Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2776(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : O-0096/2010

Predkladané texty :

O-0096/2010

Rozpravy :

PV 08/09/2010 - 15
CRE 08/09/2010 - 15

Hlasovanie :

Prijaté texty :


Rozpravy
Streda, 8. septembra 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

15. Voľný pohyb pracovníkov – dočasné obmedzenia týkajúce sa rumunských a bulharských občanov na pracovnom trhu Európskej únie (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke Komisii na ústne zodpovedanie o voľnom pohybe pracovníkov – dočasných obmedzeniach týkajúcich sa rumunských a bulharských občanov na pracovnom trhu Európskej únie, ktorú predložili Rovana Plumbová, Iliana Malinovová Iotovová, Pervenche Berèsová, Stephen Hughes, Alejandro Cercas, Gianni Pittella a Jutta Steinrucková v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (O-0096/2010 – B7-0455/2010).

 
  
MPphoto
 

  Rovana Plumb, autorka.(RO) Predseda Komisie pán Barroso počas svojho vystúpenia o stave Únie zdôraznil, že zvýšenie úrovne zamestnanosti v Európe je prioritou.

Navyše sme sa všetci zaviazali dosiahnuť ciele stratégie Európskej únie na ďalších 10 rokov týkajúce sa zvýšenia úrovne zamestnanosti a zníženia chudoby. Dnes sa na plenárnom zasadnutí Parlamentu schválili usmernenia pre oblasť zamestnanosti a požiadali sme Radu, aby ich vzala do úvahy.

Ak skutočne chceme dosiahnuť ciele, ku ktorým sme sa zaviazali, ak skutočne chceme, aby mala Európa z hľadiska konkurencieschopnosti vedúce postavenie, a ak skutočne chceme, aby spravodlivá Európa svojim občanom zabezpečila blahobyt, musí sa rešpektovať právo voľného pohybu pracovníkov.

Voľný pohyb pracovníkov je jednou zo základných slobôd EÚ. Silný vnútorný trh je možné dosiahnuť jedine úplným otvorením pracovného trhu.

Podľa oznámenia Komisie z novembra roku 2008 majú toky mobility výrazný kladný vplyv na hospodársky rast v Európskej únii. Mobilita práce z Rumunska a Bulharska mala prospešné účinky na hospodárstva hostiteľských členských štátov bez nejakého podstatného vplyvu na mzdy a pracovné miesta miestnych občanov.

Hospodárska kríza sa už nemôže používať ako zámienka na uplatňovanie a udržovanie týchto obmedzení pracovného trhu. Zachovávanie týchto obmedzení predstavuje opatrenie, ktoré pracovníkov z Rumunska a Bulharska odradzuje od vykonávania zárobkovej činnosti v príslušných členských štátoch. Táto okolnosť núti pracovníkov obchádzať právne predpisy týkajúce sa povinnosti získať pracovné povolenie, čím sa zvyšuje počet prípadov nelegálnej práce. Priamy následok nelegálnej práce je blokovanie prístupu k právam vyplývajúcim z európskeho systému na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia.

Rumunsko a Bulharsko veria, že odstránenie prekážok, ktoré bránia voľnému pohybu pracovníkov v EÚ, v súčasnej európskej hospodárskej situácii veľkou mierou pomôže zlepšiť schopnosť Európskej únie reagovať na nové problémy.

Pán komisár, chcem sa opýtať nasledujúcu otázku, pretože chcem, aby Európska komisia bola naším spojencom a poskytovala plnú inštitucionálnu pomoc. Aké kroky podniknete na presvedčenie členských štátov, ktoré stále uplatňujú obmedzenia, aby úplne otvorili svoj pracovný trh?

 
  
MPphoto
 

  John Dalli, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, voľný pohyb pracovníkov je základnou zásadou v EÚ. Spoločne s voľným pohybom tovaru, služieb a kapitálu predstavuje pilier jednotného trhu a prispel k úspechu európskej integrácie.

Ako dobre viete, prvých sedem rokov členstva Bulharska a Rumunska v EÚ nemôžu bulharskí a rumunskí pracovníci plne profitovať z voľného pohybu pracovníkov. Dôvodom sú existujúce prechodné opatrenia stanovené v prístupových zmluvách, ktoré ostatným členským štátom poskytujú možnosť oddialiť uplatňovanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa voľného pohybu pre bulharských a rumunských pracovníkov počas maximálneho obdobia siedmich rokov.

Keď Bulharsko a Rumunsko v roku 2007 vstúpili do EÚ, 10 z 25 členských štátov sa rozhodlo otvoriť svoje pracovné trhy pre bulharských a rumunských pracovníkov. V súčasnosti sa tento počet zvýšil na 15 a len desať členských štátov pokračuje v uplatňovaní obmedzení. Treba poznamenať, že spomedzi desiatich členských štátov viacero uplatňuje menej prísne podmienky a postupy v porovnaní s tými, aké platili pred vstupom Bulharska a Rumunska do EÚ.

Dôležité je nezabudnúť, že rozhodnutie o uplatňovaní prechodných opatrení a obmedzení prístupu na pracovný trh je vo výhradnej zodpovednosti príslušného členského štátu. Komisia nezohráva pri ukončení obmedzení žiadnu oficiálnu úlohu.

Komisia je však zo zásady za plné uplatňovanie voľného pohybu pracovníkov. Komisia navyše vždy pracovala na zabezpečení toho, aby členské štáty, ktoré uplatňujú obmedzenia, tak robili v súlade s podmienkami stanovenými v zmluve o pristúpení.

Komisia tiež opakovane prízvukovala, že prechodné opatrenia sú podľa definície dočasné a členské štáty by mali svoje pracovné trhy radšej postupne otvárať, ako odkladať zavedenie voľného pohybu pracovníkov do konca sedemročného obdobia.

Správy Komisie za roky 2006 a 2008 o fungovaní prechodných opatrení ukazujú, že mobilita práce mala po rozšíreniach EÚ v rokoch 2004 a 2007 pozitívny vplyv na hospodárstvo a pomohla uspokojiť dopyt po pracovných silách. Tieto závery naďalej platia ešte aj v súčasnej hospodárskej kríze. Komisia bude naďalej vyzývať členské štáty, aby prehodnotili svoj postoj k prístupu na pracovný trh aj pomocou odvolávania sa na závery týchto správ.

Neexistujú žiadne podrobné informácie týkajúce sa počtu alebo sociálnej situácie nelegálnych pracovníkov pochádzajúcich z členských štátov, ktoré do EÚ vstúpili nedávno. Spôsobuje to práve ich skrytá prítomnosť v príslušných členských štátoch.

