Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 8. septembra 2010 - Štrasburg

11. Vývoz zbraní (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie (O-0076/2010 – B7-0320/2010) o vývoze zbraní, ktorú Rade predložili Arturs Krišjānis Kariņš, Tunne Kelam, Vytautas Landsbergis, Gunnar Hökmark, Bendt Bendtsen, Jacek Saryusz-Wolski, Ville Itälä, Sandra Kalnieteová, Inese Vaidereová, Michael Gahler, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra a Laima Liucija Andrikienėová v mene poslaneckého klubu PPE.

  Arturs Krišjānis Kariņš, autor. – (LV) Vážený pán predsedajúci, pán minister, dostali ste otázku. Dnes sa chcem vyjadriť k jadru tejto otázky. Tým je 200 metrov dlhá loď na prepravu vrtuľníkov schopná uniesť naraz 16 ťažkých vrtuľníkov, 40 tankov, 900 príslušníkov armády, vyloďovací čln, navyše vybavený vojenskou nemocnicou. Francúzsko chce predať štyri takéto útočné vojnové lode Rusku bez toho, aby tento predaj vopred konzultovalo s ostatnými členskými štátmi Európskej únie. Chcel by som pripomenúť, že pred 18 mesiacmi Rusko zaútočilo na susedné Gruzínsko a doteraz nedodržiava podmienky prímeria, ktoré vyjednal prezident Francúzska. Okrem toho vlani na jeseň Rusko uskutočnilo na estónskej hranici vojenské cvičenia zamerané na okupáciu pobaltských štátov. Chcel by som vám všetkým položiť otázku. Čo je Európska únia a prečo ju potrebujeme? Na jar, keď Grécko tvrdo zasiahla finančná kríza, mala Európa na výber – pomôcť Grécku, alebo ho nechať potopiť. Na znak solidarity sa krajiny Európy rozhodli Grécku pomôcť, pretože členské štáty sa zhodli na tom, že ak sa finančná situácia v Grécku zhorší, zhorší sa aj v ostatných členských štátoch Európskej únie. Oblasť vonkajšej bezpečnosti nie je výnimkou. Aj v tejto oblasti sme sa zmluvne zaviazali konať solidárne. Mnohé členské štáty Európskej únie majú vážne obavy v súvislosti s rozmiestnením týchto útočných vojnových lodí a účelmi, na ktoré ich chce Rusko použiť. Pracovné miesta vo Francúzsku sú dôležité. Nemožno ich však vytvárať na úkor bezpečnosti iných členských štátov EÚ. Dámy a páni, žiadam vás, aby ste zabránili predaju zbraní akéhokoľvek druhu tretím krajinám bez predchádzajúcej diskusie v Rade a bez toho, aby sme mali absolútnu istotu, že táto transakcia bude slúžiť na posilnenie bezpečnostnej situácie v Európskej únii, nie na jej oslabenie. Ďakujem vám za pozornosť.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, som rád, že dnes popoludní máme príležitosť zaoberať sa kontrolou vývozu zbraní.

Keďže pani barónka Ashtonová sa nemohla zúčastniť dnešnej schôdze, požiadala predsedníctvo, aby ju počas tejto rozpravy zastúpilo, a preto sa pokúsim odpovedať na niektoré otázky, ktoré sme k tejto téme dostali.

Ako viete, Európska únia už niekoľko rokov zohráva vedúcu úlohu v oblasti kontroly vývozu zbraní na regionálnej i medzinárodnej úrovni a náš cieľ je jasný: chceme predchádzať vývozu vojenskej technológie, ktorá by sa mohla použiť na nežiaduce ciele, ako sú vnútorná represia alebo medzinárodná agresia.

Pred viac ako 10 rokmi Rada schválila Kódex správania EÚ pri vývoze zbraní, ktorý stanovuje celý rad kritérií pre vývoz konvenčných zbraní. Tento kódex nahradila v roku 2008 spoločná pozícia, ktorá zaviedla množstvo nových prvkov, v dôsledku čoho má Európska únia najdokonalejší systém kontroly vývozu zbraní na svete. Právne záväzné ustanovenia spoločnej pozície sa zaviedli v snahe zabezpečiť, aby členské štáty uskutočňovali vývoz zbraní zodpovedným a transparentným spôsobom.

Cieľom spoločnej pozície je účinne koordinovať vnútroštátne politiky kontroly vývozu zbraní, najmä prostredníctvom oznámenia o zamietnutí a konzultačného mechanizmu. Tento mechanizmus spočíva v tom, že pokiaľ členský štát plánuje udeliť vývoznú licenciu, ktorú predtým iný členský štát pri v podstate rovnakej transakcii zamietol, musí túto transakciu konzultovať s uvedeným členským štátom a všetkým členským štátom oznámiť konečné rozhodnutie. Inými slovami, členský štát vydávajúci licenciu na transakciu, ktorú iný členský štát zamietol, musí všetkým členským štátom podrobne zdôvodniť svoje rozhodnutie.

Preto pokiaľ ide o odpoveď na otázky týkajúce sa konzultácií, situácia je jasná: spoločná pozícia jednoznačne vyzýva na systematickú konzultáciu iba v prípade predchádzajúceho zamietnutia licencie na rovnakú transakciu.

Vo všeobecnosti si delegácie členských štátov v rámci kompetentných štruktúr Rady pravidelne a často vymieňajú informácie o kontrole zbraní, najmä pokiaľ ide o takzvané „citlivé“ miesta určenia. Členské štáty často žiadajú stanoviská iných členov Rady k miestam určenia, ktoré by mohli vyvolať obavy alebo pri ktorých by mohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti. Takáto pravidelná výmena informácií je základným pilierom politiky Európskej únie v oblasti kontroly vývozu zbraní.

Pre informáciu uvediem, že v roku 2009 členské štáty navzájom konzultovali spolu 14 miest určenia v tretích krajinách. Členské štáty následne informovali o tom, čo ich viedlo k rozhodnutiu udeliť alebo zamietnuť vývozné licencie do týchto miest určenia.

Pán predsedajúci, pre vašu predstavu o schvaľovaní vývozu zbraní, toto je spôsob, akým postupujeme v oblasti informácií, kontroly a spolupráce medzi členskými štátmi.

Veľmi rád odpoviem na akékoľvek ďalšie otázky vyplývajúce z dnešnej rozpravy.

  Roberto Gualtieri, v mene skupiny S&D. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, posilnenie priemyselnej a technologickej základne európskej obrany je významnou súčasťou rozvoja spoločného obranného systému.

Potrebujeme však spoločné pravidlá a koordinovaný prístup v snahe zlepšiť rozvoj a konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu a zároveň zabezpečiť, aby tento rozvoj bol v súlade so zásadami Európy a s medzinárodnými záväzkami. Z toho dôvodu bola spoločná pozícia z decembra 2008, ktorá definuje postupy a kritériá pre vývoz zbraní do tretích krajín, spolu so smernicou o vnútornom trhu v oblasti obrany významný krok vpred.

