Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 21. septembra 2010 - Štrasburg

3. Bezpečnosť dodávok plynu (rozprava)

  Predseda. – Ďalším bodom programu je správa pána Vidala-Quadrasa v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení smernice 2004/67/ES (KOM(2009)0363 – C7-0097/2009 – 2009/0108(COD)) (A7-0112/2010).

  Alejo Vidal-Quadras, spravodajca. – (ES) Vážený pán predseda, v posledných rokoch sme boli svedkami opakovaných príkladov zraniteľnosti členských štátov v súvislosti s dodávkami energie, konkrétne pokiaľ ide o dodávku plynu.

Prerušenie dodávok na severe a východe Európskej únie v zime 2005 – 2006 a 2008 – 2009 sa stalo skutočnou nočnou morou. Tuhé zimy, aké boli v posledných rokoch v Európe, vyžadujú, aby sme, pokiaľ je to možné, urobili všetko, čo je v našich silách pre to, aby sa v budúcnosti zabránilo podobným udalostiam.

Väčšina energetických dodávok Únie sa dováža; z tohto dôvodu môže v tejto strategickej oblasti zohrávať diplomacia dôležitú úlohu. Všetci sme si vedomí úsilia, ktoré vykonala Komisia v tejto oblasti a ktoré si veľmi ceníme, ale musíme zabezpečiť viac priamych a účinných opatrení.

Musíme mať na pamäti, že v rámci kríz v dodávkach energie, ktorých sme boli svedkami, bránili pravidlá národných trhov a nedostatok vzájomných prepojení tomu, aby bola postihnutým členským štátom v plnej miere poskytnutá uspokojivá pomoc.

Nariadenie, o ktorom budeme hlasovať, má byť pevným krokom vpred zameraným na riešenie tohto problému. Dlhý čas sme strávili snahou o dosiahnutie pokroku v tejto oblasti a o odstránenie problémov vyplývajúcich z rôznych vnútroštátnych hľadísk. Bol to dlhý a zložitý rokovací proces.

Dohoda, o ktorej dnes budeme hlasovať, dokazuje, že členské štáty sa prestali zameriavať len na svoje osobitné záujmy s cieľom väčšmi akceptovať európsky záujem. Po prijatí tohto nariadenia budeme disponovať účinným nástrojom, pomocou ktorého zvýšime bezpečnosť dodávok plynu v Európskej únii ako celku.

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku prijal toto nariadenie jednohlasne po úspešnom výsledku trojstranných rokovaní s Radou.

Chcel by som využiť túto príležitosť a poďakovať všetkým tieňovým spravodajcom za ich vynikajúcu prácu, ktorú tento text náležite odráža, ako aj všetkým členom výboru, ktorí poskytli svoje stanoviská, ku ktorým bolo do textu zapracovaných veľké množstvo dôležitých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Chcel by som poďakovať aj Európskej komisii za cennú podporu, ktorú poskytla spoločným zákonodarcom a oceniť veľkorysú spoluprácu španielskeho predsedníctva Rady, ktoré nás plne informovalo o pokroku svojej činnosti.

Týmto nariadením sa zaistí bezpečnosť všetkých európskych občanov, ktorí budú odteraz v prípade krízy lepšie chránení. Okrem toho poskytuje členským štátom aj istú mieru flexibility, ktorá im umožní zapojiť ďalších chránených odberateľov, ako sú verejné služby.

Oprávnená zanietenosť členského štátu v prípade ochrany spotrebiteľov na svojom vnútroštátnom trhu však musí byť vyvážená solidaritou s občanmi ostatných členských štátov Únie.

Toto nariadenie v prípade krízy zaväzuje podniky poskytujúce dodávky plynu dodávať plyn chráneným odberateľom nepretržite minimálne 30 dní. Členské štáty však musia buď vybudovať, alebo zmodernizovať svoje infraštruktúry tak, aby zlepšili integráciu vnútorného trhu s energiou a znížili existenciu energetických ostrovov.

Jedným z najdôležitejších úspechov tohto nariadenia je skutočnosť, že ukladá reverzný tok plynu pre plynové prepojenia všetkých členských štátov, čím spĺňa kritériá, ako sú potreba a životaschopnosť. Reverzný tok prostredníctvom krátkodobých investícií a za prijateľné náklady umožní mimoriadne diverzifikovať dodávky v rámci Európy. V tomto zmysle je plynovod Jamal zrejmým príkladom vzhľadom na skutočnosť, že cez Bielorusko zásobuje Poľsko, Českú republiku, Slovensko a Nemecko.

Ďalším úspechom Parlamentu je dôležitá úloha pridelená Komisii, ktorá získala právomoc veta, pokiaľ ide o konkrétne opatrenia v prípade, že sa domnieva, že by mohli ohroziť bezpečnosť dodávok do ostatných členských štátov.

Komisia bude naďalej zohrávať rozhodujúcu úlohu v rámci koordinácie medzi členskými štátmi v prípade akejkoľvek krízovej situácie pod záštitou Koordinačnej skupiny pre plyn. Toto nariadenie poskytuje skutočné riešenie pre skutočný problém. Posilňuje bezpečnosť dodávok plynu a zaväzuje všetkých účastníkov trhu k spolupráci na riešení vážnych problémov s dodávkami v budúcnosti.

Riadne a účinné fungovanie trhu, budovanie vzájomných prepojení a diverzifikácia dodávateľov a trasy sú najlepšou obranou voči budúcim krízam.

Vážený pán predseda, toto nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu predstavuje dôkladnú kvalitatívnu zmenu, v rámci ktorej členské štáty zanechajú čisto národné schémy, aby plne prijali ambiciózny európsky prístup.

Je pravda, že museli prejsť dve krízy s vážnymi dôsledkami, kým sa prebudilo svedomie niektorých členských štátov EÚ, ale ich straty sú veľmi vítané, ak má priniesť rovnaké výsledky ako ľútosť.

Nakoniec, pán predseda, toto nariadenie je historickým míľnikom na ceste k bezpečnosti dodávok plynu v Únii a je nezvratným dôkazom hodnoty nášho veľkého integračného projektu. Správne a rýchle uplatňovanie tohto nariadenia vyšle veľmi silný signál našim dodávateľom, ktorí sú takmer vo všetkých prípadoch našimi priateľmi; pokiaľ ide o dodávky plynu do Únie, motto „každý sám za seba“ už dlhšie neobstojí. Bolo nahradené mottom „všetci za jedného a jeden za všetkých“.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, plyn zohráva v našej energetickej politike dôležitú úlohu a stratégia pre túto oblasť je jasná. Po prvé, potrebujeme účinný európsky právny rámec na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu. Po druhé, mali by sme diverzifikovať naše zdroje a trasy dodávok pre dovážaný plyn. Takisto potrebujeme ďalší rozvoj a konsolidáciu potrebnej infraštruktúry, ako aj prijať spoločný prístup k európskym záujmom v rámci rokovaní s našimi energetickými partnermi a tranzitnými krajinami. To všetko na základe dobre fungujúceho vnútorného trhu.

Plynová kríza v januári minulého roka a pokrok, ktorý nastal v júni medzi Moskvou a Minskom, potvrdili, že pokiaľ ide o našu stratégiu pre plyn, sme na dobrej ceste. Z tohto dôvodu som vďačný, že rokovania s členskými štátmi v Parlamente na základe návrhu Komisie priniesli konštruktívny výsledok, a to už v priebehu jedného roka. Sú to dobré správy pre podnikateľskú komunitu, ako aj pre občanov Európskej únie. Chcel by som poďakovať najmä Európskemu parlamentu, ako aj pánovi Vidalovi-Quadrasovi za to, že v tejto veci preukázali odhodlanie. Boli ste si istí výsledkami, ktoré by sa mohli dosiahnuť a celý proces ste dotiahli k presvedčivému záveru. Takisto by som rád vyjadril poďakovanie členským štátom za ich ochotu vzdať sa niektorých svojich právomocí a stať sa súčasťou európskeho rámca.

Tento návrh nariadenia je prvým právnym predpisom, ktorý je založený na komplexnom článku o energii v novej Lisabonskej zmluve. Vstupujete na nové územie a využívate svoje novo nadobudnuté, komplexnejšie právomoci. Nikto nemôže zaručiť, že dodávky plynu nebudú prerušené. Preto je ešte dôležitejšie, aby sme prijali potrebné opatrenia. Domnievame sa, že úzka spolupráca s členskými štátmi v otázke plynu je dôležitejšia než kedykoľvek predtým. V súčasnosti radíme Poľsku, aby od začiatku zabezpečilo, aby bola jeho nová zmluva o dodávkach plynu s Ruskom v súlade s európskym právom a aby nevyžadovala formálne porušenie zmluvných postupov.

Vítame žiadosť tohto Parlamentu o spoločný európsky prístup, rýchlejšie preventívne opatrenia, nové technické možnosti, ako je kapacita reverzného toku, rozšírenie infraštruktúry a spoločná európska zahraničná energetická politika. Takisto podporujeme návrh Parlamentu na monitorovanie a zavedenie vnútorného trhu. Povinné minimálne normy pre všetky súkromné domácnosti sú ukazovateľom solidarity a zodpovednosti, ktorú Európa prevzala voči svojim občanom. V celej Európe bude povinné skladovanie dodávky na 30 dní pre prípad mimoriadnych udalostí, napríklad zlyhanie infraštruktúry, zmeny teploty alebo nadmerný dopyt. Tridsať dní bezpečnosti nie je skutočnou záchrannou sieťou, ale tvorí základ, v rámci ktorého môžeme s väčšou dôverou čeliť zime a prípadným budúcim krízam.

Mali by sme vo väčšej miere hovoriť jedným hlasom, vnútorne budovať našu pozíciu, ako to robíme teraz, a spoločne vystupovať navonok.

Mnohé opatrenia, ktoré sú súčasťou tohto nariadenia, už boli zavedené vrátane opatrení týkajúcich sa plynovej infraštruktúry a kapacity reverzného toku. Pomocou prostriedkov, ktoré vyčlenil Parlament, v súčasnosti podporujeme 31 projektov týkajúcich sa plynu. Celkovo 1,4 miliardy eur pomáha uvoľniť množstvo verejných a súkromných prostriedkov. V posledných mesiacoch sme dosiahli mnohé z toho, čo sa toto nariadenie snaží implementovať. Je však potrebné vykonať ešte veľký kus práce. Som si istý, že toto nariadenie nebude v tejto veci posledným slovom. Preto by som bol rád, keby v priebehu dvoch až troch rokov došlo k predbežnému preskúmaniu a prípadne pokračovaniu tohto nariadenia, ako aj zlepšeniu a rozšíreniu príslušných plánov.

Boli by sme radi, keby sa toto nariadenie po prijatí urýchlene uplatnilo. Komisia by rada čoskoro prijala opatrenia, aby zabezpečila spoločný prístup v rámci našich vonkajších vzťahov v oblasti energetiky. Koordinačná skupina pre plyn, ktorú vedie Komisia a ktorá zasadá každý mesiac, bude musieť v dôsledku tohto nariadenia zohrávať dôležitejšiu úlohu. Vítame rozbehnutie spolupráce nielen na európskej, ale aj na regionálnej úrovni. Takýmto príkladom je pilotný projekt, do ktorého sú zapojené tri pobaltské štáty: Estónsko, Lotyšsko a Litva ako súčasť Plánu prepojenia energetických trhov baltského regiónu (BEMIP). Stručne povedané, v rámci celkového európskeho rozmeru potrebujeme regionálne riešenia.

Môžem vás ubezpečiť, že Komisia si želá rozsiahlu rozpravu na tému infraštruktúra. Infraštruktúrny balík, ktorý vám plánujeme predložiť v novembri, predstavuje v tejto súvislosti tú správnu príležitosť spolu s nasledujúcim finančným obdobím.

(potlesk)

  Bogusław Sonik, spravodajca Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko. – (PL) Európski občania očakávajú od Európskej únie opatrenia a rozhodnutia, ktoré budú evidentne a konkrétne vyjadrovať našu snahu o kolektívne riadenie nadnárodnej infraštruktúry. Toto nariadenie tieto očakávania napĺňa. Týka sa to najmä dopravy a schopnosti rýchleho cestovania do akejkoľvek destinácie v Európe prostredníctvom rýchlych železničných, cestných a leteckých spojení, ako aj bezpečnosti vrátane energetickej bezpečnosti.

V Parlamente už niekoľko rokov hovoríme, že dodávky energie by sa mali považovať za strategicky politickú záležitosť. Európa nesmie byť závislá od jediného dodávateľa, ale v takejto situácii sa nachádza stredná a východná Európa, ktorá najviac dodávok získava z Ruska. Gazprom opakovane dokázal, že plyn považuje za strategickú zbraň pre rastúci politický vplyv Moskvy tým, že v súvislosti s dodávkami plynu robí ťažkosti. My ako Poliaci a poľskí členovia Európskeho parlamentu sme poukazovali na egoistický charakter severného plynovodu ako investície, ktorá nebola prekonzultovaná s členskými štátmi Európskej únie.