V správach za roky 2006 a 2008 Komisia zdôraznila, že obmedzenia voľného pohybu pracovníkov nemajú nutne za následok ochranu vnútroštátneho trhu práce a môžu spôsobiť oneskorené prispôsobenie trhu práce. Okrem toho môžu prechodné opatrenia zhoršiť výskyt nelegálnej práce. Dokázalo sa, že rozšírenie prispelo k zviditeľneniu časti tieňového hospodárstva, ktoré tvorili predtým nelegálni pracovníci z nových členských štátov.

Existujú tiež presvedčivé dôkazy, že občania z nových členských štátov vykonávajú nelegálnu prácu z dôvodu obmedzení, ktorým čelia pri prístupe na trh práce „starých“ členských štátov. Zhoduje sa to so závermi, že toky mobility riadia najmä faktory súvisiace s podmienkami ponuky a dopytu a že obmedzenia voľného pohybu pracovníkov spôsobujú oneskorené prispôsobenie trhu práce.

Komisia neplánuje vypracovať špecifický prieskum o životných a pracovných podmienkach nelegálnej pracovnej sily z Bulharska a Rumunsku ani o jej vplyve na domáce pracovné trhy najmä z dôvodu nedostatočných informácií a problémov so zberom takýchto údajov. Problému nelegálnych pracovníkov z Bulharska a Rumunska sa však, pokiaľ to bude možné, bude venovať prípadná analýza, ktorú Komisia v budúcnosti vypracuje, o fungovaní prechodných opatrení pre Bulharsko a Rumunsko, ak o to v súlade s prechodnými opatreniami jedna z týchto dvoch krajín požiada. Komisia bude navyše v spolupráci s členskými štátmi pokračovať v podpore konkrétnych činností zameraných na boj proti nelegálnej práci.

Komisia chápe, že skutočnosť, že bulharskí a rumunskí pracovníci stále čelia obmedzeniam, môže byť vnímaná ako diskriminácia.

Chcel by som poukázať na to, že prechodné opatrenia v oblasti voľného pohybu pracovníkov sa uplatňovali pri väčšine predchádzajúcich rozšírení EÚ. Okrem toho platia prechodné opatrenia nielen pre bulharských a rumunských pracovníkov, ale tiež pre pracovníkov z ôsmich z desiatich členských štátov, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004.

Nutné je tiež zdôrazniť, že súčasné prechodné opatrenia poskytujú členským štátom väčšiu mieru pružnosti tým, že im umožňujú rozhodnúť sa, kedy počas sedemročného obdobia začnú uplatňovať právne predpisy EÚ o voľnom pohybe pracovníkov podľa situácie na ich pracovnom trhu (predchádzajúce prechodné opatrenia jednoducho odkladali zavedenie právnych predpisov EÚ o voľnom pohybe pracovníkov o viacero rokov).

Ale diskriminácia, ktorú pociťujú bulharskí a rumunskí pracovníci, ktorí nemôžu voľne pracovať v desiatich členských štátoch, ktoré stále uplatňujú obmedzenia, nepredstavuje diskrimináciu v právnom zmysle slova. V článku 18 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa diskriminácia na základe národnosti síce zakazuje, ale ten podlieha špecifickým ustanoveniam obsiahnutým v iných zmluvách EÚ. Prechodné opatrenia stanovené v zmluve o pristúpení predstavujú takéto ustanovenia.

Dočasné obmedzenia prístupu na pracovný trh pre bulharských a rumunských pracovníkov na základe prechodných opatrení preto nie sú v rozpore s právnymi predpismi EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Thomas Mann, v mene poslaneckého klubu PPE.(DE) Vážený pán predsedajúci, podľa pravidla 2 + 3 + 2 Nemecko a Rakúsko maximálne využívajú sedemročné prechodné obdobie, kým zavedú úplnú slobodu pohybu pre pracovníkov z členských štátov, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004. V prípade Bulharska a Rumunska Nemecko počas druhej fázy od roku 2009 do roku 2011 tiež v plnej miere využíva dovolený čas.

Pán Dalli povedal, že je 10 členských štátov, ktoré stále majú obmedzenia. Existuje pre to dobrý dôvod, pretože členské štáty mali rôzne skúsenosti. Tieto obmedzenia nie sú nikdy diskriminačné – v tejto súvislosti ste správne spomenuli článok 18 – a sú časovo obmedzené. Možnosť zvyknúť si na zmenu postupne je dôležitým a zásadným politickým rozhodnutím. Máme skúsenosť, že príliš skoré umožnenie voľného pohybu pracovníkov vystavuje pracovný trh veľkým rizikám. Týka sa to rôznych cieľových skupín, ako napríklad dlhodobo nezamestnaných a tiež nízkokvalifikovaných robotníkov a v našej krajine napríklad regiónov vo východnom Nemecku. Z dôvodu rozdielnych skúseností v jednotlivých oblastiach budeme musieť naďalej regulovať prístup k pracovným miestam v EÚ, samozrejme, to však bude smerovať k zmenám v blízkej budúcnosti. Ešte však na takéto zmeny nie sme poriadne pripravení.

Vyzývať Komisiu, aby vykonala prieskum o takzvanom pozitívnom vplyve nelegálnych pracovníkov z Bulharska a Rumunska, je úplne nesprávny prístup. Keď nelegálni pracovníci porušujú zákon, nemôže sa to zľahčovať štatistikou, akokoľvek pozitívna môže byť. Som naďalej za prísne kontroly, ktoré nám umožnia bojovať proti nelegálnej práci. Dlhujeme to tým, ktorí sú legálne zamestnaní.

Existuje ďalšia dôležitá úloha, na ktorej musíme spoločne pracovať, a tou je preskúmať slobodu pohybu po roku 2012. Zahŕňa to príležitosti a tiež riziká. Len ak budeme medzi nimi rozlišovať a budeme pracovať s faktami a len ak budeme mať informované, obšírne diskusie, budeme môcť zastaviť politiku od zeleného stola, zabrániť vylúčeniu a zabezpečiť, aby sme zrazu namiesto spolupráce nepracovali proti sebe. To je stanovisko Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov).

Už v decembri roku 2009 som sa Komisie pýtal, či sú k dispozícii nejaké použiteľné informácie o účinkoch úplnej slobody pohybu pracovníkov. Odpoveď bola, že voľný pohyb pracovníkov má na hospodárstvo pozitívny vplyv a na pracovný trh nemá žiadne negatívne vedľajšie účinky. Je mi ľúto, pán Dalli, ale to nie je dostatočné. V tom čase ste neboli v terajšej funkcii, ale práve preto je pre váš úrad ešte dôležitejšie pochopiť obavy ľudí a prispieť mnohými poznatkami k potrebnej diskusii o zmene a k fundovanej argumentácii v starých a nových členských štátoch.