Ako vieme, tieto postupy neobsahujú všeobecný konzultačný mechanizmus. Spoločná pozícia však aktuálne rieši potrebu zlepšiť spoluprácu a zbližovanie v tejto oblasti v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Kým nedosiahneme v tejto oblasti želaný pokrok a kým nám vytvorenie spoločného obranného systému neumožní prijať ešte záväznejšie mechanizmy, spolupráca a zbližovanie uvedené v článku 7 by nemali ostať iba na papieri a Parlament by mal mať k dispozícii výročnú správu o vývoze zbraní.

Pochopiteľne, z otázky predloženej členmi Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) nepriamo vyplýva – hoci teraz je to už jednoznačnejšie –, že sa neobmedzuje na záležitosti všeobecného charakteru. Keďže by bolo lepšie nazývať veci pravým menom už od začiatku, nezdá sa, že by predaj francúzskych lodí Rusku porušoval spoločnú pozíciu z roku 2008. Naopak, takéto vývozy by mohli posilniť európsko-ruské väzby a spoluprácu v oblasti bezpečnosti a zvýšiť ich záväznosť. Z bilaterálnej sféry by sa však takéto väzby mali odstrániť a mali by sa riešiť, analyzovať a riadiť výlučne na európskej úrovni.

  Elmar Brok, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som uviesť niekoľko poznámok. Ide tu o starú známu otázku európskej kompetencie. Počas ústavných a vládnych konferencií sme obchodovanie so zbraňami nedokázali začleniť do oblasti všeobecnej európskej kompetencie. Myslím si, že by bolo rozumné pokračovať v tomto úsilí, aby sa kódex správania a nariadenia stanovené Radou v roku 2008 mohli stať záväznejšími. Európsky parlament by sa mal usilovať o dosiahnutie tohto cieľa.

Po druhé, podľa môjho názoru je jasné, že v tejto súvislosti by kontakty medzi členskými štátmi mali byť dostatočne intenzívne, aby jednotlivé členské štáty nemali pocit, že sa vývoz zbraní do tretích krajín uskutočňuje na ich úkor a ohrozuje ich bezpečnosť. Otázka, či je to správne alebo nie, je takmer irelevantná. Preto som presvedčený, že potrebujeme účinnejšie európske riešenia.

Po tretie, myslím si, že okrem iného je nutné posilniť európsku spoluprácu v oblasti priemyselnej politiky, napríklad prostredníctvom Európskej obrannej agentúry, a to v oblasti vývozu, výskumu, plánovania, výroby a obstarávania, pretože ak má krajina vlastný zbrojný priemysel, má to vplyv na jej nezávislosť. Ak krajina nemá vlastný zbrojný priemysel a musí kupovať všetok vojenský materiál z tretích krajín, jej bezpečnosť je závislá od iných štátov. V tomto prípade ide o našu slobodu, a to nielen vo vzťahu k hospodárskym faktorom, hoci nepopieram, že aj tie zohrávajú úlohu.

Všetky tieto faktory musíme spojiť a tým vytvoríme v tejto oblasti oveľa väčší zmysel pre spoločenstvo, bez nedorozumení medzi členskými štátmi, ako to bolo z pochopiteľných dôvodov nedávno medzi pobaltskými štátmi.

  Johannes Cornelis van Baalen, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som jasne povedať, že je dovolené brániť sa, iné krajiny sú schopné sa brániť, takže vývoz zbraní nie je bezpredmetný. Taký je názor skupiny ALDE.

Nemali by sme však vyvážať do regiónov, kde vládne napätie alebo vojna. Mali by sme si stanoviť hranice, a ak nevytvoríme skutočný, právne záväzný režim pre vývoz zbraní, znamená to, že 27 krajín Európskej únie nebude mať rovnaké podmienky. Krajiny budú medzi sebou navzájom súperiť a bojovať o zákazky a neuskutoční sa žiadna reálna konzultácia.

Preto si myslím, že jediný spôsob riešenia tohto problému je vytvoriť záväzný spoločný režim, a rovnako podporujem názor kolegu pána Broka na túto problematiku.

  Indrek Tarand, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, toto je dôležitá téma a chcem poďakovať kolegom za to, že pochopili obavy nášho regiónu v súvislosti s jediným konkrétnym francúzskym rozhodnutím o predaji lodí typu Mistral.

Kódex správania EÚ, ktorý je právne záväzným dokumentom od roku 2008, považujeme za správny krok. To však nestačí, ako už povedal kolega liberál. Mali by sme pokračovať v práci na vytváraní globálneho obchodu so zbraňami, pretože EÚ má veľkú zodpovednosť. Zodpovedáme za jednu tretinu objemu obchodu so zbraňami.

Ak tvrdíme, že Rusko je naším strategickým partnerom a môžeme s ním spolupracovať v oblasti vojenských záležitostí, pre mňa logicky vyvstáva otázka: načo náš priateľ potrebuje systém útočných zbraní? Aby sa zapojil do úsilia vytvoriť v Afganistane niečo ako dobré riadenie? Nie, Moskva nemá v pláne zúčastniť sa tejto operácie. Na ochranu ľudských a menšinových práv v Kirgizstane? Nie, ani v jednom z týchto prípadov sa Mistral nedá použiť, pretože k týmto vnútrozemským krajinám by nemal prístup. Mistral zmení situáciu na Čiernom mori – nie k lepšiemu, ale k horšiemu – a ovplyvní aj osem členských štátov Európskej únie v okolí Baltského mora. Bezpečnostná situácia týchto štátov – od Poľska a Nemecka až po Estónsko, Lotyšsko a Litvu – sa zhorší.

Súhlasím s pánom Gualtierim v tom, že spolupráca s naším strategickým partnerom je dobrá vec, ale, verte mi, existujú iné formy spolupráce s Ruskom ako špičkové zbrojné systémy. Mám na mysli automobily – aj v tomto odvetví ruský priemysel zápasí s problémami. A čo spolupráca medzi hasičskými zbormi? Ruskí hasiči mali v lete tohto roku problémy pri hasení lesného požiaru, ktorý v Rusku zasiahol územie o veľkosti Belgicka.

Ceterum censeo: Predaj vojnových lodí Mistral treba zrušiť.

  Geoffrey Van Orden, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, naša skupina prikladá veľký význam právu suverénnych štátov rozhodovať o udelení alebo zamietnutí licencie na vývoz zbraní v súlade s kritériami schválenými v spoločnej pozícii EÚ. O tejto záležitosti v žiadnom prípade nerozhoduje a ani by nemala rozhodovať EÚ. Spoločná pozícia, samozrejme, vyzýva členské štáty vyvážajúce zbrane, aby brali okrem iného do úvahy zachovanie mieru, bezpečnosti a stability v regióne.

