Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 21. septembra 2010 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: Jerzy BUZEK
Predseda

(Rokovanie sa začalo o 09.05 hod.)

2. Kroky podniknuté na základe uznesení Parlamentu: pozri zápisnicu

3. Bezpečnosť dodávok plynu (rozprava)

  Predseda. – Ďalším bodom programu je správa pána Vidala-Quadrasa v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení smernice 2004/67/ES (KOM(2009)0363 – C7-0097/2009 – 2009/0108(COD)) (A7-0112/2010).

  Alejo Vidal-Quadras, spravodajca. – (ES) Vážený pán predseda, v posledných rokoch sme boli svedkami opakovaných príkladov zraniteľnosti členských štátov v súvislosti s dodávkami energie, konkrétne pokiaľ ide o dodávku plynu.

Prerušenie dodávok na severe a východe Európskej únie v zime 2005 – 2006 a 2008 – 2009 sa stalo skutočnou nočnou morou. Tuhé zimy, aké boli v posledných rokoch v Európe, vyžadujú, aby sme, pokiaľ je to možné, urobili všetko, čo je v našich silách pre to, aby sa v budúcnosti zabránilo podobným udalostiam.

Väčšina energetických dodávok Únie sa dováža; z tohto dôvodu môže v tejto strategickej oblasti zohrávať diplomacia dôležitú úlohu. Všetci sme si vedomí úsilia, ktoré vykonala Komisia v tejto oblasti a ktoré si veľmi ceníme, ale musíme zabezpečiť viac priamych a účinných opatrení.

Musíme mať na pamäti, že v rámci kríz v dodávkach energie, ktorých sme boli svedkami, bránili pravidlá národných trhov a nedostatok vzájomných prepojení tomu, aby bola postihnutým členským štátom v plnej miere poskytnutá uspokojivá pomoc.

Nariadenie, o ktorom budeme hlasovať, má byť pevným krokom vpred zameraným na riešenie tohto problému. Dlhý čas sme strávili snahou o dosiahnutie pokroku v tejto oblasti a o odstránenie problémov vyplývajúcich z rôznych vnútroštátnych hľadísk. Bol to dlhý a zložitý rokovací proces.

Dohoda, o ktorej dnes budeme hlasovať, dokazuje, že členské štáty sa prestali zameriavať len na svoje osobitné záujmy s cieľom väčšmi akceptovať európsky záujem. Po prijatí tohto nariadenia budeme disponovať účinným nástrojom, pomocou ktorého zvýšime bezpečnosť dodávok plynu v Európskej únii ako celku.

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku prijal toto nariadenie jednohlasne po úspešnom výsledku trojstranných rokovaní s Radou.

Chcel by som využiť túto príležitosť a poďakovať všetkým tieňovým spravodajcom za ich vynikajúcu prácu, ktorú tento text náležite odráža, ako aj všetkým členom výboru, ktorí poskytli svoje stanoviská, ku ktorým bolo do textu zapracovaných veľké množstvo dôležitých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Chcel by som poďakovať aj Európskej komisii za cennú podporu, ktorú poskytla spoločným zákonodarcom a oceniť veľkorysú spoluprácu španielskeho predsedníctva Rady, ktoré nás plne informovalo o pokroku svojej činnosti.

Týmto nariadením sa zaistí bezpečnosť všetkých európskych občanov, ktorí budú odteraz v prípade krízy lepšie chránení. Okrem toho poskytuje členským štátom aj istú mieru flexibility, ktorá im umožní zapojiť ďalších chránených odberateľov, ako sú verejné služby.

Oprávnená zanietenosť členského štátu v prípade ochrany spotrebiteľov na svojom vnútroštátnom trhu však musí byť vyvážená solidaritou s občanmi ostatných členských štátov Únie.

Toto nariadenie v prípade krízy zaväzuje podniky poskytujúce dodávky plynu dodávať plyn chráneným odberateľom nepretržite minimálne 30 dní. Členské štáty však musia buď vybudovať, alebo zmodernizovať svoje infraštruktúry tak, aby zlepšili integráciu vnútorného trhu s energiou a znížili existenciu energetických ostrovov.

Jedným z najdôležitejších úspechov tohto nariadenia je skutočnosť, že ukladá reverzný tok plynu pre plynové prepojenia všetkých členských štátov, čím spĺňa kritériá, ako sú potreba a životaschopnosť. Reverzný tok prostredníctvom krátkodobých investícií a za prijateľné náklady umožní mimoriadne diverzifikovať dodávky v rámci Európy. V tomto zmysle je plynovod Jamal zrejmým príkladom vzhľadom na skutočnosť, že cez Bielorusko zásobuje Poľsko, Českú republiku, Slovensko a Nemecko.

Ďalším úspechom Parlamentu je dôležitá úloha pridelená Komisii, ktorá získala právomoc veta, pokiaľ ide o konkrétne opatrenia v prípade, že sa domnieva, že by mohli ohroziť bezpečnosť dodávok do ostatných členských štátov.

Komisia bude naďalej zohrávať rozhodujúcu úlohu v rámci koordinácie medzi členskými štátmi v prípade akejkoľvek krízovej situácie pod záštitou Koordinačnej skupiny pre plyn. Toto nariadenie poskytuje skutočné riešenie pre skutočný problém. Posilňuje bezpečnosť dodávok plynu a zaväzuje všetkých účastníkov trhu k spolupráci na riešení vážnych problémov s dodávkami v budúcnosti.

Riadne a účinné fungovanie trhu, budovanie vzájomných prepojení a diverzifikácia dodávateľov a trasy sú najlepšou obranou voči budúcim krízam.

Vážený pán predseda, toto nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu predstavuje dôkladnú kvalitatívnu zmenu, v rámci ktorej členské štáty zanechajú čisto národné schémy, aby plne prijali ambiciózny európsky prístup.

Je pravda, že museli prejsť dve krízy s vážnymi dôsledkami, kým sa prebudilo svedomie niektorých členských štátov EÚ, ale ich straty sú veľmi vítané, ak má priniesť rovnaké výsledky ako ľútosť.

Nakoniec, pán predseda, toto nariadenie je historickým míľnikom na ceste k bezpečnosti dodávok plynu v Únii a je nezvratným dôkazom hodnoty nášho veľkého integračného projektu. Správne a rýchle uplatňovanie tohto nariadenia vyšle veľmi silný signál našim dodávateľom, ktorí sú takmer vo všetkých prípadoch našimi priateľmi; pokiaľ ide o dodávky plynu do Únie, motto „každý sám za seba“ už dlhšie neobstojí. Bolo nahradené mottom „všetci za jedného a jeden za všetkých“.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, plyn zohráva v našej energetickej politike dôležitú úlohu a stratégia pre túto oblasť je jasná. Po prvé, potrebujeme účinný európsky právny rámec na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu. Po druhé, mali by sme diverzifikovať naše zdroje a trasy dodávok pre dovážaný plyn. Takisto potrebujeme ďalší rozvoj a konsolidáciu potrebnej infraštruktúry, ako aj prijať spoločný prístup k európskym záujmom v rámci rokovaní s našimi energetickými partnermi a tranzitnými krajinami. To všetko na základe dobre fungujúceho vnútorného trhu.

Plynová kríza v januári minulého roka a pokrok, ktorý nastal v júni medzi Moskvou a Minskom, potvrdili, že pokiaľ ide o našu stratégiu pre plyn, sme na dobrej ceste. Z tohto dôvodu som vďačný, že rokovania s členskými štátmi v Parlamente na základe návrhu Komisie priniesli konštruktívny výsledok, a to už v priebehu jedného roka. Sú to dobré správy pre podnikateľskú komunitu, ako aj pre občanov Európskej únie. Chcel by som poďakovať najmä Európskemu parlamentu, ako aj pánovi Vidalovi-Quadrasovi za to, že v tejto veci preukázali odhodlanie. Boli ste si istí výsledkami, ktoré by sa mohli dosiahnuť a celý proces ste dotiahli k presvedčivému záveru. Takisto by som rád vyjadril poďakovanie členským štátom za ich ochotu vzdať sa niektorých svojich právomocí a stať sa súčasťou európskeho rámca.

Tento návrh nariadenia je prvým právnym predpisom, ktorý je založený na komplexnom článku o energii v novej Lisabonskej zmluve. Vstupujete na nové územie a využívate svoje novo nadobudnuté, komplexnejšie právomoci. Nikto nemôže zaručiť, že dodávky plynu nebudú prerušené. Preto je ešte dôležitejšie, aby sme prijali potrebné opatrenia. Domnievame sa, že úzka spolupráca s členskými štátmi v otázke plynu je dôležitejšia než kedykoľvek predtým. V súčasnosti radíme Poľsku, aby od začiatku zabezpečilo, aby bola jeho nová zmluva o dodávkach plynu s Ruskom v súlade s európskym právom a aby nevyžadovala formálne porušenie zmluvných postupov.

Vítame žiadosť tohto Parlamentu o spoločný európsky prístup, rýchlejšie preventívne opatrenia, nové technické možnosti, ako je kapacita reverzného toku, rozšírenie infraštruktúry a spoločná európska zahraničná energetická politika. Takisto podporujeme návrh Parlamentu na monitorovanie a zavedenie vnútorného trhu. Povinné minimálne normy pre všetky súkromné domácnosti sú ukazovateľom solidarity a zodpovednosti, ktorú Európa prevzala voči svojim občanom. V celej Európe bude povinné skladovanie dodávky na 30 dní pre prípad mimoriadnych udalostí, napríklad zlyhanie infraštruktúry, zmeny teploty alebo nadmerný dopyt. Tridsať dní bezpečnosti nie je skutočnou záchrannou sieťou, ale tvorí základ, v rámci ktorého môžeme s väčšou dôverou čeliť zime a prípadným budúcim krízam.

Mali by sme vo väčšej miere hovoriť jedným hlasom, vnútorne budovať našu pozíciu, ako to robíme teraz, a spoločne vystupovať navonok.

Mnohé opatrenia, ktoré sú súčasťou tohto nariadenia, už boli zavedené vrátane opatrení týkajúcich sa plynovej infraštruktúry a kapacity reverzného toku. Pomocou prostriedkov, ktoré vyčlenil Parlament, v súčasnosti podporujeme 31 projektov týkajúcich sa plynu. Celkovo 1,4 miliardy eur pomáha uvoľniť množstvo verejných a súkromných prostriedkov. V posledných mesiacoch sme dosiahli mnohé z toho, čo sa toto nariadenie snaží implementovať. Je však potrebné vykonať ešte veľký kus práce. Som si istý, že toto nariadenie nebude v tejto veci posledným slovom. Preto by som bol rád, keby v priebehu dvoch až troch rokov došlo k predbežnému preskúmaniu a prípadne pokračovaniu tohto nariadenia, ako aj zlepšeniu a rozšíreniu príslušných plánov.

Boli by sme radi, keby sa toto nariadenie po prijatí urýchlene uplatnilo. Komisia by rada čoskoro prijala opatrenia, aby zabezpečila spoločný prístup v rámci našich vonkajších vzťahov v oblasti energetiky. Koordinačná skupina pre plyn, ktorú vedie Komisia a ktorá zasadá každý mesiac, bude musieť v dôsledku tohto nariadenia zohrávať dôležitejšiu úlohu. Vítame rozbehnutie spolupráce nielen na európskej, ale aj na regionálnej úrovni. Takýmto príkladom je pilotný projekt, do ktorého sú zapojené tri pobaltské štáty: Estónsko, Lotyšsko a Litva ako súčasť Plánu prepojenia energetických trhov baltského regiónu (BEMIP). Stručne povedané, v rámci celkového európskeho rozmeru potrebujeme regionálne riešenia.

Môžem vás ubezpečiť, že Komisia si želá rozsiahlu rozpravu na tému infraštruktúra. Infraštruktúrny balík, ktorý vám plánujeme predložiť v novembri, predstavuje v tejto súvislosti tú správnu príležitosť spolu s nasledujúcim finančným obdobím.

(potlesk)

  Bogusław Sonik, spravodajca Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko. – (PL) Európski občania očakávajú od Európskej únie opatrenia a rozhodnutia, ktoré budú evidentne a konkrétne vyjadrovať našu snahu o kolektívne riadenie nadnárodnej infraštruktúry. Toto nariadenie tieto očakávania napĺňa. Týka sa to najmä dopravy a schopnosti rýchleho cestovania do akejkoľvek destinácie v Európe prostredníctvom rýchlych železničných, cestných a leteckých spojení, ako aj bezpečnosti vrátane energetickej bezpečnosti.

V Parlamente už niekoľko rokov hovoríme, že dodávky energie by sa mali považovať za strategicky politickú záležitosť. Európa nesmie byť závislá od jediného dodávateľa, ale v takejto situácii sa nachádza stredná a východná Európa, ktorá najviac dodávok získava z Ruska. Gazprom opakovane dokázal, že plyn považuje za strategickú zbraň pre rastúci politický vplyv Moskvy tým, že v súvislosti s dodávkami plynu robí ťažkosti. My ako Poliaci a poľskí členovia Európskeho parlamentu sme poukazovali na egoistický charakter severného plynovodu ako investície, ktorá nebola prekonzultovaná s členskými štátmi Európskej únie.

Dnešné nariadenie o solidarite týkajúcej sa dodávok plynu je vyjadrením európskeho uvedomenia, že len spoločne môžeme vybudovať účinný a vzájomne prospešný systém na obstarávanie a distribúciu plynu. Systém, v rámci ktorého nebude žiadna krajina, ak do nej prestanú prúdiť dodávky plynu, ponechaná sama na seba. Na zavedenie ustanovení tohto nariadenia do platnosti však potrebujeme politickú vôľu vlád, ako aj finančné úsilie Európskej únie.

  Sandra Kalniete, spravodajkyňa Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko. – (LV) Ďakujem, pán predseda. Toto je veľmi dôležitá správa a som rada, že uznesenie Parlamentu odráža obavy tých členských štátov, ktoré sú v energetickej oblasti izolované, pretože do veľkej miery závisia od dodávok z tretích krajín a s ostatnými členskými štátmi Európskej únie ich spája nedostatočná infraštruktúra. Dúfam, že prijatie tohto nariadenia umožní rozvoj projektov spoločnej energetickej politiky. V mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa budem s radosťou hlasovať za rôzne body, v ktorých Parlament tento návrh zlepšuje. Po prvé, spresnila sa a jasne sa definovala kategória odberateľov, ktorým budú za mimoriadnych okolností zaručené dodávky. Po druhé, obmedzilo, posilnilo a skonkretizovalo sa fungovanie európskej zásady solidarity s dôrazom na regionálnu spoluprácu a rozšírenie kompetencií a zodpovednosti Komisie. Napokon sa pri riešení problematiky prerušenia dodávok jednoznačne uprednostnili trhové nástroje pred netrhovými mechanizmami. Musia sa uplatňovať nielen v prípade, keď trh nebude schopný zaručiť dodávky chráneným odberateľom. Na záver by som chcela poďakovať pánovi Vidalovi-Quadrasovi za vynikajúcu spoluprácu.

  Jacek Saryusz-Wolski, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predseda, energetická bezpečnosť je jedným z kľúčových prvkov pre zaistenie budúcnosti. Je verejným prínosom, že povinnosťou EÚ je postarať sa o svojich občanov. Otázka neznie či, ale ako by malo Spoločenstvo konať, aby zabezpečilo členské štáty v oblasti energií. Na tento účel sú potrebné dva faktory: po prvé, riadne legislatívne nástroje, a po druhé, politická vízia a vôľa tieto nástroje uplatňovať.

Pokiaľ ide o legislatívny balík, o ktorom spravodajca pán Vidal-Quadras veľmi účinným spôsobom rokoval, odhadujem, že v porovnaní s počiatočnými ambíciami boli dosiahnuté dve tretiny cieľa zaistenia energetickej bezpečnosti pre EÚ ako celok. Tento balík nám poskytuje ambiciózne pravidlá v oblasti infraštruktúry, zavádza systém pre reakciu Spoločenstva na núdzové situácie a zahŕňa zásadu solidarity, čo sa ako záväzné ustanovenie stanovuje v článku 194 zmluvy.

Obsahuje však aj niekoľko dôležitých nedostatkov, najmä pokiaľ ide o vonkajší rozmer energetickej politiky EÚ. V nariadení sa nespomína úloha vysokého predstaviteľa a len vágne odkazuje na južný koridor, projekt Nabucco alebo spoluprácu s našimi partnermi z ESP.

Text ako celok však predstavuje obrovský pokrok – alebo ním bude, ak sa bude riadne realizovať.

(Predseda prerušil rečníka.)

  Herbert Reul, v mene skupiny PPE. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, v prvom rade by som chcel poďakovať poslancom tohto Parlamentu, ktorí tak intenzívne pracovali na tomto projekte, a najmä pánovi Vidalovi-Quadrasovi. Dokazuje to, že európsky politický systém je schopný reagovať na krízy a poskytovať užitočné riešenia.

Pri niekoľkých príležitostiach sme mali možnosť vidieť situácie bezpečnosti dodávok takéhoto druhu. V dôsledku toho sa problém bezpečnosti dodávok stal oveľa naliehavejším. Boli sme nútení konať a prijali sme potrebné opatrenia. Našli sme riešenia, ktoré nie sú jednoznačné, ktoré zahŕňajú nové nástroje a ktoré, a toto je pre mňa najzaujímavejší aspekt zo všetkých, nielenže zavádzajú normy v oblasti infraštruktúry v Európe, vytvárajú spoločné pravidlá pre prevenčné a núdzové plány, poskytujú istotu, o ktorej sa správne zmienil pán Oettinger, že našim občanom môžeme v budúcnosti ponúknuť 30 dní bezpečnosti, ale dokazujú aj to, že sme schopní dosiahnuť kompromisy, ktoré prinášajú reálne výsledky. Tento proces bol náročný, ale v súčasnosti je jasné, že sa zameriava na úlohu a zodpovednosti podnikov, ktoré budujú a riadia tieto siete. Ďalší dôležitý faktor sa týka zabezpečenia flexibilnosti politík a objasnenia, že nezavádzame požiadavky, ktoré sa nevyplácajú a nie sú rozumné alebo účelné, napríklad tým, že vytvárame flexibilitu pre kapacity reverzného toku. Nehovoríme, že musíme urobiť všetko za každú cenu, ale nechávame si priestor na posúdenie jednotlivých prípadov a zlepšenie spolupráce v regiónoch.

Rovnako dôležitý je odkaz na skutočnosť, že hoci si členské štáty musia uvedomovať svoju vlastnú zodpovednosť, v prípade, že nemôžu nájsť potrebné riešenia, bude mať Komisia prácu navyše. Úloha Komisie sa posilnila, avšak nie je výlučným rozhodujúcim subjektom. Je zodpovedná za prijímanie rozhodnutí v prípade, že už nie sú možné iné riešenia, a má aj posledné slovo. Potrebujeme flexibilitu a systémy, ktoré udržia záťaž v primeraných medziach. V neposlednom rade musíme zaručiť zavedenie riešení. Pre európskych občanov sú to dobré správy z Bruselu.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predseda, rád by som, samozrejme, začal srdečným poďakovaním pánovi Vidalovi-Quadrasovi za jeho pozitívnu správu, a predovšetkým za jeho produktívnu spoluprácu s tieňovými spravodajcami. Takisto by som rád vyjadril poďakovanie predsedovi výboru, ktorý viedol zasadnutia so španielskym predsedníctvom.

Dosiahli sme dobrý výsledok. Ide, samozrejme, o solidaritu na európskej úrovni, ktorá je hlavným bodom, ako aj o spoločný rozvoj plynovodov, kapacitu reverzného toku a, čo je najdôležitejšie, o ochranu zraniteľných spotrebiteľov. Na všetky tieto body, ako už bolo spomenuté, sa vzťahujú priame právne predpisy. Poniektorí k nim boli kritickí, sú však veľmi dôležité, pretože nám umožňujú vyslať jasný signál.

Pán Oettinger sa už začal zaoberať budúcnosťou a uviedol, že toto ešte nie je koniec. V tejto súvislosti by som ho chcel podporiť. Mali by sme podniknúť ďalšie kroky. Skupina pána Delorsa nedávno vydala správu o možnosti vytvorenia Európskeho energetického spoločenstva. Viem, že náš predseda túto myšlienku veľmi podporuje. Som rád, že má takýto názor, pretože si myslím, že by bolo veľmi dôležitým prínosom k pokroku a napredovaniu európskeho procesu zjednotenia, keby sme vytvorili spoločné európske spoločenstvo pre oblasť energie bez zmeny a doplnenia zmluvy. Takisto je dôležité, aby sme neuviazli v rokovaniach o úprave zmluvy. Solidarita musí byť skutočne prioritou.

Môj druhý bod sa týka nášho jednotného vystupovania vnútorne aj navonok. Čo mám na mysli slovom „vnútorne“? Mám na mysli to, koľko ďalšej infraštruktúry potrebujeme, čo spomenul aj pán Oettinger. Čím viac budeme prechádzať na solárnu a veternú energiu, tým viac budeme musieť rozvíjať našu infraštruktúru, pretože okrem zvýšenej úložnej kapacity budeme musieť zabezpečiť aj zapojenie ostatných výrobcov energie v prípade, že nebude k dispozícii dostatok solárnej alebo veternej energie. Preto je táto spoločná sieť infraštruktúry v Európe veľmi dôležitá.

Samozrejme, že musíme jednotne vystupovať aj navonok. Máme čoraz komplexnejší spoločný trh, ktorý iné krajiny nemajú. Rusko nemá spoločný, otvorený trh. Namiesto neho má štátne monopoly. Ak chceme čeliť tomuto systému, musíme tak urobiť spoločne na základe spoločnej európskej vonkajšej energetickej politiky, ale pravdepodobne aj na základe spoločného prístupu európskych plynární s cieľom dosiahnuť lepšie ceny a lepšie podmienky a, samozrejme, aj rozvoj infraštruktúry, ako je Nabucco. Podľa mňa je toto dôvodom pre napredovanie súčasnej spoločnej európskej energetickej politiky.

  Adina-Ioana Vălean, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, v prvom rade by som chcela zablahoželať spravodajcovi pánovi Vidalovi-Quadrasovi za jeho vynikajúcu prácu na tejto dôležitej správe. Každá zima nám pripomína, že Európa je závislá od dodávok plynu z Ruska, Ukrajiny a ostatných krajín. Bezpečnosť dodávok energie sa stala pre EÚ prioritou, čo veľmi vítame.

Tento právny predpis je pozitívnym krokom k zníženiu zraniteľnosti Európy a ubezpečeniu našich občanov, že v prípade vážneho prerušenia dodávky budú zabezpečené dodávky plynu za dostupné ceny a na základe solidarity. Ale je potrebné spraviť ešte viac. Musíme pokračovať v diverzifikácii energetických trás a dodávok zdrojov. Bezpečnosť dodávok energie má odlišný význam v závislosti od toho, či ste z Rumunska, Holandska alebo Fínska. Naša rôzna geopolitická situácia si vyžaduje európsky prístup a európsky prístup si vyžaduje úplnú kompletizáciu trhu s energiou.

Nie je výhrou tvrdiť, že v rámci EÚ zostanú mnohé protekcionistické prekážky. Protekcionizmus poškodzuje trh a tým poškodzuje aj spotrebiteľov, udržiava vysoké ceny a podkopáva našu bezpečnosť dodávok. Výhrou pre politika je povedať, že politika by nemala zasahovať do energetickej politiky a ja to hovorím nahlas a jasne. Každý deň počúvame o pochybných zmluvách, obchodoch uzavretých za zatvorenými dverami, monopoloch a politických dohodách.

V Rumunsku je formovanie našej energetickej stratégie v rukách niekoľkých ľudí z bezpečnostnej rady, ktorej predsedá prezident. Zodpovednosť? Nie pre rumunský ľud. Demokracia? Nie pre rumunský ľud. A dôsledky takejto politiky musia znášať občania Rumunska, ktorí na konci roka dostanú vysoké účty za drahý plyn.

Nastal čas žiadať o väčšiu transparentnosť, zodpovednosť a demokraciu v spôsobe, akým naše členské štáty pristupujú k energetickej politike. Inak nebudeme schopní zlepšiť situáciu pre spotrebiteľov. Nech ceny reguluje voľný trh — nepochybne to dokáže lepšie ako politici. Potrebujeme, aby Komisia odstránila protekcionistické prekážky a modely správania.

  Claude Turmes, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predseda, blahoželám pánovi Vidalovi-Quadrasovi a všetkým, ktorí sa zúčastnili rokovaní. Rád by som zablahoželal aj španielskemu predsedníctvu, ktoré nám skutočne pomohlo dosiahnuť rýchly pokrok v tejto oblasti. Medzi vnútorným trhom a plánovaním do budúcnosti a medzi regionálnou úrovňou a Európou ako celkom sme dosiahli dobrú rovnováhu. Som takisto rád, že oblasť, v ktorej sme dosiahli najväčší pokrok, teda kapacita reverzného toku, zohráva v nariadení významnú úlohu.

Pokiaľ ide o pohľad do budúcnosti, rád by som nastolil tri body. Po prvé, pokiaľ ide o danú infraštruktúru, je tu potenciál pre rozvoj severojužných prepojení, najmä v Poľsku, Maďarsku a na Slovensku. Je pre nás veľmi dôležité, aby sme disponovali viacerými severojužnými prepojeniami. V prípade skladovania plynu musíme zvážiť otázku, na ktorú upozornil pán Swoboda. Ak na trh s elektrickou energiou prenikne viac plynu, čo sa zdá byť pravdepodobné, budeme potrebovať skladovanie v rýchlom cykle. Musíme posúdiť našu infraštruktúru a zistiť, či máme k dispozícii skladovanie v pomalom alebo rýchlom cykle, pretože sa musíme dôkladnejšie zamerať na skladovanie v rýchlom cykle.

Po druhé, podľa môjho názoru vôbec nedisponujeme primeranými údajmi, ktoré sú základom pre posúdenie dopytu po plyne v budúcnosti. Aký vplyv má smernica EÚ o budovách? Aký vplyv má to, keď krajina ako Nemecko hovorí, že od roku 2050 budú mať všetky jej budovy, staré aj nové, nulovú spotrebu energie? Model PRIMES nie je dostatočne podrobný alebo nezávislý, pretože ho vytvoril ten istý človek, ktorý vypracoval scenáre pre združenie EURELECTRIC. To znamená, že potrebujeme lepšie údaje, aby sme mohli predísť zbytočným investíciám.

Po tretie, vedúci predstavitelia štátov zasadnú 4. februára 2011. Domnievam sa, že Komisia by nám pred týmto dôležitým samitom, ktorý sa bude konať 4. februára, mala predložiť dokument, ktorý bude obsahovať prehodnotenie globálneho trhu s plynom. V dôsledku objavenia bridlicového plynu v USA je k dispozícii viac skvapalneného plynu. Čo to pre nás bude znamenať, keď objavíme bridlicový plyn v Európe? Potrebujeme od Komisie dokument, ktorý vedúcim predstaviteľom štátov poskytne posúdenie súčasnej situácie na globálnom trhu s plynom. Podľa môjho názoru je to oveľa pozitívnejšie, ako pred dvomi alebo tromi rokmi.

  Konrad Szymański, v mene skupiny ECR. – (PL) Blahoželania sú určite namieste, pretože pán Vidal-Quadras nie je len jedným z pilierov kompromisu, ktorý sme dosiahli s Radou, ale aj pilierom výnimočne rozsiahleho konsenzu medzi politickými silami v tomto Parlamente. To je veľmi dôležité. Európski konzervatívci a reformisti podporujú tento kompromis aj napriek skutočnosti, že Parlament spočiatku navrhoval opatrenia, ktoré boli oveľa ambicióznejšie a ktoré sa konkrétne týkali budovania infraštruktúry, ale aj oblasti politickej účasti Európskej únie na riešení krízy vrátane kríz medzinárodného rozmeru.

Môžeme povedať, že pôvodná verzia uznesenia kládla na firmy aj na členské štáty oveľa viac povinností. Dokument, ktorý dnes máme pred sebou, obsahuje oveľa viac možností. Zostáva len dúfať, že nebude zámienkou na pokračovanie politiky ľahostajnosti – na strane členských štátov aj firiem – politiky ľahostajnosti voči využívaniu plynu Ruskom ako zbrane v strednej Európe. Zostáva len dúfať, že Európska komisia bude rázne reagovať v boji proti zneužívaniu monopolnej pozície zo strany Gazpromu, pretože aj Gazprom má politické dôvody nielen na udržanie si plnej kontroly nad plynovodmi vrátane plynovodov na území Európskej únie, ale aj plnej kontroly nad surovinami, a to aj po ich predaji na trhu EÚ. Deje sa to na úkor spoločného trhu, deje sa to na úkor hospodárskej súťaže a práv spotrebiteľov a deje sa to aj na úkor rozvoja moderných technológií v plynárenskom priemysle.

Nariadenie by, samozrejme, mohlo byť aj lepšie, ale ešte stále je najvýznamnejšou príležitosťou a najdôležitejšou zárukou pre energetickú politiku Únie so zreteľom na krízu dodávok plynu, a preto by ho mal tento Parlament v dnešnom hlasovaní čo najviac podporiť.

  Jacky Hénin, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predseda, musíme zaistiť energetickú bezpečnosť a nezávislosť? Áno, musíme. Na úplné zaistenie bezpečnosti a nezávislosti je však nevyhnutné, aby plyn a ostatné zdroje energie neboli súčasťou vážnych problémov zapríčinených špekulatívnymi trhmi, aby boli označené za verejný majetok a aby sa stali súčasťou tarifných dohôd, ktoré rešpektujú ľudí z producentských krajín a zaisťujú bezpečnosť pre európskych spotrebiteľov. To by mohlo byť poslaním Európskej agentúry pre energiu kontrolovanej Parlamentom a Radou.

Únia nesmie konať ako zástupca nadnárodných spoločností obchodujúcich s plynom a ropou, najmä po katastrofe, ktorej sme boli svedkami na pobreží Floridy. Nadnárodné spoločnosti sa nestarajú o záujmy spotrebiteľov. Slúžia len svojim akcionárom a opovrhujú právami ľudí, ktorí žijú v krajinách produkujúcich plyn, pričom voľne nakladajú s produktmi z ich vlastného podložia.

Na rozdiel od spravodajcu nie som presvedčený, že voľné konanie trhu a súkromných spoločností fungujúcich v plynárenskom priemysle zabezpečí dodávky plynu do Únie. Ak chceme zaručiť dodávky plynu pre všetkých občanov Únie, musíme znárodniť rozsiahle skupiny plynární a vytvoriť z nich skupinu európskeho záujmu s nadnárodným, a najmä verejným dozorom.

  Niki Tzavela, v mene skupiny EFD. – (EL) Vážený pán predseda, pán Vidal-Quadras, chcela by som vám zablahoželať k vynikajúcej správe, ktorá dáva do poriadku náš vnútorný trh. Rada by som však objasnila nasledujúci bod: Európa nezaistila ani nevyriešila hlavný problém alternatívnych dodávateľov plynu ani len pomyselne.

Práve naopak, pri pohľade na potrebných dodávateľov pre udržateľnosť plynovodov, ktoré plánujeme pre Európu, mám dojem, že stále máme len jedného dodávateľa. Aby ste mali predstavu, do akej miery sa nás to týka, Rusko si zaistilo dohody o dodávkach plynu s každým potenciálnym európskym dodávateľom – dokonca aj s Iránom. Nemám žiadne výhrady, ale v tomto prípade, pán komisár, potrebujeme návrh o obchodných vzťahoch založených na spoločných záujmoch s Ruskom, sformulovaný v spolupráci s pánom Tajanim, ak sa aj my máme z ekonomického hľadiska zapojiť.

Moja otázka teda znie: zvážili ste urýchlenie akčného plánu pre terminály LNG? V severnej Afrike a v Perzskom zálive máme dodávateľov. Plánujete zvýšiť počet terminálov LNG v Stredozemnom mori? Alternatívni dodávatelia existujú, a preto vás chcem požiadať, aby ste tejto otázke venovali náležitú pozornosť.

  Béla Kovács (NI) . – (HU) Dámy a páni, globálna expanzia a internacionalizácia obchodovania so zemným plynom priniesli so sebou riziko, že konflikty, či už medzinárodného, politického alebo hospodárskeho charakteru, budú mať priamy alebo nepriamy vplyv na zjednotený trh s plynom, čo ohrozí jeho fungovanie a následne aj bezpečnosť dodávok. Akýkoľvek model trhu s plynom je na základe svojej definície schopný zaistiť len krátkodobú kapacitu, riadenie dodávok, technické alebo technologické a cenové variácie problémov, a pokúsiť sa minimalizovať náklady na služby ako celok. Bezpečnosť dodávok sa preto musí definovať ako záruka, že odberatelia, ktorí potrebujú neprerušenú dodávku, budú mať nepretržite k dispozícii dostatočné množstvo plynu za dostupné ceny. Pri vytváraní politiky zameranej na bezpečnosť dodávok je potrebné venovať osobitnú pozornosť domácim spotrebiteľom závislým od výkyvov teploty, ktorí nie sú schopní prejsť na iné zdroje energie. Títo spotrebitelia nie sú v pozícii bojovať za bezpečnosť svojich vlastných dodávok. V súčasnom úplne liberalizovanom trhu s plynom je povinnosťou štátu, jeho vlády a regulačných orgánov, aby zaistili, že rámcová zmluva o službách bude obsahovať všetky prijateľné požiadavky na poskytovanie takýchto služieb.

  Arturs Krišjānis Kariņš (PPE). – (LV) Vážený pán predseda, pán komisár, všetci sme závislí. V Európe sme závislí od dodávok energie z tretích krajín. Sme závislí najmä v plynárenskom odvetví a, samozrejme, do veľkej miery priamo závisíme od jednej dodávateľskej krajiny – konkrétne Ruska. Vieme, že Rusko ako dodávateľská krajina môže byť problematické. Napríklad v dôsledku sporu medzi Ruskom a Ukrajinou zostalo niekoľko európskych členských štátov v januári 2009 bez dodávok zemného plynu. Aké je riešenie? Riešenie je, samozrejme, dvojaké. Po prvé, ako už povedali niekoľkí rečníci, diverzifikácia dodávok. Po druhé, rozvoj vnútorného trhu s prepojeniami. Keď skutočne hovoríme o spoločnej európskej energetickej politike, máme na mysli potrebu rozvoja fungujúceho vnútorného trhu, ktorý bude pre nás zárukou. V čom spočíva problém? Problémom je, že v Európe sa nachádza niekoľko krajín a regiónov, ktoré sú od zvyšku Európskej únie úplne izolované. Konkrétne pobaltské štáty sú úplne izolované a celkom závisia od dodávok plynu z Ruska. Výsledkom bola skutočnosť, že napríklad spotrebitelia v pobaltských štátoch platia v súčasnosti za zemný plyn o 30 % viac ako rovnakí spotrebitelia v Nemecku. Preto jednoznačne verím, že toto nariadenie, ktoré iniciovala Komisia a ktoré pán Vidal-Quadras dokončil, je krokom správnym smerom. Uberáme sa správnym smerom, musíme však veci doviesť do konca. Musíme ukončiť izoláciu rôznych členských štátov prostredníctvom investícií do infraštruktúry, aby sme mohli mať spoločný trh a tým aj predpoklady pre voľný vnútorný trh, ktorý zaručí bezpečnosť dodávok plynu. Ďakujem.

  Teresa Riera Madurell (S&D). – (ES) Vážený pán predseda, pán komisár, Parlamentu sa dnes pripomenulo, že kríza z januára 2009 odhalila čosi viac ako našu energetickú závislosť. Zistili sme, že veľká časť problému sa nachádza v rámci našich hraníc. Napríklad Španielsko nemôže pomôcť postihnutým novým členským štátom, hoci má zdroje.

Chcela by som vám pripomenúť, dámy a páni, i keď sa to môže zdať samozrejmé, že vnútorná solidarita si vyžaduje, aby sa plyn mohol jednoducho prepravovať v rámci Únie bez akýchkoľvek technických alebo zmluvných prekážok a predovšetkým prostredníctvom cezhraničných prepojení, ktoré majú momentálne ďaleko k dokonalosti.

V tom spočíva hodnota tohto nariadenia, ktoré jednoznačne spája budovanie prepojení s bezpečnosťou dodávok, s dôrazom na potrebu diverzifikácie zdrojov a skoncovania s energetickými ostrovmi.

Dovoľte mi, pán predseda, ukončiť prejav blahoželaním Komisii, pánovi Vidalovi-Quadrasovi a španielskemu predsedníctvu za prispenie v rekordnom čase k pripísaniu významu solidarite v otázkach energetiky.

  Jorgo Chatzimarkakis (ALDE). – (DE) Vážený pán predseda, v prvom rade by som sa chcel poďakovať pánovi Oettingerovi a zablahoželať pánovi Vidalovi-Quadrasovi k jeho správe. S pomocou španielskeho predsedníctva sa podarilo vytvoriť veľmi dobrý dokument. Zemný plyn je dôležitý a jeho dôležitosť sa zvyšuje. Pán Turmes vo svojom prejave povedal, že musíme zmeniť náš pohľad na situáciu. V krajine, ktorú zastupujem, je polovica domácností závislých od zemného plynu, ale iba 40 % z neho pochádza z Ruska.

Z tohto dôvodu je dôležité doplniť právny predpis k existujúcej smernici. Je to aj správna vec, ktorú treba urobiť. Poskytne nám preventívne plány, preventívne opatrenia a núdzové plány s tromi krízovými úrovňami. Nechceme, aby sa zopakovali udalosti, ktoré sme videli počas plynovej krízy v zime v roku 2009. Nechceme sa pozerať na našich európskych partnerov a európske susediace štáty, ako mrznú. Z tohto dôvodu táto správa tvorí súčasť našej spoločnej európskej zodpovednosti, ktorá sa nevzťahuje iba na členské štáty EÚ, ale aj na susediace štáty.

Dámy a páni, právne predpisy sú dobré, ale musíme využiť aj iné spôsoby. Z tohto dôvodu vítam oznámenie pána Oettingera, že všetky opatrenia v oblasti infraštruktúry, z ktorých niektoré tu boli spomenuté, vrátane projektov plynovodov Nabucco, Nord Stream a South Stream, dostanú podporu. Umožní nám to diverzifikáciu a zaručí, aby sme neboli závislí od jedného dodávateľa. To, čo potrebujeme, sú zásobníky plynu. Rozhodne potrebujeme viac zásob. V Nemecku máme zásoby plynu na 70 dní, ale nie je to tak v každej krajine. Z tohto hľadiska musíme zvýšiť normy v každej krajine. Ďalšou záležitosťou je súbor energetických zdrojov. Ten ostáva naším najväčším problémom, na prekonaní ktorého musíme spolupracovať. Ďakujem vám veľmi pekne a dúfam, že nový právny predpis bude úspešný.

  Evžen Tošenovský (ECR). – (CS) Vážený pán predseda, pán komisár, v januári 2009 Európou hýbal problém obmedzených dodávok plynu z Ruska známy ako plynová kríza z januára 2009. Mali by sme byť však veľmi opatrní, pretože táto situácia nezasiahla zďaleka celú Európu a z analýz vyplýva, že išlo skôr o štrukturálny problém. Nemali by sme sa teda nechať nerozumne unášať až príliš veľkou snahou o reguláciu, pretože zvýšenie veľkého až nadmerného počtu zásobníkov plynu či regulácií pri reakcii na dodávky by znamenalo zvýšenie cien plynu a, samozrejme, by to mohlo skomplikovať situáciu koncovým odberateľom, ako aj zhoršiť konkurencieschopnosť.

Myslím si, že sa v správe podarilo nájsť veľmi rozumný výsledok v záujme zachovania pružnosti celého riešenia. Rovnako sa mi veľmi páči názor pána komisára Oettingera, že bude nevyhnutné po čase zhodnotiť vplyv správy na ceny plynu a posúdiť, aký celkový vplyv mali prijaté opatrenia na trh s plynom.

  Fiorello Provera (EFD). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, európska výroba plynu stále klesá a dopyt po energii sa bude zvyšovať, najmä v blízkej budúcnosti, a to zároveň s oživením hospodárstva, ktoré všetci očakávame.

Z tohto dôvodu je veľmi dôležité uplatňovať politiku dostatočných a bezpečných dodávok, najmä v krízových časoch, keď dodávky plynu závisia od vonkajších geopolitických faktorov.

Toto nariadenie výrazne zlepší koordináciu medzi zainteresovanými stranami v sektore plynu a zabráni zopakovaniu situácií, ku ktorým došlo počas rusko-ukrajinskej krízy, ale bez spochybňovania výsad jednotlivých členských štátov v oblasti energetiky.

Blahoželám pánovi spravodajcovi Vidalovi-Quadrasovi a ďakujem mu za to, že zohľadnil niektoré z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú pre nás také dôležité. S potešením tiež počúvam slová pána komisára, ktoré volajú po väčšej a užšej regionálnej spolupráci v tomto sektore, a ďakujem mu za jeho záujem.

  Nick Griffin (NI). – Vážený pán predseda, nešťastie nechodí po horách: tam, kde sa stane nešťastie, sa vždy nájde niekto, kto sa na ňom chce priživiť. Obhajcovia Európskej únie sa mimoriadne naháňajú za nešťastím iných: od príbehu o globálnom otepľovaní spôsobenom človekom až po zemetrasenia a lesné požiare, každá kríza sa stáva zámienkou na získanie ešte väčšej moci.

Rusko-ukrajinská plynová kríza bola umelým problémom, ktorý spôsobili neokonzervatívne zásahy v politikách východnej Európy. Odpoveďou je skoncovať so „zápasením medveďov a psov“ a ponechať európskym štátom slobodu kupovať plyn, ktorý nám Rusko potrebuje predať. Namiesto toho sa kríza používa ako zámienka na to, aby EÚ ovládla dodávky plynu a chytila nás všetkých do pasce vzájomnej závislosti s cieľom dosiahnuť Úniu, s ktorou by voliči nikdy nesúhlasili.

Tu nejde o dodávky plynu. Ide o pomaly sa približujúcu tyraniu socialistického superštátu, ktorý využíva úskoky na získanie toho, čo nemôže získať demokraticky. Keď zhodí masku rozumnej nevyhnutnosti, zavedie nový fašizmus, nie pomocou ricínového oleja, ale smrtiacou zimou. Z tohto dôvodu tí, ktorí si cenia slobodu, budú hlasovať proti tejto správe.

  Amalia Sartori (PPE). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, chcela by som sa poďakovať pánovi Vidalovi-Quadrasovi za jeho vynikajúcu správu a za jeho veľké a uznávané schopnosti vyjednávania, vďaka ktorým sme hlasovali za nariadenie so širokou podporou v jeho prvom a jedinom čítaní.

Spolu s našou delegáciou a poslaneckým klubom budeme ochotne hlasovať za toto nariadenie, pretože určite predstavuje výrazný pokrok v porovnaní s doteraz presadzovanými politikami, hoci je to iba jeden dôležitý krok na ceste, ktorá od nás vyžaduje, aby sme sa sústavne usilovali o nové a ambiciózne politiky, ako už oznámil pán komisár.

Schvaľujem verejné a oficiálne rozhodnutie Parlamentu pre politiku solidarity na vnútornom trhu slúžiacu aj ako varovanie tým, ktorí v tejto oblasti v posledných rokoch príliš často špekulovali. Mali by sme však diverzifikovať koridory, zdroje a kvalitu zdrojov. V tomto zmysle sa domnievam, že by sa pozornosť mohla dôraznejšie sústrediť na otázku južného koridoru.

Podporujem názor a absolútne s ním súhlasím, že trh je jedinou skutočnou zárukou v boji proti rizikám súvisiacim s dodávkami plynu. Trh tu ostane, a preto sa musíme usilovať o zaručenie konkurencieschopného trhu, a teda zaviesť nariadenia, smernice, fondy, viaceré siete a viaceré zdroje dodávok s cieľom zaručiť zrušenie monopolu v tomto odvetví, čo sa týka zdrojov aj sietí.

  Marek Siwiec (S&D). – (PL) Bezpečnosť dodávok plynu je výnimočnou a strategickou témou. Dokopy na nej pracovali štyri výbory. Hovoríte, že výbory pracovali krátko, ale celkovo to bol veľmi dlhý čas – predkladali sa stanoviská a prebiehali výmeny názorov. Bola to výnimočná téma, pretože sa týkala geopolitiky, technológie a techniky, ale aj, a to je najdôležitejšie, povahy európskej solidarity. Ako ďaleko chceme zájsť pri budovaní spoločného trhu v tejto oblasti? Ako ďaleko chceme zájsť v spoločnom postupe? Ako ďaleko sú veľkí a dobrí pripravení zájsť pri ochrane slabých a nepripravených v krízovej situácii?

Dohodol sa kompromis. Kompromis, ktorý je vítaný, tak ako každý kompromis. Je dobré, že máme kompromis. Keď si však spomeniem na ambiciózne prvé plány, pamätám si, že sme chceli zájsť ďalej. Pre Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente je najdôležitejším slovom v názve tejto správy „bezpečnosť“. Je to však bezpečnosť s malým začiatočným písmenom, bezpečnosť bežných ľudí, ktorí si platia účty, čítajú noviny a zrazu zistia, že im niekto môže jednoducho vypnúť plyn. Domnievam sa, že z hľadiska ich záujmov, z hľadiska ľudí, ktorí sa boja, ktorí sa každú zimu boja, že im niekto vypne plyn alebo že zaň budú musieť zaplatiť viac, je to správa, ktorá trochu zmenšuje ich obavy, a je veľmi dobré, že bola navrhnutá týmto spôsobom.

Povedzme si však tiež otvorene, že pokiaľ ide o diskusiu o tom, kto môže vyhlásiť núdzový stav v súvislosti s dodávkami plynu a za akých podmienok, v tomto bode sa nedospelo k dohode. Navrhovalo sa, že jedna krajina, ktorej hrozí toto nebezpečenstvo, to môže urobiť. Keď prvý návrh hovoril, že tak môžu urobiť dve krajiny, tiež padol. Dnes máme nejasnú definíciu, ktorá hovorí, že bližšie nešpecifikované orgány budú diskutovať o tejto téme. Celkovo teda ide o malý krok, ale správnym smerom.

  Norica Nicolai (ALDE). – (RO) Chcela by som zdôrazniť iba dve veci: dôležitosť dodávateľov plynu a tranzitných krajín. Zároveň by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi k tomu, že nám dal príležitosť diskutovať o tejto záležitosti, a k spôsobu, akým sa ňou zaoberal.

Ako spravodajkyňa pre Turkménsko sa domnievam, že táto krajina je jedným z kľúčových dodávateľov pre Európsku úniu vzhľadom na zásoby, ktoré má, a na príležitosti na otvorenie sa Európskej únii, tak ako sa otvorila ázijským krajinám, konkrétne Číne. Myslím si, že všetky európske projekty vrátane projektov plynovodov Nabucco a White Stream závisia od vzťahov s touto krajinou. V tejto súvislosti sa domnievam, že zlepšovanie vzťahov s dodávateľskými krajinami je mimoriadne užitočné pri súčasnom zachovaní noriem zavedených Európskou úniou. Odhodlanie, ktoré tieto krajiny prejavili nielen hospodárskym, ale aj demokratickým a strategickým partnerstvom s Európskou úniou, je vzťah, ktorý treba podporovať v zahraničnej politike Európskej únie.

Po druhé, chcela by som zdôrazniť dôležitosť svojej domovskej krajiny, Rumunska, ako tranzitnej krajiny. Domnievam sa, že Rumunsko aj Bulharsko môžu zohrať stabilizačnú úlohu.

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Energetická bezpečnosť je dnes jednou z najdôležitejších podmienok zvrchovanosti. Z tohto dôvodu musí Európska únia čo najrýchlejšie dospieť k dôslednej politike v tejto oblasti. Smernica z roku 2004 o plynových krízach, ktorá je v súčasnosti platná, je úplne neprimeraná pre riziká, ktoré dnes existujú, pretože nemožno chrániť krajiny, najmä krajiny strednej a východnej Európy, pred obmedzenými dodávkami plynu, ktoré trvali mnoho týždňov. Hoci to bola bolestivá skúsenosť, počas dvoch plynových kríz medzi Ruskom a Ukrajinou v roku 2008 a 2009 sme zistili, aká veľmi závažná je táto hrozba.

Mohli by sme povedať: „Lepšie neskôr ako nikdy.“ Treba uvítať, že prijatím nového nariadenia konečne začíname budovať spoločnú energetickú politiku. Toto nariadenie by malo prispieť k vytvoreniu mechanizmov, ktoré umožnia koordináciu činnosti v prípade ďalšej plynovej krízy, ako aj zlepšenie infraštruktúry sietí, ktorá prepojí plynovody členských štátov. Kompromis dohodnutý s Radou určite nie je ideálny. Podľa môjho názoru opatrenia pôvodne navrhované Európskym parlamentom boli výrazne lepšie. Napriek tomu sa so zreteľom na súčasný nedokonalý stav zákonov domnievam, že predložené návrhy by sa mali schváliť.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Nariadenie pre bezpečnosť dodávok plynu reaguje na problémy, ktoré nám odhalila energetická a plynová kríza zo začiatku minulého roka.

Predloha nariadenia spracovaná Komisiou navrhla široký okruh opatrení s ambicióznym cieľom dosiahnuť vyšší stupeň energetickej bezpečnosti pre celú Európsku úniu. Vo viacerých otázkach sme však museli vo výboroch Parlamentu pôvodné znenie návrhu upresňovať či zdokonaľovať. Parlament musel spresniť úlohu podnikov pri koordinácii v prípadoch pohotovosti, prepracoval rozsah využitia spätných tokov, doriešil proporcionalitu deľby nákladov na nové, cezhraničné investície do infraštruktúry. Spresnil podmienky mechanizmu na automatické vyhlasovanie núdzového stavu Spoločenstva s previazaním na preventívne a núdzové plány členských štátov. Parlament tiež navrhol upraviť nakladanie s citlivými obchodnými informáciami, aby nedochádzalo k ich zneužívaniu. Napriek veľkému úsiliu spravodajcu, ako aj výborov Parlamentu však ostali mnohé otázky nedoriešené. Je to najmä definícia chránených odberateľov a uplatnenie normy infraštruktúry N-1. Aj po prijatí tejto smernice sa týmto otázkam budeme ešte musieť venovať.

  Romana Jordan Cizelj (PPE). – (SL) To, o čom dnes vedieme rozpravu, je pravdepodobne jedným z najdôležitejších dokumentov tohto plenárneho zasadnutia. Mnohí naši občania mrzli počas najchladnejšieho obdobia zimy v roku 2009, pretože ich radiátory ostali studené. Práve v takýchto núdzových prípadoch, keď sú dodávky plynu v Európe závažne narušené, môžeme prejaviť európsku solidaritu.

Nariadenie, o ktorom vedieme rozpravu, je dôkazom toho, že kladieme blaho jednotlivých občanov do centra pozornosti našej práce. Nariadenie definuje všetky domácnosti pripojené k plynovej distribučnej sieti ako „chránených odberateľov”. Podľa tohto nariadenia bude tiež potrebné konať s cieľom zaručiť im dostatočné dodávky v núdzovom stave. To znamená, že musíme posilniť infraštruktúru nielen v rámci členských štátov, ale aj medzi nimi. Musíme zaručiť riadne fungovanie uzavretých plynových obvodov, t. j. zmien toku plynu. Musíme tiež vytvoriť účinný plán preventívnych opatrení pre núdzový stav.

Na tomto mieste by som chcela povzbudiť Európsku komisiu, aby vyzývala členské štáty k včasnému dodržiavaniu požiadaviek nariadenia. S potešením som si všimla, že pán spravodajca počúval argumenty jednotlivých členských štátov a zohľadnil ich špecifické okolnosti. Z tohto dôvodu sú tieto riešenia relevantné pre Slovinsko, kde je existujúca sieť, ktorá kombinuje dodávky plynu z Ruska a Alžírska, dostatočná na to, aby naplnila štandardný dopyt, a to napriek nedostatkom normy N-1.

Na záver by som takisto chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi Alejovi Vidalovi-Quadrasovi, ktorý obratne viedol vyjednávania v Parlamente a medzi inštitúciami. Skutočne odviedol vynikajúcu prácu a dúfam, že dostane podporu veľkej väčšiny hlasov.

  Anni Podimata (S&D). – (EL) Vážený pán predseda, chcela by som začať blahoželaním pánovi Vidalovi-Quadrasovi k jeho dôležitému príspevku k podrobnému kompromisu, ktorý sa dosiahol s Radou v prvom čítaní.

Nové nariadenie sa bude zaoberať závažnými podstatnými nedostatkami v bezpečnosti dodávok zemného plynu do EÚ posilnením opatrení na európskej úrovni, čo poskytne väčšie právomoci Koordinačnej skupine pre plyn, prijatím kritérií včasného varovania a vyhlásenia pohotovosti a, samozrejme, zavedením článkov na ochranu odberateľov a poskytne im lepšie služby, najmä najzraniteľnejším členom spoločnosti, ktorí musia byť našou najväčšou prioritou.

Chcela by som však tiež vyzdvihnúť – ako Parlament opakovane zdôraznil –, že musíme prekonať čiastkový prístup k otázke bezpečnosti našich dodávok energie a prijať súdržnú európsku politiku v oblasti energetiky počnúc posilnením regionálnej spolupráce a podporou projektov na diverzifikáciu zdrojov a kanálov energie, ako aj plynovodov Nabucco a ITGI, ktoré sú skôr vzájomne sa dopĺňajúcimi ako navzájom si protirečiacimi projektmi a ktoré môžu zohrať úlohu katalyzátora v bezpečnosti dodávok plynu do EÚ.

  Ivo Strejček (ECR). – (CS) Vážený pán predseda, minuloročná energetická kríza bola nepríjemná, ale neukázala štrukturálne zlyhanie trhu. Preto akékoľvek nadmerné regulácie trhu s plynom alebo trhu s dodávkami plynu nie sú nevyhnutné, pretože by v konečnom dôsledku znamenali zvýšenie ceny plynu pre koncového odberateľa. Dovoľte mi v tomto kontexte tri poznámky. Po prvé, treba veľmi obozretne definovať kategóriu tzv. chránených odberateľov, aby nedošlo k príliš širokej definícii, čo by určite viedlo k zvýšeniu ceny plynu pre koncových odberateľov. Po druhé, musíme postupovať veľmi opatrne pri definovaní povinného obdobia, počas ktorého musia dodávatelia zaručiť plyn, a nemalo by to byť 60 dní, ale možno iba 30 dní, pretože to by, samozrejme, znamenalo obrovské budovanie veľkých zásobníkov, čo sa premietne do koncovej ceny plynu. Po tretie, samozrejme, treba stanoviť presnú definíciu tzv. najchladnejšieho obdobia.

  Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz (PPE). – (PL) Chcel by som vyjadriť uznanie pánovi spravodajcovi Vidalovi-Quadrasovi, ktorý pred rokom čelil mimoriadne zložitej úlohe vypracovať správu o otázkach energetickej bezpečnosti v oblasti zabezpečenia dodávok plynu do Európskej únie. Európsky parlament aj Rada si plne uvedomujú porozumenie, ku ktorému sa spoločne dospelo. Nariadenie týkajúce sa bezpečnosti dodávok plynu má byť nástrojom moci, ktorý Európska komisia, členské štáty a ich orgány, ako aj plynárenské podniky budú mať, aby mohli konať v dostatočnom predstihu s cieľom predísť dôsledkom prerušenia dodávok plynu. Ako sme tu počuli, pán spravodajca povedal, že je to právny akt, ktorý reaguje na skutočný problém Európskej únie.

Chcel by som poukázať na súčasnú situáciu a povedať, že práve teraz môže vznikať nová kríza. Súvisí to s tým, čo sa deje na základe zmluvy medzi Poľskom a Ruskom. Je to nová úloha pre Európsku komisiu. V súčasnosti sa Poľsko stalo bojiskom, kde proti sebe stoja Európska komisia a Ruská federácia pri vykonávaní tretieho liberalizačného balíka pre trh s plynom. Ak chce Komisia otestovať situáciu, mala by tak urobiť na príklade krajiny, ktorá má diverzifikovanú štruktúru dodávok plynu, a nie Poľska, ktoré je veľmi obmedzené v tejto oblasti. Poľsku momentálne hrozí závažná energetická kríza v podobe chýbajúcich dodávok 1,7 miliardy m3 plynu. Z tohto dôvodu hrozí riziko, že poľské hospodárstvo sa zrúti. Očakávame podporu od Európskej komisie pri riešení problémov, ktoré vznikli. Treba povedať, že Poľsko zohráva úlohu tranzitného štátu a nie je na konci ruského systému. Dúfam, že vývoj situácie na východnej hranici Európskej únie spôsobí, že väčšina členských štátov uzná význam a dôležitosť zaručenia bezpečnosti dodávok plynu.

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Európska únia si nemôže dovoliť byť závislou od vonkajších monopolných zdrojov dodávok plynu. Plynová kríza medzi Ruskom a Ukrajinou z roku 2009 ukázala, akí sme zraniteľní bez riadnej spoločnej európskej stratégie.

Jej dôsledky mali očividný vplyv na európske hospodárstvo a na skupiny odberateľov, ktoré už boli zraniteľné. Táto vonkajšia kríza EÚ zároveň zdôraznila mieru vzájomnej závislosti medzi jej členskými štátmi. Z tohto dôvodu sa domnievam, že treba navrhnúť spoločnú stratégiu, podporiť diverzifikáciu trás a zdrojov dodávok plynu EÚ, aby mala dostatočné kapacity na pohotové riešenie krízy.

Solidarita medzi členskými štátmi, všeobecne známa zásada Lisabonskej zmluvy, je rozhodujúca pre zabezpečenie európskeho mechanizmu dodávok plynu. Projekt Nabucco má strategickú dôležitosť ako súčasť tohto mechanizmu. Musí ho podporovať najmä Európska únia, pretože ponúka jedinú životaschopnú alternatívu k ruskému energetickému monopolu.

PREDSEDÁ: Rodi KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Paweł Robert Kowal (ECR). – (PL) Chcel by som sa veľmi poďakovať pánovi spravodajcovi za dosiahnutie kompromisu, čo je najmä v otázkach súvisiacich s energetikou mimoriadne zložité. Chcel by som sa tiež poďakovať pánovi Oettingerovi za jeho zaangažovanosť na zmluve o dodávkach plynu medzi Poľskom a Ruskom. Veľmi si ceníme skutočnosť, že Európska komisia zohráva zásadnú úlohu v tejto otázke.

V Európe je dnes energia faktorom, ktorý podmieňuje nezávislosť mnohých štátov, a preto s úžasom počúvam hlasy v Parlamente, ktoré hovoria, že iba hovoríme o energii, že je to iba vecou hospodárstva a že naša diskusia je iba o týchto veciach. Nie – mnohé krajiny v Európe berú oblasť energetiky ako faktor, ktorý podmieňuje ich nezávislosť, a to právom, pretože je to v skutočnosti tak. Ak o tom ktokoľvek potrebuje presviedčať, nech si prečíta akýkoľvek ruský dokument na túto tému.

Rusi zaujali v oblasti energetiky dva rozdielne prístupy. Jeden súvisí s otázkou hospodárstva a s ničím iným a druhý súvisí priamo s otázkami politiky a bezpečnosti. Z tohto dôvodu, ak nám dnes niečo chýba, je to väčšia angažovanosť týchto agentúr Európskej komisie, ktoré sú zodpovedné za vonkajšie vzťahy, aby sme aj my mohli uplatniť tieto dva prístupy k danej záležitosti.

  András Gyürk (PPE). – (HU) Súhlasím s tými poslancami, ktorí sa domnievajú, že pomocou nariadenia o dodávkach plynu budeme schopní účinnejšie predísť prerušeniam dodávok plynu. Za toto ďakujem pánovi spravodajcovi. Za mimoriadne dôležité považujem ustanovenia týkajúce sa chránených odberateľov. Teší ma, že namiesto pôvodnej reštriktívnej definície sa mimoriadna ochrana dostane aj diaľkovým vykurovacím sieťam a malým a stredným podnikom (MSP). Sotva ide o zanedbateľný počet odberateľov: iba v samotnom Maďarsku sa 600 000 domácností spolieha na diaľkové vykurovacie siete. Ochrana MSP je tiež dôležitá, pretože ako sme videli v prvých dňoch roku 2009, tieto firmy sa môžu jednoducho ocitnúť na pokraji bankrotu, ak dôjde k narušeniu dodávok plynu.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že hoci prijatie nariadenia o dodávkach plynu je dôležitý krok, nemôže nahradiť investície do energetiky. Minulý týždeň štyri nové členské štáty poslali list komisárovi pre energetiku pánovi Güntherovi Oettingerovi, v ktorom vyzývajú EÚ v mene Vyšehradskej skupiny k posilneniu finančných prostriedkov na investície do energetiky, najmä vzhľadom na ďalší sedemročný finančný plán. Môžeme iba súhlasiť s tým, čo sa uvádza v tomto liste. V skutočnosti je spôsob, akým si EÚ zabezpečí dostatočné dodávky plynu, začať si budovať alternatívne trasy dodávok. A tento zámer by sa podľa môjho názoru mal prinajmenšom premietnuť aj do rozpočtových čísel.

  Eija-Riitta Korhola (PPE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, moja úprimná vďaka patrí môjmu kolegovi pánovi Vidalovi-Quadrasovi za vynikajúcu prácu, ktorú odviedol. Či sa nám to páči, alebo nie, Európa sa čoraz viac spolieha na plyn potrebný na jej fungovanie, a plyn nám dodáva Rusko. Z tohto dôvodu nestačí, aby vzťahy medzi EÚ a jej dodávateľom plynu boli v poriadku. Potrebujeme aj zmeny vo vnútornej infraštruktúre a zmeny právnych predpisov EÚ, aby sme boli pripravení na krízové situácie, ktoré sme nespôsobili. Členské štáty musia definovať úlohy všetkých účastníkov trhu a oblasti zodpovednosti za zaručenie bezpečnosti dodávok. Nedávna história dokazuje, že je to potrebné.

Úroveň závislosti Európy je alarmujúca. Dovoz momentálne predstavuje viac ako 40 % spotreby zemného plynu v Európe a predpovede naznačujú, že táto závislosť sa môže zvýšiť na úroveň 70 % do roku 2020. Dôsledkom bude hospodárska a politická závislosť a to nie je zdravé. V budúcnosti sa môže situácia zlepšiť vďaka výrobe skvapalneného zemného plynu, cena ktorého klesla, ako aj cena najnovšie vyrábaného plynu z alternatívnych zdrojov, ktorý bol objavený v rôznych častiach sveta vrátane Poľska. Dúfajme, že sa tým zlepší bezpečnosť dodávok a získa sa viac možností pre nákup plynu. Pomôže aj rozvoj účinných foriem obnoviteľnej energie.

Nedávne spory medzi Ruskom a jeho susediacimi štátmi presne ukázali, aká chúlostivá bola situácia týkajúca sa našej vnútornej bezpečnosti dodávok. Z tohto dôvodu je dôležitá konkrétna činnosť, ako napríklad zabezpečenie toku plynu v opačnom smere medzi členskými štátmi alebo, v súlade so zásadou solidarity, zabezpečenie dostatočných vlastných zásob plynu pre naše susediace krajiny v krízových situáciách. Je rovnako dôležité, aby sme si boli vedomí rôznych okolností, ktoré prevládajú v členských štátoch, a aby sme ich uznali.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Najprv by som chcel zablahoželať pánovi spravodajcovi k vypracovaniu tohto veľmi dôležitého dokumentu. Zvyšujúca sa závislosť od dovozu energie, najmä plynu, je jedným z nových problémov, ktorým EÚ čelí v bezpečnostnej politike a ktorých prekonanie si bude vyžadovať spoločné úsilie EÚ a nás všetkých.

Európska komisia musí zohrať mimoriadne dôležitú úlohu, nie iba keď čelí krízovým situáciám, ale aj pri budovaní energetickej politiky EÚ vo všeobecnosti, a najmä keď hovoríme o zmluve o dodávkach plynu s dodávateľmi z tretích krajín.

Pán komisár, skutočne by som bol nerád, keby podmienky stanovené v zmluve medzi Poľskom a Ruskom o plynovode Jamal alebo spôsob, ktorým bola podpísaná, boli zlým príkladom pre všetky nové a budúce energetické stratégie v súvislosti s dokumentom, o ktorom sme dnes viedli rozpravu. Iba vtedy, ak budeme hovoriť jednohlasne, koordinovať činnosť všetkých členských štátov EÚ a prejavovať solidaritu, môžeme napomôcť vytvorenie želaného vnútorného trhu s energiou, jednotného a spravodlivého pre odberateľov.

  Tunne Kelam (PPE). – Vážená pani predsedajúca, dnešná rozprava dokazuje, že Európa sa poučila z viacnásobnej krízy dodávok. Prvá skúsenosť nezávislého Estónska prišla v decembri 1992, keď Rusko prerušilo všetky dodávky plynu a ropy. V každom prípade nás to posilnilo.

Dnes vidíme povzbudivú spoluprácu predovšetkým medzi Parlamentom a Komisiou. Chcela by som sa vám poďakovať, pán komisár Oettinger, za váš zanietený a zodpovedný prístup k týmto problémom. Je to povzbudivý pokus premietnuť solidaritu do praktických mechanizmov EÚ. Čo je dôležité, chystáme sa zabezpečiť spoločný systém infraštruktúry a noriem v oblasti dodávok s posilnenou zodpovednosťou a koordináciou zo strany Komisie. Predovšetkým však stále potrebujeme integrovanú sieť dodávok do EÚ. Chcela by som upriamiť pozornosť na návrh pána Turmesa na zlepšenie našich severojužných prepojení a zabezpečenie zásobníkov plynu pre budúcnosť.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Pre EÚ je dôležité reagovať na úrovni Spoločenstva v záujme energetickej bezpečnosti, ale členské štáty, ktoré ešte neznormalizovali svoje bilaterálne politické vzťahy s Ruskom, budú musieť takisto uskutočniť kroky v tomto smere. Osemdesiat percent plynu dovezeného do Maďarska pochádza z Ruska, a preto je závislosť maďarských odberateľov extrémna. Používatelia diaľkového vykurovania sú mimoriadne zraniteľní. Z tohto dôvodu by Maďarsko určite prijalo diverzifikáciu zdrojov plynu, ako aj trás plynovodov. Jednoznačne sme podporili a budeme naďalej podporovať výstavbu obidvoch projektov plynovodov Nabucco a South Stream a využitie zdrojov EÚ. Najlacnejším spôsobom by však pre nás bolo uspokojivé a stabilné uznesenie o tranzite cez Ukrajinu. Žiadame Komisiu zabezpečiť, aby EÚ konala na úrovni Spoločenstva, vystupovala ako sprostredkovateľ medzi Ruskom a Ukrajinou a vyžadovala systém záruk v súvislosti s tranzitnou trasou cez Ukrajinu.

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcel by som upriamiť pozornosť pána Oettingera na dva body, ktoré už spomenuli iní poslanci počas rozpravy. Po prvé, pán Turmes zdôraznil otázku predvídateľnosti dopytu po plyne. V súvislosti s dodávkami plynu sa pozeráme na túto otázku iba z jedného hľadiska.

Pán Oettinger, chcel by som sa vás opýtať, ako plánujete začleniť túto druhú základnú perspektívu do stratégie, keď sa pozeráte do budúcnosti. Po druhé, v nadväznosti na poznámku pána Swobodu by som chcel spomenúť myšlienku energetického spoločenstva v Európskej únii. Združenie Notre Europe, ktoré založil pán Delors, nedávno zdôraznilo túto záležitosť, ako aj predošlý komisár pán Michaele Schreyer pred niekoľkými rokmi. Považujete to za pozitívny cieľ vašej práce, pán Oettinger?

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Vážená pani predsedajúca, v tejto rozprave o bezpečnosti dodávok zemného plynu by som chcela zdôrazniť, že celosvetové dodávky zemného plynu sú už skutočne veľmi diverzifikované, čo je potrebné náležite priznať.

Dôležitejšou otázkou pre budúcnosť je však očakávaná ropná kríza, pre ktorú by Európska únia mala aktívne podporovať nahrádzanie výrobkov z rafinovanej ropy vo svojich flotilách a najlepšou náhradou za ne je zemný plyn.

Napriek tomu sa nesmie zabúdať na to, že existuje zemný plyn, ktorý nemá fosílny pôvod: biometán vyrobený z odpadu. V skutočnosti ho už niekoľko európskych krajín vyrába, predovšetkým Švédsko a Švajčiarsko a dokonca, tuším, aj Španielsko. Je to cesta, ktorá by sa mala podporovať z hľadiska investícií EÚ a mali by sme na to veľmi pamätať počas tejto rozpravy.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, väčšina dodávateľov plynu oznámila významné zvyšovanie ceny v dôsledku rastúceho dopytu po plyne. Hovorí sa o zdvojnásobení veľkoobchodných cien plynu. Z tohto dôvodu je pravdepodobné, že Moskva podľa môjho názoru vyprovokuje ďalšiu plynovú krízu túto zimu. EÚ v minulosti pravdepodobne nebola dostatočne dôrazná vo svojej úlohe sprostredkovateľa. V prípade súčasných sporov o zodpovednostiach medzi novými vedúcimi predstaviteľmi EÚ členské štáty, ktorých sa to týka, opäť pocítia, že boli vydané napospas svojej situácii.

Slabý krízový manažment zo strany EÚ však má ďalšie dôsledky. Jadrové elektrárne, ktoré boli zatvorené, sa zase otvárajú, a v Poľsku sú plány na investície do terminálu zariadení pre skvapalnený plyn, ktorý bude priamo konkurovať baltskému plynovodu. Hoci sa nákupné združenie, ktoré bolo ohlásené včera, môže javiť ako rozumné riešenie, nemení zásadný problém. Keď vznikne ďalší spor o plyne, uvidíme, či má európsky energetický systém včasného varovania cenu papiera, na ktorom je napísaný, a či zmätok v zodpovednostiach v nadväznosti na Lisabonskú zmluvu možno vyriešiť. V skutočnosti sa našej závislosti od ruského plynu nemôžeme len tak ľahko zbaviť a dokonca ani projekt Nabucco situáciu veľmi nezmení.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Pán Oettinger povedal, že je to prvý dokument o otázkach energetiky, odkedy Lisabonská zmluva nadobudla platnosť. V skutočnosti bola energetická solidarita hlavným cieľom v mnohých krajinách vrátane mojej vlastnej krajiny, Poľska, v súvislosti s Lisabonskou zmluvou. Plynová kríza – najmä kríza z roku 2009, ale aj skoršie krízy – však ukázali, že bez trhu s energiou, bez infraštruktúry vrátane prepojení, bez nových sietí a nových zdrojov dodávok, bez koordinačnej úlohy Európskej komisie a predovšetkým – niečoho, čo by som chcel veľmi zdôrazniť –, bez politickej vôle Komisie a Rady, ako aj členských štátov nezabránime plynovým krízam. V súčasnosti stojí Poľsko ešte stále pred podpísaním zmluvy o dodávke približne 2,5 miliárd m3 plynu.

Nariadenie mohlo byť lepšie – bližšie k ideálnemu –, najmä pokiaľ ide o povinnosti vrátane tých, ktoré súvisia s Európskou komisiou a tiež s úlohou vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a s úlohou členských štátov. Pán Oettinger potvrdil, že o dva alebo tri roky bude nevyhnutné vykonať hodnotenie tohto nariadenia s cieľom posúdiť jeho účinnosť. To takisto svedčí o tom, že sme doň nezahrnuli všetko.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Energetická bezpečnosť Európskej únie závisí od diverzifikácie zdrojov a trás dodávok energie. Domnievam sa, že Európska únia by mala viac investovať do energetickej infraštruktúry a energetickej účinnosti. Pokiaľ ide o energetickú infraštruktúru v sektore plynu – na tomto mieste sa odvolávam na vytvorenie nových plynovodov a chcela by som zdôrazniť, aký dôležitý je projekt Nabucco pre energetickú bezpečnosť Európskej únie –, bol by to dôležitý krok pre Európsku úniu pri investovaní do nových ložísk plynu, zlepšovaní prepojení medzi členskými štátmi, zabezpečení spätných tokov, ako aj vo výrobných zariadeniach na výrobu plynu z obnoviteľných zdrojov energie.

Chcela by som zdôrazniť, že Lisabonská zmluva vytvorila nový rámec na podporu solidarity medzi členskými štátmi v prípade energetickej krízy. Chcela by som aj pochváliť pána spravodajcu Vidala-Quadrasa za jeho úsilie, keďže toto nariadenie skutočne znamená krok vpred pri zvyšovaní energetickej bezpečnosti Európskej únie.

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Pán Vidal-Quadras a pán komisár Oettinger si zaslúžia vďačnosť za to, že umožnili túto dôležitú správu. Toto nariadenie mimoriadne uvítajú stredoeurópske krajiny, z ktorých niektoré sú stopercentne závislé od dodávok ruského plynu. Nevytvára to iba stav závislosti, ale je to aj nebezpečné ako politický nástroj. V porovnaní s fosílnymi palivami tvorí plyn prinajmenšom polovicu emisií CO2, a z tohto dôvodu zohráva významnú úlohu v boji Európy proti zmene klímy. Koncepciu núdzového stavu EÚ však treba prehodnotiť, keďže je spätá so znížením dodávok o 10 %. To by mohlo v skutočnosti predstavovať celkové dodávky plynu členského štátu, ako je napríklad Slovensko. Bolo by rozumnejšie, keby sa núdzový stav v EÚ vyhlasoval pre konkrétny zemepisný región. Zabezpečenie neprerušovaných dodávok plynu za prijateľnú cenu musí byť prioritou dokonca aj v krízovej situácii. Podľa môjho názoru táto správa môže výrazne prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Predovšetkým by som tiež chcel zablahoželať pánovi Vidalovi-Quadrasovi k jeho úsiliu pri príprave tejto dôležitej správy. Všetci si uvedomujeme, aké sú dodávky energie dôležité pre Európsku úniu. Komisia a pán komisár Oettinger sa musia naďalej aktívne podieľať na riešení otázok, ktoré podmieňujú pokrok projektov súvisiacich s diverzifikáciou zdrojov dodávok plynu, a prísť s politickými riešeniami a najvýhodnejšími finančnými prostriedkami.

Kľúč k zaisteniu bezpečnosti dodávok energie Európy spočíva v zlepšovaní energetickej infraštruktúry, prepojení a možnosti spätného toku, zásobníkov a, čo je najdôležitejšie, v monitorovaní a riadení založenom na solidarite medzi členskými štátmi. Takisto je dôležité pokračovať v diskusiách o budúcom Európskom energetickom spoločenstve.

  Danuta Jazłowiecka (PPE). – (PL) Nariadenie, o ktorom dnes hlasujeme, je míľnikom v budovaní spoločnej energetickej politiky. Ustanovenia týkajúce sa energetickej solidarity o tom bezpochyby svedčia. Zaručujú používanie právnych nástrojov, ktoré umožnia spoločnú zjednotenú reakciu v núdzovej situácii. Text, o ktorom budeme hlasovať, sa, pravdupovediac, líši od ambicióznej vízie navrhovanej Parlamentom. Dáva však nádej na účinné fungovanie núdzového mechanizmu v budúcnosti. Samotný fakt, že sme rýchlo dosiahli zhodu s Radou, keď boli rozdielne záujmy členských štátov v rozpore, by sa mal vnímať pozitívne.

Na tomto mieste by som chcela vyjadriť vďačnosť nášmu spravodajcovi pánovi Vidalovi-Quadrasovi, ktorý bol od samotného začiatku otvorený opatreniam navrhovaným poslancami a otvorený dosiahnutiu kompromisu prijateľného pre všetkých. Nariadenie takisto dokazuje, že Európsky parlament je kľúčovým aktérom v medziinštitucionálnom konflikte a že je dostatočne odvážny na to, aby bojoval za opatrenia, ktoré sa často zdajú nereálne pre chýbajúcu dohodu medzi členskými štátmi.

  Edit Herczog (S&D). – (HU) Blahoželám pánovi komisárovi a Parlamentu k spolupráci pri príprave tohto rozsiahleho dokumentu. Hoci je to krok správnym smerom, je rovnako jasné, že zákon je iba predpokladom pre investície. Vytvorenie motivácie pre európske investície nám tiež môže pomôcť prekonať krízu. Toto nariadenie môže byť aj pozitívnym dôkazom toho, že spolupráca neznamená vzdať sa národnej suverenity, ale predstavuje rozšírenie slobody európskych občanov. Veľké diskusie prebiehajú v Maďarsku. My maďarskí socialisti sme odhodlaní vytvoriť európsku energetickú bezpečnosť. Premiér maďarskej vlády pred rokom prisľúbil zabezpečenie úplnej nezávislosti krajiny, pokiaľ ide o energiu. Ako socialistickí poslanci sme spokojní, že zmenil svoj názor a takisto že vidí budúcnosť z hľadiska energetickej bezpečnosti a spolupráce EÚ.

  Ioan Mircea Paşcu (S&D). – Vážená pani predsedajúca, od roku 2006, keď Rusko po prvýkrát prerušilo dodávky plynu, sa energetická bezpečnosť stala najdôležitejším bodom programu činnosti EÚ. Ide nielen o hospodársku, ale aj výrazne politickú záležitosť, pretože má silný vplyv na zahraničnú politiku EÚ a v konečnom dôsledku na jej medzinárodné postavenie. Napriek skutočnosti, že je to vo všeobecnosti uznávané, v praxi je EÚ neschopná zastaviť zvyšovanie svojej závislosti od dodávok energie od aktérov so silnými politickými programami, ktorí neváhajú zneužiť zvyšujúcu sa zraniteľnosť EÚ. Deje sa tak pre odpor niektorých nových dôležitých členov.

Na záver by som však chcel dodať, že by bolo nesprávne povedať, že v súčasnosti neexistuje žiadny systém energetickej bezpečnosti – existuje, ide iba o to, že je individuálny a nie spoločný, pričom každá krajina EÚ sa chce chrániť prostredníctvom zvláštnych vzťahov s jednotlivými dodávateľmi, pre priazeň ktorých sú niekedy pripravení viesť tvrdý konkurenčný boj.

  Niki Tzavela (EFD). – (EL) Vážená pani predsedajúca, keďže viacerí z nás v tomto Parlamente spomenuli plynovod Nabucco ako veľmi dôležitý projekt pre energetickú bezpečnosť v Európe, chcela by som požiadať pána komisára, aby nám povedal, ak môže, do akého štádia sa dostal projekt Nabucco a aký pokrok sa v súvislosti s ním dosiahol.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, táto rozprava, ktorá začala témou plynu a jeho skladovania, nadobudla všeobecnejší charakter a rozšírila sa na energetickú politiku ako celok. Samozrejme, je pravda, že sme závislí od plynu. Netýka sa to však iba plynu, ale aj iných zdrojov energie vrátane ropy do istej miery, uhlia zo svetového trhu a nespracovaného jadrového materiálu. Dokonca v prípade obnoviteľnej energie sa naša závislosť od krajín so zásobníkmi plynu, ako sú napríklad Švajčiarsko a Nórsko, zvyšuje. Európa je závislá od iných štátov. Z tohto dôvodu sa otázka energetickej účinnosti, inými slovami používania energie cielenejším spôsobom a neplytvania ňou, stane čoraz dôležitejšou. V priebehu nasledujúcich mesiacov s vami budeme chcieť podrobne prediskutovať naše závery.

Téma energetického spoločenstva sa takisto spomenula a domnievam sa, že Európska únia sa musí stať účinnejším energetickým spoločenstvom založeným na solidarite. Prístup pani Delorsovej nám ukazuje smer, ktorým by sme mali ísť. Moja rada však znie, že by sme mali používať nové nástroje počas nasledujúcich niekoľkých rokov, inými slovami, mali by sme aktívne využívať článok 194 ako právny základ, ako aj iné možnosti s cieľom budovať vnútorný trh. Ešte nemáme skutočný vnútorný trh s elektrinou a plynom. Členské štáty, niektoré viac ako iné, vedú pekné reči o vnútornom trhu, ale v skutočnosti v tejto oblasti vôbec nekonajú a namiesto toho sa sústreďujú na vlastné vnútroštátne priemyselné politiky. Mali by využívať tieto nástroje. O štyri alebo päť rokov budeme mať dôveryhodné postavenie, aby sme sa mohli baviť s členskými štátmi a širokou verejnosťou o ďalšom rozvoji nášho právneho základu.

Pokiaľ ide o energetické spoločenstvo, domnievam sa, že Švajčiarsko, Nórsko, Srbsko, Chorvátsko – a krajiny bývalej Juhoslávie vo všeobecnosti – spolu s Marokom, Maghrebom, Blízkym východom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou patria k úzko spätému energetickému spoločenstvu, najmä so zapojením Turecka.

Vyskytli sa požiadavky na prognózu pre trh s energiou a plynom. Chceme presadzovať viacero rôznych alternatív ako súčasť plánu do roku 2050. Je jasné, že pokiaľ je súbor energetických zdrojov primárne záležitosťou členských štátov, sme závislí od čísel, ktoré uvádzajú politici v členských štátoch, pri našej prognóze toho, koľko plynu sa použije na výrobu elektriny a aké sú naše požiadavky na plyn. Nebudeme mať výlučnú zodpovednosť v tejto oblasti. Napriek tomu chceme dať návrh v súvislosti s našou spotrebou plynu v nasledujúcich desaťročiach. V súčasnosti spotrebujeme viac ako 400 miliárd m3 plynu. Stúpne to na 500 alebo 600, či klesne na 300 miliárd do roku 2030 alebo 2040? Je to veľmi dôležitá otázka, pokiaľ ide o prognózu našich požiadaviek na infraštruktúru a našu závislosť od iných krajín.

V otázke závislosti však musíme pamätať na to, že stále máme dostatočné vlastné ložiská plynu. Minú sa však v priebehu nasledujúcich 15 až 20 rokov. Holandsko je z tohto hľadiska typickým príkladom. Je pravda, že sme v prvom rade závislí od Ruska, ktoré v súčasnosti zodpovedá za 25 % európskeho trhu s plynom. Štvrtina nášho plynu pochádza z ruských ložísk. To je obrovské množstvo, ale stále ide o zvládnuteľné množstvo. Je však jasné, že rovnaké čísla pre Lotyšsko, Litvu, Bulharsko, Poľsko a Rumunsko siahajú od 50 % do 100 %, zatiaľ čo v Portugalsku je to nula. Máme východno-západné rozdelenie v závislosti od blízkosti alebo vzdialenosti danej krajiny od miesta ložísk plynu na Sibíri. Dostávame veľké dodávky z Alžírska a Nórska a mali by sme zdôrazniť aj dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý sa dováža z Kataru na Blízkom východe, či už lodnou dopravou alebo cez terminály.

Čo sa týka našej závislosti od Ruska, napriek všetkým jeho problémom ho pokladám za partnera. Dialóg o energetike medzi EÚ a Ruskom sa v novembri bude konať už desiaty rok. Skutočnosť je, že sme vzájomne závislí. Prečo je to tak? Keďže Rusi sú zodpovední za viac ako 50 % financovania plynovodu Nord Stream, čo predstavuje investíciu vo výške viac ako 4 miliardy EUR, je v ich záujme, aby cezeň prúdil plyn, v opačnom prípade by pre nich táto investícia nebola zisková. Okrem toho chcú Rusi predávať plyn, aby mali k dispozícii európsku menu na nákup automobilov, priemyselných podnikov, strojov, tovarov so špičkovými technológiami a odborné znalosti na rozvoj ruského hospodárstva. Z tohto dôvodu sa domnievam, že ak budeme konať spoločne, budeme od seba skôr vzájomne závislí ako náchylní na vydieranie.

Ďalšia oblasť, ktorou sa musíme zaoberať, je diverzifikácia a znižovanie našej závislosti od ostatných krajín. Na jednej strane musíme zaistiť, aby sa zrekonštruovali existujúce plynovody s cieľom ďalej nezvyšovať našu technickú závislosť. Na druhej strane sa musíme sústrediť na nové oblasti. Domnievam sa, že by sme mali byť závislí od Rusov, pokiaľ ide o ruský plyn. Rusi by mali byť našimi partnermi, pokiaľ ide o predaj a obchodovanie s ich vlastným plynom, ale nie v prípade plynu z tretích krajín. Najväčšie ložiská plynu sú v regióne Kaspického mora. Hoci sa domnievam, že ruský plyn je úzko spojený s naším partnerom, s Ruskom, nie som toho názoru, že naše dodávky plynu z regiónu Kaspického mora by mali prichádzať cez Rusko. Rusi by mali predávať svoj vlastný plyn, ale nemali by obchodovať s plynom z tretích krajín. Plyn z Alžírska a Nórska sa k nám nedodáva cez Rusko. Z tohto dôvodu sa musí vytvoriť čo najkratšie priame spojenie s regiónom Kaspického mora, ktoré nebude mať obchádzky a neurobí nás zbytočne závislými od ruského systému obchodovania. Aby sme to však dosiahli, potrebujeme solidaritu. Z tohto dôvodu by som sa chcel opýtať všetkých členských štátov vrátane Rakúska, Maďarska, Rumunska, Bulharska a Poľska: sme pripravení spolupracovať pri hľadaní riešenia v južnom koridore, ktoré je v európskom záujme? Alebo sme rozdelení? To je kľúčový bod. Ak budeme jednotní a nebudeme pripravení prijať iné ponuky, ktoré do veľkej miery nie sú v európskom záujme, môžeme dosiahnuť obrat v regióne Kaspického mora. Veľmi usilovne pracujeme na projekte Nabucco. Máme pracovné zasadnutia každý týždeň a 1. októbra sa bude konať stretnutie na najvyššej úrovni s Turkménskom a Azerbajdžanom. Nemôžeme rozhodovať sami. Rozhodovať budú investori. Môžeme však urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zaistili, že budeme fungovať ako sprostredkovatelia pri rozhodnutí súvisiacom s členskými štátmi a našimi susediacimi štátmi vrátane Turecka, Azerbajdžanu a Gruzínska. Som toho názoru, že projekt Nabucco ide správnym smerom.

Hovoríte, že musíme investovať viac. Možno je to tak, ale môžem vám sľúbiť, že vieme riadne zužitkovať každé euro vyčlenené Parlamentom a členskými štátmi v európskom rozpočte na spolufinancovanie infraštruktúry v oblastiach, kde by pre nás nebolo výhodné ísť do toho samostatne. V blízkej budúcnosti budete rozhodovať o období financovania. Musíme sa v tomto ohľade porozprávať o prioritách. Ak chceme minúť viac peňazí na infraštruktúru, buď potrebujeme získať viac peňazí, čo sa nezdá celkom realizovateľné, alebo musíme minúť menej peňazí v iných oblastiach. Budem so záujmom sledovať, ako bude fungovať tento proces medzi jednotlivými pracovnými oblasťami vrátane tých v Parlamente.

Opäť vám ďakujem za podporu. Dosiahli ste pokrok v tejto oblasti a spoločne sme presvedčili členské štáty. Teší ma, že môžem povedať vám všetkým, že budeme urýchlene uplatňovať nariadenie a v správe, ktorá je naplánovaná na štvorročné obdobie, budeme analyzovať jeho silné a slabé stránky a prezentovať naše konečné závery, či má zmysel ďalej rozvíjať toto nariadenie a rozširovať jeho obsah.

(potlesk)

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes, v utorok 21. septembra 2010 o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Prijatie tejto správy výrazne zlepšuje legislatívny rámec politiky energetickej bezpečnosti EÚ. Diverzifikácia energetických zdrojov je prioritou vzhľadom na energetickú krízu, ktorej Európa čelila. Domnievam sa, že je nevyhnutné podporiť alternatívne dôveryhodné projekty v sektore plynu v regióne Kaspického mora. Vzhľadom na to, že plynovod Nabucco sa bude môcť naplno využiť až v roku 2018, je projekt Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI) viac ako nevyhnutný. Tento plynovod prepojí európsky trh so zdrojmi plynu v regióne Kaspického mora prostredníctvom azerbajdžansko-gruzínsko-rumunského energetického koridoru. Politickí vedúci predstavitelia štyroch účastníckych štátov minulý týždeň podpísali vyhlásenie v Baku. Prvé dodávky plynu z Azerbajdžanu sa očakávajú o necelé tri roky, keďže Rumunsko už iniciovalo štúdiu uskutočniteľnosti na termináli v meste Constanţa. Okrem toho sú náklady na realizáciu o polovicu menšie ako v prípade plynovodu Nabucco. Majúc na pamäti záruky energetickej bezpečnosti, ktoré poskytuje táto dohoda, dúfam, že EÚ jej venuje potrebnú pozornosť.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Témou dnešnej rozpravy je bezpečnosť dodávok plynu. Diskutujeme o nej, pretože sa blíži zima. Plynová kríza medzi Ruskom a Ukrajinou z januára 2009 poukázala na to, že európska závislosť od dodávok plynu sa zvýšila. Tentoraz sa zvýšili aj riziká súvisiace s dodávkou a tranzitom. Z tohto dôvodu stále potrebujeme investície do infraštruktúry v Európe. Ako dlho bude trvať realizácia týchto infraštruktúr? Určite niekoľko rokov. Môžeme si dovoliť takúto dlhú dobu, keď každá zima znamená novú plynovú krízu? Koľko ústupkov budeme dovtedy musieť urobiť Ukrajine a Rusku? Domnievam sa, že by sme mali identifikovať rozhodnutie pre alternatívne riešenie nielen z hľadiska zdroja, ale aj siete, ktorá by spájala vnútorné a vonkajšie aspekty, a pripraviť sa naň. Keď hovorím „alternatívne“ riešenie, mám na mysli to, čo odborníci nazývajú plynovod White Stream, ktorý prechádza cez Azerbajdžan, Gruzínsko, Čierne more, Rumunsko a Bulharsko. Navyše by všetky opatrenia, ktorých cieľom je zaistiť, aby vnútorný trh s energiami riadne fungoval, mali byť sprevádzané aktívnou diplomaciou v oblasti energetiky.

  Jolanta Emilia Hibner (PPE), písomne. – (PL) Chcela by som vyjadriť uznanie pánovi Vidalovi-Quadrasovi za jeho prácu a zanietenosť pri príprave nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu. Teší ma, že bolo možné dosiahnuť takýto dobrý kompromis v tomto mimoriadne dôležitom dokumente. Zosúladili sa záujmy všetkých členských štátov v najdôležitejších otázkach, vďaka čomu bude Európska únia schopná reagovať rýchlo a solidárne v prípade prerušenia dodávok plynu. Táto správa zahŕňa najdôležitejšie záležitosti súvisiace s ochranou členských štátov pred možným prerušením dodávok plynu a dobrou spoluprácou pri preventívnych a núdzových opatreniach v EÚ.

Dôležitou zmenou je povinnosť Komisie a členských štátov spolupracovať na úrovni Únie s cieľom zabrániť potenciálnemu núdzovému stavu. V súlade s nariadením bude teraz Európska komisia môcť vyhlásiť núdzový stav v regióne, ktorý postihlo prerušenie dodávok plynu na žiadosť iba jednej krajiny. Navrhovaný kompromis posilňuje úlohu Európskej komisie prostredníctvom nových nástrojov rýchlej reakcie. V tejto podobe je nariadenie zárukou bezpečnosti dodávok plynu dokonca aj v mimoriadne citlivých regiónoch. Investície do rozvoja infraštruktúry sú však nevyhnutné, aby ustanovenia v tomto nariadení neboli iba na papieri.

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE), písomne. – (PL) Veľa hovoríme o nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy v súvislosti s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť. Stojí však za to upriamiť pozornosť na opatrenia prijaté v oblasti energetickej politiky. Článok 194 Lisabonskej zmluvy ustanovil jednoznačné priority v tejto oblasti: vytvoriť jednotný trh s energiou, zaručiť bezpečnosť dodávok plynu, energetickú účinnosť a úspory energie, ako aj podporiť prepojenie energetických sietí a opatrení na zníženie závislosti od dovozu energie. Správa pána Vidala-Quadrasa o bezpečnosti dodávok plynu je dôležitým krokom k naplneniu cieľov Lisabonskej zmluvy. Odráža zmysel európskej solidarity, ktorá je dnes taká dôležitá. Dokumenty tohto druhu sú mimoriadne dôležitým signálom pre občanov v časoch, keď sa veľa hovorí o vnútroštátnych záujmoch a decentralizačných tendenciách, ktoré rozdeľujú Úniu. Správa ukazuje, že Európsky parlament v spolupráci s Európskou komisiou v praxi uplatňuje európske hodnoty spolupráce a solidarity. Ďalším krokom v tomto smere je dokument Európskej komisie s názvom „Smerom k novej energetickej stratégii pre Európu 2011 – 2020“. Toto je ďalší krok smerom ku komplexnej energetickej politike v kontexte stratégie EÚ 2020, ale aj k naplneniu cieľov Lisabonskej zmluvy. Správa, ktorú som pripravila a na ktorej teraz pracujem v Parlamente, takisto dokazuje, že metóda Spoločenstva je mimoriadne dôležitá v oblasti energetiky.

  Marian-Jean Marinescu (PPE), písomne. – (RO) Bezpečnosť dodávok bude v budúcnosti závisieť od vývoja palivových zmesí, od vývoja výroby v Európskej únii a v tretích krajinách, ktoré sú dodávateľmi EÚ, ako aj od investícií do zásobníkov plynu a diverzifikácie trás a zdrojov dodávok plynu v rámci Európskej únie aj mimo nej. Teší ma, že Európsky parlament bol schopný zmeniť návrh nariadenia a zaviesť článok konkrétne o projekte plynovodu Nabucco. Tento krok potvrdzuje, že inštitúcie Európskej únie budú v budúcnosti pripisovať mimoriadnu dôležitosť aj projektu plynovodu Nabucco v súvislosti s jeho politickým aspektom a financovaním. Za konkrétnych podmienok toto nariadenie zaručuje, že európski domáci odberatelia budú mať dodávky plynu dokonca aj počas krízy s cieľom zabrániť situácii, aká nastala v januári 2009, keď viacero členských štátov nemalo vôbec žiadne dodávky plynu. Európska komisia bude musieť koordinovať tieto možné núdzové scenáre a zaručiť ochranu pre všetky členské štáty.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Je jasné, že Európska únia by nemala byť odkázaná spoliehať sa na to, ktorou nohou ráno vstane z postele prezident Ukrajiny alebo Bieloruska. Je jasné, že EÚ by nemala byť odkázaná spoliehať sa na machinácie nadbytočných sprostredkovateľov, ktorí chcú zarobiť na špekuláciách a manipuláciách v oblasti dodávok plynu. Je jasné, že dodávky plynu sa nemôžu stať politickou zbraňou na dosahovanie úzkoprsých vnútroštátnych záujmov. Ako však máme hodnotiť skutočnosť, že zemný plyn v Lotyšsku stojí trikrát viac ako v Nemecku? Došlo k situácii, že Lotyšsko a Nemecko, obidva členské štáty EÚ, majú rôzne možnosti na rozvoj svojich hospodárstiev. Skutočnosť, že Lotyšská republika prechádza závažnou krízou a že jej HDP a príjem na obyvateľa sú jednou desatinou nemeckého, vyvoláva otázku, či majú všetky členské štáty EÚ rovnaké podmienky na rozvoj. Naliehavé uznesenie v tejto veci je nevyhnutné, prinajmenšom v súvislosti so spoločnými cenami plynu pre všetky členské štáty EÚ. Bez toho sa slovné spojenie „zjednotená Európa“ stane otáznym.

  Algirdas Saudargas (PPE), písomne. – (LT) Chcel by som vyjadriť súhlas s mojimi kolegami poslancami a uvítať skutočnosť, že takéto dôležité nariadenie bude schválené v takom krátkom čase. Opäť to dokazuje, že keď máme skutočný problém, Európa je schopná reagovať rýchlo a účinne.

Nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu posilňuje zásadu solidarity medzi členskými štátmi a to je ďalším krokom smerom k spoločnej energetickej politike. Pravdepodobne všetci dúfame, že sa kríza z roku 2009 nezopakuje a že sa nebudeme musieť uchýliť k mechanizmom ustanoveným v nariadení, ale čo sa stane v skutočnosti, je iná otázka. Nie tak dávno v júni sa dodávky plynu do Litvy znížili na polovicu pre nezhody medzi Ruskom a Bieloruskom a to nás presvedčilo, že načasovanie tohto nariadenia je vhodné.

Často som poukazoval na to, že pre izolované trhy s plynom závislé od jedného dodávateľa, akým je napríklad ten náš v pobaltských štátoch, bude toto nariadenie účinné iba vtedy, keď tieto trhy spojí spoločná distribučná sieť plynu Európskej únie. Súkromné investície sú často nedostatočné na vybudovanie nových plynovodov, ktoré sú potrebné, a preto treba dodatočné financovanie.

Chcel by som sa poďakovať svojim kolegom, ktorí to pochopili a vzali do úvahy pri vyjednávaní o tomto nariadení, a Komisii, ktorá sa oficiálne zaviazala vyriešiť problém energetických ostrovov v balíku o energetickej infraštruktúre. Ostáva iba vyzvať členské štáty, aby riadne vykonávali toto nariadenie.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE), písomne. – (PL) Prijatie nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu otvára spôsob, ako v budúcnosti vytvoriť spoločný trh s plynom na úrovni EÚ. Dôležité ustanovenia, ktoré obsahuje tento dokument, zavádzajú povinnosť vypracovať preventívne a núdzové plány v každom členskom štáte, povinnosť vyhlásiť núdzový stav v Únii, keď dva členské štáty vyhlásia núdzový stav, a uplatnenie kritéria geopolitického rizika pri celkovom hodnotení rizika v otázke plynovej bezpečnosti EÚ. Vzhľadom na získanie možnosti prepravovať plyn obidvoma smermi, krajina, ktorej by hrozilo prerušenie dodávok energie, dostane potrebnú pomoc od inej krajiny, ktorá bude mať v danom čase dostatočné zásoby plynu. Je to bezpochyby začiatok používania opatrení založených na myšlienke spolupráce a solidarity. Zmienka o otázke diverzifikácie zdrojov energie členským štátom umožní zintenzívniť činnosť v tejto oblasti a pomôže projektom, ktoré sa už začali, ako napríklad Nabucco. Celkovo sa vďaka opatreniam navrhovaným v správe a intenzívnym investíciám do infraštruktúry dostaneme do pozície, keď budeme schopní chrániť sa alebo účinnejšie sa zabezpečiť proti situácii z roku 2008 na Ukrajine. Stať sa úplne nezávislými od ruského plynu je ilúziou, ale môžeme prinajmenšom posilniť našu pozíciu vo vyjednávaniach s Ruskom. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí prispeli k vypracovaniu kompromisu vo veľmi dôležitej otázke pre celú Úniu.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Kompromis vyjednaný Európskym parlamentom je skutočným krokom k uplatneniu ustanovení Lisabonskej zmluvy v praxi. Vytvára počiatočné podmienky pre praktické uplatnenie solidarity členských štátov v prípade prerušenia dodávok plynu a považujeme to za náš úspech. Ustanovenia o prepravnej infraštruktúre, systém krízových reakcií na úrovni Únie, spoločné hodnotenie rizika a na základe toho vytvorenie preventívnych a núdzových plánov, ako aj začlenenie geopolitického aspektu do hodnotenia, predstavujú nielen úspech vyjednávaní poslancov EP, ale vytvárajú aj základy pre väčšiu orientáciu energetickej politiky na Spoločenstvo, o čo sa Parlament usiloval už počas predchádzajúcich volebných období.

  Vladimir Urutchev (PPE), písomne. – (BG) Prešlo iba 18 mesiacov od prerušenia dodávok plynu na trase Rusko – Ukrajina – EÚ v januári 2009. Bulharsko bolo krajinou, ktorá bola v danom čase najviac postihnutá, ale celá EÚ si uvedomila, aké zraniteľné sú najmä stredoeurópske a východoeurópske krajiny, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok plynu. Z tohto dôvodu vítam prijatie správy pána Vidala-Quadrasa, ktorá poskytuje celoeurópsku legislatívnu odpoveď na výskyt a dôsledky takýchto plynových kríz. Okrem komplexnej povahy legislatívneho uznesenia o bezpečnosti dodávok plynu by som chcel zdôrazniť tieto aspekty: vytvorenie integrovanej distribučnej siete plynu EÚ s obojsmerným tokom plynu medzi jednotlivými krajinami, zaručenie cezhraničného prístupu k zásobníkom plynu a zachovanie cezhraničnej prepravy plynu v prípadoch, keď vznikne najvyššia krízová úroveň núdzového stavu. Pokiaľ ide o našu krajinu, Bulharsko, splnenie týchto podmienok v konečnom dôsledku znamená, že sa vytvárajú prepojenia so susediacimi štátmi, že Bulharsko má viac možností uskladniť plyn na svojom území a že teraz existuje alternatíva k našej závislosti od jedného vonkajšieho dodávateľa plynu. V skutočnosti tieto nové právne predpisy EÚ predchádzajú koncu monopolu dodávok Gazpromu do našej krajiny, čo sa musí stať do štyroch rokov. Ďakujem vám za pozornosť.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Blahoželám pánovi spravodajcovi k veľmi dobre vypracovanému dokumentu. Po dlhých a zložitých vyjednávaniach sa podarilo dosiahnuť celoeurópsky kompromis. Za mimoriadne dôležité body dohody považujem povinnosť do dvoch rokov vypracovať preventívne a núdzové plány v každom členskom štáte a tiež povinnosť vyhlásiť núdzový stav v Únii, ak dve krajiny vyhlásia núdzový stav. Ďalším úspechom vyjednávaní je povinnosť umožniť obojsmerný tok plynu v plynovodoch do troch rokov od nadobudnutia platnosti nariadenia. Opäť blahoželám pánovi spravodajcovi. Tento dokument je krokom smerom k skutočnému európskemu energetickému spoločenstvu.

4. Samit EÚ – Čína 6. októbra 2010 (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o samite EÚ – Čína 6. októbra 2010 [2010/2862(RSP)].

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, som rád, že tu dnes môžem byť a hovoriť o prípravách na 13. samit EÚ – Čína. Tento rok je samit mimoriadne dôležitý, pretože oslavujeme 35. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou a po prvýkrát využívame nastavenie, ktoré nám poskytla Lisabonská zmluva.

Na minulotýždňovom zasadnutí Európskej rady diskutovali vedúci predstavitelia štátov alebo vlád o úlohách a možnostiach EÚ pri rokovaniach so strategickými partnermi, ako je Čína. Toto bolo pripravené na neformálnom gymnichskom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ, na ktorom som sa počas predchádzajúceho víkendu zúčastnil aj s vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou Komisie pani Ashtonovou a niekoľkými ďalšími komisármi. Existuje potreba a snaha vystupovať jednotnejším a koherentnejším spôsobom. Musíme lepšie pochopiť, čo chceme dosiahnuť od strategických partnerov, a vyjadriť rovnaký odkaz 27 hlasmi.

Vzťahy medzi EÚ a Čínou sa za posledných 35 rokov výrazne posilnili, najmä v oblasti hospodárstva. Sme si navzájom dôležitými obchodnými partnermi. Európske podniky profitujú z pokračujúceho rastu v Číne, ale je potrebné urobiť viac pre väčšie otvorenie sa čínskeho trhu a pre zlepšenie zavádzania pravidiel, napríklad v oblasti verejného obstarávania a práv duševného vlastníctva.

Tento 13. samit EÚ – Čína je prvým, ktorý sa koná na základe post-lisabonskej štruktúry. Chceme svoj pohľad zamerať do budúcnosti a správať sa ako partneri pri riešení celosvetových problémov, ako sú zmena klímy, potreba udržať otvorené trhy a rovnaký prístup k surovinám, medzinárodná stabilita a fungovanie právneho štátu.

Pozrieme sa na úlohu rôznych politických a odvetvových dialógov medzi EÚ a Čínou. Bude sa diskutovať o Dohode o partnerstve a spolupráci, najmä o jej schopnosti poskytovať právny a inštitucionálny rámec pre ďalší rozvoj nášho partnerstva.

Ľudské práva sú významným prvkom zahraničnej politiky EÚ. Hoci je medzi nami stále veľký nesúlad, je dôležité, aby sme počas nadchádzajúceho samitu diskutovali o ľudských právach a o zásadách právneho štátu. Môžeme tiež stavať na niektorých konkrétnych pozitívnych príkladoch, ako je napríklad zriadenie právnickej fakulty EÚ a Číny.

13. samit EÚ – Čína sa bude konať pár týždňov pred dvomi kľúčovými medzinárodnými udalosťami, a to konkrétne pred novembrovým samitom G20 v Soule a decembrovým samitom o zmene klímy v Cancúne. Hľadanie spoločných záujmov s Čínou v snahe priblížiť ich postoj našim prioritám bude dôležitým cieľom tohto samitu.

Je tiež dôležité vyjasniť si niektoré veci a budovať vzájomné medziľudské vzťahy. Počas samitu sa preto po prvýkrát usporiada kultúrne fórum. Preto bude takisto rok 2011 vyhlásený za európsko-čínsky rok mládeže s cieľom posilniť vzájomné porozumenie medzi európskou a čínskou mládežou a podporiť medzikultúrny dialóg. Toto zameranie bude pokračovať v roku 2012, ktorý bude vyhlásený za európsko-čínsky rok medzikultúrneho dialógu.

Tento samit nasleduje po roku, ktorý bol veľmi bohatý na politický dialóg a začiatkom ktorého sa uskutočnilo niekoľko rokovaní na vysokej úrovni vrátane návštevy kolégia pod vedením predsedu Barrosa a návštevy pani Cathy Ashtonovej v Číne na prvom kole rokovaní strategického dialógu začiatkom septembra. Na november je naplánované stretnutie v rámci hospodárskeho a obchodného dialógu na vysokej úrovni. Delegáciu EÚ zloženú z niekoľkých komisárov budú viesť komisári Almunia, Rehn a ja.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, my všetci chceme dosiahnuť spoločné ciele, aby sa Čína ďalej rozvíjala, aby sa stala otvorenejšou a transparentnejšou, aby dodržiavala medzinárodné normy v oblasti ľudských práv, aby umožnila medzinárodným a európskym podnikom pôsobiť za rovnakých podmienok a aby spolupracovala pri riešení celosvetových problémov. Ak to chceme dosiahnuť, musíme pokračovať v rozvíjaní a prehlbovaní našej spolupráce. To nám umožní, aby sme tento vzťah posunuli na vyššiu úroveň a aby sme pritom vyriešili problematické otázky, ktoré trápia nás a Čínu.

Októbrový samit nám poskytne ďalšiu príležitosť prehodnotiť náš vzťah a diskutovať o tom, kam ho chceme v nasledujúcich rokoch posunúť.

  Ioannis Kasoulides, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážená pani predsedajúca, globalizovaný multilaterálny svet s problémami, ako sú zmena klímy, bezpečnosť dodávok energie, nešírenie jadrových zbraní, Irán a Severná Kórea, spoločné bezpečnostné otázky ako terorizmus a pirátstvo a mierové snahy v nestabilných oblastiach ako Blízky východ, si vyžaduje strategické partnerstvo medzi Čínou a EÚ.

EÚ je pre Čínu najväčším obchodným partnerom a Čína je pre EÚ druhým najväčším obchodným partnerom. Čína je najväčším zdrojom dovážaných výrobkov. Obchodný deficit v prospech Číny je čiastočne zapríčinený problematickým prístupom na čínske trhy. Rokovania v snahe o vylepšenie dohody o partnerstve a spolupráci budú zahŕňať najmä otázky necolných prekážok v prístupe na trhy, práv duševného vlastníctva a prístupu k verejnému obstarávaniu.

Vo vzťahu s Čínou máme na zreteli naše spoločné záujmy, ale aj naše hodnoty. V kontexte politického dialógu a rovnocenného partnerstva EÚ povzbudzuje Čínu v prechode k otvorenej spoločnosti založenej na princípoch právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv. Zasadzujeme sa za ľudské práva pre obyvateľov Tibetu a iných čínskych provincií, ale s plným rešpektovaním územnej celistvosti Číny. Vítame nedávne dohody s Taiwanom, ale s rešpektovaním politiky jednej Číny. Celosvetová hospodárska kríza poukázala na celosvetovú vzájomnú závislosť.

Vítame hospodársky pokrok a obnovu Číny ako faktor stability a nabádame k väčšiemu oceňovaniu jüanu, aby menový poriadok vo svete fungoval bez deformácií.

  Libor Rouček, v mene skupiny S&D. – (CS) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, krajiny Európskej únie aj Čína čelia mnohým rovnakým globálnym výzvam a problémom, ako sú celosvetová hospodárska kríza, zmena klímy, terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, nekontrolované prisťahovalectvo a mnohé ďalšie. Sami nevyriešime nijaké z týchto výziev ani problémov. Musíme spolupracovať, musíme hľadať partnerov pre spoločné riešenia a v tejto oblasti sú Európska únia a Čína prirodzenými strategickými partnermi. Preto predpokladáme, že na nadchádzajúcom samite si obaja partneri budú uvedomovať svoju globálnu zodpovednosť a navrhnú konkrétne kroky a konkrétne riešenia aspoň pre niektoré z týchto výziev a problémov.

Vzhľadom na to, že sa dnes v New Yorku koná samit o globálnej chudobe pod záštitou Organizácie Spojených národov, myslím si, že je vhodné poznamenať, že Európska únia a Čína sú tiež veľmi vhodnými partnermi, pokiaľ ide o problém odstránenia globálnej chudoby. Členovia Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente takisto očakávajú, že európski zástupcovia na samite EÚ – Čína 6. októbra urobia jednoznačné vyhlásenia týkajúce sa niektorých bilaterálnych problémov: vyhlásenia o rozvoji a podpore vzájomného obchodu, o umožnení prístupu európskych tovarov a služieb na čínsky trh, samozrejme, vrátane verejného obstarávania, o ochrane autorských práv, ochrane noriem pracovného práva, o ľudských právach, rozvoji cestovného ruchu, výmenách študentov a mladých ľudí atď.

  Niccolò Rinaldi, v mene skupiny ALDE. – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, samit medzi Čínou a Európskou úniou je ukážkovým príkladom vzťahu dvoch priateľov, ktorí majú spoločné dôvody na spokojnosť. V mnohých ohľadoch zachádzajú ďaleko do minulosti, pretože Európska únia aj Čína, obdive krajiny prispeli k vytváraniu bezpečnejšieho a prosperujúcejšieho sveta.

Obchodná politika predstavuje kľúčový faktor v tomto spoločnom úsilí, dokonca aj vtedy, ak nie všetko funguje tak, ako má, a aj keď je pravda, že za posledných päť rokov sa európsky obchodný deficit strojnásobil. To pre Európsku úniu nie je udržateľné, ale možno je to nevyhnutné vzhľadom na ustavičný sociálny a environmentálny damping Číny, jej celosvetový predaj falšovaných liekov, jej trh, ktorý je uzavretý pre služby, jej neochotu pristúpiť k Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA) a jej inštinktívnu snahu viesť uzavretú politiku, dokonca aj v súvislosti s ľudskými právami, či už ide o utláčanie Tibetu, ktorý je kultúrne, duchovne a etnicky udusený, alebo tvrdohlavé odmietanie uznať de facto zvrchovanosť Taiwanu, či potláčanie slobody prejavu v médiách a na internete a hanebné systematické používanie trestu smrti.

Toto všetko považujeme za starú politiku – a chystáme sa to povedať aj našim čínskym priateľom –, veď prečo by sme mali urážať inteligenciu národa, ktorého civilizácia vždy držala krok s dobou? Je toho málo, čo by sme mohli Čínu naučiť. Práve naopak: všetky konkurenčné výhody, ktorými Čína disponuje vrátane výhod v obchodnej politike, vyplývajú zo skutočnosti, že Čína má 1,5 miliardy obyvateľov a jedného ministra zahraničných vecí, 1,5 miliardy obyvateľov a jednu fiškálnu politiku, 1,5 miliardy obyvateľov a jednu menu, pričom Európa s jej 27 štátmi a Bruselom, ktorá pri svojich rokovaniach s Čínou neustále váha, sa má toho veľa čo učiť a musí znova nadobudnúť svoju jednotnosť.

  Reinhard Bütikofer, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán de Gucht, súhlasím s vaším základným predpokladom, že Európska únia musí pracovať na dosiahnutí strategického partnerstva s Čínou. Ak však napriek tomu je naším ďalším krokom takmer vždy opakovaná diskusia o čínskom trhu, som presvedčený, že si zužujeme priestor v našom prístupe k tomuto strategickému vzťahu. Podceňujeme Čínu a našu vlastnú európsku zodpovednosť.

Preto by som sa zameral na niektoré otázky, ktoré presahujú rámec nepochybne veľmi dôležitých hospodárskych vzťahov medzi nami a Čínou. Počas nedávnej návštevy Vietnamu Hillary Clintonová, ministerka zahraničných vecí USA, urobila prekvapujúci krok v súvislosti s bezpečnosťou v Juhočínskom mori a zaujala stanovisko, ktoré by sa malo páčiť aj Európanom. Zahŕňa predloženie stratégie viacstranného riešenia konfliktov v tejto problematickej oblasti, ktorá je z hospodárskeho hľadiska zaujímavá aj pre nás. Zaujíma k tomu Európa nejaké stanovisko? Máme k tejto otázke rovnaký prístup alebo na to nemáme nijaký názor?

Čoskoro sa bude v Cancúne konať ďalší samit o klíme. Počas posledného samitu Číňania neboli príliš nápomocní a to hovorím s miernou iróniou. V tomto ohľade sme aj my mohli byť viac sebakritickí. Existuje európska stratégia spolupráce s Čínou, aby sa veci pohli dopredu, pokiaľ ide o Cancún a neskoršie obdobie? Je jasné, že príspevok USA v tejto otázke sa v súčasnosti v dôsledku vnútorných politických problémov vôbec nedá očakávať.

Samozrejme, musíme sa venovať aj otázkam hospodárskej politiky. Ak však hovoríme o surovinách a vzácnych zeminách, Parlament by si rád vypočul, aká je vaša stratégia v tejto oblasti. Chceme Číne pohroziť sankciami Svetovej obchodnej organizácie (WTO)? Ste presvedčení, že toto je tá správna cesta? Chceme nájsť stratégiu spolupráce, ktorá bude zahŕňať napríklad pomoc Číne pri riešení jej problémov v tejto oblasti prostredníctvom odovzdávania technológií? Bol by som rád, keby sme nehovorili iba o strategickom partnerstve, ale aj o stratégii a strategických európskych cieľoch, ktoré využijeme na jeho dosiahnutie.

  Jaromír Kohlíček, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Dámy a páni, už vyše 30 rokov sú zahraniční pozorovatelia sústavne v úžase nad mierou rastu čínskeho národného hospodárstva. Počas tohto obdobia dobehla rozvojová krajina stáročia zaostávania za vyspelými krajinami sveta, keď veľká väčšina obyvateľstva bola závislá od nemechanizovaného poľnohospodárstva, a dosiahla mieru hospodárskeho rozvoja, ktorý jej dlhé roky predtým chýbal. Niektorí štátnici a politickí komentátori zabúdajú, že stále hovoríme o rozvojovej krajine, v ktorej asi 70 % obyvateľstva žije z nemechanizovaného poľnohospodárstva, čo znamená, že keď je dobrá úroda, rodina má čo jesť, ale keď nie je, tak hladujú. Štádium rozvoja, v ktorom sa Čína dnes nachádza, môžeme preto prirovnať k štádiu industrializovaných krajín v druhej polovici 19. storočia. Len ak budeme mať na pamäti tento významný faktor, budeme môcť na samite dosiahnuť vzájomne výhodné dohody bez toho, aby sme sa museli pohybovať po tenkom ľade nedávnej histórie, nehovoriac o robení nátlaku na našich partnerov, aby urobili obrovský skok v niektorej zo spomínaných oblastí. V takom prípade by bolo veľmi nepravdepodobné, že by čínska strana ustúpila tlaku zo strany EÚ. Všetci, čo sa pamätajú na dôsledky obrovského skoku v 60-tych rokoch minulého storočia, zaiste pochopia, o čom hovorím.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. – (NL) Čínsky trh je pre európske podniky príťažlivý. Máme tu však záplavu často menených a doplňovaných a retroaktívne pôsobiacich nariadení, ktoré blokujú cestu európskych spoločností na tento lákavý trh.

