prísnymi environmentálnymi a regulačnými režimami. Musíme zabezpečiť, aby naše systémy vytvárali rovnaké podmienky pre naše spoločenstvá a priemyselné odvetvia.

V Severnom Írsku je agropotravinársky priemysel nesmierne dôležitý a ja by som vás opäť chcela požiadať, aby sme priemysel netrestali zbytočnou byrokraciou.

  Françoise Grossetête (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, chcela by som zdôrazniť dva konkrétne body. Prvý sa týka nutričných profilov. Som proti ich zrušeniu. Chcela by som vám pripomenúť, že boli vytvorené s jediným cieľom, a to určiť, či potravina môže alebo nemôže byť nositeľom zdravotného tvrdenia. Cieľom je vlastne vyhnúť sa tomu, aby boli spotrebitelia zavádzaní zdravotnými tvrdeniami, ktoré sú niekedy zobrazené na potravinách, ktoré majú často vysoký obsah tuku, soli a cukru. Z toho dôvodu vám hovorím, že by sme mali zamietnuť pozmeňujúci a doplňujúci návrh zameraný na zrušenie nutričných profilov, ktoré, ak by som mohla dodať, sme schválili v roku 2006.

Rada by som vašu pozornosť upriamila aj na riziko, ktoré sa spája s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 205, ktorý predpokladá označovanie mäsa pochádzajúceho zo zvierat, ktoré boli zabité rituálne. Nebezpečenstvo je v tom, že by to stigmatizovalo niektoré náboženské skupiny, keďže označovanie tohto druhu by vyvolávalo neopodstatnenú nedôveru medzi niektorými spotrebiteľmi. Dovoľte mi pripomenúť vám, že niektoré druhy mäsa, ktoré sú úplne vhodné na konzumáciu, sa predávajú na obyčajnom trhu, keďže ho veriaci nemôžu konzumovať z náboženských dôvodov. Okrem toho toto mäso pochádza z certifikovaných bitúnkov, ktoré v plnej miere spĺňajú zdravotné kritériá.

Hospodárske dôsledky by preto boli dosť závažné a prežitie mnohých rituálnych bitúnkov by bolo ohrozené, čo by ohrozilo živobytie drobných miestnych poľnohospodárov. Myslím si, že pri označovaní potrebujeme poriadnu dávku zdravého rozumu, aby spotrebitelia dostávali správne informácie. Čo je však dôležitejšie, som presvedčená, že farebné označovanie bude mať tiež efekt stigmatizovania výroby. Predsa len si nemyslím, že je to celkom správne riešenie.

  Andres Perello Rodriguez (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, tisíc pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov výboru, ktoré vidíme v Parlamente, je najlepším prejavom našej dobrej vôle. Myslím si však, že práve tak, ako prejavujeme dobrú vôľu, by sme mali byť pri označovaní potravín praktickí, ak nechceme dosiahnuť opačný účinok než ten, o ktorý sa snažíme. Inými slovami, ak nechceme spotrebiteľov skôr miasť, ako informovať.

Ide o upozornenie, nie o vysvetľovanie. Ide o to, aby sme ich informovali o tom, čo môžu jesť a v akých množstvách to môžu jesť. Je označovanie obsahu tuku, cukru a transmastných kyselín potrebné? To teda je. Je označovanie látok, ktoré ovplyvňujú cholesterol – všetkých látok, ktoré ovplyvňujú to, čo tu spomíname: obezitu a ľudské zdravie – potrebné? Je. Zahrnutie ďalších druhov informácií by však napriek tomu, že sú potenciálne veľmi poučné, mohlo v prípade niektorých potravín skončiť tým, že spotrebitelia budú zmätení: ide napríklad o miesto pôvodu alebo v prípade mäsa o informácie o tom, kde sa zviera narodilo, kadiaľ prechádzalo, kde bolo chované a kde bolo zabité.

Je na nás, aby sme boli praktickí a zabezpečili, že toto nariadenie bude harmonizovať a informovať spotrebiteľov. Ak nie, vyvolá väčší zmätok a spôsobí problémy, ktoré budú mať ďaleko od dosiahnutia lepšej úrovne zdravia a vyvolajú ešte väčší chaos.

Navrhujem preto, aby sme si v prípade niektorých potravín vybrali za usmernenie odporúčanú dennú dávku namiesto semaforového označovania, pretože takto bude úplne jasné, že ak zjete určité množstvo alebo dvojnásobné množstvo daného výrobku, priberiete, a preto by ste mali zjesť len jeden takýto výrobok. Niektorí z nás navrhujú uvádzať maximálnu dennú dávku namiesto iných druhov označenia, aby sme spotrebiteľov neplietli ešte viac.

  Chris Davies (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, čo by mohlo byť jednoduchšie, ako stanoviť pravidlá poskytovania informácií spotrebiteľom? Rôzne interpretácie a rôzne postupy v rôznych krajinách a konkurenčné obchodné záujmy však spôsobujú, že táto otázka je veľmi zložitá.

Ja osobne budem hlasovať za semaforové označovanie, označovanie krajiny pôvodu a viac informácií o alkoholických nápojoch, ale predchádzajúce skúsenosti poukazujú na to, že je tu stále veľký priestor pre zmätok. Pán komisár vo svojich úvodných poznámkach spomínal právne predpisy o zdravotných tvrdeniach o potravinách. V odpovedi na parlamentnú otázku, ktorú mi práve dal, uvádza, že spoločnosti podali 44 000 žiadostí o zdravotné tvrdenia. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín je úplne zaplavený a Komisia ešte nevydala ani jediné stanovisko v reakcii na tieto žiadosti.

Samotná Komisia teraz porušuje európske právne predpisy, takže je to úplný chaos. Možno pán komisár využije svoje záverečné poznámky, aby nám povedal, ako sa z tejto situácie dostaneme.

  Emma McClarkin (ECR). – Vážený pán predsedajúci, zásada poskytovať spotrebiteľom viac kvalitnejších informácií o výživovej hodnote je v popredí tejto správy a je to chvályhodný cieľ. Počas vypracovávania správy v tomto Parlamente som však viedla poučné diskusie o veľkosti písma na balíčku žuvačiek, o tom, či je kurča skutočne mäso, alebo či sa tyčinka Twix klasifikuje ako jedna porcia alebo dve. Zabúdame na to, čo je dôležité a podstatné pre spotrebiteľa.

Semaforový systém označovania príliš zjednodušuje nutričné profily a spôsobuje, že dokonca aj tie najzákladnejšie informácie sa stávajú nejasnými a abstraktnými. To priamo ovplyvňuje výber, ktorý majú spotrebitelia k dispozícii, a má neprimerane negatívny vplyv na základné potraviny. Práve tak, ako niektorí poslanci robia unáhlené závery, aj semaforový systém poskytuje príliš odsudzujúce posúdenie potravín a ich celkového nutričného zloženia. Zastúpenie jednotlivých potravín v strave nemožno zredukovať na obyčajnú farbu.

Spotrebitelia chcú vedieť, odkiaľ ich potraviny pochádzajú, a chcú základné informácie o tom, čo obsahujú – ide najmä o informácie o alergénoch –, aby si mohli vybrať najlepší potravinársky výrobok. Som presvedčená, že sú dostatočne inteligentní na to, aby to zvládli. Nechcú, aby sa im diktovalo, aké potraviny môžu a nemôžu jesť.

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Z hľadiska spoločného vnútorného trhu je otázka harmonizácie zásad označovania a vzájomného uznávania potravinárskych výrobkov veľmi dôležitá. Dodatočné vnútroštátne právne predpisy a existujúce právne predpisy EÚ o potravinárskych výrobkoch, ktoré sa v rôznych členských štátoch interpretujú rôzne, v súčasnosti spôsobujú ťažkosti pri obchodovaní a toku tovaru a problémy v oblasti hospodárskej súťaže.

Znepokojujú ma ustanovenia týkajúce sa povinnosti poskytovať informácie o krajine pôvodu výrobkov špecifických kategórií. Podľa môjho názoru je to prejav protekcionistických postojov členských štátov a je to v rozpore s myšlienkou spoločného trhu, ktorý odstraňuje základné prekážky a ťažkosti v pohybe tovaru. Berúc do úvahy záujmy spotrebiteľov si preto myslím, že informácie o krajine pôvodu výrobkov by sa mali poskytovať na základe zásady dobrovoľnosti a v prípadoch, keď by nedostatok týchto informácií mohol spotrebiteľa zavádzať, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku. Takýto prístup považujem za vyvážený z hľadiska záujmov spotrebiteľov, ako aj výrobcov potravín.

Počas tejto rozpravy o nariadení Komisie a o správe pani Sommerovej bola viackrát nastolená otázka vyváženej stravy a stravovacích návykov obyvateľov EÚ. Podľa môjho názoru je označovanie potravín len jedným z mnohých aspektov poskytovania informácií o zdravom stravovaní spotrebiteľom. Označovanie môže rozšíriť vedomosti, ktoré spoločnosť má v oblasti zdravej životosprávy, napríklad prostredníctvom kampaní a vzdelávacích opatrení, ale nemôže tieto poznatky nahradiť. Som preto proti zavedeniu farebného označovania potravín, ktoré by mohlo mať trvalé následky pre stravovacie návyky.

Koniec koncov, v našej spoločnosti nemôžeme a nesmieme zavádzať právne predpisy, na základe ktorých občania nie sú zodpovední za svoje vlastné správanie a výber, ktorý robia.

  Karin Kadenbach (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, úlohou politiky a úlohou Európskeho parlamentu by malo byť ešte viac zlepšovať kvalitu života Európanov. To zahŕňa zdravé životné prostredie, ako aj zdraviu prospešné potraviny. Ak mám jesť zdravo, potom ako spotrebiteľ potrebujem tieto informácie.

Naliehavo potrebujeme uskutočniteľné povinné označovanie krajiny pôvodu, aby mohli spotrebitelia prijímať informované rozhodnutia o tom, ktoré potraviny si kúpia z ktorého regiónu. Na druhej strane však stále potrebujeme aj nutričné profily, lebo len tie môžu zaručiť, že spotrebitelia nebudú uvádzaní do omylu, pokiaľ ide o to, či je daná potravina zdravá a či jej zložky skutočne podporujú zdravie a správne stravovanie.

Okrem toho však rozhodne potrebujeme objasňovanie a vzdelávanie v oblasti výživy. To zahŕňa prospešné potraviny zo zdravého životného prostredia, ako aj nevyhnutnú dávku cvičenia.

  Jacek Olgierd Kurski (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, nie každý deň vedieme rozpravu o právnych predpisoch, ktoré vyvolávajú taký veľký záujem medzi našimi voličmi. Je veľmi dobre známe, že jasná etiketa na potravinárskom výrobku ovplyvňuje rozhodnutia spotrebiteľa a navyše povzbudzuje výrobcov k tomu, aby podporovali zdravé potraviny.

Jedna z otázok, ktorá sa vynorila v rámci legislatívneho procesu a našej diskusie, sa týka informácií o pôvode potravín. Etikety musia uvádzať krajinu, kde sa potraviny vyrábajú, a to aj v prípade spracovaných potravín. V tomto druhom prípade to bude určite zložitejšie, ale zdá sa mi, že dobrým riešením je myšlienka, aby sa poskytovali informácie o pôvode primárnej zložky spracovaného potravinárskeho výrobku.

Rovnako dôležité sú informácie o obsahu alkoholických nápojov. Stotožňujem sa s názorom, že informácie o zložkách a výživovej hodnote alkoholických nápojov by mali byť dostupné na obaloch. Spotrebiteľ by mal vedieť, či vodka, ktorú si kupuje, bola vyrobená z obilnín, zemiakov alebo hoci z banánov. Nikto v tomto Parlamente nespochybňuje, že je potrebná zmena a zavedenie komplexnejších právnych predpisov. Dúfam, že sa všetci zhodneme aj na tom, že by to mal byť posun smerom k očakávaniam európskeho spotrebiteľa, hoci by sme mali brať do úvahy aj možnosti malých a stredných podnikov v potravinárskom odvetví.

  Paolo Bartolozzi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ako vieme, od Európskeho parlamentu sa žiada, aby vyjadril definitívny názor na poskytovanie informácií o potravinách spotrebiteľom.

Na úvod by som mal povedať, že to bol nesporne zložitý, dlhý a kontroverzný legislatívny proces, ktorý sa nedal skrátiť. Cieľom je vlastne zharmonizovať európske právne predpisy v oblasti potravín, a to prostredníctvom nariadení, vďaka ktorým budú informácie poskytované spotrebiteľom transparentné, čím sa predíde situácii, v ktorej by spotrebitelia boli vedení k zmätenému výberu alebo k výberu, ktorý by dokonca mohol uškodiť ich zdraviu.

Správa pani Sommerovej – ktorej sa treba poďakovať za úsilie vynaložené pri sumarizovaní takého obrovského množstva požiadaviek – chce preto poskytnúť riešenie sporov a rozdielov medzi systémami informovania spotrebiteľov, ktoré platia v členských štátoch. Nie je náhoda, že vnútroštátne nariadenia sa stále odlišujú z hľadiska toho, ako opísať charakter potravín na predaj, čím sa vytvára systém, ktorý sa v každej krajine líši, a zároveň sa podnecuje nespravodlivá hospodárska súťaž, čo je na škodu potenciálnych spotrebiteľov. Na základe návrhu Európskej komisie sa preto pokúšame vylepšiť súčasné právne predpisy tým, že zapájame potravinársky priemysel, ako aj spotrebiteľov. Správa zároveň ukladá európskemu potravinárskemu priemyslu povinnosť vniesť istú dávku zrozumiteľnosti do povinného označovania, ako aj do označovania a zobrazenia výživovej hodnoty potravín.

Na globalizovanom trhu Európska únia nemohla uniknúť potrebe upraviť a zlepšiť právne predpisy o potravinárskych výrobkoch, aby okrem iného bránila obchodovanie s potravinami a chránila ho pred čoraz agresívnejšou a nekontrolovanou medzinárodnou hospodárskou súťažou. Nie je žiadnou novinkou, že čoraz častejšie počúvame o rizikách potravinárskych výrobkov, ktoré tajne nesú označenia a vyjadrenia, ktoré často nespĺňajú stravovacie požiadavky, ale napriek tomu sa vydávajú za výrobky prospešné pre ľudské zdravie.

  José Manuel Fernandes (PPE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, označovanie potravinárskych výrobkov je veľmi dôležité na zaručenie bezpečnosti potravín. Som zástancom jasných informácií pre spotrebiteľov, ale zároveň podporujem menej byrokracie, zjednodušenie regulácie, viac právnej bezpečnosti a zvýšenú konkurencieschopnosť v potravinárskom priemysle, pričom nesmiem zabudnúť na menšie spoločnosti.

Priamy predaj zo strany poľnohospodárov nemôže podliehať predpisom tohto nariadenia, rovnako ako mu nemôžu podliehať ani miestne a remeselné výrobky. Takéto výrobky zaisťujú našu rozmanitosť a chránia naše najhlbšie korene. Spotrebitelia musia byť informovaní bez toho, aby sa na ich výber vyvíjal nátlak alebo aby boli naše regionálne výrobky stigmatizované.

Návrh Komisie je príliš opatrovnícky, pretože sa snaží tlačiť spotrebiteľov istým smerom namiesto toho, aby im poskytoval informácie. Niektorí chcú rozhodovať o tom, čo máme na jedálnom lístku, iní nám chcú zase hovoriť, ktoré jedlá môžeme a ktoré nemôžeme jesť. Uisťujem vás, že Portugalci, a najmä tí, ktorí pochádzajú z regiónu Minho, sa nikdy nevzdajú konzumácie jedál, ako sú pica no chão alebo arroz de cabidela. Nikdy sa nevzdajú polievok caldo verde a cozido à portugesa, ktoré sa podávajú spolu s chutnými miestnymi dezertmi a čašou vinho verde tinto.

Vítam preto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, úpravy a prácu pani spravodajkyne. Súhlasím s jej stanoviskom a s jej správou a zastávam názor, že spotrebitelia by mali byť uvedomelí a dobre informovaní, ale že len oni sami by mali niesť zodpovednosť za rozhodnutia o tom, čo budú jesť.

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážený pán predsedajúci, hovoríme o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom. Ako poslanci tohto Parlamentu získavame informácie o mnohých veciach, ale rozhodujúce nie sú ani tak samotné informácie, ako skôr to, čo s nimi urobíme.

Chcem sa vyjadriť k dvom konkrétnym bodom tejto správy. Jedným z nich je krajina pôvodu. Zaviedli sme označovanie krajiny pôvodu hovädzieho mäsa. Možno, že Únia by sa pre toto označovanie nerozhodla, ale kríza nás prinútila zaviesť ho. Zdá sa, že funguje veľmi účinne a veľmi dobre. Podporujem myšlienku, že najmä pokiaľ ide o mäsové výrobky, je potrebné poskytovať spotrebiteľom informácie o krajine pôvodu, aby vedeli, odkiaľ ich potraviny pochádzajú.

Dovoľte mi prejsť na druhý bod – na otázku, ktorú by som chcela veľmi zdôrazniť. Prečítala som si – a naozaj ďakujem tým, ktorí mi poskytli informácie – o semaforovom označovaní a odporúčaných denných dávkach a pokúsila som sa rozobrať tieto informácie mimoriadne dôkladne. Mám niekoľko poznámok. Máme zdravotné výstrahy na škatuľkách cigariet. Ja nefajčím. Myslím si, že tieto výstrahy sú úžasné a nikdy fajčiť nebudem. Tí, ktorí fajčia, však fajčia naďalej aj napriek všetkým alarmujúcim výstrahám na etiketách. Chcem zdôrazniť, že etikety vás nezoštíhlia. Etikety neznížia obezitu. Tento problém musíme prediskutovať oveľa hĺbkovejšie. Mali by sme zakázať výťahy a autá, aby sme mali viac pohybu, ale je sotva pravdepodobné, že sa vyberieme touto cestou.

Som rada, že toto je len prvé čítanie. Myslím si, že tieto otázky sú príliš zložité na to, aby sme ich vyriešili v tomto štádiu. Potrebujeme hĺbkovejšiu rozpravu a diskusiu a prísť s niečím, čo je v najlepšom záujme názvu správy: v záujme „poskytovania informácií o potravinách spotrebiteľom“.

  Herbert Dorfmann (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som sa poďakovať pani spravodajkyni. Efektívne označovanie potravín je skutočne veľmi dôležité. Spotrebitelia potrebujú vedieť, čo jedia, a potrebujú to zistiť v krátkom čase, keď nakupujú v supermarkete. Informácie však musia byť poskytované takým spôsobom, aby ste na ich pochopenie nepotrebovali titul z vedy o potravinách. Naša cieľová skupina pre tieto informácie je napokon celkom iná – nie sú to ľudia, ktorí už majú vynikajúce poznatky o tom, aké zdravé sú rôzne potraviny.

Uvažujem nad jednou oblasťou, ktorá je mimoriadne dôležitá, a to je oblasť tradične vyrábaných výrobkov – najmä výrobkov, ktoré spracovávajú a predávajú priamo poľnohospodári. Obsah týchto výrobkov často nie je normalizovaný – mám na mysli napríklad džemy a džúsy – a jednoducho nie je možné uvádzať informácie, ako je presný obsah cukru alebo presná kalorická hodnota.

V posledných rokoch sme vyvinuli veľa úsilia, aby sme zmenšili vzdialenosť, ktorú treba precestovať medzi poľnohospodárom a spotrebiteľom, a dnes sú faktory ako život na farme, poľnohospodárske trhy a tak ďalej celkovo veľmi dôležité pre imidž poľnohospodárov a poľnohospodárstva. Európske finančné prostriedky sme vynaložili aj na podporu takých vecí, ako je časť nášho programu rozvoja vidieka. Okrem toho, pri takomto predaji sa často nadviaže priamy vzťah medzi poľnohospodárom a kupujúcim a to je veľakrát dôležitejšie ako informácie na etiketách. Vyzývam vás preto, dámy a páni, aby ste podporili tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zamerané na nájdenie citlivého riešenia pre tento druh predaja.

  Richard Seeber (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, je nepochybné, že v Európskej únii máme zdravotné problémy, a niet pochýb ani o tom, že záujmy spotrebiteľov musia byť prvoradé alebo že potraviny sú iné ako ostatné druhy tovaru, pretože je to niečo, čo konzumujeme a prijímame do svojich tiel. Je preto zrejmé, že musíme byť mimoriadne opatrní, keď hovoríme o potravinách a ich označovaní, a že zásada prevencie – ako je zakotvené v zmluve – musí platiť aj tu.

Je však naivné myslieť si, že tieto problémy môžeme vyriešiť prostredníctvom označovania potravín. Pozrime sa na USA: Američania majú najprísnejšie označovanie potravín, a predsa je v Spojených štátoch veľa ľudí s nadváhou. Musíme preto dobre zvážiť, ako riešiť tento problém u nás v Európe.

V prvom rade sa preto domnievam, že semaforový systém v navrhovanej podobe nám neumožní dosiahnuť naše ciele, pretože zmätok, ktorý vyvoláva, je väčší ako dôležitosť informácií, ktoré poskytuje. Po druhé som však presvedčený aj o tom, že systém odporúčanej dennej dávky, ktorý sa tiež navrhuje, bude veľmi pravdepodobne poskytovať informácie, ktoré budú spotrebitelia hľadajúci poznatky považovať za užitočné pre správny výber.

Po tretie, myslím si, že označovanie krajiny pôvodu je dôležité, a to najmä pokiaľ ide o potraviny. Väčšina spotrebiteľov chce vedieť, odkiaľ ich potraviny pochádzajú a kde boli vyrobené. Po štvrté, nazdávam sa, že ak majú informácie o zdraví ovplyvňovať rozhodnutia spotrebiteľov, musia byť vedecky podložené.

Mám pre pána komisára jednu poslednú žiadosť: stále čakáme na návrh Komisie týkajúci sa financovania Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). Je to jediný orgán, ktorý si neúčtuje žiadne poplatky za svoju činnosť. Povedzte nám, prosím vás, niečo o tom, kedy môžeme tento návrh očakávať.

  Anja Weisgerber (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dobrou správou dnešného dňa je, že nové právne predpisy zaistia jednotné a povinné nutričné označovanie, ktoré sa vzťahuje na 100 gramov, čím zabezpečia väčšiu porovnateľnosť. Vyjadrenia o výživovej hodnote poskytujú spotrebiteľom informácie, ktoré im umožňujú prijímať informované rozhodnutia o kúpe.

Modelom, ktorý mám na mysli, je zodpovedný spotrebiteľ, ktorý vie, čo kupuje. Napodobeniny výrobkov, ktoré takto nie sú jasne označené, úmyselne zavádzajú spotrebiteľov. Napodobenina syra, stlačené šunkové výrobky, vanilkový jogurt, ktorý neobsahuje absolútne žiadnu vanilku – to je len zopár príkladov. Všetky tieto výrobky, ktoré sú napodobeninami, musia byť náležite označené. Teší ma, že zajtra Rade vyšleme jasný signál a že všetci, čo sme tu, sme sa zhodli na potrebe lepšieho označovania.

Pokiaľ ide o mňa, úlohou je poskytnúť informácie. Mali by sme však spotrebiteľov nechať, aby sa rozhodovali sami. Som preto proti semaforovému označovaniu. Neexistujú nezdravé potraviny, ale iba nezdravá a nevyvážená strava. Semaforový systém je zavádzajúci. Som za označovanie potravín podľa modelu odporúčanej dennej dávky a teší ma, že po zajtrajšom hlasovaní sa k nemu možno priblížime.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Spotrebitelia musia vedieť, čo jedia. Maďarské strany preto plne podporujú kombinovaný farebný systém hybridného označovania. Národné združenie pre ochranu spotrebiteľa v Maďarsku tento systém tiež bezvýhradne podporuje. Kombinovaný systém farebného označovania je vynikajúci, ľahko pochopiteľný a jednoznačný. Umožňuje poskytovanie hodnoverných informácií a pomôže spotrebiteľom vybrať si zdravšie potravinárske výrobky. S cieľom potlačiť obavy týkajúce sa konzumácie tradičných výrobkov odporúčame, aby sa tento systém označovania používal len pre niektoré kategórie výrobkov. Je to úplne jasné. Zároveň podporujeme určenie krajiny pôvodu, a to v čo najširšej miere. Musíme potvrdiť toto nariadenie, ktoré žiada určenie krajiny pôvodu výrobkov pozostávajúcich z jednej zložky, ako sú ovocie a zelenina, mäso, ryby a ďalšie potraviny.

  Giovanni La Via (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kým prioritou tohto Parlamentu je zaistiť, aby mali spotrebitelia potraviny, ktoré sú bezpečné a zo zaručeného a vysledovateľného zdroja, rovnako veľkou prioritou je aj podpora ľahkého prístupu k informáciám o potravinách, a to prostredníctvom náležitých systémov označovania. Zavedenie jasného a zrozumiteľného označovania potravín je krok týmto smerom a skutočne môže ovplyvniť výber spotrebiteľov tým, že ich podnieti, aby kupovali zdravšie výrobky zo zaručeného zdroja.

V tejto súvislosti by som chcel tento Parlament požiadať, aby starostlivo preskúmal pozmeňujúci a doplňujúci návrh 351, ktorý predložilo a podpísalo 40 poslancov a ktorý žiada, aby sa spotrebiteľom poskytovali informácie nielen o pôvode surovín používaných v niektorých nespracovaných poľnohospodárskych výrobkoch, ktoré sa dostávajú na naše stoly, ale aj o pôvode surovín používaných v spracovaných výrobkoch, ktoré pozostávajú len z jednej zložky, inými slovami v tých, ktoré okrem poľnohospodárskeho produktu obsahujú prídavnú látku.

  Frédérique Ries (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, rada by som uviedla dve poznámky týkajúce sa tohto nariadenia. Je nevyhnutné, aby sme zajtra potvrdili svoje hlasovanie o povinnom označovaní pôvodu potravín, ktoré už existuje na veľkom počte výrobkov: nielen na rybách, ovocí a zelenine, ale aj na nespracovanom hovädzom mäse. Tento druh označenia sa uvádza od čias, keď vypukla choroba šialených kráv.

Musíme tiež zaistiť, aby toto európske nariadenie chránilo investície veľkého počtu malých a stredných podnikov, ktoré inovujú a vytvárajú pracovné miesta. Musíme sa preto zbaviť všetkých tých opatrení, ktoré nielenže nebudú fungovať, ako napríklad nutričné profily spomínané v článku 14, ale ktoré budú zároveň pre podnikateľov jasnou stratou času a peňazí.

Rada by som to veľmi rýchlo zakončila otázkou pre nášho komisára pána Dalliho. Chcela by som počuť názor Komisie na pozmeňujúci a doplňujúci návrh 205, ktorým sa obšírne zaoberala pani Grossetêtová a ktorý zvažuje označovanie zvierat, ktoré boli zabité rituálnym spôsobom. Ako už bolo povedané, takýto postup by tieto výrobky nezmyselne stigmatizoval a bol by pre toto odvetvie mimoriadne kontraproduktívny. Rada by som vedela, aké je stanovisko Komisie, pokiaľ ide o túto veľmi dôležitú otázku.

  Anna Rosbach (EFD). – (DA) Vážený pán predsedajúci, som európsky spotrebiteľ a chcem vedieť, čo si dávam do úst. V našej krajine si, samozrejme, môžem prečítať, odkiaľ pochádza šalát, mäso a syr, ktorý konzumujem. My spotrebitelia máme právo na jasný prehľad zloženia potravín, ktoré kupujeme, a to bez toho, aby sme boli vyštudovaní chemici alebo klinickí dietológovia. Vítame skutočnosť, že sa majú na prednej strane obalu uvádzať vyjadrenia v 100 gramoch alebo 100 mililitroch, keďže štatistika ukazuje, že práve túto informáciu spotrebitelia hľadajú. Nesmieme spotrebiteľov miasť priveľkým množstvom systémov označovania a nemali by sme ani zničiť regionálnu rôznorodosť oblastí zameraných na výrobu potravín tým, že zavedieme podrobný systém označovania nebalených potravín. Nemali by sme ani klásť do cesty prekážky mnohým malým a stredným podnikom, ktoré tvoria potravinársky priemysel. Stálo by to tisícky pracovných miest v celej Európe a my si nemôžeme dovoliť, aby sa to stalo.

  Anna Maria Corazza Bildt (PPE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, moja predstava je taká, že by sme mali posilniť právomoci spotrebiteľov tým, že im poskytneme jasné, jednoduché a zrozumiteľné informácie o potravinách bez toho, aby sme v rámci tohto postupu zaťažovali malých výrobcov väčšou byrokraciou. Som preto proti akejkoľvek forme zavádzajúceho označovania a prekrúcania. Som proti semaforovému systému označovania, pretože straší ľudí a nerešpektuje skutočnosť, že každý z nás má iné zdravotné požiadavky a iný životný štýl. Z rovnakých dôvodov som proti označovaniu povinného denného príjmu.

Som za označovanie krajiny pôvodu mäsa. Komisia musí predložiť návrhy na praktické riešenia, ktoré môžeme zhodnotiť a vzhľadom na ktoré môžeme následne prijať stanovisko.

Máme dve protichodné možnosti: buď nám budú politici odhora nadol kázať a určovať, čo by sme mali jesť, alebo dostaneme väčšiu slobodu výberu a právo na viac informácií. Som za systém označovania nutričných profilov, ktorý je flexibilný a založený na vedeckých výskumoch. Potravinársky priemysel musí prevziať zodpovednosť a musí si poupratovať vo svojich vlastných pracovných postupoch, aby odstránil veci, ktoré majú za následok potraviny horšej kvality. Potraviny sú otázkou zdravia a je dôležité, aby sme si to uvedomili. Musíme spojiť sily, aby sme získali kvalitnejšie potraviny.

  Kriton Arsenis (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, aj ja podporujem farebné semaforové etikety, ale rád by som upozornil na iný problém. Každú hodinu sa tropický panenský les s rozlohou, ktorá sa rovná ploche tristo futbalových ihrísk, premení na palmové plantáže. Takýmto spôsobom získavame palmový olej, ktorý sa používa na výrobu potravín, ktoré máme v regáloch. Táto informácia sa však pred našimi spoluobčanmi tají.

Vyzývam Parlament, aby hlasoval za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 263, podľa ktorého sa musí povinne uvádzať palmový olej v potravinách, ktoré naši spoluobčania nachádzajú v regáloch supermarketov, aby tak finančne nepodporovali odlesňovanie, zmenšovanie biodiverzity a zmenu klímy, a to bez toho, aby to chceli urobiť alebo aby vedeli, že to robia.

Keď budeme zajtra v tomto Parlamente hlasovať, rozhodneme o tom, či môžu občania prevziať environmentálnu zodpovednosť za potraviny, ktoré si vyberajú, alebo či budú financovať spoločnosti a, bez toho, aby o tom vedeli, ničiť životné prostredie a našu spoločnú budúcnosť.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, tri milióny európskych školákov trpia nadváhou a toto číslo každoročne stúpa o ďalších 85 000 detí. Samozrejme, nadváha spôsobuje celý rad chronických chorôb, a preto je dôležité, aké potraviny jeme. Inými slovami, sme to, čo jeme. Je v záujme spotrebiteľov, aby sme mali jasné a zrozumiteľné označovanie potravín, ktoré uvádza presné zložky. Vítam preto myšlienku poskytovať všetkým spotrebiteľom rýchlu predstavu o obsahu tuku, cukru a soli vo výrobku. Čo však naozaj nie je súčasťou tohto nariadenia, je zodpovednosť za pôvod zložiek výrobku. Je preto dôležité, aby niekto prevzal zodpovednosť za to, odkiaľ pochádzajú zložky, ktoré sa používajú v hotovom výrobku. V tejto súvislosti – v tomto citlivom segmente trhu – je tiež veľmi dôležité, aby sme zaviedli sankcie: sankcie pre tých, ktorí úmyselne klamú spotrebiteľov a vydávajú nepravdivé vyhlásenia týkajúce sa výrobkov a ich zložiek.

  Christa Klaß (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dnes sa rozprávame o informáciách a informácie možno rozšíriť po celom svete kliknutím jedného tlačidla. Nie je tu nedostatok informácií. To, čo nám chýba, sú skôr jasné, stručné a správne informácie.

Jedno je isté: potravinová etiketa nemôže byť príručkou zdravého stravovania. Poznatky o strave sú niečo, o čom treba hovoriť v rodine, na školách a v komunitách. Každý musí mať nejaké základné vedomosti, ak má byť schopný využiť informácie na etiketách potravín, aby si zostavil svoju vlastnú zdravú stravu. Odporúčané denné dávky, nutričné profily a zdravotné tvrdenia nie sú na etiketách potrebné. Semaforové označenia, ktoré môžu byť červené a zelené zároveň – keďže vysoký obsah cukru a nízky obsah tuku sa vzájomne nevylučujú –, spotrebiteľom nijako nepomôžu.

Označovanie miesta pôvodu už v dnešnom svete nie je náležité. Naša mliekareň v regióne Eifel dováža mlieko z Nemecka, Belgicka a Luxemburska. Aká je teda krajina pôvodu vyrábaného syra? Je zrejmé, že musíme podniknúť kroky, aby sme zabránili podvádzaniu spotrebiteľov. Etiketa musí uvádzať, čo sa vo výrobku nachádza, a to bez akejkoľvek možnosti nedorozumenia. Náhrada syra musí byť jasne rozpoznateľná a musí byť primerane označená. Potravinová prísada, teda kus mäsa, ktorý bol stlačený dokopy, sa nesmie predávať ako šunka pri pulte s lahôdkami. Vyzývam vás, aby ste podporili návrhy pani spravodajkyne.

  Edite Estrela (S&D). – (PT) Vážený pán predsedajúci, správne označovanie potravinárskych výrobkov je veľmi dôležité. Informácie o mieste pôvodu sú dôležité, rovnako ako informácie o obsahu tuku, cukru a soli. Preto ak majú byť informácie efektívne, musia byť jasné a dostupné a musia obsahovať len základné fakty. To však neznamená, že niektoré tradičné výrobky, ktoré sú v mnohých prípadoch vyjadrením kultúry v konkrétnych regiónoch Európy, nemôžu alebo by nemali byť vyňaté.

Pokiaľ ide o víno, myslím si, že by tiež malo byť vyňaté, a to z dvoch dôvodov: po prvé, je to špeciálny výrobok, na ktorý sa už vzťahuje špecifické nariadenie. Víno neobsahuje tuk ani cukor, ale alkohol, ktorý je odstupňovaný už v rámci súčasného označovania. Okrem toho, červené víno dokonca odporúča Svetová zdravotnícka organizácia. Po druhé, nové označovanie by len uškodilo odvetviu hospodárstva, ktoré už aj tak čelí veľkým ťažkostiam.

  Oreste Rossi (EFD). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nemusíme sa báť uvádzania miesta pôvodu výrobkov, ktoré konzumujeme my a naše rodiny, ako aj všetci občania.

Spotrebitelia, ktorým sa musí zaručiť úplná sloboda výberu, majú právo vedieť, aké výrobky si kupujú, čo tieto výrobky obsahujú a odkiaľ pochádzajú. Sú to nevyhnutné nástroje, ktoré spotrebiteľom umožnia racionálne posúdiť svoje spotrebiteľské rozhodnutia týkajúce sa stravy. V tomto ohľade je kúpa založená na informáciách prvým krokom k zdravej a vyváženej strave, ktorá ľuďom pomáha starať sa o svoje zdravie.

Sme si vedomí, že z hospodárskych dôvodov alebo pre pohodlie by mnohé podniky radšej vynechali mnoho informácií zo svojich etikiet, ale zákonodarný orgán, ktorý musí konať výhradne v záujme európskych spotrebiteľov, to nemôže schváliť.

Účinné označovanie by nemalo uvádzať diskriminačné názory a rozdeľovať potraviny na dobré a zlé, ale môže spotrebiteľom poskytnúť nástroje, ktoré im pomôžu rozhodnúť sa samostatne a na základe informácií.

Strana Lega Nord vždy viedla boj za ochranu a garanciu kvalitných a podľa možnosti miestnych výrobkov, pretože je presvedčená, že dobrá a zdravá strava je kľúčom k pevnejšiemu zdraviu a lepšej kvalite života.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE). – (RO) Zdá sa, že téma farebného označovania je najhorúcejším bodom diskusie v rámci dnešnej rozpravy. Tento nápad je možno atraktívny, ale rozhodne nie je vôbec účinný a dokonca je nebezpečný.

Nechcem tým povedať, že poskytovanie správnych informácií spotrebiteľom a prijímanie opatrení proti chorobám súvisiacim s potravinami by nemali byť prioritou, božechráň! Zároveň si však myslím, že niektoré potraviny nesmieme démonizovať. Neexistujú dobré alebo zlé potraviny, iba konzumácia nadmerného množstva jedla. Mnohé tradičné európske výrobky by mohli skončiť tak, že sa im spotrebitelia budú vyhýbať alebo ich výrobcovia upravia, čo by malo vážne následky pre náš potravinársky priemysel.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že súhlasím s názorom pani Grossetêtovej, pokiaľ ide o mäso získavané prostredníctvom rituálneho zabíjania, a s názorom pána Dorfmanna o ručne vyrábaných potravinárskych výrobkoch, ktoré sú v Európe tiež významnou tradíciou. V neposlednom rade podporujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh 351, ktorý spomínal pán Giovanni La Via.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Chcel by som na úvod oceniť prácu pani spravodajkyne Renate Sommer, ktorá sa pri príprave správy zamerala na vylepšenie Komisiou pripravenej smernice. Som presvedčený, že pri označovaní výživovej hodnoty potravín sa musíme sústrediť na zmysluplnosť. Potrebné údaje musia byť uvádzané v porovnateľných hodnotách, nestrácať sa v nejakých symboloch či značkách.

Ďalej sa musíme sústrediť na zrozumiteľnosť. Základné údaje a informácie by sa mali uvádzať na čelnej strane, aby boli zrejmé na prvý pohľad. Doplnkové údaje o prísadách stačí poskytnúť aj na druhej strane výrobku.

Ďalej sa musíme zamerať na objektívnosť. Za pravdivé informácie o výrobkoch musí byť dodávateľ zodpovedný aj pod hrozbou sankcie. Ďalšia vec, ktorú musíme sledovať, je čitateľnosť informácií. Veľkosť a hrúbka písma uvádzané v návrhu Komisie sú nedostatočné. Základné údaje musia byť konzumentovi zrejmé na prvý pohľad.

Čo sa týka označovania krajiny pôvodu, vidím tu viacero nedoriešených problémov. Koneční výrobcovia často nakupujú polotovary na trhu podľa výhodnosti cien a striedavo od rôznych dodávateľov z rôznych krajín a v konečnom výrobku sú potom tieto suroviny pomiešané. Uvediem špecifické produkty ako saláma, klobása. V takých prípadoch bude zrejme ťažké krajinu pôvodu uvádzať.

  Gilles Pargneaux (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ide tu o mimoriadne dôležitú otázku ochrany spotrebiteľa. Najnovší prieskum verejnej mienky naznačuje, že európski občania si myslia, že situácia v oblasti bezpečnosti potravín sa za posledných 10 rokov zhoršila, pričom jeden spotrebiteľ z troch stále neverí kvalite výroby. Je preto úplne nevyhnutné zaktualizovať, zjednodušiť a objasniť označovanie potravín v Európskej únii, aby sme zabezpečili, že spotrebitelia budú lepšie chránení.

Dovoľte mi uviesť dve poznámky. Pokiaľ ide o farebné označovanie, podporujeme ho za predpokladu, že bude obsahovať aj zmienku o výživovej hodnote vyjadrenej v percentách. Navyše som proti povinnému nutričnému označovaniu vín a liehovín. Chceli by sme, aby bolo nariadenie týkajúce sa vín a liehovín vypracované počas nasledujúcich troch rokov a nie počas nasledujúcich piatich rokov, ako to navrhla Európska komisia. Pán predsedajúci, pán komisár, na toto som vás chcel upozorniť.

  Miroslav Mikolášik (PPE). – (SK) Dovoľte mi poďakovať sa kolegyni Renate Sommer za jej náročnú a dôslednú prácu na správe k tomuto návrhu nariadenia. Je to veľmi dôležitá právna norma, a to najmä vzhľadom na zdravie Európanov, ktoré je na prvom mieste. Dnes je nespochybniteľné, že množstvo chorôb, ako aj civilizačných ochorení súvisí s nesprávnou výživou, a preto musíme k tejto problematike pristúpiť koncepčne.

Chcem zdôrazniť, že spotrebiteľ musí dostať jasnú a prehľadnú informáciu o výživovej hodnote produktu, no rozhodnúť sa musí sám. Naším cieľom je povedať konzumentovi, čo je a nie čo má jesť. Preto systém semaforového značenia považujem za povrchný, skôr nedostatočný. Keďže až 80 % agropotravinárskych výrobcov predstavujú malí a strední podnikatelia, je potrebné tiež zdôrazniť, že prijaté opatrenia im nesmú prinášať nadmerné zaťaženie.

  John Dalli, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som vám poďakovať za túto živú a zaujímavú rozpravu, v ktorej sa zrodili také pevné názory na rôzne oblasti návrhu. Samozrejme, Komisia tieto názory starostlivo zváži.

Existujú určité otázky, ktoré sú podľa nás pre spotrebiteľov zásadné – napríklad dostupnosť informácií o alergénoch na všetkých potravinách, nutričné označovanie na prednej strane obalov so schválením dodatočného označovania zo strany členských štátov, zahrnutie merateľných kritérií čitateľnosti a vyvážené informácie týkajúce sa zdravia spotrebiteľov. Ešte raz by som chcel zdôrazniť, že dôrazne podporujem myšlienku nutričných profilov, chcem vyzdvihnúť, že nezastavíme výrobu žiadnych potravín a že práca na tejto veci bude pokračovať nezaujatým spôsobom. Komisia nemôže akceptovať vyškrtnutie tohto ustanovenia z nariadenia o tvrdeniach o potravinách.

Ak môžem, chcel by som zareagovať na niektoré otázky, ktoré dnes boli nastolené. Pokiaľ ide o financovanie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), môžem povedať, že v súčasnosti pracujeme na nelegislatívnej správe, ktorá by mala byť hotová po lete a ktorá bude uvádzať, aké bude naše smerovanie v tejto súvislosti.

Pokiaľ ide o inovácie, som presvedčený, že naše návrhy nie sú proti nim. Podporujem inovácie – tak ako Komisia –, ale musia byť zodpovedné. Chceme inovácie, ktoré spotrebiteľom pomáhajú a podporujú ich zdravie.

Pokiaľ ide o otázku uvádzaných tvrdení a schvaľovanie, ktoré spomínal pán Davies, musím povedať, že sme od členských štátov mali okolo 44 000 tvrdení podľa článku 13. Keď sme členské štáty požiadali, aby prehodnotili tieto tvrdenia, zredukovali sa na 4 000. To naznačuje, akým nedbalým a povrchným spôsobom sa tieto tvrdenia vytvárajú a prečo je dôležité, aby sme kontrolovali tieto tvrdenia, ktoré, ako som už povedal, sa vytvárajú ako marketingový nástroj na predávanie výrobkov. Tento proces sa naozaj trochu oneskoril z dôvodu veľkého množstva, ale pracujeme po častiach. Prvú časť dokončil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a v súčasnosti jej zverejnenie posudzuje Komisia, pričom úrad EFSA dobre pokročil aj s druhou časťou. Je to neustály proces. Na druhej strane, 50 tvrdení už bolo posúdených podľa článku 14 a Komisia sa vyslovila za alebo proti. Práca na tom teda napreduje – máme meškanie, ale práce pokračujú.

Chcel by som uviesť ďalšiu poznámku o posúdeniach vplyvu. Komisia podporila tento návrh na základe rozsiahlej diskusie so všetkými zainteresovanými stranami a na základe posúdenia vplyvu, ktoré zhodnotilo náklady a prospech rôznych možností politiky. Vplyv viacerých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré vážení poslanci predložili dnes a v minulosti s cieľom pridať ďalšie požiadavky na označovanie, nie je predmetom žiadneho posúdenia. Som presvedčený, že v záujme kvalitnejšieho nariadenia by mal byť rozhodovací proces vždy podopretý posúdením vplyvu.

Na záver by som ešte raz chcel poďakovať pani Renate Sommerovej a všetkým váženým poslancom za ich príspevky. Kompletný zoznam stanovísk Komisie ku všetkým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom je ako zvyčajne Parlamentu k dispozícii.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 16. júna 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Rozprava, do ktorej sme sa dnes pustili, je mimoriadne dôležitá.

Európske právne predpisy stanovujú celý rad nariadení a smerníc o zložkách a označovaní potravín. V súčasnosti však medzi členskými štátmi neexistuje žiadna koordinovaná požiadavka týkajúca sa označovania. Je zrejmé, že pre vysoký počet všeobecných európskych predpisov o informáciách o potravinách je pre európskych spotrebiteľov ťažké nájsť jasné usmernenie. Namiesto toho, aby dodatočné nariadenia členských štátov plnili svoj účel a upchávali diery, bránia obchodovaniu v rámci vnútorného trhu Európskej únie.

Z týchto dôvodov som presvedčený, že len jednotný systém označovania potravín platný v celej Európe môže pomôcť odstrániť tieto problémy. Povinné označovanie musí byť znázornené v zrozumiteľnom formáte, aby mohli spotrebitelia nakupovať na základe informácií. Spotrebitelia rozhodne aj naďalej zaujímajú osobitné miesto v našom rozhodovacom procese, pokiaľ ide o ochranu ich zdravia a kvality tovaru, ktorý kupujú.

Musím zdôrazniť, že je dôležité, aby sme európske podniky chránili pred všetkými formami falšovania a nespravodlivej hospodárskej súťaže a aby sme zároveň podporovali znižovanie byrokracie. Uvádzanie mena alebo názvu výrobcu na obaloch potravín je tiež základnou informáciou, ktorá má podporovať konkurencieschopnosť európskeho potravinárskeho priemyslu.

  António Fernando Correia de Campos (S&D), písomne. – (PT) Správa pani Sommerovej je kľúčová nielen z dôvodu poskytovania jasných informácií spotrebiteľom, ale aj z dôvodu zabraňovania deformácii trhu a pôsobenia v úlohe katalyzátora pre európske hospodárstvo, a to prostredníctvom transparentných mechanizmov a jednotného uplatňovania pravidiel v rámci EÚ. Je teda prekvapujúce, že sa v podobe zmien týkajúcich sa zasadnutia opäť objavili pokusy začleniť víno do tohto systému označovania spolu s informáciami o energetickej hodnote a obsahu cukru.

Na etiketách vín sa už povinne musí uvádzať mnoho údajov a pridanie nových požiadaviek by znamenalo, že by boli zahltené informáciami, ťažko čitateľné a mali by zanedbateľný praktický význam. Špeciálne požiadavky týkajúce sa označovania vína možno vysvetliť z historického hľadiska tým, že ide o vysoko regulovaný výrobok s určitými vlastnosťami. Z tohto dôvodu by malo víno podliehať navrhovanému päťročnému vyňatiu, ktoré umožní dôkladnú analýzu informácií, ktoré by mali etikety obsahovať. Z dôvodu finančnej krízy, ktorá v súčasnosti ovplyvňuje Európu, musíme byť obozretní, keďže vinárske odvetvie sa skladá predovšetkým z malých a stredných podnikov. Popri už aj tak obrovských nákladoch na kvalitnú výrobu to bude požiadavka navyše, ktorá bude mať minimálne praktické využitie. Vzhľadom na to som presvedčený, že je nevhodné a nesprávne označovať víno podľa nariadenia, ktoré v súčasnosti zvažujeme.

  Robert Dušek (S&D), písomne. – (CS) Cieľom správy o označovaní potravín je zjednotiť sedem súčasných smerníc a jedno nariadenie a objasniť terajšie nariadenia na európskej a vnútroštátnej úrovni. Súčasný nesúlad spôsobuje neistotu a zmätok v informáciách o zložení a výživovej hodnote, ktoré sa uvádzajú na potravinách. Vedľajšie účinky týchto zmien v jednotnom označovaní potravín v EÚ zahŕňajú posilnenie konkurencieschopnosti európskych výrobcov a značnú podporu zdravého stravovania medzi obyvateľmi. Zásadne nesúhlasím s návrhom Komisie ponechať vo veľkej miere na členské štáty, aby si stanovovali vlastné právne úpravy. To by viedlo k ďalšiemu roztriešteniu a nejednote na vnútornom trhu s potravinami a celkom by to zničilo hlavný cieľ nariadenia, ktorý spočíva v jednotnom a zrozumiteľnom označovaní potravín. Veľkosť písma 3 mm, ktorú navrhla Komisia, je v mnohých prípadoch v praxi neuskutočniteľná. Dodržanie tohto návrhu by znamenalo zmenu veľkostí jednotlivých balení, čo so sebou logicky prináša vyššie náklady na výrobu obalov, na prepravu takto balených výrobkov a ich skladovanie, ako aj vyššie ceny potravín a vyššie náklady na ekologickú likvidáciu obalov. Komisia celkom prehliadla drobných poľnohospodárov a priamy predaj nebalených výrobkov. Je neprijateľné, aby nám Komisia predkladala také nevyvážené a neúplné návrhy, ktoré neberú do úvahy najnovšie vedecké poznatky. V zásade súhlasím s upravenou verziou správy Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, a preto budem hlasovať za túto novú verziu.

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. – (IT) Dnes hlasujeme o nariadení, ktoré je určené na ochranu spotrebiteľov prostredníctvom zaručenia ich práva na informácie o potravinách, ktoré sa im predávajú, aby mohli prijímať informované rozhodnutia o kúpe.

Nie sme tu preto, aby sme diktovali, čo musia európski občania jesť. Nemôžeme preto prijať prístupy, ako sú napríklad semaforové označovanie alebo nutričný profil, ktoré dávajú potravinám zelenú alebo červenú na základe takzvaných zásad zdravia, ktoré okrem iného neberú do úvahy gastronomické tradície alebo miestne špeciality. Poprední odborníci na výživu sú navyše presvedčení, že neexistuje nič také, ako sú dobré potraviny a zlé potraviny, ale len dobrá strava a zlá strava, čo závisí od kombinácie jednotlivých potravín v celkovej strave človeka. Model semafora aj model nutričného profilu prehliadajú skutočnosť, že ľudské telo potrebuje aj tieto veľmi očierňované tuky, cukor a soľ, aby mohlo správne fungovať.

Rada by som upozornila aj na potrebu určiť pôvod potravín. Dobre vieme, že v niektorých krajinách sa môžu používať prísady, ktoré sú zdraviu škodlivé, a vo výrobnom odvetví sa môžu tolerovať úbohé hygienické normy. Musíme chrániť aj tie podniky, ktoré sa pýšia kvalitou a zdravotnou prospešnosťou svojich výrobkov. Prostredníctvom nášho hlasovania môžeme v tomto smere urobiť dosť významný pokrok.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Minuli sme okolo 90 miliónov EUR na kampaň EÚ zameranú na podporu zdravej stravy pre európskych školákov. Cieľom je povzbudiť deti, aby jedli zdravo, a to prostredníctvom toho, že im ponúkame ovocie zadarmo. Míňame teda milióny na to, aby sme deťom natĺkli do hláv, že by mali jesť jablká a iné ovocie. Potom plánujeme zaviesť systém označovania potravín, v ktorom by potraviny s nízkym obsahom cukru, tuku a soli mali na etikete zelené semaforové označenie, a tie, ktoré majú vysoký obsah týchto látok, by zase mali červené semaforové označenie. A zrazu by tie jablká, ktoré dodávame za milióny eur, mali červené označenie pre ich obsah cukru a boli by preto považované za nezdravé. Keby sa tak stalo, deti by asi na adresu EÚ nenašli veľmi pochvalné slová. Dokonca aj tí ľudia, ktorí sa nezamýšľajú nad tým, čo jedia, nakoniec dostali správu o tom, že konzumácia nadmerného množstva polotovarov, keksov, sladkostí a alkoholu je nezdravá. Pre všetkých ľudí, ktorí chcú brať pri nakupovaní potravín do úvahy svoje zdravie, alebo pre tých, ktorí sú nútení robiť to, lebo sú chorí, je kompletný zoznam potravinových zložiek oveľa dôležitejší. To napríklad uľahčí diabetikom vypočítať si počet chlebových jednotiek namiesto toho, aby museli odhadovať, koľko inzulínu si majú pichnúť. Pre približne 10 % spotrebiteľov, ktorí podľa všetkého čítajú nutričné označovanie, sú kalorická hodnota a obsah kalórií ideálnym riešením. Naopak, mätúci systém farebného označovania skutočne nespĺňa svoj účel.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – Mnoho európskych občanov trpí zdravotnými problémami, ktoré súvisia so stravou, ako sú napríklad cukrovka, vysoký krvný tlak a srdcové ochorenia. Počet prípadov týchto problémov, ktorým sa často dá predísť, navyše stúpa. Veľké spoliehanie sa na spracované potraviny a polotovary v kombinácii s nedostatkom dostupných informácií o ich obsahu znamená, že spotrebitelia si nie vždy vyberajú zdravú stravu – dokonca ani keď chcú. Máme právo na jasné a presné informácie o tom, čo jeme. Malo by byť jednoduché porovnať rôzne výrobky, a to najmä z hľadiska ich obsahu tuku, cukru a soli. Normy označovania – predovšetkým farebné označovanie, ktoré v zajtrajšom hlasovaní podporím – pomôžu tým, ktorí majú špecifické potreby týkajúce sa stravy, ako aj tým, ktorí sa zaujímajú o svoju celkovú stravu, aby si mohli správne vybrať. Samotné vzdelávanie o strave a výžive nestačí – treba ho podporiť dostupnými a spoľahlivými informáciami, ktoré môžu ľudia ľahko využiť. Je to mimoriadne dôležité z toho dôvodu, aby sme zaistili, že sa ľudia môžu správne rozhodnúť o svojej strave, a je to jeden z najlepších spôsobov, ako môžeme bojovať proti chorobám súvisiacim so stravou, ktoré patria v Európskej únii na popredné miesta.

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne. – (PL) Správa o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, o ktorej sa dnes bude hlasovať počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu, je ďalším krokom k tomu, aby sme spotrebiteľom umožnili dostávať o výrobku informácie, ktoré potrebujú, a aby na základe nich mohli prijať informované rozhodnutie o tom, či si ho kúpia. Na základe tohto právneho predpisu Únia zavedie systém označovania potravín, ktorý bude povinný vo všetkých členských štátoch. Je to príklad dobrého právneho predpisu, ktorý racionalizuje súčasný systém siedmich smerníc a jedného nariadenia. Harmonizácia právnych predpisov na európskej úrovni znamená, že bude zaručené správne fungovanie spoločného trhu, a to vďaka tomu, že sa spotrebiteľom umožní, aby sa rozhodovali o výbere na základe informácií, pričom sa zároveň zabezpečí právna ochrana pre výrobcov. Množstvo rôznych systémov označovania potravín iba vyvoláva zbytočné pochybnosti medzi nakupujúcimi spotrebiteľmi, pričom informácie, ktoré sa uvádzajú na obale, sú často nečitateľné alebo zobrazené nesprávne. To je zvlášť dôležité, pokiaľ ide o epidémiu obezity v Európe. Cieľom správy pani Sommerovej je zmeniť túto situáciu, a preto budem hlasovať za jej prijatie.

6. Kvalita štatistických údajov v Únii a posilnené kontrolné právomoci Komisie (Eurostat) (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie o kvalite štatistických údajov v Únii a posilnených kontrolných právomociach Komisie (Eurostat) (O-0080/2010 – B7-0314/2010), ktorú Komisii položili pán Karas a pani Bowlesová v mene Výboru pre hospodárske a menové veci.

  Othmar Karas, autor. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár Rehn, dámy a páni, dnešná rozprava je dôležitým politickým signálom, ktorý chce v dnešnej dobe Európsky parlament vyslať. Predloženie tejto otázky na ústne zodpovedanie uprostred prestavby Eurostatu a príprava vyhlásenia Európskeho parlamentu pre Komisiu tiež značia naše odhodlanie.

Predložením samostatného uznesenia dávame najavo, že Európsky parlament vyžaduje a chce, aby Eurostat konal nezávisle a ucelene. Je to prvá priama reakcia zákonodarných orgánov na udalosti v Grécku a skúsenosti s ním. Zároveň by sme nemali zabúdať, že v roku 2005 Rada odmietla päťbodový plán pána komisára Almuniu, čím znemožnila Komisii získať potrebné nástroje. Dostávame sa k tomu, čo sme mohli a mali spraviť už dávno. Preto by som rád Komisii aj Rade pripomenul, že jestvuje politická vôľa na vývoj všetkých nástrojov potrebných na zaistenie toho, aby bolo euro podporované nielen pilierom menovej únie, ale aj pilierom hospodárskej únie. Žiadam Radu, aby Komisiu neblokovala, nezdržiavala a aby jej nestála v ceste, ale aby jej túto možnosť dala.

Tiež chceme vedieť, či prebieha nejaké vyšetrovanie v súvislosti s tým, kde Eurostat alebo členské štáty v uplynulých rokoch konali nesprávne, pretože len keď budeme mať jasnú analýzu, budeme vedieť, aké nápravy a doplnky musíme realizovať.

Čo Európsky parlament chce? Chceme nezávislosť, chceme porovnateľnosť, a preto minimálne štandardy na zhromažďovanie štatistík, minimálne štandardy na inštitucionálnu štruktúru orgánov a spoluprácu s ECB. Chceme, aby sa všetky úkony dali kontrolovať, preto musí byť Eurostat schopný kedykoľvek vykonávať neohlásené kontroly. Chceme, aby sa jeho právomoci rozšírili, pretože chceme mať prístup ku všetkým údajom vrátane údajov na regionálnej úrovni a na úrovni samospráv a údajov pre sociálne zabezpečenie. Chceme neprerušovanú spoluprácu, chceme posilniť koordinačnú funkciu a chceme, aby nám Komisia pred ukončením našej správy povedala, či všetko, na čom sme sa doteraz s Radou dohodli, je dostatočné. Myslíme si, že nie. Hovoríme o minimálnom vysvetlení, vyšlo najavo to, čo sa nespravilo, vykračujeme v ústrety väčšej nezávislosti a väčším právomociam.

  Sharon Bowles, autorka. – Vážený pán predsedajúci, Výbor pre hospodárske a menové veci je súdržný a jednotný v názore, že musíme Eurostat posilniť. Dlho sme sa usilovali o zaistenie vyššej kvality štatistických údajov.

Poznáme pozadie problematiky, keďže pán Karas už o nej hovoril. V roku 2005 sa Rada sama znemožnila a vytvorila podmienky pre súčasné štátne dlhové problémy oslabením Paktu stability a rastu a zároveň upieraním kontrolných právomocí Eurostatu. Bude to trvať dlho, kým si s takouto minulosťou znovu získa dôveru. Nedostatok dôvery prispel k dôvodu, pre ktorý sa museli členské štáty počas nedávnych problémov do veľkej miery venovať peňažnej téme. Slová a politická vôľa Rady Ecofin nestačili.

Čoskoro budeme mať pre Eurostat konečne kontrolnú právomoc, čo je v súčasnosti oveľa dôležitejšie, pretože je kľúčom, ktorý môže ďalšie plány o hospodárskom dohľade zefektívniť. Nástroj, ktorý prinesie výsledok, je oveľa lepší ako len nástroj, ktorý prinesie sľuby.

Chceme, aby sa zvýšila kvalita údajov, aby boli aktuálne, a chceme, aby sme boli schopní preskúmať príjmy na národné účty, a preto sa pýtame, či je nová právomoc, ktorú sme Eurostatu dali, postačujúca. Dokonca teraz Rada Ecofin pridala novej kontrolnej právomoci určitú podmienenosť, ktorá je v podstate menej obmedzujúca, než sme sa mnohí obávali, ale znížila možnosť včasného prešetrenia alebo intervencie?

Správa Európskeho parlamentu podporuje neobmedzené práva Eurostatu vykonávať tzv. metodické návštevy. Samozrejme, zdroje sa musia nasmerovať tam, kde sú potrebné, ale vyšetrovanie sa musí viesť v čase podozrenia, nie po skončení prípadu.

Na záver, kedy budeme vedieť, že sa naozaj porovnávajú rovnaké veci? Ako sa postupuje v oblasti zaistenia štandardizovaných a dostatočne transparentných účtovných postupov na zachytenie mimosúvahovej aktivity a ďalších inovačných postupov?

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi najprv poďakovať pánovi Karasovi, pani Bowlesovej a ďalším za to, že upozornili na tieto veľmi dôležité otázky týkajúce sa kvality štatistických údajov a Eurostatu. Takisto vítam podporu, ktorú ste vyjadrili vo svojom návrhu stanoviska k návrhu Komisie zmeniť a doplniť nariadenie o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku (PNS).

Dovoľte mi upozorniť, že je to úplne prvý legislatívny návrh druhej Komisie pána Barrosa vo februári. Som potešený, že sa čoskoro prijme, verím tomu, a my ho potom budeme mať k dispozícii. Potrebovali sme ho už dávno, ako povedala pani Bowlesová.

Pôvodný návrh v tomto zmysle sa vypracoval v roku 2005, ale potom ho členské štáty odmietli. Časy sa zmenili a dnes máme v súvislosti s ním v Rade značnú podporu.

Čo sa týka tohto návrhu, všeobecný prístup, na ktorom sa Rada Ecofin dohodla 8. júna minulý týždeň, potvrdzuje dôležitosť zaistenia vysoko kvalitnej štatistiky o štátnom dlhu a schodku a v tom zmysle uznáva postavenie Komisie a Eurostatu.

Nariadenie, ktoré sa dokončuje, zachováva hlavný cieľ návrhu, ktorý predložila Komisia, konkrétne udelenie väčšej kontrolnej právomoci Eurostatu v prípade objavenia závažného rizika alebo problému s kvalitou údajov. Komisia preto môže kompromisný text akceptovať.

Komisia mieni podniknúť niekoľko ďalších krokov v súvislosti s posilnením kvality európskej štatistiky pre PNS. Okamžite dôjde k posilneniu personálu, ktorý bude mať na starosti túto prácu, najmä preradením zamestnancov v rámci Eurostatu. Návšteva členských štátov bude pravidelnejšia ako v súčasnosti v rámci tzv. konzultačných návštev k postupu pri nadmernom schodku.

Komisia zaistí integráciu viacerých informácií o zdrojových údajoch na zahrnutie štatistiky do súpisov PNS, ktoré nariadenie predpokladá. Ak sa vyskytne výnimočný prípad, keď sa zreteľne identifikujú závažné riziká alebo problémy v súvislosti s kvalitou údajov, Eurostat využije všetky náležité právomoci, ktoré má podľa nových pravidiel k dispozícií, samozrejme, vrátane kontrolných právomocí.

Než skončím, dovoľte mi povedať zopár slov o Grécku v súvislosti s aktuálnou problematikou. Chcel by som využiť túto príležitosť a možno ukrojiť minútu z vášho času. Ako je známe, Komisia sa podujala dôkladne prejsť grécku štatistiku za uplynulé roky. Zmenené a doplnené nariadenie by malo v budúcnosti viac znížiť riziko podvodu alebo manipulácie so štatistikou alebo iného druhu nezrovnalostí.

Včera došlo v súvislosti s Gréckom k novému pokroku. Dozviete sa, že spoločnosť Moody’s sa včera rozhodla znížiť rating gréckych dlhopisov. Hovoril som o tom tiež so svojím kolegom pánom Michelom Barnierom a s pánom predsedom Komisie. Musím povedať, že načasovanie rozhodnutia spoločnosti Moody’s je prekvapujúce a veľmi nešťastné a prichádza po dohode o makroekonomickom ozdravnom programe medzi Gréckom a Komisiou, ECB a MMF.

Opatrenia prijaté gréckou vládou preukazujú jej záväzok implementovať stratégiu na reformu štatistického systému, stabilizovať verejné financie a obnoviť dlhodobo udržateľný hospodársky rast. Rozhodnutie spoločnosti Moody’s sa zdá byť v rozpore s vývojom obchodovania s gréckymi štátnymi dlhopismi a s rozsahom swapu na kreditné zlyhanie, ktorý sa od prijatia dohody o programe významne znížil. Opäť to prináša otázky týkajúce sa úlohy úverových ratingových agentúr vo finančnom systéme a obozretnej regulácie.

Tieto a ďalšie otázky Komisia zohľadní pri úvahách nad budúcnosťou úverových ratingových agentúr. Komisia sa bude v najbližších mesiacoch venovať najmä otázkam úrovne hospodárskej súťaže v tomto sektore, na ktorý sa momentálne značne sústreďuje, ako aj na transparentnosť týkajúcu sa metodiky a konfliktu záujmov, keďže systém ostáva založený na modeli platiteľ – emitent.

Dovoľte mi skončiť slovami, že je mimoriadne dôležité, aby sme mali presné a spoľahlivé štatistické údaje o národných účtoch. To predstavuje jeden zo základných kameňov správne a efektívne fungujúcej hospodárskej a menovej únie, ako zdôraznil napríklad pán Karas. Preto je tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh o právomociach Eurostatu neoddeliteľnou súčasťou posilnenia hospodárskeho riadenia v Európe, čo je skutočne nevyhnutný cieľ.

  Edward Scicluna, v mene skupiny S&D. – Vážený pán predsedajúci, som rád, že Komisia poskytla legislatívny návrh na posilnenie Eurostatu, ktorý v súčasnosti skúma Výbor pre hospodárske a menové veci.

Kvalita štatistického riadenia spočíva v jadre krízy v eurozóne. Podľa môjho názoru je nepochybné, že Eurostat by mal mať väčšie právomoci najmä v súvislosti s vykonávaním kontrol na mieste v členských štátoch. Nemali by sa ale kontrolovať len úradníci z ministerstva financií členských štátov, národné štatistické úrady alebo dokonca štátne spoločnosti. Kontroly by mali zahŕňať, ak sa to ukáže ako náležité, akademických ekonómov, odbory, mimovládne organizácie atď. Pre ratingové agentúry alebo dokonca pre delegácie MMF je to samozrejmé.

Po druhé, musíme mať spoločný účtovný systém využívaný všetkými členskými štátmi, založený na štandardizovanom a medzinárodne akceptovanom spôsobe účtovania a odsúhlasený medzi členskými štátmi, Komisiou a Parlamentom. Nemalo by sa to vzťahovať len na finančné správy poskytované Komisii, ale aj na samotný verejný sektor v členských štátoch.

Viac ako desať rokov po vytvorení eurozóny a zavedení eura sme objavili základné medzery v systéme, ktoré spôsobujú škody. Tieto medzery sme paradoxne ignorovali pre falošný dojem bezpečnosti, ktorý vytvorilo úspešné euro. Musíme zaistiť, že v budúcnosti budú trhy vládnym hospodárskym prognózam a štatistikám dôverovať. Musíme tieto medzery odstrániť, a to rýchlo.

Preto nalieham na Komisiu, aby pokračovala v úzkej spolupráci s Parlamentom a Radou na riešení týchto naliehavých problémov.

  Sylvie Goulard, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, súčasnú krízu v eurozóne nemôžeme, pochopiteľne, pripisovať nedostatkom spoločného štatistického systému, hoci mali tieto nedostatky závažné dôsledky. Máme tu hospodárske dôsledky, o ktorých sme veľa počuli, ale máme tu aj dôsledky v súvislosti s dôveryhodnosťou Európskej únie. Tu prichádzame, podľa môjho názoru, k jednému z hlavných problémov v súvislosti so spôsobom, akým Únia dnes funguje. Vlády dali svojim občanom prísľuby, a to oprávnene, hovoria, že vzájomné záväzky sa budú striktne monitorovať, že kritériá sa preskúmajú do úplne poslednej desatinnej čiarky, v pôvodnom nemeckom znení je to drei komma null, ale tieto isté vlády rok čo rok odmietali poskytnúť Eurostatu prostriedky, ktoré pri práci potrebuje. To všetko predstavuje ujmu na spoločnom dobre, keďže všetko, čo oslabuje Komisiu, oslabuje nás všetkých.

Preto bezvýhradne podporujeme toto uznesenie, ktoré žiada, aby Komisia, Eurostat dostali právomoci vyšetrovať a aby sa posilnili spoločné štandardy. Bez tohto úsilia zaistiť dôslednosť vo využívaní a zbieraní údajov nebudú prísľuby dôslednosti dodržané. Európania sa budú cítiť stále viac stratení a Európska únia stratí svoju tvár.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, rozprava o posilnených právomociach pre Eurostat sa v skutočnosti nesústreďuje na problém. Už nikdy sa nesmieme dostať do situácie, keď členský štát klame o svojich rozpočtových údajoch a roky žije vysoko nad svoje možnosti na náklady ostatných. Ak sú dôvody na pochybovanie o údajoch, údaje sa musia overiť. EÚ však nesmie využiť Grécko a súčasnú krízu eura ako zámienku, aby úplne odobrala právomoci rozpočtovej zvrchovanosti členským štátom. Problém musíme radšej odstrániť.

V niektorých prípadoch sa sociálno-ekonomické štruktúry členských štátov značne líšia. Musí si to dokonca uvedomiť aj Eurostat, ktorý s číslami EÚ manipuluje. Nezamestnaný človek v Londýne nepredstavuje to isté ako nezamestnaný človek v Paríži, pretože tu platia rozličné kritériá. Rozdiely v sociálno-ekonomických skutočnostiach medzi krajinami s tradične tvrdou menou a mäkkou menou sú ešte viditeľnejšie.

Eurostat nesmie udržiavať tento mýtus porovnateľnosti za žiadnu cenu. Porovnateľnosť krajín v rámci eurozóny sa musí od základu prehodnotiť.

  Anni Podimata (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dovoľte mi na začiatok vyjadriť úplnú spokojnosť v súvislosti s tým, čo ste povedali o včerajšom náhlom a bezdôvodnom rozhodnutí úverovej ratingovej agentúry Moody’s, ktoré ste nazvali nešťastným a nesprávnym, a tak ste potvrdili, že naše rozhodnutie pokračovať radikálnou kontrolou operačného rámca týchto spoločností na európskom území a do hĺbky preskúmať možnosti vzniku verejnej európskej úverovej ratingovej agentúry bolo správne.

Čo sa týka dnešnej rozpravy a návrhu preskúmať nariadenie o kvalite štatistických údajov v rámci postupu pri nadmernom schodku, všetci vieme, že vychádza z tzv. gréckej aféry v zmysle nepravdivej štatistiky.

Ako grécka poslankyňa nie som, samozrejme, spokojná s tým, že sa Grécko v takejto rozprave využíva ako príklad, ktorému sa treba vyhnúť. Rada by som však Parlamentu pripomenula, ako ste to spravili vy, pán komisár, že Grécko, súčasná grécka vláda prvá rozpoznala problém a okamžite prijala radikálne rozhodnutia na jeho riešenie najprv zmenou národného štatistického úradu na plne nezávislý orgán, na ktorý dohliada parlament, a potom podniknutím krokov na vytvorenie kontrolného úradu, ktorý má prípad prešetriť a vyvodiť zodpovednosť voči tým, ktorí boli do tohto neprijateľného postupu zapojení.

Musíme však poznamenať, že táto rozprava je na európskej úrovni oneskorená, keďže existovali dostatočné štatistiky, ktoré nás od roku 2005 mali prinútiť konať.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Rád by som nasmeroval rozpravu praktickejším smerom, pretože pán komisár minulý týždeň tvrdil, že Eurostat vykoná osobitý audit štatistických údajov, ktoré Komisia dostala z Bulharska.

Nanešťastie, z vyjadrenia pána Rehna však nebolo jasné, prečo bol tento audit nevyhnutný. Rád by som preto využil túto príležitosť a položil mu otázku.

Na základe akých kritérií bol vybraný najstabilnejší členský štát na Balkáne, keď všetky ostatné členské štáty na Balkáne majú väčšie ťažkosti? Aké kritériá rozhodli o tom, že audit by sa mal vykonať práve v Bulharsku? Nie je to tiež znakom určitej vašej neschopnosti vychádzajúcej z vašej predchádzajúcej oblasti zodpovednosti, ktorou bolo rozšírenie?

Tiež ste práve povedali, že je veľmi nešťastné, že spoločnosť Moody’s znížila úverový rating Grécka. Uvedomujete si však, že prepieraním takýchto vyjadrení na verejnosti sa môže úverový rating Bulharska tiež znížiť? Potom sa nemôžete hnevať na spoločnosť Moody’s. V takomto prípade sa môžete hnevať len sám na seba.

  Olle Ludvigsson (S&D). – (SV) Vážený pán predsedajúci, jestvujú jednoduché opatrenia, ktoré musíme realizovať, aby sme vytvorili v rámci EÚ hospodársku stabilitu. Jedným z najjednoduchších, ale zároveň aj najdôležitejších opatrení je zvýšenie kvality hospodárskej štatistiky. V tejto oblasti je bezpochyby možné relatívne rýchlo dosiahnuť výrazné zlepšenie. Preto vítam pozitívne signály, ktoré vyslala Komisia aj Rada. Dúfam, že bude možné rýchlo dosiahnuť dohodu o efektívnych balíkoch opatrení, ktoré zvýšia kvalitu štatistiky.

Domnievam sa, že musíme posilniť postavenie a právomoci Eurostatu. Eurostat musí naďalej spolupracovať s tvorcami národných štatistík, ale hierarchia a úroveň rozhodovania musia byť prehľadnejšie. Eurostat musí byť schopný žiadať správne národné údaje a v prípade nedostatočnej kvality využívať sankcie a vykonávať mimoriadne inšpekcie.

Ak máme zlepšiť štatistiku, potrebujeme viac prostriedkov. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že vyššia kvalita si v tomto ohľade vyžaduje aj vyššiu investíciu. Pre Eurostat potrebujeme vypracovať plán. Musíme zvýšiť jeho kapacitu a zaistiť, že rozpočet zabezpečí možnosti na toto zvýšenie. Obávam sa, že doteraz štatistika nebola v tejto oblasti prioritou v rámci prebiehajúcich diskusií o rozhodovaní. Verím, že sa dočkáme tejto vyššej investície.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, všetci vieme, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh smernice o kvalite štatistických údajov v kontexte postupu pri nadmernom schodku je osobitne dôležité a naliehavé opatrenie v zmysle súčasných problémov väčšiny národných rozpočtov členských štátov. Bez presných a jasných údajov je náročné rozhodnúť o ďalších opatreniach a zaviesť ich. V tomto ohľade sa musí zaviesť kontrolný mechanizmus, ktorý zabezpečí, že sa údaje od vnútroštátnych orgánov overia včas. V každom prípade sa už nikdy nesmieme ocitnúť v situácii, v akej sa ocitlo Grécko, keď len z dnešného pohľadu je zrejmé, že sa rozhodnutia s rozsiahlymi dôsledkami realizovali na základe nesprávnych alebo sfalšovaných údajov. Musíme sa tiež zamyslieť nad trestom pre krajiny, ktoré úmyselne poskytovali nesprávne údaje alebo štatistiku. Posilnenie Eurostatu a jeho rozšírenie na nezávislý orgán by sme preto mali v každom prípade zvážiť. Do rozpočtovej zvrchovanosti členských štátov to vôbec nezasahuje, ale skôr to predstavuje efektívne kontroly údajov.

  Liisa Jaakonsaari (S&D). – (FI) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že by sme Komisii mali poďakovať za takýto rýchly postup vpred v týchto otázkach. Napríklad len pred pár mesiacmi bol náhľad do štatistických údajov krajiny vnímaný ako drzý v súvislosti s národnou zvrchovanosťou. Vtedy sme to pokladali za prakticky nemožné a teraz sme očividne výrazne pokročili. Je úžasné, že právomoci Eurostatu sa zvýšia. Európa by sa prepadla do určitej morálnej krízy, ak by ľudia, takpovediac, len letmo spozorovali, že štatistiky boli skreslené.

Súhlasím s mojou kolegyňou pani Podimatovou, že ľudia by mali prestať takýmto spôsobom Grécko zosmiešňovať. Grécko by sme si mali vážiť za to, že prijalo niekoľko veľmi prísnych rozhodnutí. Obyvatelia tejto krajiny by mali mať lepší prístup k štatistickým údajom a všeobecným informáciám o hospodárstve ako predtým.

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi poďakovať za zmysluplnú rozpravu a vašu podporu návrhu posilniť právomoci Eurostatu. Musím povedať, že súhlasím s pani Jaakonsaariovou, že sme svedkami radikálnej zmeny, skutočnej kultúrnej zmeny v súvislosti s prístupom ku koordinácii hospodárskej politiky v Európe počas uplynulých mesiacov.

Prijatie tohto návrhu je jedným zo základných kameňov nášho úsilia posilniť našu hospodársku a menovú úniu. Zaznelo niekoľko tvrdení týkajúcich sa Grécka a Bulharska a rád by som objasnil niektoré otázky, o ktorých sa tu dnes hovorilo, a odpovedal na ne. Čo sa týka Grécka, nebudem spomínať celú dlhú históriu tohto príbehu. Súhlasím s tými, ktorí hovoria, že nie je správne naďalej útočiť na Grécko, pretože v súčasnosti je na správnej ceste a jeho program sa účinne implementuje. Grécko si zaslúži dôveru a podporu, nie útoky. Čo sa týka štatistických reforiem, spolupracujeme s gréckymi orgánmi. Počas tejto zimy a jari sme uskutočnili množstvo návštev a nedávno sme sa zhodli na akčnom pláne, ktorého cieľom je zvýšiť kapacitu gréckeho štatistického systému a zlepšiť štatistiku verejných financií Grécka.

Čo sa týka Bulharska, naše obavy sa týkajú predovšetkým dvoch aspektov rozpočtovej prognózy. Verím, že prinajmenšom bulharskí poslanci Európskeho parlamentu venujú pozornosť môjmu vysvetleniu týkajúceho sa postupu pri nadmernom schodku Bulharska a štatistických problémov.

Po prvé, Bulharsko len oneskorene informovalo Komisiu o veľkých opravách v rozpočtovom výhľade, čo je v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy. Po druhé, chýbajú nám informácie o tom, prečo Bulharsko v priebehu niekoľkých týždňov prepracovalo svoj plánovaný rozpočet na rok 2010 z vyrovnaného rozpočtu na rozpočet so schodkom 3,8 %, hoci makroekonomický scenár sa nezmenil alebo sa dokonca zlepšil. Následkom toho nie je Komisia v pozícii posúdiť bulharské rozpočtové plány na tento rok.

Plánovaná návšteva Eurostatu v Bulharsku, ktorá sa očakáva v druhej polovici tohto roku, sa nebude venovať rozdielom a otázkam týkajúcim sa výhľadu na rok 2010. To nie je otázka štatistiky. Namiesto toho sa bude Eurostat zameriavať na možné riziká minulých údajov o postupe pri nadmernom schodku za rok 2009 v súvislosti s predchádzajúcimi neohlásenými vládnymi zmluvnými záväzkami.

Som veľmi vďačný za pozornosť venovanú týmto dôležitým otázkam, ktoré môžu mať tiež určité dôsledky na postavenie Bulharska na trhoch. Podľa informácií získaných od bulharských orgánov sa závery vnútorných rozpočtových auditov skompletizujú len uprostred leta. Výsledok takýchto auditov využije Eurostat v kontexte plánovanej návštevy Bulharska v súvislosti s PNS. V závislosti od rýchlosti prijatia revidovaného nariadenia, ktoré dá Eurostatu silnejšie právomoci, by Eurostat mohol tieto právomoci využívať v prípade potreby pri svojej práci.

Dámy a páni, ešte raz ďakujem za vašu pozornosť a najmä za vašu veľkú a silnú podporu nášho návrhu, ktorý je úplne prvým legislatívnym návrhom druhej Komisie pána Barrosa. Jeho prijatie je skutočne základom pre efektívne fungovanie hospodárskej a menovej únie.

  Predsedajúci. – Ďakujem, pán komisár, a ďakujem aj za vaše veľkorysé pripomienky týkajúce sa nás, nevenovali sme im dostatočne pozornosť. Podľa mňa je poľutovaniahodné, že keď má niekto v tomto Parlamente prejav, sprevádzajú ho pritom série potleskov, ktoré nemajú nič spoločné s témou ani s prejavom predneseným počas našej rozpravy.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 16. júna 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Enikő Győri (PPE), písomne. – (HU) Európsky parlament musí zaujať stanovisko k veľmi dôležitej otázke dnešnej rozpravy, konkrétne k riadeniu štatistického informačného systému v súčasnosti fungujúceho v rámci kompetencií Eurostatu, ktoré by sa malo v budúcnosti vyhnúť situáciám pripomínajúcim grécky škandál. Dovoľte mi pripomenúť, že podvod, ktorého sa dopustili grécke orgány, vyšiel najavo už v roku 2004 a že v tom istom čase boli financie maďarskej vlády vedenej socialistami tiež nejasné. Napriek tomu EÚ stále nepodnikla žiadne kroky na reformu štatistického informačného systému. Hoci sa domnievam, že plán Komisie poskytnúť kontrolné práva Eurostatu je krok správnym smerom, som presvedčená, že budeme musieť spraviť viac, keďže v stávke je teraz budúcnosť spoločnej meny. Čo by sme podľa mňa mali spraviť ako ďalšie? Podľa môjho názoru by sa postup pri nadmernom schodku a sankcie nemali ukladať len členským štátom, ktoré opakovane nespĺňajú svoju povinnosť dosiahnuť maastrichtské kritérium na rozpočtový schodok 3 %, ale aj tým, ktoré roky poskytovali falošné štatistické údaje, klamali investorov a EÚ a ohrozili stabilitu eurozóny. Súhlasím s prístupom vyvodiť osobnú zodpovednosť voči úradníkom národných štatistických úradov zodpovedným za kvalitu údajov poskytovaných Eurostatu. Preto navrhujem, berúc do úvahy činnosť pracovnej skupiny Rady pod vedením pána Hermana Van Rompuya, aby sme požiadali Komisiu o vypracovanie prísnejšieho systému sankcií, ktorý nahradí ten súčasný.

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

7. Hlasovanie

  Predseda. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

7.1. Voľba podpredsedu Európskeho parlamentu (hlasovanie)

  Predseda. – Teraz prechádzame k voľbe podpredsedu Európskeho parlamentu v súlade s článkami 13, 15 a 18 rokovacieho poriadku.

Ako viete, jeden z našich kolegov poslancov, ktorý bol jedenástym podpredsedom, bol zvolený do národného parlamentu a plní funkciu predsedu toho parlamentu. Mám na mysli pána Schmitta. Dnes vyberáme nového podpredsedu, ktorý zaujme jeho miesto. Bola mi doručená táto nominácia: pán László Tőkés. Kandidát ma oficiálne informoval, že so svojou kandidatúrou súhlasí. Vzhľadom na skutočnosť, že kandidát je len jeden, navrhujem, aby bol zvolený aklamáciou v súlade s článkom 13 ods. 1 rokovacieho poriadku.

Chcem sa vás opýtať, či niekto má voči tomu výhrady. V súlade s týmto článkom som povinný tak urobiť.

  Corneliu Vadim Tudor (NI). – Vážený pán predseda, dnes sa prvýkrát hanbím za to, že som poslancom Európskeho parlamentu. Po prvýkrát podporujeme človeka, ktorý odmieta Trianonskú mierovú zmluvu podpísanú po prvej svetovej vojne, a hlasujeme za to, aby mal také významné postavenie v Európe. Rumunský ľud...

(Predseda prerušil rečníka.)

  Predseda. – Nesúhlasíte s takouto možnosťou, teda budeme formálne hlasovať. Budeme hlasovať prostredníctvom elektronického systému.

  Hannes Swoboda (S&D). – (DE) Vážený pán predseda, dozvedeli sme sa, že kandidát chcel najskôr predniesť vyhlásenie. Možno máme zlé informácie, ale ak chce kandidát predniesť vyhlásenie, potom by ste mu mali odovzdať slovo.

  László Tőkés (PPE). – Vážený pán predseda, na dnes som si pripravil krátke vyhlásenie, ktoré by som rád prečítal.

Je pre mňa veľkou cťou byť nominovaný na post podpredsedu Európskeho parlamentu s podporou Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany. Podobnou cťou bolo prijať najvyššie štátne vyznamenanie Rumunska, Rad hviezdy, na spomienkovej oslave 20. výročia pádu komunistickej diktatúry v Rumunsku, ktorá sa konala v decembri 2009. Pred dvadsiatimi rokmi v meste Temešvár sa ľudia rôzneho etnického pôvodu a rôzneho vierovyznania zjednotení porozumením a odvahou, ktorí spoločne čelili a podstupovali rovnaké riziká, postavili proti Ceauşescovmu režimu. Dnes, rovnako ako predtým, pokračujem v úsilí zastupovať záujmy našej krajiny v duchu boja za ľudské práva, práva menšín, náboženské práva a slobodu a zároveň aj naďalej presadzovať európske a kresťanské hodnoty.

Som odhodlaný rozširovať európsku integráciu bývalých komunistických krajín a národov v oblasti východnej a strednej Európy, a najmä maďarskej menšinovej komunity v Rumunsku, ktorú zastupujem ako člen Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany. Poslanecký mandát v Európskom parlamente v období po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá predstavuje nový začiatok v histórii zjednotenej Európy, ma napĺňa radosťou. Ďakujem vám za pozornosť.

(potlesk)

  Predseda. – Budeme hlasovať elektronicky. Po otvorení hlasovania sa na obrazovke zobrazia tieto informácie: predmet hlasovania a meno kandidáta. Ak chcete hlasovať za kandidáta, stlačte tlačidlo „+“. Môžete sa, samozrejme, zdržať hlasovania, a to, ako viete, stlačením tlačidla „0“. Teda všetko je jasné. V súlade s článkom 15 rokovacieho poriadku bude zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, čo znamená, že do úvahy sa berú iba hlasy za.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážený pán predseda, ospravedlňujem sa, zrejme som jediný človek v tomto Parlamente, ktorý nevie, čo sa deje, ale naozaj nerozumiem, ako máme hlasovať. Na hlasovacom zariadení je nula, číslo jeden a krížik. Úprimne povedané, neviem, ako hlasovať za alebo proti alebo ako sa zdržať hlasovania. Pomohlo by, keby ste to riadne vysvetlili.

  Martin Schulz (S&D). – (DE) Vážený pán predseda, pri všetkej skromnosti by som vám chcel položiť jednu otázku. Máte tam veľký počet dobre platených kolegov a som si istý, že vám dokážu pomôcť pri zodpovedaní nasledujúcej otázky. Na mojej obrazovke vidím meno Tőkés.

Zariadenie má tri tlačidlá, ktoré sa stláčajú pri hlasovaní podľa mien. Prvé tlačidlo znamená „áno“, stredné tlačidlo znamená „zdržanie sa hlasovania“ a tretie tlačidlo znamená „nie“. Je to tak?

(súhlasné pokrikovanie)

Znamená to, že tí, ktorí chcú hlasovať za pána Tőkésa, stlačia tlačidlo „áno“, tí, ktorí chcú hlasovať proti, stlačia tlačidlo „nie“ a tí, ktorí sa chcú zdržať hlasovania, ako napríklad naša skupina, stlačia tlačidlo „zdržanie sa hlasovania“? Mám pravdu?

(potlesk)

  Predseda. – Presne to som povedal pred chvíľou. Tí, ktorí chcú hlasovať „áno“, stlačia tlačidlo „áno“, tí, ktorí chcú hlasovať nie, stlačia tlačidlo „nie“ a tí, ktorí sa chcú zdržať hlasovania, stlačia tlačidlo „0“.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážený pán predseda, prepáčte, ale opäť musím prehovoriť v nadväznosti na otázku pána Schulza a vašu veľmi jasnú odpoveď, ktorá je však v rozpore s tým, čo som si vypočul od zamestnancov Parlamentu.

Zamestnanci Parlamentu mi práve povedali, že môžem hlasovať za alebo sa môžem zdržať hlasovania, ale nemôžem hlasovať proti. Teda to vôbec nie je jasné. Je mi ľúto, že musím takto zasahovať, ale mohli by ste, prosím, byť dôsledný? Pán predseda, bol by som povďačný, keby ste mi mohli dať jasnú odpoveď.

  Predseda. – Jasná odpoveď je taká, že v tomto hlasovaní reagujeme len na hlasy za. Hlasy proti a hlasy tých, ktorí sa zdržali hlasovania, sa spočítajú, pretože dôležitý je len počet hlasov za. Vec je jasná. Ak stlačíme tlačidlo „nie“ alebo tlačidlo „zdržanie sa hlasovania“, výsledok bude rovnaký.

Teraz odpoviem na ďalšie tri otázky.

  Georgios Toussas (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predseda, som presvedčený, že sme nehorázne porušili rokovací poriadok Európskeho parlamentu. Takýto prístup je neprijateľný, je neprijateľné, aby sa nezaznamenalo to, kto hlasoval za, kto proti alebo kto sa zdržal hlasovania. Z toho, ako fungujú tlačidlá, vidíme, že hlasy proti sa nezaznamenávajú. Musíte dať pokyny na to, aby sa jasne zaznamenalo, kto hlasoval za, kto proti a kto sa zdržal hlasovania.

  Robert Atkins (ECR). – Vážený pán predseda, určite neprekračuje hranice chápania inteligentných ľudí, že chceme hlasovať za, proti alebo sa zdržať hlasovania. Môžete to zariadiť? Ak nie, potom nemôžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážený pán predseda, chcel by som vyjadriť technickú pripomienku. Na našich zariadeniach treba najskôr stlačiť tlačidlo „áno“ ale potom, keď prejdete na tlačidlo „nie“, stále svieti modré svetlo. Ak chcete zadať „nie“, vôbec nič sa nezobrazí. Inými slovami, k „nie“ sa dá dostať len cez „áno“ a to nie je vhodné technické riešenie.

  Dagmar Roth-Behrendt (S&D). – (DE) Vážený pán predseda, pristúpme k celému procesu o trochu pokojnejšie. Podpredsedovia Parlamentu sa zvyčajne volia naraz na začiatku alebo v priebehu volebného obdobia. Kolegovia poslanci, po hlasovaní sa dozvieme iba počet hlasov „áno“ odovzdaných v prospech kandidáta. Tento počet tiež rozhoduje o poradí, v ktorom sú poslanci zvolení do predsedníctva. Teraz, keďže jeden poslanec odišiel, dnes hlasujeme ešte za jedného podpredsedu, a preto je dôležité iba to, či získal potrebný počet hlasov „áno“ na jeho zvolenie. Všetko ostatné nie je dôležité. Toto hlasovanie sa odlišuje od iných druhov hlasovania.

(potlesk)

Predseda Parlamentu výborne opísal tajné hlasovanie a u mňa to vynikajúco fungovalo bez toho, aby som musela stláčať rôzne tlačidlá. Stlačila som tlačidlo, ktoré som chcela stlačiť, a objavilo sa modré svetlo. Pán predseda, jednoducho by sme to všetci mohli skúsiť spoločne ešte raz.

(potlesk)

  Predseda. – Otváram hlasovanie.

(V elektronickom hlasovaní (poslanci, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní: 621, za: 334, zdržalo sa: 287) Parlament zvolil pána Lászlóa Tőkésa.)

Náš podpredseda získal kvalifikovanú väčšinu hlasov. Chcel by som zablahoželať nášmu kolegovi poslancovi pánovi Tőkésovi k získaniu výsledku, ktorý ho oprávňuje zastávať funkciu podpredsedu Parlamentu, a želám mu veľa úspechov pri vykonávaní úloh. Pán Tőkés bude mať jedenáste miesto v poradí podpredsedov.

  Norica Nicolai (ALDE). – (RO) Moje zariadenie nefungovalo. Hlasujem proti.

  Stavros Lambrinidis (S&D). - Vážený pán predseda, veľmi nerád túto situáciu ďalej predlžujem, ale v pokynoch ste uviedli, že poslanci môžu hlasovať buď za kandidáta, alebo sa môžu zdržať hlasovania. Konečné výsledky však ukazujú počet hlasov „za“, počet „zdržaní sa“ a počet hlasov „proti“. Pokiaľ viem, mnoho ľudí by hlasovalo odlišne, keby vedeli, že si môžu vybrať z troch možností. Naposledy sa chcem opýtať, či naozaj ide o správny spôsob hlasovania.

  Predseda. – Vážené dámy, vážení páni, všetky výhrady k hlasovaniu si vypočujem v rámci osobitného postupu po ukončení hlasovania. O tejto záležitosti nerozhodneme tu a teraz. Pán Tőkés bol zvolený v súlade s výsledkom hlasovania, ktorý sme dosiahli kvalifikovanou väčšinou. Všetky výhrady sa vezmú do úvahy. Prosím vás, aby ste mi ich oznámili počas dnešného dňa. Zajtra rozhodneme o tejto záležitosti. Dám vám priamu odpoveď na vaše výhrady. Ďakujem veľmi pekne.

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
podpredseda

  Hannes Swoboda (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, len by som vám chcel oznámiť, že podľa predchádzajúceho hlasovania máme v Parlamente 789 poslancov. To je trochu priveľa. Dúfam, že budúce hlasovania nebudú opäť naznačovať, že máme 789 poslancov.

  Predsedajúci. – Ak bude na záver hlasovania potrebné niečo dodať, tak vám to oznámim.

  Robert Atkins (ECR). – Vážený pán predsedajúci, poznámka pána Swobodu je úplne odôvodnená. Môj dobrý priateľ pán Malcolm Harbour to spočítal, a ak naozaj volilo viac ľudí, ako je v skutočnosti prítomných, teda 785 alebo dokonca 789, potom toto hlasovanie určite nemôže byť platné.

(potlesk)

Musíme to zvážiť a zajtra musíme opakovať hlasovanie, najlepšie prostredníctvom hlasovacích lístkov alebo minimálne s riadne fungujúcim systémom, a naliehavo vás žiadam, aby ste to predniesli predsedníctvu hneď, ako opustíte predsednícku stoličku.

  Predsedajúci. – Ako som povedal, budem vás informovať pred ukončením tohto hlasovania. Naozaj sa zdá, že v tom sú nezrovnalosti. Pán Swoboda na to upozornil a sir Robert Atkins to tiež zaznamenal. Pokúsime sa vám čo najskôr poskytnúť nejaké informácie. Naozaj to nechcem predlžovať. Nastal problém a treba sa naň pozrieť. Už sa tým zaoberáme a čo najskôr vám dáme vedieť.

7.2. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii: ES/región Valencia (A7-0180/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Barbara Matera, spravodajkyňa. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súčasnom kontexte hospodárskej krízy je nezamestnanosť jedným z najväčších problémov, ktorým musia čeliť vyspelé hospodárstva. Je to hrozba, ktorá v eurozóne dosiahla alarmujúcu úroveň 10 %.

Európske inštitúcie a najmä Európska komisia vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2011 zaviedli rad opatrení na podporu oživenia hospodárstva vrátane doplnenia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktorého som spravodajkyňou a ktorý stojí pred štyrmi dôležitými žiadosťami o mobilizáciu, o ktorých sa chystáme hlasovať.

Som preto presvedčená, že postupy na mobilizáciu tohto fondu by sa mali zefektívniť, aby bolo možné rýchlo reagovať na potreby pracovníkov, ktorých spoločnosti boli ťažko zasiahnuté hospodárskou krízou a ktorých sa dotkli postupy spoločností týkajúce sa premiestňovania. Preto naliehavo žiadam kolegov poslancov, aby tento fond podporovali v jednotlivých členských štátoch.

7.3. Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Írsko/Waterford Crystal (A7-0181/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)

7.4. Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: ES/Castilla-La Mancha (A7-0179/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)

7.5. Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: technická pomoc na podnet Komisie (A7-0178/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)

7.6. Transparentnosť v regionálnej politike a jej financovaní (A7-0139/2010, Michail Tremopoulos) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Michail Tremopoulos , spravodajca. – (EL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, stimulom pre túto správu o transparentnosti v regionálnej politike a jej financovaní bola skutočnosť, že úplné zverejnenie príjemcov finančných prostriedkov EÚ umožňuje zapojenie verejnosti do zmysluplnej diskusie o využívaní verejných financií. To je dôležité pre fungovanie demokracie na európskej úrovni.

Táto správa, ktorú mi pridelil Výbor pre regionálny rozvoj, obsahuje odporúčania, ktoré by mali byť zahrnuté do budúcich nariadení o štrukturálnych fondoch, ako napríklad poskytovanie ďalších informácií potrebných pri zverejňovaní zoznamov príjemcov a dostatočne záväzné predpisy o partnerstve.

Ďalšie návrhy, ktoré možno zaviesť v rámci súčasných programov kohéznej politiky, sú napríklad:

– určenie podrobnejšieho a normatívnejšieho formátu zo strany Komisie, v ktorom bude bližšie definovaná štruktúra, forma a obsah informácií, ktoré sa majú poskytovať;

– tiež prepojenie medzi Európskou iniciatívou za transparentnosť a novými finančnými kontrolami a auditmi;

– prísnejší postoj audítorov vo vzťahu ku komunikačným a informačným požiadavkám vrátane postupu „odhaľ a napomeň“ a využívanie finančných opráv v prípade potvrdených prípadov podvodu;

– užšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov a iných zainteresovaných partnerov do všetkých fáz programovania a vykonávania kohéznej politiky a neobmedzený prístup k všetkým projektovým dokumentom;

– väčšia miera usmerňovania zo strany Komisie o tom, ako uplatňovať doložku o partnerstve v aktuálnych programoch v praxi a zvýšenie transparentnosti vo vzťahu k financovaniu veľkých projektov zo strany EÚ.

Ešte raz by som chcel poďakovať tieňovým spravodajcom z ostatných politických skupín za tento konečný dokument, ktorý sa nám podarilo vypracovať.

7.7. Finančné príspevky EÚ do Medzinárodného fondu pre Írsko (2007 – 2010) (A7-0190/2010, Seán Kelly) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Seán Kelly, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, viem, že kolegom sa nepáči, keď ľudia vystupujú v tejto konkrétnej chvíli, ale na niekoľko krátkych minút ich prosím o zhovievavosť.

Po prvé, keďže sa o tom v Parlamente nediskutovalo, je dôležite k tejto záležitosti niečo povedať, najmä pokiaľ ide o úlohu, ktorú Európska únia zohráva v súvislosti s Medzinárodným fondom pre Írsko. Po druhé, väčšina ľudí v Írsku a mimo Írska si myslí, že tento fond je z veľkej časti financovaný Spojenými štátmi. Samozrejme, že Spojené štáty zohrali podstatnú úlohu, a takisto aj Kanada, Austrália a Nový Zéland, za čo by som im rád poďakoval. Je však dôležité poznamenať, že v období od roku 2006 Európska únia v skutočnosti financuje 57 % tohto fondu. Toto nie je všeobecne známe a, samozrejme, keďže sa o tom tu v Parlamente neviedla rozprava, tajilo sa to. Chcel by som preto vyzdvihnúť úlohu Európskej únie pri napomáhaní vytvárania kontaktu, dialógu a zmierenia v Severnom Írsku, ktoré, našťastie, naďalej trvajú, i keď ako mierový proces sú ešte stále krehké.

Dnes by som chcel vzdať hold všetkým, ktorí prispeli k mieru v Severnom Írsku. Je ich naozaj mnoho a domnievam sa, že ide najmä o extrémne strany. Strany, ako napríklad strana Dr. Iana Paisleyho, ktorý bol mnohé roky poslancom tohto Parlamentu, a strana pána Gerryho Adamsa, ktoré by sa pred 20 rokmi nikdy neboli spojili, zjednotil mierový proces a deľba moci. Európska únia si musí prisvojiť zásluhy na tomto procese, minimálne za svoj podiel, a to chcem dnes zdôrazniť. Chcel by som vzdať hold všetkým, ktorí podstúpili riziká v mene mieru v Severnom Írsku, a dúfam, že mier bude pokračovať.

(GA) Dúfam, že toto uznesenie bude jednohlasne schválené a chválim všetky zainteresované osoby, ktoré zohrali úlohu v mierovom procese v našej krajine.

  Francesco Enrico Speroni (EFD). – (IT) Vážený pán predsedajúci, všimol som si, že v čase medzi voľbou podpredsedu a niekoľkými poslednými hlasovaniami zmizlo 150 poslancov. Neviem, či dôvodom ich zmiznutia je bolesť žalúdka alebo majú problém s klimatizáciou. Možno by sme to mali prešetriť.

  Predsedajúci. – Nie, nezmizli. Poskytneme vám veľmi jasné vysvetlenie toho, čo sa stalo v súvislosti s hlasovaním za pastora Tőkésa, ale nebol to boží zásah.

7.8. Európska železničná sieť pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (A7-0162/2010, Marian-Jean Marinescu) (hlasovanie)

– Po ukončení hlasovania:

  Robert Atkins (ECR). – Vážený pán predsedajúci, je mi ľúto, že vás opäť obťažujem, ale na ďalšej strane je vlastne štvrté hlasovanie podľa mien.

  Predsedajúci. – Bolo mi povedané, že sa vydala nová verzia hlasovacieho zoznamu, takže to podľa všetkého bolo vylúčené. Takže sme ukončili hlasovanie o správe pána Marinesca.

7.9. Prispôsobenie rokovacieho poriadku Lisabonskej zmluve (A7-0043/2009, David Martin) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, vidím, že na rozdiel od pána predsedu Buzeka netrpíte slabým periférnym videním a videli ste ma.

Pán predsedajúci, mám veľmi krátku procedurálnu námietku. Správa pána Martina je zameraná na vyriešenie problémov v súvislosti s prispôsobením rokovacieho poriadku Lisabonskej zmluve. Medzi rozličnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, o ktorých máme hlasovať, sa však nachádza jeden, ktorý nijako nesúvisí s Lisabonskou zmluvou a podľa môjho názoru je v rozpore so všeobecnými zásadami parlamentných postupov. Ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý zbavuje nezávislých poslancov právomoci menovať svojich vlastných zástupcov.

