Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 7. septembra 2010 - Štrasburg

5. Slávnostná schôdza – Mali

  Predseda. – Vážený pán prezident, pani Touréová, vaše excelencie, pán komisár, pán minister, dámy a páni, s veľkým potešením vám dnes predstavujem jeho excelenciu pána Amadoua Toumaniho Tourého, prezidenta Malijskej republiky, a jeho manželku. Toto nie je prvá návšteva pána Tourého v Európskom parlamente, no dnes tu bude mať po prvýkrát prejav. Jeho predošlá návšteva sa uskutočnila pred jeden a pol rokom v apríli 2009.

Dnešný prejav má osobitný význam, pretože odznie tesne pred samitom Organizácie Spojených národov (OSN), ktorý sa o dva týždne uskutoční v New Yorku. Cieľom samitu je zhodnotiť rozvojové ciele tisícročia. Pamätáme tiež na udalosti uplynulých rokov a mesiacov spojené s terorizmom. Dobre si uvedomujeme, že Malijská republika zohráva v boji proti terorizmu zvlášť dôležitú úlohu. Vieme tiež, že Malijská republika je krajina, v ktorej sa procesu demokratizácie skutočne darí. Je príkladom mimoriadneho úspechu na ceste k demokracii. Chcel by som to ešte raz zdôrazniť. Udalosti na začiatku 90. rokov 20. storočia sa odohrali vďaka vedeniu pána Tourého. Po 23 rokoch vojenskej diktatúry tu bol zavedený demokratický systém a tiež trhové hospodárstvo. Veľmi dobre si uvedomujeme, že na tejto ceste je potrebné vykonať ešte množstvo krokov. Všetci sa učíme a všetci sa nachádzame v období zmien. Uvedomujeme si aj to, že reforma predstavuje nepretržitý proces – to sami zisťujeme v Európskej únii. Aj v Malijskej republike to tak musí byť. Preto sme si istí, že to, čo nám dnes poviete, bude dôležité nielen z hľadiska toho, čo sa deje v Afrike, a toho, ako vaša krajina môže zastupovať celý svetadiel na ceste k rozvoju demokracie a trhového hospodárstva, ale bude to dôležité aj pre nás v Európe. Chceli by sme stáť na čele politiky voči krajinám, ktoré potrebujú podporu. Chceli by sme tiež stáť na čele krajín, ktoré zastávajú demokratický systém, ochranu ľudských práv a základných hodnôt, pretože tieto veci sú pre nás v Európe mimoriadne dôležité. Som si istý, že snahy našich občanov sú podobné snahám občanov Malijskej republiky. Vážený pán prezident, ujmite sa slova, prosím.

  Amadou Toumani Touré, prezident Malijskej republiky. – (FR) Vážený pán predseda, pán Barroso, vážená vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, pán komisár pre rozvoj, vážení poslanci Európskeho parlamentu, vážení poslanci Mali, na úvod by som vám rád zablahoželal, pán Buzek, k vášmu vymenovaniu za predsedu Európskeho parlamentu, ale predovšetkým by som chcel úprimne poďakovať predsedom politických skupín a všetkým poslancom Európskeho parlamentu za tú česť, že ma sem dnes pozvali, aby som po prvé vyjadril svoj názor na niektoré základné problémy, ktorým čelí naša krajina aj celá Afrika, a po druhé a predovšetkým poukázal na každodenné úsilie, ktoré naša krajina vyvíja v rámci hľadania primeraných riešení.

Dámy a páni, Mali pokrýva územie s rozlohou 1 240 000 km2, nachádza sa v srdci západnej Afriky a jeho hranice so siedmimi inými krajinami sú dlhé 7 000 km. Mali je krajina s prastarou civilizáciou, obdarená bohatým a rôznorodým kultúrnym dedičstvom. O jeho slávnych dejinách hovorí množstvo udalostí, míľnikov a symbolov.

