Rozpravy

Pondelok, 20. septembra 2010 - Štrasburg

19. Obchodné a hospodárske vzťahy s Tureckom (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa Metina Kazaka v mene Výboru pre medzinárodný obchod o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Tureckom (A7-0238/2010).

  Metin Kazak, spravodajca. – (BG) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, hlavným dôvodom tejto správy je to, že Turecko patrí k najdôležitejším obchodným partnerom Európskej únie. Podľa oficiálnych štatistík je Turecko 17. najvýznamnejším hospodárstvom na svete a šiestym najvýznamnejším hospodárstvom v Európe, ako aj siedmym najväčším obchodným partnerom Európskej únie. Objem obchodu medzi Európskou úniou a Tureckom dosiahol v roku 2008 ročné maximum vo výške 100 miliárd EUR.

V tejto súvislosti môžeme zhrnúť hlavné body a usmernenia pre opatrenia stanovené v správe Komisie o zahraničnom obchode do niekoľkých bodov:

Po prvé, hoci colná únia vytvorená v roku 1996 predstavuje nepopierateľný úspech pre hospodársku a obchodnú integráciu medzi Európskou úniou a Tureckom, naďalej sa uplatňujú necolné obmedzenia, ako aj nadmerné a zložité byrokratické postupy, ktoré by malo Turecko okamžite riešiť.

Po druhé, Komisia by mala pokračovať vo svojom nasadení a v dialógu s Tureckom v oblasti obchodu, najmä v rámci Spoločného poradného výboru a Spoločného výboru colnej únie. Ak chceme čoskoro vyriešiť existujúce problémy, musíme účinnejšie využívať tieto platformy.

Turecko musí skončiť s diskriminačnými praktikami voči zahraničným podnikom, ktoré spočívajú v poskytovaní 15-percentného zvýhodnenia tureckým uchádzačom v oblasti verejného obstarávania.

Európska únia má dohody o voľnom obchode s tretími krajinami, s ktorými sa Turecku ešte takéto dohody uzatvoriť nepodarilo. To má negatívny vplyv na turecké hospodárstvo, pretože tým partneri Európskej únie získavajú jednostranný, privilegovaný prístup na turecký trh.

Hoci uznávame ťažkosti, ktorým Turecko čelí pri uzatváraní takýchto dohôd, vyzývame Komisiu a Radu, aby zabezpečili zahrnutie Turecka do hodnotenia vplyvu budúcich dohôd o voľnom obchode s tretími krajinami a informovanie o stanovisku Európskej únie a stave rokovaní o týchto dohodách.

Po piate, falšovaný tovar je vážnym problémom v dvojstranných obchodných vzťahoch. Znižuje príťažlivosť Turecka pre priame zahraničné investície, a preto musí Turecko účinne uplatňovať svoje nové právne predpisy v oblasti práv duševného vlastníctva.

Po šieste, Turecko je významnou regionálnou mocnosťou a zohráva mimoriadne dôležitú úlohu v regiónoch Čierneho mora a Kaukazu, v Stredozemí, na Blízkom východe a v Strednej Ázii. Európska únia by mohla mať z týchto regionálnych platforiem veľký úžitok, pretože umožňujú prístup na nové trhy a prinášajú nové príležitosti, ktoré prispejú k posilneniu hospodárskych väzieb medzi týmito regiónmi a Európskou úniou.

Po siedme, mali by sme poukázať na hlavný problém tureckého trhu práce. Je ním nízka úroveň účasti žien, ktoré sú často zamestnávané v tieňovom sektore. Zamestnanosť žien sa preto musí stať stredobodom tureckej hospodárskej a sociálnej politiky.

Komisia a Rada musí opäť preskúmať postupy udeľovania víz, ktoré obmedzujú pohyb tureckých obchodníkov a vodičov nákladných vozidiel a sú prekážkou obchodu. Komisia musí zároveň overiť, či členské štáty v tejto oblasti dodržiavajú rozhodnutia Európskeho súdneho dvora.

V niektorých aspektoch uvedených v správe dosiahli politické skupiny v Európskom parlamente kompromis, ale okrem toho som sa sám podujal na predloženie dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov týkajúcich sa aktualizácie štatistiky o chudobe a nezamestnanosti v Turecku, ako aj krátkej pripomienky k referendu o ústavnej reforme, ktorá by mala podporiť proces demokratizácie v Turecku a viesť k účinnejšiemu uplatňovaniu zásad voľného trhu.

Dámy a páni, dúfam, že nasledujúca rozprava na plenárnom zasadnutí bude odzrkadľovať rovnakého ducha spolupráce a konštruktívnosti, aký vládol počas diskusií vo Výbore pre medzinárodný obchod.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som poďakovať pánovi Kazakovi za to, že si pripravil túto vyváženú a objektívnu správu o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Tureckom. Chcel by som sa tiež poďakovať členom Výboru pre medzinárodný obchod za ich cenné príspevky k tejto správe.

Hoci je hlavnou témou tejto správy colná únia medzi EÚ a Tureckom, sú v nej zahrnuté aj iné otázky – ako je cestná doprava, kvóty a víza –, ktoré by som ako komisár pre obchod radšej nerozoberal.

Nemusím tomuto zhromaždeniu pripomínať, že Turecko je pre EÚ veľmi dôležitým hospodárskym a politickým partnerom. Turecko je v skutočnosti siedmym najväčším obchodným partnerom EÚ a EÚ je najväčším obchodným partnerom Turecka. Turecko je navyše jedinou krajinou s väčším objemom obchodu, s ktorou má EÚ colnú úniu. Okrem toho je Turecko aj kandidátskou krajinou. To všetko svedčí o skutočne jedinečnom dvojstrannom partnerstve.

Právny rámec obchodných vzťahov medzi EÚ a Tureckom je colná únia. Ako sa uvádza v správe, colná únia prispela k rozvoju nášho dvojstranného obchodu v prospech oboch strán. Zostáva však niekoľko ťažkostí, z ktorých mnohé vyplývajú z neschopnosti Turecka dôkladne a v plnej miere uplatňovať dohodu o colnej únii, čo spôsobuje vážne a čoraz väčšie obchodné problémy, ktoré sa už roky neriešia. Na rozdiel od Turecka Európska únia dohodu o colnej únii v plnej miere uplatňuje.

Pred niekoľkými rokmi Komisia ponúkla Turecku príležitosť prehĺbiť colnú úniu a uzatvoriť dodatkové dohody, ktoré by okrem iného obsahovali služby a verejné obstarávanie, ale Turecko našu ponuku neprijalo.