Pokiaľ ide o prípad, ktorý bude podľa všetkého ústrednou témou tejto diskusie, mali by sme si uvedomiť citlivosť situácie v regiónoch Baltského, ako aj Čierneho mora. Čo sa týka oblasti Čierneho mora, mali by sme si pripomenúť nedávny konflikt v Gruzínsku a skutočnosť, že tri zo šiestich štátov nachádzajúcich sa pri Čiernom mori – Bulharsko, Turecko a Rumunsko – sú členmi NATO a dva ďalšie – Gruzínsko a Ukrajina – sú partnermi NATO a ašpirujúcimi členmi. Preto by sme sa mali zamyslieť, či je rozumné predávať obojživelné vojnové lode šiestemu štátu: Rusku.

Vo vzťahu k otázkam vývozu zbraní však existujú osvedčené mechanizmy. V kontexte EÚ je to pracovná skupina Rady pre vývoz konvenčných zbraní – COARM –, ktorá uskutočňuje formálne stretnutia v Bruseli približne každých šesť týždňov. Keďže táto skupina je medzivládna, je tým pravým fórom na diskusiu o vývoze zbraní, nie plenárne zasadnutie v Štrasburgu. Nechajme COARM robiť si svoju prácu.

  Sabine Lösing, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, Európska únia v lisabonskej stratégii v roku 2000 jasne stanovila cieľ stať sa do roku 2010 vedúcou hospodárskou mocnosťou vo svete. Tento cieľ sa nám v mnohých oblastiach nepodarilo splniť, ale o vývoze zbraní z EÚ to neplatí.

V období rokov 2005 až 2009 členské štáty EÚ predstihli Spojené štáty a stali sa svetovou veľmocou vo vývoze zbraní. Tento vývoj považujem za veľmi pochybný. Samozrejme, kódex správania pri vývoze zbraní, ktorý nikdy nebol právne záväzný a ktorý obsahoval reštriktívne praktiky pri vydávaní licencií, bol len prázdnymi slovami. Preto veľmi vítam skutočnosť, že sa kódex správania pri vývoze zbraní v decembri 2008 zmenil na spoločnú pozíciu.

Stále však nemáme žiadne účinné sankčné mechanizmy. Nemecko napríklad dávno pred rokom 2008 uznalo kódex správania za právne záväzný dokument. Napriek tomu je Nemecko v súčasnosti tretím najväčším vývozcom zbraní na svete a dodáva zbrane do regiónov postihnutých krízou, ako sú Saudská Arábia a Pakistan. Navyše, správy o vývoze zbraní, ktoré členské štáty predkladajú Rade, sú nejednotné a často netransparentné. V tejto oblasti nutne potrebujeme štandardizáciu, aby každý významnejší vývoz zbraní bolo možné sledovať a kriticky hodnotiť. Pre štandardizáciu týchto správ sa, žiaľ, nerobí takmer nič. V každom prípade mám pochybnosti, či je možné vytvoriť systém eticky korektných vývozov zbraní. Jedno je však isté: Európska únia je v súčasnosti od splnenia tohto cieľa veľmi ďaleko.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Geoffrey Van Orden (ECR). – (začiatok prejavu nezrozumiteľný)... Komisiu, pretože pani Lösingová sa chytila do pasce, keď hovorila o vývoze zbraní Európskej únie, čo v tomto Parlamente a inde v Únii počúvame často.

Európska únia nevyváža zbrane. Európska únia nemá obranný priemysel. Európska únia nemá žiadne ozbrojené sily. Toto všetko patrí členským štátom Únie, takže by sme nemali používať výraz „vývoz zbraní EÚ“. Nič také neexistuje.

  Sabine Lösing (GUE/NGL). – (DE) Vážený pán predsedajúci, povedala som krajiny Európskej únie.

  David Campbell Bannerman, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, záujem EÚ o vývoz zbraní je nepochybne súčasťou zvyšujúcej sa militarizácie EÚ v polisabonskom období.

Sám Tony Blair pred pár dňami povedal novinárom, že by chcel, aby EÚ rozvíjala svoj „vojenský charakter“. Dôležitou súčasťou tohto rozvoja bude to, od koho EÚ získa zbrane a komu ich bude predávať.

Objavili sa reči, že materiál vyrobený pre armádu EÚ nebude interoperabilný s americkým materiálom. Šialená predstava o britsko-francúzskej spolupráci na výrobe lietadlových lodí by znamenala okamžitú stratu prístupu Británie k americkým technológiám stealth.

Trh Spojeného kráľovstva by sa uzavrel pred dovozom z USA a americký trh, naopak, pred britským vývozom, v dôsledku čoho by obidve strany Atlantiku prišli o pracovné miesta.

Vývoz v oblasti obrany prináša hospodárstvu Spojeného kráľovstva ročne 7 miliárd GBP, čo sa rovná výške čistého ročného príspevku, ktorý platíme EÚ. S akýmikoľvek podobnými krokmi by sme mali vyjadriť nesúhlas.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o otázku vývozu zbraní, všetky krajiny vyrábajúce zbrane čelia dileme. Fixné náklady sú evidentne a nepochybne vysoké, v dôsledku čoho je výroba zbraní iba pre vlastnú potrebu pre väčšinu – ak nie pre všetky krajiny – nehospodárna. Niektoré krajiny vyrábajúce zbrane by lákalo uprednostňovať politiku vývozu zbraní do krajiny, o ktorej nemajú dôvod sa domnievať, že by mohla sama zaútočiť alebo poškodiť ich záujmy. Tým by sa posilňovali záujmy krajiny vyrábajúcej zbrane. Táto politika by bola prinajlepšom amorálna a prinajhoršom absolútne nemorálna.

V pôvodnej otázke týkajúcej sa rozhodovania o tom, či vyvážať zbrane, sa uvádza mnoho rôznych kritérií. Uplatňovanie kritérií sa môže líšiť v závislosti od druhu zbraní. Krajinám s nízkou úrovňou dodržiavania ľudských práv, napríklad Iránu – a rovnako aj tým krajinám EÚ, ktoré zatvárajú ľudí za politickú opozíciu alebo heretické názory, čo je polovica krajín EÚ – by sa nemali dodávať malé zbrane, monitorovacie systémy a donucovacie prostriedky, ale mohli by sa im dodávať zbrane na ochranu pred vonkajšími útokmi.

Krajinám, ktoré majú sklony viesť útočné vojny, ale rešpektujú práva vlastných občanov, by sa mohli predávať malé zbrane a donucovacie mechanizmy, ale nie zbrane hromadného ničenia. Najmä Spojeným štátom – pravdepodobne najútočnejšej krajine na svete, ktorá viedla nespočetné destabilizujúce, útočné a nezákonné vojny – by sa nemala dodávať akákoľvek technológia, ktorú by bolo možné použiť na výrobu zbraní hromadného ničenia.

