Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 15. júna 2010 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: SILVANA KOCH-MEHRIN
podpredsedníčka

(Rokovanie sa začalo o 9.00 hod.)

2. Rozprava o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (oznámenie o podaných návrhoch uznesenia): pozri zápisnicu

3. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

4. Organizácia pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (rozprava)

  Predsedajúca. – Prvým bodom programu je správa pani Bauerovej v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/15/ES o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (KOM(2008)0650 – C6-0354/2008 – 2008/0195(COD)) (A7-0137/2010).

  Edit Bauer , spravodajkyňa. – (HU) Cieľom predloženého návrhu je zmeniť a doplniť smernicu 2002/15/ES v súvislosti so sociálnou ochranou. Návrh Komisie sa dotýka troch otázok: vyňatia samostatne zárobkovo činných dopravcov z tohto právneho predpisu, ustanovenia presnejšej definície nočnej práce a podpory uplatňovania tohto právneho predpisu. Samotná smernica a teda aj jej pozmeňujúci a doplňujúci návrh majú len doplnkový charakter a vzťahujú sa iba na vozidlá nad 3,5 tony podobne ako iné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na činnosti v cestnej doprave. Preto jej platnosť nemožno rozšíriť na vodičov menších úžitkových vozidiel. Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci hlasoval proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu (pomerom 30 k 19 hlasom).

Počas návrhu právneho predpisu sa vyskytlo niekoľko nedorozumení. Rada by som sa vyjadrila k niekoľkým, ktoré mohli ovplyvniť poslancov EP. Odborníci dospeli predovšetkým k jednoznačnému záveru, že ak bude návrh Komisie zamietnutý, čo by viedlo k rozšíreniu rozsahu pôsobnosti smernice aj na samostatne zárobkovo činných dopravcov, nezvýši to bezpečnosť cestnej premávky. Dostupné štatistické údaje a štúdie o nehodách ukazujú, že iba 6 % nehôd je zapríčinených chybou vodičov nákladných vozidiel a že únava je ako príčina uvádzaná iba v 0,06 % prípadov. Zároveň čas jazdy, ktorý má skutočný vplyv na bezpečnosť cestnej premávky, upravuje iný právny predpis, nariadenie (ES) č. 561/2006, ktoré sa vzťahuje aj na samostatne zárobkovo činných dopravcov. Čas nakladania má doplnkový charakter a nemožno ho považovať za významnú časť pracovnej doby, pretože sa príslušný právny predpis nevzťahuje napríklad na cesty kratšie ako 100 km. Po druhé, odborové zväzy sa obávajú, že samostatne zárobkovo činní dopravcovia by dokonca mohli pracovať až 86 hodín, ak nebudú regulovaní.

Nariadenie obsahuje prísne predpisy o čase jazdy. Je obmedzený na 45 hodín za týždeň v prípade dvoch po sebe idúcich týždňov a nesmie presiahnuť 56 hodín v žiadnom jednotlivom týždni. To sa podrobne zaznamenáva digitálnymi tachografmi a nariadenie tiež obsahuje podrobné predpisy o dobách odpočinku. Preto tvrdenie o možnom osemdesiatšesťhodinovom pracovnom týždni je predpoklad, ktorý nie je potvrdený žiadnymi štatistickými údajmi, štúdiou ani prieskumom. Po tretie, návrh Komisie by obmedzil rozsah pôsobnosti smernice na zamestnancov a falošne samostatne zárobkovo činných dopravcov. Doteraz neexistoval právny predpis regulujúci pracovnú dobu samostatne zárobkovo činných podnikateľov. Obmedzenie pracovnej doby je dôležitým prostriedkom sociálnej ochrany zamestnancov. V prípade samostatne zárobkovo činných dopravcov je však zamestnávateľ a zamestnanec rovnaká osoba a chrániť súkromných dopravcov pred nimi samými je extrémne opatrenie. Po štvrté, keď sa minú argumenty, ukáže sa skutočný dôvod: sociálny dumping. Nenechajte sa zmiasť týmto termínom, pretože samostatne zárobkovo činní dopravcovia a malé podniky tiež dokážu byť nepríjemnými konkurentmi na trhu, tak ako samostatne zárobkovo činní dopravcovia prichádzajúci z nových členských štátov.

Moje skúsenosti ukazujú, bohužiaľ, že sa vrátil prípad fantómového poľského inštalatéra, aby nás strašil. Chcela by som prejsť na fenomén spoločného trhu práce a hovoriť o ňom, o fenoméne, ktorý by sa nemal riešiť, a skutočne ho nemožno vyriešiť výhradne v oblasti cestnej dopravy. Problém falošne samostatne zárobkovo činných podnikateľov je skutočný európsky problém a má nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž a pracovný trh. Toto je problém, ktorý treba riešiť, a toto očakávanie bolo jasne uvedené v navrhnutom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu.

Navrhovaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 predložený v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, Európskych konzervatívcov a reformistov a Skupiny Európa slobody a demokracie je založený na návrhu Komisie a je podporovaný Radou a chcela by som poďakovať Rade za jej podporu. O oddieloch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu budeme hlasovať jednotlivo. Rada by som doplnila ešte jednu vec. Ako kompromisné riešenie odporúčame, aby jednotlivé členské štáty, ak si to želajú, smeli rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice na samostatne zárobkovo činných dopravcov.

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, dnes tento Parlament diskutuje o mimoriadne zložitej a citlivej téme. Otázkou je, či by sa smernica o pracovnej dobe mobilných pracovníkov mala vzťahovať na podnikateľov, ktorí sú samostatne zárobkovo činní vodiči.

Zahrnutie podnikateľov by bol precedens a jasná odchýlka od všeobecnej smernice o pracovnej dobe. Táto smernica reguluje iba pracovnú dobu zamestnaných osôb, nie podnikateľov. Diskusia o zahrnutí samostatne zárobkovo činných vodičov už prebieha dlho. Po prvé, konzultácie medzi sociálnymi partnermi v deväťdesiatych rokoch (minulého storočia) nepriniesli žiadne výsledky. Potom zákonodarca nedokázal dospieť k záveru po štyroch rokoch diskusie – v rokoch 1998 až 2002 –, a preto požiadal Komisiu o podrobnú štúdiu o vplyve. Komisia už uskutočnila štúdie a posúdenie vplyvu, ktoré jasne ukazuje, že táto smernica nie je správny nástroj na riešenie otázok dopravnej politiky, ako napríklad bezpečnosť cestnej premávky alebo podmienky hospodárskej súťaže, ale že jej presadzovanie v súvislosti s osobami, ktoré nie sú samostatne zárobkovo činné, je skutočný problém. Toto je aj zmysel návrhu Komisie.

V prvom rade chcem vyjadriť hlbokú úctu vašej spravodajkyni pani Bauerovej, ktorá vykonala vynikajúcu prácu. Som veľmi rád, že pani spravodajkyňa má rovnaké obavy ako Komisia z nedostatočného presadzovania pravidiel a všeobecného problému falošne samostatne zárobkovo činných osôb, a oceňujem konštruktívne návrhy pani Bauerovej. Myslím si, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré navrhla pani spravodajkyňa, majú potenciál ešte lepšie chrániť zamestnancov pred možným vykorisťovaním zo strany zamestnávateľov.

Európa rozhodne musí konať v oblasti takzvaných falošne samostatne zárobkovo činných vodičov – to znamená vodičov, ktorí sú formálne nezávislí, ale v skutočnosti sú zamestnaní jedinou spoločnosťou, ktorá im dáva príkazy a platí ich. Návrh Komisie a aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy navrhnuté spravodajkyňou vysielajú tomuto odvetviu jasné posolstvo: fenomén falošne samostatne zárobkovo činných osôb nebude tolerovaný a zákonodarca bude pozorne presadzovať zavádzanie tohto pravidla do praxe v celej Európe.

Pokiaľ ide o bezpečnosť cestnej premávky, dovoľte mi zdôrazniť, že pracovnú dobu si nesmieme mýliť s časom jazdy. Situácia v súvislosti s časom jazdy sa od roku 1998 radikálnym spôsobom zmenila. Ako viete, tento Parlament spoločne s Radou prijal nové predpisy o čase jazdy, zaviedol moderné a spoľahlivé digitálne záznamové zariadenia a prijal konkrétnu smernicu o ich uplatňovaní. Dnešná rozprava nie je o bezpečnosti cestnej premávky. Štatistiky a štúdie, ktoré Komisia poskytla Parlamentu, neobsahujú žiadny náznak toho, že zahrnutie samostatne zárobkovo činných vodičov by zvýšilo bezpečnosť cestnej premávky.

V čase, keď dúfame, že sa začneme zotavovať z hospodárskej krízy, by nebolo vhodným krokom zavedenie ďalších administratívnych a finančných zaťažení pre malé a zraniteľné podniky, ktoré dokázali prežiť hospodársku recesiu. Namiesto zavádzania novej byrokracie pre podnikateľov Európa potrebuje smernicu o pracovnej dobe, ktorá skutočne zaručí ochranu tých zamestnaných a závislých vodičov, ktorí túto ochranu potrebujú.

  Pervenche Berès (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, moja procedurálna námietka súvisí s kódexom správania prijatým týmto Parlamentom z hľadiska rokovaní v rámci riadneho legislatívneho postupu. Nechápem, ako môže pán komisár hovoriť o dohode s Parlamentom, keď hovoril iba s jedinou poslankyňou, poslankyňou, ktorá v zásade nemala mandát príslušného výboru rokovať o tom, čo nazývate rozumnou dohodou.

Vážený pán komisár, opovrhujete pravidlami práce tejto inštitúcie. To nám dáva právo otvoriť otázku, ako funguje inštitúcia, ktorej ste súčasťou.

  Predsedajúca. – To nebola procedurálna námietka. Ste v zozname rečníkov na neskoršiu časť rozpravy.

  Thomas Mann, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) by som rád poďakoval pani Bauerovej za jej správu a za jej vynikajúcu prácu v posledných mesiacoch.

Zásadnou otázkou je to, či by mal byť pracovný čas samostatne zárobkovo činných osôb v odvetví cestnej dopravy prvýkrát regulovaný. Komisia hovorí, že nie, takmer všetky členské štáty hovoria, že nie, a väčšina členov nášho poslaneckého klubu tiež hovorí, že nie. Ak by sme do tejto smernice zahrnuli samostatne zárobkovo činných vodičov, slúžila by iba záujmom veľkých spoločností. Potrebujeme však posilniť malé a stredné podniky.

Musíme povedať tým, ktorí uvádzajú nedostatky v bezpečnosti cestnej premávky ako odôvodnenie zahrnutia samostatne zárobkovo činných osôb do smernice, že predpisy o čase jazdy a dobe odpočinku už boli dávno sprísnené. Všetci vodiči – či už sú to samostatne zárobkovo činné osoby, alebo zamestnanci – musia mať počas 24 hodín dobu odpočinku minimálne 11 hodín. Preto máme digitálne tachografy, ktoré automaticky zaznamenávajú čas jazdy, a príslušné orgány monitorujú dodržiavanie tohto predpisu.

V tom čase som bol spravodajcom Európskeho parlamentu o tachografoch. Som vďačný pani Bauerovej, že zabránila rozšíreniu platnosti nariadenia na vozidlá s hmotnosťou do 3,5 tony. Digitálne kontrolné zariadenia EÚ vo všetkých úžitkových vozidlách by viedli k časovo náročným a drahým povinnostiam súvisiacim s dokumentáciou. Chceme znížiť byrokraciu, nie ju zvyšovať.

Preto odporúčam, aby Parlament podporil kompromis, ktorý pani spravodajkyňa dosiahla s inými skupinami.

  Stephen Hughes, v mene skupiny S&D. – Vážená pani predsedajúca, stanovisko tejto skupiny je stále nemenné; moje stanovisko ako spravodajcu sa nezmenilo už od roku 2002, keď sme prvýkrát navrhli zahrnutie samostatne zárobkovo činných a nezávislých vodičov. Sme naďalej presvedčení, že to tak musí byť, a preto pevne verím, že návrh zamietnuť návrh Komisie bude v zajtrajšom hlasovaní schválený rovnako, ako tomu bolo na plenárnom zasadnutí na jar minulého roku a vo Výbore pre zamestnanosť tento rok v marci.

Veľmi ľutujeme zmätok, na ktorý, zdá sa, narazila pani spravodajkyňa pri plnení svojho mandátu. Namiesto zvažovania a presadzovania jasne väčšinového názoru členov Výboru pre zamestnanosť Európskeho parlamentu aktívne pracovala na presadzovaní názoru Komisie a Rady. Ostatné inštitúcie, ako povedala pani Berèsová, neprejavili ani zrnko lojálnej spolupráce, ale namiesto toho robili všetko pre to, aby podkopali veľmi jasné odporúčanie Výboru pre zamestnanosť plénu: zamietnuť návrh Komisie.

Vážená pani predsedajúca, unavený vodič je nebezpečný vodič bez ohľadu na jeho zamestnanecký štatút; nemali by sme cestnú dopravu robiť ešte rizikovejšou, než už je. Dnes ráno pani spravodajkyňa znova ukázala, že si mýli pojmy čas jazdy a pracovná doba. Pri existujúcom režime je celkom možné, že samostatne zárobkovo činný alebo „falošne“ samostatne zárobkovo činný vodič najazdí 86 až 95 hodín za týždeň; možno nie každý týždeň, ale jeden týždeň je sám osebe dostatočné nebezpečenstvo. Ak pán komisár pochybuje o týchto číslach, môže ma kedykoľvek navštíviť; tieto čísla mám od ľudí pracujúcich v tomto odvetví. To je fakt. Musíme zamietnuť návrh Komisie.

  Marian Harkin, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade chcem poďakovať spravodajkyni pani Bauerovej za jej usilovnú prácu.

Kľúčovou otázkou, ktorú riešime v tejto správe, je to, či máme zahrnúť samostatne zárobkovo činných vodičov do pôsobnosti smernice o pracovnej dobe alebo ich máme vylúčiť. Je mimoriadne dôležité pamätať na to, že na všetkých vodičov – zamestnaných aj samostatne zárobkovo činných – sa vzťahujú nariadenia o čase jazdy z roku 2006, ktoré regulujú ich čas jazdy, časy prestávok a ich doby odpočinku. Preto sú v rámci príslušnej smernice otázky bezpečnosti cestnej premávky riešené primerane, a ak je niekto presvedčený, že nie, potom sa musíme zaoberať smernicou o čase jazdy.

Neexistujú údaje, ktoré by dávali do súvislostí nehody s pracovnou dobou profesionálnych vodičov, ani údaje, ktoré by rozlišovali zamestnaných a samostatne zárobkovo činných vodičov. Preto nemáme žiadne údaje pre rozhodnutie zahrnúť aj samostatne zárobkovo činných vodičov. Právne predpisy musia byť založené na rozumných a spoľahlivých údajoch a celé toto šírenie paniky o samostatne zárobkovo činných vodičoch, ktorí pracujú 86 hodín týždenne a spôsobujú nehody, je len šírenie paniky a nevychádza zo spoľahlivých údajov.

Tieto právne predpisy, ak sa budú vzťahovať na samostatne zárobkovo činné osoby, budú prakticky nevymáhateľné. Máme mať armádu inšpektorov, ktorí sa budú pozerať ponad plecia samostatne zárobkovo činných osôb, aby zistili, či si plnia všeobecné administratívne povinnosti alebo či vykonávajú administratívne úlohy súvisiace s aktuálnou zákazkou? Podľa právnych predpisov pracovná doba zahŕňa čas, keď je samostatne zárobkovo činná osoba na svojom pracovisku. Právne predpisy ho definujú ako hlavné miesto podnikania spoločne s rôznymi vedľajšími miestami podnikania. Bude sa kancelária v spálni alebo podkroví domu samostatne zárobkovo činného vodiča definovať ako jeho pracovisko a kto bude dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov a presadzovať ich? Áno, existujú problémy súvisiace s hospodárskou súťažou pre samostatne zárobkovo činné osoby, ale tieto právne predpisy sa týmto otázkam nebudú venovať. V skutočnosti v našej krajine riešime túto otázku veľmi efektívne prostredníctvom daňového systému.

A nakoniec, ak zamietneme návrh Komisie, skončíme so zlým právnym predpisom. Je neprimeraný a nedosiahne svoje ciele a navŕši ďalšiu byrokraciu na už zápasiace malé a stredné podniky vo väčšine krajín a najmä v našej krajine, v Írsku. Predpis je nevymáhateľný a zosmiešňuje zákony.

  Emilie Turunen, v mene skupiny Verts/ALE. – (DA) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, záležitosť, o ktorej dnes diskutujeme, súvisí s absolútne zásadnou otázkou: chceme my v Európskom parlamente zaručiť, že budeme mať sociálnu Európu so spravodlivou hospodárskou súťažou a dôstojnými pracovnými podmienkami? Alebo umožníme trhu a zákonom náhody vládnuť v odvetví dopravy, ktoré je čoraz viac pod tlakom? Pre nás v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii a vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci v tomto Parlamente o tom niet žiadnych pochýb. Chceme, aby sa smernica o pracovnej dobe vzťahovala na samostatne zárobkovo činných vodičov. Preto z nasledujúcich troch dôvodov odmietame návrh Komisie na vylúčenie samostatne zárobkovo činných vodičov. Po prvé, na samostatne zárobkovo činných vodičov sa musia vzťahovať nariadenia o pracovnej dobe, aby sme mohli zaručiť bezpečnosť cestnej premávky v Európe. S nákladným vozidlom, ktoré váži tonu, za ich chrbtom je absolútne nevyhnutné obmedziť ich pracovnú dobu, aby sme sa vyhli unaveným vodičom a nehodám. Po druhé, v rámci odvetvia dopravy chceme zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž. V posledných rokoch sme zaznamenali obrovský nárast počtu „falošne“ samostatne zárobkovo činných vodičov. To bolo riešením tohto odvetvia, ako sa vyhnúť nariadeniam o pracovnej dobe. Ako zákonodarcovia nesmieme vytvárať stimuly na zvýšenie počtu samostatne zárobkovo činných vodičov v Európe. Namiesto toho musíme zaručiť, že budú existovať jednotné pravidlá, aby sme vytvorili rovnaké podmienky. Po tretie, chceme zaručiť dobré pracovné prostredie pre všetkých. Zo štúdií EÚ vieme, že samostatne zárobkovo činní vodiči sú častejšie chorí a viac stresovaní ako zamestnaní vodiči. Je toto rozumná situácia z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti? Nemyslíme si to.

O tejto smernici sa povedalo už veľa a povedalo sa o nej mnoho nepresností. Rada by som vyvrátila dva mýty. Po prvé, existuje mýtus o administratívnej práci. Práca v kancelárii netvorí súčasť tohto nariadenia a je veľmi dôležité tento fakt uviesť. Tento mýtus by sme mali pochovať. Po druhé, existuje mýtus o presadzovaní účinnosti. Počula som, ako moji kolegovia hovoria, že by nebolo možné túto smernicu presadzovať. Týmto poslancom by som jednoducho povedala, že máme digitálny tachograf, ktorý dokáže poskytnúť tieto údaje. V súčasnosti to robí pre zamestnaných vodičov, takže to určite bude môcť robiť pre samostatne zárobkovo činných vodičov.

Na záver by som iba chcela povedať niekoľko slov pani Bauerovej. Ako tieňová spravodajkyňa zelených som bola veľmi sklamaná tým, ako v poslednom čase prebiehal tento proces. Pani Bauerová porušila všetky dobré pravidlá rokovania, porušila „kódex správania“ tohto Parlamentu a teraz predstavuje to, čo nazýva kompromisom. Pokiaľ ide o mňa, je to jej zodpovednosť – nie je to kompromis, ktorý platí pre Parlament. Je to jej nepoctivý návrh, ktorý vytvorila s Radou tak, že obišla všetky pravidlá.

Na záver by som chcela povedať, že nejde o spôsob rokovania pani Bauerovej; ide o ľudí a o to, či chceme zaručiť dôstojné podmienky v odvetví dopravy, v ktorom sa neustále zvyšuje tlak. Dúfam, že to všetci v Parlamente podporia, keď budeme zajtra hlasovať.

  Peter van Dalen, v mene skupiny ECR. – (NL) Vážená pani predsedajúca, niektorí kolegovia poslanci tvrdia, že dodržiavanie štyridsaťosemhodinového pracovného týždňa slúži záujmom samostatne zárobkovo činných vodičov a bezpečnosti cestnej premávky. Je to špinavá kampaň, pretože na samostatne zárobkovo činných vodičov sa naďalej v každom prípade vzťahuje nariadenie o čase jazdy a dobách odpočinku. Bezpečnosť cestnej premávky nie je vôbec ohrozená. Problémom je, že niektoré odborové zväzy na juhu Európy sa boja, že samostatne zárobkovo činní vodiči z Rumunska a Bulharska preberú celý obchod. Títo poslanci nasledujú odborové zväzy ako ratlíky. To je jadrom problému.

Pán Kallas, komisár pre dopravu, chce vylúčiť samostatne zárobkovo činných vodičov z rozsahu pôsobnosti smernice. Pri zajtrajšom hlasovaní si zasluhuje našu podporu. Ak sa mu nepodarí ju získať, 16. jún bude čierny deň v histórii Európskeho parlamentu. Kopne si do občanov, keď majú problémy, a na dôvažok im priloží kopu byrokracie. A potom sa sťažujeme, že účasť voličov neprestajne klesá pri každých nových voľbách.

  Ilda Figueiredo, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážená pani predsedajúca, znova vedieme rozpravu, ktorá je kľúčová pre ochranu práv pracovníkov cestnej dopravy a bezpečnosť cestnej premávky. Naliehanie Komisie od októbra 2008 na zmenu smernice z roku 2002 je neprijateľné. Komisia teraz chce, aby prestala platiť pre takzvaných samostatne zárobkovo činných vodičov, čo by zhoršilo pracovné podmienky všetkých, a to najmä z dôvodu možnosti, že sa pracovný čas predĺži na neúnosnú úroveň iba preto, aby veľkí zamestnávatelia v tomto odvetví mohli získať vyššie zisky.

Napríklad takzvaným samostatne zárobkovo činným vodičom by sa mohlo stať, že budú celý rok pracovať 86 hodín týždenne. To by neohrozilo iba ich zdravie a bezpečnosť, ale predstavovalo by to ohrozenie bezpečnosti všetkých ostatných používateľov ciest. Podporilo by to aj sociálny damping a dereguláciu zamestnanosti z dôvodu zvýšeného počtu vodičov, ktorí falošne uvádzajú, že sú samostatne zárobkovo činní.

S ohľadom na argumenty a štúdie, ktoré preukazujú nebezpečenstvo schválenia takéhoto návrhu, ho Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci už dvakrát zamietol. Spravodajkyňa však, bohužiaľ, s podporou Komisie a Rady trvala na uskutočnení rokovaní iba o samotnej smernici, ako keby rozhodnutie Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci nikdy neexistovalo.

Preto sme sa teraz ocitli v tejto veľmi vážnej situácii. Proti tomuto problému sa musí jasne vyjadriť väčšina v Parlamente, ale to už bolo ohrozené pánom komisárom. Presadzujeme zamietnutie návrhu, aby sme zabránili pokračovaniu tohto vážneho ohrozenia práv pracovníkov a bezpečnosti všetkých používateľov ciest v Európskej únii.

Preto požadujeme zamietnutie návrhu Komisie a dodržiavanie smernice z roku 2002, ktorá by sa mala od roku 2009 vzťahovať na samostatne zárobkovo činných vodičov, s cieľom bojovať proti sociálnemu dampingu, chrániť právo na zdravie a odpočinok pracovníkov v tomto odvetví a zlepšiť podmienky bezpečnosti cestnej premávky.

  Mara Bizzotto, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, plánujeme rozšíriť účinnosť tejto smernice na samostatne zárobkovo činných vodičov v záujme predpokladaného zvýšenia bezpečnosti.

Predložené argumenty sú však zavádzajúce a budú mať negatívny účinok. Sú zavádzajúce, pretože bezpečnosť je už zaručená nariadeniami z roku 2006, a negatívne, pretože je ohrozená konkurencieschopnosť tisícov malých nezávislých firiem, ktoré už boli ťažko skúšané hospodárskou krízou.

Dámy a páni, prestaňme predstierať, že si neuvedomujeme skutočnosť, že právne a technické spory súvisiace s touto smernicou v skutočnosti zakrývajú ešte iný mocenský boj, boj medzi európskymi štatistikmi, ktorí sú pripravení zaviesť novú nebezpečnú záťaž pre firmy, a zástancami ľudskej tváre Európy, ktorí sú v kontakte so skutočnými potrebami našich občanov.

Zásahom s cieľom vytvoriť právne predpisy o organizácii pracovnej doby samostatne zárobkovo činných vodičov by Parlament vytvoril nebezpečný precedens, ktorý by schvaľoval prevzatie podnikania a slobody podnikania označené európskou značkou.

Je čas zmeniť naše slová na činy. Prestaňme zneužívať malé a stredné podniky na vlastné ciele. Je príliš jednoduché chváliť rozšírené podnikanie, keď je cieľom priniesť efektívne stratégie na boj proti kríze, a potom ich obetovať, keď si byrokrati EÚ chcú znova potvrdiť svoju moc. Som proti utopickej vojne princípov s praktickosťou. Európa nesmie zasahovať do sféry súkromného podnikania a musí rešpektovať požiadavky našich regiónov.

  Elisabeth Morin-Chartier (PPE). − (FR) Vážená pani predsedajúca, som za zahrnutie samostatne zárobkovo činných vodičov do návrhu smernice, a preto odmietam tento návrh Komisie a aj správu pani Bauerovej.

Poburuje ma spôsob, akým sa tento návrh dostáva do rozporu so záujmami malých a stredných podnikov tým, že zavádza od tohto dňa nespravodlivú hospodársku súťaž zo strany falošne samostatne zárobkovo činných vodičov. Táto správa zavádza prax nespravodlivej hospodárskej súťaže a umožní jej rozvíjať sa súčasne s počtom falošne samostatne zárobkovo činných vodičov.

Tento návrh je tiež v rozpore so záujmami zamestnancov. Práve v čase, keď všetci spolupracujeme na vytvorení sociálnej Európy, táto správa posilňuje sociálny damping medzi členskými štátmi. Je proti záujmom zamestnancov, je proti záujmom Európy.

Stručne povedané, táto správa je v rozpore s bezpečnosťou cestnej premávky. Riadila som región s vysokou intenzitou dopravy, ktorým prechádzali vozidlá z celej Európy a kde dochádzalo k veľmi vážnym nehodám, ktoré viedli k súdnym konaniam. Tieto vážne nehody by nemali uniknúť našej pozornosti. Budeme sa musieť zodpovedať za svoje rozhodnutia našim spoluobčanom. Navyše v roku 2002 dva členské štáty Európskej únie požiadali Európsky súdny dvor, aby zrušil smernicu 2002/15/ES, pretože zahŕňala samostatne zárobkovo činných vodičov; súd zamietol ich žiadosť z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky.

Nakoniec potrebujeme európsku reguláciu medzi všetkými členskými štátmi, pretože dnes je doprava európskou záležitosťou. Hlasovanie vo výbore bolo jasné. Dúfam, že bude rovnako jasné aj v pléne.

  Alejandro Cercas (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pani Bauerová, v prvom rade mám povinnosť hovoriť o svojom hlbokom sklamaní z vás a zo spôsobu, akým ste uskutočnili rokovanie, ktoré nerešpektovalo Parlament, a zo spôsobu, akým tu dnes predstavujete túto diskusiu, spôsobu, ktorý je veľmi skúpy na pravdu.

Nie je pravda, pán komisár, že ide o zahrnutie samostatne zárobkovo činných vodičov: smernica sa na nich vzťahuje už od roku 2009. Ste to vy, kto chce vyňať samostatne zárobkovo činné osoby zo smernice.

Nie je ani pravda, pán komisár, že nehovoríme o zdraví a bezpečnosti na ceste: o tom presne hovoríme, pán komisár. Nehovoríme o ničom inom ako o bezpečnosti samostatne zárobkovo činných vodičov a európskej verejnosti, ktorá cestuje na cestách; o tom hovoríme a v tejto súvislosti vyťahujete nepravdivé argumenty.

Ako vždy uvádzate byrokraciu. Nie je to pravda. Spievate ódy o tachografe a obrovskom pokroku, ktorý jeho používanie spôsobilo v regulácii dopravy v Európe. Možno ho využívať bez akejkoľvek potreby byrokracie. Povyšujete hospodárske záujmy malej skupiny ľudí nad práva väčšiny; to sa v skutočnosti odohráva. Opäť vyvraciate to, čo hovoríte o tom, že ľudia majú prednosť pred obchodom: pre vás platí, že obchod má prednosť pre ľuďmi.

Chcem, aby bol zaznamenaný náš protest, a dúfam, že Parlament znova povie, že verejnosť, bezpečnosť, právo a pravda sú najdôležitejšie.

Protestujem, pán komisár: som veľmi sklamaný.

Vážená pani Bauerová, som veľmi sklamaný spôsobom, akým ste viedli túto diskusiu a toto rokovanie.

  Gesine Meissner (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, už sme toho počuli veľa. Je pravda, ako povedala pani Figueiredová, že toto je smernica, ktorá mala byť zameraná na zamestnancov. To je pravda. Existujú však aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nie sú klasifikované ako zamestnanci.

Je dôležité, aby sa ľudia v Európe mohli rozhodnúť, ako chcú pracovať – či ako zamestnanec, alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba. To je iba správne. Samostatne zárobkovo činné osoby však tiež musia prirodzene dodržiavať určité pravidlá. Digitálne tachografy sú už vo všetkých ťažkých nákladných vozidlách a v ekvivalentných vozidlách, o ktorých tu hovoríme. Ak by sme teraz do tejto smernice zahrnuli samostatne zárobkovo činné osoby, nevhodne by to obmedzilo ich slobodu voľby. Preto je naša skupina za to, aby samostatne zárobkovo činné osoby neboli zahrnuté do tejto smernice za každú cenu. Považujeme návrh pani Bauerovej a návrh Komisie za správny. Treba ho vziať do úvahy. Chceme chrániť malé a stredné podniky a v tomto prípade to môžeme urobiť tak, že návrh prijmeme.

  Eva Lichtenberger (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, predchádzajúca rečníčka opísala ideálny svet, v ktorom vodiči sami rozhodujú o tom, či chcú byť samostatne zárobkovo činní alebo zamestnanci. Bohužiaľ, v skutočnosti vodiči už nemajú túto voľbu; namiesto toho sú všeobecne tlačení do toho, aby boli samostatne zárobkovo činní – alebo aspoň zdanlivo samostatne zárobkovo činní. To je ten veľký problém, ktorému tu čelíme – a ak to, čo tu máme, je súkromný kompromis medzi poslankyňou a Radou, ktorý sa predkladá ako všeobecný kompromis a neberie do úvahy tento problém, potom nahrávame sociálnemu dampingu v Európe.

Navštívte kontrolný bod a pozrite sa, čo sa deje na cestách. Pozrite sa na to, čo sa skutočne deje v tomto odvetví. Choďte a pozrite sa na nehody – potom si uvedomíte, že ako poslanci Európskeho parlamentu si nemôžeme dovoliť presadzovať sociálny damping.

  Julie Girling (ECR). – Vážená pani predsedajúca, je veľmi dôležité, aby samostatne zárobkovo činné osoby zostali mimo takéhoto zovretia smernice o pracovnej dobe. Táto oblasť pracovnej činnosti je už prísne regulovaná prostredníctvom nariadení o čase jazdy a počúvať, ako ľudia hovoria, že ľudia sú tlačení do samostatnej zárobkovej činnosti, je absolútne absurdné; ľudia sa o tom sami rozhodnú. Jediná falošná vec v celej tejto diskusii sú tvrdenia ľudí, ktorí šíria paniku, keď hovoria, že s touto otázkou súvisia riziká pre bezpečnosť cestnej premávky.

Nekonečne dlho tu hovoríme o podpore podnikateľov; hovoríme o tom, ako im umožníme v Európskej únii prosperovať. Aktívne tu podporujeme malé podniky a odradzovať ich jednoducho neznamená cestu vpred. Preto vás naliehavo žiadam, aby ste hlasovali za návrh pani Edit Bauerovej.

  Thomas Händel (GUE/NGL). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, o čase jazdy a pracovnom čase v cestnej doprave diskutujeme už celé mesiace. Začínam uvažovať o tom, aký bude ďalší argument, ktorý sa nám bude snažiť ukázať, že všetko, o čom mesiace diskutujeme, je úplný nezmysel. Najnovší argument je, že musíme niečo naliehavo zmeniť, aby sa nič nezmenilo. Vážená pani Bauerová, čo nevidíte, akou absurdnou sa táto argumentácia stala – aká je pretkaná klamstvami a polopravdami?

Nerokujeme tu o ničom inom ako o predĺžení pracovného času samostatne zárobkovo činných osôb. Viac ako 150 rokov bolo zásadou právnych predpisov o pracovnom čase to, aby boli ľudia chránení proti nadmerne dlhému pracovnému času. To sa vzťahuje rovnako na samostatne zárobkovo činné osoby, ako aj na zamestnané osoby. Nerozlišuje sa, či ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá príliš tlačí sama na seba, alebo o zamestnávateľa, ktorý príliš tlačí na zamestnaného vodiča. Ide o ochranu ľudí pred nimi samými a pred príliš dlhým pracovným časom, ako aj čiastočne pred zamestnávateľmi a inými osobami, ktoré zadávajú prácu.

Po druhé, v otázke bezpečnosti cestnej premávky sa tu tvrdí, že v tomto ohľade nemožno nič robiť. Dámy a páni, nie sme amatéri ani dobrovoľníci. Nemôžeme prijímať právne predpisy systémom: „Uvidíme, čo sa stane.“ Všetci vedia, že práca s nadmerne dlhým pracovným časom zvyšuje riziko nehôd, a to najmä v cestnej doprave, v ktorej sú následky veľmi závažné.

Mojím tretím bodom je otázka, kto by kontroloval toto navrhované diferencované nariadenie na našich cestách. Naši sudcovia majú už teraz bez dlhodobého skúmania dôkazov problém rozhodnúť, či je niekto samostatne zárobkovo činný alebo iba zdanlivo samostatne zárobkovo činný.

Zabudnime na tento nezmysel. Ide o spravodlivú hospodársku súťaž. Dnes ráno nejde o vytvorenie precedensu pre budúcu rozpravu o predĺžení pracovného času. Nehrajte s týmto Parlamentom takéto hry!

  Derek Roland Clark (EFD). – Vážená pani predsedajúca, je nevyhnutné, aby bol pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 s osobitným ohľadom na odsek 7 písm. a) prijatý. Samostatne zárobkovo činní vodiči by potom neboli v týchto ustanoveniach zahrnutí.

Nejde o otázku bezpečnosti cestnej premávky. Všetci vodiči sú obmedzení časmi jazdy a súvisiacej práce monitorovanej tachografom. Zahrnutie samostatne zárobkovo činných vodičov ich poškodí, najmä tých, ktorí nevyužívajú agentúru. Vodiči zamestnaní v spoločnosti plán dostávajú, ale skutočne nezávislí vodiči trávia čas prípravou vlastných plánov a cenových ponúk pre nové obchodné príležitosti. Ak by boli zahrnutí do týchto ustanovení, tieto úlohy by boli súčasťou ich pracovného týždňa, preto by mali menej času na jazdu, nakladanie, vykladanie a starostlivosť o cestujúcich v porovnaní s komerčne zamestnanými vodičmi. Tým sa stratia obchodné príležitosti a spôsobí to nezamestnanosť v odvetví malých podnikov. Väčší prevádzkovateľ by zabral uvoľnený priestor a my by sme mali ďalší príklad toho, ako EÚ podporuje veľké spoločnosti na úkor malých a stredných podnikov, ktoré zamestnávajú polovicu pracovnej sily.

Preto v tomto zmysle podporujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 pani spravodajkyne, ako aj Komisiu. Z tejto časti Parlamentu to nemáte možnosť počuť príliš často.

  Veronica Lope Fontagné (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, sme presvedčení, že zahrnutie samostatne zárobkovo činných osôb do tejto smernice je nevyhnutné, a tento názor majú zástupcovia odborových zväzov a aj združení zamestnávateľov v našej krajine, ktorí vyslovene žiadali zahrnutie samostatne zárobkovo činných osôb do tejto smernice.

Sme presvedčení, že na ich zahrnutie existuje niekoľko dôvodov. Po prvé, je to z dôvodu bezpečnosti pracovníkov: samostatne zárobkovo činní dopravcovia si zaslúžia rovnakú ochranu ako ostatní dopravcovia, a to nie iba vtedy, keď sú za volantom, ale aj vtedy, keď vykonávajú ďalšie úlohy, ktoré priamo súvisia s vykonávaním činnosti v cestnej doprave.

Po druhé, z dôvodu spravodlivej hospodárskej súťaže, pretože opätovné zavedenie diskriminácie medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnanými osobami naruší pracovný trh a trh v oblasti dopravy.

A na záver chcem povedať, že tiež sa mi zdá neprimerané, že jednotlivé členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať ustanovenia tejto smernice na vodičov, len ak si to príslušný štát želá. Musí existovať všeobecné pravidlo pre celú EÚ, pretože väčšina dopravcov pracuje mimo územia vlastnej krajiny; bez neho by bola spravodlivá hospodárska súťaž obmedzená.

  Pervenche Berès (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, aspoň raz budem hovoriť o postupe. Samozrejme, všetci súhlasia s tým, že by sme mali podporovať malé a stredné podniky, a to právom, každého by mali znepokojovať otázky súvisiace, a to súčasne, s bezpečnosťou, pracovníkmi, používateľmi ciest a podmienkami pre voľnú a nenarušenú hospodársku súťaž.

Po tom, čo Parlament zamietol tento text na jar v roku 2009, v lete toho istého roku, nám však váš predchodca, komisár Tajani, ktorý vtedy presviedčal svoju vládu o svojom opätovnom vymenovaní za komisára, povedal, že by mal nejaké nové návrhy. Tieto nové návrhy neboli nikdy predložené príslušnému parlamentnému výboru na posúdenie. Navyše správu pani Bauerovej zamietlo viac členov tohto výboru ako predchádzajúcu správu.

Pani Bauerová nemala žiaden mandát rokovať v mene tohto Parlamentu o dohode s Radou v prvom čítaní. Komisia a Rada vedome opovrhli pravidlami práce medzi inštitúciami. Pani Bauerová opovrhla kódexom správania tejto inštitúcie. Parlament niekedy pochybuje o povahe dohody v prvom čítaní, pretože znižuje našu schopnosť rokovať. V tomto prípade, ak budú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pani Bauerovej schválené, dôjde k dohode v prvom čítaní, ktorú nepreskúmali orgány tohto Parlamentu.

V čase, keď sme svedkami obnovovania rovnováhy medzi inštitúciami vďaka Lisabonskej zmluve, sa tento Parlament otáča chrbtom možnosti využiť svoje spoločné schopnosti. Žiadam aspoň to, aby boli vrátené do výboru na posúdenie návrhy pani Bauerovej, ktoré vo výbore neboli nikdy preskúmané.

  Dirk Sterckx (ALDE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, podporujem pána komisára. Samostatne zárobkovo činné osoby si organizujú svoj vlastný pracovný čas a tak by to malo zostať. Existuje rozdiel medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnanými osobami a tak to má byť. Nemá to nič spoločné s bezpečnosťou cestnej premávky, pretože časy jazdy a doby odpočinku sú zhodné bez ohľadu na to, či je pracovník samostatne zárobkovo činná osoba alebo zamestnaný. Tieto časy sú monitorované tachografom, ktorý je určený práve na to a na žiaden iný účel. S cieľom monitorovať situáciu v bezpečnosti cestnej premávky zamestnaných a samostatne zárobkovo činných osôb nič iné nesledujeme.

Druhý bod súvisí s niečím, čo považujem za veľmi problematické v návrhoch tých, ktorí obhajujú zahrnutie samostatne zárobkovo činných osôb do rozsahu platnosti smernice: ako to vlastne budete monitorovať? Ako navrhujete kontrolovať samostatne zárobkovo činné osoby a zisťovať, kedy, kde a ako dlho pracovali? Tento typ monitorovacieho systému by nebol realizovateľný a následne by bol považovaný za neprijateľný. Nemali by sme vytvárať takéto právne predpisy; nemali by sme zahrnúť samostatne zárobkovo činné osoby do rozsahu platnosti smernice, ktorá sa týka zamestnaných pracovníkov.

  Timo Soini (EFD). – (FI) Vážená pani predsedajúca, som z Fínska, kde je málo obyvateľov, vzdialenosti sú veľké a žije tam veľa samostatne zárobkovo činných osôb. Nepotrebujeme, nebudeme tolerovať a nebudeme znášať ďalšie obmedzenia samostatne zárobkovo činných vodičov. Som rád, že estónsky komisár, ktorému sú podmienky v severských krajinách známe, o tom vie a že to platí aj pre slovenskú spravodajkyňu. Chcem sa vám za to poďakovať.

Toto je dôležitá principiálna otázka. Nemôžeme vytvoriť obmedzenia pre malé podniky, ktoré by platili v celej Európe. Mohol by z toho byť precedens a to je veľmi nebezpečné. Ako si Európa predstavuje, že dosiahne rast a zamestnanosť, ak jej administratívne rozhodnutia ničia zamestnanosť a predpoklady rastu a likvidujú ich?

Som na strane fínskych vodičov – podnikateľov a v tomto prípade to znamená, že aj na strane malých podnikateľov v celej Európe. V Európe napokon nebude rast ani zvýšená prosperita, ak administratívne rozhodnutia zabránia malým podnikateľom pracovať.

(potlesk)

  Sari Essayah (PPE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v súvislosti s pracovnou dobou samostatne zárobkovo činných vodičov za žiadnych okolností nesmú byť zavedené iné obmedzenia než obmedzenia času jazdy.

Otázku bezpečnosti cestnej premávky riešia obmedzenie časov jazdy a povinné doby odpočinku, pre ktoré platí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady týkajúce sa cestnej dopravy, časov jazdy a dôb odpočinku a ktoré platí pre všetkých – áno, pre všetkých – vodičov nákladných vozidiel a autobusov vrátane tých, ktorí sú samostatne zárobkovo činní. Podstatne lepšou možnosťou predchádzania nehodám z dôvodu únavy by bolo efektívnejšie monitorovanie platných časov jazdy a dôb odpočinku než umelé obmedzovanie pracovnej doby samostatne zárobkovo činných osôb.

Teraz existuje snaha zahrnúť práce ako čistenie a údržba vozidiel a vyplňovanie nákladných listov do obmedzení pracovného času samostatne zárobkovo činných vodičov. Ako môžeme skontrolovať, či samostatne zárobkovo činný vodič umýva na vlastnom dvore auto svojej manželky alebo svoje nákladné vozidlo? Toto je celkom nepochopiteľné, pretože neexistujú žiadne obmedzenia pracovného času iných podnikateľov. Bol by to vážny precedens, ak by sme sa vydali touto cestou.

Ako správne povedal predchádzajúci rečník, v škandinávskych krajinách, ako je naša – Fínsko, v odvetví dopravy prevládajú malí podnikatelia a tvoria ho prevažne firmy iba s jedným alebo dvoma vozidlami. Obmedzenia pracovného času podnikateľov by uprednostnili veľké nadnárodné dopravné spoločnosti a skomplikovali by novým dopravným firmám začiatok podnikania. Toto odvetvie by určite nebolo zaujímavé pre mladých, ak začneme umelo obmedzovať príležitosť zarobiť si na živobytie. Znamenalo by to nedostatočnú kapacitu a zvýšenie nákladov. Logistické náklady sú už v priemere v škandinávskych krajinách vyššie ako vo zvyšku Európy z dôvodu našej severnej polohy a riedkeho osídlenia.

(potlesk)

  Saïd El Khadraoui (S&D). – (NL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, prejdem priamo k jadru veci, konkrétne k otázke samostatne zárobkovo činných osôb. Určite nezaškodí pripomienka, že rozsah pôsobnosti sa vzťahuje na všetkých samostatne zárobkovo činných vodičov už od marca minulého roku. To je súčasný stav vecí; to je východiskový bod, ktorý mala pani spravodajkyňa vziať do úvahy.

To znamená, že nejde o precedens, ako tvrdil pán komisár. Mal byť možný pragmatickejší prístup, konkrétne zahrnúť samostatne zárobkovo činné osoby do rozsahu platnosti, ale súčasne vziať do úvahy osobitnú situáciu samostatne zárobkovo činných vodičov a udržať byrokraciu na absolútne minimálnej úrovni.

Ako spravodajkyňa z Výboru pre dopravu a cestovný ruch vie, pripravil som niekoľko návrhov. Navrhol som napríklad, aby digitálne tachografy nezaznamenávali iba časy jazdy a doby odpočinku, ale aj čas nakladania a vykladania, a to malo byť doplnené určitým druhom nemonitorovaného pevne stanoveného času určeného na niekoľko ďalších činností, ako sú administratívne úlohy a tiež čistenie a podobné úlohy. Tiež celkom dobre vie, že činnosti ako kontakt so zákazníkom sa nemonitorujú ani sa v žiadnom prípade nepočítajú ako pracovná doba.

Je mi preto ľúto, že to ani Komisia, ani pani spravodajkyňa neboli ochotné žiadnym spôsobom vziať do úvahy. Návrh, aby členské štáty samy rozhodovali o tom, či sa rozsah platnosti má vzťahovať na samostatne zárobkovo činné osoby, mi nepripadá dobrý. Cieľom musí byť dohoda na spoločných jednotných základných pravidlách na európskej úrovni, aby pre všetkých platili rovnaké pravidlá.

  Raffaele Baldassarre (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, návrh Komisie a stanovisko, ktoré prijala pani spravodajkyňa, umožňujú členským štátom slobodne sa rozhodnúť, či majú byť samostatne zárobkovo činné osoby zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice.

Toto opatrenie s možnosťou voľby je neprijateľné a je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ. Ak budú mať členské štáty slobodnú voľbu, samostatne zárobkovo činní vodiči v niektorých krajinách, ktoré už transponovali predchádzajúcu smernicu 2002/15/ES, by boli vystavení priamej konkurencii od svojich kolegov z EÚ, na ktorých sa nevzťahujú rovnaké pravidlá.

Samostatne zárobkovo činné osoby by mohli prejsť do krajiny, kde platia iné právne predpisy, a podliehať nižšiemu počtu kontrol, čo by zapríčinilo závažný problém s dampingom, a teda závažné narušenie hospodárskej súťaže. Podniky by v skutočnosti mohli využívať samostatne zárobkovo činné osoby častejšie, pretože dokážu ponúkať svoje služby flexibilnejšie a za nižšiu cenu. Je úplne samozrejmé, že nízke ceny sa často rovnajú zníženiu kvality a predovšetkým bezpečnosti, čo v odvetví dopravy vedie k vážnemu zvýšeniu rizík cestnej premávky.

Z tohto dôvodu som presvedčený, že návrh je neprijateľný a že je v rozpore s jedným zo svojich právnych základov, konkrétne s článkom 153 zmluvy, pretože ani nezlepšuje pracovné prostredie, ani nechráni zdravie a bezpečnosť pracovníkov.

  David Casa (PPE). – (MT) Myslím si, že tento Parlament bude súhlasiť s tým, že európski vodiči by mali mať najlepšie podmienky, že by sme mali zaručiť, že naše cesty budú bezpečné, a že by sme mali spraviť maximum na regulovanie tohto odvetvia bez ohrozenia európskej konkurencieschopnosti. Neexistuje však zhoda v tom, či do toho celého máme zapojiť samostatne zárobkovo činné osoby.

Myslím si, že by sme si nemali arogantne prisvojiť kompetencie na reguláciu toho, ako využívajú svoj čas. Ak sa medzi samostatne zárobkovo činnými osobami vyskytuje zneužívanie, mali by sme sa zamerať na zneužívanie a nie na tých čestných ľudí medzi samostatne zárobkovo činnými osobami, ktorí sa maximálne snažia neustále toto odvetvie zlepšovať.

Myslím si, že by sme mali byť opatrní pri zavádzaní byrokracie, pretože príliš veľa byrokracie môže spôsobiť škody a rozbiť toto odvetvie, a to najmä v čase ako teraz, keď zápasíme s krízou, ktorá má negatívny vplyv na všetky európske odvetvia. Preto blahoželám pani Bauerovej k jej správe a ku kompromisom, ktoré odporučila. Chcel by som nás všetkých vyzvať, aby sme boli pri regulovaní samostatne zárobkovo činných osôb opatrní.

  Georges Bach (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, smernica predstavuje dôležitý krok pri zlepšovaní zdravia a bezpečnosti pracovníkov v tomto odvetví, ale aj pri zlepšovaní bezpečnosti cestnej premávky a zaručení spravodlivej hospodárskej súťaže. Toto sú slová samotnej Komisie, keď bola smernica 23. marca 2005 zavedená.

Odvtedy Komisia urobila obrat o 180 stupňov a predložila návrh, ktorý vylučuje samostatne zárobkovo činné osoby. To vytvára precedens a ja nemôžem takúto politiku obhajovať. Existujú rôzne dôvody, prečo nepodporiť návrh, ktorý podľa mňa predstavuje krok späť v sociálnej oblasti, zníženie bezpečnosti cestnej premávky a stimul pre nespravodlivú hospodársku súťaž. Návrh tiež nebol vytvorený na podporu malých a stredných podnikov.

Pre mňa tento obrat o 180 stupňov predstavuje neschopnosť realizovať európsku politiku. Hoci bol návrh už dvakrát zamietnutý Výborom pre zamestnanosť a sociálne veci a raz na plenárnom zasadnutí a v rozpore so správou o Európskom hospodárskom priestore a aj v rozpore s rozsudkom Európskeho súdneho dvora, je smernica – európsky zákon – jednoducho zmenená a doplnená a nasmerovaná do bodu, v ktorom sú hospodárske záujmy to jediné, čo sa počíta.

  Proinsias De Rossa (S&D). – Vážená pani predsedajúca, ako bývalý samostatne zárobkovo činný vodič nákladných vozidiel podporujem to, aby zostali samostatne zárobkovo činné osoby v tejto smernici. Samostatne zárobkovo činní vodiči, a to viem s istotou, sú pod obrovským tlakom a musia pracovať dňom i nocou. Pán komisár Kallas, váš prejav a váš návrh je hanba. Ohrozuje zdravie a bezpečnosť vodičov. Ohrozuje ostatných používateľov ciest. Ohrozuje malé a stredné podniky nespravodlivou hospodárskou súťažou a zvyšuje tlak na slušných zamestnávateľov, aby nútili svojich zamestnancov stať sa samostatne zárobkovo činnými osobami.

Päťdesiat percent vodičov pripustilo, že zaspali za volantom. Dvadsať percent nehôd je zapríčinených únavou. Tridsať percent pracovnej doby vodičov zaberie nakladanie a vykladanie a pomoc cestujúcim. Pani Harkinová, ak ste ešte tu, čo robia vo svojom podkroví, je ich súkromná vec. Tento Parlament sa musí postaviť za bezpečnosť občanov a proti tým, ktorí chcú odvetvie dopravy bez regulácie. Vážený pán komisár Kallas, vráťte sa k písaciemu stolu a návrhu.

  Elisabeth Schroedter (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcela by som vyjadriť súhlas s pani Morinovou-Chartierovou. Nesmieme zabudnúť, že pri tejto otázke sa zaoberáme Európskym súdnym dvorom, ktorý sa vyjadril celkom jasne, že prioritu musí mať bezpečnosť cestnej premávky a že sa to vzťahuje na existujúcu smernicu o pracovnom čase a časoch oddychu.

Chceme zrazu spochybniť spoločné európske nariadenie o bezpečnosti cestnej premávky? Prečo by sme to robili? Bolo by to absurdné a nepochopiteľné. Ak by mali byť samostatne zárobkovo činné osoby znova vylúčené z tejto smernice, potom okrem 56 hodín času jazdy by mohli stráviť 28 hodín nakladaním a vykladaním. Výsledkom by bolo, že by sa stali hrozbou na cestách. Rozhodne by som nechcela stretnúť takýchto vodičov na európskych cestách.

Ako môžeme náhle začať propagovať deformáciu hospodárskej súťaže na úkor nášho spoločného zdravia? Ako by sme to mohli vysvetliť našim občanom? Preto vás naliehavo žiadam, aby ste zamietli návrh Komisie.

  Dieter-Lebrecht Koch (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, rovnako ako som to robil mnoho rokov, aj dnes pracujem na zlepšení bezpečnosti cestnej premávky a pracovných podmienok profesionálnych vodičov a na zlepšení ich profesionálneho imidžu.

Je zrejmé, že to, o čom dnes diskutujeme, nie sú ustanovenia o čase jazdy a odpočinku, ktoré majú vplyv na bezpečnosť cestnej premávky a sú platné pre všetkých profesionálnych vodičov, či už sú zamestnaní, alebo samostatne zárobkovo činní, ale diskutujeme o regulácii pracovného času. Ide v prvom rade o reguláciu na ochranu zamestnancov – inými slovami, je výlučne určená na sociálnu ochranu vodičov a neslúži žiadnym spôsobom bezpečnosti cestnej premávky. Nie je potrebné chrániť samostatne zárobkovo činné osoby pred nimi samými. Ako by sme kontrolovali čas, ktorý strávili prácou samostatne zárobkovo činní vodiči ťažkých nákladných vozidiel a autobusov, bez obrovského množstva byrokracie a na základe čoho by sme to vlastne kontrolovali?

Takéto obmedzenie povoleného pracovného času samostatne zárobkovo činných profesionálnych vodičov – a možno v budúcnosti aj pracovného času samostatne zárobkovo činných obchodníkov, architektov alebo poslancov – by vyslalo nesprávny signál. Namiesto toho by členské štáty mali pracovať na boji s problémom zdanlivo samostatne zárobkovo činných osôb medzi vodičmi. Som za návrh predložený Európskou komisiou a pani Bauerovou.

  John Bufton (EFD). – Vážená pani predsedajúca, rozšírenie pôsobnosti smernice o pracovnej dobe na samostatne zárobkovo činných ľudí je nezmyselné. Je navrhnutá na ochranu práv zamestnancov, a preto nemá žiadne miesto v rámci samostatnej zárobkovej činnosti. Je tiež nevymáhateľná bez porušovania slobôd občanov uskutočňovaním kontrol v ich domácnostiach.

Toto nie je otázka bezpečnosti cestnej premávky. Nariadenie (ES) č. 561/2006 sa už vzťahuje na čas jazdy a je platné pre veľké spoločnosti, malé podniky a samostatne zárobkovo činné osoby. Aj naďalej je na prácu potrebná licencia prevádzkovateľa dopravy, ak ste samostatne zárobkovo činná osoba, a preto by ste boli zaregistrovaný držiteľ takejto licencie. Čokoľvek, čo môže ohroziť licenciu, by preto ohrozilo celé živobytie držiteľa licencie. So zreteľom na to je bezpečné predpokladať, že existuje oprávnený dôvod pre samostatne zárobkovo činných vodičov, aby boli ešte úzkostlivejší ako veľké firmy. Všetko, čo priamo súvisí so službou, by sa považovalo za súčasť pracovnej doby, napríklad príprava podkladov, údržba a všeobecná administratíva. Vo veľkých firmách sú na to zamestnaní ľudia, preto čas potrebný na administratívu nemá vplyv na čas jazdy. Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré spracovávajú svoju vlastnú administratívu, by zistili, že za podmienok smernice im zostáva málo času na samotnú jazdu.

Mimochodom, domnievam sa, že Komisia tiež navrhla uvoľnenie obmedzení na nočnú prácu zavedením dvojhodinovej kvalifikačnej lehoty pred začiatkom platnosti nočných obmedzení. Málokedy s Komisiou súhlasím, ale toto by tiež bol vítaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Plne podporujem pani spravodajkyňu Bauerovú.

  Jutta Steinruck (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, chcela by som sa znova obrátiť na konzervatívcov a liberálov a povedať im, že nemôžeme nadradiť záujmy samostatne zárobkovo činných osôb nad bezpečnosť Európanov.

Sloboda podnikania je bezpochyby veľmi dobrá vec, ale bezpečnosť našich detí a všetkých na cestách je dôležitejšia – a to je podľa mňa zodpovedný spôsob, ako by mala Európa konať. Zajtrajšie hlasovanie je príležitosť ukázať, že nie ste za sociálny damping.

