Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 21. septembra 2010 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: Jerzy BUZEK
Predseda

(Rokovanie sa začalo o 09.05 hod.)

2. Kroky podniknuté na základe uznesení Parlamentu: pozri zápisnicu

3. Bezpečnosť dodávok plynu (rozprava)

  Predseda. – Ďalším bodom programu je správa pána Vidala-Quadrasa v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení smernice 2004/67/ES (KOM(2009)0363 – C7-0097/2009 – 2009/0108(COD)) (A7-0112/2010).

  Alejo Vidal-Quadras, spravodajca. – (ES) Vážený pán predseda, v posledných rokoch sme boli svedkami opakovaných príkladov zraniteľnosti členských štátov v súvislosti s dodávkami energie, konkrétne pokiaľ ide o dodávku plynu.

Prerušenie dodávok na severe a východe Európskej únie v zime 2005 – 2006 a 2008 – 2009 sa stalo skutočnou nočnou morou. Tuhé zimy, aké boli v posledných rokoch v Európe, vyžadujú, aby sme, pokiaľ je to možné, urobili všetko, čo je v našich silách pre to, aby sa v budúcnosti zabránilo podobným udalostiam.

Väčšina energetických dodávok Únie sa dováža; z tohto dôvodu môže v tejto strategickej oblasti zohrávať diplomacia dôležitú úlohu. Všetci sme si vedomí úsilia, ktoré vykonala Komisia v tejto oblasti a ktoré si veľmi ceníme, ale musíme zabezpečiť viac priamych a účinných opatrení.

Musíme mať na pamäti, že v rámci kríz v dodávkach energie, ktorých sme boli svedkami, bránili pravidlá národných trhov a nedostatok vzájomných prepojení tomu, aby bola postihnutým členským štátom v plnej miere poskytnutá uspokojivá pomoc.

Nariadenie, o ktorom budeme hlasovať, má byť pevným krokom vpred zameraným na riešenie tohto problému. Dlhý čas sme strávili snahou o dosiahnutie pokroku v tejto oblasti a o odstránenie problémov vyplývajúcich z rôznych vnútroštátnych hľadísk. Bol to dlhý a zložitý rokovací proces.

Dohoda, o ktorej dnes budeme hlasovať, dokazuje, že členské štáty sa prestali zameriavať len na svoje osobitné záujmy s cieľom väčšmi akceptovať európsky záujem. Po prijatí tohto nariadenia budeme disponovať účinným nástrojom, pomocou ktorého zvýšime bezpečnosť dodávok plynu v Európskej únii ako celku.

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku prijal toto nariadenie jednohlasne po úspešnom výsledku trojstranných rokovaní s Radou.

Chcel by som využiť túto príležitosť a poďakovať všetkým tieňovým spravodajcom za ich vynikajúcu prácu, ktorú tento text náležite odráža, ako aj všetkým členom výboru, ktorí poskytli svoje stanoviská, ku ktorým bolo do textu zapracovaných veľké množstvo dôležitých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Chcel by som poďakovať aj Európskej komisii za cennú podporu, ktorú poskytla spoločným zákonodarcom a oceniť veľkorysú spoluprácu španielskeho predsedníctva Rady, ktoré nás plne informovalo o pokroku svojej činnosti.

Týmto nariadením sa zaistí bezpečnosť všetkých európskych občanov, ktorí budú odteraz v prípade krízy lepšie chránení. Okrem toho poskytuje členským štátom aj istú mieru flexibility, ktorá im umožní zapojiť ďalších chránených odberateľov, ako sú verejné služby.

Oprávnená zanietenosť členského štátu v prípade ochrany spotrebiteľov na svojom vnútroštátnom trhu však musí byť vyvážená solidaritou s občanmi ostatných členských štátov Únie.

Toto nariadenie v prípade krízy zaväzuje podniky poskytujúce dodávky plynu dodávať plyn chráneným odberateľom nepretržite minimálne 30 dní. Členské štáty však musia buď vybudovať, alebo zmodernizovať svoje infraštruktúry tak, aby zlepšili integráciu vnútorného trhu s energiou a znížili existenciu energetických ostrovov.

Jedným z najdôležitejších úspechov tohto nariadenia je skutočnosť, že ukladá reverzný tok plynu pre plynové prepojenia všetkých členských štátov, čím spĺňa kritériá, ako sú potreba a životaschopnosť. Reverzný tok prostredníctvom krátkodobých investícií a za prijateľné náklady umožní mimoriadne diverzifikovať dodávky v rámci Európy. V tomto zmysle je plynovod Jamal zrejmým príkladom vzhľadom na skutočnosť, že cez Bielorusko zásobuje Poľsko, Českú republiku, Slovensko a Nemecko.

Ďalším úspechom Parlamentu je dôležitá úloha pridelená Komisii, ktorá získala právomoc veta, pokiaľ ide o konkrétne opatrenia v prípade, že sa domnieva, že by mohli ohroziť bezpečnosť dodávok do ostatných členských štátov.

Komisia bude naďalej zohrávať rozhodujúcu úlohu v rámci koordinácie medzi členskými štátmi v prípade akejkoľvek krízovej situácie pod záštitou Koordinačnej skupiny pre plyn. Toto nariadenie poskytuje skutočné riešenie pre skutočný problém. Posilňuje bezpečnosť dodávok plynu a zaväzuje všetkých účastníkov trhu k spolupráci na riešení vážnych problémov s dodávkami v budúcnosti.

Riadne a účinné fungovanie trhu, budovanie vzájomných prepojení a diverzifikácia dodávateľov a trasy sú najlepšou obranou voči budúcim krízam.

Vážený pán predseda, toto nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu predstavuje dôkladnú kvalitatívnu zmenu, v rámci ktorej členské štáty zanechajú čisto národné schémy, aby plne prijali ambiciózny európsky prístup.

Je pravda, že museli prejsť dve krízy s vážnymi dôsledkami, kým sa prebudilo svedomie niektorých členských štátov EÚ, ale ich straty sú veľmi vítané, ak má priniesť rovnaké výsledky ako ľútosť.

Nakoniec, pán predseda, toto nariadenie je historickým míľnikom na ceste k bezpečnosti dodávok plynu v Únii a je nezvratným dôkazom hodnoty nášho veľkého integračného projektu. Správne a rýchle uplatňovanie tohto nariadenia vyšle veľmi silný signál našim dodávateľom, ktorí sú takmer vo všetkých prípadoch našimi priateľmi; pokiaľ ide o dodávky plynu do Únie, motto „každý sám za seba“ už dlhšie neobstojí. Bolo nahradené mottom „všetci za jedného a jeden za všetkých“.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, plyn zohráva v našej energetickej politike dôležitú úlohu a stratégia pre túto oblasť je jasná. Po prvé, potrebujeme účinný európsky právny rámec na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu. Po druhé, mali by sme diverzifikovať naše zdroje a trasy dodávok pre dovážaný plyn. Takisto potrebujeme ďalší rozvoj a konsolidáciu potrebnej infraštruktúry, ako aj prijať spoločný prístup k európskym záujmom v rámci rokovaní s našimi energetickými partnermi a tranzitnými krajinami. To všetko na základe dobre fungujúceho vnútorného trhu.

Plynová kríza v januári minulého roka a pokrok, ktorý nastal v júni medzi Moskvou a Minskom, potvrdili, že pokiaľ ide o našu stratégiu pre plyn, sme na dobrej ceste. Z tohto dôvodu som vďačný, že rokovania s členskými štátmi v Parlamente na základe návrhu Komisie priniesli konštruktívny výsledok, a to už v priebehu jedného roka. Sú to dobré správy pre podnikateľskú komunitu, ako aj pre občanov Európskej únie. Chcel by som poďakovať najmä Európskemu parlamentu, ako aj pánovi Vidalovi-Quadrasovi za to, že v tejto veci preukázali odhodlanie. Boli ste si istí výsledkami, ktoré by sa mohli dosiahnuť a celý proces ste dotiahli k presvedčivému záveru. Takisto by som rád vyjadril poďakovanie členským štátom za ich ochotu vzdať sa niektorých svojich právomocí a stať sa súčasťou európskeho rámca.

Tento návrh nariadenia je prvým právnym predpisom, ktorý je založený na komplexnom článku o energii v novej Lisabonskej zmluve. Vstupujete na nové územie a využívate svoje novo nadobudnuté, komplexnejšie právomoci. Nikto nemôže zaručiť, že dodávky plynu nebudú prerušené. Preto je ešte dôležitejšie, aby sme prijali potrebné opatrenia. Domnievame sa, že úzka spolupráca s členskými štátmi v otázke plynu je dôležitejšia než kedykoľvek predtým. V súčasnosti radíme Poľsku, aby od začiatku zabezpečilo, aby bola jeho nová zmluva o dodávkach plynu s Ruskom v súlade s európskym právom a aby nevyžadovala formálne porušenie zmluvných postupov.

Vítame žiadosť tohto Parlamentu o spoločný európsky prístup, rýchlejšie preventívne opatrenia, nové technické možnosti, ako je kapacita reverzného toku, rozšírenie infraštruktúry a spoločná európska zahraničná energetická politika. Takisto podporujeme návrh Parlamentu na monitorovanie a zavedenie vnútorného trhu. Povinné minimálne normy pre všetky súkromné domácnosti sú ukazovateľom solidarity a zodpovednosti, ktorú Európa prevzala voči svojim občanom. V celej Európe bude povinné skladovanie dodávky na 30 dní pre prípad mimoriadnych udalostí, napríklad zlyhanie infraštruktúry, zmeny teploty alebo nadmerný dopyt. Tridsať dní bezpečnosti nie je skutočnou záchrannou sieťou, ale tvorí základ, v rámci ktorého môžeme s väčšou dôverou čeliť zime a prípadným budúcim krízam.

Mali by sme vo väčšej miere hovoriť jedným hlasom, vnútorne budovať našu pozíciu, ako to robíme teraz, a spoločne vystupovať navonok.

Mnohé opatrenia, ktoré sú súčasťou tohto nariadenia, už boli zavedené vrátane opatrení týkajúcich sa plynovej infraštruktúry a kapacity reverzného toku. Pomocou prostriedkov, ktoré vyčlenil Parlament, v súčasnosti podporujeme 31 projektov týkajúcich sa plynu. Celkovo 1,4 miliardy eur pomáha uvoľniť množstvo verejných a súkromných prostriedkov. V posledných mesiacoch sme dosiahli mnohé z toho, čo sa toto nariadenie snaží implementovať. Je však potrebné vykonať ešte veľký kus práce. Som si istý, že toto nariadenie nebude v tejto veci posledným slovom. Preto by som bol rád, keby v priebehu dvoch až troch rokov došlo k predbežnému preskúmaniu a prípadne pokračovaniu tohto nariadenia, ako aj zlepšeniu a rozšíreniu príslušných plánov.

Boli by sme radi, keby sa toto nariadenie po prijatí urýchlene uplatnilo. Komisia by rada čoskoro prijala opatrenia, aby zabezpečila spoločný prístup v rámci našich vonkajších vzťahov v oblasti energetiky. Koordinačná skupina pre plyn, ktorú vedie Komisia a ktorá zasadá každý mesiac, bude musieť v dôsledku tohto nariadenia zohrávať dôležitejšiu úlohu. Vítame rozbehnutie spolupráce nielen na európskej, ale aj na regionálnej úrovni. Takýmto príkladom je pilotný projekt, do ktorého sú zapojené tri pobaltské štáty: Estónsko, Lotyšsko a Litva ako súčasť Plánu prepojenia energetických trhov baltského regiónu (BEMIP). Stručne povedané, v rámci celkového európskeho rozmeru potrebujeme regionálne riešenia.

Môžem vás ubezpečiť, že Komisia si želá rozsiahlu rozpravu na tému infraštruktúra. Infraštruktúrny balík, ktorý vám plánujeme predložiť v novembri, predstavuje v tejto súvislosti tú správnu príležitosť spolu s nasledujúcim finančným obdobím.

(potlesk)

  Bogusław Sonik, spravodajca Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko. – (PL) Európski občania očakávajú od Európskej únie opatrenia a rozhodnutia, ktoré budú evidentne a konkrétne vyjadrovať našu snahu o kolektívne riadenie nadnárodnej infraštruktúry. Toto nariadenie tieto očakávania napĺňa. Týka sa to najmä dopravy a schopnosti rýchleho cestovania do akejkoľvek destinácie v Európe prostredníctvom rýchlych železničných, cestných a leteckých spojení, ako aj bezpečnosti vrátane energetickej bezpečnosti.

V Parlamente už niekoľko rokov hovoríme, že dodávky energie by sa mali považovať za strategicky politickú záležitosť. Európa nesmie byť závislá od jediného dodávateľa, ale v takejto situácii sa nachádza stredná a východná Európa, ktorá najviac dodávok získava z Ruska. Gazprom opakovane dokázal, že plyn považuje za strategickú zbraň pre rastúci politický vplyv Moskvy tým, že v súvislosti s dodávkami plynu robí ťažkosti. My ako Poliaci a poľskí členovia Európskeho parlamentu sme poukazovali na egoistický charakter severného plynovodu ako investície, ktorá nebola prekonzultovaná s členskými štátmi Európskej únie.

Dnešné nariadenie o solidarite týkajúcej sa dodávok plynu je vyjadrením európskeho uvedomenia, že len spoločne môžeme vybudovať účinný a vzájomne prospešný systém na obstarávanie a distribúciu plynu. Systém, v rámci ktorého nebude žiadna krajina, ak do nej prestanú prúdiť dodávky plynu, ponechaná sama na seba. Na zavedenie ustanovení tohto nariadenia do platnosti však potrebujeme politickú vôľu vlád, ako aj finančné úsilie Európskej únie.

  Sandra Kalniete, spravodajkyňa Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko. – (LV) Ďakujem, pán predseda. Toto je veľmi dôležitá správa a som rada, že uznesenie Parlamentu odráža obavy tých členských štátov, ktoré sú v energetickej oblasti izolované, pretože do veľkej miery závisia od dodávok z tretích krajín a s ostatnými členskými štátmi Európskej únie ich spája nedostatočná infraštruktúra. Dúfam, že prijatie tohto nariadenia umožní rozvoj projektov spoločnej energetickej politiky. V mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa budem s radosťou hlasovať za rôzne body, v ktorých Parlament tento návrh zlepšuje. Po prvé, spresnila sa a jasne sa definovala kategória odberateľov, ktorým budú za mimoriadnych okolností zaručené dodávky. Po druhé, obmedzilo, posilnilo a skonkretizovalo sa fungovanie európskej zásady solidarity s dôrazom na regionálnu spoluprácu a rozšírenie kompetencií a zodpovednosti Komisie. Napokon sa pri riešení problematiky prerušenia dodávok jednoznačne uprednostnili trhové nástroje pred netrhovými mechanizmami. Musia sa uplatňovať nielen v prípade, keď trh nebude schopný zaručiť dodávky chráneným odberateľom. Na záver by som chcela poďakovať pánovi Vidalovi-Quadrasovi za vynikajúcu spoluprácu.

  Jacek Saryusz-Wolski, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predseda, energetická bezpečnosť je jedným z kľúčových prvkov pre zaistenie budúcnosti. Je verejným prínosom, že povinnosťou EÚ je postarať sa o svojich občanov. Otázka neznie či, ale ako by malo Spoločenstvo konať, aby zabezpečilo členské štáty v oblasti energií. Na tento účel sú potrebné dva faktory: po prvé, riadne legislatívne nástroje, a po druhé, politická vízia a vôľa tieto nástroje uplatňovať.

Pokiaľ ide o legislatívny balík, o ktorom spravodajca pán Vidal-Quadras veľmi účinným spôsobom rokoval, odhadujem, že v porovnaní s počiatočnými ambíciami boli dosiahnuté dve tretiny cieľa zaistenia energetickej bezpečnosti pre EÚ ako celok. Tento balík nám poskytuje ambiciózne pravidlá v oblasti infraštruktúry, zavádza systém pre reakciu Spoločenstva na núdzové situácie a zahŕňa zásadu solidarity, čo sa ako záväzné ustanovenie stanovuje v článku 194 zmluvy.

Obsahuje však aj niekoľko dôležitých nedostatkov, najmä pokiaľ ide o vonkajší rozmer energetickej politiky EÚ. V nariadení sa nespomína úloha vysokého predstaviteľa a len vágne odkazuje na južný koridor, projekt Nabucco alebo spoluprácu s našimi partnermi z ESP.

Text ako celok však predstavuje obrovský pokrok – alebo ním bude, ak sa bude riadne realizovať.

(Predseda prerušil rečníka.)

  Herbert Reul, v mene skupiny PPE. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, v prvom rade by som chcel poďakovať poslancom tohto Parlamentu, ktorí tak intenzívne pracovali na tomto projekte, a najmä pánovi Vidalovi-Quadrasovi. Dokazuje to, že európsky politický systém je schopný reagovať na krízy a poskytovať užitočné riešenia.

Pri niekoľkých príležitostiach sme mali možnosť vidieť situácie bezpečnosti dodávok takéhoto druhu. V dôsledku toho sa problém bezpečnosti dodávok stal oveľa naliehavejším. Boli sme nútení konať a prijali sme potrebné opatrenia. Našli sme riešenia, ktoré nie sú jednoznačné, ktoré zahŕňajú nové nástroje a ktoré, a toto je pre mňa najzaujímavejší aspekt zo všetkých, nielenže zavádzajú normy v oblasti infraštruktúry v Európe, vytvárajú spoločné pravidlá pre prevenčné a núdzové plány, poskytujú istotu, o ktorej sa správne zmienil pán Oettinger, že našim občanom môžeme v budúcnosti ponúknuť 30 dní bezpečnosti, ale dokazujú aj to, že sme schopní dosiahnuť kompromisy, ktoré prinášajú reálne výsledky. Tento proces bol náročný, ale v súčasnosti je jasné, že sa zameriava na úlohu a zodpovednosti podnikov, ktoré budujú a riadia tieto siete. Ďalší dôležitý faktor sa týka zabezpečenia flexibilnosti politík a objasnenia, že nezavádzame požiadavky, ktoré sa nevyplácajú a nie sú rozumné alebo účelné, napríklad tým, že vytvárame flexibilitu pre kapacity reverzného toku. Nehovoríme, že musíme urobiť všetko za každú cenu, ale nechávame si priestor na posúdenie jednotlivých prípadov a zlepšenie spolupráce v regiónoch.

Rovnako dôležitý je odkaz na skutočnosť, že hoci si členské štáty musia uvedomovať svoju vlastnú zodpovednosť, v prípade, že nemôžu nájsť potrebné riešenia, bude mať Komisia prácu navyše. Úloha Komisie sa posilnila, avšak nie je výlučným rozhodujúcim subjektom. Je zodpovedná za prijímanie rozhodnutí v prípade, že už nie sú možné iné riešenia, a má aj posledné slovo. Potrebujeme flexibilitu a systémy, ktoré udržia záťaž v primeraných medziach. V neposlednom rade musíme zaručiť zavedenie riešení. Pre európskych občanov sú to dobré správy z Bruselu.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predseda, rád by som, samozrejme, začal srdečným poďakovaním pánovi Vidalovi-Quadrasovi za jeho pozitívnu správu, a predovšetkým za jeho produktívnu spoluprácu s tieňovými spravodajcami. Takisto by som rád vyjadril poďakovanie predsedovi výboru, ktorý viedol zasadnutia so španielskym predsedníctvom.

Dosiahli sme dobrý výsledok. Ide, samozrejme, o solidaritu na európskej úrovni, ktorá je hlavným bodom, ako aj o spoločný rozvoj plynovodov, kapacitu reverzného toku a, čo je najdôležitejšie, o ochranu zraniteľných spotrebiteľov. Na všetky tieto body, ako už bolo spomenuté, sa vzťahujú priame právne predpisy. Poniektorí k nim boli kritickí, sú však veľmi dôležité, pretože nám umožňujú vyslať jasný signál.

Pán Oettinger sa už začal zaoberať budúcnosťou a uviedol, že toto ešte nie je koniec. V tejto súvislosti by som ho chcel podporiť. Mali by sme podniknúť ďalšie kroky. Skupina pána Delorsa nedávno vydala správu o možnosti vytvorenia Európskeho energetického spoločenstva. Viem, že náš predseda túto myšlienku veľmi podporuje. Som rád, že má takýto názor, pretože si myslím, že by bolo veľmi dôležitým prínosom k pokroku a napredovaniu európskeho procesu zjednotenia, keby sme vytvorili spoločné európske spoločenstvo pre oblasť energie bez zmeny a doplnenia zmluvy. Takisto je dôležité, aby sme neuviazli v rokovaniach o úprave zmluvy. Solidarita musí byť skutočne prioritou.

Môj druhý bod sa týka nášho jednotného vystupovania vnútorne aj navonok. Čo mám na mysli slovom „vnútorne“? Mám na mysli to, koľko ďalšej infraštruktúry potrebujeme, čo spomenul aj pán Oettinger. Čím viac budeme prechádzať na solárnu a veternú energiu, tým viac budeme musieť rozvíjať našu infraštruktúru, pretože okrem zvýšenej úložnej kapacity budeme musieť zabezpečiť aj zapojenie ostatných výrobcov energie v prípade, že nebude k dispozícii dostatok solárnej alebo veternej energie. Preto je táto spoločná sieť infraštruktúry v Európe veľmi dôležitá.

Samozrejme, že musíme jednotne vystupovať aj navonok. Máme čoraz komplexnejší spoločný trh, ktorý iné krajiny nemajú. Rusko nemá spoločný, otvorený trh. Namiesto neho má štátne monopoly. Ak chceme čeliť tomuto systému, musíme tak urobiť spoločne na základe spoločnej európskej vonkajšej energetickej politiky, ale pravdepodobne aj na základe spoločného prístupu európskych plynární s cieľom dosiahnuť lepšie ceny a lepšie podmienky a, samozrejme, aj rozvoj infraštruktúry, ako je Nabucco. Podľa mňa je toto dôvodom pre napredovanie súčasnej spoločnej európskej energetickej politiky.

  Adina-Ioana Vălean, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, v prvom rade by som chcela zablahoželať spravodajcovi pánovi Vidalovi-Quadrasovi za jeho vynikajúcu prácu na tejto dôležitej správe. Každá zima nám pripomína, že Európa je závislá od dodávok plynu z Ruska, Ukrajiny a ostatných krajín. Bezpečnosť dodávok energie sa stala pre EÚ prioritou, čo veľmi vítame.

Tento právny predpis je pozitívnym krokom k zníženiu zraniteľnosti Európy a ubezpečeniu našich občanov, že v prípade vážneho prerušenia dodávky budú zabezpečené dodávky plynu za dostupné ceny a na základe solidarity. Ale je potrebné spraviť ešte viac. Musíme pokračovať v diverzifikácii energetických trás a dodávok zdrojov. Bezpečnosť dodávok energie má odlišný význam v závislosti od toho, či ste z Rumunska, Holandska alebo Fínska. Naša rôzna geopolitická situácia si vyžaduje európsky prístup a európsky prístup si vyžaduje úplnú kompletizáciu trhu s energiou.

Nie je výhrou tvrdiť, že v rámci EÚ zostanú mnohé protekcionistické prekážky. Protekcionizmus poškodzuje trh a tým poškodzuje aj spotrebiteľov, udržiava vysoké ceny a podkopáva našu bezpečnosť dodávok. Výhrou pre politika je povedať, že politika by nemala zasahovať do energetickej politiky a ja to hovorím nahlas a jasne. Každý deň počúvame o pochybných zmluvách, obchodoch uzavretých za zatvorenými dverami, monopoloch a politických dohodách.

V Rumunsku je formovanie našej energetickej stratégie v rukách niekoľkých ľudí z bezpečnostnej rady, ktorej predsedá prezident. Zodpovednosť? Nie pre rumunský ľud. Demokracia? Nie pre rumunský ľud. A dôsledky takejto politiky musia znášať občania Rumunska, ktorí na konci roka dostanú vysoké účty za drahý plyn.

Nastal čas žiadať o väčšiu transparentnosť, zodpovednosť a demokraciu v spôsobe, akým naše členské štáty pristupujú k energetickej politike. Inak nebudeme schopní zlepšiť situáciu pre spotrebiteľov. Nech ceny reguluje voľný trh — nepochybne to dokáže lepšie ako politici. Potrebujeme, aby Komisia odstránila protekcionistické prekážky a modely správania.

  Claude Turmes, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predseda, blahoželám pánovi Vidalovi-Quadrasovi a všetkým, ktorí sa zúčastnili rokovaní. Rád by som zablahoželal aj španielskemu predsedníctvu, ktoré nám skutočne pomohlo dosiahnuť rýchly pokrok v tejto oblasti. Medzi vnútorným trhom a plánovaním do budúcnosti a medzi regionálnou úrovňou a Európou ako celkom sme dosiahli dobrú rovnováhu. Som takisto rád, že oblasť, v ktorej sme dosiahli najväčší pokrok, teda kapacita reverzného toku, zohráva v nariadení významnú úlohu.

Pokiaľ ide o pohľad do budúcnosti, rád by som nastolil tri body. Po prvé, pokiaľ ide o danú infraštruktúru, je tu potenciál pre rozvoj severojužných prepojení, najmä v Poľsku, Maďarsku a na Slovensku. Je pre nás veľmi dôležité, aby sme disponovali viacerými severojužnými prepojeniami. V prípade skladovania plynu musíme zvážiť otázku, na ktorú upozornil pán Swoboda. Ak na trh s elektrickou energiou prenikne viac plynu, čo sa zdá byť pravdepodobné, budeme potrebovať skladovanie v rýchlom cykle. Musíme posúdiť našu infraštruktúru a zistiť, či máme k dispozícii skladovanie v pomalom alebo rýchlom cykle, pretože sa musíme dôkladnejšie zamerať na skladovanie v rýchlom cykle.

Po druhé, podľa môjho názoru vôbec nedisponujeme primeranými údajmi, ktoré sú základom pre posúdenie dopytu po plyne v budúcnosti. Aký vplyv má smernica EÚ o budovách? Aký vplyv má to, keď krajina ako Nemecko hovorí, že od roku 2050 budú mať všetky jej budovy, staré aj nové, nulovú spotrebu energie? Model PRIMES nie je dostatočne podrobný alebo nezávislý, pretože ho vytvoril ten istý človek, ktorý vypracoval scenáre pre združenie EURELECTRIC. To znamená, že potrebujeme lepšie údaje, aby sme mohli predísť zbytočným investíciám.

Po tretie, vedúci predstavitelia štátov zasadnú 4. februára 2011. Domnievam sa, že Komisia by nám pred týmto dôležitým samitom, ktorý sa bude konať 4. februára, mala predložiť dokument, ktorý bude obsahovať prehodnotenie globálneho trhu s plynom. V dôsledku objavenia bridlicového plynu v USA je k dispozícii viac skvapalneného plynu. Čo to pre nás bude znamenať, keď objavíme bridlicový plyn v Európe? Potrebujeme od Komisie dokument, ktorý vedúcim predstaviteľom štátov poskytne posúdenie súčasnej situácie na globálnom trhu s plynom. Podľa môjho názoru je to oveľa pozitívnejšie, ako pred dvomi alebo tromi rokmi.

  Konrad Szymański, v mene skupiny ECR. – (PL) Blahoželania sú určite namieste, pretože pán Vidal-Quadras nie je len jedným z pilierov kompromisu, ktorý sme dosiahli s Radou, ale aj pilierom výnimočne rozsiahleho konsenzu medzi politickými silami v tomto Parlamente. To je veľmi dôležité. Európski konzervatívci a reformisti podporujú tento kompromis aj napriek skutočnosti, že Parlament spočiatku navrhoval opatrenia, ktoré boli oveľa ambicióznejšie a ktoré sa konkrétne týkali budovania infraštruktúry, ale aj oblasti politickej účasti Európskej únie na riešení krízy vrátane kríz medzinárodného rozmeru.

Môžeme povedať, že pôvodná verzia uznesenia kládla na firmy aj na členské štáty oveľa viac povinností. Dokument, ktorý dnes máme pred sebou, obsahuje oveľa viac možností. Zostáva len dúfať, že nebude zámienkou na pokračovanie politiky ľahostajnosti – na strane členských štátov aj firiem – politiky ľahostajnosti voči využívaniu plynu Ruskom ako zbrane v strednej Európe. Zostáva len dúfať, že Európska komisia bude rázne reagovať v boji proti zneužívaniu monopolnej pozície zo strany Gazpromu, pretože aj Gazprom má politické dôvody nielen na udržanie si plnej kontroly nad plynovodmi vrátane plynovodov na území Európskej únie, ale aj plnej kontroly nad surovinami, a to aj po ich predaji na trhu EÚ. Deje sa to na úkor spoločného trhu, deje sa to na úkor hospodárskej súťaže a práv spotrebiteľov a deje sa to aj na úkor rozvoja moderných technológií v plynárenskom priemysle.

Nariadenie by, samozrejme, mohlo byť aj lepšie, ale ešte stále je najvýznamnejšou príležitosťou a najdôležitejšou zárukou pre energetickú politiku Únie so zreteľom na krízu dodávok plynu, a preto by ho mal tento Parlament v dnešnom hlasovaní čo najviac podporiť.

  Jacky Hénin, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predseda, musíme zaistiť energetickú bezpečnosť a nezávislosť? Áno, musíme. Na úplné zaistenie bezpečnosti a nezávislosti je však nevyhnutné, aby plyn a ostatné zdroje energie neboli súčasťou vážnych problémov zapríčinených špekulatívnymi trhmi, aby boli označené za verejný majetok a aby sa stali súčasťou tarifných dohôd, ktoré rešpektujú ľudí z producentských krajín a zaisťujú bezpečnosť pre európskych spotrebiteľov. To by mohlo byť poslaním Európskej agentúry pre energiu kontrolovanej Parlamentom a Radou.

Únia nesmie konať ako zástupca nadnárodných spoločností obchodujúcich s plynom a ropou, najmä po katastrofe, ktorej sme boli svedkami na pobreží Floridy. Nadnárodné spoločnosti sa nestarajú o záujmy spotrebiteľov. Slúžia len svojim akcionárom a opovrhujú právami ľudí, ktorí žijú v krajinách produkujúcich plyn, pričom voľne nakladajú s produktmi z ich vlastného podložia.

Na rozdiel od spravodajcu nie som presvedčený, že voľné konanie trhu a súkromných spoločností fungujúcich v plynárenskom priemysle zabezpečí dodávky plynu do Únie. Ak chceme zaručiť dodávky plynu pre všetkých občanov Únie, musíme znárodniť rozsiahle skupiny plynární a vytvoriť z nich skupinu európskeho záujmu s nadnárodným, a najmä verejným dozorom.

  Niki Tzavela, v mene skupiny EFD. – (EL) Vážený pán predseda, pán Vidal-Quadras, chcela by som vám zablahoželať k vynikajúcej správe, ktorá dáva do poriadku náš vnútorný trh. Rada by som však objasnila nasledujúci bod: Európa nezaistila ani nevyriešila hlavný problém alternatívnych dodávateľov plynu ani len pomyselne.

Práve naopak, pri pohľade na potrebných dodávateľov pre udržateľnosť plynovodov, ktoré plánujeme pre Európu, mám dojem, že stále máme len jedného dodávateľa. Aby ste mali predstavu, do akej miery sa nás to týka, Rusko si zaistilo dohody o dodávkach plynu s každým potenciálnym európskym dodávateľom – dokonca aj s Iránom. Nemám žiadne výhrady, ale v tomto prípade, pán komisár, potrebujeme návrh o obchodných vzťahoch založených na spoločných záujmoch s Ruskom, sformulovaný v spolupráci s pánom Tajanim, ak sa aj my máme z ekonomického hľadiska zapojiť.

Moja otázka teda znie: zvážili ste urýchlenie akčného plánu pre terminály LNG? V severnej Afrike a v Perzskom zálive máme dodávateľov. Plánujete zvýšiť počet terminálov LNG v Stredozemnom mori? Alternatívni dodávatelia existujú, a preto vás chcem požiadať, aby ste tejto otázke venovali náležitú pozornosť.

  Béla Kovács (NI) . – (HU) Dámy a páni, globálna expanzia a internacionalizácia obchodovania so zemným plynom priniesli so sebou riziko, že konflikty, či už medzinárodného, politického alebo hospodárskeho charakteru, budú mať priamy alebo nepriamy vplyv na zjednotený trh s plynom, čo ohrozí jeho fungovanie a následne aj bezpečnosť dodávok. Akýkoľvek model trhu s plynom je na základe svojej definície schopný zaistiť len krátkodobú kapacitu, riadenie dodávok, technické alebo technologické a cenové variácie problémov, a pokúsiť sa minimalizovať náklady na služby ako celok. Bezpečnosť dodávok sa preto musí definovať ako záruka, že odberatelia, ktorí potrebujú neprerušenú dodávku, budú mať nepretržite k dispozícii dostatočné množstvo plynu za dostupné ceny. Pri vytváraní politiky zameranej na bezpečnosť dodávok je potrebné venovať osobitnú pozornosť domácim spotrebiteľom závislým od výkyvov teploty, ktorí nie sú schopní prejsť na iné zdroje energie. Títo spotrebitelia nie sú v pozícii bojovať za bezpečnosť svojich vlastných dodávok. V súčasnom úplne liberalizovanom trhu s plynom je povinnosťou štátu, jeho vlády a regulačných orgánov, aby zaistili, že rámcová zmluva o službách bude obsahovať všetky prijateľné požiadavky na poskytovanie takýchto služieb.

  Arturs Krišjānis Kariņš (PPE). – (LV) Vážený pán predseda, pán komisár, všetci sme závislí. V Európe sme závislí od dodávok energie z tretích krajín. Sme závislí najmä v plynárenskom odvetví a, samozrejme, do veľkej miery priamo závisíme od jednej dodávateľskej krajiny – konkrétne Ruska. Vieme, že Rusko ako dodávateľská krajina môže byť problematické. Napríklad v dôsledku sporu medzi Ruskom a Ukrajinou zostalo niekoľko európskych členských štátov v januári 2009 bez dodávok zemného plynu. Aké je riešenie? Riešenie je, samozrejme, dvojaké. Po prvé, ako už povedali niekoľkí rečníci, diverzifikácia dodávok. Po druhé, rozvoj vnútorného trhu s prepojeniami. Keď skutočne hovoríme o spoločnej európskej energetickej politike, máme na mysli potrebu rozvoja fungujúceho vnútorného trhu, ktorý bude pre nás zárukou. V čom spočíva problém? Problémom je, že v Európe sa nachádza niekoľko krajín a regiónov, ktoré sú od zvyšku Európskej únie úplne izolované. Konkrétne pobaltské štáty sú úplne izolované a celkom závisia od dodávok plynu z Ruska. Výsledkom bola skutočnosť, že napríklad spotrebitelia v pobaltských štátoch platia v súčasnosti za zemný plyn o 30 % viac ako rovnakí spotrebitelia v Nemecku. Preto jednoznačne verím, že toto nariadenie, ktoré iniciovala Komisia a ktoré pán Vidal-Quadras dokončil, je krokom správnym smerom. Uberáme sa správnym smerom, musíme však veci doviesť do konca. Musíme ukončiť izoláciu rôznych členských štátov prostredníctvom investícií do infraštruktúry, aby sme mohli mať spoločný trh a tým aj predpoklady pre voľný vnútorný trh, ktorý zaručí bezpečnosť dodávok plynu. Ďakujem.

  Teresa Riera Madurell (S&D). – (ES) Vážený pán predseda, pán komisár, Parlamentu sa dnes pripomenulo, že kríza z januára 2009 odhalila čosi viac ako našu energetickú závislosť. Zistili sme, že veľká časť problému sa nachádza v rámci našich hraníc. Napríklad Španielsko nemôže pomôcť postihnutým novým členským štátom, hoci má zdroje.

Chcela by som vám pripomenúť, dámy a páni, i keď sa to môže zdať samozrejmé, že vnútorná solidarita si vyžaduje, aby sa plyn mohol jednoducho prepravovať v rámci Únie bez akýchkoľvek technických alebo zmluvných prekážok a predovšetkým prostredníctvom cezhraničných prepojení, ktoré majú momentálne ďaleko k dokonalosti.

V tom spočíva hodnota tohto nariadenia, ktoré jednoznačne spája budovanie prepojení s bezpečnosťou dodávok, s dôrazom na potrebu diverzifikácie zdrojov a skoncovania s energetickými ostrovmi.

Dovoľte mi, pán predseda, ukončiť prejav blahoželaním Komisii, pánovi Vidalovi-Quadrasovi a španielskemu predsedníctvu za prispenie v rekordnom čase k pripísaniu významu solidarite v otázkach energetiky.

  Jorgo Chatzimarkakis (ALDE). – (DE) Vážený pán predseda, v prvom rade by som sa chcel poďakovať pánovi Oettingerovi a zablahoželať pánovi Vidalovi-Quadrasovi k jeho správe. S pomocou španielskeho predsedníctva sa podarilo vytvoriť veľmi dobrý dokument. Zemný plyn je dôležitý a jeho dôležitosť sa zvyšuje. Pán Turmes vo svojom prejave povedal, že musíme zmeniť náš pohľad na situáciu. V krajine, ktorú zastupujem, je polovica domácností závislých od zemného plynu, ale iba 40 % z neho pochádza z Ruska.

