Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 9. septembra 2010 - Štrasburg

2. Lepšia tvorba právnych predpisov

  Predsedajúci. – Prvým bodom je správa (A7-0215/2010) pani Geringerovej de Oedenbergovej v mene Výboru pre právne veci o lepšej tvorbe právnych predpisov – 15. výročná správa Komisie podľa článku 9 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (2009/2141(INI)).

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, spravodajkyňa. – (PL) Vážený pán predsedajúci, v súlade so zásadou subsidiarity vytvárame právne predpisy Únie tam, kde sú potrebné. Tieto právne predpisy sa musia správne vykonávať v právnych systémoch členských štátov a musia byť jasné, transparentné a zrozumiteľné pre občanov. V praxi to však nie je také jednoduché. Európske právne predpisy sa často označujú za neprehľadné, nepresné a nechávajúce priveľa priestoru rôznym interpretáciám.

Časté oneskorenia súvisiace s transpozíciou právnych predpisov viedli k vzniku článku 260 Lisabonskej zmluvy, ustanovenia, ktoré umožňuje Európskej komisii potrestať členské štáty, ak nevykonávajú právne predpisy Únie riadne alebo v rámci stanoveného času. V súvislosti s tým som si s veľkým záujmom vypočula myšlienku „inteligentnej regulácie“, ktorú predstavil pán Barroso vo svojich minuloročných politických usmerneniach. Zatiaľ čo podporujem Komisiu pri realizácii agendy „inteligentnej regulácie“, pri príležitosti dnešnej účasti zástupcu Komisie by som sa chcela opýtať, čo sa s ňou deje. Ako koná Komisia v tejto veci? Dúfam, že to nebol iba moderný technokratický slogan. Ďalšia vec, ktorú pán Barroso prisľúbil, boli posúdenia ex-post. Súhlasím s tým, že je nevyhnutné veľmi pozorne sledovať, čo sa deje s právnymi predpismi Únie po ich prijatí. Vykonávajú sa správne, a ak nie, aký je dôvod oneskorení v správnom vykonávaní? Sú nové právne predpisy zrozumiteľné pre občanov? Ak európske právne predpisy nebudú mať priaznivý účinok na hospodárstvo, životné prostredie a spoločnosť, všetka naša práca stráca význam. To vysvetľuje ďalšiu otázku pre Komisiu: čo sa deje s posúdeniami ex-post? Čím sa líšia od existujúcich mechanizmov, ktoré sa používajú na sledovanie vykonávania právnych predpisov? Ďalšou otázkou je posudzovanie vplyvu, ktoré sprevádza návrh každého nového zákona.

Parlament opakovane upozorňoval na skutočnosť, že Komisia pri navrhovaní nových legislatívnych aktov musí vykonávať detailnú analýzu ich vykonávania na základe dôveryhodných údajov.

V správe som sa zaoberala otázkou posudzovania vplyvu z dvoch hľadísk: po prvé, z hľadiska obsahu, inými slovami, ktoré dôsledky navrhovaných legislatívnych aktov by mala Komisia skúmať. Týmto vyzývam Komisiu, aby prikladala mimoriadnu dôležitosť skúmaniu sociálnych účinkov svojich iniciatív. Odpovede na otázky, ako je napríklad otázka, aký vplyv by mal daný legislatívny návrh na európsky trh práce a na zamestnanosť v určitých vekových skupinách a odvetviach, sú mimoriadne dôležité v kontexte hospodárskej krízy. Domnievam sa, že tento aspekt zatiaľ ešte nebol dostatočne analyzovaný. Na druhej strane by som chcela zaoberať otázkou nezávislosti posúdení vplyvu, ktorá priamo súvisí s otázkou lepšej tvorby právnych predpisov.

V správe zdôrazňujem potrebu zaručiť absolútnu nezávislosť a primerané prostriedky pre orgán, ktorý kontroluje kvalitu posudzovania vplyvu a ktorý, ako viete, bol založený na podnet požiadaviek Parlamentu. Mám na mysli výbor na posudzovanie vplyvu, ktorý tvoria najvyšší úradníci Komisie a ktorý podáva správy predsedovi Komisie.

Zároveň som veľmi opatrná v prístupe k otázke zapojenia externých špecialistov do vykonávania posúdení vplyvu, pretože Parlament v skutočnosti nemôže zaručiť ich nezávislosť. V správe sa tiež zaoberám programom na znižovanie administratívnej záťaže. Verejná mienka príliš často spája Európsku úniu s komplikovanou a nepotrebnou byrokraciou. Preto vítam skutočnosť, že Komisia plánuje znížiť túto záťaž až o 33 % do roku 2012. Počula som však správy, že v určitých prípadoch viedlo oslobodenie podnikov od administratívnych povinností k zníženiu štandardov, napríklad v súvislosti s bezpečnosťou na pracovisku. Z tohto dôvodu vyzývam Komisiu, aby problém posudzovala z celkovej perspektívy. Škrty v administratívnych nákladoch sa nesmú robiť za cenu znižovania sociálnych štandardov v Európskej únii.

V správe sa tiež zaoberám prácou Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže, ktorej predsedá pán Stoiber. Považujem prácu skupiny na vysokej úrovni doposiaľ za veľmi účinnú a vítam správu, že jej pôsobnosť sa predĺži do roku 2013. Dúfam, že Parlament bude informovaný o tom, ako skupina hodnotí uskutočňovanie programu na znižovanie administratívnej záťaže na úrovni Európskej únie.

Na záver by som sa chcela venovať otázkam súvisiacim s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a najmä tomu, aké budú v praxi posilnenie kontaktov s národnými parlamentmi a uskutočňovanie iniciatív občanov. Dúfam, že spolupráca medzi parlamentmi sa rozšíri nielen o otázky súvisiace s kontrolou zásady subsidiarity, ale prispeje aj k lepšej transpozícii európskych právnych predpisov. Pokiaľ ide o iniciatívu občanov, myslím si, že milióny občanov netrpezlivo čakajú na stanovisko Parlamentu v tejto veci. Viem, že Výbor pre ústavné veci na tom intenzívne pracuje a dúfam, že prvé čítanie tohto dokumentu sa uskutoční do konca tohto roku. Teraz sa teším na plodnú diskusiu.