Komisia je pripravená podniknúť potrebné kroky s cieľom naďalej posilňovať dvojstranné obchodné vzťahy s Tureckom. Som pripravený naďalej s Tureckom uvažovať o spôsoboch riešenia tureckých otázok týkajúcich sa dohôd o voľnom obchode uzatvorených medzi EÚ a tretími krajinami. Na technickej úrovni sa vykonáva značné množstvo práce s cieľom poskytnúť našim tureckým partnerom informácie o pokroku v rokovaniach o obchodných dohodách s inými krajinami. Do príslušných štúdií o posudzovaní vplyvov sme zahrnuli aj zmienku o colnej únii medzi EÚ a Tureckom. Pravidelne nabádame Turecko, aby nás včas informovalo o svojich pocitoch a obavách. Okrem toho informujeme o colnej únii medzi EÚ a Tureckom našich partnerov v rámci dohôd o voľnom obchode a naliehame, aby aj oni uzatvorili dohodu o voľnom obchode s Tureckom. Tento záväzok partnera dohody EÚ o voľnom obchode je vo všeobecnosti zahrnutý v príslušnej dohode buď ako celý článok, alebo ako vyhlásenie.

Je pravda, že čelíme problémom s niektorými členskými štátmi, ktoré sa zdráhajú používať takéto slová v našich dohodách o voľnom obchode. Táto situácia ma mrzí, ale môžem vás ubezpečiť, že budem naďalej robiť všetko, čo je v mojich silách, s cieľom zaistiť, aby colná únia medzi EÚ a Tureckom naďalej dobre fungovala.

Dovoľte mi otvorene povedať, že čelíme určitému odporu a neochote zo strany Turecka v plnej miere uplatňovať dohodu o colnej únii. Správa jasne podčiarkuje tie oblasti a opatrenia prijaté Tureckom, ktoré nie sú v súlade s colnou úniou. Verím, že táto správa pomôže motivovať Turecko, aby podniklo potrebné pozitívne kroky k zlepšeniu celkového fungovania colnej únie a aby pristúpilo k rokovaniam o dodatkových dohodách, ktoré by upevnili naše dvojstranné obchodné a hospodárske partnerstvo.

Rád by som vás tiež pri tejto príležitosti informoval, že sa osobne angažujem v prehlbovaní obchodných vzťahov medzi Tureckom a EÚ. V júni tohto roku ma navštívil turecký minister pre zahraničný obchod a dohodli sme sa, že zostaneme v pravidelnom kontakte. Nedávno ma pozval na stretnutie, ktoré sa bude konať v nasledujúcich mesiacoch v Ankare. Je to pozvanie, ktoré prijmem s nádejou, že dosiahneme pokrok v rýchlom, udržateľnom a priateľskom riešení pretrvávajúcich obchodných problémov.

Ďakujem vám za pozornosť.

  Godelieve Quisthoudt-Rowohl, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, Európska únia má v Turecku silného obchodného partnera a naopak. Hoci Turecko v posledných rokoch značne diverzifikovalo svoj obchod, my ako Európska únia sme stále jeho najväčším obchodným partnerom. Dobré veci však vždy možno ešte zlepšiť a to je dôvodom tejto správy.

Vyzývame preto Turecko, aby znížilo svoje vysoké clá, napríklad na poľnohospodárske výrobky, a odstránilo zostávajúce necolné prekážky voľného pohybu tovaru. Zjednodušenie postupov a obmedzenie byrokracie by tiež prinieslo zlepšenie v oblasti obchodu. Ako spomenul pán komisár, Turecko, samozrejme, nedávno dosiahlo aj určitý pokrok. Napriek tomu by sa však zvýšil prílev zahraničných investícií, keby bolo možné zdokonaliť právne predpisy týkajúce sa duševného vlastníctva a zároveň keby Turecko skutočne dodržiavalo nariadenia v tejto súvislosti. Tieto právne predpisy sa v Turecku účinne nevykonávajú. Zároveň musíme vyzvať Turecko, aby v plnej miere uplatnilo dodatkový protokol k dohode o pridružení. Stále existujú prekážky pre voľný pohyb tovaru, ktoré treba odstrániť.

Kedykoľvek v tomto Parlamente alebo vo Výbore pre medzinárodný obchod diskutujeme o Turecku, diskusia je veľmi často značne emotívna. Preto by som chcela osobitne poďakovať pánovi spravodajcovi, že sa mu podarilo v rámci veľmi otvorenej a vynikajúcej spolupráce so všetkými tieňovými spravodajcami vypracovať tento text takým spôsobom, aby odrážal názory nás všetkých, čo bolo zrejmé aj pri hlasovaní vo výbore. Veľmi pekne vám ďakujem, pán Kazak.

  Francesca Balzani, v mene skupiny S&D. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Európska únia a Turecko majú silné obchodné vzťahy. Colná únia umožnila, aby objem obchodu medzi Európskou úniou a Tureckom dosiahol významnú hodnotu 100 miliárd EUR ročne.

Predovšetkým vďaka geopolitickej polohe je Turecko dôležitým prepojením medzi oblasťou Stredozemia, Blízkym východom, Áziou a regiónmi Kaukazu a Čierneho mora. Turecko je zároveň krajinou, ktorá sa veľmi líši od Európy, keďže má úplne inú demografickú dynamiku, je mladou krajinou a jednou z prvých, ktoré riešili krízu a náročné reformy, ktoré táto dynamika vyžadovala.

Je to teda krajina, ktorá dopĺňa Európsku úniu, pretože sa od nej v mnohých ohľadoch odlišuje. Preto tu existuje veľká miera vzájomného potenciálu a práve naň sa musíme zamerať. Musíme byť opatrní, aby sme nepremrhali tento potenciál, ale premenili ho na výnosné investície.

Je pravda, že Európska únia je dôležitý obchodný partner, ale Turecko sa stále viac spolieha na Rusko, Afriku a Blízky východ. Okrem toho sa colná únia stále nevzťahuje na verejné obstarávanie ani služby a v medzinárodnom obchode stále existujú veľké prekážky.

Preto sa musíme snažiť o odstránenie prekážok tohto potenciálu – a verím, že správa, o ktorej dnes diskutujeme a o ktorej budeme v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní hlasovať, ide týmto smerom –, pretože sú oblasti, v ktorých naozaj musíme tento potenciál pestovať, ako napríklad energia, životné prostredie, siete služieb a infraštruktúra. Táto správa preto predstavuje dôležitý krok a myslím si, že prácu pána Kazaka treba podporiť. Rada by som mu za ňu poďakovala.