Z tohto dôvodu je dôležité doplniť právny predpis k existujúcej smernici. Je to aj správna vec, ktorú treba urobiť. Poskytne nám preventívne plány, preventívne opatrenia a núdzové plány s tromi krízovými úrovňami. Nechceme, aby sa zopakovali udalosti, ktoré sme videli počas plynovej krízy v zime v roku 2009. Nechceme sa pozerať na našich európskych partnerov a európske susediace štáty, ako mrznú. Z tohto dôvodu táto správa tvorí súčasť našej spoločnej európskej zodpovednosti, ktorá sa nevzťahuje iba na členské štáty EÚ, ale aj na susediace štáty.

Dámy a páni, právne predpisy sú dobré, ale musíme využiť aj iné spôsoby. Z tohto dôvodu vítam oznámenie pána Oettingera, že všetky opatrenia v oblasti infraštruktúry, z ktorých niektoré tu boli spomenuté, vrátane projektov plynovodov Nabucco, Nord Stream a South Stream, dostanú podporu. Umožní nám to diverzifikáciu a zaručí, aby sme neboli závislí od jedného dodávateľa. To, čo potrebujeme, sú zásobníky plynu. Rozhodne potrebujeme viac zásob. V Nemecku máme zásoby plynu na 70 dní, ale nie je to tak v každej krajine. Z tohto hľadiska musíme zvýšiť normy v každej krajine. Ďalšou záležitosťou je súbor energetických zdrojov. Ten ostáva naším najväčším problémom, na prekonaní ktorého musíme spolupracovať. Ďakujem vám veľmi pekne a dúfam, že nový právny predpis bude úspešný.

  Evžen Tošenovský (ECR). – (CS) Vážený pán predseda, pán komisár, v januári 2009 Európou hýbal problém obmedzených dodávok plynu z Ruska známy ako plynová kríza z januára 2009. Mali by sme byť však veľmi opatrní, pretože táto situácia nezasiahla zďaleka celú Európu a z analýz vyplýva, že išlo skôr o štrukturálny problém. Nemali by sme sa teda nechať nerozumne unášať až príliš veľkou snahou o reguláciu, pretože zvýšenie veľkého až nadmerného počtu zásobníkov plynu či regulácií pri reakcii na dodávky by znamenalo zvýšenie cien plynu a, samozrejme, by to mohlo skomplikovať situáciu koncovým odberateľom, ako aj zhoršiť konkurencieschopnosť.

Myslím si, že sa v správe podarilo nájsť veľmi rozumný výsledok v záujme zachovania pružnosti celého riešenia. Rovnako sa mi veľmi páči názor pána komisára Oettingera, že bude nevyhnutné po čase zhodnotiť vplyv správy na ceny plynu a posúdiť, aký celkový vplyv mali prijaté opatrenia na trh s plynom.

  Fiorello Provera (EFD). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, európska výroba plynu stále klesá a dopyt po energii sa bude zvyšovať, najmä v blízkej budúcnosti, a to zároveň s oživením hospodárstva, ktoré všetci očakávame.

Z tohto dôvodu je veľmi dôležité uplatňovať politiku dostatočných a bezpečných dodávok, najmä v krízových časoch, keď dodávky plynu závisia od vonkajších geopolitických faktorov.

Toto nariadenie výrazne zlepší koordináciu medzi zainteresovanými stranami v sektore plynu a zabráni zopakovaniu situácií, ku ktorým došlo počas rusko-ukrajinskej krízy, ale bez spochybňovania výsad jednotlivých členských štátov v oblasti energetiky.

Blahoželám pánovi spravodajcovi Vidalovi-Quadrasovi a ďakujem mu za to, že zohľadnil niektoré z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú pre nás také dôležité. S potešením tiež počúvam slová pána komisára, ktoré volajú po väčšej a užšej regionálnej spolupráci v tomto sektore, a ďakujem mu za jeho záujem.

  Nick Griffin (NI). – Vážený pán predseda, nešťastie nechodí po horách: tam, kde sa stane nešťastie, sa vždy nájde niekto, kto sa na ňom chce priživiť. Obhajcovia Európskej únie sa mimoriadne naháňajú za nešťastím iných: od príbehu o globálnom otepľovaní spôsobenom človekom až po zemetrasenia a lesné požiare, každá kríza sa stáva zámienkou na získanie ešte väčšej moci.

Rusko-ukrajinská plynová kríza bola umelým problémom, ktorý spôsobili neokonzervatívne zásahy v politikách východnej Európy. Odpoveďou je skoncovať so „zápasením medveďov a psov“ a ponechať európskym štátom slobodu kupovať plyn, ktorý nám Rusko potrebuje predať. Namiesto toho sa kríza používa ako zámienka na to, aby EÚ ovládla dodávky plynu a chytila nás všetkých do pasce vzájomnej závislosti s cieľom dosiahnuť Úniu, s ktorou by voliči nikdy nesúhlasili.

Tu nejde o dodávky plynu. Ide o pomaly sa približujúcu tyraniu socialistického superštátu, ktorý využíva úskoky na získanie toho, čo nemôže získať demokraticky. Keď zhodí masku rozumnej nevyhnutnosti, zavedie nový fašizmus, nie pomocou ricínového oleja, ale smrtiacou zimou. Z tohto dôvodu tí, ktorí si cenia slobodu, budú hlasovať proti tejto správe.

  Amalia Sartori (PPE). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, chcela by som sa poďakovať pánovi Vidalovi-Quadrasovi za jeho vynikajúcu správu a za jeho veľké a uznávané schopnosti vyjednávania, vďaka ktorým sme hlasovali za nariadenie so širokou podporou v jeho prvom a jedinom čítaní.

Spolu s našou delegáciou a poslaneckým klubom budeme ochotne hlasovať za toto nariadenie, pretože určite predstavuje výrazný pokrok v porovnaní s doteraz presadzovanými politikami, hoci je to iba jeden dôležitý krok na ceste, ktorá od nás vyžaduje, aby sme sa sústavne usilovali o nové a ambiciózne politiky, ako už oznámil pán komisár.

Schvaľujem verejné a oficiálne rozhodnutie Parlamentu pre politiku solidarity na vnútornom trhu slúžiacu aj ako varovanie tým, ktorí v tejto oblasti v posledných rokoch príliš často špekulovali. Mali by sme však diverzifikovať koridory, zdroje a kvalitu zdrojov. V tomto zmysle sa domnievam, že by sa pozornosť mohla dôraznejšie sústrediť na otázku južného koridoru.

Podporujem názor a absolútne s ním súhlasím, že trh je jedinou skutočnou zárukou v boji proti rizikám súvisiacim s dodávkami plynu. Trh tu ostane, a preto sa musíme usilovať o zaručenie konkurencieschopného trhu, a teda zaviesť nariadenia, smernice, fondy, viaceré siete a viaceré zdroje dodávok s cieľom zaručiť zrušenie monopolu v tomto odvetví, čo sa týka zdrojov aj sietí.

  Marek Siwiec (S&D). – (PL) Bezpečnosť dodávok plynu je výnimočnou a strategickou témou. Dokopy na nej pracovali štyri výbory. Hovoríte, že výbory pracovali krátko, ale celkovo to bol veľmi dlhý čas – predkladali sa stanoviská a prebiehali výmeny názorov. Bola to výnimočná téma, pretože sa týkala geopolitiky, technológie a techniky, ale aj, a to je najdôležitejšie, povahy európskej solidarity. Ako ďaleko chceme zájsť pri budovaní spoločného trhu v tejto oblasti? Ako ďaleko chceme zájsť v spoločnom postupe? Ako ďaleko sú veľkí a dobrí pripravení zájsť pri ochrane slabých a nepripravených v krízovej situácii?

Dohodol sa kompromis. Kompromis, ktorý je vítaný, tak ako každý kompromis. Je dobré, že máme kompromis. Keď si však spomeniem na ambiciózne prvé plány, pamätám si, že sme chceli zájsť ďalej. Pre Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente je najdôležitejším slovom v názve tejto správy „bezpečnosť“. Je to však bezpečnosť s malým začiatočným písmenom, bezpečnosť bežných ľudí, ktorí si platia účty, čítajú noviny a zrazu zistia, že im niekto môže jednoducho vypnúť plyn. Domnievam sa, že z hľadiska ich záujmov, z hľadiska ľudí, ktorí sa boja, ktorí sa každú zimu boja, že im niekto vypne plyn alebo že zaň budú musieť zaplatiť viac, je to správa, ktorá trochu zmenšuje ich obavy, a je veľmi dobré, že bola navrhnutá týmto spôsobom.

Povedzme si však tiež otvorene, že pokiaľ ide o diskusiu o tom, kto môže vyhlásiť núdzový stav v súvislosti s dodávkami plynu a za akých podmienok, v tomto bode sa nedospelo k dohode. Navrhovalo sa, že jedna krajina, ktorej hrozí toto nebezpečenstvo, to môže urobiť. Keď prvý návrh hovoril, že tak môžu urobiť dve krajiny, tiež padol. Dnes máme nejasnú definíciu, ktorá hovorí, že bližšie nešpecifikované orgány budú diskutovať o tejto téme. Celkovo teda ide o malý krok, ale správnym smerom.

  Norica Nicolai (ALDE). – (RO) Chcela by som zdôrazniť iba dve veci: dôležitosť dodávateľov plynu a tranzitných krajín. Zároveň by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi k tomu, že nám dal príležitosť diskutovať o tejto záležitosti, a k spôsobu, akým sa ňou zaoberal.

Ako spravodajkyňa pre Turkménsko sa domnievam, že táto krajina je jedným z kľúčových dodávateľov pre Európsku úniu vzhľadom na zásoby, ktoré má, a na príležitosti na otvorenie sa Európskej únii, tak ako sa otvorila ázijským krajinám, konkrétne Číne. Myslím si, že všetky európske projekty vrátane projektov plynovodov Nabucco a White Stream závisia od vzťahov s touto krajinou. V tejto súvislosti sa domnievam, že zlepšovanie vzťahov s dodávateľskými krajinami je mimoriadne užitočné pri súčasnom zachovaní noriem zavedených Európskou úniou. Odhodlanie, ktoré tieto krajiny prejavili nielen hospodárskym, ale aj demokratickým a strategickým partnerstvom s Európskou úniou, je vzťah, ktorý treba podporovať v zahraničnej politike Európskej únie.

Po druhé, chcela by som zdôrazniť dôležitosť svojej domovskej krajiny, Rumunska, ako tranzitnej krajiny. Domnievam sa, že Rumunsko aj Bulharsko môžu zohrať stabilizačnú úlohu.

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Energetická bezpečnosť je dnes jednou z najdôležitejších podmienok zvrchovanosti. Z tohto dôvodu musí Európska únia čo najrýchlejšie dospieť k dôslednej politike v tejto oblasti. Smernica z roku 2004 o plynových krízach, ktorá je v súčasnosti platná, je úplne neprimeraná pre riziká, ktoré dnes existujú, pretože nemožno chrániť krajiny, najmä krajiny strednej a východnej Európy, pred obmedzenými dodávkami plynu, ktoré trvali mnoho týždňov. Hoci to bola bolestivá skúsenosť, počas dvoch plynových kríz medzi Ruskom a Ukrajinou v roku 2008 a 2009 sme zistili, aká veľmi závažná je táto hrozba.

Mohli by sme povedať: „Lepšie neskôr ako nikdy.“ Treba uvítať, že prijatím nového nariadenia konečne začíname budovať spoločnú energetickú politiku. Toto nariadenie by malo prispieť k vytvoreniu mechanizmov, ktoré umožnia koordináciu činnosti v prípade ďalšej plynovej krízy, ako aj zlepšenie infraštruktúry sietí, ktorá prepojí plynovody členských štátov. Kompromis dohodnutý s Radou určite nie je ideálny. Podľa môjho názoru opatrenia pôvodne navrhované Európskym parlamentom boli výrazne lepšie. Napriek tomu sa so zreteľom na súčasný nedokonalý stav zákonov domnievam, že predložené návrhy by sa mali schváliť.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Nariadenie pre bezpečnosť dodávok plynu reaguje na problémy, ktoré nám odhalila energetická a plynová kríza zo začiatku minulého roka.

Predloha nariadenia spracovaná Komisiou navrhla široký okruh opatrení s ambicióznym cieľom dosiahnuť vyšší stupeň energetickej bezpečnosti pre celú Európsku úniu. Vo viacerých otázkach sme však museli vo výboroch Parlamentu pôvodné znenie návrhu upresňovať či zdokonaľovať. Parlament musel spresniť úlohu podnikov pri koordinácii v prípadoch pohotovosti, prepracoval rozsah využitia spätných tokov, doriešil proporcionalitu deľby nákladov na nové, cezhraničné investície do infraštruktúry. Spresnil podmienky mechanizmu na automatické vyhlasovanie núdzového stavu Spoločenstva s previazaním na preventívne a núdzové plány členských štátov. Parlament tiež navrhol upraviť nakladanie s citlivými obchodnými informáciami, aby nedochádzalo k ich zneužívaniu. Napriek veľkému úsiliu spravodajcu, ako aj výborov Parlamentu však ostali mnohé otázky nedoriešené. Je to najmä definícia chránených odberateľov a uplatnenie normy infraštruktúry N-1. Aj po prijatí tejto smernice sa týmto otázkam budeme ešte musieť venovať.

  Romana Jordan Cizelj (PPE). – (SL) To, o čom dnes vedieme rozpravu, je pravdepodobne jedným z najdôležitejších dokumentov tohto plenárneho zasadnutia. Mnohí naši občania mrzli počas najchladnejšieho obdobia zimy v roku 2009, pretože ich radiátory ostali studené. Práve v takýchto núdzových prípadoch, keď sú dodávky plynu v Európe závažne narušené, môžeme prejaviť európsku solidaritu.

Nariadenie, o ktorom vedieme rozpravu, je dôkazom toho, že kladieme blaho jednotlivých občanov do centra pozornosti našej práce. Nariadenie definuje všetky domácnosti pripojené k plynovej distribučnej sieti ako „chránených odberateľov”. Podľa tohto nariadenia bude tiež potrebné konať s cieľom zaručiť im dostatočné dodávky v núdzovom stave. To znamená, že musíme posilniť infraštruktúru nielen v rámci členských štátov, ale aj medzi nimi. Musíme zaručiť riadne fungovanie uzavretých plynových obvodov, t. j. zmien toku plynu. Musíme tiež vytvoriť účinný plán preventívnych opatrení pre núdzový stav.

Na tomto mieste by som chcela povzbudiť Európsku komisiu, aby vyzývala členské štáty k včasnému dodržiavaniu požiadaviek nariadenia. S potešením som si všimla, že pán spravodajca počúval argumenty jednotlivých členských štátov a zohľadnil ich špecifické okolnosti. Z tohto dôvodu sú tieto riešenia relevantné pre Slovinsko, kde je existujúca sieť, ktorá kombinuje dodávky plynu z Ruska a Alžírska, dostatočná na to, aby naplnila štandardný dopyt, a to napriek nedostatkom normy N-1.

Na záver by som takisto chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi Alejovi Vidalovi-Quadrasovi, ktorý obratne viedol vyjednávania v Parlamente a medzi inštitúciami. Skutočne odviedol vynikajúcu prácu a dúfam, že dostane podporu veľkej väčšiny hlasov.

  Anni Podimata (S&D). – (EL) Vážený pán predseda, chcela by som začať blahoželaním pánovi Vidalovi-Quadrasovi k jeho dôležitému príspevku k podrobnému kompromisu, ktorý sa dosiahol s Radou v prvom čítaní.

Nové nariadenie sa bude zaoberať závažnými podstatnými nedostatkami v bezpečnosti dodávok zemného plynu do EÚ posilnením opatrení na európskej úrovni, čo poskytne väčšie právomoci Koordinačnej skupine pre plyn, prijatím kritérií včasného varovania a vyhlásenia pohotovosti a, samozrejme, zavedením článkov na ochranu odberateľov a poskytne im lepšie služby, najmä najzraniteľnejším členom spoločnosti, ktorí musia byť našou najväčšou prioritou.

Chcela by som však tiež vyzdvihnúť – ako Parlament opakovane zdôraznil –, že musíme prekonať čiastkový prístup k otázke bezpečnosti našich dodávok energie a prijať súdržnú európsku politiku v oblasti energetiky počnúc posilnením regionálnej spolupráce a podporou projektov na diverzifikáciu zdrojov a kanálov energie, ako aj plynovodov Nabucco a ITGI, ktoré sú skôr vzájomne sa dopĺňajúcimi ako navzájom si protirečiacimi projektmi a ktoré môžu zohrať úlohu katalyzátora v bezpečnosti dodávok plynu do EÚ.

  Ivo Strejček (ECR). – (CS) Vážený pán predseda, minuloročná energetická kríza bola nepríjemná, ale neukázala štrukturálne zlyhanie trhu. Preto akékoľvek nadmerné regulácie trhu s plynom alebo trhu s dodávkami plynu nie sú nevyhnutné, pretože by v konečnom dôsledku znamenali zvýšenie ceny plynu pre koncového odberateľa. Dovoľte mi v tomto kontexte tri poznámky. Po prvé, treba veľmi obozretne definovať kategóriu tzv. chránených odberateľov, aby nedošlo k príliš širokej definícii, čo by určite viedlo k zvýšeniu ceny plynu pre koncových odberateľov. Po druhé, musíme postupovať veľmi opatrne pri definovaní povinného obdobia, počas ktorého musia dodávatelia zaručiť plyn, a nemalo by to byť 60 dní, ale možno iba 30 dní, pretože to by, samozrejme, znamenalo obrovské budovanie veľkých zásobníkov, čo sa premietne do koncovej ceny plynu. Po tretie, samozrejme, treba stanoviť presnú definíciu tzv. najchladnejšieho obdobia.

  Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz (PPE). – (PL) Chcel by som vyjadriť uznanie pánovi spravodajcovi Vidalovi-Quadrasovi, ktorý pred rokom čelil mimoriadne zložitej úlohe vypracovať správu o otázkach energetickej bezpečnosti v oblasti zabezpečenia dodávok plynu do Európskej únie. Európsky parlament aj Rada si plne uvedomujú porozumenie, ku ktorému sa spoločne dospelo. Nariadenie týkajúce sa bezpečnosti dodávok plynu má byť nástrojom moci, ktorý Európska komisia, členské štáty a ich orgány, ako aj plynárenské podniky budú mať, aby mohli konať v dostatočnom predstihu s cieľom predísť dôsledkom prerušenia dodávok plynu. Ako sme tu počuli, pán spravodajca povedal, že je to právny akt, ktorý reaguje na skutočný problém Európskej únie.

Chcel by som poukázať na súčasnú situáciu a povedať, že práve teraz môže vznikať nová kríza. Súvisí to s tým, čo sa deje na základe zmluvy medzi Poľskom a Ruskom. Je to nová úloha pre Európsku komisiu. V súčasnosti sa Poľsko stalo bojiskom, kde proti sebe stoja Európska komisia a Ruská federácia pri vykonávaní tretieho liberalizačného balíka pre trh s plynom. Ak chce Komisia otestovať situáciu, mala by tak urobiť na príklade krajiny, ktorá má diverzifikovanú štruktúru dodávok plynu, a nie Poľska, ktoré je veľmi obmedzené v tejto oblasti. Poľsku momentálne hrozí závažná energetická kríza v podobe chýbajúcich dodávok 1,7 miliardy m3 plynu. Z tohto dôvodu hrozí riziko, že poľské hospodárstvo sa zrúti. Očakávame podporu od Európskej komisie pri riešení problémov, ktoré vznikli. Treba povedať, že Poľsko zohráva úlohu tranzitného štátu a nie je na konci ruského systému. Dúfam, že vývoj situácie na východnej hranici Európskej únie spôsobí, že väčšina členských štátov uzná význam a dôležitosť zaručenia bezpečnosti dodávok plynu.

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Európska únia si nemôže dovoliť byť závislou od vonkajších monopolných zdrojov dodávok plynu. Plynová kríza medzi Ruskom a Ukrajinou z roku 2009 ukázala, akí sme zraniteľní bez riadnej spoločnej európskej stratégie.

Jej dôsledky mali očividný vplyv na európske hospodárstvo a na skupiny odberateľov, ktoré už boli zraniteľné. Táto vonkajšia kríza EÚ zároveň zdôraznila mieru vzájomnej závislosti medzi jej členskými štátmi. Z tohto dôvodu sa domnievam, že treba navrhnúť spoločnú stratégiu, podporiť diverzifikáciu trás a zdrojov dodávok plynu EÚ, aby mala dostatočné kapacity na pohotové riešenie krízy.

Solidarita medzi členskými štátmi, všeobecne známa zásada Lisabonskej zmluvy, je rozhodujúca pre zabezpečenie európskeho mechanizmu dodávok plynu. Projekt Nabucco má strategickú dôležitosť ako súčasť tohto mechanizmu. Musí ho podporovať najmä Európska únia, pretože ponúka jedinú životaschopnú alternatívu k ruskému energetickému monopolu.

PREDSEDÁ: Rodi KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Paweł Robert Kowal (ECR). – (PL) Chcel by som sa veľmi poďakovať pánovi spravodajcovi za dosiahnutie kompromisu, čo je najmä v otázkach súvisiacich s energetikou mimoriadne zložité. Chcel by som sa tiež poďakovať pánovi Oettingerovi za jeho zaangažovanosť na zmluve o dodávkach plynu medzi Poľskom a Ruskom. Veľmi si ceníme skutočnosť, že Európska komisia zohráva zásadnú úlohu v tejto otázke.

V Európe je dnes energia faktorom, ktorý podmieňuje nezávislosť mnohých štátov, a preto s úžasom počúvam hlasy v Parlamente, ktoré hovoria, že iba hovoríme o energii, že je to iba vecou hospodárstva a že naša diskusia je iba o týchto veciach. Nie – mnohé krajiny v Európe berú oblasť energetiky ako faktor, ktorý podmieňuje ich nezávislosť, a to právom, pretože je to v skutočnosti tak. Ak o tom ktokoľvek potrebuje presviedčať, nech si prečíta akýkoľvek ruský dokument na túto tému.

Rusi zaujali v oblasti energetiky dva rozdielne prístupy. Jeden súvisí s otázkou hospodárstva a s ničím iným a druhý súvisí priamo s otázkami politiky a bezpečnosti. Z tohto dôvodu, ak nám dnes niečo chýba, je to väčšia angažovanosť týchto agentúr Európskej komisie, ktoré sú zodpovedné za vonkajšie vzťahy, aby sme aj my mohli uplatniť tieto dva prístupy k danej záležitosti.

  András Gyürk (PPE). – (HU) Súhlasím s tými poslancami, ktorí sa domnievajú, že pomocou nariadenia o dodávkach plynu budeme schopní účinnejšie predísť prerušeniam dodávok plynu. Za toto ďakujem pánovi spravodajcovi. Za mimoriadne dôležité považujem ustanovenia týkajúce sa chránených odberateľov. Teší ma, že namiesto pôvodnej reštriktívnej definície sa mimoriadna ochrana dostane aj diaľkovým vykurovacím sieťam a malým a stredným podnikom (MSP). Sotva ide o zanedbateľný počet odberateľov: iba v samotnom Maďarsku sa 600 000 domácností spolieha na diaľkové vykurovacie siete. Ochrana MSP je tiež dôležitá, pretože ako sme videli v prvých dňoch roku 2009, tieto firmy sa môžu jednoducho ocitnúť na pokraji bankrotu, ak dôjde k narušeniu dodávok plynu.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že hoci prijatie nariadenia o dodávkach plynu je dôležitý krok, nemôže nahradiť investície do energetiky. Minulý týždeň štyri nové členské štáty poslali list komisárovi pre energetiku pánovi Güntherovi Oettingerovi, v ktorom vyzývajú EÚ v mene Vyšehradskej skupiny k posilneniu finančných prostriedkov na investície do energetiky, najmä vzhľadom na ďalší sedemročný finančný plán. Môžeme iba súhlasiť s tým, čo sa uvádza v tomto liste. V skutočnosti je spôsob, akým si EÚ zabezpečí dostatočné dodávky plynu, začať si budovať alternatívne trasy dodávok. A tento zámer by sa podľa môjho názoru mal prinajmenšom premietnuť aj do rozpočtových čísel.

  Eija-Riitta Korhola (PPE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, moja úprimná vďaka patrí môjmu kolegovi pánovi Vidalovi-Quadrasovi za vynikajúcu prácu, ktorú odviedol. Či sa nám to páči, alebo nie, Európa sa čoraz viac spolieha na plyn potrebný na jej fungovanie, a plyn nám dodáva Rusko. Z tohto dôvodu nestačí, aby vzťahy medzi EÚ a jej dodávateľom plynu boli v poriadku. Potrebujeme aj zmeny vo vnútornej infraštruktúre a zmeny právnych predpisov EÚ, aby sme boli pripravení na krízové situácie, ktoré sme nespôsobili. Členské štáty musia definovať úlohy všetkých účastníkov trhu a oblasti zodpovednosti za zaručenie bezpečnosti dodávok. Nedávna história dokazuje, že je to potrebné.

Úroveň závislosti Európy je alarmujúca. Dovoz momentálne predstavuje viac ako 40 % spotreby zemného plynu v Európe a predpovede naznačujú, že táto závislosť sa môže zvýšiť na úroveň 70 % do roku 2020. Dôsledkom bude hospodárska a politická závislosť a to nie je zdravé. V budúcnosti sa môže situácia zlepšiť vďaka výrobe skvapalneného zemného plynu, cena ktorého klesla, ako aj cena najnovšie vyrábaného plynu z alternatívnych zdrojov, ktorý bol objavený v rôznych častiach sveta vrátane Poľska. Dúfajme, že sa tým zlepší bezpečnosť dodávok a získa sa viac možností pre nákup plynu. Pomôže aj rozvoj účinných foriem obnoviteľnej energie.

Nedávne spory medzi Ruskom a jeho susediacimi štátmi presne ukázali, aká chúlostivá bola situácia týkajúca sa našej vnútornej bezpečnosti dodávok. Z tohto dôvodu je dôležitá konkrétna činnosť, ako napríklad zabezpečenie toku plynu v opačnom smere medzi členskými štátmi alebo, v súlade so zásadou solidarity, zabezpečenie dostatočných vlastných zásob plynu pre naše susediace krajiny v krízových situáciách. Je rovnako dôležité, aby sme si boli vedomí rôznych okolností, ktoré prevládajú v členských štátoch, a aby sme ich uznali.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Najprv by som chcel zablahoželať pánovi spravodajcovi k vypracovaniu tohto veľmi dôležitého dokumentu. Zvyšujúca sa závislosť od dovozu energie, najmä plynu, je jedným z nových problémov, ktorým EÚ čelí v bezpečnostnej politike a ktorých prekonanie si bude vyžadovať spoločné úsilie EÚ a nás všetkých.

Európska komisia musí zohrať mimoriadne dôležitú úlohu, nie iba keď čelí krízovým situáciám, ale aj pri budovaní energetickej politiky EÚ vo všeobecnosti, a najmä keď hovoríme o zmluve o dodávkach plynu s dodávateľmi z tretích krajín.

Pán komisár, skutočne by som bol nerád, keby podmienky stanovené v zmluve medzi Poľskom a Ruskom o plynovode Jamal alebo spôsob, ktorým bola podpísaná, boli zlým príkladom pre všetky nové a budúce energetické stratégie v súvislosti s dokumentom, o ktorom sme dnes viedli rozpravu. Iba vtedy, ak budeme hovoriť jednohlasne, koordinovať činnosť všetkých členských štátov EÚ a prejavovať solidaritu, môžeme napomôcť vytvorenie želaného vnútorného trhu s energiou, jednotného a spravodlivého pre odberateľov.

  Tunne Kelam (PPE). – Vážená pani predsedajúca, dnešná rozprava dokazuje, že Európa sa poučila z viacnásobnej krízy dodávok. Prvá skúsenosť nezávislého Estónska prišla v decembri 1992, keď Rusko prerušilo všetky dodávky plynu a ropy. V každom prípade nás to posilnilo.

Dnes vidíme povzbudivú spoluprácu predovšetkým medzi Parlamentom a Komisiou. Chcela by som sa vám poďakovať, pán komisár Oettinger, za váš zanietený a zodpovedný prístup k týmto problémom. Je to povzbudivý pokus premietnuť solidaritu do praktických mechanizmov EÚ. Čo je dôležité, chystáme sa zabezpečiť spoločný systém infraštruktúry a noriem v oblasti dodávok s posilnenou zodpovednosťou a koordináciou zo strany Komisie. Predovšetkým však stále potrebujeme integrovanú sieť dodávok do EÚ. Chcela by som upriamiť pozornosť na návrh pána Turmesa na zlepšenie našich severojužných prepojení a zabezpečenie zásobníkov plynu pre budúcnosť.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Pre EÚ je dôležité reagovať na úrovni Spoločenstva v záujme energetickej bezpečnosti, ale členské štáty, ktoré ešte neznormalizovali svoje bilaterálne politické vzťahy s Ruskom, budú musieť takisto uskutočniť kroky v tomto smere. Osemdesiat percent plynu dovezeného do Maďarska pochádza z Ruska, a preto je závislosť maďarských odberateľov extrémna. Používatelia diaľkového vykurovania sú mimoriadne zraniteľní. Z tohto dôvodu by Maďarsko určite prijalo diverzifikáciu zdrojov plynu, ako aj trás plynovodov. Jednoznačne sme podporili a budeme naďalej podporovať výstavbu obidvoch projektov plynovodov Nabucco a South Stream a využitie zdrojov EÚ. Najlacnejším spôsobom by však pre nás bolo uspokojivé a stabilné uznesenie o tranzite cez Ukrajinu. Žiadame Komisiu zabezpečiť, aby EÚ konala na úrovni Spoločenstva, vystupovala ako sprostredkovateľ medzi Ruskom a Ukrajinou a vyžadovala systém záruk v súvislosti s tranzitnou trasou cez Ukrajinu.

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcel by som upriamiť pozornosť pána Oettingera na dva body, ktoré už spomenuli iní poslanci počas rozpravy. Po prvé, pán Turmes zdôraznil otázku predvídateľnosti dopytu po plyne. V súvislosti s dodávkami plynu sa pozeráme na túto otázku iba z jedného hľadiska.

Pán Oettinger, chcel by som sa vás opýtať, ako plánujete začleniť túto druhú základnú perspektívu do stratégie, keď sa pozeráte do budúcnosti. Po druhé, v nadväznosti na poznámku pána Swobodu by som chcel spomenúť myšlienku energetického spoločenstva v Európskej únii. Združenie Notre Europe, ktoré založil pán Delors, nedávno zdôraznilo túto záležitosť, ako aj predošlý komisár pán Michaele Schreyer pred niekoľkými rokmi. Považujete to za pozitívny cieľ vašej práce, pán Oettinger?

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Vážená pani predsedajúca, v tejto rozprave o bezpečnosti dodávok zemného plynu by som chcela zdôrazniť, že celosvetové dodávky zemného plynu sú už skutočne veľmi diverzifikované, čo je potrebné náležite priznať.

Dôležitejšou otázkou pre budúcnosť je však očakávaná ropná kríza, pre ktorú by Európska únia mala aktívne podporovať nahrádzanie výrobkov z rafinovanej ropy vo svojich flotilách a najlepšou náhradou za ne je zemný plyn.

Napriek tomu sa nesmie zabúdať na to, že existuje zemný plyn, ktorý nemá fosílny pôvod: biometán vyrobený z odpadu. V skutočnosti ho už niekoľko európskych krajín vyrába, predovšetkým Švédsko a Švajčiarsko a dokonca, tuším, aj Španielsko. Je to cesta, ktorá by sa mala podporovať z hľadiska investícií EÚ a mali by sme na to veľmi pamätať počas tejto rozpravy.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, väčšina dodávateľov plynu oznámila významné zvyšovanie ceny v dôsledku rastúceho dopytu po plyne. Hovorí sa o zdvojnásobení veľkoobchodných cien plynu. Z tohto dôvodu je pravdepodobné, že Moskva podľa môjho názoru vyprovokuje ďalšiu plynovú krízu túto zimu. EÚ v minulosti pravdepodobne nebola dostatočne dôrazná vo svojej úlohe sprostredkovateľa. V prípade súčasných sporov o zodpovednostiach medzi novými vedúcimi predstaviteľmi EÚ členské štáty, ktorých sa to týka, opäť pocítia, že boli vydané napospas svojej situácii.

Slabý krízový manažment zo strany EÚ však má ďalšie dôsledky. Jadrové elektrárne, ktoré boli zatvorené, sa zase otvárajú, a v Poľsku sú plány na investície do terminálu zariadení pre skvapalnený plyn, ktorý bude priamo konkurovať baltskému plynovodu. Hoci sa nákupné združenie, ktoré bolo ohlásené včera, môže javiť ako rozumné riešenie, nemení zásadný problém. Keď vznikne ďalší spor o plyne, uvidíme, či má európsky energetický systém včasného varovania cenu papiera, na ktorom je napísaný, a či zmätok v zodpovednostiach v nadväznosti na Lisabonskú zmluvu možno vyriešiť. V skutočnosti sa našej závislosti od ruského plynu nemôžeme len tak ľahko zbaviť a dokonca ani projekt Nabucco situáciu veľmi nezmení.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Pán Oettinger povedal, že je to prvý dokument o otázkach energetiky, odkedy Lisabonská zmluva nadobudla platnosť. V skutočnosti bola energetická solidarita hlavným cieľom v mnohých krajinách vrátane mojej vlastnej krajiny, Poľska, v súvislosti s Lisabonskou zmluvou. Plynová kríza – najmä kríza z roku 2009, ale aj skoršie krízy – však ukázali, že bez trhu s energiou, bez infraštruktúry vrátane prepojení, bez nových sietí a nových zdrojov dodávok, bez koordinačnej úlohy Európskej komisie a predovšetkým – niečoho, čo by som chcel veľmi zdôrazniť –, bez politickej vôle Komisie a Rady, ako aj členských štátov nezabránime plynovým krízam. V súčasnosti stojí Poľsko ešte stále pred podpísaním zmluvy o dodávke približne 2,5 miliárd m3 plynu.

Nariadenie mohlo byť lepšie – bližšie k ideálnemu –, najmä pokiaľ ide o povinnosti vrátane tých, ktoré súvisia s Európskou komisiou a tiež s úlohou vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a s úlohou členských štátov. Pán Oettinger potvrdil, že o dva alebo tri roky bude nevyhnutné vykonať hodnotenie tohto nariadenia s cieľom posúdiť jeho účinnosť. To takisto svedčí o tom, že sme doň nezahrnuli všetko.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Energetická bezpečnosť Európskej únie závisí od diverzifikácie zdrojov a trás dodávok energie. Domnievam sa, že Európska únia by mala viac investovať do energetickej infraštruktúry a energetickej účinnosti. Pokiaľ ide o energetickú infraštruktúru v sektore plynu – na tomto mieste sa odvolávam na vytvorenie nových plynovodov a chcela by som zdôrazniť, aký dôležitý je projekt Nabucco pre energetickú bezpečnosť Európskej únie –, bol by to dôležitý krok pre Európsku úniu pri investovaní do nových ložísk plynu, zlepšovaní prepojení medzi členskými štátmi, zabezpečení spätných tokov, ako aj vo výrobných zariadeniach na výrobu plynu z obnoviteľných zdrojov energie.

Chcela by som zdôrazniť, že Lisabonská zmluva vytvorila nový rámec na podporu solidarity medzi členskými štátmi v prípade energetickej krízy. Chcela by som aj pochváliť pána spravodajcu Vidala-Quadrasa za jeho úsilie, keďže toto nariadenie skutočne znamená krok vpred pri zvyšovaní energetickej bezpečnosti Európskej únie.

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Pán Vidal-Quadras a pán komisár Oettinger si zaslúžia vďačnosť za to, že umožnili túto dôležitú správu. Toto nariadenie mimoriadne uvítajú stredoeurópske krajiny, z ktorých niektoré sú stopercentne závislé od dodávok ruského plynu. Nevytvára to iba stav závislosti, ale je to aj nebezpečné ako politický nástroj. V porovnaní s fosílnymi palivami tvorí plyn prinajmenšom polovicu emisií CO2, a z tohto dôvodu zohráva významnú úlohu v boji Európy proti zmene klímy. Koncepciu núdzového stavu EÚ však treba prehodnotiť, keďže je spätá so znížením dodávok o 10 %. To by mohlo v skutočnosti predstavovať celkové dodávky plynu členského štátu, ako je napríklad Slovensko. Bolo by rozumnejšie, keby sa núdzový stav v EÚ vyhlasoval pre konkrétny zemepisný región. Zabezpečenie neprerušovaných dodávok plynu za prijateľnú cenu musí byť prioritou dokonca aj v krízovej situácii. Podľa môjho názoru táto správa môže výrazne prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Predovšetkým by som tiež chcel zablahoželať pánovi Vidalovi-Quadrasovi k jeho úsiliu pri príprave tejto dôležitej správy. Všetci si uvedomujeme, aké sú dodávky energie dôležité pre Európsku úniu. Komisia a pán komisár Oettinger sa musia naďalej aktívne podieľať na riešení otázok, ktoré podmieňujú pokrok projektov súvisiacich s diverzifikáciou zdrojov dodávok plynu, a prísť s politickými riešeniami a najvýhodnejšími finančnými prostriedkami.