 
  
MPphoto
 

  Ivailo Kalfin, v mene skupiny S&D.(BG) Pán komisár, chcel by som, aby sme túto rozpravu využili na vyzvanie vlád členských štátov, v ktorých bulharskí a rumunskí občania čelia rôznym obmedzeniam na pracovnom trhu, aby ich čím skôr odstránili. Dôvody pre to nesúvisia len so zásadami Európskej únie, jednou z ktorých je voľný pohyb osôb.

Z hospodárskeho hľadiska poskytuje otvorenie pracovného trhu veľkú pridanú hodnotu. Na jednej strane je to spôsobené väčšou ponukou odborníkov v oblastiach, kde je na domácom trhu nedostatok uchádzačov. Môžem vám uviesť príklad bulharských lekárov a zdravotníckeho personálu, ktorí pracujú v regiónoch, kde členské štáty jednoducho nemajú k dispozícii svoj vlastný personál. Spôsobuje to problém v odľahlých regiónoch Bulharska, ale rieši to problémy napríklad v regiónoch Spojeného kráľovstva a Francúzska. Znamená to nižšie náklady a lepšie verejné služby pre daňovníkov. Pokiaľ ide o odvetvie hospodárstva, zamestnanci z nových členských štátov sú väčšinou buď vysoko kvalifikovaní odborníci, ktorých by chcelo využiť každé hospodárstvo, alebo pracovníci, ktorí kompenzujú nedostatky na pracovnom trhu, zvyšujú konkurencieschopnosť a predchádzajú tomu, aby sa spoločnosti premiestnili mimo Európsku úniu.

Domnienka, že občania z nových členských štátov Európskej únie vytláčajú miestnych slabo platených pracovníkov, je absolútne nepodložená a populistická. Bulharský občan, ktorý ide pracovať do inej krajiny, potrebuje peniaze na ubytovanie, podporu svojej rodiny a posielanie detí do školy. Tiež sa pokúša našetriť peniaze s vidinou, že sa niekedy vráti domov. Okrem toho tu je ešte problém jazykovej bariéry. Informácie o tom, za aký nízky plat je takýto občan ochotný pracovať, sú ľudovou poverou pre domácu spotrebu. Potvrdzujú to tiež údaje Európskej komisie, podľa ktorých sa podiel migrujúcich pracovníkov z nových členských štátov po rozšírení Európskej únie zvýšil z 0,2 % na 0,5 % obyvateľov starých členských štátov. Zjavne neexistuje žiadna vlna migrácie. Na druhej strane existuje problém, že počet migrujúcich pracovníkov z členských štátov je omnoho menší ako počet prisťahovalcov z tretích krajín.

Obmedzenia pracovného trhu nie je možné odôvodniť pomocou objektívnych argumentov. Rovnaký prístup na trhy má za následok väčšiu transparentnosť, prináša hospodárske zisky a má prospešný účinok na sociálne systémy členských štátov. Pán komisár, očakávame, že Komisia bude veľmi pozorne sledovať vývoj a informovať členské štáty o prínosoch otvorenia trhu.

 
  
MPphoto
 

  Adina-Ioana Vălean, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, mierne ma uspokojilo, že pán Barroso v utorok oznámil, že prehlbovanie jednotného trhu má v jeho programe popredné miesto. Dvadsaťštyri rokov po Jednotnom európskom akte a osemnásť rokov po tom, ako sa mal jednotný trh dokončiť, stále nie je plnohodnotnou realitou. Ako povedal pán Barroso: „Len 8 % z 20 miliónov európskych malých a stredných podnikov sa venuje cezhraničnému obchodu.“

Správa pána Montiho identifikovala v Európskej únii 150 prekážok, ktoré bránia voľnému pohybu ľudí, tovaru, kapitálu a služieb. Mne sa tento takzvaný „jednotný trh“ zdá skôr ako francúzsky ementál.

Pán Barroso nás teraz presviedča o myšlienke zákona o jednotnom trhu a žiada o opätovné spustenie európskej myšlienky pána Delorsa. Dovoľte mi občerstviť našu pamäť o európskej histórii: ak chceme vytvoriť účinný jednotný trh založený na zásade voľného pohybu ľudí, tovaru, kapitálu a služieb; ak sa chceme vyhnúť hospodárskemu nacionalizmu ako prudkej reakcie na hospodársku krízu; ak chceme byť najkonkurencieschopnejším hospodárstvom, posilniť konkurencieschopnosť, vytvoriť viac pracovných miest a privodiť rast, potom by našou prvoradou a maximálnou prioritou malo byť odstránenie týchto neoprávnených obmedzení voľného pohybu pracovníkov, ktoré platia pre Rumunsko, Bulharsko a desať nových členských štátov a ktoré sú založené na iracionálnych obavách, ktoré sa neukázali byť opodstatnené.

Komisia musí byť na členské štáty, ktoré sa rozhodnú pokračovať v prechodných opatreniach, mimoriadne prísna. Tieto opatrenia budú musieť byť podložené dôveryhodnými hospodárskymi údajmi. Údajná zraniteľnosť či vážne narušenia vnútroštátnych pracovných trhov sa budú musieť dokázať logickými výpočtami a budú sa musieť podrobne preskúmať pomocou štatistických údajov a faktov.

Ak chce pán Barroso opätovne spustiť jednotný trh, je načase, aby sme konali podľa našich slov. Je načase, aby sme zbúrali tieto hanebné múry hospodárskeho protekcionizmu a nacionalizmu.

 
  
MPphoto
 

  Rui Tavares, v mene skupiny GUE/NGL.(PT) Tento týždeň sme v Parlamente zažili mnoho diskusií o slobode pohybu najmä zo strany Rumunska a Bulharska nielen preto, že táto téma sa týka otázky pracovníkov, ale tiež včera v súvislosti s témou rómskej či cigánskej menšiny. Často sa sami strácame v právnych detailoch tohto problému a zabúdame, že právne predpisy by mali predstavovať len základný rámec pre myšlienku Európskej únie, ktorá je zameraná na slobodu pohybu.

Zákony sú minimálnou hranicou pre slobodu pohybu. Vlády viacerých členských štátov v súčasnosti využívajú zákony ako spôsob útoku proti základnej myšlienke EÚ. My v Parlamente sa tiež často topíme v právnych analýzach a zabúdame na to, že sme politickým Parlamentom a nie právnou poradňou.

