Rozpravy

Streda, 8. septembra 2010 - Štrasburg

5. Pokračujúce rokovania o obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA) (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie k pokračujúcim rokovaniam o obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA).

Vážení kolegovia, na chvíľu mi, prosím, venujte pozornosť. Program, tak ako bol prijatý, neumožňuje v tejto rozprave postup „catch the eye“. Pokiaľ však nie sú žiadne námietky, ak rečníci dodržia vymedzený čas a na konci nám nejaký čas ostane, navrhujem otvoriť krátke zasadnutie podľa postupu „catch the eye“. Sú proti tomu nejaké námietky? Veľmi dobre.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, ďakujem za príležitosť venovať sa s vami ešte raz otázke rokovaní o ACTA.

V tejto súvislosti mi dovoľte pripomenúť kontext týchto rokovaní: ACTA je dohoda, ktorá bude dôležitá pri ochrane konkurencieschopnosti EÚ a pracovných miest na svetovom trhu.

Skutočne, ak chceme zostať konkurencieschopným hospodárstvom, musíme sa spoliehať na inovácie, tvorivosť a exkluzivitu značky. Toto sú niektoré z našich hlavných porovnateľných výhod na svetovom trhu. Preto potrebujeme nástroje, ktoré zaručia, aby boli na našich hlavných vývozných trhoch primerane chránené.

Toto sú otázky, ktoré znepokojujú občanov EÚ: nielen pracovné miesta, ale aj bezpečnosť spotrebiteľov, bezpečnosť a zdravie.

V oblasti presadzovania práv duševného vlastníctva sa jednoducho usilujeme o stanovenie medzinárodnej normy, ktorá bude rozumná, vyvážená a účinná a pôjde nad rámec súčasných pravidiel Svetovej obchodnej organizácie v tejto oblasti: dohody TRIPS. Nepochybne sa všetci zhodneme, že toto je náš hlavný cieľ.

V marci som sem prišiel, aby som načrtol hlavné zásady, na ktorých sa zakladá pôsobenie Komisie pri týchto rokovaniach, a zaviazal som sa zlepšiť transparentnosť voči Parlamentu, pokiaľ ide o tieto rokovania. Ako vidíte z návrhov textov, ktoré vzišli z rokovaní uskutočnených od marca, o ktoré sme sa s vami podelili, Komisia dodržala slovo a neustále dodržiava tieto zásady. Dovoľte mi, aby som vám ich pripomenul.

Po prvé, cieľom dohody ACTA je riešiť rozsiahle porušovanie práv duševného vlastníctva, ktoré má výrazný vplyv na obchod, a nie kontrolovať obsah prenosných alebo osobných počítačov cestujúcich. Nepovedie k obmedzovaniu občianskych slobôd alebo k obťažovaniu spotrebiteľov. Ak o tom niekto z vás pochybuje, veľmi rád by som si vypočul vaše argumenty.

Po druhé, dohoda ACTA sa týka len presadzovania existujúcich práv duševného vlastníctva. Jej súčasťou nebudú ustanovenia, ktorými by sa menilo hmotné právo duševného vlastníctva. Mali by sa v nej stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa spôsobu presadzovania práv inovátorov na súdoch, na hraniciach alebo prostredníctvom internetu. Dohoda ACTA napríklad zaistí, že sa európski módni tvorcovia, umelci či výrobcovia automobilov presvedčia, že sú ich práva primerane chránené, keď budú konfrontovaní s falšovaním svojich modelov mimo Európy.

Po tretie, dohoda ACTA musí zostať v súlade s acquis communautaire EÚ vrátane súčasnej úrovne harmonizácie presadzovania práv duševného vlastníctva, smernice o elektronickom obchode, regulačného rámca v oblasti telekomunikácií a v neposlednom rade vrátane platných právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany údajov a súkromia. Dohoda ACTA nebude cez zadné vrátka meniť žiadne právne predpisy EÚ. Pýtate sa, čo je teda pridanou hodnotou? Odpoveď znie, že náš právny predpis je jedným z najúčinnejších a, ak ho ostatné krajiny prijmú, pomôže našim inovátorom.

Po štvrté, uistíme sa, že na základe dohody ACTA sa nezabráni prístupu ku generickým liekom. Návrh textu teraz jasnou formuláciou zaisťuje, že dohoda ACTA nebude základom pre zasahovanie do obchodu s generickými liekmi.

Okrem toho bude dohoda ACTA v súlade s vyhlásením o dohode TRIPS a verejnom zdraví z roku 2001, zatiaľ čo sa povinnosti pri cezhraničných kontrolách, ktoré sú v súvislosti s dostupnosťou liekov tou najcitlivejšou otázkou, nebudú vzťahovať na patenty.

Pokiaľ ide o transparentnosť, dodržali sme slovo v súvislosti s informovaním Európskeho parlamentu počas špecializovaných zasadnutí po každej etape rokovaní, a budeme v tom pokračovať. V súlade s našimi záväzkami podľa rámcovej dohody sme, samozrejme, návrhy textov poskytli Európskemu parlamentu.

Rád by som taktiež využil túto príležitosť na to, aby som vás stručne oboznámil s výsledkami 10. kola rokovaní o ACTA, ktoré sa konalo vo Washingtone od 16. do 20. augusta 2010.