Kľúč k zaisteniu bezpečnosti dodávok energie Európy spočíva v zlepšovaní energetickej infraštruktúry, prepojení a možnosti spätného toku, zásobníkov a, čo je najdôležitejšie, v monitorovaní a riadení založenom na solidarite medzi členskými štátmi. Takisto je dôležité pokračovať v diskusiách o budúcom Európskom energetickom spoločenstve.

  Danuta Jazłowiecka (PPE). – (PL) Nariadenie, o ktorom dnes hlasujeme, je míľnikom v budovaní spoločnej energetickej politiky. Ustanovenia týkajúce sa energetickej solidarity o tom bezpochyby svedčia. Zaručujú používanie právnych nástrojov, ktoré umožnia spoločnú zjednotenú reakciu v núdzovej situácii. Text, o ktorom budeme hlasovať, sa, pravdupovediac, líši od ambicióznej vízie navrhovanej Parlamentom. Dáva však nádej na účinné fungovanie núdzového mechanizmu v budúcnosti. Samotný fakt, že sme rýchlo dosiahli zhodu s Radou, keď boli rozdielne záujmy členských štátov v rozpore, by sa mal vnímať pozitívne.

Na tomto mieste by som chcela vyjadriť vďačnosť nášmu spravodajcovi pánovi Vidalovi-Quadrasovi, ktorý bol od samotného začiatku otvorený opatreniam navrhovaným poslancami a otvorený dosiahnutiu kompromisu prijateľného pre všetkých. Nariadenie takisto dokazuje, že Európsky parlament je kľúčovým aktérom v medziinštitucionálnom konflikte a že je dostatočne odvážny na to, aby bojoval za opatrenia, ktoré sa často zdajú nereálne pre chýbajúcu dohodu medzi členskými štátmi.

  Edit Herczog (S&D). – (HU) Blahoželám pánovi komisárovi a Parlamentu k spolupráci pri príprave tohto rozsiahleho dokumentu. Hoci je to krok správnym smerom, je rovnako jasné, že zákon je iba predpokladom pre investície. Vytvorenie motivácie pre európske investície nám tiež môže pomôcť prekonať krízu. Toto nariadenie môže byť aj pozitívnym dôkazom toho, že spolupráca neznamená vzdať sa národnej suverenity, ale predstavuje rozšírenie slobody európskych občanov. Veľké diskusie prebiehajú v Maďarsku. My maďarskí socialisti sme odhodlaní vytvoriť európsku energetickú bezpečnosť. Premiér maďarskej vlády pred rokom prisľúbil zabezpečenie úplnej nezávislosti krajiny, pokiaľ ide o energiu. Ako socialistickí poslanci sme spokojní, že zmenil svoj názor a takisto že vidí budúcnosť z hľadiska energetickej bezpečnosti a spolupráce EÚ.

  Ioan Mircea Paşcu (S&D). – Vážená pani predsedajúca, od roku 2006, keď Rusko po prvýkrát prerušilo dodávky plynu, sa energetická bezpečnosť stala najdôležitejším bodom programu činnosti EÚ. Ide nielen o hospodársku, ale aj výrazne politickú záležitosť, pretože má silný vplyv na zahraničnú politiku EÚ a v konečnom dôsledku na jej medzinárodné postavenie. Napriek skutočnosti, že je to vo všeobecnosti uznávané, v praxi je EÚ neschopná zastaviť zvyšovanie svojej závislosti od dodávok energie od aktérov so silnými politickými programami, ktorí neváhajú zneužiť zvyšujúcu sa zraniteľnosť EÚ. Deje sa tak pre odpor niektorých nových dôležitých členov.

Na záver by som však chcel dodať, že by bolo nesprávne povedať, že v súčasnosti neexistuje žiadny systém energetickej bezpečnosti – existuje, ide iba o to, že je individuálny a nie spoločný, pričom každá krajina EÚ sa chce chrániť prostredníctvom zvláštnych vzťahov s jednotlivými dodávateľmi, pre priazeň ktorých sú niekedy pripravení viesť tvrdý konkurenčný boj.

  Niki Tzavela (EFD). – (EL) Vážená pani predsedajúca, keďže viacerí z nás v tomto Parlamente spomenuli plynovod Nabucco ako veľmi dôležitý projekt pre energetickú bezpečnosť v Európe, chcela by som požiadať pána komisára, aby nám povedal, ak môže, do akého štádia sa dostal projekt Nabucco a aký pokrok sa v súvislosti s ním dosiahol.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, táto rozprava, ktorá začala témou plynu a jeho skladovania, nadobudla všeobecnejší charakter a rozšírila sa na energetickú politiku ako celok. Samozrejme, je pravda, že sme závislí od plynu. Netýka sa to však iba plynu, ale aj iných zdrojov energie vrátane ropy do istej miery, uhlia zo svetového trhu a nespracovaného jadrového materiálu. Dokonca v prípade obnoviteľnej energie sa naša závislosť od krajín so zásobníkmi plynu, ako sú napríklad Švajčiarsko a Nórsko, zvyšuje. Európa je závislá od iných štátov. Z tohto dôvodu sa otázka energetickej účinnosti, inými slovami používania energie cielenejším spôsobom a neplytvania ňou, stane čoraz dôležitejšou. V priebehu nasledujúcich mesiacov s vami budeme chcieť podrobne prediskutovať naše závery.

Téma energetického spoločenstva sa takisto spomenula a domnievam sa, že Európska únia sa musí stať účinnejším energetickým spoločenstvom založeným na solidarite. Prístup pani Delorsovej nám ukazuje smer, ktorým by sme mali ísť. Moja rada však znie, že by sme mali používať nové nástroje počas nasledujúcich niekoľkých rokov, inými slovami, mali by sme aktívne využívať článok 194 ako právny základ, ako aj iné možnosti s cieľom budovať vnútorný trh. Ešte nemáme skutočný vnútorný trh s elektrinou a plynom. Členské štáty, niektoré viac ako iné, vedú pekné reči o vnútornom trhu, ale v skutočnosti v tejto oblasti vôbec nekonajú a namiesto toho sa sústreďujú na vlastné vnútroštátne priemyselné politiky. Mali by využívať tieto nástroje. O štyri alebo päť rokov budeme mať dôveryhodné postavenie, aby sme sa mohli baviť s členskými štátmi a širokou verejnosťou o ďalšom rozvoji nášho právneho základu.

Pokiaľ ide o energetické spoločenstvo, domnievam sa, že Švajčiarsko, Nórsko, Srbsko, Chorvátsko – a krajiny bývalej Juhoslávie vo všeobecnosti – spolu s Marokom, Maghrebom, Blízkym východom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou patria k úzko spätému energetickému spoločenstvu, najmä so zapojením Turecka.

Vyskytli sa požiadavky na prognózu pre trh s energiou a plynom. Chceme presadzovať viacero rôznych alternatív ako súčasť plánu do roku 2050. Je jasné, že pokiaľ je súbor energetických zdrojov primárne záležitosťou členských štátov, sme závislí od čísel, ktoré uvádzajú politici v členských štátoch, pri našej prognóze toho, koľko plynu sa použije na výrobu elektriny a aké sú naše požiadavky na plyn. Nebudeme mať výlučnú zodpovednosť v tejto oblasti. Napriek tomu chceme dať návrh v súvislosti s našou spotrebou plynu v nasledujúcich desaťročiach. V súčasnosti spotrebujeme viac ako 400 miliárd m3 plynu. Stúpne to na 500 alebo 600, či klesne na 300 miliárd do roku 2030 alebo 2040? Je to veľmi dôležitá otázka, pokiaľ ide o prognózu našich požiadaviek na infraštruktúru a našu závislosť od iných krajín.

V otázke závislosti však musíme pamätať na to, že stále máme dostatočné vlastné ložiská plynu. Minú sa však v priebehu nasledujúcich 15 až 20 rokov. Holandsko je z tohto hľadiska typickým príkladom. Je pravda, že sme v prvom rade závislí od Ruska, ktoré v súčasnosti zodpovedá za 25 % európskeho trhu s plynom. Štvrtina nášho plynu pochádza z ruských ložísk. To je obrovské množstvo, ale stále ide o zvládnuteľné množstvo. Je však jasné, že rovnaké čísla pre Lotyšsko, Litvu, Bulharsko, Poľsko a Rumunsko siahajú od 50 % do 100 %, zatiaľ čo v Portugalsku je to nula. Máme východno-západné rozdelenie v závislosti od blízkosti alebo vzdialenosti danej krajiny od miesta ložísk plynu na Sibíri. Dostávame veľké dodávky z Alžírska a Nórska a mali by sme zdôrazniť aj dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý sa dováža z Kataru na Blízkom východe, či už lodnou dopravou alebo cez terminály.

Čo sa týka našej závislosti od Ruska, napriek všetkým jeho problémom ho pokladám za partnera. Dialóg o energetike medzi EÚ a Ruskom sa v novembri bude konať už desiaty rok. Skutočnosť je, že sme vzájomne závislí. Prečo je to tak? Keďže Rusi sú zodpovední za viac ako 50 % financovania plynovodu Nord Stream, čo predstavuje investíciu vo výške viac ako 4 miliardy EUR, je v ich záujme, aby cezeň prúdil plyn, v opačnom prípade by pre nich táto investícia nebola zisková. Okrem toho chcú Rusi predávať plyn, aby mali k dispozícii európsku menu na nákup automobilov, priemyselných podnikov, strojov, tovarov so špičkovými technológiami a odborné znalosti na rozvoj ruského hospodárstva. Z tohto dôvodu sa domnievam, že ak budeme konať spoločne, budeme od seba skôr vzájomne závislí ako náchylní na vydieranie.

Ďalšia oblasť, ktorou sa musíme zaoberať, je diverzifikácia a znižovanie našej závislosti od ostatných krajín. Na jednej strane musíme zaistiť, aby sa zrekonštruovali existujúce plynovody s cieľom ďalej nezvyšovať našu technickú závislosť. Na druhej strane sa musíme sústrediť na nové oblasti. Domnievam sa, že by sme mali byť závislí od Rusov, pokiaľ ide o ruský plyn. Rusi by mali byť našimi partnermi, pokiaľ ide o predaj a obchodovanie s ich vlastným plynom, ale nie v prípade plynu z tretích krajín. Najväčšie ložiská plynu sú v regióne Kaspického mora. Hoci sa domnievam, že ruský plyn je úzko spojený s naším partnerom, s Ruskom, nie som toho názoru, že naše dodávky plynu z regiónu Kaspického mora by mali prichádzať cez Rusko. Rusi by mali predávať svoj vlastný plyn, ale nemali by obchodovať s plynom z tretích krajín. Plyn z Alžírska a Nórska sa k nám nedodáva cez Rusko. Z tohto dôvodu sa musí vytvoriť čo najkratšie priame spojenie s regiónom Kaspického mora, ktoré nebude mať obchádzky a neurobí nás zbytočne závislými od ruského systému obchodovania. Aby sme to však dosiahli, potrebujeme solidaritu. Z tohto dôvodu by som sa chcel opýtať všetkých členských štátov vrátane Rakúska, Maďarska, Rumunska, Bulharska a Poľska: sme pripravení spolupracovať pri hľadaní riešenia v južnom koridore, ktoré je v európskom záujme? Alebo sme rozdelení? To je kľúčový bod. Ak budeme jednotní a nebudeme pripravení prijať iné ponuky, ktoré do veľkej miery nie sú v európskom záujme, môžeme dosiahnuť obrat v regióne Kaspického mora. Veľmi usilovne pracujeme na projekte Nabucco. Máme pracovné zasadnutia každý týždeň a 1. októbra sa bude konať stretnutie na najvyššej úrovni s Turkménskom a Azerbajdžanom. Nemôžeme rozhodovať sami. Rozhodovať budú investori. Môžeme však urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zaistili, že budeme fungovať ako sprostredkovatelia pri rozhodnutí súvisiacom s členskými štátmi a našimi susediacimi štátmi vrátane Turecka, Azerbajdžanu a Gruzínska. Som toho názoru, že projekt Nabucco ide správnym smerom.

Hovoríte, že musíme investovať viac. Možno je to tak, ale môžem vám sľúbiť, že vieme riadne zužitkovať každé euro vyčlenené Parlamentom a členskými štátmi v európskom rozpočte na spolufinancovanie infraštruktúry v oblastiach, kde by pre nás nebolo výhodné ísť do toho samostatne. V blízkej budúcnosti budete rozhodovať o období financovania. Musíme sa v tomto ohľade porozprávať o prioritách. Ak chceme minúť viac peňazí na infraštruktúru, buď potrebujeme získať viac peňazí, čo sa nezdá celkom realizovateľné, alebo musíme minúť menej peňazí v iných oblastiach. Budem so záujmom sledovať, ako bude fungovať tento proces medzi jednotlivými pracovnými oblasťami vrátane tých v Parlamente.

Opäť vám ďakujem za podporu. Dosiahli ste pokrok v tejto oblasti a spoločne sme presvedčili členské štáty. Teší ma, že môžem povedať vám všetkým, že budeme urýchlene uplatňovať nariadenie a v správe, ktorá je naplánovaná na štvorročné obdobie, budeme analyzovať jeho silné a slabé stránky a prezentovať naše konečné závery, či má zmysel ďalej rozvíjať toto nariadenie a rozširovať jeho obsah.

(potlesk)

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes, v utorok 21. septembra 2010 o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Prijatie tejto správy výrazne zlepšuje legislatívny rámec politiky energetickej bezpečnosti EÚ. Diverzifikácia energetických zdrojov je prioritou vzhľadom na energetickú krízu, ktorej Európa čelila. Domnievam sa, že je nevyhnutné podporiť alternatívne dôveryhodné projekty v sektore plynu v regióne Kaspického mora. Vzhľadom na to, že plynovod Nabucco sa bude môcť naplno využiť až v roku 2018, je projekt Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI) viac ako nevyhnutný. Tento plynovod prepojí európsky trh so zdrojmi plynu v regióne Kaspického mora prostredníctvom azerbajdžansko-gruzínsko-rumunského energetického koridoru. Politickí vedúci predstavitelia štyroch účastníckych štátov minulý týždeň podpísali vyhlásenie v Baku. Prvé dodávky plynu z Azerbajdžanu sa očakávajú o necelé tri roky, keďže Rumunsko už iniciovalo štúdiu uskutočniteľnosti na termináli v meste Constanţa. Okrem toho sú náklady na realizáciu o polovicu menšie ako v prípade plynovodu Nabucco. Majúc na pamäti záruky energetickej bezpečnosti, ktoré poskytuje táto dohoda, dúfam, že EÚ jej venuje potrebnú pozornosť.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Témou dnešnej rozpravy je bezpečnosť dodávok plynu. Diskutujeme o nej, pretože sa blíži zima. Plynová kríza medzi Ruskom a Ukrajinou z januára 2009 poukázala na to, že európska závislosť od dodávok plynu sa zvýšila. Tentoraz sa zvýšili aj riziká súvisiace s dodávkou a tranzitom. Z tohto dôvodu stále potrebujeme investície do infraštruktúry v Európe. Ako dlho bude trvať realizácia týchto infraštruktúr? Určite niekoľko rokov. Môžeme si dovoliť takúto dlhú dobu, keď každá zima znamená novú plynovú krízu? Koľko ústupkov budeme dovtedy musieť urobiť Ukrajine a Rusku? Domnievam sa, že by sme mali identifikovať rozhodnutie pre alternatívne riešenie nielen z hľadiska zdroja, ale aj siete, ktorá by spájala vnútorné a vonkajšie aspekty, a pripraviť sa naň. Keď hovorím „alternatívne“ riešenie, mám na mysli to, čo odborníci nazývajú plynovod White Stream, ktorý prechádza cez Azerbajdžan, Gruzínsko, Čierne more, Rumunsko a Bulharsko. Navyše by všetky opatrenia, ktorých cieľom je zaistiť, aby vnútorný trh s energiami riadne fungoval, mali byť sprevádzané aktívnou diplomaciou v oblasti energetiky.

  Jolanta Emilia Hibner (PPE), písomne. – (PL) Chcela by som vyjadriť uznanie pánovi Vidalovi-Quadrasovi za jeho prácu a zanietenosť pri príprave nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu. Teší ma, že bolo možné dosiahnuť takýto dobrý kompromis v tomto mimoriadne dôležitom dokumente. Zosúladili sa záujmy všetkých členských štátov v najdôležitejších otázkach, vďaka čomu bude Európska únia schopná reagovať rýchlo a solidárne v prípade prerušenia dodávok plynu. Táto správa zahŕňa najdôležitejšie záležitosti súvisiace s ochranou členských štátov pred možným prerušením dodávok plynu a dobrou spoluprácou pri preventívnych a núdzových opatreniach v EÚ.

Dôležitou zmenou je povinnosť Komisie a členských štátov spolupracovať na úrovni Únie s cieľom zabrániť potenciálnemu núdzovému stavu. V súlade s nariadením bude teraz Európska komisia môcť vyhlásiť núdzový stav v regióne, ktorý postihlo prerušenie dodávok plynu na žiadosť iba jednej krajiny. Navrhovaný kompromis posilňuje úlohu Európskej komisie prostredníctvom nových nástrojov rýchlej reakcie. V tejto podobe je nariadenie zárukou bezpečnosti dodávok plynu dokonca aj v mimoriadne citlivých regiónoch. Investície do rozvoja infraštruktúry sú však nevyhnutné, aby ustanovenia v tomto nariadení neboli iba na papieri.

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE), písomne. – (PL) Veľa hovoríme o nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy v súvislosti s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť. Stojí však za to upriamiť pozornosť na opatrenia prijaté v oblasti energetickej politiky. Článok 194 Lisabonskej zmluvy ustanovil jednoznačné priority v tejto oblasti: vytvoriť jednotný trh s energiou, zaručiť bezpečnosť dodávok plynu, energetickú účinnosť a úspory energie, ako aj podporiť prepojenie energetických sietí a opatrení na zníženie závislosti od dovozu energie. Správa pána Vidala-Quadrasa o bezpečnosti dodávok plynu je dôležitým krokom k naplneniu cieľov Lisabonskej zmluvy. Odráža zmysel európskej solidarity, ktorá je dnes taká dôležitá. Dokumenty tohto druhu sú mimoriadne dôležitým signálom pre občanov v časoch, keď sa veľa hovorí o vnútroštátnych záujmoch a decentralizačných tendenciách, ktoré rozdeľujú Úniu. Správa ukazuje, že Európsky parlament v spolupráci s Európskou komisiou v praxi uplatňuje európske hodnoty spolupráce a solidarity. Ďalším krokom v tomto smere je dokument Európskej komisie s názvom „Smerom k novej energetickej stratégii pre Európu 2011 – 2020“. Toto je ďalší krok smerom ku komplexnej energetickej politike v kontexte stratégie EÚ 2020, ale aj k naplneniu cieľov Lisabonskej zmluvy. Správa, ktorú som pripravila a na ktorej teraz pracujem v Parlamente, takisto dokazuje, že metóda Spoločenstva je mimoriadne dôležitá v oblasti energetiky.

  Marian-Jean Marinescu (PPE), písomne. – (RO) Bezpečnosť dodávok bude v budúcnosti závisieť od vývoja palivových zmesí, od vývoja výroby v Európskej únii a v tretích krajinách, ktoré sú dodávateľmi EÚ, ako aj od investícií do zásobníkov plynu a diverzifikácie trás a zdrojov dodávok plynu v rámci Európskej únie aj mimo nej. Teší ma, že Európsky parlament bol schopný zmeniť návrh nariadenia a zaviesť článok konkrétne o projekte plynovodu Nabucco. Tento krok potvrdzuje, že inštitúcie Európskej únie budú v budúcnosti pripisovať mimoriadnu dôležitosť aj projektu plynovodu Nabucco v súvislosti s jeho politickým aspektom a financovaním. Za konkrétnych podmienok toto nariadenie zaručuje, že európski domáci odberatelia budú mať dodávky plynu dokonca aj počas krízy s cieľom zabrániť situácii, aká nastala v januári 2009, keď viacero členských štátov nemalo vôbec žiadne dodávky plynu. Európska komisia bude musieť koordinovať tieto možné núdzové scenáre a zaručiť ochranu pre všetky členské štáty.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Je jasné, že Európska únia by nemala byť odkázaná spoliehať sa na to, ktorou nohou ráno vstane z postele prezident Ukrajiny alebo Bieloruska. Je jasné, že EÚ by nemala byť odkázaná spoliehať sa na machinácie nadbytočných sprostredkovateľov, ktorí chcú zarobiť na špekuláciách a manipuláciách v oblasti dodávok plynu. Je jasné, že dodávky plynu sa nemôžu stať politickou zbraňou na dosahovanie úzkoprsých vnútroštátnych záujmov. Ako však máme hodnotiť skutočnosť, že zemný plyn v Lotyšsku stojí trikrát viac ako v Nemecku? Došlo k situácii, že Lotyšsko a Nemecko, obidva členské štáty EÚ, majú rôzne možnosti na rozvoj svojich hospodárstiev. Skutočnosť, že Lotyšská republika prechádza závažnou krízou a že jej HDP a príjem na obyvateľa sú jednou desatinou nemeckého, vyvoláva otázku, či majú všetky členské štáty EÚ rovnaké podmienky na rozvoj. Naliehavé uznesenie v tejto veci je nevyhnutné, prinajmenšom v súvislosti so spoločnými cenami plynu pre všetky členské štáty EÚ. Bez toho sa slovné spojenie „zjednotená Európa“ stane otáznym.

  Algirdas Saudargas (PPE), písomne. – (LT) Chcel by som vyjadriť súhlas s mojimi kolegami poslancami a uvítať skutočnosť, že takéto dôležité nariadenie bude schválené v takom krátkom čase. Opäť to dokazuje, že keď máme skutočný problém, Európa je schopná reagovať rýchlo a účinne.

Nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu posilňuje zásadu solidarity medzi členskými štátmi a to je ďalším krokom smerom k spoločnej energetickej politike. Pravdepodobne všetci dúfame, že sa kríza z roku 2009 nezopakuje a že sa nebudeme musieť uchýliť k mechanizmom ustanoveným v nariadení, ale čo sa stane v skutočnosti, je iná otázka. Nie tak dávno v júni sa dodávky plynu do Litvy znížili na polovicu pre nezhody medzi Ruskom a Bieloruskom a to nás presvedčilo, že načasovanie tohto nariadenia je vhodné.

Často som poukazoval na to, že pre izolované trhy s plynom závislé od jedného dodávateľa, akým je napríklad ten náš v pobaltských štátoch, bude toto nariadenie účinné iba vtedy, keď tieto trhy spojí spoločná distribučná sieť plynu Európskej únie. Súkromné investície sú často nedostatočné na vybudovanie nových plynovodov, ktoré sú potrebné, a preto treba dodatočné financovanie.

Chcel by som sa poďakovať svojim kolegom, ktorí to pochopili a vzali do úvahy pri vyjednávaní o tomto nariadení, a Komisii, ktorá sa oficiálne zaviazala vyriešiť problém energetických ostrovov v balíku o energetickej infraštruktúre. Ostáva iba vyzvať členské štáty, aby riadne vykonávali toto nariadenie.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE), písomne. – (PL) Prijatie nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu otvára spôsob, ako v budúcnosti vytvoriť spoločný trh s plynom na úrovni EÚ. Dôležité ustanovenia, ktoré obsahuje tento dokument, zavádzajú povinnosť vypracovať preventívne a núdzové plány v každom členskom štáte, povinnosť vyhlásiť núdzový stav v Únii, keď dva členské štáty vyhlásia núdzový stav, a uplatnenie kritéria geopolitického rizika pri celkovom hodnotení rizika v otázke plynovej bezpečnosti EÚ. Vzhľadom na získanie možnosti prepravovať plyn obidvoma smermi, krajina, ktorej by hrozilo prerušenie dodávok energie, dostane potrebnú pomoc od inej krajiny, ktorá bude mať v danom čase dostatočné zásoby plynu. Je to bezpochyby začiatok používania opatrení založených na myšlienke spolupráce a solidarity. Zmienka o otázke diverzifikácie zdrojov energie členským štátom umožní zintenzívniť činnosť v tejto oblasti a pomôže projektom, ktoré sa už začali, ako napríklad Nabucco. Celkovo sa vďaka opatreniam navrhovaným v správe a intenzívnym investíciám do infraštruktúry dostaneme do pozície, keď budeme schopní chrániť sa alebo účinnejšie sa zabezpečiť proti situácii z roku 2008 na Ukrajine. Stať sa úplne nezávislými od ruského plynu je ilúziou, ale môžeme prinajmenšom posilniť našu pozíciu vo vyjednávaniach s Ruskom. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí prispeli k vypracovaniu kompromisu vo veľmi dôležitej otázke pre celú Úniu.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Kompromis vyjednaný Európskym parlamentom je skutočným krokom k uplatneniu ustanovení Lisabonskej zmluvy v praxi. Vytvára počiatočné podmienky pre praktické uplatnenie solidarity členských štátov v prípade prerušenia dodávok plynu a považujeme to za náš úspech. Ustanovenia o prepravnej infraštruktúre, systém krízových reakcií na úrovni Únie, spoločné hodnotenie rizika a na základe toho vytvorenie preventívnych a núdzových plánov, ako aj začlenenie geopolitického aspektu do hodnotenia, predstavujú nielen úspech vyjednávaní poslancov EP, ale vytvárajú aj základy pre väčšiu orientáciu energetickej politiky na Spoločenstvo, o čo sa Parlament usiloval už počas predchádzajúcich volebných období.

  Vladimir Urutchev (PPE), písomne. – (BG) Prešlo iba 18 mesiacov od prerušenia dodávok plynu na trase Rusko – Ukrajina – EÚ v januári 2009. Bulharsko bolo krajinou, ktorá bola v danom čase najviac postihnutá, ale celá EÚ si uvedomila, aké zraniteľné sú najmä stredoeurópske a východoeurópske krajiny, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok plynu. Z tohto dôvodu vítam prijatie správy pána Vidala-Quadrasa, ktorá poskytuje celoeurópsku legislatívnu odpoveď na výskyt a dôsledky takýchto plynových kríz. Okrem komplexnej povahy legislatívneho uznesenia o bezpečnosti dodávok plynu by som chcel zdôrazniť tieto aspekty: vytvorenie integrovanej distribučnej siete plynu EÚ s obojsmerným tokom plynu medzi jednotlivými krajinami, zaručenie cezhraničného prístupu k zásobníkom plynu a zachovanie cezhraničnej prepravy plynu v prípadoch, keď vznikne najvyššia krízová úroveň núdzového stavu. Pokiaľ ide o našu krajinu, Bulharsko, splnenie týchto podmienok v konečnom dôsledku znamená, že sa vytvárajú prepojenia so susediacimi štátmi, že Bulharsko má viac možností uskladniť plyn na svojom území a že teraz existuje alternatíva k našej závislosti od jedného vonkajšieho dodávateľa plynu. V skutočnosti tieto nové právne predpisy EÚ predchádzajú koncu monopolu dodávok Gazpromu do našej krajiny, čo sa musí stať do štyroch rokov. Ďakujem vám za pozornosť.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Blahoželám pánovi spravodajcovi k veľmi dobre vypracovanému dokumentu. Po dlhých a zložitých vyjednávaniach sa podarilo dosiahnuť celoeurópsky kompromis. Za mimoriadne dôležité body dohody považujem povinnosť do dvoch rokov vypracovať preventívne a núdzové plány v každom členskom štáte a tiež povinnosť vyhlásiť núdzový stav v Únii, ak dve krajiny vyhlásia núdzový stav. Ďalším úspechom vyjednávaní je povinnosť umožniť obojsmerný tok plynu v plynovodoch do troch rokov od nadobudnutia platnosti nariadenia. Opäť blahoželám pánovi spravodajcovi. Tento dokument je krokom smerom k skutočnému európskemu energetickému spoločenstvu.

4. Samit EÚ – Čína 6. októbra 2010 (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o samite EÚ – Čína 6. októbra 2010 [2010/2862(RSP)].

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, som rád, že tu dnes môžem byť a hovoriť o prípravách na 13. samit EÚ – Čína. Tento rok je samit mimoriadne dôležitý, pretože oslavujeme 35. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou a po prvýkrát využívame nastavenie, ktoré nám poskytla Lisabonská zmluva.

Na minulotýždňovom zasadnutí Európskej rady diskutovali vedúci predstavitelia štátov alebo vlád o úlohách a možnostiach EÚ pri rokovaniach so strategickými partnermi, ako je Čína. Toto bolo pripravené na neformálnom gymnichskom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ, na ktorom som sa počas predchádzajúceho víkendu zúčastnil aj s vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou Komisie pani Ashtonovou a niekoľkými ďalšími komisármi. Existuje potreba a snaha vystupovať jednotnejším a koherentnejším spôsobom. Musíme lepšie pochopiť, čo chceme dosiahnuť od strategických partnerov, a vyjadriť rovnaký odkaz 27 hlasmi.

Vzťahy medzi EÚ a Čínou sa za posledných 35 rokov výrazne posilnili, najmä v oblasti hospodárstva. Sme si navzájom dôležitými obchodnými partnermi. Európske podniky profitujú z pokračujúceho rastu v Číne, ale je potrebné urobiť viac pre väčšie otvorenie sa čínskeho trhu a pre zlepšenie zavádzania pravidiel, napríklad v oblasti verejného obstarávania a práv duševného vlastníctva.

Tento 13. samit EÚ – Čína je prvým, ktorý sa koná na základe post-lisabonskej štruktúry. Chceme svoj pohľad zamerať do budúcnosti a správať sa ako partneri pri riešení celosvetových problémov, ako sú zmena klímy, potreba udržať otvorené trhy a rovnaký prístup k surovinám, medzinárodná stabilita a fungovanie právneho štátu.

Pozrieme sa na úlohu rôznych politických a odvetvových dialógov medzi EÚ a Čínou. Bude sa diskutovať o Dohode o partnerstve a spolupráci, najmä o jej schopnosti poskytovať právny a inštitucionálny rámec pre ďalší rozvoj nášho partnerstva.

Ľudské práva sú významným prvkom zahraničnej politiky EÚ. Hoci je medzi nami stále veľký nesúlad, je dôležité, aby sme počas nadchádzajúceho samitu diskutovali o ľudských právach a o zásadách právneho štátu. Môžeme tiež stavať na niektorých konkrétnych pozitívnych príkladoch, ako je napríklad zriadenie právnickej fakulty EÚ a Číny.

13. samit EÚ – Čína sa bude konať pár týždňov pred dvomi kľúčovými medzinárodnými udalosťami, a to konkrétne pred novembrovým samitom G20 v Soule a decembrovým samitom o zmene klímy v Cancúne. Hľadanie spoločných záujmov s Čínou v snahe priblížiť ich postoj našim prioritám bude dôležitým cieľom tohto samitu.

Je tiež dôležité vyjasniť si niektoré veci a budovať vzájomné medziľudské vzťahy. Počas samitu sa preto po prvýkrát usporiada kultúrne fórum. Preto bude takisto rok 2011 vyhlásený za európsko-čínsky rok mládeže s cieľom posilniť vzájomné porozumenie medzi európskou a čínskou mládežou a podporiť medzikultúrny dialóg. Toto zameranie bude pokračovať v roku 2012, ktorý bude vyhlásený za európsko-čínsky rok medzikultúrneho dialógu.

Tento samit nasleduje po roku, ktorý bol veľmi bohatý na politický dialóg a začiatkom ktorého sa uskutočnilo niekoľko rokovaní na vysokej úrovni vrátane návštevy kolégia pod vedením predsedu Barrosa a návštevy pani Cathy Ashtonovej v Číne na prvom kole rokovaní strategického dialógu začiatkom septembra. Na november je naplánované stretnutie v rámci hospodárskeho a obchodného dialógu na vysokej úrovni. Delegáciu EÚ zloženú z niekoľkých komisárov budú viesť komisári Almunia, Rehn a ja.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, my všetci chceme dosiahnuť spoločné ciele, aby sa Čína ďalej rozvíjala, aby sa stala otvorenejšou a transparentnejšou, aby dodržiavala medzinárodné normy v oblasti ľudských práv, aby umožnila medzinárodným a európskym podnikom pôsobiť za rovnakých podmienok a aby spolupracovala pri riešení celosvetových problémov. Ak to chceme dosiahnuť, musíme pokračovať v rozvíjaní a prehlbovaní našej spolupráce. To nám umožní, aby sme tento vzťah posunuli na vyššiu úroveň a aby sme pritom vyriešili problematické otázky, ktoré trápia nás a Čínu.

Októbrový samit nám poskytne ďalšiu príležitosť prehodnotiť náš vzťah a diskutovať o tom, kam ho chceme v nasledujúcich rokoch posunúť.

  Ioannis Kasoulides, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážená pani predsedajúca, globalizovaný multilaterálny svet s problémami, ako sú zmena klímy, bezpečnosť dodávok energie, nešírenie jadrových zbraní, Irán a Severná Kórea, spoločné bezpečnostné otázky ako terorizmus a pirátstvo a mierové snahy v nestabilných oblastiach ako Blízky východ, si vyžaduje strategické partnerstvo medzi Čínou a EÚ.

EÚ je pre Čínu najväčším obchodným partnerom a Čína je pre EÚ druhým najväčším obchodným partnerom. Čína je najväčším zdrojom dovážaných výrobkov. Obchodný deficit v prospech Číny je čiastočne zapríčinený problematickým prístupom na čínske trhy. Rokovania v snahe o vylepšenie dohody o partnerstve a spolupráci budú zahŕňať najmä otázky necolných prekážok v prístupe na trhy, práv duševného vlastníctva a prístupu k verejnému obstarávaniu.

Vo vzťahu s Čínou máme na zreteli naše spoločné záujmy, ale aj naše hodnoty. V kontexte politického dialógu a rovnocenného partnerstva EÚ povzbudzuje Čínu v prechode k otvorenej spoločnosti založenej na princípoch právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv. Zasadzujeme sa za ľudské práva pre obyvateľov Tibetu a iných čínskych provincií, ale s plným rešpektovaním územnej celistvosti Číny. Vítame nedávne dohody s Taiwanom, ale s rešpektovaním politiky jednej Číny. Celosvetová hospodárska kríza poukázala na celosvetovú vzájomnú závislosť.

Vítame hospodársky pokrok a obnovu Číny ako faktor stability a nabádame k väčšiemu oceňovaniu jüanu, aby menový poriadok vo svete fungoval bez deformácií.

  Libor Rouček, v mene skupiny S&D. – (CS) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, krajiny Európskej únie aj Čína čelia mnohým rovnakým globálnym výzvam a problémom, ako sú celosvetová hospodárska kríza, zmena klímy, terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, nekontrolované prisťahovalectvo a mnohé ďalšie. Sami nevyriešime nijaké z týchto výziev ani problémov. Musíme spolupracovať, musíme hľadať partnerov pre spoločné riešenia a v tejto oblasti sú Európska únia a Čína prirodzenými strategickými partnermi. Preto predpokladáme, že na nadchádzajúcom samite si obaja partneri budú uvedomovať svoju globálnu zodpovednosť a navrhnú konkrétne kroky a konkrétne riešenia aspoň pre niektoré z týchto výziev a problémov.

Vzhľadom na to, že sa dnes v New Yorku koná samit o globálnej chudobe pod záštitou Organizácie Spojených národov, myslím si, že je vhodné poznamenať, že Európska únia a Čína sú tiež veľmi vhodnými partnermi, pokiaľ ide o problém odstránenia globálnej chudoby. Členovia Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente takisto očakávajú, že európski zástupcovia na samite EÚ – Čína 6. októbra urobia jednoznačné vyhlásenia týkajúce sa niektorých bilaterálnych problémov: vyhlásenia o rozvoji a podpore vzájomného obchodu, o umožnení prístupu európskych tovarov a služieb na čínsky trh, samozrejme, vrátane verejného obstarávania, o ochrane autorských práv, ochrane noriem pracovného práva, o ľudských právach, rozvoji cestovného ruchu, výmenách študentov a mladých ľudí atď.

  Niccolò Rinaldi, v mene skupiny ALDE. – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, samit medzi Čínou a Európskou úniou je ukážkovým príkladom vzťahu dvoch priateľov, ktorí majú spoločné dôvody na spokojnosť. V mnohých ohľadoch zachádzajú ďaleko do minulosti, pretože Európska únia aj Čína, obdive krajiny prispeli k vytváraniu bezpečnejšieho a prosperujúcejšieho sveta.

