Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 7. septembra 2010 - Štrasburg

12. Humanitárna situácia po záplavách v Pakistane (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o humanitárnej situácii v Pakistane po záplavách.

  Kristalina Georgieva, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som vám poďakovať za to, že ste do programu zaradili Pakistan. Dôležitejšie však je, že by som chcela poďakovať Parlamentu za jeho doterajší aktívny príspevok k reakcii Európskej únie tým, že v lete zorganizoval veľmi užitočné stretnutia na úrovni výboru, a za to, že ste veľmi rýchlo uplatnili svoje právo kontroly, a to vlastne za jeden deň. To nám umožnilo rýchlo prijať rozhodnutia o financovaní a zaručiť vyslanie pomoci.

Dnes je mojím cieľom sprostredkovať dojmy, ktoré som nadobudla na mojej nedávnej misii do Pakistanu, identifikovať ďalšie kroky nášho úsilia a na záver uviesť niekoľko záležitostí, z ktorých sa môžeme v Európskej únii poučiť.

Preto mi dovoľte začať dojmami z Pakistanu, ktorým dominuje skutočnosť, že ide o neuveriteľne zložitú situáciu, ktorú v skutočnosti tvoria dve katastrofy.

Na severe sú 3 milióny osôb vysídlených v rámci krajiny a utečencov, ktorí museli utiecť pred ozbrojenými konfliktmi, pričom sa následne stali svedkami toho, ako im voda odnáša tábory a novopostavené domy a ničí im novovybudované životy. Dolu po prúde na úrodných nížinách južného Pakistanu neprišli vidiecke spoločenstvá iba o svoje domovy, ale aj o svoje živobytie a veľkú časť pakistanského hospodárstva, o ktoré sa krajina opiera.

Odkedy som informovala Výbor pre rozvoj, čísla vyjadrujúce dosah tejto katastrofy sa ešte zvýšili. Celkove bolo záplavami v celej krajine zasiahnutých viac ako 20 miliónov Pakistancov. Viac ako 12 miliónov ľudí potrebuje okamžitú pomoc.

(Predsedajúci požiadal niektorých poslancov, aby sa utíšili.)

Viem, že problém, o ktorom sa diskutovalo skôr, je pre európske hodnoty veľmi dôležitý. A rovnako je v skutočnosti dôležitý aj ten, o ktorom hovorím teraz, preto vám ďakujem.

Pokiaľ ide o čísla, iba pred týždňom sme hovorili o 8 miliónoch ľudí, ktorí potrebujú okamžitú pomoc. Teraz boli tieto čísla upravené smerom nahor na 12 miliónov. Viac ako 1,8 milióna domov bolo zničených alebo poškodených. Toto číslo bolo zvýšené z 1,2 milióna. Viac ako 3,4 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy je pod vodou. Sú hlásené výskyty hnačiek a cholery. V týchto podmienkach sa naša pomoc zameriava na zrejmé naliehavé priority: potraviny, čistú vodu, hygienu, zdravotnícku pomoc a prístrešky. Tvárou v tvár katastrofe takýchto obrovských rozmerov je potrebná obrovská medzinárodná núdzová pomoc. Preto mi dovoľte prejsť priamo na ďalší bod. Čo už EÚ urobila a čo hodláme urobiť ďalej?

Naša humanitárna reakcia bola rozsiahla. EÚ, presnejšie členské štáty a Komisia, prispeli zatiaľ celkovou sumou 231 miliónov EUR na okamžitú núdzovú pomoc, pričom 70 miliónov EUR poskytla Komisia a zvyšných 161 miliónov členské štáty. Dvanásť členských štátov tiež mobilizovalo naturálnu pomoc prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany Únie. To z nás robí najväčšieho darcu. Náš príspevok by sa mal porovnávať so žiadosťou OSN o 460 miliónov USD na okamžitú pomoc, musím však zdôrazniť, že táto žiadosť bude upravená smerom nahor a v priebehu týždňa pravdepodobne dostaneme od OSN novú výzvu.

Naša pomoc bola tiež rýchla. 30. júla začalo byť zrejmé, že záplavy budú ničivé, a naše prvé finančné rozhodnutie vo výške 30 miliónov EUR bolo prijaté nasledujúci deň, 31. júla.

Po prijatí žiadosti od pakistanských orgánov sme 6. augusta okamžite aktivovali európsky mechanizmus civilnej ochrany a nasadili sme tím 18 odborníkov, aby koordinovali našu pomoc s OSN a pakistanskými orgánmi, aby bola čo najefektívnejšia.

Toto je prvýkrát, kedy bola naturálna pomoc od členských štátov doručená pomocou prostriedkov strategickej civilnej leteckej dopravy v spolupráci s vojenským personálom EÚ. Umožnilo nám to poskytnúť nesmierne potrebné jednotky na čistenie vody, mobilné nemocnice, lieky, prístrešky a stany. Nebudem však skrývať skutočnosť, že napriek tomuto mimoriadnemu úsiliu máme pred sebou nesmierne náročné úlohy.

Preto mi dovoľte vyzdvihnúť štyri hlavné problémy. Po prvé, humanitárna kríza ešte ani zďaleka neskončila. Dokonca sme možno ešte ani nedosiahli vrchol tejto krízy. Od humanitárnych pracovníkov vieme, že k dnešnému dňu predpokladajú, že v septembri poskytnú pomoc 6 miliónom z 12 miliónov ľudí, ktorí ju potrebujú. Takže v podstate sa kríza šíri rýchlejšie, ako dokážeme poskytovať pomoc. Situácia sa môže zhoršiť, skôr než sa zlepší, a to najmä z hľadiska epidémií.