Musíme byť nositeľmi vízie Európy a musíme byť empatickejší pri zdôrazňovaní toho, že sloboda pohybu je cieľom EÚ. Zároveň si myslím, že Komisia zďaleka nedosahuje tento ideál. Úloha Komisie sa v poslednom čase zmenila. Pán komisár nám hovorí, že členské štáty majú právo zavádzať obmedzenia a že Komisia s tým nemá nič do činenia. Ale má. Komisia je strážcom zmlúv a myslím si, že pri obhajobe slobody pohybu musí byť omnoho empatickejšia a zanietenejšia. Vieme, že veľké regionálne útvary, ako napríklad USA alebo Brazília, alebo naši konkurenti, ktorí, podobne ako tieto dve krajiny, majú vnútornú slobodu pohybu, reagujú omnoho lepšie na krízy, pretože ich pracovná sila môže prácu hľadať tam, kde je. My v Európe sme mali od začiatku problém rýchlo reagovať na túto krízu.

Keď členské štáty v tejto oblasti konajú vo vlastnom, národnom záujme, zabúdajú pritom na verejný záujem. Keď takto konajú v prípade kapitálového trhu, Komisia energicky vystúpi. Prečo tak teda nemôže urobiť, keď ide o slobodu pracovníkov?

 
  
MPphoto
 

  Gerard Batten, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, táto otázka začína výrokom, že voľný pohyb pracovníkov je prospešný pre hospodárstva členských štátov a nemá vážne negatívne vedľajšie účinky na ich pracovné trhy.

Ekonóm z USA profesor George Borjas má iný názor. Hovorí, že z prisťahovalectva nie je žiaden osoh, ak sa preň neznížia domáce mzdy. V prieskume, ktorý v roku 2003 zverejnila holandská vláda, sa uvádza, že HDP sa zvýši, ale že tento nárast pripadne z veľkej časti prisťahovalcom vo forme miezd. Celkový čistý nárast príjmu miestnych obyvateľov bude pravdepodobne nízky a môže byť dokonca negatívny. V správe Zvláštneho výboru pre hospodárske veci Snemovne lordov z roku 2008 sa uvádza, že hoci to je teoreticky možné, nenašli sme žiadne systematické empirické dôkazy pre tvrdenie, že čisté prisťahovalectvo má významné dynamické prínosy pre miestne obyvateľstvo Spojeného kráľovstva.

Neregulované a neobmedzené prisťahovalectvo do Spojeného kráľovstva znamená, že mzdy miestnych pracovníkov sa znížili a zároveň sa pre ďalší dopyt po bývaní zvýšili životné náklady. Ľudia zo spodnej časti hospodárskeho rebríčka to priamo pocítili.

Masové prisťahovalectvo lacnej pracovnej sily môže priniesť úžitok rastúcemu a rozvíjajúcemu sa hospodárstvu v krajine s obrovskými zásobami nevyužitých prírodných zdrojov, ako napríklad Amerike v 19. storočí, ale, ako sa ukázalo, na rozvinuté postindustriálne hospodárstvo ako Británia bude mať opačný účinok.

Vlády by v prvom rade mali chrániť záujmy svojich vlastných občanov a potom pomáhať ostatným krajinám rozvíjať ich hospodárstva využívaním rozumných politík v oblasti medzinárodného obchodu, napríklad tak, ako Británia robila predtým, ako sme vstúpili do Európskej únie. Preto je pre Veľkú Britániu jedinou rozumnou politikou politika Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva, ktorou je vystúpiť z Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Traian Ungureanu (PPE). – Vážený pán predsedajúci, súčasná hospodárska kríza si vyžaduje rozhodné konanie smerujúce k efektívnemu dokončeniu vnútorného trhu. Ak nie sme ochotní otvoriť naše trhy vrátane pracovného trhu pre všetkých európskych občanov, straty budú vyššie ako zisky. Nedávne prieskumy vykonané Európskou komisiou dokázali, že otvorenie nášho pracovného trhu bude prospešné a že obavy týkajúce sa strát pracovných miest spôsobených migráciou pracovnej sily sú absolútne nepodložené.

Takéto panikárenie sa opäť a opäť ukazuje ako nesprávne. Britskí odborníci v roku 2006 odhadovali, že 300 000 Rumunov zaplaví Britániu v snahe nájsť si prácu. Stále ich hľadajú. Nič také sa nestalo. Pravda je taká, že neexistuje žiadny racionálny dôvod na zachovanie pracovných prekážok pre rumunských a bulharských pracovníkov. Predchádzajúce skúsenosti ukazujú, že pracovníci z východných členských štátov vypĺňajú diery na pracovnom trhu a prijímajú pracovné miesta, ktoré sú nechcené alebo ktoré miestni pracovníci nepokrývajú úplne.

Navyše neexistuje spôsob, ako by Rumuni a Bulhari v západnej Európe mohli využívať jej štedrý systém sociálneho zabezpečenia. Rumunsko a tiež Bulharsko majú vysoké miery nástupu do zariadení stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania. Obidve krajiny majú vysokokvalifikovanú pružnú pracovnú silu. Ak chce EÚ plne využiť svoje zdroje v tomto období krízy, mala by sa medzi členskými štátmi náležite nastoliť politická dôvera a hospodárska otvorenosť. Aby som citoval výrok pána predsedu Barrosa, ktorý zaznel pred dvoma dňami v tomto Parlamente: „Buď budeme plávať spoločne alebo sa po jednom potopíme.“ Budem to parafrázovať a poviem, že buď budeme pracovať spoločne, alebo po jednom prídeme o prácu.

 
  
MPphoto
 

  Evgeni Kirilov (S&D). – Vážený pán predsedajúci, správa Komisie jasne konštatuje, že ponuka a dopyt práce určujú objem a smer pracovníkov a nie obmedzenia na pracovnom trhu. Navyše uvádza, že budúce toky prisťahovalectva do EÚ z Bulharska a Rumunska sú veľmi nepravdepodobné.

Tieto obmedzenia prispievajú k vzniku zlých postupov – príčinou je zraniteľnosť nelegálnych pracovníkov, ktorých je možné ľahko vykorisťovať. Ako povedal pán komisár De Gucht, tento tok ľudí by sa nezmenil, ak by sa stal oficiálnym, ale výsledkom by bolo, že by títo pracovníci platili sociálne príspevky a dane.

