Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 6. septembra 2010 - Štrasburg

22. Právomoc a uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (krátke prednesenie)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pána Zwiefku v mene Výboru pre právne veci o vykonávaní a preskúmaní nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (KOM(2009)0174 – 2009/2140(INI)) (A7-0219/2010).

  Tadeusz Zwiefka, spravodajca. – (PL) Vážená pani predsedajúca, nariadenie Brusel I opisuje konkrétne ustanovenia, ktoré upravujú právomoc súdov v občianskych a obchodných veciach a uznávanie a výkon rozsudkov inými členskými štátmi. Toto nariadenie bolo oprávnene vítané ako veľký úspech. Zjednodušuje voľný pohyb rozsudkov; zvýšilo právnu istotu a umožnilo predchádzať súbežným konaniam, hoci v určitých kruhoch bolo kritizované za svoju nerealizovateľnosť alebo za to, že je namierené proti podnikateľským subjektom. Rozsudky Súdneho dvora boli taktiež vnímané ako nekonzistentné. Zatiaľ čo sa schvaľovalo nariadenie Brusel I, v Parlamente sa uskutočnila iba jedna konzultácia. Parlament bude teraz v súlade s normálnym legislatívnym postupom zaneprázdnený všetkými budúcimi návrhmi týkajúcimi sa pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k nariadeniu, a tak je dobré, že už teraz pracujeme na zelenej knihe Komisie. Medzi otázky, na ktoré poukazuje zelená kniha, patrí možné zrušenie doložky vykonateľnosti, fungovanie nariadenia v širšom medzinárodnom meradle, fungovanie doložiek týkajúcich sa voľby súdov, fungovanie nariadenia v prípadoch zahŕňajúcich priemyselné a duševné vlastníctvo a možná reforma litispendencie. Snažil som sa zostaviť vyváženú správu orientovanú na budúcnosť. Ovplyvnila ma reakcia na dva pracovné dokumenty, v ktorých som podporil koncepciu zrušenia doložky vykonateľnosti, ktorá by mala občanom Európskej únie priniesť konkrétne výhody. Zároveň som naďalej presvedčený, že tento krok je potrebné vykompenzovať špeciálnym postupom spojeným s vhodnými zárukami pre dlžníkov. Nezávisle od zrušenia doložky vykonateľnosti som presvedčený, že vládne akty by sa nemali v štáte, v ktorom boli ustanovené, vykonávať okamžite bez toho, aby ich preskúmali príslušné právne orgány daného štátu; a okrem toho je potrebné zmeniť zásadu, že doložku vykonateľnosti možno zamietnuť alebo zmeniť a doplniť iba v prípadoch, keď rozhodnutie nie je konzistentné s verejnou politikou štátu, ktorý uznal doložku o vykonateľnosti. Vládny akt za určitých okolností nemusí zodpovedať predchádzajúcim rozhodnutiam súdov v štáte, v ktorom bol ustanovený.