Po druhé, pri úsilí pomôcť čo najviac ľuďom je nesmierne dôležité zamerať sa na tých, ktorí sú najzraniteľnejší. To zahŕňa chudobné spoločenstvá, ženy, najmä domácnosti, o ktoré sa starajú iba ženy, deti, staršie osoby a osoby s postihnutím, pretože existuje pravdepodobnosť, že budú vynechaní, ak sa na nich vedome nezameriame. O to sa presne Komisia snaží pri práci s našimi 26 partnermi.

Po tretie, rýchle poskytnutie pomoci nie je iba otázka prežitia ľudí. Je to aj otázka zachovania stability krajiny, ktorá čelí závažným bezpečnostným problémom. Zúfalstvo môže jednoducho prerásť do všeobecnej nespokojnosti, a preto musíme byť absolútne odhodlaní pomôcť ľuďom čo najrýchlejšie a čo najviac.

Po štvrté, bez ohľadu na to, aké je dnes dôležité zachraňovať životy, musíme myslieť aj na to, že obnova musí začať už teraz. V súvislosti so skorou obnovou existujú dve veľmi dôležité úlohy. Ak chceme zaručiť obnovu poľnohospodárstva, keď ustúpi voda, musíme byť pripravení s nástrojmi a osivom a s pomocou pre poľnohospodárov, aby stihli obdobie sejby. Zároveň existuje potreba znova vybudovať kritickú infraštruktúru, ktorá spája poľnohospodárov s trhmi a tiež nám umožňuje dosiahnuť vzdialené spoločenstvá.

Z dlhodobého hľadiska, samozrejme, krajina čelí náročnej úlohe obnovy. Práve prebieha hodnotenie vedené Svetovou bankou a Ázijskou rozvojovou bankou za účasti Komisie a Rozvojového programu OSN na stanovenie dlhodobých potrieb obnovy. Po celý čas veľmi úzko spolupracujeme s vysokou predstaviteľkou a podpredsedníčkou pani Ashtonovou, pánom komisárom Piebalgsom a pánom komisárom De Guchtom na tom, aby Európska únia mohla prísť s vyčerpávajúcim a holistickým návrhom toho, ako môžeme podporiť rozvoj tejto krajiny.

Pakistan bude na programe nasledujúceho gymnichského stretnutia a stretnutia skupiny Priatelia demokratického Pakistanu 14. a 15. októbra v Bruseli.

Preto mi dovoľte vyvodiť niekoľko ponaučení pre EÚ. Vidím tri. Po prvé, záplavy v Pakistane sú iba jednou z mnohých pripomienok, že účinky zmeny klímy sú hlboké. Pri pohľade na výslednú cenu je veľmi dôležité sústrediť sa na pripravenosť na katastrofy a aj na obnovu nesmierne zraniteľnej krajiny zničenej katastrofou spôsobom, ktorý bude odolný voči nebezpečenstvu zmeny klímy.

Keď budem opatrná, nemôžem tvrdiť, že tieto záplavy sú spôsobené zmenou klímy. S určitosťou však viem, že vedecký názor je veľmi jasný, že zvýšená frekvencia a intenzita katastrof je zapríčinená zmenou klímy. Po druhé, v roku, kedy sa odohrali zemetrasenie na Haiti, sucho v Saheli, konflikt v Sudáne a teraz rozsiahle záplavy v Pakistane, je naša rozpočtová situácia znova povážlivá, pretože náš vlastný rozpočet a rezerva na pomoc v núdzových situáciách sú takmer vyčerpané. Zatiaľ však je iba začiatok septembra.

Pre zvyšujúci sa trend v počte a intenzite katastrof sa zväčšuje priepasť v našom humanitárnom rozpočte, čo musíme vziať do úvahy pri príprave ďalších finančných výhľadov, aby sme mohli prispôsobiť naše zdroje k záväzku našich občanov pomáhať ľuďom v núdzi.

Mojím tretím bodom je to, že EÚ je v prvej línii od začiatku krízy, no napriek tomu v počiatočných dňoch médiá o našej prítomnosti dosť obšírne neinformovali. Musíme sa preto veľmi sústrediť nielen na zlepšenie efektivity, ale aj na zlepšenie viditeľnosti nástrojov EÚ na reakciu na katastrofy, ako bolo uvedené dnes ráno na zasadaní, ktoré ste mali s pánom predsedom Barrosom. V nasledujúcom mesiaci predložíme návrh.

Dovoľte mi na záver hrdo konštatovať v mene našich občanov, že Pakistan ukázal, že solidarita EÚ nie sú iba slová, že sú to činy a skutky. Môžeme na to byť hrdí, pretože naša práca nie je iba zachraňovať životy, ale aj dodržiavať zásady a hodnoty, ktoré sú základom európskeho projektu.

PREDSEDÁ: Rodi KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Filip Kaczmarek, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PL) Vážená pani predsedajúca, pani Georgievová, záplavy v Pakistane sú veľmi vážna humanitárna katastrofa, ktorá postihla desiatky miliónov ľudí. Nemali by sme sa snažiť predstihnúť jeden druhého informovaním o počtoch obetí a porovnávaním ich utrpenia, preto nebudem túto katastrofu porovnávať s inými. Bola to obrovská tragédia. Chcel by som poďakovať pani Georgievovej za rýchle a primerané kroky Komisie. Je škoda, že sme nedokázali zorganizovať mimoriadnu schôdzu parlamentného Výboru pre rozvoj počas letných prázdnin. Nesmieme zabúdať, že milióny ľudí stále potrebujú pomoc, podporu a spoluprácu. Vaše priority, pani Georgievová, okrem okamžitej pomoci, poľnohospodárstva a dopravy sú naozaj veľmi dôležité. Ak sa ukáže, že nie je možné zachrániť pakistanské poľnohospodárstvo, potom v budúcom roku krajinu postihne ďalšia humanitárna katastrofa – hladomor. Paradoxne existuje šanca, že záplavy budú mať určité pozitívne účinky. Môžu napríklad zbrzdiť činnosť extrémistov alebo zjednodušiť riešenie problému s utečencami.