Táto rozprava v posledných mesiacoch tiež ukázala, že rozprava o zdanlivo samostatnej zárobkovej činnosti v Európe sa už mala uskutočniť dávno. Čoraz viac štandardných pracovnoprávnych vzťahov je vytláčaných zdanlivo samostatne zárobkovou činnosťou, a preto naliehavo potrebujeme túto situáciu analyzovať a navrhnúť, čo s tým môžeme robiť. Ako dnes celkom jasne uviedol pán komisár, už sme v tejto otázke mali veľa vyhlásení o úmysloch. Je čas konečne konať.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Chcel by som sa opýtať: ako môžeme stimulovať podnikanie v čase krízy? Ako môžeme stimulovať zvýšenie počtu malých a stredných podnikov? Ako môžeme napríklad stimulovať hospodársku činnosť, ak sa toto miesto – Európsky parlament – stane miestom, kde budeme prinášať nové právne predpisy, ktoré obmedzujú podnikanie? Koniec koncov, ak chcú ľudia sami začať podnikať, a to vrátane podnikania v oblasti cestnej dopravy, mali by mať právo to urobiť. Nesmieme ich na jednej strane považovať za podnikateľov a na druhej hovoriť, že musia dodržiavať kritériá navrhnuté pre zamestnancov. Mohli by sme urobiť to isté ľuďom, ktorí majú so svojou rodinou vlastnú reštauráciu, alebo ľuďom, ktorí majú obchod. Nesmieme si tieto dve veci mýliť.

Existuje určitý nadbytok právnych predpisov a Európsky parlament k tomu tiež prispieva. Viem, že v Poľsku sme mali najlepšie nariadenia o hospodárskej činnosti na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Teraz sme zvýšili počet týchto regulačných záťaží a výsledkom je to, že narážame na kritiku. Od koho? Zo strany ľudí, ktorí podnikajú.

Podporujem to, čo hovorí pani Bauerová, hoci nejdem, samozrejme, zachádzať do otázok, ktoré sa vynorili, keď sa o tomto kompromise rokovalo.

  Diane Dodds (NI). – Vážená pani predsedajúca, v čase hospodárskych ťažkostí tento Parlament vzbudil veľkú dôveryhodnosť podporovaním podnikania a konkurencieschopnosti, ale súčasne začíname obmedzovať právo pracovať samostatne zárobkovo činných vodičov nákladných vozidiel. Musím povedať, že dnešné tvrdenia v tomto Parlamente, že v tomto prípade ide o zdravie a bezpečnosť, odmietam ako absolútne klamlivé. Všetkých nás znepokojuje zdravie a bezpečnosť a nechcem vidieť žiadne ďalšie nehody na našich cestách.

Zastupujem Severné Írsko. Je priamo na okraji Európy. Odvetvie cestnej dopravy je nesmierne dôležité pre hospodárstvo a zahrnutie samostatne zárobkovo činných vodičov do smernice bude mať iba negatívny vplyv na konkurencieschopnosť. Je to odvetvie, ktoré je vysoko regulované prostredníctvom pravidiel o tachografoch, a finančné dôsledky ďalšej byrokracie by boli ničivé. Bolo by to tiež nesmierne škodlivé pre ľudí, ktorí chcú začať pracovať ako nezávislí vodiči.

  Karin Kadenbach (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, spravodajkyňa pani Bauerová dokázala nepochopenie demokracie tým, že naďalej pokračovala v rokovaní – bez mandátu – proti rozhodnutiu príslušného výboru. Ak Európsky parlament myslí vytváranie rastu a bohatstva vážne, potom my poslanci musíme zamietnuť návrh Komisie.

Samostatne zárobkovo činní vodiči nesmú byť vynechaní zo smernice o pracovnej dobe. Bol by to krok späť, pretože pre samostatne zárobkovo činných vodičov autobusov a nákladných vozidiel na dlhé trasy musia platiť rovnaké pravidlá ako pre zamestnancov spoločností. Nemôže byť naším cieľom, aby čoraz menej ľudí pracovalo čoraz viac – a vo všeobecnosti za čoraz menej peňazí. Nemôže byť naším cieľom nechať vodičov autobusov a nákladných vozidiel na dlhé trasy ohrozovať svoje zdravie a aj bezpečnosť ostatných používateľov ciest.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, myslím si, že malé a stredné európske podniky sú v tomto čase mimoriadne dôležité, pretože skutočnosť je taká, že cestu z dlhovej krízy nájdeme iba vtedy, ak budeme viac pracovať. Je celkom zbytočné zaťažovať samostatne zárobkovo činné osoby ďalšou byrokraciou a ďalším papierovaním. Jednoducho, ak chceme byť schopní zaručiť sociálne zabezpečenie v Európe, potom je veľmi dôležité, aby sme zvýšili produktivitu a konkurencieschopnosť. Z toho vyplýva, že časy jazdy a oddychu v súčasnosti zaručené tachografmi sú celkom dostatočné. Požiadal by som tých poslancov, ktorí presadzujú, aby sa smernica vzťahovala na všetkých, aby ju uplatnili sami na seba a nechali si do svojich vlastných automobilov nainštalovať tachograf – a potom automobily nepoužili vo štvrtok večer, keď pôjdu domov po 15 hodinách práce tu v Parlamente.

Zaručenie bezpečnosti je dôležité, ale na druhej strane musíme tiež chrániť samostatne zárobkovo činné osoby.

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne za túto rozpravu. S veľkým záujmom som počúval všetky príspevky. Je veľmi lákavé ísť do detailov a viesť rozpravu o podrobnostiach tejto diskusie, ale chcel by som iba povedať, že aj naďalej potvrdzujem stanovisko Komisie, ktoré je vytvorené na základe faktov. Nemáme k dispozícii štúdie o tom, že samostatne zárobkovo činní vodiči pravidelne pracujú 90 hodín týždenne, ktoré tu boli spomenuté, a myslíme si, že nariadenie o čase jazdy, ktoré by sme chceli presadiť, harmonizuje postupy medzi členskými štátmi a splní úlohu zaručenia a zlepšenia bezpečnosti cestnej premávky.

Bezpečnosť cestnej premávky sa veľmi výrazne zlepšila vďaka používaniu smernice o čase jazdy. Nemáme informácie, že by vodiči boli častejšie chorí, a prečo si niekedy myslíme, že malé a stredné podniky sa správajú nezodpovedne, že im nezáleží na bezpečnosti cestnej premávky ani na ich vlastnom zdraví, takže musia byť viac regulované ako ostatní?

Komisia nemôže podporiť právne predpisy, ktoré obmedzujú slobodu podnikateľov v odvetví cestnej dopravy, a organizovať ich pracovnú dobu, kým v iných odvetviach sa na podnikateľov nevzťahujú podobné obmedzenia pracovného času. Ak však hlasovanie v tomto Parlamente potvrdí zamietnutie návrhu Komisie, Komisia potom prehodnotí všetky možnosti vrátane stiahnutia návrhu a ak Parlament rozhodne, že v tejto smernici majú byť zahrnutí aj samostatne zárobkovo činní vodiči, budeme presadzovať vašu vôľu. Okamžite sa budeme členských štátov pýtať, ako uplatňujú pravidlá týkajúce sa pracovnej doby na samostatne zárobkovo činných vodičov a ako monitorujú ich dodržiavanie.

  Edit Bauer , spravodajkyňa. – (HU) V krátkosti by som sa chcela vyjadriť k piatim otázkam. Rokovací poriadok. Pozorne som si preštudovala rokovací poriadok a pokiaľ mi je známe, poslanci Európskeho parlamentu majú plné právo vykonávať svoj mandát, a preto môžu konzultovať s kýmkoľvek chcú. Podľa rokovacieho poriadku parlamentný výbor nevyžaduje, aby poslanci Európskeho parlamentu vyjadrovali stanovisko výboru. Záväzné je stanovisko plenárneho zasadnutia. To presne hovorí rokovací poriadok. Ani ja nespochybňujem, na základe čoho Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente predložila svoj návrh pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu ani to, s kým ho konzultovala.

Zhodne s tieňovými spravodajcami som tiež mala neformálne diskusie so zástupcami Komisie a Rady, keď som si myslela, že je to dôležité. Súhlasím, že problém falošne samostatne zárobkovo činných podnikateľov je naozajstný európsky problém, a zahrnuli sme ho do návrhu v spolupráci s kolegami poslancami, ktorí považujú vylúčenie samostatne zárobkovo činných podnikateľov za dôležité. Tento problém je potrebné riešiť, ale nie je to problém špecifický pre konkrétne odvetvie.

Existuje mylná predstava, ktorá tu bola opakovane uvádzaná, konkrétne, že dodržiavanie tohto právneho predpisu možno monitorovať na medzinárodnej úrovni. Tento právny predpis si vyžaduje monitorovanie na vnútroštátnej úrovni. Dovoľte mi dodať, že pri úrovni 4 % by kontrola bola drahšia ako sťahovanie Európskeho parlamentu z Bruselu do Štrasburgu. Chcela by som kolegov poslancov požiadať, aby to tiež vzali do úvahy. Ak tento návrh zamietneme, chcela by som tiež kolegom poslancom povedať, že vytvárame výhodu pre dopravcov z tretích krajín. Chcela by som požiadať kolegov poslancov, aby mali na pamäti, že toto je návrh, ktorý schválila Komisia. Zamietnutie návrhu Komisie, t. j. Európskej komisie, ho zmení na bezpredmetný, drahý a taký, ktorý nemožno uplatňovať.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 16. júna 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Schvaľujem stanovisko prijaté Výborom pre zamestnanosť a sociálne veci týkajúce sa zamietnutia návrhu Komisie a súhlasím, že spoločne s Parlamentom musí Komisia podniknúť kroky na predloženie nového, vylepšeného návrhu Komisie v budúcnosti. Chcela by som zdôrazniť, že návrh Komisie vyňať samostatne zárobkovo činných vodičov z rozsahu pôsobnosti smernice by predstavoval vážny krok späť v sociálnej politike EÚ a v oblasti dopravy. Rada by som upozornila na skutočnosť, že „falošne“ samostatne zárobkovo činní vodiči oslabujú celkový trh práce a že hlavným problémom je, že v praxi je ťažké dokázať „falošnú“ samostatnú zárobkovú činnosť. Ak nedokážeme podniknúť konkrétne kroky a zákonné opatrenia, potom sa falošne samostatná zárobková činnosť vodičov stane jedným z najväčších problémov trhu práce a nedokážeme sa vyhnúť nespravodlivej hospodárskej súťaži. Ak chceme zlepšiť pracovné podmienky všetkých vodičov a zaručiť ich sociálne práva a záruky a zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky a ak sa chceme vyhnúť nespravodlivej hospodárskej súťaži na európskom trhu cestnej dopravy, nemôžeme prijať návrh Komisie v takej podobe, akú má dnes.

  Pascale Gruny (PPE), písomne. – (FR) Smernica, o ktorej dnes diskutujeme, je výsledkom veľmi zdĺhavých rokovaní v Európskom parlamente počas dvoch volebných období. Toto je veľmi citlivá otázka, pretože súvisí s naším zamestnaním dnes aj v budúcnosti. Je to záležitosť bezpečnosti cestnej premávky a spravodlivej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami v členských štátoch. V rámci našej Únie by som sociálny damping neprijala.

Mohol by nezávislý vodič pracovať 14 hodín denne a 84 hodín za týždeň a nebyť nebezpečenstvom na cestách? V porovnaní s vodičom zamestnaným v spoločnosti je to nespravodlivá hospodárska súťaž. To tiež vedie niektoré spoločnosti, aby svojim zamestnancom navrhli, aby sa z nich stali samostatne zárobkovo činné osoby. Musíme chrániť našich spoluobčanov a naše spoločnosti.

Preto žiadam Európsku komisiu, aby stiahla svoj návrh, a ak nie, vyzývam poslancov Európskeho parlamentu, aby počas zajtrajšieho hlasovania v pléne hlasovali za zachovanie samostatne zárobkovo činných osôb v rámci pôsobnosti právnych predpisov v oblasti pracovnej doby.

  Sirpa Pietikäinen (PPE), písomne. – (FI) V niektorých krajinách EÚ existuje oprávnená obava zo strany odborových hnutí z predstieranej samostatnej zárobkovej činnosti v súvislosti so smernicou o pracovnej dobe a samostatne zárobkovo činnými vodičmi. Outsourcing a v dôsledku toho zamestnávatelia, ktorí sa vyhýbajú svojim povinnostiam, sú rastúcim problémom. Navrhnutý spôsob riešenia tohto problému, to znamená, aby samostatne zárobkovo činní vodiči boli zahrnutí do tejto smernice, je však nesprávny. Správnym spôsobom riešenia problémov súvisiacich s predstieranou samostatnou zárobkovou činnosťou by bolo dohodnúť definíciu samostatnej zárobkovej činnosti medzi organizáciami zamestnancov a zamestnávateľov na úrovni EÚ. V súčasnosti musia trpieť nevinní.

V súvislosti s týmto problémom by sme mali postupovať v súlade s kompromisom, ktorý, okrem iných, vytvárala pani Wortmannová-Koolová, podpredsedníčka stredopravého Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Podľa tohto kompromisu nezávislí vodiči zostanú mimo rozsahu pôsobnosti smernice, ale ak si to členské štáty želajú, môžu uplatniť nariadenie o plnom pracovnom čase na nezávislých vodičov vo vlastnej krajine. Návrh by pravdepodobne znamenal, že Parlament a Rada by dosiahli dohodu o smernici v prvom čítaní.

Je škoda, že Parlament nepripúšťa žiadne príležitosti na kompromis. Zatiaľ čo by sme sa mali viac zameriavať na zlepšenie štatútu podnikateľov, namiesto toho existuje možnosť, že pracovný čas skutočných podnikateľov bude obmedzený. Je to znepokojujúce, pretože príležitosti pre malých podnikateľov zarobiť si na živobytie všeobecne závisia iba od množstva vynaloženej práce.

5. Poskytovanie informácií o potravinách spotrebiteľom (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorú v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín predkladá pani Sommerová (KOM(2008)0040 – C6-0052/2008 – 2008/0028(COD)) (A7-0109/2010).

  Renate Sommer, spravodajkyňa. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, chcela by som predĺžiť štyri minúty, ktoré mi boli pridelené, na šesť minút, pretože táto dokumentácia je taká obrovská, že inak nebude možné hovoriť o tejto záležitosti primeraným spôsobom.

Spotrebitelia majú právo vedieť, čo potraviny obsahujú. Iba ak majú informácie o zložení a výživovej hodnote potravín, môžu prijať informované rozhodnutie o kúpe. Hoci právne predpisy Spoločenstva obsahujú veľmi veľa nariadení a smerníc o označovaní potravín, až doteraz neexistoval komplexný povinný systém označovania. V súčasnosti je pre výrobcov a distribútorov potravín ťažké udržať si prehľad o najrôznejších platných právnych predpisoch – či už ide o právne predpisy EÚ alebo o vnútroštátne právne predpisy členských štátov. Existuje tu právna neistota, narušovanie hospodárskej súťaže a prekážky obchodu na vnútornom trhu. Súčasný návrh nariadenia má v pláne zaoberať sa všetkými týmito otázkami prostredníctvom zaistenia jednotného označovania potravín, ktoré bude platiť v celej EÚ. Medzi ciele patria kvalitnejšie informácie poskytované spotrebiteľom, lepšia tvorba právnych predpisov, harmonizácia a menej byrokracie.

Návrh Komisie však nespĺňa tieto požiadavky, keďže sa zakladá na predpokladoch a domnienkach týkajúcich sa želaní a požiadaviek spotrebiteľov, ukladá nereálne povinnosti týkajúce sa označovania, ako napríklad veľkosť písma 3 mm, čo nezaisťuje dokonca ani to, aby bola informácia čitateľná, a zvýhodňuje veľké spoločnosti na úkor malých a stredných podnikov, ktoré v podstate tvoria 80 % potravinárskeho odvetvia. Tým protirečí iniciatíve Small Business Act. Tento návrh zároveň ide proti cieľu harmonizácie na vnútornom trhu tým, že jeho zámerom je jednoznačne povoliť 27 dodatočných vnútroštátnych systémov označovania. Žiadame preto, aby bol text Komisie rozsiahlym spôsobom pozmenený a doplnený.

Presne to sa pokúšame urobiť. Informácie musia byť čitateľné. Veľkosť písma je však v tejto veci len jedným z mnohých faktorov. Potrebujeme predpisy zamerané na písmo, hrúbku čiary, kontrast atď. Potrebujeme záväzné usmernenia týkajúce sa čitateľnosti. Informácie sa musia dať porovnať, a preto sa vždy musia vzťahovať na 100 gramov alebo 100 mililitrov bez možnosti uviesť iba výživovú hodnotu jednej porcie. Pri nakupovaní teda budú môcť ľudia vidieť už na prvý pohľad, ktorý jogurt je najmenej kalorický, a to bez ohľadu na veľkosť jogurtového téglika.

Informácie musia byť zrozumiteľné. Je načase zbaviť sa aspoň kilojoulov, ktoré si nikto nevie vyrátať. Chceme sa opäť sústrediť na kilokalórie. Práve o to sa spotrebitelia zaujímajú a práve tomu rozumejú. Stanovené veľkosti porcií musia odrážať skutočnosť a byť pre spotrebiteľov reálne a zrozumiteľné a, ak je to možné, mali by byť jednotné v celej EÚ. Informácie nesmú spotrebiteľov mylne informovať o obsahu výrobkov alebo o ich pôvode či skutočnom charaktere. Napodobeniny potravín, ako sú napríklad obdoby syra a spracované mäso, ktoré sa vyrába z malých kúskov stlačených dokopy, by mali byť takto označené na prednej strane obalu. Spotrebitelia musia vedieť, čo kupujú.

Ak naozaj preplníme prednú časť obalu výrobkov ďalšími informáciami, spotrebitelia sa v konečnom dôsledku nebudú viac unúvať s čítaním. Navrhujem teda, aby jedinou uvádzanou výživovou hodnotou bol počet kilokalórií na 100 gramov alebo 100 mililitrov. Potom si to prečítajú, pretože práve to ich zaujíma. Som presvedčená, že je to realistické riešenie.

Zároveň si myslím, že by sme mali odstrániť nutričné profily. Dúfam, že s nimi môžeme skoncovať. Tieto profily sú nadbytočné, pretože nové nariadenie v každom prípade označuje výživovú hodnotu. Nutričné profily znevýhodňujú základné potraviny, pričom hraničné hodnoty soli, cukru a tuku sú celkom svojvoľné – vymysleli si ich úradníci Komisie a vôbec neboli určené na vedeckom základe.

Skutočným cieľom nariadenia o poskytovaní informácií o výživovej hodnote a zdravotných vlastnostiach potravín je poskytnúť pravdivé informácie súvisiace so zdravím, a preto nepotrebujeme žiadne dodatočné posúdenie jednotlivých potravín ani ich roztriedenie na dobré a zlé potraviny. V konečnom dôsledku je dôležitá celková strava a životný štýl. Mali by sme si položiť otázku, prečo veľké potravinárske spoločnosti v súčasnosti tak tvrdo lobujú za nutričné profily. Na to by sme sa mali skutočne opýtať.

Takzvaný semaforový systém, ktorý sa tu navrhuje, má rovnaké druhy nedostatkov, ako majú nutričné profily. Opakujem, nesprávnym spôsobom nás núti, aby sme výrobky klasifikovali ako dobré alebo zlé. Hraničné hodnoty pre jednotlivé farby sú svojvoľné a rozsah každej farebnej kategórie je priveľký. Znevýhodňuje základné potraviny, uprednostňuje napodobeniny potravín a zároveň aj výrobky, ktoré obsahujú umelé prísady, inými slovami tie, ktoré obsahujú skôr sladidlo než cukor a skôr činidlá na zvýraznenie chuti než soľ. To skutočne nemôže byť v záujme spotrebiteľov.

Model GDA (odporúčaná denná dávka) – model priemyslu pre označovanie – má očividné nedostatky. Je nezrozumiteľný, pretože obsahuje priveľa čísel. Je zavádzajúci, pretože opisuje len dennú potrebu štyridsaťročnej ženy a vôbec neuvádza odporúčanú dennú dávku napríklad množstva skonzumovaného cukru. Pre malé a stredné podniky je ťažké uplatniť model GDA. To by veľkým spoločnostiam opäť poskytlo konkurenčnú výhodu. To je ďalší dobrý dôvod, prečo by označovanie GDA nemalo byť povinné.

Musíme chrániť aj svoju tradičnú výrobu potravín. Len potom môžeme zabezpečiť stálu existenciu regionálnych špecialít a rôznorodosť našich potravín v EÚ, ktorú máme tak radi. Z toho dôvodu potrebujeme rozsiahle vyňatie nebalených výrobkov z tohto nariadenia, keďže tradičné výrobky sú práve tie, ktoré nie sú normalizované. Výrobcovia takýchto potravín môžu napriek tomu poskytovať napríklad informácie o alergénoch ústne počas predaja.

Ešte zopár slov o označovaní krajiny pôvodu. Otázka znie, či spotrebitelia naozaj chcú vedieť, odkiaľ pochádzajú všetky zložky v ich potravinách, alebo či tu v skutočnosti úraduje protekcionistický program. Najskôr by som chcela vedieť, či je to uskutočniteľné, a preto žiadam analýzu vplyvu.

Na záver treba povedať, že označovanie potravín nikdy nemôže byť príručkou správneho stravovania. Potrebujeme informačné kampane a musíme ľudí v členských štátoch vzdelávať o vyváženej strave a zdravom životnom štýle.

Nie je úlohou zákonodarcu, aby robil opatrovateľku svojmu pánovi, ktorým je v tomto prípade občan. Musí poskytnúť pomoc, ale naši občania sú zodpovední sami za seba a nie je na nás, aby sme preberali túto zodpovednosť. Na záver by som chcela vyjadriť svoju veľkú vďaku všetkým zainteresovaným, tieňovým spravodajcom, aj keď neboli vždy pripravení na kompromis, a každému, kto ma podporil, najmä mojim...

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

  John Dalli, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, ako som už povedal pri predchádzajúcich príležitostiach, naším cieľom je zabezpečiť, aby spotrebitelia vedeli, čo kupujú a čo jedia, a aby sme im uľahčili výber stravy pre nich a ich rodiny v súlade s ich potrebami, želaniami a cieľmi. Občania – čiže spotrebitelia – majú právo na správne informácie. Chcel by som vážených poslancov požiadať, aby to mali počas celej rozpravy rozhodne na pamäti.

Skôr ako prejdem k podstate návrhu, chcel by som v prvom rade poďakovať pani spravodajkyni Sommerovej a tieňovým spravodajcom za vypracovanie správy. Hoci som naklonený väčšine jej vyhlásení, nemôžem povedať, že súhlasím so všetkými. Mal by som spomenúť aj príspevok ďalších výborov, konkrétne Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI).

Dovoľte mi v stručnosti poukázať na najdôležitejšie otázky, ktoré sú predmetom predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Otázka povinného označovania pôvodu je veľmi závažná a vyžaduje si dôkladné posúdenie. Skutočne tu existuje opakujúca sa požiadavka na povinné poskytovanie takýchto informácií v prípade niektorých potravín. Komisia by mohla čiastočne prijať predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh zameraný na rozšírenie prípadov povinného označovania pôvodu. Označovanie pôvodu základných potravín, ktoré neprešli značným spracovaním a vo všeobecnosti sa považujú za výrobky pozostávajúce len z jednej zložky, by mohlo byť z pragmatického hľadiska voliteľné. Vzhľadom na zložitosť tejto otázky by však zavedenie akéhokoľvek povinného označovania malo podliehať nadobudnutiu platnosti delegovaných opatrení a malo by sa zakladať na posúdení vplyvu.

Čitateľnosť je dôležitou otázkou a jednou z hlavných vecí, na ktoré sa spotrebitelia sťažujú. Je to kľúčová ukážka toho, že v našej rozprave kladieme spotrebiteľov na prvé miesto, a dúfam, že vážení poslanci podporia myšlienku minimálnej veľkosti písma. Je teda poľutovaniahodné, že predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy by podkopali cieľ zaviesť merateľné kritériá ako základ presadzovania.

Stotožňujem sa s obavami vážených poslancov, ktoré sa týkajú napodobenín potravín. Som preto rád, že Parlament predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh obsahujúci ustanovenie, ktorého cieľom je otvorený zákaz takýchto zavádzajúcich praktík. Zavedenie definície a špecifického označenia takýchto výrobkov by však vyvolalo právne problémy, a preto musíme nájsť také označenia, ktoré spotrebiteľovi poskytnú správne a jednoznačné informácie. Teší ma aj to, že členské štáty rozsiahle podporili povinné nutričné označovanie na prednej strane obalu a schválili dobrovoľné systémy.

Zásada, že spotrebitelia by mali vedieť, čo jedia, by mala platiť nielen pre balené potraviny, ale aj pre potraviny, ktoré si kupujú pri pulte, alebo keď jedia vonku. Z toho dôvodu nepodporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré by obmedzili rozsah návrhu nariadenia. Napriek tomu som otvorený zmene textu o nebalených potravinách takým spôsobom, že iba informácie o alergénoch by boli povinné, pričom členské štáty by mohli rozhodnúť o ďalších povinných požiadavkách týkajúcich sa takýchto potravín.

Pokiaľ ide o návrh na povinné označovanie nanozložiek, s radosťou prijímam pozmeňujúci a doplňujúci návrh v plnom znení, hoci tu treba vhodnú definíciu.

Na záver, pokiaľ ide o otázku nutričných profilov, dovoľte mi vyhlásiť, že nemôžem prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na zrušenie alebo zmenu článku 4 navrhovaným spôsobom, keďže toto ustanovenie by podkopalo súčasné nariadenie o tvrdeniach o potravinách. Všetci vieme, že mnohé tvrdenia sú pre spotrebiteľov zavádzajúce. Niektoré preto, lebo nie sú podložené, iné zase preto, lebo neposkytujú úplný obraz o príslušných potravinách a uvádzajú len ich kladné stránky. Treba tiež povedať, že tieto tvrdenia sa uvádzajú výhradne z iniciatívy výrobcu s cieľom zvýšiť predajnosť výrobkov. Nutričné profily nikomu nevnucujeme. Trváme na nutričných profiloch tam, kde sa výrobcovia rozhodli obchodovať so svojimi výrobkami prostredníctvom istých tvrdení, aby tak spotrebitelia mohli dostávať vyvážené informácie o potravinách.

Zavedenie nutričných profilov nezakazuje ani nijako neobmedzuje potravinárske výrobky, ktoré môžu výrobcovia vyrábať. Výrobcovia môžu naďalej vyrábať potraviny akýmkoľvek spôsobom. Voči našim spotrebiteľom a občanom je však nečestné povoliť tvrdenia, ktoré ich môžu zavádzať. Podľa mňa ide o to, aby sme našim občanom poskytli pravdivé a kompletné informácie o výrobkoch, ktoré konzumujú. Nezabúdajme, že nariadenie o tvrdeniach o potravinách bolo prijaté po dôkladnej diskusii medzi inštitúciami. Kľúčové zásady nariadenia sú naďalej platné a dôležité. Napriek tomu sa na vytvorenie nutričných profilov pozerám s otvorenou mysľou a som ochotný pozitívne uvažovať o niektorých výnimkách, keďže sa týkajú tradičných a základných výrobkov, ktoré hrajú významnú úlohu v stravovaní.

Na základe toho vás naliehavo žiadam, aby ste podporili úsilie Komisie zabezpečiť, aby sme mali zmysluplný základ na ochranu spotrebiteľov a podporu inovácií v potravinárskom odvetví.

Ďakujem vám za pozornosť. Teraz sa teším na zaujímavú rozpravu a na to, že si vypočujem vaše názory.

  Christel Schaldemose, spravodajkyňa Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko. – (DA) Vážená pani predsedajúca, Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa sformuloval stanovisko, pokiaľ ide o správu pani Sommerovej o označovaní potravín. V rámci našej práce v tomto výbore bolo pre nás rozhodujúce, aby sme zaistili, že spotrebitelia dostanú riadne nástroje, aby si mohli správne vybrať zdravé potraviny. Vo výbore sme sa teda zhodli, že používanie označovania potravín na zavádzanie spotrebiteľov je celkom neprijateľné. Zároveň sa zhodujeme v tom, že spotrebiteľom sa musia poskytovať jasné informácie prostredníctvom správneho označovania. Samozrejme, súhlasíme aj s tým, že predpisy by mali vnútornému trhu umožniť, aby fungoval čo najlepšie. Zhodli sme sa teda na hlavných zásadách. Pokiaľ však ide o podrobnosti – o otázku, ako to treba urobiť –, v našom výbore sa nevyskytla vysoká miera zhody. Rovnakú mieru nesúhlasu bolo možné vidieť aj vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. To len dokazuje, aká je táto otázka zložitá. V skutočnosti by som preto chcela predovšetkým naliehavo požiadať pani spravodajkyňu, aby pamätala na to, že tieto informácie o potravinách sú určené v prvom rade na to, aby boli nástrojom pre spotrebiteľa a nie marketingovým nástrojom pre podniky.

  Marc Tarabella, spravodajca Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, ako tu pred vami stojím, som dosť nahnevaný, pretože sa idem zamerať na pozmeňujúci a doplňujúci návrh 101, ktorý sa týka krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, o ktorom by sa malo hlasovať po častiach, bol predložený v mene našej skupiny s cieľom jasne rozlíšiť tieto dva pojmy, keďže neznamenajú to isté. V krátkosti povedané, krajina pôvodu je krajina, v ktorej sa uskutočnilo posledné spracovanie potraviny, pričom miesto pôvodu je očividne miestom pôvodu surovej zložky, najmä ovocia a zeleniny, a pán Dalli to zdôraznil.

To, čo je teraz mimoriadne závažné, je skutočnosť, že útvary Parlamentu zamietli tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, o ktorom by sa malo hlasovať po častiach, a nie sú schopné povedať mi, ktorý článok rokovacieho poriadku im to umožňuje. Dokonca mi hovoria, že je to štandardný postup. Je to veľmi závažné preto, lebo toto rozhodnutie – podľa môjho názoru svojvoľné – zjavne ovplyvní podstatu konečného rozhodnutia.

Pani predsedajúca, chcel by som vás požiadať, aby ste sa v mojom mene porozprávali s útvarmi EP s cieľom verejne odsúdiť toto svojvoľné rozhodnutie a zaistiť, aby v priebehu nasledujúcich 24 hodín útvary znovu zvážili a prijali tento seriózny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

  Peter Liese, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, najskôr by som sa chcel úprimne poďakovať pani Sommerovej za jej húževnatú a oddanú prácu. Je vystavená neopodstatnenej kritike, ktorú si nezaslúži.

Táto kritika zároveň zastiera skutočnosť, že je tu veľa vecí, na ktorých sa zhodneme. Všetci chceme lepšie označovanie potravinových napodobenín. Syr sa vyrába z mlieka. Ak obsahuje iné zložky, potom musí byť označený ako napodobenina na prednej časti obalu. Všetci chceme aj záväzné nutričné označovanie. Ešte ho nemáme. Je to niečo, čo chceme všetci. Zároveň chceme, aby bolo vyjadrené v jednotkách, ktorým spotrebitelia rozumejú.

V tejto súvislosti mi dovoľte povedať vám vtip, ktorý koluje v Nemecku – a možno aj v niektorých ďalších krajinách: „Ako sa nazývajú zvieratká, ktoré vám zúžia šaty, kým sú v šatníku? Kalórie.“ Nikto v Európe by nepovedal tento vtip s použitím slova kilojouly. Kilojoul sa ako jednotka neujal. Ľudí mätie, a preto ho nemusíme predpísať ako povinnú informáciu. Kalória je jednotka, ktorú informovaní spotrebitelia používajú vo svojich výpočtoch. Je tu teda veľká miera zhody. Sú tu aj rozdielne názory, napríklad pokiaľ ide o otázku nutričných profilov. Naša skupina si želá, aby boli odstránené, alebo chce prinajmenšom objasnenie, že základné potraviny budú vyňaté.

Bola tu veľmi búrlivá diskusia o soli v chlebe, francúzskom syre a podobných veciach. Chcel by som poďakovať pánovi komisárovi Dallimu a pánovi predsedovi Barrosovi za to, že sa pokúsili objasniť tieto záležitosti. Kolégium však nijako nerozhodlo, a preto potrebujeme túto otázku vyriešiť raz a navždy. Chcel by som vás požiadať, aby ste podporili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré v tejto oblasti predložil Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov).

  Glenis Willmott, v mene skupiny S&D. – Vážená pani predsedajúca, tento návrh je veľmi kontroverzný a nesmierne zložitý. Medzi moje hlavné zásady tieňovej spravodajkyne našej skupiny patrí položiť otázku: aké informácie chcú spotrebitelia, keď kupujú potraviny pre svoje rodiny, a ako najlepšie im môžeme tieto informácie poskytnúť?

Náš kontinent čelí epidémii obezity nevídaného rozsahu. Konzumujeme priveľa tuku, cukru a soli, čo prispieva k srdcovým ochoreniam, cukrovke, zvýšenému riziku rakoviny, mozgovej mŕtvici, ochoreniu pečene a dokonca k depresii. Samozrejme, len zaistenie toho, že spotrebitelia môžu ľahko určiť nutričný obsah svojich potravín, nie je zázračným liekom, ale umožní to spotrebiteľom, aby si viac uvedomovali, aké potraviny kupujú, porovnávali výrobky a rozpoznali tú najzdravšiu možnosť na prvý pohľad, a prevzali tak kontrolu nad tým, čo jedia.

Navrhujem, aby sme s týmto cieľom prijali systém farebného označovania – nie preto, aby sme posudzovali výrobok ako celok, ale aby sme spotrebiteľov informovali, či má výrobok, ktorý kupujú, nízky, stredný alebo vysoký obsah soli, tuku a cukru. Bude to platiť len pre komplexne spracované potraviny, ako sú hotové jedlá, raňajkové cereálie a všetky tie polotovary, ktoré sa vyrábajú v priemyselnom meradle a o ktorých nutričnom obsahu – ktorý je často žalostný – spotrebitelia často nevedia alebo sú ňom nesprávne informovaní.

Chcela by som zdôrazniť, že to nebude platiť pre nemecký chlieb. Nebude to platiť pre maslo ani syr či jablkový džús, a dokonca ani pre alkohol. Každému poslancovi EP som poslala e-mail s podrobnejšími informáciami, takže si ho, prosím vás, prečítajte, kým sa rozhodnete, aby ste radšej presne vedeli, čo sa navrhuje, než aby ste počúvali zavádzajúcu priemyselnú loby alebo chybné argumenty zaznievajúce z niektorých častí tohto Parlamentu.

Chcela by som kolegov naliehavo požiadať aj o to, aby podporili povinné označovanie krajiny pôvodu. Je jasné, že spotrebitelia si čoraz viac všímajú pôvod jedla, ktoré majú na tanieri, a chcú poctivé označovanie potravín. To, samozrejme, nebude vždy uskutočniteľné. V prípade výrobkov, ktoré majú len jednu zložku, je však predsa len jasné, že ich poľnohospodársky pôvod by mal byť pre spotrebiteľov dostupný, a to je uskutočniteľné na 100 %. Platí to už pre hovädzie mäso, ryby, čerstvé ovocie a zeleninu. Pokiaľ ide o zložky spracovaných výrobkov, je to, samozrejme, zložitejšie, a práve preto sa to navrhuje len v prípade mäsa, hydiny a rýb v spracovaných potravinách.

Na záver chcem povedať, že v tomto Parlamente hovoríme veľa o dôležitosti výberu spotrebiteľov a prevencii v oblasti verejného zdravia. Teraz máme šancu dokázať, že to myslíme vážne. Vážení kolegovia, činy hovoria jasnejšie ako slová. Podporte, prosím, moje návrhy.

  Gerben-Jan Gerbrandy, v mene skupiny ALDE. – (NL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som poďakovať pánovi komisárovi za jeho vyhlásenie na začiatku tejto rozpravy, ako aj pani Sommerovej za jej prácu spravodajkyne. Takmer po roku v tomto Parlamente mám dojem, že sme presvedčení, že môžeme len tak zmeniť správanie miliónov Európanov prostredníctvom obyčajného právneho predpisu.

To isté presvedčenie obklopuje toto nariadenie. Musíme si však uvedomiť, že nie je nič ťažšie, ako zmeniť správanie ľudí, a to predovšetkým keď hovoríme o 500 miliónoch ľudí. Náš konečný vplyv na správanie prostredníctvom označovania bude preto obmedzený. To neznamená, že prostredníctvom výhrad úplne zavrhujem toto nariadenie – vôbec nie –, ale mali by sme byť realisti, pokiaľ ide o silu tohto nástroja.

Musíme si uvedomiť, že spotrebitelia majú právo na informácie. Okrem toho, nech bude výsledok tejto rozpravy akýkoľvek, spotrebitelia dostanú oveľa viac informácií po druhom čítaní. Na druhej strane musíme z dlhodobého hľadiska viac investovať do vzdelávania a vzdelávania ľudí úplne od základov, ako si budovať zdravý životný štýl.

Ďalším bodom je, že rozprava v tomto Parlamente sa týka základných cieľov tejto smernice. Nútime ľudí, aby si vyberali zdravé potraviny alebo im dávame príležitosť, aby sa sami rozhodli, aké potraviny si vyberú? Naša Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu je presvedčená, že ľuďom by sa mali poskytnúť informácie a že sú schopní rozhodnúť sa sami.

Na záver sa musíme uistiť, že vytvoríme rovnováhu, pokiaľ ide o množstvo informácií, ktoré ľuďom poskytneme, pretože priveľa alebo primálo informácií nikdy nesplní svoj účel. Som presvedčený, že sme na správnej ceste. Verme tomu, že ľudia, ktorí nás môžu zvoliť, sú zároveň dostatočne schopní vybrať si v obchodoch tie správne potraviny, ak im poskytneme náležité informácie.

  Carl Schlyter, v mene skupiny Verts/ALE. – (SV) Vážená pani predsedajúca, sila, ktorou spotrebitelia disponujú, je založená na prijímaní informácií. Ak podniky neprinútime, aby poskytovali správne informácie, spotrebitelia ich nedostanú a potom sa celý vnútorný trh zrúti. Nemôžeme centrálne určiť, ktoré informácie sú pre konkrétneho spotrebiteľa dôležité. Spotrebitelia majú rôzne požiadavky a my sa ich musíme pokúsiť uspokojiť čo najviac.

Riskujeme, že budeme nahrávať do karát priemyslu, ak nebudeme ochotní upozorniť spotrebiteľov na vysoký obsah kalórií, soli, tuku a podobne. Mať systém farebného označovania nutričného obsahu nie je o nič zvláštnejšie, ako upozorňovať spotrebiteľov, keď si kupujú automobil, ktorý má vysokú spotrebu, alebo energeticky náročnú chladničku.

Nesmieme odkladať označovanie pôvodu pre uskutočňovanie štúdií. Potrebujeme ho zaviesť hneď teraz. Zvieratá a tí, ktorí chcú chrániť životné podmienky zvierat, nemôžu čakať, kým budú k dispozícii informácie o tom, či boli zvieratá dopravené do vzdialených bitúnkov živé.

Nesmieme nahrávať do karát ani liehovarníckemu priemyslu. Výrobcovia alkoholu neustále žiadajú, aby sa k nim pristupovalo rovnako ako k normálnym potravinárskym podnikom, ale teraz, keď máme vydať nariadenie o potravinách, už do toho nechcú byť zahrnutí. Je to nehanebné. Mnoho spotrebiteľov nevie, že alkohol má vysoký obsah kalórií a že napríklad pohár bieleho vína obsahuje dvakrát toľko kalórií ako podobné množstvo nealkoholického nápoja.

Pokiaľ ide o nutričné profily, mám úplne iný názor ako pani Sommerová. Obmedzujú možnosť podnikov opisovať výrobky ako prospešné, keď také nie sú. Tento systém upresňuje limity a obmedzuje možnosť nepravdivého marketingu. V tejto otázke úplne súhlasím s Komisiou.

Nakoniec by som chcel spomenúť zopár menej dôležitých otázok. Už v počiatočnej fáze sme povedali „nie“ trombínu. Na trhu sú ďalšie podobné výrobky a pani Sommerová a ja sme predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých cieľom je zabezpečiť ich správny popis. Dúfam, že si získajú podporu. V súčasnosti predávame na trhu klobásy, ktoré obsahujú veľké množstvo spojivového tkaniva a tuku, ale napriek tomu sa označujú za mäso. Teraz máme šancu napraviť to. Pokiaľ ide o výrobky z vajec a iné výrobky živočíšneho pôvodu, mohli by sme ich označovať podľa systému, ktorý už platí pre vajcia, inými slovami podľa systému, ktorý uvádza podmienky, za akých boli zvieratá chované. To by bol krok správnym smerom.

  Struan Stevenson, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, jedným z najspornejších bodov v tejto rozprave je označovanie krajiny pôvodu. Som pevne presvedčený, že spotrebitelia majú právo poznať pôvod potravín, ktoré kupujú, a to najmä v prípade mäsa – teda či bolo vyrobené v súlade s prísnymi normami v oblasti životných podmienok zvierat a či neboli zvieratá pred porážkou prepravené z veľkej vzdialenosti. Zisťovanie pôvodu surovín v spracovaných potravinách je však nezvratne zložité, keďže tieto zložky sa vyberajú na základe ceny, kvality a dostupnosti a krajina pôvodu v jedinom podniku na spracovanie mäsa sa môže zmeniť zo dňa na deň a dokonca z hodiny na hodinu.

Neustála úprava etikiet by priniesla vyššie náklady a nevyhnutne by zväčšila odpad z obalov. Tieto dodatočné náklady by sa preniesli na spotrebiteľa. Z toho dôvodu som presvedčený, že uskutočniteľnosť predpisov týkajúcich sa povinného označovania sa musí najskôr podrobiť posúdeniu vplyvu, a som rád, že pán komisár Dalli vyhlásil, že to podporuje.

Kým sa však táto rozprava zameriava na suroviny alebo zložky potravín, nezaoberá sa pôvodom konečného výrobku. To je mimoriadne dôležité pre určité výrobky, ako je napríklad whisky. Ešte stále je možné, aby sa rôzne druhy whisky nízkej kvality z krajín ako India, Čína a Japonsko vydávali za pravý výrobok prostredníctvom obrázkov, vyobrazení alebo názvov na ich etiketách, ktoré pripomínajú krajiny v EÚ vyrábajúce tradičnú whisky, a to s cieľom zvýšiť svoju konkurenčnú výhodu a oklamať spotrebiteľa. Musíme si na to dávať pozor, a preto vás vyzývam, aby ste podporili pozmeňujúci a doplňujúci návrh 254.

  Kartika Tamara Liotard, v mene skupiny GUE/NGL. – (NL) Otázka opätovne znie, či si Európa vyberie potravinársky priemysel alebo spotrebiteľa. Zajtra otvorene priznáte svoje stanovisko: podporíte jasný systém farebného označenia na etiketách potravín alebo vložíte svoju dôveru do rúk priemyslu? Pokiaľ ide o mňa, politická voľba je jednoduchá. Ak chcete ochrániť obchodné záujmy, podporíte predstavy potravinárskeho priemyslu. Ak chcete etiketu, ktorá vám pomôže určiť vysoký, stredný alebo nízky obsah cukru, soli alebo tuku, budete hlasovať za systém farebného označovania.

Spomedzi vašich voličov má 60 % nadváhu, rovnako ako 25 % našich detí. Dvadsaťpäť percent ľudí má problémy s čítaním. Prečo každý považuje farebné označovanie za normálne na energetických etiketách napríklad pre bytové jednotky, automobily alebo elektroniku, ale za povýšenecké na potravinách? Odborníci na výživu a spotrebiteľské organizácie odporúčajú jednoduchý systém farebného označovania, aby boli etikety potravín zrozumiteľné a aby sa ľudia mohli ľahko sami rozhodnúť. To podporujem aj ja.

PREDSEDÁ: GIANNI PITTELLA
podpredseda

  Giancarlo Scottà, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, máme hlasovať o návrhu správy o poskytovaní informácií spotrebiteľom, ale položili sme si skutočne otázku, čo spotrebitelia chcú? Dohodlo sa na týchto úvahách za zavretými dverami v Parlamente alebo odrážajú záujmy spotrebiteľov?

Najnovší prieskum, ktorý zverejnila Komisia, nemusí vyjadrovať zvýšené povedomie, ktoré si spotrebitelia vyvinuli v posledných rokoch, pokiaľ ide o informácie o ich výbere potravín. Nielen pôvod, ale aj zložky a ďalšie charakteristické vlastnosti sa stávajú základnou súčasťou rozhodovacieho procesu. Uvedomujeme si, že rozhodnutia, ktoré prijmeme dnes, ovplyvnia zajtrajšie nákupy? Nemali by trh určovať spotrebitelia? Prečo sa nepokúsime pochopiť, či už prostredníctvom nového prieskumu, alebo udržania neustáleho priameho dialógu so spotrebiteľmi, čo skutočne chcú?

Musíme spotrebiteľov zastupovať najlepšie, ako vieme. Z toho dôvodu sme tu a na základe stretnutí, ktoré som absolvoval, som zistil, že spotrebitelia chcú byť zapojení viac. Nechcú, aby bolo nakupovanie zložité z dôvodu zahrnutia zbytočných informácií na etiketách, ale nechcú ani príliš zjednodušené zavádzajúce možnosti, akou je napríklad systém semafora, pri ktorom hrozí, že bude poskytovať nepodstatné informácie, ktoré sú zbytočné pre informovaný výber, a ktorý nespĺňa ich potreby. Náš prístup nesmie byť paternalistický, ale otvorený dialógu.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, strana Jobbik je presvedčená, že poskytovanie náležitých informácií spotrebiteľom je veľmi dôležité. Podporujeme povinné označovanie miesta pôvodu a zároveň si myslíme, že by malo byť možné brať na zodpovednosť za nedodržiavanie predpisov nielen výrobcu, ale aj distribútora. Sme presvedčení, že okrem číselných údajov, ktoré sa často ťažko interpretujú, je potrebné zaviesť jednotné farebné označovanie, ktoré odlišuje zdravé potraviny od tých nezdravých. To však nestačí na to, aby sa zdravé potraviny dostali do popredia. Treba povedať, že nadnárodné spoločnosti sú zodpovedné za šírenie týchto výrobkov nízkej kvality, ktoré nazývajú potravinami, v celej Európe.

Treba povedať, že supermarkety ako Cora, Tesco, Auchan, Metro a im podobné sú zodpovedné za zaplavovanie maďarského trhu odpadom, ktorý nazývajú jedlom. Preboha, prečo sú čínsky cesnak, čínske broskyne, brazílske mrazené kurčatá a karcinogénna slovenská detská výživa potrebné na maďarskom trhu? Strana Jobbik je pevne presvedčená, že by sme mali podporovať drobných poľnohospodárov a ekologické hospodárstva a nie nadnárodné spoločnosti. To zabezpečí riešenie otázky, ako mať na trhu zdravé potraviny.

  Pilar Ayuso (PPE) – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, toto nariadenie je pre spotrebiteľov a agropotravinársky priemysel nesmierne dôležité, pretože nie je vôbec ľahké dosiahnuť vyvážené označovanie, ktoré zahŕňa všetky základné informácie, ale nie zase priveľa, aby to nebolo komplikované.

Je to vynikajúca správa a pani spravodajkyni k nej treba zablahoželať. Súhlasím s ňou v hlavných témach, pokiaľ ide o informácie o výživovej hodnote a kontroverznú otázku nutričných profilov, a to najmä ak máme na pamäti, že Komisii sa nepodarilo splniť si záväzok vytvoriť tieto profily – ako aj podmienky ich používania – pred 19. januárom, ako bolo stanovené v nariadení (ES) č. 1924/2006.

Otázkou, ktorá ma znepokojuje, je možnosť, že budú zároveň existovať vnútroštátne normy označovania. To odporuje účelu právneho predpisu, ktorým je harmonizácia a odstránenie čo najväčšieho počtu prekážok fungovania skutočného jednotného trhu.

Pokiaľ ide o označovanie krajiny pôvodu, podľa súčasných právnych predpisov sa tieto informácie musia poskytovať vtedy, keď by ich neposkytnutie mohlo zákazníka pomýliť. Existuje aj ustanovenie, aby tu bolo vždy dobrovoľné označovanie. Ak by sme zašli ďalej, vznikli by finančné náklady a správne náklady pre spoločnosti bez toho, aby to spotrebiteľovi prinieslo nejaký významný a jasný úžitok.

Pokiaľ ide o používanie rôznych jazykov, musím povedať, že návrh Komisie je v súlade so súčasnou smernicou, ktorá funguje dobre a nespôsobuje problémy. Opätovné otvorenie tejto rozpravy by mohlo byť nebezpečné a zbytočné a mohlo by spôsobiť problémy s pohybom výrobkov.

  Nessa Childers (S&D). – Vážený pán predsedajúci, viac ako 60 % dospelých Írov trpí nadváhou alebo obezitou a podobné čísla možno nájsť v celej Európe. Toto nariadenie nám pomôže vyrovnať sa nielen s touto krízou obezity, ale aj s inými zdravotnými problémami, ako sú napríklad cukrovka, mozgová mŕtvica a ochorenie srdca. Bohužiaľ, súčasný systém označovania GDA (odporúčaná denná dávka), ktorý vyvinul priemysel, je zložitý, pravdepodobne zavádzajúci a vo všeobecnosti ho ľudia nechápu.

Semaforové označovanie potravín je jednoduchý, všeobecne zrozumiteľný a transparentný systém, ktorý podporujú zdravotné a spotrebiteľské skupiny a ktorý už dobrovoľne a úspešne prijali mnohí výrobcovia potravín zaujímajúci sa o zdravie. Zároveň si myslím, že výrobcovia alkoholických nápojov by mali podobným spôsobom označovať svoje výrobky, pokiaľ ide o kalórie a obsah cukru. Nikto mi zatiaľ neposkytol žiadny dobrý dôvod, prečo by mal byť alkohol vyňatý.

Všetci vieme, že na tento právny predpis sa vyvíja obrovský priemyselný tlak. Naliehavo svojich kolegov poslancov žiadam, aby odolali tomuto tlaku a zaujali postoj podporujúci zdravie tým, že v zajtrajšom hlasovaní podporia semaforové označovanie a označovanie alkoholu.

  Corinne Lepage (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, moje vystúpenie sa zameria na otázku farebného označovania. Hovoria nám, že je zložité. Nie je to pravda – toto označovanie veci uľahčuje. Hovoria nám, že ide o zákaz. Nejde tu o žiadny zákaz, je to v podstate istý druh informácie. Hovoria nám, že zaobchádza so spotrebiteľmi ako s deťmi, ale v tom prípade, pán predsedajúci, by nám mali povedať aj to, prečo v skutočnosti združenia spotrebiteľov žiadajú toto farebné označovanie.

Musíme urobiť vo veciach jasno a zastaviť všetko toto pokrytectvo a pretvárku. Musíme sa tu v podstate rozhodnúť, či budeme chrániť verejné zdravie a spotrebiteľa alebo vyhovieme požiadavkám lobistických skupín, ktoré sú navyše veľmi krátkodobými požiadavkami, pretože bez tohto označovania sú relevantné len veľmi krátky čas.

Pokiaľ ide o mňa – pokiaľ ide o nás –, rozhodnutie by malo byť jasné. Je úplne zrejmé, že podporujeme poskytovanie týchto informácií spotrebiteľom – informácií, o ktoré žiadajú aj orgány sociálneho zabezpečenia a orgány v oblasti zdravotníctva v Európe, a to práve preto, lebo je to prostriedok na boj proti obezite a množstvu chorôb.

Neustúpme teda! Dobre si uvedomme, prečo sme tu, prečo sme boli zvolení. Sme tu preto, aby sme chránili svojich spoluobčanov.

  Satu Hassi (Verts/ALE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ak sme to, čo jeme, potom sa plynule stávame priemyselnými výrobkami. Súvisí to so skutočnosťou, že sa stáva bežným, aby mali ľudia nadváhu, a vedľajšie účinky tejto nadváhy, ako napríklad cukrovka 2. typu alebo srdcovo-cievne ochorenia, sa stávajú bežnými tiež.

Obaly potravín musia poskytovať jasné a pravdivé informácie o ich obsahu. Najjasnejším označením ich všeobecných zdravie podporujúcich vlastností by bol model semafora, ktorému na prvý pohľad rozumie aj dieťa. Ak to nedosiahneme na úrovni EÚ, malo by sa to povoliť aspoň na vnútroštátnej úrovni.

Rada by som upriamila pozornosť aj na otázku transmastných kyselín. Výbor bol za povinné označovanie priemyselných transmastných kyselín a ja dúfam, že Parlament ako celok bude nasledovať tento príklad. Výbor vydal poverenie na vypracovanie zhrnutia zo štúdií o účinkoch transmastných kyselín na zdravie. Podľa tohto zhrnutia existuje tak veľa dôkazov o ich škodlivých účinkoch, že najzrejmejšou možnosťou by bolo zakázať priemyselné transmastné kyseliny, tak ako je to v Dánsku. Prinajmenšom by sa mali objaviť na etiketách obalov, aby sme vedeli, čo kupujeme, keď nakupujeme napríklad sušienky, čokoládu, zemiakové lupienky alebo zmrzlinu.

  James Nicholson (ECR). – Vážený pán predsedajúci, predovšetkým vítam túto správu a chcem zablahoželať pani spravodajkyni. Strávila nad ňou dosť veľa času a jednoznačne sa ukázala ako veľmi schopná spravodajkyňa.

Dovoľte mi poriadne objasniť jednu vec: úplne súhlasím s označovaním pôvodu, ale myslím si, že musíme mať celkom jasno v tom, čo chápeme pod označovaním pôvodu. Predovšetkým musíme zabezpečiť, aby ľudia – teda spotrebitelia – vedeli, odkiaľ výrobok pochádza. Potom musí spotrebiteľ veľmi jasne vedieť aj to, ako bola daná potravina pripravená alebo ako sa dostala tam, kde je. V tomto s pani spravodajkyňou súhlasím a myslím si, že nám hrozí, že zájdeme priďaleko a prirýchlo.

Toto je proces, prvé čítanie. Buďme v tejto veci celkom úprimní, keďže sa k nej budeme opakovane vracať. Chcem, aby sme postupovali s istou mierou opatrnosti, ale uveďme to na správnu mieru. Nechcem, aby sme v Európe vytvárali nadmerné množstvo právnych predpisov a dostali sa do pozície, keď ani my sami v Európe nebudeme vedieť, odkiaľ pochádzame. Hrozí nám veľké nebezpečenstvo, že sa prostredníctvom nadmernej tvorby právnych predpisov vytlačíme z trhu. Musíme to kontrolovať a napraviť a ja to úplne podporujem. Myslím si, že by sme mali využiť čas medzi prvým a nasledujúcim čítaním na vypracovanie posúdenia vplyvu, aby sme videli, aké náklady a aký vplyv to bude mať, pretože z dlhodobého hľadiska nám ide práve o to.

  Diane Dodds (NI). – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že nikto v tomto Parlamente nebude oponovať tomu, že spotrebitelia chcú a potrebujú bezpečné, vysledovateľné a zdravé potraviny, a nikto nemôže tvrdiť, že nepotrebujeme pravdivé a čestné označovanie potravín. Musíme si však dať pozor na to, aby sme v žiadnom systéme označovania nevytvorili informačné preťaženie. Priveľa nezrozumiteľných informácií bude viesť spotrebiteľov k tomu, že budú ignorovať tie najdôležitejšie informácie a pozornosť budú venovať informáciám, ktoré nemajú žiadnu skutočnú hodnotu. V rámci systému označovania by preto mali byť kľúčovými kritériami jednoduchosť a hodnotné informácie.

Tak ako moji kolegovia aj ja podporujem označovanie krajiny pôvodu. Skutočne som presvedčená, že je dôležité vedieť, odkiaľ naše potraviny pochádzajú. Poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a spoločenstvá, ktoré sú zastúpené v tomto Parlamente, vyrábajú potraviny v súlade s veľmi prísnymi právnymi predpismi, no napríklad 60 % rýb, ktoré konzumujeme, sa do EÚ dováža a vo väčšine prípadov sa tieto ryby nechovajú v súlade s rovnako prísnymi environmentálnymi a regulačnými režimami. Musíme zabezpečiť, aby naše systémy vytvárali rovnaké podmienky pre naše spoločenstvá a priemyselné odvetvia.