Irán, nech už budeme odsudzovať situáciu v oblasti ľudských práv v tejto krajine akokoľvek – a ja ju určite odsudzujem –, neuskutočnil žiadne útoky voči svojim susedom. Nebol, napríklad, agresorom v iránsko-irackej vojne. Môže byť však cieľom agresie a plánovaných útokov, napríklad zo strany Spojených štátov alebo Izraela. Možno nechceme, aby Irán vlastnil zbrane, ktoré by sa dali použiť na začatie útoku – ja určite nie –, ale možno by sme chceli, aby mal prístup k jadrovému štítu, ktorý by útoku zabránil.

  Charles Tannock (ECR). – Vážený pán predsedajúci, zvyčajne nezasahujem do diskusie, a už vôbec nie do diskusie s poslancom Európskeho parlamentu za Britskú národnú stranu, ale obviňovať členské štáty zo zatvárania ľudí za politické názory a postoje! Môžem byť kritický voči Európskej únii, ale neviem o žiadnom členskom štáte, ktorý by zatváral ľudí za politické názory, prečo inak by sa ľudia ako on mohli, preboha, dostať do tohto Parlamentu?

(Poznámka: „Maďarsko“)

Absolútny nezmysel! Môžete vymenovať krajiny, ktoré zatvárajú ľudí za politické názory?

(Nesúhlasné poznámky poslancov vrátane pána Bronsa, ktorý dostal slovo)

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, povedal som, že Maďarsko v predchádzajúcom režime zatvorilo niekoľko ľudí iba za odlišné politické názory. V EÚ je mnoho krajín, ktoré zatvárajú ľudí za heretické akademické názory. Nech by boli tieto akademické názory akokoľvek nesprávne, zatvárať ľudí za názory, ktoré nepodnecujú k násiliu, je neospravedlniteľné.

  Michael Gahler (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, nechcem vzdávať poctu predchádzajúcemu rečníkovi tým, že sa budem vyjadrovať k jeho prejavu, ale to, čo povedal na začiatku, je pravda. Povedal, že pre mnohé jednotlivé štáty, ktorých zbrojný priemysel nie je až taký rozsiahly, by bola rentabilná výroba zbraní veľmi drahá. Samozrejme, môj záver vyplývajúci zo spomínanej skutočnosti je iný ako jeho najmä v tom, že v Európskej únii by sme mali vyrábať potrebný vojenský materiál lacnejšie prostredníctvom Európskej obrannej agentúry a programov spoločného obstarávania.

Najskôr sa však chcem poďakovať úradujúcemu predsedovi Rady za jeho stanovisko. Podľa môjho názoru je z politického hľadiska pre nás veľmi dôležité konštatovať, že máme najmodernejšie právne záväzné kritériá pre vývoz zbraní na svete. Podľa mňa by Európska únia na to mala byť hrdá.

V tejto súvislosti mám na pána úradujúceho predsedu Rady jednu otázku. Vysvetlili ste, v ktorých prípadoch sa uskutočňuje konzultácia, čo je, samozrejme, aktuálne iba vtedy, ak štát zamietne žiadosť, pričom iný štát plánuje rovnakú žiadosť o vývoz schváliť. Obmedzili sa diskusie o tejto téme iba na pracovnú skupinu Rady alebo, a to je moja druhá otázka, sa o nej už diskutovalo na politickej úrovni v Rade ministrov? Toto je ďalšia vec, ktorá ma v tejto súvislosti zaujíma.

  Justas Vincas Paleckis (S&D). – (LT) Niektorí kolegovia poslanci už spomenuli, že otázka, ktorú položil Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), obsahuje určité hádanky a nejasnosti, ale nevysvetľuje zreteľne, prečo a ako problém vznikol. Pri predkladaní otázky by bolo vhodné vyjadrovať sa zrozumiteľnejšie. Na druhej strane musíme pochopiť, že niektoré štáty strednej a východnej Európy sú zvlášť citlivé a necítia sa tak bezpečne ako staré členské štáty Európskej únie. Spoločná pozícia Rady z 8. decembra 2008 stanovila určité usmernenia v oblasti vývozu zbraní. Odborníci tvrdia, že krajina, o ktorej dnes hovoríme – Francúzsko –, neprekročila hranice týchto usmernení, ale to neznamená, že pri zvyšujúcom sa uplatňovaní bezpečnostnej a obrannej politiky v praxi by sme tieto usmernenia a pravidlá nemali zlepšovať a revidovať. Plne súhlasím s názorom kolegu pána Elmara Broka, že v oblasti zbraní musíme viac spolupracovať. Pokiaľ ide o vývoz zbraní, musíme zabezpečiť viac dôvery a menej podozrievania – niekedy oprávneného, niekedy bezdôvodného. Toto podozrievanie stavia členské štáty EÚ, veľké a malé, staré a nové, nebezpečne proti sebe. Potrebujeme viac dôvery a solidarity, ktoré sa neobjavia samy od seba. Musíme viesť intenzívnejšie rozhovory, zapájať sa do konštruktívnych diskusií a vyhýbať sa neuváženým obvineniam a umelému porovnávaniu so začiatkom alebo polovicou 20. storočia, keď v Európe prevládalo právo silnejšieho. Musíme zlepšiť konzultačný mechanizmus v EÚ s cieľom dosiahnuť konkrétny výsledok. Potom aj táto diskusia prinesie svoje ovocie.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Počúvame tu pekné reči o spolupráci a dôvere, ale mám pocit, že o politike vývozu mimo Únie rozhodujú Francúzi ako o hotovej veci. Najväčšie a najbohatšie členské štáty si robia, čo chcú, a neberú do úvahy zásady a pravidlá, o ktorých sa dnes toľko hovorí. Iba v priebehu posledných dní sme opäť počuli o vojnových lodiach Mistral, ktoré Francúzsko plánuje predať Rusku. Ak sa táto záležitosť ešte neuzavrela, je to len z dôvodu, že Rusko iniciovalo špeciálne verejné zákazky, ale v každom prípade vieme, že transfer pokračuje. Ruský admirál sa pritom nedávno vyjadril o ruskom útoku voči Gruzínsku, že ak by Rusko vlastnilo vojnové lode Mistral, vojna proti Gruzínsku by netrvala štyri alebo päť dní, ale iba dve hodiny. Mali by členské štáty EÚ skutočne predávať takéto zbrane, ak vieme, že kupujúce krajiny tieto zbrane neplánujú využiť na účely obrany, ale na účely útoku? Pritom Gruzínsko nemôže už roky kupovať obranné prostriedky od členských štátov EÚ, pretože na nákup týchto zbraní platí osobitné embargo. Toto je dvojitý meter, ktorého by sme sa mali vyvarovať.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, keď som čítal spoločnú pozíciu a kritériá, ktoré musia krajiny vyvážajúce zbrane spĺňať, prišiel mi na um Izrael. Izrael je štát, ktorý nerešpektuje medzinárodné právo, ktorý pošliapava ľudské práva a ktorý zaútočil na pásmo Gazy. V tejto súvislosti by som chcel povedať tým, ktorí predložili otázku, že som po nedávnych udalostiach nepočul ani jeden hlas, ktorý by žiadal prijať ustanovenie o uvalení sankcie vo forme zákazu vývozu vojenského materiálu a zbraní a ďalších sankcií, o ktorých sa okrem toho v spoločnej pozícii zmieňujú.