Jedna vec, ktorú by som chcel spomenúť, je charta vyhlásená v Kurukan Fuga. Charta prijatá pred 776 rokmi, keď v roku 1236 Sundiata Keita založil Malijskú ríšu, mala všetky znaky ústavy. Kodifikovala usporiadanie moci, obmedzenia a povinnosti, obranu ľudských práv a občianskych slobôd, ochranu odborných činností a ochranu osôb a ich tovaru.

Jeden z jej článkov mal nasledovné znenie. Citujem: „Človek je posvätný a nedotknuteľný.“ Niekoľko storočí v predstihu svojej doby teda hlásala to, čo sa raz malo stať jednou z kľúčových zásad moderných demokratických ústav. Považoval som za dôležité spomenúť to na veľkom fóre pre demokratický prejav, aké predstavuje Európsky parlament.

Dejiny Mali zahŕňajú aj Timbuktu – záhadné mesto, mesto 333 svätcov, ktoré v 16. storočí obývalo už 25 000 študentov, ktorí z mnohých krajín prišli počúvať učencov v tieni starobylej mešity Sankore a jej univerzitného strediska.

Mahmud Kati, autor kroniky Tárích al-fattáš, opisuje toto obdobie nasledovne. Citujem: „Timbuktu bolo uznávané pre svoje silné inštitúcie, politické slobody, bezpečnosť osôb a tovaru, milosrdenstvo a súcit k chudobným a cudzincom, láskavosť prejavovanú študentom a mužom vedy a pre pomoc poskytovanú týmto ľuďom.“

V roku 2006 bolo Timbuktu vyhlásené za hlavné mesto islamskej kultúry.

Mali je tiež synonymom pre oblasť Dogon, ktorá je vo svete známa svojou neobyčajnou prírodou a kultúrnym bohatstvom, ktoré z nej v našej krajine robia turistickú destináciu číslo jeden.

Dejiny Mali sú tiež dejinami jeho odvekého vzťahu s Európou. Pripomeniem, že vládca Mansa Musa, ktorý je známejší pod menom Kanku Musa, už v 14. storočí nadviazal diplomatické vzťahy s Portugalskom.

Vážený pán predseda, dámy a páni, chcem tu pred vami, zvolenými zástupcami Európy, vyjadriť v mene Malijčanov hlbokú vďaku za kvalitu a úroveň spolupráce medzi Európskou úniou a Mali.

Európska únia je hlavným rozvojovým partnerom Mali. Spomedzi štátov subsaharskej Afriky dostávame z Európskeho rozvojového fondu (ERF) druhú najvyššiu finančnú pomoc.

Chcel by som vyjadriť svoju spokojnosť, a to predovšetkým s tým, ako dobre naša spolupráca funguje v praxi.

Napríklad 9. ERF bol už pridelený v plnej výške a uplatňovanie 10. ERF, ktoré začalo už takmer pred dvomi rokmi, pokračuje na veľmi silnom základe.

Vážený pán predseda, dámy a páni, výsledky našej spolupráce majú priamy dosah na kvalitu ľudského života a posilňujú tiež základy nášho demokratického systému.

Demokratický proces v Mali, ktorý začal po udalostiach vedúcich k štátnemu prevratu z 26. marca 1991, sa vyznačuje istými kľúčovými míľnikmi vrátane prechodu k demokracii, ktorý trval od 26. marca 1991 až do 8. júna 1992 a uskutočnil sa v rámci časového rozmedzia vyplývajúceho z prijatých záväzkov a v súlade s nimi.

Po 14-mesačnom prechodnom období sa v roku 1992 uskutočnili slobodné a demokratické voľby. O desať rokov neskôr, v roku 2002, som po prezidentských voľbách, ktoré predstavovali historicky prvú pokojnú a demokratickú zmenu politickej moci, nastúpil do úradu.

Dámy a páni, po svojom zvolení som malijskej politickej komunite navrhol formu konsenzuálneho vedenia, ktorého filozofia v zásade vychádza z nasledovného vzorca: spoločne vládnuť a zároveň rešpektovať vzájomné rozdiely.