V Severnom Írsku je agropotravinársky priemysel nesmierne dôležitý a ja by som vás opäť chcela požiadať, aby sme priemysel netrestali zbytočnou byrokraciou.

  Françoise Grossetête (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, chcela by som zdôrazniť dva konkrétne body. Prvý sa týka nutričných profilov. Som proti ich zrušeniu. Chcela by som vám pripomenúť, že boli vytvorené s jediným cieľom, a to určiť, či potravina môže alebo nemôže byť nositeľom zdravotného tvrdenia. Cieľom je vlastne vyhnúť sa tomu, aby boli spotrebitelia zavádzaní zdravotnými tvrdeniami, ktoré sú niekedy zobrazené na potravinách, ktoré majú často vysoký obsah tuku, soli a cukru. Z toho dôvodu vám hovorím, že by sme mali zamietnuť pozmeňujúci a doplňujúci návrh zameraný na zrušenie nutričných profilov, ktoré, ak by som mohla dodať, sme schválili v roku 2006.

Rada by som vašu pozornosť upriamila aj na riziko, ktoré sa spája s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 205, ktorý predpokladá označovanie mäsa pochádzajúceho zo zvierat, ktoré boli zabité rituálne. Nebezpečenstvo je v tom, že by to stigmatizovalo niektoré náboženské skupiny, keďže označovanie tohto druhu by vyvolávalo neopodstatnenú nedôveru medzi niektorými spotrebiteľmi. Dovoľte mi pripomenúť vám, že niektoré druhy mäsa, ktoré sú úplne vhodné na konzumáciu, sa predávajú na obyčajnom trhu, keďže ho veriaci nemôžu konzumovať z náboženských dôvodov. Okrem toho toto mäso pochádza z certifikovaných bitúnkov, ktoré v plnej miere spĺňajú zdravotné kritériá.

Hospodárske dôsledky by preto boli dosť závažné a prežitie mnohých rituálnych bitúnkov by bolo ohrozené, čo by ohrozilo živobytie drobných miestnych poľnohospodárov. Myslím si, že pri označovaní potrebujeme poriadnu dávku zdravého rozumu, aby spotrebitelia dostávali správne informácie. Čo je však dôležitejšie, som presvedčená, že farebné označovanie bude mať tiež efekt stigmatizovania výroby. Predsa len si nemyslím, že je to celkom správne riešenie.

  Andres Perello Rodriguez (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, tisíc pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov výboru, ktoré vidíme v Parlamente, je najlepším prejavom našej dobrej vôle. Myslím si však, že práve tak, ako prejavujeme dobrú vôľu, by sme mali byť pri označovaní potravín praktickí, ak nechceme dosiahnuť opačný účinok než ten, o ktorý sa snažíme. Inými slovami, ak nechceme spotrebiteľov skôr miasť, ako informovať.

Ide o upozornenie, nie o vysvetľovanie. Ide o to, aby sme ich informovali o tom, čo môžu jesť a v akých množstvách to môžu jesť. Je označovanie obsahu tuku, cukru a transmastných kyselín potrebné? To teda je. Je označovanie látok, ktoré ovplyvňujú cholesterol – všetkých látok, ktoré ovplyvňujú to, čo tu spomíname: obezitu a ľudské zdravie – potrebné? Je. Zahrnutie ďalších druhov informácií by však napriek tomu, že sú potenciálne veľmi poučné, mohlo v prípade niektorých potravín skončiť tým, že spotrebitelia budú zmätení: ide napríklad o miesto pôvodu alebo v prípade mäsa o informácie o tom, kde sa zviera narodilo, kadiaľ prechádzalo, kde bolo chované a kde bolo zabité.

Je na nás, aby sme boli praktickí a zabezpečili, že toto nariadenie bude harmonizovať a informovať spotrebiteľov. Ak nie, vyvolá väčší zmätok a spôsobí problémy, ktoré budú mať ďaleko od dosiahnutia lepšej úrovne zdravia a vyvolajú ešte väčší chaos.

Navrhujem preto, aby sme si v prípade niektorých potravín vybrali za usmernenie odporúčanú dennú dávku namiesto semaforového označovania, pretože takto bude úplne jasné, že ak zjete určité množstvo alebo dvojnásobné množstvo daného výrobku, priberiete, a preto by ste mali zjesť len jeden takýto výrobok. Niektorí z nás navrhujú uvádzať maximálnu dennú dávku namiesto iných druhov označenia, aby sme spotrebiteľov neplietli ešte viac.

  Chris Davies (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, čo by mohlo byť jednoduchšie, ako stanoviť pravidlá poskytovania informácií spotrebiteľom? Rôzne interpretácie a rôzne postupy v rôznych krajinách a konkurenčné obchodné záujmy však spôsobujú, že táto otázka je veľmi zložitá.

Ja osobne budem hlasovať za semaforové označovanie, označovanie krajiny pôvodu a viac informácií o alkoholických nápojoch, ale predchádzajúce skúsenosti poukazujú na to, že je tu stále veľký priestor pre zmätok. Pán komisár vo svojich úvodných poznámkach spomínal právne predpisy o zdravotných tvrdeniach o potravinách. V odpovedi na parlamentnú otázku, ktorú mi práve dal, uvádza, že spoločnosti podali 44 000 žiadostí o zdravotné tvrdenia. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín je úplne zaplavený a Komisia ešte nevydala ani jediné stanovisko v reakcii na tieto žiadosti.

Samotná Komisia teraz porušuje európske právne predpisy, takže je to úplný chaos. Možno pán komisár využije svoje záverečné poznámky, aby nám povedal, ako sa z tejto situácie dostaneme.

  Emma McClarkin (ECR). – Vážený pán predsedajúci, zásada poskytovať spotrebiteľom viac kvalitnejších informácií o výživovej hodnote je v popredí tejto správy a je to chvályhodný cieľ. Počas vypracovávania správy v tomto Parlamente som však viedla poučné diskusie o veľkosti písma na balíčku žuvačiek, o tom, či je kurča skutočne mäso, alebo či sa tyčinka Twix klasifikuje ako jedna porcia alebo dve. Zabúdame na to, čo je dôležité a podstatné pre spotrebiteľa.

Semaforový systém označovania príliš zjednodušuje nutričné profily a spôsobuje, že dokonca aj tie najzákladnejšie informácie sa stávajú nejasnými a abstraktnými. To priamo ovplyvňuje výber, ktorý majú spotrebitelia k dispozícii, a má neprimerane negatívny vplyv na základné potraviny. Práve tak, ako niektorí poslanci robia unáhlené závery, aj semaforový systém poskytuje príliš odsudzujúce posúdenie potravín a ich celkového nutričného zloženia. Zastúpenie jednotlivých potravín v strave nemožno zredukovať na obyčajnú farbu.

Spotrebitelia chcú vedieť, odkiaľ ich potraviny pochádzajú, a chcú základné informácie o tom, čo obsahujú – ide najmä o informácie o alergénoch –, aby si mohli vybrať najlepší potravinársky výrobok. Som presvedčená, že sú dostatočne inteligentní na to, aby to zvládli. Nechcú, aby sa im diktovalo, aké potraviny môžu a nemôžu jesť.

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Z hľadiska spoločného vnútorného trhu je otázka harmonizácie zásad označovania a vzájomného uznávania potravinárskych výrobkov veľmi dôležitá. Dodatočné vnútroštátne právne predpisy a existujúce právne predpisy EÚ o potravinárskych výrobkoch, ktoré sa v rôznych členských štátoch interpretujú rôzne, v súčasnosti spôsobujú ťažkosti pri obchodovaní a toku tovaru a problémy v oblasti hospodárskej súťaže.

Znepokojujú ma ustanovenia týkajúce sa povinnosti poskytovať informácie o krajine pôvodu výrobkov špecifických kategórií. Podľa môjho názoru je to prejav protekcionistických postojov členských štátov a je to v rozpore s myšlienkou spoločného trhu, ktorý odstraňuje základné prekážky a ťažkosti v pohybe tovaru. Berúc do úvahy záujmy spotrebiteľov si preto myslím, že informácie o krajine pôvodu výrobkov by sa mali poskytovať na základe zásady dobrovoľnosti a v prípadoch, keď by nedostatok týchto informácií mohol spotrebiteľa zavádzať, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku. Takýto prístup považujem za vyvážený z hľadiska záujmov spotrebiteľov, ako aj výrobcov potravín.

Počas tejto rozpravy o nariadení Komisie a o správe pani Sommerovej bola viackrát nastolená otázka vyváženej stravy a stravovacích návykov obyvateľov EÚ. Podľa môjho názoru je označovanie potravín len jedným z mnohých aspektov poskytovania informácií o zdravom stravovaní spotrebiteľom. Označovanie môže rozšíriť vedomosti, ktoré spoločnosť má v oblasti zdravej životosprávy, napríklad prostredníctvom kampaní a vzdelávacích opatrení, ale nemôže tieto poznatky nahradiť. Som preto proti zavedeniu farebného označovania potravín, ktoré by mohlo mať trvalé následky pre stravovacie návyky.

Koniec koncov, v našej spoločnosti nemôžeme a nesmieme zavádzať právne predpisy, na základe ktorých občania nie sú zodpovední za svoje vlastné správanie a výber, ktorý robia.

  Karin Kadenbach (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, úlohou politiky a úlohou Európskeho parlamentu by malo byť ešte viac zlepšovať kvalitu života Európanov. To zahŕňa zdravé životné prostredie, ako aj zdraviu prospešné potraviny. Ak mám jesť zdravo, potom ako spotrebiteľ potrebujem tieto informácie.

Naliehavo potrebujeme uskutočniteľné povinné označovanie krajiny pôvodu, aby mohli spotrebitelia prijímať informované rozhodnutia o tom, ktoré potraviny si kúpia z ktorého regiónu. Na druhej strane však stále potrebujeme aj nutričné profily, lebo len tie môžu zaručiť, že spotrebitelia nebudú uvádzaní do omylu, pokiaľ ide o to, či je daná potravina zdravá a či jej zložky skutočne podporujú zdravie a správne stravovanie.

Okrem toho však rozhodne potrebujeme objasňovanie a vzdelávanie v oblasti výživy. To zahŕňa prospešné potraviny zo zdravého životného prostredia, ako aj nevyhnutnú dávku cvičenia.

  Jacek Olgierd Kurski (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, nie každý deň vedieme rozpravu o právnych predpisoch, ktoré vyvolávajú taký veľký záujem medzi našimi voličmi. Je veľmi dobre známe, že jasná etiketa na potravinárskom výrobku ovplyvňuje rozhodnutia spotrebiteľa a navyše povzbudzuje výrobcov k tomu, aby podporovali zdravé potraviny.

Jedna z otázok, ktorá sa vynorila v rámci legislatívneho procesu a našej diskusie, sa týka informácií o pôvode potravín. Etikety musia uvádzať krajinu, kde sa potraviny vyrábajú, a to aj v prípade spracovaných potravín. V tomto druhom prípade to bude určite zložitejšie, ale zdá sa mi, že dobrým riešením je myšlienka, aby sa poskytovali informácie o pôvode primárnej zložky spracovaného potravinárskeho výrobku.

Rovnako dôležité sú informácie o obsahu alkoholických nápojov. Stotožňujem sa s názorom, že informácie o zložkách a výživovej hodnote alkoholických nápojov by mali byť dostupné na obaloch. Spotrebiteľ by mal vedieť, či vodka, ktorú si kupuje, bola vyrobená z obilnín, zemiakov alebo hoci z banánov. Nikto v tomto Parlamente nespochybňuje, že je potrebná zmena a zavedenie komplexnejších právnych predpisov. Dúfam, že sa všetci zhodneme aj na tom, že by to mal byť posun smerom k očakávaniam európskeho spotrebiteľa, hoci by sme mali brať do úvahy aj možnosti malých a stredných podnikov v potravinárskom odvetví.

  Paolo Bartolozzi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ako vieme, od Európskeho parlamentu sa žiada, aby vyjadril definitívny názor na poskytovanie informácií o potravinách spotrebiteľom.

Na úvod by som mal povedať, že to bol nesporne zložitý, dlhý a kontroverzný legislatívny proces, ktorý sa nedal skrátiť. Cieľom je vlastne zharmonizovať európske právne predpisy v oblasti potravín, a to prostredníctvom nariadení, vďaka ktorým budú informácie poskytované spotrebiteľom transparentné, čím sa predíde situácii, v ktorej by spotrebitelia boli vedení k zmätenému výberu alebo k výberu, ktorý by dokonca mohol uškodiť ich zdraviu.

Správa pani Sommerovej – ktorej sa treba poďakovať za úsilie vynaložené pri sumarizovaní takého obrovského množstva požiadaviek – chce preto poskytnúť riešenie sporov a rozdielov medzi systémami informovania spotrebiteľov, ktoré platia v členských štátoch. Nie je náhoda, že vnútroštátne nariadenia sa stále odlišujú z hľadiska toho, ako opísať charakter potravín na predaj, čím sa vytvára systém, ktorý sa v každej krajine líši, a zároveň sa podnecuje nespravodlivá hospodárska súťaž, čo je na škodu potenciálnych spotrebiteľov. Na základe návrhu Európskej komisie sa preto pokúšame vylepšiť súčasné právne predpisy tým, že zapájame potravinársky priemysel, ako aj spotrebiteľov. Správa zároveň ukladá európskemu potravinárskemu priemyslu povinnosť vniesť istú dávku zrozumiteľnosti do povinného označovania, ako aj do označovania a zobrazenia výživovej hodnoty potravín.

Na globalizovanom trhu Európska únia nemohla uniknúť potrebe upraviť a zlepšiť právne predpisy o potravinárskych výrobkoch, aby okrem iného bránila obchodovanie s potravinami a chránila ho pred čoraz agresívnejšou a nekontrolovanou medzinárodnou hospodárskou súťažou. Nie je žiadnou novinkou, že čoraz častejšie počúvame o rizikách potravinárskych výrobkov, ktoré tajne nesú označenia a vyjadrenia, ktoré často nespĺňajú stravovacie požiadavky, ale napriek tomu sa vydávajú za výrobky prospešné pre ľudské zdravie.

  José Manuel Fernandes (PPE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, označovanie potravinárskych výrobkov je veľmi dôležité na zaručenie bezpečnosti potravín. Som zástancom jasných informácií pre spotrebiteľov, ale zároveň podporujem menej byrokracie, zjednodušenie regulácie, viac právnej bezpečnosti a zvýšenú konkurencieschopnosť v potravinárskom priemysle, pričom nesmiem zabudnúť na menšie spoločnosti.

Priamy predaj zo strany poľnohospodárov nemôže podliehať predpisom tohto nariadenia, rovnako ako mu nemôžu podliehať ani miestne a remeselné výrobky. Takéto výrobky zaisťujú našu rozmanitosť a chránia naše najhlbšie korene. Spotrebitelia musia byť informovaní bez toho, aby sa na ich výber vyvíjal nátlak alebo aby boli naše regionálne výrobky stigmatizované.

Návrh Komisie je príliš opatrovnícky, pretože sa snaží tlačiť spotrebiteľov istým smerom namiesto toho, aby im poskytoval informácie. Niektorí chcú rozhodovať o tom, čo máme na jedálnom lístku, iní nám chcú zase hovoriť, ktoré jedlá môžeme a ktoré nemôžeme jesť. Uisťujem vás, že Portugalci, a najmä tí, ktorí pochádzajú z regiónu Minho, sa nikdy nevzdajú konzumácie jedál, ako sú pica no chão alebo arroz de cabidela. Nikdy sa nevzdajú polievok caldo verde a cozido à portugesa, ktoré sa podávajú spolu s chutnými miestnymi dezertmi a čašou vinho verde tinto.

Vítam preto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, úpravy a prácu pani spravodajkyne. Súhlasím s jej stanoviskom a s jej správou a zastávam názor, že spotrebitelia by mali byť uvedomelí a dobre informovaní, ale že len oni sami by mali niesť zodpovednosť za rozhodnutia o tom, čo budú jesť.

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážený pán predsedajúci, hovoríme o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom. Ako poslanci tohto Parlamentu získavame informácie o mnohých veciach, ale rozhodujúce nie sú ani tak samotné informácie, ako skôr to, čo s nimi urobíme.

Chcem sa vyjadriť k dvom konkrétnym bodom tejto správy. Jedným z nich je krajina pôvodu. Zaviedli sme označovanie krajiny pôvodu hovädzieho mäsa. Možno, že Únia by sa pre toto označovanie nerozhodla, ale kríza nás prinútila zaviesť ho. Zdá sa, že funguje veľmi účinne a veľmi dobre. Podporujem myšlienku, že najmä pokiaľ ide o mäsové výrobky, je potrebné poskytovať spotrebiteľom informácie o krajine pôvodu, aby vedeli, odkiaľ ich potraviny pochádzajú.

Dovoľte mi prejsť na druhý bod – na otázku, ktorú by som chcela veľmi zdôrazniť. Prečítala som si – a naozaj ďakujem tým, ktorí mi poskytli informácie – o semaforovom označovaní a odporúčaných denných dávkach a pokúsila som sa rozobrať tieto informácie mimoriadne dôkladne. Mám niekoľko poznámok. Máme zdravotné výstrahy na škatuľkách cigariet. Ja nefajčím. Myslím si, že tieto výstrahy sú úžasné a nikdy fajčiť nebudem. Tí, ktorí fajčia, však fajčia naďalej aj napriek všetkým alarmujúcim výstrahám na etiketách. Chcem zdôrazniť, že etikety vás nezoštíhlia. Etikety neznížia obezitu. Tento problém musíme prediskutovať oveľa hĺbkovejšie. Mali by sme zakázať výťahy a autá, aby sme mali viac pohybu, ale je sotva pravdepodobné, že sa vyberieme touto cestou.

Som rada, že toto je len prvé čítanie. Myslím si, že tieto otázky sú príliš zložité na to, aby sme ich vyriešili v tomto štádiu. Potrebujeme hĺbkovejšiu rozpravu a diskusiu a prísť s niečím, čo je v najlepšom záujme názvu správy: v záujme „poskytovania informácií o potravinách spotrebiteľom“.

  Herbert Dorfmann (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som sa poďakovať pani spravodajkyni. Efektívne označovanie potravín je skutočne veľmi dôležité. Spotrebitelia potrebujú vedieť, čo jedia, a potrebujú to zistiť v krátkom čase, keď nakupujú v supermarkete. Informácie však musia byť poskytované takým spôsobom, aby ste na ich pochopenie nepotrebovali titul z vedy o potravinách. Naša cieľová skupina pre tieto informácie je napokon celkom iná – nie sú to ľudia, ktorí už majú vynikajúce poznatky o tom, aké zdravé sú rôzne potraviny.

Uvažujem nad jednou oblasťou, ktorá je mimoriadne dôležitá, a to je oblasť tradične vyrábaných výrobkov – najmä výrobkov, ktoré spracovávajú a predávajú priamo poľnohospodári. Obsah týchto výrobkov často nie je normalizovaný – mám na mysli napríklad džemy a džúsy – a jednoducho nie je možné uvádzať informácie, ako je presný obsah cukru alebo presná kalorická hodnota.

V posledných rokoch sme vyvinuli veľa úsilia, aby sme zmenšili vzdialenosť, ktorú treba precestovať medzi poľnohospodárom a spotrebiteľom, a dnes sú faktory ako život na farme, poľnohospodárske trhy a tak ďalej celkovo veľmi dôležité pre imidž poľnohospodárov a poľnohospodárstva. Európske finančné prostriedky sme vynaložili aj na podporu takých vecí, ako je časť nášho programu rozvoja vidieka. Okrem toho, pri takomto predaji sa často nadviaže priamy vzťah medzi poľnohospodárom a kupujúcim a to je veľakrát dôležitejšie ako informácie na etiketách. Vyzývam vás preto, dámy a páni, aby ste podporili tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zamerané na nájdenie citlivého riešenia pre tento druh predaja.

  Richard Seeber (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, je nepochybné, že v Európskej únii máme zdravotné problémy, a niet pochýb ani o tom, že záujmy spotrebiteľov musia byť prvoradé alebo že potraviny sú iné ako ostatné druhy tovaru, pretože je to niečo, čo konzumujeme a prijímame do svojich tiel. Je preto zrejmé, že musíme byť mimoriadne opatrní, keď hovoríme o potravinách a ich označovaní, a že zásada prevencie – ako je zakotvené v zmluve – musí platiť aj tu.

Je však naivné myslieť si, že tieto problémy môžeme vyriešiť prostredníctvom označovania potravín. Pozrime sa na USA: Američania majú najprísnejšie označovanie potravín, a predsa je v Spojených štátoch veľa ľudí s nadváhou. Musíme preto dobre zvážiť, ako riešiť tento problém u nás v Európe.

V prvom rade sa preto domnievam, že semaforový systém v navrhovanej podobe nám neumožní dosiahnuť naše ciele, pretože zmätok, ktorý vyvoláva, je väčší ako dôležitosť informácií, ktoré poskytuje. Po druhé som však presvedčený aj o tom, že systém odporúčanej dennej dávky, ktorý sa tiež navrhuje, bude veľmi pravdepodobne poskytovať informácie, ktoré budú spotrebitelia hľadajúci poznatky považovať za užitočné pre správny výber.

Po tretie, myslím si, že označovanie krajiny pôvodu je dôležité, a to najmä pokiaľ ide o potraviny. Väčšina spotrebiteľov chce vedieť, odkiaľ ich potraviny pochádzajú a kde boli vyrobené. Po štvrté, nazdávam sa, že ak majú informácie o zdraví ovplyvňovať rozhodnutia spotrebiteľov, musia byť vedecky podložené.

Mám pre pána komisára jednu poslednú žiadosť: stále čakáme na návrh Komisie týkajúci sa financovania Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). Je to jediný orgán, ktorý si neúčtuje žiadne poplatky za svoju činnosť. Povedzte nám, prosím vás, niečo o tom, kedy môžeme tento návrh očakávať.

  Anja Weisgerber (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dobrou správou dnešného dňa je, že nové právne predpisy zaistia jednotné a povinné nutričné označovanie, ktoré sa vzťahuje na 100 gramov, čím zabezpečia väčšiu porovnateľnosť. Vyjadrenia o výživovej hodnote poskytujú spotrebiteľom informácie, ktoré im umožňujú prijímať informované rozhodnutia o kúpe.

Modelom, ktorý mám na mysli, je zodpovedný spotrebiteľ, ktorý vie, čo kupuje. Napodobeniny výrobkov, ktoré takto nie sú jasne označené, úmyselne zavádzajú spotrebiteľov. Napodobenina syra, stlačené šunkové výrobky, vanilkový jogurt, ktorý neobsahuje absolútne žiadnu vanilku – to je len zopár príkladov. Všetky tieto výrobky, ktoré sú napodobeninami, musia byť náležite označené. Teší ma, že zajtra Rade vyšleme jasný signál a že všetci, čo sme tu, sme sa zhodli na potrebe lepšieho označovania.

Pokiaľ ide o mňa, úlohou je poskytnúť informácie. Mali by sme však spotrebiteľov nechať, aby sa rozhodovali sami. Som preto proti semaforovému označovaniu. Neexistujú nezdravé potraviny, ale iba nezdravá a nevyvážená strava. Semaforový systém je zavádzajúci. Som za označovanie potravín podľa modelu odporúčanej dennej dávky a teší ma, že po zajtrajšom hlasovaní sa k nemu možno priblížime.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Spotrebitelia musia vedieť, čo jedia. Maďarské strany preto plne podporujú kombinovaný farebný systém hybridného označovania. Národné združenie pre ochranu spotrebiteľa v Maďarsku tento systém tiež bezvýhradne podporuje. Kombinovaný systém farebného označovania je vynikajúci, ľahko pochopiteľný a jednoznačný. Umožňuje poskytovanie hodnoverných informácií a pomôže spotrebiteľom vybrať si zdravšie potravinárske výrobky. S cieľom potlačiť obavy týkajúce sa konzumácie tradičných výrobkov odporúčame, aby sa tento systém označovania používal len pre niektoré kategórie výrobkov. Je to úplne jasné. Zároveň podporujeme určenie krajiny pôvodu, a to v čo najširšej miere. Musíme potvrdiť toto nariadenie, ktoré žiada určenie krajiny pôvodu výrobkov pozostávajúcich z jednej zložky, ako sú ovocie a zelenina, mäso, ryby a ďalšie potraviny.

  Giovanni La Via (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kým prioritou tohto Parlamentu je zaistiť, aby mali spotrebitelia potraviny, ktoré sú bezpečné a zo zaručeného a vysledovateľného zdroja, rovnako veľkou prioritou je aj podpora ľahkého prístupu k informáciám o potravinách, a to prostredníctvom náležitých systémov označovania. Zavedenie jasného a zrozumiteľného označovania potravín je krok týmto smerom a skutočne môže ovplyvniť výber spotrebiteľov tým, že ich podnieti, aby kupovali zdravšie výrobky zo zaručeného zdroja.

V tejto súvislosti by som chcel tento Parlament požiadať, aby starostlivo preskúmal pozmeňujúci a doplňujúci návrh 351, ktorý predložilo a podpísalo 40 poslancov a ktorý žiada, aby sa spotrebiteľom poskytovali informácie nielen o pôvode surovín používaných v niektorých nespracovaných poľnohospodárskych výrobkoch, ktoré sa dostávajú na naše stoly, ale aj o pôvode surovín používaných v spracovaných výrobkoch, ktoré pozostávajú len z jednej zložky, inými slovami v tých, ktoré okrem poľnohospodárskeho produktu obsahujú prídavnú látku.

  Frédérique Ries (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, rada by som uviedla dve poznámky týkajúce sa tohto nariadenia. Je nevyhnutné, aby sme zajtra potvrdili svoje hlasovanie o povinnom označovaní pôvodu potravín, ktoré už existuje na veľkom počte výrobkov: nielen na rybách, ovocí a zelenine, ale aj na nespracovanom hovädzom mäse. Tento druh označenia sa uvádza od čias, keď vypukla choroba šialených kráv.

Musíme tiež zaistiť, aby toto európske nariadenie chránilo investície veľkého počtu malých a stredných podnikov, ktoré inovujú a vytvárajú pracovné miesta. Musíme sa preto zbaviť všetkých tých opatrení, ktoré nielenže nebudú fungovať, ako napríklad nutričné profily spomínané v článku 14, ale ktoré budú zároveň pre podnikateľov jasnou stratou času a peňazí.

Rada by som to veľmi rýchlo zakončila otázkou pre nášho komisára pána Dalliho. Chcela by som počuť názor Komisie na pozmeňujúci a doplňujúci návrh 205, ktorým sa obšírne zaoberala pani Grossetêtová a ktorý zvažuje označovanie zvierat, ktoré boli zabité rituálnym spôsobom. Ako už bolo povedané, takýto postup by tieto výrobky nezmyselne stigmatizoval a bol by pre toto odvetvie mimoriadne kontraproduktívny. Rada by som vedela, aké je stanovisko Komisie, pokiaľ ide o túto veľmi dôležitú otázku.

  Anna Rosbach (EFD). – (DA) Vážený pán predsedajúci, som európsky spotrebiteľ a chcem vedieť, čo si dávam do úst. V našej krajine si, samozrejme, môžem prečítať, odkiaľ pochádza šalát, mäso a syr, ktorý konzumujem. My spotrebitelia máme právo na jasný prehľad zloženia potravín, ktoré kupujeme, a to bez toho, aby sme boli vyštudovaní chemici alebo klinickí dietológovia. Vítame skutočnosť, že sa majú na prednej strane obalu uvádzať vyjadrenia v 100 gramoch alebo 100 mililitroch, keďže štatistika ukazuje, že práve túto informáciu spotrebitelia hľadajú. Nesmieme spotrebiteľov miasť priveľkým množstvom systémov označovania a nemali by sme ani zničiť regionálnu rôznorodosť oblastí zameraných na výrobu potravín tým, že zavedieme podrobný systém označovania nebalených potravín. Nemali by sme ani klásť do cesty prekážky mnohým malým a stredným podnikom, ktoré tvoria potravinársky priemysel. Stálo by to tisícky pracovných miest v celej Európe a my si nemôžeme dovoliť, aby sa to stalo.

  Anna Maria Corazza Bildt (PPE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, moja predstava je taká, že by sme mali posilniť právomoci spotrebiteľov tým, že im poskytneme jasné, jednoduché a zrozumiteľné informácie o potravinách bez toho, aby sme v rámci tohto postupu zaťažovali malých výrobcov väčšou byrokraciou. Som preto proti akejkoľvek forme zavádzajúceho označovania a prekrúcania. Som proti semaforovému systému označovania, pretože straší ľudí a nerešpektuje skutočnosť, že každý z nás má iné zdravotné požiadavky a iný životný štýl. Z rovnakých dôvodov som proti označovaniu povinného denného príjmu.

Som za označovanie krajiny pôvodu mäsa. Komisia musí predložiť návrhy na praktické riešenia, ktoré môžeme zhodnotiť a vzhľadom na ktoré môžeme následne prijať stanovisko.

Máme dve protichodné možnosti: buď nám budú politici odhora nadol kázať a určovať, čo by sme mali jesť, alebo dostaneme väčšiu slobodu výberu a právo na viac informácií. Som za systém označovania nutričných profilov, ktorý je flexibilný a založený na vedeckých výskumoch. Potravinársky priemysel musí prevziať zodpovednosť a musí si poupratovať vo svojich vlastných pracovných postupoch, aby odstránil veci, ktoré majú za následok potraviny horšej kvality. Potraviny sú otázkou zdravia a je dôležité, aby sme si to uvedomili. Musíme spojiť sily, aby sme získali kvalitnejšie potraviny.

  Kriton Arsenis (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, aj ja podporujem farebné semaforové etikety, ale rád by som upozornil na iný problém. Každú hodinu sa tropický panenský les s rozlohou, ktorá sa rovná ploche tristo futbalových ihrísk, premení na palmové plantáže. Takýmto spôsobom získavame palmový olej, ktorý sa používa na výrobu potravín, ktoré máme v regáloch. Táto informácia sa však pred našimi spoluobčanmi tají.

Vyzývam Parlament, aby hlasoval za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 263, podľa ktorého sa musí povinne uvádzať palmový olej v potravinách, ktoré naši spoluobčania nachádzajú v regáloch supermarketov, aby tak finančne nepodporovali odlesňovanie, zmenšovanie biodiverzity a zmenu klímy, a to bez toho, aby to chceli urobiť alebo aby vedeli, že to robia.

Keď budeme zajtra v tomto Parlamente hlasovať, rozhodneme o tom, či môžu občania prevziať environmentálnu zodpovednosť za potraviny, ktoré si vyberajú, alebo či budú financovať spoločnosti a, bez toho, aby o tom vedeli, ničiť životné prostredie a našu spoločnú budúcnosť.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, tri milióny európskych školákov trpia nadváhou a toto číslo každoročne stúpa o ďalších 85 000 detí. Samozrejme, nadváha spôsobuje celý rad chronických chorôb, a preto je dôležité, aké potraviny jeme. Inými slovami, sme to, čo jeme. Je v záujme spotrebiteľov, aby sme mali jasné a zrozumiteľné označovanie potravín, ktoré uvádza presné zložky. Vítam preto myšlienku poskytovať všetkým spotrebiteľom rýchlu predstavu o obsahu tuku, cukru a soli vo výrobku. Čo však naozaj nie je súčasťou tohto nariadenia, je zodpovednosť za pôvod zložiek výrobku. Je preto dôležité, aby niekto prevzal zodpovednosť za to, odkiaľ pochádzajú zložky, ktoré sa používajú v hotovom výrobku. V tejto súvislosti – v tomto citlivom segmente trhu – je tiež veľmi dôležité, aby sme zaviedli sankcie: sankcie pre tých, ktorí úmyselne klamú spotrebiteľov a vydávajú nepravdivé vyhlásenia týkajúce sa výrobkov a ich zložiek.

  Christa Klaß (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dnes sa rozprávame o informáciách a informácie možno rozšíriť po celom svete kliknutím jedného tlačidla. Nie je tu nedostatok informácií. To, čo nám chýba, sú skôr jasné, stručné a správne informácie.

Jedno je isté: potravinová etiketa nemôže byť príručkou zdravého stravovania. Poznatky o strave sú niečo, o čom treba hovoriť v rodine, na školách a v komunitách. Každý musí mať nejaké základné vedomosti, ak má byť schopný využiť informácie na etiketách potravín, aby si zostavil svoju vlastnú zdravú stravu. Odporúčané denné dávky, nutričné profily a zdravotné tvrdenia nie sú na etiketách potrebné. Semaforové označenia, ktoré môžu byť červené a zelené zároveň – keďže vysoký obsah cukru a nízky obsah tuku sa vzájomne nevylučujú –, spotrebiteľom nijako nepomôžu.

Označovanie miesta pôvodu už v dnešnom svete nie je náležité. Naša mliekareň v regióne Eifel dováža mlieko z Nemecka, Belgicka a Luxemburska. Aká je teda krajina pôvodu vyrábaného syra? Je zrejmé, že musíme podniknúť kroky, aby sme zabránili podvádzaniu spotrebiteľov. Etiketa musí uvádzať, čo sa vo výrobku nachádza, a to bez akejkoľvek možnosti nedorozumenia. Náhrada syra musí byť jasne rozpoznateľná a musí byť primerane označená. Potravinová prísada, teda kus mäsa, ktorý bol stlačený dokopy, sa nesmie predávať ako šunka pri pulte s lahôdkami. Vyzývam vás, aby ste podporili návrhy pani spravodajkyne.

  Edite Estrela (S&D). – (PT) Vážený pán predsedajúci, správne označovanie potravinárskych výrobkov je veľmi dôležité. Informácie o mieste pôvodu sú dôležité, rovnako ako informácie o obsahu tuku, cukru a soli. Preto ak majú byť informácie efektívne, musia byť jasné a dostupné a musia obsahovať len základné fakty. To však neznamená, že niektoré tradičné výrobky, ktoré sú v mnohých prípadoch vyjadrením kultúry v konkrétnych regiónoch Európy, nemôžu alebo by nemali byť vyňaté.

Pokiaľ ide o víno, myslím si, že by tiež malo byť vyňaté, a to z dvoch dôvodov: po prvé, je to špeciálny výrobok, na ktorý sa už vzťahuje špecifické nariadenie. Víno neobsahuje tuk ani cukor, ale alkohol, ktorý je odstupňovaný už v rámci súčasného označovania. Okrem toho, červené víno dokonca odporúča Svetová zdravotnícka organizácia. Po druhé, nové označovanie by len uškodilo odvetviu hospodárstva, ktoré už aj tak čelí veľkým ťažkostiam.

  Oreste Rossi (EFD). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nemusíme sa báť uvádzania miesta pôvodu výrobkov, ktoré konzumujeme my a naše rodiny, ako aj všetci občania.

Spotrebitelia, ktorým sa musí zaručiť úplná sloboda výberu, majú právo vedieť, aké výrobky si kupujú, čo tieto výrobky obsahujú a odkiaľ pochádzajú. Sú to nevyhnutné nástroje, ktoré spotrebiteľom umožnia racionálne posúdiť svoje spotrebiteľské rozhodnutia týkajúce sa stravy. V tomto ohľade je kúpa založená na informáciách prvým krokom k zdravej a vyváženej strave, ktorá ľuďom pomáha starať sa o svoje zdravie.

Sme si vedomí, že z hospodárskych dôvodov alebo pre pohodlie by mnohé podniky radšej vynechali mnoho informácií zo svojich etikiet, ale zákonodarný orgán, ktorý musí konať výhradne v záujme európskych spotrebiteľov, to nemôže schváliť.

Účinné označovanie by nemalo uvádzať diskriminačné názory a rozdeľovať potraviny na dobré a zlé, ale môže spotrebiteľom poskytnúť nástroje, ktoré im pomôžu rozhodnúť sa samostatne a na základe informácií.

Strana Lega Nord vždy viedla boj za ochranu a garanciu kvalitných a podľa možnosti miestnych výrobkov, pretože je presvedčená, že dobrá a zdravá strava je kľúčom k pevnejšiemu zdraviu a lepšej kvalite života.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE). – (RO) Zdá sa, že téma farebného označovania je najhorúcejším bodom diskusie v rámci dnešnej rozpravy. Tento nápad je možno atraktívny, ale rozhodne nie je vôbec účinný a dokonca je nebezpečný.

Nechcem tým povedať, že poskytovanie správnych informácií spotrebiteľom a prijímanie opatrení proti chorobám súvisiacim s potravinami by nemali byť prioritou, božechráň! Zároveň si však myslím, že niektoré potraviny nesmieme démonizovať. Neexistujú dobré alebo zlé potraviny, iba konzumácia nadmerného množstva jedla. Mnohé tradičné európske výrobky by mohli skončiť tak, že sa im spotrebitelia budú vyhýbať alebo ich výrobcovia upravia, čo by malo vážne následky pre náš potravinársky priemysel.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že súhlasím s názorom pani Grossetêtovej, pokiaľ ide o mäso získavané prostredníctvom rituálneho zabíjania, a s názorom pána Dorfmanna o ručne vyrábaných potravinárskych výrobkoch, ktoré sú v Európe tiež významnou tradíciou. V neposlednom rade podporujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh 351, ktorý spomínal pán Giovanni La Via.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Chcel by som na úvod oceniť prácu pani spravodajkyne Renate Sommer, ktorá sa pri príprave správy zamerala na vylepšenie Komisiou pripravenej smernice. Som presvedčený, že pri označovaní výživovej hodnoty potravín sa musíme sústrediť na zmysluplnosť. Potrebné údaje musia byť uvádzané v porovnateľných hodnotách, nestrácať sa v nejakých symboloch či značkách.

Ďalej sa musíme sústrediť na zrozumiteľnosť. Základné údaje a informácie by sa mali uvádzať na čelnej strane, aby boli zrejmé na prvý pohľad. Doplnkové údaje o prísadách stačí poskytnúť aj na druhej strane výrobku.

Ďalej sa musíme zamerať na objektívnosť. Za pravdivé informácie o výrobkoch musí byť dodávateľ zodpovedný aj pod hrozbou sankcie. Ďalšia vec, ktorú musíme sledovať, je čitateľnosť informácií. Veľkosť a hrúbka písma uvádzané v návrhu Komisie sú nedostatočné. Základné údaje musia byť konzumentovi zrejmé na prvý pohľad.

Čo sa týka označovania krajiny pôvodu, vidím tu viacero nedoriešených problémov. Koneční výrobcovia často nakupujú polotovary na trhu podľa výhodnosti cien a striedavo od rôznych dodávateľov z rôznych krajín a v konečnom výrobku sú potom tieto suroviny pomiešané. Uvediem špecifické produkty ako saláma, klobása. V takých prípadoch bude zrejme ťažké krajinu pôvodu uvádzať.

  Gilles Pargneaux (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ide tu o mimoriadne dôležitú otázku ochrany spotrebiteľa. Najnovší prieskum verejnej mienky naznačuje, že európski občania si myslia, že situácia v oblasti bezpečnosti potravín sa za posledných 10 rokov zhoršila, pričom jeden spotrebiteľ z troch stále neverí kvalite výroby. Je preto úplne nevyhnutné zaktualizovať, zjednodušiť a objasniť označovanie potravín v Európskej únii, aby sme zabezpečili, že spotrebitelia budú lepšie chránení.

Dovoľte mi uviesť dve poznámky. Pokiaľ ide o farebné označovanie, podporujeme ho za predpokladu, že bude obsahovať aj zmienku o výživovej hodnote vyjadrenej v percentách. Navyše som proti povinnému nutričnému označovaniu vín a liehovín. Chceli by sme, aby bolo nariadenie týkajúce sa vín a liehovín vypracované počas nasledujúcich troch rokov a nie počas nasledujúcich piatich rokov, ako to navrhla Európska komisia. Pán predsedajúci, pán komisár, na toto som vás chcel upozorniť.

  Miroslav Mikolášik (PPE). – (SK) Dovoľte mi poďakovať sa kolegyni Renate Sommer za jej náročnú a dôslednú prácu na správe k tomuto návrhu nariadenia. Je to veľmi dôležitá právna norma, a to najmä vzhľadom na zdravie Európanov, ktoré je na prvom mieste. Dnes je nespochybniteľné, že množstvo chorôb, ako aj civilizačných ochorení súvisí s nesprávnou výživou, a preto musíme k tejto problematike pristúpiť koncepčne.

Chcem zdôrazniť, že spotrebiteľ musí dostať jasnú a prehľadnú informáciu o výživovej hodnote produktu, no rozhodnúť sa musí sám. Naším cieľom je povedať konzumentovi, čo je a nie čo má jesť. Preto systém semaforového značenia považujem za povrchný, skôr nedostatočný. Keďže až 80 % agropotravinárskych výrobcov predstavujú malí a strední podnikatelia, je potrebné tiež zdôrazniť, že prijaté opatrenia im nesmú prinášať nadmerné zaťaženie.

  John Dalli, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som vám poďakovať za túto živú a zaujímavú rozpravu, v ktorej sa zrodili také pevné názory na rôzne oblasti návrhu. Samozrejme, Komisia tieto názory starostlivo zváži.

Existujú určité otázky, ktoré sú podľa nás pre spotrebiteľov zásadné – napríklad dostupnosť informácií o alergénoch na všetkých potravinách, nutričné označovanie na prednej strane obalov so schválením dodatočného označovania zo strany členských štátov, zahrnutie merateľných kritérií čitateľnosti a vyvážené informácie týkajúce sa zdravia spotrebiteľov. Ešte raz by som chcel zdôrazniť, že dôrazne podporujem myšlienku nutričných profilov, chcem vyzdvihnúť, že nezastavíme výrobu žiadnych potravín a že práca na tejto veci bude pokračovať nezaujatým spôsobom. Komisia nemôže akceptovať vyškrtnutie tohto ustanovenia z nariadenia o tvrdeniach o potravinách.

Ak môžem, chcel by som zareagovať na niektoré otázky, ktoré dnes boli nastolené. Pokiaľ ide o financovanie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), môžem povedať, že v súčasnosti pracujeme na nelegislatívnej správe, ktorá by mala byť hotová po lete a ktorá bude uvádzať, aké bude naše smerovanie v tejto súvislosti.

Pokiaľ ide o inovácie, som presvedčený, že naše návrhy nie sú proti nim. Podporujem inovácie – tak ako Komisia –, ale musia byť zodpovedné. Chceme inovácie, ktoré spotrebiteľom pomáhajú a podporujú ich zdravie.

Pokiaľ ide o otázku uvádzaných tvrdení a schvaľovanie, ktoré spomínal pán Davies, musím povedať, že sme od členských štátov mali okolo 44 000 tvrdení podľa článku 13. Keď sme členské štáty požiadali, aby prehodnotili tieto tvrdenia, zredukovali sa na 4 000. To naznačuje, akým nedbalým a povrchným spôsobom sa tieto tvrdenia vytvárajú a prečo je dôležité, aby sme kontrolovali tieto tvrdenia, ktoré, ako som už povedal, sa vytvárajú ako marketingový nástroj na predávanie výrobkov. Tento proces sa naozaj trochu oneskoril z dôvodu veľkého množstva, ale pracujeme po častiach. Prvú časť dokončil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a v súčasnosti jej zverejnenie posudzuje Komisia, pričom úrad EFSA dobre pokročil aj s druhou časťou. Je to neustály proces. Na druhej strane, 50 tvrdení už bolo posúdených podľa článku 14 a Komisia sa vyslovila za alebo proti. Práca na tom teda napreduje – máme meškanie, ale práce pokračujú.

Chcel by som uviesť ďalšiu poznámku o posúdeniach vplyvu. Komisia podporila tento návrh na základe rozsiahlej diskusie so všetkými zainteresovanými stranami a na základe posúdenia vplyvu, ktoré zhodnotilo náklady a prospech rôznych možností politiky. Vplyv viacerých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré vážení poslanci predložili dnes a v minulosti s cieľom pridať ďalšie požiadavky na označovanie, nie je predmetom žiadneho posúdenia. Som presvedčený, že v záujme kvalitnejšieho nariadenia by mal byť rozhodovací proces vždy podopretý posúdením vplyvu.

Na záver by som ešte raz chcel poďakovať pani Renate Sommerovej a všetkým váženým poslancom za ich príspevky. Kompletný zoznam stanovísk Komisie ku všetkým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom je ako zvyčajne Parlamentu k dispozícii.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 16. júna 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Rozprava, do ktorej sme sa dnes pustili, je mimoriadne dôležitá.

Európske právne predpisy stanovujú celý rad nariadení a smerníc o zložkách a označovaní potravín. V súčasnosti však medzi členskými štátmi neexistuje žiadna koordinovaná požiadavka týkajúca sa označovania. Je zrejmé, že pre vysoký počet všeobecných európskych predpisov o informáciách o potravinách je pre európskych spotrebiteľov ťažké nájsť jasné usmernenie. Namiesto toho, aby dodatočné nariadenia členských štátov plnili svoj účel a upchávali diery, bránia obchodovaniu v rámci vnútorného trhu Európskej únie.

Z týchto dôvodov som presvedčený, že len jednotný systém označovania potravín platný v celej Európe môže pomôcť odstrániť tieto problémy. Povinné označovanie musí byť znázornené v zrozumiteľnom formáte, aby mohli spotrebitelia nakupovať na základe informácií. Spotrebitelia rozhodne aj naďalej zaujímajú osobitné miesto v našom rozhodovacom procese, pokiaľ ide o ochranu ich zdravia a kvality tovaru, ktorý kupujú.

Musím zdôrazniť, že je dôležité, aby sme európske podniky chránili pred všetkými formami falšovania a nespravodlivej hospodárskej súťaže a aby sme zároveň podporovali znižovanie byrokracie. Uvádzanie mena alebo názvu výrobcu na obaloch potravín je tiež základnou informáciou, ktorá má podporovať konkurencieschopnosť európskeho potravinárskeho priemyslu.

  António Fernando Correia de Campos (S&D), písomne. – (PT) Správa pani Sommerovej je kľúčová nielen z dôvodu poskytovania jasných informácií spotrebiteľom, ale aj z dôvodu zabraňovania deformácii trhu a pôsobenia v úlohe katalyzátora pre európske hospodárstvo, a to prostredníctvom transparentných mechanizmov a jednotného uplatňovania pravidiel v rámci EÚ. Je teda prekvapujúce, že sa v podobe zmien týkajúcich sa zasadnutia opäť objavili pokusy začleniť víno do tohto systému označovania spolu s informáciami o energetickej hodnote a obsahu cukru.

Na etiketách vín sa už povinne musí uvádzať mnoho údajov a pridanie nových požiadaviek by znamenalo, že by boli zahltené informáciami, ťažko čitateľné a mali by zanedbateľný praktický význam. Špeciálne požiadavky týkajúce sa označovania vína možno vysvetliť z historického hľadiska tým, že ide o vysoko regulovaný výrobok s určitými vlastnosťami. Z tohto dôvodu by malo víno podliehať navrhovanému päťročnému vyňatiu, ktoré umožní dôkladnú analýzu informácií, ktoré by mali etikety obsahovať. Z dôvodu finančnej krízy, ktorá v súčasnosti ovplyvňuje Európu, musíme byť obozretní, keďže vinárske odvetvie sa skladá predovšetkým z malých a stredných podnikov. Popri už aj tak obrovských nákladoch na kvalitnú výrobu to bude požiadavka navyše, ktorá bude mať minimálne praktické využitie. Vzhľadom na to som presvedčený, že je nevhodné a nesprávne označovať víno podľa nariadenia, ktoré v súčasnosti zvažujeme.

  Robert Dušek (S&D), písomne. – (CS) Cieľom správy o označovaní potravín je zjednotiť sedem súčasných smerníc a jedno nariadenie a objasniť terajšie nariadenia na európskej a vnútroštátnej úrovni. Súčasný nesúlad spôsobuje neistotu a zmätok v informáciách o zložení a výživovej hodnote, ktoré sa uvádzajú na potravinách. Vedľajšie účinky týchto zmien v jednotnom označovaní potravín v EÚ zahŕňajú posilnenie konkurencieschopnosti európskych výrobcov a značnú podporu zdravého stravovania medzi obyvateľmi. Zásadne nesúhlasím s návrhom Komisie ponechať vo veľkej miere na členské štáty, aby si stanovovali vlastné právne úpravy. To by viedlo k ďalšiemu roztriešteniu a nejednote na vnútornom trhu s potravinami a celkom by to zničilo hlavný cieľ nariadenia, ktorý spočíva v jednotnom a zrozumiteľnom označovaní potravín. Veľkosť písma 3 mm, ktorú navrhla Komisia, je v mnohých prípadoch v praxi neuskutočniteľná. Dodržanie tohto návrhu by znamenalo zmenu veľkostí jednotlivých balení, čo so sebou logicky prináša vyššie náklady na výrobu obalov, na prepravu takto balených výrobkov a ich skladovanie, ako aj vyššie ceny potravín a vyššie náklady na ekologickú likvidáciu obalov. Komisia celkom prehliadla drobných poľnohospodárov a priamy predaj nebalených výrobkov. Je neprijateľné, aby nám Komisia predkladala také nevyvážené a neúplné návrhy, ktoré neberú do úvahy najnovšie vedecké poznatky. V zásade súhlasím s upravenou verziou správy Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, a preto budem hlasovať za túto novú verziu.

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. – (IT) Dnes hlasujeme o nariadení, ktoré je určené na ochranu spotrebiteľov prostredníctvom zaručenia ich práva na informácie o potravinách, ktoré sa im predávajú, aby mohli prijímať informované rozhodnutia o kúpe.

Nie sme tu preto, aby sme diktovali, čo musia európski občania jesť. Nemôžeme preto prijať prístupy, ako sú napríklad semaforové označovanie alebo nutričný profil, ktoré dávajú potravinám zelenú alebo červenú na základe takzvaných zásad zdravia, ktoré okrem iného neberú do úvahy gastronomické tradície alebo miestne špeciality. Poprední odborníci na výživu sú navyše presvedčení, že neexistuje nič také, ako sú dobré potraviny a zlé potraviny, ale len dobrá strava a zlá strava, čo závisí od kombinácie jednotlivých potravín v celkovej strave človeka. Model semafora aj model nutričného profilu prehliadajú skutočnosť, že ľudské telo potrebuje aj tieto veľmi očierňované tuky, cukor a soľ, aby mohlo správne fungovať.

Rada by som upozornila aj na potrebu určiť pôvod potravín. Dobre vieme, že v niektorých krajinách sa môžu používať prísady, ktoré sú zdraviu škodlivé, a vo výrobnom odvetví sa môžu tolerovať úbohé hygienické normy. Musíme chrániť aj tie podniky, ktoré sa pýšia kvalitou a zdravotnou prospešnosťou svojich výrobkov. Prostredníctvom nášho hlasovania môžeme v tomto smere urobiť dosť významný pokrok.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Minuli sme okolo 90 miliónov EUR na kampaň EÚ zameranú na podporu zdravej stravy pre európskych školákov. Cieľom je povzbudiť deti, aby jedli zdravo, a to prostredníctvom toho, že im ponúkame ovocie zadarmo. Míňame teda milióny na to, aby sme deťom natĺkli do hláv, že by mali jesť jablká a iné ovocie. Potom plánujeme zaviesť systém označovania potravín, v ktorom by potraviny s nízkym obsahom cukru, tuku a soli mali na etikete zelené semaforové označenie, a tie, ktoré majú vysoký obsah týchto látok, by zase mali červené semaforové označenie. A zrazu by tie jablká, ktoré dodávame za milióny eur, mali červené označenie pre ich obsah cukru a boli by preto považované za nezdravé. Keby sa tak stalo, deti by asi na adresu EÚ nenašli veľmi pochvalné slová. Dokonca aj tí ľudia, ktorí sa nezamýšľajú nad tým, čo jedia, nakoniec dostali správu o tom, že konzumácia nadmerného množstva polotovarov, keksov, sladkostí a alkoholu je nezdravá. Pre všetkých ľudí, ktorí chcú brať pri nakupovaní potravín do úvahy svoje zdravie, alebo pre tých, ktorí sú nútení robiť to, lebo sú chorí, je kompletný zoznam potravinových zložiek oveľa dôležitejší. To napríklad uľahčí diabetikom vypočítať si počet chlebových jednotiek namiesto toho, aby museli odhadovať, koľko inzulínu si majú pichnúť. Pre približne 10 % spotrebiteľov, ktorí podľa všetkého čítajú nutričné označovanie, sú kalorická hodnota a obsah kalórií ideálnym riešením. Naopak, mätúci systém farebného označovania skutočne nespĺňa svoj účel.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – Mnoho európskych občanov trpí zdravotnými problémami, ktoré súvisia so stravou, ako sú napríklad cukrovka, vysoký krvný tlak a srdcové ochorenia. Počet prípadov týchto problémov, ktorým sa často dá predísť, navyše stúpa. Veľké spoliehanie sa na spracované potraviny a polotovary v kombinácii s nedostatkom dostupných informácií o ich obsahu znamená, že spotrebitelia si nie vždy vyberajú zdravú stravu – dokonca ani keď chcú. Máme právo na jasné a presné informácie o tom, čo jeme. Malo by byť jednoduché porovnať rôzne výrobky, a to najmä z hľadiska ich obsahu tuku, cukru a soli. Normy označovania – predovšetkým farebné označovanie, ktoré v zajtrajšom hlasovaní podporím – pomôžu tým, ktorí majú špecifické potreby týkajúce sa stravy, ako aj tým, ktorí sa zaujímajú o svoju celkovú stravu, aby si mohli správne vybrať. Samotné vzdelávanie o strave a výžive nestačí – treba ho podporiť dostupnými a spoľahlivými informáciami, ktoré môžu ľudia ľahko využiť. Je to mimoriadne dôležité z toho dôvodu, aby sme zaistili, že sa ľudia môžu správne rozhodnúť o svojej strave, a je to jeden z najlepších spôsobov, ako môžeme bojovať proti chorobám súvisiacim so stravou, ktoré patria v Európskej únii na popredné miesta.

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne. – (PL) Správa o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, o ktorej sa dnes bude hlasovať počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu, je ďalším krokom k tomu, aby sme spotrebiteľom umožnili dostávať o výrobku informácie, ktoré potrebujú, a aby na základe nich mohli prijať informované rozhodnutie o tom, či si ho kúpia. Na základe tohto právneho predpisu Únia zavedie systém označovania potravín, ktorý bude povinný vo všetkých členských štátoch. Je to príklad dobrého právneho predpisu, ktorý racionalizuje súčasný systém siedmich smerníc a jedného nariadenia. Harmonizácia právnych predpisov na európskej úrovni znamená, že bude zaručené správne fungovanie spoločného trhu, a to vďaka tomu, že sa spotrebiteľom umožní, aby sa rozhodovali o výbere na základe informácií, pričom sa zároveň zabezpečí právna ochrana pre výrobcov. Množstvo rôznych systémov označovania potravín iba vyvoláva zbytočné pochybnosti medzi nakupujúcimi spotrebiteľmi, pričom informácie, ktoré sa uvádzajú na obale, sú často nečitateľné alebo zobrazené nesprávne. To je zvlášť dôležité, pokiaľ ide o epidémiu obezity v Európe. Cieľom správy pani Sommerovej je zmeniť túto situáciu, a preto budem hlasovať za jej prijatie.

6. Kvalita štatistických údajov v Únii a posilnené kontrolné právomoci Komisie (Eurostat) (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie o kvalite štatistických údajov v Únii a posilnených kontrolných právomociach Komisie (Eurostat) (O-0080/2010 – B7-0314/2010), ktorú Komisii položili pán Karas a pani Bowlesová v mene Výboru pre hospodárske a menové veci.

  Othmar Karas, autor. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár Rehn, dámy a páni, dnešná rozprava je dôležitým politickým signálom, ktorý chce v dnešnej dobe Európsky parlament vyslať. Predloženie tejto otázky na ústne zodpovedanie uprostred prestavby Eurostatu a príprava vyhlásenia Európskeho parlamentu pre Komisiu tiež značia naše odhodlanie.

Predložením samostatného uznesenia dávame najavo, že Európsky parlament vyžaduje a chce, aby Eurostat konal nezávisle a ucelene. Je to prvá priama reakcia zákonodarných orgánov na udalosti v Grécku a skúsenosti s ním. Zároveň by sme nemali zabúdať, že v roku 2005 Rada odmietla päťbodový plán pána komisára Almuniu, čím znemožnila Komisii získať potrebné nástroje. Dostávame sa k tomu, čo sme mohli a mali spraviť už dávno. Preto by som rád Komisii aj Rade pripomenul, že jestvuje politická vôľa na vývoj všetkých nástrojov potrebných na zaistenie toho, aby bolo euro podporované nielen pilierom menovej únie, ale aj pilierom hospodárskej únie. Žiadam Radu, aby Komisiu neblokovala, nezdržiavala a aby jej nestála v ceste, ale aby jej túto možnosť dala.