Toky z Bulharska a Rumunska po rozšírení boli výrazne nižšie ako nedávne prisťahovalectvo ľudí z krajín mimo EÚ. Nediskriminácia a sloboda pohybu sú, samozrejme, základnými právami každého pracovníka Európskej únie a je nešťastné, že, ako bolo zdôraznené v správe, niektoré členské štáty EÚ sa rozhodli nedodržiavať tieto zásady.

Chcel by som poukázať na niečo, čo je pomerne dôležité: tolerovanie občianstva EÚ druhej triedy spochybňuje integritu Únie ako celku.

 
  
MPphoto
 

  Antonyia Parvanova (ALDE).(BG) Pán komisár, dámy a páni, keď hovoríme o jednotnej Európskej únii a o jednotnom európskom trhu, nemôžeme podporovať obmedzenia, ktoré boli umelo uvalené na všetkých občanov Európskej únie, ktorí majú garantované právo pracovať v inom členskom štáte bez diskriminácie na základe občianstva, keďže by to predstavovalo veľkú krivdu voči bulharským a rumunským občanom na pracovnom trhu. V duchu Charty základných práv Európskej únie musíme zabrániť vzniku osobitnej kategórie, ako tiež spomenul pán Kirilov, keďže nechceme byť druhotriednymi občanmi Európskej únie. Na dosiahnutie toho musíme zrušiť dočasné obmedzenie voľného pohybu bulharských a rumunských pracovníkov.

V súvislosti s tým vyzývam Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia, ktoré umožnia dosiahnuť výrazný pokrok smerom k tomu, aby členské štáty umožnili legálnym pracovníkom z Bulharska a Rumunska lepší prístup na svoje pracovné trhy bez porušovania ustanovení miestneho pracovného práva v príslušných európskych štátoch.

Najnovšie udalosti v Európe súvisiace s migráciou rómskej menšiny z obidvoch našich krajín, ktorá využíva možnosť slobody pohybu s vidinou lepšej budúcnosti, jasne poukazujú na to, že je najvyšší čas, aby Komisia začala konať. Vzhľadom na dokázaný pozitívny vplyv mobility po rozšírení EÚ a aby sa zabezpečilo efektívnejšie fungovanie vnútorného trhu, vyzývam Komisiu, aby navrhla balík vierohodných opatrení zameraných na povzbudenie členských štátov, aby zmenili svoju politiku pracovného trhu, a na presvedčenie vnútroštátnych vlád o tom, aby sa zaviazali nerozširovať súčasné obmedzenia platné pre bulharských a rumunských občanov.

Na záver by som chcela zdôrazniť, že sa musia odstrániť všetky dôvody na diskrimináciu v pracovných vzťahoch, aby stále fungovala mocná hnacia sila európskej integrácie, inými slovami európski občania.

 
  
MPphoto
 

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL).(FR) Vážený pán predsedajúci, Francúzsko je, bohužiaľ, jedným z 10 členských štátov, ktoré zaviedli obmedzenie voľného pohybu rumunských a bulharských pracovníkov. Ak sú moje informácie správne, Francúzsko dokonca žiadalo, aby sa opatrenia zavedené v čase vstupu prvých ôsmich východoeurópskych krajín rozšírili na Rumunsko a Bulharsko. Treba povedať, že vtedajšia francúzska vláda sa veľmi neodlišovala od tej, ktorá je pri moci teraz, a bola osobitne nedôverčivá k občanom z týchto dvoch krajín. Vtedy sa prijalo mnoho právnych predpisov na zabránenie vstupu občanov z týchto dvoch krajín, pretože pokiaľ ide o francúzske orgány, za Rumunmi a Bulharmi sú Rómovia.

Ako ste nám, pán komisár, povedali, sloboda pohybu je základnou zásadou EÚ. V tomto Parlamente často hovoríme o našich spoločných hodnotách a o našom záväzku dodržiavať ľudské práva. Pán komisár, prečo sa teda s mužmi a, samozrejme, so ženami zaobchádza horšie ako s kapitálom a tovarom?

Hovoríte nám, že mobilita pracovníkov má pozitívne účinky na hospodárstvo a že to platí dokonca aj v súčasnej hospodárskej situácii. Prečo teda, pán komisár, nevenuje Komisia toľko energie na presviedčanie členských štátov, že tieto obmedzenia sa musia odstrániť, ako to robí v prípade iných hospodárskych oblastí?

Na záver, pán komisár, hovoríte nám, že to nie členské štáty diskriminujú týchto pracovníkov. Ako Francúzka s vami v tomto prípade skutočne nemôžem súhlasiť.

 
  
MPphoto
 

  Iliana Ivanova (PPE).(BG) Dámy a páni, Európsky parlament pri svojej práci vždy zdôrazňoval svoju úlohu vyjadrovať záujmy európskych občanov. Myslím si, že väčšina z nás súhlasí s tým, že diskriminácia založená na akýchkoľvek dôvodoch nemá v Európskej únii, ktorú chceme mať a v ktorej chceme, aby naše deti vyrastali, žiadne miesto. Obmedzenia pracovníkov z Bulharska a Rumunska, aj keď sú zmluvami o pristúpení obidvoch krajín právne podložené, sú vo svojej podstate diskriminačné z dôvodu národnosti. Nemôžeme hovoriť o nespravodlivom zaobchádzaní s Rómami a zároveň privierať oči nad rozdielnym prístupom k pracovníkom z dvoch plnohodnotných členských štátov EÚ.

Súhlasím s tým, čo povedali kolegovia poslanci. Prieskum vykonaný Európskou komisiou a jej odporúčania skutočne dokazujú, že rozšírenie pracovných trhov malo pozitívny účinok a podporuje celkový rozvoj jednotného európskeho vnútorného trhu. Skutočnosťou však zostáva, že 10 členských štátov naďalej zachová obmedzený prístup k svojim pracovným trhom do roku 2013.

Kolegovia poslanci, Európa stojí na križovatke a musíme si vybrať, ktorým smerom sa uberieme, či smerom k väčšej, alebo menšej integrácii. Podľa môjho názoru existuje jednoznačne len jeden smer: silná, jednotná Európa. Táto cesta však od nás všetkých vyžaduje, aby sme ukázali jasné želanie rešpektovať základné európske hodnoty, čo znamená voľný pohyb osôb a pracovníkov. Úprimne dúfam, že pri tvorbe vnútroštátnych politík nezvíťazí protekcionizmus, pretože budeme omnoho silnejší, keď sa svetu postavíme spoločne, ako keby sme tak urobili oddelene. Chcem vyzvať Európsku komisiu, samozrejme, tiež s podporou Európskeho parlamentu, aby spolupracovala naozaj aktívnejšie a rozhodnejšie s krajinami, ktoré stále uplatňujú obmedzenia, aby sa tieto obmedzenia mohli čoskoro zrušiť. Myslím si, že to tiež pomôže rýchlejšiemu spamätaniu sa európskeho hospodárstva z recesie, takže sa všetci budeme môcť s čistým svedomím pozrieť do očí našim občanom a povedať im, že v Európskej únii v 21. storočí neexistuje žiadna diskriminácia.