Vítam skutočnosť, že plánujete predložiť iniciatívu na zvýšenie účinnosti našich nástrojov na reagovanie na humanitárne katastrofy. Tiež ma teší, že belgické predsedníctvo je pripravené prijať túto iniciatívu ako prioritu svojho predsedníctva. Európsky parlament určite takéto iniciatívy podporí.

  Véronique De Keyser, v mene skupiny S&D. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dovoľte mi zablahoželať vám k vášmu odhodlaniu. Rozhodne zvládate svoju úlohu veľmi dobre.

Na druhej strane je však stále potrebné urobiť veľa práce a došlo k akémusi rozporu medzi Pakistanom a verejnou mienkou. Obraz je zmätený, ľudia nechcú darovať a to je skutočný problém. Účasť je v súčasnosti veľmi slabá a ľudia mi niekedy hovoria: „No, viete, teraz nie sú v Pakistane žiadne problémy, voda ustupuje.“ Nuž, áno, voda ustupuje, ale stále čelíme katastrofe najvyššej priority, ktorá je rovnako závažná ako cunami.

Uvedomujem si dve veci. Prvou je zlepšenie nášho mechanizmu rýchlej reakcie. Urobili ste maximum, čo ste mohli, z hľadiska koordinácie atď. a s prostriedkami, ktoré máte k dispozícii. Toto vôbec nie je kritika. Napriek tomu si myslím, že Európa má veľký záujem o posilnenie svojho mechanizmu rýchlej reakcie v podobnom duchu ako belgická jednotka B-Fast, a vyzývam belgické predsedníctvo, aby na tomto probléme spolupracovalo s Komisiou.

Druhou vecou je problém žien. Ako som vám už povedala, pani komisárka, na ženy sa v konfliktoch a pri katastrofách často zabúda. Vieme, aký osud majú pakistanské ženy. Vieme, že v súčasnosti, práve v tejto chvíli, je 300 000 žien, ktoré v nasledujúcich týždňoch budú rodiť. Vieme, že 30 000 z nich bude potrebovať chirurgický zákrok, a ja vás žiadam, aby ste podnikli cielené kroky na riešenie tohto problému.

Existujú miestne mimovládne organizácie s prístupom takmer všade na mieste – napríklad organizácie prepojené s Medzinárodnou federáciou pre plánované rodičovstvo. Hľadajte miestne dohody a informujte nás. O čo vás žiadame, pani komisárka, nie sú výkazy, ale správy o týchto ženách. Dúfam, že nám budete môcť tieto správy poskytnúť.

  Charles Goerens, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, v súčasnosti sa najväčšie jazero na svete nachádza v Pakistane, aby som citoval predstaviteľa organizácie Oxfam pre túto krajinu.

V skutočnosti mám vzhľadom na utrpenie a biedu spôsobenú záplavami, ktoré sú nezvyčajne závažné, pocit, že už je vhodné hovoriť o oceáne problémov, zármutku, utrpenia a beznádeje.

Je našou kolektívnou zodpovednosťou konať. Prečo?

Po prvé, pretože 20 miliónov priamych obetí tejto katastrofy ju nemôže prekonať bez pomoci. Ďalej, naša zodpovednosť je zodpovednosť Európskej únie, je to však aj zodpovednosť členských štátov, čo je vlastne to isté. S nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy nastal moment ukončiť toto umelé rozdelenie, pre ktoré už neexistuje dôvod.

Európa naozaj preberá svoju zodpovednosť a vy, pani komisárka, ste toho príkladom. Európa to dokonca robí príkladným spôsobom. Nie je to práve Európska únia, ktorá sa, všeobecne povedané, stáva prvým poskytovateľom prostriedkov na humanitárnu činnosť? Ďalších by to výrazne inšpirovalo zvýšiť svoj príspevok k pomoci Pakistanu, aby sa dostal z utrpenia spôsobeného súčasnými záplavami. Mám na mysli najmä bohaté štáty a mocnosti bohaté na ropu v tejto časti sveta.

Znamená to, že my Európania sme dokonalí? Nie. Dokonca si myslím, že by sme mohli dosiahnuť ešte viac bez toho, aby sme míňali viac. Po prvé, máme správu pána Barniera, ktorá vyzýva na združenie zdrojov a nástrojov, ktoré by 27 štátov mohlo používať pri katastrofách. Na čo čakáme, aby sme mohli konečne realizovať závery tejto správy?

Potom je tu nedostatok viditeľnosti Európskej únie. Určite to nie je najdôležitejší aspekt, musí sa však napraviť, ale nie v záchvate samochvály ani ukážky veľkorysosti. V tomto prípade záleží na tom, že Európska únia robí všetko, čo dokáže, aby vynikla v tom, čo vie robiť najlepšie, a to jasne sa presadiť ako vedúci svetový humanitárny aktér, a excelovala v tom, čo sa začína chápať ako jej skutočné poslanie – konkrétne stať sa skutočne mocným sprostredkovateľom mieru.