Prvý rečník spomenul v rámci politickej solidarity v Európe príklad Grécka. Dovolím si pripomenúť, že hoci sa v kritériu 8 spoločnej pozície uvádza, že ak členský štát Európskej únie plánuje vyvážať zbrane inému štátu, musí brať do úvahy hospodársku situáciu krajiny, do ktorej zbrane vyváža, v prípade Grécka Francúzsko a Nemecko vyvíjajú nátlak, aby kúpilo ich zbrane v snahe zabezpečiť si ich politickú podporu, a robia tak v čase, keď Grécko čelí veľmi vážnym finančným problémom a podlieha mnohým kontrolám, v čase, keď sa v krajine znižujú dôchodky, mzdy atď.

Táto pozícia je pokrytecká a svedčí o tom, že jej filozofiou a prioritou sú zisky zo zbrojného priemyslu a nie zásada mieru, ktorú by Európska únia mala uplatňovať namiesto riešenia sporov vojenskými prostriedkami.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Vo viacerých krajinách Európskej únie sídlia a pôsobia významní producenti obrannej techniky. O ich špecifické výrobky je veľký záujem aj v mnohých iných štátoch z celého sveta. Obchodovanie s týmto materiálom však predstavuje špecifickú aktivitu, ktorá sa od obchodovania s inými komoditami odlišuje bezpečnostnými a zahranično-politickými obmedzeniami v súvislosti s posudzovaním obchodujúcich subjektov, ako aj konkrétnych obchodných prípadov.

Uvedenú činnosť je možné vykonávať iba na základe štátom vydaného povolenia, a to povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom, licencie na dovoz, vývoz alebo interkomunitárnu prepravu vojenského materiálu. Celý proces sa realizuje podľa veľmi precíznych pravidiel a podlieha prísnej kontrole jednotlivých krajín, ktoré sú zaviazané postupovať v zmysle svojich zahranično-politických záväzkov. Vzhľadom na špecifickosť a jedinečnosť každej konkrétnej transakcie sa podľa môjho názoru dá koordinácia tejto činnosti na úrovni Rady vykonávať len individuálne, prevažne vo všeobecnej rovine, a to najmä s dôrazom na posúdenie možných konkrétnych zahranično-politických dôsledkov.

  Arnaud Danjean (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, v súvislosti s touto problematikou chcem uviesť tri stručné poznámky. Po prvé, keďže išlo o postoj Francúzska k predaju lodí Mistral, chcel by som pripomenúť, že sa nedosiahla žiadna záväzná dohoda, že Mistral je plavidlo, loď, ktorá by sa predávala neozbrojená – čo je v podstate jedna zo základných otázok rozhovorov s Ruskom –, a že Rusko nezačalo rokovať o kúpe tohto typu vybavenia len s Francúzskom. Preto mi dovoľte uviesť veci na pravú mieru. Uvedomujem si, že v niektorých krajinách to vyvoláva veľa emócií, ale emócie sú jedna vec a skutočnosť druhá.

Po druhé, zdôraznili ste, pán minister, že v Európskej únii máme kódex správania pri vývoze zbraní, ktorý sa počas francúzskeho predsedníctva v roku 2008 zmenil na spoločnú pozíciu. Tento kódex správania je jedným z najprísnejších na svete. V tejto oblasti ideme príkladom a okrem spomínaného kódexu správania máme, ako spomenul jeden z našich kolegov poslancov, skupinu, ktorá organizuje pravidelné stretnutia ako súčasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky s cieľom diskutovať nielen o uplatňovaní tohto kódexu, ale aj o vnútroštátnych politikách vývozu zbraní v členských štátoch. Práve na týchto fórach sa otázka vývozu lodí Mistral môže riešiť dostatočne adekvátne.

Napokon by som chcel povedať, že ak hovoríme o európskej solidarite pri vývoze zbraní a ak sa pozrieme na potrebu vytvoriť spoločnú stratégiu a spoločnú obrannú politiku, musíme sa zamerať na celý cyklus obchodu so zbraňami a obranným vybavením. Ten zahŕňa aj dovoz a, samozrejme, obranný priemysel. Z tohto pohľadu si myslím, že mnohé krajiny majú pred sebou dlhú cestu v úsilí zabezpečiť, aby si Európa mohla udržať technológie, pracovné miesta, know-how a reálne strategické kapacity v našom vojenskom rozmiestnení.

  Zoran Thaler (S&D). – (SL) Vývoz moderných francúzskych vojnových lodí do Ruska má európsky a politický rozmer. Má aj rozmer solidarity alebo jej nedostatku, pretože sa týka našich členských štátov z pobaltského regiónu, ako aj našich partnerov vo Východnom partnerstve: Gruzínska, Azerbajdžanu, Ukrajiny atď.

Vieme, že Francúzsko zasahovalo do rusko-gruzínskej vojny a že Rusko v tejto súvislosti prijalo a podpísalo isté medzinárodné záväzky. Ale dodržalo ich? Umožnilo napríklad vstup pozorovateľov z Európskej únie do Južného Osetska a Abcházska? Obávam sa, že zatiaľ k tomu nedošlo.

Vieme, že spoločná pozícia Rady z roku 2008 je veľmi jednoznačná. Krajina dovozu musí dodržiavať svoje medzinárodné záväzky a ľudské práva a musí udržiavať mier, bezpečnosť a stabilitu v regióne. Robí však Rusko niečo z toho?

Moja záverečná otázka pre vás znie: má Francúzsko, alebo skôr prezident Sarkozy, možnosť získať za tento pochybný predaj vojnových lodí Rusku od Ruska prísľub, že bude skutočne dodržiavať medzinárodné záväzky?

  Charles Tannock (ECR). – Vážený pán predsedajúci, priemysel konvenčných zbraní je významným prispievateľom do hospodárstiev mnohých členských štátov vrátane našej krajiny, Spojeného kráľovstva. V nestabilnom a nebezpečnom svete musia byť členské štáty EÚ schopné brániť sa, brániť svoje záujmy a svojich spojencov na celom svete.

EÚ však jednomyseľnou dohodou na medzivládnom základe v Rade vynaložila v posledných rokoch obdivuhodné úsilie a dosiahla významný pokrok v obmedzení výroby a distribúcie niektorých zbraní a dokonca zakázala dodávku zbraní do niektorých represívnych režimov. Môžeme byť právom hrdí na podporu Ottawskej zmluvy, ktorá celosvetovo zakazuje používanie protipechotných mín. Dohovor o kazetovej munícii, ktorý nadobudol platnosť minulý mesiac, bude, dúfajme, ďalším krokom k úplnej likvidácii týchto strašných zbraní – hoci viem, že tento dohovor má ratifikovať ešte šesť členských štátov EÚ.