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi začať poďakovaním pani Geringerovej de Oedenbergovej za vynikajúcu správu. Z mojich úvodných poznámok uvidí, že Komisia v plnej miere súhlasí s prevažnou časťou tejto správy. Veľmi oceňujeme úsilie Európskeho parlamentu a veľký dôraz, ktorý kladie na inteligentnú reguláciu, pretože toto je jednoznačne cesta vpred.

Som veľmi spokojný, že vám dnes môžem oznámiť, že v utorok Komisia uskutočnila posledné kroky na stiahnutie 59 návrhov čakajúcich na schválenie, zaradených do pracovných programov na rok 2010, ktoré už viac nebudeme presadzovať, pretože vidíme, že sú zastarané alebo už neslúžia svojmu pôvodnému účelu. Týmto spôsobom tiež dodržiavame záväzky, ktoré sme prijali pri našich rokovaniach o rámcovej dohode.

Chcel by som vám potvrdiť, že Komisia 6. októbra prijme oznámenie o rozumnej regulácii, ako aj výročnú správu o lepšej tvorbe právnych predpisov, kde sa budeme detailne zaoberať otázkami subsidiarity. Domnievam sa, že tieto dokumenty budú podrobne riešiť otázky, ktoré načrtla pani Geringerová de Oedenbergová vo svojej správe, takže sa obmedzím iba na niektoré kľúčové body.

Prvý bod, na ktorom sa, myslím, všetci zhodneme a ktorého jednoznačným dôkazom je finančná kríza, je, že táto regulácia má pozitívnu a potrebnú úlohu s cieľom zaručiť, aby trhy prinášali trvalo udržateľnú prosperitu pre všetkých. Zároveň absolútne súhlasím s pani Geringerovou de Oedenbergovou v tom, že musíme byť veľmi opatrní pri tom, aké právne predpisy tvoríme, pretože nechceme preťažovať podniky, najmä malé a stredné podniky (MSP) nepotrebnou administratívnou záťažou. Robíme, čo je v našich silách, aby sme znížili administratívnu záťaž vyplývajúcu z existujúcich právnych predpisov a tiež z pripravovaných právnych predpisov.

Budeme veľmi usilovne pracovať na presadzovaní štyroch hlavných aktivít súvisiacich s inteligentnou reguláciou. Budeme pokračovať v posúdeniach vplyvu. Budeme sa čo najviac usilovať o ďalšie zlepšovanie kvality. Budeme zjednodušovať právne predpisy, ktoré sú už prijaté. Budeme pokračovať v úsilí o znižovanie administratívnej záťaže pre podniky a budeme tiež hodnotiť nariadenia, ktoré sú už prijaté s cieľom zistiť, aké účinné sú tieto právne predpisy.

Musím povedať, že máme na niektoré otázky rozdielne názory a spomeniem iba dve záležitosti. Prvá sa týka nezávislého orgánu, ktorý podlieha Parlamentu. Teší nás, ako sa robia posúdenia vplyvu v rámci Komisie. Komisia, ako veľmi dobre viete, podlieha Európskemu parlamentu tak, aby Parlament ako zákonodarný orgán bol tým orgánom, ktorý v konečnom dôsledku kontroluje kvalitu právnych predpisov.

Druhou záležitosťou je postup prepracovania. Viete, že máme výmeny názorov medzi Parlamentom a Komisiou, ktoré sa odrážajú vo výmene listov medzi našimi predsedami, kde vidíme, že súčasná situácia, ktorá vznikla po zmenách rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu podnietila otázky o využití postupu prepracovania. V konečnom dôsledku, ak táto situácia bude pretrvávať, využívanie postupu prepracovania s cieľom zjednodušiť, zmeniť a doplniť existujúce právne predpisy už nebude dávať zmysel.

Inak sa domnievam, že sa veľmi zhodujeme v ostatných otázkach a naším spoločným cieľom je tvoriť právne predpisy inteligentne, účinne a spôsobom, ktorý je veľmi dobrý pre našich občanov a naše podniky.

  Tadeusz Zwiefka, spravodajca Výboru pre ústavné veci požiadaného o stanovisko. – (PL) Vážený pán predsedajúci, predovšetkým by som chcel zablahoželať pani spravodajkyni a poďakovať jej za vynikajúcu tímovú prácu počas prípravy tejto správy. Takisto ma teší, že moje stanovisko, ktoré vzniklo vo Výbore pre ústavné veci, bolo do veľkej miery začlenené do konečnej verzie tohto dokumentu. Počas mnohých rokov fungovania najprv Európskych spoločenstiev a neskôr Európskej únie sme sa naučili, že jednotná regulácia EÚ pre všetky členské štáty funguje vo svete voľného pohybu tovarov, služieb a osôb účinnejšie ako zložité a často mimoriadne komplikované právne predpisy na úrovni 27 členských štátov.

Nové a existujúce právne predpisy však nesmú vytvárať dodatočné prekážky pre ľudí, ktorí ich používajú. Mali by regulovať jednotlivé oblasti života, ale nie brániť konaniu. Základnou myšlienkou je zjednodušiť právne predpisy Únie a vytvoriť regulačné prostredie priateľské pre občanov, ktorého cieľom je uľahčiť občanom život v európskej regulačnej džungli. Za žiadnych okolností to však nesmie viesť k zníženiu existujúcich štandardov v tejto oblasti, práve naopak, malo by to viesť k zvyšovaniu štandardov. Tohtoročná správa upriamuje pozornosť na niekoľko zmien, ktoré Únii priniesla Lisabonská zmluva a ktoré výrazne ovplyvnia celkový proces tvorby právnych predpisov Únie.