Tiež chceme vedieť, či prebieha nejaké vyšetrovanie v súvislosti s tým, kde Eurostat alebo členské štáty v uplynulých rokoch konali nesprávne, pretože len keď budeme mať jasnú analýzu, budeme vedieť, aké nápravy a doplnky musíme realizovať.

Čo Európsky parlament chce? Chceme nezávislosť, chceme porovnateľnosť, a preto minimálne štandardy na zhromažďovanie štatistík, minimálne štandardy na inštitucionálnu štruktúru orgánov a spoluprácu s ECB. Chceme, aby sa všetky úkony dali kontrolovať, preto musí byť Eurostat schopný kedykoľvek vykonávať neohlásené kontroly. Chceme, aby sa jeho právomoci rozšírili, pretože chceme mať prístup ku všetkým údajom vrátane údajov na regionálnej úrovni a na úrovni samospráv a údajov pre sociálne zabezpečenie. Chceme neprerušovanú spoluprácu, chceme posilniť koordinačnú funkciu a chceme, aby nám Komisia pred ukončením našej správy povedala, či všetko, na čom sme sa doteraz s Radou dohodli, je dostatočné. Myslíme si, že nie. Hovoríme o minimálnom vysvetlení, vyšlo najavo to, čo sa nespravilo, vykračujeme v ústrety väčšej nezávislosti a väčším právomociam.

  Sharon Bowles, autorka. – Vážený pán predsedajúci, Výbor pre hospodárske a menové veci je súdržný a jednotný v názore, že musíme Eurostat posilniť. Dlho sme sa usilovali o zaistenie vyššej kvality štatistických údajov.

Poznáme pozadie problematiky, keďže pán Karas už o nej hovoril. V roku 2005 sa Rada sama znemožnila a vytvorila podmienky pre súčasné štátne dlhové problémy oslabením Paktu stability a rastu a zároveň upieraním kontrolných právomocí Eurostatu. Bude to trvať dlho, kým si s takouto minulosťou znovu získa dôveru. Nedostatok dôvery prispel k dôvodu, pre ktorý sa museli členské štáty počas nedávnych problémov do veľkej miery venovať peňažnej téme. Slová a politická vôľa Rady Ecofin nestačili.

Čoskoro budeme mať pre Eurostat konečne kontrolnú právomoc, čo je v súčasnosti oveľa dôležitejšie, pretože je kľúčom, ktorý môže ďalšie plány o hospodárskom dohľade zefektívniť. Nástroj, ktorý prinesie výsledok, je oveľa lepší ako len nástroj, ktorý prinesie sľuby.

Chceme, aby sa zvýšila kvalita údajov, aby boli aktuálne, a chceme, aby sme boli schopní preskúmať príjmy na národné účty, a preto sa pýtame, či je nová právomoc, ktorú sme Eurostatu dali, postačujúca. Dokonca teraz Rada Ecofin pridala novej kontrolnej právomoci určitú podmienenosť, ktorá je v podstate menej obmedzujúca, než sme sa mnohí obávali, ale znížila možnosť včasného prešetrenia alebo intervencie?

Správa Európskeho parlamentu podporuje neobmedzené práva Eurostatu vykonávať tzv. metodické návštevy. Samozrejme, zdroje sa musia nasmerovať tam, kde sú potrebné, ale vyšetrovanie sa musí viesť v čase podozrenia, nie po skončení prípadu.

Na záver, kedy budeme vedieť, že sa naozaj porovnávajú rovnaké veci? Ako sa postupuje v oblasti zaistenia štandardizovaných a dostatočne transparentných účtovných postupov na zachytenie mimosúvahovej aktivity a ďalších inovačných postupov?

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi najprv poďakovať pánovi Karasovi, pani Bowlesovej a ďalším za to, že upozornili na tieto veľmi dôležité otázky týkajúce sa kvality štatistických údajov a Eurostatu. Takisto vítam podporu, ktorú ste vyjadrili vo svojom návrhu stanoviska k návrhu Komisie zmeniť a doplniť nariadenie o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku (PNS).

Dovoľte mi upozorniť, že je to úplne prvý legislatívny návrh druhej Komisie pána Barrosa vo februári. Som potešený, že sa čoskoro prijme, verím tomu, a my ho potom budeme mať k dispozícii. Potrebovali sme ho už dávno, ako povedala pani Bowlesová.

Pôvodný návrh v tomto zmysle sa vypracoval v roku 2005, ale potom ho členské štáty odmietli. Časy sa zmenili a dnes máme v súvislosti s ním v Rade značnú podporu.

Čo sa týka tohto návrhu, všeobecný prístup, na ktorom sa Rada Ecofin dohodla 8. júna minulý týždeň, potvrdzuje dôležitosť zaistenia vysoko kvalitnej štatistiky o štátnom dlhu a schodku a v tom zmysle uznáva postavenie Komisie a Eurostatu.

Nariadenie, ktoré sa dokončuje, zachováva hlavný cieľ návrhu, ktorý predložila Komisia, konkrétne udelenie väčšej kontrolnej právomoci Eurostatu v prípade objavenia závažného rizika alebo problému s kvalitou údajov. Komisia preto môže kompromisný text akceptovať.

Komisia mieni podniknúť niekoľko ďalších krokov v súvislosti s posilnením kvality európskej štatistiky pre PNS. Okamžite dôjde k posilneniu personálu, ktorý bude mať na starosti túto prácu, najmä preradením zamestnancov v rámci Eurostatu. Návšteva členských štátov bude pravidelnejšia ako v súčasnosti v rámci tzv. konzultačných návštev k postupu pri nadmernom schodku.

Komisia zaistí integráciu viacerých informácií o zdrojových údajoch na zahrnutie štatistiky do súpisov PNS, ktoré nariadenie predpokladá. Ak sa vyskytne výnimočný prípad, keď sa zreteľne identifikujú závažné riziká alebo problémy v súvislosti s kvalitou údajov, Eurostat využije všetky náležité právomoci, ktoré má podľa nových pravidiel k dispozícií, samozrejme, vrátane kontrolných právomocí.

Než skončím, dovoľte mi povedať zopár slov o Grécku v súvislosti s aktuálnou problematikou. Chcel by som využiť túto príležitosť a možno ukrojiť minútu z vášho času. Ako je známe, Komisia sa podujala dôkladne prejsť grécku štatistiku za uplynulé roky. Zmenené a doplnené nariadenie by malo v budúcnosti viac znížiť riziko podvodu alebo manipulácie so štatistikou alebo iného druhu nezrovnalostí.

Včera došlo v súvislosti s Gréckom k novému pokroku. Dozviete sa, že spoločnosť Moody’s sa včera rozhodla znížiť rating gréckych dlhopisov. Hovoril som o tom tiež so svojím kolegom pánom Michelom Barnierom a s pánom predsedom Komisie. Musím povedať, že načasovanie rozhodnutia spoločnosti Moody’s je prekvapujúce a veľmi nešťastné a prichádza po dohode o makroekonomickom ozdravnom programe medzi Gréckom a Komisiou, ECB a MMF.

Opatrenia prijaté gréckou vládou preukazujú jej záväzok implementovať stratégiu na reformu štatistického systému, stabilizovať verejné financie a obnoviť dlhodobo udržateľný hospodársky rast. Rozhodnutie spoločnosti Moody’s sa zdá byť v rozpore s vývojom obchodovania s gréckymi štátnymi dlhopismi a s rozsahom swapu na kreditné zlyhanie, ktorý sa od prijatia dohody o programe významne znížil. Opäť to prináša otázky týkajúce sa úlohy úverových ratingových agentúr vo finančnom systéme a obozretnej regulácie.

Tieto a ďalšie otázky Komisia zohľadní pri úvahách nad budúcnosťou úverových ratingových agentúr. Komisia sa bude v najbližších mesiacoch venovať najmä otázkam úrovne hospodárskej súťaže v tomto sektore, na ktorý sa momentálne značne sústreďuje, ako aj na transparentnosť týkajúcu sa metodiky a konfliktu záujmov, keďže systém ostáva založený na modeli platiteľ – emitent.

Dovoľte mi skončiť slovami, že je mimoriadne dôležité, aby sme mali presné a spoľahlivé štatistické údaje o národných účtoch. To predstavuje jeden zo základných kameňov správne a efektívne fungujúcej hospodárskej a menovej únie, ako zdôraznil napríklad pán Karas. Preto je tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh o právomociach Eurostatu neoddeliteľnou súčasťou posilnenia hospodárskeho riadenia v Európe, čo je skutočne nevyhnutný cieľ.

  Edward Scicluna, v mene skupiny S&D. – Vážený pán predsedajúci, som rád, že Komisia poskytla legislatívny návrh na posilnenie Eurostatu, ktorý v súčasnosti skúma Výbor pre hospodárske a menové veci.

Kvalita štatistického riadenia spočíva v jadre krízy v eurozóne. Podľa môjho názoru je nepochybné, že Eurostat by mal mať väčšie právomoci najmä v súvislosti s vykonávaním kontrol na mieste v členských štátoch. Nemali by sa ale kontrolovať len úradníci z ministerstva financií členských štátov, národné štatistické úrady alebo dokonca štátne spoločnosti. Kontroly by mali zahŕňať, ak sa to ukáže ako náležité, akademických ekonómov, odbory, mimovládne organizácie atď. Pre ratingové agentúry alebo dokonca pre delegácie MMF je to samozrejmé.

Po druhé, musíme mať spoločný účtovný systém využívaný všetkými členskými štátmi, založený na štandardizovanom a medzinárodne akceptovanom spôsobe účtovania a odsúhlasený medzi členskými štátmi, Komisiou a Parlamentom. Nemalo by sa to vzťahovať len na finančné správy poskytované Komisii, ale aj na samotný verejný sektor v členských štátoch.

Viac ako desať rokov po vytvorení eurozóny a zavedení eura sme objavili základné medzery v systéme, ktoré spôsobujú škody. Tieto medzery sme paradoxne ignorovali pre falošný dojem bezpečnosti, ktorý vytvorilo úspešné euro. Musíme zaistiť, že v budúcnosti budú trhy vládnym hospodárskym prognózam a štatistikám dôverovať. Musíme tieto medzery odstrániť, a to rýchlo.

Preto nalieham na Komisiu, aby pokračovala v úzkej spolupráci s Parlamentom a Radou na riešení týchto naliehavých problémov.

  Sylvie Goulard, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, súčasnú krízu v eurozóne nemôžeme, pochopiteľne, pripisovať nedostatkom spoločného štatistického systému, hoci mali tieto nedostatky závažné dôsledky. Máme tu hospodárske dôsledky, o ktorých sme veľa počuli, ale máme tu aj dôsledky v súvislosti s dôveryhodnosťou Európskej únie. Tu prichádzame, podľa môjho názoru, k jednému z hlavných problémov v súvislosti so spôsobom, akým Únia dnes funguje. Vlády dali svojim občanom prísľuby, a to oprávnene, hovoria, že vzájomné záväzky sa budú striktne monitorovať, že kritériá sa preskúmajú do úplne poslednej desatinnej čiarky, v pôvodnom nemeckom znení je to drei komma null, ale tieto isté vlády rok čo rok odmietali poskytnúť Eurostatu prostriedky, ktoré pri práci potrebuje. To všetko predstavuje ujmu na spoločnom dobre, keďže všetko, čo oslabuje Komisiu, oslabuje nás všetkých.

Preto bezvýhradne podporujeme toto uznesenie, ktoré žiada, aby Komisia, Eurostat dostali právomoci vyšetrovať a aby sa posilnili spoločné štandardy. Bez tohto úsilia zaistiť dôslednosť vo využívaní a zbieraní údajov nebudú prísľuby dôslednosti dodržané. Európania sa budú cítiť stále viac stratení a Európska únia stratí svoju tvár.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, rozprava o posilnených právomociach pre Eurostat sa v skutočnosti nesústreďuje na problém. Už nikdy sa nesmieme dostať do situácie, keď členský štát klame o svojich rozpočtových údajoch a roky žije vysoko nad svoje možnosti na náklady ostatných. Ak sú dôvody na pochybovanie o údajoch, údaje sa musia overiť. EÚ však nesmie využiť Grécko a súčasnú krízu eura ako zámienku, aby úplne odobrala právomoci rozpočtovej zvrchovanosti členským štátom. Problém musíme radšej odstrániť.

V niektorých prípadoch sa sociálno-ekonomické štruktúry členských štátov značne líšia. Musí si to dokonca uvedomiť aj Eurostat, ktorý s číslami EÚ manipuluje. Nezamestnaný človek v Londýne nepredstavuje to isté ako nezamestnaný človek v Paríži, pretože tu platia rozličné kritériá. Rozdiely v sociálno-ekonomických skutočnostiach medzi krajinami s tradične tvrdou menou a mäkkou menou sú ešte viditeľnejšie.

Eurostat nesmie udržiavať tento mýtus porovnateľnosti za žiadnu cenu. Porovnateľnosť krajín v rámci eurozóny sa musí od základu prehodnotiť.

  Anni Podimata (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dovoľte mi na začiatok vyjadriť úplnú spokojnosť v súvislosti s tým, čo ste povedali o včerajšom náhlom a bezdôvodnom rozhodnutí úverovej ratingovej agentúry Moody’s, ktoré ste nazvali nešťastným a nesprávnym, a tak ste potvrdili, že naše rozhodnutie pokračovať radikálnou kontrolou operačného rámca týchto spoločností na európskom území a do hĺbky preskúmať možnosti vzniku verejnej európskej úverovej ratingovej agentúry bolo správne.

Čo sa týka dnešnej rozpravy a návrhu preskúmať nariadenie o kvalite štatistických údajov v rámci postupu pri nadmernom schodku, všetci vieme, že vychádza z tzv. gréckej aféry v zmysle nepravdivej štatistiky.

Ako grécka poslankyňa nie som, samozrejme, spokojná s tým, že sa Grécko v takejto rozprave využíva ako príklad, ktorému sa treba vyhnúť. Rada by som však Parlamentu pripomenula, ako ste to spravili vy, pán komisár, že Grécko, súčasná grécka vláda prvá rozpoznala problém a okamžite prijala radikálne rozhodnutia na jeho riešenie najprv zmenou národného štatistického úradu na plne nezávislý orgán, na ktorý dohliada parlament, a potom podniknutím krokov na vytvorenie kontrolného úradu, ktorý má prípad prešetriť a vyvodiť zodpovednosť voči tým, ktorí boli do tohto neprijateľného postupu zapojení.

Musíme však poznamenať, že táto rozprava je na európskej úrovni oneskorená, keďže existovali dostatočné štatistiky, ktoré nás od roku 2005 mali prinútiť konať.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Rád by som nasmeroval rozpravu praktickejším smerom, pretože pán komisár minulý týždeň tvrdil, že Eurostat vykoná osobitý audit štatistických údajov, ktoré Komisia dostala z Bulharska.

Nanešťastie, z vyjadrenia pána Rehna však nebolo jasné, prečo bol tento audit nevyhnutný. Rád by som preto využil túto príležitosť a položil mu otázku.

Na základe akých kritérií bol vybraný najstabilnejší členský štát na Balkáne, keď všetky ostatné členské štáty na Balkáne majú väčšie ťažkosti? Aké kritériá rozhodli o tom, že audit by sa mal vykonať práve v Bulharsku? Nie je to tiež znakom určitej vašej neschopnosti vychádzajúcej z vašej predchádzajúcej oblasti zodpovednosti, ktorou bolo rozšírenie?

Tiež ste práve povedali, že je veľmi nešťastné, že spoločnosť Moody’s znížila úverový rating Grécka. Uvedomujete si však, že prepieraním takýchto vyjadrení na verejnosti sa môže úverový rating Bulharska tiež znížiť? Potom sa nemôžete hnevať na spoločnosť Moody’s. V takomto prípade sa môžete hnevať len sám na seba.

  Olle Ludvigsson (S&D). – (SV) Vážený pán predsedajúci, jestvujú jednoduché opatrenia, ktoré musíme realizovať, aby sme vytvorili v rámci EÚ hospodársku stabilitu. Jedným z najjednoduchších, ale zároveň aj najdôležitejších opatrení je zvýšenie kvality hospodárskej štatistiky. V tejto oblasti je bezpochyby možné relatívne rýchlo dosiahnuť výrazné zlepšenie. Preto vítam pozitívne signály, ktoré vyslala Komisia aj Rada. Dúfam, že bude možné rýchlo dosiahnuť dohodu o efektívnych balíkoch opatrení, ktoré zvýšia kvalitu štatistiky.

Domnievam sa, že musíme posilniť postavenie a právomoci Eurostatu. Eurostat musí naďalej spolupracovať s tvorcami národných štatistík, ale hierarchia a úroveň rozhodovania musia byť prehľadnejšie. Eurostat musí byť schopný žiadať správne národné údaje a v prípade nedostatočnej kvality využívať sankcie a vykonávať mimoriadne inšpekcie.

Ak máme zlepšiť štatistiku, potrebujeme viac prostriedkov. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že vyššia kvalita si v tomto ohľade vyžaduje aj vyššiu investíciu. Pre Eurostat potrebujeme vypracovať plán. Musíme zvýšiť jeho kapacitu a zaistiť, že rozpočet zabezpečí možnosti na toto zvýšenie. Obávam sa, že doteraz štatistika nebola v tejto oblasti prioritou v rámci prebiehajúcich diskusií o rozhodovaní. Verím, že sa dočkáme tejto vyššej investície.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, všetci vieme, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh smernice o kvalite štatistických údajov v kontexte postupu pri nadmernom schodku je osobitne dôležité a naliehavé opatrenie v zmysle súčasných problémov väčšiny národných rozpočtov členských štátov. Bez presných a jasných údajov je náročné rozhodnúť o ďalších opatreniach a zaviesť ich. V tomto ohľade sa musí zaviesť kontrolný mechanizmus, ktorý zabezpečí, že sa údaje od vnútroštátnych orgánov overia včas. V každom prípade sa už nikdy nesmieme ocitnúť v situácii, v akej sa ocitlo Grécko, keď len z dnešného pohľadu je zrejmé, že sa rozhodnutia s rozsiahlymi dôsledkami realizovali na základe nesprávnych alebo sfalšovaných údajov. Musíme sa tiež zamyslieť nad trestom pre krajiny, ktoré úmyselne poskytovali nesprávne údaje alebo štatistiku. Posilnenie Eurostatu a jeho rozšírenie na nezávislý orgán by sme preto mali v každom prípade zvážiť. Do rozpočtovej zvrchovanosti členských štátov to vôbec nezasahuje, ale skôr to predstavuje efektívne kontroly údajov.

  Liisa Jaakonsaari (S&D). – (FI) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že by sme Komisii mali poďakovať za takýto rýchly postup vpred v týchto otázkach. Napríklad len pred pár mesiacmi bol náhľad do štatistických údajov krajiny vnímaný ako drzý v súvislosti s národnou zvrchovanosťou. Vtedy sme to pokladali za prakticky nemožné a teraz sme očividne výrazne pokročili. Je úžasné, že právomoci Eurostatu sa zvýšia. Európa by sa prepadla do určitej morálnej krízy, ak by ľudia, takpovediac, len letmo spozorovali, že štatistiky boli skreslené.

Súhlasím s mojou kolegyňou pani Podimatovou, že ľudia by mali prestať takýmto spôsobom Grécko zosmiešňovať. Grécko by sme si mali vážiť za to, že prijalo niekoľko veľmi prísnych rozhodnutí. Obyvatelia tejto krajiny by mali mať lepší prístup k štatistickým údajom a všeobecným informáciám o hospodárstve ako predtým.

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi poďakovať za zmysluplnú rozpravu a vašu podporu návrhu posilniť právomoci Eurostatu. Musím povedať, že súhlasím s pani Jaakonsaariovou, že sme svedkami radikálnej zmeny, skutočnej kultúrnej zmeny v súvislosti s prístupom ku koordinácii hospodárskej politiky v Európe počas uplynulých mesiacov.

Prijatie tohto návrhu je jedným zo základných kameňov nášho úsilia posilniť našu hospodársku a menovú úniu. Zaznelo niekoľko tvrdení týkajúcich sa Grécka a Bulharska a rád by som objasnil niektoré otázky, o ktorých sa tu dnes hovorilo, a odpovedal na ne. Čo sa týka Grécka, nebudem spomínať celú dlhú históriu tohto príbehu. Súhlasím s tými, ktorí hovoria, že nie je správne naďalej útočiť na Grécko, pretože v súčasnosti je na správnej ceste a jeho program sa účinne implementuje. Grécko si zaslúži dôveru a podporu, nie útoky. Čo sa týka štatistických reforiem, spolupracujeme s gréckymi orgánmi. Počas tejto zimy a jari sme uskutočnili množstvo návštev a nedávno sme sa zhodli na akčnom pláne, ktorého cieľom je zvýšiť kapacitu gréckeho štatistického systému a zlepšiť štatistiku verejných financií Grécka.

Čo sa týka Bulharska, naše obavy sa týkajú predovšetkým dvoch aspektov rozpočtovej prognózy. Verím, že prinajmenšom bulharskí poslanci Európskeho parlamentu venujú pozornosť môjmu vysvetleniu týkajúceho sa postupu pri nadmernom schodku Bulharska a štatistických problémov.

Po prvé, Bulharsko len oneskorene informovalo Komisiu o veľkých opravách v rozpočtovom výhľade, čo je v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy. Po druhé, chýbajú nám informácie o tom, prečo Bulharsko v priebehu niekoľkých týždňov prepracovalo svoj plánovaný rozpočet na rok 2010 z vyrovnaného rozpočtu na rozpočet so schodkom 3,8 %, hoci makroekonomický scenár sa nezmenil alebo sa dokonca zlepšil. Následkom toho nie je Komisia v pozícii posúdiť bulharské rozpočtové plány na tento rok.

Plánovaná návšteva Eurostatu v Bulharsku, ktorá sa očakáva v druhej polovici tohto roku, sa nebude venovať rozdielom a otázkam týkajúcim sa výhľadu na rok 2010. To nie je otázka štatistiky. Namiesto toho sa bude Eurostat zameriavať na možné riziká minulých údajov o postupe pri nadmernom schodku za rok 2009 v súvislosti s predchádzajúcimi neohlásenými vládnymi zmluvnými záväzkami.

Som veľmi vďačný za pozornosť venovanú týmto dôležitým otázkam, ktoré môžu mať tiež určité dôsledky na postavenie Bulharska na trhoch. Podľa informácií získaných od bulharských orgánov sa závery vnútorných rozpočtových auditov skompletizujú len uprostred leta. Výsledok takýchto auditov využije Eurostat v kontexte plánovanej návštevy Bulharska v súvislosti s PNS. V závislosti od rýchlosti prijatia revidovaného nariadenia, ktoré dá Eurostatu silnejšie právomoci, by Eurostat mohol tieto právomoci využívať v prípade potreby pri svojej práci.

Dámy a páni, ešte raz ďakujem za vašu pozornosť a najmä za vašu veľkú a silnú podporu nášho návrhu, ktorý je úplne prvým legislatívnym návrhom druhej Komisie pána Barrosa. Jeho prijatie je skutočne základom pre efektívne fungovanie hospodárskej a menovej únie.

  Predsedajúci. – Ďakujem, pán komisár, a ďakujem aj za vaše veľkorysé pripomienky týkajúce sa nás, nevenovali sme im dostatočne pozornosť. Podľa mňa je poľutovaniahodné, že keď má niekto v tomto Parlamente prejav, sprevádzajú ho pritom série potleskov, ktoré nemajú nič spoločné s témou ani s prejavom predneseným počas našej rozpravy.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 16. júna 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Enikő Győri (PPE), písomne. – (HU) Európsky parlament musí zaujať stanovisko k veľmi dôležitej otázke dnešnej rozpravy, konkrétne k riadeniu štatistického informačného systému v súčasnosti fungujúceho v rámci kompetencií Eurostatu, ktoré by sa malo v budúcnosti vyhnúť situáciám pripomínajúcim grécky škandál. Dovoľte mi pripomenúť, že podvod, ktorého sa dopustili grécke orgány, vyšiel najavo už v roku 2004 a že v tom istom čase boli financie maďarskej vlády vedenej socialistami tiež nejasné. Napriek tomu EÚ stále nepodnikla žiadne kroky na reformu štatistického informačného systému. Hoci sa domnievam, že plán Komisie poskytnúť kontrolné práva Eurostatu je krok správnym smerom, som presvedčená, že budeme musieť spraviť viac, keďže v stávke je teraz budúcnosť spoločnej meny. Čo by sme podľa mňa mali spraviť ako ďalšie? Podľa môjho názoru by sa postup pri nadmernom schodku a sankcie nemali ukladať len členským štátom, ktoré opakovane nespĺňajú svoju povinnosť dosiahnuť maastrichtské kritérium na rozpočtový schodok 3 %, ale aj tým, ktoré roky poskytovali falošné štatistické údaje, klamali investorov a EÚ a ohrozili stabilitu eurozóny. Súhlasím s prístupom vyvodiť osobnú zodpovednosť voči úradníkom národných štatistických úradov zodpovedným za kvalitu údajov poskytovaných Eurostatu. Preto navrhujem, berúc do úvahy činnosť pracovnej skupiny Rady pod vedením pána Hermana Van Rompuya, aby sme požiadali Komisiu o vypracovanie prísnejšieho systému sankcií, ktorý nahradí ten súčasný.

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

7. Hlasovanie

  Predseda. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

7.1. Voľba podpredsedu Európskeho parlamentu (hlasovanie)

  Predseda. – Teraz prechádzame k voľbe podpredsedu Európskeho parlamentu v súlade s článkami 13, 15 a 18 rokovacieho poriadku.

Ako viete, jeden z našich kolegov poslancov, ktorý bol jedenástym podpredsedom, bol zvolený do národného parlamentu a plní funkciu predsedu toho parlamentu. Mám na mysli pána Schmitta. Dnes vyberáme nového podpredsedu, ktorý zaujme jeho miesto. Bola mi doručená táto nominácia: pán László Tőkés. Kandidát ma oficiálne informoval, že so svojou kandidatúrou súhlasí. Vzhľadom na skutočnosť, že kandidát je len jeden, navrhujem, aby bol zvolený aklamáciou v súlade s článkom 13 ods. 1 rokovacieho poriadku.

Chcem sa vás opýtať, či niekto má voči tomu výhrady. V súlade s týmto článkom som povinný tak urobiť.

  Corneliu Vadim Tudor (NI). – Vážený pán predseda, dnes sa prvýkrát hanbím za to, že som poslancom Európskeho parlamentu. Po prvýkrát podporujeme človeka, ktorý odmieta Trianonskú mierovú zmluvu podpísanú po prvej svetovej vojne, a hlasujeme za to, aby mal také významné postavenie v Európe. Rumunský ľud...

(Predseda prerušil rečníka.)

  Predseda. – Nesúhlasíte s takouto možnosťou, teda budeme formálne hlasovať. Budeme hlasovať prostredníctvom elektronického systému.

  Hannes Swoboda (S&D). – (DE) Vážený pán predseda, dozvedeli sme sa, že kandidát chcel najskôr predniesť vyhlásenie. Možno máme zlé informácie, ale ak chce kandidát predniesť vyhlásenie, potom by ste mu mali odovzdať slovo.

  László Tőkés (PPE). – Vážený pán predseda, na dnes som si pripravil krátke vyhlásenie, ktoré by som rád prečítal.

Je pre mňa veľkou cťou byť nominovaný na post podpredsedu Európskeho parlamentu s podporou Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany. Podobnou cťou bolo prijať najvyššie štátne vyznamenanie Rumunska, Rad hviezdy, na spomienkovej oslave 20. výročia pádu komunistickej diktatúry v Rumunsku, ktorá sa konala v decembri 2009. Pred dvadsiatimi rokmi v meste Temešvár sa ľudia rôzneho etnického pôvodu a rôzneho vierovyznania zjednotení porozumením a odvahou, ktorí spoločne čelili a podstupovali rovnaké riziká, postavili proti Ceauşescovmu režimu. Dnes, rovnako ako predtým, pokračujem v úsilí zastupovať záujmy našej krajiny v duchu boja za ľudské práva, práva menšín, náboženské práva a slobodu a zároveň aj naďalej presadzovať európske a kresťanské hodnoty.

Som odhodlaný rozširovať európsku integráciu bývalých komunistických krajín a národov v oblasti východnej a strednej Európy, a najmä maďarskej menšinovej komunity v Rumunsku, ktorú zastupujem ako člen Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany. Poslanecký mandát v Európskom parlamente v období po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá predstavuje nový začiatok v histórii zjednotenej Európy, ma napĺňa radosťou. Ďakujem vám za pozornosť.

(potlesk)

  Predseda. – Budeme hlasovať elektronicky. Po otvorení hlasovania sa na obrazovke zobrazia tieto informácie: predmet hlasovania a meno kandidáta. Ak chcete hlasovať za kandidáta, stlačte tlačidlo „+“. Môžete sa, samozrejme, zdržať hlasovania, a to, ako viete, stlačením tlačidla „0“. Teda všetko je jasné. V súlade s článkom 15 rokovacieho poriadku bude zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, čo znamená, že do úvahy sa berú iba hlasy za.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážený pán predseda, ospravedlňujem sa, zrejme som jediný človek v tomto Parlamente, ktorý nevie, čo sa deje, ale naozaj nerozumiem, ako máme hlasovať. Na hlasovacom zariadení je nula, číslo jeden a krížik. Úprimne povedané, neviem, ako hlasovať za alebo proti alebo ako sa zdržať hlasovania. Pomohlo by, keby ste to riadne vysvetlili.

  Martin Schulz (S&D). – (DE) Vážený pán predseda, pri všetkej skromnosti by som vám chcel položiť jednu otázku. Máte tam veľký počet dobre platených kolegov a som si istý, že vám dokážu pomôcť pri zodpovedaní nasledujúcej otázky. Na mojej obrazovke vidím meno Tőkés.

Zariadenie má tri tlačidlá, ktoré sa stláčajú pri hlasovaní podľa mien. Prvé tlačidlo znamená „áno“, stredné tlačidlo znamená „zdržanie sa hlasovania“ a tretie tlačidlo znamená „nie“. Je to tak?

(súhlasné pokrikovanie)

Znamená to, že tí, ktorí chcú hlasovať za pána Tőkésa, stlačia tlačidlo „áno“, tí, ktorí chcú hlasovať proti, stlačia tlačidlo „nie“ a tí, ktorí sa chcú zdržať hlasovania, ako napríklad naša skupina, stlačia tlačidlo „zdržanie sa hlasovania“? Mám pravdu?

(potlesk)

  Predseda. – Presne to som povedal pred chvíľou. Tí, ktorí chcú hlasovať „áno“, stlačia tlačidlo „áno“, tí, ktorí chcú hlasovať nie, stlačia tlačidlo „nie“ a tí, ktorí sa chcú zdržať hlasovania, stlačia tlačidlo „0“.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážený pán predseda, prepáčte, ale opäť musím prehovoriť v nadväznosti na otázku pána Schulza a vašu veľmi jasnú odpoveď, ktorá je však v rozpore s tým, čo som si vypočul od zamestnancov Parlamentu.

Zamestnanci Parlamentu mi práve povedali, že môžem hlasovať za alebo sa môžem zdržať hlasovania, ale nemôžem hlasovať proti. Teda to vôbec nie je jasné. Je mi ľúto, že musím takto zasahovať, ale mohli by ste, prosím, byť dôsledný? Pán predseda, bol by som povďačný, keby ste mi mohli dať jasnú odpoveď.

  Predseda. – Jasná odpoveď je taká, že v tomto hlasovaní reagujeme len na hlasy za. Hlasy proti a hlasy tých, ktorí sa zdržali hlasovania, sa spočítajú, pretože dôležitý je len počet hlasov za. Vec je jasná. Ak stlačíme tlačidlo „nie“ alebo tlačidlo „zdržanie sa hlasovania“, výsledok bude rovnaký.

Teraz odpoviem na ďalšie tri otázky.

  Georgios Toussas (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predseda, som presvedčený, že sme nehorázne porušili rokovací poriadok Európskeho parlamentu. Takýto prístup je neprijateľný, je neprijateľné, aby sa nezaznamenalo to, kto hlasoval za, kto proti alebo kto sa zdržal hlasovania. Z toho, ako fungujú tlačidlá, vidíme, že hlasy proti sa nezaznamenávajú. Musíte dať pokyny na to, aby sa jasne zaznamenalo, kto hlasoval za, kto proti a kto sa zdržal hlasovania.

  Robert Atkins (ECR). – Vážený pán predseda, určite neprekračuje hranice chápania inteligentných ľudí, že chceme hlasovať za, proti alebo sa zdržať hlasovania. Môžete to zariadiť? Ak nie, potom nemôžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážený pán predseda, chcel by som vyjadriť technickú pripomienku. Na našich zariadeniach treba najskôr stlačiť tlačidlo „áno“ ale potom, keď prejdete na tlačidlo „nie“, stále svieti modré svetlo. Ak chcete zadať „nie“, vôbec nič sa nezobrazí. Inými slovami, k „nie“ sa dá dostať len cez „áno“ a to nie je vhodné technické riešenie.

  Dagmar Roth-Behrendt (S&D). – (DE) Vážený pán predseda, pristúpme k celému procesu o trochu pokojnejšie. Podpredsedovia Parlamentu sa zvyčajne volia naraz na začiatku alebo v priebehu volebného obdobia. Kolegovia poslanci, po hlasovaní sa dozvieme iba počet hlasov „áno“ odovzdaných v prospech kandidáta. Tento počet tiež rozhoduje o poradí, v ktorom sú poslanci zvolení do predsedníctva. Teraz, keďže jeden poslanec odišiel, dnes hlasujeme ešte za jedného podpredsedu, a preto je dôležité iba to, či získal potrebný počet hlasov „áno“ na jeho zvolenie. Všetko ostatné nie je dôležité. Toto hlasovanie sa odlišuje od iných druhov hlasovania.

(potlesk)

Predseda Parlamentu výborne opísal tajné hlasovanie a u mňa to vynikajúco fungovalo bez toho, aby som musela stláčať rôzne tlačidlá. Stlačila som tlačidlo, ktoré som chcela stlačiť, a objavilo sa modré svetlo. Pán predseda, jednoducho by sme to všetci mohli skúsiť spoločne ešte raz.

(potlesk)

  Predseda. – Otváram hlasovanie.

(V elektronickom hlasovaní (poslanci, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní: 621, za: 334, zdržalo sa: 287) Parlament zvolil pána Lászlóa Tőkésa.)

Náš podpredseda získal kvalifikovanú väčšinu hlasov. Chcel by som zablahoželať nášmu kolegovi poslancovi pánovi Tőkésovi k získaniu výsledku, ktorý ho oprávňuje zastávať funkciu podpredsedu Parlamentu, a želám mu veľa úspechov pri vykonávaní úloh. Pán Tőkés bude mať jedenáste miesto v poradí podpredsedov.

  Norica Nicolai (ALDE). – (RO) Moje zariadenie nefungovalo. Hlasujem proti.

  Stavros Lambrinidis (S&D). - Vážený pán predseda, veľmi nerád túto situáciu ďalej predlžujem, ale v pokynoch ste uviedli, že poslanci môžu hlasovať buď za kandidáta, alebo sa môžu zdržať hlasovania. Konečné výsledky však ukazujú počet hlasov „za“, počet „zdržaní sa“ a počet hlasov „proti“. Pokiaľ viem, mnoho ľudí by hlasovalo odlišne, keby vedeli, že si môžu vybrať z troch možností. Naposledy sa chcem opýtať, či naozaj ide o správny spôsob hlasovania.

  Predseda. – Vážené dámy, vážení páni, všetky výhrady k hlasovaniu si vypočujem v rámci osobitného postupu po ukončení hlasovania. O tejto záležitosti nerozhodneme tu a teraz. Pán Tőkés bol zvolený v súlade s výsledkom hlasovania, ktorý sme dosiahli kvalifikovanou väčšinou. Všetky výhrady sa vezmú do úvahy. Prosím vás, aby ste mi ich oznámili počas dnešného dňa. Zajtra rozhodneme o tejto záležitosti. Dám vám priamu odpoveď na vaše výhrady. Ďakujem veľmi pekne.

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
podpredseda

  Hannes Swoboda (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, len by som vám chcel oznámiť, že podľa predchádzajúceho hlasovania máme v Parlamente 789 poslancov. To je trochu priveľa. Dúfam, že budúce hlasovania nebudú opäť naznačovať, že máme 789 poslancov.

  Predsedajúci. – Ak bude na záver hlasovania potrebné niečo dodať, tak vám to oznámim.

  Robert Atkins (ECR). – Vážený pán predsedajúci, poznámka pána Swobodu je úplne odôvodnená. Môj dobrý priateľ pán Malcolm Harbour to spočítal, a ak naozaj volilo viac ľudí, ako je v skutočnosti prítomných, teda 785 alebo dokonca 789, potom toto hlasovanie určite nemôže byť platné.

(potlesk)

Musíme to zvážiť a zajtra musíme opakovať hlasovanie, najlepšie prostredníctvom hlasovacích lístkov alebo minimálne s riadne fungujúcim systémom, a naliehavo vás žiadam, aby ste to predniesli predsedníctvu hneď, ako opustíte predsednícku stoličku.

  Predsedajúci. – Ako som povedal, budem vás informovať pred ukončením tohto hlasovania. Naozaj sa zdá, že v tom sú nezrovnalosti. Pán Swoboda na to upozornil a sir Robert Atkins to tiež zaznamenal. Pokúsime sa vám čo najskôr poskytnúť nejaké informácie. Naozaj to nechcem predlžovať. Nastal problém a treba sa naň pozrieť. Už sa tým zaoberáme a čo najskôr vám dáme vedieť.

7.2. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii: ES/región Valencia (A7-0180/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Barbara Matera, spravodajkyňa. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súčasnom kontexte hospodárskej krízy je nezamestnanosť jedným z najväčších problémov, ktorým musia čeliť vyspelé hospodárstva. Je to hrozba, ktorá v eurozóne dosiahla alarmujúcu úroveň 10 %.

Európske inštitúcie a najmä Európska komisia vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2011 zaviedli rad opatrení na podporu oživenia hospodárstva vrátane doplnenia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktorého som spravodajkyňou a ktorý stojí pred štyrmi dôležitými žiadosťami o mobilizáciu, o ktorých sa chystáme hlasovať.

Som preto presvedčená, že postupy na mobilizáciu tohto fondu by sa mali zefektívniť, aby bolo možné rýchlo reagovať na potreby pracovníkov, ktorých spoločnosti boli ťažko zasiahnuté hospodárskou krízou a ktorých sa dotkli postupy spoločností týkajúce sa premiestňovania. Preto naliehavo žiadam kolegov poslancov, aby tento fond podporovali v jednotlivých členských štátoch.

7.3. Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Írsko/Waterford Crystal (A7-0181/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)

7.4. Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: ES/Castilla-La Mancha (A7-0179/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)

7.5. Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: technická pomoc na podnet Komisie (A7-0178/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)

7.6. Transparentnosť v regionálnej politike a jej financovaní (A7-0139/2010, Michail Tremopoulos) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Michail Tremopoulos , spravodajca. – (EL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, stimulom pre túto správu o transparentnosti v regionálnej politike a jej financovaní bola skutočnosť, že úplné zverejnenie príjemcov finančných prostriedkov EÚ umožňuje zapojenie verejnosti do zmysluplnej diskusie o využívaní verejných financií. To je dôležité pre fungovanie demokracie na európskej úrovni.

Táto správa, ktorú mi pridelil Výbor pre regionálny rozvoj, obsahuje odporúčania, ktoré by mali byť zahrnuté do budúcich nariadení o štrukturálnych fondoch, ako napríklad poskytovanie ďalších informácií potrebných pri zverejňovaní zoznamov príjemcov a dostatočne záväzné predpisy o partnerstve.

Ďalšie návrhy, ktoré možno zaviesť v rámci súčasných programov kohéznej politiky, sú napríklad:

– určenie podrobnejšieho a normatívnejšieho formátu zo strany Komisie, v ktorom bude bližšie definovaná štruktúra, forma a obsah informácií, ktoré sa majú poskytovať;

– tiež prepojenie medzi Európskou iniciatívou za transparentnosť a novými finančnými kontrolami a auditmi;

– prísnejší postoj audítorov vo vzťahu ku komunikačným a informačným požiadavkám vrátane postupu „odhaľ a napomeň“ a využívanie finančných opráv v prípade potvrdených prípadov podvodu;

– užšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov a iných zainteresovaných partnerov do všetkých fáz programovania a vykonávania kohéznej politiky a neobmedzený prístup k všetkým projektovým dokumentom;

– väčšia miera usmerňovania zo strany Komisie o tom, ako uplatňovať doložku o partnerstve v aktuálnych programoch v praxi a zvýšenie transparentnosti vo vzťahu k financovaniu veľkých projektov zo strany EÚ.

Ešte raz by som chcel poďakovať tieňovým spravodajcom z ostatných politických skupín za tento konečný dokument, ktorý sa nám podarilo vypracovať.

7.7. Finančné príspevky EÚ do Medzinárodného fondu pre Írsko (2007 – 2010) (A7-0190/2010, Seán Kelly) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Seán Kelly, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, viem, že kolegom sa nepáči, keď ľudia vystupujú v tejto konkrétnej chvíli, ale na niekoľko krátkych minút ich prosím o zhovievavosť.

Po prvé, keďže sa o tom v Parlamente nediskutovalo, je dôležite k tejto záležitosti niečo povedať, najmä pokiaľ ide o úlohu, ktorú Európska únia zohráva v súvislosti s Medzinárodným fondom pre Írsko. Po druhé, väčšina ľudí v Írsku a mimo Írska si myslí, že tento fond je z veľkej časti financovaný Spojenými štátmi. Samozrejme, že Spojené štáty zohrali podstatnú úlohu, a takisto aj Kanada, Austrália a Nový Zéland, za čo by som im rád poďakoval. Je však dôležité poznamenať, že v období od roku 2006 Európska únia v skutočnosti financuje 57 % tohto fondu. Toto nie je všeobecne známe a, samozrejme, keďže sa o tom tu v Parlamente neviedla rozprava, tajilo sa to. Chcel by som preto vyzdvihnúť úlohu Európskej únie pri napomáhaní vytvárania kontaktu, dialógu a zmierenia v Severnom Írsku, ktoré, našťastie, naďalej trvajú, i keď ako mierový proces sú ešte stále krehké.

Dnes by som chcel vzdať hold všetkým, ktorí prispeli k mieru v Severnom Írsku. Je ich naozaj mnoho a domnievam sa, že ide najmä o extrémne strany. Strany, ako napríklad strana Dr. Iana Paisleyho, ktorý bol mnohé roky poslancom tohto Parlamentu, a strana pána Gerryho Adamsa, ktoré by sa pred 20 rokmi nikdy neboli spojili, zjednotil mierový proces a deľba moci. Európska únia si musí prisvojiť zásluhy na tomto procese, minimálne za svoj podiel, a to chcem dnes zdôrazniť. Chcel by som vzdať hold všetkým, ktorí podstúpili riziká v mene mieru v Severnom Írsku, a dúfam, že mier bude pokračovať.

(GA) Dúfam, že toto uznesenie bude jednohlasne schválené a chválim všetky zainteresované osoby, ktoré zohrali úlohu v mierovom procese v našej krajine.

  Francesco Enrico Speroni (EFD). – (IT) Vážený pán predsedajúci, všimol som si, že v čase medzi voľbou podpredsedu a niekoľkými poslednými hlasovaniami zmizlo 150 poslancov. Neviem, či dôvodom ich zmiznutia je bolesť žalúdka alebo majú problém s klimatizáciou. Možno by sme to mali prešetriť.

  Predsedajúci. – Nie, nezmizli. Poskytneme vám veľmi jasné vysvetlenie toho, čo sa stalo v súvislosti s hlasovaním za pastora Tőkésa, ale nebol to boží zásah.

7.8. Európska železničná sieť pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (A7-0162/2010, Marian-Jean Marinescu) (hlasovanie)

– Po ukončení hlasovania:

  Robert Atkins (ECR). – Vážený pán predsedajúci, je mi ľúto, že vás opäť obťažujem, ale na ďalšej strane je vlastne štvrté hlasovanie podľa mien.

  Predsedajúci. – Bolo mi povedané, že sa vydala nová verzia hlasovacieho zoznamu, takže to podľa všetkého bolo vylúčené. Takže sme ukončili hlasovanie o správe pána Marinesca.

7.9. Prispôsobenie rokovacieho poriadku Lisabonskej zmluve (A7-0043/2009, David Martin) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, vidím, že na rozdiel od pána predsedu Buzeka netrpíte slabým periférnym videním a videli ste ma.

Pán predsedajúci, mám veľmi krátku procedurálnu námietku. Správa pána Martina je zameraná na vyriešenie problémov v súvislosti s prispôsobením rokovacieho poriadku Lisabonskej zmluve. Medzi rozličnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, o ktorých máme hlasovať, sa však nachádza jeden, ktorý nijako nesúvisí s Lisabonskou zmluvou a podľa môjho názoru je v rozpore so všeobecnými zásadami parlamentných postupov. Ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý zbavuje nezávislých poslancov právomoci menovať svojich vlastných zástupcov.

Dámy a páni, ide o veľmi vážnu záležitosť bez ohľadu na vaše politické názory. Naozaj si myslím, že je v rozpore so všeobecnými zásadami práva a s judikatúrou Európskeho súdneho dvora prenechať predsedovi Parlamentu, nech je akokoľvek nestranný, zodpovednosť za výber poslanca, ktorý bude zastupovať nezávislých poslancov na Konferencii predsedov, na základe ktovieakých kritérií namiesto toho, aby si zástupcu vybrali nezávislí poslanci sami.

Pán predsedajúci, z tohto dôvodu si myslím, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh by sa mal stiahnuť zo zoznamu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých dnes hlasujeme.

  Predsedajúci. – Ďakujem, pán Gollnisch. Možno si spomínate, že niekoľko mesiacov som pôsobil ako nezávislý poslanec, a ak to môžem tak povedať, moje politické názory sa tak odlišujú od vašich, že to len potvrdzuje fakt, že sekcia nezávislých poslancov nie je skupina a nikdy ňou nebude.

– Po ukončení hlasovania:

  David Martin, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, nechcem zdržiavať Parlament, ale pred uzavretím tohto bodu musíme vyriešiť dve technické záležitosti.

Ako viete, tento proces sa začal minulý november. Musíme doplniť nové odôvodnenie, aby sme prepojili hlasovanie z minulého novembra s týmto hlasovaním a chcel by som požiadať Parlament, aby odsúhlasil doplnenie slov „so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2009 o prispôsobení rokovacieho poriadku Parlamentu Lisabonskej zmluve“. Ako som povedal, ide len o technickú záležitosť.

Druhou takou záležitosťou je, že v súčasnosti vravíme, že tieto pravidlá by mali nadobudnúť účinnosť 1. decembra 2009. To, samozrejme, nie je možné, a preto žiadam, aby sme uplatnili bežný článok 212 ods. 3, čo znamená, že pravidlá by nadobudli účinnosť v prvý deň nasledujúceho plenárneho zasadnutia.

  Predsedajúci. – Vážený pán Martin, ďakujem za vašu prácu v tejto veci a ďalších veciach.

7.10. Mandát na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2011 (A7-0183/2010, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska) (hlasovanie)

7.11. Trhy s derivátmi: budúce politické opatrenia (A7-0187/2010, Werner Langen) (hlasovanie)

7.12. Internet vecí (A7-0154/2010, Maria Badia i Cutchet) (hlasovanie)

7.13. Správa internetu: ďalšie kroky (A7-0185/2010, Francisco Sosa Wagner) (hlasovanie)

7.14. Inovačná politika Spoločenstva v meniacom sa svete (A7-0143/2010, Hermann Winkler) (hlasovanie)

7.15. Pokrok pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: priebežné hodnotenie v rámci prípravy zasadnutia OSN na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v septembri 2010 (A7-0165/2010, Michael Cashman) (hlasovanie)

– Po ukončení hlasovania o odseku 25:

  Anja Weisgerber (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcela som len povedať, že moje hlasovacie zariadenie prestalo fungovať. Nemohla som hlasovať v posledných troch hlasovaniach. Bola by som vďačná, keby ste mohli zavolať technického pracovníka.

7.16. Návrh rozhodnutia o vytvorení a počte členov delegácie pri Parlamentnom výbore CARIFORUM – ES (hlasovanie)

***

  Predsedajúci. – Vážení kolegovia, pre tých, ktorí sa zaujímajú o vysvetlenie hlasovania za pána Tőkésa:

Počet poslancov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní, je 621, to je súčet hlasov za a hlasov tých, ktorí sa zdržali hlasovania. 334 poslancov hlasovalo za a 287 sa zdržalo hlasovania, ale tieto hlasy sa nepočítajú ako odovzdané hlasy. Nadpolovičná väčšina je 168 hlasov.

Pán Tőkés získal 334 hlasov, teda viac ako nadpolovičnú väčšinu 168 hlasov. Elektronický hlasovací systém sa používa ako alternatíva hlasovania prostredníctvom hlasovacích lístkov. Na hlasovacom lístku určenom pre voľby môžu voliči hlasovať len za kandidáta alebo za stanovený počet kandidátov. Ako vysvetlila pani Rothová-Behrendtová, nikdy neexistuje možnosť hlasovať proti. Voliči, ktorí nechcú hlasovať za, ponechajú hlasovací lístok prázdny. Takže vítam pastora Tőkésa v predsedníctve.

  Stavros Lambrinidis (S&D). – Vážený pán predsedajúci, len pre pochopenie, to, čo nám hovoríte, je, že pri voľbe podpredsedu nie je možné nedosiahnuť kvalifikovanú väčšinu, pretože ak možno hlasovať iba za alebo sa zdržať hlasovania a ak sa hlasy tých, ktorí sa zdržali hlasovania, nezapočítavajú do súčtu hlasov, potom sa v podstate vždy dosiahne kvalifikovaná väčšina. Toto sa snažíte povedať?

  Predsedajúci. – Pán Lambrinidis, ako viete, na začiatku mandátu tohto Parlamentu sme mali tri kolá hlasovania s cieľom zvoliť všetkých podpredsedov kvalifikovanou väčšinou. Taký postup sme teda dodržiavali v tom prípade. V tomto prípade bol iba jeden kandidát a vzhľadom na to, že získal viac ako 168 hlasov, čo je viac ako kvalifikovaná väčšina, je zvolený v jedinom hlasovaní. Tento postup je neobvyklý, ale dodržiavali sme pravidlá.

  Robert Goebbels (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, možno ste dodržiavali pravidlá, ale keď spočítam 334 hlasov za, 168 zdržaní sa hlasovania a 287 hlasov proti, dostanem 789 poslancov, inými slovami, viac poslancov, než je v Parlamente. To znamená, že došlo k preplneniu volebnej urny ako v prípade volieb na Korzike. Očividne ide o zmanipulované hlasovanie, a preto by sa malo opakovať.

  Predsedajúci. – Vážený pán Goebbels, odpoveďou na vašu otázku je, že niekoľko poslancov nesprávne pochopilo údaj o nadpolovičnej väčšine na obrazovke, ktorý bol zobrazený, akoby išlo o skóre. Nebolo to tak. Bol to len údaj o nadpolovičnej väčšine. Nemal sa pripočítavať k celkovému počtu hlasov. Opakujem. Pán Tőkés dostal 334 hlasov. To je viac ako kvalifikovaná väčšina. Preto je zvolený.

Chcel by som objasniť, že číslo 168 neznamenalo 168 hlasov. Bol to len údaj o počte hlasov, o prahu potrebnom na získanie funkcie podpredsedu. Ospravedlňujem sa za nedorozumenie. Zrejme sme to mali už vtedy objasniť.

  Adrian Severin (S&D). – Vážený pán predsedajúci, nechcem zachádzať do podrobností. Chcem vám len pripomenúť, že predseda zasadnutia a Parlamentu nám oznámil, že tí, ktorí sa chceli zdržať hlasovania, a tí, ktorí chceli hlasovať proti, by urobili to isté. Toto oznámenie bolo, samozrejme, zavádzajúce, no napriek tomu, keďže to oznámil predseda zasadnutia, išlo o platné oznámenie. Preto si myslím, že hlasovanie by sa malo zopakovať na základe vysvetlenia, ktoré ste nám práve poskytli.

  Predsedajúci. – Som presvedčený, že ak by sa hlasovanie uskutočnilo znova, výsledok by bol rovnaký. Verím, že ľudia pochopili, že hlasujú ako v bežnom elektronickom hlasovaní, tlačidlá znamenali to isté a výsledok bol jasný. Nejasné bolo iba zobrazenie čísla 168 na tabuli, ktoré spôsobilo určité nejasnosti. Ak došlo k nedorozumeniu, pán predseda môže objasniť svoje slová, keď pred vás nabudúce predstúpi.

  Joanna Senyszyn (S&D) . – (PL) Volám sa Senyszynová.

Tieto vysvetlenia sú napriek všetkému úplne neuspokojivé, ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že pred hlasovaním nám bolo povedané, že hlasy proti a zdržania sa hlasovania sa spočítajú, čo je v súlade s požiadavkou na získanie kvalifikovanej väčšiny. Napokon, čo vlastne znamená „kvalifikovaná väčšina“? Znamená to, že počet hlasov za musí byť väčší ako súčet hlasov proti a hlasov tých, ktorí sa zdržali hlasovania. V tomto prípade vôbec nie je jasné, aký bol výsledok hlasovania. Pán Buzek povedal, že 334 poslancov hlasovalo za, 287 proti a 168 poslancov sa zdržalo hlasovania. V tejto súvislosti to naozaj vyzerá tak, že hlasovalo 789 ľudí a vysvetlenia, že niektoré hlasy sa nepočítajú, teraz môžu znamenať, že sa nepočítajú niektoré z tých 334 hlasov za.

V kontexte definície väčšiny krajín je toto absolútne neprijateľná situácia a nemyslím si, že by to v Parlamente bolo inak. „Kvalifikovaná väčšina“ alebo „nadpolovičná väčšina“ znamenajú, že počet hlasov za musí byť viac ako počet hlasov proti a zdržaní sa hlasovania. V tomto prípade táto situácia vôbec nenastala, pretože počet odovzdaných hlasov bol nesprávny. To znamená, že hlasovacie zariadenie riadne nefungovalo a hlasovanie sa rozhodne musí opakovať.

  Nicole Sinclaire (NI). – Vážený pán predsedajúci, ak dovolíte, mám vlastne dve procedurálne námietky. Prvá sa týka voľby podpredsedu. Toto hlasovanie nebolo v žiadnom prípade v poriadku. Pokyny, ktoré sme dostali, boli zavádzajúce. V tomto rade sme sa snažili hlasovať proti, ale hlasovacie zariadenia nám to neumožnili. Pokúsili sme sa vzniesť procedurálne námietky, čo nám v tom čase nebolo umožnené, preto by som chcela požiadať o opakovanie hlasovania prostredníctvom hlasovacích lístkov alebo priamou formou áno/nie/zdržujem sa s jasne ukázanými výsledkami. Tí, ktorí podobne ako ja kritizujú túto inštitúciu, vám naozaj ďakujú veľmi pekne, toto je pre vás otvoreným cieľom a my to budeme ešte ostro kritizovať. Ďakujem veľmi pekne.

Moja druhá kritika sa týka zamietnutia možnosti vysvetliť hlasovanie v súvislosti so správou pána Tremopoulosa. Išlo o hlasovanie podľa mien o transparentnosti a hlasovala som proti tejto správe. Keďže ste mi nedali možnosť vysvetliť, prečo som hlasovala proti, moji voliči budú vidieť iba to, že som hlasovala proti transparentnosti. Chcem vysvetliť, prečo som hlasovala proti tejto správe. Prosím vás o priestor na vysvetlenie, prečo som tak konala.

  Predsedajúci. – Pokiaľ ide o prvý bod, zamestnanci Parlamentu, ako aj predseda, ktorý predsedal hlasovaniu, tu boli prítomní. Ak vznikli problémy pri riadení toho hlasovania, budeme sa tým zaoberať.