  Jean Lambert, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážená pani predsedajúca, ako bolo povedané, to, čo sa v súčasnosti odohráva v Pakistane, je skutočná tragédia a bude si ešte nejaký čas vyžadovať dlhodobý záväzok v záujme obyvateľov Pakistanu a jeho demokraticky zvolenej vlády.

Veľmi vítam reakciu pani komisárky a, samozrejme, jej dlhodobý výhľad a v neposlednom rade prepojenie na odolnosť voči klíme. Mám rovnaké obavy, ako vyslovila v súvislosti s dlhodobým financovaním pre prípady takýchto katastrof. Myslím si, že by sme všetci mali naliehať na medzinárodné spoločenstvo, aby zintenzívnilo svoju reakciu. Rozhodne by sme chceli privítať zvýšený príspevok Indie do fondu OSN, pretože to vysiela dôležitý politický signál.

Podľa nášho názoru by medzinárodné spoločenstvo mohlo zájsť ďalej. Mohlo by uvoľniť viac z vlastných peňazí Pakistanu podniknutím krokov na zníženie medzinárodného dlhu Pakistanu, ktorého veľká časť vznikla za vojenských režimov. V roku 2008 Pakistan minul 3 miliardy USD na splátky dlhu, čo výrazne presahuje objem medzinárodnej pomoci. Francúzsko a Nemecko sú dôležití bilaterálni darcovia. Myslím si, že by sme sa mali pozerať s určitými obavami na podmienky splácania, ktoré môžu byť súčasťou predkladaných ponúk na pôžičky.

Chcela by som tiež spomenúť, že si myslím, že je dôležité mať podobnú odozvu zvnútra Pakistanu, v neposlednom rade od bohatých vlastníkov pôdy, ktorí by mohli napríklad ponúknuť určitý druh odpustenia nájomného pre chudobných nájomcov pôdy, ktorí ešte nejaký čas nebudú schopní platiť nájomné.

  Sajjad Karim, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi v prvom rade privítať poznámky pani komisárky, ktoré predniesla vo výbore a aj dnes tu. Naša reakcia – vedená pani komisárkou – bola skutočne chvályhodná, a to na úrovni EÚ, ako aj zo strany členských štátov, ktoré konali na bilaterálnej úrovni. Spojené kráľovstvo rozhodne urobilo všetko, čo mohlo.

Je veľmi smutné, keď musíme poznamenať, že kým obyvatelia Pakistanu čelili tejto katastrofe, ich prezident si užíval to najlepšie a najkvalitnejšie z toho, čo Európa ponúka. Kým si užíval, začali sme sa mobilizovať a postavili sme sa po boku obyvateľov Pakistanu. Som veľmi hrdý, že sme to urobili.

Keď sa civilná infraštruktúra zrútila, musela zakročiť armáda. Skutočnosť, že pracujeme na poskytnutí potrebnej núdzovej pomoci, je veľmi chvályhodná. Núdzová situácia však naďalej pokračuje aj dnes, keď sme sa tu stretli. Kým pokračuje, robíme, čo môžeme, musíme však začať plánovať našu reakciu zo strednodobého až dlhodobého hľadiska.

Bezprecedentný rozsah záplav oprávňuje bezprecedentnú medzinárodnú odozvu. Musíme začať obnovovať Pakistan, musíme to však urobiť takým spôsobom, aby bolo možné vidieť, že to robia sami obyvatelia Pakistanu, inak sa môžu prejaviť nepredstaviteľné následky. Máme rozvojový program, ale musíme k nemu pripojiť program súvisiaci s obchodom, aby sme umožnili obyvateľom Pakistanu obnoviť ich krajinu aj im samým.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, žiadam, aby sme boli ambiciózni a predložili plán EU – podobný Marshallovmu plánu, ktorý pomohol obnoviť časti Európy. Práve to je potrebné. Taký je rozmer tohto problému. Postavte sa mu.

  Michèle Striffler (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, humanitárna situácia v Pakistane je tragická, je horšia ako cunami, ktoré postihlo Áziu.

Blahoželám Európskej komisii k rozhodnutiu zvýšiť celkovú sumu humanitárnej pomoci na pomoc obetiam záplav na 70 miliónov EUR a vítam reakciu pani Georgievovej, ktorá bola znova okamžitá.

Jedným z hlavných problémov je prístup k obetiam, pretože infraštruktúra bola zničená, obete sú obklopené vodou a bezpečnostná situácia je veľmi nestabilná. Je absolútne nevyhnutné rešpektovať humanitárne princípy nestrannosti, neutrality, nezávislosti a ľudskosti pri odosielaní pomoci, ktorá musí vychádzať výhradne z potrieb obyvateľov.

Hoci mechanizmus reakcie na katastrofy Európskej únie funguje dobre, kríza v Pakistane znova ukázala potrebu posilniť našu efektivitu z hľadiska rýchlosti, koordinácie a viditeľnosti. Táto katastrofa znova zdôraznila potrebu vytvorenia európskej schopnosti rýchlej reakcie. Preto opakujem svoju túžbu stať sa svedkom vytvorenia európskej jednotky civilnej ochrany.

Vážená pani komisárka, v novembri budete predkladať materiál o posilnení schopnosti Európskej únie reagovať na katastrofy, po ktorom majú nasledovať návrhy právnych predpisov. Máte preto príležitosť navrhnúť ambiciózne riešenia a som si istá, že tak urobíte.