Dnešné nariadenie o solidarite týkajúcej sa dodávok plynu je vyjadrením európskeho uvedomenia, že len spoločne môžeme vybudovať účinný a vzájomne prospešný systém na obstarávanie a distribúciu plynu. Systém, v rámci ktorého nebude žiadna krajina, ak do nej prestanú prúdiť dodávky plynu, ponechaná sama na seba. Na zavedenie ustanovení tohto nariadenia do platnosti však potrebujeme politickú vôľu vlád, ako aj finančné úsilie Európskej únie.

  Sandra Kalniete, spravodajkyňa Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko. – (LV) Ďakujem, pán predseda. Toto je veľmi dôležitá správa a som rada, že uznesenie Parlamentu odráža obavy tých členských štátov, ktoré sú v energetickej oblasti izolované, pretože do veľkej miery závisia od dodávok z tretích krajín a s ostatnými členskými štátmi Európskej únie ich spája nedostatočná infraštruktúra. Dúfam, že prijatie tohto nariadenia umožní rozvoj projektov spoločnej energetickej politiky. V mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa budem s radosťou hlasovať za rôzne body, v ktorých Parlament tento návrh zlepšuje. Po prvé, spresnila sa a jasne sa definovala kategória odberateľov, ktorým budú za mimoriadnych okolností zaručené dodávky. Po druhé, obmedzilo, posilnilo a skonkretizovalo sa fungovanie európskej zásady solidarity s dôrazom na regionálnu spoluprácu a rozšírenie kompetencií a zodpovednosti Komisie. Napokon sa pri riešení problematiky prerušenia dodávok jednoznačne uprednostnili trhové nástroje pred netrhovými mechanizmami. Musia sa uplatňovať nielen v prípade, keď trh nebude schopný zaručiť dodávky chráneným odberateľom. Na záver by som chcela poďakovať pánovi Vidalovi-Quadrasovi za vynikajúcu spoluprácu.

  Jacek Saryusz-Wolski, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predseda, energetická bezpečnosť je jedným z kľúčových prvkov pre zaistenie budúcnosti. Je verejným prínosom, že povinnosťou EÚ je postarať sa o svojich občanov. Otázka neznie či, ale ako by malo Spoločenstvo konať, aby zabezpečilo členské štáty v oblasti energií. Na tento účel sú potrebné dva faktory: po prvé, riadne legislatívne nástroje, a po druhé, politická vízia a vôľa tieto nástroje uplatňovať.

Pokiaľ ide o legislatívny balík, o ktorom spravodajca pán Vidal-Quadras veľmi účinným spôsobom rokoval, odhadujem, že v porovnaní s počiatočnými ambíciami boli dosiahnuté dve tretiny cieľa zaistenia energetickej bezpečnosti pre EÚ ako celok. Tento balík nám poskytuje ambiciózne pravidlá v oblasti infraštruktúry, zavádza systém pre reakciu Spoločenstva na núdzové situácie a zahŕňa zásadu solidarity, čo sa ako záväzné ustanovenie stanovuje v článku 194 zmluvy.

Obsahuje však aj niekoľko dôležitých nedostatkov, najmä pokiaľ ide o vonkajší rozmer energetickej politiky EÚ. V nariadení sa nespomína úloha vysokého predstaviteľa a len vágne odkazuje na južný koridor, projekt Nabucco alebo spoluprácu s našimi partnermi z ESP.

Text ako celok však predstavuje obrovský pokrok – alebo ním bude, ak sa bude riadne realizovať.

(Predseda prerušil rečníka.)

  Herbert Reul, v mene skupiny PPE. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, v prvom rade by som chcel poďakovať poslancom tohto Parlamentu, ktorí tak intenzívne pracovali na tomto projekte, a najmä pánovi Vidalovi-Quadrasovi. Dokazuje to, že európsky politický systém je schopný reagovať na krízy a poskytovať užitočné riešenia.

Pri niekoľkých príležitostiach sme mali možnosť vidieť situácie bezpečnosti dodávok takéhoto druhu. V dôsledku toho sa problém bezpečnosti dodávok stal oveľa naliehavejším. Boli sme nútení konať a prijali sme potrebné opatrenia. Našli sme riešenia, ktoré nie sú jednoznačné, ktoré zahŕňajú nové nástroje a ktoré, a toto je pre mňa najzaujímavejší aspekt zo všetkých, nielenže zavádzajú normy v oblasti infraštruktúry v Európe, vytvárajú spoločné pravidlá pre prevenčné a núdzové plány, poskytujú istotu, o ktorej sa správne zmienil pán Oettinger, že našim občanom môžeme v budúcnosti ponúknuť 30 dní bezpečnosti, ale dokazujú aj to, že sme schopní dosiahnuť kompromisy, ktoré prinášajú reálne výsledky. Tento proces bol náročný, ale v súčasnosti je jasné, že sa zameriava na úlohu a zodpovednosti podnikov, ktoré budujú a riadia tieto siete. Ďalší dôležitý faktor sa týka zabezpečenia flexibilnosti politík a objasnenia, že nezavádzame požiadavky, ktoré sa nevyplácajú a nie sú rozumné alebo účelné, napríklad tým, že vytvárame flexibilitu pre kapacity reverzného toku. Nehovoríme, že musíme urobiť všetko za každú cenu, ale nechávame si priestor na posúdenie jednotlivých prípadov a zlepšenie spolupráce v regiónoch.

Rovnako dôležitý je odkaz na skutočnosť, že hoci si členské štáty musia uvedomovať svoju vlastnú zodpovednosť, v prípade, že nemôžu nájsť potrebné riešenia, bude mať Komisia prácu navyše. Úloha Komisie sa posilnila, avšak nie je výlučným rozhodujúcim subjektom. Je zodpovedná za prijímanie rozhodnutí v prípade, že už nie sú možné iné riešenia, a má aj posledné slovo. Potrebujeme flexibilitu a systémy, ktoré udržia záťaž v primeraných medziach. V neposlednom rade musíme zaručiť zavedenie riešení. Pre európskych občanov sú to dobré správy z Bruselu.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predseda, rád by som, samozrejme, začal srdečným poďakovaním pánovi Vidalovi-Quadrasovi za jeho pozitívnu správu, a predovšetkým za jeho produktívnu spoluprácu s tieňovými spravodajcami. Takisto by som rád vyjadril poďakovanie predsedovi výboru, ktorý viedol zasadnutia so španielskym predsedníctvom.

Dosiahli sme dobrý výsledok. Ide, samozrejme, o solidaritu na európskej úrovni, ktorá je hlavným bodom, ako aj o spoločný rozvoj plynovodov, kapacitu reverzného toku a, čo je najdôležitejšie, o ochranu zraniteľných spotrebiteľov. Na všetky tieto body, ako už bolo spomenuté, sa vzťahujú priame právne predpisy. Poniektorí k nim boli kritickí, sú však veľmi dôležité, pretože nám umožňujú vyslať jasný signál.

Pán Oettinger sa už začal zaoberať budúcnosťou a uviedol, že toto ešte nie je koniec. V tejto súvislosti by som ho chcel podporiť. Mali by sme podniknúť ďalšie kroky. Skupina pána Delorsa nedávno vydala správu o možnosti vytvorenia Európskeho energetického spoločenstva. Viem, že náš predseda túto myšlienku veľmi podporuje. Som rád, že má takýto názor, pretože si myslím, že by bolo veľmi dôležitým prínosom k pokroku a napredovaniu európskeho procesu zjednotenia, keby sme vytvorili spoločné európske spoločenstvo pre oblasť energie bez zmeny a doplnenia zmluvy. Takisto je dôležité, aby sme neuviazli v rokovaniach o úprave zmluvy. Solidarita musí byť skutočne prioritou.

Môj druhý bod sa týka nášho jednotného vystupovania vnútorne aj navonok. Čo mám na mysli slovom „vnútorne“? Mám na mysli to, koľko ďalšej infraštruktúry potrebujeme, čo spomenul aj pán Oettinger. Čím viac budeme prechádzať na solárnu a veternú energiu, tým viac budeme musieť rozvíjať našu infraštruktúru, pretože okrem zvýšenej úložnej kapacity budeme musieť zabezpečiť aj zapojenie ostatných výrobcov energie v prípade, že nebude k dispozícii dostatok solárnej alebo veternej energie. Preto je táto spoločná sieť infraštruktúry v Európe veľmi dôležitá.

Samozrejme, že musíme jednotne vystupovať aj navonok. Máme čoraz komplexnejší spoločný trh, ktorý iné krajiny nemajú. Rusko nemá spoločný, otvorený trh. Namiesto neho má štátne monopoly. Ak chceme čeliť tomuto systému, musíme tak urobiť spoločne na základe spoločnej európskej vonkajšej energetickej politiky, ale pravdepodobne aj na základe spoločného prístupu európskych plynární s cieľom dosiahnuť lepšie ceny a lepšie podmienky a, samozrejme, aj rozvoj infraštruktúry, ako je Nabucco. Podľa mňa je toto dôvodom pre napredovanie súčasnej spoločnej európskej energetickej politiky.

  Adina-Ioana Vălean, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, v prvom rade by som chcela zablahoželať spravodajcovi pánovi Vidalovi-Quadrasovi za jeho vynikajúcu prácu na tejto dôležitej správe. Každá zima nám pripomína, že Európa je závislá od dodávok plynu z Ruska, Ukrajiny a ostatných krajín. Bezpečnosť dodávok energie sa stala pre EÚ prioritou, čo veľmi vítame.

Tento právny predpis je pozitívnym krokom k zníženiu zraniteľnosti Európy a ubezpečeniu našich občanov, že v prípade vážneho prerušenia dodávky budú zabezpečené dodávky plynu za dostupné ceny a na základe solidarity. Ale je potrebné spraviť ešte viac. Musíme pokračovať v diverzifikácii energetických trás a dodávok zdrojov. Bezpečnosť dodávok energie má odlišný význam v závislosti od toho, či ste z Rumunska, Holandska alebo Fínska. Naša rôzna geopolitická situácia si vyžaduje európsky prístup a európsky prístup si vyžaduje úplnú kompletizáciu trhu s energiou.

Nie je výhrou tvrdiť, že v rámci EÚ zostanú mnohé protekcionistické prekážky. Protekcionizmus poškodzuje trh a tým poškodzuje aj spotrebiteľov, udržiava vysoké ceny a podkopáva našu bezpečnosť dodávok. Výhrou pre politika je povedať, že politika by nemala zasahovať do energetickej politiky a ja to hovorím nahlas a jasne. Každý deň počúvame o pochybných zmluvách, obchodoch uzavretých za zatvorenými dverami, monopoloch a politických dohodách.

V Rumunsku je formovanie našej energetickej stratégie v rukách niekoľkých ľudí z bezpečnostnej rady, ktorej predsedá prezident. Zodpovednosť? Nie pre rumunský ľud. Demokracia? Nie pre rumunský ľud. A dôsledky takejto politiky musia znášať občania Rumunska, ktorí na konci roka dostanú vysoké účty za drahý plyn.

Nastal čas žiadať o väčšiu transparentnosť, zodpovednosť a demokraciu v spôsobe, akým naše členské štáty pristupujú k energetickej politike. Inak nebudeme schopní zlepšiť situáciu pre spotrebiteľov. Nech ceny reguluje voľný trh — nepochybne to dokáže lepšie ako politici. Potrebujeme, aby Komisia odstránila protekcionistické prekážky a modely správania.

  Claude Turmes, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predseda, blahoželám pánovi Vidalovi-Quadrasovi a všetkým, ktorí sa zúčastnili rokovaní. Rád by som zablahoželal aj španielskemu predsedníctvu, ktoré nám skutočne pomohlo dosiahnuť rýchly pokrok v tejto oblasti. Medzi vnútorným trhom a plánovaním do budúcnosti a medzi regionálnou úrovňou a Európou ako celkom sme dosiahli dobrú rovnováhu. Som takisto rád, že oblasť, v ktorej sme dosiahli najväčší pokrok, teda kapacita reverzného toku, zohráva v nariadení významnú úlohu.

Pokiaľ ide o pohľad do budúcnosti, rád by som nastolil tri body. Po prvé, pokiaľ ide o danú infraštruktúru, je tu potenciál pre rozvoj severojužných prepojení, najmä v Poľsku, Maďarsku a na Slovensku. Je pre nás veľmi dôležité, aby sme disponovali viacerými severojužnými prepojeniami. V prípade skladovania plynu musíme zvážiť otázku, na ktorú upozornil pán Swoboda. Ak na trh s elektrickou energiou prenikne viac plynu, čo sa zdá byť pravdepodobné, budeme potrebovať skladovanie v rýchlom cykle. Musíme posúdiť našu infraštruktúru a zistiť, či máme k dispozícii skladovanie v pomalom alebo rýchlom cykle, pretože sa musíme dôkladnejšie zamerať na skladovanie v rýchlom cykle.