Pokiaľ ide o druhý bod, zjednodušený postup je bez rozpráv a bez vysvetlení hlasovania. Pani Sinclairová, vysvetlenie hlasovania však môžete predložiť písomne, takže nech sa páči, využite túto príležitosť.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, veľmi pozorne som si vypočul to, čo ste povedali. Povedali ste, že číslo 168 bol prah na dosiahnutie kvalifikovanej väčšiny. Takto som to počul alebo v každom prípade to tak bolo preložené. Považujem to za úplne neuveriteľné, pretože ak je to tak, potom by sme vlastne ako prah na zvolenie použili polovicu hlasov tých poslancov, ktorí hlasovali za.

Takže nech sa stane čokoľvek, stále sa dosiahne kvalifikovaná väčšina. O tom niet pochýb. V tomto Parlamente po prvýkrát počujem, že 168 hlasov je kvalifikovaná väčšina. Možno som nesprávne pochopil, čo ste povedali, ale celý tento postup sa mi zdá úplne absurdný. Možno je vhodný, ak sú vo voľbách viacerí kandidáti, ale určite nie je vhodný na obnovenie mandátu podpredsedu.

  Predsedajúci. – Číslo 168 vyhodnotil počítač ako väčšinu na základe skutočne odovzdaných hlasov.

Pozrite, ešte nikdy v živote som neprešiel skúškou z matematiky, takže sa k tomu už nebudem vyjadrovať.

  Mário David (PPE). – Vážený pán predsedajúci, presne v tomto bode výnimočne súhlasím s pánom Gollnischom, i keď dúfam, že je to prvýkrát a naposledy. Skutočnosť je taká, že ak hlasovalo 621 poslancov, na dosiahnutie väčšiny bolo potrebných minimálne 311 hlasov. Výsledok ma veľmi teší, pretože náš kandidát získal 334 hlasov, teda bol v každom prípade zvolený. Prosím vás však, aby ste napravili túto chybu, pretože ak je takýto program v počítači, je jednoznačne matematicky nesprávny.

  Predsedajúci. – Danú poznámku sme si poznačili.

  Matthias Groote (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v hlasovaní som nemohol hlasovať „nie“, pretože hlasovacie zariadenie reagovalo iba vtedy, keď som stlačil tlačidlo „áno“ a potom tlačidlo „zdržanie sa hlasovania“. Mohli by ste prosím znova skontrolovať, akým spôsobom zariadenie zaznamenáva a počíta hlasy, pretože podľa môjho názoru to nebolo správne. Nebol som jediný, kto sa stretol s týmto problémom, niekoľko ďalších poslancov malo rovnakú skúsenosť. Nemohli stlačiť tlačidlo „zdržanie sa hlasovania“ ani tlačidlo „nie“, ale namiesto toho museli najskôr hlasovať „áno“. Takýto postup hlasovania je dosť riskantný. Preto vás prosím, aby ste ešte raz skontrolovali, akým spôsobom sa počítali hlasy.

  Predsedajúci. – Niečo mi hovorí, že tento systém už nikdy nepoužijeme. V budúcnosti budeme hlasovať prostredníctvom hlasovacích lístkov.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, tým poslancom, ktorí tu ešte ostali, by som navrhol, aby sme už ďalej nediskutovali na túto tému. Je nadmieru jasné, že hlasovalo 621 poslancov. Podpredseda získal 334 hlasov, čo je väčšina. Prejdime teda ďalej. Ak nás niekde v 27 členských štátoch sleduje široká verejnosť, nebude mať o tomto Parlamente vysokú mienku. Sú dôležitejšie otázky ako táto, napríklad vysoká nezamestnanosť. Preto diskutujme o otázkach, ktoré sú dôležité, a nestrácajme čas ďalšou diskusiou na túto tému. Pán predsedajúci, akceptujem vaše vysvetlenie aj vysvetlenie pána predsedu. Takže prejdime ďalej a venujme sa otázkam, ktoré sú dôležité.

  Toine Manders (ALDE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby ste všetkým poslancom Európskeho parlamentu poslali e-mail s vysvetlením hlasovania, ktoré ste poskytli a ktoré sa mi zdá jasné. Mrzí ma, že veľké množstvo poslancov, ktorí sa neustále rozčuľujú, pokiaľ ide o transparentnosť, jasnosť a demokraciu, už odišlo na obed. Možno to pochopia, keď im to pošlete e-mailom.

  Predsedajúci. – O tom rozhoduje predseda, ale určite mu to navrhnem.

  Alexandra Thein (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, naše plenárne zasadnutia sú verejné a toto zanechá veľmi zlý dojem. Chcela by som sa pridať k tomu, čo bolo povedané. Nežiadam o zaslanie e-mailu, namiesto toho by som však chcela, aby to bolo oficiálne zverejnené a vysvetlené na internetovej stránke Parlamentu, pretože minimálne jedno vyhlásenie musí byť nesprávne. Číslo 168 nemôže byť prah. Ak som to pochopila správne, bolo odovzdaných 621 hlasov, teda prahom na zvolenie muselo byť 310 hlasov. Chcela by som preto požiadať o písomné vysvetlenie hlasovania na internetovej stránke, aby to mohol pochopiť aj každý občan. Vzhľadom na to, že nás sledoval veľký počet ľudí, naozaj sme vo verejnosti vzbudili veľmi zlý dojem.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Vzhľadom na to, že vysvetlenia hlasovacieho postupu, ktoré poskytol pán predseda Buzek, boli mätúce a protichodné a že niektoré hlasovacie zariadenia nefungovali, si myslím, že opakovanie hlasovania by zabezpečilo transparentnosť i legitímny výsledok. Ako spomenul jeden z našich kolegov poslancov, sledujú nás občania z 27 štátov. Myslím si, že musíme preukázať transparentnosť a integritu tým, ktorí nás volili.

Je poľutovaniahodné, že aj keď veľké množstvo poslancov spochybňuje spôsob, akým sa uskutočnilo hlasovanie, návrh na opakovanie hlasovania za normálnych podmienok bol zamietnutý, čo poukazuje na nedostatok spravodlivého zaobchádzania so všetkými poslancami.

Preto by vaše presvedčenie, ako aj presvedčenie predsedu a presvedčenie kolegov poslancov, ktorí tvrdili, že išlo o riadne hlasovanie, malo byť presvedčením nás všetkých, presvedčením každého člena Európskej únie.

8. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

Správa: Seán Kelly (A7-0190/010)

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, veľká väčšina hlasov za, ktorá pretrvávala počas rozpráv o Medzinárodnom fonde pre Írsko, ma mimoriadne potešila, ale neprekvapila. Samozrejme, EÚ je jedným z hlavných prispievateľov tohto fondu od jeho založenia v roku 1986, keď vlády v Londýne a Dubline fond zriadili s cieľom podporiť hospodársky a sociálny rozvoj v 12 grófstvach na oboch stranách hranice.

(GA) Do fondu boli vložené príspevky vo výške viac než 800 miliónov EUR a keď sa zohľadní multiplikačný účinok, rovná sa to investícii vo výške viac než 2 miliardy EUR.

Aj ja pochádzam z pohraničného grófstva a zastupujem pohraničný región, a preto veľmi dobre viem, akú úlohu zohral Medzinárodný fond pre Írsko v mierovom procese.

S pomocou tohto medzinárodného fondu sa priamo vytvorilo 40 000 pracovných miest a nepriamo 16 000 pracovných miest a fond vytvoril príležitosti na zamestnávanie v hospodársky znevýhodnenom regióne.

Poznámka na záver: keďže bola prijatá stratégia ukončenia činnosti fondu ku koncu tohto roka, myslím si, že treba dôkladne zvážiť predĺženie tohto hodnotného a účinného programu. Ďakujem vám za pochopenie.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za túto iniciatívu, pretože jej hlavným cieľom je pokračovať v podpore mierového procesu a procesu zmierenia v pohraničných oblastiach Severného Írska a Írska, aby sa vybudovali mosty zmierenia a komunikácie medzi najviac rozdelenými komunitami a aby sme ako Európania ďalej bránili hodnoty a ľudské práva.

My v Baskicku stále trpíme teroristickým násilím a čakáme, kým Euskadi Ta Askatasuna (ETA) nezačuje volanie baskickej spoločnosti, ktorá je unavená utrpením a žiada ju, aby sa raz a navždy vzdala násilia. Čakáme na vyhlásenie definitívneho prímeria. Za týchto okolností očakávam od Európskej únie rovnakú solidaritu a jednoznačnú podporu Baskicka pri budovaní mieru a zmierenia, čo si všetci želáme.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, žiadna krajina nebola záchrannými opatreniami znevýhodnená viac než Írsko a žiadny národ neutrpel tak veľmi ako Íri. Írsky minister financií Brian Lenihan urobil samé správne rozhodnutia. Všetci štátni zamestnanci od predsedu vlády až po najnižšie postaveného štátneho úradníka, dokonca aj príjemcovia podpory v nezamestnanosti, si pritiahli opasky a prijali obrovské zníženie príjmu. Teraz zisťujú, že keby neboli prijali žiadne z týchto bolestivých rozhodnutí, keby boli len ďalej míňali, tak by získali nárok, podobne ako Gréci, na vlastné záchranné opatrenia a čo je ešte horšie, teraz zisťujú, že sú povinní zapojiť sa do záchrany Grécka. Navyše však zisťujú aj to, že v prepočte na obyvateľa Írsko prispieva viac než väčšina ostatných členov eurozóny.

Každý ortodoxný ekonóm by navrhol, aby sme v takomto období niektorým hospodárstvam eurozóny umožnili opäť zaviesť vlastnú menu, devalvovať, kúpiť si čas a upraviť ceny tak, aby sa dokázali vrátiť späť na trh. Namiesto toho odsudzujeme národy južnej Európy na roky chudoby a deflácie a daňovníkom severnej Európy nakladáme obrovský dlh. To všetko len preto, aby sme zachránili niekoľko tvárí. Máme naozaj najdrahšie tváre od doby Heleny Trójskej, ktorá spôsobila vyslanie tisícky lodí!

  James Nicholson (ECR). – Vážený pán predsedajúci, nechcel som predložiť vysvetlenie hlasovania o tejto konkrétnej veci, ale pán spravodajca počas svojho prejavu odkázal len na Dr. Paisleyho a pána Adamsa a povedal, že priniesli do Severného Írska mier. No, pán Adams a Dr. Paisley možno priniesli veľa vecí, ale mier medzi nimi určite nebol. Mnohí ľudia si môžu nárokovať dosiahnutie mieru v Severnom Írsku, ale hlavnú ťarchu bremena priniesť do Severného Írska mier niesli v skutočnosti David Trimble a John Hume a ja dúfam, že pán spravodajca uvedie nabudúce správne údaje. V minulosti niesli hlavnú ťarchu práve oni.

Chcel by som objasniť, že som dnes hlasoval za, pretože si myslím, že v Severnom Írsku dnes stále potrebujeme podporu, aby sme udržali to, čo sa tam dosiahlo. Vôbec nie je isté, že mier pretrvá, pretože na oboch stranách sú ľudia – a nedávno sme videli, ako sa prejavili –, ktorí sa snažia zmariť všetko, čo sa dosiahlo.

Voľba podpredsedu Európskeho parlamentu

  Jacek Olgierd Kurski (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, bol som jedným z 334 poslancov Európskeho parlamentu, ktorí podporili pastora Tőkésa do funkcie podpredsedu Európskeho parlamentu. Je hrdinom mojej mladosti. Ako novinár pre hnutie Solidarita v roku 1989 a pod paľbou kriminálnej Ceauşescovej tajnej polície Securitate som písal o rumunskej revolúcii a táto revolúcia sa začala v Temešvári prejavom pána Tőkésa 16. decembra 1989.

Zarmucuje ma však, že dnes bol obeťou, a to najprv obeťou počítačovej chyby, na základe ktorej sa nesprávne zarátalo 168 hlasov, a že predsedajúci týchto 168 hlasov prirátal k celkovému počtu, čo vyvolalo všeobecnú kontroverziu. Ak preto niekto spochybní legálnosť zvolenia pána Tőkésa za podpredsedu Európskeho parlamentu, potom som za to, aby sa hlasovanie zopakovalo. Som si istý, že výsledok bude ešte priaznivejší. Mandát takého uznávaného človeka v Európskom parlamente nesmie nik spochybňovať. Myslím si teda, že je v záujme samotného pána Tőkésa, aby sa hlasovanie zopakovalo, ak by niekto vyvolával pochybnosti.

Správa: Marian-Jean Marinescu (A7-016/2010)

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som za správu, ktorú predložil pán Marinescu – ktorému by som chcel zároveň poďakovať –, pretože si myslím, že efektívna nákladná doprava na súčasnej technickej úrovni je základným predpokladom nielen konkurencieschopnosti, ale aj samotného prežitia európskych podnikov. Okrem toho v plnom rozsahu podporujem želanie spravodajcu opätovne začleniť niektoré časti textu, ktoré tento Parlament schválil v prvom čítaní.

Správa: David Martin (A7-0043/2010)

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, keď sme dnes začali hlasovať, dospeli sme do situácie, ktorá sa v tomto Parlamente ešte nevyskytla – teda že boli zaznamenané len hlasy za. Hovorím vám, vážený pán predsedajúci, že to bola len otázka času. Toto je, samozrejme, presne ten istý postup, ktorý EÚ zaujala pri referendách idúcich po sebe.

Európska ústava alebo Lisabonská zmluva boli opakovane odmietnuté v hlasovaní, 54 percentami francúzskych voličov, 62 % holandských voličov, 53 % írskych voličov, a reakcia bola vždy pokračovať bez ohľadu na to, ignorovať námietky obyvateľov, počuť len súhlas, aj keď ľudia vyjadrili opačný názor. Tento postup sme teraz prijali alebo zaviedli v tomto Parlamente. Znemožnili sme ľuďom, aby prejavili svoj nesúhlas s projektom. Chcel by som upraviť jeden starý výrok: ktorej časti slova „nie“ nerozumiete?

  Syed Kamall (ECR). – Vážený pán predsedajúci, pri pohľade na túto dnešnú správu o rokovacom poriadku a jeho prispôsobení Lisabonskej zmluve je zaujímavé, že hovoríme s mnohými poslancami tohto Parlamentu a oni v skutočnosti nevedia, čo je v Lisabonskej zmluve vlastne napísané a aký dosah má na našich voličov a ich každodenný život.

Zoberte si napríklad všetky tie záchranné opatrenia pre Grécko. Ak sa pozriete na to, o čom sa diskutovalo v Rade, išlo o článok 122 Lisabonskej zmluvy, ktorý mal byť článkom o solidarite a kde sa uvádza: „v duchu solidarity medzi členskými štátmi... ak sa vyskytnú vážne ťažkosti v dodávke určitých produktov najmä v oblasti energetiky“ alebo „ak členský štát má alebo mu hrozia závažné ťažkosti spôsobené prírodnými katastrofami“. To sa teraz využíva ako zámienka pre členské štáty, či už sú členmi eurozóny, alebo nie, zachrániť krajinu, ktorá sa sama dostala do chaosu vlastným zavinením a nie v dôsledku výnimočných udalostí.

Voličom by sme mali jasne priznať, čo pre nich znamená Lisabonská zmluva. Znamená to zobrať peniaze daňových poplatníkov a zachraňovať krajiny, ktoré nedokážu riadiť vlastné záležitosti?

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, tento Parlament má mimoriadny talent, keď ide o reformy rokovacieho poriadku, ktoré sú vždy vypracované tak, aby obmedzili práva menšiny alebo outsiderov, Untermenschen, ktorými do určitej miery sme. Minulý rok sme pošliapali pravidlo, ktoré na základe článku 24 rokovacieho poriadku umožňuje nezávislým poslancom určiť vlastného zástupcu.

Poznámkou, ktorá bola – prepáčte mi ten výraz – jednou z najhlúpejších poznámok, ktoré som počul počas parlamentnej kariéry, ste povedali, vážený pán predsedajúci, že to nemožno urobiť, pretože nie ste rovnakého politického presvedčenia ako ja. Je pravda, že som nezávislý poslanec zo zásady, zatiaľ čo vy ste boli nezávislý preto, lebo vás podviedli vaši priatelia.

Existoval však aspoň jeden spôsob, pán predsedajúci, ako vyriešiť tento spor, a to hlasovaním. Hlasovanie je v demokracii bežným postupom. Ale nie, teraz bude zástupcov nezávislých poslancov vyberať predseda Parlamentu. To je ďalšia fraška.

Túto myšlienku v skutočnosti pripravil pán Martin, ktorý všetko naplánoval spolu so zástupcami dvoch hlavných skupín. Navyše mi to pripomína predchádzajúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku, za ktorými stál pán Corbett, hoci ten teraz už upadol do zabudnutia a vo voľbách do Európskeho parlamentu ho, našťastie, porazil môj priateľ Nick Griffin.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 86 v správe pána Martina stanovuje, že zástupca nezávislých poslancov na Konferencii predsedov nebude určený samotnými nezávislými poslancami, ale predsedom parlamentu. Ako dôvod sa uvádza neexistencia konsenzu medzi nezávislými poslancami. Kladiem si otázku, v čom spočíva problém. Konsenzus neexistuje v tomto Parlamente ani pri voľbe predsedu, a práve preto uskutočňujeme demokratické voľby. Zástupca nezávislých poslancov musí byť reprezentatívny, a preto je najlepším riešením zorganizovať voľby.

Európsky parlament sa začína prejavovať ako nejaký bábkový parlament, v ktorom samotný predseda Parlamentu rozhoduje o tom, kto bude zástupcom niektorých jeho oponentov. Zaujímal by ma aj základ pre toto rozhodnutie. Je založené na reprezentatívnosti? Je založené na osobných sympatiách voči niektorému nezávislému poslancovi alebo na priateľstve s ním? Aké kritériá bude Parlament uplatňovať pri rozhodovaní o zástupcovi nezávislých poslancov? Potešilo by ma, keby sa bol predseda k tejto veci vyjadril pred hlasovaním, ale, žiaľ, takéto vyjadrenie sme si nemohli vypočuť.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Pán predseda, pri všetkej úcte k vám, ako aj k tejto inštitúcii sa teraz pri rokovaní o rokovacom poriadku a prispôsobení Lisabonskej zmluve nedá nespomenúť aj diera v rokovacom poriadku, ktorá umožnila také hlasovanie a taký výsledok hlasovania pri voľbe pána Tőkésa do funkcie podpredsedu.

Nerozumiem, ako môžu predsedovia vydávať rozporné hlasovanie, teda rozporné výsledky hlasovania, a rozumiem všetkým svojim kolegom, ktorí majú pochybnosti o tom, či ich hlas bol správne započítaný. Z toho pohľadu si myslím, že Európska únia a Európsky parlament by mali konať transparentne, prehľadne, a pokiaľ niektorí poslanci, kolegovia majú pocit, že ich hlasovanie bolo vyhodnotené hlasovacím zariadením ináč, ako hlasovali, a nemali si to možnosť overiť na svojich monitoroch, tak to hlasovanie bude asi stále rozporuplné.

Z tohto pohľadu si myslím, že sa v záujme pána Tőkésa a v záujme dôveryhodnosti Európskeho parlamentu treba naozaj vrátiť k tomuto hlasovaniu a opätovne odhlasovať tak, aby do budúcnosti neboli pochybnosti o voľbe podpredsedu Európskeho parlamentu.

Správa: Sidonia Elżbieta Jędrzejewska (A7-0183/2010).

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, rakovina z Grécka sa šíri po celom Stredomorí. Tento týždeň sme si prečítali, že Európska komisia sa pripravuje na záchranu Španielska a predseda Európskej rady pán Van Rompuy otvorene priznáva, že v takom prípade by 750 miliárd EUR, ktoré už boli vyhradené v rámci núdzového záchranného fondu, bolo úplne neadekvátnych.

Ako sa nádor šíri, naši vedúci predstavitelia sa rozhodli – namiesto zváženia možnosti amputácie – pre zdĺhavú liečbu chemoterapiou, ktorá bude drahá, bolestivá a s neistým výsledkom. Chcem tým povedať, že sa pokúsia vytvoriť mašinériu, ktorú pán Van Rompuy nazýva hospodárske riadenie a ktorú jeho predchodca nazval fiškálnym federalizmom: daňová harmonizácia, zdanenie finančných transakcií, európska dlhová agentúra alebo Európsky menový fond. Cieľom všetkých týchto mechanizmov je pokúsiť sa previesť peniaze, aby sa ich projekt udržal, aj keby bolo, samozrejme, oveľa jednoduchšie ušetriť daňovým poplatníkom ťarchu týchto záchranných opatrení a poskytnúť zasiahnutým hospodárstvam mohutný stimul tým, že by sa im umožnilo devalvovať menu a upraviť ceny tak, aby sa dokázali vrátiť na trh. Akú vysokú cenu očakávame od našich ľudí, aby ustúpili povýšenectvu svojich elít!

Správa: Michael Cashman (A7-0165/2010)

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pri príležitosti miléniového samitu z roku 2000 zopakovali najbohatšie krajiny vrátane krajín Európskej únie svoj sľub, že do roku 2015 dosiahnu konkrétne ciele: zníženie hladu a chudoby, zlepšenie vzdelávania a zdravotníctva a ochranu životného prostredia v rozvojových krajinách.

Po takmer 10 rokoch si myslíme, že Európa ako hlavný medzinárodný hráč v oblasti rozvojovej pomoci sa teraz musí ešte naliehavejšie než kedykoľvek predtým ujať vedúcej úlohy. Niet pochýb o tom, že v posledných rokoch pomohlo zvýšenie rozvojovej pomoci zmierniť utrpenie miliónov ľudí. Je síce pravda, že pomoc funguje, je však potrebné urobiť oveľa viac, v neposlednom rade vzhľadom na to, že súčasná medzinárodná kríza prinúti mnohé členské štáty, aby znížili prostriedky vyhradené na pomoc týmto krajinám.

Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že v tejto chvíli musíme preskúmať inovatívne mechanizmy financovania. Členské štáty EÚ musia začať uzatvárať skutočné strategické partnerstvá politického charakteru s týmito krajinami. To znamená, že všetci partneri musia opäť prejaviť politickú vôľu na dosiahnutie prioritných cieľov, medzi ktoré patria: súdržnosť politík rozvoja, riešenie zmeny klímy a globálnej krízy, riadenie a práva, právo na potraviny a rozvojové vzdelávanie. To je naďalej naša úloha číslo jeden, vážený pán predsedajúci.

  Sonia Alfano (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasovala som za správu pána Cashmana, pretože verím, že tento Parlament a európske inštitúcie sú povinné rešpektovať a plniť záväzky dané ľuďom, ktorí žijú v menej rozvinutých krajinách, najmä v afrických krajinách.

Nesmieme dopustiť, aby sme v roku 2015 zistili, že osem cieľov, ktoré sme si stanovili, sa nedosiahlo, pretože za dosiahnutím rozvojových cieľov tisícročia, za týmito percentami – na toto by sme nemali zabúdať –, sú miliardy ľudí, ktorí trpia a nemajú príležitosť žiť dôstojne.

Európska únia musí ísť príkladom a byť vedúcou silou v oblasti rozvojovej pomoci. Odpustenie verejného dlhu a intenzívnejšie úsilie pri presadzovaní správneho využívania pomoci patria medzi hlavné body tohto projektu založeného na solidarite, dosiahnutie ktorého – to si musíme uvedomovať – nemožno odsunúť na neskôr bez ďalších obetí na ľudských životoch.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Voľba podpredsedu Európskeho parlamentu

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Pál Schmitt, podpredseda Európskeho parlamentu, bol nedávno zvolený za predsedu novozvoleného maďarského parlamentu. Moji kolegovia a ja sme museli zvoliť nového podpredsedu. Keďže pán László Tőkés, maďarský člen Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) spĺňa všetky kritériá na výkon tejto funkcie (integrita, angažovanosť, podpora európskeho projektu), hlasovala som za jeho kandidatúru.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. – (RO) Vymenovanie Lászlóa Tőkésa za podpredsedu Európskeho parlamentu je vzhľadom na šovinistický charakter vyjadrení tohto kolegu poslanca urážkou Rumunska. Jeho zvolenie vyvoláva vlastne ešte väčšie pochybnosti v súvislosti s uplatnením sporného postupu pri voľbe. Takéto vymenovanie sa v Európskom parlamente, fóre, ktoré sa zodpovedá európskym občanom, nemalo stať. Keďže sa tak už stalo, boli by sme privítali, keby sa hlasovanie uskutočnilo za podmienok, ktoré by boli úplne v súlade so štandardným postupom. Keďže sa tak nestalo, táto voľba má vplyv na imidž Európskeho parlamentu, najmä v Rumunsku, kde sa verejnosť priamo zaujíma o túto záležitosť. Či bude László Tőkés vykonávať túto funkciu, ktorú teraz zaujíma, dobre, je v tomto kritickom momente menej dôležité. V skutočnosti je podstatné to, že európsky národ bol hlboko urazený.

  Ioan Mircea Paşcu (S&D), písomne. – Dnešné hlasovanie o zvolení pána Tőkésa za podpredsedu EP bolo hanebné. Po prvé, vysvetlenie predsedajúceho o tom, ako prebehlo hlasovanie, bolo zmätočné a rozporuplné. V dôsledku toho nik presne nevedel, ako pokračovať. Po druhé, je zaujímavé, že riadne nefungovali hlasovacie zariadenia viacerých rumunských poslancov EP, ktorí mali podľa všetkého hlasovať proti. Po tretie, hlasovanie aj tak prebehlo a predsedajúci odišiel z miestnosti a nechal celú vec nevyriešenú. Po štvrté, rozumná požiadavka z pléna, aby sa hlasovanie zopakovalo za normálnych podmienok, bola zamietnutá. Po piate, podobne to bolo s oznámením, že bolo odovzdaných viac hlasov než prítomných poslancov! Po šieste, jednoducho nám oznámili, že hlasovanie bolo aj tak platné! Po siedme, ani tak nedokázal nik vysvetliť, ako mohlo 168 hlasov predstavovať kvalifikovanú väčšinu v Parlamente so 751 poslancami.

V skutočnosti tak poslanecký klub EPP násilne vnútil svoju vôľu celému Parlamentu! Je mi to ľúto, pretože také konanie ich nie je hodné a my ostatní poslanci EP si taktiež zaslúžime lepší prístup!

Správa: Barbara Matera (A7-0180/2010)

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Z dôvodov politickej solidarity s priateľmi z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) som hlasoval za správu talianskej kolegyne Barbary Materovej (PPE, IT) o návrhu rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii vo výške približne 6,6 milióna EUR ako pomoc Španielsku, ktoré sa musí vyrovnať s prepúšťaním v odvetví ostatných nekovových minerálnych výrobkov. Nespochybňujem úplne analýzu Európskej komisie založenú na údajoch, ktoré poskytlo Španielske kráľovstvo, no myslím, si, že je zvláštne, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii by sa mal zmobilizovať v prípade situácie, ktorá je len dôsledkom spľasnutia bubliny na trhu s nehnuteľnosťami v Španielsku. Pokles množstva vydaných stavebných povolení a teda aj spotreby dlaždíc a keramických a nekovových minerálnych výrobkov je v skutočnosti dôsledkom zníženia objemu hypoték. Kam smerujeme argumentáciou tohto typu? Môžeme naozaj tvrdiť, že toto je prispôsobenie sa globalizácii? Myslím si tiež, že správne náklady viac než 400 000 EUR sú neprimerané, aj keď sa zdá, že hlavnou príčinou tejto vysokej sumy je štúdia za 60 000 EUR, cena ktorej sa zdá byť neúmerne vysoká. Pokračovanie nabudúce...

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Nárast nezamestnanosti je jedným z najškodlivejších dôsledkov súčasnej hospodárskej a finančnej krízy. Prehĺbenie trhovej nestability prispelo k zhoršeniu situácie mnohých podnikov, ktoré sa ťažšie prispôsobujú globalizácii. V tomto prípade pocítilo tieto negatívne dôsledky 181 podnikov z regiónu Comunidad Valenciana. Španielsko poskytlo dostatočné odôvodnenie žiadosti na mobilizáciu fondu a ja si myslím, že túto žiadosť treba podporiť.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Myslím si, že je naliehavo potrebná osobitná pomoc pre pracovníkov, ktorí boli prepustení alebo ktorých ovplyvnilo súčasné globálne hospodárske prostredie, ako sa to stalo v tomto prípade, keď bolo zo 181 podnikov španielskeho regiónu Valencia prepustených 2 425 pracovníkov. Realizácia pomoci zameranej na rekvalifikáciu a opätovné začlenenie týchto pracovníkov do pracovného trhu sú veľmi dôležité, nielen pre zotavenie hospodárstva, ale aj pre sociálnu stabilitu. Preto hlasujem za toto uznesenie. Chcel by som zopakovať odporúčanie Komisie, že by sa nemali vyplácať prostriedky z Európskeho sociálneho fondu s cieľom poskytnúť platby v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). Sú to fondy s rôznymi cieľmi, ktoré sa navzájom dopĺňajú, a nemôžu jeden druhý nahradiť. Keďže ide o výnimočné opatrenie, EGF musí mať samostatné financovanie a bude vážnou chybou, ak sa ako náhradné opatrenie bude financovanie v rámci EGF poskytovať na úkor Európskeho sociálneho fondu alebo iného štrukturálneho fondu.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Španielsko 2. septembra 2009 podalo žiadosť o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vzhľadom na pracovníkov prepustených zo 181 podnikov pôsobiacich v oblasti výroby ostatných nekovových minerálnych výrobkov v jedinom regióne na úrovni NUTS II, v regióne Comunidad Valenciana. Myslím si, že táto žiadosť je v súlade s požiadavkami na určenie finančných príspevkov stanovenými v článku 10 nariadenia (ES) č. 1927/2006. Preto som súhlasil s touto správou a návrhom Komisie zmobilizovať sumu 6 598 735 EUR, pretože z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) sa môžu financovať len opatrenia, ktoré pomôžu prepusteným pracovníkom zapojiť sa do pracovného trhu, a peniaze z fondu vytvárajú podmienky pre prepustených pracovníkov, aby si našli stálu alebo dočasnú prácu, aby sa zapojili do odborných vzdelávacích programov a nadobudli vedomosti potrebné na splnenie potrieb pracovného trhu, aby si založili podnik alebo sa stali samostatne zárobkovo činní. Litva už takisto využila podporu z tohto fondu.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správy o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), pretože si myslím, že je veľmi dôležité zdôrazniť význam fondu.

Tento nástroj bol vytvorený na poskytovanie podporných opatrení na trhu práce zameraných výlučne na pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku štrukturálnych zmien v usporiadaní medzinárodného obchodu a na pomoc pri ich opätovnom začlenení do trhu práce.

Je to mimoriadne užitočný nástroj, v rámci ktorého bolo od roku 2007 dodnes podaných 55 žiadostí zo 17 členských štátov o podporu pre 52 334 prepustených pracovníkov, pre ktorých bola vyčlenená celková suma 271,9 milióna EUR.

Analýza údajov, ktoré máme k dispozícii, preto naznačuje, že na každého prepusteného pracovníka bola z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii zmobilizovaná suma vo výške 5 195 EUR, suma, ktorá sa v podstate využila na realizáciu personalizovaných balíkov služieb vypracovaných osobitne s cieľom opätovne zapojiť týchto pracovníkov do trhu práce.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Vzhľadom na španielskych pracovníkov z regiónu Valencia, ktorí boli obetovaní globalizácii, som sa zdržal hlasovania. Vzhľadom na situáciu, do ktorej ich priviedol vplyv neoliberálnych politík nanútených Európskou úniou, by človek našiel dôvod hlasovať proti almužne, ktorú im európska elita považovala za primerané ponúknuť. No aspoň to málo, čo dostanú, môže zmierniť ich utrpenie. To však neospravedlňuje prístup Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Podporuje presun výroby do Maroka a Alžírska, ktorý sa teraz uskutočňuje, a zvyšuje zisky najbohatších. V oligarchii eurokratov sa dá čisté svedomie kúpiť za lacný peniaz.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov v dôsledku globalizácie. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v rôznych krajinách, najmä v Číne a Indii, a to často na úkor krajín, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťou presídľovania spoločností, a fond je veľmi dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. V minulosti využívali EGF iné krajiny EÚ a teraz sa rovnaká pomoc môže rozšíriť aj na Valenciu v Španielsku v dôsledku tamojšej súčasnej situácie, keď bolo prepustených viac než 2 400 pracovníkov zo 181 podnikov v odvetví výroby ostatných nekovových minerálnych výrobkov. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa sa zaoberá mobilizáciou Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech regiónu Valencia v Španielsku (6 598 735 EUR) v dôsledku 2 425 prepustených pracovníkov zo 181 podnikov v oblasti výroby ostatných nekovových minerálnych výrobkov. Prostriedky sa dostanú priamo k postihnutým pracovníkom. Správa bola vo Výbore pre rozpočet (COBU) prijatá bez rozpravy. My zelení sme ju podporili tiež.

Správa: Barbara Matera (A7-0181/2010)

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Z dôvodov solidarity s Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Írskom a na základe správy svojej vynikajúcej talianskej kolegyne pani Materovej som hlasoval za návrh rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vo výške približne 2,7 milióna EUR ako pomoc Írsku, ktoré sa musí vyrovnať s prepúšťaním v odvetví spracovania krištáľu. Väčšina zo 600 prepustených pracovníkov pracovala v spoločnosti Waterford Crystal. Nespochybňujem analýzu Európskej komisie, myslím si však, že je zvláštne, že táto spoločnosť, ktorá mala problémy od roku 2005, môže byť dôvodom pre prispôsobenie sa globalizácii. V roku 2005 oznámila zatvorenie závodu v Dungarvane s cieľom konsolidovať všetky činnosti v hlavnom závode v meste Waterford v Kilkenny, ktorý zamestnával 1 000 pracovníkov. Operácia zahŕňala prepustenie asi 500 pracovníkov z Dungarvanu. Po zatvorení tohto závodu zorganizovali bývalí pracovníci a ich rodiny 30. januára 2009 demonštrácie, ktoré sa skončili v marci 2009 na základe dohody s pracovníkmi a po vyplatení 10 miliónov EUR (zdroj: Wikipédia). Je toto prispôsobenie sa globalizácii?

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Úprimne vítam kompenzáciu z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktorá bola rozdelená medzi bývalých pracovníkov spoločnosti Waterford Crystal a dodávateľských spoločností. Fond bol zriadený na pomoc pracovníkom, ktorí trpia v dôsledku štrukturálnych zmien v sieti svetového obchodu, a pre miestne spoločenstvo to bude veľmi dôležité, pretože závod Waterford Crystal je preň srdcovou záležitosťou.

Pretože toto odvetvie bolo pre región kľúčové, keďže tu boli mnohí kvalifikovaní miestni pracovníci zamestnaní v odvetví spracovania skla a v ďalších spoločnostiach a keďže toto odvetvie bolo mimoriadne dôležité pre identitu regiónu v okolí Waterfordu, tieto prostriedky budú pre pracovníkov a ich rodiny veľkou pomocou a pomôžu pri poskytovaní iných pracovných príležitostí pre týchto pracovníkov.

Je potrebné zaviesť na miestnej úrovni koordinačné opatrenia, aby sa zaistilo, že tieto prostriedky sa rozdelia správne. Pretože postihnutí pracovníci sú starší než iní pracovníci a pretože vykonávali vysokokvalifikovanú prácu, je potrebné zabezpečiť, aby sa prostriedky využili na poskytnutie ďalšieho odborného vzdelávania, na podporu podnikania a zlepšenie prístupu k zamestnaniu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Európska únia je hlavný prispievateľ do Medzinárodného fondu pre Írsko s podielom približne 57 % zo všetkých príspevkov za rok.

Preto vítam úlohu, ktorú Európske spoločenstvo zohráva pri poskytovaní hospodárskej a sociálnej pomoci Írsku s cieľom dosiahnuť mier a zmierenie.

Súčasné obdobie činnosti sa blíži ku koncu, ale je dôležité, že Európske spoločenstvo naďalej prispieva do Medzinárodného fondu pre Írsko a pomáha tak dosiahnuť ciele budovania mostov, spájania komunít a stimulovania rozvoja v regiónoch dvoch oblastí Írska, ktoré najviac trpeli nestabilitou počas nedávnych rokov.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Úprimne vítam toto rozhodnutie o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom spoločnosti Waterford Crystal. Svetová hospodárska kríza a rozsiahle zmeny vo svetovom obchode spôsobili prepustenie mnohých pracovníkov v Írsku a v celej Európe. Nalieham na írsku vládu, aby konala rýchlo a zabezpečila, že tieto zdroje sa rýchlo a účinne využijú na to, aby sa naplnili individuálne rekvalifikačné a vzdelávacie potreby pracovníkov. Časový harmonogram pre použitie týchto prostriedkov je obmedzený a nesmie sa strácať čas pri poskytovaní potrebných služieb. Je potrebné preskúmať nariadenie o EGF, aby sa umožnila väčšia flexibilita pri využívaní poskytnutých prostriedkov, najmä čo sa týka časového harmonogramu.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Krajina, ktorej sa hovorilo keltský tiger, sa kedysi chválila pozoruhodnou úrovňou rastu, ale v uplynulých rokoch utrpela v dôsledku krízy a účinkov globalizácie. Tieto účinky zasiahli írske sklárske odvetvie a dnes je takmer 600 pracovníkov v situácii, keď potrebujú pomoc. Súhlasím s mobilizáciou fondu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na ciele Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) hlasujem za poskytnutie pomoci pracovníkom prepusteným zo závodov spoločnosti Waterford Crystal v Írskej republike. Táto pomoc presahuje 2,5 milióna EUR a bude veľmi dôležitá, aby podporila postihnutých pracovníkov pri zvyšovaní kvalifikácie, pretože veľká väčšina z nich má viac než 45 rokov. Chcel by som však poukázať na očividné rozdiely a nerovnosť, ktoré sa vyskytli v rámci EGF. Stalo sa tak v dôsledku toho, že členské štáty opakovane nie sú schopné využívať prostriedky, ktoré sú k dispozícii, jasne na úkor pracovníkov, ktorí v týchto krajinách stratili prácu, podobne ako sa tak stalo v Portugalsku v dôsledku neustáleho nárastu bankrotov a miery nezamestnanosti.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Írsko podalo 7. augusta 2009 žiadosť o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vzhľadom na prepustenie pracovníkov zo spoločnosti Waterford Crystal a troch jej dodávateľov, respektíve ďalších podnikov vo výrobnom reťazci. Myslím si, že táto žiadosť je v súlade s požiadavkami na určenie finančných príspevkov stanovenými v článku 10 nariadenia (ES) č. 1927/2006. Súhlasil som s touto správou a návrhom Komisie zmobilizovať sumu 2 570 853 EUR, pretože z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) sú financované len opatrenia, ktoré pomôžu prepusteným pracovníkom zapojiť sa do pracovného trhu, a peniaze z tohto fondu vytvárajú podmienky pre prepustených pracovníkov, aby si našli stálu alebo dočasnú prácu, aby sa zapojili do odborných vzdelávacích programov a nadobudli vedomosti potrebné na splnenie potrieb pracovného trhu, aby si založili podnik alebo sa stali samostatne zárobkovo činní. Litva už takisto využila podporu z tohto fondu.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Vzhľadom na pracovníkov z írskej spoločnosti Waterford Crystal, ktorí boli obetovaní globalizácii, som sa zdržal hlasovania. Vzhľadom na situáciu, do ktorej ich priviedol vplyv neoliberálnych politík, ktoré presadzovala Európska únia, človek by našiel dôvod hlasovať proti almužne, ktorú im európska elita považovala za primerané ponúknuť. No aspoň to málo, čo dostanú, môže zmierniť ich utrpenie. To však neospravedlňuje prístup Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. To podporuje nedávne špekulácie bánk a zisky, ktoré na chrbtoch európskych pracujúcich dosahujú fondy z USA, ako napríklad KPS Capital Partners. V kráľovstve eurokratov sa dá čisté svedomie kúpiť za lacný peniaz.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov v dôsledku globalizácie. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v rôznych krajinách, najmä v Číne a Indii, a to často na úkor krajín, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťou presídľovania spoločností, a fond je veľmi dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. Fond EGF už v minulosti využili iné krajiny EÚ, preto by sme teraz mali poskytnúť túto pomoc Írskej republike, najmä podnikom v odvetviach spracovania skla a krištáľu. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa sa zaoberá mobilizáciou EGF v prospech írskych pracovníkov (2 570 853 EUR) v dôsledku prepúšťania v spoločnosti Waterford Crystal a u troch jej dodávateľov pôsobiacich v odvetví výroby krištáľu. Prostriedky sa dostanú priamo k postihnutým pracovníkom. Správa bola vo Výbore pre rozpočet (COBU) prijatá bez rozpravy. Hlasujem bez výhrad za túto správu.

Správa: Barbara Matera (A7-0179/2010)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Vítam rozhodnutia o mobilizácii finančnej pomoci prepusteným pracovníkom, ktorí stratili pracovné miesta v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej kríze v troch konkrétnych príkladoch – v prípade regiónov Comunidad Valenciana a Castilla-La Mancha v Španielsku, ako aj v prípade spoločnosti Waterford Crystal na výrobu krištáľu v Írsku. Celková výška podpory v týchto prípadoch dosahuje 11 miliónov EUR a bude sa týkať 3 663 prepustených pracovníkov. Hoci pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii nevyrieši všetky problémy spôsobené finančnou a hospodárskou krízou, nalieham na inštitúcie EÚ, aby účinne a včas vyhodnotili žiadosti, a na členské štáty, aby sa aktívne zapojili do tohto fondu.

V našej krajine Litve bola finančná pomoc nedávno pridelená pracovníkom, ktorí stratili pracovné miesta v odvetviach stavebníctva, nábytkárstva a odevného priemyslu, ako aj pracovníkom v závode Snaigė v meste Alytus. Túto pomoc vysoko ocenili tí, ktorých svetová finančná a hospodárska kríza postihla najviac.

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Z dôvodov solidarity s Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Írskom a na základe správy talianskej kolegyne pani Materovej (PPE, IT) som hlasoval za návrh rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vo výške približne 2 milióna EUR ako pomoc Španielsku, ktoré sa musí vyrovnať s prepúšťaním v drevospracujúcom priemysle. Španielske kráľovstvo v skutočnosti zdôvodňuje svoju žiadosť na základe toho, že hospodárska a finančná kríza spôsobila náhly kolaps svetového hospodárstva, čo malo vážny dosah na množstvo odvetví, najmä čo sa týka dopytu v oblasti stavebníctva a teda aj v oblasti výrobkov z dreva. Pravda je, že kríza spôsobila prasknutie bubliny na španielskom trhu s nehnuteľnosťami a je ťažké nájsť dôvod, prečo by v tomto prípade malo ísť o prispôsobenie sa globalizácii... Ak sa pozriete, čo sa financuje (napríklad 57 podpôr podnikania, pričom každá stojí 3 000 EUR, čo spolu predstavuje 171 000 EUR, 16 odborných workshopov kombinovaných s pracovným umiestnením po 12 500 EUR za každý, čo spolu predstavuje 200 000 EUR atď.), kde je tu prispôsobenie sa globalizácii? Pokračovanie nabudúce...

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Množstvo odvetví a podnikov zasiahnutých krízou a globalizáciou si kladie otázku, či súčasný európsky hospodársky model bude životaschopný a udržateľný. Ak nespochybníme poskytovanie pomoci pracovníkom, ktorí boli prepustení, nemožno povedať to isté o zachovaní súčasného stavu, ktorý podľa všetkého zhoršuje ťažké situácie, ako napríklad situáciu pracovníkov pri ťažbe dreva a korku v regióne Castilla-La Mancha.

Okrem poskytovania občasnej pomoci musia byť Európska únia a členské štáty schopné podporovať hospodárske prostredie, ktoré bude bez zbytočných byrokratických prekážok, ktoré bude priaznivé voči podnikateľom a ktoré odmení riziko a inováciu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za poskytnutie pomoci v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii vzhľadom na mimoriadne negatívne dôsledky zatvorenia 36 drevospracujúcich spoločností počas deviatich mesiacov v španielskom regióne Castilla-La Mancha, čo viedlo k prepusteniu 585 pracovníkov. Táto situácia je o to vážnejšia, že tento región trpí úbytkom obyvateľstva a tým, že pracovníkom takmer úplne chýba iný druh kvalifikácie. Preto by som chcel zdôrazniť, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť negatívnemu dosahu súčasnej hospodárskej krízy na väčšinu vidieckych oblastí.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Španielsko predložilo Komisii 9. októbra 2009 žiadosť o mobilizáciu celkovej sumy 1 950 000 EUR v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vzhľadom na 585 pracovníkov prepustených z 36 podnikov v oblasti výroby dreva a výrobkov z dreva a korku okrem nábytku a výroby predmetov zo slamy a prúteného materiálu v regióne Castilla-La Mancha počas deväťmesačného sledovaného obdobia od 1. novembra 2008 do 31. júla 2009. Súhlasím s hodnotením Komisie, že táto žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a odporúčanie Komisie rozpočtovému orgánu schváliť žiadosť, pretože z prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii sa financujú len opatrenia, ktoré pomáhajú prepusteným pracovníkom zapojiť sa do pracovného trhu, a peniaze z tohto fondu vytvárajú podmienky pre prepustených pracovníkov, aby si našli stálu alebo dočasnú prácu, aby sa zapojili do odborných vzdelávacích programov a nadobudli vedomosti potrebné na splnenie potrieb pracovného trhu, aby si založili podnik alebo sa stali samostatne zárobkovo činní. Litva už takisto využila podporu z tohto fondu.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Vzhľadom na španielskych pracovníkov z regiónu Castilla-La Mancha, ktorých zasiahla globalizácia, som sa zdržal hlasovania. Vzhľadom na situáciu, do ktorej ich priviedol vplyv neoliberálnych politík, ktoré presadzovala Európska únia, človek by našiel dôvod hlasovať proti almužne, ktorú im európska elita považovala za primerané ponúknuť. No aspoň to málo, čo dostanú, môže zmierniť ich utrpenie. To však neospravedlňuje prístup Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. To podporuje špekulácie na trhu s nehnuteľnosťami a jeho kolaps a takisto zisky, ktoré úroky zarábajú pre banky. Eurokratickí tyrani si môžu čisté svedomie kúpiť za lacný peniaz.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov v dôsledku globalizácie. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v rôznych krajinách, najmä v Číne a Indii, a to často na úkor krajín, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťou presídľovania spoločností, a fond je veľmi dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. V minulosti využívali EGF iné krajiny EÚ, rovnaká pomoc by sa preto mala rozšíriť na región Castilla-La Mancha v Španielsku v dôsledku 585 prepustených pracovníkov z 36 podnikov pôsobiacich v odvetví výroby výrobkov z dreva a korku okrem nábytku a výroby predmetov zo slamy a prúteného materiálu. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa sa zaoberá mobilizáciou Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v prospech regiónu Castilla-La Mancha v Španielsku (1 950 000 EUR) v dôsledku prepustenia 585 pracovníkov z 36 podnikov pôsobiacich v odvetví výroby dreva a výrobkov z dreva a korku s výnimkou nábytku a výroby predmetov zo slamy a prúteného materiálu. Prostriedky sa dostanú priamo k postihnutým pracovníkom. Správa bola vo Výbore pre rozpočet prijatá bez rozpravy. My skupina Verts/ALE sme ju podporili.

Správa: Barbara Matera (A7-0178/2010)

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Z dôvodov solidarity s Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a na základe správy talianskej kolegyne pani Materovej som hlasoval za návrh rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vo výške 1,1 milióna EUR na financovanie technickej pomoci v súvislosti s EGF. Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia o EGF z roku 2006 sa 0,35 % z celkovej sumy dostupnej z fondu (500 miliónov EUR) vyhradí každoročne na technickú pomoc z iniciatívy Komisie. To predstavuje 1 750 000 EUR. Na technickú pomoc nebolo doteraz vyhradené nič. Úprimne povedané, zdá sa byť nezmyselné zorganizovať dve stretnutia 27 expertov (1 za každý členský štát), z ktorých každé stojí 35 000 EUR, a dva semináre o EGF, ktoré stoja 100 000 EUR, najmä ak sa prostriedky EGF nemajú využiť na prispôsobenie sa globalizácii, ale na prevádzkové náklady. A čo možno povedať o 10 štúdiách, z ktorých každá stojí 25 000 EUR? ... Pokračovanie nabudúce... ale človek skutočne nadobudne dojem, že tieto činnosti v rámci technickej pomoci sa vykonávajú len preto, aby sa minuli peniaze a pretože existuje právny základ.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Súhlasím s touto správou, pretože viac než polovica prostriedkov na technickú pomoc vyhradených Komisii sa použije na financovanie štúdií a hodnotení prebiehajúcich prípadov v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a na ich realizáciu, na predstavenie úspešných prípadov a získanie skúseností do budúcnosti a časť pridelených technických prostriedkov sa použije na vytvorenie databázy o opätovnom dlhodobom začlenení na pracovný trh. Vyzývam tiež, aby sa aspoň časť týchto rozpočtových prostriedkov využila na technické opatrenia, ktoré by mohli prispieť k skráteniu postupu vybavovania žiadostí, ktorý je v mnohých prípadoch žiadostí o pomoc príliš dlhý. Chcela by som vyzvať členské štáty, aby sa oboznámili s možnosťami a príležitosťami, ktoré EGF ponúka v situáciách masového prepúšťania, a aby ich využili, aby tiež využili dostupné prostriedky na podporu prepustených pracovníkov a na pomoc, aby sa mohli vrátiť na trh práce. Ďalej by som vyzvala členské štáty, aby si vymieňali informácie o osvedčených postupoch a aby získali informácie najmä od tých členských štátov, ktoré už zaviedli národné informačné siete o EGF so zapojením sociálnych partnerov a zainteresovaných strán na miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť kvalitnú štruktúru pomoci pre prípad masového prepúšťania.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Európska komisia vyzýva na mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, aby bolo možné poskytovať vhodnú a dostatočnú technickú pomoc pri reagovaní na mnohé žiadosti z rôznych krajín, ktoré sú konfrontované s nárastom počtu nezamestnaných v dôsledku medzinárodnej hospodárskej a finančnej krízy a globalizácie, čo ovplyvňuje platobnú schopnosť mnohých podnikov. Jednomyseľné hlasovanie v parlamentnom výbore predstavuje konsenzus týkajúci sa tejto žiadosti poslancov EP, ktorí sa týmto problémom veľmi dôkladne zaoberajú. Preto si myslím, že si zaslúži rovnakú pozornosť zo strany Parlamentu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré podporuje lepšiu realizáciu pomoci a pomocných mechanizmov zameraných na prepustených pracovníkov, pretože uznávam význam Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pri rekvalifikácii pracovníkov pracujúcich manuálne a pri zmierňovaní sociálno-ekonomického dosahu globálnej krízy. Okrem posilnenia opatrení na lepšiu kontrolu, audit a vyhodnotenie realizácie podporných plánov, ktoré boli schválené, by som chcel zdôrazniť, že je potrebné, aby sme sa zaoberali iniciatívami, ktoré povedú k väčšiemu a širšiemu využívaniu prostriedkov EGF zo strany členských štátov, najmä Portugalska, a snažili sa ich presadiť.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s touto správou a návrhom Komisie na mobilizáciu sumy vo výške 1 110 000 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) s cieľom financovať technickú pomoc pre Komisiu. Podľa článku 8 ods. 1 právneho základu sa 0,35 % z maximálnej ročnej sumy Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) môže každý rok vyhradiť na technickú pomoc na podnet Komisie. Každý rok možno využiť maximálne 1,75 milióna EUR na pokrytie potrieb uvedených na realizáciu fondu. Súhlasil som s návrhom Komisie, aby táto suma pokrývala nasledujúce činnosti: činnosti spojené s hodnotením EGF v polovici trvania, monitorovacie a realizačné štúdie, vytvorenie vedomostnej základne, výmena informácií a skúseností medzi členskými štátmi a odborníkmi a audítormi z Komisie, rozvoj sietí, organizovanie stretnutí odbornej skupiny kontaktných osôb EGF, organizovanie seminárov o vykonávaní fondu, ako aj informačné činnosti a publicita a ďalší rozvoj internetovej stránky EGF a uverejňovanie vo všetkých jazykoch EÚ. Aktivity EGF zohrávajú dôležitú úlohu a účelom prostriedkov z tohto fondu je poskytovať jednorazovú pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku globalizácie alebo hospodárskej krízy s cieľom uľahčiť ich návrat na pracovný trh.

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu v pevnom presvedčení, že je potrebné, aby boli postupy týkajúce sa Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii dynamickejšie.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 20. mája 2010 žiada o vyčlenenie sumy vo výške 1 110 000 EUR na financovanie kontroly a monitorovacích činností, ale najmä na financovanie informačných činností a technickej a administratívnej pomoci, pokiaľ ide o využívanie zdrojov členskými štátmi a sociálnymi partnermi. Na skrátenie časového rámca týchto postupov sú nevyhnutné jasné informácie, rovnako ako sú pre Úniu kľúčové nástroje, ktoré ju priblížia k občanom, ak sa má zabezpečiť transparentnosť a jasnosť. Od 1. mája 2009 je tento fond možné využívať aj na pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku vplyvu hospodárskej krízy a finančných trhov, na základe čoho je ešte relevantnejší a potrebnejší.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza z dôvodu globalizácie. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v rôznych krajinách, najmä v Číne a Indii, a to často na úkor krajín, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania spoločností, a je dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. Preto je tiež nutné posúdiť výkon tohto nového mechanizmu pomoci. Komisia sa vzhľadom na túto skutočnosť usiluje o mobilizáciu EGF s cieľom uhradiť administratívne náklady súvisiace s vypracovaním predbežného hodnotenia fungovania fondu. Toto bude zahrnovať štúdie o realizácii EGF, opätovné začlenenie pracovníkov do trhu práce, rozvoj sietí medzi útvarmi členských štátov zodpovedných za otázky týkajúce sa EGF a výmenu osvedčených postupov spolu s vytvorením a prevádzkovaním internetovej stránky.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je určený na poskytovanie rýchlej podpory tým pracovníkom, ktorí sa stali obeťami štrukturálnych zmien v systéme medzinárodného obchodu.

Komisia dňa 24. apríla 2010 prijala nový návrh na mobilizáciu EGF. Týka sa uvoľnenia sumy vo výške 1 110 000 EUR z fondu, ktorá by pokryla hlavné činnosti EGF, do ktorých patria monitorovacie a realizačné štúdie, vytvorenie vedomostnej základne, výmena informácií a skúseností medzi členskými štátmi a európskymi odborníkmi z EGF, organizovanie seminárov a ďalší rozvoj internetovej stránky EGF a uverejňovanie vo všetkých európskych jazykoch.

Podľa môjho názoru možno vykonávanie fondu iba privítať, keďže má tú výhodu, že podporuje členské štáty v správnom využívaní príležitostí, ktoré im EGF ponúka, najmä pokiaľ ide o pracovníkov. Som presvedčený, že vytvorenie vedomostnej základne je veľmi užitočné, pretože pôsobí ako spojivo medzi členskými štátmi a tak ich podnecuje k vzájomnej spolupráci a k tomu, aby sa inšpirovali tými krajinami, ktoré majú v tejto oblasti viac skúseností. Nakoniec považujem za povzbudzujúce, že v tomto procese vedie členské štáty tím odborníkov a dúfam, že v súvislosti s budúcim projektom EGF dôjde k ďalšiemu pokroku.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Táto správa sa týka mobilizácie sumy vo výške 1 110 000 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na poskytnutie technickej pomoci na podnet Komisie. Podľa návrhu Komisie je táto suma určená na pokrytie týchto činností: činnosti spojené s hodnotením EGF v polovici trvania (čl. 17) – monitorovacie a realizačné štúdie, vytvorenie vedomostnej základne, výmena informácií a skúseností medzi členskými štátmi a odborníkmi a audítormi z Komisie, rozvoj sietí, organizovanie stretnutí odbornej skupiny kontaktných osôb EGF, organizovanie seminárov o vykonávaní fondu, ako aj informačné činnosti a publicita (čl. 9) a ďalší rozvoj internetovej stránky EGF a uverejňovanie vo všetkých jazykoch EÚ. Správa bola vo Výbore pre rozpočet (COBU) prijatá bez rozpravy. My zelení sme ju podporili.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Nedávne finančné otrasy spôsobili, že mnoho ľudí zostalo nezamestnaných alebo nevyťažených. Je dobré, že EÚ je založená na zásade solidarity. Odkedy bol Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v roku 2006 založený, dostal takmer 30 žiadostí o sumy v celkovej výške 154 miliónov EUR, pričom v celej Európe bola poskytnutá pomoc 33 000 pracovníkom. Táto pomoc bola určená pre mnoho rôznych sektorov vrátane počítačového priemyslu, ako aj priemyselných odvetví mobilných telefónov a motorových vozidiel.