  Niccolò Rinaldi, v mene skupiny ALDE. – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, vítam správu pána Kazaka, ktorá nám v podstate hovorí, že Európska únia má v rukách pozoruhodný nástroj na ďalšie rozvíjanie svojich vzťahov, vrátane politických vzťahov, s Tureckom, a to obchodnú politiku.

Už sme spomenuli rozhodujúcu geostrategickú polohu Turecka pre Stredozemie, Blízky východ, Strednú Áziu a Kaukaz. Turecký básnik Nazim Hikmet napísal krásnu báseň, v ktorej sa hovorí: „táto krajina v tvare hlavy kobyly, ktorá beží plným cvalom z ďalekej Ázie a tiahne až do Stredozemia“. Boli by sme radi, keby kobyla, ktorou je Turecko, bola skutočným oporným bodom vo vzťahoch s týmito oblasťami, uprostred ktorých sa táto krajina nachádza.

Aby sa to však uskutočnilo, je potrebné stabilizovať politické a obchodné vzťahy s Arménskom, uzatvoriť otázku Cypru a chcel by som zdôrazniť odsek 11 správy pána Kazaka o zavedení a uplatnení colnej únie, pokiaľ ide o časť Cypru, ktorú okupuje Turecko. Teda nie všetko je dokonalé. Pani Balzaniová tiež poukázala na existenciu niektorých problémov, najmä v oblastiach falšovania, obrany a ochrany duševného vlastníctva, ako aj uplatňovania dohody o colnej únii v odvetví služieb a obstarávaní.

Chcel by som poďakovať pánovi Kazakovi. Oblasť Stredozemia je predurčená na zmenu a my ju chceme zmeniť spolu s Tureckom, ktoré by malo podľa Medzinárodného menového fondu zaznamenať rast o 37 % do roku 2020, a to hovorí za všetko.

  Franziska Keller, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, aj ja by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi za túto veľmi dobrú správu, ktorá tiež ukazuje, akým dôležitým obchodným partnerom je Turecko pre EÚ a naopak a aká dôležitá je colná únia.

Stále existuje množstvo problémov, ktoré musíme riešiť na obidvoch stranách, v Turecku aj v EÚ. V Turecku je veľmi potrebné posilniť okrem iného práva zamestnancov. Existujú však aj problémy, ktoré musíme riešiť tu v Európskej únii, a jedným z nich je liberalizácia vízového režimu. Mali by sme liberalizovať vízový režim nielen pre vodičov nákladných vozidiel a obchodníkov, ale aj pre študentov, turistov a ostatných ľudí s cieľom posilniť spoluprácu nielen medzi štátmi, ale aj medzi ľuďmi. Čo sa týka dohôd o voľnom obchode, musíme Turecko v plnej miere zapájať do rokovaní, pretože aj jeho sa tieto dohody značne dotýkajú.

Vo všeobecnosti by naše partnerstvo s Tureckom mala sprevádzať čestnosť, čo zahŕňa veľmi jasné vyhlásenie, že EÚ je verná svojim sľubom a uvíta Turecko ako člena EÚ hneď, ako splní kodanské kritériá.

  Kyriacos Triantaphyllides, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážený pán predsedajúci, referendum o ústavnej reforme v Turecku malo pozitívny výsledok, ale je iba malým krokom k univerzálnej osobnej a politickej slobode a slobode združovania v odborových zväzoch.

Časť Kurdov a mnohí ďalší sa zdržali hlasovania alebo hlasovali proti referendu práve preto, lebo chcú ďalekosiahlejšie zlepšenia a samozrejmé práva. Je poľutovaniahodné, že ešte stále neexistujú právne predpisy v súlade s normami Medzinárodnej organizácie práce, ktoré by zaviedli úplné dodržiavanie práv odborových organizácií, práva na kolektívne vyjednávanie a práva na štrajk.

Ako politická skupina chceme zdôrazniť, že pokrok nemožno merať výlučne obchodnými a hospodárskymi vzťahmi krajiny. Vítame, že Európsky parlament tiež využil túto správu, aby poslal Turecku ucelený odkaz. Selektívne uplatňovanie – alebo skôr neuplatňovanie – dodatkového protokolu k dohode o pridružení medzi EÚ a Tureckom bez akýchkoľvek vážnych následkov na prístupové rokovania je neprijateľné.

Ak teda Turecko chce obchod medzi tureckou komunitou na Cypre a EÚ namiesto hľadania nepriameho spôsobu uznania subjektu, ktorý je podľa medzinárodného práva a uznesení OSN nezákonný, nech prijme návrh prezidenta Cyperskej republiky Demetrisa Christofiasa, aby oblasť Famagusta vrátilo prostredníctvom OSN jeho právoplatným obyvateľom a aby sa obchod v mestskom prístave dostal pod záštitu Európskej únie.

Tento návrh, ktorý nemá žiadny postranný úmysel, by mohol značne pomôcť k posilneniu hospodárstva tureckej komunity na Cypre a zároveň by mohol byť východiskovým bodom výraznejšieho úsilia o zmierenie dvoch komunít žijúcich na ostrove.

  William (The Earl of) Dartmouth, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, správa opisuje Turecko ako krajinu so šiestym najväčším hospodárstvom v Európe. Nuž, v skutočnosti je celková rozloha Turecka viac ako 300 000 štvorcových míľ (takmer 780 000 km2) a z toho iba tri a pol percenta – menej ako 10 000 štvorcových míľ (menej ako 24 000 km2) – naozaj leží v Európe. Iba EÚ mohla označiť Turecko za európsku krajinu!

EÚ má colnú úniu s Tureckom od roku 1995. To je veľmi pozoruhodné. Takýmito krajinami sú v skutočnosti iba Monako a Andorra. Dovoľte mi povedať kľúčovú vec. Existencia a, samozrejme, úspech colnej únie znamená, že členstvo Turecka v EÚ vedúce k plnej politickej únii – so všetkými ďalekosiahlymi dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú – je úplne zbytočné. Toto bude v Európe ešte nejaký čas predmetom diskusií.

  Laurence J.A.J. Stassen (NI) . – (NL) Vážený pán predsedajúci, máme pred sebou správu o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Tureckom. Od vytvorenia colnej únie s touto krajinou v roku 1996 zaznamenal obchod medzi Tureckom a európskymi krajinami veľký nárast.