V rámci kapitol o občianskych, colných a trestných veciach urobili zúčastnené strany istý pokrok, strany však stále neprejavili dostatočnú pružnosť pri riešení niektorých chúlostivejších otázok. Množstvo práce sa vykonalo aj na všeobecných a horizontálnych kapitolách (na preambule, všeobecných ustanoveniach, definíciách, na postupoch pri presadzovaní práva, medzinárodnej spolupráci a inštitucionálnych ustanoveniach), ktoré sa už takmer uzavreli.

Bohužiaľ, po dvoch minulých kolách je však čoraz jasnejšie, že konsenzus, ktorý by zahŕňal všetky súčasné strany dohody ACTA, sa podarí dosiahnuť len na základe najnižšieho spoločného menovateľa vzhľadom na rozmanitosť pohľadov a postupov rôznych zúčastnených strán dohody ACTA v tejto otázke. Bude to na úkor úrovne ambícií – a účinnosti – dohody.

V otázke digitálneho prostredia (internet), ktoré je jednou z najcitlivejších, no aj „najinovatívnejších“ kapitol dohody ACTA, došlo v porovnaní s minulým kolom k výraznému kroku späť, keď sa strany nedokázali dohodnúť na spoločnom režime výnimiek zo zodpovednosti pre poskytovateľov internetových služieb.

Platí to aj o veľmi dôležitej kapitole o colných opatreniach, kde niektoré zainteresované strany nesúhlasia s vykonávaním vývozných kontrol a s tranzitom tovarov porušujúcich zákon, a tak nedokážeme reagovať na rozsiahly medzinárodný obchod s falšovaným tovarom.

Ďalšia oblasť, ktorá priniesla záujmom EÚ sklamanie, sa týka otázky, na ktoré práva duševného vlastníctva sa bude dohoda vzťahovať. EÚ má širokú a rôznorodú základňu držiteľov práv. Poľnohospodár vyrábajúci výrobky so zemepisnými označeniami či textilná spoločnosť vytvárajúca modely sú taktiež obeťami falšovania, lepšie pravidlá presadzovania práva sa musia vzťahovať aj na nich. Problémom je, že niektorí naši partneri trvajú na tom, že do dohody ACTA si „zaslúžia“ byť zaradení len držitelia autorských práv a ochranných známok. S tým rozhodne nesúhlasíme a budeme naďalej dôsledne presadzovať, aby sa tieto ofenzívne záujmy EÚ rešpektovali.

Nasledujúce kolo rokovaní sa uskutoční koncom mesiaca v Tokiu (od 23. septembra do 1. októbra 2010). Zdá sa, že sa blížime do finále a zainteresované strany sú rozhodnuté na rokovaní v Tokiu vyriešiť zostávajúce vecné otázky.

Naďalej som pevne presvedčený o dôležitosti riešenia systematického a rozšíreného zneužívania európskeho duševného vlastníctva na celom svete a o tom, že dohoda ACTA môže významne prispieť k tomuto cieľu. Preto stále robím všetko pre úspech týchto rokovaní.

Ak však na konci tohto procesu EÚ predložia zmluvu bez konkrétnej pridanej hodnoty pre našich držiteľov práv alebo zmluvu, ktorá sa bude usilovať vytvoriť práva duševného vlastníctva prvej a druhej kategórie, mali by sme byť pripravení opätovne zvážiť našu účasť na tejto dohode.

  Daniel Caspary, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v roku 2008 zhabali colné orgány EÚ 178 miliónov kusov tovaru. 20 miliónov kusov z nich bolo nebezpečných. Celkovo 54 % falšovaných výrobkov pochádzalo z Číny a India bola hlavným vinníkom v oblasti falšovania liekov.

Falšované výrobky spôsobujú európskemu hospodárstvu veľké škody, vážne postihujú však aj ľudí, ktorí si falošné výrobky kúpia. Mám na mysli napríklad lieky. Pre mňa, ako aj pre každého rodiča, by to bola nočná mora, keby choré dieťa zomrelo po podaní lieku jednoducho preto, že sme nedokázali zabrániť falšovaným výrobkom vstúpiť na trh. Tento problém musíme vyriešiť.

Produktové pirátstvo je kľúčovým problémom Európskej únie. Musíme chrániť odvetvia a spotrebiteľov na celom svete pred výrobkami, ktoré môžu poškodiť zdravie a vyústiť do finančných strát spoločností. Preto vítam rokovania o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA) ako hlavný krok správnym smerom v boji proti produktovému pirátstvu. Vieme, že táto dohoda nie je jediným riešením problematiky pirátstva, je to však prvá medzinárodná dohoda v tejto oblasti, vďaka ktorej sa niektoré štáty podujali na boj proti produktovému pirátstvu. Bol by som rád, keby sa k nim pripojilo čo najviac ďalších štátov.