Stanovisko Európskej obchodnej komory v Pekingu zverejnené začiatkom septembra, čiže celkom nedávno, to ukazuje celkom jasne na svojich 647 stranách a v 380 odporúčaniach čínskej vláde. Očakávam preto, že Rada a Komisia zabezpečia, aby bol tento dokument, ktorý je kľúčový pre zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Čínou, zahrnutý do programu nadchádzajúceho samitu EÚ – Čína. Európska obchodná komora právom žiada Radu a Komisiu, aby vystupovali jednotne za Európu a aby skutočne zastupovali a obhajovali záujmy európskych spoločností v tejto krajine.

  Lucas Hartong (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som dôrazne upriamiť vašu pozornosť na úlohu Číny v otázke Severnej Kórei. Počas nedávnej návštevy diktátora Kima Čong-ila v Číne čínsky prezident Chu Ťin-tchao vyhlásil, že chce rozšíriť obchodovanie so Severnou Kóreou. To vyvoláva v našej skupine holandskej Strany za slobodu veľké obavy.

Čína v skutočnosti podporuje Severnú Kóreu, zatiaľ čo my chceme, aby bol tento neľudský režim čo najskôr zvrhnutý. V súčasnosti žijú v Číne ako utečenci niekoľkí veľmi vystrašení Severokórejčania a najmä severokórejskí kresťania. Len čo ich čínska polícia odhalí, posiela ich okamžite naspäť do Severnej Kórey, kde sú umiestňovaní do pracovných táborov, pričom je medzi nimi mnoho detí. V čase, keď Severná Kórea uskutočňuje testy jadrových zbraní a necháva svojich obyvateľov hladovať, dostáva politickú podporu z Číny.

Chcel by som počuť vyjadrenie Komisie k tomu, či by Európska únia mala naďalej udržiavať obchodné vzťahy s Čínou, ktorá takýmto spôsobom pošliapava ľudské práva a pokračuje v repatriovaní utečencov do Severnej Kórey. V tejto súvislosti chcem vyzvať EÚ, aby Severnú Kóreu zaradila v nadchádzajúcich rokovaniach na vrchnú priečku politického programu.

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, dnešná rozprava skutočne vyvoláva otázku, ako máme budovať strategické partnerstvo s Čínou založené na jej hospodárskom potenciáli a na našom hodnotovom systéme, a to najmä s ohľadom na ľudské práva, ktoré musia mať všeobecnú platnosť.

Pán Garton Ash, skvelý britský analytik, povedal, že v rámci vzťahov s Čínou existujú štyri problémy, ktoré sa všetky začínajú na písmeno „t“: trade (obchod), Taiwan, Tibet – a tu by som chcel Parlamentu pripomenúť prerušenie samitu EÚ – Čína v roku 2008 – a napokon námestie Tchien-an-men v súvislosti s otázkou porušovania ľudských práv.

Je zrejmé, ako povedal pán Kasoulides, že žiaden z problémov, ktorým v súčasnosti čelí svet, ako je globalizácia, digitálne hospodárstvo, reforma finančného systému, otázka bezpečnosti, boj proti šíreniu jadrových zbraní – len sa pozrime na prípad Iránu –, ochrana prírodných zdrojov a životného prostredia alebo bezpečnosť dodávok energie, nie je možné vyriešiť bez spolupráce s Čínou.

Spojeným štátom sa podarilo vytvoriť si s Čínou štruktúrovaný vzťah, hoci to nebolo bez problémov. Prezident Bush udelil Dalajlámovi zlatú medailu Kongresu, napriek tomu vzťahy medzi oboma krajinami stále fungujú.

Vážený pán komisár, berúc do úvahy dôležitosť Číny na svetovej scéne, v Bezpečnostnej rade OSN, v zoskupení G20 a v rámci krajín BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína), budeme my ako Európska únia schopní budovať a posilňovať tento vzťah? A čo je dôležitejšie, pani predsedajúca, dokážeme my z Európskej únie vydláždiť cestu k slobode vzhľadom na dosť špecifický systém, akým je čínsky štátny kapitalizmus?

Vážená pani predsedajúca, som presvedčený, že toto je najdôležitejšia otázka, a chcel by som vás požiadať, pán komisár, aby ste na nadchádzajúcom samite obhajovali náš hodnotový systém a zároveň prejavili určitý pragmatizmus.

  Henri Weber (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, bol by som rád, keby tu počas takejto dôležitej rozpravy bola prítomná barónka Ashtonová alebo aspoň jeden člen Rady.

Skvelá správa pre Čínu! Rozhodla sa, že sa stane lídrom v oblasti zelených technológií, a 38 % prostriedkov zo svojho plánu obnovy investovala do týchto nových odvetví. Už teraz je na prvom mieste ako výrobca a najväčší vývozca solárnych panelov a veterných turbín na svete.

Mohlo by nás iba tešiť toto nové smerovanie, ktoré môže pomôcť znížiť úroveň znečistenia v Číne a na celom svete, keby táto výroba prebiehala v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). To však nie je tento prípad.

Čínske vývozné spoločnosti dostávajú obrovskú pomoc od štátnych bánk a miestnych orgánov. Hoci niektoré trhy so zelenými technológiami sú otvorené pre zahraničné spoločnosti a zahraničné investície, mnohé ostávajú obmedzené vzhľadom na kvóty a niektoré sú dokonca uzavreté. Naše európske priemyselné odvetvia sú vzhľadom na takúto nespravodlivú hospodársku súťaž ohrozené.

Vážený pán komisár, Čína podpísala dohody WTO. Európska únia musí zabezpečiť, aby tieto pravidlá prísne dodržiavala.

  Marielle De Sarnez (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, myslím si, že nadišiel čas, aby sme zvážili otázku vzťahov Európy s Čínou a dokonca aby sme určili novú stratégiu. Mám tri návrhy.

Po prvé, ako povedal predseda Rady, potrebujeme reciprocitu. Napríklad čínske spoločnosti nemôžu ďalej zriaďovať obchody v Európe, keď je európskym spoločnostiam odopretý prístup na ich verejný trh. Musíme si vybrať. Očakávam, že sa v tomto smere prijmú opatrenia.

Po druhé, Únia nemôže ďalej tolerovať damping v súvislosti so sociálnym systémom, zdravotníctvom a životným prostredím a nereagovať naň, pretože je priamo zodpovedný za prílišné presúvanie výroby mimo Európy. Okrem toho smiešne nízke náklady na prácu a hanebné pracovné podmienky by Komisia nemala ďalej považovať za „prirodzené konkurenčné výhody“. V tomto bode, pán komisár, trvám na tom, aby Komisia zmenila svoj prístup.

A po tretie, nemôžeme si viac zakrývať oči pred otázkou ľudských práv. Otvorená podpora Pekingu, napríklad voči Iránu, Severnej Kórei a Barme, je jednoznačným problémom. Cieľom Európskej únie bolo vždy podporovať vznik demokracie a demokratické zriadenia. V tejto otázke by sme preto nemali ustupovať ani o centimeter.

  Heidi Hautala (Verts/ALE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, v poslednom čase sa dalo ľahko postrehnúť, aká je Európska únia zmätená, keď vidí narastajúcu moc Číny. Odráža sa to aj v našom dialógu o ľudských právach. Chcela by som upozorniť na to, že dialóg o ľudských právach, ktorý sa začal s Čínou, je v akejsi kríze a túto krízu musíme vyriešiť.

Chcela by som upriamiť pozornosť na skutočnosť, že premiér tohto stále silnejšieho hráča vo svetovej politike len nedávno povedal, že hospodárske úspechy Číny môžu byť premárnenou príležitosťou, pokiaľ nedôjde k politickým reformám. Povedal dokonca to, že občania by mali mať právo na prístup k informáciám, mali by mať právo podieľať sa na rozhodovaní, mali by mať právo prezentovať svoje názory a mali by tiež mať právo kontrolovať vládnu moc.

Bola by som rada, keby sa o týchto otázkach znova vážne diskutovalo na samite EÚ – Čína. Keďže stále počúvame od predstaviteľov Číny, že ich krajina funguje v súlade s potrebami väčšiny, musíme byť schopní dokázať, že niektorí odvážni jednotlivci, z ktorých je dosť veľa v súčasnosti vo väzení za svoje názory, sú v skutočnosti práve tí ľudia, ktorí hovoria za väčšinu, pretože všetkých upozorňujú na zneužívanie, ku ktorému dochádza. Ide napríklad o škandál s mliekom, nedostatočne vybavené školy a škandál v súvislosti s HIV a AIDS. Takto sa nám možno podarí začať s Čínou nový dialóg o ľudských právach.

Môžeme tiež pripustiť, že v čínskom súdnom systéme došlo k niektorým pozitívnym reformám a že sa stále viac a viac odsudzuje mučenie. Toto by mohol byť spôsob, ako sa popasovať s týmto vážnym problémom. Mali by sme tiež zdôrazniť, že nedávno v Číne došlo k zníženiu počtu trestných činov, za ktoré sa udeľuje trest smrti. Toto všetko nám poskytuje viac dôvodov na to, aby sme pokračovali v intenzívnom dialógu s Čínou o ľudských právach.

  Joe Higgins (GUE/NGL). – Vážená pani predsedajúca, samit EÚ – Čína sa považuje za veľmi dôležitý z pohľadu nadnárodných spoločností sídliacich v Európe, ktoré chcú dosiahnuť väčšiu flexibilitu, aby mohli žať väčšie zisky zo svojich čínskych prevádzok – väčšie zisky dosiahnuté na úkor čínskych pracujúcich, z ktorých sú desiatky miliónov hrozne zneužívané, ktorí sú migranti vo svojej vlastnej krajine bez ľudských práv alebo práv pracujúcich a ktorí veľké podniky stoja iba 2,7 % nákladov v porovnaní s americkými pracujúcimi.

Samit je dôležitý aj pre čínsky režim, ktorý chce zintenzívniť svoj obchod s EÚ. Bez ohľadu na diplomatické vyjadrenia komisára pre obchod: tento režim je strašne represívny a bežne potláča ľudské práva, politické práva a práva pracujúcich. Čínski pracujúci sa však teraz snažia dosiahnuť slobodné a nezávislé odborové zväzy, ktoré budú bojovať za ich skutočné záujmy.

V posledných mesiacoch najmä mladí čínski pracujúci viedli vlnu štrajkov po celej krajine, ktorými dali režimu a veľkým západným podnikom najavo, že sa k nim viac nebudú môcť správať ako k bezmenným ozubeným kolieskam v nemilosrdnej mašinérii kapitalistickej výroby a vytvárania ziskov vo veľkých západných podnikoch. Európski pracujúci by ich mali bezvýhradne podporovať v ich boji za spravodlivosť.

  Daniel Caspary (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, súhlasím so všetkými predchádzajúcimi rečníkmi, ktorí hovorili o hodnotách, slobode a ľudských právach v súvislosti s komunistickou diktatúrou v Číne. Dnes by som sa však chcel zamerať na otázky hospodárstva. Čína už nie je rozvojovou krajinou. Teraz je druhým najväčším hospodárstvom na svete.

V roku 2009, v roku hospodárskej krízy, hospodársky rast Číny dosiahol 9 % a v prvej polovici roku 2010 vystúpil nad 11 %. Z tohto dôvodu musíme vyriešiť mnohé otázky, pretože hospodárske vzťahy medzi EÚ a Čínou sú stále zatienené existujúcimi obchodnými prekážkami najmä na čínskom trhu. V posledných týždňoch a mesiacoch som dostával zväčšujúci sa počet odkazov od obchodníkov, ktorí sa sťažovali na zhoršenie podnikateľského prostredia v Číne. Mnohé trhy, ako napríklad v stavebnom priemysle alebo vo finančnom sektore, zostávajú uzavreté. Sú tam problémy s priamymi investíciami a stále existuje len veľmi nízka ochrana duševného vlastníctva. Sú rozšírené necolné prekážky a čínska povinná certifikácia, napríklad v oblasti informačných technológií, spôsobuje európskym spoločnostiam problémy. Nedostatočný prístup k systému verejného obstarávania, nedostatok voľného prístupu na trh so surovinami a narastajúci počet prípadov antidampingu, dotácií na vývoz, obmedzení vývozu a výskytu pirátstva a falšovania výrobkov sú ďalšími príkladmi neuspokojivého charakteru našej súčasnej spolupráce s Čínou.

Čína je však rovnocenným partnerom a musí niesť zodpovednosť za zabezpečenie efektívne fungujúceho celosvetového hospodárstva. Nesmieme Číne dovoliť, aby pred zahraničnými spoločnosťami uzavrela čínsky trh. Pán De Gucht, vo výbore ste nám povedali, že Európska únia by mala byť otvorená, ale nie naivne otvorená. Úplne sa s vaším názorom stotožňujem a chcel by som veľmi rozhodne povedať, že sa mi páči jasný spôsob, akým sa často vyjadrujete. Snažte sa, prosím, takýmto spôsobom hovoriť aj v Číne.

Komisia musí pozornejšie sledovať záujmy európskych spoločností a účinnejšie ich zastupovať. Okrem toho musí Komisia konečne donútiť Čínu, aby si plnila svoje povinnosti člena Svetovej obchodnej organizácie. Je mojím veľkým záujmom dosiahnuť dobré partnerstvo medzi Čínou a Európou. Ak to však máme dosiahnuť, obidve strany sa musia správať ako partneri.

  Emilio Menéndez del Valle (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, Čína tiahne do útoku vo vývoze a investíciách prakticky na každom kontinente. Objem obchodu a investícií značne narástol. Predpovede naznačujú, že v roku 2014 Čína predbehne Európu a stane sa druhým najväčším trhom pre latinskoamerický vývoz, zatiaľ čo do roku 2014 bude Latinská Amerika nakupovať viac z Číny ako z Európy.

Napriek tomu je podľa môjho názoru potrebné poznamenať, že Európska únia by mohla takúto situáciu oddialiť, ak budú naše dohody o partnerstve so Strednou Amerikou, viacstranná obchodná dohoda medzi EÚ, Peru a Kolumbiou a budúca dohoda so zoskupením Mercosur stimulovať obchod medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou.

Na poslednom samite EÚ – Čína v roku 2009 obe strany podporili trojstranný dialóg medzi Európskou úniou, Čínou a Afrikou a dohodli sa, že preskúmajú možné oblasti spolupráce. Nemyslí si Komisia, aj vzhľadom na neprítomnosť Rady, že by sa mal na budúcom samite podporiť podobný dialóg medzi Európskou úniou, Čínou a Latinskou Amerikou?

  Charles Goerens (ALDE) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, Čína je teraz neuveriteľne bohatý štát poháňaný hospodárskym rastom, ktorý sa každoročne pohybuje na úrovni medzi 8 až 15 %. Tento hospodársky rast jej vyslúžil označenie dielňa sveta, zatiaľ čo Spojené štáty už niekoľko desaťročí preberajú na seba úlohu najväčšieho konzumenta.

Čína vyrába a predáva, čím stimuluje americkú spotrebu vzhľadom na to, že popri predaji tovarov poskytuje Spojeným štátom spotrebiteľské úvery. Preto Čína, ktorá podporuje americkú spotrebu viac ako svoju vlastnú, čelí žiadostiam z celého sveta.

Strategická vzájomná závislosť medzi Spojenými štátmi a Čínou je taká veľká, že akákoľvek reálna zmena v tomto zvláštnom partnerstve by mala vplyv aj na iné krajiny, nielen na tieto dve. Pokiaľ ide o vzťahy medzi EÚ a Čínou, sú síce nevyhnutné, ale majú zrejme menej spoločných bodov v tých dôležitejších oblastiach.

Pokým bude záujmom Číny a Spojených štátov, aby sa európsky vývoz obmedzil pomocou extrémne silného eura, budeme v oslabenej pozícii. Pritom odkedy sa Čína stala členom Bezpečnostnej rady OSN s právom veta, stala sa tiež silným hráčom, s ktorým treba v oblasti medzinárodných vzťahov počítať.

Táto krajina, ktorá sa v priebehu tohto roka stala druhou najväčšou vojenskou mocnosťou, si vyžaduje našu pozornosť vo viacerých oblastiach. Stabilita teraz závisí aj od Číny. Z týchto všetkých dôvodov a vzhľadom na všetky tieto problémy by som chcel dodať, že naliehavo potrebujeme európsku stratégiu pre vonkajšie vzťahy.

  Crescenzio Rivellini (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, na samite EÚ – Čína sa bude diskutovať o mnohých dôležitých témach. Myslím si, že jednou z hlavných tém je podpora voľného a spravodlivého obchodu a v konečnom dôsledku postupné začlenenie Číny do svetového hospodárskeho priestoru ako zodpovedného a spoľahlivého partnera.

Napriek tomu, že sa Čína stala členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) pred 10 rokmi, a to presne 11. novembra 2001, a mala z toho mnohé výhody, dodnes nedošlo k reciprocite záväzkov a k zlepšeniu pri zjednodušovaní prístupu medzinárodných investorov na niektoré časti jej trhu.

Predovšetkým v súvislosti s problémami týkajúcimi sa otvorenia trhu s verejným obstarávaním, duševného vlastníctva a falšovania, dotácií na vývoz a menového trhu nedošlo k žiadnym významným zmenám a ťažkosti, s ktorými sa stretávajú medzinárodné spoločnosti, ostávajú takmer identické napriek tomu, že, opakujem, Čína sa stala členom WTO pred mnohými rokmi.

Čínsky trh sa neustále rozširuje. Agresívna politika Číny v súvislosti s dotáciami na vývoz, ich cielené využívanie, ktorému pomáha hodnota jej meny, a výpravy do Afriky, kde drancuje suroviny, sú prvky znepokojujúce tých, ktorí sa obávajú celosvetovej hospodárskej nerovnováhy, ktorá by mohla ohroziť mier vo svete.

Preto je teraz vhodné, aby sme si položili niekoľko otázok: bolo správne, keď sme Číne umožnili stať sa členom WTO 11. novembra 2001 bez toho, aby sme sa najskôr dohodli, aké by mali byť jej povinnosti? Bol by som rád, keby pán komisár pre obchod mohol odpovedať na túto otázku: čo sa stalo s rokovaniami o novej dohode o partnerstve a spolupráci, o ktorých sa rozhodlo v decembri 2005, začali sa v januári 2007 a potom, pokiaľ viem, sa v nich nepokračovalo vzhľadom na hospodárske aspekty?

Mohlo by byť stretnutie 6. októbra 2010 príležitosťou na uzavretie dohôd, ktoré umožnia medzinárodným spoločnostiam voľný prístup na trh? Bude možné na nadchádzajúcom stretnutí rokovať o udeľovaní licencií pre prístup na čínsky trh, najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie a výberové konania, tak, aby medzinárodné spoločnosti nemuseli prezrádzať svoje know-how?

Teším sa na konkrétne odpovede pána komisára pre obchod na všetky tieto otázky a jeho názory na nadchádzajúce stretnutie.

  Derek Vaughan (S&D). – Vážená pani predsedajúca, tento samit bude pre EÚ veľmi dôležitý. Musíme zaistiť, aby bol dôležitý aj pre Čínu. Nepochybujem o tom, že Čína chce silnú, integrovanú Európu. Chce multipolárny – nie bipolárny – svet a to by sme mali vítať.

Mali by sme preto zabezpečiť, aby EÚ uplatňovala silný, koordinovaný prístup v mnohých dôležitých otázkach týkajúcich sa napríklad obchodných prepojení a práv duševného vlastníctva, čo by nám pomohlo v prístupe na obrovský a stále rastúci čínsky trh, ale aj v otázkach zmeny klímy a energetiky. Predovšetkým energetika je nesmierne dôležitou otázkou ako pre EÚ, tak i pre Čínu. Preto som presvedčený, že spolupráca v oblasti, ako je technológia čistej energie, je dôležitou témou na diskusie. Mali by sme diskutovať o výmene technológií, ako je systém CCS (zachytávanie a ukladanie uhlíka). Pomôže nám to zlepšiť životné prostredie a bude to prínosom pre našu politiku v oblasti energetiky.

  Elmar Brok (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán De Gucht, strategické partnerstvo zahŕňa dvoch partnerov, ktorí vystupujú jednotne. Jeden z týchto dvoch partnerov, Európska únia, žiaľ, zatiaľ nedosiahla tento stupeň v mnohých oblastiach, najmä pokiaľ ide o hospodárske otázky. Vieme, že spoločná zodpovednosť dvoch partnerov tvorí súčasť strategického partnerstva. Z tohto dôvodu je otázka partnerstva v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, regionálnej bezpečnosti a s ohľadom na problémy s Iránom a Severnou Kóreou nesmierne dôležitá. Predovšetkým v týchto dvoch posledných oblastiach došlo k udalostiam, ktoré mali za následok to, že Čína na seba preberá stále väčšiu zodpovednosť.

Musíme však niesť spoločnú zodpovednosť za normy v oblasti obchodu a hospodárstva, za všeobecné ľudské práva a za environmentálne a sociálne otázky. Som presvedčený, že Čína sa v súvislosti s týmito problémami nemôže skrývať za rozvojové krajiny, keďže nadobúda stále väčšiu politickú aj hospodársku silu. Obrovský hospodársky rast Číny od roku 1980 si zaslúži náš obdiv. V 18. storočí dosahovala Čína hrubý národný produkt (HNP), ktorý predstavoval tretinu svetového HNP a musíme si priznať, že je na ceste opätovného získania tejto pozície. V súčasnosti sa to týka 8 % populácie. Predstavuje to dramatickú zmenu situácie, čo bude mať za následok hospodársky presun moci z politického hľadiska. Finančná kríza to celkom jasne odhalila.

Zároveň to však znamená, že veci budú fungovať len vtedy, ak bude Čína pripravená skutočne otvoriť svoje trhy. Musí prestať pristupovať k verejnému obstarávaniu a udeľovaniu licencií tak, že vylúči ostatných, musí začať správne uplatňovať právne predpisy v oblasti autorských práv a skoncovať s praxou, v rámci ktorej sa uzavierajú iba zmluvy zahŕňajúce presun potrebných znalostí z pohľadu Číny.

Som presvedčený, že našou úlohou na tomto samite je pokúsiť sa definovať postavenie Číny, pokiaľ ide o trhové hospodárstvo, pretože to pokladám za kľúčovú otázku, ak chceme tento vývoj posunúť vpred.

  Edite Estrela (S&D). – (PT) Vážená pani predsedajúca, tento samit sa musí využiť na to, aby sa Európska únia a Čína dohodli na spoločných stanoviskách pre konferenciu o zmene klímy v Cancúne. Musíme sa poučiť z udalostí, ktoré sa odohrali v Kodani. Je nepochopiteľné, že Spojené štáty uzavreli minimalistickú dohodu s Čínou, Indiou, Brazíliou a Južnou Afrikou a že ambiciózny návrh Európskej únie sa ignoroval.

Európa musí prebrať vedenie v boji proti zmene klímy a pozitívne ovplyvňovať svojich strategických partnerov. Čína je v tomto boji neodmysliteľná, nielen preto, že je najľudnatejšou krajinou sveta a má prekvitajúce hospodárstvo, ale aj preto, že už teraz je najväčším producentom skleníkových plynov a spotrebiteľom uhlia na svete.

Čína navrhuje, že do roku 2020 zníži emisie CO2 a zároveň zvýši využívanie obnoviteľnej energie a rozlohu svojich zalesnených oblastí. To je začiatok, ale to nestačí. Ak chceme zachrániť našu planétu, musíme byť ambicióznejší.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Vážené dámy, vážení páni, Európska únia stanovila správne určité ciele. Sú však ďalšie, ktoré sú zastarané, a za jeden z takých považujem neuznanie Číny za trhové hospodárstvo. Niekoľkí rečníci spomenuli dôležitosť otvorenia trhu. Rád by som pána komisára De Guchta upozornil na skutočnosť, že väčšina európskych potravinových výrobkov si vie nájsť cestu na čínsky trh iba cez Hong Kong. Bolo by vhodné, keby Komisia podnikla kroky aj v tejto oblasti. Niekoľkí rečníci hovorili na tému spolupráce v oblasti zmeny klímy. Áno, nedostatočná spolupráca tiež prispela k neúspechu kodanského samitu. Na záver sa chcem vyjadriť k téme ľudských práv: je správne, že hovoríme nahlas o tibetskej autonómii, o otázke menšín, ale nezabúdajme, že 700 miliónov obyvateľov vidieka a 200 miliónov hosťujúcich pracovníkov nemá zabezpečenú zdravotnú starostlivosť, žiadne sociálne a dôchodkové zabezpečenie a nie je vyriešené vzdelávanie ich detí.

  Victor Boştinaru (S&D). – Vážená pani predsedajúca, rád by som dnes zopakoval to, čo hovorím stále: vzťahy medzi EÚ a Čínou sú nesmierne dôležité pre obe strany a tiež pre celý svet. O to viac to platí dnes, keď rýchly rast Číny pokračuje a EÚ naďalej bojuje s krízou.

EÚ potrebuje Čínu a Čína potrebuje EÚ. Až doteraz nebola dosiahnutá žiadna skutočná strategická dohoda EÚ s Pekingom. Dúfam teda, že nadchádzajúci samit bude konečne tou pravou príležitosťou, aby sme vystupovali jednotne a využili v našich vzťahoch s Čínou strategický prístup.

Vážený pán komisár, keďže program blížiaceho sa samitu je taký dôležitý, v rámci strategického partnerstva sú pre túto jeseň a budúcu jar podstatné nasledujúce otázky. Po prvé v rámci G20 si Európa a Čína musia vybudovať silné a účinné partnerstvo. Po druhé je tu Cancún a ponaučenie, ktoré by sme si mali zobrať z neúspechu EÚ na konferencii o zmene klímy v Kodani. Po tretie je to otázka medzinárodnej pomoci a rozvoja – nielen pre Afriku – s cieľom spoločne pracovať na dosiahnutí rozvojových cieľov tisícročia, aby neostali iba prázdnymi sľubmi.

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcel by som vzniesť procedurálnu námietku. Celý čas som dúfal, že sa tu napokon predsa len objaví zástupca Rady. Teraz sa už diskusia takmer končí a, žiaľ, neprítomnosť Rady je pozoruhodná. Znamená to, že Rada nepovažuje za potrebné diskutovať s Parlamentom o strategickom vzťahu s Čínou, alebo ako tomu máme rozumieť? Ako máme dať Rade najavo, že Parlament má právo zohrávať svoju úlohu v týchto strategických vzťahoch?

  Elmar Brok (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, rád by som ešte raz zdôraznil dosiahnutú dohodu medzi Európskym parlamentom a vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou Komisie. V nej sa hovorí, že komisár môže plne zastupovať podpredsedníčku a hovoriť v jej mene, a to vrátane otázok rôznej závažnosti, ako aj z titulu jej funkcie predsedníčky Rady ministrov zahraničných vecí. Predpokladám, že presne to urobil pán De Gucht. Znamená to teda, že znova zavádzame vykonávanie dvojitej funkcie zo strany Rady. Považujem pána De Guchta za zástupcu barónky Ashtonovej v plnej miere.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) Všetci vieme, že Európska únia nie je jediná, ktorá rozpoznala príležitosti, ktoré ponúka inteligentné, ekologické hospodárstvo s cieľom dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť a prosperitu.

Čína je jednou z tých krajín, ktoré si zvolili podobné priority a investujú do rozvíjajúcich sa odvetví, ekologických technológií, informačných a komunikačných technológií a do inteligentných sietí. Okrem rozvíjania úzkej spolupráce v týchto hospodárskych odvetviach, som presvedčený, že ďalšou prioritnou oblasťou, na ktorú sa treba zamerať, je obchod. Ten je jednou z hybných síl pre rast, zamestnanosť a investície tak v EÚ, ako aj v Číne. V rámci našej dvojstrannej spolupráce musíme prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby prekážky brániace toku obchodu a investícií boli odstránené, a na podporu obchodu založeného na jasne stanovených pravidlách.

Mali by sme tiež posilniť hospodárske a politické zväzky, ktoré sme nadviazali s Čínou, jedným z našich hlavných strategických partnerov.

  Katarína Neveďalová (S&D). – (SK) Čína je dôležitým hospodárskym a obchodným partnerom Európskej únie.

Podporujem samozrejme užšie strategické partnerstvo, ale založené na dôvere a vyváženej reciprocite. Nesmieme však kvôli vytváraniu dobrých obchodných vzťahov, spojeniu výskumu, spoločných krokov pri ochrane životného prostredia a iných zabúdať na spoločenskú klímu tejto krajiny. Populácia Číny predstavuje skoro štvrtinu celosvetovej populácie a napriek tomu, že za posledných 20 rokov sociálne zmeny v Číne viedli k zlepšeniu, nesmieme zabúdať na potrebné intervencie z našich radov, aby bola Čína naozaj otvorenou a demokratickou krajinou.

Hovoríme o 1,5 miliarde ľudí, ktorí si zaslúžia garanciu základných ľudských práv a slobôd. Takisto však treba pripomenúť, že budúci rok je v rámci európsko-čínskych vzťahov rokom mládeže a v Európskej únii je tento rok rokom dobrovoľníctva. Považujem preto za potrebné, aby sme sa zamerali aj na vytvorenie čo najviac prepojených projektov a podpor pre výmenu hlavne pre mladých ľudí, pretože mladá generácia je v podstate to, čo je budúcnosťou nás všetkých. Ak vytvoríme podmienky pre spoluprácu teraz, tak to bude lepšie aj v budúcnosti.

  Charles Tannock (ECR). – Vážená pani predsedajúca, Čínska ľudová republika (ČĽR) je naďalej bezohľadnou komunistickou diktatúrou, ale kapitalistická Čína každý deň dosahuje ďalšie hospodárske rekordy. Práve sa chystá predbehnúť Japonsko ako druhé svetové hospodárstvo a už teraz je – zarážajúco – jednoznačným obchodným partnerom Brazílie číslo jeden, keďže Čína postupuje do celého sveta.

Všetci vieme o jej obrovskom boji o prírodné zdroje v Afrike a jej hanebnej podpore obvineného vojnového zločinca, prezidenta Bašíra v Sudáne a Mugabeho diktatúry v Zimbabwe. Obávam sa hrozby zástupnej vojny v Sudáne s Čínou podporujúcou sever a Američanmi podporujúcimi juh, ktorý sa usiluje o nezávislosť.

Dúfam, že na tomto samite sa bude hovoriť aj o Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (ICCPR) a o reforme notoricky známych pracovných táborov Laogai. Tentoraz je podľa mňa dobrou správou to – a hovorím ako predseda skupiny priateľstva EP a Taiwanu –, že komunistická Čína (ČĽR) sa teraz správa k Taiwanu s oveľa väčším rešpektom a medzi oboma krajinami došlo k zmierneniu napätia.

  Roberta Angelilli (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pán komisár správne opísal Čínu ako strategického partnera, ale buďme úprimní: tento vzťah je len jednostranný!

Európa je strategická pre Čínu, čo znamená, že Čína má k nám jasný a veľmi agresívny postoj – vie čo od Európy chce a aj to dosiahne. Čína vytvára pravidlá, ktoré jej vyhovujú.

My sa v skutočnosti podriaďujeme jej vôli. Rozhodli sme sa, že si nebudeme vyberať, že nebudeme stanovovať skutočné a ďalekosiahle podmienky v súvislosti s hospodárstvom, obchodom a dokonca ešte menej, pokiaľ ide o ľudské práva. V otázke ľudských práv si milosrdne zakrývame oči, inak by sme museli čeliť faktom o Tibete, ktorý má svetový rekord v počte udelených trestov smrti a ktorý je všeobecne známy nedodržiavaním ľudských práv. Dokonca aj keď bojazlivo určíme nejaké podmienky, necháme potom Čínu, aby ich systematicky pošliapavala.

Na záver by som sa rada spýtala – pán komisár to povedal oveľa lepšie, keď položil základnú otázku –, čo chceme od Číny? Čo chce Európa od Číny? Možno je čas, aby sme sa vážne zamysleli nad touto otázkou!

  Enrique Guerrero Salom (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, v nasledujúcich týždňoch uskutoční Európska únia tri kľúčové samity: prvý s Čínou, druhý so Spojenými štátmi a tretí s Afrikou. Zároveň ubehne rok odvtedy, čo nadobudla platnosť Lisabonská zmluva, zatiaľ čo sa bude spúšťať činnosť Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

Nadišiel čas, aby Európa začala zohrávať úlohu hlavného aktéra na svetovej scéne, aby nevstupovala len do hospodárskych vzťahov, ale aj do politických, berúc do úvahy šírenie jadrových zbraní, zmenu klímy, bezpečnosť a úlohu Číny v Afrike a Latinskej Amerike.

Preto nadišiel čas, aby sme uskutočnili samit, ktorý bude iný ako tie predošlé. Je to 13. samit, ale je prvým, na ktorom musí Európa vystupovať jednotne.

  Rachida Dati (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, v prvom rade súhlasím s postojom nášho kolegu poslanca v súvislosti s neprítomnosťou Rady na tomto zasadnutí Parlamentu. Musím povedať, že to od Rady považujem za trochu nezdvorilé.

S blížiacim sa ďalším samitom plánovaným na 6. októbra sa musia Čína a Európska únia určite a rozhodne pokúsiť podniknúť spoločné kroky v otázke zmeny klímy. Minulý rok o takomto čase, v tejto rokovacej sále, sme boli veľmi zaneprázdnení naliehaním na Európu, aby urobila všetko, čo je v jej silách, na dosiahnutie ambicióznej a záväznej dohody v Kodani. Videli sme, že výsledky neboli také, ako sme dúfali a očakávali. O rok neskôr sú naše obavy rovnaké, ak nie ešte väčšie.

Ak chceme teraz donútiť alebo presvedčiť našich partnerov, musíme ukázať, že naše odhodlanie je naozaj neochvejné, že napríklad urobíme všetko, čo je potrebné, aby sme dodržali naše záväzky voči krajinám na juhu. Zavedenie inovatívneho financovania – a vypočula som si včerajší prejav pána prezidenta Sarkozyho v OSN – je na tento účel jednoznačnou odpoveďou.

Nie je napríklad vylúčené zavedenie dane z oxidu uhličitého na našich hraniciach. Fungovala by ako stimul pre krajiny, ktoré neprijímajú dostatočné záväzky v otázke zmeny klímy. V skutočnosti by to bola nielen hrozba, ale zároveň by to ochraňovalo naše pracovné miesta a podniky, čo by nám pomohlo lepšie zvládnuť pokrízové obdobie.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážená pani predsedajúca, za prvé tri mesiace minulého roku Spojené kráľovstvo doviezlo z Číny tovar v hodnote štyrikrát väčšej, než do tejto krajiny vyviezlo.

EÚ ako celok čelí podobnej hrozbe rastúceho čínskeho hospodárstva. V roku 2009 EÚ doviezla tovar z Číny v hodnote 215 miliárd EUR, ale vyviezla tovar v hodnote iba 82 miliárd EUR. Očakávali sme, že možno tento obchodný deficit vyváži dostatočný prebytok v obchode so službami, ale tento prebytok predstavoval iba úbohých 5 miliárd EUR. Nechávame Čínu ničiť priemyselné odvetvia a pracovné miesta v našich členských štátoch tým, že prijímame globalizáciu a otvárame naše trhy tovarom vyrábaným v hospodárstve s nízkymi mzdami, ktorým jednoducho nemôžeme konkurovať. Musíme prestať dovážať tovary, ktoré ničia naše priemyselné odvetvia a pracovné miesta našich ľudí.

  Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Prípravy na nadchádzajúci samit sú veľmi dôležité, pretože témy, o ktorých sa bude diskutovať, určia smerovanie politiky, ako aj priority v ďalšom období našej spolupráce. Je nesmierne dôležité, aby sme sa držali požiadaviek týkajúcich sa noriem kvality v oblasti ochrany životného prostredia, ktorá zahŕňa ochranu klímy, ale aj v oblasti sociálnych a sociálno-politických otázok a konečne, aj pokiaľ ide o problém dodržiavania ľudských práv.

Je potrebné veľmi vážne analyzovať ťažkosti, ktoré máme pri prístupe na čínsky trh, ako aj dodržiavanie práv duševného vlastníctva a zásady verejného obstarávania, ktoré používa čínska vláda. Mali by sme privítať dialóg a spoluprácu v oblasti kultúry a európsko-čínsky rok mládeže. V našom prístupe k Číne je potrebná väčšia jednotnosť členských štátov. Iba tak bude naša politika účinná.

  Josefa Andrés Barea (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, Európa čelí veľkým výzvam vo svojich vzťahoch s rozvíjajúcimi sa krajinami: musíme si naše vzťahy usporiadať.

Európska únia má v súvislosti so svojím najdôležitejším partnerom – Čínou – obchodný, politický, strategický a humanitárny záujem.

Španielsko má vývoz do Číny v hodnote 500 miliónov EUR a dovoz za 580 miliónov EUR. Autonómne spoločenstvo Valencia vyváža do Číny tovar v hodnote 60 miliónov EUR a dováža tovar za 25 miliónov EUR. To predstavuje pozitívnu bilanciu 240 %.

Autonómne spoločenstvo Valencia je veľkým vývozcom do Číny, ktorý zodpovedá za 12 % celkového vývozu Španielska. Dováža sa obuv, hračky a elektrické spotrebiče. Čína je tretím najväčším zákazníkom autonómneho spoločenstva Valencia. Dováža kožené výrobky, obuv a plastové výrobky.

Preto je potrebné pokúsiť sa o otvorenie trhu, zlepšiť kvalitu záruk na dovážané výrobky, zlepšiť vývoz, pomáhať našim podnikateľom v otázkach obchodu a zamestnávania a popri tom je nutné pripojiť k dohode zlepšenie životného prostredia, dodržiavania ľudských práv a boja proti chudobe.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár De Gucht, do značnej miery súhlasím s tým, čo povedal predseda delegácie pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou pán Rivellini. Napriek všetkej kritike práce Európskej únie, ktorá je podľa mňa vždy konštruktívna, som presvedčený, že samity s Čínou majú kľúčový význam a že by sme stále mali mať na pamäti, čo sa stalo v helsinskom procese. Tam došlo k zmene vďaka zblíženiu. Stále sú tu dôležité oblasti týkajúce sa otázok obchodu a Svetovej obchodnej organizácie (WTO), v ktorých, domnievam sa, máme rozdielne názory. Rád by som vás však napriek tomu požiadal, aby ste venovali mimoriadnu pozornosť otázke Afriky. Číňania sa, žiaľ, schválne snažia podkopať normy v oblasti ľudských práv na stavbách dôležitých projektov v Afrike. Dúfam, že budete môcť zdôrazniť túto otázku.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Čína je bezpochyby významným obchodným partnerom Európskej únie a jej členských štátov, obchodné vzťahy sa v posledných rokoch prehĺbili vzhľadom na obdivuhodný rast čínskej ekonomiky.

Pre budúce vzťahy medzi Úniou a Čínou je dôležité, aby sa vytvorilo skutočné partnerstvo založené na prijatí, ale aj spoločných hodnôt. Európska únia je obrankyňou ľudských práv vo svete, preto musí aktívne presadzovať svoju ľudsko-právnu agendu a dôsledne dbať, aby boli rešpektované základné ľudské práva a hodnoty.

Osobne sa domnievam, že v tejto oblasti nesmie dochádzať k ústupkom s odôvodnením, že by to snáď mohlo narušiť obchod. Európska únia má morálnu povinnosť vyvíjať tlak na čínsku vládu, aby prijala záväzky vedúce k výraznému zlepšeniu ľudských práv v krajine a predovšetkým, aby neodkladne a bezpodmienečne prijala moratórium na trest smrti, čo Čína stále zneužíva na odstraňovanie aj politických oponentov.

  László Tőkés (PPE). – Vážená pani predsedajúca, ako vieme, EÚ je najväčší obchodný partner Číny, ktorej hospodárske reformy majú našu podporu, ale nezabúdajme, že tieto reformy sa nemôžu pohnúť dopredu bez reforiem v oblasti dodržiavania ľudských práv.

Európa úspešne skoncovala so svojou takmer 50-ročnou skúsenosťou s komunistickou totalitou, ktorá obrala ľudí o ich identitu a narušila prirodzený vývoj životov mnohých ľudí. Preto sa v dialógoch s Čínou, ako aj na nadchádzajúcom samite, musíme neustále zameriavať na neschopnosť komunistickej Číny dodržiavať ľudské práva.

Naše vyhlásenia musia odrážať silnejšiu a presnejšie definovanú spoločnú pozíciu s cieľom stanoviť zmysluplný záväzok v otázkach, ako sú sloboda tlače a náboženstva, diskriminácia etnických menšín, problém Tibetu, Ujgurovia a trest smrti. Žiadam preto predstaviteľov EÚ, aby zabezpečili lepšiu integráciu otázok ľudských práv do vzťahov medzi EÚ a Čínou.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) Pred nadchádzajúcim samitom Európskej únie a Číny je dôležité, aby si Komisia a Rada uvedomili povahu vzťahu týchto dvoch aktérov z medzinárodno-politického hľadiska.

Z európskeho hľadiska sa rastúci význam Číny čoraz viac začína vnímať ako hrozba, než ako príležitosť, a už len akosi sklamane pozorujeme, že sa nám nedarí realizovať náš pôvodný zámer, ktorým bolo pozitívne ovplyvňovanie vnútorného vývoja Číny i jej medzinárodné správanie.

Z pohľadu Číny sa Európska únia vníma predovšetkým ako hospodárska a technologická mocnosť a vo vzťahu k Únii nemá ambíciu zasahovať do aktivít Únie, je však citlivá na výroky predstaviteľov Európskej únie o tom, ako by ona sama mala smerovať. Celá napätá dynamika európsko-čínskych vzťahov pramení z toho, že okrem vzájomných pragmatických, strategických a geopolitických záujmov sa Únia snaží pôsobiť na Čínu z pozície normatívnej mocnosti. Čiže Únia potrebuje Čínu nielen kvôli svojim bezpečnostným a ekonomickým záujmom, ale aj z dôvodu, aby Čína podporovala a implementovala predstavu Únie o medzinárodných vzťahoch a ľudských právach.

  Helga Trüpel (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, Čína zažíva obrovský rast a je plná protikladov. Je to krajina, ktorá nadobúda v celosvetovom kontexte stále väčšiu moc.

Je pravda, že potrebujeme našu vlastnú európsku stratégiu, ktorá by nám určila, aké kroky máme podniknúť. Musíme dať jednoznačne najavo naše záujmy a vysvetliť, že chceme multipolárne globálne vzťahy. Máme záujem hľadať riešenie problémov zmeny klímy. Chceme dosiahnuť celkovú trvalú udržateľnosť, ale nechceme diskutovať v koloniálnom štýle. Namiesto toho by sme chceli mať rovnocenný vzťah s Čínou. Rada by som však tiež jasne uviedla, že ľudské práva sú univerzálne. Číne sa stále nedarí dodržiavať normy v oblasti ľudských práv a neexistuje tam sloboda tlače. Z tohto dôvodu musíme pokračovať vo vyjadrovaní kritiky voči čínskej vláde. Som toho názoru, že by sme nemali zrušiť zbrojné embargo. Musíme odsúdiť tábory nútenej práce alebo Laogai. Musíme požadovať skončenie zákazu odborových zväzov a kultúrnu autonómiu pre mnohé menšiny, najmä pre Tibeťanov a Ujgurov.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážená pani predsedajúca, vítam rokovania na vysokej úrovni, ktoré sa majú konať medzi Čínou a Európskou úniou, a dúfam, že budú veľmi úspešné.

Myslím si, že ignorujeme Čínu na naše vlastné riziko a že my na tom stratíme oveľa viac. Je tu veľká príležitosť nastoliť rovnováhu najmä v súvislosti s recipročnými opatreniami týkajúcimi sa obchodu s Čínou, ktorá je nesmierne potrebná pre naše podniky a našich občanov.

Viem, že sú tu otázky týkajúce sa ľudských práv, práv pracujúcich a Severnej Kórey atď., ale ovplyvňovať krajiny môžeme len vtedy, ak s nimi budeme spolupracovať. Ak nebudeme spolupracovať, budeme nepodstatní. Myslím si, že teraz máme skvelú príležitosť, aby sme ukázali, že Európa dokáže hovoriť jedným hlasom – a to silným hlasom. Ak to na nadchádzajúcom samite dokážeme, všimne si to celý svet a Európska únia ako taká sa stane oveľa dôležitejšou a oveľa vplyvnejšou.

S potešením som bol pred dvoma rokmi na olympijských hrách v Pekingu. Čína je krásna krajina, kde žijú úžasní ľudia. Čím viac budeme spolupracovať, tým lepšie pre nich aj pre nás.

  Olga Sehnalová (S&D). – (CS) Vážený pán komisár, dámy a páni, korektné vzťahy medzi EÚ a Čínou, založené na vzájomnom rešpekte, musia dokázať zahrnúť a pochopiť rozdiely medzi našimi dvoma kultúrami. Kľúčom je úprimná a dôkladná snaha o vzájomné poznávanie. Osobné skúsenosti a budovanie ľudských kapacít vrátane odstraňovania jazykových bariér sú k tomu nevyhnutnou podmienkou. Preto som privítala spoločné vyhlásenie 12. samitu EÚ – Čína v Nan-ťingu v novembri 2009, ktoré hovorí o posilnení spolupráce v oblasti vzdelávania, podpore talentov, spoločnom výskume a podpore výučby jazykov vrátane záväzku vyvinúť maximálne úsilie k podstatnému zvýšeniu výmen študentov. Keďže neviem, či a aký konkrétny pokrok bol v tomto smere dosiahnutý, či na úrovni EÚ alebo na úrovni Číny, chcela by som opätovne vyzvať, aby došlo k zásadnému posilneniu tejto oblasti ako nevyhnutnej podmienky efektívneho multikultúrneho dialógu.

  Ioan Mircea Paşcu (S&D). – Vážená pani predsedajúca, teraz je to jednoducho fakt, že Čína, ktorá je už druhou najsilnejšou hospodárskou a vývoznou mocnosťou, sa blíži k dosiahnutiu pozície superveľmoci, čím núti USA, aby jej venovali zvýšenú pozornosť. Následkom toho bude Európa čoskoro musieť súťažiť s Čínou o priazeň USA, pričom jej príťažlivosť sa stráca.

Za týchto okolností ešte viac zavážia vlastné vzťahy EÚ s Čínou, nielen po obchodnej a hospodárskej stránke, ale z politického a možno dokonca tiež z vojenského hľadiska. Aby sa to však stalo, musíme prekonať zjavnú deľbu práce medzi inštitúciami EÚ, ktoré musia často vo vzťahoch s Čínou hrať úlohu „zlého policajta“, a jednotlivými členskými štátmi, snažiacimi sa hrať úlohu „dobrého policajta“ vo vzťahoch s touto nastupujúcou superveľmocou.

  Predsedajúca. – V súvislosti s odkazom, ktorý som dostala od Rady, chcem objasniť, že komisár De Gucht bude hovoriť v mene pani Ashtonovej a že podľa dohody s Európskym parlamentom pani Ashtonová zastupuje rovnako Európsku komisiu, ako aj Radu. Týmto chcem reagovať na poznámky poslancov týkajúce sa neprítomnosti Rady.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám, že ste to objasnili. Dnes som tu skutočne v tejto dvojitej úlohe. Pani predsedajúca, povedali ste, že to bola dohoda s Parlamentom. V skutočnosti je to dôsledok Lisabonskej zmluvy. Aby sme predišli nedorozumeniam, keď sa zúčastním takejto rozpravy, je potrebné, aby ste to označili ako vystúpenie v mene vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie, a nie v mene Komisie. Tým by bolo všetkým poslancom jasné, aká je moja pozícia – alebo kohokoľvek iného – v takomto druhu rozpravy. Musím povedať, že dnešná rozprava bola skutočne veľmi bohatá. V rámci minút, ktoré zostávajú do začiatku vášho hlasovania, sa pokúsim odpovedať na niektoré otázky.

Začnem zmenou klímy, ktorú spomenul pán Bütikofer. Skutočne je veľmi dôležité, aby sme dospeli k vzájomnej dohode s Čínou v súvislosti s otázkou zmeny klímy. Je to v programe rokovania samitu, ktorý sa má konať 6. októbra.

To ma vedie k trocha všeobecnejšej poznámke v súvislosti so strategickým partnerstvom. Mnohí poslanci sa pýtali, čo vlastne toto strategické partnerstvo znamená. Pre mňa to znamená, že Čína – keďže je jedným z najväčších hospodárstiev na svete, najväčšou krajinou na svete, superveľmocou, členom Bezpečnostnej rady OSN, hospodárskou mocnosťou a tiež stále dôležitejšou vojenskou mocnosťou – má spolu s Európskou úniou, Spojenými štátmi a ďalšími krajinami spoločnú zodpovednosť za dianie vo svete. Myslím si, že toto by to malo skutočne znamenať. Nejde tu len o politiku, hospodárstvo, zmenu klímy alebo suroviny, ale skôr o spoločnú zodpovednosť za riadenie celosvetového diania. Sme pripravení na tom s ostatnými spolupracovať.

Spomínali sa tu aj niektoré existujúce problémy v oblasti hospodárstva. Napríklad pán Belder upozornil na Európsku obchodnú komoru, ktorá vydala – nie po prvýkrát, mimochodom, robia to každoročne – správu o sporných oblastiach v súvislosti s obchodom. Existuje aj kratšia verzia, než je 627-stranové plné znenie, ktorá poskytuje zhrnutie správy. Máme s nimi veľa kontaktov. Keď som nedávno navštívil Čínu, mali sme s nimi podrobné rokovania. Zúčastnili sme sa aj na stretnutí s čínskym vedením, kde mali európski podnikatelia možnosť klásť čínskemu vedeniu otázky. Takže sme veľmi dobre informovaní o tom, čo sa v tomto ohľade deje. Existujú problémy, konkrétne povinné udeľovanie licencií, problém s domácimi inováciami a obrovský problém so surovinami, ktorý sa týka nielen ťažobného priemyslu, ale aj bavlny, papiera atď. Je to rozsiahla téma a mali by sme ju veľmi pozorne sledovať. Bude jednou z hlavných tém hospodárskeho dialógu na vysokej úrovni, ktorý budeme mať s Čínou v novembri.

Boli položené konkrétne otázky v súvislosti s reciprocitou. Medzi nimi bola otázka pani De Sarnezovej. Na koniec októbra pripravujeme oznámenie o obchode. V ňom navrhneme vytvorenie nového nástroja podobného nástrojom na ochranu obchodu, ktorý by umožňoval na základe správy zasiahnuť takým spôsobom, že – a to nie je špecificky zamerané na Čínu, ale na všetkých – ak by niektorá krajina uzavrela prístup na trh verejného obstarávania pre naše výrobky a naše podniky, mohli by sme zaviesť odvetné opatrenia a presne takisto pre ňu uzavrieť naše trhy. Som veľkým zástancom otvorenosti, ale otvorenosť tiež znamená, že by mala existovať reciprocita. Európska komisia v tomto smere podnikne potrebné kroky a opakujem, nie sú špecificky zamerané na Čínu, ale Čína určite patrí do sféry ich pôsobnosti.

Spomínal sa tiež damping. Nezaznamenali sme prudký nárast dampingových aktivít, ani antidampingových postupov, ale veľmi pozorne to sledujeme. Ak to bude potrebné, urobíme nevyhnutné kroky. Napríklad minulý týždeň sme prijali opatrenie v súvislosti s hliníkovými kolesami a naďalej situáciu veľmi pozorne monitorujeme.

Pán Brok položil otázku týkajúcu sa štatútu trhového hospodárstva. To je skutočne veľmi zaujímavá téma. Jednou z otázok, ktoré by sme si mali položiť, je, či by sme mali zmeniť náš prístup k otázke štatútu trhového hospodárstva. Štatút krajiny s trhovým hospodárstvom je napokon technické hodnotenie založené na splnení piatich kritérií. Štatút trhového hospodárstva bol vždy jednou z kľúčových požiadaviek Číny a vznikla aj myšlienka využiť udelenie štatútu trhového hospodárstva ako prostriedok pri vyjednávaní na presadenie ofenzívnych záujmov EÚ. Čína však nikdy nenaznačila, čo by bola ochotná nám dať ako protihodnotu za udelenie štatútu trhového hospodárstva. Je zrejmé, že by nebolo v našom záujme, keby sme jej ho dali zadarmo. Máme v Číne narastajúce problémy v oblasti prístupu na trh, investičných príležitostí našich spoločností, vo verejnom obstarávaní a v prístupe k surovinám. Museli by sme vidieť zlepšenie v týchto oblastiach, ak by sme mali niekedy zmeniť náš prístup k udeleniu štatútu trhového hospodárstva. Ďalej by som dodal, že v dôsledku jej vstupu do WTO bude mať Čína od roku 2016 automaticky priznaný štatút trhového hospodárstva.

Bola tiež položená otázka o Dohode o partnerstve a spolupráci, okrem iných pánom Rivellinim. Rokovania pokračujú. Pokiaľ ide o obchod, boli sme minulý týždeň v Pekingu. Pokiaľ ide o politické otázky, obmedzili sme témy na ľudské práva, Taiwan a migráciu. Je to, mimochodom, prebiehajúci proces, a tak ako vážený pán poslanec, aj ja by som privítal jeho skoré uzavretie.

Na záver by som chcel povedať pár slov o ľudských právach, otázke, ktorú spomenuli mnohí poslanci tohto Parlamentu. O otázkach ľudských práv sa diskutuje v rámci našich pravidelných politických kontaktov a najmä v rámci nášho dialógu o ľudských právach s čínskymi orgánmi, ktorého posledné zasadnutie sa konalo 29. júna v Madride. Na 12. samite EÚ – Čína v Nan-ťingu sa o nich hovorilo tak v rámci diskusií, ako aj na tlačovej konferencii. Samozrejme, o ľudských právach a zásadách právneho štátu sa bude diskutovať aj na samite v Bruseli.

EÚ uznáva, že Čína dosiahla pokrok v oblasti hospodárskych a sociálnych práv. Oceňujeme úspechy čínskeho vedenia v zlepšovaní hospodárskej situácie miliónov občanov, čo ukazuje spôsob, akým si Čína poradila s hospodárskym poklesom. Tomuto pokroku však nezodpovedá podobný pokrok v oblasti občianskych a politických práv. V súvislosti s úlohou Číny vo svete a jej záväzkami v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv existuje veľké očakávanie medzinárodného spoločenstva, že Čína by mala dodržiavať medzinárodne uznané normy v oblasti ľudských práv. Naliehame na Čínu, aby ratifikovala Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach, čím by najhmatateľnejšie prejavila svoj záväzok, že bude dodržiavať ľudské práva.

Napokon k otázke Tibetu. EÚ rešpektuje zvrchovanosť a celistvosť územia Číny vrátane Tibetu, ale ľudské práva sú univerzálne a situácia v Tibete právom znepokojuje medzinárodné spoločenstvo. Obávame sa, že veľký počet tibetských intelektuálov a spisovateľov v súčasnosti čelí obvineniam z trestných činov. Naliehame na Čínu, aby tibetskému ľudu umožnila plne uplatňovať jeho základné politické, náboženské, hospodárske, sociálne a kultúrne práva v súlade s čínskou ústavou a čínskymi právnymi predpismi o miestnej autonómii.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

(Rokovanie bolo na niekoľko minút prerušené.)

PREDSEDÁ: Jerzy BUZEK
predseda

5. Hlasovanie

  Predseda. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

5.1. Návrh opravného rozpočtu č. 5/2010: OLAF a revízia vlastných zdrojov (A7-0249/2010, László Surján) (hlasovanie)

5.2. Dobudovanie vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu (A7-0226/2010, Pablo Arias Echeverría) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Vážený pán predseda, chcel by som sa ospravedlniť. Zabudol som si hlasovaciu kartu v zasadacej miestnosti Výboru pre zahraničné veci. Niekto mi ju prinesie. Máme tak málo hlasovaní a bol som tu od prvého z nich. Chcel som to len vysvetliť.

5.3. Vyšetrovanie a prevencia nehôd a incidentov v civilnom letectve (A7-0195/2010, Christine De Veyrac) (hlasovanie)

5.4. Bezpečnosť dodávok plynu (A7-0112/2010, Alejo Vidal-Quadras) (hlasovanie)

5.5. Dohoda medzi ES a Pakistanom o readmisii (A7-0231/2010, Csaba Sógor) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Csaba Sógor, spravodajca. – (HU) Vážený pán predseda, dovoľte mi poďakovať za vyhlásenie Európskej komisie, ktoré bude pripojené k dohode medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou, o ktorej sa bude teraz hlasovať, týkajúcej sa návrhu rozhodnutia Rady o readmisii osôb bez povolenia na pobyt.

5.6. Obchodné a hospodárske vzťahy s Tureckom (A7-0238/2010, Metin Kazak) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Vážený pán predseda, vyjadrujem sa na základe článku 175 ods. 2 rokovacieho poriadku a žiadam, aby bola táto správa vrátená výboru.

Moje dôvody sú tieto. Dochádza ku konfliktu záujmov u spravodajcu pána Kazaka, keďže vysokoškolské vzdelanie dokončil na univerzite Sorbonna na náklady tureckej vlády. Vzhľadom na túto situáciu si myslím, že správa, ktorú navrhol, nie je objektívna a musí byť vrátená výboru. Musí byť tiež určený nový spravodajca s cieľom, aby navrhol objektívnu a presnú správu.

Toto je dôvod, prečo žiadam kolegov poslancov, aby ma podporili v požiadavke vrátiť návrh výboru.

  Predseda. – Ďakujem. Takúto žiadosť môže predložiť iba politická skupina. V tomto prípade je požiadavka nepatričná. Nemôžeme sa ňou zaoberať.

– Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 2, časti 2:

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Vážený pán predseda, v bode 2 je uvedené toto: „O vrátenie veci výboru môže politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov požiadať tiež pred alebo počas hlasovania.“ Spýtajte sa, prosím, aby sme vedeli, či môj návrh podporuje 40 poslancov Európskeho parlamentu, a potom zistíme, či môžeme ďalej pokračovať s touto správou.

(Žiadosť o vrátenie správy výboru bola zamietnutá.)

5.7. Právne predpisy EÚ zamerané na ochranu biodiverzity (A7-0241/2010, Esther de Lange) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o odseku 67:

  Esther de Lange, spravodajkyňa. – Vážený pán predseda, chcela by som vás len požiadať, aby sa záverečné hlasovanie – hlasovanie o uznesení ako celku – uskutočnilo ako hlasovanie podľa mien.

  Predseda. – Predkladáte túto požiadavku v mene politickej skupiny?

  Esther de Lange, spravodajkyňa. – Áno, pán predseda, a diskutovali sme o tom aj s tieňovými spravodajcami.

  Predseda. – Je trochu neskoro, ale môžeme hlasovať podľa mien, ak nikto nie je proti. Je niekto proti? Pán Batten, ste proti tomu?

  Gerard Batten (EFD). – Vážený pán predseda, mám námietku, nie preto, že by som namietal proti tomu, aby to bolo hlasovanie podľa mien, ale, ako som povedal v tejto rokovacej sále v minulosti už mnohokrát, mali by sme mať jeden súbor pravidiel, ktorý platí pre všetkých rovnako. Ak by vstal jeden z nás a opýtal sa, či môžeme hlasovať podľa mien o niečom inom, bolo by to zamietnuté. Ak máme pravidlá, musíme ich dodržiavať.

(Žiadosť bola zamietnutá.)

– Po ukončení hlasovania:

  Esther de Lange, spravodajkyňa. – Vážený pán predseda, pri všetkej úcte, už sme v minulosti tento postup využili. Môžeme požiadať o hlasovanie podľa mien počas hlasovania, a ak je proti 40 poslancov, nebude sa hlasovanie podľa mien konať, no doteraz som videla iba jediného poslanca, ktorý je proti.

  Predseda. – Chcel by som toto vysvetliť bez toho, aby okolo toho vznikol rozruch. Postup, o ktorom hovoríte, sa týka ústnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, pretože neexistuje lehota na predloženie ústnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ak žiadate o hlasovanie podľa mien, ide o iný princíp – nikto v rokovacej sále nemôže proti žiadosti namietať. V prípade, ktorý tu máme, bola lehota na predloženie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov stanovená a vy ste nepodali žiadosť v stanovenom čase. Tieto zásady sú súčasťou rokovacieho poriadku. Keď bola stanovená lehota na predloženie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, nikto nemôže proti tomu namietať. Uznesenie bolo prijaté. Chcel by som zablahoželať pani de Langeovej k práci na tomto uznesení.

5.8. Prevencia prírodných a človekom spôsobených katastrof (A7-0227/2010, João Ferreira) (hlasovanie)

5.9. Znižovanie chudoby a tvorba pracovných miest v rozvojových krajinách (A7-0192/2010, Eleni Theocharous) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o odseku 84:

  Eleni Theocharous, spravodajkyňa. – (EL) Chcela by som predložiť nasledujúci ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je navrhnutý v angličtine.

(Rečníčka pokračovala v angličtine.)

spravodajkyňa. – Teraz prečítam anglický text: „Vyzýva Európsku úniu a skupinu G-20, aby prijali konkrétne kroky na odstránenie zneužívania daňových rajov, daňových únikov a nezákonných únikov kapitálu z rozvojových krajín a podporili investovanie týchto prostriedkov do rozvojových krajín.“ Chceli by sme pridať slovné spojenie „a skupinu G-20“ za prvé tri slová a nahradiť slovo „umožnili“ slovom „podporili“.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

  Predseda. – Čoskoro dostanete e-mailom informáciu o štvrtku.

PREDSEDÁ: Rodi KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

6. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

Správa: Pablo Arias Echeverría (A7-0226/2010)

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Elektronický obchod sa stal teraz neoddeliteľnou súčasťou internetu, ale, žiaľ, stále sú tu zjavné nedostatky, najmä pokiaľ ide o cezhraničný obchod. Nekoordinované vnútroštátne nariadenia môžu vážne brániť voľnému pohybu tovarov v celej Európe. Podľa prieskumov jeden z troch európskych spotrebiteľov v roku 2009 kúpil elektronicky nejaký tovar, ale len 7 % nakupovalo z iného členského štátu. Ďalší prieskum jasne ukazuje, že 60 % pokusov o cezhraničný nákup je neúspešných buď preto, že dodávateľ môže odmietnuť transakciu, alebo odmietne doručenie. Európa sa môže chváliť 500 miliónmi spotrebiteľov, ale na internete ich prítomnosť necítiť. Musíme urobiť všetko preto, aby sme vytvorili podmienky aj pre jednotný, funkčný elektronický trh. Preto som túto správu podporil.

  Syed Kamall (ECR). – Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám za príležitosť vysvetliť svoje názory na toto hlasovanie. Myslím si, že všetci súhlasíme s tým, že toto je veľmi dôležité: stále existuje príliš veľa prekážok elektronickému obchodu. Je dôležité, aby sme si mohli kúpiť na internete digitálne aj fyzické tovary v celej EÚ. Vítam akékoľvek iniciatívy, ktoré v rámci EÚ odstránia prekážky dosiahnutia takéhoto stavu. Toto je pravdepodobne jedna z pozitívnych vecí o Európskej únii.

Zároveň však tu je oveľa väčší obchod so zvyškom sveta a dúfam, že potom sa nebudeme usilovať o právne predpisy na celosvetovej úrovni, ale o lepšiu koordináciu medzi rôznymi jurisdikciami, aby sme zabezpečili, že odstránime prekážky a že občania krajín v rámci Európskej únie budú môcť využívať nižšie ceny vo zvyšku sveta a kupovať výrobky, tovary a služby zo zvyšku sveta prostredníctvom internetu.

Zároveň, keďže je tu prebytok šírky vlnového pásma, pamäte a údajov, mali by sme si uvedomiť, že ceny budú smerovať k nule a časom ceny niektorých digitálnych výrobkov klesnú na nulu.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážená pani predsedajúca, moji voliči pôsobiaci v obchode sa budú na takúto správu pozerať s otrávenou rezignáciou. Sú tu všetky banálne frázy a klišé, ktoré si spájame so smernicami EÚ: „elektronický obchod je životne dôležitou silou internetu“; „dôležitý katalyzátor dosiahnutia cieľov stratégie EÚ 2020“; „je dôležité, aby všetky zainteresované strany spolupracovali“. Toto ničím neuľahčuje skutočný obchod a voľnú výmenu. Na to, aby ste umožnili podnikom medzi sebou obchodovať, nepotrebujete smernice a nariadenia. Robia to bez toho, aby to muselo byť výslovne legalizované.

Keď jeden z mojich voličov predáva niečo cez internet spoločnosti na druhom konci sveta, v Austrálii alebo na Novom Zélande, dokážu to urobiť bez regulačnej nadstavby jednotného trhu EÚ. V skutočnosti to často robia s oveľa menšími problémami, ako keď sa snažia prekonať spleť európskych predpisov, čo možno vysvetľuje, prečo počas rokov nášho členstva v Európskej únii je náš obchod s každým svetadielom na svete okrem Európy v prebytku. Možno to teraz vysvetľuje, prečo moji voliči so vzostupom technologickej revolúcie znovu objavujú svoje celosvetové poslanie.

Správa: Christine De Veyrac (A7-0195/2010)

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ako môžeme z tejto správy jasne vidieť, objem leteckej dopravy teraz už roky neustále narastá. Napriek veľkému pokroku v bezpečnosti to nevyhnutne znamená zvýšené riziko nehôd.

Európske nariadenia o vyšetrovaní leteckých nehôd sú stanovené v smernici z roku 1994, ktorá bola vypracovaná, keď EASA, Európska agentúra pre bezpečnosť letectva, ešte nebola zriadená. Preto plne podporujem cieľ spravodajkyne, aby sa vytvoril jasný právny rámec prostredníctvom nového nariadenia, podľa ktorého bude EASA hlavným sprostredkovateľom bezpečnosti letectva v rámci Európy.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, toto nariadenie zlepšuje bezpečnostné vyšetrovanie s cieľom vyhnúť sa nehodám v budúcnosti, koordináciu prostredníctvom zriadenia siete a starostlivosť o obete a ich rodiny, ale som sklamaná, že nezahŕňa dve veci: po prvé, zásadu kultúry spravodlivosti, aby pracovníci neboli postihovaní za rozhodnutia urobené v súlade so svojimi skúsenosťami a odbornou prípravou, pričom vážna nedbalosť, úmyselné porušenia alebo akty ničenia nemôžu byť tolerované za žiadnych okolností; po druhé, požiadavku na samoregulačný kódex, aby sme sa vyhli zverejňovaniu citlivých informácií, ktoré sa môžu dostať do rúk médií, a tak sa vyhli zbytočnému utrpeniu rodín.

  Oldřich Vlasák (ECR). – (CS) Vážená pani predsedajúca, vieme, že existujúci systém Spoločenstva na vyšetrovanie nehôd v civilnom letectve nie je úplne optimálny. Za posledných niekoľko rokov prišlo k výraznému nárastu dopravy, rozšíreniu Európskej únie a existujú dokonalejšie vyšetrovacie metódy. Cieľom tohto nariadenia je preto reagovať na vzniknutú situáciu a zaistiť efektívnejšiu prevenciu nehôd.

Navrhované nariadenie umožní zapojenie agentúry EASA, ktorá existuje od roku 2002 a je zodpovedná za certifikáciu lietadiel, do procesu vyšetrovania nehôd, vytvorenie Európskej siete orgánov vyšetrovania bezpečnosti civilného letectva, a navrhuje zmeny v charaktere a rozsahu odovzdávania správ z vyšetrovania vrátane zaistenia požiadavky na dostupnosť zoznamu cestujúcich na palube havarovaného lietadla. Prerokovávaný text je výsledkom kompromisu medzi Parlamentom a Radou. Česká republika v Rade s kompromisom súhlasila. Správa má technický charakter a prispeje k väčšej bezpečnosti v letectve. Preto som hlasoval za túto správu.

  Bogusław Liberadzki (S&D). – (PL) Výbuch sopky na Islande v apríli ukázal, že celý európsky kontinent je v skutočnosti odkázaný na letectvo. V súčasnosti neexistuje žiadna alternatíva. Ani železničná doprava, ani žiadne iné odvetvie dopravy nebolo schopné nahradiť letectvo, preto tá otázka jeho bezpečnosti a spoľahlivosti. V prípade leteckých incidentov – toto nás zaujíma – alebo leteckých nešťastí je absolútne kľúčové, aby sme boli schopní efektívne určiť príčiny, aby sa v prvom rade mohla určiť zodpovednosť. Čo je však ešte dôležitejšie, musíme byť schopní predchádzať incidentom, najmä situáciám, keď takmer dochádza ku kolízii, a katastrofám v tejto mimoriadne dôležitej oblasti dopravy.

Chcel by som vyjadriť úctu spravodajkyni aj tieňovým spravodajcom za pokrytie viacerých záležitostí. Zdôraznili oblasti zodpovednosti a spôsoby riešenia problémov. Je to dobré nariadenie. Podporil som ho.

Správa: Alejo Vidal-Quadras (A7-0112/2010)

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v priebehu posledných rokov mnohé členské štáty prežili časté prerušenia svojich dodávok plynu. Dokazuje to, že rastúca závislosť Európskej únie od zahraničných dodávok energie môže ublížiť dlhodobým hospodárskym a politickým záujmom členských štátov.

V plnej miere podporujem názor, že energetická bezpečnosť by sa mala považovať za základný faktor globálnej bezpečnosti Európskej únie a že záruka zachovania dodávok plynu do EÚ, najmä počas krízových situácií, sa musí zasa považovať za strategický cieľ.

Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu a súhlasím so spravodajcom a tiež dúfam, že toto nariadenie sa bude rýchlo uplatňovať.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Plynová kríza medzi Ruskom a Ukrajinou počas minulej zimy negatívne zasiahla európskych občanov a hospodárstvo a ukázala, do akej miery je Európska únia zraniteľná a závislá na dodávkach zo zahraničia.

Únia by mala vytvárať svoju energetickú politiku v duchu solidarity a zabezpečiť tak v súlade s novými možnosťami danými Lisabonskou zmluvou bezpečnosť dodávok energie v celej EÚ. Čo sa týka riešenia náhlych výpadkov dodávok plynu, súhlasím s názorom spravodajcu, ktorý posilnil ustanovenia v článku o možnosti vyhlásenia núdzového stavu v Spoločenstve pre vymedzenú geografickú oblasť, inými slovami v štáte, ktorý napríklad prežíva krízu s úplným poklesom dodávok plynu, hoci pokles na úrovni EÚ nedosahuje prah 10 %. Považujem za správne, aby bol taktiež vytvorený určitý mechanizmus Spoločenstva, ktorý sa bude realizovať na regionálnej úrovni.

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Bezpečnosť dodávok plynu bola, je a bude ešte dlho problémom, ktorý je kľúčový pre medzinárodnú politickú situáciu, ale ktorý je predovšetkým kľúčový pre zabezpečenie vhodných životných podmienok pre obyvateľov Európy zaručením náležitých objemov tohto základného prírodného zdroja. Myšlienky navrhované autorom správy, ako zlepšenie systému na vyhlasovanie núdzového stavu vzťahovaním kritérií na konkrétnu geografickú oblasť, definovanie jasných prahových hodnôt, ktoré umožnia členskému štátu zasiahnuť do trhu, a centralizácia a posilnenie ochrany údajov týkajúcich sa dodávok a obchodných informácií bezpochyby zlepšia bezpečnosť dodávok a zaručia ich kontinuitu. Tento problém je zvlášť významný pre hospodárstva, ktoré sú založené na plyne ako zdroji energie, a takých máme v Európe mnoho. Prirodzene, správu som podporil.

  Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Prijali sme dôležitú správu o bezpečnosti dodávok plynu. Opatrenia navrhnuté v správe sú krokom správnym smerom, ale nedávajú spoločnosti alebo hospodárstvu úplný pocit bezpečnosti. Skúsenosti z posledných rokov ukazujú, že niektoré členské štáty konajú vo svojom vlastnom záujme a nesnažia sa vybudovať naozajstnú, koordinovanú a vzájomne prospešnú európsku politiku v tejto oblasti.

Mali by sme sa snažiť dosiahnuť oddelenie ťažby od prepravy a mali by sme eliminovať monopoly a odstrániť plyn zo scény medzinárodnej politiky. Diverzifikácia zdrojov a trás dodávok plynu, rozvoj infraštruktúry, spolupráca subjektov zaangažovaných v plynárenstve a spolupráca na nadnárodnej úrovni sú základnými krokmi, ktoré treba urobiť. Podľa môjho názoru je tento dokument začiatkom budovania spoločnej energetickej politiky.

  Inese Vaidere (PPE). – (LV) Ďakujem, pani predsedajúca. Bezpečnosť dodávok plynu je jedným z najdôležitejších aspektov hospodárskej a strategickej bezpečnosti Európy. Schopnosť vystupovať jednotne v otázkach energetickej politiky voči dodávateľom energie je jedným z našich kľúčových cieľov. Veľmi si cením to, čo dosiahol pán komisár Oettinger, ale ním spomenutých päť alebo sedem rokov na diskusiu s členskými štátmi považujem za príliš dlhé obdobie. Naliehavo potrebujeme spoločnú energetickú politiku. Je nevyhnutné zabezpečiť rozmanitosť zdrojov dodávok, najmä pre pobaltské štáty, pretože jediný poskytovateľ – Rusko – zneužíva svoje monopolné postavenie, aby zasahoval do politických udalostí v štátoch, ktoré sú od neho závislé. Prepojenia pre dodávky plynu v Európe sa musia vytvoriť na základe princípu solidarity, ktorý je základným kameňom politiky Európskej únie. Situácia, keď sme diverzifikovali dodávateľov plynu, ale plyn musel ísť stále potrubím cez Rusko, nemôžeme tolerovať. Európa musí rozvinúť priamu spoluprácu so štátmi Strednej Ázie a so zakaukazskými štátmi, musí skúmať projekty ťažko dostupného a bridlicového plynu a alternatívne zdroje energie. Ďakujem.

  Vito Bonsignore (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, aj ja som hlasoval za toto opatrenie. Je načase, aby Európska únia jasne regulovala energetickú bezpečnosť a dodávky energie: minuloročný spor nám ukázal silu našej závislosti od energie z tretích krajín.

Nariadenie schválené v tomto Parlamente sa konečne zaoberá týmto problémom v snahe zabrániť ďalším krízam a robí tak dôležitý krok vpred v energetickej bezpečnosti. Členské štáty sú vyzývané, aby zaručili primerané energetické pokrytie pre rodiny a chránených odberateľov, inými slovami, pre základné štruktúry a služby. Sú tiež vyzývané, aby vypracovali preventívne a núdzové plány.

Postupujeme preto smerom k zásade štátnej subsidiarity, ktorá je Únii a mojej parlamentnej skupine taká drahá. Podporujem najmä pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 62. A napokon, ak mi dovolíte, chcem vás upozorniť na prezieravosť svojej krajiny, ktorá otvorila niekoľko komunikačných kanálov s krajinami, ktoré vlastnia veľké zásoby plynu.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Európsky parlament dnes prijal nariadenie o zaistení bezpečnosti dodávok plynu. Je to veľmi dôležitý krok smerom k realizácii spoločnej energetickej politiky Európskej únie. Je to krok smerom k energetickej solidarite medzi členskými štátmi Európskej únie a väčšej regionálnej spolupráci.

Hlasovala som za tento dokument, pretože si myslím, že toto nariadenie nám umožní zabezpečiť, aby energetické ostrovy Európskej únie, ako napríklad pobaltské štáty, mali stále plyn, aj keď tí, ktorí monopolizujú dodávky, jednostranne zatvoria kohútiky.

Toto nariadenie tiež pripravuje cestu financovaniu projektov energetickej infraštruktúry, ktoré prispievajú k zrušeniu energetickej izolácie, Európskou úniou. Ustanovenia tohto nariadenia, ktoré plánovali prísnejšie sledovanie aktivít dodávateľov z tretích krajín, ako je Gazprom, predovšetkým v oblasti hospodárskej súťaže, však boli zamietnuté a nariadenie sa obmedzuje na všeobecné ustanovenia.

Druhý rovnako dôležitý aspekt je ochrana životného prostredia. Vzhľadom na to, že nariadenie poskytuje príležitosť, aby sa projekty tretích krajín financovali z finančných prostriedkov Európskej únie, dúfam, že Európska komisia sa poponáhľa so zavedením nástroja nezávislého hodnotenia vplyvu na životné prostredie.

Správa: Csaba Sógor (A7-0231/2010)

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, účelom tejto dohody je posilniť spoluprácu medzi vládami zainteresovaných krajín s cieľom urýchliť proces readmisie osôb bez povolenia na pobyt a urobiť to prostredníctvom jasného stanovenia všetkých potrebných praktických ustanovení: žiadostí o readmisiu, dôkazných prostriedkov, lehôt, postupov pri odovzdávaní osôb a spôsobov prepravy.

Hlasoval som za, pretože som presvedčený, že táto dohoda je potrebná ako základný nástroj v boji proti nezákonnému prisťahovalectvu v Európskej únii.

Dohoda obsahuje doložku o nedotknuteľnosti, pokiaľ ide o ďalšie medzinárodné právne predpisy a predpisy na ochranu údajov: štáty musia splniť príslušné záväzky vyplývajúce z medzinárodných právnych predpisov, ako je zásada nenavracania, a ponesú zodpovednosť za vyhostenia pred svojimi vnútroštátnymi súdmi.

Zásada nenavracania má aj procesné dôsledky, pretože sa od štátov vyžaduje, aby vyhodnotili riziko zlého zaobchádzania, a to aj v prípadoch nepriameho vysťahovania do sprostredkujúcej krajiny.

Dohodou sa zriaďuje – a tu skončím – spoločný readmisný výbor a v tomto bode by som chcel zdôrazniť, pani predsedajúca, že Európsky parlament, bohužiaľ, nebude jeho súčasťou. Preto žiadam Európsku komisiu, aby nám riadne, v pravidelných intervaloch podávala správu o jeho činnosti.

  Joe Higgins (GUE/NGL). – Aké ironické, že Európsky parlament dnes hlasuje o dohode, ktorá vyženie chudobných pakistanských občanov bez peňazí z Európskej únie späť do vlasti, ktorá je zničená katastrofálnymi záplavami. Dlhodobo trpiaci pakistanskí chudobní a roľníci a robotníci trpia viac než kedykoľvek predtým. Dvadsať percent ich krajiny je spustošených záplavami, úroda je zničená, dobytok zabitý, deti hladujú a postihnutých je skoro 20 miliónov ľudí.

Bolo by oveľa vhodnejšie, keby sme diskutovali o tom, ako sa môžeme pustiť do chudoby, zmierniť a ukončiť ju v Pakistane napríklad tým, že prinútime Medzinárodný menový fond zrušiť zničujúce dlhové zaťaženie Pakistanu, odstrániť osobné dlhové zaťaženie robotníkov a chudobných v Pakistane zrušením týchto dlhov a zvýšiť pomoc na zmiernenie utrpenia, pričom takáto pomoc by sa neprideľovala prostredníctvom skorumpovanej vlády, ale pod demokratickou kontrolou roľníkov, robotníkov a chudobných, ktorí sú skutočnými obeťami tejto situácie. To by bola oveľa vhodnejšia odpoveď na utrpenie pakistanského ľudu.

  Gerard Batten (EFD). – Vážená pani predsedajúca, zdržal som sa hlasovania o dohode medzi Európskou úniou a Pakistanom. Zdá sa, že dohoda posilňuje schopnosť národných štátov, alebo mal by som povedať členských štátov, vrátiť nezákonných prisťahovalcov do Pakistanu. Na prvý pohľad by sa to zdalo byť pre Spojené kráľovstvo vhodné, ale malo by to byť len na Británii ako nezávislom, suverénnom, národnom štáte, aby rozhodla, kto môže a nemôže prekročiť jej hranice.

Hlasovať za túto dohodu by znamenalo prenechať toto právo Európskej únii a to je niečo, čo by som asi nemohol urobiť. Británia musí získať kontrolu nad svojou prisťahovaleckou politikou, zákonnou a nezákonnou, a nie vzdať sa jej v prospech Európskej únie.

  Jens Rohde (ALDE). – Chcel by som povedať, že dánskych liberálov veľmi teší dnešné hlasovanie o readmisnej dohode medzi EÚ a Pakistanom. Po niekoľkých rokoch rokovaní medzi Komisiou a Pakistanom sa konečne dosiahla dohoda, ktorá umožní readmisiu migrantov, ktorí prestali spĺňať podmienky na vstup alebo pobyt v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.

Táto dohoda je dôležitým nástrojom v boji proti nelegálnej migrácii do Európskej únie, najmä preto, že Pakistan je významnou krajinou pôvodu a tranzitu migrantov. Touto dohodou Pakistan súhlasí so spätným prijatím svojich vlastných štátnych príslušníkov a za určitých podmienok aj štátnych príslušníkov tretích krajín. Táto dohoda zvýši bezpečnosť na európskom území.

Správa: Metin Kazak (A7-0238/2010)

  Cristiana Muscardini (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, hlasovala som za správu pána Kazaka o vzťahoch medzi Európskou úniou a Tureckom, keď sa za ňu hlasovalo v rámci Výboru pre medzinárodný obchod a v Parlamente. Hoci Turecko vytvorilo colné prekážky s Európou už dávnejšie, mnohé prekážky a bariéry obchodu medzi obidvoma stranami sú stále v platnosti.

Ak chceme prispieť ku konkrétnemu a pozitívnemu nárastu obchodu, Turecko musí zohľadniť pozíciu Parlamentu, a teda zabezpečiť väčšie zosúladenie tureckých právnych predpisov s acquis Spoločenstva, pokiaľ ide o voľný obchod, musí zaviesť špecifické postupy na boj proti falšovaniu – ktoré sa týkajú aj odvetví dôležitých pre verejné zdravie, ako sú farmaceutické výrobky – a musí zaručiť voľný pohyb tovaru v colnom území zrušením komplikovaných dovozných postupov, ktoré poškodzujú európsky výrobný a poľnohospodársky priemysel.

Nesmie tiež uplatňovať diskriminačné postupy voči európskemu priemyslu v súvislosti s verejnými zákazkami a musí sa prispôsobiť dohodám prijatým Svetovou obchodnou organizáciou.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na argumenty, ktoré som predstavil Parlamentu, som, prirodzene, hlasoval proti správe pána Kazaka. Nemôžem hlasovať za správu vypracovanú spravodajcom, ktorý je prakticky zaviazaný za celé svoje vzdelanie, ktoré stálo obrovské sumy peňazí a ktoré financovala priamo turecká vláda. Podľa môjho názoru to predstavuje konflikt záujmov. Pre mňa to znamená, že správa nemôže byť vypracovaná nestranne, a preto som hlasoval proti nej.

Rád by som uviedol aj ďalší argument. Môžeme vidieť, že táto správa obsahuje body, ktoré nemajú nič spoločné ani s obchodom, ani s hospodárstvom. Správa spomína a chváli poslednú zmenu tureckej ústavy, ktorú ja chápem ako nič viac než víťazstvo islamistov nad ľuďmi, ktorí chcú, aby Turecko bolo sekulárnou krajinou. Žiaľ, bola to armáda, ktorá – spolu so súdnym systémom, mohol by som dodať – zaručila sekulárnu povahu Turecka.

Turecko sa potácalo a stále sa ďalej potáca po islamistickej ceste a ja som hlasoval proti tejto správe, pretože nesúhlasím, aby sme tejto situácii tlieskali.

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, úloha Turecka ako hráča svetového obchodu v posledných rokoch rastie, najmä preto, že krajina viac využíva svoju jedinečnú geopolitickú polohu.

Vytvorenie colnej únie s Európskou úniou v roku 1996 umožnilo prehĺbenie hospodárskych vzťahov. Odvtedy sa dosiahol značný stupeň integrácie trhu, najmä pokiaľ ide o voľný pohyb tovaru. Konkrétnym nedávnym pozoruhodným úspechom v integrácii bolo prijatie tureckých colných právnych predpisov a zavedenie všeobecného systému preferencií.

Nemôžeme poprieť, že Turecko sa v posledných rokoch stalo kľúčovým obchodným partnerom Európskej únie. Naozaj je na 7. mieste na dovozových trhoch a 5. mieste na vývozných trhoch EÚ.

Stalo sa investičnou základňou pre európske podniky, pričom jeho integrácia do dodávateľského a výrobného reťazca EÚ sa posilňuje, a to často v súvislosti so sektormi s vysokou pridanou hodnotou.

Hlasoval som za túto správu, pani predsedajúca, pretože súhlasím s myšlienkou, že najprv musíme zvýšiť funkčnosť colnej únie. Preto podporujem tento vzťah medzi Tureckom a Európskou úniou.

  Peter Jahr (PPE). Vážená pani predsedajúca, existuje tu komplexný obchodný vzťah medzi Európskou úniou a Tureckom. Od roku 1996 existuje aj colná únia a napriek tomuto všetkému je tu stále niekoľko obchodných prekážok. Preto ma zvlášť teší, že Parlament dnes vyzval Tureckú republiku, aby zrušila svoje príliš komplexné dovozné postupy a zosúladila svoj systém kvót na spracované poľnohospodárske výrobky, keďže tieto nie sú v súlade s podmienkami colnej únie.

Po druhé, musíme tiež spolupracovať na zabezpečení toho, aby poľnohospodárske výrobky dovážané z Tureckej republiky spĺňali rovnaké normy ako výrobky vyrobené v Európskej únii.

Dnes som hlasoval za správu. Je však pravda, že tu zostáva stále veľa práce. Dajme sa do práce!

  Vito Bonsignore (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, blahoželám spravodajcovi k jeho práci a predovšetkým k jeho prístupu k tejto téme, keďže už veľa rokov rokujeme s Tureckom o jeho vstupe do Únie. Je to preto ťažká chvíľa.

Je samozrejmé, že Turecko je výborným obchodným partnerom pre Európu, čo napomáha jeho výhodná pozícia ako prirodzená vstupná brána do Ázie. Európska únia je najväčším obchodným partnerom Turecka. Štatistiky sú dobré; sú upokojujúce.

Tieto obchodné vzťahy sa musia zlepšiť, a preto súhlasím s odsekmi 16 a 20, ktoré vyzývajú Turecko, aby odstránilo dovozné povolenia a zrušilo zákaz dovozu určitých farmaceutických výrobkov.

Na záver, tiež súhlasím, že colná únia by mala byť silnejšia a ďalekosiahlejšia, aby bol obchod čoraz ziskovejší.

  Peter van Dalen (ECR). – (NL) Vážená pani predsedajúca, hlasoval som za správu pána Kazaka, pretože zlepší hospodárske a obchodné vzťahy s Tureckom. Posilní susedské väzby medzi Európskou úniou a Tureckom. Potrebujeme presne to, a nič viac.

Zdržal som sa hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 1, ktorý predložila Skupina Európa slobody a demokracie. Stotožňujem sa s ich názorom, že Turecko by nemalo vstúpiť do Európskej únie, ale správa pána Kazaka nezahŕňala túto otázku. Preto som sa zdržal hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu a za správu som naozaj hlasoval preto, že v konečnom dôsledku potrebujeme podporiť dobré susedské vzťahy s Tureckom.

  Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Napriek zlepšeniu vzťahov medzi Úniou a Tureckom stále existujú problémy vo forme tarifných a netarifných prekážok, ktoré je potrebné zjednodušiť spolu s ďalšími formalitami a postupmi. Problematické otázky sú na oboch stranách. Zahŕňajú nerešpektovanie práv duševného vlastníctva a problém falšovania výrobkov zo strany nášho partnera.

Chceme byť v partnerstve s Tureckom, takže by sme sa mali veľmi pozorne pozrieť na prípady narušenia obchodu skôr, než sa zmenia na vážnejší problém. Keďže Turecko čaká veľa rokov na prijatie spoločnej pozície Únie o jeho členstve, je možné, že teraz začína hľadať alternatívnych spojencov? Vzťahy medzi hospodárstvami Únie a Turecka by sa mali tiež analyzovať na základe demografickej štruktúry obidvoch strán a vyhliadok do budúcna.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Hlasoval som, samozrejme, za pozmeňujúci a doplňujúci návrh Skupiny Európa slobody a demokracie a proti správe pána Kazaka, pretože je bez problémov možné udržiavať optimálne obchodné vzťahy s Tureckom bez toho, aby táto krajina vstúpila do Európskej únie.

Zdá sa, že spravodajca chodí so zatvorenými očami, keďže napísal, že výsledok nedávneho referenda v Turecku podporí demokratizáciu v tejto krajine. Práve naopak, niet pochýb o tom, že islamisti zo strany AKP si definitívne priklonili na svoju stranu politickú základňu strany. Po islamizácii každodenného pouličného a spoločenského života teraz vydláždili cestu pre úplnú islamizáciu tureckých verejných inštitúcií. Nech nikto nepochybuje o tom, že zmeny a doplnky tureckej ústavy, ktoré boli schválené, nie sú nič viac a nič menej než otvorený útok na armádu a ústavný súd, ako posledné sekulárne inštitúcie v Turecku.

Správa: Esther de Lange (A7-0241/2010)

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dnes schválená správa je pre ochranu biodiverzity a ekosystémov krok správnym smerom. Koncepcia biodiverzity bola konečne spojená s koncepciou zodpovedného riadenia.

Ak chceme zachrániť našu planétu a zachovať si budúce generácie, musíme okamžite prijať vykonávacie politiky ekokompatibility. Po našom zlyhaní pri dosahovaní nášho cieľa zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010 musíme využiť tento desaťročný odklad na vážne zvyšovanie informovanosti na strane štátov a inštitúcií.

Environmentálne dedičstvo Európskej únie, od maquis po ihličnaté lesy, sa môže pochváliť prakticky jedinečným bohatstvom flóry a fauny, pokiaľ ide o biodiverzitu. Zastavenie straty tohto environmentálneho dedičstva – už budem končiť – je povinnosť, ktorú dlhujeme sebe a budúcim generáciám.

  Romana Jordan Cizelj (PPE). – (SL) Hlasovala som za správu o vykonávaní právnych predpisov EÚ zameraných na ochranu biodiverzity.

Správa navrhuje veľa pozitívnych požiadaviek, ale jej kľúčovým záverom je to, že výsledky sa nedosiahli, pretože chýbala politická vôľa. To je tiež dôvod, prečo právne predpisy nie sú riadne vykonávané, sú tu medzery v údajoch, monitorovanie a financovanie sú nedostatočné a integrácia do odvetvových politík je slabá.

Potrebujeme oveľa jasnejšie podávanie správ o osvedčených postupoch aj o krajinách, ktoré v tejto oblasti nie sú úspešné. Tu by Európska komisia nemala vykonávať politickú úlohu, ale prísne odbornú. Musíme chrániť prírodu a budúcnosť ľudstva, nie vlády jednotlivých členských štátov.

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ochrana biodiverzity a ekosystémov a boj za zabránenie ich ďalšieho zhoršovania sú úlohy neoceniteľnej hodnoty pre našu spoločnosť. Zastavenie straty biodiverzity nie je len našou morálnou povinnosťou, ale aj politickou a hospodárskou povinnosťou: ochrana našej planéty, aby mohla uživiť budúce generácie.

Ako je obvyklé v európskej environmentálnej politike, smernice v tejto oblasti poskytujú potrebnú flexibilitu na prispôsobenie vykonávacích opatrení miestnej situácii. Tento prístup je nepochybne odôvodnený zásadami subsidiarity a proporcionality, ale rozdiely medzi členskými štátmi sú často také veľké, že v ich dôsledku trpí účinnosť smerníc.

Súhlasím so spravodajkyňou, keď uvádza, že v dôsledku toho, čo je často prístup k biodiverzite založený na odvetviach, je aj financovanie biodiverzity a ekosystémových opatrení z rozpočtu EÚ značne rozdrobené.

Zatiaľ čo rozdrobené financovanie môže mať pozitívny vplyv v tom, že sa môže využiť niekoľko zdrojov, povinné spolufinancovanie a prístup „preberania“ napríklad vo vidieckej a štrukturálnej politike znamenajú, že len členské štáty, ktoré urobia toto vedomé rozhodnutie, v skutočnosti využívajú tieto prostriedky na účely biodiverzity.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) V Európskej únii je vyhynutím ohrozených 42 % cicavcov, 43 % vtákov, 30 % obojživelníkov, 45 % plazov a 52 % rýb, pričom miera straty sa do roku 2050 má zdesaťnásobiť.

Žiaľ, zdá sa, že naliehavosť situácie si dostatočne neuvedomujú nielen občania Európskej únie, ale aj Európska Komisia sa k týmto číslam stavia vlažne. Svedčí o tom nedostatok odhodlania dôsledne a náležite vymáhať uplatňovanie environmentálnych smerníc a neochota začať proti členským štátom konanie pre porušovanie predpisov. Ak nám úprimne záleží na tom, aby sme odovzdali svojim deťom a ďalším generáciám životné prostredie aspoň sčasti také, ako ho poznáme my dnes, nemôžeme si dovoliť naďalej otáľať, vyhýbať sa konaniu. Podporujem teda navrhované kroky, ktoré môžu viesť k zabráneniu nenapraviteľných škôd na životnom prostredí.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, rozmanitosť druhov rastlín a zvierat tvorí základ zásobovania rastúcej svetovej populácie potravinami a surovinami. Pre naše úsilie je tiež nevyhnutné prispôsobiť sa zmene klímy. Biodiverzita je ohrozená na celom svete najmä ľudskou rasou. Musíme preto zastaviť stratu biodiverzity a pokúsiť sa napraviť spôsobenú škodu. Najlepší spôsob ochrany biodiverzity je jej udržateľné používanie. To znamená, že v tomto prípade by európski poľnohospodári mali byť našimi spojencami a nie našimi protivníkmi. V budúcnosti by sme ich mali čoraz viac považovať za svojich spojencov.

Dovoľte mi však skočiť v pozitívnom duchu. V regióne, ktorý zastupujem, slobodnom štáte Sasko, sa nám podarilo po dvestoročnej neprítomnosti znovu privítať vlka. Toto je dobrý príklad a po ňom musia nasledovať ďalšie dobré príklady.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) Pre životné prostredie a jeho biodiverzitu je v súčasnosti problémom najmä spôsob výroby a životný štýl, ktorý v prírode vidí iba tovar a prostriedok uspokojovania ľudských potrieb.

Keď už teda, žiaľ, ignorujeme etický a ekologický význam biodiverzity, mali by sme byť aspoň dôslední v jej oceňovaní. V súčasnom cenovom systéme sa totiž ekonomická hodnota prírody odzrkadľuje iba málo, alebo vôbec. Aby sme zabránili hodnotovým i ekonomickým stratám, treba prijímať patričné zákony a tiež propagovať význam biodiverzity medzi občanmi Európskej únie. Väčšina občanov totiž nepochybne považuje stratu biodiverzity za vážny problém, žiaľ, nemyslí si, že sa ich osobne týka. Preto za jednu z dôležitých príčin svojej pasivity pri boji proti strate biodiverzity občania uvádzajú nedostatok poznatkov o tom, čo možno urobiť.

Hlasovala som za predkladanú správu z tohto dôvodu a súhlasím so spravodajkyňou aj v tom, že v tejto oblasti je naliehavo potrebná kampaň na zvýšenie povedomia.

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Bohatstvo prírody je najväčší majetok, ktorý ľudstvo vlastní. Bohužiaľ, ako ľudia robíme veľmi veľa pre to, aby sme tento majetok stratili. Vytvorenie programov ako Natura 2000 je jedným krokom, ktorý robíme na ochranu prírody pred nami samými. Pozornosť by sa mala venovať aj prísnejším právnym predpisom a vysokým pokutám pre ľudí alebo firmy za vedomé prispievanie k ničeniu rozmanitosti prírodného bohatstva Európy.

Podporujem aj tú časť správy pani de Langeovej, ktorá hovorí o odmeňovaní poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky za poskytovanie dodatočných ekosystémových služieb. Poľnohospodári milujú pôdu a milujú a ochraňujú prírodu a ochraňujú ju, aj keď nedostávajú žiadne dodatočné bonusy. Finančná podpora je však nevyhnutná, aby poľnohospodári sami neznášali všetky náklady spojené s ochranou biodiverzity.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Ochrana biodiverzity je spojená s mnohými ďalšími politikami Európskej únie. Rybolov, odvetvia energetiky a poľnohospodárstva majú vplyv na, v tomto prípade, vážny stav Baltského mora. Podľa výskumu je toto more, ktoré je prakticky vnútorným morom Európskej únie, jedným z najviac znečistených.

Európska komisia vyjadruje obavy z poklesu biodiverzity, ale pritom sa vyvíja nedostatočné úsilie na boj proti faktorom spôsobujúcim tento proces. Pokiaľ ide o Európsku úniu, je pravdepodobne potrebné povedať, že každý členský štát EÚ si musí urobiť svoju domácu úlohu. Každý musí vynaložiť úsilie na zabezpečenie udržateľnej politiky rybného hospodárstva a riadne fungovanie programu Natura 2000, aby sa znížilo znečistenie, emisie CO2 aj znečistenie kanalizáciou a aby sa znížilo množstvo pesticídov a fosfátov.

Sú to práve tieto faktory, ktoré v tomto prípade významne prispievajú k eutrofizácii Baltského mora, ktorá spôsobuje pokles biodiverzity. Nezodpovedná realizácia takzvaných komerčných projektov v oblasti energetiky v Baltskom mori a nedostatok kritiky, pokiaľ ide o ich realizáciu, značne prispievajú k tomuto znečisteniu.

Správa: João Ferreira (A7-0227/2010)

  Giommaria Uggias (ALDE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, naše hlasovanie o tejto správe bolo veľmi rôznorodé a bohaté na nápady, ako možno vylepšiť naše opatrenia na predchádzanie ekologickým katastrofám.

Vychádza z názoru, že súčasné preventívne opatrenia sa, žiaľ, ukázali ako nepostačujúce alebo neboli uplatnené. To znamená, že musíme urobiť dve veci: uplatniť určité vylepšené vnútroštátne a európske opatrenia spolu s požiadavkou na zmenu podmienok prístupu k Fondu solidarity a rovnako je potrebné, aby regióny a miestne orgány venovali väčšiu pozornosť prevencii katastrof. Táto správa ich vyzýva, aby lepšie začlenili prevenciu katastrof do programovacích nástrojov a operačných programov. Ide o krok vpred, jeden z mnohých, ktoré podnikáme v záujme zlepšenia politík v oblasti ochrany krajiny.

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vyľudňovanie vidieka, dezertifikácia a zvýšená miera katastrofických udalostí – nadmerné dažde, sucho, krupobitie, požiare a podobne – nútia členské štáty zasahovať s obmedzenými zdrojmi a obmedzenými prostriedkami. Najdôležitejšou otázkou, ktorú by som tu chcel vyzdvihnúť, je prežitie sveta poľnohospodárstva, pretože ten je často vystavený prírodným katastrofám, ktoré drasticky znižujú príjmy poľnohospodárov.

Európska komisia sa preto musí zaviazať k vytvoreniu európskeho systému verejného poľnohospodárskeho poistenia na lepšie zvládanie rizík a nestability príjmov poľnohospodárov v dôsledku prírodných a človekom spôsobených katastrof, ako sa uvádza v odseku 37 návrhu pána Ferreiru, za ktorý som práve hlasoval.

Správa: Eleni Theocharous (A7-0192/2010)

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Pomoc tým najchudobnejším je jednou z najzákladnejších funkcií Európskej únie. Niet o tom pochýb a autorke správy blahoželám k úsiliu riešiť túto otázku. Ako člen Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka však považujem za svoju povinnosť upozorniť na odsek 54 správy, v ktorom pani spravodajkyňa odporúča revíziu dotačných politík existujúcich v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Súhlasím, že je potrebná revízia systému podpory, nesmieme však pripustiť opakovanie situácie, ktorá nasledovala po reforme trhu s cukrom. Cieľom tejto reformy bolo podporiť najchudobnejších výrobcov v tretích krajinách, ale úžitok z nej mali veľkí vlastníci pôdy v Južnej Amerike, a nie vlastníci najmenších plantáží. Buďme preto opatrní a pred rozhodnutím o zavedení akejkoľvek reformy uskutočnime dôkladné analýzy. Hlasoval som proti odseku 54, ale správu ako celok som podporil.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Predložená správa je v podstate dosť vyvážená, ale napriek tomu som hlasoval proti nej. Hoci je správa vyvážená, vychádza z predpokladu, že ak budeme aj naďalej Afrike, zvlášť subsaharskej Afrike, dávať viac a viac peňazí a poskytovať stále väčšiu pomoc, potom tento kontinent túto pomoc nakoniec aj dostane. To je možno politicky korektný spôsob, ako to vyjadriť, obávam sa však, že to nevystihuje realitu.

Keď sa pozrieme na to, aké množstvo finančných prostriedkov sme od 40. rokov 20. storočia do subsaharskej Afriky investovali, je jasné, že hovoríme o mnohých stovkách miliárd dolárov alebo eur, pričom dnešným výsledkom je len viac chudoby a viac biedy. Myslím si, že aj naďalej by sme mali poskytovať núdzovú pomoc, ale z iných hľadísk by sme zasa mali takúto dlhodobú pomoc znižovať.

Predovšetkým musíme zabrániť systematickému úniku kapitálu zo severnej Afriky do bohatých krajín. Nezákonný únik kapitálu za uplynulých štyridsať rokov predstavuje okolo 1,8 bilióna USD! Nedokážete si ani predstaviť, čo by sme mohli pre subsaharskú Afriku s takým množstvom finančných prostriedkov urobiť.

  Vito Bonsignore (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, skladám poklonu pani spravodajkyni za jej prácu. Európska únia sa vždy angažovala v podpore rozvojových krajín a správa, o ktorej sme dnes hlasovali, nám pripomína, že ešte stále toho musíme veľa, naozaj veľa urobiť.

Aby sa v týchto krajinách zlepšili podmienky, musíme podporovať rozvoj noriem pracovného práva, noriem bezpečnosti pri práci – pri tejto téme by som chcel dôrazne oceniť odsek 38, ktorý vyzdvihuje dôležitosť rodovej rovnosti pre hospodársky úspech štátov. Musíme skutočne ženám zaručiť spravodlivý prístup k svetu práce.

Ako pani spravodajkyňa správne zdôrazňuje v odseku 37, Európska únia musí použiť všetky dostupné nástroje v záujme odstránenia detskej práce, ktorá je jednou z najväčších prekážok zníženia chudoby. Táto správa sa venuje niektorým závažným a dôležitým bodom. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu.

  Syed Kamall (ECR). – Vážená pani predsedajúca, myslím si, že v Parlamente sa v tejto veci dosiahne konsenzus. Nemyslím si, že by niekto mohol byť proti myšlienke znižovania chudoby a tvorby pracovných miest v rozvojových krajinách.

Pred pár rokmi som viedol seminár v Pobreží Slonoviny, kde som hovoril s mladými africkými politikmi. Spýtal som sa, ako im môžeme my z Európskej únie pomôcť. Dali mi niekoľko tipov. Po prvé, že by sme mali zabezpečiť, aby pomoc, ktorú im posielame, neslúžila na udržiavanie skorumpovaných vlád pri moci. Príliš často spočíva problém práve v tom.

Po druhé, že by sme mali podporovať otvorené trhy a liberalizáciu, aby sme im pomohli zbaviť sa štátnych monopolov, ktoré im poskytujú nekvalitné služby. Po tretie, mali by sme zreformovať spoločnú poľnohospodársku politiku – alebo sa jej zbaviť – a zbaviť sa dotácií, ktoré poľnohospodárom v EÚ umožňujú ponúkať nižšie ceny ako poľnohospodári v rozvojových krajinách. Ďalej uviedli, že by sme mali upustiť od úvah o opatreniach pre prispôsobenie na hraniciach, čo je v podstate ekologický imperializmus, ktorého cieľom je zabraňovať dovozu z rozvojových krajín.

A nakoniec, diskutujeme o smernici o správcoch alternatívnych investičných fondov. Poslanecký klub PPE, socialisti a zelení chcú zakázať investovanie do rozvojových krajín. Takýto hospodársky nezmysel si musíme vydiskutovať.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážená pani predsedajúca, s potešením som hlasoval za túto správu, ktorá ukazuje, že ani napriek tomu, že je kríza, nezabúdame na chudobných tohto sveta.

Zároveň musím povedať, že pred niekoľkými rokmi som bol ako dobrovoľný pracovník v Afrike; každý deň som si kupoval noviny a bol som prekvapený množstvom článkov kritizujúcich mimovládne organizácie. Nešlo o to, že by nevykonávali dobrú prácu, ale o to, že sa pokúšali presadiť svoju vlastnú kultúru, postoje a názory a nanútiť ich miestnym ľuďom.

Je najvyšší čas začať diskusiu. V rámci tejto diskusie by sme mali nadviazať kontakt nielen s vládami týchto krajín, ale – čo je ešte dôležitejšie – mali by sme osloviť miestnych predstaviteľov, spoločenské organizácie, pastorov, kňazov a podobne, aby sa peniaze, ktoré do týchto chudobných krajín investujeme, využili tak, ako sa majú.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: László Surján (A7-0249/2010)

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, ktorá má zabezpečiť poskytnutie finančných prostriedkov na pokrytie zmeny plánu pracovných miest úradu OLAF a zahrnutie tejto úpravy do rozpočtu na rok 2010.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) už dlho vykonáva chvályhodnú prácu v oblasti boja proti podvodom na európskej úrovni. Posilnenie prostriedkov, ktoré má k dispozícii, a jeho pracovných síl odôvodňuje zvýšenie jeho rozpočtu, čo ochotne podporujem. Samozrejme, bol by som radšej, keby sa ukázalo, že to nebude potrebné, že úrad OLAF má k dispozícii viac prostriedkov a viac pracovníkov už teraz a môže teda lepšie vykonávať svoje poslanie, ku ktorému sa zaviazal. Silnejší, nezávislejší a aktívnejší úrad OLAF je dôležitý pre EÚ, ktorá chce byť transparentnejšou a zrozumiteľnejšou pre európsku verejnosť.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh opravného rozpočtu č. 5/2010 k všeobecnému rozpočtu na rok 2010 (č. 5/2010) sa týka zmeny plánu pracovných miest Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), revízie predpokladaných tradičných vlastných zdrojov, základov dane z pridanej hodnoty (DPH) a hrubého národného dôchodku (HND), zahrnutia príslušných korekcií pre Spojené kráľovstvo do rozpočtu, ako aj ich financovania a revízie financovania znížení HND v prospech Holandska a Švédska na rok 2010, čo má za následok zmenu v rozdelení príspevkov členských štátov z vlastných zdrojov do rozpočtu EÚ. Pravidlá výpočtu týchto vlastných zdrojov sú podrobne stanovené v príslušných právnych predpisoch. Pokiaľ ide o úrad OLAF, Komisia navrhuje dodatočných 20 stálych pracovných miest v triede správcov (AD), pretože úradu OLAF sa teraz naskytla príležitosť dokončiť úpravu svojho plánu pracovných miest prijatím príslušného počtu úspešných uchádzačov na miesta stálych úradníkov.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Chcel by som pri tejto príležitosti uviesť, že zásadne nesúhlasím s tým, ako úrad OLAF v súčasnosti funguje. Hoci proti podvodom treba bojovať, treba to robiť tak, aby to nebolo na úkor európskych občanov, čiže nezávisle a účinne, aby boli chránené osobné údaje všetkých občanov.

V súčasnom stave nie je úrad OLAF schopný splniť tieto požiadavky. V tejto správe sa však hovorí konkrétne o premene pracovných zmlúv na dobu určitú na pracovné zmluvy na dobu neurčitú. Žiadnemu pracovníkovi, bez ohľadu na to, kde pracuje, by nemalo byť odopreté právo na dôstojnú pracovnú zmluvu. Preto sa zdržím hlasovania.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Cieľom Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) je chrániť finančné záujmy Európskej únie a bojovať proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek neregulárnym činnostiam vrátane nezákonných činností, ku ktorým dochádza v Európskych inštitúciách. Preto vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú vykonáva, musí mať k dispozícii materiálne a ľudské zdroje potrebné na to, aby mohol plniť svoje ciele. Napriek kríze, ktorou EÚ prechádza, je prijatie tohto opravného rozpočtu opodstatnené, pretože úrad OLAF musí mať k dispozícii prostriedky na to, aby mohol riadne fungovať.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Zdržal som sa hlasovania, a hoci podporujem vytvorenie dodatočných 20 pracovných miest pre pracovníkov zamestnaných v Úrade pre boj proti podvodom na základe zmlúv na dobu určitú, nemyslím si, že by sme stále mali korigovať rozpočtovú nerovnováhu Spojeného kráľovstva. Zľava bola Spojenému kráľovstvu udelená v roku 1984, pretože bolo považované za oblasť postihnutú krízou. Okrem toho nepokladám za spravodlivé, že od roku 2002 Nemecko, Holandsko, Švédsko a Rakúsko platia len 25 % toho, čo dlhujú.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Nariadením Rady (ES) č. 2007/2000 poskytla Únia privilegovaný bezcolný prístup na trh EÚ takmer všetkým výrobkom pochádzajúcim z krajín a území využívajúcich proces stabilizácie a pridruženia s cieľom oživiť hospodárstva západného Balkánu. Toto nariadenie bolo po početných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch kodifikované nariadením Rady (ES) č. 1215/2009.

Obchodné preferencie boli udelené na obdobie končiace sa 31. decembrom 2010 a v súčasnosti sa vzťahujú na Bosnu a Hercegovinu, Srbsko a Kosovo pre všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie. Ukončením platnosti obchodných preferencií by ich užívatelia prišli o objektívnu hospodársku výhodu vo svojom obchode s EÚ.

V tejto súvislosti je cieľom tohto návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zmena a doplnenie nariadenia Rady (ES) č. 1215/2009 s cieľom predĺžiť jeho platnosť do 31. decembra 2015 a uskutočnenie určitých úprav v nadväznosti na nadobudnutie platnosti stabilizačných a asociačných dohôd s Bosnou a Hercegovinou a Srbskom.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Ide o dôležité hlasovanie, hlasovanie o rozpočte. Keďže pozícia Rady k predbežnému návrhu opravného rozpočtu č. 5/2010 sa vlastne týka zmeny plánu pracovných miest úradu OLAF bez dodatočných finančných prostriedkov, ako aj revízie predpokladaných tradičných vlastných zdrojov (TVZ, t. j. clá a odvody z produkcie cukru), základov DPH a HND a zahrnutia príslušných korekcií pre Spojené kráľovstvo do rozpočtu, ako aj ich financovania, a revízie financovania znížení HND v prospech Holandska a Švédska na rok 2010, čo má za následok zmenu v rozdelení príspevkov členských štátov z vlastných zdrojov do rozpočtu EÚ, keďže účelom návrhu opravného rozpočtu č. 5/2010 je formálne zahrnúť túto rozpočtovú úpravu do rozpočtu na rok 2010, keďže Rada prijala svoju pozíciu 13. septembra 2010, zobrali sme na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 5/2010; a schválili sme pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 5/2010 bez zmien a doplnení a poverili sme svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. x/2010 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Komisia navrhuje 20 dodatočných stálych pracovných miest v triede správcov (AD) pre Úrad pre boj proti podvodom, pretože úradu sa teraz naskytla príležitosť dokončiť proces úpravy svojho plánu pracovných miest prijatím príslušného počtu úspešných uchádzačov na miesta stálych úradníkov.

V uplynulých rokoch Európsky parlament opakovane, naposledy 5. mája 2010, vyjadril názor, že úrad OLAF by sa mal postupne vydať smerom komplexnej a neobmedzenej inštitucionálnej nezávislosti, aby sa zabezpečilo, že jeho činnosti nebudú môcť byť úmyselne alebo neúmyselne obmedzované skutočnosťou, že jeho pracovníci a vedenie sú súčasťou štruktúry Európskej komisie.

Správa: Pablo Arias Echeverría (A7-0226/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený, že elektronický obchod nemôže zostať na okraji vnútorného trhu, pretože ide o perspektívny sektor dôležitý pre hospodársky rast v Európe.

Elektronický obchod môže prispieť k rozvoju vedomostného hospodárstva, dať európskym spoločnostiam a spotrebiteľom pridanú hodnotu a zlepšiť konkurencieschopnosť nášho hospodárstva v kontexte stratégie EÚ do roku 2020, a to aj prostredníctvom rozvoja a podpory nových foriem podnikania pre malé a stredné podniky. V uplynulom roku každý tretí spotrebiteľ v Európe kúpil cez internet aspoň jeden produkt, ale iba 7 percent európskych spotrebiteľov sa na tento krok odvážilo v inom členskom štáte.

Tento trend treba zvrátiť, pričom pomôcť by tomu mohla myšlienka vytvorenia európskej značky dôvery, ktorú presadzuje pán spravodajca. Vypracovanie bezpečnej a inovatívnej metódy platieb uskutočňovaných on-line by takisto mohlo prispieť k zvýšeniu dôvery európskych spotrebiteľov v elektronické služby v iných členských štátoch. V rámci EÚ treba, samozrejme, rozšíriť a zdemokratizovať prístup k internetu. Je povinnosťou Komisie snažiť sa zabrániť tomu, aby boli rozdiely v predpisoch v oblasti ochrany spotrebiteľa prekážkou rozvoja elektronického obchodu v rámci Európy.

  Liam Aylward (ALDE) , písomne. – (GA) Keďže z hľadiska dosiahnutia cieľov stratégie EÚ do roku 2020 má rozšírenie elektronického obchodu v celej Európe kľúčový význam, podporujem to, čo sa v správe hovorí v súvislosti s uplatňovaním opatrení na podporu a posilnenie elektronického obchodu na vnútornom trhu.

Elektronický obchod má osobitný význam pre podnikateľov a malé a stredné podniky. Elektronický obchod a európsky vnútorný on-line trh pomôžu podnikateľom a malým firmám poskytovať inovatívne, vysoko kvalitné služby zodpovedajúce potrebám spotrebiteľov, čo posilní ich konkurencieschopnosť v globálnom hospodárstve.

Treba splniť ciele v oblasti širokopásmového pripojenia, pričom do roku 2013 musí mať každý v EÚ prístup k širokopásmovým službám. Vítam to, čo sa v správe hovorí v tejto súvislosti.

Takisto podporujem to, čo sa v nej hovorí o reklame na elektronický obchod a o podpore informovanosti spotrebiteľov o svojich právach. Je dôležité, aby európski spotrebitelia dôverovali systému, keď nakupujú na internete.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Potenciál vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu nie je úplne uvoľnený z mnohých dôvodov. Spotrebitelia nedôverujú bezpečnosti elektronického trhu a mnohí z nich nenakupujú na internete preto, lebo predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa a úroveň ochrany sa značne líšia. Som presvedčený, že musíme zvýšiť dôveru spotrebiteľov v on-line trh tým, že ich budeme informovať o ich právach a bezpečných platobných možnostiach a zabezpečíme ochranu spotrebiteľov v oblasti bezpečnosti a ochrany osobných údajov.

Súhlasím s návrhom na vytvorenie a uplatnenie európskej značky dôvery, ktorá by zvýšila dôveru nakupujúcich v internet. Niektorým firmám bránia využívať hospodársky trh aj určité komplikácie s ním spojené. Preto musíme vypracovať iniciatívy na stimulovanie podnikateľov k obchodovaniu na internete, napríklad vylepšením platobných mechanizmov používaných na internete, zjednodušiť povinnosti v oblasti vykazovania dane z pridanej hodnoty (DPH), dosiahnuť jednotnosť poštových a bankových poplatkov a účinnejšie riešiť konflikty medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Stav elektronického obchodu sa v súčasnosti sústavne mení. Už nie je rozvíjajúcou sa technológiou, ale čoraz rozšírenejšou realitou. Je veľmi dôležitým prostriedkom podpory cezhraničného obchodu, zlepšovania prístupu k širšiemu sortimentu kvalitnejších výrobkov a konkurenčného znižovania cien.

Napriek tomu 10 rokov po prijatí smernice o elektronickom obchode nerastie cezhraničný elektronický obchod tak rýchlo ako vnútroštátny elektronický obchod, pričom 60 % pokusov o cezhraničné internetové objednávky zlyháva z technických a právnych dôvodov.