Obchodná politika predstavuje kľúčový faktor v tomto spoločnom úsilí, dokonca aj vtedy, ak nie všetko funguje tak, ako má, a aj keď je pravda, že za posledných päť rokov sa európsky obchodný deficit strojnásobil. To pre Európsku úniu nie je udržateľné, ale možno je to nevyhnutné vzhľadom na ustavičný sociálny a environmentálny damping Číny, jej celosvetový predaj falšovaných liekov, jej trh, ktorý je uzavretý pre služby, jej neochotu pristúpiť k Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA) a jej inštinktívnu snahu viesť uzavretú politiku, dokonca aj v súvislosti s ľudskými právami, či už ide o utláčanie Tibetu, ktorý je kultúrne, duchovne a etnicky udusený, alebo tvrdohlavé odmietanie uznať de facto zvrchovanosť Taiwanu, či potláčanie slobody prejavu v médiách a na internete a hanebné systematické používanie trestu smrti.

Toto všetko považujeme za starú politiku – a chystáme sa to povedať aj našim čínskym priateľom –, veď prečo by sme mali urážať inteligenciu národa, ktorého civilizácia vždy držala krok s dobou? Je toho málo, čo by sme mohli Čínu naučiť. Práve naopak: všetky konkurenčné výhody, ktorými Čína disponuje vrátane výhod v obchodnej politike, vyplývajú zo skutočnosti, že Čína má 1,5 miliardy obyvateľov a jedného ministra zahraničných vecí, 1,5 miliardy obyvateľov a jednu fiškálnu politiku, 1,5 miliardy obyvateľov a jednu menu, pričom Európa s jej 27 štátmi a Bruselom, ktorá pri svojich rokovaniach s Čínou neustále váha, sa má toho veľa čo učiť a musí znova nadobudnúť svoju jednotnosť.

  Reinhard Bütikofer, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán de Gucht, súhlasím s vaším základným predpokladom, že Európska únia musí pracovať na dosiahnutí strategického partnerstva s Čínou. Ak však napriek tomu je naším ďalším krokom takmer vždy opakovaná diskusia o čínskom trhu, som presvedčený, že si zužujeme priestor v našom prístupe k tomuto strategickému vzťahu. Podceňujeme Čínu a našu vlastnú európsku zodpovednosť.

Preto by som sa zameral na niektoré otázky, ktoré presahujú rámec nepochybne veľmi dôležitých hospodárskych vzťahov medzi nami a Čínou. Počas nedávnej návštevy Vietnamu Hillary Clintonová, ministerka zahraničných vecí USA, urobila prekvapujúci krok v súvislosti s bezpečnosťou v Juhočínskom mori a zaujala stanovisko, ktoré by sa malo páčiť aj Európanom. Zahŕňa predloženie stratégie viacstranného riešenia konfliktov v tejto problematickej oblasti, ktorá je z hospodárskeho hľadiska zaujímavá aj pre nás. Zaujíma k tomu Európa nejaké stanovisko? Máme k tejto otázke rovnaký prístup alebo na to nemáme nijaký názor?

Čoskoro sa bude v Cancúne konať ďalší samit o klíme. Počas posledného samitu Číňania neboli príliš nápomocní a to hovorím s miernou iróniou. V tomto ohľade sme aj my mohli byť viac sebakritickí. Existuje európska stratégia spolupráce s Čínou, aby sa veci pohli dopredu, pokiaľ ide o Cancún a neskoršie obdobie? Je jasné, že príspevok USA v tejto otázke sa v súčasnosti v dôsledku vnútorných politických problémov vôbec nedá očakávať.

Samozrejme, musíme sa venovať aj otázkam hospodárskej politiky. Ak však hovoríme o surovinách a vzácnych zeminách, Parlament by si rád vypočul, aká je vaša stratégia v tejto oblasti. Chceme Číne pohroziť sankciami Svetovej obchodnej organizácie (WTO)? Ste presvedčení, že toto je tá správna cesta? Chceme nájsť stratégiu spolupráce, ktorá bude zahŕňať napríklad pomoc Číne pri riešení jej problémov v tejto oblasti prostredníctvom odovzdávania technológií? Bol by som rád, keby sme nehovorili iba o strategickom partnerstve, ale aj o stratégii a strategických európskych cieľoch, ktoré využijeme na jeho dosiahnutie.

  Jaromír Kohlíček, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Dámy a páni, už vyše 30 rokov sú zahraniční pozorovatelia sústavne v úžase nad mierou rastu čínskeho národného hospodárstva. Počas tohto obdobia dobehla rozvojová krajina stáročia zaostávania za vyspelými krajinami sveta, keď veľká väčšina obyvateľstva bola závislá od nemechanizovaného poľnohospodárstva, a dosiahla mieru hospodárskeho rozvoja, ktorý jej dlhé roky predtým chýbal. Niektorí štátnici a politickí komentátori zabúdajú, že stále hovoríme o rozvojovej krajine, v ktorej asi 70 % obyvateľstva žije z nemechanizovaného poľnohospodárstva, čo znamená, že keď je dobrá úroda, rodina má čo jesť, ale keď nie je, tak hladujú. Štádium rozvoja, v ktorom sa Čína dnes nachádza, môžeme preto prirovnať k štádiu industrializovaných krajín v druhej polovici 19. storočia. Len ak budeme mať na pamäti tento významný faktor, budeme môcť na samite dosiahnuť vzájomne výhodné dohody bez toho, aby sme sa museli pohybovať po tenkom ľade nedávnej histórie, nehovoriac o robení nátlaku na našich partnerov, aby urobili obrovský skok v niektorej zo spomínaných oblastí. V takom prípade by bolo veľmi nepravdepodobné, že by čínska strana ustúpila tlaku zo strany EÚ. Všetci, čo sa pamätajú na dôsledky obrovského skoku v 60-tych rokoch minulého storočia, zaiste pochopia, o čom hovorím.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. – (NL) Čínsky trh je pre európske podniky príťažlivý. Máme tu však záplavu často menených a doplňovaných a retroaktívne pôsobiacich nariadení, ktoré blokujú cestu európskych spoločností na tento lákavý trh.

Stanovisko Európskej obchodnej komory v Pekingu zverejnené začiatkom septembra, čiže celkom nedávno, to ukazuje celkom jasne na svojich 647 stranách a v 380 odporúčaniach čínskej vláde. Očakávam preto, že Rada a Komisia zabezpečia, aby bol tento dokument, ktorý je kľúčový pre zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Čínou, zahrnutý do programu nadchádzajúceho samitu EÚ – Čína. Európska obchodná komora právom žiada Radu a Komisiu, aby vystupovali jednotne za Európu a aby skutočne zastupovali a obhajovali záujmy európskych spoločností v tejto krajine.

  Lucas Hartong (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som dôrazne upriamiť vašu pozornosť na úlohu Číny v otázke Severnej Kórei. Počas nedávnej návštevy diktátora Kima Čong-ila v Číne čínsky prezident Chu Ťin-tchao vyhlásil, že chce rozšíriť obchodovanie so Severnou Kóreou. To vyvoláva v našej skupine holandskej Strany za slobodu veľké obavy.

Čína v skutočnosti podporuje Severnú Kóreu, zatiaľ čo my chceme, aby bol tento neľudský režim čo najskôr zvrhnutý. V súčasnosti žijú v Číne ako utečenci niekoľkí veľmi vystrašení Severokórejčania a najmä severokórejskí kresťania. Len čo ich čínska polícia odhalí, posiela ich okamžite naspäť do Severnej Kórey, kde sú umiestňovaní do pracovných táborov, pričom je medzi nimi mnoho detí. V čase, keď Severná Kórea uskutočňuje testy jadrových zbraní a necháva svojich obyvateľov hladovať, dostáva politickú podporu z Číny.

Chcel by som počuť vyjadrenie Komisie k tomu, či by Európska únia mala naďalej udržiavať obchodné vzťahy s Čínou, ktorá takýmto spôsobom pošliapava ľudské práva a pokračuje v repatriovaní utečencov do Severnej Kórey. V tejto súvislosti chcem vyzvať EÚ, aby Severnú Kóreu zaradila v nadchádzajúcich rokovaniach na vrchnú priečku politického programu.

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, dnešná rozprava skutočne vyvoláva otázku, ako máme budovať strategické partnerstvo s Čínou založené na jej hospodárskom potenciáli a na našom hodnotovom systéme, a to najmä s ohľadom na ľudské práva, ktoré musia mať všeobecnú platnosť.

Pán Garton Ash, skvelý britský analytik, povedal, že v rámci vzťahov s Čínou existujú štyri problémy, ktoré sa všetky začínajú na písmeno „t“: trade (obchod), Taiwan, Tibet – a tu by som chcel Parlamentu pripomenúť prerušenie samitu EÚ – Čína v roku 2008 – a napokon námestie Tchien-an-men v súvislosti s otázkou porušovania ľudských práv.

Je zrejmé, ako povedal pán Kasoulides, že žiaden z problémov, ktorým v súčasnosti čelí svet, ako je globalizácia, digitálne hospodárstvo, reforma finančného systému, otázka bezpečnosti, boj proti šíreniu jadrových zbraní – len sa pozrime na prípad Iránu –, ochrana prírodných zdrojov a životného prostredia alebo bezpečnosť dodávok energie, nie je možné vyriešiť bez spolupráce s Čínou.

Spojeným štátom sa podarilo vytvoriť si s Čínou štruktúrovaný vzťah, hoci to nebolo bez problémov. Prezident Bush udelil Dalajlámovi zlatú medailu Kongresu, napriek tomu vzťahy medzi oboma krajinami stále fungujú.

Vážený pán komisár, berúc do úvahy dôležitosť Číny na svetovej scéne, v Bezpečnostnej rade OSN, v zoskupení G20 a v rámci krajín BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína), budeme my ako Európska únia schopní budovať a posilňovať tento vzťah? A čo je dôležitejšie, pani predsedajúca, dokážeme my z Európskej únie vydláždiť cestu k slobode vzhľadom na dosť špecifický systém, akým je čínsky štátny kapitalizmus?

Vážená pani predsedajúca, som presvedčený, že toto je najdôležitejšia otázka, a chcel by som vás požiadať, pán komisár, aby ste na nadchádzajúcom samite obhajovali náš hodnotový systém a zároveň prejavili určitý pragmatizmus.

  Henri Weber (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, bol by som rád, keby tu počas takejto dôležitej rozpravy bola prítomná barónka Ashtonová alebo aspoň jeden člen Rady.

Skvelá správa pre Čínu! Rozhodla sa, že sa stane lídrom v oblasti zelených technológií, a 38 % prostriedkov zo svojho plánu obnovy investovala do týchto nových odvetví. Už teraz je na prvom mieste ako výrobca a najväčší vývozca solárnych panelov a veterných turbín na svete.

Mohlo by nás iba tešiť toto nové smerovanie, ktoré môže pomôcť znížiť úroveň znečistenia v Číne a na celom svete, keby táto výroba prebiehala v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). To však nie je tento prípad.

Čínske vývozné spoločnosti dostávajú obrovskú pomoc od štátnych bánk a miestnych orgánov. Hoci niektoré trhy so zelenými technológiami sú otvorené pre zahraničné spoločnosti a zahraničné investície, mnohé ostávajú obmedzené vzhľadom na kvóty a niektoré sú dokonca uzavreté. Naše európske priemyselné odvetvia sú vzhľadom na takúto nespravodlivú hospodársku súťaž ohrozené.

Vážený pán komisár, Čína podpísala dohody WTO. Európska únia musí zabezpečiť, aby tieto pravidlá prísne dodržiavala.

  Marielle De Sarnez (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, myslím si, že nadišiel čas, aby sme zvážili otázku vzťahov Európy s Čínou a dokonca aby sme určili novú stratégiu. Mám tri návrhy.

Po prvé, ako povedal predseda Rady, potrebujeme reciprocitu. Napríklad čínske spoločnosti nemôžu ďalej zriaďovať obchody v Európe, keď je európskym spoločnostiam odopretý prístup na ich verejný trh. Musíme si vybrať. Očakávam, že sa v tomto smere prijmú opatrenia.

Po druhé, Únia nemôže ďalej tolerovať damping v súvislosti so sociálnym systémom, zdravotníctvom a životným prostredím a nereagovať naň, pretože je priamo zodpovedný za prílišné presúvanie výroby mimo Európy. Okrem toho smiešne nízke náklady na prácu a hanebné pracovné podmienky by Komisia nemala ďalej považovať za „prirodzené konkurenčné výhody“. V tomto bode, pán komisár, trvám na tom, aby Komisia zmenila svoj prístup.

A po tretie, nemôžeme si viac zakrývať oči pred otázkou ľudských práv. Otvorená podpora Pekingu, napríklad voči Iránu, Severnej Kórei a Barme, je jednoznačným problémom. Cieľom Európskej únie bolo vždy podporovať vznik demokracie a demokratické zriadenia. V tejto otázke by sme preto nemali ustupovať ani o centimeter.

  Heidi Hautala (Verts/ALE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, v poslednom čase sa dalo ľahko postrehnúť, aká je Európska únia zmätená, keď vidí narastajúcu moc Číny. Odráža sa to aj v našom dialógu o ľudských právach. Chcela by som upozorniť na to, že dialóg o ľudských právach, ktorý sa začal s Čínou, je v akejsi kríze a túto krízu musíme vyriešiť.

Chcela by som upriamiť pozornosť na skutočnosť, že premiér tohto stále silnejšieho hráča vo svetovej politike len nedávno povedal, že hospodárske úspechy Číny môžu byť premárnenou príležitosťou, pokiaľ nedôjde k politickým reformám. Povedal dokonca to, že občania by mali mať právo na prístup k informáciám, mali by mať právo podieľať sa na rozhodovaní, mali by mať právo prezentovať svoje názory a mali by tiež mať právo kontrolovať vládnu moc.

Bola by som rada, keby sa o týchto otázkach znova vážne diskutovalo na samite EÚ – Čína. Keďže stále počúvame od predstaviteľov Číny, že ich krajina funguje v súlade s potrebami väčšiny, musíme byť schopní dokázať, že niektorí odvážni jednotlivci, z ktorých je dosť veľa v súčasnosti vo väzení za svoje názory, sú v skutočnosti práve tí ľudia, ktorí hovoria za väčšinu, pretože všetkých upozorňujú na zneužívanie, ku ktorému dochádza. Ide napríklad o škandál s mliekom, nedostatočne vybavené školy a škandál v súvislosti s HIV a AIDS. Takto sa nám možno podarí začať s Čínou nový dialóg o ľudských právach.

Môžeme tiež pripustiť, že v čínskom súdnom systéme došlo k niektorým pozitívnym reformám a že sa stále viac a viac odsudzuje mučenie. Toto by mohol byť spôsob, ako sa popasovať s týmto vážnym problémom. Mali by sme tiež zdôrazniť, že nedávno v Číne došlo k zníženiu počtu trestných činov, za ktoré sa udeľuje trest smrti. Toto všetko nám poskytuje viac dôvodov na to, aby sme pokračovali v intenzívnom dialógu s Čínou o ľudských právach.

  Joe Higgins (GUE/NGL). – Vážená pani predsedajúca, samit EÚ – Čína sa považuje za veľmi dôležitý z pohľadu nadnárodných spoločností sídliacich v Európe, ktoré chcú dosiahnuť väčšiu flexibilitu, aby mohli žať väčšie zisky zo svojich čínskych prevádzok – väčšie zisky dosiahnuté na úkor čínskych pracujúcich, z ktorých sú desiatky miliónov hrozne zneužívané, ktorí sú migranti vo svojej vlastnej krajine bez ľudských práv alebo práv pracujúcich a ktorí veľké podniky stoja iba 2,7 % nákladov v porovnaní s americkými pracujúcimi.

Samit je dôležitý aj pre čínsky režim, ktorý chce zintenzívniť svoj obchod s EÚ. Bez ohľadu na diplomatické vyjadrenia komisára pre obchod: tento režim je strašne represívny a bežne potláča ľudské práva, politické práva a práva pracujúcich. Čínski pracujúci sa však teraz snažia dosiahnuť slobodné a nezávislé odborové zväzy, ktoré budú bojovať za ich skutočné záujmy.

V posledných mesiacoch najmä mladí čínski pracujúci viedli vlnu štrajkov po celej krajine, ktorými dali režimu a veľkým západným podnikom najavo, že sa k nim viac nebudú môcť správať ako k bezmenným ozubeným kolieskam v nemilosrdnej mašinérii kapitalistickej výroby a vytvárania ziskov vo veľkých západných podnikoch. Európski pracujúci by ich mali bezvýhradne podporovať v ich boji za spravodlivosť.

  Daniel Caspary (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, súhlasím so všetkými predchádzajúcimi rečníkmi, ktorí hovorili o hodnotách, slobode a ľudských právach v súvislosti s komunistickou diktatúrou v Číne. Dnes by som sa však chcel zamerať na otázky hospodárstva. Čína už nie je rozvojovou krajinou. Teraz je druhým najväčším hospodárstvom na svete.

V roku 2009, v roku hospodárskej krízy, hospodársky rast Číny dosiahol 9 % a v prvej polovici roku 2010 vystúpil nad 11 %. Z tohto dôvodu musíme vyriešiť mnohé otázky, pretože hospodárske vzťahy medzi EÚ a Čínou sú stále zatienené existujúcimi obchodnými prekážkami najmä na čínskom trhu. V posledných týždňoch a mesiacoch som dostával zväčšujúci sa počet odkazov od obchodníkov, ktorí sa sťažovali na zhoršenie podnikateľského prostredia v Číne. Mnohé trhy, ako napríklad v stavebnom priemysle alebo vo finančnom sektore, zostávajú uzavreté. Sú tam problémy s priamymi investíciami a stále existuje len veľmi nízka ochrana duševného vlastníctva. Sú rozšírené necolné prekážky a čínska povinná certifikácia, napríklad v oblasti informačných technológií, spôsobuje európskym spoločnostiam problémy. Nedostatočný prístup k systému verejného obstarávania, nedostatok voľného prístupu na trh so surovinami a narastajúci počet prípadov antidampingu, dotácií na vývoz, obmedzení vývozu a výskytu pirátstva a falšovania výrobkov sú ďalšími príkladmi neuspokojivého charakteru našej súčasnej spolupráce s Čínou.

Čína je však rovnocenným partnerom a musí niesť zodpovednosť za zabezpečenie efektívne fungujúceho celosvetového hospodárstva. Nesmieme Číne dovoliť, aby pred zahraničnými spoločnosťami uzavrela čínsky trh. Pán De Gucht, vo výbore ste nám povedali, že Európska únia by mala byť otvorená, ale nie naivne otvorená. Úplne sa s vaším názorom stotožňujem a chcel by som veľmi rozhodne povedať, že sa mi páči jasný spôsob, akým sa často vyjadrujete. Snažte sa, prosím, takýmto spôsobom hovoriť aj v Číne.

Komisia musí pozornejšie sledovať záujmy európskych spoločností a účinnejšie ich zastupovať. Okrem toho musí Komisia konečne donútiť Čínu, aby si plnila svoje povinnosti člena Svetovej obchodnej organizácie. Je mojím veľkým záujmom dosiahnuť dobré partnerstvo medzi Čínou a Európou. Ak to však máme dosiahnuť, obidve strany sa musia správať ako partneri.

  Emilio Menéndez del Valle (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, Čína tiahne do útoku vo vývoze a investíciách prakticky na každom kontinente. Objem obchodu a investícií značne narástol. Predpovede naznačujú, že v roku 2014 Čína predbehne Európu a stane sa druhým najväčším trhom pre latinskoamerický vývoz, zatiaľ čo do roku 2014 bude Latinská Amerika nakupovať viac z Číny ako z Európy.

Napriek tomu je podľa môjho názoru potrebné poznamenať, že Európska únia by mohla takúto situáciu oddialiť, ak budú naše dohody o partnerstve so Strednou Amerikou, viacstranná obchodná dohoda medzi EÚ, Peru a Kolumbiou a budúca dohoda so zoskupením Mercosur stimulovať obchod medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou.

Na poslednom samite EÚ – Čína v roku 2009 obe strany podporili trojstranný dialóg medzi Európskou úniou, Čínou a Afrikou a dohodli sa, že preskúmajú možné oblasti spolupráce. Nemyslí si Komisia, aj vzhľadom na neprítomnosť Rady, že by sa mal na budúcom samite podporiť podobný dialóg medzi Európskou úniou, Čínou a Latinskou Amerikou?

  Charles Goerens (ALDE) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, Čína je teraz neuveriteľne bohatý štát poháňaný hospodárskym rastom, ktorý sa každoročne pohybuje na úrovni medzi 8 až 15 %. Tento hospodársky rast jej vyslúžil označenie dielňa sveta, zatiaľ čo Spojené štáty už niekoľko desaťročí preberajú na seba úlohu najväčšieho konzumenta.

Čína vyrába a predáva, čím stimuluje americkú spotrebu vzhľadom na to, že popri predaji tovarov poskytuje Spojeným štátom spotrebiteľské úvery. Preto Čína, ktorá podporuje americkú spotrebu viac ako svoju vlastnú, čelí žiadostiam z celého sveta.

Strategická vzájomná závislosť medzi Spojenými štátmi a Čínou je taká veľká, že akákoľvek reálna zmena v tomto zvláštnom partnerstve by mala vplyv aj na iné krajiny, nielen na tieto dve. Pokiaľ ide o vzťahy medzi EÚ a Čínou, sú síce nevyhnutné, ale majú zrejme menej spoločných bodov v tých dôležitejších oblastiach.

Pokým bude záujmom Číny a Spojených štátov, aby sa európsky vývoz obmedzil pomocou extrémne silného eura, budeme v oslabenej pozícii. Pritom odkedy sa Čína stala členom Bezpečnostnej rady OSN s právom veta, stala sa tiež silným hráčom, s ktorým treba v oblasti medzinárodných vzťahov počítať.

Táto krajina, ktorá sa v priebehu tohto roka stala druhou najväčšou vojenskou mocnosťou, si vyžaduje našu pozornosť vo viacerých oblastiach. Stabilita teraz závisí aj od Číny. Z týchto všetkých dôvodov a vzhľadom na všetky tieto problémy by som chcel dodať, že naliehavo potrebujeme európsku stratégiu pre vonkajšie vzťahy.

  Crescenzio Rivellini (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, na samite EÚ – Čína sa bude diskutovať o mnohých dôležitých témach. Myslím si, že jednou z hlavných tém je podpora voľného a spravodlivého obchodu a v konečnom dôsledku postupné začlenenie Číny do svetového hospodárskeho priestoru ako zodpovedného a spoľahlivého partnera.

Napriek tomu, že sa Čína stala členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) pred 10 rokmi, a to presne 11. novembra 2001, a mala z toho mnohé výhody, dodnes nedošlo k reciprocite záväzkov a k zlepšeniu pri zjednodušovaní prístupu medzinárodných investorov na niektoré časti jej trhu.

Predovšetkým v súvislosti s problémami týkajúcimi sa otvorenia trhu s verejným obstarávaním, duševného vlastníctva a falšovania, dotácií na vývoz a menového trhu nedošlo k žiadnym významným zmenám a ťažkosti, s ktorými sa stretávajú medzinárodné spoločnosti, ostávajú takmer identické napriek tomu, že, opakujem, Čína sa stala členom WTO pred mnohými rokmi.

Čínsky trh sa neustále rozširuje. Agresívna politika Číny v súvislosti s dotáciami na vývoz, ich cielené využívanie, ktorému pomáha hodnota jej meny, a výpravy do Afriky, kde drancuje suroviny, sú prvky znepokojujúce tých, ktorí sa obávajú celosvetovej hospodárskej nerovnováhy, ktorá by mohla ohroziť mier vo svete.

Preto je teraz vhodné, aby sme si položili niekoľko otázok: bolo správne, keď sme Číne umožnili stať sa členom WTO 11. novembra 2001 bez toho, aby sme sa najskôr dohodli, aké by mali byť jej povinnosti? Bol by som rád, keby pán komisár pre obchod mohol odpovedať na túto otázku: čo sa stalo s rokovaniami o novej dohode o partnerstve a spolupráci, o ktorých sa rozhodlo v decembri 2005, začali sa v januári 2007 a potom, pokiaľ viem, sa v nich nepokračovalo vzhľadom na hospodárske aspekty?

Mohlo by byť stretnutie 6. októbra 2010 príležitosťou na uzavretie dohôd, ktoré umožnia medzinárodným spoločnostiam voľný prístup na trh? Bude možné na nadchádzajúcom stretnutí rokovať o udeľovaní licencií pre prístup na čínsky trh, najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie a výberové konania, tak, aby medzinárodné spoločnosti nemuseli prezrádzať svoje know-how?

Teším sa na konkrétne odpovede pána komisára pre obchod na všetky tieto otázky a jeho názory na nadchádzajúce stretnutie.

  Derek Vaughan (S&D). – Vážená pani predsedajúca, tento samit bude pre EÚ veľmi dôležitý. Musíme zaistiť, aby bol dôležitý aj pre Čínu. Nepochybujem o tom, že Čína chce silnú, integrovanú Európu. Chce multipolárny – nie bipolárny – svet a to by sme mali vítať.

Mali by sme preto zabezpečiť, aby EÚ uplatňovala silný, koordinovaný prístup v mnohých dôležitých otázkach týkajúcich sa napríklad obchodných prepojení a práv duševného vlastníctva, čo by nám pomohlo v prístupe na obrovský a stále rastúci čínsky trh, ale aj v otázkach zmeny klímy a energetiky. Predovšetkým energetika je nesmierne dôležitou otázkou ako pre EÚ, tak i pre Čínu. Preto som presvedčený, že spolupráca v oblasti, ako je technológia čistej energie, je dôležitou témou na diskusie. Mali by sme diskutovať o výmene technológií, ako je systém CCS (zachytávanie a ukladanie uhlíka). Pomôže nám to zlepšiť životné prostredie a bude to prínosom pre našu politiku v oblasti energetiky.

  Elmar Brok (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán De Gucht, strategické partnerstvo zahŕňa dvoch partnerov, ktorí vystupujú jednotne. Jeden z týchto dvoch partnerov, Európska únia, žiaľ, zatiaľ nedosiahla tento stupeň v mnohých oblastiach, najmä pokiaľ ide o hospodárske otázky. Vieme, že spoločná zodpovednosť dvoch partnerov tvorí súčasť strategického partnerstva. Z tohto dôvodu je otázka partnerstva v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, regionálnej bezpečnosti a s ohľadom na problémy s Iránom a Severnou Kóreou nesmierne dôležitá. Predovšetkým v týchto dvoch posledných oblastiach došlo k udalostiam, ktoré mali za následok to, že Čína na seba preberá stále väčšiu zodpovednosť.

Musíme však niesť spoločnú zodpovednosť za normy v oblasti obchodu a hospodárstva, za všeobecné ľudské práva a za environmentálne a sociálne otázky. Som presvedčený, že Čína sa v súvislosti s týmito problémami nemôže skrývať za rozvojové krajiny, keďže nadobúda stále väčšiu politickú aj hospodársku silu. Obrovský hospodársky rast Číny od roku 1980 si zaslúži náš obdiv. V 18. storočí dosahovala Čína hrubý národný produkt (HNP), ktorý predstavoval tretinu svetového HNP a musíme si priznať, že je na ceste opätovného získania tejto pozície. V súčasnosti sa to týka 8 % populácie. Predstavuje to dramatickú zmenu situácie, čo bude mať za následok hospodársky presun moci z politického hľadiska. Finančná kríza to celkom jasne odhalila.

Zároveň to však znamená, že veci budú fungovať len vtedy, ak bude Čína pripravená skutočne otvoriť svoje trhy. Musí prestať pristupovať k verejnému obstarávaniu a udeľovaniu licencií tak, že vylúči ostatných, musí začať správne uplatňovať právne predpisy v oblasti autorských práv a skoncovať s praxou, v rámci ktorej sa uzavierajú iba zmluvy zahŕňajúce presun potrebných znalostí z pohľadu Číny.

Som presvedčený, že našou úlohou na tomto samite je pokúsiť sa definovať postavenie Číny, pokiaľ ide o trhové hospodárstvo, pretože to pokladám za kľúčovú otázku, ak chceme tento vývoj posunúť vpred.

  Edite Estrela (S&D). – (PT) Vážená pani predsedajúca, tento samit sa musí využiť na to, aby sa Európska únia a Čína dohodli na spoločných stanoviskách pre konferenciu o zmene klímy v Cancúne. Musíme sa poučiť z udalostí, ktoré sa odohrali v Kodani. Je nepochopiteľné, že Spojené štáty uzavreli minimalistickú dohodu s Čínou, Indiou, Brazíliou a Južnou Afrikou a že ambiciózny návrh Európskej únie sa ignoroval.

Európa musí prebrať vedenie v boji proti zmene klímy a pozitívne ovplyvňovať svojich strategických partnerov. Čína je v tomto boji neodmysliteľná, nielen preto, že je najľudnatejšou krajinou sveta a má prekvitajúce hospodárstvo, ale aj preto, že už teraz je najväčším producentom skleníkových plynov a spotrebiteľom uhlia na svete.

Čína navrhuje, že do roku 2020 zníži emisie CO2 a zároveň zvýši využívanie obnoviteľnej energie a rozlohu svojich zalesnených oblastí. To je začiatok, ale to nestačí. Ak chceme zachrániť našu planétu, musíme byť ambicióznejší.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Vážené dámy, vážení páni, Európska únia stanovila správne určité ciele. Sú však ďalšie, ktoré sú zastarané, a za jeden z takých považujem neuznanie Číny za trhové hospodárstvo. Niekoľkí rečníci spomenuli dôležitosť otvorenia trhu. Rád by som pána komisára De Guchta upozornil na skutočnosť, že väčšina európskych potravinových výrobkov si vie nájsť cestu na čínsky trh iba cez Hong Kong. Bolo by vhodné, keby Komisia podnikla kroky aj v tejto oblasti. Niekoľkí rečníci hovorili na tému spolupráce v oblasti zmeny klímy. Áno, nedostatočná spolupráca tiež prispela k neúspechu kodanského samitu. Na záver sa chcem vyjadriť k téme ľudských práv: je správne, že hovoríme nahlas o tibetskej autonómii, o otázke menšín, ale nezabúdajme, že 700 miliónov obyvateľov vidieka a 200 miliónov hosťujúcich pracovníkov nemá zabezpečenú zdravotnú starostlivosť, žiadne sociálne a dôchodkové zabezpečenie a nie je vyriešené vzdelávanie ich detí.

  Victor Boştinaru (S&D). – Vážená pani predsedajúca, rád by som dnes zopakoval to, čo hovorím stále: vzťahy medzi EÚ a Čínou sú nesmierne dôležité pre obe strany a tiež pre celý svet. O to viac to platí dnes, keď rýchly rast Číny pokračuje a EÚ naďalej bojuje s krízou.

EÚ potrebuje Čínu a Čína potrebuje EÚ. Až doteraz nebola dosiahnutá žiadna skutočná strategická dohoda EÚ s Pekingom. Dúfam teda, že nadchádzajúci samit bude konečne tou pravou príležitosťou, aby sme vystupovali jednotne a využili v našich vzťahoch s Čínou strategický prístup.

Vážený pán komisár, keďže program blížiaceho sa samitu je taký dôležitý, v rámci strategického partnerstva sú pre túto jeseň a budúcu jar podstatné nasledujúce otázky. Po prvé v rámci G20 si Európa a Čína musia vybudovať silné a účinné partnerstvo. Po druhé je tu Cancún a ponaučenie, ktoré by sme si mali zobrať z neúspechu EÚ na konferencii o zmene klímy v Kodani. Po tretie je to otázka medzinárodnej pomoci a rozvoja – nielen pre Afriku – s cieľom spoločne pracovať na dosiahnutí rozvojových cieľov tisícročia, aby neostali iba prázdnymi sľubmi.

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcel by som vzniesť procedurálnu námietku. Celý čas som dúfal, že sa tu napokon predsa len objaví zástupca Rady. Teraz sa už diskusia takmer končí a, žiaľ, neprítomnosť Rady je pozoruhodná. Znamená to, že Rada nepovažuje za potrebné diskutovať s Parlamentom o strategickom vzťahu s Čínou, alebo ako tomu máme rozumieť? Ako máme dať Rade najavo, že Parlament má právo zohrávať svoju úlohu v týchto strategických vzťahoch?

  Elmar Brok (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, rád by som ešte raz zdôraznil dosiahnutú dohodu medzi Európskym parlamentom a vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou Komisie. V nej sa hovorí, že komisár môže plne zastupovať podpredsedníčku a hovoriť v jej mene, a to vrátane otázok rôznej závažnosti, ako aj z titulu jej funkcie predsedníčky Rady ministrov zahraničných vecí. Predpokladám, že presne to urobil pán De Gucht. Znamená to teda, že znova zavádzame vykonávanie dvojitej funkcie zo strany Rady. Považujem pána De Guchta za zástupcu barónky Ashtonovej v plnej miere.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) Všetci vieme, že Európska únia nie je jediná, ktorá rozpoznala príležitosti, ktoré ponúka inteligentné, ekologické hospodárstvo s cieľom dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť a prosperitu.

Čína je jednou z tých krajín, ktoré si zvolili podobné priority a investujú do rozvíjajúcich sa odvetví, ekologických technológií, informačných a komunikačných technológií a do inteligentných sietí. Okrem rozvíjania úzkej spolupráce v týchto hospodárskych odvetviach, som presvedčený, že ďalšou prioritnou oblasťou, na ktorú sa treba zamerať, je obchod. Ten je jednou z hybných síl pre rast, zamestnanosť a investície tak v EÚ, ako aj v Číne. V rámci našej dvojstrannej spolupráce musíme prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby prekážky brániace toku obchodu a investícií boli odstránené, a na podporu obchodu založeného na jasne stanovených pravidlách.

Mali by sme tiež posilniť hospodárske a politické zväzky, ktoré sme nadviazali s Čínou, jedným z našich hlavných strategických partnerov.

  Katarína Neveďalová (S&D). – (SK) Čína je dôležitým hospodárskym a obchodným partnerom Európskej únie.

Podporujem samozrejme užšie strategické partnerstvo, ale založené na dôvere a vyváženej reciprocite. Nesmieme však kvôli vytváraniu dobrých obchodných vzťahov, spojeniu výskumu, spoločných krokov pri ochrane životného prostredia a iných zabúdať na spoločenskú klímu tejto krajiny. Populácia Číny predstavuje skoro štvrtinu celosvetovej populácie a napriek tomu, že za posledných 20 rokov sociálne zmeny v Číne viedli k zlepšeniu, nesmieme zabúdať na potrebné intervencie z našich radov, aby bola Čína naozaj otvorenou a demokratickou krajinou.

Hovoríme o 1,5 miliarde ľudí, ktorí si zaslúžia garanciu základných ľudských práv a slobôd. Takisto však treba pripomenúť, že budúci rok je v rámci európsko-čínskych vzťahov rokom mládeže a v Európskej únii je tento rok rokom dobrovoľníctva. Považujem preto za potrebné, aby sme sa zamerali aj na vytvorenie čo najviac prepojených projektov a podpor pre výmenu hlavne pre mladých ľudí, pretože mladá generácia je v podstate to, čo je budúcnosťou nás všetkých. Ak vytvoríme podmienky pre spoluprácu teraz, tak to bude lepšie aj v budúcnosti.

  Charles Tannock (ECR). – Vážená pani predsedajúca, Čínska ľudová republika (ČĽR) je naďalej bezohľadnou komunistickou diktatúrou, ale kapitalistická Čína každý deň dosahuje ďalšie hospodárske rekordy. Práve sa chystá predbehnúť Japonsko ako druhé svetové hospodárstvo a už teraz je – zarážajúco – jednoznačným obchodným partnerom Brazílie číslo jeden, keďže Čína postupuje do celého sveta.

Všetci vieme o jej obrovskom boji o prírodné zdroje v Afrike a jej hanebnej podpore obvineného vojnového zločinca, prezidenta Bašíra v Sudáne a Mugabeho diktatúry v Zimbabwe. Obávam sa hrozby zástupnej vojny v Sudáne s Čínou podporujúcou sever a Američanmi podporujúcimi juh, ktorý sa usiluje o nezávislosť.

Dúfam, že na tomto samite sa bude hovoriť aj o Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (ICCPR) a o reforme notoricky známych pracovných táborov Laogai. Tentoraz je podľa mňa dobrou správou to – a hovorím ako predseda skupiny priateľstva EP a Taiwanu –, že komunistická Čína (ČĽR) sa teraz správa k Taiwanu s oveľa väčším rešpektom a medzi oboma krajinami došlo k zmierneniu napätia.

  Roberta Angelilli (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pán komisár správne opísal Čínu ako strategického partnera, ale buďme úprimní: tento vzťah je len jednostranný!

Európa je strategická pre Čínu, čo znamená, že Čína má k nám jasný a veľmi agresívny postoj – vie čo od Európy chce a aj to dosiahne. Čína vytvára pravidlá, ktoré jej vyhovujú.

