Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 21. septembra 2010 - Štrasburg

4. Samit EÚ – Čína 6. októbra 2010 (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o samite EÚ – Čína 6. októbra 2010 [2010/2862(RSP)].

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, som rád, že tu dnes môžem byť a hovoriť o prípravách na 13. samit EÚ – Čína. Tento rok je samit mimoriadne dôležitý, pretože oslavujeme 35. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou a po prvýkrát využívame nastavenie, ktoré nám poskytla Lisabonská zmluva.

Na minulotýždňovom zasadnutí Európskej rady diskutovali vedúci predstavitelia štátov alebo vlád o úlohách a možnostiach EÚ pri rokovaniach so strategickými partnermi, ako je Čína. Toto bolo pripravené na neformálnom gymnichskom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ, na ktorom som sa počas predchádzajúceho víkendu zúčastnil aj s vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou Komisie pani Ashtonovou a niekoľkými ďalšími komisármi. Existuje potreba a snaha vystupovať jednotnejším a koherentnejším spôsobom. Musíme lepšie pochopiť, čo chceme dosiahnuť od strategických partnerov, a vyjadriť rovnaký odkaz 27 hlasmi.

Vzťahy medzi EÚ a Čínou sa za posledných 35 rokov výrazne posilnili, najmä v oblasti hospodárstva. Sme si navzájom dôležitými obchodnými partnermi. Európske podniky profitujú z pokračujúceho rastu v Číne, ale je potrebné urobiť viac pre väčšie otvorenie sa čínskeho trhu a pre zlepšenie zavádzania pravidiel, napríklad v oblasti verejného obstarávania a práv duševného vlastníctva.

Tento 13. samit EÚ – Čína je prvým, ktorý sa koná na základe post-lisabonskej štruktúry. Chceme svoj pohľad zamerať do budúcnosti a správať sa ako partneri pri riešení celosvetových problémov, ako sú zmena klímy, potreba udržať otvorené trhy a rovnaký prístup k surovinám, medzinárodná stabilita a fungovanie právneho štátu.

Pozrieme sa na úlohu rôznych politických a odvetvových dialógov medzi EÚ a Čínou. Bude sa diskutovať o Dohode o partnerstve a spolupráci, najmä o jej schopnosti poskytovať právny a inštitucionálny rámec pre ďalší rozvoj nášho partnerstva.

Ľudské práva sú významným prvkom zahraničnej politiky EÚ. Hoci je medzi nami stále veľký nesúlad, je dôležité, aby sme počas nadchádzajúceho samitu diskutovali o ľudských právach a o zásadách právneho štátu. Môžeme tiež stavať na niektorých konkrétnych pozitívnych príkladoch, ako je napríklad zriadenie právnickej fakulty EÚ a Číny.

13. samit EÚ – Čína sa bude konať pár týždňov pred dvomi kľúčovými medzinárodnými udalosťami, a to konkrétne pred novembrovým samitom G20 v Soule a decembrovým samitom o zmene klímy v Cancúne. Hľadanie spoločných záujmov s Čínou v snahe priblížiť ich postoj našim prioritám bude dôležitým cieľom tohto samitu.

Je tiež dôležité vyjasniť si niektoré veci a budovať vzájomné medziľudské vzťahy. Počas samitu sa preto po prvýkrát usporiada kultúrne fórum. Preto bude takisto rok 2011 vyhlásený za európsko-čínsky rok mládeže s cieľom posilniť vzájomné porozumenie medzi európskou a čínskou mládežou a podporiť medzikultúrny dialóg. Toto zameranie bude pokračovať v roku 2012, ktorý bude vyhlásený za európsko-čínsky rok medzikultúrneho dialógu.

Tento samit nasleduje po roku, ktorý bol veľmi bohatý na politický dialóg a začiatkom ktorého sa uskutočnilo niekoľko rokovaní na vysokej úrovni vrátane návštevy kolégia pod vedením predsedu Barrosa a návštevy pani Cathy Ashtonovej v Číne na prvom kole rokovaní strategického dialógu začiatkom septembra. Na november je naplánované stretnutie v rámci hospodárskeho a obchodného dialógu na vysokej úrovni. Delegáciu EÚ zloženú z niekoľkých komisárov budú viesť komisári Almunia, Rehn a ja.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, my všetci chceme dosiahnuť spoločné ciele, aby sa Čína ďalej rozvíjala, aby sa stala otvorenejšou a transparentnejšou, aby dodržiavala medzinárodné normy v oblasti ľudských práv, aby umožnila medzinárodným a európskym podnikom pôsobiť za rovnakých podmienok a aby spolupracovala pri riešení celosvetových problémov. Ak to chceme dosiahnuť, musíme pokračovať v rozvíjaní a prehlbovaní našej spolupráce. To nám umožní, aby sme tento vzťah posunuli na vyššiu úroveň a aby sme pritom vyriešili problematické otázky, ktoré trápia nás a Čínu.

Októbrový samit nám poskytne ďalšiu príležitosť prehodnotiť náš vzťah a diskutovať o tom, kam ho chceme v nasledujúcich rokoch posunúť.

  Ioannis Kasoulides, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážená pani predsedajúca, globalizovaný multilaterálny svet s problémami, ako sú zmena klímy, bezpečnosť dodávok energie, nešírenie jadrových zbraní, Irán a Severná Kórea, spoločné bezpečnostné otázky ako terorizmus a pirátstvo a mierové snahy v nestabilných oblastiach ako Blízky východ, si vyžaduje strategické partnerstvo medzi Čínou a EÚ.

EÚ je pre Čínu najväčším obchodným partnerom a Čína je pre EÚ druhým najväčším obchodným partnerom. Čína je najväčším zdrojom dovážaných výrobkov. Obchodný deficit v prospech Číny je čiastočne zapríčinený problematickým prístupom na čínske trhy. Rokovania v snahe o vylepšenie dohody o partnerstve a spolupráci budú zahŕňať najmä otázky necolných prekážok v prístupe na trhy, práv duševného vlastníctva a prístupu k verejnému obstarávaniu.

Vo vzťahu s Čínou máme na zreteli naše spoločné záujmy, ale aj naše hodnoty. V kontexte politického dialógu a rovnocenného partnerstva EÚ povzbudzuje Čínu v prechode k otvorenej spoločnosti založenej na princípoch právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv. Zasadzujeme sa za ľudské práva pre obyvateľov Tibetu a iných čínskych provincií, ale s plným rešpektovaním územnej celistvosti Číny. Vítame nedávne dohody s Taiwanom, ale s rešpektovaním politiky jednej Číny. Celosvetová hospodárska kríza poukázala na celosvetovú vzájomnú závislosť.

Vítame hospodársky pokrok a obnovu Číny ako faktor stability a nabádame k väčšiemu oceňovaniu jüanu, aby menový poriadok vo svete fungoval bez deformácií.

  Libor Rouček, v mene skupiny S&D. – (CS) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, krajiny Európskej únie aj Čína čelia mnohým rovnakým globálnym výzvam a problémom, ako sú celosvetová hospodárska kríza, zmena klímy, terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, nekontrolované prisťahovalectvo a mnohé ďalšie. Sami nevyriešime nijaké z týchto výziev ani problémov. Musíme spolupracovať, musíme hľadať partnerov pre spoločné riešenia a v tejto oblasti sú Európska únia a Čína prirodzenými strategickými partnermi. Preto predpokladáme, že na nadchádzajúcom samite si obaja partneri budú uvedomovať svoju globálnu zodpovednosť a navrhnú konkrétne kroky a konkrétne riešenia aspoň pre niektoré z týchto výziev a problémov.

Vzhľadom na to, že sa dnes v New Yorku koná samit o globálnej chudobe pod záštitou Organizácie Spojených národov, myslím si, že je vhodné poznamenať, že Európska únia a Čína sú tiež veľmi vhodnými partnermi, pokiaľ ide o problém odstránenia globálnej chudoby. Členovia Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente takisto očakávajú, že európski zástupcovia na samite EÚ – Čína 6. októbra urobia jednoznačné vyhlásenia týkajúce sa niektorých bilaterálnych problémov: vyhlásenia o rozvoji a podpore vzájomného obchodu, o umožnení prístupu európskych tovarov a služieb na čínsky trh, samozrejme, vrátane verejného obstarávania, o ochrane autorských práv, ochrane noriem pracovného práva, o ľudských právach, rozvoji cestovného ruchu, výmenách študentov a mladých ľudí atď.

  Niccolò Rinaldi, v mene skupiny ALDE. – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, samit medzi Čínou a Európskou úniou je ukážkovým príkladom vzťahu dvoch priateľov, ktorí majú spoločné dôvody na spokojnosť. V mnohých ohľadoch zachádzajú ďaleko do minulosti, pretože Európska únia aj Čína, obdive krajiny prispeli k vytváraniu bezpečnejšieho a prosperujúcejšieho sveta.