Hlasovala som za túto správu, pretože identifikuje problémy, ktorým čelí európsky elektronický obchod, a zároveň ukazuje cestu k vytvoreniu skutočného jednotného on-line trhu pre Európu. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje lepšie uplatňovanie európskych právnych predpisov v prospech všetkých európskych spotrebiteľov a predajcov; zvýšené úsilie o dosiahnutie vysokej úrovne ochrany pre používateľov elektronického obchodu; dosiahnutie dôvery u týchto používateľov, aby preskúmali jednotný trh v celom jeho potenciáli; a informovanie používateľov o ich právach v oblasti elektronického obchodu a o ochrane týchto práv.

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože z nej vyplývajú výhody pre malé a stredné podniky a pozitívne prvky pre rozvoj digitálnej spoločnosti a zároveň pôsobí proti rozdrobenosti trhu a usiluje sa o štandardizáciu predpisov.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Vytvorenie skutočného jednotného on-line trhu pre Európu je jednou z dôležitých úloh, ktoré v súčasnosti pred nami stoja. Zvlášť v súčasnej hospodárskej kríze musí Európa vynakladať ešte väčšie úsilie na odstránenie prekážok, ktoré bránia elektronickému obchodu. V súčasnosti je EÚ trhom s 500 miliónmi spotrebiteľov. Táto situácia sa však neodráža na objeme uskutočňovaných internetových transakcií. Dôvodom nie je to, že by sa európski spotrebitelia do elektronického obchodu veľmi nehrnuli, ale to, že keď sa už rozhodnú kúpiť niečo cez internet, narazia na celý rad problémov a nakoniec vysvitne, že transakciu nemožno uskutočniť. Čísla uvádzané v správe o elektronickom obchode sú z tohto hľadiska dôležité.

V súčasnosti existuje v oblasti elektronického obchodu medzi členskými štátmi príliš veľa rozdielov, čo je situácia, ktorá musí u spotrebiteľov vyvolávať nespokojnosť. Keďže v správe sa uvádza, že táto forma obchodu spolu s inovatívnymi službami a ekologickými podnikmi má najväčší potenciál v oblasti rastu a zamestnanosti do budúcnosti, a preto predstavuje pre jednotný trh nový smer expanzie, treba neodkladne realizovať opatrenia navrhované Komisiou, doplnené o návrhy predložené Parlamentom.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Elektronický obchod predstavuje dôležitý prínos internetu pre hospodársku činnosť. Je preto dôležité odstrániť akékoľvek prekážky fungovania jednotného trhu v tomto sektore, pretože rozdrobený súbor vnútroštátnych predpisov bráni rozvoju tohto výnosného sektora. Súhlasím so spravodajcom, pokiaľ ide o poukázanie na nedostatky elektronického obchodu z hľadiska spotrebiteľov. Je poľutovaniahodné, že 61 % cezhraničných transakcií nie je možné dokončiť, pretože internetové obchody nedoručujú tovar do štátu zákazníka. Pridajte k tomu obavy používateľov, pokiaľ ide o bezpečnosť platieb. Schopnosť nakupovať cez internet zvyčajne závisí od kvality internetového pripojenia. Prioritu by malo mať zvýšenie počtu používateľov internetu, predovšetkým prostredníctvom zlepšenia kvality výkonu pripojenia a zatraktívnenia cien. Takisto je dôležité zvýšiť dôveru spotrebiteľov pri nakupovaní cez internet. Rovnako ako pán spravodajca, aj ja som za vytvorenie európskej značky dôvery, ako aj za posilnenie dohľadu nad internetom predovšetkým z hľadiska ochrany osobných údajov. Osobitné úsilie treba tiež vynaložiť na ochranu neplnoletých osôb používajúcich internet.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vnútorný trh v oblasti elektronického obchodu je pre Európu mimoriadne dôležitý, zvlášť ak chce Európa dosiahnuť ciele stanovené v stratégii EÚ do roku 2020. Ešte stále však treba prekonať niekoľko prekážok. Táto správa predkladá opatrenia, ktoré majú presne tento cieľ. Za zvlášť zaujímavé ciele pokladám kontrolu porušení autorských práv na internete a vytvorenie bezpečného a inovatívneho systému platieb uskutočňovaných on-line, ktorý nebude ukladať poplatky, ktoré by mohli ohroziť alebo obmedziť tento výber. Takto bude jednoduchšie bojovať proti pirátstvu, stimulovať podniky k obchodovaniu cez internet a tiež uľahčiť pripojenie používateľov a zvýšiť ich dôveru v internet.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Elektronický obchod predstavuje pre EÚ veľmi dôležitý trh, v neposlednom rade z hľadiska plnenia cieľov stratégie EÚ do roku 2020. Stojí pred nami veľmi dôležitá úloha, ktorou je vytvorenie skutočne jednotného on-line trhu pre Európu, ktorý umožní EÚ konkurovať na globálnom trhu. Dôvera európskych podnikov a spotrebiteľov v digitálne prostredie je nízka z dôvodu zbytočných prekážok elektronického obchodu, ako sú rozdrobenosť európskeho trhu, nedostatočná bezpečnosť pre spotrebiteľov, nedostatočná bezpečnosť transakcií, nedostatočný mechanizmus nápravy a tak ďalej. Je nevyhnutné zjednodušiť cezhraničné pravidlá a nájsť praktické riešenia problémov, ako sú autorské práva, ochrana spotrebiteľa, označovanie etiketami a osobitné odvetvové pravidlá, poplatky za elektronický odpad a recyklačné poplatky a vykazovanie a účtovanie cez internet.

Nevyhnutná je plná transpozícia a vykonanie existujúcich právnych predpisov, napríklad smernice o službách. Zároveň musí Komisia dokončiť hodnotenie právnych predpisov EÚ, týkajúcich sa jednotného digitálneho trhu, a predložiť všetky iniciatívy, ktoré sa zdajú nevyhnutné na to, aby bolo možné odstrániť hlavné prekážky. Podporujem 13 odporúčaní Komisie, týkajúcich sa vypracovania politík a postupov v oblasti cezhraničného elektronického obchodu.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Elektronický obchod je nevyhnutným predpokladom rozvoja vnútorného trhu: odbúrava informačné bariéry, čím sa blíži k ideálu dokonalej súťaže v prospech spotrebiteľov. Dokáže rozšíriť potenciálny trh pre malých vnútorných výrobcov, ktorí by nemali možnosť obchodovať v iných krajinách EÚ, chrániť ich a podporovať vytváranie pracovných miest vo výrobnom sektore.

Okrem toho znižuje vzdialenosť medzi centrálnymi a okrajovými oblasťami, čím sa zvyšuje kvalita života vo vidieckych oblastiach vďaka zvýšeným dodávkam výrobkov, a presadzuje jednotné normy pre predávané tovary vďaka umiestňovaniu tých istých výrobkov na niekoľko trhov. Je preto nevyhnutné riešiť a odstrániť hlavné prekážky používania internetu na predaj tovarov: bezpečnosť a záruky. Táto úloha musí vzhľadom na neexistenciu fyzických hraníc pripadnúť príslušným nadnárodným orgánom, čo na našom území znamená európske inštitúcie.

Táto správa poskytuje obchodníkom rámec pravidiel na fungovanie a plánovanie investícií, poskytuje spotrebiteľom istotu, pokiaľ ide o poskytnuté záruky, a posúva výrobcov o krok vpred, pokiaľ ide o riešenie krízy. Konečne!

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) V dôsledku miery on-line podvodov, ktorá je stále pomerne vysoká, pretrváva vysoký stupeň nedôvery v nakupovanie cez internet. Preto som hlasovala za toto uznesenie, ktoré vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky systém včasného varovania vrátane databázy, na boj proti nezákonným obchodným postupom a podvodným činnostiam a na zvýšenie bezpečnosti spotrebiteľov počas internetových transakcií, a to aj s ohľadom na ochranu osobných údajov. Osobitnú pozornosť treba podľa mňa venovať zmluvám uzatváraným na diaľku s cieľom chrániť práva spotrebiteľov v čase, keď je na vzostupe nákup tovarov a služieb cez internet, napríklad v oblasti cestovného ruchu a dopravy.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za prijatie tejto správy. Na vnútornom trhu s vyše 500 miliónmi spotrebiteľov podpora väčšej flexibility v elektronickom obchode a zvyšovania dôvery spotrebiteľov v internetové transakcie nielen umožní využitie hospodárskeho potenciálu digitálneho jednotného trhu, ale tiež poskytne stimuly pre rozvoj nových trhových ník pre malé a stredné podniky, čím sa vytvorí potenciál na vytváranie pracovných miest. V dôsledku rozdielov existujúcich medzi vnútroštátnym a cezhraničným elektronickým obchodom nemajú spotrebitelia, zvlášť spotrebitelia žijúci v okrajových a najvzdialenejších regiónoch a spotrebitelia so zníženou mobilitou, možnosť využiť výhody tejto formy obchodu, ktorá poskytuje prístup k obrovskému sortimentu tovarov a služieb. Chcel by som však zdôrazniť, že je nevyhnutné náležité uplatnenie smernice o službách – nástroja, prostredníctvom ktorého môže byť dokončený digitálny jednotný trh – vo všetkých členských štátoch; dôraznejšie ju treba presadzovať predovšetkým z hľadiska nediskriminácie zákazníkov na základe ich štátnej príslušnosti. Chcel by som zdôrazniť, že zavedenie digitálneho jednotného trhu v oblasti elektronického obchodu si vyžaduje riadne fungovanie „jednotného kontaktného miesta“. Rovnako dôležité sú však opatrenia ako harmonizácia poštových a bankových poplatkov v Európskej únii, zjednodušenie vykazovania dane z pridanej hodnoty pri predávaní na diaľku alebo zvýšenie počtu registrácií na doméne .eu.

  Cornelis de Jong (GUE/NGL), písomne. – Hlasoval som za túto správu, pretože vcelku ju môžem podporiť. Zvlášť ma potešilo to, že väčšina mojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov bola vo výbore prijatá. To znamená, že malé a stredné podniky budú podporované v tom, aby sa stali aktívnejšími hráčmi na trhu v oblasti elektronického obchodu. Správa zároveň podľa mňa zbytočne nastoľuje otázku liberalizácie poštových služieb, proti čomu som vo výbore namietal. Na tejto námietke trvám a aj naďalej namietam proti výzvam na liberalizáciu a zároveň rozhodne opakujem svoju výzvu Komisii na zavedenie moratória na liberalizáciu poštových služieb.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu. Ako tieňový spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, požiadaného o stanovisko, vyjadrujem podporu rozvoju elektronického obchodu, ktorý je pevnou súčasťou elektronického podnikania v Európe. V budúcnosti pomôže dokončenie jednotného trhu s IKT v EÚ prekonať problémy, ktorým elektronický obchod v súčasnosti čelí. Európa sa musí stať globálnym sprostredkovateľom v tomto odvetví. Aby sa to dosiahlo, treba naliehavo a jednotným spôsobom riešiť súčasné ťažkosti.

V tomto prípade mám na mysli odlišné sadzby DPH, zákony na ochranu spotrebiteľa, a predovšetkým odstránenie diskriminácie zákazníkov v oblasti elektronického obchodu v niektorých členských štátoch, čo názorne predvádzajú niektorí obchodníci a poskytovatelia služieb. Európa musí podporovať svojich občanov, ktorí sa chcú aktívne zapojiť do sveta internetu, poskytnutím jednoduchého prístupu k vzdelávacím programom a európskym finančným prostriedkom, špecificky určeným na zakúpenie hardvéru, softvéru a prístupu k internetu.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu. Jedným z cieľov stratégie EÚ 2020 je podpora znalostnej ekonomiky. Ak máme v plnej miere dosiahnuť tento cieľ, je potrebné, aby Európska komisia predstavila opatrenia zamerané na zvyšovanie rýchlosti širokopásmových služieb a väčšiu racionalizáciu cien týchto služieb v celej EÚ. Pravidlá a postupy je nevyhnutné zjednotiť tak, aby sme pre obchodníkov predávajúcich na diaľku zaistili prístup aj na iné trhy ako tie vymedzené ich vnútroštátnymi hranicami.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V oznámení o digitálnej agende pre Európu z 19. mája 2010 preukázala Komisia svoje želanie zabezpečiť, aby internetové transakcie boli jednoduchšie a vzbudzovali väčšiu dôveru v digitálnu technológiu. Podľa údajov zahrnutých v správe tretina Európanov už niekedy urobila nákup cez internet, iba 7 % spotrebiteľov sa však odváži uskutočniť cezhraničnú transakciu a iba 12 % vyjadruje dôveru v takýto druh transakcie. Preto je naliehavé posilniť bezpečnosť spotrebiteľov (alebo to, ako ju vnímajú) vo vzťahu k týmto transakciám tak, aby sme podporili rozvoj trhu, ktorý má obrovský potenciál – vďaka transakciám, ktoré sú pre spotrebiteľa jednoduchšie, pohodlnejšie a v mnohých prípadoch aj lacnejšie. Pre riadny jednotný elektronický trh je nevyhnutné, aby sa spotrebitelia pri nákupoch cez internet cítili bezpečne a aby si firmy uvedomili nesmierny potenciál internetového obchodu. Treba tiež zvýšiť dostupnosť na internete a odstrániť cezhraničné prekážky.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Voľný pohyb tovaru v Európe vážne narúšajú rozdrobené vnútroštátne pravidlá. Údaje o stave elektronického obchodu v Európskej únii ukazujú, že za rok 2009 jeden z troch spotrebiteľov v Európe kúpil aspoň jednu položku na internete, ale len 7 % európskych spotrebiteľov sa odvážilo zakúpiť si tovar z iného členského štátu. Nezverejnené prieskumy EÚ o praktikách v elektronickom obchode ukazujú, že 60 % pokusov spotrebiteľov o cezhraničný nákup tovaru v rámci EÚ sa končí neúspešne, pretože predajca odmietne prijať transakciu alebo doručiť tovar, hoci by nakupujúci mohol v polovici 11 000 skúmaných prípadov elektronickým nákupom v zahraničí ušetriť najmenej 10 % (aj po započítaní poplatkov za doručenie). Musím preto zdôrazniť potrebu komplexného právneho a regulačného rámca, ktorý dokáže prekonať cezhraničné prekážky, zvýšiť pridanú hodnotu a regulovať riziká činnosti, ktorá sa neustále mení a takmer neprestajne napreduje. Preto sa vyžaduje sústavná pozornosť a monitorovanie, pričom prioritu má spoľahlivosť komunikácie a transakcií. Aby sme konsolidovali elektronický obchod, je nevyhnutné pracovať na zvyšovaní bezpečnosti a dôvery podnikov i spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o platby, ako aj dodávky a reklamácie tovaru.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Správa o elektronickom obchode obsahuje niektoré rozpory a príliš trvá na potrebe vytvorenia vnútorného trhu. Uznávame dôležitosť elektronického obchodu, ale ešte treba veľa vykonať, aby sme zaistili, že sa nestane nositeľom závažných nových problémov.

Ako sme zdôraznili počas rozpravy, je dôležité vyjasniť mnohé otázky, konkrétne: obranu autorských práv, ochranu práv detí, práva spotrebiteľov a bezpečnosť.

Je pravda, že správa predkladá celý rad podnetov na zvyšovanie dôvery u všetkých účastníkov trhu v oblasti elektronického obchodu, ale nie všetky sú natoľko primerané, ako by mohli byť. Dokonca primerane nezohľadňujú ani všetky záujmy a práva, o ktoré ide v procese, ktorý by sa mohol ukázať nanajvýš zložitým.

Je pravda, že dodávateľský reťazec elektronického obchodu musí byť transparentnejší, aby spotrebiteľ vždy poznal totožnosť dodávateľa, ako aj jeho obchodné meno, zemepisnú adresu, kontaktné údaje a daňové identifikačné číslo. Práva detí, mládeže a ľudí s rôznymi druhmi závislosti však musia byť stále chránené.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Elektronický obchod vytvára príležitosti na trhu, najmä pre malé a stredné podniky. Elektronický obchod môže zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní konkurencieschopnosti írskeho i európskeho hospodárstva.

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, ktorá je míľnikom, pretože predstavuje významný krok smerom k úplnej realizácii a integrácii jednotného európskeho trhu. V časoch globalizácie a digitalizácie si Európska únia nemôže dovoliť zaostávať pri vytváraní efektívneho vnútorného trhu pre elektronický obchod, ktorý by sa mal stať konkurencieschopným aj na globálnej úrovni. Dúfajme, že na túto správu nadviažu ďalšie kroky stimulujúce vytvorenie celoeurópskeho digitálneho trhu. Takýto vývoj tiež prispeje k prehodnoteniu a opätovnému naštartovaniu aktivít výskumu a vývoja, ktoré majú zásadnú dôležitosť.

Čo potrebujeme v prvom rade, je monitorovanie a sledovanie uplatňovania správy o elektronickom obchode, aby sme občanom EÚ ako podnikateľom aj ako spotrebiteľom zaistili ľahší prístup k realizácii digitálnych obchodov. Opatrenia stanovené v správe by mali značne uľahčiť obchodovanie medzi členskými štátmi za predpokladu, že národné vlády začnú skutočne napredovať pri zjednocovaní pravidiel v oblasti zmlúv a prekonávať odporujúce si zákony.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Vítam výzvu na zvyšovanie objemu elektronického obchodu v rámci hraníc EÚ. EÚ však musí vyvíjať podporné úsilie, aby sa tak udialo s rešpektovaním európskych právnych predpisov, pričom je nevyhnutné, aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa.

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. – (FI) Chcela by som poďakovať svojmu kolegovi pánovi Echeverríovi za vynikajúcu správu, za ktorú som s radosťou zahlasovala. Elektronický obchod je novým a medzinárodným odvetvím a Európska únia preto musí prijať dôležitú úlohu pri harmonizácii noriem a postupov. Predovšetkým by som rada spomenula tie body v správe, ktoré nás vyzývajú zaistiť dostupnosť kvalitných a komplexných širokopásmových pripojení v celej Únii. Tento cieľ má zásadnú dôležitosť, ak má elektronický obchod prosperovať.

Priniesť všetkým občanom EÚ širokopásmové pripojenie do roku 2013 a ultrarýchle širokopásmové pripojenie do roku 2020 sú ambiciózne ciele, sú však nevyhnutné na zvyšovanie kvality života občanov. Chcela by som tiež poďakovať spravodajcovi za jeho postrehy v súvislosti s ochranou spotrebiteľov a právom na súkromný život v svete elektronického obchodu. Ide o záležitosť, ktorú v budúcnosti budeme musieť starostlivo skúmať najmä vo vzťahu k službám pre deti.

  Edvard Kožušník (ECR), písomne. – (CS) Hoci je dnes internet najrýchlejšie sa rozvíjajúcim maloobchodným kanálom a počet nákupov cez internet každoročne narastá, počet cezhraničných transakcií uskutočňovaných medzi členskými štátmi, žiaľ, stagnuje. Takmer sa dá povedať, že v oblasti B2C neexistuje v Únii vnútorný trh. V oblasti zvyšovania objemu cezhraničného predaja tovaru prostredníctvom elektronického obchodu verím, že významným stimulátorom môže byť úplná harmonizácia spotrebiteľského práva, teda odstránenie vnútroštátnych výnimiek, v kombinácii s liberálnym poňatím ochrany spotrebiteľa. Veľký problém však vidím v oblasti obmedzovania prístupu k internetovým službám na základe IP adries niektorých štátov. V tejto oblasti v zásade neexistujú legislatívne prekážky, no napriek tomu je elektronický vnútorný trh v tomto segmente obmedzovaný.

Zastávam názor, že v tomto prípade by Komisia mala využiť všetky svoje exekutívne nástroje a zasiahnuť proti vytváraniu umelých prekážok na vnútornom trhu v podobe blokovania IP adries. Správa tiež hovorí o cieľoch pre rok 2020 v oblasti prístupu k širokopásmovému pripojeniu. Osobne neobľubujem takéto proklamatívne ciele, navyše v sektore, ktorý sa vyvíja dynamicky, a preto sa veľmi ťažko dá predpovedať, ktorým smerom sa bude vyvíjať v horizonte 10 rokov. Napriek tejto výčitke však považujem správu za vyváženú, a preto som ju v hlasovaní podporil.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Ariasa Echeverríu, pretože sa domnievam, že elektronický obchod je kľúčovým trhom pre politiku EÚ, v rámci ktorej je možné a nevyhnutné zabezpečiť určité intervencie smerom k zvyšovaniu konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ v kontexte stratégie EÚ 2020.

Skutočne som presvedčený, že ak máme plne zužitkovať výhody v podobe príležitostí, ktoré nám ponúka jednotný európsky trh, mali by sme ďalej rozvíjať elektronický obchod, ktorý má potenciál pozitívne vplývať na spotrebiteľov i konkurencieschopnosť spoločností. Podobne podporujem zahrnutie európskej značky dôvery do správy, pretože je nevyhnutná na zaručenie spoľahlivosti a kvality tovaru umiestňovaného na cezhraničný elektronický trh.

V ére krízy a finančných ťažkostí, v akej sa nachádzame práve dnes, musíme podporovať nástroje schopné vo výraznej miere pozitívne ovplyvňovať zamestnanosť a rast. Medzi takéto nástroje môžeme zaradiť aj elektronický obchod. Domnievam sa preto, že správa, ktorú sme dnes prijali, je v tejto súvislosti pozitívnym výsledkom, nielen pre spoločnosti, malé a stredné podniky, ale tiež – a predovšetkým – pre spotrebiteľov.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Jednotný trh vždy bol jedným z veľkolepých cieľov, ktoré sledovala Európska únia. V dnešnej dobe môže cezhraničný elektronický obchod veľmi významne prispieť k ďalšiemu rozvoju jednotného trhu. Internetové nákupy spotrebitelia už vo veľkej miere prijali na domácej úrovni, to isté však neplatí pre elektronický obchod medzi členskými štátmi, v podstate vinou nedostatku vzájomnej dôvery medzi nakupujúcim a predajcom. Ak preto chceme rozvíjať trh v oblasti elektronického obchodu, bude nevyhnutné prehlbovať dôveru u všetkých účastníkov. Európske právne predpisy v tejto oblasti sa musia uplatňovať tak, aby vytvárali atmosféru zvýšenej dôvery. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu, pretože si myslím, že elektronický obchod a prekonávanie prekážok, ktoré ešte bránia jeho rozvoju, má pre hospodárstvo zásadný význam. Voľný pohyb tovaru v Európe značne sťažujú rozdrobené vnútroštátne pravidlá a 60 % pokusov spotrebiteľov kúpiť si tovar za hranicou vlastného štátu sa končí neúspechom.

Cieľom je založenie skutočného európskeho internetového jednotného trhu. Vďaka pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu od Skupiny Európa slobody a demokracie (Ligy severu) je v správe zahrnutá zmienka o ťažkostiach, ktoré majú s prístupom na internet občania žijúci v ostrovných a horských oblastiach.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Správa sa využíva na presadzovanie širšej harmonizácie daňových zákonov, ako aj kolísavých cien v sektore poštových a finančných služieb na úrovni EÚ. Preto som hlasoval proti tomuto textu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Nedávne oznámenie Komisie určilo budúce stratégie, ktorých cieľom je znižovanie rozdrobenosti a stimulácia rastu v elektronickom obchode.

Kým elektronický obchod na vnútroštátnej úrovni sa v skutočnosti zintenzívňuje, objem cezhraničných nákupov je naďalej nízky a v roku 2009 dosiahol iba 7 %. Hlavné prekážky súvisia s jazykovými a praktickými i právnymi problémami.

Súhlasím s prístupom správy, ktorá vymedzuje päť priorít v snahe o stimulovanie odvetvia: zlepšenie prístupu na internet, odstránenie rozdrobenia internetového trhu, posilňovanie dôvery spotrebiteľov, stimulovanie podnikateľov, aby svoje produkty predávali na internete, a zaručenie bezpečnosti detí pri používaní internetu. To všetko by sa malo odohrávať v jasnom a jednotnom právnom kontexte, ktorého úlohou by predovšetkým mala byť služba verejnosti. Domnievam sa, že zásadný stimul príde vo forme dôvery na strane občanov, ktorú by sme mali podporovať a zvyšovať.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Internet sa stal najrozšírenejšou formou diaľkového predaja. Podľa informácií poskytnutých Komisiou v odpovedi na moju otázku (E 4964/2010) viac ako tretina spotrebiteľov v EÚ (37 %) použila minulý rok internet na nákup alebo objednávku tovaru a služieb na súkromnú potrebu. To predstavuje nárast 5 percent v porovnaní s rokom 2008 a 10 percent v porovnaní s rokom 2006. Napriek tomu spotrebitelia naďalej nemajú dostatočnú dôveru v cezhraničný nákup a rozdiely vo vnútroštátnych predpisoch odrádzajú spoločnosti od investícií do cezhraničného obchodu. Preto vidíme v miere rozšírenia diaľkového predaja v jednotlivých členských štátoch značné rozdiely. Zvyšovanie tejto formy obchodu má však v súčasnej recesii kľúčový význam. Cieľom tejto konkrétnej správy je riešiť rozdrobenosť vnútorného trhu elektronického obchodu predkladaním návrhov, napríklad prijatia jednotných pravidiel a postupov, ktoré predajcom na diaľku umožnia obchodovať aj mimo hraníc svojho štátu. V čase, keď tradičné komerčné transakcie stagnujú, sa môžu nové technológie a príležitosti, ktoré prinášajú, ukázať prínosnými pri rozvoji nových a alternatívnych obchodných iniciatív. Z tohto dôvodu som hlasoval za správu.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Zdržal som sa hlasovania o tejto správe napriek tomu, že podporu elektronického obchodu považujem za dôležitú a rozširovanie kvalitných internetových sietí a služieb na celú populáciu za nevyhnutné, a to aj v najizolovanejších regiónoch.

Súhlasím tiež s tým, že je nevyhnutné bojovať proti diskriminácii, ktorej sú vystavení mnohí občania, ktorí by radi nakupovali cez internet – v neposlednom rade na základe toho, v ktorom členskom štáte bývajú alebo akú emailovú adresu použijú pri realizácii transakcie.

Súhlasím s mnohými návrhmi predloženými v správe. Napriek tomu neľutujem skutočnosť, že smernica o službách ešte v niektorých členských štátoch nebola plne transponovaná, nepodporujem politiku Komisie v sektore poštových služieb a nevítam stratégiu EÚ 2020 – tieto základné možnosti voľby vo veľkej miere zodpovedajú za ťažkú sociálnu situáciu, s ktorou v súčasnosti zápolí EÚ.

Budúce modely pre potreby odvetvia komunikácií a dokonca aj elektronického obchodu budú nepochybne zostrojené lepšie v rámci perspektívy, ktorá sa viac zameria na občanov a ich práva, namiesto aby sa jednoducho podriadila obchodným záujmom.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu pána Ariasa Echeverríu o elektronickom obchode. Elektronický obchod je jedným z odvetví s najväčším dosahom na rast a zamestnanosť v budúcich desaťročiach a Európska únia musí z tohto potenciálu maximálne ťažiť.

Nezabúdajme, že elektronický obchod uľahčuje a podporuje rozvoj nových špecializovaných trhov pre niektoré malé a stredné podniky, ktoré by inak ani neexistovali.

Okrem toho podporujem myšlienku, aby sme pri formulovaní našich politík a zákonných rámcov pre elektronický obchod venovali zvýšenú pozornosť potrebám zraniteľných spotrebiteľov, ktorí by inak nemali žiadny prístup k obrovskému výberu spotrebiteľského tovaru. Myslím tu na tých, ktorí sú izolovaní alebo menej mobilní, na občanov s nízkymi príjmami alebo jednotlivcov žijúcich v menej prístupných, vzdialených či periférnych oblastiach.

Na záver spomeniem, že text som vo výbore pozmenil a doplnil tak, aby zdôraznil potrebu vývoja nástrojov vzdelávania zákazníkov nakupujúcich cez internet. Musíme rozvíjať digitálne zručnosti čo najväčšieho počtu občanov, aby si viac uvedomovali svoje práva a povinnosti (kľúčové práva spotrebiteľov na internete, pravidlá v oblasti elektronického obchodu a predovšetkým ochrany údajov).

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – V tejto dôležitej správe o elektronickom obchode okrem iného zdôrazňujeme význam posilnenia dôvery v systémy cezhraničných internetových platieb (napr. kreditné a debetné karty a elektronické peňaženky) podporou celej škály platobných možností, posilňovaním interoperability a spoločných noriem, prekonávaním technických prekážok, podporou najbezpečnejších technológií elektronických transakcií, zosúladením a posilňovaním právnych predpisov o otázkach súkromia a bezpečnosti, ako aj bojom proti podvodným aktivitám, informovaním a vzdelávaním verejnosti.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Dobre si uvedomujeme množstvo a druh nevýhod – predovšetkým v Taliansku – pre tých, ktorí žijú a bývajú v horských alebo ostrovných komunitách. Budovanie interného trhu elektronického obchodu by zjednodušilo prístup na internet a zvýšilo kvalitu v krajinách EÚ a v regiónoch bez dobrých pripojení.

Je dôležité rozvíjať iniciatívy určené na motivovanie podnikateľov smerom k predaju tovaru cez internet so súčasnou ochranou používateľov, predovšetkým detí, s primeranými zárukami zaistenia bezpečnosti. Nesmieme nepoctivým obchodníkom umožniť podvádzať potenciálnych používateľov; preto sú potrebné cielené a časté kontroly.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Dúfam, že táto správa je jasným signálom pre Európsku komisiu, aby podnikla ďalšie kroky smerom ku skvalitňovaniu internetového obchodu vo vnútri Európskej únie. Požadujeme harmonizáciu a zjednodušenie administratívnych postupov, ktoré vo svojej súčasnej podobe spôsobujú, že nás odrádzajú od nákupov na zahraničných internetových stránkach, a to aj vtedy, ak na nich nájdeme zaujímavú ponuku. Chceme tiež záruku, že prístup na širokopásmový internet bude dostupný v celej EÚ do roku 2013. Tento návrh už dávno prestal byť čírou fantazmagóriou. Stáva sa nielen čoraz viac realistickým, ale navyše nikoho netreba presviedčať o priaznivom účinku na interný trh, aký by mal univerzálny prístup na internet.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Nedokázala som sa presvedčiť o potrebe hlasovať za túto správu napriek tomu, že obsahuje viacero pozitívnych prvkov, predovšetkým obranu záujmov spotrebiteľov a uznanie záujmov malých a stredných podnikov na trhu v oblasti elektronického obchodu.

Odsudzujem predovšetkým tých, ktorí Komisii blahoželajú k uplatneniu tretej smernice o poskytovaní poštových služieb, ktorej cieľom je liberalizácia poštových služieb. To však bude mať za následok ďalšie škody pre poštové služby v EÚ, a nie – ako sa uvádza v správe – nižšie ceny a lepšie služby.

Takisto nemôžem ľutovať skutočnosť, že niektoré členské štáty smernicu o službách ešte netransponovali, pretože chcem, aby Komisia promptne pripravila správu o klimatických vplyvoch prijatia tohto textu.

Ľutujem, že text sa v širšom zmysle nesie v duchu otvorenosti voči hospodárskej súťaži, ktorú sme odsúdili, keď sme odmietli Lisabonskú zmluvu.

Správa: Christine De Veyrac (A7-0195/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, pretože jej cieľom je zlepšenie prevencie leteckých nehôd a poskytovania pomoci obetiam a ich rodinám. Bezvýhradne podporujem prístup spravodajkyne, ktorá požaduje analýzu incidentov na európskej úrovni, čo sa dosiaľ nikdy nedialo. Správa tiež navrhuje zlepšenia v oblasti poskytovania pomoci obetiam a ich rodinám, napríklad prijatie maximálneho odkladu dvoch hodín, do ktorých treba informovať rodiny o menách pasažierov na palube. Teraz sú na rade ministri dopravy, ktorí – dúfam – tieto právne predpisy čo najskôr prijmú.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Hlasoval som za túto správu. Objem leteckej dopravy stále viac narastá a nebezpečenstvo nehôd sa takisto zvýšilo, napriek zlepšeniam bezpečnostných noriem, a preto európske právne predpisy súvisiace s vyšetrovaním nehôd treba pozmeniť, doplniť a aktualizovať.

Vítam, čo správa hovorí o právach obetí a ich rodín. Rodina obete má právo dostať relevantné informácie čo najskôr. Letecké spoločnosti musia mať pripravený účinný operačný plán pre prípad krízy. Dôležitým praktickým opatrením by bolo prinútiť letecké spoločnosti nominovať jednu osobu ako hlavnú kontaktnú osobu na účely koordinácie, poskytovania dôležitých informácií a podpory rodinám cestujúcich.

Praktické opatrenia požadované správou budú pomáhať v prípadoch nehôd, najmä pokiaľ ide o pasáže o pomoci poskytovanej obetiam a ich rodinám a o skupinách, ktoré konajú v ich mene. V európskom sektore civilného letectva treba zaistiť vysoké bezpečnostné normy a musíme sa maximálne snažiť znižovať počet nehôd.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporujem tento návrh. V súčasnosti platná smernica EÚ riadiaca vyšetrovanie nehôd a incidentov v civilnom letectve bola prijatá v roku 1994. Trh leteckej dopravy a situácia sa však zmenili. Musíme preto prijať nové právne predpisy EÚ primerané dnešnej situácii. Po prvé, je potrebné založiť sieť orgánov pre vyšetrovanie bezpečnosti. Tieto by zahŕňali národnú vládu a inštitúcie EÚ (Európsku agentúru pre bezpečnosť letectva – EASA) a zodpovedali by za zvyšovanie kvality vyšetrovania, klasifikáciu a analýzu informácií, podporovali by spoluprácu medzi inštitúciami národnej vlády a prispievali k zvyšovaniu bezpečnosti letectva. Treba tiež jasnejšie definovať práva cestujúcich a ich rodín.

Cieľom nariadenia je rozšíriť požiadavku, aby letecká spoločnosť predložila zoznam pasažierov čo najskôr a do dvoch hodín po výskyte nehody, čo by sa týkalo nielen leteckých spoločností lietajúcich z EÚ, ale aj spoločností prevádzkujúcich lety do Európy. Cieľom je zaviesť pre letecké spoločnosti povinnosť vyžiadať si od cestujúcich v čase rezervácie letenky údaj o osobe, s ktorou sa treba skontaktovať v prípade nehody. Rodinám obetí treba vytvoriť také podmienky, aby získali prednostný prístup k informáciám o pokroku bezpečnostného vyšetrovania.

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože navrhuje riešenia problémov spôsobených leteckými nehodami v poslednom čase, a to nielen z technickej perspektívy, ale aj a najmä s ohľadom na poskytnutie záruk rodinám obetí. Objasňuje tiež úlohu agentúry EASA a vnútroštátnych orgánov pri nezaujatom a objektívnom vyšetrovaní príčin nehôd.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Objem leteckej dopravy neustále narastá a napriek pokroku v oblasti bezpečnosti správy naďalej poukazujú na neúprosný nárast počtu leteckých nehôd. Je načase, aby Európska únia aj tento sektor regulovala precíznejšie a exaktnejšie.

Dôrazne preto podporujem cieľ spravodajkyne predchádzať nešťastným leteckým nehodám a zlepšiť vyšetrovania nehôd. Príslušné právne predpisy sú v skutočnosti z roku 1994, kedy Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) ešte neexistovala.

Hlasoval som preto za toto nariadenie, ktorého zámerom je odovzdať vedúcu úlohu v oblasti leteckej bezpečnosti agentúre EASA, pričom súhlasím predovšetkým s cieľom poskytovania všeobecného prístupu k citlivým údajom.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) V posledných rokoch neobyčajne vzrástla letecká doprava. Napriek mnohým technologickým vylepšeniam sa nebezpečenstvo nehôd zvýšilo. Preto je nevyhnutné prijať pre túto oblasť právne predpisy EÚ. Z tohto dôvodu vítam návrhy pani De Veyracovej prispôsobiť smernicu z roka 1994 o prevencii nehôd dnešnej situácii na trhu leteckej dopravy. Vďaka vytvoreniu siete vnútroštátnych orgánov pre vyšetrovanie bude možné zredukovať nesúlady medzi členskými štátmi, predovšetkým pomocou zoskupenia zdrojov a výmeny osvedčených postupov. Ochraňovať treba tiež práva obetí a ich rodín. Podporujem požiadavku pani spravodajkyne, aby sa povinnosť leteckých spoločností predložiť zoznam cestujúcich do hodiny od upozornenia na výskyt nehody týkala nielen leteckých spoločností so sídlom v EÚ, ale tiež všetkých leteckých spoločností lietajúcich v Európe. Napokon vítam návrh pani spravodajkyne, aby sa Európska agentúra pre bezpečnosť letectva charakterizovala ako „poradca“ pri účasti na bezpečnostnom vyšetrovaní. Je dôležité, aby nariadenie nedalo agentúre priestor byť v priebehu bezpečnostného vyšetrovania zároveň sudcom i porotou.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Je životne dôležité, aby sme v sektore európskeho civilného letectva zaistili bezpečnosť a znížili počet nehôd a incidentov uplatňovaním postupov vyšetrovania a prevencie. Hlasovala som za toto nariadenie, pretože si myslím, že pomáha rozvoju prostredia podporujúceho spontánne nahlasovanie incidentov tým, že požaduje, aby vyšetrovanie v oblasti bezpečnosti európskeho letectva bolo efektívne, rýchle a na vysokej kvalitatívnej úrovni. Súhlasím s tým, že vyšetrovanie by mal viesť vnútroštátny orgán, prípadne iné orgány zodpovedné za vyšetrovanie bezpečnosti. Popritom považujem za dôležité založiť európsku sieť orgánov na zvyšovanie kvality vyšetrovacích metód a odbornej prípravy vyšetrovateľov. Ako ďalší dôležitý bod by som uviedla určenie noriem včasného poskytnutia informácií o osobách a nebezpečných veciach na palube v čase nehody. Mala by sa tiež zlepšiť pomoc obetiam a ich rodinám.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Zintenzívnenie leteckej dopravy malo za následok zvýšené nebezpečenstvo výskytu leteckých nehôd. Napriek zavedeným zlepšeniam bezpečnosti zostávajú v súčasnom systéme vyšetrovania nehôd naďalej medzery. Bezpečnostný systém sa v tejto oblasti zakladá na spätnej väzbe a poučeniach, ktoré čerpáme z nehôd a incidentov. Je dôležité posilniť koordináciu medzi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie bezpečnosti, konkrétne vytvorením európskej siete. Aby sme dokázali rozpoznať možné bezpečnostné zlyhania a nápravné opatrenia, ktoré treba prijať, musí táto sieť zaistiť úplnú nezávislosť vyšetrovania, ako aj vysokú úroveň efektívnosti, usilovnosti a kvality.

Je dôležité zaistiť efektívne preventívne opatrenia a vysokú úroveň bezpečnosti v európskom civilnom letectve a nešetriť úsilím pri znižovaní počtu nehôd a incidentov tak, aby sme zaistili dôveru verejnosti v leteckú dopravu. Rovnako ako vyšetrovaniu bezpečnosti treba venovať zvýšenú pozornosť otázke posilnenia pomoci obetiam leteckých nehôd a ich rodinám; pre takéto prípady musia mať všetky európske letecké spoločnosti pripravený krízový plán pomoci.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Pravidelne sa zhrozíme, keď sa dopočujeme správu o ďalšom leteckom nešťastí. Dúfam, že nové nariadenie o vyšetrovaní a prevencii nehôd a incidentov v civilnom letectve úspešne splní potrebu zaistiť bezpečnosť cestujúcich v podobe presnejšieho opatrenia ako smernica 94/56/ES, ktorú nahrádza. Domnievam sa, že sa treba zamerať predovšetkým na kontroly, spoluprácu a výmenu informácií na účely prevencie. Okrem toho by sa výsledky z realizovaného vyšetrovania nehôd mali ukladať na centrálnom mieste a analyzovať so zámerom zvyšovania bezpečnosti leteckej dopravy a efektívnejšieho zvládania kritických situácií. V tomto bode si myslím, že by európski cestujúci mali dostať možnosť uviesť svoju kontaktnú osobu pre prípad nešťastia. Táto prax je obvyklá v USA. V neposlednom rade sa domnievam, že potrebujeme užšiu koordináciu a dohľad nad pohotovostnými službami zapojenými do zásahov a poskytujúcimi pomoc obetiam a ich rodinám.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o návrhu nariadenia o vyšetrovaní a prevencii nehôd a incidentov v civilnom letectve, pretože zavádza nové pravidlá, ktoré nám umožnia posilniť prevenciu nehôd, ako aj transparentnosť a rýchlosť vyšetrovania v prípade nehody.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že počet letov a cestujúcich v civilnej doprave už roky významne narastá, a napriek tomu, že bol tento vývin sprevádzaný poklesom počtu leteckých nehôd a incidentov, bezpečnosť musí aj naďalej byť naším základným záujmom – dnes aj vždy v budúcnosti. Takisto s ohľadom na skutočnosť, že smernica riadiaca vyšetrovanie leteckých nehôd bola prijatá už v roku 1994 a že sa v civilnom letectve odvtedy veľa zmenilo, považujem revíziu tohto nariadenia za naliehavú.

Súhlasím so spravodajkyňou, keď hovorí o potrebe väčšej koordinácie a integrácie pri vyšetrovaní leteckých nehôd. Keď uvážime, že integrácia v rámci EÚ sa neustále zvyšuje a letecká nehoda nemá dôsledky len na jeden členský štát, nie je logické, že kontakty medzi vnútroštátnymi leteckými orgánmi sú stále na nízkej úrovni.

V tomto kontexte si myslím, že by Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva mohla byť pridelená nová úloha.

Napokon sa domnievam, že zrejme ide o jednu z oblastí, v ktorých je koordinovaný a integrovaný postup zo strany Európskej únie nevyhnutný, aby sme mohli zaručiť bezpečnosť všetkých cestujúcich v európskom vzdušnom priestore.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Letecká doprava dnes nepochybne zohráva rozhodujúcu úlohu v mobilite občanov a dynamike globálneho hospodárstva. Jej význam a vplyv sa nepochybne bude naďalej zvyšovať v spoločnosti, ktorú čoraz viac definuje globalizácia a priorita efektívneho využívania času a priestoru. V súčasnej atmosfére globálnej krízy a silného tlaku na znižovanie nákladov a výdavkov potrebujeme na ochranu záujmov používateľov účinný rámec nariadení a kontrol. Bezpečnosť je pre používateľov oblasťou najvyššieho záujmu a má veľký vplyv na určenie výšky cestovného. Zdôrazňujem preto príspevok, ktorý táto správa prináša ku kvalite a nezávislosti vyšetrovania nehôd a incidentov v civilnom letectve, pričom harmonizuje vyšetrovacie kapacity členských štátov a zároveň zaisťuje, že európske právne predpisy v tejto oblasti budú s ohľadom na zmeny, ktoré sa v odvetví odohrávajú, ako aj príchod nových aktérov na scénu, ako napríklad Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, dobre prijaté a aktuálne. Zdôraznil by som však, že prioritu by sme mali vidieť v prevencii nehôd, a práve k tomu by malo viesť vyšetrovanie, ako nástroj identifikácie problémov a nachádzania riešení.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme za správu, pretože uznávame dôležitosť vyšetrovania nehôd a incidentov a prevencie v civilnom letectve.

Za pozitívnu pokladáme skutočnosť, že členské štáty zohrávajú aktívnu úlohu, konkrétne prostredníctvom príslušných vyšetrovacích orgánov, ktoré vytvoria európsku sieť vnútroštátnych orgánov pre túto oblasť. Táto sieť je predkladaná s týmito konkrétnymi cieľmi: formulovanie návrhov zodpovedným vnútroštátnym orgánom, delenie sa o informácie o vyšetrovacích metódach, koordinácia a organizácia odbornej prípravy vyšetrovateľov v každom členskom štáte, rozvoj spoločných vyšetrovacích metodológií pre EÚ a rozvoj a riadenie rámca pre deľbu zdrojov.

Budeme sledovať budúcnosť tejto siete, pretože sa domnievame, že jej činnosť musí byť prísne obmedzená hranicami vyššie uvedených cieľov a v rámci schémy účasti členských štátov určenej v návrhu, prostredníctvom zodpovedných vnútroštátnych orgánov.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Nezávislejšie bezpečnostné vyšetrovanie v prípadoch leteckých nehôd, posilnená pomoc rodinám obetí a optimálna ochrana údajov a súkromia v priebehu vyšetrovania – to sú všetko opatrenia, ktoré zlepšia leteckú bezpečnosť, a faktory, ktoré ma presvedčili, aby som hlasovala za túto správu. S radosťou som zahlasovala za tento text, ktorý leteckým spoločnostiam určuje povinnosť predložiť zoznam cestujúcich do dvoch hodín po nehode tak, aby boli informované rodiny. Okrem toho je zavedenie európskej siete orgánov zodpovedných za vyšetrovanie bezpečnosti veľmi dobrou myšlienkou, pretože umožní predkladanie odporúčaní v oblasti leteckých politík a predpisov. Čo je ešte dôležitejšie, umožní deľbu zdrojov a výmenu osvedčených postupov. Ide o dôležitý text a vítam tento dôležitý krok vpred pri zaisťovaní stále vyšších noriem bezpečnosti cestujúcich.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Objem leteckej dopravy v posledných rokoch neustále narastá. To, samozrejme, prináša aj zvýšené riziko nehôd, a preto je životne dôležité, aby sa zaviedli primerané procesy na minimalizáciu tohto rizika. Táto správa svojím spôsobom prispieva k zlepšeniu právneho rámca a vzhľadom na to som za ňu zahlasoval.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som so správou, pretože objem leteckej dopravy sa každoročne zvyšuje. Najdôležitejším cieľom je bezpečnosť letov a leteckej dopravy ako takej. Dnes sa stáva nanajvýš dôležitým zaistiť cestujúcim bezpečnosť letov, ochraňovať cestujúcich, posádku, personál na zemi, verejnosť i majetky pred leteckými nehodami a zaručovať bezpečnosť lietadiel. V prípade leteckých nehôd treba nehody vyšetrovať nezávisle, aby sa odhalili prípadné nedostatky v bezpečnosti a umožnilo sa prijatie opatrení na ich odstránenie. Rozdiely medzi vyšetrovacími kapacitami členských štátov treba zredukovať. Právne predpisy, ktorými sa dnes riadi vyšetrovanie nehôd, sú obsiahnuté v smernici EÚ z roku 1994. Keďže letecký trh sa odvtedy zmenil a stal zložitejším, ukázalo sa nevyhnutným predložiť nový právny predpis o nových orgánoch, akým je napríklad Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA). Nové nariadenie musí poskytnúť jasný právny rámec pre zapojenie agentúry do vyšetrovania bezpečnosti. Zároveň by založenie siete vnútroštátnych orgánov pre vyšetrovanie malo umožniť zredukovať súčasné rozdiely vo vyšetrovacích kapacitách v EÚ. Mohlo by tiež pomôcť pri zvyšovaní kvality vyšetrovania a poskytovaní právneho rámca spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi pre bezpečnostné vyšetrovanie. Je tiež dôležité a nevyhnutné na európskej úrovni prijať návrhy predložené s cieľom zvyšovania leteckej bezpečnosti alebo vyšetrovacích postupov. Najdôležitejším však je zaistenie bezpečnosti letectva a včasnej a primeranej pomoci obetiam leteckých nehôd a ich rodinám. Malo by poskytnúť dôležitú podporu rodinám obetí, ktoré sa často cítia stratené, ak im je predložené obrovské množstvo kontaktných údajov a postupov, keď sa v danej chvíli musia vyrovnávať so stratou milovanej osoby.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Vďaka zavedeniu Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) sa vybuduje rozsiahlejšia štruktúra medzi vnútroštátnymi orgánmi pre bezpečnostné vyšetrovanie. Agentúram v celej Európe to pomôže skombinovať svoje zdroje a zistenia, a tak, dúfajme, pomôcť prevencii budúceho výskytu nehôd.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Podporil som správu pani De Veyracovej, keďže bezpečnosť civilnej dopravy v Európe považujem za jednu z najdôležitejších otázok, ktorá je v súčasnosti v EÚ na programe dňa. Cieľom, ktorý si dávame v novom nariadení, je zníženie počtu leteckých nehôd na minimum, zlepšenie bezpečnostných noriem, plná ochrana občanov a zároveň snaha budovať ich dôveru v leteckú dopravu.

Dôležitá časť opatrenia, na ktorú rád upriamim vašu pozornosť, sa venuje vyšetrovaniu leteckých nehôd, ktoré musí prebiehať bez akejkoľvek formy nátlaku, aby zodpovedné orgány smeli rozhodovať úplne nestranne. Okrem toho súhlasím s rozhodnutím zahrnúť do textu celý rad opatrení súvisiacich s promptným poskytnutím informácií o všetkých osobách (a nebezpečných veciach) na palube lietadla zúčastneného na nehode, jednak z evidentných príčin bezpečnosti, jednak pre posilnenie pomoci poskytnutej obetiam a ich rodinám. A napokon text zahŕňa aj možnosť, aby cestujúci uviedli meno osoby, ktorú treba kontaktovať v prípade potreby.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že jej konečná verzia prináša vynikajúci kompromis. Práva obetí a poskytnutie pomoci obetiam a ich rodinám budú zaručené skutočnosťou, že každý členský štát si bude musieť zostaviť vnútroštátny núdzový plán pre prípad nehody v civilnom letectve a bude musieť zaistiť, aby každá letecká spoločnosť zaregistrovaná na jeho území mala pripravený plán poskytnutia pomoci obetiam nehôd v civilnom letectve. Nové právne predpisy zaručia, že vyšetrovanie leteckých nehôd bude prebiehať bez nátlaku zo strany regulačných alebo certifikačných orgánov, prevádzkovateľov letov či iných orgánov, pri ktorých môže dôjsť ku konfliktom záujmov. Vyjadrenia získané vyšetrujúcim orgánom a nahrávky hlasov alebo fotografie zhotovené vo vnútri kabíny pilota či v pozemných priestoroch riadenia letovej prevádzky sa použijú výhradne na vyšetrovanie, s výnimkou prípadov, kde bude existovať záujem sprostredkovať informácie súdnym orgánom. Zainteresovaným to umožní rozprávať sa s vyšetrovateľmi otvorene. Vážim si prácu pani spravodajkyne na tejto dokumentácii a dúfam, že Európska únia v budúcnosti podpíše dohodu o bezpečnosti v civilnom letectve aj so štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ.

  Nuno Melo (PPE) , písomne. – (PT) Európske právne predpisy, ktorými sa v súčasnosti riadi vyšetrovanie leteckých nehôd, boli prijaté v roku 1994. Vzhľadom na veľké zmeny, ktoré sa v tomto odvetví odohrali v posledných rokoch, spomínané právne predpisy už nevyhovujú dnešným potrebám. Napriek významným zlepšeniam bezpečnosti v letectve, ktoré sme pozorovali v posledných rokoch, možno z neustáleho nárastu leteckej dopravy odvodiť aj zvýšené riziko prípadov leteckých nehôd. Preto je nevyhnutné zvýšiť investície nielen do bezpečnosti, ale aj do prevencie, a požadovať od leteckých spoločností, najmä nízkonákladových, aby ziskovosť nedosahovali na úkor bezpečnosti. Takisto je veľmi dôležité dať prioritu potrebe podpory obetí a pomoci rodinám obetí. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. Tento text je veľmi dôležitou iniciatívou, a preto som ho podporil. Dúfam, že v ďalšom napredovaní projektu budú zohľadnené aj incidenty, počas ktorých situácia neviedla k nehode alebo katastrofe. Mám na mysli výnimočnú situáciu, v ktorej sú cestujúci vystavení riziku vinou ľudského faktora. Sám som sa stal očitým svedkom jedného podobného incidentu, keď sa v januári 2010 lietadlo spoločnosti Air Baltic, v ktorom som bol pasažierom, trikrát pokúsilo o odlet z letiska v Rige. Po treťom pokuse bolo lietadlo z prevádzky stiahnuté na „dodatočné kontroly“. Do nariadenia treba zapracovať aj prostriedok, pomocou ktorého by cestujúci mohli podávať sťažnosti na incidenty, v súvislosti s ktorými sa letecké spoločnosti snažia zakryť škody na lietadlách alebo prípady výnimočných situácií.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Hustota premávky na našej oblohe sa neustále zvyšuje. Výsledkom je čoraz častejší výskyt incidentov a nehôd v oblasti bezpečnosti leteckej dopravy. Incidenty tohto druhu treba podrobne a, predovšetkým, rýchlo riešiť v rámci EÚ.

Musíme tiež myslieť na rodiny obetí, ktoré sme v minulosti v ich žiali často nechali osamotené. Hlasoval som za túto správu, pretože účinná spolupráca medzi všetkými členskými štátmi EÚ v súvislosti s bezpečnosťou v letectve a riešením incidentov má zásadný význam.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Založenie siete vnútroštátnych vyšetrovacích orgánov má za cieľ umožniť v budúcnosti zníženie rozdielov vo vyšetrovacích kapacitách v rámci EÚ. Zámerom je, aby sa nám spoločne podarilo zvýšiť kvalitu vyšetrovaní a vytvoriť právny rámec spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi pre bezpečnostné vyšetrovanie tak, aby sme zvýšili bezpečnosť civilného letectva. Tieto plánované opatrenia by mali prispieť k zvýšeniu bezpečnosti v letectve. Preto som hlasoval za túto správu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani De Veyracovej, pretože ju považujem za významný krok vpred v tomto odvetví. Cieľom návrhu regulácie vyšetrovania a prevencie nehôd a incidentov v civilnom letectve je zvýšiť transparentnosť informácií sprístupňovaných vnútroštátnym orgánom civilného letectva. Predstavuje tiež nevyhnutnú aktualizáciu v súčasnosti používaných noriem, ktoré boli prijaté už v roku 1994.

Za zmienku stoja tiež opatrenia umožňujúce vytvorenie účinného komunikačného systému medzi vnútroštátnymi orgánmi s cieľom podpory koordinácie a lepšej výmeny získaných údajov. Prístup k citlivým informáciám je regulovaný s cieľom umožniť zodpovedným orgánom požadovať spoluprácu všetkých strán zúčastnených v incidentoch a nehodách.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Letecká doprava sa už roky neustále rozrastá, no napriek značnému pokroku v oblasti bezpečnosti nárast objemu dopravy iba zvýšil riziko nehôd. V takejto situácii je nevyhnutné zaistiť, aby sa nehody stali predmetom nezávislého vyšetrovania, ktoré dokáže s istotou určiť nedostatky v bezpečnosti a umožní prijatie nápravných opatrení.

Európske právne predpisy, ktorými sa dnes riadi vyšetrovanie nehôd, sú obsiahnuté v smernici z roku 1994 – od času, keď bol daný text prijatý, sa však doprava ďalej rozvinula a stala sa zložitejšou. Založenie nových orgánov, napríklad Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA), navyše zvýraznilo rozdiely vo vyšetrovacích kapacitách členských štátov a spôsobilo nevyhnutnosť prijatia nových a vyhovujúcejších právnych predpisov.

Založenie siete vnútroštátnych vyšetrovacích úradov by malo umožniť zníženie súčasných rozdielov vo vyšetrovacích kapacitách v rámci EÚ. Mohlo by tiež zvýšiť kvalitu vyšetrovania a vytvoriť právny rámec spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi. Domnievam sa, že opatrenie tohto druhu by mohlo byť účinným príspevkom k zvyšovaniu bezpečnosti v letectve.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Podporil som správu pani De Veyracovej, ktorej cieľom je skvalitnenie bezpečnostných noriem v civilnom letectve. Toto je základné pozadie, pomocou ktorého by sme mali dokázať odhaliť presné príčiny výskytu incidentov a nehôd. Aby sme to dosiahli, je potrebné zaručiť nezávislé vyšetrovanie; inými slovami, vyšetrovanie musí prebiehať bez nátlaku zo strany orgánov, ktorých kompetencie zahŕňajú reguláciu alebo certifikáciu leteckej prevádzky a ktoré môžu niesť časť zodpovednosti za to, čo sa udialo. Vytvorenie siete orgánov zodpovedných za bezpečnostné normy v európskom civilnom letectve tiež umožní podporu osvedčených postupov prostredníctvom výmeny informácií, pričom odporúčania predkladané sieťou orgánov zlepšia európske predpisy v tomto odvetví. Text napokon zahŕňa aj ustanovenia, ktorých cieľom je zlepšiť prístup k rodinám obetí v prípade výskytu nehody; ide napríklad o požiadavku, aby letecké spoločnosti poskytli úplný zoznam cestujúcich najneskôr do dvoch hodín po nehode a zakázali zverejnenie tohto zoznamu dovtedy, kým nebudú informované rodiny obetí, za predpokladu, že proti zverejneniu nebudú namietať. To sú dva dôležité kroky vpred a ja ich vítam.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Skupina Verts/ALE predložila viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vo Výbore pre dopravu a cestovný ruch, napríklad lepšiu definíciu „predbežnej správy“, posilnenú nezávislosť vyšetrovania, a to aj od finančných záujmov, lepšiu dostupnosť nahrávok letových údajov, lepšie informovanie príbuzných obetí a revíziu tohto nariadenia v blízkej budúcnosti, ako aj sprístupnenie citlivých bezpečnostných údajov súdnictvu a osvedčené postupy členských štátov a vyšetrovacích orgánov. Väčšina z týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov bola prijatá, hoci ich znenie sa zoslabilo v dôsledku dohodnutých kompromisov. Pretože počas hlasovania v pléne nedošlo k žiadnym významným zmenám, naďalej zotrvávame vo svojom pozitívnom postoji k legislatívnemu uzneseniu i k pozmenenému a doplnenému návrhu.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Odkedy bola v roku 1994 prijatá európska smernica o vyšetrovaní leteckých nehôd, prišlo k výraznému nárastu leteckej dopravy. Hoci sme boli svedkami značného pokroku v oblasti bezpečnosti, je prirodzené, že tento nárast viedol aj k zvýšenej pravdepodobnosti výskytu nehôd. Sprevádzala ho aj zvýšená technologická zložitosť a príchod nových hráčov na scénu, napríklad Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva.

Zdá sa mi nevyhnutné, aby sa každá letecká nehoda stala predmetom nezávislého a transparentného vyšetrovania s cieľom nápravy bezpečnostných nedostatkov a zvýšenia ochrany cestujúcich. Podpora siete vnútroštátnych orgánov na úrovni EÚ zodpovedných za vyšetrovanie by takisto mohla pomôcť znížiť nerovnováhu medzi vyšetrovacími kapacitami jednotlivých členských štátov.

Pomoc obetiam a ich rodinám musí rovnako byť prioritou pre každú krajinu; preto je nevyhnutné zaistiť, aby všetky letecké spoločnosti pôsobiace v každej krajine mali pripravené plány pomoci. Som spokojný s prácou spravodajkyne Výboru pre dopravu a cestovný ruch, ako aj s dohodou dosiahnutou s Európskou radou koncom júna, a preto som hlasoval za túto správu.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, pretože jej zámerom je zvýšiť nezávislosť a transparentnosť vyšetrovania leteckých incidentov a nehôd.

Som veľmi rada, že text bol prijatý. Mal by urýchliť vyšetrovací proces a skvalitniť informácie poskytované rodinám obetí, pričom tieto vítané opatrenia zaručia osobné súkromie. Text preto umožní odpovedať na požiadavky od rodín obetí konfrontovaných s vyšetrovaním, po ktorom majú často pocit bezmocnosti.

Tieto nové právne predpisy EÚ by mali umožniť poskytovanie lepších informácií rodinám obetí nehôd. Ustanovenia lepšie ochránia osobné súkromie, pretože informácie je potrebné do dvoch hodín sprostredkovať najskôr rodinám a letecké spoločnosti (z členských i nečlenských štátov Spoločenstva) musia zoznam cestujúcich na palube lietadla predložiť orgánom.

Prijatý text tiež pomôže zlepšiť a urýchliť vyšetrovanie bez nátlaku od orgánov zodpovedných za reguláciu a kontrolu odvetvia leteckej dopravy. Stane sa tak vďaka dostupnosti rozličnej leteckej dokumentácie a dnes už povinnému zverejneniu konečnej správy vyšetrovania najneskôr do 12 mesiacov po incidente alebo nehode týkajúcej sa daného lietadla.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Potešilo ma, keď som si vypočul výsledky dnešného hlasovania o správe pani De Veyracovej. Prijatie dokumentu som, samozrejme, podporil. Súčasný systém vyšetrovania nehôd v civilnom letectve bol do praxe uvedený už pred 16 rokmi. Počas tohto obdobia sa letecká doprava na oblohe nad Európou podstatne rozrástla. Riziko nehôd sa takisto zvýšilo. Komisiám na vyšetrovanie nehôd treba zaručiť nezávislosť od zásahov zainteresovaných strán a tlaku termínov, politiky, médií i súdnych orgánov. Prvou prioritou by malo byť hľadanie príčiny nehody a spôsobov, ako v budúcnosti zabrániť výskytu podobných udalostí, a nie hľadanie vinníka.

Neoceniteľnú úlohu pri zaistení bezpečnosti zohráva tiež vyšetrovanie príčin nehôd, ktoré sa potenciálne mohli stať. Preto je dôležité čo najrýchlejšie uviesť programy systémov riadenia bezpečnosti a tzv. kultúry spravodlivosti Medzinárodnej organizácie civilného letectva, ktoré zahŕňajú dobrovoľné a beztrestné podávanie správ pilotmi, posádkami lietadiel, letovými kontrolórmi i pozemným personálom o každej nezrovnalosti, ktorú si všimnú. Strach z disciplinárnych alebo trestných sankcií, žiaľ, spôsobuje, že nikdy nie sú odhalené mnohé závažné problémy a incidenty.

Správa: Alejo Vidal-Quadras (A7-0112/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Všetci si pamätáme plynové krízy v rokoch 2006, 2008 a 2009. Spôsobili výpadok plynu miliónom Európanov, ktorí boli obeťami súboja Ruska s Ukrajinou. Vítam prácu, ktorú v tejto oblasti urobili poslanci. Toto uznesenie počíta s prepojením sietí a lepším krízovým manažmentom. Toto je podľa mňa vynikajúci príklad toho, čo dokáže európska solidarita. Spolu, bok po boku, sme nepochybne oveľa silnejší.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Spotreba zemného plynu sa v Európe v poslednom desaťročí dramaticky zvýšila. Pri znižovaní objemu domácej ťažby plynu a zvyšovaní dopytu sa závislosť od plynu z dovozu tiež zvyšuje. V septembri 2009 som v prejave vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku v čase, keď bol predložený tento návrh nariadenia, zdôraznil, že bude nemožné vytvoriť bezpečný a spoločný trh s energiami, pokiaľ existujú v Európskej únii energetické ostrovy, ktoré sú úplne závislé od jediného zahraničného dodávateľa zemného plynu a ktoré nemajú prístup k európskej infraštruktúre. Otázka bezpečnosti dodávok plynu bude aj v budúcnosti naďalej dôležitá. Preto som hlasoval za túto správu, ktorej cieľom je zlepšiť bezpečnosť dodávok plynu pre jednotlivé členské štáty a Európsku úniu ako celok. Je mimoriadne dôležité, že sa v dokumente uvádza, že niektoré členské štáty sa stávajú takzvanými plynovými ostrovmi, pretože je na nich nedostatok prepojení infraštruktúry s ostatnými členskými štátmi a to zabraňuje vytvoreniu efektívne fungujúceho vnútorného trhu s plynom. Myslím si, že týmto dokumentom sme urobili prvý krok k skutočnej energetickej integrácii v Európe, pričom dôraz je na budovaní cezhraničných prepojení, diverzifikovaných zdrojoch dodávok energie a trasách, ako aj na vykonávaní iniciatív v oblasti energetickej účinnosti.

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Európska únia potrebuje udržateľný trh s plynom, diverzifikáciu sietí, transparentný podporujúci vnútorný trh a spoľahlivú kontrolu dodávok z tretích krajín.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Politika Európskej únie v oblasti energetickej bezpečnosti by jej mala umožniť predchádzať krízovým situáciám podobným plynovej kríze v roku 2009 a nielen na tieto situácie reagovať. Rastúca závislosť EÚ od zdrojov energie zo zahraničia, ktoré pochádzajú prevažne z politicky nestabilných krajín, ktoré sa správajú nepredvídateľne, by mohla ovplyvniť hospodárske záujmy členských štátov. Vzhľadom na zraniteľnosť EÚ v oblasti energií, je nutné prijať globálnu energetickú politiku, ktorá spojí vnútorné a vonkajšie aspekty. Všetky opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby vnútorný trh s energiami riadne fungoval, by mala sprevádzať aktívna diplomacia s cieľom posilniť spoluprácu s hlavnými vyrábajúcimi, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami.

Zabezpečenie nepretržitých dodávok plynu štátom EÚ, predovšetkým v krízových situáciách, musí byť spoločným strategickým cieľom. Je absolútne nevyhnutné vytvoriť vnútroštátne plány, ktoré budú obsahovať preventívne a núdzové opatrenia. Koordinácia týchto plánov na úrovni EÚ by zabezpečila, aby boli efektívne. V strednodobom horizonte sa prevádzka rozsiahleho konkurencieschopného vnútorného trhu, ktorý profituje z rozvinutých prepojení a infraštruktúr, považuje za jeden z najefektívnejších spôsobov ochrany pred prerušeniami dodávok.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Bezpečnosť dodávok plynu v EÚ je významným faktorom v nutnom rozvoji európskej stratégie v oblasti energií. V súčasnom kontexte energetickej závislosti je dôležité spojiť výrobcov, distribútorov, spotrebiteľov a verejné orgány, aby postupovali spoločne, a zaistiť, aby Únia nebola slabým článkom v oblasti energetickej geopolitiky.

Čo sa tohto týka, pripájam sa k pánovi spravodajcovi v tom, že vítam návrh nariadenia na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu. Toto nariadenie spolu s právnymi predpismi o vnútornom trhu s energiou pomôže znížiť zraniteľnosť Únie voči prerušeniam dodávok plynu zo zahraničia. Takisto posilní vedúcu úlohu európskych plynárenských spoločností vo svete.

Pán spravodajca zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú podniky pri manažmente plynových kríz. Podporujem jeho požiadavku na posilnenie ich úlohy v rámci systému včasného varovania. Čo sa týka vyhlásenia núdzového stavu v Spoločenstve, mám rovnaký názor ako pán spravodajca, že 10 % hranica navrhovaná Komisiou nie je vhodná pre možný scenár 100 % prerušenia dodávok plynu v niektorých oblastiach. Preto by malo byť možné vyhlásiť núdzový stav v Spoločenstve v konkrétnom zemepisnom regióne.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Toto nariadenie prispieva k riešeniu krízy dodávok plynu v Európe. Je nevyhnutné stanoviť pravidlá na zaistenie a zlepšenie manažmentu dodávok plynu v Európe. Aby sme zlepšili manažment núdzových situácií v Únii, zdá sa mi nutné zaistiť zvýšenú kapacitu prepojenia medzi členskými štátmi, ako aj lepšiu koordináciu opatrení. Okrem toho súhlasím s dôležitosťou, ktorú nariadenie prikladá vytvoreniu preventívnych a núdzových plánov členskými štátmi a Komisiou. Reakcia na núdzové situácie by mala počítať aj s väčšou flexibilitou s cieľom môcť riešiť rôzne dlho trvajúce alebo rôzne intenzívne krízy.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Otázka dodávok plynu v EÚ je strategickou prioritou, predovšetkým v čase, keď sa závislosť od dovozu významne zvýšila. Plynová kríza medzi Ruskom a Ukrajinou a pokračujúci vysoký stupeň nepredvídateľnosti v správaní týchto partnerov z východnej Európy nútia EÚ, aby prijala opatrenia na diverzifikáciu svojich zdrojov dodávok plynu a prepravných trás. Bohužiaľ, napriek početným diskusiám o tejto téme, kľúčové projekty, ako je Nabucco, stále zostávajú v počiatočnej fáze, čo znamená, že závislosť pretrváva, a teda aj zraniteľnosť Európy v súvislosti s touto otázkou. Dúfam, že toto nariadenie, ktoré je efektívnejšie ako smernica 2004/67/ES, ktorú nahrádza, keďže ho je možné uplatniť priamo, dodá určitý impulz projektu Nabucco a ďalším alternatívnym riešeniam, pričom poskytne aj schopnosť pohotovo reagovať dobre koordinovaným a účinným spôsobom v prípade prerušenia dodávok.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Znižovanie energetickej závislosti EÚ by malo byť hlavnou prioritou našej spoločnej energetickej politiky. Všetci vieme, čo treba urobiť, aby sme to dosiahli, a zhoduje sa to s prijatými záväzkami v oblasti boja proti zmene klímy: musíme znížiť spotrebu energie o 20 %, prevažne zvyšovaním našej energetickej účinnosti, a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na 20 % do roku 2020 a súčasne diverzifikovať zdroje energie. Európa tiež potrebuje zaručiť solidaritu s každým svojím členom v odvetví energetiky zlepšením riadenia zásob ropy a zemného plynu v členských štátoch a vytvorením rezervy na budovanie infraštruktúr na prepravu energie do krajín, ktorým hrozí nedostatok. Potrebujeme európsku verejnú politiku financovanú Európskou úniou spolu s členskými štátmi, ak máme čeliť energetickým a environmentálnym problémom a pomôcť vytvoriť rast v nasledujúcich desaťročiach.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o návrhu nariadenia, ktoré sa týka opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, pretože sa domnievam, že sú nutné koordinovanejšie opatrenia na európskej úrovni, aby prípadné budúce krízy mohli mať lepší krízový manažment.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Plyn v súčasnosti predstavuje viac než štvrtinu dodávok energie pre Európsku úniu a viac ako polovica z neho pochádza od dodávateľov mimo EÚ. V roku 2020 bude 80 % spotrebovaného plynu pochádzať z dovozu a už dnes sú niektoré členské štáty závislé od dovozu plynu na 100 %.

To vyvoláva vážne otázky v oblasti bezpečnosti dodávok, ako preukázala nedávna kríza. Táto situácia, samozrejme, spôsobuje, že európske opatrenia sú nutné, aby sa zaistila existencia dostatočnej infraštruktúry so schopnosťou zabrániť nečakaným problémom s dodávkou plynu a tieto problémy riešiť. Treba tiež urýchlene vziať do úvahy problémy, ktoré sa objavujú v oblasti bezpečnosti dodávok zemného plynu v Európe, a riziká spojené s tranzitom.

Súčasný návrh je z dobrého dôvodu založený na troch základných otázkach, ktoré sú príčinou, prečo som hlasoval za: (i) priama uplatniteľnosť nového nariadenia EÚ; (ii) vypracovanie preventívneho akčného plánu a núdzového plánu v prípade prerušenia dodávok; a (iii) posilnenie úlohy Európskej komisie pri koordinácii núdzových opatrení a vyhlásení núdzového stavu na úrovni EÚ alebo regionálnej úrovni uplatnením zásady solidarity medzi členskými štátmi.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Toto nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu, ktorým sa zrušuje smernica 2004/67/ES, ponúka konkrétne riešenie skutočného problému, ktorému Únia čelí. Táto situácia sa jasne ukázala počas plynovej krízy medzi Ruskom a Ukrajinou minulú zimu, keď boli vážne postihnuté milióny Európanov a naše hospodárstvo ako také. Zaistenie bezpečnosti dodávok energie, predovšetkým plynu, je nevyhnutné pre hospodársku a sociálnu stabilitu a blahobyt. Vzhľadom na krízy, ktoré sme v Európe zažili a ktoré zvyčajne prichádzajú v čase, keď ľudia najviac potrebujú energiu, aby mohli zvládnuť extrémne chladné počasie, tieto nové európske právne predpisy zabezpečujú schopnosť reakcie koordinovanú na európskej úrovni na riešenie zaistenia služieb odberateľom aj riešenie prerušení dodávok zo zahraničia. Vykonávanie tohto nariadenia preto pomôže významne znížiť zraniteľnosť EÚ voči prerušeniam dodávok energie zo zahraničia a zároveň posilní dominantnú úlohu európskych plynárenských spoločností vo svete a geopolitické postavenie Únie ako strategického globálneho aktéra. Vítam tiež požiadavku na vypracovanie preventívnych akčných plánov.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Uvedomujeme si vyjadrené obavy o bezpečnosť dodávok plynu, s ohľadom na ktorú členské štáty musia zohrávať aktívnu úlohu, konkrétne prostredníctvom svojich príslušných orgánov, ale považujeme spomínanú záležitosť, ktorá sa týka plynu z Ruska, za prehnanú. Ak sa obávate problémov, riešením je rokovať a diverzifikovať zdroje dodávok a výroby, a nie používať túto zámienku na prehlbovanie európskej integrácie a ďalšiu koncentráciu a centralizáciu rozhodnutí, v neposlednom rade o projektoch v oblasti infraštruktúry, ktoré podporujú integráciu vnútorného trhu s plynom.

Ako som povedala v rozprave, najdôležitejšou otázkou pre budúcnosť je očakávaná ropná kríza, pre ktorú by Európska únia mala aktívne podporovať nahrádzanie výrobkov z rafinovanej ropy vo svojich flotilách a najlepšou náhradou za ne je zemný plyn.

Okrem toho by sa nemalo zabúdať na to, že existuje zemný plyn, ktorý nemá fosílny pôvod: biometán vyrobený z odpadu. V skutočnosti ho už niekoľko európskych krajín vyrába, predovšetkým Švédsko, Švajčiarsko a Španielsko. Je to riešenie, ktoré by malo byť podporované investíciami zo strany EÚ.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Kľúčové otázky v tejto správe boli regionálna transparentnosť, solidarita a spolupráca. Bezpečnosť dodávok plynu musí byť zaistená pre hospodársky rozvoj a politickú stabilitu v Európe.

  Adam Gierek (S&D), písomne. – (PL) Bezpečnosť dodávok plynu závisí od diverzifikácie trás a zdrojov dodávok s cieľom vyhnúť sa monopolu tretích krajín a tiež využiť trhové mechanizmy a odstrániť účinky prerušení na trasách dodávok. Je nevyhnutné jasne rozlišovať medzi rozličnými odberateľmi plynu: domácnosťami, plynovými elektrárňami a priemyslom. V nariadení sa kládol dôraz na možnosť rýchleho prechodu na iný druh paliva u veľkých odberateľov. Malo by sa však pamätať na to, že plynové turbíny neumožňujú jednoduché používanie iných palív. Ďalším problémom je nedostatočná jednoznačnosť vo vzťahu medzi solidaritou a zásadami fungovania trhu.

Existuje naliehavá potreba špecifikovať zásady pre stanovenie cien plynu v prípade núdzových dodávok. EÚ nemá veľa vlastného plynu, ale napriek tomu prechádza na toto palivo, pričom uhlie, ktoré EÚ má, sa už čoskoro nebude používať, a to dokonca ani v takýchto situáciách, pretože Európska komisia verí nepravdepodobnej hypotéze pôsobenia antropogénnej činnosti týkajúcej sa uhlia na klímu. Rusko to netrápi, a keďže počíta s veľkým dopytom zo zahraničia, prispôsobuje svoj energetický systém na uhlie a jadrovú energiu. Podporil som toto nariadenie, ale musíme pochopiť, že rieši iba malú časť problémov energetickej bezpečnosti.

Škodlivé ustanovenia balíka opatrení v oblasti klímy a energetiky neodvratne budú viesť k tomu, že naša krajina Poľsko príde o energetickú bezpečnosť, ktorú v súčasnosti má. Čoskoro bude Poľsko čeliť až 10 % deficitu svojej spotreby energie.

  Małgorzata Handzlik (PPE), písomne. – (PL) Nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu je dôležitým krokom k zavedeniu zásady solidarity členských štátov do praxe v rámci otázky politiky o bezpečnosti dodávok plynu. Predovšetkým náš región, ktorý je vo veľkej miere závislý od jedného dodávateľa, bude mať prospech z opatrení, ktoré boli dohodnuté ako súčasť tohto nariadenia. Táto otázka má tiež zásadný význam pre správne fungovanie vnútorného trhu. Nariadenie pomôže vyhnúť sa plynovým krízam a riešiť ich a v dôsledku toho zaručí, že vnútorný trh bude môcť fungovať správne a naďalej sa rozvíjať. Poľsko bude mať prospech zo spoločnej politiky v oblasti plynu.

Vďaka ustanoveniam tohto nariadenia bude Poľsko môcť počítať s podporou Únie v núdzových stavoch a čo je ešte dôležitejšie, bude sa zúčastňovať na tvorbe politiky EÚ o tejto otázke vďaka takým opatreniam, ako sú preventívny akčný plán a núdzový plán, ktoré sa budú vypracovávať v každom členskom štáte. Ustanovenia povinnosti vyhlásenia núdzového stavu v Únii (ak dva členské štáty vyhlásia núdzový stav) sú mimoriadne dôležité, rovnako ako zaradenie kritéria geopolitických rizík do celkového posúdenia rizík v otázke bezpečnosti dodávok plynu.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s touto správou, pretože v súčasnosti sa zaistenie diverzifikovaných a neprerušených dodávok plynu a ochrany spotrebiteľa stáva mimoriadne dôležitým. Milióny európskych občanov a hospodárstvo EÚ veľmi trpeli počas plynovej krízy medzi Ruskom a Ukrajinou. Energetická bezpečnosť je jednou z najdôležitejších priorít EÚ. Aby sme ju dosiahli, musíme mať spoločný postoj k politike EÚ a koordinovaný postup. Preto musí existovať spolupráca na regionálnej a cezhraničnej úrovni a rozhodnutia sa musia prijímať flexibilne. Nakoniec sa energetická politika, ktorá bola v minulosti založená výlučne na vnútroštátnych záujmoch, presúva na európsku úroveň. Energetické spoločenstvo musí byť založené na konkurencieschopnosti, udržateľnosti a predovšetkým na bezpečnosti dodávok. Toto nariadenie významne zníži zraniteľnosť EÚ voči prerušeniam dodávok energie zo zahraničia a posilní vedúcu úlohu európskych plynárenských spoločností vo svete a geopolitické postavenie Únie ako strategického globálneho aktéra. Litva sa zároveň musí snažiť o diverzifikáciu zdrojov energie: diskusie o postavení novej jadrovej elektrárne musia mať správne základy a nezostať iba na úrovni rozhovorov, keďže toto celkom isto ovplyvňuje energetické prepojenia so Západom a budovanie terminálov skvapalneného zemného plynu. Čím väčšie množstvo alternatív vypracuje, čo sa týka hľadania zdrojov energie, tým bezpečnejšia Litva bude. Musíme sa všemožne usilovať, aby sme zabezpečili, že v budúcnosti nebudeme spotrebiteľmi ruskej energie, ale obchodnými partnermi, ktorí budú poskytovať prepojenia na prepravu energie z Východu na Západ.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Keďže vo svete existuje len konečné množstvo zemného plynu, je veľmi dôležité, aby jeho dodávky tým, ktorí ho najviac potrebujú, boli bezpečné. Vďaka tomuto rozhodnutiu je možné vyhlásiť núdzový plán Únie týkajúci sa osobitne postihnutého zemepisného regiónu. Pomôže to tým, ktorých dodávky plynu budú náhle postihnuté, a tým, ktorí sú zraniteľnými spotrebiteľmi energie.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Vidala-Quadrasa o návrhu nariadenia, pretože považujem úsilie, ktoré sa urobilo v oblasti rozšírenia koordinácie členských štátov s cieľom zaviesť opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, za užitočné.

Spotreba plynu v Európe sa za posledných 10 rokov prudko zvýšila a spolu so znižujúcou sa domácou výrobou a následným nárastom dovozu vznikla potreba riešiť otázky týkajúce sa tohto odvetvia koordinovaným spôsobom. Európska komisia považovala vzhľadom na tieto nové skutočnosti za nevyhnutné ísť ďalej než ustanovenia v súčasnosti platnej smernice 2004/67/ES s cieľom dosiahnuť väčšiu harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov.

Súhlasím s hlavnou myšlienkou tohto nariadenia, ktorého cieľom je poskytnúť podnikom a odberateľom bezpečné dodávky plynu, a to aj v prípade prerušenia dodávok, poskytnutím stimulov na investície v neposlednom rade aj do infraštruktúry.

Myslím si, že je rozhodujúce, aby sme mali dostatočnú a diverzifikovanú plynovú infraštruktúru, predovšetkým v regiónoch, ktoré sú izolované od zdrojov dodávok energie. Na záver by som chcel zdôrazniť požiadavku vypracovať vnútroštátne núdzové plány a identifikovať mechanizmy solidarity, ktoré majú byť aktivované v prípade núdzových stavov na úrovni EÚ.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Vo svete, kde nedávno vládli fluktuácie cien ropy a prerušenia dodávok zemného plynu, rastú obavy v Európskej únii o nedostatok energetickej bezpečnosti. Čoraz viac si uvedomujeme, akí zraniteľní sme voči týmto znepokojeniam. V dôsledku toho sa musia prijať konkrétne kroky na prijatie účinnej energetickej politiky.

Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že energetická bezpečnosť sa musí považovať za kľúčovú súčasť bezpečnosti Európskej únie ako takej a zaistenie nepretržitých dodávok plynu je strategickým cieľom EÚ. Preventívne a núdzové opatrenia sa musia vypracovať ako súčasť vnútroštátnych plánov, pričom sa súčasne musí vziať do úvahy potreba koordinácie týchto plánov na úrovni EÚ.

Okrem toho podporujem návrh nariadenia o dodávkach plynu, ktorým sa zrušuje smernica 2004/67/ES. Úplné a bezodkladné vykonávanie takéhoto nariadenia spolu s právnymi predpismi o vnútornom trhu pomôže významne celkovo znížiť zraniteľnosť Európskej únie.

  Marisa Matias (GUE/NGL) , písomne. – (PT) Bezpečnosť dodávok plynu v Európskej únii by mala zaistiť všetkým Európanom prístup k energii nutnej pre ich základné potreby, ako sú varenie a kúrenie, a zaistiť prístup k nevyhnutným verejným službám, ako sú nemocnice a školy. Mala by tiež zaistiť zachovanie pracovných miest.

Toto musia byť priority a verejné politiky sú potrebné na ich vykonávanie. Verejná bezpečnosť sa nesmie ponechať na trh alebo na boje o kontrolu zdrojov. V tejto súvislosti je nevyhnutná prevencia rovnako ako solidarita medzi členskými štátmi v čase energetickej krízy alebo katastrofy.

Energetická bezpečnosť je dôkazom dôležitosti decentralizácie, diverzifikácie a blízkosti výrobných procesov, ako aj integrácie vnútroštátnych sietí. Mikrovýroba sa preto považuje za najlepšiu záruku bezpečnosti dodávok energie pre potreby verejnosti.

  Mario Mauro (PPE) , písomne. – (IT) Správa pána Vidala-Quadrasa, ktorá stanovuje nové nariadenie EÚ o bezpečnosti dodávok plynu, je jednoznačne účinným nástrojom na to, aby sme sa vyhli rastúcemu riziku, že dodávky plynu budú v prípade krízy zastavené.

Je to mechanizmus, ktorý umožní vysoký stupeň ochrany domácností bez toho, aby vytváral narušenie trhu v akejkoľvek podobe, pričom trh naďalej bude riadiť dodávky. Správa si tiež zaslúži pozitívny výsledok hlasovania preto, akým presným spôsobom rieši niektoré dosiaľ nejasné kľúčové otázky. Mám na mysli preventívne opatrenia a opatrenia v prípade núdzového stavu. Dodávatelia, ktorí zneužívajú slabé miesta nášho systému v čase krízy, budú odteraz musieť prekonať oveľa náročnejšiu prekážku.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Tento text robí zo zemného plynu bežný tovar. Nie je to bežný tovar. Je to zdroj energie, a teda spoločný majetok ľudí. Líši sa tým, že je to fosílne palivo. Pre tieto dva dôvody sa musí používať v takom obmedzenom množstve, ktoré je nevyhnutné na ochranu nášho ekosystému a v súlade s všeobecným záujmom európskych občanov a ľudstva.

Prenechanie zemného plynu konkurenčnej a špekulatívnej logike vnútorného trhu s plynom a snaha zvýšiť množstvo jeho vstupných a výstupných bodov je čistým šialenstvom a prospeje iba akcionárom plynárenských podnikov. Snaha napriek tomu predpísať pokračovanie tejto logiky aj v prípade prerušení dodávok je výsmechom Európanov. Je najvyšší čas, aby sme vytvorili verejné stredisko pre energiu na prospech európskym občanom.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Plyn je v EÚ čoraz dôležitejším zdrojom energie. Minulé udalosti nám ukázali dôležitosť bezpečnosti dodávok plynu, keďže EÚ je veľmi závislá od plynu z východnej Európy, najmä z Ruska. Z toho dôvodu je nutné prijať konkrétne opatrenia na vytvorenie vnútorného trhu s plynom a účinnej hospodárskej súťaže na tomto trhu tak, aby EÚ dokázala zabezpečiť najvyššiu úroveň bezpečnosti dodávok všetkým členským štátom. Na to, aby sa dosiahol tento cieľ, potrebujeme prijať spoločný účinný prístup k bezpečnosti dodávok tohto paliva, ktorý musí byť založený na pravidlách v oblasti transparentnosti, solidarity a politík zlučiteľných s fungovaním vnútorného trhu. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože Európska únia by sa nemala spoliehať na to, v akej nálade sa práve ocitnú lídri tranzitných krajín, Ukrajiny a Bieloruska. Som presvedčený, že týmto hlasovaním vysielame jasný signál tým, ktorí chcú dosiahnuť dodatočný zisk z prepravovaných uhľovodíkov prostredníctvom špekulácie a vydierania. Bol by som tiež rád, keby sa v súvislosti s týmto nariadením preskúmala otázka spoločnej ceny ropy pre všetky členské štáty EÚ. Nemecko v súčasnosti získava plyn v porovnaní s Lotyšskom za tretinovú cenu.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Je dôležité, aby EÚ dosiahla určitú nezávislosť, čo sa týka dodávok plynu z tretích krajín, a preto je spolupráca v rámci Únie dôležitá vtedy, keď je to rozumné. Na druhej strane základné právomoci v súvislosti s energetickou politikou by mali zostať na vnútroštátnej úrovni a tu v niektorých ohľadoch správa zachádza príliš ďaleko. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože súhlasím s názorom, že sa EÚ musí poučiť z nedávnej minulosti a byť pripravená na možnosť, že sa bude plynová kríza opakovať. Ako vidíme, vnútroštátne opatrenia samy osebe nebudú vždy nápomocné pri riešení prerušení dodávok.

Členské štáty EÚ musia vypracovať a koordinovať plány krízového manažmentu na regionálnej úrovni aj na úrovni Spoločenstva. Medzičasom budú, bohužiaľ, niektoré členské štáty EÚ závislé od jediného dodávateľa plynu. V prípade krízy bude situácia mimoriadne nebezpečná pre regióny, ktoré nemajú prístup k transeurópskej distribučnej sieti plynu. Predovšetkým tieto „energetické ostrovy“ potrebujú finančnú podporu Spoločenstva na prepojenie distribučných sietí plynu so spoločným systémom EÚ.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Bezvýhradne podporujem správu pána Vidala-Quadrasa. Dodávky plynu, a teda energie, sú nevyhnutné pre Európsku úniu, jej rozvoj a blahobyt.

Je preto veľmi dôležité prijať európsky prístup a stratégiu. Riziká sú príliš vysoké a nemôžeme nechať riešenie tejto otázky jednotlivým vnútroštátnym systémom. Som zástancom spoločnej energetickej stratégie s cieľom založenia jednoznačného a udržateľného energetického systému schopného posilniť potenciálne dodávky.

Spoločný prístup napriek tomu nesmie znamenať, že bude len jeden hovorca v oblasti dodávok. Videli sme, akú úlohu hrá otázka energie v geopolitickej aréne a ako dokáže ovplyvniť vzťahy medzi štátmi. S cieľom zabrániť krízam a núdzovým stavom preto považujem za vhodné rokovať o všetkých trasách dodávok z Východu, z Kaukazu alebo z opačného brehu Stredozemného mora a rozmiestniť ich. To by zabránilo tomu, aby sa EÚ opäť stala zraniteľnou v oblasti energie, a znovu by sa potvrdila naša geostrategická úloha.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Medzi všetkými dostupnými druhmi fosílnych palív produkuje plyn najmenej emisií CO2, čo mu dáva kľúčovú úlohu v postupe prechodu Európy na nízkouhlíkový energetický systém. V súčasnosti plyn tvorí štvrtinu spotreby primárnej energie v Európe, pričom takmer 60 % objemu spotrebovaného plynu sa dováža. Hoci ciele EÚ 2020 v oblasti obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti a znižovania emisií skleníkových plynov by mohli pomôcť stabilizovať nárast dopytu po plyne, pokles domácej produkcie by napriek tomu mohol vyústiť do situácie, v ktorej by závislosť EÚ od dovozu plynu zostala na tej istej úrovni alebo by sa dokonca zvýšila. Plynová kríza medzi Ruskom a Ukrajinou v januári 2009, ktorá viedla počas dvoch týždňov k 30 % zníženiu množstva dovezeného plynu do EÚ, jednoznačne zdôraznila skutočnosť, že v súčasnej situácii, keď závislosť od dovozu plynu a riziká spojené s dodávkou a tranzitom rastú, musí sa v súčasnosti platná smernica o bezpečnosti dodávok plynu revidovať a musí sa dokončiť vytvorenie úplne neregulovaného vnútorného trhu s energiou. Malo by byť pritom naliehavou požiadavkou, aby boli prijaté opatrenia, ktoré posilnia bezpečnosť dodávok plynu v EÚ.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Všetci si pamätáme prerušenie dodávok plynu Ruska Ukrajine počas zimy 2008/2009, v dôsledku čoho 17 členských štátov nemalo žiadne dodávky plynu. To spôsobilo, že veľké množstvo občanov zostalo bez kúrenia, pričom vonkajšie teploty boli na minime. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa to už nikdy neopakovalo. Hlasoval som za správu nášho kolegu pána Vidala-Quadrasa o návrhu nariadenia o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu v Európe. Vítam skutočnosť, že v nových právnych predpisoch bola zavedená záruka bezpečnosti dodávok zo strany plynárenských podnikov v prípade krízy pre „chránených odberateľov“ (pre domácnosti a nevyhnutné služby ako napríklad nemocnice) počas 30 dní. To je skutočný pokrok. Takisto nástroj Európskej komisie na vyhlásenie núdzového stavu v Únii alebo regionálneho núdzového stavu napomôže uplatnenie rýchlych koordinovaných opatrení na čo najrýchlejšie riešenie akejkoľvek krízy v budúcnosti.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Právne predpisy, ktoré boli dnes prijaté, sú vítaným, hoci oneskoreným krokom smerujúcim k riešeniu opakujúcich sa prerušení našich dodávok plynu. Konečný text zašiel ďalej, než bolo pôvodne plánované. Čo je rozhodujúce, text stanovuje, že za koordináciu v rámci EÚ v prípade núdzových stavov zodpovedá Komisia. Rieši tiež potreby jednotlivých odberateľov zabezpečením minimálnej zásoby plynu na 30 dní pre všetky európske domácnosti v prípade prerušení dodávok a požaduje technológiu spätného toku na všetkých prepojeniach v distribučnej sieti plynu, čo umožní flexibilitu pri riešení kríz. EÚ však, bohužiaľ, chýba akákoľvek súdržná stratégia o úlohe plynu v európskej energetickej politike.

Plyn bude jednoznačne hrať úlohu v prechode EÚ na hospodárstvo založené na obnoviteľných energiách a EÚ sa tým musí strategickejšie zaoberať. Podmienky pre plyn sa menia či už pre nové zdroje dodávok a nové zdroje (napríklad bridlicový plyn), alebo pre nové opatrenia, ktoré ovplyvňujú dopyt, ako sú napríklad právne predpisy EÚ o energetickej hospodárnosti budov. Zelení sú presvedčení, že Komisia musí preskúmať tento vývoj a uskutočniť náležitú analýzu dodávok plynu a úlohy plynu pred summitom EÚ o energii vo februári budúceho roku.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Sme za správu o dodávkach plynu, pretože jej cieľom je znížiť zraniteľnosť Európskej únie, no pritom zaručiť dodávky plynu domácnostiam, malým a stredným podnikom a poskytovateľom nevyhnutných sociálnych služieb, dokonca aj v ťažkých situáciách.

Text zdôrazňuje aj otázku transparentnosti, lebo len prostredníctvom poskytovania primeraných informácií bude možné urobiť účinné rozhodnutia. Na záver text zdôrazňuje zmysel solidarity, ktorý je nevyhnutný na to, aby sa zaistilo, že všetky členské štáty budú mať prístup k dostatočnému množstvu plynu pre svojich odberateľov v prípade krízy. Toto je tiež prístup, ktorý zastáva pán predseda Buzek, ktorý zorganizoval stretnutie medzi 27 národnými parlamentmi v Únii a Európskym parlamentom o vytvorení Európskeho energetického spoločenstva.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – V posledných rokoch veľakrát prišlo k prerušeniam dodávok plynu v rámci EÚ v dôsledku sporov medzi dodávateľmi a tranzitnými krajinami vrátane sporu o plyne medzi Ruskom a Ukrajinou z januára 2009. Tieto prerušenia dokazujú, že EÚ naliehavo potrebuje diverzifikovať svoje dodávky plynu. Mimoriadne vítam, že správa vyzýva na posúdenie prínosov zariadení LNG. Vo Walese máme moderné zariadenie v termináli South Hook v meste Milford Haven, ktoré by mohlo významne prispieť k zmierneniu závislosti EÚ od dovozu plynu, ktorý často pochádza z nestabilných a nedemokratických častí sveta.

Report: Csaba Sógor (A7-0231/2010)

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Všetci vieme o nedávnej environmentálnej katastrofe, ktorá postihla Pakistan, obrovských škodách na pôde, zničenej úrode, viac než 10 miliónoch vysídlených osôb a tisícoch obetí. Naším záväzkom je pomôcť tejto krajine a rozvíjať iniciatívy na základe solidarity a koordinačné iniciatívy s cieľom napomôcť rýchlu obnovu.

Nesmieme však zabúdať na potrebu urobiť z európskeho priestoru bezpečné miesto, pretože bola, bohužiaľ, oslabená rokmi nepretržitých tokov nezákonného prisťahovalectva a nezákonného obchodovania. Dohoda o readmisných konaniach, ktorá bola dosiahnutá po ôsmich rokoch rokovaní medzi Európskou komisiou a Pakistanom, stanovuje jasnejší rámec spolupráce a spoločnej zodpovednosti a považuje sa za spôsob, ako zabrániť nezákonnému obchodovaniu a obchodovaniu s ľuďmi. Táto dohoda by zabránila vzniku situácií, v ktorých repatriácie nie sú pod dohľadom EÚ.

Členské štáty musia najprv splniť príslušné záväzky vyplývajúce z medzinárodných právnych predpisov, ako je zásada nenavracania, ktorá bude mať procesné dôsledky, pretože sa od štátov vyžaduje, aby vyhodnotili riziko zlého zaobchádzania v krajine pôvodu.

Pakistanu tiež zaručíme našu stálu spoluprácu a poskytneme stimuly na programy technickej pomoci a programy v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a boja proti nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Uzavretie dohody s Pakistanom je pozitívnym krokom, ktorý Európa musí spraviť smerom k rozhodnej politike v oblasti boja proti nezákonnému prisťahovalectvu. Európania nás v súčasnosti žiadajú o väčšiu bezpečnosť a prísnu politiku na kontrolu migračných tokov, ktoré trápia naše krajiny. Každý text, ktorý, rovnako ako tento, napomáha konania o návrate ľudí, ktorí nie sú legálne oprávnení na pobyt na území EÚ, by mala byť vrelo privítaná ako kolektívna odpoveď Európy na požiadavky našich občanov.

Vzhľadom na postrehy niektorých kolegov poslancov v súvislosti so životnými podmienkami, v ktorých sa môžu navrátilci v Pakistane ocitnúť, myslím si, že hoci je to dôležitá otázka, nemala by brániť uzavretiu dohody, ktorá v každom prípade zahŕňa záväzok EÚ získať od Pakistanu nevyhnutné minimálne záruky v súvislosti s ľudskými právami a zaobchádzaním s utečencami v budúcnosti. Európa bude musieť nasmerovať diplomatické a politické úsilie, aby to dosiahla, ale to neznamená, že by jej to malo zabrániť zaručiť na svojom vlastnom dvore to, čo od nej ľudia žiadajú: bezpečnosť a dodržiavanie zákonov. Hlasovala som preto za túto správu.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Európsky parlament prijal readmisnú dohodu medzi EÚ a Pakistanom, ktorá napomôže vyhostenie veľkého množstva občanov Pakistanu bez povolenia na pobyt v Európe. Hoci potrebujeme dohody s tretími krajinami, ktoré definujú readmisné konania pre ľudí bez povolenia na pobyt v Európe, Pakistan je špecifickým prípadom. Islamabad v skutočnosti stále neratifikoval Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Dohoda sa vzťahuje aj na ľudí, ktorí cez Pakistan iba prechádzali a z ktorých mnohí sú Afganci, ktorých bude teraz jednoduchšie poslať naspäť do krajiny trpiacej vojnou, z ktorej utiekli. To je neprijateľné. Okrem toho povodne toto leto priviedli Pakistan do jednej z najhorších kríz v histórii krajiny. Súčasná situácia je taká, že bezpečný návrat do tejto krajiny, ktorá už má problém s obrovským prílevom vysídlených osôb, nie je možný. Formulácia ľudskej a rozumnej prisťahovaleckej politiky je jedným zo základných spoločenských problémov a musí sa robiť na základe príslušného dodržiavania právnych princípov. Z toho dôvodu dovtedy, kým Pakistan neratifikuje Ženevský dohovor, nemôžem podporiť túto readmisnú dohodu.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Je všeobecne známe, že z Pakistanu pochádza veľa nezákonných prisťahovalcov. Preto stojí za to vytvoriť rýchly a účinný spôsob spojenia sa s jeho orgánmi.

Som si vedomý námietok, ktoré majú ľavicoví poslanci v tomto Parlamente proti tejto dohode, ale myslím si, že si zamieňajú nezákonné prisťahovalectvo s právom na azyl a dobré osobné pocity s dobrou verejnou politikou.

Súhlasím so znením uznesenia. Táto dohoda medzi EÚ a Pakistanom nie je len o tom, čo sa označuje za readmisiu: je dobré vidieť, že je to tiež bilaterálna dohoda s cieľom vydať alebo, ak chceme, vyhostiť nezákonných prisťahovalcov z ich príslušných území.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Cieľom tejto dohody je posilniť spoluprácu medzi vládami členských štátov EÚ a Pakistanu, aby sa readmisný proces urýchlil. Na tento účel dohoda stanovuje na plne recipročnom základe povinnosť prijať späť vlastných štátnych príslušníkov a za určitých podmienok štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti. Zahŕňa aj potrebné praktické ustanovenia týkajúce sa readmisného konania. Pakistan je významnou krajinou pôvodu alebo tranzitu pre migrantov, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať platné podmienky pre vstup, zdržiavanie sa alebo pobyt v členskom štáte EÚ. Hoci rokovania trvali 10 rokov, vítam prijatie tejto dohody, ktorá je lepšia než predchádzajúce dohody ad hoc v tejto oblasti a bude mať pozitívne účinky nielen na vzťahy EÚ s Pakistanom, ale aj na celý región.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Naše hlasovanie proti podpísaniu dohody o readmisii osôb bez povolenia na pobyt je oprávnené v prvom rade preto, že vytvára situáciu právnej neistoty. No ešte dôležitejším dôvodom je naša kritika prisťahovaleckej politiky stanovenej Európskou úniou.

Jej právna zložitosť nezaručuje dodržiavanie práv prisťahovalcov: kriminalizuje ich, čo už kritizovali mnohé organizácie, núti Pakistan prijímať vlastných občanov, ktorí sú v nezákonnej situácii, a snaží sa preniesť zodpovednosť na Pakistan za prijatie všetkých Afgancov, ktorí cez krajinu prešli.

Po druhé, táto dohoda je ďalším flagrantným príkladom pokrytectva vládnuceho v rozhodnutiach EÚ, ktorá sa chce zbaviť zodpovednosti za zhoršujúcu sa situáciu jednak Afgancov od americkej invázie a počas pokračujúcej okupačnej vojny NATO, ako aj Pakistancov vo vojne, ktorá sa teraz rozšírila do Pakistanu.

Pre EÚ sú ľudia, ktorí utekajú pred vojnou, hladom a utrpením hľadajúc dôstojné životné podmienky pre seba samých a svoje rodiny, nezákonní prisťahovalci alebo dokonca teroristi. Pre EÚ sú prisťahovalci, ktorí utekajú pred zločinmi NATO, zlákaní zločineckými gangmi a zneužívaní ako lacná pracovná sila za podmienok hraničiacich s otroctvom, nezákonnými prisťahovalcami a musia byť vyhostení. Tento postoj je neprijateľný.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som proti readmisnej dohode medzi EÚ a Pakistanom. Táto dohoda je dvanásta svojho druhu, ale prvá, ktorú musí potvrdiť Európsky parlament. Napriek mnohým požiadavkám adresovaným Európskej komisii dohoda nedokázala poskytnúť žiadne vyhodnotenie správ o predchádzajúcich dohodách, čo by nám umožnilo vytvoriť si jasnú predstavu o podmienkach, za akých sa takéto dohody vykonávajú. Predovšetkým v prípade Pakistanu, kde je politická situácia mimoriadne krehká, táto dohoda vzbudzuje v mnohých prípadoch námietky. Pakistan, ktorý nie je známy svedomitým dodržiavaním ľudských práv, nie je signatárom medzinárodných dohovorov o utečencoch a osobách bez štátnej príslušnosti. To malo byť nevyhnutným predpokladom rokovaní. Okrem toho sú v dohode stále mnohé nejasné oblasti: nie je v nej záruka, že maloletých sa dohoda netýka, a postupy a termíny sú skôr nejasné Prijatím tejto dohody Európsky parlament vytvára nešťastný precedens a nevyužil príležitosť ukázať sa ako inštitúcia, ktorá má záujem o dodržiavanie ľudských práv a vyžaduje väčšiu transparentnosť pri takýchto dohodách.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som proti tomuto odporúčaniu. Zatiaľ čo Pakistan prijíma viac utečencov než ktorákoľvek iná krajina na svete, nie je signatárom Ženevského dohovoru o utečencoch. EÚ sa nesmie zapojiť do vyhosťovania osôb bez ohľadu na ich základné práva. Musíme zaistiť, aby boli ľudské práva zaručené.

  Marisa Matias (GUE/NGL) , písomne. – (PT) Hlasovala som proti tejto správe, pretože readmisná dohoda medzi EÚ a Pakistanom umožní posielať ľudí do krajiny, ktorá nepodpísala Ženevský dohovor z roku 1951, nedodržiava ľudské práva a ktorej vnútorná situácia neponúka navrátilcom potrebnú bezpečnosť.

EÚ tiež nedodrží právo na azyl, ak bude posielať do Pakistanu občanov iných krajín, napríklad Afganistanu, ktorí prišli do EÚ cez Pakistan. To by mohlo dotyčného človeka vystaviť sérii vyhostení z jednej krajiny do druhej, ktorú EÚ vôbec nebude mať pod kontrolou. Navyše táto readmisná dohoda neobsahuje záruky monitorovacích mechanizmov, je plná právnych medzier a nejasností a nedodržiava dostatočne ochranu osobných údajov.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Tento Parlament odsúdil Pakistan pri viacerých príležitostiach pre jeho diskriminačné politiky a pre prenasledovanie, ktorého sa tam dopúšťajú, predovšetkým voči afganským utečencom. Pred necelým mesiacom hrozné záplavy zobrali miliónom Pakistancov strechu nad hlavou.

Táto dohoda pohŕda celou ľudskou situáciou. Nestačí, že popiera článok 13 Všeobecnej deklarácie ľudských práv ako všetky takéto dohody, ale táto dohoda dokonca protirečí zásadám ochrany utečencov. Hlasovanie za tento text by popieralo medzinárodné právo a humanizmus, ktorého odkaz si EÚ podľa svojich tvrdení stále ctí. Hlasoval som proti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Boj s nezákonným prisťahovalectvom bol pre EÚ vždy prioritou. Rokovanie o dohode s Pakistanom, ktorá bola práve prijatá, trvalo veľa rokov a zdá sa mi, že je to vyvážený dokument, ktorého cieľom je vydať iba ľudí, ktorí sú v EÚ nezákonne. Nezaoberá sa teda žiadateľmi o azyl alebo ľuďmi, ktorých cieľom je usadiť sa v EÚ a ktorí sa s týmto cieľom snažia, aby orgány hostiteľskej krajiny zlegalizovali ich situáciu. Nemôžeme si mýliť nezákonných prisťahovalcov s ľuďmi s cieľom legálne sa usadiť v EÚ. Je preto veľmi dôležité naďalej vyvíjať na Pakistan tlak, aby ratifikoval Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966 a Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Boj s nezákonným prisťahovalectvom by mal byť bežnou záležitosťou každého štátu skôr než formou nátlaku. Readmisné dohody sú nevyhnutné na zaistenie toho, aby boli jasné postupy pri odovzdávaní osôb v prípadoch zamietnutia žiadosti o azyl. Skúsenosť nám ukázala, že inak z toho vyplývajúce spory môžu trvať roky a nezákonní prisťahovalci môžu zneužiť tento odklad na to, aby sa skryli a zmizli. Musíme bojovať so zneužívaním azylového systému a falošnými žiadateľmi o azyl v celej EÚ a posilniť právomoci agentúry pre bezpečnosť hraníc Frontex. Ekonomickí migranti musia byť vrátení do krajiny svojho pôvodu, čo znamená, že sa musí založiť a zaviesť do praxe dôsledný európsky program repatriácie. Podporujem dohodu s Pakistanom ako ďalší krok smerujúci k zastaveniu čoraz viac nekontrolovateľného toku ekonomických migrantov s klamnými predstavami o raji.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Readmisné dohody s tretími krajinami sú dôležitým nástrojom v boji proti nezákonnému prisťahovalectvu do Európskej únie a pomáhajú zabezpečiť bezpečnosť Únie. Pakistan je významnou krajinou pôvodu alebo tranzitu pre migrantov, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať platné podmienky pre vstup, zdržiavanie sa alebo pobyt v EÚ. Cieľom tejto dohody je posilniť spoluprácu medzi správami žiadajúceho a požiadaného štátu, aby sa readmisný proces urýchlil a bol účinnejší. Preto som hlasoval za túto správu.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasoval som proti tejto správe, pretože readmisná dohoda medzi EÚ a Pakistanom umožní posielať ľudí do krajiny, ktorá nepodpísala Ženevský dohovor z roku 1951, nedodržiava ľudské práva a ktorej vnútorná situácia neponúka navrátilcom potrebnú bezpečnosť. EÚ tiež nedodrží právo na azyl, ak bude posielať do Pakistanu občanov iných krajín, napríklad Afganistanu, ktorí prišli do EÚ cez Pakistan. To by mohlo dotyčného človeka vystaviť sérii vyhostení z jednej krajiny do druhej, ktorú EÚ vôbec nebude mať pod kontrolou. Navyše táto readmisná dohoda neobsahuje záruky monitorovacích mechanizmov, je plná právnych medzier a nejasností a nedodržiava dostatočne ochranu osobných údajov.

Nedávne povodne v tejto krajine predstavujú ďalší dôvod pre obavy o osud osôb, ktoré tam budú vrátené. Iba pred dvomi týždňami Európsky parlament vyjadril znepokojenie nad humanitárnou situáciou v Pakistane v dôsledku tejto katastrofy. Pokrytectvo pravice sa jasne ukáže, ak bude táto neprijateľná readmisná dohoda prijatá. Môj hlas k tomu neprispeje.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Rovnako ako moji 385 kolegovia poslanci som hlasovala za readmisnú dohodu medzi EÚ a Pakistanom, ktorá reguluje návrat osôb bez povolenia na pobyt v EÚ.

Po ôsmich rokoch rokovaní medzi Komisiou a Pakistanom tento nástroj dopĺňa 11 iných readmisných dohôd, čo značne posilňuje azylovú a prisťahovaleckú politiku, ktorú má Európa v úmysle vytvoriť. Je to preto právny rámec, ktorý je založený ne medzinárodnom práve a predovšetkým na zásade nenavracania: človek by nemal byť vyhostený do štátu, „kde by bola jeho sloboda ohrozená z dôvodu jeho rasy pohlavia, náboženstva, národnosti, jazyka, sexuálnej orientácie, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo politického názoru“.

Kritikom dohody by som odpovedala, že táto dohoda má aspoň výhodu, že je dôsledná a účinná na úrovni EÚ, pretože nič nebráni členských štátom uzatvárať bilaterálne dohody. Naša politika v oblasti migrácie je komplexná a zahŕňa boj proti nezákonnému prisťahovalectvu, od ktorého musíme ľudí odrádzať pri všetkých príležitostiach, čo sa naskytnú.

To je najlepší spôsob ochrany potenciálnych migrantov, ktorí túžia prísť do „európskej zlatej bane“ a ktorí sú väčšinou obeťami bezohľadných pašerákov, obchodovania každého druhu a hospodárskeho vykorisťovania.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (FR) Veľmi ľutujem hlasovanie za túto dohodu. Pakistan je krajinou, ktorá už prijíma najviac utečencov na svete, a to nie je ani signatárom Ženevského dohovoru o utečencoch. Touto dohodou sa členské štáty zameriavajú najmä na Afgancov. Je to vrchol cynizmu a nemravnosti vracať obete vojny, na ktorej sa členské štáty zúčastňujú.

Okrem toho Európska komisia ani pakistanské orgány neboli k dispozícii, aby nám vysvetlili uskutočniteľnosť a dosah tejto dohody. Nikto o tom nič nevie. Od našich kolegov poslancov je nezodpovedné, že sa vzdali nových výsad na základe Lisabonskej zmluvy a slepo prijali treťoradé záruky Európskej komisie v dohode, ktorá potenciálne porušuje ľudské práva.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Sme za správu o uzavretí dohody medzi EÚ a Pakistanom o readmisii osôb bez povolenia na pobyt. Táto dohoda pomáha posilniť boj proti nezákonnému prisťahovalectvu do EÚ, pričom napomáha proces vyhostenia Pakistancov bez povolenia na pobyt a ich readmisiu do krajiny pôvodu. Naším cieľom by malo byť rozšíriť tento druh dohody na ďalšie krajiny, z ktorých nelegálni migranti väčšinou pochádzajú.

V dočasných azylových centrách sa často márni čas získavaním povolení o repatriácii od krajiny pôvodu v čase, keď bolo zistené občianstvo osoby bez povolenia na pobyt, čo vedie k situácii, že maximálna lehota pobytu sa prekročí. Také dohody, akú sme dnes schválili, znížia čakacie lehoty a riadenie repatriácie nezákonných prisťahovalcov preto bude jednoduchšie a menej finančne náročné.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Toto je prvýkrát od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, čo Európsky parlament hlasoval o readmisnej dohode. Tieto dohody sú symbolom politík v oblasti migrácie, ktoré budujú európsku pevnosť a vyháňajú ľudí, ktorých chudoba a vojna donútili hľadať útočisko na našej pôde.

Parlament má dnes k dispozícii nástroje, ktorými môže donútiť Radu a Komisiu, aby svoje slová premenili na činy.

Dohoda, ktorá nám bola predložená, má mnohé nedostatky a neobsahuje záruku, čo sa týka situácie osôb, ktoré budú poslané späť do Pakistanu. Vieme veľmi dobre, ako sa dodržiavajú ľudské práva v Pakistane, ktorý ani nie je signatárom Ženevského dohovoru z roku 1951.

Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica vyzýva na vyhodnotenie existujúcich readmisných dohôd, keďže by to zdôraznilo katastrofálne účinky týchto politík, ktoré pohŕdajú ľudskými bytosťami, ktoré nemali toľko šťastia, aby sa narodili na území EÚ.

Európsky parlament si nezlepšil týmto hlasovaním svoje postavenie: nevyužil príležitosť, aby sa zviditeľnil v otázke, ako by sa rozprava o ľudských právach mala uplatňovať v praxi.

Správa: Metin Kazak (A7-0238/2010)

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD), písomne. – Pozmeňujúci a doplňujúci návrh umožňuje mnohým ľuďom v EÚ a poslancom Európskeho parlamentu, ktorí ich zastupujú, prejaviť svoju nespokojnosť a nesúhlas s členstvom Turecka a so súvisiacou politickou úniou. Nechceme však, aby to bolo na úkor podpory voľného obchodu s Tureckom – a bez tarifných prekážok –, takže správa je v prevažnej miere nezmenená. Mnohé rozhodnutia sú nespravodlivé: dohody o voľnom obchode povoľujú tarifné prekážky. Colné únie ich odstraňujú na vnútornej úrovni, ale naďalej ich povoľujú a dokonca vytvárajú na vonkajšej úrovni. Samozrejme, colné únie navyše členom obmedzujú a zakazujú slobodu obchodných rokovaní. Napriek tomu, že sa v súvislosti s pomermi v Turecku obávame o koncepciu colných únií, prijímame tú časť obsahu správy, ktorá sa týka colnej únie, pretože umožňuje tým, ktorí sú proti plnému tureckému členstvu v EÚ, vyjadriť svoj hlas. Treba poznamenať, že v tomto prípade iba 38 zo 736 poslancov Európskeho parlamentu hlasovalo proti vstupu Turecka do politickej únie.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Turecko robí veľké pokroky smerom k otvorenejšiemu a demokratickejšiemu rozvoju krajiny, a to nielen z hospodárskeho a obchodného hľadiska, ale aj pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu.

Turecko predstavuje pre EÚ kľúčového hospodárskeho a obchodného partnera, pričom je na 7. mieste na dovozových trhoch a na 5. mieste na vývozných trhoch EÚ. Napriek svojej jedinečnej geopolitickej polohe a úlohe v rámci svetového obchodu Turecko naďalej zachováva technické prekážky obchodu a stále nadmerne využíva ochranné opatrenia.

Treba urobiť ešte veľa práce s cieľom bojovať proti falšovaniu, zvýšiť transparentnosť verejného obstarávania a zväčšiť jeho otvorenosť voči zahraničným podnikom a umožniť voľný pohyb tovaru. Podobné úsilie treba vyvinúť aj v oblasti ľudských práv. V skutočnosti stále pretrváva politika diskriminácie voči kurdskej menšine a neustále sa porušujú práva žien a práva odborov. Zásady rešpektovania univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd preto predstavujú hlavné priority a v tejto oblasti treba urobiť ešte veľa práce.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Odkedy Turecko v roku 1996 vytvorilo colnú úniu s Európskou úniou, hospodárske a obchodné vzťahy medzi týmito dvomi stranami sú vysoko rozvinuté. Turecko je siedmym najväčším obchodným partnerom EÚ, pričom EÚ je najvýznamnejším obchodným partnerom Turecka. Obchod treba posilniť. Musí však byť naďalej výnosný pre obidve strany. Z toho dôvodu som hlasovala za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložil náš Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a ktoré žiadajú väčšiu reciprocitu. Turecko musí prestať používať antidampingový nástroj na protekcionistické účely, prehodnotiť svoje technické prekážky obchodu a zlepšiť uplatňovanie práv duševného vlastníctva.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože Turecko sa stalo siedmym najväčším obchodným partnerom Európskej únie, pričom EÚ je najväčším obchodným partnerom Turecka. Turecko vystupuje ako spojujúci článok medzi Stredozemím, Blízkym Východom a regiónmi Ázie, Čierneho mora a Kaukazu a v roku 1963 uzavrelo colnú dohodu o pridružení.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Téma, o ktorej hovoríme, má jasne obchodný a hospodársky charakter, ale v konečnom dôsledku nemôžeme ignorovať skutočnosť, že hovoríme o krajine čakajúcej na vstup do EÚ, v súvislosti s ktorým boli vznesené námietky.