Skúsenosť Mali je jedinečná tým, že nevyplynula zo žiadnej povolebnej krízy. V rámci potreby spoločného úsilia zo strany politických, sociálnych a komunálnych skupín v oblasti ďalšieho rozvoja v Mali sa podnikajú uvedomelé a dobrovoľné kroky.

Podľa môjho názoru musí moc viesť k súdržnosti a nie k rozdeľovaniu a musia sa dodržiavať základné slobody ako celok.

Mal by som zdôrazniť, že politický konsenzus, ku ktorému sme dospeli – a ktorý som ja navrhol –, nie je to isté ako jednohlasnosť. Konsenzus je skôr chápaný ako kompromis.

Politický konsenzus v Mali je pokrokovým pokusom o budovanie nového a neustále sa vyvíjajúceho politického systému v Afrike, a tu hovorím o širokých vládnych koalíciách.

V Mali došlo k zjednoteniu všetkých politických skupín okolo vízie nezávisle zvoleného prezidenta.

Politický konsenzus posilnil základy zmierenia medzi kľúčovými aktérmi politickej komunity a inštitúciami republiky na jednej strane a medzi samotnými politikmi na druhej strane.

Vážený pán predseda, dámy a páni, v rovnakom duchu konsenzu sme sa po 20-ročnej praxi začali usilovať o konsolidáciu demokracie v Mali.

Výbor odborníkov zodpovedný za dohľad nad týmito krokmi usporadúva stretnutia s politickou komunitou, občianskou spoločnosťou, náboženskými skupinami, odborovými zväzmi a tradičnými inštitúciami.

Reformy navrhnuté v závere týchto konzultácií sú v prvom rade zamerané na riešenie nedostatkov a slabých stránok, ktoré odhalila inštitucionálna prax, na dosahovanie vysokej účasti verejnosti na voľbách a na znižovanie nákladov na voľby, na posilňovanie kapacít politických strán a na definovanie štatútu opozície a vedúceho predstaviteľa opozície. Budú predmetom ústavného referenda, ktoré sa bude, samozrejme, konať po jeho schválení Národným zhromaždením Mali.

Nastala vhodná chvíľa, aby som sa pred vami pochvalne vyjadril o malijských poslancoch, s ktorými udržiavam najlepšie možné vzťahy, či už sú na strane prezidentskej väčšiny alebo na strane opozície. Chcel by som vyjadriť úprimné poďakovanie tým poslancom, ktorí sa rozhodli sprevádzať ma sem do Štrasburgu.

(potlesk)

Vážený pán predseda, dámy a páni, decentralizácia bude v politickom a inštitucionálnom rozvoji Mali vždy zohrávať vedúcu úlohu. Chcem zdôrazniť, že naše významné impériá – a od 10. storočia sme ich mali mnoho – boli všetky decentralizované. V našej krajine je teda decentralizácia skutočnosťou.

Pôvodný prístup k decentralizácii vyvinutý a uplatnený v Mali bol založený na nasledovných faktoroch: po prvé, základ politickej vôle je v súlade s presvedčením, že decentralizácia nemôže uspieť bez dekoncentrácie, ktorú je potrebné zavádzať po fázach. Nemôže sa podariť bez vypracovania a uplatnenia základných reforiem zameraných na zlepšenie hospodárskej a sociálnej správy, a to najmä na miestnej úrovni. Nemôže sa podariť bez nepretržitej finančnej a predovšetkým technickej podpory Európskej únie.

Príjemcami európskej podpory boli Projekt na podporu reformy štátnej správy (PARAD), ako aj Program inštitucionálneho rozvoja (PDI). Pomáhajú zlepšiť usporiadanie štátu a zmodernizovať štátnu správu tým, že posilňujú jej kapacity.