Holandská Strana za slobodu (PVV) považuje voľný obchod za niečo vítané a podporujeme návrhy na odstránenie technických prekážok obchodu a byrokratických prekážok. Voľný obchod je prospešný pre nás všetkých, Turecko aj európske krajiny. Zároveň by však malo byť jasné, že spolupráca s Tureckom má byť obmedzená na obchodné vzťahy. Strana PVV je proti pristúpeniu tejto krajiny k Európskej únii. Európa môže obchodovať s celým svetom, s krajinami, ako sú Spojené štáty, Izrael a Japonsko, ale to neznamená, že tieto krajiny by sa mali stať aj členmi Európskej únie.

Voľný obchod s Tureckom sa v žiadnom prípade nedá považovať za odrazový mostík smerom k členstvu Turecka v EÚ. Strana PVV nemá žiadne námietky voči Turecku ako obchodnému partnerovi Európskej únie, ale kategoricky odmieta ďalekosiahlu európsku integráciu a členstvo Turecka v EÚ.

  Ria Oomen-Ruijten (PPE). – (NL) Ako spravodajkyňa Parlamentu o Turecku by som chcela zablahoželať autorovi tejto správy k zrozumiteľnosti jeho návrhov. Súhlasím s ním, colná únia je veľmi prospešná pre tureckých aj európskych podnikateľov.

Ako však povedal aj pán komisár, túto colnú úniu treba ešte dokončiť, pretože v mnohých bodoch má ďaleko od dokonalosti. Príležitosti a výzvy sú pre naše obchodné vzťahy s Tureckom samozrejmé. Zostávajúce obchodné a technické prekážky sa musia bezodkladne odbúrať a zavádzanie acquis communautaire tiež umožní ďalšiu harmonizáciu. Okrem toho je mimoriadne dôležité, aby sme začali bojovať proti falšovaným výrobkom, pretože ony sú obrovským tŕňom v oku európskych značkových výrobcov a falšované výrobky vrátane hračiek môžu byť skutočne nebezpečné v neposlednom rade aj pre tureckých občanov.

Je potrebné povedať aj niekoľko vecí na tému sociálneho hospodárstva, najmä pokiaľ ide o odborové práva. Ak chceme toto sociálne hospodárstvo, urobili sme aspoň malý krok vpred. Pokiaľ ide o energiu, máme v tejto oblasti spoločné záujmy, a preto by sme sa mali na ne zamerať. Potom je tu vízový styk. Príliš často som bola svedkom toho, ako sa ľudia v Turecku stretávajú s ťažkosťami následkom odlišného zaobchádzania, a chcela by som upozorniť pána komisára na ešte jeden prípad.

Zostáva veľmi dôležité, aby Turecko v plnej miere uplatnilo dodatkový protokol k dohode o pridružení. Jeho ratifikácia by odstránila obrovskú prekážku ďalších obchodných vzťahov, z ktorých by mohli ťažiť Turecko aj Európa. Je dobré, že teraz máme túto správu, a mali by sme znovu otvárať všetky politické otázky a poskytovať odpovede v nadchádzajúcej správe vypracovanej Výborom pre zahraničné veci.

  Kader Arif (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, v prvom rade mi dovoľte vysloviť všeobecnú pripomienku k tejto správe, ktorá podľa môjho názoru odráža náš vzťah s Tureckom. Hoci musím zablahoželať spravodajcovi a tieňovým spravodajcom k ich práci, chcem povedať, že je nejednoznačná. Odráža našu nerozhodnosť vo vzťahu k tejto krajine.

Ako sa postupne prijímali alebo neprijímali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v rámci Výboru pre medzinárodný obchod, vynárala sa jedna zásadná – takmer podprahová – otázka, ktorá však vo veľkej miere presahovala rámec hospodárskych a obchodných vzťahov s Tureckom: sme za alebo proti pristúpeniu tejto krajiny k EÚ?

Odrážajú určité váhanie, ktoré sa zatiaľ neberie do úvahy: mali by sme Turecko považovať iba za ďalšiu tretiu krajinu, s ktorou môžeme rozvíjať obchodné vzťahy, alebo za kandidáta na pristúpenie k EÚ, čo však prináša osobitné povinnosti, ktoré musia plniť obe strany?

Dnes je naozaj ťažké povedať, či táto správa pravdivo odráža realitu našich vzťahov s touto krajinou a najmä či naozaj vymedzuje stratégiu EÚ v tomto smere. Závisí to od toho, na ktorú stranu sa postavíme: chceme len privilegované partnerstvo alebo chceme, aby Turecko naozaj pristúpilo k EÚ?

Chcel by som len varovať pred protichodnými signálmi, ktoré vysielame. Nemôžeme udržiavať nejednoznačný prístup v súvislosti s naším spoločným osudom a zároveň sa znepokojovať, že Turecko sa zrejme dištancuje od EÚ. Partnerstvo si vyžaduje úprimnosť a aj dôveru. Vyžaduje si úprimnosť, pretože Turecko v skutočnosti musí vynaložiť ešte veľké úsilie, aby zabezpečilo reformu od hlavy až po päty a splnilo svoje záväzky. Vyžaduje si však aj dôveru, v rámci ktorej mu musíme poskytovať povzbudenie a vysielať pozitívne signály.

Keď Turci pred niekoľkými dňami hlasovali za reformu svojej ústavy, tiež urobili, o čo ich žiada EÚ: postupne uvádzajú svoju legislatívu do súladu s našimi normami, aby sa mohli stať plnoprávnym členským štátom. Máme pred sebou ešte dlhú cestu a čaká nás veľa úsilia, ale zdržme sa vytvárania ďalších prekážok a odkláňania nášho partnerstva od cieľa, ktorým je členstvo.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). – Vážený pán predsedajúci, uvedomuje si rečník, že reformovaná ústava, o ktorej sa zmienil, mala tiež za následok výrazné podkopanie nezávislosti súdnictva, a schvaľuje túto skutočnosť?

  Kader Arif (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci ja stále vidím iba priaznivé dôsledky takejto reformy, ktorá je vždy veľmi zložitá. Signál, ktorý vyjadruje to, že armáda má menšiu moc a demokracia napreduje, je pre mňa dôležitý signál vyslaný do EÚ.

Človek vždy môže kritizovať a myslieť si, že určité veci sa neurobili, ale krok vpred je stále krokom vpred. Vo svojej podstate nie som pesimista a myslím si, že všetky kroky, ktoré Turecko podniklo, idú správnym smerom a vyjadrujú túžbu po pristúpení k EÚ. Preto sa ho pokúsme podporiť.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, rada by som zablahoželala spravodajcovi pánovi Kazakovi. Toto je vynikajúca správa a na rozdiel od predchádzajúceho rečníka, pána Arifa, si nemyslím, že by malo ísť o všetky aspekty vzťahov, lebo je to konkrétne správa o obchodných a hospodárskych vzťahoch. Jedným z problémov EÚ je to, že keď sa vypracuje správa, obsahuje všetko možné a nehovorí nič konkrétne. Tu sú súvisiace otázky jasne definované a za to by som rada poďakovala pánovi Kazakovi.