Dámy a páni, ide o veľmi vážnu záležitosť bez ohľadu na vaše politické názory. Naozaj si myslím, že je v rozpore so všeobecnými zásadami práva a s judikatúrou Európskeho súdneho dvora prenechať predsedovi Parlamentu, nech je akokoľvek nestranný, zodpovednosť za výber poslanca, ktorý bude zastupovať nezávislých poslancov na Konferencii predsedov, na základe ktovieakých kritérií namiesto toho, aby si zástupcu vybrali nezávislí poslanci sami.

Pán predsedajúci, z tohto dôvodu si myslím, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh by sa mal stiahnuť zo zoznamu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých dnes hlasujeme.

  Predsedajúci. – Ďakujem, pán Gollnisch. Možno si spomínate, že niekoľko mesiacov som pôsobil ako nezávislý poslanec, a ak to môžem tak povedať, moje politické názory sa tak odlišujú od vašich, že to len potvrdzuje fakt, že sekcia nezávislých poslancov nie je skupina a nikdy ňou nebude.

– Po ukončení hlasovania:

  David Martin, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, nechcem zdržiavať Parlament, ale pred uzavretím tohto bodu musíme vyriešiť dve technické záležitosti.

Ako viete, tento proces sa začal minulý november. Musíme doplniť nové odôvodnenie, aby sme prepojili hlasovanie z minulého novembra s týmto hlasovaním a chcel by som požiadať Parlament, aby odsúhlasil doplnenie slov „so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2009 o prispôsobení rokovacieho poriadku Parlamentu Lisabonskej zmluve“. Ako som povedal, ide len o technickú záležitosť.

Druhou takou záležitosťou je, že v súčasnosti vravíme, že tieto pravidlá by mali nadobudnúť účinnosť 1. decembra 2009. To, samozrejme, nie je možné, a preto žiadam, aby sme uplatnili bežný článok 212 ods. 3, čo znamená, že pravidlá by nadobudli účinnosť v prvý deň nasledujúceho plenárneho zasadnutia.

  Predsedajúci. – Vážený pán Martin, ďakujem za vašu prácu v tejto veci a ďalších veciach.

7.10. Mandát na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2011 (A7-0183/2010, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska) (hlasovanie)

7.11. Trhy s derivátmi: budúce politické opatrenia (A7-0187/2010, Werner Langen) (hlasovanie)

7.12. Internet vecí (A7-0154/2010, Maria Badia i Cutchet) (hlasovanie)

7.13. Správa internetu: ďalšie kroky (A7-0185/2010, Francisco Sosa Wagner) (hlasovanie)

7.14. Inovačná politika Spoločenstva v meniacom sa svete (A7-0143/2010, Hermann Winkler) (hlasovanie)

7.15. Pokrok pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: priebežné hodnotenie v rámci prípravy zasadnutia OSN na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v septembri 2010 (A7-0165/2010, Michael Cashman) (hlasovanie)

– Po ukončení hlasovania o odseku 25:

  Anja Weisgerber (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcela som len povedať, že moje hlasovacie zariadenie prestalo fungovať. Nemohla som hlasovať v posledných troch hlasovaniach. Bola by som vďačná, keby ste mohli zavolať technického pracovníka.

7.16. Návrh rozhodnutia o vytvorení a počte členov delegácie pri Parlamentnom výbore CARIFORUM – ES (hlasovanie)

***

  Predsedajúci. – Vážení kolegovia, pre tých, ktorí sa zaujímajú o vysvetlenie hlasovania za pána Tőkésa:

Počet poslancov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní, je 621, to je súčet hlasov za a hlasov tých, ktorí sa zdržali hlasovania. 334 poslancov hlasovalo za a 287 sa zdržalo hlasovania, ale tieto hlasy sa nepočítajú ako odovzdané hlasy. Nadpolovičná väčšina je 168 hlasov.

Pán Tőkés získal 334 hlasov, teda viac ako nadpolovičnú väčšinu 168 hlasov. Elektronický hlasovací systém sa používa ako alternatíva hlasovania prostredníctvom hlasovacích lístkov. Na hlasovacom lístku určenom pre voľby môžu voliči hlasovať len za kandidáta alebo za stanovený počet kandidátov. Ako vysvetlila pani Rothová-Behrendtová, nikdy neexistuje možnosť hlasovať proti. Voliči, ktorí nechcú hlasovať za, ponechajú hlasovací lístok prázdny. Takže vítam pastora Tőkésa v predsedníctve.

  Stavros Lambrinidis (S&D). – Vážený pán predsedajúci, len pre pochopenie, to, čo nám hovoríte, je, že pri voľbe podpredsedu nie je možné nedosiahnuť kvalifikovanú väčšinu, pretože ak možno hlasovať iba za alebo sa zdržať hlasovania a ak sa hlasy tých, ktorí sa zdržali hlasovania, nezapočítavajú do súčtu hlasov, potom sa v podstate vždy dosiahne kvalifikovaná väčšina. Toto sa snažíte povedať?

  Predsedajúci. – Pán Lambrinidis, ako viete, na začiatku mandátu tohto Parlamentu sme mali tri kolá hlasovania s cieľom zvoliť všetkých podpredsedov kvalifikovanou väčšinou. Taký postup sme teda dodržiavali v tom prípade. V tomto prípade bol iba jeden kandidát a vzhľadom na to, že získal viac ako 168 hlasov, čo je viac ako kvalifikovaná väčšina, je zvolený v jedinom hlasovaní. Tento postup je neobvyklý, ale dodržiavali sme pravidlá.

  Robert Goebbels (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, možno ste dodržiavali pravidlá, ale keď spočítam 334 hlasov za, 168 zdržaní sa hlasovania a 287 hlasov proti, dostanem 789 poslancov, inými slovami, viac poslancov, než je v Parlamente. To znamená, že došlo k preplneniu volebnej urny ako v prípade volieb na Korzike. Očividne ide o zmanipulované hlasovanie, a preto by sa malo opakovať.

  Predsedajúci. – Vážený pán Goebbels, odpoveďou na vašu otázku je, že niekoľko poslancov nesprávne pochopilo údaj o nadpolovičnej väčšine na obrazovke, ktorý bol zobrazený, akoby išlo o skóre. Nebolo to tak. Bol to len údaj o nadpolovičnej väčšine. Nemal sa pripočítavať k celkovému počtu hlasov. Opakujem. Pán Tőkés dostal 334 hlasov. To je viac ako kvalifikovaná väčšina. Preto je zvolený.

Chcel by som objasniť, že číslo 168 neznamenalo 168 hlasov. Bol to len údaj o počte hlasov, o prahu potrebnom na získanie funkcie podpredsedu. Ospravedlňujem sa za nedorozumenie. Zrejme sme to mali už vtedy objasniť.

  Adrian Severin (S&D). – Vážený pán predsedajúci, nechcem zachádzať do podrobností. Chcem vám len pripomenúť, že predseda zasadnutia a Parlamentu nám oznámil, že tí, ktorí sa chceli zdržať hlasovania, a tí, ktorí chceli hlasovať proti, by urobili to isté. Toto oznámenie bolo, samozrejme, zavádzajúce, no napriek tomu, keďže to oznámil predseda zasadnutia, išlo o platné oznámenie. Preto si myslím, že hlasovanie by sa malo zopakovať na základe vysvetlenia, ktoré ste nám práve poskytli.

  Predsedajúci. – Som presvedčený, že ak by sa hlasovanie uskutočnilo znova, výsledok by bol rovnaký. Verím, že ľudia pochopili, že hlasujú ako v bežnom elektronickom hlasovaní, tlačidlá znamenali to isté a výsledok bol jasný. Nejasné bolo iba zobrazenie čísla 168 na tabuli, ktoré spôsobilo určité nejasnosti. Ak došlo k nedorozumeniu, pán predseda môže objasniť svoje slová, keď pred vás nabudúce predstúpi.

  Joanna Senyszyn (S&D) . – (PL) Volám sa Senyszynová.

Tieto vysvetlenia sú napriek všetkému úplne neuspokojivé, ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že pred hlasovaním nám bolo povedané, že hlasy proti a zdržania sa hlasovania sa spočítajú, čo je v súlade s požiadavkou na získanie kvalifikovanej väčšiny. Napokon, čo vlastne znamená „kvalifikovaná väčšina“? Znamená to, že počet hlasov za musí byť väčší ako súčet hlasov proti a hlasov tých, ktorí sa zdržali hlasovania. V tomto prípade vôbec nie je jasné, aký bol výsledok hlasovania. Pán Buzek povedal, že 334 poslancov hlasovalo za, 287 proti a 168 poslancov sa zdržalo hlasovania. V tejto súvislosti to naozaj vyzerá tak, že hlasovalo 789 ľudí a vysvetlenia, že niektoré hlasy sa nepočítajú, teraz môžu znamenať, že sa nepočítajú niektoré z tých 334 hlasov za.

V kontexte definície väčšiny krajín je toto absolútne neprijateľná situácia a nemyslím si, že by to v Parlamente bolo inak. „Kvalifikovaná väčšina“ alebo „nadpolovičná väčšina“ znamenajú, že počet hlasov za musí byť viac ako počet hlasov proti a zdržaní sa hlasovania. V tomto prípade táto situácia vôbec nenastala, pretože počet odovzdaných hlasov bol nesprávny. To znamená, že hlasovacie zariadenie riadne nefungovalo a hlasovanie sa rozhodne musí opakovať.

  Nicole Sinclaire (NI). – Vážený pán predsedajúci, ak dovolíte, mám vlastne dve procedurálne námietky. Prvá sa týka voľby podpredsedu. Toto hlasovanie nebolo v žiadnom prípade v poriadku. Pokyny, ktoré sme dostali, boli zavádzajúce. V tomto rade sme sa snažili hlasovať proti, ale hlasovacie zariadenia nám to neumožnili. Pokúsili sme sa vzniesť procedurálne námietky, čo nám v tom čase nebolo umožnené, preto by som chcela požiadať o opakovanie hlasovania prostredníctvom hlasovacích lístkov alebo priamou formou áno/nie/zdržujem sa s jasne ukázanými výsledkami. Tí, ktorí podobne ako ja kritizujú túto inštitúciu, vám naozaj ďakujú veľmi pekne, toto je pre vás otvoreným cieľom a my to budeme ešte ostro kritizovať. Ďakujem veľmi pekne.

Moja druhá kritika sa týka zamietnutia možnosti vysvetliť hlasovanie v súvislosti so správou pána Tremopoulosa. Išlo o hlasovanie podľa mien o transparentnosti a hlasovala som proti tejto správe. Keďže ste mi nedali možnosť vysvetliť, prečo som hlasovala proti, moji voliči budú vidieť iba to, že som hlasovala proti transparentnosti. Chcem vysvetliť, prečo som hlasovala proti tejto správe. Prosím vás o priestor na vysvetlenie, prečo som tak konala.

  Predsedajúci. – Pokiaľ ide o prvý bod, zamestnanci Parlamentu, ako aj predseda, ktorý predsedal hlasovaniu, tu boli prítomní. Ak vznikli problémy pri riadení toho hlasovania, budeme sa tým zaoberať.

Pokiaľ ide o druhý bod, zjednodušený postup je bez rozpráv a bez vysvetlení hlasovania. Pani Sinclairová, vysvetlenie hlasovania však môžete predložiť písomne, takže nech sa páči, využite túto príležitosť.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, veľmi pozorne som si vypočul to, čo ste povedali. Povedali ste, že číslo 168 bol prah na dosiahnutie kvalifikovanej väčšiny. Takto som to počul alebo v každom prípade to tak bolo preložené. Považujem to za úplne neuveriteľné, pretože ak je to tak, potom by sme vlastne ako prah na zvolenie použili polovicu hlasov tých poslancov, ktorí hlasovali za.

Takže nech sa stane čokoľvek, stále sa dosiahne kvalifikovaná väčšina. O tom niet pochýb. V tomto Parlamente po prvýkrát počujem, že 168 hlasov je kvalifikovaná väčšina. Možno som nesprávne pochopil, čo ste povedali, ale celý tento postup sa mi zdá úplne absurdný. Možno je vhodný, ak sú vo voľbách viacerí kandidáti, ale určite nie je vhodný na obnovenie mandátu podpredsedu.

  Predsedajúci. – Číslo 168 vyhodnotil počítač ako väčšinu na základe skutočne odovzdaných hlasov.

Pozrite, ešte nikdy v živote som neprešiel skúškou z matematiky, takže sa k tomu už nebudem vyjadrovať.

  Mário David (PPE). – Vážený pán predsedajúci, presne v tomto bode výnimočne súhlasím s pánom Gollnischom, i keď dúfam, že je to prvýkrát a naposledy. Skutočnosť je taká, že ak hlasovalo 621 poslancov, na dosiahnutie väčšiny bolo potrebných minimálne 311 hlasov. Výsledok ma veľmi teší, pretože náš kandidát získal 334 hlasov, teda bol v každom prípade zvolený. Prosím vás však, aby ste napravili túto chybu, pretože ak je takýto program v počítači, je jednoznačne matematicky nesprávny.

  Predsedajúci. – Danú poznámku sme si poznačili.

  Matthias Groote (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v hlasovaní som nemohol hlasovať „nie“, pretože hlasovacie zariadenie reagovalo iba vtedy, keď som stlačil tlačidlo „áno“ a potom tlačidlo „zdržanie sa hlasovania“. Mohli by ste prosím znova skontrolovať, akým spôsobom zariadenie zaznamenáva a počíta hlasy, pretože podľa môjho názoru to nebolo správne. Nebol som jediný, kto sa stretol s týmto problémom, niekoľko ďalších poslancov malo rovnakú skúsenosť. Nemohli stlačiť tlačidlo „zdržanie sa hlasovania“ ani tlačidlo „nie“, ale namiesto toho museli najskôr hlasovať „áno“. Takýto postup hlasovania je dosť riskantný. Preto vás prosím, aby ste ešte raz skontrolovali, akým spôsobom sa počítali hlasy.

  Predsedajúci. – Niečo mi hovorí, že tento systém už nikdy nepoužijeme. V budúcnosti budeme hlasovať prostredníctvom hlasovacích lístkov.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, tým poslancom, ktorí tu ešte ostali, by som navrhol, aby sme už ďalej nediskutovali na túto tému. Je nadmieru jasné, že hlasovalo 621 poslancov. Podpredseda získal 334 hlasov, čo je väčšina. Prejdime teda ďalej. Ak nás niekde v 27 členských štátoch sleduje široká verejnosť, nebude mať o tomto Parlamente vysokú mienku. Sú dôležitejšie otázky ako táto, napríklad vysoká nezamestnanosť. Preto diskutujme o otázkach, ktoré sú dôležité, a nestrácajme čas ďalšou diskusiou na túto tému. Pán predsedajúci, akceptujem vaše vysvetlenie aj vysvetlenie pána predsedu. Takže prejdime ďalej a venujme sa otázkam, ktoré sú dôležité.

  Toine Manders (ALDE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby ste všetkým poslancom Európskeho parlamentu poslali e-mail s vysvetlením hlasovania, ktoré ste poskytli a ktoré sa mi zdá jasné. Mrzí ma, že veľké množstvo poslancov, ktorí sa neustále rozčuľujú, pokiaľ ide o transparentnosť, jasnosť a demokraciu, už odišlo na obed. Možno to pochopia, keď im to pošlete e-mailom.

  Predsedajúci. – O tom rozhoduje predseda, ale určite mu to navrhnem.

  Alexandra Thein (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, naše plenárne zasadnutia sú verejné a toto zanechá veľmi zlý dojem. Chcela by som sa pridať k tomu, čo bolo povedané. Nežiadam o zaslanie e-mailu, namiesto toho by som však chcela, aby to bolo oficiálne zverejnené a vysvetlené na internetovej stránke Parlamentu, pretože minimálne jedno vyhlásenie musí byť nesprávne. Číslo 168 nemôže byť prah. Ak som to pochopila správne, bolo odovzdaných 621 hlasov, teda prahom na zvolenie muselo byť 310 hlasov. Chcela by som preto požiadať o písomné vysvetlenie hlasovania na internetovej stránke, aby to mohol pochopiť aj každý občan. Vzhľadom na to, že nás sledoval veľký počet ľudí, naozaj sme vo verejnosti vzbudili veľmi zlý dojem.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Vzhľadom na to, že vysvetlenia hlasovacieho postupu, ktoré poskytol pán predseda Buzek, boli mätúce a protichodné a že niektoré hlasovacie zariadenia nefungovali, si myslím, že opakovanie hlasovania by zabezpečilo transparentnosť i legitímny výsledok. Ako spomenul jeden z našich kolegov poslancov, sledujú nás občania z 27 štátov. Myslím si, že musíme preukázať transparentnosť a integritu tým, ktorí nás volili.

Je poľutovaniahodné, že aj keď veľké množstvo poslancov spochybňuje spôsob, akým sa uskutočnilo hlasovanie, návrh na opakovanie hlasovania za normálnych podmienok bol zamietnutý, čo poukazuje na nedostatok spravodlivého zaobchádzania so všetkými poslancami.

Preto by vaše presvedčenie, ako aj presvedčenie predsedu a presvedčenie kolegov poslancov, ktorí tvrdili, že išlo o riadne hlasovanie, malo byť presvedčením nás všetkých, presvedčením každého člena Európskej únie.

8. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

Správa: Seán Kelly (A7-0190/010)

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, veľká väčšina hlasov za, ktorá pretrvávala počas rozpráv o Medzinárodnom fonde pre Írsko, ma mimoriadne potešila, ale neprekvapila. Samozrejme, EÚ je jedným z hlavných prispievateľov tohto fondu od jeho založenia v roku 1986, keď vlády v Londýne a Dubline fond zriadili s cieľom podporiť hospodársky a sociálny rozvoj v 12 grófstvach na oboch stranách hranice.

(GA) Do fondu boli vložené príspevky vo výške viac než 800 miliónov EUR a keď sa zohľadní multiplikačný účinok, rovná sa to investícii vo výške viac než 2 miliardy EUR.

Aj ja pochádzam z pohraničného grófstva a zastupujem pohraničný región, a preto veľmi dobre viem, akú úlohu zohral Medzinárodný fond pre Írsko v mierovom procese.

S pomocou tohto medzinárodného fondu sa priamo vytvorilo 40 000 pracovných miest a nepriamo 16 000 pracovných miest a fond vytvoril príležitosti na zamestnávanie v hospodársky znevýhodnenom regióne.

Poznámka na záver: keďže bola prijatá stratégia ukončenia činnosti fondu ku koncu tohto roka, myslím si, že treba dôkladne zvážiť predĺženie tohto hodnotného a účinného programu. Ďakujem vám za pochopenie.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za túto iniciatívu, pretože jej hlavným cieľom je pokračovať v podpore mierového procesu a procesu zmierenia v pohraničných oblastiach Severného Írska a Írska, aby sa vybudovali mosty zmierenia a komunikácie medzi najviac rozdelenými komunitami a aby sme ako Európania ďalej bránili hodnoty a ľudské práva.

My v Baskicku stále trpíme teroristickým násilím a čakáme, kým Euskadi Ta Askatasuna (ETA) nezačuje volanie baskickej spoločnosti, ktorá je unavená utrpením a žiada ju, aby sa raz a navždy vzdala násilia. Čakáme na vyhlásenie definitívneho prímeria. Za týchto okolností očakávam od Európskej únie rovnakú solidaritu a jednoznačnú podporu Baskicka pri budovaní mieru a zmierenia, čo si všetci želáme.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, žiadna krajina nebola záchrannými opatreniami znevýhodnená viac než Írsko a žiadny národ neutrpel tak veľmi ako Íri. Írsky minister financií Brian Lenihan urobil samé správne rozhodnutia. Všetci štátni zamestnanci od predsedu vlády až po najnižšie postaveného štátneho úradníka, dokonca aj príjemcovia podpory v nezamestnanosti, si pritiahli opasky a prijali obrovské zníženie príjmu. Teraz zisťujú, že keby neboli prijali žiadne z týchto bolestivých rozhodnutí, keby boli len ďalej míňali, tak by získali nárok, podobne ako Gréci, na vlastné záchranné opatrenia a čo je ešte horšie, teraz zisťujú, že sú povinní zapojiť sa do záchrany Grécka. Navyše však zisťujú aj to, že v prepočte na obyvateľa Írsko prispieva viac než väčšina ostatných členov eurozóny.

Každý ortodoxný ekonóm by navrhol, aby sme v takomto období niektorým hospodárstvam eurozóny umožnili opäť zaviesť vlastnú menu, devalvovať, kúpiť si čas a upraviť ceny tak, aby sa dokázali vrátiť späť na trh. Namiesto toho odsudzujeme národy južnej Európy na roky chudoby a deflácie a daňovníkom severnej Európy nakladáme obrovský dlh. To všetko len preto, aby sme zachránili niekoľko tvárí. Máme naozaj najdrahšie tváre od doby Heleny Trójskej, ktorá spôsobila vyslanie tisícky lodí!

  James Nicholson (ECR). – Vážený pán predsedajúci, nechcel som predložiť vysvetlenie hlasovania o tejto konkrétnej veci, ale pán spravodajca počas svojho prejavu odkázal len na Dr. Paisleyho a pána Adamsa a povedal, že priniesli do Severného Írska mier. No, pán Adams a Dr. Paisley možno priniesli veľa vecí, ale mier medzi nimi určite nebol. Mnohí ľudia si môžu nárokovať dosiahnutie mieru v Severnom Írsku, ale hlavnú ťarchu bremena priniesť do Severného Írska mier niesli v skutočnosti David Trimble a John Hume a ja dúfam, že pán spravodajca uvedie nabudúce správne údaje. V minulosti niesli hlavnú ťarchu práve oni.

Chcel by som objasniť, že som dnes hlasoval za, pretože si myslím, že v Severnom Írsku dnes stále potrebujeme podporu, aby sme udržali to, čo sa tam dosiahlo. Vôbec nie je isté, že mier pretrvá, pretože na oboch stranách sú ľudia – a nedávno sme videli, ako sa prejavili –, ktorí sa snažia zmariť všetko, čo sa dosiahlo.

Voľba podpredsedu Európskeho parlamentu

  Jacek Olgierd Kurski (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, bol som jedným z 334 poslancov Európskeho parlamentu, ktorí podporili pastora Tőkésa do funkcie podpredsedu Európskeho parlamentu. Je hrdinom mojej mladosti. Ako novinár pre hnutie Solidarita v roku 1989 a pod paľbou kriminálnej Ceauşescovej tajnej polície Securitate som písal o rumunskej revolúcii a táto revolúcia sa začala v Temešvári prejavom pána Tőkésa 16. decembra 1989.

Zarmucuje ma však, že dnes bol obeťou, a to najprv obeťou počítačovej chyby, na základe ktorej sa nesprávne zarátalo 168 hlasov, a že predsedajúci týchto 168 hlasov prirátal k celkovému počtu, čo vyvolalo všeobecnú kontroverziu. Ak preto niekto spochybní legálnosť zvolenia pána Tőkésa za podpredsedu Európskeho parlamentu, potom som za to, aby sa hlasovanie zopakovalo. Som si istý, že výsledok bude ešte priaznivejší. Mandát takého uznávaného človeka v Európskom parlamente nesmie nik spochybňovať. Myslím si teda, že je v záujme samotného pána Tőkésa, aby sa hlasovanie zopakovalo, ak by niekto vyvolával pochybnosti.

Správa: Marian-Jean Marinescu (A7-016/2010)

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som za správu, ktorú predložil pán Marinescu – ktorému by som chcel zároveň poďakovať –, pretože si myslím, že efektívna nákladná doprava na súčasnej technickej úrovni je základným predpokladom nielen konkurencieschopnosti, ale aj samotného prežitia európskych podnikov. Okrem toho v plnom rozsahu podporujem želanie spravodajcu opätovne začleniť niektoré časti textu, ktoré tento Parlament schválil v prvom čítaní.

Správa: David Martin (A7-0043/2010)

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, keď sme dnes začali hlasovať, dospeli sme do situácie, ktorá sa v tomto Parlamente ešte nevyskytla – teda že boli zaznamenané len hlasy za. Hovorím vám, vážený pán predsedajúci, že to bola len otázka času. Toto je, samozrejme, presne ten istý postup, ktorý EÚ zaujala pri referendách idúcich po sebe.

Európska ústava alebo Lisabonská zmluva boli opakovane odmietnuté v hlasovaní, 54 percentami francúzskych voličov, 62 % holandských voličov, 53 % írskych voličov, a reakcia bola vždy pokračovať bez ohľadu na to, ignorovať námietky obyvateľov, počuť len súhlas, aj keď ľudia vyjadrili opačný názor. Tento postup sme teraz prijali alebo zaviedli v tomto Parlamente. Znemožnili sme ľuďom, aby prejavili svoj nesúhlas s projektom. Chcel by som upraviť jeden starý výrok: ktorej časti slova „nie“ nerozumiete?

  Syed Kamall (ECR). – Vážený pán predsedajúci, pri pohľade na túto dnešnú správu o rokovacom poriadku a jeho prispôsobení Lisabonskej zmluve je zaujímavé, že hovoríme s mnohými poslancami tohto Parlamentu a oni v skutočnosti nevedia, čo je v Lisabonskej zmluve vlastne napísané a aký dosah má na našich voličov a ich každodenný život.

Zoberte si napríklad všetky tie záchranné opatrenia pre Grécko. Ak sa pozriete na to, o čom sa diskutovalo v Rade, išlo o článok 122 Lisabonskej zmluvy, ktorý mal byť článkom o solidarite a kde sa uvádza: „v duchu solidarity medzi členskými štátmi... ak sa vyskytnú vážne ťažkosti v dodávke určitých produktov najmä v oblasti energetiky“ alebo „ak členský štát má alebo mu hrozia závažné ťažkosti spôsobené prírodnými katastrofami“. To sa teraz využíva ako zámienka pre členské štáty, či už sú členmi eurozóny, alebo nie, zachrániť krajinu, ktorá sa sama dostala do chaosu vlastným zavinením a nie v dôsledku výnimočných udalostí.

Voličom by sme mali jasne priznať, čo pre nich znamená Lisabonská zmluva. Znamená to zobrať peniaze daňových poplatníkov a zachraňovať krajiny, ktoré nedokážu riadiť vlastné záležitosti?

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, tento Parlament má mimoriadny talent, keď ide o reformy rokovacieho poriadku, ktoré sú vždy vypracované tak, aby obmedzili práva menšiny alebo outsiderov, Untermenschen, ktorými do určitej miery sme. Minulý rok sme pošliapali pravidlo, ktoré na základe článku 24 rokovacieho poriadku umožňuje nezávislým poslancom určiť vlastného zástupcu.

Poznámkou, ktorá bola – prepáčte mi ten výraz – jednou z najhlúpejších poznámok, ktoré som počul počas parlamentnej kariéry, ste povedali, vážený pán predsedajúci, že to nemožno urobiť, pretože nie ste rovnakého politického presvedčenia ako ja. Je pravda, že som nezávislý poslanec zo zásady, zatiaľ čo vy ste boli nezávislý preto, lebo vás podviedli vaši priatelia.

Existoval však aspoň jeden spôsob, pán predsedajúci, ako vyriešiť tento spor, a to hlasovaním. Hlasovanie je v demokracii bežným postupom. Ale nie, teraz bude zástupcov nezávislých poslancov vyberať predseda Parlamentu. To je ďalšia fraška.

Túto myšlienku v skutočnosti pripravil pán Martin, ktorý všetko naplánoval spolu so zástupcami dvoch hlavných skupín. Navyše mi to pripomína predchádzajúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku, za ktorými stál pán Corbett, hoci ten teraz už upadol do zabudnutia a vo voľbách do Európskeho parlamentu ho, našťastie, porazil môj priateľ Nick Griffin.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 86 v správe pána Martina stanovuje, že zástupca nezávislých poslancov na Konferencii predsedov nebude určený samotnými nezávislými poslancami, ale predsedom parlamentu. Ako dôvod sa uvádza neexistencia konsenzu medzi nezávislými poslancami. Kladiem si otázku, v čom spočíva problém. Konsenzus neexistuje v tomto Parlamente ani pri voľbe predsedu, a práve preto uskutočňujeme demokratické voľby. Zástupca nezávislých poslancov musí byť reprezentatívny, a preto je najlepším riešením zorganizovať voľby.

Európsky parlament sa začína prejavovať ako nejaký bábkový parlament, v ktorom samotný predseda Parlamentu rozhoduje o tom, kto bude zástupcom niektorých jeho oponentov. Zaujímal by ma aj základ pre toto rozhodnutie. Je založené na reprezentatívnosti? Je založené na osobných sympatiách voči niektorému nezávislému poslancovi alebo na priateľstve s ním? Aké kritériá bude Parlament uplatňovať pri rozhodovaní o zástupcovi nezávislých poslancov? Potešilo by ma, keby sa bol predseda k tejto veci vyjadril pred hlasovaním, ale, žiaľ, takéto vyjadrenie sme si nemohli vypočuť.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Pán predseda, pri všetkej úcte k vám, ako aj k tejto inštitúcii sa teraz pri rokovaní o rokovacom poriadku a prispôsobení Lisabonskej zmluve nedá nespomenúť aj diera v rokovacom poriadku, ktorá umožnila také hlasovanie a taký výsledok hlasovania pri voľbe pána Tőkésa do funkcie podpredsedu.

Nerozumiem, ako môžu predsedovia vydávať rozporné hlasovanie, teda rozporné výsledky hlasovania, a rozumiem všetkým svojim kolegom, ktorí majú pochybnosti o tom, či ich hlas bol správne započítaný. Z toho pohľadu si myslím, že Európska únia a Európsky parlament by mali konať transparentne, prehľadne, a pokiaľ niektorí poslanci, kolegovia majú pocit, že ich hlasovanie bolo vyhodnotené hlasovacím zariadením ináč, ako hlasovali, a nemali si to možnosť overiť na svojich monitoroch, tak to hlasovanie bude asi stále rozporuplné.

Z tohto pohľadu si myslím, že sa v záujme pána Tőkésa a v záujme dôveryhodnosti Európskeho parlamentu treba naozaj vrátiť k tomuto hlasovaniu a opätovne odhlasovať tak, aby do budúcnosti neboli pochybnosti o voľbe podpredsedu Európskeho parlamentu.

Správa: Sidonia Elżbieta Jędrzejewska (A7-0183/2010).

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, rakovina z Grécka sa šíri po celom Stredomorí. Tento týždeň sme si prečítali, že Európska komisia sa pripravuje na záchranu Španielska a predseda Európskej rady pán Van Rompuy otvorene priznáva, že v takom prípade by 750 miliárd EUR, ktoré už boli vyhradené v rámci núdzového záchranného fondu, bolo úplne neadekvátnych.

Ako sa nádor šíri, naši vedúci predstavitelia sa rozhodli – namiesto zváženia možnosti amputácie – pre zdĺhavú liečbu chemoterapiou, ktorá bude drahá, bolestivá a s neistým výsledkom. Chcem tým povedať, že sa pokúsia vytvoriť mašinériu, ktorú pán Van Rompuy nazýva hospodárske riadenie a ktorú jeho predchodca nazval fiškálnym federalizmom: daňová harmonizácia, zdanenie finančných transakcií, európska dlhová agentúra alebo Európsky menový fond. Cieľom všetkých týchto mechanizmov je pokúsiť sa previesť peniaze, aby sa ich projekt udržal, aj keby bolo, samozrejme, oveľa jednoduchšie ušetriť daňovým poplatníkom ťarchu týchto záchranných opatrení a poskytnúť zasiahnutým hospodárstvam mohutný stimul tým, že by sa im umožnilo devalvovať menu a upraviť ceny tak, aby sa dokázali vrátiť na trh. Akú vysokú cenu očakávame od našich ľudí, aby ustúpili povýšenectvu svojich elít!

Správa: Michael Cashman (A7-0165/2010)

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pri príležitosti miléniového samitu z roku 2000 zopakovali najbohatšie krajiny vrátane krajín Európskej únie svoj sľub, že do roku 2015 dosiahnu konkrétne ciele: zníženie hladu a chudoby, zlepšenie vzdelávania a zdravotníctva a ochranu životného prostredia v rozvojových krajinách.

Po takmer 10 rokoch si myslíme, že Európa ako hlavný medzinárodný hráč v oblasti rozvojovej pomoci sa teraz musí ešte naliehavejšie než kedykoľvek predtým ujať vedúcej úlohy. Niet pochýb o tom, že v posledných rokoch pomohlo zvýšenie rozvojovej pomoci zmierniť utrpenie miliónov ľudí. Je síce pravda, že pomoc funguje, je však potrebné urobiť oveľa viac, v neposlednom rade vzhľadom na to, že súčasná medzinárodná kríza prinúti mnohé členské štáty, aby znížili prostriedky vyhradené na pomoc týmto krajinám.

Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že v tejto chvíli musíme preskúmať inovatívne mechanizmy financovania. Členské štáty EÚ musia začať uzatvárať skutočné strategické partnerstvá politického charakteru s týmito krajinami. To znamená, že všetci partneri musia opäť prejaviť politickú vôľu na dosiahnutie prioritných cieľov, medzi ktoré patria: súdržnosť politík rozvoja, riešenie zmeny klímy a globálnej krízy, riadenie a práva, právo na potraviny a rozvojové vzdelávanie. To je naďalej naša úloha číslo jeden, vážený pán predsedajúci.

  Sonia Alfano (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasovala som za správu pána Cashmana, pretože verím, že tento Parlament a európske inštitúcie sú povinné rešpektovať a plniť záväzky dané ľuďom, ktorí žijú v menej rozvinutých krajinách, najmä v afrických krajinách.

Nesmieme dopustiť, aby sme v roku 2015 zistili, že osem cieľov, ktoré sme si stanovili, sa nedosiahlo, pretože za dosiahnutím rozvojových cieľov tisícročia, za týmito percentami – na toto by sme nemali zabúdať –, sú miliardy ľudí, ktorí trpia a nemajú príležitosť žiť dôstojne.

Európska únia musí ísť príkladom a byť vedúcou silou v oblasti rozvojovej pomoci. Odpustenie verejného dlhu a intenzívnejšie úsilie pri presadzovaní správneho využívania pomoci patria medzi hlavné body tohto projektu založeného na solidarite, dosiahnutie ktorého – to si musíme uvedomovať – nemožno odsunúť na neskôr bez ďalších obetí na ľudských životoch.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Voľba podpredsedu Európskeho parlamentu

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Pál Schmitt, podpredseda Európskeho parlamentu, bol nedávno zvolený za predsedu novozvoleného maďarského parlamentu. Moji kolegovia a ja sme museli zvoliť nového podpredsedu. Keďže pán László Tőkés, maďarský člen Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) spĺňa všetky kritériá na výkon tejto funkcie (integrita, angažovanosť, podpora európskeho projektu), hlasovala som za jeho kandidatúru.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. – (RO) Vymenovanie Lászlóa Tőkésa za podpredsedu Európskeho parlamentu je vzhľadom na šovinistický charakter vyjadrení tohto kolegu poslanca urážkou Rumunska. Jeho zvolenie vyvoláva vlastne ešte väčšie pochybnosti v súvislosti s uplatnením sporného postupu pri voľbe. Takéto vymenovanie sa v Európskom parlamente, fóre, ktoré sa zodpovedá európskym občanom, nemalo stať. Keďže sa tak už stalo, boli by sme privítali, keby sa hlasovanie uskutočnilo za podmienok, ktoré by boli úplne v súlade so štandardným postupom. Keďže sa tak nestalo, táto voľba má vplyv na imidž Európskeho parlamentu, najmä v Rumunsku, kde sa verejnosť priamo zaujíma o túto záležitosť. Či bude László Tőkés vykonávať túto funkciu, ktorú teraz zaujíma, dobre, je v tomto kritickom momente menej dôležité. V skutočnosti je podstatné to, že európsky národ bol hlboko urazený.

  Ioan Mircea Paşcu (S&D), písomne. – Dnešné hlasovanie o zvolení pána Tőkésa za podpredsedu EP bolo hanebné. Po prvé, vysvetlenie predsedajúceho o tom, ako prebehlo hlasovanie, bolo zmätočné a rozporuplné. V dôsledku toho nik presne nevedel, ako pokračovať. Po druhé, je zaujímavé, že riadne nefungovali hlasovacie zariadenia viacerých rumunských poslancov EP, ktorí mali podľa všetkého hlasovať proti. Po tretie, hlasovanie aj tak prebehlo a predsedajúci odišiel z miestnosti a nechal celú vec nevyriešenú. Po štvrté, rozumná požiadavka z pléna, aby sa hlasovanie zopakovalo za normálnych podmienok, bola zamietnutá. Po piate, podobne to bolo s oznámením, že bolo odovzdaných viac hlasov než prítomných poslancov! Po šieste, jednoducho nám oznámili, že hlasovanie bolo aj tak platné! Po siedme, ani tak nedokázal nik vysvetliť, ako mohlo 168 hlasov predstavovať kvalifikovanú väčšinu v Parlamente so 751 poslancami.

V skutočnosti tak poslanecký klub EPP násilne vnútil svoju vôľu celému Parlamentu! Je mi to ľúto, pretože také konanie ich nie je hodné a my ostatní poslanci EP si taktiež zaslúžime lepší prístup!

Správa: Barbara Matera (A7-0180/2010)

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Z dôvodov politickej solidarity s priateľmi z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) som hlasoval za správu talianskej kolegyne Barbary Materovej (PPE, IT) o návrhu rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii vo výške približne 6,6 milióna EUR ako pomoc Španielsku, ktoré sa musí vyrovnať s prepúšťaním v odvetví ostatných nekovových minerálnych výrobkov. Nespochybňujem úplne analýzu Európskej komisie založenú na údajoch, ktoré poskytlo Španielske kráľovstvo, no myslím, si, že je zvláštne, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii by sa mal zmobilizovať v prípade situácie, ktorá je len dôsledkom spľasnutia bubliny na trhu s nehnuteľnosťami v Španielsku. Pokles množstva vydaných stavebných povolení a teda aj spotreby dlaždíc a keramických a nekovových minerálnych výrobkov je v skutočnosti dôsledkom zníženia objemu hypoték. Kam smerujeme argumentáciou tohto typu? Môžeme naozaj tvrdiť, že toto je prispôsobenie sa globalizácii? Myslím si tiež, že správne náklady viac než 400 000 EUR sú neprimerané, aj keď sa zdá, že hlavnou príčinou tejto vysokej sumy je štúdia za 60 000 EUR, cena ktorej sa zdá byť neúmerne vysoká. Pokračovanie nabudúce...

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Nárast nezamestnanosti je jedným z najškodlivejších dôsledkov súčasnej hospodárskej a finančnej krízy. Prehĺbenie trhovej nestability prispelo k zhoršeniu situácie mnohých podnikov, ktoré sa ťažšie prispôsobujú globalizácii. V tomto prípade pocítilo tieto negatívne dôsledky 181 podnikov z regiónu Comunidad Valenciana. Španielsko poskytlo dostatočné odôvodnenie žiadosti na mobilizáciu fondu a ja si myslím, že túto žiadosť treba podporiť.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Myslím si, že je naliehavo potrebná osobitná pomoc pre pracovníkov, ktorí boli prepustení alebo ktorých ovplyvnilo súčasné globálne hospodárske prostredie, ako sa to stalo v tomto prípade, keď bolo zo 181 podnikov španielskeho regiónu Valencia prepustených 2 425 pracovníkov. Realizácia pomoci zameranej na rekvalifikáciu a opätovné začlenenie týchto pracovníkov do pracovného trhu sú veľmi dôležité, nielen pre zotavenie hospodárstva, ale aj pre sociálnu stabilitu. Preto hlasujem za toto uznesenie. Chcel by som zopakovať odporúčanie Komisie, že by sa nemali vyplácať prostriedky z Európskeho sociálneho fondu s cieľom poskytnúť platby v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). Sú to fondy s rôznymi cieľmi, ktoré sa navzájom dopĺňajú, a nemôžu jeden druhý nahradiť. Keďže ide o výnimočné opatrenie, EGF musí mať samostatné financovanie a bude vážnou chybou, ak sa ako náhradné opatrenie bude financovanie v rámci EGF poskytovať na úkor Európskeho sociálneho fondu alebo iného štrukturálneho fondu.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Španielsko 2. septembra 2009 podalo žiadosť o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vzhľadom na pracovníkov prepustených zo 181 podnikov pôsobiacich v oblasti výroby ostatných nekovových minerálnych výrobkov v jedinom regióne na úrovni NUTS II, v regióne Comunidad Valenciana. Myslím si, že táto žiadosť je v súlade s požiadavkami na určenie finančných príspevkov stanovenými v článku 10 nariadenia (ES) č. 1927/2006. Preto som súhlasil s touto správou a návrhom Komisie zmobilizovať sumu 6 598 735 EUR, pretože z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) sa môžu financovať len opatrenia, ktoré pomôžu prepusteným pracovníkom zapojiť sa do pracovného trhu, a peniaze z fondu vytvárajú podmienky pre prepustených pracovníkov, aby si našli stálu alebo dočasnú prácu, aby sa zapojili do odborných vzdelávacích programov a nadobudli vedomosti potrebné na splnenie potrieb pracovného trhu, aby si založili podnik alebo sa stali samostatne zárobkovo činní. Litva už takisto využila podporu z tohto fondu.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správy o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), pretože si myslím, že je veľmi dôležité zdôrazniť význam fondu.

Tento nástroj bol vytvorený na poskytovanie podporných opatrení na trhu práce zameraných výlučne na pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku štrukturálnych zmien v usporiadaní medzinárodného obchodu a na pomoc pri ich opätovnom začlenení do trhu práce.

Je to mimoriadne užitočný nástroj, v rámci ktorého bolo od roku 2007 dodnes podaných 55 žiadostí zo 17 členských štátov o podporu pre 52 334 prepustených pracovníkov, pre ktorých bola vyčlenená celková suma 271,9 milióna EUR.

Analýza údajov, ktoré máme k dispozícii, preto naznačuje, že na každého prepusteného pracovníka bola z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii zmobilizovaná suma vo výške 5 195 EUR, suma, ktorá sa v podstate využila na realizáciu personalizovaných balíkov služieb vypracovaných osobitne s cieľom opätovne zapojiť týchto pracovníkov do trhu práce.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Vzhľadom na španielskych pracovníkov z regiónu Valencia, ktorí boli obetovaní globalizácii, som sa zdržal hlasovania. Vzhľadom na situáciu, do ktorej ich priviedol vplyv neoliberálnych politík nanútených Európskou úniou, by človek našiel dôvod hlasovať proti almužne, ktorú im európska elita považovala za primerané ponúknuť. No aspoň to málo, čo dostanú, môže zmierniť ich utrpenie. To však neospravedlňuje prístup Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Podporuje presun výroby do Maroka a Alžírska, ktorý sa teraz uskutočňuje, a zvyšuje zisky najbohatších. V oligarchii eurokratov sa dá čisté svedomie kúpiť za lacný peniaz.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov v dôsledku globalizácie. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v rôznych krajinách, najmä v Číne a Indii, a to často na úkor krajín, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťou presídľovania spoločností, a fond je veľmi dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. V minulosti využívali EGF iné krajiny EÚ a teraz sa rovnaká pomoc môže rozšíriť aj na Valenciu v Španielsku v dôsledku tamojšej súčasnej situácie, keď bolo prepustených viac než 2 400 pracovníkov zo 181 podnikov v odvetví výroby ostatných nekovových minerálnych výrobkov. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa sa zaoberá mobilizáciou Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech regiónu Valencia v Španielsku (6 598 735 EUR) v dôsledku 2 425 prepustených pracovníkov zo 181 podnikov v oblasti výroby ostatných nekovových minerálnych výrobkov. Prostriedky sa dostanú priamo k postihnutým pracovníkom. Správa bola vo Výbore pre rozpočet (COBU) prijatá bez rozpravy. My zelení sme ju podporili tiež.

Správa: Barbara Matera (A7-0181/2010)

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Z dôvodov solidarity s Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Írskom a na základe správy svojej vynikajúcej talianskej kolegyne pani Materovej som hlasoval za návrh rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vo výške približne 2,7 milióna EUR ako pomoc Írsku, ktoré sa musí vyrovnať s prepúšťaním v odvetví spracovania krištáľu. Väčšina zo 600 prepustených pracovníkov pracovala v spoločnosti Waterford Crystal. Nespochybňujem analýzu Európskej komisie, myslím si však, že je zvláštne, že táto spoločnosť, ktorá mala problémy od roku 2005, môže byť dôvodom pre prispôsobenie sa globalizácii. V roku 2005 oznámila zatvorenie závodu v Dungarvane s cieľom konsolidovať všetky činnosti v hlavnom závode v meste Waterford v Kilkenny, ktorý zamestnával 1 000 pracovníkov. Operácia zahŕňala prepustenie asi 500 pracovníkov z Dungarvanu. Po zatvorení tohto závodu zorganizovali bývalí pracovníci a ich rodiny 30. januára 2009 demonštrácie, ktoré sa skončili v marci 2009 na základe dohody s pracovníkmi a po vyplatení 10 miliónov EUR (zdroj: Wikipédia). Je toto prispôsobenie sa globalizácii?

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Úprimne vítam kompenzáciu z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktorá bola rozdelená medzi bývalých pracovníkov spoločnosti Waterford Crystal a dodávateľských spoločností. Fond bol zriadený na pomoc pracovníkom, ktorí trpia v dôsledku štrukturálnych zmien v sieti svetového obchodu, a pre miestne spoločenstvo to bude veľmi dôležité, pretože závod Waterford Crystal je preň srdcovou záležitosťou.

Pretože toto odvetvie bolo pre región kľúčové, keďže tu boli mnohí kvalifikovaní miestni pracovníci zamestnaní v odvetví spracovania skla a v ďalších spoločnostiach a keďže toto odvetvie bolo mimoriadne dôležité pre identitu regiónu v okolí Waterfordu, tieto prostriedky budú pre pracovníkov a ich rodiny veľkou pomocou a pomôžu pri poskytovaní iných pracovných príležitostí pre týchto pracovníkov.

Je potrebné zaviesť na miestnej úrovni koordinačné opatrenia, aby sa zaistilo, že tieto prostriedky sa rozdelia správne. Pretože postihnutí pracovníci sú starší než iní pracovníci a pretože vykonávali vysokokvalifikovanú prácu, je potrebné zabezpečiť, aby sa prostriedky využili na poskytnutie ďalšieho odborného vzdelávania, na podporu podnikania a zlepšenie prístupu k zamestnaniu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Európska únia je hlavný prispievateľ do Medzinárodného fondu pre Írsko s podielom približne 57 % zo všetkých príspevkov za rok.

Preto vítam úlohu, ktorú Európske spoločenstvo zohráva pri poskytovaní hospodárskej a sociálnej pomoci Írsku s cieľom dosiahnuť mier a zmierenie.

Súčasné obdobie činnosti sa blíži ku koncu, ale je dôležité, že Európske spoločenstvo naďalej prispieva do Medzinárodného fondu pre Írsko a pomáha tak dosiahnuť ciele budovania mostov, spájania komunít a stimulovania rozvoja v regiónoch dvoch oblastí Írska, ktoré najviac trpeli nestabilitou počas nedávnych rokov.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Úprimne vítam toto rozhodnutie o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom spoločnosti Waterford Crystal. Svetová hospodárska kríza a rozsiahle zmeny vo svetovom obchode spôsobili prepustenie mnohých pracovníkov v Írsku a v celej Európe. Nalieham na írsku vládu, aby konala rýchlo a zabezpečila, že tieto zdroje sa rýchlo a účinne využijú na to, aby sa naplnili individuálne rekvalifikačné a vzdelávacie potreby pracovníkov. Časový harmonogram pre použitie týchto prostriedkov je obmedzený a nesmie sa strácať čas pri poskytovaní potrebných služieb. Je potrebné preskúmať nariadenie o EGF, aby sa umožnila väčšia flexibilita pri využívaní poskytnutých prostriedkov, najmä čo sa týka časového harmonogramu.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Krajina, ktorej sa hovorilo keltský tiger, sa kedysi chválila pozoruhodnou úrovňou rastu, ale v uplynulých rokoch utrpela v dôsledku krízy a účinkov globalizácie. Tieto účinky zasiahli írske sklárske odvetvie a dnes je takmer 600 pracovníkov v situácii, keď potrebujú pomoc. Súhlasím s mobilizáciou fondu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na ciele Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) hlasujem za poskytnutie pomoci pracovníkom prepusteným zo závodov spoločnosti Waterford Crystal v Írskej republike. Táto pomoc presahuje 2,5 milióna EUR a bude veľmi dôležitá, aby podporila postihnutých pracovníkov pri zvyšovaní kvalifikácie, pretože veľká väčšina z nich má viac než 45 rokov. Chcel by som však poukázať na očividné rozdiely a nerovnosť, ktoré sa vyskytli v rámci EGF. Stalo sa tak v dôsledku toho, že členské štáty opakovane nie sú schopné využívať prostriedky, ktoré sú k dispozícii, jasne na úkor pracovníkov, ktorí v týchto krajinách stratili prácu, podobne ako sa tak stalo v Portugalsku v dôsledku neustáleho nárastu bankrotov a miery nezamestnanosti.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Írsko podalo 7. augusta 2009 žiadosť o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vzhľadom na prepustenie pracovníkov zo spoločnosti Waterford Crystal a troch jej dodávateľov, respektíve ďalších podnikov vo výrobnom reťazci. Myslím si, že táto žiadosť je v súlade s požiadavkami na určenie finančných príspevkov stanovenými v článku 10 nariadenia (ES) č. 1927/2006. Súhlasil som s touto správou a návrhom Komisie zmobilizovať sumu 2 570 853 EUR, pretože z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) sú financované len opatrenia, ktoré pomôžu prepusteným pracovníkom zapojiť sa do pracovného trhu, a peniaze z tohto fondu vytvárajú podmienky pre prepustených pracovníkov, aby si našli stálu alebo dočasnú prácu, aby sa zapojili do odborných vzdelávacích programov a nadobudli vedomosti potrebné na splnenie potrieb pracovného trhu, aby si založili podnik alebo sa stali samostatne zárobkovo činní. Litva už takisto využila podporu z tohto fondu.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Vzhľadom na pracovníkov z írskej spoločnosti Waterford Crystal, ktorí boli obetovaní globalizácii, som sa zdržal hlasovania. Vzhľadom na situáciu, do ktorej ich priviedol vplyv neoliberálnych politík, ktoré presadzovala Európska únia, človek by našiel dôvod hlasovať proti almužne, ktorú im európska elita považovala za primerané ponúknuť. No aspoň to málo, čo dostanú, môže zmierniť ich utrpenie. To však neospravedlňuje prístup Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. To podporuje nedávne špekulácie bánk a zisky, ktoré na chrbtoch európskych pracujúcich dosahujú fondy z USA, ako napríklad KPS Capital Partners. V kráľovstve eurokratov sa dá čisté svedomie kúpiť za lacný peniaz.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov v dôsledku globalizácie. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v rôznych krajinách, najmä v Číne a Indii, a to často na úkor krajín, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťou presídľovania spoločností, a fond je veľmi dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. Fond EGF už v minulosti využili iné krajiny EÚ, preto by sme teraz mali poskytnúť túto pomoc Írskej republike, najmä podnikom v odvetviach spracovania skla a krištáľu. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa sa zaoberá mobilizáciou EGF v prospech írskych pracovníkov (2 570 853 EUR) v dôsledku prepúšťania v spoločnosti Waterford Crystal a u troch jej dodávateľov pôsobiacich v odvetví výroby krištáľu. Prostriedky sa dostanú priamo k postihnutým pracovníkom. Správa bola vo Výbore pre rozpočet (COBU) prijatá bez rozpravy. Hlasujem bez výhrad za túto správu.

Správa: Barbara Matera (A7-0179/2010)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Vítam rozhodnutia o mobilizácii finančnej pomoci prepusteným pracovníkom, ktorí stratili pracovné miesta v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej kríze v troch konkrétnych príkladoch – v prípade regiónov Comunidad Valenciana a Castilla-La Mancha v Španielsku, ako aj v prípade spoločnosti Waterford Crystal na výrobu krištáľu v Írsku. Celková výška podpory v týchto prípadoch dosahuje 11 miliónov EUR a bude sa týkať 3 663 prepustených pracovníkov. Hoci pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii nevyrieši všetky problémy spôsobené finančnou a hospodárskou krízou, nalieham na inštitúcie EÚ, aby účinne a včas vyhodnotili žiadosti, a na členské štáty, aby sa aktívne zapojili do tohto fondu.

V našej krajine Litve bola finančná pomoc nedávno pridelená pracovníkom, ktorí stratili pracovné miesta v odvetviach stavebníctva, nábytkárstva a odevného priemyslu, ako aj pracovníkom v závode Snaigė v meste Alytus. Túto pomoc vysoko ocenili tí, ktorých svetová finančná a hospodárska kríza postihla najviac.

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Z dôvodov solidarity s Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Írskom a na základe správy talianskej kolegyne pani Materovej (PPE, IT) som hlasoval za návrh rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vo výške približne 2 milióna EUR ako pomoc Španielsku, ktoré sa musí vyrovnať s prepúšťaním v drevospracujúcom priemysle. Španielske kráľovstvo v skutočnosti zdôvodňuje svoju žiadosť na základe toho, že hospodárska a finančná kríza spôsobila náhly kolaps svetového hospodárstva, čo malo vážny dosah na množstvo odvetví, najmä čo sa týka dopytu v oblasti stavebníctva a teda aj v oblasti výrobkov z dreva. Pravda je, že kríza spôsobila prasknutie bubliny na španielskom trhu s nehnuteľnosťami a je ťažké nájsť dôvod, prečo by v tomto prípade malo ísť o prispôsobenie sa globalizácii... Ak sa pozriete, čo sa financuje (napríklad 57 podpôr podnikania, pričom každá stojí 3 000 EUR, čo spolu predstavuje 171 000 EUR, 16 odborných workshopov kombinovaných s pracovným umiestnením po 12 500 EUR za každý, čo spolu predstavuje 200 000 EUR atď.), kde je tu prispôsobenie sa globalizácii? Pokračovanie nabudúce...

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Množstvo odvetví a podnikov zasiahnutých krízou a globalizáciou si kladie otázku, či súčasný európsky hospodársky model bude životaschopný a udržateľný. Ak nespochybníme poskytovanie pomoci pracovníkom, ktorí boli prepustení, nemožno povedať to isté o zachovaní súčasného stavu, ktorý podľa všetkého zhoršuje ťažké situácie, ako napríklad situáciu pracovníkov pri ťažbe dreva a korku v regióne Castilla-La Mancha.

Okrem poskytovania občasnej pomoci musia byť Európska únia a členské štáty schopné podporovať hospodárske prostredie, ktoré bude bez zbytočných byrokratických prekážok, ktoré bude priaznivé voči podnikateľom a ktoré odmení riziko a inováciu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za poskytnutie pomoci v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii vzhľadom na mimoriadne negatívne dôsledky zatvorenia 36 drevospracujúcich spoločností počas deviatich mesiacov v španielskom regióne Castilla-La Mancha, čo viedlo k prepusteniu 585 pracovníkov. Táto situácia je o to vážnejšia, že tento región trpí úbytkom obyvateľstva a tým, že pracovníkom takmer úplne chýba iný druh kvalifikácie. Preto by som chcel zdôrazniť, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť negatívnemu dosahu súčasnej hospodárskej krízy na väčšinu vidieckych oblastí.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Španielsko predložilo Komisii 9. októbra 2009 žiadosť o mobilizáciu celkovej sumy 1 950 000 EUR v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vzhľadom na 585 pracovníkov prepustených z 36 podnikov v oblasti výroby dreva a výrobkov z dreva a korku okrem nábytku a výroby predmetov zo slamy a prúteného materiálu v regióne Castilla-La Mancha počas deväťmesačného sledovaného obdobia od 1. novembra 2008 do 31. júla 2009. Súhlasím s hodnotením Komisie, že táto žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a odporúčanie Komisie rozpočtovému orgánu schváliť žiadosť, pretože z prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii sa financujú len opatrenia, ktoré pomáhajú prepusteným pracovníkom zapojiť sa do pracovného trhu, a peniaze z tohto fondu vytvárajú podmienky pre prepustených pracovníkov, aby si našli stálu alebo dočasnú prácu, aby sa zapojili do odborných vzdelávacích programov a nadobudli vedomosti potrebné na splnenie potrieb pracovného trhu, aby si založili podnik alebo sa stali samostatne zárobkovo činní. Litva už takisto využila podporu z tohto fondu.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Vzhľadom na španielskych pracovníkov z regiónu Castilla-La Mancha, ktorých zasiahla globalizácia, som sa zdržal hlasovania. Vzhľadom na situáciu, do ktorej ich priviedol vplyv neoliberálnych politík, ktoré presadzovala Európska únia, človek by našiel dôvod hlasovať proti almužne, ktorú im európska elita považovala za primerané ponúknuť. No aspoň to málo, čo dostanú, môže zmierniť ich utrpenie. To však neospravedlňuje prístup Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. To podporuje špekulácie na trhu s nehnuteľnosťami a jeho kolaps a takisto zisky, ktoré úroky zarábajú pre banky. Eurokratickí tyrani si môžu čisté svedomie kúpiť za lacný peniaz.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov v dôsledku globalizácie. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v rôznych krajinách, najmä v Číne a Indii, a to často na úkor krajín, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťou presídľovania spoločností, a fond je veľmi dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. V minulosti využívali EGF iné krajiny EÚ, rovnaká pomoc by sa preto mala rozšíriť na región Castilla-La Mancha v Španielsku v dôsledku 585 prepustených pracovníkov z 36 podnikov pôsobiacich v odvetví výroby výrobkov z dreva a korku okrem nábytku a výroby predmetov zo slamy a prúteného materiálu. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa sa zaoberá mobilizáciou Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v prospech regiónu Castilla-La Mancha v Španielsku (1 950 000 EUR) v dôsledku prepustenia 585 pracovníkov z 36 podnikov pôsobiacich v odvetví výroby dreva a výrobkov z dreva a korku s výnimkou nábytku a výroby predmetov zo slamy a prúteného materiálu. Prostriedky sa dostanú priamo k postihnutým pracovníkom. Správa bola vo Výbore pre rozpočet prijatá bez rozpravy. My skupina Verts/ALE sme ju podporili.

Správa: Barbara Matera (A7-0178/2010)

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Z dôvodov solidarity s Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a na základe správy talianskej kolegyne pani Materovej som hlasoval za návrh rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vo výške 1,1 milióna EUR na financovanie technickej pomoci v súvislosti s EGF. Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia o EGF z roku 2006 sa 0,35 % z celkovej sumy dostupnej z fondu (500 miliónov EUR) vyhradí každoročne na technickú pomoc z iniciatívy Komisie. To predstavuje 1 750 000 EUR. Na technickú pomoc nebolo doteraz vyhradené nič. Úprimne povedané, zdá sa byť nezmyselné zorganizovať dve stretnutia 27 expertov (1 za každý členský štát), z ktorých každé stojí 35 000 EUR, a dva semináre o EGF, ktoré stoja 100 000 EUR, najmä ak sa prostriedky EGF nemajú využiť na prispôsobenie sa globalizácii, ale na prevádzkové náklady. A čo možno povedať o 10 štúdiách, z ktorých každá stojí 25 000 EUR? ... Pokračovanie nabudúce... ale človek skutočne nadobudne dojem, že tieto činnosti v rámci technickej pomoci sa vykonávajú len preto, aby sa minuli peniaze a pretože existuje právny základ.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Súhlasím s touto správou, pretože viac než polovica prostriedkov na technickú pomoc vyhradených Komisii sa použije na financovanie štúdií a hodnotení prebiehajúcich prípadov v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a na ich realizáciu, na predstavenie úspešných prípadov a získanie skúseností do budúcnosti a časť pridelených technických prostriedkov sa použije na vytvorenie databázy o opätovnom dlhodobom začlenení na pracovný trh. Vyzývam tiež, aby sa aspoň časť týchto rozpočtových prostriedkov využila na technické opatrenia, ktoré by mohli prispieť k skráteniu postupu vybavovania žiadostí, ktorý je v mnohých prípadoch žiadostí o pomoc príliš dlhý. Chcela by som vyzvať členské štáty, aby sa oboznámili s možnosťami a príležitosťami, ktoré EGF ponúka v situáciách masového prepúšťania, a aby ich využili, aby tiež využili dostupné prostriedky na podporu prepustených pracovníkov a na pomoc, aby sa mohli vrátiť na trh práce. Ďalej by som vyzvala členské štáty, aby si vymieňali informácie o osvedčených postupoch a aby získali informácie najmä od tých členských štátov, ktoré už zaviedli národné informačné siete o EGF so zapojením sociálnych partnerov a zainteresovaných strán na miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť kvalitnú štruktúru pomoci pre prípad masového prepúšťania.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Európska komisia vyzýva na mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, aby bolo možné poskytovať vhodnú a dostatočnú technickú pomoc pri reagovaní na mnohé žiadosti z rôznych krajín, ktoré sú konfrontované s nárastom počtu nezamestnaných v dôsledku medzinárodnej hospodárskej a finančnej krízy a globalizácie, čo ovplyvňuje platobnú schopnosť mnohých podnikov. Jednomyseľné hlasovanie v parlamentnom výbore predstavuje konsenzus týkajúci sa tejto žiadosti poslancov EP, ktorí sa týmto problémom veľmi dôkladne zaoberajú. Preto si myslím, že si zaslúži rovnakú pozornosť zo strany Parlamentu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré podporuje lepšiu realizáciu pomoci a pomocných mechanizmov zameraných na prepustených pracovníkov, pretože uznávam význam Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pri rekvalifikácii pracovníkov pracujúcich manuálne a pri zmierňovaní sociálno-ekonomického dosahu globálnej krízy. Okrem posilnenia opatrení na lepšiu kontrolu, audit a vyhodnotenie realizácie podporných plánov, ktoré boli schválené, by som chcel zdôrazniť, že je potrebné, aby sme sa zaoberali iniciatívami, ktoré povedú k väčšiemu a širšiemu využívaniu prostriedkov EGF zo strany členských štátov, najmä Portugalska, a snažili sa ich presadiť.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s touto správou a návrhom Komisie na mobilizáciu sumy vo výške 1 110 000 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) s cieľom financovať technickú pomoc pre Komisiu. Podľa článku 8 ods. 1 právneho základu sa 0,35 % z maximálnej ročnej sumy Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) môže každý rok vyhradiť na technickú pomoc na podnet Komisie. Každý rok možno využiť maximálne 1,75 milióna EUR na pokrytie potrieb uvedených na realizáciu fondu. Súhlasil som s návrhom Komisie, aby táto suma pokrývala nasledujúce činnosti: činnosti spojené s hodnotením EGF v polovici trvania, monitorovacie a realizačné štúdie, vytvorenie vedomostnej základne, výmena informácií a skúseností medzi členskými štátmi a odborníkmi a audítormi z Komisie, rozvoj sietí, organizovanie stretnutí odbornej skupiny kontaktných osôb EGF, organizovanie seminárov o vykonávaní fondu, ako aj informačné činnosti a publicita a ďalší rozvoj internetovej stránky EGF a uverejňovanie vo všetkých jazykoch EÚ. Aktivity EGF zohrávajú dôležitú úlohu a účelom prostriedkov z tohto fondu je poskytovať jednorazovú pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku globalizácie alebo hospodárskej krízy s cieľom uľahčiť ich návrat na pracovný trh.

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu v pevnom presvedčení, že je potrebné, aby boli postupy týkajúce sa Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii dynamickejšie.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 20. mája 2010 žiada o vyčlenenie sumy vo výške 1 110 000 EUR na financovanie kontroly a monitorovacích činností, ale najmä na financovanie informačných činností a technickej a administratívnej pomoci, pokiaľ ide o využívanie zdrojov členskými štátmi a sociálnymi partnermi. Na skrátenie časového rámca týchto postupov sú nevyhnutné jasné informácie, rovnako ako sú pre Úniu kľúčové nástroje, ktoré ju priblížia k občanom, ak sa má zabezpečiť transparentnosť a jasnosť. Od 1. mája 2009 je tento fond možné využívať aj na pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku vplyvu hospodárskej krízy a finančných trhov, na základe čoho je ešte relevantnejší a potrebnejší.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza z dôvodu globalizácie. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v rôznych krajinách, najmä v Číne a Indii, a to často na úkor krajín, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania spoločností, a je dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. Preto je tiež nutné posúdiť výkon tohto nového mechanizmu pomoci. Komisia sa vzhľadom na túto skutočnosť usiluje o mobilizáciu EGF s cieľom uhradiť administratívne náklady súvisiace s vypracovaním predbežného hodnotenia fungovania fondu. Toto bude zahrnovať štúdie o realizácii EGF, opätovné začlenenie pracovníkov do trhu práce, rozvoj sietí medzi útvarmi členských štátov zodpovedných za otázky týkajúce sa EGF a výmenu osvedčených postupov spolu s vytvorením a prevádzkovaním internetovej stránky.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je určený na poskytovanie rýchlej podpory tým pracovníkom, ktorí sa stali obeťami štrukturálnych zmien v systéme medzinárodného obchodu.

Komisia dňa 24. apríla 2010 prijala nový návrh na mobilizáciu EGF. Týka sa uvoľnenia sumy vo výške 1 110 000 EUR z fondu, ktorá by pokryla hlavné činnosti EGF, do ktorých patria monitorovacie a realizačné štúdie, vytvorenie vedomostnej základne, výmena informácií a skúseností medzi členskými štátmi a európskymi odborníkmi z EGF, organizovanie seminárov a ďalší rozvoj internetovej stránky EGF a uverejňovanie vo všetkých európskych jazykoch.

Podľa môjho názoru možno vykonávanie fondu iba privítať, keďže má tú výhodu, že podporuje členské štáty v správnom využívaní príležitostí, ktoré im EGF ponúka, najmä pokiaľ ide o pracovníkov. Som presvedčený, že vytvorenie vedomostnej základne je veľmi užitočné, pretože pôsobí ako spojivo medzi členskými štátmi a tak ich podnecuje k vzájomnej spolupráci a k tomu, aby sa inšpirovali tými krajinami, ktoré majú v tejto oblasti viac skúseností. Nakoniec považujem za povzbudzujúce, že v tomto procese vedie členské štáty tím odborníkov a dúfam, že v súvislosti s budúcim projektom EGF dôjde k ďalšiemu pokroku.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Táto správa sa týka mobilizácie sumy vo výške 1 110 000 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na poskytnutie technickej pomoci na podnet Komisie. Podľa návrhu Komisie je táto suma určená na pokrytie týchto činností: činnosti spojené s hodnotením EGF v polovici trvania (čl. 17) – monitorovacie a realizačné štúdie, vytvorenie vedomostnej základne, výmena informácií a skúseností medzi členskými štátmi a odborníkmi a audítormi z Komisie, rozvoj sietí, organizovanie stretnutí odbornej skupiny kontaktných osôb EGF, organizovanie seminárov o vykonávaní fondu, ako aj informačné činnosti a publicita (čl. 9) a ďalší rozvoj internetovej stránky EGF a uverejňovanie vo všetkých jazykoch EÚ. Správa bola vo Výbore pre rozpočet (COBU) prijatá bez rozpravy. My zelení sme ju podporili.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Nedávne finančné otrasy spôsobili, že mnoho ľudí zostalo nezamestnaných alebo nevyťažených. Je dobré, že EÚ je založená na zásade solidarity. Odkedy bol Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v roku 2006 založený, dostal takmer 30 žiadostí o sumy v celkovej výške 154 miliónov EUR, pričom v celej Európe bola poskytnutá pomoc 33 000 pracovníkom. Táto pomoc bola určená pre mnoho rôznych sektorov vrátane počítačového priemyslu, ako aj priemyselných odvetví mobilných telefónov a motorových vozidiel.

Finančná kríza bolestivo zasiahla pobaltské štáty. Od októbra 2008 do júla 2009 prišlo o zamestnanie viac ako 1 600 pracovníkov zamestnaných v litovských stavebných spoločnostiach. Polovica z nich si nenašla ďalšie zamestnanie alebo odišla do dôchodku a požiadala o pomoc. Väčšinu nákladov pokryl EGF a zvyšok pokryl litovský fond zamestnanosti. Chcel by som poďakovať EGF za poskytnutie pomoci, ktorá je zvolená veľmi pozorne a ktorá je sociálne zodpovedná. Uvediem jeden konkrétny príklad: do mája 2009 prišlo v priebehu piatich mesiacov o prácu 651 ľudí, ktorí boli zamestnaní v litovskej spoločnosti AB Snaigė (výrobca chladiarenského zariadenia) a u dvoch jej dodávateľov. Táto skutočnosť priamo ovplyvnila pracovníkov a ich rodiny, ako aj mesto Alytus, v ktorom má spoločnosť Snaigė svoje sídlo. Vzhľadom na túto situáciu bola veľká časť prostriedkov z EGF vyčlenená pre pracovníkov. Tieto prostriedky poskytnú pracovníkom príležitosť nájsť si zamestnanie, príležitosť na vzdelávanie a rekvalifikáciu.

Správy: Barbara Matera (A7-0180/2010, A7-0181/2010, A7-0179/2010)

  David Casa (PPE), písomne. – EGF bol vytvorený na pomoc tým pracovníkom, ktorých negatívne postihla globalizácia. Komisia prijala návrhy na prístup k fondu s cieľom pomôcť Írsku a Španielsku. Chcel by som zdôrazniť, že skutočné prípady, v ktorých sú tieto finančné prostriedky potrebné, sú vo všeobecnosti veľmi naliehavé, a preto by postup umožňovania prístupu k týmto prostriedkom mal byť čo najúčinnejší a najrýchlejší. V tejto súvislosti som súhlasil so závermi našej spravodajkyne a preto som hlasoval za túto správu.

Správy: Barbara Matera (A7-0180/2010, A7-0181/2010, A7-0179/2010, A7-0178/2010)

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je mimoriadne dôležitý na podporu opätovného začlenenia pracovníkov na trh práce, ktorí boli prepustení v dôsledku celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy.

Európske inštitúcie zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore hospodárskej obnovy najviac postihnutých členských štátov.

Opätovne vyzývam inštitúcie EÚ, aby konali spoločne pri uplatňovaní tejto pomoci urýchleným a flexibilným spôsobom na základe zjednodušených postupov, ktoré budú rýchlo reagovať na potreby pracovníkov, ktorí boli najviac zasiahnutí súčasným poklesom hospodárstva.

Správa: Michail Tremopoulos (A7-0139/2010)

  Sonia Alfano (ALDE), písomne. – (IT) Podľa prieskumu, ktorý uverejnil región Sicília koncom roka 2009 sa 75 % občanov domnieva, že európske fondy nemajú vôbec žiadny pozitívny vplyv alebo len veľmi malý. Ak potom uvážime, že podľa Dvora audítorov 51 % zdrojov vyčlenených pre Sicíliu na programové obdobie 2000 –2006 nebolo minutých a že v prípade vysokého percenta použitých prostriedkov došlo k nezrovnalostiam, ľahko pochopíme tento skoro úplný nedostatok dôvery verejnosti.

Z tohto dôvodu plne podporujem správu svojej kolegyne. Len prostredníctvom úplnej transparentnosti s cieľom zabezpečiť informovanosť verejnosti o účinnom využívaní verejných zdrojov, môžeme obnoviť dôveru v inštitúcie. Všetci musia mať možnosť sa dozvedieť, komu sú tieto prostriedky určené, a predovšetkým, na aký účel sú zamerané, a zároveň musia byť schopní sledovať všetky fázy od programovania až po vykonávanie intervencií.

Skutočnosť, že občanom umožníme monitorovať európske fondy, nie je len základným prejavom demokratického procesu, ale je aj odstrašujúcim prostriedkom proti akejkoľvek forme odčerpávania týchto verejných zdrojov. Pripomínam vám, že transparentnosť neznamená len uverejňovanie dokumentov: je to len prvý krok. Informácie musia byť dostupné a ľahko pochopiteľné. V opačnom prípade bude ich poskytovanie len akýmsi technickým úkonom, ktorý neslúži účelu žiadnej demokratickej kontroly.

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, ktorá zastáva cielený a dosiahnuteľný prístup k medziregionálnej výmene osvedčených postupov s cieľom umožniť stranám zapojeným do kohéznej politiky poučiť sa zo skúseností druhých. Som presvedčený, že prevaha otázok týkajúcich sa projektového riadenia subjektmi zapojenými do vykonávania kohéznej politiky je kľúčovým faktorom pri zlepšovaní a uľahčovaní riadenia. Členské štáty by mali decentralizovať vykonávanie kohéznej politiky, aby zabezpečili riadne fungovanie viacúrovňového riadenia pri dodržiavaní zásad partnerstva a subsidiarity. Vítam vypracovanie referenčnej príručky pre audit spolu s jej zjednodušením, konkrétne v otázkach týkajúcich sa oprávnenosti, finančného inžinierstva a finančného výkazníctva.

Chcel by som poukázať na prekážky, ktoré uviedli potenciálni uchádzači v súvislosti s využívaním štrukturálnych fondov. Majú väčšiu byrokratickú záťaž, priveľa zložitých nariadení, nedostatok transparentnosti v rozhodovacom procese a pravidlách o spolufinancovaní, ako aj oneskorené platby. Ak sa majú tieto prekážky odstrániť, mali by sa definovať dlhodobé kritériá pre projekty, ktoré sú spolufinancované zo štrukturálnych fondov, a pripraviť osobitné opatrenia spolu s novými kvalitatívnymi ukazovateľmi pre regióny s osobitnými geografickými charakteristikami, ako sú najvzdialenejšie regióny.

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, podporujem pozíciu pána Winklera a hlasoval som za revíziu inovačnej politiky Spoločenstva. Osobitne súhlasím so snahou zaviesť rozsiahlu stratégiu, ktorá sa nebude týkať len technologickej inovácie, ale aj inovácie v administratívnej, organizačnej a sociálnej oblasti. Z tohto dôvodu sa domnievam, že zapojenie finančného sveta a malých a stredných podnikov do definovania opatrení zameraných na podporu inovácie je kľúčové, pretože zameriava pozornosť na politické a hospodárske ciele na regionálnej úrovni.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Počiatočná verzia tejto správy z vlastnej iniciatívy, ktorú vypracoval pán Michail Tremopoulos, sa mi vôbec nepáčila. Preto som predložila desať pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, aby som jej dala nové smerovanie. Tak sa mi spolu s kolegami z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) podarilo znovu zaviesť francúzštinu a nemčinu ako komunikačné jazyky spolu s angličtinou, obmedziť požadované informácie na tie, ktoré sa skutočne využívajú, zachovať predpoklad, že európske fondy sa využívajú riadnym spôsobom a tak ďalej. Využívanie fondov by skutočne malo byť transparentnejšie, nemalo by to však byť zámienkou na nadmerné sťaženie postupov predkladania žiadostí o európske financovanie. Vďaka našej iniciatíve budú mať európski občania k dispozícii ďalšie informácie o využívaní európskych fondov, pričom nedôjde k väčšiemu byrokratickému zaťaženiu. Z tohto dôvodu som hlasovala za pozmenenú a doplnenú verziu tejto správy.

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za správu z vlastnej iniciatívy môjho gréckeho kolegu, pána poslanca Michaila Tremopoulosa, o transparentnosti v regionálnej politike a jej financovaní. Vítam Európsku iniciatívu za transparentnosť (EIT), ktorú prijala Európska komisia s cieľom zvýšiť transparentnosť, otvorenosť a zodpovednosť pri riadení Európskej únie. Podporujem potrebu regulovania a uplatňovania metód, ktoré zaručia transparentnosť postupov, ponúknu potenciálnym prijímateľom lepší prístup k štrukturálnym fondom a znížia administratívnu záťaž pre účastníkov. Riadiace orgány v členských štátoch musia transparentným spôsobom predložiť všetky fázy projektov financovaných zo štrukturálnych fondov. Sľubujem, že poslanci Európskeho parlamentu budú informovaní a zapoja sa do realizácie projektov vo svojich volebných obvodoch.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Účinné využívanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu je predpokladom pre rast našich hospodárstiev a vytváranie pracovných miest. Na zabezpečenie transparentnosti využívania fondov by sa mala v plnej miere realizovať Európska iniciatíva za transparentnosť. V súčasnosti neexistuje dostatok informácií o rozhodnutiach Komisie týkajúcich sa financovania významných projektov. Členské štáty zároveň využívajú odlišné úrovne na informovanie verejnosti o prijímateľoch pomoci EÚ. Som presvedčený, že transparentnosť by mala byť zabezpečená na všetkých úrovniach, pretože ide ruka v ruke so zjednodušením postupov na získavanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a umožňuje zapojenie verejnosti do diskusie o využívaní verejných financií, čo je nevyhnutným predpokladom na účinné využívanie fondov EÚ.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) V časoch, ako sú tieto, keď sa hospodárska a finančná kríza prejavuje ako horizontálny fenomén vo všetkých sektoroch bez rozdielu, ani odvetvie poľnohospodárstva nie je výnimkou a vyžaduje si výraznú finančnú podporu a transparentnosť.

Správa pána Tremopoulosa nadväzuje na oznámenie Komisie o Európskej iniciatíve za transparentnosť a predkladá návrhy zamerané na podporu uverejňovania údajov o prijímateľoch finančných prostriedkov, ako aj transparentnosti v rámci spoločného riadenia a partnerstva. Budem hlasovať za túto správu práve z toho dôvodu, že som presvedčená, že viac informácií, a najmä jednoduchších informácií, môže priblížiť zložitý svet kohéznej politiky EÚ k svetu podnikania.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Európska iniciatíva za transparentnosť nadobudla účinnosť v roku 2005, keď ju prijala Komisia. Len o rok neskôr bola uverejnená zelená kniha, ktorej účelom bolo zvýšiť transparentnosť, otvorenosť a zodpovednosť v rámci riadenia EÚ. Dôvodom na prijatie týchto dokumentov bolo základné právo európskych občanov vedieť, kto je príjemcom európskych prostriedkov. Každý z nich vo väčšej alebo menšej miere na tieto projekty finančne prispieva.

Uverejňovanie informácií o významných projektoch na internete pred rozhodnutím o ich financovaní je v medzinárodných finančných inštitúciách bežnou praxou. Európska komisia je z tejto praxe až doteraz výnimkou, hoci neexistuje dobrý dôvod, prečo by výkonná zložka Spoločenstva mala v oblasti transparentnosti dodržiavať nižšie normy. Za týchto okolností je žiadosť Parlamentu adresovaná Komisii o uverejňovanie informácií na internete v správnom čase s cieľom poskytnúť priamy prístup k dokumentácii o európskych financiách v dokonalom súlade s politikou transparentnosti prijatou na úrovni EÚ. Je dôležité, aby boli projekty, ktoré schválila Komisia, mimo akéhokoľvek podozrenia, a aby bola o nich široká verejnosť informovaná hneď od úplne prvých fáz predloženia žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Transparentnosť spôsobu prideľovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov, najmä prostredníctvom následného uverejnenia prijímateľov pomoci, názvov operácií a výšky verejného financovania na tieto operácie je dôležitá pre diskusiu o využívaní európskych verejných financií.

Definícia prijímateľov a výška verejného financovania vyplatená prijímateľovi (vyčlenené alebo skutočne vyplatené sumy), ktorá sa má uverejniť, však nie sú jasné.

Vítam odporúčania tejto správy, pretože prispievajú ku kultúre vzájomnej dôvery medzi všetkými zúčastnenými stranami, čo povedie k lepšiemu využívaniu európskych fondov.

  David Casa (PPE), písomne. – V EÚ existuje mnoho fondov, ktoré sú dostupné občanom, ako aj ostatným subjektom. Mnohí sa sťažujú, že postupy na získanie prístupu k týmto fondom sú zložité a predstavujú neprimeranú byrokratickú záťaž. Mali by byť dostupné jasnejšie informácie, pokiaľ ide o postupy súvisiace s týmito fondmi a mala by tu byť väčšia transparentnosť v oblasti využívania týchto fondov. Súhlasím so závermi spravodajcu, a preto som sa rozhodol hlasovať za túto správu.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasujem za opatrenia navrhované v tejto správe, pretože sa domnievam, že transparentnosť musí byť kľúčovým predpokladom na dosiahnutie všeobecných cieľov všetkých politík, a najmä kohéznych politík.

Rôznorodosť prezentácií a podmienok prístupu k údajom vyplývajúca zo zjavných rozdielov medzi členskými štátmi a riadiacimi orgánmi, pokiaľ ide o interpretáciu minimálnych požiadaviek Európskej iniciatívy za transparentnosť, neumožňuje komplexné porovnanie na úrovni EÚ. Preto veľmi vítam zavedenie jasnejších pravidiel pre uverejňovanie informácií o prijímateľoch prostriedkov z fondov na základe spoločného riadenia. Zníženie byrokracie, zjednodušenie procesu získavania prostriedkov a umožnenie lepšej kontroly finančného riadenia sú pozitívnymi krokmi.

Takisto som presvedčený, že návrh na dvojjazyčnosť v súvislosti s oficiálnymi informáciami, ktoré členské štáty poskytujú verejnosti o procese poskytovania prostriedkov, je dobrý nápad.

Nakoniec sa domnievam, že by Komisia mala ísť príkladom a prevziať prax, ktorá podporuje transparentnosť. Mali by tak urobiť najmä v otázke poskytovania finančných prostriedkov na významné projekty EÚ, v prípade ktorých nikto nechápe, prečo sú normy transparentnosti naďalej nižšie ako normy v prípade podobných projektov Európskej investičnej banky alebo Svetovej banky.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o transparentnosti v regionálnej politike a jej financovaní s cieľom zabezpečiť lepšiu kontrolu nad spôsobom využívania verejných prostriedkov. Okrem súčasných minimálnych požiadaviek je naliehavo potrebné zabezpečiť, aby zoznamy prijímateľov pomoci zo štrukturálnych fondov uverejnené na internetovej stránke Komisie obsahovali podrobnejšie informácie v záujme väčšej transparentnosti. Takýmito podrobnými informáciami môžu byť napríklad informácie o mieste, súhrny schválených projektov, typy poskytnutej podpory a opis partnerov projektu.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Regionálna politika a Kohézny fond Európskej únie sú základom zásady solidarity medzi členskými štátmi. Je dôležité, aby sa tieto zdroje využívali účinným a cieleným spôsobom, a aby prispeli k rozvoju oblastí, na ktoré boli vyčlenené. Transparentnosť využívania týchto prostriedkov je hlavnou zodpovednosťou členských štátov a sankcie za zlé riadenie budú mať za následok väčšie zníženie nerovnováhy v rámci Európskej únie.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na veľkosť, regionálnu rozmanitosť Európy a význam dôveryhodnosti európskych inštitúcií som hlasoval za, pretože sa domnievam, že vzájomné poskytovanie verejných informácií a štandardizácia postupov sú kľúčom k zabezpečeniu potrebnej transparentnosti pri vykonávaní a financovaní regionálnych politík so zreteľom na hospodársku a sociálnu súdržnosť a posilnenie spravodlivejšej Európy. Takisto by som rád zdôraznil, že zabezpečenie súladu so spoločnými pravidlami a uverejňovanie objektívnych informácií o verejných investíciách by nemalo viesť k väčšej byrokracii. Som presvedčený, že je dôležité znížiť byrokraciu a zlepšiť tak transparentnosť a účinnosť európskych politík.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Transparentnosť regionálnej politiky a jej financovanie sú osobitne citlivé témy a sú veľmi zaujímavé pre oblasť, ktorú zastupujem.

V súlade s podmienkami kohéznej politiky na obdobie 2007 – 2013 spadá región Benátsko a ostatné regióny severného a stredného Talianska do cieľa 2 „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“, na ktorý bolo vyčlenených 16 % dostupných zdrojov. Väčšina zdrojov (83 %) bola vyčlenená pre regióny, ktorých rozvoj zaostáva, a sem patria regióny južného Talianska.

Súhlasím s úvahou spravodajcu, že Európska iniciatíva za transparentnosť (EIT) Komisie musí byť podporená referenčnými parametrami, ktoré budú rovnaké pre všetkých, aby sa zaručila rovnaká a účinná úroveň transparentnosti. Definovaním typu dokumentácie, ktorú je potrebné predložiť, zaručením prístupu k tejto dokumentácii, najmä v prípade významných projektov, a vytvorením spoločného modelu, ktorý sa bude dodržiavať, sa predíde plytvaniu a nedostatku procedurálnej transparentnosti. Stanovenie jasných a podrobnejších spoločných pravidiel, ktoré však nebudú mať negatívny vplyv na administratívnu účinnosť, odmení poctivé regióny a potrestá tých, ktorí nedefinujú svoje požiadavky a projekty s dostatočnou presnosťou.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Východiskovým bodom správy pána Tremopoulosa je myšlienka, že transparentnosť je predpokladom na dosiahnutie cieľov kohéznej politiky a plne podporujem žiadosť o väčšiu transparentnosť v regionálnej politike. Správa zároveň vyzýva členské štáty, aby v plnej miere zapájali regionálne a miestne orgány do vykonávania politík a som si istý, že keď Škótsko získa nezávislosť, škótska vláda bude do týchto záležitostí plne zapájať všetky škótske regióny.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Poskytovanie verejných informácií o príjemcoch finančných prostriedkov EÚ je základným kameňom Európskej iniciatívy za transparentnosť (EIT). Som presvedčený, že požiadavka v nariadení o rozpočtových pravidlách, aby členské štáty poskytovali informácie o využívaní fondov EÚ na základe spoločného riadenia, predovšetkým prostredníctvom následného zverejnenia príjemcov, je nedostatočná. Komisia obmedzuje svoju úlohu na navrhovanie spoločnej informatívnej normy pre zverejňovanie údajov a ich poskytovanie občanom EÚ prostredníctvom internetových stránok GR REGIO, ktoré obsahujú elektronické adresy členských štátov, na ktorých sú uvedené požadované údaje o prijímateľoch finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) a Kohézneho fondu. Keďže uvedené fondy sú riadené spoločne, za elektronické linky a ich obsah sú výhradne zodpovedné členské štáty a sú založené na informáciách od riadiacich orgánov. Úplné porovnanie na úrovni EÚ nie je možné vzhľadom na rôznorodosť prezentácií a podmienok prístupu k údajom. Z tohto dôvodu som súhlasil s návrhmi, ktoré predložil Európsky parlament, aby sa umožnilo plné vyhľadávanie v databázach členského štátu a zabezpečila sa ich kompatibilita s cieľom poskytnúť o predložených údajoch celkový prehľad za EÚ a aby sa zabezpečilo zobrazovanie zhromaždených údajov a ich spravovanie štruktúrovaným a porovnateľným spôsobom na zabezpečenie ich plnej použiteľnosti. Vykonávanie týchto návrhov by prispelo k EIT.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Mám dobrú mienku o práci Komisie a Parlamentu, pokiaľ ide o transparentnosť v regionálnej politike a jej financovaní. Je to sektor, ktorý pohlcuje leví podiel rozpočtu EÚ, takže daňoví poplatníci majú právo vedieť, ako sa využívajú ich peniaze a mali by mať neobmedzený prístup k týmto vedomostiam.

Takisto by som chcel vyjadriť nádej, že opatrenia, ktoré sa prijímajú, prinesú vytvorenie nových nariadení a uverejnenie údajov inšpirovaných pozorovaním, vďaka ktorým sa postupy realizácie stanú jednoduchšími a transparentnejšími.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Ak chceme priblížiť európske inštitúcie a agentúry občanom, ktorým slúžia, a zdôrazniť ich prínos k sociálnej a hospodárskej súdržnosti, ako aj k udržateľnému rozvoju v Európe, je jedným z hlavných problémov Európskej únie otázka, ako zvýšiť jej transparentnosť.

Hlasoval som za túto správu, pretože podporujem Komisiu v propagácii štandardnej, dobre zavedenej možnosti poskytovať prístup k informáciám o príjemcoch finančných prostriedkov z fondov Spoločenstva. Umožní nám to odstrániť rozdiely v spôsobe, akým členské štáty uverejňujú tieto informácie. Umožní nám to získať kompletný prehľad o predložených údajoch na európskej úrovni a zároveň získať väčšiu mieru dôveryhodnosti a zodpovednosti v očiach európskych občanov.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že potreba transparentnosti v regionálnych politikách s cieľom zlepšenia prístupu pre potenciálnych príjemcov pomoci k databáze Európskej iniciatívy za transparentnosť (EIT) je mimoriadne dôležitá. Som presvedčený, že je dôležité zapojiť miestne a regionálne orgány, pokiaľ ide o transparentnosť regionálnych politík, pretože v tejto súvislosti musia povinne zohrávať dvojakú úlohu. Na jednej strane budú mať prospech z EIT uľahčením maximálneho možného prístupu k tejto databáze o príjemcoch finančných prostriedkov, ktorá by mohla poskytnúť konkrétne príklady osvedčených postupov v rámci regionálneho financovania. Miestne a regionálne orgány budú zároveň zohrávať kľúčovú úlohu pri propagácii tejto databázy prostredníctvom najvhodnejších možných prostriedkov, aby mali občania k týmto informáciám čo najjednoduchší prístup.

Takisto je potrebné zaviesť systémy na meranie úrovne prístupu do databázy EIT, aby sme mohli získať čo najlepšiu možnú predstavu o úrovni prístupu k informáciám, ktoré sa nachádzajú v tejto databáze. Ak sa zistí nižšia miera využívania, orgány, ktoré ju riadia na nižšej úrovni, budú musieť nájsť účinnejšie metódy na podporu jej využívania.

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Možnosť zistiť prijímateľov pomoci, vyčlenené prostriedky a projekty je kľúčovým aspektom nástrojov riadiacich využívanie Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu s cieľom zaručiť transparentnosť výdavkov. Transparentný systém optimalizuje investície a znižuje náklady. Táto úroveň dôležitosti znamená, že je rentabilné zvýšiť sankcie za porušenie povinností oznamovania a zverejňovania, podporiť modernejší a funkčný systém sietí medzi riadiacimi orgánmi, definovať spoločný základ pre štandardizáciu správania jednotlivých štátov a vytvoriť prepojenie medzi zverejňovaním, monitorovaním a auditom. Tieto opatrenia by sa mali začleniť do balíka opatrení zameraného na boj proti kríze. Podobný návrh predložil Parlament v čase hlasovania o „ochrane finančných záujmov Spoločenstva a boji proti podvodom – výročná správa“ so zreteľom na skutočnosť, že požiadavka na transparentné postupy bráni nezákonnému správaniu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Transparentnosť vo využívaní prostriedkov Spoločenstva a verejných informácií o prijímateľoch pomoci z fondov EÚ je základom Európskej iniciatívy za transparentnosť (EIT). Takéto zverejňovanie umožňuje vyhodnotiť využívanie verejných prostriedkov, čo je dôležité pre demokraciu a rozvážne riadenie vždy obmedzených zdrojov. V čase krízy však potrebujeme ďalšie mechanizmy, ktoré umožnia väčšiu transparentnosť, konkrétne vopred poskytované informácie zo strany Komisie o rozhodnutiach, ktoré sa týkajú financovania veľkých projektov. Z tohto dôvodu je nevyhnutné pokračovať v rozvoji všetkých dostupných mechanizmov, ktoré prispejú k väčšej transparentnosti v prípade všetkých prijímateľov pomoci z fondov EÚ. Z toho dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Miroslav Mikolášik (PPE) , písomne. − (SK) Zverejňovanie informácií týkajúcich sa financovania projektov z európskych fondov jednoznačne umožní verejnosti v členských štátoch zapojiť sa do diskusie o lepšom využívaní verejných financií.

Zvýšenie transparentnosti si, podľa môjho názoru, vyžaduje zavedenie jasných pravidiel týkajúcich sa zverejňovania informácií, čo však nesmie mať za následok prílišné administratívne zaťaženie pre potenciálnych príjemcov, ktorí už aj tak zápasia s komplikovanými administratívnymi požiadavkami.

Veľmi by som uvítal, aby zverejňovanie informácií k veľkým projektom na internete bolo včasné a umožnilo priamy prístup k projektovej dokumentácii, a to predovšetkým k hodnoteniu vplyvu na životné prostredie, ktorého dôležitosť je subjektmi mnohokrát braná na ľahkú váhu alebo dokonca obchádzaná. Občianska spoločnosť by teda mala mať možnosť na stránkach Komisie zasielať svoje stanoviská a prispievať tak k demokratickej kontrole a k zvýšeniu kvality projektov.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Európska iniciatíva za transparentnosť bola spustená pred rokmi, no dosiahla len obmedzený pokrok. Uverejnenie príjemcov dotácií napríklad v oblasti poľnohospodárstva vnieslo svetlo do skutočnosti, že tieto prostriedky sú často určené pre veľké podniky, kráľovské rodiny a tak ďalej. Ak to EÚ myslí s transparentnosťou vážne, potom sa tiež musí dôsledne zaviesť do rozhodovacieho procesu. Iniciatíva za transparentnosť je ako vždy väčšinou len o prázdnych slovách a z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Zhromažďovanie informácií o skutočnom využívaní verejných dotácií a skutočných príjemcoch tejto pomoci je dôležité a je to zároveň aj správna vec. Toto však nesmie mať za následok, že Komisia získa také rozsiahle právomoci, na základe ktorých by si už členské štáty nemohli vybrať napríklad svoje vlastné projekty a partnerov. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Finančná transparentnosť verejných inštitúcií je základom modernej demokracie. Občania musia mať prístup k informáciám o vynaložení každého eura, pretože každé euro pochádza z daní, ktoré zaplatili. Nie je žiadne tajomstvo, že Európska iniciatíva za transparentnosť, ktorú Komisia prijala v roku 2005, začína dosahovať prvé výsledky. Túto skutočnosť vítam. Na druhej strane je ešte potrebné veľa urobiť. S ľútosťou musím poznamenať, že normy v oblasti transparentnosti používané v Európskej komisii pri vykonávaní regionálnej politiky sú nižšie ako v iných inštitúciách vrátane najmä tých, ktoré sa používajú v Európskej investičnej banke. Neexistuje žiadny dôvod, prečo by mali veci takto pokračovať. Súhlasím so spokojnosťou s pokrokom v uznesení v oblasti sociálnej kontroly prerozdelenia finančných prostriedkov na dosahovanie cieľov regionálnej politiky. Takisto si vážim dôraz, ktorý sa v uznesení kladie na úlohu inštitúcie občianskej spoločnosti v rámci programového systému kohéznej politiky. Som si istý, že opatrenia navrhnuté v uznesení prispejú k zvýšeniu účinnosti programov a k legitímnosti kohéznej politiky EÚ. Vzhľadom na tieto skutočnosti som sa rozhodol podporiť toto uznesenie.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu pána Tremopoulosa, ktorá obsahuje ustanovenia zamerané na zlepšenie účinnosti a transparentnosti v európskej regionálnej politike. Ak chceme zabezpečiť lepší prístup k dostupným prostriedkom pre potenciálnych prijímateľov pomoci z európskych štrukturálnych fondov, domnievam sa, že administratívne prekážky spojené so žiadosťami o financovanie bude potrebné zjednodušiť a postupy na prístup k financovaniu z EÚ urobiť transparentnejšie. Financovanie z EÚ bude účinnejšie, keď budú pravidlá a ich uplatňovanie jasnejšie a priamočiarejšie. Takisto sa domnievam, že je nevyhnutné, aby boli občania lepšie informovaní o projektoch realizovaných Európskou úniou, najmä o projektoch súvisiacich s využívaním štrukturálnych fondov. Z tohto dôvodu som za to, aby Európska komisia uverejňovala pre širokú verejnosť viac informácií o významných projektoch realizovaných pomocou týchto fondov a o tom, či boli tieto projekty dokončené alebo či ešte stále prebiehajú.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Chcel by som pozdraviť môjho kolegu z radov gréckych zelených pána Michaila Tremopoulosa a zablahoželať mu k dnešnému prijatiu jeho správy o transparentnosti a regionálnej politike a jej financovaní. Tento výsledok, 629 hlasov za a len 6 hlasov proti, poukazuje na skvelú prácu, ktorú v tejto súvislosti odviedol.

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne. – (FR) Podporila som a hlasovala som za správu pána Tremopoulosa, v ktorej vyzýva Európsku komisiu a národné riadiace orgány na väčšiu transparentnosť pri prerozdeľovaní a využívaní zdrojov zo štrukturálnych fondov. Je dôležité, aby sme z celej Únie získali porovnateľné údaje o správe prostriedkov, aby vlastníci projektu a občania mohli byť informovaní o prioritách financovania EÚ, o tom, ktoré zúčastnené strany už prostriedky získali, o ich použití a o postupoch a časových harmonogramoch pre rôzne projekty. Cieľom je zvýšiť informovanosť potenciálnych prijímateľov o týchto prostriedkoch a účinnejšie monitorovať ich využívanie. Bolo však dôležité, aby nedošlo k nadmernej transparentnosti a preťaženiu riadiacich orgánov fondov a vlastníkov projektu irelevantnými, neefektívnymi a kontraproduktívnymi požiadavkami na informácie. Z tohto dôvodu sme spolu s mojimi kolegami z predsedníckej väčšiny vo Výbore pre regionálny rozvoj pozmenili a doplnili pôvodný text, aby sme zaistili, že cieľ transparentnosti nebude dosiahnutý na úkor cieľa kohéznej politiky, ktorým je zjednodušenie, pretože práve tieto dva hlavné problémy týkajúce sa zjednodušenia a viditeľnosti musí kohézna politika vyriešiť.

  Nicole Sinclaire (NI), písomne. – Proti tomuto opatreniu som nehlasovala preto, lebo som proti transparentnosti, práve naopak, ako jedna z mála poslancov Spojeného kráľovstva v Európskom parlamente, ktorí vykonali audit účtov, verím vo väčšiu transparentnosť. Takéto hlasovanie je však pre EÚ typické: predstiera, že je transparentné a zavádza ešte viac byrokracie na úkor daňových poplatníkov. Moji voliči si zaslúžia niečo lepšie.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Táto správa opisuje transparentnosť vedúcej prierezovej zásady v procese programovania a rozhodovania kohéznej politiky a predkladá niekoľko technických a administratívnych návrhov, ktoré sa pre väčšiu účinnosť rozvoja regionálnej politiky ukázali ako užitočné. Okrem otázok týkajúcich sa lepšieho sprostredkovania údajov o prijímateľoch pomoci, potreby menšej miery byrokracie a urýchlenia postupov je cieľom tohto dokumentu, za ktorý som hlasoval, realizácia transparentnosti v rámci partnerstva medzi regiónmi, členskými štátmi a Európskou úniou.

Z dôvodu tejto obavy a na základe pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý som podpísal, bola uvedená zmienka o potrebe poskytovania cielenejších, pravidelnejších a včasnejších informácií partnerským organizáciám, najmä prostredníctvom lepšej technickej pomoci a školenia. Je to nepochybne užitočné pre partnerov z najodľahlejších regiónov EÚ, ako je to v prípade najvzdialenejších regiónov.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Vážené dámy a páni, chcel by som zdôrazniť, že pre krajinu, ako je tá moja, pre Litvu, je transparentnosť veľmi dôležitá. Fondy EÚ, ako sú štrukturálne fondy a Kohézny fond, pomohli sformovať hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj Litvy, a ešte nejaký čas ho budú formovať. Preto je dôležité, aby mali občania možnosť stať sa svedkami prerozdeľovania zdrojov a mohli ho ovplyvniť. Aby sa tak stalo, je potrebná účasť spoločnosti. Spoločnosť sa do rozhodovacieho procesu – prerozdeľovania fondov EÚ a ich vykonávania – môže zapojiť rôznymi spôsobmi. Väčšia účasť spoločnosti by znížila mieru korupcie a zvýšila účinnosť využívania fondov, čo je mimoriadne dôležité pre krajinu, ako je Litva. Takisto je dôležité, aby sa zverejňovali príjemcovia pomoci z fondov EÚ. Podporilo by to diskusiu o využívaní verejných prostriedkov v krajine, čo je znovu jedna zo základných zásad fungovania demokratického štátu. Takisto by som rád zdôraznil potrebu účasti regionálnych a miestnych inštitúcií, a najmä bežných občanov. V správe sa nachádza niekoľko poznámok týkajúcich sa komplexnej internetovej platformy, ktorá môže pomôcť pri revízii a lepšom pochopení existujúcich fondov. To je dobrý začiatok, treba však urobiť ešte viac pre zapojenie ľudí z rôznych spoločenských vrstiev – bohatých a chudobných, ľudí z veľkých miest a malých dedín. Občianska spoločnosť a mimovládne organizácie by zároveň mohli pomôcť podporiť účinnosť programov a zlepšiť ich zodpovednosť.

  Kerstin Westphal (S&D), písomne. – V mene Skupiny socialistov by som chcela vyjadriť náš celkový súhlas s touto správou. Je dôležité, aby Európsky parlament bojoval za väčšiu transparentnosť v rámci regionálnej politiky, odmietame však tzv. postup odhaľ a napomeň, ako to žiada bod 16 tejto správy. Rozhodne súhlasíme s prísnejšími komunikačnými a informačnými požiadavkami, ale cieľ, ktorým je väčšia transparentnosť a ktorý rovnako podporujeme, by sa nemal dosiahnuť nesprávnymi prostriedkami. Máme obavy, že vykonávanie postupu odhaľ a napomeň vyvolá hon na čarodejnice. Európska komisia by nemala byť morálnou autoritou, ktorá si skupinovú disciplínu vynucuje odhaľovaním, napomínaním alebo obviňovaním. Tento prístup odmietame aj preto, lebo by mohol viesť k zložitejšej situácii a nevykonávaniu v členských štátoch. Napriek tejto obave súhlasíme, ako uvádzame vyššie, so všeobecnými myšlienkami tejto správy a domnievame sa, že je veľmi užitočná.