My sa v skutočnosti podriaďujeme jej vôli. Rozhodli sme sa, že si nebudeme vyberať, že nebudeme stanovovať skutočné a ďalekosiahle podmienky v súvislosti s hospodárstvom, obchodom a dokonca ešte menej, pokiaľ ide o ľudské práva. V otázke ľudských práv si milosrdne zakrývame oči, inak by sme museli čeliť faktom o Tibete, ktorý má svetový rekord v počte udelených trestov smrti a ktorý je všeobecne známy nedodržiavaním ľudských práv. Dokonca aj keď bojazlivo určíme nejaké podmienky, necháme potom Čínu, aby ich systematicky pošliapavala.

Na záver by som sa rada spýtala – pán komisár to povedal oveľa lepšie, keď položil základnú otázku –, čo chceme od Číny? Čo chce Európa od Číny? Možno je čas, aby sme sa vážne zamysleli nad touto otázkou!

  Enrique Guerrero Salom (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, v nasledujúcich týždňoch uskutoční Európska únia tri kľúčové samity: prvý s Čínou, druhý so Spojenými štátmi a tretí s Afrikou. Zároveň ubehne rok odvtedy, čo nadobudla platnosť Lisabonská zmluva, zatiaľ čo sa bude spúšťať činnosť Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

Nadišiel čas, aby Európa začala zohrávať úlohu hlavného aktéra na svetovej scéne, aby nevstupovala len do hospodárskych vzťahov, ale aj do politických, berúc do úvahy šírenie jadrových zbraní, zmenu klímy, bezpečnosť a úlohu Číny v Afrike a Latinskej Amerike.

Preto nadišiel čas, aby sme uskutočnili samit, ktorý bude iný ako tie predošlé. Je to 13. samit, ale je prvým, na ktorom musí Európa vystupovať jednotne.

  Rachida Dati (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, v prvom rade súhlasím s postojom nášho kolegu poslanca v súvislosti s neprítomnosťou Rady na tomto zasadnutí Parlamentu. Musím povedať, že to od Rady považujem za trochu nezdvorilé.

S blížiacim sa ďalším samitom plánovaným na 6. októbra sa musia Čína a Európska únia určite a rozhodne pokúsiť podniknúť spoločné kroky v otázke zmeny klímy. Minulý rok o takomto čase, v tejto rokovacej sále, sme boli veľmi zaneprázdnení naliehaním na Európu, aby urobila všetko, čo je v jej silách, na dosiahnutie ambicióznej a záväznej dohody v Kodani. Videli sme, že výsledky neboli také, ako sme dúfali a očakávali. O rok neskôr sú naše obavy rovnaké, ak nie ešte väčšie.

Ak chceme teraz donútiť alebo presvedčiť našich partnerov, musíme ukázať, že naše odhodlanie je naozaj neochvejné, že napríklad urobíme všetko, čo je potrebné, aby sme dodržali naše záväzky voči krajinám na juhu. Zavedenie inovatívneho financovania – a vypočula som si včerajší prejav pána prezidenta Sarkozyho v OSN – je na tento účel jednoznačnou odpoveďou.

Nie je napríklad vylúčené zavedenie dane z oxidu uhličitého na našich hraniciach. Fungovala by ako stimul pre krajiny, ktoré neprijímajú dostatočné záväzky v otázke zmeny klímy. V skutočnosti by to bola nielen hrozba, ale zároveň by to ochraňovalo naše pracovné miesta a podniky, čo by nám pomohlo lepšie zvládnuť pokrízové obdobie.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážená pani predsedajúca, za prvé tri mesiace minulého roku Spojené kráľovstvo doviezlo z Číny tovar v hodnote štyrikrát väčšej, než do tejto krajiny vyviezlo.

EÚ ako celok čelí podobnej hrozbe rastúceho čínskeho hospodárstva. V roku 2009 EÚ doviezla tovar z Číny v hodnote 215 miliárd EUR, ale vyviezla tovar v hodnote iba 82 miliárd EUR. Očakávali sme, že možno tento obchodný deficit vyváži dostatočný prebytok v obchode so službami, ale tento prebytok predstavoval iba úbohých 5 miliárd EUR. Nechávame Čínu ničiť priemyselné odvetvia a pracovné miesta v našich členských štátoch tým, že prijímame globalizáciu a otvárame naše trhy tovarom vyrábaným v hospodárstve s nízkymi mzdami, ktorým jednoducho nemôžeme konkurovať. Musíme prestať dovážať tovary, ktoré ničia naše priemyselné odvetvia a pracovné miesta našich ľudí.

  Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Prípravy na nadchádzajúci samit sú veľmi dôležité, pretože témy, o ktorých sa bude diskutovať, určia smerovanie politiky, ako aj priority v ďalšom období našej spolupráce. Je nesmierne dôležité, aby sme sa držali požiadaviek týkajúcich sa noriem kvality v oblasti ochrany životného prostredia, ktorá zahŕňa ochranu klímy, ale aj v oblasti sociálnych a sociálno-politických otázok a konečne, aj pokiaľ ide o problém dodržiavania ľudských práv.

Je potrebné veľmi vážne analyzovať ťažkosti, ktoré máme pri prístupe na čínsky trh, ako aj dodržiavanie práv duševného vlastníctva a zásady verejného obstarávania, ktoré používa čínska vláda. Mali by sme privítať dialóg a spoluprácu v oblasti kultúry a európsko-čínsky rok mládeže. V našom prístupe k Číne je potrebná väčšia jednotnosť členských štátov. Iba tak bude naša politika účinná.

  Josefa Andrés Barea (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, Európa čelí veľkým výzvam vo svojich vzťahoch s rozvíjajúcimi sa krajinami: musíme si naše vzťahy usporiadať.

Európska únia má v súvislosti so svojím najdôležitejším partnerom – Čínou – obchodný, politický, strategický a humanitárny záujem.

Španielsko má vývoz do Číny v hodnote 500 miliónov EUR a dovoz za 580 miliónov EUR. Autonómne spoločenstvo Valencia vyváža do Číny tovar v hodnote 60 miliónov EUR a dováža tovar za 25 miliónov EUR. To predstavuje pozitívnu bilanciu 240 %.

Autonómne spoločenstvo Valencia je veľkým vývozcom do Číny, ktorý zodpovedá za 12 % celkového vývozu Španielska. Dováža sa obuv, hračky a elektrické spotrebiče. Čína je tretím najväčším zákazníkom autonómneho spoločenstva Valencia. Dováža kožené výrobky, obuv a plastové výrobky.

Preto je potrebné pokúsiť sa o otvorenie trhu, zlepšiť kvalitu záruk na dovážané výrobky, zlepšiť vývoz, pomáhať našim podnikateľom v otázkach obchodu a zamestnávania a popri tom je nutné pripojiť k dohode zlepšenie životného prostredia, dodržiavania ľudských práv a boja proti chudobe.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár De Gucht, do značnej miery súhlasím s tým, čo povedal predseda delegácie pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou pán Rivellini. Napriek všetkej kritike práce Európskej únie, ktorá je podľa mňa vždy konštruktívna, som presvedčený, že samity s Čínou majú kľúčový význam a že by sme stále mali mať na pamäti, čo sa stalo v helsinskom procese. Tam došlo k zmene vďaka zblíženiu. Stále sú tu dôležité oblasti týkajúce sa otázok obchodu a Svetovej obchodnej organizácie (WTO), v ktorých, domnievam sa, máme rozdielne názory. Rád by som vás však napriek tomu požiadal, aby ste venovali mimoriadnu pozornosť otázke Afriky. Číňania sa, žiaľ, schválne snažia podkopať normy v oblasti ľudských práv na stavbách dôležitých projektov v Afrike. Dúfam, že budete môcť zdôrazniť túto otázku.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Čína je bezpochyby významným obchodným partnerom Európskej únie a jej členských štátov, obchodné vzťahy sa v posledných rokoch prehĺbili vzhľadom na obdivuhodný rast čínskej ekonomiky.

Pre budúce vzťahy medzi Úniou a Čínou je dôležité, aby sa vytvorilo skutočné partnerstvo založené na prijatí, ale aj spoločných hodnôt. Európska únia je obrankyňou ľudských práv vo svete, preto musí aktívne presadzovať svoju ľudsko-právnu agendu a dôsledne dbať, aby boli rešpektované základné ľudské práva a hodnoty.

Osobne sa domnievam, že v tejto oblasti nesmie dochádzať k ústupkom s odôvodnením, že by to snáď mohlo narušiť obchod. Európska únia má morálnu povinnosť vyvíjať tlak na čínsku vládu, aby prijala záväzky vedúce k výraznému zlepšeniu ľudských práv v krajine a predovšetkým, aby neodkladne a bezpodmienečne prijala moratórium na trest smrti, čo Čína stále zneužíva na odstraňovanie aj politických oponentov.

  László Tőkés (PPE). – Vážená pani predsedajúca, ako vieme, EÚ je najväčší obchodný partner Číny, ktorej hospodárske reformy majú našu podporu, ale nezabúdajme, že tieto reformy sa nemôžu pohnúť dopredu bez reforiem v oblasti dodržiavania ľudských práv.

Európa úspešne skoncovala so svojou takmer 50-ročnou skúsenosťou s komunistickou totalitou, ktorá obrala ľudí o ich identitu a narušila prirodzený vývoj životov mnohých ľudí. Preto sa v dialógoch s Čínou, ako aj na nadchádzajúcom samite, musíme neustále zameriavať na neschopnosť komunistickej Číny dodržiavať ľudské práva.

Naše vyhlásenia musia odrážať silnejšiu a presnejšie definovanú spoločnú pozíciu s cieľom stanoviť zmysluplný záväzok v otázkach, ako sú sloboda tlače a náboženstva, diskriminácia etnických menšín, problém Tibetu, Ujgurovia a trest smrti. Žiadam preto predstaviteľov EÚ, aby zabezpečili lepšiu integráciu otázok ľudských práv do vzťahov medzi EÚ a Čínou.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) Pred nadchádzajúcim samitom Európskej únie a Číny je dôležité, aby si Komisia a Rada uvedomili povahu vzťahu týchto dvoch aktérov z medzinárodno-politického hľadiska.

Z európskeho hľadiska sa rastúci význam Číny čoraz viac začína vnímať ako hrozba, než ako príležitosť, a už len akosi sklamane pozorujeme, že sa nám nedarí realizovať náš pôvodný zámer, ktorým bolo pozitívne ovplyvňovanie vnútorného vývoja Číny i jej medzinárodné správanie.

Z pohľadu Číny sa Európska únia vníma predovšetkým ako hospodárska a technologická mocnosť a vo vzťahu k Únii nemá ambíciu zasahovať do aktivít Únie, je však citlivá na výroky predstaviteľov Európskej únie o tom, ako by ona sama mala smerovať. Celá napätá dynamika európsko-čínskych vzťahov pramení z toho, že okrem vzájomných pragmatických, strategických a geopolitických záujmov sa Únia snaží pôsobiť na Čínu z pozície normatívnej mocnosti. Čiže Únia potrebuje Čínu nielen kvôli svojim bezpečnostným a ekonomickým záujmom, ale aj z dôvodu, aby Čína podporovala a implementovala predstavu Únie o medzinárodných vzťahoch a ľudských právach.

  Helga Trüpel (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, Čína zažíva obrovský rast a je plná protikladov. Je to krajina, ktorá nadobúda v celosvetovom kontexte stále väčšiu moc.

Je pravda, že potrebujeme našu vlastnú európsku stratégiu, ktorá by nám určila, aké kroky máme podniknúť. Musíme dať jednoznačne najavo naše záujmy a vysvetliť, že chceme multipolárne globálne vzťahy. Máme záujem hľadať riešenie problémov zmeny klímy. Chceme dosiahnuť celkovú trvalú udržateľnosť, ale nechceme diskutovať v koloniálnom štýle. Namiesto toho by sme chceli mať rovnocenný vzťah s Čínou. Rada by som však tiež jasne uviedla, že ľudské práva sú univerzálne. Číne sa stále nedarí dodržiavať normy v oblasti ľudských práv a neexistuje tam sloboda tlače. Z tohto dôvodu musíme pokračovať vo vyjadrovaní kritiky voči čínskej vláde. Som toho názoru, že by sme nemali zrušiť zbrojné embargo. Musíme odsúdiť tábory nútenej práce alebo Laogai. Musíme požadovať skončenie zákazu odborových zväzov a kultúrnu autonómiu pre mnohé menšiny, najmä pre Tibeťanov a Ujgurov.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážená pani predsedajúca, vítam rokovania na vysokej úrovni, ktoré sa majú konať medzi Čínou a Európskou úniou, a dúfam, že budú veľmi úspešné.

Myslím si, že ignorujeme Čínu na naše vlastné riziko a že my na tom stratíme oveľa viac. Je tu veľká príležitosť nastoliť rovnováhu najmä v súvislosti s recipročnými opatreniami týkajúcimi sa obchodu s Čínou, ktorá je nesmierne potrebná pre naše podniky a našich občanov.

Viem, že sú tu otázky týkajúce sa ľudských práv, práv pracujúcich a Severnej Kórey atď., ale ovplyvňovať krajiny môžeme len vtedy, ak s nimi budeme spolupracovať. Ak nebudeme spolupracovať, budeme nepodstatní. Myslím si, že teraz máme skvelú príležitosť, aby sme ukázali, že Európa dokáže hovoriť jedným hlasom – a to silným hlasom. Ak to na nadchádzajúcom samite dokážeme, všimne si to celý svet a Európska únia ako taká sa stane oveľa dôležitejšou a oveľa vplyvnejšou.

S potešením som bol pred dvoma rokmi na olympijských hrách v Pekingu. Čína je krásna krajina, kde žijú úžasní ľudia. Čím viac budeme spolupracovať, tým lepšie pre nich aj pre nás.

  Olga Sehnalová (S&D). – (CS) Vážený pán komisár, dámy a páni, korektné vzťahy medzi EÚ a Čínou, založené na vzájomnom rešpekte, musia dokázať zahrnúť a pochopiť rozdiely medzi našimi dvoma kultúrami. Kľúčom je úprimná a dôkladná snaha o vzájomné poznávanie. Osobné skúsenosti a budovanie ľudských kapacít vrátane odstraňovania jazykových bariér sú k tomu nevyhnutnou podmienkou. Preto som privítala spoločné vyhlásenie 12. samitu EÚ – Čína v Nan-ťingu v novembri 2009, ktoré hovorí o posilnení spolupráce v oblasti vzdelávania, podpore talentov, spoločnom výskume a podpore výučby jazykov vrátane záväzku vyvinúť maximálne úsilie k podstatnému zvýšeniu výmen študentov. Keďže neviem, či a aký konkrétny pokrok bol v tomto smere dosiahnutý, či na úrovni EÚ alebo na úrovni Číny, chcela by som opätovne vyzvať, aby došlo k zásadnému posilneniu tejto oblasti ako nevyhnutnej podmienky efektívneho multikultúrneho dialógu.

  Ioan Mircea Paşcu (S&D). – Vážená pani predsedajúca, teraz je to jednoducho fakt, že Čína, ktorá je už druhou najsilnejšou hospodárskou a vývoznou mocnosťou, sa blíži k dosiahnutiu pozície superveľmoci, čím núti USA, aby jej venovali zvýšenú pozornosť. Následkom toho bude Európa čoskoro musieť súťažiť s Čínou o priazeň USA, pričom jej príťažlivosť sa stráca.

Za týchto okolností ešte viac zavážia vlastné vzťahy EÚ s Čínou, nielen po obchodnej a hospodárskej stránke, ale z politického a možno dokonca tiež z vojenského hľadiska. Aby sa to však stalo, musíme prekonať zjavnú deľbu práce medzi inštitúciami EÚ, ktoré musia často vo vzťahoch s Čínou hrať úlohu „zlého policajta“, a jednotlivými členskými štátmi, snažiacimi sa hrať úlohu „dobrého policajta“ vo vzťahoch s touto nastupujúcou superveľmocou.

  Predsedajúca. – V súvislosti s odkazom, ktorý som dostala od Rady, chcem objasniť, že komisár De Gucht bude hovoriť v mene pani Ashtonovej a že podľa dohody s Európskym parlamentom pani Ashtonová zastupuje rovnako Európsku komisiu, ako aj Radu. Týmto chcem reagovať na poznámky poslancov týkajúce sa neprítomnosti Rady.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám, že ste to objasnili. Dnes som tu skutočne v tejto dvojitej úlohe. Pani predsedajúca, povedali ste, že to bola dohoda s Parlamentom. V skutočnosti je to dôsledok Lisabonskej zmluvy. Aby sme predišli nedorozumeniam, keď sa zúčastním takejto rozpravy, je potrebné, aby ste to označili ako vystúpenie v mene vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie, a nie v mene Komisie. Tým by bolo všetkým poslancom jasné, aká je moja pozícia – alebo kohokoľvek iného – v takomto druhu rozpravy. Musím povedať, že dnešná rozprava bola skutočne veľmi bohatá. V rámci minút, ktoré zostávajú do začiatku vášho hlasovania, sa pokúsim odpovedať na niektoré otázky.

Začnem zmenou klímy, ktorú spomenul pán Bütikofer. Skutočne je veľmi dôležité, aby sme dospeli k vzájomnej dohode s Čínou v súvislosti s otázkou zmeny klímy. Je to v programe rokovania samitu, ktorý sa má konať 6. októbra.

To ma vedie k trocha všeobecnejšej poznámke v súvislosti so strategickým partnerstvom. Mnohí poslanci sa pýtali, čo vlastne toto strategické partnerstvo znamená. Pre mňa to znamená, že Čína – keďže je jedným z najväčších hospodárstiev na svete, najväčšou krajinou na svete, superveľmocou, členom Bezpečnostnej rady OSN, hospodárskou mocnosťou a tiež stále dôležitejšou vojenskou mocnosťou – má spolu s Európskou úniou, Spojenými štátmi a ďalšími krajinami spoločnú zodpovednosť za dianie vo svete. Myslím si, že toto by to malo skutočne znamenať. Nejde tu len o politiku, hospodárstvo, zmenu klímy alebo suroviny, ale skôr o spoločnú zodpovednosť za riadenie celosvetového diania. Sme pripravení na tom s ostatnými spolupracovať.

Spomínali sa tu aj niektoré existujúce problémy v oblasti hospodárstva. Napríklad pán Belder upozornil na Európsku obchodnú komoru, ktorá vydala – nie po prvýkrát, mimochodom, robia to každoročne – správu o sporných oblastiach v súvislosti s obchodom. Existuje aj kratšia verzia, než je 627-stranové plné znenie, ktorá poskytuje zhrnutie správy. Máme s nimi veľa kontaktov. Keď som nedávno navštívil Čínu, mali sme s nimi podrobné rokovania. Zúčastnili sme sa aj na stretnutí s čínskym vedením, kde mali európski podnikatelia možnosť klásť čínskemu vedeniu otázky. Takže sme veľmi dobre informovaní o tom, čo sa v tomto ohľade deje. Existujú problémy, konkrétne povinné udeľovanie licencií, problém s domácimi inováciami a obrovský problém so surovinami, ktorý sa týka nielen ťažobného priemyslu, ale aj bavlny, papiera atď. Je to rozsiahla téma a mali by sme ju veľmi pozorne sledovať. Bude jednou z hlavných tém hospodárskeho dialógu na vysokej úrovni, ktorý budeme mať s Čínou v novembri.

Boli položené konkrétne otázky v súvislosti s reciprocitou. Medzi nimi bola otázka pani De Sarnezovej. Na koniec októbra pripravujeme oznámenie o obchode. V ňom navrhneme vytvorenie nového nástroja podobného nástrojom na ochranu obchodu, ktorý by umožňoval na základe správy zasiahnuť takým spôsobom, že – a to nie je špecificky zamerané na Čínu, ale na všetkých – ak by niektorá krajina uzavrela prístup na trh verejného obstarávania pre naše výrobky a naše podniky, mohli by sme zaviesť odvetné opatrenia a presne takisto pre ňu uzavrieť naše trhy. Som veľkým zástancom otvorenosti, ale otvorenosť tiež znamená, že by mala existovať reciprocita. Európska komisia v tomto smere podnikne potrebné kroky a opakujem, nie sú špecificky zamerané na Čínu, ale Čína určite patrí do sféry ich pôsobnosti.

Spomínal sa tiež damping. Nezaznamenali sme prudký nárast dampingových aktivít, ani antidampingových postupov, ale veľmi pozorne to sledujeme. Ak to bude potrebné, urobíme nevyhnutné kroky. Napríklad minulý týždeň sme prijali opatrenie v súvislosti s hliníkovými kolesami a naďalej situáciu veľmi pozorne monitorujeme.

Pán Brok položil otázku týkajúcu sa štatútu trhového hospodárstva. To je skutočne veľmi zaujímavá téma. Jednou z otázok, ktoré by sme si mali položiť, je, či by sme mali zmeniť náš prístup k otázke štatútu trhového hospodárstva. Štatút krajiny s trhovým hospodárstvom je napokon technické hodnotenie založené na splnení piatich kritérií. Štatút trhového hospodárstva bol vždy jednou z kľúčových požiadaviek Číny a vznikla aj myšlienka využiť udelenie štatútu trhového hospodárstva ako prostriedok pri vyjednávaní na presadenie ofenzívnych záujmov EÚ. Čína však nikdy nenaznačila, čo by bola ochotná nám dať ako protihodnotu za udelenie štatútu trhového hospodárstva. Je zrejmé, že by nebolo v našom záujme, keby sme jej ho dali zadarmo. Máme v Číne narastajúce problémy v oblasti prístupu na trh, investičných príležitostí našich spoločností, vo verejnom obstarávaní a v prístupe k surovinám. Museli by sme vidieť zlepšenie v týchto oblastiach, ak by sme mali niekedy zmeniť náš prístup k udeleniu štatútu trhového hospodárstva. Ďalej by som dodal, že v dôsledku jej vstupu do WTO bude mať Čína od roku 2016 automaticky priznaný štatút trhového hospodárstva.

Bola tiež položená otázka o Dohode o partnerstve a spolupráci, okrem iných pánom Rivellinim. Rokovania pokračujú. Pokiaľ ide o obchod, boli sme minulý týždeň v Pekingu. Pokiaľ ide o politické otázky, obmedzili sme témy na ľudské práva, Taiwan a migráciu. Je to, mimochodom, prebiehajúci proces, a tak ako vážený pán poslanec, aj ja by som privítal jeho skoré uzavretie.

Na záver by som chcel povedať pár slov o ľudských právach, otázke, ktorú spomenuli mnohí poslanci tohto Parlamentu. O otázkach ľudských práv sa diskutuje v rámci našich pravidelných politických kontaktov a najmä v rámci nášho dialógu o ľudských právach s čínskymi orgánmi, ktorého posledné zasadnutie sa konalo 29. júna v Madride. Na 12. samite EÚ – Čína v Nan-ťingu sa o nich hovorilo tak v rámci diskusií, ako aj na tlačovej konferencii. Samozrejme, o ľudských právach a zásadách právneho štátu sa bude diskutovať aj na samite v Bruseli.

EÚ uznáva, že Čína dosiahla pokrok v oblasti hospodárskych a sociálnych práv. Oceňujeme úspechy čínskeho vedenia v zlepšovaní hospodárskej situácie miliónov občanov, čo ukazuje spôsob, akým si Čína poradila s hospodárskym poklesom. Tomuto pokroku však nezodpovedá podobný pokrok v oblasti občianskych a politických práv. V súvislosti s úlohou Číny vo svete a jej záväzkami v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv existuje veľké očakávanie medzinárodného spoločenstva, že Čína by mala dodržiavať medzinárodne uznané normy v oblasti ľudských práv. Naliehame na Čínu, aby ratifikovala Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach, čím by najhmatateľnejšie prejavila svoj záväzok, že bude dodržiavať ľudské práva.

Napokon k otázke Tibetu. EÚ rešpektuje zvrchovanosť a celistvosť územia Číny vrátane Tibetu, ale ľudské práva sú univerzálne a situácia v Tibete právom znepokojuje medzinárodné spoločenstvo. Obávame sa, že veľký počet tibetských intelektuálov a spisovateľov v súčasnosti čelí obvineniam z trestných činov. Naliehame na Čínu, aby tibetskému ľudu umožnila plne uplatňovať jeho základné politické, náboženské, hospodárske, sociálne a kultúrne práva v súlade s čínskou ústavou a čínskymi právnymi predpismi o miestnej autonómii.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

(Rokovanie bolo na niekoľko minút prerušené.)

PREDSEDÁ: Jerzy BUZEK
predseda

5. Hlasovanie

  Predseda. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

5.1. Návrh opravného rozpočtu č. 5/2010: OLAF a revízia vlastných zdrojov (A7-0249/2010, László Surján) (hlasovanie)

5.2. Dobudovanie vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu (A7-0226/2010, Pablo Arias Echeverría) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Vážený pán predseda, chcel by som sa ospravedlniť. Zabudol som si hlasovaciu kartu v zasadacej miestnosti Výboru pre zahraničné veci. Niekto mi ju prinesie. Máme tak málo hlasovaní a bol som tu od prvého z nich. Chcel som to len vysvetliť.

5.3. Vyšetrovanie a prevencia nehôd a incidentov v civilnom letectve (A7-0195/2010, Christine De Veyrac) (hlasovanie)

5.4. Bezpečnosť dodávok plynu (A7-0112/2010, Alejo Vidal-Quadras) (hlasovanie)

5.5. Dohoda medzi ES a Pakistanom o readmisii (A7-0231/2010, Csaba Sógor) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Csaba Sógor, spravodajca. – (HU) Vážený pán predseda, dovoľte mi poďakovať za vyhlásenie Európskej komisie, ktoré bude pripojené k dohode medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou, o ktorej sa bude teraz hlasovať, týkajúcej sa návrhu rozhodnutia Rady o readmisii osôb bez povolenia na pobyt.

5.6. Obchodné a hospodárske vzťahy s Tureckom (A7-0238/2010, Metin Kazak) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Vážený pán predseda, vyjadrujem sa na základe článku 175 ods. 2 rokovacieho poriadku a žiadam, aby bola táto správa vrátená výboru.

Moje dôvody sú tieto. Dochádza ku konfliktu záujmov u spravodajcu pána Kazaka, keďže vysokoškolské vzdelanie dokončil na univerzite Sorbonna na náklady tureckej vlády. Vzhľadom na túto situáciu si myslím, že správa, ktorú navrhol, nie je objektívna a musí byť vrátená výboru. Musí byť tiež určený nový spravodajca s cieľom, aby navrhol objektívnu a presnú správu.

Toto je dôvod, prečo žiadam kolegov poslancov, aby ma podporili v požiadavke vrátiť návrh výboru.

  Predseda. – Ďakujem. Takúto žiadosť môže predložiť iba politická skupina. V tomto prípade je požiadavka nepatričná. Nemôžeme sa ňou zaoberať.

– Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 2, časti 2:

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Vážený pán predseda, v bode 2 je uvedené toto: „O vrátenie veci výboru môže politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov požiadať tiež pred alebo počas hlasovania.“ Spýtajte sa, prosím, aby sme vedeli, či môj návrh podporuje 40 poslancov Európskeho parlamentu, a potom zistíme, či môžeme ďalej pokračovať s touto správou.

(Žiadosť o vrátenie správy výboru bola zamietnutá.)

5.7. Právne predpisy EÚ zamerané na ochranu biodiverzity (A7-0241/2010, Esther de Lange) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o odseku 67:

  Esther de Lange, spravodajkyňa. – Vážený pán predseda, chcela by som vás len požiadať, aby sa záverečné hlasovanie – hlasovanie o uznesení ako celku – uskutočnilo ako hlasovanie podľa mien.

  Predseda. – Predkladáte túto požiadavku v mene politickej skupiny?

  Esther de Lange, spravodajkyňa. – Áno, pán predseda, a diskutovali sme o tom aj s tieňovými spravodajcami.

  Predseda. – Je trochu neskoro, ale môžeme hlasovať podľa mien, ak nikto nie je proti. Je niekto proti? Pán Batten, ste proti tomu?

  Gerard Batten (EFD). – Vážený pán predseda, mám námietku, nie preto, že by som namietal proti tomu, aby to bolo hlasovanie podľa mien, ale, ako som povedal v tejto rokovacej sále v minulosti už mnohokrát, mali by sme mať jeden súbor pravidiel, ktorý platí pre všetkých rovnako. Ak by vstal jeden z nás a opýtal sa, či môžeme hlasovať podľa mien o niečom inom, bolo by to zamietnuté. Ak máme pravidlá, musíme ich dodržiavať.

(Žiadosť bola zamietnutá.)

– Po ukončení hlasovania:

  Esther de Lange, spravodajkyňa. – Vážený pán predseda, pri všetkej úcte, už sme v minulosti tento postup využili. Môžeme požiadať o hlasovanie podľa mien počas hlasovania, a ak je proti 40 poslancov, nebude sa hlasovanie podľa mien konať, no doteraz som videla iba jediného poslanca, ktorý je proti.

  Predseda. – Chcel by som toto vysvetliť bez toho, aby okolo toho vznikol rozruch. Postup, o ktorom hovoríte, sa týka ústnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, pretože neexistuje lehota na predloženie ústnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ak žiadate o hlasovanie podľa mien, ide o iný princíp – nikto v rokovacej sále nemôže proti žiadosti namietať. V prípade, ktorý tu máme, bola lehota na predloženie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov stanovená a vy ste nepodali žiadosť v stanovenom čase. Tieto zásady sú súčasťou rokovacieho poriadku. Keď bola stanovená lehota na predloženie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, nikto nemôže proti tomu namietať. Uznesenie bolo prijaté. Chcel by som zablahoželať pani de Langeovej k práci na tomto uznesení.

5.8. Prevencia prírodných a človekom spôsobených katastrof (A7-0227/2010, João Ferreira) (hlasovanie)

5.9. Znižovanie chudoby a tvorba pracovných miest v rozvojových krajinách (A7-0192/2010, Eleni Theocharous) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o odseku 84:

  Eleni Theocharous, spravodajkyňa. – (EL) Chcela by som predložiť nasledujúci ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je navrhnutý v angličtine.

(Rečníčka pokračovala v angličtine.)

spravodajkyňa. – Teraz prečítam anglický text: „Vyzýva Európsku úniu a skupinu G-20, aby prijali konkrétne kroky na odstránenie zneužívania daňových rajov, daňových únikov a nezákonných únikov kapitálu z rozvojových krajín a podporili investovanie týchto prostriedkov do rozvojových krajín.“ Chceli by sme pridať slovné spojenie „a skupinu G-20“ za prvé tri slová a nahradiť slovo „umožnili“ slovom „podporili“.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

  Predseda. – Čoskoro dostanete e-mailom informáciu o štvrtku.

PREDSEDÁ: Rodi KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

6. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

Správa: Pablo Arias Echeverría (A7-0226/2010)

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Elektronický obchod sa stal teraz neoddeliteľnou súčasťou internetu, ale, žiaľ, stále sú tu zjavné nedostatky, najmä pokiaľ ide o cezhraničný obchod. Nekoordinované vnútroštátne nariadenia môžu vážne brániť voľnému pohybu tovarov v celej Európe. Podľa prieskumov jeden z troch európskych spotrebiteľov v roku 2009 kúpil elektronicky nejaký tovar, ale len 7 % nakupovalo z iného členského štátu. Ďalší prieskum jasne ukazuje, že 60 % pokusov o cezhraničný nákup je neúspešných buď preto, že dodávateľ môže odmietnuť transakciu, alebo odmietne doručenie. Európa sa môže chváliť 500 miliónmi spotrebiteľov, ale na internete ich prítomnosť necítiť. Musíme urobiť všetko preto, aby sme vytvorili podmienky aj pre jednotný, funkčný elektronický trh. Preto som túto správu podporil.

  Syed Kamall (ECR). – Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám za príležitosť vysvetliť svoje názory na toto hlasovanie. Myslím si, že všetci súhlasíme s tým, že toto je veľmi dôležité: stále existuje príliš veľa prekážok elektronickému obchodu. Je dôležité, aby sme si mohli kúpiť na internete digitálne aj fyzické tovary v celej EÚ. Vítam akékoľvek iniciatívy, ktoré v rámci EÚ odstránia prekážky dosiahnutia takéhoto stavu. Toto je pravdepodobne jedna z pozitívnych vecí o Európskej únii.

Zároveň však tu je oveľa väčší obchod so zvyškom sveta a dúfam, že potom sa nebudeme usilovať o právne predpisy na celosvetovej úrovni, ale o lepšiu koordináciu medzi rôznymi jurisdikciami, aby sme zabezpečili, že odstránime prekážky a že občania krajín v rámci Európskej únie budú môcť využívať nižšie ceny vo zvyšku sveta a kupovať výrobky, tovary a služby zo zvyšku sveta prostredníctvom internetu.

Zároveň, keďže je tu prebytok šírky vlnového pásma, pamäte a údajov, mali by sme si uvedomiť, že ceny budú smerovať k nule a časom ceny niektorých digitálnych výrobkov klesnú na nulu.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážená pani predsedajúca, moji voliči pôsobiaci v obchode sa budú na takúto správu pozerať s otrávenou rezignáciou. Sú tu všetky banálne frázy a klišé, ktoré si spájame so smernicami EÚ: „elektronický obchod je životne dôležitou silou internetu“; „dôležitý katalyzátor dosiahnutia cieľov stratégie EÚ 2020“; „je dôležité, aby všetky zainteresované strany spolupracovali“. Toto ničím neuľahčuje skutočný obchod a voľnú výmenu. Na to, aby ste umožnili podnikom medzi sebou obchodovať, nepotrebujete smernice a nariadenia. Robia to bez toho, aby to muselo byť výslovne legalizované.

Keď jeden z mojich voličov predáva niečo cez internet spoločnosti na druhom konci sveta, v Austrálii alebo na Novom Zélande, dokážu to urobiť bez regulačnej nadstavby jednotného trhu EÚ. V skutočnosti to často robia s oveľa menšími problémami, ako keď sa snažia prekonať spleť európskych predpisov, čo možno vysvetľuje, prečo počas rokov nášho členstva v Európskej únii je náš obchod s každým svetadielom na svete okrem Európy v prebytku. Možno to teraz vysvetľuje, prečo moji voliči so vzostupom technologickej revolúcie znovu objavujú svoje celosvetové poslanie.

Správa: Christine De Veyrac (A7-0195/2010)

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ako môžeme z tejto správy jasne vidieť, objem leteckej dopravy teraz už roky neustále narastá. Napriek veľkému pokroku v bezpečnosti to nevyhnutne znamená zvýšené riziko nehôd.

Európske nariadenia o vyšetrovaní leteckých nehôd sú stanovené v smernici z roku 1994, ktorá bola vypracovaná, keď EASA, Európska agentúra pre bezpečnosť letectva, ešte nebola zriadená. Preto plne podporujem cieľ spravodajkyne, aby sa vytvoril jasný právny rámec prostredníctvom nového nariadenia, podľa ktorého bude EASA hlavným sprostredkovateľom bezpečnosti letectva v rámci Európy.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, toto nariadenie zlepšuje bezpečnostné vyšetrovanie s cieľom vyhnúť sa nehodám v budúcnosti, koordináciu prostredníctvom zriadenia siete a starostlivosť o obete a ich rodiny, ale som sklamaná, že nezahŕňa dve veci: po prvé, zásadu kultúry spravodlivosti, aby pracovníci neboli postihovaní za rozhodnutia urobené v súlade so svojimi skúsenosťami a odbornou prípravou, pričom vážna nedbalosť, úmyselné porušenia alebo akty ničenia nemôžu byť tolerované za žiadnych okolností; po druhé, požiadavku na samoregulačný kódex, aby sme sa vyhli zverejňovaniu citlivých informácií, ktoré sa môžu dostať do rúk médií, a tak sa vyhli zbytočnému utrpeniu rodín.

  Oldřich Vlasák (ECR). – (CS) Vážená pani predsedajúca, vieme, že existujúci systém Spoločenstva na vyšetrovanie nehôd v civilnom letectve nie je úplne optimálny. Za posledných niekoľko rokov prišlo k výraznému nárastu dopravy, rozšíreniu Európskej únie a existujú dokonalejšie vyšetrovacie metódy. Cieľom tohto nariadenia je preto reagovať na vzniknutú situáciu a zaistiť efektívnejšiu prevenciu nehôd.

Navrhované nariadenie umožní zapojenie agentúry EASA, ktorá existuje od roku 2002 a je zodpovedná za certifikáciu lietadiel, do procesu vyšetrovania nehôd, vytvorenie Európskej siete orgánov vyšetrovania bezpečnosti civilného letectva, a navrhuje zmeny v charaktere a rozsahu odovzdávania správ z vyšetrovania vrátane zaistenia požiadavky na dostupnosť zoznamu cestujúcich na palube havarovaného lietadla. Prerokovávaný text je výsledkom kompromisu medzi Parlamentom a Radou. Česká republika v Rade s kompromisom súhlasila. Správa má technický charakter a prispeje k väčšej bezpečnosti v letectve. Preto som hlasoval za túto správu.