Colná únia vytvorená v roku 1996 medzi EÚ a Tureckom začlenila Turecko na európske trhy a táto krajina je silným obchodným partnerom všetkých európskych krajín a EÚ. Napriek tomu je však poľutovaniahodné, že colnú úniu zrejme stále sužuje celý rad problémov. Turecké orgány často vyžadujú povolenia a licencie na dovážaný tovar, čo je v rozpore s dohodou. Samozrejme, vieme, že aj krajiny EÚ sa v tomto ohľade previnili. Riešenie tohto problému si vyžaduje konanie oboch strán.

Pán spravodajca tu spomenul falšované výrobky. To si bude vyžadovať oveľa viac práce. Jeden z veľkých problémov Turecka je očividne jeho tieňové hospodárstvo. Predstavuje až 50 – 70 % celkového hospodárstva krajiny, čo, samozrejme, vplýva na obchod a hospodárstvo a Turecko musí na tomto probléme pracovať.

V budúcnosti je nutné venovať osobitnú pozornosť obchodným a hospodárskym vzťahom medzi Tureckom a EÚ a colná únia sa musí stať funkčnejšou na všetkých úrovniach. Turecko potrebuje EÚ, ale EÚ tiež potrebuje Turecko.

  Niki Tzavela (EFD). – (EL) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som chcela zablahoželať pánovi Kazakovi k jeho objektívnej správe. Dovoľte mi však povedať dve realistické poznámky.

Prvá sa týka odseku 26 o dodávkach energie. Myslím si, že Komisia aj Európsky parlament precenili význam Turecka v odvetví energetiky. Turecko nevyrába energiu. Turecko je mimoriadny kanál pre energetické siete. Nerieši nám to žiadne konkrétne problémy; existujú ďalšie siete na prenos energie.

Mali by sme byť realistickí a uvedomiť si, že všetko, o čom diskutujeme v rámci odvetvia energetiky (Nabucco atď.), sú len cvičenia na papieri, pretože samotná táto krajina nás nemôže zásobovať energiou. Naopak, je to krajina s veľkým podielom priemyslu, ktorý potrebuje energiu, a práve z tohto uhla pohľadu by sme sa na ňu mali pozerať.

Druhý bod, ktorý by som chcela komentovať, sa týka obchodu. Nemôžeme hovoriť o otvorení obchodu s Tureckom, keď v tejto krajine prekvitá trh s napodobeninami európskych výrobkov. Kamkoľvek pôjdete, uvidíte nesporne veľmi dobré napodobeniny európskych výrobkov vo výkladoch, na otvorených trhoviskách a v tureckých bazároch. Okrem toho je Turecko vstupnou krajinou pre napodobeniny z Ďalekého východu. Pokiaľ nevyriešime naše obchodné problémy s Tureckom, ktoré škodia európskemu trhu, nebudeme schopní napredovať v ďalších oblastiach diskusie.

  Georgios Papastamkos (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, uznávame dôležitosť obchodných vzťahov medzi EÚ a Tureckom. Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) zaujal zodpovedný postoj, a tým pomáha, pokiaľ je to možné, priniesť rovnováhu do pôvodného textu správy, o ktorej diskutujeme.

Vyzývame Turecko, aby úplne a bezodkladne nediskriminačným spôsobom uplatnilo všetky svoje záväzky vyplývajúce z dodatkového protokolu k dohode o pridružení medzi EÚ a Tureckom, a pripomíname, že ak to neurobí, môže to ďalej vážne ovplyvniť rokovací proces.

Aj ja by som sa rád pripojil k pánovi Rinaldimu a pani Tzavelovej, ktorí poukazujú na skutočnosť, že Turecko je jednou z vedúcich krajín v produkcii napodobenín výrobkov zadržaných v EÚ – opakujem, jednou z vedúcich krajín – a že účinne neuplatňuje pravidlá upravujúce ochranu duševného vlastníctva.

Vonkajšia činnosť EÚ vrátane spoločnej obchodnej politiky je zameraná na ochranu demokratických zásad a zabezpečenie dodržiavania zásad zakladajúcej Charty OSN a medzinárodného práva, ako aj na budovanie partnerstva s tretími krajinami, ktoré majú rovnaké hodnoty.

Táto základná deklaratívna zásada Lisabonskej zmluvy sa musí uplatňovať do písmena. Musíme mať vždy na pamäti, že Európska únia nerokuje s Tureckom. Turecko rokuje o svojom pristúpení s Európskou úniou. Bremeno prispôsobenia sa spočíva na Turecku. Quod erat demonstrandum.

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Turecko je siedmym najväčším obchodným partnerom Európskej únie a jedinou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ, ktorá využíva výhody colnej únie s EÚ.

V dôsledku toho Turecko a Európska únia udržiavajú osobitný vzťah, kde obchod a hospodárska súčinnosť zohrávajú dôležitú úlohu. Na základe toho musia obaja partneri spolupracovať, aby zosúladili svoje obchodné politiky, najmä pokiaľ ide o podpisovanie dohôd o voľnom obchode s tretími krajinami.

Colnú úniu je tiež potrebné posilniť tým, že sa do dohody zahrnú poľnohospodárske výrobky, služby a verejné obstarávanie a že sa vyriešia otázky víz pre tureckých obchodníkov, ktorí chcú vstúpiť na územie Európskej únie.

V čase, keď ešte stále pociťujeme dôsledky hospodárskej krízy, je úzka spolupráca medzi dvomi regionálnymi mocnosťami na hospodárskej a obchodnej úrovni ešte potrebnejšia. Európska únia musí dať Turecku jasnejší signál, aby si mohlo úspešne osvojiť základné európske hodnoty.

  Jaroslav Paška (EFD) - (SK) Turecko je jedna z krajín, ktorá už dlhší čas rokuje o pristúpení do Európskej únie. Rokovania sú zdĺhavé a komplikované aj preto, že kultúrnym tradíciám tureckej komunity sú civilizačné hodnoty súčasnej Európy veľmi, ale veľmi vzdialené.