Finančná kríza bolestivo zasiahla pobaltské štáty. Od októbra 2008 do júla 2009 prišlo o zamestnanie viac ako 1 600 pracovníkov zamestnaných v litovských stavebných spoločnostiach. Polovica z nich si nenašla ďalšie zamestnanie alebo odišla do dôchodku a požiadala o pomoc. Väčšinu nákladov pokryl EGF a zvyšok pokryl litovský fond zamestnanosti. Chcel by som poďakovať EGF za poskytnutie pomoci, ktorá je zvolená veľmi pozorne a ktorá je sociálne zodpovedná. Uvediem jeden konkrétny príklad: do mája 2009 prišlo v priebehu piatich mesiacov o prácu 651 ľudí, ktorí boli zamestnaní v litovskej spoločnosti AB Snaigė (výrobca chladiarenského zariadenia) a u dvoch jej dodávateľov. Táto skutočnosť priamo ovplyvnila pracovníkov a ich rodiny, ako aj mesto Alytus, v ktorom má spoločnosť Snaigė svoje sídlo. Vzhľadom na túto situáciu bola veľká časť prostriedkov z EGF vyčlenená pre pracovníkov. Tieto prostriedky poskytnú pracovníkom príležitosť nájsť si zamestnanie, príležitosť na vzdelávanie a rekvalifikáciu.

Správy: Barbara Matera (A7-0180/2010, A7-0181/2010, A7-0179/2010)

  David Casa (PPE), písomne. – EGF bol vytvorený na pomoc tým pracovníkom, ktorých negatívne postihla globalizácia. Komisia prijala návrhy na prístup k fondu s cieľom pomôcť Írsku a Španielsku. Chcel by som zdôrazniť, že skutočné prípady, v ktorých sú tieto finančné prostriedky potrebné, sú vo všeobecnosti veľmi naliehavé, a preto by postup umožňovania prístupu k týmto prostriedkom mal byť čo najúčinnejší a najrýchlejší. V tejto súvislosti som súhlasil so závermi našej spravodajkyne a preto som hlasoval za túto správu.

Správy: Barbara Matera (A7-0180/2010, A7-0181/2010, A7-0179/2010, A7-0178/2010)

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je mimoriadne dôležitý na podporu opätovného začlenenia pracovníkov na trh práce, ktorí boli prepustení v dôsledku celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy.

Európske inštitúcie zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore hospodárskej obnovy najviac postihnutých členských štátov.

Opätovne vyzývam inštitúcie EÚ, aby konali spoločne pri uplatňovaní tejto pomoci urýchleným a flexibilným spôsobom na základe zjednodušených postupov, ktoré budú rýchlo reagovať na potreby pracovníkov, ktorí boli najviac zasiahnutí súčasným poklesom hospodárstva.

Správa: Michail Tremopoulos (A7-0139/2010)

  Sonia Alfano (ALDE), písomne. – (IT) Podľa prieskumu, ktorý uverejnil región Sicília koncom roka 2009 sa 75 % občanov domnieva, že európske fondy nemajú vôbec žiadny pozitívny vplyv alebo len veľmi malý. Ak potom uvážime, že podľa Dvora audítorov 51 % zdrojov vyčlenených pre Sicíliu na programové obdobie 2000 –2006 nebolo minutých a že v prípade vysokého percenta použitých prostriedkov došlo k nezrovnalostiam, ľahko pochopíme tento skoro úplný nedostatok dôvery verejnosti.

Z tohto dôvodu plne podporujem správu svojej kolegyne. Len prostredníctvom úplnej transparentnosti s cieľom zabezpečiť informovanosť verejnosti o účinnom využívaní verejných zdrojov, môžeme obnoviť dôveru v inštitúcie. Všetci musia mať možnosť sa dozvedieť, komu sú tieto prostriedky určené, a predovšetkým, na aký účel sú zamerané, a zároveň musia byť schopní sledovať všetky fázy od programovania až po vykonávanie intervencií.

Skutočnosť, že občanom umožníme monitorovať európske fondy, nie je len základným prejavom demokratického procesu, ale je aj odstrašujúcim prostriedkom proti akejkoľvek forme odčerpávania týchto verejných zdrojov. Pripomínam vám, že transparentnosť neznamená len uverejňovanie dokumentov: je to len prvý krok. Informácie musia byť dostupné a ľahko pochopiteľné. V opačnom prípade bude ich poskytovanie len akýmsi technickým úkonom, ktorý neslúži účelu žiadnej demokratickej kontroly.

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, ktorá zastáva cielený a dosiahnuteľný prístup k medziregionálnej výmene osvedčených postupov s cieľom umožniť stranám zapojeným do kohéznej politiky poučiť sa zo skúseností druhých. Som presvedčený, že prevaha otázok týkajúcich sa projektového riadenia subjektmi zapojenými do vykonávania kohéznej politiky je kľúčovým faktorom pri zlepšovaní a uľahčovaní riadenia. Členské štáty by mali decentralizovať vykonávanie kohéznej politiky, aby zabezpečili riadne fungovanie viacúrovňového riadenia pri dodržiavaní zásad partnerstva a subsidiarity. Vítam vypracovanie referenčnej príručky pre audit spolu s jej zjednodušením, konkrétne v otázkach týkajúcich sa oprávnenosti, finančného inžinierstva a finančného výkazníctva.

Chcel by som poukázať na prekážky, ktoré uviedli potenciálni uchádzači v súvislosti s využívaním štrukturálnych fondov. Majú väčšiu byrokratickú záťaž, priveľa zložitých nariadení, nedostatok transparentnosti v rozhodovacom procese a pravidlách o spolufinancovaní, ako aj oneskorené platby. Ak sa majú tieto prekážky odstrániť, mali by sa definovať dlhodobé kritériá pre projekty, ktoré sú spolufinancované zo štrukturálnych fondov, a pripraviť osobitné opatrenia spolu s novými kvalitatívnymi ukazovateľmi pre regióny s osobitnými geografickými charakteristikami, ako sú najvzdialenejšie regióny.

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, podporujem pozíciu pána Winklera a hlasoval som za revíziu inovačnej politiky Spoločenstva. Osobitne súhlasím so snahou zaviesť rozsiahlu stratégiu, ktorá sa nebude týkať len technologickej inovácie, ale aj inovácie v administratívnej, organizačnej a sociálnej oblasti. Z tohto dôvodu sa domnievam, že zapojenie finančného sveta a malých a stredných podnikov do definovania opatrení zameraných na podporu inovácie je kľúčové, pretože zameriava pozornosť na politické a hospodárske ciele na regionálnej úrovni.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Počiatočná verzia tejto správy z vlastnej iniciatívy, ktorú vypracoval pán Michail Tremopoulos, sa mi vôbec nepáčila. Preto som predložila desať pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, aby som jej dala nové smerovanie. Tak sa mi spolu s kolegami z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) podarilo znovu zaviesť francúzštinu a nemčinu ako komunikačné jazyky spolu s angličtinou, obmedziť požadované informácie na tie, ktoré sa skutočne využívajú, zachovať predpoklad, že európske fondy sa využívajú riadnym spôsobom a tak ďalej. Využívanie fondov by skutočne malo byť transparentnejšie, nemalo by to však byť zámienkou na nadmerné sťaženie postupov predkladania žiadostí o európske financovanie. Vďaka našej iniciatíve budú mať európski občania k dispozícii ďalšie informácie o využívaní európskych fondov, pričom nedôjde k väčšiemu byrokratickému zaťaženiu. Z tohto dôvodu som hlasovala za pozmenenú a doplnenú verziu tejto správy.

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za správu z vlastnej iniciatívy môjho gréckeho kolegu, pána poslanca Michaila Tremopoulosa, o transparentnosti v regionálnej politike a jej financovaní. Vítam Európsku iniciatívu za transparentnosť (EIT), ktorú prijala Európska komisia s cieľom zvýšiť transparentnosť, otvorenosť a zodpovednosť pri riadení Európskej únie. Podporujem potrebu regulovania a uplatňovania metód, ktoré zaručia transparentnosť postupov, ponúknu potenciálnym prijímateľom lepší prístup k štrukturálnym fondom a znížia administratívnu záťaž pre účastníkov. Riadiace orgány v členských štátoch musia transparentným spôsobom predložiť všetky fázy projektov financovaných zo štrukturálnych fondov. Sľubujem, že poslanci Európskeho parlamentu budú informovaní a zapoja sa do realizácie projektov vo svojich volebných obvodoch.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Účinné využívanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu je predpokladom pre rast našich hospodárstiev a vytváranie pracovných miest. Na zabezpečenie transparentnosti využívania fondov by sa mala v plnej miere realizovať Európska iniciatíva za transparentnosť. V súčasnosti neexistuje dostatok informácií o rozhodnutiach Komisie týkajúcich sa financovania významných projektov. Členské štáty zároveň využívajú odlišné úrovne na informovanie verejnosti o prijímateľoch pomoci EÚ. Som presvedčený, že transparentnosť by mala byť zabezpečená na všetkých úrovniach, pretože ide ruka v ruke so zjednodušením postupov na získavanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a umožňuje zapojenie verejnosti do diskusie o využívaní verejných financií, čo je nevyhnutným predpokladom na účinné využívanie fondov EÚ.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) V časoch, ako sú tieto, keď sa hospodárska a finančná kríza prejavuje ako horizontálny fenomén vo všetkých sektoroch bez rozdielu, ani odvetvie poľnohospodárstva nie je výnimkou a vyžaduje si výraznú finančnú podporu a transparentnosť.

Správa pána Tremopoulosa nadväzuje na oznámenie Komisie o Európskej iniciatíve za transparentnosť a predkladá návrhy zamerané na podporu uverejňovania údajov o prijímateľoch finančných prostriedkov, ako aj transparentnosti v rámci spoločného riadenia a partnerstva. Budem hlasovať za túto správu práve z toho dôvodu, že som presvedčená, že viac informácií, a najmä jednoduchších informácií, môže priblížiť zložitý svet kohéznej politiky EÚ k svetu podnikania.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Európska iniciatíva za transparentnosť nadobudla účinnosť v roku 2005, keď ju prijala Komisia. Len o rok neskôr bola uverejnená zelená kniha, ktorej účelom bolo zvýšiť transparentnosť, otvorenosť a zodpovednosť v rámci riadenia EÚ. Dôvodom na prijatie týchto dokumentov bolo základné právo európskych občanov vedieť, kto je príjemcom európskych prostriedkov. Každý z nich vo väčšej alebo menšej miere na tieto projekty finančne prispieva.

Uverejňovanie informácií o významných projektoch na internete pred rozhodnutím o ich financovaní je v medzinárodných finančných inštitúciách bežnou praxou. Európska komisia je z tejto praxe až doteraz výnimkou, hoci neexistuje dobrý dôvod, prečo by výkonná zložka Spoločenstva mala v oblasti transparentnosti dodržiavať nižšie normy. Za týchto okolností je žiadosť Parlamentu adresovaná Komisii o uverejňovanie informácií na internete v správnom čase s cieľom poskytnúť priamy prístup k dokumentácii o európskych financiách v dokonalom súlade s politikou transparentnosti prijatou na úrovni EÚ. Je dôležité, aby boli projekty, ktoré schválila Komisia, mimo akéhokoľvek podozrenia, a aby bola o nich široká verejnosť informovaná hneď od úplne prvých fáz predloženia žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Transparentnosť spôsobu prideľovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov, najmä prostredníctvom následného uverejnenia prijímateľov pomoci, názvov operácií a výšky verejného financovania na tieto operácie je dôležitá pre diskusiu o využívaní európskych verejných financií.

Definícia prijímateľov a výška verejného financovania vyplatená prijímateľovi (vyčlenené alebo skutočne vyplatené sumy), ktorá sa má uverejniť, však nie sú jasné.

Vítam odporúčania tejto správy, pretože prispievajú ku kultúre vzájomnej dôvery medzi všetkými zúčastnenými stranami, čo povedie k lepšiemu využívaniu európskych fondov.

  David Casa (PPE), písomne. – V EÚ existuje mnoho fondov, ktoré sú dostupné občanom, ako aj ostatným subjektom. Mnohí sa sťažujú, že postupy na získanie prístupu k týmto fondom sú zložité a predstavujú neprimeranú byrokratickú záťaž. Mali by byť dostupné jasnejšie informácie, pokiaľ ide o postupy súvisiace s týmito fondmi a mala by tu byť väčšia transparentnosť v oblasti využívania týchto fondov. Súhlasím so závermi spravodajcu, a preto som sa rozhodol hlasovať za túto správu.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasujem za opatrenia navrhované v tejto správe, pretože sa domnievam, že transparentnosť musí byť kľúčovým predpokladom na dosiahnutie všeobecných cieľov všetkých politík, a najmä kohéznych politík.

Rôznorodosť prezentácií a podmienok prístupu k údajom vyplývajúca zo zjavných rozdielov medzi členskými štátmi a riadiacimi orgánmi, pokiaľ ide o interpretáciu minimálnych požiadaviek Európskej iniciatívy za transparentnosť, neumožňuje komplexné porovnanie na úrovni EÚ. Preto veľmi vítam zavedenie jasnejších pravidiel pre uverejňovanie informácií o prijímateľoch prostriedkov z fondov na základe spoločného riadenia. Zníženie byrokracie, zjednodušenie procesu získavania prostriedkov a umožnenie lepšej kontroly finančného riadenia sú pozitívnymi krokmi.

Takisto som presvedčený, že návrh na dvojjazyčnosť v súvislosti s oficiálnymi informáciami, ktoré členské štáty poskytujú verejnosti o procese poskytovania prostriedkov, je dobrý nápad.

Nakoniec sa domnievam, že by Komisia mala ísť príkladom a prevziať prax, ktorá podporuje transparentnosť. Mali by tak urobiť najmä v otázke poskytovania finančných prostriedkov na významné projekty EÚ, v prípade ktorých nikto nechápe, prečo sú normy transparentnosti naďalej nižšie ako normy v prípade podobných projektov Európskej investičnej banky alebo Svetovej banky.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o transparentnosti v regionálnej politike a jej financovaní s cieľom zabezpečiť lepšiu kontrolu nad spôsobom využívania verejných prostriedkov. Okrem súčasných minimálnych požiadaviek je naliehavo potrebné zabezpečiť, aby zoznamy prijímateľov pomoci zo štrukturálnych fondov uverejnené na internetovej stránke Komisie obsahovali podrobnejšie informácie v záujme väčšej transparentnosti. Takýmito podrobnými informáciami môžu byť napríklad informácie o mieste, súhrny schválených projektov, typy poskytnutej podpory a opis partnerov projektu.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Regionálna politika a Kohézny fond Európskej únie sú základom zásady solidarity medzi členskými štátmi. Je dôležité, aby sa tieto zdroje využívali účinným a cieleným spôsobom, a aby prispeli k rozvoju oblastí, na ktoré boli vyčlenené. Transparentnosť využívania týchto prostriedkov je hlavnou zodpovednosťou členských štátov a sankcie za zlé riadenie budú mať za následok väčšie zníženie nerovnováhy v rámci Európskej únie.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na veľkosť, regionálnu rozmanitosť Európy a význam dôveryhodnosti európskych inštitúcií som hlasoval za, pretože sa domnievam, že vzájomné poskytovanie verejných informácií a štandardizácia postupov sú kľúčom k zabezpečeniu potrebnej transparentnosti pri vykonávaní a financovaní regionálnych politík so zreteľom na hospodársku a sociálnu súdržnosť a posilnenie spravodlivejšej Európy. Takisto by som rád zdôraznil, že zabezpečenie súladu so spoločnými pravidlami a uverejňovanie objektívnych informácií o verejných investíciách by nemalo viesť k väčšej byrokracii. Som presvedčený, že je dôležité znížiť byrokraciu a zlepšiť tak transparentnosť a účinnosť európskych politík.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Transparentnosť regionálnej politiky a jej financovanie sú osobitne citlivé témy a sú veľmi zaujímavé pre oblasť, ktorú zastupujem.

V súlade s podmienkami kohéznej politiky na obdobie 2007 – 2013 spadá región Benátsko a ostatné regióny severného a stredného Talianska do cieľa 2 „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“, na ktorý bolo vyčlenených 16 % dostupných zdrojov. Väčšina zdrojov (83 %) bola vyčlenená pre regióny, ktorých rozvoj zaostáva, a sem patria regióny južného Talianska.

Súhlasím s úvahou spravodajcu, že Európska iniciatíva za transparentnosť (EIT) Komisie musí byť podporená referenčnými parametrami, ktoré budú rovnaké pre všetkých, aby sa zaručila rovnaká a účinná úroveň transparentnosti. Definovaním typu dokumentácie, ktorú je potrebné predložiť, zaručením prístupu k tejto dokumentácii, najmä v prípade významných projektov, a vytvorením spoločného modelu, ktorý sa bude dodržiavať, sa predíde plytvaniu a nedostatku procedurálnej transparentnosti. Stanovenie jasných a podrobnejších spoločných pravidiel, ktoré však nebudú mať negatívny vplyv na administratívnu účinnosť, odmení poctivé regióny a potrestá tých, ktorí nedefinujú svoje požiadavky a projekty s dostatočnou presnosťou.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Východiskovým bodom správy pána Tremopoulosa je myšlienka, že transparentnosť je predpokladom na dosiahnutie cieľov kohéznej politiky a plne podporujem žiadosť o väčšiu transparentnosť v regionálnej politike. Správa zároveň vyzýva členské štáty, aby v plnej miere zapájali regionálne a miestne orgány do vykonávania politík a som si istý, že keď Škótsko získa nezávislosť, škótska vláda bude do týchto záležitostí plne zapájať všetky škótske regióny.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Poskytovanie verejných informácií o príjemcoch finančných prostriedkov EÚ je základným kameňom Európskej iniciatívy za transparentnosť (EIT). Som presvedčený, že požiadavka v nariadení o rozpočtových pravidlách, aby členské štáty poskytovali informácie o využívaní fondov EÚ na základe spoločného riadenia, predovšetkým prostredníctvom následného zverejnenia príjemcov, je nedostatočná. Komisia obmedzuje svoju úlohu na navrhovanie spoločnej informatívnej normy pre zverejňovanie údajov a ich poskytovanie občanom EÚ prostredníctvom internetových stránok GR REGIO, ktoré obsahujú elektronické adresy členských štátov, na ktorých sú uvedené požadované údaje o prijímateľoch finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) a Kohézneho fondu. Keďže uvedené fondy sú riadené spoločne, za elektronické linky a ich obsah sú výhradne zodpovedné členské štáty a sú založené na informáciách od riadiacich orgánov. Úplné porovnanie na úrovni EÚ nie je možné vzhľadom na rôznorodosť prezentácií a podmienok prístupu k údajom. Z tohto dôvodu som súhlasil s návrhmi, ktoré predložil Európsky parlament, aby sa umožnilo plné vyhľadávanie v databázach členského štátu a zabezpečila sa ich kompatibilita s cieľom poskytnúť o predložených údajoch celkový prehľad za EÚ a aby sa zabezpečilo zobrazovanie zhromaždených údajov a ich spravovanie štruktúrovaným a porovnateľným spôsobom na zabezpečenie ich plnej použiteľnosti. Vykonávanie týchto návrhov by prispelo k EIT.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Mám dobrú mienku o práci Komisie a Parlamentu, pokiaľ ide o transparentnosť v regionálnej politike a jej financovaní. Je to sektor, ktorý pohlcuje leví podiel rozpočtu EÚ, takže daňoví poplatníci majú právo vedieť, ako sa využívajú ich peniaze a mali by mať neobmedzený prístup k týmto vedomostiam.

Takisto by som chcel vyjadriť nádej, že opatrenia, ktoré sa prijímajú, prinesú vytvorenie nových nariadení a uverejnenie údajov inšpirovaných pozorovaním, vďaka ktorým sa postupy realizácie stanú jednoduchšími a transparentnejšími.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Ak chceme priblížiť európske inštitúcie a agentúry občanom, ktorým slúžia, a zdôrazniť ich prínos k sociálnej a hospodárskej súdržnosti, ako aj k udržateľnému rozvoju v Európe, je jedným z hlavných problémov Európskej únie otázka, ako zvýšiť jej transparentnosť.

Hlasoval som za túto správu, pretože podporujem Komisiu v propagácii štandardnej, dobre zavedenej možnosti poskytovať prístup k informáciám o príjemcoch finančných prostriedkov z fondov Spoločenstva. Umožní nám to odstrániť rozdiely v spôsobe, akým členské štáty uverejňujú tieto informácie. Umožní nám to získať kompletný prehľad o predložených údajoch na európskej úrovni a zároveň získať väčšiu mieru dôveryhodnosti a zodpovednosti v očiach európskych občanov.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že potreba transparentnosti v regionálnych politikách s cieľom zlepšenia prístupu pre potenciálnych príjemcov pomoci k databáze Európskej iniciatívy za transparentnosť (EIT) je mimoriadne dôležitá. Som presvedčený, že je dôležité zapojiť miestne a regionálne orgány, pokiaľ ide o transparentnosť regionálnych politík, pretože v tejto súvislosti musia povinne zohrávať dvojakú úlohu. Na jednej strane budú mať prospech z EIT uľahčením maximálneho možného prístupu k tejto databáze o príjemcoch finančných prostriedkov, ktorá by mohla poskytnúť konkrétne príklady osvedčených postupov v rámci regionálneho financovania. Miestne a regionálne orgány budú zároveň zohrávať kľúčovú úlohu pri propagácii tejto databázy prostredníctvom najvhodnejších možných prostriedkov, aby mali občania k týmto informáciám čo najjednoduchší prístup.

Takisto je potrebné zaviesť systémy na meranie úrovne prístupu do databázy EIT, aby sme mohli získať čo najlepšiu možnú predstavu o úrovni prístupu k informáciám, ktoré sa nachádzajú v tejto databáze. Ak sa zistí nižšia miera využívania, orgány, ktoré ju riadia na nižšej úrovni, budú musieť nájsť účinnejšie metódy na podporu jej využívania.

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Možnosť zistiť prijímateľov pomoci, vyčlenené prostriedky a projekty je kľúčovým aspektom nástrojov riadiacich využívanie Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu s cieľom zaručiť transparentnosť výdavkov. Transparentný systém optimalizuje investície a znižuje náklady. Táto úroveň dôležitosti znamená, že je rentabilné zvýšiť sankcie za porušenie povinností oznamovania a zverejňovania, podporiť modernejší a funkčný systém sietí medzi riadiacimi orgánmi, definovať spoločný základ pre štandardizáciu správania jednotlivých štátov a vytvoriť prepojenie medzi zverejňovaním, monitorovaním a auditom. Tieto opatrenia by sa mali začleniť do balíka opatrení zameraného na boj proti kríze. Podobný návrh predložil Parlament v čase hlasovania o „ochrane finančných záujmov Spoločenstva a boji proti podvodom – výročná správa“ so zreteľom na skutočnosť, že požiadavka na transparentné postupy bráni nezákonnému správaniu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Transparentnosť vo využívaní prostriedkov Spoločenstva a verejných informácií o prijímateľoch pomoci z fondov EÚ je základom Európskej iniciatívy za transparentnosť (EIT). Takéto zverejňovanie umožňuje vyhodnotiť využívanie verejných prostriedkov, čo je dôležité pre demokraciu a rozvážne riadenie vždy obmedzených zdrojov. V čase krízy však potrebujeme ďalšie mechanizmy, ktoré umožnia väčšiu transparentnosť, konkrétne vopred poskytované informácie zo strany Komisie o rozhodnutiach, ktoré sa týkajú financovania veľkých projektov. Z tohto dôvodu je nevyhnutné pokračovať v rozvoji všetkých dostupných mechanizmov, ktoré prispejú k väčšej transparentnosti v prípade všetkých prijímateľov pomoci z fondov EÚ. Z toho dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Miroslav Mikolášik (PPE) , písomne. − (SK) Zverejňovanie informácií týkajúcich sa financovania projektov z európskych fondov jednoznačne umožní verejnosti v členských štátoch zapojiť sa do diskusie o lepšom využívaní verejných financií.

Zvýšenie transparentnosti si, podľa môjho názoru, vyžaduje zavedenie jasných pravidiel týkajúcich sa zverejňovania informácií, čo však nesmie mať za následok prílišné administratívne zaťaženie pre potenciálnych príjemcov, ktorí už aj tak zápasia s komplikovanými administratívnymi požiadavkami.

Veľmi by som uvítal, aby zverejňovanie informácií k veľkým projektom na internete bolo včasné a umožnilo priamy prístup k projektovej dokumentácii, a to predovšetkým k hodnoteniu vplyvu na životné prostredie, ktorého dôležitosť je subjektmi mnohokrát braná na ľahkú váhu alebo dokonca obchádzaná. Občianska spoločnosť by teda mala mať možnosť na stránkach Komisie zasielať svoje stanoviská a prispievať tak k demokratickej kontrole a k zvýšeniu kvality projektov.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Európska iniciatíva za transparentnosť bola spustená pred rokmi, no dosiahla len obmedzený pokrok. Uverejnenie príjemcov dotácií napríklad v oblasti poľnohospodárstva vnieslo svetlo do skutočnosti, že tieto prostriedky sú často určené pre veľké podniky, kráľovské rodiny a tak ďalej. Ak to EÚ myslí s transparentnosťou vážne, potom sa tiež musí dôsledne zaviesť do rozhodovacieho procesu. Iniciatíva za transparentnosť je ako vždy väčšinou len o prázdnych slovách a z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Zhromažďovanie informácií o skutočnom využívaní verejných dotácií a skutočných príjemcoch tejto pomoci je dôležité a je to zároveň aj správna vec. Toto však nesmie mať za následok, že Komisia získa také rozsiahle právomoci, na základe ktorých by si už členské štáty nemohli vybrať napríklad svoje vlastné projekty a partnerov. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Finančná transparentnosť verejných inštitúcií je základom modernej demokracie. Občania musia mať prístup k informáciám o vynaložení každého eura, pretože každé euro pochádza z daní, ktoré zaplatili. Nie je žiadne tajomstvo, že Európska iniciatíva za transparentnosť, ktorú Komisia prijala v roku 2005, začína dosahovať prvé výsledky. Túto skutočnosť vítam. Na druhej strane je ešte potrebné veľa urobiť. S ľútosťou musím poznamenať, že normy v oblasti transparentnosti používané v Európskej komisii pri vykonávaní regionálnej politiky sú nižšie ako v iných inštitúciách vrátane najmä tých, ktoré sa používajú v Európskej investičnej banke. Neexistuje žiadny dôvod, prečo by mali veci takto pokračovať. Súhlasím so spokojnosťou s pokrokom v uznesení v oblasti sociálnej kontroly prerozdelenia finančných prostriedkov na dosahovanie cieľov regionálnej politiky. Takisto si vážim dôraz, ktorý sa v uznesení kladie na úlohu inštitúcie občianskej spoločnosti v rámci programového systému kohéznej politiky. Som si istý, že opatrenia navrhnuté v uznesení prispejú k zvýšeniu účinnosti programov a k legitímnosti kohéznej politiky EÚ. Vzhľadom na tieto skutočnosti som sa rozhodol podporiť toto uznesenie.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu pána Tremopoulosa, ktorá obsahuje ustanovenia zamerané na zlepšenie účinnosti a transparentnosti v európskej regionálnej politike. Ak chceme zabezpečiť lepší prístup k dostupným prostriedkom pre potenciálnych prijímateľov pomoci z európskych štrukturálnych fondov, domnievam sa, že administratívne prekážky spojené so žiadosťami o financovanie bude potrebné zjednodušiť a postupy na prístup k financovaniu z EÚ urobiť transparentnejšie. Financovanie z EÚ bude účinnejšie, keď budú pravidlá a ich uplatňovanie jasnejšie a priamočiarejšie. Takisto sa domnievam, že je nevyhnutné, aby boli občania lepšie informovaní o projektoch realizovaných Európskou úniou, najmä o projektoch súvisiacich s využívaním štrukturálnych fondov. Z tohto dôvodu som za to, aby Európska komisia uverejňovala pre širokú verejnosť viac informácií o významných projektoch realizovaných pomocou týchto fondov a o tom, či boli tieto projekty dokončené alebo či ešte stále prebiehajú.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Chcel by som pozdraviť môjho kolegu z radov gréckych zelených pána Michaila Tremopoulosa a zablahoželať mu k dnešnému prijatiu jeho správy o transparentnosti a regionálnej politike a jej financovaní. Tento výsledok, 629 hlasov za a len 6 hlasov proti, poukazuje na skvelú prácu, ktorú v tejto súvislosti odviedol.

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne. – (FR) Podporila som a hlasovala som za správu pána Tremopoulosa, v ktorej vyzýva Európsku komisiu a národné riadiace orgány na väčšiu transparentnosť pri prerozdeľovaní a využívaní zdrojov zo štrukturálnych fondov. Je dôležité, aby sme z celej Únie získali porovnateľné údaje o správe prostriedkov, aby vlastníci projektu a občania mohli byť informovaní o prioritách financovania EÚ, o tom, ktoré zúčastnené strany už prostriedky získali, o ich použití a o postupoch a časových harmonogramoch pre rôzne projekty. Cieľom je zvýšiť informovanosť potenciálnych prijímateľov o týchto prostriedkoch a účinnejšie monitorovať ich využívanie. Bolo však dôležité, aby nedošlo k nadmernej transparentnosti a preťaženiu riadiacich orgánov fondov a vlastníkov projektu irelevantnými, neefektívnymi a kontraproduktívnymi požiadavkami na informácie. Z tohto dôvodu sme spolu s mojimi kolegami z predsedníckej väčšiny vo Výbore pre regionálny rozvoj pozmenili a doplnili pôvodný text, aby sme zaistili, že cieľ transparentnosti nebude dosiahnutý na úkor cieľa kohéznej politiky, ktorým je zjednodušenie, pretože práve tieto dva hlavné problémy týkajúce sa zjednodušenia a viditeľnosti musí kohézna politika vyriešiť.

  Nicole Sinclaire (NI), písomne. – Proti tomuto opatreniu som nehlasovala preto, lebo som proti transparentnosti, práve naopak, ako jedna z mála poslancov Spojeného kráľovstva v Európskom parlamente, ktorí vykonali audit účtov, verím vo väčšiu transparentnosť. Takéto hlasovanie je však pre EÚ typické: predstiera, že je transparentné a zavádza ešte viac byrokracie na úkor daňových poplatníkov. Moji voliči si zaslúžia niečo lepšie.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Táto správa opisuje transparentnosť vedúcej prierezovej zásady v procese programovania a rozhodovania kohéznej politiky a predkladá niekoľko technických a administratívnych návrhov, ktoré sa pre väčšiu účinnosť rozvoja regionálnej politiky ukázali ako užitočné. Okrem otázok týkajúcich sa lepšieho sprostredkovania údajov o prijímateľoch pomoci, potreby menšej miery byrokracie a urýchlenia postupov je cieľom tohto dokumentu, za ktorý som hlasoval, realizácia transparentnosti v rámci partnerstva medzi regiónmi, členskými štátmi a Európskou úniou.

Z dôvodu tejto obavy a na základe pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý som podpísal, bola uvedená zmienka o potrebe poskytovania cielenejších, pravidelnejších a včasnejších informácií partnerským organizáciám, najmä prostredníctvom lepšej technickej pomoci a školenia. Je to nepochybne užitočné pre partnerov z najodľahlejších regiónov EÚ, ako je to v prípade najvzdialenejších regiónov.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Vážené dámy a páni, chcel by som zdôrazniť, že pre krajinu, ako je tá moja, pre Litvu, je transparentnosť veľmi dôležitá. Fondy EÚ, ako sú štrukturálne fondy a Kohézny fond, pomohli sformovať hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj Litvy, a ešte nejaký čas ho budú formovať. Preto je dôležité, aby mali občania možnosť stať sa svedkami prerozdeľovania zdrojov a mohli ho ovplyvniť. Aby sa tak stalo, je potrebná účasť spoločnosti. Spoločnosť sa do rozhodovacieho procesu – prerozdeľovania fondov EÚ a ich vykonávania – môže zapojiť rôznymi spôsobmi. Väčšia účasť spoločnosti by znížila mieru korupcie a zvýšila účinnosť využívania fondov, čo je mimoriadne dôležité pre krajinu, ako je Litva. Takisto je dôležité, aby sa zverejňovali príjemcovia pomoci z fondov EÚ. Podporilo by to diskusiu o využívaní verejných prostriedkov v krajine, čo je znovu jedna zo základných zásad fungovania demokratického štátu. Takisto by som rád zdôraznil potrebu účasti regionálnych a miestnych inštitúcií, a najmä bežných občanov. V správe sa nachádza niekoľko poznámok týkajúcich sa komplexnej internetovej platformy, ktorá môže pomôcť pri revízii a lepšom pochopení existujúcich fondov. To je dobrý začiatok, treba však urobiť ešte viac pre zapojenie ľudí z rôznych spoločenských vrstiev – bohatých a chudobných, ľudí z veľkých miest a malých dedín. Občianska spoločnosť a mimovládne organizácie by zároveň mohli pomôcť podporiť účinnosť programov a zlepšiť ich zodpovednosť.

  Kerstin Westphal (S&D), písomne. – V mene Skupiny socialistov by som chcela vyjadriť náš celkový súhlas s touto správou. Je dôležité, aby Európsky parlament bojoval za väčšiu transparentnosť v rámci regionálnej politiky, odmietame však tzv. postup odhaľ a napomeň, ako to žiada bod 16 tejto správy. Rozhodne súhlasíme s prísnejšími komunikačnými a informačnými požiadavkami, ale cieľ, ktorým je väčšia transparentnosť a ktorý rovnako podporujeme, by sa nemal dosiahnuť nesprávnymi prostriedkami. Máme obavy, že vykonávanie postupu odhaľ a napomeň vyvolá hon na čarodejnice. Európska komisia by nemala byť morálnou autoritou, ktorá si skupinovú disciplínu vynucuje odhaľovaním, napomínaním alebo obviňovaním. Tento prístup odmietame aj preto, lebo by mohol viesť k zložitejšej situácii a nevykonávaniu v členských štátoch. Napriek tejto obave súhlasíme, ako uvádzame vyššie, so všeobecnými myšlienkami tejto správy a domnievame sa, že je veľmi užitočná.

Správa: Seán Kelly (A7-0190/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Európsky projekt vysnívali otcovia Európy, aby zabezpečili mier v Európe. Hoci v Severnom Írsku ešte stále panuje napätie, dnešná moderná Európa musí aj naďalej poskytovať finančnú pomoc na podporu zmierenia medzi oboma spoločenstvami, ktoré medzi sebou tak dlho bojovali. Európska únia by preto mala zabezpečiť ďalšie financovanie pre konkrétne projekty, ktoré umožnia vytvoriť prepojenia potrebné na dosiahnutie trvalého mieru. Vzhľadom na fakt, že Súdny dvor Európskej únie nedávno z právnych dôvodov zrušil nariadenie (ES) č. 1968/2006, ktoré správne umožňovalo tieto finančné príspevky, poslanci Európskeho parlamentu boli nútení prijať nové nariadenie vychádzajúce z primeraného právneho základu. To je dôvod, prečo som hlasovala za toto nové nariadenie.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Hlasoval som za túto správu o pokračujúcich príspevkoch EÚ do Medzinárodného fondu pre Írsko. Európska únia vyplatila v rokoch 2007 – 2010 do tohto fondu 15 miliónov EUR. Financovanie EÚ (ktoré celkovo predstavuje 57 %) je kľúčové pre účinnosť tohto fondu.

Tento fond má pozitívny vplyv na záležitosti v Írsku aj Severnom Írsku a od svojho založenia v roku 1986 pomohol v prípade mnohých cezhraničných iniciatív, ktoré podporil. Tento fond podporil mier a zmierenie, podporil vzťahy a účasť a prispel k hospodárskemu a sociálnemu pokroku. Tento fond má jasný a dôležitý vplyv na dané spoločenstvá a do veľkej miery prispel k snahe o dosiahnutie trvalého mieru, najmä pokiaľ ide o činnosti vykonávané v spolupráci s programom PEACE v Severnom Írsku a v pohraničných grófstvach.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Medzinárodný fond pre Írsko je dobrým príkladom nadnárodnej a medzinárodnej spolupráce. Tento fond, ktorý riadi nezávislý medzinárodný orgán, financuje niekoľko krajín: Európska únia, Spojené štáty americké, Kanada, Nový Zéland a Austrália. Projekty v Severnom Írsku aj v Írskej republike podporujú kontakt, dialóg a zmierenie medzi nacionalistami a unionistami. Táto medzinárodná podpora sa však v roku 2010 skončí. Mali by sme preto zvážiť, ako možno akčné priority tohto fondu financovať aj po tomto dátume, konkrétne tie, ktoré sa týkajú podpory hospodárskeho a sociálneho pokroku a podnecovania mierového dialógu.

Projekty financované z Medzinárodného fondu pre Írsko už doplňujú opatrenia v rámci programov EÚ PEACE. Bolo by vhodné zistiť, čo sa stane s týmito projektmi v kontexte nastávajúceho rozpočtového plánovania EÚ. Z tohto dôvodu vyzývam Európsku komisiu, aby preskúmala, ako by štrukturálne fondy mohli pokračovať v úlohe Medzinárodného fondu pre Írsko, najmä v rámci cieľa európskej územnej spolupráce.

  David Casa (PPE), písomne. – Po mnohých rokoch nestability v Írsku bol zriadený fond s názvom Medzinárodný fond pre Írsko na zabezpečenie hospodárskej a finančnej stability v tomto regióne. Ako sme mali možnosť vidieť, táto správa sa zaoberá plánmi pre tento fond do budúcnosti a stanovuje niekoľko kľúčových cieľov, ktoré je potrebné dosiahnuť. Súhlasím so závermi, ku ktorým dospel spravodajca, a preto som sa rozhodol hlasovať za túto správu.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – Hlasoval som za správu pána Kellyho o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o finančných príspevkoch Európskej únie do Medzinárodného fondu pre Írsko (MFI).

Takéto projekty medziregionálnej spolupráce a zmierenia by sa mali podporiť, najmä so zreteľom na presadzovanie sociálneho a hospodárskeho pokroku. MFI bol kľúčovou súčasťou zmierenia medzi spoločenstvami a je potrebné uznať kľúčovú úlohu, ktorú v tejto oblasti zohrávala EÚ. Z úspechov iniciatív MFI, ktoré sa môžu uplatňovať v ostatných oblastiach Únie, v ktorých prevláda marginalizácia spoločenstiev a napätie, sa môžeme poučiť.

Bod, na ktorý by som chcel upozorniť, je využívanie prostriedkov EÚ na podporu projektu MFI Futbal pre mier. Podpora zmierenia a vzájomného porozumenia medzi mladými ľuďmi prostredníctvom športu je iniciatíva, ktorú by sme mali chváliť. Využívanie športu na mobilizáciu jednotlivcov a boj proti sociálnemu vylúčeniu by sa naozaj nemalo podceňovať.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Mierový proces v Severnom Írsku je príkladom úspechu, ktorý si zaslúžil a naďalej by si mal zasluhovať podporu európskych inštitúcií. Tak ako v prípade európskej integrácie, aj v situáciách po konfliktoch, ako je táto, možno cestu stability sformovať zavedením solidarít de facto, ktoré uľahčia a zlepšia cezhraničné vzťahy a vzťahy medzi spoločenstvami. Dúfam, že ostatné časti Európskej únie sužované fenoménom odštiepeneckého terorizmu sa budú môcť upriamiť na írsky proces a poučiť sa z neho, čo im umožní odstrániť násilie a vybudovať spoločnosť, kde bude každý cítiť, že do nej patrí, a to pri dodržiavaní zákona, tradícií a ľudských práv.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za predĺženie Medzinárodného fondu pre Írsko, pretože sa domnievam, že je dôležité zdôrazniť mierovú misiu Európskej únie medzi národmi a spoločenstvami ako kľúčový faktor pre rozvoj hospodárstva a spoločnosti, ako aj na posilnenie ľudskej dôstojnosti a zlepšenie kvality života občanov. Môžeme to vidieť na konkrétnom príklade Írska. Európska únia by mala naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri zachovávaní mieru a odstraňovaní regionálneho, etnického a kultúrneho napätia a tým podporiť podmienky pre sociálny a hospodársky pokrok.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Medzinárodný fond pre Írsko prispel od svojho založenia v roku 1986 k podpore hospodárskeho a sociálneho pokroku a kontaktov, dialógu a zmierenia medzi nacionalistami a unionistami v celom Írsku. EÚ musí pokračovať v podpore mierového procesu v Írsku pomocou príspevkov do Medzinárodného fondu pre Írsko, ako to robila od roku 1989. Zvýšenie tejto podpory bude slúžiť na posilnenie solidarity medzi členskými štátmi a ich občanmi. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

Odporúčanie do druhého čítania: Marian-Jean Marinescu (A7-0162/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Toto bolo hlasovanie v druhom čítaní o nariadení o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. Hlasovala som za kompromisy, ktoré sa podarilo dosiahnuť medzi Parlamentom a Radou EÚ. Tieto kompromisy by mali v skutočnosti umožniť podporiť podmienky pre lepšiu správu pri prerozdeľovaní prístupových kapacít a riadení hlavných železničných koridorov nákladnej dopravy v rámci Európy. Toto nariadenie by po svojom prijatí malo zlepšiť účinnosť veľkých tokov v nákladnej železničnej doprave v európskych koridoroch a tým pomôcť pri znižovaní znečistenia z dopravy. Z uvedených dôvodov som hlasovala za text prerokovaný s Radou v snahe dosiahnuť dohodu v druhom čítaní.

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za odporúčanie do druhého čítania v správe môjho rumunského priateľa Mariana-Jeana Marinesca o pozícii Rady pri prijímaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady v prvom čítaní o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. Podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy urobené v súvislosti s organizáciou medzinárodných železničných koridorov s cieľom vytvoriť európsku železničnú sieť pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. Takisto podporujem myšlienku miesta jedného kontaktu vo forme spoločného orgánu vytvoreného riadiacou radou každého koridoru nákladnej dopravy, ktorý žiadateľom poskytuje možnosť žiadať na jednom mieste jedným úkonom o trasu prechádzajúcu minimálne jednou hranicou.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporujem toto nariadenie o vytvorení európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, ktorej realizácia, ako sa dúfa, bude mať pridanú hodnotu pre celé Spoločenstvo, pretože Európa bude prepojená spoločnou železničnou sieťou. Zabezpečí sa tým efektívny pohyb ľudí a nákladu medzi európskymi regiónmi. Týmto nariadením sa zároveň vydalo rozhodnutie o termínoch pre realizáciu železničného koridoru. Prijalo sa dlhšie obdobie 5 rokov, ktoré je pre Litvu výhodné, počas ktorého sa v Litve budú musieť položiť európske koľajnice. V súčasnosti, keď Litva čelí bolestivým dôsledkom hospodárskej krízy, je toto rozhodnutie mimoriadne výhodné, pretože Litva, podobne ako ostatné krajiny, ktoré boli do veľkej miery postihnuté krízou, má obmedzené finančné možnosti v oblasti investovania do projektov rozvoja železničnej infraštruktúry v blízkej budúcnosti.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) V čase ustáleného rastu predstavuje sektor nákladnej dopravy na úrovni EÚ obrovský potenciál. Za týchto okolností sa zdá byť paradoxné, že čoraz menej spoločností sa prikláňa k využívaniu železničnej dopravy. Len 10 % nákladu prepravovaného v rámci Európskej únie sa prepravuje po železnici. V skutočnosti sa úroveň nákladnej železničnej dopravy v porovnaní s obdobím pred 20 rokmi znížila o polovicu. Európska komisia uznala kľúčovú úlohu, ktorú od roku 2001 zohráva nákladná železničná doprava.

Konečný termín pre Bielu knihu o európskych politikách v sektore dopravy bol stanovený na rok 2010. Trh nákladnej železničnej dopravy musí teraz čeliť výzvam, akými sú zlepšenie kvality služieb poskytovaných z dôvodu nedostatku súladu, čo je nevýhoda z hľadiska konkurencieschopnosti v porovnaní s ostatnými formami nákladnej dopravy. Je nemožné vysvetliť pokles v sektore nákladnej železničnej dopravy, keďže tu existujú tri legislatívne balíky o železnici. Nie sú dostatočne harmonizované s vnútroštátnymi právnymi predpismi a železničné systémy nie sú prepojené na cezhraničnej úrovni. Na základe tejto situácie je cieľom nariadenia, ktoré predložil Európsky parlament, zefektívniť nákladnú železničnú dopravu podporou harmonizácie medzi členskými štátmi a správcami infraštruktúry.

  Bairbre de Brún (GUE/NGL), písomne. – Podporujem snahy o zefektívnenie nákladnej železničnej dopravy pre jej environmentálne výhody v porovnaní s nákladnou cestnou dopravou. Musím však zdôrazniť, že som proti prebiehajúcej liberalizácii železníc v Európskej únii, ktorá je zodpovedná za súčasnú fragmentáciu, nedostatok investícií a neefektívnosť nákladnej železničnej dopravy. Tento kompromis s Radou je snahou o zlepšenie situácie, preto zaň hlasujem. Stavia však na liberalizácii, proti čomu dôrazne namietam. Toto hlasovanie sa však netýka deregulácie, ktorá je už zahrnutá v zmluve.

  Cornelis de Jong (GUE/NGL), písomne. – Podporujem všetky snahy o zefektívnenie nákladnej železničnej dopravy pre jej environmentálne výhody v porovnaní s nákladnou cestnou dopravou.

Musím však zdôrazniť, že som proti prebiehajúcej liberalizácii železníc v Európskej únii, ktorá je zodpovedná za súčasnú fragmentáciu a neefektívnosť nákladnej železničnej dopravy, ako aj za nedostatok investícií v tejto oblasti.

Tento kompromis s Radou je snahou o zlepšenie situácie. Z tohto dôvodu hlasujem za, aj keď je založený na liberalizácii, proti ktorej dôrazne namietam. Toto hlasovanie sa netýka deregulácie, ktorá je už zahrnutá v zmluve.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Návrh nariadenia definuje koridory pre nákladnú železničnú dopravu, inými slovami trasy prechádzajúce cez niekoľko členských štátov, na ktorých manažéri koordinujú riadenie a prevádzku infraštruktúry. Pre Európu to predstavuje skutočnú pridanú hodnotu, pretože toto nariadenie zlepší transparentnosť pri prideľovaní a riadení prevádzkových intervalov a podporí nadnárodnú koordináciu na všetkých úrovniach: dostupné kapacity, investície, infraštruktúrne práce, riadenie prevádzky a tak ďalej. Vytvorenie jednotného kontaktného miesta pre každý koridor zároveň spoločnostiam umožní využiť miesto jedného kontaktu. Symbolizuje to riadenie železničného koridoru z európskeho hľadiska. Toto nariadenie je preto jasným signálom v prospech skutočnej európskej politiky v oblasti dopravy a infraštruktúry. Je základným krokom k nákladnej železničnej doprave, ktorá je rýchlejšou a spoľahlivejšou, a tým aj dôveryhodnou a ekologickou alternatívou cestnej dopravy na dlhé vzdialenosti. Potreba zaujať prístup na skutočne európskej úrovni bola o to silnejšia, že trh s nákladnou železničnou dopravou je relevantný práve na tejto úrovni.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu o príspevku k vytvoreniu konkurencieschopnejšej európskej nákladnej železničnej siete. Nestálosť odvetvia dopravy v posledných desaťročiach a postupné otváranie vnútroštátnych železničných trhov (čo spôsobuje vážne problémy z dôvodu nedostatku súladu) si vyžadujú vykonávanie týchto opatrení, ktoré prispejú k vytvoreniu účinnej distribučnej siete medzi členskými štátmi EÚ.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V posledných desaťročiach podiel nákladnej železničnej prepravy tovaru na trhu postupne klesal a v roku 2005 tvoril tento druh dopravy len 10 %. Komisia v snahe o vyriešenie tohto problému podporila myšlienku efektívnejšieho riešenia tejto otázky. V decembri 2008 predložila nariadenie o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú prepravu tovaru.

V apríli 2009 Európsky parlament prijal svoje prvé čítanie k tomuto návrhu, čím Komisii poskytol podporu. Rada takisto dosiahla politickú dohodu o tomto nariadení, aj keď s niekoľkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Napriek významu železničnej prepravy tovaru a potrebe európskej koordinácie tejto dopravy, ako aj podpore vytvorenia tzv. nákladných koridorov, faktom zostáva, že v súčasnej hospodárskej a finančnej klíme v krajinách EÚ vytvorenie systému integrovanej nákladnej dopravy nevyhnutne predstavuje veľmi veľké investície zo strany členských štátov, a nemôžeme zaručiť, že sú v stave, aby mohli prisľúbiť poskytnutie takýchto investícií. Bez toho, aby boli ohrozené ciele tohto nariadenia, ak ho schválime, by sme však nemali zabúdať, že súčasná klíma úspornosti bude mať vplyv na všetky ostatné plány.

  Carlo Fidanza (PPE), písomne. – (IT) Vítam hlasovanie v pléne, v ktorom sa schválilo odporúčanie do druhého čítania so zreteľom na nariadenie o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu.

Správa stanovuje realizáciu deviatich koridorov pre prepravu tovaru medzi členskými štátmi Európskej únie a vytvorenie jednotného kontaktného miesta pre každý koridor s cieľom zaručiť všetkým štátnym a súkromným železničným spoločnostiam potrebné informácie o prideľovaní kapacity pre každý koridor. Zdôrazňuje interoperabilitu nákladnej dopravy zabezpečením prepojení s prístavmi a splavnými vnútrozemskými vodnými cestami.

Toto nariadenie je celkom isto veľkým krokom ku koordinácii európskej železničnej dopravy, v súčasnosti len nákladnej, a dopĺňa liberalizáciu železničného trhu, čo je v tomto sektore absolútnou prioritou.

Je mi ľúto, že sa niektorí poslanci Európskeho parlamentu snažili sabotovať prioritu projektu koridoru medzi Štokholmom a Neapolom predložením pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý z tejto trasy vylučuje Brennerský tunel. Tento nezodpovedný pokus zmarila pohotovosť talianskych poslancov Európskeho parlamentu. Z týchto dôvodov som bez váhania podporil odporúčanie do druhého čítania.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Za tento text som hlasovala s nadšením. Predstavuje veľký krok vpred pre nákladnú dopravu a prepravu v Európe, ktorá sa odteraz stane konkurencieschopnejšou a menej nákladnou. Európa smeruje k lepšiemu vzájomnému prepojeniu medzi európskymi železničnými sieťami, koridormi nákladnej dopravy a námornými a riečnymi prístavmi. Je to dôležitý krok v rámci trvalo udržateľného rozvoja sektora železničnej dopravy v Európe, ktorá tak konečne bude môcť ponúknuť skutočnú alternatívu k leteckej a cestnej doprave. Odteraz budú medzinárodné koridory spájajúce členské štáty riadiť cezhraničné orgány, ktoré koordinujú riadenie infraštruktúry a prideľovanie prevádzkových intervalov. Celý systém zavŕši jednotné kontaktné miesto pre každý železničný koridor, za ktorého vytvorenie som sa aktívne zasadzovala. Táto inovácia umožní Európe napredovať a charakterizuje jej snahu o dosiahnutie lepšej spolupráce a väčšej integrácie v sektore dopravy. Vítam prijatie tejto správy, ktorá posilní základy rozsiahlej nákladnej železničnej siete v Európe, o ktorú som žiadala už niekoľko rokov.

  Kartika Tamara Liotard (GUE/NGL), písomne. – Vysvetlenie hlasovania o správe pána Marinesca (A7-0162/2010). Podporujem snahy o zefektívnenie nákladnej železničnej dopravy pre jej environmentálne výhody v porovnaní s nákladnou cestnou dopravou. Musím však zdôrazniť, že som proti prebiehajúcej liberalizácii železníc v Európskej únii, ktorá je zodpovedná za súčasnú fragmentáciu, nedostatok investícií a neefektívnosť nákladnej železničnej dopravy. Tento kompromis s Radou je snahou o zlepšenie situácie, preto som zaň hlasovala, je však založený na liberalizácii, proti čomu dôrazne namietam. Toto hlasovanie sa však netýka deregulácie, ktorá je už zahrnutá v zmluve.

  Thomas Mann (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu v správe pána Marinesca so zameraním na zriadenie centrálneho koordinačného orgánu, ktorý bude fungovať ako jednotné miesto kontaktu pre riadenie nákladnej dopravy. Rovnako hlasovalo aj ďalších 162 mojich kolegov z radov poslancov, a to na základe petície, ktorú som pomohol podnietiť. Sme za kvalitu a konkurencieschopnosť v oblasti nákladnej železničnej dopravy. Chceme vidieť flexibilné a účinné riešenia a za podporu železničnej dopravy sa zasadzujeme aj z environmentálnych dôvodov. Nemusí sa to však týkať miestnej prepravy cestujúcich a prepravy na dlhé vzdialenosti. Tento veľmi komplexný text správy však neobsahuje takéto jasné stanovisko. Žiaľ, Európsky parlament hlasoval za odporúčanie Komisie a väčšiny v Rade o prideľovaní vlakových trás, ktoré by boli v budúcnosti riadené ďalším centrálnym koordinačným orgánom. Výsledkom bude fragmentácia rozhodovacej právomoci, čo bude mať vážny vplyv na časový harmonogram. V Nemecku, ktoré je tradičnou tranzitnou krajinou, už železničná sieť funguje takmer na plnú kapacitu. Všetky tri plánované koridory prechádzajú cez dôležité aglomerácie. V spolkovej krajine Hesensko sú to mestá Fulda a Frankfurt, ktoré ležia na trase zo Štokholmu do Palerma. Dobrá povesť Európskeho parlamentu ako hlavného orgánu na ochranu spotrebiteľov v Európe dnes bola naštrbená. Členské štáty stratia právomoc na vykonávanie rozhodnutí o svojich vlastných železničných sieťach a všetci európski občania budú musieť znášať dôsledky meškania vlakov.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa potvrdzuje obraz Európy, ktorá je v protiklade s Európou solidarity a spolupráce, ktoré sú v súčasnosti potrebné viac než kedykoľvek predtým. Krajina by sa mala rozvíjať na základe všeobecného záujmu európskeho ľudu a nie podľa jednotlivých záujmov súkromných podnikov v tomto sektore. Politika privatizácie dopravy slúži záujmom eurokracie na škodu našich spoluobčanov. Preto hlasujem proti tomuto škodlivému textu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Európska železničná sieť pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu je dôležitá na dosiahnutie cieľov EÚ stanovených v stratégii EÚ pre zamestnanosť a rast. Vzhľadom na túto skutočnosť vytvorenie železničných koridorov, ktoré umožnia rýchle a účinné prepojenie medzi vnútroštátnymi sieťami, prispeje k zlepšeniu podmienok pre využívanie infraštruktúry. Je nevyhnutné, aby sme schválili predložené nariadenie s cieľom zaistiť väčšiu konkurencieschopnosť železničnej nákladnej dopravy v porovnaní s tou, ktorá sa v súčasnosti využíva. Bude to mať nielen hospodárske, ale aj environmentálne výhody, pretože železničná doprava je šetrná k životnému prostrediu. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Hlasoval som proti kompromisným návrhom k nariadeniu o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. Zbaví tým právomoci vnútroštátne orgány pre infraštruktúru, ktoré až dodnes pracovali veľmi účinne a efektívne, a to aj v medzinárodnom meradle. Výsledkom navrhovaných opatrení bude teda viac byrokracie, čo nemôže byť naším cieľom. Toto nafukovanie zníži účinnosť. Kapacita zostane nevyužitá. Podľa môjho názoru to bude mať negatívny vplyv na prevádzku železníc v celej Európe.