Obchodná politika predstavuje kľúčový faktor v tomto spoločnom úsilí, dokonca aj vtedy, ak nie všetko funguje tak, ako má, a aj keď je pravda, že za posledných päť rokov sa európsky obchodný deficit strojnásobil. To pre Európsku úniu nie je udržateľné, ale možno je to nevyhnutné vzhľadom na ustavičný sociálny a environmentálny damping Číny, jej celosvetový predaj falšovaných liekov, jej trh, ktorý je uzavretý pre služby, jej neochotu pristúpiť k Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA) a jej inštinktívnu snahu viesť uzavretú politiku, dokonca aj v súvislosti s ľudskými právami, či už ide o utláčanie Tibetu, ktorý je kultúrne, duchovne a etnicky udusený, alebo tvrdohlavé odmietanie uznať de facto zvrchovanosť Taiwanu, či potláčanie slobody prejavu v médiách a na internete a hanebné systematické používanie trestu smrti.

Toto všetko považujeme za starú politiku – a chystáme sa to povedať aj našim čínskym priateľom –, veď prečo by sme mali urážať inteligenciu národa, ktorého civilizácia vždy držala krok s dobou? Je toho málo, čo by sme mohli Čínu naučiť. Práve naopak: všetky konkurenčné výhody, ktorými Čína disponuje vrátane výhod v obchodnej politike, vyplývajú zo skutočnosti, že Čína má 1,5 miliardy obyvateľov a jedného ministra zahraničných vecí, 1,5 miliardy obyvateľov a jednu fiškálnu politiku, 1,5 miliardy obyvateľov a jednu menu, pričom Európa s jej 27 štátmi a Bruselom, ktorá pri svojich rokovaniach s Čínou neustále váha, sa má toho veľa čo učiť a musí znova nadobudnúť svoju jednotnosť.

  Reinhard Bütikofer, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán de Gucht, súhlasím s vaším základným predpokladom, že Európska únia musí pracovať na dosiahnutí strategického partnerstva s Čínou. Ak však napriek tomu je naším ďalším krokom takmer vždy opakovaná diskusia o čínskom trhu, som presvedčený, že si zužujeme priestor v našom prístupe k tomuto strategickému vzťahu. Podceňujeme Čínu a našu vlastnú európsku zodpovednosť.

Preto by som sa zameral na niektoré otázky, ktoré presahujú rámec nepochybne veľmi dôležitých hospodárskych vzťahov medzi nami a Čínou. Počas nedávnej návštevy Vietnamu Hillary Clintonová, ministerka zahraničných vecí USA, urobila prekvapujúci krok v súvislosti s bezpečnosťou v Juhočínskom mori a zaujala stanovisko, ktoré by sa malo páčiť aj Európanom. Zahŕňa predloženie stratégie viacstranného riešenia konfliktov v tejto problematickej oblasti, ktorá je z hospodárskeho hľadiska zaujímavá aj pre nás. Zaujíma k tomu Európa nejaké stanovisko? Máme k tejto otázke rovnaký prístup alebo na to nemáme nijaký názor?

Čoskoro sa bude v Cancúne konať ďalší samit o klíme. Počas posledného samitu Číňania neboli príliš nápomocní a to hovorím s miernou iróniou. V tomto ohľade sme aj my mohli byť viac sebakritickí. Existuje európska stratégia spolupráce s Čínou, aby sa veci pohli dopredu, pokiaľ ide o Cancún a neskoršie obdobie? Je jasné, že príspevok USA v tejto otázke sa v súčasnosti v dôsledku vnútorných politických problémov vôbec nedá očakávať.

Samozrejme, musíme sa venovať aj otázkam hospodárskej politiky. Ak však hovoríme o surovinách a vzácnych zeminách, Parlament by si rád vypočul, aká je vaša stratégia v tejto oblasti. Chceme Číne pohroziť sankciami Svetovej obchodnej organizácie (WTO)? Ste presvedčení, že toto je tá správna cesta? Chceme nájsť stratégiu spolupráce, ktorá bude zahŕňať napríklad pomoc Číne pri riešení jej problémov v tejto oblasti prostredníctvom odovzdávania technológií? Bol by som rád, keby sme nehovorili iba o strategickom partnerstve, ale aj o stratégii a strategických európskych cieľoch, ktoré využijeme na jeho dosiahnutie.

  Jaromír Kohlíček, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Dámy a páni, už vyše 30 rokov sú zahraniční pozorovatelia sústavne v úžase nad mierou rastu čínskeho národného hospodárstva. Počas tohto obdobia dobehla rozvojová krajina stáročia zaostávania za vyspelými krajinami sveta, keď veľká väčšina obyvateľstva bola závislá od nemechanizovaného poľnohospodárstva, a dosiahla mieru hospodárskeho rozvoja, ktorý jej dlhé roky predtým chýbal. Niektorí štátnici a politickí komentátori zabúdajú, že stále hovoríme o rozvojovej krajine, v ktorej asi 70 % obyvateľstva žije z nemechanizovaného poľnohospodárstva, čo znamená, že keď je dobrá úroda, rodina má čo jesť, ale keď nie je, tak hladujú. Štádium rozvoja, v ktorom sa Čína dnes nachádza, môžeme preto prirovnať k štádiu industrializovaných krajín v druhej polovici 19. storočia. Len ak budeme mať na pamäti tento významný faktor, budeme môcť na samite dosiahnuť vzájomne výhodné dohody bez toho, aby sme sa museli pohybovať po tenkom ľade nedávnej histórie, nehovoriac o robení nátlaku na našich partnerov, aby urobili obrovský skok v niektorej zo spomínaných oblastí. V takom prípade by bolo veľmi nepravdepodobné, že by čínska strana ustúpila tlaku zo strany EÚ. Všetci, čo sa pamätajú na dôsledky obrovského skoku v 60-tych rokoch minulého storočia, zaiste pochopia, o čom hovorím.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. – (NL) Čínsky trh je pre európske podniky príťažlivý. Máme tu však záplavu často menených a doplňovaných a retroaktívne pôsobiacich nariadení, ktoré blokujú cestu európskych spoločností na tento lákavý trh.

Stanovisko Európskej obchodnej komory v Pekingu zverejnené začiatkom septembra, čiže celkom nedávno, to ukazuje celkom jasne na svojich 647 stranách a v 380 odporúčaniach čínskej vláde. Očakávam preto, že Rada a Komisia zabezpečia, aby bol tento dokument, ktorý je kľúčový pre zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Čínou, zahrnutý do programu nadchádzajúceho samitu EÚ – Čína. Európska obchodná komora právom žiada Radu a Komisiu, aby vystupovali jednotne za Európu a aby skutočne zastupovali a obhajovali záujmy európskych spoločností v tejto krajine.

  Lucas Hartong (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som dôrazne upriamiť vašu pozornosť na úlohu Číny v otázke Severnej Kórei. Počas nedávnej návštevy diktátora Kima Čong-ila v Číne čínsky prezident Chu Ťin-tchao vyhlásil, že chce rozšíriť obchodovanie so Severnou Kóreou. To vyvoláva v našej skupine holandskej Strany za slobodu veľké obavy.

Čína v skutočnosti podporuje Severnú Kóreu, zatiaľ čo my chceme, aby bol tento neľudský režim čo najskôr zvrhnutý. V súčasnosti žijú v Číne ako utečenci niekoľkí veľmi vystrašení Severokórejčania a najmä severokórejskí kresťania. Len čo ich čínska polícia odhalí, posiela ich okamžite naspäť do Severnej Kórey, kde sú umiestňovaní do pracovných táborov, pričom je medzi nimi mnoho detí. V čase, keď Severná Kórea uskutočňuje testy jadrových zbraní a necháva svojich obyvateľov hladovať, dostáva politickú podporu z Číny.

Chcel by som počuť vyjadrenie Komisie k tomu, či by Európska únia mala naďalej udržiavať obchodné vzťahy s Čínou, ktorá takýmto spôsobom pošliapava ľudské práva a pokračuje v repatriovaní utečencov do Severnej Kórey. V tejto súvislosti chcem vyzvať EÚ, aby Severnú Kóreu zaradila v nadchádzajúcich rokovaniach na vrchnú priečku politického programu.

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, dnešná rozprava skutočne vyvoláva otázku, ako máme budovať strategické partnerstvo s Čínou založené na jej hospodárskom potenciáli a na našom hodnotovom systéme, a to najmä s ohľadom na ľudské práva, ktoré musia mať všeobecnú platnosť.

Pán Garton Ash, skvelý britský analytik, povedal, že v rámci vzťahov s Čínou existujú štyri problémy, ktoré sa všetky začínajú na písmeno „t“: trade (obchod), Taiwan, Tibet – a tu by som chcel Parlamentu pripomenúť prerušenie samitu EÚ – Čína v roku 2008 – a napokon námestie Tchien-an-men v súvislosti s otázkou porušovania ľudských práv.