V susedných krajinách EÚ pod vedením MPI neúnavne monitorujeme výrobu zbraní a likvidujeme zásoby jadrových zbraní. Mali by sme v tom pokračovať a naše úsilie ešte zintenzívniť.

Musíme byť neustále v strehu pred úsilím teroristov získať zbrane z krajín, v ktorých sa režim pre vydávanie licencií pre konečného užívateľa a vývoz zbraní nekontroluje a neuplatňuje na dostatočnej úrovni.

Napokon, Európska únia by mala zachovať zákaz vývozu zbraní do Číny, a to z dvoch dôvodov. Po prvé z dôvodu žalostnej situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv vlastných občanov a po druhé v úsilí preukázať podporu nášmu demokratickému spojencovi, Taiwanu, ktorého má Čína potenciálne prvého na muške.

  Inese Vaidere (PPE). – (LV) Dámy a páni, zbrane a vojenský materiál nie sú ľahko predajný tovar; vytvárajú osobitný sektor s priamym vplyvom na národnú bezpečnosť. Vývoz zbraní a vojenského materiálu do tretích krajín, najmä do krajín s neistou demokraciou, v ktorých sa porušujú ľudské práva a ktoré spolupracujú s krajinami, kde je možné pozorovať prejavy terorizmu, môže vážne ohroziť nielen Európsku úniu, ale aj tretie krajiny. Práve z toho dôvodu musíme vývoz zbraní považovať za dôležitú súčasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie. Ako môžeme hovoriť o spoločnej obrannej politike, ako včera pán Barroso, ak má každá krajina vlastný obchod so zbraňami? Rozhodnutie Francúzska predať vojnovú loď Mistral je priamy transfer vojenskej technológie tretej krajine, ktorá netvorí vojenskú alianciu s Európou. Musíme si uvedomiť, že transfer technológie sám osebe určite neznamená, že príslušná krajina je alebo bude k Európskej únii priateľskejšia, ako počas dnešnej rozpravy tvrdili pán Lelouch, francúzsky štátny tajomník pre európske záležitosti, a niektorí kolegovia poslanci. Žiadna stratégia Európskej únie nebude úspešná, pokiaľ nebude dodržiavať spoločne prijaté zásady. To isté platí o solidarite medzi členskými štátmi Európskej únie a uznávaní spoločných záujmov v rozhodovacom procese. Zmluva o Európskej únii a spoločná pozícia Rady, ktorá definuje spoločné pravidlá pre kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, zdôrazňujú význam solidarity. Individuálne krátkodobé hospodárske záujmy nesmú stáť v ceste spoločným prioritám a cieľom Európskej únie. Rozhodnutia s vplyvom na zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie sa musia prijímať spoločne po konzultáciách so všetkými členskými štátmi EÚ a musí sa pre ne vytvoriť primeraný a právne záväzný mechanizmus, na základe ktorého sa budú analyzovať všetky prípadné dôsledky v zmysle spoločne stanovených kritérií. Ďakujem.

  Marietta Giannakou (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, dnešná otázka predložená Rade nám dáva príležitosť otvoriť ďalšiu dôležitú tému, ktorú mnohí z nás podporili v európskom dohovore a v rámci medzivládnej konferencie. Mám na mysli všeobecnú problematiku obrany a bezpečnosti v Európe a vytvorenie agentúry pre zbrojnú výrobu a spoločnej obrannej agentúry.

Nezabúdajme, že v Spojených štátoch sa tanky vyrábajú len na jednej výrobnej linke, kým v Európe na ich výrobu využívame 16 rôznych výrobných liniek. To znamená, že by sme mohli znížiť výrobné náklady. Pokiaľ však ide o spoločnú pozíciu Rady z roku 2008 o kontrole vývozu zbraní, musíme, pán Chastel, priznať, že skutočná kontrola neexistuje. Nemám na mysli Francúzsko, mám na mysli všetky krajiny v Európe, pretože sa nevykonáva žiadna skutočná kontrola s cieľom zistiť, či krajiny, do ktorých vyvážame zbrane, tieto zbrane následne nevyvážajú do tretích krajín, inými slovami, či nie sú sprostredkovateľmi predaja do krajín, ktorým by sme zbrane nikdy nedali.

Mám dojem, že skupina vytvorená v rámci SZBP nemá možnosť kontrolovať členské štáty, aby zistila, kde presne sa zbrane vyvážajú. Ak sa nám podarí uplatňovať túto spoločnú pozíciu a zavedieme konkrétne obmedzenia, potom urobíme úspešný krok vpred. Ale pokiaľ ide o kontrolu vývozu zbraní, reálny úspech dosiahneme iba vtedy, ak sa nám podarí vytvoriť skutočnú spoločnú obrannú agentúru a agentúru pre zbrojnú výrobu, ktoré nám umožnia znížiť náklady a zároveň podporiť naše zásady a hodnoty v oblasti výroby a vývozu zbraní a uplatniť ich v praxi.

  Alf Svensson (PPE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, predseda Komisie vo včerajšom príhovore zdôraznil, že EÚ musí obhajovať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. To sme už počuli veľakrát. Aj Pán Barroso hovoril o spoločnej obrane. Podľa môjho názoru však politika nebude koherentná, ak nebude zahŕňať aj obranný priemysel a vývoz zbraní. Ako tu už zaznelo, Zmluva o EÚ obsahuje – a to, samozrejme, musí platiť – zásadu solidarity a požiadavku vo vzťahu k členským štátom navzájom konzultovať v Rade a Európskej rade každú záležitosť týkajúcu sa zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Dá sa to povedať ešte jasnejšie?

Spoločná pozícia Rady z 8. decembra 2008 stanovuje spoločné pravidlá pre kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu. Kde sa táto spoločná pozícia nachádza? Do Francúzska sa nedostala? Že by sa nedostala ani k nám? Členské štáty EÚ Litva, Estónsko a Poľsko, ako aj Gruzínsko vyhlasujú, že predaj vojnovej lode Mistral Rusku znížil bezpečnosť týchto krajín. Admirál Vladimir Vysockij, hlavný veliteľ ruského námorníctva povedal, že ak by Rusko malo loď triedy Mistral v čase konfliktu s Gruzínskom, ruská čiernomorská flotila by operáciu zvládla za 40 minút, nie za 26 hodín.

Nesmieme dovoliť veľkým členským štátom, aby si robili, čo sa im zachce. Vieme, že veľké krajiny by veľmi uvítali možnosť získať monopol na vývoz zbraní, čo je, samozrejme, neprijateľné. Malo by byť úlohou predsedníckej krajiny Belgicka začať v EÚ diskusie zamerané na dosiahnutie jasných spoločných ustanovení o vývoze zbraní.