  Thijs Berman (S&D). – (NL) Vážená pani predsedajúca, EÚ na seba vzala značný podiel pomoci, ale jej sľuby – 230 miliónov EUR od EÚ a jej členských štátov – je teraz potrebné dodržať. Pakistan sa nesmie stať obeťou nevyslovenej nedôvery. Humanitárna pomoc je povinnosť oddelená od politiky a oslobodená od diskriminácie. EÚ je jedným z hlavných darcov, a preto je nevyhnutné, aby sme predovšetkým my efektívne koordinovali naše snaženie. Mám otázku pre pani komisárku Georgievovú. Ktoré aspekty našej koordinácie možno zlepšiť a čo je potrebné – čo potrebujete –, aby ste to mohli urobiť?

Ľuďom musí byť poskytnutý trvalý prístup k čistej pitnej vode, zdravotnej starostlivosti a potravinám. Kým pretrváva nebezpečenstvo opakovaných záplav, výstavbu v postihnutých regiónoch bude sprevádzať množstvo ťažkostí. Hneď, keď to bude možné, musí medzinárodné spoločenstvo tiež pomôcť vláde a občanom Pakistanu zmierniť dôsledky tejto katastrofy v dlhodobom horizonte; a ak si to vyžaduje vyšší rozpočet, musíme pre to nájsť priestor.

  Louis Michel (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, rád by som vám, samozrejme, zablahoželal, pani komisárka, k dôležitej práci, ktorú ste vykonali.

Vďaka vám krajiny Európskej únie uvoľnili 230 miliónov EUR núdzovej pomoci, z ktorej 70 miliónov EUR sú európske prostriedky. Ako povedali ostatní, je to pozoruhodné, je to veľkolepé. Vaša prítomnosť na mieste tiež svedčí o tom, že ste problém naozaj riešili priamo.

Predovšetkým by som rád podporil to, čo tu už bolo povedané v súvislosti s problémom žien, problémom zdravotnej starostlivosti a tiež aj s politickým problémom, pretože existuje aj riziko privedenia tejto krajiny do rúk extrémistov. Rád by som zopakoval – toto už tiež bolo povedané, ale, bohužiaľ, nie je žiadna iná možnosť, než to povedať ešte raz –, že musíme rýchlo zaviesť európsku civilnú ochranu. Už som to mal možnosť povedať pri viacerých príležitostiach, predovšetkým v čase zemetrasenia na Haiti.

Správa pána Barniera je dokonalým zdrojom inšpirácie na zavedenie takéhoto mechanizmu. Chcel by som sa konkrétnejšie opýtať na vaše zámery v súvislosti s touto otázkou.

  Peter van Dalen (ECR). – (NL) Vážená pani predsedajúca, pre nás v Holandsku nie je boj s vodou ničím novým, a preto cítim silný pocit spolupatričnosti s obyvateľmi Pakistanu, ktorí boli tak vážne postihnutí ničivými záplavami. Chcel by som vyzvať Európsku úniu, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby sa postavili za obyvateľov Pakistanu a neprenechali ich vôli Talibanu.

Ako kresťan tiež cítim pocit spolupatričnosti s kresťanmi v Pakistane. Počul som od organizácií, ako sú Open Doors International a Compass Direct News, že v niekoľkých oblastiach sú kresťania diskriminovaní v súvislosti s distribúciou potravinovej a zdravotníckej pomoci. Považujem túto správu za šokujúcu a chcem požiadať pani komisárku, aby venovala pozornosť aj tomuto problému. Ešte závažnejšia bola správa, že traja zahraniční humanitárni pracovníci z kresťanskej organizácie boli zrejme zavraždení pakistanským Talibanom. Chcem požiadať pani komisárku, aby venovala osobitnú pozornosť tomuto problému, ako aj podpore pakistanskej vlády, pretože je úlohou tejto vlády chrániť domácich a zahraničných humanitárnych pracovníkov a pretože pomoc nikdy nesmie byť predmetom diskriminácie.

Tiež by som bol rád, keby na to pani komisárka odpovedala.

  Eija-Riitta Korhola (PPE). – Vážená pani predsedajúca, najskôr by som chcela vyjadriť sústrasť obyvateľom Pakistanu pri tragickej strate životov. Tiež by som chcela poďakovať pani komisárke Georgievovej za jej obetavú prácu, keď z Pakistanu urobila naliehavú prioritu svojho programu.

Svetu a EÚ trvalo nejaký čas, kým pochopili plný rozsah katastrofy. Teraz, keď lepšie rozumieme potrebám postihnutých ľudí, by naša reakcia mala byť naliehavá a primeraná týmto potrebám. Potrebujeme poskytnúť väčšiu finančnú a materiálnu pomoc a súčasne zaručiť, že sa pomoc dostane ku všetkým vrátane menšín podľa ich potrieb.

Nesmieme zabúdať ani na to, že Pakistan je frontová krajina v medzinárodnej vojne s extrémizmom a terorizmom. Ak im nedokážeme pomôcť, potom bieda a zúfalstvo môžu posilniť militantnosť. Jednorazová humanitárna pomoc nebude stačiť. Mala by byť skombinovaná s pomocou pri obnove infraštruktúry krajiny – ciest, mostov, škôl atď.

Tiež musíme prijať naliehavé opatrenia, aby sme pomohli Pakistanu pri oživovaní jeho hospodárstva a obchodu. Zvýšený prístup na trh pre vývoz z Pakistanu a nové dohody o dlhu by mohli zvrátiť tento trend. Členské štáty EÚ by mali dôkladne zvážiť kompromis v súvislosti s dlhom ako spôsob ponúknutia pomoci pri tejto tragédii.