Naša skupina víta pozitívnu spoluprácu medzi Komisiou a Parlamentom od nášho jarného uznesenia. Mrzí nás však, že sme museli zájsť až tak ďaleko a prijať toto uznesenie. Vďaka pravidelným správam zo strany Komisie sme však získali prehľad o rokovaniach v priebehu nedávnych mesiacov. Chcel by som zablahoželať vyjednávačom k ich najnovším úspechom. Dokonca aj kritikom ACTA sa čoraz ťažšie hľadajú záporné body tejto dohody. V prípade porušovania patentov sa podarilo odstrániť problém opatrení cezhraničnej kontroly a s tým súvisiace obavy o obchod s generickými liekmi. Skončilo sa s postupom troch varovaní a s prehľadávaním súkromnej batožiny. Odstránila sa aj povinná zodpovednosť poskytovateľov internetových služieb a zdá sa, že dohoda je v súlade s acquis communautaire. Myslíme si, že ideme správnou cestou.

Rád by som však vyzval Komisiu, aby si zachovala svoju silnú pozíciu a mohla tak zastupovať záujmy Európskej únie. Podporujem návrh na začlenenie patentových práv, zemepisných označení pôvodu a porušovania patentových práv do časti dohody, ktorá sa týka občianskeho práva. Skutočne sa domnievam, že parmská šunka, tirolský syr Tiroler Almkäse a šampanské si zaslúžia rovnakú úroveň ochrany ako Coca-Cola či kukuričné vločky Kellogg’s Corn Flakes. Preto vyzývam Spojené štáty, aby prestali blokovať zverejnenie dokumentov. Zverejnenie dokumentov po novozélandskom kole rokovaní ukázalo, aká dôležitá je transparentnosť, a umožnilo umlčať značnú časť kritiky dohody.

Komisiu by som chcel požiadať, aby pokračovala v podpore zverejnenia dokumentov z rokovaní, najneskôr pred podpisom dohody. Želám Komisii veľa úspechov počas nasledujúceho kola rokovaní v Japonsku a dúfam, že z týchto rokovaní dostaneme ďalšie aktuálne a podrobné správy. Po skončení rokovaní si naša skupina v pokoji sadne a zhodnotí ich výsledky na základe konečného textu a potom rozhodne o svojom postoji v súvislosti s ratifikáciou. Vyjednávačom želám veľa úspechov.

  Kader Arif, v mene skupiny S&D. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, práve ste povedali pár uisťujúcich slov, pán komisár, no stále si myslím, že sa vám nepodarilo úplne rozptýliť obavy veľkého počtu poslancov z Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA).

Už v marci som navrhol uznesenie, ktoré v tejto rokovacej sále schválila veľká väčšina a ktoré umožnilo zverejnenie prerokovávaného textu. Počas rokovania sme žiadali o acquis communautaire – o ktorom ste sa zmienili –, o bezpečnosť a o to, aby sa zaručili dodávky generických liekov a dodržiavali základné slobody našich spoluobčanov. Hovorili sme tiež o zemepisných označeniach a urobili sme to preto, aby sme vás oboznámili s našimi prioritami, ktoré vám budem sústavne opakovať, aby mala pozícia, ktorú budete o niekoľko týždňov v Japonsku obhajovať, základ v parlamentnej rozprave, ktorú sa nám podarilo iniciovať.

Včera počas rozpravy o stave Únie mnohí rečníci celkom správne zdôraznili, že my poslanci Európskeho parlamentu sme hovorcami našich spoluobčanov a že Komisia bez tohto spojenia riskuje, že sa pustí do sterilnej konfrontácie s Parlamentom. Preto vás, pán komisár, žiadam, aby ste si v prvom rade uvedomili, že poslanci Európskeho parlamentu tu pred vami sú vaši prví a prvoradí partneri a nie sú tu preto, aby vám iba protirečili.

Partnerstvo, ktoré chceme, vás nemá zaväzovať k sľubu mlčania, ako to, zdá sa, niekedy chcú vaše útvary. Vaše útvary práve odpovedali na naše otázky za zatvorenými dverami. Dostali sme najnovšiu verziu textu dohody ACTA, no zakázali nám posielať akékoľvek správy po skončení týchto stretnutí či po prečítaní dohody, zatiaľ čo našou úlohou je upozorňovať, vysvetľovať a zaistiť, aby sa veci správne chápali. Toto je preto moja druhá žiadosť, aby ste transparentnosť rozpráv považovali za prvok, ktorý obohacuje vaše úvahy, a nie za narušenie dôvery.

Okrem týchto dvoch hlavných problémov, a pretože si na tento typ cvičenia začínam zvykať, poinformujem vás o svojich obavách. Predovšetkým ide o prístup k liekom. Už sa to tu spomínalo. Hovoríte nám, že ochrana prístupu k liekom je jednou z vašich priorít, že robíte všetko preto, aby ste zaistili, že nič v tejto dohode nebude brzdiť ich výrobu a voľný obeh. V tomto bode by som sa vás však chcel opýtať na patenty. Prečo ich chcete začleniť do tejto dohody? Túžba po zintenzívnení boja proti falšovaniu by nemala byť zámienkou na využitie dohody ACTA ako prostriedku na rozšírenie práv držiteľov patentov nad rámec toho, čo stanovuje dohoda TRIPS. Prosím, nezamieňajte si generické lieky s falšovanými liekmi.

Ďalším dôležitým bodom sú záruky. Texty nesmú byť priveľmi prísne pri zaisťovaní skutočnej rovnováhy medzi právami používateľov a držiteľov práv. Prečítajte si rôzne formulácie obsiahnuté v dohode TRIPS.

Vítam vaše poznámky o internete a pevne verím myšlienke, že dohoda ACTA neposlúži na oslabenie pozície EÚ jasne vyjadrenej v smernici o elektronickom obchode.