Korektné obchodné partnerstvo môže napomôcť rozvoju spolupráce v oblastiach, kde si tureckí občania a turecké spoločnosti nájdu spoločné záujmy s Európanmi a vytvoria obojstranne výhodné pracovné či obchodné väzby. Na takýchto dobrých vzťahoch je potom možné budovať aj lepšie medziľudské vzťahy a ďalej rozvíjať vzájomnú dôveru. Preto je treba s tureckými priateľmi hovoriť otvorene o všetkých problémoch, ktoré nás Európanov ako susedov aj ako obchodných partnerov Turecka trápia. Treba im napríklad dôrazne vysvetliť, že každý, kto umožňuje uvádzať na trh falošné výrobky, je obyčajný zlodej, lebo sproste okráda vlastníkov autorských práv, patentov či iných zložiek duševného vlastníctva. Rovnako im treba vysvetliť, že v colnej únii nie je miesto pre chytráčenie a vytváranie všelijakých technických či colných bariér proti obchodným partnerom. Preto som presvedčený, že aj v týchto obchodných veciach ešte treba našich tureckých priateľov trpezlivo viesť k civilizovanému a korektnému správaniu.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE). – (PL) V prvom rade by som chcel poďakovať spravodajcovi pánovi Kazakovi za jeho dobré úmysly a snahu napísať objektívnu správu o obchodných vzťahoch s Tureckom. Táto správa sa zaoberá tými najkontroverznejšími otázkami, ktoré sa týkajú negatívnych stránok dvojstranného partnerstva, a preto si myslím, že je záslužná.

Najdôležitejším bodom je zabezpečiť, aby Turecko naďalej prispôsobovalo svoje hospodárske právne predpisy normám Európskej únie. Praktiky ako 15-percentné cenové zvýhodnenie domácich uchádzačov vo verejných súťažiach diskriminujú zahraničných investorov. Zložité postupy a formality, prekážky vo voľnom pohybe tovaru alebo colné prekážky, ako aj neustále odkladanie uplatňovania dodatkového protokolu brzdia dialóg. Iba úplné uplatňovanie všetkých prijatých dohôd posunie rozvoj pozitívnych obchodných vzťahov dopredu a uľahčí proces pristúpenia k Európskej únii. Verím, že Turecku sa podarí splniť túto úlohu, a prajem mu veľa úspechov pri zavádzaní ďalších reforiem.

  Mara Bizzotto (EFD). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, z hospodárskeho hľadiska je pre Európu dobré, ak prehlbuje svoje obchodné vzťahy s rýchlo rastúcimi susednými krajinami. Obchodná politika Európskej únie vo vzťahu k tretím krajinám však vždy, aspoň teoreticky, brala do úvahy sociálne a humanitárne aspekty.

Preto je potrebné, aby sa v Turecku dôsledne vykonávali tieto ustanovenia, v krajine, ktorá sa opäť stáva viac islamskou, kde sa situácia žien postupne zhoršuje, keďže v roku 2009 bolo viac ako 1 500 žien zabitých v prípadoch domáceho násilia, a kde kresťania žijú v strachu pred útokmi islamských extrémistov. Len si spomeňte na brutálnu vraždu monsignora Padoveseho.

Parlament v tejto správe povzbudzuje Turecko, aby prevzalo vedúcu úlohu pri podpore otvoreného a spravodlivého obchodu. Jedna vec je jasná: musíme sa zaoberať vedúcou politickou úlohou, ktorú si chce Turecko vydobyť v arabskom svete, a priateľstvom, ktoré pestuje s Iránom a teroristickými skupinami, ako je Hamas.

V každom prípade, ak treba obchodnú politiku, nech sa tak stane. Nesmie sa však premeniť na trójskeho koňa, ktorý uľahčí vstup Turecka do Európy.

  Elisabeth Köstinger (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, Európska únia a Turecko majú veľmi dobré hospodárske vzťahy a, samozrejme, je dôležité ďalej rozvíjať obchod s Tureckom, a tým dosiahnuť trvalo udržateľný hospodársky rast v Európskej únii na jednej strane a v Turecku na strane druhej. Vzhľadom na to vítam správu z vlastnej iniciatívy, ktorá sa zaoberá súčasným vývojom obchodných vzťahov, aj keď tento vývoj nie je vždy pozitívny. V tejto súvislosti by som chcela spomenúť záležitosti, ako sú boj proti falšovaniu, obmedzenia dovozu farmaceutických výrobkov, ale aj nezrovnalosti v oblasti verejného obstarávania, ku ktorým musíme zaujať kritický postoj.

Predovšetkým by som však chcela spomenúť protekcionistické opatrenia, ktoré Turecko prijalo v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami a ktoré sú v rozpore s ustanoveniami colnej únie. V odvetví poľnohospodárstva dosahuje Turecko úroveň zamestnanosti viac ako 26 %. Preto je pochopiteľné, že sa odvetviu poľnohospodárstva a poľnohospodárom, ktorých zamestnáva, pripisuje osobitný význam. To za žiadnych okolností nesmie byť na úkor európskych poľnohospodárskych podnikov alebo v rozpore s usmerneniami colnej únie. Existujúce prekážky a protekcionistické opatrenia v Turecku treba čo najrýchlejšie odstrániť v rámci platných dohôd. Vývozu poľnohospodárskych výrobkov vysokej kvality z Európskej únie nesmú brániť nespravodlivé opatrenia, ktoré brzdia obchod. Je dôležité, aby boli veci v tejto súvislosti úplne jednoznačné.

  Danuta Jazłowiecka (PPE). – (PL) Vzťahy medzi Európskou úniou a Tureckom už trvajú takmer 50 rokov a majú za sebou lepšie aj horšie chvíle, obdobia úzkej spolupráce aj krízy. Už viac ako desaťročie Turecko a Európsku úniu spája colná únia, ktorá poskytuje základy pre vzájomnú obchodnú a hospodársku spoluprácu a ktorá, ako poukazuje správa pána Kazaka, sa ešte musí v plnej miere realizovať. Existujú prekážky na oboch stranách a musíme vyzvať Turecko a členské štáty, aby ich odstránili.

Turecko sa pomaly stáva hlavným aktérom v regióne, ktorý považujeme za kľúčový, a snahy o diverzifikáciu zdrojov alebo dodávok plynu či o dosiahnutie stability na Blízkom východe bez neho nikdy neprinesú ovocie. Úzka spolupráca s Tureckom sa pre nás stane čoraz dôležitejšou. Záujem Číny o úlohu Turecka ako vstupnej brány na Blízky východ a Kaukaz narastá. Ak sa nám nepodarí prekonať prekážky vo vzájomných obchodných vzťahoch, môžeme ešte o Turecko prísť tak, ako sme prišli o Afriku.