Správa: Seán Kelly (A7-0190/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Európsky projekt vysnívali otcovia Európy, aby zabezpečili mier v Európe. Hoci v Severnom Írsku ešte stále panuje napätie, dnešná moderná Európa musí aj naďalej poskytovať finančnú pomoc na podporu zmierenia medzi oboma spoločenstvami, ktoré medzi sebou tak dlho bojovali. Európska únia by preto mala zabezpečiť ďalšie financovanie pre konkrétne projekty, ktoré umožnia vytvoriť prepojenia potrebné na dosiahnutie trvalého mieru. Vzhľadom na fakt, že Súdny dvor Európskej únie nedávno z právnych dôvodov zrušil nariadenie (ES) č. 1968/2006, ktoré správne umožňovalo tieto finančné príspevky, poslanci Európskeho parlamentu boli nútení prijať nové nariadenie vychádzajúce z primeraného právneho základu. To je dôvod, prečo som hlasovala za toto nové nariadenie.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Hlasoval som za túto správu o pokračujúcich príspevkoch EÚ do Medzinárodného fondu pre Írsko. Európska únia vyplatila v rokoch 2007 – 2010 do tohto fondu 15 miliónov EUR. Financovanie EÚ (ktoré celkovo predstavuje 57 %) je kľúčové pre účinnosť tohto fondu.

Tento fond má pozitívny vplyv na záležitosti v Írsku aj Severnom Írsku a od svojho založenia v roku 1986 pomohol v prípade mnohých cezhraničných iniciatív, ktoré podporil. Tento fond podporil mier a zmierenie, podporil vzťahy a účasť a prispel k hospodárskemu a sociálnemu pokroku. Tento fond má jasný a dôležitý vplyv na dané spoločenstvá a do veľkej miery prispel k snahe o dosiahnutie trvalého mieru, najmä pokiaľ ide o činnosti vykonávané v spolupráci s programom PEACE v Severnom Írsku a v pohraničných grófstvach.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Medzinárodný fond pre Írsko je dobrým príkladom nadnárodnej a medzinárodnej spolupráce. Tento fond, ktorý riadi nezávislý medzinárodný orgán, financuje niekoľko krajín: Európska únia, Spojené štáty americké, Kanada, Nový Zéland a Austrália. Projekty v Severnom Írsku aj v Írskej republike podporujú kontakt, dialóg a zmierenie medzi nacionalistami a unionistami. Táto medzinárodná podpora sa však v roku 2010 skončí. Mali by sme preto zvážiť, ako možno akčné priority tohto fondu financovať aj po tomto dátume, konkrétne tie, ktoré sa týkajú podpory hospodárskeho a sociálneho pokroku a podnecovania mierového dialógu.

Projekty financované z Medzinárodného fondu pre Írsko už doplňujú opatrenia v rámci programov EÚ PEACE. Bolo by vhodné zistiť, čo sa stane s týmito projektmi v kontexte nastávajúceho rozpočtového plánovania EÚ. Z tohto dôvodu vyzývam Európsku komisiu, aby preskúmala, ako by štrukturálne fondy mohli pokračovať v úlohe Medzinárodného fondu pre Írsko, najmä v rámci cieľa európskej územnej spolupráce.

  David Casa (PPE), písomne. – Po mnohých rokoch nestability v Írsku bol zriadený fond s názvom Medzinárodný fond pre Írsko na zabezpečenie hospodárskej a finančnej stability v tomto regióne. Ako sme mali možnosť vidieť, táto správa sa zaoberá plánmi pre tento fond do budúcnosti a stanovuje niekoľko kľúčových cieľov, ktoré je potrebné dosiahnuť. Súhlasím so závermi, ku ktorým dospel spravodajca, a preto som sa rozhodol hlasovať za túto správu.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – Hlasoval som za správu pána Kellyho o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o finančných príspevkoch Európskej únie do Medzinárodného fondu pre Írsko (MFI).

Takéto projekty medziregionálnej spolupráce a zmierenia by sa mali podporiť, najmä so zreteľom na presadzovanie sociálneho a hospodárskeho pokroku. MFI bol kľúčovou súčasťou zmierenia medzi spoločenstvami a je potrebné uznať kľúčovú úlohu, ktorú v tejto oblasti zohrávala EÚ. Z úspechov iniciatív MFI, ktoré sa môžu uplatňovať v ostatných oblastiach Únie, v ktorých prevláda marginalizácia spoločenstiev a napätie, sa môžeme poučiť.

Bod, na ktorý by som chcel upozorniť, je využívanie prostriedkov EÚ na podporu projektu MFI Futbal pre mier. Podpora zmierenia a vzájomného porozumenia medzi mladými ľuďmi prostredníctvom športu je iniciatíva, ktorú by sme mali chváliť. Využívanie športu na mobilizáciu jednotlivcov a boj proti sociálnemu vylúčeniu by sa naozaj nemalo podceňovať.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Mierový proces v Severnom Írsku je príkladom úspechu, ktorý si zaslúžil a naďalej by si mal zasluhovať podporu európskych inštitúcií. Tak ako v prípade európskej integrácie, aj v situáciách po konfliktoch, ako je táto, možno cestu stability sformovať zavedením solidarít de facto, ktoré uľahčia a zlepšia cezhraničné vzťahy a vzťahy medzi spoločenstvami. Dúfam, že ostatné časti Európskej únie sužované fenoménom odštiepeneckého terorizmu sa budú môcť upriamiť na írsky proces a poučiť sa z neho, čo im umožní odstrániť násilie a vybudovať spoločnosť, kde bude každý cítiť, že do nej patrí, a to pri dodržiavaní zákona, tradícií a ľudských práv.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za predĺženie Medzinárodného fondu pre Írsko, pretože sa domnievam, že je dôležité zdôrazniť mierovú misiu Európskej únie medzi národmi a spoločenstvami ako kľúčový faktor pre rozvoj hospodárstva a spoločnosti, ako aj na posilnenie ľudskej dôstojnosti a zlepšenie kvality života občanov. Môžeme to vidieť na konkrétnom príklade Írska. Európska únia by mala naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri zachovávaní mieru a odstraňovaní regionálneho, etnického a kultúrneho napätia a tým podporiť podmienky pre sociálny a hospodársky pokrok.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Medzinárodný fond pre Írsko prispel od svojho založenia v roku 1986 k podpore hospodárskeho a sociálneho pokroku a kontaktov, dialógu a zmierenia medzi nacionalistami a unionistami v celom Írsku. EÚ musí pokračovať v podpore mierového procesu v Írsku pomocou príspevkov do Medzinárodného fondu pre Írsko, ako to robila od roku 1989. Zvýšenie tejto podpory bude slúžiť na posilnenie solidarity medzi členskými štátmi a ich občanmi. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

Odporúčanie do druhého čítania: Marian-Jean Marinescu (A7-0162/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Toto bolo hlasovanie v druhom čítaní o nariadení o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. Hlasovala som za kompromisy, ktoré sa podarilo dosiahnuť medzi Parlamentom a Radou EÚ. Tieto kompromisy by mali v skutočnosti umožniť podporiť podmienky pre lepšiu správu pri prerozdeľovaní prístupových kapacít a riadení hlavných železničných koridorov nákladnej dopravy v rámci Európy. Toto nariadenie by po svojom prijatí malo zlepšiť účinnosť veľkých tokov v nákladnej železničnej doprave v európskych koridoroch a tým pomôcť pri znižovaní znečistenia z dopravy. Z uvedených dôvodov som hlasovala za text prerokovaný s Radou v snahe dosiahnuť dohodu v druhom čítaní.

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za odporúčanie do druhého čítania v správe môjho rumunského priateľa Mariana-Jeana Marinesca o pozícii Rady pri prijímaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady v prvom čítaní o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. Podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy urobené v súvislosti s organizáciou medzinárodných železničných koridorov s cieľom vytvoriť európsku železničnú sieť pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. Takisto podporujem myšlienku miesta jedného kontaktu vo forme spoločného orgánu vytvoreného riadiacou radou každého koridoru nákladnej dopravy, ktorý žiadateľom poskytuje možnosť žiadať na jednom mieste jedným úkonom o trasu prechádzajúcu minimálne jednou hranicou.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporujem toto nariadenie o vytvorení európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, ktorej realizácia, ako sa dúfa, bude mať pridanú hodnotu pre celé Spoločenstvo, pretože Európa bude prepojená spoločnou železničnou sieťou. Zabezpečí sa tým efektívny pohyb ľudí a nákladu medzi európskymi regiónmi. Týmto nariadením sa zároveň vydalo rozhodnutie o termínoch pre realizáciu železničného koridoru. Prijalo sa dlhšie obdobie 5 rokov, ktoré je pre Litvu výhodné, počas ktorého sa v Litve budú musieť položiť európske koľajnice. V súčasnosti, keď Litva čelí bolestivým dôsledkom hospodárskej krízy, je toto rozhodnutie mimoriadne výhodné, pretože Litva, podobne ako ostatné krajiny, ktoré boli do veľkej miery postihnuté krízou, má obmedzené finančné možnosti v oblasti investovania do projektov rozvoja železničnej infraštruktúry v blízkej budúcnosti.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) V čase ustáleného rastu predstavuje sektor nákladnej dopravy na úrovni EÚ obrovský potenciál. Za týchto okolností sa zdá byť paradoxné, že čoraz menej spoločností sa prikláňa k využívaniu železničnej dopravy. Len 10 % nákladu prepravovaného v rámci Európskej únie sa prepravuje po železnici. V skutočnosti sa úroveň nákladnej železničnej dopravy v porovnaní s obdobím pred 20 rokmi znížila o polovicu. Európska komisia uznala kľúčovú úlohu, ktorú od roku 2001 zohráva nákladná železničná doprava.

Konečný termín pre Bielu knihu o európskych politikách v sektore dopravy bol stanovený na rok 2010. Trh nákladnej železničnej dopravy musí teraz čeliť výzvam, akými sú zlepšenie kvality služieb poskytovaných z dôvodu nedostatku súladu, čo je nevýhoda z hľadiska konkurencieschopnosti v porovnaní s ostatnými formami nákladnej dopravy. Je nemožné vysvetliť pokles v sektore nákladnej železničnej dopravy, keďže tu existujú tri legislatívne balíky o železnici. Nie sú dostatočne harmonizované s vnútroštátnymi právnymi predpismi a železničné systémy nie sú prepojené na cezhraničnej úrovni. Na základe tejto situácie je cieľom nariadenia, ktoré predložil Európsky parlament, zefektívniť nákladnú železničnú dopravu podporou harmonizácie medzi členskými štátmi a správcami infraštruktúry.

  Bairbre de Brún (GUE/NGL), písomne. – Podporujem snahy o zefektívnenie nákladnej železničnej dopravy pre jej environmentálne výhody v porovnaní s nákladnou cestnou dopravou. Musím však zdôrazniť, že som proti prebiehajúcej liberalizácii železníc v Európskej únii, ktorá je zodpovedná za súčasnú fragmentáciu, nedostatok investícií a neefektívnosť nákladnej železničnej dopravy. Tento kompromis s Radou je snahou o zlepšenie situácie, preto zaň hlasujem. Stavia však na liberalizácii, proti čomu dôrazne namietam. Toto hlasovanie sa však netýka deregulácie, ktorá je už zahrnutá v zmluve.

  Cornelis de Jong (GUE/NGL), písomne. – Podporujem všetky snahy o zefektívnenie nákladnej železničnej dopravy pre jej environmentálne výhody v porovnaní s nákladnou cestnou dopravou.

Musím však zdôrazniť, že som proti prebiehajúcej liberalizácii železníc v Európskej únii, ktorá je zodpovedná za súčasnú fragmentáciu a neefektívnosť nákladnej železničnej dopravy, ako aj za nedostatok investícií v tejto oblasti.

Tento kompromis s Radou je snahou o zlepšenie situácie. Z tohto dôvodu hlasujem za, aj keď je založený na liberalizácii, proti ktorej dôrazne namietam. Toto hlasovanie sa netýka deregulácie, ktorá je už zahrnutá v zmluve.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Návrh nariadenia definuje koridory pre nákladnú železničnú dopravu, inými slovami trasy prechádzajúce cez niekoľko členských štátov, na ktorých manažéri koordinujú riadenie a prevádzku infraštruktúry. Pre Európu to predstavuje skutočnú pridanú hodnotu, pretože toto nariadenie zlepší transparentnosť pri prideľovaní a riadení prevádzkových intervalov a podporí nadnárodnú koordináciu na všetkých úrovniach: dostupné kapacity, investície, infraštruktúrne práce, riadenie prevádzky a tak ďalej. Vytvorenie jednotného kontaktného miesta pre každý koridor zároveň spoločnostiam umožní využiť miesto jedného kontaktu. Symbolizuje to riadenie železničného koridoru z európskeho hľadiska. Toto nariadenie je preto jasným signálom v prospech skutočnej európskej politiky v oblasti dopravy a infraštruktúry. Je základným krokom k nákladnej železničnej doprave, ktorá je rýchlejšou a spoľahlivejšou, a tým aj dôveryhodnou a ekologickou alternatívou cestnej dopravy na dlhé vzdialenosti. Potreba zaujať prístup na skutočne európskej úrovni bola o to silnejšia, že trh s nákladnou železničnou dopravou je relevantný práve na tejto úrovni.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu o príspevku k vytvoreniu konkurencieschopnejšej európskej nákladnej železničnej siete. Nestálosť odvetvia dopravy v posledných desaťročiach a postupné otváranie vnútroštátnych železničných trhov (čo spôsobuje vážne problémy z dôvodu nedostatku súladu) si vyžadujú vykonávanie týchto opatrení, ktoré prispejú k vytvoreniu účinnej distribučnej siete medzi členskými štátmi EÚ.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V posledných desaťročiach podiel nákladnej železničnej prepravy tovaru na trhu postupne klesal a v roku 2005 tvoril tento druh dopravy len 10 %. Komisia v snahe o vyriešenie tohto problému podporila myšlienku efektívnejšieho riešenia tejto otázky. V decembri 2008 predložila nariadenie o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú prepravu tovaru.

V apríli 2009 Európsky parlament prijal svoje prvé čítanie k tomuto návrhu, čím Komisii poskytol podporu. Rada takisto dosiahla politickú dohodu o tomto nariadení, aj keď s niekoľkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Napriek významu železničnej prepravy tovaru a potrebe európskej koordinácie tejto dopravy, ako aj podpore vytvorenia tzv. nákladných koridorov, faktom zostáva, že v súčasnej hospodárskej a finančnej klíme v krajinách EÚ vytvorenie systému integrovanej nákladnej dopravy nevyhnutne predstavuje veľmi veľké investície zo strany členských štátov, a nemôžeme zaručiť, že sú v stave, aby mohli prisľúbiť poskytnutie takýchto investícií. Bez toho, aby boli ohrozené ciele tohto nariadenia, ak ho schválime, by sme však nemali zabúdať, že súčasná klíma úspornosti bude mať vplyv na všetky ostatné plány.

  Carlo Fidanza (PPE), písomne. – (IT) Vítam hlasovanie v pléne, v ktorom sa schválilo odporúčanie do druhého čítania so zreteľom na nariadenie o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu.

Správa stanovuje realizáciu deviatich koridorov pre prepravu tovaru medzi členskými štátmi Európskej únie a vytvorenie jednotného kontaktného miesta pre každý koridor s cieľom zaručiť všetkým štátnym a súkromným železničným spoločnostiam potrebné informácie o prideľovaní kapacity pre každý koridor. Zdôrazňuje interoperabilitu nákladnej dopravy zabezpečením prepojení s prístavmi a splavnými vnútrozemskými vodnými cestami.

Toto nariadenie je celkom isto veľkým krokom ku koordinácii európskej železničnej dopravy, v súčasnosti len nákladnej, a dopĺňa liberalizáciu železničného trhu, čo je v tomto sektore absolútnou prioritou.

Je mi ľúto, že sa niektorí poslanci Európskeho parlamentu snažili sabotovať prioritu projektu koridoru medzi Štokholmom a Neapolom predložením pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý z tejto trasy vylučuje Brennerský tunel. Tento nezodpovedný pokus zmarila pohotovosť talianskych poslancov Európskeho parlamentu. Z týchto dôvodov som bez váhania podporil odporúčanie do druhého čítania.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Za tento text som hlasovala s nadšením. Predstavuje veľký krok vpred pre nákladnú dopravu a prepravu v Európe, ktorá sa odteraz stane konkurencieschopnejšou a menej nákladnou. Európa smeruje k lepšiemu vzájomnému prepojeniu medzi európskymi železničnými sieťami, koridormi nákladnej dopravy a námornými a riečnymi prístavmi. Je to dôležitý krok v rámci trvalo udržateľného rozvoja sektora železničnej dopravy v Európe, ktorá tak konečne bude môcť ponúknuť skutočnú alternatívu k leteckej a cestnej doprave. Odteraz budú medzinárodné koridory spájajúce členské štáty riadiť cezhraničné orgány, ktoré koordinujú riadenie infraštruktúry a prideľovanie prevádzkových intervalov. Celý systém zavŕši jednotné kontaktné miesto pre každý železničný koridor, za ktorého vytvorenie som sa aktívne zasadzovala. Táto inovácia umožní Európe napredovať a charakterizuje jej snahu o dosiahnutie lepšej spolupráce a väčšej integrácie v sektore dopravy. Vítam prijatie tejto správy, ktorá posilní základy rozsiahlej nákladnej železničnej siete v Európe, o ktorú som žiadala už niekoľko rokov.

  Kartika Tamara Liotard (GUE/NGL), písomne. – Vysvetlenie hlasovania o správe pána Marinesca (A7-0162/2010). Podporujem snahy o zefektívnenie nákladnej železničnej dopravy pre jej environmentálne výhody v porovnaní s nákladnou cestnou dopravou. Musím však zdôrazniť, že som proti prebiehajúcej liberalizácii železníc v Európskej únii, ktorá je zodpovedná za súčasnú fragmentáciu, nedostatok investícií a neefektívnosť nákladnej železničnej dopravy. Tento kompromis s Radou je snahou o zlepšenie situácie, preto som zaň hlasovala, je však založený na liberalizácii, proti čomu dôrazne namietam. Toto hlasovanie sa však netýka deregulácie, ktorá je už zahrnutá v zmluve.

  Thomas Mann (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu v správe pána Marinesca so zameraním na zriadenie centrálneho koordinačného orgánu, ktorý bude fungovať ako jednotné miesto kontaktu pre riadenie nákladnej dopravy. Rovnako hlasovalo aj ďalších 162 mojich kolegov z radov poslancov, a to na základe petície, ktorú som pomohol podnietiť. Sme za kvalitu a konkurencieschopnosť v oblasti nákladnej železničnej dopravy. Chceme vidieť flexibilné a účinné riešenia a za podporu železničnej dopravy sa zasadzujeme aj z environmentálnych dôvodov. Nemusí sa to však týkať miestnej prepravy cestujúcich a prepravy na dlhé vzdialenosti. Tento veľmi komplexný text správy však neobsahuje takéto jasné stanovisko. Žiaľ, Európsky parlament hlasoval za odporúčanie Komisie a väčšiny v Rade o prideľovaní vlakových trás, ktoré by boli v budúcnosti riadené ďalším centrálnym koordinačným orgánom. Výsledkom bude fragmentácia rozhodovacej právomoci, čo bude mať vážny vplyv na časový harmonogram. V Nemecku, ktoré je tradičnou tranzitnou krajinou, už železničná sieť funguje takmer na plnú kapacitu. Všetky tri plánované koridory prechádzajú cez dôležité aglomerácie. V spolkovej krajine Hesensko sú to mestá Fulda a Frankfurt, ktoré ležia na trase zo Štokholmu do Palerma. Dobrá povesť Európskeho parlamentu ako hlavného orgánu na ochranu spotrebiteľov v Európe dnes bola naštrbená. Členské štáty stratia právomoc na vykonávanie rozhodnutí o svojich vlastných železničných sieťach a všetci európski občania budú musieť znášať dôsledky meškania vlakov.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa potvrdzuje obraz Európy, ktorá je v protiklade s Európou solidarity a spolupráce, ktoré sú v súčasnosti potrebné viac než kedykoľvek predtým. Krajina by sa mala rozvíjať na základe všeobecného záujmu európskeho ľudu a nie podľa jednotlivých záujmov súkromných podnikov v tomto sektore. Politika privatizácie dopravy slúži záujmom eurokracie na škodu našich spoluobčanov. Preto hlasujem proti tomuto škodlivému textu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Európska železničná sieť pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu je dôležitá na dosiahnutie cieľov EÚ stanovených v stratégii EÚ pre zamestnanosť a rast. Vzhľadom na túto skutočnosť vytvorenie železničných koridorov, ktoré umožnia rýchle a účinné prepojenie medzi vnútroštátnymi sieťami, prispeje k zlepšeniu podmienok pre využívanie infraštruktúry. Je nevyhnutné, aby sme schválili predložené nariadenie s cieľom zaistiť väčšiu konkurencieschopnosť železničnej nákladnej dopravy v porovnaní s tou, ktorá sa v súčasnosti využíva. Bude to mať nielen hospodárske, ale aj environmentálne výhody, pretože železničná doprava je šetrná k životnému prostrediu. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Hlasoval som proti kompromisným návrhom k nariadeniu o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. Zbaví tým právomoci vnútroštátne orgány pre infraštruktúru, ktoré až dodnes pracovali veľmi účinne a efektívne, a to aj v medzinárodnom meradle. Výsledkom navrhovaných opatrení bude teda viac byrokracie, čo nemôže byť naším cieľom. Toto nafukovanie zníži účinnosť. Kapacita zostane nevyužitá. Podľa môjho názoru to bude mať negatívny vplyv na prevádzku železníc v celej Európe.

Ak chce EÚ skutočne podporiť väčšie využívanie nákladnej dopravy v rámci železničnej siete, potom by pri vykonávaní transeurópskych dopravných sietí mala stanoviť priority. Dokončenie rozšírenia južného koridoru, napríklad pomocou tzv. tunelu Koralm, podporí nevídaný prechod na železničnú sieť. Mali by sme podporovať nákladnú železničnú dopravu a nie centralizmus.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – Rozhodol som sa hlasovať za odporúčanie do druhého čítania, keďže v nedávnej sérii neformálnych zasadnutí v rámci trialógu so španielskym predsedníctvom sme dospeli k dohode. Domnievam sa, že je dôležité, aby sme nestratili dynamiku. Naša skupina v prvom čítaní v apríli 2009 podporila cieľ konkurencieschopnej nákladnej železničnej siete prostredníctvom vytvorenia koridorov v celej Európskej únii, ako sa uvádza v návrhu Komisie z decembra 2008. Moja podpora tejto dohody vychádza aj z významu železničnej siete v Litve a z hospodárskej perspektívy, ktorú predstavuje pre našu krajinu. Je mimoriadne dôležité – nielen pre Litvu, ale aj pre Európsku úniu ako celok – zastaviť pokles podielu železničnej nákladnej dopravy na trhu. Som presvedčený, že táto dohoda bude pre trh nákladnej železničnej dopravy prínosom. Prispeje k zlepšeniu kvality jej služieb a vytvorí synergie medzi vnútroštátnymi železničnými systémami.

  Vilja Savisaar (ALDE), písomne. – (ET) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, bohužiaľ, nemohla som podporiť skupinu štyroch kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, pretože Estónsko a Lotyšsko boli vynechané zo železničného koridoru opísaného v prílohe I bod 8. Keď vezmeme do úvahy budúcnosť železníc vo všeobecnosti, ako aj projektu Rail Baltica, dalo by sa očakávať, že tento koridor bude zahŕňať aj Tallinn a Rigu. Žiaľ, prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obmedzili naše možnosti – možnosti Estónska a Lotyšska – v dôsledku čoho sme sa nepriblížili k prepojeniu všetkých členských štátov Európskej únie do jednotného železničného systému.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Podporujem snahy o zefektívnenie nákladnej železničnej dopravy pre jej environmentálne výhody v porovnaní s nákladnou cestnou dopravou. Musím však zdôrazniť, že som proti prebiehajúcej liberalizácii železníc v Európskej únii, ktorá je zodpovedná za súčasnú fragmentáciu, nedostatok investícií a neefektívnosť nákladnej železničnej dopravy. Tento kompromis s Radou je snahou o zlepšenie situácie; preto zaň hlasujem. Stavia však na liberalizácii, proti čomu dôrazne namietam. Toto hlasovanie sa však netýka deregulácie, ktorá je už zahrnutá v zmluve.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Napriek tomu, že nákladná železničná doprava bola v priebehu mnohých rokov na ústupe z dôvodu rôznych alternatív cestnej dopravy, ešte stále ponúka najväčšiu mieru bezpečnosti a účinnosti. Cieľom tejto správy je snaha o zvýšenie podielu nákladnej železničnej dopravy na trhu vytvorením koridorov minimálne medzi dvomi členskými štátmi, aby bolo možné prepravovať tovar čo najrýchlejšie.

Po prečítaní správy mám dojem, že vytvorením týchto koridorov sa nestanovia prioritné trasy pre tovar na úkor osobnej prepravy, keďže sa domnievam, že v rámci oboch typov železničnej dopravy neexistuje žiaden rozdiel. Jednotné kontaktné miesto bude zo strategického hľadiska dôležité pre koordináciu, pretože sa prostredníctvom neho budú riadiť požadované trasy. Podľa Rady sa vymedzilo na miesto poskytovania informácií, ja mám však rovnaký názor ako spravodajca, ktorý sa domnieva, že je dôležité pre želaný tok tovaru.

Táto sieť koridorov umožní lepšie zosynchronizovať služby európskych železníc. Vytvorí rozhranie medzi rôznymi spôsobmi dopravy a bude novým stimulom pre investície do tohto odvetvia. Z tohto dôvodu si myslím, že si zaslúži môj hlas.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Absolútne odmietam túto správu, aj keď, žiaľ, druhé čítanie neumožňuje žiadne konečné hlasovanie. Jednotné kontaktné miesto bude pre spoločnosť Deutsche Bahn, vystupujúcu ako jediný subjekt v rámci hospodárskej súťaže v liberalizovanej nemeckej sieti znamenať, že pôjde o také isté opatrenie ako vyvlastnenie, ktorého výsledkom bude konkurenčná nevýhoda, ktorú nebude možné dohnať, keďže Nemecko disponuje zmiešanou osobnou a nákladnou dopravou a nemá samostatné vysokorýchlostné siete. Preto spoločnosti Deutsche Bahn radím, aby podnikla právne kroky proti tomuto rozhodnutiu.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Som presvedčený, že myšlienka vytvorenia európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu je odôvodnená a potrebná. Existujú však vážne pochybnosti týkajúce sa výkladu článku 12 ods. 2a, ktorý hovorí o zriadení jednotného kontaktného miesta. Výhrady sa konkrétne týkajú právomocí v súvislosti s rozhodovaním o možnostiach využívania konkrétnych železničných sietí. Situáciu okrem toho komplikuje fakt, že niektoré členské štáty ešte nemajú deregulovaný prístup k svojmu železničnému trhu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti som hlasoval proti druhej časti pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 83.

Správa: David Martin (A7-0043/2009)

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za rozhodnutie o prispôsobení rokovacieho poriadku po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Úpravy prijaté v pléne nadobudnú účinnosť 1. decembra 2010. Do rokovacieho poriadku bolo potrebné zaviesť zmeny a doplnenia s cieľom zohľadniť príchod 18 nových poslancov, zvýšiť zákonodarné právomoci a nový rozpočtový postup, na základe ktorého získa Parlament rovnaké postavenie ako Rada. Ostatné zmeny sa týkajú rešpektovania Charty základných práv Európskej únie a zásady subsidiarity pri zohľadnení rastúceho vplyvu národných parlamentov; práva Parlamentu navrhovať úpravy zmlúv; postupu vymenovania predsedu Komisie za predpokladu, že Parlament bude mať v tejto oblasti viac právomocí; možnosti členských štátov vystúpiť z Únie a, nakoniec, porušovania základných zásad členskými štátmi. Ľutujem, že nový rokovací poriadok nepreskúmal vyšší právny orgán, aby sa zabezpečilo, že je v súlade s hierarchicky nadradenými dokumentmi, konkrétne zmluvami a ústavami členských štátov.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za tento návrh o prispôsobení rokovacieho poriadku Lisabonskej zmluve. Väčšie právomoci Parlamentu musia odrážať väčšiu zodpovednosť. Lisabonská zmluva je dôležitá, pretože Európska únia ju potrebuje na to, aby rozšírenie kombinovala s prehĺbením. Táto zmluva k tomu prispeje vyváženým, vierohodným a spravodlivým spôsobom, čím sa zlepší konzistentnosť, oprávnenosť, demokratickosť, účinnosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu, objasní sa prerozdelenie právomocí medzi Európskou úniou a členskými štátmi a prispeje k väčšej účinnosti v rámci inštitucionálnych vzťahov s EÚ a medzi nimi.

Zmeny v záväzku, ktorý bol dosiahnutý na základe tohto prispôsobenia rokovacieho poriadku Lisabonskej zmluve, sú do veľkej miery výsledkom úsilia Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (PPE) o objasnenie a zjednodušenie rozhodovacieho procesu v Parlamente a jeho vzťahu s národnými parlamentmi.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Zákonodarná činnosť európskych inštitúcií a participatívny spôsob, akým sa táto legislatíva vytvára, množstvo dokumentov, ktoré sa opakovane využívajú, a skutočnosť, že hierarchia medzi zdrojmi a právnymi normami nie je vždy jasná, sú nevyhnutnými predpokladmi na to, aby Parlament znížil tieto riziká tým, že sa bude snažiť o primeranosť ich štatútu v nedávnej Lisabonskej zmluve. Som presvedčený, že je to nevyhnutné pre spoľahlivosť postupov a právnu istotu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy musí Parlament preukázať, že sa v rámci rozhodovacieho procesu prispôsobil novým podmienkam fungovania a spoločnej zodpovednosti. Chcel by som poukázať na vplyv posilnenia právomocí Parlamentu, novú zostavu národného zastúpenia a zavedenie užšej spolupráce s národnými parlamentmi. Súhlasím so zmenami navrhnutými v rámci rokovacieho poriadku po zohľadnení zjednodušenia a jasného stanovenia regulačných postupov zameraných na zvýšenie vnímavosti voči potrebám verejnosti, inštitúcií a členských štátov pri zabezpečení podmienok na účinnú realizáciu európskych politík.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 110, ktorý sa týka spolupráce tohto Parlamentu s parlamentmi členských štátov, ale nie so subparlamentmi členských štátov. Ignorujú sa tým ústavy niektorých členských štátov; napríklad, hoci Flámsko uskutočnilo tento týždeň historický krok smerom k nezávislosti, belgický federálny parlament je v zmysle EÚ aj naďalej národným parlamentom. V ústavných pojmoch Belgicka má však flámsky parlament plnú právomoc pre niektoré záležitosti EÚ. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh takisto ignoruje politické reálie ostatných členských štátov: je smiešne, že tento Parlament nemôže v plnej miere spolupracovať so škótskym parlamentom v záležitostiach, ako je rybné hospodárstvo, pričom najviac investícií Spojeného kráľovstva ide do Škótska.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Schválením Lisabonskej zmluvy získal Parlament nové povinnosti, čo znamená, že je nevyhnuté, aby prispôsobil svoj vnútorný rokovací poriadok novým ustanoveniam. Na základe tohto ustanovenia bude vnútorný rokovací poriadok Parlamentu v súlade s novými výzvami, ktoré predstavuje Lisabonská zmluva. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Súčasné prispôsobenie rokovacieho poriadku bolo sčasti potrebné z dôvodu nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. V tejto súvislosti je to formálny akt. V rámci predkladania týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa však dve najväčšie skupiny – Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente – snažili obmedziť práva tých poslancov, ktorí nepatria do žiadnej z týchto veľkých skupín. Je to veľmi nesprávne a nespravodlivé, keďže by to v rámci rozpravy o hlavných prispôsobeniach Lisabonskej zmluve zaniklo. Napríklad sa navrhuje, aby už nezávislí poslanci nemohli sami rozhodovať, kto ich bude zastupovať, ako je to v súčasnosti. V demokratickej politike je to ojedinelý prípad, ktorý je neprijateľný. V každom demokratickom parlamente, ktorý si zaslúži tento názov, môže politická skupina rozhodovať o svojom vlastnom zástupcovi v konkrétnych výboroch.

Tu sa však navrhuje, aby predseda – ktorý je členom jednej z dvoch najväčších politických strán – rozhodoval o tom, ktorí nezávislí poslanci by ich mali zastupovať na Konferencii predsedov. Inými slovami, ich politickí oponenti budú môcť vybrať zástupcu, ktorého politika je najbližšia ich záujmom. To je škandalózne. Podľa môjho názoru môže byť zástupca nezávislých poslancov zvolený len na základe hlasovania na plnom zhromaždení nezávislých poslancov. Z tohto dôvodu som hlasoval proti navrhovanému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Prírodné katastrofy, v dôsledku ktorých ľudia stratili svoje živobytie a všetok svoj majetok, sú čoraz bežnejším javom. Veľmi ťažko to zasiahlo najmä ľudí, ktorých domy boli zaplavené, pretože celé zariadenie domu bolo často poškodené alebo zničené. Okrem toho vznikli vážne škody aj na poľnohospodárskej pôde, pričom náprava si vyžaduje obrovské množstvo finančných prostriedkov. Ľudia postihnutí touto katastrofou si to často môžu len ťažko dovoliť alebo si to jednoducho nemôžu dovoliť vôbec. Hlasoval som za toto uznesenie, pretože je dôležité na zabezpečenie pomoci pre ľudí, ktorých postihla táto katastrofa.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Európsky parlament prijal rozhodnutie o prispôsobení rokovacieho poriadku Lisabonskej zmluve. V niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k rokovaciemu poriadku, ktoré prijali poslanci Európskeho parlamentu, sa hovorí o príchode 18 nových poslancov z 12 členských štátov, zvýšení zákonodarných právomocí a zavedení nového rozpočtového postupu, na základe ktorého získa Parlament rovnaké postavenie ako Rada. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku zohľadňujú aj rozpočtové pravidlá, keďže Parlament bude v tejto veci prijímať rozhodnutia v spolupráci s Radou. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa konkrétne týkajú trojročného finančného rámca, ktorý sa stane legislatívnym aktom, na ktorý bude potrebný súhlas Parlamentu, ďalej sprístupnenia dokumentov poslancom, preskúmania návrhu rozpočtu, jeho zosúladenia a konečného prijatia rozpočtu.

Okrem toho sa zmeny, ktoré považujem za veľmi dôležité, týkajú rešpektovania Charty základných práv Európskej únie, práva poslancov Európskeho parlamentu na predkladanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zmluvám, postupu volenia predsedu Komisie a predovšetkým odstránenia osobitných ustanovení, ktoré sa týkajú vymenovania vysokého predstaviteľa pre Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Dúfam, že sa tieto zmeny onedlho zavedú do textu zmluvy vzhľadom na základnú inováciu, ktorú predstavujú pre celú Úniu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasujem za správu pána Davida Martina po dlhom období rokovaní so všetkými členmi Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (PPE) vo Výbore pre ústavné veci, ktorého som členom. Táto správa sa zameriava na zmeny, ktoré je potrebné vykonať vo vnútornom rokovacom poriadku Parlamentu po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Po úvodnom hlasovaní na novembrovom zasadnutí, ktoré zabezpečilo potrebné zmeny, ktoré priamo súviseli s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, boli ostatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy odložené s cieľom zabezpečiť dlhšie obdobie hodnotenia. Poslanecký klub PPE, do ktorého patrí Sociálnodemokratická strana (PSD), podpísal rôzne kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, najmä tie, ktoré sa týkali hodiny otázok pre predsedu a podpredsedu Komisie alebo vysokého predstaviteľa pre Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a predsedu Euroskupiny, realizácie štatútu poslancov, revízie zmlúv a delegovaných aktov. Rád by som však upozornil na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa týkajú medziparlamentnej spolupráce, vzťahu medzi Parlamentom a národnými parlamentmi počas zákonodarného procesu a zloženia delegácie Parlamentu na konferencii COSAC – čo sú tri záležitosti, ktorým som ako podpredseda poslaneckého klubu PPE pre vzťahy s národným parlamentom musel venovať osobitnú pozornosť.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Parlament dnes hlasoval o potrebnom prispôsobení svojho vnútorného rokovacieho poriadku po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Po hlasovaní na novembrovom zasadnutí sa hlasovanie o ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré priamo nesúvisia s nadobudnutím platnosti zmluvy, odložilo na toto zasadnutie. Poslanecký klub Európskej ľudovej strany, do ktorého patrím, záväzne podpísal dvanásť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sa týkali niekoľkých otázok: hodiny otázok pre predsedu Komisie a vysokého predstaviteľa Európskej únie, otázok na písomné zodpovedanie pre Radu a Komisiu, pravidelnej medziparlamentnej spolupráce, realizácie štatútu poslancov, delegácie na konferenciu Výboru pre európske veci, revízie zmlúv a delegovania zákonodarnej moci.

Hlasujem za ďalšie zmeny dokumentu, spomedzi ktorých by som rád objasnil zavedenie ustanovenia o subsidiarite a proporcionalite pri posudzovaní právnych predpisov a o vzťahu Parlamentu s národnými parlamentmi v priebehu zákonodarného procesu.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Týmto druhým kolom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa končí dlhodobý proces prispôsobovania rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu zmenám, ku ktorým došlo zavedením Lisabonskej zmluvy. Hoci sa pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých sa dnes hlasovalo, v menšej miere týkajú zásadných zmien súvisiacich so zmluvou, ktoré poskytli Parlamentu väčšie právomoci v rámci rozhodovacieho procesu, sú dôležitým príspevkom k zmenám rokovacieho poriadku a umožňujú nám v plnej miere využívať nové možnosti. Tak ako všetky zmeny, a najmä také dôležité zmeny, ako sú zmeny základného zákona, do veľkej miery závisia od spôsobu, akým sa vykonávajú.

Dôležité sú, samozrejme, detaily, a preto je veľmi dôležité dozerať na tento proces až do konca.

Správa: Sidonia Elżbieta Jędrzejewska (A7-0183/2010).

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Jedným z hlavných cieľov na rok 2011 bude zachovať, podporovať a zabezpečiť finančné prostriedky na technický výskum a rozvoj v EÚ pri zaistení dostatočných finančných prostriedkov pre rámcový program, čo prispeje k európskej stratégii do roku 2020.

Zvýšenie počtu žiadostí o financovanie sa vyvíjalo v súlade so zvyšovaním kontrolných mechanizmov vytvorených v snahe zabezpečiť správne využívanie fondov Spoločenstva.

Vnútorná byrokracia a vytváranie ďalších pravidiel a administratívnych postupov vedú k zníženiu dôvery verejnosti v tento proces. Je to mimoriadne zložité najmä pre menšie organizácie, ako sú MSP, nové vysoko technické podniky, menšie inštitúcie, univerzity a výskumné centrá, ktorých sa to týka.

Chcela by som požiadať o zjednodušenie prístupu k finančným prostriedkom určeným na výskum. Musíme rozvíjať kultúru vzájomnej dôvery so zapojením všetkých zúčastnených strán. Podporí sa tým výskum a inovácie, čím sa Európa stane atraktívnejším miestom na život a prácu.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Návrh rozpočtu Európskej komisie na rok 2011 nie je v súlade s výzvami, ktorým čelí Európa. Pri záväzkoch vo výške 142 miliárd EUR – čo predstavuje 1,15 % HND Európy – navrhuje Komisia financovať nové priority, ako aj programy, ktoré už boli zahrnuté do finančného rámca na obdobie 2007 – 2013 tým, že finančné prostriedky získa z existujúcich programov a rozpočtovej rezervy, ktorá bola znížená takmer na nulu. Program pre rast a zamestnanosť na rok 2020, ktorý sa považuje za plán Únie na nasledujúcich desať rokov, a boj proti zmene klímy sa nemôžu skutočne zrealizovať bez finančných zdrojov. Je neprijateľné financovať nadchádzajúci nástroj na spoluprácu s priemyselnými krajinami odobratím prostriedkov určených na rozvojovú pomoc. Nie je reálne znížiť európsku finančnú pomoc určenú na mierový proces na Blízkom východe o tretinu. Toto nie je seriózny prístup. Od Komisie sme očakávali viac rozhodnosti. Európsky parlament stále očakáva návrh na strednodobú revíziu finančných perspektív, čo Európa veľmi potrebuje. Táto otázka musí byť v nadchádzajúcich rokovaniach s Radou o rozpočte kľúčová. Delegácia Demokratického hnutia v Parlamente bude za to bojovať.

  Göran Färm, Olle Ludvigsson a Marita Ulvskog (S&D), písomne. – (SV) My švédski sociálni demokrati sme sa dnes rozhodli hlasovať za mandát pre rokovania o rozpočte na rok 2011. Zväčša súhlasíme s prioritami uvedenými v správe. Napríklad si myslíme, že je dôležité investovať do mládeže, výskumu, inovácií a do zelených technológií. Tiež si myslíme, že je dôležité, aby nová stratégia Európa 2020 pre rast a zamestnanosť dostala dostatočné finančné prostriedky, aby mohla byť úspešná.

Radi by sme však zdôraznili, že si nemyslíme, že je potrebné zvyšovať priame dotácie do poľnohospodárstva. Ďalej sme proti tomu, aby EÚ poskytovala trvalú podporu trhu pre odvetvie mlieka a mliečnych výrobkov.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy zohráva Parlament v rámci procesu rokovania o rozpočte EÚ výraznejšiu úlohu. V čase hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy sú kľúčové fondy, ktoré podnecujú rast a konkurencieschopnosť Európskej únie. V tejto súvislosti je dôležité zvýšiť príspevky do Fondu solidarity EÚ za predpokladu, že ho budú vlády účinne využívať, čím sa zníži vplyv tejto krízy na chudobnejšie regióny.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Pripomínam, že rozpočtový proces na rok 2011 bol prvým svojho druhu od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy a že si bezpochyby vyžaduje užšiu spoluprácu a koordináciu s ostatnými opatreniami rozpočtového orgánu. Chcel by som zdôrazniť obavy a snahy zamerané na zabezpečenie dostatočného financovania pre strategické línie rozvoja EÚ, najmä v oblasti mladých ľudí a inovácie spolu s energetickou účinnosťou, boja proti zmene klímy a podpory zamestnanosti a rodovej rovnosti. Takisto sa domnievam, že je dôležité zaistiť životaschopnosť mechanizmov, ktoré zabezpečia trvalú udržateľnosť poľnohospodárskeho sektora. Hovorím konkrétne o sektore mlieka. V rámci súčasnej krízy a veľkého tlaku na verejné financie členských štátov by som chcel znovu zdôrazniť potrebu zabezpečenia udržateľnosti rozpočtu v EÚ s cieľom dosiahnuť hlavný cieľ, ktorým je sociálna a hospodárska súdržnosť. Domnievam sa však, že je dôležité, aby návrh rozpočtu na rok 2011 od začiatku odrážal finančné dôsledky pilotných iniciatív uvedených v stratégii EÚ do roku 2020. Patria sem Inovácia v Únii, Mládež v pohybe, Európa efektívne využívajúca zdroje, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a Priemyselná politika vo veku globalizácie.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme proti správe o návrhu rozpočtu na rok 2011, pretože vôbec nezodpovedá súčasným potrebám financovania Európskej únie, kde vytvorenie eurozóny zhoršilo sociálne a územné nerovnosti a náležitým spôsobom nezohľadňuje zásadu hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

V čase krízy je ešte viac potrebný iný rozpočet EÚ, ktorý prinajmenšom zdvojnásobí prostriedky tak, aby sa minimálne polovica rozpočtu (vypočítaného na základe 2 % hrubého národného produktu EÚ) mohla vyčleniť na investície do výrobného odvetvia a na podporu sociálneho fungovania členských štátov. Výsledkom by bol vyšší počet pracovných miest so zaručenými právami, boj proti chudobe a zníženie regionálnych nerovností s cieľom podporiť hospodársku a sociálnu súdržnosť.

Na druhej strane je takisto potrebné zvýšiť mieru spolufinancovania EÚ pre krajiny so slabším hospodárstvom, konkrétne na sociálne programy a produktívne investície.

Nakoniec je potrebné do veľkej miery znížiť množstvo prostriedkov vyčlenených na vojsko a zmeniť kľúčové ciele rozpočtu na dosiahnutie vyváženého rozvoja a pokroku v sociálnej oblasti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Návrh rozpočtu na rok 2011 bude prvý od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy a pri jeho príprave je potrebná užšia spolupráca a koordinácia počas rokovaní medzi všetkými zúčastnenými stranami, aby bolo možné dosiahnuť dohodu o celkových výdavkoch počas tohto procesu. Trialóg, ktorý sa uskutoční v júli, musí byť pri príprave jednoznačný tak, aby sa mohli vopred určiť body, v ktorých je potrebné dosiahnuť čo najväčší konsenzus. Hlavné body, ktoré je potrebné mať na pamäti, sú vplyv Európskeho stabilizačného mechanizmu na rozpočet, stratégia EÚ do roku 2020 a programy, ktoré sa týkajú mladých ľudí.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Rozpočet na rok 2011 obsahuje množstvo závažných kritických bodov. Napríklad rozpočet Európskeho fondu pre utečencov, ktorý okrem iného podporuje presídlenie žiadateľov o azyl, sa zvýšil, zatiaľ čo financovanie Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (Frontex) sa obmedzilo. Finančná pomoc pre Palestínu sa takisto znížila, ale rozpočet pre kandidátov na vstup do EÚ vrátane napríklad Turecka, sa podstatne zvýšil. Z tohto dôvodu som hlasoval proti správe o rozpočte na rok 2011.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Naša skupina, Zelení/skupina EFA, nenamietala voči prioritám spravodajcu pre trojstranné rokovania. Predložili sme niekoľko podrobnejších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov o ekologizácii štrukturálnych fondov, rozvoji vidieka a poľnohospodárskej politiky, ktoré však na naše prekvapenie boli zamietnuté, ale ktoré je možné znovu zaviesť v prípade podrobnejšieho prvého rozpočtového čítania v Parlamente v septembri. Poslanci Európskeho parlamentu zo Skupiny zelených z ostatných výborov takisto podpísali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v mene svojich príslušných výborov. Z dôvodu prístupu spravodajcu, ktorým bolo zbytočne text nerozťahovať, bola väčšina z nich zamietnutá.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Podporujem pozíciu našej skupiny o tomto dokumente Parlamentu v reakcii na návrh rozpočtu na rok 2011, ktorý predložila Európska komisia. Domnievame sa, že nie je možné jasne definovať vplyv návrhu rozpočtu na pilotné iniciatívy stratégie a že je potrebných viac kvalitnejších informácií.

Som takisto rád, že do návrhu Komisie bol zahrnutý program pre mládež ako jedna z priorít pre nadchádzajúci rok, ale som sklamaný, že nárast financovania bol len formálny, pričom od týchto iniciatív sa očakávalo viac. Spolu s poslancami z najvzdialenejších regiónov sme podporili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože sa domnievame, že je neprijateľné, aby bol rozpočet na rok 2011 vyčlenený na program pre možnosti osobitne súvisiace so vzdialenosťou a izolovanosťou nižší ako rozpočet na rok 2010, najmä počas obdobia, keď uzavretie dohody medzi EÚ, Kolumbiou a Peru bude mať vážne následky na produkciu banánov, cukru a rumu. Týmto zároveň vyzývame Komisiu, aby čo najskôr podporila realizáciu štúdie o vplyve tejto situácie na tieto regióny.

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne. – (PL) V správe o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2011, ktorá dnes bola prijatá na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu, sa spomína šesť priorít pre rokovania o rozpočte na rok 2011. Jednou z nich sú programy pre mladých ľudí, ako sú Mládež v pohybe, Celoživotné vzdelávanie, Mládež v akcii a Erasmus Mundus. V bode 12 správy o všeobecných pripomienkach sa poukazuje na skutočnosť, že zvýšenie rozpočtových prostriedkov v návrhu rozpočtu na tieto programy je aj napriek veľmi vysokej miere súčasnej implementácie (ktorá v priebehu obdobia 2007 – 2009 každoročne dosahuje od 95 do 100 %) nedostatočné. Vítam skutočnosť, že tento text, ktorý bol prijatý, vyzýva na zvýšenie týchto rozpočtových prostriedkov tak, aby bolo možné realizovať programy pre mládež účinným spôsobom, ktorý bude zodpovedať ich významu pre občiansku spoločnosť v Európe.

Európska únia aj napriek hospodárskej kríze, ktorá viedla k tomu, že členské štáty museli prejsť k rozsiahlym úsporným opatreniam, naďalej rozširuje rozsah svojej činnosti. Takáto činnosť sa však musí realizovať na základe zabezpečenia primeranej výšky financovania pre existujúce programy. Správa pani Jędrzejewskej sa zameriava na túto problematiku, ktorá bola podľa môjho názoru v rámci rokovania o rozpočte správne označená za prioritu.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Vážené dámy a páni, mandát na trialóg má pre Európsky parlament veľký význam, pretože definuje rokovaciu pozíciu Parlamentu. Rozpočet na rok 2011 bol do veľkej miery ovplyvnený krízou a recesiou, čo okrem iného zreteľne vyplýva z veľmi úzkych rozpätí. Sú tu však aj pozitívne príznaky. Jedným z nich je priorita programov pre mládež. Ak chce Európska únia nájsť udržateľnú cestu z krízy, je dôležité, aby investovala do mladých ľudí, pretože predstavujú našu budúcnosť. Okrem toho musíme vzhľadom na hospodársku situáciu v Európe podporiť mandát pre sociálne vyvážený rozpočet EÚ, ktorý bude zohľadňovať aj konkurencieschopnosť. Ďakujem.

Správa: Werner Langen (A7-0187/2010)

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Ako do veľkej miery ukázala nedávna hospodárska a finančná kríza, musíme zaviesť lepšie regulovanú a transparentnejšiu stratégiu na trhu s derivátmi s cieľom zabrániť priveľmi špekulatívnym situáciám. Osobitne vítam návrh spravodajcu, aby sa centralizovaná kontrola vložila do rúk ESMA, Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy, ako aj výzvu, aby náklady spojené s budúcou infraštruktúrou trhu niesli jeho účastníci a nie daňoví poplatníci. Z týchto dôvodov som hlasoval za túto správu.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Európsky parlament v tomto uznesení žiada o prísnejší dohľad nad trhmi s derivátmi. Podporujem to, pretože sa domnievam, že je dôležité, aby Parlament vyslal Rade a Komisii jasný signál na prijatie legislatívnych opatrení. Cieľom je predchádzať zbytočným špekuláciám zavedením štandardizovaného postupu a orgánov dohľadu, ako aj využívaním spoločného registra transakcií.

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za správu z vlastnej iniciatívy môjho vynikajúceho nemeckého kolegu Wernera Langena o trhoch s derivátmi, ktorá bola vypracovaná v reakcii na oznámenie Európskej komisie na tú istú tému. Podporujem iniciatívu Komisie zameranú na zlepšenie regulačného systému v oblasti derivátov. Je nevyhnutné, aby budúci Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) zohrával kľúčovú úlohu pri poskytovaní oprávnení pre dohľad zúčtovacím strediskám v Európskej únii.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože sa domnievam, že musíme zvýšiť transparentnosť na trhu s derivátmi (obchodovanie s budúcimi transakciami) a zabezpečiť lepšiu reguláciu tohto trhu. Derivátové nástroje môžu zohrávať užitočnú úlohu tým, že umožnia prenos finančných rizík v rámci hospodárstva, ale pre nedostatok transparentnosti a regulácie ešte zhoršili finančnú krízu. Vítam iniciatívu Komisie na lepšiu reguláciu derivátov, a najmä mimoburzových derivátov, s cieľom znížiť vplyv rizík na stabilitu finančných trhov ako celok a na uzatváranie štandardizovaných zmlúv pri obchodovaní s derivátmi, využívanie centralizovaného ukladania údajov a organizovaných miest obchodovania.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Správa pána Langena predkladá sériu opatrení, ktorých cieľom je vytvoriť transparentnejší trh s finančnými derivátmi. Vzhľadom na spôsob, akým finančná kríza v roku 2008 vypukla, a na nestabilitu, ktorú tieto zložité produkty vyvolali na trhu, je zavedenie väčšej stability a transparentnosti nepochybne sľubným krokom. To je dôvod, prečo som hlasovala za správu pána Langena.

Musíme však zdôrazniť ďalší bod, ktorý je hlavnou zásadou v rámci akejkoľvek diskusie o financovaní, hospodárskej kríze a trhu. Na rozdiel od derivátov a zložitého finančného inžinierstva nastala kríza v roku 2008 s negatívnym reťazovým účinkom, ktorý ešte stále do veľkej miery zaťažuje našu spoločnosť, z toho dôvodu, že sme sa príliš dlho mylne domnievali, že nemusíme zohľadňovať skutočné hospodárstvo. Preto vítam súčasné opatrenia na podporu transparentnosti finančných trhov a produktov, ktoré ponúkajú banky a akciové trhy, ale všetci musíme mať na pamäti, že potrebujeme prehodnotiť hospodársky systém, na ktorom spočívajú svetové trhy. Naša voľba sa preto musí zamerať na posilnenie skutočného hospodárstva, ktoré je jediným istým zdrojom bohatstva a trvalej stability.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) V prvom rade by som chcel zablahoželať môjmu priateľovi a kolegovi pánovi Langenovi k návrhu správy, o ktorom sa dnes v tomto Parlamente hlasovalo.

Vzhľadom na finančnú a hospodársku krízu sme zaznamenali nebezpečenstvá, ktoré predstavujú niektoré finančné nástroje, ktoré trhy nehanebne využívali bez akýchkoľvek pravidiel alebo obmedzení. Mnohí občania a mnohé miestne orgány, a to aj v Taliansku, sa stali obeťami týchto vysoko rizikových nástrojov a teraz musia čeliť alarmujúcemu rozpočtovému deficitu.

Aby sme predišli takýmto nešťastným situáciám, domnievam sa, že je vhodné, ak nie nevyhnutné, riadne regulovať deriváty s cieľom zaistiť stabilnejší a bezpečnejší trh, ktorý prevádzkovateľom a spotrebiteľom umožní prijať informované rozhodnutia. Európska únia sa musí stať priekopníkom v rámci radikálneho prechodu z finančnej politiky minulosti a musí vyslať silné signály s cieľom zabrániť tomu, aby nástroje, ako sú mimoburzové deriváty, ohrozili v budúcnosti celý finančný trh.

Nakoniec podporujem usmernenia, ktoré pán Langen uviedol v texte, ktorý bol dnes prijatý, v neposlednom rade preto, lebo finančné deriváty nie sú len výsadou profesionálov v tomto sektore, ale aj nástrojom na masové využívanie trhu. Z tohto dôvodu bude prísnejšia legislatíva zárukou väčšej transparentnosti, čo účastníkom na trhu umožní náležite odhadnúť riziko.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) V rámci prísnejšej regulácie trhov s derivátmi je potrebné zohľadniť osobitnú situáciu podnikov, ktoré musia aj naďalej zabezpečiť pokrytie svojich finančných a prevádzkových rizík za prijateľných podmienok a určitým spôsobom aj prispôsobenie pomocou derivátov.

Podniky nefinančného charakteru využívajú tieto nástroje na zabezpečenie toho, aby boli pokryté riziká týkajúce sa meny, úroku a surovín. Táto ochrana, ktorá nie je špekulatívna, pomohla priniesť do oblasti zamestnanosti a investícií stabilitu a rast.

Navrhované regulačné opatrenia však nemusia viesť k zjavnému zhoršeniu pokrytia rizika pre spoločnosti.

Chcela by som požiadať o udelenie výnimiek a nižšie požiadavky pre kapitál v prípade bilaterálneho zúčtovania derivátov, najmä pre MSP.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti, pretože, hoci správa obsahuje pozitívne body a snaží sa zaviesť zopár minimálnych obmedzení a pravidiel pre trh s derivátmi, v skutočnosti túto problematiku v zásade nerieši. Jednou z hlavných príčin hospodárskej a finančnej nestability je rozvoj a nárast nebankových transakcií, ktoré zahŕňajú rizikové prémie a ostatné finančné deriváty.

Nedávny kolaps finančných trhov a špekulácie s gréckymi cennými papiermi ukázali, že finančný systém nepotrebuje len prísnu reguláciu, ale aj to, že určité transakcie zahŕňajúce rizikové prémie by sa mali zakázať. Podľa môjho názoru by bolo nesprávne a nedostatočné, keby sme pozornosť venovali len politikám regulácie, ako sú politiky uvedené v tejto správe, ktorá túto problematiku nerieši ani neponúka zodpovedajúce riešenia.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Trhy s derivátmi, ako to ukázala hospodárska, finančná a sociálna kríza, ktorou v súčasnosti prechádzame, potrebujú účinnú reguláciu, ktorá umožní väčšiu transparentnosť pri predaji týchto finančných nástrojov. Tieto produkty musia podliehať účinnejšiemu dohľadu, aby ich obchodovanie nemalo negatívny vplyv na trh. Z dôvodu množstva derivátov a potreby chrániť investorov aj ja podporujem prísnejšie pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vítam nasadenie európskych inštitúcií s cieľom zaistiť čo najväčšiu účinnosť, bezpečnosť a jednotnosť na trhoch s derivátmi so zreteľom na ich význam pre trvalú udržateľnosť hospodárskeho rozvoja spolu s potrebou zabezpečiť reguláciu a overovanie postupov a rokovaní, ktoré sa týkajú transakcií alebo komercializácie týchto finančných nástrojov. Vzhľadom na veľkosť trhu s derivátmi a jeho vplyv na celosvetové hospodárstvo, ako to ukázala súčasná hospodárska a finančná kríza – a exponenciálny nárast prvku rizika na globálnom trhu – sa domnievam, že zabezpečenie transparentnosti je kľúčovou záležitosťou. Je to dôležité nielen pre účinný dohľad nad trhmi, ale aj pre jasné, presné a komplexné štandardy finančného výkazníctva. Swapy na úverové zlyhanie od výlučných emitentov, ktoré používali finanční špekulanti, viedli k neodôvodnene vysokým úverovým prirážkam viacerých štátov. To vysvetľuje potrebu transparentnosti na trhu a sprísnenie európskych nariadení týkajúcich sa rokovania o swapoch na úverové zlyhanie, najmä swapov súvisiacich s vládnym dlhom. Dúfajme, že budúce právne predpisy neprinesú trhom s derivátmi len transparentnosť, ale aj dobré právne predpisy. Chcel by som zdôrazniť, že náklady spojené s budúcou infraštruktúrou trhu by mali niesť jeho účastníci a nie daňoví poplatníci.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Namiesto navrhnutia zrušenia trhu s derivátmi sa väčšina v Parlamente obmedzila na obhajobu zákazu špekulatívneho obchodovania so swapmi na úverové zlyhanie (CDS) súvisiacimi s vládnymi dlhmi. Naliehajú na Komisiu, aby zvážila horné hranice rizika pre deriváty, najmä pre CDS, a aby o nich uzavrela dohodu s medzinárodnými partnermi. Podľa toho, čo odznelo, však Komisia môže predstaviť svoj návrh o trhoch s derivátmi až v septembri a Parlament prijme právne predpisy na rovnakom základe ako Rada.

Všetko toto čakanie je nešťastné, keď sa vezme do úvahy dramatické zvyšovanie úrokových sadzieb, ktoré sa predpokladá pri štátnych dlhopisoch výlučných emitentov v niektorých krajinách eurozóny, na trvalo neudržateľnú úroveň s vedomím negatívneho vplyvu, ktorý mali CDS na celý proces. Nemôžeme naďalej umožňovať, aby sa špekulatívne cenné papiere zakladali na vládnych dlhoch.

Je pravda, že Parlament sa dnes zasadzoval o zákaz CDS – čo sú čisto špekulatívne transakcie zahŕňajúce stávky na zlyhanie dlžníka –, ale potom sa obmedzil na vyžadovanie dlhších trestov odňatia slobody v prípade predaja cenných papierov a derivátov nakrátko. Pokiaľ ide o nás, z tohto dôvodu sme podporili pozitívne návrhy, ale sme proti postoju, ktorý je krokom späť, a proti obrovskému oneskoreniu regulácie kapitálových trhov.

  Astrid Lulling (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Langena o trhoch s derivátmi, pretože som podobne ako pán spravodajca presvedčená o tom, že toto odvetvie potrebuje reguláciu a že na trhoch s derivátmi musí byť väčšia transparentnosť. Som najmä za myšlienku povinného zavedenia zúčtovacích mechanizmov zmluvných strán na manipuláciu s transakciami v oblasti derivátov medzi účastníkmi trhu. Štandardizáciou transakcií a zaručením nezávislosti zúčtovacích stredísk sa dosiahne veľmi výrazný pokrok.

Regulačné mechanizmy, ktoré budú vďaka spolupráci medzi Komisiou, Radou a Parlamentom zavedené vo veľmi blízkej dobe, by však nemali úplne potlačiť trhy s derivátmi, ktoré plnia veľmi dôležitú úlohu vo svete financií. Je dôležité rozlišovať, tak ako to pán spravodajca skutočne robí, medzi derivátovými nástrojmi, ktoré sa používajú na krytie rizík priamo súvisiacich s podnikaním spoločností, a nástrojmi, ktoré sa používajú výlučne na špekulatívne účely. Iba tie druhé v poradí predstavujú systémové riziko, na ktoré by sa malo vhodným spôsobom dohliadať, aby sme zabránili zopakovaniu krízy, ktorú sme nedávno zažili.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Derivátové nástroje zohrávali v minulosti dôležitú úlohu tým, že prenášali riziko v hospodárstve. Nedostatok transparentnosti a regulácie na trhoch s derivátmi však mal mimoriadne zlý účinok na finančnú krízu. Jedným z nástrojov, ktoré najviac ovplyvnili európske hospodárstva a viedli k zvýšeniu úrokov vládnych dlhov, boli swapy na úverové zlyhanie (CDS). Toto nariadenie podporuje zákaz špekulatívneho obchodovania s použitím tohto nástroja, keďže to môže viesť k deformáciám na trhoch so štátnymi dlhopismi. Najdôležitejšie je rozlišovať medzi derivátmi, ktoré sa používajú ako nástroj na riadenie rizík s cieľom kryť skutočné podkladové riziko pre subjekt, a derivátmi, ktoré sa používajú výlučne na špekulatívne účely. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Teší nás, že kľúčové odseky uznesenia ostali súčasťou textu, a to najmä odseky 33, 34, 35 a 36, ako aj odôvodnenia K, S a X. Z tohto dôvodu sme hlasovali za správu. V opačnom prípade, keby sa čo i len jedno oddelené hlasovanie zamietlo, by sme my zelení hlasovali proti správe.

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Kľúčové aspekty správy pána Langena sú prijateľné. Počas diskusie vo výbore sa však veľa hovorilo o rizikách tohto odvetvia. Rozmery aktivít s derivátmi nepochybne vyvolávajú otázky o tom, ako regulovať toto odvetvie, a preto sa za veľmi dôležité faktory považujú transparentnosť a harmonizovaný prístup k dohľadu. Zároveň nie je potrebné zvyšovať náklady na obchodovanie tým, že budeme trvať na centralizácii zúčtovania týchto obchodov prostredníctvom jednotných búrz. Našťastie, pán Langen si dobre uvedomuje obmedzenia tohto prístupu, v dôsledku ktorého by sa mohli náklady na burze zvýšiť až desaťnásobne viac ako inde. Musíme tiež zabezpečiť, aby sa zachovali takzvané prispôsobené derivátové nástroje umožňujúce spoločnostiam zabezpečiť sa proti budúcim nárastom na trhoch s komoditami. Mali by sme tiež zabezpečiť medzinárodnú kompatibilitu – najmä s USA, ktoré sú najväčším trhom.

Správa: Maria Badia i Cutchet (A7-0154/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Prudký rozvoj internetu vedie k šíreniu vzájomne prepojených predmetov, ktoré sú dostupné a vymeniteľné na internete. Takto vzniká „internet vecí“, ktorý obsahuje všetko od kníh až po autá, ako aj elektrické spotrebiče a potraviny. Táto správa z vlastnej iniciatívy Európskeho parlamentu má za cieľ reagovať na oznámenie Európskej komisie obsahujúce 14 opatrení, ktoré sa majú prijať s cieľom zabezpečiť, aby EÚ získala popredné miesto vo vývoji týchto nových sietí a vzájomne prepojených predmetov. Správa Parlamentu venuje mimoriadnu pozornosť otázke rešpektovania súkromia, spôsobom, ktorými môže internet vecí zlepšiť kvalitu života európskych spotrebiteľov, a prístupnému a otvorenému charakteru internetu vecí. Keďže úplne súhlasím s týmito prioritami, hlasovala som za túto správu z vlastnej iniciatívy.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Vývoj informačných a komunikačných technológií (IKT) spôsobil skutočnú revolúciu v oblasti poznania počas posledných 20 rokov, predovšetkým z dôvodu zväčšujúcej sa informovanosti verejnosti o internete a o celosvetovej počítačovej sieti (World Wide Web).

Teraz, keď sme dali poznatky na internet a odstránili vplyv vzdialenosti na výmenu informácií, je najnovšou hranicou tejto technológie možnosť spojiť nový systém identifikácie prostredníctvom rádiovej frekvencie s výrobkami tak, aby tieto výrobky mohli okamžite informovať spotrebiteľov.

Som za zavedenie pilotných projektov, aby sa preskúmali etické a sociálne dôsledky tohto nového zdroja informačných technológií, ktorý by mohol predstavovať nové odvetvie zamestnanosti v budúcnosti, a preto podporujem správu pani Badiovej i Cutchetovej.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam všeobecný cieľ oznámenia, ktoré predstavila Komisia. Rozvoj nových aplikácií a samotná prevádzka „internetu vecí“ spolu s obrovským vplyvom, ktorý to bude mať na každodenný život a na zvyky európskej verejnosti, veľmi úzko súvisia s tým, ako budú európski spotrebitelia dôverovať tomuto systému.

Prioritnou otázkou je zaručiť právny a regulačný rámec, ktorý na jednej strane ochráni európskeho spotrebiteľa a ktorý na druhej strane podporí verejné a súkromné investície do odvetvia „internetu vecí“.

„Internet vecí“ predstavuje obrovskú príležitosť z hospodárskeho hľadiska, keďže nám umožní optimalizovať výrobné procesy a spotrebu energie, ako aj vytvoriť nové pracovné miesta a nové služby pre zväčšujúci sa počet európskych občanov a podnikov.

Ak EÚ skutočne chce mať poprednú pozíciu na tomto trhu, mala by zaujať aktívny prístup v tejto oblasti v podobe podpory výskumu a pilotných projektov.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Prudký a neustály rast internetu znamenal, že teraz je pripojených približne 1,5 miliardy ľudí cez počítače a mobilné zariadenia. Ďalším krokom je posunúť sa smerom k progresívnej transformácii siete vzájomne prepojených počítačov na sieť vzájomne prepojených predmetov – k internetu vecí – od kníh po autá, od domácich spotrebičov po potraviny. Chladnička by napríklad mohla byť naprogramovaná na rozoznávanie výrobkov, ktorých lehota trvanlivosti uplynula alebo zakrátko uplynie. Tieto technologické inovácie môžu pomôcť reagovať na rozličné očakávania spoločnosti a verejnosti, ako aj pôsobiť ako katalyzátor rastu a inovácií s prínosom pre hospodárstvo a blaho verejnosti.

Musia však podliehať konkrétnym a ďalekosiahlym nariadeniam, ktoré umožnia, aby internet vecí reagoval na otázky dôvery, prijatia a bezpečnosti. Je nevyhnutné zaručiť absolútne rešpektovanie súkromného života a ochrany osobných údajov. Musia sa prijať opatrenia na dostatočnú ochranu údajov s cieľom ich zabezpečenia proti možnému zneužitiu a proti ostatným rizikám súvisiacim s osobnými údajmi. Z tohto dôvodu podporujem tento aktívny prístup, pričom nesmieme zabúdať na to, že cieľom internetu vecí je v prvom rade prínos pre ľudí.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu. Na jednej strane predstavuje rozvoj internetu vecí výbornú príležitosť na rast a konkurencieschopnosť, na druhej strane však so sebou prináša významné spoločenské zmeny, ktoré majú výrazné dôsledky na správanie sa občanov. Z tohto dôvodu vítam zámer Komisie zverejniť v roku 2010 oznámenie o rešpektovaní súkromia a dôvery v informačnej spoločnosti, keďže z môjho pohľadu je kľúčové neustále monitorovať aspekty súvisiace s ochranou osobných údajov.

Nemenej dôležitá je diskusia o technických a právnych aspektoch práva na „mlčanie čipov“. Okrem toho je vzhľadom na významné zmeny, ktoré internet vecí prinesie, nevyhnutné, aby sme umožnili jednotný rozvoj technológií na regionálnej úrovni, čím sa zabráni vytváraniu ešte väčších rozdielov, ako sú tie, ktoré v súčasnosti existujú, a aby sme riadne zapojili vlády do tohto procesu a nezabudli na najvzdialenejšie regióny.

Na záver, domnievam sa, že je dôležité zvýšiť európske financovanie internetu vecí v kontexte výskumných projektov siedmeho rámcového programu a pilotných projektov rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a tiež sústrediť sa na rozvoj širokopásmovej infraštruktúry, rozšírenie širokopásmového pripojenia a ďalšie znižovanie nákladov na dátový roaming.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za „správu o internete vecí“, pretože sa domnievam, že prijatie tejto správy posilní rozvoj inovačných technológií v Európskej únii. Poskytne to podnikateľské príležitosti európskym spoločnostiam a prinesie to výhody vo forme boja proti zmene klímy a zlepšenia riadenia energetiky a dopravy.

Ako tieňový spravodajca som predložil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré pomôžu ochrániť osobné údaje proti ich zneužitiu na iné účely zo strany spoločností, ktoré k nim budú mať prístup. V dôsledku toho správa obsahuje dôležité ustanovenia na ochranu základných občianskych práv.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Internet vecí je koncepcia budúcnosti vychádzajúca z prítomnosti. Či bude mať prínos pre všetkých občanov harmonizovaným, účinným spôsobom závisí od toho, aký naň máme pohľad. Nový systém na integráciu technológií do každodenného života sa musí zavádzať v absolútnom súlade s právami spotrebiteľov na súkromie. Komisia musí komunikovať s pracovnou skupinou na ochranu údajov neustále a nie iba vtedy, keď to považuje za nevyhnuté. Hovoríme o zariadeniach a technológiách, ktoré sú schopné prenášať polohu, vlastnosti a identitu predmetov. Spolu s právom na mlčanie sa tieto mechanizmy musia integrovať iba na žiadosť jednotlivca a nie ako štandardný výrobný prvok. Komisia musí zároveň zohľadniť, keď sa bude rozhodovať o realizácii projektov súvisiacich s internetom vecí, ktorá sieť sa zvolí na pripojenie týchto predmetov. V súčasnosti čelíme na internete mnohým kybernetickým útokom. Podľa môjho názoru môže použitie celosvetovej počítačovej siete na pripojenie internetu vecí predstavovať bezpečnostné riziko a výraznú záťaž pre súčasnú sieť. Vytvorenie paralelnej siete na pripojenie predmetov by mohlo znamenať riešenie v súčasnej situácii prostredníctvom rozdelenia digitálneho spektra a dividendy.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh správy pani Badiovej i Cutchetovej na podporu vytvorenia internetu vecí. Domnievam sa, že nové informačné technológie majú výrazný prínos pre našu spoločnosť, ale je dôležité zabezpečiť, aby sa zohľadnili potenciálne vplyvy na zdravie a životné prostredie spolu s aspektmi súvisiacimi s ochranou súkromia.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Internet sa stal súčasťou každodenného života pre milióny ľudí a dnes zohráva nenahraditeľnú úlohu ako spôsob komunikácie a ako prostriedok na prenos informácií a poznatkov. Exponenciálny rast obsahu na internete spôsobil, že internet sa stal nástrojom s mnohými využitiami, a tieto využitia sa znásobujú. Zároveň sa však stal priestorom pre nový druh kriminality, ktorá využíva rýchlosť a dematerializáciu informačných tokov a obrovský objem osobných údajov, ktoré sprístupňujú užívatelia sietí.

Stotožňujem sa s obavami, ktoré obsahuje toto uznesenie, v súvislosti s potrebou riešiť obmedzenia prístupu na internet z politických dôvodov, ako aj so zaručením väčšej bezpečnosti pre deti a adolescentov pri používaní siete. Súhlasím s názorom, že používanie a trvalé riadenie siete by malo byť na súkromných osobách, ale domnievam sa, že členské štáty sa nemôžu zbaviť svojej prítomnosti a aktivity v regulačnej úlohe. Cieľom by malo byť v prvom rade zabrániť zneužívaniu a porušovaniu občianskych práv.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vplyv nových technológií na bezpečnosť a kvalitu života verejnosti je nespochybniteľný, čo zdôrazňuje na jednej strane prínosy a na druhej strane riziká, ktoré to prináša. V tejto súvislosti „internet vecí“ prináša nové výhody pre ľudí bez toho, aby sa bránilo rozpoznaniu možných rizík, ktoré predstavuje tento nástroj s obrovským potenciálom. Chcel by som zdôrazniť prístup, ktorý podporuje výskum a spustenie pilotných projektov spolu s využitím čo najväčšieho množstva príležitostí, ktoré vznikajú najmä v oblasti optimalizácie úspor energie, výrobných procesov, vytvárania nových pracovných príležitostí a výziev. Je však nevyhnutné, aby EÚ mala spoločný referenčný rámec na presadzovanie ustanovení v súvislosti s dohľadom nad systémom, dôvernosťou, informačnou bezpečnosťou, etickým riadením, súkromím, zhromažďovaním a uchovávaním osobných údajov a informovaním spotrebiteľov. Rýchly rozvoj „internetu vecí“ si vyžaduje správu, ktorá by bola bezpečná, transparentná a multilaterálna. Na základe toho sa stotožňujem s obavami Komisie v súvislosti s bezpečnosťou, ochranou osobných údajov a súkromia verejnosti spolu so správou „internetu vecí“ v záujme rešpektovania súkromia a ochrany osobných údajov.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Internet vecí je projekt, ktorý začal v roku 1999 v USA. Je čoraz populárnejší a očakáva sa, že počas nasledujúcich 10 až 15 rokov spôsobí revolúciu v interakcii medzi ľuďmi a objektmi a medzi objektmi navzájom prostredníctvom čoraz väčšieho využívania technológie identifikácie prostredníctvom rádiovej frekvencie (RFID).

Proces vytvárania internetu vecí spolu so všetkými inováciami a pozitívnymi aspektmi, ktoré môže vniesť do našich každodenných životov, má taktiež výrazný podtón neistoty nielen na koncepčnej, ale aj na technickej úrovni, čo spôsobuje isté obavy. Technológia, ktorá sa skrýva za týmto krokom (RFID), sa nazýva identifikátor: elektronická súčiastka pozostávajúca z čipu a antény. Čip so šírkou iba niekoľko milimetrov môže obsahovať a bezdrôtovo prijímať a prenášať informácie. Vynárajú sa viaceré otázky súvisiace okrem iného s vlastníctvom, správou a súkromím.

Čo sa týka súkromia a ochrany údajov, pani spravodajkyňa poukazuje na dôležitosť zaručenia ochrany všetkých základných práv – nielen súkromia – v procese rozvoja internetu vecí, čo považujeme za pozitívny pohľad. Máme však vážne pochybnosti o spravovaní týchto údajov. Riešenie je ešte stále nejasné, a preto sme sa zdržali hlasovania.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – V súvislosti s čoraz dokonalejšou technológiou je dôležité, aby EÚ a ostatní politickí činitelia držali krok s vývojom. Táto správa sa týka mnohých dôležitých tém, ako sú napríklad otázky súkromia a zdravia, a ja plne podporujem výzvu pani spravodajkyne, aby EÚ v tejto sfére vystupovala aktívne.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Takzvané informačné a komunikačné technológie (IKT) zohrali dôležitú úlohu pri podpore sociálneho rozvoja, hospodárskeho rastu, výskumu, inovácií a kreativity vo verejných a súkromných európskych inštitúciách. Obrovské zmeny, ktorými prešiel internet za posledné roky, viedli k novým obavám a k potrebe, aby Európska únia zaviedla spoločný referenčný rámec na presadzovanie existujúcich ustanovení v súvislosti s fungovaním systému, najmä pokiaľ ide o dôvernosť, bezpečnosť informácií, etickú správu, ochranu súkromia a zhromažďovanie a uchovávanie osobných údajov a informovanie spotrebiteľov. Na základe toho je nevyhnutné, aby orgány zodpovedné za „internet vecí“ rešpektovali bezpečnosť, ochranu údajov a súkromia všetkých užívateľov, keďže iba takýto prístup môže byť prínosom pre občanov EÚ. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Dnes je už na internet pripojených a používa ho 1,5 miliardy ľudí. Internet predstavuje nápor nových druhov technológií na vytváranie sietí, ktorých cieľom je dosiahnuť určitý druh komunikácie medzi ľuďmi a vecami, ako aj medzi samotnými vecami. Informácie o výrobkoch sa musia uchovávať, prijímať a vysielať. Sú však na mieste obavy, že nad všetkými výhodami novej technológie prevážia jej nevýhody. Je potrebné zabezpečiť ochranu súkromnej sféry a znemožniť zneužitie osobných údajov. Zdá sa však, že budúci používatelia siete budú ešte zraniteľnejší, ako sú v súčasnosti. Hlasoval som za správu, pretože opatrenia navrhnuté jej autorkou o ochrane súkromnej sféry a osobných údajov sú jednoznačne potrebné.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) V prípade vývoja nových technológií, ako aj v tomto prípade tzv. internetu vecí, je vždy dôležité zaoberať sa etickými otázkami spolu s možnými prínosmi a ochranou osobných práv. Táto správa ide týmto smerom, preto som za ňu hlasoval.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Internet, ktorého používanie sa viac rozšírilo len pred dvadsiatimi rokmi, sa stal neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti, ako napríklad telefón alebo rádio. Dnes je na internet pripojených 1,5 miliardy ľudí a v priebehu niekoľkých rokov sa ich počet zdvojnásobí. Čoskoro najnovšie technológie umožnia pripojenie k sieti nielen pre počítače, ale aj pre autá alebo dokonca potraviny a iné veci. Keď bude auto pripojené k sieti, bude možné poskytnúť vodičovi informácie o tlaku pneumatík. Naprogramované chladničky budú schopné rozoznať produkty, ktorých lehota trvanlivosti uplynula. Hlasoval som za túto správu, pretože internet vecí oživí hospodárstvo spútané krízou a pomôže vytvoriť nové pracovné miesta a nové služby pre stúpajúci počet občanov EÚ a spoločností. Takisto nám umožní optimalizovať výrobné procesy a ušetriť energiu, čo je veľmi dôležité v boji proti zmene klímy.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – My zelení sme dôrazne podporili túto správu našej kolegyne socialistky pani Badiovej i Cutchetovej. Bude to dôležitá nová aplikácia internetovej technológie. Predpokladá sa, že počas nasledujúcich 10 – 15 rokov sa internet vecí stane súčasťou našich každodenných životov. Používa technológiu identifikácie prostredníctvom rádiovej frekvencie (RFID) na bezdrôtové prijímanie a prenos informácií. Pracuje na základe miniatúrneho čipu, ktorý má kapacitu na uchovávanie mnohých informácií o predmete alebo osobe, na ktoré bol umiestnený. V poľnohospodársko-potravinárskom odvetví napríklad technológia RFID umožňuje lepšiu a rýchlejšiu vysledovateľnosť produktu a poskytuje informácie o zložení: chemických vlastnostiach, hodnotách lepku atď. Podobné aplikácie sa už používajú, napríklad čip môže vodičovi poskytovať informácie o tlaku pneumatík v reálnom čase. Táto nová technológia spôsobí revolúciu a rozšíri interakciu medzi ľuďmi a vecami a medzi vecami navzájom. Inovácia spočíva vo vzájomnom vzťahu medzi vecami. Najčastejšie spomínaným praktickým príkladom je príklad s chladničkami, ktoré pri vhodnom naprogramovaní budú podľa dátumu schopné odhaliť akýkoľvek produkt, ktorého lehota trvanlivosti uplynula alebo zakrátko uplynie.

Správa: Francisco Sosa Wagner (A7-0185/2010).

  Alexander Alvaro, Jorgo Chatzimarkakis, Jürgen Creutzmann, Wolf Klinz, Silvana Koch-Mehrin, Britta Reimers a Michael Theurer (ALDE), písomne. – (DE) Boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a detskej pornografii je mimoriadne dôležitý. Musíme sa zo všetkých síl snažiť bojovať proti dostupnosti detskej pornografie na komunikačných sieťach. Neustála a účinná kontrola zneužívania detí je nielen politickou zodpovednosťou, ale aj zásadou právneho štátu. Podľa názoru nemeckej Slobodnej demokratickej strany v Európskom parlamente je nevyhnutné čo najskôr vymazať tento kriminálny obsah.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu z vlastnej iniciatívy, ktorej cieľom je ovplyvniť nadchádzajúce fórum o správe internetu, ktoré sa bude konať vo Vilniuse v termíne od 25. do 29. septembra. Parlament žiada fórum, aby na jednej strane okrem vykonávania svojej práce zvýšilo účasť rozvojových krajín a aby na druhej strane koordinovalo svoju prácu s vnútroštátnymi a regionálnymi fórami. Taktiež žiada, aby EÚ vytvorila stratégiu o základných aspektoch správy internetu a podporila reformu Internetovej spoločnosti pre pridelené mená a čísla (ICANN).

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Nemám inú možnosť, ako hlasovať za správu pána Sosu Wagnera o potrebe zaručiť etickú a bezpečnú správu internetu.

Nástroj, ktorý premostil čas a vzdialenosť v komunikácii, na jednej strane poskytuje obrovské potenciálne prínosy, na druhej strane je však dennodenným zdrojom rizík nielen pre ochranu osobných údajov, ale aj pre deti. Je nevyhnutné zabezpečiť voľný tok informácií a komunikácie, ale s istotou, že najzraniteľnejší jednotlivci a najcitlivejšie údaje budú mať naďalej riadnu ochranu. Iba týmto spôsobom môže internet naďalej ostať hnacou silou pozitívnej sociálnej zmeny a rešpektovania dôstojnosti všetkých jednotlivcov.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Internet je „globálnym verejným blahom“ a jeho správa a riadenie vykonávané jednou vládou si vyslúžili veľkú dávku kritiky.

Európska únia by mala vypracovať stratégiu, ktorá bude odrážať konsenzuálny pohľad na kľúčové aspekty riadenia internetu a ktorú bude môcť dôrazne obhajovať na medzinárodných fórach a v rámci svojich bilaterálnych vzťahov s USA.

Podporujem súhlasné stanovisko Európskej komisie so súčasným modelom správy založenom na vedúcej úlohe súkromného sektora.

Taktiež by som chcela vyzvať k väčšiemu začleneniu rozvojových krajín, najmä prostredníctvom financovania ich účasti.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Internet mal obrovský vplyv na spoločnosť a verejný život za posledných 20 rokov. EÚ je toho dobrým príkladom, keďže predstavuje o málo viac ako 7 % svetovej populácie, ale tvorí takmer 19 % užívateľov internetu na celom svete. Správa internetu bola najväčšou prioritou verejnej politiky s cieľom zabezpečiť, aby verejnosť mohla naplno využívať potenciál internetu a zároveň nájsť najlepšie riešenia problému s nevhodným alebo nezákonným obsahom a poskytnúť spotrebiteľom dostatočnú ochranu a pokúsiť sa riešiť otázku jurisdikcie v globálnej on-line sfére.

Absolútne súhlasím s myšlienkou, že internet je globálnym verejným blahom, ktoré by malo vždy chrániť a rešpektovať verejný záujem. Je nevyhnutné, aby EÚ vypracovala stratégiu pre základné aspekty správy internetu, a podporujem iniciatívu španielskeho predsedníctva vytvoriť európsku chartu práv užívateľov internetu. Je dôležité posunúť sa smerom k vnútornej reforme Internetovej spoločnosti pre pridelené mená a čísla, aby mala reprezentatívnejšiu štruktúru s väčšou kontrolou zo strany medzinárodného spoločenstva a aby sa dosiahla jej väčšia zodpovednosť a transparentnosť.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o správe internetu, ktorá sa týka otázok, ako je napríklad ochrana a zabezpečenie základných práv a slobôd, prístup k internetu a jeho používanie a počítačová kriminalita. Návrh španielskeho predsedníctva na vytvorenie európskej charty práv užívateľov internetu a uznanie piatej základnej slobody (slobodný prístup k sieti) by mohol EÚ poskytnúť účinnejšie nástroje, ktoré by jej umožnili zaručiť väčšiu ochranu v otázkach súvisiacich s bezpečnosťou na jednej strane, a pluralitný a nediskriminačný prístup k sieti na druhej strane.

  Göran Färm, Olle Ludvigsson a Marita Ulvskog (S&D), písomne. – (SV) My švédski sociálni demokrati sme sa rozhodli zdržať hlasovania o znení, ktoré sa týka zablokovania internetových stránok. Domnievame sa, že tieto opatrenia môžu byť oprávnené v určitých situáciách, napríklad v súvislosti so zločinmi týkajúcimi sa detskej pornografie, ale zmienka v danom texte o zablokovaní internetových stránok v prípade počítačového zločinu je pre nás príliš široko koncipovaná, aby sme za ňu mohli hlasovať.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Je neodškriepiteľným faktom, že internet dnes zohráva verejnú úlohu, ovplyvňuje nielen náš každodenný život, ale aj masové hnutia, politické myšlienky a komunikačné stratégie. Je pravda, že internet sa zhostil nenahraditeľnej verejnej úlohy, a členské štáty Európskej únie to nemôžu ignorovať. Mali by žiadať väčší prístup a účasť na správe internetu bez podkopania hlavnej úlohy súkromného používania a dennej správy siete, keďže toto sa ukázalo ako nevyhnutné pre životaschopnosť a rast internetu. Úloha členských štátov sa stáva čoraz dôležitejšou, tak ako otázky súvisiace s počítačovým zločinom a ochranou bezpečnosti užívateľov a ich súkromia spolu so slobodou prístupu a prejavu verejnosti na internete.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na čoraz väčšiu dôležitosť internetu v každodennom živote verejnosti a inštitúcií a dokonca v chode viacerých krajín a vzhľadom na jeho vplyv na hospodársky, kultúrny, sociálny a ľudský rozvoj je správa internetu záležitosťou mimoriadnej dôležitosti na celosvetovej scéne. Znamená to, že je mimoriadne dôležité, aby Európska únia zabezpečila podmienky na aktívne zasahovanie v tejto oblasti a aby chránila verejné blaho a svoje hodnoty a zásady. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu s dôrazom na dôležitosť rozšírenia zastúpenia globálnej rozmanitosti v orgánoch, ktoré v súčasnosti riadia trh s internetom, ako napríklad Internetová spoločnosť pre pridelené mená a čísla (ICANN) a Internetový orgán pre prideľovanie čísel (IANA).

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa vychádza z dôležitej úlohy internetu, ktorý sa stal nenahraditeľným nástrojom na presadzovanie demokratických iniciatív, politickú diskusiu, digitálnu gramotnosť a šírenie poznania. Prístup k internetu na jednej strane zaručuje a na druhej strane závisí od uplatňovania viacerých základných práv vrátane rešpektovania súkromného života, ochrany údajov, slobody prejavu a združovania, slobody tlače, nediskriminácie, vzdelávania a kultúrnej a jazykovej rozmanitosti.

Správa preto poukazuje na to, že inštitúcie a zainteresované strany na všetkých úrovniach majú všeobecnú zodpovednosť zabezpečiť, aby každý mohol uplatňovať svoje právo zúčastňovať sa na informačnej spoločnosti.

Taktiež sa zaoberá hrozbami, ktoré predstavuje počítačový zločin pre spoločnosti, ktoré používajú informačné a komunikačné technológie, s poukázaním na rozšírenie navádzania na páchanie teroristických útokov, trestnú činnosť motivovanú nenávisťou a detskú pornografiu. To vystavuje verejnosť vrátane detí riziku a správa konštatuje, že „pri vymedzení celkovej stratégie je potrebné posilniť aj úlohu verejných orgánov“. Na záver vyjadruje znepokojenie nad štruktúrou Internetovej spoločnosti pre pridelené mená a čísla (ICANN), ktorá nie je reprezentatívna, a nad obmedzenou kontrolou, ktorú je medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ schopné vykonávať pri prevádzkovaní ICANN.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Táto správa uznáva dôležitosť internetu pri podpore kultúrnej rozmanitosti a demokratického občianstva. Pre podporu demokratických hodnôt je však nevyhnutné, aby vlády upustili od zavádzania cenzúry, a preto vítam ustanovenia odseku 13.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Rozprava o správe internetu je určite mimoriadne dôležitá v situácii, keď sa tento spôsob komunikácie stal absolútne nevyhnutným v mnohých krajinách, či už v profesionálnom, alebo osobnom živote ľudí. Presne z tohto dôvodu je pre nás prinajmenšom úplne nepredstaviteľné prenechať strategické rozhodnutia v súvislosti s internetom výlučne na súkromnú spoločnosť z USA.

Správa, o ktorej sme dnes hlasovali, je nevyhnutná na vytvorenie modelu správy, ktorý zahŕňa konečných spotrebiteľov. Domnievam sa, že musíme podporiť spoluprácu medzi univerzitami a podnikateľmi na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Zároveň musíme zapojiť zainteresované strany z ázijského trhu, majúc na pamäti mimoriadne rýchle tempo rozvoja v tejto oblasti. Okrem toho je pre nás dôležité venovať mimoriadnu pozornosť hľadaniu rovnováhy medzi ochranou súkromia užívateľov a zaznamenávaním osobných údajov na rôznych internetových stránkach, nielen pre vznikajúce sociálne siete, ale aj pre rozvoj nakupovania on-line. Ďalšou mimoriadne dôležitou skutočnosťou je, že internet poskytuje vynikajúci spôsob podpory európskeho kultúrneho dedičstva a hodnôt, ako aj hnaciu silu pre inovácie, čím nám pomáha zmierniť rozdiely vo vzťahu k ostatným regiónom sveta.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Vítam odôvodnenia tejto správy, ktoré opisujú internet ako globálne verejné blaho, ktoré treba spravovať v spoločnom záujme. Správa zdôrazňuje dôležitosť internetu v politickej diskusii. Práve z dôvodu týchto príhodne spomenutých zásad som hlasoval proti tomuto textu. Ako môžeme na jednej strane obhajovať rešpektovanie spoločného záujmu a na druhej strane žiadať spoločnú verejno-súkromnú správu, ktorá by nebránila voľnej súťaži? Hoci tento text správne poukazuje na dôležitosť všeobecného záujmu, dosahuje opačný výsledok. Euroliberálny dogmatizmus znamená katastrofu pre Európu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Dnes je internet globálnym nástrojom, preto by jeho správa mala zohľadniť spoločný záujem. Dnes je internet jedným z hlavných spôsobov šírenia demokratických hodnôt po celom svete a je nenahraditeľným nástrojom na podporu všetkých druhov myšlienok, politickej diskusie a šírenia poznania. Z tohto dôvodu je kľúčové, aby sa internet rozvíjal takým spôsobom, aby k nemu všetci v rámci EÚ mali rovnomernejší prístup. Je rovnako dôležité, aby bol bezpečný pre všetkých užívateľov, najmä pre deti, ktoré sa menej dokážu chrániť pred potenciálnymi rizikami, ktoré vyplývajú z jeho používania. Ak chceme zachovať status internetu ako globálneho verejného blaha, musíme zabrániť scenáru, kedy by ho ovládla jediná organizácia alebo skupina organizácií. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Pokiaľ ide o internet, musíme na jednej strane brániť zásadu slobody prejavu a zároveň na druhej strane bojovať proti počítačovému zločinu a jeho zneužívaniu. Nesmieme však skončiť pri uchovávaní údajov v mene boja proti zločinu a terorizmu, kde nie je žiadny dôvod na podozrenie. Internet vyslovene spôsobil nové problémy, ako je napríklad ochrana údajov na sociálnych sieťach alebo v súvislosti s projektmi, ako napríklad Google Street View. Problémy súvisiace s poslednými novinkami na internete sa takmer nespomínajú, preto som sa zdržal hlasovania.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Internet je globálnou verejnou komoditou a mal by fungovať na základe kritéria verejného záujmu. Je potrebné vytvoriť konkrétnu infraštruktúru na správu internetu s cieľom zabezpečiť jeho bezpečnosť, integritu a autentickosť a zredukovať možnosť počítačových útokov. Je potrebná otvorená globálna spolupráca na správe internetu a musíme vypracovať európsku chartu práv užívateľov internetu a uznať piatu základnú slobodu EÚ: prístup k internetu. Z tohto dôvodu som hlasoval za správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku o správe internetu, ktorá konštatuje, že EÚ by mala prijať stratégiu, ktorá by poskytla prístup k internetu bez diskriminácie a zaručila neutralitu internetu, rešpektovanie súkromia, ochranu údajov, slobodu prejavu a ochranu maloletých. Mimoriadny dôraz by sa mal klásť na skupinu obyvateľstva, ktorá je najzraniteľnejšia voči útokom v kybernetickom priestore, a mali by sa zaviesť potrebné obmedzenia s cieľom ochrániť maloletých v čo najväčšom možnom rozsahu a podporiť medzinárodnú spolupráce v boji proti nezákonnému a škodlivému obsahu na internete.

  Fiorello Provera (EFD), písomne. – (IT) Internet sa dnes stal kľúčovým nástrojom na rozvoj vnútorného trhu, ktorý je základným kameňom rastu a rozvoja Európskej únie. Okrem toho má dnes viac ako 60 % európskej populácie prístup do sveta informačných technológií. Z tohto dôvodu sa zdá nevyhnutné, aby Únia mala vedúce postavenie v diskusii o správe internetu, čím by sa zaručilo, že služba, ktorá sa stala nevyhnutnou pre sociálnu a komerčnú interakciu, bude náležite odrážať hodnoty Únie, ako napríklad ochrana spotrebiteľov a maloletých. Z tohto dôvodu podporujem obsah a návrhy správy pána Sosu Wagnera.

  Teresa Riera Madurell (S&D), písomne. – (ES) Predovšetkým by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi k jeho správe a jej vynikajúcemu načasovaniu vzhľadom na nadchádzajúce zasadnutie fóra o riadení internetu (IGF), ktoré sa v EÚ uskutoční po prvýkrát.

EÚ sa zúčastňovala zasadnutí fóra od jeho založenia, ale skutočnosť, že sa bude konať vo Vilniuse znamená, že naša delegácia bude mať dokonca ešte väčší význam. Tento rok je to päť rokov od vytvorenia IGF a v súlade s tuniskou agendou bude musieť rozhodnúť, či sa v ňom bude pokračovať alebo nie. Delegácia EÚ už v Šarm al-Šajchu vyjadrila svoj súhlas s pokračovaním IGF v jeho súčasnej podobe pre dôležitú úlohu, ktorú zohráva ako nástroj pre otvorený dialóg medzi všetkými stranami zainteresovanými na správe internetu.

To musí byť naďalej naše stanovisko v diskusiách, ktoré sa uskutočnia vo Vilniuse. Čo sa týka ďalších otázok, ako napríklad rozvoj Internetovej spoločnosti pre pridelené mená a čísla, ktorá bude mať nepochybne dôležité miesto v diskusiách nadchádzajúceho zasadnutia fóra, správa pána Sosu Wagnera dáva veľmi jasne najavo, aké spoločné stanovisko budeme presadzovať na zasadnutí IGF ako zástupcovia európskych inštitúcií.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som proti v konečnom hlasovaní o tejto správe, pretože obsahovala podporu pre zasahovanie vlád do správy internetu, čo nie je práve v súlade s postojom zelených.

  Alexandra Thein (ALDE), písomne. – (DE) Boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a detskej pornografii je mimoriadne dôležitý. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili dostupnosti detskej pornografie cez internet. Neustála a účinná prevencia zneužívania detí je nielen politickou zodpovednosťou, ale aj zásadou právneho štátu. Podľa názorov členov nemeckej Slobodnej demokratickej strany v Európskom parlamente sa kriminálny obsah tohto druhu musí vymazať čo najskôr.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Hlasoval som za správu pána Sosu Wagnera, keďže EÚ by mala zaujať silnú vedúcu pozíciu vo všetkých aspektoch správy internetu na medzinárodnej scéne. Táto správa zachováva dôraz EÚ na potrebu bezpečnosti a stability globálneho internetu, rešpektovania ľudských práv, slobody prejavu, súkromia, ochrany osobných údajov a podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu o správe internetu, ale zdržala som sa hlasovania o odseku, ktorý žiada, aby prioritu dostala ochrana držiteľov práv duševného vlastníctva, čím by sa dostali na rovnakú úroveň ako spotrebitelia.

Dobrá správa internetu skutočne musí zaručiť prístup pre všetkých k hodnotám, najmä ku kultúrnym hodnotám, v rámci digitálneho prostredia, ale toto nemožno dosiahnuť na úkor práv tvorcov, a predovšetkým autorov. Tieto práva sa nemôžu považovať iba za práva duševného vlastníctva, autori by mali mať možnosť zvoliť si spôsob, akým chcú, aby ľudia mali prístup k ich dielam.

Okrem toho sa tiež musí zaručiť súkromie užívateľov a kreativita.

Z tohto dôvodu je najdôležitejšie nájsť rovnováhu medzi právami užívateľov a právami tvorcov, aby sa jednotlivci mohli rozvíjať ako informovaní občania, spotrebitelia a tvorcovia.

Správa: Hermann Winkler (A7-0143/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hoci som hlasoval za toto uznesenie, všimol som si výhrady k určitým regiónom, najmä pokiaľ ide o najvzdialenejšie regióny, v súvislosti s prístupom k inováciám. Ťažkosti súvisiace s nedostatočným kritickým objemom sa musia zohľadniť s cieľom podporiť lepšie využívanie potenciálu pre oblasti, ako je výskum a inovácie v týchto regiónoch. Jedinečné charakteristiky najvzdialenejších regiónov, pokiaľ ide o geografiu a podnebie, sú mimoriadne výhodné pre rozvoj špecifických aktivít v oblasti biodiverzity, morských zdrojov, zmeny klímy, obnoviteľnej energie, vody, životného prostredia, prírodných zdrojov, zdravia a nových technológií.

Najmä pokiaľ ide o prírodné zdroje a biodiverzitu, najvzdialenejšie regióny umožňujú európskemu výskumu privilegovaný prístup k tropickým ekosystémom, ktoré vynikajú jedinečnou biodiverzitou a poľnohospodárstvom. To umožňuje, aby sa výskum vykonával v rámci kontextu Európskej výskumnej oblasti ako v „prírodných laboratóriách“. Zároveň sú dobrým miestom na experimentovanie. Napriek možnostiam mnohých regiónov a všetkému úsiliu, ktoré sa do nich vkladá, mnohé naďalej majú viac ťažkostí ako iné regióny pri zlepšovaní faktorov, ktoré prispievajú ku konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti v zmysle lisabonskej stratégie, najmä v kontexte výskumu a vývoja.

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, podporujem stanovisko pána Winklera, za ktoré som hlasoval, o revízii politiky EÚ na podporu inovácií. Osobitne súhlasím so snahou zaviesť rozsiahlu stratégiu, ktorá sa nebude týkať len technologickej inovácie, ale aj inovácie v administratívnej, organizačnej a sociálnej oblasti. Z tohto dôvodu sa domnievam, že zapojenie finančného sveta a malých a stredných podnikov do definovania opatrení zameraných na podporu inovácie je kľúčové, ako aj zameranie pozornosti na politické a hospodárske ciele na regionálnej úrovni.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Táto správa z vlastnej iniciatívy sa zaoberá opatreniami, ktoré Komisia prijala v oblasti inovačnej politiky, a stanovuje niekoľko priorít pre definovanie novej inovačnej politiky. V rámci nich Parlament vyjadruje želanie, aby sa inovácie neobmedzovali na technologické aspekty, ale aby pokrývali aj administratívne, organizačné a sociálne inovácie. Zdôrazňuje aj rozvoj nových inovačných ukazovateľov, ktoré sú lepšie prispôsobené hospodárstvam a ktoré sú čoraz viac založené na poznatkoch. Na záver, a domnievam sa, že toto je dôležitý bod, správa je za zlepšovanie účinkov synergie medzi rámcovými programami pre výskum a inovácie a štrukturálnymi fondmi. Keďže absolútne súhlasím so smerom, ktorý udáva táto správa, podporila som ju pri hlasovaní.

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za túto správu z vlastnej iniciatívy môjho nemeckého kolegu pána Hermanna Winklera, ktorá vznikla v nadväznosti na oznámenie Európskej komisie s názvom Revízia inovačnej politiky v meniacom sa svete. Inovácie sú kľúčovým faktorom pre úspešné vyrovnanie sa so zásadnými spoločenskými a ekologickými otázkami, ktorým v súčasnosti čelí Únia, a pri dosahovaní jej strategických politických cieľov. Bez urýchlenia rozvoja a všeobecného používania vhodných, trvanlivých a energeticky úsporných technológií nedosiahneme naše ciele v oblasti energetiky a zmeny klímy do roku 2020. Podporujem posilnenie dialógu medzi univerzitami a podnikmi. Pokiaľ ide o rozpočtové aspekty, na úrovni stáleho financovania verejného sektora musíme vytvoriť inovačnú politiku viac založenú na Spoločenstve.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Túto správu som podporil. Vedecký výskum a inovácie sú kľúčom k úspešnému zvládnutiu súčasných obrovských sociálnych a ekologických problémov EÚ a k naplneniu jej strategických politických cieľov v oblastiach, ku ktorým patrí konkurencieschopnosť, zmena klímy, zamestnanosť, demografické zmeny a mnohé iné. S cieľom udržať si konkurencieschopnosť musí EÚ investovať do trvalo udržateľných technológií a zabezpečiť pre ne potrebné financie. Doteraz Európa výrazne zaostávala v oblasti vedeckého výskumu a inovácií, pretože táto oblasť je veľmi rozdrobená a existujú rozdiely medzi vedeckým výskumom a inováciami a ich uplatnením sa na trhu. Domnievam sa, že budúci plán Európskej komisie na inovácie musí riešiť otázky financovania vedeckého výskumu a inovácií súkromným sektorom, čo by spoločnostiam umožnilo vytvoriť kreatívne inovačné výrobky a služby a prispôsobiť ich trhu.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Či už sa týkajú výrobkov, alebo procesov a sú radikálne alebo postupné, v súčasnosti sú inovácie hnacou silou konkurencieschopnosti súčasných hospodárskych a obchodných systémov, ktoré sa usilujú o účinnosť a trvalú udržateľnosť. Z tohto dôvodu sa musí podporovať výskum, ktorý podporuje každú inovačnú aktivitu a vynález, najmä ak sa im podarí spojiť malé a stredné podniky so svetom nových technológií.