Posilnená úloha Európskeho parlamentu, ako aj európska legislatívna iniciatíva a ďalšie znižovanie administratívnej záťaže pre malé a stredné podniky prirodzeným spôsobom upriamia pozornosť občanov EÚ na samotný proces a na jeho kvalitu a účinnosť. Posilnená účasť Parlamentu na procese tvorby právnych predpisov Únie so sebou, samozrejme, prináša väčšiu zodpovednosť. Z tohto dôvodu budú občania vnímať Parlament ako inštitúciu, ktorá má skutočný vplyv na právne predpisy, ktoré sa tvoria, a preto budú pozornejšie hľadieť na našu prácu ako poslancov Európskeho parlamentu. Ďalšou dôležitou otázkou je preto zaručenie nezávislého a komplexného posudzovania vplyvu. My vo výbore máme stanovisko v tejto veci, ktoré sa líši od stanoviska pani spravodajkyne. Čo však všetci chceme, je mať k dispozícii objektívny a spoľahlivý základ, ktorý nám umožní nájsť správny smer a rozhodovať o budúcich právnych predpisoch. Musíme tiež pamätať na to, že dobré právne predpisy sú jednou zo záruk účinného vykonávania a následného uplatňovania ustanovení právnych predpisov EÚ v členských štátoch, čo je, žiaľ, stále pomerne vážny problém v celej Európskej únii.

  Raffaele Baldassarre, v mene poslaneckého klubu PPE. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, správa pani Geringerovej de Oedenbergovej poukazuje na základnú otázku pre proces integrácie EÚ: potrebu tvoriť jednoduché a jednoznačné právne predpisy zrozumiteľné pre občanov EÚ.

Nemôžem inak, ako súhlasiť s kľúčovými cieľmi, ktoré identifikovala pani spravodajkyňa, najmä pokiaľ ide o rešpektovanie zásady subsidiarity a proporcionality, dôležitosť pripisovanú posúdeniam vplyvu a znižovaniu administratívnej záťaže.

Čo sa týka posúdení vplyvu, chcem zdôrazniť, že Výbor pre právne veci aktívne pracuje na tom, aby Európska komisia mohla vyvíjať mechanizmy na poskytnutie záruk a zaručiť nezávislosť vykonávaných analýz. Toto je základná otázka: zaručenie vyšších štandardov pre objektívnosť posudzovania by legislatívnym návrhom EÚ dodalo väčšiu dôveryhodnosť a zjednodušilo proces ich prijímania.

Navyše považujem za veľmi podstatné usilovať sa o jednoznačné znižovanie administratívnej záťaže plynúcej z právnych predpisov Európskej únie. Európska komisia by rada znížila túto záťaž o 25 % do roku 2012, čo by znamenalo nárast HDP EÚ o 1,4 %, inými slovami o 150 miliárd EUR.

Podstatná časť administratívnej záťaže EÚ v skutočnosti plynie z neúčinnosti a neefektívnosti administratívnych postupov vykonávaných na vnútroštátnej úrovni. Uvediem príklad: 72 legislatívnych aktov EÚ ustanovilo 486 informačných povinností, ktoré viedli k prijatiu viac ako 10 000 vykonávacích aktov v členských štátoch.

Kým na jednej strane sa vyžaduje zvýšená kontrola počas transpozície právnych predpisov Únie, na druhej strane je nevyhnutná lepšia spolupráca medzi Radou a jednotlivými členskými štátmi.

Na záver, domnievam sa, že nehľadiac na záležitosti týkajúce sa zásady subsidiarity, užšia spolupráca s národnými parlamentmi môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k tomu, aby právne predpisy EÚ boli účinnejšie a v konečnom dôsledku sa viac zosúladili s potrebami občanov EÚ.

  Evelyn Regner, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predsedajúci, naša spravodajkyňa pani Geringerová de Oedenbergová predložila ambicióznu správu. Ak všetci tí, ktorí sú zapojení do tvorby európskych právnych predpisov, budú toto dodržiavať, už tak dosiahneme veľa. V konečnom dôsledku je to o dôveryhodnosti európskych právnych predpisov. Cieľom je výrazne zlepšiť regulačné prostredie. Závisí to od väčšej transparentnosti, jednotnosti a účinnosti európskych právnych predpisov.

Dva body tejto správy sú mimoriadne dôležité. Zjednodušenie právnych predpisov – lepšia tvorba právnych predpisov – nesmie viesť k zníženiu európskych štandardov ustanovených v súčasných právnych predpisoch. V tejto súvislosti sa lepšia tvorba právnych predpisov musí posudzovať v úzkej súvislosti s ďalšou iniciatívou, a to inteligentnou alebo lepšou reguláciou. Každá legislatívna iniciatíva by mala zahŕňať riadnu konzultáciu so zainteresovanými stranami, najmä ak bude mať účinok na politiku zamestnanosti a na sociálnu politiku.

Okrem toho je pre mňa mimoriadne dôležitý vynikajúci systém posudzovania vplyvu, tak ako pre všetkých, ktorí pracovali na tejto správe. Potrebujeme systém, ktorý jednoznačne dáva najavo, že nezávislosť a dôveryhodnosť vykonávaných opatrení sú zaručené. Koniec koncov sme už v minulosti mali určité veľmi zlé skúsenosti. Mám na mysli smernicu o službách a jednostranné posudzovanie vplyvu v danom čase, najmä zo strany Komisie.

Lisabonská zmluva teraz obsahuje horizontálnu sociálnu doložku. Pokiaľ ide o mňa, je to aj základ pre skutočnosť, že v systéme posudzovania vplyvu kladieme mimoriadnu pozornosť, ako už bolo spomenuté, na zabezpečenie toho, aby sa podrobné konzultácie so sociálnymi partnermi vykonávali vzhľadom na vplyv na zamestnanosť a sociálne veci.

  Alexandra Thein, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, čo sa myslí pod lepšou tvorbou právnych predpisov? Chceme tvoriť jednoduché a transparentné právne predpisy, ktorým občania EÚ a spoločnosti porozumejú. V tejto súvislosti je dôležité predovšetkým rešpektovať zásady subsidiarity a proporcionality. Chceme regulovať na európskej úrovni iba to, čo nemožno regulovať na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni.