Naďalej nesúhlasím so zrušením rozhodcovskej doložky v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia. Som však presvedčený, že by sme mali dôkladne prehodnotiť súvislosť medzi rozhodcovským konaním a súdnym konaním, a kým neuskutočníme úplné preskúmanie a rozsiahle konzultácie, nemali by sme sa usilovať realizovať koncepciu základnej ochrany právomoci pre rozhodcovské konania. Za veľmi lákavú považujem budúcu koncepciu poskytnutia úplnej spätnej väzby k ustanoveniam nariadenia. Zatiaľ je však na to priskoro. Pred podniknutím akýchkoľvek krokov v tejto veci, ktorá presahuje návrhy predložené v návrhu správy, požadujem rozsiahle konzultácie a politickú rozpravu. Podporujem aj myšlienku obnovenia rokovaní o dohovoroch týkajúcich sa medzinárodných rozsudkov na fóre Haagskej konferencie. Správa sa nezaoberá niektorými zvlášť zložitými problémami v oblasti medzinárodného práva súkromného. Napriek tomu, že zelená kniha Komisie sa otázkou urážky na cti nezaoberá, problém vyhľadávania čo najvýhodnejšieho právneho postavenia (tzv. forum shopping) s cieľom získať čo najvyššie odškodné v prípade urážky na cti určite existuje. Sloboda prejavu a médií musí zostať v rovnováhe s právami jednotlivca, ktorý utrpel urážku na cti alebo ktorého právo na súkromie bolo porušené. V konečnom dôsledku nesúhlasím s vylúčením otázky urážky na cti zo všeobecných zásad nariadenia Brusel I. Samozrejme, uvažujem o tom, či je nástroj ako Brusel I vhodným nástrojom na úpravu zásad medzinárodného práva súkromného. Na úpravu konfliktu medzi slobodou médií a základnými právami jednotlivca bude možno potrebný ďalší právny nástroj. Nariadenie Brusel I nevzniklo preto, aby posudzovalo kvalitu rozsudkov súdov v členských štátoch. Európsky súdny dvor vo svojom stanovisku Lugano jednoznačne uviedol, že právny nástroj Brusel I je založený na vzájomnej dôvere.

Chcel by som poďakovať svojim kolegom z Výboru pre právne veci, predovšetkým pani Wallisovej a pani Regnerovej.

  Evelyn Regner (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, Brusel I je veľmi dobré nariadenie. Zlepšiť by ho mohlo nielen obozretné zrušenie doložky vykonateľnosti, no skutočné zlepšenie by sa mohlo dosiahnuť aj z dôvodov ochrany pracovníka a spotrebiteľa. Považujem preto za mimoriadne poľutovaniahodné, že s pánom Zwiefkom v tejto otázke nebolo možné dosiahnuť kompromis. V nariadení Brusel I sa uvádza, že pozíciu slabšej strany možno zlepšiť oproti pozícii ustanovenej v nariadení Brusel I, a to v dôsledku nariadení o právomoci, ktoré sú pre slabšiu stranu priaznivejšie ako všeobecné rozhodnutie.

Taktiež by bolo vhodné – aby sa zabránilo vyhľadávaniu čo najvýhodnejšieho právneho postavenia (tzv. forum shopping) alebo najvýhodnejších právnych predpisov (tzv. law shopping) – zaviesť samostatnú súdnu príslušnosť pre pracovnoprávne spory. Je to mimoriadne dôležité, ak chceme v budúcnosti zabrániť prípadom, akým bol prípad Viking, ktorý vyvolal pomerne značný rozruch. Bohužiaľ, nemám už čas, aby som sa venovala ďalším témam.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE). – Vážená pani predsedajúca, táto správa je veľmi dôležitá, avšak zároveň veľmi odborná. Štandardizácia vzťahov medzinárodného práva súkromného predstavuje kľúčový bod konsolidácie celého jednotného trhu a zrušenie doložky vykonateľnosti prijme podnikateľská komunita i osoby, ktoré vykonávajú právnické povolanie, určite s veľkým nadšením.

Náklady na prípravu návrhov zmlúv sa znížia a to isté sa stane s nákladmi na vymáhanie pohľadávok po súdnych procesoch pred súdmi členských štátov. Týmto však vyjadrujem poľutovanie nad tým, že pôsobnosť tejto správy sa nerozšírila aj na verejné listiny. Verím, že táto pôsobnosť sa doplní, keďže s takýmito listinami, ak ich vydávajú verejní notári splnomocnení súdmi, sa vo všetkých členských štátoch s výnimkou Spojeného kráľovstva zaobchádza rovnako ako s rozhodnutiami súdov.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). – (SK) V oblasti medzinárodného civilného konania bránia zmysluplnému fungovaniu vnútorného trhu niektoré rozdiely v národných pravidlách upravujúce jurisdikciu a uznávanie rozhodnutí. Osemročná existencia nariadenia Brusel I ukázala význam a potrebu takejto úpravy a spolu s nariadením Brusel II a tvorí komplexnú európsku úpravu v oblasti civilných a obchodných procesných vzťahov.