  Tunne Kelam (PPE). – Vážený pán predsedajúci, táto rozprava sa zaoberá témou bilateralizmus verzus spoločné politiky a solidarita. V skutočnosti občanov niektorých členských štátov vážne znepokojuje hroziaci vývoz modernej vojenskej technológie do tretích krajín.

Iba pred rokom Rusko uskutočnilo v severovýchodnej Európe vojenské manévre, ktoré boli zamerané na pobaltské štáty ako na ciele vojenskej invázie. Poznáme slávny výrok veliteľa ruského námorníctva, ktorý povedal, že ak by Rusko vlastnilo vojnové lode typu Mistral v auguste 2008, operácia by netrvala tri dni, ale tri hodiny.

Potešili ma slová štátneho tajomníka pána Chastela, ktoré považujem za veľmi pozitívnu reakciu na naše obavy, ako aj vyhlásenie nášho kolegu pána Danjeana, že sa nebude predávať žiadna vojenská technológia. Rusi však trvali – a budú naďalej trvať – na kúpe presne tohto typu vojenskej technológie.

Treba odpovedať ešte na jednu otázku: prečo sa v prípadoch, keď členský štát plánuje predať vojenskú technológiu tretej krajine, neuskutočňujú v Rade konzultácie a bežné diskusie? To je náš odkaz Rade. Chceli by sme upriamiť pozornosť na potrebu normálnej diskusie o vývoze vojenského materiálu do tretích krajín v Európskej rade.

  Krzysztof Lisek (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, výroba a vývoz zbraní a vojenskej technológie boli, sú a budú predmetom mnohých rozhovorov a budú naďalej zložitou témou na diskusiu, pretože sú vo svojej podstate kontroverznou a spornou témou. Vždy bolo a stále môže vzniknúť podozrenie, že niekto vyvolal konflikty alebo destabilizáciu regiónov. Dohľad nad vývozom zbraní, ako zdôraznili predchádzajúci rečníci, je tiež zložitý. Na druhej strane je zbrojný priemysel pre mnohé členské štáty Európskej únie významnou oblasťou hospodárstva. Zbrane vyvážajú Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, Poľsko, Česká republika a mnohé ďalšie členské štáty a tiež Spojené štáty, Rusko a ďalšie krajiny mimo Európskej únie. Preto sa ani zďaleka nenachádzame v situácii, v ktorej by výroba a vývoz zbraní podliehali politike EÚ. Dnes majú členské štáty v tejto oblasti vysoký stupeň autonómie, ale svoje nariadenia musia harmonizovať v súlade so spoločnou pozíciou Rady z roku 2008.

Ešte sa v krátkosti vrátim k Mistralu – kolegovia poslanci z Francúzska by mali pochopiť znepokojenie pobaltských štátov a Poľska. Ruskí generáli hovoria, že tieto lode môžu byť umiestnené v Baltskom mori. Baltské more je s výnimkou Ruska obklopené iba členskými štátmi Európskej únie.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, otázka, ktorú položil pán Kariņš, je nepochybne oprávnená a niekoľkokrát zaznela na stretnutí Výboru pre zahraničné veci. Poslanci nedostali uspokojivú odpoveď. Vzhľadom na to musí Rada prijať v tejto záležitosti konkrétne opatrenia s cieľom uspokojiť tých, ktorí položili túto otázku, o to viac, že táto otázka zaznela v súvislostiach, ktoré tu viackrát spomínali pán Kelam a pán Czarnecki. Mám na mysli spôsob, akým vojenskí velitelia v Rusku zaobchádzajú s týmto typom zbraní, a najmä to, že vojnová loď Mistral je útočnou zbraňou. Z toho vyplýva, že tu nejde len o záležitosť predaja, ale musíme si položiť otázku, aké dôsledky tento predaj prinesie. Uvedomujeme si, že platí smernica z roku 2008, ale musíme pochopiť, že realita sa od ustanovení smernice a existujúcich nariadení niekedy odlišuje. Prípad kontroly konfliktu v Gruzínsku, o ktorý sa Európska únia zaujíma a ktorý stále trvá, poukazuje na potrebu takéhoto rozhodnutia.

  Kyriakos Mavronikolas (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, Európska únia dnes skutočne buduje spoločnú zahraničnú politiku a obrannú politiku a nepochybne by mali existovať protokoly, ktoré by regulovali správanie zbrojného priemyslu voči tretím krajinám. Téma tejto rozpravy však vo mne vyvoláva otázku a mám potrebu ju v dnešnom pléne položiť.

Ako zdôvodníme skutočnosť, že zbrojný priemysel, najmä v Spojenom kráľovstve, uvalil obchodné embargo na Cyperskú republiku a na ozbrojené sily na Cypre, ktorý je členským štátom Európskej únie, a zároveň umožňujeme Turecku modernizovať, presúvať a premiestňovať vojenský a iný materiál na území okupovaného Cypru?

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, počas môjho niekoľkoročného pôsobenia vo funkcii spravodajcu tohto Parlamentu Európsky parlament prakticky jednomyseľne žiadal zmenu kódexu správania z roku 1998 na záväznú spoločnú pozíciu, ktorá bola prijatá v roku 2008. Vtedy sme však povedali, že je to ďalší, ale nie definitívny krok, ktorý bol nevyhnutný, no nie postačujúci, čo jasne vyplýva aj z dnešnej rozpravy.

Chcel by som tiež Parlamentu pripomenúť, že všetky členské štáty Európskej únie podporujú medzinárodnú zmluvu o kontrole vývozu zbraní v Organizácii Spojených národov a že táto problematika je veľmi dôležitá.

Vyvážať zbrane nie je ako vyvážať chladničky. Vývoz zbraní má veľmi vážne dôsledky, pretože zbrane zabíjajú, ničia a zbedačujú spoločnosť. Práve k tomu Európska únia prispieva vývozom zbraní do Izraela, Kolumbie a Afganistanu. V našom správaní by sme mali venovať väčšiu pozornosť zmyslu pre zodpovednosť.

Preto považujem za dôležité Parlamentu pripomenúť, že pri riešení tejto problematiky nejde len o otázku vnútorného trhu, obchodu alebo bezpečnosti, ale určite viac o otázku medzinárodnej zodpovednosti a ja sa obávam, že práve túto otázku neriešime.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, Lisabonská zmluva priniesla ďalšie zlepšenie koordinácie politiky a solidarity v mnohých oblastiach vrátane zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Zmluva obsahuje aj klauzulu o vzájomnej pomoci v prípade vojenského ohrozenia ktoréhokoľvek členského štátu.

Vzhľadom na to sú plány Francúzska predať Rusku štyri vojnové lode Mistral a spolupracovať v oblasti lodiarskych technológií veľmi alarmujúce. Navyše sú vojnové lode Mistral svojím charakterom jednoznačne útočné – zdôrazňujem, útočné, nie obranné.