Dôležitou súčasťou lepšej tvorby právnych predpisov je predovšetkým mať jasnú predstavu o vplyve plánovaných nariadení. Iba tak môžeme dosiahnuť čo najlepšie možné výsledky a zároveň minimalizovať všetky negatívne vplyvy. Posúdenie vplyvu preto musí Komisia pripravovať s čo najväčšou možnou dôkladnosťou. Preto je správne, že pod tlakom Európskeho parlamentu vznikol nezávislý výbor na kontrolu kvality posudzovania vplyvu. Zámerom však je, aby sa tento výbor zodpovedal Európskemu parlamentu.

Pre spoločnosti, úrady a občanov sú nariadenia spojené s nákladmi, či už vo vzťahu k poskytovaniu informácií, označovaniu výrobkov alebo dodržiavaniu povinností kontroly. Ak sú náklady príliš vysoké, prevýšia prínosy danej politiky. Preto máme ambiciózny cieľ, ktorý je aj správny, a to zníženie administratívnych nákladov znížením byrokracie o 25 % do roku 2012. Ak chceme dosiahnuť tento cieľ, musíme konať na európskej úrovni a šance na jeho dosiahnutie sú dobré. V tejto chvíli však treba spomenúť, že dobrá tretina – niektorí ľudia tvrdia, že dve tretiny – administratívnej záťaže EÚ vyplýva zo skutočnosti, že členské štáty jednoducho uzákoňujú príliš veľa nepotrebných administratívnych a byrokratických nariadení pri transpozícii právnych predpisov EÚ. Inštitúcie EÚ a členské štáty by preto mali aktívne spolupracovať pri predchádzaní zbytočnej byrokracii. Transpozícia právnych predpisov Spoločenstva sa musí tiež zásadne a aktívne kontrolovať. Predovšetkým by si mali národné parlamenty tiež plniť svoju povinnosť zapojiť sa v súlade s Lisabonskou zmluvou.

  Eva Lichtenberger, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, ak na seba narazí 27 právnych systémov a chcú navzájom spolupracovať, dá sa čakať, že pri tom budú problémy. Tvorba európskych právnych predpisov preto tiež čelí veľkej kritike, na ktorú musíme reagovať. Táto reakcia musí obsahovať základné body, ako je napríklad skutočne nezávislé posudzovanie vplyvu zohľadňujúce všetky zainteresované strany, a nie iba hospodárstvo, priemysel a lobistické skupiny. Považujem to za životne dôležité.

Druhým bodom, ktorý bol predmetom mimoriadne silnej kritiky, je vykonávanie právnych predpisov Spoločenstva na vnútroštátnej úrovni. Veľmi veľa ťažkostí vzniká práve v tejto fáze transpozície alebo skôr nedostatočnej transpozície európskych právnych predpisov do vnútroštátneho práva. Preto práve tu, predovšetkým vo fáze transpozície, musíme uskutočniť nové zlepšenia a reagovať na obavy občanov účinným, transparentným a jednoznačným spôsobom. Sťažnosti občanov poskytujú najväčší podnet na inováciu európskych právnych predpisov.

  Sajjad Karim, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, predovšetkým by som sa chcel poďakovať svojej kolegyni, pani spravodajkyni za túto správu a za všetko, čo do nej zahrnula.

Lepšia tvorba právnych predpisov je mimoriadne dôležitou výzvou pre budúcnosť takej EÚ, ktorá je podstatná pre občanov našich členských štátov. Veľa dobrých právnych predpisov, ktoré tvoríme v tomto Parlamente, sa však, nanešťastie, potláča v prvom rade pre veľké množstvo absolútne nepotrebných nariadení, ktoré sa ešte stále nachádzajú v našich súboroch právnych predpisov a pre administratívnu záťaž, ktorá dolieha na chrbtovú kosť hospodárstva EÚ, t. j. na MSP. Teší ma, že Komisia to dnes uznala v tomto Parlamente. Po druhé tu máme isté úplne bláznivé iniciatívy, s ktorými Komisia z času na čas prichádza a ktorými sa nedosiahne nič iné okrem toho, že umožňujú, aby sa naša skutočná práca ignorovala a tieto bláznivé myšlienky právom znevažovali.

Ak sa však chceme posunúť od Lisabonskej zmluvy ďalej, je dôležité, aby sme sa sústredili na viaceré záležitosti, ktoré spomenula moja kolegyňa. Ako stály spravodajca pre kontrolu subsidiarity a proporcionality vám predovšetkým môžem povedať, že je veľmi dôležité, aby tu naše národné parlamenty zohrávali správnu úlohu ako súčasť nášho procesu tvorby právnych predpisov, ale bez primeraného výkladu túto časť našej práce nerobíme najlepšie, ako vieme.

Vítam pokrok v oblasti posudzovania vplyvu. Konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami a dodržiavanie zásady subsidiarity by sa mali tiež preskúšať. Vítam to, že správa vyzýva k definovaniu inteligentnej regulácie. Posudzovanie vplyvu by sa malo prezentovať vo výbore od samotného začiatku, aby sa Parlament mohol podeliť s Komisiou o svoje názory pred uskutočnením akéhokoľvek posudzovania.

Stručne povedané, naša skupina veľmi podporuje skutočnosť, že sme sa posunuli vpred v týchto základných bodoch: európske inštitúcie musia rešpektovať zásady subsidiarity a proporcionality; všetky navrhované právne predpisy musia obsahovať dôvody vedúce k záverom, že táto úroveň je najlepšou úrovňou, na ktorej sa vieme posunúť vpred s daným nariadením; všetky legislatívne návrhy by malo dopĺňať posudzovanie vplyvu s vyššou úrovňou nezávislosti; Komisia by mala predstavovať všetky posudzovania vplyvu výboru na samotnom začiatku a musíme zabezpečiť, aby sa rozhodnutia vykonávali čo najbližšie k občanom.