Čo ma však napriek skutočnosti, že oceňujem pozitívne aspekty prehĺbenia obchodných vzťahov s krajinou s vysokým rastom, predsa len presvedčilo o tom, aby som hlasovala proti tejto správe, je politický aspekt. Zlepšenie hospodárskych vzťahov s krajinou sa nesmie zmeniť na trójskeho koňa, ktorý by bol prostriedkom presadzovania vstupu daného štátu do EÚ, čoho sa v tomto prípade obávam.

Mám podozrenie, že schválenie nedávneho ústavného referenda v Turecku zo strany Parlamentu sa rovná politickému povzbudeniu pre tureckú vládu. Myslím si však, že by sme sa mali vážne obmedziť na nadväzovanie obchodných vzťahov s Tureckom, i keď by sme mali venovať náležitú pozornosť vplyvom na náš systém poľnohospodárstva a nebezpečenstvu, že Európu zaplaví prílev falšovaných výrobkov (vo výrobe ktorých je Turecko na druhom mieste hneď za Čínou).

Dnes však Turecko predstavuje pre identitu a politickú solidaritu Európy väčšie nebezpečenstvo než kedykoľvek predtým a my všetci by sme mali byť presvedčení o tom, že pre túto krajinu je oveľa lepšie zostať za hranicami Európy, čo je len prirodzené.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Podľa štatistiky je Európska únia zďaleka najväčším obchodným partnerom Turecka. Objem obchodu však v posledných rokoch klesá v prospech rozvojových krajín. Vzhľadom na tento objem a stabilné väzby medzi Tureckom a Európskou úniou by sa ich obchodným a hospodárskym vzťahom mala venovať náležitá pozornosť.

Na základe toho by sa mali prijať potrebné opatrenia, ktoré by ešte viac rozvinuli tieto vzťahy. Colná únia, ktorá bola vytvorená medzi Tureckom a Európskou úniou pred 14 rokmi a ktorá stále nie je dokončená, sa musí zefektívniť. Vzhľadom na to treba venovať okamžitú pozornosť nevyriešeným otázkam, pričom Turecko a EÚ by mali ešte lepšie zosúladiť svoje obchodné politiky, a to najmä v súvislosti s dohodami o voľnom obchode a regionálnym obchodom. Tieto kroky by mohli vytvoriť priaznivú situáciu, z ktorej budú mať prospech obidve hospodárstva. Je mimoriadne dôležité, aby EÚ venovala Turecku väčšiu pozornosť, pretože úloha tejto krajiny sa v posledných rokoch rozšírila, a to najmä prostredníctvom rastúceho vplyvu jej jedinečnej geopolitickej polohy, vďaka ktorej vystupuje ako spojujúci článok medzi Stredozemím, Blízkym Východom a regiónmi Ázie, Čierneho mora a Kaukazu.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Turecko je strategický partner Európskej únie. Okrem toho, že medzi Tureckom a našimi krajinami funguje dôležitý priamy obchod, táto krajina leží tesne za našimi juhovýchodnými hranicami, je členom tej istej obrannej aliancie ako väčšina členských štátov EÚ a umožňuje nám prístup k zdrojom energie a surovinám. Nedávne ústavné referendum navyše predstavuje krok smerom k prijatiu acquis communautaire zo strany Turecka a zaslúži si náležité uznanie.

Veľkou prednosťou tejto správy je, že sa zameriava na aspekt, ktorý je pre Úniu najdôležitejší, a zdôrazňuje jeho nesmierny význam spolu s pozitívnymi prvkami. Predovšetkým ukazuje, ako sa vzťahy s touto krajinou prejavujú na mnohých úrovniach. Je ťažké zhrnúť ich zložitosť do jednoduchého rozhodnutia týchto inštitúcií o tom, či sú alebo nie sú prijateľné.

Všetky tieto úvahy tvoria základ, ktorý Turecku pomáha na ceste smerom k Európe a zároveň nám poskytuje dôvod nazdávať sa, že Turecko je už oveľa bližšie, ako si na základe zmlúv môžeme myslieť. Podľa môjho názoru je vhodné, aby sme pokračovali smerom, ktorý vytýčil pán spravodajca, čo bude v prospech obidvoch strán.

  Robert Dušek (S&D), písomne. – (CS) Správa o obchodných vzťahoch s Tureckom zdôrazňuje najväčšie úspechy a ťažkosti v rámci obchodu medzi EÚ a Tureckom. Od roku 1963 má Turecko s EÚ uzavretú dohodu o pridružení, ktorá viedla k vytvoreniu colnej únie v roku 1996. Založenie colnej únie prispelo k väčšej integrácii trhu a Turecko sa stalo kľúčovým obchodným partnerom EÚ. Napríklad v roku 2009 Turecko vyviezlo do EÚ tovar v hodnote 33,6 miliardy EUR a z EÚ doviezlo tovar v hodnote 40,4 miliardy EUR. Napriek týmto úspechom by rozšírenie colnej únie tak, aby zahŕňala služby a verejné obstarávanie, ako aj odstránenie súčasných problémov, ako je napríklad nedostatočné uplatňovanie práv duševného vlastníctva zo strany Turecka, prispeli k ďalšiemu rozvoju obchodných a finančných vzťahov medzi EÚ a Tureckom.

Podľa tejto správy bráni kandidatúra Turecka na pristúpenie k EÚ komplexnej reforme colnej únie. Je preto nutné zvážiť, ktorá z uvedených možností integrácie a spolupráce by bola pre obe strany najvýhodnejšia a v čase hospodárskej krízy najužitočnejšia. Pán spravodajca podľa môjho názoru uviedol všetky podstatné otázky a správa ako celok nie je jednostranne zameraná. Z týchto dôvodov som hlasoval za túto správu.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Tureckom. Úplná realizácia colnej únie medzi EÚ a Tureckom, ktorá platí od roku 1996, zahŕňa odstránenie zostávajúcich byrokratických prekážok a tarifných a netarifných prekážok. Myslím si, že rovnako dôležitá je potreba, aby sa zamestnanosť žien stala prioritou hospodárskych a sociálnych politík Turecka, a to vzhľadom na nízku úroveň účasti žien na trhu práce.

  Nigel Farage (EFD), písomne. – Pozmeňujúci a doplňujúci návrh umožňuje mnohým ľuďom v EÚ a poslancom Európskeho parlamentu, ktorí ich zastupujú, prejaviť svoju nespokojnosť a nesúhlas s členstvom Turecka a so súvisiacou politickou úniou. Nechceme však, aby to bolo na úkor podpory voľného obchodu s Tureckom – a bez tarifných prekážok –, takže správa je v prevažnej miere nezmenená. Mnohé rozhodnutia sú nespravodlivé: dohody o voľnom obchode povoľujú tarifné prekážky. Colné únie ich odstraňujú na vnútornej úrovni, ale naďalej ich povoľujú a dokonca vytvárajú na vonkajšej úrovni. Samozrejme, colné únie navyše členom obmedzujú a zakazujú slobodu obchodných rokovaní. Napriek týmto problémom colných únií v prípade Turecka podporujeme colnú úniu, pretože umožňuje tým, ktorí sú proti tureckému členstvu v EÚ, vyjadriť svoj hlas.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Európska únia a Turecko sú dôležitými obchodnými partnermi už veľa rokov. Toto partnerstvo, ktoré je obojstranne výhodné, naráža na množstvo prekážok z tureckej strany, ktorá sa snaží obmedziť prístup európskych výrobkov na svoj trh prostredníctvom zavádzania administratívnych a byrokratických podmienok.

Dúfam, že sa tieto prekážky odstránia, že Turecko podnikne rozhodné kroky zamerané na boj proti falšovaniu európskych výrobkov a ochranu legitímnych práv ich tvorcov na zisky z ich výsledkov kreatívnej činnosti a že obchodné a hospodárske vzťahy medzi EÚ a Tureckom budú rásť a posilnia sa.

Ako som už mal príležitosť povedať, bez ohľadu na to, ako budú vzťahy medzi EÚ a Tureckom vyzerať v budúcnosti, dúfam, že sa budú zbližovať a pôjdu cestou dialógu a účinnej spolupráce a že Turecko bude pokračovať po nastúpenej západnej ceste smerom k slobode a demokracii.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) V roku 1963 Turecko a Európske hospodárske spoločenstvo podpísali dohodu o pridružení, ktorá ustanovila vytvorenie colnej únie (CÚ) v roku 1996. Tento krok umožnil prehĺbenie hospodárskeho vzťahu prostredníctvom CÚ. Výrobky, na ktoré sa vzťahuje CÚ, zahŕňajú všetky priemyselné výrobky a spracované poľnohospodárske výrobky. V roku 2009 sa hodnota vývozu Turecka do EÚ zvýšila na 33,6 miliardy EUR, pričom hodnota dovozu z EÚ dosiahla 40,4 miliardy EUR. Podľa štatistík Svetovej banky sa Turecko zároveň stalo 17. najväčším hospodárstvom na svete a šiestym najväčším hospodárstvom Európy. Krajina bola 20. najväčším príjemcom priamych zahraničných investícií. CÚ vytvorená v roku 1996 nezahŕňa poľnohospodárske výrobky ani oblasti, ako je napríklad verejné obstarávanie. V oblasti verejného obstarávania Turecko stále ponúka 15 % zľavu tureckým uchádzačom. Naliehavo Turecko žiadam, aby zjednodušilo byrokratické postupy, odstránilo zostávajúce tarifné a netarifné prekážky a zbavilo sa nepotrebných prekážok obchodu medzi EÚ a Tureckom.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa sa snaží upevniť hospodársky a obchodný vzťah s Tureckom, ktorého cieľom je v skutočnosti podrobiť túto krajinu záujmom EÚ. Náznaky sú očividné a je ich mnoho: odstránenie zostávajúcich tarifných a netarifných prekážok medzi EÚ a Tureckom, zachovanie otvoreného obchodu a investičných režimov, posilnenie schopnosti Turecka odolať pokušeniu stať sa doma zástancom protekcionizmu a rozšírenie colnej únie tak, aby zahŕňala poľnohospodárske výrobky, služby a verejné obstarávanie.

Rozvoj týchto hospodárskych a obchodných vzťahov je prospešný len pre veľké monopoly v EÚ a Turecku a jasne škodí pracovníkom, ktorí by pre zvýšenie konkurencieschopnosti prišli o svoje práva, a malým a stredným podnikom a poľnohospodárom, ktorí čelia zvýšeným výrobným nákladom, ako aj zníženým príjmom a nižším cenám svojich výrobkov.

Tlak, ktorý sa vyvíja na Turecko, aby dodržiavalo uzavreté dohody, je však pozitívny. Zahŕňa znormalizovanie vzťahov so všetkými krajinami EÚ vrátane Cypru. Hospodárske a obchodné vzťahy nesmú mať prednosť pred záujmami ľudí a akýkoľvek pokrok vo vzťahoch s Tureckom musí byť podmienený ukončením tureckej okupácie severnej časti Cypru.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Podľa môjho názoru táto správa obsahuje výraznú nepresnosť, pretože uvádza, že turecké hospodárstvo je šieste najväčšie v Európe. V každom prípade sa toto tvrdenie dá rozhodne vyvrátiť z geografického hľadiska, pretože takmer celé Turecko sa nachádza na ázijskom kontinente.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom Parlament vyhlasuje, že ho teší výsledok nedávneho referenda v Turecku, tiež podkopáva nestrannosť tohto vzťahu, pretože mu prisudzuje skôr politický význam a odkláňa sa od výlučne hospodárskeho hodnotenia. Obávam sa, že z týchto dôvodov nemôžem podporiť prijatie správy pána Kazaka.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Hlasovali sme za návrh uznesenia, ktorý predložila Skupina Európa slobody a demokracie, a to aj napriek tomu, že je neuspokojivý. Jasne však trvá na tom, že prehĺbenie súčasných vzťahov medzi EÚ a Tureckom nahradí a vývojovo prekoná pristúpenie tejto krajiny k Európskej únii.

Akékoľvek budúce prehĺbenie vzťahov medzi Tureckom a EÚ však musí striktne závisieť od toho, či Turecko uzná Cyprus, ktorého existenciu stále popiera a ktorého časť nezákonne a vojensky okupuje. Turecko, hrdá krajina a niekdajší spojenec proti komunistickej hrozbe, tvorí most medzi Európou a Áziou. Je to most, ale z geografického, demografického, historického ani kultúrneho hľadiska to nie je európska krajina.

Nakoniec si priznajme, že sľuby dané v roku 1963 v Ankare v čase vrcholiacej studenej vojny a zo strategických dôvodov už nie sú dôležité a že my Európania, ako aj Turci by sme si ušetrili čas, keby sme uvažovali skôr o privilegovanom partnerstve než o členstve, ktoré naši občania nechcú a proti ktorému je aj mnoho Turkov.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Turecko je dôležitý obchodný partner Európskej únie. V rámci priameho porovnania je Turecko siedmou najväčšou dovážajúcou krajinou z hľadiska obchodu s 27 štátmi EÚ a piatou najväčšou krajinou z hľadiska vývozu. V roku 2009 dosiahol celkový objem obchodu takmer 80 miliárd EUR. Z pohľadu Turecka je Európska únia jeho najsilnejším obchodným partnerom, pokiaľ ide o dovoz aj vývoz, a má veľký náskok pred krajinami, ako sú Rusko, Čína a Spojené štáty. Tieto pevné hospodárske a obchodné vzťahy musia pokračovať a ďalej sa rozvíjať. V tejto súvislosti bolo dôležitým krokom najmä vytvorenie spoločnej colnej únie v roku 1996. Napriek tomu však musíme odstrániť nezrovnalosti, ako sú napríklad antidampingové opatrenia alebo diskriminácia zahraničných spoločností zo strany Turecka, ktoré sú v rozpore s platnými dohodami. Dokonca aj v oblasti uplatňovania práv duševného vlastníctva treba ešte popracovať na tom, aby bolo v súlade so zmluvami. Celkom určite podporujem správu z vlastnej iniciatívy pána Kazaka, ktorá odhaľuje problematické oblasti v rámci našich obchodných vzťahov s Tureckom a žiada, aby sa odstránili.

  Jean-Marie Le Pen (NI), písomne. – (FR) Správa pána Kazaka by nás chcela presvedčiť, že colná únia, ktorá vznikla vďaka dohode o pridružení uzavretej v roku 1963 medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, predstavuje úspech z hľadiska hospodárskej a obchodnej integrácie medzi súčasnou Európskou úniou a Tureckom a že okrem iného podporila európsky rast, a tým aj francúzsky rast. Okrem skutočnosti, že si Turecko plní svoje záväzky v rámci tohto procesu len vo veľmi obmedzenej miere, v priebehu desaťročí pozorujeme jav presídľovania podnikov a obrovských strát pracovných miest. To má ďaleko od toho, aby sa v rámci internacionalistickej aliancie vytvorila hospodárska a sociálna výhoda pre našu krajinu a našich európskych susedov. Namiesto uznania tejto skutočnosti však táto správa zachádza dokonca až tak ďaleko, že kritizuje uplatňovanie vnútroštátnych technických nariadení a noriem, ktoré slúžia na ochranu vnútroštátnych trhov. Spravodajca tieto normy považuje za neprimerané antidampingové opatrenia, ktoré teda obmedzujú obchodovanie Turecka s Európou. Samozrejme, zámerom tohto všetkého je posilniť proces pristúpenia Turecka k EÚ – tentoraz z hľadiska priemyselných a obchodných výhod, ktoré majú získať europeisti, internacionalisti a ultraliberáli bažiaci po zisku. Samozrejme, odmietame všetko, čo by sa mohlo vyvíjať týmto smerom.

  Morten Løkkegaard (ALDE), písomne. – (DA) Chcel by som zdôrazniť, ako ma teší, že v Európskom parlamente dokážeme súhlasiť so žiadosťou o ešte užšiu hospodársku spoluprácu s Tureckom, a to aj napriek vysokej miere skepticizmu, ktorá vládne u veľkej časti európskeho obyvateľstva a ktorá sa spája s väčšou integráciou EÚ a Turecka. Tento skepticizmus je celkom pochopiteľný. Už mnoho rokov je pre Turecko veľmi ťažké splniť požiadavky, ktoré EÚ úplne oprávnene stanovila pre členstvo. Európa sa však napriek tomu musí stále snažiť o budúce členstvo Turecka.

S počtom obyvateľov okolo 75 miliónov Turecko predstavuje obrovský trh pre európskych vývozcov a je už siedmym najväčším obchodným partnerom Európy. Turecko nakupuje veľkú časť vyvážaného tovaru EÚ, čo vytvára rast a pracovné miesta v Európe. My zase kupujeme lacný tovar z Turecka, čím našim spotrebiteľom poskytujeme lacnejšiu a pestrejšiu škálu tovarov v regáloch supermarketov. Inými slovami, Turecko je dôležité pre európske hospodárstvo.

K prehĺbeniu integrácie medzi Tureckom a EÚ však dochádza len v súvislosti s obchodovaním s tovarom. Sektor služieb zaostáva, a preto by som chcel vyzvať na to, aby sa toto odvetvie zaradilo do obchodnej dohody. Zároveň treba na Turecko vyvíjať tlak, aby odstránilo najmä prekážky voľného pohybu tovaru. Je to nevyhnutné, aby bolo možné pokračovať v prístupových rokovaniach. Ak sa tak nestane, je ťažké predstaviť si, že by sme s Tureckom postupne nadviazali užšiu spoluprácu. Členstvo Turecka v EÚ je stále dlhodobý cieľ. Je preto dôležité, aby sme spolu dokázali vyriešiť naše vzájomné problémy a aby si Turecko plnilo povinnosti v súlade s dohodou o pristúpení.

Dúfam, že aj napriek skepticizmu týkajúcemu sa členstva Turecka v EÚ, ktorý vládne u veľkej časti európskeho obyvateľstva, sme schopní udržať si Turecko ako blízkeho obchodného partnera a spolupracujúceho partnera a že Turecko neodradíme množstvom zamietnutí jeho budúceho pristúpenia zo strany vedúcich predstaviteľov veľkých krajín EÚ.

Turecko potrebujeme, a to nielen z hospodárskeho hľadiska. Turecko je významný regionálny aktér na Blízkom východe a pre NATO je dôležitým spolupracujúcim partnerom. Nezavrhujme teda Turecko, ale namiesto toho rozviňme našu spoluprácu, a to najmä prostredníctvom zvýšenej hospodárskej spolupráce.

  Marisa Matias (GUE/NGL) , písomne. – (PT) Táto správa je skutočnou ódou na colnú úniu a bezvýhradný voľný obchod, na dohody o voľnom obchode medzi Tureckom a tretími krajinami, na dohody Svetovej obchodnej organizácie a na realizáciu projektu Nabucco. Nemôžeme podporiť správu, ktorej štruktúra sa nezlučuje s našou víziou, a to ani napriek niektorým vylepšeniam vyplývajúcim z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložila ľavica a ktoré sa týkajú najmä spoločensko-hospodárskej situácie, nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi a ženami a práv odborových zväzov, ani napriek pozitívnej zmienke o povinnostiach Turecka týkajúcich sa dodatkového protokolu k dohode o pridružení. Z Turecka chcú urobiť dvadsiaty ôsmy štát voľného trhu bez toho, aby táto krajina nadobudla všetky práva a povinnosti členského štátu Európskej únie. Sme proti tejto novej stratégii odkladu.

  Mario Mauro (PPE) , písomne. – (IT) Pre Turecko je Európska únia hlavný obchodný partner. Hoci je teda objem obchodu veľmi veľký, správa neváha načrtnúť problémy našich obchodných vzťahov.

Jedným z týchto problémov, ktoré by sme vôbec nemali prehliadať, je skutočnosť, že Turecko už päť rokov po sebe nerešpektuje povinnosť uplatniť dodatkový protokol k dohode o pridružení a doteraz neodstránilo všetky prekážky vo voľnom obehu tovaru. Stále má napríklad zatvorené dvere pred tovarom z Cypru.

Tieto a ďalšie záležitosti, na ktoré sa do značnej miery upozornilo prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), umožnili dodať viac rovnováhy správe, ktorá po správnosti v žiadnom prípade neobsahuje nijakú zmienku o žiadnych hlbších spojeniach politického charakteru medzi Európskou úniou a Tureckom.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Turecko, podobne ako všetky štáty, je zvrchovaný štát a ako taký ho treba rešpektovať. Je neprijateľné, aby si Európska únia dovoľovala vyhrážať sa mu tým, že pozastaví rokovania o pridružení, ktoré je navyše skôr nežiaduce vzhľadom na sociálnu a fiškálnu harmonizáciu zhora nadol, ktorá je potrebná.

Tento Parlament by nebol hoden priateľstva, ktoré mu preukazujú občania Turecka, keby hlasoval za správu, ktorá ich núti zlikvidovať ich miesta v odvetví poľnohospodárstva (ktoré tvoria 50 % pracovných miest v Turecku) prostredníctvom zrušenia všetkých daní z poľnohospodárskej výroby a ktorá povyšuje práva investorov nad práva ľudí. Hlasujem proti tomuto textu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Je dobre známe, že Turecko je jedným z najdôležitejších obchodných partnerov EÚ. Tento vzťah je starý a trvá už od roku 1963. Prehĺbilo ho vytvorenie colnej únie v roku 1993, ktorá bola ustanovená v pôvodnej dohode. Napriek všetkému je tu stále veľa byrokratických prekážok, ktoré bránia tomu, aby boli obchod a hospodárske vzťahy ešte výhodnejšie pre obidve strany. Turecko sa preto musí ešte viac snažiť bojovať proti takýmto prekážkam, a to pre všeobecné dobro.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Bol by som rád, keby turecká vláda považovala toto uznesenie za istý druh pokroku, a preto som hlasoval za. Ak v budúcnosti Turecko nebude spolupracovať so štruktúrami EÚ v otázkach Cypru a Arménska, budem na základe toho hlasovať proti akejkoľvek úľave v prospech Turecka. Je nenormálne, že Turecko nedokáže ani len pripustiť skutočnosť, že začiatkom minulého storočia došlo k arménskej genocíde, pri ktorej boli zavraždené milióny nevinných ľudí. Súčasná turecká blokáda Arménska vysiela Európskej únii zlý signál. Zálohu sme zaplatili a teraz si počkajme na pozitívne zmeny z tureckej strany.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Otázka členstva v EÚ by sa v zásade ani nemala klásť, a to z dôvodu rozdielnych kultúrnych a náboženských postojov, ktoré už ohrozujú sociálny mier v Únii. Pristúpenie k EÚ sa týka nielen hospodárskych vzťahov. Prináša so sebou aj politické a kultúrne otázky a práve tie náboženské a sociálno-politické názory, ktoré sa nezlučujú s Európou, ktorú charakterizuje západná kresťanská tradícia, nachádzajú cestu do EÚ. Vzhľadom na to, že Turecko iba v rokoch 1996 až 2005 prijalo dotácie od EÚ vo výške 1,3 miliardy EUR, musí byť možné zapojiť sa do diskusií o strategickom partnerstve. Je strata času uvažovať o zavedení funkčnejšej colnej únie s cieľom zlepšiť obchodné vzťahy s Tureckom, pokiaľ turecká vláda nedokáže v tejto súvislosti splniť svoje súčasné povinnosti týkajúce sa Cypru. Z tohto dôvodu som dnes hlasoval proti tejto správe.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Hlasoval som proti tejto správe, pretože pán Kazak študoval vo Francúzsku s grantom od tureckého štátu, takže je tu jasný konflikt záujmov.

Považujem preto za vhodnejšie vrátiť uznesenie späť do výboru a nahradiť spravodajcu. Text zároveň opisuje turecké hospodárstvo ako európske hospodárstvo namiesto ázijského hospodárstva. Nemyslím si, že nárast obchodu medzi EÚ a Tureckom by sa mohol brať ako zámienka na pristúpenie Turecka k Európskej únii. Nechceme Eurábiu!

  Paul Nuttall (EFD), písomne. – Pozmeňujúci a doplňujúci návrh umožňuje mnohým ľuďom v EÚ a poslancom Európskeho parlamentu, ktorí ich zastupujú, prejaviť svoju nespokojnosť a nesúhlas s členstvom Turecka a so súvisiacou politickou úniou. Nechceme však, aby to bolo na úkor podpory voľného obchodu s Tureckom – a bez tarifných prekážok –, takže správa je v prevažnej miere nezmenená. Mnohé rozhodnutia sú nespravodlivé: dohody o voľnom obchode povoľujú tarifné prekážky. Colné únie ich odstraňujú na vnútornej úrovni, ale naďalej ich povoľujú a dokonca vytvárajú na vonkajšej úrovni. Samozrejme, colné únie navyše členom obmedzujú a zakazujú slobodu obchodných rokovaní. Napriek tomu, že sa v súvislosti s pomermi v Turecku obávame o koncepciu colných únií, prijímame tú časť obsahu správy, ktorá sa týka colnej únie, pretože umožňuje tým, ktorí sú proti plnému tureckému členstvu v EÚ, vyjadriť svoj hlas. Treba poznamenať, že v tomto prípade iba 38 zo 736 poslancov Európskeho parlamentu hlasovalo proti vstupu Turecka do politickej únie.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) V posledných mesiacoch bola dôležitou otázkou vízová politika členských štátov EÚ voči tureckým obchodníkom. Po dosiahnutí zmiernenia vízovej povinnosti s Francúzskom Istanbulská obchodná komora (IOK) podpísala vo februári tohto roka dohodu aj s Talianskom. Podľa tejto dohody dostanú obchodníci schengenské víza na viacnásobný vstup, ktoré platia päť rokov, ak predložia odporúčajúci list od IOK. Tieto víza im umožňujú cestovať do všetkých štátov Schengenu. Nemecko bolo následne nespravodlivo kritizované za svoju reštriktívnu vízovú politiku. EÚ by mala namiesto toho brať pochybnosti Nemecka týkajúce sa takejto liberalizácie vízového režimu vážne. V rámci EÚ je Nemecko krajinou, ktorá nesie najväčšie bremeno tureckých migrantov. Je tu vysoké riziko, že takzvané „obchodnícke víza“ budú viesť k nedovolenému trvalému pobytu. Nie turecká obchodná komora, ale krajina, do ktorej sa cestuje, by mala v jednotlivých prípadoch rozhodovať o tom, či by sa mali alebo nemali udeliť víza na obchodné účely. Problém je skrátka v tom, že liberálna vízová politika Francúzska a Talianska otvorila dvere aj do zvyšku schengenského priestoru. Je to závažné porušenie národnej zvrchovanosti. Komisia by mala v súvislosti s rozvíjaním obchodných vzťahov s Tureckom bezodkladne preskúmať tento problém.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Správa uvádza, že v súvislosti s prístupovými rokovaniami EÚ by malo najskôr dôjsť k prehĺbeniu colnej únie s Tureckom. Colná únia sa teda má rozšíriť napríklad na odvetvie poľnohospodárstva a služieb a verejné obstarávanie. Prebiehajúce rokovania nie sú len o hospodárskych vzťahoch. Sú aj o politických a kultúrnych otázkach a rozdielnych náboženských a sociálno-politických názoroch, ktoré sa nezlučujú s Európou, ktorú charakterizuje západná kresťanská tradícia. Celé roky Turecko prijíma miliardy v rámci predvstupovej pomoci, čo je viac ako postačujúce na podporu strategického a obchodného partnerstva. Je nevyhnutné, aby bolo prehĺbenie colnej únie s Tureckom sprevádzané pokrokom Turecka v otázke Cypru, v oblasti ľudských práv a demokracie, ako aj pokiaľ ide o slobodu vierovyznania a slobodu prejavu. V súvislosti s týmito otázkami má pred sebou Turecko ešte stále dlhú cestu. Z toho dôvodu som hlasoval proti tejto správe, ktorá predstavuje ďalší kradmý krok k budúcemu plnému členstvu Turecka v EÚ.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu, pretože obsahuje niektoré body, ktoré sa mi zdajú byť dôležité. Turecko už piaty rok plne neuplatňuje dodatkový protokol k dohode o partnerstve ani neodstránilo prekážky vo voľnom pohybe tovaru.

Ankara tiež musí posilniť ochranu práv duševného vlastníctva a uplatniť európske normy týkajúce sa boja proti falšovaniu. Na záver by som chcel poukázať na potrebu značného obmedzenia obchodných prekážok, a to najmä v prípade poľnohospodárskych výrobkov. Ak chce Turecko naozaj pokračovať v diskusiách a rokovaniach s cieľom pristúpiť k Európskej únii, musí v prvom rade rešpektovať niektoré základné veci. Hlavné sú pritom otázka Cypru a obchodné záruky a nariadenia.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Úloha Turecka v rámci svetového obchodu je čoraz silnejšia, pretože vystupuje ako spojujúci článok medzi Stredozemím a susediacimi regiónmi.

V tejto súvislosti nám colná únia (CÚ) umožnila dosiahnuť značnú úroveň integrácie medzi trhmi EÚ a Tureckom. CÚ pokrýva všetky priemyselné výrobky a spracované poľnohospodárske výrobky, pričom jej úspech možno vidieť na štatistike: Turecko je na 7. mieste na dovozových trhoch a na 5. mieste na vývozných trhoch. Colnú úniu však ešte nemožno označiť za dokončenú, pričom sa zdá, že trpí problémami, ktoré sa týkajú zostávajúcich technických prekážok obchodu a nadmerného využívania ochranných opatrení.

V tejto súvislosti a vzhľadom na dôležitosť vzťahov medzi Tureckom a EÚ je cieľom tohto návrhu venovať náležitú pozornosť obchodným a hospodárskym vzťahom medzi obomi stranami, prijať iniciatívy, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie posilnenie kvality týchto vzťahov, a zvýšiť funkčnosť CÚ. Tieto kroky môžu priniesť vzájomné výhody pre obidve hospodárstva.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za túto správu vzhľadom na veľký objem obchodu a stabilné väzby medzi Tureckom a Európskou úniou. Turecko sa stalo kľúčovým obchodným partnerom EÚ, pričom je na 7. mieste na dovozových trhoch a na 5. mieste na vývozných trhoch EÚ. S dvomi tretinami celkových priamych zahraničných investícií pochádzajúcich z EÚ sa Turecko stalo investičnou základňou pre európske podniky, pričom jeho integrácia do dodávateľského a výrobného reťazca EÚ sa posilňuje, a to často v sektoroch s vysokou pridanou hodnotou. V roku 2009 Turecko vyviezlo do EÚ výrobky v hodnote 33,6 miliardy EUR a z EÚ doviezlo výrobky v hodnote 40,4 miliardy EUR. Vítam skutočnosť, že malé a stredné podniky tvoria 99 % tureckých podnikov a poskytujú 70 % pracovných príležitostí v Turecku. Turecko sa musí chopiť iniciatívy a urýchlene uplatniť medzivládnu dohodu o plynovode Nabucco, vymedziť spoločnú vonkajšiu stratégiu v oblasti energetiky a začať rokovať o kapitole o energetike, čo by viedlo k ďalšiemu zvýšeniu spolupráce v oblasti energetiky. Myslím si, že obchodným a hospodárskym vzťahom medzi Tureckom a EÚ treba venovať takú pozornosť, akú si zaslúžia.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa je skutočnou ódou na colnú úniu a bezvýhradný voľný obchod, na dohody o voľnom obchode medzi Tureckom a tretími krajinami, na dohody Svetovej obchodnej organizácie a na realizáciu projektu Nabucco. Nemôžeme podporiť správu, ktorej štruktúra sa nezlučuje s našou víziou, a to ani napriek niektorým vylepšeniam vyplývajúcim z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložila ľavica a ktoré sa týkajú najmä spoločensko-hospodárskej situácie, nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi a ženami a práv odborových zväzov, ani napriek pozitívnej zmienke o povinnostiach Turecka týkajúcich sa dodatkového protokolu k dohode o pridružení. Z Turecka chcú urobiť dvadsiaty ôsmy štát voľného trhu bez toho, aby táto krajina nadobudla všetky práva a povinnosti členského štátu Európskej únie. Sme proti tejto novej stratégii odkladu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Dnešné hlasovanie o tejto správe zdôrazňuje, že vzhľadom na významný objem obchodu a hlboko zakorenené vzťahy medzi Tureckom a EÚ by sa mala ich obchodným a hospodárskym vzťahom venovať náležitá pozornosť a v tejto súvislosti by sa mali podniknúť potrebné kroky, aby sa tieto vzťahy ešte viac zlepšili. K dnešnému dňu ostáva vyriešiť niekoľko technických otázok a v súvislosti s nimi by sa mali prijať okamžité kroky. Treba zvýšiť funkčnosť colnej únie. Nevyriešené otázky si vyžadujú okamžitú pozornosť a Turecko a EÚ by mali lepšie zosúladiť svoje obchodné politiky, najmä v súvislosti s dohodami o voľnom obchode a regionálnym obchodom. Tieto opatrenia pravdepodobne povedú k obojstranne výhodnej situácii, z ktorej budú mať prospech obidve hospodárstva.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Podporil som správu o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Tureckom. Táto správa ukazuje, aký dôležitý je obchod medzi EÚ a Tureckom. V roku 2008 dosiahol výšku až 100 miliárd EUR. Správa poukazuje na slabé stránky a oprávnene uvádza skutočnosť, že je tu stále veľmi veľa problémov, ktoré treba vyriešiť. Predložená správa ich vymenúva nezaujato. Správne znovu zdôrazňuje, že politika EÚ sa snaží zlepšiť „demokraciu, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd“. Turecko by sa tiež malo snažiť plne dodržiavať práva odborov v súlade s normami EÚ a dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä pokiaľ ide o právo na združovanie, právo na štrajk a právo na kolektívne vyjednávanie.

Európska únia však musí prevziať svoju zodpovednosť, pokiaľ ide o liberalizáciu vízového režimu, a to nielen pre vodičov nákladných vozidiel, ale aj pre obchodníkov a obchodníčky, turistov, študentov a starších ľudí. Náš vzťah s Tureckom musí byť spravodlivý, čestný a úprimný. Musíme teda naďalej hlasno a jasne opakovať posolstvo, že EÚ splní svoj sľub, že umožní turecké členstvo v Únii, len čo táto krajina vyhovie všetkým kodanským kritériám.

  Rui Tavares (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa je skutočnou ódou na colnú úniu a bezvýhradný voľný obchod, na dohody o voľnom obchode medzi Tureckom a tretími krajinami, na dohody Svetovej obchodnej organizácie a na realizáciu projektu Nabucco. Nemôžeme podporiť správu, ktorej štruktúra sa nezlučuje s našou víziou, a to ani napriek niektorým vylepšeniam vyplývajúcim z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložila ľavica a ktoré sa týkajú najmä spoločensko-hospodárskej situácie, nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi a ženami a práv odborových zväzov, ani napriek pozitívnej zmienke o povinnostiach Turecka týkajúcich sa dodatkového protokolu k dohode o pridružení. Z Turecka chcú urobiť dvadsiaty ôsmy štát voľného trhu bez toho, aby táto krajina nadobudla všetky práva a povinnosti členského štátu Európskej únie. Sme proti tejto novej stratégii odkladu.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za uznesenie o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Tureckom, pretože je to nielen krajina, ktorá je v procese vstupu do EÚ, ale zároveň je to strategický partner Európskej únie. Colná únia s Tureckom je jedným z najužších a najpokrokovejších obchodných vzťahov, aké EÚ môže mať s treťou krajinou. Investície z EÚ tvoria 88 % celkových priamych zahraničných investícií v Turecku. Vzhľadom na geostrategickú polohu je Turecko jednou z krajín, ktoré významným spôsobom prispievajú k diverzifikácii zdrojov a trás dodávok energie EÚ. V tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť význam projektu Nabucco a vyzývame Turecko, aby uplatnilo medzivládnu dohodu o plynovode Nabucco. Zároveň Turecko podporujeme v tom, aby investovalo do nesmierneho potenciálu svojich obnoviteľných zdrojov energie. Oblasť Čierneho mora má mimoriadny geostrategický význam pre energetickú bezpečnosť a diverzifikáciu dodávok energie EÚ vzhľadom na to, že je v blízkosti Kaspického mora, Blízkeho východu a Strednej Ázie. Európska únia sa po pristúpení Rumunska a Bulharska k EÚ tiež stala dôležitým aktérom v tomto regióne. V tejto súvislosti som presvedčená, že EÚ by mala vypracovať stratégiu pre oblasť Čierneho mora, v ktorej bude hrať veľmi významnú úlohu aj Turecko.

Správa: Esther de Lange (A7-0241/2010)

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Ochrana biodiverzity a ekosystémov je v núdzovej situácii, ktorú prehliadame, alebo lepšie povedané, ktorej nevenujeme náležitú pozornosť.

Niektoré štúdie naznačujú, že zníženie úrovne blahobytu v dôsledku straty biodiverzity dosahuje v súčasnosti približne 50 miliárd EUR ročne. Ide však v podstate o ekologickú, nie o hospodársku záležitosť. Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2010 za rok biodiverzity a zdôraznila medzinárodný charakter tejto otázky a jej zásadný význam najmä pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia. EÚ sa tiež zaviazala, že zabezpečí zahrnutie problematiky ochrany biodiverzity do mnohých politík EÚ. Navyše, prijala smernicu o biotopoch, v ktorej sa rovnako ustanovuje vytvorenie ekologickej siete osobitne chránených oblastí, ktorá je známa ako Natura 2000.

Som presvedčená, že všetky členské štáty musia zlepšiť riadenie a ochranu biodiverzity, zachovávať vidiecke a chránené oblasti a zároveň udržiavať a rozvíjať kontinuitu chránených oblastí vo vnútrozemí, na mori alebo poľnohospodárskych oblastí s vysokou prírodnou hodnotou. EÚ musí poskytovať viac finančných prostriedkov aj na štúdie a nové iniciatívy a venovať viac pozornosti zabezpečeniu dodržiavania všetkých európskych nariadení a smerníc, najmä tých, ktoré sú zamerané na ochranu biodiverzity.

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani de Langeovej, pretože som presvedčený, že v oblasti ochrany biodiverzity je ešte potrebné vykonať veľký kus práce. Podporujem najmä tú časť správy, v ktorej sa uvádza, že „úspešné riešenie trojnásobnej krízy v oblasti potravinovej bezpečnosti, straty biodiverzity a zmeny klímy si vyžaduje súdržný prístup a takú budúcu stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity, ktorá bude plnohodnotne začlenená do stratégií boja proti chudobe a hladu a zmierňovania a prispôsobovania sa zmene klímy“.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) V tejto parlamentnej správe z vlastnej iniciatívy sa odsudzuje nedostatok pokroku v oblasti ochrany biodiverzity. Vzhľadom na nedostatok politickej vôle, nedostatočné financovanie, transpozíciu európskych právnych predpisov a tak ďalej sa nepodarilo dosiahnuť úplne minimálny cieľ „zastaviť stratu biodiverzity“ do roku 2010 a tento cieľ sa presunul na rok 2020. Správa ďalej obsahuje zoznam navrhovaných opatrení, ktoré je potrebné prijať, aby sa zabezpečilo splnenie tohto naliehavého cieľa. Keďže ma znepokojuje stav nášho životného prostredia a podporujem prístup, ktorý navrhuje spravodajkyňa pani de Langeová, hlasovala som za túto správu.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Podporil som túto správu a hlasoval som za ňu s úplným presvedčením. Musíme konať, aby sme zastavili stratu biodiverzity v dôsledku ľudských činností. Všetkým nám je ľúto, že sa nepodarilo dosiahnuť ciele Göteborského programu ani programu Natura 2000. Som presvedčený, že poľnohospodári zohrávajú dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov v oblasti biodiverzity. Domnievam sa tiež, že na programy na ochranu biodiverzity bude potrebné vyčleniť dodatočné finančné prostriedky.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Súčasná miera straty biodiverzity je alarmujúca. Spravodajkyňa v skutočnosti odhaduje, že miera úhynu druhov predstavuje päťdesiat- až tisícnásobok prirodzenej miery. Cieľom siete Natura 2000 na európskej úrovni je prispievať k zabezpečeniu biodiverzity prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov divokej flóry a fauny. Spravodajkyňa však správne s ľútosťou konštatuje rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o transpozíciu a vykonávanie smerníc o programe Natura 2000. Problematické je aj rozdrobené financovanie v oblasti biodiverzity. Väčšina výdavkov sa v skutočnosti rozdeľuje medzi finančné prostriedky Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), spoločnej rybárskej politiky, politiky súdržnosti a siedmeho rámcového programu pre výskum. V nasledujúcom viacročnom finančnom rámci bude potrebné nájsť synergie. Na záver, vítam nedávne oznámenie Komisie o dlhodobej stratégii v oblasti biodiverzity. Pomohlo by, keby toto oznámenie a konzultácia, ktorá s ním súvisí, podnietili vypracovanie jasných politických cieľov a zavedenie primeraných opatrení na európskej úrovni.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Neúspechy, ktoré možno pozorovať v oblasti boja proti strate biodiverzity, si naliehavo vyžadujú reakciu na európskej úrovni. Som presvedčená, že toto uznesenie k tomu prispeje. Preto vítam jasné stanovisko, v ktorom sa tvrdí, že zastavenie straty biodiverzity predstavuje absolútne najnižšiu úroveň ambícií, ktorú je potrebné splniť do roku 2020. Na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné rôzne opatrenia a v uznesení sa predkladajú niektoré z nich. Z uvedených opatrení by som chcela zdôrazniť lepšiu cezhraničnú spoluprácu a hodnotenie biodiverzity nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj z biologického hľadiska. V tejto oblasti by som zdôraznila predovšetkým význam biodiverzity a odolnosti ekosystémov pri zmierňovaní účinkov zmeny klímy a prispôsobovaní sa tejto zmene. Po druhé, som presvedčená, že je dôležité, aby sa v tomto uznesení uznala potreba neoddeliteľnosti udržateľného hospodárskeho rozvoja a ochrany prírody. Domnievam sa tiež, že pre rozvoj environmentálnej infraštruktúry je dôležité preukázať potenciál tvorby pracovných miest.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Európska únia má úžitok z nesmiernych prírodných zdrojov pokiaľ ide o zalesnené oblasti, druhy drevín, pôdy a morských živočíchov, ktoré žijú v celom rade klimatických podmienok a ktorým prekážajú spôsoby správania, ktoré nie sú vždy vhodné. Našťastie sa pred časom stanovili určité obmedzenia a javy, ktoré bránia ochrane tohto nesmierneho bohatstva, sa zredukovali.

Treba však zvážiť skutočnosť, že biodiverzita predstavuje ideálny mechanizmus vzájomnej kontroly živočíchov, rastlín a nerastných zložiek prírody. Umožňuje zachovanie rovnováhy, ktorá uľahčuje rozmanitosť výživy, zabraňuje určitým prírodným katastrofám a pomáha v boji proti zmene klímy a skleníkovému efektu. Som za schválenie tejto správy, pretože predstavuje prvý krok od všeobecných vyhlásení, ktoré majú, prirodzene, takmer jednomyseľnú podporu, ku konkrétnym opatreniam na ochranu biodiverzity.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Údaje o vývoji biodiverzity sú mimoriadne znepokojujúce. Miera zániku druhov sa môže do roku 2050 desaťnásobne zvýšiť. V Európe je vyhynutím ohrozených 42 % cicavcov, 43 % vtákov, 45 % motýľov, 30 % obojživelníkov, 45 % plazov a 52 % sladkovodných rýb. Táto situácia je neprijateľná nielen z etického, ale aj z environmentálneho a hospodárskeho hľadiska. Z uvedeného dôvodu musí Európska komisia zaručiť, aby sa biodiverzita lepšie začlenila do rôznych oblastí činnosti, najmä do poľnohospodárstva, regionálnej politiky, priemyslu, rozvojovej spolupráce a do výskumu a inovácií. Únia sa musí zamerať aj na posilnenie medzinárodného úsilia o zastavenie straty biodiverzity a pomôcť tak splniť rozvojové ciele tisícročia do roku 2015. Európsky parlament prijal túto správu takmer jednomyseľne a rovnako bude musieť konať, keď budeme viesť rozpravu o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky, spoločnej rybárskej politiky alebo o novom finančnom výhľade.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Keďže zmysel pre zodpovednosť vyžaduje, aby sme našu planétu zachovali v takom stave, aby mohla plniť potreby budúcich generácií, zastavenie straty biodiverzity nie je len súčasťou našej etickej povinnosti, ale aj reakciou na zrejmé ekologické a hospodárske skutočnosti. Posledné štúdie ukázali, že finančné náklady na stratu biodiverzity sú v súčasnosti na úrovni približne 50 miliárd EUR ročne (alebo o niečo nižšie ako 1 % HDP EÚ) a do roku 2050 sa môžu zvýšiť na 14 000 miliárd EUR alebo 7 % odhadovaného ročného HDP. Je nevyhnutné, aby EÚ dokázala zohrávať aktívnu úlohu pri prijímaní rozhodnutí na celosvetovej úrovni, ktoré sa týkajú vízie a cieľov v oblasti biodiverzity po roku 2010. Preto bolo potrebné, ako sa uvádza v správe, o ktorej sme dnes hlasovali, vytvoriť víziu a stanoviť ciele týkajúce sa ochrany a udržateľného využívania biodiverzity v rámci EÚ po roku 2010.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o vykonávaní právnych predpisov EÚ zameraných na ochranu biodiverzity, pretože na zastavenie straty biodiverzity a na obnovenie ekosystémov sú potrebné ambiciózne opatrenia, konkrétne prístup, ktorý sa týka viacerých odvetvových politík EÚ a biodiverzitu považuje za základný prvok zmierňovania a prispôsobovania sa zmene klímy.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Podľa slov spravodajkyne strata biodiverzity ohrozuje naše dodávky potravín, možnosti rekreácie a cestovného ruchu, schopnosť riešiť zmenu klímy a zdroje dreva, liekov a energie. Z uvedeného dôvodu súhlasím s tým, že EÚ ako celok a najmä všetky oblasti, na ktoré sa vzťahujú politiky EÚ, musia nájsť udržateľnú stratégiu na ochranu biodiverzity a zachovania ekosystémov. Som presvedčený, že táto stratégia je dôležitá predovšetkým v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, a práve preto pozorne sledujem najmä reformy v oblasti spoločnej rybárskej politiky a spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré sa v súčasnosti pripravujú. Dôvod spočíva v tom, že primeraná a udržateľná a zároveň základná a žiaduca ochrana biodiverzity nemôže brániť udržateľnosti a rozvoju poľnohospodárstva a rybného hospodárstva.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2010 za Medzinárodný rok biodiverzity. Bohužiaľ, EÚ nedosiahne svoj cieľ v oblasti biodiverzity na rok 2010. Strata biodiverzity pokračuje varovným tempom. Podľa výpočtov rastie miera straty takým tempom, že do roku 2050 bude desaťnásobne vyššia ako v súčasnosti. V EÚ je vyhynutím ohrozených 42 % cicavcov, 43 % vtákov, 45 % motýľov, 30 % obojživelníkov, 45 % plazov a 52 % sladkovodných rýb. Komisia vo svojom priebežnom hodnotení implementácie akčného plánu Spoločenstva pre biodiverzitu z roku 2008 konštatovala, že stav 50 % druhov a až 80 % biotopov európskeho ochranárskeho významu je z hľadiska ochrany v zlom stave. Táto strata biodiverzity je neprijateľná nielen z etického hľadiska, ale aj z ekologického a hospodárskeho hľadiska, pretože pripravujeme budúce generácie o príležitosť využívať zdravú biodiverzitu. Európske politiky v oblasti ochrany biodiverzity je potrebné koordinovať a spájať s ďalšími odvetvovými politikami, predovšetkým s tými, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva, lesného a rybného hospodárstva, ako aj s politikami zameranými na prevenciu prírodných katastrof s cieľom zabezpečiť maximálnu ochranu biodiverzity.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa zjavne upozorňuje na niekoľko dôležitých otázok: neúplné vykonávanie právnych predpisov, neúplné alebo slabé začlenenie do odvetvových politík, nedostatočné vedecké poznatky a medzery v nich, nedostatočná politická vôľa, nedostatočné financovanie, nedostatok účinných nástrojov, ktoré by boli zamerané na riešenie konkrétnych problémov ako napríklad invazívne cudzie druhy.

Vo všeobecnosti súhlasíme s obavami a požiadavkami, ktoré sú vyjadrené v správe. Začlenenie návrhov, ktoré sme predložili počas rozpravy vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín do niektorých jej kapitol, vnímame ako pozitívne, najmä pokiaľ ide o návrhy týkajúce sa financovania a začlenenia biodiverzity do príslušných odvetvových politík.

Musíme však zdôrazniť a ostro odmietnuť skutočnosť, že súčasťou správy je zmienka o možných podobách inovačných systémov pre platby za ekosystémové služby aj napriek tomu, že sa v správe uvádza len ako návrh na zváženie. Je to neprijateľná komercializácia prírody. Strata biodiverzity predstavuje jeden z dôsledkov systému, kapitalizmu, ktorý je založený na využívaní a komercializácii prírody a jej zdrojov bez ohľadu na schopnosť obnovy prírody.

V rámci tohto systému nebude možné nájsť spravodlivé a účinné riešenie tohto alebo iných problémov v oblasti životného prostredia.

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu z vlastnej iniciatívy, pretože Európska únia musí pre zastavenie straty biodiverzity do roku 2020 a pre obnovu ekosystémov urobiť všetko, čo je v jej silách. Skutočnosť, že cieľ zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010 sa nepodarilo dosiahnuť, vnímam s veľkým poľutovaním. Európska komisia musí zaručiť, aby sa biodiverzita lepšie začleňovala do iných oblastí činností Únie, najmä do poľnohospodárskej politiky, politiky v oblasti lesného a rybného hospodárstva, regionálnej politiky, politiky súdržnosti, priemyslu, rozvojovej spolupráce a do výskumu a inovácií.

Samotné verejné výdavky nám neumožnia dosiahnuť hlavný cieľ Únie, a práve preto sa musí v zodpovednosti podnikov zohľadňovať aj biodiverzita.

  Elie Hoarau (GUE/NGL), písomne. – (FR) Osemdesiat percent biodiverzity Francúzskej republiky sa nachádza v jej zámorských oblastiach (v najvzdialenejších regiónoch a v zámorských krajinách a územiach (ZKÚ)). Štyridsaťdva percent územia ostrova Réunion UNESCO práve klasifikovalo ako lokalitu svetového dedičstva. Všetky uvedené skutočnosti predstavujú objektívne príčiny toho, že je potrebné, aby Európska únia vyvíjala primerané úsilie na ochranu biodiverzity a aby sa tento skutočný potenciál presadzoval v najvzdialenejších regiónoch a v ZKÚ. Najodľahlejšie regióny Francúzska a európske ZKÚ nie sú v súčasnom období oprávnené na účasť v programoch Natura 2000 a Life+. Musíme tento nedostatok odstrániť.

Z uvedeného dôvodu som navrhol, aby bol na tento účel v návrhu rozpočtu na rok 2011 osobitný rozpočtový riadok. Pokrýval by vytvorenie konkrétneho programu, ktorý by sa nazýval BEST, bol by určený pre najvzdialenejšie regióny a pre ZKÚ a jeho cieľom by bola ochrana a podpora biodiverzity. Tento program sa presadzoval na záver konferencie na ostrove Réunion a podporila ho Európska rada počas francúzskeho predsedníctva. Je načase, aby sa táto iniciatíva stala skutočnosťou.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Problematika tejto správy je široká a ochrana biodiverzity sa týka veľkého počtu oblastí politiky. Charakter mnohých otázok v oblasti životného prostredia je dôvodom na zásah na úrovni EÚ. Rovnako mnohé problémy sa najlepšie zvládajú na miestnej úrovni a je potrebné v plnej miere dodržiavať zásadu subsidiarity. Správa obsahuje výzvu na jasné opatrenia v mnohých oblastiach a je dôležité, aby si to Komisia a členské štáty uvedomili.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože strata biodiverzity predstavuje vážnu hrozbu. Biodiverzita, ktorá má pre vyvážený rozvoj a znižovanie chudoby mimoriadny význam, je pre našu planétu, blahobyt ľudstva, prežitie a pre kultúrnu integritu nevyhnutnosťou. V súčasnom období sa však biodiverzita v dôsledku ľudských činností vytráca bezprecedentným tempom. Tento trend by bolo možné zmeniť, keby miestni obyvatelia dokázali využívať ochranu biodiverzity a jej vyvážené používanie vo svoj prospech. Treba pripomenúť, že vo väčšine prípadov spôsobujú odvetvia stratu biodiverzity preto, lebo v odvetvových politikách vrátane ochrany prírodných zdrojov, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, regionálnej politiky a územného plánovania, lesného hospodárstva, energetiky a dopravy, cestovného ruchu, hospodárskej a rozvojovej spolupráce sa hľadisku biodiverzity nevenuje dostatočná pozornosť. Zastavenie straty biodiverzity v Európe je mimoriadne dôležité a potrebné. Pomoc pri dosahovaní tohto cieľa predstavujú rôzne druhy národnej politiky, politiky EÚ a európskej politiky. Mnohé z nich sú zamerané na osobitné opatrenia na ochranu hlavných druhov a biotopov, najdôležitejšia úloha pri ochrane biodiverzity však spočíva v zohľadnení jej potrieb prostredníctvom navrhnutia a zavedenia politiky v príslušných odvetviach. Mám veľkú radosť z cieľa zastaviť stratu biodiverzity a ekosystémových služieb v EÚ do roku 2020, obnoviť ich v čo najväčšej možnej miere a zvýšiť prínos EÚ k zabráneniu strate biodiverzity v globálnom meradle.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Rok 2010 je rokom biodiverzity. Parlament prostredníctvom správy pani de Langeovej vyvodzuje pozitívne závery týkajúce sa ochrany biodiverzity. Podporujem túto správu zameranú na budúcnosť, pretože som si istá, že iniciatívy s cieľom chrániť biodiverzitu sú nevyhnutné pri predchádzaní budúcim konfliktom. Zdravé životné prostredie, biodiverzita, ochrana úrodných pôd a čistých vodných plôch sú základnými predpokladmi aj na zabezpečenie dodávok potravín pre budúce generácie obyvateľstva sveta. Biodiverzita je však nepredstaviteľná bez poľnohospodárov. Poľnohospodárstvo už výrazne prispieva k ochrane životného prostredia a klímy napríklad prostredníctvom ukladania CO2 do pôdy. Na udržanie tejto služby poľnohospodárstva vo verejnom záujme sú v budúcnosti potrebné primerané uznanie a podpora. Vzhľadom na zvyšujúce sa pokrývanie poľnohospodárskej pôdy asfaltom a betónom z dôvodu výstavby ciest, budov a priemyselných zariadení potrebujeme opatrenia na ochranu poľnohospodárstva v celej Európe.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, pretože sa domnievam, že boj proti strate biodiverzity a neustálemu pustošeniu ekosystémov prostredníctvom stratégie udržateľného rozvoja musí byť jedným zo základných kameňov legislatívnych činností Európskej únie. Biodiverzita je základným zdrojom existencie ľudstva na zemi a blaha budúcich generácií. Práve z tohto dôvodu som hlasoval za tento návrh uznesenia.

Podľa všetkých údajov, ktoré máme k dispozícii, ak neprijmeme potrebné opatrenia na zastavenie straty biodiverzity, ktorú spôsobil človek, do roku 2050 dôjde k ochudobneniu prírody až na úroveň nezvratného poškodenia. EÚ si stanovila minimálny cieľ zastaviť stratu biodiverzity do roku 2020 prostredníctvom stratégie, ktorá je v súlade so stratégiami boja proti chudobe a hladu a zmierňovania zmeny klímy a je ich neoddeliteľnou súčasťou. Rovnako sme vyzvali Komisiu, aby zaručila prioritnejšie miesto biodiverzity v rámci ďalších politík EÚ.

Okrem programu LIFE potrebujeme určiť aj nové nástroje, ktoré by fungovali v súčinnosti s ostatnými politikami týkajúcimi sa rozličných oblastí, ako napríklad rybného hospodárstva, poľnohospodárstva a životného prostredia vo všeobecnosti. Na záver, plne súhlasím s uskutočnením rozsiahlej informačnej kampane týkajúcej sa tejto problematiky medzi občanmi Európskej únie.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Prudko rastúca miera straty biodiverzity spôsobenej ľudskými činnosťami je alarmujúca. Biodiverzita by sa mala vnímať ako najspoľahlivejší barometer stavu životného prostredia. Keďže EÚ čelí alarmujúcej strate biodiverzity, ktorú predstavuje hrozba vyhynutia 42 % cicavcov, 43 % vtákov, 45 % motýľov, 30 % obojživelníkov, 45 % plazov a 52 % sladkovodných rýb, som presvedčený, že právne predpisy, ktoré sa práve zaviedli, sú nevyhnutné a zásadné pre ochranu biodiverzity a dokonca aj pre jej posilnenie. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Plne súhlasím s autormi správy v tom, že zachovanie biodiverzity nie je len etickou povinnosťou, ale má aj ekologickú a hospodársku hodnotu a zásadný význam pri zmierňovaní zmeny klímy. Myslím si, že návrhy na úpravu programu Natura 2000 sú práve tým, čo potrebujeme.

Netýka sa to len tých návrhov, ktoré sú zamerané na ochranu biotopov a druhov v rámci programu, ale najmä tých, v ktorých sa zdôrazňuje vytváranie odolných ekosystémov, ktoré dokážu reagovať na záťaž a ktoré plnia cenné funkcie ekosystému. Je potrebné porozumieť aj hľadisku členských štátov, ktoré rozbiehajú veľké projekty v oblasti infraštruktúry. Vypracovanie rozumného kompromisu medzi ochranou životného prostredia a rozvojom infraštruktúry v súčasnosti predstavuje naliehavú potrebu. K rozvoju nesmie dochádzať na úkor životného prostredia. Príroda však nesmie brániť rozvoju.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Podporujem správu pani de Langeovej, pretože sa zaoberá problematikou, ktorá je citlivá, dôležitá a zásadná pre prežitie našej planéty, a teda aj budúcich generácií. Potreba zachovať a chrániť biologickú biodiverzitu pred vyhynutím podporuje aj politiky v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy a celosvetového boja proti hladu a podpory potravinovej bezpečnosti.

Parlament sa preto musí skutočne zaoberať touto otázkou, najmä vzhľadom na zlyhanie pri dosahovaní cieľa zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010, ktorý sa v súlade s usmerneniami Rady a Komisie v súčasnosti presúva na rok 2020. Súhlasím s varovaním, ktoré spravodajkyňa adresuje všetkým inštitúciám vrátane členských štátov, ktoré sa vyzývajú na to, aby zohrávali vedúcu úlohu pri zavádzaní dôležitých miestnych politík zameraných na uplatňovanie usmernení EÚ.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) S radosťou vítam túto správu o vykonávaní právnych predpisov EÚ zameraných na ochranu biodiverzity. Všetci z nás uznávajú, že biodiverzita má veľký význam z hľadiska životného prostredia a z hospodárskeho a sociálneho hľadiska pre také odlišné odvetvia ako poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a cestovný ruch. Aj v správe sa zdôrazňuje tento význam.

Dnes by som chcela upozorniť na inú záležitosť, na ktorú sa síce počas rozpravy nezabudlo, nevenovala sa jej však dostatočná pozornosť. Mám na mysli prirodzenú hodnotu biodiverzity a morálnu povinnosť, ktorú máme v súvislosti s jej ochranou a obhajobou. Práve ľudstvo, tým, že má najväčšiu moc nad biodiverzitou, nesie najväčšiu zodpovednosť za jej zachovanie a za odovzdanie tohto dedičstva, ktoré získalo, budúcim generáciám, ktoré ho budú využívať a starať sa oň. EÚ teda tvorbou právnych predpisov na ochranu biodiverzity plní svoje povinnosti. A táto záležitosť si bez pochýb zaslúži moju podporu.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Strata biodiverzity pokračuje varovným tempom. Na celom svete je súčasná miera globálneho úhynu druhov oveľa vyššia ako prirodzená miera. Komisia konštatovala, že zaniká 50 % druhov a až 80 % biotopov európskeho ochranárskeho významu.

Cieľ zastaviť stratu biodiverzity je veľmi dôležitý z hľadiska zmeny klímy vzhľadom na to, že suchozemské a morské ekosystémy pohlcujú približne polovicu emisií CO2 spôsobených človekom. Medzinárodné a európske iniciatívy a dohody zamerané na zastavenie straty biodiverzity však podľa môjho názoru, bohužiaľ, nedosiahli výrazné výsledky a európska verejnosť zrejme nemá v tejto súvislosti dostatok informácií.

Tento rok sa navrhli nové iniciatívy s cieľom zastaviť úpadok ekosystémov a Komisia predložila štyri politické alternatívy, ktorých súčasťou je aj obnovenie biodiverzity na celosvetovej úrovni. Dúfam, že do konca roku 2010 sa dočkáme zverejnenia návrhu novej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity vrátane určitých legislatívnych návrhov. Európska rada pre životné prostredie 15. marca vo svojich záveroch odsúhlasila nový hlavný cieľ zastavenia úpadku ekosystémov v EÚ do roku 2020.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Rok 2010 bol na celom svete vyhlásený za rok biodiverzity. Biodiverzita je ako svetový prírodný kapitál nevyhnutná pre existenciu ľudského života na Zemi a pre blahobyt spoločností, a to priamo, ako aj nepriamo, prostredníctvom ekosystémových služieb, ktoré poskytuje. Chcela by som zdôrazniť dôležitosť ochrany biodiverzity pri realizácii stratégie Európa 2020, a to nielen so zreteľom na potenciál pracovných miest, ktoré môže vytvoriť, ale aj preto, že prispieva k účinnému a trvalo udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov. Mám obavy v súvislosti s tým, že sa nedosiahol globálny cieľ zníženia straty biodiverzity do roku 2010, tak ako bol stanovený na svetovom samite o udržateľnom rozvoji v roku 2002. Rovnako som znepokojený v súvislosti s dosiahnutím cieľa na rok 2015, ktorý je zameraný na znižovanie chudoby a hladu a zlepšovanie zdravia a blahobytu ľudstva v súlade s rozvojovými cieľmi tisícročia. Som presvedčená, že hlavnou príčinou nečinnosti európskych občanov v oblasti boja proti strate biodiverzity je nedostatok poznatkov. Aj v nedávnom prieskume verejnej mienky Eurobarometra sa zdôrazňuje, že len 38 % Európanov pozná význam pojmu biodiverzita, kým 28 % toto slovo pozná, ale nevie, čo znamená. Iba 17 % respondentov sa nazdáva, že sa ich zníženie biodiverzity už dotýka.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Ľudská činnosť spôsobuje znižovanie biodiverzity nesmiernym tempom. V Európe je ohrozená takmer polovica cicavcov a situácia je podobná v prípade vtákov. Ak bude tento trend pokračovať tempom, ktoré sa zaznamenalo v priebehu niekoľkých posledných desaťročí, zanechá za sebou nezvratne poškodené prírodné prostredie. Vzhľadom na vážne obavy, ktoré vo mne súčasná situácia vyvoláva, a vzhľadom na to, že medzinárodný politický program nerieši boj proti znižovaniu biodiverzity tak naliehavo, ako by mal, podporujem správu svojej kolegyne pani de Langeovej. Správa obsahuje niekoľko návrhov na zintenzívnenie boja proti strate biodiverzity v Európe a vyzýva na zavedenie konkrétnych politík na podporu investícií vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore, ktoré majú pozitívny vplyv na biodiverzitu a zároveň na odradenie od tých investícií, ktoré ju poškodzujú. Je zrejmé, že na to, aby bol tento boj zo strany EÚ účinný, musí sa uplatňovať spoločne s medzinárodnými opatreniami, a je nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty podporovali začleňovanie ochrany biodiverzity v rámci celosvetových procesov, ako sú rozvojové ciele tisícročia.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (FR) Únia musí prevziať zodpovednosť za veľký neúspech stratégie v oblasti boja proti strate biodiverzity do roku 2010. Odteraz je na všetkých orgánoch s rozhodovacou právomocou, aby v období do roku 2020 nezopakovali tie isté chyby, aby nezostali len pri vyhláseniach o úmysle a začali konať. Parlament práve z uvedeného dôvodu vyzýva najmä na naliehavé zavedenie troch kľúčových opatrení: prijatia integrovaného prístupu v rámci všetkých odvetvových politík (poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, dopravy, priemyslu a tak ďalej), ukončenia porušovania európskych právnych predpisov v oblasti životného prostredia zo strany členských štátov a pridelenia 0,3 % HDP na opatrenia na ochranu biodiverzity.

Hlasovanie Parlamentu o tejto správe predstavuje vynikajúci začiatok. Zostáva na Rade a Komisii, aby sa ňou zaoberali a bez ďalších okolkov zaručili prekonanie bezvýchodiskovej situácie týkajúcej sa rámcovej smernice o pôde, primerané financovanie riadenia oblastí siete Natura 2000 a zavedenie biologickej podmienenosti v rámci štátnej pomoci. Neskrývajme skutočnosť, že vzhľadom na to, že súčasťou úspechu stratégie zameranej na zastavenie straty biodiverzity je hĺbková revízia nášho modelu hospodárskeho rozvoja, stále existujú bezvýchodiskové situácie.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Dôrazne som podporil návrh uznesenia o biodiverzite a rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov, pretože povzbudí vedúcich predstaviteľov vlád do činnosti. Rok 2010 je rokom biodiverzity. Za ostatných 40 rokov biodiverzita klesla o tretinu. Vyhynutie hrozí takmer polovici všetkých cicavcov a vtákov. Európsky parlament má v úmysle zastaviť pokles biodiverzity do roku 2020.

Z uvedeného dôvodu musíme odteraz testovať vplyv na biodiverzitu v prípade všetkých európskych dotácií a politík, aby sa financovali opatrenia, ktoré budú mať pozitívny vplyv na životné prostredie. Desiata konferencia Dohovoru o biologickej diverzite sa uskutoční v polovici októbra. S touto udalosťou súvisí otázka, že európski ministri životného prostredia rozhodnú o európskom stanovisku len štyri dni pred začiatkom konferencie o biodiverzite. Už v polovici marca 2010, keď sa uskutočnila konferencia dohovoru o medzinárodnom obchodovaní s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), bolo zrejmé, že je skutočne potrebná rozsiahlejšia predbežná konzultácia. Dohoda o pozícii Spoločenstva EÚ, ktorá sa dosiahne štyri dni pred začiatkom konferencie, je skutočne príliš neskorý termín na vytvorenie spojenectiev s rovnako zmýšľajúcimi krajinami. Otázka biodiverzity musí byť na zozname európskych priorít oveľa vyššie. Ochranu biodiverzity je potrebné začleňovať do našej poľnohospodárskej politiky a do politiky rybného hospodárstva a na ochranu prírody je potrebné vyčleniť primerané množstvo finančných prostriedkov.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Povinnosť chrániť biodiverzitu našich zdrojov je vzhľadom na zvyšujúce sa ohrozenie ekosystémov a riziko nezvratného poškodenia životného prostredia vecou etiky. Obavy súvisiace s ochranou biodiverzity majú aj sociálny a ekonomický základ, pretože udržateľný rozvoj je spojený z hospodárskou stabilitou. Preto je nevyhnutné začleňovať tento cieľ ochrany biodiverzity do rôznych oblastí činnosti na európskej úrovni, a to nielen do boja proti zmene klímy, do cieľov stratégie Európa 2020 a do cieľa vytvárania pracovných miest. Je nutné vyčleniť finančné prostriedky, ktoré sú na to potrebné.

Musím spomenúť aj zásadnú úlohu rybolovu v krajine, akou je Portugalsko. Z uvedeného dôvodu obhajujem skutočnosť, že spoločná rybárska politika musí uľahčovať dodržiavanie právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na biodiverzitu a ktoré sú zamerané na udržateľnosť tohto odvetvia. V ďalších oblastiach činnosti, ako je poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, cestovný ruch a výskum a inovácie, ktoré sú kľúčové v najvzdialenejších regiónoch, si jej potenciál vytvárať pracovné miesta vyžaduje rozvoj udržateľného hospodárstva a ekologických záležitostí spoločne s politikami na efektívne využívanie zdrojov a na udržateľnú spotrebu a výrobu.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Je poľutovaniahodné, že EÚ nesplnila svoje ciele zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010, pretože ochrana našej biodiverzity má mimoriadny význam z etických, ekologických, ako aj z hospodárskych dôvodov.

Ide o otázku, ktorá nemôže byť odkázaná len na verejné výdavky. Zastavenie akéhokoľvek ďalšieho ničenia ekosystémov a ich obnova všade, kde je to možné, by mala byť aj súčasťou stratégií zodpovednosti podnikov v celej EÚ. Podporil som návrh na zastavenie straty biodiverzity do roku 2020 predovšetkým preto, že môj volebný obvod, Wales, má obrovské množstvo rozličných ekosystémov.

Som tiež presvedčený, že tento cieľ umožní EÚ stať sa vo svojom úsilí o ochranu a zachovanie našej biodiverzity svetovým vodcom a preukázať rozvojovým krajinám náš záväzok týkajúci sa rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Rok 2010 mal byť rokom, v ktorom mala Európska únia naposledy vyjadriť svoje obavy v súvislosti s biodiverzitou. Je potrebné uviesť, že jej stratégia v tejto oblasti je obrovským zlyhaním napriek záväzkom, ktoré opakovane prijímala od roku 2001, najmä pokiaľ ide o záväzok riešiť hrozbu vyhynutia veľkého množstva druhov.

Z uvedeného dôvodu som podporila správu pani de Langeovej, ktorú Európsky parlament prijal 21. septembra. Odsudzujú sa v nej chabé výsledky EÚ a obsahuje výzvu pre Európsku komisiu a členské štáty, aby konečne prešli od zámerov k činnosti.

Prijali sa najmä tri kľúčové opatrenia a správa obsahuje výzvu na ich naliehavé zavedenie. Ide o integrovaný prístup k biodiverzite v rámci všetkých príslušných odvetvových politík (poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, dopravy a tak ďalej), uplatňovanie a dodržiavanie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia zo strany členských štátov a o zvýšenie financovania opatrení v tejto oblasti nad rámec finančných prostriedkov poskytovaných v rámci nástroja LIFE. Členské štáty však v súčasnom období neposkytujú projektom financovaným z programu LIFE dostatočnú podporu.

Okrem toho je potrebné, aby naši občania boli informovaní o stave biodiverzity a o závažných rizikách, ktoré ohrozujú naše ekosystémy. Len 17 % občanov Európy si uvedomuje, že biodiverzita sa výrazne znižuje.

Správa: João Ferreira (A7-0227/2010)

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Toto leto sme dostali nespočetné množstvo správ, ktoré nás informovali o dvoch ekologických katastrofách, ktoré zasiahli dve rozdielne krajiny, Rusko a Pakistan.

Je pravda, že sú to nepredvídateľné a nekontrolovateľné prírodné katastrofy, ale je tiež pravda, že ľudská činnosť niekedy prispieva k zvýrazneniu problémov životného prostredia. Znečistenie, kyslý dážď, priemyselné znečistenie, zosuvy pôdy v súvislosti s územným a priestorovým plánovaním a dezertifikácia určitých oblastí sú len niektoré z dôsledkov našej činnosti.

Vzhľadom na to, že prírodné katastrofy poškodzujú ekosystémy a biodiverzitu, pričom ovplyvňujú udržateľný rozvoj a vystavujú riziku sociálnu súdržnosť, je nevyhnutné šíriť osvedčené preventívne postupy a zvýšiť povedomie o miestnom geografickom, hospodárskom a sociálnom kontexte.

Dôležité je tiež vykonávať mapovanie nebezpečenstiev a rizík v Európe, podporovať osvedčené, udržateľné poľnohospodárske a priemyselné postupy a posilniť prepojenia medzi rôznymi systémami včasného varovania. Myslím si tiež, že je nevyhnutné zvážiť rýchlejšiu a pružnejšiu mobilizáciu súčasného Fondu solidarity EÚ a ďalšie zjednodušenie administratívnych predpisov, aby sa prírodné katastrofy mohli čo najrýchlejšie zvládnuť.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu pána Ferreiru, ktorá znamená dôležitý krok pri riadení prírodných katastrof, lebo kombinuje prevenciu týchto katastrof, príčin a faktorov, ktoré zvyšujú zraniteľnosť voči nim, a tvorbu spoločného fondu EÚ. Vieme, že prevencia je lepšia než liečba. Z tohto dôvodu si myslím, že zníženie rizika katastrof pomôže zachrániť životy.

Predložila som preto pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý získal podporu a na základe ktorého som požadovala navrhovanie metód financovania, ktoré podporí opatrenia týkajúce sa prevencie katastrof, zhodnotenia a zníženia rizík pred vznikom katastrofy a ktorého cieľom bude poskytnutie mikrofinancovania a poistenia na makroúrovni pre skupiny s nízkymi príjmami.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Búrka Xynthia, povodne v Madeire, lesné požiare v Grécku – Európania zažívajú pravidelne na vlastnej koži prírodné katastrofy, ktoré majú nevyčísliteľné dôsledky na ľudí a hospodárstvo. Táto parlamentná správa z vlastnej iniciatívy nám pripomína, „že proaktívny prístup je účinnejší a menej finančne náročný ako reaktívny prístup ku katastrofám“, a poskytuje zoznam opatrení, ktoré treba prijať. Hlasovala som za túto správu, lebo si myslím, že je veľmi užitočná a že by mala byť čo najskôr inšpiráciou pre Európsku komisiu, najmä pokiaľ ide o prevenciu lesných požiarov. Podľa mňa je teraz ďalším krokom vytvorenie európskej zásahovej jednotky civilnej ochrany, ktorá bude schopná pomôcť členským štátom zvládnuť závažné prírodné katastrofy.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument. V posledných rokoch zasiahol členské štáty EÚ pomerne veľký počet katastrof. Z tohto dôvodu musíme posilniť význam prevencie. Keďže členské štáty majú jednoznačne prvoradú a hlavnú zodpovednosť za ochranu svojich obyvateľov a prevenciu katastrof, sú oprávnené dôvody na zvyšovanie spolupráce v oblasti prevencie, lepšej koordinácie úsilia a posilnenia solidarity a vzájomnej pomoci. Súhlasím s návrhom dokumentu, že je nevyhnutné vytvoriť vhodný finančný rámec na úrovni EÚ na prevenciu prírodných a človekom spôsobených katastrof, ktorý by posilnil a zosúladil existujúce nástroje vrátane oblastí politiky súdržnosti, regionálnej politiky a politiky rozvoja vidieka. Zásadný význam nadobúda rozvoj schopnosti členských štátov realizovať výskum a vývoj v oblasti prevencie a riadenia katastrof a zlepšenie koordinácie a spolupráce medzi členskými štátmi v tejto oblasti.

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Táto správa je úzko spätá so správou o biodiverzite a, samozrejme, som za ňu hlasoval. Katastrofy majú cezhraničný rozmer. Potrebujeme preto európsku sieť, v rámci ktorej môžu spolupracovať vnútroštátne, regionálne a miestne orgány. Svojím hlasom som podporil myšlienku potreby revízie Fondu solidarity. Hlasoval som aj za spoločnú metodiku mapovania rizík a nebezpečenstiev.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Keďže čísla ukazujú mimoriadne rýchly nárast počtu prírodných katastrof v posledných rokoch, spolu s ich obrovskými hospodárskymi a sociálnymi nákladmi, je nevyhnutné, aby členské štáty prejavili väčší záujem o výskum a rozvoj, aby sa v budúcnosti zabránilo podobným udalostiam a znížil sa ich počet. Z rovnakého dôvodu musia členské štáty zaviesť špecifické mechanizmy koordinácie a spolupráce. Na jednej strane je preto dôležité posilniť systémy včasného varovania v členských štátoch, vytvoriť a posilniť už existujúce prepojenia medzi rôznymi systémami včasného varovania, a na druhej strane skúmať a navrhnúť opatrenia na prispôsobenie sa narastajúcemu výskytu extrémnych klimatických javov na vidieku, ako aj v mestách. Rozsah a opätovný výskyt katastrof je často umocňovaný politikami vedúcimi k nevhodnému vzťahu medzi človekom a prostredím.

Prevencia takýchto katastrof musí byť začlenená do dôležitých sektorálnych politík s cieľom podporiť vyvážené obsadzovanie územia a hospodársky rozvoj v rovnováhe s prírodou. Na úrovni EÚ treba vytvoriť finančný rámec na prevenciu katastrof, ktorý doplní existujúce nástroje vrátane nástrojov figurujúcich v politikách EÚ.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Počas prvých šiestich rokov existencie Fondu solidarity EÚ bolo podaných 62 žiadostí o finančnú pomoc. Takmer jedna tretina týchto žiadostí sa týkala prírodných katastrof opísaných ako „katastrofy veľkých rozmerov“.

Teší ma, napríklad, intervencia Fondu solidarity v našom regióne, v Bretónsku, po búrke Xynthia. Európska solidarita je nevyhnutná na čo najlepšie zvládnutie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov prírodných katastrof a ich dôsledkov na ľudí.

Spravodajca nám pripomína, že prevencia katastrof musí byť prioritou pre spoluprácu členských štátov v tejto oblasti. Predložil sa preto návrh na vytvorenie siete vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov na výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa preventívnych opatrení. Pripájam sa k pánovi spravodajcovi aj pri výzve na vytvorenie vhodného finančného rámca na úrovni EÚ na prevenciu prírodných katastrof s cieľom posilniť a koordinovať súčasné nástroje.

Politika súdržnosti zohráva v prevencii katastrof kľúčovú úlohu. Prispieva k zníženiu rozdielov medzi regiónmi v tejto oblasti a zlepšuje schopnosti najmä tých regiónov, ktoré sú vo zvýšenej miere vystavené riziku.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Sme svedkami ničivej moci prírodných katastrof, ktoré sa stále častejšie opakujú. Toto uznesenie, za ktoré som hlasovala, zdôrazňuje rôzne dôležité opatrenia. Chcela by som jedno z nich vyzdvihnúť, a to spoluprácu medzi členskými štátmi pri výmene praktických skúseností z riadenia katastrof, s osobitným dôrazom na prevenciu. Na tejto úrovni by mali mať aj vnútroštátne vyšetrovacie a rozvojové agentúry mechanizmy na koordináciu.

Vítam tiež uznanie prírodných charakteristík a obmedzení izolovaných, riedko zaľudnených a vyľudňovaných, horských a pohraničných regiónov, ako aj odľahlých a najvzdialenejších regiónov. Týmto regiónom by sa mala naozaj venovať osobitná pozornosť.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) V posledných pár desaťročiach nastal prudký nárast počtu a intenzity prírodných a človekom spôsobených katastrof zaznamenaných v EÚ. Podľa údajov Organizácie Spojených národov bude táto zraniteľnosť stále narastať, napríklad z dôvodu zmeny klímy, intenzívneho využívania pôdy a rozvoja priemyslu a miest.

Existujú už rôzne nástroje EÚ, ktoré pokrývajú niekoľko aspektov prevencie. Tieto nástroje sa však ukazujú ako nedostatočné a občas je úroveň ich vykonávania veľmi neuspokojivá, pričom sa spochybňuje uplatnenie naozaj strategického prístupu EÚ k prevencii katastrof.

Hoci sú v prvom rade členské štáty zodpovedné za ochranu obyvateľstva a prevenciu katastrof, sú to javy, ktoré nerešpektujú vnútroštátne hranice a vo väčšine prípadov sú nadnárodné. Je preto nevyhnutné presadenie účinného a solidárneho prístupu na európskej úrovni. Nepochybujem, že proaktívny prístup prinesie účinnejšie a menej nákladné výsledky než stratégia reaktívneho prístupu ku katastrofám.

Osobitnú pozornosť treba venovať problému nárastu nútenej migrácie z regiónov, ktoré sú postihnuté degradáciou životného prostredia, v ktorých treba tomuto typu utečencov poskytnúť ochranu a pomoc pri presídľovaní.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Myslím si, že sa zástupcovia poľnohospodárskeho odvetvia musia podieľať na mechanizme riadenia katastrof s cieľom vyhodnotenia a obnovy zodpovedajúcej skutočnej situácii v tomto odvetví. Je to potrebné pre účinnejšiu koordináciu existujúcich zdrojov, čo pomôže konsolidovať politiku Európskej únie, pokiaľ ide o schopnosť okamžitej reakcie.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Po cunami v Indickom oceáne v roku 2004, zemetrasení na Haiti v januári 2010 a búrke Xynthia vo februári, koľko ďalších tragédií ešte musí nastať, kým konečne získame prístup Spoločenstva k prevencii prírodných katastrof? Prírodné a človekom spôsobené katastrofy vznikajú čoraz častejšie a z tohto dôvodu musíme zabezpečiť, aby boli vnútroštátne opatrenia účinnejšie a lepšie koordinované a aby boli európske opatrenia pružnejšie. Pokiaľ ide o prevenciu, chcem opäť zdôrazniť, že od roku 2006 máme správu pána Barniera o vytvorení jednotky rýchleho nasadenia na zvládnutie prírodných katastrof. Čo nám bráni, aby sme ju prijali? Čo nám bráni, aby sme ju používali?

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Je zrejmé, že v súčasnosti sa prírodné katastrofy vyskytujú v Európe čoraz častejšie, čo vyžaduje prevenciu, reakciu a koordinované riešenia na európskej úrovni. Myslím si, že vzájomné dopĺňanie úrovní reakcie na tieto pohromy musí byť základným predpokladom tejto koordinácie. Myslím si tiež, že je dôležité posúdiť Fond solidarity a vykonať revíziu jeho mobilizácie, aby bol pružnejší a viac sa prispôsobil charakteristikám a rozdielom medzi regiónmi, pre ktoré je určený.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Členské štáty EÚ postihuje zvýšený počet prírodných katastrof, mnohé z nich v obrovskom rozsahu. Treba poznamenať, že počas prvých šiestich rokov dostal Fond solidarity EÚ 62 žiadostí o finančnú podporu z rozličných 21 krajín. Tieto prírodné katastrofy poškodzujú biodiverzitu, ovplyvňujú udržateľný rozvoj a vystavujú riziku sociálnu súdržnosť. Vyľudňovanie vidieka a dezertifikácia patria medzi príčiny týchto katastrof a súčasne sú tieto procesy zvýraznené týmito katastrofami. Zmena klímy tieto prírodné katastrofy ešte zhorší. Riešenie zahŕňa prevenciu a podporu najzraniteľnejších regiónov. Táto prevencia musí byť súčasťou logiky spolupráce a koordinácie na európskej úrovni a posilnením európskej solidarity. Z tohto dôvodu presadzujem udržateľný finančný rámec na predchádzanie katastrofám. Tento rámec musí posilniť a podporiť prepojenia medzi súčasnými nástrojmi a politikou súdržnosti, politikou rozvoja vidieka, regionálnou politikou, Fondom solidarity, siedmym rámcovým programom a programami Life+. Tento cieľ musí byť nepochybne zahrnutý do nových finančných výhľadov. Chcel by som vyjadriť aj presvedčenie, že potrebujeme revíziu nariadení Fondu solidarity prispôsobením kvalifikačných kritérií charakteristikám každého regiónu a každému typu katastrofy.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Prijatie tejto správy má osobitný význam v roku, v ktorom niekoľko európskych krajín sužovali katastrofy, ktoré mali vážne následky na ich obyvateľstvo, územie, hospodárstvo a životné prostredie. Táto skutočnosť prispela k tomu, že verejnosť lepšie pochopila význam prevencie katastrof a uvedomila si dôležitosť jej posilnenia. Analyzovali sme nedávne skúsenosti vyplývajúce z týchto katastrof spolu s ich príčinami a dôsledkami, ktoré sú dôležitými prvkami tejto správy.

Usilovali sme sa začleniť do tejto správy široký rad usmernení a odporúčaní, ktoré možno uplatniť na rôzne typy katastrof. Nesporný signál vyslaný vďaka širokému konsenzu v prospech tejto správy, ktorý bol dosiahnutý počas diskusie a hlasovania, znamená, že je teraz nutné, aby Európska komisia a Rada uviedli do praxe opatrenia, ktoré tu boli navrhnuté.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – Chcela by som poďakovať pánovi poslancovi Ferreirovi za jeho iniciatívu pri predložení návrhu uznesenia Európskeho parlamentu o záležitosti takej ďalekosiahlej závažnosti a významu. Ako poľská občianka som videla a zažila traumatické účinky prírodných katastrof – najmä účinky povodní – na celkovú pohodu nášho národa. Okrem toho ako európska občianka uznávam dôležitosť mechanizmu prevencie na európskej úrovni založeného na solidarite. Dovoľte mi využiť aj túto príležitosť a zdôrazniť, že máme konkrétne nástroje, ktoré prinútia členské štáty vyvinúť mechanizmy prevencie proti prírodným katastrofám – presnejšie, smernicu o povodniach.

Nedávny príklad Poľska ilustruje následky nedostatku riadneho vykonávania, pokiaľ ide o tento právny akt. Prírodné katastrofy nediskriminujú a nemalo by to robiť ani úsilie o prevenciu, ani úsilie o reakciu. Som presvedčená, že ak je v stávke ľudský život, ako aj životné prostredie, hospodárstvo a bezpečnosť akéhokoľvek národa alebo regiónu, problém sa stáva menej politickým a viac morálnym. Z tohto dôvodu by som chcela pripojiť k mojim kolegom pri hlasovaní „za“ tento návrh uznesenia.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Požiare v Portugalsku, povodne v Sasku, lesné požiare v Grécku, Xynthia v západnom Francúzsku – posledných pár rokov nám ukázalo, aké nevyhnutné je mať naozajstnú európsku stratégiu riešenia prírodných katastrof a aká by takáto stratégia bola prospešná: stratégia pre prevenciu, ale aj stratégia týkajúca sa schopnosti Európskej únie reagovať tvárou tvár takýmto katastrofám. Z tohto dôvodu som jednoznačne hlasovala za túto správu, ktorá požaduje európsky prístup k tejto záležitosti, ktorý je založený na Spoločenstve, je globálny, koordinovaný a vyvážený v súlade s hlavnými zásadami európskej solidarity. Úprimne dúfam, že Komisia urýchlene predloží špecifické návrhy na posilnenie spolupráce a výmen postupov medzi členskými štátmi v tejto oblasti, na zlepšenie komunikácie medzi príslušnými orgánmi, na zlepšenie postupov, na urýchlenie mobilizácie Fondu solidarity Európskej únie a predovšetkým na zabezpečenie, že prevencia katastrof bude začlenená do nového finančného výhľadu Európskej únie.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Správa pána Ferreiru zdôrazňuje množstvo potenciálnych príčin katastrof, z ktorých sú z dlhodobého hľadiska potenciálne najvážnejšie havárie zahrňujúce jadrový materiál. Veľké oblasti EÚ dodnes stále pociťujú následky havárie v Černobyle a som presvedčený, že neexistuje niečo ako bezpečná jadrová energia. Množstvo vlád v EÚ má v úmysle vybudovať nové jadrové elektrárne, čím sa jednoducho zvýšia šance na ďalšie jadrové havárie. Naša strana a škótska vláda zastávajú pevné stanovisko, že naše energetické potreby sa musia zakladať na nejadrovej energii.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s touto správou, lebo v posledných rokoch sužovalo členské štáty EÚ množstvo katastrof, ktoré mali značný a trvajúci vplyv na životné prostredie a hospodárstvo postihnutého obyvateľstva. Škody sa dajú často len ťažko vyčísliť, pokiaľ ide o straty na ľudských životoch. Správa zvýrazňuje potrebu revízie nariadenia o Fonde solidarity a zdôrazňuje potrebu vytvoriť vhodný finančný rámec na predchádzanie katastrofám s adekvátnymi finančnými zdrojmi na prevenciu a boj proti katastrofám. Toto by posilnilo a zosúladilo existujúce nástroje, ako je politika súdržnosti, politika rozvoja vidieka, regionálna politika, Fond solidarity, siedmy rámcový program a programy Life+. Správa vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila možnosť navrhnúť systematickejšie spoločné využívanie dostupných zdrojov s cieľom posilniť účinnosť mechanizmov prevencie v celej EÚ. Som rád, že sa nakoniec vzala do úvahy potreba vytvoriť európsky systém verejného poľnohospodárskeho poistenia. Komisia by mala predložiť návrh európskeho systému verejného poistenia na lepšie zvládanie rizík a nestability príjmov poľnohospodárov v dôsledku prírodných a človekom spôsobených katastrof. Tento systém by mal byť ambicióznejší než jestvujúci model, keďže sa treba vyhnúť veľkému počtu rôznych systémov poistenia v EÚ, čo by zapríčinilo obrovský nepomer medzi príjmami poľnohospodárov. Domnievam sa, že je naliehavo potrebné, aby systém minimálneho odškodnenia v súvislosti s prírodnými a človekom spôsobenými katastrofami bol dostupný pre poľnohospodárov vo všetkých členských štátoch.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Európsky rámec na prevenciu katastrof by mal byť veľkou pomocou pri predchádzaní prírodným alebo človekom spôsobeným katastrofám. Posledné roky čelil juh a západ Írska mnohým katastrofám. Táto správa má zásadný význam. Vítam záujem, ktorý by sa mal zamerať na školiace a informačné činnosti a na plány na posilnenie prostriedkov včasného varovania. Táto správa zdôraznila najmä prevenciu a podčiarkla význam úlohy vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov z hľadiska prevencie. Sú to práve tieto orgány, ktoré sú najbližšie k prijatiu opatrení, keď nastane prírodná alebo človekom spôsobená katastrofa, a z tohto dôvodu by sa im mala poskytnúť rozhodujúca úloha v prevencii týchto katastrof.

  Marisa Matias (GUE/NGL) , písomne. – (PT) Naše krajiny sužujú katastrofy s ničivými účinkami na spoločenstvá a ekosystémy. Rozsah týchto katastrof sa odráža vo zvýšenom výskyte extrémnych klimatických javov, nespomínajúc ľudský omyl pri vyváženom priestorovom plánovaní. Správa uznáva rozhodujúci význam prevencie v EÚ, takže nabrala správny smer. Toto platí aj pre presadzovanie potreby spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi.

Dôležité je však posilniť aj schopnosť Európskej únie konkrétne reagovať, a to na základe záväzku použiť nástroje, ktoré sú prepojené s nástrojmi členských štátov, ako aj s miestnymi stratégiami a stratégiami spoločenstva, na prevenciu a boj proti katastrofám na európskej úrovni. Ak chceme dosiahnuť tie najlepšie výsledky s najrozumnejším využitím prostriedkov, nesmieme zabudnúť na žiadnu úroveň reakcie a príslušné reakcie sa musia navzájom dopĺňať.

  Mario Mauro (PPE) , písomne. – (IT) Správa o oznámení Komisie „Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof“ si zaslúži pochvalu bez akýchkoľvek osobitných pripomienok. Plynulá vzájomná výmena informácií a osvedčených postupov by mala určite dosiahnuť zlepšenie vo vedeckých poznatkoch a schopnosti intervencie členských štátov.

Cezhraničná spolupráca na niekoľkých úrovniach, či na makroregionálnej, alebo na regionálnej, by zvýšila účinnosť existujúcich metód prevencie. Je tiež nevyhnutné zdôrazniť dôležitosť dobrovoľníckych činností a z tohto dôvodu sa musí zlepšiť spolupráca medzi členskými štátmi.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Prevencia prírodných katastrof a katastrof spôsobených človekom by sa mala stať jednou z priorít EÚ, hoci to nie je jednoduchá úloha. Stále viac sa tvrdí, že intenzívne využívanie pôdy, nekontrolovaný rast priemyslu a miest, vyľudňovanie vidieka, dezertifikácia a zvyšujúci sa výskyt extrémnych klimatických javov sú okrem iných zodpovedné za to, že členské štáty sú zraniteľnejšie voči katastrofám prírodným aj spôsobeným človekom. Z tohto dôvodu je dôležité, aby sme všetci spojili sily do boja proti vyššie uvedeným faktorom, aby sa takéto katastrofy, ktoré spôsobujú veľké škody na majetku a sú zodpovedné za stratu životov, ktoré nemožno vrátiť, neopakovali tak často.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Hlasoval som za toto uznesenie, lebo považujem otázku prevencie katastrof spôsobených človekom za mimoriadne dôležitú. Je absolútne nevyhnutné zvýšiť financovanie programov snažiacich sa o ochranu prírodných zdrojov v Európe. Lesy, jazerá, rieky – všetky sa stali obchodným majetkom. Okrem tohto uznesenia musíme vypracovať spoločný rámec na úrovni EÚ a prísne držať na uzde tento ľahostajný spotrebiteľský postoj voči prírodným zdrojom.

S takýmto postojom som sa stretol u nás doma v Latgalsku, kde sa barbarsky ničia lesy. Lotyšská vláda „torpéduje“ projekty EÚ snažiace sa o ochranu jazier a riek. Lotyšské právne predpisy povoľujú likvidáciu vzácnych druhov rýb a nikto za to nenesie zodpovednosť. Hlasoval som „za“ a dúfam, že tento signál z EÚ sa dostane až k lotyšskej vláde.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Zvýšený výskyt extrémnych klimatických podmienok spôsobuje vážne prírodné katastrofy v EÚ, ktoré ťažko postihujú najmä vidiecke obyvateľstvo. Členské štáty sú zodpovedné za poskytnutie väčšieho množstva prostriedkov na pomoc pri katastrofách a prevenciu katastrof.

Dôležité je najmä zabezpečiť, aby obete týchto katastrof, ak sa dostanú do ťažkostí, dostali rýchlu podporu vrátane finančnej pomoci. Ideálnym riešením by bola spolupráca medzi všetkými členskými štátmi v EÚ pri výmene odborných a praktických opatrení. Zdržal som sa hlasovania, lebo, podľa môjho názoru, je správa príliš všeobecne formulovaná a nešpecifikuje žiadne skutočné opatrenie, ktoré treba prijať.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, lebo povodne, ktoré zasiahli túto jar a leto skoro celú Európu, nespomínajúc povodne, ktoré postihujú určité členské štáty každý rok, dokázali, aká dôležitá je prevencia katastrof. Hlasoval som za túto správu aj preto, lebo dáva do popredia vzťah medzi prírodnými katastrofami a poľnohospodárstvom a navrhuje základné riešenia problémov, ktorým čelíme.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Členské štáty Európskej únie boli v posledných rokoch zasiahnuté prírodnými katastrofami, ktoré mali tragické následky. Pred niekoľkými mesiacmi sa Poľsko a ďalšie krajiny strednej Európy stali obeťami ničivej povodne. Neprejde ani jeden mesiac, aby médiá nehlásili správy o katastrofe, ktorá zasiahla obyvateľov Európy. Musíme sa však snažiť vymyslieť opatrenia, ktoré by sme mali uskutočniť, aby sme boli schopní zabrániť prírodným katastrofám.

Správa správne ukazuje, že základnou príčinou prírodných katastrof je neprimeraný vzťah ľudí k okolitému prírodnému prostrediu. Podporujem aj návrh obsiahnutý v správe na vytvorenie vhodného finančného rámca na úrovni Európskej únie na ochranu proti katastrofám spôsobených človekom. Myslím si, že je opodstatnený aj návrh na posilnenie spolupráce medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi v oblasti boja proti prírodným katastrofám.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Dnes som na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu hlasoval za správu o prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof v EÚ. Je to mimoriadne dôležitá iniciatíva, ktorú čaká dlhá cesta vedúca k zabráneniu udalostí ako lesné požiare, povodne, extrémne zmeny počasia a technologické a priemyselné havárie. Hlavným cieľom je vytvoriť vhodný finančný rámec na predchádzanie katastrofám, ktorý bude začlenený do finančného výhľadu na obdobie 2014 – 2020 a ktorý kladie osobitný dôraz na poskytovanie podpory najizolovanejším a riedko zaľudneným regiónom. Správa sa v prvom rade snaží vytvoriť vyváženú politiku rozvoja vidieka vytvorením európskeho systému verejného poľnohospodárskeho poistenia určeného na predchádzanie problémom spôsobených veľkým počtom rôznych systémov poistenia v EÚ. Súčasne treba dať poľnohospodárom vo všetkých členských štátoch minimálne odškodnenie, ak sú schopní odstrániť škody spôsobené takýmito katastrofami.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Musíme si uvedomiť, že katastrofy vo väčšej miere ovplyvňujú tých najchudobnejších, ktorí nemajú zdroje potrebné na to, aby mohli brániť seba, svoje rodiny alebo majetky. Hlasovala som za túto správu, lebo je relevantná a potrebná na vytvorenie vhodného finančného rámca na úrovni EÚ na prevenciu prírodných a človekom spôsobených katastrof, ktorý skonsoliduje a prepojí už existujúce nástroje vrátane nástrojov v oblasti politiky súdržnosti, politiky rozvoja vidieka a regionálnej politiky. Finančná pomoc EÚ sa musí zamerať na súbor preventívnych opatrení, ktoré majú vykonať členské štáty na všeobecnú nápravu situácií vedúcich k budúcim rizikám, ochranu obývaných oblastí, sledovanie bezpečnosti veľkých infraštruktúr a vypracovanie a preskúmanie bezpečnostných predpisov pre stavby a využitie pôdy.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Naše krajiny sužujú katastrofy s ničivými účinkami na spoločenstvá a ekosystémy. Rozsah týchto katastrof sa odráža vo zvýšenom výskyte extrémnych klimatických javov, nespomínajúc ľudský omyl pri vyváženom priestorovom plánovaní. Správa uznáva rozhodujúci význam prevencie v EÚ, takže nabrala správny smer. Toto platí aj pre presadzovanie potreby spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi.

Dôležité je však posilniť aj schopnosť Európskej únie konkrétne reagovať, a to na základe záväzku použiť nástroje, ktoré sú prepojené s nástrojmi členských štátov, ako aj s miestnymi stratégiami a stratégiami spoločenstva, na prevenciu a boj proti katastrofám na európskej úrovni. Ak chceme dosiahnuť tie najlepšie výsledky s najrozumnejším využitím prostriedkov, nesmieme zabudnúť na žiadnu úroveň reakcie a reakcie sa musia navzájom dopĺňať.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Za posledných pár rokov sa členské štáty Európskej únie stali obeťami značného množstva prírodných alebo človekom spôsobených katastrof: požiarov, búrok, povodní, súch a tak ďalej. Ľudské, hospodárske a sociálne náklady týchto katastrof, ktoré najčastejšie presahujú vnútroštátne hranice, sú dramatické. Podporujem správu kolegu poslanca pána Ferreiru, keďže si myslím, že je nevyhnutné zaujať európsky prístup k prevencii takýchto katastrof. Musíme zlepšiť aj spoluprácu medzi členskými štátmi a spoločne využívať ich prostriedky, aby sme posilnili účinnosť mechanizmov prevencie v celej Únii, a musíme tiež zabezpečiť, aby sa komplexným spôsobom vzala viac do úvahy prevencia takýchto katastrof v rôznych politikách EÚ. Okrem toho musíme presadiť lepšiu koordináciu a spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti výskumu a vývoja týkajúcu sa prevencie prírodných alebo človekom spôsobených katastrof.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – My Zelení sme podporili túto správu, ktorá uvádza, že prírodné a človekom spôsobené katastrofy môžu mať veľmi závažné dôsledky na hospodársky a sociálny rozvoj regiónov a členských štátov, a zdôrazňuje, že hlavným cieľom prevencie katastrof je chrániť ľudské životy, bezpečnosť a fyzickú integritu osôb, základné ľudské práva, životné prostredie, hospodárske a spoločenské infraštruktúry vrátane základných služieb, obydlí, komunikácií, dopravy a kultúrneho dedičstva. Zdôrazňuje, že proaktívny prístup ku katastrofám je účinnejší a menej finančne náročný ako reaktívny, a domnieva sa, že znalosť miestneho zemepisného, hospodárskeho a sociálneho kontextu je mimoriadne dôležitá pri prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Ak ponecháme bokom skutočnosť, že členské štáty majú prvoradú a hlavnú zodpovednosť za civilnú obranu a prevenciu katastrof, súhlasím s prístupom pána spravodajcu, ktorý požaduje lepšiu koordináciu a lepšiu spoluprácu medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi v súlade so zásadou subsidiarity.

Prístup Spoločenstva musí zahŕňať ako jeden z ústredných záujmov zmenšenie existujúcej nerovnováhy medzi regiónmi a členskými štátmi v tejto oblasti. Je tiež nevyhnutné vnímať prevenciu z komplexného pohľadu vzhľadom na rôzne politiky Únie a prostredníctvom zavedenia vhodného finančného plánu.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Podporila som uznesenie k oznámeniu Komisie: prístup Komisie k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof. Tento rok sme v Európe zažili tuhý mráz, záplavy, vlny tropických horúčav a tornáda. Milióny Európanov trpeli. Podobné veci sa stanú aj v budúcnosti. Na zvládnutie vyššieho výskytu katastrof už nepostačuje dobrovoľná spolupráca členských štátov a dočasná pomoc EÚ pri prevencii, reaktívnom prístupe a riešení účinkov katastrof. Potrebujeme globálnu stratégiu pre celú Úniu, súčasťou ktorej bude zavedenie protokolu jednotných opatrení pre jednotlivé druhy prírodných katastrof, najmä tých, ktoré sa často opakujú (lesné požiare, povodne a suchá).

Solidarita medzi krajinami je nevyhnutná a osobitná pozornosť by sa mala venovať regiónom, ktoré sú menej zvýhodnené z hľadiska geografického umiestnenia, hustoty obyvateľstva a hospodárskych a sociálnych podmienok. Stratégia musí byť zahrnutá do nového finančného rámca pre obdobie 2014 – 2020. V tejto súvislosti je dôležité prepojiť existujúce nástroje pomoci, ako politiku súdržnosti, politiku rozvoja vidieka, regionálnu politiku, Fond solidarity, siedmy rámcový program a programy Life+. Na základe predošlých uznesení Európskeho parlamentu by sa malo vziať do úvahy vytvorenie európskeho observatória pre sledovanie sucha a rozvoj osobitnej iniciatívy v oblasti ochrany lesa a prevencie požiarov. Opäť nalieham na Parlament a Komisiu, aby ihneď vypracovali nový návrh na ďalšie zjednodušenie administratívnych pravidiel a zvýšenie pružnosti Fondu solidarity Európskej únie.

  Rui Tavares (GUE/NGL), písomne. – (PT) Naše krajiny sužujú katastrofy s ničivými účinkami na spoločenstvá a ekosystémy. Rozsah týchto katastrof sa odráža vo zvýšenom výskyte extrémnych klimatických javov, nespomínajúc ľudský omyl pri vyváženom priestorovom plánovaní.

Správa uznáva rozhodujúci význam prevencie v EÚ, takže nabrala správny smer. Toto platí aj pre presadzovanie potreby spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi.

Dôležité je však posilniť aj schopnosť Európskej únie konkrétne reagovať, a to na základe záväzku použiť nástroje, ktoré sú prepojené s nástrojmi členských štátov, ako aj s miestnymi stratégiami a stratégiami spoločenstva, na prevenciu a boj proti katastrofám na európskej úrovni. Ak chceme dosiahnuť tie najlepšie výsledky s najrozumnejším využitím prostriedkov, nesmieme zabudnúť na žiadnu úroveň reakcie a príslušné reakcie sa musia navzájom dopĺňať.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Ak je pravda, že hlavná zodpovednosť za prevenciu a zvládanie prírodných katastrof leží na každom členskom štáte, potom si myslím, že európske inštitúcie by mali podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi systematizáciou a optimalizáciou dostupných prostriedkov a mali by si navzájom lepšie dopĺňať opatrenia na úrovni EÚ, ako aj na regionálnej úrovni.

Táto stratégia by sa mala usilovať o zmiernenie nerovností medzi regiónmi, pokiaľ ide o ich schopnosť chrániť obyvateľstvo a investície do výskumu, prevencie, predvídania a riešenia týchto javov, s osobitným zameraním na najodľahlejšie regióny. V prípade katastrofy by mali prírodné obmedzenia týchto regiónov, ktoré sú často vystavené kumulovaným rizikám, ako v prípade Madeiry, umožniť, aby sa použili rôzne finančné nástroje na základe politiky súdržnosti a aby podmienky na aktiváciu týchto nástrojov boli pružnejšie.

Je mi jasné, že Fond solidarity by mal byť revidovaný, aby bola jeho mobilizácia rýchlejšia a kritériá oprávnenosti pružnejšie. Táto správa, ktorú podporujem, zahŕňa tieto záležitosti. Chcel by som pripomenúť obete krutej prírodnej katastrofy, ktorá nastala v Madeire vo februári 2010, ako aj ich rodinných príslušníkov, a opäť zdôrazniť mimoriadnu naliehavosť aktivovať Fond solidarity pre obnovu Madeiry.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu o prístupe Komisie k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof, lebo si myslím, že pre EÚ je nevyhnutné, aby prijala opatrenia v tejto oblasti. Investície do preventívnych opatrení sú nevyhnutné, keďže náklady na preventívne opatrenia sú v porovnaní s nákladmi na opravné opatrenia vo všeobecnosti nižšie.

Na základe cezhraničného aspektu katastrof, akým boli povodne v roku 2002, lesné požiare v roku 2007 a tohtoročné letné povodne, potrebujeme súbor účinných nástrojov na prevenciu, intervenciu a prijatie opatrení na zmiernenie účinkov katastrof. Špecifické opatrenia, ktoré zamýšľa Komisia, sú zamerané na identifikáciu rizikových oblastí a obnovu pôvodných korýt riek; obnovu a ochranu povodí riek, močiarov a súvisiacich ekosystémov; vyčistenie lesov a zmenu ich územného plánovania; podporu opätovného zalesňovania; ochranu pobrežia; prevenciu a zmiernenie účinkov zemetrasení a vypracovanie osvedčených postupov so snahou uľahčiť výmenu informácií medzi zúčastnenými stranami.

Dôležitým krokom k zlepšeniu účinnosti nástrojov v súčasnej politike prevencie katastrof musí byť zvýšenie pružnosti zapojených postupov a urýchlenie prístupu do Fondu solidarity EÚ, aby sa požadované prostriedky čo najrýchlejšie dostali k ľuďom postihnutým katastrofou.

Správa: Eleni Theocharous (A7-0192/2010)

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasovala som za túto správu. Domnievam sa, že je potrebné klásť väčší dôraz na systémy sociálnej ochrany s cieľom zabrániť chudobe a riešiť sociálne problémy, čo pomôže stabilizovať hospodárstvo a zachovať a rozšíriť možnosti zamestnanosti. Prioritu musia mať akcie zamerané na pomoc pri napĺňaní základných sociálnych potrieb, pri rozvíjaní ochrany detí a zraniteľných žien, ktoré kríza ťažko postihla, ako aj rizikových mladých ľudí, slabo platených, nekvalifikovaných a migrujúcich pracovníkov, pracujúcich na vidieku a hendikepovaných ľudí.

  Liam Aylward (ALDE) , písomne. – (GA) Podporujem výzvu v správe, aby sa všetky rozvojové krajiny pridali k programu o dôstojnej práci Medzinárodnej organizácie práce, a na to, aby sa bez výnimky začal uplatňovať zákaz nútenej práce a detskej práce.

Podľa odhadov na celom svete pracuje 218 miliónov detí. Z toho 126 miliónov sa zapája do rizikovej práce. Pre deti, ktoré sú vylúčené zo vzdelávacieho systému a musia pracovať proti svojej vôli, bude spôsobom života chudoba. Na boj proti detskej práci, na vytváranie pracovných miest pre dospelých namiesto toho a na zabezpečenie primeraného vzdelávania detí treba zaviesť výrazné opatrenia.

Medzinárodné spoločenstvo sa musí zaviazať, že sa bude maximálne usilovať o to, aby odstránilo detskú prácu, a na naplnenie tohto záväzku treba zaviesť rozhodné opatrenia.

Podporujem aj to, čo správa hovorí o naplnení základných potrieb ľudí v rozvojových krajinách a o venovaní osobitnej pozornosti otázkam bezpečnosti dodávok potravín a prístupu k čistej pitnej vode.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Súhlasím s touto správou. Na odstránenie chudoby v rozvojových krajinách je potrebné nielen vytvárať pracovné príležitosti, ale tiež vytvárať nové udržateľné pracovné miesta. A na to treba prijať opatrenia na koordináciu makroekonomickej politiky a zameriavať sa na stabilitu skutočného výstupu, príjmov a zamestnanosti. Malé a stredné podniky najmä v odvetví poľnohospodárstva potrebujú účinnú finančnú podporu, ako napríklad poskytovanie mikroúverov, mikropoistenia a verejnú finančnú podporu. Komisia a darcovské krajiny by mali preskúmať existujúce možnosti z pohľadu ďalších a inovačných zdrojov financovania rozvoja a identifikovať nové možnosti, ktoré umožnia rozvojovým krajinám diverzifikovať ich príjmové zdroje a zavádzať účinné, konkrétne a operačné programy výdavkov. Osobitný dôraz treba navyše klásť na vyriešenie jedného z najväčších problémov v rozvojových krajinách, ktorým je boj proti detskej práci a poskytnutie príležitosti na získanie základného vzdelania všetkým deťom. To sa dá dosiahnuť uplatňovaním zákazu nútenej práce.

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Aj ja som podporil túto správu a hlasoval som za ňu. Zmluva o EÚ obsahuje povinnosti v oblasti boja proti chudobe. Rozvojové krajiny zažívajú najväčšie sociálne problémy. Súhlasím s myšlienkou, aby sa ochrana detí, zraniteľných žien, pracovníkov na vidieku a hendikepovaných osôb stala prioritou vlád. Zároveň som hlasovaním podporil aj nutnosť, aby rozpočty rozvojových krajín a rozvojová pomoc EÚ venovali aspoň 20 % svojich výdavkov na zdravotníctvo a základné vzdelanie.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože Európsky parlament v nej vyzýva na zníženie chudoby v rozvojových krajinách, v ktorých hlad, podvýživa a vylúčený prístup k potravinám a základným verejným službám ovplyvňujú milióny obyvateľov týchto krajín.

Ďalším obrovským problémom rozvojových krajín je to, že väčšina ich obyvateľov nemá primeranú sociálnu ochranu napriek tomu, že systémy sociálnej ochrany sa osvedčili ako silné nástroje na odstraňovanie chudoby a na zabezpečenie sociálnej súdržnosti.

Chcela by som zdôrazniť problém detskej práce, pretože patrí medzi hlavné prekážky pri dosahovaní absolvovania všeobecného základného vzdelania a pri obmedzovaní chudoby a bráni zdravej výchove a potrebnému vzdelaniu týchto detí.

Súhlasím preto s výzvou Parlamentu na podporu vzdelávacej pomoci a na uplatňovanie politiky v oblasti detskej práce prostredníctvom posilnenia globálnej pracovnej skupiny pre detskú prácu a vzdelávanie. Okrem toho je veľmi dôležité, aby sa medzinárodné spoločenstvo, všetky zaangažované štáty a EÚ zaviazali, že okamžite urobia maximum pre odstránenie detskej práce. Všetky rozvojové stratégie by mali navyše venovať osobitnú pozornosť najzraniteľnejším a marginalizovaným osobám, najmä ženám, deťom, starším ľuďom a hendikepovaným osobám.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Teraz, keď sa koná medzinárodný samit v New Yorku o dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia a keď Európsky parlament prijal správu o znižovaní chudoby v rozvojových krajinách, považujem za dôležité zdôrazniť úlohu, ktorú by pri dosahovaní týchto cieľov mohli zohrávať mikroúvery. Mikroúvery vo všeobecnosti znamenajú poskytovanie úverov v malých sumách podnikateľom, ktorí nemôžu požiadať o klasické bankové úvery. V rozvojových krajinách sa tým môže do praxe uviesť veľmi veľa hospodárskych mikroprojektov, ktoré podporujú tvorbu bohatstva a tým aj rozvoja. Základné financovanie projektov pomáha vytvárať hospodársku sieť v zaangažovaných krajinách a zapojiť malé miestne subjekty. Mikroúvery tým umožnia, aby tieto subjekty zodpovedali za svoj vlastný rozvoj a aby sa ich závislosť od bežnej rozvojovej pomoci obmedzila. Prostredníctvom vplyvu na také rozmanité odvetvia, ako sú poľnohospodárstvo, drobné remeslá a sociálne hospodárstvo, tak môžu mikroúvery zabezpečiť hmatateľný vplyv na miestny rozvoj. Vyzývam preto Európsku komisiu a členské štáty, aby brali vážne tieto zodpovedné prostriedky rozvojovej pomoci.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Ak majú rozvojové krajiny reagovať na ničivú chudobu, potrebujú mať primerané hospodárske podmienky. Táto správa posilňuje význam odstránenia byrokracie v procesoch, podnecovania podpory úspor a prístupu k úverom a posilnenia regionálnej integrácie. Spomína tiež naliehavosť podpory zapájania organizácií občianskej spoločnosti do formovania a monitorovania verejnej politiky, posilňovania úlohy príslušných zastupiteľských organizácií a posilňovania právneho a spoločenského štatútu žien. Domnievam sa tiež, ako sa to uvádza aj v správe, že politika zamestnanosti by mala obsahovať aj investície do tzv. ekologických pracovných miest a ekologického priemyslu, napríklad do rozvoja obnoviteľnej energie a do energetickej účinnosti. Pokiaľ ide o úlohy darcovských krajín, správa navyše zdôrazňuje zjednodušenie postupov pomoci a inovačné zdroje financovania. To považujem za rozhodujúce.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Štatistické údaje týkajúce sa chudoby a podvýživy, ktoré dali do obehu príslušné inštitúcie, sú viac než len čísla. Za týmito percentami a absolútnymi hodnotami sú jednotlivci, ktorí bojujú o to, aby vyžili, a ktorí trpia vážnymi ochoreniami v dôsledku slabej alebo zlej kvality svojej stravy.

Záväzok voči zníženiu chudoby by sa mal prevziať s maximálnou zodpovednosťou a nemožno ho obmedziť na skupinu sloganov a bezmyšlienkovitých vyjadrení. Musíme starostlivo študovať problémy a nájsť riešenia, ktoré dávajú do súladu záujmy menej rozvinutých a vyspelých krajín, záujmy spoločností a spotrebiteľov, priemyselníkov a poľnohospodárov a všetkých zainteresovaných kategórií. Určite nedovolíme ostatným, aby konali tak, že obmedzia nás. Záťaž si treba podeliť primerane podľa sily a schopností. Preto je dôležité preukázať osvedčené postupy trhového hospodárstva a pomôcť rozvinúť mechanizmus rastu a rozvoja a zároveň poskytovať správne stimuly a správne inštrukcie, ktoré ľudí vyvedú z pasce chudoby.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Po prvýkrát v histórii hlad postihuje miliardu ľudí. Len v tomto roku sa do zástupu ľudí, ktorí sú už vystavení extrémnemu hladu, pridalo ďalších 64 miliónov osôb. Táto realita nás núti zamerať sa na vytváranie pracovných miest v rozvojových krajinách, keďže práve to je najefektívnejší spôsob potlačenia chudoby a sociálneho vylúčenia. V súvislosti s tým je potrebná jednotnejšia pomoc na podporu vzdelávacieho procesu a zastavenia exodu pracujúcich s dobrou kvalifikáciou. Nedávna potravinová kríza zdôraznila napätie spôsobené nedostatočnou potravinovou bezpečnosťou v chudobných krajinách. Preto sa viac pozornosti musí zameriavať na poľnohospodárstvo v čase, keď poskytuje jediný spôsob živobytia pre väčšinu obyvateľstva v rozvojových krajinách, z ktorého 75 % sa koncentruje vo vidieckych oblastiach.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá poskytuje prehľad o hlavných úlohách pri vytváraní pracovných miest a znižovaní chudoby pred termínom na splnenie rozvojových cieľov tisícročia. Znovu opakuje výzvu, aby členské štáty EÚ dodržali svoje prísľuby pomoci. Okrem toho sa osobitne venuje riadeniu a tvorbe možností pri súčasnej podpore väčšej účasti zaangažovaných strán. Sústreďuje sa aj na pomoc malým a stredným podnikom (MSP) v rozvojových krajinách prostredníctvom vytvorenia infraštruktúry a transferu technológií. Je potrebné nielen vytvárať pracovné príležitosti, ale tiež vytvárať kvalitné pracovné miesta. Všetky rozvojové krajiny by mali prijať program o dôstojnej práci Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a iniciatívu OSN pre základnú úroveň sociálnej ochrany s cieľom zaručiť uspokojivé pracovné normy a vysokú úroveň komplexnej sociálnej ochrany, ktorá bude dostupná aj pre najchudobnejšie a najmarginalizovanejšie skupiny. Osobitný dôraz treba klásť na boj proti detskej práci. Táto správa vyzýva na slobodný a úplný prístup k systémom vzdelávania, teda k základnému a vyššiemu, ako aj odbornému vzdelávaniu pre všetkých, aby sa miestni obyvatelia mohli stať kvalifikovanými zručnými pracovníkmi. Bez vzdelania sú totiž deti odsúdené na život v chudobe a hospodárstvo na stagnáciu.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Správa, o ktorej sme dnes hlasovali, poukazuje na význam toho, aby sa v rozvojových krajinách uplatňovali medzinárodné pracovné normy, aby sa prijali opatrenia na primerané financovanie mikropodnikov najmä v odvetví poľnohospodárstva, aby sa bojovalo proti korupcii a aby sociálni partneri mali záujem o hospodársky rozvoj.