Od momentu existencie tohto inštrumentu sa dosiahlo, že spory vznikajúce vo vzťahoch s medzinárodným prvkom majú v rámci Európskej únie jednotné procesné pravidlá týkajúce sa príslušnosti, uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí.

Subjekty teda získali väčšiu právnu istotu aj napriek rozdielnym hmotno-právnym úpravám. Osobne tento inštrument považujem za jeden z najdôležitejších a najvyužívanejších v rámci medzinárodného práva súkromného a dúfam, že jeho využívanie bude naďalej podporované a aj neustále sa bude rozvíjať a bude potrebné aj pre rozhodovaciu prax súdov.

  Dacian Cioloş, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, vítame iniciatívu Parlamentu s cieľom vyjadriť stanovisko k budúcemu preskúmaniu nariadenia Brusel I. Taktiež by som chcel zvlášť poďakovať spravodajcovi za túto dobre zdokumentovanú správu, ktorá Európskemu parlamentu umožňuje zvážiť budúce preskúmanie.

Parlament sa bude po prvý raz spolupodieľať na vytváraní právnych predpisov v tomto dokumente, ktorý sa týka jadra justičnej spolupráce v občianskych veciach v rámci Európy. Vítame podporu Parlamentu pre hlavný cieľ nadchádzajúceho preskúmania, ktorým je uskutočnenie skutočne slobodného pohybu rozsudkov v rámci Únie. Chcel by som zdôrazniť, že zrušenie doložky vykonateľnosti by malo predstavovať skutočný krok k justičnej integrácii; že Komisia to nevníma ako jednoduché odstránenie zbytočnej formality, ale ako krok k vzájomnej dôvere v súdne systémy jednotlivých členských štátov; a že v dôsledku toho by sa mali v závislosti od vhodných záruk obmedziť existujúce dôvody zamietnutia.

Vítame dohodu Parlamentu o tom, že v Únii by sa mala účinne chrániť voľba súdu a dohoda dosiahnutá na základe rozhodcovského konania. Komisia preskúma najvhodnejšie prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa v Únii, pričom vezme do úvahy medzinárodné dohovory týkajúce sa tejto veci. Dovoľte mi však naznačiť, že ochrana dohôd dosiahnutých na základe rozhodcovského konania by nemala obmedzovať voľný pohyb rozsudkov v Únii.

Taktiež by som chcel zdôrazniť, že Európska únia by mala posilniť súdnu ochranu svojich občanov na celosvetovej úrovni s cieľom vytvoriť právne prostredie, ktoré podporí celosvetový obchod a európskym spoločnostiam pri podnikaní mimo Európy ponúkne sféru pôsobenia na rovnakej úrovni.

Komisia vyzýva Parlament, aby pri nadchádzajúcom preskúmaní zaujal postoj k tejto veci, ktorá sa naozaj týka prístupu k spravodlivosti v Európe a výkonu práv udelených na základe právnych predpisov Európskej únie.

Komisia oceňuje podporu Parlamentu pre zdokonalenie dočasného uvoľnenia pravidiel súdnych sporov a vyhlasuje, že skúma najlepší spôsob, ako dosiahnuť pokrok, nielen v súvislosti s nariadením Brusel I, ale aj pokiaľ ide o vytvorenie prepojenia na európske banky.

Túto správu vnímam ako prvý krok k budúcemu preskúmaniu nariadenia Brusel I. Zaiste budeme mať v budúcnosti príležitosť o tejto otázke ďalej diskutovať. Komisia plánuje navrhnúť preskúmanie nariadenia do konca roka a teší sa na prvú spoluprácu s Parlamentom v tejto veci.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 7. septembra 2010 o 12.30 hod.