  Morten Messerschmidt, v mene skupiny EFD. – (DA) Vážený pán predsedajúci, ďakujem pani spravodajkyni za jej vynikajúcu prácu, ktorá obsahuje mnoho dôležitých bodov. Som mimoriadne vďačný za skutočnosť, že sa tak veľa pozornosti venovalo zásadám subsidiarity a proporcionality. Nanešťastie, musíme vyjadriť poľutovanie nad skutočnosťou, že ciele stanovené v Lisabonskej zmluve sa ani zďaleka nesplnia tým, čo navrhuje Komisia. Je veľmi poľutovaniahodné vidieť, že celá časť o kontrole národných parlamentov, ktorá je o zásade proporcionality, bola vyňatá, a je rovnako poľutovaniahodné, že Lisabonskú zmluvu sme nedotiahli do konca a nepovedali, že ak si veľká väčšina parlamentov želá pozastaviť určitý právny predpis, pretože porušuje zásadu subsidiarity, samozrejme, mala by mať na to príležitosť. Jediná vec, ktorú sa nám podarilo vytvoriť, sú žlté karty a oranžové karty – niečo, čo je v skutočnosti absolútne neúčinné, a pokiaľ ide o suverenitu národných parlamentov, je to skôr na smiech ako skutočný právny nástroj.

Toto je poľutovaniahodné, ale domnievam sa, že je potešiteľné, že sme teraz naštartovali túto rozpravu, sústredili sa na tieto dôležité body a dúfajme, že v procese, ktorý teraz spustila Komisia, nastane aj situácia, keď sa členským štátom bude preukazovať rešpekt a nebude sa iba poznamenávať, že národné parlamenty majú pocit, že došlo k porušeniu zásady subsidiarity, ale skutočne sa zastavíme a zamyslíme nad tým, že v takom prípade musíme nájsť iný spôsob.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Rád by som pokračoval bodmi, ktoré spomenuli moji dvaja kolegovia, ktorí hovorili predo mnou, najmä čo sa týka nových právomocí, ktoré majú národné parlamenty v súlade s Lisabonskou zmluvou, a to právo zasiahnuť, keď majú pocit, že daný akt nerešpektuje konkrétne zásadu subsidiarity. Bol to jeden z dobrých aspektov Lisabonskej zmluvy a dostalo sa mu veľkej publicity. Už však prišiel čas, aby sme zistili, či to nebol iba populistický krok zameraný na získanie väčšej podpory verejnosti pre Lisabonskú zmluvu.

Ak ste to naozaj mysleli vážne, keď ste hovorili, že národné parlamenty musia mať svoju úlohu pri rozhodovaní o tom, či daný akt rešpektuje zásadu subsidiarity, treba hneď vytvoriť postup, ktorý národným parlamentom umožní spojiť sily a spoločne konať. Preto požiadavka na to, aby dve tretiny národných parlamentov rozhodli proti danému aktu, ktorý porušuje zásadu subsidiarity, znamená, že sa vyžaduje pomerne veľká väčšina. Momentálne s cieľom zaručiť, aby sa táto zásada mohla skutočne uplatniť, treba v skutočnosti vytvoriť spoločný postup, ktorý budú musieť dodržiavať všetky národné parlamenty. Iba potom bude skutočne možné uplatniť toto nariadenie. Preto vyzývam belgické predsedníctvo, ktoré bude usporiadateľom Konferencie výborov pre európske a komunitárne záležitosti parlamentov Európskej únie (COSAC), aby vykonalo potrebné opatrenia v tomto smere.

  Antonio Masip Hidalgo (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, toto je téma, ku ktorej sme sa zdĺhavo a opakovane vyjadrovali rok čo rok takým či onakým spôsobom, a rád by som pripomenul, akú ťažkú prácu urobili pani Frassoniová a pán Medina Ortega v predošlých volebných obdobiach.

Domnievam sa však, že to, čo by sme si mali vziať zo správy pani Geringerovej – ktorá je vynikajúca a ku ktorej jej gratulujem – nie je iba znenie, ktoré je veľmi dôležité, a ciele, ale aj štýl, ktorým je správa napísaná a ktorý by mal preniknúť medzi všetkých zúčastnených v Európskej únii. Ak sa tak nestane, opäť začneme zdĺhavo a opakovane diskutovať o tom, čo sa deje a ako zle sa niektoré veci dejú.

Z tohto dôvodu sa domnievam, že dnešné pripomienky pána komisára predstavujú nielen politickú vôľu, ale sú aj dôveryhodné. Verím vám, pán komisár, a domnievam sa, že táto správa a vaše úsilie budú mať veľký prínos pri dosahovaní cieľov zníženia o 25 % a ostatných cieľov, ktoré sú veľmi dobre stanovené v správe ako súčasť ducha, v ktorom sa nesie táto správa.

  Martin Ehrenhauser (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som povedať niekoľko slov o zásade subsidiarity. Samozrejme, zo zásady musí platiť, že politiky sa presadzujú na regionálnej alebo na miestnej úrovni. Iba tam sú politiky skutočne zrozumiteľné pre občanov a tento dôležitý nástroj priamej demokracie sa môže adekvátne uplatniť skutočne iba na tejto úrovni. To je celý zmysel zásady subsidiarity, a to je presne aj dôvod, prečo si zásada subsidiarity tiež vyžaduje odôvodnené stanovisko. Preto by sme mali poskytnúť argumenty na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych indikátorov o tom, prečo sa politika presadzuje na úrovni EÚ a nie na miestnej úrovni.

Momentálne je to však tak – a na tomto mieste by som sa chcel zaoberať týmto bodom –, že práve táto požiadavka na odôvodnené stanovisko sa sústavne ignoruje. Je možné v niektorých prípadoch v správe Komisie, nájsť informácie, ktoré naznačujú, že tieto úlohy už boli vykonané na vnútroštátnej úrovni. Teda sa predkladajú nedostatočné argumenty na vysvetlenie, prečo je lepšie, aby sa toto nariadenie vykonávalo na úrovni EÚ.