Mali pozostáva zo 703 mestských a vidieckych obcí, zo 49 okruhov alebo územných jednotiek tvoriacich niekoľko samosprávnych oblastí, 8 regiónov a 1 kraj, ktoré spravujú obecné rady, okružné rady a regionálne zhromaždenia. Vysoká rada územných spoločenstiev zabezpečuje zastúpenie našich decentralizovaných orgánov na národnej úrovni. V rámci navrhovaných politických reforiem na posilnenie nášho decentralizačného procesu sa plánuje vytvorenie senátu.

V rámci úsilia podporiť miestny rozvoj nám originálny finančný nástroj – Národná agentúra pre investície do územných spoločenstiev (ANICT) – umožnil založiť niekoľko komunálnych zariadení a predovšetkým poskytnúť našim komunitám základné sociálne služby.

Vážený pán predseda, dámy a páni, v rámci svojho prejavu pred augustovým zhromaždením by som sa chcel vyjadriť aj k otázke prisťahovalectva. Migrácia sa týka nás všetkých, keďže pre každého z nás, pre každú z našich krajín predstavuje mnohostrannú otázku: migrácia zastrešuje demografické a hospodárske otázky, sociálne a humanitárne hľadiská a otázky identity a bezpečnosti.

Našou dnešnou úlohou je nájsť oblasti spoločného záujmu a stimuly, ktoré pomôžu zabezpečiť, aby migrácia prispievala k celkovému rastu a všeobecnému blahu našich dvoch svetadielov. Toto je úloha, ktorú máme pred sebou.

Africké krajiny v oblasti migrácie najviac doplácajú na únik mozgov, a to vzhľadom na obmedzený počet kvalifikovaných pracovníkov v mnohých oblastiach, ako sú vzdelávanie, ale predovšetkým zdravotníctvo. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) 40 % afrických krajín zaznamenalo odchod 35 % a viac absolventov univerzít do zahraničia.

Nemýľme sa však: Afričania migrujú predovšetkým v rámci Afriky. Z odhadovanej 1 miliardy Afričanov žijú v Európe sotva 2 milióny obyvateľov subsaharskej Afriky.

Tragédiu týchto mladých ľudí, týchto žien a dievčat, ktoré sa snažia prekonať púšť, moria a oceány, aby sa napospas rôznemu nebezpečenstvu – bezohľadným, prepáčte za výraz, pašerákom – dostali do európskeho raja, máme v čerstvej pamäti. Koľkí zomreli smädom? Koľkí zomreli na dne mora a zmizli?

Túto situáciu nikdy nezachytí žiadna štatistika.

(potlesk)

Vezmime si príklad našej krajiny, Mali, ktorá zaznamenáva vysokú mieru prisťahovalectva a vysťahovalectva. Zo 4 miliónov Malijčanov žijúcich po celom svete žije 3,5 milióna na africkom kontinente a približne 200 000 v celej Európe a vo zvyšku sveta.

Z hospodárskeho hľadiska sa podľa štúdie, ktorú vypracovala Africká rozvojová banka v roku 2005, prevody príjmov malijskej diaspóry odhadujú na 456 miliónov EUR ročne alebo na 11 % HDP. Podľa rovnakého zdroja sa tieto prevody rovnajú 85 % oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorú Mali každoročne dostáva.

Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi využiť túto možnosť, aby som ocenil kvalitu politického dialógu medzi Európskou úniou a Mali v otázkach migrácie.

Spoločný rozvoj je prínosom. Niekoľkým našim partnerom umožňuje financovať programy odbornej prípravy pre mladých ľudí v rôznych odvetviach zamestnanosti a podporovať miestne podnikateľské iniciatívy a nezabúdať pritom na programy opätovného začleňovania vracajúcich sa migrantov.