Vymedzuje, že vzdelávanie by malo byť dostupné pre všetkých, pretože rozvoj ľudských zdrojov musí byť súčasťou všetkých rozvojových stratégií a je rozhodujúcim faktorom pre vytváranie pracovných miest. Pokiaľ ide o darcovské krajiny, správa vyzýva, aby dodržali svoj záväzok poskytnúť 0,7 % HDP na rozvojovú pomoc do roku 2015, ako aj na koordináciu rozvojových politík medzi Komisiou a členskými štátmi EÚ.

Pripomeniem, že v roku 2005 Svetová banka odhadovala, že v extrémnej chudobe žije 1,4 miliardy ľudí, ktorí majú denne na život menej ako 1,25 USD. Týka sa to hlavne subsaharskej Afriky (51 %). Potom nasleduje obyvateľstvo južnej Ázie (40,3 %). No navyše k tomu 2,5 miliardy ľudí stále žije v chudobe, ktorá sa označuje ako mierna, to znamená, že na život majú denne menej ako 2 USD.

  Harlem Désir (S&D), písomne. – (FR) Včera sa začal samit Organizácie Spojených národov o plnení rozvojových cieľov tisícročia. Aj keď sa dosiahol pokrok, stále sme ďaleko od cieľov stanovených pre oblasť znižovania chudoby do roku 2015.

Ak ich chceme dosiahnuť, prvoradou úlohou je vytváranie pracovných miest v rozvojových krajinách, keďže podľa poslednej spoločnej správy organizácií MMF a MOP bolo v roku 2010 na svete 210 miliónov nezamestnaných. Kríza pritom spôsobila stratu 30 miliónov pracovných miest od roku 2008. MOP vyzýva, aby sa zamestnanosť prestala považovať len za výsledok iných politík, ale aby sa stala primárnym cieľom a pilierom stratégií rastu.

Udržateľný rozvoj, podpora pracovných miest a podpora slušnej práce si vyžadujú podporu diverzifikácie hospodárstva, súlad s normami MOP, skupinu práv na sociálnu ochranu pre všetkých, investície do verejných služieb a riešenie základných potrieb, ako sú prístup k vode, zdravotníctvu a potravinová bezpečnosť. Nevyhnutným predpokladom stability a posilňovania demokracie je aj viac pracovných príležitostí. To je zmysel správy pani Theocharousovej.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože obhajuje posilnenie právneho a spoločenského štatútu žien a jej cieľom je zabrániť diskriminácii a podporiť využívanie potenciálu žien na hospodársky a spoločenský rozvoj v rozvojových krajinách. Podpora rodovej rovnosti v týchto krajinách je zároveň investíciou do zaistenia lepšieho hospodárskeho úspechu. Rovnako dôležité je zaistiť, aby základné vzdelanie a verejné zdravotníctvo aj naďalej tvorili základ rozvojovej politiky. Súčasná hospodárska kríza nemôže ospravedlniť obmedzenie medzinárodnej pomoci pre tieto odvetvia.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Nie je možné hovoriť o tejto téme a nespomenúť pritom vodcovstvo Európskej únie pri poskytovaní pomoci rozvojovým krajinám. Napriek zrealizovaným snahám treba priznať, že v tejto oblasti stále zostáva veľa práce a že je celkom očividné, že tieto krajiny aj naďalej ničia chudoba a nezamestnanosť. Po získaní nezávislosti predstavitelia mnohých z týchto krajín začali používať protieurópsku rétoriku. Dnes sú takéto argumenty, samozrejme, vo veľkej miere zastarané. Bohužiaľ, informácie, ktoré dostávame o úrovni korupcie a rešpektovaní ľudských práv, slobôd a ochrane v rozvojových krajinách, však nie sú vôbec uspokojivé.

Únia robí dobre, že zachováva istú úroveň pomoci a bojuje za prijatie osvedčených postupov. Nesmie poľaviť zo svojich požiadaviek a celkom určite nesmie rokovať s tými, ktorí ťažia z mizérie ostatných.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu znamená prijať jasný záväzok voči komplexnému rozvoju človeka a voči určeniu morálneho hľadiska hospodárskych a mocenských vzťahov. Treba podporovať širšiu definíciu chudoby, ktorá zahŕňa núdzu, sociálne vylúčenie a nedostatočnú účasť, ako to uvádza správa Organizácie Spojených národov o sociálnej situácii na svete v roku 2010 s názvom Prehodnotenie chudoby. Vlády rozvojových krajín by mali diverzifikovať svoje hospodárstva, vydať sa po udržateľnej ceste rozvoja, umožniť vznik spoločností, najmä stredných a malých podnikov a bojovať proti byrokracii a korupcii. Darcovské a partnerské krajiny by mali zaistiť, že poľnohospodárstvo, najmä drobní poľnohospodári a malé a stredné ekologické agropriemyselné podniky sa dostanú na horné priečky rozvojového programu. Musia sa zaviazať k vzdelávaniu a odbornému výcviku, k boju proti detskej práci a vytváraniu uspokojivých pracovných noriem a zabezpečeniu vysokej úrovne komplexnej sociálnej ochrany. Detská práca je prekážkou pri zabezpečovaní všeobecného základného vzdelania a obmedzovaní chudoby. Preto treba posilniť koordináciu medzi agentúrami a v rámci agentúr a zjednotiť vzdelávaciu pomoc a politiky v oblasti detskej práce. Zároveň obhajujem aj podporu väčšieho úsilia o zaistenie rodovej rovnosti.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Záverečná verzia tejto správy obsahuje pozitívne aj negatívne body, ktoré si navzájom protirečia.

Vykročuje nesprávnou nohou, keď podriaďuje silný, udržateľný hospodársky rast potrebám podnikov. Dôvodom hospodárskeho rastu musia byť ľudia. Práve pracujúci vytvárajú bohatstvo a hospodársky rast a výroba sa musí organizovať v ich prospech a s cieľom naplniť sociálne potreby, a nie na účely zisku. Organizácia hmotnej produkcie na účely zisku a nie na účely plnenia potrieb ľudí spôsobuje chudobu a nezamestnanosť, zatiaľ čo údajný zámer tejto správy je bojovať proti nim.

Správa obsahuje aj pozitívne body, najmä keď hovorí o potrebe prehodnotenia privatizačných politík týkajúcich sa verejných statkov, ako sú voda, základná hygiena a služby všeobecného záujmu, o potrebe verejných služieb a odstránenia daňových rajov.

Pokiaľ ide o nás, domnievame sa, že navrhovaný zámer sa dá dosiahnuť len tak, že dôjde k reštrukturalizácii hospodárskych a obchodných vzťahov, že sa okamžite zastaví neoliberalizmus, ukončia sa dohody o liberalizácii obchodu podpísané v rámci Svetovej obchodnej organizácie a dohody o voľnom obchode, ktoré už platia alebo sa o nich rokuje. Dá sa dosiahnuť len tak, že sa vymažú zahraničné dlhy a dlhová služba rozvojových krajín a že sa zrušia politiky štrukturálneho prispôsobenia, ktoré presadili medzinárodné finančné inštitúcie.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Medzi rôznymi dobrými bodmi v tejto správe o rozvojových krajinách je aj výzva na prehodnotenie privatizačnej politiky, najmä v oblastiach ako voda a hygiena. Domnievam sa, že takéto prehodnotenie sa vzťahuje i na vyspelý svet, a myslím si, že služby v oblasti vody majú taký rozhodujúci význam, že by mali existovať výlučne pre verejné dobro a nie pre súkromný zisk.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Podporil som túto správu, pretože znižovanie chudoby a tvorba pracovných miest sú najväčšími problémami, ktorým dnes svet čelí, a sú nevyhnutnou podmienkou vyváženého rozvoja a hospodárskeho rastu, a to najmä v rozvojových krajinách. Teší ma, že počujem výzvy na prehodnotenie privatizačných politík najmä vo vzťahu k verejným statkom, ako sú likvidácia a nakladanie s odpadom, voda a vykurovanie, udržiavanie majetku a iné spoločensky dôležité služby. Poskytovanie verejných služieb musí podliehať prísnej kontrole miestnych zastupiteľstiev alebo vlád. Služby musia byť rovnako dostupné a rovnako kvalitné pre každého bez ohľadu na príjem obyvateľov alebo závislosť od sociálnych skupín. Rozširujúca sa privatizácia inštitúcií poskytujúcich verejné služby, ako napríklad vo Vilniuse, vyvoláva veľké obavy. Je jednoduché zničiť existujúce služby a infraštruktúru ich poskytovateľov. Čo sa však stane, keď podnik prestane poskytovať špeciálnu službu alebo ju bude poskytovať za vysokú inflačnú cenu? Hlavným cieľom zainteresovaných strán je dokázať, že štát alebo miestne zastupiteľstvo nedokáže poskytovať služby tak efektívne, ako by to dokázali súkromné spoločnosti, a potom sa služby sprivatizujú. Kto môže tvrdiť, že to na nás nemá vplyv? Verejné služby sú pre ľudí až príliš citlivé a dôležité na to, aby sme ich mohli ľahkomyseľne zveriť do súkromných rúk. Ochrana a rozvoj takýchto služieb musí byť prioritou.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Táto správa vymedzuje hlavné úlohy pri vytváraní pracovných miest a znižovaní chudoby vzhľadom na finančnú krízu. Vyzýva členské štáty EÚ, aby splnili svoje záväzky poskytnúť pomoc dohodnuté v rámci rozvojových cieľov tisícročia. Okrem toho sa usiluje o podporu väčšej účasti zainteresovaných strán na vlastníctve pôdy v malom rozsahu a zameriava sa na pomoc malým a stredným podnikom (MSP) v rozvojových krajinách prostredníctvom vytvorenia infraštruktúry a transferu technológií.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Európska únia je vyzývaná, aby urýchlila postup globálneho boja proti chudobe a hladu, keďže mimoriadnej chudobe sú vystavené približne 1,4 miliardy ľudí. Má to mnoho príčin. Smutným faktom je, že v dôsledku politických podmienok, nedostatočného rešpektovania demokracie a právneho štátu a geografickým znevýhodneniam majú rozvojové krajiny zviazané ruky a nemôžu samy využiť príležitosti. Ak sa má dosiahnuť skutočný úspech vo vzťahu k rozvojovej pomoci, treba podniknúť správne kroky zacielené na jadro problému. Správa zdôrazňuje, aké je dôležité, aby rozvojové krajiny rozšírili svoj výrobný sektor a aby obmedzili nadmernú byrokraciu a korupciu, aby podporovali vzdelávanie, zaviedli medzinárodné sociálne a výrobné normy a aby poskytli možnosti financovania mikropodnikom najmä v odvetví poľnohospodárstva. Pre krajinu a jej obyvateľstvo je dôležitá potravinová bezpečnosť. Miera, v akej krajina dokáže zabezpečiť svoje potraviny, zvyšuje jej nezávislosť a obmedzuje potenciál konfliktu. Základnou podmienkou v tomto smere je zachovanie a podpora poľnohospodárskej výroby a ochrana pôdy a vody.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože sa domnievam, že na odstránenie chudoby je potrebné nielen vytvárať pracovné príležitosti, ale tiež vytvárať kvalitné pracovné miesta. Malé podniky a mikropodniky najmä v odvetví poľnohospodárstva potrebujú vhodné financovanie a mikroúvery. Len tak budú môcť zachovať existujúce a vytvoriť ďalšie nové pracovné miesta.

V tejto súvislosti podporujem žiadosť adresovanú Komisii a členským štátom, aby zvýšili verejnú finančnú podporu prideľovanú malým podnikom a mikropodnikom, ako aj poľnohospodárom v rozvojových krajinách, ako na to vyzýva aj Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce.

  Mario Mauro (PPE) , písomne. – (IT) Podporujem správu o znižovaní chudoby a tvorbe pracovných miest v rozvojových krajinách, najmä pokiaľ ide o podnecovanie uznať prínos sociálneho hospodárstva (napr. družstiev) k vytváraniu pracovných miest a podpore dôstojnej práce v rozvojových krajinách a o zahrnutie sociálneho hospodárstva do rozvojových programov a stratégií spolupráce EÚ.

Pre rozvojové krajiny je dôležité podpísať program MOP o dôstojnej práci, aby mohli mať pracujúci v týchto krajinách konečne primerané pracovné normy.

Musíme okamžite zastaviť hlúpu honbu za využívaním práce detí a namiesto toho podporovať vzdelanie ako základ budúcnosti nových generácií.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa je prijateľná. Aj keď nespochybňuje liberalizáciu obchodu a opiera sa o WTO, treba oceniť mnoho navrhovaných opatrení, ktoré môžu zlepšiť životné podmienky občanov v južných krajinách.

Podpora systémov sociálnej ochrany, integrácia sociálneho hospodárstva do dohôd o spolupráci, obrana kvalitných systémov zdravotnej starostlivosti pre všetkých a slobodný prístup k základnému, vyššiemu a odbornému vzdelávaniu, obrana prístupu k pitnej vode a stimuly zo strany EÚ na rešpektovanie výsledkov volieb ľudí patria medzi dobré body tejto správy.

Dokonca obhajuje aj vytvorenie nezávislých parlamentov so skutočnou legislatívnou, rozpočtovou a dozornou právomocou. Uplatnenie takýchto odporúčaní by mohlo viesť k tomu, že sa chvályhodné zámery tejto správy z vlastnej iniciatívy zrealizujú.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Keďže EÚ je priestorom solidarity, je zrejmé, že tu jestvujú obavy týkajúce sa chudoby a tvorby pracovných miest v rozvojových krajinách. Všetci vieme, že tento cieľ je možné dosiahnuť len pevným a udržateľným rastom v stabilnom prostredí. Je preto potrebné, aby rozvojové krajiny diverzifikovali svoje hospodárstva prostredníctvom rozvoja svojich výrobných sektorov a zároveň sa snažili odstrániť nadmernú byrokraciu tak, aby sa malé a stredné podniky stali hnacou silou zamestnanosti a rastu. Ak sa tieto hodnoty úspešne odovzdajú rozvojovým krajinám, EÚ bude mať rozhodujúcu úlohu pri znižovaní chudoby a tvorbe pracovných miest v týchto krajinách. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Musíme sa podieľať na procese, ktorého zámerom je naučiť rozvojové krajiny, aby si samy tvorili svoj národný HDP a tým podnecovali svoj hospodársky rozvoj. Tým sa nám podarí zastaviť migráciu celých etnických skupín do Európy. Je dôležité, aby obyvatelia rozvojových krajín pochopili, že musia budovať svoju vlasť a nie hľadať raj v Európe. Našich bratov v rozvojových krajinách musíme naučiť, ako byť nezávislí a úspešní. Domnievam sa, že by sme sa mali podeliť o naše znalosti a skúsenosti, a preto som hlasoval za toto uznesenie.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Správa Výboru pre rozvoj týkajúca sa znižovania chudoby a tvorby pracovných miest v rozvojových krajinách volí správny prístup. Západné priemyselné krajiny musia zaviesť opatrenia, ktoré umožnia menej rozvinutým krajinám uspokojovať svoje vlastné potreby a budovať vlastné silné národné hospodárstva. V tomto smere zohráva významnú úlohu schopnosť produkovať dostatok potravín pre vlastné obyvateľstvo. Tieto krajiny tiež musia byť schopné diverzifikovať svoje hospodárstva, aby neboli závislé od dovozu.

Na to sú potrebné najmä malé a stredné podniky, ktoré budú vytvárať nové pracovné miesta. Musíme sa na situáciu kriticky pozrieť a, ak to bude potrebné, zrušiť niektoré z vývozných dotácií v EÚ, ktoré podporujú poľnohospodársky priemysel v Európe, ale zároveň pomáhajú ničiť poľnohospodárstvo v rozvojových krajinách. Treba zrušiť aj daňové raje. Napriek mnohým pozitívnym opatreniam v správe som sa zdržal hlasovania, pretože tieto opatrenia zjavne nebudú povinné pri určovaní smerovania rozvojovej pomoci. Vyhlásenia o zámere neposunú situáciu nikam ďalej a veľké sumy peňazí sa budú aj ďalej strácať pre korupciu.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Pokiaľ ide o otázku znižovania chudoby v rozvojových krajinách, Európsky parlament by mal zdôrazniť sociálne normy, ktoré ovplyvňujú životnú úroveň ľudí žijúcich v týchto krajinách. Je povinnosťou Európskej únie bojovať proti výskytu detskej práce a nútenej práce. Treba tiež pamätať na to, že pre milióny ľudí žijúcich v rozvojových krajinách je hlavným prostriedkom živobytia poľnohospodárstvo.

V plnej miere podporujem návrh obsiahnutý v správe týkajúci sa podpory drobných poľnohospodárov. Za zmienku stojí aj to, že správa obsahuje aj výzvu na rešpektovanie tradície spoločného využívania pôdy na poľnohospodárstvo, ktoré celé storočia zabezpečovalo ľuďom relatívne dobrú životnú úroveň.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Európska únia má prednostné právo vydávať právne predpisy a sústrediť sa na potreby a požiadavky vlastného územia, nemôže a nesmie však zabúdať na svoju zodpovednosť voči zvyšku sveta, najmä voči rozvojovým krajinám.

Správa pani Theocharousovej si stanovuje práve takýto cieľ: zníženie chudoby a tvorba pracovných miest v rozvojových krajinách sú dôležité pre ľudí v týchto krajinách, ale sú dôležité aj pre našich ľudí. Vo väčšine prípadov dochádza k tomu, že chudoba a hľadanie práce vedú tisíce zúfalých ľudí, aby sa vydali na cestu s nádejou, že nájdu lepšiu budúcnosť.

Preto sa domnievam, že stratégiu zameranú na vytvorenie určitých miestnych podmienok treba podporiť a že je prínosom pre krajiny, ktoré budú jej príjemcami, ako aj pre Európsku úniu, ktorá ju podporí.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Téma tejto správy je veľmi aktuálna a naliehavá a zároveň dôležitá a strategická. Je aktuálna a naliehavá, lebo je všeobecne známe, že miera chudoby sa po celom svete zvyšuje a to isté platí aj pre rozdiely medzi chudobnými a bohatými, ktoré sa stále prehlbujú. Je dôležitá a strategická, pretože európske investície do znižovania chudoby a tvorby pracovných miest v rozvojových krajinách hrajú rozhodujúcu úlohu zo sociálneho hľadiska pri podpore sociálnej spokojnosti, z hospodárskeho hľadiska pri podnecovaní hospodárstva a z morálneho hľadiska vyjadrením hodnôt, v ktoré veríme.

Moja podpora tejto správy v jej aktuálnej podobe však nezmenšuje potrebu zaviesť rovnaké požiadavky aj v Európe. Zastávam tento názor nielen z dôvodov uvedených vyššie týkajúcich sa rozvojových krajín, ale pre podstatu a pocit, že si dlhujeme silnejšie prejavy solidarity, a tiež preto, že som presvedčená, že my Európania nemôžeme pomáhať iným, ak sami nebudeme v dobrej pozícii.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Silný a udržateľný hospodársky rast v stabilnom prostredí pomáha vytvárať prosperujúce a kvalitné pracovné miesta a je najistejšou a najudržateľnejšou cestou odstránenia chudoby. Hlad, podvýživa a obmedzenie prístupu miliónov ľudí k potravinám a základným verejným službám sú následkami chybných hospodárskych, poľnohospodárskych a obchodných politík, ktoré tieto krajiny presadzovali a vykonávali. V rozvojových stratégiách treba venovať osobitnú pozornosť najzraniteľnejším a marginalizovaným osobám, najmä ženám, deťom, starším ľuďom a hendikepovaným osobám.

Vzhľadom na to som presvedčená, že rozvojové krajiny musia: klásť väčší dôraz na boj proti detskej práci s cieľom vytvárať namiesto toho kvalitné a udržateľné pracovné miesta pre dospelých a umožniť deťom, aby získali vhodné vzdelanie, do popredia dať akcie, ktoré pomôžu plniť základné sociálne potreby a budú podporovať ochranu detí a zraniteľných žien, ktoré kríza ťažko postihla, ako aj mladých rizikových ľudí, slabo platených, nekvalifikovaných a migrujúcich pracovníkov, pracujúcich na vidieku a hendikepovaných ľudí.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože okrem iného kladie dôraz na boj proti detskej práci, vyzýva Európsku úniu, aby uznala prínos sociálneho hospodárstva, vyzýva rozvojové krajiny, aby rozšírili vlastníctvo pôdy medzi chudobnými ľuďmi a ľuďmi zbavenými majetku napríklad tak, že neoprávneným nájomníkom v bedárskych štvrtiach udelia právo na pôdu, na ktorej žijú. Ďalej obhajuje slobodu združovania pre odborové zväzy a právo na kolektívne vyjednávanie, bojuje proti rôznym formám diskriminácie a vyzýva na prehodnotenie privatizačných politík, najmä pokiaľ ide o statky ako voda, hygiena a služby všeobecného záujmu, a na to, aby sa prehodnotila sociálna úloha štátov pri riadení rozvoja vrátane úlohy podnikov vo vlastníctve štátu ako zamestnávateľov a poskytovateľov sociálnych služieb.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – To, že sme sa napokon zdržali hlasovania, bolo spôsobené tým, že bol prijatý pôvodný text odseku 94, ktorý vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali súdržný prístup, ktorý bude rešpektovať základné podmienky slobodného trhu a zabezpečí reciprocitu v oblasti obchodu.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Aj keď ide o pozitívnu správu, ktorá identifikuje prístup „pomoc začína doma“ ako najlepší spôsob podpory chudobného obyvateľstva na celom svete, zachádza ešte ďalej a vyzýva na to, aby jednotlivé krajiny podávali daňové výkazy, aby poskytli ďalšie financovanie na riešenie účinkov zmeny klímy, a na revíziu politík poľnohospodárskych dotácií.

Tento Parlament schválil aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý naznačuje, že pomoc pre európskych poľnohospodárov poskytovaná EÚ nesie vinu za zničenie trhov v rozvojových krajinách. Aj keď som za väčšinu z návrhov v uznesení, ktoré zdôrazňuje aj potrebu globálne koordinovať pomoc, hlasoval som proti.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Podporila som správu o znižovaní chudoby a tvorbe pracovných miest v rozvojových krajinách. Boj proti chudobe je hlavnou prioritou stratégie do roku 2020, ktorá určuje smerovanie úsilia EÚ na niekoľko ďalších rokov. Tento cieľ sa týka 120 miliónov Európanov, ktorí momentálne žijú v chudobe. Ak chceme efektívne bojovať proti chudobe v rozvojových krajinách, musíme ju najprv odstrániť v Európe.

V tomto smere je dôležitý vzdelávací aspekt. Vzdelanie a zvyšovanie kvalifikácie sú najlepšími prostriedkami na nájdenie práce, ako aj na prekonanie života v chudobe a núdzi. V rozvojových krajinách je mimoriadne dôležité zaistiť prístup k vzdelaniu pre deti bez ohľadu na pohlavie. Dokonca aj v krajinách, kde je HDP na obyvateľa relatívne vysoký, je prístup k vzdelávaniu pre určité sociálne skupiny – národnostné menšiny a dievčatá – zamedzený. V najchudobnejších krajinách školy navštevuje len približne polovica všetkých detí.

Únia by vo svojich programoch pomoci mohla urobiť viac, aby zaistila bezplatné vzdelávacie materiály, jedlo a školské autobusy. Rovnako podstatné sú právne predpisy súvisiace so vzdelávaním, sociálna starostlivosť a podpora študentov pri možnostiach získania vzdelania v zahraničí pri súčasnom rozvoji zaujímavých programov, ktoré podnietia mladých ľudí, aby sa vracali do svojej vlasti a aby využili svoju kvalifikáciu pri práci pre dobro svojej spoločnosti. Dôležité je aj viesť kampaň na zvýšenie povedomia o probléme nútenej detskej práce.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržala som sa hlasovania o tejto správe. Obsahuje totiž ustanovenia, ktoré možno označiť minimálne za rozporuplné.

Na jednej strane žiada o prehodnotenie privatizačných politík najmä vo vzťahu k verejným službám, podporuje investičné opatrenia v prospech verejných služieb, potvrdzuje pozitívny vplyv neoprávnených nájomníkov a sociálneho hospodárstva na rozvoj a poznamenáva potrebu zaviesť dohovory MOP týkajúce sa medzinárodných pracovných noriem.

Na druhej strane však väčšina v Parlamente prijala článok, ktorý považujem za neprípustný a ktorý vyzýva členské štáty a Komisiu, aby rešpektovali zásady slobodného trhu.

7. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 13.20 hod. a pokračovalo o 15.00 hod.)

PREDSEDÁ: Alejo VIDAL-QUADRAS
podpredseda

8. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

9. Farmakovigilancia liekov (zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 726/2004) – Farmakovigilancia (zmena a doplnenie smernice 2001/83/ES) (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o týchto správach:

– správa pani McAvanovej v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa, pokiaľ ide o farmakovigilanciu humánnych liekov, nariadenie (ES) č. 726/2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (KOM(2008)0664 – C6-0515/2008-2008/0257(COD)) (A7-0153/2010); a

– správa pani McAvanovej v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, pokiaľ ide o farmakovigilanciu (KOM(2008)0665 – C6-0514/2008-2008/0260(COD)) (A7-0159/2010).

  Linda McAvan, spravodajkyňa. – Vážený pán predsedajúci, som si istá, že každý v tejto miestnosti už niekedy užíval farmaceutické výrobky. Bezpečnosť týchto výrobkov má obrovský význam pre verejné zdravie.

Minulý týždeň sme si na stretnutí odborníkov diskutujúcich o týchto nových právnych predpisoch pripomenuli, že rok 2010 predstavuje 50. výročie lieku Thalidomide. Každý v mojom veku si určite spomenie, čo liek Thalidomide znamenal: obrázky detí narodených bez končatín. Z tejto skúsenosti sme sa poučili a vlády za posledné roky vyvinuli farmakovigilančné systémy na monitorovanie bezpečnosti liekov, pretože bolo jasné, že len samotné klinické skúšky nestačia na zabezpečenie toho, aby sme po zavedení liekov do verejnej sféry poznali všetky ich vedľajšie účinky.

Došlo k zlepšeniam. Minulý týždeň nám odborníci povedali, že pri týchto zlepšeniach by na zistenie problému stačila len hŕstka prípadov s liekom Thalidomide. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa na tento prípad prišlo po 2 000 prípadoch.

V posledných rokoch sme v Európe pracovali na vytvorení koherentného systému na európskej úrovni, pokiaľ ide o farmakovigilanciu, medzi členskými štátmi a Európskou agentúrou pre lieky v Londýne. Je zrejmé, že musíme spolupracovať. Pri 500 miliónoch ľudí je oveľa jednoduchšie a rýchlejšie odhaliť nežiaduce účinky ako pri izolovanej práci na vnútroštátnej úrovni.

Vytvorenie Európskej agentúry pre lieky predstavujúcej sieť agentúr v každej krajine, ktorá má oporu v právnych predpisoch EÚ, nám pomohlo dospieť k takémuto pokroku. Vytvorili sme praktické nástroje, ako je napríklad najväčšia databáza na svete EudraVigilance, ktoré nám pomáhajú skracovať čas potrebný na zistenie nežiaducich účinkov.

Ale potrebujeme ďalšie zlepšenia. Od problému s liekom Thalidomide v šesťdesiatych rokoch sme mali problémy aj s liekmi typu Vioxx a len nedávno s liekom na cukrovku Avandia. Som presvedčená, že balík zákonov, na ktorých sa poslanci Európskeho parlamentu a Rada dohodli a prerokovali na prvom čítaní a o ktorých sa bude zajtra hlasovať v Parlamente, je veľmi dobrý balík, ktorý bude naďalej zlepšovať farmakovigilanciu v Európskej únii.

Aké sú hlavné zmeny? V prvom rade je to vytvorenie Výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík, čo je posilnený bezpečnostný výbor, ktorý oddeľuje bezpečnosť liekov od schvaľovania liekov. Tvoriť ho budú odborníci nielen vnútroštátnych vlád, ale aj odborníci medzi pacientmi a zdravotníckym personálom. Zlepšíme tak informovanosť pacientov, priame nahlasovanie pacientov vnútroštátnym orgánom a upozornenia na príbalovom informačnom letáku a povzbudíme ľudí, aby nahlasovali akékoľvek nežiaduce účinky.

Na nových výrobkoch bude čierny znak. V súčasnosti zdravotnícky personál vie, kedy vám ako pacientovi dávajú nový výrobok. Vedia, že by mali dávať pozor najmä na nežiaduce účinky, ale vy ako pacient o tom neviete.

Dosiahne sa lepšia verejná informovanosť: jednotný internetový portál o liekoch, na ktorom sa zhromažďujú rozličné informácie o bezpečnosti liekov, príbalových letákoch – typ informácií, na ktoré potrebujete v súčasnosti celé hodiny, aby ste ich dali dokopy. Bude to výhodnejšie pre spoločnosti, pokiaľ ide o zjednodušovanie postupov, odstraňovanie duplicity pri hlásení a uvoľnenie zdrojov na dôležitejšiu výskumnú prácu. To sú zmeny, o ktorých som presvedčená, že významne zlepšia celý farmakovigilančný systém v Európe.

Nakoniec by som rada poďakovala ľuďom, ktorí nám pomohli dostať sa tam, kde sme teraz, ako aj svojim tieňovým spravodajcom. Je to veľmi komplexná dokumentácia a mali sme šťastie, že sme medzi sebou mali takých skúsených kolegov. Dnes je s nami aj Dolores Monterová zo španielskeho predsedníctva Rady. Ona a jej tím odviedli skvelú prácu, rovnako ako sekretariát Parlamentu, Jo Woodová zo Skupiny socialistov a moja vlastná výskumníčka Kiri Hanksová, ktorá významne prispela tým, že nám pomohla objasniť uvedené problémy.

Takisto by som chcela poďakovať sekretariátom Komisie a Rady a mnohým organizáciám, ktoré zasielali informácie a pomohli nám pochopiť túto problematiku zo svojho pohľadu, a to organizácie pacientov, skupiny lekárnikov a lekárov, spoločnosti a vnútroštátne dozorné orgány.

Bola to veľká tímová snaha a teraz musíme spolupracovať na správnom uplatňovaní týchto právnych predpisov.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pán komisár Dalli sa dnes večer nemohol zúčastniť osobne a ospravedlňuje sa.

Je však pre mňa potešením, že ho môžem zastúpiť pri formálnom prijatí dohody v prvom čítaní o dôležitej problematike farmakovigilancie. Rád by som využil túto príležitosť a poďakoval sa všetkým, ktorí neúnavne pracovali na dosiahnutí tejto dohody, najmä spravodajcom, pomocným spravodajcom a tieňovým spravodajcom, a predovšetkým pani McAvanovej, spravodajkyni zodpovedného výboru. Vďaka tomuto návrhu, o ktorom sa bude zajtra v Parlamente hlasovať, budú pacienti lepšie chránení pred nežiaducimi účinkami liekov.

Systém farmakovigilancie humánnych liekov v Európskej únii sa má posilniť a modernizovať. Tým sa nielenže zlepší ochrana verejného zdravia, ale tento systém takisto umožní správne fungovanie vnútorného trhu a racionalizáciu súčasných predpisov a postupov. Okrem toho právne predpisy zvýšia transparentnosť a účasť pacientov v oblasti farmakovigilancie.

Nakoniec, s novým vedeckým výborom pre farmakovigilanciu vytvoreným v rámci Európskej agentúry pre lieky (EMA) táto agentúra poskytne prístup k špecializovanejším odborným znalostiam v oblasti vedy a zdravotníctva, ktoré sú dostupné na hodnotenie bezpečnosti liekov a odporúčanie opatrení na znižovanie rizík.

Komisiu teší, že inštitúciám sa podarilo dospieť k spoločnej pozícii ešte pred rokovaniami pred letnými prázdninami, a úplne súhlasí s podstatou dosiahnutej dohody. V rámci tejto dohody sa zrušil navrhovaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh obnoviť platovú triedu riaditeľa EMA a Komisia zverejňuje toto vyhlásenie:

„Na žiadosť Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o platovú triedu riaditeľa Európskej agentúry pre lieky, sa Komisia zaväzuje, s cieľom nezdržiavať prijatie tohto dôležitého návrhu, znovu zverejniť oznámenie o voľnom pracovnom mieste budúceho riaditeľa Európskej agentúry pre lieky s platovou triedou AD15 namiesto AD14.

Komisia si myslí, že tým správnym miestom na riešenie tejto problematiky, je prebiehajúca horizontálna diskusia o úlohe agentúr EÚ v rámci medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre agentúry. Diskusia v tomto ohľade je otvorená v medziinštitucionálnej pracovnej skupine, a ak táto diskusia povedie k rozdielnym záverom na príslušnej úrovni oznámení, tak sa táto platová skupina znovu zváži pri budúcich oznámeniach.“

  Michèle Rivasi, spravodajkyňa Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážený pán predsedajúci, teraz využijem jednu minútu a potom budem hovoriť ešte jednu. Rada by som najskôr vystúpila ako spravodajkyňa stanoviska Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a poďakovala pani spravodajkyni McAvanovej za túto správu.

Rada by som povedala, že v tomto odvetví je veľmi dôležité poskytnúť pacientom lepšiu ochranu a lepšiu informovanosť, ale takisto aj bojovať proti zovretiu farmaceutického priemyslu, ktorý chcel zozbierať správy o vedľajších účinkoch a analyzovať a interpretovať výsledky.

Na úrovni Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a okrem toho aj na úrovni Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín sa nám preto podarilo zabezpečiť, aby doktori a pacienti mohli nahlásiť vedľajšie účinky vnútroštátnym orgánom v prípade, že pôjde o zozbieranie správ.

Pokiaľ ide o analýzu a interpretáciu, členské štáty sú zodpovedné za zisťovanie a monitorovanie nežiaducich účinkov liekov. V súvislosti s vypuknutím chrípky H1N1 sa ukázalo, že práve švédske vnútroštátne orgány sa zmieňovali o narkolepsii, aj keď doteraz vakcína H1N1 nebola spájaná s týmito vedľajšími účinkami. To je veľmi dôležité. Na druhej strane, som veľmi sklamaná, že sme nedosiahli finančnú nezávislosť od vnútroštátnych orgánov.

Nakoniec, pokiaľ ide o kontrolu, dospeli sme k skutočnému pokroku v súvislosti s týmto Výborom pre farmakovigilanciu, ktorý je nezávislý od Výboru pre lieky humánnej medicíny. Dúfam, že pacienti budú mať k dispozícii viac informácií či už na príbalových letákoch, alebo pokiaľ ide o ultravigilanciu.

  Claude Turmes, spravodajca Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážený pán predsedajúci, lieky sú, samozrejme, obchodom, ktorý má hodnotu niekoľkých miliárd, a preto bol tento dokument predmetom značného lobingu. Veľkým pozitívom vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa je to, že sa nám podarilo udržať vnútorný trh otvorený. Pracovali sme na všetkých hľadiskách dohľadu nad nežiaducimi účinkami, ktoré vysvetlili moji kolegovia, a predovšetkým sa nám aj napriek farmaceutickému lobingu podarilo zabezpečiť, aby sa kontroly počas umiestňovania na trh nezmiernili a aby sa zaručila informovanosť pacientov. Jedným z predkladaných návrhov bolo vydať prospekty alebo súhrny, čo by bol veľmi zlý nápad.

Mrzí ma, že sa neprijal jeden zo zámerov, ktorý som navrhol vo svojej správe, zámer testovať aj terapeutickú pridanú hodnotu nových liekov. Dnes čelíme stratégii veľkých spoločností, ktoré zmenia niekoľko molekúl a spustia masívnu marketingovú kampaň vždy, keď vyprší nejaký patent. Dnes mnohé spoločnosti míňajú viac prostriedkov na marketing ako na výskum a v dôsledku toho máme nové lieky, ktoré stoja veľa peňazí, ale nemajú takmer žiadnu pridanú hodnotu v porovnaní s existujúcimi lacnejšími liekmi.

Pri ďalšom preskúmaní sa na to musíme pozrieť podrobnejšie. Naše vnútroštátne zdravotnícke systémy prudko upadajú v dôsledku rastúcich nákladov a každé opatrenie, ktoré im môže pomôcť, sa musí prijať. Skutočnosť, že neexistuje žiadny záväzok na testovanie terapeutickej pridanej hodnoty, predstavuje v našich právnych predpisoch skutočnú medzeru.

  Pilar Ayuso, v mene poslaneckého klubu PPE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, v prvom rade by som chcela vyzdvihnúť prácu pani spravodajkyne McAvanovej nielen z hľadiska obsahu správy, ale aj z hľadiska jej metód, pretože spolupracovala so všetkými tieňovými spravodajcami. Chcela by som takisto poďakovať odborníkom španielskej vlády za ich prispenie k tejto dohode.

Cieľom tohto systému farmakovigilancie v Európskej únii je posilniť vigilanciu, transparentnosť a komunikáciu vo vzťahu k bezpečnosti liekov po tom, čo sa dostanú na trh, a to najmä v súvislosti s ich rizikovými profilmi a nežiaducimi účinkami, ktoré môžu spôsobiť.

Je dôležité vyzdvihnúť vytvorenie Výboru pre farmakovigilanciu, ktorý bude hodnotiť a vydávať odporúčania Európskej agentúre pre lieky, pokiaľ ide o otázky bezpečnosti, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s liekmi predávanými v Európskej únii. Dosiahnuté riešenie je veľmi dôležité pre členské štáty, ako aj pre tých z marketingu liekov, ktorí sú zodpovední za oznamovanie podozrivých nežiaducich účinkov databáze EudraVigilance.

EudraVigilance bude jediným zdrojom informácií, ale zároveň bude informovaný aj príslušný orgán v členskom štáte, kde existuje podozrenie vzniku nežiaduceho účinku, čo je veľmi dôležité.

Je takisto dôležité zdôrazniť možnosť sprístupnenú pre spotrebiteľov, ktorí môžu nahlasovať akýkoľvek nežiaduci účinok. V tomto ohľade je dôležité zdôrazniť aj to, že agentúra vytvorila a riadi európsky internetový portál zameraný na bezpečnosť liekov, ktorý je napojený na portály v každom členskom štáte a ktorý pomôže zlepšiť vedomosti verejnosti o bezpečnosti liekov, ktoré užívajú.

A na záver, keďže vzhľadom na to, že farmakovigilancia zohráva významnú úlohu pri ochrane verejného zdravia, nemôžeme zabúdať na to, že prijatie tejto smernice a tohto nariadenia významne prispeje k tejto ochrane tak, že sa zlepšia nielen súčasné postupy, ale aj koordinácia činností medzi rozličnými členskými štátmi.

  António Fernando Correia De Campos, v mene skupiny S&D. – (PT) Vážený pán predsedajúci, skutočnosť, že sme svedkami rastúceho trendu, aby sa profil bezpečnosti nových liekov úplne zverejnil po tom, ako sa uviedli na trh, znamená, že potrebujeme účinnejší farmakovigilančný systém ako ten, čo existoval doteraz.

Čelíme typickému problému riadenia rizika, ale práve sme ho lepšie sprístupnili ľuďom na makro úrovni aj na nadnárodnej úrovni.

Za posledné desaťročia zohrávali nové lieky podstatnú úlohu vo verejnom zdraví a pri pokroku v zdravotníctve. Nežiaduce účinky liekov však stále zostávajú piatou najbežnejšou príčinou úmrtia v nemocnici.

Predložené návrhy posilňujú prínos liekov pre moderné verejné zdravie prostredníctvom celoeurópskeho farmakovigilančného systému, čím zlepšujú jeho koordináciu a transparentnosť. Ich cieľom je monitorovanie, včasné zistenie, nahlasovanie a vyhodnocovanie nežiaducich účinkov.

Na nových liekoch sa bude nachádzať znak, ktorý znamená, že sú stále pod dohľadom. Užívatelia budú povzbudzovaní k tomu, aby sa zúčastňovali na ich monitorovaní. Na vnútroštátnej úrovni sa budú propagovať štúdie o účinnosti, bude sa nanovo zvyšovať povedomie o účinkoch na životné prostredie a monitorovacie orgány Únie sa budú posilňovať prostredníctvom Výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík.

Preto vítam tieto návrhy, pán predsedajúci. Gratulujem pani spravodajkyni, Komisii, ako aj španielskemu predsedníctvu za ich ducha spolupráce. Preto vítam predložené návrhy v tomto legislatívnom balíku a rád podporím konečný dokument, ktorý bude zajtra predložený v Parlamente.

  Antonyia Parvanova, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi najskôr poďakovať Linde McAvanovej za jej neuveriteľnú inteligenciu, s akou si poradila s týmto veľmi technickým dokumentom, ako aj tieňovým spravodajcom, Komisii a Rade za ich plodnú spoluprácu, ktorá bola podstatná pri dosiahnutí dohody v prvom čítaní. Vďaka tomu sa vydláždila cesta k bezpečnejšiemu, účinnejšiemu a transparentnejšiemu farmakovigilančnému systému v Európe. Ako tieňová spravodajkyňa skupiny ALDE veľmi vítam túto dohodu uzavretú počas španielskeho predsedníctva, ako aj skutočnosť, že postoj Parlamentu voči konečnému textu sa nemení.

Niekto môže povedať, že sa dnes zaoberáme menej vzrušujúcim dokumentom v rámci farmaceutického balíka, ale farmakovigilancia je naozaj podstatná, aby sa zabezpečilo dodržiavanie niektorých kľúčových zásad, ktoré viedli postoj skupiny ALDE smerom k dôvere pacientov voči liečivým prípravkom. Rozvoj a bezchybné fungovanie databázy EudraVigilance, zbieranie nežiaducich účinkov liekov na väčšej európskej škále, ako aj lepšia koordinácia vnútroštátnych orgánov a farmaceutických spoločností, sú hlavnými krokmi na zabezpečenie toho, aby sa riziká týkajúce sa použitia liekov náležite a včasne vyhodnocovali.

Bezpečnosť pacienta sa takisto posilní, keďže orgány budú mať možnosť vyžiadať si štúdie o účinnosti po tom, ako produkt dostane povolenie vstúpiť na trh. Po prvýkrát budeme môcť použiť posúdenie zdravotníckej technológie na to, aby sme predchádzali ohrozovaniu životov pacientov.

Transparentnosť bola jednou z hlavných zásad Parlamentu počas rokovaní. Popri predchádzaní zneužitia dostupných informácií posilní transparentnejšia komunikácia o farmakovigilančných aktivitách dôveru pacientov v ich liečbu, ako aj v orgány, ktoré zaisťujú ich bezpečnosť.

Na záver, zmeny vo farmakovigilančnom systéme v Európe by mali byť nástrojom na posilnenie dôvery európskych občanov a pochopenie liekov, ktoré užívajú. V tejto súvislosti veľmi vítam požiadavku širšieho a úplného preskúmania príbalového letáka. Máme zodpovednosť za verejné zdravie, aby sme na najvyššej úrovni bezpečnosti zabezpečili účinnosť a transparentnosť v budúcom európskom farmakovigilančnom systéme, ktorý budeme uplatňovať.

  Michail Tremopoulos, v mene skupiny Verts/ALE. – (EL) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som rád poďakoval pani spravodajkyni McAvanovej za jej dobre vypracovanú správu a svojej kolegyni pani Rivasiovej zo Skupiny zelených/Európska slobodná aliancia za jej dôslednú prácu.

Našou prvou obavou bolo, že tento návrh podporuje tendenciu náhlivého umiestňovania liekov na trh bez podrobných klinických skúšok počas zrýchleného autorizačného postupu, aj keby sme mali posilnený systém farmakovigilancie a analýzu rizík a nahlasovanie nežiaducich účinkov liekov.

Pôvodne sme boli proti tomu a v súlade s požiadavkami občianskej spoločnosti sme žiadali ešte pred umiestnením liekov na trh prísnejšie autorizačné postupy, počas ktorých by sa predložila správa o výsledkoch komparatívnych klinických skúšok spolu s dôkazom o ich pridanej terapeutickej hodnote.

Som presvedčený, že tento kompromis sa snaží vyriešiť túto otázku posilnením Výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík Európskej agentúry pre lieky a posilnením postupu podávania správ od občanov.

Druhý bod, ktorému som sa chcel venovať, je spojený s environmentálnym vplyvom a rizikom liekov, v rámci ktorého sme nakoniec neboli schopní dospieť ku kompromisu. Komisia by mala prostredníctvom farmakovigilančného systému zaviesť štandardnú povinnosť monitorovať a nahlasovať environmentálny vplyv, ako aj porovnávať tieto údaje s výsledkami skúšok, ktoré spoločnosti predložia počas schvaľovacieho a autorizačného postupu pri nových liekoch.

Nanešťastie sa nám do kompromisného textu podarilo zahrnúť len výzvu pre členské štáty zvážiť ďalšiu etapu monitorovania environmentálneho vplyvu a výzvu pre Komisiu predložiť správu analyzujúcu rozsah problému a to, či je potrebné alebo nie zmeniť a doplniť súčasné právne predpisy.

  Milan Cabrnoch, v mene skupiny ECR. – (CS) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som sa takisto poďakoval pani spravodajkyni za prácu, ktorú vykonala pri príprave správy, a vám všetkým za to, s akou pozornosťou ste sa tejto práci venovali.

Smernica o farmakovigilancii sa podstatne nezmenila a nedoplnila takmer celých desať rokov, a preto mi dovoľte upozorniť na skutočnosť, že komplexná revízia tejto smernice je viac než nutná. Som silným zástancom toho, aby bol pacient vždy lepšie informovaný a aby bol zároveň pre lekára plnohodnotným partnerom. Zásadnú úlohu v tejto zmene bezpochyby zohráva práve dostupnosť informácií a medzi tieto informácie patria aj informácie o liekoch, ich účinkoch aj vedľajších účinkoch.

Zjednotenie informácií o účinkoch liekov na jednom mieste, rovnako ako dobrá, fungujúca výmena informácií medzi vnútroštátnymi informačnými systémami v tejto oblasti povedú k zlepšeniu informovanosti, k zvýšeniu dôvery občanov v lieky a môžu zabrániť fatálnym následkom, napr. rýchlym stiahnutím nebezpečného lieku z predaja. Tieto opatrenia pomôžu zlepšiť zdravie, kvalitu a bezpečnosť zdravotnej starostlivosti.

  Jiří Maštálka, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Dámy a páni, diskutujeme o závažnej téme, ktorá sa týka liekov. Lieky zachraňujú životy, ale môžu ich aj výrazným spôsobom poškodiť. Ako tu už bolo povedané, je dokázané, že nežiaduce účinky liekov sú piatou najčastejšou príčinou úmrtí pacientov v nemocniciach. Aj preto je pevný, transparentný a proaktívny systém farmakovigilancie nevyhnutný na zaistenie bezpečnosti pacientov.

Som presvedčený, že počas rokovania o týchto legislatívnych návrhoch sa nám spoločne podarilo dosiahnuť výrazné skvalitnenie textu a lepšiu ochranu pacientov.

Veľmi vítam systém priameho informovania, prostredníctvom ktorého môžu pacienti v celej Európe priamo podávať správy o nežiaducich účinkoch. Vďaka tomuto systému sa nežiaduce účinky môžu odhaliť skôr a pacienti budú môcť podať správu aj o takých účinkoch, o ktorých by mohli mať problém hovoriť so svojím lekárom, keďže môžu mať psychologický alebo sexuálny charakter. Pacienti budú môcť podávať informácie prostredníctvom internetu, ale aj inými spôsobmi, čo je dobré pre ľudí, ktorí nemajú počítač.

Podarilo sa nám podporiť právo pacientov na informácie, a to zlepšením prístupu k informáciám vytvorením európskeho internetového portálu a zriadením európskej databázy farmakovigilancie. Zvláštnu pozornosť sme venovali aj ochrane osobných údajov v tejto oblasti. Dosiahli sme dobré výsledky, ale je potrebné zlepšiť ešte veľa vecí: zvýšiť transparentnosť rozhodovania príslušných orgánov, zabezpečiť týmto orgánom potrebné zdroje na ich činnosť, zaistiť ich nezávislosť a udržateľný rozpočet a v neposlednom rade prijať striktné požiadavky, pokiaľ ide o konflikt záujmu, aby bolo možné zaručiť, že rozhodnutia prijaté v oblasti bezpečnosti pacientov nie sú ovplyvnené obchodnými záujmami. Na záver chcem takisto poďakovať pani spravodajkyni za jej vynikajúcu spoluprácu.

  Peter Liese (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Tajani, dámy a páni, aj ja by som sa rád pripojil k slovám vďaky pani spravodajkyni McAvanovej a rád by som poďakoval aj pani Ayusovej, tieňovej spravodajkyni za Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a ocenil jej usilovnú prácu. Pani McAvanová a tieňoví spravodajcovia dosiahli dobré výsledky, o ktorých budeme zajtra hlasovať. Bezpečnosť pacientov sa značne zlepší a podľa môjho názoru najdôležitejší pokrok, ktorý sme poväčšine bez žiadnych zásadných sporov urobili, bude poskytovanie podstatne lepších informácií pacientom.

Databáza a internetový portál, ktorý sa v každom jazyku zavedie vo všetkých členských štátoch, zlepšia informácie dostupné pre pacientov a najmä pomôžu pacientom, ktorí sú v pohybe. Každý, kto v súčasnosti cestuje po Európe a dostane príbalový leták v cudzom jazyku, je dokonca v ešte väčšej nevýhode ako priemerný pacient, ktorý letáku takisto nerozumie. Ak bude možné získať informácie v každom jazyku prostredníctvom tohto internetového portálu, rozhodne to veľmi pomôže.

Tento návrh, ktorý sa prijal takmer bez komentára, zlepší informovanosť podstatne viac ako návrh predložený pánom Verheugenom pod názvom „Informovanie pacienta“. Práve na tom pracujeme a mal som veľmi konštruktívnu diskusiu s pánom spravodajcom Fjellnerom. Budeme to, samozrejme, musieť pridať k tomu, čo vzišlo z práce o farmakovigilancii, ale napriek tomu pani McAvanová a tieňoví spravodajcovia urobili obrovský pokrok.

Nakoniec, takisto vítam skutočnosť, že prepracujeme príbalové informačné letáky. Domnievam sa, že Komisia by takisto mala v tejto oblasti vynaložiť úsilie a prijať rýchle opatrenia. Je mi trochu ľúto, že sme nedokázali dospieť k záveru o súhrne príbalového informačného letáka. Komisia urobila chybu v tom, že navrhla čiernu skrinku, ale ľudia považujú túto čiernu skrinku za zastrašujúcu. Možno by sme mohli ešte raz zvážiť, či je možné vypracovať súhrn najdôležitejších bodov vo vhodnejšej forme. To je takisto otázka do budúcnosti. Chcel by som ešte raz poďakovať všetkým, ktorí prispeli k dosiahnutiu týchto kladných výsledkov.

  Karin Kadenbach (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Tajani, aj ja by som chcela veľmi pekne poďakovať pani McAvanovej aj tieňovým spravodajcom, ktorí prispeli k tejto správe.

V prvom rade by som sa chcela venovať pacientom a európskemu zdravotníckemu systému. Musíme si nájsť čas na to, aby sme pacientom objasnili lieky, ktoré sa im predpisujú, aby naozaj vedeli, čo užívajú, a aby porozumeli možným nežiaducim vedľajším účinkom týchto liekov. Na druhej strane, musíme takisto povzbudzovať pacientov, aby boli celkom úprimní k svojmu lekárovi alebo lekárnikovi, ktorý tieto lieky predpisuje. Tento spôsob, ktorý žiadame, je jediný, čo bude fungovať aj v skutočnosti, inými slovami, zabezpečí to, že lieky budú čo najbezpečnejšie.

Veľmi vítam túto správu, pretože predstavuje ďalší krok k zaznamenávaniu vedľajších účinkov v celej Európe tak, aby zdravotnícky personál a farmaceutický priemysel mohli tieto vedľajšie účinky prešetriť a reagovať na ne čo najrýchlejšie. Niektoré členské štáty už na to majú veľmi dobré systémy. Ďalším krokom je tieto systémy štandardizovať a skombinovať. Staré príslovie, že celok prevláda nad množinou svojich prvkov, sa týka aj tohto prípadu. Veľmi by ma preto potešilo, keby sa táto smernica prijala na plenárnom zasadnutí absolútnou väčšinou.

  Corinne Lepage (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som chcela pogratulovať pani spravodajkyni McAvanovej k jej práci. Dohody v prvom čítaní už nie sú v tomto Parlamente veľmi obľúbené, keďže, ak mám povedať pravdu, často znižujú právomoci Parlamentu, ale toto je bezpochyby veľmi dobrá dohoda v prvom čítaní. Musím takisto povedať, že naša tieňová spravodajkyňa pani Parvanovová vykonala skvelú prácu.

Dosiahol sa výrazný pokrok najmä z jedného hľadiska, ktoré je pre mňa veľmi dôležité: transparentnosť. Podľa mňa by transparentnosť mala byť pravidlom a mal by sa pri nej obmedziť prístup k výnimkám. Je to absolútne nevyhnutné, ak chceme smerovať k odbornosti, ktorá sa v súčasnosti rozvíja. Nemalo by byť možné uplatňovať právo utajovať informácie o vlastníckych právach na úkor informácií o zdraví a životnom prostredí. Práve preto som vypracovala niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, aby sa zabezpečila vysoká úroveň transparentnosti. Uprednostnila by som, keby sme zašli aj ďalej, ale výsledok, ktorý sme dosiahli, je uspokojivý.

Pokiaľ ide o samotný text, je tam jedno dôležité ustanovenie, ktoré sa môže zdať neoficiálne, ale ktoré pravdepodobne také nie je. Myslím tým žiadosť predloženú Komisii, aby riešila otázky znečistenia vody a pôdy farmaceutickým odpadom a v prípade potreby vyhodnotila vplyv týchto právnych predpisov.

  Martin Callanan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, Marina Yannakoudakisová, naša tieňová spravodajkyňa, sa ospravedlňuje, lebo tento týždeň nemôže byť v Štrasburgu, a preto ma požiadala, aby som ocenil pani Lindu McAvanovú za jej veľmi plodný a kooperatívny prístup, s akým pracovala s ostatnými skupinami pri vypracovávaní týchto právnych predpisov.

Jeho cieľom je posilniť farmakovigilančný systém Spoločenstva, pokiaľ ide o humánne lieky. Domnievame sa, samozrejme, že sme dosiahli dohodu, ktorá zabezpečí, po prvé, silnejší systém hodnotenia rizika, po druhé, zlepšený systém pre povolenia na uvedenie na trh a štúdie o účinnosti, po tretie, lepšie a účinnejšie prostriedky nahlasovania nežiaducich účinkov liekov a po štvrté, samozrejme, väčšiu transparentnosť a bezpečnosť liekov.

Pacienti budú mať prostredníctvom internetových portálov aj lepší prístup k informáciám o možných vedľajších účinkoch liekov. Sme presvedčení, že tieto opatrenia budú prospešné predovšetkým pre európskych pacientov a občanov, ale takisto objasnia a zjednodušia úlohu Komisie, členských štátov, výborov pre hodnotenie rizika a farmaceutických spoločností pri zabezpečovaní najvyššej možnej úrovne bezpečnosti pacientov v celej EÚ.

  Marisa Matias (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predsedajúci, predovšetkým by som chcela začať poďakovaním a pogratulovaním pani spravodajkyni a všetkým poslancom, ktorí boli zapojení do tohto procesu.

Ako vieme, nežiaduce účinky liekov sú piatou najbežnejšou príčinou úmrtí v nemocnici – nedá sa to hovoriť pričasto –, a preto je silný, transparentný farmakovigilančný systém nevyhnutný. Teraz máme príležitosť zlepšiť bezpečnosť tých liekov, ktoré sú už dostupné, a to tak, že pôjdeme nad rámec laboratórnych testov, ktoré nie vždy zachytia problémy, skôr ako sa objavia.

Ak by boli na zdôvodnenie významu nového systému potrebné konkrétne príklady, stačí sa len pozrieť na to, čo sa stalo s vakcínou proti chrípke H1N1: vakcína sa urýchlene uviedla na trh, ale vedľajšie účinky, ktoré sa zistili, sa neprešetrili s náležitou starostlivosťou a ich komplexné prešetrenie sa stále odkladá.

Práve preto musíme pokračovať v zlepšovaní týchto opatrení. Smernica zabezpečuje účinnejšie zapojenie zdravotníckeho personálu a pacientov pri identifikovaní problémov. Spolupráca medzi krajinami a Úniou môže v skutočnosti byť hrou s plusovým súčtom.

  Françoise Grossetête (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, diskutujeme tu o farmakovigilancii. Je to dôležitý pilier farmaceutického balíka, na ktorom pracujeme už dlhšiu dobu, a táto dohoda v prvom čítaní poskytne pacientom lepšiu ochranu pred rizikami spojenými s užívaním liekov. Táto dohoda je preto veľkým krokom dopredu k bezpečnosti pacientov, pretože zriedkavé odchýlky sa môžu zistiť rýchlejšie a nebezpečné lieky sa v prípade potreby môžu stiahnuť z trhu.

V skutočnosti nepracujeme na novej farmakovigilancii. Jednoducho zlepšujeme situáciu na základe vylepšených vedomostí o rizikách spojených s liekmi vďaka väčšej spolupráci príslušných orgánov. Cieľom tohto nariadenia je zlepšovať naše vedomosti o nežiaducich účinkoch vďaka rozvoju databázy EudraVigilance v rámci Európskej agentúry pre lieky, ktorá sa stane jednotným kontaktným miestom prijímania a konzultovania všetkých informácií týkajúcich sa liekov. Pomôže to zlepšovať komunikáciu medzi príslušnými orgánmi.

Vnútroštátne orgány budú takisto môcť lepšie prehodnotiť pomer rizika a prínosu tak, že do databázy budú aktívne vkladať a dopĺňať všetky signály alebo nové údaje a primerane prispôsobovať informácie pre zdravotnícky personál a pacientov. Musíme sa však postarať aj o to, aby sme nedesili pacientov prehnanými varovaniami, keďže poskytovanie príliš veľkého množstva informácií sa môže nakoniec ukázať ako škodlivé.

Lieky sú zložitými výrobkami. Musíme ich vysvetliť, poskytnúť náležité informácie, ale predovšetkým nesmieme vyvolávať nadmerné znepokojenie. Je jasné, že v súčasnosti už príbalové letáky nie sú také podstatné. Niekedy sa ťažko čítajú. Teraz je nevyhnutné so všetkými partnermi vyriešiť, ako by sa mali rozvíjať tak, aby ich pacienti lepšie chápali a predovšetkým aby liekom viac dôverovali.

  Bernadette Vergnaud (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, farmakovigilancia, ktorá zahŕňa analýzu vedľajších účinkov liekov a žiadosť o ich stiahnutie z trhu v prípade výstrahy, vzbudila v rámci farmaceutického balíka malý záujem. Je však nevyhnutná pre bezpečnosť a kvalitu našich zdravotníckych systémov, aj keď vás, pán komisár, rada vidím, musím vyjadriť ľútosť nad neprítomnosťou pána Dalliho.

Zdesila som sa nad návrhmi Komisie, ktoré ohrozili farmakovigilančné systémy v prospech farmaceutických spoločností. Našťastie, vďaka práci Parlamentu a Rady sa táto situácia trochu vylepšila. Preto nebude možné zovšeobecňovať vylepšené povolenia na uvedenie na trh pre nové lieky. Takisto nás môže tešiť dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o transparentnosť.

Myslím si však, že táto dohoda predstavuje premeškanú príležitosť na zlepšenie farmakovigilancie, a predovšetkým ma znepokojujú nedostatočné záruky, pokiaľ ide o nezávislosť tohto systému. A teda hoci sa úloha Výboru na hodnotenie farmakovigilančných rizík posilnila, tento výbor nie je celkom nezávislý od európskeho výboru, ktorý udeľuje povolenia na uvedenie na trh. Zo skúseností vieme, že tento výbor je neochotný vracať sa k svojim rozhodnutiam. Pokiaľ ide o vnútroštátne štruktúry, v tejto záležitosti neexistuje žiadne opatrenie. Takisto mi je ľúto, že členské štáty nemusia nahlasovať na európsky výbor možné konflikty záujmov odborníkov.

Nakoniec a čo je najvážnejšie, táto dohoda potvrdzuje koniec tej najlepšej záruky nezávislosti: verejného financovania farmakovigilančných aktivít, z ktorých väčšina bude v budúcnosti financovaná súkromnými poplatkami.

Gratulujem pani McAvanovej k tomu, že zlepšila pôvodný návrh Komisie, ale keďže existuje veľa problematických otázok, mám pochybnosti o uzatvorení tohto dokumentu v jednom čítaní. Keby sme boli počkali dlhšie, mohli sme zvýšiť dôveru pacientov v bezpečné farmaceutické výrobky vysokej kvality.

  Frédérique Ries (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, farmakovigilancia by mala byť pre lieky tým, čím je hemovigilancia pre krv a dohľad nad orgánmi pre orgány: komplexnou poistkou. V každom prípade by som mala vlastne povedať kvázi komplexnou poistkou, keďže ako vieme – ako sa už povedalo –, užívanie liekov, aj keď prísne podľa príbalového letáka, nie je bez nežiaducich účinkov.

Niekedy je to dokonca fatálne; 197 000 úmrtí ročne, ako naša pani spravodajkyňa McAvanová uviedla vo svojom stanovisku. Rovnako dnes popoludní uviedla aj tragické prípady, ktoré poznačili históriu tohto odvetvia.

Tieto štatistiky sú neprijateľné. Musia sa značne znížiť prostredníctvom účinnejšej spolupráce medzi všetkými článkami reťazca. Práve preto podporujem všetky návrhy v tomto smere: lepšiu spoluprácu prostredníctvom databázy EudraVigilance, zlepšenie informovanosti pacientov, a ako už bolo povedané, lepšiu informovanosť v oboch smeroch – ako to vysvetlila pani Rivasiová a pán Turmes –, ako aj skutočnú transparentnosť práce nového Európskeho výboru pre farmakovigilančné riziká.

Na záver chcem dodať, že nezávislý posudok – a k tomu sa budem stále vracať – je alfou a omegou všetkých našich politík. Je nevyhnutný na to, aby sme posilnili dôveru pacientov.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE). – (PL) Na úvod by som chcela zagratulovať pani McAvanovej a každému, kto pracoval na smernici a nariadení o farmakovigilancii. Problematiky riešené v týchto dokumentoch sú veľmi dôležité pre zdravotnícky systém, ale sú dôležité predovšetkým pre bezpečnosť pacientov. Štatistiky ukazujú, že takmer 200 000 ľudí každoročne zomiera na vedľajšie účinky liekov, ktoré užili, približne 50 % pacientov neužíva lieky v súlade s odporúčaním lekára a vyše 70 % pacientov by rado získavalo spoľahlivé informácie o liekoch a postupoch na internete. Preto je zjavné, že spolu so zmenou zásad registrácie farmaceutických výrobkov sa stalo nevyhnutné zaviesť systém, ktorý – použitím internetu – poskytne spoľahlivé informácie o liekoch.

Bez správneho nahlasovania všetkých vedľajších účinkov liekov zdravotníckym personálom, pacientmi a farmaceutickými spoločnosťami však nebude existovať správne monitorovanie bezpečnosti farmakoterapie. V prvom rade je totiž potrebné zaznamenávať určité signály, ktoré naznačia možné problémy, a konať na tomto základe. Toto je nový krok smerom k úplnej otvorenosti a transparentnosti informácií v oblasti farmakológie.

Dôležitým prvkom farmakovigilancie je umiestňovanie informácií o liekoch na internete vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie v takej forme, vďaka ktorej budú môcť pochopiť ich obsah všetci pacienti. Pozornosť by sa však mala upriamiť na skutočnosť, že aj keď je internet veľmi dobrým zdrojom informácií, môže obsahovať aj nepravdivé informácie. Preto je nevyhnutné uskutočňovať pravidelné monitorovanie a aktualizovanie systému, keďže pre účinnosť tohto systému je to nevyhnutné.

Dôležité sú aj návrhy týkajúce sa zvyšovania transparentnosti systému monitorovania Únie, a to pomocou verejného vypočutia na zber informácií o vedľajších účinkoch. To je užitočný nástroj na vykonávanie monitorovania, najmä ak sa na ňom bude môcť zúčastniť celá spoločnosť, a nielen malá skupinka odborníkov. Určite sa tým zvýši dôvera pacientov v lieky.

  Nessa Childers (S&D). - Vážený pán predsedajúci, gratulujem kolegyni Linde McAvanovej k jej správe. S takmer 200 000 úmrtiami ročne v EÚ zapríčinenými nežiaducimi účinkami predpísaných liekov vítam nový celoeurópsky systém monitorovania bezpečnosti liekov, ktoré sa už lekármi schválili na používanie. Nežiaduce účinky liekov sú piatou najbežnejšou príčinou úmrtí v nemocnici v Európe.

Tieto právne predpisy stanovia pravidlá a postupy monitorovania bezpečnostných profilov liekov po tom, ako boli schválené a umiestnené na trh. Vďaka novým právomociam sa vnútroštátne a európske orgány budú môcť zamerať na rastúci problém falšovaných alebo falzifikovaných liekov, čo predstavuje obrovskú hrozbu pre verejné zdravie. Čím viac aktualizovaných informácií o bezpečnosti liekov na užívanie má zdravotnícky sektor a individuálni pacienti k dispozícií, tým je to lepšie pre zdravie a bezpečnosť všetkých európskych občanov.

Preto vítam európsky internetový portál pre lieky, ktorý sa vytvorí a napojí na vnútroštátne internetové portály pre lieky v každom členskom štáte, kde budú môcť pacienti nájsť informácie o bezpečnosti liekov, ktoré užívajú.

  Paolo Bartolozzi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, týmto opatrením sa posilňuje a racionalizuje systém farmakovigilancie v Európskej únii: sú to ambiciózne ciele správ pani McAvanovej, ktoré sú zamerané na zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 726/2004 a smernice 2001/83/ES.

Vďaka úzkemu a účinnému pracovnému vzťahu medzi Európskou radou a Parlamentom a medzi parlamentnými výbormi zodpovednými za túto oblasť sme sa dostali do bodu, kde sme v súčasnosti schopní diskutovať o návrhu, ktorý má za cieľ zlepšiť farmakovigilančný systém EÚ a uzavrieť tak vytrvalú prácu, ktorú Európska únia vyše desať rokov uskutočňovala v tejto oblasti.

Zjednodušenie, transparentnosť a racionalizácia sa môžu považovať za kľúčové body týchto dvoch správ, ktoré navrhujú opatrenia s cieľom zaručiť čo najlepšiu ochranu verejného zdravia na základe noriem, ktoré sú v celej Európe harmonizované.

Hovorí sa o rozsiahlej sérii krokov od lepšieho vymedzenia úloh a zodpovedností hlavných vnútroštátnych a medzinárodných zainteresovaných strán snažiacich sa o zabezpečenie nového, informovanejšieho a aktívnejšieho zapojenia pacientov, ktorí v tomto systéme dostali zásadnú úlohu, cez zvýšenú transparentnosť informácií o bezpečnosti liekov až po zjednodušovanie činností zahrnutých do komunikovania, zaznamenávania a hodnotenia podozrivých nežiaducich účinkov.

Súčasný farmakovigilančný systém sa takisto musí zlepšovať prostredníctvom užšej spolupráce na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Efektívna účasť na všetkých troch týchto úrovniach v skutočnosti zabezpečí prínosnú výmenu informácií o vedľajších účinkoch liekov.

Keď sa nový farmakovigilančný systém zreorganizuje na sieť, s internetovou podporou bude môcť zabezpečiť vysokú úroveň vzájomného poskytovania informácií a bezpečnosti v prospech pacientov, vnútroštátnych orgánov a zdravotníckeho personálu.

  Marian-Jean Marinescu (PPE). – (RO) Farmaceutický priemysel je kľúčovým odvetvím pre Európsku úniu vďaka tomu, že je priamo spojený so zdravím každého jedného z nás, a vďaka svojmu hospodárskemu potenciálu. Som presvedčený, že smernica a nariadenie, o ktorom diskutujeme, pomôžu zlepšiť systém dohľadu nad liekmi. To uľahčí výmenu informácií medzi vnútroštátnymi a európskymi orgánmi, ktoré budú v neustálom kontakte s organizáciami pacientov a zástupcami farmaceutického priemyslu. Údaje o nežiaducich účinkoch liekov musia byť k dispozícii nielen orgánom a zdravotníckemu personálu, ale aj pacientom. Pacienti musia byť informovaní o všetkých vlastnostiach liekov, ktoré užívajú, a tieto informácie musia byť jasne špecifikované na príbalovom informačnom letáku.

Pacienti musia byť schopní ľahko identifikovať nové lieky, ktoré sa schválili v dobe, keď ešte neboli známe všetky ich nežiaduce účinky, a ktoré obsahujú nové aktívne látky. Musí sa uskutočňovať pravidelné monitorovanie a vypracovávanie pravidelných správ o bezpečnosti príslušných liekov, prinajmenšom každých päť rokov. Drastické nežiaduce účinky sa môžu zistiť až 30 rokov po tom, ako sa lieku udelilo povolenie na uvedenie na trh. V neposlednom rade chcem zdôrazniť vzájomnú závislosť medzi investíciami do farmaceutického výskumu a inovatívnych zdravotníckych technológií a bezpečnosťou pacientov a rastom farmaceutického priemyslu.

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár Tajani, dámy a páni, hlavným cieľom tohto návrhu nariadenia je overiť bezpečnosť liekov po tom, ako boli schválené na verejné použitie.

Kontrol a hodnotení pozitívnych alebo negatívnych účinkov nie je nikdy dosť. Odhadovaných 197 000 úmrtí ročne v Európskej únii spôsobujú nežiaduce účinky liekov. Pri klinických skúškach sa často nezachytia vedľajšie účinky liekov, ak sú zriedkavé, objavujú sa len po dlhodobom užívaní alebo vznikajú pri interakcii s inými liekmi.

Sledovanie používania liekov a nahlasovanie nežiaducich účinkov je a musí zostať prioritou európskej politiky v oblasti verejného zdravia. Dobrý farmakovigilančný systém musí zdravotníckemu personálu, spoločnostiam a samotným pacientom umožniť nahlasovanie nežiaducich účinkov a odhalenie signálov naznačujúcich možné problémy.

Za týmito signálmi potom musia nasledovať kroky, ktoré môžu zahŕňať zmenu spôsobu, akým sa predpisujú lieky, lepšiu informovanosť o tom, ako sa užívajú, alebo v prípade vážneho charakteru nežiaducich účinkov aj stiahnutie týchto liekov z trhu.

Návrh posilniť spoluprácu v oblasti farmakovigilancie môže poskytnúť viaceré výhody, keďže sa tým rozšíri počet nahlasovaných nežiaducich účinkov, čo takisto znamená, že zriedkavejšie odchýlky sa môžu zistiť rýchlejšie.

Preto sa v prípade potreby môžu nebezpečné lieky stiahnuť z trhu rýchlejšie. Všetky členské štáty musia zostať kľúčovými hráčmi vo farmakovigilančnom systéme EÚ.

Na záver, pán predsedajúci, by som chcela zdôrazniť význam umožnenia priameho nahlasovania nežiaducich účinkov pacientmi. Nanešťastie, v súčasnosti len niekoľko členských štátov umožňuje priame nahlasovanie a s potešením poukazujem na to, že tam, kde to funguje, tento systém nepreťažil príslušný orgán.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Podľa môjho názoru dva najdôležitejšie prvky tohto celého dokumentu sú zapojenie pacienta do informačného systému a skutočnosť, že všetky informácie, spoľahlivé informácie, budú k dispozícii na jednom mieste. Tieto údaje sú skutočne desivé – približne 200 000 úmrtí ročne je spôsobených vedľajšími účinkami liekov.

Ďalším problémom je skutočnosť, že zaznamenávanie prípadov vedľajších účinkov je v členských štátoch veľmi nerovnomerné. Povedzme, že v našej krajine je asi 170 prípadov, ale v iných krajinách je to prinajmenšom niekoľkonásobne viac. Dôvod je ten, že pacienti neboli priamo zapojení do poskytovania informácií. Lekári sa často obávajú nahlasovať dôležité informácie asi zo strachu, že môžu byť obvinení z nevhodného správania.

Teší ma najmä to, že pacienti, ktorí sa obávajú o svoje zdravie, budú môcť informovať vnútroštátne inštitúcie o negatívnych vedľajších účinkoch liekov.

Ďalšou vecou je naliehanie na inštitúcie v členských štátoch Európskej únie, aby boli aktívnejšie vo svojich odpovediach na príslušné správy. V súčasnosti je situácia taká, že približne polovica členských štátov je pomalá v poskytovaní informácií o vedľajších účinkoch. Je skvelé, že výrobcovia, spotrebitelia a inštitúcie kontroly budú odteraz zapojení do systému kontroly bezpečnosti liekov. Vyžaduje sa spoločná pozícia na základe zodpovednosti, a nie strachu.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Cieľom farmakovigilancie je dosiahnuť, aby pacienti a následne príslušné orgány nahlasovali všetky, a to nielen vážne nežiaduce účinky do databázy EudraVigilance. Po prvýkrát sa tak sústredia všetky informácie o nežiaducich účinkoch liekov na jednom mieste, čo predstavuje hodnotný výskumný nástroj. Na základe toho potom môžu byť prijaté opatrenia, ako je zmena spôsobu predpisovania, lepšie poskytovanie informácií o užívaní lieku alebo dokonca stiahnutie lieku z obehu.

Podporujem návrhy zamerané na podnecovanie informovaných pacientov, ktorí budú mať k dispozícii všetky relevantné informácie o lieku v príbalovom letáku. Systém by pacientov takto nemal len informovať, ale aj podnecovať k tomu, aby nahlasovali prípadné nežiaduce účinky. Výrobcovia nesmú zamlčovať žiadne nežiaduce vedľajšie účinky produktu, ako sa to stávalo napríklad pri hormonálnej antikoncepcii. Obe správy kolegyne McAvan predstavujú pokrok pre prospech všetkých pacientov v prístupe k bezpečnejším liekom v EÚ a právny rámec pre kompetentné autority.

  Anja Weisgerber (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcela veľmi pekne poďakovať pani spravodajkyni a tieňovým spravodajcom za ich vynikajúcu prácu. Účinný dohľad nad liekmi poskytuje ochranu pre občanov Európy a zároveň poskytuje väčšie právomoci zodpovedným pacientom.

Osobitne dva body sú pre mňa veľmi dôležité: webový portál o bezpečnosti liekov a príbalový informačný leták. Dobrou správou je, že zajtrajšie uznesenie zavedie internetové portály pre bezpečnosť liekov, na ktorých sa musí zverejňovať schválený príbalový leták a iné informácie, do všetkých členských štátov. Tým sa ukončí neudržateľná situácia. V mnohých členských štátoch nie je možné zverejňovať príbalový leták na internete. To však nie je v súlade so skutočným životom mnohých občanov, ktorí využívajú právo na voľný pohyb v rámci Európskej únie. Teraz si budú môcť stiahnuť príbalový leták z internetu vo vlastnom jazyku kdekoľvek v Európe. Bude to takisto užitočné pre pacientov, ktorí príbalové letáky stratili.

Zároveň chcem, aby sa príbalový leták vylepšil, a veľmi ma teší uznesenie, v ktorom sa nalieha na Komisiu, aby v tejto otázke predložila návrh právnych predpisov.

  Michèle Rivasi (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, rada by som sa vrátila k environmentálnemu vplyvu liekov.

Od roku 1965 Európa stanovila kritériá na získanie povolení na uvedenie na trh. Sú to tri kritériá, konkrétne účinnosť, bezpečnosť a farmaceutická kvalita liekov, ale žiadne z nich sa nedotýka environmentálneho vplyvu liekov. Ako viete, estrogén zistený vo vodách riek mení pohlavie rýb. Takisto viete aj o tom, že v zariadeniach na čistenie vody a v odpadovej vode z nemocníc sú vysoké úrovne rezíduí liekov.

O tejto záležitosti sa dosť diskutovalo. Viedla sa o tom rozprava a nakoniec sa na základe údajov od Európskej agentúry pre lieky, Európskej environmentálnej agentúry a členských štátov v smernici o farmakovigilancii vzala do úvahy forma odôvodnenia, v ktorom sa Komisia vyzýva, aby zverejnila správu o rozsahu tohto problému a hodnotenie toho, či bude alebo nebude vhodné alebo prospešné zmeniť a doplniť právne predpisy EÚ o liekoch alebo v iných oblastiach.

Od Komisie chcem náležitú správu založenú na týchto údajoch, keďže to nepriamo ovplyvňuje ľudské zdravie v tom, že v mnohých prípadoch sa vedľajšie účinky identifikovali práve vďaka spotrebe vody.

  Herbert Dorfmann (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Tajani, dámy a páni, myslím si, že je dôležité, že dnes diskutujeme o tejto téme. Rád by som chcel upriamiť pozornosť zvlášť na jednu oblasť, ktorou je dostupnosť informácií, a predovšetkým príbalový leták v mnohých jazykoch. Som členom jazykovej menšiny a žijem v jednom z najobľúbenejších regiónov cestovného ruchu v Európskej únii. V každom štáte sa lieky dodávajú s príbalovým letákom v úradnom jazyku. Napríklad v našom regióne je výsledok taký, že značná časť ľudí príbalovému letáku jednoducho nerozumie. Toto je nielen poburujúce, ale aj nebezpečné.

Touto smernicou sa teraz musí umožniť, aby pacienti mali prístup k informáciám na príbalovom letáku doma na internete a aby lekárne mali k dispozícii tie isté informácie. Ak môžeme predložiť tieto informácie v krátkej, zhrnutej forme, môžu sa vytlačiť na príbalových letákoch v niekoľkých jazykoch bez toho, aby sme museli vkladať celé brožúry do každého lieku.

  Oreste Rossi (EFD). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, sme za prístup pani spravodajkyne, pretože zdôrazňuje význam overovania bezpečnosti liekov a zlepšovania transparentnosti farmakovigilančných aktivít.

Liga Severu sa zamerala na niekoľko hľadísk: umožnenie priameho prístupu pacientov do databázy správ EÚ o podozrivých nežiaducich účinkoch; umožnenie zavedenia poplatkov za farmakovigilančné hodnotenia, ktoré sú v kompetencii členských štátov; a vymedzenie zloženia a právomocí výborov pre hodnotenie rizika s cieľom umožniť členským štátom, zdravotníckemu personálu a pacientom, aby zohrali svoju úlohu.

Nanešťastie, v Európe, ktorá vždy dbá o priemernú dĺžku života a kvalitu života a venuje im pozornosť, je ľahké lieky zneužívať. Nežiaduce účinky sa môžu objaviť medzi liekmi a výrobkami pre zdravie rastlín používanými na liečebné účely. Medzi citlivými jedincami môžu byť tieto účinky v rozmedzí od tých najobyčajnejších alergických reakcií až po závažné ochromujúce stavy.

Jedným takýmto stavom, ktorý ešte nie je úplne pochopený a ktorý, nanešťastie, nie je ľahké vyliečiť, je viacnásobná precitlivenosť na chemikálie: tí, ktorých to postihlo, nemôžu viesť normálny život, pretože už nedokážu zniesť kontakt so žiadnym typom chemických výrobkov.

Je preto dôležité, aby Európska únia podnikla kroky na to, aby vzdelávala a učila verejnosť o informovanom používaní liekov.

  Horst Schnellhardt (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ak sa pozrieme späť na to, ako sme o tomto probléme začali diskutovať minulý rok v minulom volebnom období, môžeme len obdivovať výsledky spravodajcov. Je vynikajúce, že dotiahli tento proces do konca už po prvom čítaní. Dobrá práca! Toto je dôležitý nástroj, ako už dnes povedalo viacero ľudí. Najviac ma prekvapila skutočnosť, že členské štáty bez námietky súhlasili s vytvorením databázy s prepojením po celej Európe.

Rád by som ešte niečo dodal. Mali by sme lepšie využívať príležitosti poskytované Európskou agentúrou pre lieky a databázou EudraVigilance. Vyzývam na to Komisiu, aby sa takto zlepšovala a propagovala kvalita zdravotnej starostlivosti a kvalita výrobkov v Európe. Toto je dôležitý krok správnym smerom.

Nechcem však, aby sa správam od individuálnych občanov o vedľajších účinkoch venovala prílišná pozornosť. Mali by sme zabezpečiť, aby sa to nestalo. Tieto správy by sa mali zahrnúť do databázy iba vtedy, ak boli predložené na odborné preskúmanie. Len to, že niekto kritizuje nejaký výrobok, nevyhnutne neznamená, že má mať právo nechať svoju kritiku zdokumentovať v databáze.

  Dominique Riquet (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, rád by som v krátkosti predovšetkým poblahoželal každému, kto pracoval na tejto problematike, a okrem toho aj vyjadril prekvapenie, že sa prehliadol jeden bod, a to konkrétne krížová farmakovigilancia.

Vertikálne, z pohľadu jedného výrobku, je správa mimoriadne rozsiahla a vykonaná práca pozoruhodná. Napriek tomu však väčšinu problémov spôsobuje kumulatívny vplyv liekov, keďže v 92 % prípadoch pacienti dostávajú viacnásobnú liečbu. Liek, ktorý vertikálne nemá žiadne osobitné vedľajšie účinky, by mohol mať vysoko toxické vedľajšie účinky, keby sa skrížil s iným liekom.

Je dôležité, aby sme mali prístup do databázy krížových účinkov liekov, ktorá by navyše mala byť k dispozícii ako odborníkom, tak aj pacientom. Táto potreba je ešte naliehavejšia vzhľadom na to, že mnohí pacienti užívajú predpísané lieky a ešte sa aj liečia sami bez toho, aby vo všeobecnosti mali akékoľvek informácie o prípadných vysoko toxických krížových účinkoch.

Myslím si, že sme sa tejto problematiky dotkli, ale nezaoberali sa ňou, čo je obrovská škoda.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, predovšetkým by som rád pogratuloval pani McAvanovej a viacerým spravodajcom, ako aj španielskemu predsedníctvu a Komisii za prácu vykonanú s cieľom dosiahnuť túto vyváženú dohodu, čo je mimoriadne dôležité pre všetkých európskych pacientov.

Tento dokument je vlastne špecifickým príkladom európskej pridanej hodnoty v živote našich spoluobčanov. Uplatňovaním týchto ustanovení sa nám bezpochyby podarí znížiť počet lekárskych prípadov spôsobených nežiaducimi účinkami liekov, čo je faktor, ktorý je aj v súčasnosti jedným z hlavných príčin úmrtí najmä v nemocniciach, ako sa tu už spomenulo. Máme všetky dôvody uvítať toto hlasovanie o jasných a účinných farmakovigilančných pravidlách v prvom čítaní.

Takisto dúfam, že do konca belgického predsedníctva budeme môcť uvítať dohodu aj o iných dokumentoch farmaceutického balíka. Predsedníctvo v spolupráci s Parlamentom a Komisiou prijalo kroky, aby sme mohli napredovať s dôležitými dokumentmi pre našich spoluobčanov, a najmä európskych pacientov a farmaceutické odvetvie.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som presvedčený, že dnešná rozprava s účasťou toľkých poslancov dokazuje dôležitosť tejto dohody, ktorá sa dosiahla medzi inštitúciami EÚ.

Komisia, Rada a Parlament vysielajú silný signál občanom Európskej únie. Posilnia ho takisto súbory s údajmi o falšovaných liekoch a informáciami pre pacientov, ktoré sa – dúfam, že rýchlo – schvália. Stotožňujem sa aj s obavami o úmrtiach zapríčinených liekmi vyjadrenými počas rozpravy, ktoré nie sú v súlade s pravidlami, ako o tom viedla diskusiu pani Ronzulliová. Gratulujem jej aj k tomu, že do Parlamentu dnes prišla so svojou malou dcérkou. Je to dobré znamenie: znamená to, že mladí Európania vyrastajú s proeurópskym postojom.

Súhlasím takisto so slovami pána Dorfmanna a som presvedčený, že pre každého jedného z nás je len správne, aby sme sa mohli vyjadrovať vo vlastnom jazyku a aby sme mohli porozumieť tomu, čo normy zaručujúce našu bezpečnosť znamenajú v našich vlastných jazykoch vrátane sveta liekov. Som veľkým zástancom viacjazyčnosti vo všetkých odvetviach vrátane tých, ktoré sa ma bežne týkajú.

Rád by som uistil pani Vergnaudovú, pokiaľ ide o jej obavy. Ďakujem jej v mene celej Európskej komisie. Aj keď sa k nám pán komisár Dalli dnes nemohol pripojiť, bude celkom iste informovaný o tejto rozprave a ja ho oboznámim so všetkými pripomienkami od všetkých poslancov, ktorí sa zúčastnili na dnešnom zasadnutí.

Komisia je vám úprimne vďačná, pretože dnes sme mohli spolu vyslať silný odkaz našim európskym spoluobčanom.

(FR) Pokiaľ ide o problematiku prísnejších pravidiel v oblasti environmentálnych rizík liekov, ktorú otvorila pani Rivasiová, aj my si myslíme, že je dôležité zobrať do úvahy aj hľadisko ochrany životného prostredia. Súhlasíme s návrhom Parlamentu, že Komisia by v prípade potreby mala predložiť správu spolu s legislatívnym návrhom o environmentálnych rizikách liekov.

Rád by som využil túto príležitosť a pripomenul váženým poslancom, že environmentálne hľadiská sa už začlenili ako akčný bod do oznámenia Komisie o budúcnosti farmaceutického odvetvia, ktoré sa prijalo pred týmto legislatívnym návrhom v rámci farmaceutického balíka predloženého v decembri 2008.

Príloha – Stanovisko Komisie

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, pokiaľ ide o farmakovigilanciu (KOM(2008)0665 – C6-0514/2008 – 2008/0260(COD))

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Prijateľné bez zmeny: pozmeňujúci a doplňujúci návrh 74 (text ako celok, blok č. 1, kompromisný pozmeňujúci a doplňujúci návrh). Komisia je za prijatie kompromisného textu spoločnými zákonodarcami.

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa, pokiaľ ide o farmakovigilanciu humánnych liekov, nariadenie (ES) č. 726/2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (KOM(2008)0664 – C6-0515/2008 – 2008/0257(COD))

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Prijateľné bez zmeny: pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 (text ako celok, blok č. 1, kompromisný pozmeňujúci a doplňujúci návrh). Komisia je za prijatie kompromisného textu spoločnými zákonodarcami.

  Linda McAvan, spravodajkyňa. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som v prvom rade reagovať na niektoré zo spomínaných bodov.

Kolegovia rozprávali o transparentnosti. Myslím, že sme dosiahli veľký zlom, pokiaľ ide o transparentnosť. Množstvo informácií, ktoré sa zverejnia prostredníctvom internetových portálov, predstavuje obrovský nárast v porovnaní s tým množstvom, ktoré už teraz máme.

Pokiaľ ide o nezávislosť práce o farmakovigilancii: práve pozmeňujúci a doplňujúci návrh tohto Parlamentu teraz odlíšil autorizáciu od farmakovigilancie a zabezpečil, aby toto odporúčanie, ktoré sa môže zmeniť, len ak na to existuje vážna príčina, mohol vypracovávať Výbor pre farmakovigilanciu. Takže sme vykonali dobrú prácu pri zavádzaní tejto nezávislosti a jej zlepšovaní.

Komisia: Komisia bude mať veľa práce po tom, čo sa zajtra tento právny predpis schváli. Myslím si, že v Parlamente dosiahneme veľkú väčšinu. Treba ešte urobiť veľa práce na príbalovom letáku, keďže zo strany organizácií pacientov a individuálnych pacientov prevláda veľká nespokojnosť. Snažili ste sa nájsť riešenie v Komisii. Toto riešenie sa neprijalo. Ale chceme s vami pracovať na tom, aby sme dospeli k dobrému príbalovému letáku.

Tento leták nemôže byť záznamom všetkého možného, čo sa pacientovi môže stať, pretože v očiach obyčajného pacienta je potom tento leták zbytočný. Musí dávať zmysel. Informácie na ňom musia mať stanovené priority. Na tom s vami musíme pracovať.

Chystáte sa vypracovať štúdiu o environmentálnych vplyvoch liekov. To je veľmi dôležité. Chceme vidieť čierny znak. Chceme, aby sa tento symbol rozvíjal; nechceme, aby zmizol, ako sa to stalo na liekoch pre deti, na pediatrických liekoch. Chceme ten znak čoskoro vidieť.

Členské štáty musia ešte urobiť obrovské množstvo práce na internetových portáloch. Chceme, aby vznikali a fungovali, a chceme aj časový rozvrh toho, kedy sa budú zriaďovať. Je nevyhnutné, ako povedala Komisia, aby ľudia získavali informácie vo svojom vlastnom jazyku, a členské štáty musia takisto zriadiť svoje priame systémy nahlasovania. To pre vnútroštátne agentúry predstavuje veľa práce.

Pre EMA to bude znamenať viac práce, a preto musíme náležite využívať jej zdroje. O tejto téme sme viedli dlhé diskusie počas rokovaní a chceme, aby sa to uskutočnilo.

Ešte raz ďakujem všetkým zainteresovaným. Dúfam, že zajtra získame veľkú väčšinu, a až potom môže začať skutočná práca meniť životy ľudí v tejto oblasti.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Lieky predstavujú nevyhnutný prínos pre zdravie občanov Európskej únie. Niekedy však môžu viesť k závažným vedľajším účinkom, ktoré sú podľa Komisie príčinou približne 5 % hospitalizácií a úmrtí. Za ostatné roky sa zaznamenávali prípady liekov, ktoré spôsobili nezanedbateľné vedľajšie účinky na pacientoch aj napriek tomu, že sa uviedli na trh po požadovanom kontrolnom procese. Táto situácia zdôrazňuje potrebu, aby Únia sama využila účinnú farmakovigilančnú politiku s cieľom ochrániť zdravie európskych občanov. Som presvedčený, že účinný farmakovigilančný systém musí umožniť včasné oznámenie vedľajších účinkov liekov príslušným orgánom a predovšetkým v prípade potreby okamžité stiahnutie nebezpečných liekov z trhu. Takisto podporujem návrhy obsiahnuté v správe, o ktorej sa diskutuje, ktoré majú za cieľ zlepšiť spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o farmakovigilanciu, a posilniť kritériá udeľovania povolení na uvedenie nových liekov na trh. Na záver, vyzývam Komisiu, aby zvážila revíziu zloženia príbalových letákov liekov s cieľom vylepšiť informácie o použití lieku.

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. – (IT) Mnohé stavy sa dnes dajú vyriešiť bez nutnosti hospitalizácie, dokonca aj pacienti s rakovinou sa môžu liečiť liekmi, vďaka ktorým sa dá praktizovať aj domáca liečba. Kontrola reťazca liekov si preto vyžaduje logické a jasné postupy, ktoré zlepšia obeh informácií a transparentnosť obsahu, čím sa presne vymedzia úlohy a zodpovednosti hlavných zainteresovaných strán. Plne podporujem zriadenie centrálneho systému zberu údajov a ich vyhodnocovania, ktorý je schopný integrovať vnútroštátne farmakovigilančné siete, a tak zachovať jednotnosť informácií. Naozaj by nebolo bývalo možné vylúčiť filter vnútroštátnych sietí, ktoré sú jediným nástrojom na zaručenie objektivity overovania, kvality kódovania údajov, vzťahov príčinnosti a spojitostí s tými, ktorí sú zodpovední za nahlasovanie. Je to potrebné ešte viac, pokiaľ ide o otvorenie ďalšieho kanála priamych informácií medzi pacientmi a zdravotníckym personálom, ktorí budú môcť teraz rýchlo zasielať hodnotnú spätnú väzbu do farmakovigilančného systému. V tomto smere musím vyzdvihnúť príležitosť urobiť školiace opatrenia pre zdravotníckych pracovníkov a informačnú kampaň zameranú na pacientov, aby účinnejšie používali tento nástroj.

  Louis Grech (S&D), písomne. – Zlepšenia súčasného systému farmakovigilancie sú nevyhnutné, aby sme mali systém, ktorý funguje rýchlo a účinne s cieľom lepšie ochrániť spotrebiteľov. Monitorovanie bezpečnosti liekov môže byť rozhodujúce pre záchranu životov a zabránenie krízam verejného zdravia. Ďalšia integrácia farmakovigilancie na európskej úrovni je nevyhnutná, keďže zvyšuje počet spotrebiteľov nahlasujúcich prípady nežiaducich účinkov liekov. Zvyšovaním počtu nahlásených modelov nežiaducich účinkov liekov sa účinky môžu vyhodnocovať rýchlejšie, čo umožní, aby sa lieky s nežiaducimi vedľajšími účinkami stiahli z trhu alebo aby sa k liekom pridali upozornenia. Podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa snažia ďalej ochraňovať spotrebiteľov tak, že umožnia verejnosti a zdravotníckemu personálu úplný prístup k centrálnej európskej databáze EudraVigilance. Vďaka tomu budú mať všetky členské štáty prístup k rovnakým informáciám týkajúcim sa nežiaducich účinkov liekov. Súhlasím s tým, aby sa z procesu farmakovigilancie vylúčili farmaceutické spoločnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti by vylúčenie farmaceutických spoločností z tohto procesu umožnilo úprimnejšie nahlasovanie nežiaducich účinkov liekov tým, že by sa odstránil konflikt záujmov vyplývajúci z procesu samoregulácie.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE), písomne. – (FI) Svetová zdravotnícka organizácia odhadla, že falošné lieky tvoria až 10 % svetového farmaceutického trhu. Falošné lieky sú záležitosťou zdravia a blahobytu ľudí, a tak aj znepokojujúcou problematikou. Vítam krok, vďaka ktorému sa teraz zlepšuje prístup pacientov k informáciám o liekoch a ich nežiaducich účinkoch. V budúcnosti budú informácie ľahšie prístupné, napríklad na nových vnútroštátnych a európskych webových stránkach, ktoré sú zamerané na bezpečnosť liekov. Na záver, chcem vyjadriť podporu návrhu pani spravodajkyne, aby Komisia vypracovala správu o environmentálnom vplyve liekov a vyhodnotila, či v blízkej budúcnosti existuje potreba vykonať ďalšie zmeny a doplnenia právnych predpisov EÚ o liekoch. Ďakujem.

  Siiri Oviir (ALDE), písomne. – (ET) Farmakovigilancia má vo verejnom zdraví veľmi dôležité postavenie. Vedľajšie účinky liekov majú často škodlivé účinky na zdravie a životy pacientov. Mnohé právne prípady dokázali, že farmaceutické spoločnosti majú z obchodných dôvodov za cieľ dosť dlho utajovať nežiaduce účinky liekov. Musíme uvítať, že prostredníctvom prijatia navrhovaných legislatívnych aktov sprísnime kritériá, aby sme zabezpečili väčšiu spoľahlivosť povolení na uvedenie na trh alebo podporili rozšírené využívanie takzvaného pohotovostného úkonu. Podporujem opatrenia na zabezpečenie kvality údajov vo farmakovigilančnom systéme a okrem toho by sme mali zabezpečovať zdroje účinnej vnútroštátnej farmakovigilancie. Celý systém musí byť pre pacientov transparentný.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – Táto správa je dôležitým krokom na ceste ku koordinovanejšiemu a účinnejšiemu monitorovaciemu systému pre farmaceutické výrobky. Zvyšovanie počtu pacientov, ktorí sú monitorovaní, poskytne viac informácií o nových liekoch, a tak umožní orgánom a výrobcom rýchlejšie identifikovať možné problémy. Táto správa obsahuje veľa hľadísk, ktoré prinesú úžitok, ale ja hlavne vítam výzvu na ďalší výskum environmentálnych vplyvov farmaceutických výrobkov a účinkov, ktoré môžu mať napríklad na podzemnú vodu. Kedykoľvek, keď diskutujeme o zdravotných problémoch, myslím si, že vždy je dôležité zdôrazniť hodnotu preventívneho lekárstva a význam zásady, že prevencia je lepšia ako liečba. Jednoduché rozhodnutia o životnom štýle berúce do úvahy zdravie vrátane cvičenia a stravovania môžu zabrániť bolestiam a nákladom spojeným s vážnymi ochoreniami, ktorým sa však dá predchádzať. Mali by sme to mať na pamäti vždy, keď diskutujeme o akomkoľvek aspekte politiky v oblasti zdravia.

  Richard Seeber (PPE), písomne. – (DE) Pre pacientov je jednoduchý prístup k reálnym a nezávislým základným informáciám o liekoch nevyhnutný a zohráva aj dôležitú úlohu vo výskume nežiaducich účinkov a bezpečnosti predpísaných liekov na trhu. Nová smernica a nariadenie o farmakovigilancii značne zlepšia transparentnosť a prístup k takýmto informáciám. Princípy a vysvetlenia existencie akýchkoľvek nežiaducich účinkov bude teraz Európska agentúra pre lieky zbierať od celej Európy. Ukladanie a spracovávanie takýchto údajov a zriadenie internetových portálov na zjednodušenie prístupu k nim značne zlepšia pacientom možnosti zisťovať informácie o liekoch a ich nežiaducich účinkoch. Najmä vtedy, keď európski občania cestujú, nebudú závisieť od osobitných webových stránok, ale v prípade potreby budú môcť získavať objektívne informácie vo vlastnom jazyku. S cieľom zabezpečiť nezávislosť a objektivitu však budú musieť byť tieto informácie schválené príslušnými schvaľovacími orgánmi. Na druhej strane sa tým takisto zabezpečí sloboda propagácie súvisiacej s týmito informáciami. Nová skrinka s údajmi o liekoch bude identifikovať aktívne látky, ktoré sa schválili po prvýkrát. Všetky tieto opatrenia zvýšia transparentnosť a uľahčia pacientom prístup k farmaceutickým informáciám, ktoré nájdu v jasnej a nekomplikovanej podobe.

  Olga Sehnalová (S&D), písomne. – (CS) Farmakovigilancia je dôležitou súčasťou systému ochrany zdravia pacientov, ktorý znižuje riziká a zvyšuje prínos liekov. Najmä hodnotenie a monitorovanie bezpečnosti liekov v prvých rokoch ich uvedenia do používania je veľmi dôležité. V rámci registračného procesu pred uvedením liekov na trh sa hodnotia predovšetkým informácie z preklinických a klinických štúdií. Mnohé prípadné vedľajšie účinky liekov je však možné odhaliť až po ich uvedení do používania. V tejto súvislosti hrajú spolu so zdravotníckymi pracovníkmi dôležitú úlohu pri zisťovaní nežiaducich účinkov či podozrení na ne aj pacienti. Rovnako dôležité je však aj odborné hodnotenie týchto informácií, najmä vzhľadom na často neistý kauzálny vzťah medzi nežiaducim účinkom a predpísaním lieku. Preto podporujem nový prvok posilňujúci postavenie pacientov tým, že umožňuje ich aktívne zapojenie do procesu nahlasovania nežiaducich účinkov a vysoko kvalitného systému hodnotenia. V Českej republike už pacienti túto možnosť majú na internetovom portáli Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, čo považujem za príklad osvedčených postupov pre tie členské štáty, kde táto možnosť ešte neexistuje.

  Bogusław Sonik (PPE), písomne. – (PL) Štatistiky ukazujú, že skoro polovica pacientov neužíva lieky v súlade s lekárskou radou a približne tri štvrtiny pacientov by mali radi ľahký prístup k spoľahlivým informáciám o pôsobení liekov a možných vedľajších účinkoch. Návrh dohľadu nad bezpečnosťou liekov posilňuje bezpečnosť pacientov a zaručuje im právo, aby boli lepšie informovaní o použitiach a pôsobení jednotlivých liekov. Dôležitým krokom k transparentnosti informácií o liekoch je projekt založenia informačnej služby prostredníctvom internetu na európskej aj vnútroštátnej úrovni. Vnútroštátne webové stránky sa prepoja s európskymi a budú musieť obsahovať opis vlastností každého výrobku, príbalový leták a hodnotenie účinku výrobku na ľudské zdravie. Európska agentúra pre lieky v súlade s členskými štátmi a Komisiou bude riadiť túto databázu, na ktorej sa budú zhromažďovať a porovnávať informácie ako súčasť práce agentúry v oblasti farmakologického dohľadu. Myslím si, že je to dôležitý krok k tomu, aby sme pacientom zabezpečili právo na lepšie, spoľahlivé a objektívne informácie o farmaceutických výrobkoch.

10. Uvádzanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh a ich používaní, ktorú v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín predkladá pani Klaßová (KOM(2009)0267 – C7-0036/2009 – 2009/0076(COD)) (A7-0239/2010).

  Christa Klaß, spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Tajani, dámy a páni, o návrhu Komisie na revíziu smernice týkajúcej sa uvádzania biocídnych výrobkov na trh, ktorá bola prijatá v roku 1998, vedieme diskusiu už vyše roka. Terajší návrh vítame najmä preto, lebo smernicu meníme na nariadenie. Európa si musí plniť svoje povinnosti. To tiež znamená, že oblasti týkajúce sa vnútorného trhu sa musia riadiť jasnými predpismi.

Biocídne výrobky sú súčasťou našej civilizácie a nášho životného štandardu. Sú nevyhnutné na plnenie našich vysokých zdravotných a hygienických nárokov. Dezinfekčné prostriedky i pesticídy nás chránia pred nebezpečnými chorobami a pred ich prenášačmi. Naša spoločnosť v dôsledku vysokej hustoty obyvateľstva vyžaduje špeciálne formy hygieny, aby sa zabránilo prenášaniu mikróbov a chorôb. Naša medzinárodná mobilita však umožňuje rýchle šírenie chorôb, vírusov a baktérií po celom svete. Je dôležité zabrániť šíreniu infekcií v nemocniciach. Čistiarne musia byť schopné zachytiť a zneškodniť všetky prinesené mikróby.

Biocídy sa tiež používajú na ochranu dreva, textílií, kože, gumy, muriva a sú súčasťou tekutín na mazanie kovov. Biocídy zabíjajú plesne, mikróby a škodcov a chránia nás pred nimi. Musia byť účinné, a preto môžu byť pri nesprávnom použití nebezpečné. Preto potrebujeme prísne predpisy. Prínosy a riziká treba dôkladne vyvážiť. V prvom rade sa treba vyhýbať nadmernému používaniu biocídov. Musíme zabezpečiť, aby sa s nimi zaobchádzalo zodpovedne. Použitie malého množstva môže pomôcť, ale použitie príliš veľkého množstva môže spôsobiť škodu.

Preto potrebujeme stratégiu pre udržateľné používanie biocídov zahrnujúcu poskytovanie informácií o alternatívach. Musíme si uvedomiť jednu vec. Nejde v prvom rade o ochranu proti biocídom, ale o ochranu poskytovanú biocídmi. Ak má niekto vlasy napadnuté všami, musí vedieť proti tomuto problému bojovať. V prvom rade však musí použiť hrebeň na hnidy. Ak to nepomôže, môže pristúpiť k biocídnej liečbe vší.

Keďže nanotechnológia je novinkou, musíme ju podrobiť zvlášť dôkladnej kontrole, pretože nanočastice sa nám môžu dostať pod kožu aj priamo do našich zásob vody. Musíme podporovať výskum a inovácie, a nie im klásť do cesty prekážky. Musíme vykonať viac štúdií o biocídoch vo vode, pretože v súčasnosti máme k dispozícii veľmi málo údajov.

Cieľom tohto nariadenia je harmonizácia vnútorného trhu a zavedenie pružného postupu schvaľovania účinných látok a výrobkov. Po prvýkrát budú biocídy podliehať registrácii. Náležitá organizácia a správa tejto oblasti na európskej úrovni je v každom prípade správna vec. Vnútornému trhu a spotrebiteľom to prináša skutočné výhody. Parlament požaduje schvaľovanie všetkých výrobkov v rámci celej EÚ od roku 2017 a my dnes tejto požiadavke vyjadrujeme jednoznačnú podporu. Ak teraz začneme pripravovať nové nariadenie, musíme to robiť správne a musíme ho uviesť do praxe v stanovenom termíne.

Trh s biocídnymi výrobkami zahrnuje veľa rôznych typov výrobkov a špeciálnych aplikácií, ktoré sú často k dispozícii len v malých množstvách. Toto množstvo rôznych výrobkov potrebujeme na boj proti množstvu rôznych škodlivých organizmov. Ak obmedzíme počet účinných látok, odolnosť medzi parazitmi a hmyzom sa zvýši, čo bude mať osudné následky. Preto musíme zabezpečiť udržanie nákladov na registráciu a schvaľovanie v primeraných medziach, najmä pokiaľ ide o veľké množstvo malých a stredných výrobcov. Sú potrebné prísne kritériá vylúčenia a ich zavedenie je naozaj správna vec. Parlament navrhuje veľmi jasné kritériá vylúčenia a definuje obmedzené množstvo výnimiek, aby bolo možné splniť požiadavky z hľadiska ľudského zdravia a životného prostredia.

Takisto sme presvedčení o dôležitosti informovania spotrebiteľov. Preto treba do pôsobnosti nariadenia zahrnúť aj materiály, ktoré boli ošetrené biocídmi. V budúcnosti musia byť materiály predávané v Európe ošetrované len biocídmi, ktoré sú tu aj schválené. Vážne zdravotné problémy spôsobené fungicídmi používanými na Ďalekom východe na topánky a nábytok, ktoré sa vyskytli minulý rok, ukázali, že potrebujeme prísnejšie predpisy a predovšetkým prísnejšie kontroly dovozu. To zabezpečí ochranu spotrebiteľov a zabráni narušeniu hospodárskej súťaže. Z tohto sme vychádzali, keď sme spoločne pracovali na dosiahnutí kompromisu. Chcela by som kolegov poslancov poprosiť, aby tomuto kompromisu vyjadrili podporu.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcel by som poďakovať Európskemu parlamentu a zvlášť spravodajkyni pani Klaßovej, tieňovým spravodajcom a členom Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín za ich pozoruhodnú prácu.

Tristotridsať pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijatých Výborom pre životné prostredie a globálny kompromis prijatý minulý týždeň svedčia o ich angažovanosti a ich záujme o tento dokument. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podporujú celkovú myšlienku návrhu Komisie.

Chcel by som sa bližšie zaoberať niekoľkými záležitosťami, ktoré považujeme za hlavné nedoriešené otázky.

Prvá otázka: rozšírenie uplatňovania autorizačného systému EÚ a súvisiacich postupov. Aby bolo možné dosiahnuť o tomto dokumente dohodu, v prvom rade musíme dosiahnuť kompromis, pokiaľ ide o štúdiu autorizačného systému EÚ a súvisiacich postupov a predovšetkým o úlohu Európskej chemickej agentúry (ECHA).

Aj keď Komisia v zásade môže podporiť rozšírenie uplatňovania autorizačného systému EÚ na väčšiu skupinu biocídnych výrobkov, môže to urobiť len za predpokladu splnenia dvoch podmienok.

Po prvé, agentúra ECHA a Komisia musia mať dostatok prostriedkov na to, aby dokázali zvládnuť prácu, ktorá im pribudne. Bez dostatočných prostriedkov bude dochádzať k oneskoreniam, čo by negovalo výhody autorizačného systému EÚ.

Po druhé, musíme vytvoriť mechanizmus, ktorý by umožnil postupné rozšírenie pôsobnosti systému, napríklad postupne naplánovaným zavedením typov výrobkov alebo uplatnením horizontálnych kritérií, akými sú podobné podmienky použitia.

Pokiaľ ide o postupy týkajúce sa autorizačného systému EÚ, kľúčovú úlohu vo fungovaní systému bude zohrávať agentúra ECHA. Musíme zabezpečiť, aby sa prostriedky agentúry ECHA využívali na činnosti, ktoré prinášajú pridanú hodnotu z hľadiska harmonizácie alebo ktoré nemôžu účinnejšie vykonávať členské štáty. Ešte by som dodal, že treba vypracovať postupy na zvládnutie rozšírenej pôsobnosti autorizačného systému EÚ.

Druhá otázka: výnimky z kritérií vylúčenia. Pokiaľ ide o chúlostivú otázku výnimiek z kritérií vylúčenia, podotýkam, že kompromisný pozmeňujúci a doplňujúci návrh umožňuje dosiahnutie primeranej rovnováhy medzi cieľom zaručiť vysoký stupeň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia na jednej strane a potrebou zabezpečiť určitý stupeň pružnosti v prípadoch, keď neexistuje žiadne náhradné riešenie na strane druhej.

Tretia otázka: vnútroštátne výnimky v rámci vzájomného uznávania. Hoci uznávame, že vnútroštátne výnimky v rámci vzájomného uznávania môžu byť za určitých okolností opodstatnené, máme pocit, že Komisia by mala takéto výnimky od prípadu k prípadu preskúmať. Ak dôjde k schvaľovaniu takýchto výnimiek bez zabezpečenia dohľadu Komisie, existuje riziko deformácie vnútorného trhu s biocídnymi výrobkami, pre ktorý má toto nariadenie vytvoriť lepšie pravidlá.

Štvrtá otázka: definovanie výrobkov s nízkym rizikom. Pokiaľ ide o definovanie výrobkov s nízkym rizikom, musíme sa pokúsiť o vytvorenie pragmatickej definície ako nevyhnutnej podmienky účinnej politiky v oblasti takýchto výrobkov. Dosiahnutie jasnej definície kritérií vzťahujúcich sa na výrobky s nízkym rizikom si zrejme stále vyžaduje úsilie.

Piata otázka: ošetrené výrobky. Pokiaľ ide o ošetrené výrobky, podporujeme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy stanovujúce kontrolné mechanizmy na úrovni účinných látok. Pokiaľ ide o označovanie takýchto výrobkov, súhlasíme so všeobecným prístupom stanovovania rôznych pravidiel v závislosti napríklad od toho, či ide o výrobok s interným alebo externým účinkom, alebo v závislosti od toho, či výrobok bol, alebo nebol úmyselne vyhodený, alebo či prišiel do styku s ľuďmi alebo životným prostredím.

Šiesta otázka: voľní jazdci. Aj keď podporujeme kompromisný pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa voľných jazdcov, vážne nás znepokojuje množstvo ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov súvisiacich s koncepciou začlenenia spoločnosťou.

Siedma otázka: nanomateriály. Pokiaľ ide o nanomateriály, Komisia dodržala svoju zásadu prijímať rozhodnutia na základe vedeckých faktorov v súlade so svojím želaním zlepšiť si vedomosti o týchto materiáloch a súhlasí, že je potrebné definovať nanomateriály a, v prípade potreby, zásadu ich osobitného hodnotenia.

A na záver: testovanie na zvieratách. Hoci Komisia podporuje cieľ zredukovať testovanie na zvieratách, domnieva sa, že by to nemalo byť na úkor vysokého stupňa ochrany životného prostredia a ľudského zdravia.

Teraz budem sledovať vašu diskusiu o návrhu a predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a vo svojich záverečných pripomienkach môžem tieto otázky a ďalšie body ešte lepšie objasniť.

  Amalia Sartori, spravodajkyňa Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, požiadaného o stanovisko. – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, rada by som zablahoželala spravodajkyni pani Klaßovej k jej plodnej spolupráci, ktorá mi umožnila obohatiť jej správu o niekoľko dôležitých stanovísk Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa.

Dúfam tiež, že podporí určité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som predložila na zajtrajšie hlasovanie a ktorých cieľom je zabrániť dvojitému hodnoteniu rizík v súvislosti s výrobkami, ktoré už boli povolené, a teda ohodnotené, pokiaľ sa nevyskytnú nové informácie, ktoré by odôvodňovali potrebu nových kontrol.

Takisto ma teší, že príležitosť dostane centrálna autorizácia, ktorá sa vzťahuje na všetky kategórie výrobkov, aj keď bude zavádzaná postupne. V tejto súvislosti by som sa chcela pána komisára Tajaniho spýtať – hoci niektoré z týchto vecí ste už spomenuli vo svojej správe –, ako a do akej miery bude potrebné poskytnúť Európskej chemickej agentúre (ECHA) nástroje na hladké a účinné spracovávanie dokumentov, ktoré jej budú predkladané.

  Richard Seeber, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som spravodajkyni pani Klaßovej a tiež pani Sartoriovej čo najsrdečnejšie zablahoželať k ich úspešnej vzájomnej spolupráci, ako aj k ich spolupráci s tieňovými spravodajcami, ktorá viedla k vypracovaniu balíka, ktorý je podľa môjho názoru prijateľný pre všetky skupiny. Je však dôležité, aby sme mali na pamäti, že biocídy nie sú cieľom samy osebe. V skutočnosti plnia v našej modernej spoločnosti veľa úloh, pričom pani Klaßová nám uviedla príklady niektorých z nich.

Dôvodom používania biocídov je uspokojenie nárokov spotrebiteľov na zvýšenú bezpečnosť potravín a lepšie zdravie. Biocídy sa používajú v mnohých oblastiach, pričom trh výrobcov je značne rozdrobený. Chcel by som sa podrobnejšie vyjadriť k situácii výrobcov a ku skutočnosti, že stará smernica nedokázala plniť ani požiadavky spotrebiteľov na zvýšené zdravie, ani požiadavky výrobcov na dobre fungujúci trh. Jedným z hlavných problémov je to, že nemáme autorizačný systém EÚ pre biocídy. Takisto treba zdôrazniť, že takýto autorizačný systém EÚ potrebujeme pre čo najviac skupín biocídov, inak bude právny predpis len kusom papiera. Chcel by som podporiť kompromis dosiahnutý pri článku 33, ktorý umožnil, aby všetky politické skupiny súhlasili s tým, že treba postupne zaviesť nové nariadenie, a ktorý zároveň dáva členským štátom príležitosť prijímať výnimky v prípade zvlášť nebezpečných látok.

Verím, že balík kompromisov bol vypracovaný dôkladne. Chcel by som všetkých kolegov poslancov poprosiť, aby zaň hlasovali.

  Dan Jørgensen, v mene skupiny S&D. – (DA) Vážený pán predsedajúci, keď počujeme, čo hovorí Komisia, a keď počúvame konzervatívnych poslancov z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), mohli by sme si takmer myslieť, že išlo len o nájdenie riešení, ktoré sú najjednoduchšie a najúčinnejšie z čisto byrokratického hľadiska. Prirodzene, aj to je dôležité. Ide tu, samozrejme, aj o to, aby sa priemyslu umožnilo predávať výrobky a obchodovať cezhranične. To však nie je najdôležitejší aspekt. Pre nás sociálnych demokratov sú najdôležitejšími aspektmi – a to je niečo, v čom nepristúpime na žiadne kompromisy – zdravie a životné prostredie.

Takmer každý deň sa objavujú nové výsledky výskumu, z ktorých vyplýva, že celková chemická záťaž, ktorej sme ako ľudia vystavení a ktorej je vystavené životné prostredie, sa zvyšuje. Sme svedkami toho, že mladé dievčatá dosahujú pubertu vo veku desiatich alebo jedenástich rokov. Sme svedkami vzostupu rakoviny. Objavujú sa nové formy rakoviny. Vidíme páry, ktoré nemôžu mať deti. Mnohé z týchto vecí sú spôsobené chemikáliami, ktorými sme obklopení.