Z tohto dôvodu môžem iba podporiť správu z vlastnej iniciatívy, ktorú vypracoval pán Winkler a ktorá zapája tretiu stranu vedomostného trojuholníka, inými slovami spotrebiteľov. Potrebujeme vzťažné body v neustále sa meniacom svete, v ktorom v súčasnosti žijeme. Preto je dôležité, aby si rast a konkurencieschopnosť hospodárskeho a sociálneho systému vždy zachovali ľudský rozmer.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Momentálne sa menej ako 1 % rozpočtu Európskej únie vynakladá na inovácie. Taký je súčasný stav v situácii, keď si Európa uvedomila, že jej budúcnosť spočíva vo vedomostnom trojuholníku – výskum, inovácie a vzdelávanie. Žiadosť Európskeho parlamentu zvýšiť zdroje pridelené pre inovácie je absolútne oprávnená v týchto okolnostiach. Blíži sa čas, keď sa budeme zaoberať finančnými plánmi na obdobie rokov 2014 – 2020 a budeme musieť zohľadniť túto požiadavku. Transformácia európskeho hospodárstva na trvalo udržateľné hospodárstvo musí priniesť väčšiu konkurencieschopnosť európskych spoločností a poskytnúť nové príležitosti pre vnútroštátne hospodárstva v dôsledku hospodárskych a ekologických otázok, ktorým čelí Európa.

Navyše, a najmä vzhľadom na finančnú a úverovú krízu, je pre inovačnú kapacitu podnikov nesmierne dôležité, aby sa objem poskytovaných finančných prostriedkov na úrovni Spoločenstva, ako aj na vnútroštátnej úrovni zvýšil a aby sa vytvorili vhodné finančné nástroje. Rozdrobenie zdrojov medzi množstvo cieľov a viaceré konkrétne iniciatívy EÚ doteraz neprinieslo dostatočne uspokojivé výsledky. Finančné prostriedky sa musia nasmerovať do tých oblastí, v ktorých je bumerangový efekt najväčší. Kľúčovým kritériom tu musí byť pridaná hodnota pre Európu.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu. V prvom rade by som chcel zablahoželať pánovi spravodajcovi Winklerovi k vynikajúcej práci.

Inovácie a výskum sú podobne ako vzdelávanie a odborná príprava kľúčovými prvkami, ktoré umožnia Európe byť konkurencieschopnou v technologicky čoraz súťaživejšom svete. Doteraz sa však pre tento sektor vyčlenilo iba 1 % rozpočtu EÚ, čo nepostačuje na riešenie zložitých problémov, s ktorými sa Európa musí vyrovnať. Je čas, aby Európska únia investovala viac v oblasti výskumu a inovácií. Domnievam sa, že môžeme prekonať hospodársku krízu a sprístupnenie väčšieho množstva finančných prostriedkov je jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť.

Taktiež sa domnievam, že je dôležité, aby sme poskytli stimuly pre súkromné investície do technologických inovácií a podporili ich, pretože iba keď budeme uskutočňovať výskumy, budeme schopní mať konkurencieschopný trh, ktorý sa vyrovná s čoraz väčším počtom presídlení. Na záver, podporujem plány na „nástroje prispôsobené potrebám ich užívateľov“ a na zmenšenie byrokracie pre malé a stredné podniky, čo by malo podnietiť rozhodné technologické inovácie.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Inovačná politika musí riešiť obrovské sociálne problémy, ktorým čelíme, a spojiť všetky zainteresované strany.

Dôležité je investovať do poznatkov a reforiem, ktoré podporujú technologický pokrok, výskum, inovácie, vzdelávanie a odbornú prípravu s cieľom podporiť prosperitu, rast a zamestnanosť zo strednodobého a dlhodobého hľadiska.

Snaha vyrovnať sa s novými problémami si vyžaduje inovačný prístup k uplatneniu nových technológií spolu s inovačným prístupom k sociálnym otázkam na organizačnej úrovni.

Chcela by som vyzvať na posilnenie úsilia s cieľom posunúť sa od technologických inovácií k sociálnym inováciám – inováciám vo verejných službách a jednotlivých regiónoch.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Inteligentný rast založený na znalostnom a inovačnom hospodárstve si vyžaduje konkrétne opatrenia zo strany nadnárodných a vnútroštátnych inštitúcií.

Lepšie politiky na podporu podnikateľov v odvetví výskumu musia ísť ruka v ruke s politikami na podporu investícií do nových experimentov s cieľom okrem iného zabezpečiť kvalifikovaných pracovníkov pripravených súťažiť na európskom trhu práce. Spolu s požiadavkou pre krajiny, aby vynakladali viac investícií na výskum, by sme im mali ponúknuť európsky regulačný rámec, ktorý by bol zároveň všeobecný, ale aj konkrétny, s usmerneniami pre spoločný, koordinovaný rozvoj a nástrojmi na monitorovanie toho, či financovanie dosahuje požadované výsledky.

Navrhujem a podporujem reguláciu na európskej úrovni učňovského vzdelávania, odbornej prípravy a odborného vzdelávania, ktoré niektoré krajiny už začlenili do svojich vzdelávacích systémov, ako aj opatrenia pre „práva a povinnosti“ v oblasti vzdelávania. Ak však naším cieľom má byť, aby sa 3 % HDP pridelili na financovanie výskumu, potrebujeme, aby akademický svet poskytol viac záruk, pokiaľ ide napríklad o akademickú produktivitu odborných asistentov, a musíme zabrániť štiepeniu zdrojov, čo v minulých rokoch spôsobilo neprimerané a nerovnomerné použitie už vtedy obmedzených finančných prostriedkov s neuspokojivými výsledkami.

Na záver, súhlasím s potrebou usilovať sa o jednotný systém patentových súdov s cieľom štandardizovať práva na nadnárodnej úrovni.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Inovácie majú mimoriadne dôležité miesto v modernej spoločnosti. Spoločnosť založená na inováciách je schopná odvrátiť hroziace krízy, či už sociálno-ekonomické, alebo prírodné. Z toho vyplýva, že je nevyhnutné, aby inovačná politika bola schopná napomôcť pokroku spoločnosti a nie aby spôsobovala jej stagnáciu pre rôzne byrokratické fígle. Ako pán Winkler konštatuje vo svojej správe, dnešné inovácie musia zohľadňovať aj sociálnu hodnotu, ktorú prinášajú. Domnievam sa, že inovácie 21. storočia musia taktiež zohľadniť vplyv, ktorý majú na jednotlivca a spoločnosť vo všeobecnosti. Inovácie, ako napríklad „internet vecí“, musia zohľadňovať a rešpektovať právo na súkromie a na ochranu osobných údajov jednotlivca. Európska spoločnosť sa nesmie stať spoločnosťou typu Veľkého brata. Naopak, zavedené inovácie musia ľuďom pomáhať slobodne komunikovať v otvorenej spoločnosti. Prínos technologických a sociálnych inovácií v skutočnosti tvorí základ nášho pokroku. Z tohto dôvodu žiadam Komisiu, aby sa touto záležitosťou zaoberala s maximálnou zodpovednosťou a aby predstavila víziu na vypracovanie akčného plánu inovácií pre budúcnosť.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Význam vedomostí a inovácií sa dostáva do popredia ako súčasť politického programu a politického žargónu a dnes sa iba málo ľudí odváži spochybniť otázku dôležitosti investícií do tejto oblasti a potrebu prepojenia vedomostí, inovácií, podnikov a pracovných miest.

Jednomyseľnosť v súvislosti s týmito pojmami však predstavuje riziko, že sa oslabí ich význam, ako sa to stalo v prípade ďalších módnych pojmov, napríklad životného prostredia, hospodárskej udržateľnosti alebo podpory podnikania. Tieto témy pokrývajú stránky volebných prejavov a programov a takmer vždy sú iba jednotvárnym konštatovaním skutočnosti, ktoré neprináša nič nové. Napriek vážnemu úsiliu vlády zameranému na určité aspekty musím v tejto súvislosti upozorniť na škodlivý technologický populizmus, ktorým, zdá sa, trpí portugalský premiér. Bolo by lepšie zamerať sa viac na obsah a menej na vyhlásenia súvisiace so zlepšovaním pracovných podmienok a vedeckej produkcie a nezabúdať, že konkurenčné úsilie si vyžaduje nielen ambície, ale aj realistický prístup.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Dnes sa všeobecne uznáva, že inovácie sú nevyhnutné pre úspech a udržateľnosť hospodárskeho a sociálneho rozvoja a úspech európskej integrácie. V súvislosti s rastúcim tempom rozvoja globálnej a ľudskej reality sa dôležitosť inovácií, ktoré musí vždy sprevádzať výskum a vzdelávanie, stala ešte zrejmejšou. Vzhľadom na to podporujem požiadavku tejto správy na revíziu inovačnej politiky EÚ, ktorá zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby EÚ zamerala svoje úsilie na investovanie zdrojov v tejto oblasti. Rád by som tiež poukázal na dôležitosť stimulov pre súkromný sektor a na prioritu komplexnej, prierezovej stratégie na dosiahnutie európskej inovačnej politiky.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Súhlasíme s niekoľkými aspektmi tejto správy, aj keď spôsob, akým je formulovaná, sa nezameriava vždy na najdôležitejšie otázky. Napríklad súhlasíme, že inovácie sú iba jedným z prvkov potrebných na prekonanie problémov, ktorým dnes čelíme na spoločenskej aj globálnej úrovni, a že existujú ďalšie oblasti, ktoré sú pre spoločnosť rovnako dôležité.

Avšak v takzvanej stratégii EÚ do roku 2020 je každej z týchto oblastí, ako napríklad podnikateľskej činnosti, zamestnanosti, demografickým zmenám a inkluzívnej spoločnosti, pridelená taká priorita, že tento dokument a analýza potrebných inovácií v meniacom sa svete zďaleka nedosahuje úroveň, ktorá je potrebná na podporenie skutočnej hospodárskej a sociálnej súdržnosti, rastu produktivity, tvorby pracovných miest a oživenia miezd v členských štátoch, ktoré všetky považujeme za rozhodujúce. Z tohto dôvodu sme sa zdržali hlasovania.

V oznámení o prieskume inovačnej politiky EÚ v meniacom sa svete, ktoré bolo vydané 2. septembra 2009, Európska komisia načrtáva pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti inovačnej politiky EÚ od roku 2005. Teraz sa očakáva, že navrhovaný akčný plán pre inovácie, ktorý by sa mal zakrátko predložiť, sa bude určitými aspektmi znovu zaoberať a že ich bude uplatňovať.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – (PL) Správa o výzvach, ktorým čelí inovačná politika EÚ je veľmi dobrý dokument, ktorý nastoľuje najdôležitejšie otázky súvisiace s touto záležitosťou. Spolu s kolegami zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente som túto správu podporila vrátane pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 46, ktorý vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovali svoje úsilie zamerané na dosiahnutie dohody o patente Spoločenstva a jednotný systém patentových súdov. Táto záležitosť sa ťahá už roky a veľa rokov sa opakovali tie isté argumenty v prospech spoločného patentu spolu s rovnakými spornými otázkami (napríklad do koľkých jazykov by sa mali prekladať európske patenty). Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa niektoré právne otázky objasnili. Budeme mať dve nariadenia: jedno o samotnom patente a druhé o jazykovom systéme.

Okrem toho je tu však záležitosť systému patentových súdov, ktorého vytvorenie si bude vyžadovať reguláciu vzťahu medzi Európskou úniou a Európskou patentovou organizáciou takým spôsobom, ktorý je v súlade s kompetenciami inštitúcií EÚ vrátane Európskeho parlamentu. Bez toho, aby som zachádzala do podrobností týkajúcich sa patentového systému, ktorý bude bezpochyby predmetom početných diskusií, by som chcela zdôrazniť, že to je otázka jednej z najdôležitejších úloh tohto funkčného obdobia Európskeho parlamentu. Preto si myslím, že na každom kroku by sme mali vyzývať ostatné inštitúcie, aby v tejto oblasti začali konštruktívnu spoluprácu, a práve to robí správa pána Winklera.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Správa pána Winklera sa zaoberá mnohými dôležitými otázkami vrátane ekologických inovácií a zelených podnikov. Z hľadiska problémov, ktorým čelí naša planéta, je jasné, že inovácie v týchto oblastiach sú veľmi dôležité. Naša krajina, Škótsko, má vedúce postavenie v mnohých aspektoch ekologických inovácií, predovšetkým v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Škótska vláda založila cenu ondrejského kríža vo výške 10 miliónov GPB, ktorej cieľom je podporovanie inovácií v oblasti prílivovej energie a energie morských vĺn, a to presne zodpovedá širšiemu úsiliu EÚ zameranému na uplatňovanie vhodnej politiky v meniacom sa svete.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Celosvetová hospodárska súťaž zameraná na prilákanie investícií vedie k tomu, že sa postupne do tretích štátov premiestňujú nielen niektoré výrobné zariadenia, ale aj príslušné výskumné a vývojové kapacity. Tento trend ohrozuje v základoch postavenie Európy ako priemyselnej lokality. Treba sa mu vzoprieť prostredníctvom rozhodného podporovania inovačného potenciálu skôr, než sa tento trend nebude dať zvrátiť. Podľa vyjadrení Európskej komisie sa priamo na inovačné opatrenia v súčasnosti použije menej než 1 % rozpočtu EÚ. Vzhľadom na ďalšie očakávané spoločenské výzvy je tento podiel nedostatočný. Preto súhlasím s výzvou spravodajcu na zvýšenie rozpočtu EÚ pre inovácie. Táto skutočnosť by sa mala zohľadniť v postupe plánovania v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2014 – 2020. Navyše, a najmä vzhľadom na finančnú krízu a zmrazenie úverov, je pre inovačnú kapacitu podnikov nesmierne dôležité, aby sa objem poskytovaných finančných prostriedkov na úrovni Spoločenstva, ako aj na vnútroštátnej úrovni zvýšil a aby sa vytvorili finančné nástroje prispôsobené potrebám ich užívateľov. Na zefektívnenie inovačnej politiky treba zlepšiť koordináciu a účinnejšie prepojiť rôzne podporné nástroje a zjednodušiť riadiacu štruktúru, inými slovami, finančná pomoc musí byť lepšie cielená.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Bez neustáleho zavádzania inovácií nie je možný žiadny rozvoj. Inovačné opatrenia sú potrebné v každej oblasti hospodárskeho a spoločenského života – od nových terapeutických metód a čoraz rýchlejších komunikačných prostriedkov po nové myšlienky v priemysle a vede a alternatívne metódy získavania energie. Je to dôležité najmä v súvislosti s globálnou hospodárskou krízou a problémom starnúcej spoločnosti. Rád by som poukázal na skutočnosť, že okrem medziodvetvového charakteru inovačnej politiky je dôležitá aj iniciatíva občanov.

Inovačná schopnosť malých a stredných podnikov a tiež poľnohospodárskych podnikov je dôležitým prvkom na vytvorenie konkurencieschopného hospodárstva. Keď venujeme pozornosť rýchlemu rozvoju hospodárstva vrátane starostlivosti o životné prostredie, nemali by sme zabúdať na ľudí a sociálnu nerovnosť, pretože tieto rozdiely sa môžu zväčšiť a mohli by pôsobiť proti rozvojovým opatreniam.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že súčasná premena európskeho hospodárstva na udržateľné hospodárstvo musí viesť k väčšej konkurencieschopnosti európskych podnikov. Dôležité je, aby sa hospodárske problémy premenili na nové možnosti pre vnútroštátne hospodárstva. Jedným z našich cieľov sa musí stať nielen boj proti presídľovaniu výrobných zariadení do tretích štátov, ale aj boj proti presídľovaniu príslušných výskumných a vývojových kapacít.

Okrem politického cieľa, akým je konkurencieschopnosť, musí EÚ čeliť ďalším veľkým spoločenským výzvam vrátane zmeny klímy alebo demografických zmien. V súčasnosti sa priamo na inovačné opatrenia použije menej než 1 % rozpočtu EÚ. Vzhľadom na ďalšie očakávané spoločenské výzvy si myslíme, že tento percentuálny podiel je nedostatočný.

Z tohto dôvodu podporujem stanovisko nášho spravodajcu, ktoré žiada, aby nadchádzajúci postup plánovania v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2014 – 2020 zahŕňal zvýšenie rozpočtu EÚ pre inovácie. Dôležité bude, aby stimuly boli zamerané na dosiahnutie cieľov a identifikovať a rozvinúť koordinované prepojenia nástrojov na podporu nových technológií a zlepšenú koordináciu zúčastnených strán. Okrem podpory z verejných financií je potrebné podnecovať a podporovať súkromné investície do inovácií.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Inovácie sú spolu s výskumom a odbornou prípravou jednou z najdôležitejších vecí na budovanie znalostnej spoločnosti v EÚ. Politika Spoločenstva v oblasti inovácií je veľmi dôležitá na dosiahnutie cieľov stanovených v stratégii EÚ do roku 2020. Inovácie si však vyžadujú finančné zdroje, ktoré chýbajú najmä podnikom, a podniky, predovšetkým MSP, to nemajú pri ich získavaní jednoduché. Schválenie tohto nariadenia je preto dôležitým krokom zameraným na poskytovanie podpory podnikom, ktoré sú hnacou silou inovačného procesu v Európe.

  Miroslav Mikolášik (PPE) , písomne. − (SK) Považujem na neprípustné, aby celosvetová hospodárska súťaž dospela k tomu, aby sa nielen výrobné zariadenia, ale aj príslušné výskumné a vývojové kapacity premiestnili do tretích krajín.

Takémuto trendu treba rázne zabrániť odvážnou a dôkladne premyslenou inovačnou politikou, ktorá zaručí konkurencieschopnosť ekonomiky EÚ, ako aj prechod na znalostné a nízkouhlíkové hospodárstvo.

Z tohto dôvodu považujem za nedostatočný objem finančnej podpory EÚ na inovácie, ktorý predstavuje menej než 1 % rozpočtu EÚ, a súhlasím so spravodajcom, aby sa tento nedostatok napravil vo finančnom výhľade na obdobie 2014 – 2020, na ktorom sa začne pracovať už koncom tohto roka.

Zároveň je potrebné, aby sa vzhľadom na to, že finančná kríza prispela k zmrazovaniu úverov na inovačné projekty podnikov, aj členské štáty vážne zamysleli nad zreteľným zvýšením financovania výskumu a vývoja, čo z dlhodobého hľadiska zaručí ich konkurencieschopnosť a prispeje k zachovaniu a aj tvorbe pracovných miest.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Výskum, inovácie a vzdelávanie sú dôležitými faktormi konkurencieschopnosti krajiny. Ak si majú podniky zachovať inovačnú schopnosť, musia investovať veľa peňazí – čo je často problém najmä z hľadiska úverovej krízy. V časoch, keď sú zdroje čoraz vzácnejšie, je nevyhnutné rozširovať a podporovať udržateľné technológie. Ešte raz, na jednej strane musíme podporovať vidiecke regióny urýchlením rozširovania širokopásmovej siete do týchto regiónov a súčasne sa v dôsledku privatizácie železničnej siete, pošty a tak ďalej redukuje infraštruktúra týchto regiónov.

Zatiaľ čo hovoríme o dôležitosti univerzít a výskumných zariadení, v skutočnosti sa financovanie týchto inštitúcií znižuje. Ako vždy zdôrazňujeme v tejto súvislosti dôležitosť MSP, ale ktovie, či budú nasledovať nejaké skutočné kroky. Správa je v podstate opakovanie starých opatrení, a preto som sa zdržal hlasovania.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Stratégia na ďalších desať rokov (EÚ 2020) stanovuje ako svoj druhý základný cieľ zvýšenie investícií do výskumu a vývoja na 3 % HDP do roku 2020. V tieni neúspechu lisabonskej stratégie v tomto špecifickom sektore táto správa z vlastnej iniciatívy vyzýva Komisiu na konkrétne a ambiciózne iniciatívy.

Je potrebné poznamenať, že výdavky na výskum a vývoj v Európe sú nižšie ako 2 % v porovnaní s 2,6 % v USA a 3,4 % v Japonsku, hlavne v dôsledku nízkych úrovní súkromných investícií. Zmena, ktorá prebieha na pracovnom trhu v dôsledku súčasnej hospodárskej krízy a zmena výrobného procesu si vyžaduje, aby sa rozvíjal inovačný sektor, ktorý bude vytvárať nielen technologickú, ale aj spoločenskú pridanú hodnotu.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) To, čo Európe umožní zvládnuť hlavné hospodárske, spoločenské a environmentálne problémy najbližších desaťročí, sú inovácie zajtrajška. Musíme zvýšiť naše úsilie pri uplatňovaní ambicióznej inovačnej politiky v Európe. To je logika správy pána Winklera, ktorú som podporil. Po prvé, musíme zvýšiť finančnú pomoc určenú pre túto politiku. Podiel európskeho rozpočtu venovaný inováciám sa musí výrazne zvýšiť a dúfam, že nasledujúci finančný výhľad na obdobie rokov 2014 – 2020 bude vypracovaný v tomto zmysle.

Členské štáty musia tiež zintenzívniť svoje úsilie, aby čo najrýchlejšie dosiahli barcelonský cieľ vyčlenením minimálne 3 % svojho HDP na výskum a vývoj. Veľmi dôležité je tiež zlepšiť koordináciu európskych a vnútroštátnych politík. Inovačnú politiku je nevyhnutné formulovať z dlhodobého hľadiska a súvislým a komplexným spôsobom, aby bola účinná. Okrem toho sa musí posilniť dialóg medzi výskumným sektorom a hospodárskym sektorom. V tejto súvislosti vítam vytvorenie Európskeho inovačného a technologického inštitútu, ktorý pomôže podporiť vzťahy medzi týmito dvomi sektormi.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Je mi ľúto, že nefungovalo hlasovanie po častiach, ktoré požadovali zelení, aby sa vypustila výzva týkajúca sa Európskeho patentového súdu, a preto správa túto výzvu, žiaľ, obsahuje. Táto správa však vyzýva na využitie spoločných patentových nástrojov, patentových platforiem a licencií na plné práva a zdôrazňuje dôležitosť kvality patentov.

Správa: Michael Cashman (A7-0165/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený, že odstránenie chudoby je veľmi dôležité. Odstránenie chudoby je hlavný cieľ stanovený Lisabonskou zmluvou v oblasti politiky spolupráce a rozvojovej politiky EÚ. Vzhľadom na to, že je to morálna povinnosť, ktorej dlhodobá užitočnosť je dôležitá pre záujmy EÚ, si myslím, že je dôležité preferovanie tohto cieľa v rámci zahraničnej politiky. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že napriek hlbokej hospodárskej kríze, ktorou prechádza Európa a zvyšok sveta, nemôžeme a nemali by sme zanedbať zahraničnú pomoc, pretože táto je nevyhnutná na vytvorenie spravodlivejšieho a solidárnejšieho sveta.

Vzhľadom na to, že dosiahnutie cieľov prijatých na miléniovom samite v roku 2000, kde sme sa zaviazali zvýšiť svoj príspevok k boju proti chudobe, je ešte veľmi vzdialené a že rok 2015 – cieľový rok na dosiahnutie týchto cieľov – je stále bližšie, mali by sme okamžite preskúmať rôzne faktory zamerané na maximalizáciu výsledkov rozvojových cieľov tisícročia. Preto by som rád poďakoval spravodajcovi za tento dokument a využil túto príležitosť na vyjadrenie podpory tomuto projektu.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Každý rok umrie takmer osem miliónov detí mladších ako päť rokov. Tri a pol milióna umrie bezprostredne po narodení v dôsledku komplikácií počas tehotenstva. Len v týchto piatich krajinách umrú približne štyri milióny detí: India, Nigéria, Konžská demokratická republika, Pakistan a Čína.

Mnohým z týchto úmrtí by sa dalo ľahko zabrániť jednoduchými úkonmi, ako napríklad dojčením, používaním sietí proti moskytom, ošetrením insekticídmi a podávaním očkovacích látok, najmä proti zápalu pľúc a malárii. Mnohé matky si neuvedomujú dôležitosť očkovacích látok alebo si ju uvedomujú, ale sú také chudobné, že nemajú peniaze na dopravu do ordinácie alebo nemocnice.

Na zaručenie budúcnosti týmto deťom nie sú potrebné obrovské investície, stačí poskytnúť týmto krajinám veľmi lacné lieky, ktoré sú súčasťou nášho každodenného preventívneho lekárstva, vybudovať studne na pitnú vodu, poskytnúť jednoduché siete proti moskytom a zabezpečiť, aby sa dodávky dostali na miesto určenia.

Preto potrebujeme predovšetkým politické odhodlanie prijať opatrenia na záchranu mnohých ľudských životov, zastaviť toto tiché zabíjanie nevinných detí, ktorých jediným zločinom je to, že sa narodili v chudobnej krajine.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu, ktorú predložil pán Cashman, pretože mám pocit, že Parlament musí zaujať jasné stanovisko v prospech realizácie rozvojových cieľov tisícročia. Nesmieme pripustiť, aby tieto ciele spochybnila súčasná hospodárska kríza. Dosiahnutie týchto cieľov prijatých počas miléniového samitu v roku 2000 je ešte veľmi vzdialené. Ide o zníženie extrémnej chudoby a hladu, zabezpečenie základného vzdelania pre všetkých, podporovanie rodovej rovnosti, zníženie úmrtnosti dojčiat, zlepšenie hygieny matiek, boj proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze, zachovanie životného prostredia udržateľným spôsobom a vytvorenie svetového partnerstva pre rozvoj. V septembri 2010 sa stretnú všetky členské štáty Organizácie Spojených národov, aby stanovili postup a zlepšili výsledky. Prijatím tohto uznesenia dáva Európsky parlament vedúcim predstaviteľom štátov alebo vlád najavo svoje odhodlanie dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporujem túto správu. Znižovanie chudoby je jedným z prvoradých cieľov rozvojovej politiky EÚ. Negatívne dôsledky hospodárskej a finančnej recesie však ešte viac spomalili pokrok rozvojových a najmenej rozvinutých krajín. Preto by mali členské štáty EÚ vynaložiť výnimočné úsilie na zabezpečenie toho, aby sa čo najskôr vytvorili konkrétne opatrenia rozvojovej pomoci pokrývajúce oblasti obchodu, rozvojovej spolupráce a spoločnej poľnohospodárskej politiky. Musíme sa tiež usilovať o uľahčenie zapojenia rozvojových krajín do svetového hospodárstva a stimulovať rozvoj obchodu v týchto krajinách. Komisia musí zabezpečiť efektívne spravovanie opatrení na pomoc rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám a transparentnosť a účinnosť pri rozdeľovaní finančnej pomoci.

  Gerard Batten, John Bufton, David Campbell Bannerman, Trevor Colman a Nigel Farage (EFD), písomne. – Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) nepodporuje zrušenie dlhov na základe toho, že je ekonomicky nerozumné v týchto bodoch: 1. Veriteľský národ je zvyčajne zadlžený národ. Napríklad Spojené kráľovstvo je významný darca zahraničnej pomoci. Ale kým sa hromadia dlhy verejnej akciovej spoločnosti v Spojenom kráľovstve, Spojené kráľovstvo, a teda jeho daňoví poplatníci, zvyčajne nie sú ochotní darcovia príjemcom pomoci. 2. Zrušenie dlhov oslabuje možnosti zadlžených krajín tretieho sveta ďalej zvyšovať medzinárodné financie. Preto nie je v záujme zadlženého národa. 3. Zrušenie dlhov predstavuje morálny hazard. A čo krajiny tretieho sveta, ktoré plnia záväzky spojené so zadlženosťou? Týchto krajín je veľa. 4. Zrušenie nepriamo odpúšťa podvody, korupciu a zneužívanie pôžičiek, ktoré sú v zadlžených afrických krajinách také zakorenené. 5. Kto rozhodne, vzhľadom na obrovské dlhy väčšiny medzinárodných hospodárstiev, v ktorých prípadoch je zrušenie vhodné? Ďalší morálny hazard.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu pána Cashmana o pokroku pri realizácii rozvojových cieľov tisícročia, ktoré boli stanovené v roku 2000. Zdá sa, že všetko nasvedčuje tomu, že tieto ciele sa nedosiahnu. EÚ má obrovskú zodpovednosť, pretože predstavuje hlavný zdroj pomoci chudobným krajinám a z tohto hľadiska má v otázkach rozvoja rozhodujúce slovo na medzinárodnej scéne. Správa pána Cashmana veľmi spravodlivo hodnotí stav rozvojových cieľov tisícročia, pričom kladie dôraz na extrémnu chudobu, situáciu žien, zdravie, vzdelávanie a životné prostredie. Táto správa nám pripomína, že Európska únia musí zabezpečiť súlad medzi rozvojovými politikami. Poľnohospodárske, rybárske a obchodné činnosti krajiny nesmú brániť jej rozvoju. Parlament v celej tejto správe preukazuje svoju aktívnu úlohu pri podporovaní nových foriem financovania, ktoré sa musia zaviesť všeobecnejšie. Správa, ktorá bola navrhnutá počas miléniového samitu v roku 2000, je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Povinnosťou našich vedúcich predstaviteľov je čo najrýchlejšie uskutočnenie týchto realistických a dosiahnuteľných cieľov. Je to predovšetkým otázka vôle.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za správu, pretože plnenie rozvojových cieľov tisícročia musí zostať hlavným cieľom Európskej únie. Dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia napriek všetkým prekážkam je veľkou a naliehavou výzvou na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni. EÚ a medzinárodné spoločenstvo musia zamerať svoje úsilie na prijatie konkrétnych krokov na zvýšenie vyhliadok na úspech rozvojových cieľov tisícročia. Chcela by som zdôrazniť, že teraz nie je čas sporiť na úkor chorých a hladujúcich. Preto musíme venovať osobitnú pozornosť takým oblastiam, ako je zdravie, ženy a deti a boj proti chudobe a venovať väčšiu pozornosť zamestnanosti a dôstojnej práci. Chcela by som zdôrazniť, že obmedzenie chudoby prostredníctvom splnenia rozvojových cieľov tisícročia sa musí uznať za celkový cieľ politiky EÚ. Európa musí viesť svet v spojenom úsilí s cieľom dodržať sľuby EÚ najchudobnejším ľuďom planéty. Súhlasím s výzvou Európskeho parlamentu, aby bola zaručená väčšina finančnej pomoci EÚ ľuďom, ktorí ju najviac potrebujú, a aby sa zamerala najmä na ženy, deti a na ľudí so zdravotným postihnutím a všetkých, ktorí ju najviac potrebujú. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať aj rodovej rovnosti, právam menšín a boju proti diskriminácii.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam úlohu, ktorú zohráva Európa ako najväčší poskytovateľ rozvojovej pomoci na svete.

Rozvojová pomoc prispela k zmierneniu chudoby miliónov ľudí v rozvojových krajinách. Počet ľudí, ktorí musia znášať extrémnu chudobu, sa znížil z 1,8 miliardy na 1,4 miliardy. V súčasnosti chodí do školy takmer 90 % chudobných detí. Veľký pokrok sa dosiahol v boji proti malárii a tuberkulóze a rýchlo klesá dojčenská úmrtnosť.

Nedávna potravinová a palivová kríza a globálna hospodárska recesia pohltili veľkú časť pokroku dosiahnutého za uplynulé desaťročie.

Bohaté krajiny sú zodpovedné za súčasnú finančnú, hospodársku a klimatickú krízu. Globálne otepľovanie však najviac postihuje rozvojové krajiny. Znamená to, že je veľmi dôležité, aby sme zintenzívnili svoje opatrenia na boj proti zmene klímy, napríklad poskytnutím primeranej technológie.

Chcela by som požiadať, aby boli rozvojovým krajinám vyčlenené ďalšie finančné prostriedky. Tieto prostriedky musia byť trvalo udržateľné zo strednodobého a dlhodobého hľadiska a musia pochádzať zo súkromného sektora, z trhu s emisiami a z verejného sektora industrializovaných krajín alebo hospodársky najvyspelejších rozvojových krajín.

  David Casa (PPE), písomne. – Hlasoval som proti tejto správe v dôsledku kontroverzného znenia odseku 42, ktorý sa týka interrupcií. Z morálnych dôvodov som proti interrupciám a takéto ustanovenie nemôžem akceptovať. Musím však tiež povedať, že si myslím, že vo všetkých ostatných oblastiach urobil spravodajca vynikajúcu prácu.

  Carlo Casini (PPE), písomne. – (IT) Je veľmi smutné, že Európsky parlament už roky nie je schopný vyriešiť tragický rozpor. Do každého dokumentu, v ktorom sa obdivuhodne navrhujú opatrenia na boj proti chudobe, hladu a násiliu vo svete, sa niektorým podarí začleniť, či už priamo, alebo nepriamo, vyhlásenie o takzvanom práve na interrupcie ako prostriedku pre zdravie a rozvoj obyvateľstva.

Na jednej strane sa táto iniciatíva niektorých stretáva s praktickou ľahostajnosťou väčšiny a na druhej strane s určitým ostychom menšiny. Rozpor a tragédia sú však očividné. Zásada rovnakej dôstojnosti všetkých ľudí a zásada osobitnej, spravodlivej solidarity s najmladšími členmi spoločnosti sa opúšťajú práve v čase, keď sa od nás očakáva presadzovanie cieľov v oblasti boja proti diskriminácii a ochrany zdravia.

Stalo sa to aj dnes v prípade správy pána Cashmana, ktorej odsek 42 prinútil mňa a viacero poslancov, v rozpore s celým dokumentom, v konečnom dôsledku odmietnuť správu ako celok. Pri vzájomnom porovnaní propagovaných zlých bodov s dobrými bodmi, ktoré sú v iných častiach textu, žiaľ, zlé body naozaj prevažujú.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia (RCT) je prioritou rozvojovej politiky. Napriek významnému pokroku v niektorých rozvojových cieľoch tisícročia je pravda, že len pár mesiacov pred zasadnutím OSN na vysokej úrovni sme veľmi vzdialení od toho, v čo sme dúfali. Je potrebné urobiť viac. Členské štáty by mali rešpektovať záväzok, ktorý prijali v súvislosti s oficiálnou rozvojovou pomocou (ODA). V tomto čase krízy je potrebné preskúmať nové mechanizmy financovania, ktoré nevyústia do vyšších daní. Predovšetkým je dôležité zabezpečiť súlad rozvojových politík (v zmysle uznesenia schváleného v máji tohto roku o súlade rozvojových politík EÚ a koncepcie väčšej verejnej rozvojovej pomoci).

Vítam skutočnosť, že Parlament stanovil ako prioritné ciele RCT zdravie, vzdelávanie, najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti a odstránenie chudoby prostredníctvom konkrétnych opatrení v rámci politík v oblasti obchodu, poľnohospodárstva a rybolovu. Urobil to tiež výzvou na nové globálne riadenie poskytujúce rozvojových krajinám viac priestoru na vyjadrenie a podporujúce demokraciu, mier a zásady právneho štátu v rozvojových krajinách. Som však proti tomu, aby sa na interrupcie pozeralo ako na antikoncepčný prostriedok.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Scott McKenzie raz spieval „If you’re going to San Francisco, be sure to wear some flowers in your hair. If you’re going to San Francisco, you’re gonna meet some gentle people there.“ (Ak ideš do San Francisca, nezabudni si dať do vlasov pár kvetov. Ak ideš do San Francisca, stretneš tam láskavých ľudí). Svet však taký nie je a toto posolstvo nemožno uplatniť na zložitú ekonomickú a spoločenskú realitu dnešného sveta. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe, aj keď, samozrejme, nespochybňujem, že jej ciele vychádzajú z dobrej vôle. „Imagine there’s no countries, it isn’t hard to do, nothing to kill or die for, and no religion too. Imagine all the people living life in peace.“ (Predstav si, že nie sú žiadne štáty, nie je to také ťažké. Neexistuje dôvod zabíjať či zomierať a ani žiadne náboženstvo. Predstav si, že všetci ľudia žijú v mieri.) A predsa aj samotný John Lennon dodal: „You may say I’m a dreamer.“ (Možno poviete, že som rojko.) Žiaľ, skutočný život taký nie je. Je však na nás, aby sme zo sveta urobili spravodlivejšie a bezpečnejšie miesto, kde každý môže žiť s trochou dôstojnosti.

Návrhy uvedené v tejto správe sa usilujú presadiť množstvo cieľov bez toho, aby sa sústredili na skutočné priority alebo ich definovali. Streľba všetkými smermi znamená, že uskutočniteľný nie je žiadny z týchto cieľov. A nakoniec, zdá sa mi, že tieto ciele sú príliš centrálne plánované a zameriavajú sa na ústrednú vládu. S týmto prístupom nesúhlasím. Skôr si myslím, že investície z rozvojových cieľov tisícročia by sa mali vložiť do projektov založených na Únii, napríklad do projektu Miléniové dediny, s intenzívnym zapojením inštitúcií EÚ.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Jednoznačne podporujem túto správu o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia. EÚ chýba 20 miliárd EUR na splnenie záväzkov v oblasti financovania v čase, keď členské štáty obmedzujú rozsah finančných prostriedkov určených na pomoc. Členské štáty EÚ nesmú váhať, keď ide o splnenie ich záväzkov v rámci Európskeho konsenzu o rozvoji. Okrem toho je potrebné pozerať sa na rozvojové ciele tisícročia z perspektívy umožňujúcej rozvoj a zároveň čeliť základným príčinám chudoby a riešiť ich. Členské štáty musia do roku 2015 splniť svoje sľuby a poskytnúť na pomoc 0,7 % HND a nie tento podiel znižovať, čo je v čase krízy dvojnásobne alarmujúce, pretože sa zmenšuje samotný HND. Okrem toho je neprípustné, aby EÚ rozšírila definíciu oficiálnej rozvojovej pomoci tak, aby zahŕňala ďalšie finančné toky, ako sú platobné prevody alebo opatrenia na zrušenie dlhov. Pri riešení nedostatočného rastu musia rozvinuté krajiny rázne zakročiť proti daňovým rajom a nezákonným kapitálovým tokom pripravujúcim rozvojové krajiny o zdroje, ktoré tieto krajiny zúfalo potrebujú. Myslím si, že zodpovednosť za rozvoj musí zostať v právomoci komisára pre rozvoj, ktorý musí presadzovať súdržnejšiu politiku najmä v oblasti obchodu a spoločných politík v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Prijatím uznesenia o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia vysiela Parlament jasný signál. Tento signál ukazuje dôležitosť, akú Európa prikladá odstráneniu chudoby, hladu, chorôb a úmrtnosti dojčiat a matiek v období do roku 2015. V predvečer zasadnutia Európskej rady je tento signál jasný. Vedúci predstavitelia štátov alebo vlád EÚ musia dodržať svoje finančné záväzky – možno viac než kedykoľvek predtým – aj v tomto období hospodárskej a finančnej krízy. Potrebný je príspevok vo výške 0,7 % HNP členských štátov. Európa musí vytvoriť nové mechanizmy financovania, ako napríklad daň z finančných transakcií vo výške 0,05 %, aby mohla pokryť svoje finančné záväzky. Vzhľadom na hodnotu týchto transakcií v súčasnosti – nedávno to bol 70-násobok svetového HND – takáto daň by mohla ročne uvoľniť 10 miliárd EUR. Okrem toho by to malo tú výhodu, že by prispel finančný sektor. Zdá sa to spravodlivé vzhľadom na to, že tento sektor mal prospech z obrovských súm štátnej pomoci, aby prežil bezprecedentnú krízu, ktorú sám spôsobil. Jednostranná iniciatíva EÚ by mohla pôsobiť ako globálny katalyzátor.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Vítam hlasovanie o správe pána Cashmana o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: hodnotenie v polovici obdobia v rámci prípravy zasadnutia OSN na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v septembri 2010. Táto správa jednoducho musí byť prijatá! Do konečného termínu v roku 2015, ktorý bol stanovený na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia (RCT), ostáva len päť rokov. Správa ponúka medzinárodnému spoločenstvu jedinečnú príležitosť zdvojnásobiť svoje úsilie na dosiahnutie týchto cieľov. Situácia je kritická a vyžaduje si naliehavé kroky. Je potrebné opätovné úsilie o zrušenie dlhov najmenej rozvinutých krajín a nastúpenie kurzu na zníženie dlhového zaťaženia rozvojových krajín.

Súhlasím tiež so zavedením rozšírených opatrení na monitorovanie plnenia prijatých záväzkov venovať 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) do roku 2015. Financovanie oficiálnej rozvojovej pomoci sa musí začať na vnútroštátnej úrovni a rozvojové krajiny musia vytvárať a vyčleňovať vlastné zdroje na dosiahnutie týchto cieľov, ale spoločenstvo darcov musí dodržať svoj prísľub podstatne zvýšiť svoju oficiálnu rozvojovú pomoc. Na zasadnutí v septembri sa musia tieto prijaté záväzky rozhodne dodržať.

  Harlem Désir (S&D), písomne. – (FR) Dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015 je základným záväzkom medzinárodného spoločenstva. Medzinárodné spoločenstvo si však nezabezpečilo zdroje na splnenie tohto záväzku. Po dvoch tretinách cesty je jasné, že mnohé najmenej rozvinuté krajiny nebudú schopné dosiahnuť žiadny z cieľov v oblasti odstránenia chudoby, zabezpečenia prístupu k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti a že väčšina rozvojových krajín bude od ich dosiahnutia tiež veľmi ďaleko. Európa je najväčší svetový darca, ale nemôže byť spokojná s 0,4 % HND, pretože ani zďaleka neplní cieľ venovať v roku 2010 na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) 0,56 %, cieľ, ktorý si sama stanovila. Je pravda, že požiadavky na pomoc sú väčšie ako kedykoľvek predtým najmä v oblastiach potravinovej bezpečnosti, boja proti zmene klímy, vzdelávania, zdravia – najmä ľudí s vírusom HIV – a zdravia matiek a reprodukčného zdravia. Prostredníctvom správy pána Cashmana vyzýva Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente Európsku radu, aby na zasadnutí 17. júna schválila návrh na 0,05 % daň z medzinárodných finančných transakcií, ktorá by priniesla 10 miliárd EUR, a aby si stanovila cieľ dosiahnuť 0,63 % európskeho HND v roku 2012, s perspektívou jeho zvýšenia na 0,7 %.

  Leonidas Donskis (ALDE), písomne. – (LT) Ako tieňový spravodajca tejto správy som hlasoval rozhodne za túto správu, ktorej cieľom je zabezpečiť úspešné dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia. Plne podporujem úsilie svojich kolegov poslancov zabezpečiť, aby Európska únia vystupovala v tejto otázke jednotne a progresívne. Nemohol som však podporiť dva predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých ustanovenia považujem ako liberál za neprijateľné. Preto som hlasoval proti výzvam, aby EÚ jednostranne zaviedla daň na menové a derivátové transakcie s cieľom financovať celosvetové verejné záujmy vrátane rozvojových cieľov tisícročia. Európska únia by nemala svojich občanov zaťažovať ďalším daňovým bremenom, najmä nie daňami, ktorých mechanizmy a vplyv ešte neboli úplne preskúmané. Nesúhlasím tiež s tým, že opatrenia v oblasti rozvojovej pomoci by mali byť právne záväzné.

Dôležité je, aby členské štáty plnili svoje záväzky zvýšiť rozsah oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). Európska únia by však nemala právne penalizovať svoje členské štáty za čiastočné nesplnenie záväzkov v zmenenom kontexte finančnej krízy. Kríza nepostihla všetky členské štáty rovnako a nie všetky budú schopné dosiahnuť cieľ 0,7 %. Európsky parlament by ich mal podporiť miernejšími a prijateľnejšími prostriedkami a nie prísnymi právnymi opatreniami.

  Lena Ek (ALDE), písomne. – (SV) Je alarmujúce, že taký veľký počet poslancov tohto Parlamentu hlasoval proti tomu, aby sa ženám v rozvojových krajinách poskytlo právo kontrolovať svoje telá a reprodukčné zdravie, v snahe odstrániť zo správy odsek 42. Svedčí to o veľmi znepokojujúcom trende odporcov interrupcií v Európe, ktorí využívajú program pomoci na zverejnenie svojich názorov. Dostupnosť plánovaného rodičovstva je dôležitým faktorom, ktorý umožní ženám v rozvojových krajinách prevziať kontrolu nad svojimi životmi a vymaniť sa tak z chudoby.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu, ktorú predložil pán Cashman, pretože dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia je stále veľmi vzdialené. Je nevyhnutné posilniť existujúce opatrenia tak, aby sa tieto ciele dali dosiahnuť do roku 2015 najmä uplatňovaním zodpovedností, ktoré prevzali členské štáty v oblasti pomoci rozvojovým krajinám.

Vítam prijatie odseku 42, ktorý „vyzýva všetky členské štáty a Komisiu, aby zmenili znepokojujúce znižovanie finančných prostriedkov na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva v rozvojových krajinách a podporili politiky v oblasti dobrovoľného plánovaného rodičovstva, bezpečných interrupcií, liečenia pohlavne prenosných infekcií a poskytovania dodávok v oblasti reprodukčného zdravia v podobe liekov zachraňujúcich život a antikoncepčných prostriedkov vrátane kondómov“.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Odstránenie chudoby a zmenšenie priepasti medzi bohatými a chudobnými sú dôležité ciele a všetky vlády by im mali venovať pozornosť a vyčleniť na ne prostriedky. OSN ich prijala na miléniovom samite v roku 2000, zatiaľ čo najväčší podiel na výsledkoch tohto kolektívneho úsilia má Európska únia ako najväčší darca.

Napriek všetkému úsiliu rozvojových krajín, z ktorých mnohé čelia kríze, ktorá by mohla ohroziť ich záväzok, zodpovednosť spočíva na štátoch, ktoré majú prospech z tejto pomoci, ak majú prevziať svoju zodpovednosť za riadnu správu, zásady právneho štátu a základné občianske slobody. Nemôžem si pomôcť, ale som sklamaný, že spravodajca sa pod pláštikom svojich údajne dobrých úmyslov usiluje, aby tento Parlament prijal uznesenie, ktoré za bezohľadného porušovania právomocí členských štátov a tretích štátov v týchto záležitostiach obhajuje podporovanie interrupcií ako prostriedku na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia. Táto taktika nie je nová, ale nie je preto o nič menej zákernejšia ani zavrhnutiahodnejšia.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Medzinárodné spoločenstvo prijalo základný záväzok dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia (RCT). Európa je najväčším svetovým poskytovateľom pomoci. Toto financovanie rozvojových krajín pomohlo zmierniť chudobu, znížiť úmrtnosť a zlepšiť zručnosti miliónov ľudí. Extrémna chudoba sa skutočne znížila, takmer 90 % chudobných detí chodí do školy a dramaticky klesá úmrtnosť dojčiat. Ešte stále je však potrebné vykonať veľa práce a musí sa poskytnúť veľká podpora, ak majú menej rozvinuté krajiny dosiahnuť RCT v oblasti odstránenia chudoby a zabezpečenia prístupu ku vzdelaniu a službám zdravotnej starostlivosti. Európa ako zástanca základných ľudských práv so solidaritou ako svojou základnou zásadou a ako najväčší svetový prispievateľ na rozvojovú pomoc musí v tejto záležitosti prevziať vedúcu úlohu najmä na nasledujúcom zasadnutí OSN, ktoré sa uskutoční v septembri. Som však sklamaný, že táto správa pomiešala vznešené ciele s citlivými otázkami týkajúcimi sa svedomia jednotlivca, ako sú interrupcie. Presadzovanie politík podporujúcich interrupcie nepomôže pri dosahovaní RCT. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Pôvodným cieľom Miléniovej deklarácie z roku 2000 bolo znížiť percento ľudí žijúcich v extrémnej chudobe na polovicu, zabezpečiť čistú vodu a vzdelanie pre všetkých a zvrátiť šírenie HIV/AIDS. Správa uznáva, že sme ešte veľmi vzdialení od dosiahnutia týchto cieľov, ktoré samotné boli obmedzené. EÚ ako celok obmedzovala svoj rozpočet na pomoc, zatiaľ čo jej členské štáty prednedávnom vynaložili tisíce miliónov dolárov na záchranu svojich bánk presunutím účtu na občanov a hospodárske a finančné skupiny, ktoré ich kontrolujú, ponechali nedotknuté.

Text však obsahuje niektoré protirečenia, na ktoré je podľa nás potrebné poukázať, najmä keď kritizuje liberalizáciu obchodu a zároveň podporuje otvorenie obchodu uzatvorením kola rokovaní v Dauhe v kontexte Svetovej obchodnej organizácie a akceptovaním dohôd o hospodárskom partnerstve a zón voľného obchodu. Liberalizácia obchodu zvyšuje nerovnosť a spôsobuje väčšie vykorisťovanie pracujúcich a väčšiu ťažbu prírodných zdrojov, väčšiu chudobu a viac sociálneho vylúčenia a zvyšuje vzťahy závislosti medzi krajinami. Obetovanie rozvojovej pomoci týmto cieľom, ako to urobili EÚ a USA, znamená, že ciele tisícročia sa do roku 2015 nedosiahnu.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, pretože podporujem úsilie o dosiahnutie hlavného cieľa rozvojovej politiky, konkrétne zníženie chudoby. Členským štátom musíme znovu pripomenúť, že tu majú dôležitú zodpovednosť a musia dodržať svoje záväzky. Aj keď pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol, je povzbudzujúci, najmä zvýšená školská dochádzka chudobných detí alebo boj proti malárii a tuberkulóze, ešte je potrebné vynaložiť značné úsilie, aby všetci mohli dodržať záväzky do roku 2015, a to napriek súčasnému kontextu krízy. Podporujem tiež zavedenie dane na menové a derivátové transakcie, ako aj níženie dlhového zaťaženia rozvojových krajín a zrušenie dlhov najmenej rozvinutých krajín. A nakoniec, hlasovala som tiež za niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa zameriavajú na rozšírenie opatrení v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, pretože sú nevyhnutné v boji proti AIDS a na zníženie úmrtnosti matiek. Sú to opatrenia, ktoré nesmieme ignorovať.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Správa pána Cashmana dôrazne vyzýva EÚ a jej členské štáty na realizáciu viacerých politík v oblasti medzinárodného rozvoja a ja tieto výzvy bezvýhradne podporujem. Je tiež potrebné dodať, že opatrenia možno prijímať aj na inej úrovni, než je úroveň EÚ alebo úroveň členského štátu. Napríklad významným prínosom bude práca Škótska s rozvojovými krajinami a škótska vláda tiež uverejnila medzinárodnú rozvojovú politiku, ktorej cieľom je prispieť k plneniu rozvojových cieľom tisícročia.

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. – (FI) Chcela by som sa venovať bodu 14 v správe o dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia, ktorý vyzýva EÚ, aby poskytla dôležité finančné prostriedky na pomoc chudobným krajinám v boji proti vplyvom zmeny klímy a hospodárskej krízy; trvá na tom, aby tieto finančné prostriedky prirodzene dopĺňali existujúce záväzky v oblasti poskytovania pomoci.

Zmena klímy je fakt a musíme sa s ňou naučiť žiť. Jedna z veľkých chýb, ktoré urobilo environmentálne hnutie vo svojom hodnotení situácie je, že už dlho odmieta diskutovať o prispôsobení sa. Bolo to niečo podobné ako luxus na Západe, pretože opatrenia na prispôsobenie sa a financovanie potrebné na ich uskutočnenie neboli alternatívou pre svet chudobných. Kodaň sa zaslúžila o vytvorenie klimatického fondu pre rozvojové krajiny.

Medzi problémami, ktorým čelia rozvojové krajiny, by sa však význam zmeny klímy nemal zveličovať. Zdá sa, že zmena klímy požiera v našich predstavách všetky ostatné problémy. Ľuďom sa dostalo do hláv, že keď znížime emisie jednoducho zmiznú všetky ostatné problémy. To však vôbec nie je pravda. Musíme zabezpečiť, aby sme zabránili tomu, že stovky miliónov detí nebudú zaočkované a nedostanú vzdelanie alebo že ohrozíme boj proti erózii alebo iným riešiteľným environmentálnym problémom, a to všetko v mene zmeny klímy.

Najlepší spôsob, ako pomôcť klíme, je pomôcť ľuďom dostať sa z chudoby, pretože, ak nič iné, chudoba núti ľudí uchýliť sa k ekologicky škodlivým riešeniam. Z tohto dôvodu si myslím, že je veľmi dôležité, aby sa v správe výslovne uvádzalo, že peniaze vyčlenené na boj a prispôsobenie sa zmene klímy by nemali vyplývať z iných záväzkov EÚ v oblasti rozvojovej pomoci.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa obsahuje niektoré pozitívne body. Patrí medzi ne dôraz kladený na environmentálny dlh krajín severu vo vzťahu ku krajinám juhu a požiadavka na ďalšiu pomoc v tejto oblasti. Správa podporuje tiež požiadavku, aby sa zrušenie štátnych dlhov nepovažovalo za neoddeliteľnú súčasť oficiálnej rozvojovej pomoci.

To isté sa vzťahuje na požiadavku ustanoviť spravodlivé rozdelenie bohatstva, podporu malých podnikov, opatrenia na podporu prístupu k pôde, vode a ďalším zdrojom biodiverzity. Je však poľutovaniahodné, že správa po predložení týchto návrhov podporuje dohody o hospodárskom partnerstve, kolo rokovaní v Dauhe a všetky dohody Svetovej obchodnej organizácie, inými slovami, podporuje opačné zásady, než presadzuje. Preto sa zdržím hlasovania.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ zostáva hlavnou hnacou silou na ceste k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia (RCT) a je tiež najväčším svetovým poskytovateľom pomoci. Znamená to, že musí prevziať svoju zodpovednosť a hrať vedúcu úlohu na zasadnutí OSN na vysokej úrovni v septembri 2010. Splnenie RCT, najmä odstránenie chudoby, je rozhodujúce pre ukončenie utrpenia miliónov ľudí na celom svete. Dôležité je však znovu pripomenúť zneužívanie boja proti chudobe ako zámienky. Ide o pokus pokútne zahrnúť do správy odkazy na otázky, ktoré zásadne vedú k nejednotnosti, najmä na politiky v oblasti interrupcií v rozvojových krajinách, ktorým sa nevenuje taká pozornosť, akú si zaslúžia.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Znižovanie chudoby bolo od nepamäti jedným z hlavných cieľov rozvojovej politiky. V uplynulých desaťročiach sa však dosiahlo málo a iniciatívy v oblasti rozvojovej politiky sa často posunuli skôr opačným smerom. Znepokojujúce je najmä to, že v mnohých štátoch sa finančné prostriedky získané od priemyselných národov využívajú na udržanie diktátorov alebo vládnucich tried pri moci a na potláčanie chudobných más. Podľa všetkého aj programy v oblasti boja proti hladu umožnili iba explozívny nárast počtu obyvateľov. V každom prípade, ak máme bojovať proti chudobe, je nevyhnutné zabrániť špekuláciám s potravinami a prehodnotiť rozvojovú politiku.

Očividne dobrým postupom na zabezpečenie svojpomoci sú mikroúvery. Musíme však mať tiež možnosť očakávať, že štáty, ktoré dostanú rozvojovú pomoc, vezmú naspäť migrantov, ktorí nelegálne vstúpili na územie našich členských štátov. Pokiaľ komplexne neprehodnotíme rozvojovú politiku, je dosiahnutie stanovených cieľov nepravdepodobné. Preto som správu zamietol.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Myslím si, že je dôležité odstrániť z bodu 22 vyhlásenie, ktoré vyzýva EÚ, aby zrušila dotácie na vývoz poľnohospodárskych produktov. Autor správy a kolegovia poslanci, ktorí podporujú túto myšlienku, si veľmi dobre uvedomujú, že skutočným problémom nie sú dotácie na vývoz, ktoré počas súčasnej krízy podporujú poľnohospodársku produkciu v Európe. Zdržal som sa však záverečného hlasovania, pretože si myslím, že táto správa sa musí viac zakladať na realite a musí byť pragmatickejšia a menej ideologická.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Táto správa neberie do úvahy skutočnosť, že EÚ môže poskytovať druhým pomoc iba za predpokladu, ak sama bude mať primerane pevné hospodárske základy. Čím skôr EÚ prekoná dôsledky krízy, tým rýchlejšie bude schopná poskytovať dlhodobú a udržateľnú rozvojovú pomoc. Správa o rozvojových cieľoch tisícročia tomu nevenuje dostatočnú pozornosť, a preto som hlasoval proti nej.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Vzhľadom na záväzky členských štátov EÚ a zabezpečenie súladu s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy som sa rozhodol podporiť správu o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: hodnotenie v polovici obdobia v rámci prípravy zasadnutia OSN na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v septembri 2010. Európska únia, ktorá je najväčším svetovým poskytovateľom rozvojovej pomoci, musí prijať opatrenia na realizáciu svojich priorít, ako je napríklad obmedzenie a odstránenie chudoby. V tejto súvislosti očakávame, že Európska rada, ktorá sa stretne na samite v júni 2010, niekoľko mesiacov pred zasadnutím OSN na vysokej úrovni o hodnotení pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia, prijme jednotné stanovisko k tejto otázke. Pretože proti problémom v rozvojových krajinách, napríklad v oblasti chudoby, hladu, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, sa musí bojovať jednotne.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Teší ma, že sme dnes prijali správu pána Cashmana o rozvojových cieľoch tisícročia. Pokiaľ zaručíme účinnú pomoc, zachránia sa ľudské životy a odstráni sa chudoba. V septembri 2010 sa v New Yorku stretnú všetky členské štáty Organizácie Spojených národov, aby diskutovali o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia, a súhlasím s opatreniami, ktoré sa majú prijať na zabezpečenie splnenia týchto cieľov.

Správa, ktorú sme dnes prijali, je mimoriadne dôležitý dokument, ktorý pomôže definovať pred septembrovým samitom ambiciózne stanovisko EÚ k tejto otázke a vyvíjať politický tlak na členské štáty EÚ. Podpora tejto správy prevažnou väčšinou poslancov vysiela vedúcim predstaviteľom štátov alebo vlád EÚ pred ich stretnutím 17. júna v Bruseli jasný politický signál od viacerých politických strán, že EÚ musí zostať pevne a plne odhodlaná dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia, najmä v čase finančnej krízy.

  Catherine Soullie (PPE), písomne. – (FR) Z tejto správy o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia vzniklo niečo, čo som nemohla podporiť. Po prijatí druhého bodu odseku 42 návrhu správy pána Cashmana, ktorý bol predložený na hlasovanie, som považovala za dôležité hlasovať proti správe pána Cashmana ako celku. Nejasnosť v súvislosti s pojmom „bezpečné interrupcie“ nebolo možné ignorovať. Interrupcie sa nesmú považovať za antikoncepčnú metódu, aj keď sú v niektorých výnimočných prípadoch potrebné. Navyše, ako všetky lekárske postupy, interrupcie nikdy nie sú bez rizika. Nesmieme ich zľahčovať. Rozvoj závisí predovšetkým od rešpektovania života.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Je čoraz jasnejšie, že ak chce svet dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia, je potrebné väčšie úsilie. Preto podporujem uznesenie týkajúce sa záväzku Únie uplatňovať účinnejšiu, súdržnejšiu politiku s cieľom znížiť chudobu a hlad na polovicu, zabezpečiť všeobecné základné vzdelanie, odstrániť rodovú nerovnosť a zlepšiť zdravotnú situáciu mnohých ľudí.

Chcem, aby Európa prevzala zodpovednosť a začala cieľom 0,7 %. Potrebná je tiež súdržnejšia rozvojová politika. Dotácie na poľnohospodárske produkty, ktoré poskytujeme európskym poľnohospodárom, znamenajú, že poľnohospodári v rozvojových krajinách nemôžu dosiahnuť dobré ceny za svoje výrobky. Skoncovanie s chudobou začína spravodlivým obchodom.

Chcem tiež vidieť daň na menové a derivátové transakcie a chcem, aby sa v rámci G20 a OSN konečne skoncovalo s daňovými rajmi, daňovými únikmi a nezákonnými finančným tokmi. Je najvyšší čas, aby existovala väčšia transparentnosť a aby sa automaticky poskytovali informácie o ziskoch a daniach. Som dlhoročný zástanca systému poskytovania správ na základe jednotlivých krajín, aby sa rozvojovým krajinám umožnilo zachovanie vlastných zdrojov na vlastný rozvoj.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Cieľ predstavený v programe rozvojových cieľov tisícročia je veľmi vznešený a myslím si, že na jeho dosiahnutie musíme vynaložiť všetko úsilie. Litva je malá krajina s obmedzeným rozpočtom v oblasti bilaterálnej rozvojovej pomoci. Pre nás sú globálne ciele zložité a niekedy nedosiahnuteľné. Väčšina našej bilaterálnej pomoci (približne 50 %) smeruje do krajín, ktoré sú súčasťou Európskej susedskej politiky. Nie je to preto, že by sme sa menej zaujímali o obyvateľstvo Afriky alebo Karibiku než o ľudí, ktorí sú bližšie k našej domovine. Z hľadiska Litvy a krajín v podobnej situácii je dôležitá efektívnosť prideľovaných finančných prostriedkov a nie to, že ich je málo. Musíme dosahovať čo najlepšie výsledky s relatívne málo zdrojmi a vo vzdialených krajinách to nie je vždy možné. Pre nás je dôležité, aby sme pomáhali tam, kde môžeme, ak nie prostredníctvom finančných prostriedkov, tak výmenou našich skúseností z integrácie a ďalšieho výskumu, ktorý by mohol byť užitočný. Znižovanie chudoby, či už v Litve, alebo v najvzdialenejšom kúte Afriky, musí byť jedna z našich najväčších priorít. Boj proti korupcii a pomoc najchudobnejším – to je naša morálna povinnosť a dlhodobý záujem EÚ. Stúpol počet ľudí, ktorí sú nedostatočne zamestnaní alebo majú neisté pracovné miesta, a preto je dôležité, aby sme svoje úsilie zamerali najmä na ochranu záujmov najzraniteľnejších skupín.

Návrh rozhodnutia o vytvorení a počte členov delegácie pri Parlamentnom výbore CARIFORUM – ES

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Združenie CARIFORUM – EÚ, ktoré predstavuje partnerstvo európskych krajín a určitých karibských štátov, by sme, samozrejme, mali podporovať. Rozvoj, boj proti chudobe, demokracia, ľudské práva, zastavenie globálnych hrozieb pre mier, bezpečnosť a stabilitu sú základné piliere na posilnenie karibskej oblasti. Delegáciu pri parlamentnom výbore vytvorenú špecificky na tento účel však nepovažujem za prospešnú, najmä ak v nej majú byť nezávislí poslanci. Preto som hlasoval proti tomuto návrhu.

9. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 13.50 hod. a pokračovalo o 15.05 hod.)

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

10. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

11. Hodina otázok pre predsedu Komisie

  Predseda. – Ďalším bodom programu je hodina otázok pre predsedu Komisie.

  Manfred Weber, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predseda, pán Barroso, dámy a páni, Komisia na svojom dnešnom zasadnutí schválila novú dohodu SWIFT a urobila tak veľkou väčšinou alebo dokonca jednomyseľne.

Rád by som sa opýtal pána predsedu Komisie, keďže som si istý, že vie, že mnoho našich občanov sa znepokojuje v súvislosti s poskytnutými údajmi, kde vidí dôležitý pokrok a ako môžeme občanov o nevyhnutnosti tejto dohody presvedčiť.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Je pravda, že upravený návrh dohody dnes Komisia jednomyseľne prijala. Veríme, že je v úplnom súlade s ochranou súkromia a ochranou osobných údajov. Zaručuje zásady nevyhnutnosti a proporcionality a jej účel je striktne obmedzený na predchádzanie, vyšetrovanie, odhaľovanie a trestné stíhanie činov terorizmu a financovania terorizmu.

Dohoda v súčasnej podobe rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané hlavne Chartou základných práv. Dohoda zaisťuje významnú ochranu údajov v čase spracovávania poskytovateľom. Poskytuje tiež transparentnosť využívania údajov a dostupnosť procesu pre hľadanie súdnych opravných prostriedkov.

Komisia preto pokladá tento návrh za kompatibilný s ohľadom na základné práva a primerane Parlamentu odpovie na jeho znepokojenia, ako sa povedalo v čase, keď sa v marci 2010 hlasovalo o uznesení o dočasnej piatej dohode.

  Manfred Weber, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predseda, mám už len jednu stručnú doplňujúcu otázku. Týka sa obsahu dohody, o ktorej ste hovorili. Rád by som zopakoval svoju predošlú otázku. Aké dôsledky má táto dohoda na transatlantické vzťahy? Aký význam má pre ďalšie otázky, o ktorých musíme s USA diskutovať? Bol by som veľmi rád, ak by ste nám to mohli ozrejmiť.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – V skutočnosti je to mimoriadne dôležité. Môžem vám povedať, že naši americkí partneri ju v súčasných diskusiách s Európskou úniou pokladajú pravdepodobne za jednu z prvých priorít, ak nie za prvú. Táto dohoda je pre vzťahy Európskej únie s USA kľúčová. Od 1. januára 2010 nebol dostupný značný objem údajov, ktoré predtým americká administratíva dostala, čo v ich programe vytvára problémy. Preto sa domnievame, že by sme mali vyriešiť aj to, majúc na pamäti dôležitosť transatlantických vzťahov. Samozrejme, tieto transatlantické vzťahy sú nesmierne dôležité, ale to neznamená, že by sme nemali trvať na našich zásadách súkromia a ochrany údajov.

Zároveň si myslím, že sme teraz dosiahli veľmi, veľmi dobrú dohodu a že pani komisárka Malmströmová odviedla veľmi dôležitú prácu. Taktiež sa teda domnievam, že zo širšieho politického hľadiska je dôležité, aby sme v tejto veci s našimi americkými partnermi dosiahli dohodu.

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predseda, pán Barroso, nadväzujúc na otázku môjho kolegu poslanca pána Webera, informovala pani komisárka Malmströmová kolégium, že v tomto Parlamente existujú veľké obavy týkajúce sa súčasného stavu rokovaní?

Vie Komisia, že to, o čom sa dnes rozhodlo, nie je rozhodne to, čo Parlament pokladá za dostatočný postup? Uvedomujete si, pán predseda, že dnes ste prijali niečo, čo v prípade zavedenia v takejto podobe vyústi do situácie, keď ľudia zamestnaní v súkromných spoločnostiach, ako je SWIFT, budú mať väčšie kontrolné práva ako úradníci Európskej únie? Vysvetlila vám to pani Malmströmová? Ak áno, ako ste o tom mohli rozhodnúť? Ak nie, prečo vás pani Malmströmová o tom neinformovala?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Samozrejme, komisárka zodpovedná za proces rokovania kolégium neustále informovala. Práve dnes nás pani komisárka Malmströmová informovala o konečnom výsledku týchto rokovaní. Okrem toho nám povedala, že s mnohými z vás v Európskom parlamente viedla veľmi intenzívny dialóg. Dobre si uvedomujeme obavy, ktoré vyjadril tento Parlament, a pani komisárka mi povedala, že v súvislosti s procesom rokovania Parlament pravidelne informovala.

Komisia splnila svoju úlohu v rokovaní, teraz je na Parlamente, či prijme alebo neprijme dohodu. Veľmi vám odporúčam, aby ste tak spravili, pretože je tiež dôležitá pre bezpečnosť európskych občanov. Veríme, že sme dosiahli potrebnú úroveň ochrany v súvislosti so základnými právami a ochranou údajov, ale, samozrejme, ide o veľmi citlivú záležitosť. Veríme, že práva tohto Parlamentu boli plne zohľadnené, ale musíme rokovať v mene Európskej únie a, ako som vám povedal, dnešné rozhodnutie Komisie bolo jednomyseľné.

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predseda, pán Barroso, ďakujem za milé opisy vašej diskusie. Neodpovedali ste však na moju otázku. Preto sa tentoraz pokúsim o väčšiu presnosť a rád by som vás požiadal, aby ste boli veľmi presný vo vašej odpovedi.

Povedala vám pani Malmströmová počas diskusie v Komisii predtým, než sa kolégium rozhodlo, že existovalo riziko, že Parlament odmietne text, o ktorom teraz hovoríte ako o dohode? Alebo vám pani Malmströmová povedala: „S týmto textom získame parlamentnú väčšinu“? Dovoľte mi veľmi presne zopakovať moju otázku. Povedala pani Malmströmová: „Pre tento text získame parlamentnú väčšinu“ alebo povedala: „Nie je isté, či s týmto textom získame parlamentnú väčšinu“? Bol by som vďačný, keby ste mohli odpovedať presne.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Pani komisárka Malmströmová nemôže dopredu hodnotiť, aké bude hlasovanie Parlamentu. To si veľmi dobre uvedomuje.

Vaša otázka bola, či pani Malmströmová povedala mne alebo kolégiu, aké bude hlasovanie alebo reakcia Parlamentu, ak by hlasoval „áno“ alebo „nie“.

Samozrejme, očakávala, že bude hlasovať za. Ak nie, nedokončila by rokovania v mene Komisie. Po tom, ako Parlament pred pár mesiacmi hlasoval „nie“, v Komisii sme viedli veľmi dôležitú diskusiu. S pani komisárkou Malmströmovou som hovoril niekoľkokrát. Uvedomujeme si a pani komisárka osobne si veľmi dobre uvedomuje, pretože do kontaktov s Parlamentom investovala veľa času, niektoré otázky, ktoré sa objavili v súvislosti s touto dohodou, ale v súčasnosti netušíme, ako bude Parlament hlasovať. To vám môžem teraz povedať. Nemohla mi to povedať, ale povedala mi, že sa stále s Parlamentom radí. Ešte tu nie je dohoda, ak sa o tejto navrhovanej dohode bude hlasovať.

To je všetko, čo vám podľa môjho najlepšieho vedomia môžem povedať o informáciách, ktoré mne a kolégiu dala zodpovedná komisárka.

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážený pán predseda, môžete byť pokojný, nejdem klásť otázky o dohode SWIFT, o tom budeme hovoriť neskôr, ale včera mali svoj samit pani Merkelová a pán Sarkozy. Dohodli sa na prístupe hospodárskeho riadenia v Únii a nie v eurozóne. Osobne si nemyslím, že ide o úplne relevantné rozhodnutie, pretože tu nejde o to, aby eurozóna stála proti Európskej únii. Hospodárske riadenie potrebujeme v Európskej únii a hospodárske riadenie potrebujeme v eurozóne – potrebujeme ho v oboch oblastiach. Okrem toho ho v eurozóne potrebujeme dokonca viac ako v Európskej únii, keďže máme jednotnú menu.

Moja otázka pre pána Barrosa znie takto: Čo si o tom myslíte? Súhlasíte s nami, že potrebujeme hospodárske riadenie tak v eurozóne, ako aj v Európskej únii? Po druhé, domnievame sa, že to musí byť práve Komisia, ktorá má na toto hospodárske riadenie dohliadať. Nie je možné, aby Rada, ktorá sa stretáva štyrikrát do roka, zaistila fungovanie hospodárskeho riadenia v Európe s ohľadom na všetky problémy, ktoré máme. Teraz je na Komisii, aby prevzala vedenie. Chcel by som tiež vedieť, aké je stanovisko Komisie v tejto otázke.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Vážený pán predseda, pán Verhofstadt, samozrejme, čo sa týka právomocí, ktoré už sú udelené Únii, Komisia je hospodárskou vládou Európy. To je jediné riešenie, ktoré je v súlade so zmluvou. Čo sa týka obchodu, hospodárskej súťaže a obrovského rozdelenia právomocí rozpočtového dohľadu, vystupuje tu Komisia a myslím si, že niekedy je nevyhnutné pripomenúť to tým z našich vlád, ktorí si príslušné zmluvy dostatočne neprečítali.

Komisia však túto úlohu nemôže plniť sama. Musíme pracovať v súlade s Radou, ktorá má niekoľko veľmi dôležitých právomocí, a tiež s Európskou radou, ktorá udáva všeobecné smerovanie a dáva podnety pre prácu Únie. S vaším prvým vyhlásením tiež súhlasím. V podstate pre eurozónu a pre celú Európsku úniu máme riešenie. Len si prečítajte článok 136. Článok 136 Lisabonskej zmluvy nám teraz ponúka oveľa väčšie možnosti na vypracovanie návrhov pre eurozónu, pretože v rámci eurozóny má vlastne osobitný význam. Viac povinností znamená tiež viac práv nielen pre tých, ktorí túto menu používajú, ale aj pre Úniu ako celok. Preto sa domnievam, že hospodárske riadenie Európskej únie sa posilní, ale vždy len v súlade so zmyslom zmluvy a metódou Spoločenstva.

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážený pán predseda, prvý test sa, samozrejme, uskutoční vo štvrtok, keď budeme tiež rozhodovať o Európe 2020. V každom prípade dúfam, pán Barroso, že Európu 2020 nebude monitorovať a riadiť Rada. Komisia musí za ňu prebrať zodpovednosť, pretože som nikdy nevidel, ako sa hlavy štátov alebo vlád navzájom trestajú a kritizujú. To sa medzi partnermi nestáva, a preto sa domnievam, že Komisia si v kontexte Európy 2020 a v rámci pracovnej skupiny, ktorú v súčasnosti vedie pán Van Rompuy, musí svoju pozíciu obrániť.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Vážený pán predseda, pán Verhofstadt, boli ste členom Európskej rady a dobre Európsku radu poznáte. Európska rada je skutočne veľmi dôležitá inštitúcia, ale nemôže mikromanažovať hospodársku politiku. To by bola základná chyba.

Nielenže by to bolo v rozpore so zmyslom zmluvy, ale bola by to základná chyba. Samozrejme, Európska rada udáva smer a dáva podnety, ako je to stanovené v článku 16 zmluvy, ale potom je kontrola uplatňovania politík v rukách rôznych inštitúcií, Komisie v rámci rozsahu jej právomocí a tiež Rady v rámci jej rôznych skupín.

Snažím sa vám povedať, že Komisia je odhodlaná naplno sa zúčastniť monitorovania celého procesu stratégie EÚ 2020. Teraz očakávame, že členské štáty túto stratégiu podporia. Presvedčili ma o tom diskusie, ktoré sme doteraz viedli. Tiež očakávam podporu Európskeho parlamentu. Veľkú odvahu mi dodali stanoviská prijaté týmto Parlamentom a môžem vám povedať, že Komisia je pripravená zapojiť sa naplno.

Na záver, vážený pán predseda, by som rád čo najúprimnejšie poďakoval za úplne jasné stanovisko, ktoré štyri hlavné politické skupiny v tomto Parlamente zaujali na tlačovej konferencii k obrane metódy Spoločenstva a úcte k myšlienke Lisabonskej zmluvy.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predseda, pán Barroso, zmením tému: Mexický záliv. Domnievam sa, že Deepwater Horizon je pojem, ktorý v súčasnosti núti ľudí po celom svete stáť tvárou v tvár myšlienke hraníc rastu, hraníc neúsporného využívania ropy a hraníc človeka a technológie. V tejto súvislosti by som chcela vedieť, pán Barroso, ako chce Komisia v zmysle prevencie zakázať plánovanú ťažbu ropy a plynu v severnej časti Severného mora a v Arktíde, v oblastiach, za ktoré Európska únia zodpovedá. To je vec, o ktorej môžeme stále rozhodnúť.

Po druhé, chcela by som vedieť, či si myslíte, že pravidlá týkajúce sa ťažby ropy a plynu, ktoré v Európskej únii máme, nás ochránia pred tým, aby sa podobné katastrofy v oblastiach, za ktoré sme zodpovední, neopakovali.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Ešte nepoznáme dôvody nehody v USA, keďže vyšetrovanie stále prebieha. Je dôležité poznať, či príčiny boli predovšetkým technickej povahy alebo boli spojené s nedostatkami v regulačnom rámci alebo v predpisoch odvetvia. Preto je príliš skoro hovoriť o tom, čo sa môže alebo by sa mohlo stať v Európe.

Hoci sa ropa v Európe neťaží v rovnako extrémnych podmienkach ako v Mexickom zálive, musíme sa tiež možnosťou, že sa v blízkosti našich brehov stane nehoda, zaoberať. Techniky vrtných prác sú podobné, aj keď je voda v Severnom mori oveľa plytšia.

Komisia vývoj situácie pozorne sleduje. Pán komisár Oettinger už v máji zvolal stretnutie s najväčšími ropnými spoločnosťami pracujúcimi vo vodách EÚ, aby získal presnú predstavu o situácii v Európe, a ropné odvetvie ho uistilo o súčasných úrovniach bezpečnosti.

Komisia spolupracuje s členskými štátmi, aby zaistila pevný systém preventívnych a núdzových opatrení na ochranu európskych občanov a životného prostredia.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predseda, rada by som vás požiadala, aby ste ešte raz povedali, či si myslíte, že smernica o environmentálnej zodpovednosti za podmorskú ťažbu ropy a plynu je dostatočná. Chcela by som vedieť, či si myslíte, že nejednotné, pomerne nízke horné hranice zodpovednosti sú práve to, čo potrebujeme vzhľadom na katastrofu v Mexickom zálive. Tiež by som chcela vedieť, či diskutujete o nevyhnutnosti zlepšiť technické inšpekcie na ropných plošinách. Naozaj si myslíte, že ekologické a klimatické podmienky v Arktíde sú pre ľudí a technológiu dostatočne priaznivé na to, aby sme aj v tejto oblasti podstupovali riziko podmorskej ťažby ropy? Hĺbka nemusí byť taká ako v Mexickom zálive, ale podmienky sú drsné.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Áno, máte pravdu. Po prvé, máme právne predpisy. Máme nové záväzné normy a požiadavky týkajúce sa vrtných prác na mori a zariadení na ťažbu ropy, ktoré sa vzťahujú na normy zariadení, bezpečnosť pracovníkov, udržateľnosť životného prostredia, predchádzanie núdzovým situáciám a pripravenosť. Okrem toho členské štáty schválili rozsiahle vnútroštátne právne predpisy na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti práce na mori.

Po druhé, náš informačný systém včasnej reakcie je pripravený bojovať s katastrofami, ktoré spôsobí uniknutá ropa z tankerov alebo vrtných prác a ťažobných zariadení. Tento systém zahŕňa sadu nástrojov zacielených na predchádzanie znečisteniu a reakciu na znečistenie, ktoré riadi Európska námorná agentúra.

Po tretie, máme mechanizmus civilnej obrany Spoločenstva, ktorý je schopný v prípade akejkoľvek veľkej krízovej situácie reagovať. Čo sa týka vašej konkrétnej poznámky o zodpovednosti, väčšina európskych právnych predpisov o bezpečnosti a životnom prostredí sa nesústreďuje na konkrétne odvetvia, ale vidíme, že tieto právne predpisy sú platné pre všetky príslušné hospodárske odvetvia. Právne predpisy EÚ stanovujú minimálne normy bezpečnosti, ktoré musí každý jeden členský štát splniť prostredníctvom svojich právnych predpisov. To je v súlade so zásadou subsidiarity.

  Timothy Kirkhope, v mene skupiny ECR. – Na chvíľu by som sa chcel vrátiť ku vzťahom EÚ a USA, aby som povedal, že ja a naša skupina, naša skupina, ktorá je v tejto súvislosti hlavná, sme veľmi radi, že počujeme o pokroku dohody SWIFT, do ktorej sme boli značne zainteresovaní.

Môžem požiadať pána predsedu Barrosa, aby nám prípadne povedal, čo užitočné sa Komisia naučila v súvislosti s dohodou SWIFT, ktorá sa možno úspešne a prospešne uplatní, keď sa budeme venovať veľmi dôležitým dohodám o PNR, ktoré si vyžadujú našu pozornosť, teraz na prvom mieste so Spojenými štátmi, ale tiež s Kanadou a Austráliou?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Pravdepodobne je o ponaučeniach príliš skoro hovoriť, pretože proces sme ešte neskončili.

Veľmi sa teším na jeho dokončenie vo vzájomnej spolupráci s Európskym parlamentom, pretože ho nemôžeme pripraviť bez vašej podpory. To je skutočne dôležité.

Sú tu dve základné otázky.

Jedna sa týka bezpečnosti v súvislosti so základnými právami a ochranou údajov. Tomu sme zaviazaní a domnievame sa, že táto dohoda v súčasnej podobe reaguje na obavy, ktoré Parlament vyjadril po prvom hlasovaní.

Je tu ďalšia všeobecnejšia téma, na ktorú ste vy, pán Kirkhope, poukázali, a ďakujem vám za to. Je ňou dôležitosť vzťahov so Spojenými štátmi americkými. USA sú jedným z našich najdôležitejších partnerov, ak nie najdôležitejším, takže sa domnievam, že by sme sa tiež mali o dohodu snažiť z politického hľadiska.

Pán viceprezident Biden sem prišiel a uviedol, povedzme, veľmi zanietené argumenty o význame transatlantických vzťahov aj v tejto oblasti. Komisia nebude odporúčať hlasovanie, ak nebudeme presvedčení, že to bude v prospech európskych občanov. To chcem zdôrazniť. Je to tiež pre našu bezpečnosť. Zároveň by sme to chceli chápať aj ako signál nášho záväzku, ktorým je veľmi dôležitý vzťah s naším najdôležitejším partnerom.

  Timothy Kirkhope, v mene skupiny ECR. – S tým úplne súhlasím. Myslím si, že reakcia Európskeho parlamentu v tejto súvislosti bola najmä v poslednej dobe dobrým demokratickým príkladom pre každého. Moja dodatočná otázka sa venuje rozdeleniu zaťaženia v oblasti boja proti terorizmu medzi Spojené štáty a Európsku úniu. Myslí si pán predseda, že dohody, o ktorých sme diskutovali, príliš zaťažujú Spojené štáty na rozdiel od toho, aby nám umožnili prevziať zaťaženie alebo si rozdeliť zodpovednosť a prostriedky v súvislosti s bojom proti terorizmu?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Túto oblasť považujem za dôležitú. V podstate nám Američania počas rozhovoru oznámili, že sú ochotní nás podporiť, ak chceme podobný systém zaviesť na európskej úrovni. O tom musíme rozhodnúť tu v Európe.

Prijatím tejto dohody súhlasíme, že za prísnych podmienok poskytneme určité údaje americkým orgánom, ale tiež by sme mohli myslieť na to, čo by sme mohli zlepšiť medzi nami. Američania nám oznámili, že sú ochotní nám pomôcť po technickej stránke, pretože do tejto oblasti vložili viac ako my. Myslím si, že by to malo význam pre budúcnosť, pretože sa domnievam, že my všetci musíme na boj proti terorizmu prispieť. Bolo by veľkou chybou si myslieť, že za boj proti terorizmu sú zodpovední Američania a že my ich len podporujeme. Boj proti terorizmu a ochrana bezpečnosti všetkých našich občanov je spoločná zodpovednosť.

  Gabriele Zimmer, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predseda, Európsky parlament dnes prijal správu pána Cashmana o uplatňovaní rozvojových cieľov tisícročia. Jedným z našich hlavných odkazov Komisii, vám, je to, že, samozrejme, chceme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme spojili všetky prostriedky EÚ na uplatnenie rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015.

Doteraz však EÚ ani jej členské štáty nesplnili svoje záväzky. Čo sa týka len záväzkov dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia, v súčasnosti tu máme schodok 20 miliárd EUR. Preto by som chcela vedieť, čo plánujete robiť, konkrétne v súvislosti s blížiacim sa stretnutím Rady, aby ste členským štátom pripomenuli najmä ich záväzky a aby ste vyvinuli nátlak na EÚ, aby poskytla jasnú a konečnú predstavu o konferencii OSN v septembri a nedovolila jednotlivým členským štátom opakovane sa vyhýbať zodpovednosti v súvislosti s rastúcou krízou, keď v súčasnosti jedna miliarda ľudí žije v chudobe a trpí hladom.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Vážený pán predseda, plne súhlasím so znepokojením, na ktoré vaša otázka upozorňuje. V podstate tu jestvuje riziko, že pre rozpočtové obmedzenia v niektorých členských štátoch sa niektoré záväzky nedodržia.

Pred pár dňami sa v Addis Abebe Komisia stretla s Komisiou Africkej únie. Jednou z tém, ktoré naši partneri v Afrike predniesli, bolo, že majú pocit, že sa niekedy záväzky nedodržujú. Čiže ide o otázku dôveryhodnosti a zodpovednosti aj na našej strane.

Určite bude teda Komisia obhajovať skutočnosť, že by sme mali svoje záväzky dodržiavať. Napríklad záväzky v súvislosti s urýchleným financovaním boja proti zmene klímy. Mám v pláne zúčastniť sa stretnutia na vysokej úrovni v New Yorku. Práve dnes som dostal list od generálneho tajomníka Pan Ki-muna, v ktorom upozorňuje na dôležitosť tohto programu, a plne sa s jeho ponímaním stotožňujeme.

Túto záležitosť prednesiem nielen tento týždeň v Európskej rade, ale aj na rozšírených stretnutiach G20 a G8, ktoré sa budú konať o týždeň neskôr v Kanade. Sme tomu teda naďalej veľmi oddaní.

Pred niekoľkými rokmi som sa zúčastnil samitu G8 v Gleneaglese a skutočnosť je taká, že najrozvinutejšie štáty ešte stále nesplnili všetko, k čomu sa zaviazali.

  Gabriele Zimmer, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predseda, vôbec nepochybujem, že v uplynulých rokoch Komisia opakovane navrhovala iniciatívy týkajúce sa presne týchto úloh rozvojovej politiky. Čo sa týka mňa, otázka znie, čo sa spravilo v Komisii na vytvorenie štruktúr, prostriedkov a podmienok na implementovanie napríklad dvanásťbodového plánu pripraveného Komisiou a najmä pánom komisárom Piebalgsom. Inak povedané, čo robí Komisia, aby vytvorila podmienky pre súdržnosť politík? Prečo napríklad nie sú také vážne otázky, ako je snaha implementovať rozvojové ciele milénia, zahrnuté v stratégii EÚ 2020?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Komisia sa na tom podieľa v zmysle rozpočtu Spoločenstva. V podstate sme v niektorých prípadoch navrhli dodatočné financovanie členským štátom. Napríklad si spomínam, že som počas stretnutia G8 v Japonsku navrhol ďalšiu 1 miliardu EUR na pomoc rozvoja vidieka v Afrike a v ďalších rozvojových častiach sveta, ktorá pochádzala z nevyužitých peňazí.

Aby sme splnili všetky záväzky na európskej strane, musí teraz väčšina pochádzať z vnútroštátnych rozpočtov. V súčasnom rámci a z hľadiska súčasnej finančnej perspektívy nie sme schopní oveľa väčšej flexibility. To teda robíme, diskutujeme s členskými štátmi, aby sme mohli splniť naše predchádzajúce záväzky.

  Niki Tzavela, v mene skupiny EFD. – (EL) Vážený pán predseda, budem pokračovať s otázkou týkajúcou sa rastu v zmysle štvrtkového samitu Rady. Súčasnej hospodárskej kríze a hrozbe recesie v Európe sa musíme postaviť najmä zvýšením investícií. Na prvom mieste je preto ochrana finančných prostriedkov.

Moja otázka teda znie: Zvažujete vy ako politický líder hospodárskeho rozvoja v Európe a Komisia ako orgán, že možnosti by sa mali hľadať vo vydávaní európskych dlhopisov na financovanie hlavných európskych rozvojových investícií, ako sú celoeurópske diaľnice, európsky výskum zmeny klímy, elektronická zdravotná starostlivosť, celoeurópsky navigačný systém alebo veľké investície do energetiky, napríklad terminály LNG v euro-stredozemskej oblasti, inak povedané, hlavné celoeurópske investičné projekty, ktoré budú financované vydávaním dlhopisov?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Dúfame, že týmto otázkam sa budeme venovať v ďalších finančných výhľadoch. Už v stratégii EÚ 2020 robíme naozaj všetko, aby sa tieto prepojenia stali prioritou pre budúce financovanie na európskej úrovni v súvislosti s energetikou, dopravou alebo ďalšími formami nehmotných spojení, ako je digitálna agenda.

Práve to je jedno z odvetví, kde sa domnievame, že ide o pridanú hodnotu, kde euro použité na európskej úrovni má väčší význam ako euro použité na národnej úrovni, pretože jestvuje európske odôvodnenie tejto investície.

To, akým spôsobom bude financovanie prebiehať, už musíme, samozrejme, prediskutovať s členskými štátmi. V súčasnosti je s našimi členskými štátmi veľmi ťažké hovoriť o rozpočtoch, ale domnievame sa, že dokážeme predložiť silné argumenty za silnejšie prepojenia na európskej úrovni.

  Niki Tzavela, v mene skupiny EFD. – (EL) Vážený pán predseda, nemyslím si, že som dostala odpoveď na svoju otázku. Myslíte si, že riziku recesie môžeme čeliť okamžitým celoeurópskym koordinovaným postupom zaisteným vydávaním európskych dlhopisov?

Nezabúdajte, že sa budeme musieť vyrovnať s obrovským konkurencieschopným globálnym trhom v Indii, Číne a USA. Odpovie Európa veľkými investíciami na celoeurópskej úrovni? Budú sa eurodlhopisy podieľať na financovaní týchto investícií? Čo si o tom myslíte?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Úprimne povedané, nemyslím si, že v súčasnosti je medzi všetkými členskými štátmi záujem, aby sa eurodlhopisy použili na tento druh výdavkov. Len nedávno sme prijali veľmi dôležitý, ambiciózny program v súvislosti s mechanizmom alebo prostriedkami na pomoc krajinám, ktoré majú problémy so zadlženosťou. V podstate ide o určitý druh povinnosti, ktorú členské štáty na finančných trhoch preberajú, takže si myslím, že teraz bude mimoriadne náročné získať od členských štátov súhlas na využitie eurodlhopisov na tento druh projektov. Napriek tomu si myslím, že existujú možnosti využiť iné mechanizmy. Vo svojom programe som napríklad hovoril o určitých verejno-súkromných partnerstvách, hovoril som o lepšom zapojení Európskej investičnej banky, o tom, že veľmi otvorene vnímame všetky možnosti financovania týchto veľmi dôležitých projektov. Ale ak chcete moju otvorenú odpoveď, bolo by náročné, ak nie nemožné, získať eurodlhopisy na tento konkrétny účel.

  Diane Dodds (NI). – Vážený pán predseda Barroso, podporujete Severné Írsko a dôležitý postup, ktorý sa dosiahol vo vytvorení stabilnej a pokojnej budúcnosti našich občanov. Vo svojej správe pracovnej skupiny ste vyjadrili svoju podporu a podporu Komisie miestnej decentralizovanej správe a práci na zaistení pokojnej a prosperujúcej budúcnosti obyvateľov Severného Írska.

V súčasnej dobe hospodárskeho nepokoja je agropotravinársky priemysel v Severnom Írsku jedným z najdôležitejších odvetví hospodárstva. Táto veľmi dôležitá oblasť by mohla utrpieť v súvislosti s navrhovanými pokutami za údajné porušenia režimu jednotnej platby na poľnohospodársky podnik, ktoré odhalili audítori Komisie.

Pán Barroso, súhlasili by ste, že navrhované pokuty ministerstvu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v Severnom Írsku za porušenie režimu jednotných platieb (RJP) v rokoch 2004 až 2006 sú neprimerané vo vzťahu k súčasnému riziku, ktoré režimu hrozí? Zvážite vy aj generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka opäť návrh na päťpercentné paušálne platby, ak vezmeme do úvahy, že ministerstvo v Severnom Írsku uskutočňuje nápravné opatrenia na zaistenie správnych režimov a že peniaze sa už v súvislosti s pôvodnými nárokmi vrátili?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Ďakujem za vyjadrenia týkajúce sa podpory, ktorú Komisia Severnému Írsku vyjadruje. Naozaj nás pokroky v Severnom Írsku tešia a podporujeme ich. Komisia sa vo veľkej miere tomuto procesu venovala. Spomínam si, ako som Severné Írsko navštívil, a budem v tom pokračovať.

Poznám problematiku, ktorú ste v súvislosti s režimom jednotných platieb predniesli. Pán komisár Cioloş k tomu vyjadril naše stanovisko, ale dovoľte mi veľmi jasne povedať, že postup zúčtovania je administratívny. Dotknutý členský štát má možnosť vyjadriť svoje stanovisko, ale nezávislosť postupu je rozhodujúca.

Komisia nemá žiadnu právomoc na úrovni nápravy, čo je v súlade so zavedenými zásadami, ktoré zaisťujú rovnaké zaobchádzanie so všetkými členskými štátmi. Som presvedčený, že všetci v tomto Parlamente súhlasíte s potrebou plne dodržiavať naše nariadenia vo vzťahu k účtovnej evidencii. Je to nesmierne dôležité. Práve včera som mal s Komisiou a Dvorom audítorov veľmi zaujímavé stretnutie, ktoré trvalo niekoľko hodín, a chcem vám povedať, že hoci Severné Írsko veľmi podporujeme, musíme striktne dodržiavať všetky pravidlá v súvislosti s účtovnou evidenciou.

  Diane Dodds (NI). – Oberiem vás o čas už len jednou doplňujúcou otázkou k tejto téme.

V Severnom Írsku existujú obavy, že súčasná miera platby je založená na veľmi nízkej úrovni zriedkavých inšpekcií.

Bola by som vďačná, ak by pán predseda mohol zabezpečiť, že Komisia vykoná náležité ohodnotenie postupov, ktoré v súčasnosti platia, aby sa zaistilo správne riadenie režimu.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Samozrejme, zo strany Komisie vám môžem dať úplné záruky, že sa pokúsime zaistiť náležité riadenie režimu.

Ale opakujem, že postup zúčtovania je iniciatívny postup, ktorý zahŕňa niekoľko krokov, zabezpečujúc členským štátom právo na obhajobu, ako aj možnosť uzmierenia nezávislým orgánom. A teraz sa tomu musíme venovať seriózne a objektívne.

  Corien Wortmann-Kool (PPE). – (NL) Vážený pán predseda, pán predseda Barroso, práve ste vyjadrili jasné stanovisko. Európska komisia predstavuje hospodársku vládu Európy. V čase, keď sa snažíme posilniť hospodárske riadenie, však musíme z metódy Spoločenstva vidieť viac. Stojíme tu s vami bok po boku, ale v kruhoch Rady sú zámery posunúť sa smerom k medzivládnej metóde v súvislosti s Paktom stability a rastu.

Ktoré rozhodujúce prvky v súvislosti s pracovnou skupinou a jej výsledkom by podľa vás mali byť v týchto záveroch zahrnuté, aby sme dosiahli silnejšie hospodárske riadenie a silnejší Pakt stability a rastu, využívajúc metódu Spoločenstva? Mohli by ste niektoré z týchto prvkov špecifikovať? V súvislosti s verejnou diskusiou by to bolo tiež veľmi osožné.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Pracovná skupina sa vytvorila v špecifickom kontexte podpory Grécka a, ako viete, Komisia do tejto skupiny úplne konštruktívne a oddane prispieva. V skutočnosti pracovnú skupinu založil predseda Európskej rady v spolupráci s Komisiou. Komisia sa zúčastňuje na práci pracovnej skupiny a som spokojný s tým, ako práca v pracovnej skupine napreduje. Zhodli sme sa na opatreniach smerom k hospodárskej koordinácii v Európe a väčšina z týchto opatrení je v úplnom súlade s návrhmi v našom oznámení z 12. mája. Takže môžem povedať, že táto pracovná skupina vykonáva dôležitú úlohu, pretože sa venuje dôležitým otázkam, ako sú implementácia Paktu stability a rastu a európskeho semestra. Teším sa na správu predsedu Európskej rady Európskej rade, ktorú podá vo štvrtok. Komisia sa, prirodzene, nevzdá svojho práva na iniciatívu a predstaví ďalšie návrhy, stavajúc tiež na súhlase prítomnom v tejto pracovnej skupine.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE). – (PL) Vieme, aká ťažká je hospodárska situácia v niektorých členských štátoch a aký to má vplyv na pocity obyvateľov, a to nielen v týchto krajinách, a na rozhodnutia, ktoré robia jednotlivé vlády.

Pán Barroso, nedávno ste hovorili o potrebe chrániť jednotu Európskej únie a zachovať integráciu EÚ v rámci 27 členských štátov. Rada by som sa vás opýtala a zistila, akým spôsobom máte v úmysle obhájiť tento cieľ v situácii, v ktorej narastá nátlak na tvorbu nových metód, ako je myšlienka vytvoriť Európsky úrad pre hospodárstvo, čo by viedlo k užšej hospodárskej koordinácii v eurozóne. Aké nám môžete dať záruky, že štáty, ktoré s obrovským úsilím prekonávajú rozvojovú priepasť, nebudú presunuté do druhej skupiny Európskej únie?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Po prvé, niekoľkokrát som v tomto Parlamente a pri ďalších príležitostiach povedal, že sme proti akémukoľvek druhu konkurenčných alebo paralelných rozdelení inštitúcií v Európskej únii.

Máme jednu úniu, Európsku úniu, s našimi inštitúciami, dnes s 27 členskými štátmi a, samozrejme, plne rešpektujeme zmluvy.

V súčasnom rámci môžeme pre hospodársku koordináciu a zúčtovanie urobiť viac. Konkrétne máme článok 121 zmluvy, ktorý jasne hovorí, že hospodárske politiky členských štátov predstavujú spoločný záujem. To, čo robí jeden členský štát, má dôsledky v ďalších členských štátoch. Článok 121 predstavuje neodmysliteľnú potrebu koordinácie členskými štátmi. Máme článok 126, ktorý sa venuje konkrétne rozpočtovým politikám, a článok 136 umožňuje Komisii podniknúť kroky na podporu koordinácie v eurozóne a tiež v rámci všeobecného rámca Spoločenstva.

Tento dôležitý bod musíme chápať. Pre eurozónu môžeme pripraviť niekoľko návrhov, ale vždy v rámci Európskej únie. Nesmieme eurozónu chápať oddelene od zvyšku Európskej únie. Myslím si, že je to pre úspech Únie, ktorá je skutočne založená na zásade solidarity, mimoriadne dôležité.

  Sergio Gaetano Cofferati (S&D). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, môj názor na prácu Komisie a samotnej pracovnej skupiny počas niekoľkých predchádzajúcich mesiacov sa akosi líši od názoru pána predsedu Barrosa.

Veľmi zreteľne pociťujem, a chcel by som, aby ste mi ukázali, že sa mýlim, že myšlienka procesu obnovy a nevyhnutných úsporných opatrení, o ktorých si tiež myslím, že sú nutné, si jednoznačne získala priaznivcov vrátane médií, ale že na druhej strane myšlienka rastu a rozvoja je veľmi oslabená. Paktu stability a rastu hrozí, že sa z neho stane len pakt stability, ak nie vo svojich zámeroch, tak aspoň v oznámených krokoch.

Myslím si, že namiesto uplatňovania opatrení, ktoré sú schopné podporiť rast, je nevyhnutné, aby sme začali s vydávaním eurodlhopisov. Rád by som sa od vás dozvedel, či záujem o rast je skutočne zásadným záujmom pracovnej skupiny, ale ešte radšej, či je zásadným záujmom Komisie.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Pracovná skupina fungovala v rámci hospodárskeho riadenia a keď som vyslovoval svoju celkovú spokojnosť s jej doterajšou prácou, spomínal som to. Čo sa týka rastu, teraz je to, samozrejme, osobitná otázka. Rast predstavuje najdôležitejší bod hospodárstva Európskej únie. Bez neho nebudeme schopní zabezpečiť našim občanom to, čo očakávajú. Nebudeme schopní udržať naše sociálne trhové hospodárstvo. Naši občania nebudú môcť naplno rozvinúť svoje schopnosti.

To je presne cieľom stratégie EÚ 2020 – rast, rast a rast. Nielen hocijaký druh rastu, ale inteligentný rast, udržateľný rast a inkluzívny rast. Samozrejme, domnievame sa, že na to, aby sme dosiahli rast, potrebujeme dôveru, a pokiaľ sa dôvera nevráti naspäť na európske finančné trhy, nebudeme môcť dosiahnuť vyššiu úroveň rastu a obnoviť možnosti rastu spred krízy. Preto sú fiškálna konsolidácia a reformy také dôležité, ale nie samoúčelne, ale ako prostriedok na dosiahnutie vyšších úrovní rastu, aby sa možnosti rastu v Európe zvýšili.

  Syed Kamall (ECR). – Myslím si, že všetci súhlasíme s potrebou riadneho hospodárskeho riadenia. Ale buďme úprimní v súvislosti s tým, čo sa deje. Sme svedkami toho, že očividne opovrhujeme pravidlami Paktu stability a rastu a účasťou na tom, čo by sme skôr zjemnene nazvali mimosúvahové aktivity a finančné inžinierstvo.