Politický dialóg o migrácii medzi Európskou úniou a západnou Afrikou nám umožnil uskutočniť pilotný projekt, ktorý spočíval vo vytvorení Centra pre informácie o migrácii a riadenie migrácie (CIGEM) v Bamaku. V kompetencii centra je zlepšovať poznatky v súvislosti s migračnými trendmi, poskytovať ubytovanie, rady, usmernenie a podporu potenciálnym a vracajúcim sa migrantom, poskytovať informácie o právnych podmienkach migrácie, zvyšovať povedomie obyvateľstva v súvislosti s prevenciou nezákonnej migrácie a rozvíjať ľudské, finančné a technické zdroje Malijčanov zo zahraničia.

Vážený pán predseda, dámy a páni, otázka bezpečnosti je dôležitou stránkou našich vzťahov s Európskou úniou. Preto je namieste, aby som hovoril o sahelsko-saharskom pásme, ktoré dnes predstavuje spoločnú hrozbu, a to aj pre Európu.

Sahelské pásmo, ktoré pokrýva oblasť s rozlohou 8 miliónov km2 alebo jednu štvrtinu afrického svetadielu a tiahne sa od Mauritánie po Sudán cez Mali, Burkinu Faso, Niger, Alžírsko, Líbyu a Čad, má takmer nulovú hustotu obyvateľstva na km2, jeden z najťažších terénov na okolí, pohoria, ktoré sa tiahnu stovky kilometrov, a piesočné presypy pokrývajúce stovky tisícok štvorcových kilometrov. Je to veľmi nehostinná oblasť so zvlášť drsnou klímou.

Teplota môže v decembri klesnúť až na 1 stupeň, no od februára dosahovať až 50 stupňov v tieni.

Jediná činnosť, ktorá sa v regióne naďalej vyvíja, je intenzívny chov v jednom z najnehostinnejších prostredí, aké existuje. Tohtoročné sucho nás napríklad v sahelsko-saharskom pásme stálo 50 % dobytka.

Miestne obyvateľstvo žije v neistých podmienkach a tamojší mladí ľudia nemajú inú možnosť ako dať sa naverbovať za žoldnierov do najrôznejších zločineckých skupín. Mladí ľudia zostávajú hlavným predmetom záujmu.

Mali sa nachádza v stredozápadnej časti sahelsko-saharského pásma, ktoré pokrýva oblasť s rozlohou 650 000 km2 alebo 70 % celkového územia našej krajiny.

Mali je tranzitná oblasť a ja dnes rozhodne vyhlasujem, že aj naša krajina je rukojemníkom a obeťou cezhraničných hrozieb, ktoré prichádzajú zvonka a spravidla smerujú do iných regiónov a iných svetadielov. Tieto hrozby v prvom rade zahŕňajú pašovanie cigariet, obchodovanie s nezákonnými prisťahovalcami smerujúcimi do Európy, drogami z Južnej Ameriky a salafistické skupiny z Maghrebu.

Majú podobu únosov rukojemníkov a atentátov, no ich základnou črtou je ich nesmierna mobilita: pohybujú sa pozdĺž hraníc jednotlivých krajín.

Žiadna zo spomínaných hrozieb nevznikla v našej krajine a žiadna z nich nesmeruje priamo k nám. Mali je sekulárna krajina, ktorá má, samozrejme, veľkú moslimskú väčšinu. Islam sa tu vyznáva od deviateho storočia. Islam sme vždy vyznávali pokojne a predovšetkým s rešpektom voči človeku.

Nemáme teda pochopenie pre fundamentalistickú islamskú ideológiu, ktorá sa hlása v sahelsko-saharskom pásme.

(potlesk)

Ešte má veľký náboženský vplyv, no ako dlho to tak zostane? To je otázka, na ktorú musíme odpovedať.

Pán predseda, dámy a páni, krajiny sahelsko-saharského regiónu vrátane Mali sa už dlho pomocou ľudských, materiálnych aj finančných zdrojov usilujú potlačiť jav nedostatočnej bezpečnosti, ktorého nadnárodný charakter – je potrebné povedať a priznať to – nadobúda stále znepokojujúcejšie rozmery. Tento jav dosahuje také rozmery, že Mali oprávňuje vypracovať a prijať národnú stratégiu boja proti nedostatočnej bezpečnosti a terorizmu v sahelsko-saharskom pásme.