  Enrique Guerrero Salom (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, globálna verejnosť aj my všeobecne vnímame, že reakcia medzinárodného spoločenstva na humanitárnu katastrofu v Pakistane bola pomalá a slabá. Prišli sme príliš neskoro a s menšou intenzitou ako v prípade iných humanitárnych katastrof podobného rozsahu.

Tiež sme vnímali, že existovala určitá miera odporu voči pokrytiu potrieb stanovených Organizáciou Spojených národov. Niektorí kolegovia poslanci hovorili o odpore, ktorý môže byť v našich spoločnostiach z dôvodu typu politického režimu alebo problémov, ktoré by mohli v Pakistane byť. Napriek tomu si myslím, že musíme vynaložiť úsilie ako poslanci a v našich spoločnostiach na vysvetlenie toho, že pomáhame ľuďom – ľudským bytostiam –, ktorí sú v ťažkostiach, a nie konkrétnemu politickému režimu. Humanitárna činnosť by mala byť založená na neutralite, nestrannosti a nezávislosti a to by mali byť hodnoty, ktoré riadia to, čo robíme.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Bezprecedentná katastrofa, to je hodnotenie záplav v Pakistane.

Katastrofa postihla dvadsať miliónov ľudí. Dvetisíc z nich prišlo o život, viac ako 1 milión domovov bolo zničených, pričom časti infraštruktúry a veľká časť poľnohospodárskej pôdy sú nepoužiteľné.

Európska únia nemohla zostať ľahostajná voči tejto tragédii najmä preto, lebo niektoré jej členské štáty vrátane Rumunska zažili krutosť záplav v lete tohto roka.

Vítam pevný záväzok zo strany Európskej komisie a členských štátov, ktoré uvoľnili finančné prostriedky na pomoc vo výške 230 miliónov EUR. To spravilo z EÚ najväčšieho zahraničného darcu Pakistanu.

Napriek tomu zostáva humanitárna situácia mimoriadne vážna a hrozia dlhodobé dôsledky.

Verím, že trvalo udržateľný opätovný rozvoj možno dosiahnuť jedine prostredníctvom rastu hospodárstva tejto krajiny. V tejto súvislosti môže EÚ prispieť otvorením svojich trhov Pakistanu.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Európska únia skutočne zareagovala na tragédiu v Pakistane rýchlo, hoci, ako ste povedali, nie vždy to priťahuje veľa pozornosti. Vaša návšteva oblastí postihnutých záplavami však zdôraznila solidaritu, ktorú prejavuje Európska únia v reakcii na túto humanitárnu katastrofu.

Obete katastrofy – hovoríme približne o 18 miliónoch ľudí – sú teraz vystavené obrovskému nebezpečenstvu ochorení. Žiaľ, OSN dostala iba tretinu požadovaných zdrojov, čo je spôsobené aj výhradami, ktoré prejavili členské štáty v súvislosti s veľmi rozšírenou korupciou v Pakistane.

Som presvedčená, že je potrebný mechanizmus na kontrolu spôsobu, akým sa humanitárna pomoc dostáva priamo k obetiam záplav, a aby nebola zneužitá miestnymi feudálmi, a to za súčasného zintenzívňovania humanitárnych misií.

Tiež si myslím, že by sme mali zo znepokojenia nad bezpečnostnými opatreniami pre humanitárnych pracovníkov urobiť jednu z našich priorít vzhľadom na islamistické hrozby.

  Jürgen Creutzmann (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, v Pakistane sme boli svedkami ničivých záplav a musíme pomôcť trpiacim, zbedačeným ľuďom tejto krajiny. V tejto súvislosti ma zarmútila najmä skutočnosť, že v Pakistane existujú regióny, ktorým centrálna vláda nedovoľuje, aby sa im dostala akákoľvek primeraná pomoc.

Napríklad región Gilgit-Baltistan na sever od Džammú a Kašmíru v pakistanskom prihraničnom regióne bol tiež ťažko zasiahnutý prudkým dažďom a jeho následkami. Podľa informácií, ktoré som dostal, len v samotnom regióne Gilgit-Baltistan zomrelo 500 ľudí a 50 000 ľudí prišlo o domovy. Voda odniesla štyri mosty a mnohé oblasti zeme boli celkom odrezané od vonkajšieho sveta. Zatiaľ sa však do regiónu Gilgit-Baltistan dostala pomoc zodpovedajúca približne iba sume 10 000 EUR.

Európska únia by preto nemala iba odovzdať svoju pomoc centrálnej pakistanskej vláde, ale mala by poskytnúť priamu pomoc mimovládnym organizáciám, ktoré sa starajú aj o záujmy odľahlých regiónov Pakistanu.

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Vážená pani predsedajúca, keď táto obrovská humanitárna katastrofa postihla Pakistan, reakcia Európskej únie bola efektívnejšia ako pri iných príležitostiach. Myslím, že my všetci tu pociťujeme výraznú spokojnosť, keď sa pozrieme na pokrok dosiahnutý napríklad v porovnaní s pomocou poskytnutou Haiti. Rád by som upriamil pozornosť na dve veľmi dôležité záležitosti. Prvá súvisí so zvýšením toho, čo Únia môže skutočne urobiť – a zdôrazňujem slová „čo Únia môže skutočne urobiť“ – pri poskytovaní humanitárnej pomoci. Musíme napríklad vyriešiť otázky súvisiace s leteckou dopravou. Ak takáto doprava nie je k dispozícii, je ťažké poskytovať pomoc efektívne. Druhá záležitosť súvisí so zlepšením koordinácie operácií na úrovni EÚ. Únia vynakladá veľmi veľké úsilie, podstatou však je to, že snaha samotnej Únie a členských štátov by mala byť koordinovanejšia.