  Bogusław Liberadzki (S&D). – (PL) Výbuch sopky na Islande v apríli ukázal, že celý európsky kontinent je v skutočnosti odkázaný na letectvo. V súčasnosti neexistuje žiadna alternatíva. Ani železničná doprava, ani žiadne iné odvetvie dopravy nebolo schopné nahradiť letectvo, preto tá otázka jeho bezpečnosti a spoľahlivosti. V prípade leteckých incidentov – toto nás zaujíma – alebo leteckých nešťastí je absolútne kľúčové, aby sme boli schopní efektívne určiť príčiny, aby sa v prvom rade mohla určiť zodpovednosť. Čo je však ešte dôležitejšie, musíme byť schopní predchádzať incidentom, najmä situáciám, keď takmer dochádza ku kolízii, a katastrofám v tejto mimoriadne dôležitej oblasti dopravy.

Chcel by som vyjadriť úctu spravodajkyni aj tieňovým spravodajcom za pokrytie viacerých záležitostí. Zdôraznili oblasti zodpovednosti a spôsoby riešenia problémov. Je to dobré nariadenie. Podporil som ho.

Správa: Alejo Vidal-Quadras (A7-0112/2010)

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v priebehu posledných rokov mnohé členské štáty prežili časté prerušenia svojich dodávok plynu. Dokazuje to, že rastúca závislosť Európskej únie od zahraničných dodávok energie môže ublížiť dlhodobým hospodárskym a politickým záujmom členských štátov.

V plnej miere podporujem názor, že energetická bezpečnosť by sa mala považovať za základný faktor globálnej bezpečnosti Európskej únie a že záruka zachovania dodávok plynu do EÚ, najmä počas krízových situácií, sa musí zasa považovať za strategický cieľ.

Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu a súhlasím so spravodajcom a tiež dúfam, že toto nariadenie sa bude rýchlo uplatňovať.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Plynová kríza medzi Ruskom a Ukrajinou počas minulej zimy negatívne zasiahla európskych občanov a hospodárstvo a ukázala, do akej miery je Európska únia zraniteľná a závislá na dodávkach zo zahraničia.

Únia by mala vytvárať svoju energetickú politiku v duchu solidarity a zabezpečiť tak v súlade s novými možnosťami danými Lisabonskou zmluvou bezpečnosť dodávok energie v celej EÚ. Čo sa týka riešenia náhlych výpadkov dodávok plynu, súhlasím s názorom spravodajcu, ktorý posilnil ustanovenia v článku o možnosti vyhlásenia núdzového stavu v Spoločenstve pre vymedzenú geografickú oblasť, inými slovami v štáte, ktorý napríklad prežíva krízu s úplným poklesom dodávok plynu, hoci pokles na úrovni EÚ nedosahuje prah 10 %. Považujem za správne, aby bol taktiež vytvorený určitý mechanizmus Spoločenstva, ktorý sa bude realizovať na regionálnej úrovni.

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Bezpečnosť dodávok plynu bola, je a bude ešte dlho problémom, ktorý je kľúčový pre medzinárodnú politickú situáciu, ale ktorý je predovšetkým kľúčový pre zabezpečenie vhodných životných podmienok pre obyvateľov Európy zaručením náležitých objemov tohto základného prírodného zdroja. Myšlienky navrhované autorom správy, ako zlepšenie systému na vyhlasovanie núdzového stavu vzťahovaním kritérií na konkrétnu geografickú oblasť, definovanie jasných prahových hodnôt, ktoré umožnia členskému štátu zasiahnuť do trhu, a centralizácia a posilnenie ochrany údajov týkajúcich sa dodávok a obchodných informácií bezpochyby zlepšia bezpečnosť dodávok a zaručia ich kontinuitu. Tento problém je zvlášť významný pre hospodárstva, ktoré sú založené na plyne ako zdroji energie, a takých máme v Európe mnoho. Prirodzene, správu som podporil.

  Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Prijali sme dôležitú správu o bezpečnosti dodávok plynu. Opatrenia navrhnuté v správe sú krokom správnym smerom, ale nedávajú spoločnosti alebo hospodárstvu úplný pocit bezpečnosti. Skúsenosti z posledných rokov ukazujú, že niektoré členské štáty konajú vo svojom vlastnom záujme a nesnažia sa vybudovať naozajstnú, koordinovanú a vzájomne prospešnú európsku politiku v tejto oblasti.

Mali by sme sa snažiť dosiahnuť oddelenie ťažby od prepravy a mali by sme eliminovať monopoly a odstrániť plyn zo scény medzinárodnej politiky. Diverzifikácia zdrojov a trás dodávok plynu, rozvoj infraštruktúry, spolupráca subjektov zaangažovaných v plynárenstve a spolupráca na nadnárodnej úrovni sú základnými krokmi, ktoré treba urobiť. Podľa môjho názoru je tento dokument začiatkom budovania spoločnej energetickej politiky.

  Inese Vaidere (PPE). – (LV) Ďakujem, pani predsedajúca. Bezpečnosť dodávok plynu je jedným z najdôležitejších aspektov hospodárskej a strategickej bezpečnosti Európy. Schopnosť vystupovať jednotne v otázkach energetickej politiky voči dodávateľom energie je jedným z našich kľúčových cieľov. Veľmi si cením to, čo dosiahol pán komisár Oettinger, ale ním spomenutých päť alebo sedem rokov na diskusiu s členskými štátmi považujem za príliš dlhé obdobie. Naliehavo potrebujeme spoločnú energetickú politiku. Je nevyhnutné zabezpečiť rozmanitosť zdrojov dodávok, najmä pre pobaltské štáty, pretože jediný poskytovateľ – Rusko – zneužíva svoje monopolné postavenie, aby zasahoval do politických udalostí v štátoch, ktoré sú od neho závislé. Prepojenia pre dodávky plynu v Európe sa musia vytvoriť na základe princípu solidarity, ktorý je základným kameňom politiky Európskej únie. Situácia, keď sme diverzifikovali dodávateľov plynu, ale plyn musel ísť stále potrubím cez Rusko, nemôžeme tolerovať. Európa musí rozvinúť priamu spoluprácu so štátmi Strednej Ázie a so zakaukazskými štátmi, musí skúmať projekty ťažko dostupného a bridlicového plynu a alternatívne zdroje energie. Ďakujem.

  Vito Bonsignore (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, aj ja som hlasoval za toto opatrenie. Je načase, aby Európska únia jasne regulovala energetickú bezpečnosť a dodávky energie: minuloročný spor nám ukázal silu našej závislosti od energie z tretích krajín.

Nariadenie schválené v tomto Parlamente sa konečne zaoberá týmto problémom v snahe zabrániť ďalším krízam a robí tak dôležitý krok vpred v energetickej bezpečnosti. Členské štáty sú vyzývané, aby zaručili primerané energetické pokrytie pre rodiny a chránených odberateľov, inými slovami, pre základné štruktúry a služby. Sú tiež vyzývané, aby vypracovali preventívne a núdzové plány.

Postupujeme preto smerom k zásade štátnej subsidiarity, ktorá je Únii a mojej parlamentnej skupine taká drahá. Podporujem najmä pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 62. A napokon, ak mi dovolíte, chcem vás upozorniť na prezieravosť svojej krajiny, ktorá otvorila niekoľko komunikačných kanálov s krajinami, ktoré vlastnia veľké zásoby plynu.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Európsky parlament dnes prijal nariadenie o zaistení bezpečnosti dodávok plynu. Je to veľmi dôležitý krok smerom k realizácii spoločnej energetickej politiky Európskej únie. Je to krok smerom k energetickej solidarite medzi členskými štátmi Európskej únie a väčšej regionálnej spolupráci.

Hlasovala som za tento dokument, pretože si myslím, že toto nariadenie nám umožní zabezpečiť, aby energetické ostrovy Európskej únie, ako napríklad pobaltské štáty, mali stále plyn, aj keď tí, ktorí monopolizujú dodávky, jednostranne zatvoria kohútiky.

Toto nariadenie tiež pripravuje cestu financovaniu projektov energetickej infraštruktúry, ktoré prispievajú k zrušeniu energetickej izolácie, Európskou úniou. Ustanovenia tohto nariadenia, ktoré plánovali prísnejšie sledovanie aktivít dodávateľov z tretích krajín, ako je Gazprom, predovšetkým v oblasti hospodárskej súťaže, však boli zamietnuté a nariadenie sa obmedzuje na všeobecné ustanovenia.

Druhý rovnako dôležitý aspekt je ochrana životného prostredia. Vzhľadom na to, že nariadenie poskytuje príležitosť, aby sa projekty tretích krajín financovali z finančných prostriedkov Európskej únie, dúfam, že Európska komisia sa poponáhľa so zavedením nástroja nezávislého hodnotenia vplyvu na životné prostredie.

Správa: Csaba Sógor (A7-0231/2010)

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, účelom tejto dohody je posilniť spoluprácu medzi vládami zainteresovaných krajín s cieľom urýchliť proces readmisie osôb bez povolenia na pobyt a urobiť to prostredníctvom jasného stanovenia všetkých potrebných praktických ustanovení: žiadostí o readmisiu, dôkazných prostriedkov, lehôt, postupov pri odovzdávaní osôb a spôsobov prepravy.

Hlasoval som za, pretože som presvedčený, že táto dohoda je potrebná ako základný nástroj v boji proti nezákonnému prisťahovalectvu v Európskej únii.

Dohoda obsahuje doložku o nedotknuteľnosti, pokiaľ ide o ďalšie medzinárodné právne predpisy a predpisy na ochranu údajov: štáty musia splniť príslušné záväzky vyplývajúce z medzinárodných právnych predpisov, ako je zásada nenavracania, a ponesú zodpovednosť za vyhostenia pred svojimi vnútroštátnymi súdmi.

Zásada nenavracania má aj procesné dôsledky, pretože sa od štátov vyžaduje, aby vyhodnotili riziko zlého zaobchádzania, a to aj v prípadoch nepriameho vysťahovania do sprostredkujúcej krajiny.

Dohodou sa zriaďuje – a tu skončím – spoločný readmisný výbor a v tomto bode by som chcel zdôrazniť, pani predsedajúca, že Európsky parlament, bohužiaľ, nebude jeho súčasťou. Preto žiadam Európsku komisiu, aby nám riadne, v pravidelných intervaloch podávala správu o jeho činnosti.

  Joe Higgins (GUE/NGL). – Aké ironické, že Európsky parlament dnes hlasuje o dohode, ktorá vyženie chudobných pakistanských občanov bez peňazí z Európskej únie späť do vlasti, ktorá je zničená katastrofálnymi záplavami. Dlhodobo trpiaci pakistanskí chudobní a roľníci a robotníci trpia viac než kedykoľvek predtým. Dvadsať percent ich krajiny je spustošených záplavami, úroda je zničená, dobytok zabitý, deti hladujú a postihnutých je skoro 20 miliónov ľudí.

Bolo by oveľa vhodnejšie, keby sme diskutovali o tom, ako sa môžeme pustiť do chudoby, zmierniť a ukončiť ju v Pakistane napríklad tým, že prinútime Medzinárodný menový fond zrušiť zničujúce dlhové zaťaženie Pakistanu, odstrániť osobné dlhové zaťaženie robotníkov a chudobných v Pakistane zrušením týchto dlhov a zvýšiť pomoc na zmiernenie utrpenia, pričom takáto pomoc by sa neprideľovala prostredníctvom skorumpovanej vlády, ale pod demokratickou kontrolou roľníkov, robotníkov a chudobných, ktorí sú skutočnými obeťami tejto situácie. To by bola oveľa vhodnejšia odpoveď na utrpenie pakistanského ľudu.

  Gerard Batten (EFD). – Vážená pani predsedajúca, zdržal som sa hlasovania o dohode medzi Európskou úniou a Pakistanom. Zdá sa, že dohoda posilňuje schopnosť národných štátov, alebo mal by som povedať členských štátov, vrátiť nezákonných prisťahovalcov do Pakistanu. Na prvý pohľad by sa to zdalo byť pre Spojené kráľovstvo vhodné, ale malo by to byť len na Británii ako nezávislom, suverénnom, národnom štáte, aby rozhodla, kto môže a nemôže prekročiť jej hranice.

Hlasovať za túto dohodu by znamenalo prenechať toto právo Európskej únii a to je niečo, čo by som asi nemohol urobiť. Británia musí získať kontrolu nad svojou prisťahovaleckou politikou, zákonnou a nezákonnou, a nie vzdať sa jej v prospech Európskej únie.

  Jens Rohde (ALDE). – Chcel by som povedať, že dánskych liberálov veľmi teší dnešné hlasovanie o readmisnej dohode medzi EÚ a Pakistanom. Po niekoľkých rokoch rokovaní medzi Komisiou a Pakistanom sa konečne dosiahla dohoda, ktorá umožní readmisiu migrantov, ktorí prestali spĺňať podmienky na vstup alebo pobyt v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.

Táto dohoda je dôležitým nástrojom v boji proti nelegálnej migrácii do Európskej únie, najmä preto, že Pakistan je významnou krajinou pôvodu a tranzitu migrantov. Touto dohodou Pakistan súhlasí so spätným prijatím svojich vlastných štátnych príslušníkov a za určitých podmienok aj štátnych príslušníkov tretích krajín. Táto dohoda zvýši bezpečnosť na európskom území.

Správa: Metin Kazak (A7-0238/2010)

  Cristiana Muscardini (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, hlasovala som za správu pána Kazaka o vzťahoch medzi Európskou úniou a Tureckom, keď sa za ňu hlasovalo v rámci Výboru pre medzinárodný obchod a v Parlamente. Hoci Turecko vytvorilo colné prekážky s Európou už dávnejšie, mnohé prekážky a bariéry obchodu medzi obidvoma stranami sú stále v platnosti.

Ak chceme prispieť ku konkrétnemu a pozitívnemu nárastu obchodu, Turecko musí zohľadniť pozíciu Parlamentu, a teda zabezpečiť väčšie zosúladenie tureckých právnych predpisov s acquis Spoločenstva, pokiaľ ide o voľný obchod, musí zaviesť špecifické postupy na boj proti falšovaniu – ktoré sa týkajú aj odvetví dôležitých pre verejné zdravie, ako sú farmaceutické výrobky – a musí zaručiť voľný pohyb tovaru v colnom území zrušením komplikovaných dovozných postupov, ktoré poškodzujú európsky výrobný a poľnohospodársky priemysel.

Nesmie tiež uplatňovať diskriminačné postupy voči európskemu priemyslu v súvislosti s verejnými zákazkami a musí sa prispôsobiť dohodám prijatým Svetovou obchodnou organizáciou.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na argumenty, ktoré som predstavil Parlamentu, som, prirodzene, hlasoval proti správe pána Kazaka. Nemôžem hlasovať za správu vypracovanú spravodajcom, ktorý je prakticky zaviazaný za celé svoje vzdelanie, ktoré stálo obrovské sumy peňazí a ktoré financovala priamo turecká vláda. Podľa môjho názoru to predstavuje konflikt záujmov. Pre mňa to znamená, že správa nemôže byť vypracovaná nestranne, a preto som hlasoval proti nej.

Rád by som uviedol aj ďalší argument. Môžeme vidieť, že táto správa obsahuje body, ktoré nemajú nič spoločné ani s obchodom, ani s hospodárstvom. Správa spomína a chváli poslednú zmenu tureckej ústavy, ktorú ja chápem ako nič viac než víťazstvo islamistov nad ľuďmi, ktorí chcú, aby Turecko bolo sekulárnou krajinou. Žiaľ, bola to armáda, ktorá – spolu so súdnym systémom, mohol by som dodať – zaručila sekulárnu povahu Turecka.

Turecko sa potácalo a stále sa ďalej potáca po islamistickej ceste a ja som hlasoval proti tejto správe, pretože nesúhlasím, aby sme tejto situácii tlieskali.

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, úloha Turecka ako hráča svetového obchodu v posledných rokoch rastie, najmä preto, že krajina viac využíva svoju jedinečnú geopolitickú polohu.

Vytvorenie colnej únie s Európskou úniou v roku 1996 umožnilo prehĺbenie hospodárskych vzťahov. Odvtedy sa dosiahol značný stupeň integrácie trhu, najmä pokiaľ ide o voľný pohyb tovaru. Konkrétnym nedávnym pozoruhodným úspechom v integrácii bolo prijatie tureckých colných právnych predpisov a zavedenie všeobecného systému preferencií.

Nemôžeme poprieť, že Turecko sa v posledných rokoch stalo kľúčovým obchodným partnerom Európskej únie. Naozaj je na 7. mieste na dovozových trhoch a 5. mieste na vývozných trhoch EÚ.

Stalo sa investičnou základňou pre európske podniky, pričom jeho integrácia do dodávateľského a výrobného reťazca EÚ sa posilňuje, a to často v súvislosti so sektormi s vysokou pridanou hodnotou.

Hlasoval som za túto správu, pani predsedajúca, pretože súhlasím s myšlienkou, že najprv musíme zvýšiť funkčnosť colnej únie. Preto podporujem tento vzťah medzi Tureckom a Európskou úniou.

  Peter Jahr (PPE). Vážená pani predsedajúca, existuje tu komplexný obchodný vzťah medzi Európskou úniou a Tureckom. Od roku 1996 existuje aj colná únia a napriek tomuto všetkému je tu stále niekoľko obchodných prekážok. Preto ma zvlášť teší, že Parlament dnes vyzval Tureckú republiku, aby zrušila svoje príliš komplexné dovozné postupy a zosúladila svoj systém kvót na spracované poľnohospodárske výrobky, keďže tieto nie sú v súlade s podmienkami colnej únie.

Po druhé, musíme tiež spolupracovať na zabezpečení toho, aby poľnohospodárske výrobky dovážané z Tureckej republiky spĺňali rovnaké normy ako výrobky vyrobené v Európskej únii.

Dnes som hlasoval za správu. Je však pravda, že tu zostáva stále veľa práce. Dajme sa do práce!

  Vito Bonsignore (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, blahoželám spravodajcovi k jeho práci a predovšetkým k jeho prístupu k tejto téme, keďže už veľa rokov rokujeme s Tureckom o jeho vstupe do Únie. Je to preto ťažká chvíľa.

Je samozrejmé, že Turecko je výborným obchodným partnerom pre Európu, čo napomáha jeho výhodná pozícia ako prirodzená vstupná brána do Ázie. Európska únia je najväčším obchodným partnerom Turecka. Štatistiky sú dobré; sú upokojujúce.

Tieto obchodné vzťahy sa musia zlepšiť, a preto súhlasím s odsekmi 16 a 20, ktoré vyzývajú Turecko, aby odstránilo dovozné povolenia a zrušilo zákaz dovozu určitých farmaceutických výrobkov.

Na záver, tiež súhlasím, že colná únia by mala byť silnejšia a ďalekosiahlejšia, aby bol obchod čoraz ziskovejší.

  Peter van Dalen (ECR). – (NL) Vážená pani predsedajúca, hlasoval som za správu pána Kazaka, pretože zlepší hospodárske a obchodné vzťahy s Tureckom. Posilní susedské väzby medzi Európskou úniou a Tureckom. Potrebujeme presne to, a nič viac.

Zdržal som sa hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 1, ktorý predložila Skupina Európa slobody a demokracie. Stotožňujem sa s ich názorom, že Turecko by nemalo vstúpiť do Európskej únie, ale správa pána Kazaka nezahŕňala túto otázku. Preto som sa zdržal hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu a za správu som naozaj hlasoval preto, že v konečnom dôsledku potrebujeme podporiť dobré susedské vzťahy s Tureckom.

  Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Napriek zlepšeniu vzťahov medzi Úniou a Tureckom stále existujú problémy vo forme tarifných a netarifných prekážok, ktoré je potrebné zjednodušiť spolu s ďalšími formalitami a postupmi. Problematické otázky sú na oboch stranách. Zahŕňajú nerešpektovanie práv duševného vlastníctva a problém falšovania výrobkov zo strany nášho partnera.

Chceme byť v partnerstve s Tureckom, takže by sme sa mali veľmi pozorne pozrieť na prípady narušenia obchodu skôr, než sa zmenia na vážnejší problém. Keďže Turecko čaká veľa rokov na prijatie spoločnej pozície Únie o jeho členstve, je možné, že teraz začína hľadať alternatívnych spojencov? Vzťahy medzi hospodárstvami Únie a Turecka by sa mali tiež analyzovať na základe demografickej štruktúry obidvoch strán a vyhliadok do budúcna.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Hlasoval som, samozrejme, za pozmeňujúci a doplňujúci návrh Skupiny Európa slobody a demokracie a proti správe pána Kazaka, pretože je bez problémov možné udržiavať optimálne obchodné vzťahy s Tureckom bez toho, aby táto krajina vstúpila do Európskej únie.

Zdá sa, že spravodajca chodí so zatvorenými očami, keďže napísal, že výsledok nedávneho referenda v Turecku podporí demokratizáciu v tejto krajine. Práve naopak, niet pochýb o tom, že islamisti zo strany AKP si definitívne priklonili na svoju stranu politickú základňu strany. Po islamizácii každodenného pouličného a spoločenského života teraz vydláždili cestu pre úplnú islamizáciu tureckých verejných inštitúcií. Nech nikto nepochybuje o tom, že zmeny a doplnky tureckej ústavy, ktoré boli schválené, nie sú nič viac a nič menej než otvorený útok na armádu a ústavný súd, ako posledné sekulárne inštitúcie v Turecku.

Správa: Esther de Lange (A7-0241/2010)

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dnes schválená správa je pre ochranu biodiverzity a ekosystémov krok správnym smerom. Koncepcia biodiverzity bola konečne spojená s koncepciou zodpovedného riadenia.

Ak chceme zachrániť našu planétu a zachovať si budúce generácie, musíme okamžite prijať vykonávacie politiky ekokompatibility. Po našom zlyhaní pri dosahovaní nášho cieľa zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010 musíme využiť tento desaťročný odklad na vážne zvyšovanie informovanosti na strane štátov a inštitúcií.

Environmentálne dedičstvo Európskej únie, od maquis po ihličnaté lesy, sa môže pochváliť prakticky jedinečným bohatstvom flóry a fauny, pokiaľ ide o biodiverzitu. Zastavenie straty tohto environmentálneho dedičstva – už budem končiť – je povinnosť, ktorú dlhujeme sebe a budúcim generáciám.

  Romana Jordan Cizelj (PPE). – (SL) Hlasovala som za správu o vykonávaní právnych predpisov EÚ zameraných na ochranu biodiverzity.

Správa navrhuje veľa pozitívnych požiadaviek, ale jej kľúčovým záverom je to, že výsledky sa nedosiahli, pretože chýbala politická vôľa. To je tiež dôvod, prečo právne predpisy nie sú riadne vykonávané, sú tu medzery v údajoch, monitorovanie a financovanie sú nedostatočné a integrácia do odvetvových politík je slabá.

Potrebujeme oveľa jasnejšie podávanie správ o osvedčených postupoch aj o krajinách, ktoré v tejto oblasti nie sú úspešné. Tu by Európska komisia nemala vykonávať politickú úlohu, ale prísne odbornú. Musíme chrániť prírodu a budúcnosť ľudstva, nie vlády jednotlivých členských štátov.

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ochrana biodiverzity a ekosystémov a boj za zabránenie ich ďalšieho zhoršovania sú úlohy neoceniteľnej hodnoty pre našu spoločnosť. Zastavenie straty biodiverzity nie je len našou morálnou povinnosťou, ale aj politickou a hospodárskou povinnosťou: ochrana našej planéty, aby mohla uživiť budúce generácie.

Ako je obvyklé v európskej environmentálnej politike, smernice v tejto oblasti poskytujú potrebnú flexibilitu na prispôsobenie vykonávacích opatrení miestnej situácii. Tento prístup je nepochybne odôvodnený zásadami subsidiarity a proporcionality, ale rozdiely medzi členskými štátmi sú často také veľké, že v ich dôsledku trpí účinnosť smerníc.

Súhlasím so spravodajkyňou, keď uvádza, že v dôsledku toho, čo je často prístup k biodiverzite založený na odvetviach, je aj financovanie biodiverzity a ekosystémových opatrení z rozpočtu EÚ značne rozdrobené.

Zatiaľ čo rozdrobené financovanie môže mať pozitívny vplyv v tom, že sa môže využiť niekoľko zdrojov, povinné spolufinancovanie a prístup „preberania“ napríklad vo vidieckej a štrukturálnej politike znamenajú, že len členské štáty, ktoré urobia toto vedomé rozhodnutie, v skutočnosti využívajú tieto prostriedky na účely biodiverzity.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) V Európskej únii je vyhynutím ohrozených 42 % cicavcov, 43 % vtákov, 30 % obojživelníkov, 45 % plazov a 52 % rýb, pričom miera straty sa do roku 2050 má zdesaťnásobiť.

Žiaľ, zdá sa, že naliehavosť situácie si dostatočne neuvedomujú nielen občania Európskej únie, ale aj Európska Komisia sa k týmto číslam stavia vlažne. Svedčí o tom nedostatok odhodlania dôsledne a náležite vymáhať uplatňovanie environmentálnych smerníc a neochota začať proti členským štátom konanie pre porušovanie predpisov. Ak nám úprimne záleží na tom, aby sme odovzdali svojim deťom a ďalším generáciám životné prostredie aspoň sčasti také, ako ho poznáme my dnes, nemôžeme si dovoliť naďalej otáľať, vyhýbať sa konaniu. Podporujem teda navrhované kroky, ktoré môžu viesť k zabráneniu nenapraviteľných škôd na životnom prostredí.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, rozmanitosť druhov rastlín a zvierat tvorí základ zásobovania rastúcej svetovej populácie potravinami a surovinami. Pre naše úsilie je tiež nevyhnutné prispôsobiť sa zmene klímy. Biodiverzita je ohrozená na celom svete najmä ľudskou rasou. Musíme preto zastaviť stratu biodiverzity a pokúsiť sa napraviť spôsobenú škodu. Najlepší spôsob ochrany biodiverzity je jej udržateľné používanie. To znamená, že v tomto prípade by európski poľnohospodári mali byť našimi spojencami a nie našimi protivníkmi. V budúcnosti by sme ich mali čoraz viac považovať za svojich spojencov.

Dovoľte mi však skočiť v pozitívnom duchu. V regióne, ktorý zastupujem, slobodnom štáte Sasko, sa nám podarilo po dvestoročnej neprítomnosti znovu privítať vlka. Toto je dobrý príklad a po ňom musia nasledovať ďalšie dobré príklady.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) Pre životné prostredie a jeho biodiverzitu je v súčasnosti problémom najmä spôsob výroby a životný štýl, ktorý v prírode vidí iba tovar a prostriedok uspokojovania ľudských potrieb.

Keď už teda, žiaľ, ignorujeme etický a ekologický význam biodiverzity, mali by sme byť aspoň dôslední v jej oceňovaní. V súčasnom cenovom systéme sa totiž ekonomická hodnota prírody odzrkadľuje iba málo, alebo vôbec. Aby sme zabránili hodnotovým i ekonomickým stratám, treba prijímať patričné zákony a tiež propagovať význam biodiverzity medzi občanmi Európskej únie. Väčšina občanov totiž nepochybne považuje stratu biodiverzity za vážny problém, žiaľ, nemyslí si, že sa ich osobne týka. Preto za jednu z dôležitých príčin svojej pasivity pri boji proti strate biodiverzity občania uvádzajú nedostatok poznatkov o tom, čo možno urobiť.

Hlasovala som za predkladanú správu z tohto dôvodu a súhlasím so spravodajkyňou aj v tom, že v tejto oblasti je naliehavo potrebná kampaň na zvýšenie povedomia.

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Bohatstvo prírody je najväčší majetok, ktorý ľudstvo vlastní. Bohužiaľ, ako ľudia robíme veľmi veľa pre to, aby sme tento majetok stratili. Vytvorenie programov ako Natura 2000 je jedným krokom, ktorý robíme na ochranu prírody pred nami samými. Pozornosť by sa mala venovať aj prísnejším právnym predpisom a vysokým pokutám pre ľudí alebo firmy za vedomé prispievanie k ničeniu rozmanitosti prírodného bohatstva Európy.

Podporujem aj tú časť správy pani de Langeovej, ktorá hovorí o odmeňovaní poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky za poskytovanie dodatočných ekosystémových služieb. Poľnohospodári milujú pôdu a milujú a ochraňujú prírodu a ochraňujú ju, aj keď nedostávajú žiadne dodatočné bonusy. Finančná podpora je však nevyhnutná, aby poľnohospodári sami neznášali všetky náklady spojené s ochranou biodiverzity.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Ochrana biodiverzity je spojená s mnohými ďalšími politikami Európskej únie. Rybolov, odvetvia energetiky a poľnohospodárstva majú vplyv na, v tomto prípade, vážny stav Baltského mora. Podľa výskumu je toto more, ktoré je prakticky vnútorným morom Európskej únie, jedným z najviac znečistených.

Európska komisia vyjadruje obavy z poklesu biodiverzity, ale pritom sa vyvíja nedostatočné úsilie na boj proti faktorom spôsobujúcim tento proces. Pokiaľ ide o Európsku úniu, je pravdepodobne potrebné povedať, že každý členský štát EÚ si musí urobiť svoju domácu úlohu. Každý musí vynaložiť úsilie na zabezpečenie udržateľnej politiky rybného hospodárstva a riadne fungovanie programu Natura 2000, aby sa znížilo znečistenie, emisie CO2 aj znečistenie kanalizáciou a aby sa znížilo množstvo pesticídov a fosfátov.

Sú to práve tieto faktory, ktoré v tomto prípade významne prispievajú k eutrofizácii Baltského mora, ktorá spôsobuje pokles biodiverzity. Nezodpovedná realizácia takzvaných komerčných projektov v oblasti energetiky v Baltskom mori a nedostatok kritiky, pokiaľ ide o ich realizáciu, značne prispievajú k tomuto znečisteniu.

Správa: João Ferreira (A7-0227/2010)

  Giommaria Uggias (ALDE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, naše hlasovanie o tejto správe bolo veľmi rôznorodé a bohaté na nápady, ako možno vylepšiť naše opatrenia na predchádzanie ekologickým katastrofám.

Vychádza z názoru, že súčasné preventívne opatrenia sa, žiaľ, ukázali ako nepostačujúce alebo neboli uplatnené. To znamená, že musíme urobiť dve veci: uplatniť určité vylepšené vnútroštátne a európske opatrenia spolu s požiadavkou na zmenu podmienok prístupu k Fondu solidarity a rovnako je potrebné, aby regióny a miestne orgány venovali väčšiu pozornosť prevencii katastrof. Táto správa ich vyzýva, aby lepšie začlenili prevenciu katastrof do programovacích nástrojov a operačných programov. Ide o krok vpred, jeden z mnohých, ktoré podnikáme v záujme zlepšenia politík v oblasti ochrany krajiny.

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vyľudňovanie vidieka, dezertifikácia a zvýšená miera katastrofických udalostí – nadmerné dažde, sucho, krupobitie, požiare a podobne – nútia členské štáty zasahovať s obmedzenými zdrojmi a obmedzenými prostriedkami. Najdôležitejšou otázkou, ktorú by som tu chcel vyzdvihnúť, je prežitie sveta poľnohospodárstva, pretože ten je často vystavený prírodným katastrofám, ktoré drasticky znižujú príjmy poľnohospodárov.

Európska komisia sa preto musí zaviazať k vytvoreniu európskeho systému verejného poľnohospodárskeho poistenia na lepšie zvládanie rizík a nestability príjmov poľnohospodárov v dôsledku prírodných a človekom spôsobených katastrof, ako sa uvádza v odseku 37 návrhu pána Ferreiru, za ktorý som práve hlasoval.

Správa: Eleni Theocharous (A7-0192/2010)

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Pomoc tým najchudobnejším je jednou z najzákladnejších funkcií Európskej únie. Niet o tom pochýb a autorke správy blahoželám k úsiliu riešiť túto otázku. Ako člen Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka však považujem za svoju povinnosť upozorniť na odsek 54 správy, v ktorom pani spravodajkyňa odporúča revíziu dotačných politík existujúcich v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Súhlasím, že je potrebná revízia systému podpory, nesmieme však pripustiť opakovanie situácie, ktorá nasledovala po reforme trhu s cukrom. Cieľom tejto reformy bolo podporiť najchudobnejších výrobcov v tretích krajinách, ale úžitok z nej mali veľkí vlastníci pôdy v Južnej Amerike, a nie vlastníci najmenších plantáží. Buďme preto opatrní a pred rozhodnutím o zavedení akejkoľvek reformy uskutočnime dôkladné analýzy. Hlasoval som proti odseku 54, ale správu ako celok som podporil.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Predložená správa je v podstate dosť vyvážená, ale napriek tomu som hlasoval proti nej. Hoci je správa vyvážená, vychádza z predpokladu, že ak budeme aj naďalej Afrike, zvlášť subsaharskej Afrike, dávať viac a viac peňazí a poskytovať stále väčšiu pomoc, potom tento kontinent túto pomoc nakoniec aj dostane. To je možno politicky korektný spôsob, ako to vyjadriť, obávam sa však, že to nevystihuje realitu.

Keď sa pozrieme na to, aké množstvo finančných prostriedkov sme od 40. rokov 20. storočia do subsaharskej Afriky investovali, je jasné, že hovoríme o mnohých stovkách miliárd dolárov alebo eur, pričom dnešným výsledkom je len viac chudoby a viac biedy. Myslím si, že aj naďalej by sme mali poskytovať núdzovú pomoc, ale z iných hľadísk by sme zasa mali takúto dlhodobú pomoc znižovať.

Predovšetkým musíme zabrániť systematickému úniku kapitálu zo severnej Afriky do bohatých krajín. Nezákonný únik kapitálu za uplynulých štyridsať rokov predstavuje okolo 1,8 bilióna USD! Nedokážete si ani predstaviť, čo by sme mohli pre subsaharskú Afriku s takým množstvom finančných prostriedkov urobiť.

  Vito Bonsignore (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, skladám poklonu pani spravodajkyni za jej prácu. Európska únia sa vždy angažovala v podpore rozvojových krajín a správa, o ktorej sme dnes hlasovali, nám pripomína, že ešte stále toho musíme veľa, naozaj veľa urobiť.

Aby sa v týchto krajinách zlepšili podmienky, musíme podporovať rozvoj noriem pracovného práva, noriem bezpečnosti pri práci – pri tejto téme by som chcel dôrazne oceniť odsek 38, ktorý vyzdvihuje dôležitosť rodovej rovnosti pre hospodársky úspech štátov. Musíme skutočne ženám zaručiť spravodlivý prístup k svetu práce.

Ako pani spravodajkyňa správne zdôrazňuje v odseku 37, Európska únia musí použiť všetky dostupné nástroje v záujme odstránenia detskej práce, ktorá je jednou z najväčších prekážok zníženia chudoby. Táto správa sa venuje niektorým závažným a dôležitým bodom. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu.

  Syed Kamall (ECR). – Vážená pani predsedajúca, myslím si, že v Parlamente sa v tejto veci dosiahne konsenzus. Nemyslím si, že by niekto mohol byť proti myšlienke znižovania chudoby a tvorby pracovných miest v rozvojových krajinách.

Pred pár rokmi som viedol seminár v Pobreží Slonoviny, kde som hovoril s mladými africkými politikmi. Spýtal som sa, ako im môžeme my z Európskej únie pomôcť. Dali mi niekoľko tipov. Po prvé, že by sme mali zabezpečiť, aby pomoc, ktorú im posielame, neslúžila na udržiavanie skorumpovaných vlád pri moci. Príliš často spočíva problém práve v tom.

Po druhé, že by sme mali podporovať otvorené trhy a liberalizáciu, aby sme im pomohli zbaviť sa štátnych monopolov, ktoré im poskytujú nekvalitné služby. Po tretie, mali by sme zreformovať spoločnú poľnohospodársku politiku – alebo sa jej zbaviť – a zbaviť sa dotácií, ktoré poľnohospodárom v EÚ umožňujú ponúkať nižšie ceny ako poľnohospodári v rozvojových krajinách. Ďalej uviedli, že by sme mali upustiť od úvah o opatreniach pre prispôsobenie na hraniciach, čo je v podstate ekologický imperializmus, ktorého cieľom je zabraňovať dovozu z rozvojových krajín.

A nakoniec, diskutujeme o smernici o správcoch alternatívnych investičných fondov. Poslanecký klub PPE, socialisti a zelení chcú zakázať investovanie do rozvojových krajín. Takýto hospodársky nezmysel si musíme vydiskutovať.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážená pani predsedajúca, s potešením som hlasoval za túto správu, ktorá ukazuje, že ani napriek tomu, že je kríza, nezabúdame na chudobných tohto sveta.