Teraz som presvedčený, že môžeme všetci súhlasiť s tým, že sa členské štáty EÚ musia držať zásady riadnej menovej politiky, fiškálnej zodpovednosti a poctivého účtovníctva, ale vnímate to ako možnosť pre EÚ, aby nad rozpočtami členských štátov získala moc, alebo budete radšej riešiť skutočný problém štátov, ktoré falšovali údaje a vytvorili obrovský rozpočtový schodok, než by ste sa zamerali na zvýšenie moci nad rozpočtami členských štátov?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Úprimne vám poviem, že sa na túto otázku nepozerám z hľadiska boja o kompetenciu alebo uchopenia moci. To nie je problém. V situácii, ktorú tu teraz zreteľne máme – článok 120 zmluvy –, hospodárska politika členského štátu nepredstavuje len národný záujem. Počas tejto krízy sme videli, že rozhodnutia urobené jedným štátom majú veľmi priamy vedľajší efekt na ďalšie štáty. Čiže má napríklad zmysel, keď členské štáty, ktoré pripravujú svoje rozpočty, vedia aj to, čo robia ostatné štáty, pretože rozhodnutia ostatných budú mať vplyv na ich vlastné rozhodnutia.

Vôbec nechceme, a to chcem ujasniť, zasahovať do zvrchovaných právomocí našich národných parlamentov. Je veľmi dôležité, aby sme to rešpektovali, ale je rozumné, že keď diskutujeme o európskej hospodárskej politike, a videli sme, ako sme vzájomne závislí, mali by sme vedieť, aké sú hlavné zámery ďalších hospodárstiev. To je správna myšlienka. Čo je pridanou hodnotou súdržnosti? Komisia navrhuje rozumné spojenie a dúfame, že na základe týchto spojení získame teraz súhlas.

  Enikő Győri (PPE). – (HU) Dámy a páni, súčasná kríza nám odhalila, že Únia už nemá času nazvyš. V súvislosti s otázkami hospodárskej politiky potrebujeme okamžite konať. Intenzívne opatrenia potrebujeme v troch oblastiach: v hospodárskom riadení, v stratégii dlhodobého rastu a v reforme finančných služieb. Okrem toho by sme to mali vykonávať spôsobom, aby sme nezabúdali integrovať zavedené a osvedčené spoločné politiky, ako sú spoločná poľnohospodárska politika alebo politika súdržnosti. Dôvodom je, že Európa nemôže byť vo svete úspešná, ak jej chýba vnútorná súdržnosť a výroba bezpečných potravín.

Preto sa pána predsedu Komisie pýtam, či sa myšlienke zladiť stratégiu EÚ do roku 2020 so súčasnými spoločnými politikami venuje. Rada by som sa opýtala vás, strážcu prístupu Spoločenstva, za čo si vás nesmierne vážim, či máte v úmysle zachovať v spomínanej politike v troch oblastiach EÚ zásadu, že každá zmena by sa mala uskutočniť len pod podmienkou, že EÚ sa bude chápať ako jeden celok, berúc do úvahy záujmy štátov mimo eurozóny, pričom sa zabezpečí, aby sa vnútorná súdržnosť EÚ nenarušila.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Máte úplnú pravdu, keď hovoríte o tom, čo nazývam holistickým prístupom k hospodárskej politike. Je to chyba a myslím si, že teraz si to členské štáty veľmi dobre uvedomujú.

Keď hovoríme o hospodárskej politike v Európe, spomeňme len Pakt stability a rastu alebo reformu finančných služieb, všetko sa to týka rastu. Aby sme dosiahli udržateľný rast, musíme mať v Európe, samozrejme, riadne hospodárske riadenie, musíme rešpektovať Pakt stability a rastu a potrebujeme spoľahlivosť vhodnej politiky verejných financií, potrebujeme tiež regulačný dohľad finančného trhu a musíme do nášho potenciálu rastu investovať. Presne o tom je stratégia EÚ do roku 2020. Je o reforme. Preto trvám na tom, že potrebujeme rozpočtovú konsolidáciu a štrukturálnu reformu.

A, samozrejme, musíme sa venovať hospodárskym politikám, ktoré sú pre nás v Európe dôležité, konkrétne v súvislosti s hospodárskou a sociálnou súdržnosťou nielen pre 16 alebo 17, pretože dúfam, že Estónsko vstúpi do eurozóny už čoskoro, ale pre všetkých 27 členských štátov.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predseda, pán Barroso, pán Van Rompuy, predseda Rady, chce s pracovnou skupinou rýchlo vytvoriť nové pravidlá týkajúce sa eura, aby EÚ dostal von zo súčasnej krízy eura.

Pán predseda Komisie, článok 121 ste už niekoľkokrát citovali. Celkom správne hovoríte o vzájomnej závislosti a o skutočnosti, že hospodárska politika sa, prirodzene, netýka len konkrétneho členského štátu. Moja konkrétna otázka pre vás, pán Barroso, znie takto: Akú výšku možných pokút pre štáty, ktoré opakovane porušujú rozpočtové pravidlá, pracovná skupina chystá? Vie si Komisia predstaviť zrušenie podpory EÚ alebo zrušenie štrukturálnych fondov? Čo si Komisia myslí o myšlienke dočasného zrušenia hlasovacích práv ako o možnej sankcii? Na záver, aké je stanovisko Komisie v súvislosti s požiadavkami jednotných pravidiel platobnej neschopnosti pre insolventné členské štáty?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Predniesli ste veľa otázok. Po prvé, naša súčasná práca v pracovnej skupine a aj v Komisii, ako to už spomína oznámenie z 12. mája, skúma možnosť posilnenia Paktu stability a rastu vrátane rozšírenia súboru motivačných činiteľov na dodržiavanie predpisov, ako to radšej nazývam.

Myslím si, že tieto motivačné činitele na dodržiavanie predpisov, niektorí hovoria o pokutách, majú význam, pretože potrebujeme dôveryhodnosť týchto nástrojov, aby sme zaistili, že Pakt stability a rastu sa bude dodržiavať. Ako sme videli, problémom bolo, že niektoré členské štáty nedodržiavali zmluvu, ktorú samy prijali a ratifikovali.

Ako to môžeme urobiť? Chceme to urobiť spravodlivým spôsobom, nielen tým, že budeme pokutovať tie krajiny, ktoré sú v Kohéznom fonde. Preto hľadáme spôsoby, ako motivačné činitele na dodržiavanie predpisov uplatňovať bez ohľadu na to, či krajiny sú alebo nie sú kohéznymi krajinami. Motivačné činitele na dodržiavanie predpisov môžeme posilniť niekoľkými spôsobmi, napríklad väčším dohľadom vrátane toho, že ich využijeme v preventívnej časti paktu alebo napríklad so zvýšeným stupňom automatickosti. Zvažujeme viacero možností a Komisia v tomto smere predloží niekoľko legislatívnych návrhov.

  Juan Fernando López Aguilar (S&D). – (ES) Vážený pán predseda, pán Barroso, bol by som rád, keby ste hovorili o nezamestnanosti v súvislosti s vymenovávaním cieľov pracovnej skupiny pre hospodárske riadenie, pretože veľakrát ste stratégiu nazvali stratégiou pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

Okrem toho by mali hlavne zahŕňať viac ako 20 miliónov Európanov, ktorí sa cítia vyčlenení, pretože ich neľútostná kríza vyhnala z pracovného trhu. Mame viac ako 20 miliónov nezamestnaných, ktorí chcú vedieť, kedy im povieme, že hospodárske riadenie, stabilita a dohľad – balík hospodárskeho a finančného dohľadu – sa odrazia v stratégii, ktorá je priamo namierená na to, aby sme tých, ktorí boli osobne postihnutí vypuknutím krízy, vrátili späť do práce s ambíciou zvýšiť produktivitu, a teda konkurencieschopnosť.

Rád by som počul najmä to, ako sa to odrazí na účasti tých členských štátov, ktoré budú zaangažované do tejto príležitosti, ktorú nesmieme premárniť a ktorá musí byť v súvislosti s definíciou nových pravidiel pre globálne hospodárske riadenie na nadchádzajúcom stretnutí G20 v Toronte náležitá.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (PT) Myslím si, že to, čo pán López Aguilar povedal, je absolútne kľúčové. Na to všetko sa musíme dívať z holistického hľadiska. Nemôžeme sa pozerať len na určité pravidlá riadenia vzťahujúce sa na Pakt stability a rastu, musíme sa tiež pozerať na to, čo môžeme pre rast v Európe urobiť najmä v súvislosti so zaistením udržateľného a inkluzívneho rastu.

Veľakrát sme povedali, že nechceme, aby náklady súvisiace s týmto doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom, s touto úpravou, znášali najslabší. Oni krízu nespôsobili. Preto si myslíme, že zaťaženie musíme lepšie prerozdeliť a tiež, ako povedal pán López Aguilar, že potrebujeme vonkajší rozmer. Preto ideme na stretnutie G20 rozhodnutí navrhnúť mechanizmy na to, ako môže finančné odvetvie prispieť k odpovedi na krízu, a tiež sa budeme snažiť posilniť spoločné európske postavenie na svetovej scéne, najmä v rámci G20.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) Čo sa týka stratégie EÚ do roku 2020, novej európskej stratégie predstavujúcej zamestnanosť a hospodársky rast, jej hlavné ciele schválené Európskou radou 25. a 26. marca tohto roku tiež zahŕňajú ciele, ktoré sa vzťahujú najmä na zlepšenie podmienok pre výskum a rozvoj, aby celková úroveň verejnej a súkromnej investície v tomto odvetví mohla dosiahnuť výšku 3 % HDP. Tiež sa spomína, že Komisia vytvorí ukazovateľ, ktorý bude odrážať intenzitu výskumu, rozvoja a inovácií.

Moja otázka znie:

Akú metódu použijete, aby ste tento ukazovateľ vytvorili, a pripravili ste už k nemu plán konzultácií?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Máte pravdu. Zmienili sme sa o 3 %, ale zatiaľ sme nespomenuli výskum a rozvoj ani koncept inovácií, keďže to nie je len otázka základného výskumu, ale toho, ako sa výskum pretransformuje do hospodárskej činnosti. Čo môže výskum spraviť, aby zabezpečil väčší rast a vyššiu zamestnanosť? Ako viete, ukazovateľ inovácie nie je dobre vytvorený, čo je technická otázka, ktorá niektorých expertov rozdeľuje.

Ja osobne som o tom hovoril napríklad s OECD. Generálny tajomník OECD a niektorí z jeho expertov prišli nedávno do Bruselu. Spolupracujeme s nimi aj s ďalšími na tom, aby sme vytvorili taký ukazovateľ inovácie, na ktorom by sa akademickí pracovníci a tvorcovia politík zhodli. Presne to robíme a určite tak chceme robiť prostredníctvom otvorených konzultácií, takže nás k tejto téme veľmi potešia všetky príspevky. Je to vysoko technická otázka, ale verím, že vytvorenie lepšieho ukazovateľa inovácie je nesmierne dôležité.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predseda, vieme, že zlepšenie hospodárskej a sociálnej situácie je v záujme mnohých členských štátov EÚ. Hospodársky rast je naďalej veľmi slabý a nedostatočný na to, aby znížil nezamestnanosť a vytvoril pracovné miesta, ktoré EÚ potrebuje.

Na druhej strane, opatrenia, ktoré prijímame, najmä politiky úsporných opatrení v záujme súladu s Paktom stability a jeho kritérií, sú nielen v rozpore s potrebou vytvárania pracovných miest a hospodárskeho rastu, ale tiež prehlbujú nerovnosť a chudobu. A tak počas Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sme svedkami rastúceho vylúčenia, chudoby a nezamestnanosti.

Zamýšľam sa teda, pán predseda, nemyslíte si, že v týchto makroekonomických politikách potrebujeme naliehavo uprednostniť sociálnu udržateľnosť, než naďalej trvať na finančnej udržateľnosti, ktorá podmýva samotnú sociálnu udržateľnosť? Nemyslíte si, že nastal čas prehodnotiť Pakt stability a rastu a jeho kritériá a uprednostniť zamestnanosť a bojovať za sociálne začleňovanie?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (PT) Domnievam sa, že sociálnu udržateľnosť nemôžeme mať bez finančnej udržateľnosti. Bez finančnej udržateľnosti nemáme dôveru, bez dôvery nemáme investície, bez investícií nemáme pracovné miesta. Preto by ste sa nemali stavať proti stabilným a riadnym makroekonomickým politikám a robiť si obavy o chudobu a najzraniteľnejších.

V súvislosti s chudobou sme si sami za jeden z cieľov stratégie Európy do roku 2020 stanovili boj proti chudobe a boj za sociálne začleňovanie spolu s niektorými konkrétnymi cieľmi a súhlasím, že dnes v našich spoločnostiach hrozí väčšie riziko chudoby. Sme svedkami nových javov chudoby, ktoré sú mimoriadne znepokojujúce. Preto musia vlády preskúmať, ako môžu na tento problém reagovať v súvislosti s ich prioritami, ale musím znovu povedať, že východiskom nemôže byť rozpočtová nedisciplína, pretože ak sa tak stane, situácia v niektorých krajinách vrátane tých najzraniteľnejších sa pravdepodobne zhorší.

  John Bufton (EFD). – Môžete mi, prosím, povedať, kto skutočne z gréckeho záchranného balíka profituje? Sú to občania Grécka alebo najbohatší súkromný grécky bankár Spiro Latsis, ktorý vlastní 40 % podiel v tretej najväčšej banke v Grécku, Eurobank EFG Group?

Mohlo by byť vaše priateľstvo, pane, s pánom Latsisom konfliktom záujmov?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Balík, ktorý Grécko a európske inštitúcie predstavili, je prínosom pre gréckych občanov a pre celkové európske hospodárstvo. Ak by to tak nebolo, neschválilo by ho 27 členských štátov. Čo sa týka vašej narážky, naozaj si nemyslím, že si zasluhuje nejakú odpoveď.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážený pán predseda, zdalo by sa, že nemecká a francúzska vláda súhlasia, že Európska únia nepotrebuje nové inštitúcie. Aspoň tak sa to javilo z vyjadrení pani Merkelovej a pána Sarkozyho minulý týždeň. Zdalo by sa však, ako sme už počuli, že smerujeme k novému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu týkajúceho sa paktu stability, podľa ktorého sa vyvodia pokuty ako odoprenie hlasovacích práv voči tým členským štátom, ktoré sú vo svojom finančnom odvetví nedisciplinované.

Moja otázka je veľmi jednoduchá. Myslíte si, že problém riadenia v Európe môžeme riešiť disciplinárnymi otázkami v zmysle finančnej úpravy a obmedziť ho na túto oblasť? Alebo že by sme uprostred krízy mohli zo slepej uličky vyjsť pomocou menového nástroja na úrovni Spoločenstva a finančného nástroja na vnútroštátnej úrovni?

Ako sme opakovane zdôrazňovali, problémy existujú. Len včera spoločnosť Moody’s opäť bezdôvodne znížila úverový rating Grécka. Prinesie nám prímerie, o ktorom ste hovorili, konkrétne hmatateľné výsledky do budúcna?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Európske inštitúcie s členskými štátmi urobia všetko, čo je v ich silách, aby zaistili vyššiu dôveryhodnosť v súvislosti s uplatňovaním Paktu stability a rastu.

Je celkom jasné, že zo strany niektorých členských štátov nastali problémy v súvislosti s uplatňovaním a nedodržiavaním pravidiel, ktoré samy odsúhlasili.

V zmysle súčasných zmlúv a bez nových reforiem už dnes môže dôjsť k určitým obmedzeniam alebo dokonca sankciám.

V budúcnosti k tomu chceme pristupovať objektívne. Hľadáme spôsoby zvýšenia dôveryhodnosti paktu spravodlivým spôsobom, aby sa opatrenia mohli zaviesť objektívne, nezávisle od toho, či sa štát nachádza medzi najbohatšími alebo najchudobnejšími členskými štátmi. Domnievam sa, že je v záujme nás všetkých mať dôveryhodnejší spôsob uplatňovania Paktu stability a rastu.

  Predseda. – Týmto končím hodinu otázok pre predsedu Európskej komisie.

12. Ratingové agentúry (rozprava)

  Predseda. – Ďalším bodom programu je rozprava o:

– otázke na ústne zodpovedanie o ratingových agentúrach, ktorú Komisii predložili páni Nikolas Chountis a Jürgen Klute v mene skupiny GUE/NGL (O-0051/2010 – B7-0302/2010),

– otázke na ústne zodpovedanie o ratingových agentúrach, ktorú Komisii predložil Udo Bullman v mene skupiny S&D (O-0072/2010 – B7-0309/2010),

– otázke na ústne zodpovedanie o ratingových agentúrach, ktorú Komisii predložil Jean-Paul Gauzès v mene poslaneckého klubu PPE (O-0077/2010 – B7-0312/2010) a

– otázke na ústne zodpovedanie, ktorú predložila Sylvie Goulardová v mene skupiny ALDE, pre Komisiu, o ratingových agentúrach (O-0078/2010 – B7-0313/2010).

  Nikolaos Chountis, autor. – (EL) Vážený pán predseda, dnešná rozprava v Európskom parlamente sa týka činnosti úverových ratingových agentúr a vplyvu, ktorý majú na globálne a európske hospodárstvo. Európska únia a Európska centrálna banka vydali nariadenia, ktoré priznávajú úverovým ratingovým agentúram, ako sú Moody’s, SnP a Fitch, právo posudzovať nielen podniky, ale aj samotné členské štáty Európskej únie.

Keď prepukla kríza, tie isté inštitúcie Európskej únie si uvedomili negatívnu rolu, ktorú zohrali úverové ratingové agentúry. Zatiaľ čo by sa dalo očakávať, že Európska komisia obmedzí úlohu týchto agentúr, ich úloha bola, naopak, posilnená a formalizovaná v novom nariadení v novembri 2009.

Úverové ratingové agentúry začali znižovať úverový rating Grécka už začiatkom roka 2009, čoho výsledkom je, že Grécko platí dvojnásobnú úrokovú sadzbu, ako platilo predtým, a dostalo sa do začarovaného kruhu devalvácie a špekulatívnych pôžičiek. Všetci vieme, k čomu to nakoniec viedlo. Práve včera sa agentúra Moody’s jasným špekulatívnym zásahom, znížením ratingu gréckeho hospodárstva o 4 body bez dobrého dôvodu, opäť pokúsila vytvoriť negatívnu klímu pre grécke hospodárstvo a euro.

Moody’s je jednou z troch súkromných amerických firiem, ktoré Európska únia oficiálne uznáva na účely hodnotenia hospodárstva členských štátov napriek tomu, že každý ekonóm, politik a inštitucionálny hráč v Európe a v USA ju viní z obrovskej zodpovednosti za nedávnu krízu.

Aby som bol presný, práve túto agentúru bývalí analytici Kongresu Spojených štátov obvinili z udelenia pozitívneho ratingu toxickým cenným papierom z donútenia ich nadriadených. Práve túto agentúru desiatky podnikov vinia z donútenia do platenia poplatkov z dôvodu ratingov. Práve táto agentúra spolu so zvyškom „svätej trojice“, konkrétne agentúrami SnP a Fitch, prijala desiatky sťažností od samospráv, regiónov a štátov USA, ktoré boli oklamané a vedené k investovaniu a stratili milióny dolárov. Práve túto agentúru množstvo poistných fondov obviňuje zo straty svojich investícií z dôvodu chybných ratingov. Poistný fond štátu Ohio sám prišiel o 450 miliónov USD.

Keďže toto všetko vieme a keďže je neprijateľné, aby európske hospodárstvo hodnotili prospechárske, súkromné americké agentúry, túto prácu by mala vykonávať verejná, demokraticky kontrolovaná agentúra, ktorá by nemala mať žiadne prepojenie so súkromnými záujmami. Namiesto toho však, pán Barnier, vidíme ešte aj dnes Komisiu robiť obštrukcie, čoho výsledkom je, že špekulantská mafia pokračuje vo vnucovaní a riadení hospodárskej politiky na úkor zamestnancov a občanov členských štátov Európskej únie.

Myslím si, že Európsky parlament by už konečne mal prijať zodpovednosť, zasiahnuť a žiadať, aby Európska komisia a Rada po prekonzultovaní s Európskym parlamentom prijali konkrétne zákony a ukončili túto neprijateľnú situáciu.

  Gianni Pittella, zastupujúci autora. – (IT) Vážený pán predseda, pán komisár, dámy a páni, Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente by chcela touto otázkou na ústne zodpovedanie upozorniť na problémy, ktoré sa týkajú úverových ratingových agentúr. Naším cieľom je zistiť od Európskej komisie, aké budú ďalšie kroky, počínajúc možnosťou vytvorenia európskej úverovej ratingovej agentúry, čo podporujeme, a podľa toho, čo o tejto otázke povedal pán predseda Barroso, veríme, že získava podobu.

Musíme chváliť tam, kde chvála patrí, a uznať, že úverové ratingové agentúry dosiahli takmer nemožné: podarilo sa im zohrať rozhodujúcu úlohu v úplne počiatočných fázach finančnej krízy v roku 2008, počas pádu banky Lehman Brothers, i teraz v tejto druhej fáze, ktorá sa začala krízou dlhu v Grécku.

V roku 2008 nebrali na vedomie – a v niektorých prípadoch dokonca podporovali – riziká toxických produktov a teraz, práve keď prebiehali rokovania medzi Európskou úniou, MMF a gréckou vládou, sa rozhodli prispieť ku stabilite trhov zrazením ratingov Grécka, Portugalska a Španielska. Pán predseda Buzek, tu neexistuje iná možnosť: títo ľudia sú zlí.

Niežeby som teraz chcel na úverové ratingové agentúry zvaliť vinu za všetko, čo sa stalo vo svete a v Európe. No skutočnosť, že sú na mieste zločinu vždy prítomné – hovorím o prípade firmy Parmalat, prípade firmy Enron, prípade banky Lehman Brothers –, by v nás mala vyvolať vhodnejšiu a praktickejšiu reakciu, ako je tá teraz, keďže nerobíme nič.

Pán komisár, kedy sa bude vyšetrovať táto aféra a toto odvetvie? V minulosti sme na tom pracovali spolu s pánom Gauzèsom a navrhli sme nariadenie o úverových ratingových agentúrach. Dnes je potrebné preskúmanie odvetvia, aby sa osvetlila škandalózna, neprijateľná situácia, keď v tomto odvetví došlo ku koncentrácii a vznikol oligopol.

Chopme sa kontroly nad situáciou predtým, ako sa ešte zhorší, a zmeňme slová na činy. Tak ako je dôležité vytvoriť európsku verejnú agentúru, mali by sme sa tiež zamyslieť nad úlohou, ktorú môžu zohrávať nezávislé súdy audítorov poskytovaním hodnotenia štátnych dlhopisov, čím by sa súkromné agentúry oslobodili od zodpovednosti za ne.

Na záver poviem, že prezident Sarkozy a kancelárka Merkelová oficiálne požiadali Európsku komisiu o predloženie niekoľkých návrhov o posilnení hospodárskej súťaže na trhu úverového ratingu. Je škoda, že v Európskej rade, v ktorej prezident Sarkozy a kancelárka Merkelová zasadajú, v skutočnosti práve vlády odďaľujú schválenie balíka finančného dohľadu a bránia tak zostaveniu európskeho orgánu ESMA, ktorý bude zodpovedný za monitorovanie.

Preto, prezident Sarkozy, kancelárka Merkelová, predtým, ako budete hovoriť prezidentovi Barrosovi, čo robiť, by ste si mali najskôr pozametať pred vlastným prahom.

  Jean-Paul Gauzès, autor. – (FR) Vážený pán predseda, pán komisár, dámy a páni, úverové ratingové agentúry spôsobovali obavy tomuto Parlamentu na konci predchádzajúceho volebného obdobia a rád by som v tomto kontexte zdôraznil vnímavosť Komisie, ako aj Parlamentu, ktorý prijal nariadenie o úverových ratingových agentúrach.

Dnes sa opäť zaoberáme touto otázkou pre postrehy, ktoré bolo možné získať o úlohe úverových ratingových agentúr počas krízy. Možno ich kritizovať, že si nevšimli príchod krízy, možno ich kritizovať za nestálosť ich ratingov a nevhodne načasované rozhodnutia vyhlásení ich ratingov, osobitne keď sa týkajú štátnych dlhopisov.

V každom prípade si myslím, že túto otázku musíme skúmať s chladnou hlavou. V prvom rade skutočnosť, že úverové ratingové agentúry hodnotia produkty, ktoré predložili investorom, sama osebe nie je šokujúca. Investori, ktorí investujú, ktorí poskytujú finančné prostriedky, majú právo na to, aby sa pokúsili zistiť riziká alebo problémy, ktoré by sa mohli objaviť, tak ako majú právo na to, aby sa pokúsili zistiť, ktoré ratingy sú správne.

Situácia sa stáva o niečo nejednoznačnejšou, keď sa tieto ratingy použijú v bankových nariadeniach na určenie hodnoty vlastných finančných prostriedkov, ktoré banky musia mať na výmenu za niektoré zo svojich investícií. Z tohto uhla pohľadu nariadenie z roka 2009 neponúka ozajstné riešenie, keďže cieľom bolo zabezpečiť schválenie aj dohľad nad úverovými ratingovými agentúrami. Rating preto môže byť legitímny, je však legitímne vydávanie ratingov, ako to robia agentúry?

Myslím si, že texty, ktoré navrhnete – rád by som zdôraznil, pán komisár, že ste práve predložili text o zavedení európskeho dohľadu nad úverovými ratingovými agentúrami v rámci novej finančnej regulácie –, musia umožniť, aby sa našlo riešenie týchto otázok, osobitne o hospodárskej súťaži v oblasti úverových ratingových agentúr. Podľa môjho názoru samotné potvrdenie toho, že sa vytvorí európska agentúra, aj keď bude verejná, problémy nevyrieši. Ak je cieľom mať agentúru, ktorá vydáva ratingy vľúdnejším a veľkorysejším spôsobom ako ostatné, veľmi to nepomôže.

Podľa môjho názoru je potrebné pýtať sa viac na podmienky, za ktorých agentúry vydávajú svoje ratingy. Sú ratingy súkromných podnikov a sú ratingy štátnych dlhopisov. Zdôrazním ratingy štátnych dlhopisov. Orgán, ktorý bude na žiadosť Parlamentu zodpovedný za monitorovanie a dohľad nad tými agentúrami, ktoré budú pôsobiť v Európe, je nový orgán finančných služieb ESMA. Tiež si myslím, že právomoci prenesené na orgán ESMA by mali obsahovať možnosť nielen účinne dohliadať na agentúry, ale tiež, čo sa týka štátnych dlhopisov, zabezpečiť nástroj, ktorým by sa monitoroval, no necenzuroval spôsob, akým úverové ratingové agentúry vydávajú ratingy štátneho dlhu.

Nemôžeme si dovoliť situáciu – a také situácie sa už vyskytli –, v ktorej 15 minút pred zatvorením trhov agentúra zníži rating štátu, čo vyvolá úplne nežiaduce následky. V skutočnosti je potrebné zaviesť ochranný systém, ktorý v prípade potreby donúti úverové ratingové agentúry vo veľmi krátkom časovom rámci informovať orgán dohľadu o podmienkach, za ktorých uvažujú o vydaní ratingov, aby si tak orgán dohľadu bol schopný overiť, že boli splnené štandardné postupy a predovšetkým že podmienky, za ktorých sú ratingy vydané, nebudú mať nežiaduci vplyv na situáciu, najmä s ohľadom na štátne dlhopisy. Dlh podnikov nie je to isté ako dlh štátov; zaslúži si, aby sa s ním zaobchádzalo inak. Niektorí ľudia okrem toho spomenuli Dvor audítorov, no také dvory neexistujú vo všetkých európskych štátoch a všetky nie sú nezávislé.

To je, pán predseda, pán komisár, zmyslom našich otázok. Ako môžeme zlepšiť prevádzkové metódy úverových ratingových agentúr, predovšetkým šírenie informácií, a ako môžeme zlepšiť hospodársku súťaž?

PREDSEDÁ: LIBOR ROUČEK
podpredseda

  Sylvie Goulard, autorka. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pochádzate zo štátu, v ktorom ratingy vždy vyvolávali rozruch – hovorím o ratingoch najlepších reštaurácií v Michelinovom sprievodcovi. Nebudeme preto hovoriť, že sme proti ratingom, pretože tie nakoniec tiež prispievajú ku zdravej hospodárskej súťaži a umožňujú, aby boli odmenené odlišné úrovne výkonnosti.

Preto plne súhlasím s tým, čo práve povedal pán Gauzès. Nejde o démonizáciu ratingových agentúr. V skutočnosti ide o dohliadanie na podmienky, za ktorých pracujú. V tomto prípade sú to inštitúcie, ktoré majú naozaj dosť veľké právomoci, a preto musíme zblízka dohliadať na spôsob, ako konajú.

Pán Gauzès ma predbehol, keď povedal, že je rozdiel medzi ratingom súkromných podnikov a ratingom štátnych dlhopisov. V oboch prípadoch je však problém rovnaký; inými slovami, je metodika správna? Používajú sa na posúdenie toho, čo robí podnik, či ako si štát riadi svoj dlh, správne kritériá? Po druhé, sú potenciálne prepojenia medzi ratingovou agentúrou a predmetom ratingu dostatočne transparentné?

To všetko si v skutočnosti zaslúži podrobné preskúmanie a dohľad a my sme vám vďační za napredovanie s návrhmi, ktoré s ohľadom na správu pána Gauzèsa predložil sám Parlament počas posledného volebného obdobia.

V tomto zmysle sa domnievam, že je veľmi dôležité, aby sme pokračovali v práci, do ktorej sa už Parlament pustil. Stotožňujem sa s názorom, že európska ratingová agentúra dnes nemusí byť nevyhnutne najvyššou prioritou. Je dôležité, aby sme zaistili, že sa monitoruje kontrolná činnosť, aký je jej dnešný stav, ako sa vykonáva.

K tomu by som sa rada vyjadrila o orgáne ESMA, ktorý by sa mal čoskoro ustanoviť. Som jednou zo spravodajcov pre balík finančného dohľadu tak ako pán Giegold, ktorý je v tejto rokovacej sále a ktorý je spravodajcom pre orgán ESMA. Rada by som vyzvala členské štáty – nie je tu predsedníctvo, ale viem, že ste schopný odovzdať mu odkazy, pán komisár, a ako sme vďační za vaše snahy o pokrok v tejto oblasti. Myslím si, že členské štáty musia zaujať seriózny prístup.

Nie je možné na jednej strane ponúkať pekné vyhlásenia pre médiá, pretože je niekto právom rozčúlený dôsledkami istých rozhodnutí agentúr, a na strane druhej hádzať polená pod nohy, keď ide o vytvorenie tohto nového orgánu ESMA. Naozaj chceme, aby bol tento orgán riadne definovaný, vybavený silnými právomocami na európskej úrovni a predovšetkým aby bol schopný dohliadať na ratingové agentúry. Bude to jednou z jeho úloh a bude dôležitá.

Odráža sa to tiež v našom želaní, aby napríklad na infraštruktúru trhu a zúčtovacie ústavy dohliadal európsky orgán. Na trhu je nedostatok transparentnosti a to nás znepokojuje. Nie sme voči hospodárskej súťaži zaujatí, to vôbec nie. Nie sme zaujatí voči hospodárskej súťaži medzi zainteresovanými stranami, vôbec nie. Jednoducho povedané, spôsob, akým sa ich služby posudzujú, sa musí zhodovať s pravidlami transparentnosti a seriózneho konania, aké charakterizujú trhy hodné svojho mena.

Preto vás ešte raz vyzývame, aby ste napredovali a žiadame štáty, aby nebrzdili proces rozbehnutia orgánu ESMA, aby nevyprázdnili celý obsah balíka dohľadu, pretože ak sa použije právo veta, mohli by sme sa napokon ocitnúť v situácii, keď nebudeme môcť dohliadať na niečo, čo každý jeden z nás v tomto Parlamente a v hlavných mestách chce podrobiť omnoho prísnejšiemu dohľadu.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, najprv by som rád čo najúprimnejšie poďakoval politickým skupinám, ktoré sú zodpovedné za tento súbor otázok o mimoriadne dôležitej záležitosti. Som vďačný pánovi Chountisovi, pánovi Pittellovi, pánovi Gauzèsovi, pani Goulardovej – ktorá práve dohovorila – a ostatným poslancom, ktorí sa ujmú slova.

Bol by som rád, keby ste si vypočuli moje úprimné stanovisko a plne uznali moje odhodlanie v tejto záležitosti, ako aj v iných otázkach, ktoré sa týkajú ponaučení z krízy a transparentnosti, na ktorú majú občania a podniky nárok. Dvadsiateho apríla som mal tiež možnosť hovoriť k vám o tejto otázke úverových ratingových agentúr a ich význame pre fungovanie hospodárstva a finančných trhov.

Keď dôjde ku kontrole, či je produkt, obchod alebo v prípade potreby štát – hovorím tu o štátnom riziku a k tejto téme sa ešte vrátim – v dobrom stave alebo či je prehriaty, budete so mnou súhlasiť, pani Goulardová, dámy a páni, že rozbitie teplomera horúčku nevylieči. Otázka znie, či teplomer funguje správne a či v prípade potreby môžeme použiť viacero teplomerov na overenie a kontrolu.

Myslím si, že je možné povedať veľa o fungovaní teplomeru, a teda aj o fungovaní úverových ratingových agentúr, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri posudzovaní rizík spojených so situáciou podnikov a rovnako aj štátov. Kríza ukázala a naďalej ukazuje – máte pravdu, pán Chountis –, že nie vždy konali príkladným spôsobom a niekedy spôsobili veľmi vážne následky.

V tejto oblasti, dámy a páni, prijala G20 rázne rozhodnutia – ako prijala aj v iných záležitostiach – a rozhodnutia v tomto prípade zahrňovali zavedenie dohľadu a pravidiel riadenia. Rád by som vám pripomenul, že v čase krízy – spomenuli ste to mnohí vrátane pána Gauzèsa a pani Goulardovej – Komisia rýchlo prevzala svoju zodpovednosť a za prioritu nasledujúcich dvoch rokov si stanovila reguláciu aktivít úverových ratingových agentúr.

V septembri 2009 – inými slovami rok po páde banky Lehman Brothers – bolo s veľmi výraznou podporou, pomocou a zlepšeniami Parlamentu prijaté nariadenie o úverových ratingových agentúrach – a ja by som chcel opäť poďakovať pánovi Gauzèsovi –, aby sa riešili problémy, ktoré spôsobovali prevádzkové metódy týchto agentúr a ktoré svojím spôsobom prispeli k finančnej kríze.

Nariadenie zaviedlo systém povinnej registrácie pre všetky agentúry zriadené v Únii a nastolilo súbor prísnych požiadaviek, aby sa v maximálnej miere predišlo možným konfliktom záujmu, aby sa zlepšila kvalita ratingov a použitej metodiky a napokon aby sa zabezpečilo, že agentúry pracujú transparentnejšie.

Dámy a páni, som presvedčený, že tieto nové pravidlá výrazne zlepšia nezávislosť a jednotnosť ratingového procesu, zvýšia transparentnosť týchto ratingových činností a zlepšia kvalitu samotných ratingov vrátane ratingov, ktoré súvisia so štátnymi dlhopismi štátov Európskej únie a s dlhmi finančných inštitúcií Únie.

Pred dvomi týždňami, 2. júna – toto je druhá fáza –, Komisia na môj podnet prijala navrhnutý pozmeňujúci a doplňujúci návrh nariadenia o úverových ratingových agentúrach, aby zverila výhradnú zodpovednosť za prebiehajúcu registráciu a dohľad nad úverovými ratingovými agentúrami budúcemu Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA).

Orgán ESMA je však ešte stále potrebné zriadiť a ja plne súhlasím s tým, čo pred chvíľou povedala pani poslankyňa Goulardová a čo si všetci myslíte: ako sme nedávno so spravodajcami diskutovali o balíku o dohľade, o balíku pána Larosièra, medzi Parlamentom a Radou je nutné dosiahnuť vierohodný kompromis, aby sa realizovalo to, čo bolo navrhnuté, čím je vytvorenie týchto troch nezávislých orgánov 1. januára. Tak ďaleko ešte nie sme.

Musíme vyvinúť úsilie a ja tu opäť žiadam tento Parlament a Radu, aby sme sa priblížili k dohode. Opakujem, pán predsedajúci, ochotu Komisie a najmä moju ochotu pomôcť pri dosiahnutí tohto dynamického kompromisu.

Okrem toho bolo v rámci zvýšenia prospechu z transparentnosti a zintenzívnenia hospodárskej súťaže medzi úverovými ratingovými agentúrami zavedené ustanovenie o zjednodušení prístupu k informáciám o štruktúrovaných finančných produktoch akýmkoľvek úverovým ratingovým agentúram, ktoré majú záujem o uverejnenie nevyžiadaných úverových ratingov.

Inými slovami, keď agentúra získa informácie, ktoré jej umožňujú vypracovať úverový rating o štruktúrovaných produktoch, ostatné agentúry budú mať nárok na využitie tých informácií na vypracovanie svojich vlastných ratingov.

To je súčasná situácia. Stále to však nie je dosť. Čoraz viac sa v Európe a vo svete začína akceptovať skutočnosť, že súčasné zlyhania v úverových ratingových postupoch, ktoré naplno odhalila kríza, sa dostatočne neriešili, a ja v tejto záležitosti súhlasím s pánom Chountisom.

Preto som požiadal svoje služby, aby nanovo posúdili celkovú architektúru a úlohu úverových ratingových agentúr. V tomto rámci, pán Pittella, budeme v nasledujúcich mesiacoch realizovať to, čo ste vy nazvali vyšetrovaním, ale v každom prípade pôjde o objektívny, veľmi presný rozbor a skúmanie prevádzkových metód týchto agentúr v zmysle a v zhode s novými právnymi predpismi, hoci ešte nie sú plne zavedené; na to si budeme musieť počkať do začiatku decembra.

Ja, tak ako vy všetci, dámy a páni, si myslím, že ide o problém, ktorý jednoducho súvisí s rozmanitosťou tohto trhu. Tento trh je príliš koncentrovaný; vlastní ho primálo rúk. V tomto odvetví je príliš slabá hospodárska súťaž a to nás znepokojuje. Bez toho, aby som v tomto momente vybral jednu možnosť, pán Pittella, Komisia zvažuje štrukturálne opatrenia, medzi ktorými je aj vytvorenie nezávislej európskej úverovej ratingovej agentúry, ktorá je pre niektorých z nás – tu hovorím za seba – vítaným návrhom, najmä v súvislosti s ratingmi štátnych rizík, ktoré práve spomenuli pán Gauzès, ako aj pani Goulardová a pán Pittella.

Ďalším štrukturálnym opatrením, nad ktorým uvažujeme, je zvýšenie účasti nezávislých verejných orgánov na úverovom ratingovom procese. Osobitnú pozornosť musíme venovať štátnym dlhopisom – keďže tie máme na mysli, keď hovoríme o Grécku a možno aj o ďalších štátoch –, aby sa zaručilo, že použité metódy sú naozaj správne a že sú primerané.

Mimoriadnu pozornosť si tiež zasluhuje nedostatok povinnej starostlivosti zo strany bánk a ostatných finančných ustanovizní a nedostatok alternatívnych kritérií na posúdenie spoľahlivosti investície. Súčasné rozpočtové pravidlá, ktoré výslovne stanovujú používanie úverových ratingov, si tiež vyžadujú celkové opätovné preskúmanie.

To sú všetko problémy a my neobídeme ani jednu z náročných záležitostí, na ktorých Komisia pracuje. V septembri budeme schopní predložiť naše počiatočné usmernenia a v tom istom čase budeme riešiť ďalšie dôležité záležitosti týkajúce sa transparentnosti a monitorovania v kontexte regulácie derivátových produktov a krátkeho predaja.

Okrem toho koncom tohto roka alebo hneď začiatkom roka 2011 predložíme legislatívne návrhy nielen preto, aby sa pokračovalo – zopakujem, čo ste povedali, pani Goulardová – v tom, čo s vašou podporou začal môj predchodca a čo sa zavádza, no čoho nie je dosť, ale tiež preto, aby sa dosiahol vyšší stupeň transparentnosti, aby sa tak predchádzalo konfliktu záujmov a aby sa zaistilo, že tieto ratingy budú vo väčšom počte, rozmanitejšie a, čo sa týka štátnych rizík, mimo kritiky.

  Antolín Sánchez Presedo, v mene skupiny S&D. – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, úverové ratingové agentúry neboli schopné predpokladať krízu rizikových hypoték, riziko štruktúrovaných finančných produktov ani pád banky Lehman Brothers.

Nariadenie, ktoré bolo prijaté v apríli 2009, podporuje ich transparentnosť, predpisuje agentúram európsky dohľad a začína riešiť záležitosti týkajúce sa ich zodpovednosti a kvality, pričom sa zaoberá niektorými konfliktmi záujmov v ich činnosti; nový návrh Komisie pokračuje týmto smerom.

Som presvedčený, že my v Parlamente prispejeme k existencii dohľadu od 1. januára 2011 a okrem toho budeme spolupracovať na projektoch dohľadu, aby sa dosiahol prísnejší regulačný rámec.

Úloha, ktorú úverové ratingové agentúry zohrávajú v kríze dlhu a v kríze verejného deficitu, odhaľujúca svojvoľný charakter metód, ktoré používali pri tvorbe svojich ratingov, a to, ako sa pripravujú a ako sa oznamujú; vysoko cyklický dosah ratingov agentúr, ktoré boli niekedy opísané ako hasiči–pyromani, ktorí ešte viac prilievajú olej do ohňa; a ich zrážka so stanoviskami hlavných medzinárodných a európskych finančných inštitúcií do takej miery, že sa Európska centrálna banka rozhodla ignorovať ich ratingy pri transakciách štátnych dlhopisov: z tohto všetkého vyplýva nevyhnutnosť opätovného hlbšieho prehodnotenia ich úlohy a zaradenia v rámci všeobecných záujmov.

V súčasnosti sa otvorene vynárajú otázky, či sú úverové ratingové agentúry schopné produkovať objektívne a zodpovedné hodnotenia, predovšetkým štátnych dlhopisov. Kladené otázky sú hlbšieho charakteru – ako ste povedali, štrukturálneho charakteru – a týkajú sa ich kompatibility s demokratickými zásadami, pretože súvisia s úsilím, ktoré vynakladajú dôchodcovia, robotníci a zraniteľné časti obyvateľstva a ktoré títo nechcú vidieť premárnené a pošliapané nezodpovednosťou, s akou trhy konajú.

Sú to otázky, ktoré sa týkajú nezávislosti. Sú verejné ratingové agentúry zlučiteľné so súkromným vlastníctvom? Je možné byť naraz sudcom aj zainteresovanou stranou? Je možné mať úverový rating ako obchodný model založený na poplatkoch samotných aktérov, ktorí majú byť hodnotení? Môžu si samotní aktéri vybrať, kto ich bude hodnotiť?

Senát Spojených štátov už rieši tieto otázky a my ich tu tiež musíme riešiť; sú to otázky, ktoré sa týkajú zodpovednosti a udržateľnosti.

Je možné zaistiť zodpovedné riadenie, ktoré sa vyvaruje krátkodobých perspektív a zaistí stabilitu? Je možné, že agentúry ostanú ľahostajné voči záväzkom európskych orgánov a úsiliu hlavných medzinárodných verejných aktérov? Budú reagovať na vplyv trhu, predovšetkým svojich následkov, ktoré – ako ste povedali – by sa dali klasifikovať ako škodlivé? Bude zachované výhradné právo regulácie? Bude regulátor viazaný pravidlami, ktoré žiadajú, aby sa použili ich ratingy? Bude pokračovať nedostatočná hospodárska súťaž?

Čo sa týka legitimity, môžu si agentúry uchovať toľko vplyvu na naše hospodárstva pri takej malej kontrole? Je nevyhnutné prekročiť kontrolu dohľadu a ísť do vnútornej kontroly štruktúry samotného riadenia, či až do štruktúry samotného podniku?

Mal by sa vytvoriť verejný európsky úverový ratingový systém a existujúce európske agentúry by mali dostať novú úlohu. Mali by sa podporiť nové agentúry a zvážiť by sa mala potreba globálneho ratingového systému, ktorý by sa riadil novými zásadami.

Toto sú otázky, na ktoré potrebujeme odpovede, pán komisár.

  Sharon Bowles, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, nie tak dávno bolo počuť hlasy, že ratingové agentúry by nemali znižovať rating Grécka a ďalších dlhopisov. „Pozrite sa, čo to spôsobilo euru“, hovorili.

Pôvodne som sa chcela spýtať, či je potrebné povedať ešte viac, aby bol dokázaný obrovský konflikt záujmov v prípade, keby štáty v podstate hodnotili svoj vlastný dlh. Potom dnes ráno v rozprave o štatistike komisár Rehn povedal, že včerajšie zníženie ratingu agentúrou Moody’s nebolo „vhodne načasované“ a že to ovplyvní úvahy Komisie o nariadení o úverových ratingových agentúrach.

Je mi to ľúto, rozumiem frustrácii, ale pomyslela som si: zbláznili ste sa? Nechcem ratingy, ktoré sú „vhodné“, či už to bude „vhodné“ pre investičné banky alebo „vhodné“ pre centrálne banky. Ratingy boli skutočne až príliš „vhodné“ aj pre regulátorov, ktorí sa o ne mohli oprieť, čím sa vytláčala riadna povinná starostlivosť.

Verejná agentúra pre neštátne aktíva má svoje prednosti, ako však prekonáme skryté záruky? Ako prekonáme politické zasahovanie, keď je ohrozený bankový kapitál, a aké to bude mať makroekonomické následky?

Je pred nami dlhá cesta hľadania kapacít, nezávislosti a integrity, no o jednej veci som presvedčená, a to že zásady podnikového riadenia zohrávajú úlohu, či už vo verejnom, alebo súkromnom sektore, a to by malo platiť pre orgán ESMA a tiež pre ostatné orgány ESA.

  Sven Giegold, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Barnier, ďakujem vám, že ste hovorili po nemecky.

Na začiatok by som rád povedal, že kríza, ktorú opäť zažívame, znova vyvolala isté kľúčové otázky. Okrem toho, čo už bolo povedané, by som chcel hlavne opäť zdôrazniť isté aspekty. Jedným je skutočnosť, že z ratingových agentúr sa často stali tipovacie agentúry, inými slovami agentúry, ktoré neboli schopné hodnotiť riziká o nič viac ako ktokoľvek iný. Dôsledkom toho je, že v porovnaní s ostatnými hodnoteniami na trhu musíme výrazne znížiť dôležitosť hodnotení, ktoré predkladali tieto ratingové agentúry.

Druhý centrálny problém, ktorý sa vynoril, je vznik oligopolu na tomto trhu. Existuje iba zopár serióznych poskytovateľov. Je teda zmysluplné, aby sa zvyšoval počet poskytovateľov a tiež ich zázemie. V tomto ohľade majú vaše slová, pán Barnier, o uvedení ďalších účastníkov na trh – čo tu tiež viacerí zopakovali – zmysel.

Po tretie, je tu ústredný problém stimulov, o ktorom sa v tejto rozprave zatiaľ povedalo málo. Pretože čo nájdeme medzi ratingovými agentúrami? Situáciu, kde tí, ktorí udeľujú ratingy, sú vyberaní ich klientmi spomedzi niekoľkých agentúr, ktoré existujú a sú za to platené. Podobá sa to na prípad, keď univerzitní študenti pred skúškami navštívia svojho profesora a dohadujú sa s ním o platbe a potom sa všetci čudujú, prečo boli všetky známky také dobré. Musíme sa zaoberať týmto problémom stimulov.

Viem, že Komisia tiež uvažuje nad tým, ako môžeme zaistiť, že tí, ktorí ponúkajú finančný produkt, si už nebudú môcť takpovediac vybrať svoju ratingovú agentúru. To nás privádza k jadru reforiem, ktoré sa vyžadujú v tých sektoroch, v ktorých sa angažujú súkromní poskytovatelia – tí, ktorí sú predmetom ratingu; inými slovami, v oblastiach iných, ako sú vládne dlhopisy. Musíme odstrániť tento falošný systém stimulov. Namiesto nahradenia súkromného oligopolu verejným monopolom, ako to niekedy navrhovali poslanci ľavice, by sme mali zaistiť, aby verejná agentúra zabezpečila, že na poskytovanie ratingov sa budú neustále vyberať rôzni účastníci a že kvalita ratingov bude zverejňovaná a systematicky kontrolovaná.

Pán Barnier, teším sa na vaše návrhy. Verím, že tieto návrhy budú viesť k tomu, že budeme schopní systematicky riešiť problémy, ktoré v tejto oblasti pretrvávajú aj po predchádzajúcom úsilí, do ktorého patria snahy pána Gauzèsa a predchádzajúcej Komisie a Rady – za ktoré sme vďační; a že toho budeme schopní bez vytvorenia nového monopolu, ale radšej dôsledným riešením problémov stimulov a regulácie.

  Kay Swinburne, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, veľmi skoro po vypuknutí finančnej krízy bolo jasné, že na strane úverových ratingových agentúr sú obrovské nedostatky. Preto to bola jedna z prvých tém, ktorým sa EÚ minulý rok venovala. Aktualizáciu smernice o prenesení zodpovednosti za aktivity EÚ z agentúr predovšetkým z USA vítame ako krok k dôslednejšiemu monitorovaniu ich aktivity tu v Európe.

Úverové ratingové agentúry sú mimoriadne mocné organizácie, ktoré sú schopné zmenou ratingu pohnúť trhmi. Ich nezávislosť sa preto musí byť neustále zisťovať a udržiavať. Žiadne ratingové rozhodnutia, ktoré spustia tok miliárd eur, by však pre trh nemali byť prekvapením. Napríklad úverové ratingové agentúry by mali zverejňovať svoje prebiehajúce záťažové testy a analýzy scenárov, aby sa zlepšila trhová transparentnosť a minimalizovali sa otrasy.

Musíme však pamätať, na čo sú úverové ratingové agentúry zriadené: hodnotiť riziko platobnej neschopnosti subjektu, nech už je to produkt alebo podnik, najmä spoločností kótovaných na burze, vrátane finančných inštitúcií alebo dokonca suverénnych štátov. Tak ako by sme úverové ratingové agentúry nemali viniť za ich reakciu na legitímne informácie o stave našich bánk, tak by sme ich nemali používať na ospravedlnenie reakcie trhu na zúfalý stav našich verejných financií.

Hoci dôslednejšie monitorovanie ich činnosti by sa malo podporiť, je potrebné zostaviť zásadnejší návrh o inej otázke, konkrétne: prečo sa trhy, investori, podniky a suverénne štáty tak veľmi spoliehali na úverové ratingové agentúry a prečo radšej nevykonali primeranú povinnú starostlivosť a nezískali informácie sami pre seba? A predovšetkým, prečo úverovému ratingovému trhu dominujú tri mená, keď je ich na trhu dostupných omnoho viac? Spôsob, akým úverové ratingové agentúry nesú zodpovednosť, bude dávať väčší zmysel, keď zodpovieme tieto širšie otázky. Popri ich veľkej sile a vplyve na trhoch by tiež mali mať významnú zodpovednosť.

  Jürgen Klute, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, rád by som vám len pripomenul, že ratingová agentúra Moody v noci znova znížila rating Grécka. Všetci vieme, že grécka vláda vyvíja v posledných týždňoch obrovský tlak na vlastný ľud, aby dostala krízu pod kontrolu. Všetci vieme, že Európska únia dala dohromady balík v hodnote 750 miliárd EUR, aby podporila krajiny, ktoré sa ocitli v kríze, a aby im pomohla dostať sa z nej. Napriek tomu bol rating Grécka znížený. Rovnaký osud postihol vlastne aj Španielsko, lebo potom, ako prijalo úsporný balík, aj jemu znížili rating.

Pán Barnier, práve ste použili metaforu s teplomerom a povedali ste, že nesmie byť pokazený. Uvažujem však o tom, či je teplomer naozaj vhodnou metaforou pre ratingové agentúry. Teplomer očividne nerobí nič, aby pomohol zlepšiť zdravotný stav klientov, teda daného pacienta, a ani to nemôže urobiť. Napokon, teplomer nie je žiadny liek a očividne ešte zhoršuje stav pacienta. Je však neprijateľné, aby sa krajinám, ktoré vynakladajú takéto úsilie, ďalej znižoval rating aj napriek všetkému, čo urobili.

Z toho vyplýva otázka, čo vlastne tieto ratingové agentúry robia. Už bolo povedané, že nedokázali rozpoznať prichádzajúcu krízu. Takže ratingové agentúry nijako nepomohli predpovedať ani diagnostikovať túto krízu. Banka Lehman Brothers dostala krátko pred krachom dosť pozitívny rating. Takže ani so svojimi metódami nedokázali alebo nechceli rozpoznať, čo sa blížilo. V tomto ohľade tento nástroj úplne zlyhal.

Nepomohli nám ani zvládnuť krízu. Práve som citoval z novín, v ktorých sa uvádza, že ratingy nám nepomohli zlepšiť krízovú situáciu napriek všetkému vynaloženému úsiliu, a je tu obava, ako sa vyjadrili v médiách, že balíky, ktoré sme dali dohromady, nedokážeme doviesť do konca. To znamená, že nás potiahnu dole a ešte viac nám znížia rating.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že štáty a obchodné spoločnosti sa nemôžu porovnávať. Tieto ratingy musíme podrobnejšie preskúmať. Kozmetické úpravy tu nestačia. Ratingové systémy musíme zreformovať od hlavy po päty.

  Godfrey Bloom, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, ratingové agentúry pred niekoľkými rokmi zapredali svoju dušu diablovi, keď sa začali spoliehať na spoločnosti, ktorých dlhopisy potrebovali na vyplatenie rating. Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj!

Toto nevyhnutne viedlo k udeľovaniu nesprávneho ratingu. Väčšina ratingových agentúr zamestnáva deti, ktoré ledva dokážu prečítať súvahu. Svoje ratingy menia len vtedy, keď je už všetkým jasné, že dôjde ku katastrofe. Paradoxne to bývajú hedžové fondy, ktoré za číslami odhalia pravdu. Odhalili napríklad pravdu o spoločnosti Enron. Ale pravda skrývajúca sa za číslami môže byť nepopulárna, najmä v tomto prípade, a preto ich nenávidíme.

Ale dokonca aj mládež v ratingových agentúrach, ktorá šnupe kokaín, vie, že Írsko, Grécko, Španielsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo a Portugalsko sú na dne. Kaput znamená v každom jazyku kaput.

Takže čo tento Parlament navrhuje? Naša vlastná ratingová agentúra, ktorú si platíme, sa zaručila, že bude tancovať tak, ako jej budeme pískať. Podradným dlhopisom, ktoré emitujú skrachované hospodárstva eurozóny, môže pripísať rating AAA. Otázka je, koho nimi oklamú. Podľa mňa vlastne nikoho okrem niektorých anglických regionálnych rád a spravodajcov BBC pre hospodárstvo. Keď si ľudia v Európe uvedomia, že boli pokusnými králikmi v obrovskom menovom experimente, ktorý sa nepodaril, celé to tu vypália a všetkým nám zotnú hlavy, a kto im to bude môcť vyčítať?

  Marine Le Pen (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, škody, ktoré napáchali ratingové agentúry, možno teraz zreteľne vidieť. Kríza štátnych dlhopisov práve potvrdila ich cyklickú povahu. Než vypukol požiar, boli slepé, ale teraz sa správajú ako ozajstní podpaľači a rozdúchavajú plamene krízy. Nariadenie Komisie zo septembra 2009 zostalo, ako vždy, bez povšimnutia. Pre ich absolútny nedostatok predvídavosti sú teraz európske orgány nútené znova prijímať naliehavé opatrenia.

Predložené návrhy zahŕňajú všetko od zachovania zákona trhu, ktorý však narúšajú očividné konflikty záujmov, po prílišnú reguláciu v sovietskom štýle, ktorú Európska komisia zbožňuje. Dostávame sa z blata do kaluže. Želanie, ktoré nedávno vyslovil pán Barroso, aby boli ratingové agentúry pod dohľadom Európskej centrálnej banky a Komisie, je jednoducho nerealistické, najmä vzhľadom na zarážajúce vyhlásenie pána Tricheta z februára 2010 o tom, že úsilie konsolidovať bankové súvahy si vyžaduje vysoký stupeň zachovania mlčanlivosti. Inými slovami, vyžaduje si to nejasnosti a tajnosti.

Je jasné, že riešime následky problému, nie jeho príčiny. Ak aj zistíme, či agentúram majú platiť investori alebo emitenti a či emitenti majú byť súkromné alebo verejné osoby, nezávislé alebo pod dohľadom, nič to nevyrieši. Ako hovorí Maurice Allais, do momentu, keď už nebude možné používať úvery ex nihilo na nákup bez peňazí a predaj bez majetku, kapitalizmus prejde od rozkvetu k bankrotu, pričom to bude mať čoraz zničujúcejšie následky pre národy a hospodárstva.

Potom by sme hlavne museli zakázať tvorbu akýchkoľvek peňazí alebo dlhopisov bez skutočnej a hmatateľnej náhrady. Takto skoncujeme s neviazanou a iracionálnou špekuláciou na trhu, čiže ratingové agentúry už nebudeme potrebovať.

  Edward Scicluna (S&D). – Vážený pán predsedajúci, najnovší útok európskych lídrov na ratingové agentúry, pokiaľ ide o načasovanie a mieru znižovania ratingu štátnych dlhopisov, môže niekto považovať za trochu zveličený.

Chyby ratingových agentúr sú však teraz dobre známe – myslím si, že na tom sa všetci v tomto Parlamente zhodneme. Pripísali vysoký rating dlhopisom, ktoré následne prepadli. Teraz, keď sa trend otočil a hospodárske vyhliadky sú bezútešné v rámci celej Európy, previnili sa prehnanou reakciou opačným smerom. Zdá sa, že ani pôsobivý a bezprecedentný balík v hodnote 750 miliárd EUR ich nepresvedčil. Vzhľadom na to musíme byť pri našej reakcii opatrní, aby to nevyzeralo, že sme zastrelili posla len pre to, že priniesol zlé správy.

Jedno je isté: či už ratingové agentúry nejaký finančný produkt nadhodnotia alebo podhodnotia, ich vplyv na svetové finančné trhy je obrovský. Preto môžu mať a aj majú štát a jeho obyvateľov vrátane pracujúcich a dôchodcov v hrsti. Toto nevyhnutne prináša politické dôsledky, ktorými sa treba zaoberať.

Musíme porozumieť tomu, ako ratingové agentúry tvoria a predávajú svoj rating. Dohoda medzi emitentom cenných papierov a agentúrami je očividným problémom. Po druhé, je tu otázka počtu samotných agentúr a miery účinnej hospodárskej súťaže medzi nimi. Ak sa budú banky a finančné inštitúcie regulovať, čo určite treba, prečo by sa malo s ratingovými agentúrami zaobchádzať inak, najmä vzhľadom na oligopolnú štruktúru trhu ratingových agentúr?

Preto sú príčiny problému vrátane konfliktov záujmov jasné. Riešenia však nevyzerajú také priamočiare, takže uvažujme triezvo, nájdime správne riešenie a buďme opatrní, aby sme to nepreháňali s vážnymi následkami.

  Wolf Klinz (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ratingové agentúry majú veľký podiel viny na svetovej finančnej kríze a ťažkostiach, v ktorých sa ocitlo euro, a rozhodne si nezaslúžia pochvalu. Nedostatok transparentnosti, konflikty záujmov, financovanie prostredníctvom zmluvných subjektov a zverejňovanie ratingov v pochybných časoch s cyklickým účinkom, inými slovami, vykonanie opatrení, keď už je neskoro, to všetko hovorí samo za seba. Ratingové agentúry na to stále nedbajú a nevidia tieto problémy.

Osobne som navrhol, aby EÚ konala okamžite, a teší ma, že aj vy si to myslíte. Európsku ratingovú agentúru by sme mali založiť vo forme nadácie. Takáto nadácia by však jednoznačne musela byť finančne nezávislá. Nesmela by podliehať žiadnym politickým zásahom, ako od Európskej centrálnej banky, tak ani od Komisie, ani žiadneho členského štátu. Ako nezávislá nadácia by sa takáto európska agentúra mohla stať vážnym konkurentom oligopolu, či možno monopolu troch ratingových agentúr, o ktorých práve diskutujeme. Malo by to byť tak, že každý produkt ponúkaný v Európe a všetci emitenti pôsobiaci v Európe by museli mať dva ratingy, z ktorých jeden by musel pochádzať od tejto európskej agentúry.

Ak má byť taká nadácia nezávislá, musí byť nezávislá aj z finančného hľadiska. To znamená, že potrebujeme počiatočné finančné prostriedky, ktoré by mohla poskytnúť Európska investičná banka, alebo možno Komisia, a potom by sa táto európska nadácia musela financovať sama. Treba ešte objasniť otázku, či by malo také financovanie pochádzať od verejných obstarávateľov alebo používateľov. To isté predniesol už aj pán Giegold. Musíme prijať rozhodnutie aj v tejto veci.

Vo všeobecnosti by sme tiež mali zvážiť, či sa môžeme trochu menej spoliehať na ratingové agentúry, lebo mne sa zdá, že v súčasnosti sme od nich príliš závislí.

  Vicky Ford (ECR). – Vážený pán predsedajúci, táto rozprava o ratingových agentúrach ma veľmi teší. Musíme prehodnotiť to, ako sa spoliehame na ratingy a ako podporiť vznik ďalších agentúr, aby bola väčšia hospodárska súťaž, ako aj otázku konfliktu záujmov, pokiaľ ide o ratingy platené dlžníkmi. Povedala by som však, že každý investor vždy veľmi dobre vedel o existencii tohto potenciálneho konfliktu záujmov a o tom, že samotné úverové ratingy nepredstavujú odporúčanie kúpiť alebo predať.

Taktiež by sme mali mať na pamäti, že ak chceme dosiahnuť naše ciele do roku 2020, EÚ musí investovať, čo si vyžaduje dôveru na trhu, a ratingové agentúry sú neoddeliteľnou súčasťou dôvery na trhu. Ak ratingy fungujú, zlepšujú prístup dlžníkov ku kapitálovým trhom, znižujú úrokové sadzby a tak šetria peniaze daňových poplatníkov, pokiaľ ide o emitentov štátnych dlhopisov. Tiež slúžia ako usmernenie pre investorov, ale, ako som povedala, nie ako rozhodnutie kúpiť alebo predať.

Pamätajte na to, že v Európe sa ešte žiadny emitent štátnych ani firemných dlhopisov s ratingom AAA nestal platobne neschopným. Dokonca aj počas tejto krízy predstavuje miera platobnej neschopnosti subjektov s ratingom AAA v Európe vzhľadom na štruktúrované úvery menej než 0,3 %, čo znamená, že 99,9 % subjektov s ratingom AAA sa nestalo platobne neschopnými. Potrebujeme túto dôveru investorov. Musíme preskúmať naše ratingové agentúry, ale pamätajte, že nie všetko pokazili.

  Claudio Morganti (EFD). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som presvedčený, že ratingové agentúry by mali byť transparentnejšie a mali by niesť väčšiu zodpovednosť, ale nesúhlasím s tými, ktorí chcú obmedziť rozsah ich pôsobnosti a ich funkcie. Chyby ratingových agentúr z hľadiska predpovedania rizík a varovania trhu pred nimi len odzrkadľujú oveľa markantnejšie chyby existujúcich štátnych finančných inštitúcií a orgánov a bankového systému ako celku.

Verím vo voľný trh a verím, že aj sektor úverových ratingov potrebuje väčšiu mieru otvorenosti a hospodárskej súťaže. Zriadenie európskej verejnej ratingovej agentúry by však bolo oxymoronom, hanebným diktátorským podnikom, ktorý dostane trh pod verejný dohľad.

Stručne povedané, obmedziť našu analýzu len na otázku zodpovednosti ratingových agentúr za súčasnú finančnú krízu by bolo príliš povrchné, keďže táto kríza je predovšetkým hospodárska. Údaje a politiky, ktoré sme prijali, ukazujú, ako sa Európa aj mnoho iných krajín nazdávalo, že reálne hospodárstvo môžeme nahradiť finančníctvom, a tak vlastne opomenúť celé odvetvie výroby.

  Anni Podimata (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dnešná rozprava o rámci dohľadu a kontroly nad fungovaním ratingových agentúr je, žiaľ, ešte aktuálnejšia po včerajšom rozhodnutí agentúry Moody’s znížiť úverový rating Grécka o celé 4 body. Nie je to však prvé vážne zníženie úverového ratingu Grécka za posledné mesiace. Včerajšie zníženie ratingu je však očividne provokatívne a neopodstatnené, keďže vôbec nezohľadňuje pokrok smerom k realizácii programu finančnej reštrukturalizácie, uvítaného zástupcami trojky, ktorí sú v Aténach už od včerajška, ani vytvorenie Fondu finančnej stability, ako ani skutočnosť, že na financovanie potrieb gréckeho hospodárstva bolo vyčlenených 110 miliárd EUR.

Má nejaký zmysel, že v čase, keď prezident Európskej centrálnej banky, riaditeľ banky Deutsche Bank a zástupca Európskej komisie blahoželajú gréckej vláde k realizácii memoranda, čím pomáhajú euru k zotaveniu sa voči doláru a európskym peňažným trhom k uzdraveniu, agentúra Moody’s ešte viac zníži rating Grécka tak, že ho posúdi presne naopak? Myslím si, že tento ťah jednoznačne dokazuje, že je tu konflikt záujmov, keďže nejde len o ničenie gréckeho úsilia finančne sa reštrukturalizovať, ale aj o podporovanie neustálych špekulatívnych útokov na grécke hospodárstvo a eurozónu ako celok zo strany trhov.

Toto znova potvrdzuje, že tieto agentúry udeľujú ratingy bez toho, že by zaručili ich spoľahlivosť, a bez akejkoľvek kontroly nad motívmi a výsledkami týchto ratingov, čo vyvoláva závažné otázky týkajúce sa demokracie a štátnej a európskej zvrchovanosti, keďže hovoríme o hodnotení hospodárstiev v eurozóne.

Môžeme nájsť veľa ďalších príkladov. Čo ale musíme vedieť, je, čo robíme, aby sme chránili európske hospodárstva pred špekuláciou zapríčinenou týmito pochybnými a netransparentnými ratingmi. Treba konať okamžite, a to na dvoch úrovniach: po prvé, zriadiť konkurencieschopnú európsku ratingovú agentúru, a po druhé, vytvoriť prísny a spoľahlivý operačný rámec pre tieto agentúry, operačný rámec, ktorý bude stanovovať transparentné a jednotné štandardy pre kritériá udeľovania ratingu, pre termíny, v ktorých sa tieto ratingy budú zverejňovať, v kombinácii s následnou reakciou trhu, a napokon v dlhodobom horizonte aj pre hodnotenie ratingov z hľadiska ich presnosti a spoľahlivosti.

  Juozas Imbrasas (EFD). – (LT) Pokiaľ ide o všeobecné pozadie krízy, kríza, ku ktorej došlo v oblasti prideľovania ratingu zo strany ratingových agentúr, odhalila, aký nebezpečný je tento systém. Najdôležitejšie je, že nikto sa necíti byť zodpovedným za konečný výsledok hodnotenia rizík, hoci činnosť týchto agentúr má významný vplyv na stabilitu finančného trhu a závisia od nich veľmi dôležité príležitosti na získanie úverov, ako aj ceny úverov. Na druhej strane je dobré, že Komisia chápe, že treba obnoviť dôveru na trhu a lepšie chrániť investorov, a preto stanovuje nové pravidlá EÚ pre všeobecné postupy regulácie ratingových agentúr. Úprava pravidiel pre ratingové agentúry znamená lepší dohľad na úrovni Európskej únie a väčšiu transparentnosť v tomto sektore, ale tento sektor treba ešte viac a podrobnejšie analyzovať.

Treba zabezpečiť primeranú kontrolu nad ratingovými agentúrami a v prípade porušenia pravidiel uložiť primeranú pokutu. Pokiaľ ide o činnosť ratingových agentúr, pôžičky musia byť transparentnejšie, aby boli investori a používatelia ratingov lepšie chránení a najmä aby bol sektor úverových ratingov konkurencieschopnejší.

  Othmar Karas (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, včerajšie nepochopiteľné rozhodnutie agentúry Moody jasne dokazuje prevahu a moc ratingových agentúr a nedostatok transparentnosti v rozhodovaní. Každá ratingová agentúra musí byť registrovaná a jej činnosť a to, na základe čoho sa rozhoduje, preskúmané. Musíme zaručiť nezávislosť ratingových agentúr, čo znamená, že im nesmieme dovoliť, aby ich financovali subjekty, ktorých úverovú schopnosť práve skúmajú.

Treba eliminovať nezlučiteľnosť a konflikty záujmov: ratingové agentúry nesmú poskytovať spoločnostiam poradenské služby a zároveň im udeľovať rating. Transparentnosť je potrebná, čo znamená, že treba zverejniť vzory a podklady hodnotenia. Proti nadvláde monopolu musíme bojovať druhým názorom a väčšou hospodárskou súťažou, a preto potrebujeme aj agentúry so sídlom v Európe. Navrhnutá bola forma nadácie, ale ďalšou alternatívou by mohla byť forma spoločnosti s ručením obmedzeným. Skupina Kangaroo Group spolu s pánom Klinzom v jeseni predloží návrh Komisie.

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Problémom je, že činnosť ratingových agentúr viedla nielen k súčasnej finančnej kríze, ale podieľala sa aj na jej zhoršení. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach z roku 2009 malo byť odpoveďou na otázku regulácie ich činnosti. Toto nariadenie zaviedlo povinnú registráciu pre všetky ratingové agentúry, ktoré pôsobia v Európskej únii, a zameriava sa na tri hlavné aspekty: dohľad, transparentnosť a konflikty záujmov.

Otázku transparentnosti a oligopolnej štruktúry trhu ratingových agentúr sme však ešte vôbec nevyriešili. Pre hospodárstva členských štátov a obchodné spoločnosti, ktoré v nich sídlia, nie je normálne, aby sa spoliehali na rating iba od troch agentúr. Špekulácie o ratingu krajiny môžu dotlačiť štáty, ktoré sa nejako ocitli v kritickej situácii, k bankrotu. Za týchto okolností si myslím, že treba zriadiť výlučne európsku ratingovú agentúru, ktorá bude predstavovať skutočnú konkurenciu existujúcich agentúr a alternatívny nástroj pre existujúce obchodné spoločnosti.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, všetci vieme, že je vyslovene absurdné, aby o bankrote členských štátov EÚ rozhodovali dve súkromné firmy z USA a jedna zo Spojeného kráľovstva. Podľa mňa je tento oligopol ratingových agentúr veľmi nestabilný. Ďalšou zarážajúcou vecou je čas, v akom tieto agentúry konajú. Euro sa sotva spamätáva a niekomu už znižujú rating. Všetky reči o tom, že tieto agentúry by si mali byť vedomé svojej zodpovednosti, si môžeme dať do súvislosti, ak zvážime skutočnosť, že úvery nezamestnaných občanov USA vo forme cenných papierov často dostávali rating AAA, vďaka čomu boli vlastne vyhlásené za úplne bezpečné.

Keď sa pozrieme bližšie, zistíme, že zdanlivo nezaujaté stanovisko ratingových agentúr je podvod, lebo ich platia emitenti cenných papierov. Kvalita ratingových hodnotení je tiež pochybná. Napokon, pred medzinárodnou finančnou krízou udelili bankám, ktoré následne krachli, najvyšší rating.

Preto je najvyšší čas, aby boli ratingové agentúry pod kontrolou. Lepší dohľad nad ratingovými agentúrami by sa však nemal obmedzovať len na úroveň EÚ.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Na pozadí súčasnej krízy je činnosť ratingových agentúr pod čoraz väčšou paľbou kritiky, lebo pri hodnotení úrovne úverového rizika pre obchodné spoločnosti a dokonca štáty neboli objektívne. Tieto agentúry neposkytli žiadne včasné hodnotenie, ktoré by naznačilo riziko krízy, ale naopak, znížili rating niekoľkých európskych štátov, čím vlastne krízu zhoršili.

Veľkým problémom je slabá hospodárska súťaž na trhu so službami ratingových agentúr, lebo ho ovládajú len tri spoločnosti z USA. Z tohto hľadiska podporujem návrh pána predsedu Barrosa zriadiť európsku ratingovú agentúru. Ako všetci viete, jedna z týchto troch agentúr zmenila minulý týždeň úverový rating Nemecka na základe neprípustnej chyby.

Na záver by som rada povedala, že Európska únia musí zabezpečiť, aby bola činnosť ratingových agentúr v budúcnosti lepšie regulovaná.

  Ivo Strejček (ECR). – (CS) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, veľmi pozorne počúvam dnešnú popoludňajšiu rozpravu o ratingových agentúrach a určite nie som zástancom ani obhajcom ratingových agentúr.

Na druhej strane sa v žiadnom prípade neobávam, že by medzi ratingovými agentúrami vznikali nejaké monopolné alebo oligopolné vzťahy. Nepočul som tu však ani jeden prejav o tom, ako je možné, že niektoré zo štátov, v ktorých vznikli tieto obrovské dlhy, sa ocitli v takých finančných ťažkostiach, že sa z nich nevedia dostať. Myslím si, že by bolo veľmi dobré, ak by sme zvážili systém štátnych zásahov do fungovania voľného trhu. Ak by sme naše myšlienky ďalej rozvinuli týmto smerom, možno by sme nemali s ratingovými agentúrami také starosti.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, ďakujem, že ste mi znova dali príležitosť vystúpiť v tejto rozprave, ktorú vedieme deň po tom, ako ratingová agentúra znova znížila rating gréckeho dlhu.

Otázky spojené s povahou a riadením týchto agentúr, ktoré sa z dôvodu svojho významu pre náš hospodársky systém teraz stávajú takmer inštitúciami, sú v súčasnosti hlavnou témou politickej diskusie pre podiel agentúr na svetovej finančnej kríze a na súčasnej kríze v eurozóne.

Hospodársky systém ako ten náš nemôže fungovať bez nezávislých orgánov, ktoré analyzujú verejné účty a účty súkromných spoločností. Treba zabezpečiť, aby tieto ratingové agentúry vykonávali svoju činnosť transparentne a v súlade so spoločnými normami, lebo ich chyba by v skutočnosti mohla spôsobiť bankrot nejakej spoločnosti alebo by mohla byť významnou okolnosťou vzniku novej krízy.

Domnievam sa, že ratingové agentúry určite nesmieme zoštátňovať, ale radšej by sme mali nájsť rovnováhu medzi ich nezávislosťou a potrebou zaručiť primeranú úroveň zodpovednosti voči vládam. Podľa mňa je preto nájdenie vyváženého riešenia správnym spôsobom, ako zabezpečiť lepšiu budúcnosť aj v Európe.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ako už uviedli niekoľkí poslanci, včerajšie zníženie úverového ratingu Grécka zo strany agentúry Moody’s nepochybne vyvoláva množstvo otázok.

Teraz by som rád pridal ďalší faktor, aby sme sa pokúsili pochopiť, či bude operačný rámec týchto agentúr v konečnom dôsledku bezúhonný, transparentný a formálne schválený. Väčšina žalôb, ktoré súkromné osoby podali proti týmto konkrétnym agentúram v Spojených štátoch amerických, je neopodstatnená na základe zákona z roku 1933, ktorý stanovuje, že ratingové agentúry nie sú zodpovedné za stratu vzniknutú v dôsledku chybných ratingov.

Tieto konkrétne ratingové agentúry majú preto sklon konať nekontrolovane. Špekulácie nemajú medze, sú bezhraničné a nedostatočný európsky legislatívny rámec spôsobuje veľký rozruch v Európskej únii a každom štáte.

Musíme pochopiť, že trhové hospodárstvo sa nerovná zákonu džungle, nerovná sa nezodpovednosti. Ak to niekto nechápe, musíme zareagovať prostredníctvom našich právnych predpisov; musíme to uzákoniť. Pán predseda, hovorili ste o konkurencieschopnejších, početnejších agentúrach. V blízkej budúcnosti očakávame od Komisie veľa.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, všetkým vám ďakujem za kvalitné a otvorené vystúpenia. Nebudem sa vracať k úlohe týchto agentúr ani k významu ratingov, ktoré udeľujú; pani Comiová to práve veľmi dobre opísala.

Mojou druhou poznámkou k prejavom, ktoré práve predniesli pán Papanikolaou a pán Strejček, je, že musíme zlepšiť spôsob, akým tieto agentúry fungujú. Musí byť transparentný – k tomuto sa ešte vrátim – a tieto ratingy musia byť čo najpresvedčivejšie a najobjektívnejšie. Dosiahneme to, musíme to dosiahnuť, ale to neznamená, že záväzky, najmä finančné, sa nebudú musieť riadne spravovať, že nebudú musieť mať systém vnútornej aj vonkajšej kontroly a nástroje na riadenie krízy – toto je tiež súčasťou návrhov Komisie –, a tiež to neznamená, že členské štáty sa nebudú musieť samy riadne riadiť, že nebudú musieť riadne spravovať svoje verejné financie a kontrolovať vlastné míňanie.

Teraz prejdem k otázke ratingových agentúr. Dúfame, že nový pozmeňujúci a doplňujúci návrh k nariadeniu o týchto agentúrach sa prijme bez omeškania, aby ich mohol Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) efektívne monitorovať. Pani Le Penová tu už síce nie je, ale mala by si skontrolovať svoje informácie. Centrálna banka ani Komisia nebudú na tieto agentúry dohliadať. Chceli sme, aby bol na trhu väčší dohľad a väčšia transparentnosť, a je len logické, že nový nezávislý orgán ESMA prevezme túto úlohu. Ako správne povedal pán Klinz, potrebujeme túto transparentnosť vzhľadom na to, čo sa deje niekoľko posledných rokov.

Ako som však povedal na začiatku svojho vystúpenia, tieto návrhy ani spolu s aktuálnymi právnymi predpismi – pán Cutaş sa zmienil o nariadení o ratingových agentúrach, ktoré by sa malo riadne implementovať do konca tohto roka, ale ktoré sa bude v plnom rozsahu uplatňovať až v decembri 2010 – neriešia všetky tieto problémy.

Niektoré otázky neboli napríklad dôkladne preskúmané. Diverzifikácia, väčšia hospodárska súťaž – pani Swinburnová a pán Scicluna hovorili o tom, že trh týchto agentúr by nemal byť v rukách len niekoľkých ľudí. Pán Giegold sa taktiež veľmi jasne vyjadril o modeli „emitent platí“, ktorý je teraz veľmi rozšírený: je to správny model? Je udržateľný? Aj pán Karas sa zmienil o tejto otázke.

Musíme sa sústrediť na túto otázku a zároveň posúdiť pravidlá, ktoré sa uvádzajú v novom právnom predpise, ktorý má nadobudnúť platnosť v decembri, keďže sme sa zamerali práve na konflikty záujmov v snahe obmedziť ich. Bude tento právny predpis stačiť? V každom prípade musíme premýšľať o modeli „emitent platí“, o ktorom sa zmienil pán Giegold.

Treťou otázkou, ktorej sa musíme v rámci nášho úsilia venovať, sú európske a vnútroštátne právne predpisy. Nie je to tak, že tieto právne predpisy sa, pokiaľ viem, príliš spoliehajú na úverové ratingy a ratingové agentúry? Napokon, pani Băsescuová práve hovorila o otázke konkrétnej metodiky pre štátne riziko: aj v tomto prípade musíme urobiť dôslednú prácu.

Rád by som poďakoval pánovi Sánchezovi Presedovi za podporu rýchlej dohody o balíku finančného dohľadu. Je to vlastne jeden z kľúčových aspektov, keďže potrebujeme, aby orgán ESMA dohliadal na tieto agentúry a okrem toho robil ďalšie veci.

Áno, potrebujeme štrukturálnejšiu reakciu. Preto dôkladne skúmame všetky otázky, o ktorých som práve hovoril, konkrétnejšie nezávislosť, po ktorej veľmi túži pani Bowlesová, aj ja chcem nezávislosť – pod ktorou myslím dôveryhodnosť – týchto agentúr, ďalej všetkých aktérov, ktorých výkonnosť nie je dostatočne dobrá, štruktúry trhov a hospodársku súťaž vrátane myšlienky – podľa mňa legitímnej – európskej agentúry, ktorá sa bude zaoberať najmä otázkou štátneho rizika a zrejme aj ďalšími otázkami.

Nehovoril som o právnej forme tejto agentúry. Bude to verejná agentúra, súkromná agentúra, verejno-súkromné partnerstvo alebo zaujímavá myšlienka nadácie, ktorú mal pán Klinz? Na všetkých týchto otázkach budeme pracovať v priebehu nadchádzajúcich týždňov.

Mnohí ste hovorili o najnovšom znížení ratingu Grécka vrátane pani Bowlesovej, pána Chountisa a pani Podimatovej pred chvíľou. Ako komisár nejdem podrobne komentovať každý rating, ktorý udelí daná ratingová agentúra. Zabralo by to veľa času a nie je to naša úloha; nemali by sme byť príliš dramatickí, pokiaľ ide o dôveryhodnosť udeľovaných ratingov.

To však mne ani môjmu kolegovi a priateľovi pánovi Rehnovi, ktorý sa vám dnes ráno prihovoril, nebráni povedať, že načasovanie najaktuálnejšieho, včerajšieho zníženia ratingu Grécka zo strany jednej z agentúr ma prekvapilo – aj pán Mölzer vyjadril svoje prekvapenie. Dámy a páni, sme si plne vedomí toho – a musíme to povedať aj svetu –, že, ako povedal pán Klute, Grécko v súčasnosti vyvíja obrovské úsilie, aby stabilizovalo svoje verejné financie a obnovilo silný, zdravý rast.

Komisia plne dôveruje tomuto procesu, ktorý nie je jednoduchý, ale je potrebný a treba ho doviesť do úspešného konca. Taktiež treba zdôrazniť, že Grécko nie je samo. Môže ťažiť z európskej solidarity – túto solidaritu pred niekoľkými týždňami na najvyššej úrovni preukázali hlavy štátov a predsedovia vlád, Komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond a naďalej ju budú preukazovať.

Rôzne ratingy a všetka tá pozornosť, ktorá sa im venuje, aj rozpory, pokiaľ ide o metodiku a vhodné načasovanie, to všetko ma povzbudzuje v našej práci týkajúcej sa reformovania agentúr, práci, ktorú sme začali, ako som naznačil, naším oznámením z 2. júna, a chcel by som zdôrazniť, že najneskôr do konca tohto roka alebo začiatkom budúceho roka predložíme legislatívne návrhy týkajúce sa týchto otázok.

Napokon, pán Klute, povedali ste, že keď hovoríme o všetkých týchto otázkach, nehovoríme len o ratingových agentúrach. Musíme integrovať tento prvok, tento nástroj, ktorý nepochybne treba zlepšiť – viac transparentnosti, kontroly, dôveryhodnosti a rozmanitosti – do podoby zastrešujúcej štruktúry založenej na inteligentnej regulácii a efektívnom dohľade. Toto sú lekcie tejto krízy, ktorá sa ešte neskončila, a my si z nich všetkých vezmeme ponaučenie. Opakujem, že žiadny aktér, žiadny produkt, žiadny trh, žiadny región nesmie uniknúť efektívnemu dohľadu a inteligentnej regulácii.

Presne tento program navrhla Komisia 2. júna s podporou Rady ministrov v Luxemburgu pred niekoľkými dňami a dúfam, že aj s podporou Európskej rady, ako si to želá pán predseda Barroso. Navyše, dámy a páni, môžete rátať s tým, že vám budeme predkladať návrhy jeden po druhom, krok za krokom, odteraz do začiatku budúceho roka, pokiaľ ide o všetky záväzky, ktoré sme prijali, aby sme si z tejto krízy, ktorá ovplyvňuje občanov, spotrebiteľov a podniky, mohli na európskej úrovni v spolupráci s ďalšími regiónmi sveta, najmä Spojenými štátmi, zobrať každé jedno ponaučenie.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

13. Verejná ponuka cenných papierov a harmonizácia požiadaviek na transparentnosť (zmena a doplnenie smerníc 2003/71/ES a 2004/109/ES) (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pána Wolfa Klinza v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (KOM(2009)0491 – C7-0170/2009 – 2009/0132(COD)) (A7-0102/2010).

  Wolf Klinz, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ak budem hovoriť trochu dlhšie ako štyri minúty, skrátim svoje záverečné pripomienky, aby som neprekročil svojich šesť minút.

Smernica o prospekte bola pôvodne vypracovaná v roku 2003 s podmienkou, že sa v septembri 2009 preskúma. Taká bola situácia. Smernica o prospekte sa týka doplnenia, schválenia a zverejnenia prospektov ako nevyhnutnej podmienky na verejnú ponuku cenných papierov alebo ich uvádzanie na regulovaný trh v rámci Európskej únie. Súčasné preskúmanie sa vo všeobecnosti týka technických aspektov a má za cieľ odstrániť právnu neistotu a neodôvodnene náročné požiadavky.

V prvom rade by som sa veľmi rád poďakoval všetkým poslankyniam a poslancom, ktorí s nami spolupracovali na tejto záležitosti, ako aj všetkým tieňovým spravodajcom. Veľmi dobre sa nám spolupracovalo, a to sa týka aj spolupráce s Komisiou. Bez takej dobrej spolupráce by vlastne nebolo možné doviesť tento balík do úspešného konca v prvom čítaní za menej ako desať mesiacov. Teraz by som rád stručne predstavil dohodu, ku ktorej sme dospeli – a to sa týka trojstranných rokovaní – v podobe ôsmich hlavných bodov, v prípade ktorých sme dokázali dosiahnuť dohodu.

Po prvé, jedným z našich cieľov bolo zjednodušiť prístup ku kapitálu na trhu pre malé a stredné podniky. Viete, že v Spojených štátoch je omnoho vyššie percento spoločností vrátane malých a stredných podnikov, ktoré získavajú finančné prostriedky prostredníctvom trhu, kým v Európe, a to najmä medzi malými podnikmi, je bežnou praxou, že finančné prostriedky sa získavajú prostredníctvom bankových úverov. Snažíme sa vytvoriť príležitosti pre malé podniky, aby využívali trh častejšie ako predtým. Preto sme zvýšili prah na vyňatie z prahových požiadaviek, ktoré v konečnom dôsledku zaťažujú malé a stredné podniky byrokraciou a nákladmi, z 2,5 milióna EUR na 5 miliónov EUR.

Druhý bod sa týka ochrany investorov: chceme zabezpečiť, aby sme v priebehu takéhoto zjednodušenia mohli poskytovať dostatočné záruky malému súkromnému investorovi. To je dôvod, prečo sme zvýšili prah na vyňatie z požiadaviek na prospekt pre cenné papiere s menovou hodnotou 50 000 na menovú hodnotu 100 000.

Tretí bod, ktorý chcem spomenúť, sa týka otázky, ako umožniť zamestnancom podieľať sa na základnom kapitále spoločnosti bez toho, aby musela príslušná spoločnosť znášať pomerne vysoké náklady na začatie prospektu. Ide tu teda o zmiernenie požiadavky na prospekt pri ponúkaní programov účasti zamestnancov. Zaviedli sme tu doložku o proporcionalite tým, že sme odstránili nepotrebnú požiadavku na poskytovanie údajov. Zároveň sme však zabezpečili existenciu dokumentu s podrobnými základnými informáciami, aby tí zamestnanci, ktorí majú prospech z tejto formy účasti, mali predstavu o tom, čo vlastne dostávajú. Zabezpečili sme tiež, aby spoločnosti registrované v tretej krajine, t. j. v krajine mimo Európskej únie, boli rovnako ako európske spoločnosti vyňaté z požiadavky na prospekt, keď poskytujú svojim zamestnancom akcie, pod podmienkou, že sú schopné dokázať rovnocennosť s požiadavkami na poskytovanie údajov.

Štvrtá oblasť, o ktorej sme rokovali a v prípade ktorej sme dosiahli dohodu, sa týka záležitosti všeobecne známej ako súhrn prospektu. Môžete sa na to pozerať takto: prospekt je typicky hrubý rozsiahly dokument, ktorý často pozostáva z niekoľko sto strán. Existuje však aj súhrn, ktorý má často ďalších 50, 60 alebo 70 strán. Od Parlamentu požadujeme, aby tento dokument skrátil na takzvané kľúčové informácie pre investorov, čiže dokument s dôležitými informáciami pre investorov, ktorý má povahu dokumentov poskytovaných tradičnými investičnými fondmi, podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP). Komisia to v skutočnosti nevzala do úvahy a chcela iba zabezpečiť, aby boli kľúčové informácie naozaj obsiahnuté v súhrne.

Teraz sme sa dohodli, že zatiaľ čo súhrnu ponecháme jeho súčasnú podobu, mali by sme zabezpečiť, aby skutočne obsahoval kľúčové informácie, ktoré sa budú v konečnom dôsledku stanovovať prostredníctvom požiadaviek v smernici a vypracovania na úrovni 2. Pomôže to podstatne skrátiť súhrn, ktorý bude potom namiesto 60, 70 alebo 80 strán pozostávať z asi 20 alebo 30 strán. Prispeje to tiež k jeho lepšej čitateľnosti, najmä pre malého investora. Je to dôležité, pretože chceme, aby bol malý investor v obraze.

Po piate, otázka zodpovednosti: keď sa vypracuje prospekt, kto zaručuje presnosť jeho obsahu? Najmä ak tento prospekt využíva sprostredkovateľ, ak obsah nejako svojvoľne mení, potom je zodpovednou stranou tento sprostredkovateľ. Požiadavka na prospekt vyprší buď keď skončilo obdobie ponuky, alebo keď začalo obchodovanie, podľa toho, ktorá z týchto alternatív sa uskutoční neskôr.

Po siedme, klauzula o preskúmaní: rovnako ako v predchádzajúcom prípade, aj táto smernica sa preskúma po piatich rokoch.

Môj posledný bod sa týka toho, že tento dokument je prvým právnym predpisom, ktorý sa zosúladil s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy. V neposlednom rade mi dovoľte poznamenať, že predsedníčke Výboru pre hospodárske a menové veci sa podarilo zabezpečiť, aby sa Parlamentu poskytol dostatok času. Máme tri mesiace, aby sme Komisii predložili odpoveď, a v prípade potreby sa termín predĺži o ďalšie tri mesiace. Vzhľadom na už povedané sme sa dohodli, že ak zlyhajú všetky ostatné možnosti, zaručíme skoré schválenie, t. j. aby sa tento právny predpis prijal v čo najkratšom čase.

S tým sú spokojné všetky strany.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, dňa 13. januára, pred tým, ako som bol vymenovaný za európskeho komisára, som mal tú česť byť vypočutý Európskym parlamentom a zaviazal som sa zlepšiť ochranu investorov a znížiť správne náklady podnikov, najmä malých a stredných podnikov, ktoré, ako vieme, tvoria 80 až 90 % hospodárskej štruktúry v rámci jednotného trhu. Teší ma preto, že Parlament prijal túto preskúmanú smernicu o prospektoch v prvom čítaní. Ide o upravenú smernicu, ktorá zjednodušuje a objasňuje pravidlá na vydávanie cenných papierov, ktorá, ako nám pán Klinz práve veľmi správne pripomenul, pomáha malým a stredným podnikom preniknúť na kapitálové trhy a ktorá pomôže posilniť vnútorný kapitálový trh. Pre rokovania o tejto smernici bola veľmi prospešná úzka spolupráca s Parlamentom, ba čo viac, Parlament a Rada navrhli dôležité zlepšenia, a, samozrejme, Komisia zohrala svoju úlohu.

Rád by som preto v mene Komisie vyjadril srdečné poďakovanie vášmu spravodajcovi pánovi Klinzovi a Výboru pre hospodárske a menové veci za efektívnu prácu a konštruktívnu spoluprácu. Sme spokojní s týmto kompromisným textom, ktorý máme pred sebou a ktorý rešpektuje myšlienku pôvodného návrhu.

Smernica o prospektoch z roku 2003 mala veľmi jasný a nevyvrátiteľný význam. Stanovovali sa v nej harmonizované pravidlá, pokiaľ ide o údaje, ktoré musia spoločnosti pri vydávaní cenných papierov uverejniť, s jednou dôležitou inováciou. Keď sa prospekt schváli v jednom členskom štáte, stane sa platným v celej Únii. Rámec z roku 2003 však bolo potrebné opätovne prispôsobiť s cieľom dosiahnuť väčšiu právnu jasnosť a účinnosť systému prospektu a znížiť správne náklady.

Z tohto dôvodu budú odteraz vďaka vám a vďaka tomuto preskúmaniu podliehať určité druhy emisií cenných papierov obmedzeným povinnostiam pri poskytovaní údajov, čo sa týka malých podnikov, malých veriteľov a prednostných práv a vládnych záruk. Zlepší sa forma a obsah súhrnu prospektu. Objasnili sa výnimky z povinnosti zverejniť prospekt v prípadoch, keď spoločnosti uskutočňujú predaj prostredníctvom sprostredkovateľov alebo maloobchodných reťazcov, alebo prideľujú akcie zamestnancom. Napokon sa zrušia povinnosti spojené s poskytovaním údajov, ktoré sa v súčasnosti prekrývajú s požiadavkami smernice o transparentnosti.

Tu je výsledok našej spoločnej práce. Táto preskúmaná smernica bude preto predstavovať vyvážený nástroj prispôsobený komplexným otázkam predkladaným investormi a emitentmi na kapitálovom trhu, či už pôjde o malé a stredné podniky, alebo o veľké prosperujúce spoločnosti. Prijatie tohto textu v prvom čítaní vyšle jasný signál, že Únia plní svoj záväzok zjednodušiť a znížiť administratívnu záťaž a zároveň zachováva a dokonca zlepšuje úroveň ochrany investorov. Preto by som sa znovu rád poďakoval vášmu spravodajcovi a vám za schválenie tohto dynamického kompromisu v prospech zjednodušenia a najmä v prospech malých a stredných podnikov v celej Európe.

  Diogo Feio, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PT) Rád by som začal pripomenutím dobrej práce v rámci Výboru pre hospodárske a menové veci, ktorú umožnili návrhy jeho rôznych členov, a vyzdvihol úlohu, ktorú spravodajca, náš kolega pán Klinz, zohral pri dosahovaní pozitívneho výsledku. Keď hovoríme o prospektoch, hovoríme, samozrejme, o myšlienke zverejňovania, trhovej bezpečnosti a lepšom prístupe k investíciám. Práve z tohto dôvodu som mal niekedy pocit, že existuje zreteľný rozpor medzi ochranou, ktorú potrebujú spotrebitelia, a ochranou investorov, ktorá je taktiež nevyhnutná.

Podarilo sa nám nájsť rovnováhu. Riešenia neboli často rovnaké, je však dôležitejšie a stojí za to zdôrazniť, že pri tomto preskúmaní sa nakoniec zohľadnila situácia malých a stredných podnikov, potreba rešpektovať malých investorov, pokiaľ ide o možnosť výraznejšieho zjednodušenia, väčšej jasnosti výnimiek a nižších nákladov podnikov obmedzením toho, čo sa často stáva nadmernou administratívnou záťažou.

Je zrejmé, že v trojstranných dialógoch často nie sú stanoviská Rady, Komisie a Parlamentu úplne rovnaké. Podarilo sa nám však dosiahnuť rovnováhu, pokiaľ ide o budúcu bezpečnosť trhu na úrovni EÚ, a rád by som tu zdôraznil, že to je pozitívne.

  Catherine Stihler, v mene skupiny S&D. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať pánovi spravodajcovi a všetkým tieňovým spravodajcom za ich spoluprácu.

Som presvedčená, že skupina S&D prijme dosiahnuté kompromisy, pretože sú spravodlivé a pretože veríme, že budú viesť k väčšej ochrane investorov, najmä drobných maloobchodných investorov. Domnievam sa, ako povedal pán komisár, že text sa nesie v duchu pôvodnej smernice.

Keď sa pozrieme na súhrn a dokument s kľúčovými informáciami – Dr. Klinz hovoril o nich a o potrebe jasnosti, domnievam sa, že sme dosiahli formuláciu, ktorá zabezpečí jasnosť, zatiaľ čo bude zrejmé, že zodpovednosť sa bude aj naďalej viazať so základným prospektom.

Okrem toho sme objasnili lehotu, v ktorej sa požaduje zverejnenie prospektu alebo doplňujúcich informácií k nemu; objasnili sme tiež požiadavky a zodpovednosti týkajúce sa prospektu, keď sa cenné papiere predávajú prostredníctvom sprostredkovateľov a nie priamo emitentom.

Čo sa týka prahu: povedala by som, že išlo skôr o vylepšenie ako o dramatickú zmenu, ale dosiahnuté kompromisy sú spravodlivé a vyvážené a skupina S&D ich podporuje.

Myslím si, že objasnenie definície kvalifikovaného investora je vítaným krokom, ako je aj dôsledok dohľadu nad obchodovaním v tretej krajine.

V súlade s lepšou tvorbou právnych predpisov sa javí ako rozumné rozhodnutie, že v prípade systémov zamestnaneckých akcií sa nebude vyžadovať žiadny prospekt. Koniec koncov, ak zamestnanci nie sú ochotní investovať do svojej vlastnej spoločnosti, vedenie spoločnosti by na to asi malo brať ohľad.

Čo sa týka práce na delegovaných aktoch – Dr. Klinz sa o tom zmienil. Trojmesačný kompromis je mimoriadne dôležitý a je krokom k vyhoveniu Parlamentu.

Pri vypracúvaní svojho dokumentu o stavebných produktoch budem ako spravodajkyňa určite používať ako orientačný bod rozhodnutie týkajúce sa smernice o prospekte, kým orientačným bodom, ktorý používa Rada, je smernica o technológiách na zvyšovanie súkromia a nie smernica o prospekte.

Čo sa týka elektronického zverejnenia prospektu: domnievam sa, že táto záležitosť je tiež vítaná. Podmienka preskúmania po piatich rokoch je takisto vítaná.

Vážený pán predsedajúci a pán spravodajca, celkovo teda skupina S&D podporuje dosiahnutý kompromis a tešíme sa na to, že pri zajtrajšom hlasovaní podporíme túto dohodu dosiahnutú v prvom čítaní.

  Olle Schmidt, v mene skupiny ALDE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, v dôsledku finančnej krízy sa predkladajú odôvodnené požiadavky na väčšiu transparentnosť a lepšiu reguláciu finančného trhu. Nemám s tým problém, zavedenie nových nariadení sa však tak ako vždy musí uskutočniť vyváženým spôsobom. Kapacita rastu európskeho hospodárstva sa nezvýši prostredníctvom nedobre vymyslených návrhov, aj keď majú opodstatnené ciele.

Rád by som sa preto poďakoval pánovi spravodajcovi, môjmu kolegovi Dr. Klinzovi, za vynikajúcu prácu, v ktorej sa zaujíma postoj proti týmto neprimerane podrobným pravidlám a nariadeniam. Jeho návrh zvyšuje právnu istotu a odstraňuje neopodstatnene prísne požiadavky s cieľom znížiť administratívnu záťaž spoločností o 25 % do roku 2012. Ja aj naša skupina sme, samozrejme, spokojní s kompromisom, ktorý pri rokovaniach dosiahol Dr. Klinz a ďalší. Tento návrh znižuje administratívnu záťaž malých a stredných podnikov, avšak – a domnievam sa, že je dôležité to spomenúť – bez zníženia ochrany investorov. Aj o tomto hovoril pán Barnier.

Diskusia sa, samozrejme, zamerala na prahy, ktoré sa majú uplatniť pri zverejňovaní prospektov, napríklad v súvislosti s prednostnými právami. Myslím si, že sú vyvážené a umožnia lepšie fungovanie vnútorného trhu. Z návrhu bude, samozrejme, vyplývať, že malé a stredné podniky nebudú musieť vypracúvať prospekt, a preto pre ne bude jednoduchšie prilákať kapitál. Prah sa zvyšuje z 2,5 milióna EUR na 5 miliónov EUR. Je to veľmi dobre vyvážený návrh. Regionálnym bankám to tiež zjednoduší vydávanie obligácií, keďže prah sa zvýši z 50 miliónov EUR na 75 miliónov EUR v prípade nemajetkových cenných papierov, ako sú úročené pôžičky a štruktúrované produkty.

Celkovo by som sa chcel, podobne ako náš kolega poslanec zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, poďakovať Dr. Klinzovi za skutočne vynikajúcu prácu. Táto správa je významným krokom smerom k zlepšeniu podmienok pre milióny malých podnikov v Európe.

  Vicky Ford, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, viem, že toto nie je jedna z našich najzaujímavejších správ, ale zaslúži si, aby bola, pretože táto smernica o prospekte je v skutočnosti veľmi dôležitá na regulovanie prístupu európskych spoločností ku kapitálu. Sama osebe je teda rozhodujúca pre potenciál Európy na hospodársky rast v budúcnosti.

Bolo pre mňa potešením pracovať s tieňovými spravodajcami, najmä však pod vedením pána Klinza. Pôvodnému návrhu Komisie a stanovisku Rady dodal skutočnú hodnotu. Som presvedčená, že výsledný text je nielen dobrý po technickej stránke, ale predstavuje zároveň správnu rovnováhu medzi ochranou investora a zjednodušením prístupu na kapitálové trhy pre podniky v Európe. Vynaložili sme veľa úsilia, aby sme dosiahli právnu istotu, a existuje jasný postup pre aktualizovanie a dopĺňanie prospektov. Snažili sme sa poskytnúť investorom pomoc prostredníctvom obsahu súhrnu a koncepcie kľúčových informácií.

Veľkú radosť mám najmä z miernejšieho režimu poskytovania údajov v prípade prednostných práv. Domnievam sa, že to pomôže nielen väčším spoločnostiam, ale aj tým menším. V čase, keď sú trhy nestabilné, môžu byť náklady na prospekt príčinou, ktorá niektorých odradí od získavania ďalšieho kapitálu. Najmä to musíme mať teraz na zreteli.

Ide o veľmi vítaný precedens. Teším sa na ďalšiu analýzu tohto odvetvia, keď sa koncom tohto roka budeme zaoberať smernicou o trhoch s finančnými nástrojmi. Ako som už povedala, toto je príklad konkrétneho opatrenia, ktoré prijímame s cieľom zlepšiť prostredie Európy pre podnikateľov a pre investovanie v budúcnosti.