  Kristalina Georgieva, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcela by som poďakovať poslancom za ich veľmi užitočné pripomienky. Pokúsim sa sústrediť svoju odpoveď na tri skupiny problémov. Po prvé, krátkodobé a dlhodobé priority a ako môžeme použiť rady, ktoré ste nám tu dnes poskytli. Po druhé, politické prostredie a ako môžeme chrániť neutralitu a nezávislosť humanitárnej práce, ako aj bezpečnosť humanitárnych pracovníkov. Po tretie, schopnosť EÚ reagovať na katastrofy a čo v súčasnosti robíme na zaručenie jej posilnenia do budúcnosti.

V súvislosti s prvou skupinou problémov vo veľmi veľkej miere súhlasím s pripomienkami, ktoré boli vyslovené v Parlamente o tom, aby sme sa zamerali na ľudí, ktorým hrozí, že budú vynechaní. To sa týka najmä konzervatívnejších častí Pakistanu, žien a, samozrejme, detí v domácnostiach, o ktoré sa starajú iba ženy, čo sú veľmi ohrozené skupiny, a národnostných menšín vrátane náboženských menšín, ktoré tu boli spomenuté.

V každej krajine vrátane v tomto prípade Pakistanu sú ťažko prístupné spoločenstvá vystavené mimoriadne vysokému riziku. Sú odrezané buď prírodou, alebo z dôvodu konfliktov. Môžem vás uistiť, že veľmi dôkladne skúmame návrhy našich partnerov, aby sme zaručili, že naše finančné prostriedky budú vo veľkej miere zamerané na tých, ktorým hrozí nebezpečenstvo vylúčenia.

U svojich zamestnancov podrobnejšie overím konkrétnu otázku, ktorá mi bola položená v súvislosti so zaobchádzaním s náboženskými menšinami. Určite viem, že o menšinách uvažujeme veľmi starostlivo, a som si istá, že o tom máme viac konkrétnych informácií, ako aj o situácii v Kašmíre. Môžem povedať, že spolupracujeme s partnermi z mimovládnych organizácií na mieste, aby sme mohli podať pomocnú ruku priamo ľuďom.

Bola tu jasne zdôraznená skutočnosť, že poľnohospodárstvo je základom veľkej časti pakistanskej spoločnosti a pakistanského hospodárstva. Keď voda ustúpi, môže zanechať úrodnejšiu pôdu, ale z toho sa stane príležitosť iba vtedy, ak budeme na mieste rýchlo, aby sme pomohli poľnohospodárom obnoviť ich schopnosť siať a sadiť. Ako vždy v prípade katastrofy, ak bude reakcia pripravená dobre, a to najmä v súvislosti s dlhodobou obnovou, môže to tiež priniesť zlepšenia v otázkach bezpečnosti.

Tým sa dostávam k pripomienke o potrebe zaoberať sa získavaním finančných prostriedkov od ostatných. Inými slovami, mali by sme použiť našu morálnu autoritu a naliehať na ostatných v susedstve, na krajiny Perzského zálivu, aby prispeli Pakistanu. Robia to a je pravda, že EÚ vďaka svojej rýchlej a rozsiahlej reakcii teraz môže vyzývať ostatných. Budeme v tom pokračovať počas príprav na stretnutie skupiny Priatelia demokratického Pakistanu, ktoré sa tu uskutoční 14. a 15. októbra. Vysoká predstaviteľka a podpredsedníčka Catherine Ashtonová spoločne s ministrom zahraničných vecí Pakistanu pánom Qurešim budú spolupredsedať tomuto stretnutiu a už sme sa dohodli, že to bude zvláštne rozšírené zasadnutie, aby sme vzbudili pozornosť, podporili snahy iných a naliehali na nich, aby prispeli.

Pokiaľ ide o naše členské štáty a naše vlastné zdroje, môžem povedať to, že pokiaľ ide o zdroje Komisie, 70 miliónov EUR už bolo vyčlenených a veľká časť týchto prostriedkov už bola vyplatená. V týždni, keď som bola v Pakistane, sa minuli prostriedky na projekty naliehavej pomoci, ktoré podporujeme prostredníctvom veľmi dôveryhodných organizácií a veľmi kompetentných ľudí, ktorí pracujú priamo na mieste. Naši zamestnanci na mieste sa už jasne vyjadrili, že budeme musieť poskytnúť ďalšie zdroje.

V súvislosti s členskými štátmi chcem oceniť Spojené kráľovstvo, Nemecko a Švédsko. Sú najväčšími darcami. V mnohých prípadoch už doručili svoju pomoc. Komisia a členské štáty majú v tejto oblasti spoločné kompetencie. Samozrejme, spolupracujeme a chceli by sme splniť všetky naše záväzky.

Pokiaľ ide o priority súvisiace s našou dlhodobejšou reakciou, je veľmi jasné, že hospodárska predpoveď pre Pakistan sa bude musieť znížiť. Inými slovami, predpoveď rastu na nasledujúci rok klesne zo 4,5 % pred záplavami možno na 1 % alebo dokonca bude mať zápornú hodnotu. Došlo k obrovskej deštrukcii, ktorú ešte len bude treba vyhodnotiť, ale bude to rádovo v miliardách. Bude preto potrebné holistickým spôsobom mobilizovať podporu Pakistanu. To znamená, že budú preskúmané všetky prípadné možnosti poskytnutia podpory.