Zároveň musím povedať, že pred niekoľkými rokmi som bol ako dobrovoľný pracovník v Afrike; každý deň som si kupoval noviny a bol som prekvapený množstvom článkov kritizujúcich mimovládne organizácie. Nešlo o to, že by nevykonávali dobrú prácu, ale o to, že sa pokúšali presadiť svoju vlastnú kultúru, postoje a názory a nanútiť ich miestnym ľuďom.

Je najvyšší čas začať diskusiu. V rámci tejto diskusie by sme mali nadviazať kontakt nielen s vládami týchto krajín, ale – čo je ešte dôležitejšie – mali by sme osloviť miestnych predstaviteľov, spoločenské organizácie, pastorov, kňazov a podobne, aby sa peniaze, ktoré do týchto chudobných krajín investujeme, využili tak, ako sa majú.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: László Surján (A7-0249/2010)

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, ktorá má zabezpečiť poskytnutie finančných prostriedkov na pokrytie zmeny plánu pracovných miest úradu OLAF a zahrnutie tejto úpravy do rozpočtu na rok 2010.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) už dlho vykonáva chvályhodnú prácu v oblasti boja proti podvodom na európskej úrovni. Posilnenie prostriedkov, ktoré má k dispozícii, a jeho pracovných síl odôvodňuje zvýšenie jeho rozpočtu, čo ochotne podporujem. Samozrejme, bol by som radšej, keby sa ukázalo, že to nebude potrebné, že úrad OLAF má k dispozícii viac prostriedkov a viac pracovníkov už teraz a môže teda lepšie vykonávať svoje poslanie, ku ktorému sa zaviazal. Silnejší, nezávislejší a aktívnejší úrad OLAF je dôležitý pre EÚ, ktorá chce byť transparentnejšou a zrozumiteľnejšou pre európsku verejnosť.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh opravného rozpočtu č. 5/2010 k všeobecnému rozpočtu na rok 2010 (č. 5/2010) sa týka zmeny plánu pracovných miest Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), revízie predpokladaných tradičných vlastných zdrojov, základov dane z pridanej hodnoty (DPH) a hrubého národného dôchodku (HND), zahrnutia príslušných korekcií pre Spojené kráľovstvo do rozpočtu, ako aj ich financovania a revízie financovania znížení HND v prospech Holandska a Švédska na rok 2010, čo má za následok zmenu v rozdelení príspevkov členských štátov z vlastných zdrojov do rozpočtu EÚ. Pravidlá výpočtu týchto vlastných zdrojov sú podrobne stanovené v príslušných právnych predpisoch. Pokiaľ ide o úrad OLAF, Komisia navrhuje dodatočných 20 stálych pracovných miest v triede správcov (AD), pretože úradu OLAF sa teraz naskytla príležitosť dokončiť úpravu svojho plánu pracovných miest prijatím príslušného počtu úspešných uchádzačov na miesta stálych úradníkov.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Chcel by som pri tejto príležitosti uviesť, že zásadne nesúhlasím s tým, ako úrad OLAF v súčasnosti funguje. Hoci proti podvodom treba bojovať, treba to robiť tak, aby to nebolo na úkor európskych občanov, čiže nezávisle a účinne, aby boli chránené osobné údaje všetkých občanov.

V súčasnom stave nie je úrad OLAF schopný splniť tieto požiadavky. V tejto správe sa však hovorí konkrétne o premene pracovných zmlúv na dobu určitú na pracovné zmluvy na dobu neurčitú. Žiadnemu pracovníkovi, bez ohľadu na to, kde pracuje, by nemalo byť odopreté právo na dôstojnú pracovnú zmluvu. Preto sa zdržím hlasovania.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Cieľom Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) je chrániť finančné záujmy Európskej únie a bojovať proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek neregulárnym činnostiam vrátane nezákonných činností, ku ktorým dochádza v Európskych inštitúciách. Preto vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú vykonáva, musí mať k dispozícii materiálne a ľudské zdroje potrebné na to, aby mohol plniť svoje ciele. Napriek kríze, ktorou EÚ prechádza, je prijatie tohto opravného rozpočtu opodstatnené, pretože úrad OLAF musí mať k dispozícii prostriedky na to, aby mohol riadne fungovať.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Zdržal som sa hlasovania, a hoci podporujem vytvorenie dodatočných 20 pracovných miest pre pracovníkov zamestnaných v Úrade pre boj proti podvodom na základe zmlúv na dobu určitú, nemyslím si, že by sme stále mali korigovať rozpočtovú nerovnováhu Spojeného kráľovstva. Zľava bola Spojenému kráľovstvu udelená v roku 1984, pretože bolo považované za oblasť postihnutú krízou. Okrem toho nepokladám za spravodlivé, že od roku 2002 Nemecko, Holandsko, Švédsko a Rakúsko platia len 25 % toho, čo dlhujú.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Nariadením Rady (ES) č. 2007/2000 poskytla Únia privilegovaný bezcolný prístup na trh EÚ takmer všetkým výrobkom pochádzajúcim z krajín a území využívajúcich proces stabilizácie a pridruženia s cieľom oživiť hospodárstva západného Balkánu. Toto nariadenie bolo po početných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch kodifikované nariadením Rady (ES) č. 1215/2009.

Obchodné preferencie boli udelené na obdobie končiace sa 31. decembrom 2010 a v súčasnosti sa vzťahujú na Bosnu a Hercegovinu, Srbsko a Kosovo pre všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie. Ukončením platnosti obchodných preferencií by ich užívatelia prišli o objektívnu hospodársku výhodu vo svojom obchode s EÚ.

V tejto súvislosti je cieľom tohto návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zmena a doplnenie nariadenia Rady (ES) č. 1215/2009 s cieľom predĺžiť jeho platnosť do 31. decembra 2015 a uskutočnenie určitých úprav v nadväznosti na nadobudnutie platnosti stabilizačných a asociačných dohôd s Bosnou a Hercegovinou a Srbskom.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Ide o dôležité hlasovanie, hlasovanie o rozpočte. Keďže pozícia Rady k predbežnému návrhu opravného rozpočtu č. 5/2010 sa vlastne týka zmeny plánu pracovných miest úradu OLAF bez dodatočných finančných prostriedkov, ako aj revízie predpokladaných tradičných vlastných zdrojov (TVZ, t. j. clá a odvody z produkcie cukru), základov DPH a HND a zahrnutia príslušných korekcií pre Spojené kráľovstvo do rozpočtu, ako aj ich financovania, a revízie financovania znížení HND v prospech Holandska a Švédska na rok 2010, čo má za následok zmenu v rozdelení príspevkov členských štátov z vlastných zdrojov do rozpočtu EÚ, keďže účelom návrhu opravného rozpočtu č. 5/2010 je formálne zahrnúť túto rozpočtovú úpravu do rozpočtu na rok 2010, keďže Rada prijala svoju pozíciu 13. septembra 2010, zobrali sme na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 5/2010; a schválili sme pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 5/2010 bez zmien a doplnení a poverili sme svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. x/2010 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Komisia navrhuje 20 dodatočných stálych pracovných miest v triede správcov (AD) pre Úrad pre boj proti podvodom, pretože úradu sa teraz naskytla príležitosť dokončiť proces úpravy svojho plánu pracovných miest prijatím príslušného počtu úspešných uchádzačov na miesta stálych úradníkov.

V uplynulých rokoch Európsky parlament opakovane, naposledy 5. mája 2010, vyjadril názor, že úrad OLAF by sa mal postupne vydať smerom komplexnej a neobmedzenej inštitucionálnej nezávislosti, aby sa zabezpečilo, že jeho činnosti nebudú môcť byť úmyselne alebo neúmyselne obmedzované skutočnosťou, že jeho pracovníci a vedenie sú súčasťou štruktúry Európskej komisie.

Správa: Pablo Arias Echeverría (A7-0226/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený, že elektronický obchod nemôže zostať na okraji vnútorného trhu, pretože ide o perspektívny sektor dôležitý pre hospodársky rast v Európe.

Elektronický obchod môže prispieť k rozvoju vedomostného hospodárstva, dať európskym spoločnostiam a spotrebiteľom pridanú hodnotu a zlepšiť konkurencieschopnosť nášho hospodárstva v kontexte stratégie EÚ do roku 2020, a to aj prostredníctvom rozvoja a podpory nových foriem podnikania pre malé a stredné podniky. V uplynulom roku každý tretí spotrebiteľ v Európe kúpil cez internet aspoň jeden produkt, ale iba 7 percent európskych spotrebiteľov sa na tento krok odvážilo v inom členskom štáte.

Tento trend treba zvrátiť, pričom pomôcť by tomu mohla myšlienka vytvorenia európskej značky dôvery, ktorú presadzuje pán spravodajca. Vypracovanie bezpečnej a inovatívnej metódy platieb uskutočňovaných on-line by takisto mohlo prispieť k zvýšeniu dôvery európskych spotrebiteľov v elektronické služby v iných členských štátoch. V rámci EÚ treba, samozrejme, rozšíriť a zdemokratizovať prístup k internetu. Je povinnosťou Komisie snažiť sa zabrániť tomu, aby boli rozdiely v predpisoch v oblasti ochrany spotrebiteľa prekážkou rozvoja elektronického obchodu v rámci Európy.

  Liam Aylward (ALDE) , písomne. – (GA) Keďže z hľadiska dosiahnutia cieľov stratégie EÚ do roku 2020 má rozšírenie elektronického obchodu v celej Európe kľúčový význam, podporujem to, čo sa v správe hovorí v súvislosti s uplatňovaním opatrení na podporu a posilnenie elektronického obchodu na vnútornom trhu.

Elektronický obchod má osobitný význam pre podnikateľov a malé a stredné podniky. Elektronický obchod a európsky vnútorný on-line trh pomôžu podnikateľom a malým firmám poskytovať inovatívne, vysoko kvalitné služby zodpovedajúce potrebám spotrebiteľov, čo posilní ich konkurencieschopnosť v globálnom hospodárstve.

Treba splniť ciele v oblasti širokopásmového pripojenia, pričom do roku 2013 musí mať každý v EÚ prístup k širokopásmovým službám. Vítam to, čo sa v správe hovorí v tejto súvislosti.

Takisto podporujem to, čo sa v nej hovorí o reklame na elektronický obchod a o podpore informovanosti spotrebiteľov o svojich právach. Je dôležité, aby európski spotrebitelia dôverovali systému, keď nakupujú na internete.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Potenciál vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu nie je úplne uvoľnený z mnohých dôvodov. Spotrebitelia nedôverujú bezpečnosti elektronického trhu a mnohí z nich nenakupujú na internete preto, lebo predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa a úroveň ochrany sa značne líšia. Som presvedčený, že musíme zvýšiť dôveru spotrebiteľov v on-line trh tým, že ich budeme informovať o ich právach a bezpečných platobných možnostiach a zabezpečíme ochranu spotrebiteľov v oblasti bezpečnosti a ochrany osobných údajov.

Súhlasím s návrhom na vytvorenie a uplatnenie európskej značky dôvery, ktorá by zvýšila dôveru nakupujúcich v internet. Niektorým firmám bránia využívať hospodársky trh aj určité komplikácie s ním spojené. Preto musíme vypracovať iniciatívy na stimulovanie podnikateľov k obchodovaniu na internete, napríklad vylepšením platobných mechanizmov používaných na internete, zjednodušiť povinnosti v oblasti vykazovania dane z pridanej hodnoty (DPH), dosiahnuť jednotnosť poštových a bankových poplatkov a účinnejšie riešiť konflikty medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Stav elektronického obchodu sa v súčasnosti sústavne mení. Už nie je rozvíjajúcou sa technológiou, ale čoraz rozšírenejšou realitou. Je veľmi dôležitým prostriedkom podpory cezhraničného obchodu, zlepšovania prístupu k širšiemu sortimentu kvalitnejších výrobkov a konkurenčného znižovania cien.

Napriek tomu 10 rokov po prijatí smernice o elektronickom obchode nerastie cezhraničný elektronický obchod tak rýchlo ako vnútroštátny elektronický obchod, pričom 60 % pokusov o cezhraničné internetové objednávky zlyháva z technických a právnych dôvodov.

Hlasovala som za túto správu, pretože identifikuje problémy, ktorým čelí európsky elektronický obchod, a zároveň ukazuje cestu k vytvoreniu skutočného jednotného on-line trhu pre Európu. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje lepšie uplatňovanie európskych právnych predpisov v prospech všetkých európskych spotrebiteľov a predajcov; zvýšené úsilie o dosiahnutie vysokej úrovne ochrany pre používateľov elektronického obchodu; dosiahnutie dôvery u týchto používateľov, aby preskúmali jednotný trh v celom jeho potenciáli; a informovanie používateľov o ich právach v oblasti elektronického obchodu a o ochrane týchto práv.

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože z nej vyplývajú výhody pre malé a stredné podniky a pozitívne prvky pre rozvoj digitálnej spoločnosti a zároveň pôsobí proti rozdrobenosti trhu a usiluje sa o štandardizáciu predpisov.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Vytvorenie skutočného jednotného on-line trhu pre Európu je jednou z dôležitých úloh, ktoré v súčasnosti pred nami stoja. Zvlášť v súčasnej hospodárskej kríze musí Európa vynakladať ešte väčšie úsilie na odstránenie prekážok, ktoré bránia elektronickému obchodu. V súčasnosti je EÚ trhom s 500 miliónmi spotrebiteľov. Táto situácia sa však neodráža na objeme uskutočňovaných internetových transakcií. Dôvodom nie je to, že by sa európski spotrebitelia do elektronického obchodu veľmi nehrnuli, ale to, že keď sa už rozhodnú kúpiť niečo cez internet, narazia na celý rad problémov a nakoniec vysvitne, že transakciu nemožno uskutočniť. Čísla uvádzané v správe o elektronickom obchode sú z tohto hľadiska dôležité.

V súčasnosti existuje v oblasti elektronického obchodu medzi členskými štátmi príliš veľa rozdielov, čo je situácia, ktorá musí u spotrebiteľov vyvolávať nespokojnosť. Keďže v správe sa uvádza, že táto forma obchodu spolu s inovatívnymi službami a ekologickými podnikmi má najväčší potenciál v oblasti rastu a zamestnanosti do budúcnosti, a preto predstavuje pre jednotný trh nový smer expanzie, treba neodkladne realizovať opatrenia navrhované Komisiou, doplnené o návrhy predložené Parlamentom.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Elektronický obchod predstavuje dôležitý prínos internetu pre hospodársku činnosť. Je preto dôležité odstrániť akékoľvek prekážky fungovania jednotného trhu v tomto sektore, pretože rozdrobený súbor vnútroštátnych predpisov bráni rozvoju tohto výnosného sektora. Súhlasím so spravodajcom, pokiaľ ide o poukázanie na nedostatky elektronického obchodu z hľadiska spotrebiteľov. Je poľutovaniahodné, že 61 % cezhraničných transakcií nie je možné dokončiť, pretože internetové obchody nedoručujú tovar do štátu zákazníka. Pridajte k tomu obavy používateľov, pokiaľ ide o bezpečnosť platieb. Schopnosť nakupovať cez internet zvyčajne závisí od kvality internetového pripojenia. Prioritu by malo mať zvýšenie počtu používateľov internetu, predovšetkým prostredníctvom zlepšenia kvality výkonu pripojenia a zatraktívnenia cien. Takisto je dôležité zvýšiť dôveru spotrebiteľov pri nakupovaní cez internet. Rovnako ako pán spravodajca, aj ja som za vytvorenie európskej značky dôvery, ako aj za posilnenie dohľadu nad internetom predovšetkým z hľadiska ochrany osobných údajov. Osobitné úsilie treba tiež vynaložiť na ochranu neplnoletých osôb používajúcich internet.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vnútorný trh v oblasti elektronického obchodu je pre Európu mimoriadne dôležitý, zvlášť ak chce Európa dosiahnuť ciele stanovené v stratégii EÚ do roku 2020. Ešte stále však treba prekonať niekoľko prekážok. Táto správa predkladá opatrenia, ktoré majú presne tento cieľ. Za zvlášť zaujímavé ciele pokladám kontrolu porušení autorských práv na internete a vytvorenie bezpečného a inovatívneho systému platieb uskutočňovaných on-line, ktorý nebude ukladať poplatky, ktoré by mohli ohroziť alebo obmedziť tento výber. Takto bude jednoduchšie bojovať proti pirátstvu, stimulovať podniky k obchodovaniu cez internet a tiež uľahčiť pripojenie používateľov a zvýšiť ich dôveru v internet.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Elektronický obchod predstavuje pre EÚ veľmi dôležitý trh, v neposlednom rade z hľadiska plnenia cieľov stratégie EÚ do roku 2020. Stojí pred nami veľmi dôležitá úloha, ktorou je vytvorenie skutočne jednotného on-line trhu pre Európu, ktorý umožní EÚ konkurovať na globálnom trhu. Dôvera európskych podnikov a spotrebiteľov v digitálne prostredie je nízka z dôvodu zbytočných prekážok elektronického obchodu, ako sú rozdrobenosť európskeho trhu, nedostatočná bezpečnosť pre spotrebiteľov, nedostatočná bezpečnosť transakcií, nedostatočný mechanizmus nápravy a tak ďalej. Je nevyhnutné zjednodušiť cezhraničné pravidlá a nájsť praktické riešenia problémov, ako sú autorské práva, ochrana spotrebiteľa, označovanie etiketami a osobitné odvetvové pravidlá, poplatky za elektronický odpad a recyklačné poplatky a vykazovanie a účtovanie cez internet.

Nevyhnutná je plná transpozícia a vykonanie existujúcich právnych predpisov, napríklad smernice o službách. Zároveň musí Komisia dokončiť hodnotenie právnych predpisov EÚ, týkajúcich sa jednotného digitálneho trhu, a predložiť všetky iniciatívy, ktoré sa zdajú nevyhnutné na to, aby bolo možné odstrániť hlavné prekážky. Podporujem 13 odporúčaní Komisie, týkajúcich sa vypracovania politík a postupov v oblasti cezhraničného elektronického obchodu.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Elektronický obchod je nevyhnutným predpokladom rozvoja vnútorného trhu: odbúrava informačné bariéry, čím sa blíži k ideálu dokonalej súťaže v prospech spotrebiteľov. Dokáže rozšíriť potenciálny trh pre malých vnútorných výrobcov, ktorí by nemali možnosť obchodovať v iných krajinách EÚ, chrániť ich a podporovať vytváranie pracovných miest vo výrobnom sektore.

Okrem toho znižuje vzdialenosť medzi centrálnymi a okrajovými oblasťami, čím sa zvyšuje kvalita života vo vidieckych oblastiach vďaka zvýšeným dodávkam výrobkov, a presadzuje jednotné normy pre predávané tovary vďaka umiestňovaniu tých istých výrobkov na niekoľko trhov. Je preto nevyhnutné riešiť a odstrániť hlavné prekážky používania internetu na predaj tovarov: bezpečnosť a záruky. Táto úloha musí vzhľadom na neexistenciu fyzických hraníc pripadnúť príslušným nadnárodným orgánom, čo na našom území znamená európske inštitúcie.

Táto správa poskytuje obchodníkom rámec pravidiel na fungovanie a plánovanie investícií, poskytuje spotrebiteľom istotu, pokiaľ ide o poskytnuté záruky, a posúva výrobcov o krok vpred, pokiaľ ide o riešenie krízy. Konečne!

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) V dôsledku miery on-line podvodov, ktorá je stále pomerne vysoká, pretrváva vysoký stupeň nedôvery v nakupovanie cez internet. Preto som hlasovala za toto uznesenie, ktoré vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky systém včasného varovania vrátane databázy, na boj proti nezákonným obchodným postupom a podvodným činnostiam a na zvýšenie bezpečnosti spotrebiteľov počas internetových transakcií, a to aj s ohľadom na ochranu osobných údajov. Osobitnú pozornosť treba podľa mňa venovať zmluvám uzatváraným na diaľku s cieľom chrániť práva spotrebiteľov v čase, keď je na vzostupe nákup tovarov a služieb cez internet, napríklad v oblasti cestovného ruchu a dopravy.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za prijatie tejto správy. Na vnútornom trhu s vyše 500 miliónmi spotrebiteľov podpora väčšej flexibility v elektronickom obchode a zvyšovania dôvery spotrebiteľov v internetové transakcie nielen umožní využitie hospodárskeho potenciálu digitálneho jednotného trhu, ale tiež poskytne stimuly pre rozvoj nových trhových ník pre malé a stredné podniky, čím sa vytvorí potenciál na vytváranie pracovných miest. V dôsledku rozdielov existujúcich medzi vnútroštátnym a cezhraničným elektronickým obchodom nemajú spotrebitelia, zvlášť spotrebitelia žijúci v okrajových a najvzdialenejších regiónoch a spotrebitelia so zníženou mobilitou, možnosť využiť výhody tejto formy obchodu, ktorá poskytuje prístup k obrovskému sortimentu tovarov a služieb. Chcel by som však zdôrazniť, že je nevyhnutné náležité uplatnenie smernice o službách – nástroja, prostredníctvom ktorého môže byť dokončený digitálny jednotný trh – vo všetkých členských štátoch; dôraznejšie ju treba presadzovať predovšetkým z hľadiska nediskriminácie zákazníkov na základe ich štátnej príslušnosti. Chcel by som zdôrazniť, že zavedenie digitálneho jednotného trhu v oblasti elektronického obchodu si vyžaduje riadne fungovanie „jednotného kontaktného miesta“. Rovnako dôležité sú však opatrenia ako harmonizácia poštových a bankových poplatkov v Európskej únii, zjednodušenie vykazovania dane z pridanej hodnoty pri predávaní na diaľku alebo zvýšenie počtu registrácií na doméne .eu.

  Cornelis de Jong (GUE/NGL), písomne. – Hlasoval som za túto správu, pretože vcelku ju môžem podporiť. Zvlášť ma potešilo to, že väčšina mojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov bola vo výbore prijatá. To znamená, že malé a stredné podniky budú podporované v tom, aby sa stali aktívnejšími hráčmi na trhu v oblasti elektronického obchodu. Správa zároveň podľa mňa zbytočne nastoľuje otázku liberalizácie poštových služieb, proti čomu som vo výbore namietal. Na tejto námietke trvám a aj naďalej namietam proti výzvam na liberalizáciu a zároveň rozhodne opakujem svoju výzvu Komisii na zavedenie moratória na liberalizáciu poštových služieb.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu. Ako tieňový spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, požiadaného o stanovisko, vyjadrujem podporu rozvoju elektronického obchodu, ktorý je pevnou súčasťou elektronického podnikania v Európe. V budúcnosti pomôže dokončenie jednotného trhu s IKT v EÚ prekonať problémy, ktorým elektronický obchod v súčasnosti čelí. Európa sa musí stať globálnym sprostredkovateľom v tomto odvetví. Aby sa to dosiahlo, treba naliehavo a jednotným spôsobom riešiť súčasné ťažkosti.

V tomto prípade mám na mysli odlišné sadzby DPH, zákony na ochranu spotrebiteľa, a predovšetkým odstránenie diskriminácie zákazníkov v oblasti elektronického obchodu v niektorých členských štátoch, čo názorne predvádzajú niektorí obchodníci a poskytovatelia služieb. Európa musí podporovať svojich občanov, ktorí sa chcú aktívne zapojiť do sveta internetu, poskytnutím jednoduchého prístupu k vzdelávacím programom a európskym finančným prostriedkom, špecificky určeným na zakúpenie hardvéru, softvéru a prístupu k internetu.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu. Jedným z cieľov stratégie EÚ 2020 je podpora znalostnej ekonomiky. Ak máme v plnej miere dosiahnuť tento cieľ, je potrebné, aby Európska komisia predstavila opatrenia zamerané na zvyšovanie rýchlosti širokopásmových služieb a väčšiu racionalizáciu cien týchto služieb v celej EÚ. Pravidlá a postupy je nevyhnutné zjednotiť tak, aby sme pre obchodníkov predávajúcich na diaľku zaistili prístup aj na iné trhy ako tie vymedzené ich vnútroštátnymi hranicami.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V oznámení o digitálnej agende pre Európu z 19. mája 2010 preukázala Komisia svoje želanie zabezpečiť, aby internetové transakcie boli jednoduchšie a vzbudzovali väčšiu dôveru v digitálnu technológiu. Podľa údajov zahrnutých v správe tretina Európanov už niekedy urobila nákup cez internet, iba 7 % spotrebiteľov sa však odváži uskutočniť cezhraničnú transakciu a iba 12 % vyjadruje dôveru v takýto druh transakcie. Preto je naliehavé posilniť bezpečnosť spotrebiteľov (alebo to, ako ju vnímajú) vo vzťahu k týmto transakciám tak, aby sme podporili rozvoj trhu, ktorý má obrovský potenciál – vďaka transakciám, ktoré sú pre spotrebiteľa jednoduchšie, pohodlnejšie a v mnohých prípadoch aj lacnejšie. Pre riadny jednotný elektronický trh je nevyhnutné, aby sa spotrebitelia pri nákupoch cez internet cítili bezpečne a aby si firmy uvedomili nesmierny potenciál internetového obchodu. Treba tiež zvýšiť dostupnosť na internete a odstrániť cezhraničné prekážky.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Voľný pohyb tovaru v Európe vážne narúšajú rozdrobené vnútroštátne pravidlá. Údaje o stave elektronického obchodu v Európskej únii ukazujú, že za rok 2009 jeden z troch spotrebiteľov v Európe kúpil aspoň jednu položku na internete, ale len 7 % európskych spotrebiteľov sa odvážilo zakúpiť si tovar z iného členského štátu. Nezverejnené prieskumy EÚ o praktikách v elektronickom obchode ukazujú, že 60 % pokusov spotrebiteľov o cezhraničný nákup tovaru v rámci EÚ sa končí neúspešne, pretože predajca odmietne prijať transakciu alebo doručiť tovar, hoci by nakupujúci mohol v polovici 11 000 skúmaných prípadov elektronickým nákupom v zahraničí ušetriť najmenej 10 % (aj po započítaní poplatkov za doručenie). Musím preto zdôrazniť potrebu komplexného právneho a regulačného rámca, ktorý dokáže prekonať cezhraničné prekážky, zvýšiť pridanú hodnotu a regulovať riziká činnosti, ktorá sa neustále mení a takmer neprestajne napreduje. Preto sa vyžaduje sústavná pozornosť a monitorovanie, pričom prioritu má spoľahlivosť komunikácie a transakcií. Aby sme konsolidovali elektronický obchod, je nevyhnutné pracovať na zvyšovaní bezpečnosti a dôvery podnikov i spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o platby, ako aj dodávky a reklamácie tovaru.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Správa o elektronickom obchode obsahuje niektoré rozpory a príliš trvá na potrebe vytvorenia vnútorného trhu. Uznávame dôležitosť elektronického obchodu, ale ešte treba veľa vykonať, aby sme zaistili, že sa nestane nositeľom závažných nových problémov.

Ako sme zdôraznili počas rozpravy, je dôležité vyjasniť mnohé otázky, konkrétne: obranu autorských práv, ochranu práv detí, práva spotrebiteľov a bezpečnosť.

Je pravda, že správa predkladá celý rad podnetov na zvyšovanie dôvery u všetkých účastníkov trhu v oblasti elektronického obchodu, ale nie všetky sú natoľko primerané, ako by mohli byť. Dokonca primerane nezohľadňujú ani všetky záujmy a práva, o ktoré ide v procese, ktorý by sa mohol ukázať nanajvýš zložitým.

Je pravda, že dodávateľský reťazec elektronického obchodu musí byť transparentnejší, aby spotrebiteľ vždy poznal totožnosť dodávateľa, ako aj jeho obchodné meno, zemepisnú adresu, kontaktné údaje a daňové identifikačné číslo. Práva detí, mládeže a ľudí s rôznymi druhmi závislosti však musia byť stále chránené.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Elektronický obchod vytvára príležitosti na trhu, najmä pre malé a stredné podniky. Elektronický obchod môže zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní konkurencieschopnosti írskeho i európskeho hospodárstva.

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, ktorá je míľnikom, pretože predstavuje významný krok smerom k úplnej realizácii a integrácii jednotného európskeho trhu. V časoch globalizácie a digitalizácie si Európska únia nemôže dovoliť zaostávať pri vytváraní efektívneho vnútorného trhu pre elektronický obchod, ktorý by sa mal stať konkurencieschopným aj na globálnej úrovni. Dúfajme, že na túto správu nadviažu ďalšie kroky stimulujúce vytvorenie celoeurópskeho digitálneho trhu. Takýto vývoj tiež prispeje k prehodnoteniu a opätovnému naštartovaniu aktivít výskumu a vývoja, ktoré majú zásadnú dôležitosť.

Čo potrebujeme v prvom rade, je monitorovanie a sledovanie uplatňovania správy o elektronickom obchode, aby sme občanom EÚ ako podnikateľom aj ako spotrebiteľom zaistili ľahší prístup k realizácii digitálnych obchodov. Opatrenia stanovené v správe by mali značne uľahčiť obchodovanie medzi členskými štátmi za predpokladu, že národné vlády začnú skutočne napredovať pri zjednocovaní pravidiel v oblasti zmlúv a prekonávať odporujúce si zákony.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Vítam výzvu na zvyšovanie objemu elektronického obchodu v rámci hraníc EÚ. EÚ však musí vyvíjať podporné úsilie, aby sa tak udialo s rešpektovaním európskych právnych predpisov, pričom je nevyhnutné, aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa.

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. – (FI) Chcela by som poďakovať svojmu kolegovi pánovi Echeverríovi za vynikajúcu správu, za ktorú som s radosťou zahlasovala. Elektronický obchod je novým a medzinárodným odvetvím a Európska únia preto musí prijať dôležitú úlohu pri harmonizácii noriem a postupov. Predovšetkým by som rada spomenula tie body v správe, ktoré nás vyzývajú zaistiť dostupnosť kvalitných a komplexných širokopásmových pripojení v celej Únii. Tento cieľ má zásadnú dôležitosť, ak má elektronický obchod prosperovať.

Priniesť všetkým občanom EÚ širokopásmové pripojenie do roku 2013 a ultrarýchle širokopásmové pripojenie do roku 2020 sú ambiciózne ciele, sú však nevyhnutné na zvyšovanie kvality života občanov. Chcela by som tiež poďakovať spravodajcovi za jeho postrehy v súvislosti s ochranou spotrebiteľov a právom na súkromný život v svete elektronického obchodu. Ide o záležitosť, ktorú v budúcnosti budeme musieť starostlivo skúmať najmä vo vzťahu k službám pre deti.

  Edvard Kožušník (ECR), písomne. – (CS) Hoci je dnes internet najrýchlejšie sa rozvíjajúcim maloobchodným kanálom a počet nákupov cez internet každoročne narastá, počet cezhraničných transakcií uskutočňovaných medzi členskými štátmi, žiaľ, stagnuje. Takmer sa dá povedať, že v oblasti B2C neexistuje v Únii vnútorný trh. V oblasti zvyšovania objemu cezhraničného predaja tovaru prostredníctvom elektronického obchodu verím, že významným stimulátorom môže byť úplná harmonizácia spotrebiteľského práva, teda odstránenie vnútroštátnych výnimiek, v kombinácii s liberálnym poňatím ochrany spotrebiteľa. Veľký problém však vidím v oblasti obmedzovania prístupu k internetovým službám na základe IP adries niektorých štátov. V tejto oblasti v zásade neexistujú legislatívne prekážky, no napriek tomu je elektronický vnútorný trh v tomto segmente obmedzovaný.

Zastávam názor, že v tomto prípade by Komisia mala využiť všetky svoje exekutívne nástroje a zasiahnuť proti vytváraniu umelých prekážok na vnútornom trhu v podobe blokovania IP adries. Správa tiež hovorí o cieľoch pre rok 2020 v oblasti prístupu k širokopásmovému pripojeniu. Osobne neobľubujem takéto proklamatívne ciele, navyše v sektore, ktorý sa vyvíja dynamicky, a preto sa veľmi ťažko dá predpovedať, ktorým smerom sa bude vyvíjať v horizonte 10 rokov. Napriek tejto výčitke však považujem správu za vyváženú, a preto som ju v hlasovaní podporil.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Ariasa Echeverríu, pretože sa domnievam, že elektronický obchod je kľúčovým trhom pre politiku EÚ, v rámci ktorej je možné a nevyhnutné zabezpečiť určité intervencie smerom k zvyšovaniu konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ v kontexte stratégie EÚ 2020.

Skutočne som presvedčený, že ak máme plne zužitkovať výhody v podobe príležitostí, ktoré nám ponúka jednotný európsky trh, mali by sme ďalej rozvíjať elektronický obchod, ktorý má potenciál pozitívne vplývať na spotrebiteľov i konkurencieschopnosť spoločností. Podobne podporujem zahrnutie európskej značky dôvery do správy, pretože je nevyhnutná na zaručenie spoľahlivosti a kvality tovaru umiestňovaného na cezhraničný elektronický trh.

V ére krízy a finančných ťažkostí, v akej sa nachádzame práve dnes, musíme podporovať nástroje schopné vo výraznej miere pozitívne ovplyvňovať zamestnanosť a rast. Medzi takéto nástroje môžeme zaradiť aj elektronický obchod. Domnievam sa preto, že správa, ktorú sme dnes prijali, je v tejto súvislosti pozitívnym výsledkom, nielen pre spoločnosti, malé a stredné podniky, ale tiež – a predovšetkým – pre spotrebiteľov.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Jednotný trh vždy bol jedným z veľkolepých cieľov, ktoré sledovala Európska únia. V dnešnej dobe môže cezhraničný elektronický obchod veľmi významne prispieť k ďalšiemu rozvoju jednotného trhu. Internetové nákupy spotrebitelia už vo veľkej miere prijali na domácej úrovni, to isté však neplatí pre elektronický obchod medzi členskými štátmi, v podstate vinou nedostatku vzájomnej dôvery medzi nakupujúcim a predajcom. Ak preto chceme rozvíjať trh v oblasti elektronického obchodu, bude nevyhnutné prehlbovať dôveru u všetkých účastníkov. Európske právne predpisy v tejto oblasti sa musia uplatňovať tak, aby vytvárali atmosféru zvýšenej dôvery. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu, pretože si myslím, že elektronický obchod a prekonávanie prekážok, ktoré ešte bránia jeho rozvoju, má pre hospodárstvo zásadný význam. Voľný pohyb tovaru v Európe značne sťažujú rozdrobené vnútroštátne pravidlá a 60 % pokusov spotrebiteľov kúpiť si tovar za hranicou vlastného štátu sa končí neúspechom.

Cieľom je založenie skutočného európskeho internetového jednotného trhu. Vďaka pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu od Skupiny Európa slobody a demokracie (Ligy severu) je v správe zahrnutá zmienka o ťažkostiach, ktoré majú s prístupom na internet občania žijúci v ostrovných a horských oblastiach.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Správa sa využíva na presadzovanie širšej harmonizácie daňových zákonov, ako aj kolísavých cien v sektore poštových a finančných služieb na úrovni EÚ. Preto som hlasoval proti tomuto textu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Nedávne oznámenie Komisie určilo budúce stratégie, ktorých cieľom je znižovanie rozdrobenosti a stimulácia rastu v elektronickom obchode.

Kým elektronický obchod na vnútroštátnej úrovni sa v skutočnosti zintenzívňuje, objem cezhraničných nákupov je naďalej nízky a v roku 2009 dosiahol iba 7 %. Hlavné prekážky súvisia s jazykovými a praktickými i právnymi problémami.

Súhlasím s prístupom správy, ktorá vymedzuje päť priorít v snahe o stimulovanie odvetvia: zlepšenie prístupu na internet, odstránenie rozdrobenia internetového trhu, posilňovanie dôvery spotrebiteľov, stimulovanie podnikateľov, aby svoje produkty predávali na internete, a zaručenie bezpečnosti detí pri používaní internetu. To všetko by sa malo odohrávať v jasnom a jednotnom právnom kontexte, ktorého úlohou by predovšetkým mala byť služba verejnosti. Domnievam sa, že zásadný stimul príde vo forme dôvery na strane občanov, ktorú by sme mali podporovať a zvyšovať.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Internet sa stal najrozšírenejšou formou diaľkového predaja. Podľa informácií poskytnutých Komisiou v odpovedi na moju otázku (E 4964/2010) viac ako tretina spotrebiteľov v EÚ (37 %) použila minulý rok internet na nákup alebo objednávku tovaru a služieb na súkromnú potrebu. To predstavuje nárast 5 percent v porovnaní s rokom 2008 a 10 percent v porovnaní s rokom 2006. Napriek tomu spotrebitelia naďalej nemajú dostatočnú dôveru v cezhraničný nákup a rozdiely vo vnútroštátnych predpisoch odrádzajú spoločnosti od investícií do cezhraničného obchodu. Preto vidíme v miere rozšírenia diaľkového predaja v jednotlivých členských štátoch značné rozdiely. Zvyšovanie tejto formy obchodu má však v súčasnej recesii kľúčový význam. Cieľom tejto konkrétnej správy je riešiť rozdrobenosť vnútorného trhu elektronického obchodu predkladaním návrhov, napríklad prijatia jednotných pravidiel a postupov, ktoré predajcom na diaľku umožnia obchodovať aj mimo hraníc svojho štátu. V čase, keď tradičné komerčné transakcie stagnujú, sa môžu nové technológie a príležitosti, ktoré prinášajú, ukázať prínosnými pri rozvoji nových a alternatívnych obchodných iniciatív. Z tohto dôvodu som hlasoval za správu.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Zdržal som sa hlasovania o tejto správe napriek tomu, že podporu elektronického obchodu považujem za dôležitú a rozširovanie kvalitných internetových sietí a služieb na celú populáciu za nevyhnutné, a to aj v najizolovanejších regiónoch.