Táto stratégia bude v zásade založená v prvom rade na podpore obyvateľstva v tom, aby bezpečnostnú politiku prijali za svoju, na pomoci zraniteľnému obyvateľstvu zabezpečovaním jeho základných potrieb a predovšetkým poskytovaním dlhodobého prístupu k základným sociálnym službám, na prijatí nových opatrení na uplatňovanie bezpečnostnej politiky, na posilňovaní programov obnovy v oblasti ručných zbraní a ľahkých zbraní v rámci boja proti ich šíreniu a na zriadení subregionálnej spolupráce, ktorá nám umožní konať na miestnej úrovni.

Aby sme ukázali, aké dôležité sú tieto bezpečnostné otázky, Mali zriadilo stredisko na uskutočňovanie analýz a vydávanie návrhov na boj proti terorizmu a iným hrozbám, ktoré podáva správy prezidentovi republiky. Túto iniciatívu podporuje Európska únia, ktorej blahoželáme a ďakujeme, a tiež niektoré členské štáty, ktoré sú tu zastúpené.

Okrem toho sme vytvorili aj národný úrad pre prevenciu obchodovania s drogami a posilnili sme svoj právny arzenál.

Dámy a páni, v súlade so strategickými prioritami programu na predchádzanie nedostatočnej bezpečnosti a terorizmu zaviedlo Mali núdzový program – nazvali sme ho PIRIN –, ktorý má v rokoch 2010 až 2012 znížiť nedostatok bezpečnosti a bojovať proti terorizmu na severe Mali.

Celkovým cieľom programu PIRIN je výrazne znížiť, ak nie celkom potlačiť, príčiny nedostatočnej bezpečnosti na severe Mali, a to prostredníctvom uplatňovania účinných opatrení v oblasti bezpečnosti a predovšetkým, a to chcem zdôrazniť, v oblasti komunálneho rozvoja.

Stratégia, ktorá sa má vypracovať, bude založená v prvom rade na zodpovednom a predovšetkým rozumnom obsadení štátnou správou, na zvýšenej mobilite jednotiek zapojených do preventívnych či zásahových cvičení, na vytváraní dôležitej siete v cieľovej oblasti s infraštruktúrou pre ozbrojené a bezpečnostné sily a na mobilizácii spoločnosti, ktorej cieľom bude potlačiť vplyv náboženských siekt a zločineckých skupín.

Čo sa týka financovania núdzového programu, vláda Malijskej republiky a miestne orgány za našu stranu pokryjú náklady na personál, operácie a administratívne, sociálne a komunálne vybavenie.

Projekt bude riadiť orgán zriadený na tento účel, ktorý bude mať podobu pracovnej skupiny schopnej prijímať sektorovú rozpočtovú podporu a koordinovať zasahujúce strany a ministerské oddelenia.

Dámy a páni, riadenie sahelsko-saharského pásma spočíva v prvom rade v prehľadnej a objektívne analýze v rámci toho, čo je predovšetkým spoločná vízia. Preto som v roku 2006 osobne navrhol konferenciu o rozvoji a mieri v sahelsko-saharskom pásme.

Za túto vec musíme dnes niesť zodpovednosť spoločne. Žiadna krajina zo sahelsko-saharského pásma nie je od tohto ušetrená, no žiadna krajina nedokáže zároveň zakročiť proti rôznym hrozbám sama.

Tvárou v tvár cezhraničným problémom je však dôležité upozorniť na výrazný nedostatok subregionálnej spolupráce.

Dôležité je zdôrazniť aj to, že tento boj proti terorizmu nie je len o bezpečnosti. Videli sme, aký obmedzený je takýto prístup.