Vážený pán komisár, nepochybne existujú ďalšie otázky, ktoré by som mal dnes ráno predniesť, no prvoradá povinnosť, ktorú som si stanovil, je zaistiť, že sa nám vďaka tejto rozprave podarí poskytnúť všetkým našim spoluobčanom čo najviac informácií o tejto dohode, a povedať vám, že z môjho pohľadu je kľúčovým prvkom ochrana ich práv a základných slobôd. Preto očakávam, že budete pamätať na body predložené poslancami a brániť ich počas rokovaní. Taktiež vás vyzývam na dodržiavanie vášho záväzku zverejniť text ihneď po skončení rokovaní, či už to bude na konci japonského kola rokovaní, alebo v nasledujúcej etape.

Musí sa uskutočniť verejná rozprava, napríklad v tejto rokovacej sále. Preto vás žiadam o uznesenie a očakávame, že pred akýmkoľvek podpisom dohody ACTA vezmete náš názor do úvahy, dokonca aj v prípade, že by to znamenalo návrat k rokovaciemu stolu.

  Niccolò Rinaldi, v mene skupiny ALDE. – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, „acta est fabula, plaudite!“ – „hra sa skončila, tlieskajte!“ – to vravievali rímski herci na konci predstavenia. Hra sa skončila a my sme možno tesne pred jej uzavretím, hoci asi ešte nie je čas na potlesk.

Počas tejto rozpravy nám pán De Gucht poskytol dôležité ubezpečenia, my však vieme, že 64 % falšovaných výrobkov pochádza z Číny, ktorá nie je zúčastnenou stranou Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA). Preto musíme zvážiť, či to všetko naozaj stojí za to, inými slovami, či by sme dohodu mali podpísať, ak neprináša žiadny skutočný prínos, ako na záver uviedol pán komisár. Neostáva tu veľa dôvodov na obavy, sú však dôležité. Veľa sa hovorilo o internete a vážime si úsilie Komisie, zostávame však opatrní.

Pokiaľ ide o dostupnosť liekov, opakujem to, čo už požadovali iní poslanci: nemožno spájať falšované lieky na jednej strane s generickými liekmi na strane druhej. Je nevyhnutné umožniť prístup k liekom za konkurencieschopné ceny, ktoré sú pre pacientov v rozvojových krajinách mimoriadne dôležité. Chcel by som sa opýtať, či vyhlásenie z Dauhy o Dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a verejnom zdraví bude zaradené aspoň do preambuly textu dohody ACTA.

Na záver, v súvislosti so zemepisnými označeniami sa nachádzame v potenciálne paradoxnej situácii, pretože registrované ochranné známky, ktoré by mohli porušovať zemepisné označenia, budú mať väčšiu ochranu ako samotné zemepisné označenia. Aj tu poskytuje dohoda TRIPS v mnohých ohľadoch lepší základ, a preto vyzývame na ostražitosť a pevný postoj.

  Jan Philipp Albrecht, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade mám radosť, že písomné vyhlásenie 12 o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA) včera v Parlamente získalo požadovanú väčšinu hlasov. Svedčí to o tom, že Európsky parlament naďalej podporuje jasnú pozíciu, ktorú zaujal vo svojom uznesení v marci.

Písomné vyhlásenie okrem toho rozvíja jeden dôležitý bod. Nechceme, aby sa uplatňovanie práv duševného vlastníctva presunulo na súkromné spoločnosti. Právny štát a zásady demokracie vyžadujú, aby každý zásah do základných práv vrátane zásahov na internete vykonávali zákonní zástupcovia štátu a aby sa naďalej uplatňovali prísne normy našej ústavy, dohovoru o ľudských právach a Lisabonskej zmluvy.

Nesmieme dovoliť, aby nadobudol platnosť návrh dohody ACTA v súčasnom znení, ktorý umožňuje, aby súkromné kartely držiteľov práv všetko zariadili tak, aby to vyhovovalo ich obchodným záujmom. Správanie Európskej komisie počas rokovaní o ACTA hraničí s porušovaním našich zmlúv. Namiesto toho, aby sa odstránili opatrenia, ktoré kritizoval Parlament, sa text návrhu dohody jednoducho ešte väčšmi zneprehľadnil. Je čoraz menej pravdepodobné, že bude v súlade s acquis communautaire.

Našťastie sa zdá, že sústavné protesty Európskeho parlamentu konečne zaúčinkovali. Ak by však aj dohoda ACTA v tomto Parlamente získala väčšinu hlasov, stále bude toho treba veľa urobiť. To vám malo byť jasné najneskôr včera.

  Syed Kamall, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som privítať tri veci, ktorú tu odzneli na začiatku: po prvé, to, že tu nevzniknú žiadne nové práva duševného vlastníctva; po druhé, že sa zadnými vrátkami nebudú meniť žiadne právne predpisy; a po tretie, väčšia transparentnosť, ktorej sme svedkami zo strany Komisie, najmä voči niektorým ďalším partnerom na rokovaniach.