Právo na kontrolu subsidiarity, ktoré teraz zaviedla Lisabonská zmluva, je podľa môjho názoru neadekvátne, pretože národné parlamenty nemajú dostatočnú právomoc a toto právo na kontrolu je v konečnom dôsledku iba zdanlivým právom. Z tohto dôvodu vyzývam najmä Komisiu, aby dôslednejšie postupovala v súlade so zásadou subsidiarity a predovšetkým adekvátne v súlade s požiadavkou na odôvodnené stanovisko.

  Edvard Kožušník (ECR). – (CS) Ďakujem pani spravodajkyni za kvalitnú správu. Dovoľte mi k nej niekoľko poznámok. Komisia v posledných rokoch uskutočnila viacero krokov vedúcich k zlepšeniu právnej regulácie a ja osobne jej v tom veľmi držím palce. Robím to napriek tomu, že mnohokrát na vlastné oči vidím, že nie vždy sa jej to darí tak, ako by som si želal. Občas mám v tejto ctihodnej inštitúcii pocit, že pravá hemisféra vidí obsah „lepšej regulácie“ diametrálne odlišne od ľavej hemisféry. Chcel by som tiež vyzdvihnúť výsledky práce Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže, ktorej predsedá pán Edmund Stoiber.

V jednej veci si dovolím so správou nesúhlasiť, a to s výzvou na zvýšenie počtu pracovníkov výboru na posudzovanie vplyvu. Podľa môjho názoru by sme sa radšej mali zamyslieť, ako výboru v tejto záležitosti pomôcť. A to napríklad tým, že v rámci súčasných kapacít by sme tu v Európskom parlamente mohli zriadiť výbor na odstraňovanie byrokratickej záťaže, ktorý by v rámci svojej činnosti hodnotil posudzovanie vplyvu, ako aj hodnotil znižovanie administratívnej záťaže predložených právnych noriem. Činnosť takéhoto výboru by Komisii uľahčila jej neľahkú úlohu bez toho, aby sa to prejavilo na prevádzkových výdavkoch Parlamentu.

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Chcel by som zablahoželať pani spravodajkyni a tiež poďakovať pánovi komisárovi za jeho podporu. V dôsledku Lisabonskej zmluvy začala nová éra pre európsku spoluprácu a pre Parlament. Naša úloha sa stala významnejšou, ale znamená to väčšiu zodpovednosť. Je dôležité čo najlepšie využiť každú príležitosť vydať odporúčania na zlepšenie kvality právnych predpisov. Body správy, ktoré žiadajú účinnejšie zapojenie MSP do posúdení vplyvu, sú mimoriadne dôležité. Podpora podnikov zahŕňa poskytnutie rozumného regulačného rámca a jednoduchých administratívnych postupov. Čo sa týka zhrnutí posúdenia vplyvu, pomáhajú Parlamentu pri jeho práci. Právne predpisy EÚ napredujú správnym smerom pripisujúc mimoriadnu dôležitosť účinnej spolupráci medzi inštitúciami a národnými parlamentmi. Naše uznesenie prijaté vo februári zaručuje komplexné a rovnocenné právne informácie pre Európsky parlament.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, chceme tvoriť lepšie právne predpisy, ale protokol o uplatňovaní zásady subsidiarity nefunguje: účasť regionálnych a národných parlamentov sa nestala realitou.

Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy Komisia – podľa jej vlastných štatistík – poslala 26 legislatívnych iniciatív do národných parlamentov 27 členských štátov Únie. Späť sa však vrátilo iba 52 z možných 702 odpovedí, inými slovami o niečo viac ako 7 %.

Z 52 doručených odpovedí bolo 10 z Rakúska, dve z českého senátu, jedna z dolnej komory španielskeho parlamentu, jedna z francúzskeho senátu, 18 zo senátu Talianskej republiky, tri z dolnej komory talianskeho parlamentu, dve z poľského senátu a 15 z parlamentného zhromaždenia Portugalskej republiky.

Navyše Komisia nemá žiadne informácie o zapojení regionálnych parlamentov do vypracovania a prijatia týchto stanovísk, čo je stanovené ako možnosť v Lisabonskej zmluve.

  Alfreds Rubiks (GUE/NGL) . – (LV) Ďakujem, pán predsedajúci. Skrátka a dobre, teší ma podporiť to, čo vyjadruje správa, pretože ak Parlament a Európska únia bojujú za dodržiavanie ľudských práv a občianskych práv mimo Európskej únie, je ešte dôležitejšie, aby sme tak urobili voči nám samým. Podľa môjho názoru často chýba dohľad nad tým, ako sa celoeurópske dokumenty vrátane dokumentov v oblasti ľudských práv uplatňujú v praxi. Spomeniem iba jednu skutočnosť. V Lotyšsku, ktoré tu zastupujem, sa parlamentné voľby konajú 2. októbra. Právo hlasovať v týchto parlamentných voľbách bude odopreté viac ako...

(Predsedajúci prerušil rečníka, keďže pridelený čas vypršal.)

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Úvodom by som chcel oceniť, že tak Európska komisia, ako aj príslušné výbory Európskeho parlamentu, Výbor pre právne veci a Výbor pre ústavné veci evidujú skutočnosť, že právne prostredie Európskej únie je nesmierne komplikované, v mnohých prípadoch až neprehľadné, a že je potrebné urobiť veľmi razantné kroky k jeho skvalitneniu a zjednodušeniu. Uvedomujem si náročnosť tejto úlohy, pretože rozdiely medzi správnymi a justičnými systémami jednotlivých členských krajín vytvárajú veľmi rôznorodé a mnohokrát nekompatibilné štruktúry. Táto situácia by však v žiadnom prípade nemala narušovať právnu istotu našich občanov či komplikovať ich právo na spravodlivé a kompetentné posúdenie ich problému.