Boj proti terorizmu spočíva v prvom rade v tom, že zvolení zástupcovia, miestne orgány a obyvateľstvo prijmú na seba záväzok a zapoja sa do neho. Základným pilierom v tomto boji však bude miestny rozvoj, ktorý nám umožní ponúknuť spoločenstvám na severe a predovšetkým mladým ľuďom alternatívy.

Pomocou odbornej prípravy ľudí môžeme nepochybne posilniť naše operačné, logistické schopnosti a schopnosti v oblasti zberu informácií, no boj proti zločineckým sieťam je v zásade zodpovednosťou krajín nachádzajúcich sa v sahelsko-saharskom pásme.

Vážený pán predseda, dámy a páni, ako som už zdôraznil, obyvateľom vyprahnutých oblastí sahelsko-saharského pásma je potrebné ponúknuť lepšiu budúcnosť. Chcel by som však dodať, že táto snaha o sociálny pokrok a blaho je spoločným úsilím všetkých našich krajanov.

Preto sa otázky rozvoja a najmä dosahovania rozvojových cieľov tisícročia musia riešiť na najvyššej úrovni.

Mali uskutočnilo niekoľko iniciatív na urýchlenie svojho programu. Patria sem iniciatíva 166 vidieckych obcí, ktoré čelia najväčším problémom v oblasti bezpečnosti, iniciatíva Miléniové dediny a iniciatíva v oblasti zdravotníctva, ktorú sme nazvali COMPACT.

S istotou vieme, že sa nepodarí dosiahnuť všetky ciele, no v Mali, ako aj v celej Afrike, sa nám v súvislosti s poskytovaním vzdelania, znižovaním miery šírenia AIDS a predovšetkým so zabezpečením prístupu k pitnej vode podarilo dosiahnuť významný pokrok.

Do samitu, ktorý sa má o niekoľko dní uskutočniť v New Yorku a cieľom ktorého je urýchliť uplatňovanie rozvojových cieľov tisícročia, vkladáme veľké nádeje. Ako Európska únia zdôrazňuje vo svojom jarnom balíku, je podľa nás nevyhnutné sústrediť úsilie na zaostávajúce krajiny a regióny.

Vážený pán predseda, pán Barroso, vážená vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, pán komisár pre rozvoj, vážení poslanci Európskeho parlamentu, vážení poslanci Mali, Mali, ktoré o dva týždne oslávi 50. výročie svojej nezávislosti – pre zaujímavosť chcem poukázať na to, že Nemecká spolková republika bola prvá krajina, ktorá Mali uznala, a to dva dni po tom, ako sme získali nezávislosť alebo presnejšie povedané 24. septembra 1960 –, naša krajina, je Európskej únii vďačná za významnú úlohu, ktorú zohráva v jej rozvoji.

Česť, ktorú ste nám dnes preukázali tým, že ste nás privítali na plenárnom zasadnutí Parlamentu, ma v súvislosti s našou túžbou a schopnosťou zájsť ešte ďalej napĺňa veľkou nádejou, a to na základe dôvery a predovšetkým priateľstva.

Dámy a páni, chcel by som vám poďakovať za to, že ste mi láskavo venovali pozornosť.

  Predseda. – Ďakujem vám, pán prezident. Povedali ste, že vítate politický dialóg medzi Európskou úniou a Mali. My hovoríme to isté: aj my vítame politický dialóg. Hovorili ste o reformách vo vašej krajine. Tie sú nevyhnutné všade vrátane našej Európskej únie. Spomínali ste vytváranie politického kompromisu pre lepšiu budúcnosť Afriky. Aj to vítame, pretože presne to robíme tu v Európskej únii. Robíme to už uplynulých 60 rokov. Vítame vás ako skutočného zástupcu demokratickej Afriky. Ďakujeme za vašu návštevu a za to, že ste na našom plenárnom zasadnutí predniesli svoj prejav.

(potlesk)

PREDSEDÁ: Gianni PITTELLA
podpredseda