Musíme taktiež pochopiť rozdiel medzi digitálnym svetom a svetom zloženým z atómov. Tak ako sa raz vyjadril Chris Anderson, šéfredaktor časopisu Wired, vo svete zvyšujúcej sa prenosovej rýchlosti, zlacňovania diskov a procesorov budú digitálne produkty časom zadarmo alebo sa priblížia k nule. To znamená, že mnohé z odvetví, ktoré sa dnes sťažujú na digitálny svet, musia pochopiť, že sa treba zamerať na nové modely podnikania. Najmä hudobný priemysel či podobné odvetvia sa nemôžu spoliehať na staré modely podnikania.

Domnievam sa, že vo svete zloženom z atómov, vo svete výroby produktov, je to inak. Hoci EÚ možno nebude konkurencieschopná z hľadiska nákladov na pracovnú silu, musíme zaistiť, aby boli krajiny a spoločnosti EÚ konkurencieschopné, pokiaľ ide o výskum a dizajn. Pre spoločnosti, ktoré do nových produktov a nových modelov investovali milióny – či miliardy –, musí byť znepokojujúce, že ich produkty inde oslabujú falšované produkty. Máme vedúce postavenie vo svete v oblasti vysoko kvalitných automobilov a v produktoch, akými sú inteligentné telefóny, a musíme byť veľmi opatrní, aby sa po investovaní miliónov či miliárd do nich jednoducho nepredávali za nižšie ceny.

Vítam vyhlásenie Komisie, no musíme pochopiť rozdiel medzi svetom zloženým z atómov a digitálnym svetom.

  Helmut Scholz, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán De Gucht, dámy a páni, ochrana investorov a spoločností pred kradnutím ich nápadov je dôležitou otázkou najmä pre malé a stredné podniky. Rád by som sa však znova opýtal, či malý klub krajín môže podpísaním dohody skutočne obmedziť produktové pirátstvo, najmä ak sú tieto krajiny známejšie vynálezmi ako falšovaním. Domnievam sa, že tieto rokovania by sa mali odohrávať na medzinárodnej úrovni, napríklad v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva.

Vo všeobecnosti tu ide hlavne o nový rámec a nový záväzok. Vážený pán De Gucht, vaše záverečné poznámky dnes ukazujú týmto smerom. Viem, že vyjednávači z Komisie a Rady o tejto dileme vedia. Ich riešením je dať spoločnostiam všeobecné práva podniknúť právne kroky na trhoch, ktoré potenciálne predávajú falšované produkty. Chcú mať možnosť zatknúť dovozcov a podľa návrhu textu dokonca koncových zákazníkov na hraniciach, pokiaľ individuálni signatári dohody neurobia výnimku. V texte sa uvádza, že:

„Členovia môžu spod cezhraničných opatrení vylúčiť malé množstvo tovarov nekomerčného charakteru, prevážaného v osobnej batožine cestujúcich.”

(DE) V Európe chcú uplatňovať právne predpisy, ktoré umožnia spoločnosti požadovať, aby boli tovar alebo softvérové produkty dovezené zo signatárskej krajiny Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA) na základe súdneho príkazu zhabané alebo dokonca zničené. Toto sa v prípade potreby môže stať aj bez vypočutia druhej strany. V prípade kontajnera falšovaných motorových píl to môže vyzerať ako jednoduchý postup. Dohoda sa však tento proces usiluje rozšíriť, aby zahŕňal aj iné oblasti, ako napríklad softvérové komponenty.

Umožní to softvérovým obrom ako Microsoft prenasledovať a zničiť menších konkurentov na základe súdnych konaní? Aj obrom zábavného priemyslu sa podarilo začleniť svoje obavy do rokovaní o dohode ACTA. Právne kroky sa podniknú nielen proti sťahovaniu a kopírovaniu, ale aj proti výrobe a distribúcii technológií, ktoré okrem iného umožňujú obísť ochranu proti kopírovaniu.

Povedali ste, že sa podarilo dosiahnuť pokrok, a je pravdou, že sa Spojené štáty vzdali svojej požiadavky brať poskytovateľov internetových služieb na zodpovednosť. V časti dohody, ktorá sa týka trestného práva, však stále existuje odsek o napomáhaní a navádzaní. Okrem toho poskytovatelia internetových služieb budú mať povinnosť odovzdať osobné údaje zákazníkov podozrivých z porušovania právnych predpisov v oblasti autorských práv na základe právoplatnej žiadosti spoločnosti. Počas rokovaní o dohode SWIFT sme v tomto Parlamente zistili, že Spojené štáty napríklad nemajú právne predpisy na ochranu dát, tak ako ich chápeme v Európskej únii. Aká je situácia v iných krajinách, ktoré sú signatármi dohody? Nesmieme dopustiť, aby táto dohoda narúšala acquis communautaire. Musíme byť schopní ochrániť malé a stredné podniky pred patentovými kampaňami softvérových obrov a zaručiť, že osobné údaje používateľov internetu budú v bezpečí.

  Francesco Enrico Speroni, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem pánovi komisárovi a Rade za túto rozpravu, mrzí ma však, že musím povedať, že sa nám ťažko hovorí o čomkoľvek bez tých správnych dokumentov.

Na internete nie je nič a parlamentné služby, ktoré som oslovil, mi neodpovedali, pretože Komisia nesprístupňuje všetky texty. Nezostáva nám nič iné, než hovoriť vo všeobecnej rovine. Napriek tomu je užitočné riešiť túto otázku, ktorá je súčasťou európskeho plánu ochrany našich výrobkov, a tým aj našich spoločností a našich zamestnancov. A to aj napriek istému odporu, napríklad v súvislosti s regulovaním ochranných známok a výrobkov.