Chemikálie majú aj mnohé priaznivé účinky; to uznávame. Ak však vieme o chemikáliách, ktoré majú mimoriadne škodlivé účinky, a tiež vieme, že existujú alternatívy k mnohým z týchto chemikálií, je úplne samozrejmé, že nebezpečné chemikálie musíme nahradiť bezpečnými alternatívami. To isté platí aj pre biocídy. Najdôležitejším preto pre nás bolo – a zdá sa, že sme to do istej miery týmto kompromisom dosiahli – nahradenie nebezpečných látok bezpečnými alternatívami.

Trvali sme aj na tom, že ak povolíme centralizovaný schvaľovací proces, čo by asi bolo rozumné, pretože by to mohlo viesť, okrem iného, k zníženiu byrokracie, musia mať jednotlivé krajiny príležitosť povedať „nie“, ak budú v konkrétnej krajine existovať mimoriadne okolnosti, ktoré si budú vyžadovať zákaz alebo zavedenie obmedzení pre chemikáliu v príslušnej krajine. Tiež sme povedali, že nejde len o to, ktoré látky sa uvádzajú na trh, ale aj o to, ako sa používajú. Preto sme trvali na tom, aby bol v blízkej budúcnosti vypracovaný nový právny predpis, konkrétne rámcová smernica o používaní biocídov.

A nakoniec, trvali sme na tom, aby sa uskutočňovalo čo najmenej pokusov na zvieratách. V súčasnosti sa uskutočňuje na zvieratách až príliš veľa pokusov, hoci existujú alternatívy. To bol ďalší z našich cieľov, ktorý sa nám podľa nás podarilo dosiahnuť.

  Corinne Lepage, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vďaka práci všetkých a zvlášť vďaka práci pani spravodajkyne sme dosiahli aspoň jeden cieľ. Po veľmi náročných diskusiách sme dosiahli dohodu o kľúčovom bode autorizačného postupu.

Naše stanovisko k tejto otázke sa uberalo správnym smerom. Po prvé, potrebovali sme zaručiť životaschopnosť systému, jasne zabrániť tomu, aby Európsku chemickú agentúru (ECHA) náhle zaplavili žiadosti, na ktoré by nebola schopná reagovať, a po druhé, potrebovali sme presadiť systém podporujúci výrobky s nízkym rizikom. V tomto bode bol dosiahnutý vyvážený kompromis. Dáva nám čas, pretože na zavedenie systému poskytuje štyri roky a ponúka bonus pre najmenej nebezpečné výrobky.

Čo sa týka ostatných vecí, podporujeme síce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých cieľom je dosiahnutie pružnosti systému, ako napríklad rámcové zloženia, sme však proti tomu, aby to bolo zavedené za každú cenu. Toxicita niektorých výrobkov, ako sú pesticídy, je jasná a plne súhlasím s vyjadreniami kolegu poslanca pána Jørgensena o vplyve mnohých výrobkov na zdravie a životné prostredie.

Preto odmietame akékoľvek ustanovenie, ktoré by mohlo spochybňovať hodnotenie výrobkov alebo uberať z kvality systému podporou nahrádzania najznepokojujúcejších látok, a práve preto sú mnohé z práve predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov úplne nevyvážené a nemožno ich podporiť.

Nezavádzajme sami seba. Toto je výsledok stanoviska, ktoré uprednostňuje krátkodobé záujmy pred ochranou zdravia a životného prostredia. Nesmieme zabúdať na to, že zdravie a životné prostredie nie sú len hodnotami, ktoré bránime; ich obrana je v hospodárskom záujme celej spoločnosti.

  Michèle Rivasi, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, domnievam sa, že v tomto texte došlo k pokroku vrátane dvoch základných aspektov: potreby označovania prítomnosti nanočastíc vo výrobku, a čo je ešte dôležitejšie, skutočnosti, že každá z týchto nanolátok bude tiež podliehať osobitnému hodnoteniu, čo v súčasnosti tak nie je. K pokroku došlo aj z hľadiska možnosti vylúčiť z používaných látok tie látky, ktoré narúšajú endokrinný systém, a to pomocou konkrétnych a riadne uplatniteľných kritérií vylúčenia.

Ale – je tu jedno ale – nezhodneme sa na príslušných prostriedkoch pre Európsku chemickú agentúru (ECHA), pretože poslaním tejto agentúry by malo byť hodnotenie a schvaľovanie biocídnych výrobkov.

Práve sme však rozšírili rozsah pôsobnosti agentúry ECHA; súhlasíme s tým, lenže rozšíriť rozsah pôsobnosti znamená dať agentúre ECHA prostriedky na to, aby si skutočne mohla plniť svoju úlohu. Nemôžeme od agentúry ECHA žiadať, aby vykonávala oveľa viac práce, aby zredukovala čas potrebný na hodnotenie látok, a zároveň jej znižovať prostriedky. Ak to urobíme, riskujeme, že budú vypracovávané zjednodušené hodnotenia, ktoré budú možno rýchle, ale zároveň povrchné, a preto nedostatočné.

Preto vás vyzývam, pani Klaßová, aby ste prehodnotili svoj rozpočtový návrh týkajúci sa úloh agentúry ECHA v tomto dokumente. Musím povedať, že vo svojej súčasnej podobe nie je váš návrh serióznym návrhom, čo bude mať vplyv na kvalitu práce tejto európskej inštitúcie, ktorá zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska bezpečnosti európskych občanov a spotrebiteľov.

Je to dôležitá otázka. Nemôžete žiadať viac, ak nie sú dostupné prostriedky, lebo inak bude agentúra ECHA len administratívnou agentúrou, ktorá sa zodpovedá priemyselnej loby.

  Julie Girling, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať pani Klaßovej. Počas svojich 60 sekúnd stihnem spomenúť len dve otázky z tohto dôležitého a veľmi zložitého dokumentu. Prvou je otázka PBT – perzistentných, bioakumulatívnych a toxických látok. Biocídy sú už vo svojej podstate toxické: niečo zabíjajú, spravidla niečo nepríjemné, čo predstavuje nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a často pre zdravie zvierat. Takže ak niekto cíti pokušenie hlasovať za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61, ktorý by z toxicity urobil jediné kritérium náhrady, musím vás varovať: bude to mať vplyv na celkový princíp ochrany verejného zdravia a životného prostredia.

Tým sa dostávam k druhému bodu: k látke difenakum. Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 243 je vymedziť používanie tohto rodenticídu len pre odborníkov. Rýchla prehliadka môjho miestneho obchodu cez víkend potvrdila, že túto účinnú látku obsahuje asi polovica dostupných výrobkov, pričom pri všetkých je k dispozícii jasný návod na použitie. Rodenticídy vytvárajú odolnosť: musia sa striedať, aby zostali účinné. Stiahnutie jedného výrobku túto vyváženosť naruší, čo by mohlo viesť k vážnej katastrofe v oblasti verejného zdravia. Prosím vás, vážení kolegovia, nestaňte sa nástrojom niečoho takého.

  Sabine Wils, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, biocídy sú obsiahnuté v mnohých čistiacich prostriedkoch, dezinfekčných prostriedkoch, sprejoch proti hmyzu a iných každodenných výrobkoch, s ktorými prichádzajú ľudia v každodennom živote do styku. V súčasnosti je v Európskej únii viac ako 50 000 biocídnych výrobkov. Chcela by som, aby si každý jasne uvedomil, že biocídy používajú najmä súkromné osoby. Biocídy sú často biologicky neodbúrateľné, v niektorých prípadoch karcinogénne, vysoko toxické látky a pri použití a likvidácii môžu spôsobiť ujmu ľuďom, zvieratám a životnému prostrediu. Ľudia, a to najmä malé deti, sú zvlášť ohrození pri používaní biocídov v domácnosti, napríklad v podobe prostriedkov na ochranu dreva a sprejov proti hmyzu.

Je pravda, že výrobcovia tvrdia, že ich výrobky pri správnom použití nepredstavujú riziko. Keďže však súkromné osoby v EÚ kupujú a používajú 400 000 ton biocídov ročne, treba počítať aj s nesprávnym používaním a nehodami. Pretože doteraz to tak nebolo, predložila som k tejto otázke pozmeňujúci a doplňujúci návrh a chcela by som vás poprosiť, aby ste zaň hlasovali. Ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh 352.

Má byť účelom tohto nariadenia zvýšenie voľného obehu biocídnych výrobkov v rámci Európskej únie, tak ako to navrhla Komisia? Alebo tomuto Parlamentu záleží viac na ochrane ľudí a životného prostredia? Je nevyhnutné, aby sme zaviedli prísny zákaz zvlášť nebezpečných látok. Musíme prijať také rozhodnutie, ktoré bude v prospech spotrebiteľov, inak ohrozíme zdravie ľudí.

  Oreste Rossi, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, výraz „biocídny výrobok“ sa používa na označenie účinných látok alebo zmesí obsahujúcich jednu alebo viac účinných látok vo forme, v ktorej sa dodávajú používateľovi s cieľom zničiť, odpudiť, zneškodniť škodlivý organizmus, zabrániť jeho škodlivému účinku alebo inak dosiahnuť regulačný účinok na akýkoľvek škodlivý organizmus chemickými alebo biologickými prostriedkami. Aby sme o tom, o čom tu hovoríme, mali jasnejšiu predstavu, skoro všetko ovocie a zelenina, ktoré sa dostanú na náš stôl, boli ošetrené.

Hoci sú tieto výrobky v súčasnosti už nevyhnutné, pretože väčšina zvieracích a rastlinných parazitov sa stáva odolnou voči ich účinkom, treba ich použitie regulovať, pretože môžu mať nepriaznivé účinky na ľudí. Niektoré z nich napríklad po kontakte s potravinovými výrobkami potrebujú určitý čas na to, aby sa rozložili, a preto sa počas konkrétnych období roka musia používať jasne určené typy.

Nedodržanie týchto časových rámcov má pre ľudí konzumujúcich ošetrené výrobky vážne následky: od náhlych alergických reakcií až po reakcie spojené s dlhodobým používaním, čo môže zahrnovať vážne choroby alebo ich počiatočné štádiá. Skutočné jedy, ako sú rodenticídy, ktoré sa predávajú voľne na domáce použitie, sa tiež považujú za biocídy. Žiaľ, hoci povolenie voľného obchodovania s týmito výrobkami môže predstavovať riziko, nemôžeme si dovoliť zakázať ich použitie v čase, keď sme v európskych mestách svedkami značného rozmnoženia parazitov a hlodavcov.

Osobitnú pozornosť treba venovať voľnému pohybu tovarov v rámci Európskej únie, používaniu rôznych druhov biocídov, či už sú v rôznych členských štátoch povolené alebo nie, a zvlášť tovarom dovážaným z tretích krajín, kde biocídy nie sú regulované. Musíme na úrovni EÚ zaručiť, aby sa tieto výrobky používali s maximálnou vážnosťou a aby sa prísne dodržiaval čas potrebný na odbúranie toxicity.

  Catherine Soullie (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, ako nám pripomenula naša spravodajkyňa pani Klaßová, biocídne výrobky zohrávajú veľmi dôležitú úlohu či už v domácej – a teda súkromnej – sfére, alebo vo vzťahu k verejným priestorom. Biocídy používame každodenne na hygienu a ochranu zdravia.

Je dôležité, aby sme dosiahli jasne zrozumiteľný text Spoločenstva. V prvom rade musí byť v súlade s ostatnými európskymi právnymi predpismi. Nariadeniu o biocídoch napríklad nemôžu a nesmú odporovať právne predpisy týkajúce sa nariadenia REACH. Je dôležité zabrániť administratívnej a legislatívnej byrokracii, ktorá škrtí a dusí naše podniky.

V tejto súvislosti by som chcela vyjadriť podporu kompromisu, ktorý dosiahla naša spravodajkyňa pani Klaßová v chúlostivej otázke kritérií vylúčenia a látok, ktoré je možné nahradiť. Podobne je veľmi dôležitým prvkom nariadenia uplatnenie prístupu rámcového zloženia pre všetky biocídne výrobky. Významne sa tým zvýši účinnosť autorizačného systému Spoločenstva.

Ďalším aspektom je to, že ide o text Spoločenstva. Zavedenie koncepcie centralizovanej autorizácie v Únii a zjednodušenie postupu a skrátenie času potrebného na udelenie povolenia pri určitých testoch na účely výskumu a vývoja sú prvými dvoma pozitívnymi krokmi smerom k harmonizácii európskeho trhu s biocídnymi výrobkami.

A nakoniec, nesmieme zabudnúť na to, čo chceme týmto textom dosiahnuť: ochranu, samozrejme, ale neoddeliteľnou súčasťou nášho prístupu musí byť aj budovanie trhu Spoločenstva a európske inovácie.

  Jo Leinen (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Tajani, dámy a páni, popri priemyselných chemikáliách a poľnohospodárskych chemikáliách predstavujú chemikálie používané v domácnosti tretiu najväčšiu skupinu látok, ktoré majú význam pre životné prostredie a ľudské zdravie, a nariadením o biocídnych výrobkoch zavádzame pravidlá pre tieto výrobky. Myslím si, že od prijatia starej smernice v roku 1998 sme dosiahli významný pokrok. Spomenuli to aj ostatní rečníci. Zavádzame komplexné nariadenie, ktoré sa vzťahuje nielen na výrobky vyrobené v EÚ, ale aj na dovážané výrobky. To je veľmi dôležité. Zdokonaľujeme systém označovania týchto látok, a ako povedal pán Jørgensen, požadujeme nahradenie testovania týchto výrobkov na zvieratách alternatívnymi metódami. Chceme dosiahnuť obmedzenie testovania na zvieratách na minimum alebo ho v tejto oblasti úplne zrušiť. Okrem toho chceme dosiahnuť nahradenie nebezpečných látok menej nebezpečnými látkami.

Všetky tieto opatrenia predstavujú pokrok a európskym občanom môžeme vysvetliť, že to bude užitočné pre ľudské zdravie a životné prostredie. Prekvapilo ma, že bolo také ťažké dohodnúť sa o tom, či by Európska chemická agentúra (ECHA) mala byť zodpovedná za monitorovanie a schvaľovanie týchto výrobkov. Chceme, aby v celej Európe platili rovnaké normy, a chceme, aby bolo možné tieto výrobky na európskom trhu predávať. Preto je správne, aby agentúra ECHA prevzala za túto oblasť zodpovednosť. Chcel by som sa pána Tajaniho spýtať, či má agentúra ECHA dostatok finančných prostriedkov a správnu organizáciu na to, aby túto úlohu zvládla.

Ďakujem pani Klaßovej a tieňovým spravodajcom za to, že dosiahli v tejto otázke konsenzus.

  Frédérique Ries (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 k článku 1 podľa mňa dokonale vystihuje, čo by malo byť našou filozofiou: musíme zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia a zlepšiť fungovanie vnútorného trhu.

Nikto v tomto Parlamente určite nechce spochybňovať opodstatnenie používania biocídov, ktoré sú veľmi užitočné v boji proti hlodavcom, švábom, všiam – pokiaľ viem, teraz je v školách obdobie vší – a škodcom všeobecne. Problém v skutočnosti spočíva inde; spočíva podľa mňa v ich rastúcom počte, v tom, že výrobcovia uvádzajú na trh stále viac výrobkov, ale vyhýbajú sa myšlienke bezpečnejších riešení. Ako povedala pani spravodajkyňa, viac môže byť niekedy menej.

Ďalšou dôležitou úlohou je vypracovanie politík na zníženie rizík, ktoré vlády príliš často odkladajú, keď sú tieto politiky príliš ambiciózne, pritom sú však veľmi dôležité, pretože používatelia často zabúdajú, že biocídmi môžu byť aj známe látky, ktorých použitie môže byť jednako nebezpečné. Aj Európsky parlament musí šíriť toto posolstvo obozretnosti.

  James Nicholson (ECR). – Vážený pán predsedajúci, aj ja by som chcel poďakovať pani spravodajkyni za usilovnú prácu. Regulácia biocídov a biocídnych výrobkoch si vyžaduje vyvážený prístup, ktorý zohľadňuje záujmy výrobcov na jednej strane a životné podmienky a bezpečnosť spotrebiteľov a naše životné prostredie na strane druhej.

Rád by som povedal zopár slov k jednému aspektu tejto správy. Pôvodný návrh Komisie, ktorý mohol viesť k zákazu rodenticídov, ma veľmi znepokojil. Tieto látky sú najpoužívanejšími výrobkami v boji proti šíreniu hlodavcov a sú mimoriadne dôležitým nástrojom v poľnohospodárstve a v agropotravinárskom odvetví.

Prišlo mi veľa sťažností od poľnohospodárov a verejných orgánov v mojom volebnom obvode a od iných zainteresovaných strán, ktoré s takýmto zákazom absolútne nesúhlasia a tvrdia, že by to malo veľmi negatívne dôsledky na ich podniky. Hoci poľnohospodárska loby možno nie je s nariadením v tejto podobe stopercentne spokojná, upokojilo ma to, že Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín schválil niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré azda pomôžu zaručiť vyňatie týchto rodenticídov. V tejto súvislosti by som chcel kolegov poslancov vyzvať, aby podporili stanovisko výboru a počas zajtrajšej rozpravy hlasovali za príslušné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

  Paul Nuttall (EFD). – Vážený pán predsedajúci, musím povedať, že som dosť nadšený z toho, že sa toľko poslancov stavia k tomuto miestu s rovnakým pohŕdaním ako ja. Zo 736 je ich tu menej ako 30 – čo je menej ako 5 % –, a to je utorok pol piatej popoludní.

Predpisy a nariadenia EÚ sa ako zvyčajne vymykajú spod kontroly. Ale to je nič v porovnaní s potkanmi a myšami, ktoré sa vymknú spod kontroly, keď EÚ obyčajným obyvateľom domov vezme bežný jed na potkany. Presne toto spôsobí pozmeňujúci a doplňujúci návrh 243 tejto správy. Týmto absurdným právnym predpisom sa dosiahne, že len odborníci budú môcť umiestňovať jed na potkany, ktorý je bežne dostupný v obchodoch. Takže ak máte v záhrade pred domom potkany, ktoré tam šíria choroby a všetko požierajú, obyčajný obyvateľ domu v Spojenom kráľovstve bude nútený čakať na obecného deratizátora alebo bude musieť zaplatiť za Rentokil.

Už teraz sa hovorí, že v centre každého mesta v Spojenom kráľovstve nie ste nikdy ďalej ako 20 yardov od potkana. Tento šialený právny predpis situáciu len zhorší. Aby sme to zasadili do kontextu, tento byrokratický predpis sa týka jedu na potkany, ktorý obyčajní ľudia – nielen v Spojenom kráľovstve, ale aj v celej Európe a Spojených štátoch – bezpečne používajú už 30 rokov.

Skončím otázkou. Prečo to robíte? Chcete viac škodcov? Chcete viac chorôb? Alebo ide len o kontrolu a vašu posadnutosť úsilím riadiť každý jednotlivý aspekt našich životov?

  Horst Schnellhardt (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Tajani, dámy a páni, dnešná rozprava ukázala, že išlo o veľmi zložitú správu a že sme nakoniec dosiahli dobrý kompromis. Ďakujem pani spravodajkyni a tieňovým spravodajcom.

Tento kompromis kompenzuje nedostatky existujúcej smernice. Štandardizuje autorizačný proces, čo považujem za mimoriadne dôležité, a zabezpečuje komplexnú ochranu ľudského zdravia a životného prostredia.

V iných smeroch však ustanovenia nejdú dosť ďaleko. V dnešnej rozprave jasne zaznelo, že tieto výrobky sú veľmi dôležité pre naše životné prostredie, pre rast odvetvia poľnohospodárstva a pre potravinárske odvetvie. Chcel by som spomenúť príklad rodenticídov. Výrobky na boj proti potkanom a myšiam sú mimoriadne dôležité v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle. Videl som dôkazy o problémoch spôsobených myšami a potkanmi, s ktorými musia poľnohospodári na svojich poliach zápasiť. Títo škodcovia spôsobujú značné straty. Ktokoľvek, kto hovorí, že všetky výrobky, ktoré by v tejto situácii pomohli, by sa mali zakázať, by mal dôkladne porozmýšľať o tom, ako ochrániť naše zásoby potravín.

Táto správa je účinným riešením, pretože sa ňou podnikajú kroky proti nebezpečným látkam. Ak sú k dispozícii náhradné riešenia, tak ich, samozrejme, treba použiť. To je absolútne jasné.

Chcel by som požiadať Komisiu, aby sa vo svojom výskume dôraznejšie zamerala na novú formu nanotechnológie a aby ju začala viac využívať. Umožní nám to nájsť látky, ktoré budú menej nebezpečné a účinnejšie.

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár Tajani, dámy a páni, cieľom návrhu nariadenia o biocídoch, ktoré práve analyzujeme, je zjednodušenie postupov autorizácie a obnovovania pri uvádzaní biocídnych výrobkov na trh.

Toto zjednodušenie bude viesť k zníženiu nákladov v podnikoch, zvlášť v malých a stredných podnikoch, bez zníženia úrovne ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat. Bolo veľmi ťažké zachovať medzi týmito dvoma aspektmi rovnováhu, myslím si však, že niektoré z kompromisných návrhov, ktoré predložili pani spravodajkyňa a tieňoví spravodajcovia, ktorým by som chcel za ich tvrdú prácu poďakovať, predstavujú dôležitý krok vpred.

Práve v súlade s požiadavkou na zjednodušenie si myslím, že postup porovnávacieho hodnotenia, ktorý sa v súčasnosti vyžaduje pre všetky biocídy, by sa nemal vyžadovať pri biocídoch, pri ktorých sa už ukázalo, že ich použitie je bezpečné. Dúfam, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh v tomto zmysle predložený na plenárnej schôdzi kolegovia poslanci prijmú.

  Chris Davies (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, som rád, že Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva potvrdila, že jej ani trochu neprekáža krutosť k zvieratám, že ju teší, že so svetom sa zaobchádza ako s obrovským chemickým laboratóriom. Keby bolo podľa nich, všetci by mali na raňajkovom stole Thalidomid a DDT.

Boli tu vyjadrené obavy, ktoré sme videli aj v britských novinách, pokiaľ ide o dôsledky zákazu antikoagulačných rodenticídov a otázku, či to povedie k šíreniu potkanov v mestách. Pracovali sme s Komisiou; poukázali sme na problémy, na ktoré nás upozornili odborníci; a spoluprácou s Komisiou sme sa dopracovali k zmenám. Teraz sú obsiahnuté v článku 5 a podľa mňa majú podporu Komisie. Mali by riešiť hlavný problém, ktorý bol vyjadrený.

Je tu však otázka, na ktorú poukázal pán Girling: článok 44 týkajúci sa difenaka. Chcel by som, aby Komisia objasnila, či podporuje pozmeňujúci a doplňujúci návrh 243, pretože ten je podľa mňa určitým spôsobom v rozpore so zmenami navrhovanými k článku 5.

  Struan Stevenson (ECR). – Vážený pán predsedajúci, veľmi ma teší, že pokusy zakázať všetky antikoagulačné látky a rodenticídy nevyšli. Ak by takýto zákaz získal väčšinovú podporu, viedol by – ako sme už počuli – k explózii potkanov a myší v celej Európe, čo by zasa malo za následok rozsiahle škody na uskladnených plodinách, farmách a majetku.

Odhaduje sa, že sedem percent všetkých požiarov budov a 50 percent všetkých požiarov fariem spôsobí obhryzenie elektrických káblov hlodavcami. Žiaľ, Výbor pre životné prostredie skutočne prijal jeden konkrétny zákaz často používaného antikoagulačného rodenticídu druhej generácie. Ako sme už počuli, tým rodenticídom je difenakum. Dúfam, že Parlament bude hlasovať proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 243, aby sa tento účinný jed na potkany mohol používať aj naďalej predovšetkým preto, lebo absolvoval prísne vedecké hodnotenie a prešiel riadnym a dôkladným regulačným procesom.

  Anna Rosbach (EFD). – (DA) Vážený pán predsedajúci, rôzne doteraz neznáme alergie, ľudia s problémami plodnosti, zvýšený výskyt zriedkavých chorôb, otrávené ryby a mäkkýše a jedlo zo zvierat, plné rezíduí liekov, to sú len niektoré z problémov, ktoré trápia ľudí v Európe. Naše každodenné životy napĺňa stále viac chemických látok, ktorých cieľom je uľahčiť nám život a dosiahnuť, aby sa nám spotrebný tovar zdal atraktívnejší. Vplývajú na nás tieto chemikálie pozitívne? To určite nie. V každom prípade prostredníctvom tejto správy potrebujeme teraz nájsť legislatívnu rovnováhu medzi rozumnou podporou konkurencieschopnosti podnikov a súčasným zohľadňovaním vplyvu na životné prostredie a bezpečnosť ľudí.

Ide o zložitý krok v súvislosti so zachovaním rovnováhy. Ja nepozorujem zvýšené úsilie o ochranu ľudí a životného prostredia. Preto môžem len odporučiť, aby sme hlasovali v prospech pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré stanovujú najprísnejšie bezpečnostné normy. Pôjde však o pozitívny vývoj, ak sa nám podarí zvýšiť naše šance na dosiahnutie toho, aby krajiny EÚ nedovážali tovary z častí sveta, ktoré nespĺňajú naše požiadavky na bezpečnosť.

  Pavel Poc (S&D). – (CS) Musíme si uvedomiť, že biocídne prípravky, nech už je ich používanie akokoľvek nevyhnutné, nie sú nič iné ako jedy, s ktorými každodenne prichádzame do kontaktu. Ako také predstavujú nebezpečenstvo pre zdravie ľudí a záťaž pre životné prostredie. Preto je logicky nevyhnutné, aby sa dodržiavala najvyššia úroveň ochrany ľudského zdravia, zvierat a prírody. Prílišná flexibilita predstavuje značné nebezpečenstvo, pretože riziko nie je len v týchto látkach, ale tiež v spôsoboch ich použitia a zneužívania množstva, v ktorom sa dostávajú do potravinového reťazca. Za úplne zásadný úspech by som považoval absolútny zákaz mimoriadne nebezpečných biocídnych prípravkov vrátane mutagénnych a karcinogénnych látok a látok toxických z hľadiska reprodukcie. Nová legislatíva je a mala by byť ambiciózna a myslím si, že je v možnostiach agentúry ECHA, aby začala s jednotnou európskou autorizáciou biocídnych prípravkov už v roku 2015, a nie až v roku 2017.

  Holger Krahmer (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, je dobré, že sa zaoberáme biocídmi, pretože ide o nebezpečné, toxické látky. Zaujímalo by ma však, prečo pri každom právnom predpise o chemických látkach, ktorý prijímame, nevychádzame z toho istého systému ako pri nariadení REACH. Prijali sme najkomplexnejší právny predpis o chemických látkach na svete. Stanovili sa zásady: zozbierať údaje, vyhodnotiť ich, schváliť výrobok. Prečo pri každom ďalšom právnom predpise o chemických látkach používame iný systém a definujeme nové kritériá vylúčenia, keď to v konečnom dôsledku vedie k tomu, že z trhu sú stiahnuté aj chemikálie, ktoré potrebujeme a ktoré v niektorých prípadoch nemajú alternatívy?

Myslím si, že ak budeme pri vypracúvaní našej politiky v oblasti chemikálií vychádzať čisto z hľadiska toxicity látok, skončíme v slepej uličke. Zamorenie škodcami môže predstavovať oveľa väčšie nebezpečenstvo zvlášť pre malé deti vzhľadom na riziko prenášania chorôb ako niekoľko miligramov biocídov, ktoré používame na boj proti nim. Chcel by som vidieť viac zdravého rozumu a predovšetkým by som chcel, aby sa prijímali nariadenia, ktoré môžu uplatňovať nielen veľké spoločnosti, ktoré majú prostriedky na to, aby mohli diskutovať so schvaľovacími orgánmi, ale aj menšie spoločnosti, ktoré dodávajú užitočné výrobky na špecializované trhy.

  Ashley Fox (ECR). – Vážený pán predsedajúci, cieľom tohto nariadenia je ochrana verejného zdravia a životného prostredia. Súčasný režim autorizácie je príliš pomalý a je v ňom veľa byrokracie. Musíme zabezpečiť väčšiu účinnosť schvaľovania nových výrobkov, tak z hľadiska času, ako aj z hľadiska peňazí.

Kontrola škodcov má z hľadiska ochrany ľudského zdravia kľúčový význam. Vítam pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými sa zvýši dostupnosť niektorých výrobkov slúžiacich na zabíjanie hlodavcov, ale, ako už bolo počas rozpravy povedané, pretrváva problém, pokiaľ ide o prístup k difenaku. Je to účinný a často používaný rodenticíd. Mal by byť klasifikovaný ako povolená látka. Zohráva kľúčovú úlohu pri kontrole potkanov a myší. Jeho odstránenie Komisiou z prílohy I je jednoducho iracionálne, a preto Komisiu vyzývam, aby vysvetlila, prečo k tomu došlo. Schvaľovanie výrobkov by malo vždy vychádzať z výsledku vedeckého posudku a nemali by o ňom rozhodnúť politici len preto, aby sa dostali do novín.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Blahoželám pani Klaßovej, ktorá vypracovala vyváženú správu na mimoriadne zložitú tému, hoci v sále predsa len došlo k výmene názorov, pretože niektorí poslanci berú otázku regulácie biocídov vážne, kým iní ju chcú zredukovať na boj proti hlodavcom. Chcel by som zdôrazniť, že ide o veľmi vážnu záležitosť, pričom správa vyniká tým, že súčasne rieši ochranu životného prostredia, ochranu spotrebiteľa a záujmy chemického priemyslu. Nové predpisy o biocídoch vytvárajú lepšie záruky a chránia ženy v domácnosti, ľudí pri domácich prácach, ale nie škodcov. Preto si myslím, že musíme podporiť správu pani Klaßovej a že obavy vyslovené na druhej strane Parlamentu sú neopodstatnené. Áno, je potrebné zlepšiť ochranu a helsinská agentúra bude túto funkciu vykonávať na jednotku. Rok 2017 Maďarsku a novým členským štátom vyhovuje.

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Chemické zloženie biocídnych výrobkov ich na jednej strane robí dosť nebezpečnými, zvlášť pre zraniteľnejších ľudí, ako sú deti alebo tehotné ženy. Na druhej strane sú však veľmi dôležité a jednoducho nevyhnutné, pokiaľ ide o ochranu ľudského zdravia.

Preto je potrebné vytvoriť – a to sa v skutočnosti aj deje – normy, ktoré budú spoločné pre všetky členské štáty EÚ, aby sa ľudia cítili bezpečne a aby firmy, ktoré tieto látky vyrábajú, mali jasne stanovené normy, ktoré nepovedú k zníženiu ich konkurencieschopnosti. Harmonizácia právnych predpisov by sa mala týkať celého cyklu existencie týchto výrobkov na trhu, od výroby až po likvidáciu, aby nepredstavovali hrozbu pre životné prostredie alebo ľudské zdravie. To by malo byť skutočnou prioritou. Neznamená to však, že by nám nemalo záležať na udržaní dobrých podmienok pre moderný priemysel.

  John Bufton (EFD). – Vážený pán predsedajúci, prijatie správy pani Klaßovej bude mať nepochybne za následok explóziu populácií potkanov, čo ohrozí hygienu v obytných budovách a na farmách.

Potkany prenášajú choroby, ako sú E.coli a salmonelóza, a môžu spôsobiť značné škody na majetku, ktoré v niektorých prípadoch vedú k elektrickým požiarom. Zvlášť farmy sa bez účinného hubenia škodcov stávajú obeťou šírenia potkanov. Antikoagulanty sú najpoužívanejšou metódou trávenia potkanov, sú nesporne najúčinnejšie a na kontrole hlodavcov sa podieľajú približne 95 percentami.

V máji som predložil Komisii písomnú otázku, v ktorej som požadoval formálne uznanie možných dôsledkov zákazu a vytvorenie podporného rámca pre tých, ktorých sa zákaz dotkne, ako aj naznačenie možného alternatívneho prostriedku na kontrolu hlodavcov.

Komisia uviedla, že je prístupná diskusii s cieľom zabezpečiť nájdenie vhodných riešení. Aké riešenie Komisia navrhuje? Uskutočnilo sa hodnotenie vplyvu zákazu antikoagulačných rodenticídov? Bude existovať funkčný podporný rámec a boli identifikované alternatívne rodenticídy?

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcel by som na úvod opätovne zdôrazniť, ako si Komisia cení angažovanosť poslancov tohto Parlamentu a ich záujem o tento dokument.

Hoci ide o veľmi zložitý návrh, obsahuje niekoľko dôležitých a citlivých aspektov z politického hľadiska. Pripomienky, ktoré ste práve predniesli, a otázky, na ktoré ste poukázali, ukazujú, ako dobre poslanci tohto Parlamentu pochopili rôzne aspekty tejto problematiky.

Musím tiež zopakovať výhrady Komisie, pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy týkajúce sa rozsahu uplatňovania autorizačného systému EÚ. Hoci Komisia môže v zásade podporiť rozšírenie uplatňovania autorizačného systému EÚ na väčšiu skupinu biocídnych výrobkov, domnievame sa, že by to malo byť sprevádzané dostatkom prostriedkov pre Európsku chemickú agentúru (ECHA) a mechanizmami postupného vykonávania. Len po splnení týchto dvoch podmienok budeme schopní uplatniť účinný systém, ktorý je naším spoločným cieľom.

Pokiaľ ide o otázky, na ktoré poukázali pani Sartoriová a pán Leinen, teda ako zaručiť, aby agentúra ECHA v budúcnosti túto prácu zvládla, treba povedať, že zabezpečenie dostatočných prostriedkov pre agentúru ECHA je jednou z otázok, ktoré najviac zaujímajú Komisiu v súvislosti s návrhmi na rozšírenie rozsahu uplatňovania autorizačného systému EÚ.

Spolupracujeme so sektorom na presnejšom stanovení počtu biocídnych výrobkov, ktoré sú v súčasnosti dostupné na trhu EÚ. Odhady sa pohybujú od 9 000 do 60 000 výrobkov. Je preto veľmi ťažké odhadnúť dodatočné pracovné zaťaženie, ktoré by pre agentúru ECHA vyplynulo zo zaradenia väčšieho počtu výrobkov do centralizovaného systému. Všeobecným cieľom návrhu nariadenia je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu s biocídnymi výrobkami a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a verejného zdravia.

Odpoviem aj pánovi Schnellhardtovi, pokiaľ ide o nanomateriály. Komisia súhlasí, že potrebujeme definíciu nanomateriálov. Čaká na výsledok verejného preskúmania, ktoré organizuje jeden z našich vedeckých výborov, a dúfa, že v blízkej budúcnosti bude schopná navrhnúť definíciu, ktorá bude spĺňať príslušné kritériá.

Odpoviem pánovi Daviesovi, pokiaľ ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh 243. Komisia nemôže tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh podporiť, pretože návrh spochybňuje prílohu I, ktorá je založená na hĺbkovej štúdii o vplyve a ktorá práve nadobudla platnosť.

Som preto spokojný, že sme vykonali kus dobrej práce. V druhom čítaní musíme pokračovať v konštruktívnom dialógu medzi Parlamentom, Radou a Komisiou.

PREDSEDÁ: Isabelle DURANT
podpredsedníčka

  Christa Klaß, spravodajkyňa. – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcem poďakovať všetkým svojim kolegom poslancom za dnešnú rozpravu. Niekedy mám však pocit, že vlastne nevieme, o čom hovoríme. Chcela by som ešte raz povedať, že tu hovoríme o výrobkoch, od ktorých závisíme, od ktorých závisí naša životná úroveň, ktoré nám pomáhajú spĺňať dôležité hygienické normy, ktoré slúžia na boj proti chorobám a parazitom a chránia uskladnený tovar. Všetky tieto veci patria pod pojem biocíd. Pre nás a pre našu budúcnosť majú kľúčový význam. Hlavnými prioritami vo všetkých našich diskusiách boli životné prostredie a úroveň zdravia. Je jasné, že sa usilujeme o jasné kritériá vylúčenia, obmedzenie výnimiek a objektívne informovanie občanov.

Pán Tajani, nie som úplne spokojná s vašou odpoveďou v súvislosti s Európskou chemickou agentúrou (ECHA). Agentúra ECHA má prostriedky, má hardvér, dokáže riadiť systém REACH a v oblasti biocídov toho môže v budúcnosti ešte veľa urobiť. Teraz nepotrebujeme nič iné len obyčajné rozumné návrhy. Budeme mať na to čas počas obdobia zavádzania nariadenia. Využime tento čas na to, aby sme spoločne vypracovali inteligentné návrhy. Nemôžeme jednoducho povedať, že nemáme peniaze a že sa to nedá zrealizovať. Ak chceme urobiť správnu vec pre vnútorný trh, musíme si uvedomiť, že budúcnosťou je celoeurópsky autorizačný proces. Pozývam všetkých, aby sa na tom zúčastnili, a o podporu žiadam aj Komisiu.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Obrat na európskom trhu s biocídnymi výrobkami sa odhaduje na 890 miliónov EUR ročne, čo predstavuje približne 27 % svetového trhu. Biocídy sa v domácnostiach a v priemysle používajú dennodenne. Tieto materiály sa používajú ako dezinfekčné prostriedky, ochranné prostriedky, insekticídy a rodenticídy. Pri používaní biocídov treba však venovať osobitnú pozornosť bezpečnosti spotrebiteľov, pretože je dôležité, aby používanie biocídov nepredstavovalo nebezpečenstvo pre zdravie alebo život ľudí alebo zvierat. Preto by sme mali dôkladne preskúmať všetky biocídy dovážané do Európskej únie a ich trhový obrat, najmä pokiaľ ide o novozavedené výrobky. Opatrnosť je potrebná aj pri nákupe biocídnych výrobkov, pričom systém vypracovaný v Únii by mal viesť k dosiahnutiu jednoty v otázke právnych predpisov. Okrem toho prebieha v rámci štruktúr Únie program revízie účinných látok používaných v biocídnych výrobkoch. Únia by mala pre všetky členské štáty zostaviť jednotný zoznam nanomateriálov, ktoré sa testujú a ktoré sa budú môcť používať v chemických výrobných procesoch. Bude to znamenať, že nanomateriály, ktoré by mohli významným spôsobom ovplyvniť technologický rozvoj, nebudú vylúčené z trhu, a že životné prostredie a zdravie spotrebiteľov nebudú ohrozené.

11. Viacročný finančný rámec na roky 2007 – 2013 (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pána Bögeho v mene Výboru pre rozpočet o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2007 – 2013 (KOM(2010)0072 – 2010/0048(APP)) (A7-0248/2010).

  Reimer Böge, spravodajca. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán Lewandowski, dámy a páni, v súčasnosti máme pred sebou ťažkú úlohu konsolidovať verejné rozpočty v Európskej únii, a to určite ovplyvní našu diskusiu.

Podľa ustanovení článku 81 rokovacieho poriadku vám dnes predkladáme predbežnú správu o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2007 – 2013. Chcel by som Rade vysvetliť, že sme veľmi nespokojní, pretože zatiaľ sa neuskutočnili žiadne rokovania o úprave viacročného finančného rámca na základe Lisabonskej zmluvy. Podľa bodu 4 platnej medziinštitucionálnej dohody pre túto úpravu platí, že v prípade revízie zmluvy, ktorá ovplyvní rozpočet, sa vykonajú potrebné úpravy platnej medziinštitucionálnej dohody. Bude to mať podobu konsenzu medzi inštitúciami.

Okrem toho, v článku 6 odsek 4 Lisabonskej zmluvy sa uvádza: „Únia si zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík.“

Verejný rozpočet Európskej únie v skutočnosti vyzerá vo verejných diskusiách zle. Väčšina ľudí nevie, že nemáme dovolené zadlžiť sa. Väčšina ľudí zabúda, že v období rokov 2000 až 2008 rozpočty 27 členských štátov rástli ročne o 4,4 %. Počas tohto obdobia sa európsky rozpočet zvýšil o 4,5 %, čo je takmer rovnaká úroveň. V tom období sme však museli zvládnuť finančné rozšírenie Európskej únie z 15 na 27 členských štátov. Dokonca aj v tomto finančnom výhľade sme vždy zostali výrazne pod horným limitom viacročného finančného rámca, čo sa týka našich záväzkov, ako aj našich platieb, najmä v prijatých rozpočtoch. V rozpočte na rok 2010 sme boli približne 12 miliárd EUR pod viacročným rozpočtovým výhľadom. Nám nemusíte nič hovoriť o citlivej a zdržanlivej rozpočtovej politike.

Komisia a Rada dávajú prednosť názoru, že potrebné zmeny súvisiace s Lisabonskou zmluvou majú technický charakter. Máme sa však dať spútať bez toho, aby sa uskutočnili nevyhnutné politické zmeny? Nemyslím si to. Chceme vidieť realizáciu potrebných politických úprav, aby sa zabezpečila schopnosť Únie konať vnútorne aj navonok v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov.

Ako všetci vieme, Lisabonská zmluva stanovila Európskej únii nové úlohy siahajúce od Európskej služby pre vonkajšiu činnosť po politiku v oblasti kozmického priestoru. V súčasnosti hľadáme aj dodatočné finančné prostriedky pre projekt ITER. Európska rada zložená z vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád navyše rozhodla o finančnom stabilizačnom mechanizme, ktorý obchádza rozpočtový orgán. Rada zároveň neustále sľubuje, že financované budú agentúry, banány a ITER. Dali dokopy chaotickú hromadu údajov, ktorú nik nemôže akceptovať.

V tejto predbežnej správe sme dospeli k celkovému záveru, že je potrebná zmena viacročného finančného rámca vrátane mechanizmu flexibility v platných nariadeniach. Musí byť tiež zrejmé, že bez zodpovedajúcich dodatočných finančných prostriedkov nemôžeme mať žiadne nové agentúry. Mali by sme jasne povedať, že bez minimálnej flexibility v rozpočte nie je potrebné uskutočniť žiadne rokovania. To nám umožní zabezpečiť flexibilné väčšinové rozhodnutia, rovnako ako to bolo pred Lisabonskou zmluvou, v súvislosti s prvou etapou revízie finančného plánovania pod 0,03 % hrubého národného dôchodku. Celkovo vzaté, potrebujeme väčší stupeň flexibility a vytvorenie primeranej rezervy pre každý rozpočtový okruh.

Chcem požiadať Radu, aby nemala taký skeptický prístup. To nič nemení na skutočnosti, že počas ročného rozpočtového postupu musíme dospieť k dohode. Rada má však v prípade všetkých týchto viacročných projektov a nových priorít v konečnom dôsledku tieto alternatívy: Chceme mať tri roky po sebe spory a ťažké rokovania na tú istú tému? To je skutočne mrhanie ľudskými zdrojmi. Alebo chceme nájsť rozumné celkové riešenie otázok, o ktorých som hovoril? Vyzývam na začatie skutočne vážnych politických rokovaní medzi Komisiou, Radou a Parlamentom na základe zmlúv.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, chcem venovať pozornosť návrhu uznesenia tohto Parlamentu k návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2007 – 2013.

V každom prípade vám chcem teraz, v tomto štádiu povedať, že už neurobím nič iné – a to nebude žiadne prekvapenie –, len vám odporučím alebo odporučím druhýkrát stanovisko Rady k tejto záležitosti. Chcem preto vyhlásiť, že Rada zastáva názor, že takzvaný lisabonský legislatívny balík v rozpočtovej oblasti – ktorý zahŕňa aj toto nariadenie – sa musí prísne obmedziť na technické vykonávanie Lisabonskej zmluvy. Inak povedané, transpozícia platného viacročného finančného rámca do tohto nariadenia by nemala viesť k ničomu inému než k jednoduchej transpozícii existujúceho finančného výhľadu. Návrh Komisie presne sleduje túto líniu a Rada v tomto štádiu nechce diskutovať o revízii viacročného finančného rámca.

Vzhľadom na to uznáte, že naše pozície sú dosť vzdialené, ale som presvedčený, že v priebehu nasledujúcich týždňov a mesiacov dospejeme k dohode o tomto nariadení, a to najneskôr počas nášho rokovania o zmierovacom konaní týkajúcom sa rozpočtu, ktoré sa musí skončiť do konca novembra.

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Komisia víta správu a verí, že je krokom vpred ku skutočným rokovaniam a ku konečnej dohode o lisabonskom rozpočtovom balíku.

Nariadenie, o ktorom sa dnes diskutuje, je iba časťou balíka podľa požiadaviek článku 312 zmluvy na začlenenie nariadenia o viacročnom finančnom rámci do nariadenia Rady, ktoré má byť prijaté jednomyseľne po získaní súhlasu Parlamentu. Zostáva ešte medziinštitucionálna dohoda a revízia rozpočtových pravidiel. Keď to dáme všetko dokopy, je to lisabonský rozpočtový balík a myslím si, že je to koherentný súbor pravidiel.

Teraz sa musíme na tomto balíku zhodnúť a ja sa domnievam, že nadchádzajúce zmierovacie konanie v októbri a novembri je najlepšou príležitosťou postaviť naše rozpočtové postupy na pevný základ v súlade s Lisabonskou zmluvou.

Hlavné posolstvo vychádzajúce z parlamentnej správy, ktoré zopakoval pán Böge, je veľmi jasné. Parlament by chcel pri tejto príležitosti viac politickej aktivity, zatiaľ čo Komisia sa rozhodla urobiť z toho transpozíciu pravidiel a urobiť toľko zmien, koľko bude potrebných podľa novej metodiky zosúladenia so zmluvou, aby pritom nespôsobila ďalšie problémy. Bola to vedomá voľba.

Môžem súhlasiť s pánom spravodajcom, že rôzne inštitúcie majú nové povinnosti vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy a že ich vplyv na rozpočet je potrebné starostlivo zvážiť tak, aby – ak to vyvolá potrebu dodatočných finančných prostriedkov – Komisia bola pripravená predložiť návrhy ako v prípade projektu ITER. O tom sa možno dá diskutovať.

Veľmi vítame stanovisko Parlamentu v prospech flexibility, prinajmenšom na rovnakej úrovni, aká bola doteraz. Je to potrebné, ako dokázal náš postup, a preto si myslím, že obe časti rozpočtového orgánu by sa mali usilovať o riešenie, ktoré sa nebude dať právne napadnúť a ktoré bude rešpektovať úlohu jednotlivých inštitúcií.

Ja som, samozrejme, ako zvyčajne pripravený pristúpiť na kompromis. Musím zopakovať, že príležitosť na to by malo poskytnúť zmierovacie konanie v októbri a novembri, keďže skutočne musíme pokračovať na pevnom základe nových postupov, pretože to je právne nenapadnuteľné a v súlade s Lisabonskou zmluvou.

  Salvador Garriga Polledo, v mene poslaneckého klubu PPE. – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán Chastel, pán komisár, chcel by som začať určitým odporúčaním pánovi úradujúcemu predsedovi Rady. Nemyslím si, že politicky je príliš rozumné spoliehať sa tak veľmi na postup zmierovacieho konania v októbri a novembri, keď začínate z pozície, akú predkladáte v tomto Parlamente, ktorá je taká odlišná. Úprimne povedané, bude veľmi málo priestoru na dohodu s takou odlišnou pozíciou, akú ste práve zaujali.

V každom prípade, a potvrdzujú to argumenty, ktoré predložil kolega pán Böge, za všetky tie roky v Rade ste mali nešťastný zvyk stanoviť politické priority bez ohľadu na rozpočtový rámec. Viedlo to k určitému finančnému inžinierstvu, ktoré robíme v projektoch, ako sú Galileo, Plán hospodárskej obnovy Európy, potravinový nástroj a nedávno aj finančný stabilizačný mechanizmus a medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor. To má ďaleko od parlamentného monitorovania a transparentnosti, čo vy ako vlády požadujete vo svojich vnútroštátnych rozpočtoch. Rozpočet EÚ si zaslúži presne rovnakú pozornosť ako vnútroštátne rozpočty. Zabúdať na to znamená zaručenú cestu do problémov.

Nemáme rezervy, nepoznáme reálne očakávania v súvislosti s realizáciou mnohých viacročných programov a odmietame všeobecné použitie úpravy rozpočtu ako alternatívy k vyčerpaniu týchto rezerv.

Úprava rozpočtu neušetrí peniaze v rozpočte, ale je skôr príkladom zlej rozpočtovej praxe a nulového plánovania.

Skutočná revízia rozpočtu v polovici obdobia by mala, ako povedal pán komisár, viesť k úvahám o flexibilite a o niektorých údajoch. Po dvojročnom meškaní je to minimum, ktoré si Parlament zaslúži a ktoré je pripravený akceptovať.

  Eider Gardiazábal Rubial, v mene skupiny S&D. – (ES) Vážená pani predsedajúca, dnes sa opäť stretávame v tomto Parlamente, aby sme Komisii a Rade pripomenuli niečo, čo vedia od roku 2006, keď sme prijali terajší finančný rámec pre Úniu: rozpočet EÚ nemá dosť peňazí na financovanie politík, o ktorých rozhodli Rada a Komisia a ktoré sme my v Parlamente tiež podporili.

Všetci sme to vedeli, keď sme prijali finančný rámec na roky 2007 – 2013. Vedeli sme, že rozpočet je v prioritných oblastiach podfinancovaný, ale prijali sme ho, aby sme predišli diskusii v Rade, z ktorej nebolo východisko. Podmienkou jeho prijatia však bolo, že finančný rámec sa bude revidovať v rokoch 2008 a 2009. Napriek týmto dohodám sme sa dostali do roku 2010 bez akýchkoľvek návrhov od Komisie.

Občas sa vyhovárali na hospodársku krízu, ale peniaze, ktoré sme požadovali, boli určené práve na oživenie európskeho hospodárstva. V júni som vám povedala, že diskutujeme o takých vážnych otázkach, ako je stratégia Európa 2020. Tá nás mala ochrániť pred zaostávaním v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, vytvárania pracovných miest, svetovej konkurencieschopnosti a v oblasti životného prostredia. Opäť by som sa vás chcela opýtať, či si skutočne myslíte, že budeme schopní dosiahnuť všetky tieto ciele bez zvýšenia rozpočtu EÚ, alebo či sa namiesto toho zase raz nedostaneme ďalej než po dobre vyznievajúce vyhlásenia. Ešte stále som nepočula odpoveď na túto otázku.

Napríklad dnes sa v New Yorku naši vedúci predstavitelia štátov alebo vlád snažia ubezpečiť, že rozvojové ciele tisícročia sa splnili a Parlament ich rozhodne podporuje. Žiaľ, naša podpora nestačí, a preto potrebujeme, aby ministri zodpovední za rozpočty prijali tieto záväzky a dohodli sa na vytvorení potrebných zdrojov, ktoré bude mať Európska únia k dispozícii.

Potrebujeme tie peniaze teraz pre tohtoročný a budúcoročný rozpočet a na financovanie napríklad medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora bez toho, aby sme museli obmedziť financovanie programu, o ktorom sa už rozhodlo, ako je rámcový program pre výskum a technologický rozvoj.

Diskusia o budúcom rozpočte by mohla byť jedovatá, ak by Rada trvala na odmietaní revízie finančného rámca, ako to zrejme dnes opäť robí. Ak nebudeme ťahať za jeden povraz, rozpočtový postup stanovený Lisabonskou zmluvou by sa mohol stať ohniskom vážneho konfliktu medzi Radou a Parlamentom.

Z týchto dôvodov žiadame Komisiu a Radu o spoluprácu s Parlamentom na revízii súčasného finančného rámca, aby sme mohli financovať všetky iniciatívy, o ktorých sa už hovorilo. Bez tejto revízie nebude Európska únia schopná naplniť očakávania verejnosti ani na ne reagovať. Nedokážeme splniť svoje záväzky týkajúce sa konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti alebo v oblasti zahraničných vzťahov.

Preto vás žiadame, aby ste mysleli na problémy, ktoré sme mali pri prijímaní všetkých rozpočtov podľa súčasného finančného rámca. Aby sme mohli financovať také významné priority, ako sú projekt Galileo, potravinový nástroj a Plán hospodárskej obnovy Európy, museli sme využiť dostupné rezervy a nástroj flexibility.

Žiadame vás o flexibilitu nielen preto, aby sme sa mohli vyrovnať so súčasnými požiadavkami, ale aj preto, aby sme mali dostatočné rezervy pre budúce potreby. Skrátka, žiadame vás o odhodlanie a ambíciu spojiť sily, mobilizovať zdroje a podniknúť kroky s cieľom skutočne poskytnúť Európskej únii podporu, ktorú potrebuje.

  Anne E. Jensen, v mene skupiny ALDE. – (DA) Vážená pani predsedajúca, rada by som sa poďakovala pánovi Lewandowskému a Rade za jednoznačné zvýraznenie rozdielu medzi vašimi a našimi názormi. Na rozdiel od predchádzajúcej rečníčky chcem zdôrazniť, že vo svojej správe nežiadame v prvom rade viac peňazí, ale aby EÚ zabránila neporiadku a chaosu. Práve to nás čaká, ak nedodržíme dohody, ktoré sme uzavreli, a text zmluvy. Týka sa to odseku 4 platnej medziinštitucionálnej dohody a tiež článkov 311 a 312 zmluvy.

Viacerí rečníci už spomenuli, že Lisabonská zmluva poskytuje nové kompetencie, napríklad v zahraničnej politike, politike v oblasti kozmického priestoru a energetickej politike. V uplynulých rokoch sme videli, ako vznikajú nové potreby, na uspokojenie ktorých treba nájsť finančné prostriedky. Hovorilo sa už aj o projekte Galileo, potravinovom nástroji a o Pláne hospodárskej obnovy Európy. Parlament podporil tieto nové iniciatívy, ale my sme ich nevymysleli. Boli ste to vy – v Komisii a Rade. Musím povedať, že odpor zo strany Rady a Komisie voči nevyhnutnej revízii finančného rámca je v ostrom protiklade so skutočnosťou, že vy sami neustále predkladáte nové návrhy a požadujete nové zdroje, napríklad v súvislosti s dohodou o banánoch a teraz pre podnik Fusion for Energy projektu ITER.

A akoby to všetko nestačilo, pozorujeme aj znepokojivú tendenciu členských štátov veselo platiť za spoločné projekty, ak to ide mimo rozpočtu EÚ. To vytvára dodatočnú byrokraciu a nezaručuje demokratickú kontrolu využívania finančných prostriedkov. Preto môžem s istotou povedať, že táto rozprava je nielen o otázke väčšieho alebo menšieho množstva peňazí pre EÚ, ale aj o primeranej kontrole a o zabránení neporiadku a chaosu.

  Helga Trüpel, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Veľmi pekne vám ďakujem, vážená pani predsedajúca. Domnievam sa, že odlišné problémy musíme navzájom oddeľovať. Keď sme prijali súčasný finančný výhľad, Rada nám sľúbila, že príde zmena alebo revízia a že o problémoch tohto rozpočtu budeme spolu podrobne diskutovať. Existujú dva súbory problémov. Náš systém vlastných zdrojov, ktorý určuje, odkiaľ prídu peniaze do európskeho rozpočtu, nie je natoľko aktuálny alebo orientovaný na budúcnosť, ako by mal byť. Nechceme žiadne nové dane EÚ, ktoré by viac zaťažovali európskych občanov. My v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii chceme namiesto toho systém vlastných zdrojov s väčšími environmentálnymi daňami a daňami z finančných transakcií, ktorý by viedol k zníženiu súčasných platieb členských štátov. Myslím, že je to veľmi dôležité. Preto jednoducho nepožadujeme dane EÚ, ktoré by pre občanov predstavovali dodatočné zaťaženie. Namiesto toho hľadáme nový model financovania, spravodlivejší a ohľaduplnejší k životnému prostrediu.

Vtedy nám sľubovali iné veci, pretože, samozrejme, všetci vieme, že súčasný rozpočet je príliš nepružný. Je príliš málo možností presúvať jednotlivé položky v rámci rozpočtu. Čelíme novým politickým problémom a európsky rozpočet v súčasnosti nie je schopný primerane na ne reagovať. Preto Rada a Komisia sústavne navrhujú nové veci vyžadujúce financovanie, ktorému sa rozpočet nedokáže prispôsobiť. Z tohto zmätku musíme nájsť východisko a Rada ešte stále nenaznačila, že je na to skutočne pripravená. Myslím si, že toto je hlavný politický problém Európskej únie, pretože takto nedokážeme nadviazať kontakt s európskymi občanmi.

Naopak, musíme robiť veci, ktoré sa týkajú aj Lisabonskej zmluvy. Chceme podniknúť viac spoločných krokov na európskej úrovni v oblasti energetickej politiky, potrebujeme efektívnejší prístup k boju proti zmene klímy a chceme robiť viac v oblasti vesmírneho cestovania, cestovného ruchu a zahraničnej politiky. Ak to však chceme všetko robiť a brať to vážne, musíme príslušne upraviť európsky rozpočet. Rada musí v tejto súvislosti prijať rozhodné opatrenia. Znamená to nielen viac peňazí, ale viac flexibility v rámci rozpočtu a nové strategické zameranie, ktoré zabezpečí, že európska politika bude skutočne perspektívna a umožní nám financovať veci, ktoré chceme dosiahnuť prostredníctvom stratégie Európa 2020. So súčasným rozpočtom to teraz nemôžeme robiť. Preto potrebujeme nové strategické rozhodnutia, aby Európska únia bola pripravená na budúcnosť. My ako poslanci Európskeho parlamentu si, samozrejme, chceme zachovať autoritu a chceme využívať právomoci, ktoré nám prisúdila Lisabonská zmluva, čo znamená, že Parlament musí byť vždy v primeranej miere zapojený. Toto žiadame. Ďakujem veľmi pekne.

  Jacek Włosowicz, v mene skupiny ECR. – (PL) Európska únia sa nachádza na nebezpečnej finančnej zákrute. Udržiavanie finančnej stability je ohrozené ako nikdy predtým v histórii Únie. Musíme určiť prostriedky, ktoré budú potrebné na pokračovanie už rozbehnutých projektov EÚ, ako aj ďalšie prostriedky, ktoré umožnia efektívny prechod na vykonávanie nových úloh, ktoré nám ukladá Lisabonská zmluva. Musíme zahrnúť aj zdroje pre nové situácie, ktoré sme nedokázali dopredu predvídať.

Rozpočtová disciplína je jedna vec, ale život je iná záležitosť. Súčasná hospodárska situácia nás núti prehodnotiť naše priority, aby sme zabezpečili správne udržiavanie rozpočtovej disciplíny. Nesmieme zabúdať na hlavné zásady Únie. Mám na mysli napríklad odstraňovanie rozdielov medzi starými a novými členskými štátmi, teda rozdelenia, ktoré, žiaľ, stále pretrváva. Žiadam Radu a pána komisára, aby sme nezabúdali na základy, ktoré položili zakladatelia Únie, a ani na vyše 50 rokov úspechu EÚ. Odstráňme bariéry, zjednodušme postupy a uľahčime život občanom Európy, pričom opatrne míňajme každé euro zo spoločného rozpočtu.

  Miguel Portas, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážená pani predsedajúca, myslím si, že pán úradujúci predseda Rady sa vo svojich poznámkach vyjadril úplne jasne. Predovšetkým nechce diskutovať o revízii viacročného finančného rámca. Treba však povedať, že už v máji 2006, keď sa prijímali medziinštitucionálne dohody o finančnom rámci, bolo úplne jasné, že by v tom čase mala byť zaručená revízia v polovici obdobia, a naozaj bola zaručená.

Cieľom revízie bolo urýchliť novú diskusiu a preverenie globálneho obrazu Európy a revízia mala zahŕňať všetky aspekty výdavkov a zdrojov Únie.

Medzi rokmi 2006 a 2010 však nastala kríza, ale v našich rozpočtoch sa neodrazili nové naliehavé potreby alebo nové priority. Platnosť nadobudli nové zmluvy, ale vlády sa nepokúšali zobrať do úvahy dôsledky tejto situácie na rozpočtovej úrovni. Dokonca vznikol aj európsky finančný stabilizačný mechanizmus, ktorý zmenil 50 % európskeho rozpočtu na záruku za záväzky tretej strany, ale neboli vyvodené žiadne závery týkajúce sa situácií neplnenia.

Ide o to, že vlády jednoducho nemajú záujem o revíziu, aj keď ju sľúbili, ale chcú, aby Parlament odsúhlasil nariadenie, ktorým sa iba predĺži súčasný stav.

Správa, o ktorej diskutujeme, odmieta tento pokus znevýhodniť Parlament a ja pevne verím, že Parlament vydrží.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rozpočet na rok 2011 sa rozplýva v hmle. Dva body sa mi zdajú dôležité. Na jednej strane, Lisabonská zmluva vyžaduje od Únie, aby si zabezpečila prostriedky nevyhnutné na využívanie právomocí prenesených na ňu a na dosiahnutie svojich cieľov. Je to uvedené v článku 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. To zaisťuje, že ročný rozpočtový postup prebehne hladko. Na druhej strane, je dôležité stanoviť priority, pokiaľ ide o súčasnú hospodársku situáciu, a prijať všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie efektívneho priebehu procesu prijímania viacročného finančného rámca.

Vzhľadom na terajšiu hospodársku klímu by som chcela zdôrazniť ešte jednu záležitosť. Nechápem, prečo sa robia také drastické škrty v oblastiach vzdelávania, celoživotného vzdelávania a sociálnych služieb. Peniaze sa dajú ušetriť v administratívnych oblastiach, napríklad tam, kde je možné určiť a využiť existujúce synergie s domovskými krajinami. Dosiahnuté úspory by sa potom mohli použiť napríklad na financovanie rastu a pracovných miest.

Na záver by som chcela upozorniť na jeden bod, ktorý by mohol byť predmetom zásadnej diskusie. Pre členské štáty je veľmi dôležité zaistiť ďalekosiahlu transparentnosť pri využívaní európskych finančných prostriedkov. To umožní nám, inými slovami, Európskemu parlamentu a Komisii, získať čo najväčšiu mieru kontroly a spolurozhodovacej právomoci, ako aj dosiahnuť potrebnú úroveň efektívnosti.

  José Manuel Fernandes (PPE). – (PT) Vážená pani predsedajúca, myslím si, že sa dá veľmi ľahko dokázať, že revízia súčasného viacročného finančného rámca je naliehavo potrebná. Myslím si, že sa dá ľahko dokázať, že naliehavo potrebuje viac flexibility. Máme iba jedinú možnosť, ako uskutočniť poslanie Európskej únie a splniť naše ciele, ako aj nádeje, ktoré do nás vložili európski občania.

Dúfam, že Rada tomu nebude brániť. Dúfam, že Rada nebude klásť prekážky rozvoju a očakávaniam Európskej únie.

V rokoch 2007 až 2009 boli maximálne limity finančného rámca dosiahnuté alebo prekročené. Významné projekty ako Galileo, potravinový nástroj a Plán hospodárskej obnovy Európy mohli pokračovať iba s využitím existujúcich rezerv. Tieto rezervy sú už pre zvyšok tohto obdobia bezvýznamné, a napriek tomu sa dokonca budú ešte ďalej znižovať, pretože sa prijali záväzky, ktoré neboli zahrnuté do rozpočtu.

Všetci sme si vedomí, že Lisabonská zmluva nám poskytla nové právomoci a nové agentúry v oblastiach vonkajšej činnosti, športu, zmeny klímy, energetiky, cestovného ruchu a civilnej ochrany. To znamená, že Európska únia si musí zabezpečiť dostatok prostriedkov na uskutočňovanie svojich politík a dosiahnutie svojich cieľov.

Musíme bojovať proti kríze. Aby sme to mohli robiť a aby sme znižovali nezamestnanosť, potrebujeme aktívnu celoeurópsku politiku, a to znamená, že rozpočtový orgán musí stanoviť príslušné opatrenia a priority a vyčísliť ich náklady, pričom treba mať na pamäti pridanú hodnotu rozpočtu EÚ.

Navyše nesmieme zabúdať na stratégiu Európa 2020, ktorú sme teraz prijali. Cieľom je inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ktorý sa musí začať okamžite, a na jeho dosiahnutie sú potrebné finančné prostriedky.

  Göran Färm (S&D). – (SV) Vážená pani predsedajúca, chcel by som vysloviť veľké poďakovanie pánovi Bögemu, ktorý zohľadnil myšlienky od ostatných skupín a vypracoval skvelú správu. Podľa môjho názoru sa všetci zhodneme na tom, že Lisabonská zmluva si vyžaduje viacero technických zmien, ale dôležitým bodom je to, že problém sa netýka len jednoduchého technického prispôsobenia. Pre nás v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente je toto chvíľa, keď zistíme, či veríme alebo neveríme v Európu.

Spolupráca v rámci EÚ nie je zvyškovou položkou, ktorá sa berie do úvahy, až keď sa už rozhodlo o národných politikách. Ak berieme Lisabonskú zmluvu vážne, je potrebné financovať nové úlohy. Ak berieme vážne, že Európa sa stáva svetovým lídrom vo výskume a vývoji, v oblastiach klímy, energií a ekologických pracovných miest a že sa rozširuje jej spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, nemôžeme jednoducho vylúčiť tento druh výdavkov, hneď ako sa vyskytnú vnútroštátne rozpočtové problémy. Projekty, ako je ITER, klimatická politika, nová spoločná zahraničná politika, hrdé vlajkové projekty v rámci stratégie EÚ 2020 alebo budúce rozšírenie – toto všetko sa nedá financovať v súčasnom rámci.

Výdavky v rozpočte EÚ nie sú len obyčajné náklady; prinášajú členským štátom aj nesmierne dôležitú pridanú hodnotu. Ak využijeme výhody potenciálnych možností, môže sa dokonca znížiť tlak na vnútroštátne rozpočty a potom sa rozpočet EÚ môže stať príležitosťou, a nie iba problémom. Je preto veľmi dôležité, aby Komisia a Rada mali teraz odvahu vykonať revíziu v polovici obdobia stropov v súčasnom dlhodobom rozpočte EÚ, teda to, čo dlho sľubovali, ale ešte stále neurobili.

Na záver by som vlastne chcel položiť otázku Rade aj Komisii. Naozaj musíte vysvetliť, ako môžete jednoducho ignorovať medziinštitucionálnu dohodu, ktorá požaduje ambicióznu revíziu dlhodobého rozpočtu v polovici obdobia. Nevyvoláva to dôveru pre nadchádzajúce rokovania. Ako ste zdôvodnili, že celkom jednoducho ignorujete medzinárodnú dohodu? To je moja otázka.

  Carl Haglund (ALDE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, začnem presne tam, kde môj kolega poslanec zo Švédska skončil. Mal som v úmysle na úvod povedať, že táto situácia je nepochopiteľná, a mal som v úmysle položiť rovnakú otázku, takže sa teším na odpoveď. Ako nový poslanec Parlamentu som tiež prekvapený, ako k tomu došlo.

V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že nemešká len revízia, ktorú práve spomenul pán Färm, ale z dlhodobejšieho hľadiska meškajú napríklad aj predbežné správy, predbežné hodnotiace správy napríklad o výskumnom programe a ďalšie správy. Z dlhodobého hľadiska to ovplyvňuje celý obraz o práci, ktorú sme začali pre rok 2014 a ďalšie obdobie, ale ovplyvňuje to aj našu terajšiu prácu a to, ako dokážeme zhodnotiť, čo sa stane počas niekoľkých nasledujúcich rokov, keďže rok 2014 je pomerne ďaleko.

V niekoľkých predchádzajúcich vystúpeniach zaznelo mnoho obdivuhodných rečí o úlohách, ktoré nás čakajú v súvislosti so stratégiou Európa 2020, a bude si to určite vyžadovať ambicióznu revíziu súčasného finančného rámca. Treba toho urobiť veľa a ja chápem, že Komisia nie je v jednoduchej situácii, keď sa tým má zaoberať. Ak však máme splniť úlohy, ktoré sú pred nami, bolo by múdre pozrieť sa na to z oveľa dlhodobejšieho hľadiska, než sme to robili doteraz, a preto teraz potrebujeme riadnu revíziu. Teším sa aj na rozumné iniciatívy Komisie.

  Hynek Fajmon (ECR). – (CS) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, tento Parlament je volený ľuďmi v členských štátoch Európskej únie a musí sa stotožniť s ich osudom. Ak teraz prechádza hospodárstvo väčšiny európskych štátov krízou a ak sú ľudia nútení uťahovať si opasky, tento Parlament nemôže ísť opačným smerom a žiadať zvyšovanie svojich výdavkov, ako aj výdavkov celej Európskej únie. Takáto politika znižuje vážnosť a autoritu Európskeho parlamentu v očiach našich voličov. Správa pána Bögeho, o ktorej dnes diskutujeme, sa usiluje o to, aby Európska únia s odkazom na Lisabonskú zmluvu a ďalšie zmluvy dostala viac peňazí. S tým ja osobne nemôžem súhlasiť. Áno, Lisabonská zmluva dáva Európskej únii nové právomoci a novú zodpovednosť, ale týchto právomocí sa Európska únia môže a musí ujať tak, aby celkový objem peňazí, ktorý prerozdeľuje, zostal zachovaný. Som presvedčený o tom, že hospodárenie Európskej únie musí až do roku 2013 vychádzať zo schváleného rozpočtového výhľadu, a pokiaľ je nutné robiť nejaké korekcie, tak iba také, ktoré budú reflektovať stav európskeho hospodárstva a hospodárskej krízy, v ktorej sa teraz nachádzame.

  Monika Hohlmeier (PPE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, konštatujem, že Rada nechce diskutovať o viacročnom finančnom rámci. Môžem Rade povedať, že Európsky parlament by o tom veľmi rád diskutoval a že Rada sa nemôže správať ako v materskej škôlke a hovoriť nám, že nebude odpovedať na naše otázky ani pripomienkovať naše návrhy.

Po druhé, v tejto súvislosti sa musím opýtať Rady, či chce mať Lisabon alebo nie. Lisabon nie je len technická úprava. Zavádza viac kompetencií, čo znamená, že je tu viac zodpovednosti, ktorú treba niesť – a to zahŕňa aj odpovede na súvisiace finančné otázky. Rada navyše prijala rozhodnutia, ktoré vedú k novým finančným výdavkom. O tom hovorili mnohí naši kolegovia poslanci. Ak to chce Rada robiť a nechce, aby sa míňalo viac peňazí, musí tiež celkom konkrétne uviesť, kde a ako chce šetriť, odkiaľ presne sa majú tieto finančné prostriedky presunúť – a nie iba jednoducho navrhovať všeobecné percentuálne kvóty, ktoré sa majú presúvať, a zároveň Parlamentu a Komisii prenechať nepríjemnú úlohu rozhodovania, odkiaľ sa majú peniaze zobrať, najmä ak sú naše možnosti presúvania peňazí a revízie rozpočtu mimoriadne obmedzené.

Zvýšená zodpovednosť, ktorú ste na nás presunuli, je taká náročná, že tu nejde o malé sumy na úvod. Spomeniem iba oblasť finančnej solidarity našich členských štátov a ich zodpovedajúce finančné problémy. Ak sa má tento program realizovať, nehovoríme o malých sumách, ktoré sa dajú presunúť bez ďalších úvah. To isté sa týka programu ITER, to isté sa týka problematiky vnútornej bezpečnosti, to isté sa týka významných záležitostí výskumu, to isté sa týka otázok súvisiacich s prioritnými oblasťami Parlamentu, ako sú odborná príprava mládeže a výskum. Musíme riešiť nielen nedostatky v realizácii, ale aj nedostatok transparentnosti pri vyplácaní finančných prostriedkov. Musíme úplne konkrétne diskutovať o všetkých týchto veciach a pracovať s nimi. Rada o nich nemôže jednoducho mlčať.

  Estelle Grelier (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, čo v skratke vyjadruje návrh Európskej komisie?

Po prvé, nápadný nedostatok ambícií. Komisia podporovaná Radou odmietla prehodnotiť viacročný finančný rámec a svojmu svedomiu uľavila iba návrhom technických úprav – úprav, ktoré boli v každom prípade nevyhnutné, pretože súvisia s uplatňovaním Lisabonskej zmluvy.

Po druhé, porušenie záväzkov daných Parlamentu. Parlament skutočne, a treba to povedať, v roku 2006 prijal, hoci váhavo, finančný rámec, ktorý už vtedy celkom správne považoval za neaktuálny, bez priestoru na manévrovanie, skrátka, rámec rezignácie. Preto svoju podporu podmienil zárukou, že v polovici obdobia platnosti sa viacročný finančný rámec (VFR) dôkladne prepracuje. Je to pekná ukážka toho, aký malý význam prikladajú Komisia a Rada rozhodnutiam Parlamentu, keď ich vôbec neberú do úvahy. Netreba pritom zabúdať, že Parlament má posledné slovo a že zastupuje občanov.

Po tretie, tento návrh odhaľuje paradox, že sa rozšírili právomoci, ktoré členské štáty zverili Únii v oblasti rozsiahlych projektov, pokiaľ možno európskych, a to v rozpočtovom rámci, ktorý Komisia a Rada nedovolia zmeniť, hoci vedia, že na tento účel nie je vhodný. Radšej vyzývajú na presun prostriedkov, čo je v ich očiach zázračný liek, ale podľa mňa je to úzkoprsý pohľad na európsky projekt.

Navyše, ako dokážeme európskym občanom bez začervenania vysvetliť, že kľúčové projekty sa buď nefinancujú vôbec, ako napríklad finančný stabilizačný mechanizmus aj napriek veľkému záujmu médií, alebo sa financujú ako medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor (ITER) napojením na rozpočtový okruh 1a, ktorý je určený na podporu konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti, teda politík napĺňajúcich očakávania verejnosti?

Rútime sa priamo proti múru a stláčame pritom klaksón. Parlament to vie a jednou z kladných stránok správy pána Bögeho je, že o tom hovorí.

  Ivars Godmanis (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, chcem povedať tri veci. Ak hovoríme o nasledujúcom finančnom rámci, je veľmi dôležité pochopiť, ako usporiadame pridanú hodnotu, pretože ak neanalyzujete plnenie rozpočtu v tomto finančnom výhľade, nedosiahneme dobré výsledky v tom nasledujúcom.

Sú tu tri veci. Číslo jeden. Musíme sa pozrieť na využívanie štrukturálnych fondov, pretože doteraz máme vo finančných prostriedkoch štrukturálnych fondov systém, ktorý neznamená naplnený rozpočet. Tieto finančné prostriedky sa používajú na iné účely. Nie je to dobrý systém plánovania a nepomôže nám vytvoriť štrukturálny systém pre nasledujúci finančný výhľad.

Číslo dva predstavujú otázky ako napríklad, že sa v roku 2009 zobrali peniaze a platby z poľnohospodárstva na rozvoj vidieka, minuli sa na plán obnovy a následne je teraz snaha splatiť tento dlh.

Úplne na záver chcem povedať iba jednu vec. Analýza štrukturálnych fondov, ktorú robilo Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku, dokonca v niektorých prípadoch ukazuje, že pridaná hodnota využívania štrukturálnych fondov je záporná. Rovnakú analýzu pripravili aj pracovníci odvetvia poľnohospodárstva. Následne sa na to treba pozrieť – je to, čo dávame teraz, v rokoch 2007 – 2013, skutočne pridaná hodnota k peniazom v systéme?

  Giovanni La Via (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán Chastel, pán komisár, dámy a páni, domnievam sa, že táto diskusia, ktorú predloženou správou dnes vyvolal pán Böge, predstavuje významnú príležitosť na otvorené uvažovanie o budúcnosti Európskej únie.

Nemôžeme si naďalej myslieť, že rôznorodé a stále širšie opatrenia sa dajú realizovať s rámcom zdrojov, ktorý je vo svojej podstate skostnatený. Preto plne podporujem správu, o ktorej tu diskutujeme, a oceňujem iniciatívu pána Bögeho.

Je zrejmé, že Rada a Komisia nedodržali medziinštitucionálnu dohodu. Človek sa musí pýtať, prečo táto revízia nebola naplánovaná v polovici obdobia a prečo naďalej pracujeme tak ako v prípade projektu medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER), tak ako to bolo v minulosti – vlani – s Plánom hospodárskej obnovy Európy a ako sme to robili v minulosti s projektom Galileo a ďalšími projektmi. Namiesto dôkladnej revízie finančného rámca sa použili rezervy.

Teraz tu máme ešte ďalší problém: máme výsady, ktoré sa na Európsku úniu presúvajú z členských štátov na základe Lisabonskej zmluvy. Naozaj si nemyslím, že to takto môže pokračovať. Musíme prestať s obyčajným presúvaním terajších prostriedkov a s používaním mechanizmov flexibility, ktoré v súčasnosti existujú.

Preto tvrdím, že úsilie vynaložené v opačnom smere by bolo prínosnejšie. Inými slovami, úsilie s cieľom vytvárať rezervy, ktoré umožnia Európskej únii v praxi reagovať nielen na terajšie, ale aj, a to predovšetkým, na budúce potreby vo vzťahu k samotnému finančnému rámcu, ale aj k jednotlivým rozpočtovým okruhom.

Nakoniec by som chcel zdôrazniť význam diskusie o tej časti správy, ktorá vyzýva na ďalšie úvahy o európskom finančnom stabilizačnom mechanizme. Diskusiu treba nasmerovať k analýze a prognóze, a teda regulácii vplyvu, ktorý by tento mechanizmus mohol mať na rozpočet EÚ.

  Georgios Stavrakakis (S&D). – (EL) Vážená pani predsedajúca, aj ja nadšene podporujem správu, o ktorej diskutujeme. Počas terajšej recesie sa súčasný viacročný finančný rámec opakovane ukázal ako nevhodný, pokiaľ ide o financovanie mnohých dôležitých politických priorít.

Pre budúcnosť Únie je potrebná revízia finančného rámca a väčšia flexibilita, ak skutočne chceme, aby EÚ bola schopná poskytnúť občanom záruky v čase, keď takmer 25 miliónov z nich je postihnutých nezamestnanosťou.

Európska komisia aj Rada typicky neskoro prevzali svoju zodpovednosť. Blíži sa koniec roku 2010 a Parlament stále čaká, kedy si ostatné dve inštitúcie splnia svoj záväzok, ktorý mali splniť minulý rok.

Finančná a sociálna kríza dostala celú Európu na kolená. Preto jedinou možnou reakciou je európska reakcia prostredníctvom rozpočtu Spoločenstva, ktorý má k dispozícii všetky potrebné prostriedky.

  Ingeborg Gräßle (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán Chastel, pán komisár, dnes ste nám opäť uľahčili situáciu – takže vám za to ďakujem –, pretože Parlament je vo svojich názoroch vzácne jednotný. K vytvoreniu tohto jednotného frontu prispela mimoriadna arogancia, ktorú ste prejavili. Ako politička nie som si istá, či vám mám k tomu blahoželať, pretože sotva ide o prejav geniality. Naozaj som celkom rada, že Parlament je dosť prázdny, pretože naši občania si zaslúžia čosi lepšie než sledovanie týchto nezmyslov. Preto máme pocit, že by ste mali svoje stanovisko prehodnotiť.

Porušené sľuby – nedodržiavate slovo a to je vážna vec. Komisia nemá odvahu držať sa svojho presvedčenia. Pán Lewandowski, chce to trochu viac statočnosti. Vôbec nechceme hovoriť o peniazoch alebo o väčšom množstve peňazí – a ani by sme nemali. Mali by sme hovoriť o obsahu. Ak sa napríklad pozriete na situáciu okolo štrukturálnych fondov, kde sa zvyšná likvidita hromadí, dosahuje závratné výšky a stále pribúda, potom je najvyšší čas, aby sme namiesto zabíjania času nezmyslami začali tieto problémy riešiť.

Komisia je teraz poriadne zúfalá, pretože tieto peniaze nemôže rozdeľovať. Presne z toho dôvodu sa pripravovali nové nástroje – Rada a Komisia pripravili nové nástroje – a iba vďaka tomu je vôbec možná táto rozprava. Neuveriteľná v tomto procese je skutočnosť, že ak by sa dodržali dané sľuby, v konečnom dôsledku by nám to umožnilo napraviť túto situáciu, čo by so svojím rozpočtom nezvládol žiaden národný parlament.

A čo teraz robíme? Chcela by som požiadať Radu, aby dodržiavala slovo, a Komisiu, aby tiež dodržiavala slovo. Rozhodli sme o určitom postupe a tento postup sa musí dodržiavať. Ďalej by som bola rada, keby sme sa vrátili k obsahu. Ak toto všetko neurobíte, vieme, ako klásť odpor. Jediná vec, ktorú potom môžeme urobiť, je zablokovať prijímanie dokumentov. Branie rukojemníkov nie je legitímnym politickým nástrojom, ale ak nám nedáte na výber, budeme o tom musieť veľmi vážne uvažovať.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D) . – (RO) Aj ja sa chcem pridať k pánovi spravodajcovi a ku kolegom poslancom pri upozorňovaní na ťažkú situáciu, v ktorej sa Európska únia nachádza, čo si ani Rada, ani Komisia zrejme neuvedomujú. Štyri roky, ktoré uplynuli od prijatia tohto viacročného finančného rámca, hospodárska kríza a nadobudnutie platnosti novej zmluvy, to všetko sú výzvy, ktorým Európska únia čelí. Preto je každému nad slnko jasnejšie, že potrebujeme väčšiu rozpočtovú flexibilitu.

Z toho dôvodu si myslím, že čisto technická revízia viacročného finančného rámca, ako ju navrhuje Rada, nie je riešením, ale skôr odkladaním reforiem, ktoré Európska únia potrebuje a o ktorých dnes vedie vážne diskusie, o ďalší rok alebo dva. Nesmieme tiež zabúdať, že tento viacročný finančný rámec a jeho revízia musia pripraviť rokovania o novom viacročnom finančnom rámci, ktorý nadobudne účinnosť v roku 2014.

  Paul Rübig (PPE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, finančný rámec predstavuje v čase krízy problém. Kde by sme mali prejaviť väčšiu energiu, lepšie ciele, viac odhodlania? Kde potrebujeme dosiahnuť úspory, kde potrebujeme racionalizáciu, kde je potrebné reformovať činnosť? Jednou kľúčovou otázkou je, ako prispôsobiť činnosť na európskej úrovni existujúcim potrebám. Najmä oblasť investícií – keď uvažujeme o transeurópskych sieťach, výskume, vzdelávaní –, to sú základné úlohy počas krízy. Dúfame, že sme úspešne začali odznova a že smerujeme k vytváraniu našich nových silných stránok. V tejto súvislosti však nesie Európska únia veľmi konkrétnu zodpovednosť.

Keď vidíme, že v rozpočte na rok 2011 sa má rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie zúžiť o 60 %, že sa znižujú výdavky v tých oblastiach výskumu, kde by sme mohli v krátkom čase dosiahnuť vyššiu efektivitu oproti našej svetovej konkurencii, v prospech projektov, ktoré prinesú hospodársky úžitok o nejakých 30 až 50 rokov, tak musíme prehodnotiť, kde by sa malo racionalizovať, a zvážiť, kde sa dá zlepšiť riadenie a predovšetkým kde dokážeme reagovať rýchlejšie a účinnejšie. Čas nám uteká, a tak administratíva musí vývoj situácie rýchlo dobiehať.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D). – (PL) Takmer rok po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy stojí Európska únia pred rozpočtovým paradoxom. Zdá sa, že členovia Rady, ktorí sa predtým veľmi usilovali dosiahnuť ratifikáciu zmluvy, si dnes nevšímajú vážny nedostatok finančných prostriedkov na politiky zakotvené v zmluve. A čo je horšie, Rada neumožňuje ani štedrejšie financovanie pilotných iniciatív Únie, ako sú program Galileo alebo Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

Netreba zabúdať, že terajší finančný rámec bol dohodnutý pred vyše piatimi rokmi, keď napríklad európska diplomacia bola úplnou politickou fikciou. Revízia viacročného finančného rámca je nevyhnutná a financovanie dôležitých politík iba z rezerv neumožní realizovať myšlienky Lisabonskej zmluvy. Aby nová zmluva prinášala ovocie, je potrebné urobiť revíziu terajšieho finančného rámca a nástrojov, ktoré sú podľa dohody s Radou určené na plnenie rozpočtových ustanovení zmluvy. Do budúcnosti potrebujeme väčšiu opatrnosť pri stanovovaní ďalších povinností tak, aby prostriedky, ktoré sa budú používať na financovanie konkrétnej politiky, sa zakaždým určovali na individuálnom základe. Inými slovami, ambiciózny rozpočet Európskej únie si nevyžaduje škrty, ale väčšiu flexibilitu. Nemôžeme mať viac Európy za menej peňazí.

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, myslím si, že dva najvýstižnejšie pojmy v tejto večernej diskusii sú flexibilita a pridaná hodnota. Ak dosiahneme tieto dva prvky, dosiahneme určitý pokrok.

Zjavne máme pred sebou obrovské úlohy, najmä ak chceme splniť ciele stratégie EÚ 2020, a preto nás čaká veľké množstvo práce. Napriek tomu sú tu veľké možnosti. Po prvé, Lisabonská zmluva nám dáva príležitosť urobiť si s pomocou Európskej služby pre vonkajšiu činnosť meno na svetovej scéne, čo sme v minulosti nedokázali. To treba vziať do úvahy.

Ak si máme urobiť meno v rámci Európy, poučiť sa z recesie a vniesť určitú kontrolu do oblasti, kde vládol úplný zmätok, absolútne nevyhnutné sú aj nové orgány v oblasti bankovníctva a poisťovníctva.

Chcel by som však požiadať o jednu vec, a to, aby sme pri príprave finančných balíkov pre tieto inštitúcie odolali pokušeniu počítať s odmenami pre takéto situácie. Tie boli zdrojom všetkého zla a ľudí, ktorí očakávajú odmeny, sa treba opýtať: „Čo by si vo svojej práci nerobil, ak by si nemal dostať odmenu?“

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Lisabonská zmluva, ktorá nedávno nadobudla platnosť, poskytla Európskej únii mnoho nových a významných výsad v oblastiach vonkajšej činnosti, zmeny klímy, energetiky, cestovného ruchu a v ďalších dôležitých oblastiach. To nás núti prijať nové nástroje potrebné na uplatňovanie rozpočtových ustanovení Lisabonskej zmluvy a prehodnotiť terajší finančný výhľad.

Ak chceme, aby Európska únia dokázala splniť prijaté záväzky a účinnejšie reagovať na naliehavé a neočakávané udalosti, potrebná je väčšia rozpočtová flexibilita oproti terajšiemu viacročnému finančnému rámcu.

Čo sa týka budúcich výhľadov, je potrebné prehodnotiť rozpočtové priority, zabezpečiť primerané financovanie prioritných oblastí a poskytnúť dostatočné rozpočtové prostriedky na podporu dlhodobých investícií, ktoré sú predpokladom hospodárskeho oživenia a rastu Európskej únie.

  Alain Cadec (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, Lisabonská zmluva dáva Európskej únii právomoci v nových oblastiach. Umožňuje Únii, aby si zabezpečila prostriedky potrebné na dosahovanie svojich cieľov a na vykonávanie svojich politík.

Od začiatku terajšieho viacročného finančného rámca však nebolo možné pripraviť ročné rozpočty bez použitia existujúcich rezerv. Ako nám pripomína pán spravodajca, rezerva sa výrazne stenčila a do roku 2013 sa nezvýši. Nastala kríza. To potom nedáva možnosť reagovať na nepredvídané požiadavky. Takáto situácia je nebezpečná, ak nie neudržateľná.

Je preto nevyhnutné revidovať viacročný finančný rámec s cieľom zabezpečiť finančné prostriedky potrebné na vykonávanie nových právomocí, ktoré poskytuje Lisabonská zmluva. Dôležité je tiež umožniť financovanie prioritných politík stanovených v stratégii Európa 2020, ako už povedal pán Kelly.

Pripomínam vám, pán komisár, že Lisabonská zmluva poskytla Parlamentu v rozpočtových záležitostiach rovnaké právomoci ako Rade. Parlament si preto musí urobiť súhrn názorov v rozprave o rozpočte, ako to navrhuje pán Böge, a ja mu ešte raz blahoželám k jeho správe.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, význam rozpočtu EÚ pre podporu príjmu poľnohospodárov vo vidieckom Írsku je obrovský. Írski poľnohospodári, ich rodiny, vidiecke spoločenstvá a írske potravinárske odvetvie budú v období rokov 2010 až 2013 naďalej využívať skoro 2 miliardy EUR ročne.

Tento týždeň oznámil náš minister poľnohospodárstva Brendan Smith, že írska vláda požiadala o zálohovú platbu pre jednotlivé farmy, aby sa dosiahol maximálny peňažný tok pre poľnohospodárov odteraz do konca roka. Je to veľmi vítaný a veľmi pragmatický vývoj. Pokiaľ viem, žiadosť vlády schváli Rada – alebo ju Rada zrejme v tomto štádiu teraz vylepšila – a očakáva sa, že platby začnú prichádzať od 18. októbra, s druhou tranžou 1. decembra.

Vysoká miera finančných prostriedkov, každoročne vyčlenených pre odvetvie poľnohospodárstva v našej krajine, zdôrazňuje význam týchto rokovaní pre Írsko, a najmä pre írsky vidiek.

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Chcem vyjadriť poďakovanie pánovi komisárovi za poskytnuté informácie. Trápi ma však ešte niečo iné. Hovorím o probléme príjmov Európskej únie do roku 2013. Ak budeme robiť revíziu, urobme ju správne, čím chcem povedať, že to nie je len diskusia o výdavkoch a o tom, či sa dajú odôvodniť, ale podľa mňa by sme mali hovoriť aj o tom, či príjmy EÚ plánované do roku 2013 sú dosiahnuteľné a či sú to príjmy, na ktoré sa môžeme spoľahnúť.

Rozpočet, ktorý bol prijatý, sa v konečnom dôsledku prijímal v úplne inej hospodárskej a finančnej realite. Dva roky sme čelili významnému a výraznému poklesu HDP členských štátov EÚ. V tejto súvislosti by som sa chcel pána komisára opýtať, či má nejaké podrobné odhady, že by rozpočtové príjmy EÚ do roku 2013 mohli byť nižšie, než sú v súčasnosti plánované.

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, keď počúvam túto rozpravu, je mi úplne jasné, že pozície Parlamentu a Rady sú dosť vzdialené. Môže to byť problém, keďže sa veľmi rýchlo blížime k zmierovaciemu konaniu.

Predmet rokovaní – nielen údaje pre rok 2011, keďže toto je lisabonský balík – bude rovnako viacrozmerný, ako bola dnešná diskusia. Tá nebola len o regulácii, pričom pani Helga Trüpelová túto možnosť vytiahla pri námietkach proti európskemu zdaňovaniu. Helga, vy viete, že na to nemáme mandát. Musíme nezaujate študovať nielen výdavkovú, ale aj príjmovú stranu, a nič viac. Nezaujate študovať a nehádať dopredu, či potrebujeme alebo nepotrebujeme nové vlastné zdroje.

Odznela veľmi jasná kritika, že veľmi meškáme s revíziou finančného výhľadu. Bolo to vedomé rozhodnutie Rady. Myslím si, že to bolo rozumné rozhodnutie a bola za ním demokratická zodpovednosť. Táto záležitosť bola zverená novej Komisii. Komisia sa teraz veľmi venuje otázkam hospodárskeho riadenia, čo je najväčšie poučenie z krízy. Blíži sa október a aj mňa to znepokojuje, keďže takéto meškanie revízie nie je dobré.

Základným tónom diskusie bolo, že vzhľadom na novú zodpovednosť potrebujeme skutočnú revíziu rozpočtu. Nik si viac neuvedomuje nové potreby a novú zodpovednosť ako ja, pretože to bežne prechádza cez Komisiu. Keď sa stretávame s novými potrebami alebo novými veľkým projektmi, spravidla sa usilujeme o kombináciu politických opatrení, ktorú vám predstavíme, a uchádzame sa o vaše odporúčania a o rokovania.

Aj keď mám pocit, že pozície sú vzdialené, som optimista a verím, že zmierovacie konanie v novembri alebo októbri prinesie kladný výsledok.

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, úplne jasne som počul, že mnohí z vás trvajú na potrebe revízie rozpočtu najmä v súvislosti s novou zodpovednosťou Európskej únie. Ochotne pripúšťam, že je to dôležitá rozprava.

Zrejme som sa vo svojom prvom vystúpení nevyjadril úplne jasne. Nepovedal som, že Rada nikdy nechce diskutovať o rozpočte, ale skutočne sa domnievam, že by sme mali viesť dlhodobú diskusiu, a preto čakáme, ako niektorí z vás povedali, na dokument Komisie o revízii rozpočtu.

To bude prvá fáza procesu revízie rozpočtu Únie. Rada to neodmieta, nie je proti začatiu diskusie zameranej konkrétne na nasledujúci finančný výhľad.

Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi vrátiť sa na chvíľu ku konkrétnemu návrhu Komisie na plnenie dodatočných požiadaviek pre medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor (ITER). Rada v skutočnosti dôkladne zvážila finančný plán pre ITER na roky 2012 a 2013, ktorý predložila Komisia koncom júla, a v súčasnosti tieto návrhy pozorne skúma.

  Reimer Böge, spravodajca. – (DE) Vážená pani predsedajúca, začnem s projektom ITER. To, čo sa tam deje, je pozoruhodné. Rada prijala rozhodnutie – zaujala stanovisko –, že do roku 2013 sú potrebné dodatočné finančné prostriedky vo výške 1,4 miliardy EUR. Teraz sa vyvíja veľký nátlak, aby rozpočtový orgán vyjasnil svoju pozíciu do konca septembra s cieľom splniť medzinárodné záväzky. Rada ITER už vyhlásila, že tieto finančné prostriedky budú k dispozícii po schválení rozpočtovým orgánom. Nejde o to, aký máte postoj k rozpočtovému orgánu, ani o to, aký máte postoj k Európskemu parlamentu.

Očakávam, pán Chastel, že dáme dokopy celý balík pre ITER, a nie že poskytneme, ako to navrhuje Komisia, 540 miliónov EUR na obdobie nasledujúcich pár rokov. Chceme stráviť tri roky zvadami o reaktore ITER alebo chceme spolupracovať, aby sme správne rozbehli to, čo sa môže stať priekopníckym medzinárodným výskumným projektom? Dúfam, že tu dokážeme nájsť spoločnú reč.

Správa, o ktorej sa bude zajtra hlasovať, a rozprava vyslali úplne jasné posolstvo. Komisia by mala skúsiť rozmnožiť existujúce návrhy, aby sa na základe tejto rozpravy pripravila medziinštitucionálna dohoda. Bolo by dobré, keby Rada mohla na prvom trojstrannom rokovaní začiatkom októbra ukázať nejaký posun.

Mám dojem, že v Rade a v členských štátoch je niekedy tendencia vrátiť sa do obdobia pred Lisabonom a nebrať do úvahy, že je tu nová rovnováha právomocí a že čelíme novým politickým výzvam.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra napoludnie (v stredu 22. septembra 2010).

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Edit Herczog (S&D), písomne. – (HU) Musíme pripustiť, že počas uplynulých štyroch rokov terajšieho finančného rámca, dokonca aj pred zavedením nových lisabonských požiadaviek, sme mohli ročné rozpočty upravovať, iba ak sme sa uchýlili k zvláštnym finančným nástrojom. Je preto pochopiteľné, že revízia viacročného finančného rámca sa dlhšie nedá odkladať a že sú nevyhnutné dodatočné finančné prostriedky pre iniciatívy, ktoré sa v čase prijatia terajšieho rámca nedali predvídať. Tí, ktorí sú zodpovední za finančné rozhodovanie v EÚ, sú povinní poskytnúť potrebné prostriedky na dosahovanie cieľov EÚ a na vykonávanie politík EÚ, pričom treba zobrať do úvahy nové oblasti činnosti stanovené Lisabonskou zmluvou, ako sú vonkajšia činnosť, šport, výskum vesmíru, zmena klímy, energetická politika, cestovný ruch a civilná ochrana. Musíme mať na pamäti aj pridanú európsku hodnotu rozpočtu EÚ, ktorá je prejavom solidarity a efektívnosti tým, že zhromažďuje a poskytuje na spoločné použitie finančné prostriedky rozptýlené na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Väčšina z nich podporuje dlhodobé investície, ktoré stimulujú hospodársky rast Únie. Treba podniknúť všetky potrebné kroky, aby boli k dispozícii dodatočné finančné prostriedky pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a pre ďalšie priority Lisabonskej zmluvy, najmä pre iniciatívy, ktoré patria do podokruhu 1a „konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť“ a ktoré vytvárajú pre EÚ pridanú hodnotu a umožňujú jej plniť si povinnosti a napĺňať očakávania občanov Únie.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Európsky parlament berie svoj demokratický dohľad vážne a v tejto správe vyzýva Radu a Komisiu, aby uskutočnili komplexnú revíziu viacročného finančného rámca. Podporujem všetky odporúčania v tejto správe, ktoré uľahčia plánovanie a povedú k väčšej efektívnosti využívania finančných prostriedkov EÚ. Komisia príliš často neočakávane predkladá nové návrhy na použitie nevyužitých prostriedkov. Francúzsky projekt ITER je iba jedným príkladom toho, ako sa peniaze – v tomto prípade z poľnohospodárskeho balíka – v predstihu odčerpali na použitie v iných oblastiach. Finančné prostriedky pre poľnohospodárstvo, ktoré sa nevyužili a neodkladajú sa bokom na núdzové situácie v poľnohospodárstve, by sa nemali len tak používať v iných oblastiach. V odvetví poľnohospodárstva je mimoriadne dôležité vytvárať rezervy. Flexibilita je dôležitá, ale mala by sa v každom prípade využívať v rámci príslušnej oblasti politiky. Použitie rezerv by sa malo vopred presne stanoviť a v každom prípade by ich malo mať k dispozícii príslušné odvetvie.

12. Návrh opravného rozpočtu č. 7/2010: záruka poskytovaná Európskou úniou v súlade s ustanoveniami článku 122 ZFEÚ – finančná pomoc členským štátom (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pána Lászlóa Surjána v mene Výboru pre rozpočet o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 7/2010 na rozpočtový rok 2010, oddiel III – Komisia (13476/2010 – C7-0261/2010 – 2010/2120(BUD)) (A7-0250/2010).

  László Surján, spravodajca. – (HU) Vážení predstavitelia Rady, pán komisár Lewandowski, dámy a páni, Komisia navrhla siedmu zmenu a doplnenie rozpočtu na rok 2010 a Rada ju prijala. Aká je podstata tejto zmeny a doplnenia?

Nuž, bola by to dobrá téma na žartovanie. Vytvorili sme prázdny riadok, nový rozpočtový riadok, do ktorého nevložíme ani jediný cent, nieto ešte miliardy. Novinári však s radosťou hovoria o tom, že ide o 60 miliárd. Týchto 60 miliárd EUR, ktoré sa spomínajú v názve, nie je nič iné ako záruka a Komisia je presvedčená, že šanca požiadania o túto záruku alebo jej skutočné vyplatenie je nulová.

Nuž, najhorší scenár nám nie vždy vyhovuje, hlavné je však to, že existuje len veľmi malá pravdepodobnosť presunu skutočných finančných prostriedkov prostredníctvom tohto riadku. Tak načo je vôbec potrebný? A prečo práve teraz v rozpočte na rok 2010? Pretože tu vlastne hovoríme o súčasti plánu navrhnutom Európskou úniou na riešenie finančnej krízy krajín, ktoré sa v budúcnosti môžu dostať do ťažkostí.

Tento riadok sa týka najmä Parlamentu a rozpočtu Európskej únie a má hornú hranicu, ktorá v období do roku 2014 nemôže presiahnuť 60 miliárd EUR. Týchto 60 miliárd je fixná horná hranica. Prečo to musíme urobiť teraz? Musíme to urobiť, pretože ide o odkaz. Odkaz určený trhu. Odkaz tým, ktorí pochybujú, že chceme zachrániť krajiny, ktoré sa v budúcnosti môžu dostať do ťažkostí. V tejto chvíli to nie je potrebné, a preto neexistuje žiadny dôvod na vkladanie finančných prostriedkov do tohto rozpočtového riadku, oplatí sa ho však vytvoriť, pretože nám to umožní rýchlo konať, ak to bude v budúcnosti potrebné.

Tento prázdny riadok je tiež odkazom pre členské štáty, ktoré sa obávajú, že ich oberáme o viac peňazí. Chceme ich uistiť, že o to tu nejde. Tu nejde o Grécko. V prvom rade ide o budúcnosť. Preto nie je správne, aby sa členský štát pokúšal vyhnúť záväzku solidarity odvolávaním sa na údajné či skutočné chyby Grécka. Predložený návrh je plánom solidarity medzi členskými štátmi, pretože, dámy a páni, bez solidarity neexistuje Európska únia.

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, návrh opravného rozpočtu č. 7 nadväzuje na rozhodnutie zriadiť európsky finančný stabilizačný mechanizmus, ktorý je zase reakciou na dramatický vývoj na finančných trhoch v marci, apríli a máji. Európsky finančný stabilizačný mechanizmus, ktorého výška je obmedzená na 60 miliárd EUR, sa preto zriadil ako doplnenie k už existujúcemu systému pre platobné bilancie a je viac-menej postavený na tej istej filozofii.

Odpoveďou na otázku pána Lászlóa Surjána je, že ani v prípade mobilizácie európskeho finančného stabilizačného mechanizmu by to za normálnych želaných okolností nemalo vplyv na rozpočet EÚ. Normálne okolnosti znamenajú, že ak je členský štát príjemcom úveru a spláca úver, mechanizmus sa aktivuje ako záruka, ale bez finančného dosahu na rozpočet.

Vo veľmi nepravdepodobnom prípade, aj keď, bohužiaľ, nejde o nulovú pravdepodobnosť, ale o veľmi nepravdepodobný prípad, ak členský štát nespláca svoje záväzky, musíme zabezpečiť, aby Európska únia bola včas pripravená plniť svoje právne záväzky voči veriteľom.

Preto by sme mali byť pripravení na tento nepravdepodobný nepriaznivý prípad. Jednoducho povedané, toto v určitom zmysle vyjadruje podstatu návrhu rozpočtu č. 7. Preto sme podobne ako pri systéme pre platobné bilancie navrhli vytvorenie štruktúry pre nový rozpočtový riadok na strane výdavkov rozpočtu a zodpovedajúci nový článok rozpočtu na strane príjmov rozpočtu. Ide o symbolické záznamy, tak ako to je v prípade systému pre platobné bilancie, a vychádzajú z rovnakej logiky. Filozofiou je, že by sme mali byť pripravení v prípade potreby.

Som preto veľmi rád, že sa o návrhu opravného rozpočtu č. 7 diskutovalo a že už bol formálne prijatý Radou 13. septembra. Teraz dúfame, že takisto rozhodne aj Parlament.

  Francesca Balzani, v mene skupiny S&D. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, opravný rozpočet, o ktorom dnes diskutujeme a o ktorom budeme v nasledujúcich dňoch hlasovať, je dôležitý dokument. Predstavuje posledný krok zavádzania európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, ktorý bol v máji veľmi potrebný na upokojenie ničivej búrky, ktorá zasiahla euro, a tým aj EÚ.

Výsledkom tej búrky je istota, že už viac neexistujú problémy jednotlivých členských štátov, pretože problémy jednotlivých štátov sa nevyhnutne stávajú problémami všetkých štátov, a preto je potrebné spoločné riešenie. Európa našla odvahu a silu poskytnúť toto spoločné riešenie, o ktorom tu dnes vlastne diskutujeme.

Nový riadok rozpočtu predstavuje jasnú hranicu. Ide o prvý krok smerom k novému spoločnému prístupu k finančným politikám a tiež k budúcim hospodárskym politikám členských štátov, pokiaľ ide o európsky rozpočet. Ide o prvý krok smerom k integrovanému semestru, počas ktorého sa rozhodnutia o rozpočte jednotlivých členských štátov a rozpočte EÚ budú dôkladnejšie porovnávať.

Rozpočet je preto nástrojom, ktorý bol vždy rozhodujúcim pri uplatňovaní politík EÚ a ktorý sa opäť dostáva do centra pozornosti a dokazuje, že je tiež základným nástrojom na budovanie Európy po prijatí Lisabonskej zmluvy. Predovšetkým upozorňuje na význam rozumného a zodpovedného riadenia verejných prostriedkov ako podmienky na skutočný rozvoj a budúci európsky rast.

  Isabelle Durant, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, je pravda, že tu vcelku pokojne hovoríme o úprave rozpočtu na rok 2010 a vložení jedného riadku so záznamom, teda o opravnom rozpočte, ktorý je údajne „technickou úpravou“. Všetci však vieme, že pokoj tejto rozpravy v porovnaní s predchádzajúcou, ktorá nebola až taká pokojná, je zároveň výsledkom odvážneho a spoločne podporovaného rozhodnutia prijatého minulý rok v máji, keď napätie v eurozóne dosiahlo vrchol.

V skutočnosti to bol víkend, keď hlavy štátov a predsedovia vlád vytvorili prvotriedny európsky finančný stabilizačný mechanizmus umožňujúci Únii požičiavať si prostriedky na kapitálových trhoch, aby mohla za určitých podmienok poskytovať úvery členským štátom v ťažkostiach.

Ide skutočne o ducha solidarity, ktorý umožňuje poskytovanie záruk v záujme Európy ako celku a ktorý dáva európskemu rozpočtu skutočnú pridanú hodnotu. Ide o dobrý príklad.

Žiaľ, súčasný strop vlastných zdrojov, ktorý je stanovený na 1,23 % hrubého domáceho produktu, nebol postačujúci na vytvorenie sebestačného mechanizmu. Podiel rozpočtu nepredstavuje viac ako 60 miliárd EUR a zvyšných 444 miliárd EUR poskytuje medzivládny systém, tzv. účelovo vytvorený nástroj, ktorý zaručujú členské štáty v eurozóne. Mimochodom, ide o systém, z ktorého Slovensko nedávno vystúpilo.

Dnešný pokoj nám preto určite umožňuje diskutovať, ale predovšetkým nás núti ísť ďalej a urobiť viac v rámci budúceho finančného výhľadu. V tomto zmysle sa domnievam, že musíme zdvihnúť strop vlastných zdrojov, aby sme mohli vytvoriť skutočnú makroekonomickú úlohu pre európsky rozpočet, čo zároveň poskytne ochranu európskym investičným plánom alebo viac mechanizmov záruk v závislosti od stavu európskeho hospodárstva.

Mali by sme tiež navrhnúť nové finančné nástroje. V tomto kontexte by veľmi dobrým nástrojom boli napríklad eurodlhopisy v spolupráci s Európskou investičnou bankou.

A nakoniec, okamžite musíme zaviesť nové vlastné zdroje, napríklad daň z finančných transakcií, uhlíkovú daň alebo daň z podnikania, ktoré nám naraz umožnia znížiť príspevky členských štátov založené na HDP a vyhnúť sa neslávnej rozprave o čistých prispievateľoch.

Teda taká je obrovská úloha, ktorá nás čaká, a najmä v osobitnom výbore. Vážený pán komisár, toto sú však záležitosti, ktoré si zároveň vyžadujú zapojenie nás všetkých.

  Marta Andreasen, v mene skupiny EFD. – Vážená pani predsedajúca, zajtra budeme hlasovať o návrhu opravného rozpočtu č. 7 týkajúceho sa záruky, ktorú bola EÚ požiadaná poskytnúť pre európsky finančný stabilizačný mechanizmus. Z tohto mechanizmu umožňujúceho Únii požičiavať si prostriedky na kapitálových trhoch, aby mohla poskytovať úvery členským štátom vo finančných ťažkostiach, vyplýva, že ak členský štát nie je schopný splácať úver, na pokrytie dlhu sa použije európsky rozpočet.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás upozorniť na skutočnosť, že ručiteľmi tohto finančného stabilizačného mechanizmu sú v skutočnosti členské štáty, z ktorých mnohé sa samy nachádzajú uprostred finančnej krízy. Hovoríme o 60 miliardách EUR. To nie je symbolická suma. Kde plánujeme získať tieto finančné prostriedky v prípade, že záruku bude potrebné uplatniť?

Ako môžeme hlasovať za takýto opravný rozpočet, keď Komisia nestanovila priority na výdavky z rozpočtu pre prípad, že Európska únia bude požiadaná záruku uplatniť? Ak máme konať zodpovedne a brániť záujmy voličov, mali by sme hlasovať proti tomuto uzneseniu, aj keď nám tvrdia, že riziko je malé.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pomoc Grécku nám bola nanútená na základe článku 136 ako výnimka zo zákazu poskytovania záchranných opatrení. Článok 136 však nevytvára základ na poskytovanie úverov Grécku, keďže umožňuje iba opatrenia, ktoré sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv. Nielenže tieto nie sú stanovené v zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ale sú dokonca jasne zakázané. Ustanovenie preto nepovoľuje ďalšie opatrenia a k takémuto záveru vo svojej príslušnej správe dospelo aj Centrum pre európsku politiku alebo v skratke CEP. Ministri financií eurozóny sa rozhodli pomôcť Grécku poskytnutím úveru s priemernou úrokovou sadzbou 5 %. Odborníci CEP však dokázali, že poskytovanie úveru s politicky motivovanou úrokovou sadzbou, ktorá je nižšia ako trhová sadzba, je nezákonnou dotáciou. Pomoc poskytnutá Grécku bola preto z právneho hľadiska extrémne kontroverzná, ak nie vyslovene nezákonná.

Vážený pán komisár, pokiaľ ide o skutočné dôsledky, chcel by som vám odporučiť hodnotenie nemeckého odborníka v oblasti ekonómie Joachima Starbattyho, ktoré je, obávam sa, správne. Ak bude eurozóna aj naďalej zodpovedať za dlhy ostatných členských štátov, potom o 10 rokov už euro nebude viac existovať. Nestačí len liečiť ranu, musíme odstrániť chorobu. Krajiny eurozóny, ktoré už dlhšie nedokážu splácať svoje dlhy, sa musia opäť stať konkurencieschopnými vystúpením z menovej únie. V opačnom prípade si myslím, že euro nemá budúcnosť.

  Reimer Böge (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, Rada už odišla, zrejme z dôvodu ostrej kritiky, s ktorou sa stretla pri predchádzajúcom bode programu, i keď obsah správy pána Surjána trochu napravil rozhodnutia prijaté Európskou radou počas tejto náročnej dlhej noci diskusií o stabilizačnom balíku. Pán komisár teraz hovoril o nepravdepodobnom prípade použitia týchto záruk z európskeho rozpočtu. Ak sme optimisti, nateraz môžeme prijať tento základný predpoklad.

Napriek tomu nesmieme zabúdať na to, že pokiaľ ide o záruky, v európskom rozpočte už došlo k trom nepravdepodobným prípadom: k pôžičkovému fondu pre investičnú banku so zárukami viac ako 100 miliónov EUR. Pred zavedením eura došlo k situácii, v ktorej všetky členské štáty mohli získať pomoc podporou svojich platobných bilancií so stropom, ktorý mal vtedy hodnotu 16 miliárd EUR. Po zavedení eura bolo toto opatrenie obmedzené na krajiny mimo eurozóny a v dôsledku finančnej krízy v roku 2009 bol tento strop pre členské štáty mimo eurozóny zvýšený na 50 miliárd EUR, z ktorých sa v súčasnosti využíva 9 – 10 miliárd EUR vo forme záruk.

Teraz, keď je v platnosti Lisabonská zmluva, je situácia taká, že článok 143 jednoznačne hovorí o krajinách mimo eurozóny. Článok 352 by bol nepochybne najvhodnejším právnym základom, to by však znamenalo potrebu zapojenia Parlamentu, ako aj niektorých národných parlamentov, a preto bolo pravdepodobne náročné odvolať sa naň v zložitej situácii tohto rozhodnutia. Z tohto hľadiska potom článok 122 určite nebol tým najsprávnejším právnym základom, ale politicky najvhodnejším a najjednoduchším právnym základom bez zapojenia Parlamentu.

Zjavne tu existuje medzera v našich právnych predpisoch, to však nemalo za následok neschopnosť Európskej únie konať v čase krízy. To môžem akceptovať. Rozhodnutie Európskej rady na tomto problematickom právnom základe však znamená, že v prípade potreby môže využívať rezervu medzi hranicou vlastných zdrojov Únie a maximálnou úrovňou viacročného finančného rámca.

Článok 310 zmluvy jasne stanovuje, že sa nesmú prijať žiadne legislatívne akty, ktoré presahujú hranicu vlastných zdrojov Únie alebo viacročného finančného rámca. Ak to bude potrebné, potom sa musí vykonať revízia. V tejto súvislosti samotná Rada urobila obrovský krok bez zapojenia rozpočtového orgánu, pokiaľ ide o budúcu rozpravu na tému „Aká je horná hranica finančného rámca?“. Preto mi dovoľte povedať, že budúca horná hranica viacročného finančného rámca bude hranicou vlastných zdrojov Únie a nič iné.

Správu by sme mali schváliť na základe politickej súdnosti, ale mali by sme podporovať, aby v budúcnosti bola zabezpečená riadna spoločná diskusia o medzerách v nariadeniach, ktoré zjavne existujú, ako aj o zapojení Parlamentu a odstránení týchto medzier. Mali by sme za to bojovať. Toto by tiež malo tvoriť súčasť medziinštitucionálnej dohody o rozpočte založenom na Lisabonskej zmluve.

  Jacek Włosowicz (ECR). – (PL) Dnes tu hovoríme o mechanizme pre finančnú stabilitu v Európe a o opravnom rozpočte. Toto sú kroky, ktoré sú, samozrejme, zamerané na zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti finančného systému v Európe. Tieto opatrenia sú v tejto chvíli určite potrebné na to, aby sme sa v budúcnosti nedostali do ešte väčších finančných ťažkostí. Dúfam, že opatrenia, o ktorých dnes hovoríme, budú účinné a budú takpovediac liekom na vyliečenie symptómov. Tento liek však určite neodstráni príčiny a práve tieto boli hlavným problémom posledných mesiacov. Bez základných zmien európskeho finančného systému budú opatrenia, ktoré teraz zvažujeme, len dočasnou pomocou.

Musíme preto začať so zavádzaním základných zmien, aby finančné prostriedky Európy boli stabilnejšie a transparentnejšie a aby sme my poslanci Parlamentu neboli často využívaní ako požiarnici, ktorí sú privolaní na hasenie ohňa. Takéto opatrenia môžu iba pomôcť, ale nemôžu byť základom trvalých opatrení v budúcnosti.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, na zabezpečenie finančnej stability v eurozóne sa práve prijíma balík opatrení. Otázkou, ktorá ma v súvislosti s týmto rozpočtovým riadkom znepokojuje, je, odkiaľ vlastne budú tieto peniaze pochádzať v prípade, že aj napriek očakávaniam členský štát požiada o túto záruku.

Pán komisár, spomínate opatrnosť. Na to, aby táto udalosť ostala čisto hypotetická, chcela by som naliehavo požiadať Komisiu o prijatie opatrení, ktoré poslúžia ako dostatočný odstrašujúci prostriedok, aby sa zabezpečilo, že členské štáty skutočne urobia všetko, čo je v ich silách, aby sa nikdy neocitli v tejto situácii.

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcel by som pani Andreasenovej poskytnúť niekoľko drobných vysvetlení v súvislosti s touto problematikou. Návrh opravného rozpočtu č. 7 nezahŕňa záruky členských štátov, to sa týka druhej časti. Členské štáty zaručujú 440 miliárd EUR vo forme bilaterálnych pôžičiek. Pokiaľ ide o štruktúru rozpočtu, táto je kópiou systému pre platobné bilancie a znova opakujem, že táto otázka už bola položená.

Ide o typické opatrenie pre rozpočtové položky, ktoré sa týkajú úverových operácií bez špecifického kvantifikovaného záručného fondu. Preto ide o symbolický záznam. Ak vznikne potreba finančnej podpory, ktorá bola doteraz aktivovaná v rámci systému pre platobné bilancie v Maďarsku, Lotyšsku a Rumunsku do výšky 14,6 miliárd EUR, potom Komisia predloží návrh na poskytnutie potrebných rozpočtových prostriedkov prostredníctvom rozpočtového presunu alebo opravného rozpočtu.

Taký je postup, ale nejde o nič nové, je to len rozšírenie existujúceho systému pre platobné bilancie na krajiny eurozóny a súhlasím s Reimerom, že ide o veľmi flexibilnú interpretáciu Lisabonskej zmluvy.