Ak chce EÚ skutočne podporiť väčšie využívanie nákladnej dopravy v rámci železničnej siete, potom by pri vykonávaní transeurópskych dopravných sietí mala stanoviť priority. Dokončenie rozšírenia južného koridoru, napríklad pomocou tzv. tunelu Koralm, podporí nevídaný prechod na železničnú sieť. Mali by sme podporovať nákladnú železničnú dopravu a nie centralizmus.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – Rozhodol som sa hlasovať za odporúčanie do druhého čítania, keďže v nedávnej sérii neformálnych zasadnutí v rámci trialógu so španielskym predsedníctvom sme dospeli k dohode. Domnievam sa, že je dôležité, aby sme nestratili dynamiku. Naša skupina v prvom čítaní v apríli 2009 podporila cieľ konkurencieschopnej nákladnej železničnej siete prostredníctvom vytvorenia koridorov v celej Európskej únii, ako sa uvádza v návrhu Komisie z decembra 2008. Moja podpora tejto dohody vychádza aj z významu železničnej siete v Litve a z hospodárskej perspektívy, ktorú predstavuje pre našu krajinu. Je mimoriadne dôležité – nielen pre Litvu, ale aj pre Európsku úniu ako celok – zastaviť pokles podielu železničnej nákladnej dopravy na trhu. Som presvedčený, že táto dohoda bude pre trh nákladnej železničnej dopravy prínosom. Prispeje k zlepšeniu kvality jej služieb a vytvorí synergie medzi vnútroštátnymi železničnými systémami.

  Vilja Savisaar (ALDE), písomne. – (ET) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, bohužiaľ, nemohla som podporiť skupinu štyroch kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, pretože Estónsko a Lotyšsko boli vynechané zo železničného koridoru opísaného v prílohe I bod 8. Keď vezmeme do úvahy budúcnosť železníc vo všeobecnosti, ako aj projektu Rail Baltica, dalo by sa očakávať, že tento koridor bude zahŕňať aj Tallinn a Rigu. Žiaľ, prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obmedzili naše možnosti – možnosti Estónska a Lotyšska – v dôsledku čoho sme sa nepriblížili k prepojeniu všetkých členských štátov Európskej únie do jednotného železničného systému.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Podporujem snahy o zefektívnenie nákladnej železničnej dopravy pre jej environmentálne výhody v porovnaní s nákladnou cestnou dopravou. Musím však zdôrazniť, že som proti prebiehajúcej liberalizácii železníc v Európskej únii, ktorá je zodpovedná za súčasnú fragmentáciu, nedostatok investícií a neefektívnosť nákladnej železničnej dopravy. Tento kompromis s Radou je snahou o zlepšenie situácie; preto zaň hlasujem. Stavia však na liberalizácii, proti čomu dôrazne namietam. Toto hlasovanie sa však netýka deregulácie, ktorá je už zahrnutá v zmluve.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Napriek tomu, že nákladná železničná doprava bola v priebehu mnohých rokov na ústupe z dôvodu rôznych alternatív cestnej dopravy, ešte stále ponúka najväčšiu mieru bezpečnosti a účinnosti. Cieľom tejto správy je snaha o zvýšenie podielu nákladnej železničnej dopravy na trhu vytvorením koridorov minimálne medzi dvomi členskými štátmi, aby bolo možné prepravovať tovar čo najrýchlejšie.

Po prečítaní správy mám dojem, že vytvorením týchto koridorov sa nestanovia prioritné trasy pre tovar na úkor osobnej prepravy, keďže sa domnievam, že v rámci oboch typov železničnej dopravy neexistuje žiaden rozdiel. Jednotné kontaktné miesto bude zo strategického hľadiska dôležité pre koordináciu, pretože sa prostredníctvom neho budú riadiť požadované trasy. Podľa Rady sa vymedzilo na miesto poskytovania informácií, ja mám však rovnaký názor ako spravodajca, ktorý sa domnieva, že je dôležité pre želaný tok tovaru.

Táto sieť koridorov umožní lepšie zosynchronizovať služby európskych železníc. Vytvorí rozhranie medzi rôznymi spôsobmi dopravy a bude novým stimulom pre investície do tohto odvetvia. Z tohto dôvodu si myslím, že si zaslúži môj hlas.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Absolútne odmietam túto správu, aj keď, žiaľ, druhé čítanie neumožňuje žiadne konečné hlasovanie. Jednotné kontaktné miesto bude pre spoločnosť Deutsche Bahn, vystupujúcu ako jediný subjekt v rámci hospodárskej súťaže v liberalizovanej nemeckej sieti znamenať, že pôjde o také isté opatrenie ako vyvlastnenie, ktorého výsledkom bude konkurenčná nevýhoda, ktorú nebude možné dohnať, keďže Nemecko disponuje zmiešanou osobnou a nákladnou dopravou a nemá samostatné vysokorýchlostné siete. Preto spoločnosti Deutsche Bahn radím, aby podnikla právne kroky proti tomuto rozhodnutiu.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Som presvedčený, že myšlienka vytvorenia európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu je odôvodnená a potrebná. Existujú však vážne pochybnosti týkajúce sa výkladu článku 12 ods. 2a, ktorý hovorí o zriadení jednotného kontaktného miesta. Výhrady sa konkrétne týkajú právomocí v súvislosti s rozhodovaním o možnostiach využívania konkrétnych železničných sietí. Situáciu okrem toho komplikuje fakt, že niektoré členské štáty ešte nemajú deregulovaný prístup k svojmu železničnému trhu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti som hlasoval proti druhej časti pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 83.

Správa: David Martin (A7-0043/2009)

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za rozhodnutie o prispôsobení rokovacieho poriadku po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Úpravy prijaté v pléne nadobudnú účinnosť 1. decembra 2010. Do rokovacieho poriadku bolo potrebné zaviesť zmeny a doplnenia s cieľom zohľadniť príchod 18 nových poslancov, zvýšiť zákonodarné právomoci a nový rozpočtový postup, na základe ktorého získa Parlament rovnaké postavenie ako Rada. Ostatné zmeny sa týkajú rešpektovania Charty základných práv Európskej únie a zásady subsidiarity pri zohľadnení rastúceho vplyvu národných parlamentov; práva Parlamentu navrhovať úpravy zmlúv; postupu vymenovania predsedu Komisie za predpokladu, že Parlament bude mať v tejto oblasti viac právomocí; možnosti členských štátov vystúpiť z Únie a, nakoniec, porušovania základných zásad členskými štátmi. Ľutujem, že nový rokovací poriadok nepreskúmal vyšší právny orgán, aby sa zabezpečilo, že je v súlade s hierarchicky nadradenými dokumentmi, konkrétne zmluvami a ústavami členských štátov.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za tento návrh o prispôsobení rokovacieho poriadku Lisabonskej zmluve. Väčšie právomoci Parlamentu musia odrážať väčšiu zodpovednosť. Lisabonská zmluva je dôležitá, pretože Európska únia ju potrebuje na to, aby rozšírenie kombinovala s prehĺbením. Táto zmluva k tomu prispeje vyváženým, vierohodným a spravodlivým spôsobom, čím sa zlepší konzistentnosť, oprávnenosť, demokratickosť, účinnosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu, objasní sa prerozdelenie právomocí medzi Európskou úniou a členskými štátmi a prispeje k väčšej účinnosti v rámci inštitucionálnych vzťahov s EÚ a medzi nimi.

Zmeny v záväzku, ktorý bol dosiahnutý na základe tohto prispôsobenia rokovacieho poriadku Lisabonskej zmluve, sú do veľkej miery výsledkom úsilia Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (PPE) o objasnenie a zjednodušenie rozhodovacieho procesu v Parlamente a jeho vzťahu s národnými parlamentmi.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Zákonodarná činnosť európskych inštitúcií a participatívny spôsob, akým sa táto legislatíva vytvára, množstvo dokumentov, ktoré sa opakovane využívajú, a skutočnosť, že hierarchia medzi zdrojmi a právnymi normami nie je vždy jasná, sú nevyhnutnými predpokladmi na to, aby Parlament znížil tieto riziká tým, že sa bude snažiť o primeranosť ich štatútu v nedávnej Lisabonskej zmluve. Som presvedčený, že je to nevyhnutné pre spoľahlivosť postupov a právnu istotu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy musí Parlament preukázať, že sa v rámci rozhodovacieho procesu prispôsobil novým podmienkam fungovania a spoločnej zodpovednosti. Chcel by som poukázať na vplyv posilnenia právomocí Parlamentu, novú zostavu národného zastúpenia a zavedenie užšej spolupráce s národnými parlamentmi. Súhlasím so zmenami navrhnutými v rámci rokovacieho poriadku po zohľadnení zjednodušenia a jasného stanovenia regulačných postupov zameraných na zvýšenie vnímavosti voči potrebám verejnosti, inštitúcií a členských štátov pri zabezpečení podmienok na účinnú realizáciu európskych politík.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 110, ktorý sa týka spolupráce tohto Parlamentu s parlamentmi členských štátov, ale nie so subparlamentmi členských štátov. Ignorujú sa tým ústavy niektorých členských štátov; napríklad, hoci Flámsko uskutočnilo tento týždeň historický krok smerom k nezávislosti, belgický federálny parlament je v zmysle EÚ aj naďalej národným parlamentom. V ústavných pojmoch Belgicka má však flámsky parlament plnú právomoc pre niektoré záležitosti EÚ. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh takisto ignoruje politické reálie ostatných členských štátov: je smiešne, že tento Parlament nemôže v plnej miere spolupracovať so škótskym parlamentom v záležitostiach, ako je rybné hospodárstvo, pričom najviac investícií Spojeného kráľovstva ide do Škótska.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Schválením Lisabonskej zmluvy získal Parlament nové povinnosti, čo znamená, že je nevyhnuté, aby prispôsobil svoj vnútorný rokovací poriadok novým ustanoveniam. Na základe tohto ustanovenia bude vnútorný rokovací poriadok Parlamentu v súlade s novými výzvami, ktoré predstavuje Lisabonská zmluva. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Súčasné prispôsobenie rokovacieho poriadku bolo sčasti potrebné z dôvodu nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. V tejto súvislosti je to formálny akt. V rámci predkladania týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa však dve najväčšie skupiny – Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente – snažili obmedziť práva tých poslancov, ktorí nepatria do žiadnej z týchto veľkých skupín. Je to veľmi nesprávne a nespravodlivé, keďže by to v rámci rozpravy o hlavných prispôsobeniach Lisabonskej zmluve zaniklo. Napríklad sa navrhuje, aby už nezávislí poslanci nemohli sami rozhodovať, kto ich bude zastupovať, ako je to v súčasnosti. V demokratickej politike je to ojedinelý prípad, ktorý je neprijateľný. V každom demokratickom parlamente, ktorý si zaslúži tento názov, môže politická skupina rozhodovať o svojom vlastnom zástupcovi v konkrétnych výboroch.

Tu sa však navrhuje, aby predseda – ktorý je členom jednej z dvoch najväčších politických strán – rozhodoval o tom, ktorí nezávislí poslanci by ich mali zastupovať na Konferencii predsedov. Inými slovami, ich politickí oponenti budú môcť vybrať zástupcu, ktorého politika je najbližšia ich záujmom. To je škandalózne. Podľa môjho názoru môže byť zástupca nezávislých poslancov zvolený len na základe hlasovania na plnom zhromaždení nezávislých poslancov. Z tohto dôvodu som hlasoval proti navrhovanému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Prírodné katastrofy, v dôsledku ktorých ľudia stratili svoje živobytie a všetok svoj majetok, sú čoraz bežnejším javom. Veľmi ťažko to zasiahlo najmä ľudí, ktorých domy boli zaplavené, pretože celé zariadenie domu bolo často poškodené alebo zničené. Okrem toho vznikli vážne škody aj na poľnohospodárskej pôde, pričom náprava si vyžaduje obrovské množstvo finančných prostriedkov. Ľudia postihnutí touto katastrofou si to často môžu len ťažko dovoliť alebo si to jednoducho nemôžu dovoliť vôbec. Hlasoval som za toto uznesenie, pretože je dôležité na zabezpečenie pomoci pre ľudí, ktorých postihla táto katastrofa.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Európsky parlament prijal rozhodnutie o prispôsobení rokovacieho poriadku Lisabonskej zmluve. V niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k rokovaciemu poriadku, ktoré prijali poslanci Európskeho parlamentu, sa hovorí o príchode 18 nových poslancov z 12 členských štátov, zvýšení zákonodarných právomocí a zavedení nového rozpočtového postupu, na základe ktorého získa Parlament rovnaké postavenie ako Rada. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku zohľadňujú aj rozpočtové pravidlá, keďže Parlament bude v tejto veci prijímať rozhodnutia v spolupráci s Radou. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa konkrétne týkajú trojročného finančného rámca, ktorý sa stane legislatívnym aktom, na ktorý bude potrebný súhlas Parlamentu, ďalej sprístupnenia dokumentov poslancom, preskúmania návrhu rozpočtu, jeho zosúladenia a konečného prijatia rozpočtu.

Okrem toho sa zmeny, ktoré považujem za veľmi dôležité, týkajú rešpektovania Charty základných práv Európskej únie, práva poslancov Európskeho parlamentu na predkladanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zmluvám, postupu volenia predsedu Komisie a predovšetkým odstránenia osobitných ustanovení, ktoré sa týkajú vymenovania vysokého predstaviteľa pre Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Dúfam, že sa tieto zmeny onedlho zavedú do textu zmluvy vzhľadom na základnú inováciu, ktorú predstavujú pre celú Úniu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasujem za správu pána Davida Martina po dlhom období rokovaní so všetkými členmi Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (PPE) vo Výbore pre ústavné veci, ktorého som členom. Táto správa sa zameriava na zmeny, ktoré je potrebné vykonať vo vnútornom rokovacom poriadku Parlamentu po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Po úvodnom hlasovaní na novembrovom zasadnutí, ktoré zabezpečilo potrebné zmeny, ktoré priamo súviseli s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, boli ostatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy odložené s cieľom zabezpečiť dlhšie obdobie hodnotenia. Poslanecký klub PPE, do ktorého patrí Sociálnodemokratická strana (PSD), podpísal rôzne kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, najmä tie, ktoré sa týkali hodiny otázok pre predsedu a podpredsedu Komisie alebo vysokého predstaviteľa pre Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a predsedu Euroskupiny, realizácie štatútu poslancov, revízie zmlúv a delegovaných aktov. Rád by som však upozornil na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa týkajú medziparlamentnej spolupráce, vzťahu medzi Parlamentom a národnými parlamentmi počas zákonodarného procesu a zloženia delegácie Parlamentu na konferencii COSAC – čo sú tri záležitosti, ktorým som ako podpredseda poslaneckého klubu PPE pre vzťahy s národným parlamentom musel venovať osobitnú pozornosť.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Parlament dnes hlasoval o potrebnom prispôsobení svojho vnútorného rokovacieho poriadku po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Po hlasovaní na novembrovom zasadnutí sa hlasovanie o ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré priamo nesúvisia s nadobudnutím platnosti zmluvy, odložilo na toto zasadnutie. Poslanecký klub Európskej ľudovej strany, do ktorého patrím, záväzne podpísal dvanásť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sa týkali niekoľkých otázok: hodiny otázok pre predsedu Komisie a vysokého predstaviteľa Európskej únie, otázok na písomné zodpovedanie pre Radu a Komisiu, pravidelnej medziparlamentnej spolupráce, realizácie štatútu poslancov, delegácie na konferenciu Výboru pre európske veci, revízie zmlúv a delegovania zákonodarnej moci.

Hlasujem za ďalšie zmeny dokumentu, spomedzi ktorých by som rád objasnil zavedenie ustanovenia o subsidiarite a proporcionalite pri posudzovaní právnych predpisov a o vzťahu Parlamentu s národnými parlamentmi v priebehu zákonodarného procesu.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Týmto druhým kolom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa končí dlhodobý proces prispôsobovania rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu zmenám, ku ktorým došlo zavedením Lisabonskej zmluvy. Hoci sa pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých sa dnes hlasovalo, v menšej miere týkajú zásadných zmien súvisiacich so zmluvou, ktoré poskytli Parlamentu väčšie právomoci v rámci rozhodovacieho procesu, sú dôležitým príspevkom k zmenám rokovacieho poriadku a umožňujú nám v plnej miere využívať nové možnosti. Tak ako všetky zmeny, a najmä také dôležité zmeny, ako sú zmeny základného zákona, do veľkej miery závisia od spôsobu, akým sa vykonávajú.

Dôležité sú, samozrejme, detaily, a preto je veľmi dôležité dozerať na tento proces až do konca.

Správa: Sidonia Elżbieta Jędrzejewska (A7-0183/2010).

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Jedným z hlavných cieľov na rok 2011 bude zachovať, podporovať a zabezpečiť finančné prostriedky na technický výskum a rozvoj v EÚ pri zaistení dostatočných finančných prostriedkov pre rámcový program, čo prispeje k európskej stratégii do roku 2020.

Zvýšenie počtu žiadostí o financovanie sa vyvíjalo v súlade so zvyšovaním kontrolných mechanizmov vytvorených v snahe zabezpečiť správne využívanie fondov Spoločenstva.

Vnútorná byrokracia a vytváranie ďalších pravidiel a administratívnych postupov vedú k zníženiu dôvery verejnosti v tento proces. Je to mimoriadne zložité najmä pre menšie organizácie, ako sú MSP, nové vysoko technické podniky, menšie inštitúcie, univerzity a výskumné centrá, ktorých sa to týka.

Chcela by som požiadať o zjednodušenie prístupu k finančným prostriedkom určeným na výskum. Musíme rozvíjať kultúru vzájomnej dôvery so zapojením všetkých zúčastnených strán. Podporí sa tým výskum a inovácie, čím sa Európa stane atraktívnejším miestom na život a prácu.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Návrh rozpočtu Európskej komisie na rok 2011 nie je v súlade s výzvami, ktorým čelí Európa. Pri záväzkoch vo výške 142 miliárd EUR – čo predstavuje 1,15 % HND Európy – navrhuje Komisia financovať nové priority, ako aj programy, ktoré už boli zahrnuté do finančného rámca na obdobie 2007 – 2013 tým, že finančné prostriedky získa z existujúcich programov a rozpočtovej rezervy, ktorá bola znížená takmer na nulu. Program pre rast a zamestnanosť na rok 2020, ktorý sa považuje za plán Únie na nasledujúcich desať rokov, a boj proti zmene klímy sa nemôžu skutočne zrealizovať bez finančných zdrojov. Je neprijateľné financovať nadchádzajúci nástroj na spoluprácu s priemyselnými krajinami odobratím prostriedkov určených na rozvojovú pomoc. Nie je reálne znížiť európsku finančnú pomoc určenú na mierový proces na Blízkom východe o tretinu. Toto nie je seriózny prístup. Od Komisie sme očakávali viac rozhodnosti. Európsky parlament stále očakáva návrh na strednodobú revíziu finančných perspektív, čo Európa veľmi potrebuje. Táto otázka musí byť v nadchádzajúcich rokovaniach s Radou o rozpočte kľúčová. Delegácia Demokratického hnutia v Parlamente bude za to bojovať.

  Göran Färm, Olle Ludvigsson a Marita Ulvskog (S&D), písomne. – (SV) My švédski sociálni demokrati sme sa dnes rozhodli hlasovať za mandát pre rokovania o rozpočte na rok 2011. Zväčša súhlasíme s prioritami uvedenými v správe. Napríklad si myslíme, že je dôležité investovať do mládeže, výskumu, inovácií a do zelených technológií. Tiež si myslíme, že je dôležité, aby nová stratégia Európa 2020 pre rast a zamestnanosť dostala dostatočné finančné prostriedky, aby mohla byť úspešná.

Radi by sme však zdôraznili, že si nemyslíme, že je potrebné zvyšovať priame dotácie do poľnohospodárstva. Ďalej sme proti tomu, aby EÚ poskytovala trvalú podporu trhu pre odvetvie mlieka a mliečnych výrobkov.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy zohráva Parlament v rámci procesu rokovania o rozpočte EÚ výraznejšiu úlohu. V čase hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy sú kľúčové fondy, ktoré podnecujú rast a konkurencieschopnosť Európskej únie. V tejto súvislosti je dôležité zvýšiť príspevky do Fondu solidarity EÚ za predpokladu, že ho budú vlády účinne využívať, čím sa zníži vplyv tejto krízy na chudobnejšie regióny.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Pripomínam, že rozpočtový proces na rok 2011 bol prvým svojho druhu od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy a že si bezpochyby vyžaduje užšiu spoluprácu a koordináciu s ostatnými opatreniami rozpočtového orgánu. Chcel by som zdôrazniť obavy a snahy zamerané na zabezpečenie dostatočného financovania pre strategické línie rozvoja EÚ, najmä v oblasti mladých ľudí a inovácie spolu s energetickou účinnosťou, boja proti zmene klímy a podpory zamestnanosti a rodovej rovnosti. Takisto sa domnievam, že je dôležité zaistiť životaschopnosť mechanizmov, ktoré zabezpečia trvalú udržateľnosť poľnohospodárskeho sektora. Hovorím konkrétne o sektore mlieka. V rámci súčasnej krízy a veľkého tlaku na verejné financie členských štátov by som chcel znovu zdôrazniť potrebu zabezpečenia udržateľnosti rozpočtu v EÚ s cieľom dosiahnuť hlavný cieľ, ktorým je sociálna a hospodárska súdržnosť. Domnievam sa však, že je dôležité, aby návrh rozpočtu na rok 2011 od začiatku odrážal finančné dôsledky pilotných iniciatív uvedených v stratégii EÚ do roku 2020. Patria sem Inovácia v Únii, Mládež v pohybe, Európa efektívne využívajúca zdroje, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a Priemyselná politika vo veku globalizácie.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme proti správe o návrhu rozpočtu na rok 2011, pretože vôbec nezodpovedá súčasným potrebám financovania Európskej únie, kde vytvorenie eurozóny zhoršilo sociálne a územné nerovnosti a náležitým spôsobom nezohľadňuje zásadu hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

V čase krízy je ešte viac potrebný iný rozpočet EÚ, ktorý prinajmenšom zdvojnásobí prostriedky tak, aby sa minimálne polovica rozpočtu (vypočítaného na základe 2 % hrubého národného produktu EÚ) mohla vyčleniť na investície do výrobného odvetvia a na podporu sociálneho fungovania členských štátov. Výsledkom by bol vyšší počet pracovných miest so zaručenými právami, boj proti chudobe a zníženie regionálnych nerovností s cieľom podporiť hospodársku a sociálnu súdržnosť.

Na druhej strane je takisto potrebné zvýšiť mieru spolufinancovania EÚ pre krajiny so slabším hospodárstvom, konkrétne na sociálne programy a produktívne investície.

Nakoniec je potrebné do veľkej miery znížiť množstvo prostriedkov vyčlenených na vojsko a zmeniť kľúčové ciele rozpočtu na dosiahnutie vyváženého rozvoja a pokroku v sociálnej oblasti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Návrh rozpočtu na rok 2011 bude prvý od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy a pri jeho príprave je potrebná užšia spolupráca a koordinácia počas rokovaní medzi všetkými zúčastnenými stranami, aby bolo možné dosiahnuť dohodu o celkových výdavkoch počas tohto procesu. Trialóg, ktorý sa uskutoční v júli, musí byť pri príprave jednoznačný tak, aby sa mohli vopred určiť body, v ktorých je potrebné dosiahnuť čo najväčší konsenzus. Hlavné body, ktoré je potrebné mať na pamäti, sú vplyv Európskeho stabilizačného mechanizmu na rozpočet, stratégia EÚ do roku 2020 a programy, ktoré sa týkajú mladých ľudí.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Rozpočet na rok 2011 obsahuje množstvo závažných kritických bodov. Napríklad rozpočet Európskeho fondu pre utečencov, ktorý okrem iného podporuje presídlenie žiadateľov o azyl, sa zvýšil, zatiaľ čo financovanie Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (Frontex) sa obmedzilo. Finančná pomoc pre Palestínu sa takisto znížila, ale rozpočet pre kandidátov na vstup do EÚ vrátane napríklad Turecka, sa podstatne zvýšil. Z tohto dôvodu som hlasoval proti správe o rozpočte na rok 2011.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Naša skupina, Zelení/skupina EFA, nenamietala voči prioritám spravodajcu pre trojstranné rokovania. Predložili sme niekoľko podrobnejších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov o ekologizácii štrukturálnych fondov, rozvoji vidieka a poľnohospodárskej politiky, ktoré však na naše prekvapenie boli zamietnuté, ale ktoré je možné znovu zaviesť v prípade podrobnejšieho prvého rozpočtového čítania v Parlamente v septembri. Poslanci Európskeho parlamentu zo Skupiny zelených z ostatných výborov takisto podpísali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v mene svojich príslušných výborov. Z dôvodu prístupu spravodajcu, ktorým bolo zbytočne text nerozťahovať, bola väčšina z nich zamietnutá.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Podporujem pozíciu našej skupiny o tomto dokumente Parlamentu v reakcii na návrh rozpočtu na rok 2011, ktorý predložila Európska komisia. Domnievame sa, že nie je možné jasne definovať vplyv návrhu rozpočtu na pilotné iniciatívy stratégie a že je potrebných viac kvalitnejších informácií.

Som takisto rád, že do návrhu Komisie bol zahrnutý program pre mládež ako jedna z priorít pre nadchádzajúci rok, ale som sklamaný, že nárast financovania bol len formálny, pričom od týchto iniciatív sa očakávalo viac. Spolu s poslancami z najvzdialenejších regiónov sme podporili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože sa domnievame, že je neprijateľné, aby bol rozpočet na rok 2011 vyčlenený na program pre možnosti osobitne súvisiace so vzdialenosťou a izolovanosťou nižší ako rozpočet na rok 2010, najmä počas obdobia, keď uzavretie dohody medzi EÚ, Kolumbiou a Peru bude mať vážne následky na produkciu banánov, cukru a rumu. Týmto zároveň vyzývame Komisiu, aby čo najskôr podporila realizáciu štúdie o vplyve tejto situácie na tieto regióny.

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne. – (PL) V správe o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2011, ktorá dnes bola prijatá na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu, sa spomína šesť priorít pre rokovania o rozpočte na rok 2011. Jednou z nich sú programy pre mladých ľudí, ako sú Mládež v pohybe, Celoživotné vzdelávanie, Mládež v akcii a Erasmus Mundus. V bode 12 správy o všeobecných pripomienkach sa poukazuje na skutočnosť, že zvýšenie rozpočtových prostriedkov v návrhu rozpočtu na tieto programy je aj napriek veľmi vysokej miere súčasnej implementácie (ktorá v priebehu obdobia 2007 – 2009 každoročne dosahuje od 95 do 100 %) nedostatočné. Vítam skutočnosť, že tento text, ktorý bol prijatý, vyzýva na zvýšenie týchto rozpočtových prostriedkov tak, aby bolo možné realizovať programy pre mládež účinným spôsobom, ktorý bude zodpovedať ich významu pre občiansku spoločnosť v Európe.

Európska únia aj napriek hospodárskej kríze, ktorá viedla k tomu, že členské štáty museli prejsť k rozsiahlym úsporným opatreniam, naďalej rozširuje rozsah svojej činnosti. Takáto činnosť sa však musí realizovať na základe zabezpečenia primeranej výšky financovania pre existujúce programy. Správa pani Jędrzejewskej sa zameriava na túto problematiku, ktorá bola podľa môjho názoru v rámci rokovania o rozpočte správne označená za prioritu.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Vážené dámy a páni, mandát na trialóg má pre Európsky parlament veľký význam, pretože definuje rokovaciu pozíciu Parlamentu. Rozpočet na rok 2011 bol do veľkej miery ovplyvnený krízou a recesiou, čo okrem iného zreteľne vyplýva z veľmi úzkych rozpätí. Sú tu však aj pozitívne príznaky. Jedným z nich je priorita programov pre mládež. Ak chce Európska únia nájsť udržateľnú cestu z krízy, je dôležité, aby investovala do mladých ľudí, pretože predstavujú našu budúcnosť. Okrem toho musíme vzhľadom na hospodársku situáciu v Európe podporiť mandát pre sociálne vyvážený rozpočet EÚ, ktorý bude zohľadňovať aj konkurencieschopnosť. Ďakujem.

Správa: Werner Langen (A7-0187/2010)

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Ako do veľkej miery ukázala nedávna hospodárska a finančná kríza, musíme zaviesť lepšie regulovanú a transparentnejšiu stratégiu na trhu s derivátmi s cieľom zabrániť priveľmi špekulatívnym situáciám. Osobitne vítam návrh spravodajcu, aby sa centralizovaná kontrola vložila do rúk ESMA, Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy, ako aj výzvu, aby náklady spojené s budúcou infraštruktúrou trhu niesli jeho účastníci a nie daňoví poplatníci. Z týchto dôvodov som hlasoval za túto správu.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Európsky parlament v tomto uznesení žiada o prísnejší dohľad nad trhmi s derivátmi. Podporujem to, pretože sa domnievam, že je dôležité, aby Parlament vyslal Rade a Komisii jasný signál na prijatie legislatívnych opatrení. Cieľom je predchádzať zbytočným špekuláciám zavedením štandardizovaného postupu a orgánov dohľadu, ako aj využívaním spoločného registra transakcií.

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za správu z vlastnej iniciatívy môjho vynikajúceho nemeckého kolegu Wernera Langena o trhoch s derivátmi, ktorá bola vypracovaná v reakcii na oznámenie Európskej komisie na tú istú tému. Podporujem iniciatívu Komisie zameranú na zlepšenie regulačného systému v oblasti derivátov. Je nevyhnutné, aby budúci Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) zohrával kľúčovú úlohu pri poskytovaní oprávnení pre dohľad zúčtovacím strediskám v Európskej únii.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože sa domnievam, že musíme zvýšiť transparentnosť na trhu s derivátmi (obchodovanie s budúcimi transakciami) a zabezpečiť lepšiu reguláciu tohto trhu. Derivátové nástroje môžu zohrávať užitočnú úlohu tým, že umožnia prenos finančných rizík v rámci hospodárstva, ale pre nedostatok transparentnosti a regulácie ešte zhoršili finančnú krízu. Vítam iniciatívu Komisie na lepšiu reguláciu derivátov, a najmä mimoburzových derivátov, s cieľom znížiť vplyv rizík na stabilitu finančných trhov ako celok a na uzatváranie štandardizovaných zmlúv pri obchodovaní s derivátmi, využívanie centralizovaného ukladania údajov a organizovaných miest obchodovania.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Správa pána Langena predkladá sériu opatrení, ktorých cieľom je vytvoriť transparentnejší trh s finančnými derivátmi. Vzhľadom na spôsob, akým finančná kríza v roku 2008 vypukla, a na nestabilitu, ktorú tieto zložité produkty vyvolali na trhu, je zavedenie väčšej stability a transparentnosti nepochybne sľubným krokom. To je dôvod, prečo som hlasovala za správu pána Langena.

Musíme však zdôrazniť ďalší bod, ktorý je hlavnou zásadou v rámci akejkoľvek diskusie o financovaní, hospodárskej kríze a trhu. Na rozdiel od derivátov a zložitého finančného inžinierstva nastala kríza v roku 2008 s negatívnym reťazovým účinkom, ktorý ešte stále do veľkej miery zaťažuje našu spoločnosť, z toho dôvodu, že sme sa príliš dlho mylne domnievali, že nemusíme zohľadňovať skutočné hospodárstvo. Preto vítam súčasné opatrenia na podporu transparentnosti finančných trhov a produktov, ktoré ponúkajú banky a akciové trhy, ale všetci musíme mať na pamäti, že potrebujeme prehodnotiť hospodársky systém, na ktorom spočívajú svetové trhy. Naša voľba sa preto musí zamerať na posilnenie skutočného hospodárstva, ktoré je jediným istým zdrojom bohatstva a trvalej stability.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) V prvom rade by som chcel zablahoželať môjmu priateľovi a kolegovi pánovi Langenovi k návrhu správy, o ktorom sa dnes v tomto Parlamente hlasovalo.

Vzhľadom na finančnú a hospodársku krízu sme zaznamenali nebezpečenstvá, ktoré predstavujú niektoré finančné nástroje, ktoré trhy nehanebne využívali bez akýchkoľvek pravidiel alebo obmedzení. Mnohí občania a mnohé miestne orgány, a to aj v Taliansku, sa stali obeťami týchto vysoko rizikových nástrojov a teraz musia čeliť alarmujúcemu rozpočtovému deficitu.

Aby sme predišli takýmto nešťastným situáciám, domnievam sa, že je vhodné, ak nie nevyhnutné, riadne regulovať deriváty s cieľom zaistiť stabilnejší a bezpečnejší trh, ktorý prevádzkovateľom a spotrebiteľom umožní prijať informované rozhodnutia. Európska únia sa musí stať priekopníkom v rámci radikálneho prechodu z finančnej politiky minulosti a musí vyslať silné signály s cieľom zabrániť tomu, aby nástroje, ako sú mimoburzové deriváty, ohrozili v budúcnosti celý finančný trh.

Nakoniec podporujem usmernenia, ktoré pán Langen uviedol v texte, ktorý bol dnes prijatý, v neposlednom rade preto, lebo finančné deriváty nie sú len výsadou profesionálov v tomto sektore, ale aj nástrojom na masové využívanie trhu. Z tohto dôvodu bude prísnejšia legislatíva zárukou väčšej transparentnosti, čo účastníkom na trhu umožní náležite odhadnúť riziko.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) V rámci prísnejšej regulácie trhov s derivátmi je potrebné zohľadniť osobitnú situáciu podnikov, ktoré musia aj naďalej zabezpečiť pokrytie svojich finančných a prevádzkových rizík za prijateľných podmienok a určitým spôsobom aj prispôsobenie pomocou derivátov.

Podniky nefinančného charakteru využívajú tieto nástroje na zabezpečenie toho, aby boli pokryté riziká týkajúce sa meny, úroku a surovín. Táto ochrana, ktorá nie je špekulatívna, pomohla priniesť do oblasti zamestnanosti a investícií stabilitu a rast.

Navrhované regulačné opatrenia však nemusia viesť k zjavnému zhoršeniu pokrytia rizika pre spoločnosti.

Chcela by som požiadať o udelenie výnimiek a nižšie požiadavky pre kapitál v prípade bilaterálneho zúčtovania derivátov, najmä pre MSP.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti, pretože, hoci správa obsahuje pozitívne body a snaží sa zaviesť zopár minimálnych obmedzení a pravidiel pre trh s derivátmi, v skutočnosti túto problematiku v zásade nerieši. Jednou z hlavných príčin hospodárskej a finančnej nestability je rozvoj a nárast nebankových transakcií, ktoré zahŕňajú rizikové prémie a ostatné finančné deriváty.

Nedávny kolaps finančných trhov a špekulácie s gréckymi cennými papiermi ukázali, že finančný systém nepotrebuje len prísnu reguláciu, ale aj to, že určité transakcie zahŕňajúce rizikové prémie by sa mali zakázať. Podľa môjho názoru by bolo nesprávne a nedostatočné, keby sme pozornosť venovali len politikám regulácie, ako sú politiky uvedené v tejto správe, ktorá túto problematiku nerieši ani neponúka zodpovedajúce riešenia.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Trhy s derivátmi, ako to ukázala hospodárska, finančná a sociálna kríza, ktorou v súčasnosti prechádzame, potrebujú účinnú reguláciu, ktorá umožní väčšiu transparentnosť pri predaji týchto finančných nástrojov. Tieto produkty musia podliehať účinnejšiemu dohľadu, aby ich obchodovanie nemalo negatívny vplyv na trh. Z dôvodu množstva derivátov a potreby chrániť investorov aj ja podporujem prísnejšie pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vítam nasadenie európskych inštitúcií s cieľom zaistiť čo najväčšiu účinnosť, bezpečnosť a jednotnosť na trhoch s derivátmi so zreteľom na ich význam pre trvalú udržateľnosť hospodárskeho rozvoja spolu s potrebou zabezpečiť reguláciu a overovanie postupov a rokovaní, ktoré sa týkajú transakcií alebo komercializácie týchto finančných nástrojov. Vzhľadom na veľkosť trhu s derivátmi a jeho vplyv na celosvetové hospodárstvo, ako to ukázala súčasná hospodárska a finančná kríza – a exponenciálny nárast prvku rizika na globálnom trhu – sa domnievam, že zabezpečenie transparentnosti je kľúčovou záležitosťou. Je to dôležité nielen pre účinný dohľad nad trhmi, ale aj pre jasné, presné a komplexné štandardy finančného výkazníctva. Swapy na úverové zlyhanie od výlučných emitentov, ktoré používali finanční špekulanti, viedli k neodôvodnene vysokým úverovým prirážkam viacerých štátov. To vysvetľuje potrebu transparentnosti na trhu a sprísnenie európskych nariadení týkajúcich sa rokovania o swapoch na úverové zlyhanie, najmä swapov súvisiacich s vládnym dlhom. Dúfajme, že budúce právne predpisy neprinesú trhom s derivátmi len transparentnosť, ale aj dobré právne predpisy. Chcel by som zdôrazniť, že náklady spojené s budúcou infraštruktúrou trhu by mali niesť jeho účastníci a nie daňoví poplatníci.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Namiesto navrhnutia zrušenia trhu s derivátmi sa väčšina v Parlamente obmedzila na obhajobu zákazu špekulatívneho obchodovania so swapmi na úverové zlyhanie (CDS) súvisiacimi s vládnymi dlhmi. Naliehajú na Komisiu, aby zvážila horné hranice rizika pre deriváty, najmä pre CDS, a aby o nich uzavrela dohodu s medzinárodnými partnermi. Podľa toho, čo odznelo, však Komisia môže predstaviť svoj návrh o trhoch s derivátmi až v septembri a Parlament prijme právne predpisy na rovnakom základe ako Rada.

Všetko toto čakanie je nešťastné, keď sa vezme do úvahy dramatické zvyšovanie úrokových sadzieb, ktoré sa predpokladá pri štátnych dlhopisoch výlučných emitentov v niektorých krajinách eurozóny, na trvalo neudržateľnú úroveň s vedomím negatívneho vplyvu, ktorý mali CDS na celý proces. Nemôžeme naďalej umožňovať, aby sa špekulatívne cenné papiere zakladali na vládnych dlhoch.

Je pravda, že Parlament sa dnes zasadzoval o zákaz CDS – čo sú čisto špekulatívne transakcie zahŕňajúce stávky na zlyhanie dlžníka –, ale potom sa obmedzil na vyžadovanie dlhších trestov odňatia slobody v prípade predaja cenných papierov a derivátov nakrátko. Pokiaľ ide o nás, z tohto dôvodu sme podporili pozitívne návrhy, ale sme proti postoju, ktorý je krokom späť, a proti obrovskému oneskoreniu regulácie kapitálových trhov.

  Astrid Lulling (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Langena o trhoch s derivátmi, pretože som podobne ako pán spravodajca presvedčená o tom, že toto odvetvie potrebuje reguláciu a že na trhoch s derivátmi musí byť väčšia transparentnosť. Som najmä za myšlienku povinného zavedenia zúčtovacích mechanizmov zmluvných strán na manipuláciu s transakciami v oblasti derivátov medzi účastníkmi trhu. Štandardizáciou transakcií a zaručením nezávislosti zúčtovacích stredísk sa dosiahne veľmi výrazný pokrok.

Regulačné mechanizmy, ktoré budú vďaka spolupráci medzi Komisiou, Radou a Parlamentom zavedené vo veľmi blízkej dobe, by však nemali úplne potlačiť trhy s derivátmi, ktoré plnia veľmi dôležitú úlohu vo svete financií. Je dôležité rozlišovať, tak ako to pán spravodajca skutočne robí, medzi derivátovými nástrojmi, ktoré sa používajú na krytie rizík priamo súvisiacich s podnikaním spoločností, a nástrojmi, ktoré sa používajú výlučne na špekulatívne účely. Iba tie druhé v poradí predstavujú systémové riziko, na ktoré by sa malo vhodným spôsobom dohliadať, aby sme zabránili zopakovaniu krízy, ktorú sme nedávno zažili.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Derivátové nástroje zohrávali v minulosti dôležitú úlohu tým, že prenášali riziko v hospodárstve. Nedostatok transparentnosti a regulácie na trhoch s derivátmi však mal mimoriadne zlý účinok na finančnú krízu. Jedným z nástrojov, ktoré najviac ovplyvnili európske hospodárstva a viedli k zvýšeniu úrokov vládnych dlhov, boli swapy na úverové zlyhanie (CDS). Toto nariadenie podporuje zákaz špekulatívneho obchodovania s použitím tohto nástroja, keďže to môže viesť k deformáciám na trhoch so štátnymi dlhopismi. Najdôležitejšie je rozlišovať medzi derivátmi, ktoré sa používajú ako nástroj na riadenie rizík s cieľom kryť skutočné podkladové riziko pre subjekt, a derivátmi, ktoré sa používajú výlučne na špekulatívne účely. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Teší nás, že kľúčové odseky uznesenia ostali súčasťou textu, a to najmä odseky 33, 34, 35 a 36, ako aj odôvodnenia K, S a X. Z tohto dôvodu sme hlasovali za správu. V opačnom prípade, keby sa čo i len jedno oddelené hlasovanie zamietlo, by sme my zelení hlasovali proti správe.

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Kľúčové aspekty správy pána Langena sú prijateľné. Počas diskusie vo výbore sa však veľa hovorilo o rizikách tohto odvetvia. Rozmery aktivít s derivátmi nepochybne vyvolávajú otázky o tom, ako regulovať toto odvetvie, a preto sa za veľmi dôležité faktory považujú transparentnosť a harmonizovaný prístup k dohľadu. Zároveň nie je potrebné zvyšovať náklady na obchodovanie tým, že budeme trvať na centralizácii zúčtovania týchto obchodov prostredníctvom jednotných búrz. Našťastie, pán Langen si dobre uvedomuje obmedzenia tohto prístupu, v dôsledku ktorého by sa mohli náklady na burze zvýšiť až desaťnásobne viac ako inde. Musíme tiež zabezpečiť, aby sa zachovali takzvané prispôsobené derivátové nástroje umožňujúce spoločnostiam zabezpečiť sa proti budúcim nárastom na trhoch s komoditami. Mali by sme tiež zabezpečiť medzinárodnú kompatibilitu – najmä s USA, ktoré sú najväčším trhom.

Správa: Maria Badia i Cutchet (A7-0154/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Prudký rozvoj internetu vedie k šíreniu vzájomne prepojených predmetov, ktoré sú dostupné a vymeniteľné na internete. Takto vzniká „internet vecí“, ktorý obsahuje všetko od kníh až po autá, ako aj elektrické spotrebiče a potraviny. Táto správa z vlastnej iniciatívy Európskeho parlamentu má za cieľ reagovať na oznámenie Európskej komisie obsahujúce 14 opatrení, ktoré sa majú prijať s cieľom zabezpečiť, aby EÚ získala popredné miesto vo vývoji týchto nových sietí a vzájomne prepojených predmetov. Správa Parlamentu venuje mimoriadnu pozornosť otázke rešpektovania súkromia, spôsobom, ktorými môže internet vecí zlepšiť kvalitu života európskych spotrebiteľov, a prístupnému a otvorenému charakteru internetu vecí. Keďže úplne súhlasím s týmito prioritami, hlasovala som za túto správu z vlastnej iniciatívy.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Vývoj informačných a komunikačných technológií (IKT) spôsobil skutočnú revolúciu v oblasti poznania počas posledných 20 rokov, predovšetkým z dôvodu zväčšujúcej sa informovanosti verejnosti o internete a o celosvetovej počítačovej sieti (World Wide Web).

Teraz, keď sme dali poznatky na internet a odstránili vplyv vzdialenosti na výmenu informácií, je najnovšou hranicou tejto technológie možnosť spojiť nový systém identifikácie prostredníctvom rádiovej frekvencie s výrobkami tak, aby tieto výrobky mohli okamžite informovať spotrebiteľov.

Som za zavedenie pilotných projektov, aby sa preskúmali etické a sociálne dôsledky tohto nového zdroja informačných technológií, ktorý by mohol predstavovať nové odvetvie zamestnanosti v budúcnosti, a preto podporujem správu pani Badiovej i Cutchetovej.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam všeobecný cieľ oznámenia, ktoré predstavila Komisia. Rozvoj nových aplikácií a samotná prevádzka „internetu vecí“ spolu s obrovským vplyvom, ktorý to bude mať na každodenný život a na zvyky európskej verejnosti, veľmi úzko súvisia s tým, ako budú európski spotrebitelia dôverovať tomuto systému.

Prioritnou otázkou je zaručiť právny a regulačný rámec, ktorý na jednej strane ochráni európskeho spotrebiteľa a ktorý na druhej strane podporí verejné a súkromné investície do odvetvia „internetu vecí“.

„Internet vecí“ predstavuje obrovskú príležitosť z hospodárskeho hľadiska, keďže nám umožní optimalizovať výrobné procesy a spotrebu energie, ako aj vytvoriť nové pracovné miesta a nové služby pre zväčšujúci sa počet európskych občanov a podnikov.

Ak EÚ skutočne chce mať poprednú pozíciu na tomto trhu, mala by zaujať aktívny prístup v tejto oblasti v podobe podpory výskumu a pilotných projektov.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Prudký a neustály rast internetu znamenal, že teraz je pripojených približne 1,5 miliardy ľudí cez počítače a mobilné zariadenia. Ďalším krokom je posunúť sa smerom k progresívnej transformácii siete vzájomne prepojených počítačov na sieť vzájomne prepojených predmetov – k internetu vecí – od kníh po autá, od domácich spotrebičov po potraviny. Chladnička by napríklad mohla byť naprogramovaná na rozoznávanie výrobkov, ktorých lehota trvanlivosti uplynula alebo zakrátko uplynie. Tieto technologické inovácie môžu pomôcť reagovať na rozličné očakávania spoločnosti a verejnosti, ako aj pôsobiť ako katalyzátor rastu a inovácií s prínosom pre hospodárstvo a blaho verejnosti.

Musia však podliehať konkrétnym a ďalekosiahlym nariadeniam, ktoré umožnia, aby internet vecí reagoval na otázky dôvery, prijatia a bezpečnosti. Je nevyhnutné zaručiť absolútne rešpektovanie súkromného života a ochrany osobných údajov. Musia sa prijať opatrenia na dostatočnú ochranu údajov s cieľom ich zabezpečenia proti možnému zneužitiu a proti ostatným rizikám súvisiacim s osobnými údajmi. Z tohto dôvodu podporujem tento aktívny prístup, pričom nesmieme zabúdať na to, že cieľom internetu vecí je v prvom rade prínos pre ľudí.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu. Na jednej strane predstavuje rozvoj internetu vecí výbornú príležitosť na rast a konkurencieschopnosť, na druhej strane však so sebou prináša významné spoločenské zmeny, ktoré majú výrazné dôsledky na správanie sa občanov. Z tohto dôvodu vítam zámer Komisie zverejniť v roku 2010 oznámenie o rešpektovaní súkromia a dôvery v informačnej spoločnosti, keďže z môjho pohľadu je kľúčové neustále monitorovať aspekty súvisiace s ochranou osobných údajov.

Nemenej dôležitá je diskusia o technických a právnych aspektoch práva na „mlčanie čipov“. Okrem toho je vzhľadom na významné zmeny, ktoré internet vecí prinesie, nevyhnutné, aby sme umožnili jednotný rozvoj technológií na regionálnej úrovni, čím sa zabráni vytváraniu ešte väčších rozdielov, ako sú tie, ktoré v súčasnosti existujú, a aby sme riadne zapojili vlády do tohto procesu a nezabudli na najvzdialenejšie regióny.

Na záver, domnievam sa, že je dôležité zvýšiť európske financovanie internetu vecí v kontexte výskumných projektov siedmeho rámcového programu a pilotných projektov rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a tiež sústrediť sa na rozvoj širokopásmovej infraštruktúry, rozšírenie širokopásmového pripojenia a ďalšie znižovanie nákladov na dátový roaming.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za „správu o internete vecí“, pretože sa domnievam, že prijatie tejto správy posilní rozvoj inovačných technológií v Európskej únii. Poskytne to podnikateľské príležitosti európskym spoločnostiam a prinesie to výhody vo forme boja proti zmene klímy a zlepšenia riadenia energetiky a dopravy.

Ako tieňový spravodajca som predložil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré pomôžu ochrániť osobné údaje proti ich zneužitiu na iné účely zo strany spoločností, ktoré k nim budú mať prístup. V dôsledku toho správa obsahuje dôležité ustanovenia na ochranu základných občianskych práv.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Internet vecí je koncepcia budúcnosti vychádzajúca z prítomnosti. Či bude mať prínos pre všetkých občanov harmonizovaným, účinným spôsobom závisí od toho, aký naň máme pohľad. Nový systém na integráciu technológií do každodenného života sa musí zavádzať v absolútnom súlade s právami spotrebiteľov na súkromie. Komisia musí komunikovať s pracovnou skupinou na ochranu údajov neustále a nie iba vtedy, keď to považuje za nevyhnuté. Hovoríme o zariadeniach a technológiách, ktoré sú schopné prenášať polohu, vlastnosti a identitu predmetov. Spolu s právom na mlčanie sa tieto mechanizmy musia integrovať iba na žiadosť jednotlivca a nie ako štandardný výrobný prvok. Komisia musí zároveň zohľadniť, keď sa bude rozhodovať o realizácii projektov súvisiacich s internetom vecí, ktorá sieť sa zvolí na pripojenie týchto predmetov. V súčasnosti čelíme na internete mnohým kybernetickým útokom. Podľa môjho názoru môže použitie celosvetovej počítačovej siete na pripojenie internetu vecí predstavovať bezpečnostné riziko a výraznú záťaž pre súčasnú sieť. Vytvorenie paralelnej siete na pripojenie predmetov by mohlo znamenať riešenie v súčasnej situácii prostredníctvom rozdelenia digitálneho spektra a dividendy.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh správy pani Badiovej i Cutchetovej na podporu vytvorenia internetu vecí. Domnievam sa, že nové informačné technológie majú výrazný prínos pre našu spoločnosť, ale je dôležité zabezpečiť, aby sa zohľadnili potenciálne vplyvy na zdravie a životné prostredie spolu s aspektmi súvisiacimi s ochranou súkromia.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Internet sa stal súčasťou každodenného života pre milióny ľudí a dnes zohráva nenahraditeľnú úlohu ako spôsob komunikácie a ako prostriedok na prenos informácií a poznatkov. Exponenciálny rast obsahu na internete spôsobil, že internet sa stal nástrojom s mnohými využitiami, a tieto využitia sa znásobujú. Zároveň sa však stal priestorom pre nový druh kriminality, ktorá využíva rýchlosť a dematerializáciu informačných tokov a obrovský objem osobných údajov, ktoré sprístupňujú užívatelia sietí.

Stotožňujem sa s obavami, ktoré obsahuje toto uznesenie, v súvislosti s potrebou riešiť obmedzenia prístupu na internet z politických dôvodov, ako aj so zaručením väčšej bezpečnosti pre deti a adolescentov pri používaní siete. Súhlasím s názorom, že používanie a trvalé riadenie siete by malo byť na súkromných osobách, ale domnievam sa, že členské štáty sa nemôžu zbaviť svojej prítomnosti a aktivity v regulačnej úlohe. Cieľom by malo byť v prvom rade zabrániť zneužívaniu a porušovaniu občianskych práv.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vplyv nových technológií na bezpečnosť a kvalitu života verejnosti je nespochybniteľný, čo zdôrazňuje na jednej strane prínosy a na druhej strane riziká, ktoré to prináša. V tejto súvislosti „internet vecí“ prináša nové výhody pre ľudí bez toho, aby sa bránilo rozpoznaniu možných rizík, ktoré predstavuje tento nástroj s obrovským potenciálom. Chcel by som zdôrazniť prístup, ktorý podporuje výskum a spustenie pilotných projektov spolu s využitím čo najväčšieho množstva príležitostí, ktoré vznikajú najmä v oblasti optimalizácie úspor energie, výrobných procesov, vytvárania nových pracovných príležitostí a výziev. Je však nevyhnutné, aby EÚ mala spoločný referenčný rámec na presadzovanie ustanovení v súvislosti s dohľadom nad systémom, dôvernosťou, informačnou bezpečnosťou, etickým riadením, súkromím, zhromažďovaním a uchovávaním osobných údajov a informovaním spotrebiteľov. Rýchly rozvoj „internetu vecí“ si vyžaduje správu, ktorá by bola bezpečná, transparentná a multilaterálna. Na základe toho sa stotožňujem s obavami Komisie v súvislosti s bezpečnosťou, ochranou osobných údajov a súkromia verejnosti spolu so správou „internetu vecí“ v záujme rešpektovania súkromia a ochrany osobných údajov.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Internet vecí je projekt, ktorý začal v roku 1999 v USA. Je čoraz populárnejší a očakáva sa, že počas nasledujúcich 10 až 15 rokov spôsobí revolúciu v interakcii medzi ľuďmi a objektmi a medzi objektmi navzájom prostredníctvom čoraz väčšieho využívania technológie identifikácie prostredníctvom rádiovej frekvencie (RFID).

Proces vytvárania internetu vecí spolu so všetkými inováciami a pozitívnymi aspektmi, ktoré môže vniesť do našich každodenných životov, má taktiež výrazný podtón neistoty nielen na koncepčnej, ale aj na technickej úrovni, čo spôsobuje isté obavy. Technológia, ktorá sa skrýva za týmto krokom (RFID), sa nazýva identifikátor: elektronická súčiastka pozostávajúca z čipu a antény. Čip so šírkou iba niekoľko milimetrov môže obsahovať a bezdrôtovo prijímať a prenášať informácie. Vynárajú sa viaceré otázky súvisiace okrem iného s vlastníctvom, správou a súkromím.

Čo sa týka súkromia a ochrany údajov, pani spravodajkyňa poukazuje na dôležitosť zaručenia ochrany všetkých základných práv – nielen súkromia – v procese rozvoja internetu vecí, čo považujeme za pozitívny pohľad. Máme však vážne pochybnosti o spravovaní týchto údajov. Riešenie je ešte stále nejasné, a preto sme sa zdržali hlasovania.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – V súvislosti s čoraz dokonalejšou technológiou je dôležité, aby EÚ a ostatní politickí činitelia držali krok s vývojom. Táto správa sa týka mnohých dôležitých tém, ako sú napríklad otázky súkromia a zdravia, a ja plne podporujem výzvu pani spravodajkyne, aby EÚ v tejto sfére vystupovala aktívne.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Takzvané informačné a komunikačné technológie (IKT) zohrali dôležitú úlohu pri podpore sociálneho rozvoja, hospodárskeho rastu, výskumu, inovácií a kreativity vo verejných a súkromných európskych inštitúciách. Obrovské zmeny, ktorými prešiel internet za posledné roky, viedli k novým obavám a k potrebe, aby Európska únia zaviedla spoločný referenčný rámec na presadzovanie existujúcich ustanovení v súvislosti s fungovaním systému, najmä pokiaľ ide o dôvernosť, bezpečnosť informácií, etickú správu, ochranu súkromia a zhromažďovanie a uchovávanie osobných údajov a informovanie spotrebiteľov. Na základe toho je nevyhnutné, aby orgány zodpovedné za „internet vecí“ rešpektovali bezpečnosť, ochranu údajov a súkromia všetkých užívateľov, keďže iba takýto prístup môže byť prínosom pre občanov EÚ. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Dnes je už na internet pripojených a používa ho 1,5 miliardy ľudí. Internet predstavuje nápor nových druhov technológií na vytváranie sietí, ktorých cieľom je dosiahnuť určitý druh komunikácie medzi ľuďmi a vecami, ako aj medzi samotnými vecami. Informácie o výrobkoch sa musia uchovávať, prijímať a vysielať. Sú však na mieste obavy, že nad všetkými výhodami novej technológie prevážia jej nevýhody. Je potrebné zabezpečiť ochranu súkromnej sféry a znemožniť zneužitie osobných údajov. Zdá sa však, že budúci používatelia siete budú ešte zraniteľnejší, ako sú v súčasnosti. Hlasoval som za správu, pretože opatrenia navrhnuté jej autorkou o ochrane súkromnej sféry a osobných údajov sú jednoznačne potrebné.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) V prípade vývoja nových technológií, ako aj v tomto prípade tzv. internetu vecí, je vždy dôležité zaoberať sa etickými otázkami spolu s možnými prínosmi a ochranou osobných práv. Táto správa ide týmto smerom, preto som za ňu hlasoval.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Internet, ktorého používanie sa viac rozšírilo len pred dvadsiatimi rokmi, sa stal neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti, ako napríklad telefón alebo rádio. Dnes je na internet pripojených 1,5 miliardy ľudí a v priebehu niekoľkých rokov sa ich počet zdvojnásobí. Čoskoro najnovšie technológie umožnia pripojenie k sieti nielen pre počítače, ale aj pre autá alebo dokonca potraviny a iné veci. Keď bude auto pripojené k sieti, bude možné poskytnúť vodičovi informácie o tlaku pneumatík. Naprogramované chladničky budú schopné rozoznať produkty, ktorých lehota trvanlivosti uplynula. Hlasoval som za túto správu, pretože internet vecí oživí hospodárstvo spútané krízou a pomôže vytvoriť nové pracovné miesta a nové služby pre stúpajúci počet občanov EÚ a spoločností. Takisto nám umožní optimalizovať výrobné procesy a ušetriť energiu, čo je veľmi dôležité v boji proti zmene klímy.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – My zelení sme dôrazne podporili túto správu našej kolegyne socialistky pani Badiovej i Cutchetovej. Bude to dôležitá nová aplikácia internetovej technológie. Predpokladá sa, že počas nasledujúcich 10 – 15 rokov sa internet vecí stane súčasťou našich každodenných životov. Používa technológiu identifikácie prostredníctvom rádiovej frekvencie (RFID) na bezdrôtové prijímanie a prenos informácií. Pracuje na základe miniatúrneho čipu, ktorý má kapacitu na uchovávanie mnohých informácií o predmete alebo osobe, na ktoré bol umiestnený. V poľnohospodársko-potravinárskom odvetví napríklad technológia RFID umožňuje lepšiu a rýchlejšiu vysledovateľnosť produktu a poskytuje informácie o zložení: chemických vlastnostiach, hodnotách lepku atď. Podobné aplikácie sa už používajú, napríklad čip môže vodičovi poskytovať informácie o tlaku pneumatík v reálnom čase. Táto nová technológia spôsobí revolúciu a rozšíri interakciu medzi ľuďmi a vecami a medzi vecami navzájom. Inovácia spočíva vo vzájomnom vzťahu medzi vecami. Najčastejšie spomínaným praktickým príkladom je príklad s chladničkami, ktoré pri vhodnom naprogramovaní budú podľa dátumu schopné odhaliť akýkoľvek produkt, ktorého lehota trvanlivosti uplynula alebo zakrátko uplynie.