Je našou povinnosťou chrániť našich zamestnancov preverovaním, či nejde o akúkoľvek formu nespravodlivej hospodárskej súťaže alebo o hospodársku súťaž založenú na vykorisťovaní zamestnancov a v tomto prípade hospodársku súťaž založenú na podvrhu a falšovaní. Práve preto musíme bojovať proti takýmto druhom neprijateľnej hospodárskej súťaže, aby sme ochránili európskych výrobcov a zamestnancov, ktorí si na živobytie zarábajú vlastným úsilím, vlastným myslením a vlastnou činnosťou, a tak sa podieľajú na rozvoji nášho kontinentu.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pripravovaná mnohostranná Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (ACTA) sa usiluje o zefektívnenie boja proti produktovému pirátstvu a porušovaniu autorských práv prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, pričom koordinuje presadzovanie právnych predpisov a nových zákonov na ochranu duševného vlastníctva. Je úplne samozrejmé, že potrebujeme nepretržitú transparentnosť. Opatrenia, ktoré spôsobia oslabenie smernice EÚ o ochrane údajov alebo ktoré by dokonca mali záporný vplyv na slobodu vyjadrovania, predstavujú neprimeranú reakciu na problém boja proti produktovému pirátstvu a porušovaniam autorských práv a nesmú sa prijať.

Európsky parlament vyzval Komisiu, aby zhodnotila pozitívne vplyvy dohody. Bohužiaľ, toto hodnotenie sa ešte stále nevykonalo. Myslím si, že ochrana duševného vlastníctva je mimoriadne dôležitá, no ochrana údajov a ochrana súkromia sú rovnako dôležité. Peter Hustinx, európsky úradník pre ochranu údajov, na túto tému povedal a teraz citujem:

„Hoci je duševné vlastníctvo pre spoločnosť dôležité a treba ho chrániť, nemalo by sa stavať nad základné práva jednotlivcov na súkromie, ochranu údajov a ostatné práva.“ Koniec citátu. Spolupracujme na tejto dohode s prihliadnutím na všetky existujúce právne predpisy.

  Elisabeth Köstinger (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, účinné presadzovanie existujúcich nariadení a zákonov na boj proti produktovému pirátstvu a na posilnenie práv duševného vlastníctva je čosi, čo určite veľmi vítame. Medzi verejnosťou však v tejto oblasti, bohužiaľ, prevláda značná miera ľahostajnosti a neistoty. Pravidelne dostávam e-maily od znepokojených občanov, ktorí sa sťažujú na nedostatok transparentnosti počas rokovaní o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA) a dohodu ACTA vnímajú ako vážne narušenie svojich práv a slobôd. V tejto oblasti je dôležité poskytnúť viac informácií a zdôrazniť skutočnosť, že problém nespôsobila dohoda ACTA, ale čiastočne acquis communautaire EÚ.

Predbežné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 19. februára 2009 jasne hovorí, že poskytovatelia internetových služieb môžu byť braní na zodpovednosť za porušenia autorských práv vlastnými zákazníkmi. Preto existujúce zmluvy umožňujú zablokovať občanom EÚ prístup k internetu. Problém však nesúvisí s dohodou ACTA, ale s nariadeniami Európskej únie, ktoré môžu obmedziť slobody a práva občanov EÚ.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). – (SK) Neustále sa zväčšujúce množstvo falšovaných a pirátskych výrobkov v rámci medzinárodného obchodu zvyšuje možnosť ohrozenia udržateľného rozvoja svetovej ekonomiky, spôsobuje nielen finančné straty pôvodným výrobcom, ale rovnako aj zásahy do práv duševného vlastníctva autorov a subjektov podieľajúcich sa na výrobe a produkcii, a predstavuje aj hrozbu pre spotrebiteľov a stratu pracovných miest v Európe.

Myšlienka multilaterálnej dohody v boji proti pirátstvu a falšovaniu môže byť efektívnym mechanizmom na boj s takýmito konaniami, ale pripájam sa ku kolegom, ktorí zdôraznili potrebu transparentnosti a zvýšenia dôveryhodnosti týchto rokovaní a dohôd. Považujem rovnako za nevyhnutné, aby sa dosiahla rovnováha medzi právami, ktoré máme záujem chrániť, a právami, ktoré sú v spoločnosti zásadné. Výkon práva jedných či ich ochrana nesmie zasahovať do práv a oprávnených záujmov ostatných.

  Carl Schlyter (Verts/ALE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, vôbec si nie som istý výnimkou pre generické lieky. Ak ju udelíme, v takýchto prípadoch budeme tiež musieť udeliť výnimku na všetok tranzit, inak narazíme na problémy, ktoré sme zažili v posledných rokoch. Hovoríte, že sa to bude týkať len veľkých obchodných prípadov. V tom prípade by ste mohli povedať, že jednotlivcom by sa skôr mala ako mohla udeliť výnimka z pravidiel, alebo nie?

Keď sa hovorí o technologických prekážkach, obávam sa aj o digitálne prostredie. V tejto súvislosti sa hovorí, že metódy, ktoré sa dajú využiť na obídenie opatrení technickej ochrany, by sa mali považovať za nezákonné, ak majú obmedzené komerčné využitie.