Pomaly začíname vidieť náznaky, že ľudí unavuje opakované odkladanie rozhodnutia o pristúpení Turecka, ako aj nejednoznačné vyhlásenia. Podľa nedávnych prieskumov verejnej mienky turecká spoločnosť stráca záujem o pristúpenie k Európskej únii. Úplná colná únia by sa mohla stať nástrojom na vybudovanie užších vzťahov a vytvorila by silné obchodné a hospodárske väzby, najmä s ohľadom na ťažkosti spojené so stanovením presného termínu pristúpenia Turecka k Európskej únii.

  Ioan Mircea Paşcu (S&D). – Vážený pán predsedajúci, obchodné a hospodárske vzťahy medzi EÚ a Tureckom sú tiež vecou politického významu. Ale napriek tomu, že si to EÚ uvedomuje, je pre ňu čoraz ťažšie vyhnúť sa dojmu, že hrá s Tureckom hru „kto prvý žmurkne“. Vo svojej neochote platiť cenu za prerušovanie prístupových rokovaní chce, aby to urobilo Turecko, vyčerpané ich dlhým trvaním a komplikovanosťou.

Dobrou správou je, že podľa najnovších údajov sú Turci čoraz nespokojnejší s EÚ a napriek jej vedúcemu postaveniu ako hlavného hospodárskeho partnera Turecka ju rýchlo dobiehajú ďalší partneri, ako sú Rusko, Čína, Spojené arabské emiráty, USA a Irán. Preto by úspech našich obchodných vzťahov s Tureckom nemal zatieniť potrebu konečne sa rozhodnúť, či prijať alebo neprijať Turecko do EÚ vzhľadom na dôsledky tohto rozhodnutia na medzinárodné postavenie EÚ.

  Oreste Rossi (EFD). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, určite nemôžeme podporovať opatrenie, ktoré ďalej liberalizuje obchod medzi Európskou úniou a Tureckom, a to najmä v odvetví poľnohospodárstva.

Tam je cena práce oveľa nižšia ako u nás, preto by otvorenie našich hraníc ich výrobkom malo za následok poškodenie európskych podnikov; znamenalo by to nespravodlivú hospodársku súťaž. Názor, že podporovaním vstupu Turecka do Európskej únie sa zjednoduší obchodovanie, je mylný.

Myslíme si, že ich politický, správny a sociálny systém je od nášho príliš vzdialený. Aj z hľadiska rešpektovania náboženskej slobody sme od seba na míle vzdialení. V Turecku byť kresťan znamená byť iný. Náboženská neznášanlivosť prítomná v hlavnom meste a podobných veľkých mestách sa stáva pravidlom na predmestiach a vo vidieckych oblastiach. Preto odmietame znevýhodniť naše podniky tým, že umožníme Turecku zjednodušené obchodovanie s našimi krajinami.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, diskusie v tomto Parlamente o životaschopných obchodných vzťahoch a zlepšení colnej únie s Tureckom treba, prirodzene, považovať za súčasť procesu konvergencie krajiny s Európskou úniou a tiež za súčasť procesu, ktorý podľa veľkej časti tohto Parlamentu vedie k pristúpeniu Turecka k Európskej únii. Tiež vieme, že tí, ktorí sú kritickí k jeho pristúpeniu, stále hovoria o privilegovanom partnerstve, ktoré má byť alternatívou k pristúpeniu, a musím povedať, že Turecko už v podstate takéto privilegované partnerstvo má prostredníctvom existujúcej colnej únie. Toto postavenie bude, samozrejme, musieť získať aj na iných – politických – úrovniach. Ak zvážime odpor, ktorému ešte stále čelíme zo strany Turecka v súvislosti s uznaním arménskej genocídy, ak zvážime skutočnosť, že Turecko ešte stále nie je ochotné vyriešiť cyperskú otázku v záujme Európy, ako aj skutočnosť, že kurdskí občania sú ešte stále diskriminovaní, potom si uvedomíme, že samotné zlepšenie obchodných vzťahov neumožňuje europeizáciu Turecka.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Na úvod by som chcela privítať pozitívne výsledky ústavného referenda, ktoré sa konalo 12. septembra. Ukázalo, že tureckému obyvateľstvu záleží na demokratickom systéme, ktorý je v Európe jedinou prijateľnou možnosťou.

Obsah tejto správy znovu potvrdzuje potrebu zosúladiť obchodné politiky Turecka a EÚ. Zavedenie účinných opatrení s cieľom odstrániť zostávajúce technické prekážky v rámci colnej únie by podporilo Turecko na jeho európskej ceste. Táto krajina ukázala obrovský potenciál obnovy v kontexte hospodárskej krízy. Kým celosvetový dopyt klesol, objem zahraničného obchodu Turecka sa zdvojnásobil a miera hospodárskeho rastu v nasledujúcich rokoch sa odhaduje na 7 %.

Musím zdôrazniť, že vzťahy medzi Rumunskom a Tureckom sa v posledných rokoch významne rozšírili. Obe krajiny sú najväčšími obchodnými partnermi v balkánskom regióne s ročným objemom obchodu presahujúcim 7 miliárd USD. Turecko má aj kľúčovú úlohu pri realizovaní rozvojových projektov EÚ ako celku v oblasti energetickej infraštruktúry, ako je napríklad Nabucco.

  Antigoni Papadopoulou (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, Turecko má úžitok z dlhoročnej colnej únie s EÚ. Aby sa však funkčnosť colnej únie ešte zvýšila, musíme sa bezodkladne venovať mnohým nedoriešeným otázkam.

Turecko musí urobiť viac pre upravenie svojich obchodných politík a regionálneho obchodu: musí obmedziť byrokraciu, produkciu napodobenín výrobkov a porušovanie ľudských práv menšín a v odborových zväzoch, musí riešiť nízku úroveň účasti žien na trhu práce a musí podporovať zamestnanosť mladých ľudí.

Čo je však ešte dôležitejšie, musí v plnej miere uplatniť dodatkový protokol k dohode o pridružení, zrušiť embargo na cyperské lode a lietadlá, uznať Cyperskú republiku, zosúladiť svoje právne predpisy s acquis Spoločenstva a dodržiavať dohovory Medzinárodnej organizácie práce v súvislosti s odborovými zväzmi, právom na štrajk a s kolektívnym vyjednávaním.

  Georgios Koumoutsakos (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som chcel zablahoželať pánovi Kazakovi k jeho veľmi dobrej a objektívnej správe.