Po druhé, podľa môjho názoru vôbec nedisponujeme primeranými údajmi, ktoré sú základom pre posúdenie dopytu po plyne v budúcnosti. Aký vplyv má smernica EÚ o budovách? Aký vplyv má to, keď krajina ako Nemecko hovorí, že od roku 2050 budú mať všetky jej budovy, staré aj nové, nulovú spotrebu energie? Model PRIMES nie je dostatočne podrobný alebo nezávislý, pretože ho vytvoril ten istý človek, ktorý vypracoval scenáre pre združenie EURELECTRIC. To znamená, že potrebujeme lepšie údaje, aby sme mohli predísť zbytočným investíciám.

Po tretie, vedúci predstavitelia štátov zasadnú 4. februára 2011. Domnievam sa, že Komisia by nám pred týmto dôležitým samitom, ktorý sa bude konať 4. februára, mala predložiť dokument, ktorý bude obsahovať prehodnotenie globálneho trhu s plynom. V dôsledku objavenia bridlicového plynu v USA je k dispozícii viac skvapalneného plynu. Čo to pre nás bude znamenať, keď objavíme bridlicový plyn v Európe? Potrebujeme od Komisie dokument, ktorý vedúcim predstaviteľom štátov poskytne posúdenie súčasnej situácie na globálnom trhu s plynom. Podľa môjho názoru je to oveľa pozitívnejšie, ako pred dvomi alebo tromi rokmi.

  Konrad Szymański, v mene skupiny ECR. – (PL) Blahoželania sú určite namieste, pretože pán Vidal-Quadras nie je len jedným z pilierov kompromisu, ktorý sme dosiahli s Radou, ale aj pilierom výnimočne rozsiahleho konsenzu medzi politickými silami v tomto Parlamente. To je veľmi dôležité. Európski konzervatívci a reformisti podporujú tento kompromis aj napriek skutočnosti, že Parlament spočiatku navrhoval opatrenia, ktoré boli oveľa ambicióznejšie a ktoré sa konkrétne týkali budovania infraštruktúry, ale aj oblasti politickej účasti Európskej únie na riešení krízy vrátane kríz medzinárodného rozmeru.

Môžeme povedať, že pôvodná verzia uznesenia kládla na firmy aj na členské štáty oveľa viac povinností. Dokument, ktorý dnes máme pred sebou, obsahuje oveľa viac možností. Zostáva len dúfať, že nebude zámienkou na pokračovanie politiky ľahostajnosti – na strane členských štátov aj firiem – politiky ľahostajnosti voči využívaniu plynu Ruskom ako zbrane v strednej Európe. Zostáva len dúfať, že Európska komisia bude rázne reagovať v boji proti zneužívaniu monopolnej pozície zo strany Gazpromu, pretože aj Gazprom má politické dôvody nielen na udržanie si plnej kontroly nad plynovodmi vrátane plynovodov na území Európskej únie, ale aj plnej kontroly nad surovinami, a to aj po ich predaji na trhu EÚ. Deje sa to na úkor spoločného trhu, deje sa to na úkor hospodárskej súťaže a práv spotrebiteľov a deje sa to aj na úkor rozvoja moderných technológií v plynárenskom priemysle.

Nariadenie by, samozrejme, mohlo byť aj lepšie, ale ešte stále je najvýznamnejšou príležitosťou a najdôležitejšou zárukou pre energetickú politiku Únie so zreteľom na krízu dodávok plynu, a preto by ho mal tento Parlament v dnešnom hlasovaní čo najviac podporiť.

  Jacky Hénin, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predseda, musíme zaistiť energetickú bezpečnosť a nezávislosť? Áno, musíme. Na úplné zaistenie bezpečnosti a nezávislosti je však nevyhnutné, aby plyn a ostatné zdroje energie neboli súčasťou vážnych problémov zapríčinených špekulatívnymi trhmi, aby boli označené za verejný majetok a aby sa stali súčasťou tarifných dohôd, ktoré rešpektujú ľudí z producentských krajín a zaisťujú bezpečnosť pre európskych spotrebiteľov. To by mohlo byť poslaním Európskej agentúry pre energiu kontrolovanej Parlamentom a Radou.

Únia nesmie konať ako zástupca nadnárodných spoločností obchodujúcich s plynom a ropou, najmä po katastrofe, ktorej sme boli svedkami na pobreží Floridy. Nadnárodné spoločnosti sa nestarajú o záujmy spotrebiteľov. Slúžia len svojim akcionárom a opovrhujú právami ľudí, ktorí žijú v krajinách produkujúcich plyn, pričom voľne nakladajú s produktmi z ich vlastného podložia.

Na rozdiel od spravodajcu nie som presvedčený, že voľné konanie trhu a súkromných spoločností fungujúcich v plynárenskom priemysle zabezpečí dodávky plynu do Únie. Ak chceme zaručiť dodávky plynu pre všetkých občanov Únie, musíme znárodniť rozsiahle skupiny plynární a vytvoriť z nich skupinu európskeho záujmu s nadnárodným, a najmä verejným dozorom.

  Niki Tzavela, v mene skupiny EFD. – (EL) Vážený pán predseda, pán Vidal-Quadras, chcela by som vám zablahoželať k vynikajúcej správe, ktorá dáva do poriadku náš vnútorný trh. Rada by som však objasnila nasledujúci bod: Európa nezaistila ani nevyriešila hlavný problém alternatívnych dodávateľov plynu ani len pomyselne.

Práve naopak, pri pohľade na potrebných dodávateľov pre udržateľnosť plynovodov, ktoré plánujeme pre Európu, mám dojem, že stále máme len jedného dodávateľa. Aby ste mali predstavu, do akej miery sa nás to týka, Rusko si zaistilo dohody o dodávkach plynu s každým potenciálnym európskym dodávateľom – dokonca aj s Iránom. Nemám žiadne výhrady, ale v tomto prípade, pán komisár, potrebujeme návrh o obchodných vzťahoch založených na spoločných záujmoch s Ruskom, sformulovaný v spolupráci s pánom Tajanim, ak sa aj my máme z ekonomického hľadiska zapojiť.

Moja otázka teda znie: zvážili ste urýchlenie akčného plánu pre terminály LNG? V severnej Afrike a v Perzskom zálive máme dodávateľov. Plánujete zvýšiť počet terminálov LNG v Stredozemnom mori? Alternatívni dodávatelia existujú, a preto vás chcem požiadať, aby ste tejto otázke venovali náležitú pozornosť.

  Béla Kovács (NI) . – (HU) Dámy a páni, globálna expanzia a internacionalizácia obchodovania so zemným plynom priniesli so sebou riziko, že konflikty, či už medzinárodného, politického alebo hospodárskeho charakteru, budú mať priamy alebo nepriamy vplyv na zjednotený trh s plynom, čo ohrozí jeho fungovanie a následne aj bezpečnosť dodávok. Akýkoľvek model trhu s plynom je na základe svojej definície schopný zaistiť len krátkodobú kapacitu, riadenie dodávok, technické alebo technologické a cenové variácie problémov, a pokúsiť sa minimalizovať náklady na služby ako celok. Bezpečnosť dodávok sa preto musí definovať ako záruka, že odberatelia, ktorí potrebujú neprerušenú dodávku, budú mať nepretržite k dispozícii dostatočné množstvo plynu za dostupné ceny. Pri vytváraní politiky zameranej na bezpečnosť dodávok je potrebné venovať osobitnú pozornosť domácim spotrebiteľom závislým od výkyvov teploty, ktorí nie sú schopní prejsť na iné zdroje energie. Títo spotrebitelia nie sú v pozícii bojovať za bezpečnosť svojich vlastných dodávok. V súčasnom úplne liberalizovanom trhu s plynom je povinnosťou štátu, jeho vlády a regulačných orgánov, aby zaistili, že rámcová zmluva o službách bude obsahovať všetky prijateľné požiadavky na poskytovanie takýchto služieb.

  Arturs Krišjānis Kariņš (PPE). – (LV) Vážený pán predseda, pán komisár, všetci sme závislí. V Európe sme závislí od dodávok energie z tretích krajín. Sme závislí najmä v plynárenskom odvetví a, samozrejme, do veľkej miery priamo závisíme od jednej dodávateľskej krajiny – konkrétne Ruska. Vieme, že Rusko ako dodávateľská krajina môže byť problematické. Napríklad v dôsledku sporu medzi Ruskom a Ukrajinou zostalo niekoľko európskych členských štátov v januári 2009 bez dodávok zemného plynu. Aké je riešenie? Riešenie je, samozrejme, dvojaké. Po prvé, ako už povedali niekoľkí rečníci, diverzifikácia dodávok. Po druhé, rozvoj vnútorného trhu s prepojeniami. Keď skutočne hovoríme o spoločnej európskej energetickej politike, máme na mysli potrebu rozvoja fungujúceho vnútorného trhu, ktorý bude pre nás zárukou. V čom spočíva problém? Problémom je, že v Európe sa nachádza niekoľko krajín a regiónov, ktoré sú od zvyšku Európskej únie úplne izolované. Konkrétne pobaltské štáty sú úplne izolované a celkom závisia od dodávok plynu z Ruska. Výsledkom bola skutočnosť, že napríklad spotrebitelia v pobaltských štátoch platia v súčasnosti za zemný plyn o 30 % viac ako rovnakí spotrebitelia v Nemecku. Preto jednoznačne verím, že toto nariadenie, ktoré iniciovala Komisia a ktoré pán Vidal-Quadras dokončil, je krokom správnym smerom. Uberáme sa správnym smerom, musíme však veci doviesť do konca. Musíme ukončiť izoláciu rôznych členských štátov prostredníctvom investícií do infraštruktúry, aby sme mohli mať spoločný trh a tým aj predpoklady pre voľný vnútorný trh, ktorý zaručí bezpečnosť dodávok plynu. Ďakujem.

  Teresa Riera Madurell (S&D). – (ES) Vážený pán predseda, pán komisár, Parlamentu sa dnes pripomenulo, že kríza z januára 2009 odhalila čosi viac ako našu energetickú závislosť. Zistili sme, že veľká časť problému sa nachádza v rámci našich hraníc. Napríklad Španielsko nemôže pomôcť postihnutým novým členským štátom, hoci má zdroje.

Chcela by som vám pripomenúť, dámy a páni, i keď sa to môže zdať samozrejmé, že vnútorná solidarita si vyžaduje, aby sa plyn mohol jednoducho prepravovať v rámci Únie bez akýchkoľvek technických alebo zmluvných prekážok a predovšetkým prostredníctvom cezhraničných prepojení, ktoré majú momentálne ďaleko k dokonalosti.

V tom spočíva hodnota tohto nariadenia, ktoré jednoznačne spája budovanie prepojení s bezpečnosťou dodávok, s dôrazom na potrebu diverzifikácie zdrojov a skoncovania s energetickými ostrovmi.

Dovoľte mi, pán predseda, ukončiť prejav blahoželaním Komisii, pánovi Vidalovi-Quadrasovi a španielskemu predsedníctvu za prispenie v rekordnom čase k pripísaniu významu solidarite v otázkach energetiky.

  Jorgo Chatzimarkakis (ALDE). – (DE) Vážený pán predseda, v prvom rade by som sa chcel poďakovať pánovi Oettingerovi a zablahoželať pánovi Vidalovi-Quadrasovi k jeho správe. S pomocou španielskeho predsedníctva sa podarilo vytvoriť veľmi dobrý dokument. Zemný plyn je dôležitý a jeho dôležitosť sa zvyšuje. Pán Turmes vo svojom prejave povedal, že musíme zmeniť náš pohľad na situáciu. V krajine, ktorú zastupujem, je polovica domácností závislých od zemného plynu, ale iba 40 % z neho pochádza z Ruska.

Z tohto dôvodu je dôležité doplniť právny predpis k existujúcej smernici. Je to aj správna vec, ktorú treba urobiť. Poskytne nám preventívne plány, preventívne opatrenia a núdzové plány s tromi krízovými úrovňami. Nechceme, aby sa zopakovali udalosti, ktoré sme videli počas plynovej krízy v zime v roku 2009. Nechceme sa pozerať na našich európskych partnerov a európske susediace štáty, ako mrznú. Z tohto dôvodu táto správa tvorí súčasť našej spoločnej európskej zodpovednosti, ktorá sa nevzťahuje iba na členské štáty EÚ, ale aj na susediace štáty.

Dámy a páni, právne predpisy sú dobré, ale musíme využiť aj iné spôsoby. Z tohto dôvodu vítam oznámenie pána Oettingera, že všetky opatrenia v oblasti infraštruktúry, z ktorých niektoré tu boli spomenuté, vrátane projektov plynovodov Nabucco, Nord Stream a South Stream, dostanú podporu. Umožní nám to diverzifikáciu a zaručí, aby sme neboli závislí od jedného dodávateľa. To, čo potrebujeme, sú zásobníky plynu. Rozhodne potrebujeme viac zásob. V Nemecku máme zásoby plynu na 70 dní, ale nie je to tak v každej krajine. Z tohto hľadiska musíme zvýšiť normy v každej krajine. Ďalšou záležitosťou je súbor energetických zdrojov. Ten ostáva naším najväčším problémom, na prekonaní ktorého musíme spolupracovať. Ďakujem vám veľmi pekne a dúfam, že nový právny predpis bude úspešný.