 
  
MPphoto
 

  Iliana Malinova Iotova (S&D).(BG) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, Bulharsko a Rumunsko zjavne čelia obavám Európanov z obrovského toku pracovníkov, ktorí by ohrozili ich pracovné trhy. Štatistické údaje Európskej komisie ukázali, že menej ako 1 % Bulharov hľadá prácu v starých členských štátoch. Dokonca ani v kontexte vážnej finančnej a hospodárskej krízy a nových obáv z rastúcej nezamestnanosti sa trend nezmenil. Pracovníci by evidentne migrovali tam, kde je po práci dopyt, ale čísla ukazujú, že nezamestnanosť je v niektorých z týchto 10 krajín vyššia ako v Bulharsku a Rumunsku.

Zachovávanie obmedzení podporuje tieňové hospodárstvo a nelegálnu prácu. Zaujímalo by ma, či viete o tom, že len v Holandsku sa podiel Bulharov a Rumunov pracujúcich na čiernom trhu zvýšil o 8 %. Zamestnávatelia a Holanďania to tolerujú, pretože to znižuje ich náklady. A to ani nespomínam sezónnych pracovníkov bez pracovných zmlúv a sociálnych práv. Obmedzenia nevyriešia problém nezamestnanosti v Európe.

Pán komisár, som si istá, že Európska komisia má k dispozícii mechanizmy na presvedčenie 10 krajín, aby prehodnotili obmedzenia uplatňované pre bulharských a rumunských pracovníkov. Spomenuli ste, samozrejme, tiež zmluvy, čo je správne. Nezabúdajme však, že tieto zmluvy boli podpísané za iných okolností. Teraz sú nové okolnosti, ktoré dostali názov „recesia“. Je najvyšší čas na novú diskusiu o tejto záležitosti aj v Rade, ktorú by ste mohli iniciovať. Očakávame od vás, že budete nielen našimi spojencami, ale že tiež navrhnete konkrétne kroky. Ste strážcom zmlúv o EÚ a nesmiete dovoliť, aby sa na Bulharsko a Rumunsko používal dvojitý meter bez ohľadu na to, aké tendencie očividne existujú, ktoré zaznievajú dokonca aj v tomto Parlamente.

 
  
MPphoto
 

  Renate Weber (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, priznávam, že by bolo pre mňa jednoduchšie vystúpiť v rodnom jazyku, ale keď som počula odpoveď pána komisára, rozhodla som sa zabudnúť na svoje pripravené poznámky a hovoriť po anglicky. Po prvé to je preto, že si myslím, že by sme chceli, aby nám pán komisár rozumel radšej priamo než prostredníctvom tlmočníkov, a po druhé preto, že predpokladám, že inak by sme v tejto neskorej rozprave dnes večer v Parlamente počúvali väčšinou rumunčinu a bulharčinu.

Pán komisár, spomenuli ste, že viacero štúdií ukázalo, že po vstupe krajín z východnej a strednej Európy neexistovali problémy v krajinách, kde pracovníkov prijali. V skutočnosti je opak pravdou, mali totiž pozitívny vplyv a HDP sa zvýšil, takže neexistujú žiadne obavy z prílivu pracovníkov z týchto krajín. Skutočnosť, že ste spomenuli tiež iné krajiny ako Rumunsko a Bulharsko pre nás nie je žiadnou útechou. V skutočnosti to je opačne – ukazuje to, že existuje diskriminácia ešte väčšieho počtu občanov EÚ.

Musím sa priznať, že ma prekvapilo, keď ste povedali, že to je na členských štátoch. Ak nemôžeme hovoriť o jednotnom trhu bez toho, aby sme spomenuli pracovný trh, a ak všetci uznávame, že to je základné právo, ako to môže závisieť od členských štátov? Vieme, že vymáhanie základných práv je zodpovednosťou Európskej únie, preto neplatí zásada subsidiarity.

Preto si úprimne myslím, že Komisia by mala robiť omnoho viac na presvedčenie členských štátov, aby zrušili tieto obmedzenia, ktoré diskreditujú Európsku úniu.

 
  
MPphoto
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D).(RO) Voľný pohyb osôb je jednou zo základných zásad EÚ. Dosiahnutie vnútorného trhu je založené na voľnom pohybe pracovníkov a mobilita práce je nevyhnutným predpokladom na zníženie nezamestnanosti v EÚ.

Hospodárska kríza sa nesmie používať ako zámienka na ďalšie uplatňovanie dočasných opatrení, ktoré obmedzujú voľný pohyb rumunských a bulharských pracovníkov. Tiež by som chcela poukázať na skutočnosť, že členské štáty musia dať prednosť občanom z členských štátov EÚ pred pracovnou silou pochádzajúcou z krajín mimo EÚ.

Terajšie prekážky, ktoré bránia voľnému pohybu rumunských a bulharských pracovníkov, môžu viesť k nelegálnej práci a sociálnemu dampingu. Zrušenie týchto prekážok bude chrániť rovnako migrujúcich aj miestnych pracovníkov.

Keď zvážime, že v krajinách, kde tieto prekážky platia, predložili podnikateľské kruhy požiadavky, aby sa pracovný trh otvoril úplne, svedčí to o tom, že si šéfovia a odborové zväzy uvedomili, že zrušenie týchto prekážok znamená rovnaký príjem za rovnakú prácu a znalosti. Predovšetkým to znamená, že každý pracovník bude nielen platiť poplatky a dane, ale tiež prispievať do systému sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti.

Európska únia je v prvom rade o 500 miliónoch európskych občanov a rešpektovaní ich práv. Vyzývam Komisiu a členské štáty, aby prejavili politickú vôľu potrebnú na zrušenie prekážok, ktoré bránia voľnému pohybu pracovníkov.

 
  
MPphoto
 

  Cătălin Sorin Ivan (S&D) . – (RO) Dnes večer diskutujeme o probléme, riešení a postoji Komisie, ktoré mám ťažkosti pochopiť.