  László Surján, spravodajca. – (HU) V prvom rade sa musím poďakovať politickým skupinám podporujúcim túto správu a verím, že správa naozaj slúži záujmom bezpečnosti. Kritické pripomienky, ktoré poukazujú na to, že máme balík v hodnote 800 miliárd EUR, z ktorých Parlament môže brať do úvahy 60 miliárd alebo s nimi nakladať, sú však tiež oprávnené.

Do istej miery to vzbudzuje dojem, že Parlament nefunguje v rámci Lisabonskej zmluvy alebo že dokonca ešte neexistuje. Našou úlohou je však pracovať s týmito 60 miliardami a v tej súvislosti by som chcel opäť zdôrazniť, že ide len o povinnosti členských štátov eurozóny. Preto, ak by slová rečníčky, ktorá povedala nie z dôvodu ochrany záujmov svojich voličov, znamenali, že Spojené kráľovstvo čoskoro vstúpi do eurozóny, potom by sa mal tento deň radostne oslavovať a zapísať červenými písmenami do kroniky Európskej únie.

Pretože ja na rozdiel od mnohých ostatných verím v eurozónu a bol by som rád, keby aj naša krajina bola čoskoro požiadaná o prevzatie finančnej zodpovednosti v tomto záchrannom pláne. Naozaj verím, že pravdepodobnosť uplatnenia tohto záväzku je nulová alebo takmer nulová, pretože ak členský štát nedodržiava finančné záväzky po prijatí záchranného plánu, vystavuje sa obrovskému riziku.

Ak si dobre pamätám, Lisabonská zmluva za určitých okolností dokonca umožňuje možnosť vylúčenia. Nedodržiavanie finančných záväzkov by bolo takou závažnou chybou, že aj táto sankcia by sa mala vziať do úvahy. Myslím si, že to je zárukou, o ktorú žiadala ďalšia rečníčka. Na záver by som vám chcel opäť poďakovať za vašu pozornosť a požiadať kolegov poslancov, aby túto správu zajtra podporili. Nech sa to stane ďalším zdrojom bezpečnosti pre občanov Európy.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra napoludnie (v stredu 22. septembra 2010).

(Rokovanie bolo prerušené o 18.35 hod. a pokračovalo o 19.00 hod.)

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
podpredseda

13. Hodina otázok (otázky pre Komisiu)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hodina otázok (B7-0462/2010).

Nasledujúce otázky sú určené Komisii.

Prvá časť

Otázka č. 21, ktorú predkladá Vilija Blinkevičiūtė (H-0405/10)

Vec: Nové opatrenia EÚ v boji proti násiliu páchanom na ženách

V Štokholmskom programe, ktorý prijal Európsky parlament v roku 2009, a v uznesení o odstránení násilia páchaného na ženách bola Komisia vyzvaná, aby prijala ďalšie opatrenia v boji proti násiliu páchanom na ženách, v ktorých by venovala mimoriadnu pozornosť prevencii a zvyšovaniu povedomia verejnosti. Komisia bola vyzvaná, aby preložila výsledky štúdie a výskumných prác vykonaných v tejto oblasti, a aby začala s prípravou novej smernice o boji proti násiliu páchanom na ženách.

Kedy môžeme očakávať výsledky tejto štúdie a výskumu a aké sú okamžité plány Komisie týkajúce sa vypracovania budúcej smernice?

  László Andor, člen Komisie. – Násilie páchané na ženách predstavuje porušenie základných práv a Komisia potvrdzuje svoj záväzok zabezpečiť, aby dodržiavanie základných práv bolo stredobodom našich činností.

Násilie páchané na ženách nemožno ospravedlniť na základe zvykov, tradície či náboženských aspektov. Komisia potvrdzuje svoj pevný záväzok bojovať proti násiliu páchanom na ženách. Tento záväzok Komisia vyjadrila v apríli 2010 v oznámení o Štokholmskom programe, ktoré kladie dôraz na ochranu obetí zločinu vrátane ženských obetí násilia a zmrzačovania pohlavných orgánov.

Komisia, rešpektujúc záväzky nášho akčného plánu na vykonávanie Štokholmského programu, v súčasnosti pracuje na svojej stratégii boja proti násiliu páchanom na ženách. Komisia plánuje v prvej polovici roku 2011 prijať stratégiu boja proti násiliu páchanom na ženách. Kľúčovým bodom stratégie Komisie bude prevencia a opatrenia na zvyšovanie povedomia.

Predstavením Charty žien Komisia v marci posilnila svoj záväzok presadzovať rodovú rovnosť a bojovať proti násiliu páchanom na ženách. Charta, o ktorej sa diskutovalo 15. júna na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu, navrhuje zaviesť koordinovaný a efektívny politický rámec na riešenie násilia páchaného na ženách.

Sme odhodlaní posilniť našu činnosť legislatívnymi aj miernymi opatreniami a využiť všetky prostriedky v rámci kompetencie EÚ s cieľom odstrániť násilie páchané na ženách vrátane zmrzačovania ženských pohlavných orgánov. Pani podpredsedníčka Redingová dnes oznámila stratégiu v oblasti uplatňovania rovnosti žien a mužov. Kľúčovým bodom tejto stratégie sú komplexné kroky na boj proti násiliu páchanému na ženách.

Komisia vníma silné prepojenie medzi dokumentmi v oblasti násilia páchaného na ženách a balíkom pravidiel a praktických opatrení na zlepšenie práv obetí. Všetky opatrenia zahrnuté do balíka pravidiel a praktických opatrení na zlepšenie práv obetí budú veľkým prínosom pre ochranu ženských obetí násilia.

Komisia uvítala prijatie uznesení Parlamentu o násilí páchanom na ženách a o rovnosti žien a mužov vrátane uznesenia Parlamentu o odstránení násilia páchaného na ženách. Komisia vzala na vedomie návrh Parlamentu na smernicu o predchádzaní a boji proti násiliu páchanému na ženách. Jedna zo štúdií, ktoré v súčasnosti prebiehajú, je štúdia uskutočniteľnosti, ktorá sa zameriava na posúdenie možností, príležitostí a potrieb právnych predpisov na európskej úrovni v oblasti boja proti rodovo podmienenému násiliu a násiliu páchanému na deťoch. Výsledky tejto štúdie a ďalších prebiehajúcich štúdií budú predstavené na konferencii na vysokej úrovni o násilí páchanom na ženách, ktorú má v Bruseli 25. a 26. novembra 2010 usporiadať Komisia v spolupráci s belgickým predsedníctvom.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ďakujem vám za vyčerpávajúcu odpoveď na moju otázku, stále však chýbajú dostatočne spoľahlivé a porovnateľné informácie na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Európskej únie na vyhodnotenie skutočnej súčasnej situácie v oblasti násilia páchaného na ženách.

Prijala Komisia opatrenia pre akčný plán na zber týchto štatistických údajov a riadenie štatistík s cieľom získať porovnateľné údaje o násilí páchanom na ženách v celej Európskej únii? Ak nebudeme poznať skutočnú situáciu, situácia v členských štátoch sa určite nezmení.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Ženy často o domácom násilí zo strachu mlčia. Je dobre známe, že tento problém narastá najmä v islamských krajinách, napríklad v Turecku. Organizácia Amnesty International odhaduje, že v tejto krajine je tretina až polovica všetkých žien vystavená vo svojich rodinách fyzickému násiliu.

Moja otázka znie, či sa pri príprave tejto štúdie nerozmýšľalo o jej rozšírení za hranice EÚ a či sa v tejto súvislosti venovala pozornosť problémom domáceho násilia v Turecku.

  László Andor, člen Komisie. – Úplne súhlasím s dôležitosťou zberu spoľahlivých údajov a vypracovania vhodných ukazovateľov v tejto oblasti. Váženú pani poslankyňu môžem uistiť, že zber údajov a vypracovanie vhodných ukazovateľov budú zahrnuté do stratégie, o ktorej som hovoril vo svojej úvodnej odpovedi.

Poslancov Európskeho parlamentu môžem tiež uistiť, že keď hovoríme o boji proti násiliu páchanom na ženách, tak sa zameriavame na vnútorné aj vonkajšie otázky. Významný priestor a možnosť na dôrazné upozornenie na tieto otázky máme najmä v prípade krajín, s ktorými Európska komisia vedie prístupové rokovania alebo udržuje iné intenzívne kontakty.

  Predsedajúci. – Otázka č. 22, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0414/10)

Vec: Nariadenie (ES) č. 1083/2006

So zreteľom na nariadenie (ES) č. 1083/2006⁽¹⁾ a na dôsledky súčasnej hospodárskej krízy spojenej s vplyvom globalizácie na úroveň nezamestnanosti v EÚ, aké konkrétne opatrenia alebo kontrolné mechanizmy zaviedla Komisia s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosť, ktorá uvoľní pracovníkov v jednom členskom štáte, nedostávala prostriedky zo štrukturálnych fondov aspoň päť rokov v inom členskom štáte

  László Andor, člen Komisie. – Chcem poďakovať váženej pani poslankyni za otázku. Ako viete, štrukturálne fondy, ako napríklad Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond, podliehajú spoločnému riadeniu.

Riadiaci orgán určený členským štátom je zodpovedný za riadenie a vykonávanie operačných programov. Riadiace orgány majú zabezpečiť, aby sa operácie vyberali na spolufinancovanie v súlade s kritériami v operačnom programe a predpismi členského štátu a EÚ.

V nariadení č. 1083/2006, ktoré stanovuje všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, sú dva odkazy na premiestňovanie.

Prvým je odôvodnenie 42, v ktorom sa uvádza, že pri hodnotení väčších projektov investícií do výroby by Komisia mala mať k dispozícii všetky potrebné informácie, aby mohla zvážiť, či finančný príspevok fondov nevedie k značnému poklesu pracovných miest v existujúcich lokalitách v rámci Európskej únie, s cieľom zabezpečiť, aby finančné prostriedky Spoločenstva nepodporovali premiestňovanie v rámci Európskej únie.

Druhý odkaz je v článku 57, ktorý stanovuje, že riadiace orgány alebo členské štáty musia zabezpečiť, aby sa spolufinancované investície zachovali prinajmenšom päť rokov po ukončení operácie.

V prípade, keď niektorá operácia nesplní túto požiadavku, príspevok EÚ sa musí vrátiť. Riadiace orgány musia vo svojich výročných správach o vykonávaní informovať Komisiu o operáciách, ktoré nesplnili požiadavky na zachovanie investícií stanovené v tomto článku, a Komisia informuje ostatné členské štáty.

Členské štáty a Komisia musia zabezpečiť, aby podniky, voči ktorým sa začalo vymáhacie konanie po presune výrobnej činnosti medzi regiónmi v rámci členského štátu alebo do iného členského štátu, nedostávali príspevok z fondov.

Pri monitorovaní reštrukturalizačných činností Komisii pomáha Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok s Európskym strediskom pre monitorovanie reštrukturalizácie. V prípade programov štátnej pomoci existuje aj požiadavka na zachovanie investícií počas obdobia piatich rokov pre regionálnu investičnú pomoc a podporu zamestnanosti. Komisia vytvorila internetový vyhľadávací nástroj pre štátnu pomoc, ktorý poskytuje informácie o prípadoch štátnej pomoci a o zaznamenaných prípadoch skupinových výnimiek.

Na záver, členské štáty, ktoré spoločne riadia fondy Európskej únie, musia podľa požiadaviek na publicitu publikovať zoznam prijímateľov operácií a príslušné sumy verejného financovania.

Informácie o príjemcoch Európskeho sociálneho fondu sa nachádzajú na internetovej stráne ESF. Na tejto stránke sa nachádzajú odkazy na internetové stránky sociálneho fondu v členských štátoch.

  Marian Harkin (ALDE). – Ďakujem za vašu veľmi podrobnú odpoveď, pán komisár. Je dôležité, aby sme mali v našej priemyselnej politike súdržnosť.

Chcela by som vám položiť len jednu konkrétnu otázku. Hovorili ste o odôvodnení 42 a povedali ste, že finančné prostriedky Spoločenstva nebudú podporovať premiestňovanie a že spolufinancované investície sa musia zachovať počas piatich rokov. Existujú však nejaké kontrolné mechanizmy na monitorovanie toho, čo sa stane po poskytnutí finančných prostriedkov, aby sa zabezpečilo, že konkrétna spoločnosť neprepustí pracovníkov v žiadnom z ostatných 26 členských štátov? Existujú nejaké kontrolné mechanizmy, ktoré umožnia zistiť, keď sa to stane? Aké to bude mať dôsledky?

  László Andor, člen Komisie. – Môžem povedať, že existujú mechanizmy, máme monitorovanie. Európsky sociálny fond je prítomný vo všetkých členských štátoch a rôzne sekcie navzájom komunikujú. Preto máme možnosť súčasne monitorovať, čo sa deje v rôznych členských štátoch, a v prípade vzniku nejakej nezrovnalosti je tu možnosť vyslať v súlade s tým informáciu a v prípade potreby vykonať nápravu.

  Predsedajúci. – Keďže autor nie je prítomný, otázka č. 23 prepadla.

Druhá časť

Otázka č. 24, ktorú predkladá Marc Tarabella (H-0404/10)

Vec: Dôsledky liberalizácie trhu s energiou na spotrebiteľov

Počas posledného „Občianskeho energetického fóra“ sa Komisia verejne zaviazala k zlepšovaniu služieb spotrebiteľom. Všetky nedávno zverejnené prieskumy však dokazujú, že tomuto trhu chýba transparentnosť pre spotrebiteľov, a že zaznamenal nárast cien absolútne nezlučiteľný so zdravou konkurenciou.

Aké opatrenia Komisia plánuje prijať na to, aby boli faktúry za energiu transparentné a aby občanom umožnili porovnanie cien?

Prečo odmieta nastoliť v energetickom sektore rešpektovanie striktného a presného znenia charty, ktorá by znížila astronomický počet sťažností predložených obeťami liberalizácie?

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Existujú rôzne dôvody na sledovanie cien energie a analýzu všeobecného nárastu, ku ktorému došlo v poslednom čase. Komisia v rámci európskeho práva hospodárskej súťaže neustále prijíma rad opatrení, prednedávnom v prípadoch nemeckých spoločností E.ON a RWE vo veci elektriny a plynu, v prípade GDF vo veci plynu, a vo vzťahu k švédskym spoločnostiam v súvislosti s prepojením. Sme presvedčení, že tieto opatrenia budú mať zmierňujúci vplyv na ceny energie v Európe.

Začiatkom tohto mesiaca som mal možnosť zdôrazniť ministrom energetiky, že ustanovenia týkajúce sa vnútorného trhu s energiou stanovujú ochranu spotrebiteľa ako špecifický cieľ a že chceme urobiť všetko, čo môžeme, aby sme transparentným, nediskriminačným a reprodukovateľným spôsobom jasne definovali spoločné záväzky v súvislosti s kvalitou a cenami.

Fakturácia spotrebiteľom sa vo všeobecnosti riadi vnútroštátnymi ustanoveniami, preto sú za obsah faktúr, ich úpravu a štruktúru zodpovedné členské štáty, a teda môžu tieto faktúry navrhovať. O otázke fakturácie sa diskutovalo na Občianskom energetickom fóre s cieľom výmeny osvedčených postupov a referenčných kritérií. Zriadili sme pracovnú skupinu, ktorá bude skúmať osvedčené riešenia otázok fakturácie. Príslušná správa je všeobecne prístupná.

Tretí balík predpisov v oblasti vnútorného trhu s energiou obsahuje aj nové ustanovenia týkajúce sa frekvencie odčítania meračov a témy inteligentného merania spotreby. Podporiť chceme obidve. Pred tromi rokmi sa začal postup verejných konzultácií s názvom Smerom k Európskej charte práv spotrebiteľov energie. Práva spotrebiteľov upravuje viacero smerníc, ako aj početné vnútroštátne vykonávacie opatrenia, a je stanovená ich právna záväznosť. V práci na tejto záležitosti budeme pokračovať v spolupráci s ministrami energetiky.

  Predsedajúci. – Chcem len upozorniť, že toto rokovanie musíme skončiť o 20.30 hod. Preto sa pravdepodobne budeme môcť zaoberať otázkami, ktoré predložili pán Tarabella, pani Ţicăuová, pán Chountis a pán Iacolino, pochybujem však, že budeme môcť pristúpiť k ostatnými otázkam.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, štúdia, ktorú publikovala Národná banka Belgicka poukazuje na extrémnu nestabilitu cien elektrickej energie v Belgicku, odhaľuje však aj vážne problémy nedostatočnej transparentnosti cien pre spotrebiteľov. Štúdia plne potvrdzuje množstvo problémov s výrobcami, ktoré sa objavili po liberalizácii. Belgický federálny regulačný orgán verejne vyjadril svoje obavy týkajúce sa nedostatočnej hospodárskej súťaže na trhu.

To všetko iba zdôrazňuje naliehavú potrebu charty práv spotrebiteľov energie – ktorá, ako ste práve oznámili, sa pripravuje tri roky –, aby liberalizácia napokon neotvorila doširoka dvere pre všetky typy zneužitia na úkor spotrebiteľov. Môžeme dúfať, že prijmete rozhodnutie s cieľom urýchliť vytvorenie tejto charty práv spotrebiteľov?

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Chcela by som spomenúť transparentnosť faktúr za energiu európskych domácností a opýtať sa vás, či máte v úmysle vytvoriť spoločný rámec a predložiť niektoré odporúčania týkajúce sa minimálnych informácií, ktoré musia byť uvedené na faktúre za energiu, aby ich spotrebitelia mohli nielen ľahko pochopiť, ale aby boli aj dostatočne jasné.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, je, samozrejme, vynikajúce, že uplatňujete transparentný prístup – alebo, aby som sa presnejšie vyjadril, riešite nedostatočnú transparentnosť, pretože bez transparentnosti nemôže existovať zdravá hospodárska súťaž a bez zdravej hospodárskej súťaže nemôžu byť spokojní spotrebitelia. Tu je teda moja otázka. Niektorí prevádzkovatelia plynových rozvodných sietí odmietajú sprístupniť svoju maximálnu kapacitu, aby konkurentom a ďalším aktérom sťažili prístup na trh. Plánuje Komisia prijať opatrenia, ktoré tomu zabránia, a ak áno, v akej forme by sa mohli realizovať?

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Všetky vaše otázky sú oprávnené a dôležité a naznačujú, že náš cieľ sme ešte nedosiahli. Liberalizácia trhu s energiou má zmysel iba vtedy, ak existuje hospodárska súťaž, ak existuje transparentnosť a ak sú dostupné pripojenia od miesta výroby až po miesto spotreby. Naše balíky v oblasti vnútorného trhu sú preto na správnej ceste. Rad konaní o porušení práva ukazuje členským štátom, v ktorých oblastiach ešte nesplnili svoje záväzky v súvislosti s vykonávaním. Dúfame, že s druhým balíkom predpisov v oblasti vnútorného trhu náš cieľ v blízkej budúcnosti dosiahneme. V prípade tretieho balíka predpisov v oblasti vnútorného trhu čakáme na jar budúceho roku. Dovtedy musia všetky členské štáty oznámiť, ako a kedy dokončia vykonávanie.

Spomínalo sa, že niektoré existujúce potrubia sa plne nevyužívajú napriek existujúcemu dopytu, inými slovami, že niektorí účastníci ich nemôžu využívať. Boli by sme vďační za konkrétne informácie. Čo sa týka prístupu tretej strany k rozvodnej sieti, budeme tvrdo prenasledovať každého, kto bude brániť nášmu spoločnému úsiliu sprístupniť všetky vedenia každému za rovnakých podmienok. Týka sa to aj plynu, kde majú rozvodné siete veľa čo doháňať.

K ďalším aspektom, začiatkom budúceho roka predložíme predbežnú správu o vnútornom trhu, ktorá sa bude zaoberať tým, kam sme sa dostali a kam chceme ísť, aby si každý – či už v príslušných spoločnostiach, vo vnútroštátnych politikách alebo v Parlamente – uvedomil, že v prípade plynu a elektrickej energie sa veľa hovorí o vnútornom trhu, ale v praxi sa mu skôr kladú prekážky a nerealizuje sa.

Transparentnosť fakturácie – to je presne to, čo chceme. Závisíme od jej náležitého uplatňovania členskými štátmi a budeme pracovať na jej dosiahnutí. Myslím si, že popri vnútornom trhu patria medzi ďalšie dôležité témy vzdelávanie a informovanie spotrebiteľov, ako aj domáca technika pre spotrebiteľov vrátane kľúčovej koncepcie inteligentného merania. Všetky tieto tri veci – nepretržité monitorovanie v domácnosti, príslušné kompetencie a hospodárska súťaž – sú tri faktory, ktoré nám umožnia uspokojiť záujmy spotrebiteľov na vnútornom trhu.

  Predsedajúci. – Otázka č. 25, ktorú predkladá Silvia-Adriana Ţicău (H-0417/10).

Vec: Regionálna spolupráca v oblasti energetiky

Komisia oznámila, že v roku 2010 vypracuje oznámenie, ktoré bude obsahovať odporúčania a príklady najlepších postupov týkajúce sa iniciatív regionálnej spolupráce v oblasti energetiky. V tomto roku Komisia takisto zverejní správu o vykonávaní európskeho plánu na oživenie hospodárstva, ktorá bude obsahovať aj hodnotenie stavu realizácie projektov v oblasti energetiky.

Mohla by Komisia informovať, či budú iniciatívy regionálnej spolupráce v oblasti energetiky zahŕňať aj rozvoj „inteligentnej“ energetickej infraštruktúry (smart grids) na makroregionálnej úrovni, čo by prispelo k zníženiu spotreby energie a umožnilo by prostredníctvom decentralizovaného systému využívať obnoviteľné zdroje energie?

Okrem toho so zreteľom na skutočnosť, že členské štáty budú môcť v roku 2010 prispôsobiť svoje operačné programy, môže Komisia uviesť, kedy prijme kolégium komisárov toto oznámenie?

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vítame váš záujem o rozvoj inteligentnej energetickej infraštruktúry alebo inteligentných sietí (smart grids). V súčasnosti sú naše praktické skúsenosti s inteligentnými sieťami obmedzené, a preto musíme k výsledkom našich štúdií pristupovať opatrne. Štúdia, ktorú dotovala Komisia pred dvomi rokmi, dospela k záveru, že inteligentné siete by mohli v priebehu 10 rokov znížiť spotrebu primárnej energie na trhu EÚ s energiou takmer o 9 %. Keď vychádzame z našich priemerných cien elektrickej energie, prinieslo by to úspory vo výške takmer 7,5 miliardy EUR ročne. Okrem toho v oblastiach techniky a bezpečnosti vidíme výhody pre trh a pre spotrebiteľov. Inteligentné siete využívajú inteligentné monitorovanie, ktoré umožňuje presnejšie sledovanie tokov elektrickej energie, a tým znižuje straty v sieti a zvyšuje bezpečnosť dodávok a spoľahlivosť siete. Inteligentné siete umožňujú tiež spotrebiteľom efektívnejšie kontrolovať a riadiť vlastnú spotrebu energie.

Tieto výhody nie sú zadarmo. Preto sú potrebné obrovské investície – verejné aj súkromné. Niektoré členské štáty už urobili prvé kroky smerom k vybudovaniu takýchto sietí. Napríklad Švédsko a Taliansko už vybavili takmer všetkých svojich zákazníkov inteligentnými meracími systémami. Vo Francúzsku, Nemecku, Holandsku, Španielsku a Spojenom kráľovstve prebiehajú pilotné projekty.

Komisia podporuje všeobecné zavedenie inteligentného merania a rozvoj príslušných sietí nad rámec stanovený v novej smernici. Z tohto dôvodu sme v novembri minulého roku zriadili pracovnú skupinu pre inteligentné siete. Zástupcovia priemyslu, regulačné orgány a združenia spotrebiteľov skúmajú svoju spôsobilosť na daný účel, my skúmame stimuly a požiadavky a zisťujeme, kde je potrebná regulácia a či by boli užitočné ďalšie technické normy. Výsledky pracovnej skupiny budú predložené Parlamentu budúci rok na tomto mieste.

Oznámenie o regionálnych iniciatívach, ktoré spomenula vážená pani poslankyňa, má viacero cieľov a nezameriava sa iba na inteligentné siete. Účelom nadchádzajúceho oznámenia Komisie v tejto veci je konzultovať s regulačnými orgánmi v členských štátoch a ďalšími aktérmi o názoroch Komisie týkajúcich sa regionálnych sietí pre elektrickú energiu a plyn. Inými slovami, chceme dosiahnuť primerane vyvážené ciele, úlohy, pokrytie regiónov a riadenie regionálnych iniciatív. Musíme pritom vyzdvihnúť prácu Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), ktorá začne pracovať na jar budúceho roka.

Celkovo chceme dosiahnuť európske energetické ciele nielen v celej Európe, ale aj v regionálnom partnerstve. Naše opatrenia to jednoznačne podporujú.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Vzhľadom na to, že inteligentné energetické siete významne prispejú aj k zvýšeniu energetickej účinnosti a pomôžu identifikovať oblasti, ktoré spotrebúvajú veľké množstvá energie, a tie, v ktorých energetická infraštruktúra nie je primerane rozvinutá, ak vôbec existuje, chcela by som sa vás opýtať, čo si myslíte o investičných vyhliadkach. Mám tým na mysli nielen hodnotenie v polovici obdobia, ale aj budúci finančný výhľad.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Ako iste viete, zdroje na tento účel obsahuje plán SET, ktorý ste schválili. Komisia bude musieť v nasledujúcich týždňoch rozhodnúť – najprv pri hodnotení a potom vo výhľade –, či a na čo navrhneme financovanie v rozpočte pre investície do odvetvia energetiky, a potom budeme musieť o tom konzultovať a získať na to súhlas od vás a členských štátov. Môžem všeobecne povedať, bez toho, že by som chcel čokoľvek brať ako samozrejmosť, že financovanie stanovené v pláne SET a v plánoch obnovy by malo pokračovať v tých oblastiach, v ktorých sa osvedčilo. Inými slovami, budem bojovať, aby sme získali trvalé financovanie pre investície do infraštruktúry – nielen celoeurópske investície, ale aj investície na dodatočnú úpravu zariadení na miestnej a domácej úrovni – a spolieham sa pri tom na vašu podporu.

  Predsedajúci. – Teraz prejdeme k otázke č. 26, ktorú predkladá pán Chountis. Autora zastupuje pán Hadjigeorgiou. Pravdepodobne sa budeme môcť dostať k otázke, ktorú predložil pán Iacolino, obávam sa však, že otázky č. 28, 29, 30 a 31 budú zodpovedané písomne. Vopred sa ospravedlňujem tým kolegom, ktorí sú tu alebo čakajú vo svojich kanceláriách.

Otázka č. 26, ktorú predkladá Nikolaos Chountis (H-0419/10)

Vec: Liberalizácia energetického trhu v Grécku

Počas návštevy, ktorú Európska únia a Medzinárodný menový fond nedávno uskutočnili v Grécku s cieľom vyhodnotiť uplatňovanie memoranda podpísaného Gréckom, predstavitelia Komisie požiadali grécku vládu, aby sprivatizovala 40 % tepelných elektrární a hydroelektrární Štátneho elektrárenského podniku (DEI) a oddelila vlastníctvo elektrickej prenosovej siete pod zámienkou „úplnej realizácie projektov liberalizácie veľkoobchodného trhu s elektrickou energiou“ a „naštartovania procesu racionalizácie fakturácie spotrebiteľom“.

Mohla by Komisia vysvetliť, čo znamená „racionalizácia fakturácie spotrebiteľom“? Domnieva sa, že ceny, ktoré uplatňuje DEI, sú nízke?

Spadá žiadosť Komisie o predaj elektrární patriacich DEI do rámca jej kompetencií a právomocí?

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Hovoríte o gréckom odvetví energetiky a jeho reštrukturalizácii. Dá sa predpokladať, že otvorenie trhu hospodárskej súťaži umožní efektívnejšie rozdelenie zdrojov, a tým zabezpečí rast a pracovné miesta v odvetví energetiky, a že to bude mať vplyv aj na ostatné oblasti hospodárstva. Rozhodnutie o najlepšom spôsobe reštrukturalizácie svojho odvetvia energetiky v rámci právnych predpisov EÚ o vnútornom trhu s energiou je vecou Grécka. Účinným spôsobom podporenia hospodárskej súťaže je oddelenie vlastníctva elektrickej prenosovej siete a jej reštrukturalizácia. V súčasnej situácii môže mať Grécko na úplnú alebo čiastočnú privatizáciu elektrických prenosových sietí aj rozpočtové dôvody. To isté sa vzťahuje na predaj niektorých tepelných elektrární a hydroelektrární a Štátneho elektrárenského podniku. Ako bolo spomenuté už predtým, ide o príjmy a hospodársku súťaž. Ako sa to urobí na základe právnych predpisov EÚ, je záležitosťou Grécka.

Jeden dôležitý aspekt sa týka vhodných kompenzačných opatrení za to, že Štátny elektrárenský podnik ako jediný prevádzkovateľ v súčasnosti využíva elektrárne. Čo sa týka tepelných elektrární, Grécko teraz vo vykonávacom procese zaostáva a musí splniť a splní svoje záväzky vyplývajúce z rozhodnutí, ktoré prijala Komisia v konaniach vo veci hospodárskej súťaže. O tejto otázke vedieme s gréckou vládou dobrý dialóg. Myslím, že je to dôležité. Tamojšia vláda v súčasnosti plní významné úlohy v rozpočtovej oblasti a v oblasti meny, a preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby existovalo dobré partnerstvo medzi právnymi predpismi EÚ a Komisiou na jednej strane a gréckou vládou na strane druhej.

Čo sa týka cien pre spotrebiteľov, vláda špecifikovala veľký počet tarifných kategórií. Tieto kategórie nie sú jednotné a v mnohých prípadoch nezohľadňujú veľkoobchodné ceny, inými slovami, náklady na výrobu energie. Preto ministerstvo v súčasnosti pracuje na racionalizácii taríf. Podľa nášho názoru by spotrebiteľské tarify mali vychádzať z nákladov, aby sa spotrebiteľom poskytli stimuly na úsporu energie a podporili sa dodávateľské spoločnosti, aby správne investovali. V súčasnosti sú ceny elektrickej energie v Grécku veľmi nízke, čiastočne v dôsledku nákladovo efektívnej výroby v tepelných elektrárňach, lacnej elektrickej energie z vodných elektrární vďaka silným dažďom v posledných dvoch rokoch a zníženého dopytu spôsobeného hospodárskou krízou. V najbližších rokoch pribudnú ďalšie faktory ako rastúce využitie palív, napríklad plynu, a rastúce environmentálne náklady, a preto budú ceny v Grécku rásť. Ceny budú rásť aj preto, lebo v dôsledku normálneho množstva zrážok sa zníži kapacita vodných elektrární. Tieto faktory zvýšia ceny bez ohľadu na liberalizáciu trhu.

Z hľadiska štrukturálnych faktorov, ktoré zvyšujú ceny, je o to dôležitejšie, aby tieto systémy boli čo najefektívnejšie a aby sa akékoľvek zvýšenie cien pre podniky a domácnosti udržiavalo na čo najnižšej úrovni.

  Takis Hatzigeorgiou (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, aktualizované memorandum MMF/EÚ pre Grécko stanovuje, že vláda musí zaviesť mechanizmus, ktorý zabezpečí, aby najneskôr do júna 2013 faktúry za elektrinu regulované podľa tohto mechanizmu odzrkadľovali veľkoobchodné trhové ceny.

Inými slovami, vyzývame grécku vládu, aby zvýšila ceny elektrickej energie na úkor spotrebiteľov, predovšetkým zraniteľných členov spoločnosti, a hospodárstva.

Aký vplyv budú mať tieto opatrenia na produkciu a rast Grécka? Dostanú tieto opatrenia, tieto vyššie účty, Grécko z krízy a spod dohľadu Medzinárodného menového fondu?

A na záver, práve minulý týždeň sme dostali odpoveď od pána Rehna o prudkom náraste inflácie, ktorá dosiahla 5,6 %. Aký vplyv budú mať tieto opatrenia na infláciu?

  Anni Podimata (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, vo svojej odpovedi ste spomenuli oddelenie vlastníctva prenosových sústav. Bola by som rada, keby ste potvrdili, ak môžete, že Grécko, podobne ako všetky členské štáty Európskej únie, si môže slobodne, na základe ducha a litery smernice 72/2009/ES, vybrať jeden z troch rovnocenných modelov oddelenia prenosovej sústavy a že nie je na Komisii, aby navrhovala členským štátom, ktorý z týchto troch modelov sa majú rozhodnúť prijať.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážený pán komisár, grécky Štátny elektrárenský podnik je napriek výraznému poklesu ziskov v tomto roku, najmä v dôsledku recesie a zníženej spotreby, zisková a relatívne zdravá spoločnosť.

Mám veľmi konkrétnu otázku: vykonala Komisia predtým, než predložila tieto návrhy, nejaké štúdie následkov, ktoré bude takýto návrh mať z hľadiska spoločnosti, ktorá závisí od trhu s energiou, a z hľadiska vplyvu na zamestnanosť a na jej ziskovosť?

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vývoj v Grécku sledujem s veľkým záujmom a tiež s rešpektom: rešpektom pred vládou, ktorá sa zo svojej súčasnej pozície díva do budúcnosti, ktorá prijala rozsiahle opatrenia – úspory, zníženia výdavkov, reformy – a ktorá v partnerstve s Komisiou a s európskymi aj svetovými orgánmi robí všetko, čo môže, aby konsolidovala svoj rozpočet a tak prispela k stabilnému euru.

Samozrejme, že sa pozeráme na celkový obraz, je však jasné, že nemôžeme zrušiť pravidlá, ktoré sa vzťahujú na každého na vnútornom trhu, alebo vyhlásiť moratórium na päť rokov. Preto nemám právo, ale skôr povinnosť urýchliť vývoj smerom k vnútornému trhu, od monopolu k liberalizácii a hospodárskej súťaži, a posilniť tým postavenie spotrebiteľov. Pravidlá vnútorného trhu existovali dávno predtým, ako som sa stal členom Komisie. Oddelenie vlastníctva platí už niekoľko rokov. Musím presadzovať politiku, ktorá je v súlade s tým.

Určite som pripravený interpretovať toto memorandum o porozumení pragmaticky a nie reštriktívne, inými slovami, poskytnúť gréckej vláde pri rozvíjaní trhu a prijímaní opatrení čo najväčší manévrovací priestor. Napríklad v prípade oddelenia vlastníctva nepredpisujeme, že siete sa musia predať alebo na niekoho previesť. Požadujeme transparentnosť a požadujeme, aby predchádzajúci vlastníci sietí, ktorí zostanú pôsobiť v odvetví energetiky, nemohli zasahovať do prevádzkových činnosti sieťovej dcérskej spoločnosti, aby mal k sieti prístup každý, kto ju chce využívať – vrátane konkurentov na trhu s plynom a elektrickou energiou.

Celkovo sa Komisia snaží byť ústretová voči celkovému záujmu k potrebám Grécka. Týka sa to nielen rozpočtu, ale aj trhu s energiou.

  Predsedajúci. – Otázka č. 27, ktorú predkladá Salvatore Iacolino (H-0420/10)

Vec: Ropné vrty v Stredozemnom mori

Len niekoľko mesiacov po nehode v Mexickom zálive sa spoločnosť British Petroleum údajne pripravuje začať v rámci dohody z roku 2007 prácu na piatich nových ropných vrtoch v líbyjských teritoriálnych vodách približne 600 kilometrov od pobrežia Sicílie, Malty a Grécka. Vzhľadom na mimoriadnu biologickú rozmanitosť Stredozemného mora a na jeho charakter uzavretého mora bez dôležitej výmeny vody, môže Komisia zodpovedať tieto otázky?

Zamýšľa sprísniť kontroly morských vrtov a ak áno, akým spôsobom? Domnieva sa, že by bolo možné vyhlásiť moratórium na vrty v Stredozemnom mori? Plánuje naliehať na Líbyu, aby zohľadnila nadnárodný dosah na životné prostredie?

Má v úmysle zadefinovať skutkovú podstatu trestného činu v oblasti životného prostredia na európskej úrovni s cieľom odrádzať od nebezpečných činností v oblastiach, ktoré patria členským štátom?

Zváži možnosť zaviazať ropné spoločnosti pôsobiace v Európe k tomu, aby dodržiavali prísny kódex správania, ktorý by chránil osoby, životné prostredie a podnikateľské činnosti, ktoré sa v priebehu rokov úspešne rozvinuli, tak, ako je tomu v oblasti Stredozemného mora?

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, dámy a páni, táto téma má v mojom programe stále veľmi vysokú prioritu. Nedávno, 7. júla, sme tu v pléne diskutovali o piatich kľúčových oblastiach činnosti na zabezpečenie celosvetovo najvyššej možnej bezpečnosti pobrežných prevádzok v Európe a susediacich regiónoch. Teraz skúmame, ktoré opatrenia sú potrebné a primerané. Jedným aspektom sú skúšky a kontroly. Chceme zaistiť, aby sa v rámci EÚ dôsledne uplatňovali najprísnejšie bezpečnostné normy. Vyžaduje si to úzku spoluprácu – užšiu ako v súčasnosti – s národnými regulačnými orgánmi v členských štátoch, ktoré v súčasnosti nesú značnú zodpovednosť a ktoré sú zodpovedné za kontroly a za nariadenia a ich dodržiavanie. Rovnaká spolupráca sa vyžaduje aj medzi národnými regulačnými orgánmi.

Chceme zabezpečiť, aby členské štáty uplatňovali na pobrežné činnosti jednotné kontroly, ktoré budú rovnako prísne v celej Európe. Podľa platných právnych predpisov patrí do právomoci členských štátov aj povoľovanie pobrežných činností. Pred začiatkom leta som radil uplatňovať v súvislosti s pobrežnými činnosťami opatrnosť a zahrnúť ich do bežnej práce alebo udeľovania povolení najmä v prípade prác v extrémnych podmienkach a okolnostiach. Niektoré členské štáty vrátane Talianska sa rozhodli prijať tento preventívny prístup. Komisia potom uskutoční kroky na zaručenie vysokej úrovne bezpečnosti na celom svete. V súčasnosti hovoríme o európskych regiónoch, konkrétne o oblasti Stredozemného mora. Máme tu spoločné environmentálne záujmy, pretože nehoda vo vodách EÚ by rýchlo mohla mať ničivé následky na južné pobrežie Stredozemného mora a naopak. Preto sme sa obrátili na príslušné ministerstvá v Alžírsku a Líbyi a navrhli sme ministrom, aby sme v tejto oblasti aktívne spolupracovali. Kvalita životného prostredia v oblasti Stredozemného mora sa nedá rozdeliť.

Komisia pracuje na návrhu celosvetových prísnych noriem bezpečnosti. Preto rokujeme a sme v kontakte s orgánmi USA a s federálnou vládou USA. Podľa môjho názoru by európske právne predpisy mali obsahovať jasné pravidlá týkajúce sa zodpovednosti. V tejto oblasti je možné urobiť zlepšenia, predovšetkým rozšírenie geografického rozsahu platných environmentálnych právnych predpisov, aby sa umožnilo väčšie pokrytie takých aspektov, ako je biodiverzita a následná škoda. Koncom tohto roka nadobudne platnosť Smernica o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva. Ak to bude potrebné, navrhneme ďalšie právne predpisy.

Čo sa týka kódexu správania pre podniky pôsobiace v oblasti Stredozemného mora, tak my a členské štáty chceme a musíme zabezpečiť, aby priemysel prijal všetky možné opatrenia na zlepšenie bezpečnosti, zaviedol najvyššiu úroveň prevencie a vypracoval plány obnovy pre prípad katastrofy. Malo by sa to urobiť nielen pre európske vody, ale pre všetky vody – vrátane vôd susediacich s EÚ. Tento aspekt musíme kontrolovať v autorizačných postupoch a požadovať dôkaz, že prevádzkovateľ má technickú spôsobilosť riešiť kritické situácie. Musíme tiež požadovať dôkaz o finančných možnostiach, inými slovami, že prevádzkovateľ je schopný znášať náklady súvisiace so škodou spôsobenou podľa najhoršieho scenára. V prípade potreby by to mohlo byť predmetom povinného poistenia.

V priebehu niekoľkých týždňov Komisia predloží oznámenie o bezpečnosti ropných a plynových vrtov v pobrežnej oblasti, ktoré bude obsahovať opatrenia, ako sú tie, ktoré som opísal vyššie, s cieľom zaistiť najvyšší stupeň ochrany európskych občanov a životného prostredia. Toto oznámenie predložíme aj parlamentnému Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, v ktorom by sme chceli o tejto záležitosti konzultovať podrobnejšie.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, chcel by som niečo vysvetliť: musím uznať, že záruky, ktoré ponúkol pán komisár, boli, samozrejme, prijaté pozitívne. Nemyslíte si však, pán komisár, že by sa mohlo prijať opatrenie v súvislosti s líbyjskými orgánmi, aby sa skutočne vyhlásilo moratórium, o ktorom sme diskutovali, a nemyslíte si tiež, že táto efektívna spolupráca by sa dala omnoho intenzívnejšie rozvinúť v rámci akčného plánu pre Stredozemie?

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, aké medzinárodné nástroje máme k dispozícii, ktoré nám umožnia zaviesť na celom svete systém hospodárskej súťaže a autorizačný postup, ktoré poskytnú každému rovnaké príležitosti, ale aj rovnaké riziká a náklady? Ukázalo sa, že v mnohých autorizačných postupoch už jednoducho nie sme schopní vytvoriť potrebné štruktúry. Preto sa usilujeme o to, aby sme mali efektívne a rýchle, a pritom dôkladné a správne autorizačné postupy, ale aby sme mali aj čas na realizáciu projektov. To je veľmi dôležité.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Nebudem môcť položiť svoju otázku, ale veľmi ma zaujíma aj predchádzajúca otázka. Vítam úsilie Európskej komisie vytvoriť primerane posilnený legislatívny systém týkajúci sa ochrany životného prostredia a záležitostí súvisiacich s ťažbou ropy v Európskej únii.

Otázka je veľmi podobná: akému druhu problému čelí Stredozemné more? Moja otázka sa týka Baltského mora a týka sa tiež tretích krajín, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie. Verím, že Európska únia zvládne svoje ciele sama, ale ako zabezpečíme dialóg s tretími krajinami? Mohla by Európska komisia nejako pomôcť jednotlivým krajinám spolupracovať so susediacimi štátmi?

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Je to predovšetkým záležitosť osvojenia si najprísnejších noriem, ktoré sú technicky realizovateľné na celom svete, buď prostredníctvom členských štátov, alebo na európskej úrovni. Môžem spomenúť, že Spojené kráľovstvo má prísne normy a vysokú úroveň know-how. To isté platí o našej partnerskej krajine Nórsku. Dúfame, že v oznámení navrhneme členským štátom, aby sa v celej Európe uznávali ako právne záväzné najprísnejšie normy v oblasti autorizácie, prevádzkovej bezpečnosti, náhradného plánovania, odbornej prípravy pracovníkov a ďalšej odbornej prípravy.

Po druhé, túto záležitosť uvedieme do kontextu našich zahraničných kontaktov týkajúcich sa odvetvia energetiky. Už sme to urobili v prípade Líbye, a ak to bude potrebné, začneme hovoriť o tejto téme znovu. Toto všetko sa môže začleniť aj do ďalších rozhovorov – rozhovorov týkajúcich sa Čierneho mora a Baltského mora s partnerskými krajinami ako Rusko.

Po tretie, chceme využiť náš vplyv na európskych aktérov. Keď predpokladáme, že podniky ako Shell, Total alebo BP sa riadia podľa svojich noriem, ktoré stanovíme ako záväzné pre hlbokomorské vrty v teritóriu Európskej únie, potom si myslím, že rovnaké normy, ktoré sa uplatňujú v Severnom mori a sú tam možné technicky aj z hľadiska nákladov, sa môžu uplatňovať aj v Líbyi. Inými slovami, európskym podnikom by sme nemali dovoliť, aby znížili svoje normy, keď pôsobia v iných častiach sveta. Preto sa pokúsime zabezpečiť, aby európske podniky exportovali technické normy, ktoré považujú za možné v Európe, a tým prispeli k ochrane oblasti Stredozemného mora a iných oblastí.

  Predsedajúci. – Ospravedlňujem sa za otázky č. 28 až 32, ale tieto otázky budú zodpovedané písomne. Ako som povedal na začiatku, dnes večer sme pod určitým časovým tlakom. Teraz prejdeme k otázkam, ktoré boli položené pani Geogheganovej-Quinnovej. Začneme otázkou č. 33, ktorú predkladá pán Tsoukalas. Predpokladám, že sa môžeme dostať prinajmenšom k otázke č. 35, a potom uvidíme, ako budeme pokračovať.

Otázka č. 33, ktorú predkladá Ioannis A. Tsoukalas (H-0401/10).

Vec: Potreba zásadnej reštrukturalizácie európskeho rámca pre financovanie výskumu

Komplexné a zdĺhavé postupy, ktoré si financovanie výskumu vyžaduje, sotva motivujú výskumníkov, aby žiadali o financovanie Únie. Nedávne vyhlásenia Komisie týkajúce sa zjednodušovania rámcových programov pre výskum zrejme vychádzajú z metódy postupného zlepšovania. Bolo by však potrebné vykonať skutočnú administratívnu revolúciu, pokiaľ ide o spôsob, akým Únia plánuje, financuje a riadi výskum.

Aké návrhy predkladá Komisia s cieľom zjednodušiť rámcový program týkajúci sa financovania výskumu? Aký má Komisia názor na myšlienku, aby sa financovanie poskytovalo v závislosti od dosiahnutých výsledkov? Ako posudzuje prípadné zavedenie administratívneho a logistického rámca pre jednotné riadenie, a to súčasne na európskej úrovni aj na úrovni jednotlivých štátov? Aké konkrétne opatrenia navrhuje na podporu vysokorizikového výskumu v Európe? Čo zamýšľa urobiť, aby zvrátila pretrvávajúci trend úniku mozgov?

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – V apríli tohto roku Komisia prijala oznámenie o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum, v ktorom navrhuje celý súbor opatrení vrátane postupných vylepšení, ale aj zásadných zmien, ktoré si vyžadujú revíziu právneho základu výskumu EÚ a dosiahnutie lepšej rovnováhy medzi dôverou a kontrolou a medzi riskovaním a predchádzaním riziku.

Jedna z možností, ktorú predložila Komisia na ďalšiu diskusiu s ostatnými inštitúciami a zainteresovanými stranami, sa týka prechodu k prístupu založenému na dosiahnutých výsledkoch, ktorý používa paušálne sumy v rámci celých projektov. Tento prístup by zavedením paušálnych súm v rámci celých projektov a prepojením platieb výlučne s predkladaním správ o vedecko-technickom pokroku odstránil povinnosť vypracovať podrobné výkazy nákladov. Komisia si však uvedomuje, že takýto prístup má potenciálne nevýhody, napríklad dĺžku rokovacích postupov, a rôzne zainteresované strany ho vnímajú odlišne.

Komisia preto navrhuje, aby sa pred predložením konkrétnych legislatívnych návrhov dôkladne preskúmali všetky podrobnosti súvisiace s realizáciou a potenciálne dôsledky. V siedmom rámcovom programe (7. RP) je priemerný čas medzi podaním žiadosti a udelením grantu 340 dní, o jeden mesiac kratší ako v 6. rámcovom programe (6. RP). Aj keď Komisia uznáva, že existuje priestor na ďalšie zrýchlenie príslušných postupov, porovnanie so sponzormi v členských štátoch ukazuje, že pri porovnateľne zložitých projektoch nie je čas rádovo jeden rok medzi podaním žiadosti a udelením grantu ničím neobvyklým.

V rámci úsilia zameraného na vytvorenie Európskej výskumnej oblasti je administratívna harmonizácia vnútroštátnych a európskych systémov financovania výskumu dlhodobým cieľom, s ktorým sa Komisia stotožňuje. K tomuto cieľu prispievajú programy ERA-NETS v 6. RP a 7. RP a väčší pokrok prinesú iniciatívy spoločného plánovania.

Ako ďalší krok bola prednedávnom vytvorená platforma zainteresovaných strán pre spoločné zásady externého financovania v Európskej výskumnej oblasti. Vysokorizikové projekty s potenciálne veľkým prínosom sa očakávajú najmä v osobitnom programe IDEAS, ktorý realizuje Európska rada pre výskum. Predbežné analýzy ukazujú, že výberový proces, ktorý navrhla Európska rada pre výskum, je úspešný pri stimulácii financovania týchto vysokorizikových projektov s potenciálne veľkým prínosom.

Program Marie Curie je kľúčovým nástrojom na zvrátenie pretrvávajúceho trendu úniku mozgov z oblasti výskumu. Program Marie Curie umožnil od roku 1994 vytvoriť v Európe približne 50 000 nových pracovných miest vo výskume, ktoré zahŕňajú všetky etapy vedeckej kariéry a ponúkajú atraktívne platy. Program Marie Curie, ktorého celkový rozpočet v rámci 7. RP dosahuje výšku 4,7 miliardy EUR, zabezpečí 50 000 výskumníkom vrátane 10 000 doktorandov získanie inovačných zručností, ktoré zvýšia ich kariérne vyhliadky vo verejnom aj súkromnom sektore a pripravia ich na pracovné miesta budúcnosti.

A napokon, granty na opätovné začlenenie, poskytované v rámci programu Marie Curie, boli reštrukturalizované a zjednodušené do jedinej akcie, grantu na profesijnú integráciu, ktorá sa osobitne zameriava na problém úniku mozgov.

  Ioannis A. Tsoukalas (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, ďakujem pani komisárke za odpoveď. Zámerom mojej otázky bolo upozorniť na to, že Európa napriek svojim bombastickým a ambicióznym plánom ešte nedosiahla lisabonské ciele, ktoré boli stanovené hneď na začiatku. V dôsledku toho majú ázijské a tichomorské krajiny v tomto roku podľa bibliometrických údajov 30 % podiel na trhu, v porovnaní s 28 % podielom USA a Európa je úplne na konci.

Možno by sa prísne normy, ktoré požadoval pán Oettinger v prípade hlbokomorských vrtov, mali uplatniť aj na výskum.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Vážená pani komisárka, finančný rámec pre výskum bol nedávno predmetom intenzívnej rozpravy v súvislosti s projektom ITER. Búrlivo sa diskutuje o škrtoch v siedmom rámcovom programe pre výskum a programe pre konkurencieschopnosť a inovácie (KIP) a škrty v tejto oblasti odmietajú všetky parlamentné skupiny. Dokážete si predstaviť nový finančný rámec pre projekt ITER, o ktorom by sa znovu rokovalo aj na medzinárodnej úrovni?

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Moja otázka sa týka pridelenia určitého percentuálneho podielu finančných prostriedkov určených na výskum, povedzme 15 %, len na hospodársku súťaž medzi MSP, pretože MSP veľakrát nemajú možnosť zaistiť si spolufinancovanie alebo súťažiť s veľkými spoločnosťami o získanie spolufinancovania. Chcela by som sa vás tiež spýtať, či uvažujete o vytvorení súboru spoločných pravidiel pre rôzne zdroje financovania výskumu, aby sa zjednodušil prístup univerzít k týmto finančným prostriedkom.

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať všetkým poslancom, ktorí položili otázky. Vlastne jedna poslankyňa – posledná – chce odpoveď na dve otázky. Takže, ak pani poslankyňa dovolí, odpoviem na to teraz.

Je dôležité zdôrazniť politické hľadisko, že v súvislosti s fungovaním výskumných programov EÚ skutočne potrebujeme medziinštitucionálnu dohodu. Z tohto dôvodu veľmi úzko spolupracujeme s dvomi príslušnými výbormi v Parlamente – Výborom pre priemysel, výskum a energetiku a Výborom pre kontrolu rozpočtu – a tiež s Dvorom audítorov na zavedení spoločnej politiky týkajúcej sa týchto veľmi dôležitých otázok.

Pravidlá, podľa ktorých sa bude riadiť činnosť výskumných programov EÚ, sa musia jasne definovať a, čo je veľmi dôležité, musia byť jednotné. Žiadatelia o účasť vo výskumných programoch – či sú to vzdelávacie inštitúcie tretieho stupňa, výskumné strediská alebo spoločnosti súkromného sektora – musia presne vedieť, ako budú iniciatívy EÚ v oblasti financovania výskumu fungovať, aby to malo pre nich veľmi konkrétny zmysel.

Preto máme v Komisii politiku zjednodušovania a komunikácie, o ktorej sa teraz veľmi intenzívne rokuje a diskutuje, pretože si uvedomujeme, že musíme ešte viac zjednodušiť politiky, ktoré máme v tejto oblasti. Zjednodušenie týchto programov je našou kľúčovou politickou prioritou – mojou a Komisie ako celku – a musíme pracovať veľmi jasným, rozhodným spôsobom a v partnerstve s Parlamentom, aby sme boli schopní dosiahnuť ďalšie zjednodušenie.

K otázke projektu ITER. Táto záležitosť nás v istom zmysle trápi – a nielen túto Komisiu, ale aj tú predchádzajúcu. Je to vec, ktorá si vyžaduje komplexnú odpoveď. Komisia predložila návrh. O tomto návrhu sa diskutuje a veľmi dobre si uvedomujem atmosféru v Parlamente v súvislosti s projektom ITER, pokiaľ ide o zdroje financovania, ale tento projekt je prevratný a ak bude úspešný, môže priniesť obrovský úžitok – nielen pre Európu, ale aj pre svet ako celok. Ako viete, je to tiež projekt, na ktorom sa nezúčastňuje len EÚ, ale aj naši medzinárodní partneri.

Takže s našimi medzinárodnými partnermi pracujeme veľmi starostlivo, intenzívne a koherentne, aby sme mohli tento projekt pohnúť dopredu. Nepochybujem o tom, že s vašou spoluprácou a podporou to dokážeme urobiť.

  Predsedajúci. – Ako som povedal na začiatku, sme pod určitým časovým tlakom a o 20.15 hod. pristúpim k otázkam, ktoré boli položené pánovi Hahnovi. Pán Kelly, obávam sa, že sa nedostaneme k vašej otázke č. 36 alebo vlastne k otázkam, ktoré nasledujú potom, t. j. otázkam č. 37, 38, 39, 40 a 41.

Otázka č. 34, ktorú predkladá Georgios Papanikolaou (H-0407/10)

Vec: Hodnotenie fungovania Európskej rady pre výskum

Európska rada pre výskum začala oficiálne svoju činnosť 27. februára 2007 v Berlíne. Hlavným predmetom jej činnosti je financovanie špičkových výskumných programov, na čo má do roku 2013 v rámci 7. rámcového programu k dispozícii rozpočet vo výške 7,5 miliárd EUR. Táto iniciatíva si za hlavný cieľ stanovila podporu tvorivosti, a teda aj nových výrobkov a služieb, aby si hospodárstvo Európskej únie zachovalo konkurencieschopnosť vo svetovom meradle.

Môže Komisia odpovedať na tieto otázky: Keďže Európska rada pre výskum funguje už tri roky, aké hmatateľné výsledky doteraz dosiahla, pokiaľ ide o zvyšovanie európskej konkurencieschopnosti? Umožnilo fungovanie tejto rady dosiahnuť zvýšenie tvorivosti a inovácie na európskej úrovni?

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – Cieľom stratégie Európa 2020 je zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Európska rada pre výskum (ERC) má zohrávať úlohu pri zabezpečení všetkých troch priorít. Inteligentný rast znamená vytvorenie hospodárstva založeného na znalostiach a inovácii. To si od nás vyžaduje posilniť každý stupeň inovačného reťazca od základného výskumu až po komercializáciu.

Kľúč k budúcej prosperite Európy sa zakladá na kvalite jej myšlienok a schopnosti premeniť ich na výrobky, postupy a služby, ktoré si budú chcieť kúpiť ľudia na celom svete.

Prvá podmienka, ktorá sa musí splniť, aby sme vytvorili úniu inovácií, je posilnenie našej vedomostnej základne a podporovanie excelentnosti, a to je presne to, čo ERC už robí.

ERC získala za pozoruhodne krátky čas celosvetové uznanie ako agentúra financujúca výskum na svetovej úrovni. Potvrdilo to nezávislé preskúmanie, ktoré v júli 2009 uskutočnila skupina šiestich vynikajúcich odborníkov, a hoci sa prvé projekty začali až v druhej polovici roku 2008, mnohé už ukazujú veľmi sľubné a využiteľné výsledky.

Napríklad výskumníci na Imperial College v Londýne publikovali prevratné výsledky týkajúce sa kvality materiálov podobných kostiam vypestovaných v laboratóriách, ktoré sa môžu implantovať so skutočnými kosťami a pomôcť pri ich obnovení. Vytvorili začínajúcu spoločnosť, ktorá vyvíja bioaktívne materiály, ktoré sa môžu používať namiesto kostných transplantátov na liečenie chorôb kostí a ťažkých zlomenín.

Výskumný tím na univerzite vo Frankfurte publikoval dôležité výsledky, ktoré ukazujú, ako sa dá zablokovaním určitých genetických fragmentov zlepšiť krvný obeh. Má to obrovský potenciál pre novú liečbu infarktov a výskumníci si dali svoju metódu patentovať.

Teda projekty, ktoré majú nájsť odpovede na základné otázky výskumu, generujú radikálne nové myšlienky, ktoré podporia nové inovácie a sú potrebné aj na riešenie veľkých úloh spoločnosti.

V neposlednom rade ERC úspešne poslúžila aj ako kritérium na posúdenie konkurencieschopnosti vnútroštátnych inovačných systémov. Prispela k urýchleniu reforiem vnútroštátnych systémov financovania v mnohých členských štátoch, napríklad vo Francúzsku, Poľsku, Portugalsku a Švédsku. ERC stanovením svetových kritérií excelentnosti v partnerskom preskúmaní a vo výskume, ktorý financuje, zvýši postavenie, viditeľnosť a atraktívnosť európskeho výskumu na hraniciach poznania.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Ďakujem vám za odpoveď, pani komisárka. Výskum je skutočne priamo spojený s inováciou a inovácia je nevyhnutným predpokladom rastu. V nadväznosti na to, čo ste povedali, by so vám chcel položiť túto otázku: ak si dobre pamätám, spomínali ste Londýn, Poľsko, Švédsko a z krajín južnej Európy ste spomenuli len Portugalsko.

Je k dispozícii viac informácií, najmä v súvislosti s krajinami južnej Európy, o sľubných nových myšlienkach a o zvyšovaní finančných prostriedkov Spoločenstva na výskum? Vzhľadom na to, že tieto krajiny majú veľmi nízke ukazovatele, kladieme dôraz na rast? Mám, samozrejme, na mysli Grécko, Španielsko a ďalšie krajiny v južnej Európe.

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – Žiaľ, nemám konkrétne informácie týkajúce sa južných krajín, ktoré požadoval vážený pán poslanec. Môžem však povedať, že Európska rada pre výskum zakladá svoje odpovede na žiadosti výlučne na excelentnosti. Nepozerá sa na to, ktorá krajina, ktoré výskumné stredisko – jej odpoveď a rozhodnutie o udelení grantu od týchto vecí nezávisí. Na veci sa pozerá výlučne z hľadiska excelentnosti.

Myslím si, že to je dôvod, prečo získala veľmi rýchlo také dobré a medzinárodne známe meno, pretože sa vysoko hodnotí, že jej rozhodnutia sa zakladajú výlučne na excelentnosti. Musíme to podporiť a ďalej rozvíjať. Okrem toho by Európska rada pre výskum mala pokračovať v presadzovaní spolupráce s európskymi podnikmi.

Chcem povedať, že Európska rada pre výskum na budúci rok spustí overovanie možnosti financovania koncepcií, ktorého cieľom bude preklenúť medzeru vo financovaní prvých fáz inovačného procesu, keď je napríklad potrebné overiť potenciálnu komerčnú koncepciu pomocou skúšok alebo prototypov alebo prostredníctvom identifikácie vhodného trhu, alebo vytvorením chráneného práva duševného vlastníctva. Určite je veľmi dôležité podporiť rozvoj Európskej rady pre výskum, aby bola týmto katalyzátorom na celom svete.

Zaujímavé je tiež sledovať, že viaceré členské štáty vrátane južných, teraz skúmajú koncepciu Európskej rady pre výskum a dospievajú k názoru, že by možno samy mali premýšľať o zriadení rady pre výskum v rámci svojho územia.

  Predsedajúci. – Otázka č. 35, ktorú predkladá Pat the Cope Gallagher (H-0409/10)

Vec: Účasť malých a stredných podnikov (MSP) na výskumných programoch EÚ

Môže Komisia načrtnúť, čo robí v záujme zvýšenia miery účasti malých a stredných podnikov na výskumných programoch EÚ?

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – Komisia sa zaviazala zvýšiť účasť malých a stredných podnikov na výskumných programoch EÚ a pomôcť im priniesť napokon ovocie inovácie na trh. To je prioritou Komisie a zostane ňou až do konca jej mandátu.

Po prvé, Komisia je odhodlaná maximálnym zjednodušením postupov čo najviac sprístupniť programy MSP, a pritom, samozrejme, zabezpečiť riadne finančné hospodárenie. V tejto súvislosti už bolo prijatých niekoľko konkrétnych krokov, napríklad zníženie potreby osvedčení o audite, menej predbežných kontrol finančných možností a ochranných opatrení a zefektívnené podávania správ o projekte. Je však potrebné urobiť viac.

Komisia predložila oznámenie o zjednodušení, ktoré bolo oficiálne odovzdané Parlamentu a Rade 29. apríla tohto roku a v ktorom sa navrhuje niekoľko krátkodobých a dlhodobých opatrení vrátane zavedenia platieb vo forme paušálnych súm na pokrytie osobných nákladov konateľov vlastniacich MSP.

Komisia predloží tieto opatrenia čo najrýchlejšie a v prípade potreby navrhne zmeny právneho rámca.

Po druhé, Komisia vložila do najnovšieho siedmeho rámcového programu, ktorý bol uverejnený 20. júla minulého roku, viacero opatrení zameraných konkrétne na MSP vrátane vyčlenených rozpočtov.

Odhaduje sa, že rozpočtový podiel MSP vzrastie zo súčasných 14,7 % na 15,7 % programu spolupráce, mierne nad cieľovú hodnotu 15 % v legislatíve rámcového programu. Je tu, samozrejme, stále priestor na zlepšenie a Komisia bude naďalej pozorne monitorovať pokrok týchto nových opatrení.

Po tretie, ďalšia iniciatíva, ktorá takisto podporuje MSP, je Eurostars, spoločný program výskumu a vývoja s programom Eureka, do ktorého je zapojených 26 členských štátov a šesť pridružených krajín. Zameriava sa na MSP, ktoré uskutočňujú výskum a vývoj v rámci trhovo orientovaných projektov.

Po štvrté, sieť Enterprise Europe Network, ktorá bola vytvorená v roku 2008 v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, poskytuje služby MSP a podporuje ich účasť v 7. RP.

Presnejšie, táto sieť spolu s národnými kontaktnými miestami, s ktorými sa navzájom v plnej miere dopĺňajú, pomáha MSP – poskytuje podporu na zvyšovanie povedomia, budovanie kapacity pre účasť v 7. RP, zapájanie nových MSP a návrhy 7. RP, vyhľadávanie partnerov, spoločné opatrenia zamerané na MSP a vedenie konzultácií vzhľadom na začlenenie tém výziev týkajúcich sa MSP do pracovných programov.

Predpokladá sa, že prostredníctvom týchto opatrení a činností bude mať počas trvania 7. RP z neho priamy prospech asi 20 000 MSP.

Na záver by som chcela povedať, že v roku 2011 sa plánuje spustenie platformy pre elektronické vzdelávanie (e-learning), ktorá bude určená osobitne pre MSP. Jej cieľom bude uľahčiť MSP prístup k výskumným a vývojovým projektom a využitie ich výsledkov prostredníctvom bezplatnej odbornej prípravy, informácií upravených podľa požiadaviek používateľa a komunikačného fóra.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Ďakujem za vašu veľmi podrobnú odpoveď, pani komisárka. Malé a stredné podniky sú chrbtovou kosťou hospodárstva Európskej únie. Ako viete, ak má Európska únia v budúcnosti zlepšiť svoju hospodársku situáciu, podpora tohto sektora je veľmi dôležitá.

Stratégia Európa 2020 kladie výskum a podnikanie do stredobodu hospodárskych stratégií Európy.

Nie je však pravda, že je osobitne dôležité zvýšiť úroveň zapojenia MSP do siedmeho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj? Preto by som sa chcel pani komisárky spýtať, čo ešte môže Európska komisia urobiť na zvýšenie schopnosti tohto sektora získať financovanie v rámci ročných výskumných programov Európskej únie.

  Brian Crowley (ALDE). – V tejto súvislosti okamžite bijú do oči tri veci: 90 % nových výrobkov, ktoré sú výsledkom programov orientovaných na výskum, pochádza z malých a stredných podnikov. A predsa, jedny z najväčších problémov, ktorým MSP čelia, sú v celej oblasti ochrany práv duševného vlastníctva.

Existujú plány alebo koordinácia vášho riaditeľstva s ostatnými riaditeľstvami s cieľom riešiť tento problém? Po druhé, zaoberáte sa konkrétne aj novými oblasťami kvantovej fyziky a technického uchovávania údajov ako novými príležitosťami pre fondy na financovanie výskumu a vývoja?

  Seán Kelly (PPE). – V prvom rade si myslím, že pani komisárka by sa k mojej otázke mohla dostať, nemám s tým však problém, pretože otázka súvisí s týmto.

Prišiel som skôr, ako som predpokladal.

Moja otázka znie – kde vidíte rýchle riešenia z hľadiska výsledkov vynikajúcej práce, ktorú robíte, a iniciatívy, ktorú prejavujete pri plnení vášho popisu práce, aby ľudia mohli vidieť, že práca, ktorú robíte, je prospešná a, samozrejme, aby sme mohli čo najrýchlejšie vytvoriť pracovné miesta a priemyselné odvetvia?

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – (GA) Najprv by som chcela pánovi Gallagherovi povedať, že mám radosť z toho, že pri príležitosti mojej prvej návštevy hodiny otázok v tomto Parlamente mi umožnil, aby som odpovedala na otázku vo svojom rodnom jazyku.

Dalo by sa očakávať, že k rýchlosti a efektívnosti rozhodovacieho procesu bude do veľkej miery prispievať Výkonná agentúra pre výskum, ktorej bol udelený autonómny štatút v júni 2009, a že zlepší služby rámcového programu patriace do právomoci tejto agentúry. Týka sa to, samozrejme, najmä programu na podporu MSP.

V rámci Agend pre spoluprácu 2011 boli prijaté osobitné nové politiky, a tieto politiky majú viesť k účasti malých a stredných podnikov a ich partnerov v oblasti výskumu. Pokrok týchto politík sa bude pozorne sledovať a toto úsilie bude pokračovať v rámci Agendy 2012 a Agendy 2013.

Ďalšie možné spôsoby zjednodušenia pravidiel a postupov sú uvedené v oznámení o zjednodušení z 30. apríla – pred chvíľou som to už, samozrejme, spomínala. Niektoré politiky sa môžu uplatniť okamžite v rámci platného právneho a regulačného rámca. Do praxe to uvádza portál známy ako Portál účastníkov výskumu, ktorý sa venuje zlepšovaniu štruktúry a načasovania profesií a reštrukturalizácii konzorcií, napríklad vzhľadom na veľkosť.

Samotná Komisia v súčasnosti skúma druhý súbor politík, napríklad možné úpravy pravidiel Komisie, ktoré by umožnili rozsiahlejšie priemerné osobné náklady, používanie spoločných zásad namiesto špecifických pravidiel a preskúmanie predpisov o úžerníckych účtoch.

– Vážený pán poslanec, pán Crowley, má, samozrejme, pravdu, keď hovorí o spúšťaní veľkého počtu nových projektov a o tom, že jedným z mnohých problémov, ktorým čelia MSP, je problém práv duševného vlastníctva.

Predsedám skupine komisárov pre inovácie a jedným z mojich kolegov je, samozrejme, pán komisár Barnier, ktorý sa osobitne venuje celej tejto oblasti. Veľmi úzko spolupracujeme – a dúfam, že to zistíte, keď bude začiatkom októbra uverejnená hlavná iniciatíva v oblasti inovačnej politiky – pokúšali sme sa nájsť riešenie mnohých problémov, ktoré majú MSP – a iste aj ďalší – konkrétne v súvislosti s právami duševného vlastníctva.

Čo sa týka technického uchovávania údajov, ako ste povedali, v tejto oblasti je, samozrejme, množstvo príležitostí, ktoré sa dajú využiť, a veľký počet súkromných spoločností má skutočne pocit, že táto oblasť predstavuje pre ne príležitosť, aby mohli tieto šance využiť. Boli by sme radi, keby sa Komisia po uverejnení hlavnej iniciatívy v oblasti inovačnej politiky naozaj usilovala predložiť odvážne a smelé návrhy, o ktorých sa potom, ako vieme, bude musieť, samozrejme, diskutovať, ale ktoré sa budú zaoberať týmito otázkami, problémami a prekážkami a priamo im čeliť.

Dúfam, že spoločnosti, ktoré sa zaujímajú o tieto záležitosti, zistia, že Komisia je pripravená reagovať veľmi pozitívne, a potrebujeme, aby sa zapojili a podporili nás.

Pán Kelly spomenul rýchle riešenia a požiadavky na výsledky. Nuž, rýchle riešenia z hľadiska výsledkov prinesie hlavná iniciatíva v oblasti inovácií. Myslím si, že medzi otázkami, ktoré sa budú riešiť, uvidíte normy, nariadenia, duševné vlastníctvo a patenty. Myslím si, že po uverejnení hlavnej iniciatívy v oblasti politiky zistíte, že sme riešili všetky otázky – vrátane rizikového kapitálu, čo je v súčasnosti pre mnohé malé spoločnosti veľmi zložitá otázka –, že v súvislosti s tým, čo by malo byť v hlavnej iniciatíve, sme diskutovali s výskumnými strediskami, univerzitami, verejnými a súkromnými spoločnosťami a poslancami Európskeho parlamentu.

Záležitosti sa však nevyriešia navrhnutím nejakej politiky. Túto politiku musíme potom monitorovať, musíme ju podporovať, musíme zabezpečiť, aby tí, ktorí chcú tieto politiky využiť, boli pripravení s nami spolupracovať a to sa, samozrejme, vo veľkej miere týka poslancov Európskeho parlamentu.

  Predsedajúci. – Otázka č. 42, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0400/10)

Vec: Stratégia pre Podunajsko a euroregióny

Akú úlohu zohráva spolupráca Bavorska a Rakúska s Českou republikou v stratégii pre Podunajsko a aké sú možnosti kultúrneho a turisticko-politického rozmeru pri rozvoji príslušných euroregiónov zo strany EÚ?

  Johannes Hahn, člen Komisie. – (DE) Ďakujem vám za otázku. Perspektíva partnerstva medzi Bavorskom a Rakúskom a Českou republikou je skutočne vynikajúcou príležitosťou pre ďalší rozvoj tohto regiónu, ktorý je domovom celkove 5 miliónov ľudí. Významnú úlohu pri podporovaní tohto euroregiónu môžu zohrávať najmä aspekty kultúrnej politiky a politiky cestovného ruchu. Tento región má zohrávať osobitnú úlohu aj v rámci dunajskej stratégie. V rámci príprav stratégie sa už o tom konzultovalo. Mimoriadne veľká pozornosť sa venovala téme cestovného ruchu v tomto regióne. Zaujímavé sú aj návrhy v oblasti kultúrnej spolupráce, napríklad v otázke medzikultúrneho dialógu.

Pokiaľ ide o pomoc pre tieto regióny, pre tento región Českej republiky, Rakúska a Bavorska existujú rôzne programy spolupráce, na ktoré boli v súčasnom období pridelené dotácie vo výške takmer 430 miliónov EUR. To je slušná suma a teraz je na príslušných regiónoch, aby ju čo najlepšie využili. Ako dobrý spôsob rozšírenia cezhraničnej spolupráce sa mi zdá myšlienka vytvorenia štruktúry Európskeho zoskupenia pre cezhraničnú spoluprácu (EZCS).

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Som veľmi vďačný pánovi komisárovi za jeho veľmi dobrú odpoveď. Medzičasom sa objavilo niečo nové: v roku 2015 sa Plzeň pravdepodobne stane Európskym hlavným mestom kultúry. Chcem sa len spýtať, či sa môže konkrétne posilniť aj kultúrny rozmer tohto euroregiónu a či si myslíte, že pre tieto aktivity je tou správnou úrovňou euroregión.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – (DE) Rozhodne, vážený pán poslanec. Som na sto percent presvedčený, že najmä kultúrna spolupráca si vyžaduje cezhraničnú regionálnu spoluprácu, pretože svet kultúry prekračuje administratívne hranice regiónov. Preto by som veľmi uvítal, keby sa stala jedným z ústredných bodov regionálnej spolupráce v euroregióne Dunaj-Vltava. Nominácia Plzne na Európske hlavné mesto kultúry poskytuje ďalší stimul, ktorý možno vnímať len pozitívne.

Otázka č. 43, ktorú predkladá Brian Crowley (H-0412/10)

Vec: Žiadosť o povodňovú pomoc írskej vlády

V akom štádiu je žiadosť o povodňovú pomoc z Fondu solidarity EÚ, ktorú predložila írska vláda Komisii v januári 2010?

  Johannes Hahn, člen Komisie. – (DE) Vážený pán poslanec, s potešením vám môžem oznámiť, že pred pár dňami mohla Komisia vydať v tejto veci kladné vyhlásenie, v ktorom navrhla finančnú pomoc vo výške viac ako 13 miliónov EUR – povedal som navrhla, pretože, ako iste viete, teraz je potrebné schválenie Parlamentu aj Rady.

Ak dovolíte, rád by som uviedol veľmi stručnú rekapituláciu toho, čo sa stalo. Prvé škody vznikli a boli nahlásené 19. novembra 2009. Žiadosť bola prijatá v posledný možný deň, 27. januára 2010, inými slovami, tesne pred koncom desaťtýždňovej lehoty. Po prijatí žiadosti je potrebné získať rôzne informácie. Preto sa Komisia 24. marca obrátila na írske orgány s otázkou, ktorá bola náležite zodpovedaná 15. júna. Problém bol v tom, že celková stanovená škoda nedosahovala prahovú hodnotu stanovenú pre vnútroštátnu katastrofu. Preto išlo o to, zistiť, či by sa nedala klasifikovať ako regionálna katastrofa. Vyžadovalo si to ďalšie takéto zisťovania a hodnotenia, ktoré sa teraz uskutočnili.

Ako som povedal, teraz máme z toho všetkého kladný výsledok. Tento návrh sme boli schopní predložiť 14. septembra. Podľa návrhu by Európska únia poskytla na pokrytie nákladov, ktoré vznikli verejnému sektoru v dôsledku tejto katastrofy, sumu vo výške viac ako 13 miliónov EUR. Návrh musí schváliť Parlament a Rada.

  Brian Crowley (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som poďakovať pánovi komisárovi za jeho odpoveď. Myslím si, že jedným z najväčších problémov, ktorým čelíme, sú pokračujúce náklady na odstránenie škôd, pretože krátko potom, ako sa hovorilo o novembrových povodniach, bola ďalšia séria povodní. V mojom rodnom meste Bandon, ktoré má 5 000 obyvateľov, je stále ešte 19 podnikov, ktoré sa nepodarilo znovu otvoriť z dôvodu problémov spôsobených povodňami a škôd, ktoré utrpeli. Preto by sme možno mali premýšľať o dlhodobých plánoch riadenia a takisto o okamžitom financovaní.

  Seán Kelly (PPE). – Ďakujem vám, pán komisár, za vašu odpoveď a tiež za finančné prostriedky, ktoré ste poskytli napriek tomu, že sme nedosiahli vnútroštátnu prahovú hodnotu.

Budete preto uvažovať o zmene kritérií pre vnútroštátne prahové hodnoty, keďže v prípade rovnakých kritérií pre všetky krajiny by menšia krajina bola, samozrejme, v podstatne odlišnej situácii než väčšia krajina, v závislosti od katastrofy?

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Chcem len poďakovať pánovi komisárovi, jeho predchodcovi a jeho úradníkom, ktorí veľmi úzko spolupracovali s írskymi úradníkmi v Bruseli aj v Dubline a osobitne ministrovi financií, ktorý to odobril, ako ste povedali, takmer v poslednej hodine.

Aj keď je táto suma malá, je veľmi cenná: tridsať miliónov, ktoré sme nemuseli mať. Bol by som však tiež rád, keby ste mohli vašim kolegom odporučiť, že prahovú hodnotu by sme mali pokiaľ možno zmeniť, pretože prahová hodnota pre Írsko predstavuje takmer jednu miliardu a, samozrejme, boli sme od nej veľmi vzdialení.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – (DE) Vážení páni, ďakujem vám za slová uznania, ktoré veľmi rád odovzdám svojim kolegom, ktorí na tejto veci tvrdo pracovali. Pravidlá Fondu solidarity stanovujú, že prahová hodnota je 0,6 % HND, čo by v prípade Írska v súčasnosti predstavovalo 935 miliónov EUR. Je tu tiež krytie škôd vo výške 3,5 miliardy EUR, ktoré sa osobitne vzťahuje na štyri z piatich najväčších členských štátov. Tieto členské štáty by v opačnom prípade mali kryté len škody v úplne inom rozsahu. To je jeden z dôvodov, prečo Komisia v roku 2005 navrhla, aby sa Fond solidarity upravil hlavne v dvoch ohľadoch. Prvým je, aby sa prahová hodnota alebo hodnoty viac zjednotili, čo by vyústilo do zníženia vnútroštátnych prahových hodnôt a tiež do zlúčenia dvoch kategórií vnútroštátnych a regionálnych katastrof. Nemám v úmysle zakrývať skutočnosť, že v priemere dostávame dvakrát toľko žiadostí o náhradu škôd, ako sme v skutočnosti schopní poskytnúť – nie z finančných dôvodov, ale preto, lebo ich posúdenie nedovoľuje Európskej únii podieľať sa na refinancovaní vzniknutých nákladov. Preto bolo naším cieľom tento postup zjednodušiť, a to by ho malo aj zrýchliť.

Ako ste videli – napríklad aj v tomto prípade Írska –, postup môže trvať osem, deväť alebo desať mesiacov. V danom prípade bude skutočné vyplatenie tejto sumy trvať pravdepodobne o pár týždňov dlhšie, takže v tom čase uplynie celý rok. Čiastočne to súvisí s tým, že Fond solidarity je mimorozpočtový fond.

Naším druhým cieľom bolo rozšíriť kritériá pre katastrofu. V súčasnosti pokrýva Fond solidarity iba prírodné katastrofy. Myšlienkou je rozšíriť ho, aby zahŕňal aj technologické katastrofy.

V roku 2005 Rada rôzne návrhy zamietla. V dôsledku poľutovaniahodného počtu vzniknutých katastrof som sa teraz pustil do novej iniciatívy. Naše útvary pripravujú revidovaný návrh, ktorý zohľadňuje aj skúsenosti uplynulých piatich rokov. Dúfam, že niektoré krajiny, ktoré v minulých mesiacoch z tejto európskej solidárnej pomoci profitovali, teraz podporia všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a že potom budeme môcť mať v Európe širší, ale predovšetkým rýchlejšie reagujúci Fond solidarity.

  Predsedajúci. – Otázka č. 44, ktorú predkladá Richard Howitt (H-0445/10)

Vec: Výpadok prostriedkov pre miestne skupiny závislé od fondov EÚ na regionálny rozvoj

Rozhodnutie britskej vlády zrušiť regionálne rozvojové agentúry Spojeného kráľovstva znamená, že európske prostriedky v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a programov rozvoja vidieka, ktoré v mojom volebnom obvode východného Anglicka poskytovala Rozvojová agentúra východného Anglicka, sa budú musieť poskytovať v Spojenom kráľovstve iným spôsobom.

Vzhľadom na to, že každú zmenu v systéme riadenia a kontroly programov EÚ musí schváliť Komisia, mohla by Komisia uviesť, aké konzultácie s britskou vládou sa už uskutočnili v tejto oblasti, a potvrdiť, či je možné pozastaviť platby z prostriedkov EÚ, pokiaľ Komisia neschváli zmeny v systéme riadenia a kontroly programov? Aké dočasné opatrenia by sa mohli zaviesť s cieľom zabezpečiť, aby miestni ľudia a komunity, ktorí čerpajú výhody z týchto európskych fondov v mojom regióne a iných regiónoch Spojeného kráľovstva, neutrpeli deficit prostriedkov spôsobený rozhodnutím vlády Spojeného kráľovstva zrušiť regionálne rozvojové agentúry?

  Johannes Hahn, člen Komisie. – (DE) Nová britská vláda sa zaviazala k hospodárskemu modelu, ktorý sa dôrazne zameriava na miestnu úroveň. Zatiaľ nie je jasné, akú formu budú mať nové štruktúry. Preto vám zatiaľ nemôžem dať žiadnu jednoznačnú odpoveď. Uvidíme, akú formu nové štruktúry – riadiace orgány – nadobudnú, a v prípade potreby sa budú musieť príslušné programy podľa toho prispôsobiť. Mám určité obavy, ale dúfam, že to nevyústi do nadmerného meškania pri vykonávaní projektov.

  Richard Howitt (S&D). – Vážený pán predsedajúci, ako vždy, ďakujem za vašu veľkorysú nestrannosť a podporu tohto demokratického procesu. Budem stručný a budem tiež rešpektovať časový rozvrh.

Pán komisár, v otázke, ktorú som položil, sa pýtam, aké konzultácie už Komisia uskutočnila s britskou vládou o jej nových plánoch. Je to jednoduchá vecná otázka. Uskutočnili sa vôbec nejaké konzultácie, a ak áno, aké? Myslím si, že je namieste položiť vám túto otázku.

Uznáte dnes, tu v tejto rokovacej sále, že požiadavky nariadenia o štrukturálnych fondoch na doplnkovosť aj na partnerstvo sú zásadné a že bez váhania zabezpečíte, aby sa rešpektovali v akejkoľvek novej štruktúre?

  Johannes Hahn, člen Komisie. – (DE) Odpoveď je celkom jednoduchá: v tomto ohľade nebol doteraz žiadny kontakt. Koncepcia spolufinancovania – ak ste mali na mysli spolufinancovanie – sa musí v budúcnosti naďalej uplatňovať.

  Predsedajúci. – Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto končím hodinu otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 20.30 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: Miguel Angel MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

(1) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

14. Európska stratégia hospodárskeho a sociálneho rozvoja horských regiónov, ostrovov a riedko osídlených oblastí (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o európskej stratégii pre hospodársky a sociálny rozvoj horských regiónov, ostrovov a riedko osídlených oblastí.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – (DE) Vážený pán predsedajúci, človek by mohol nadobudnúť dojem, že Európa je hornatý ostrov. Mám však radosť z neustáleho záujmu Európskeho parlamentu o hospodársky a sociálny rozvoj regiónov s osobitými potrebami, osobitých území, ako sú horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti.

Lisabonská zmluva posilňuje dôležitosť územnej súdržnosti. Je to jeden z cieľov Únie stanovený v článku 174. Z uvedeného dôvodu Komisia predložila zelenú knihu o územnej súdržnosti s cieľom začať komplexný proces rozpravy. Jedným z hlavných výsledkov tejto konzultácie nebola nevyhnutná potreba nových a dodatočných finančných prostriedkov, ale skôr to, že by sme mali vyzdvihnúť význam koncepcií integrovaného územného rozvoja a venovať väčšiu pozornosť silným stránkam jednotlivých regiónov.

Pokiaľ viem, silná stránka regiónu môže v zásade spočívať v konkrétnej charakteristike. Tieto regionálne osobitosti, či už ide o postavenie ostrova, skutočnosť, že je to horský región alebo riedko osídlená oblasť, preto automaticky nespôsobujú problémy alebo si nevyžadujú rozsiahlejšiu pomoc, najmä vzhľadom na to, že tieto oblasti nemajú v žiadnom prípade jednotnú podobu. V prípade týchto regiónov, ktoré zdanlivo patria do jednej skupiny, preto nemôže existovať univerzálne riešenie.

Komisia považuje za mimoriadne dôležité zabezpečiť harmonický spoločný rast uvedených regiónov. Z uvedeného dôvodu mám záujem na tom, aby sme vo všetkých regiónoch prijali našu spoločnú stratégiu EÚ do roku 2020 a aby sme neuplatňovali odlišné stratégie v rozdielne štruktúrovaných regiónoch, čo by mohlo skôr ohroziť naše spoločné úsilie ako podporiť regióny. Domnievame sa preto, že nie je potrebné prijať samostatnú politiku pre regióny v osobitej situácii. Naopak, musíme posilniť integrovaný prístup našej politiky v spojení s inými politikami a regióny sa musia viac usilovať, aby vytvorili programy, ktoré vyhovujú ich konkrétnym potrebám. Musíme posilniť spôsob, akým sa navrhuje a realizuje územný rozmer vo všetkých oblastiach politiky.

Z toho vyplývajú štyri prioritné oblasti činnosti. Prvá spočíva v priblížení regionálnej politiky k občanom a do regiónov. V záujme dosiahnutia nášho cieľa územnej súdržnosti musíme posilniť jednotnosť oblastí politiky na všetkých úrovniach. Znamená to tiež, že budeme brať skutočne vážne zásadu viacúrovňového riadenia a zapojíme do navrhovania a realizácie našich politík všetky príslušné zúčastnené strany. Znamená to tiež intenzívnejšie využívanie súčasných príležitostí na spoluprácu, ktoré vyplývajú z medziregionálnych, multiregionálnych a nadnárodných partnerstiev s cieľom dôkladnejšie zohľadňovať spoločné problémy niektorých oblastí, ako napríklad horských regiónov, akými sú Alpy alebo Pyreneje.

Po druhé, v záujme regiónov musíme lepšie koordinovať politiky. Územná súdržnosť znamená tiež dôkladnejšie zohľadňovanie vzájomného dopĺňania sa a súdržnosti regionálnej a odvetvovej politiky. Musíme jasne uviesť dôsledky každej politiky na regióny. Komisia preto vytvorila medziútvarovú skupinu pre územnú súdržnosť, ktorá pozostáva zo zástupcov jednotlivých generálnych riaditeľstiev. Jej základnou úlohou je analyzovať jednotlivé odvetvové politiky a ich účinky na regióny, najmä na regióny s konkrétnymi geografickými problémami.

Po tretie, musíme rozvíjať územnú spoluprácu, aby sme posilnili európsku integráciu. Spolupráca má mimoriadny význam v prípade regiónov s osobitými geografickými problémami. Spočíva v nájdení cezhraničných riešení spoločných problémov, či už v podobe makroregionálnych stratégií, akou je napríklad stratégia pre oblasť Baltského mora, medziregionálne siete alebo vzájomná výmena osvedčených postupov.

Na záver, musíme lepšie využívať regionálne poznatky. Ak máme vytvoriť politiku regionálneho rozvoja orientovanú na cieľ, ktorá je založená na zásade subsidiarity, a tým podporiť ciele stratégie EÚ 2020, musíme lepšie poznať situáciu v regiónoch a vplyv politických opatrení. Potrebujeme ešte dokonalejší monitorovací systém, ktorý je schopný lepšie spracovávať existujúce údaje, a na zabezpečenie správnosti našich politík potrebujeme ukazovatele orientované na cieľ. To môžeme dosiahnuť iba v spolupráci s regiónmi, regionálnymi podnikmi a občanmi.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, pre všetky regióny musíme vytvoriť silnú regionálnu politiku, ktorá zohľadňuje rozdielne potreby a charakteristiky všetkých regiónov. Mám radosť z toho, že sa čoskoro budem môcť zúčastniť na rozprave s Európskym parlamentom o budúcnosti regionálnej politiky vrátane týchto osobitých oblastí, ktorá bude založená na piatej správe o súdržnosti.

  Jan Olbrycht, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PL) Dnes začíname diskusiu o problematike regiónov s veľmi osobitými a konkrétnymi charakteristikami. Ide o regióny, v ktorých mnohé činnosti zahŕňajú zvýšené náklady. Ostrovy, ako aj horské regióny sú zaťažené zvýšenými nákladmi, ktoré určujú geografické faktory. Dnešná diskusia je dôležitá aj z iného hľadiska, ktoré má veľký význam pre ďalšie opatrenia, ktoré spomínal pán komisár. Mám na mysli to, že dnešná rozprava je začiatkom diskusie o problematike politiky súdržnosti po roku 2013.

Uznesenie, o ktorom dnes diskutujeme, sa netýka ani tak prejavu vôle na podporu konkrétnych území. To je ustanovené v zmluve. Týka sa skôr veľmi konkrétnych opatrení a obsahuje osobitné otázky o tom, ako plánujeme organizovať politiku súdržnosti po roku 2013. Uvedomte si, prosím, že v uznesení je pozornosť zameraná najmä na začlenenie regionálnej politiky v rámci iných politík. Predkladá otázku ukazovateľov a odôvodnenie uplatňovania politiky súdržnosti a využívania hrubého domáceho produktu. Uvádza sa v ňom, že na podporu týchto regiónov by sa mali využívať aj ostatné politiky vrátane poľnohospodárskej politiky. V tejto chvíli ju nespomíname, ale nemali by sme na ňu zabúdať. Hovorí sa v ňom o územnej spolupráci a lepšom využívaní európskeho zoskupenia územnej spolupráce, na ktorom sme pracovali v predchádzajúcom finančnom rámci. Inými slovami, sme v prvej fáze dôležitej diskusie o budúcnosti politiky súdržnosti. Túto diskusiu začíname osobitnými regiónmi, ale ide o začiatok, ktorý naznačuje, že politika súdržnosti je a musí naďalej zostať jednou z najdôležitejších politík Európskej únie.

  Georgios Stavrakakis, v mene skupiny S&D. – (EL) Vážený pán predsedajúci, najskôr by som rád poďakoval pánovi komisárovi za účasť na tejto rozprave.

Všetky horské regióny a ostrovy sú oblasti, pri ktorých má koordinácia na úrovni plánovania politiky aj na úrovni realizácie programov zásadný význam. Ide o oblasti, pri ktorých sa v rôznych politikách, ako napríklad v politike rozvoja vidieka, v regionálnej, dopravnej politike, v politikách v oblasti životného prostredia a rybného hospodárstva a v politike zamestnanosti musia vyriešiť kombinácie mnohostranných problémov.

Európska únia vytvorila v rámci rôznych politík množstvo opatrení zameraných na tieto oblasti. Podľa môjho názoru však chýba koordinácia. V prípade krajiny, akou je napríklad Grécko, kde väčšinu územia tvoria horské oblasti a kde je viac než 200 obývaných ostrovov, je jednoduché všimnúť si, že sociálnu a hospodársku súdržnosť nemožno zlepšiť, pokiaľ nedôjde ku koordinácii na všetkých úrovniach.

Európska únia tak dosiahne dvojnásobný úžitok. Na jednej strane sa vyhneme financovaniu rovnakých opatrení v rámci rôznych programov a na strane druhej podporíme rast zvýšením prínosu pre občanov bez ohľadu na to, kde žijú.

Potreba jednotného prístupu k plánovaniu politiky a jej realizácii v prípade horských oblastí a ostrovov v Európskej únii by mala byť jasným tvrdením, nie zbožným prianím.

  Riikka Manner, v mene skupiny ALDE. – (FI) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, kompromis dosiahnutý v tomto uznesení je vynikajúci, takže ďakujem všetkým kolegom poslancom, ktorí sa zúčastnili na jeho vypracovaní.

Zlepšenie situácie v oblastiach postihnutých finančnou krízou musí byť jednou z našich hlavných priorít. Týka sa to aj regionálnej politiky. Ide, samozrejme, o severné riedko osídlené oblasti, horské a pohraničné regióny a ostrovy. Toto uznesenie poslúži ako veľmi dôrazná žiadosť Parlamentu určená Komisii o to, aby aj ona venovala v budúcich finančných rámcoch a v nasledujúcom programovom období osobitnú pozornosť oblastiam, ktoré sú trvalo znevýhodnené prírodnými podmienkami.

Ak bude nadchádzajúca politika súdržnosti naďalej fungovať v náležite komplexnej podobe, pomoc pre riedko osídlené regióny bude v rámci nej veľmi dôležitá. Chcela by som tiež kolegom poslancom, ktorí podporujú uznesenie, pripomenúť, že to, aby sa tento cieľ realizoval aj na praktickej úrovni, musia zabezpečiť nielen hlasovaním za uznesenie, ale musia sa postarať aj o skutočné vyčlenenie finančných prostriedkov pre tieto osobitné oblasti v budúcich finančných rámcoch.

Mám radosť z toho, že tento dokument vyzdvihuje význam využitia potenciálu, ktorý tieto regióny môžu ponúknuť. Je dôležité, aby sme si všimli aj veľmi vzácne zdroje, ktoré je možné nájsť v týchto oblastiach, a nevenovali sa iba ich problémom. Pokrok v ich rozvoji sa nám podarí dosiahnuť iba využitím ich skutočného potenciálu. Ich tradičné zdroje živobytia, energie a oblasti, na ktoré sa sústreďuje stratégia EÚ do roku 2020, ako napríklad oblasť výskumu a vývoja, majú pre tieto osobité oblasti zásadný význam.

So záujmom očakávam piatu správu Komisie o súdržnosti. Bude zaujímavé sledovať spôsob, akým Komisia v skutočnosti zohľadní ciele stratégie EÚ do roku 2020, a to, ako sa špecifické zručnosti týchto osobitných oblastí využívajú v celej Európe.

  François Alfonsi, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, vypracovanie európskej stratégie pre hospodársky a sociálny rozvoj horských regiónov, ostrovov a riedko osídlených oblastí má naozaj zásadný význam.

V článku 174 Lisabonskej zmluvy je napokon ustanovené to, že Európska únia si uvedomuje existenciu týchto území trvalo znevýhodnených podmienkami, ktoré musia prekonávať. Odteraz musí preto Komisia navrhnúť osobitné stratégie vhodné na zabezpečenie rovnakých podmienok pre ľudí, ktorí žijú na týchto územiach v porovnaní s inými európskymi občanmi, aby boli účinne odškodnení za znevýhodnenia, ktoré znášajú vo svojom každodennom živote, ako aj v rámci svojej hospodárskej činnosti.

V tejto súvislosti nie je dostačujúci samotný hrubý domáci produkt na obyvateľa, ktorý predstavuje v prípade štrukturálnych fondov neustále uprednostňované kritérium. Tieto regióny trpia vyľudňovaním a v dôsledku tejto straty by zvyšné obyvateľstvo mohlo dokonca dosiahnuť ešte vyšší HDP na obyvateľa. V prípade týchto území preto musíme prijať sofistikovanejší prístup a naša skupina chce na tomto bode trvať.

Pán komisár, v článku 174 Lisabonskej zmluvy sa ustanovuje osobitný charakter týchto území. Musíme preto zaviesť konkrétne opatrenia na rozvoj a riešenie konkrétnych problémov. Uvedené opatrenia musia spĺňať požiadavky na pomoc zo štrukturálnych fondov, najmä v prípadoch, keď problémy nadobúdajú mimoriadne kritickú podobu. Ide napríklad o účinky globálneho otepľovania na ostrovoch a horách, dodávky energie, dostupnosť, problémy s dopravou a tak ďalej.

Vyzývame tiež Komisiu, aby poskytla osobitné finančné prostriedky vyčlenené pre tieto územia v nasledujúcom finančnom výhľade, ktoré pokryjú programové obdobie na roky 2014 až 2020. Žiadame tiež o nadväznosť na nástroje a ich rozsiahlejšie uplatňovanie prostredníctvom dôrazu na odstránenie zavedených prekážok cezhraničnej spolupráce. Ide napríklad o nástroj Európske zoskupenie územnej spolupráce.

  Oldřich Vlasák, v mene skupiny ECR. – (CS) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, od našej rozpravy o otázke znevýhodnených a vzdialenejších regiónov v Európskom parlamente uplynuli viac než dva roky. Keď som si znova prečítal svoj pôvodný prejav z uvedeného obdobia, musel som pripustiť, že je stále veľmi aktuálny a že by som nezmenil ani jedno slovo. Nanešťastie, v mene skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov musím uviesť, že nepodporujeme spoločný návrh uznesenia a že na to máme štyri dôvody.

Po prvé, nesúhlasíme s myšlienkou sociálneho inžinierstva a nadmerného zasahovania zo strany verejných orgánov. Musíme pochopiť, že niektoré problémy ostrovných, horských a riedko osídlených oblastí nie je možné vyriešiť. Ide o konkrétne problémy, ktoré súvisia s ich geografickými a štrukturálnymi charakteristikami, ktoré nemôžeme zmeniť.

Po druhé, nesúhlasíme s myšlienkou, že všetky ostrovné, horské alebo riedko osídlené regióny predstavujú homogénnu skupinu so spoločnými črtami. Čo má francúzske horské stredisko Chamonix spoločné s gréckym ostrovom Lefkada alebo fínskym regiónom za polárnym kruhom v oblasti mesta Rovaniemi?

Po tretie, v návrhu a prebiehajúcej rozprave sme úplne zabudli na pohraničné regióny. Nikomu z prítomných nemusím pripomínať, že podľa článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa mala mimoriadna pozornosť v rámci politiky súdržnosti venovať vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami. Kým ostrov zostane navždy ostrovom a hora horou, hranice, aspoň tie administratívne, môžu zaniknúť. Väčší dôraz na pohraničné regióny by preto mal veľký význam.

Po štvrté, považujeme za predčasné diskutovať o nových konkrétnych právnych opatreniach, programoch regionálneho rozvoja a finančných prostriedkoch pre tieto oblasti. Je zrejmé, že rozprava o európskych fondoch a ich využití po roku 2013 sa začína zintenzívňovať. Je jasné, že jednotlivé štáty, regióny a územia sa v rámci tejto rozpravy usilujú o pritiahnutie pozornosti na svoje problémy a potreby, ktoré by radi financovali z európskych zdrojov. Je nepochybné, že znevýhodnené regióny si zaslúžia odlišné podmienky, pokiaľ ide o spolufinancovanie, pravidlá verejnej pomoci a reguláciu vnútorného trhu prostredníctvom uplatňovania colných predpisov. To by mal zohľadňovať aj európsky rámec, ktorý by mal zároveň umožniť zachovať osobitný charakter týchto regiónov a zmierňovať ich obmedzujúce okolnosti.

V tomto prípade však ide o otázku rozsahu účinnosti zložitých európskych programov. Európska štrukturálna politika by sa mala skôr riadiť myšlienkou, že finančné prostriedky musia smerovať predovšetkým do najchudobnejších regiónov, kde sú najpotrebnejšie. Tento prístup by sa mal uplatňovať bez ohľadu na to, či ide o ostrovný, horský alebo riedko osídlený región.

  João Ferreira, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, vieme, že ustanovenie niekoľkých vznešených zásad v zmluvách a rôznych právnych predpisoch Európskej únie nie je zárukou ich uplatnenia v praxi. Otázka územnej súdržnosti, podobne ako v prípade hospodárskej a sociálnej súdržnosti, je veľmi názorným príkladom tohto tvrdenia. Týmto cieľom nechýbajú ani tak uznesenia a stratégie, ale skôr všeobecný politický a makroekonomický rámec, ako aj konkrétne opatrenia na ich presadzovanie a realizáciu.

Bohužiaľ, politiky, ktoré Európska únia uskutočňuje, neviedli k súdržnosti, ale väčšej hospodárskej, sociálnej a tiež územnej nerovnosti. Existuje veľmi reálne riziko, že táto nerovnosť sa v budúcnosti prehĺbi v dôsledku ešte reštriktívnejšieho uplatňovania nástrojov, ako napríklad Paktu stability a rastu, a v dôsledku vážnych prekážok, ktoré predstavuje. Ide o veľmi reálne riziko vzhľadom na neprimeranosť rozpočtov Únie, ktoré ani zďaleka nespĺňajú potrebné ciele na dosiahnutie územnej súdržnosti a hospodárskej a sociálnej súdržnosti v praxi. Uvedené finančné prostriedky sa navyše často rozdeľujú nespravodlivo.

Aj napriek tomu, že horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti sa navzájom odlišujú svojimi konkrétnymi charakteristickými črtami, všetky zápasia s množstvom pretrvávajúcich ťažkostí a problémov, ktoré majú spoločné. Opakujem, že niektoré spoločné politiky uvedené problémy zhoršili namiesto toho, aby ich vyriešili alebo zmiernili. Týka sa to aj spoločnej poľnohospodárskej politiky a jej následných reforiem, ktorých nesmierne negatívne dôsledky musíme riešiť a napraviť. Osobitné črty sociálno-hospodárskej štruktúry týchto regiónov a ich produktívne systémy ich robia zraniteľnými voči deregulácii trhu, ktorú EÚ uskutočňuje.

Predložili sme niekoľko návrhov na vyriešenie tejto situácie a na podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja v týchto regiónoch. Musíme pomôcť mobilizovať ich prirodzený potenciál na rozvoj prostredníctvom podpory miestnej výroby, povzbudením miestnych a regionálnych trhov a podnietením a zvýšením verejných a súkromných investícií v rámci výrobných činností s cieľom zachovať úrovne zamestnanosti a vytvoriť viac pracovných miest so zaručenými právami a spravodlivými mzdami.

Nesmieme zabúdať ani na to, že niektoré z týchto regiónov, ako napríklad ostrovné regióny, sa často navzájom dopĺňajú, pokiaľ ide o výrobu a trhy. Musíme sa naučiť toto vzájomné dopĺňanie plnohodnotne využívať a zlepšovať ho. Musíme si tiež uvedomiť dodatočné ťažkosti, s ktorými sa stretávajú pri prístupe k programom Únie a v rámci financovania v oblastiach, akou je oblasť výskumu a vývoja. V prípade týchto regiónov musíme uplatňovať pozitívnu diskrimináciu a zjednodušiť tak ich prístup.

Dôležitá je aj problematika, o ktorej dnes rokujeme, prevencia prírodných a človekom spôsobených katastrof. Musíme uznať, že tieto regióny sú zraniteľnejšie voči katastrofám a že prevenciu katastrof musíme posilniť, ako sa to uvádza v správe, ktorú sme dnes prijali.

Ešte raz upozorňujeme na skutočnosť, ktorú sme pri niekoľkých príležitostiach zdôraznili. Tieto regióny, najmä najvzdialenejšie regióny, sa musia udržať v rámci cieľov konvergencie, aby sa neprehĺbil súbor štrukturálnych nedostatkov, ktorými väčšina z nich stále trpí, ako je to v prípade autonómnych oblastí Madeira a Azory v Portugalsku.

  Fiorello Provera, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, zajtrajšie hlasovanie je dôležité pre viac než 90 miliónov Európanov, ktorí žijú v horských regiónoch. V článku 174 Lisabonskej zmluvy sa ustanovuje dôležitosť horských regiónov a osobitných regiónov. Tento článok sa však musí uplatňovať prostredníctvom konkrétnej politiky. Treba prejsť od slov k činom. Hory nie sú iba o čistom vzduchu, prírode a prázdninách. Okrem toho existujú skutočné problémy, ktoré musia ľudia žijúci v horských regiónoch každý deň s ťažkosťami riešiť.

Nedostatočná infraštruktúra komplikuje ľuďom a tovaru pohyb v okolí a dostupnosť služieb je zložitejšia z dôvodu dodatočných nákladov pre podniky a občanov. Aby sme predišli vyľudňovaniu horských regiónov, musíme zabezpečiť, aby ľudia, ktorí tam žijú, mali slušné životné podmienky s modernými službami a primeranou zdravotnou starostlivosťou, ako je to v prípade ostatných európskych občanov.

Horské regióny ponúkajú aj vynikajúcu príležitosť na výrobu čistej energie, úsporu energie a kvalitné poľnohospodárstvo šetrné k životnému prostrediu. Aby sme dosiahli všetky uvedené ciele, musíme investovať finančné prostriedky do rámcového programu, ktorý sa dotýka každého hľadiska života na horách. Túto iniciatívu podporujú všetky politické skupiny a európske organizácie horských regiónov, ako napríklad Euromontana a Európske združenie volených zástupcov z horských oblastí (AEM). Plní aj želanie vyslovené samotným predsedom Barrosom.

V súčasnosti je na Komisii, aby túto požiadavku rýchlo splnila a zapojila regióny v súlade so zásadou subsidiarity. Na záver by som rád predložil konkrétny návrh na menovanie povereného komisára pre horské a osobitné regióny, aby účinne koordinoval túto novú európsku politiku.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v horských regiónoch žije približne 18 % celkového obyvateľstva Únie. Tieto regióny sa vyznačujú spoločným dôrazom na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a, samozrejme, aj na cestovný ruch. Poľnohospodári v horských regiónoch pracujú veľmi ťažko za pomerne nízke zárobky. Sú však veľmi dôležitým prínosom pre zachovanie alpského regiónu, a tým pre trvalú udržateľnosť. Nesmieme dovoliť, aby sa alpský región stal suchou stepou. Naopak, chceme, aby bol naďalej dobre udržiavanou, kultivovanou krajinou. V rámci pomoci EÚ sa musia zohľadňovať topografické, klimatické a tiež kultúrne zvláštnosti horských regiónov. Nemá zmysel uplatňovať jednotnú šablónu na všetky oblasti od Gibraltáru po Severný mys.

Čo vlastne potrebujeme? Potrebujeme plošné prémie, prémie na živočíšnu výrobu, aby sme podporili poľnohospodárov v ich úsilí, ktoré sa týka dobrých životných podmienok zvierat, aj po roku 2013. Potrebujeme vyššie investičné dotácie, ktoré by zohľadňovali skutočnosť, že náklady sú vyššie než v údoliach, a potrebujeme, aby boli vysokokvalitné potraviny z alpských regiónov označené, chránené a certifikované.

EÚ preto musí začať konať okamžite a zabezpečiť tak slušnú budúcnosť horských poľnohospodárov, a teda aj celého alpského regiónu po roku 2013.

  Lambert van Nistelrooij (PPE). – (NL) Najskôr by som chcel poďakovať pánovi komisárovi za odpoveď na našu otázku. Napokon, cieľom otázky bolo opätovné preskúmanie politiky, ktorú sme predtým načrtli, keďže v súčasnosti už platí zmluva. Je naozaj pravda, že regionálna politika nás môže po všetkých svojich stránkach priblížiť občanom a ich skutočnému životu.

Po druhé, územná súdržnosť naozaj predstavuje tento nový rozmer a máme správy, ktoré to potvrdzujú. Územná súdržnosť sa po všetkých stránkach týka hľadísk, ktoré súvisia so spôsobom riešenia veľmi rôznorodých situácií v krajinách ako Francúzsko alebo Španielsko. Nejde len o prideľovanie stále väčšieho množstva konkrétnych finančných prostriedkov. Naopak, existuje jasný trend smerom k väčšej súdržnosti a rovnováhe medzi národnými štátmi. Ak si následne všimneme nový finančný rámec, konkrétne nový politický rámec na obdobie po roku 2013, uvidíme tie hľadiská, vďaka ktorým sa rozvíja, a pridanú hodnotu Európy.

V súvislosti s tým je správne, že toto opatrenie prijímame dnes. S určitými pochybnosťami som nútený upozorniť na to, že musíme získať viac finančných prostriedkov. Na to však môže byť príliš skoro. Tento krok sa môže uskutočniť v podobe osobitnej politiky a malo by byť možné dosiahnuť ho napríklad aj prostredníctvom opätovného pridelenia v rámci členských štátov. Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), v mene ktorých vystupujem, bude tiež žiadať o hlasovanie po častiach. Budeme musieť počkať na neskorší vývoj bez ohľadu na to, či sa vyslovíme v prospech nášho vlastného finančného a právneho rámca.

Na záver by som rád uviedol, že pochádzam z Holandska. Nemáme hory alebo riedko osídlené oblasti, ale máme ostrovy. Pánovi komisárovi by som chcel položiť túto otázku: v súčasnosti, keď naše kráľovstvo prešlo zmenami a ostrovom Saba, Saint-Eustache a Bonaire bola udelená úplná autonómia v rámci Holandska, môžeme urýchlene prehlásiť tieto ostrovy za najvzdialenejšie regióny? Už dlho sa na to tešíme.

  Teresa Riera Madurell (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ak chceme dosiahnuť cieľ územnej súdržnosti, ktorý je ustanovený v novej zmluve, na všetkých územiach Únie sa musia dodržiavať rovnaké práva a slobody.

Preto by sme mali byť veľmi hrdí na dohodu, ktorú sme dosiahli v Parlamente s cieľom podporovať prispôsobenie európskych politík konkrétnym potrebám ostrovov, horských regiónov a riedko osídlených oblastí, aby tieto regióny mohli rozvíjať celý svoj potenciál a konkurovať s rovnakými príležitosťami.

V tejto súvislosti by som rada upozornila na niečo veľmi dôležité. Niektoré ostrovné regióny v súčasnosti nemajú finančné prostriedky na projekty cezhraničnej spolupráce jednoducho preto, lebo sú vzdialené viac než 150 km. Ide o nerozumné a nespravodlivé kritérium, ktoré prehlbuje ich izoláciu a ktoré navrhujeme odstrániť.

Dámy a páni, ako správne uviedol pán Schulz, žijem na európskom ostrove a viem z prvej ruky, že ostrov znamená náklady. Ako zákonodarcovia máme povinnosť zmierniť tieto náklady. Ako správne uviedol pán komisár, článok 174 zmluvy nám poskytuje túto príležitosť.

  Niccolò Rinaldi (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, diskusia o problémoch riedko osídlených oblastí a najvzdialenejších ostrovov v tomto Parlamente – najmä v súvislosti s mojím záväzkom poslanca voči horským regiónom – je prvý krok smerom k vytvoreniu siete na zachovanie týchto regiónov, kde európski občania žijú v úplne jedinečných podmienkach a majú často nízke príjmy. Ide o riedko osídlené oblasti s nízkou hustotou obyvateľstva, v ktorých dochádza k jeho starnutiu, pretože mladí ľudia často odchádzajú, a v ktorých je percentuálny podiel absolventov vysokých škôl nižší ako národný priemer.

Uvedené kritériá, najmä HDP, ale aj iné, musia podnietiť európsku stratégiu pre podporu horských regiónov, ktoré majú menej služieb, problémy s infraštruktúrou a ktoré sú mimoriadne zraniteľné z dôvodu krízy v poľnohospodárstve a zmeny klímy. Hory sú miesta, v ktorých ľudia žijú a ktoré skúmajú. V súčasnosti sa tiež musia stať politickým laboratóriom, pretože sú obrovským zdrojom kultivovanej, čistej energie, rozvoja kvalitného poľnohospodárstva a kvality života, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie väčšieho blahobytu mestského obyvateľstva.

Okrem Komisie, členských štátov a miestnych úradov je aj zodpovednosťou miestnych spoločenstiev porozumieť spôsobu riadenia vlastného vývoja v Európe 21. storočia prostredníctvom komplexného prístupu a najmä aktívnej účasti pri prijímaní rozhodnutí.

Na základe skúseností uvediem, že v horských regiónoch je lepšie zorganizovať 10 miestnych športových udalostí než jeden svetový pohár. Každého pracovná metóda by mala spočívať v tom, že by sme mali zvýšiť počet rozšírených iniciatív, prejaviť väčšiu politickú kreativitu a začať vytvorením osobitnej delegácie pre horské regióny a ostrovy v rámci kolégia komisárov.

  Alyn Smith (Verts/ALE). – Vážený pán predsedajúci, ako podpredseda medziskupiny pre ostrovy a horské a riedko osídlené oblasti vyjadrujem svoj záujem.

Chcel by som vzdať hold kolegom v Parlamente, ktorí vyvinuli veľké úsilie, aby zahrnuli túto problematiku do programu, pretože, pán komisár, kým veľmi vítam vašu prítomnosť a vaše vyhlásenie, celá činnosť v súvislosti so skutočným nastavením tempa pri uplatňovaní článku 174 a jeho využitia sa uskutočnila v tomto Parlamente. V úsilí o uplatňovanie článku 174 v záujme našich občanov máte veľmi zanieteného partnera, pretože pre nás predstavuje výzvu, pokiaľ ide o preukázanie skutočnej pridanej hodnoty EÚ pre niektoré najrôznorodejšie a najnesúrodejšie spoločenstvá v našej Únii.

Zdôrazňujem spoločenstvá, pretože je dôležité uznať, že práve im chceme pomáhať. Otázka geografie, či už ide o ostrov, horskú alebo riedko osídlenú oblasť, nie je v skutočnosti dôležitá. Hovoríme o spoločnom probléme, ktorý vyplýva z rozdielnych geografických špecifík. Práve v tomto bode sa potrebujeme uistiť, že naše kategorizácie naozaj zodpovedajú skutočnosti. V súčasnosti to však tak nie je. Pravidlá, ktoré uplatňujeme, nezodpovedajú špecifikám spoločenstiev, o ktorých hovoríme, a to často vedie k negatívnym dôsledkom. Konkrétny problém sme mali s dokumentom Generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku s názvom Územia s osobitnými zemepisnými vlastnosťami. Dúfam, že si vezmete k srdcu kritiku v odseku 2 návrhu uznesenia zo strany Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie, pretože ju myslíme vážne. Potrebujeme dokonalejší systém klasifikácie.

Nejde o poskytnutie väčšieho množstva finančných prostriedkov chudobným, znevýhodneným oblastiam. Na našich ostrovoch v Škótsku, v horských oblastiach a na rôznych miestach je viac než dosť dynamiky, vzrušenia a zanietenosti na to, aby sa dostali z ťažkostí samy. Musíme však zabezpečiť predovšetkým to, aby štátna pomoc mala doplnkový charakter a aby nepredstavovala prekážku pre ich život, a aby sme sa mohli spoločne usilovať o zlepšenie kvality ich života, ak prekážku odstránime.

  Marisa Matias (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, Európa bez hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti nie je Úniou. Horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti majú svoje vlastné zložité problémy, ktoré je potrebné prekonať v záujme Európy a jej obyvateľov. Nesmieme však zostať len pri vyhláseniach o úmysle, inak vyvoláme opačný účinok a posilníme nerovnosti.

Tieto regióny predstavujú obrovské zásobárne dôležitých zdrojov. Biodiverzita, lesy, mokrade a vidiek poskytujú každému nevyhnutnú službu, a pritom trpia vyplývajúcimi obmedzeniami, ktoré sa týkajú hospodárstiev týchto regiónov. Musíme im to určitým spôsobom vrátiť. Všetci musíme ponúknuť obyvateľom týchto regiónov svoju solidaritu a podporu.

Chcela by som predložiť dva návrhy. Prvý sa týka ich prípadného prínosu pre vedu a vývoj. Prírodné bohatstvá v mnohých týchto regiónoch z nich vytvárajú skutočné laboratóriá pod otvoreným nebom, ale nemajú rovnaký prístup k financovaniu výskumu. Prečo ich teda nevybavíme vedeckými strediskami na vynikajúcej úrovni, nevytvoríme tak kvalitné pracovné miesta a neoživíme ich hospodárstva?

Môj druhý návrh sa týka otázky energie. Tieto regióny môžu a musia slúžiť ako zárodky projektov, ktoré ukážu potenciál pre energetickú sebestačnosť a trvalú udržateľnosť, najmä prostredníctvom mikrovýroby, ktorá využíva miestne zdroje. Znížila by sa tým závislosť, zvýšila rovnosť a vytvorili by sa pracovné miesta.

Napokon by som rada upozornila na to, že použitie údajov o hrubom domácom produkte ako jediného alebo hlavného ukazovateľa pri prideľovaní finančných prostriedkov v rámci pomoci môže viesť iba k ďalšej nespravodlivosti. Je preto rozhodujúce používať dodatočné údaje, najmä údaje, ktoré odzrkadľujú sociálnu a hospodársku realitu týchto regiónov.

V tejto chvíli musím uviesť osobitnú poznámku o obyvateľoch Azorov, Madeiry, horských regiónov a vyľudnených vnútrozemských oblastí v Portugalsku. Svojím úsilím prispievajú významnou mierou k rozvoju a kvalite života všetkých Európanov.