Komisia, samozrejme, nemá žiadnu možnosť poskytovania pôžičiek, preto odpustenie dlhu nie je niečo, k čomu môžem z hľadiska toho, čo môže Komisia urobiť, zaujať stanovisko, ale jednou z možností by bolo preskúmať možnosti Pakistanu. Zaručíme, že váš hlas bude počuť, keď sa bude o týchto možnostiach diskutovať.

Podobne zaznejú otázky o obchode a o tom, čo môžeme urobiť. Môžem vám povedať, že pán komisár De Gucht už teraz veľmi vážne skúma, čo môžeme ponúknuť prostredníctvom tohto holistického prístupu k reakcii na problémy tejto krajiny.

Dovoľte mi pridať ešte jednu vec. Musíme tiež spolupracovať s Pakistanom, aby sme podporili vládu pri reformách, ktoré uskutočňuje, aby dostala hospodárstvo na pevnejší základ – vrátane reformy spôsobu organizácie ich verejných financií a rozpočtov –, aby v dlhodobom horizonte záplavy nakoniec neodviedli pozornosť vlády od správnej veci pre vlastných občanov. O tom tiež diskutujeme.

Pomoc Pakistanu je, samozrejme, tiež otázkou politickej stability v krajine, ktorá je nesmierne dôležitá pre jej región a pre zvyšok sveta. V tomto zmysle veľmi dúfame, že naše spoločné opatrenia nebudú iba zachraňovať životy, ale že tiež zabránia vypuknutiu chaosu na tomto veľmi citlivom mieste. Keď tak budeme robiť, pre tých z nás, ktorým záleží na humanitárnej stránke veci, je tiež veľmi dôležité vždy zdôrazňovať orgánom – ako som to robila, keď som tam bola –, že bezpečnosť humanitárnych pracovníkov je mimoriadne dôležitá.

Druhou stranou tejto otázky je pre nás zaručenie neutrality. To, komu pomáhame, nemôže vychádzať z faktorov, ako je náboženstvo, pohlavie alebo z rozlišovania vidieckych a mestských oblastí. Táto otázka neutrality a bezpečnosti humanitárnych pracovníkov je mimoriadne dôležitá. 19. august bol dňom humanitárnych pracovníkov. V tento deň, žiaľ, sme si pripomenuli, že v minulom roku zahynulo viac humanitárnych pracovníkov ako príslušníkov mierových síl. Zomrelo 102 humanitárnych pracovníkov. V súvislosti s Pakistanom každý deň vstávam s obrovskou úzkosťou, či pri reagovaní na túto katastrofu niekto nepríde o život. Chcem iba potvrdiť, že to berieme veľmi vážne.

Dovoľte mi skončiť bodom o posilnení reakcie EÚ na katastrofy. Som veľmi vďačná tým z vás, ktorí hovorili kladne o tom, čo robíme s ohľadom na to, aby sme boli lepšie organizovaní a lepšie koordinovaní. Som tiež vďačná tým, ktorí hovoria, že musíme robiť viac, a súhlasím s nimi.

Dovoľte mi uviesť len jeden príklad toho, čo koordinácia znamená v prípade Pakistanu. Ako som povedala, v Pakistane sme nasadili náš tím koordinácie civilnej ochrany. Presvedčili sme 12 členských štátov, aby poskytli naturálnu pomoc. Zorganizovali sme desať letov ako letecký most z EÚ do Pakistanu – dva lety zabezpečila Česká republika, jeden bol financovaný Fínskom a sedem bolo spolufinancovaných Komisiou. V skutočnosti sme koordinovaným spôsobom poskytli pomoc v mene viacerých krajín a potom sme ju koordinovaným spôsobom distribuovali na mieste.

Takže pokrok dosahujeme, ale tým, ktorí hovoria, že treba urobiť viac, odpovedám: „Váš hlas berieme celkom vážne.“ Dúfam, že zo strany Komisie uvidíte veľmi rozhodný a ambiciózny spôsob pristupovania k tomu, čo to znamená mať silnú schopnosť EÚ reagovať na katastrofy.

Keďže toto je diskusia, ktorú budeme viesť v budúcnosti, chcela by som to stručne zhrnúť v štyroch bodoch.

V súvislosti s plánovaním scenárov musíme byť podstatne lepšie pripravení predvídať typy katastrof, ktoré sa odohrajú.

Po druhé, potrebujeme vopred určené a viazané prostriedky od členských štátov, na ktoré sa budeme môcť v prípade katastrofy spoľahnúť. Vždy, keď sa vyskytne katastrofa a keď žiadam pomoc, v momente žiadosti neviem, či dostanem, alebo nedostanem to, čo je potrebné. Našťastie pre mňa nám zatiaľ vždy, keď sme ich vyzvali, členské štáty vyšli v ústrety, ale bolo by omnoho prezieravejšie, ak by sme mohli vopred predpovedať, aký je záväzok členských štátov a aké prostriedky máme k dispozícii.

Môj tretí bod sa týka posilnenia koordinácie. Nepoviem o tom viac. Je zrejmé, že potrebujeme dosiahnuť to, aby našich 27 plus jeden konalo ako jeden.

Po štvrté, potrebujeme holistický prístup k reakcii na krízu, ktorý zahŕňa prevenciu, pripravenosť, reakciu a odozvu na obnovu.

Tieto štyri body sú základom návrhu, ktorý vám predložím.

Vážená pani predsedajúca a vážené poslankyne, vážení poslanci, znova vám ďakujem za rady pre mňa a môj tím.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.