  Evžen Tošenovský (ECR). – (CS) Vážený pán predseda, pán komisár, v januári 2009 Európou hýbal problém obmedzených dodávok plynu z Ruska známy ako plynová kríza z januára 2009. Mali by sme byť však veľmi opatrní, pretože táto situácia nezasiahla zďaleka celú Európu a z analýz vyplýva, že išlo skôr o štrukturálny problém. Nemali by sme sa teda nechať nerozumne unášať až príliš veľkou snahou o reguláciu, pretože zvýšenie veľkého až nadmerného počtu zásobníkov plynu či regulácií pri reakcii na dodávky by znamenalo zvýšenie cien plynu a, samozrejme, by to mohlo skomplikovať situáciu koncovým odberateľom, ako aj zhoršiť konkurencieschopnosť.

Myslím si, že sa v správe podarilo nájsť veľmi rozumný výsledok v záujme zachovania pružnosti celého riešenia. Rovnako sa mi veľmi páči názor pána komisára Oettingera, že bude nevyhnutné po čase zhodnotiť vplyv správy na ceny plynu a posúdiť, aký celkový vplyv mali prijaté opatrenia na trh s plynom.

  Fiorello Provera (EFD). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, európska výroba plynu stále klesá a dopyt po energii sa bude zvyšovať, najmä v blízkej budúcnosti, a to zároveň s oživením hospodárstva, ktoré všetci očakávame.

Z tohto dôvodu je veľmi dôležité uplatňovať politiku dostatočných a bezpečných dodávok, najmä v krízových časoch, keď dodávky plynu závisia od vonkajších geopolitických faktorov.

Toto nariadenie výrazne zlepší koordináciu medzi zainteresovanými stranami v sektore plynu a zabráni zopakovaniu situácií, ku ktorým došlo počas rusko-ukrajinskej krízy, ale bez spochybňovania výsad jednotlivých členských štátov v oblasti energetiky.

Blahoželám pánovi spravodajcovi Vidalovi-Quadrasovi a ďakujem mu za to, že zohľadnil niektoré z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú pre nás také dôležité. S potešením tiež počúvam slová pána komisára, ktoré volajú po väčšej a užšej regionálnej spolupráci v tomto sektore, a ďakujem mu za jeho záujem.

  Nick Griffin (NI). – Vážený pán predseda, nešťastie nechodí po horách: tam, kde sa stane nešťastie, sa vždy nájde niekto, kto sa na ňom chce priživiť. Obhajcovia Európskej únie sa mimoriadne naháňajú za nešťastím iných: od príbehu o globálnom otepľovaní spôsobenom človekom až po zemetrasenia a lesné požiare, každá kríza sa stáva zámienkou na získanie ešte väčšej moci.

Rusko-ukrajinská plynová kríza bola umelým problémom, ktorý spôsobili neokonzervatívne zásahy v politikách východnej Európy. Odpoveďou je skoncovať so „zápasením medveďov a psov“ a ponechať európskym štátom slobodu kupovať plyn, ktorý nám Rusko potrebuje predať. Namiesto toho sa kríza používa ako zámienka na to, aby EÚ ovládla dodávky plynu a chytila nás všetkých do pasce vzájomnej závislosti s cieľom dosiahnuť Úniu, s ktorou by voliči nikdy nesúhlasili.

Tu nejde o dodávky plynu. Ide o pomaly sa približujúcu tyraniu socialistického superštátu, ktorý využíva úskoky na získanie toho, čo nemôže získať demokraticky. Keď zhodí masku rozumnej nevyhnutnosti, zavedie nový fašizmus, nie pomocou ricínového oleja, ale smrtiacou zimou. Z tohto dôvodu tí, ktorí si cenia slobodu, budú hlasovať proti tejto správe.

  Amalia Sartori (PPE). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, chcela by som sa poďakovať pánovi Vidalovi-Quadrasovi za jeho vynikajúcu správu a za jeho veľké a uznávané schopnosti vyjednávania, vďaka ktorým sme hlasovali za nariadenie so širokou podporou v jeho prvom a jedinom čítaní.

Spolu s našou delegáciou a poslaneckým klubom budeme ochotne hlasovať za toto nariadenie, pretože určite predstavuje výrazný pokrok v porovnaní s doteraz presadzovanými politikami, hoci je to iba jeden dôležitý krok na ceste, ktorá od nás vyžaduje, aby sme sa sústavne usilovali o nové a ambiciózne politiky, ako už oznámil pán komisár.

Schvaľujem verejné a oficiálne rozhodnutie Parlamentu pre politiku solidarity na vnútornom trhu slúžiacu aj ako varovanie tým, ktorí v tejto oblasti v posledných rokoch príliš často špekulovali. Mali by sme však diverzifikovať koridory, zdroje a kvalitu zdrojov. V tomto zmysle sa domnievam, že by sa pozornosť mohla dôraznejšie sústrediť na otázku južného koridoru.

Podporujem názor a absolútne s ním súhlasím, že trh je jedinou skutočnou zárukou v boji proti rizikám súvisiacim s dodávkami plynu. Trh tu ostane, a preto sa musíme usilovať o zaručenie konkurencieschopného trhu, a teda zaviesť nariadenia, smernice, fondy, viaceré siete a viaceré zdroje dodávok s cieľom zaručiť zrušenie monopolu v tomto odvetví, čo sa týka zdrojov aj sietí.

  Marek Siwiec (S&D). – (PL) Bezpečnosť dodávok plynu je výnimočnou a strategickou témou. Dokopy na nej pracovali štyri výbory. Hovoríte, že výbory pracovali krátko, ale celkovo to bol veľmi dlhý čas – predkladali sa stanoviská a prebiehali výmeny názorov. Bola to výnimočná téma, pretože sa týkala geopolitiky, technológie a techniky, ale aj, a to je najdôležitejšie, povahy európskej solidarity. Ako ďaleko chceme zájsť pri budovaní spoločného trhu v tejto oblasti? Ako ďaleko chceme zájsť v spoločnom postupe? Ako ďaleko sú veľkí a dobrí pripravení zájsť pri ochrane slabých a nepripravených v krízovej situácii?

Dohodol sa kompromis. Kompromis, ktorý je vítaný, tak ako každý kompromis. Je dobré, že máme kompromis. Keď si však spomeniem na ambiciózne prvé plány, pamätám si, že sme chceli zájsť ďalej. Pre Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente je najdôležitejším slovom v názve tejto správy „bezpečnosť“. Je to však bezpečnosť s malým začiatočným písmenom, bezpečnosť bežných ľudí, ktorí si platia účty, čítajú noviny a zrazu zistia, že im niekto môže jednoducho vypnúť plyn. Domnievam sa, že z hľadiska ich záujmov, z hľadiska ľudí, ktorí sa boja, ktorí sa každú zimu boja, že im niekto vypne plyn alebo že zaň budú musieť zaplatiť viac, je to správa, ktorá trochu zmenšuje ich obavy, a je veľmi dobré, že bola navrhnutá týmto spôsobom.

Povedzme si však tiež otvorene, že pokiaľ ide o diskusiu o tom, kto môže vyhlásiť núdzový stav v súvislosti s dodávkami plynu a za akých podmienok, v tomto bode sa nedospelo k dohode. Navrhovalo sa, že jedna krajina, ktorej hrozí toto nebezpečenstvo, to môže urobiť. Keď prvý návrh hovoril, že tak môžu urobiť dve krajiny, tiež padol. Dnes máme nejasnú definíciu, ktorá hovorí, že bližšie nešpecifikované orgány budú diskutovať o tejto téme. Celkovo teda ide o malý krok, ale správnym smerom.

  Norica Nicolai (ALDE). – (RO) Chcela by som zdôrazniť iba dve veci: dôležitosť dodávateľov plynu a tranzitných krajín. Zároveň by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi k tomu, že nám dal príležitosť diskutovať o tejto záležitosti, a k spôsobu, akým sa ňou zaoberal.

Ako spravodajkyňa pre Turkménsko sa domnievam, že táto krajina je jedným z kľúčových dodávateľov pre Európsku úniu vzhľadom na zásoby, ktoré má, a na príležitosti na otvorenie sa Európskej únii, tak ako sa otvorila ázijským krajinám, konkrétne Číne. Myslím si, že všetky európske projekty vrátane projektov plynovodov Nabucco a White Stream závisia od vzťahov s touto krajinou. V tejto súvislosti sa domnievam, že zlepšovanie vzťahov s dodávateľskými krajinami je mimoriadne užitočné pri súčasnom zachovaní noriem zavedených Európskou úniou. Odhodlanie, ktoré tieto krajiny prejavili nielen hospodárskym, ale aj demokratickým a strategickým partnerstvom s Európskou úniou, je vzťah, ktorý treba podporovať v zahraničnej politike Európskej únie.

Po druhé, chcela by som zdôrazniť dôležitosť svojej domovskej krajiny, Rumunska, ako tranzitnej krajiny. Domnievam sa, že Rumunsko aj Bulharsko môžu zohrať stabilizačnú úlohu.

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Energetická bezpečnosť je dnes jednou z najdôležitejších podmienok zvrchovanosti. Z tohto dôvodu musí Európska únia čo najrýchlejšie dospieť k dôslednej politike v tejto oblasti. Smernica z roku 2004 o plynových krízach, ktorá je v súčasnosti platná, je úplne neprimeraná pre riziká, ktoré dnes existujú, pretože nemožno chrániť krajiny, najmä krajiny strednej a východnej Európy, pred obmedzenými dodávkami plynu, ktoré trvali mnoho týždňov. Hoci to bola bolestivá skúsenosť, počas dvoch plynových kríz medzi Ruskom a Ukrajinou v roku 2008 a 2009 sme zistili, aká veľmi závažná je táto hrozba.

Mohli by sme povedať: „Lepšie neskôr ako nikdy.“ Treba uvítať, že prijatím nového nariadenia konečne začíname budovať spoločnú energetickú politiku. Toto nariadenie by malo prispieť k vytvoreniu mechanizmov, ktoré umožnia koordináciu činnosti v prípade ďalšej plynovej krízy, ako aj zlepšenie infraštruktúry sietí, ktorá prepojí plynovody členských štátov. Kompromis dohodnutý s Radou určite nie je ideálny. Podľa môjho názoru opatrenia pôvodne navrhované Európskym parlamentom boli výrazne lepšie. Napriek tomu sa so zreteľom na súčasný nedokonalý stav zákonov domnievam, že predložené návrhy by sa mali schváliť.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Nariadenie pre bezpečnosť dodávok plynu reaguje na problémy, ktoré nám odhalila energetická a plynová kríza zo začiatku minulého roka.

Predloha nariadenia spracovaná Komisiou navrhla široký okruh opatrení s ambicióznym cieľom dosiahnuť vyšší stupeň energetickej bezpečnosti pre celú Európsku úniu. Vo viacerých otázkach sme však museli vo výboroch Parlamentu pôvodné znenie návrhu upresňovať či zdokonaľovať. Parlament musel spresniť úlohu podnikov pri koordinácii v prípadoch pohotovosti, prepracoval rozsah využitia spätných tokov, doriešil proporcionalitu deľby nákladov na nové, cezhraničné investície do infraštruktúry. Spresnil podmienky mechanizmu na automatické vyhlasovanie núdzového stavu Spoločenstva s previazaním na preventívne a núdzové plány členských štátov. Parlament tiež navrhol upraviť nakladanie s citlivými obchodnými informáciami, aby nedochádzalo k ich zneužívaniu. Napriek veľkému úsiliu spravodajcu, ako aj výborov Parlamentu však ostali mnohé otázky nedoriešené. Je to najmä definícia chránených odberateľov a uplatnenie normy infraštruktúry N-1. Aj po prijatí tejto smernice sa týmto otázkam budeme ešte musieť venovať.

  Romana Jordan Cizelj (PPE). – (SL) To, o čom dnes vedieme rozpravu, je pravdepodobne jedným z najdôležitejších dokumentov tohto plenárneho zasadnutia. Mnohí naši občania mrzli počas najchladnejšieho obdobia zimy v roku 2009, pretože ich radiátory ostali studené. Práve v takýchto núdzových prípadoch, keď sú dodávky plynu v Európe závažne narušené, môžeme prejaviť európsku solidaritu.

Nariadenie, o ktorom vedieme rozpravu, je dôkazom toho, že kladieme blaho jednotlivých občanov do centra pozornosti našej práce. Nariadenie definuje všetky domácnosti pripojené k plynovej distribučnej sieti ako „chránených odberateľov”. Podľa tohto nariadenia bude tiež potrebné konať s cieľom zaručiť im dostatočné dodávky v núdzovom stave. To znamená, že musíme posilniť infraštruktúru nielen v rámci členských štátov, ale aj medzi nimi. Musíme zaručiť riadne fungovanie uzavretých plynových obvodov, t. j. zmien toku plynu. Musíme tiež vytvoriť účinný plán preventívnych opatrení pre núdzový stav.