Tieto a všetky ostatné regióny majú svoje vlastné súvislosti. Sociálna, hospodárska a územná súdržnosť sa nesmie považovať za charitu. Práve v súvislosti s ňou rozhodujeme o tom, či chceme zaviesť skutočnú európsku politiku prerozdeľovania. Zo všetkých uvedených dôvodov považujem toto uznesenie za dôležitý krok. Je to však len prvý krok z mnohých.

  Timo Soini (EFD). – (FI) Vážený pán predsedajúci, Fínsko je veľká krajina s územím približne rovnako veľkým ako Veľká Británia. Má však iba 5,3 milióna obyvateľov. Myslím si, že naše životy nesmierne obohacuje to, že krajina sa už na žiadnych miestach nekultivuje. Svet a Európa sú čoraz hustejšie osídlené, ale čistá voda a príroda sú nevyhnutné. Ľudia vo veľmi vzdialených oblastiach musia platiť dane, takže každý má právo na základné služby. Riedko osídlené oblasti sú rovnako dôležité ako mestá a veľkomestá, pretože každý človek a život majú hodnotu.

V našej krajine Fínsku sú oblasť Laponsko, východná časť Fínska a stredné časti krajiny osídlené riedko, ale všetky prispievajú k infraštruktúre krajiny a sú súčasťou Fínska ako celku, krajiny, v ktorej sme sa navyše vedeli a vieme zapojiť do komerčne udržateľných činností. Aj v EÚ, ktorú vnímam skepticky, si musíme uvedomiť, že činnosti musia byť z hospodárskeho hľadiska životaschopné. V týchto regiónoch musí navyše dochádzať k rozvoju.

Musíme tiež zabezpečiť to, aby v dôsledku právnych predpisov Únie nedochádzalo k zvyšovaniu miery vyľudňovania vidieka. A práve pokiaľ ide o tento bod, mám mimoriadne kritický postoj k nadchádzajúcej smernici o poštových službách. Títo páni by urobili lepšie, keby sa rozhodli navštíviť tieto riedko osídlené oblasti a overili si, ako dlho tam dochádzajú poštové zásielky. Chcel by som zdôrazniť uvedené skutočnosti a ak dosiahneme určitý pokrok, možno budem menej kritický.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, ako Rakúšanka sa v súvislosti s touto správou najviac obávam o postavenie ľudí, ktorí žijú v horských regiónoch. Ako sa už ustanovilo vo vyhlásení, poľnohospodárstvo je v týchto regiónoch hlavným hospodárskym odvetvím. Štatistické údaje ukazujú, že v Rakúsku sa každý deň vzdá svojej práce 13 poľnohospodárov. Zraniteľné sú najmä malé poľnohospodárske podniky. V porovnaní s rokom 1950 existuje v súčasnosti celkovo iba polovičný počet poľnohospodárskych podnikov. Poľnohospodári v horských oblastiach majú nevýhodu navyše v tom, že ani približne nemôžu dosiahnuť produkciu poľnohospodárskych podnikov v údoliach. Ich výrobky môžu na trhu sotva konkurovať z dôvodu vysokých dopravných nákladov, ktoré vyplývajú z ich umiestnenia. Tradície predstavujú záväzky.

Život poľnohospodárov a ich rodín je dôkazom toho, ako generácie žijú a pracujú spoločne. V našej súčasnej spoločnosti ide o jedinečný jav a my ho musíme zachovať.

  Danuta Maria Hübner (PPE). – Vážený pán predsedajúci, pán komisár, územná rozmanitosť je pre Európu prínosom. Naša povinnosť ako európskych inštitúcií spočíva v zabezpečení podmienok, aby tento prínos bol pre Európu, jej kultúru a hospodárstvo výhodou.

V zmluve sa Spoločenstvo vyzýva, aby vo svojich politikách zohľadnilo územia s osobitnými charakteristikami, ktoré prinášajú konkrétne úlohy v oblasti rozvoja. Ide o úlohy, ktoré je potrebné riešiť, aj o príležitosti, ktoré je potrebné využiť. V tejto súvislosti by som sa rada vyjadrila o troch oblastiach.

Prvá sa týka hodnotenia územného vplyvu. Táto otázka je roky súčasťou európskeho programu. Rada by som vyzvala Komisiu, aby zahrnula územný rozmer do postupu hodnotenia vplyvu v súvislosti s európskymi iniciatívami. Hodnotenie územného vplyvu by mohlo predstavovať vynikajúci horizontálny nástroj na účinné riešenie osobitných potrieb týchto území. Rada by som preto dôrazne podporila myšlienku územného rozloženia nástroja hodnotenia vplyvu. Dosiahnutie tohto cieľa prostredníctvom modelu strategického hodnotenia vplyvu na životné prostredie by v tejto súvislosti mohlo pomôcť.

Po druhé, pán komisár, spomínali ste medziútvarovú skupinu pre územnú súdržnosť. Som presvedčená, že Komisia má stále potenciál zvýšiť informovanosť o problémoch rozvoja osobitných území v mnohých dôležitých oblastiach politiky. Prostredníctvom spolupráce Generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku so všetkými ostatnými príslušnými službami by sa mala stanoviť územná citlivosť všetkých európskych politík. Som presvedčená, že najmä v oblasti dopravnej a energetickej politiky by sa mali zohľadňovať podmienky osobitných území. Posudzovanie územia by malo byť súčasťou osvedčených postupov v Únii.

Po tretie, chcela by som požiadať Komisiu, aby pozorne preskúmala stratégiu EÚ 2020 a najmä jej hlavné iniciatívy, a stanovila tak mimoriadne dôležité priority pre tieto územia s osobitnými rozvojovými charakteristickými črtami.

Na záver mi dovoľte využiť túto príležitosť a všeobecnejšie uviesť to, že európski občania môžu mať z pilotných iniciatív stratégie EÚ 2020 realizovaných na miestnej a regionálnej úrovni len prospech.

  Juan Fernando López Aguilar (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, prvýkrát v histórii európskej integrácie sa v Lisabonskej zmluve ustanovila otázka regionálneho rozmeru a územnej súdržnosti ako cieľ, ktorý vymedzuje Úniu.

V tejto rozprave vystupujem ako ďalší poslanec Európskeho parlamentu z ostrovnej oblasti, z Kanárskych ostrovov, na ktorú sa vzťahuje článok 174 zmluvy so svojím konkrétnym odkazom na ostrovy a článok 349, keďže ide o jeden z najvzdialenejších regiónov. Robím tak však s vedomím, že okrem svojej územnej rozdrobenosti, z dôvodu, že ostrovy vždy tvoria vonkajšiu hranicu Európskej únie, sú mimoriadne zraniteľné v súvislosti s energetickou a dopravnou stratégiou, stratégiou infraštruktúry a predovšetkým v súvislosti so stratégiami, ktoré sa týkajú vnútornej a vonkajšej bezpečnosti Únie, pokiaľ ide o hrozby a najmä o nezákonné obchodovanie.

Žiadam preto o dôraznú podporu tohto uznesenia a predovšetkým o jeho premietnutie do konkrétnych politických opatrení, ktoré by mu dali význam a ktorým sa nemôžeme podrobne venovať, a najmä o jeho zahrnutie do finančných výhľadov na roky 2014 až 2020. Musíme prijať rozpočet, ktorý spĺňa ciele a poskytuje finančnú podporu ambícii poskytnúť Európanom, ktorí žijú na ostrovoch Únie, úplné a rovnaké práva a príležitosti ako tým, ktorí žijú vo vnútrozemí tejto rozsiahlej oblasti Európskej únie.

  George Lyon (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, tiež by som rád privítal správu, o ktorej dnes v tomto Parlamente rokujeme. Ako obyvateľ ostrova, ktorý žije na západnom pobreží Škótska, si veľmi dobre uvedomujem problémy, s ktorými sa stretávajú mnohé z našich najvzdialenejších oblastí a, samozrejme, naše ostrovné oblasti. Základný problém, ktorý ostrovy a aj naše horské regióny riešia, spočíva, samozrejme, v nákladoch na dopravu. Z uvedeného dôvodu nie sme konkurencieschopní, máme v týchto oblastiach nedostatok príležitostí a pracovných miest a, nakoniec, strácame našich mladých ľudí.

V odseku šesť správy sa uvádza potreba väčšej konkurencieschopnosti oblastí, čo považujem za základný problém, ktorým sa bude v budúcnosti zaoberať regionálna politika súdržnosti pri riešení obáv obyvateľov ostrovov a ľudí žijúcich v horských oblastiach.

Dovoľte mi predniesť konkrétnu otázku, ktorú som chcel predložiť Komisii a upriamiť na ňu pozornosť pána komisára. Škótska vláda predložila pred tromi rokmi hodnotnú iniciatívu. Jej cieľom bolo znížiť poplatky za trajekt na ostrovy a zistiť tak, či by to viedlo k podpore konkrétnych ostrovov. Pilotný projekt trval tri roky a v súčasnosti sa skončil. Niektoré ostrovy pocítili prínos tejto podpory, iné nie. Očakávali sme, že po skončení hodnotenia by sa program rozšíril na všetky ostrovy v Škótsku.

Nanešťastie, škótska vláda sa rozhodla program realizovať ešte raz len v prípade Západných ostrovov, pričom ostatné ostrovy z neho nebudú mať žiaden prospech.

Pán komisár, moji voliči v meste Argyll to považujú za nespravodlivé a neoprávnené. Iní sú presvedčení o tom, že ide iba o volebný úplatok. Ak sa vám a komisárovi pre dopravu ozvem písomne, zaujímalo by ma, či budete reagovať na ich obavy a či preskúmate nespravodlivú situáciu, v ktorej sa ocitli mnohí moji voliči.

  Malika Benarab-Attou (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, Alpy sú jedným z najviac zastavaných horských regiónov v Európe. Nachádzajú sa tam najdôležitejšie vodné zdroje, ale pre svoju súčasnú hospodársku situáciu sú zraniteľné voči globálnemu otepľovaniu.

Alpy by mohli zohrávať zásadnú úlohu tým, že by do roku 2050 dosiahli stav s neutrálnou bilanciou uhlíka, ako to vymedzili štyria ministri životného prostredia z nemecky hovoriacich alpských krajín v júni tohto roka. Mohli by sa stať vybraným regiónom, ktorý má vytvárať zdroje obnoviteľnej energie a prispievať k dosiahnutiu cieľa na úrovni 20 % do roku 2020.

(Rečníčka prerušila vystúpenie.)

  Giancarlo Scottà (EFD). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Lisabonská zmluva venuje osobitnú pozornosť regiónom, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené. Z tohto dôvodu podporujem iniciatívu pána Proveru, ktorá sa týka poľnohospodárskej, environmentálnej a kultúrnej obnovy týchto regiónov. Vyzývam preto Komisiu, aby čo najskôr začala uskutočňovať politiku pre horské regióny zameranú na riešenie zložitých situácií, na otázky úbytku obyvateľstva a opúšťania horských oblastí a na zhoršovanie životného prostredia, ktoré s touto situáciou súvisí.

Je veľmi dôležité zabezpečiť vykonávanie poľnohospodárskej činnosti, kvalitný život a zachovať kultúrne dedičstvo tých, ktorí žijú v znevýhodnených podmienkach. Je tiež nevyhnutné zaručiť, aby boli opatrenia, ktoré prijímajú Komisia, členské štáty a regionálne a miestne orgány, vo vzájomnom súlade.

Základnou zásadou Európskej únie je zásada subsidiarity. Ide o nástroj, ktorý je veľmi dôležitý pre podporu rozvoja znevýhodnených regiónov prostredníctvom trvalých a dobre cielených opatrení, ktoré vyplývajú z návrhov na regionálnej úrovni. Je to dôležitá otázka a úloha bude spočívať v tom, aby sme v týchto regiónoch ľudí udržali, alebo, ešte lepšie, podnietili ich k návratu.

  Nuno Teixeira (PPE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, cieľ územnej súdržnosti, ktorý je v súčasnosti ustanovený v Lisabonskej zmluve, odzrkadľuje hodnotu európskej solidarity a záväzok členských štátov a Únie znížiť súčasné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi.

Ustanoviť ciele, ktoré chceme dosiahnuť, v texte zmlúv však nestačí. Existujú regióny Únie, ktoré sú trvalo znevýhodnené, čo závažne obmedzuje ich hospodársky a sociálny rozvoj. Musia sa preto zaviesť osobitné programy s cieľom v plnej miere a účinne prekonať nedostatočný rozvoj týchto regiónov prispôsobením ich modelov rozvoja ich potenciálu a zdrojom a pomôcť tak dosiahnuť ciele stratégie EÚ 2020.

Uvedené podnecovanie týchto regiónov by nemalo pochádzať iba zo zdrojov regionálnej politiky, prostredníctvom nástrojov štrukturálnych zmien, ako napríklad Kohézny fond a štyri štrukturálne fondy, ale aj zo zmeny v uplatňovaní rôznych odvetvových politík, ktoré majú významný územný vplyv v každom regióne a môžu tak viesť k posilneniu ich hospodárstiev.

Rozhodne by sme mali zachovať hrubý domáci produkt (HDP) ako hlavný ukazovateľ na vymedzenie oprávnenosti na európsku pomoc pre tieto regióny. Vzhľadom na ich prírodné znevýhodnenia by sa však mali uplatňovať aj iné merateľné kritériá s cieľom poskytnúť reálnejší obraz o úrovni ich rozvoja. Ide napríklad o mieru nezamestnanosti, hustotu obyvateľstva alebo úroveň vzdelania. Je to jediný spôsob, ako získať komplexnejší obraz o zložitej situácii najviac znevýhodnených regiónov.

V tejto súvislosti by sme si mali všimnúť prípad najvzdialenejších regiónov, ktorých postavenie je ustanovené v novej zmluve. Predstavujú skupinu regiónov EÚ, ktoré majú osobitné charakteristiky a tiež si zaslúžia osobitný prístup. Aj keď najvzdialenejšie regióny patria do jednej skupiny na základe svojich osobitných charakteristických čŕt, sú na odlišnej úrovni rozvoja. V prípade týchto regiónov sa vyžaduje aj používanie iných ukazovateľov ako HDP, ktoré môžu poskytnúť úplnejší obraz o ich konkrétnej situácii a prispieť tak k presnejšiemu hodnoteniu úrovne ich rozvoja.

  Luís Paulo Alves (S&D). – (PT) Vážený pán predsedajúci, vítam tento návrh uznesenia, ktorý je zameraný na potrebu európskej stratégie, ktorá môže premietnuť zásadu územnej súdržnosti, ktorej ustanovenie sme dosiahli Lisabonskou zmluvou, v rámci príležitostí, ktoré umožňujú obyvateľom oblastí s rôznymi trvalými znevýhodneniami zúčastňovať sa na európskom projekte.

Pochádzam z regiónu Azor, kde je týchto znevýhodnení viac a sú naliehavejšie, rovnako ako je to v iných oblastiach, ktoré sú na základe článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie známe ako najvzdialenejšie regióny Európy.

Na základe oznámenia Komisie z roku 2008 s názvom „Najvzdialenejšie regióny: prínos pre Európu“ a rozsiahlej rozpravy, v ktorej samotné najvzdialenejšie regióny zohrávali aktívnu úlohu, v súčasnosti očakávame našu vlastnú verziu tejto stratégie, v ktorej budeme musieť zohľadňovať nielen naše znevýhodnenia, ale predovšetkým náš potenciál.

Vyzývam preto Komisiu, aby rýchlo predložila svoj návrh, aby sme mohli ešte pred rozpravou o novom finančnom rámci zaviesť najlepšiu stratégiu, pretože musíme najskôr vymedziť obsah našich politík a až následne prideľovať finančné prostriedky potrebné na ich zavedenie, ako to bolo v prípade politík Únie, ktoré v súčasnosti podliehajú revízii.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, ako uviedli mnohí kolegovia, v článku 174 zmluvy je ustanovená otázka územnej súdržnosti ako nový cieľ Európskej únie. Únia musí preto venovať väčšiu pozornosť hospodárskym a sociálnym potrebám ľudí, ktorí žijú v horských regiónoch, na malých ostrovoch a vo vzdialených oblastiach. Som pevne presvedčený, že EÚ musí v súčasnosti reagovať skorým zavedením konkrétnych opatrení.

V rámci uznesenia som navrhol, aby sa kládol väčší dôraz na dôležité hospodárske odvetvia, na ktoré sa uvedené spoločenstvá veľmi spoliehajú. Konkrétne obavy mám o rybárov, ktorí vykonávajú svoju prácu na malých plavidlách pri našich pobrežiach a ostrovoch. Uvedené malé plavidlá sú mimoriadne dôležité pre okrajové oblasti, kde neexistuje alternatívna možnosť zamestnania.

V Írsku je väčšina týchto plavidiel kratšia než 15 metrov a používajú sa na lov množstiev rýb, ktoré nemajú významný vplyv na ich zásoby. Musia však dodržiavať nariadenia platné pre väčšie lode, ktoré sa s nimi nedajú porovnávať.

Vyzývam Komisiu, aby v rámci revízie spoločnej politiky rybného hospodárstva uznala túto skutočnosť a v novej politike vytvorila časť pre tieto oblasti pri pobreží a ostrovy, ktoré závisia od rýb.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Politika pre horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti by mala byť komplexná, integrovaná a vyvážená a mala by obsahovať uznanie odlišnosti oblastí a k tomu zodpovedajúce právo na špecifický spôsob rozvoja v prostredí miestnej, regionálnej či národnej legislatívy: priznanie nevýhod, ktoré znášajú obyvatelia, miestne samosprávy a podnikatelia a definovanie špecializovaných aktivít pre zachovanie tradičných spôsobov zamestnanosti, podporenie viacročných komplexných programov orientovaných na valorizáciu spôsobilosti tradičnej výroby, podporenie diverzifikácie ekonomických aktivít obyvateľstva rozvojom kapacít pre návštevnosť či turistiku ako doplnku k tradičným spôsobom živobytia, udržovanie a zlepšovanie dostupnosti vybavenia služieb a technickej infraštruktúry, realizovanie opatrení proti odchodu mladých ľudí, zachovanie osobitnej identity a kultúrnych hodnôt špecifických pre každú homogénnu oblasť, no a samozrejme, nie nakoniec, aj ochranu biologickej a ekologickej rovnováhy.

Starostlivosť o tieto oblasti si vyžaduje osobitný prístup a mimoriadne citlivú realizáciu vybraných opatrení. To je, vážení, cesta pre tieto špecifické európske oblasti.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, počas krízy vyvolanej sopečným popolom mi trvalo dva dni, kým som sa dostal do našej krajiny preto, lebo medzi Írskom a Anglickom neexistuje pozemná komunikácia ani tunel. Veľmi jasne som si uvedomil konkrétne ťažkosti ľudí, ktorí žijú na ostrovoch bez akéhokoľvek spojenia s vnútrozemím. To isté sa týka ľudí, ktorí žijú v riedko osídlených horských a hornatých regiónoch a v iných znevýhodnených oblastiach. To isté sa týka aj mojej situácie na juhu Írska smerom na sever pozdĺž západného pobrežia až ku grófstvu Donegal, z ktorého pochádza Pat the Cope. Týmto oblastiam sa musíme rozhodne dôkladne venovať.

Chcel by som poukázať na tri body. Po prvé, pán Nuno Teixeira upozornil na to, že podľa odseku 3 môžu členské štáty prideľovať finančné prostriedky aj na základe iných ukazovateľov, ako je ukazovateľ HDP. Tento prístup by sme mali v prípade týchto regiónov podporiť, pretože majú osobitý charakter.

Po druhé, uvedené regióny sú najbohatšie regióny v celej Európe, pokiaľ ide o biodiverzitu, ochranu životného prostredia a zabezpečovanie verejných statkov. Túto skutočnosť musíme veľmi dôkladne zohľadniť v nadchádzajúcich rokovaniach o SPP.

Po tretie, podľa článku 195 Lisabonskej zmluvy má Európska únia v súčasnosti určitú právomoc na rozvoj cestovného ruchu. Tieto regióny ponúkajú obrovský potenciál rozvoja silného a trvalo udržateľného cestovného ruchu. Ide o oblasti s prírodnými krásami, v ktorých veľmi priateľskí ľudia žijú tradičným spôsobom života. Ak vynaložíme úsilie predovšetkým na úrovni Európskej únie, aby sme im pomohli, pomôžeme im nielen prežiť, ale umožníme im aj to, aby si pomohli sami. Domnievam sa, že v konečnom dôsledku to bude najlepšia podpora, akú im môžeme poskytnúť.

  Alan Kelly (S&D). – Vážený pán predsedajúci, úprimne povedané, oblasti, o ktorých dnes diskutujeme, trpia z hospodárskeho a sociálneho hľadiska už celé generácie a v súčasnosti čelia náročnejším problémom v dôsledku vplyvu modernej globalizácie.

Zastupujem oblasť s mnohými ostrovmi a najväčším horským pásmom v Írsku. Rovnako ako dvaja predchádzajúci rečníci, ktorí tiež pochádzajú z Írska, poznám oblasti, ktoré sú mnoho generácií znevýhodnené. Obyvatelia sa sťahujú do mestských oblastí, mladí ľudia majú nedostatok hospodárskych príležitostí a o problémoch, ktoré riešia, by sme mohli hovoriť celý deň.

Som presvedčený, že nastal čas, aby sme uznali, že politika súdržnosti napriek mnohým úspechom a veľmi šľachetnému úsiliu neviedla v plnej miere k hospodárskemu rozvoju v celej Únii, predovšetkým v uvedených oblastiach. Dúfam, že reakcia EÚ na tento problém povedie ku skutočným a konkrétnym rozdielom tým, že sa bude zaoberať podstatou tejto nerovnosti a, čo je veľmi dôležité, tým, že sa prispôsobí moderným potrebám, ako napríklad potrebe v oblasti komunikácií a najmä širokopásmového internetového pripojenia budúcej generácie, čo považujem za veľmi naliehavú otázku. Prístup ku komunikáciám bude ďalšou veľkou úlohou, je ňou už aj v súčasnosti.

Nastal čas zabezpečiť to, aby sme týmto spoločenstvám poskytli záchranné lano v podobe hospodárskej pomoci. Chcel by som nám všetkým pripomenúť, že na základe všetkých zmlúv to je našou povinnosťou.

  Vladko Todorov Panayotov (ALDE). – (BG) Vážený pán komisár, dámy a páni, horské regióny sa nachádzajú vo väčšine členských štátov Európskej únie a hory tak tvoria neoddeliteľnú súčasť geografie Európy. Napríklad v Bulharsku sú horské regióny zaľudnené takmer rovnako ako rovinaté oblasti. Veľké množstvo ekologických, sociálnych a územných otázok, ktoré súvisia s týmito regiónmi, si preto zaslúži, aby ich dôkladne preskúmal európsky zákonodarný orgán.

Z hľadiska životného prostredia s jeho bohatým ekosystémom, rozmanitosťou a úchvatnou veľkosťou poskytujú európske hory ideálne podmienky na rozvoj a zachovanie mimoriadnej biodiverzity. Krehké horské ekosystémy sú však mimoriadne citlivé a zraniteľné voči zmenám spôsobeným vplyvom ľudských činností.

Európska únia si musí osvojiť spôsob, ako čo najlepšie a najzodpovednejšie využívať hospodársky a ekologický prínos horských regiónov. Tieto ciele možno dosiahnuť prostredníctvom financovania a podpory ekologicky účinných činností, ako napríklad poľnohospodárstva vo vysokohorských oblastiach, tradičného chovu zvierat v alpských regiónoch a integrovaného riadenia lesných zdrojov.

Vážení kolegovia, som presvedčený, že tieto opatrenia prinesú mnoho pozitívnych výsledkov v súvislosti s územnou a hospodárskou súdržnosťou Európskej únie.

  Iosif Matula (PPE). – (RO) Trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj sa dosahuje využitím rôznych dostupných územných výhod. Táto myšlienka je jedným z hlavných bodov v zelenej knihe o územnej súdržnosti. Zásada tejto súdržnosti bola posilnená nariadeniami, ktoré sa vzťahujú na štrukturálne fondy na obdobie rokov 2007 až 2013 a jej dosiahnutie je jedným z hlavných cieľov Európskej únie, ktorý je ustanovený v Lisabonskej zmluve. Ustanovenia článku 174 by sa mali premietnuť do osobitných rozvojových stratégií a konkrétnych opatrení zameraných na prekonanie znevýhodnení a využitie potenciálu, ktorý ponúkajú horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti. Uvedené ciele by bolo možné dosiahnuť prostredníctvom európskeho politického rámca a mohli by vytvoriť pridanú hodnotu využitím rôznych miestnych výhod.

Politiky výskumu a vývoja by viedli k lepšiemu využitiu obrovského prírodného potenciálu týchto regiónov s priamym vplyvom napríklad v oblastiach trvalo udržateľnej energie a cestovného ruchu. Umožnilo by nám to užitočne využiť osobitné geografické vlastnosti.

Dôležitý aspekt, na ktorý sa musíme sústrediť, spočíva v demografických zmenách. Musíme podporovať osobitné demografické politiky zamerané na obyvateľov týchto regiónov a ponúknuť im rôzne možnosti v závislosti od osobitných vlastností oblasti. Znevýhodnené horské regióny v našej krajine, v ktorých sústavne klesá počet obyvateľov, očakávajú opatrenia na zlepšenie svojej hospodárskej situácie, aby ich obyvatelia mali dôvod zostať v týchto oblastiach a prispievať k ich rozvoju.

Chcel by som uviesť ešte jednu veľmi dôležitú poznámku. Som presvedčený, že HDP musí byť ďalej hlavným meradlom pri stanovení oprávnenosti na pomoc v rámci regionálnej politiky. Zavedenie iných ukazovateľov by z dlhodobého hľadiska skomplikovalo a zničilo prebiehajúci proces rozvoja v týchto oblastiach, ako aj politiku súdržnosti ako celok. Spomínané ukazovatele však môžu využiť členské štáty pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov medzi regiónmi, a to v rámci možností balíkov, ktoré im boli pridelené a výlučne v prospech uvedených oblastí.

  Spyros Danellis (S&D) . – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, horské regióny, ostrovy a vzdialené oblasti sú zdrojom sily a bohatstva Európy. Európska politika pre tieto oblasti by sa mala sústrediť na posilnenie ich pozitívnych a zmiernenie negatívnych hľadísk, aby európski občania na žiadnom mieste nepociťovali, že sú izolovaní od svojich spoluobčanov, a aby ľudia mali rovnaké príležitosti prosperovať kdekoľvek v Európe.

Hrubý domáci produkt oblasti neposkytuje pravdivý obraz o tejto rozmanitosti. Niektoré ostrovy a horské regióny sa zdajú byť bohaté, ale nemajú žiadnu výrobnú základňu. Sú uzatvorené v odvetviach služieb na hranici bankrotu, a preto potrebujú investície. Okrem toho priemerné hodnoty pre ostrovy s rôznymi úrovňami rastu automaticky nevedú k spravodlivému prístupu ku všetkým z nich.

Iné dôležité faktory, ako napríklad trh práce a dostupnosť oblasti, zvýšené náklady na osobnú a nákladnú dopravu a potrebné infraštruktúry a siete, sú prvky, ktoré je potrebné zohľadniť v rámci globálnejšieho prístupu k regiónom, pokiaľ ide o regionálnu politiku aj o východiskový bod na stanovenie širších kritérií.

  Tamás Deutsch (PPE). – (HU) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, v návrhu uznesenia sa správne upozorňuje na to, že horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti sa stretávajú s vážnymi problémami, a preto potrebujú osobitné programy regionálneho rozvoja a podporu. V návrhu sa ako ukazovateľ navrhuje HDP. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že musíme naďalej používať HDP ako meradlo oprávnenosti členských štátov na regionálnu politickú pomoc, pokiaľ ide o rozdeľovanie finančných prostriedkov EÚ. HDP je hlavným meradlom rozvoja, pokroku a vplyvu opatrení regionálneho rozvoja. Predstavuje tiež ukazovateľ, ktorý je možné spojiť aj s inými kritériami.

Všetky uvedené skutočnosti však neznamenajú, že môžeme prehliadať sociálne a environmentálne dôsledky hospodárskych rozhodnutí, pretože rast môže byť užitočný iba vtedy, ak ho sprevádza sociálny rozvoj a zlepšenie kvality života. Na úrovni členského štátu môžu subjekty s rozhodovacími právomocami v každej krajine zohľadniť pri rozdeľovaní rozvojových finančných prostriedkov medzi regióny iné ukazovatele. Tento prístup možno zvoliť napríklad pri určovaní podpory zo strany členského štátu pre horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti. Tiež by som však chcel Komisiu upozorniť na skutočnosť, že na úrovni EÚ musíme naďalej používať HDP ako základný ukazovateľ oprávnenosti na podporu a zabezpečiť ďalšie účinné využívanie podpory zo strany menej rozvinutých členských štátov.

  Derek Vaughan (S&D). – Vážený pán predsedajúci, pochádzam z Walesu, ktorý má hory, ostrovy, riedko osídlené oblasti a mnoho iných území. Vítam preto návrhy v návrhu uznesenia.

Vo svojom krátkom vystúpení som sa chcel zamerať na úlohu miestnej a regionálnej správy, pretože je zrejmé, že bez ohľadu na to, aké stratégie, projekty alebo programy sa uskutočnia, budú ich pripravovať, zavádzať, uplatňovať a riadiť regionálne a miestne orgány.

To je správne, pretože ide o úroveň správy, ktorá je najbližšie k regiónu a k občanom. Preto je tiež správne, že je zapojená vo všetkých fázach akéhokoľvek programu alebo iniciatívy.

Dúfam teda, že Komisia to zohľadní a zavedie mechanizmy, aby zabezpečila úplné zapojenie miestnej a regionálnej správy, a som si istý, že tá následne zabezpečí rozvoj našich spoločenstiev a regiónov.

  Joachim Zeller (PPE). – (DE) Vážený pán komisár Hahn, dámy a páni, s niektorými časťami tejto rozpravy nesúhlasím. Keď počúvam niektoré vystúpenia o horských regiónoch, ostrovoch a riedko osídlených oblastiach, mám dojem, že nepodliehajú členským štátom, ale priamo Európskej únii. Nie je to však tak. Každá táto oblasť je súčasťou zvrchovaného členského štátu. V súlade so zásadou subsidiarity je uplatňovanie európskych rozhodnutí a cieľov naďalej záležitosťou členských štátov.

Na európskej úrovni, počnúc oznámeniami Komisie až po Lisabonskú zmluvu, sme vždy kládli mimoriadny dôraz práve na tieto regióny – horské regióny, riedko osídlené oblasti a ostrovy. V Parlamente sa tiež prijalo mnoho rozhodnutí, ktoré podporujú tieto regióny. Keď na tomto mieste počujem tak veľa sťažností na to, že tieto oblasti sú stále v úbohom stave, musím sa sám seba spýtať, ako členské štáty využili iniciatívy, ktoré sme poskytli na európskej úrovni. Ako ich využili samotné regióny? Ako využili poskytnutú európsku pomoc? Dnes požadujeme novú stratégiu a ľutujem úradníkov Generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku, ktorí musia začleniť množstvo problémov ostrovov, horských regiónov a riedko osídlených oblastí do jednej stratégie. Zároveň existuje taký prebytok stratégií: stratégia pre podunajskú oblasť, stratégia pre Baltské more, čiernomorská stratégia, stratégia pre zmenu klímy a podobne, že ak si máme zachovať prehľad o všetkých, budeme čoskoro potrebovať stratégiu pre stratégie.

Ale žarty nabok, dámy a páni. Ako už dnes bolo povedané, a som vďačný komisárovi Hahnovi za to, že to spomenul, ide o to, že musíme bojovať, aby sme zabezpečili ďalšiu existenciu politiky súdržnosti a regionálnej politiky na európskej úrovni po roku 2013. Na to by sa malo zamerať naše úsilie a musíme o tom presvedčiť našich kolegov poslancov. Horské regióny, ostrovy a iné oblasti by mali byť všetky zahrnuté do ďalšej politiky súdržnosti a regionálnej politiky po roku 2013. Nemá význam márniť náš čas na jednotlivé návrhy uznesení na túto tému.

  Patrice Tirolien (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, veľmi vítam túto dnešnú rozpravu. Znova ukazuje potrebu toho, aby Únia ocenila a v plnej miere využila svoju regionálnu rozmanitosť.

V súčasnosti, keď rokujeme o nových rámcových programoch na roky 2014 až 2020, považujem za dôležité zdôrazniť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, z ktorých budú mať osobitné regióny určite úžitok. Otázky kontinuity a územnej súdržnosti musia byť v centre nášho záujmu.

Rozvoj horských regiónov, ostrovov a riedko osídlených oblastí si však vyžaduje viac než len súbor odchýlok. Musíme prijať horizontálny prístup. Musíme zaviesť nástroje, vďaka ktorým budú opatrenia Únie vo všetkých oblastiach fungovať v súčinnosti a zvyšovať tak svoju pridanú hodnotu.

Navyše sa ako zástupca odľahlého regiónu teším na novú stratégiu EÚ pre najvzdialenejšie regióny, ktorú útvary Komisie prisľúbili prijať začiatkom roka 2011.

  Damien Abad (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, naša Európa je symbolom Únie a jej rozmanitosti: rozmanitosti vzdialeností, kultúr, prístupov a tiež rozmanitosti našich území a regiónov.

Aj keď Európska únia pozostáva z úplne rozmanitých prvkov, ciele územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti musia zostať piliermi všetkých našich opatrení. Navyše je to výslovne ustanovené v Lisabonskej zmluve. V tejto súvislosti preto musíme venovať osobitnú pozornosť horským regiónom, ostrovom a riedko osídleným oblastiam.

Bol som zvolený ako zástupca rozsiahleho juhovýchodného regiónu, ku ktorému tiež patria ostrovy, mám na mysli Korziku, ako aj Savojsko a departement Ain, kde je niekoľko riedko osídlených oblastí. A na základe svojich skúseností z praxe sa domnievam, že našou jasne stanovenou povinnosťou musí byť zosúladenie Európy s týmito regiónmi.

Aby k tomu došlo, musíme najskôr zistiť, s akými ťažkosťami sa tieto regióny stretávajú. Mám na mysli napríklad služby všeobecného záujmu vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu. Akým spôsobom to dosiahneme tak, aby sme všetkým našim občanom mohli zabezpečiť minimálnu úroveň sociálnej ochrany bez ohľadu na to, kde žijú?

Zároveň musíme rozvíjať potenciál týchto regiónov, aby mohli využívať výhody jednotného trhu a hospodárskeho rozvoja. Okrem toho je veľmi jednoduché všimnúť si, že v súčasnosti sa politiky Únie zamerané na ostrovy alebo horské regióny neuplatňujú účinným spôsobom.

Na jednej strane skutočne nezohľadňujeme osobitné okolnosti v oblastiach a regiónoch a na druhej strane existuje ďalšie riziko, že tieto regióny, keďže ich úplne prehliadame, sú ponechané na svoje vlastné možnosti bez akejkoľvek pomoci v boji proti vyľudňovaniu, hrozbám pre životné prostredie alebo hospodárskemu útlmu. Práve v tejto oblasti by mala Európa vytvárať pridanú hodnotu s náležitým dodržiavaním zásady subsidiarity.

Považujem sa za jedného z tých, ktorí sú presvedčení, že Európa si musí v prípade týchto regiónov stanoviť konkrétne ciele. Najskôr preskúmať rôzne politiky Únie, ktoré majú vplyv na tieto regióny, s cieľom zahrnúť horizontálnu doložku, ktorá umožňuje zohľadniť tieto osobitné okolnosti. Som tiež presvedčený, že okrem regionálnej politiky musí dôjsť k revízii spoločnej politiky rybného hospodárstva so zárukami pre remeselný a miestny rybolov, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, s lepším zameraním na remeselnú výrobu so zvýšením priamej pomoci. Následne by sme mali uplatňovať rovnaký postup v prípade oblasti dopravy a energetiky.

Na záver by som rád uviedol, že tam, kde je vôľa, nemusí byť nevyhnutne aj cesta. Ambícia by sa nemala obmedzovať na pekné slová. O niekoľko mesiacov budeme mať rozhodujúcu príležitosť, ktorú musíme využiť. Budú sa konať rokovania o nasledujúcej finančnej perspektíve.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Vážený pán komisár, Európska únia musí využiť svoju politiku súdržnosti a venovať tak osobitnú pozornosť regiónom, ktoré sú znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, ako napríklad regióny na severe kontinentu, redšie osídlené oblasti alebo ostrovy, cezhraničné a horské regióny.

Tieto regióny riešia konkrétne problémy spôsobené zložitým prístupom, zmenou klímy, regionálnou integráciou a demografickými zmenami viac než ktorékoľvek iné regióny v EÚ. Okrem toho majú spoločný súbor vlastností, ktoré si vyžadujú vypracovanie a realizáciu osobitných programov regionálneho rozvoja, ako aj prispôsobenie ukazovateľov na prideľovanie finančných prostriedkov. Rovnako sa musia zohľadniť aj osobitné vlastnosti každého regiónu. Je naozaj nevyhnutné zohľadniť nízku hustotu obyvateľstva a dostupnosť programov odborného vzdelávania, ktoré následne umožnia obyvateľom prístup na trh práce a ovplyvnia mieru nezamestnanosti v týchto oblastiach.

Obyvatelia v týchto oblastiach by nemali žiť z programov pomoci v rámci vnútroštátnych verejných systémov. Tieto oblasti musia mať zdroje a možnosti vhodné pre trvalo udržateľný rozvoj a dostupnosť služieb všeobecného záujmu.

  Richard Seeber (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, Lisabonská zmluva nám poskytuje nový právny základ a článok 174 nám osobitne ustanovuje úlohu podporovať územnú súdržnosť. Pre regionálnu politiku a komisára pre regionálnu politiku to konkrétne znamená, že musí dohliadať na túto oblasť politiky a tiež oblasti s osobitnými topografickými charakteristikami, ako sú horské oblasti a ostrovy. Pre túto skupinu oblastí preto musíme vytvoriť osobitnú politiku. Ako uviedol pán Zeller, nesmie to jednoducho viesť k tomu, že budeme mať veľa programov a poskytovať im finančné prostriedky, skôr by malo ísť o zapracovanie potrebnej flexibility do európskych programov. Týka sa to ukazovateľov, ktoré treba stanoviť, ale tiež predovšetkým konkrétnych politík, ktoré chceme podporovať.

Presadiť dôslednú politiku v tejto oblasti však nie je úloha iba komisára Hahna, pretože politiky pre horské regióny zohrávajú úlohu vo všetkých oblastiach európskej politiky. Už sme spomínali oblasť poľnohospodárskej politiky. V tejto oblasti si osobitné okolnosti horských regiónov rovnako vyžadujú pomoc alebo vytvorenie rovnováhy prostredníctvom osobitných opatrení. Zohráva úlohu v dopravnej politike – ja sám pochádzam z krajiny, ktorá rieši konkrétne úlohy a problémy v súvislosti s medzinárodnou nákladnou dopravou. Aj v tejto oblasti sa snažíme zahrnúť nevyhnutné výnimky do smernice o Eurovignette. Pán poslanec z Fínska spomínal smernicu o poštových službách. Keby si ju pozorne prečítal, zistil by, že riešenia v súvislosti s týmito problematickými oblasťami sme veľmi dôsledne zahrnuli v minulom funkčnom období.

Ako zástupca regiónov má pán komisár Hahn mimoriadnu zodpovednosť zabezpečiť, aby sa tieto osobitné charakteristiky odzrkadlili vo všetkých oblastiach politiky Európskej únie. Až potom budeme môcť zabezpečiť skutočné dosiahnutie nášho cieľa územnej súdržnosti, tak ako je ustanovené v zmluve.

  Rosa Estaràs Ferragut (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, najskôr by som chcela poďakovať všetkým, ktorí podpísali tento návrh uznesenia, ktorý Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Španielsko, krajina, ktorú zastupujeme, prijali s mimoriadnou radosťou.

Máme právny rámec, ktorým je článok 174 odsek 3 Lisabonskej zmluvy. Máme otázku územnej súdržnosti, ktorá je novým pilierom ustanoveným v tejto zmluve, a preto máme právny základ na to, aby sme začali pomáhať týmto horským regiónom, ostrovom a riedko osídleným oblastiam.

Ako už dnes bolo povedané, v prípade horských regiónov máme na mysli 90 miliónov obyvateľov. Pokiaľ ide o ostrovy, žije na nich 21 miliónov ľudí v 14 krajinách a omnoho viac miliónov žije v horských regiónoch.

Všetky uvedené oblasti majú veľmi podobné skupiny problémov v súvislosti s kultúrou, vzdelávaním, dopravou a životným prostredím. Jedna nevýhoda, ktorá nás všetkých spája, je konkrétne otázka dopravy. Pochádzam z Baleárskych ostrovov, kde boli dodatočné náklady na dopravu vypočítané na úrovni 20 %. To má nepochybne dôsledky pre náš priemysel, poľnohospodárstvo, strategické odvetvia, cestovný ruch, jednoducho pre celé podnikateľské odvetvie, celú hospodársku štruktúru. Ovplyvňuje to tak našu konkurencieschopnosť.

Ak sa teda potom sústredíme na zdroje, ako napríklad zdroje pitnej vody alebo pôdu, ktoré sú obmedzené, alebo na suroviny, ako sú energia alebo životný priestor v týchto oblastiach, zistíme, že sú nepochybne nedostatočné a vedú tiež k nedostatku hospodárskej diverzifikácie.

Vyzývame tak na to, aby sa v nových finančných perspektívach zohľadnili osobitné charakteristiky týchto oblastí, a ako sa to dnes uviedlo, aby sme zmenili slová v činy, čo by sa malo premietnuť v rozpočtoch, a tým v rozsiahlejšej územnej súdržnosti.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, vzdialené oblasti Európskej únie, predovšetkým najvzdialenejšie regióny (vrátane Azorov, ktoré zastupujem), horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti sú znevýhodnené prírodnými a geografickými podmienkami, ktoré je zložité prekonať, a majú veľké sociálne náklady.

Mohla by som napríklad spomenúť ťažkú dostupnosť, vysoké náklady na poskytovanie základných verejných služieb, ťažkosti s dodávkami energie a podobne.

Nemali by sme tiež zabúdať, že vo veľkomestách žije iba 7 % obyvateľov Európskej únie a že 14 miliónov Európanov žije na ostrovoch.

Únia založená a postavená na hodnotách, ako sú solidarita a sociálna spravodlivosť, má politickú a morálnu povinnosť podporovať hospodársky a sociálny rozvoj svojich vzdialených oblastí. Hlavný zmysel existencie európskych politík súdržnosti skutočne spočíva v územnej súdržnosti a v hospodárskej a sociálnej konvergencii.

Zahrnutie územnej súdržnosti ako nového cieľa Únie teda iba odzrkadľuje proces jej prirodzeného vývoja a stratégie hospodárskej a sociálnej konvergencie predstavujú požiadavky jej rastu.

EÚ sa dávno rozhodla prijať tento prístup a to prinieslo veľmi pozitívne výsledky v mnohých regiónoch, keďže sa posunuli od cieľa 1 k cieľu 2. V skutočnosti ešte predtým, než tieto regióny dosiahnu cieľ 2, aj keď úrovne rozvoja v týchto vzdialených oblastiach Európy sú aj naďalej pod európskym priemerom a chýba im primeraná pomoc, každý z nich so svojimi atribútmi stále predstavuje nenahraditeľný prínos pre bohatstvo európskej rozmanitosti.

Tieto vzdialené oblasti Európskej únie majú povinnosť v plnej miere využiť všetky dostupné rozvojové nástroje, najmä s dôrazom na ich vlastné osobitné výhody. Je povinnosťou EÚ zabezpečiť účinnú integráciu a súdržnosť všetkých svojich oblastí. Inak bude jej vlastný projekt pre rast zdiskreditovaný.

V tejto súvislosti musí Komisia náležite zohľadniť línie opatrení predložené v tomto návrhu ako hodnotný prínos k úspechu projektu európskej integrácie, ktorý je v záujme nás všetkých.

  Sari Essayah (PPE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, štrukturálne fondy sú nevyhnutným finančným nástrojom EÚ v našom úsilí dosiahnuť ciele do roku 2020. Sú mimoriadne dôležité v prípade riedko osídlených severných regiónov a rada by som uviedla štyri poznámky. Tieto osobitné oblasti sa predovšetkým ako prvé stretnú s množstvom problémov, ktoré ich postihnú najviac. Keďže obyvatelia v produktívnom veku sa v mnohých prípadoch odsťahovali v snahe nájsť si zamestnanie, mnohé riedko osídlené oblasti sa budú s problémom starnutia obyvateľstva stretávať ako prvé.

Samozrejme, najlepšie poznám situáciu vo Fínsku a môžem vám povedať, že jeho východná a severná časť budú čoskoro oblasti s viac než polovicou obyvateľstva na dôchodku. Do roku 2020 bude pomer starších ľudí k pracujúcemu obyvateľstvu, to znamená takzvaný podiel závislosti, na svojej najkritickejšej úrovni vo východnom Fínsku, Taliansku a východnom Nemecku. Stupeň polarizácie medzi regiónmi sa dramaticky zvýši a počet oblastí, ktorých podiel závislosti presiahne priemernú hodnotu v EÚ o viac než 25 %, sa do roku 2020 zvýši na 40. Z tohto dôvodu je dôležité v regionálnej a štrukturálnej politike zohľadňovať aj demografické kritériá spojené so starnutím obyvateľstva a nielen umožniť, aby HDP bolo jediným dôležitým faktorom.

Po druhé, tieto regióny už nesmú strácať svoje obyvateľstvo v produktívnom veku. Namiesto toho je v týchto oblastiach potrebný dôraz na konkurencieschopnosť, aby sa tak dostali z hospodárskej krízy a dosiahli ciele stratégie EÚ 2020. Potrebujeme rozvoj inovácií a odbornosti a väčšiu konkurencieschopnosť. Musia dosiahnuť viac výsledkov s nižším množstvom finančných prostriedkov. Výberové kritériá na financovanie inovácií by mali spočívať v skutočne dobrých výsledkoch. Je potrebné klásť dôraz na témy, ktoré najviac podporujú konkurencieschopnosť a zamestnanosť v každej oblasti. Okrem toho sú nevyhnutné nové inovácie v sociálnej oblasti a oblasti služieb.

Po tretie, potrebujeme regionálne programy, ktoré zahŕňajú opatrenia v rámci štrukturálnych fondov a výsledky ktorých je možné merať a hodnotiť. Administratívna záťaž, ktorá vyplýva zo systémov riadenia a kontroly v členských štátoch, musí byť primeraná výške dostupného financovania. Financovanie musí byť podmienené výsledkami a spojené so štrukturálnymi reformami v hospodárstve a zodpovednej hospodárskej politike.

Na záver, moja štvrtá poznámka spočíva v tom, že medzi regiónmi potrebujeme zaviesť cezhraničnú spoluprácu, najmä pokiaľ ide o projekty spojené s podnikateľskou činnosťou, oblasťou priemyslu a životného prostredia. Dobrá príležitosť napríklad vzniká v súvislosti s makroregiónom Baltského mora a dunajským makroregiónom, ktoré sme už v tejto rozprave spomínali. Spolupracovať musia aj susedné krajiny EÚ, ale napríklad v prípade Baltského mora je potrebné, aby sa na regionálnej spolupráci zúčastňovalo aj Rusko. Jediné pôvodné obyvateľstvo Európy...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Jean-Pierre Audy (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, ako obyvateľ pohoria Centrálny masív v regióne Auvergne v departamente Limuzínsko by som sa vám, pán komisár, rád poďakoval za obsah vášho oznámenia. Ďakujem všetkým politickým skupinám, ktoré podpísali uznesenie a ktoré okrem toho umožnili vytvoriť medziskupinu pre horské oblasti a ostrovy. Ďakujem našim partnerom zo združenia Euromontana a z Európskeho združenia volených zástupcov z horských oblastí.

Prívlastok „horské“ máme nakoniec v článku 174 európskej zmluvy. Musíme čo najviac využiť naše výhody: poľnohospodárstvo, lesy, cestovný ruch, priemyselné zariadenia. Pán komisár, osobitný dôraz by som chcel venovať poľnohospodárstvu. Vyrábame kvalitné výrobky, ktoré sú jemné a užitočné. Porozprávajte sa o nich so svojím kolegom pánom Cioloşom, prosím. Musíme poskytnúť rovnaké príležitosti v súvislosti s celou infraštruktúrou, diaľnicami, vysokorýchlostnými vlakmi, energetikou, vzdelávaním, zdravím a digitálnymi technológiami.

Vážený pán predsedajúci, vo vojnách sme dodržiavali rovnosť povinností. My ľudia z hôr veríme tiež v rovnosť práv.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – Vážený pán predsedajúci, harmonický rozvoj Únie je podmienkou pre jej trvalo udržateľný hospodársky rast a sociálne zabezpečenie. Zásada územnej súdržnosti núti EÚ prijímať konkrétne opatrenia s cieľom prekonať existujúce znevýhodnenia a využiť potenciál týchto regiónov.

Rámec európskej politiky by bol veľmi užitočný a priniesol by dlhodobú pridanú hodnotu pre znevýhodnené regióny, pričom by pomohol vytvoriť a prispôsobiť jedinečné rozvojové modely, čím by sa dosiahla ich väčšia konkurencieschopnosť a schopnosť vyrovnať sa s problémami.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, udržanie obyvateľstva v riedko osídlených regiónoch je najlepší spôsob zabezpečenia ich zachovania. V stratégii sa používa výraz „rozvoj“, ale ja by som rada zdôraznila tri zásady:

Po prvé, modely podnikania, ktoré vytvárajú rozvoj v týchto oblastiach, musia byť zamerané na ziskovosť a produkciu výrobkov vysokej kvality. Nové činnosti spojené s nízkouhlíkovým hospodárstvom predstavujú spôsob ich podpory.

Po druhé, sociálne hospodárstvo je najlepší prístup na spojenie tohto obyvateľstva so spoločnými projektmi, ktoré súvisia s ich životnými podmienkami.

Po tretie, ľudia, ktorí žijú v týchto oblastiach, musia mať rovnakú úroveň služieb v oblasti verejného zdravia a vzdelávania, ako aj dopravnej infraštruktúry, ako zvyšok verejnosti. Je lepšie investovať týmto spôsobom než do výrobných dotácií.

Toto žiadam pre Baskicko a, pán komisár, bude to možné dosiahnuť iba vtedy, ak sa Európa bude spoliehať na regióny a miestne správy, ak jasne stanoví ciele finančných prostriedkov, ak zhodnotí ich vplyv a ak zohľadní rozdielne situácie v oblastiach.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE). – (RO) Potrebu dobrého prepojenia politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky už spomínali niekoľkí moji kolegovia poslanci. Aj ja by som rád zdôraznil túto skutočnosť spolu s dôležitou úlohou, ktorú európske fondy na rozvoj vidieka zohrávajú pri hospodárskom a sociálnom rozvoji horských regiónov. V tejto chvíli diskutujeme o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nesmieme zabúdať, že táto reforma musí byť zavedená spôsobom, ktorý uvoľní potenciál, ktorý ponúkajú horské regióny v súvislosti s ich rozvojom a dokonca aj s ich prínosom k hospodárskemu rastu.

Rozmanitosť miestnych výrobkov a činností cestovného ruchu by napríklad mohla poskytnúť zdroj bohatstva pre mnohé regióny. Aby však k tomu došlo, dotknuté regióny musia mať prístup k verejným službám, infraštruktúre a doprave. Spoločná poľnohospodárska politika by mala byť prostredníctvom svojho druhého piliera schopná pokračovať a zabezpečovať tak prístup k týmto službám a zároveň podmienky...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Ricardo Cortés Lastra (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, otázky ako nezamestnanosť, rozvoj vidieka, poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, doprava, podpora obnoviteľných zdrojov energie a ochrana životného prostredia sú nevyhnutné pre naše ostrovy, horské regióny a riedko osídlené oblasti.

Potrebujeme zaviesť integrovanú a koordinovanú stratégiu a dôsledne tak prispievať k ich rozvoju. Tieto oblasti majú obrovský potenciál na hospodársky a sociálny rozvoj, ktorým nemôžeme plytvať.

Aby sme to však dosiahli, musíme zároveň kompenzovať znevýhodnenia, ktoré vyplývajú z ich osobitných geografických alebo demografických podmienok. V tejto súvislosti je v kontexte regionálnej politiky potrebné prijať opatrenie zamerané na odstránenie niektorých obmedzení účasti na programoch cezhraničnej spolupráce, ako napríklad požiadavku na maximálnu vzdialenosť 150 kilometrov medzi cezhraničnými regiónmi, ktorá je prekážkou hlbšej spolupráce medzi ostrovnými regiónmi a hraničnými prímorskými regiónmi.

  Gabriel Mato Adrover (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ak rozprávame o územnej súdržnosti, musíme sa vyjadriť o ostrovoch, horských regiónoch a tiež o najvzdialenejších regiónoch. Znamená to rozprávať o ich problémoch a ťažkostiach, ich prírodných nevýhodách a štrukturálnych znevýhodneniach. V zásade to tiež znamená rozprávať o tom, ako môžeme odstrániť prekážky, ktoré bránia ich rozvoju. Znamená to venovať sa stratégiám na premenu týchto nevýhod na príležitosti. Zlepšenie prepojenia, primeraná susedská politika a stabilita politík a štrukturálnych fondov predstavujú otázky, ktoré musíme bezodkladne riešiť na základe dvoch hlavných predpokladov: územnej súdržnosti a zásady solidarity.

Niektorí ľudia stratégiám neveria. Ja im dôverujem a toto uznesenie by malo byť dôkazom záväzku Parlamentu voči týmto regiónom a jeho požiadavky voči Komisii, aby prijímala politické rozhodnutia, ktoré zohľadňujú potreby týchto zraniteľných oblastí, ktorých problémy sa čoraz viac prejavujú v období hospodárskej krízy, ako je tá, ktorú v súčasnosti zažívame.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Hoci je pol jedenástej večer, ešte tu rokujeme stále o tejto zaujímavej a dôležitej téme, lebo horské regióny napriek svojmu evidentnému potenciálu prírodných zdrojov a unikátnej fauny a flóry stoja neustále v úzadí a nie je im venovaná dostatočná pozornosť.

Tieto oblasti si vyžadujú osobitné opatrenia a špeciálne adaptované rozvojové stratégie, ktoré im pomôžu prekonať trvalé znevýhodnenie a prispejú k využitiu ich prirodzeného potenciálu, dobudovaniu infraštruktúry cestnej a železničnej dopravy, je to pre nich otázka života a prosperity. Z tohto dôvodu plne podporujem vytvorenie osobitného európskeho integrovaného rámca pre riešenie otázky horských regiónov v súlade so zásadou územnej súdržnosti, ktorá patrí k hlavným cieľom Európskej únie, a zdôrazňujem však potrebu doplnenia politického rámca o konkrétny právny rozmer spojený s uvoľnením...

(Rečník bol prerušený)

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Konkurencieschopnosť a prosperita závisia od schopnosti občanov konkrétnej oblasti a schopnosti podnikov so sídlom v nej čo najlepšie využívať svoje zdroje. Politika Európskej únie by mala tieto činnosti podnecovať a klásť osobitný dôraz na znižovanie rozdielov v úrovni rozvoja regiónov, ktoré majú osobitné prírodné a geografické podmienky. Podpora harmonického rozvoja je zameraná na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie.

Úsilie by sa malo sústrediť na rozvoj silných stránok a mali by sa hľadať potenciálne oblasti s konkurenčnou výhodou horských regiónov a ostrovov. Ide o konkrétny druh premostenia medzi ekologickou stabilitou, hospodárskou účinnosťou a sociálnou súdržnosťou s cieľom zabezpečiť príležitosti na rozvoj všetkých obyvateľov v týchto regiónoch so zložitou situáciou. Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy má Únia povinnosť hľadať tieto riešenia.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – (DE) Vážený pán predsedajúci, rád by som zopakoval tieto poďakovania a tiež by som chcel poďakovať váženým poslankyniam a váženým poslancom. Rátal som počet vystúpení, bolo ich 47, čo je prejavom životaschopnosti Parlamentu a dôležitosti tejto témy. Mimoriadne ma potešilo to, že iba jedno z uvedených 47 vystúpení bolo negatívne a týkalo sa toho, či má politika súdržnosti nejaký zmysel. To by nás malo povzbudiť v tom, že ide o veľmi dôležitú oblasť politiky, z ktorej môžu mať Európania úžitok a ktorá môže Európu zviditeľniť dokonca a predovšetkým aj v regiónoch, ktoré sú predmetom dnešných diskusií a rozpravy. Keďže to dnes ešte nebolo uvedené, chcel by som zdôrazniť, že v tomto novom období máme možnosť využiť upravený systém spolufinancovania s cieľom dosiahnuť v regiónoch rovnováhu. V súvislosti s vyjadreniami pána Zellera a iných rečníkov chcem povedať, že sme vytvorili príležitosť reagovať na miestnej úrovni na konkrétne potreby, a to na základe znalosti tých, ktorí nesú zodpovednosť. Tento postup je do veľkej miery v súlade so zásadou subsidiarity. Máme tiež mnoho veľmi rôznych možností v oblastiach štátnych dotácií a mali by sme tieto príležitosti využiť v záujme dotknutých ľudí. Ide napríklad o oblasť politiky hospodárskej súťaže.

Mnoho vystúpení sa týkalo otázky ukazovateľov. S touto otázkou sa v rozprave o regionálnej politike stretávame často. Súhlasím s pánom Deutschom a ďalšími, ktorí sa domnievajú, že hrubý domáci produkt sa musí naďalej používať ako hlavný ukazovateľ. Úplne však rozumiem potrebe a požiadavke zaviesť doplnkové ukazovatele. Existujú už rôzne projekty napríklad v rámci programu ESPON. Takýmto projektom je aj projekt EUROISLANDS, ktorý sa týka vymedzenia doplnkových ukazovateľov, ktoré sú hlavne a výhradne navrhnuté na to, aby nám umožnili zostaviť kvalitnejšie politiky v týchto regiónoch spolu s tými, ktorí nesú prvotnú zodpovednosť. Nemali by a nemôžu sa v prvom rade použiť na vytvorenie nových finančných ukazovateľov. Sú k dispozícii, aby nám umožnili presnejšie a dôkladnejšie prispôsobiť naše politiky v týchto regiónoch potrebám ľudí.

Zvlášť by som chcel poďakovať tým rečníkom, ktorí spomínali latentný potenciál regiónov a vyjadrili sa o tom, čo ešte možno uskutočniť v oblastiach, ako napríklad oblasť výskumu a vývoja. Niektoré regióny sú na mimoriadnych miestach a prebieha v nich veľmi osobitná výskumná činnosť. Mám napríklad na mysli observatóriá na Kanárskych ostrovoch. Výskum, ktorý v nich prebieha, nemôže prebiehať inde, pretože žiadne iné miesto nemá presne tieto geografické, topografické a klimatické podmienky. Musíme lepšie využívať tieto faktory napríklad aj v odvetví obnoviteľnej energie. Súhlasím aj s tými, ktorí osobitne spomínali prístup k internetu. Tejto otázke musíme v budúcnosti naozaj venovať osobitnú pozornosť, pretože je nevyhnutné uznať, že v tejto oblasti je ešte možné využiť veľký potenciál.

Ešte raz by som chcel poďakovať za všetky príspevky v rozprave. Regionálna politika má dôležité úlohy nielen pri vyrovnávaní rozdielov v regiónoch, ale aj pri spĺňaní potrieb ôsmich z desiatich ľudí, o ktorých vieme, že chcú mať perspektívu zamestnania vo svojom rodnom regióne, všeobecne povedané, že tam chcú zostarnúť. Z tohto dôvodu by sme mali a musíme uskutočňovať politiku, ktorá zohľadňuje práve tieto potreby. Presne to robíme. Naša politika je založená na ľuďoch a ich potrebách a my dúfame, že tieto potreby týmto spôsobom splníme. Ide o nekonečnú úlohu, ktorá vždy potrebuje nový podnet. V tejto súvislosti znamenala dnešná rozprava a predovšetkým táto správa významný prínos pre základ našich rozhodnutí. Môžem vás iba ubezpečiť, že pre nás v Komisii neznamená intenzívne úsilie v týchto otázkach len povinnosť a zodpovednosť, ale aj radosť.

(potlesk)

PREDSEDÁ: Rodi KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Predsedajúca. V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku⁽¹⁾ som dostala šesť návrhov uznesení.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra (v stredu) 22. septembra 2010 o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne. – (FR) Toto uznesenie, o ktorom sa bude zajtra v Parlamente hlasovať, umožňuje, aby inštitucionálni aktéri mali citlivý prístup k ťažkostiam týchto regiónov. Mám z toho radosť. Upozorním na tri dôležité aspekty tejto správy, ktoré tvoria základ mojich obáv a ktoré samy osebe odôvodňujú môj podpis. Pochádzam z horského regiónu Pyrenejí a veľmi dobre rozumiem problémom tohto druhu územia. Pre svoje geografické a demografické prekážky si horské regióny vyžadujú „osobitné programy regionálneho rozvoja“ a ja dúfam, že v politike súdržnosti po roku 2013 sa táto skutočnosť zohľadní. Ochrana a podpora zo strany európskych zoskupení územnej spolupráce (EGTC) je základom môjho politického zápasu. Dúfam, že úspech EGTC v našom regióne v prípade nemocnice v meste Puigcerdá môže slúžiť ako podnet pre iné projekty tohto druhu v Európe. Na záver, návrh na zrušenie kritéria vzdialenosti 150 km pre ostrovy má veľký význam a tento krok požadovali mnohé miestne zúčastnené strany. Niektoré ostrovy v skutočnosti stále nemôžu využívať cezhraničné programy z dôvodu svojej odľahlosti. Sú teda postihnuté ešte zreteľnejším druhom izolácie a tento jav musíme odstrániť.

  Edward Scicluna (S&D), písomne. – Som rád, že som svedkom toho, ako Parlament a Komisia rokujú o otázke horských regiónov a ostrovov. Ako maltský poslanec, ktorý zastupuje dva ostrovy, Maltu a Gozo, z ktorých každý má menej než 500 000 obyvateľov, nevyhnutne túto otázku považujem za aktuálnu. Nemožno pochybovať, že ostrovy a malé regióny si zaslúžia, aby sa k nim na úrovni EÚ pristupovalo v súlade s ich osobitnými potrebami. Medzi ostrovom Gozo a zvyšným územím Malty sú napríklad značné hospodárske rozdiely. Národný štatistický úrad na Malte uvádza, že HDP na obyvateľa na ostrove Gozo je nižší než 75 % HDP Malty. V takýchto prípadoch by Komisia mala zvoliť osobitný prístup a uplatniť osobitné kritériá oprávnenosti v súvislosti s aspektmi regionálnej politiky EÚ, ktoré sa netýkajú len financovania. Okrem toho v prípade ostrova Gozo nedošlo ani k financovaniu. Horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti v EÚ majú, samozrejme, spoločné vlastnosti, ktoré ich odlišujú od ostatných regiónov. Majú často zlé dopravné spojenia, ktoré spôsobujú nedostatok pracovných príležitostí a zlú dostupnosť. Podľa štatistických údajov je tiež pravdepodobnejšie, že sú chudobnejšie než zvyšné územia ich členských štátov. Nemôžeme si ich dovoliť prehliadať.

(1) 1 Pozri zápisnicu.

15. Začlenenie činností leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie o začlenení činností leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (O-0127/2010 - B7-0463/2010), ktorú Komisii položili Peter Liese a Mathieu Grosch v mene poslaneckého klubu PPE, Saïd El Khadraoui, Kathleen Van Bremptová a Matthias Groote v mene skupiny S&D, Chris Davies a Holger Krahmer v mene skupiny ALDE, Martin Callanan v mene skupiny ECR a Satu Hassiová v mene skupiny Verts/ALE.

  Peter Liese, autor. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, v roku 2008 – po náročných rokovaniach – sme sa uzniesli zahrnúť leteckú dopravu do systému obchodovania s emisiami. Bol som vtedy spravodajca a sú tu prítomní aj niektorí tieňoví spravodajcovia. Neurobili sme to preto, aby sme obťažovali letecký priemysel či tretie krajiny, urobili sme to preto, lebo máme veľký problém. Množstvo skleníkových plynov dramaticky rastie a od roku 1990 sa emisie skleníkových plynov z leteckej dopravy zdvojnásobili. V roku 1997 poverilo globálne spoločenstvo v rámci Kjótskeho protokolu úlohou znížiť tieto skleníkové plyny Medzinárodnú organizáciu civilného letectva (ICAO). Bohužiaľ, musím povedať, že organizácia ICAO dodnes neprišla so žiadnymi konkrétnymi výsledkami.

Pri príprave právnych predpisov bolo podľa nás dôležité, aby sa týkali všetkých leteckých spoločností, ktoré odlietajú z Európy alebo tam pristávajú. Zahrnuté musia byť všetky, bez ohľadu na to, či sú to európske, americké alebo čínske letecké spoločnosti. To je dôležité z hľadiska klímy a, prirodzene, je to dôležité aj z pohľadu spravodlivej hospodárskej súťaže. Toto všetko bolo schválené v spolurozhodovacom procese a Parlament v porovnaní so svojimi pôvodnými návrhmi urobil veľké kompromisy. Preto je dôležité povedať toto tretím krajinám. Kompromisy nemožno tak ľahko zmeniť, pretože sa na nich dohodlo v rámci spolurozhodovacieho procesu.

Samozrejme, už v tom čase existoval odpor zo strany tretích krajín, ktorý sa teraz opäť objavuje tesne pred valným zhromaždením organizácie ICAO, ktoré sa začne na budúci týždeň. Som presvedčený, že z právneho hľadiska sme v bezpečí – ako spravodajca som si neustále dával veľký pozor, aby bol právny základ v poriadku. Tak ako všetko, aj toto je však i politická otázka. Preto potrebujeme politickú podporu pre našich hlavných vyjednávačov v rámci organizácie ICAO, teda pre pána komisára Kallasa a pre belgické predsedníctvo.

Myslím si, že mimoriadne chúlostivé je stanovisko Spojených štátov. Minulý týždeň som sa stretol s hlavnou vyjednávačkou USA a spýtal som sa jej, či si vôbec uvedomuje, že ak sa USA podarí presvedčiť organizáciu ICAO, aby povolila systém založený na vzájomnom uznávaní, bude to mať dosah aj na právne predpisy o klíme, ktoré schválila Snemovňa reprezentantov a ktorej vyjadruje neustálu podporu aj prezident Obama. Zákon, ktorý predložili kongresmani Waxman a Markey, by sa tým stal nezákonným. Američania na to nemali žiadnu odpoveď, takže toto je možno spôsob, ako ich zastaviť v ich úmysloch. Prezident Obama by mal nielen hovoriť o ochrane klímy, mal by aj naozaj niečo robiť.

  Matthias Groote, autor. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dnes sme sa tu zhromaždili v tejto neskorej hodine tesne pred polnocou, aby sme diskutovali o téme zmeny klímy. Táto téma sa z nejakého dôvodu dostala do úzadia. Mali sme finančnú a hospodársku krízu – ktorá vlastne ešte stále prebieha –, napriek tomu je však táto téma veľmi dôležitá. Preto sa aj kolegovia poslanci pýtajú, akú stratégiu má Komisia v úmysle použiť na nastávajúcich rokovaniach na zhromaždení organizácie ICAO.

Ako práve zdôraznil pán Liese, tu v Parlamente sme dlho zápasili o dosiahnutie kompromisu o začlenení leteckej dopravy do systému obchodovania s emisiami. Viedli sme náročné rokovania s Radou. Mám pocit, že aj toto musíme jasne povedať vonkajšiemu svetu – teda na medzinárodnej úrovni. Čo sa týka organizácie ICAO a znižovania emisií CO2 z leteckej dopravy, mám dojem, že doteraz sa do toho investovalo veľa času s minimálnymi výsledkami. Preto musíme brániť náš návrh na medzinárodnej úrovni rovnakým spôsobom, ako sme ho bránili tu v Parlamente, kde bol prijatý veľkou väčšinou.

Európsky systém začne platiť v roku 2012 a zahrnuli sme do neho aj tretie krajiny. To znamená, že ak lietadlo vzlietne vo Washingtone a pristane v Európskej únii, potom bude patriť do systému obchodovania s emisiami Európskej únie.

Zmena klímy je celosvetový problém, preto sa musí riešiť na celosvetovej úrovni. Ak toto riešenie myslíme vážne, musíme vytvoriť fiškálne nástroje. Uvalili sme dane na malé vozidlá, ako sú osobné a nákladné automobily. Bohužiaľ, nie sme v pozícii, aby sme v Európe mohli zaviesť jednotné daňové sadzby. Nemám preto žiadne ilúzie, že existuje akákoľvek šanca zaviesť medzinárodnú daň z CO2. Druhým najlepším riešením je preto namiesto toho zaviesť obchodovanie s emisiami, ideálne na celosvetovej úrovni a s pravidlami, ktoré sa budú týkať aj tretích krajín. Tieto pravidlá týkajúce sa tretích krajín musia zubami-nechtami brániť aj Európska komisia a Rada, ktorá tu, bohužiaľ, v túto neskorú nočnú hodinu nie je prítomná.

Spojené štáty sú medzinárodný hráč. Obamova vláda mala pôvodne vysoké ambície, pokiaľ ide o právne predpisy o klíme. Doteraz však neprišli žiadne činy. Čo sa týka zavedenia právnych predpisov o klíme a ich harmonizácie a dolaďovania na medzinárodnej úrovni, na ťahu sú teraz Spojené štáty. To je veľmi dôležité.

Ako všetci vieme, konferencia OSN o klíme v Kodani skončila fiaskom. Nebola korunovaná úspechom. Obávam sa, že fiaskom bude aj stretnutie organizácie ICAO a príloha 16 dohody ICAO, ktorá reguluje environmentálne opatrenia. Komisii chcem preto položiť nasledujúcu otázku: ak sa tentoraz nedosiahne žiadna dohoda o začlenení leteckej dopravy do obchodovania s emisiami, je Komisia naozaj pripravená pokračovať v rokovaniach na úrovni organizácie ICAO? Existuje pre takýto prípad nejaký plán B? Ako budú Európska komisia a tiež Rada v takejto situácii reagovať?

  Holger Krahmer, autor. – (DE) Vážená pani predsedajúca, s ľútosťou musím povedať, že tu hovoríme o neúspešnej stratégii. Dokonca i v čase prijímania smernice už bolo možné počuť niektoré varovné hlasy, ktoré sa pýtali, či zahrnutie tretích krajín do obchodovania s emisiami bez akýchkoľvek konzultácií bolo naozaj premyslené. Ešte aj dnes stále ignorujeme medzinárodnú situáciu. Predstavujeme si, že stačí len zaťať zuby a všetko pôjde dobre v Kodani, na nasledujúcich konferenciách a na stretnutí organizácie ICAO. Nie je to však také jednoduché. V každom prípade tu máme smernicu EÚ, ktorá sa musí vykonať. Chcel by som, aby mi Komisia povedala, ako to chce urobiť. Mám v tejto súvislosti štyri konkrétne otázky a som veľmi zvedavý na odpovede.

Po prvé, aké kroky plánuje Komisia podniknúť, ak tretie krajiny alebo letecké spoločnosti tretích krajín odmietnu zúčastniť sa na systéme EÚ na obchodovanie s emisiami? Po druhé, aké opatrenia sa plánujú urobiť s cieľom začleniť letecké spoločnosti do obchodovania s emisiami? Po tretie, je pravda, že Komisia zvažuje alebo plánuje zrušiť letové práva EÚ tým leteckým spoločnostiam či tretím krajinám, ktoré sa odmietnu zúčastniť na systéme EÚ na obchodovanie s emisiami? Po štvrté, ak sa uložia takéto zákazy, aké reakcie Komisia očakáva od príslušných tretích krajín?

Rád by som vám pripomenul, že Európsky súdny dvor dostal žaloby od tretích krajín, ktoré jednoducho odmietajú byť zahrnuté do systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Je najvyšší čas, aby sme sa začali dôkladne zaoberať dňom zúčtovania, ktorý nastane v roku 2012. Chcem vedieť, čo sa potom stane. Čo potom urobíme?

Pre mňa je diskusia o tom, akú pozíciu zaujmeme na stretnutí organizácie ICAO, v tejto chvíli druhoradá. Keď na to príde, organizácia ICAO nie je nič viac ako zhromaždenie vlád sveta, ktoré konajú na základe presne tých istých obrovských rozdielov v záujmoch, ktoré sa prejavili v Kodani a ktoré sa podľa mňa ukážu aj v Cancúne.

Preto chcem Komisii položiť nasledujúcu otázku: ako sa dostaneme z tejto dilemy? Snažíme sa uplatňovať právny predpis, ktorý už existuje, ale ktorý sa v podstate uplatniť nedá.

  Satu Hassi, autorka. – (FI) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, emisie z leteckej dopravy sa zvyšujú rýchlejšie ako v akomkoľvek inom veľkom priemyselnom odvetví. Pán Liese už povedal, že za 20 rokov sa zdvojnásobili. Ak by spoločnosť ako celok znižovala emisie skleníkových plynov tak, ako by mala, ale emisie z leteckej dopravy by aj naďalej rástli súčasným tempom, o 20 až 30 rokov by letecká doprava zodpovedala za všetky emisné kvóty povolené pre Európu. Pre čokoľvek iné by už nič neostalo.

V Kjóte bola organizácia ICAO poverená vytvorením medzinárodného systému na obmedzenie emisií z leteckej dopravy. Neurobila to, ba práve naopak, jej záverom bolo, že letecká doprava má právo na voľnú ruku. Presne z tohto dôvodu sa EÚ rozhodla vytvoriť vlastný systém na obchodovanie s emisiami v leteckej doprave. Naším skutočným cieľom je, samozrejme, celosvetový systém, ale aj systém EÚ na obchodovanie s emisiami z leteckej dopravy sám osebe bude mať celosvetový dosah. Lety odlietajúce z Európy a prilietajúce do Európy predstavujú významný podiel celosvetových emisií z leteckej dopravy.

Nesmieme sa teraz skloniť pod tlakom Spojených štátov amerických. Naopak, ráznym spôsobom musíme tento tlak odsúdiť. Väčšina z nás nepochybne cíti nesmierne sympatie k prezidentovi Obamovi. Vieme pochopiť jeho ťažkosti pri presadzovaní právnych predpisov o klíme v americkom Kongrese, nemôžeme však prijať situáciu, keď sa vláda USA snaží blokovať činnosť EÚ v oblasti zmeny klímy. Rozhodne nemôžeme priznať Spojeným štátom právo veta, pokiaľ ide o naše vlastné kroky na obmedzenie emisií z leteckej dopravy.

Jediný mandát, ktorý Komisia a predsedníctvo majú, je pridržiavať sa smernice, na ktorej sme sa spoločne dohodli. Podobný problém sa týka aj emisií z medzinárodnej lodnej dopravy a chcem pripomenúť Komisii, na čom sme sa dohodli v súvislosti s našimi vlastnými právnymi predpismi o klíme.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcel by som vyjadriť svoju vďaku – aj v mene kolegyne pani Hedegaardovej, ktorá už jasne vyjadrila našu pozíciu v tejto veci – za túto otázku, ktorá je veľmi výstižná. Bohužiaľ, pani Hedegaardová tu dnes nemôže byť, pretože je momentálne pracovne v New Yorku v súvislosti s blížiacimi sa rokovaniami o klíme.

Ako viete, zhromaždenie organizácie ICAO sa uskutoční od 28. septembra do 8. októbra a ochrana klímy je v zásade hlavným bodom programu. Rada ICAO sa stretla minulý týždeň, aby pripravila uznesenie o leteckej doprave a ochrane klímy, ale musím s ľútosťou povedať, že v tejto úlohe neuspela.

Jednostranný záväzok znížiť emisie CO2 o 20 % pod úroveň z roku 1990, ktorý si dobrovoľne dala EÚ, zahŕňa aj emisie z leteckej dopravy. Tie doteraz neboli súčasťou žiadnych iných medzinárodných cieľov znižovania emisií a to chceme zmeniť. Emisie z letectva sa od roku 1990 takmer zdvojnásobili a s najväčšou pravdepodobnosťou budú rásť aj naďalej. Súčasný predpoklad je, že úroveň v roku 2020 bude o ďalších 70 % vyššia ako v roku 2005. Očakáva sa, že do roku 2050 sa úroveň zvýši o 400 až 500 % v porovnaní s rokom 2005.

Opatrenia Európskej únie na boj proti účinkom leteckej dopravy na klímu boli ústrednou oblasťou, odkedy sa Európsky parlament a Rada v roku 2008 uzniesli, že zapracujú emisie z leteckej dopravy do systému EÚ na obchodovanie s emisiami s platnosťou od roku 2012. Bude sa to týkať všetkých letov do EÚ a z EÚ. Letecké spoločnosti na celom svete sa už na to začali pripravovať. Všetky musia prispievať k ochrane klímy v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami, kým ich domovské krajiny neuznajú porovnateľné systémy znižovania emisií z medzinárodnej leteckej dopravy.

Pozíciu EÚ na blížiacich sa rokovaniach v rámci organizácie ICAO potvrdila Rada začiatkom septembra, keď vyhlásila, že organizácia ICAO musí prijať cieľ znižovania skleníkových plynov z medzinárodnej leteckej dopravy o 10 % do roku 2020 v porovnaní s úrovňou v roku 2005 a musí vytvoriť spoločný rámec na podporu trhových opatrení na zníženie emisií z leteckej dopravy. EÚ je pripravená vyňať lety z tretích krajín zo systému obchodovania s emisiami (ETS) na základe dvojstrannej dohody, ak príslušné krajiny vykonajú zodpovedajúce opatrenia na ochranu klímy v súvislosti s leteckou dopravou.

Ako viete, naša pozícia v otázke emisií z leteckej dopravy sa nezhoduje s pozíciou USA a ďalších členov organizácie ICAO. Priamym cieľom výzvy Spojených štátov na vzájomnú dohodu – inými slovami, na vzájomné uznávanie opatrení na ochranu klímy – je zabrániť realizácii európskych opatrení. Nemôžeme však dopustiť, aby naši partneri ohrozovali právne predpisy EÚ, najmä keď sme presvedčení, že toto opatrenie, ktoré sa bude týkať tretiny celosvetových emisií z leteckej dopravy, je kľúčovým príspevkom k boju proti zmene klímy. Nemôžeme súhlasiť s tým, aby tí, ktorí chcú robiť viac v oblasti boja proti zmene klímy, museli získať povolenie od tých, ktorí chcú robiť menej. Pokiaľ ide o právne predpisy o ochrane klímy iných štátov, neexistuje žiadne veto.

Nesmieme však ani dovoliť, aby skutočné opatrenia na ochranu klímy vytvorili konkurenčnú nevýhodu. Ak by sme pravidlá EÚ uplatňovali len na európske letecké spoločnosti, bola by to diskriminácia na základe štátnej príslušnosti. Poškodilo by to aj boj proti zmene klímy a z hospodárskeho hľadiska by to nemalo význam.

Vzájomná dohoda je len spôsob, ako zakryť pokračujúce ničnerobenie v boji proti emisiám z leteckej dopravy a zmene klímy. Európska únia musí a bude počas nasledujúcich rokovaní stáť pevne za svojou pozíciou. Nemôžeme prijať žiaden výsledok, ktorý by bol v rozpore s právnymi predpismi EÚ prijatými Radou a Európskym parlamentom. Naopak, ak chceme trvalo a dlhodobo znižovať emisie z leteckej dopravy, potom potrebujeme spoločnú cestu vpred a celosvetový cieľ znižovania.

  Saïd El Khadraoui, v mene skupiny S&D. – (NL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, na úvod by som vám chcel poďakovať za jasnú odpoveď a za veľmi jasne vyjadrené názory. Ako Parlament musíme vyslať veľmi jasný odkaz, a to odkaz o podpore Komisie.

Bez ohľadu na to, či si teraz myslíme, že smernica zašla priďaleko alebo že nezašla dostatočne ďaleko, že prišla príliš neskoro alebo mierne predčasne, faktom zostáva, že väčšina tohto Parlamentu spolu s Radou a Komisiou prijala niečo, čo má teraz silu zákona a čo sa musí začať uplatňovať. Vašou úlohou ako Komisie je zaistiť, aby sa tento právny predpis bezvýhradne vykonával. Čo sa týka jednoznačnosti, tento právny predpis obsahuje všetko, čo má. Obsahuje mimoriadne veľa odkazov a opäť tu zopakujem: od 1. januára 2012 bude táto smernica platiť pre všetky lety, ktoré odlietajú z letiska ležiaceho na území členského štátu alebo naň prilietajú. Bude teda zahŕňať aj lety pochádzajúce z tretích krajín, či už smerujúce do nich alebo z nich.

Je dôležité zdôrazniť tento posledný bod, pretože niektoré letecké spoločnosti to spochybňujú. Nemôžeme mať situáciu, keď tretie krajiny budú povinné platiť len za polovicu svojich letov, teda buď smerom do nich alebo smerom z nich. To by narušilo hospodársku súťaž medzi európskymi leteckými spoločnosťami na jednej strane a ostatnými leteckými spoločnosťami na strane druhej. To určite nemôže byť správna interpretácia.

Tretím krajinám, ktoré majú problémy s týmto právnym predpisom, by sme mali znova povedať, že ich letecké spoločnosti sa môžu vyhnúť ustanoveniam tejto smernice, ak tieto krajiny zavedú vlastné opatrenia na zníženie emisií CO2 v tomto odvetví. Inými slovami, naším úmyslom nie je zaistiť si potenciálne zisky – práve naopak. Ak by každý kopíroval to, čo robíme my, rozhodne by sme na tom zarobili menej peňazí, ale určite by sme dosiahli svoje environmentálne ciele a to je zmyslom tohto právneho predpisu.

Naši americkí priatelia a ďalší, ktorí sa snažia zabrániť nevyhnutnému prostredníctvom právnych prostriedkov či všemožným manévrovaním v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO), by teda urobili lepšie, keby sformulovali konštruktívne návrhy, aby sme mohli dosiahnuť celosvetovú dohodu, ktorá by na jednej strane viedla k rovnakým podmienkam pre všetkých, čo si všetci želáme, a na druhej strane priniesla udržateľnejšiu leteckú dopravu.

Okrem toho, pokiaľ ide o Spojené štáty, mal by som dodať, že v rámci druhej dohody o leteckej doprave medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, ktorá bola uzatvorená minulú jar a v súčasnosti je v štádiu schvaľovania, Spojené štáty implicitne uznali, že by sa malo umožniť vytvorenie trhových nástrojov v súvislosti s emisiami. Konkrétne článok 15 tejto dohody uvádza, že spoločný výbor môže dávať odporúčania s cieľom odstrániť akékoľvek prípadné prekrývanie a nezrovnalosti a zabrániť akémukoľvek zdvojovaniu opatrení a nákladov.

Neexistuje preto žiadna pochybnosť, že dohoda, ktorú dojednali dva bloky leteckej dopravy, pripraví cestu vzájomnému uznaniu tohto typu systému obchodovania s emisiami. Z tohto dôvodu by som vás chcel ešte raz naliehavo vyzvať, aby ste trvali na svojom, komunikovali veľmi jasne a jasne povedali, že neexistuje cesta späť.

  Michael Cramer, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán komisár, ďakujem vám veľmi pekne za jasné vyhlásenia. Dúfam, že to tak bude aj počas rokovaní. Koniec koncov, jedným z dôvodov, prečo bola Kodaň takým fiaskom a pohromou, bolo, že Európska únia nemala jasné ciele. Bolo to ako hra mikádo: kto prvý pohne paličkou, prehráva. Práve to sa v skutočnosti stalo, a to musíme zmeniť. Pozícia Európskej únie preto musí byť veľmi jasná.

Aby som to zhrnul: systém obchodovania s emisiami zaviedla a prijala väčšina leteckých spoločností ako spôsob, ako sa vyhnúť plateniu dane z kerozínu. Takisto však vieme, že európski daňoví poplatníci odovzdávajú leteckým spoločnostiam každoročne 30 miliárd EUR z dôvodu odpustenia platenia DPH a dane z kerozínu. To znamená, že ak sa letecké spoločnosti a tretie krajiny nechcú podieľať na obchodovaní s emisiami, musíme zaviesť daň z kerozínu. To by bolo omnoho drahšie a presne o to ide.

V každom prípade vieme, že letecká doprava je veľmi nebezpečná a emisie vo vzduchu sú trojnásobne alebo štvornásobne škodlivejšie ako emisie na úrovni zeme. Napriek tomu ju európski daňoví poplatníci vehementne podporujú. Okrem Sibíri neexistujú žiadne poplatky za vstup do vzdušného priestoru. Prečo? Železničné spoločnosti musia platiť poplatky za vstup na železnice. Ceny lístkov, práva cestujúcich na kompenzáciu – na železnici dostanete peniaze alebo aspoň ich časť späť už po jednej hodine. V prípade letov je to až po troch hodinách. Okrem toho sme nezabudli, že v prípade obchodovania s emisiami dostávajú letecké spoločnosti 85 % certifikátov bez poplatkov. Železničné spoločnosti nedostanú zadarmo nič – každý jeden certifikát si musia kúpiť. Tieto nespravodlivé rámcové podmienky sa musia zmeniť, inak môžeme na naše ciele v oblasti klímy zabudnúť. A to nikto nechce.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Svetové hospodárstvo je čoraz závislejšie od leteckej dopravy. Štatistiky Európskej environmentálnej agentúry uvádzajú, že v roku 2005 bolo 20 % všetkých emisií oxidu uhličitého vytvorených leteckou dopravou.

Výskum nových motorov a nových palív dokáže, samozrejme, tieto emisie znížiť. Podľa nedávnej štúdie je norma energetickej efektívnosti pre lietadlový motor typu A380 3 litre paliva na 100 km a na cestujúceho. Tento údaj je ideálny na porovnanie s normou pre moderné auto na naftu.

S cieľom otvoriť trh so službami leteckej dopravy Európska únia rokuje s tretími krajinami o rámcových dohodách o niektorých aspektoch služieb leteckej dopravy. Jedným z príkladov je nedávno podpísaná dohoda medzi Európskou úniou a Kanadou. Domnievam sa, že tieto dohody musia obsahovať explicitné ustanovenia o znižovaní dosahu leteckej dopravy na životné prostredie.

Článok 25a ods. 1 smernice 2008/101/ES ustanovuje, že v prípade, že tretia krajina prijme opatrenia na zníženie vplyvu letov s odletom z tejto krajiny a pristávajúcich v Spoločenstve na zmenu klímy, Komisia posúdi dostupné možnosti s cieľom zabezpečiť optimálnu interakciu medzi systémom Spoločenstva a opatreniami tejto krajiny. Žiadam Komisiu, aby nám dala príklady takýchto úspešných interakcií.

Podobne článok 25a ods. 2 smernice 2008/101/ES uvádza, že Spoločenstvo a jeho členské štáty budú pokračovať v snahe o dohodu o globálnych opatreniach na zníženie emisií skleníkových plynov z leteckej dopravy. V súvislosti s akoukoľvek takouto dohodou by Komisia mala zvážiť, či nie je potrebná novelizácia tejto smernice. Pán komisár, zvažuje Komisia takúto novelizáciu?

  Keith Taylor (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa pridať a podporiť túto otázku na ústne zodpovedanie, pretože považujem za absolútne neprijateľné, aby sa Spojené štáty, Kanada a Mexiko snažili spochybniť začlenenie leteckej dopravy do systému EÚ na obchodovanie s emisiami. V každom prípade, veľa ľudí je presvedčených, že tieto podmienky pre leteckú dopravu od roku 2012 sú skromné v porovnaní s tým, čo sme mohli a mali dosiahnuť.

Toto odvetvie bude mať napríklad stále povolený prístup ku kreditom CO2 z iných priemyselných odvetví a horná hranica pre emisie z leteckej dopravy nie je ani zďaleka taká prísna, ako je hranica vyžadovaná od iných odvetví. Začlenenie leteckej dopravy je aspoň krokom správnym smerom a ukončuje legislatívne vákuum, ktoré už existuje príliš dlho a ktoré spôsobilo, že je to najrýchlejšie rastúci zdroj emisií uhlíka. Zásada, podľa ktorej znečisťovateľ platí, rozhodne nikdy nebola zaslúženejšia ako v tomto prípade.

Na záver chcem povedať, že nesmieme dovoliť, aby tretie krajiny ohrozovali rozhodnutia, ktoré uskutočnila EÚ. Naliehavo žiadam Komisiu a Radu, aby jasne vyhlásili, že počas nastávajúcich rokovaní v rámci organizácie ICAO majú v úmysle plne rešpektovať riadne prijaté právne predpisy EÚ.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Európska únia je odhodlaná transformovať svoje hospodárstvo s cieľom efektívne využívať energiu a znížiť množstvo emisií skleníkových plynov. Začlenenie odvetvia leteckej dopravy do systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov je dôležitým krokom smerom k zníženiu negatívneho dosahu lietadiel na zmenu klímy. Je mimoriadne dôležité, aby táto smernica platila nielen pre letecké spoločnosti Európskej únie, ale aj pre tie, ktoré sú zaregistrované v tretích krajinách a prevádzkujú lety na letiská EÚ. To umožní zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a zlepšiť ekologickú účinnosť. Také základné záväzky EÚ, ako je boj proti zmene klímy, si nepochybne vyžadujú koordinovaný a jednotný postup zo strany EÚ. Dohoda s leteckými spoločnosťami tretích krajín musí podporovať optimálnu interakciu medzi systémom EÚ a opatreniami uplatňovanými týmito krajinami s cieľom zaistiť riadnu hospodársku súťaž a zníženie znečisťujúcich látok. Preto by bolo pre Komisiu výhodné, keby zohrávala nielen úlohu koordinátora, ale zaistila aj súlad opatrení zavedených tretími krajinami s požiadavkami tejto smernice.

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, to, čo som tu dnes večer počul, je mimoriadne zarážajúce a určitým spôsobom deprimujúce: zvýšenie emisií z leteckej dopravy za posledných niekoľko rokov a pravdepodobnosť, že to bude pokračovať, najmä vzhľadom na rozvoj krajín ako Brazília, India, Čína či Rusko, ako aj rastúcu strednú triedu, čo bude viesť k intenzívnejšiemu cestovaniu, obchodovaniu a všetkému, čo s tým súvisí, dokonca aj pokiaľ ide o naše vlastné politiky mládeže v pohybe, slobody práce, rozvoja cestovného ruchu a čoraz intenzívnejšie sa presúvajúce starnúce obyvateľstvo atď.

Chcem položiť najmä túto otázku: aké plány máme na európskej úrovni v súvislosti so znižovaním emisií prostredníctvom výskumu a inovácií, ako sme to urobili alebo sa snažíme robiť v prípade elektrických vozidiel, energeticky účinných budov a podobne? Takéto plány sú odpoveďou na problém, ktorý máme z dlhodobého hľadiska.

  Marian-Jean Marinescu (PPE). – (RO) Začlenenie leteckej dopravy do systému ETS EÚ je veľkým krokom vpred v boji proti zmene klímy, pretože k týmto zmenám dochádza na celosvetovej úrovni, a preto aj súčasné právne predpisy musia platiť na tejto úrovni. Uplatňovanie tejto smernice v jej súčasnej podobe od roku 2012 umožní dosiahnutie tohto cieľa.

Požiadavka niektorých tretích krajín na organizáciu ICAO, aby bola účasť na tomto systéme len na dobrovoľnom základe, slúži len na spomalenie pokroku v tejto oblasti. Splnenie tejto požiadavky by viedlo nielen k oslabeniu konkurencieschopnosti európskych leteckých spoločností, ale aj k mareniu boja proti zmene klímy. Bolo by to tiež prekážkou, ktorá by EÚ zabránila dosiahnuť celosvetovú odvetvovú dohodu s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov z leteckej dopravy.

Vyzývam Komisiu a Radu, aby začlenili Európsky parlament do rokovaní s tretími krajinami, aby boli letecké spoločnosti z týchto krajín povinné stať sa súčasťou systému obchodovania s emisiami. To zabráni aj spomaleniu pokroku dosiahnutého prostredníctvom vytvorenia jednotného európskeho vzdušného priestoru, vďaka ktorému sa zníži množstvo letových trás, čo opäť umožní zníženie spotreby paliva.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Súhlasím s tým, že znižovanie emisií musí pokračovať, takže ak máme pravidlá, ktoré k ich znižovaniu môžu prispieť, snažme sa tieto pravidlá uviesť do života.

Ak naši priatelia zo Spojených štátov nechcú naše riešenie akceptovať, treba s nimi viesť trpezlivý vecný dialóg a kreatívne hľadať východiská, ktoré prinesú požadovaný cieľ. Zahrnutie letectva do systému obchodovania s emisnými kvótami skutočne nie je takou záťažou pre leteckú dopravu, aby sa s tým nedokázala zmieriť a aby s tým nedokázala ďalej sa rozvíjať. Treba si uvedomiť, že aj iné druhy dopravy musia reagovať na rozličné obmedzenia v súvislosti s potrebou znižovať emisie, preto očakávame, že aj letecká doprava by mala adekvátne niesť určitý diel svojej zodpovednosti za znižovanie emisií.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, táto rozprava dokázala, že Parlament podporuje to, aby EÚ zaujala jasnú pozíciu na rokovaniach v rámci organizácie ICAO. Som za to vďačný – hoci, úprimne povedané, nič iné by som ani nečakal. Vašu podporu, ako aj rôzne aspekty, ktoré boli v tejto rozprave spomenuté, budem tlmočiť pani Hedegaardovej a pánovi Kallasovi, pretože, koniec koncov, ich útvary budú zastupovať Komisiu na zhromaždení ICAO.

Čo sa týka otázok, ktoré ste položili, pokiaľ som schopný dať vám okamžitú odpoveď, odpoviem takto. Samozrejme, Komisia bude uplatňovať právne predpisy EÚ prijaté Parlamentom a Radou. Právne predpisy EÚ platia pre všetkých prevádzkovateľov bez diskriminácie na základe štátnej príslušnosti a to znamená, že prevádzkovatelia z tretích krajín – inými slovami, aj z USA – môžu takisto požiadať o bezplatné certifikáty. Smernica prijatá Parlamentom a Radou umožňuje zákazy letov ako poslednú možnosť, ak prevádzkovatelia nerešpektujú právne predpisy. V takomto prípade Komisia, samozrejme, podporí členské štáty pri príslušnom uplatňovaní takýchto zákazov. Takisto veríme, že naše právne predpisy potvrdí aj Európsky súdny dvor, pretože právne aspekty smernice sme študovali veľmi podrobne.

Na záver by som chcel ešte raz jasne povedať, že Komisia neprijme žiaden výsledok, ktorý by spochybnil právny predpis EÚ o začlenení leteckej dopravy do systému EÚ na obchodovanie s emisiami, ktorý v roku 2008 tento Parlament podporil prevažnou väčšinou 640 hlasov. To je naša povinnosť a podľa toho budeme konať.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  András Gyürk (PPE), písomne. – (HU) Medzinárodná organizácia civilného letectva vytvorila konfliktnú situáciu. ICAO sa silou-mocou stavia proti snahe EÚ rozšíriť svoje právne predpisy týkajúce sa obchodovania s emisiami na lety neeurópskych leteckých spoločností. Začlenenie leteckej dopravy do systému ETS je správnym krokom za predpokladu, že sa nebude týkať len leteckých spoločností z EÚ. EÚ musí byť preto dôsledná pri uplatňovaní zásady geografickej neutrality. Právne predpisy týkajúce sa životného prostredia, ktoré chránia európsky vzdušný priestor, musia platiť aj pre lety tretích krajín. Ak by sa prísne normy uplatňovali výlučne na európske spoločnosti, letecké spoločnosti tretích krajín by tým získali neoprávnenú konkurenčnú výhodu. Tento nezanedbateľný konkurenčný hendikep by viedol k strate tisícov pracovných miest v odvetví leteckej dopravy. Nemôžeme zabúdať ani na dôsledky pre životné prostredie. V prípade jednostranného právneho predpisu by sme sa aj naďalej museli spoliehať na dobrovoľné sľuby tohto odvetvia, ktoré doteraz nedosiahlo požadované výsledky. Toľko vychvaľované sľuby zlepšenia palivovej úspornosti majú evidentne nízku cenu, ak sa zároveň letecká doprava niekoľkonásobne zintenzívňuje. Organizácia ICAO odhaduje štvornásobný nárast spotreby paliva do roku 2050, čo je veľavravné číslo. Z tohto dôvodu musí EÚ podniknúť dôrazné kroky s cieľom dosiahnuť, aby boli smernice o systéme ETS záväzné pre všetky lety, ktoré križujú európsky vzdušný priestor. Ak toto neurobíme, EÚ stratí príležitosť byť príkladom a podnietiť aj ostatné oblasti k uskutočneniu prísnych opatrení na ochranu klímy v odvetví leteckej dopravy.

16. Používanie ochranných známok Spoločenstva na vnútornom trhu (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o používaní ochranných známok Spoločenstva na vnútornom trhu.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ochranné známky majú v modernom obchode veľký význam. Umožňujú identifikáciu pôvodu výrobkov a služieb, sú zárukou stálej úrovne kvality a vyjadrujú obraz podniku. Prístup k ochrannej známke Spoločenstva súvisí s rozvojom našich podnikov a bojom proti falšovaniu.

Máte obavy z rozhodnutí prijatých niektorými vnútroštátnymi úradmi pre ochranné známky. Tieto rozhodnutia by obmedzili používanie ochranných známok Spoločenstva uplatňovaním požiadavky, podľa ktorej by používanie ochrannej známky Spoločenstva len v jednom členskom štáte nebolo riadnym použitím tejto ochrannej známky. Chcel by som poďakovať poslancom, ktorí na to upozornili Komisiu. Túto záležitosť veľmi pozorne sledujeme.

Veľkou prednosťou ochrannej známky Spoločenstva je to, že všetkým podnikom vrátane malých a stredných ponúka účinný prostriedok ochrany ich ochranných známok na európskej úrovni. Doteraz platilo pravidlo, že každé riadne použitie ochrannej známky Spoločenstva jej vlastníkom postačuje bez ohľadu na to, kde v Únii sa známka použije, a používatelia to považovali za jednu z hlavných výhod. Toto pravidlo je v súlade s unitárnym charakterom ochranných známok Spoločenstva. Je v súlade aj so samotnou zásadou jednotného trhu. Akékoľvek nové obmedzenie používania ochranných známok Spoločenstva by preto malo vážne následky na boj proti falšovaniu, ktorý bude patriť medzi hlavné témy – a to znovu zdôrazňujem tomuto Parlamentu – návrhu zákona o jednotnom trhu a záväzku Komisie voči akčnému plánu proti pirátstvu a falšovaniu.

Aké sú to následky? Po prvé, zavedenie novej požiadavky, ktorá by mohla zabrzdiť boj proti porušovaniu ochranných známok. Ochranná známka Spoločenstva je účinnou zbraňou v boji proti falšovaniu, ako som práve spomínal, pretože poskytuje neochvejnú ochranu v celej Únii a na všetkých jej vonkajších hraniciach. Je nenahraditeľná, lebo umožňuje zhabať falšované tovary, ktoré sa momentálne dovážajú v obrovských množstvách z tretích krajín, na základe colných nariadení Spoločenstva na vonkajších hraniciach Únie.

Zavedenie takejto požiadavky by navyše mohlo sťažiť prístup k ochrannej známke Spoločenstva pre malé a stredné podniky a pre podniky, ktoré začínajú svoju činnosť. Tieto podniky navyše fungujú na vnútroštátnej úrovni a neplánujú vyvážať ani rozširovať svoje činnosti cez hranice, pokiaľ ich podnikanie nebude úspešné. Mali by teda sťažené podmienky pre rast, ak by nemali možnosť získať a používať ochrannú známku Spoločenstva pred rozšírením svojich činností. Bolo by to tiež v rozpore s mnohými našimi politikami, ktoré sa správne usilujú o podporu rozvoja malých a stredných podnikov, ktoré, pripomínam, tvoria 95 % všetkých európskych podnikov.

Dámy a páni, práve preto vám chcem potvrdiť a ubezpečiť vás, že naše útvary budú veľmi pozorne sledovať tento vývoj v členských štátoch. V tejto fáze sme si istí, že vnútroštátne súdy nebudú presadzovať tieto rozhodnutia, ktoré podľa nás nie sú v súlade s unitárnym charakterom ochranných známok Spoločenstva a so zásadami jednotného trhu, ako som už spomínal.

  Małgorzata Handzlik, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PL) Mimoriadne ma teší, že napriek neskorej hodine dnes máme možnosť vypočuť si vyhlásenie Komisie o používaní ochranných známok Spoločenstva na vnútornom trhu. Túto myšlienku iniciovala naša poslanecká skupina – Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Ako dobre viete, pán komisár, pre členov Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci je táto téma veľmi dôležitá.

Poslanecký klub PPE bol vždy presvedčený, že vnútorný trh bol postavený na myšlienke odstraňovania bariér medzi členskými štátmi a že za cieľ sme si dali bojovať za odstránenie ďalších takýchto bariér. To bolo aj zámerom vytvorenia ochranných známok Spoločenstva. Medzi výhody systému patrí okrem iného záruka jednotnej ochrany podnikov v celej Únii. V tomto smere by geografické rozdiely nemali zohrávať veľkú úlohu. Veď podniky fungujú na jednotnom európskom trhu. Preto sa so znepokojením pozeráme na rozhodnutia, ktoré niektoré vnútroštátne orgány prijali na ochranu duševného vlastníctva.

Preto vítam vaše vyhlásenie, pán komisár, že podľa názoru Komisie sú tieto rozhodnutia v rozpore so zásadami, na ktorých je postavený spoločný trh. Náš politický klub bude sledovať ďalší vývoj situácie a podporí opatrenia, ktoré sú založené na európskom prístupe a slúžia záujmom podnikov. Na záver sa chcem pána komisára opýtať, aké možnosti sú k dispozícii v prípade, keď jurisdikcia členských štátov nebude súhlasiť s prístupom, ktorý predstavila Komisia. Môže byť podľa vás nevyhnutné, aby sa v záujme objasnenia situácie revidovali nariadenie Rady o spoločných ochranných známkach a smernica o harmonizácii právnych predpisov členských štátov o ochranných známkach?

  Marc Tarabella, v mene skupiny S&D. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, ochranná známka Spoločenstva zriadená pred 16 rokmi nám umožnila efektívne bojovať proti falšovanému tovaru a ponúknuť spotrebiteľom záruku kvalitných výrobkov v celej Európskej únii.

Ochrana v rámci ochrannej známky Spoločenstva je rovnaká v každej krajine Európskej únie, či už hovoríme o ochrane samotnej ochrannej známky, o ochrane výrobkov a služieb, voči ktorým sa uplatňujú príslušné práva, alebo o ochrane vlastníka. Ide navyše o skutočné riešenie pre jednotný trh: stojí málo a je mimoriadne vhodné pre malé a stredné podniky, ako ste to jasne uviedli, pán komisár.

Je to teda skutočný krok vpred, pretože na jednotnom trhu dokáže len ochranná známka Spoločenstva zaručiť naozaj rozsiahlu ochranu. Jednoduchosť jej spravovania a priaznivé náklady navyše vedú k tomu, že ochranná známka Spoločenstva je ideálnym nástrojom rozšírenej ochrany v Európe. A rovnako je to aj dôležitý nástroj pre trhy a orgány colného dohľadu.

Dňa 14. septembra Európsky súdny dvor rozhodol, že znak pozostávajúci z tvaru tovaru potrebného na získanie technického výsledku nemožno zaregistrovať ako ochrannú známku Spoločenstva. Bola to reakcia na žiadosť spoločnosti Lego, ktorá žiadala o registráciu svojej hračkárskej tehličky ako ochrannej známky Spoločenstva. Súdny dvor teda zamietol jej žiadosť, čím preukázal, že používanie ochrannej známky Spoločenstva musí podliehať prísnej kontrole.

Toto rozhodnutie Súdneho dvora vrhá svetlo na nové úlohy, ktoré musí riešiť nariadenie (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva. Nebolo by rozumné, keby Európska komisia zaktualizovala toto nariadenie vzhľadom na nový technologický vývoj, konkrétne vývoj internetu a globalizácie? Nedá sa viac zdôrazniť, že primárnym cieľom tohto nariadenia je predovšetkým poskytnúť spotrebiteľom záruku kvality výrobku a úplných, jasných a komplexných informácií v celej Európskej únii.

  Cecilia Wikström, v mene skupiny ALDE. – (SV) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, teší ma, že dnes večer aj napriek neskorej hodine môžeme viesť túto dôležitú rozpravu. Medzi najväčšie výhody Európskej únie patrí to, že nám poskytovala a poskytuje obrovské príležitosti na odstraňovanie hraníc a otvorenie obchodu medzi krajinami Európy. Tým sa zabezpečí prosperita a rast, ktoré náš kontinent tak zúfalo potrebuje, najmä po hospodárskej kríze.

Európa v 21. storočí nezosilnie prostredníctvom iniciatív nás politikov. Musíme vo väčšej miere prijať pravdu, že rast vytvárajú spoločnosti a podnikatelia. Európa môže byť silnejšia len vďaka podnikateľom a tomu, že budú mať dobré príležitosti na zriadenie spoločností, ktoré môžu rásť, zamestnávať ľudí a dosahovať zisk. A práve tento systém ochranných známok Spoločenstva predstavuje veľmi efektívny spôsob rúcania bariér obchodu a zabezpečovania rastu. Najmä pre malé a stredné podniky, ktorých rast a rozširovanie podporujeme, je rozhodujúce mať zabezpečenú ochranu v rámci ochranných známok po celej Európskej únii bez akýchkoľvek nepríjemností a byrokracie.

Preto som s veľkými obavami prijala informáciu, že sa členské štáty pokúšajú – pokiaľ ja viem, tak úplne v rozpore so svojimi povinnosťami – zaviesť požiadavku, že ochranná známka Spoločenstva by sa mala udeliť len vtedy, keď sa používa vo viacerých krajinách. Pritom na ochranu nejakej ochrannej známky v celej EÚ by malo jasne postačovať už to, že sa používa v jednom členskom štáte.

Konanie týchto štátov predstavuje vážnu hrozbu pre systém ochranných známok Spoločenstva a ja dúfam, pán komisár, že sa budete zaoberať členskými štátmi, ktoré sa pokúšajú zaviesť toto nové kritérium a ohrozujú šance na existenciu efektívnej ochrany v rámci ochranných známok v celej Európskej únii.

  Malcolm Harbour, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, v mene našej skupiny a ako predseda Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa chcem naozaj veľmi pekne poďakovať pánovi komisárovi za to, že sa úplne jasne vyjadril, že správanie dvoch úradov pre obchodné známky, konkrétne v Beneluxe a v Maďarsku, je absolútne neprípustné.

To chcem veľmi silno zdôrazniť, pretože je to jasný útok na základné zásady vnútorného trhu. Som veľmi rád, že všetci kolegovia tu vyjadrili podporu rozhodnutiam, ktoré pán komisár prijme. V prvom rade by som chcel z praktického hľadiska povedať, že je až pozoruhodná náhoda, že oba tieto úrady pre ochranné známky fungujú v krajinách súčasného predsedníctva a ďalšieho predsedníctva.

Prvá vec, ktorú náš výbor plánuje urobiť (a ja sa postarám o to, aby sa tak aj stalo), je to, že keď minister pre vnútorný trh (od januára maďarský minister) príde do výboru, celkom iste mu položíme túto otázku a požiadame ho, aby šiel priamo do úradu pre ochranné známky a vyhlásil, že je to neprípustné.

Prečo je to neprípustné? Lebo je to veľký útok na základnú zásadu vnútorného trhu, že by spoločnosti podnikajúce kdekoľvek na jednotnom unitárnom trhu nemali byť vystavené žiadnej diskriminácii akéhokoľvek druhu. V tomto prípade je to ešte horšie, pretože tento návrh alebo navrhované akcie, ak by sa presadili, v skutočnosti diskriminujú malé podniky v prospech veľkých podnikov. Najviac to postihne práve malé podniky, pretože si môžu zaregistrovať novú ochrannú známku pre nejaký výrobok v celej Európskej únii a využiť naozaj fantastickú revolúciu vnútorného trhu a veľmi nákladovo efektívny spôsob ochrany svojho duševného vlastníctva. Kým dostanú tento produkt na trh, môže im to trvať aj viac než päť rokov. A čo zistia? Keď prídu na maďarský trh, zistia, že maďarský úrad pre ochranné známky dal ich ochrannú známku niekomu inému. To je absolútne neprípustné.

Nedokážem pochopiť, ako po celom tom čase, čo už funguje Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (úrad pre ochranné známky), tu zrazu máme tieto dva úrady pre ochranné známky, ktoré robia takéto niečo. Možno je to preto, že cena za registráciu európskej ochrannej známky sa znížila, keďže ich fungovanie je veľmi efektívne.

Tieto dva úrady pre ochranné známky v snahe odolať námietkam proti umožneniu subjektom zaregistrovať si ochranné známky, samozrejme, budú vyžadovať, aby sa príslušné spoločnosti zaregistrovali v ich vlastných jurisdikciách. Zo strany týchto organizácií je to otvorené presadzovanie vlastných záujmov. To nesmieme dopustiť. Je to jednoznačne proti zásadám Európskej únie a, mimochodom, to tiež ohrozuje – ako správne uviedol pán komisár – hlavnú prioritu tejto Komisie, ktorou sú inovácie, uvedenie nových výrobkov na trh a lepšie fungovanie vnútorného trhu.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Veľmi vítam, že Komisia bude do roka modernizovať nariadenie o ochranných známkach Spoločenstva tak, že zjednoduší a zníži ceny za registráciu ochranných známok, teda za ochranu vzťahujúcu sa na obchodovanie, názvy spoločností, názvy ich výrobkov a podobne. Ide aj o ďalší nástroj na boj proti falšovanému tovaru.

Osobne si cením, že sa Komisia zaviazala do nariadenia zapracovať aj návrh na vytvorenie európskej ochrany pre certifikačné známky, ktorý podporujem už niekoľko rokov. Dnes je totiž možné certifikačné známky kvality a bezpečnosti výrobkov beztrestne zneužívať. Napríklad v tretích krajinách obchodníci lepia našu značku CE na tovar pre vnútroštátny trh, ktorý naše normy, samozrejme, vôbec nespĺňa.

Ochrana certifikačných známok je potrebná. Spotrebiteľom zaručíme určitú úroveň výrobkov a podnikateľom nielen ochranu pred nečestnou hospodárskou súťažou, ale otvoríme im aj možnosť rozširovať naše normy prostredníctvom licencií ďalším podnikateľom. A táto ochrana je možná bez ďalších nákladov a inštitúcií, pretože je možné len rozšíriť registračné právomoci Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu v Alicante o certifikačné známky.

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, pozerám, že sme v tejto otázke celkom jednotní. Je zrejmé, že rozvoj ochranných známok Spoločenstva je prirodzeným rozšírením rozvoja vnútorného trhu a ponúka veľké možnosti obchodného rozvoja pre malé a stredné podniky, pomáha zastaviť falšovanie tovarov a pirátstvo a podobne. Preto sa dá len ťažko pochopiť, ako voči tomu niekto môže mať námietky. Na členské štáty, ktoré majú iný názor, treba vyvinúť veľký politický tlak a možno aj uplatniť sankcie, aby v tomto smere dostali rozum.

Zo širšieho pohľadu by som dokonca povedal, že ochranné známky Spoločenstva a podobné iniciatívy pomáhajú zbližovať Európsku úniu a jej občanov a rozvíjajú možnosti podnikania v rámci Európskej únie.

Na záver ešte spomeniem, že sa teším na vytvorenie celoeurópskeho patentu a čím skôr k tomu dôjde, tým lepšie.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, ako povedala pani Wikströmová, je už dosť neskoro na diskusiu o tejto téme, no napriek tomu ju považujem za dôležitú tak ako všetci ostatní rečníci.

Pán predseda výboru Harbour nám pripomenul, ako je pre spoločnosti táto európska ochranná známka dôkazom identity, zdrojom ich ochrany, ako aj ochrany inovácií.

Preto sa domnievam, ako práve povedal pán Kelly, že musíme zájsť ešte ďalej smerom k ďalším formám ochrany, a práve preto, pán Kelly, budeme spolu s belgickým predsedníctvom rozhodne konať, aby sme konečne dokončili projekt európskeho patentu.

Pán Harbour, na základe všetkých dôvodov, ktoré ste vy aj ostatní rečníci zdôraznili, Komisia nedovolí, aby sa ustúpilo od jedného z hlavných prvkov vnútorného trhu. Okrem toho, ako ste povedali, pán Harbour, ak by sme dovolili tento ústupok na základe týchto kvázi protekcionistických pokušení v jednotlivých krajinách, prvými obeťami by boli práve malé a stredné podniky.

Sme preto odhodlaní povedať „nie“ týmto pokušeniam zo všetkých tých dôvodov, ktoré ste spomínali. V tomto smere chcem poďakovať pani Handzlikovej a jej poslaneckému klubu za to, že prejavili ostražitosť a vyjadrili ju v tejto otázke.

Pani Wikströmová a pán Tarabella nám pripomenuli, čo znamenajú ochranné známky Spoločenstva pre podniky a ako súvisia s jednotným trhom. Chcel by som potvrdiť, že v rámci cieľa revízie smerujeme k modernizácii súčasného systému, ako si to pán Tarabella želá.

Vzhľadom na rozhodnutie týkajúce sa spoločnosti Lego, ktoré ste spomínali, pán Tarabella, je jasné, že nariadenie o ochrannej známke Spoločenstva treba aktualizovať. Práve k tomu smerujeme s tým, že v tejto revízii, tejto aktualizácii chceme zohľadniť následky moderných technologických prostriedkov, najmä internetu, ako ste to spomínali. Práve v tomto duchu budeme aktualizovať a revidovať toto nariadenie.

Ďakujem aj pani Roithovej za to, že podobne ako ja spomenula konkurenciu, ktorá by sa zvýšila, ak by sme znovu zamierili smerom k roztriešteniu ochranných známok. Musíme prejaviť odpor, musíme byť schopní sledovať vstup výrobkov na trh a zabrániť mu. Akčný plán proti falšovaniu a pirátstvu, ktorý predstavím v priebehu niekoľkých týždňov, bude v tejto súvislosti obsahovať vôľu vyškoliť personál z rôznych členských štátov na vonkajších hraniciach a posilniť technické prostriedky, ktoré máme k dispozícii na boj proti falšovaniu tovaru a pirátstvu.

Domnievam sa tiež, že musí existovať dvojstranné úsilie, najmä s krajinami, z ktorých tieto falšované tovary pochádzajú. Akčný plán, ktorý navrhnem, bude preto obsahovať viac pozitívnych opatrení na spoluprácu s určitými tretími krajinami a na to, aby sme im pomohli prijať ich vlastné politiky týkajúce sa ochranných známok a politiky v oblasti boja proti falšovaniu.

Pani Handzliková mi položila dôležitú otázku: „Čo by sa stalo, ak by vnútroštátne súdy presadzovali stanovisko prijaté ich vnútroštátnymi úradmi pre ochranné známky?“ Momentálne pri tom ešte nie sme. V prvom rade musíme vyčkať a vopred neodsudzovať výsledok rozhodnutí vnútroštátnych súdov. Ako som už spomínal, som navyše presvedčený, že tieto súdy samy napravia situáciu. Na možnosť konania o porušení práva, ktorá sa spomínala, budeme myslieť, ale len na základe výsledkov odvolaní, ktoré boli podané.

Vážená pani predsedajúca, to boli odpovede na tento dôležitý problém, ktorý sa týka jednej z kľúčových zložiek vnútorného trhu, a to chcem pripomenúť teraz, keď spoločne s vami a Radou pripravujeme stimuly pre vnútorný trh, keď ho chceme posilniť, vytvoriť osobitný prístup v prospech malých a stredných podnikov a našich občanov.

V tejto chvíli určite nepripustíme žiadne ústupky vo vzťahu k otázke ochrannej známky Spoločenstva.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

17. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu

18. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 23.40 hod.)