  José Manuel García-Margallo y Marfil (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, vieme niekoľko vecí. Vieme, že táto kríza je ako meniaci sa vírus: začala ako kríza s nehnuteľnosťami, neskôr sa vyvinula na krízu bankovníctva, potom na hospodársku krízu a napokon sa z nej stala kríza vládneho dlhu, ktorá by mohla prebudiť ostatné krízy v odvetví.

Vieme tiež, že táto kríza je finančne veľmi náročná: Podľa vašich útvarov dosahujú záväzky týkajúce sa pomoci finančnému sektoru výšku 3,5 miliardy EUR: inými slovami, ide o tretinu hrubého domáceho produktu EÚ. Takisto vieme, že jednou z hlavných príčin krízy bol nedostatok transparentnosti produktov, transparentnosti v inštitúciách a na trhoch.

Práve preto je správa, o ktorej teraz diskutujeme, taká dôležitá. Ak však chcete štatistické údaje, rád by som vám pripomenul, že len v samotných Spojených štátoch sa v rokoch 2000 až 2006 zvýšil počet cenných papierov krytých aktívami štvornásobne a počet cenných papierov krytých hypotekárnymi úvermi sedemnásobne. Navyše sa nedávno na vystúpení pred súdom poradcovia jednej renomovanej banky vyjadrili, že nemali tak úplne predstavu o tom, čo vlastne predávali.

Vieme tiež – a to je tretia poznámka, že mnohé záväzky, ktoré sme prijali na úrovni krajín G20, sa nedostali – aby som citoval španielskeho básnika – od múz k divadelným hrám, teda nedostali sa od predstáv k písanému slovu.

Takisto vieme, že v rámci celého tohto pretvárania finančného sektora existujú tri zásady, ktoré považujem za kľúčové: na celoeurópske subjekty musia dohliadať celoeurópske orgány; musíme mať k dispozícii potrebné opatrenia, aby sme odhalili vírus a zabránili infekcii, a napokon musíme zabrániť, aby verejnosť sama platila za tieto infekcie, ktoré nezapríčinila.

Pán komisár, čaká vás dôležitá úloha, ktorú treba splniť, ak nechceme, aby nás ďalšia kríza nachytala na hruškách.

Na záver ešte poviem po francúzsky, že odporúčam „de l'audace, encore de l'audace et toujours de l'audace“ – odvahu, viac odvahy a vždy len odvahu.

PREDSEDÁ: RODI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Odhaduje sa, že odstránenie duplicitných povinností týkajúcich sa transparentnosti a zníženie požiadaviek na poskytovanie údajov spoločnosťami s nižšou trhovou kapitalizáciou prinesie celkovo úsporu 110 miliónov EUR za rok. Preskúmanie smernice o prospekte preto pomôže oživiť konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov v Európskej únii. Nesmieme zabúdať, že malé a stredné podniky sú hnacou silou hospodárstva Európskej únie. V rokoch 2002 až 2008 vytvorili v Európskej únii 9,4 milióna pracovných príležitostí a v súčasnosti poskytujú zamestnanie 90 miliónom európskych občanov.

Na zníženie administratívnej záťaže európskych spoločností je zároveň potrebné harmonizovať požiadavky na finančnú transparentnosť na úrovni Európskej únie. V dôsledku toho bude musieť novovytvorený Európsky orgán pre cenné papiere a trhy monitorovať harmonizáciu právnych predpisov členských štátov, pokiaľ ide o skúmanie a schvaľovanie prospektov.

  David Casa (PPE). – Vážená pani predsedajúca, počas niekoľkých posledných rokov sme boli svedkami značných turbulencií na európskych trhoch a mnohí utrpeli obrovské straty. Musíme preto zabezpečiť, aby sa investorom, najmä drobným investorom, poskytla náležitá ochrana v rámci Európskej únie. Investori by mali mať možnosť získať informácie potrebné na prijatie informovaného rozhodnutia. Dobre štruktúrovaný rámec tiež zvyšuje bezpečnosť európskeho trhu, ktorý sa tak stáva atraktívnym pre vážnych investorov.

Smernica o prospekte zohrávala dôležitú úlohu pri stanovovaní noriem odvetvia v celej Európskej únii, ako to bolo v prípade smernice o podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov. Technické právne predpisy, ktoré regulujú toto dynamické priemyselné odvetvie, by sa mali často prehodnocovať, dolaďovať a aktualizovať, aby sa zabezpečila ich relevantnosť a aktuálnosť. Súhlasím, že niektoré ustanovenia v rámci tejto smernice boli zbytočné a malo by sa odstrániť niekoľko povinností, ktoré musia spoločnosti plniť. Výhody, ktoré poskytujú investorom, sú zanedbateľné, na samotný podnik však uvaľujú výraznú záťaž. Zjednodušenie definícií, aby sa zabránilo problémom spojeným s výkladom v rôznych členských štátoch, tiež zjednoduší situáciu v odvetví.

Na záver by som chcel zablahoželať nášmu spravodajcovi pánovi Klinzovi k jeho vynikajúcej práci. Rád by som zablahoželal aj všetkým tieňovým spravodajcom. Som presvedčený, že táto správa je vyvážená a primeraná.

  Sari Essayah (PPE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, domnievam sa, že správa o zmene a doplnení smernice o prospekte je pozitívna, pretože veľa z týchto zmien a doplnení znižuje administratívnu záťaž spoločností. Spravodajcovia a tieňoví spravodajcovia teda spolu vykonali vynikajúcu prácu.

Na vyváženie zníženia požiadaviek na prospekt musíme vždy zohľadňovať otázku ochrany investora. Objasnil sa právny základ súhrnu prospektu a upustilo sa od myšlienky širokého právneho základu, čo je dobre, pretože by bolo ťažké pochopiť dlhý súhrn prospektu a investor by mohol mať pocit, že nie je potrebné pozorne si prečítať samotný prospekt. Súhrn prospektu musí teraz jednoducho zodpovedať súhrnu; nemôže byť medzi nimi rozpor. Skutočná právna zodpovednosť spočíva v pravdivosti informácií v riadnom prospekte. Schvaľujem aj opatrenie na objasnenie požiadaviek týkajúcich sa obsahu prospektu, pretože jednotná štruktúra môže len prispieť k zrozumiteľnosti týchto súhrnov.

V druhom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý som predložila, som chcela zabezpečiť, aby sa požiadavka na prospekt zachovala v prípade umiestnení u zamestnancov. Zakladalo sa to na názore, že so všetkými investormi by sa malo zaobchádzať rovnako. Nedá sa vždy celkom predpokladať, že malý investor spomedzi zamestnancov má dostatočné informácie o spoločnosti a jej cenných papieroch. To je pravdepodobne niečo, k čomu by sme sa mali v budúcnosti vrátiť a čo by sme mali zvážiť.

Táto smernica má dôležitý cieľ: má zabezpečiť, aby investor mohol založiť svoje rozhodnutia o investovaní na jasných a zrozumiteľných informáciách, ktoré sú ľahko dostupné. Som presvedčená, že zmena a doplnenie smernice aj napriek problému, ktorý som spomenula, by priniesli vlastnú hodnotu a zmenu tým správnym smerom.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Rada by som zablahoželala pánovi Klinzovi k jeho výnimočnému úsiliu, ktoré vynaložil na vypracovanie tejto správy, a objasnila nasledujúce veci. Návrh Komisie na zjednodušenie a zlepšenie smernice o prospekte poskytuje lepšiu úroveň ochrany investorov a dáva im dostatočné, primerané informácie. Táto jedinečná priepustka je platná na každom trhu Európskej únie po tom, ako ju zaregistrujú a schvália príslušné orgány členského štátu.

Domnievam sa, že na zníženie byrokratických obmedzení je potrebný primeraný právny rámec, aby sa odstránila neistota, pokiaľ ide o oznamovanie hostiteľskému členskému štátu. Navyše môžeme odstránením nadbytočných povinností, ktoré ovplyvňujú spoločnosti, dosiahnuť do roku 2012 zníženie neodôvodnene vysokých nákladov a administratívnej záťaže o 25 %. Nakoniec by som rada poznamenala, že nové nariadenia budú investorom poskytovať lepšiu ochranu a umožnia im pred investovaním vykonať lepšiu analýzu rizík spojených s cenným papierom.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, je zrejmé, že jasné regulovanie otázky zodpovednosti je neoddeliteľnou súčasťou transparentného trhu s cennými papiermi. V tejto súvislosti musíme predovšetkým venovať pozornosť ochrane malého investora. Pokiaľ ide o ďalší predaj cenných papierov, investor potrebuje vedieť, kto nesie zodpovednosť za presnosť a aktuálnosť informácií. Ak považujeme investora za spotrebiteľa, ktorého stojí za to chrániť, potom je mimoriadne dôležité, aby sa mu poskytol prístup k dôležitým informáciám potrebným na stanovenie ceny produktu, v tomto prípade cenných papierov. Len potom môže prijať informované rozhodnutie.

Rovnako platí, že v prípade spoločného kapitálového trhu EÚ je dôležité, aby sme vypracovali zoznam na porovnanie rozdielov medzi ustanoveniami vnútroštátneho občianskeho práva týkajúcimi sa zodpovednosti. Najmä v týchto časoch krízy a neistoty to znamená znovunastolenie skutočného pocitu dôvery pre investora prostredníctvom zodpovedajúcej transparentnosti na trhu s cennými papiermi.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, prospekt reguluje verejnú ponuku cenných papierov a ich uvádzanie na regulovaný trh v Spoločenstve. Predstavuje akúsi priepustku, ktorá umožňuje prístup na všetky trhy EÚ. V záujme kontroly a transparentnosti vítam ochranu poskytnutú malému investorovi a najmä oznamovaciu povinnosť. Zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov k cenným papierom prostredníctvom odstránenia administratívnych prekážok vnímam ako investíciu do budúcnosti.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, rád by som sa ešte raz poďakoval každej jednej rečníčke a každému rečníkovi za odobrenie správy a dodatočné pripomienky. Je zrejmé, že text, ktorý sa prijme, je dynamickým kompromisom. Ako taký nemôže zahŕňať každú vyjadrenú myšlienku a každý predložený návrh, zároveň sa však domnievam, že Parlament, pán Klinz, váš výbor, Výbor pre právne veci a ďalší majú dobrý dôvod byť spokojní, pretože pri príprave súčasného textu – a hovorím to priamo – sa značne ťažilo z vašich pripomienok, návrhov a konštruktívnej kritiky počas celého procesu rokovania.

Veľké množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré ste predložili spolu so svojimi ďalšími kolegami z Výboru pre hospodárske a menové veci, sa zapracovalo do textu; predovšetkým, a to zdôrazňujem, dámy a páni, ide o rozsah pôsobnosti smernice, o ustanovenie, aby sa kľúčové informácie zahrnuli do súhrnu prospektu, o režim, ktorý sa vzťahuje na zamestnancov, či dokonca o „lisabonizáciu“ – aby som zaviedol tento termín – smernice o prospekte.

Pán Feio sa zmienil o rozpore medzi ochranou investorov a potrebami malých a stredných podnikov. Chcel by som mu pripomenúť, že pre malé a stredné podniky sa vytvorí primeraný prospekt. Aj pán Cutaş pripomenul tento záväzok, toto konkrétne zaobchádzanie s malými a strednými podnikmi. Pre malé a stredné podniky sa preto, pán Feio, vytvorí primeraný prospekt, prospekt na úrovni 2, ktorý však rešpektuje potrebu ochrany investorov.

Ďalší bod, ktorý práve zdôraznila pani Essayahová, sa týkal kvalifikovaných investorov a zaobchádzania so súkromnými osobami. V smernici sa plne zohľadňuje rozdiel medzi týmito dvomi skupinami. Rád by som vám pripomenul, že súhrn napomôže zabezpečenie primeranej a spravodlivej ochrany súkromných osôb.

Vážené dámy a vážení páni, Komisia môže prijať všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, a preto podporuje tento text a podporujú ho aj – ako som zaznamenal – pán Klinz, rôzne rečníčky a rečníci z politických skupín, pán Feio, pani Stihlerová, pán Schmidt a pani Fordová, ktorí v mene svojich skupín schválili tento vynikajúci kompromis. Sme presvedčení, že táto smernica prinesie zmenu pri posilnení ochrany investorov a znížení správnych nákladov emitentov, že ešte viac prispeje k rozvoju skutočného kapitálového trhu v Európskej únii. Túto príležitosť nesmieme premeškať.

Svoje vystúpenie by som chcel ukončiť poďakovaním pánovi Garcíovi-Margallovi za jeho príspevok, pretože mimo tohto textu, ktorý predstavuje skutočný pokrok, zasadil tento pokrok do omnoho širšieho kontextu, na ktorom navyše veľmi efektívne pracuje v rámci balíka opatrení pre dohľad, balíka opatrení pre transparentnosť, o ktorom sa diskutuje. Chcel by som vám pripomenúť, že toto preskúmanie zlepší prvky transparentnosti a prispôsobí ju emitentom, najmä malým a stredným podnikom, zatiaľ čo – opakujem – sa bude dodržiavať ochrana investorov. Prvok dohľadu je zahrnutý v balíku opatrení pre dohľad, v súhrnnom texte, a to je práve text, na ktorom pracuje pán García-Margallo s ďalšími kolegami, pričom nás vyzývajú, aby sme preukázali kolektívnu odvahu.

Tú ste preukázali v tomto texte, ktorý predstavuje skutočný pokrok, a ja verím, že všetci – spolu s Radou – ju preukážeme v kompromisoch, ktoré sú rovnako dynamické, v kompromisoch, ktoré bude potrebné dosiahnuť v nadchádzajúcich dňoch v súvislosti s ďalšími textami, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, s reguláciou hedžových fondov a súkromných kapitálových fondov a najmä s významným európskym projektom dohľadu, ktorý potrebujeme pre tento text, s úverovými ratingovými agentúrami, o ktorých sme hovorili predtým, a s mnohými ďalšími otázkami regulácie, transparentnosti a kontroly, ktoré pre nás musia byť poučením z krízy. Je našou povinnosťou poučiť sa z nich.

  Wolf Klinz, spravodajca. – (DE) Vážená pani predsedajúca, mám len niekoľko stručných poznámok. V prvom rade by som sa rád poďakoval pánovi komisárovi a všetkým poslankyniam a poslancom za ich priateľské pripomienky. Teší ma, že máte rovnaký názor ako ja. Naša spolupráca nám v podstate umožnila uviesť do rovnováhy rôzne ciele, konkrétne ľahší prístup ku kapitálu pre malé a stredné podniky a odstránenie administratívnych prekážok na jednej strane a zlepšenie a zabezpečenie ochrany investorov a dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o vytvorenie skutočného európskeho vnútorného trhu, na strane druhej.

Dúfam, že o päť rokov, keď nastane čas preskúmať túto novú verziu smernice o prospekte, dokážeme stanoviť prepojenie medzi smernicou o prospekte a smernicami o zneužívaní a transparentnosti trhu. Dúfam tiež, že možno zájdeme až tak ďaleko, že si v súvislosti s nemajetkovými cennými papiermi za východiskový bod pre emisie vyberieme nie domáci trh, ale trh v inom členskom štáte Európskej únie.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 16. júna 2010.

14. Revízia viacročného finančného rámca (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o nasledujúcich otázkach na ústne zodpovedanie:

– otázka na ústne zodpovedanie o revízii viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013, ktorú Rade položil pán Reimer Böge v mene Výboru pre rozpočet (O-0074/2010 – B7-0310/2010), a

– otázka na ústne zodpovedanie o revízii viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013, ktorú Komisii položil pán Reimer Böge v mene Výboru pre rozpočet (O-0075/2010 – B7-0311/2010).

  Reimer Böge, autor. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, otázky na ústne zodpovedanie o revízii viacročného finančného rámca predkladáme v mene Výboru pre rozpočet Komisii a Rade v čase, keď nás čakajú veľké úlohy v oblasti hospodárstva a politiky EÚ a tiež v čase, keď vznikajú otázky aj v súvislosti s udržateľnosťou projektu Európskej únie. Tieto otázky na ústne zodpovedanie predkladáme preto, lebo súvisia so spoločnými vyhláseniami a sľubmi, ktoré boli súčasťou medziinštitucionálnej dohody o rozpočte z mája 2006, no ktoré už, zdá sa, neplatia. To je, prinajmenšom, náš dojem.

Okrem toho je tu vykonávanie Lisabonskej zmluvy s novými prioritami v oblasti zahraničného obchodu, športu, výskumu vesmíru, zmeny klímy a energetiky, pričom ich uvádzam len pár. To znamená, že pre tieto nové priority musíme nájsť miesto aj v našom rozpočte. V článku 311 sa výslovne uvádza, že Únia si musí zabezpečiť prostriedky nevyhnutné na dosiahnutie svojich cieľov a vykonávať svoje politiky bez zadlženia sa.

Mohli by sme povedať, že vyhlásenie o revízii rozpočtu zo 17. mája 2006 obsahuje všetko, čo potrebujeme na dôkladné preskúmanie predošlých rozhodnutí a v prípade potreby aj na ich revíziu, ako aj výslovné uistenie o zapojení sa a účasti Parlamentu na procese tvorby stanoviska, ktorý sa s tým spája.

Ako spravodajca, ktorý v súčasnosti zodpovedá za túto otázku, sa dnes musím so sklamaním pýtať, či boli tieto dohody a záväzky skutočné alebo išlo od samého začiatku o predstieranie jednoducho potrebné na uzavretie dohody s Radou. Pán komisár Lewandowski, odkladá Komisia analýzu a plánované návrhy len preto, že Rada nechce v tejto veci ustúpiť? Musíte sa rozhodnúť, či sa postavíte na stranu Rady alebo Parlamentu.

K tomuto chcem dodať, že v článku 4 medziinštitucionálnej dohody sa výslovne uvádza, že v prípade akejkoľvek revízie zmluvy, ktorá by priniesla rozpočtové dôsledky, bude nutné náležite revidovať aj viacročný finančný rámec a medziinštitucionálnu dohodu. Práve pre tieto záväzky, počnúc Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, a pre spomínané priority je revízia nevyhnutná, a to nielen revízia technického charakteru, ale jednoznačne aj politická revízia medziinštitucionálnej dohody o rozpočte a viacročného finančného rámca. Hoci sa to všetko nemusí uskutočniť v priebehu prvého roka, niet pochýb o tom, že to ovplyvní viacročné plánovanie.

V tejto chvíli chcem dodať, že nás uráža rozhodnutie unáhlene prijaté v rámci záchranného balíka na stabilizáciu, hoci bolo, samozrejme, potrebné a neexistovala žiadna iná alternatíva, no zároveň do istej miery bezohľadne pošliapalo práva Parlamentu v rozpočtových otázkach. Komisia by mala v záujme posunu v týchto citlivých otázkach zvážiť použitie článku 124, a teda možnosť usporadúvať pravidelné stretnutia na najvyššej úrovni, na úrovni predsedov inštitúcií, ktoré by boli súčasťou rozpočtového postupu. Je to preto, lebo by sme mali, dúfajme, že ešte pred zmierovacím konaním alebo počas neho, hovoriť o revízii viacročného finančného rámca – o článku 312, ktorý sa týka postupu schvaľovania – a o politickej revízii medziinštitucionálnej dohody o rozpočte a to aj z pohľadu politickej nevyhnutnosti, mali by sme hovoriť o úpravách v súlade s Lisabonskou zmluvou, o rozpätiach, revíziách, flexibilných prvkoch, budúcich politických projektoch, ako sú Galileo a ITER, a o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, a to s cieľom určiť, ktoré projekty majú európsku pridanú hodnotu, a tam, kde je to možné, obmedziť ich priebeh.

V rámci svojho dnešného vystúpenia sa musím Komisie aj Rady veľmi vážne opýtať, či si myslia, že máme všetky tieto dohody teraz považovať len za dohody na papieri alebo ste skutočne pripravení konzultovať to s Parlamentom. Je v záujme Lisabonskej zmluvy, aby sme v rámci postupu prijímania finančného rámca uskutočnili všetky opatrenia potrebné na prijatie tohto aktu. Zatiaľ som nevidel žiadne známky takýchto krokov a preto vám musím položiť nasledovnú otázku: ste pripravení a podľa vás schopní revidovať viacročný finančný rámec a zároveň s nami spolupracovať na jeho zosúladení s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy? Vaše odpovede, odpovede Komisie aj Rady, rozhodnú o našej budúcej spolupráci v rozpočtových otázkach v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov.

  Luis Espadas Moncalvillo, úradujúci predseda Rady. – (ES) Dobré popoludnie. Ďakujem poslancom Európskeho parlamentu za možnosť odpovedať na vaše otázky v tejto veľmi dôležitej veci.

Na začiatok musím zdôrazniť, že v decembri 2005 Európska rada neuzavrela žiadnu dohodu o potrebe revidovať viacročný finančný rámec. To Komisia bola požiadaná, aby vypracovala celkovú a dôkladnú analýzu všetkých prvkov výdavkov a zdrojov Európskej únie a potom o tom predložila správu. Európska rada zároveň rozhodla, že rozhodnutia o všetkých aspektoch správy bude možné prijať na základe samotnej správy a že správa sa zohľadní na účely prípravných štúdií pre ďalší finančný rámec.

Komisia doteraz túto analýzu nepredložila. Rada si nemyslí, že v súčasnosti existuje mimoriadna či veľká potreba revidovať súčasný viacročný finančný rámec. Je to predovšetkým preto, že je potrebné zohľadniť rozpočtovú a makroekonomickú situáciu, s ktorou členské štáty momentálne zápasia. Rada preto prijala pozíciu, podľa ktorej sa každá nová potreba musí financovať prostredníctvom určovania priorít alebo prerozdeľovania už pridelených úverov. Akékoľvek rozhodnutie revidovať viacročný finančný rámec si v každom prípade vyžaduje návrh Komisie a tento návrh sme zatiaľ nedostali.

Je však zrejmé, že ak by bolo nutné prijať rozhodnutie o revízii finančného rámca, muselo by sa jednoznačne prijať v súlade so zmluvou vrátane článku 312 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Chcel by som túto príležitosť využiť na to, aby som zdôraznil pozíciu Rady obsiahnutú v rozpočtových usmerneniach na rok 2011, ktoré boli prijaté 16. marca a predložené Parlamentu počas trojstranného dialógu, ktorý sa konal 25. marca tohto roku. Rada výslovne súhlasí s Komisiou v tom, že lisabonský legislatívny balík musí zahŕňať technické úkony a nesmie predstavovať úpravu obsahu medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení zo 17. mája 2006.

Musím zdôrazniť, aké dôležité je čo najskôr prijať lisabonský legislatívny balík, aby sa nové požiadavky, ktoré ustanovuje nová zmluva, mohli transponovať do právnych predpisov bez prílišného oneskorenia. V rámci tohto procesu je Rada pripravená začať s Európskym parlamentom diskusiu o lisabonskom legislatívnom balíku.

Dámy a páni, som rád, že vďaka tejto otázke som mal možnosť vyjadriť pozíciu Rady v tejto veci, a rád odpoviem na všetky ďalšie otázky, ktoré sa mi poslanci rozhodnú položiť.

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, začnem hneď tým, že vážne odpoviem na otázky, keďže to, že ich kladie pán Reimer Böge, je dostatočným dôvodom na to, aby sme ich brali vážne.

Pokiaľ ide o otázku revízie finančného rámca, správa o fungovaní medziinštitucionálnej dohody je teraz vo vašich rukách. Podáva analýzu pružnosti a rozpätí, čo však nie je jej samotným cieľom – analyzuje ich v súvislosti s možným ďalším vývojom.

Zo záveru veľmi jasne vyplýva, že rozpätia sú veľmi úzke takmer vo všetkých okruhoch. Nemôžeme napríklad očakávať, že okruh 2 (poľnohospodárstvo) pokryje dodatočné potreby všade tam, kde vznikne nová potreba financovania. Komisia dokáže predložiť návrhy na revíziu finančného rámca až vtedy, keď budú známe presné potreby, ktoré nebude možné financovať iným spôsobom, čo sa doteraz nedialo. Dokonca aj v prípade rozsiahleho projektu ITER potrebujeme záväzok dlhodobého financovania.

Čo sa týka riadkov, ktoré majú prispievať k stratégii EÚ 2020 pre ekologický, inteligentný a inkluzívny rast, v návrhu rozpočtu na rok 2011 sme identifikovali približne 58 miliárd EUR, čo znamená, že 40 % rozpočtu prispieva k týmto cieľom uvedeným v stratégii EÚ 2020.

Pokiaľ ide o druhú otázku týkajúcu sa postupu, základným zámerom Komisie bolo zosúladiť ustanovenia súčasného medziinštitucionálneho rámca s novým rámcom Lisabonskej zmluvy. Cieľom bolo zachovať čo najväčšiu nadväznosť a v súlade s novou zmluvou vykonať len najmenšie nevyhnutné zmeny za základného predpokladu zachovania rovnakej miery pružnosti a rovnakej vyváženosti právomocí medzi inštitúciami.

Pokiaľ ide o naše predpoklady, vieme čo zostáva nevyriešené. Nevyriešenou otázkou zostáva takzvaná voľná pružnosť nula – nula, ktorá od roku 2007 prispieva k zmierovaciemu konaniu. Každý, kto sa do zmierovacieho konania zapojil, vie, že bolo nevyhnutné, a preto by sme ho mali brániť. Išlo o opatrenie, podľa ktorého mohla Rada konať na základe kvalifikovanej väčšiny a to formou kompenzácií a revízií, čo sa od roku 2007 niekoľkokrát aj uskutočnilo. Myslím si, že v znení a duchu novej zmluvy nie je nič, čo by protirečilo takejto miere pružnosti. Čo sa týka nového inovačného návrhu tohto článku o pružnosti vo viacročnom finančnom rámci, budeme veľmi pružní.

Ako jasne uviedol pán Reimer Böge, nová odkladaná revízia rozpočtu by mala slúžiť ako príležitosť na dosiahnutie politického vnímania budúcnosti. Toto je to poslanie a nie je ním správa o medziinštitucionálnej dohode, preto dúfame, že splníme očakávania Parlamentu a ako zvyčajne sme pripravení spolupracovať.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, uvedomujem si, že to môže byť z mojej strany neprimerané, obávam sa však, že musím vzniesť procedurálnu námietku. Pre mňa je fotografovanie v podstate príjemná záľuba na voľný čas. Pýtam sa však, či je vhodný tento nový zvyk poslancov fotografovať v sieni Parlamentu iných, a to predovšetkým potajomky a zozadu.

Viem, že v prípade kandidačnej listiny Hansa-Petra Martina je používanie skrytých kamier bežnou praxou. Vážená pani predsedajúca, môžete prosím túto situáciu vysvetliť? Každému, kto chce moju fotografiu, ju rád zabezpečím. Rád mu fotografiu pošlem vo formáte PDF alebo elektronickou poštou. Považujem však za nezrelé, keď sa skutočnosť, že sedím vedľa kandidáta z kandidačnej listiny pána Martina, dokumentuje tajnými zábermi zozadu. Vážená pani predsedajúca, prosím vás, aby ste to v budúcnosti uviedli na pravú mieru, lebo sa to v tomto Parlamente nepatrí, a prosím vás, aby ste toto moje znepokojenie odovzdali ďalej.

  Predsedajúca. – Ďakujem, pán Obermayr. Vašu žiadosť sme zaznamenali a odovzdáme túto vec na preskúmanie.

  Marian-Jean Marinescu, v mene skupiny PPE. – (RO) Ako povedal pán Böge, Lisabonská zmluva zaväzuje Európsku úniu k novým prioritám. Preto je v tejto súvislosti nevyhnutné zabezpečiť finančné prostriedky potrebné na dosiahnutie týchto cieľov a uskutočňovanie politík EÚ. Táto situácia si zjavne vyžaduje rozsiahlu revíziu, ktorá bude zahŕňať každý aspekt súvisiaci s výdavkami a financovaním Európskej únie vrátane technických a politických úprav viacročného finančného rámca a medziinštitucionálnej dohody, ako aj revíziu určitých rozpočtových balíkov dohodnutých do roku 2013.

Nesmieme však prehliadnuť skutočnosť, že sa nachádzame uprostred hospodárskej krízy a že na prekonanie tejto krízy musíme využiť všetky dostupné prostriedky. Okrem rozsiahlej revízie, ktorú je potrebné vykonať obozretne a podrobne, podľa mňa potrebujeme aj pragmatický prístup, ktorý nám uľahčí plniť stanovené úlohy a pomôže nám rýchlejšie prekonať toto obdobie. Ako uviedlo predsedníctvo Rady, myslím si, že všetky prostriedky, ktoré doteraz využité neboli, je potrebné prerozdeliť medzi oblasti podporujúce vytváranie pracovných miest a napomáhajúce prekonať krízu. Ďalšie finančné prostriedky potrebné nie sú. To jediné, čo potrebujeme, je prerozdeliť nevyužité finančné prostriedky.

Členské štáty musia mať v rámci európskych programov možnosť presunúť finančné prostriedky z oblastí, v ktorých je nedostatočný dopyt, do oblastí, kde žiadosti prekračujú pridelené prostriedky. Okrem toho existujú rôzne iniciatívy, ktoré boli schválené po roku 2007, ako sú Východné partnerstvo či budúca stratégia pre podunajskú oblasť. Prerozdelenie finančných prostriedkov do týchto nástrojov by spolu s príspevkom jednotlivých zúčastnených členských štátov predstavovalo značný prínos pre uvedenie a uskutočnenie projektov, ktoré majú pre štáty v tomto regióne, no nielen pre ne, obrovský význam.

  Eider Gardiazábal Rubial, v mene skupiny S&D. – (ES) Vážená pani predsedajúca, rozpravy, ktorých sa v Európskom parlamente zúčastňujeme počas uplynulých mesiacov, sú veľmi dôležité.

Nevytyčujeme nič viac a nič menej než budúcnosť Európskej únie. Diskutujeme napríklad o stratégii EÚ do roku 2020, ktorá nás má ochrániť pred zaostávaním v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, vytvárania pracovných miest, konkurencieschopnosti vo svetovom meradle a v oblasti životného prostredia. Chcela by som vedieť, či si Komisia a Rada myslia, že tieto ciele je možné dosiahnuť bez podstatného zvýšenia rozpočtu EÚ, alebo či sa zase raz nedostaneme ďalej než po dobre vyznievajúce vyhlásenia.

Nesmieme zabúdať ani na to – a to sme tu už spomínali –, že pred niekoľkými mesiacmi nadobudla platnosť Lisabonská zmluva a že vďaka tomu svoju činnosť začala Európska služba pre vonkajšiu činnosť, ktorá tiež predstavuje finančné náklady. Chcela by som vedieť, z čoho ju budeme financovať.

Uvediem príklad toho, čo by sme podľa mňa robiť nemali, no čo som tu, žiaľ, začula. Komisia napríklad nedávno predložila opravný rozpočet, ktorý má v priebehu štyroch rokov odškodniť africké, karibské a tichomorské štáty dodávajúce banány vo výške 190 miliónov EUR. Naozaj si myslíte, že plnenie tohto záväzku by malo byť na úkor iných typov pomoci tretím krajinám? Skutočne budeme nové záväzky financovať prostredníctvom krátenia predošlých záväzkov?

Domnievam sa, že potreby sú jasné a také by mali byť aj odpovede. Napriek tomu pre každý prípad pripomeniem, čo hovorila Rada, keď prijímala súčasný finančný rámec. Citujem samotný text: „Zvyšujúca sa miera globalizácie a rýchle zmeny v oblasti technológie ponúkajú nové príležitosti a prinášajú nové výzvy. Na tomto základe Európska rada súhlasí s tým, že EÚ by mala vykonať komplexné preskúmanie finančného rámca, ktoré by zahŕňalo výnosy aj výdavky, a tým priebežne podporovať a posilňovať modernizáciu. Európska rada preto Komisiu vyzýva, aby vypracovala celkovú rozsiahlu revíziu rozpočtu zahŕňajúcu všetky oblasti výdavkov EÚ (vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky) a zdrojov (vrátane úľavy Spojeného kráľovstva) a predložila ju v rokoch 2008 – 2009.“

Je polovica roku 2010 a Parlament musí ostatným dvom inštitúciám položiť otázku na ústne zodpovedanie, aby zistil, či splnia svoj záväzok, ktorý mali splniť minulý rok.

Už tu zaznelo a môže to byť v istom zmysle pravda, že sme v ťažkej hospodárskej situácii. Prežívame hospodársku krízu, počas ktorej väčšina krajín kráti svoje rozpočty, a vyznievalo by absurdne, keby Európska únia žiadala viac prostriedkov. V tejto súvislosti by som vám však chcela povedať dve veci.

Po prvé, že krátenie, ktoré prebieha v členských štátoch EÚ, sa robí s cieľom znížiť deficit a rozpočet Európskeho parlamentu a EÚ nevykazuje deficit. V skutočnosti deficit nevykazuje preto, že to požadujú zmluvy.

Po druhé – a toto je oveľa dôležitejšie –, ak skutočne veríme v európsky projekt a ak si chceme zachovať svoj význam, musíme reagovať teraz. Budú tu víťazi aj porazení a ak nechceme patriť medzi porazených, musíme si stanoviť jasnú a ambicióznu stratégiu.

Dúfam, že to neskončí ako deklarácia úmyslov, lebo to si nesmieme dovoliť.

  Anne E. Jensen, v mene skupiny ALDE. – (DA) Vážená pani predsedajúca, na úvod by som chcela Rade pripomenúť, že to ona navrhla, aby sme vykonali túto revíziu v polovici obdobia. To Rada žiadala, aby sme v polovici obdobia zisťovali, či by sa finančné prostriedky mohli prípadne využívať inde, či by sme mohli preskúmať, ako sa finančné prostriedky využívajú. Teraz Rada tvrdí, že by o tom radšej nehovorila. Lopta je na strane Komisie. Komisia, samozrejme, tvrdí, že sa pozrela na finančné prostriedky a na to, do akej miery tam vládne pružnosť. Pánovi Lewandowskému by som chcela poďakovať za vynikajúcu správu, ktorá dokazuje, že z celkového hľadiska tam žiadna pružnosť nie je.

Musíme preto spojiť sily a zvážiť, aké máme možnosti. Musíme zvážiť nielen to, akú máme pružnosť, ale aj to, či máme nejaké programy, ktoré nefungujú. Máme možnosť niekde usporiť? To bol podľa všetkého tiež jeden z úmyslov Rady. Je možné prehodnotiť priority niektorých vecí? Samozrejme, že nepremýšľame len o tom, ako usporiť viac finančných prostriedkov, ale tiež o tom, ako prostriedky využívať lepšie. Aj toto by mohla byť jedna možnosť. Nemali by sme to prediskutovať? Ak o problémoch nebudeme hovoriť, samy sa vyriešiť nemusia. Možno by bolo dobré začať o tom diskutovať.

Prekvapila ma nedávna ochota členských štátov prispievať nad rámec rozpočtu EÚ. Navštívila som Agentúru pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva v meste Vigo. Prenajali si tam loď, ktorá bude vykonávať kontrolu rybného hospodárstva, čo je veľmi potrebné. Členské štáty to rady uhradia nad rámec rozpočtu. Dovoľte mi povedať, že aby mohla takáto malá agentúra vyzbierať peniaze od 27 členských štátov, bude si to vyžadovať značnú byrokraciu. Toto preto nie je správna cesta. Musíme vytiahnuť hlavy z piesku. Musíme túto otázku úprimne prediskutovať a zistiť, ako tieto problémy riešiť.

  Helga Trüpel, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár Lewandowski, pán Espadas Moncalvillo, dnešné odpovede úradujúceho španielskeho predsedu Rady a komisára Lewandowského ma sklamali.

To, čo tu dnes robíte, je prehadzovanie si zodpovednosti. Pán Espadas Moncalvillo hovorí: „Áno, potrebujeme, aby Komisia vypracovala nejaký návrh.“ Potom pán komisár Lewandowski celkom správne hovorí: „Potrebujeme politickú víziu budúcnosti Európskej únie,“ no nepovie nám, ako by mala vyzerať. Dnes jednoducho znovu povedal: „Áno, musíme o tom hovoriť a dokument predložíme.“ Komisia a Rada, mali ste veľa rokov na to, aby ste v tejto politickej iniciatíve pokročili. Dovoľte mi pripomenúť vám, že v roku 2006, keď väčšina Európskeho parlamentu hlasovala za súčasné finančné výhľady, bolo to pod podmienkou, že sa uskutoční revízia v polovici obdobia a že sa preskúmajú všetky príjmy a výdavky. Rakúsky kancelár Schüssel pri tej príležitosti povedal: „Ak nevypracujeme nový systém, pôjdeme pri ďalších finančných výhľadoch jeden druhému po krku.“ Musíme zastaviť úľavu Spojeného kráľovstva a skutočne potrebujeme vedieť, kde stojíme z hľadiska našich politických cieľov, no jednoznačne tiež potrebujeme odsúhlasiť rozpočet. Doteraz sa tento krok nepodarilo uskutočniť a to veľmi ľutujem. To, čo naozaj potrebujeme, je diskusia o zdrojoch finančných prostriedkov pre európsky rozpočet. Nepotrebujeme napríklad uhlíkovú daň a daň z finančných transakcií presne na to, aby sme zabránili ukladaniu ďalšej daňovej záťaže na našich občanov a zároveň položili transparentný základ pre európsky rozpočet?

Čo sa týka príjmov, všetci hovoria, že v našej poľnohospodárskej politike už jednoducho nesmieme robiť ďalšie chyby, a to najmä po štúdii o kontrole stavu, a že musí byť šetrnejšia k životnému prostrediu a udržateľnejšia. Doteraz neboli v tejto veci spomenuté žiadne návrhy. Pokiaľ ide o štrukturálne fondy, ak hovoríme o klimatickej politike, potom je očividne zrejmé, že musíme zmeniť aj svoju štrukturálnu politiku a že ak máme brať spoločné ciele v oblasti zmeny klímy vážne, musí sa táto politika stať udržateľnejšou.

To platí aj o všetkých našich cieľoch v oblasti politiky vzdelávania, ktoré predstavujú stratégiu EÚ do roku 2020. Alebo sa pozrime na našu politiku v oblasti výskumu. Ak chceme iným spôsobom podnietiť talenty v Európe a viac investovať do inteligencie a vzdelania, potom to musia odrážať budúce finančné výhľady. Podobne, ak chceme zohrávať zodpovednú úlohu v zahraničnej politike a v oblasti predchádzania krízam, aj to musí odrážať európsky rozpočet. Hoci si teraz všetci uvedomujeme, že členské štáty sú zodpovedné za znižovanie svojho dlhu, na európskej úrovni sa musíme dohodnúť na našich spoločných globálnych záujmoch vo svete a musia to odrážať naše ďalšie finančné výhľady. Už by sme nemali márniť čas, lebo na starých štruktúrach sme už premárnili roky. Z tohto dôvodu naliehavo potrebujeme uskutočniť túto revíziu, aby sme skutočne dokázali určiť nové priority.

  Jacek Włosowicz, v mene skupiny ECR. – (PL) Rozpočtové výhľady na roky 2007 – 2013, ktoré Európsky parlament prijal v roku 2006, sú nepochybne úspechom celej Únie. Hovorím úspechom, lebo finančný rámec stanovený na šesť rokov je ďalším krokom smerom k ešte väčšej integrácii jednotlivých členských štátov. Nemusím všetkým pripomínať význam politiky súdržnosti – najmä pokiaľ ide o vnútorné záležitosti Európskej únie –, ktorá do značnej miery pomáha zvyšovať životnú úroveň, a to najmä v 12 nedávno prijatých členských štátoch. Nesmieme, samozrejme, zabúdať ani na fondy určené na rozvoj konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva či na finančné prostriedky poskytované poľnohospodárom.

V uplynulom čase sa čoraz viac hovorí o prideľovaní väčšieho množstva prostriedkov okrem iného na podporu inovácie a rozvoja ekologických technológií. Toto sú pre hospodárstvo Únie nepochybne dôležité otázky najmä počas krízy. Takéto vyhlásenia však v krajinách, ako je Poľsko, vyvolávajú veľké znepokojenie, pretože existuje skutočné nebezpečenstvo, že sa bude znižovať objem prostriedkov, ktoré má k dispozícii politika súdržnosti, pričom politika súdržnosti je v zásade jedným zo základov Európskej únie. Preto by sme mali urobiť všetko preto, aby sme zabezpečili, že politika Únie nestratí svoj najdôležitejší prvok.

Hoci uznávame a chápeme rozdiely medzi regiónmi, musíme sa všemožne snažiť o zmiernenie negatívnych rozdielov a hrubého sociálneho nepomeru. Na medzinárodnej scéne bude uznávaná len Európa rovnakých príležitostí a len tá sa stane významným partnerom najdôležitejších politických a hospodárskych veľmocí dnešného sveta.

Mám preto otázku, či je možné, aby revízia viacročného finančného rámca ovplyvnená súčasnými finančnými a hospodárskymi problémami mohla porušiť jednu zo základných zásad európskej solidarity a zasiahnuť členské štáty, ktoré do štruktúr Únie patria najkratší čas.

  Marta Andreasen, v mene skupiny EFD. – Vážená pani predsedajúca, revízia viacročného finančného rámca prichádza v čase vážnej hospodárskej a finančnej krízy v Európe. Nie sme preto v pozícii, aby sme splnili požiadavky Lisabonskej zmluvy a stratégie EÚ do roku 2020.

Predseda Európskej komisie urobil dramatické vyhlásenie, že ak sa v Grécku, Španielsku a Portugalsku nepodniknú nutné kroky na riešenie dlhovej krízy, môže tam zaniknúť demokracia. Myslí si niekto, že tieto krajiny sú v situácii, keď sú schopné financovať zvýšený rozpočet EÚ? Myslí si niekto, že ostatné členské štáty sú v situácii, keď dokážu vykúpiť tieto krajiny a okrem toho financovať zvýšenie rozpočtu EÚ? Odpoveď na obidve otázky znie „nie“. V tomto bode budeme musieť urobiť niektoré ťažké rozhodnutia, ktoré umožnia zníženie rozpočtu EÚ. Je načase, aby sme sa zbavili programov, ktoré sa neukázali ako účinné a z ktorých mnohé sú zahrnuté v súčasnom rozpočte EÚ.

  Daniël van der Stoep (NI). - (NL) Vážená pani predsedajúca, pred nejakým časom som Rade a Komisii položil otázky na ústne zodpovedanie o tomto nariadení a o viacročnom finančnom rámci. Týkali sa najmä navrhovaného článku 8 ods. 3 tohto nariadenia a rozsudku Európskeho súdneho dvora zo 6. mája 2008 vo veci C-133/06. Rada sa vyjadrila, že na nariadení stále pracuje, a preto by som chcel vedieť, či už zaujala pozíciu k článku 8 ods. 3.

Komisia na druhej strane hovorí, že toto nariadenie a teda aj článok 8 ods. 3 nemá druhý právny základ a v tejto súvislosti odkazuje na článok 312 Lisabonskej zmluvy. Mohla by sa k tomuto bodu Komisia vyjadriť podrobnejšie? Doteraz sa jej ešte nepodarilo presvedčiť ma. Podľa mňa evidentne existuje druhý právny základ, keďže sa vôbec nespomína jednomyseľnosť Rady, ktorú požaduje článok 312 ods. 2. Podľa mňa teda vzniká nezákonný rozhodovací proces, ktorý zakazuje spomínaný rozsudok Európskeho súdu. Okrem toho by som chcel zdôrazniť, že tzv. premosťovaciu klauzulu z článku 312 ods. 2 v každom prípade zablokoval v novembri 2009 holandský parlament a nemôže predstavovať alternatívu.

  Salvador Garriga Polledo (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, vítam tu Radu aj pána komisára.

Chystáme sa zmeniť ťažisko. V návrhu rozpočtu na rok 2011 sa v stratégii do roku 2020 uvádza 58 miliárd EUR alebo približne 40 % určených na financovanie siedmych vlajkových lodí, ako ich nazýva Komisia. V návrhu rozpočtu na rok 2011 sa však hovorí o 85 % určených na súdržnosť a prírodné zdroje.

V stratégii do roku 2020 vyjadrenej formou návrhu rozpočtu na rok 2011 Komisia navyše nikde nepoužíva slovo „súdržnosť“ či slovo „poľnohospodárstvo“. Znamená to, že v rozpočte budú sivé oblasti a prekrývanie, lebo podľa mňa si každý myslí, že súdržnosť a poľnohospodárska politika by mali byť zahrnuté do stratégie do roku 2020. Prinesie to napätie medzi členskými štátmi a tak, ako to bolo doteraz, prinesie to aj neoficiálne návrhy, ktoré sa zrazu objavia, sú skritizované a následné sa skryjú a už sa nespomenú.

Pán komisár, aj Rada prijala nové záväzky mimo súčasného viacročného finančného rámca, ako sú potravinový nástroj, Galileo, program hospodárskej obnovy, medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor, finančný dohľad a plán finančnej stabilizácie, ktoré nás odvádzajú ďaleko od viacročného finančného rámca, ktorý sme prijali v decembri 2005.

Potrebujeme, aby ste nám objasnili, či bude po prvé možné financovať všetky tieto vlajkové lode bez poškodzovania poľnohospodárskej politiky a politiky súdržnosti a či budeme musieť čeliť kráteniu tradičných politík v záujme financovania nových priorít, ktoré nám Rada predkladá. Osobitný výbor pre ďalší viacročný finančný rámec začne pracovať v júli tohto roka.

Pán komisár, potrebujeme revíziu, ktorá – ako som spomínal kolegovi poslancovi, ktorý teraz opustil sálu – nemusí znamenať zvyšovanie potrebných prostriedkov, ale ich možnú reorganizáciu. Pán komisár, túto revíziu potrebujeme presne na to, aby sme mohli zriadiť tento osobitný výbor v čase prípravy finančnej revízie.

  Andrea Cozzolino (S&D). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, hospodárska, sociálna a finančná kríza, ktorú zažívame uplynulých pár mesiacov a rokov, nová Lisabonská zmluva s novými právomocami a úloha, ktorú sme si uložili vo forme stratégie EÚ do roku 2020, si vyžadujú mobilizáciu veľkého množstva nových finančných prostriedkov.

Paradox, ktorého sme svedkami aj počas tejto rozpravy, spočíva v tom, že Komisia aj Rada, zdá sa, práve teraz mlčia a nie sú schopné rozhodnúť sa a voliť možnosti. Vieme však, že ak sa chceme vymaniť z tejto ťažkej hospodárskej a sociálnej fázy, ak chceme v nasledujúcich rokoch riešiť najdôležitejšie otázky, ako sú životné prostredie, rozvoj politiky súdržnosti a poľnohospodárstva, musíme výraznejšie investovať do Európy a jej funkcie – jej základnej funkcie, ktorou je jej rozpočet.

Preto sa nesmieme báť diskutovať, a to dokonca ani v čase rozpočtových obmedzení, o myšlienke výraznejších investícií do zdrojov a nájsť silu a schopnosť rozvinúť diskusiu o otázke zvyšovania prostriedkov a účinnejšieho a pružnejšieho využívania prostriedkov. Toto je naša úloha.

  Martin Ehrenhauser (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, túto revíziu naliehavo potrebujeme. Už pár rokov mešká a pre toto meškanie sa Európska komisia, samozrejme, zamotáva do jednej politickej skutočnosti za druhou. Zmeny, ktoré so sebou priniesla Lisabonská zmluva, je teraz jednoznačne potrebné vnímať aj z hľadiska finančnej a hospodárskej krízy.

Keďže pán komisár opakovane hovorí, že by sme si teraz mali stanoviť politické ciele a priority, môžem mu povedať, čo by podľa mňa malo byť našou prioritou: sú ňou úspory, konkrétne úspory administratívnych výdavkov z okruhu 5.

Sme v situácii, keď nepoznáme presný rozsah administratívnych výdavkov Európskej únie. Administratívne výdavky agentúr EÚ, decentralizovaných agentúr, nepatria do okruhu 5. To ma privádza k mojej otázke. Ako zabezpečíte, aby sme v našich administratívnych výdavkoch konečne dosiahli transparentnosť? Čo konkrétne sa chystáte spraviť, aby ste zabezpečili výrazné zníženie týchto výdavkov?

  José Manuel Fernandes (PPE). – (PT) V uznesení o rozpočte na tento rok Parlament odsúhlasil možnosť predĺžiť viacročný finančný rámec na roky 2007 – 2013 až do rokov 2015 – 2016. Všetci si uvedomujeme, že v snahe mať pod kontrolou deficit a znižovať verejný dlh obmedzujú členské štáty investície. To znamená, že uplatňovanie fondov EÚ sa ešte viac oneskorí. Tieto prostriedky sú však nevyhnutné pre sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť.

Sú preto Komisia a Rada ochotné tak ako Parlament predĺžiť viacročný finančný rámec na roky 2015 – 2016? Musíme prekonať problémy, ktoré prinášajú globalizácia, starnúce obyvateľstvo a zmena klímy. Som si istý, že o zavedení stratégie EÚ do roku 2020 sa rozhodujeme správne a že budeme hájiť zamestnanosť, kvalitu života a náš sociálny model. Ako sa nám však podarí zvýšiť rozpočet Európskej únie, aby sme si mohli poradiť s týmito investíciami? V roku 2009 bol prebytok viac ako 2,2 miliardy EUR. Sú Komisia a Rada ochotné použiť tieto prebytočné finančné prostriedky z rozpočtu EÚ na posilnenie rozpočtu na budúci rok alebo na vytvorenie fondu na financovanie priorít EÚ?

Ako by postupovali vo vzťahu k Parlamentu, pokiaľ ide o stanovenie priorít EÚ? Radia jasne stupňovať priority EÚ, aby sme sa mohli rozhodnúť, transparentne a súhlasne, čo chceme podporiť konkrétnou formou a finančnou podporou a čo podporujeme výslovne len z politického hľadiska. Bude to však mať nejaký vplyv na rozpočet?

  Estelle Grelier (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, je škoda, že európsky rozpočet, ktorý by mal byť symbolom solidarity a vôle konať spoločne, sa stal nepružným nástrojom, ktorému občania nerozumejú, ktorý zaostáva za očakávaniami európskej spoločnosti a ktorý nie je možné použiť na boj proti sociálnym následkom krízy.

Z tohto hľadiska neprejde jediný deň bez toho, aby médiá či vysoko postavený politik nehovorili o potrebe silnejšieho európskeho rozpočtu. Napätie medzi príjmami, ktoré sú príliš skromné a príliš závislé od príspevkov členských štátov, a prostriedkami, ktoré Únia potrebuje vynaložiť na naštartovanie rastu, narastá. V návrhu rozpočtu na rok 2011 Komisia napríklad jednoducho predstavuje manévrovacie rozpätie vo výške 50 miliónov EUR na podporu nových projektov spojených so zamestnanosťou a konkurencieschopnosťou podnikov, ktoré predstavujú najvyššie priority. Revízia finančného rámca preto pre budúcnosť Únie predstavuje vážnu výzvu, ak chceme, aby sa Únia stala skutočným politickým a hospodárskym vodcom a predovšetkým aj aktérom, ktorý v čase, keď takmer 25 miliónov občanov trápi nezamestnanosť, stojí bližšie k svojim občanom.

  Lambert van Nistelrooij (PPE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, rozprava, ktorá nasledovala po otázke pána Bögeho, v skutočnosti nepriniesla veľa ovocia. Plánovaná revízia v polovici obdobia sa neuskutočnila a navyše to, čo sa sľubuje teraz, je veľmi biedne. Vzhľadom na túto situáciu sa musí do riadenia vecí zapojiť aj Parlament. Chcel by som vysloviť tri návrhy.

Po prvé, ak nie sú k dispozícii ďalšie prostriedky, musíme jednoducho zmeniť priority v rámci rozpočtov. Musíme sa dôkladne pozrieť na to, kde v oblasti poľnohospodárstva a Kohézneho fondu sa nachádzajú veľké sumy finančných prostriedkov a oveľa viac ich smerovať do nevyhnutných aspektov, ako sú dohody o stratégii EÚ do roku 2020.

Po druhé, ako už naznačil pán komisár, musíme zaviesť väčšiu pružnosť. Bez pružnosti by sa nám nikdy nepodarilo získať finančné prostriedky na plán obnovy v súvislosti s krízou. Musíme zintenzívniť hľadanie oblastí, v ktorých zostávajú rezervy, príležitostí na odlišné použitie finančných prostriedkov.

Po tretie musíme inovovať. Príkladom je presun finančných prostriedkov zo siedmeho rámcového programu pre výskum do Európskej investičnej banky (EIB). Tieto finančné prostriedky sa potom použili na poskytovanie podriadených pôžičiek podnikateľskej komunite a univerzitám, čím v tomto čase krízy výrazne podnietili investície v nachádzajúcich rokoch.

Chcela by som vedieť, ako sa k tejto veci staviate vy, aké má byť prepojenie medzi obsahom a finančnými prostriedkami. Ešte posledná myšlienka. Hádam by ste mohli podporiť myšlienky, ktoré tak často zaznievajú v tomto Parlamente.

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážená pani predsedajúca, chcela by som poďakovať svojmu kolegovi, pánovi Reimerovi Bögemu, za tieto otázky a túto rozpravu o rozpočte.

Dnes sme hlasovali o rozpočte na rok 2011 a všetci vieme, aké ťažké bolo manévrovať v rámci veľmi úzkych rozpätí v rozpočte. Vieme tiež, že sa mala uskutočniť revízia rozpočtu v polovici obdobia. Čo sa týka pracovného dokumentu Komisie, ktorý som čítala, chcela by som sa opýtať, v akom štádiu je teraz. Viem, že trochu odbočím od témy, ale má Komisia v úmysle ďalej diskutovať o niektorých myšlienkach, ktoré obsahuje? Znepokojujú ma najmä postoje k výdavkom v poľnohospodárstve a pokusy o prenesenie tejto politiky na vnútroštátnu úroveň.

Iní, samozrejme, spomínali situáciu v rozpočtoch členských štátov a vo vládach členských štátov, ako aj obavy v súvislosti s hľadaním ďalších finančných prostriedkov v čase, keď všetky naše členské štáty majú finančné a hospodárske problémy. Ak však chceme mať z Európy viac, vyžaduje si to viac prostriedkov. Myslím si, že jeden z veľkých problémov, ktoré máme v tomto Parlamente, spočíva v tom, že sme dostatočne nehovorili o význame rozpočtu Európskej únie a o tom, aká je jeho úloha.

Ak si spomínate, počas dnešného hlasovania sme hlasovali o fonde na prispôsobenie sa globalizácii. Keď majú občania ťažkosti, či už v dôsledku povodní alebo krízy na pracovnom trhu, obracajú sa na Európsku úniu s prosbou o podporu a so žiadosťou o rozpočtovú podporu. To zabezpečuje solidaritu Európskej únie, teda niečo, čo nie je možné doceniť. Myslím si, že na to musíme myslieť.

Ak budeme naďalej merať a počítať eurá a nepozerať sa na to, čo sa v Európskej únii snažíme vytvoriť, myslím, že oklieštime svoju víziu o budúcnosti toho, čo si všetci na Európskej únii ceníme. Po týchto slovách je azda vhodné použiť obraz koláča, to, že ľudia rozpočet Európskej únie vidia v podobe koláča. Ak naň budeme klásť viac požiadaviek, no nezvýšime množstvo prostriedkov, budeme musieť krájať čoraz tenšie kúsky.

  Giovanni La Via (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, dámy a páni, revízia viacročného finančného rámca je proces nevyhnutný pre budúcnosť Únie.

V súlade s Lisabonskou zmluvou sa na úroveň EÚ presúva súbor nových úloh a tieto úlohy si vyžadujú zdroje. Pokiaľ však ide o súčasný viacročný finančný rámec a o znížené rozpätia v rámci rôznych okruhov, nemyslím si, že budeme schopní financovať nové úlohy, ktoré nám ukladá zmluva.

Počas hospodárskej krízy, akú teraz prežívame, je nepravdepodobné, že členské štáty zvýšia svoje príspevky. Môžeme však preskúmať súčasný hospodársky rámec. To znamená, že sa môžeme zaoberať tým, ako čo najlepšie využiť zdroje, ktoré máme k dispozícii. V tejto súvislosti potom musíme znovu preskúmať nový viacročný finančný rámec, lebo alternatíva, ktorou je skryť hlavu do piesku a tváriť sa, že nevidíme problém, sa mi nevidí ako najlepšia stratégia riešenia tejto situácie.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Pán komisár, máte pravdu v tom, že viacročný finančný rámec na roky 2007 – 2013 a jeho revízia musia odrážať politickú víziu a my musíme nájsť odvahu chopiť sa tejto novej politickej vízie. Stratégia EÚ do roku 2020 musí tvoriť základ revízie viacročného finančného rámca a budúcich finančných výhľadov.

Hospodárska a finančná kríza, žiaľ, vplýva na rozpočet EÚ aj na vnútroštátne rozpočty. Musíme riešiť aj sociálnu krízu, ktorá vznikla v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy. Revízia viacročného finančného rámca v polovici obdobia vytvára vhodný priestor na hospodársku obnovu Európskej únie.

Chcem spomenúť predovšetkým rozvoj dopravnej infraštruktúry a energetickej účinnosti budov. Len v apríli 2009 sme pozmenili a doplnili nariadenie tak, aby mohli všetky členské štáty získať 4 % z vyčlenených prostriedkov fondu EFRR určených na energetickú účinnosť v obytných domoch a na výstavbu sociálneho bývania. Začala už Komisia spolu s členskými štátmi upravovať operačné programy tak, aby ich prispôsobila situácii a zvýšila mieru čerpania európskych fondov?

  Edit Herczog (S&D). – Vážená pani predsedajúca, pán komisár, myslíte si, že Lisabonská zmluva je pre náš Parlament najväčším politickým úspechom? Ja áno. Súhlasíte s tým, že nové právomoci Lisabonskej zmluvy sú naším najlepším nástrojom na modernizáciu nášho hospodárstva? Ja áno. Myslíte si, že to je spôsob, ako získať pracovné miesta a dosiahnuť rast? Ja áno. Ak sú vaše odpovede kladné tak ako moje, potom sa musíme zhodnúť na tom, že riadiť širší finančný rámec a zabezpečovať finančné prostriedky na dosiahnutie cieľov stanovených v Lisabonskej zmluve musí byť pre tento Parlament a tiež pre Radu a Komisiu prioritou číslo jeden.

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, myslím si, že pán komisár na začiatku povedal, a mal pravdu, že sa musíme poučiť z finančnej krízy a urobiť opatrenia, ktoré zaistia, že sa už nezopakuje.

Má v tom úplnú pravdu a Lisabonská zmluva nám zjavne poskytuje väčšiu kontrolu nad týmito situáciami, lebo to, z čoho sa v nedávnej minulosti môžeme skutočne poučiť, je, že politiky a politici nemali situáciu pod kontrolou, že sme dovolili bankárom, regulátorom a ratingovým agentúram, aby si robili, čo chcú, a teraz vidíme, kde sme sa následkom tohto dostali.

Musíme sa postarať o to, aby sa to už nestalo, a ako politici, a to predovšetkým tu v Európskej únii, musíme prevziať kontrolu, lebo to máme mať pod kontrolou, a všetci ostatní by mali nasledovať až za nami, dodržiavať zákon a zabezpečovať, aby sa dennodenne uplatňovali správne postupy.

  Luis Espadas Moncalvillo, úradujúci predseda Rady. – (ES) Vážená pani predsedajúca, chcel by som reagovať na niektoré z prejavov – nie na všetky, lebo ich bolo veľmi veľa, no na niektoré z nich by som chcel stručne reagovať.

Konkrétne pánovi Lewandowskému by som chcel povedať, že súhlasím s tým, že v tomto čase hospodárskej neistoty a ťažkostí by členské štáty a samotná Európska únia mali použiť všetky dostupné prostriedky na boj proti nezamestnanosti a na to, aby sme sa v čo najkratšom čase vymanili z krízy.

Pánovi Marinescuovi chcem povedať, že usmernenia Rady skutočne uvádzajú, že posilnenie služby pre vonkajšiu činnosť nepovedie k zvýšeným nákladom. Inak povedané, za žiadnych okolností by to nemalo znamenať väčšie výdavky a vynakladanie väčšieho množstva prostriedkov na tento účel, ale mala by sa zachovať rozpočtová neutralita.

Pani Gardiazábalovej Rubialovej by som chcel povedať, že súčasný rozpočtový rámec poskytuje dostatočné nástroje flexibility na pokrytie niektorých iniciatív, ktoré spomínala, a že rozpočet Európskej únie nevykazuje deficit, no, samozrejme, dostáva príspevky z členských štátov a najmä z hrubého národného dôchodku. Ľahko si vieme predstaviť, že intenzívnejšie využívanie týchto zdrojov by zhoršilo situáciu, ktorej čelia jednotlivé členské štáty a ktorá je, ako všetci vieme, v súčasnosti veľmi chúlostivá. Využívanie tohto nástroja na zvýšenie rozpočtu EÚ by preto bolo v rozpore s krízovou situáciu, v ktorej sa nachádzame.

Táto východisková pozícia však neznamená, že ak počas tohto plánovacieho obdobia vzniknú alebo sa vyskytnú mimoriadne okolnosti, ako sa to niekoľkokrát stalo v minulosti, nebude možné uvažovať nad revíziou. Tá sa však môže uskutočniť až po zvážení ostatných možností financovania.

Pani Trüpelovej by som rád povedal, že navonok sa naozaj môže zdať, že Komisia poukazuje na to, že Rada presne neuvádza potreby či to, akou cestou je potrebné sa vydať, aby mohlo dôjsť k zmene finančného rámca a že Rada zase od nej žiada dokument, ktorý by jej slúžil ako podklad na začatie tejto revízie. Skutočnosť je však taká, že sa všetci nachádzame vo veľmi zložitej makroekonomickej situácii, ako som už hovoril, ktorá si vyžaduje dve veci: po prvé klásť riešenie problémov na vnútroštátnej úrovni na prvé miesto a po druhé udržiavať snahy EÚ zahrnuté v súčasnom finančnom rámci bez zmien, až kým nebudeme mať dostatočne zdokumentovanú a odsúhlasenú štúdiu.

Pokiaľ ide o pána Włosowicza, chcel by som zdôrazniť, že ho podporujem v obhajobe politiky súdržnosti. Rada túto politiku vždy obhajovala ako emblém Európskej únie a priestor na dosahovanie cieľov súdržnosti, ktoré si EÚ stanovila. Mali by ste preto vedieť, že Rada bude túto politiku vždy plne podporovať.

Pani Andreasenovej by som chcel povedať, že s ňou súhlasím v tom, že v súčasnej situácii nie je možné zvyšovať prostriedky EÚ. Preto, ako som spomínal vo svojom prvom príhovore, musíme prostriedky využívať tak, že zmeníme priority a prerozdelíme vyčlenené prostriedky spôsobom, ktorý bude zabezpečovať čoraz väčšiu účinnosť výdavkov a dosahovanie našich cieľov čo najrozumnejším spôsobom.

To v nijakom prípade neznamená, že tu vzniká riziko straty demokracie v niektorých krajinách, ktoré ste spomenuli, a preto si myslím, že by sme mali vylúčiť čo i len možnosť, že takéto riziko vznikne, aj keby bola veľmi malá.

Pokiaľ ide o pána van der Stoepa, chcel by som povedať, že sa chystáme navrhnúť, aby sa preskúmala možnosť pružnosti v nariadení o finančnom rámci.

Pánovi Cozzolinovi chcem povedať, že môj postoj je rovnaký, aký som vyjadril predtým, t. j. že v súčasnej situácii bude pre členské štáty, ktoré vynakladajú značné úsilie na zníženie deficitu, ťažké vložiť do rozpočtu Európskej únie viac prostriedkov.

Pánovi Ehrenhauserovi chcem povedať, že sa chystáme určiť priority okruhu 5 a prerozdeliť ho, nakoľko to len bude možné, a tiež ho zmenšiť alebo obmedziť prídel finančných prostriedkov, ak to negatívne neovplyvní kontrolu či rozumné a účinné prideľovanie finančných prostriedkov na výdavky. Toto opatrenie je teda súčasťou všeobecného posunu k pružnosti a určovaniu priorít, o ktorom som už hovoril.

Pánovi Fernandesovi musím povedať, že za žiadnych okolností neuvažujeme o odklade viacročného finančného rámca na neskôr. Práve naopak. Veci napredujú normálne a nový finančný rámec bude prijatý v primeranom čase.

To isté poviem aj pani McGuinessovej. Momentálne nie je vzhľadom na nedostatok, zhoršujúcu sa hospodársku situáciu a ťažkosti, ktoré prežívajú mnohé krajiny, možné vyčleniť viac prostriedkov, a preto sa musíme snažiť nájsť spôsob, ako tieto prostriedky využívať lepšie.

Tiež by som rád povedal, a tým reagoval na ďalšieho rečníka, že rozpočet EÚ už podstúpil úpravy, ktoré mu umožnili reagovať na krízu, a tvárou v tvár tejto novej situácii, ktorá vznikla počas uplynulých dvoch rokov, nezostal stagnovať a že reagoval aj na potreby, ktoré sa vyskytli v sociálnej oblasti. Toto sa napríklad stalo v prípade Plánu hospodárskej obnovy Európy.

Na záver chcem dodať, že zvyšné pripomienky poslancov posuniem Rade, a chcel by som im za ich prejavy poďakovať osobne aj v mene Rady.

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval poslancom a poslankyniam za ich príspevky. Keď tak počúvam vaše pripomienky, jasne počujem, že sa prikláňajú k revízii, ktorá vo vašom chápaní znamená nové prostriedky na financovanie nových úloh. Na druhej strane počujem aj obavy týkajúce sa dosahov súčasnej finančnej krízy, ktorá si vyžaduje výrazné znižovanie verejných výdavkov v členských štátoch.

Revízia, ktorá už nie je revíziou v polovici obdobia, keďže sa po dohode s dvomi nástrojmi rozpočtovej moci odložila na neskôr, vyvolala množstvo otázok. Uskutoční sa v septembri a bude zahŕňať vyčíslenie nových vlastných prostriedkov možných kandidátov, ktoré by mali nahradiť vnútroštátne príspevky, ktoré doteraz dominovali. Nepôjde až tak o odbornú ako o politickú správu týkajúcu sa aj dôsledkov Lisabonskej zmluvy, ktorú silne podporuje pani Herczogová. Myslím si, že Lisabonská zmluva by sa nemala spájať len s ďalšími administratívnymi výdavkami, ako sa to deje dnes, ale mala by dokázať, že ponúka pridanú hodnotu, a to nielen v súvislosti s novými funkciami a novým typom administratívnych výdavkov, ktoré majú daňoví poplatníci Európskej únie obyčajne v najmenšej obľube.

Čo sa týka článku 8 ods. 3, ktorý Rada odstránila, pružnosť máme obhajovať tak či onak. Tento záver jasne vyplýva z nášho zmierovacieho konania, ktoré prebieha od roku 2007. Pán Garriga Polledo vymenoval niekoľko hlavných úloh. Nejde tu o agentúry pre dohľad, ale najmä o projekty ITER, Galileo a iné rozsiahle projekty, ktoré je ťažké vložiť do súčasného viacročného rámca. Máme však číselné výpočty. V prípade projektu ITER je veľmi jasné, čo nastane v rokoch 2012 – 2013. Skôr, ako však budeme túto potrebu rozpočtovať, potrebujeme dlhodobý záväzok na hľadanie riešenia.

Pokiaľ ide o administratívu, pánovi Ehrenhauserovi nemôžem v súvislosti s transparentnosťou sľúbiť úplné odpovede, môžem však sľúbiť, že Komisia berie nulový nárast veľmi vážne. Do roku 2013 nevzniknú žiadne ďalšie funkcie. Takto chápem sebadisciplínu, ktorá je v čase krízy potrebná. Nemôžem plne zodpovedať ani otázky o tom, ako sa má v súčasnom režime narábať s prebytočnými prostriedkami, no môže to byť predmetom diskusie o pravidlách pre ďalšie finančné výhľady.

Pani McGuinnessová sa pýtala na pracovný dokument. Ten je už zabudnutý, pasé, neexistuje! V októbri a novembri by sa mali objaviť nové dokumenty týkajúce sa dvoch rozsiahlych oblastí výdavkov – súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky – a mali by mať iný charakter než dokument, ktorý prenikol na verejnosť, tzv. pracovný dokument.

Teším na spoluprácu na ďalších krokoch. Kalendár veľmi jasne hovorí o lisabonskom balíku, o ktorom sa bude v Parlamente hlasovať v novembri, a o možnom vyvrcholení zmierovacieho konania. Hlasovanie bude vlastne v októbri a zmierovacie konanie v novembri.

  Reimer Böge, autor. – (DE) Vážená pani predsedajúca, prepáčte, no keďže máme do ďalšieho bodu niekoľko minút, chcel by som len vysloviť dve záverečné pripomienky.

Na základe niektorých argumentov, ktoré predložilo úradujúce predsedníctvo, si uvedomujem ťažkú situáciu členských štátov. Odpovede Rady však ešte stále plne neodrážajú nevyhnutné potreby a rozpočtové úlohy, ktoré čakajú Európsku úniu ako celok, ani jej budúce smerovanie. Preto musíme spolupracovať.

Z odpovedí pána komisára vyplýva, že na pár centimetrov pootvoril dvere pre ďalšie rozhovory a my sa teraz budeme snažiť vložiť do týchto dverí nohu. Výbor pre rozpočet preto predloží predbežnú správu o postupe schvaľovania revízie viacročného finančného rámca na základe článku 81 rokovacieho poriadku, aby plénum mohlo dostať mandát na rokovania pre ďalšie rozhovory v septembri.

Rozprava sa skončila (článok 149).

  Georgios Stavrakakis (S&D) , písomne. – (EL) Lisabonská zmluva stanovuje pre EÚ nové priority, kým stratégia EÚ do roku 2020 obsahuje ambiciózne ciele pre odvetvia nevyhnutné pre budúcnosť EÚ, ktoré menia údaje, na ktorých je založený súčasný viacročný finančný rámec. Dôležitejšie však je to, že dôsledky súčasnej hospodárskej krízy, ktoré ešte stále úplne nechápeme a ktoré ďalej rastú, poukazujú na to, že problémy, na ktoré musíme reagovať, sa z roka na rok prudko menia a ak majú byť naše politiky účinné, vyžaduje si to zmeny na niekoľkých úrovniach. Všetci však vieme, že žiadna nová politika, iniciatíva či program, ktoré vypracuje EÚ, sa nemôže uskutočniť bez potrebných prostriedkov. Rozpätia súčasného viacročného finančného rámca sú veľmi úzke, povedal by som dokonca dusivé, a do nasledujúcich rokov nenechávajú žiadny priestor na manévrovanie. Napríklad podľa rozpätí z hláv 1a a 4 sa nemôžu plniť nepredvídané požiadavky. Naliehavo preto potrebujeme revidovať súčasný viacročný finančný rámec tak, aby zabezpečoval prostriedky nevyhnutné na to, aby mohla EÚ plniť svoje záväzky a reagovať na zvýšené požiadavky európskych občanov. Mrhaním času mrháme príležitosťami.

(Rokovanie bolo prerušené o 18.55 hod. a pokračovalo o 19.05 hod.)

Písomné vyhlásenia

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
Podpredseda

15. Hodina otázok (otázky pre Komisiu)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hodina otázok (B7-0307/2010).

Nasledujúce otázky sú určené Komisii.

Prvá časť

Otázka č. 20, ktorú predkladá Laima Liucija Andrikienėová (H-0291/10)

Vec: Konanie a výsledok komunálnych volieb v Bielorusku

V Bielorusku sa koncom apríla 2010 konali voľby do miestnych samospráv. Podľa viacerých správ došlo k narušeniu zásad a postupov demokratických volieb. Hoci sa malo v miestnych samosprávach obsadiť viac než 21 000 miest, nastúpilo len zhruba 360 opozičných kandidátov proti provládnym kandidátom.

Aký postoj zaujíma Komisia voči spomenutým voľbám? Došlo k zlepšeniu demokratických štandardov v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami? Aké je stanovisko Komisie v súvislosti s pretrvávajúcim porušovaním ľudských práv v tejto krajine? Ako Komisia hodnotí politickú situáciu a situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami v roku 2011?

  Štefan Füle, člen Komisie. – V reakcii na dôležitú a aktuálnu otázku od pani Andrikienėovej si dovolím povedať, že Komisia si plne uvedomuje všetky porušenia demokratických zásad a postupov, ktoré nahlásili mnohé mimovládne organizácie v súvislosti s komunálnymi voľbami v Bielorusku. Vedúci predstavitelia misie Európskej únie v Minsku tiež poukázali na rozpory a nezrovnalosti, najmä pri sčítaní hlasov.

Už pred voľbami bol pozmenený a doplnený volebný zákon Bieloruska. Podľa stanoviska Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva OBSE, ktoré bolo vydané 3. júna 2010, to predstavovalo, citujem: „krok k odstráneniu niektorých chýb“ vo volebnom zákone. Podľa správy však nie je pravdepodobné, že tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vyriešia obavy, podľa ktorých volebný zákon ani naďalej nie je schopný zabezpečiť skutočne demokratické voľby.

Z tohto dôvodu plánujem počas svojej návštevy v Minsku v júli jasne oznámiť úradom, že je potrebné dosiahnuť pokrok v mnohých oblastiach, ktoré sú kľúčové pre demokratizáciu, ak Bielorusko berie obnovenie vzťahov s Európskou úniou vážne.

Jednou z týchto oblastí sú volebné zákony, ktoré predstavujú jedno z najzreteľnejších kritérií demokratických štandardov. V tomto ohľade budem naliehať na Minsk, aby pokračoval v súčinnosti s postupom OBSE na reformu volebného zákona pred ďalšími prezidentskými voľbami. Počas prípravy na tieto voľby bude Komisia venovať zvýšenú pozornosť aj ostatným kľúčovým aspektom demokratizácie, najmä slobode zhromažďovania pre médiá, mimovládne organizácie a občiansku spoločnosť, vo všeobecnosti všade tam, kde za posledný čas nebol zaznamenaný žiadny pokrok.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – (LT) Veľmi pekne vám ďakujem za odpoveď, ale mám ešte ďalšiu otázku. Svet na udalosti v Bielorusku reaguje rôznymi spôsobmi. Americká vláda sa 8. júna rozhodla predĺžiť finančné sankcie voči vysokopostaveným bieloruským úradníkom vrátane prezidenta Alexandra Lukašenka, o ďalší rok. Podľa mňa je to reakcia na nedemokratické komunálne voľby v Bielorusku a rada by som si vypočula vaše hodnotenie. Okrem toho, plánuje Európska únia vykonať podobné kroky v reakcii na porušovanie občianskych, politických a iných ľudských práv v Bielorusku? Inými slovami, aké stanovisko plánuje zaujať Európska únia?

  Štefan Füle, člen Komisie. – V minulosti sme skúšali politiku aktívneho angažovania sa, ako aj politiku izolácie a, úprimne povedané, ani jedna z týchto politík nefungovala dokonale. Ani jedna nám nepomohla dosiahnuť to, čo sme chceli vo vzťahu s Bieloruskom. Teraz sa pokúšame ustanoviť základ pre niečo, čo by som nazval kritické partnerstvo. Komisia pracuje na spoločnom dočasnom pláne, ktorý by som označil ako rámec pre dobré aj zlé časy vo vzťahu medzi Európskou úniou a Bieloruskom. Plán poskytuje rámec pre pokrok v demokratizácii a postupné zapojenie zo strany Európskej únie. O správu sa podelíme s Európskou radou a, samozrejme, s Európskym parlamentom. Pevne verím, že je to najvhodnejšia reakcia na porušovanie ľudských práv v Bielorusku, ktorých sme svedkami.

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Pán Füle, chcel by som vám poďakovať za túto informáciu. Musím však upozorniť na dva problémy. Po prvé, čoskoro plánujete návštevu Bieloruska a my máme mimoriadnu požiadavku týkajúcu sa národnostných menšín. Situácia je taká, že bieloruskí občania často pochádzajú z veľmi odlišných národnostných skupín. Problém sa týka zaobchádzania s bieloruskými občanmi poľského pôvodu. Po druhé, žiadame, aby sa vo všetkých opatreniach kládol väčší dôraz na zriadenie štipendií pre bieloruskú mládež, pretože to je momentálne najdôležitejší krok.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Súčasťou programu je zamerať pozornosť na kontakt s ľuďmi, teda aj s mladými ľuďmi a študentmi. Na druhej strane, môj program rokovaní v Minsku predovšetkým zahŕňa nielen všeobecné problémy týkajúce sa porušovania ľudských práv, ale aj špecifické otázky týkajúce sa menšín. Túto otázku považujem za mimoriadne dôležitú. Na stretnutí s pani Andżelikou Borysovou a ostatnými predstaviteľmi bieloruskej opozície sme diskutovali nielen o situácii poľskej menšiny v Bielorusku, ale aj o spôsoboch, akými by im Komisia a Európska únia mohli pomôcť.

Nepovažujem tento problém za ojedinelý. Nepovažujem to ani za problém hlasovania, ako by to niektorí opísali. Toto je skutočne dôležitá otázka. Počas mojich rokovaní v Minsku bude na programe aj vzťah medzi úradmi a menšinami.

  Predsedajúci. – Otázka č. 18, ktorú predkladá Rodi Kratsová-Tsagaropoulouová (H-0277/10)

Vec: Vplyv fiškálnych opatrení na vierohodnosť spoločnej európskej meny

Aby sa dosiahla akceptácia eura zo strany európskych vlád a európskej verejnosti, Komisia spustila rozsiahlu informačnú kampaň vo všetkých krajinách eurozóny a dosiahla priaznivé výsledky. Dnes je vierohodnosť eura vážne ohrozená najmä v dôsledku hospodárskych problémov v týchto krajinách, sprevádzaných nekontrolovanými špekuláciami na trhoch, čo podľa prieskumov v jednotlivých štátoch vyvoláva v Európe rozsiahle obavy a neistotu. Môže Komisia poskytnúť tieto informácie?

a) Uskutočnili sa osobitné prieskumy verejnej mienky v Európe podľa kategórií obyvateľov?

b) Aké opatrenia sa plánujú s cieľom zlepšiť imidž spoločnej meny a jej vierohodnosť v očiach verejnosti?

c) Bude eurozóna voľne pokračovať v prijímaní nových členov?

  Olli Rehn, člen Komisie. – Chcel by som poďakovať pani Kratsovej-Tsagaropoulouovej za veľmi vhodnú otázku – alebo skôr za sériu otázok –, pretože imidž a vierohodnosť eura je pre nás Európanov v tejto kritickej chvíli a v tomto ťažkom období veľmi závažnou otázkou. Euro nie je iba menovou dohodou: je aj kľúčovým politickým projektom – ak nie tým najdôležitejším politickým projektom – Európskej únie. Osud eura, rovnako ako jeho imidž a vierohodnosť, majú preto zásadný význam pre celý Európsky projekt.

Mám tu so sebou starostlivo vyvážený, štvorstranový návrh odpovede, ktorý na moju žiadosť vypracovali naše útvary. Najradšej by som ho prečítal, no zabralo by to asi 12 minút vášho času. Môžem ho však sprístupniť a uverejniť aj na svojej internetovej stránke. Nie je to len otázka mediálnych akcií a kampaní – nech už sú akokoľvek dôležité –, je to aj otázka politík a konkrétnych krokov s cieľom chrániť euro pred systematickými útokmi, ktorým čelí v poslednom čase.

Okrem toho by som chcel poznamenať, že vypracovávame pravidelné kvantitatívne prieskumy verejných mienok. Vykonávame pravidelné bleskové prieskumy Eurobarometra, ktoré vypracovávame vo všetkých členských štátoch – robili sme ich v osobitných vlnách. Využívame každú príležitosť, aby sme mohli aktívne informovať o najnovšom vývoji a politických krokoch vykonaných v súvislosti s eurom a hospodárskou a menovou úniou.

Obavy širokej verejnosti sa riešia prostredníctvom všetkých dostupných informačných kanálov, akými sú webové stránky, publikácie, sekcia otázky a odpovede, letáky, ako aj rôzne siete, ktoré sa zaoberajú tvorbou hospodárskej politiky, odborovými zväzmi, organizáciami zamestnávateľov atď. Spolu s členskými štátmi pracujeme na všetkých frontoch, aby sme objasnili hlavnú myšlienku týkajúcu sa eura.

Čo sa týka politík, ktoré sú jadrom veci, a týmto odpovedám aj na časť b) otázky pani Kratsovej-Tsagaropoulouovej: Aké opatrenia sa plánujú s cieľom zlepšiť imidž spoločnej meny a jej vierohodnosť v očiach verejnosti?

Chcem odpovedať v troch bodoch. Po prvé, dohodli sme sa na značnej finančnej záchrannej sieti s názvom Európsky finančný stabilizačný mechanizmus a nástroj – takmer 500 miliárd EUR –, ktorá spolu so záchranným balíkom pre Grécko na koordinovanú a podmienenú finančnú pomoc pomohla zastaviť plamene finančnej neistoty predtým, než sa rozšírili do celej Európy. Robíme konkrétne kroky, aby sme ochránili finančnú stabilitu a euro v Európe.

Po druhé, naše členské štáty vynakladajú obrovské úsilie z hľadiska fiškálnej konsolidácie. V skutočnosti v Európe prebieha vlna fiškálnej konsolidácie a štrukturálnych reforiem s cieľom obnoviť a posilniť dôveru voči euru a hospodárskej a menovej únii, ako aj ich dôveryhodnosť.

Nerobíme to bez starostlivého vyváženia, robíme to koordinovane a diferencovane, aby krajiny s neexistujúcimi alebo veľmi malými fiškálnymi možnosťami, ako sú Grécko, Španielsko a Portugalsko, boli nútené urýchliť fiškálnu konsolidáciu. Zatiaľ čo mnohé iné krajiny stále majú fiškálne možnosti, nemali by s konsolidáciou začať pred začiatkom ďalšieho roku – aby sme tak zabezpečili, že neohrozíme hospodársku obnovu, ktorá v súčasnosti prebieha.

Len dnes sme predstavili celkovo 15 postupov pri nadmernom schodku a na základe nášho hodnotenia sú stratégie členských štátov týkajúce sa fiškálnej konsolidácie v súlade s touto koordinovanou a diferencovanou fiškálnou východiskovou stratégiou.

Nakoniec, posilnenie hospodárskeho riadenia je absolútne nevyhnutné na posilnenie vierohodnosti eura a ja skutočne rátam s vašou podporou, keď budete hlasovať o uznesení o stratégii Európa 2020 a o posilnení hospodárskeho riadenia. Potrebujeme vašu podporu, aby sme presvedčili Európsku radu – a členské štáty – a pokračovali v tomto tempe s cieľom dosiahnuť zavedenie týchto prísnejších systémov na rozpočtový a hospodársky dohľad a koordináciu politiky do začiatku ďalšieho roka.

  Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď a za to, že ste nám všetkým poskytli príležitosť spomenúť si na politiku podpory jednotnej meny a prežitia eurozóny.

Podstata mojej otázky sa týkala skôr spôsobu komunikácie, ktorý musíme použiť, pretože občania nerozumejú týmto neobvyklým technickým problémom hospodárskeho života Európy a nepodieľajú sa na ňom, pričom vzniká riziko, že podpora eura im bude pripadať viac ako otázka peňazí než ako otázka bezpečnej budúcnosti. Prispievajú k tomu aj scenáre a hrozby niektorých krajín o vystúpení z eurozóny.

Spoločnou zodpovednosťou členských štátov a európskych orgánov je podporiť dosiahnutie eura, ale verejná mienka potrebuje podporné opatrenia, ktoré nemajú nič spoločné s finančnými úpravami v príslušných krajinách.

  Olli Rehn, člen Komisie. – Súhlasím s vaším spôsobom argumentovania a považujem za nevyhnutné, aby sme euro vnímali ako kľúčový politický nástroj pre hospodársku politiku a udržateľný rast v Európe a aby sme ho zároveň vnímali nielen ako symbol, ale aj ako puto, ktoré Európanov spája pri budovaní spoločného európskeho domova. V tomto ohľade sme zorganizovali širokú škálu komunikačných činností.

Napríklad v prvej polovici roku 2010 – vymenujem len tie najvýznamnejšie udalosti – sme uskutočnili informačnú kampaň o hlavných výhodách eura v 10 krajinách eurozóny: v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Portugalsku, Holandsku, Španielsku, Rakúsku, Fínsku, na Malte a v Belgicku. Zorganizovali sme tiež Bruselské ekonomické fórum venované hospodárskym a finančným otázkam, ktoré sa konalo pred dvoma týždňami. Účastníci sa zhodli na rekordnom počte oblastí politiky, viac než 1 000, a o udalosti obšírne informovali médiá. To bol jednoznačný prípad oslovenia tvorcov verejnej mienky a pokus o viacnásobný účinok prostredníctvom tohto dôležitého fóra. Mohol by som s vymenovávaním pokračovať ďalej.

Angažujeme sa v týchto činnostiach a myslím si, že najlepšie výsledky dosiahneme so správnymi politikami a správnym typom kampaní s cieľom zabezpečiť dobrú informovanosť našich občanov.

Zamladi som sa zaúčal do povolania obchodníka s náhradnými dielmi. Moja kariéra sa začala, keď som mal 12 rokov, a skončila sa, keď som dovŕšil 20. Vždy sme sa riadili veľmi jasnou životnou filozofiou: musíte mať dobrý výrobok predtým, než ho úspešne uvediete na trh. Potrebujete obe zložky. Potrebujete riadny produkt, riadne stratégie a riadnu marketingovú kampaň na to, aby ste si získali srdcia a mysle našich občanov.

  Nikolaos Chountis, autor. – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, veľmi pozorne som počúval vašu odpoveď. Neviem, či dvanásťstranové memorandum, ktoré ste spomenuli, zahŕňa odpoveď na jednu časť otázky môjho kolegu poslanca. Aby som bol presný, ide o integráciu nových krajín do eurozóny a o vyhliadky pre takúto integráciu.

Viem – a vy to viete tiež –, že týmto novým členom je Estónsko. Sme svedkami toho, že tieto krajiny zavádzajú tvrdé finančné reštrukturalizačné programy, aby mohli vstúpiť do eurozóny, v dôsledku čoho sa dnes v Estónsku zavádza drastické znižovanie platov štátnych zamestnancov, nezamestnanosť dosiahla 20 % a nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi je omnoho vyššia.

Moja otázka teda znie: Je táto predstava čakárne do eurozóny príťažlivá? Je spoľahlivá? Vytvára predpoklady na ďalšiu životaschopnosť?

  Olli Rehn, člen Komisie. – Dôvodom, prečo Estónsko muselo presadiť rozpočtovú disciplínu, nie je v prvom rade euro, ale skutočnosť, že estónske hospodárstvo čelilo veľmi vážnej finančnej kríze, ako my všetci, a hospodársky rast sa spomalil. Bol zaznamenaný hospodársky pokles, čo znamenalo, že estónske verejné financie už jednoducho neboli trvalo udržateľné.

Úroveň zadlženia Estónska je veľmi nízka: momentálne predstavuje 7,2 %, zatiaľ čo európsky priemer je 75 %, ale stúpajúca tendencia bola veľmi znepokojivá a zdravý rozum v rámci hospodárstva kázal zabezpečiť, aby Estónsko bolo schopné pokračovať vo svojich politikách zameraných na stabilitu a zaistilo udržateľnosť svojich verejných financií. Také bolo nedávno demokratické rozhodnutie estónskeho parlamentu a taká je politika, ktorou sa Estónsko celkom úspešne riadi.

  Justas Vincas Paleckis (S&D). – (LT) Pán komisár, ako vieme, Grécko je najslabším článkom v eurozóne a trvalo mu dva mesiace, kým dostalo záchranný balík. Oneskorenie spôsobilo Nemecko, a stálo 100 miliónov eur a nepochybne oslabilo samotnú menu. Ako vníma Komisia takéto problémy a aké kroky by vykonala, aby v budúcnosti predišla takýmto oneskoreniam?

  Olli Rehn, člen Komisie. – Nechcem hľadať vinníka. Podľa mňa je politika a tvorba hospodárskej politiky v Európskej únii vždy záležitosťou politickej vôle, ale aj umením robiť to, čo je možné. Tentokrát bolo možné v určitej chvíli spraviť tieto rozhodnutia, poskytnúť podmienenú a koordinovanú finančnú pomoc Grécku a neskôr vytvoriť Európsky finančný stabilizačný mechanizmus. To všetko teraz funguje.

Čo sa týka Grécka, prvé tranže z celkovej sumy 20 miliárd eur od EÚ a MMF boli Grécku poslané v polovici mája. Grécko zavádza svoj spoločný program EÚ/MMF načas a v súlade s memorandom o porozumení. Navyše, nedávno schválený Európsky finančný stabilizačný mechanizmus a nástroj je sprístupnený, takže nástroj Spoločenstva, ktorý môže dosiahnuť až 60 miliárd eur, môže použiť rozpočet Únie ako záruky za úvery pre možné operácie. Toto funguje. Je to dostupné, ak sa o to požiada a ak je to skutočne potrebné.

Medzitým bude do konca tohto mesiaca schválených 90 % objemu špeciálneho účelového nástroja vo výške 440 miliárd eur – ide o medzivládnu dohodu s názvom Európsky nástroj finančnej stability –, čo predstavuje kritérium, a v priebehu niekoľkých týždňov bude nástroj schopný prevádzky. To znamená, že ak náhle a súrne potrebujeme prostriedky, máme tento mechanizmus a nástroj, ktoré môžeme použiť.

Na záver ešte dodám, že toto nám len ušetrí čas, a je podstatné, aby sme sa angažovali vo veľmi vážnej kampani za fiškálnu konsolidáciu v Európe, kde posledné dva roky vymazali 20 rokov fiškálnej konsolidácie posledných dvoch desaťročí.

  Predsedajúci. – Otázka č. 19, ktorú predkladá Mairead McGuinnessová (H-0257/10)

Vec: Štrukturálne fondy EÚ – financovanie vylúčenia

EÚ ako signatárka Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím začlenila základné prvky boja proti diskriminácii, rovnakých príležitostí a opatrenia aktívneho začleňovania zdravotne postihnutých do svojej vlastnej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia.

V marci 2010 sa zástupcovia Komisie zúčastnili konferencie v Bruseli, organizovanej Európskou koalíciou pre život v spoločenstve, ktorej hlavnou témou bolo: Financovanie sociálneho vylúčenia za súčasnej podpory začleňovania? Využívanie finančných zdrojov Európskej únie na udržiavanie inštitucionalizácie osôb so zdravotným postihnutím.

Komisia si uvedomuje kritiku mimovládnych organizácií, že európske štrukturálne fondy sa používajú na rekonštrukciu a výstavbu zariadení s dlhodobým ubytovaním pre osoby so zdravotným postihnutím, čo je v rozpore s právami týchto občanov.

Vzhľadom na silnú spojitosť medzi cieľmi celkovej stratégie EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia a dohovoru OSN, aké kroky plánuje Komisia v súvislosti s týmto problémom podniknúť a zaručiť tak, aby sa fondy EÚ nevyužívali týmto nevhodným spôsobom, ale aby boli orientované na zabezpečenie života v spoločenstve pre osoby so zdravotným postihnutím?

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Chcela by som zodpovedať otázku na ústne zodpovedanie, ktorú predložila pani McGuinnessová, tak, že aj keď sú členské štáty zodpovedné za organizáciu a správu opatrovateľskej starostlivosti, Komisia sa snaží podporiť právo ľudí so zdravotným postihnutím žiť nezávisle tým, že podporuje služby v spoločnosti ako alternatívu k životu v ústavoch.

Do konca tohto roku Komisia prijme Európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie 2010 – 2020, ktorá ustanoví súvislý rámec pre zavedenie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Jednou z priorít bude poskytnutie podpory osobám so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávisle, a deinštitucionalizácia všetkých systémov. V tomto ohľade to vyzdvihne najmä potenciálnu úlohu štrukturálnych fondov.

Priority pre použitie štrukturálnych fondov sú, samozrejme, stanovené na vnútroštátnu a regionálnu úroveň, ale Komisia bude spolu s členskými štátmi pracovať na výmene najlepších postupov a smerníc týkajúcich sa čo najlepšieho využívania týchto fondov s cieľom podporiť osobnú nezávislosť a práva osôb so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávisle.

Chcela by som tiež spomenúť Európsky sociálny fond ako nástroj slúžiaci na odstránenie prekážok v začleňovaní osôb so zdravotným postihnutím ako rovnoprávnych členov spoločnosti. Sociálny fond môže financovať okrem iného aj poradenstvo, odbornú prípravu zameranú na špecifické potreby osôb so zdravotným postihnutím, rehabilitáciu, tvorbu pracovných miest v odvetviach, akým je sociálne hospodárstvo, mimoriadnu podporu na zvýšenie podnikania pre osoby so zdravotným postihnutím a kampane na zvýšenie informovanosti, určené na boj proti diskriminácii. Môže poskytnúť aj odbornú prípravu a rekvalifikáciu zamestnancov s cieľom uľahčiť prechod z ústavnej starostlivosti na miestne služby.

Európsky fond regionálneho rozvoja sa môže súbežne použiť na rozvoj sociálnej infraštruktúry určenej na podporu takýchto nových služieb.

V tomto ohľade Komisia zostavila súbor nástrojov na používanie štrukturálnych fondov s cieľom zabezpečiť prístup pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý ich nediskriminuje. Tento súbor nástrojov je navrhnutý tak, aby umožňoval riadiacim a sprostredkovateľským orgánom, ako aj propagátorom projektov pripraviť, zaviesť, monitorovať a hodnotiť programy a projekty štrukturálneho fondu.

  Seán Kelly (PPE). – V mene pani McGuinnessovej, ktorá predložila otázku, vám ďakujem za úprimnú a podrobnú odpoveď. Mám už len jednu či dve krátke otázky. Po prvé, prijíma Komisia nejaké opatrenia voči tým, ktorí nevhodne použili štrukturálne fondy najmä v oblasti, kde diskutujeme o zriadení zariadení pre osoby so zdravotným postihnutím? Po druhé, za akú dobu môžeme vlastne v členských štátoch odstrániť takéto praktiky, ak vôbec?

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Ak dôjde k zneužitiu štrukturálnych fondov vo všeobecnosti, Komisia môže zasiahnuť, no v prvom rade je tu, samozrejme, povinnosť a zodpovednosť členského štátu, aby predložil svoj politický program a zorganizoval svoje vlastné systémy sociálnej ochrany vrátane tých ľudí, ktorí sú umiestnení v ústavoch dlhodobej starostlivosti. Samozrejme, otázka znie: mohli by sme použiť právo veta, ak by členské štáty naďalej investovali odlišným spôsobom? Viete, že štrukturálne fondy sa čerpajú na základe systému spoločnej zodpovednosti medzi Komisiou a členskými štátmi. Je však na členských štátoch a ich regiónoch, aby riadili programy a zavádzali ich výberom programov a projektov.

Napriek tomu, aj keby sme nemohli uplatniť právo veta, už sme pracovali spolu s členskými štátmi na tom, aby sme zmenili ich politiku. S bulharskou vládou sme napríklad dva roky uplatňovali prístup spolupráce, v rámci ktorého vláda nefinancovala zariadenia s dlhodobým ubytovaním, ale zaviazala sa, že finančné prostriedky EÚ nebudú použité na investície do existujúcich zariadení s dlhodobým ubytovaním a každá investícia do týchto oblastí sa bude riadiť zásadou deinštitucionalizácie.

  Ádám Kósa (PPE). – (HU) V prvom rade by som chcel poďakovať pani komisárke za odpoveď a za jej angažovanosť v kauze osôb so zdravotným postihnutím. Mám dve dodatočné otázky týkajúce sa témy. Objavil sa hlavný problém súvisiaci s využívaním štrukturálnych fondov, ktorý je v prvom rade problémom vo východnej Európe. V minulosti boli osoby so zdravotným postihnutím, najmä osoby s duševnými poruchami, umiestnené v kaštieľoch znárodnených počas komunistického režimu. Jedným z problémov je, že prostriedky zo štrukturálnych fondov boli použité na renováciu týchto kaštieľov a potom, keď kaštiele uzavreli, boli pacienti vysťahovaní. Čo sa stane s týmito budovami? Plánuje Komisia preskúmať tento problém zo širšej perspektívy v súvislosti s cestovným ruchom a tvorbou pracovných miest?

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Veľmi dobre si uvedomujem, že so zmenou režimu prichádza aj zmena spôsobu prístupu k pozostatkom minulej politiky.

Samozrejme, od parlamentov závisí rozhodnutie, ako sa budú starať o svoje inštitúcie a či chcú alebo nechcú zrenovovať svoj majetok a využiť ho inak. Môžem vám povedať len toľko, že čo sa týka deinštitucionalizácie s cieľom začleniť osoby so zdravotným postihnutím do spoločnosti a nenechávať ich v ústavoch, snažili sme sa v tomto ohľade upovedomiť zamestnancov Komisie zodpovedných za diskusie s členskými štátmi.

Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku usporiadalo 29. apríla 2010 seminár pre zamestnancov Komisie s názvom Nazvali by ste toto domovom?, kde boli predstavené najlepšie a najhoršie postupy používania fondov EÚ na demontáž zariadení s dlhodobým ubytovaním, aby naši zamestnanci porozumeli tomu, aké postupy je potrebné uplatniť pri snahe o zmenu spôsobu myslenia v rámci kontaktovania úradov v členských štátoch.

Zaznamenali sme veľmi dobrú spoluprácu medzi GR pre regionálnu politiku a GR pre rozvoj v súvislosti s ďalšími krokmi, ktoré by sa mali vykonať, pretože veríme, že investície zo sociálneho fondu by mali slúžiť aj obyvateľom týchto oblastí. Nemali by sa používať iba na renovovanie domov, ale aj na tvorbu pracovných miest a rozvoj v príslušných oblastiach.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, chcel by som upriamiť vašu pozornosť na problém, ktorý považujem za veľmi aktuálny a mimoriadny. V mojej krajine, v Grécku, a pravdepodobne aj v ostatných krajinách sa z dôvodu úsporných programov rušia sociálne výdavky a často sa pozastavuje financovanie centier a nadácií, ktoré poskytujú služby osobám so zdravotným postihnutím.

Mám tu pred sebou jeden aktuálny príklad: isté centrum, ktoré poskytuje služby osobám, najmä deťom, so zrakovými poruchami a inými postihnutiami. Pre nedostatok peňazí bolo päťdesiat detí ponechaných napospas svojmu osudu. Moja otázka znie: Môže týchto päťdesiat detí dúfať, že táto nadácia bude spôsobilá na financovanie z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu? Čo pre to môžeme urobiť?

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Je jednoznačné, že v oblasti sociálnej politiky sú členské štáty zodpovedné za organizáciu svojich vlastných systémov sociálnej ochrany vrátane návrhu, financovania a kontroly kvality poskytovaných služieb v zariadeniach s dlhodobým ubytovaním.

Nemôžeme zasahovať alebo nútiť vládu, aby zmenila svoju politiku. Môžeme len vypracovať všeobecné opatrenia, aby sme vládu prinútili starať sa o svoje obyvateľstvo.

Jedna z vecí, ktorú, samozrejme, môžeme spraviť, je vyškoliť zamestnancov s pomocou sociálneho fondu a pomôcť vytvoriť lepšiu starostlivosť pre týchto ľudí. Hlavné rozhodnutie o tom, či mať alebo nemať detský domov, však závisí od národných vlád.

Druhá časť

  Predsedajúci. – Otázka č. 21, ktorú predkladá Chris Davies (H-0246/10)

Vec: Zabezpečenie environmentálnych cieľov EÚ

Uznáva Komisia, že nadmerná vnútorná diskusia v EÚ a neschopnosť koordinovať celú škálu diplomatických zdrojov vo svete prispeli k tomu, že na kodanskej konferencii UNFCCC o zmene klímy ani na stretnutí strán dohovoru CITES v Dauhe sa nepodarilo zaistiť ciele EÚ?

Načrtne Komisia kroky, ktoré prijme na zdokonalenie svojho predbežného plánovania a koordinácie s cieľom zlepšiť svoju činnosť a zabezpečiť priaznivejší výsledok budúcich konferencií o životnom prostredí?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Pán Davies, vaša otázka poukazuje na dôležitú otázku účinnosti diplomacie Európskej únie v medzinárodných rokovaniach o životnom prostredí na pozadí sklamania z výsledkov konferencií v Kodani o zmene klímy a v Dauhe o obchode s ohrozenými druhmi.

Je zrejmé, že z týchto skúseností si musíme vziať veľké ponaučenie vzhľadom na príslušné ustanovenia v Lisabonskej zmluve. V tejto súvislosti si myslím, že na to, aby sme mohli navrhnúť vyváženú zbierku záverov pre budúcnosť, musíme pripustiť, že príčiny výsledkov týchto stretnutí sú rozličné a je potrebné analyzovať ich od prípadu k prípadu.

Pochopiteľne, nie je jednoduché dohodnúť sa na spoločnom stanovisku medzi 27 členskými štátmi, ktoré zastupujú 500 miliónov občanov, v rámci medzinárodných rokovaní o zložitých otázkach, ktoré majú priamy vplyv na hospodárstvo a spoločnosť Európskej únie. Ani výsledok stretnutia CITES a rokovania o zmene klímy však nezabránili EÚ v tom, aby našla spoločnú reč a vypracovala škálu podporných činností pre svojich medzinárodných partnerov.