Na tomto mieste by som chcela povzbudiť Európsku komisiu, aby vyzývala členské štáty k včasnému dodržiavaniu požiadaviek nariadenia. S potešením som si všimla, že pán spravodajca počúval argumenty jednotlivých členských štátov a zohľadnil ich špecifické okolnosti. Z tohto dôvodu sú tieto riešenia relevantné pre Slovinsko, kde je existujúca sieť, ktorá kombinuje dodávky plynu z Ruska a Alžírska, dostatočná na to, aby naplnila štandardný dopyt, a to napriek nedostatkom normy N-1.

Na záver by som takisto chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi Alejovi Vidalovi-Quadrasovi, ktorý obratne viedol vyjednávania v Parlamente a medzi inštitúciami. Skutočne odviedol vynikajúcu prácu a dúfam, že dostane podporu veľkej väčšiny hlasov.

  Anni Podimata (S&D). – (EL) Vážený pán predseda, chcela by som začať blahoželaním pánovi Vidalovi-Quadrasovi k jeho dôležitému príspevku k podrobnému kompromisu, ktorý sa dosiahol s Radou v prvom čítaní.

Nové nariadenie sa bude zaoberať závažnými podstatnými nedostatkami v bezpečnosti dodávok zemného plynu do EÚ posilnením opatrení na európskej úrovni, čo poskytne väčšie právomoci Koordinačnej skupine pre plyn, prijatím kritérií včasného varovania a vyhlásenia pohotovosti a, samozrejme, zavedením článkov na ochranu odberateľov a poskytne im lepšie služby, najmä najzraniteľnejším členom spoločnosti, ktorí musia byť našou najväčšou prioritou.

Chcela by som však tiež vyzdvihnúť – ako Parlament opakovane zdôraznil –, že musíme prekonať čiastkový prístup k otázke bezpečnosti našich dodávok energie a prijať súdržnú európsku politiku v oblasti energetiky počnúc posilnením regionálnej spolupráce a podporou projektov na diverzifikáciu zdrojov a kanálov energie, ako aj plynovodov Nabucco a ITGI, ktoré sú skôr vzájomne sa dopĺňajúcimi ako navzájom si protirečiacimi projektmi a ktoré môžu zohrať úlohu katalyzátora v bezpečnosti dodávok plynu do EÚ.

  Ivo Strejček (ECR). – (CS) Vážený pán predseda, minuloročná energetická kríza bola nepríjemná, ale neukázala štrukturálne zlyhanie trhu. Preto akékoľvek nadmerné regulácie trhu s plynom alebo trhu s dodávkami plynu nie sú nevyhnutné, pretože by v konečnom dôsledku znamenali zvýšenie ceny plynu pre koncového odberateľa. Dovoľte mi v tomto kontexte tri poznámky. Po prvé, treba veľmi obozretne definovať kategóriu tzv. chránených odberateľov, aby nedošlo k príliš širokej definícii, čo by určite viedlo k zvýšeniu ceny plynu pre koncových odberateľov. Po druhé, musíme postupovať veľmi opatrne pri definovaní povinného obdobia, počas ktorého musia dodávatelia zaručiť plyn, a nemalo by to byť 60 dní, ale možno iba 30 dní, pretože to by, samozrejme, znamenalo obrovské budovanie veľkých zásobníkov, čo sa premietne do koncovej ceny plynu. Po tretie, samozrejme, treba stanoviť presnú definíciu tzv. najchladnejšieho obdobia.

  Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz (PPE). – (PL) Chcel by som vyjadriť uznanie pánovi spravodajcovi Vidalovi-Quadrasovi, ktorý pred rokom čelil mimoriadne zložitej úlohe vypracovať správu o otázkach energetickej bezpečnosti v oblasti zabezpečenia dodávok plynu do Európskej únie. Európsky parlament aj Rada si plne uvedomujú porozumenie, ku ktorému sa spoločne dospelo. Nariadenie týkajúce sa bezpečnosti dodávok plynu má byť nástrojom moci, ktorý Európska komisia, členské štáty a ich orgány, ako aj plynárenské podniky budú mať, aby mohli konať v dostatočnom predstihu s cieľom predísť dôsledkom prerušenia dodávok plynu. Ako sme tu počuli, pán spravodajca povedal, že je to právny akt, ktorý reaguje na skutočný problém Európskej únie.

Chcel by som poukázať na súčasnú situáciu a povedať, že práve teraz môže vznikať nová kríza. Súvisí to s tým, čo sa deje na základe zmluvy medzi Poľskom a Ruskom. Je to nová úloha pre Európsku komisiu. V súčasnosti sa Poľsko stalo bojiskom, kde proti sebe stoja Európska komisia a Ruská federácia pri vykonávaní tretieho liberalizačného balíka pre trh s plynom. Ak chce Komisia otestovať situáciu, mala by tak urobiť na príklade krajiny, ktorá má diverzifikovanú štruktúru dodávok plynu, a nie Poľska, ktoré je veľmi obmedzené v tejto oblasti. Poľsku momentálne hrozí závažná energetická kríza v podobe chýbajúcich dodávok 1,7 miliardy m3 plynu. Z tohto dôvodu hrozí riziko, že poľské hospodárstvo sa zrúti. Očakávame podporu od Európskej komisie pri riešení problémov, ktoré vznikli. Treba povedať, že Poľsko zohráva úlohu tranzitného štátu a nie je na konci ruského systému. Dúfam, že vývoj situácie na východnej hranici Európskej únie spôsobí, že väčšina členských štátov uzná význam a dôležitosť zaručenia bezpečnosti dodávok plynu.

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Európska únia si nemôže dovoliť byť závislou od vonkajších monopolných zdrojov dodávok plynu. Plynová kríza medzi Ruskom a Ukrajinou z roku 2009 ukázala, akí sme zraniteľní bez riadnej spoločnej európskej stratégie.

Jej dôsledky mali očividný vplyv na európske hospodárstvo a na skupiny odberateľov, ktoré už boli zraniteľné. Táto vonkajšia kríza EÚ zároveň zdôraznila mieru vzájomnej závislosti medzi jej členskými štátmi. Z tohto dôvodu sa domnievam, že treba navrhnúť spoločnú stratégiu, podporiť diverzifikáciu trás a zdrojov dodávok plynu EÚ, aby mala dostatočné kapacity na pohotové riešenie krízy.

Solidarita medzi členskými štátmi, všeobecne známa zásada Lisabonskej zmluvy, je rozhodujúca pre zabezpečenie európskeho mechanizmu dodávok plynu. Projekt Nabucco má strategickú dôležitosť ako súčasť tohto mechanizmu. Musí ho podporovať najmä Európska únia, pretože ponúka jedinú životaschopnú alternatívu k ruskému energetickému monopolu.

PREDSEDÁ: Rodi KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Paweł Robert Kowal (ECR). – (PL) Chcel by som sa veľmi poďakovať pánovi spravodajcovi za dosiahnutie kompromisu, čo je najmä v otázkach súvisiacich s energetikou mimoriadne zložité. Chcel by som sa tiež poďakovať pánovi Oettingerovi za jeho zaangažovanosť na zmluve o dodávkach plynu medzi Poľskom a Ruskom. Veľmi si ceníme skutočnosť, že Európska komisia zohráva zásadnú úlohu v tejto otázke.

V Európe je dnes energia faktorom, ktorý podmieňuje nezávislosť mnohých štátov, a preto s úžasom počúvam hlasy v Parlamente, ktoré hovoria, že iba hovoríme o energii, že je to iba vecou hospodárstva a že naša diskusia je iba o týchto veciach. Nie – mnohé krajiny v Európe berú oblasť energetiky ako faktor, ktorý podmieňuje ich nezávislosť, a to právom, pretože je to v skutočnosti tak. Ak o tom ktokoľvek potrebuje presviedčať, nech si prečíta akýkoľvek ruský dokument na túto tému.

Rusi zaujali v oblasti energetiky dva rozdielne prístupy. Jeden súvisí s otázkou hospodárstva a s ničím iným a druhý súvisí priamo s otázkami politiky a bezpečnosti. Z tohto dôvodu, ak nám dnes niečo chýba, je to väčšia angažovanosť týchto agentúr Európskej komisie, ktoré sú zodpovedné za vonkajšie vzťahy, aby sme aj my mohli uplatniť tieto dva prístupy k danej záležitosti.

  András Gyürk (PPE). – (HU) Súhlasím s tými poslancami, ktorí sa domnievajú, že pomocou nariadenia o dodávkach plynu budeme schopní účinnejšie predísť prerušeniam dodávok plynu. Za toto ďakujem pánovi spravodajcovi. Za mimoriadne dôležité považujem ustanovenia týkajúce sa chránených odberateľov. Teší ma, že namiesto pôvodnej reštriktívnej definície sa mimoriadna ochrana dostane aj diaľkovým vykurovacím sieťam a malým a stredným podnikom (MSP). Sotva ide o zanedbateľný počet odberateľov: iba v samotnom Maďarsku sa 600 000 domácností spolieha na diaľkové vykurovacie siete. Ochrana MSP je tiež dôležitá, pretože ako sme videli v prvých dňoch roku 2009, tieto firmy sa môžu jednoducho ocitnúť na pokraji bankrotu, ak dôjde k narušeniu dodávok plynu.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že hoci prijatie nariadenia o dodávkach plynu je dôležitý krok, nemôže nahradiť investície do energetiky. Minulý týždeň štyri nové členské štáty poslali list komisárovi pre energetiku pánovi Güntherovi Oettingerovi, v ktorom vyzývajú EÚ v mene Vyšehradskej skupiny k posilneniu finančných prostriedkov na investície do energetiky, najmä vzhľadom na ďalší sedemročný finančný plán. Môžeme iba súhlasiť s tým, čo sa uvádza v tomto liste. V skutočnosti je spôsob, akým si EÚ zabezpečí dostatočné dodávky plynu, začať si budovať alternatívne trasy dodávok. A tento zámer by sa podľa môjho názoru mal prinajmenšom premietnuť aj do rozpočtových čísel.

  Eija-Riitta Korhola (PPE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, moja úprimná vďaka patrí môjmu kolegovi pánovi Vidalovi-Quadrasovi za vynikajúcu prácu, ktorú odviedol. Či sa nám to páči, alebo nie, Európa sa čoraz viac spolieha na plyn potrebný na jej fungovanie, a plyn nám dodáva Rusko. Z tohto dôvodu nestačí, aby vzťahy medzi EÚ a jej dodávateľom plynu boli v poriadku. Potrebujeme aj zmeny vo vnútornej infraštruktúre a zmeny právnych predpisov EÚ, aby sme boli pripravení na krízové situácie, ktoré sme nespôsobili. Členské štáty musia definovať úlohy všetkých účastníkov trhu a oblasti zodpovednosti za zaručenie bezpečnosti dodávok. Nedávna história dokazuje, že je to potrebné.

Úroveň závislosti Európy je alarmujúca. Dovoz momentálne predstavuje viac ako 40 % spotreby zemného plynu v Európe a predpovede naznačujú, že táto závislosť sa môže zvýšiť na úroveň 70 % do roku 2020. Dôsledkom bude hospodárska a politická závislosť a to nie je zdravé. V budúcnosti sa môže situácia zlepšiť vďaka výrobe skvapalneného zemného plynu, cena ktorého klesla, ako aj cena najnovšie vyrábaného plynu z alternatívnych zdrojov, ktorý bol objavený v rôznych častiach sveta vrátane Poľska. Dúfajme, že sa tým zlepší bezpečnosť dodávok a získa sa viac možností pre nákup plynu. Pomôže aj rozvoj účinných foriem obnoviteľnej energie.

Nedávne spory medzi Ruskom a jeho susediacimi štátmi presne ukázali, aká chúlostivá bola situácia týkajúca sa našej vnútornej bezpečnosti dodávok. Z tohto dôvodu je dôležitá konkrétna činnosť, ako napríklad zabezpečenie toku plynu v opačnom smere medzi členskými štátmi alebo, v súlade so zásadou solidarity, zabezpečenie dostatočných vlastných zásob plynu pre naše susediace krajiny v krízových situáciách. Je rovnako dôležité, aby sme si boli vedomí rôznych okolností, ktoré prevládajú v členských štátoch, a aby sme ich uznali.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Najprv by som chcel zablahoželať pánovi spravodajcovi k vypracovaniu tohto veľmi dôležitého dokumentu. Zvyšujúca sa závislosť od dovozu energie, najmä plynu, je jedným z nových problémov, ktorým EÚ čelí v bezpečnostnej politike a ktorých prekonanie si bude vyžadovať spoločné úsilie EÚ a nás všetkých.