Rovnako by sa mohlo stať, že sú šírené úplne bez finančných záujmov, že niekto nemá žiadne finančné záujmy, no namiesto toho si želá podporiť využívanie technológií občanmi, ktoré možno taktiež využiť na obchádzanie ochrany. Aký je váš názor na toto?

Taktiež ma vôbec neteší skutočnosť, že sem zahŕňate rozporuplné prvky z predpisov Ipred v súvislosti s ukladaním údajov. Ak to chceme po prehodnotení zmeniť, je hlúposť uvádzať to tu písomne.

  Françoise Castex (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, chcela by som prispieť niečím novým k rozprave o dohode ACTA a spolu so spolusignatármi vyhlásenia 12 mám tú česť informovať vás, že toto vyhlásenie získalo v Parlamente veľmi veľkú väčšinu a že sme prekročili minimálny počet podpisov.

Som rada, že toto vyhlásenie vám doručia pred záverečným kolom rokovaní o ACTA, a domnievam sa, že ho môžete považovať za rokovací mandát, ktorý vám udeľuje Európsky parlament.

Rada by som pripomenula jeho časti: Parlament, samozrejme, nežiada len o príležitosť vidieť texty počas rokovaní pred ich ratifikáciou; žiada tiež, aby sa práva duševného vlastníctva nezosúlaďovali podľa tejto medzinárodnej zmluvy, a o zachovanie a zaručenie slobody občanov, ochrany súkromného života a neutrality internetu.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, musíme sa opýtať, do akej miery sú obchodné dohody o boji proti falšovaniu jednoducho ochranou veľkých podnikov a do akej miery skutočne chránia obyčajných ľudí. Pokiaľ ide o lieky, falošné lieky môžu byť prinajlepšom neúčinné a ľudí nevyliečia; v najhoršom prípade im môžu uškodiť a pripraviť ich o zdravie či dokonca o život.

Falšovaný tovar sa vyrába takmer výlučne v krajinách s nízkymi mzdami a za cenu pracovných miest občanov členských štátov poškodzuje pravý tovar vyrábaný v našich krajinách. Je nevyhnutné prijať sankcie voči krajinám, ktoré tieto praktiky umožňujú.

Potešilo ma uistenie Komisie, že sa zameria na všetky porušenia veľkého rozsahu a nie na spotrebiteľov. Niektorí lobisti podporujúci istých aktérov však skutočne chcú, aby ľudia podozriví z opakovaného neoprávneného sťahovania súborov prišli o prístup k internetu, a rovnakí ľudia by chceli aj hĺbkovú kontrolu paketov dát prostredníctvom sledovania komunikácie zákazníkov. Môžete nás ubezpečiť, že tieto ustanovenia nebudú neskôr začlenené a nebudú mať prednosť pred vašimi námietkami?

  Sidonia Elżbieta Jędrzejewska (PPE). – (PL) Vítam dnešnú rozpravu o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu. Myslím si, že je to krok k posilneniu pozície Európskeho parlamentu ako inštitúcie, ktorá zastupuje občanov Európskej únie. Chcela by som zdôrazniť, že Európsky parlament má nárok na informácie a konzultácie zo strany Komisie o obchodných dohodách v oblasti služieb a komerčných aspektoch duševného vlastníctva, o ktorých rokuje. Dnešná rozprava napĺňa význam tohto práva a dúfam, že pre Komisiu sa aj do budúcnosti stane normou. Chcela by som upriamiť pozornosť na skutočnosť, že utajená povaha rokovaní Komisie o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu vyvolala medzi používateľmi internetu veľa kritiky. Týmto emóciám sa mohlo predísť, ak by nás Komisia bola od začiatku ochotne omnoho podrobnejšie informovala o svojom úsilí v tejto veci.

V otázke na ústne zodpovedanie, ktorú som predložila Komisii, poukazujem na podstatu vzťahu medzi Obchodnou dohodou o boji proti falšovaniu a európskou politikou v oblasti informačnej spoločnosti a jej základných právnych vplyvoch.

  Eva Lichtenberger (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán De Gucht, uisťovali ste nás, že táto Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (ACTA) v súčasnosti nič nezmení. Nemali sme však možnosť sformulovať naše vlastné názory, získať vlastné poznatky a uplatniť našu vlastnú právnu odbornosť, aby sme zistili, či vedľajšie škody v oblasti občianskych práv v Európe vyplývajúce z tejto dohody nebudú výrazne väčšie, ako tvrdíte. V tomto vás musíme vziať za slovo. Ak je to tak, prečo tu nie je žiadna transparentnosť? Viem, že to pochádza od amerických vyjednávačov, no môže sa Európska komisia s pokojným svedomím jednoducho poddať? Myslím si, že odpoveď na túto otázku je, nie.

Moja druhá pripomienka sa týka zemepisných označení pôvodu. Za rokovacím stolom by som dala jasne najavo, že tieto označenia pôvodu sú v Európe ekvivalentom ochranných známok. Podľa mňa sa tento bod musí pri rokovaniach znova predložiť.

  Martin Ehrenhauser (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som predniesť tri stručné body. Po prvé, rád by som, samozrejme, zablahoželal iniciátorom písomného vyhlásenia o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA). To sa už prijalo.