Preto by sme sa skôr, ako sa skutočne začneme zaoberať ustanoveniami o solidarite uvedenými v Lisabonskej zmluve, mali uistiť, že neoslabujeme bezpečnosť našich partnerských členských štátov EÚ alebo našich susedov.

Vyzývam Radu, aby využila všetky svoje právomoci a iniciovala rozsiahle diskusie v rámci EÚ o potrebe vypracovať spoločnú definíciu a aktuálny prístup k predaju zbraní tretím krajinám.

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Vážený pán predsedajúci, chcem upozorniť na skutočnosť, že vývoz zbraní vždy súvisí s bezpečnostnou politikou EÚ. Vývoz zbraní nie je autonómnou alebo izolovanou oblasťou. Tieto záležitosti sa neobmedzujú len na vojenskú alebo finančnú oblasť, pretože za vývozom stojí zisk zainteresovaných firiem a ten sa vždy spája s politikou. Preto by som chcel podporiť tých, ktorí navrhujú uskutočniť diskusiu o politike Únie v oblasti vývozu a vojenskej spolupráce na stretnutí všetkých členov Rady. Máme napríklad veľa pripomienok a pochybností vo vzťahu k vývozu vojnových lodí Mistral do Moskvy, ale ak sa na vec pozrieme z iného hľadiska a pouvažujeme napríklad o vytvorení európskeho protiraketového obranného systému, myslím si, že spolupráca s Ruskom by bola v našom záujme. Inými slovami, tieto záležitosti skrátka nie sú vždy také jednoznačné, ako by sa mohli zdať.

  Katarína Neveďalová (S&D). – (SK) Vôbec nie som v žiadnom prípade odborník na zbrane alebo na podobné veci, ale určite tu stojím dnes ako pacifista a ja by som sa rada na tento problém pozrela z pohľadu obyčajných občanov Európskej únie. Keď si predstavíme, že momentálne Európska únia stále vyrába zbrane a na celom svete je približne tridsať vojen a ďalších nespočetný počet konfliktov, či už regionálnych, alebo lokálnych, mali by sme sa zamyslieť nad tým, že vyrábame zbrane, ktoré sú primárne určené na ničenie a na to, aby zabíjali.

A možno by sme sa mali zamyslieť aj nad tým, či by sme radšej peniaze, ktoré každý rok vkladáme v rozpočtoch jednotlivých štátov na ozbrojovanie alebo na výzbroj jednotlivých armád, či by sme ich radšej nemali nejakým spôsobom presunúť do oblasti vzdelávania, ktoré naozaj v čase hospodárskej krízy je omnoho potrebnejšie ako nejaké zbrane. A veľmi by ma zaujímalo, ak možno niekto z vás vie odpovedať na otázku: koľko jednotlivé členské štáty, o koľko znížili svoj rozpočet na ozbrojovanie práve v čase hospodárskej krízy? A nad týmto by sme sa naozaj mali všetci zamyslieť, pretože nemyslím si, že dávame dobrý príklad novým generáciám, keď si predstavíme, že streľba, ktorá je vlastne ničenie, je povýšená napríklad ako olympijská disciplína.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, táto rozprava bola veľmi zaujímavá a chcel by som sa trochu podrobnejšie vrátiť k dvom pojmom.

Predovšetkým by som chcel preformulovať pojem zodpovednosti. V článku 4 ods. 2 spoločnej pozície sa uvádza, že rozhodnutie o transfere alebo o zamietnutí transferu akejkoľvek vojenskej technológie alebo materiálu zostáva v právomoci každého členského štátu. Preto táto zodpovednosť zostáva predovšetkým na národnej úrovni a spoločná pozícia túto zodpovednosť jednoznačne ponecháva členským štátom, ale zavádza široký rad opatrení s cieľom zabezpečiť účinnú koordináciu a výmenu informácií medzi členskými štátmi.

Druhý pojem, ku ktorému by som sa chcel vrátiť, je pojem transparentnosti. Spoločná pozícia stanovuje členským štátom povinnosť vypracovať výročnú správu o vývoze zbraní. Správa Európskej únie vypracovaná na základe týchto národných správ bude každoročne zverejnená a poskytne informáciu o finančnej hodnote udelených licencií podľa miesta určenia a kategórie vojenského materiálu a rovnako aj o počte zamietnutých licencií a o všetkých následných konzultáciách s členskými štátmi.

Okrem výročnej správy Európskej únie spoločná pozícia žiada od členských štátoch uverejniť národné správy o vývoze vojenskej technológie a materiálu. Cieľ transparentnosti v spoločnej pozícii sa preto vzťahuje rovnako na úroveň Európskej únie, ako aj na národnú úroveň, ale je pravda, že Európska únia by mala byť v tomto ohľade príkladom.

Chcel by som tiež povedať, ako niektorí z vás zdôraznili, že spoločná pozícia predstavuje v porovnaní s kódexom správania významný pokrok. Spoločná pozícia bola prijatá v decembri 2008, teda pred necelými dvomi rokmi. Ešte predtým, ako začneme s akoukoľvek revíziou tohto nového systému, by bolo rozumné, aby sme počítali s tým, že bude chvíľu trvať, kým nové ustanovenia prijaté v spoločnej pozícii začnú platiť, hoci potom, ako som si vás vypočul a naozaj chápem, o čom hovoríte, by sa mohlo zdať, že by nás viac lákalo urobiť tento systém reštriktívnejším alebo ho spojiť so systémom sankcií.

Napokon by som chcel ujasniť veľmi špecifickú záležitosť. Uisťujem vás, že o spoločnej pozícii sa diskutovalo pri mnohých príležitostiach na politickej úrovni, predovšetkým v Rade, a najmä v súvislosti s embargom na vývoz zbraní do Číny.

  Frédérique Ries (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, nebudem sa vyjadrovať k žiadnemu článku rokovacieho poriadku. Chcela som vám len oznámiť veľmi dôležitú správu: iránsky minister zahraničných vecí práve oznámil, že pozastavil rozsudok smrti ukameňovaním, ktorý bol vynesený nad pani Mohammadí-Áštíáníovou.

Všetci v tomto Parlamente sme bojovali a demokratické sily sveta v tejto chvíli stále bojujú o to, aby dosiahli oveľa viac ako pozastavenie a odklad tohto rozsudku. Je to začiatok a my budeme ďalej konať. Ospravedlňujem sa, ale myslím si, že o tejto správe bolo potrebné informovať.

  Predsedajúci. – Ďakujem vám, pani Riesová. Presne to som povedal na začiatku schôdze, keď som oznámil túto správu, a som rád, že ste ju potvrdili. Budeme pokračovať v boji za obnovenie procesu a vo všeobecnosti za dodržiavanie ľudských práv na celom svete.

Rozprava sa skončila.