Čo sa týka konferencie zmluvných strán dohovoru CITES, stanovisko EÚ k mnohým otázkam bolo vytvorené viac ako šesť mesiacov pred stretnutím, EÚ a delegácie členských štátov na celom svete uskutočnili podporné činnosti k dôležitým návrhom EÚ o žralokoch a tigroch a vnútorné diskusie EÚ na tieto témy prebehli hladko pred konferenciou zmluvných strán a počas nej. Plne si však uvedomujem, že v prípade tuniaka modroplutvého neboli, žiaľ, tieto podmienky splnené v potrebnej miere.

Zo všeobecnejšieho hľadiska bude EÚ podľa názoru Komisie schopná konať účinnejšie v rámci CITES, keď sa stane zmluvnou stranou. Komisia bude preto zvyšovať úsilie, aby presvedčila tretie krajiny, ktoré to ešte nespravili, aby schválili Gaboronský dodatok k CITES, ktorý umožní EÚ pristúpiť k dohovoru.

Vzhľadom na rokovania o zmene klímy nebola vnútorná diskusia EÚ v kontexte kodanskej konferencie nadmerná a EÚ významne zlepšila koordináciu svojich diplomatických zdrojov po celom svete.

EÚ mala ešte pred kodanskou konferenciou vypracovaný rozvrh intenzívnej pomoci tretím krajinám a pripravila a počas samotnej konferencie predstavila spoločné stanovisko ku všetkým kľúčovým otázkam. V rámci prípravy na kodanskú konferenciu použila EÚ viacnásobné koordinované demarše európskej trojky vo vyše 40 krajinách, ovplyvnila škálu spoločných podporných misií trojky a zúčastnila sa aj na rôznych bilaterálnych a multilaterálnych neformálnych dialógoch. Technické rokovacie tímy EÚ preberali a ďalej rozvíjali jej stanoviská počas rôznych bilaterálnych návštev v tretích krajinách.

Je dôležité, aby sme za príkladmi stretnutí v Kodani a Dauhe videli, že jedným z kľúčových cieľov Lisabonskej zmluvy je posilniť hlas Únie vo svete. Zavedenie Lisabonskej zmluvy podstatne posilní vonkajšie zastúpenie EÚ v medzinárodných environmentálnych záležitostiach.

V tejto oblasti zmluva poveruje Komisiu úlohou zabezpečiť vonkajšie zastúpenie Únie. V prípade, že Rada považuje za politicky vhodné, aby sa Únia zapájala do rokovaní o medzinárodných zmluvách, Rada je podľa zmluvy povinná poveriť Komisiu, aby takéto rokovania o záležitostiach, ktoré patria do právomoci Únie, viedla v jej mene. Rada môže takéto poverenie doplniť pokynmi na rokovanie.

Európsky parlament bude, samozrejme, ihneď a v plnej miere zapojený do všetkých fáz tohto postupu.

V súčasnosti Komisia rokuje v Rade s členskými štátmi o spôsobe zavedenia tohto rámca. V týchto rokovaniach Komisia dozerá na to, aby účinné zavedenie Lisabonskej zmluvy malo za následok posilnenie jednoty a súdržnosti zastúpenia EÚ v multilaterálnych rokovaniach. Akýkoľvek iný výklad Lisabonskej zmluvy predstavuje len ohrozenie a v skutočnosti oslabenie postavenia EÚ na medzinárodnej scéne, čo určite nebolo zámerom Lisabonskej zmluvy.

V stávke je budúcnosť organizácie EÚ a efektívnosť v globálnych environmentálnych rokovaniach a Komisia ráta s podporou Parlamentu v tejto otázke.

  Chris Davies (ALDE). – Máme s pánom komisárom nepochybne rovnaký cieľ a ja podporujem Komisiu v jej boji s Radou, no ak sa pozrieme na konferencie, akou je CITES, vidím Japoncov, ako neskrývane chodia z jedného veľvyslanectva do druhého s mešcom zlata. Vy by ste to nazvali podpornou prácou.

Dovoľte mi preto položiť špecifickú otázku, keďže ste spomenuli posilnenie diplomatických schopností Európskej únie. Aké stretnutia ste už uskutočnili alebo ešte len uskutočníte s Catherine Ashtonovou, aby ste prerokovali spôsob, akým by služba pre vonkajšiu činnosť mohla poslúžiť Komisii ako celku na zabezpečenie toho, že naše diplomatické schopnosti budú využité v plnej miere?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Odpoveď na vašu špecifickú otázku znie: V tejto záležitosti som sa ešte s Catherine Ashtonovou nestretol. Čo sa týka CITES a predovšetkým tuniaka modroplutvého, podľa mňa je jasná jedna vec. Veľakrát sme sa prerátali, ak to môžem takto vyjadriť.

Po prvé, stanovisko Komisie bolo prijaté príliš neskoro. Po druhé, myslím, že rokovanie v Rade sa uskutočnilo na poslednej schôdzi výboru stálych zástupcov, a aj keby som o tejto otázke mohol diskutovať s Catherine, aj tak by už bolo neskoro.

Preto si myslím, že by sme sa mali z týchto skúseností poučiť. Ale ako ste už správne poznamenali, toto je jedna z úloh, ktorú musíme vykonávať spoločne, a na tieto účely musíme využívať aj našu budúcu – dúfajme, že dobre fungujúcu – službu pre vonkajšiu činnosť.

  Predsedajúci. – Otázka č. 22, ktorú predkladá Dan Jørgensen (H-0255/10)

Vec: Etyléndichloridy a ich zmesi

Štúdie z Dánska a Nemecka poukazujú na to, že najmä deti sú vystavené širokej škále chemických látok, zvlášť chemickým látkam narušujúcim funkciu hormónov, ako sú ftalátové zmäkčovače plastov. Tieto vedecké zistenia znamenajú, že proces registrácie v rámci režimu REACH pre chemické látky narušujúce funkciu jedného hormónu, ktorý vychádza z poznatku, že ich koncentrácie by zostali pod hladinou účinnosti, už nie je bezpečný či efektívny, pretože spomínané chemikálie spolu tvoria nebezpečnú zmes.

Ako plánuje Komisia preklenúť tento nedostatok v predpisoch režimu REACH a zabezpečiť, aby chemické látky narušujúce funkciu hormónov neboli povolené na základe nepravdivej domnienky, že naraz sme vystavení len jednej chemickej látke?

– Otázka č. 23, ktorú predkladá Fiona Hallová (H-0265/10).

Vec: Opatrenia EÚ týkajúce sa chemických látok narúšajúcich endokrinný systém

Stratégia EÚ týkajúca sa chemických látok narúšajúcich endokrinný systém bola prijatá pred 10 rokmi a vo veľkej miere je výsledkom iniciatívnej správy Európskeho parlamentu z roku 1997. Veda odvtedy poukázala na stále silnejší vzťah medzi niektorými látkami narúšajúcimi endokrinný systém a rakovinou, nižšou fertilitou a možnými vplyvmi na správanie a vývoj. Napriek viacerým politickým vyjadreniam podporujúcim akčný plán EÚ, týkajúci sa chemických látok narúšajúcich endokrinný systém, a odsúhlasený zoznam prioritných chemických látok narúšajúcich endokrinný systém, sa na úrovni EÚ neprijali dosiaľ žiadne praktické opatrenia s cieľom odstrániť chemické látky narúšajúce endokrinný systém z nášho životného prostredia.

Prijme teraz Komisia opatrenia, využije výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov a zabezpečí, aby sa tieto chemické látky predstavujúce vysoké riziko pre ľudské zdravie považovali za prioritné podľa nariadenia o REACH?

Aké konkrétne opatrenia navrhne Komisia vo svojej nadchádzajúcej správe o realizácii stratégie EÚ, týkajúcej sa chemických látok narúšajúcich endokrinný systém?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Komisia si uvedomuje, že existuje mnoho štúdií, ktoré sa zaoberajú kombinovaným účinkom rôznych chemických látok. Ide najmä o prípad z konca roku 2009, keď dánske úrady zverejnili výsledky z viacerých štúdií, ktoré skúmali kumulatívny účinok rôznych látok narúšajúcich endokrinný systém na citlivé skupiny, akými sú malé deti a zamestnanci ženského pohlavia, ako ste spomenuli vo svojej otázke.

Dánska štúdia viedla k záverom Rady, prijatým v decembri 2009, v ktorých Rada požiadala Komisiu, aby preskúmala, ako sa súčasné právne predpisy EÚ zaoberajú kumulatívnym účinkom látok narúšajúcich endokrinný systém a aby sa v širšom zmysle pozrela na všeobecný problém, ako zaobchádzať s kumulatívnym účinkom týchto druhov chemických látok.

Pokiaľ ide o všeobecný problém kumulatívneho účinku chemických látok, Komisia nedávno na internete sprístupnila aktuálnu správu o toxicite zmesi, ktorá je výsledkom dvojročného výskumu financovaného GR pre životné prostredie.

Komisia je teraz zaneprázdnená konzultáciami so zainteresovanými stranami v súvislosti s touto správou a predložila aj oficiálnu žiadosť týkajúcu sa toxicity zmesi Vedeckému výboru pre zdravotné a environmentálne riziká, Vedeckému výboru pre vznikajúce a novo identifikované zdravotné riziká a Vedeckému výboru pre spotrebné výrobky.

Najneskôr začiatkom roku 2012 Komisia na základe výskumu a príslušného konzultačného procesu dokončí správu, ktorá hodnotí, ako a či sa vôbec príslušné existujúce právne predpisy Spoločenstva vrátane predpisov REACH primerane venujú rizikám súvisiacim s vystavením viacerým chemickým látkam z rôznych zdrojov a ciest, a na základe toho zváži vhodné úpravy, smernice a metódy hodnotenia.

Od spustenia stratégie Spoločenstva v roku 1999 týkajúcej sa látok narúšajúcich endokrinný systém sme v rámci rozpočtu výskumu Spoločenstva výrazne investovali s cieľom zvýšiť naše chápanie mechanizmov, pomocou ktorých látky ovplyvňujú fungovanie endokrinných systémov. Zároveň sme v tomto období do kľúčových právnych predpisov, ktoré sa zaoberajú chemickými látkami, do nariadenia REACH a do nariadenia o prípravkoch na ochranu rastlín, zahrnuli špecifické opatrenia, ktoré sa zaoberajú látkami narúšajúcimi endokrinný systém. Komisia sa tiež aktívne zapájala do medzinárodných iniciatív určených na rozvoj testovacích metód a stratégií na identifikáciu látok narúšajúcich endokrinný systém.

Komisia nedávno konečne uverejnila hlavnú štúdiu s cieľom zjednotiť všetky najnovšie vedecké poznatky a odporučiť testovacie stratégie a kritériá na identifikáciu látok narúšajúcich endokrinný systém. Štúdia bude dokončená do druhej polovice nasledujúceho roka. Výsledky štúdie sa budú zohľadňovať pri revízii existujúcej stratégie Spoločenstva týkajúcej sa látok narúšajúcich endokrinný systém, a budú vstupnými údajmi pri zavádzaní existujúcich právnych predpisov EÚ, pričom mám na mysli nariadenie o prípravkoch na ochranu rastlín, ako aj nariadenie REACH.

V skratke, Komisia si uvedomuje závažnosť otázok, ktoré ste predložili, a usilovne pracuje, aby sa im mohla venovať čo najefektívnejšie. Nie je to jednoduché, pretože veľa poznatkov ešte stále chýba, ale ide určite o zložitý problém, ktorý si v budúcnosti vyžaduje maximálnu pozornosť, a je potrebné venovať sa mu.

  Dan Jørgensen (S&D). – (DA) Pán komisár, tvrdíte, že v roku 2012 predložíte správu, v ktorej dospejete k záveru, či je dôvod k revízii právnych predpisov na základe skutočnosti, že táto správa nezohľadňuje účinok zmesi chemikálií, tzv. koktailový účinok. V tomto ohľade vám môžem ušetriť námahu, keďže už teraz vám môžeme potvrdiť, že ide o tento prípad. Právne predpisy nezohľadňujú koktailové účinky. Tí z nás, ktorí pracovali na nariadení REACH, a tí, ktorí poznajú toto nariadenie podrobne – viem, že medzi nich patríte –, vedia veľmi dobre, že koktailové účinky pri najnebezpečnejších látkach jednoducho neboli zohľadnené: ide o karcinogénne látky a chemické látky narúšajúce endokrinný systém. Navyše, nariadenie REACH vychádza z dvoch základných zásad: zásada predbežnej opatrnosti a zásada ochrany najzraniteľnejších spotrebiteľov na našom trhu, inými slovami, detí a tehotných žien, okrem iných. Nemala by teda Komisia teraz predložiť návrhy na revíziu nariadenia REACH, prípadne aj iných druhov právnych predpisov, aby ustanovila, že koktailové účinky sa v rámci autorizačného postupu musia zohľadňovať podľa zásady nahradzovania?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Ako som už povedal, skutočným problémom v tejto oblasti je nedostatok spoľahlivého výskumu a dôkazov. Oprávnene ste spomenuli zásadu predbežnej opatrnosti. Zmluva nás zaväzuje riadiť sa preventívnymi opatreniami aj v oblasti životného prostredia, no ja by som bol aj tak radšej, keby sme mali čo najviac údajov, aby sme návrhy mohli podložiť čo najspoľahlivejším výskumom.

Od roku 1999, keď sme začali s týmto prístupom, sme už v rámci Spoločenstva mali 84 štúdií, do ktorých sa zapojili približne dva milióny ľudí. Keď som to však včera preberal s kolegami, aby som získal stručný prehľad podrobností, ich hlavná informácia bola vlastne takáto: stále nám chýbajú poznatky na zavedenie veľmi konkrétnych opatrení. Ale môžem vás ubezpečiť, že v budúcnosti to budem aktívne zohľadňovať.

  Fiona Hall (ALDE). – Pán komisár, ďakujem vám za odpoveď, no cítim obrovské sklamanie, pretože ide o 13 rokov, počas ktorých sa toto zohľadňovalo – 84 štúdií za 13 rokov. Určité časti obyvateľstva, najmä nenarodené deti, sú mimoriadne ohrozené týmito chemickými látkami a bolo dokázané, že zmeny sú nezvratné, takže v dôsledku toho boli životy ľudí poškodené ešte pred narodením.

Vzhľadom na to, čo ste povedali o zásade predbežnej opatrnosti, čo bráni Komisii v tom, aby aspoň predložila názvy látok do zoznamu nariadenia REACH s cieľom urýchliť zákaz týchto látok?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Mohol by som vlastne zopakovať odpoveď. Skutočnosť je taká, že keď hovoríme o zásade predbežnej opatrnosti, je podľa mňa nesmierne dôležitý spôsob, ako o nej uvažujeme a čo si pod touto činnosťou predstavujeme. Bol by som jednoducho rád, keby sme mali zozbieraných viac údajov. Prostredníctvom uverejnenia štúdie nechceme získať kumulatívne poznatky z toho, čo sme nahromadili cez výskumné programy EÚ, ale chceme prehľad všetkého, čo sa naokolo deje – všetky poznatky z celého sveta. To je celý zámer, no úplne chápem vaše sklamanie. Ako viete, pohybujem sa v tejto oblasti už pol roka a určite sa budem riadne zaoberať všetkými problémami, na ktoré ste poukázali, a pokúsim sa zistiť, ako by sme ich v budúcnosti mohli lepšie riešiť.

  Lena Ek (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, súčasné právne predpisy EÚ pre materiály prichádzajúce do styku s potravinami ešte stále povoľujú dosť vysoký obsah bisfenolu A. V dôsledku toho vzniká riziko, že táto látka by sa mohla dostať do potravín alebo pri širšom používaní vrátane každodenného vystavenia aj do tela.

Ako sa budú zohľadňovať výsledky stanoviska Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín k bisfenolu A, ktoré mali byť hotové koncom mája 2010 – myslím, že teraz boli predložené – v rámci budúcich opatrení týkajúcich sa bisfenolu A podľa nariadenia REACH? Mám na mysli naše dojčatá, naše fľaše a pod.

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Ako to už býva pri všetkých vedeckých poznatkoch, ktoré sa k nám dostanú, budeme, samozrejme, akýkoľvek existujúci poznatok vážne zohľadňovať v príprave budúcich politických opatrení alebo pri vysvetľovaní, akým spôsobom by sme mali zavádzať záležitosti prostredníctvom súčasných právnych predpisov, ktoré máme momentálne k dispozícii.

Preto by sme mali jednoducho postupne zvyšovať kvalitu poznatkov, ktoré máme, čo v tejto oblasti chýba. Ide o závažný problém, a keď budeme mať tieto poznatky k dispozícii, môžem vás ubezpečiť, že budeme konať.

  Predsedajúci. – Otázka č. 24, ktorú predkladá Seán Kelly (H-0256/10).

Vec: Vykonávanie smernice o povodniach

Môže Komisia poskytnúť aktuálne informácie o vykonávaní smernice o povodniach (2007/60/ES⁽¹⁾) s osobitným dôrazom na Írsko?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Pán Kelly, smernica o povodniach bola prijatá v roku 2007 a momentálne sa vykonáva. Za posledný mesiac nám nové povodne pripomenuli svoje závažné následky a význam riadenia povodňového rizika, ktoré je zamerané na prevenciu, pohotovosť a ochranu.

Podľa smernice o povodniach sú všetky členské štáty povinné vypracovať komplexné plány na zníženie povodňového rizika. Je dôležité, aby o týchto plánoch bola informovaná verejnosť a zainteresované strany a aby členské štáty spolupracovali na hraničných úsekoch vodných ciest. Prvé dva konečné termíny pre vykonanie smernice už uplynuli.

Po prvé, právna transpozícia do vnútroštátneho práva sa mala uskutočniť do novembra 2009. Do dnešného dňa tento konečný termín dodržalo 12 členských štátov vrátane Írska. Desať členských štátov ešte ani neoznámilo svoju transpozíciu smernice a päť ďalších oznámilo iba čiastočnú transpozíciu. Komisia v reakcii na túto situáciu podala žaloby v súvislosti s porušením právnych predpisov.

Čo sa týka administratívnych opatrení, ktoré majú členské štáty nahlásiť Komisii, konečný termín je 26. júna tohto roku. Dvadsaťtri členských štátov vrátane Írska to už spravilo. Komisia teraz kontroluje, či sú všetky podstatné informácie o príslušných úradoch a zemepisné pokrytie jednotiek riadenia v súlade so smernicou. Hlavné míľniky súvisiace s vykonávaním sú ešte vzdialené.

V rámci Európskej únie pripravujú členské štáty tieto opatrenia: po prvé, vypracovanie predbežného hodnotenia povodňového rizika na rok 2011 a určenie oblastí s potenciálnym vysokým povodňovým rizikom; po druhé, príprava podrobných povodňových rizikových máp do roku 2013; a po tretie, príprava plánov na riadenie povodňového rizika v roku 2015. Verejnosť a zainteresované strany musia byť oboznámené s týmito plánmi ešte predtým, než budú prijaté.

Pokiaľ ide o Írsko, vieme, že vykonávanie prebieha dobre a nemáme dôvod myslieť si, že Írsko vykonáva smernicu s oneskorením. Írsko oznámilo transpozíciu smernice do práva a nahlásilo administratívne opatrenia. Okrem toho vítame skutočnosť, že Írsko už vykonalo pilotné cvičenia v povodí rieky Dodder v oblasti Dublinu, ako aj v povodí rieky Lee na juhu Írska –, kde bol pripravený návrh plánu na riadenie povodňového rizika v povodí a predložený na verejnú konzultáciu.

Írsko zohráva aktívnu úlohu aj na európskej úrovni v rámci podporovania výmeny cenných informácií medzi členskými štátmi na rôzne témy týkajúce sa vykonávania smernice, akými sú napríklad spôsob, ako postupovať pri prívalových alebo dažďových povodniach, tvorbe povodňových máp a vývoji plánov riadenia povodňového rizika.

  Seán Kelly (PPE). – Z úcty k ostatným budem stručný. Po prvé, ďakujem vám, pán komisár, za veľmi podrobnú a komplexnú odpoveď, ktorú si vysoko cením. Mám len jeden dodatok. Pokiaľ ide o krajiny, ktoré nedodržiavajú konečné termíny, nezvážila by Komisia sprístupnenie Fondu solidarity v prípade budúceho výskytu povodne – alebo minulého výskytu, pretože momentálne máme jednu žiadosť týkajúcu sa povodne?

  Gay Mitchell (PPE). – Beriem na vedomie to, čo bolo povedané o výmene informácií, predovšetkým v súvislosti s prívalovými povodňami. Náhodou bývam pri rieke Dodder v Dubline a relatívne malé rieky môžu v mestách spôsobiť strašnú pohromu za relatívne krátky čas.

Chcel by som požiadať o vypracovanie manuálu, ktorý by zahŕňal také veci, ako napríklad zabezpečenie toho, že stavidlá budú vyčistené a nebudú zatarasené troskami, pretože práve takéto veci zapríčiňujú tento druh škôd. Ak by taký manuál existoval, mali by ho miestne orgány naozaj používať, no mohol by to byť najlepší postup, o ktorý by sme sa mohli podeliť s Európskou úniou, a ja by som takýto krok podporil.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Prevencia a riadenie povodní si vyžadujú, aby sa záležitosti Európskej únie týkajúce sa riek riešili na nadnárodnej úrovni spolu s obrovskými investíciami.

Chcela by som sa spýtať Komisie, či zvažuje vypracovanie spoločnej politiky týkajúcej sa vnútrozemských vôd podľa vzoru spoločnej námornej politiky, ktorá by sa komplexne zaoberala územným plánovaním, ochranou životného prostredia, námornou dopravou a rozvojom oblastí, ktoré hraničia s vnútrozemskými vodami, ako aj pobrežných regiónov.

  Jim Higgins (PPE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, povodne v Írsku spôsobili počas tohto leta veľa škôd najmä v infraštruktúre, obchodoch a obydliach. Dohromady išlo o škody vo výške takmer 1 miliardy EUR.

Nemôžeme však za všetko viniť len dažde. Najväčším problémom v Írsku boli neudržiavané vodné cesty. Smernica o vodných cestách je veľmi dôležitá. Rovnako ako v tejto oblasti dochádzalo k veľkým škodám – a stále dochádza – na divokej zveri, najmä pokiaľ ide o vzácne vtáky, pretože smernica o ochrane vtáctva ešte nebola zavedená.

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Po prvé, mnohí z vás spomenuli financovanie. Sú tu dve možnosti: prvou je prevencia, pri ktorej by sme sa mali obrátiť na Kohézny fond, druhou sú fondy na európskej úrovni – program Interreg a všetky činnosti s ním spojené.

Keď sa vyskytne katastrofa, máme určite ďalšiu možnosť – ako už spomenul vážený pán poslanec –, a tou je Fond solidarity EÚ. Fond solidarity Európskej únie má veľmi jasné usmernenia, pokiaľ ide o realizáciu a povahu škody. V prípade žiadosti Írska, určenej Fondu solidarity, bola spôsobená škoda pod požadovanou hranicou, ale Komisia túto žiadosť medzitým hodnotí.

Ak je rozsah škôd pod stanovenou hranicou 0,6 % na mobilizáciu Fondu solidarity, musia byť splnené osobitné kritériá na výnimočnú mobilizáciu. Ak ide o takýto prípad, potom môže byť poskytnutá pomoc. Nemali by sme však tieto dve veci miešať – účel jednej a účel druhej.

Súhlasím aj s tým, aby sme sa podelili o najlepší postup, čo už bolo spomenuté – myslím si, že je dôležité, aby sa plány riadenia vypracovávali náležitým a správnym spôsobom. Čo sa týka cezhraničného účinku, v rámcovej smernici o vode túto myšlienku veľmi podporujeme. Prístup z hľadiska povodia riek sa zaoberá aj územiami za hranicami a vytvára akýsi bod styku, kde by mali členské štáty spolupracovať. Vyžaduje sa od nich spolupráca a v skutočnosti sú povinné spolupracovať v rámci prípravy svojich cezhraničných riešení.

Nakoniec by som chcel spomenúť, že v roku 2012 chceme vypracovať plán o vodných cestách a ich riadení. V tomto pláne sa chcem zaoberať tromi témami. Jednou z tém, ktorým budeme venovať pozornosť, budú suchá.

  Predsedajúci. – Otázka č. 25, ktorú predkladá Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (H-0262/10).

Vec: Revízia smernice o hodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA) (85/337/EHS)

Občas sa dopočujeme o problémoch, ktoré vznikajú počas plánovania a realizácie rozsiahlych projektov v oblasti infraštruktúry, osobitne v energetickom sektore. Väčšina z týchto problémov vzniká ako dôsledok nedostatku transparentnosti a nestrannosti pri hodnotení vplyvu týchto projektov na životné prostredie. Súčasná legislatíva (smernica 85/337/EHS⁽²⁾), ako vidieť z nedávnej správy Komisie, nezabezpečuje skutočnú nezávislosť hodnotenia vplyvov na životné prostredie. Predkladajú sa dve hlavné riešenia tohto problému: prvé, ktorým je užšie zapojenie Komisie do postupu hodnotenia vplyvov na životné prostredie, alebo druhé, ktorým je zabezpečenie financovania tohto hodnotenia nezávisle od finančných zdrojov staviteľa hodnoteného projektu.

Kedy Komisia plánuje predložiť revidované znenie smernice o hodnotení vplyvov na životné prostredie? Ktorú možnosť si Komisia pravdepodobne zvolí, aby zaručila nezávislosť hodnotenia vplyvov na životné prostredie?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Je pravda, že podľa smernice o hodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA) je staviteľ zodpovedný za zhromaždenie potrebných údajov o životnom prostredí a ich predloženie verejným orgánom. To však nemá za následok netransparentný a zaujatý postup EIA, pretože smernica obsahuje niekoľko záruk, ktoré zabezpečujú transparentné a objektívne hodnotenie projektov z hľadiska životného prostredia.

Tieto záruky sa nachádzajú v opise minimálnych informácií, ktoré majú byť zahrnuté v správe o hodnotení vplyvu na životné prostredie, ktorú vyžaduje smernica EIA, ako aj v konzultáciách s príslušnými orgánmi v oblasti životného prostredia a verejnosťou. Všetky informácie, ktoré staviteľ poskytne, musí naozaj zverejniť orgánom v oblasti životného prostredia a verejnosti, s ktorými je potrebné záležitosť prekonzultovať.

Presnosť týchto informácií je možné spochybniť hocikedy počas konzultácií, predtým než sa prijme konečné rozhodnutie. To znamená, že príslušné orgány v oblasti životného prostredia môžu využiť svoju vlastnú kapacitu na pokračovanie v náležitom hodnotení poskytnutých informácií, zatiaľ čo mimovládne organizácie alebo zainteresované strany môžu – a veľmi často to aj robia – spochybniť celé hodnotenie na základe poskytnutých údajov v prípade, že nezodpovedajú skutočnej situácii alebo jasne vynechávajú fakty, aby vyhoveli požiadavkám ustanovení smernice EIA. Konečné rozhodnutie o udelení alebo odmietnutí povolenia na vypracovanie projektu musí zohľadňovať výsledky konzultácií a zhromaždené informácie a musí obsahovať hlavné dôvody, z ktorých vychádza. Toto všetko bude tiež sprístupnené verejnosti.

Aby som však bol úprimný, vaša otázka je veľmi závažná. Po viac ako 20 rokoch vykonávania sme objavili oblasti, ktoré vyžadujú zlepšenie, a dospeli sme k záveru, že je potrebné zrevidovať smernicu EIA. Mojím cieľom je predložiť nový text, ktorý ešte zlepší ochranu životného prostredia, zohľadní problémy v oblastiach zmeny klímy, energie a biodiverzity, začlení judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a v čo najširšom rozsahu zosúladí a zjednoduší existujúce postupy.

V tomto kontexte bude ústredným problémom celková kvalita posudzovania vplyvu na životné prostredie a je tu určite priestor na zlepšenie. Na jednej strane by sa dala zlepšiť kvalita kontroly dokumentácie EIA, ktorú predkladá staviteľ. Na druhej strane by sa dala zvýšiť kvalita samotného postupu EIA.

Naše útvary už začali s prácou na revízii smernice EIA. Do konca júna sa začnú rozsiahle konzultácie s verejnosťou a zainteresovanými stranami. Pozývame vás, samozrejme, aby ste sa zúčastnili a tiež vyjadrili názor.

Keď budú na stole všetky dôležité údaje a informácie, Komisia určí vhodné možnosti politiky na zmenu a doplnenie smernice EIA vrátane spôsobov zabezpečenia nezávislosti hodnotenia vplyvov na životné prostredie. Akýkoľvek návrh Komisie bude podliehať legislatívnemu posúdeniu vplyvu. Ešte nie som schopný poskytnúť vám dátum, kedy vyjde návrh Komisie, ale mojím zámerom je jednoducho predložiť tento návrh počas môjho mandátu, radšej skôr než neskôr, aj keď nás dovtedy, samozrejme, čaká ešte veľa dôležitej práce.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Tento problém je dôležitý pre členské štáty, dôležitý v zmysle projektov vypracovávaných na miestnej úrovni členskými štátmi a dôležitý v zmysle medzinárodných projektov, ktorých príkladom sú nepochybne projekty energetických infraštruktúr ako projekt Nordstream v Baltskom mori. Ako ste už spomenuli, spoločnosť má právo na účasť a operátori by mali zohľadňovať záujmy spoločnosti, no akosi neboli zohľadnené ani informácie od nezávislých vedcov. Preto dnes diskutujeme o potrebe zriadiť nezávislý mechanizmus hodnotenia vplyvu a chcela by som sa vás spýtať, či si myslíte, že by Európska komisia mohla regulovať vnútroštátne právo členských štátov v tejto otázke, alebo ak by šlo o medzinárodný projekt, či by samotná Európska komisia mohla zasahovať do takýchto záležitostí?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – V podstate ste opäť naznačili správny smer. Ak projekt alebo investícia nemajú cezhraničné účinky, potom je dosť jasné, ako by sa malo postupovať. Tu je jasne v stávke subsidiarita a ja by som už k tomu nemal čo dodať.

Ak je postup transparentný a každý doň môže nahliadnuť – toto bolo, mimochodom, zámerom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k smernici EIA v minulosti a v roku 2003 to bolo pridané do Aarhuského dohovoru, ktorý mal zabezpečiť presne toto –, potom by mal postup viesť k veciam, ktoré ste spomenuli.

Keď je však reč o cezhraničnom účinku, je to trochu zložitejšie. Smernica v súčasnosti vzhľadom na cezhraničný účinok žiada, aby sa rokovania alebo lepšia výmena informácií uskutočňovali medzi príslušnými stranami. To sa malo stať už podľa dohovoru EPSA, ale v kontexte členských štátov Európskej únie, samozrejme, platí smernica EIA.

Úprimne povedané, Komisia má v tomto ohľade viac-menej úlohu kontrolóra postupov. Musíme dbať na to, aby sa zohľadnili všetky potrebné postupy, teda tie, ktoré by v ideálnom prípade mali viesť k nezávislému hodnoteniu vplyvu, mali by byť vypracované priamo staviteľom, v prípade potreby skontrolované a mali by sa na ne pozrieť orgány členských štátov. Toto dokážeme zaručiť. Mali by sme si uvedomiť, že prostredníctvom začlenenia konceptu EIA sme zaviedli dve dôležité veci. Prvou je vážne zohľadnenie životného prostredia pri akejkoľvek investícii a druhou je výskyt verejnej konzultácie vo všetkých prípadoch na zabezpečenie transparentnosti. Ale vy naznačujete správny smer. Myslím si, že otázka alebo to, čo sa skrýva za vaším argumentom, je jedným z problémov, ktorým sa podľa mňa budeme musieť v budúcnosti zaoberať počas revízie smernice EIA, ale momentálne vám neviem povedať, akým smerom sa vydáme. Diskusia sa začína teraz a ja sa v budúcnosti určite budem hlbšie zaoberať týmito podrobnosťami.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, budem veľmi stručná. Chcela by som sa len spýtať, prečo ste sa rozhodli položiť päť otázok jednému komisárovi a iba jednu otázku inému.

Existuje na to dôvod? Je oprávnené, aby sme očakávali, že každý komisár zodpovie dve až tri otázky. Chcela by som len vedieť dôvod tohto konania.

  Predsedajúci. – Dôvodom je poradie, v akom boli otázky predložené.

  Sarah Ludford (ALDE). – Čo sa stalo s pánom komisárom Dallim? Úplne ho vynecháme? Zdá sa, že hodina otázok nie je veľmi dobre zorganizovaná, ak úplne vyškrtnete jedného komisára.

  Predsedajúci. – V skutočnosti ide o dvoch komisárov.

  Malcolm Harbour (ECR). – Vážený pán predsedajúci, chcem, aby ste to oznámili predsedníctvu, a hovorím ako predseda Výboru pre vnútorný trh, pretože dvaja z našich hlavných predsedov dnes večer nemali možnosť odpovedať na otázky od členov nášho výboru, a ani od ostatných.

Ak ste na začiatku tohto zasadnutia vedeli, a zjavne ste to vedeli, rovnako ako to vedel sekretariát týchto zasadnutí, že budeme mať obmedzený čas, v prvom rade bolo úplne zbytočné zaoberať sa na začiatku prvými dvoma otázkami, ktoré neboli priradené žiadnemu komisárovi. Poslanci tohto Parlamentu predkladajú otázky vyslovene určené komisárom, pretože sú prítomní, a preto sme tie dve otázky mohli hneď vynechať. Ak sa to bude opakovať, navrhujem, aby sme v tomto smere primerane upravili rokovací poriadok.

Po druhé, bolo jasné, koľko času máme k dispozícii. V tom prípade ste mali otázky rozdeliť medzi troch komisárov, ktorí si dali tú námahu a mali toľko slušnosti, že prišli. Je hanebné, že tento Parlament ignoruje skutočnosť, že dvaja komisári sem prišli a teraz nedostanú priestor. Preto ako predseda výboru trvám na tom, aby ste ako predsedajúci tohto zasadnutia podali podrobnú správu predsedníctvu a vyjadrili naše veľké znepokojenie v súvislosti s otrasnou organizáciou tohto zasadnutia.

  Predsedajúci. – V každej rokovacej miestnosti na celom svete vyprší čas na hodinu otázok, a to sa dnes stalo. Vždy sa to stane.

  Georgios Papastamkos (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som chcel poznamenať, že čas nebol rozumne rozvrhnutý. Bol som dnes v rovnakom čase na zasadnutí a hlasovaní vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a odišiel som odtiaľ, aby som tu bol prítomný pri parlamentnej kontrole. Očividne ste nesprávne rozdelili čas medzi stranami na parlamentnú kontrolu. Veľmi flexibilným spôsobom ste povolili dodatočné otázky. Myslím, že by sme mali komisárom a pánovi Barnierovi preukázať trochu úcty. Vyžaduje to parlamentný poriadok. Hovorím vám to, pán predsedajúci, ako človeku, ktorého si osobne veľmi vážim. Pochádzate z krajiny, v ktorej sa zrodila moderná parlamentná demokracia. Parlamentná demokracia má však poriadok a pravidlá a zásady. Skutočne ma mrzí to, čo sa dnes večer stalo. Nikomu to nepridáva na cti, pán predsedajúci, ani Parlamentu, ani predsedníctvu.

  Predsedajúci. – V skutočnosti sme začali neskôr, pretože niektorí komisári a poslanci neboli prítomní. To je jedna z príčin, prečo sa toto stalo.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, zúčastnil som sa na každej hodine otázok od roku 1994, ale ešte nikdy som nebol svedkom škandálu takýchto rozmerov. Správny postup znie: ak obmedzíte rečnícky čas, obmedzíte ho každému komisárovi.

Prvú otázku som určil pánovi komisárovi Dallimu, a preto som bol presvedčený, že sa dostanem na rad. Zatiaľ čo sa tu rozprávame, predseda José Barroso reční v našej skupine, keďže odvtedy, ako som pred tri štvrte hodinou odišiel z tej diskusie, tu 45 minút sedím a čakám, kedy sa dostanem na rad. Chcel by som zdôrazniť, že ste mi mali oznámiť, aká je situácia. Naozaj musím podotknúť, že nesúhlasím s týmto postupom, a trvám na tom, aby ste už neskracovali hodinu otázok. Ide o najdôležitejšiu vec v Parlamente. Nie sme hlasovacím prístrojom inštitúcie. Každý jeden poslanec Parlamentu má právo zúčastniť sa na hodine otázok, je to základné právo, ktoré sme prebrali predovšetkým z britského parlamentného systému.

  Predsedajúci. – Ako som povedal, v každej rokovacej miestnosti a v každej krajine vyprší čas na hodinu otázok – a nám už čas vypršal. Bude zodpovedaná posledná otázka.

  Predsedajúci. – Otázka č. 27, ktorú predkladá Kathleen Van Bremptová (H-0301/10)

Vec: Smernice o vtákoch a biotopoch

Smernica o vtákoch (79/409/EHS⁽³⁾) a smernica o biotopoch (92/43/EHS⁽⁴⁾) sú neustále pod tlakom. Tvrdenie, že stoja v ceste hospodárskemu rozvoju, je v móde. Príklad antverpského prístavu však ukazuje opak. Takmer celá oblasť prístavu je podľa smernice o vtákoch oblasťou osobitnej ochrany, ale zachovanie prírody a jej rozvoj kráčajú ruka v ruke s hospodárskym rozvojom, čo nedávno potvrdil sám komisár. Keďže existuje tlak na uvoľnenie týchto smerníc, považujem za vhodné spýtať sa komisára v tomto roku biodiverzity, aký má názor na smernice o vtákoch a o biotopoch:

Súhlasí komisár s predsedom Barrosom, ktorý v liste predsedovi vlády Balkenendemu uviedol, že nie je potrebná revízia uvedených smerníc, ale naopak, stabilita v príslušnom legislatívnom rámci a že tieto smernice poskytli dostatočný priestor na hospodársky rozvoj?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Smernice EÚ o biotopoch a vtákoch vo svojom znení umožňujú potrebnú flexibilitu na zabezpečenie kompatibility medzi ochranou prírody a hospodárskym rozvojom. Komisia si nemyslí, že v tejto fáze by revízia bola opodstatnená. Dôvody sú tieto:

Právne predpisy EÚ, týkajúce sa prírody, stanovujú globálny model pre ochranu prírody – riadený vedeckými poznatkami, právne vymáhateľný a založený na ekosystémoch ako základnej jednotke. Sieť Natura je jedným z najmodernejších, najrozšírenejších a najflexibilnejších systémov ochrany prírody vo svete. Predstavuje jeden z najväčších úspechov environmentálnej politiky Európskej únie.

Biodiverzita je v tomto období pre Komisiu kľúčovou prioritou v oblasti životného prostredia. V marci tohto roku Rada opäť zdôraznila, že chránené oblasti a ekologické siete sú základom nášho úsilia, ktoré vynakladáme na zachovanie biodiverzity, a vyzdvihla potrebu úplného vykonávania smerníc o vtákoch a biotopoch, ako aj urýchlené dokončenie siete Natura 2000.

Teraz sa nachádzame v rozhodujúcej fáze vykonávania právnych predpisov. V celej Európe sa proces určovania lokalít Natura 2000 blíži ku koncu a teraz je prioritou zabezpečiť, aby sieť Natura 2000 bola účinne riadená a primerane zásobená na úplné dosiahnutie svojich cieľov.

Smernica EÚ o biotopoch je jedinečný, flexibilný nástroj, ktorý umožňuje vykonávanie poľnohospodárskej činnosti, rybolovu, lesníctva, poľovníctva a dokonca aj väčších rozvojových projektov spôsobom, ktorý nenarúša ekologickú hodnotu nášho prírodného dedičstva. Lokality Natura sú oblasti so zakázaným vstupom, s vylúčením ľudskej činnosti a hospodárskeho rozvoja. Väčšinu lokalít tvoria živé krajiny, ktorých podoba je výsledkom mnohých rokov ľudských zásahov. Určenie lokality Natura neznamená zastavenie hospodárskych činností v rámci oblasti. Práve naopak, existuje veľa príkladov, akým je antverpský prístav – ktorý som nedávno navštívil a ktorý spomínate aj vo svojej otázke –, kde hospodársky rozvoj úspešne pokračuje spolu s ochranou prírody. Správne vykonávanie ustanovení smerníc o prírode, včasné začlenenie otázok životného prostredia do postupu plánovania a rozsiahle informovanie a angažovanie všetkých zainteresovaných strán sú kľúčom k takémuto úspechu.

Nakoniec, vzhľadom na skutočnosť, že sme nedosiahli politický cieľ, ktorým bolo zastavenie úbytku biodiverzity v roku 2010, budeme musieť zhodnotiť príčiny nášho neúspechu. V tejto súvislosti budeme tiež musieť podrobne zhodnotiť, či je vykonávanie našich existujúcich právnych predpisov účinné vzhľadom na zabezpečenie ochrany biodiverzity, a uvažovať o prípadných zlepšeniach.

  Kathleen Van Brempt (S&D). – Budem veľmi stručná. Toto je odpoveď, ktorú som chcela počuť. Myslím si, že všetky environmentálne organizácie a mnohé hospodárske subjekty, ktoré veria, že toto je veľmi dobrá smernica, budú rady, keď to budú počuť od vás.

  Predsedajúci. – Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto končím hodinu otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 20.35 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: MIGUEL ANGEL MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

(1) Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27.

(2) Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40.

(3) Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1.

(4) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

16. Rodové aspekty hospodárskeho poklesu a finančnej krízy – Hodnotenie výsledkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 a odporúčania do budúcnosti – Charta práv žien – ďalší postup (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa pána Romevu i Ruedu v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy [2009/2204(INI)] (A7-0155/2010),

– správa pani Figueiredovej v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť o hodnotení výsledkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 a o odporúčaniach do budúcnosti [2009/2242 (INI)] (A7-0156/2010), a

– otázka na ústne zodpovedanie o Charte práv žien – ďalšom postupe, ktorú Komisii predložili pani Gurmaiová a pani Thomsenová v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, pani Figueiredová a pani Svenssonová v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice, pani Parvanovová v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu a pani Cornelissenová v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie [2010/2692(RSP)] (O-0059/2010 – B7-0305/2010).

  Raül Romeva i Rueda , spravodajca. – (ES) Vážený pán predsedajúci, chcel by som vám poďakovať za príležitosť diskutovať o tejto otázke. Rád by som na úvod položil veľmi jednoduchú otázku, ktorá však podľa môjho názoru veľmi dobre zdôrazňuje problém, o ktorom diskutujeme. Zaoberali by sme sa dnes na tomto mieste touto otázkou, keby namiesto spoločnosti Lehman Brothers existovala spoločnosť Lehman Sisters? Nevieme, pretože k tomu nedošlo. Je však zrejmé, že situácia by sa veľmi odlišovala od súčasnej situácie v súvislosti s úverovou krízou a hospodárskou a finančnou krízou.

Feministickí aj nefeministickí ekonómovia sa úplne jednoznačne zhodujú v tom, že súčasnú krízu spôsobila skupina inštitúcií, ktoré v podstate vedú muži. Máme teda spoľahlivé údaje, ktoré poukazujú na to, že za súčasnú situáciu nesú priamu zodpovednosť muži.

Nemôžeme povedať, či by situácia bola rovnaká, keby väčšinu tvorili ženy a nie muži. Som však naozaj presvedčený o tom, že je zrejmé, že príčiny a riadenie krízy a, samozrejme, aj súčasná obnova by boli rozdielne.

Považujem naozaj za dôležité poukázať na ďalšiu dôležitú skutočnosť. Napríklad finančné agentúry, ktoré majú vo svojich riadiacich orgánoch väčšie zastúpenie žien, zasiahla táto situácia omnoho menej. Domnievam sa, že táto skutočnosť nás núti zastaviť a zamyslieť sa. A práve to robíme v tejto správe.

Do určitej miery chceme naznačiť, že okrem toho, že táto kríza predstavuje mimoriadne závažný problém, je a musí byť príležitosťou na úpravu niektorých prístupov, ktoré nás zjavne viedli nesprávnym smerom. Jeden z uvedených problémov predstavujú nesprávne politiky a nedostatok rovnosti v mnohých z nich.

V tejto súvislosti by som rád zdôraznil a veľmi jasne upozornil na niektoré nedostatky v rámci politických reakcií na krízu. Táto príležitosť sa v nich nevyužíva: napríklad v žiadnom bode takzvanej polisabonskej stratégie, ktorá je stratégiou do roku 2020, sa neuvádza rodové hľadisko. Aspoň doteraz neexistovalo výslovné úsilie o vytvorenie jasných makroekonomických politík a usmernení pre zamestnanosť s cieľom ustanoviť jasné a zrejmé rodové hľadisko. Vyhlásenia majú význam, ale nás zaujímajú reálne záväzky.

Cieľom tejto správy je aspoň začať rozpravu a predložiť niekoľko otázok, ktoré považujeme za dôležité. Vieme, že niektoré členské štáty a niektoré vlády vrátane predsedajúcej španielskej vlády. viedli rozpravu o tejto otázke a predložili niektoré otázky. Okrem vyzdvihnutia a uznania uvedených skutočností by som rád podporil aj nadchádzajúce predsedníctva, ktoré majú v úmysle alebo chcú predložiť podobné otázky.

Považujem však za dôležité zdôrazniť niečo iné. Ak skutočne chceme napraviť niektoré z uvedených omylov, je veľmi dôležité, aby sme pochopili, že medzi príčiny patria niektoré zásadné prvky. Prvým z nich je nedostatok politickej vôle vytvoriť jasnú politiku rodovej rovnosti.

V tejto správe preto v prvom rade žiadame o politickú vôľu. Následne o predstavivosť, a to je podľa mňa dôležité zdôrazniť. Po tretie žiadame o to, a to je kľúčové hľadisko tejto správy, aby boli opatrenia reálne, jasné a, ak chcete, záväzné a povinné. Už bolo dosť dobrých úmyslov.

Potrebujeme jasné záväzky a, poviem to ešte raz, záväzné a povinné záväzky, ktoré je nevyhnutné plniť. Samotným cieľom by malo byť dosiahnutie úplnej zamestnanosti, pokiaľ ide o mužov aj ženy, ale najmä o ženy.

Stručne povedané, reálny cieľ spočíva v dosiahnutí zamestnanosti žien na úrovni 75 % do roku 2020 alebo znížení rozdielu v mzdách na nulovú hodnotu alebo maximálne na úroveň 5 %. O to žiadame už dlho. O týchto opatreniach sa už aspoň diskutuje a niektorí z nás by boli radi, keby boli, opakujem, záväzné.

Vieme, že pani komisárka Redingová a španielske predsedníctvo opakovane predložili tieto otázky, a chceme vyzvať nielen ostatné skupiny, ale aj iné krajiny, aby pochopili, že nejde len o rozmar, ale o povinnosť a nevyhnutnosť. Ešte raz opakujem, že je to príležitosť v súvislosti s krízou, ktorú prežívame. V každom prípade by som na záver rád ocenil úsilie, podporu a celkový prínos jednotlivých skupín, aby sa tento text stal konsenzom a kompromisom a mohlo sa ním jasne upozorniť na problém, ako aj na spôsob riešenia.

  Ilda Figueiredo, spravodajkyňa. – (PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, správa, ktorú na tomto mieste predkladám, je výsledkom spolupráce v rámci Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, ktorá zahŕňala aj vypočutie ženských organizácií a odborníkov a účasť samotnej Európskej komisie. Ďakujem všetkým zainteresovaným stranám.

Na základe analýzy plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 až 2010 sme presvedčení, že sa dosiahol istý pokrok a do popredia sa dostali niektoré kľúčové aspekty rovnosti žien a mužov. V skutočnosti sa však nerealizovali v plnej miere, pretože neexistovala potrebná politická podpora.

Je mimoriadne potrebné zdôrazniť nerovnosti, ktoré pretrvávajú v skutočnom živote, ako napríklad ťažkosti pri prístupe k zamestnaniu s právami a primeranou mzdou, chudobu, pretrvávajúcu diskrimináciu a stereotypy, ktoré prispievajú k zachovávaniu nerovností vrátane nerovností pri prístupe k odbornému vzdelávaniu a odbornému rastu smerom k vedúcim pozíciám a nerovnosti v hospodárskom a politickom živote. Jestvujúce protiklady v politike EÚ k tomu tiež prispievajú a viedli k tomu, že viac než 85 miliónov ľudí – väčšina z nich sú ženy a deti – žije v chudobe v dôsledku nezamestnanosti, neistoty v súvislosti s pracovnými miestami, v dôsledku nízkych miezd, dôchodkov pod úrovňou životného minima a zlého prístupu ku kvalitným verejným službám.

Súčasná hospodárska a sociálna kríza má mimoriadne vážne dôsledky pre ženy, čo prehlbuje nerovnosti a diskrimináciu. Ide o rozdiely v odmeňovaní mužov a žien, ktoré sú v priemere vyššie než 17 %, a nepriamu diskrimináciu, ktorá má sklon sa zhoršovať pri náraste zamestnanosti a postihuje ženy a mladé dievčatá.

Pracovné miesta vytvorené v posledných rokoch a najmä pracovné miesta vytvorené pre mladých ľudí a ženy sú zväčša neisté a nedostatočne platené a nedodržiavajú sa v nich základné práva, najmä práva na materskú dovolenku. Táto situácia tiež prispela k nízkej miere pôrodnosti. Mimoriadne vážna je rozšírená diskriminácia, ktorej predmetom sú osobitné skupiny žien. Najviac postihnutými skupinami sú staršie ženy, ženy starajúce sa o iné osoby, prisťahovalkyne alebo ženy patriace k menšinám a ženy so zdravotným postihnutím.

Okrem vysokých úrovní chudoby a nezamestnanosti k pretrvávaniu a dokonca rozšíreniu obchodovania so ženami a deťmi a prostitúcie v rôznych krajinách EÚ prispeli aj násilie a diskriminácia. Tento stav si vyžaduje okamžitú reakciu. Bohužiaľ, návrhy obsiahnuté v stratégii EÚ do roku 2020, ktoré predložila Komisia, sa nevenovali rodovému hľadisku uspokojivým spôsobom. Dúfame preto, že táto situácia sa bude opäť riešiť a že pani komisárka sa bude snažiť reagovať na tieto otázky najmä pri vytváraní stratégie pre rovnosť žien a mužov. Táto otázka však presahuje možnosti Európskej komisie a potrebujeme dosiahnuť omnoho väčšiu angažovanosť. Z mnohých opatrení načrtnutých v správe by som preto rada zdôraznila štyri oblasti.

Na inštitucionálnej úrovni navrhujeme, aby sa nová stratégia pre rovnosť žien a mužov v Európskej únii považovala za akčný program a politický záväzok, ktorý vychádza z Pekinskej akčnej platformy a jej prínosov, a uznanie, že ľudské práva žien a dievčat predstavujú neodcudziteľnú, neoddeliteľnú a nedeliteľnú súčasť všeobecných ľudských práv. Podporujeme tiež to, aby Rada po konzultácii s Parlamentom prijala nový návrh Komisie o stratégii pre rovnosť žien a mužov. Týmto krokom získa politika rodovej rovnosti väčšiu politickú podporu a nový podnet, ako aj finančné prostriedky Únie, aby účinne dosiahla svoje ciele. Veríme, že zásadný význam bude mať trojstranné stretnutie Rady, Komisie a Parlamentu, keďže je zamerané na pokrok stratégie pre rodovú rovnosť v Európskej únii, a aj výročná konferencia o rodovej rovnosti, na ktorej sa budú zúčastňovať ženské organizácie a odborové zväzy z rôznych členských štátov a, samozrejme, poslanci Európskeho parlamentu a národných parlamentov, pričom každoročne bude venovať osobitnú pozornosť vopred stanovenej téme.

Chcela by som vás tiež upozorniť na potrebu zahrnúť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti do prípravy všetkých návrhov. Pán predsedajúci, na záver by som chcela spomenúť náš dôraz na zavedenie a uplatňovanie opatrení, ktoré už boli oznámené, či už ide o Európsky inštitút pre rovnosť medzi ženami a mužmi, Európske stredisko pre monitorovanie násilia páchaného na ženách, alebo úplné uplatňovanie platných smerníc, aby sme mohli dosiahnuť emancipáciu žien a aby sa ich osobné a profesijné naplnenie stalo hlavným cieľom našej iniciatívy a stratégie ako takej. Ďakujem veľmi pekne. Zvážte, prosím, odporúčania, ktoré sme tu predložili.

  Zita Gurmai, autorka. – Vážený pán predsedajúci, skutočnosť, že Komisia sa rozhodla zdôrazniť a posilniť svoj záväzok dosiahnuť rovnosť žien a mužov, je vítaný vývoj. Spôsob, ktorý si zvolila, predstavuje dokument s názvom Charta práv žien, ktorý bol predložený pri príležitosti Medzinárodného dňa žien.

Tento dokument nadväzuje na záväzok predsedu Komisie pána Barrosa vypracovať chartu žien, ktorý dal Parlamentu počas diskusií pred svojím zvolením na druhé funkčné obdobie. Dokument je okrem toho prostriedkom, ktorým si pripomíname 15. výročie prijatia akčnej platformy na Svetovej konferencii OSN o ženách v Pekingu a 30. výročie Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Celkove možno konštatovať, že dokument plní množstvo úloh a všetky sú dôležité.

Ako Komisia plánuje zapojiť do tejto iniciatívy ostatné inštitúcie EÚ, občiansku spoločnosť a ďalšie zúčastnené strany?

Z nedávneho prieskumu Eurobarometra o rodovej rovnosti vyplýva, že 62 % Európanov sa domnieva, že rodová nerovnosť naďalej existuje v mnohých oblastiach spoločnosti. Ako sa Charta žien vyrovná s týmto vnímaním nerovnosti? Ako možno obsah Charty žien premietnuť do merateľných a jasných cieľov?

Ako je obvyklé, Komisia bude pokračovať v činnosti na základe päťročnej stratégie týkajúcej sa rovnosti medzi ženami a mužmi. Súčasná stratégia sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 – 2010. Ako sa nadchádzajúca päťročná stratégia Komisie v oblasti rodovej rovnosti konkrétne prepojí s Chartou žien a ako budú do tejto činnosti zapojené zúčastnené strany?

Pokiaľ ide o budúcnosť, správa jasne ukazuje, že medzi naše súčasné problémy patrí potreba väčšieho množstva údajov a to, že výsledky dosiahnuté v oblasti rodovej rovnosti sa neposudzujú správne z dôvodu nedostatku jasných cieľov. Ak ste odhodlaní dosahovať výsledky, musíme vyhodnotiť príčiny nerovnosti a posúdiť výsledok našich opatrení. Správa sa týka hodnotenia výsledkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010. Musíme si však, samozrejme, stanoviť ambicióznejšie ciele.

Na záver by som iba rada spomenula európsky ochranný príkaz. Nemôžeme už dlhšie čakať na to, kým poskytneme všetkým ženám, ktoré sú obeťami násilia v Európe, najlepšiu ochranu. Naliehavo žiadam Komisiu a Radu, aby pod vedením španielskeho predsedníctva čo najskôr dosiahli pokrokovú a účinnú dohodu.

  Eva-Britt Svensson , autorka. – (SV) Vážený pán predsedajúci, v dokonalom svete by sa táto rozprava nemusela dnes večer uskutočniť. Žili by sme v spoločnosti, v ktorej by prevládala rovnosť. Nežijeme však v dokonalom svete, a preto táto rozprava prebieha. Naše úsilie však nesmie skončiť rozpravou. Musíme prijať konkrétne opatrenia, aby sme posilnili práva žien a svojím úsilím podporili rodovú rovnosť.

Charta práv žien, ktorá predstavuje komplexný prístup vo všetkých politických oblastiach, je veľmi potrebná. Myslím si a som presvedčená, že nestačí predkladať vyhlásenia a oduševnene sa vyjadrovať o rovnosti. Nestačí zavádzať samostatné a oddelené opatrenia v rôznych oblastiach. Naopak, úsilie v rámci otázok rovnosti mužov a žien, stratégie rodovej rovnosti, správy, ktorú predložila pani Figueiredová, musí predstavovať komplexný prístup. Potrebujeme však aj komplexnú Chartu práv žien.

Som presvedčená, že na to, aby sme takúto chartu vypracovali, musíme využiť znalosti, zručnosti a skúsenosti aj z priestoru mimo Parlamentu. Ženské organizácie, mimovládne organizácie (MVO) a občianska spoločnosť vo všeobecnosti nadobudli zručnosti, znalosti a skúsenosti, ktoré by sme pri vytváraní komplexnej charty mali využiť.

Komisia má príležitosť začať a koordinovať proces medzi inštitúciami EÚ, národnými parlamentmi, MVO a inými stranami a vypracovať tak takúto chartu. Som si istá, že so zanietením pani Redingovej v súvislosti s úsilím pri podpore rovnosti máme príležitosť vypracovať takúto chartu spolu s Komisiou.

Chcela by som tiež uviesť, že často, v každom prípade vždy pred voľbami do Európskeho parlamentu, diskutujeme o tom, ako môžeme dosiahnuť vyššiu účasť žien v parlamentných voľbách a ako môžeme zapojiť viac žien do politického rozhodovacieho procesu vo všeobecnosti. V tejto súvislosti som presvedčená, že nestačí vyzývať ženy, aby sa zúčastnili volieb. Naopak, ženy a naši občania vo všeobecnosti sú omnoho rozumnejší. Samozrejme, že si všímajú to, čo sme urobili v súvislosti so zmenou reality ich života, a to, čo sme dosiahli v Parlamente v rámci zlepšenia situácie, a tak ďalej.

Preto by sme mali využiť toto volebné obdobie a ukázať ženám v EÚ a vo svete, že existuje miesto, kde naozaj meníme realitu života väčšiny žien.

  Antonyia Parvanova , autorka. – (BG) Dnes, keď hodnotíme výsledky dosiahnuté v rámci plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov a zároveň vypracovávame budúce usmernenia v tejto oblasti, musíme osobitnú pozornosť zamerať na politiky, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na otázku rodovej rovnosti.

Očakávame, že Európska komisia navrhne politiku v súvislosti so ženami, ktoré sa stali obeťami nespravodlivosti, diskriminácie, hladu, chudoby, obchodovania s ľuďmi, ako aj akejkoľvek inej formy násilia. Musíme vziať do úvahy to, že aj keď rodová rovnosť predstavuje absolútnu požiadavku na úplné dodržiavanie základných ľudských práv a základnej zásady Európskej únie, nerovnosti v politickej oblasti a v živote žien pretrvávajú.

Preto je pre nás mimoriadne dôležité, aby sme pracovali na konsolidácii politík rodovej rovnosti, ktoré ponúkajú nástroj hospodárskeho rozvoja a sociálnej súdržnosti. Musíme zohľadniť potrebu nového, sociálne udržateľného modelu, ktorý musí zahŕňať celú škálu zručností, ktoré musia ženy v rámci hospodárstva ponúknuť, ďalej obnovovať rovnováhu v súvislosti so zodpovednosťou žien a mužov vo verejnom a súkromnom živote a zabezpečovať takúto rovnováhu medzi pracovným a osobným životom.

V súvislosti s preskúmaním správy o pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov je predložená otázka na ústne zodpovedanie mimoriadne príznačná pre stanovisko Európskeho parlamentu k politikám na podporu rodovej rovnosti. Domnievam sa, že Charta práv žien a stratégia na jej presadzovanie, ktorá na ňu bude v tomto roku nadväzovať, si vyžadujú potrebu konsolidácie pokroku dosiahnutého v tejto oblasti v posledných desaťročiach a potrebu zostavenia stabilnej európskej politiky na vytvorenie komplexnejšej spoločnosti.

Očakávame, že Komisia navrhne opatrenia, ktoré budú zahrnuté do stratégie pre rovnosť žien a mužov a zabezpečia zavedenie osobitných legislatívnych iniciatív zameraných na odstránenie násilia voči ženám a legislatívnych a nelegislatívnych nástrojov na zníženie diskriminácie na trhu práce, rozdielov v odmeňovaní a nútenia žien do nekvalifikovanej práce. Je potrebné prijať aj účinné opatrenia na zvýšenie miery zamestnanosti a sociálneho prínosu pre ženy v rámci stratégie EÚ do roku 2020, ako aj programy zamerané na podporu zapojenia žien do ekologického hospodárstva, ďalej politiky na podporu väčšieho zastúpenia žien v rozhodovacom procese v oblasti riadenia a napokon vhodné legislatívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na dosadenie väčšieho počtu žien do riadiacich pozícií.

Našou spoločnou povinnosťou je zvýšiť informovanosť o právach žien v Európe. Som tiež presvedčená, že naše spoločné úsilie bude viesť k vytvoreniu účinnej európskej politiky zameranej na podporu rodovej rovnosti na základe správnych stratégií, vykonávacích opatrení a osobitných programov. Rada by som upozornila najmä na to, že v súvislosti s globálnou hospodárskou krízou má úloha žien v poľnohospodárstve čoraz zásadnejší význam.

Naše spoločné opatrenia zamerané na odstránenie rozdielov v zamestnanosti a na vyššiu účasť žien v rámci riadenia obchodných spoločností a každej spoločenskej sféry vo všeobecnosti zabezpečí pozitívne výsledky. Dosiahnutie rodovej rovnosti bude mať pozitívny vplyv na produktivitu a hospodársky rast a zároveň prinesie našim spoločnostiam mnohé sociálne a hospodárske výhody.

Pani komisárka, sme iba málo ambiciózni. Odmietame dokázať silu Európskeho parlamentu. Máme zodpovednosť voči voličom. Otázku rodovej rovnosti považujú za najdôležitejší nevyriešený problém v Európskej únii a my očakávame vašu podporu, aby sme mohli spolupracovať na jeho vyriešení.

  Marije Cornelissen, autorka. – Vážený pán predsedajúci, od zvolenia nášho nového Európskeho parlamentu uplynul takmer rok. Pani komisárka Redingová bola vymenovaná takmer pred pol rokom. Máme teda pred sebou štyri roky na to, aby sme naozaj dosiahli zmenu pre ženy a mužov. To, ako nás ako Parlament a pani Redingovú ako komisárku budú posudzovať po týchto štyroch rokoch, bude závisieť od opatrení, ktoré prijmeme, a podpory, ktorú môžeme získať v spoločnosti.

Na nikoho nezapôsobia samotné slová. Bola by som nerada, keby sme po štyroch rokoch argumentovali nejakým dokumentom od pani Redingovej a obrovským množstvom uznesení Parlamentu. Bola by som rada, keby sa nám podarilo povedať, áno, zabezpečili sme dvojtýždňovú otcovskú dovolenku pre všetkých európskych otcov. Áno, prispôsobili sme naše zákony týkajúce sa rodovej rovnosti, aby sme zahrnuli všetky oblasti a transsexuálov. Áno, zaviedli sme systém, ktorý zabezpečuje rodovú rovnosť pre nasledujúcu Európsku komisiu. Rada by som povedala, áno, rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sa vytrácajú, pričom primerané pracovné miesta a dôstojnú mzdu má väčšie množstvo žien. A áno, vytrácajú sa aj rodové rozdiely v oblasti starostlivosti, pričom na neplatenej starostlivosti sa podieľa viac mužov.

Dúfam, že všetky skupiny v tomto Parlamente majú jednotný postoj, aby zajtra prijali dve významné správy, správu pani Figueiredovej a správu pána Romevu i Ruedu. Dúfam tiež, že pani Redingová bude mať odvahu a pretaví uvedené správy do opatrení, aj keď v Rade nie je vopred jednoduché získať presvedčivú väčšinu.

Uvedené ciele nemôžeme dosiahnuť sami. Musíme zapojiť tých, ktorým na tom záleží. Nie som veľmi spokojná so spôsobom, akým bola doteraz vypracovaná Charta práv žien bez akejkoľvek angažovanosti Parlamentu alebo občianskej spoločnosti. Budem však akceptovať to, že ide o spôsob, akým Európska komisia predložila úvodné vyhlásenie s cieľom ustanoviť svoj záväzok v súvislosti s dosiahnutím rodovej rovnosti.

Dôležitejšie je to, čo sa stane potom. V odpovedi na naše otázky by som veľmi rada od pani Redingovej počula, ako vypracuje ambicióznu stratégiu na naše ďalšie štyri roky.

  Isabel Martínez Lozano, úradujúca predsedníčka Rady. – (ES) Vážený pán predsedajúci, dobrý večer. Rada by som sa poďakovala za príležitosť zúčastniť sa dnes večer na tejto rozprave s váženými poslankyňami a poslancami. V mene súčasného predsedníctva Rady by som vám chcela zablahoželať k správam, ktoré ste nám dnes večer predložili. Niet pochýb o tom, že jasne stanovujú problémy európskych žien, problémy, s ktorými sa v tomto zložitom období stretávame a ktoré musíme ako politici v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov riešiť.

Uvedenými záležitosťami, problémami, na ktoré ste dnes popoludní upozornili, sa zaoberám posledných šesť mesiacov v mene španielskeho predsedníctva Rady a niekoľko rokov predtým som sa im venovala v mene Komisie.

Ako vravím, naozaj som venovala časť svojho úsilia, časť úsilia španielskeho predsedníctva Rady práci na otázke rodového hľadiska v rámci novej stratégie EÚ pre rast a zamestnanosť, stratégie EÚ 2020, ktorej prijatie sa očakáva tento štvrtok 17. júla. Je to nepochybne mimoriadne dôležitý nástroj, ktorý poznačí všetky naše politiky v nasledujúcom desaťročí.

Okrem zahrnutia otázky rodového hľadiska do tejto stratégie som sa snažila aj o to, aby bol boj proti rodovo podmienenému násiliu najdôležitejším bodom programu. Táto otázka v skutočnosti nepochybne odzrkadľuje najkrutejší aspekt nerovnosti a naďalej zostáva závažným sociálnym problémom vo všetkých členských štátoch. Je to tiež uvedené v nedávno predložených správach.

Z tohto dôvodu sme prijali niektoré závery, ktoré podporujú ciele a nástroje Komisie a členských štátov pri odstraňovaní násilia voči ženám. Prijatý text zaväzuje 27 členských štátov, ako aj Komisiu k vytváraniu spoločných iniciatív a nástrojov s cieľom spoločne odstrániť škvrnu, ktorú predstavuje násilie voči ženám.

Jedným z uvedených záverov je vypracovanie európskej stratégie na predchádzanie a boj proti rodovo podmienenému násiliu. Komisia už v skutočnosti začala pracovať na tejto stratégii, ktorej prvoradým cieľom musí byť získanie informácií, ktoré je možné porovnať na európskej úrovni, stanovenie spoločných cieľov a zdrojov na ich splnenie a prijatie prvých krokov smerom k zriadeniu európskeho dozorného orgánu v oblasti rodovo podmieneného násilia.

Navyše, pokiaľ ide o násilie, viete, že uvedené závery obsahujú okrem súboru opatrení, ktoré budú slúžiť na posilnenie sociálnej ochrany žien, ktoré sú obeťami násilia, aj návrhy na vytvorenie bezplatnej linky pre obete rodovo podmieneného násilia. Požiadali sme tiež Komisiu, aby preskúmala právny základ prípadných nových legislatívnych nástrojov s cieľom umožniť nám účinnejší boj proti týmto priestupkom vo všetkých členských štátoch.

Na druhej strane sa otázka rovnosti stala 7. júna opäť predmetom európskej rozpravy v rámci Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti z dôvodu prijatia usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov. Ako som práve povedala, uvedené otázky budú predmetom zasadnutia Európskej rady 17. júna. Tieto usmernenia zahŕňajú otázku rovnosti medzi mužmi a ženami ako zásadný faktor nielen pri obnove zamestnanosti v súčasnej atmosfére hospodárskej krízy, ale aj pri zavádzaní nového, inteligentného, udržateľného a zjednocujúceho modelu rastu na nasledujúce desaťročie. Z tohto dôvodu musí byť udržateľný aj sociálny model, ktorý musí byť zameraný na starostlivosť o obyvateľstvo, ktorého značné starnutie sa očakáva v priebehu nasledujúcich 20 rokov, a nie je možné dovoliť, aby starostlivosť o toto obyvateľstvo bola aj naďalej výlučne v rukách žien dobrovoľníčok.

Z týchto predbežných úvah o predložených správach a zo všetkých diskusií, ktoré sa uskutočnili počas nášho predsedníctva, je zrejmé, že ak chceme prestavať oblasť rastu na pevnom základe, Európa musí byť schopná spoliehať sa na potenciál, schopnosti a znalosti všetkých svojich občanov vrátane všetkých svojich žien. Napriek tomu, že ženy predstavujú väčšinu obyvateľov s vyšším stupňom vzdelania v Európskej únii (60 %), nedarí sa im využívať celý svoj potenciál z dôvodu istých štruktúr v našich výrobných systémoch, ktoré sú rovnako nespravodlivé ako neúčinné.

Aby sme prekonali všetky uvedené nerovnosti na našich trhoch práce, ktoré sú skutočnou prekážkou pre kolektívny pokrok, na splnenie cieľa zamestnanosti na úrovni 75 % do roku 2020 budeme musieť vziať do úvahy mužov aj ženy. Nejde len o otázku spravodlivosti. Ak si porovnáme miery zamestnanosti mužov a žien v Európskej únii, je zrejmé, že prácu má 76 % mužov, kým podiel pracujúcich žien zostáva na úrovni 63 %. V dôsledku toho budeme musieť v nasledujúcich niekoľkých rokoch vynaložiť osobitné úsilie s cieľom dosiahnuť to, aby na trh práce vstúpil väčší počet žien. V súlade s našimi závermi a ako uviedol pán Romeva i Rueda, uvedený nárast zastúpenia žien na trhu práce budeme musieť dosiahnuť aj prijatím opatrení v oblasti rozdielov v odmeňovaní, ktoré minulý rok dosiahli v Európskej únii v priemere takmer 18 %.

Musíme upozorniť aj na ostatné otázky týkajúce sa rodovej rovnosti, ktoré budú zahrnuté do stratégie EÚ 2020. Patrí medzi ne prekonanie rodových stereotypov v oblasti vzdelávania, ako aj v oblasti profesijného a akademického poradenstva. Vieme, že takéto stereotypy vedú v súčasnosti k oddelenému trhu práce, ako aj k potrebe dosahovať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.

Vážená pani Figueiredová, pokiaľ ide o sociálne začleňovanie a boj proti chudobe, otázku, ktorá je mimoriadne dôležitá, osobitnú pozornosť sme venovali aj ženám vzhľadom na to, že sú vystavené väčšiemu riziku chudoby než muži v dôsledku nižších miezd a dôchodkov a z toho dôvodu, že prevzali vlastnú zodpovednosť za neplatenú starostlivosť.

Sme tiež mimoriadne spokojní s tým, že sme dosiahli dohodu s Parlamentom v súvislosti s návrhom smernice o rovnakom zaobchádzaní so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby. Táto dohoda umožní prijať uvedenú smernicu na nasledujúcom zasadnutí Rady. Ide o smernicu, ktorou sa uznajú nové práva pre ženy vykonávajúce činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a pre ich manželov alebo partnerov.

Ako som uviedla, uskutočnilo sa niekoľko stretnutí, na ktorých sme diskutovali o možnostiach a návrhoch v súvislosti s problémami, o ktorých dnes rokujeme. Na záver by som chcela uviesť a som si istá, že pani komisárka Redingová sa o tom zmieni, že sme diskutovali aj o budúcej stratégii EÚ pre rovnosť žien a mužov na roky 2011 až 2015. Ide o otázku, ktorá bude v nasledujúcich mesiacoch nepochybne viesť k intenzívnej rozprave v tomto Parlamente a v súvislosti s ktorou Komisia v niekoľkých nasledujúcich mesiacoch predloží plán.

Pán predsedajúci, na záver by som chcela vyjadriť svoje presvedčenie, že táto rozprava o kríze a hospodárskej obnove nesmie spôsobiť to, aby sme sa odchýlili od posilnenia nášho európskeho sociálneho modelu. Bola by to chyba. V tomto období by to bol obrovský omyl a som preto presvedčená, že je dôležité zachovať tieto rozpravy a politiky o otázke rovnosti, ktoré nám po mnohých rokoch umožnili nielen rozvíjať sa, ale rozvíjať sa a udržiavať závideniahodný a vynikajúci model sociálnej súdržnosti.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, veľmi na mňa zapôsobilo úsilie vašich spravodajcov. Veľmi na mňa zapôsobilo aj to, že rôzne politické skupiny kráčajú aj napriek drobným rozdielom rovnakým smerom. Tieto rozdiely nie sú podstatné, pretože cesta a ciele sú rovnaké, čo je veľmi dôležité.

Ďakujem vám aj za to, že všetci rečníci, spravodajcovia a aj autori otázok na ústne zodpovedanie zdôraznili, že nepotrebujeme prijímať ďalšie dokumenty, ale musíme konať. Súhlasím s vami, pretože v podstate vieme, čo chceme a prečo to chceme. Uvedomujeme si, že jediná cesta pre pokrok našej spoločnosti spočíva v dosiahnutí rodovej rovnosti nielen v záležitostiach žien, ale na horizontálnej úrovni.

Práve z tohto dôvodu Komisia prvýkrát od svojho vzniku začala svoje päťročné funkčné obdobie úvodným vyhlásením, ako sa nazýva, chartou, ktorá je politickým záväzkom každého jej člena podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi v rámci svojho portfólia. Z uvedeného dôvodu je aj záväzkom Komisie ako celku s cieľom udržať otázku rodovej rovnosti medzi dôležitými bodmi programu.

To je jedna stránka problému. Druhou je spôsob, ako to vykonať. Ako uplatníme túto Chartu práv žien, ku ktorej sa Komisia v marci zaviazala? Teraz sa dostávame k otázke uplatňovania. Po prvé, požiadala som všetkých svojich kolegov komisárov, aby prispeli k stratégii, a tak za otázku rodovej rovnosti nebudem zodpovedná len ja, komisárka, ktorá má teraz slovo, ale aj ostatných 26 komisárov, ktorí predložia svoj príspevok vo svojich príslušných útvaroch a v rámci oblasti svojej zodpovednosti. Je to veľmi dôležité, pretože k podobnému kroku nikdy predtým nedošlo, a som presvedčená, že je to v súlade s prístupom, ktorý tu preukázali všetky politické skupiny.

Ako sme sa rozhodli pre tieto ciele? Päť prioritných cieľov v charte sme nestanovili náhodou. Sú výsledkom rozsiahlej konzultácie zúčastnených strán, ktorú sme uskutočnili v roku 2009 v rámci prípravy na novú stratégiu. O stratégii sa vyjadrím neskôr.

Rada by som sa najprv vyjadrila o veľmi dôležitých správach, ktoré predložil Európsky parlament. Po prvé, správa pána Romevu i Ruedu je v súlade so stanoviskom Komisie v tom, ako kríza postihuje postavenie žien a ako by sa v reakciách na ňu mal zohľadňovať vplyv na ženy. Na túto otázku som už upozornila v poslednej výročnej správe o rovnosti žien a mužov, kde som zdôraznila, že táto kríza ženy postihuje viac než predošlé recesie, pretože v súčasnosti pracuje v platených zamestnaniach viac žien a často sa nachádzajú na konci pracovného reťazca s nižšími príjmami. Na začiatku krízy sme boli svedkami prudkého nárastu nezamestnanosti mužov najmä z dôvodu ťažkostí v oblasti stavebníctva a priemyslu. V súčasnosti pozorujeme, že nezamestnanosť mužov a žien sa zvyšuje na rovnakej úrovni a riziko spočíva v tom, že vzhľadom na výdavky verejných rozpočtov, a aj zníženie výdavkov v oblasti rodovej rovnosti, ktoré, dúfajme, nebude výrazné, táto skutočnosť určite ovplyvní zamestnanosť žien. Je teda veľmi dôležité, aby sme si uvedomili uvedené skutočnosti, a to, že musíme zaviesť opatrenia. Preto dôrazne podporujem úsilie o zahrnutie úvah o rodovej rovnosti do opatrení na oživenie. Som presvedčená, že kríza predstavuje jedinečnú príležitosť na uskutočnenie politík, na základe ktorých v budúcnosti vytvoríme trh práce a našu spoločnosť, v ktorej majú ženy a muži rovnocennejšie postavenie. Úradujúca predsedníčka Rady sa už veľmi jasne vyjadrila o tom, že mieru zamestnanosti na úrovni 75 %, ktorá je naším cieľom, nie je možné dosiahnuť, ak do tohto úsilia nezapojíme ženy.

Pokiaľ ide o rodové hľadiská stratégie EÚ 2020, v troch hlavných prvkoch tejto otázky nemožno nič dosiahnuť bez žien. Ženy tvoria 60 % absolventov univerzít a my ich na trhu práce nevyužívame. Ak však chceme dosiahnuť inteligentný rast a vytvoriť ekologické hospodárstvo, v ktorom potrebujeme intelekt a v ktorom si nemôžeme dovoliť zabúdať na tieto dobre odborne pripravené vzdelané ženy, svoje ciele bez nich nedosiahneme. Z tohto dôvodu som presvedčená, že ženám musíme pomôcť, aby stratégia EÚ 2020 priniesla pozitívne výsledky. Uvedené ciele nemožno dosiahnuť bez výrazného zlepšenia začleňovania žien na trhu práce. Považujem preto za veľmi dobré, že Európsky parlament neustále zdôrazňuje výrazný rodový aspekt stratégie. Postupuje správne, pretože naozaj musíme zabezpečiť, aby ženy prispievali k dosiahnutiu cieľov stratégie a využívali aj jej výhody.

Naša stratégia rodovej rovnosti, ktorú predložím v jeseni tohto roka, bude obsahovať mnoho veľmi konkrétnych prvkov nie na niekoľko nasledujúcich mesiacov, ale na niekoľko nasledujúcich rokov. Budeme musieť vytvoriť skutočný plán v súvislosti so spôsobom zavedenia veľmi konkrétnych prvkov v období od roku 2010 do konca nášho funkčného obdobia, vášho funkčného obdobia ako európskych poslancov a môjho funkčného obdobia ako európskej komisárky. Stratégia bude preto zameraná na zlepšenie riadenia a politického dialógu a zavedie sa v rámci úzkej spolupráce s hlavnými partnermi na európskej úrovni. V tomto Parlamente odzneli vyjadrenia, ktoré sú úplne správne a súvisia s tým, že stratégiu rodovej rovnosti by sme mohli vypracovať okamžite, ale uplatňovať ju musíme v členských štátoch. Vidíme, ako dobre fungujú všetky nástroje zúčastnených strán, ktoré boli vypracované v období od Pekinskej akčnej platformy. V období krízy si musíme uvedomiť, že uvedené nástroje naďalej fungujú dobre a že sa ich nikto nebude snažiť odstrániť. Spolieham sa na pomoc Parlamentu. Keby k podobnej situácii došlo v súvislosti s vládou, som presvedčená, že by sme sa v tomto Parlamente okamžite ozvali.

Takže táto spolupráca, na ktorej sú postavené predstavy budúcej stratégie – ako som spomínala v úvode, práve zúčastnené strany pristúpili k verejnej konzultácii o tejto otázke –, musí vyústiť do prínosného a pravidelného dialógu, ktorý požadujete. Preto podporujem správu o novej stratégii, ktorú vypracovala pani Figueiredová. Vážená pani spravodajkyňa, vašu predstavu trojstranného stretnutia Parlamentu, Rady a Komisie s cieľom preskúmať výsledky dosiahnuté v priebehu realizácie opatrení považujem za vynikajúcu. Domnievam sa, že bude veľmi dobré zaoberať sa ňou, pretože tento krok poskytne podnet na ďalšiu pomoc každému, Komisii, Rade a aj Parlamentu. Takýto dialóg o rodovej rovnosti by mohol byť založený na výročnej správe o rodovej rovnosti, ktorú by vypracovala Európska komisia. Myslím si, že by to bol veľmi aktívny a konkrétny spôsob, ako postupovať.

Spolieham sa aj na to, že členské štáty podporia opatrenia Komisie v oblasti rodovej rovnosti, najprv podporou novej stratégie, samozrejme, po vypočutí stanoviska Parlamentu k návrhom, ktoré predložím koncom septembra, a tiež obnovou Európskeho paktu pre rodovú rovnosť.

Na záver, sú tri oblasti, v ktorých chcem, aby boli opatrenia EÚ veľmi účinné a veľmi konkrétne. Aj keď hovorím o troch oblastiach, neznamená to, že ich počet je konečný. Myslím si však, že by sa možno tieto tri oblasti mohli stať našimi hlavnými cieľmi.

Po prvé, budeme musieť prijať rozhodné kroky, aby sme odstránili násilie voči ženám a zabezpečili účinnú ochranu obetí. V našom spoločnom justičnom priestore musíme k obetiam pristupovať dôstojne, s rešpektom a s vysokou úrovňou ochrany a podpory, a to nielen v jednej, ale vo všetkých oblastiach. Je pre mňa prvoradou úlohou zabezpečiť, aby Komisia predložila v prvej polovici roka 2011 v tejto súvislosti komplexný balík. Viem, že belgické predsedníctvo chce na dôležitej konferencii, ktorá sa uskutoční niekedy v novembri, vykonať revíziu dosiahnutých výsledkov, pripravovaných krokov a krokov, ktoré je potrebné realizovať. V jeseni dôjde k pokroku od prípravnej práce vykonanej počas španielskeho predsedníctva, inventarizácii a príprave na doplnkové opatrenia. Následne sa začiatkom roka 2011 prijme komplexný balík.

Chcela by som opätovne potvrdiť svoje slová z vypočutia a vyjadrenia, ktoré sú jasne uvedené v charte Komisie o tom, že Komisia využije všetky možné nástroje, v prípade potreby aj trestné právo, aby odstránila zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov. Sme presvedčení, že ide o brutálny zákrok, ktorý sa v Európe nesmie za žiadnych okolností a bez ohľadu na akékoľvek ospravedlnenie naďalej vyskytovať.

Pripravím tiež právny nástroj na podporu účasti žien na rozhodovacom procese. Presne tak, ženy sú s výnimkou univerzít mimoriadne slabo zastúpené na pozíciách v rámci rozhodovacieho procesu na všetkých úrovniach vo verejných aj súkromných spoločnostiach. Európa bude musieť konať, aby čo najskôr odstránila rozdiely.

Viem, že som nespomínala ostatné prvky, ako napríklad rôzne druhy dovolenky, ktoré by sme mohli pridať k materskej dovolenke, ciele v súvislosti so zariadeniami detskej starostlivosti, rozdiely v odmeňovaní a možnosti, ktoré máme na zavedenie väčšej transparentnosti pri týchto problémoch. Otázky označení, chárt a cien a iné otázky budú súčasťou programu a všetky budú predložené koncom septembra.

Pokiaľ ide o tieto konkrétne opatrenia, naozaj by ste teda mali predstúpiť a povedať, že ide o nezmysel, že to nie je dostatočne dôrazné, a vyjadriť sa o tom, čo podľa vás majú spĺňať. Vypracúvam ich so svojimi spolupracovníkmi. Vypočuli sme si príspevky všetkých zúčastnených strán. Mali sme k dispozícii príspevky v rámci vašich správ, uznesení a príspevky ministrov, ktorí sa stretli na veľmi dôležitej konferencii počas španielskeho predsedníctva. Celkovo sa domnievam, že ciele dosiahneme a že o štyri roky budete môcť konštatovať ich splnenie.

  Lívia Járóka, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážený pán predsedajúci, napriek úspechom politík rodovej rovnosti EÚ za posledných päťdesiat rokov, o ktorých sme dnes diskutovali, máme pred sebou stále veľa práce. Potvrdilo to aj mnoho rečníkov. Musíme naďalej dosahovať ambiciózne ciele plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov EÚ na roky 2006 až 2010. Mnoho poslancov Európskeho parlamentu tu bolo prítomných v období, keď sme Komisiu informovali o staršom pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov, v ktorom sme vyzývali na hospodársku nezávislosť, zosúladenie súkromného a pracovného života, rovnaké zastúpenie žien a mužov, odstránenie násilia, obmedzenie stereotypov a podporu rodovej rovnosti vo vonkajších politikách. To všetci vieme.

Pri plnení cieľov predchádzajúceho plánu a vymedzení cieľov nového plánu, na čo by mala poukazovať táto rozprava a všetky správy, si uvedomujeme, že Komisia musí zaviesť osobitné opatrenia, aby zabezpečila potenciál súčasného plánu a poučila sa tiež z jeho slabých miest a odstránila ich.

Obávam sa najmä o viditeľný vplyv, ktorý môžeme uplatňovať v súvislosti s nástrojmi na národnej a regionálnej úrovni pri dosahovaní rodovej rovnosti v praxi. Ako sa vyjadril pán Romeva i Rueda, aj napriek tomu, že je stále zložité posúdiť dôsledky finančnej krízy, je nám všetkým úplne zrejmé, že toto obdobie má mimoriadne vážne dôsledky pre ženy.

Je to skutočne tak a je potrebné neustále zdôrazňovať, že neprimerané investície v rámci hospodárskych a sociálnych príležitostí pre ženy úplne brzdia hospodársky rast a spomaľujú znižovanie chudoby a sociálnych rozdielov v našej Európe. Okrem toho v starom pláne chýbal boj proti viacnásobnej diskriminácii – v skutočnosti sa o ňom diskutovalo, avšak neurobilo sa veľa–, keďže zložitá diskriminácia založená na veku, zdravotnom postihnutí, etnickom alebo rasovom pôvode, náboženskom vyznaní alebo národnosti a sociálno-ekonomickom postavení vytvára viacnásobné prekážky posilneniu žien a ich sociálnemu pokroku. O týchto otázkach nerozprávame často. Práve tak zriedkavo sa venujeme aj dôležitosti zhromažďovania, spracovávania a zverejňovania vyčlenených údajov. Na záver chcem uviesť, že najmä nástroje...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Edite Estrela, v mene skupiny S&D. – (PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pani Martínezová Lozanová, v nedávnom článku zverejnenom v týždenníku Time s názvom Noví šerifovia z Wall Street sa uvádza, že v Spojených štátoch ženy Wall Street neriadia, a preto ich nemožno obviňovať z tejto finančnej krízy. V súvislosti so situáciou, ktorá vznikla z dôvodu nedostatočnej regulácie finančného trhu, sa však v súčasnosti vyzývajú a do vedúcich pozícií vymenúvajú práve ženy, aby upratali neporiadok spôsobený ich manažérmi mužského pohlavia.

Je to zaujímavé. Muži krízu spôsobili a ženy ju budú musieť vyriešiť. Bez irónie možno povedať, že svetové hospodárstvo prežíva najhoršiu recesiu od Veľkej hospodárskej krízy. Spôsobila sociálne dôsledky v celej Európskej únii a jej najhoršie účinky pocítili ženy, keďže ich postihuje väčšia neistota zamestnania, častejšie dostávajú výpoveď a je menej pravdepodobné, že budú môcť využiť systémy sociálneho zabezpečenia. V tejto súvislosti existujú opodstatnené obavy, že mnoho členských štátov by mohlo znížiť financovanie sociálneho sektora, čo by opäť postihlo najmä ženy. Je nespravodlivé, že najzraniteľnejší sú tí, ktorí musia platiť za omyly špekulantov.

Na záver by som rada zablahoželala španielskemu predsedníctvu k tomu, že uprednostnilo boj proti rodovo podmienenému násiliu.

  Sophia in 't Veld, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, najprv by som chcela v mene našej skupiny poďakovať obidvom spravodajcom a odkázať im, že naša skupina v plnej miere podporí obidve správy, pretože sa zaoberajú veľmi dôležitou otázkou rodovej rovnosti. Podľa môjho názoru jej dôležitosť dokazuje široká škála tém, ktorých sa uvedené správy týkajú.

Vážení kolegovia, musím však povedať, že som trochu sklamaná, pretože ak tvrdíme, že chceme prijať opatrenia, že v nasledujúcich štyroch rokoch chceme dosiahnuť určitý výsledok, že táto otázka má najvyššiu prioritu, že polovica obyvateľstva je diskriminovaná a polovica potenciálu sa nevyužíva, ako je potom možné, že táto rozprava prebieha tak neskoro večer? Kde sú predsedovia skupín? Prečo akceptujeme, že nejde o najvyššiu prioritu? Vážení kolegovia, navrhujem, aby sme nabudúce trvali na tom, aby sa táto otázka zahrnula do programu ako kľúčová, a pokiaľ nám to neumožnia, mohli by sme sa pripútať k dverám. Nemyslím si, že by sme túto situáciu mali ešte niekedy tolerovať.

  Marina Yannakoudakis, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, dnešná večerná rozprava je zameraná na spôsoby zlepšenia osudu žien, niekedy pozitívnou diskrimináciou, ako sú napríklad kvóty, inokedy priamymi právnymi predpismi o rodovej rovnosti. Podporujem vyjadrenia zamerané na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi pri riešení diskriminácie v oblasti odmeňovania v prípade rovnakých pracovných miest a na posilnenie opatrení na ochranu žien a mužov pred všetkými formami násilia vrátane obchodovania s ľuďmi a zmrzačovania ženských pohlavných orgánov. Musíme však vidieť aj dobré kroky smerom k posilneniu žien prostredníctvom zvýšenia dôvery v ich schopnosti pomocou vzdelávania a úsilia na vytvorenie prostredia, ktoré podporuje možnosť voľby.

Človek, ktorý raz žil v tieni diskriminácie, povedal, že má sen. Aj ja mám sen. Predstavujem si deň, keď sa nebudeme snažiť dosiahnuť len väčšiu rovnosť na pracovisku, ale aj posilniť ženy, aby sa slobodne rozhodovali a cítili sa dostatočne silné na to, aby dosahovali svoje ciele. Bol by to skutočný plán uplatňovania rovnosti pre ženy. Musíme však postupovať pomaly. Všetci súhlasíme so zásadou rovnosti a povedala by som, že ide o naše základné právo. Prečo však zahŕňame otázky, ktoré bránia plneniu dôležitých cieľov? Dokumenty sú zložité a zahrnutie otázok, ktoré sú v právomoci členských štátov, ako napríklad otázka verejných výdavkov v oblasti zdravia, nepomáha dosahovaniu cieľov.

Na ceste sa vyskytujú prekážky. Nehovorím to rada, ale ak máme dosiahnuť rovnosť, musíme zabezpečiť cestu bez prekážok, pretože iba po ceste bez nich môžeme kráčať spoločne vpred.

  Charalampos Angourakis, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážený pán predsedajúci, rád by som upozornil na to, že sme počuli veľa vyjadrení, ale počuli sme málo o dôvodoch. V tejto súvislosti sa domnievam, že dve uvedené správy sú v najlepšom prípade zoznamy želaní, najmä správa o vplyve krízy. Tvrdím to, pretože, nanešťastie, sa nevenujú problémom, ktoré táto neprijateľná situácia spôsobila ženám.

Myslím si, že ak sa v súčasnosti v Grécku zvyšuje dôchodkový vek žien o 5 až 17 rokov, je to dôsledkom kapitalistického systému a stratégie EÚ 2020, ktorá sa nespochybňuje. Nerozumiem tomu, ako môže pani komisárka rozprávať o rozdielnych opatreniach týkajúcich sa rovnosti pre ženy, keď proti tejto stratégii nevystúpila.

Vážená pani komisárka, akékoľvek opatrenie prijmete, nemôžete zvrátiť smerovanie stratégie EÚ 2020, pretože ste ju vôbec nespochybnili. Z tohto dôvodu sa domnievame, že riešenie problému je možné nájsť iba v zápase žien a všetkých pracujúcich proti dôsledkom krízy, v zápase za zvrhnutie kapitalizmu.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, zameriam sa na dve otázky, ktoré ma mimoriadne zaujímajú. Ide o hospodársku a finančnú krízu a súvisiacu recesiu. Za žiadnych okolností by sa nemali využívať ako argument na zastavenie pokroku, ktorý sme doteraz dosiahli v otázke rodovej rovnosti. V strednodobom výhľade by to mohlo ďalej škodiť hospodárskemu rastu.

Rozdiely v odmeňovaní mužov a žien pretrvávajú a obávam sa, že k nim stále dochádza v celej Európe. Podľa európskeho priemeru dosahuje rozdiel v príjmoch mužov a žien úroveň 17,8 %. Nanešťastie sa však v tejto súvislosti vyskytujú aj určité negatívne anomálie, ako napríklad moja rodná krajina Rakúsko. V správe o ženách, ktorú nedávno predložila rakúska federálna vláda, sa uvádza, že ženy zarábajú iba 58,4 % hrubej mzdy mužov. Tento rozdiel v príjmoch je dokonca vyšší iba v dvoch krajinách. Náš hlavný cieľ musí spočívať v odstránení tohto takzvaného skleného stropu, ktorý by sa mal konečne stať minulosťou.

  Barbara Matera (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som presvedčená, že je dôležité a veľmi správne, že diskutujeme o správe pani Figueiredovej. Ide o správu, o ktorej sme podrobne diskutovali vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť, v ktorom som podpredsedníčkou, keď boli predložené kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a aj vtedy, keď mnoho návrhov predložil Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov).

Dámy a páni, správa sa zaoberá niektorými dôležitými oblasťami, ktorým sme sa nevenovali a neriešili sme ich správnym a náležitým spôsobom. Do úvahy sa neberú etické a kultúrne otázky, ktoré majú zásadný význam pre väčšinu spoločnosti, ktorú zastupujeme. Ide predovšetkým o to, že správa sa stále nesústreďuje na posúdenie výsledkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010, aj keď sa v súčasnosti blížime ku koncu štvorročného plánu a je dôležité, aby Európsky parlament mohol vyjadriť svoje stanovisko k tejto záležitosti. Z tohto dôvodu nemôžem skryť svoje pochybnosti v súvislosti s uvedenou správou.

  Iratxe García Pérez (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať pánovi Romevovi i Ruedovi a pani Figueiredovej za prácu na správach o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov.

Tento Parlament má veľmi jasnú predstavu o tom, že politiky rodovej rovnosti musia byť prioritné, keďže ide o dôležitý kapitál, ktorý predstavuje 52 % európskeho obyvateľstva.

Naša stratégia musí obsahovať aspekty ako zmierenie, rovnaké zastúpenie žien a mužov, odstránenie stereotypov a všetkých foriem rodovo podmieneného násilia.

Rada by som počas tohto vystúpenia využila príležitosť a požiadala pani komisárku Redingovú o to, aby dodržala slovo a venovala pozornosť opakovanej požiadavke tohto Parlamentu, veľkého množstva členských štátov a Európskej ženskej lobby, ktorá dnes začala kampaň na podporu európskeho ochranného príkazu. Nie je čas na to, aby sme sa zdržiavali procesnými otázkami, ktoré túto iniciatívu pozastavia. Je čas na dialóg a porozumenie.

Máme viac než stotisíc dôvodov na to, aby sme konali okamžite a bezodkladne. Potrebujeme iba politickú vôľu.

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) V priebehu posledných piatich rokov sme v oblasti hospodárskej nezávislosti žien a mužov naozaj dosiahli spomínaný úspech, pričom miera zamestnanosti žien dosiahla takmer 60 %. Zároveň však nedošlo k žiadnym zlepšeniam v súvislosti s odstránením rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Podľa údajov z roku 2007 ženy dostávali v priemere o 17 % nižšie platy než muži. V našej krajine Estónsku dosiahol tento rozdiel viac než 30 %. Rok 2007 bol rokom hospodárskeho rastu. Aké číselné údaje uvidíme čoskoro, v čase ďalšej analýzy?

V každej krajine sa vypracovávajú tabuľky poradia úspešných spoločností, zviditeľňujú sa najbohatší ľudia krajiny a žnú potlesk. Spravidla 99 % z nich tvoria muži. Keď v súčasnosti uvažujeme o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov, je zrejmé, že v ziskoch a dividendách týchto ľudí, ženy…

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Krisztina Morvai (NI). – (HU) Mám veľkú radosť z dnešnej rozpravy o právach žien a vítam tiež tieto vynikajúce správy. Nie som však mimoriadne nadšená tým, že väčšina žien, prinajmenšom v Maďarsku, v mojej rodnej krajine, si neuvedomuje svoje práva a nemôže ich uplatňovať. Táto situácia si vyžaduje okamžité opatrenia. Jedným z dôvodov ich neschopnosti uplatňovať svoje práva je to, že si nemôžu dovoliť právneho zástupcu. Aké riešenia mám na mysli? Potrebujeme osobitne vzdelaných právnych zástupcov, službu bezplatnej právnej pomoci a internetovú stránku s odpoveďami na každodenné právne problémy, s ktorými sa ženy stretávajú. O aké právne problémy ide? Napríklad žena, ktorá mesiace nedostala výživné na dieťa, potrebuje informácie o tom, ako postupovať a koho kontaktovať, aby jej pomohol. Žena, ktorú manžel fyzicky týra a ktorá keď zavolá na políciu, dozvie sa, že ide o rodinnú záležitosť a že polícia nemôže zasiahnuť, potrebuje zistiť, či sú tvrdenia policajných úradníkov správne alebo či môže nájsť pomoc a kde. Žena, ktorá má tri deti a už po dvadsiaty raz ju odmietli na pracovnom pohovore z vymyslených dôvodov, by mala mať možnosť zistiť, či má nárok na právne odškodnenie. Žena, ktorá je prepustená z práce potom, ako jej zamestnávateľ zistil, že je tehotná, potrebuje zistiť, či sa môže na niekoho obrátiť. V týchto a podobných prípadoch by mali…

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Anna Záborská (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, Charta práv žien, ktorá je predmetom rozpravy, súvisí s aktmi Organizácie Spojených národov. Obeťami tohto postupu sú národné vlády, ktoré samy zodpovedajú za zavádzanie svojich rozhodnutí na základe národných potrieb. Odkazovať na Organizáciu Spojených národov je účinný spôsob, ako oslabiť autoritu vnútroštátnych inštitúcií.

Nepotrebujeme chartu, kým nie sú zavedené existujúce právne nástroje. V dôsledku kolektívnej ignorancie však my ženy uprednostňujeme predloženie nového vyhlásenia pred bojom o zavedenie právne záväzných nástrojov.

Uvedená charta prispieva k paradoxnému vývoju v Európskej únii. Už sme si zvykli na regulovanie morálky. V súčasnosti vytvára sociálne inžinierstvo v Únii nezvyčajný paradox. Privatizujeme štátne hospodárstva pod zámienkou voľnej hospodárskej súťaže, ale znárodňujeme vzťahy medzi ženami a mužmi. Únia kopíruje zlé skúsenosti, ktoré sme zažili v strednej a východnej Európe. Je škoda, že sociálne inžinierstvo nezohľadňuje historické skúsenosti, aby sa vyhlo novej porážke, ktorej prvou obeťou budú ženy.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, vítam správu pána Romevu i Ruedu, ktorá upozorňuje na aspekt krízy, na ktorý sa príliš často zabúda. Sú ním dôsledky pre ženy.

Už na začiatku krízy sme v Európskom parlamente boli medzi prvými, ktorí upozorňovali na zničujúce dôsledky, ktoré by kríza mohla mať pre ženy, pokiaľ sa neprijmú primerané opatrenia. Zdôraznili sme tiež, že táto kríza predstavuje príležitosť zmeniť Európsku úniu na spoločnosť, ktorá by v prípade prijatia primeraných politík a opatrení vo väčšej miere zohľadňovala rovnosť medzi ženami a mužmi.

Musíme sa domnievať, že naša rada sa nezohľadnila, keďže rôzne plány úsporných opatrení neposkytujú diferencovanú reakciu na krízu. Prví, ktorých kríza zasiahla, boli výrobcovia a stavebný priemysel, čo sú primárne sektory činnosti mužov. Odvtedy bola zasiahnutá väčšina sektorov a prvé obete sú na dolných priečkach sociálno-hospodárskeho rebríčka, na ktorých sa nachádzajú väčšinou ženy.

Preto naliehavo potrebujeme zohľadniť tento problém a zapojiť do jednotlivých plánov úsporných opatrení, ktoré prijala Európska únia a jej členské štáty, aj otázku žien. Nechcem, aby sme sa vrátili o tridsať rokov späť. V stávke je samotná nezávislosť žien.

  Roberta Angelilli (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v priebehu niekoľkých posledných dní Európska únia, čiastočne v snahe bojovať proti hospodárskej kríze, prinútila našu krajinu Taliansko dodržať povinnosť, aby ženy zamestnané vo verejnom sektore odchádzali do dôchodku vo veku 65 rokov, čím sa ich dôchodkový vek zhoduje s dôchodkovým vekom mužov.

Som presvedčená, že by sme mali uvítať tieto ustanovenia, ktoré sa všetky týkajú rovnakých povinností. Som však tiež presvedčená, že ženy majú pocit, že majú iné priority. Ide o boj proti nezamestnanosti a neistote zamestnania a odstránenie neprijateľných rozdielov v odmeňovaní.

Následne je tu problém nedostatočných služieb. Aby sme uviedli len jeden príklad, je veľmi zložité rozprávať o rovnosti, keď existuje tak málo zariadení starostlivosti o deti. Je dokonca zložité nájsť alebo udržať si pracovné miesto. Som si istá, že Európska komisia preukáže...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Olga Sehnalová (S&D). – (CS) Vážená pani komisárka, dámy a páni, hospodársky pokles a finančná kríza majú nepochybne rodový aspekt. Existuje riziko, že nerovnosti, s ktorými zápasíme, sa prehĺbia. Rozdiely v odmeňovaní, tlak na pracovné právo, sociálna ochrana súvisiaca s materstvom a podmienky na trhu práce sú iba niektoré príklady.

Obmedzenia prostriedkov vo verejných rozpočtoch v súvislosti s krízou v rôznych štátoch sú nevyhnutnou realitou. Týkajú sa najmä verejných služieb a ich dostupnosti. Opatrenia na znižovanie nákladov príliš nepostihujú väčšinu silových rezortov v štáte. Šetrenie sa teda sústreďuje na tie oblasti, v ktorých sa očakáva minimálny odpor strán postihnutých znižovaním nákladov, pričom sa spolieha na to, že ľudia si poradia sami, pretože to jednoducho inak nejde. Starostlivosť o deti a starých rodičov zostáva za každých okolností povinnosťou. Túto úlohu musia prevziať prevažne ženy.