V záujme lepšieho pochopenia previazanosti európskeho a národných právnych prostredí musí Európska únia vynaložiť oveľa väčšie úsilie na to, aby bol proces tvorby právnych predpisov, ako aj následný samotný výkon regulácií a práva jednoduchý, prehľadný a zrozumiteľný pre občanov vo všetkých krajinách Európskej únie.

Ďalšou dôležitou úlohou potom ešte bude zabezpečiť aj vytvorenie sietí kvalitných akreditovaných inštitúcií, špecializovanej prípravy odborníkov...

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, zdá sa, že legislatívny proces, ako ho vykonáva tento Parlament, je vytvorený tak, aby bránil jednotlivým poslancom robiť vlastné rozhodnutia.

Legislatívne návrhy a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa prepisujú alebo presúvajú do iných skupín pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov alebo sa prerozdeľujú na poslednú chvíľu. Tí členovia veľkých straníckych skupín, ktorí chcú bezmyšlienkovito poslúchať, sa týmto nemusia zaoberať, pretože slepo nasledujú pokyny vedenia ich strany alebo skupiny.

Nezávisle zmýšľajúci poslanci Európskeho parlamentu, či už z veľkých alebo malých skupín, ktorí chcú urobiť nezávislé rozhodnutie predtým, ako zahlasujú, sa však občas musia rozhodovať medzi účasťou na dopoludňajšej rozprave pred hlasovaním a ponechaním kľúčových rozhodnutí na svojich asistentoch alebo neúčasťou na týchto rozpravách, aby mohli urobiť osobné rozhodnutie.

Toto nie je spôsob, akým sa má viesť demokratická inštitúcia.

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, chcela by som zablahoželať pani spravodajkyni k jej správe. Táto správa veľmi správne zdôrazňuje veľkú dôležitosť tvorby jednoduchých, jasných zákonov, zrozumiteľných pre občanov EÚ. Zatiaľ čo sa však tohto dovolávame, my sami v Európskom parlamente pripravujeme správy, vyhlásenia a uznesenia v jazyku, ktorý je veľmi komplikovaný a zložitý na porozumenie pre bežných občanov. Mnohé dokumenty, ktoré tvoríme, sú napísané nerozlúštiteľným právnym jazykom. Aj uznesenia, v ktorých poskytujeme informácie tretím krajinám o našich hodnotách a hovoríme o porušeniach ľudských práv, sú napísané týmto druhom jazyka. Preto sa domnievam, že Parlament by sa mal pripojiť ku kampani za jednoznačné písanie, ktorú vedie Komisia. Kampaň ukazuje ľuďom, ako tvoriť jednoznačne napísané dokumenty.

  Anna Záborská (PPE). - (SK) Sledovala som túto veľmi dôležitú a zaujímavú diskusiu zo svojej kancelárie a chcem poďakovať pani kolegyni Geringer aj Vám, pán podpredseda Európskej komisie. Ja si myslím, že je veľmi dobré, že Európska komisia zriadila skupinu na najvyššej úrovni, ktorá radí Európskej komisii pri redukcii byrokracie.

Každá krajina má svoju vlastnú kultúru, ale to, že ste zvolili ako predsedu tejto skupiny na najvyššej úrovni významného nemeckého politika Edmunda Steubera, je veľmi dobré, pretože je to práve Nemecko, ktoré môže byť príkladom pre redukciu byrokraciu v politike, ktorá platí tak na národnej úrovni, ako aj na tej európskej.

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážený pán predsedajúci, pokúsim sa odpovedať na čo najviac otázok počas prideleného času, ale najprv by som chcel poďakovať všetkým poslancom a poslankyniam Európskeho parlamentu za ich jednoznačné, pevné odhodlanie k inteligentnejšej a lepšej regulácii. Domnievam sa, že presne to Európska únia a naše členské štáty potrebujú. Chcel by som sa tiež poďakovať pani spravodajkyni za to, že zdôraznila dôležitosť práce s posúdeniami vplyvu, ktoré sú pripravované pre Komisiu.

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa stanovil veľmi pozitívne precedensy a dúfame, že ostatné výbory budú tiež pracovať takým pravidelným a detailným spôsobom s našimi posúdeniami vplyvu ako tento výbor. Samozrejme sa budeme snažiť čo najviac ďalej zlepšovať kvalitu posúdení vplyvu a doplniť ich návrhom právnych predpisov.

Skutočnosť, že musíme skúmať vplyv navrhovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, je veľmi dôležitá. Teší ma, že to táto správa zdôraznila. Veľmi často sa právne predpisy navrhnú a výrazne ich meníme pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sa často prijímajú narýchlo. Môže to skutočne zlepšiť právne predpisy, ale môže ich to aj veľmi zhoršiť, a mali by sme na to pamätať.

Absolútne súhlasím s poslancami, ktorí povedali, že potrebujeme objektívne hodnotenie. O to sa v Komisii snažíme. Veľmi úzko spolupracujeme so skupinou pána Stoibera. Máme veľmi silný výbor na posudzovanie vplyvu, ktorý skutočne presadzuje novú kultúru, čo sa týka spôsobu, akým Komisia vnútorne pracuje. Jazyk je veľmi korektný a môžem vám povedať, že viac ako 30 % návrhov zaslaných na jednotlivé útvary výboru na posudzovanie vplyvu výbor zamieta a vracia na ďalšie vylepšenie s cieľom zvýšiť kvalitu právnych predpisov.

Pokiaľ ide o MSP, tuším, že pred dvoma dňami sme diskutovali o tom, aké dôležité je znižovať záťaž, najmä pre malé a stredné podniky, aby mohli ťažiť z jednotného trhu. Som veľmi šťastný, že vás môžem informovať o tom, že tento cieľ zníženia administratívnej záťaže o 25 % do roku 2012 sa určite prekročí.

Vidím, že môj čas vypršal, preto by som sa chcel ešte raz poďakovať pani spravodajkyni za veľmi kvalitnú správu a všetkým poslancom Európskeho parlamentu za ich odhodlanie tvoriť inteligentnejšie a lepšie právne predpisy.