Je zrejmé, ako povedal pán Kasoulides, že žiaden z problémov, ktorým v súčasnosti čelí svet, ako je globalizácia, digitálne hospodárstvo, reforma finančného systému, otázka bezpečnosti, boj proti šíreniu jadrových zbraní – len sa pozrime na prípad Iránu –, ochrana prírodných zdrojov a životného prostredia alebo bezpečnosť dodávok energie, nie je možné vyriešiť bez spolupráce s Čínou.

Spojeným štátom sa podarilo vytvoriť si s Čínou štruktúrovaný vzťah, hoci to nebolo bez problémov. Prezident Bush udelil Dalajlámovi zlatú medailu Kongresu, napriek tomu vzťahy medzi oboma krajinami stále fungujú.

Vážený pán komisár, berúc do úvahy dôležitosť Číny na svetovej scéne, v Bezpečnostnej rade OSN, v zoskupení G20 a v rámci krajín BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína), budeme my ako Európska únia schopní budovať a posilňovať tento vzťah? A čo je dôležitejšie, pani predsedajúca, dokážeme my z Európskej únie vydláždiť cestu k slobode vzhľadom na dosť špecifický systém, akým je čínsky štátny kapitalizmus?

Vážená pani predsedajúca, som presvedčený, že toto je najdôležitejšia otázka, a chcel by som vás požiadať, pán komisár, aby ste na nadchádzajúcom samite obhajovali náš hodnotový systém a zároveň prejavili určitý pragmatizmus.

  Henri Weber (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, bol by som rád, keby tu počas takejto dôležitej rozpravy bola prítomná barónka Ashtonová alebo aspoň jeden člen Rady.

Skvelá správa pre Čínu! Rozhodla sa, že sa stane lídrom v oblasti zelených technológií, a 38 % prostriedkov zo svojho plánu obnovy investovala do týchto nových odvetví. Už teraz je na prvom mieste ako výrobca a najväčší vývozca solárnych panelov a veterných turbín na svete.

Mohlo by nás iba tešiť toto nové smerovanie, ktoré môže pomôcť znížiť úroveň znečistenia v Číne a na celom svete, keby táto výroba prebiehala v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). To však nie je tento prípad.

Čínske vývozné spoločnosti dostávajú obrovskú pomoc od štátnych bánk a miestnych orgánov. Hoci niektoré trhy so zelenými technológiami sú otvorené pre zahraničné spoločnosti a zahraničné investície, mnohé ostávajú obmedzené vzhľadom na kvóty a niektoré sú dokonca uzavreté. Naše európske priemyselné odvetvia sú vzhľadom na takúto nespravodlivú hospodársku súťaž ohrozené.

Vážený pán komisár, Čína podpísala dohody WTO. Európska únia musí zabezpečiť, aby tieto pravidlá prísne dodržiavala.

  Marielle De Sarnez (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, myslím si, že nadišiel čas, aby sme zvážili otázku vzťahov Európy s Čínou a dokonca aby sme určili novú stratégiu. Mám tri návrhy.

Po prvé, ako povedal predseda Rady, potrebujeme reciprocitu. Napríklad čínske spoločnosti nemôžu ďalej zriaďovať obchody v Európe, keď je európskym spoločnostiam odopretý prístup na ich verejný trh. Musíme si vybrať. Očakávam, že sa v tomto smere prijmú opatrenia.

Po druhé, Únia nemôže ďalej tolerovať damping v súvislosti so sociálnym systémom, zdravotníctvom a životným prostredím a nereagovať naň, pretože je priamo zodpovedný za prílišné presúvanie výroby mimo Európy. Okrem toho smiešne nízke náklady na prácu a hanebné pracovné podmienky by Komisia nemala ďalej považovať za „prirodzené konkurenčné výhody“. V tomto bode, pán komisár, trvám na tom, aby Komisia zmenila svoj prístup.

A po tretie, nemôžeme si viac zakrývať oči pred otázkou ľudských práv. Otvorená podpora Pekingu, napríklad voči Iránu, Severnej Kórei a Barme, je jednoznačným problémom. Cieľom Európskej únie bolo vždy podporovať vznik demokracie a demokratické zriadenia. V tejto otázke by sme preto nemali ustupovať ani o centimeter.

  Heidi Hautala (Verts/ALE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, v poslednom čase sa dalo ľahko postrehnúť, aká je Európska únia zmätená, keď vidí narastajúcu moc Číny. Odráža sa to aj v našom dialógu o ľudských právach. Chcela by som upozorniť na to, že dialóg o ľudských právach, ktorý sa začal s Čínou, je v akejsi kríze a túto krízu musíme vyriešiť.

Chcela by som upriamiť pozornosť na skutočnosť, že premiér tohto stále silnejšieho hráča vo svetovej politike len nedávno povedal, že hospodárske úspechy Číny môžu byť premárnenou príležitosťou, pokiaľ nedôjde k politickým reformám. Povedal dokonca to, že občania by mali mať právo na prístup k informáciám, mali by mať právo podieľať sa na rozhodovaní, mali by mať právo prezentovať svoje názory a mali by tiež mať právo kontrolovať vládnu moc.

Bola by som rada, keby sa o týchto otázkach znova vážne diskutovalo na samite EÚ – Čína. Keďže stále počúvame od predstaviteľov Číny, že ich krajina funguje v súlade s potrebami väčšiny, musíme byť schopní dokázať, že niektorí odvážni jednotlivci, z ktorých je dosť veľa v súčasnosti vo väzení za svoje názory, sú v skutočnosti práve tí ľudia, ktorí hovoria za väčšinu, pretože všetkých upozorňujú na zneužívanie, ku ktorému dochádza. Ide napríklad o škandál s mliekom, nedostatočne vybavené školy a škandál v súvislosti s HIV a AIDS. Takto sa nám možno podarí začať s Čínou nový dialóg o ľudských právach.

Môžeme tiež pripustiť, že v čínskom súdnom systéme došlo k niektorým pozitívnym reformám a že sa stále viac a viac odsudzuje mučenie. Toto by mohol byť spôsob, ako sa popasovať s týmto vážnym problémom. Mali by sme tiež zdôrazniť, že nedávno v Číne došlo k zníženiu počtu trestných činov, za ktoré sa udeľuje trest smrti. Toto všetko nám poskytuje viac dôvodov na to, aby sme pokračovali v intenzívnom dialógu s Čínou o ľudských právach.

  Joe Higgins (GUE/NGL). – Vážená pani predsedajúca, samit EÚ – Čína sa považuje za veľmi dôležitý z pohľadu nadnárodných spoločností sídliacich v Európe, ktoré chcú dosiahnuť väčšiu flexibilitu, aby mohli žať väčšie zisky zo svojich čínskych prevádzok – väčšie zisky dosiahnuté na úkor čínskych pracujúcich, z ktorých sú desiatky miliónov hrozne zneužívané, ktorí sú migranti vo svojej vlastnej krajine bez ľudských práv alebo práv pracujúcich a ktorí veľké podniky stoja iba 2,7 % nákladov v porovnaní s americkými pracujúcimi.

Samit je dôležitý aj pre čínsky režim, ktorý chce zintenzívniť svoj obchod s EÚ. Bez ohľadu na diplomatické vyjadrenia komisára pre obchod: tento režim je strašne represívny a bežne potláča ľudské práva, politické práva a práva pracujúcich. Čínski pracujúci sa však teraz snažia dosiahnuť slobodné a nezávislé odborové zväzy, ktoré budú bojovať za ich skutočné záujmy.

V posledných mesiacoch najmä mladí čínski pracujúci viedli vlnu štrajkov po celej krajine, ktorými dali režimu a veľkým západným podnikom najavo, že sa k nim viac nebudú môcť správať ako k bezmenným ozubeným kolieskam v nemilosrdnej mašinérii kapitalistickej výroby a vytvárania ziskov vo veľkých západných podnikoch. Európski pracujúci by ich mali bezvýhradne podporovať v ich boji za spravodlivosť.

  Daniel Caspary (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, súhlasím so všetkými predchádzajúcimi rečníkmi, ktorí hovorili o hodnotách, slobode a ľudských právach v súvislosti s komunistickou diktatúrou v Číne. Dnes by som sa však chcel zamerať na otázky hospodárstva. Čína už nie je rozvojovou krajinou. Teraz je druhým najväčším hospodárstvom na svete.

V roku 2009, v roku hospodárskej krízy, hospodársky rast Číny dosiahol 9 % a v prvej polovici roku 2010 vystúpil nad 11 %. Z tohto dôvodu musíme vyriešiť mnohé otázky, pretože hospodárske vzťahy medzi EÚ a Čínou sú stále zatienené existujúcimi obchodnými prekážkami najmä na čínskom trhu. V posledných týždňoch a mesiacoch som dostával zväčšujúci sa počet odkazov od obchodníkov, ktorí sa sťažovali na zhoršenie podnikateľského prostredia v Číne. Mnohé trhy, ako napríklad v stavebnom priemysle alebo vo finančnom sektore, zostávajú uzavreté. Sú tam problémy s priamymi investíciami a stále existuje len veľmi nízka ochrana duševného vlastníctva. Sú rozšírené necolné prekážky a čínska povinná certifikácia, napríklad v oblasti informačných technológií, spôsobuje európskym spoločnostiam problémy. Nedostatočný prístup k systému verejného obstarávania, nedostatok voľného prístupu na trh so surovinami a narastajúci počet prípadov antidampingu, dotácií na vývoz, obmedzení vývozu a výskytu pirátstva a falšovania výrobkov sú ďalšími príkladmi neuspokojivého charakteru našej súčasnej spolupráce s Čínou.