Správa: Francisco Sosa Wagner (A7-0185/2010).

  Alexander Alvaro, Jorgo Chatzimarkakis, Jürgen Creutzmann, Wolf Klinz, Silvana Koch-Mehrin, Britta Reimers a Michael Theurer (ALDE), písomne. – (DE) Boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a detskej pornografii je mimoriadne dôležitý. Musíme sa zo všetkých síl snažiť bojovať proti dostupnosti detskej pornografie na komunikačných sieťach. Neustála a účinná kontrola zneužívania detí je nielen politickou zodpovednosťou, ale aj zásadou právneho štátu. Podľa názoru nemeckej Slobodnej demokratickej strany v Európskom parlamente je nevyhnutné čo najskôr vymazať tento kriminálny obsah.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu z vlastnej iniciatívy, ktorej cieľom je ovplyvniť nadchádzajúce fórum o správe internetu, ktoré sa bude konať vo Vilniuse v termíne od 25. do 29. septembra. Parlament žiada fórum, aby na jednej strane okrem vykonávania svojej práce zvýšilo účasť rozvojových krajín a aby na druhej strane koordinovalo svoju prácu s vnútroštátnymi a regionálnymi fórami. Taktiež žiada, aby EÚ vytvorila stratégiu o základných aspektoch správy internetu a podporila reformu Internetovej spoločnosti pre pridelené mená a čísla (ICANN).

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Nemám inú možnosť, ako hlasovať za správu pána Sosu Wagnera o potrebe zaručiť etickú a bezpečnú správu internetu.

Nástroj, ktorý premostil čas a vzdialenosť v komunikácii, na jednej strane poskytuje obrovské potenciálne prínosy, na druhej strane je však dennodenným zdrojom rizík nielen pre ochranu osobných údajov, ale aj pre deti. Je nevyhnutné zabezpečiť voľný tok informácií a komunikácie, ale s istotou, že najzraniteľnejší jednotlivci a najcitlivejšie údaje budú mať naďalej riadnu ochranu. Iba týmto spôsobom môže internet naďalej ostať hnacou silou pozitívnej sociálnej zmeny a rešpektovania dôstojnosti všetkých jednotlivcov.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Internet je „globálnym verejným blahom“ a jeho správa a riadenie vykonávané jednou vládou si vyslúžili veľkú dávku kritiky.

Európska únia by mala vypracovať stratégiu, ktorá bude odrážať konsenzuálny pohľad na kľúčové aspekty riadenia internetu a ktorú bude môcť dôrazne obhajovať na medzinárodných fórach a v rámci svojich bilaterálnych vzťahov s USA.

Podporujem súhlasné stanovisko Európskej komisie so súčasným modelom správy založenom na vedúcej úlohe súkromného sektora.

Taktiež by som chcela vyzvať k väčšiemu začleneniu rozvojových krajín, najmä prostredníctvom financovania ich účasti.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Internet mal obrovský vplyv na spoločnosť a verejný život za posledných 20 rokov. EÚ je toho dobrým príkladom, keďže predstavuje o málo viac ako 7 % svetovej populácie, ale tvorí takmer 19 % užívateľov internetu na celom svete. Správa internetu bola najväčšou prioritou verejnej politiky s cieľom zabezpečiť, aby verejnosť mohla naplno využívať potenciál internetu a zároveň nájsť najlepšie riešenia problému s nevhodným alebo nezákonným obsahom a poskytnúť spotrebiteľom dostatočnú ochranu a pokúsiť sa riešiť otázku jurisdikcie v globálnej on-line sfére.

Absolútne súhlasím s myšlienkou, že internet je globálnym verejným blahom, ktoré by malo vždy chrániť a rešpektovať verejný záujem. Je nevyhnutné, aby EÚ vypracovala stratégiu pre základné aspekty správy internetu, a podporujem iniciatívu španielskeho predsedníctva vytvoriť európsku chartu práv užívateľov internetu. Je dôležité posunúť sa smerom k vnútornej reforme Internetovej spoločnosti pre pridelené mená a čísla, aby mala reprezentatívnejšiu štruktúru s väčšou kontrolou zo strany medzinárodného spoločenstva a aby sa dosiahla jej väčšia zodpovednosť a transparentnosť.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o správe internetu, ktorá sa týka otázok, ako je napríklad ochrana a zabezpečenie základných práv a slobôd, prístup k internetu a jeho používanie a počítačová kriminalita. Návrh španielskeho predsedníctva na vytvorenie európskej charty práv užívateľov internetu a uznanie piatej základnej slobody (slobodný prístup k sieti) by mohol EÚ poskytnúť účinnejšie nástroje, ktoré by jej umožnili zaručiť väčšiu ochranu v otázkach súvisiacich s bezpečnosťou na jednej strane, a pluralitný a nediskriminačný prístup k sieti na druhej strane.

  Göran Färm, Olle Ludvigsson a Marita Ulvskog (S&D), písomne. – (SV) My švédski sociálni demokrati sme sa rozhodli zdržať hlasovania o znení, ktoré sa týka zablokovania internetových stránok. Domnievame sa, že tieto opatrenia môžu byť oprávnené v určitých situáciách, napríklad v súvislosti so zločinmi týkajúcimi sa detskej pornografie, ale zmienka v danom texte o zablokovaní internetových stránok v prípade počítačového zločinu je pre nás príliš široko koncipovaná, aby sme za ňu mohli hlasovať.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Je neodškriepiteľným faktom, že internet dnes zohráva verejnú úlohu, ovplyvňuje nielen náš každodenný život, ale aj masové hnutia, politické myšlienky a komunikačné stratégie. Je pravda, že internet sa zhostil nenahraditeľnej verejnej úlohy, a členské štáty Európskej únie to nemôžu ignorovať. Mali by žiadať väčší prístup a účasť na správe internetu bez podkopania hlavnej úlohy súkromného používania a dennej správy siete, keďže toto sa ukázalo ako nevyhnutné pre životaschopnosť a rast internetu. Úloha členských štátov sa stáva čoraz dôležitejšou, tak ako otázky súvisiace s počítačovým zločinom a ochranou bezpečnosti užívateľov a ich súkromia spolu so slobodou prístupu a prejavu verejnosti na internete.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na čoraz väčšiu dôležitosť internetu v každodennom živote verejnosti a inštitúcií a dokonca v chode viacerých krajín a vzhľadom na jeho vplyv na hospodársky, kultúrny, sociálny a ľudský rozvoj je správa internetu záležitosťou mimoriadnej dôležitosti na celosvetovej scéne. Znamená to, že je mimoriadne dôležité, aby Európska únia zabezpečila podmienky na aktívne zasahovanie v tejto oblasti a aby chránila verejné blaho a svoje hodnoty a zásady. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu s dôrazom na dôležitosť rozšírenia zastúpenia globálnej rozmanitosti v orgánoch, ktoré v súčasnosti riadia trh s internetom, ako napríklad Internetová spoločnosť pre pridelené mená a čísla (ICANN) a Internetový orgán pre prideľovanie čísel (IANA).

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa vychádza z dôležitej úlohy internetu, ktorý sa stal nenahraditeľným nástrojom na presadzovanie demokratických iniciatív, politickú diskusiu, digitálnu gramotnosť a šírenie poznania. Prístup k internetu na jednej strane zaručuje a na druhej strane závisí od uplatňovania viacerých základných práv vrátane rešpektovania súkromného života, ochrany údajov, slobody prejavu a združovania, slobody tlače, nediskriminácie, vzdelávania a kultúrnej a jazykovej rozmanitosti.

Správa preto poukazuje na to, že inštitúcie a zainteresované strany na všetkých úrovniach majú všeobecnú zodpovednosť zabezpečiť, aby každý mohol uplatňovať svoje právo zúčastňovať sa na informačnej spoločnosti.

Taktiež sa zaoberá hrozbami, ktoré predstavuje počítačový zločin pre spoločnosti, ktoré používajú informačné a komunikačné technológie, s poukázaním na rozšírenie navádzania na páchanie teroristických útokov, trestnú činnosť motivovanú nenávisťou a detskú pornografiu. To vystavuje verejnosť vrátane detí riziku a správa konštatuje, že „pri vymedzení celkovej stratégie je potrebné posilniť aj úlohu verejných orgánov“. Na záver vyjadruje znepokojenie nad štruktúrou Internetovej spoločnosti pre pridelené mená a čísla (ICANN), ktorá nie je reprezentatívna, a nad obmedzenou kontrolou, ktorú je medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ schopné vykonávať pri prevádzkovaní ICANN.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Táto správa uznáva dôležitosť internetu pri podpore kultúrnej rozmanitosti a demokratického občianstva. Pre podporu demokratických hodnôt je však nevyhnutné, aby vlády upustili od zavádzania cenzúry, a preto vítam ustanovenia odseku 13.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Rozprava o správe internetu je určite mimoriadne dôležitá v situácii, keď sa tento spôsob komunikácie stal absolútne nevyhnutným v mnohých krajinách, či už v profesionálnom, alebo osobnom živote ľudí. Presne z tohto dôvodu je pre nás prinajmenšom úplne nepredstaviteľné prenechať strategické rozhodnutia v súvislosti s internetom výlučne na súkromnú spoločnosť z USA.

Správa, o ktorej sme dnes hlasovali, je nevyhnutná na vytvorenie modelu správy, ktorý zahŕňa konečných spotrebiteľov. Domnievam sa, že musíme podporiť spoluprácu medzi univerzitami a podnikateľmi na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Zároveň musíme zapojiť zainteresované strany z ázijského trhu, majúc na pamäti mimoriadne rýchle tempo rozvoja v tejto oblasti. Okrem toho je pre nás dôležité venovať mimoriadnu pozornosť hľadaniu rovnováhy medzi ochranou súkromia užívateľov a zaznamenávaním osobných údajov na rôznych internetových stránkach, nielen pre vznikajúce sociálne siete, ale aj pre rozvoj nakupovania on-line. Ďalšou mimoriadne dôležitou skutočnosťou je, že internet poskytuje vynikajúci spôsob podpory európskeho kultúrneho dedičstva a hodnôt, ako aj hnaciu silu pre inovácie, čím nám pomáha zmierniť rozdiely vo vzťahu k ostatným regiónom sveta.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Vítam odôvodnenia tejto správy, ktoré opisujú internet ako globálne verejné blaho, ktoré treba spravovať v spoločnom záujme. Správa zdôrazňuje dôležitosť internetu v politickej diskusii. Práve z dôvodu týchto príhodne spomenutých zásad som hlasoval proti tomuto textu. Ako môžeme na jednej strane obhajovať rešpektovanie spoločného záujmu a na druhej strane žiadať spoločnú verejno-súkromnú správu, ktorá by nebránila voľnej súťaži? Hoci tento text správne poukazuje na dôležitosť všeobecného záujmu, dosahuje opačný výsledok. Euroliberálny dogmatizmus znamená katastrofu pre Európu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Dnes je internet globálnym nástrojom, preto by jeho správa mala zohľadniť spoločný záujem. Dnes je internet jedným z hlavných spôsobov šírenia demokratických hodnôt po celom svete a je nenahraditeľným nástrojom na podporu všetkých druhov myšlienok, politickej diskusie a šírenia poznania. Z tohto dôvodu je kľúčové, aby sa internet rozvíjal takým spôsobom, aby k nemu všetci v rámci EÚ mali rovnomernejší prístup. Je rovnako dôležité, aby bol bezpečný pre všetkých užívateľov, najmä pre deti, ktoré sa menej dokážu chrániť pred potenciálnymi rizikami, ktoré vyplývajú z jeho používania. Ak chceme zachovať status internetu ako globálneho verejného blaha, musíme zabrániť scenáru, kedy by ho ovládla jediná organizácia alebo skupina organizácií. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Pokiaľ ide o internet, musíme na jednej strane brániť zásadu slobody prejavu a zároveň na druhej strane bojovať proti počítačovému zločinu a jeho zneužívaniu. Nesmieme však skončiť pri uchovávaní údajov v mene boja proti zločinu a terorizmu, kde nie je žiadny dôvod na podozrenie. Internet vyslovene spôsobil nové problémy, ako je napríklad ochrana údajov na sociálnych sieťach alebo v súvislosti s projektmi, ako napríklad Google Street View. Problémy súvisiace s poslednými novinkami na internete sa takmer nespomínajú, preto som sa zdržal hlasovania.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Internet je globálnou verejnou komoditou a mal by fungovať na základe kritéria verejného záujmu. Je potrebné vytvoriť konkrétnu infraštruktúru na správu internetu s cieľom zabezpečiť jeho bezpečnosť, integritu a autentickosť a zredukovať možnosť počítačových útokov. Je potrebná otvorená globálna spolupráca na správe internetu a musíme vypracovať európsku chartu práv užívateľov internetu a uznať piatu základnú slobodu EÚ: prístup k internetu. Z tohto dôvodu som hlasoval za správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku o správe internetu, ktorá konštatuje, že EÚ by mala prijať stratégiu, ktorá by poskytla prístup k internetu bez diskriminácie a zaručila neutralitu internetu, rešpektovanie súkromia, ochranu údajov, slobodu prejavu a ochranu maloletých. Mimoriadny dôraz by sa mal klásť na skupinu obyvateľstva, ktorá je najzraniteľnejšia voči útokom v kybernetickom priestore, a mali by sa zaviesť potrebné obmedzenia s cieľom ochrániť maloletých v čo najväčšom možnom rozsahu a podporiť medzinárodnú spolupráce v boji proti nezákonnému a škodlivému obsahu na internete.

  Fiorello Provera (EFD), písomne. – (IT) Internet sa dnes stal kľúčovým nástrojom na rozvoj vnútorného trhu, ktorý je základným kameňom rastu a rozvoja Európskej únie. Okrem toho má dnes viac ako 60 % európskej populácie prístup do sveta informačných technológií. Z tohto dôvodu sa zdá nevyhnutné, aby Únia mala vedúce postavenie v diskusii o správe internetu, čím by sa zaručilo, že služba, ktorá sa stala nevyhnutnou pre sociálnu a komerčnú interakciu, bude náležite odrážať hodnoty Únie, ako napríklad ochrana spotrebiteľov a maloletých. Z tohto dôvodu podporujem obsah a návrhy správy pána Sosu Wagnera.

  Teresa Riera Madurell (S&D), písomne. – (ES) Predovšetkým by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi k jeho správe a jej vynikajúcemu načasovaniu vzhľadom na nadchádzajúce zasadnutie fóra o riadení internetu (IGF), ktoré sa v EÚ uskutoční po prvýkrát.

EÚ sa zúčastňovala zasadnutí fóra od jeho založenia, ale skutočnosť, že sa bude konať vo Vilniuse znamená, že naša delegácia bude mať dokonca ešte väčší význam. Tento rok je to päť rokov od vytvorenia IGF a v súlade s tuniskou agendou bude musieť rozhodnúť, či sa v ňom bude pokračovať alebo nie. Delegácia EÚ už v Šarm al-Šajchu vyjadrila svoj súhlas s pokračovaním IGF v jeho súčasnej podobe pre dôležitú úlohu, ktorú zohráva ako nástroj pre otvorený dialóg medzi všetkými stranami zainteresovanými na správe internetu.

To musí byť naďalej naše stanovisko v diskusiách, ktoré sa uskutočnia vo Vilniuse. Čo sa týka ďalších otázok, ako napríklad rozvoj Internetovej spoločnosti pre pridelené mená a čísla, ktorá bude mať nepochybne dôležité miesto v diskusiách nadchádzajúceho zasadnutia fóra, správa pána Sosu Wagnera dáva veľmi jasne najavo, aké spoločné stanovisko budeme presadzovať na zasadnutí IGF ako zástupcovia európskych inštitúcií.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som proti v konečnom hlasovaní o tejto správe, pretože obsahovala podporu pre zasahovanie vlád do správy internetu, čo nie je práve v súlade s postojom zelených.

  Alexandra Thein (ALDE), písomne. – (DE) Boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a detskej pornografii je mimoriadne dôležitý. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili dostupnosti detskej pornografie cez internet. Neustála a účinná prevencia zneužívania detí je nielen politickou zodpovednosťou, ale aj zásadou právneho štátu. Podľa názorov členov nemeckej Slobodnej demokratickej strany v Európskom parlamente sa kriminálny obsah tohto druhu musí vymazať čo najskôr.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Hlasoval som za správu pána Sosu Wagnera, keďže EÚ by mala zaujať silnú vedúcu pozíciu vo všetkých aspektoch správy internetu na medzinárodnej scéne. Táto správa zachováva dôraz EÚ na potrebu bezpečnosti a stability globálneho internetu, rešpektovania ľudských práv, slobody prejavu, súkromia, ochrany osobných údajov a podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu o správe internetu, ale zdržala som sa hlasovania o odseku, ktorý žiada, aby prioritu dostala ochrana držiteľov práv duševného vlastníctva, čím by sa dostali na rovnakú úroveň ako spotrebitelia.

Dobrá správa internetu skutočne musí zaručiť prístup pre všetkých k hodnotám, najmä ku kultúrnym hodnotám, v rámci digitálneho prostredia, ale toto nemožno dosiahnuť na úkor práv tvorcov, a predovšetkým autorov. Tieto práva sa nemôžu považovať iba za práva duševného vlastníctva, autori by mali mať možnosť zvoliť si spôsob, akým chcú, aby ľudia mali prístup k ich dielam.

Okrem toho sa tiež musí zaručiť súkromie užívateľov a kreativita.

Z tohto dôvodu je najdôležitejšie nájsť rovnováhu medzi právami užívateľov a právami tvorcov, aby sa jednotlivci mohli rozvíjať ako informovaní občania, spotrebitelia a tvorcovia.

Správa: Hermann Winkler (A7-0143/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hoci som hlasoval za toto uznesenie, všimol som si výhrady k určitým regiónom, najmä pokiaľ ide o najvzdialenejšie regióny, v súvislosti s prístupom k inováciám. Ťažkosti súvisiace s nedostatočným kritickým objemom sa musia zohľadniť s cieľom podporiť lepšie využívanie potenciálu pre oblasti, ako je výskum a inovácie v týchto regiónoch. Jedinečné charakteristiky najvzdialenejších regiónov, pokiaľ ide o geografiu a podnebie, sú mimoriadne výhodné pre rozvoj špecifických aktivít v oblasti biodiverzity, morských zdrojov, zmeny klímy, obnoviteľnej energie, vody, životného prostredia, prírodných zdrojov, zdravia a nových technológií.

Najmä pokiaľ ide o prírodné zdroje a biodiverzitu, najvzdialenejšie regióny umožňujú európskemu výskumu privilegovaný prístup k tropickým ekosystémom, ktoré vynikajú jedinečnou biodiverzitou a poľnohospodárstvom. To umožňuje, aby sa výskum vykonával v rámci kontextu Európskej výskumnej oblasti ako v „prírodných laboratóriách“. Zároveň sú dobrým miestom na experimentovanie. Napriek možnostiam mnohých regiónov a všetkému úsiliu, ktoré sa do nich vkladá, mnohé naďalej majú viac ťažkostí ako iné regióny pri zlepšovaní faktorov, ktoré prispievajú ku konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti v zmysle lisabonskej stratégie, najmä v kontexte výskumu a vývoja.

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, podporujem stanovisko pána Winklera, za ktoré som hlasoval, o revízii politiky EÚ na podporu inovácií. Osobitne súhlasím so snahou zaviesť rozsiahlu stratégiu, ktorá sa nebude týkať len technologickej inovácie, ale aj inovácie v administratívnej, organizačnej a sociálnej oblasti. Z tohto dôvodu sa domnievam, že zapojenie finančného sveta a malých a stredných podnikov do definovania opatrení zameraných na podporu inovácie je kľúčové, ako aj zameranie pozornosti na politické a hospodárske ciele na regionálnej úrovni.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Táto správa z vlastnej iniciatívy sa zaoberá opatreniami, ktoré Komisia prijala v oblasti inovačnej politiky, a stanovuje niekoľko priorít pre definovanie novej inovačnej politiky. V rámci nich Parlament vyjadruje želanie, aby sa inovácie neobmedzovali na technologické aspekty, ale aby pokrývali aj administratívne, organizačné a sociálne inovácie. Zdôrazňuje aj rozvoj nových inovačných ukazovateľov, ktoré sú lepšie prispôsobené hospodárstvam a ktoré sú čoraz viac založené na poznatkoch. Na záver, a domnievam sa, že toto je dôležitý bod, správa je za zlepšovanie účinkov synergie medzi rámcovými programami pre výskum a inovácie a štrukturálnymi fondmi. Keďže absolútne súhlasím so smerom, ktorý udáva táto správa, podporila som ju pri hlasovaní.

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za túto správu z vlastnej iniciatívy môjho nemeckého kolegu pána Hermanna Winklera, ktorá vznikla v nadväznosti na oznámenie Európskej komisie s názvom Revízia inovačnej politiky v meniacom sa svete. Inovácie sú kľúčovým faktorom pre úspešné vyrovnanie sa so zásadnými spoločenskými a ekologickými otázkami, ktorým v súčasnosti čelí Únia, a pri dosahovaní jej strategických politických cieľov. Bez urýchlenia rozvoja a všeobecného používania vhodných, trvanlivých a energeticky úsporných technológií nedosiahneme naše ciele v oblasti energetiky a zmeny klímy do roku 2020. Podporujem posilnenie dialógu medzi univerzitami a podnikmi. Pokiaľ ide o rozpočtové aspekty, na úrovni stáleho financovania verejného sektora musíme vytvoriť inovačnú politiku viac založenú na Spoločenstve.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Túto správu som podporil. Vedecký výskum a inovácie sú kľúčom k úspešnému zvládnutiu súčasných obrovských sociálnych a ekologických problémov EÚ a k naplneniu jej strategických politických cieľov v oblastiach, ku ktorým patrí konkurencieschopnosť, zmena klímy, zamestnanosť, demografické zmeny a mnohé iné. S cieľom udržať si konkurencieschopnosť musí EÚ investovať do trvalo udržateľných technológií a zabezpečiť pre ne potrebné financie. Doteraz Európa výrazne zaostávala v oblasti vedeckého výskumu a inovácií, pretože táto oblasť je veľmi rozdrobená a existujú rozdiely medzi vedeckým výskumom a inováciami a ich uplatnením sa na trhu. Domnievam sa, že budúci plán Európskej komisie na inovácie musí riešiť otázky financovania vedeckého výskumu a inovácií súkromným sektorom, čo by spoločnostiam umožnilo vytvoriť kreatívne inovačné výrobky a služby a prispôsobiť ich trhu.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Či už sa týkajú výrobkov, alebo procesov a sú radikálne alebo postupné, v súčasnosti sú inovácie hnacou silou konkurencieschopnosti súčasných hospodárskych a obchodných systémov, ktoré sa usilujú o účinnosť a trvalú udržateľnosť. Z tohto dôvodu sa musí podporovať výskum, ktorý podporuje každú inovačnú aktivitu a vynález, najmä ak sa im podarí spojiť malé a stredné podniky so svetom nových technológií.

Z tohto dôvodu môžem iba podporiť správu z vlastnej iniciatívy, ktorú vypracoval pán Winkler a ktorá zapája tretiu stranu vedomostného trojuholníka, inými slovami spotrebiteľov. Potrebujeme vzťažné body v neustále sa meniacom svete, v ktorom v súčasnosti žijeme. Preto je dôležité, aby si rast a konkurencieschopnosť hospodárskeho a sociálneho systému vždy zachovali ľudský rozmer.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Momentálne sa menej ako 1 % rozpočtu Európskej únie vynakladá na inovácie. Taký je súčasný stav v situácii, keď si Európa uvedomila, že jej budúcnosť spočíva vo vedomostnom trojuholníku – výskum, inovácie a vzdelávanie. Žiadosť Európskeho parlamentu zvýšiť zdroje pridelené pre inovácie je absolútne oprávnená v týchto okolnostiach. Blíži sa čas, keď sa budeme zaoberať finančnými plánmi na obdobie rokov 2014 – 2020 a budeme musieť zohľadniť túto požiadavku. Transformácia európskeho hospodárstva na trvalo udržateľné hospodárstvo musí priniesť väčšiu konkurencieschopnosť európskych spoločností a poskytnúť nové príležitosti pre vnútroštátne hospodárstva v dôsledku hospodárskych a ekologických otázok, ktorým čelí Európa.

Navyše, a najmä vzhľadom na finančnú a úverovú krízu, je pre inovačnú kapacitu podnikov nesmierne dôležité, aby sa objem poskytovaných finančných prostriedkov na úrovni Spoločenstva, ako aj na vnútroštátnej úrovni zvýšil a aby sa vytvorili vhodné finančné nástroje. Rozdrobenie zdrojov medzi množstvo cieľov a viaceré konkrétne iniciatívy EÚ doteraz neprinieslo dostatočne uspokojivé výsledky. Finančné prostriedky sa musia nasmerovať do tých oblastí, v ktorých je bumerangový efekt najväčší. Kľúčovým kritériom tu musí byť pridaná hodnota pre Európu.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu. V prvom rade by som chcel zablahoželať pánovi spravodajcovi Winklerovi k vynikajúcej práci.

Inovácie a výskum sú podobne ako vzdelávanie a odborná príprava kľúčovými prvkami, ktoré umožnia Európe byť konkurencieschopnou v technologicky čoraz súťaživejšom svete. Doteraz sa však pre tento sektor vyčlenilo iba 1 % rozpočtu EÚ, čo nepostačuje na riešenie zložitých problémov, s ktorými sa Európa musí vyrovnať. Je čas, aby Európska únia investovala viac v oblasti výskumu a inovácií. Domnievam sa, že môžeme prekonať hospodársku krízu a sprístupnenie väčšieho množstva finančných prostriedkov je jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť.

Taktiež sa domnievam, že je dôležité, aby sme poskytli stimuly pre súkromné investície do technologických inovácií a podporili ich, pretože iba keď budeme uskutočňovať výskumy, budeme schopní mať konkurencieschopný trh, ktorý sa vyrovná s čoraz väčším počtom presídlení. Na záver, podporujem plány na „nástroje prispôsobené potrebám ich užívateľov“ a na zmenšenie byrokracie pre malé a stredné podniky, čo by malo podnietiť rozhodné technologické inovácie.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Inovačná politika musí riešiť obrovské sociálne problémy, ktorým čelíme, a spojiť všetky zainteresované strany.

Dôležité je investovať do poznatkov a reforiem, ktoré podporujú technologický pokrok, výskum, inovácie, vzdelávanie a odbornú prípravu s cieľom podporiť prosperitu, rast a zamestnanosť zo strednodobého a dlhodobého hľadiska.

Snaha vyrovnať sa s novými problémami si vyžaduje inovačný prístup k uplatneniu nových technológií spolu s inovačným prístupom k sociálnym otázkam na organizačnej úrovni.

Chcela by som vyzvať na posilnenie úsilia s cieľom posunúť sa od technologických inovácií k sociálnym inováciám – inováciám vo verejných službách a jednotlivých regiónoch.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Inteligentný rast založený na znalostnom a inovačnom hospodárstve si vyžaduje konkrétne opatrenia zo strany nadnárodných a vnútroštátnych inštitúcií.

Lepšie politiky na podporu podnikateľov v odvetví výskumu musia ísť ruka v ruke s politikami na podporu investícií do nových experimentov s cieľom okrem iného zabezpečiť kvalifikovaných pracovníkov pripravených súťažiť na európskom trhu práce. Spolu s požiadavkou pre krajiny, aby vynakladali viac investícií na výskum, by sme im mali ponúknuť európsky regulačný rámec, ktorý by bol zároveň všeobecný, ale aj konkrétny, s usmerneniami pre spoločný, koordinovaný rozvoj a nástrojmi na monitorovanie toho, či financovanie dosahuje požadované výsledky.

Navrhujem a podporujem reguláciu na európskej úrovni učňovského vzdelávania, odbornej prípravy a odborného vzdelávania, ktoré niektoré krajiny už začlenili do svojich vzdelávacích systémov, ako aj opatrenia pre „práva a povinnosti“ v oblasti vzdelávania. Ak však naším cieľom má byť, aby sa 3 % HDP pridelili na financovanie výskumu, potrebujeme, aby akademický svet poskytol viac záruk, pokiaľ ide napríklad o akademickú produktivitu odborných asistentov, a musíme zabrániť štiepeniu zdrojov, čo v minulých rokoch spôsobilo neprimerané a nerovnomerné použitie už vtedy obmedzených finančných prostriedkov s neuspokojivými výsledkami.

Na záver, súhlasím s potrebou usilovať sa o jednotný systém patentových súdov s cieľom štandardizovať práva na nadnárodnej úrovni.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Inovácie majú mimoriadne dôležité miesto v modernej spoločnosti. Spoločnosť založená na inováciách je schopná odvrátiť hroziace krízy, či už sociálno-ekonomické, alebo prírodné. Z toho vyplýva, že je nevyhnutné, aby inovačná politika bola schopná napomôcť pokroku spoločnosti a nie aby spôsobovala jej stagnáciu pre rôzne byrokratické fígle. Ako pán Winkler konštatuje vo svojej správe, dnešné inovácie musia zohľadňovať aj sociálnu hodnotu, ktorú prinášajú. Domnievam sa, že inovácie 21. storočia musia taktiež zohľadniť vplyv, ktorý majú na jednotlivca a spoločnosť vo všeobecnosti. Inovácie, ako napríklad „internet vecí“, musia zohľadňovať a rešpektovať právo na súkromie a na ochranu osobných údajov jednotlivca. Európska spoločnosť sa nesmie stať spoločnosťou typu Veľkého brata. Naopak, zavedené inovácie musia ľuďom pomáhať slobodne komunikovať v otvorenej spoločnosti. Prínos technologických a sociálnych inovácií v skutočnosti tvorí základ nášho pokroku. Z tohto dôvodu žiadam Komisiu, aby sa touto záležitosťou zaoberala s maximálnou zodpovednosťou a aby predstavila víziu na vypracovanie akčného plánu inovácií pre budúcnosť.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Význam vedomostí a inovácií sa dostáva do popredia ako súčasť politického programu a politického žargónu a dnes sa iba málo ľudí odváži spochybniť otázku dôležitosti investícií do tejto oblasti a potrebu prepojenia vedomostí, inovácií, podnikov a pracovných miest.

Jednomyseľnosť v súvislosti s týmito pojmami však predstavuje riziko, že sa oslabí ich význam, ako sa to stalo v prípade ďalších módnych pojmov, napríklad životného prostredia, hospodárskej udržateľnosti alebo podpory podnikania. Tieto témy pokrývajú stránky volebných prejavov a programov a takmer vždy sú iba jednotvárnym konštatovaním skutočnosti, ktoré neprináša nič nové. Napriek vážnemu úsiliu vlády zameranému na určité aspekty musím v tejto súvislosti upozorniť na škodlivý technologický populizmus, ktorým, zdá sa, trpí portugalský premiér. Bolo by lepšie zamerať sa viac na obsah a menej na vyhlásenia súvisiace so zlepšovaním pracovných podmienok a vedeckej produkcie a nezabúdať, že konkurenčné úsilie si vyžaduje nielen ambície, ale aj realistický prístup.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Dnes sa všeobecne uznáva, že inovácie sú nevyhnutné pre úspech a udržateľnosť hospodárskeho a sociálneho rozvoja a úspech európskej integrácie. V súvislosti s rastúcim tempom rozvoja globálnej a ľudskej reality sa dôležitosť inovácií, ktoré musí vždy sprevádzať výskum a vzdelávanie, stala ešte zrejmejšou. Vzhľadom na to podporujem požiadavku tejto správy na revíziu inovačnej politiky EÚ, ktorá zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby EÚ zamerala svoje úsilie na investovanie zdrojov v tejto oblasti. Rád by som tiež poukázal na dôležitosť stimulov pre súkromný sektor a na prioritu komplexnej, prierezovej stratégie na dosiahnutie európskej inovačnej politiky.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Súhlasíme s niekoľkými aspektmi tejto správy, aj keď spôsob, akým je formulovaná, sa nezameriava vždy na najdôležitejšie otázky. Napríklad súhlasíme, že inovácie sú iba jedným z prvkov potrebných na prekonanie problémov, ktorým dnes čelíme na spoločenskej aj globálnej úrovni, a že existujú ďalšie oblasti, ktoré sú pre spoločnosť rovnako dôležité.

Avšak v takzvanej stratégii EÚ do roku 2020 je každej z týchto oblastí, ako napríklad podnikateľskej činnosti, zamestnanosti, demografickým zmenám a inkluzívnej spoločnosti, pridelená taká priorita, že tento dokument a analýza potrebných inovácií v meniacom sa svete zďaleka nedosahuje úroveň, ktorá je potrebná na podporenie skutočnej hospodárskej a sociálnej súdržnosti, rastu produktivity, tvorby pracovných miest a oživenia miezd v členských štátoch, ktoré všetky považujeme za rozhodujúce. Z tohto dôvodu sme sa zdržali hlasovania.

V oznámení o prieskume inovačnej politiky EÚ v meniacom sa svete, ktoré bolo vydané 2. septembra 2009, Európska komisia načrtáva pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti inovačnej politiky EÚ od roku 2005. Teraz sa očakáva, že navrhovaný akčný plán pre inovácie, ktorý by sa mal zakrátko predložiť, sa bude určitými aspektmi znovu zaoberať a že ich bude uplatňovať.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – (PL) Správa o výzvach, ktorým čelí inovačná politika EÚ je veľmi dobrý dokument, ktorý nastoľuje najdôležitejšie otázky súvisiace s touto záležitosťou. Spolu s kolegami zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente som túto správu podporila vrátane pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 46, ktorý vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovali svoje úsilie zamerané na dosiahnutie dohody o patente Spoločenstva a jednotný systém patentových súdov. Táto záležitosť sa ťahá už roky a veľa rokov sa opakovali tie isté argumenty v prospech spoločného patentu spolu s rovnakými spornými otázkami (napríklad do koľkých jazykov by sa mali prekladať európske patenty). Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa niektoré právne otázky objasnili. Budeme mať dve nariadenia: jedno o samotnom patente a druhé o jazykovom systéme.

Okrem toho je tu však záležitosť systému patentových súdov, ktorého vytvorenie si bude vyžadovať reguláciu vzťahu medzi Európskou úniou a Európskou patentovou organizáciou takým spôsobom, ktorý je v súlade s kompetenciami inštitúcií EÚ vrátane Európskeho parlamentu. Bez toho, aby som zachádzala do podrobností týkajúcich sa patentového systému, ktorý bude bezpochyby predmetom početných diskusií, by som chcela zdôrazniť, že to je otázka jednej z najdôležitejších úloh tohto funkčného obdobia Európskeho parlamentu. Preto si myslím, že na každom kroku by sme mali vyzývať ostatné inštitúcie, aby v tejto oblasti začali konštruktívnu spoluprácu, a práve to robí správa pána Winklera.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Správa pána Winklera sa zaoberá mnohými dôležitými otázkami vrátane ekologických inovácií a zelených podnikov. Z hľadiska problémov, ktorým čelí naša planéta, je jasné, že inovácie v týchto oblastiach sú veľmi dôležité. Naša krajina, Škótsko, má vedúce postavenie v mnohých aspektoch ekologických inovácií, predovšetkým v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Škótska vláda založila cenu ondrejského kríža vo výške 10 miliónov GPB, ktorej cieľom je podporovanie inovácií v oblasti prílivovej energie a energie morských vĺn, a to presne zodpovedá širšiemu úsiliu EÚ zameranému na uplatňovanie vhodnej politiky v meniacom sa svete.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Celosvetová hospodárska súťaž zameraná na prilákanie investícií vedie k tomu, že sa postupne do tretích štátov premiestňujú nielen niektoré výrobné zariadenia, ale aj príslušné výskumné a vývojové kapacity. Tento trend ohrozuje v základoch postavenie Európy ako priemyselnej lokality. Treba sa mu vzoprieť prostredníctvom rozhodného podporovania inovačného potenciálu skôr, než sa tento trend nebude dať zvrátiť. Podľa vyjadrení Európskej komisie sa priamo na inovačné opatrenia v súčasnosti použije menej než 1 % rozpočtu EÚ. Vzhľadom na ďalšie očakávané spoločenské výzvy je tento podiel nedostatočný. Preto súhlasím s výzvou spravodajcu na zvýšenie rozpočtu EÚ pre inovácie. Táto skutočnosť by sa mala zohľadniť v postupe plánovania v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2014 – 2020. Navyše, a najmä vzhľadom na finančnú krízu a zmrazenie úverov, je pre inovačnú kapacitu podnikov nesmierne dôležité, aby sa objem poskytovaných finančných prostriedkov na úrovni Spoločenstva, ako aj na vnútroštátnej úrovni zvýšil a aby sa vytvorili finančné nástroje prispôsobené potrebám ich užívateľov. Na zefektívnenie inovačnej politiky treba zlepšiť koordináciu a účinnejšie prepojiť rôzne podporné nástroje a zjednodušiť riadiacu štruktúru, inými slovami, finančná pomoc musí byť lepšie cielená.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Bez neustáleho zavádzania inovácií nie je možný žiadny rozvoj. Inovačné opatrenia sú potrebné v každej oblasti hospodárskeho a spoločenského života – od nových terapeutických metód a čoraz rýchlejších komunikačných prostriedkov po nové myšlienky v priemysle a vede a alternatívne metódy získavania energie. Je to dôležité najmä v súvislosti s globálnou hospodárskou krízou a problémom starnúcej spoločnosti. Rád by som poukázal na skutočnosť, že okrem medziodvetvového charakteru inovačnej politiky je dôležitá aj iniciatíva občanov.

Inovačná schopnosť malých a stredných podnikov a tiež poľnohospodárskych podnikov je dôležitým prvkom na vytvorenie konkurencieschopného hospodárstva. Keď venujeme pozornosť rýchlemu rozvoju hospodárstva vrátane starostlivosti o životné prostredie, nemali by sme zabúdať na ľudí a sociálnu nerovnosť, pretože tieto rozdiely sa môžu zväčšiť a mohli by pôsobiť proti rozvojovým opatreniam.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že súčasná premena európskeho hospodárstva na udržateľné hospodárstvo musí viesť k väčšej konkurencieschopnosti európskych podnikov. Dôležité je, aby sa hospodárske problémy premenili na nové možnosti pre vnútroštátne hospodárstva. Jedným z našich cieľov sa musí stať nielen boj proti presídľovaniu výrobných zariadení do tretích štátov, ale aj boj proti presídľovaniu príslušných výskumných a vývojových kapacít.

Okrem politického cieľa, akým je konkurencieschopnosť, musí EÚ čeliť ďalším veľkým spoločenským výzvam vrátane zmeny klímy alebo demografických zmien. V súčasnosti sa priamo na inovačné opatrenia použije menej než 1 % rozpočtu EÚ. Vzhľadom na ďalšie očakávané spoločenské výzvy si myslíme, že tento percentuálny podiel je nedostatočný.

Z tohto dôvodu podporujem stanovisko nášho spravodajcu, ktoré žiada, aby nadchádzajúci postup plánovania v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2014 – 2020 zahŕňal zvýšenie rozpočtu EÚ pre inovácie. Dôležité bude, aby stimuly boli zamerané na dosiahnutie cieľov a identifikovať a rozvinúť koordinované prepojenia nástrojov na podporu nových technológií a zlepšenú koordináciu zúčastnených strán. Okrem podpory z verejných financií je potrebné podnecovať a podporovať súkromné investície do inovácií.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Inovácie sú spolu s výskumom a odbornou prípravou jednou z najdôležitejších vecí na budovanie znalostnej spoločnosti v EÚ. Politika Spoločenstva v oblasti inovácií je veľmi dôležitá na dosiahnutie cieľov stanovených v stratégii EÚ do roku 2020. Inovácie si však vyžadujú finančné zdroje, ktoré chýbajú najmä podnikom, a podniky, predovšetkým MSP, to nemajú pri ich získavaní jednoduché. Schválenie tohto nariadenia je preto dôležitým krokom zameraným na poskytovanie podpory podnikom, ktoré sú hnacou silou inovačného procesu v Európe.

  Miroslav Mikolášik (PPE) , písomne. − (SK) Považujem na neprípustné, aby celosvetová hospodárska súťaž dospela k tomu, aby sa nielen výrobné zariadenia, ale aj príslušné výskumné a vývojové kapacity premiestnili do tretích krajín.

Takémuto trendu treba rázne zabrániť odvážnou a dôkladne premyslenou inovačnou politikou, ktorá zaručí konkurencieschopnosť ekonomiky EÚ, ako aj prechod na znalostné a nízkouhlíkové hospodárstvo.

Z tohto dôvodu považujem za nedostatočný objem finančnej podpory EÚ na inovácie, ktorý predstavuje menej než 1 % rozpočtu EÚ, a súhlasím so spravodajcom, aby sa tento nedostatok napravil vo finančnom výhľade na obdobie 2014 – 2020, na ktorom sa začne pracovať už koncom tohto roka.

Zároveň je potrebné, aby sa vzhľadom na to, že finančná kríza prispela k zmrazovaniu úverov na inovačné projekty podnikov, aj členské štáty vážne zamysleli nad zreteľným zvýšením financovania výskumu a vývoja, čo z dlhodobého hľadiska zaručí ich konkurencieschopnosť a prispeje k zachovaniu a aj tvorbe pracovných miest.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Výskum, inovácie a vzdelávanie sú dôležitými faktormi konkurencieschopnosti krajiny. Ak si majú podniky zachovať inovačnú schopnosť, musia investovať veľa peňazí – čo je často problém najmä z hľadiska úverovej krízy. V časoch, keď sú zdroje čoraz vzácnejšie, je nevyhnutné rozširovať a podporovať udržateľné technológie. Ešte raz, na jednej strane musíme podporovať vidiecke regióny urýchlením rozširovania širokopásmovej siete do týchto regiónov a súčasne sa v dôsledku privatizácie železničnej siete, pošty a tak ďalej redukuje infraštruktúra týchto regiónov.

Zatiaľ čo hovoríme o dôležitosti univerzít a výskumných zariadení, v skutočnosti sa financovanie týchto inštitúcií znižuje. Ako vždy zdôrazňujeme v tejto súvislosti dôležitosť MSP, ale ktovie, či budú nasledovať nejaké skutočné kroky. Správa je v podstate opakovanie starých opatrení, a preto som sa zdržal hlasovania.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Stratégia na ďalších desať rokov (EÚ 2020) stanovuje ako svoj druhý základný cieľ zvýšenie investícií do výskumu a vývoja na 3 % HDP do roku 2020. V tieni neúspechu lisabonskej stratégie v tomto špecifickom sektore táto správa z vlastnej iniciatívy vyzýva Komisiu na konkrétne a ambiciózne iniciatívy.

Je potrebné poznamenať, že výdavky na výskum a vývoj v Európe sú nižšie ako 2 % v porovnaní s 2,6 % v USA a 3,4 % v Japonsku, hlavne v dôsledku nízkych úrovní súkromných investícií. Zmena, ktorá prebieha na pracovnom trhu v dôsledku súčasnej hospodárskej krízy a zmena výrobného procesu si vyžaduje, aby sa rozvíjal inovačný sektor, ktorý bude vytvárať nielen technologickú, ale aj spoločenskú pridanú hodnotu.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) To, čo Európe umožní zvládnuť hlavné hospodárske, spoločenské a environmentálne problémy najbližších desaťročí, sú inovácie zajtrajška. Musíme zvýšiť naše úsilie pri uplatňovaní ambicióznej inovačnej politiky v Európe. To je logika správy pána Winklera, ktorú som podporil. Po prvé, musíme zvýšiť finančnú pomoc určenú pre túto politiku. Podiel európskeho rozpočtu venovaný inováciám sa musí výrazne zvýšiť a dúfam, že nasledujúci finančný výhľad na obdobie rokov 2014 – 2020 bude vypracovaný v tomto zmysle.

Členské štáty musia tiež zintenzívniť svoje úsilie, aby čo najrýchlejšie dosiahli barcelonský cieľ vyčlenením minimálne 3 % svojho HDP na výskum a vývoj. Veľmi dôležité je tiež zlepšiť koordináciu európskych a vnútroštátnych politík. Inovačnú politiku je nevyhnutné formulovať z dlhodobého hľadiska a súvislým a komplexným spôsobom, aby bola účinná. Okrem toho sa musí posilniť dialóg medzi výskumným sektorom a hospodárskym sektorom. V tejto súvislosti vítam vytvorenie Európskeho inovačného a technologického inštitútu, ktorý pomôže podporiť vzťahy medzi týmito dvomi sektormi.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Je mi ľúto, že nefungovalo hlasovanie po častiach, ktoré požadovali zelení, aby sa vypustila výzva týkajúca sa Európskeho patentového súdu, a preto správa túto výzvu, žiaľ, obsahuje. Táto správa však vyzýva na využitie spoločných patentových nástrojov, patentových platforiem a licencií na plné práva a zdôrazňuje dôležitosť kvality patentov.

Správa: Michael Cashman (A7-0165/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený, že odstránenie chudoby je veľmi dôležité. Odstránenie chudoby je hlavný cieľ stanovený Lisabonskou zmluvou v oblasti politiky spolupráce a rozvojovej politiky EÚ. Vzhľadom na to, že je to morálna povinnosť, ktorej dlhodobá užitočnosť je dôležitá pre záujmy EÚ, si myslím, že je dôležité preferovanie tohto cieľa v rámci zahraničnej politiky. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že napriek hlbokej hospodárskej kríze, ktorou prechádza Európa a zvyšok sveta, nemôžeme a nemali by sme zanedbať zahraničnú pomoc, pretože táto je nevyhnutná na vytvorenie spravodlivejšieho a solidárnejšieho sveta.

Vzhľadom na to, že dosiahnutie cieľov prijatých na miléniovom samite v roku 2000, kde sme sa zaviazali zvýšiť svoj príspevok k boju proti chudobe, je ešte veľmi vzdialené a že rok 2015 – cieľový rok na dosiahnutie týchto cieľov – je stále bližšie, mali by sme okamžite preskúmať rôzne faktory zamerané na maximalizáciu výsledkov rozvojových cieľov tisícročia. Preto by som rád poďakoval spravodajcovi za tento dokument a využil túto príležitosť na vyjadrenie podpory tomuto projektu.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Každý rok umrie takmer osem miliónov detí mladších ako päť rokov. Tri a pol milióna umrie bezprostredne po narodení v dôsledku komplikácií počas tehotenstva. Len v týchto piatich krajinách umrú približne štyri milióny detí: India, Nigéria, Konžská demokratická republika, Pakistan a Čína.

Mnohým z týchto úmrtí by sa dalo ľahko zabrániť jednoduchými úkonmi, ako napríklad dojčením, používaním sietí proti moskytom, ošetrením insekticídmi a podávaním očkovacích látok, najmä proti zápalu pľúc a malárii. Mnohé matky si neuvedomujú dôležitosť očkovacích látok alebo si ju uvedomujú, ale sú také chudobné, že nemajú peniaze na dopravu do ordinácie alebo nemocnice.

Na zaručenie budúcnosti týmto deťom nie sú potrebné obrovské investície, stačí poskytnúť týmto krajinám veľmi lacné lieky, ktoré sú súčasťou nášho každodenného preventívneho lekárstva, vybudovať studne na pitnú vodu, poskytnúť jednoduché siete proti moskytom a zabezpečiť, aby sa dodávky dostali na miesto určenia.

Preto potrebujeme predovšetkým politické odhodlanie prijať opatrenia na záchranu mnohých ľudských životov, zastaviť toto tiché zabíjanie nevinných detí, ktorých jediným zločinom je to, že sa narodili v chudobnej krajine.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu, ktorú predložil pán Cashman, pretože mám pocit, že Parlament musí zaujať jasné stanovisko v prospech realizácie rozvojových cieľov tisícročia. Nesmieme pripustiť, aby tieto ciele spochybnila súčasná hospodárska kríza. Dosiahnutie týchto cieľov prijatých počas miléniového samitu v roku 2000 je ešte veľmi vzdialené. Ide o zníženie extrémnej chudoby a hladu, zabezpečenie základného vzdelania pre všetkých, podporovanie rodovej rovnosti, zníženie úmrtnosti dojčiat, zlepšenie hygieny matiek, boj proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze, zachovanie životného prostredia udržateľným spôsobom a vytvorenie svetového partnerstva pre rozvoj. V septembri 2010 sa stretnú všetky členské štáty Organizácie Spojených národov, aby stanovili postup a zlepšili výsledky. Prijatím tohto uznesenia dáva Európsky parlament vedúcim predstaviteľom štátov alebo vlád najavo svoje odhodlanie dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporujem túto správu. Znižovanie chudoby je jedným z prvoradých cieľov rozvojovej politiky EÚ. Negatívne dôsledky hospodárskej a finančnej recesie však ešte viac spomalili pokrok rozvojových a najmenej rozvinutých krajín. Preto by mali členské štáty EÚ vynaložiť výnimočné úsilie na zabezpečenie toho, aby sa čo najskôr vytvorili konkrétne opatrenia rozvojovej pomoci pokrývajúce oblasti obchodu, rozvojovej spolupráce a spoločnej poľnohospodárskej politiky. Musíme sa tiež usilovať o uľahčenie zapojenia rozvojových krajín do svetového hospodárstva a stimulovať rozvoj obchodu v týchto krajinách. Komisia musí zabezpečiť efektívne spravovanie opatrení na pomoc rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám a transparentnosť a účinnosť pri rozdeľovaní finančnej pomoci.

  Gerard Batten, John Bufton, David Campbell Bannerman, Trevor Colman a Nigel Farage (EFD), písomne. – Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) nepodporuje zrušenie dlhov na základe toho, že je ekonomicky nerozumné v týchto bodoch: 1. Veriteľský národ je zvyčajne zadlžený národ. Napríklad Spojené kráľovstvo je významný darca zahraničnej pomoci. Ale kým sa hromadia dlhy verejnej akciovej spoločnosti v Spojenom kráľovstve, Spojené kráľovstvo, a teda jeho daňoví poplatníci, zvyčajne nie sú ochotní darcovia príjemcom pomoci. 2. Zrušenie dlhov oslabuje možnosti zadlžených krajín tretieho sveta ďalej zvyšovať medzinárodné financie. Preto nie je v záujme zadlženého národa. 3. Zrušenie dlhov predstavuje morálny hazard. A čo krajiny tretieho sveta, ktoré plnia záväzky spojené so zadlženosťou? Týchto krajín je veľa. 4. Zrušenie nepriamo odpúšťa podvody, korupciu a zneužívanie pôžičiek, ktoré sú v zadlžených afrických krajinách také zakorenené. 5. Kto rozhodne, vzhľadom na obrovské dlhy väčšiny medzinárodných hospodárstiev, v ktorých prípadoch je zrušenie vhodné? Ďalší morálny hazard.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu pána Cashmana o pokroku pri realizácii rozvojových cieľov tisícročia, ktoré boli stanovené v roku 2000. Zdá sa, že všetko nasvedčuje tomu, že tieto ciele sa nedosiahnu. EÚ má obrovskú zodpovednosť, pretože predstavuje hlavný zdroj pomoci chudobným krajinám a z tohto hľadiska má v otázkach rozvoja rozhodujúce slovo na medzinárodnej scéne. Správa pána Cashmana veľmi spravodlivo hodnotí stav rozvojových cieľov tisícročia, pričom kladie dôraz na extrémnu chudobu, situáciu žien, zdravie, vzdelávanie a životné prostredie. Táto správa nám pripomína, že Európska únia musí zabezpečiť súlad medzi rozvojovými politikami. Poľnohospodárske, rybárske a obchodné činnosti krajiny nesmú brániť jej rozvoju. Parlament v celej tejto správe preukazuje svoju aktívnu úlohu pri podporovaní nových foriem financovania, ktoré sa musia zaviesť všeobecnejšie. Správa, ktorá bola navrhnutá počas miléniového samitu v roku 2000, je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Povinnosťou našich vedúcich predstaviteľov je čo najrýchlejšie uskutočnenie týchto realistických a dosiahnuteľných cieľov. Je to predovšetkým otázka vôle.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za správu, pretože plnenie rozvojových cieľov tisícročia musí zostať hlavným cieľom Európskej únie. Dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia napriek všetkým prekážkam je veľkou a naliehavou výzvou na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni. EÚ a medzinárodné spoločenstvo musia zamerať svoje úsilie na prijatie konkrétnych krokov na zvýšenie vyhliadok na úspech rozvojových cieľov tisícročia. Chcela by som zdôrazniť, že teraz nie je čas sporiť na úkor chorých a hladujúcich. Preto musíme venovať osobitnú pozornosť takým oblastiam, ako je zdravie, ženy a deti a boj proti chudobe a venovať väčšiu pozornosť zamestnanosti a dôstojnej práci. Chcela by som zdôrazniť, že obmedzenie chudoby prostredníctvom splnenia rozvojových cieľov tisícročia sa musí uznať za celkový cieľ politiky EÚ. Európa musí viesť svet v spojenom úsilí s cieľom dodržať sľuby EÚ najchudobnejším ľuďom planéty. Súhlasím s výzvou Európskeho parlamentu, aby bola zaručená väčšina finančnej pomoci EÚ ľuďom, ktorí ju najviac potrebujú, a aby sa zamerala najmä na ženy, deti a na ľudí so zdravotným postihnutím a všetkých, ktorí ju najviac potrebujú. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať aj rodovej rovnosti, právam menšín a boju proti diskriminácii.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam úlohu, ktorú zohráva Európa ako najväčší poskytovateľ rozvojovej pomoci na svete.

Rozvojová pomoc prispela k zmierneniu chudoby miliónov ľudí v rozvojových krajinách. Počet ľudí, ktorí musia znášať extrémnu chudobu, sa znížil z 1,8 miliardy na 1,4 miliardy. V súčasnosti chodí do školy takmer 90 % chudobných detí. Veľký pokrok sa dosiahol v boji proti malárii a tuberkulóze a rýchlo klesá dojčenská úmrtnosť.

Nedávna potravinová a palivová kríza a globálna hospodárska recesia pohltili veľkú časť pokroku dosiahnutého za uplynulé desaťročie.

Bohaté krajiny sú zodpovedné za súčasnú finančnú, hospodársku a klimatickú krízu. Globálne otepľovanie však najviac postihuje rozvojové krajiny. Znamená to, že je veľmi dôležité, aby sme zintenzívnili svoje opatrenia na boj proti zmene klímy, napríklad poskytnutím primeranej technológie.

Chcela by som požiadať, aby boli rozvojovým krajinám vyčlenené ďalšie finančné prostriedky. Tieto prostriedky musia byť trvalo udržateľné zo strednodobého a dlhodobého hľadiska a musia pochádzať zo súkromného sektora, z trhu s emisiami a z verejného sektora industrializovaných krajín alebo hospodársky najvyspelejších rozvojových krajín.