Nedostatok pracovnej sily v západnej Európe a starnúce obyvateľstvo takpovediac kompenzuje pracovná sila z východnej Európy. Títo ľudia sú občanmi Európskej únie, ktorí cestujú tisíce kilometrov, aby prišli a pracovali, aj keď len na krátku dobu, v západných krajinách.

Sú práce, ktoré španielski, talianski a francúzski občania nechcú robiť, ktoré robia títo pracovníci. Problémy západnej Európy prakticky riešia pracovníci pochádzajúci z východoeurópskych krajín. Je však ťažké pochopiť postoj Komisie, pretože tieto záležitosti by mali byť regulované a práva týchto pracovníkov by sa mali rešpektovať.

V súčasnosti nie je nikomu úplne jasné, ako je to napríklad so sociálnymi príspevkami, ktoré odvádzajú ľudia pracujúci v Španielsku alebo Taliansku, po ich návrate do krajiny pôvodu.

 
  
MPphoto
 

  Corina Creţu (S&D).(RO) Ako už v tomto Parlamente odznelo, necelé štyri roky po vstupe do Európskej únie zažívame tento rozpor, ktorý predstavuje problém nielen pre integračný projekt, ale tiež pre to, čo je zhrnuté v odporúčaní Európskej komisie, ktoré len pred dvoma rokmi vyzdvihovalo pozitívny vplyv mobility pracovného trhu v dôsledku vstupu Rumunska a Bulharska.

Voľný pohyb pracovníkov je základnou zásadou a súčasný stav vecí ešte viac potvrdzuje, aké absurdné je obmedzenie, ktoré sa zaviedlo pre Rumunov a Bulharov. Európske hospodárstvo pociťuje účinok starnúceho obyvateľstva a nedostatok pracovnej sily v určitých oblastiach, čím sa migrácia pracovníkov stáva potrebným riešením.

Okrem toho sme tento týždeň diskutovali o rómskej kríze vo Francúzsku, ktorej sa dalo vyhnúť, ak by si títo európski občania mohli nájsť prácu a neboli držaní na okraji spoločnosti, čo sa týka tiež týchto zákazov zamestnania. Bohužiaľ si niektorí ľudia predstavujú, že namiesto toho, aby sa zaoberali príčinami, môžu niečo vyriešiť aplikovaním policajných krokov na následky. Ukazuje to nedostatok realizmu, ktorý sa znepokojivo preplieta s pokrytectvom dvojitého metra.

Prostitúcia, žobranie a zločin sú tiež dôsledkami chudoby zhoršenej pre nedostatok pracovných príležitostí. Jediným realizovateľným riešením je spravodlivé, nediskriminačné zaobchádzanie so všetkými občanmi Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Miroslav Mikolášik (PPE).(SK) Mnohé správy a štatistiky dokazujú, že voľný pohyb pracovníkov je pre hospodárstvo prospešný a nemá vážne nežiaduce vedľajšie účinky na pracovné trhy. Osobne sa domnievam, že najväčšia možná miera slobody pohybu vrátane možnosti práce v inom členskom štáte, ktorá platí pre všetky osoby v rámci vnútorných hraníc Únie, je nevyhnutnou podmienkou pre optimálne a homogénne fungovanie vnútorného trhu.

Majúc na mysli rovnosť všetkých občanov Európskej únie podporujem otváranie pracovných trhov pre pracovnú silu zo všetkých členských štátov, a teda aj pre občanov EÚ z Rumunska a z Bulharska, a vyzývam Komisiu, aby nepristupovala k zbytočnému predlžovaniu existujúcich opatrení vzťahujúcich sa na týchto pracovníkov. Uvedený postup by podľa môjho názoru nebol v súlade s duchom a cieľmi Zmluvy o Európskej únii a o fungovaní EÚ ani s právne záväznou Chartou základných práv Európskej únie, ktorá v článku 45 jasne stanovuje, že každý občan Európskej únie má právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov.

 
  
MPphoto
 

  Elena Băsescu (PPE).(RO) Úprimne dúfam, že obmedzenia, ktoré rumunským a bulharským pracovníkom bránia v prístupe na európsky pracovný trhu nezostanú v platnosti ešte aj po roku 2011.

Nemyslím si, že by sme nemali dovoliť, aby isté obavy bez akéhokoľvek hospodárskeho a sociálneho opodstatnenia boli politicky zneužívané a viedli k obmedzovaniu voľného pohybu pracovníkov.

Migrácia pracovnej sily z nových členských štátov oživila hospodársky rast v EÚ a mala obmedzený vplyv na platy a nezamestnanosť na deregulovaných trhoch. Navyše počas krízy boli mobilní pracovníci ešte ťažšie zasiahnutí ako pracovníci hostiteľských krajín, keďže boli prví, ktorých prepustili.

Na záver, v súvislosti s diskusiami o rómskom probléme vo Francúzsku považujem za potrebné vykonať analýzu úrovne integrácie migrujúcich pracovníkov z nových členských štátov. Prispôsobenie sa týchto pracovníkov miestnym predpisom sa musí sledovať tiež tam, kde sa prístup na pracovný trh dereguloval.

 
  
MPphoto
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D).(RO) Je absolútne nevyhnutné, aby politiky Európskej únie týkajúce sa voľného pohybu pracovníkov uznali základné sociálne práva európskych občanov a tých, ktorí nedávno vstúpili do EÚ, v ich krajinách pôvodu a rovnako v hostiteľských krajinách.

Európska únia musí okamžite prijať rámec spoločných noriem, ktorý bude regulovať prístup pracovníkov z nových členských štátov na pracovný trh.

Pokiaľ sociálne politiky neposkytnú nejaké záruky v týchto oblastiach, veľký počet občanov a pracovníkov v EÚ bude ťažko akceptovať nejaké legislatívne návrhy na presadenie právnych postupov, ktoré budú podporovať voľný pohyb pracovníkov v Európe.

Komisia musí jednotným spôsobom vymáhať práva a záväzky vyplývajúce z postavenia občana Európskej únie pre staré a tiež pre nové členské štáty. V tomto prípade mám na mysli právo rumunských a bulharských pracovníkov na slobodu pohybu.

 
  
MPphoto
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL).(PT) Nedávne masové vyhostenia rumunských a bulharských občanov, ktoré uskutočnila francúzska vláda, ukazujú vážne dôsledky dočasných obmedzení, ktoré sa dotýkajú občanov nových členských štátov v Európskej únii. Popri závažnosti rasizmu a xenofóbie na štátnej úrovni, ktoré neprijateľným spôsobom postihujú rómskych alebo cigánskych občanov, sa vlády Francúzska a ostatných členských štátov EÚ pokúšajú pomocou týchto krokov skryť tiež zlyhanie svojich neoliberálnych politík, ktoré zapríčiňujú nezamestnanosť a chudobu.