Čína je však rovnocenným partnerom a musí niesť zodpovednosť za zabezpečenie efektívne fungujúceho celosvetového hospodárstva. Nesmieme Číne dovoliť, aby pred zahraničnými spoločnosťami uzavrela čínsky trh. Pán De Gucht, vo výbore ste nám povedali, že Európska únia by mala byť otvorená, ale nie naivne otvorená. Úplne sa s vaším názorom stotožňujem a chcel by som veľmi rozhodne povedať, že sa mi páči jasný spôsob, akým sa často vyjadrujete. Snažte sa, prosím, takýmto spôsobom hovoriť aj v Číne.

Komisia musí pozornejšie sledovať záujmy európskych spoločností a účinnejšie ich zastupovať. Okrem toho musí Komisia konečne donútiť Čínu, aby si plnila svoje povinnosti člena Svetovej obchodnej organizácie. Je mojím veľkým záujmom dosiahnuť dobré partnerstvo medzi Čínou a Európou. Ak to však máme dosiahnuť, obidve strany sa musia správať ako partneri.

  Emilio Menéndez del Valle (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, Čína tiahne do útoku vo vývoze a investíciách prakticky na každom kontinente. Objem obchodu a investícií značne narástol. Predpovede naznačujú, že v roku 2014 Čína predbehne Európu a stane sa druhým najväčším trhom pre latinskoamerický vývoz, zatiaľ čo do roku 2014 bude Latinská Amerika nakupovať viac z Číny ako z Európy.

Napriek tomu je podľa môjho názoru potrebné poznamenať, že Európska únia by mohla takúto situáciu oddialiť, ak budú naše dohody o partnerstve so Strednou Amerikou, viacstranná obchodná dohoda medzi EÚ, Peru a Kolumbiou a budúca dohoda so zoskupením Mercosur stimulovať obchod medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou.

Na poslednom samite EÚ – Čína v roku 2009 obe strany podporili trojstranný dialóg medzi Európskou úniou, Čínou a Afrikou a dohodli sa, že preskúmajú možné oblasti spolupráce. Nemyslí si Komisia, aj vzhľadom na neprítomnosť Rady, že by sa mal na budúcom samite podporiť podobný dialóg medzi Európskou úniou, Čínou a Latinskou Amerikou?

  Charles Goerens (ALDE) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, Čína je teraz neuveriteľne bohatý štát poháňaný hospodárskym rastom, ktorý sa každoročne pohybuje na úrovni medzi 8 až 15 %. Tento hospodársky rast jej vyslúžil označenie dielňa sveta, zatiaľ čo Spojené štáty už niekoľko desaťročí preberajú na seba úlohu najväčšieho konzumenta.

Čína vyrába a predáva, čím stimuluje americkú spotrebu vzhľadom na to, že popri predaji tovarov poskytuje Spojeným štátom spotrebiteľské úvery. Preto Čína, ktorá podporuje americkú spotrebu viac ako svoju vlastnú, čelí žiadostiam z celého sveta.

Strategická vzájomná závislosť medzi Spojenými štátmi a Čínou je taká veľká, že akákoľvek reálna zmena v tomto zvláštnom partnerstve by mala vplyv aj na iné krajiny, nielen na tieto dve. Pokiaľ ide o vzťahy medzi EÚ a Čínou, sú síce nevyhnutné, ale majú zrejme menej spoločných bodov v tých dôležitejších oblastiach.

Pokým bude záujmom Číny a Spojených štátov, aby sa európsky vývoz obmedzil pomocou extrémne silného eura, budeme v oslabenej pozícii. Pritom odkedy sa Čína stala členom Bezpečnostnej rady OSN s právom veta, stala sa tiež silným hráčom, s ktorým treba v oblasti medzinárodných vzťahov počítať.

Táto krajina, ktorá sa v priebehu tohto roka stala druhou najväčšou vojenskou mocnosťou, si vyžaduje našu pozornosť vo viacerých oblastiach. Stabilita teraz závisí aj od Číny. Z týchto všetkých dôvodov a vzhľadom na všetky tieto problémy by som chcel dodať, že naliehavo potrebujeme európsku stratégiu pre vonkajšie vzťahy.

  Crescenzio Rivellini (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, na samite EÚ – Čína sa bude diskutovať o mnohých dôležitých témach. Myslím si, že jednou z hlavných tém je podpora voľného a spravodlivého obchodu a v konečnom dôsledku postupné začlenenie Číny do svetového hospodárskeho priestoru ako zodpovedného a spoľahlivého partnera.

Napriek tomu, že sa Čína stala členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) pred 10 rokmi, a to presne 11. novembra 2001, a mala z toho mnohé výhody, dodnes nedošlo k reciprocite záväzkov a k zlepšeniu pri zjednodušovaní prístupu medzinárodných investorov na niektoré časti jej trhu.

Predovšetkým v súvislosti s problémami týkajúcimi sa otvorenia trhu s verejným obstarávaním, duševného vlastníctva a falšovania, dotácií na vývoz a menového trhu nedošlo k žiadnym významným zmenám a ťažkosti, s ktorými sa stretávajú medzinárodné spoločnosti, ostávajú takmer identické napriek tomu, že, opakujem, Čína sa stala členom WTO pred mnohými rokmi.

Čínsky trh sa neustále rozširuje. Agresívna politika Číny v súvislosti s dotáciami na vývoz, ich cielené využívanie, ktorému pomáha hodnota jej meny, a výpravy do Afriky, kde drancuje suroviny, sú prvky znepokojujúce tých, ktorí sa obávajú celosvetovej hospodárskej nerovnováhy, ktorá by mohla ohroziť mier vo svete.

Preto je teraz vhodné, aby sme si položili niekoľko otázok: bolo správne, keď sme Číne umožnili stať sa členom WTO 11. novembra 2001 bez toho, aby sme sa najskôr dohodli, aké by mali byť jej povinnosti? Bol by som rád, keby pán komisár pre obchod mohol odpovedať na túto otázku: čo sa stalo s rokovaniami o novej dohode o partnerstve a spolupráci, o ktorých sa rozhodlo v decembri 2005, začali sa v januári 2007 a potom, pokiaľ viem, sa v nich nepokračovalo vzhľadom na hospodárske aspekty?

Mohlo by byť stretnutie 6. októbra 2010 príležitosťou na uzavretie dohôd, ktoré umožnia medzinárodným spoločnostiam voľný prístup na trh? Bude možné na nadchádzajúcom stretnutí rokovať o udeľovaní licencií pre prístup na čínsky trh, najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie a výberové konania, tak, aby medzinárodné spoločnosti nemuseli prezrádzať svoje know-how?

Teším sa na konkrétne odpovede pána komisára pre obchod na všetky tieto otázky a jeho názory na nadchádzajúce stretnutie.

  Derek Vaughan (S&D). – Vážená pani predsedajúca, tento samit bude pre EÚ veľmi dôležitý. Musíme zaistiť, aby bol dôležitý aj pre Čínu. Nepochybujem o tom, že Čína chce silnú, integrovanú Európu. Chce multipolárny – nie bipolárny – svet a to by sme mali vítať.

Mali by sme preto zabezpečiť, aby EÚ uplatňovala silný, koordinovaný prístup v mnohých dôležitých otázkach týkajúcich sa napríklad obchodných prepojení a práv duševného vlastníctva, čo by nám pomohlo v prístupe na obrovský a stále rastúci čínsky trh, ale aj v otázkach zmeny klímy a energetiky. Predovšetkým energetika je nesmierne dôležitou otázkou ako pre EÚ, tak i pre Čínu. Preto som presvedčený, že spolupráca v oblasti, ako je technológia čistej energie, je dôležitou témou na diskusie. Mali by sme diskutovať o výmene technológií, ako je systém CCS (zachytávanie a ukladanie uhlíka). Pomôže nám to zlepšiť životné prostredie a bude to prínosom pre našu politiku v oblasti energetiky.

  Elmar Brok (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán De Gucht, strategické partnerstvo zahŕňa dvoch partnerov, ktorí vystupujú jednotne. Jeden z týchto dvoch partnerov, Európska únia, žiaľ, zatiaľ nedosiahla tento stupeň v mnohých oblastiach, najmä pokiaľ ide o hospodárske otázky. Vieme, že spoločná zodpovednosť dvoch partnerov tvorí súčasť strategického partnerstva. Z tohto dôvodu je otázka partnerstva v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, regionálnej bezpečnosti a s ohľadom na problémy s Iránom a Severnou Kóreou nesmierne dôležitá. Predovšetkým v týchto dvoch posledných oblastiach došlo k udalostiam, ktoré mali za následok to, že Čína na seba preberá stále väčšiu zodpovednosť.

Musíme však niesť spoločnú zodpovednosť za normy v oblasti obchodu a hospodárstva, za všeobecné ľudské práva a za environmentálne a sociálne otázky. Som presvedčený, že Čína sa v súvislosti s týmito problémami nemôže skrývať za rozvojové krajiny, keďže nadobúda stále väčšiu politickú aj hospodársku silu. Obrovský hospodársky rast Číny od roku 1980 si zaslúži náš obdiv. V 18. storočí dosahovala Čína hrubý národný produkt (HNP), ktorý predstavoval tretinu svetového HNP a musíme si priznať, že je na ceste opätovného získania tejto pozície. V súčasnosti sa to týka 8 % populácie. Predstavuje to dramatickú zmenu situácie, čo bude mať za následok hospodársky presun moci z politického hľadiska. Finančná kríza to celkom jasne odhalila.

Zároveň to však znamená, že veci budú fungovať len vtedy, ak bude Čína pripravená skutočne otvoriť svoje trhy. Musí prestať pristupovať k verejnému obstarávaniu a udeľovaniu licencií tak, že vylúči ostatných, musí začať správne uplatňovať právne predpisy v oblasti autorských práv a skoncovať s praxou, v rámci ktorej sa uzavierajú iba zmluvy zahŕňajúce presun potrebných znalostí z pohľadu Číny.

Som presvedčený, že našou úlohou na tomto samite je pokúsiť sa definovať postavenie Číny, pokiaľ ide o trhové hospodárstvo, pretože to pokladám za kľúčovú otázku, ak chceme tento vývoj posunúť vpred.

  Edite Estrela (S&D). – (PT) Vážená pani predsedajúca, tento samit sa musí využiť na to, aby sa Európska únia a Čína dohodli na spoločných stanoviskách pre konferenciu o zmene klímy v Cancúne. Musíme sa poučiť z udalostí, ktoré sa odohrali v Kodani. Je nepochopiteľné, že Spojené štáty uzavreli minimalistickú dohodu s Čínou, Indiou, Brazíliou a Južnou Afrikou a že ambiciózny návrh Európskej únie sa ignoroval.

Európa musí prebrať vedenie v boji proti zmene klímy a pozitívne ovplyvňovať svojich strategických partnerov. Čína je v tomto boji neodmysliteľná, nielen preto, že je najľudnatejšou krajinou sveta a má prekvitajúce hospodárstvo, ale aj preto, že už teraz je najväčším producentom skleníkových plynov a spotrebiteľom uhlia na svete.

Čína navrhuje, že do roku 2020 zníži emisie CO2 a zároveň zvýši využívanie obnoviteľnej energie a rozlohu svojich zalesnených oblastí. To je začiatok, ale to nestačí. Ak chceme zachrániť našu planétu, musíme byť ambicióznejší.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Vážené dámy, vážení páni, Európska únia stanovila správne určité ciele. Sú však ďalšie, ktoré sú zastarané, a za jeden z takých považujem neuznanie Číny za trhové hospodárstvo. Niekoľkí rečníci spomenuli dôležitosť otvorenia trhu. Rád by som pána komisára De Guchta upozornil na skutočnosť, že väčšina európskych potravinových výrobkov si vie nájsť cestu na čínsky trh iba cez Hong Kong. Bolo by vhodné, keby Komisia podnikla kroky aj v tejto oblasti. Niekoľkí rečníci hovorili na tému spolupráce v oblasti zmeny klímy. Áno, nedostatočná spolupráca tiež prispela k neúspechu kodanského samitu. Na záver sa chcem vyjadriť k téme ľudských práv: je správne, že hovoríme nahlas o tibetskej autonómii, o otázke menšín, ale nezabúdajme, že 700 miliónov obyvateľov vidieka a 200 miliónov hosťujúcich pracovníkov nemá zabezpečenú zdravotnú starostlivosť, žiadne sociálne a dôchodkové zabezpečenie a nie je vyriešené vzdelávanie ich detí.

  Victor Boştinaru (S&D). – Vážená pani predsedajúca, rád by som dnes zopakoval to, čo hovorím stále: vzťahy medzi EÚ a Čínou sú nesmierne dôležité pre obe strany a tiež pre celý svet. O to viac to platí dnes, keď rýchly rast Číny pokračuje a EÚ naďalej bojuje s krízou.

EÚ potrebuje Čínu a Čína potrebuje EÚ. Až doteraz nebola dosiahnutá žiadna skutočná strategická dohoda EÚ s Pekingom. Dúfam teda, že nadchádzajúci samit bude konečne tou pravou príležitosťou, aby sme vystupovali jednotne a využili v našich vzťahoch s Čínou strategický prístup.

Vážený pán komisár, keďže program blížiaceho sa samitu je taký dôležitý, v rámci strategického partnerstva sú pre túto jeseň a budúcu jar podstatné nasledujúce otázky. Po prvé v rámci G20 si Európa a Čína musia vybudovať silné a účinné partnerstvo. Po druhé je tu Cancún a ponaučenie, ktoré by sme si mali zobrať z neúspechu EÚ na konferencii o zmene klímy v Kodani. Po tretie je to otázka medzinárodnej pomoci a rozvoja – nielen pre Afriku – s cieľom spoločne pracovať na dosiahnutí rozvojových cieľov tisícročia, aby neostali iba prázdnymi sľubmi.

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcel by som vzniesť procedurálnu námietku. Celý čas som dúfal, že sa tu napokon predsa len objaví zástupca Rady. Teraz sa už diskusia takmer končí a, žiaľ, neprítomnosť Rady je pozoruhodná. Znamená to, že Rada nepovažuje za potrebné diskutovať s Parlamentom o strategickom vzťahu s Čínou, alebo ako tomu máme rozumieť? Ako máme dať Rade najavo, že Parlament má právo zohrávať svoju úlohu v týchto strategických vzťahoch?

  Elmar Brok (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, rád by som ešte raz zdôraznil dosiahnutú dohodu medzi Európskym parlamentom a vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou Komisie. V nej sa hovorí, že komisár môže plne zastupovať podpredsedníčku a hovoriť v jej mene, a to vrátane otázok rôznej závažnosti, ako aj z titulu jej funkcie predsedníčky Rady ministrov zahraničných vecí. Predpokladám, že presne to urobil pán De Gucht. Znamená to teda, že znova zavádzame vykonávanie dvojitej funkcie zo strany Rady. Považujem pána De Guchta za zástupcu barónky Ashtonovej v plnej miere.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) Všetci vieme, že Európska únia nie je jediná, ktorá rozpoznala príležitosti, ktoré ponúka inteligentné, ekologické hospodárstvo s cieľom dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť a prosperitu.

Čína je jednou z tých krajín, ktoré si zvolili podobné priority a investujú do rozvíjajúcich sa odvetví, ekologických technológií, informačných a komunikačných technológií a do inteligentných sietí. Okrem rozvíjania úzkej spolupráce v týchto hospodárskych odvetviach, som presvedčený, že ďalšou prioritnou oblasťou, na ktorú sa treba zamerať, je obchod. Ten je jednou z hybných síl pre rast, zamestnanosť a investície tak v EÚ, ako aj v Číne. V rámci našej dvojstrannej spolupráce musíme prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby prekážky brániace toku obchodu a investícií boli odstránené, a na podporu obchodu založeného na jasne stanovených pravidlách.

Mali by sme tiež posilniť hospodárske a politické zväzky, ktoré sme nadviazali s Čínou, jedným z našich hlavných strategických partnerov.

  Katarína Neveďalová (S&D). – (SK) Čína je dôležitým hospodárskym a obchodným partnerom Európskej únie.

Podporujem samozrejme užšie strategické partnerstvo, ale založené na dôvere a vyváženej reciprocite. Nesmieme však kvôli vytváraniu dobrých obchodných vzťahov, spojeniu výskumu, spoločných krokov pri ochrane životného prostredia a iných zabúdať na spoločenskú klímu tejto krajiny. Populácia Číny predstavuje skoro štvrtinu celosvetovej populácie a napriek tomu, že za posledných 20 rokov sociálne zmeny v Číne viedli k zlepšeniu, nesmieme zabúdať na potrebné intervencie z našich radov, aby bola Čína naozaj otvorenou a demokratickou krajinou.

Hovoríme o 1,5 miliarde ľudí, ktorí si zaslúžia garanciu základných ľudských práv a slobôd. Takisto však treba pripomenúť, že budúci rok je v rámci európsko-čínskych vzťahov rokom mládeže a v Európskej únii je tento rok rokom dobrovoľníctva. Považujem preto za potrebné, aby sme sa zamerali aj na vytvorenie čo najviac prepojených projektov a podpor pre výmenu hlavne pre mladých ľudí, pretože mladá generácia je v podstate to, čo je budúcnosťou nás všetkých. Ak vytvoríme podmienky pre spoluprácu teraz, tak to bude lepšie aj v budúcnosti.

  Charles Tannock (ECR). – Vážená pani predsedajúca, Čínska ľudová republika (ČĽR) je naďalej bezohľadnou komunistickou diktatúrou, ale kapitalistická Čína každý deň dosahuje ďalšie hospodárske rekordy. Práve sa chystá predbehnúť Japonsko ako druhé svetové hospodárstvo a už teraz je – zarážajúco – jednoznačným obchodným partnerom Brazílie číslo jeden, keďže Čína postupuje do celého sveta.

Všetci vieme o jej obrovskom boji o prírodné zdroje v Afrike a jej hanebnej podpore obvineného vojnového zločinca, prezidenta Bašíra v Sudáne a Mugabeho diktatúry v Zimbabwe. Obávam sa hrozby zástupnej vojny v Sudáne s Čínou podporujúcou sever a Američanmi podporujúcimi juh, ktorý sa usiluje o nezávislosť.

Dúfam, že na tomto samite sa bude hovoriť aj o Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (ICCPR) a o reforme notoricky známych pracovných táborov Laogai. Tentoraz je podľa mňa dobrou správou to – a hovorím ako predseda skupiny priateľstva EP a Taiwanu –, že komunistická Čína (ČĽR) sa teraz správa k Taiwanu s oveľa väčším rešpektom a medzi oboma krajinami došlo k zmierneniu napätia.

  Roberta Angelilli (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pán komisár správne opísal Čínu ako strategického partnera, ale buďme úprimní: tento vzťah je len jednostranný!

Európa je strategická pre Čínu, čo znamená, že Čína má k nám jasný a veľmi agresívny postoj – vie čo od Európy chce a aj to dosiahne. Čína vytvára pravidlá, ktoré jej vyhovujú.

My sa v skutočnosti podriaďujeme jej vôli. Rozhodli sme sa, že si nebudeme vyberať, že nebudeme stanovovať skutočné a ďalekosiahle podmienky v súvislosti s hospodárstvom, obchodom a dokonca ešte menej, pokiaľ ide o ľudské práva. V otázke ľudských práv si milosrdne zakrývame oči, inak by sme museli čeliť faktom o Tibete, ktorý má svetový rekord v počte udelených trestov smrti a ktorý je všeobecne známy nedodržiavaním ľudských práv. Dokonca aj keď bojazlivo určíme nejaké podmienky, necháme potom Čínu, aby ich systematicky pošliapavala.

Na záver by som sa rada spýtala – pán komisár to povedal oveľa lepšie, keď položil základnú otázku –, čo chceme od Číny? Čo chce Európa od Číny? Možno je čas, aby sme sa vážne zamysleli nad touto otázkou!

  Enrique Guerrero Salom (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, v nasledujúcich týždňoch uskutoční Európska únia tri kľúčové samity: prvý s Čínou, druhý so Spojenými štátmi a tretí s Afrikou. Zároveň ubehne rok odvtedy, čo nadobudla platnosť Lisabonská zmluva, zatiaľ čo sa bude spúšťať činnosť Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

Nadišiel čas, aby Európa začala zohrávať úlohu hlavného aktéra na svetovej scéne, aby nevstupovala len do hospodárskych vzťahov, ale aj do politických, berúc do úvahy šírenie jadrových zbraní, zmenu klímy, bezpečnosť a úlohu Číny v Afrike a Latinskej Amerike.

Preto nadišiel čas, aby sme uskutočnili samit, ktorý bude iný ako tie predošlé. Je to 13. samit, ale je prvým, na ktorom musí Európa vystupovať jednotne.

  Rachida Dati (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, v prvom rade súhlasím s postojom nášho kolegu poslanca v súvislosti s neprítomnosťou Rady na tomto zasadnutí Parlamentu. Musím povedať, že to od Rady považujem za trochu nezdvorilé.

S blížiacim sa ďalším samitom plánovaným na 6. októbra sa musia Čína a Európska únia určite a rozhodne pokúsiť podniknúť spoločné kroky v otázke zmeny klímy. Minulý rok o takomto čase, v tejto rokovacej sále, sme boli veľmi zaneprázdnení naliehaním na Európu, aby urobila všetko, čo je v jej silách, na dosiahnutie ambicióznej a záväznej dohody v Kodani. Videli sme, že výsledky neboli také, ako sme dúfali a očakávali. O rok neskôr sú naše obavy rovnaké, ak nie ešte väčšie.

Ak chceme teraz donútiť alebo presvedčiť našich partnerov, musíme ukázať, že naše odhodlanie je naozaj neochvejné, že napríklad urobíme všetko, čo je potrebné, aby sme dodržali naše záväzky voči krajinám na juhu. Zavedenie inovatívneho financovania – a vypočula som si včerajší prejav pána prezidenta Sarkozyho v OSN – je na tento účel jednoznačnou odpoveďou.

Nie je napríklad vylúčené zavedenie dane z oxidu uhličitého na našich hraniciach. Fungovala by ako stimul pre krajiny, ktoré neprijímajú dostatočné záväzky v otázke zmeny klímy. V skutočnosti by to bola nielen hrozba, ale zároveň by to ochraňovalo naše pracovné miesta a podniky, čo by nám pomohlo lepšie zvládnuť pokrízové obdobie.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážená pani predsedajúca, za prvé tri mesiace minulého roku Spojené kráľovstvo doviezlo z Číny tovar v hodnote štyrikrát väčšej, než do tejto krajiny vyviezlo.

EÚ ako celok čelí podobnej hrozbe rastúceho čínskeho hospodárstva. V roku 2009 EÚ doviezla tovar z Číny v hodnote 215 miliárd EUR, ale vyviezla tovar v hodnote iba 82 miliárd EUR. Očakávali sme, že možno tento obchodný deficit vyváži dostatočný prebytok v obchode so službami, ale tento prebytok predstavoval iba úbohých 5 miliárd EUR. Nechávame Čínu ničiť priemyselné odvetvia a pracovné miesta v našich členských štátoch tým, že prijímame globalizáciu a otvárame naše trhy tovarom vyrábaným v hospodárstve s nízkymi mzdami, ktorým jednoducho nemôžeme konkurovať. Musíme prestať dovážať tovary, ktoré ničia naše priemyselné odvetvia a pracovné miesta našich ľudí.

  Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Prípravy na nadchádzajúci samit sú veľmi dôležité, pretože témy, o ktorých sa bude diskutovať, určia smerovanie politiky, ako aj priority v ďalšom období našej spolupráce. Je nesmierne dôležité, aby sme sa držali požiadaviek týkajúcich sa noriem kvality v oblasti ochrany životného prostredia, ktorá zahŕňa ochranu klímy, ale aj v oblasti sociálnych a sociálno-politických otázok a konečne, aj pokiaľ ide o problém dodržiavania ľudských práv.

Je potrebné veľmi vážne analyzovať ťažkosti, ktoré máme pri prístupe na čínsky trh, ako aj dodržiavanie práv duševného vlastníctva a zásady verejného obstarávania, ktoré používa čínska vláda. Mali by sme privítať dialóg a spoluprácu v oblasti kultúry a európsko-čínsky rok mládeže. V našom prístupe k Číne je potrebná väčšia jednotnosť členských štátov. Iba tak bude naša politika účinná.

  Josefa Andrés Barea (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, Európa čelí veľkým výzvam vo svojich vzťahoch s rozvíjajúcimi sa krajinami: musíme si naše vzťahy usporiadať.

Európska únia má v súvislosti so svojím najdôležitejším partnerom – Čínou – obchodný, politický, strategický a humanitárny záujem.

Španielsko má vývoz do Číny v hodnote 500 miliónov EUR a dovoz za 580 miliónov EUR. Autonómne spoločenstvo Valencia vyváža do Číny tovar v hodnote 60 miliónov EUR a dováža tovar za 25 miliónov EUR. To predstavuje pozitívnu bilanciu 240 %.

Autonómne spoločenstvo Valencia je veľkým vývozcom do Číny, ktorý zodpovedá za 12 % celkového vývozu Španielska. Dováža sa obuv, hračky a elektrické spotrebiče. Čína je tretím najväčším zákazníkom autonómneho spoločenstva Valencia. Dováža kožené výrobky, obuv a plastové výrobky.

Preto je potrebné pokúsiť sa o otvorenie trhu, zlepšiť kvalitu záruk na dovážané výrobky, zlepšiť vývoz, pomáhať našim podnikateľom v otázkach obchodu a zamestnávania a popri tom je nutné pripojiť k dohode zlepšenie životného prostredia, dodržiavania ľudských práv a boja proti chudobe.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár De Gucht, do značnej miery súhlasím s tým, čo povedal predseda delegácie pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou pán Rivellini. Napriek všetkej kritike práce Európskej únie, ktorá je podľa mňa vždy konštruktívna, som presvedčený, že samity s Čínou majú kľúčový význam a že by sme stále mali mať na pamäti, čo sa stalo v helsinskom procese. Tam došlo k zmene vďaka zblíženiu. Stále sú tu dôležité oblasti týkajúce sa otázok obchodu a Svetovej obchodnej organizácie (WTO), v ktorých, domnievam sa, máme rozdielne názory. Rád by som vás však napriek tomu požiadal, aby ste venovali mimoriadnu pozornosť otázke Afriky. Číňania sa, žiaľ, schválne snažia podkopať normy v oblasti ľudských práv na stavbách dôležitých projektov v Afrike. Dúfam, že budete môcť zdôrazniť túto otázku.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Čína je bezpochyby významným obchodným partnerom Európskej únie a jej členských štátov, obchodné vzťahy sa v posledných rokoch prehĺbili vzhľadom na obdivuhodný rast čínskej ekonomiky.

Pre budúce vzťahy medzi Úniou a Čínou je dôležité, aby sa vytvorilo skutočné partnerstvo založené na prijatí, ale aj spoločných hodnôt. Európska únia je obrankyňou ľudských práv vo svete, preto musí aktívne presadzovať svoju ľudsko-právnu agendu a dôsledne dbať, aby boli rešpektované základné ľudské práva a hodnoty.

Osobne sa domnievam, že v tejto oblasti nesmie dochádzať k ústupkom s odôvodnením, že by to snáď mohlo narušiť obchod. Európska únia má morálnu povinnosť vyvíjať tlak na čínsku vládu, aby prijala záväzky vedúce k výraznému zlepšeniu ľudských práv v krajine a predovšetkým, aby neodkladne a bezpodmienečne prijala moratórium na trest smrti, čo Čína stále zneužíva na odstraňovanie aj politických oponentov.

  László Tőkés (PPE). – Vážená pani predsedajúca, ako vieme, EÚ je najväčší obchodný partner Číny, ktorej hospodárske reformy majú našu podporu, ale nezabúdajme, že tieto reformy sa nemôžu pohnúť dopredu bez reforiem v oblasti dodržiavania ľudských práv.

Európa úspešne skoncovala so svojou takmer 50-ročnou skúsenosťou s komunistickou totalitou, ktorá obrala ľudí o ich identitu a narušila prirodzený vývoj životov mnohých ľudí. Preto sa v dialógoch s Čínou, ako aj na nadchádzajúcom samite, musíme neustále zameriavať na neschopnosť komunistickej Číny dodržiavať ľudské práva.

Naše vyhlásenia musia odrážať silnejšiu a presnejšie definovanú spoločnú pozíciu s cieľom stanoviť zmysluplný záväzok v otázkach, ako sú sloboda tlače a náboženstva, diskriminácia etnických menšín, problém Tibetu, Ujgurovia a trest smrti. Žiadam preto predstaviteľov EÚ, aby zabezpečili lepšiu integráciu otázok ľudských práv do vzťahov medzi EÚ a Čínou.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) Pred nadchádzajúcim samitom Európskej únie a Číny je dôležité, aby si Komisia a Rada uvedomili povahu vzťahu týchto dvoch aktérov z medzinárodno-politického hľadiska.

Z európskeho hľadiska sa rastúci význam Číny čoraz viac začína vnímať ako hrozba, než ako príležitosť, a už len akosi sklamane pozorujeme, že sa nám nedarí realizovať náš pôvodný zámer, ktorým bolo pozitívne ovplyvňovanie vnútorného vývoja Číny i jej medzinárodné správanie.

Z pohľadu Číny sa Európska únia vníma predovšetkým ako hospodárska a technologická mocnosť a vo vzťahu k Únii nemá ambíciu zasahovať do aktivít Únie, je však citlivá na výroky predstaviteľov Európskej únie o tom, ako by ona sama mala smerovať. Celá napätá dynamika európsko-čínskych vzťahov pramení z toho, že okrem vzájomných pragmatických, strategických a geopolitických záujmov sa Únia snaží pôsobiť na Čínu z pozície normatívnej mocnosti. Čiže Únia potrebuje Čínu nielen kvôli svojim bezpečnostným a ekonomickým záujmom, ale aj z dôvodu, aby Čína podporovala a implementovala predstavu Únie o medzinárodných vzťahoch a ľudských právach.

  Helga Trüpel (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, Čína zažíva obrovský rast a je plná protikladov. Je to krajina, ktorá nadobúda v celosvetovom kontexte stále väčšiu moc.

Je pravda, že potrebujeme našu vlastnú európsku stratégiu, ktorá by nám určila, aké kroky máme podniknúť. Musíme dať jednoznačne najavo naše záujmy a vysvetliť, že chceme multipolárne globálne vzťahy. Máme záujem hľadať riešenie problémov zmeny klímy. Chceme dosiahnuť celkovú trvalú udržateľnosť, ale nechceme diskutovať v koloniálnom štýle. Namiesto toho by sme chceli mať rovnocenný vzťah s Čínou. Rada by som však tiež jasne uviedla, že ľudské práva sú univerzálne. Číne sa stále nedarí dodržiavať normy v oblasti ľudských práv a neexistuje tam sloboda tlače. Z tohto dôvodu musíme pokračovať vo vyjadrovaní kritiky voči čínskej vláde. Som toho názoru, že by sme nemali zrušiť zbrojné embargo. Musíme odsúdiť tábory nútenej práce alebo Laogai. Musíme požadovať skončenie zákazu odborových zväzov a kultúrnu autonómiu pre mnohé menšiny, najmä pre Tibeťanov a Ujgurov.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážená pani predsedajúca, vítam rokovania na vysokej úrovni, ktoré sa majú konať medzi Čínou a Európskou úniou, a dúfam, že budú veľmi úspešné.

Myslím si, že ignorujeme Čínu na naše vlastné riziko a že my na tom stratíme oveľa viac. Je tu veľká príležitosť nastoliť rovnováhu najmä v súvislosti s recipročnými opatreniami týkajúcimi sa obchodu s Čínou, ktorá je nesmierne potrebná pre naše podniky a našich občanov.

Viem, že sú tu otázky týkajúce sa ľudských práv, práv pracujúcich a Severnej Kórey atď., ale ovplyvňovať krajiny môžeme len vtedy, ak s nimi budeme spolupracovať. Ak nebudeme spolupracovať, budeme nepodstatní. Myslím si, že teraz máme skvelú príležitosť, aby sme ukázali, že Európa dokáže hovoriť jedným hlasom – a to silným hlasom. Ak to na nadchádzajúcom samite dokážeme, všimne si to celý svet a Európska únia ako taká sa stane oveľa dôležitejšou a oveľa vplyvnejšou.

S potešením som bol pred dvoma rokmi na olympijských hrách v Pekingu. Čína je krásna krajina, kde žijú úžasní ľudia. Čím viac budeme spolupracovať, tým lepšie pre nich aj pre nás.

  Olga Sehnalová (S&D). – (CS) Vážený pán komisár, dámy a páni, korektné vzťahy medzi EÚ a Čínou, založené na vzájomnom rešpekte, musia dokázať zahrnúť a pochopiť rozdiely medzi našimi dvoma kultúrami. Kľúčom je úprimná a dôkladná snaha o vzájomné poznávanie. Osobné skúsenosti a budovanie ľudských kapacít vrátane odstraňovania jazykových bariér sú k tomu nevyhnutnou podmienkou. Preto som privítala spoločné vyhlásenie 12. samitu EÚ – Čína v Nan-ťingu v novembri 2009, ktoré hovorí o posilnení spolupráce v oblasti vzdelávania, podpore talentov, spoločnom výskume a podpore výučby jazykov vrátane záväzku vyvinúť maximálne úsilie k podstatnému zvýšeniu výmen študentov. Keďže neviem, či a aký konkrétny pokrok bol v tomto smere dosiahnutý, či na úrovni EÚ alebo na úrovni Číny, chcela by som opätovne vyzvať, aby došlo k zásadnému posilneniu tejto oblasti ako nevyhnutnej podmienky efektívneho multikultúrneho dialógu.

  Ioan Mircea Paşcu (S&D). – Vážená pani predsedajúca, teraz je to jednoducho fakt, že Čína, ktorá je už druhou najsilnejšou hospodárskou a vývoznou mocnosťou, sa blíži k dosiahnutiu pozície superveľmoci, čím núti USA, aby jej venovali zvýšenú pozornosť. Následkom toho bude Európa čoskoro musieť súťažiť s Čínou o priazeň USA, pričom jej príťažlivosť sa stráca.

Za týchto okolností ešte viac zavážia vlastné vzťahy EÚ s Čínou, nielen po obchodnej a hospodárskej stránke, ale z politického a možno dokonca tiež z vojenského hľadiska. Aby sa to však stalo, musíme prekonať zjavnú deľbu práce medzi inštitúciami EÚ, ktoré musia často vo vzťahoch s Čínou hrať úlohu „zlého policajta“, a jednotlivými členskými štátmi, snažiacimi sa hrať úlohu „dobrého policajta“ vo vzťahoch s touto nastupujúcou superveľmocou.

  Predsedajúca. – V súvislosti s odkazom, ktorý som dostala od Rady, chcem objasniť, že komisár De Gucht bude hovoriť v mene pani Ashtonovej a že podľa dohody s Európskym parlamentom pani Ashtonová zastupuje rovnako Európsku komisiu, ako aj Radu. Týmto chcem reagovať na poznámky poslancov týkajúce sa neprítomnosti Rady.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám, že ste to objasnili. Dnes som tu skutočne v tejto dvojitej úlohe. Pani predsedajúca, povedali ste, že to bola dohoda s Parlamentom. V skutočnosti je to dôsledok Lisabonskej zmluvy. Aby sme predišli nedorozumeniam, keď sa zúčastním takejto rozpravy, je potrebné, aby ste to označili ako vystúpenie v mene vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie, a nie v mene Komisie. Tým by bolo všetkým poslancom jasné, aká je moja pozícia – alebo kohokoľvek iného – v takomto druhu rozpravy. Musím povedať, že dnešná rozprava bola skutočne veľmi bohatá. V rámci minút, ktoré zostávajú do začiatku vášho hlasovania, sa pokúsim odpovedať na niektoré otázky.

Začnem zmenou klímy, ktorú spomenul pán Bütikofer. Skutočne je veľmi dôležité, aby sme dospeli k vzájomnej dohode s Čínou v súvislosti s otázkou zmeny klímy. Je to v programe rokovania samitu, ktorý sa má konať 6. októbra.

To ma vedie k trocha všeobecnejšej poznámke v súvislosti so strategickým partnerstvom. Mnohí poslanci sa pýtali, čo vlastne toto strategické partnerstvo znamená. Pre mňa to znamená, že Čína – keďže je jedným z najväčších hospodárstiev na svete, najväčšou krajinou na svete, superveľmocou, členom Bezpečnostnej rady OSN, hospodárskou mocnosťou a tiež stále dôležitejšou vojenskou mocnosťou – má spolu s Európskou úniou, Spojenými štátmi a ďalšími krajinami spoločnú zodpovednosť za dianie vo svete. Myslím si, že toto by to malo skutočne znamenať. Nejde tu len o politiku, hospodárstvo, zmenu klímy alebo suroviny, ale skôr o spoločnú zodpovednosť za riadenie celosvetového diania. Sme pripravení na tom s ostatnými spolupracovať.

Spomínali sa tu aj niektoré existujúce problémy v oblasti hospodárstva. Napríklad pán Belder upozornil na Európsku obchodnú komoru, ktorá vydala – nie po prvýkrát, mimochodom, robia to každoročne – správu o sporných oblastiach v súvislosti s obchodom. Existuje aj kratšia verzia, než je 627-stranové plné znenie, ktorá poskytuje zhrnutie správy. Máme s nimi veľa kontaktov. Keď som nedávno navštívil Čínu, mali sme s nimi podrobné rokovania. Zúčastnili sme sa aj na stretnutí s čínskym vedením, kde mali európski podnikatelia možnosť klásť čínskemu vedeniu otázky. Takže sme veľmi dobre informovaní o tom, čo sa v tomto ohľade deje. Existujú problémy, konkrétne povinné udeľovanie licencií, problém s domácimi inováciami a obrovský problém so surovinami, ktorý sa týka nielen ťažobného priemyslu, ale aj bavlny, papiera atď. Je to rozsiahla téma a mali by sme ju veľmi pozorne sledovať. Bude jednou z hlavných tém hospodárskeho dialógu na vysokej úrovni, ktorý budeme mať s Čínou v novembri.

Boli položené konkrétne otázky v súvislosti s reciprocitou. Medzi nimi bola otázka pani De Sarnezovej. Na koniec októbra pripravujeme oznámenie o obchode. V ňom navrhneme vytvorenie nového nástroja podobného nástrojom na ochranu obchodu, ktorý by umožňoval na základe správy zasiahnuť takým spôsobom, že – a to nie je špecificky zamerané na Čínu, ale na všetkých – ak by niektorá krajina uzavrela prístup na trh verejného obstarávania pre naše výrobky a naše podniky, mohli by sme zaviesť odvetné opatrenia a presne takisto pre ňu uzavrieť naše trhy. Som veľkým zástancom otvorenosti, ale otvorenosť tiež znamená, že by mala existovať reciprocita. Európska komisia v tomto smere podnikne potrebné kroky a opakujem, nie sú špecificky zamerané na Čínu, ale Čína určite patrí do sféry ich pôsobnosti.

Spomínal sa tiež damping. Nezaznamenali sme prudký nárast dampingových aktivít, ani antidampingových postupov, ale veľmi pozorne to sledujeme. Ak to bude potrebné, urobíme nevyhnutné kroky. Napríklad minulý týždeň sme prijali opatrenie v súvislosti s hliníkovými kolesami a naďalej situáciu veľmi pozorne monitorujeme.

Pán Brok položil otázku týkajúcu sa štatútu trhového hospodárstva. To je skutočne veľmi zaujímavá téma. Jednou z otázok, ktoré by sme si mali položiť, je, či by sme mali zmeniť náš prístup k otázke štatútu trhového hospodárstva. Štatút krajiny s trhovým hospodárstvom je napokon technické hodnotenie založené na splnení piatich kritérií. Štatút trhového hospodárstva bol vždy jednou z kľúčových požiadaviek Číny a vznikla aj myšlienka využiť udelenie štatútu trhového hospodárstva ako prostriedok pri vyjednávaní na presadenie ofenzívnych záujmov EÚ. Čína však nikdy nenaznačila, čo by bola ochotná nám dať ako protihodnotu za udelenie štatútu trhového hospodárstva. Je zrejmé, že by nebolo v našom záujme, keby sme jej ho dali zadarmo. Máme v Číne narastajúce problémy v oblasti prístupu na trh, investičných príležitostí našich spoločností, vo verejnom obstarávaní a v prístupe k surovinám. Museli by sme vidieť zlepšenie v týchto oblastiach, ak by sme mali niekedy zmeniť náš prístup k udeleniu štatútu trhového hospodárstva. Ďalej by som dodal, že v dôsledku jej vstupu do WTO bude mať Čína od roku 2016 automaticky priznaný štatút trhového hospodárstva.

Bola tiež položená otázka o Dohode o partnerstve a spolupráci, okrem iných pánom Rivellinim. Rokovania pokračujú. Pokiaľ ide o obchod, boli sme minulý týždeň v Pekingu. Pokiaľ ide o politické otázky, obmedzili sme témy na ľudské práva, Taiwan a migráciu. Je to, mimochodom, prebiehajúci proces, a tak ako vážený pán poslanec, aj ja by som privítal jeho skoré uzavretie.

Na záver by som chcel povedať pár slov o ľudských právach, otázke, ktorú spomenuli mnohí poslanci tohto Parlamentu. O otázkach ľudských práv sa diskutuje v rámci našich pravidelných politických kontaktov a najmä v rámci nášho dialógu o ľudských právach s čínskymi orgánmi, ktorého posledné zasadnutie sa konalo 29. júna v Madride. Na 12. samite EÚ – Čína v Nan-ťingu sa o nich hovorilo tak v rámci diskusií, ako aj na tlačovej konferencii. Samozrejme, o ľudských právach a zásadách právneho štátu sa bude diskutovať aj na samite v Bruseli.

EÚ uznáva, že Čína dosiahla pokrok v oblasti hospodárskych a sociálnych práv. Oceňujeme úspechy čínskeho vedenia v zlepšovaní hospodárskej situácie miliónov občanov, čo ukazuje spôsob, akým si Čína poradila s hospodárskym poklesom. Tomuto pokroku však nezodpovedá podobný pokrok v oblasti občianskych a politických práv. V súvislosti s úlohou Číny vo svete a jej záväzkami v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv existuje veľké očakávanie medzinárodného spoločenstva, že Čína by mala dodržiavať medzinárodne uznané normy v oblasti ľudských práv. Naliehame na Čínu, aby ratifikovala Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach, čím by najhmatateľnejšie prejavila svoj záväzok, že bude dodržiavať ľudské práva.

Napokon k otázke Tibetu. EÚ rešpektuje zvrchovanosť a celistvosť územia Číny vrátane Tibetu, ale ľudské práva sú univerzálne a situácia v Tibete právom znepokojuje medzinárodné spoločenstvo. Obávame sa, že veľký počet tibetských intelektuálov a spisovateľov v súčasnosti čelí obvineniam z trestných činov. Naliehame na Čínu, aby tibetskému ľudu umožnila plne uplatňovať jeho základné politické, náboženské, hospodárske, sociálne a kultúrne práva v súlade s čínskou ústavou a čínskymi právnymi predpismi o miestnej autonómii.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

(Rokovanie bolo na niekoľko minút prerušené.)

PREDSEDÁ: Jerzy BUZEK
predseda