Obchodné vzťahy medzi Európskou úniou a Tureckom sú naozaj mimoriadne dôležité, preto k nim musíme pristupovať veľmi opatrne. Zároveň však musíme zdôrazniť veci, ktoré treba zlepšiť.

Chcel by som spomenúť dve z týchto vecí. Preskúmali sme túto otázku, ale stále pokračuje diskusia o tom, či je Turecko európska alebo neeurópska krajina. Samozrejme, chceme, aby Turecko bolo európskou krajinou a aby sa raz mohlo stať členom európskej rodiny. Ale pokiaľ ide o pirátske výrobky, napodobeniny výrobkov a nedostatok ochrany duševného vlastníctva, Turecko je rozhodne viac ázijská ako európska krajina.

Druhá vec, ktorú by som chcel komentovať, sa týka colnej únie. Colná únia je podstatou európskeho úsilia, úsilia dosiahnuť zjednotenie Európy. Je nemysliteľné, aby kandidátska krajina plne neuplatňovala dohodu o colnej únii a aby existoval členský štát, s ktorým by Turecko odmietalo vstúpiť do colnej únie, ako to bolo v prípade Cyperskej republiky.

PREDSEDÁ: Stavros LAMBRINIDIS
podpredseda

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, z toho, čo bolo povedané, je jasné, že v súvislosti s touto správou tu existuje veľká zhoda. Rád by som len povedal pár slov k nasledujúcim témam: problémy, ktorým čelí Turecko pri uzatváraní dohôd o voľnom obchode s európskymi partnermi, otázka víz a presadzovanie práv duševného vlastníctva.

Začnem posledným bodom, lebo presadzovanie práv duševného vlastníctva a falšovanie sa počas rozpravy opakovane spomínali. Aj mňa tieto otázky znepokojujú a Komisia bude na ne aj naďalej tlačiť. Po viac ako dvoch rokoch opakovaných žiadostí Turecko nedávno konečne súhlasilo s vytvorením pracovnej skupiny, ktorá bude diskutovať o otázkach práv duševného vlastníctva. To je pozitívny prvý krok a dúfam, že táto pracovná skupina pomôže dosiahnuť pokrok v týchto dôležitých otázkach.

Po druhé, pokiaľ ide o problémy, ktorým Turecko čelí pri uzatváraní dohôd o voľnom obchode, táto krajina už roky hovorí, že trpí negatívnymi dôsledkami ťažkostí s ich uzatváraním s niektorými partnermi dohôd EÚ o voľnom obchode. Treba však zdôrazniť, že kritických problémov súvisiacich s dohodami o voľnom obchode je veľmi málo. Okrem toho Turecko napriek opakovaným žiadostiam zo strany útvarov Komisie nepredložilo žiadne relevantné údaje, ktoré by preukázali údajné negatívne dôsledky na jeho hospodárstvo.

Treba tiež poznamenať, že Komisia konala plne v súlade s dohodou o colnej únii a dokonca už prekročila rámec svojich povinností tým, že pomohla Turecku začať rokovania o dohodách o voľnom obchode so svojimi partnermi v rámci týchto dohôd. Sme pripravení spolu s Tureckom ďalej uvažovať o spôsoboch, ako vyriešiť jeho obavy v tomto smere. Či to bude zahŕňať pozvanie tureckej vlády k rokovaciemu stolu Európskej komisie vo veci dohôd o voľnom obchode s tretími krajinami je, samozrejme, úplne odlišná záležitosť.

Pokiaľ ide o otázky víz, na tieto sa colná únia nevzťahuje. Komisia uvažuje o spôsoboch zapojenia sa do procesu ďalšieho zjednodušovania mobility ľudí medzi EÚ a Tureckom, najmä pomocou rýchleho zavedenia nového vízového kódexu EÚ, ktorý poskytne praktické zlepšenia pre tureckých žiadateľov o víza. Komisia tiež zdôrazňuje, že sa chce zapojiť do dialógu, ktorý môže viesť k ďalšiemu zlepšeniu mobility hneď, ako jej dá Rada na to zelenú. Podmienkou však bude uzatvorenie readmisnej dohody medzi EÚ a Tureckom.

  Metin Kazak, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, rád by som sa poďakoval všetkým kolegom, tieňovým spravodajcom a pánovi komisárovi De Guchtovi za mimoriadne pozitívne odporúčania a názory, ktoré obohatili túto rozpravu o správe o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Tureckom.

Myslím si, že na základe tejto diskusie môžeme konštatovať, že vzťahy medzi Tureckom a Európskou úniou sú skutočne veľmi dôležité pre obe strany a že niet pochýb o nutnosti stavať na nich. Pokiaľ ide o otázku, ktorú predložili niektorí kolegovia, či sú tieto vzťahy spojené s prípadným členstvom Turecka v Európskej únii, moje stanovisko je, že čím hlbšie a úspešnejšie obchodné a hospodárske vzťahy sa vytvoria, tým úspešnejšie budú rokovania o jeho členstve.

Turecko a Európsku úniu, samozrejme, čaká ešte veľa práce, kým sa skutočne a v plnej miere zavedú a uplatnia ustanovenia dohody o colnej únii, ale myslím si, že hlavnými požiadavkami sú dobrá vôľa a úprimnosť v rovnakej miere na strane Európskej únie, ako aj na strane Turecka.

Ešte raz by som chcel poďakovať všetkým, ktorí prispeli k tejto diskusii, a verím, že výbor starostlivo zváži uvedené otázky a že dá nový impulz, nový rozmer a nového ducha všetkým nedoriešeným otázkam v konzultačnom mechanizme colnej únie, aby sa mohli v blízkej budúcnosti vyriešiť.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, v utorok 21. septembra, o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – Dôrazne podporujem správu o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Tureckom. Rozširovanie prepojenosti EÚ a Turecka prostredníctvom posilnenia obchodných a hospodárskych väzieb bude veľmi prospešné pre obe strany. Bola zdôraznená závažnosť krízy zamestnanosti mladých ľudí v Turecku. Odstránenie zbytočných prekážok obchodu a obťažných postupov bude viesť k zvýšeniu objemu obchodu, čo následne pozitívne ovplyvní mieru zamestnanosti. Treba podporiť vynaložené úsilie na dokončenie colnej únie a najmä jej prehlbovanie s cieľom zahrnúť do nej poľnohospodárske výrobky. Takýto vývoj by bol znakom odhodlania Turecka dokončiť potrebné reformy. Uznesenie tiež vyzýva na kroky, ktoré by do vzťahov medzi EÚ a Tureckom vniesli prvok potrebnej dynamiky.