Kľúčové tu preto je zistiť, či sú Európska komisia, Rada a vnútroštátne vlády ochotné zamerať sa na politiku zvyšovania počtu pracovných miest s právami a na sociálny pokrok, čo môže zabezpečiť blahobyt pre všetkých a ukončiť diskrimináciu občanov, ktorí sú všetci Európanmi. Pán komisár, toto je úloha, ktorú máme pred sebou.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, toto je zaujímavá téma. Sloboda pohybu by mala byť základným právom pre všetkých Európanov. Mnoho pracovníkov z celej Únie malo úžitok z tejto slobody a teda aj mnoho krajín.

V našej krajine sme počas rokov keltského tigra mali obrovský úžitok z prílivu pracovnej sily najmä z východných krajín. Priniesli obrovský príspevok a pomohli vytvoriť keltského tigra, ale keltský tiger je teraz mŕtvy a na Írsko sa pozerá ako na negatívnu krajinu. Mnoho ľudí z krajiny odchádza a mnoho najmä mladých ľudí si nemôže nájsť zamestnanie.

Keď sa na to pozriem z dlhodobého hľadiska, jediný spôsob, ako zaručiť skutočnú slobodu pohybu pracovníkov, je zavedenie práva na spoločné sadzby odmeňovania v celej Európskej únii a zavedenie spoločných sociálnych dávok. Od toho sme ešte ďaleko a predovšetkým v tomto období recesie je takmer pochabé o tom hovoriť. Napokon, toto je spôsob, ako zabezpečiť situáciu a zaistiť slobodu, ktorú chceme dosiahnuť.

 
  
MPphoto
 

  Peter Jahr (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, je pravda, že voľný pohyb pracovníkov v rámci Európskej únie je dôležitým ukazovateľom vnútornej dokonalosti EÚ. Tiež je pravda, že v blízkej budúcnosti budeme voľný pohyb pracovníkov považovať za samozrejmosť.

Ale keď sú v členských štátoch veľké rozdiely medzi úrovňami príjmov a predovšetkým medzi regulačnými systémami, musíme zaviesť primerané prechodné obdobia. Ide o vytvorenie dôvery medzi ľuďmi. Prechodné obdobia sú potrebným prostriedkom, ktorý ľuďom umožní priateľské spoločné zblíženie sa. Ale prechodné obdobia trvajú obmedzený čas. Sme za to, ale tiež potrebujeme viesť informovanú diskusiu o predĺžení týchto období.

 
  
MPphoto
 

  John Dalli, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, na záver, prechodné opatrenia existujú preto, aby členským štátom pomohli vyhnúť sa narušeniam pracovného trhu po vstupe nových členských štátov, a nie len na oddialenie uplatňovania voľného pohybu pracovníkov pre týchto občanov do konca prechodného obdobia.

Ako povedala pani Parvanovová, naším najväčším aktívom sú naši občania a musíme sa stále usilovať o voľný pohyb, aby sme boli schopní dosiahnuť efektívny jednotný trh v odvetví práce.

Pán Kalfin spomenul tiež zdravotnícky personál ako príklad pohybu pracovníkov. Musím k tomu povedať, že sme svedkami toho, ako zdravotnícky personál z nových krajín lákajú krajiny, ktoré tieto obmedzenia zachovávajú, a to je niekedy na škodu nových členských štátov. Preto súhlasím s pánom Kalfinom, že by sme mali členské štáty vyzvať, aby čím skôr zrušili obmedzenia.

Komisia bude pokračovať nielen v sledovaní toho, ako členské štáty uplatňujú tieto prechodné opatrenia, ale bude tiež v spolupráci s členskými štátmi pokračovať v podpore konkrétnych činností zameraných na boj proti nelegálnej práci.

Čo je ešte dôležitejšie, Komisia bude naďalej povzbudzovať členské štáty, aby podľa stavu ich pracovných trhov prehodnotili svoje rozhodnutia o obmedzení prístupu na pracovný trh pre bulharských a rumunských pracovníkov.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Ioan Enciu (S&D), písomne.(RO) Správa Komisie z novembra roku 2008 ukazuje, že toky mobility po rozšírení EÚ v roku 2007 mali pozitívny celkový dosah. Členské štáty, ktoré naďalej uplatňujú obmedzenia vnútorného pracovného trhu, by mali v súčasnosti svoj postoj prehodnotiť. Hoci podľa prechodných opatrení v zmluve o pristúpení, ktorú podpísali Rumunsko a Bulharsko, nie je obmedzenie práva pracovať úkonom diskriminácie, teraz, keď od vstupu prešlo tak veľa času, to nie je normálne a morálne, aby takéto obmedzenia naďalej platili na území slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Je načase, aby Komisia zakročila a presvedčila členské štáty, ktoré stále zachovávajú obmedzenia, aby ich zrušili. Ako môžeme rumunským a bulharským občanom EÚ vysvetliť, že my v tomto Parlamente, ich volení zástupcovia, môžeme poskytnúť rovnaké pracovné práva všetkým legálnym prisťahovalcom, ale pre nich nemôžeme urobiť nič? Komisia a členské štáty musia konať v duchu EÚ a zaviesť do praxe voľný pohyb svojich občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne. (CS) Voľný pohyb pracovnej sily je v Európskej únii stále pálčivou otázkou. Prečo má Komisia práve v prípade Bulharska a Rumunska zvažovať opatrenia na otvorenie trhu? V súčasnej hospodárskej kríze by bolo určite omnoho jednoduchšie nájsť výhovorky, ktoré otvorenie pracovného trhu „zdôvodnia“.

Je dobre známou skutočnosťou, že všetky takzvané nové členské štáty EÚ sú krajinami občanov druhej triedy. Otázka pre Komisiu by mala skôr znieť: čo s tým chcete urobiť? Mimochodom, pri výbere personálu, ktorý sa stará o technickú stránku fungovania inštitúcií EÚ, sa dodnes požaduje znalosť dvoch z 11 jazykov pôvodnej pätnástky. Alebo sa toto pravidlo už zmenilo? Vážené kolegyne a vážení kolegovia, ak sa pozrieme do našich parlamentných pasov, stále v nich môžeme vidieť – viac ako šesť rokov po rozšírení EÚ o krajiny strednej Európy – len 11 jazykov „starej“ pätnástky. To tiež nie je diskriminácia nových členských štátov? To je tiež v súlade s Lisabonskou zmluvou a Chartou základných práv EÚ?

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia