Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 21. septembra 2010 - Štrasburg

12. Návrh opravného rozpočtu č. 7/2010: záruka poskytovaná Európskou úniou v súlade s ustanoveniami článku 122 ZFEÚ – finančná pomoc členským štátom (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pána Lászlóa Surjána v mene Výboru pre rozpočet o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 7/2010 na rozpočtový rok 2010, oddiel III – Komisia (13476/2010 – C7-0261/2010 – 2010/2120(BUD)) (A7-0250/2010).

  László Surján, spravodajca. – (HU) Vážení predstavitelia Rady, pán komisár Lewandowski, dámy a páni, Komisia navrhla siedmu zmenu a doplnenie rozpočtu na rok 2010 a Rada ju prijala. Aká je podstata tejto zmeny a doplnenia?

Nuž, bola by to dobrá téma na žartovanie. Vytvorili sme prázdny riadok, nový rozpočtový riadok, do ktorého nevložíme ani jediný cent, nieto ešte miliardy. Novinári však s radosťou hovoria o tom, že ide o 60 miliárd. Týchto 60 miliárd EUR, ktoré sa spomínajú v názve, nie je nič iné ako záruka a Komisia je presvedčená, že šanca požiadania o túto záruku alebo jej skutočné vyplatenie je nulová.

Nuž, najhorší scenár nám nie vždy vyhovuje, hlavné je však to, že existuje len veľmi malá pravdepodobnosť presunu skutočných finančných prostriedkov prostredníctvom tohto riadku. Tak načo je vôbec potrebný? A prečo práve teraz v rozpočte na rok 2010? Pretože tu vlastne hovoríme o súčasti plánu navrhnutom Európskou úniou na riešenie finančnej krízy krajín, ktoré sa v budúcnosti môžu dostať do ťažkostí.

Tento riadok sa týka najmä Parlamentu a rozpočtu Európskej únie a má hornú hranicu, ktorá v období do roku 2014 nemôže presiahnuť 60 miliárd EUR. Týchto 60 miliárd je fixná horná hranica. Prečo to musíme urobiť teraz? Musíme to urobiť, pretože ide o odkaz. Odkaz určený trhu. Odkaz tým, ktorí pochybujú, že chceme zachrániť krajiny, ktoré sa v budúcnosti môžu dostať do ťažkostí. V tejto chvíli to nie je potrebné, a preto neexistuje žiadny dôvod na vkladanie finančných prostriedkov do tohto rozpočtového riadku, oplatí sa ho však vytvoriť, pretože nám to umožní rýchlo konať, ak to bude v budúcnosti potrebné.

Tento prázdny riadok je tiež odkazom pre členské štáty, ktoré sa obávajú, že ich oberáme o viac peňazí. Chceme ich uistiť, že o to tu nejde. Tu nejde o Grécko. V prvom rade ide o budúcnosť. Preto nie je správne, aby sa členský štát pokúšal vyhnúť záväzku solidarity odvolávaním sa na údajné či skutočné chyby Grécka. Predložený návrh je plánom solidarity medzi členskými štátmi, pretože, dámy a páni, bez solidarity neexistuje Európska únia.

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, návrh opravného rozpočtu č. 7 nadväzuje na rozhodnutie zriadiť európsky finančný stabilizačný mechanizmus, ktorý je zase reakciou na dramatický vývoj na finančných trhoch v marci, apríli a máji. Európsky finančný stabilizačný mechanizmus, ktorého výška je obmedzená na 60 miliárd EUR, sa preto zriadil ako doplnenie k už existujúcemu systému pre platobné bilancie a je viac-menej postavený na tej istej filozofii.

Odpoveďou na otázku pána Lászlóa Surjána je, že ani v prípade mobilizácie európskeho finančného stabilizačného mechanizmu by to za normálnych želaných okolností nemalo vplyv na rozpočet EÚ. Normálne okolnosti znamenajú, že ak je členský štát príjemcom úveru a spláca úver, mechanizmus sa aktivuje ako záruka, ale bez finančného dosahu na rozpočet.

Vo veľmi nepravdepodobnom prípade, aj keď, bohužiaľ, nejde o nulovú pravdepodobnosť, ale o veľmi nepravdepodobný prípad, ak členský štát nespláca svoje záväzky, musíme zabezpečiť, aby Európska únia bola včas pripravená plniť svoje právne záväzky voči veriteľom.

Preto by sme mali byť pripravení na tento nepravdepodobný nepriaznivý prípad. Jednoducho povedané, toto v určitom zmysle vyjadruje podstatu návrhu rozpočtu č. 7. Preto sme podobne ako pri systéme pre platobné bilancie navrhli vytvorenie štruktúry pre nový rozpočtový riadok na strane výdavkov rozpočtu a zodpovedajúci nový článok rozpočtu na strane príjmov rozpočtu. Ide o symbolické záznamy, tak ako to je v prípade systému pre platobné bilancie, a vychádzajú z rovnakej logiky. Filozofiou je, že by sme mali byť pripravení v prípade potreby.

Som preto veľmi rád, že sa o návrhu opravného rozpočtu č. 7 diskutovalo a že už bol formálne prijatý Radou 13. septembra. Teraz dúfame, že takisto rozhodne aj Parlament.

  Francesca Balzani, v mene skupiny S&D. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, opravný rozpočet, o ktorom dnes diskutujeme a o ktorom budeme v nasledujúcich dňoch hlasovať, je dôležitý dokument. Predstavuje posledný krok zavádzania európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, ktorý bol v máji veľmi potrebný na upokojenie ničivej búrky, ktorá zasiahla euro, a tým aj EÚ.

Výsledkom tej búrky je istota, že už viac neexistujú problémy jednotlivých členských štátov, pretože problémy jednotlivých štátov sa nevyhnutne stávajú problémami všetkých štátov, a preto je potrebné spoločné riešenie. Európa našla odvahu a silu poskytnúť toto spoločné riešenie, o ktorom tu dnes vlastne diskutujeme.

Nový riadok rozpočtu predstavuje jasnú hranicu. Ide o prvý krok smerom k novému spoločnému prístupu k finančným politikám a tiež k budúcim hospodárskym politikám členských štátov, pokiaľ ide o európsky rozpočet. Ide o prvý krok smerom k integrovanému semestru, počas ktorého sa rozhodnutia o rozpočte jednotlivých členských štátov a rozpočte EÚ budú dôkladnejšie porovnávať.

Rozpočet je preto nástrojom, ktorý bol vždy rozhodujúcim pri uplatňovaní politík EÚ a ktorý sa opäť dostáva do centra pozornosti a dokazuje, že je tiež základným nástrojom na budovanie Európy po prijatí Lisabonskej zmluvy. Predovšetkým upozorňuje na význam rozumného a zodpovedného riadenia verejných prostriedkov ako podmienky na skutočný rozvoj a budúci európsky rast.

  Isabelle Durant, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, je pravda, že tu vcelku pokojne hovoríme o úprave rozpočtu na rok 2010 a vložení jedného riadku so záznamom, teda o opravnom rozpočte, ktorý je údajne „technickou úpravou“. Všetci však vieme, že pokoj tejto rozpravy v porovnaní s predchádzajúcou, ktorá nebola až taká pokojná, je zároveň výsledkom odvážneho a spoločne podporovaného rozhodnutia prijatého minulý rok v máji, keď napätie v eurozóne dosiahlo vrchol.

V skutočnosti to bol víkend, keď hlavy štátov a predsedovia vlád vytvorili prvotriedny európsky finančný stabilizačný mechanizmus umožňujúci Únii požičiavať si prostriedky na kapitálových trhoch, aby mohla za určitých podmienok poskytovať úvery členským štátom v ťažkostiach.

Ide skutočne o ducha solidarity, ktorý umožňuje poskytovanie záruk v záujme Európy ako celku a ktorý dáva európskemu rozpočtu skutočnú pridanú hodnotu. Ide o dobrý príklad.

Žiaľ, súčasný strop vlastných zdrojov, ktorý je stanovený na 1,23 % hrubého domáceho produktu, nebol postačujúci na vytvorenie sebestačného mechanizmu. Podiel rozpočtu nepredstavuje viac ako 60 miliárd EUR a zvyšných 444 miliárd EUR poskytuje medzivládny systém, tzv. účelovo vytvorený nástroj, ktorý zaručujú členské štáty v eurozóne. Mimochodom, ide o systém, z ktorého Slovensko nedávno vystúpilo.

Dnešný pokoj nám preto určite umožňuje diskutovať, ale predovšetkým nás núti ísť ďalej a urobiť viac v rámci budúceho finančného výhľadu. V tomto zmysle sa domnievam, že musíme zdvihnúť strop vlastných zdrojov, aby sme mohli vytvoriť skutočnú makroekonomickú úlohu pre európsky rozpočet, čo zároveň poskytne ochranu európskym investičným plánom alebo viac mechanizmov záruk v závislosti od stavu európskeho hospodárstva.

Mali by sme tiež navrhnúť nové finančné nástroje. V tomto kontexte by veľmi dobrým nástrojom boli napríklad eurodlhopisy v spolupráci s Európskou investičnou bankou.

A nakoniec, okamžite musíme zaviesť nové vlastné zdroje, napríklad daň z finančných transakcií, uhlíkovú daň alebo daň z podnikania, ktoré nám naraz umožnia znížiť príspevky členských štátov založené na HDP a vyhnúť sa neslávnej rozprave o čistých prispievateľoch.

Teda taká je obrovská úloha, ktorá nás čaká, a najmä v osobitnom výbore. Vážený pán komisár, toto sú však záležitosti, ktoré si zároveň vyžadujú zapojenie nás všetkých.

  Marta Andreasen, v mene skupiny EFD. – Vážená pani predsedajúca, zajtra budeme hlasovať o návrhu opravného rozpočtu č. 7 týkajúceho sa záruky, ktorú bola EÚ požiadaná poskytnúť pre európsky finančný stabilizačný mechanizmus. Z tohto mechanizmu umožňujúceho Únii požičiavať si prostriedky na kapitálových trhoch, aby mohla poskytovať úvery členským štátom vo finančných ťažkostiach, vyplýva, že ak členský štát nie je schopný splácať úver, na pokrytie dlhu sa použije európsky rozpočet.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás upozorniť na skutočnosť, že ručiteľmi tohto finančného stabilizačného mechanizmu sú v skutočnosti členské štáty, z ktorých mnohé sa samy nachádzajú uprostred finančnej krízy. Hovoríme o 60 miliardách EUR. To nie je symbolická suma. Kde plánujeme získať tieto finančné prostriedky v prípade, že záruku bude potrebné uplatniť?

Ako môžeme hlasovať za takýto opravný rozpočet, keď Komisia nestanovila priority na výdavky z rozpočtu pre prípad, že Európska únia bude požiadaná záruku uplatniť? Ak máme konať zodpovedne a brániť záujmy voličov, mali by sme hlasovať proti tomuto uzneseniu, aj keď nám tvrdia, že riziko je malé.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pomoc Grécku nám bola nanútená na základe článku 136 ako výnimka zo zákazu poskytovania záchranných opatrení. Článok 136 však nevytvára základ na poskytovanie úverov Grécku, keďže umožňuje iba opatrenia, ktoré sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv. Nielenže tieto nie sú stanovené v zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ale sú dokonca jasne zakázané. Ustanovenie preto nepovoľuje ďalšie opatrenia a k takémuto záveru vo svojej príslušnej správe dospelo aj Centrum pre európsku politiku alebo v skratke CEP. Ministri financií eurozóny sa rozhodli pomôcť Grécku poskytnutím úveru s priemernou úrokovou sadzbou 5 %. Odborníci CEP však dokázali, že poskytovanie úveru s politicky motivovanou úrokovou sadzbou, ktorá je nižšia ako trhová sadzba, je nezákonnou dotáciou. Pomoc poskytnutá Grécku bola preto z právneho hľadiska extrémne kontroverzná, ak nie vyslovene nezákonná.

Vážený pán komisár, pokiaľ ide o skutočné dôsledky, chcel by som vám odporučiť hodnotenie nemeckého odborníka v oblasti ekonómie Joachima Starbattyho, ktoré je, obávam sa, správne. Ak bude eurozóna aj naďalej zodpovedať za dlhy ostatných členských štátov, potom o 10 rokov už euro nebude viac existovať. Nestačí len liečiť ranu, musíme odstrániť chorobu. Krajiny eurozóny, ktoré už dlhšie nedokážu splácať svoje dlhy, sa musia opäť stať konkurencieschopnými vystúpením z menovej únie. V opačnom prípade si myslím, že euro nemá budúcnosť.

  Reimer Böge (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, Rada už odišla, zrejme z dôvodu ostrej kritiky, s ktorou sa stretla pri predchádzajúcom bode programu, i keď obsah správy pána Surjána trochu napravil rozhodnutia prijaté Európskou radou počas tejto náročnej dlhej noci diskusií o stabilizačnom balíku. Pán komisár teraz hovoril o nepravdepodobnom prípade použitia týchto záruk z európskeho rozpočtu. Ak sme optimisti, nateraz môžeme prijať tento základný predpoklad.

Napriek tomu nesmieme zabúdať na to, že pokiaľ ide o záruky, v európskom rozpočte už došlo k trom nepravdepodobným prípadom: k pôžičkovému fondu pre investičnú banku so zárukami viac ako 100 miliónov EUR. Pred zavedením eura došlo k situácii, v ktorej všetky členské štáty mohli získať pomoc podporou svojich platobných bilancií so stropom, ktorý mal vtedy hodnotu 16 miliárd EUR. Po zavedení eura bolo toto opatrenie obmedzené na krajiny mimo eurozóny a v dôsledku finančnej krízy v roku 2009 bol tento strop pre členské štáty mimo eurozóny zvýšený na 50 miliárd EUR, z ktorých sa v súčasnosti využíva 9 – 10 miliárd EUR vo forme záruk.

Teraz, keď je v platnosti Lisabonská zmluva, je situácia taká, že článok 143 jednoznačne hovorí o krajinách mimo eurozóny. Článok 352 by bol nepochybne najvhodnejším právnym základom, to by však znamenalo potrebu zapojenia Parlamentu, ako aj niektorých národných parlamentov, a preto bolo pravdepodobne náročné odvolať sa naň v zložitej situácii tohto rozhodnutia. Z tohto hľadiska potom článok 122 určite nebol tým najsprávnejším právnym základom, ale politicky najvhodnejším a najjednoduchším právnym základom bez zapojenia Parlamentu.

Zjavne tu existuje medzera v našich právnych predpisoch, to však nemalo za následok neschopnosť Európskej únie konať v čase krízy. To môžem akceptovať. Rozhodnutie Európskej rady na tomto problematickom právnom základe však znamená, že v prípade potreby môže využívať rezervu medzi hranicou vlastných zdrojov Únie a maximálnou úrovňou viacročného finančného rámca.

Článok 310 zmluvy jasne stanovuje, že sa nesmú prijať žiadne legislatívne akty, ktoré presahujú hranicu vlastných zdrojov Únie alebo viacročného finančného rámca. Ak to bude potrebné, potom sa musí vykonať revízia. V tejto súvislosti samotná Rada urobila obrovský krok bez zapojenia rozpočtového orgánu, pokiaľ ide o budúcu rozpravu na tému „Aká je horná hranica finančného rámca?“. Preto mi dovoľte povedať, že budúca horná hranica viacročného finančného rámca bude hranicou vlastných zdrojov Únie a nič iné.

Správu by sme mali schváliť na základe politickej súdnosti, ale mali by sme podporovať, aby v budúcnosti bola zabezpečená riadna spoločná diskusia o medzerách v nariadeniach, ktoré zjavne existujú, ako aj o zapojení Parlamentu a odstránení týchto medzier. Mali by sme za to bojovať. Toto by tiež malo tvoriť súčasť medziinštitucionálnej dohody o rozpočte založenom na Lisabonskej zmluve.

  Jacek Włosowicz (ECR). – (PL) Dnes tu hovoríme o mechanizme pre finančnú stabilitu v Európe a o opravnom rozpočte. Toto sú kroky, ktoré sú, samozrejme, zamerané na zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti finančného systému v Európe. Tieto opatrenia sú v tejto chvíli určite potrebné na to, aby sme sa v budúcnosti nedostali do ešte väčších finančných ťažkostí. Dúfam, že opatrenia, o ktorých dnes hovoríme, budú účinné a budú takpovediac liekom na vyliečenie symptómov. Tento liek však určite neodstráni príčiny a práve tieto boli hlavným problémom posledných mesiacov. Bez základných zmien európskeho finančného systému budú opatrenia, ktoré teraz zvažujeme, len dočasnou pomocou.

Musíme preto začať so zavádzaním základných zmien, aby finančné prostriedky Európy boli stabilnejšie a transparentnejšie a aby sme my poslanci Parlamentu neboli často využívaní ako požiarnici, ktorí sú privolaní na hasenie ohňa. Takéto opatrenia môžu iba pomôcť, ale nemôžu byť základom trvalých opatrení v budúcnosti.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, na zabezpečenie finančnej stability v eurozóne sa práve prijíma balík opatrení. Otázkou, ktorá ma v súvislosti s týmto rozpočtovým riadkom znepokojuje, je, odkiaľ vlastne budú tieto peniaze pochádzať v prípade, že aj napriek očakávaniam členský štát požiada o túto záruku.

Pán komisár, spomínate opatrnosť. Na to, aby táto udalosť ostala čisto hypotetická, chcela by som naliehavo požiadať Komisiu o prijatie opatrení, ktoré poslúžia ako dostatočný odstrašujúci prostriedok, aby sa zabezpečilo, že členské štáty skutočne urobia všetko, čo je v ich silách, aby sa nikdy neocitli v tejto situácii.

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcel by som pani Andreasenovej poskytnúť niekoľko drobných vysvetlení v súvislosti s touto problematikou. Návrh opravného rozpočtu č. 7 nezahŕňa záruky členských štátov, to sa týka druhej časti. Členské štáty zaručujú 440 miliárd EUR vo forme bilaterálnych pôžičiek. Pokiaľ ide o štruktúru rozpočtu, táto je kópiou systému pre platobné bilancie a znova opakujem, že táto otázka už bola položená.

Ide o typické opatrenie pre rozpočtové položky, ktoré sa týkajú úverových operácií bez špecifického kvantifikovaného záručného fondu. Preto ide o symbolický záznam. Ak vznikne potreba finančnej podpory, ktorá bola doteraz aktivovaná v rámci systému pre platobné bilancie v Maďarsku, Lotyšsku a Rumunsku do výšky 14,6 miliárd EUR, potom Komisia predloží návrh na poskytnutie potrebných rozpočtových prostriedkov prostredníctvom rozpočtového presunu alebo opravného rozpočtu.

Taký je postup, ale nejde o nič nové, je to len rozšírenie existujúceho systému pre platobné bilancie na krajiny eurozóny a súhlasím s Reimerom, že ide o veľmi flexibilnú interpretáciu Lisabonskej zmluvy.

  László Surján, spravodajca. – (HU) V prvom rade sa musím poďakovať politickým skupinám podporujúcim túto správu a verím, že správa naozaj slúži záujmom bezpečnosti. Kritické pripomienky, ktoré poukazujú na to, že máme balík v hodnote 800 miliárd EUR, z ktorých Parlament môže brať do úvahy 60 miliárd alebo s nimi nakladať, sú však tiež oprávnené.

Do istej miery to vzbudzuje dojem, že Parlament nefunguje v rámci Lisabonskej zmluvy alebo že dokonca ešte neexistuje. Našou úlohou je však pracovať s týmito 60 miliardami a v tej súvislosti by som chcel opäť zdôrazniť, že ide len o povinnosti členských štátov eurozóny. Preto, ak by slová rečníčky, ktorá povedala nie z dôvodu ochrany záujmov svojich voličov, znamenali, že Spojené kráľovstvo čoskoro vstúpi do eurozóny, potom by sa mal tento deň radostne oslavovať a zapísať červenými písmenami do kroniky Európskej únie.

Pretože ja na rozdiel od mnohých ostatných verím v eurozónu a bol by som rád, keby aj naša krajina bola čoskoro požiadaná o prevzatie finančnej zodpovednosti v tomto záchrannom pláne. Naozaj verím, že pravdepodobnosť uplatnenia tohto záväzku je nulová alebo takmer nulová, pretože ak členský štát nedodržiava finančné záväzky po prijatí záchranného plánu, vystavuje sa obrovskému riziku.

Ak si dobre pamätám, Lisabonská zmluva za určitých okolností dokonca umožňuje možnosť vylúčenia. Nedodržiavanie finančných záväzkov by bolo takou závažnou chybou, že aj táto sankcia by sa mala vziať do úvahy. Myslím si, že to je zárukou, o ktorú žiadala ďalšia rečníčka. Na záver by som vám chcel opäť poďakovať za vašu pozornosť a požiadať kolegov poslancov, aby túto správu zajtra podporili. Nech sa to stane ďalším zdrojom bezpečnosti pre občanov Európy.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra napoludnie (v stredu 22. septembra 2010).

(Rokovanie bolo prerušené o 18.35 hod. a pokračovalo o 19.00 hod.)

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
podpredseda