Európska komisia musí zohrať mimoriadne dôležitú úlohu, nie iba keď čelí krízovým situáciám, ale aj pri budovaní energetickej politiky EÚ vo všeobecnosti, a najmä keď hovoríme o zmluve o dodávkach plynu s dodávateľmi z tretích krajín.

Pán komisár, skutočne by som bol nerád, keby podmienky stanovené v zmluve medzi Poľskom a Ruskom o plynovode Jamal alebo spôsob, ktorým bola podpísaná, boli zlým príkladom pre všetky nové a budúce energetické stratégie v súvislosti s dokumentom, o ktorom sme dnes viedli rozpravu. Iba vtedy, ak budeme hovoriť jednohlasne, koordinovať činnosť všetkých členských štátov EÚ a prejavovať solidaritu, môžeme napomôcť vytvorenie želaného vnútorného trhu s energiou, jednotného a spravodlivého pre odberateľov.

  Tunne Kelam (PPE). – Vážená pani predsedajúca, dnešná rozprava dokazuje, že Európa sa poučila z viacnásobnej krízy dodávok. Prvá skúsenosť nezávislého Estónska prišla v decembri 1992, keď Rusko prerušilo všetky dodávky plynu a ropy. V každom prípade nás to posilnilo.

Dnes vidíme povzbudivú spoluprácu predovšetkým medzi Parlamentom a Komisiou. Chcela by som sa vám poďakovať, pán komisár Oettinger, za váš zanietený a zodpovedný prístup k týmto problémom. Je to povzbudivý pokus premietnuť solidaritu do praktických mechanizmov EÚ. Čo je dôležité, chystáme sa zabezpečiť spoločný systém infraštruktúry a noriem v oblasti dodávok s posilnenou zodpovednosťou a koordináciou zo strany Komisie. Predovšetkým však stále potrebujeme integrovanú sieť dodávok do EÚ. Chcela by som upriamiť pozornosť na návrh pána Turmesa na zlepšenie našich severojužných prepojení a zabezpečenie zásobníkov plynu pre budúcnosť.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Pre EÚ je dôležité reagovať na úrovni Spoločenstva v záujme energetickej bezpečnosti, ale členské štáty, ktoré ešte neznormalizovali svoje bilaterálne politické vzťahy s Ruskom, budú musieť takisto uskutočniť kroky v tomto smere. Osemdesiat percent plynu dovezeného do Maďarska pochádza z Ruska, a preto je závislosť maďarských odberateľov extrémna. Používatelia diaľkového vykurovania sú mimoriadne zraniteľní. Z tohto dôvodu by Maďarsko určite prijalo diverzifikáciu zdrojov plynu, ako aj trás plynovodov. Jednoznačne sme podporili a budeme naďalej podporovať výstavbu obidvoch projektov plynovodov Nabucco a South Stream a využitie zdrojov EÚ. Najlacnejším spôsobom by však pre nás bolo uspokojivé a stabilné uznesenie o tranzite cez Ukrajinu. Žiadame Komisiu zabezpečiť, aby EÚ konala na úrovni Spoločenstva, vystupovala ako sprostredkovateľ medzi Ruskom a Ukrajinou a vyžadovala systém záruk v súvislosti s tranzitnou trasou cez Ukrajinu.

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcel by som upriamiť pozornosť pána Oettingera na dva body, ktoré už spomenuli iní poslanci počas rozpravy. Po prvé, pán Turmes zdôraznil otázku predvídateľnosti dopytu po plyne. V súvislosti s dodávkami plynu sa pozeráme na túto otázku iba z jedného hľadiska.

Pán Oettinger, chcel by som sa vás opýtať, ako plánujete začleniť túto druhú základnú perspektívu do stratégie, keď sa pozeráte do budúcnosti. Po druhé, v nadväznosti na poznámku pána Swobodu by som chcel spomenúť myšlienku energetického spoločenstva v Európskej únii. Združenie Notre Europe, ktoré založil pán Delors, nedávno zdôraznilo túto záležitosť, ako aj predošlý komisár pán Michaele Schreyer pred niekoľkými rokmi. Považujete to za pozitívny cieľ vašej práce, pán Oettinger?

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Vážená pani predsedajúca, v tejto rozprave o bezpečnosti dodávok zemného plynu by som chcela zdôrazniť, že celosvetové dodávky zemného plynu sú už skutočne veľmi diverzifikované, čo je potrebné náležite priznať.

Dôležitejšou otázkou pre budúcnosť je však očakávaná ropná kríza, pre ktorú by Európska únia mala aktívne podporovať nahrádzanie výrobkov z rafinovanej ropy vo svojich flotilách a najlepšou náhradou za ne je zemný plyn.

Napriek tomu sa nesmie zabúdať na to, že existuje zemný plyn, ktorý nemá fosílny pôvod: biometán vyrobený z odpadu. V skutočnosti ho už niekoľko európskych krajín vyrába, predovšetkým Švédsko a Švajčiarsko a dokonca, tuším, aj Španielsko. Je to cesta, ktorá by sa mala podporovať z hľadiska investícií EÚ a mali by sme na to veľmi pamätať počas tejto rozpravy.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, väčšina dodávateľov plynu oznámila významné zvyšovanie ceny v dôsledku rastúceho dopytu po plyne. Hovorí sa o zdvojnásobení veľkoobchodných cien plynu. Z tohto dôvodu je pravdepodobné, že Moskva podľa môjho názoru vyprovokuje ďalšiu plynovú krízu túto zimu. EÚ v minulosti pravdepodobne nebola dostatočne dôrazná vo svojej úlohe sprostredkovateľa. V prípade súčasných sporov o zodpovednostiach medzi novými vedúcimi predstaviteľmi EÚ členské štáty, ktorých sa to týka, opäť pocítia, že boli vydané napospas svojej situácii.

Slabý krízový manažment zo strany EÚ však má ďalšie dôsledky. Jadrové elektrárne, ktoré boli zatvorené, sa zase otvárajú, a v Poľsku sú plány na investície do terminálu zariadení pre skvapalnený plyn, ktorý bude priamo konkurovať baltskému plynovodu. Hoci sa nákupné združenie, ktoré bolo ohlásené včera, môže javiť ako rozumné riešenie, nemení zásadný problém. Keď vznikne ďalší spor o plyne, uvidíme, či má európsky energetický systém včasného varovania cenu papiera, na ktorom je napísaný, a či zmätok v zodpovednostiach v nadväznosti na Lisabonskú zmluvu možno vyriešiť. V skutočnosti sa našej závislosti od ruského plynu nemôžeme len tak ľahko zbaviť a dokonca ani projekt Nabucco situáciu veľmi nezmení.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Pán Oettinger povedal, že je to prvý dokument o otázkach energetiky, odkedy Lisabonská zmluva nadobudla platnosť. V skutočnosti bola energetická solidarita hlavným cieľom v mnohých krajinách vrátane mojej vlastnej krajiny, Poľska, v súvislosti s Lisabonskou zmluvou. Plynová kríza – najmä kríza z roku 2009, ale aj skoršie krízy – však ukázali, že bez trhu s energiou, bez infraštruktúry vrátane prepojení, bez nových sietí a nových zdrojov dodávok, bez koordinačnej úlohy Európskej komisie a predovšetkým – niečoho, čo by som chcel veľmi zdôrazniť –, bez politickej vôle Komisie a Rady, ako aj členských štátov nezabránime plynovým krízam. V súčasnosti stojí Poľsko ešte stále pred podpísaním zmluvy o dodávke približne 2,5 miliárd m3 plynu.

Nariadenie mohlo byť lepšie – bližšie k ideálnemu –, najmä pokiaľ ide o povinnosti vrátane tých, ktoré súvisia s Európskou komisiou a tiež s úlohou vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a s úlohou členských štátov. Pán Oettinger potvrdil, že o dva alebo tri roky bude nevyhnutné vykonať hodnotenie tohto nariadenia s cieľom posúdiť jeho účinnosť. To takisto svedčí o tom, že sme doň nezahrnuli všetko.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Energetická bezpečnosť Európskej únie závisí od diverzifikácie zdrojov a trás dodávok energie. Domnievam sa, že Európska únia by mala viac investovať do energetickej infraštruktúry a energetickej účinnosti. Pokiaľ ide o energetickú infraštruktúru v sektore plynu – na tomto mieste sa odvolávam na vytvorenie nových plynovodov a chcela by som zdôrazniť, aký dôležitý je projekt Nabucco pre energetickú bezpečnosť Európskej únie –, bol by to dôležitý krok pre Európsku úniu pri investovaní do nových ložísk plynu, zlepšovaní prepojení medzi členskými štátmi, zabezpečení spätných tokov, ako aj vo výrobných zariadeniach na výrobu plynu z obnoviteľných zdrojov energie.

Chcela by som zdôrazniť, že Lisabonská zmluva vytvorila nový rámec na podporu solidarity medzi členskými štátmi v prípade energetickej krízy. Chcela by som aj pochváliť pána spravodajcu Vidala-Quadrasa za jeho úsilie, keďže toto nariadenie skutočne znamená krok vpred pri zvyšovaní energetickej bezpečnosti Európskej únie.

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Pán Vidal-Quadras a pán komisár Oettinger si zaslúžia vďačnosť za to, že umožnili túto dôležitú správu. Toto nariadenie mimoriadne uvítajú stredoeurópske krajiny, z ktorých niektoré sú stopercentne závislé od dodávok ruského plynu. Nevytvára to iba stav závislosti, ale je to aj nebezpečné ako politický nástroj. V porovnaní s fosílnymi palivami tvorí plyn prinajmenšom polovicu emisií CO2, a z tohto dôvodu zohráva významnú úlohu v boji Európy proti zmene klímy. Koncepciu núdzového stavu EÚ však treba prehodnotiť, keďže je spätá so znížením dodávok o 10 %. To by mohlo v skutočnosti predstavovať celkové dodávky plynu členského štátu, ako je napríklad Slovensko. Bolo by rozumnejšie, keby sa núdzový stav v EÚ vyhlasoval pre konkrétny zemepisný región. Zabezpečenie neprerušovaných dodávok plynu za prijateľnú cenu musí byť prioritou dokonca aj v krízovej situácii. Podľa môjho názoru táto správa môže výrazne prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Predovšetkým by som tiež chcel zablahoželať pánovi Vidalovi-Quadrasovi k jeho úsiliu pri príprave tejto dôležitej správy. Všetci si uvedomujeme, aké sú dodávky energie dôležité pre Európsku úniu. Komisia a pán komisár Oettinger sa musia naďalej aktívne podieľať na riešení otázok, ktoré podmieňujú pokrok projektov súvisiacich s diverzifikáciou zdrojov dodávok plynu, a prísť s politickými riešeniami a najvýhodnejšími finančnými prostriedkami.

Kľúč k zaisteniu bezpečnosti dodávok energie Európy spočíva v zlepšovaní energetickej infraštruktúry, prepojení a možnosti spätného toku, zásobníkov a, čo je najdôležitejšie, v monitorovaní a riadení založenom na solidarite medzi členskými štátmi. Takisto je dôležité pokračovať v diskusiách o budúcom Európskom energetickom spoločenstve.

  Danuta Jazłowiecka (PPE). – (PL) Nariadenie, o ktorom dnes hlasujeme, je míľnikom v budovaní spoločnej energetickej politiky. Ustanovenia týkajúce sa energetickej solidarity o tom bezpochyby svedčia. Zaručujú používanie právnych nástrojov, ktoré umožnia spoločnú zjednotenú reakciu v núdzovej situácii. Text, o ktorom budeme hlasovať, sa, pravdupovediac, líši od ambicióznej vízie navrhovanej Parlamentom. Dáva však nádej na účinné fungovanie núdzového mechanizmu v budúcnosti. Samotný fakt, že sme rýchlo dosiahli zhodu s Radou, keď boli rozdielne záujmy členských štátov v rozpore, by sa mal vnímať pozitívne.

Na tomto mieste by som chcela vyjadriť vďačnosť nášmu spravodajcovi pánovi Vidalovi-Quadrasovi, ktorý bol od samotného začiatku otvorený opatreniam navrhovaným poslancami a otvorený dosiahnutiu kompromisu prijateľného pre všetkých. Nariadenie takisto dokazuje, že Európsky parlament je kľúčovým aktérom v medziinštitucionálnom konflikte a že je dostatočne odvážny na to, aby bojoval za opatrenia, ktoré sa často zdajú nereálne pre chýbajúcu dohodu medzi členskými štátmi.

  Edit Herczog (S&D). – (HU) Blahoželám pánovi komisárovi a Parlamentu k spolupráci pri príprave tohto rozsiahleho dokumentu. Hoci je to krok správnym smerom, je rovnako jasné, že zákon je iba predpokladom pre investície. Vytvorenie motivácie pre európske investície nám tiež môže pomôcť prekonať krízu. Toto nariadenie môže byť aj pozitívnym dôkazom toho, že spolupráca neznamená vzdať sa národnej suverenity, ale predstavuje rozšírenie slobody európskych občanov. Veľké diskusie prebiehajú v Maďarsku. My maďarskí socialisti sme odhodlaní vytvoriť európsku energetickú bezpečnosť. Premiér maďarskej vlády pred rokom prisľúbil zabezpečenie úplnej nezávislosti krajiny, pokiaľ ide o energiu. Ako socialistickí poslanci sme spokojní, že zmenil svoj názor a takisto že vidí budúcnosť z hľadiska energetickej bezpečnosti a spolupráce EÚ.

  Ioan Mircea Paşcu (S&D). – Vážená pani predsedajúca, od roku 2006, keď Rusko po prvýkrát prerušilo dodávky plynu, sa energetická bezpečnosť stala najdôležitejším bodom programu činnosti EÚ. Ide nielen o hospodársku, ale aj výrazne politickú záležitosť, pretože má silný vplyv na zahraničnú politiku EÚ a v konečnom dôsledku na jej medzinárodné postavenie. Napriek skutočnosti, že je to vo všeobecnosti uznávané, v praxi je EÚ neschopná zastaviť zvyšovanie svojej závislosti od dodávok energie od aktérov so silnými politickými programami, ktorí neváhajú zneužiť zvyšujúcu sa zraniteľnosť EÚ. Deje sa tak pre odpor niektorých nových dôležitých členov.

Na záver by som však chcel dodať, že by bolo nesprávne povedať, že v súčasnosti neexistuje žiadny systém energetickej bezpečnosti – existuje, ide iba o to, že je individuálny a nie spoločný, pričom každá krajina EÚ sa chce chrániť prostredníctvom zvláštnych vzťahov s jednotlivými dodávateľmi, pre priazeň ktorých sú niekedy pripravení viesť tvrdý konkurenčný boj.

  Niki Tzavela (EFD). – (EL) Vážená pani predsedajúca, keďže viacerí z nás v tomto Parlamente spomenuli plynovod Nabucco ako veľmi dôležitý projekt pre energetickú bezpečnosť v Európe, chcela by som požiadať pána komisára, aby nám povedal, ak môže, do akého štádia sa dostal projekt Nabucco a aký pokrok sa v súvislosti s ním dosiahol.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, táto rozprava, ktorá začala témou plynu a jeho skladovania, nadobudla všeobecnejší charakter a rozšírila sa na energetickú politiku ako celok. Samozrejme, je pravda, že sme závislí od plynu. Netýka sa to však iba plynu, ale aj iných zdrojov energie vrátane ropy do istej miery, uhlia zo svetového trhu a nespracovaného jadrového materiálu. Dokonca v prípade obnoviteľnej energie sa naša závislosť od krajín so zásobníkmi plynu, ako sú napríklad Švajčiarsko a Nórsko, zvyšuje. Európa je závislá od iných štátov. Z tohto dôvodu sa otázka energetickej účinnosti, inými slovami používania energie cielenejším spôsobom a neplytvania ňou, stane čoraz dôležitejšou. V priebehu nasledujúcich mesiacov s vami budeme chcieť podrobne prediskutovať naše závery.

Téma energetického spoločenstva sa takisto spomenula a domnievam sa, že Európska únia sa musí stať účinnejším energetickým spoločenstvom založeným na solidarite. Prístup pani Delorsovej nám ukazuje smer, ktorým by sme mali ísť. Moja rada však znie, že by sme mali používať nové nástroje počas nasledujúcich niekoľkých rokov, inými slovami, mali by sme aktívne využívať článok 194 ako právny základ, ako aj iné možnosti s cieľom budovať vnútorný trh. Ešte nemáme skutočný vnútorný trh s elektrinou a plynom. Členské štáty, niektoré viac ako iné, vedú pekné reči o vnútornom trhu, ale v skutočnosti v tejto oblasti vôbec nekonajú a namiesto toho sa sústreďujú na vlastné vnútroštátne priemyselné politiky. Mali by využívať tieto nástroje. O štyri alebo päť rokov budeme mať dôveryhodné postavenie, aby sme sa mohli baviť s členskými štátmi a širokou verejnosťou o ďalšom rozvoji nášho právneho základu.

Pokiaľ ide o energetické spoločenstvo, domnievam sa, že Švajčiarsko, Nórsko, Srbsko, Chorvátsko – a krajiny bývalej Juhoslávie vo všeobecnosti – spolu s Marokom, Maghrebom, Blízkym východom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou patria k úzko spätému energetickému spoločenstvu, najmä so zapojením Turecka.

Vyskytli sa požiadavky na prognózu pre trh s energiou a plynom. Chceme presadzovať viacero rôznych alternatív ako súčasť plánu do roku 2050. Je jasné, že pokiaľ je súbor energetických zdrojov primárne záležitosťou členských štátov, sme závislí od čísel, ktoré uvádzajú politici v členských štátoch, pri našej prognóze toho, koľko plynu sa použije na výrobu elektriny a aké sú naše požiadavky na plyn. Nebudeme mať výlučnú zodpovednosť v tejto oblasti. Napriek tomu chceme dať návrh v súvislosti s našou spotrebou plynu v nasledujúcich desaťročiach. V súčasnosti spotrebujeme viac ako 400 miliárd m3 plynu. Stúpne to na 500 alebo 600, či klesne na 300 miliárd do roku 2030 alebo 2040? Je to veľmi dôležitá otázka, pokiaľ ide o prognózu našich požiadaviek na infraštruktúru a našu závislosť od iných krajín.

V otázke závislosti však musíme pamätať na to, že stále máme dostatočné vlastné ložiská plynu. Minú sa však v priebehu nasledujúcich 15 až 20 rokov. Holandsko je z tohto hľadiska typickým príkladom. Je pravda, že sme v prvom rade závislí od Ruska, ktoré v súčasnosti zodpovedá za 25 % európskeho trhu s plynom. Štvrtina nášho plynu pochádza z ruských ložísk. To je obrovské množstvo, ale stále ide o zvládnuteľné množstvo. Je však jasné, že rovnaké čísla pre Lotyšsko, Litvu, Bulharsko, Poľsko a Rumunsko siahajú od 50 % do 100 %, zatiaľ čo v Portugalsku je to nula. Máme východno-západné rozdelenie v závislosti od blízkosti alebo vzdialenosti danej krajiny od miesta ložísk plynu na Sibíri. Dostávame veľké dodávky z Alžírska a Nórska a mali by sme zdôrazniť aj dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý sa dováža z Kataru na Blízkom východe, či už lodnou dopravou alebo cez terminály.

Čo sa týka našej závislosti od Ruska, napriek všetkým jeho problémom ho pokladám za partnera. Dialóg o energetike medzi EÚ a Ruskom sa v novembri bude konať už desiaty rok. Skutočnosť je, že sme vzájomne závislí. Prečo je to tak? Keďže Rusi sú zodpovední za viac ako 50 % financovania plynovodu Nord Stream, čo predstavuje investíciu vo výške viac ako 4 miliardy EUR, je v ich záujme, aby cezeň prúdil plyn, v opačnom prípade by pre nich táto investícia nebola zisková. Okrem toho chcú Rusi predávať plyn, aby mali k dispozícii európsku menu na nákup automobilov, priemyselných podnikov, strojov, tovarov so špičkovými technológiami a odborné znalosti na rozvoj ruského hospodárstva. Z tohto dôvodu sa domnievam, že ak budeme konať spoločne, budeme od seba skôr vzájomne závislí ako náchylní na vydieranie.

Ďalšia oblasť, ktorou sa musíme zaoberať, je diverzifikácia a znižovanie našej závislosti od ostatných krajín. Na jednej strane musíme zaistiť, aby sa zrekonštruovali existujúce plynovody s cieľom ďalej nezvyšovať našu technickú závislosť. Na druhej strane sa musíme sústrediť na nové oblasti. Domnievam sa, že by sme mali byť závislí od Rusov, pokiaľ ide o ruský plyn. Rusi by mali byť našimi partnermi, pokiaľ ide o predaj a obchodovanie s ich vlastným plynom, ale nie v prípade plynu z tretích krajín. Najväčšie ložiská plynu sú v regióne Kaspického mora. Hoci sa domnievam, že ruský plyn je úzko spojený s naším partnerom, s Ruskom, nie som toho názoru, že naše dodávky plynu z regiónu Kaspického mora by mali prichádzať cez Rusko. Rusi by mali predávať svoj vlastný plyn, ale nemali by obchodovať s plynom z tretích krajín. Plyn z Alžírska a Nórska sa k nám nedodáva cez Rusko. Z tohto dôvodu sa musí vytvoriť čo najkratšie priame spojenie s regiónom Kaspického mora, ktoré nebude mať obchádzky a neurobí nás zbytočne závislými od ruského systému obchodovania. Aby sme to však dosiahli, potrebujeme solidaritu. Z tohto dôvodu by som sa chcel opýtať všetkých členských štátov vrátane Rakúska, Maďarska, Rumunska, Bulharska a Poľska: sme pripravení spolupracovať pri hľadaní riešenia v južnom koridore, ktoré je v európskom záujme? Alebo sme rozdelení? To je kľúčový bod. Ak budeme jednotní a nebudeme pripravení prijať iné ponuky, ktoré do veľkej miery nie sú v európskom záujme, môžeme dosiahnuť obrat v regióne Kaspického mora. Veľmi usilovne pracujeme na projekte Nabucco. Máme pracovné zasadnutia každý týždeň a 1. októbra sa bude konať stretnutie na najvyššej úrovni s Turkménskom a Azerbajdžanom. Nemôžeme rozhodovať sami. Rozhodovať budú investori. Môžeme však urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zaistili, že budeme fungovať ako sprostredkovatelia pri rozhodnutí súvisiacom s členskými štátmi a našimi susediacimi štátmi vrátane Turecka, Azerbajdžanu a Gruzínska. Som toho názoru, že projekt Nabucco ide správnym smerom.

Hovoríte, že musíme investovať viac. Možno je to tak, ale môžem vám sľúbiť, že vieme riadne zužitkovať každé euro vyčlenené Parlamentom a členskými štátmi v európskom rozpočte na spolufinancovanie infraštruktúry v oblastiach, kde by pre nás nebolo výhodné ísť do toho samostatne. V blízkej budúcnosti budete rozhodovať o období financovania. Musíme sa v tomto ohľade porozprávať o prioritách. Ak chceme minúť viac peňazí na infraštruktúru, buď potrebujeme získať viac peňazí, čo sa nezdá celkom realizovateľné, alebo musíme minúť menej peňazí v iných oblastiach. Budem so záujmom sledovať, ako bude fungovať tento proces medzi jednotlivými pracovnými oblasťami vrátane tých v Parlamente.

Opäť vám ďakujem za podporu. Dosiahli ste pokrok v tejto oblasti a spoločne sme presvedčili členské štáty. Teší ma, že môžem povedať vám všetkým, že budeme urýchlene uplatňovať nariadenie a v správe, ktorá je naplánovaná na štvorročné obdobie, budeme analyzovať jeho silné a slabé stránky a prezentovať naše konečné závery, či má zmysel ďalej rozvíjať toto nariadenie a rozširovať jeho obsah.

(potlesk)

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes, v utorok 21. septembra 2010 o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Prijatie tejto správy výrazne zlepšuje legislatívny rámec politiky energetickej bezpečnosti EÚ. Diverzifikácia energetických zdrojov je prioritou vzhľadom na energetickú krízu, ktorej Európa čelila. Domnievam sa, že je nevyhnutné podporiť alternatívne dôveryhodné projekty v sektore plynu v regióne Kaspického mora. Vzhľadom na to, že plynovod Nabucco sa bude môcť naplno využiť až v roku 2018, je projekt Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI) viac ako nevyhnutný. Tento plynovod prepojí európsky trh so zdrojmi plynu v regióne Kaspického mora prostredníctvom azerbajdžansko-gruzínsko-rumunského energetického koridoru. Politickí vedúci predstavitelia štyroch účastníckych štátov minulý týždeň podpísali vyhlásenie v Baku. Prvé dodávky plynu z Azerbajdžanu sa očakávajú o necelé tri roky, keďže Rumunsko už iniciovalo štúdiu uskutočniteľnosti na termináli v meste Constanţa. Okrem toho sú náklady na realizáciu o polovicu menšie ako v prípade plynovodu Nabucco. Majúc na pamäti záruky energetickej bezpečnosti, ktoré poskytuje táto dohoda, dúfam, že EÚ jej venuje potrebnú pozornosť.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Témou dnešnej rozpravy je bezpečnosť dodávok plynu. Diskutujeme o nej, pretože sa blíži zima. Plynová kríza medzi Ruskom a Ukrajinou z januára 2009 poukázala na to, že európska závislosť od dodávok plynu sa zvýšila. Tentoraz sa zvýšili aj riziká súvisiace s dodávkou a tranzitom. Z tohto dôvodu stále potrebujeme investície do infraštruktúry v Európe. Ako dlho bude trvať realizácia týchto infraštruktúr? Určite niekoľko rokov. Môžeme si dovoliť takúto dlhú dobu, keď každá zima znamená novú plynovú krízu? Koľko ústupkov budeme dovtedy musieť urobiť Ukrajine a Rusku? Domnievam sa, že by sme mali identifikovať rozhodnutie pre alternatívne riešenie nielen z hľadiska zdroja, ale aj siete, ktorá by spájala vnútorné a vonkajšie aspekty, a pripraviť sa naň. Keď hovorím „alternatívne“ riešenie, mám na mysli to, čo odborníci nazývajú plynovod White Stream, ktorý prechádza cez Azerbajdžan, Gruzínsko, Čierne more, Rumunsko a Bulharsko. Navyše by všetky opatrenia, ktorých cieľom je zaistiť, aby vnútorný trh s energiami riadne fungoval, mali byť sprevádzané aktívnou diplomaciou v oblasti energetiky.