Môj druhý bod sa týka transparentnosti a pánovi De Guchtovi by som chcel položiť jednu otázku. Ako môžete nám poslancom Európskeho parlamentu tvrdiť, že sa musíme spoľahnúť na americkú organizáciu pre občianske slobody, aby sme získali kópiu textu? Ten text mám pred sebou. Neskôr vám ho dám a požiadam vás, aby ste sa presvedčili, či je to pôvodná verzia.

Môj tretí bod sa týka zodpovednosti poskytovateľov internetových služieb. Môžete sa zaručiť, že sa otázka zodpovednosti poskytovateľov internetových služieb opätovne neotvorí cez zadné vrátka?

  Christian Engström (Verts/ALE). – Vážený pán predsedajúci, všetci súhlasíme, že falšovanie je zlé a že boj proti falšovanému tovaru je dobrý. Je dobrý pre európskych spotrebiteľov a občanov a, ako tu už odznelo, je taktiež dôležitý pre európske podniky. Je dobré, že chránime ochranné známky a ich acquis vrátane zemepisných označení.

Zatiaľ je to všetko v poriadku. Ako tu však zdôraznil pán Kamall, existuje rozdiel medzi svetom zloženým z atómov a svetom bitov. Pokiaľ ide o kapitolu internetu, poskytovatelia internetových služieb a ďalšie podniky z tejto oblasti predniesli oprávnené obavy. Sú to obavy, že táto dohoda môže v skutočnosti uškodiť rozvoju, uškodiť európskym firmám a poškodiť spôsob, akým využívame výhody tejto novej technológie.

Preto chcem vyzvať Komisiu, aby jednoznačne presadzovala boj proti falšovaniu, ale zavrhla kapitolu o internete. Bolo by to najlepšie riešenie pre každého.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, najprv by som sa chcel poďakovať všetkým poslancom Parlamentu, ktorí predniesli svoje príspevky. Niekoľko týždňov predtým, než v Tokiu pravdepodobne uzavrieme rokovania, sú to pre nás veľmi cenné informácie a určite ich vezmeme do úvahy.

Skôr než budem hovoriť o dôvernosti, zodpoviem niekoľko technických otázok. Jedna sa týkala dohody TRIPS o verejnom zdraví a toho, či sa bude v tejto dohode výslovne uvádzať. Konkrétne sa o nej hovorí takto: „Uznávame zásady stanovené vo vyhlásení z Dauhy o dohode TRIPS a verejnom zdraví prijatom 14. novembra 2001 Svetovou obchodnou organizáciou na štvrtej ministerskej konferencii WTO, ktorá sa konala v katarskej Dauhe.“

Odznelo tu taktiež niekoľko otázok týkajúcich sa súkromia. Keď sa opäť pozriete na text, o ktorom sa práve diskutuje, píše sa v ňom: „Nič v tejto dohode nebude vyžadovať, aby niektorá zo strán zverejňovala informácie (...), ktoré by boli v rozpore s jej právom alebo medzinárodnými dohodami, vrátane zákonov na ochranu práva na súkromie.“ Ďalšia zmienka sa nachádza v návrhu textu v rámci diskusie v tom zmysle, že vzhľadom na presadzovanie práva v digitálnom prostredí sa postupy presadzovania práva majú zavádzať spôsobom, ktorý je „v súlade s právom každej zo strán, zachováva zásady týkajúce sa slobody prejavu, spravodlivého postupu a súkromia“. Toto všetko sa teda v dohodách výslovne spomína.

Dovoľte mi povedať niekoľko slov o liekoch. Neverím, že je tu problém s liekmi – nielen vzhľadom na dohodu ACTA, ale aj preto, že v súčasnosti o tom diskutujeme s Indiou. India podala na WTO žiadosť týkajúcu sa liekov. Diskutujeme s nimi a myslím si, že čoskoro dospejeme k takému záveru, ktorý podľa mňa Európsky parlament ocení.

Chcel by som taktiež dodať, že na tieto druhy patentov sa nevzťahuje kapitola o colných veciach dohody ACTA. Konkrétne sa v nej hovorí o povinnom licenčnom postupe, ktorý je z tohto hľadiska veľmi dôležitý.

Napokon, pokiaľ ide o dôvernosť, nemáme problém zverejniť texty, o ktorých diskutujeme, no nie sme sami. Sú to mnohostranné rokovania, čo znamená, že aj ostatné zúčastnené strany okolo rokovacieho stola musia súhlasiť s tým, čo sa zverejní a čo nie. Konkrétne ste mi položili otázku, či budete mať možnosť diskutovať o konečnej dohode pred jej podpisom.

Ešte stále nie je zrejmé, či dospejeme k dohode, no ak áno, zabezpečili sme, že budeme v pozícii, aby sme ju prediskutovali ešte pred podpisom, keďže sa na tom Komisia dohodla počas rokovaní. Ako vidíte, v tlačovej správe vydanej na konci washingtonského kola sa výslovne uvádza, že „zúčastnené strany sa zaväzujú zverejniť text predtým, než sa ho rozhodnú podpísať“. Myslím si, že len ťažko sa o tom možno vyjadriť ešte konkrétnejšie.

Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Rokovanie bolo na niekoľko minút prerušené.)

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
podpredseda