Zníženie financovania v sektore sociálnych služieb, v ktorom sú zamestnané najmä ženy, je tiež na vrchole zoznamu opatrení na znižovanie nákladov. Je zodpovednosťou jednotlivých vlád, aby pri plánovaní rozpočtových opatrení na znižovanie nákladov a ich dôsledkov vnímali uvedenú otázku aj z tohto hľadiska a aby pri zaťažovaní obyvateľstva vo všeobecnosti zvolili starostlivo vyvážený prístup.

  Regina Bastos (PPE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, najprv by som rada uviedla, že podľa nášho názoru správa o hodnotení výsledkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010, ktorá je zameraná na budúce ovplyvnenie stratégie o tejto otázke, mohla byť dôraznejšia a menej polemická. Ak skutočne bolo cieľom dosiahnuť najširší možný konsenzus, spôsob, akým sa pristupovalo k niektorým eticky citlivým otázkam, predovšetkým k otázke sexuálneho a reprodukčného zdravia žien, mal byť naozaj iný.

V súvislosti s tým by som rada zdôraznila, že v období bežného hospodárskeho rastu prevláda veľká obava v súvislosti s právami žien, najmä pokiaľ ide o rozdiely medzi situáciami žien a mužov na pracovisku, v spoločnosti a v rodinnom živote. Tieto problémy sa však výrazne zhoršujú v období takej hospodárskej a sociálnej krízy, akú prežívame v súčasnosti. Z tohto dôvodu musia členské štáty prijať pevnejší strategický záväzok na úrovni miestnych a regionálnych orgánov a inštitúcií Spoločenstva v otázkach, ktoré sa týkajú ochrany...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Rovana Plumb (S&D). – (RO) Rodové aspekty hospodárskej krízy, plán uplatňovania rovnosti žien a mužov a Charta práv žien sú tri témy so spoločným menovateľom. Je ním postavenie žien v spoločnosti. Ak naozaj chceme zlepšiť postavenie žien v spoločnosti, potrebujeme, ako sa navrhuje v rámci manifestu skupiny S&D, osobitné politiky a opatrenia, ako sú tie, ktoré obsahuje aj Charta práv žien.

Ak naozaj chceme, aby ženy boli viac zastúpené v rozhodovacích štruktúrach vo verejnom aj súkromnom sektore, je zavedenie rodovej rovnosti v európskych inštitúciách úplne nevyhnutné. Som presvedčená, že Európsky parlament a Európska komisia musia v tejto súvislosti ísť príkladom tým, že v roku 2014 prijmú záväzok a preukážu silnú politickú vôľu.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, považujem za znepokojujúce, že v roku 2010 stále diskutujeme o právach žien, napriek veľkému pokroku Európskej únie predovšetkým v snahe dosiahnuť rovnakú odmenu za rovnakú prácu.

Chcem tiež upozorniť na nedostatočné práva žien najmä v krajinách tretieho sveta. Niekoľko mesiacov som pracoval ako dobrovoľník v Malawi a bol som šokovaný zo spôsobu, akým tam zaobchádzajú so ženami. Po prvé, vykonávali väčšinu ťažkej práce na poliach, kým muži sa ponevierali okolo, a po druhé, sexuálne nároky niektorých z týchto mužov, najmä muža známeho ako Hyena, boli úplne príšerné.

Myslím si, že nastal čas, aby Európska únia poskytla týmto krajinám rozvojovú pomoc pod podmienkou, že skoncujú s niektorými z týchto šokujúcich praktík. Mimovládne organizácie by na uvedený problém mohli upozorňovať o čosi intenzívnejšie než doteraz. Teším sa na Chartu práv žien v Európe. Dúfam, že sa stane modelom, ktorý sa zavedie na celom svete.

  Silvia Costa (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, spravodajcovia, ktorým ďakujem, upozornili na kľúčovú otázku, ktorej sa čiastočne venovala aj pani komisárka Redingová. Musíme zabezpečiť, aby sa politiky zamerané na ženy a rovnosť príležitostí účinnejšie zahŕňali a začleňovali do všeobecných politík na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Mám na mysli politiky zamerané na otázku krízy, chudoby, rozvoja, spolupráce a blahobytu.

Som však presvedčená, že Komisia, členské štáty a my v rámci svojej práce by sme mali zdôrazniť tri otázky. Po prvé, bola by som rada, keby pani komisárka Redingová zdôraznila úlohu žien vo vonkajšej činnosti Európskej únie. Nová politika, o ktorej je potrebné ženy viac informovať, je obsiahnutá v správe pani Figueiredovej. Druhá otázka sa týka podpory Komisie návrhu smernice o európskom ochrannom príkaze, ktorý predstavuje mimoriadne dôležitý nástroj na zabezpečenie…

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Elisabeth Köstinger (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v posledných rokoch a desaťročiach stála Európska únia na čele v súvislosti s rovnakým zaobchádzaním so ženami a mužmi. Musíme rozšíriť vedúcu úlohu Európy. V Charte žien, ktorú predložila Komisia, vidím nenahraditeľný prínos k rovnosti medzi ženami a mužmi v Európskej únii. Avšak úsilie o posilnenie úlohy žien v hospodárstve, rovnaké odmeňovanie a zvyšovanie počtu žien dosadzovaných na pracovné miesta s rozhodovacími právomocami nesmie zostať pri prázdnych slovách. Musíme slová podporiť činmi. Predovšetkým potrebujeme vyvinúť väčšie úsilie a presvedčiť mužov s rozhodovacími právomocami o našich záujmoch. Ženské otázky sú spoločenské otázky a týkajú sa každého. Musíme však zastaviť diskrimináciu žien v rámci našej spoločnosti aj mimo nej a v tejto oblasti musíme prijať rozhodné opatrenia.

  Evelyn Regner (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dôvod, pre ktorý som požiadala o vystúpenie, je ten, že od vás, pani komisárka, očakávam, že nám na konci tohto volebného obdobia budete môcť predložiť primerané výsledky.

Už vaše dnešné oznámenie o tom, že plánujete zaviesť požiadavky EÚ na povinné kvóty zastúpenia žien na riadiacich miestach vo veľkých podnikoch, je celkom sľubné. Vaše oznámenie dáva zmysel, je spravodlivé, dlho očakávané a je navyše prísľubom hospodárskeho úspechu. V tejto súvislosti úprimne verím, že po vašich slovách budú nasledovať činy.

Osobne sa neprestajne snažím predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v súvislosti s reguláciou finančného trhu, otázkou podnikateľskej etiky a usmerneniami pre politiky zamestnanosti. Už sa teším…

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Mariya Nedelcheva (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, finančná kríza, ktorá sa zmenila na hospodársku a napokon na sociálnu krízu, má katastrofálne dôsledky na pozitívny vývoj, ktorý sa doteraz dosiahol v oblasti rovnosti medzi ženami a mužmi.

Bez ohľadu na to, či diskutujeme o mierach nezamestnanosti alebo o rozdieloch v odmeňovaní, je zrejmé, že ženy postihujú dôsledky krízy viac, pretože často zastávajú pracovné funkcie, v ktorých sú zraniteľnejšie než muži. Z uvedeného dôvodu je dôležité, aby sme stanovili jasné krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele, aby sme uskutočnili osobitné opatrenia zamerané na naliehavé problémy a aby sme poskytli reálne zdroje na naše opatrenia a ambície.

Členské štáty majú pred sebou určite veľa práce na svojej úrovni v súvislosti so zvyšovaním informovania verejnosti a výmenou osvedčených postupov. Rovnako isté je však to, že tu v Európskom parlamente máme zodpovednosť za to, aby sme neumožnili prijatie textov, ktoré nemajú žiadny zmysel a neobsahujú žiadne inovácie. Naopak, musíme zabezpečiť to, aby obsahovali vhodné a konkrétne riešenia. Jednoduchosť, účinnosť a inovácia sú...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) Správa, ktorá bola predložená, je veľmi kvalitná a podrobná, čo treba oceniť.

Chcela by som sa zamerať na niektoré špecifiká, ktoré sú charakteristické najmä pre postkomunistické krajiny, pretože tu boli podporené vládnou pomocou najmä sektory, ktoré majú mužský charakter alebo sú mužskou doménou, a to najmä automobilový priemysel, ktorý je exportný a ktorý je hlavne doménou mužov. Naproti tomu napríklad sektory, kde pracujú väčšinou ženy, takto podporené vládami neboli.

Takisto treba zdôrazniť, že postkomunistické krajiny majú neustále semiindustriálny charakter, a že je preto veľmi komplikované nájsť priestor na podporu práve tých sektorov, kde sú väčšinou zamestnané ženy. Takisto v krajinách postkomunistickej Európy očakávame veľmi veľké redukcie najmä v sociálnej oblasti, a tým pádom budú opäť najviac postihnuté práve ženy. Treba sa preto zamerať aj na túto súčasť a snažiť sa hľadať riešenia v tejto oblasti.

  Hella Ranner (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v tejto otázke sa všetci zhodneme a som presvedčená, že je to nepochybne tak v každom ohľade. Rada by som však predložila návrh v súvislosti s tým, ako by sme možno mohli postup trocha urýchliť a dosiahnuť pokrok.

Mali by sme sa ubezpečiť, že otázku rovnosti vždy zahrnieme a zohľadníme vo všetkých správach, o ktorých v Parlamente rokujeme. Som si istá, že existuje mnoho dokumentov, možno nie všetky, ale určite je ich niekoľko, s možnosťou zahrnúť otázky súvisiace s rovnosťou. To by nám mohlo umožniť dosiahnuť rýchlejší pokrok zvnútra. Predstavovalo by to tiež vzorové správanie, ktoré má pôvod v Európskom parlamente.

  Karin Kadenbach (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, mohla by som sa vyjadriť o mnohých otázkach, o ktorých sme rokovali, ale v súvislosti s krízou by som rada uviedla, že by sme sa mali sústrediť na zabezpečenie toho, aby bremeno tejto krízy neniesli ženy.

Keď rozprávame o konsolidácii vo všetkých národných parlamentoch vrátane tohto Parlamentu, potom by k tejto konsolidácii nemalo dochádzať na úkor sociálne zraniteľných osôb ani na úkor žien vo všeobecnosti. Ak teraz začneme so znižovaním nákladov na úkor sociálnych služieb, vzdelávania, odbornej prípravy a predovšetkým detskej starostlivosti, bude to mať dôsledky pre budúcnosť a živobytie žien. Inými slovami, obava, ktorú sa vám snažím tlmočiť, spočíva v tom, že v stratégii Európa 2020 by sme mali opätovne dôrazne zaviesť otázku uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a zabezpečiť, aby sa rodové rozpočtovanie stalo v budúcnosti samozrejmosťou, pretože až potom budeme môcť v budúcnosti v Európe zaviesť všetky opatrenia, ktoré chceme a o ktoré v súčasnosti žiadame.

  Isabel Martínez Lozano, úradujúca predsedníčka Rady. – (ES) Vážený pán predsedajúci, dnes večer odznelo mnoho zaujímavých vyjadrení. Chcela by som vám zablahoželať k vašim príspevkom a uvedeným predstavám, ktoré nepochybne veľmi súvisia s návrhmi na ukončenie krízy.

Pani komisárka Redingová uviedla, že už máme veľa dokumentov a že teraz nastal čas pristúpiť k činom. V plnej miere s tým súhlasím. Domnievam sa, že občianska spoločnosť žiada vlády od roku 1995 práve o to: aby sme pristúpili k činom. Pristúpiť k činom znamená pokračovať v úsilí zameranom na dosiahnutie skutočnej rovnosti a, ako povedal pán Romeva i Rueda, konať tak s predstavivosťou a politickou vôľou. Skutočná rovnosť znamená zvýšenie kvality života žien, zlepšenie ich každodenného života, postupné zvýšenie kvality života žien a mužov.

O vnímaní krízy ako príležitosti sa dnes večer hovorilo často. S týmto vyhlásením súhlasím. Súhlasím s tým, že kríza nám ponúka aj príležitosti. Niektorým sa už javí ako príležitosť, ale nesmieme prehliadať skutočnosť, že existujú aj riziká a kroky nesprávnym smerom.

V súvislosti s otázkou rovnosti stále dochádzalo ku krokom správnym a nesprávnym smerom. My ženy to poznáme veľmi dobre. Prínosné opatrenia boli vždy sprevádzané nesprávnymi. Práve z tohto dôvodu, aby sme takýmto nesprávnym krokom predchádzali, som presvedčená, že je dôležité, aby sme nezanevreli na európsky konsenzus, aby sme naďalej venovali pozornosť plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov, ktorý nám v posledných rokoch umožnil dosiahnuť taký výrazný spoločný pokrok. Ani my členské štáty by sme na plán nemali zabúdať. Ako správne povedala pani komisárka, je veľmi dôležité, aby sme stále zostali verní odporúčaniam Komisie.

Toto je koniec môjho vystúpenia. Poviem už len pár slov. Som presvedčená, že nemôžeme zabúdať na charakter svojej identity alebo súdržnosť našich politík. Práve tieto politiky nám umožnili ukázať celému svetu našu lepšiu stránku. Súhlasím s pani Figueiredovou v tom, že ak chceme dosiahnuť uvedené ciele, musíme v budúcnosti posilniť koordináciu s Radou, Komisiou a Európskym parlamentom a, samozrejme, stále musíme sledovať požiadavky občianskej spoločnosti.

Chcela by som zablahoželať Parlamentu k rozprave a správam, ktoré boli dnes večer predložené. Španielskemu predsedníctvu zostáva 15 dní, kým ho nahradí belgické predsedníctvo. Snažili sme sa neprehliadať otázku rovnosti v takom politicky zložitom a komplexnom období, ako je to, ktorým prechádzame v súčasnosti. Samozrejme, že my v španielskej vláde budeme pokračovať v úsilí o to, aby sa dosiahnutie rovnosti stalo prvoradou úlohou v programe Európskej únie.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dnes večer ste boli veľmi láskavý a veľkorysý a umožnili ste vystúpiť poslancom, ktorí si to želali. Bola by som nerada, keby ste museli prejaviť prísnosť a prerušiť ma na konci prejavu.

Z tohto dôvodu nebudem opakovať to, čo už bolo povedané. Rada by som však všetkým rečníkom povedala, že som si pozorne vypočula ich podnety a návrhy. Vypočula som si predovšetkým dve neustále sa opakujúce obavy. Prvou sú dôsledky krízy pre ženy a druhou je potreba konkrétnych opatrení.

O uvedených obavách budem informovať kolégium komisárov a na konci septembra vám predložím akčný program. Naša stratégia bude spočívať v akčnom programe, ktorý zavedú počas štyroch rokov ich príslušných volebných období tri inštitúcie spolu so sociálnymi partnermi, zúčastnenými stranami, ktorými mám na mysli ženské združenia a orgány, ktoré sa snažia dosiahnuť rovnosť príležitostí v členských štátoch.

Ďakujem vám za spoluprácu, ďakujem všetkým ženám za ich nadšenie a ďakujem najmä malému počtu mužov, ktorí vyjadrili svoj názor medzi všetkými týmito ženami.

  Raül Romeva i Rueda , spravodajca. – (ES) Vážený pán predsedajúci, na úvod by som rád uviedol, že pocit frustrácie, ktorý spomínala naša kolegyňa pani in ’t Veldová, máme zjavne všetci. Ako sme však počuli, je tiež zrejmé, že minimálne pre nás je to základná, dôležitá a zásadná otázka. Takto ju vnímame a budeme sa ju naďalej snažiť presadzovať, kým niektorí predsedovia politických skupín, či ide o mužov, alebo o ženy, nepochopia, že je nevyhnutné považovať túto otázku za prioritnú a nielen za jednu zo záverečných večerných rozpráv.

Druhú otázku, ktorú považujem za dôležité zdôrazniť, vyjadrili kolegovia poslanci niekoľkými rôznymi spôsobmi. Týkala sa toho, že otázka rovnosti nepredstavuje iba chvíľkový nápad alebo nadbytočný výdavok, ale skôr investíciu. Okrem toho, že je potrebnou investíciou, je aj právom.

Túto skutočnosť musíme mať pri rozprave o otázke tohto druhu na zreteli. Musíme pochopiť, že keď sa ocitneme v stave krízy, ako je tá, ktorou prechádzame v súčasnosti, investície a vynaloženie úsilia, času, politickej vôle a finančných prostriedkov na dosiahnutie rovnosti si nevyžadujú len celú našu vynaliezavosť, ale, samozrejme, aj všetku našu politickú vôľu a maximálnu pozornosť.

Tretia otázka, o ktorej sa chcem veľmi stručne vyjadriť, a som aj presvedčený, že je dôležité ju zdôrazniť, sa týka toho, že ak chceme do roku 2020 dosiahnuť cieľ zamestnanosti na úrovni 75 % nielen v prípade mužov, ale aj žien, je dôležité pochopiť, že to znamená prijať aktívne opatrenia s cieľom podporiť a povzbudiť ženy v tom, aby zohrávali dôležitejšiu úlohu vo verejnej sfére, a tiež opatrenia s cieľom podporiť a prinútiť mužov, aby zohrávali dôležitejšiu úlohu v súkromnej sfére. Nie je možné dosiahnuť jeden cieľ bez druhého. Je dôležité, aby sme v rámci svojich politík pochopili, že ide o dve strany tej istej mince. Ak to nedokážeme, je jasné, že opäť prinútime ženy pracovať o dva dni dlhšie.

Štvrtá a posledná otázka, ktorú tiež považujem za dôležitú, je dbať o to, aby sme nevyužívali krízu na znižovanie finančných prostriedkov na miestach, kde je to najmenej potrebné. Vieme, že práve španielske ministerstvo rovnosti má v súčasnosti najnižšie rozpočty. Hrozba znižovania rozpočtu v prípade tohto ministerstva by vyvolala dojem, že nejde o prioritnú oblasť. Bola by to vážna chyba a som presvedčený, že je dôležité, aby ostatné členské štáty Európskej únie nielen pochopili dôležitosť takéhoto ministerstva, ale ho aj kopírovali ako model vo vlastných krajinách.

  Ilda Figueiredo, spravodajkyňa. – (PT) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som rada zdôraznila, že aj keď táto rozprava prebieha neskoro večer, zaznamenali sme značnú úroveň účasti poslancov Európskeho parlamentu, čo je pre rozpravu v túto hodinu nezvyčajné. Takáto účasť napriek nepriaznivým podmienkam, v ktorých rozprava prebieha, je víťazstvom v boji za práva žien a rovnosť.

Po druhé, tiež by som rada uviedla, že príspevky, ktoré dnes odzneli, poukazujú vo všeobecnosti na konkrétne opatrenia a predstavy, ktoré musíme v súčasnosti zaviesť do praxe. Všetci prítomní môžu túto výzvu prijať a zaviesť ich do praxe. Nakoniec, som presvedčená, že toto posilnenie politickej vôle na zavedenie návrhov, vyjadrení a sľubov do praxe by sa podľa mňa malo zachovať ako veľmi pozitívny aspekt dnešnej večernej rozpravy. Táto výraznejšia politická vôľa, či už vo všetkých politikách EÚ a členských štátov, alebo v osobitných opatreniach zameraných na poskytnutie väčšej viditeľnosti žien s cieľom dosiahnuť rovnosť zároveň so sociálnym pokrokom, predstavuje zásadný prínos a dúfame, že o štyri roky, ako sa vyjadrila pani komisárka, budeme môcť dosiahnuť pozitívnu bilanciu práce, ktorú sme vykonali s Parlamentom, Komisiou a Radou.

Na záver by som preto rada uviedla, že na základe výraznejšej politickej vôle a pozornosti venovanej snom a ambíciám žien môžeme dosiahnuť dôležitý prínos v súvislosti s ich emancipáciou a splnením ich snov. Tento prínos musí mať podobu osobného a profesionálneho naplnenia prostredníctvom toho, že sa zohľadní život každej z nich v súvislosti s prácou, pracovnými miestami spojenými s právami, účasťou na spoločenskom živote a v prípade potreby aj na hospodárskom a politickom živote a ďalej v súvislosti s väčším naplnením v rámci ich rodín.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila. Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Ministri sociálnych vecí EÚ uznali, že pod hranicou chudoby žije 120 miliónov európskych občanov. V porovnaní so štatistickými údajmi z obdobia pred začiatkom hospodárskej krízy sme v EÚ iba za dva roky zaznamenali päťdesiatpercentné zvýšenie počtu chudobných. Recesia zhoršila trend, ktorý pretrvával v poslednom desaťročí. Počet žien postihnutých chudobou je oveľa vyšší než počet mužov. Nezamestnanosť, práca v nebezpečných podmienkach, dôchodky pod úrovňou životného minima a problematický prístup k dôstojným verejným službám sú niektoré z hlavných príčin stavu chudoby, ktorej povaha nás oprávňuje na diskusiu o feminizácii chudoby v Európe. Nanešťastie, mnohé pravicové vlády upustili pod zámienkou recesie od svojich politík zameraných na boj proti rozdielom medzi ženami a mužmi. Týka sa to najmä rozpočtových prostriedkov na služby starostlivosti a poskytovanie dovoleniek, čo má vážne a nepriaznivé dôsledky aj pre deti. Blížime sa k polovici Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a posúdenie je negatívne. V skutočnosti možno povedať, že keď sa bude na vládnej úrovni v mnohých členských štátoch a na úrovni európskych inštitúcií venovať málo času záujmu a želaniu zlepšiť životy tých našich spoluobčanov, ktorých chudoba postihla najviac, budúcnosť bude pochmúrna.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Odstránenie akejkoľvek formy diskriminácie zo všetkých oblastí spoločenského a hospodárskeho života je zásadným predpokladom na ochranu ľudských práv a blahobyt každého občana. Podpora zásady rovnosti príležitostí pre ženy a mužov spolu so zabezpečením väčšieho zapojenia žien do hospodárskeho a sociálneho života ako účastníčok, ktoré využívajú všetky práva, musia byť otázkami neustáleho záujmu. Som presvedčená, že tento prístup sa musí odzrkadliť v spoločnej poľnohospodárskej politike s cieľom zabezpečiť spravodlivé a rovnocenné zastúpenie pohlaví. Na druhej strane môže uvedený prístup zaručiť účinnosť zavádzania rôznych politík na európskej úrovni. Som presvedčená, že rodová rovnosť v hospodárstve je mimoriadne dôležitá pre rozvoj vidieka a že opatrenia v tejto oblasti zavádzané v rámci druhého piliera musia byť zachované aj v budúcej SPP. Vzhľadom na to, že zásada rodovej rovnosti sa podporuje v rámci európskych právnych predpisov a je základnou požiadavkou v rámci stratégie Európa 2020, považujeme za primerané zahrnúť túto otázku do budúcej SPP, čo znamená aj využitie nových nástrojov, ktoré budú predstavovať podporu uvedenej zásady.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Zásada rodovej rovnosti sa neuplatňuje účinne. Podľa španielskej poslankyne pani Valencianovej sú v EÚ kravy chránené viac než ženy. Sme vystavené diskriminácii v každej oblasti života. Zarábame o 18 % menej než muži, sme oveľa častejšie nezamestnané a máme slabé zastúpenie v politike, verejnom živote a podnikateľskej činnosti. Najsmutnejšie je to, že ženy nemôžu v plnej miere využívať ani základné práva. Pokiaľ ide o ženy, právo na život a osobnú integritu, ako aj reprodukčné práva sa porušujú oveľa častejšie. Napríklad v Poľsku sa v súvislosti so ženami toleruje obmedzovanie ľudských práv. V roku 1997 predseda ústavného súdu v rámci odôvodnenia zamietnutia liberalizácie práva na potrat považoval za samozrejmé, že tehotná žena musí byť zbavená niektorých zo svojich občianskych práv. Nielenže to neznamenalo koniec jeho kariéry, ale posilnilo to jeho pozíciu „morálnej autority.“

Otázka rodovej rovnosti sa musí v značnej miere odzrkadliť v rozpočte Únie. Hospodárska kríza nesmie byť príčinou obmedzení opatrení zameraných na rovnosť medzi mužmi a ženami. Výsledky môže priniesť iba dôsledná a dlhodobá politická stratégia. Podpora rovnakého zaobchádzania s pohlaviami a prijatie antidiskriminačných zákonov nestačia. Právne predpisy nevytvárajú rovnosť automaticky. Musíme pracovať od základov, dosiahnuť spoločenskú informovanosť a solidaritu so ženami. Zlepšenie situácie žien si vyžaduje boj proti stereotypom a diskriminačným postupom a odstránenie mužského šovinizmu z verejného života.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, situácia žien na trhu práce pred krízou nebola uspokojivá. Zlepšovala sa však aj napriek zložitým a trvalo nevyriešeným problémom, ako sú napríklad rozdiely v odmeňovaní za rovnakú prácu a nízke zastúpenie žien v riadiacich pozíciách v oblasti podnikania. Na tieto pozitívne trendy by sme v diskusii nemali zabúdať. Správa Komisie ukazuje, že od roku 1995 sa prínos žien k hospodárskemu rastu v EÚ zvýšil o štvrtinu a že miera zamestnanosti žien sa v poslednom desaťročí zvýšila o 7,1 % a dosiahla úroveň 59,1 %. V dôsledku krízy sa miera nezamestnanosti žien zvyšuje v porovnaní s mužmi rýchlejšie. Ženy sú zamestnané najmä vo verejnom sektore, takže sú priamo ohrozené stratou zamestnania v dôsledku politík znižovania nákladov. Uplatňované protikrízové mechanizmy sú zamerané na rýchly návrat do zamestnania, a to najmä v prípade ľudí, ktorí prišli o prácu v priamom dôsledku krízy, a v súčasnosti prehliadajú ľudí, ktorí sú trvalo nezamestnaní. Ženy pod vplyvom osobných okolností v súčasnosti častejšie prijímajú prácu na čiastočný úväzok, ktorá poskytuje malú istotu zamestnania. Uvedomme si všetky tieto nebezpečenstvá, pokúsme sa uplatniť horizontálne riešenia a zachovať tak úroveň zamestnanosti z obdobia pred krízou a nedovoľme, aby mala klesajúcu tendenciu.

17. Spoločný program výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS-169) (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pani Ekovej v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Spoločenstva na Spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS-169) vykonávanom niekoľkými členskými štátmi (KOM(2009)0610 – C7-0263/2009 – 2009/0169(COD)) (A7-0164/2010).

  Lena Ek, spravodajkyňa. – (SV) Vážený pán predsedajúci, Baltské more sa za 150 rokov zmenilo z nedotknutého priezračného oligotrofného polárneho mora na more, ktoré je sústavne v kritickom stave. Problémy eutrofizácie, rozšírenia vodného kvetu, jedovatého odpadu a ohrozenej biodiverzity sú čoraz väčšie. Situácia v Baltskom mori je veľmi vážna. Napriek úspešným pokusom z 90. rokov minulého storočia i z posledného desaťročia o zníženie prísunu dusíka a fosforu trpí v súčasnosti dôsledkami eutrofizácie takmer celé Baltské more. Vysoké sú napríklad aj hladiny environmentálnych toxínov a ťažkých kovov, a to i napriek úspešnému zníženiu objemu vypúšťaného olova, ortuti a DDT.

Neviem, či niekto z vás niekedy videl vodný kvet na tomto obrovskom, v minulosti zdravom vnútrozemskom mori. Ak si v lete vyjdete na loďke na toto prekrásne ostrovné more, privíta vás desať centimetrov hrubá, zelená, zapáchajúca vrstva rias. Ak sa tejto vody napijú psy, uhynú, a ak sa v nej kúpu deti, vracajú a majú žalúdočné ťažkosti. Takto to dnes vyzerá na mnohých miestach v oblasti Baltského mora. V záujme ochrany rastu a zabezpečenia ďalšieho prekvitania našich vidieckych spoločenstiev aj v budúcnosti je nevyhnutné, aby sme získali viac poznatkov o vplyvoch na Baltské more.

Ekosystém oblasti Baltského mora je zložitý a nemožno mu porozumieť bez spolupráce medzi výskumníkmi aj zo zahraničia z celej spádovej oblasti tohto vnútrozemského mora. Hoci v tomto smere už prebieha intenzívny výskum, často mu chýba dostatočná koordinácia. Zmeniť to je cieľom dnešného predloženého návrhu, ktorý v skratke označujeme názvom BONUS. Táto práca bude spoločným výskumným programom, ktorý realizujú štáty ležiace okolo Baltského mora, v podstate aj s účasťou výskumníkov z Ruska, s cieľom riešiť environmentálne problémy tejto oblasti. Program BONUS vytvorí strategický plán so spoločným cieľom pre viac než 500 výskumníkov z ôsmich členských štátov okolo Baltského mora. EÚ a štáty z oblasti Baltského mora potom spoločne investujú takmer 1 miliardu SEK do environmentálneho výskumu.

Okolo Baltského mora žije osemdesiatpäť miliónov ľudí v krajinách, ktorých hospodárstvo rôznym spôsobom závisí od mora. K problémom však prispieva práve naša spoločnosť, keďže do vody sa dostávajú splašky a odpad. Na to, aby bolo možné zachrániť Baltské more, treba lepšiu celkovú perspektívu výskumu. Výskum v tejto oblasti je roztrieštený a až príliš závisí od obmedzených príspevkov na výskum na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni.

Program BONUS naopak vychádza zo skúseností získaných z rámcových programov EÚ pre výskum a technologický rozvoj. Výsledkom programu BONUS bude vôbec po prvýkrát integrácia výskumných programov a aktivít jednotlivých zúčastnených štátov do spoločného strategického programu s jasným zámerom.

Chcela by som vyjadriť vďaku všetkým – kolegom poslancom, španielskemu predsedníctvu a pani komisárke pre výskum, inovácie a vedu –, ktorí k tomu prispeli. Takýto typ koordinovanej investície do environmentálneho výskumu je jedným z prvkov vytvárania udržateľnej, dynamickej Európy efektívnej z hľadiska využívania zdrojov. Baltské more skutočne žije v kultúre všetkých ôsmich krajín ležiacich okolo tohto vnútrozemského mora: žije v ich literatúre, hudbe a umení. Chceme, aby tu ostalo aj pre naše vnúčatá. Program BONUS bude súčasťou platformy pre túto investíciu do budúcnosti.

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som vyjadriť svoju vďaku Európskemu parlamentu a najmä spravodajkyni pani Lene Ekovej za podporu návrhov Európskej komisie o spoločnom výskumnom programe BONUS pre oblasť Baltského mora. Taktiež by som chcela poďakovať tieňovým spravodajcom z Výboru pre priemysel, výskum a energetiku za konštruktívnu podporu a chcela by som oceniť podporné stanovisko Výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín k programu BONUS.

Osem z deviatich štátov hraničiacich s Baltským morom sú členmi Európskej únie a všetci si uvedomujeme veľmi zložité a naliehavé environmentálne problémy, ktorým v súčasnosti Baltské more čelí a ktoré pred chvíľou tak výstižne opísala pani Eková. Tieto čoraz silnejšie tlaky dnes ohrozujú schopnosť regiónu Baltského mora zabezpečovať širokú škálu tovarov a služieb, od ktorých sme sa všetci naučili byť závislí. Pri podpore verejnej politiky v oblastiach výskumu a životného prostredia zohráva veľmi dôležitú úlohu veda. Roztrieštenosť európskeho výskumného systému a nekoordinovanosť a nejednotnosť jeho vnútroštátnych zložiek podkopávajú jeho efektívnosť z hľadiska nákladov a celkovú výkonnosť.

Práve to je ten problém, ktorému v regióne Baltského mora čelíme. Je zrejmé, že žiaden štát v regióne Baltského mora nedokáže sám uspieť pri riešení zložitých environmentálnych problémov tejto oblasti. Pri riešení environmentálnych problémov v Baltskom mori je dnes naliehavo potrebné vypracovať integrovanú stratégiu výskumu pre tento región, umožniť cezhraničné synergie, združovať zdroje, vymieňať si poznatky a podporovať cezhraničnú mobilitu výskumných pracovníkov. Takto môžeme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť regiónu Baltského mora. Iniciatíva BONUS spolu s úsilím vyvíjaným v rámci stratégie EÚ pre región Baltského mora poskytne štruktúru a prostriedky na účinné a koordinované riešenie týchto úloh.

Vítam inštitucionálnu dohodu dosiahnutú 27. apríla minulého roka v oblasti realizácie iniciatívy BONUS. Zároveň však musím vyjadriť poľutovanie, že medzi členskými štátmi nepanuje dostatočná zhoda na to, aby presadili model skutočného spoločného fondu, ako sa uvádza v pôvodnom návrhu Európskej komisie. Výber najlepších medzinárodných výskumných projektov prísne na základe vedeckej excelentnosti, kvalitu konzorcia a očakávaný dosah nemožno plne zaručiť bez finančného nástroja so skutočným spoločným fondom. Neumožňuje to plnú realizáciu prínosov, pridanej hodnoty a lepšej efektívnosti plynúcich z cezhraničnej spolupráce. Európska komisia by preto chcela zdôrazniť, že dôsledky tohto rozhodnutia by sa nemali brať ako precedens pre budúce návrhy. Pred začatím akýchkoľvek ďalších iniciatív podľa článku 185 Lisabonskej zmluvy sa členské štáty budú musieť zaviazať k skutočne spoločnému cezhraničnému financovaniu a spolupráci.

Vrátim sa k tejto aktuálnej iniciatíve: Európska komisia je pevne presvedčená, že program BONUS dokáže optimalizovať potenciál environmentálnych výskumných programov v regióne Baltského mora, zlepšiť vedeckú kapacitu tejto oblasti, umožniť cezhraničnú mobilitu výskumných pracovníkov, podporovať synergické efekty a zamedziť plytvaniu v podobe duplicitného výskumu. Tým sa zabezpečí udržateľná budúcnosť Baltského mora.

  Anna Rosbach, spravodajkyňa Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko. – (DA) Vážený pán predsedajúci, BONUS-169 je významný pilotný projekt zameraný na spoluprácu pri riešení environmentálnych problémov v konkrétnej oblasti. Program vo všeobecnosti podporujú všetky pobaltské štáty. Programu sa majú zúčastniť aj krajiny mimo EÚ, ktoré vypúšťajú odpadové vody do Baltského mora, čím ho znečisťujú. Baltské more sa považuje za jedno z najznečistenejších morí na svete. Program BONUS stojí pred obrovskou úlohou upozorniť na mnohé environmentálne problémy Baltského mora. Baltské more ohrozujú všetky možné druhy znečistenia, napríklad z tovární na papier a podobných priemyselných zariadení, ako aj zmenšujúce sa populácie rýb. Zlepšovaniu životných podmienok v tomto ekosystéme nepomáhajú ani nevybuchnuté yperitové bomby a ruské plynové potrubia. Preto veľmi podporujem program BONUS. Nesmie však zostať osamotený, musí ho sprevádzať aj environmentálna informovanosť a konkrétne kroky jednotlivých štátov vrátane poskytovania finančných prostriedkov.

  Lambert van Nistelrooij, v mene poslaneckého klubu PPE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Geogheganová-Quinnová, pani spravodajkyňa Eková, konkrétne problémy a osobitá situácia Baltského mora si vyžadujú zvláštny prístup. Preto som rád, že teraz môžeme vec uzavrieť dohodou, aby sa mohlo začať pracovať. Chcel by som sa však s vami podeliť o pár úvah.

Ako už pani komisárka povedala, v prvom rade sme sa snažili o skutočný spoločný mešec, spoločný fond, na ktorý by sa vzťahovali také kritériá, ako napríklad excelentnosť a interdisciplinárny prístup. Z konzultácií vyplynul skôr pragmatickejší prístup, pri ktorom si samotné krajiny môžu vyberať zo zoznamu projektov tak, aby zapojili svoje vlastné univerzity a inštitúcie. K tomu ako takému nemám žiadne výhrady – v podstate s tým súhlasím –, ale musíme to vyhodnotiť. Musí sa to robiť efektívne a ak sa to urobí dobre a spolupráca bude úspešnejšia než v minulosti, môže to byť príkladom toho, o čo sa snažíme v stratégii EÚ do roku 2020. Niečo zaplatí Európska únia a niečo členské štáty. Nehovoríme len o samotnom výskume, ale aj o jeho následnej implementácii. Aj kvalita životného prostredia sa musí obnovovať efektívne, nespúšťajme to zo zreteľa.

Chcel by som dodať ešte dve poznámky. Po prvé, prístup k Baltskému moru môže byť príkladom aj pre iné makroregióny, napríklad pre Dunaj. Chcel by som sa spýtať pani komisárky, či sa v tomto smere myslí na tento región...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Adam Gierek, v mene skupiny S&D. – (PL) Nariadenia týkajúce sa výskumu dobrého stavu Baltského mora obsiahnuté v návrhu Komisie zavádzajú istý dôležitý prvok – fázu strategického plánovania. Bez tejto fázy by išlo len o rozsiahly vývoj tohto výskumu. Preto potrebujeme širší plán činností, lepšiu stratégiu, ktorá bude okrem samotného mora zahŕňať aj jeho úmorie, ktoré – ako všetci vieme – v súčasnosti sužujú veľké povodne.

Osobitnú pozornosť treba venovať aj výberu odborníkov, pretože navrhovaný rozsiahly výskum nemožno zúžiť len na javy, ktoré možno reprodukovať v laboratóriu. Výskum realizovaný v teréne tu úzko súvisí s územím, ktoré patrí do pôsobnosti konkrétnych štátov. Právne predpisy EÚ preto treba zosúladiť s vnútroštátnym právom. To by Komisia mala zohľadniť pri výbere nezávislých odborníkov.

Pri zvyšovaní výskumných možností nových členských štátov v regióne Baltského mora treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že, po prvé, tieto krajiny majú odlišný výskumný potenciál a že celkovo dobrý potenciál výskumných pracovníkov sprevádzajú slabšie laboratórne zariadenia. Preto ma prekvapuje stanovený limit – 25 % v naturáliách vo forme infraštruktúry do spoločného fondu. Po druhé, „spoločný fond“ je pre mnohé krajiny neprijateľný, a to z právnych dôvodov a aj preto, lebo by mohol negatívne ovplyvniť už prebiehajúce výskumné plány. Po tretie, strategická fáza programu si vyžaduje čas. Túto fázu treba lepšie využiť.

Najskôr teda treba určiť priority výskumu Baltského mora a jeho úmoria a až potom by účastníci projektu mali investovať do výskumných zariadení, aby boli pripravení pracovať na týchto prioritách. Dôležitou vecou je aj začlenenie Ruska do tohto výskumu na základe Východného partnerstva.

  Satu Hassi, v mene skupiny Verts/ALE. – (FI) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcela by som poďakovať spravodajkyni pani Ekovej za naozaj vynikajúcu prácu. Výskumný program BONUS – vynikajúca iniciatíva, ktorú sa oplatí podporiť – je výsledkom stratégie EÚ pre oblasť Baltského mora.

Samotnú stratégiu považujem za významný krok vpred. Rozšírenie pred približne šiestimi rokmi znamenalo, že Baltské more sa stalo plnohodnotným vnútorným morom EÚ. Ľudia si to začínajú uvedomovať len veľmi pomaly. Ako povedala pani Eková, v súvislosti s Baltským morom prebieha veľa výskumných činností, ale primálo koordinovaného výskumu na to, aby bolo možné vytvoriť databázu poznatkov, ktorá by, napríklad, skvalitnila politiky EÚ, aby boli rozumnejšie.

Dúfam, že koordinovaný výskum nám pomôže uvedomiť si prinajmenšom dve veci. Po prvé, aký znepokojivý je ekologický stav Baltského mora. Ide o jedno z najznečistenejších morí na svete. Plochou najväčšie morské dno bez prítomnosti kyslíka – inak povedané, mŕtve – je v Baltskom mori. Už zaznelo, že najväčšia púšť v Európe leží na dne Baltského mora.

Ďalšou otázkou, ktorú výskum azda pomôže ľuďom lepšie pochopiť, je to, že za stav Baltského mora môžeme my sami. Hlavným problémom je eutrofizácia, následky ktorej pani spravodajkyňa tiež veľmi dobre opísala. Hlavným zdrojom eutrofizačných živín – dusíka a fosforu – je poľnohospodárstvo. To sa týka najmä poľnohospodárstva EÚ v zbernej oblasti Baltského mora.

Preto dúfam, že spoločne organizovaný koordinovaný výskum pomôže tomu, aby ľudia o tomto všetkom dostatočne vedeli, a že nám pomôže vytvoriť lepšie a inteligentnejšie spôsoby a procesy vo všetkých sektoroch, ale najmä v poľnohospodárstve, pretože hnojivá, ktoré prenikli do jazier a morí nie sú nič iné, ako plytvanie zdrojmi, pokiaľ ide o poľnohospodárov.

Nesmieme však zabúdať, že výskum nedokáže vyriešiť všetko. Musíme pochopiť aj to, že záchrana Baltského mora si bude vyžadovať aj skutočné zmeny politiky, a to predovšetkým v oblasti poľnohospodárstva, ale aj v iných odvetviach. Dúfam, že záchrana Baltského mora, ktoré je dnes jedným z najznečistenejších morí na svete, bude úspechom, z ktorého sa svet bude môcť poučiť.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, vítam program výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora (BONUS-169), ktorý zjednotí vnútroštátne výskumné činnosti členských štátov a Európskej komisie v oblasti životného prostredia a riadenia morských zdrojov v Baltskom mori. Program BONUS-169 je inovačným modelom a príkladom iných druhov regionálnej spolupráce v oblasti vedeckého výskumu.

Tak ako región Baltského mora, aj iné regióny, napríklad juhovýchodná Európa, by mohli mať prospech z účasti na spoločnom postupe členských štátov a Komisie pri riešení spoločných problémov a podpore udržateľného rozvoja vo svojich regiónoch.

Preto naliehavo vyzývam Parlament a Komisiu, aby zvážili možnosť vytvorenia spoločného výskumného programu pre juhovýchodný región Európy so zameraním sa na oblasti dôležitého významu, ako je more, biodiverzita a zdroje energie z mora, a to so zreteľom na udržateľný rozvoj európskej atlantickej osi a jej susedných regiónov.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) Účasť EÚ v Spoločnom programe výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora je dôkazom, že európske inštitúcie chcú dosiahnuť lepšiu harmonizáciu politík, programov a iných aktivít spomínaných v odvetví výskumu. Riešenie úloh a lepšia efektívnosť a účinnosť plánovania si vyžadujú spoločný postup na úrovni EÚ formou začlenenia všetkých výskumných činností do jednotného, dobre koordinovaného programu, ktorý bude podporovať udržateľný rozvoj regiónu.

Program BONUS je pre región Baltského mora mimoriadne dôležitý. Jeho úloha by sa však nemala vymedzovať len na tento región. Chcel by som, aby tento program v budúcnosti slúžil ako vzor pre ďalšie formy regionálnej spolupráce v Európe, napríklad v regiónoch Dunaja alebo Stredozemného mora. To nám umožní mať silnú, dynamickú a konkurencieschopnú Európsku úniu.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Realizácia Spoločného programu výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora BONUS-169 ukázala katastrofický stav Baltského mora, a to najmä v oblastiach, kde sa plánujú a uskutočňujú rozsiahle projekty energetickej infraštruktúry nielen zo strany členských štátov Európskej únie, ale aj iných krajín hraničiacich s EÚ. Genotoxicita na niektorých miestach stúpla viac než stokrát. Program BONUS už preukázal svoj potenciál pomôcť pri monitorovaní prostredia Baltského mora, preto je potrebné aj naďalej pokračovať v aktívnom výskume stavu Baltského mora. V záujme čo najkomplexnejšieho a najobjektívnejšieho výskumu je veľmi dôležité, aby sa vedci zo všetkých krajín obkolesujúcich Baltské more zapojili do výskumu na rovnakej úrovni. Tento program je kvázi preventívnym opatrením, ktoré upriami pozornosť na zložitú ekologickú situáciu Baltského mora. Ekologické katastrofy včas zastaví len riadne financovanie vedeckého výskumu a včasné spozorovanie hrozieb a verím, že zabezpečíme, aby Baltské more...

  Elena Oana Antonescu (PPE). – (RO) Environmentálne problémy v niektorých regiónoch by sa dali riešiť omnoho úspešnejšie, ak by jednotlivé krajiny združili vykonávané výskumné činnosti. Preto vítam návrh Komisie a návrh pani spravodajkyne na podporu programu BONUS pre región Baltského mora.

Výborným nápadom bolo podľa mňa začlenenie odôvodnenia s požiadavkou, aby Komisia vykonala záverečné hodnotenie programu, aby sa ukázala miera kvality a účinnosti pri plnení programov tohto druhu, najmä čo sa týka pokroku dosiahnutého v súvislosti so zadanými cieľmi. Tieto výsledky by sa mali zverejňovať na internetovej stránke programu, aby si občania mohli pozrieť, ako sa program vyvíja a napreduje. Napokon aj predstavitelia podnikateľského sektora môžu vytvárať svoje podnikateľské plány na základe odporúčaní a príležitostí plynúcich z výsledkov výskumu v tomto regióne.

Pre nás je dôležité, aby sme výsledky programu videli vyjadrené z hľadiska jednoznačných prínosov pre životné prostredie, občanov a rozvoj tohto regiónu, a to predovšetkým na pozadí súčasnej hospodárskej krízy.

  Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, plne podporujem vytvorenie Spoločného programu výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora. Som si istý, že vytvorenie konsolidovaného nadnárodného výskumného programu na základe vzájomnej cezhraničnej spolupráce a výmeny skúseností prispeje k účinnejším opatreniam na ochranu Baltského mora a prinesie udržateľný rozvoj tohto regiónu. Program BONUS iniciovalo osem členských štátov. K pobaltským krajinám patrí ešte jeden štát – Rusko. Preto je opodstatnené, aby sa programu zúčastňovali aj ruskí vedci. Tento výskumný program by mal priniesť množstvo návrhov k stratégii pre tento región, ktorú práve Únia rozvíja, ako aj k úlohe makroregiónov v budúcej politike súdržnosti, o ktorej sme v Parlamente rokovali pred dvoma mesiacmi. Škoda, že sme nedokázali diskutovať otvorene a identifikovať dôsledky a nebezpečenstvá, ktoré bude mať pre Baltské more výstavba a využívanie (...).

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Piotr Borys (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, veľmi pekne vám ďakujem za slovo.

Chcel by som povedať, že súčasný výskum týkajúci sa celej oblasti Baltského mora treba vnímať ako súčasť veľkej územnej súdržnosti celej Európskej únie. Dnes sa sústreďme na niekoľko dôležitých paralelných stratégií: stratégiu pre oblasť Baltského mora, stredomorské partnerstvo a stratégiu pre podunajskú oblasť. Nesmieme však zabúdať, že tieto regióny musia byť vzájomne prepojené.

S tovarmi sa v súčasnosti obchoduje najmä s Indočínou, preto sa treba sústrediť na to, aby stratégia pre oblasť Baltského mora tiež zahŕňala možnosť napojenia na severojužnú sieť TNT. Táto stratégia je dnes našťastie prístupná pre verejnosť a dúfam, že aj región Baltského mora bude čoskoro úzko spojený s juhom Európy cez sieť TNT na základe niekoľkých paralelných riešení.

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som vyjadriť vďaku spravodajkyni pani Ekovej a 10 poslancom Európskeho parlamentu, ktorí v túto neskorú večernú hodinu venovali svoj čas rozprave o tejto problematike.

Som veľmi spokojná, že boli prijaté všetky iniciatívy podľa článku 185 ohlásené v rámci prvku spolupráce v siedmom rámcovom programe EÚ. Je to politický úspech všetkých inštitúcií Európskej únie. Iniciatíva BONUS by evidentne pomohla krajinám regiónu Baltského mora pri účinnejšom riešení veľmi zložitých a naliehavých environmentálnych problémov v tejto oblasti prostredníctvom presadzovania synergií a zamedzenia plytvaniu vo forme duplikácie výhradne vnútroštátneho výskumného úsilia.

V súvislosti s hlavnými globálnymi politickými problémami, ktorým čelíme v oblastiach politík, ako sú napríklad zmena klímy, energetika, potraviny a zdravie, sa ako nevyhnutná ukazuje potreba združenia zdrojov a spolupráce. Pri riešení niektorých týchto kľúčových úloh hrajú významnú úlohu iniciatívy podľa článku 185. Skúsenosti, ktoré nadobúdame z týchto iniciatív, nám umožnia nájsť ešte lepšie a efektívnejšie spôsoby spolupráce na európskej úrovni s plným využitím výskumných programov prebiehajúcich na úrovni jednotlivých členských štátov i Spoločenstva.

Ako som už povedala pri svojom ratifikačnom vypočutí v Európskom parlamente v januári, veľmi mi záleží na úplnej realizácii Európskej výskumnej oblasti, ak však máme dosiahnuť tento cieľ, musíme pracovať spoločne v duchu jednoty a spolupráce. To má zásadný význam pre budúcnosť hospodárskeho rozvoja Európskej únie a zaistenie toho, aby sa EÚ dostala na popredné priečky v oblasti svetového výskumu, inovácií a vedy.

  Lena Ek, spravodajkyňa. – (SV) Vážený pán predsedajúci, program BONUS je v podstate pilotným projektom v zmysle článku 185 a každého, kto bude pracovať na programe BONUS, kto ho bude čítať alebo koho sa program dotkne, môžem uistiť, že to nie je ľahké. Nie je ľahké spojiť finančné prostriedky na výskum z Európskej únie a z rôznych členských štátov. Je to obrovská úloha. Nie je ľahké koordinovať rôzne kultúry a tradície akademického výskumu so 16 veľkými výskumnými skupinami, 500 výskumníkmi a ôsmimi krajinami, keď zvyšok EÚ sleduje, ako to nakoniec dopadne, a navyše s prieskumami a kontrolami, či to robíme správne a či sa to osvedčilo.

Od zúčastnených výskumníkov si to bude vyžadovať veľa. Veľa si to bude vyžadovať aj od členských štátov a ich vlád a môžem vás uistiť, že si to bude vyžadovať náročné politické rozhodnutia a silné politické vedenie, ale musíme to urobiť. Naše výskumné programy sa musia dôkladne hodnotiť. Túto obrovskú zodpovednosť musíme prijať, lebo v záujme Baltského mora musíme spoločne vyriešiť tieto problémy. Zároveň však musíme nájsť model, ktorý nám umožní dosiahnuť pokrok aj v iných častiach Európy. To sa týka veľkých riek, Stredozemného mora i spôsobu, akým vo všeobecnosti nakladáme so spoločnými finančnými prostriedkami daňových poplatníkov v programoch EÚ a vo vnútroštátnych programoch.

Baltské more je súčasťou našej spoločnej histórie a kultúry od konca doby ľadovej, bolo tu v časoch Vikingov, stredovekého obchodovania, aj ako „more slobody“ v časoch studenej vojny a dnes je morom, ktoré naši rodičia a deti milujú, a našou povinnosťou je spravovať ho. Vzhľadom na tieto ťažkosti a veľké úlohy, ktoré sú pred nami, by som chcela ešte raz poďakovať všetkým zúčastneným. Práca sa nekončí tu prijatými rozhodnutiami a podpísanými dokumentmi, práca sa teraz ešte len začína.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

18. Uplatňovanie ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa o návrhu rozhodnutia Rady o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku, ktorú v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci predkladá pán Coelho (06714/2010 – C7-0067/2010 – 2010/0814(NLE)) (A7-0199/2010).

  Carlos Coelho, spravodajca. – (PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Malmströmová, dámy a páni, chcel by som spomenúť štyri základné body. Po prvé, hodnotiaci postup. Od svojho vstupu do Európskej únie v roku 2007 sa Rumunsko a Bulharsko začali snažiť o plnú integráciu do schengenského priestoru. Ak má Rada rozhodnúť o zrušení vnútorných hraníc, hodnotiace postupy musia potvrdiť, že boli splnené všetky podmienky potrebné na implementáciu príslušných častí acquis communaitaire, a to konkrétne častí týkajúcich sa ochrany údajov, Schengenského informačného systému, vzdušných, pozemných a morských hraníc, policajnej spolupráce a vízovej politiky.

Hodnotiace postupy sa začali časťou týkajúcou sa ochrany údajov. To znamená, že sa overovalo, či je každý z týchto členských štátov dostatočne pripravený vykonávať všetky ustanovenia v súvislosti s ochranou údajov. Výsledky overovania sú preto základnou podmienkou hodnotiaceho postupu pre Schengenský informačný systém, ktorý zahŕňa prenos údajov do týchto krajín. Schválenie tohto rozhodnutia je teda prvým krokom k zrušeniu kontrol na vnútorných hraniciach s Bulharskom a Rumunskom.

Po druhé, prístup k dokumentom. Rada predložila Parlamentu tento návrh rozhodnutia. Neposlala však hodnotiacu správu a správu o následných opatreniach, ktoré by Parlamentu umožnili prístup ku všetkým informáciám potrebným na vypracovanie odôvodneného a oprávneného stanoviska. Rada tieto dokumenty poslala až po naliehaní Parlamentu.

Vítam úsilie rumunského veľvyslanca, s pomocou ktorého bolo možné nájsť riešenie tejto situácie tým, že sa dôverné dokumenty odtajnili a označili za dokumenty s obmedzeným prístupom. Vďaka tomu sme dodržali harmonogram, ale rovnaký problém nastane, keď bude mať Parlament poskytnúť stanovisko k ďalším aspektom schengenského acquis. Je preto nesmierne dôležité, aby sa čo najskôr uzavrela dohoda týkajúca sa prenosu dôverných dokumentov medzi Parlamentom a Radou.

Po tretie, hodnotenie Rumunska a Bulharska. V prípade Bulharska boli zistené určité nedostatky v súvislosti s prijímaním, vykonávaním a uplatňovaním odporúčania Rady Európy 85/15, ktoré sa týka používania osobných údajov v oblasti polície, a tiež nedostatky vo fungovaní vnútroštátnej komisie pre ochranu údajov. Bulharsko na základe týchto odporúčaní urobilo potrebné opatrenia a Rada 26. apríla dospela k záveru, že nevyhnutné podmienky v oblasti získavania údajov boli splnené.

V prípade Rumunska boli zistené nedostatky v prijímaní dvoch zákonov, ktoré upravujú spracovanie osobných údajov a ktoré sa tiež týkajú priestorov a zdrojov na ochranu údajov národného úradu, ako aj zavedenia pravidelných hodnotení v súvislosti so schengenskými údajmi. Vo všeobecnosti Rumunsko vzhľadom na odporúčania urobilo potrebné opatrenia a tie, ktoré ešte neurobilo, nebránia tejto krajine aplikovať všetky potrebné požiadavky v súvislosti s ochranou údajov tam, kde je to potrebné. Podmienky na to, aby Rumunsko a Bulharsko dostali zelenú v oblasti ochrany údajov, boli teda splnené.

A nakoniec, pán predsedajúci, preskúmanie schengenského hodnotiaceho mechanizmu. Chcel by som využiť túto príležitosť a pripomenúť potrebu čo najskôr zaviesť európsky hodnotiaci mechanizmus v oblasti schengenského hodnotenia, ktorý by bol jednoduchý, použiteľný, účinný a transparentný. Parlament v októbri minulého roku zamietol návrhy, ktoré mu boli predložené. Chcem požiadať Komisiu, aby čo najskôr uplatnila svoje právo iniciatívy.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, som si istá, že Bulharsko a Rumunsko urobia všetko pre to, aby dosiahli zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach v cieľovom termíne, ktorým je marec 2011. Komisia v rámci svojich kompetencií bude plne podporovať obe krajiny, aby úspešne splnili kritériá schengenského hodnotenia.

Je zodpovednosťou Rady uskutočniť schengenské hodnotenia a na základe týchto hodnotení Rada rozhodne o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach. Tieto hodnotenia stále prebiehajú, takže je príliš skoro na posudzovanie stavu príprav. Prvé kroky však boli úspešné, čo potvrdilo pozitívne hodnotenie ochrany údajov, ktoré teraz umožňuje Bulharsku a Rumunsku získať prístup do Schengenského informačného systému.

Európsky parlament a pán Coelho navrhujú, aby Bulharsko a Rumunsko informovali Radu a Parlament o následných odporúčaniach. V súčasnom schengenskom hodnotení sa naozaj postupuje tak, že príslušné členské štáty predkladajú Rade správu o opatreniach prijatých v súlade s odporúčaniami, keďže hodnotiaci mechanizmus je teraz plne v kompetencii Rady. Na základe toho a v súlade s platnou legislatívou je povinnosťou Rady následne informovať Parlament.

V tejto súvislosti by som chcela prijať váš návrh a potvrdiť, že čoskoro – na jeseň – navrhnem nový hodnotiaci mechanizmus v súvislosti s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy z dôvodov, ktoré ste uviedli, pán Coelho.

Myslím si, že obidva členské štáty aj Parlament by sa mali zapojiť do vytvárania tohto mechanizmu. Členské štáty, samozrejme, budú zapojené, aby si medzi sebou udržali vzájomnú dôveru, pokiaľ ide o ich schopnosť uplatňovať sprievodné opatrenia umožňujúce zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach, najmä v oblasti vonkajších hraníc, víz a policajnej spolupráce.

Európsky parlament by mal byť podrobne informovaný o záveroch týchto výsledkov hodnotenia. Pomocou tohto nového mechanizmu chce Komisia napraviť súčasné nedostatky, o ktorých hovoril pán spravodajca. V súčasnosti sa po ukončených hodnoteniach neaplikujú žiadne následné opatrenia v pravom zmysle a odporúčania sa nie vždy realizujú. Podpora Parlamentu v tomto procese je skutočne veľmi vítaná.

  Mariya Nedelcheva, v mene poslaneckého klubu PPE. – (BG) Blahoželám pánovi Coelhovi a vítam pokrok Bulharska a Rumunska, o ktorom hovorí táto správa. Pozitívne výsledky a závery auditu ochrany osobných údajov umožnili, aby sa stanovil dátum zavedenia Schengenského informačného systému aj v Bulharsku.

Pristúpenie Bulharska k Európskej únii, ako aj jeho pristúpenie k schengenskému priestoru vyvolávajú nadšenie medzi všetkými občanmi Bulharska. V skutočnosti je to viac ako nadšenie, pretože to znamená príležitosť zrušiť hraničné kontroly a uplatňovať právo na voľný pohyb v rámci celej Európskej únie. Tento úspech možno pripísať enormnému úsiliu a rozhodným krokom súčasnej bulharskej vlády, ktorá urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby dobehla omeškanie z predchádzajúcich rokov, keď zaostávala v plnení podmienok a vykonávaní potrebných príprav pre zavedenie schengenského acquis.

Schengenský priestor neznamená len slobodu pohybu. Znamená aj posilnenie spolupráce polície a colných úradov, najmä v súvislosti s bojom proti nezákonnému obchodovaniu s ľuďmi a tovarom a proti organizovanému zločinu všeobecne. Pristúpenie Bulharska a Rumunska k schengenskému priestoru je súčasťou cesty k uskutočneniu nášho sna o Európe občanov. Na dosiahnutie toho je potrebné, aby vlády krajín vynakladali neustále úsilie a zároveň plnili požiadavky schengenského acquis, nehovoriac o stálej podpore od európskych inštitúcií.

Prístup Európskeho parlamentu k odporúčaniam v hodnotiacich správach a k dokumentom o následných opatreniach, ktoré sa majú prijať, poskytuje záruku toho, že medzi nami všetkými bude pokračovať konštruktívny dialóg. Tento transparentný dialóg tiež zaručuje občanom Bulharska a Rumunska, že sa budú naozaj uplatňovať základné práva zakotvené v zmluvách.

  Ioan Enciu, v mene skupiny S&D. – (RO) Včera sme oslávili 25. výročie dňa, keď občania Európy po prvýkrát mohli využiť slobodu cestovania bez obmedzení v rámci Európskej únie. Pri príležitosti tohto výročia pani komisárka Malmströmová povedala, že Schengen sa stal jedným z najvýraznejších symbolov schopnosti EÚ zlepšovať životy svojich občanov. Martin Schulz, predseda Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, zas povedal, že Schengen je pravdepodobne najúspešnejším a najhmatateľnejším výsledkom, ktorý Európska únia dosiahla za posledných 30 rokov. Práve pri tejto príležitosti by som aj ja chcel len povedať: všetko najlepšie Schengen a sloboda! Rumunsko a Bulharsko by mohli byť darčekom k výročiu pre schengenský priestor.

Rada po ukončení hodnotení dospela k záveru, že obidva členské štáty poskytujú dostatočné záruky, aby mohli urobiť prvý krok k pripojeniu sa k schengenskému priestoru. My potvrdíme tento krok, keď zajtra vyjadríme naše súhlasné stanovisko. Nebudú to len občania Rumunska a Bulharska, ktorí budú mať osoh z toho, že sa konečne budú môcť pripojiť, ale aj celá Európska únia. Zlepšenie spolupráce v hospodárskej, sociálnej a administratívnej oblasti posilní EÚ. Vlády oboch členských štátov musia splniť požiadavky schengenského časového plánu, ktorý je súčasťou prístupového procesu.

Som rád, že Európsky parlament úspešne splnil svoju úlohu ručiteľa európskej demokracie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložil pán spravodajca, slúži iba na naštartovanie transparentného spôsobu spolupráce medzi európskymi inštitúciami. Je jediný, ktorý môže priniesť rýchle, konkrétne výsledky v procese rokovaní a schvaľovania európskych právnych predpisov. Medziinštitucionálne nezhody v Európskej únii nesmú obmedzovať alebo ohrozovať práva, slobody a blahobyt európskych občanov, ktorým majú všetky európske inštitúcie slúžiť.

Zavedenie nového hodnotiaceho systému, ako to navrhol pán Coelho, umožní zaručiť bezpečnosť a posilniť zásadu vzájomnej dôvery, ktorá je nevyhnutná na zachovanie schengenského priestoru. Podporujem návrhy pána Coelha.

  Nathalie Griesbeck, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, pred pár dňami sme spolu s predsedami Buzekom a Barrosom oslávili výročie schengenských dohôd. V tento neskorý večer kladieme konkrétny nový kameň v základoch pre návrh rozhodnutia Rady.

Prechádzame od slov k činom a k spolupráci, k predbežným a nevyhnutným podmienkam na zrušenie hraničných kontrol s Bulharskom a Rumunskom, ktorých plnenie, podľa predbežných hodnotení, práve prebieha. Tieto dve krajiny by v skutočnosti mali byť čoskoro schopné zaručiť ochranu a spracovanie osobných údajov.

To je dobrá správa a bude mať za následok úplnú integráciu týchto dvoch krajín v rámci schengenského priestoru, čo prispeje k posilneniu bezpečnosti a prosperity nielen týchto krajín, ale aj celého európskeho kontinentu. Som presvedčená, že to umožní bojovať proti problémom s nezákonnou migráciou a prisťahovalectvom, medzinárodnej kriminalite a všetkým možným pohromám. Umožní to znížiť riziká.

Dve stručné poznámky...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Tatjana Ždanoka, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, keďže Schengenský informačný systém (SIS) je neoddeliteľnou súčasťou schengenského priestoru, otázka, ktorú riešime, je mimoriadne dôležitá. Ja sama pochádzam z nového členského štátu. Pamätám sa, ako sa Lotyšsko chcelo pripojiť k schengenskému priestoru. Z tohto pohľadu veľmi vítam pristúpenie Bulharska a Rumunska.

Musím však zdôrazniť, že boli zistené viaceré nedostatky. Naša skupina sa plne stotožňuje so stanoviskom spravodajcu, že sú potrebné následné opatrenia. Inými slovami, Parlament musí byť informovaný o tom, ako boli vyriešené problémy, pričom treba brať do úvahy naše znepokojenie v súvislosti s ochranou údajov. Dúfam tiež, že nedostatok voľných miest na pripojenie nebude prekážkou vstupu do systému SISOne4ALL.

Na záver chcem povedať, že sa plne stotožňujeme s pánom spravodajcom v jeho obavách o nový schengenský hodnotiaci mechanizmus. Sme presvedčení, že Parlament by mal mať možnosť uplatňovať demokratickú kontrolu, a jednoznačne vítam vyhlásenie pani Malmströmovej, že sa tak stane.

  Zbigniew Ziobro, v mene skupiny ECR. – (PL) Rumunsko a Bulharsko prijali schengenské acquis, keď vstúpili do Európskej únie v roku 2007. Teraz však máme to potešenie diskutovať o návrhu rozhodnutia Rady o uplatňovaní schengenského acquis v týchto dvoch najnovších členských štátoch Európskej únie, čo je jedným z posledných krokov k zrušeniu kontrol na vnútorných hraniciach s Bulharskom a Rumunskom. Obidve krajiny dostali od výboru odborníkov priaznivé hodnotenie, pokiaľ ide o ich pripravenosť na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach EÚ, a zistené nedostatky by mali byť a určite budú rýchlo odstránené. Ak sa tak stane, možno očakávať, že Bulharsko a Rumunsko budú po technickej stránke pripravené na pripojenie do systému SIS II do októbra 2010, čo je v súlade so súčasným časovým plánom. Vďaka tomu bude možné otvoriť schengenský priestor pre dve nové krajiny a zároveň zachovať potrebnú úroveň ochrany bezpečnosti občanov a ich záujmov.

  John Bufton, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, Schengen bol kompromisom medzi slobodou pohybu ľudí a tovaru a dôverou v členov zainteresovaných na vykonávaní príslušných opatrení, že zaistia spoľahlivosť a bezpečnosť na ich vlastnom území. Aj keď Spojené kráľovstvo nie je súčasťou formálneho schengenského acquis, využívame súčasti Schengenského informačného systému v boji proti kriminalite. Avšak súčasne tiež tento systém a schengenské acquis všeobecne poskytujú šikovnejšiemu zločincovi širší priestor pre medzinárodný zločin a korupciu.

Po pristúpení Bulharska a Rumunska k systému SIS musí byť základnou otázkou to, či sú tieto členské štáty schopné zabezpečiť takú úroveň kontroly na vlastnom území, aby mohli zaručiť voľný pohyb na celom kontinente. Existuje značný nesúhlas s presunom smerom k druhej generácii Schengenského informačného systému, najmä pokiaľ ide o rovnováhu medzi nákladmi a efektívnosťou. Spojené kráľovstvo vykonáva nezávislé prísne kontroly a nepodieľa sa na cestovaní bez potreby pasových kontrol. Budeme nútení poskytnúť finančnú podporu na rozvoj systémov na zhromažďovanie informácií v krajinách, ktoré sa chcú pripojiť k schengenskému priestoru, aby sme zmiernili potenciálny nárast kriminality súvisiacej s politikou otvorených hraníc?

Schengen so sebou priniesol zvýšenú možnosť nezákonného obchodovania s ľuďmi a tovarom bez obmedzenia hranicami. Bezpečnosť cestovania bez hraničných kontrol spočíva vo veľkej miere na dôvere v schopnosť jednotlivých členských štátov vykonávať kontroly na potrebnej úrovni.

Rozšírenie Schengenského informačného systému zvyšuje možnosti korupcie a vytvára oveľa väčší súbor informácií pre zločincov, ktorí chcú preniknúť do tejto siete. Podobne si môže užšia integrácia spolu s narastajúcou zainteresovanosťou členského štátu vyžadovať rozšírenie opatrení používaných v Schengenskom informačnom systéme, najmä s blížiacim sa spustením systému SIS II. Kedy bude napríklad uchovávanie biometrických údajov prinášať úžitok?

Kritici sa tiež obávajú, že systém sa môže využívať na monitorovanie občanov s určitými politickými názormi a takto získané informácie môžu byť zneužívané na politické ciele. So zväčšujúcim sa počtom štátov, ktoré sa pripoja k acquis, je riziko vyššie. V súčasnosti má možnosť prístupu do Schengenského informačného systému približne 500 000 počítačov. Nedá sa povedať, koľko z týchto systémov neobsahuje škodlivý softvér. Vo všeobecnosti je každý druhý počítač napadnutý infikovaným softvérom. Spyware umožňuje tretej strane prístup k rovnakým údajom ako používateľovi. Čím rozsiahlejší je systém, tým viac je prístupných údajov a tým väčší je počet zločincov, ktorí sa pokúšajú tento systém zneužiť.

Členské štáty musia preukázať, že majú mimoriadne moderné zabezpečenie a dokonca aj pri maximálnej snahe a odhodlaní sa nedá vylúčiť možnosť narušenia systému, ktoré by potom spôsobilo problémy všetkým zainteresovaným.

  Elena Oana Antonescu (PPE). – (RO) Chcela by som veľmi srdečne poďakovať pánovi spravodajcovi Coelhovi za spôsob, akým pristupoval k tejto problematike, a zablahoželať mu ku všetkej práci, ktorú vykonal. Jednoznačne podporujem to, čo pred chvíľou povedal nielen o súčasnom hodnotení založenom na ochrane údajov, ale aj o ďalších správach, ktoré majú byť vypracované v oblastiach, ktoré sa ešte budú hodnotiť.

Rada musí byť schopná zaručiť, že poskytne poslancom EP všetky potrebné informácie, aby Parlament mohol prijať vhodné a primerané rozhodnutie. Úprimne dúfam, že nájdeme riešenie, aby sme mohli pokračovať v práci za normálnych podmienok a robiť múdre rozhodnutia.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) V prvom rade by som chcela zablahoželať pánovi Coelhovi k jeho vynikajúcej práci na tejto správe, ktorá je pre Rumunsko a Bulharsko veľmi dôležitá, a tiež objasniť niektoré veci. To, že Rumunsko prijalo zákon, ktorého cieľom je regulácia spracovania osobných údajov, je dôležitým krokom k splneniu všetkých podmienok pre pripojenie sa k schengenskému priestoru.

Ministerstvo verejnej správy a vnútra dosiahlo v poslednom čase značný pokrok, takže Rumunsko je na ceste k pripojeniu sa k schengenskému priestoru do určeného termínu v marci 2011. Rumunsko bolo uvedené ako príklad v mnohých správach vypracovaných európskymi odborníkmi, najmä pre jeho systém dozoru nad námornými hranicami SCOMAR. Zároveň budú iné opatrenia zahŕňať zriadenie nových územných služieb hraničnej polície, zlepšenie spolupráce s agentúrou Frontex a ďalšie investície do zabezpečenia pozemnej hranice.

Na záver by som chcela zdôrazniť, že bezpečnosť hraníc...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) Aj ja by som sa chcel najskôr pripojiť k zoznamu tých, ktorí blahoželali pánovi spravodajcovi Coelhovi. Vykonal skutočne vynikajúcu prácu pre Rumunsko a Bulharsko.

Najskôr by som chcel upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že Rumunsko tu bolo prezentované ako príklad osvedčených postupov, pokiaľ ide o bezpečnosť námornej dopravy. Okrem toho som presvedčený, že Rumunsko rovnako ako Bulharsko spĺňa podmienky pre začlenenie sa do systému SIS. Preto si myslím, že Komisia sa tiež musí zapojiť do podpory obidvoch krajín s cieľom ukončiť aj ďalšie hodnotenia, aby sme sa mohli úspešne pripojiť k spoločnému priestoru Európskej únie.

Hovoríme tu o rozširovaní Európskej únie ako celku vrátane jej hodnôt. Jednou z týchto hodnôt je sloboda a právo na voľný pohyb.

  Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, Európania si užívajú výhody Schengenskej dohody. Táto dohoda uľahčuje aktívny a voľný pohyb ľudí, rozvoj cestovného ruchu a rast obchodnej výmeny. Je to naša zásluha a tiež veľký úspech Európskej únie. Aby to však tak mohlo byť, je nevyhnutné, aby sme mali potrebnú technickú infraštruktúru, ktorá nám umožní dohliadať na tieto procesy. Z vlastnej skúsenosti vieme, že úlohou a zodpovednosťou krajín pristupujúcich k Schengenskej dohode je splniť požiadavky týkajúce sa Schengenského informačného systému. Je to pre naše spoločné dobro a pre našu spoločnú bezpečnosť. Normy v tejto oblasti sa musia dodržiavať.

  Piotr Borys (PPE). – (PL) Chcel by som sa poďakovať pánovi Coelhovi, ktorý je odborníkom na Schengen v Parlamente a ktorý v tejto oblasti skutočne vykonal obrovský kus práce.

Po prvé, som veľmi rád, že pracovná skupina pre schengenské hodnotenie v rámci Rady hodnotila žiadosti Bulharska a Rumunska pozitívne a že tieto krajiny odstránili všetky problémy, ktoré boli prekážkou pri dosiahnutí tohto veľkého úspechu. Myslím si, že najdôležitejšou otázkou je, samozrejme, ochrana vnútorných hraníc a že budeme tiež pokračovať v práci na systéme SIS II a biometrických údajoch, ktoré sa používajú. To sa, samozrejme, týka budúcnosti, ale nezabúdajme, že tento proces je pred nami.

Želám našim priateľom z Bulharska a Rumunska to, čo sme zažili spolu s Českom a ďalšími krajinami pred dvoma rokmi, aj v našej krajine, v Poľsku, kde sme symbolicky odstránili prekážky a Schengen sa stal skutočnosťou. Naozaj to mení súdržnosť Únie a historické priblíženie sa k zjednoteniu starej a novej Únie. Dúfam tiež, že Bulharsko a Rumunsko splnia všetky nevyhnutné požiadavky v ďalšej fáze a želám pani Malmströmovej urýchlenie tejto práce...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, nemám k tomu veľmi čo dodať, pretože sa zdá, že je tu veľmi silný konsenzus. Plne súhlasím s tými, ktorí vyjadrili názor, že sme tento týždeň naozaj mali dôvod na oslavu. Schengenský priestor je úspechom Európskej únie. Môžeme naň byť nesmierne hrdí. Predstavuje voľný pohyb ľudí v Európe bez hraníc a ja dúfam, že schengenský priestor sa čoskoro rozrastie o dvoch ďalších členov. Zatiaľ je prístup k Schengenskému informačnému systému, samozrejme, veľmi dôležitým prvým krokom.

V týchto krajinách je ešte potrebné vykonať určité kroky v oblasti víz, policajnej spolupráce, súdneho procesu, organizovaného zločinu a tak ďalej a my na to budeme, samozrejme, pozorne dohliadať. Ja sama plánujem navštíviť obidve krajiny do konca roku ako prejav mojej podpory a tiež preto, aby som sa na mieste presvedčila o dosiahnutom pokroku. Chcem sa skutočne poďakovať týmto krajinám za pokrok, ktorý v súčasnosti dosahujú.

Ako povedali niektorí z vás, dôvera je veľmi dôležitá, ak chceme zabezpečiť, aby ostatné členské štáty videli, že dosahujeme konkrétne výsledky, a aby mal tento príbeh šťastný koniec. V tejto súvislosti je zlepšenie transparentnosti systému a väčšia zainteresovanosť Európskeho parlamentu v pomoci pri hodnotení a realizácii veľmi dôležitým krokom.

Preto dúfam, že budeme spolupracovať na tomto novom hodnotiacom mechanizme. Tiež by som chcela poďakovať pánovi Coelhovi za prácu, ktorú vykonal v súvislosti s týmito dvomi krajinami, a teším sa na ďalšiu spoluprácu s vami.

  Carlos Coelho, spravodajca. – (PT) Vážený pán predsedajúci, ešte štyri poznámky na záver. Po prvé chcem vyjadriť vďaku za láskavé slová mojich kolegov poslancov a za vynikajúcu spoluprácu s mojimi tieňovými spravodajcami a po druhé zdôrazniť, že máme široký konsenzus na podporu týchto iniciatív, ale chcem tiež požiadať, aby bol Parlament do šiestich mesiacov informovaný o následných opatreniach k odporúčaniam, ktoré zatiaľ neboli úplne zrealizované.

Po tretie by som vám chcel pripomenúť, že toto je iba prvý krok. Je ešte potrebné urobiť ďalšie kroky, ako nám správne pripomenula pani komisárka Malmströmová. Po štvrté a na záver by som chcel poďakovať pani komisárke Malmströmovej za jej ubezpečenie, že legislatívnu iniciatívu o hodnotiacom systéme predloží túto jeseň.

Tieto dve krajiny hodnotí výlučne Rada. Ako povedala pani komisárka Malmströmová, potrebujeme európsky hodnotiaci systém, ktorý zahŕňa všetky európske inštitúcie, Európsku komisiu a Radu, ale aj Parlament. Predovšetkým to však musí byť európsky systém hodnotenia, ktorý nebude fungovať na základe dvojakých kritérií. To znamená, že nemôžeme vonkajšie štáty, ktoré sa chcú pripojiť k schengenskému priestoru, podrobiť prísnejším hodnotiacim kritériám, ako sú tie, ktoré uplatňujeme voči členským štátom, ktoré už sú súčasťou schengenského priestoru. Všetky krajiny, či už ide o tie, ktoré sa chcú pripojiť, alebo tie, ktoré už sú súčasťou schengenského priestoru, musia dokázať, že prísne uplatňujú schengenské acquis a preukázať, že ich kontrola vonkajších hraníc je taká spoľahlivá, ako má byť. To je jediný spôsob, ako môžeme zaistiť bezpečnosť nášho priestoru voľného pohybu a tým poskytnúť našim občanom ubezpečenie, že môžu voľne cestovať.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Kinga Gál (PPE), písomne. – (HU) Ďalšie rozšírenie schengenského priestoru je pozitívnym vývojom a malo by sa čo najviac podporovať, keďže sprístupní voľný pohyb – základný prvok acquis communautaire – pre všetkých občanov. Znamená konkrétne výhody, ktoré Únia poskytuje občanom v ich každodennom živote. Schengenské acquis je mimoriadne dôležité pre nás občanov nových členských štátov, keďže sme boli desiatky rokov od Európy oddelení. Pre mňa znamená veľa to, že v blízkej budúcnosti má zaniknúť ďalšia hranica, tentoraz rumunská časť maďarských vonkajších hraníc schengenského priestoru. To umožní občanom z obidvoch strán hranice vrátane 1,5 milióna etnických Maďarov žijúcich v Sedmohradsku využívať cestovanie v Európe bez hraníc. Podľa predbežného harmonogramu sa budú môcť Rumunsko a Bulharsko pripojiť k schengenskému priestoru v prvej polovici roku 2011, to znamená počas maďarského predsedníctva.

Je potrebné dodržiavať tento harmonogram, aby sa zabezpečila aj úspešnosť medzníkov predbežných hodnotení. Podľa súčasného (predbežného) hodnotenia nebudú existovať ani žiadne právne prekážky v tom, aby Rumunsko a Bulharsko začali s technickými prípravami na integráciu do tohto priestoru v druhej polovici tohto roka. Podporujem hodnotenie a zistenia spravodajcu, najmä to, že Európsky parlament a hlavne Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci musia mať prístup k hodnotiacim správam a príslušným informáciám skôr, ako poskytnú kvalifikované stanovisko.

  Kinga Göncz (S&D), písomne. – (HU) Pristúpenie Bulharska a Rumunska k schengenskému priestoru na budúci rok by mohlo byť hlavným úspechom maďarského predsedníctva EÚ, ktoré sa začne v januári budúceho roku. Toto rozhodnutie zvýši bezpečnosť v tomto regióne a umožní slobodne cestovať v Európe bez hraničných kontrol mnohým ďalším miliónom občanov vrátane Maďarov. Vítam pozitívne hodnotenie v poslednej správe pracovnej skupiny pre schengenské hodnotenie o pripravenosti týchto dvoch členských štátov a to, že bolo schválené Radou zloženou zo zástupcov členských štátov. Následne sa očakáva, že Bulharsko a Rumunsko budú po technickej stránke pripravené pripojiť sa k Schengenskému informačnému systému v októbri 2010. Po poslednom hodnotení naplánovanom na december je veľmi pravdepodobné, že tieto dve krajiny sa stanú plnoprávnymi členmi Európy bez hraníc na jar budúceho roka. Omeškanie spôsobené zmenami v Schengenskom informačnom systéme nemôžu mať nepriaznivý vplyv na prístupový proces krajín očakávajúcich integráciu. Pre Maďarsko je nesmierne dôležité zabezpečiť, aby občania jeho susedných krajín vrátane členov maďarských komunít žijúcich mimo Maďarska mohli využívať slobodu cestovania bez hraníc v celej Európskej únii.

  Csaba Sógor (PPE), písomne. – (HU) Som rád, že Európska rada dospela k záveru, že Rumunsko a Bulharsko, dvaja najnovší členovia Európskej únie, splnili príslušné kritériá a že teda možno aj v týchto krajinách uplatňovať schengenské acquis. Pre občanov Európy je jedným z najhmatateľnejších dôsledkov európskej integrácie vytvorenie schengenského priestoru, ktorého výsledkom je neobmedzený pohyb cez hranice. Táto príležitosť je oveľa významnejšia pre občanov bývalých komunistických krajín, pretože železná opona uzatvárala ich priestor fyzicky aj v prenesenom význame a prakticky im znemožňovala cestovanie do západoeurópskych krajín. Teraz, dvadsať rokov po páde komunizmu, sa to všetko zdá iba ako zlý sen. Pristúpením k schengenskému priestoru urobia Rumunsko a Bulharsko ďalší krok na ceste k integrácii do zjednotenej Európy. Postupným rušením kontrol na vnútorných hraniciach získa pojem „hranica“ nový význam a hranice medzi členskými štátmi budú mať novú funkciu. Hranice už nebudú administratívnymi obmedzeniami, ale namiesto toho sa stanú mostmi a budú spájať národy a krajiny Európy. To, že sa Rumunsko a Bulharsko stanú plnoprávnymi členmi schengenského priestoru, priestoru, ktorý je pretkaný toľkými mostmi a otvorenými hranicami, je vítanou zmenou.

19. Šport, najmä v súvislosti s agentmi hráčov (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je otázka na ústne zodpovedanie o športe, najmä v súvislosti s agentmi hráčov (2010/2646(RSP)) (O-0032/2010 – B7-0308/2010), ktorú Komisii v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie predložila Doris Packová.

  Doris Pack, autorka. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, v správe pána Beleta o profesionálnom futbale už Európsky parlament uviedol, že podporuje lepšiu reguláciu činnosti športových agentov, najmä agentov hráčov, a pri tejto príležitosti sme žiadali vhodnú smernicu. Teraz opäť stojíme pred rovnakým problémom.

Právna situácia nie je jasná. Keďže agenti hráčov často pracujú naprieč hranicami, nepredstavujú vnútroštátne právne predpisy – ak vôbec nejaké existujú – vhodný spôsob kontroly ich činnosti. Športové federácie majú zasa rámec činnosti obmedzený právnymi predpismi. Ako neštátni aktéri nemajú právo vypracúvať rozsiahle právne predpisy. V roku 2000 preto musela napríklad Medzinárodná federácia futbalových zväzov (FIFA) zmierniť proces udeľovania licencií svojim agentom.

V roku 2009 zverejnila Komisia štúdiu, ktorá poukazovala predovšetkým na znepokojujúce prepojenie agentov hráčov s trestnou činnosťou. Okrem iného sa spomínali pranie špinavých peňazí, podplácanie, stávkovanie, daňové podvody a iné záležitosti. Takéto prepojenia poškodzujú integritu športu a nie sú zlučiteľné s jeho spoločenskou rolou. Štúdia Komisie navyše ukázala, že finančným tokom týkajúcim sa prestupov hráčov obyčajne chýba transparentnosť, čím možno vysvetliť zraniteľnosť systému voči trestným machináciám, ktoré som práve spomenula. Pri sprostredkúvaní mladých hráčov navyše hrozí konkrétne riziko, že agent využije nízky vek a neskúsenosť hráčov napríklad z Afriky, sľúbi im budúcnosť v európskom profesionálnom futbale, napokon ich nechá niekde, kde im nemožno nájsť klub, a hráči končia v Európe ako nezákonní prisťahovalci bez práce či podpory.

V tejto situácii potrebujeme európsku legislatívnu iniciatívu. Umožnila by nám jednotnú reguláciu tejto záležitosti v celej EÚ, zaplátať legislatívne diery a podporiť športové federácie v snahe o riadne a transparentné sprostredkovanie hráčov. V tejto súvislosti by sme si mali stanoviť zvláštny cieľ tak, ako sme požadovali v návrhu, a to zakázať odmeny pre agentov sprostredkúvajúcich maloletých hráčov, aby sme eliminovali všetky finančné stimuly vzťahujúce sa na tento druh nespravodlivých transakcií, a to najmä transakcií, ktoré sa týkajú maloletých hráčov. Dúfam, že počas zajtrajšieho plenárneho zasadnutia získame podporu pre náš dnešný návrh a najmä že povzbudíme Komisiu k práci na tejto téme.

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade chcem poďakovať pani Packovej za predloženie otázky na ústne zodpovedanie v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie.

Plne si uvedomujem politický význam tejto záležitosti. Chcela by som pripomenúť, že Komisia práve zverejnila výsledky nezávislej štúdie týkajúcej sa agentov športovcov. Štúdia obsahuje podrobnú analýzu tejto témy. Napríklad sme sa dozvedeli, že vo všetkých disciplínach pôsobí v členských štátoch dokopy približne 6 000 agentov. 95 % z nich však pôsobí v štyroch športových disciplínach: v atletike, basketbale, futbale a ragby. A v uvedenej skupine jednoznačne vedie futbal.

Štúdia informuje aj o tom, že iba malý počet členských štátov reguluje činnosť agentov špeciálnymi predpismi. Väčšina sa jednoducho spolieha na všeobecné ustanovenia pracovného alebo zmluvného práva. Niektoré medzinárodné športové federácie prijali predpisy vzťahujúce sa na agentov, a to najmä v disciplínach, ktoré som už spomenula: v atletike, basketbale, futbale a ragby.

Napriek tomu, že si existujúce verejné a súkromné predpisy môžu odporovať a vytvárať právnu neistotu, výsledky štúdie ukazujú, že agenti majú pri svojej slobodnej činnosti v rámci EÚ iba málo prekážok. Štúdia však upozorňuje aj na množstvo pochybných praktík v činnosti agentov. Ide napríklad o vyplácanie tajných odmien, vykorisťovanie mladých hráčov atď. Tieto problémy musíme riešiť s cieľom zachovať integritu a spravodlivosť športových súťaží.

Športové hnutie sa už nejaký čas snaží vyriešiť tieto problémy, a preto niektoré správne orgány prijali opatrenia na regulovanie činnosti agentov. Pravidlá, ktoré zavádzajú športové orgány, majú tú výhodu, že sankcie v oblasti športu sú niekedy tým najlepším spôsobom, ako odradiť aktérov na trhu, ktorí nemajú zábrany, či už ide o agentov, kluby alebo hráčov. Športové orgány nemajú právomoc vyšetrovať a trestať konanie, ktoré sa vo všetkých členských štátoch považuje za zločin, napríklad korupciu, pranie špinavých peňazí, daňové úniky a nezákonné prisťahovalectvo. Pri riešení problémov, ktoré spôsobujú agenti, žiada športové hnutie podporu od európskych inštitúcií.

Komisia musí zohrať dôležitú úlohu. Môžeme pomôcť vytvoriť spoločné zásady a normy, ktoré môžu krajinám a športovým federáciám v celej Európe poslúžiť ako minimálny balík pravidiel. Momentálne skúmame, aký druh opatrení by bol na úrovni EÚ najvhodnejší. Uvažujeme nad viacerými možnosťami, ale na prijatie konečného rozhodnutia o konkrétnom opatrení budeme určite potrebovať ďalšie úvahy a konzultácie.

  Ivo Belet, v mene poslaneckého klubu PPE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, chcel by som začať zmienkou o Majstrovstvách sveta vo futbale, ktoré sa konajú v Juhoafrickej republike a ktoré nám každým dňom ukazujú, aký úžasný môže byť šport, aký je prospešný pre krajinu, celý kontinent a najmä pre tamojšiu spoločnosť. Z tohto pohľadu je pre nás ešte dôležitejšie uchrániť šport pred kriminálnymi deformáciami, ktoré už spomínala pani Packová, alebo vyvinúť rozhodné úsilie na ich odstránenie.

Citujem zo štúdie, ktorú ste práve spomenuli a ktorej výsledky už poznáme: „Šport je čoraz viac pod vplyvom organizovaného zločinu“. Je to síce smutné, ale pravdivé. Hovoríme o obchodovaní s ľuďmi, niekedy dokonca s mladistvými, a aj o rôznych druhoch nezákonnej finančnej činnosti. Je jasné, že športové federácie nemajú samy schopnosť ani moc účinne riešiť toto nezákonné konanie. Preto jednoznačne potrebujeme iniciatívu na európskej úrovni.

Zmluva a určité smernice nám už dávajú k dispozícii rôzne právne nástroje, ktoré nám umožňujú prijať opatrenia. Rád by som spomenul niekoľko návrhov opatrení. Po prvé by sme mohli začať pracovať na prísnych kritériách, ktoré by sa vzťahovali na všetkých športových agentov v celej Únii. Najlepší spôsob, ako to dosiahnuť, je prostredníctvom systému udeľovania licencií pre kluby a povinného registra agentov hráčov. Športové federácie to síce môžu nariadiť, ale Európska únia by v tejto súvislosti určite mohla byť hnacou silou. EÚ môže napríklad koordinovať činnosť jednotlivých vnútroštátnych dozorných orgánov.

Druhé opatrenie, ktoré by sme mohli prijať, by bolo zavedenie úplnej transparentnosti do obiehajúcich finančných tokov vo svete agentov hráčov, lebo v súčasnosti predstavujú základ väčšiny zla. O týchto pochybných finančných tokoch nemáme informácie, čo znamená, že naďalej môžu využívať vrcholový šport na pranie špinavých peňazí na jednej strane a na podplácanie na strane druhej.

Tretí návrh, o ktorom pani Packová už hovorila, sa týka zákazu vyplácania odmien agentom hráčov, ktorí sa snažia zarobiť na prestupoch neplnoletých hráčov. Jednoznačne by sme mali v tejto veci začať konať. Máme k dispozícii dostatočné nástroje jednak na to, aby sme vyvinuli tlak na federácie profesionálneho športu, aby to presadili, a jednak na to, aby sme prijali vlastné iniciatívy.

V roku 2007 vyzvala veľmi veľká väčšina tohto Parlamentu Komisiu, aby prevzala iniciatívu v boji proti pochybným praktikám vo svete športových agentov. Štúdia nám ponúka niekoľko konkrétnych návrhov. Síce sú dobré, ale jednoznačne nevhodné. Teší nás, že hovoríte, že skutočne plánujete veci urýchliť. Výzvy tohto druhu sa ozývali už aj zo samotného športového sektora, z Európskej asociácie agentov hráčov. Veľa sme s nimi komunikovali a sami sa snažia o to, aby Európska únia začala konať a zbavila nás tejto buriny. Navrhujem, aby sme v záujme športu a jeho mimoriadne dôležitej spoločenskej role na ich výzvy zareagovali.

  Mary Honeyball, v mene skupiny S&D. – Vážený pán predsedajúci, povedala by som, že máme skutočne šťastie, že o tejto téme hovoríme počas majstrovstiev sveta, pretože viac než takmer akékoľvek športové podujatie ukazujú, aký je šport pre ľudí dôležitý, koľké milióny ľudí futbal sledujú a koľko radosti a vášne sa doň investuje.

Z tohto dôvodu je také dôležité, aby sme skutočne zabezpečili, aby boli futbal a iné športové disciplíny riadne regulované a aby sme teraz prijali opatrenia týkajúce sa agentov hráčov, o ktorých už tak dlho diskutujeme. Ako už bolo povedané, vidíme, žiaľ, že dochádza k veľmi vážnym veciam: porušovanie právnych predpisov, pranie špinavých peňazí, korupcia, vykorisťovanie neplnoletých hráčov. To všetko sú vážne zločiny, proti ktorým musíme skutočne prijať opatrenia, ktoré už tak dlho plánujeme. Mohli by sme si na to vybrať lepší čas než teraz, keď to vyzerá, ako keby celý svet žil iba futbalom?

  Emma McClarkin, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, plne podporujem úsilie, výsledkom ktorého má byť väčšia transparentnosť činnosti športových agentov, najmä v oblasti futbalu, a som presvedčená o tom, že EÚ by mala podporovať rôzne riadiace športové orgány s cieľom zabezpečiť, aby tak mohli urobiť. Musíme vniesť svetlo do toho pochmúrneho sveta, v ktorom by sa mohlo rozmôcť vykorisťovanie a kde treba riešiť javy ako dvojité zastupovanie, keď môže agent zastupovať hráča v rovnakom klube, do ktorého sa ho snaží dostať.

Všetky právne predpisy na reguláciu tohto sektora však musia pochádzať od národných športových orgánov alebo orgánov ako FIFA alebo UEFA. Najmä vzhľadom na globálny charakter tohto problému nie je vhodné, aby tento svet športu regulovala EÚ. Mali by sme pridávať športu hodnotu tam, kde sa dá, ale zasahovať by sme mali iba na žiadosť športových riadiacich orgánov, a to v prípadoch, v ktorých vieme jednoznačne pridať hodnotu alebo veci objasniť.

  Marie-Christine Vergiat, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vítam otázku, ktorú položil náš prezident v polovici prebiehajúcich Majstrovstiev sveta vo futbale. Štúdia Komisie obsahuje určité znepokojujúce prvky, pretože odhaľuje riziká hroziace etike a povesti športu.

Ak má športové hnutie byť aj naďalej hlavným aktérom regulácie a spoliehať sa na tisíce dobročinných mužov a žien, ktorí udržiavajú nažive športového ducha takého, akého ho milujeme, pretože predstavuje faktor vo vývoji každého človeka, tak by členské štáty mali stáť po ich boku a trestať priestupky a útoky na verejný poriadok.

Priestupky možno nájsť v oblasti obchodu so športom, v ktorom sa hráči stávajú v čoraz väčšej miere komoditou na burze a z ich agentov sa jednoducho stávajú burzoví makléri, ktorí ich ponúkajú rovnako ako komodity. Prestupy hráčov stoja astronomické sumy a v čoraz väčšej miere sa šliape po právach neplnoletých.

Tieto priestupky sú cezhraničný fenomén, ktorému vládnu peniaze, obrovské sumy peňazí, a ktorý bol, žiaľ, ešte posilnený judikatúrou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Riadiace orgány niektorých dotknutých športových disciplín, najmä futbalu, očakávajú pomoc od európskych orgánov. Áno, pani komisárka, musíme konať, a za seba chcem povedať, že ma mrzí, že Francúzsko práve schválilo právne predpisy, ktorými sa dosiahne pravý opak.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, pred hodinou a pol ženy hovorili, že je príliš neskoro na diskusie o veciach týkajúcich sa žien. Čoskoro bude polnoc a diskutujeme o veciach týkajúcich sa športu.

Nuž, aspoň máme príležitosť hovoriť o tejto téme, pretože pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti sme ju nemali. Teraz máme príležitosť a je dobre, že ju využívame, najmä ak hovoríme o mladých ľuďoch a činnosti športových agentov.

Ako povedala pani Packová, existujú mnohé prípady mladých ľudí, ktorým sľúbili, že sa v budúcnosti stanú veľkými hviezdami. Čo sa však stane? Vytrhnú ich z domova, z rodiny, zo školy a o rok alebo dva sa ich zbavia. Toto sa stáva väčšine z nich.

Európska únia teraz má príležitosť niečo s tým urobiť a vypracovať zákony a sankcie, aby ochránila mladých ľudí pred takýmito agentmi. Mali by sme sa pozrieť na to, čo sa deje v iných športových disciplínach a v iných krajinách, zhromaždiť informácie a urobiť to, čo je najlepšie – najmä pre mladých ľudí a pre šport ako taký.

  Emine Bozkurt (S&D). – (NL) Vážený pán predsedajúci, profesia športových agentov neposkytuje žiadne záruky a iba malý alebo žiaden dozor a už vôbec žiadne sankcie za nezákonné konanie, akým je napríklad obchodovanie s ľuďmi. EÚ vykonala štúdiu, konkretizovala porušenie práva a napriek tomu s touto situáciou nič neurobila. Ale niečo s tým treba robiť. Robím si veľké starosti pre zraniteľnosť maloletých hráčov, najmä hráčov z rozvojových krajín, ktorí sa často stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi. EÚ musí proti tomu rázne zakročiť.

Uznesenie predkladá konkrétne návrhy: ukončenie vyplácania odmien agentom maloletých hráčov, presadenie väčšej transparentnosti v oblasti finančných transakcií pri prestupoch hráčov a lepšia regulácia zo strany členských štátov v prípade, ak športové federácie nemajú súčasnú situáciu pod kontrolou. Zvládnutie situácie podobnej divokému západu vyžaduje konkrétne opatrenia. Komisia musí zabezpečiť zlepšenie presadzovania a postihovania protizákonného konania, ktoré má často cezhraničný charakter. Práva maloletých hráčov sa navyše musia stále účinne chrániť.

  Iosif Matula (PPE). – (RO) Vítam iniciatívu Iva Beleta o vytvorení systému noriem na ochranu záujmov športovcov a športovkýň využívajúcich služby agentov, ktorý by zredukoval nezákonné konanie v tejto oblasti zahŕňajúce nedostatok transparentnosti pri finančných prevodoch súvisiacich s prestupmi hráčov, pranie špinavých peňazí a obchodovanie s ľuďmi.

Podľa môjho názoru musíme venovať dostatočnú pozornosť nielen futbalu, ale aj iným druhom športu. V súčasnosti napríklad pôsobí v Európe približne 6 000 agentov v tridsiatich športových disciplínach a podieľajú sa na obchodnej činnosti, ktorej ročná hodnota sa odhaduje na stovky miliónov eur. Za týchto podmienok nebude presadenie jednotných pravidiel udeľovania licencií agentom hráčov ani zďaleka jednoduché.

Okrem toho budeme musieť podporiť jasnejšiu definíciu funkcií agenta, či už ide o manažéra hráčov, alebo o sprostredkovateľa pri prestupoch hráčov. Teším sa na...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Piotr Borys (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, na rozprave v takúto neskorú hodinu je dobré to, že sa nekoná počas prenosu zápasov Majstrovstiev sveta, takže na ňu máme čas. Ale teraz hovorme vážne: máme Lisabonskú zmluvu, ktorá nás zaväzuje prijať veľmi vážne opatrenia v prípadoch, ak je situácia zlá a ak ju roky nebolo možné vyriešiť. O dva roky usporiadajú Poľsko a Ukrajina Majstrovstvá Európy, a preto sa veľmi teším rozhodnutiu pána Beleta, pani Packovej a pani Vassiliouovej, ktorá sa v tejto veci veľmi aktívne zapája, o potrebe harmonizácie právnych predpisov v tejto oblasti. Tento systém skutočne nie je transparentný a je poznačený desiatkami rokov korupcie. Obchodovanie s mladými hráčmi naberá obrovské rozmery a vedie k mnohým situáciám, v ktorých sa peniaze delia dokonca ešte aj po ukončení prestupu hráčov a zaplatení vysokých čiastok. Poplatky za prestupy hráčov sú také vysoké, že sa kluby kvôli nim musia niekedy zadlžiť. Preto potrebujeme nové pravidlá...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, myslím, že sa všetci zhodneme na tom, že šport je dôležitý a že nám všetkým môže priniesť veľa radosti. Všetkým vám veľmi pekne ďakujem za príspevky a návrhy, ktoré starostlivo zohľadníme.

Nemožno pochybovať o tom, že sú potrebné nejaké opatrenia zo strany EÚ, športové federácie totiž nemajú právomoc zasiahnuť v niektorých najhorších prípadoch nezákonného konania. V dôsledku väčšej globalizácie športu nadobúdajú takéto problémy v súčasnosti nadnárodné dimenzie.

Internacionalizácia profesionálneho športu sťažuje prijatie prístupu jednotlivých štátov k problémom systematického charakteru. EÚ môže prevziať rolu koordinátora a pomôcť zabezpečiť harmonizovaný prístup k veciam týkajúcim sa agentov. Mohli by sme napríklad využiť nové právomoci EÚ v oblasti harmonizácie trestného práva. Určite by mnohí aktéri športového hnutia uvítali našu podporu.

Nech sa už rozhodneme pre akékoľvek opatrenie, budeme, samozrejme, spolupracovať s príslušnými federáciami a, ako viete, plánujem čoskoro zverejniť oznámenie o športe, ktoré sa určite bude podrobnejšie zaoberať touto vecou. Nebolo by vhodné ovplyvňovať rozhovory, ktoré budeme musieť viesť s týmto Parlamentom a so samotným športovým hnutím. Teším sa na našu úzku spoluprácu pri presadzovaní tejto záležitosti.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostal jeden návrh uznesenia⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – Počas súčasnej komercionalizácie a profesionalizmu sú agenti neoddeliteľnou súčasťou športu. Správa Komisie odhaduje, že v súčasnosti je v EÚ činných približne 6 000 agentov, ktorí vytvárajú za prestupy hráčov a atlétov obrat vo výške viac než 200 miliónov EUR.

Futbal je jediná športová disciplína, v ktorej sú agenti činní vo všetkých členských štátoch. V Európe sa s futbalom spája veľa peňazí a je dôležité, aby boli stredobodom tohto športu fair play a integrita. Nezákonné obchodovanie s mladými hráčmi a ich prestupy do zahraničných klubov nás znepokojujú. Táto situácia sa spája najmä s futbalovými klubmi a ich hľadaním talentov. Podľa odhadov bolo do Európy za účelom hrania futbalu privedených približne 20 000 mladých Afričanov, ktorí však teraz žijú v EÚ ilegálne, lebo sa im nepodarilo vybudovať kariéru futbalových hráčov. Prísnejšia cezhraničná regulácia, monitorovanie a minimálne harmonizované normy platné pre zmluvy agentov by prispeli k riešeniu tohto problému a sú pre zabezpečenie integrity futbalu nevyhnutné.

Vzhľadom na cezhraničný charakter tejto záležitosti chcem Komisiu naliehavo požiadať, aby prevzala účinnú a silnú úlohu s cieľom ochrániť maloletých a zastaviť obchodovanie s hráčmi.

(1) Pozri zápisnicu.

20. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu

21. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 24.00 hod.)