  Jolanta Emilia Hibner (PPE), písomne. – (PL) Chcela by som vyjadriť uznanie pánovi Vidalovi-Quadrasovi za jeho prácu a zanietenosť pri príprave nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu. Teší ma, že bolo možné dosiahnuť takýto dobrý kompromis v tomto mimoriadne dôležitom dokumente. Zosúladili sa záujmy všetkých členských štátov v najdôležitejších otázkach, vďaka čomu bude Európska únia schopná reagovať rýchlo a solidárne v prípade prerušenia dodávok plynu. Táto správa zahŕňa najdôležitejšie záležitosti súvisiace s ochranou členských štátov pred možným prerušením dodávok plynu a dobrou spoluprácou pri preventívnych a núdzových opatreniach v EÚ.

Dôležitou zmenou je povinnosť Komisie a členských štátov spolupracovať na úrovni Únie s cieľom zabrániť potenciálnemu núdzovému stavu. V súlade s nariadením bude teraz Európska komisia môcť vyhlásiť núdzový stav v regióne, ktorý postihlo prerušenie dodávok plynu na žiadosť iba jednej krajiny. Navrhovaný kompromis posilňuje úlohu Európskej komisie prostredníctvom nových nástrojov rýchlej reakcie. V tejto podobe je nariadenie zárukou bezpečnosti dodávok plynu dokonca aj v mimoriadne citlivých regiónoch. Investície do rozvoja infraštruktúry sú však nevyhnutné, aby ustanovenia v tomto nariadení neboli iba na papieri.

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE), písomne. – (PL) Veľa hovoríme o nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy v súvislosti s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť. Stojí však za to upriamiť pozornosť na opatrenia prijaté v oblasti energetickej politiky. Článok 194 Lisabonskej zmluvy ustanovil jednoznačné priority v tejto oblasti: vytvoriť jednotný trh s energiou, zaručiť bezpečnosť dodávok plynu, energetickú účinnosť a úspory energie, ako aj podporiť prepojenie energetických sietí a opatrení na zníženie závislosti od dovozu energie. Správa pána Vidala-Quadrasa o bezpečnosti dodávok plynu je dôležitým krokom k naplneniu cieľov Lisabonskej zmluvy. Odráža zmysel európskej solidarity, ktorá je dnes taká dôležitá. Dokumenty tohto druhu sú mimoriadne dôležitým signálom pre občanov v časoch, keď sa veľa hovorí o vnútroštátnych záujmoch a decentralizačných tendenciách, ktoré rozdeľujú Úniu. Správa ukazuje, že Európsky parlament v spolupráci s Európskou komisiou v praxi uplatňuje európske hodnoty spolupráce a solidarity. Ďalším krokom v tomto smere je dokument Európskej komisie s názvom „Smerom k novej energetickej stratégii pre Európu 2011 – 2020“. Toto je ďalší krok smerom ku komplexnej energetickej politike v kontexte stratégie EÚ 2020, ale aj k naplneniu cieľov Lisabonskej zmluvy. Správa, ktorú som pripravila a na ktorej teraz pracujem v Parlamente, takisto dokazuje, že metóda Spoločenstva je mimoriadne dôležitá v oblasti energetiky.

  Marian-Jean Marinescu (PPE), písomne. – (RO) Bezpečnosť dodávok bude v budúcnosti závisieť od vývoja palivových zmesí, od vývoja výroby v Európskej únii a v tretích krajinách, ktoré sú dodávateľmi EÚ, ako aj od investícií do zásobníkov plynu a diverzifikácie trás a zdrojov dodávok plynu v rámci Európskej únie aj mimo nej. Teší ma, že Európsky parlament bol schopný zmeniť návrh nariadenia a zaviesť článok konkrétne o projekte plynovodu Nabucco. Tento krok potvrdzuje, že inštitúcie Európskej únie budú v budúcnosti pripisovať mimoriadnu dôležitosť aj projektu plynovodu Nabucco v súvislosti s jeho politickým aspektom a financovaním. Za konkrétnych podmienok toto nariadenie zaručuje, že európski domáci odberatelia budú mať dodávky plynu dokonca aj počas krízy s cieľom zabrániť situácii, aká nastala v januári 2009, keď viacero členských štátov nemalo vôbec žiadne dodávky plynu. Európska komisia bude musieť koordinovať tieto možné núdzové scenáre a zaručiť ochranu pre všetky členské štáty.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Je jasné, že Európska únia by nemala byť odkázaná spoliehať sa na to, ktorou nohou ráno vstane z postele prezident Ukrajiny alebo Bieloruska. Je jasné, že EÚ by nemala byť odkázaná spoliehať sa na machinácie nadbytočných sprostredkovateľov, ktorí chcú zarobiť na špekuláciách a manipuláciách v oblasti dodávok plynu. Je jasné, že dodávky plynu sa nemôžu stať politickou zbraňou na dosahovanie úzkoprsých vnútroštátnych záujmov. Ako však máme hodnotiť skutočnosť, že zemný plyn v Lotyšsku stojí trikrát viac ako v Nemecku? Došlo k situácii, že Lotyšsko a Nemecko, obidva členské štáty EÚ, majú rôzne možnosti na rozvoj svojich hospodárstiev. Skutočnosť, že Lotyšská republika prechádza závažnou krízou a že jej HDP a príjem na obyvateľa sú jednou desatinou nemeckého, vyvoláva otázku, či majú všetky členské štáty EÚ rovnaké podmienky na rozvoj. Naliehavé uznesenie v tejto veci je nevyhnutné, prinajmenšom v súvislosti so spoločnými cenami plynu pre všetky členské štáty EÚ. Bez toho sa slovné spojenie „zjednotená Európa“ stane otáznym.

  Algirdas Saudargas (PPE), písomne. – (LT) Chcel by som vyjadriť súhlas s mojimi kolegami poslancami a uvítať skutočnosť, že takéto dôležité nariadenie bude schválené v takom krátkom čase. Opäť to dokazuje, že keď máme skutočný problém, Európa je schopná reagovať rýchlo a účinne.

Nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu posilňuje zásadu solidarity medzi členskými štátmi a to je ďalším krokom smerom k spoločnej energetickej politike. Pravdepodobne všetci dúfame, že sa kríza z roku 2009 nezopakuje a že sa nebudeme musieť uchýliť k mechanizmom ustanoveným v nariadení, ale čo sa stane v skutočnosti, je iná otázka. Nie tak dávno v júni sa dodávky plynu do Litvy znížili na polovicu pre nezhody medzi Ruskom a Bieloruskom a to nás presvedčilo, že načasovanie tohto nariadenia je vhodné.

Často som poukazoval na to, že pre izolované trhy s plynom závislé od jedného dodávateľa, akým je napríklad ten náš v pobaltských štátoch, bude toto nariadenie účinné iba vtedy, keď tieto trhy spojí spoločná distribučná sieť plynu Európskej únie. Súkromné investície sú často nedostatočné na vybudovanie nových plynovodov, ktoré sú potrebné, a preto treba dodatočné financovanie.

Chcel by som sa poďakovať svojim kolegom, ktorí to pochopili a vzali do úvahy pri vyjednávaní o tomto nariadení, a Komisii, ktorá sa oficiálne zaviazala vyriešiť problém energetických ostrovov v balíku o energetickej infraštruktúre. Ostáva iba vyzvať členské štáty, aby riadne vykonávali toto nariadenie.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE), písomne. – (PL) Prijatie nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu otvára spôsob, ako v budúcnosti vytvoriť spoločný trh s plynom na úrovni EÚ. Dôležité ustanovenia, ktoré obsahuje tento dokument, zavádzajú povinnosť vypracovať preventívne a núdzové plány v každom členskom štáte, povinnosť vyhlásiť núdzový stav v Únii, keď dva členské štáty vyhlásia núdzový stav, a uplatnenie kritéria geopolitického rizika pri celkovom hodnotení rizika v otázke plynovej bezpečnosti EÚ. Vzhľadom na získanie možnosti prepravovať plyn obidvoma smermi, krajina, ktorej by hrozilo prerušenie dodávok energie, dostane potrebnú pomoc od inej krajiny, ktorá bude mať v danom čase dostatočné zásoby plynu. Je to bezpochyby začiatok používania opatrení založených na myšlienke spolupráce a solidarity. Zmienka o otázke diverzifikácie zdrojov energie členským štátom umožní zintenzívniť činnosť v tejto oblasti a pomôže projektom, ktoré sa už začali, ako napríklad Nabucco. Celkovo sa vďaka opatreniam navrhovaným v správe a intenzívnym investíciám do infraštruktúry dostaneme do pozície, keď budeme schopní chrániť sa alebo účinnejšie sa zabezpečiť proti situácii z roku 2008 na Ukrajine. Stať sa úplne nezávislými od ruského plynu je ilúziou, ale môžeme prinajmenšom posilniť našu pozíciu vo vyjednávaniach s Ruskom. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí prispeli k vypracovaniu kompromisu vo veľmi dôležitej otázke pre celú Úniu.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Kompromis vyjednaný Európskym parlamentom je skutočným krokom k uplatneniu ustanovení Lisabonskej zmluvy v praxi. Vytvára počiatočné podmienky pre praktické uplatnenie solidarity členských štátov v prípade prerušenia dodávok plynu a považujeme to za náš úspech. Ustanovenia o prepravnej infraštruktúre, systém krízových reakcií na úrovni Únie, spoločné hodnotenie rizika a na základe toho vytvorenie preventívnych a núdzových plánov, ako aj začlenenie geopolitického aspektu do hodnotenia, predstavujú nielen úspech vyjednávaní poslancov EP, ale vytvárajú aj základy pre väčšiu orientáciu energetickej politiky na Spoločenstvo, o čo sa Parlament usiloval už počas predchádzajúcich volebných období.

  Vladimir Urutchev (PPE), písomne. – (BG) Prešlo iba 18 mesiacov od prerušenia dodávok plynu na trase Rusko – Ukrajina – EÚ v januári 2009. Bulharsko bolo krajinou, ktorá bola v danom čase najviac postihnutá, ale celá EÚ si uvedomila, aké zraniteľné sú najmä stredoeurópske a východoeurópske krajiny, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok plynu. Z tohto dôvodu vítam prijatie správy pána Vidala-Quadrasa, ktorá poskytuje celoeurópsku legislatívnu odpoveď na výskyt a dôsledky takýchto plynových kríz. Okrem komplexnej povahy legislatívneho uznesenia o bezpečnosti dodávok plynu by som chcel zdôrazniť tieto aspekty: vytvorenie integrovanej distribučnej siete plynu EÚ s obojsmerným tokom plynu medzi jednotlivými krajinami, zaručenie cezhraničného prístupu k zásobníkom plynu a zachovanie cezhraničnej prepravy plynu v prípadoch, keď vznikne najvyššia krízová úroveň núdzového stavu. Pokiaľ ide o našu krajinu, Bulharsko, splnenie týchto podmienok v konečnom dôsledku znamená, že sa vytvárajú prepojenia so susediacimi štátmi, že Bulharsko má viac možností uskladniť plyn na svojom území a že teraz existuje alternatíva k našej závislosti od jedného vonkajšieho dodávateľa plynu. V skutočnosti tieto nové právne predpisy EÚ predchádzajú koncu monopolu dodávok Gazpromu do našej krajiny, čo sa musí stať do štyroch rokov. Ďakujem vám za pozornosť.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Blahoželám pánovi spravodajcovi k veľmi dobre vypracovanému dokumentu. Po dlhých a zložitých vyjednávaniach sa podarilo dosiahnuť celoeurópsky kompromis. Za mimoriadne dôležité body dohody považujem povinnosť do dvoch rokov vypracovať preventívne a núdzové plány v každom členskom štáte a tiež povinnosť vyhlásiť núdzový stav v Únii, ak dve krajiny vyhlásia núdzový stav. Ďalším úspechom vyjednávaní je povinnosť umožniť obojsmerný tok plynu v plynovodoch do troch rokov od nadobudnutia platnosti nariadenia. Opäť blahoželám pánovi spravodajcovi. Tento dokument je krokom smerom k skutočnému európskemu energetickému spoločenstvu.