  Predsedajúci. − Pán Šefčovič, v skutočnosti Komisia nemá žiadne časové obmedzenia, stanovuje si ich sama. Možno by som vám to nemal hovoriť, pretože je dobre, keď sa komisári domnievajú, že čas je obmedzený, a tak sa sami obmedzujú vo svojich príhovoroch a šetria časom, ale v každom prípade, taká je skutočnosť.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, spravodajkyňa. – (PL) Na záver tejto rozpravy by som chcela vyjadriť úprimnú vďaku všetkým kolegom poslancom a poslankyniam a pánovi Šefčovičovi za plodnú diskusiu. Som rada, že som mala možnosť pracovať na správe o lepšej tvorbe právnych predpisov v tomto roku, ktorý bol prvým rokom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a rokom, v ktorom Európska rada prijala stratégiu EÚ do roku 2020. Obidva tieto dokumenty ovplyvnia mnohé aspekty súvisiace s lepšou tvorbou právnych predpisov a správa bola dobrou príležitosťou na riešenie súvisiacich záležitostí. Počas prípravy správy som sa stretávala s rôznymi skupinami a snažila som sa vypočuť si názory zo sveta biznisu a zamestnaneckých združení, odborových zväzov a organizácií, ako je napríklad Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC).

Domnievam sa, že úplný konsenzus pri hlasovaní Výboru pre právne veci svedčí o skutočnosti, že sa nám podarilo nájsť rozumný kompromis medzi očakávaniami všetkých politických skupín. Na tomto mieste by som sa chcela poďakovať všetkým kolegom poslancom a poslankyniam za ich prvotriednu spoluprácu a chcela by som dodať, že spolupráca bola výnimočná, pretože prichádzala zo strany všetkých politických skupín, čo sa v tomto Parlamente stáva málokedy. Dúfam tiež v priaznivý výsledok hlasovania počas dnešnej schôdze.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Posudzovanie vplyvu, ktoré vykonáva Komisia, by malo byť o zaručení toho, aby sme tvorili kvalitné právne predpisy, a preto máme všetci veľký záujem na zaručení toho, že aj samotné posudzovanie bude kvalitné.

Hlavné zásady, ktorými by sa tieto posúdenia vplyvu mali riadiť, by mali byť tieto: aby slúžili na usmerňovanie tvorby právnych predpisov a nenahrádzali úlohu politicky zodpovedných rozhodujúcich orgánov ani jej nezabraňovali, ako aj to, aby akékoľvek analýzy nákladov a prínosov obsahovali posúdenie nielen hospodárskych, ale aj sociálnych, zdravotných a ekologických vplyvov.

Pokiaľ ide o to mať nezávislý výbor na posudzovanie vplyvu, domnievam sa, že najlepším spôsobom by bolo zaručiť, aby v ňom boli prítomné rôzne zainteresované strany s ich deklarovanými záujmami, čím sa zabráni konfliktom záujmov. Súhlasím s pani spravodajkyňou v tom, že vysoké percento posúdení (viac ako 30 %), ktoré pôvodne zamietol výbor, svedčí o potrebe ďalšieho zlepšovania kvality útvarov Komisie. Výbor by, samozrejme, mal informovať iba o procese, a nie robiť akékoľvek politické posudky. Na záver by som chcela vyzvať predsedu výboru, aby každoročne vystúpil pred Výborom pre životné prostredie po zverejnení výročnej správy výboru.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Každý rok diskutujeme o tom, ako tvoriť lepšie zákony v Únii. Pretože iba jasné, koherentné a ľahko zrozumiteľné právne predpisy môžu zaistiť ich účinné vykonávanie v členských štátoch. V oblasti znižovania administratívnej záťaže sa mimoriadne dôležitý materiál nachádza v systéme „e-Komisia 2006 – 2010“, ako aj v stratégii „i2010“, ktorej cieľom je zmodernizovať administratívne postupy v Európe. Elektronická komunikácia je už realitou v našich životoch a bude to rovnako aj v budúcnosti. Vďaka elektronickej komunikácii získame čas, odstránime mnohé administratívne bariéry a zredukujeme používanie prírodných zdrojov, čím budeme účinnejšie chrániť životné prostredie. Z tohto dôvodu musíme sústrediť naše úsilie a prostriedky na rozšírenie jej používania, pričom musíme pamätať na pomoc zdravotne postihnutým a starším ľuďom, aby sme im veci zjednodušili. Pravidelne vyzývame Európsku komisiu, aby zjednodušila a urýchlila postupy na používanie dodatočných nástrojov EÚ, ako napríklad Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a Fondu solidarity EÚ. Reakcia EÚ na prírodné katastrofy a vážne hospodárske ťažkosti v členských štátoch ešte stále nie je dostatočne flexibilná a je príliš pomalá. Je najvyšší čas, aby sme vytvorili nové nástroje bez opakovania predošlých nedostatkov. Účinnosť právnych predpisov ovplyvňuje nielen to, či sú napísané jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom, ale rovnako aj spôsob, akým sa zverejňujú a ako nadobúdajú platnosť.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Máme pred sebou veľkú výzvu, ktorá sa dokonale hodí k téme správy. Tou výzvou je dať občanom do rúk európsku iniciatívu občanov – nástroj, ktorý dáva ľuďom schopnosť priamo ovplyvňovať európsku agendu. V pokračujúcej rozprave o tejto problematike hovoríme o nevyhnutnosti čo najväčšieho zjednodušenia tohto nástroja, aby občania skutočne cítili, že majú ozajstnú šancu preniesť svoje návrhy do praxe a že neuviaznu v spleti postupov EÚ. Na druhej strane však chceme chrániť tento nástroj pred zneužívaním a tiež chrániť Európsku komisiu pred nadmernou záťažou. Existuje tu napätie medzi myšlienkou maximálnej jednoduchosti a udržaním určitých štandardov a našou úlohou je nájsť tú správnu rovnováhu.