Súhlasím tiež s tým, že je nevyhnutné bojovať proti diskriminácii, ktorej sú vystavení mnohí občania, ktorí by radi nakupovali cez internet – v neposlednom rade na základe toho, v ktorom členskom štáte bývajú alebo akú emailovú adresu použijú pri realizácii transakcie.

Súhlasím s mnohými návrhmi predloženými v správe. Napriek tomu neľutujem skutočnosť, že smernica o službách ešte v niektorých členských štátoch nebola plne transponovaná, nepodporujem politiku Komisie v sektore poštových služieb a nevítam stratégiu EÚ 2020 – tieto základné možnosti voľby vo veľkej miere zodpovedajú za ťažkú sociálnu situáciu, s ktorou v súčasnosti zápolí EÚ.

Budúce modely pre potreby odvetvia komunikácií a dokonca aj elektronického obchodu budú nepochybne zostrojené lepšie v rámci perspektívy, ktorá sa viac zameria na občanov a ich práva, namiesto aby sa jednoducho podriadila obchodným záujmom.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu pána Ariasa Echeverríu o elektronickom obchode. Elektronický obchod je jedným z odvetví s najväčším dosahom na rast a zamestnanosť v budúcich desaťročiach a Európska únia musí z tohto potenciálu maximálne ťažiť.

Nezabúdajme, že elektronický obchod uľahčuje a podporuje rozvoj nových špecializovaných trhov pre niektoré malé a stredné podniky, ktoré by inak ani neexistovali.

Okrem toho podporujem myšlienku, aby sme pri formulovaní našich politík a zákonných rámcov pre elektronický obchod venovali zvýšenú pozornosť potrebám zraniteľných spotrebiteľov, ktorí by inak nemali žiadny prístup k obrovskému výberu spotrebiteľského tovaru. Myslím tu na tých, ktorí sú izolovaní alebo menej mobilní, na občanov s nízkymi príjmami alebo jednotlivcov žijúcich v menej prístupných, vzdialených či periférnych oblastiach.

Na záver spomeniem, že text som vo výbore pozmenil a doplnil tak, aby zdôraznil potrebu vývoja nástrojov vzdelávania zákazníkov nakupujúcich cez internet. Musíme rozvíjať digitálne zručnosti čo najväčšieho počtu občanov, aby si viac uvedomovali svoje práva a povinnosti (kľúčové práva spotrebiteľov na internete, pravidlá v oblasti elektronického obchodu a predovšetkým ochrany údajov).

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – V tejto dôležitej správe o elektronickom obchode okrem iného zdôrazňujeme význam posilnenia dôvery v systémy cezhraničných internetových platieb (napr. kreditné a debetné karty a elektronické peňaženky) podporou celej škály platobných možností, posilňovaním interoperability a spoločných noriem, prekonávaním technických prekážok, podporou najbezpečnejších technológií elektronických transakcií, zosúladením a posilňovaním právnych predpisov o otázkach súkromia a bezpečnosti, ako aj bojom proti podvodným aktivitám, informovaním a vzdelávaním verejnosti.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Dobre si uvedomujeme množstvo a druh nevýhod – predovšetkým v Taliansku – pre tých, ktorí žijú a bývajú v horských alebo ostrovných komunitách. Budovanie interného trhu elektronického obchodu by zjednodušilo prístup na internet a zvýšilo kvalitu v krajinách EÚ a v regiónoch bez dobrých pripojení.

Je dôležité rozvíjať iniciatívy určené na motivovanie podnikateľov smerom k predaju tovaru cez internet so súčasnou ochranou používateľov, predovšetkým detí, s primeranými zárukami zaistenia bezpečnosti. Nesmieme nepoctivým obchodníkom umožniť podvádzať potenciálnych používateľov; preto sú potrebné cielené a časté kontroly.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Dúfam, že táto správa je jasným signálom pre Európsku komisiu, aby podnikla ďalšie kroky smerom ku skvalitňovaniu internetového obchodu vo vnútri Európskej únie. Požadujeme harmonizáciu a zjednodušenie administratívnych postupov, ktoré vo svojej súčasnej podobe spôsobujú, že nás odrádzajú od nákupov na zahraničných internetových stránkach, a to aj vtedy, ak na nich nájdeme zaujímavú ponuku. Chceme tiež záruku, že prístup na širokopásmový internet bude dostupný v celej EÚ do roku 2013. Tento návrh už dávno prestal byť čírou fantazmagóriou. Stáva sa nielen čoraz viac realistickým, ale navyše nikoho netreba presviedčať o priaznivom účinku na interný trh, aký by mal univerzálny prístup na internet.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Nedokázala som sa presvedčiť o potrebe hlasovať za túto správu napriek tomu, že obsahuje viacero pozitívnych prvkov, predovšetkým obranu záujmov spotrebiteľov a uznanie záujmov malých a stredných podnikov na trhu v oblasti elektronického obchodu.

Odsudzujem predovšetkým tých, ktorí Komisii blahoželajú k uplatneniu tretej smernice o poskytovaní poštových služieb, ktorej cieľom je liberalizácia poštových služieb. To však bude mať za následok ďalšie škody pre poštové služby v EÚ, a nie – ako sa uvádza v správe – nižšie ceny a lepšie služby.

Takisto nemôžem ľutovať skutočnosť, že niektoré členské štáty smernicu o službách ešte netransponovali, pretože chcem, aby Komisia promptne pripravila správu o klimatických vplyvoch prijatia tohto textu.

Ľutujem, že text sa v širšom zmysle nesie v duchu otvorenosti voči hospodárskej súťaži, ktorú sme odsúdili, keď sme odmietli Lisabonskú zmluvu.

Správa: Christine De Veyrac (A7-0195/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, pretože jej cieľom je zlepšenie prevencie leteckých nehôd a poskytovania pomoci obetiam a ich rodinám. Bezvýhradne podporujem prístup spravodajkyne, ktorá požaduje analýzu incidentov na európskej úrovni, čo sa dosiaľ nikdy nedialo. Správa tiež navrhuje zlepšenia v oblasti poskytovania pomoci obetiam a ich rodinám, napríklad prijatie maximálneho odkladu dvoch hodín, do ktorých treba informovať rodiny o menách pasažierov na palube. Teraz sú na rade ministri dopravy, ktorí – dúfam – tieto právne predpisy čo najskôr prijmú.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Hlasoval som za túto správu. Objem leteckej dopravy stále viac narastá a nebezpečenstvo nehôd sa takisto zvýšilo, napriek zlepšeniam bezpečnostných noriem, a preto európske právne predpisy súvisiace s vyšetrovaním nehôd treba pozmeniť, doplniť a aktualizovať.

Vítam, čo správa hovorí o právach obetí a ich rodín. Rodina obete má právo dostať relevantné informácie čo najskôr. Letecké spoločnosti musia mať pripravený účinný operačný plán pre prípad krízy. Dôležitým praktickým opatrením by bolo prinútiť letecké spoločnosti nominovať jednu osobu ako hlavnú kontaktnú osobu na účely koordinácie, poskytovania dôležitých informácií a podpory rodinám cestujúcich.

Praktické opatrenia požadované správou budú pomáhať v prípadoch nehôd, najmä pokiaľ ide o pasáže o pomoci poskytovanej obetiam a ich rodinám a o skupinách, ktoré konajú v ich mene. V európskom sektore civilného letectva treba zaistiť vysoké bezpečnostné normy a musíme sa maximálne snažiť znižovať počet nehôd.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporujem tento návrh. V súčasnosti platná smernica EÚ riadiaca vyšetrovanie nehôd a incidentov v civilnom letectve bola prijatá v roku 1994. Trh leteckej dopravy a situácia sa však zmenili. Musíme preto prijať nové právne predpisy EÚ primerané dnešnej situácii. Po prvé, je potrebné založiť sieť orgánov pre vyšetrovanie bezpečnosti. Tieto by zahŕňali národnú vládu a inštitúcie EÚ (Európsku agentúru pre bezpečnosť letectva – EASA) a zodpovedali by za zvyšovanie kvality vyšetrovania, klasifikáciu a analýzu informácií, podporovali by spoluprácu medzi inštitúciami národnej vlády a prispievali k zvyšovaniu bezpečnosti letectva. Treba tiež jasnejšie definovať práva cestujúcich a ich rodín.

Cieľom nariadenia je rozšíriť požiadavku, aby letecká spoločnosť predložila zoznam pasažierov čo najskôr a do dvoch hodín po výskyte nehody, čo by sa týkalo nielen leteckých spoločností lietajúcich z EÚ, ale aj spoločností prevádzkujúcich lety do Európy. Cieľom je zaviesť pre letecké spoločnosti povinnosť vyžiadať si od cestujúcich v čase rezervácie letenky údaj o osobe, s ktorou sa treba skontaktovať v prípade nehody. Rodinám obetí treba vytvoriť také podmienky, aby získali prednostný prístup k informáciám o pokroku bezpečnostného vyšetrovania.

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože navrhuje riešenia problémov spôsobených leteckými nehodami v poslednom čase, a to nielen z technickej perspektívy, ale aj a najmä s ohľadom na poskytnutie záruk rodinám obetí. Objasňuje tiež úlohu agentúry EASA a vnútroštátnych orgánov pri nezaujatom a objektívnom vyšetrovaní príčin nehôd.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Objem leteckej dopravy neustále narastá a napriek pokroku v oblasti bezpečnosti správy naďalej poukazujú na neúprosný nárast počtu leteckých nehôd. Je načase, aby Európska únia aj tento sektor regulovala precíznejšie a exaktnejšie.

Dôrazne preto podporujem cieľ spravodajkyne predchádzať nešťastným leteckým nehodám a zlepšiť vyšetrovania nehôd. Príslušné právne predpisy sú v skutočnosti z roku 1994, kedy Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) ešte neexistovala.

Hlasoval som preto za toto nariadenie, ktorého zámerom je odovzdať vedúcu úlohu v oblasti leteckej bezpečnosti agentúre EASA, pričom súhlasím predovšetkým s cieľom poskytovania všeobecného prístupu k citlivým údajom.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) V posledných rokoch neobyčajne vzrástla letecká doprava. Napriek mnohým technologickým vylepšeniam sa nebezpečenstvo nehôd zvýšilo. Preto je nevyhnutné prijať pre túto oblasť právne predpisy EÚ. Z tohto dôvodu vítam návrhy pani De Veyracovej prispôsobiť smernicu z roka 1994 o prevencii nehôd dnešnej situácii na trhu leteckej dopravy. Vďaka vytvoreniu siete vnútroštátnych orgánov pre vyšetrovanie bude možné zredukovať nesúlady medzi členskými štátmi, predovšetkým pomocou zoskupenia zdrojov a výmeny osvedčených postupov. Ochraňovať treba tiež práva obetí a ich rodín. Podporujem požiadavku pani spravodajkyne, aby sa povinnosť leteckých spoločností predložiť zoznam cestujúcich do hodiny od upozornenia na výskyt nehody týkala nielen leteckých spoločností so sídlom v EÚ, ale tiež všetkých leteckých spoločností lietajúcich v Európe. Napokon vítam návrh pani spravodajkyne, aby sa Európska agentúra pre bezpečnosť letectva charakterizovala ako „poradca“ pri účasti na bezpečnostnom vyšetrovaní. Je dôležité, aby nariadenie nedalo agentúre priestor byť v priebehu bezpečnostného vyšetrovania zároveň sudcom i porotou.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Je životne dôležité, aby sme v sektore európskeho civilného letectva zaistili bezpečnosť a znížili počet nehôd a incidentov uplatňovaním postupov vyšetrovania a prevencie. Hlasovala som za toto nariadenie, pretože si myslím, že pomáha rozvoju prostredia podporujúceho spontánne nahlasovanie incidentov tým, že požaduje, aby vyšetrovanie v oblasti bezpečnosti európskeho letectva bolo efektívne, rýchle a na vysokej kvalitatívnej úrovni. Súhlasím s tým, že vyšetrovanie by mal viesť vnútroštátny orgán, prípadne iné orgány zodpovedné za vyšetrovanie bezpečnosti. Popritom považujem za dôležité založiť európsku sieť orgánov na zvyšovanie kvality vyšetrovacích metód a odbornej prípravy vyšetrovateľov. Ako ďalší dôležitý bod by som uviedla určenie noriem včasného poskytnutia informácií o osobách a nebezpečných veciach na palube v čase nehody. Mala by sa tiež zlepšiť pomoc obetiam a ich rodinám.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Zintenzívnenie leteckej dopravy malo za následok zvýšené nebezpečenstvo výskytu leteckých nehôd. Napriek zavedeným zlepšeniam bezpečnosti zostávajú v súčasnom systéme vyšetrovania nehôd naďalej medzery. Bezpečnostný systém sa v tejto oblasti zakladá na spätnej väzbe a poučeniach, ktoré čerpáme z nehôd a incidentov. Je dôležité posilniť koordináciu medzi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie bezpečnosti, konkrétne vytvorením európskej siete. Aby sme dokázali rozpoznať možné bezpečnostné zlyhania a nápravné opatrenia, ktoré treba prijať, musí táto sieť zaistiť úplnú nezávislosť vyšetrovania, ako aj vysokú úroveň efektívnosti, usilovnosti a kvality.

Je dôležité zaistiť efektívne preventívne opatrenia a vysokú úroveň bezpečnosti v európskom civilnom letectve a nešetriť úsilím pri znižovaní počtu nehôd a incidentov tak, aby sme zaistili dôveru verejnosti v leteckú dopravu. Rovnako ako vyšetrovaniu bezpečnosti treba venovať zvýšenú pozornosť otázke posilnenia pomoci obetiam leteckých nehôd a ich rodinám; pre takéto prípady musia mať všetky európske letecké spoločnosti pripravený krízový plán pomoci.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Pravidelne sa zhrozíme, keď sa dopočujeme správu o ďalšom leteckom nešťastí. Dúfam, že nové nariadenie o vyšetrovaní a prevencii nehôd a incidentov v civilnom letectve úspešne splní potrebu zaistiť bezpečnosť cestujúcich v podobe presnejšieho opatrenia ako smernica 94/56/ES, ktorú nahrádza. Domnievam sa, že sa treba zamerať predovšetkým na kontroly, spoluprácu a výmenu informácií na účely prevencie. Okrem toho by sa výsledky z realizovaného vyšetrovania nehôd mali ukladať na centrálnom mieste a analyzovať so zámerom zvyšovania bezpečnosti leteckej dopravy a efektívnejšieho zvládania kritických situácií. V tomto bode si myslím, že by európski cestujúci mali dostať možnosť uviesť svoju kontaktnú osobu pre prípad nešťastia. Táto prax je obvyklá v USA. V neposlednom rade sa domnievam, že potrebujeme užšiu koordináciu a dohľad nad pohotovostnými službami zapojenými do zásahov a poskytujúcimi pomoc obetiam a ich rodinám.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o návrhu nariadenia o vyšetrovaní a prevencii nehôd a incidentov v civilnom letectve, pretože zavádza nové pravidlá, ktoré nám umožnia posilniť prevenciu nehôd, ako aj transparentnosť a rýchlosť vyšetrovania v prípade nehody.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že počet letov a cestujúcich v civilnej doprave už roky významne narastá, a napriek tomu, že bol tento vývin sprevádzaný poklesom počtu leteckých nehôd a incidentov, bezpečnosť musí aj naďalej byť naším základným záujmom – dnes aj vždy v budúcnosti. Takisto s ohľadom na skutočnosť, že smernica riadiaca vyšetrovanie leteckých nehôd bola prijatá už v roku 1994 a že sa v civilnom letectve odvtedy veľa zmenilo, považujem revíziu tohto nariadenia za naliehavú.

Súhlasím so spravodajkyňou, keď hovorí o potrebe väčšej koordinácie a integrácie pri vyšetrovaní leteckých nehôd. Keď uvážime, že integrácia v rámci EÚ sa neustále zvyšuje a letecká nehoda nemá dôsledky len na jeden členský štát, nie je logické, že kontakty medzi vnútroštátnymi leteckými orgánmi sú stále na nízkej úrovni.

V tomto kontexte si myslím, že by Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva mohla byť pridelená nová úloha.

Napokon sa domnievam, že zrejme ide o jednu z oblastí, v ktorých je koordinovaný a integrovaný postup zo strany Európskej únie nevyhnutný, aby sme mohli zaručiť bezpečnosť všetkých cestujúcich v európskom vzdušnom priestore.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Letecká doprava dnes nepochybne zohráva rozhodujúcu úlohu v mobilite občanov a dynamike globálneho hospodárstva. Jej význam a vplyv sa nepochybne bude naďalej zvyšovať v spoločnosti, ktorú čoraz viac definuje globalizácia a priorita efektívneho využívania času a priestoru. V súčasnej atmosfére globálnej krízy a silného tlaku na znižovanie nákladov a výdavkov potrebujeme na ochranu záujmov používateľov účinný rámec nariadení a kontrol. Bezpečnosť je pre používateľov oblasťou najvyššieho záujmu a má veľký vplyv na určenie výšky cestovného. Zdôrazňujem preto príspevok, ktorý táto správa prináša ku kvalite a nezávislosti vyšetrovania nehôd a incidentov v civilnom letectve, pričom harmonizuje vyšetrovacie kapacity členských štátov a zároveň zaisťuje, že európske právne predpisy v tejto oblasti budú s ohľadom na zmeny, ktoré sa v odvetví odohrávajú, ako aj príchod nových aktérov na scénu, ako napríklad Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, dobre prijaté a aktuálne. Zdôraznil by som však, že prioritu by sme mali vidieť v prevencii nehôd, a práve k tomu by malo viesť vyšetrovanie, ako nástroj identifikácie problémov a nachádzania riešení.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme za správu, pretože uznávame dôležitosť vyšetrovania nehôd a incidentov a prevencie v civilnom letectve.

Za pozitívnu pokladáme skutočnosť, že členské štáty zohrávajú aktívnu úlohu, konkrétne prostredníctvom príslušných vyšetrovacích orgánov, ktoré vytvoria európsku sieť vnútroštátnych orgánov pre túto oblasť. Táto sieť je predkladaná s týmito konkrétnymi cieľmi: formulovanie návrhov zodpovedným vnútroštátnym orgánom, delenie sa o informácie o vyšetrovacích metódach, koordinácia a organizácia odbornej prípravy vyšetrovateľov v každom členskom štáte, rozvoj spoločných vyšetrovacích metodológií pre EÚ a rozvoj a riadenie rámca pre deľbu zdrojov.

Budeme sledovať budúcnosť tejto siete, pretože sa domnievame, že jej činnosť musí byť prísne obmedzená hranicami vyššie uvedených cieľov a v rámci schémy účasti členských štátov určenej v návrhu, prostredníctvom zodpovedných vnútroštátnych orgánov.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Nezávislejšie bezpečnostné vyšetrovanie v prípadoch leteckých nehôd, posilnená pomoc rodinám obetí a optimálna ochrana údajov a súkromia v priebehu vyšetrovania – to sú všetko opatrenia, ktoré zlepšia leteckú bezpečnosť, a faktory, ktoré ma presvedčili, aby som hlasovala za túto správu. S radosťou som zahlasovala za tento text, ktorý leteckým spoločnostiam určuje povinnosť predložiť zoznam cestujúcich do dvoch hodín po nehode tak, aby boli informované rodiny. Okrem toho je zavedenie európskej siete orgánov zodpovedných za vyšetrovanie bezpečnosti veľmi dobrou myšlienkou, pretože umožní predkladanie odporúčaní v oblasti leteckých politík a predpisov. Čo je ešte dôležitejšie, umožní deľbu zdrojov a výmenu osvedčených postupov. Ide o dôležitý text a vítam tento dôležitý krok vpred pri zaisťovaní stále vyšších noriem bezpečnosti cestujúcich.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Objem leteckej dopravy v posledných rokoch neustále narastá. To, samozrejme, prináša aj zvýšené riziko nehôd, a preto je životne dôležité, aby sa zaviedli primerané procesy na minimalizáciu tohto rizika. Táto správa svojím spôsobom prispieva k zlepšeniu právneho rámca a vzhľadom na to som za ňu zahlasoval.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som so správou, pretože objem leteckej dopravy sa každoročne zvyšuje. Najdôležitejším cieľom je bezpečnosť letov a leteckej dopravy ako takej. Dnes sa stáva nanajvýš dôležitým zaistiť cestujúcim bezpečnosť letov, ochraňovať cestujúcich, posádku, personál na zemi, verejnosť i majetky pred leteckými nehodami a zaručovať bezpečnosť lietadiel. V prípade leteckých nehôd treba nehody vyšetrovať nezávisle, aby sa odhalili prípadné nedostatky v bezpečnosti a umožnilo sa prijatie opatrení na ich odstránenie. Rozdiely medzi vyšetrovacími kapacitami členských štátov treba zredukovať. Právne predpisy, ktorými sa dnes riadi vyšetrovanie nehôd, sú obsiahnuté v smernici EÚ z roku 1994. Keďže letecký trh sa odvtedy zmenil a stal zložitejším, ukázalo sa nevyhnutným predložiť nový právny predpis o nových orgánoch, akým je napríklad Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA). Nové nariadenie musí poskytnúť jasný právny rámec pre zapojenie agentúry do vyšetrovania bezpečnosti. Zároveň by založenie siete vnútroštátnych orgánov pre vyšetrovanie malo umožniť zredukovať súčasné rozdiely vo vyšetrovacích kapacitách v EÚ. Mohlo by tiež pomôcť pri zvyšovaní kvality vyšetrovania a poskytovaní právneho rámca spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi pre bezpečnostné vyšetrovanie. Je tiež dôležité a nevyhnutné na európskej úrovni prijať návrhy predložené s cieľom zvyšovania leteckej bezpečnosti alebo vyšetrovacích postupov. Najdôležitejším však je zaistenie bezpečnosti letectva a včasnej a primeranej pomoci obetiam leteckých nehôd a ich rodinám. Malo by poskytnúť dôležitú podporu rodinám obetí, ktoré sa často cítia stratené, ak im je predložené obrovské množstvo kontaktných údajov a postupov, keď sa v danej chvíli musia vyrovnávať so stratou milovanej osoby.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Vďaka zavedeniu Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) sa vybuduje rozsiahlejšia štruktúra medzi vnútroštátnymi orgánmi pre bezpečnostné vyšetrovanie. Agentúram v celej Európe to pomôže skombinovať svoje zdroje a zistenia, a tak, dúfajme, pomôcť prevencii budúceho výskytu nehôd.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Podporil som správu pani De Veyracovej, keďže bezpečnosť civilnej dopravy v Európe považujem za jednu z najdôležitejších otázok, ktorá je v súčasnosti v EÚ na programe dňa. Cieľom, ktorý si dávame v novom nariadení, je zníženie počtu leteckých nehôd na minimum, zlepšenie bezpečnostných noriem, plná ochrana občanov a zároveň snaha budovať ich dôveru v leteckú dopravu.

Dôležitá časť opatrenia, na ktorú rád upriamim vašu pozornosť, sa venuje vyšetrovaniu leteckých nehôd, ktoré musí prebiehať bez akejkoľvek formy nátlaku, aby zodpovedné orgány smeli rozhodovať úplne nestranne. Okrem toho súhlasím s rozhodnutím zahrnúť do textu celý rad opatrení súvisiacich s promptným poskytnutím informácií o všetkých osobách (a nebezpečných veciach) na palube lietadla zúčastneného na nehode, jednak z evidentných príčin bezpečnosti, jednak pre posilnenie pomoci poskytnutej obetiam a ich rodinám. A napokon text zahŕňa aj možnosť, aby cestujúci uviedli meno osoby, ktorú treba kontaktovať v prípade potreby.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že jej konečná verzia prináša vynikajúci kompromis. Práva obetí a poskytnutie pomoci obetiam a ich rodinám budú zaručené skutočnosťou, že každý členský štát si bude musieť zostaviť vnútroštátny núdzový plán pre prípad nehody v civilnom letectve a bude musieť zaistiť, aby každá letecká spoločnosť zaregistrovaná na jeho území mala pripravený plán poskytnutia pomoci obetiam nehôd v civilnom letectve. Nové právne predpisy zaručia, že vyšetrovanie leteckých nehôd bude prebiehať bez nátlaku zo strany regulačných alebo certifikačných orgánov, prevádzkovateľov letov či iných orgánov, pri ktorých môže dôjsť ku konfliktom záujmov. Vyjadrenia získané vyšetrujúcim orgánom a nahrávky hlasov alebo fotografie zhotovené vo vnútri kabíny pilota či v pozemných priestoroch riadenia letovej prevádzky sa použijú výhradne na vyšetrovanie, s výnimkou prípadov, kde bude existovať záujem sprostredkovať informácie súdnym orgánom. Zainteresovaným to umožní rozprávať sa s vyšetrovateľmi otvorene. Vážim si prácu pani spravodajkyne na tejto dokumentácii a dúfam, že Európska únia v budúcnosti podpíše dohodu o bezpečnosti v civilnom letectve aj so štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ.

  Nuno Melo (PPE) , písomne. – (PT) Európske právne predpisy, ktorými sa v súčasnosti riadi vyšetrovanie leteckých nehôd, boli prijaté v roku 1994. Vzhľadom na veľké zmeny, ktoré sa v tomto odvetví odohrali v posledných rokoch, spomínané právne predpisy už nevyhovujú dnešným potrebám. Napriek významným zlepšeniam bezpečnosti v letectve, ktoré sme pozorovali v posledných rokoch, možno z neustáleho nárastu leteckej dopravy odvodiť aj zvýšené riziko prípadov leteckých nehôd. Preto je nevyhnutné zvýšiť investície nielen do bezpečnosti, ale aj do prevencie, a požadovať od leteckých spoločností, najmä nízkonákladových, aby ziskovosť nedosahovali na úkor bezpečnosti. Takisto je veľmi dôležité dať prioritu potrebe podpory obetí a pomoci rodinám obetí. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. Tento text je veľmi dôležitou iniciatívou, a preto som ho podporil. Dúfam, že v ďalšom napredovaní projektu budú zohľadnené aj incidenty, počas ktorých situácia neviedla k nehode alebo katastrofe. Mám na mysli výnimočnú situáciu, v ktorej sú cestujúci vystavení riziku vinou ľudského faktora. Sám som sa stal očitým svedkom jedného podobného incidentu, keď sa v januári 2010 lietadlo spoločnosti Air Baltic, v ktorom som bol pasažierom, trikrát pokúsilo o odlet z letiska v Rige. Po treťom pokuse bolo lietadlo z prevádzky stiahnuté na „dodatočné kontroly“. Do nariadenia treba zapracovať aj prostriedok, pomocou ktorého by cestujúci mohli podávať sťažnosti na incidenty, v súvislosti s ktorými sa letecké spoločnosti snažia zakryť škody na lietadlách alebo prípady výnimočných situácií.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Hustota premávky na našej oblohe sa neustále zvyšuje. Výsledkom je čoraz častejší výskyt incidentov a nehôd v oblasti bezpečnosti leteckej dopravy. Incidenty tohto druhu treba podrobne a, predovšetkým, rýchlo riešiť v rámci EÚ.

Musíme tiež myslieť na rodiny obetí, ktoré sme v minulosti v ich žiali často nechali osamotené. Hlasoval som za túto správu, pretože účinná spolupráca medzi všetkými členskými štátmi EÚ v súvislosti s bezpečnosťou v letectve a riešením incidentov má zásadný význam.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Založenie siete vnútroštátnych vyšetrovacích orgánov má za cieľ umožniť v budúcnosti zníženie rozdielov vo vyšetrovacích kapacitách v rámci EÚ. Zámerom je, aby sa nám spoločne podarilo zvýšiť kvalitu vyšetrovaní a vytvoriť právny rámec spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi pre bezpečnostné vyšetrovanie tak, aby sme zvýšili bezpečnosť civilného letectva. Tieto plánované opatrenia by mali prispieť k zvýšeniu bezpečnosti v letectve. Preto som hlasoval za túto správu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani De Veyracovej, pretože ju považujem za významný krok vpred v tomto odvetví. Cieľom návrhu regulácie vyšetrovania a prevencie nehôd a incidentov v civilnom letectve je zvýšiť transparentnosť informácií sprístupňovaných vnútroštátnym orgánom civilného letectva. Predstavuje tiež nevyhnutnú aktualizáciu v súčasnosti používaných noriem, ktoré boli prijaté už v roku 1994.

Za zmienku stoja tiež opatrenia umožňujúce vytvorenie účinného komunikačného systému medzi vnútroštátnymi orgánmi s cieľom podpory koordinácie a lepšej výmeny získaných údajov. Prístup k citlivým informáciám je regulovaný s cieľom umožniť zodpovedným orgánom požadovať spoluprácu všetkých strán zúčastnených v incidentoch a nehodách.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Letecká doprava sa už roky neustále rozrastá, no napriek značnému pokroku v oblasti bezpečnosti nárast objemu dopravy iba zvýšil riziko nehôd. V takejto situácii je nevyhnutné zaistiť, aby sa nehody stali predmetom nezávislého vyšetrovania, ktoré dokáže s istotou určiť nedostatky v bezpečnosti a umožní prijatie nápravných opatrení.

Európske právne predpisy, ktorými sa dnes riadi vyšetrovanie nehôd, sú obsiahnuté v smernici z roku 1994 – od času, keď bol daný text prijatý, sa však doprava ďalej rozvinula a stala sa zložitejšou. Založenie nových orgánov, napríklad Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA), navyše zvýraznilo rozdiely vo vyšetrovacích kapacitách členských štátov a spôsobilo nevyhnutnosť prijatia nových a vyhovujúcejších právnych predpisov.

Založenie siete vnútroštátnych vyšetrovacích úradov by malo umožniť zníženie súčasných rozdielov vo vyšetrovacích kapacitách v rámci EÚ. Mohlo by tiež zvýšiť kvalitu vyšetrovania a vytvoriť právny rámec spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi. Domnievam sa, že opatrenie tohto druhu by mohlo byť účinným príspevkom k zvyšovaniu bezpečnosti v letectve.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Podporil som správu pani De Veyracovej, ktorej cieľom je skvalitnenie bezpečnostných noriem v civilnom letectve. Toto je základné pozadie, pomocou ktorého by sme mali dokázať odhaliť presné príčiny výskytu incidentov a nehôd. Aby sme to dosiahli, je potrebné zaručiť nezávislé vyšetrovanie; inými slovami, vyšetrovanie musí prebiehať bez nátlaku zo strany orgánov, ktorých kompetencie zahŕňajú reguláciu alebo certifikáciu leteckej prevádzky a ktoré môžu niesť časť zodpovednosti za to, čo sa udialo. Vytvorenie siete orgánov zodpovedných za bezpečnostné normy v európskom civilnom letectve tiež umožní podporu osvedčených postupov prostredníctvom výmeny informácií, pričom odporúčania predkladané sieťou orgánov zlepšia európske predpisy v tomto odvetví. Text napokon zahŕňa aj ustanovenia, ktorých cieľom je zlepšiť prístup k rodinám obetí v prípade výskytu nehody; ide napríklad o požiadavku, aby letecké spoločnosti poskytli úplný zoznam cestujúcich najneskôr do dvoch hodín po nehode a zakázali zverejnenie tohto zoznamu dovtedy, kým nebudú informované rodiny obetí, za predpokladu, že proti zverejneniu nebudú namietať. To sú dva dôležité kroky vpred a ja ich vítam.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Skupina Verts/ALE predložila viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vo Výbore pre dopravu a cestovný ruch, napríklad lepšiu definíciu „predbežnej správy“, posilnenú nezávislosť vyšetrovania, a to aj od finančných záujmov, lepšiu dostupnosť nahrávok letových údajov, lepšie informovanie príbuzných obetí a revíziu tohto nariadenia v blízkej budúcnosti, ako aj sprístupnenie citlivých bezpečnostných údajov súdnictvu a osvedčené postupy členských štátov a vyšetrovacích orgánov. Väčšina z týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov bola prijatá, hoci ich znenie sa zoslabilo v dôsledku dohodnutých kompromisov. Pretože počas hlasovania v pléne nedošlo k žiadnym významným zmenám, naďalej zotrvávame vo svojom pozitívnom postoji k legislatívnemu uzneseniu i k pozmenenému a doplnenému návrhu.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Odkedy bola v roku 1994 prijatá európska smernica o vyšetrovaní leteckých nehôd, prišlo k výraznému nárastu leteckej dopravy. Hoci sme boli svedkami značného pokroku v oblasti bezpečnosti, je prirodzené, že tento nárast viedol aj k zvýšenej pravdepodobnosti výskytu nehôd. Sprevádzala ho aj zvýšená technologická zložitosť a príchod nových hráčov na scénu, napríklad Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva.

Zdá sa mi nevyhnutné, aby sa každá letecká nehoda stala predmetom nezávislého a transparentného vyšetrovania s cieľom nápravy bezpečnostných nedostatkov a zvýšenia ochrany cestujúcich. Podpora siete vnútroštátnych orgánov na úrovni EÚ zodpovedných za vyšetrovanie by takisto mohla pomôcť znížiť nerovnováhu medzi vyšetrovacími kapacitami jednotlivých členských štátov.

Pomoc obetiam a ich rodinám musí rovnako byť prioritou pre každú krajinu; preto je nevyhnutné zaistiť, aby všetky letecké spoločnosti pôsobiace v každej krajine mali pripravené plány pomoci. Som spokojný s prácou spravodajkyne Výboru pre dopravu a cestovný ruch, ako aj s dohodou dosiahnutou s Európskou radou koncom júna, a preto som hlasoval za túto správu.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, pretože jej zámerom je zvýšiť nezávislosť a transparentnosť vyšetrovania leteckých incidentov a nehôd.

Som veľmi rada, že text bol prijatý. Mal by urýchliť vyšetrovací proces a skvalitniť informácie poskytované rodinám obetí, pričom tieto vítané opatrenia zaručia osobné súkromie. Text preto umožní odpovedať na požiadavky od rodín obetí konfrontovaných s vyšetrovaním, po ktorom majú často pocit bezmocnosti.

Tieto nové právne predpisy EÚ by mali umožniť poskytovanie lepších informácií rodinám obetí nehôd. Ustanovenia lepšie ochránia osobné súkromie, pretože informácie je potrebné do dvoch hodín sprostredkovať najskôr rodinám a letecké spoločnosti (z členských i nečlenských štátov Spoločenstva) musia zoznam cestujúcich na palube lietadla predložiť orgánom.

Prijatý text tiež pomôže zlepšiť a urýchliť vyšetrovanie bez nátlaku od orgánov zodpovedných za reguláciu a kontrolu odvetvia leteckej dopravy. Stane sa tak vďaka dostupnosti rozličnej leteckej dokumentácie a dnes už povinnému zverejneniu konečnej správy vyšetrovania najneskôr do 12 mesiacov po incidente alebo nehode týkajúcej sa daného lietadla.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Potešilo ma, keď som si vypočul výsledky dnešného hlasovania o správe pani De Veyracovej. Prijatie dokumentu som, samozrejme, podporil. Súčasný systém vyšetrovania nehôd v civilnom letectve bol do praxe uvedený už pred 16 rokmi. Počas tohto obdobia sa letecká doprava na oblohe nad Európou podstatne rozrástla. Riziko nehôd sa takisto zvýšilo. Komisiám na vyšetrovanie nehôd treba zaručiť nezávislosť od zásahov zainteresovaných strán a tlaku termínov, politiky, médií i súdnych orgánov. Prvou prioritou by malo byť hľadanie príčiny nehody a spôsobov, ako v budúcnosti zabrániť výskytu podobných udalostí, a nie hľadanie vinníka.

Neoceniteľnú úlohu pri zaistení bezpečnosti zohráva tiež vyšetrovanie príčin nehôd, ktoré sa potenciálne mohli stať. Preto je dôležité čo najrýchlejšie uviesť programy systémov riadenia bezpečnosti a tzv. kultúry spravodlivosti Medzinárodnej organizácie civilného letectva, ktoré zahŕňajú dobrovoľné a beztrestné podávanie správ pilotmi, posádkami lietadiel, letovými kontrolórmi i pozemným personálom o každej nezrovnalosti, ktorú si všimnú. Strach z disciplinárnych alebo trestných sankcií, žiaľ, spôsobuje, že nikdy nie sú odhalené mnohé závažné problémy a incidenty.

Správa: Alejo Vidal-Quadras (A7-0112/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Všetci si pamätáme plynové krízy v rokoch 2006, 2008 a 2009. Spôsobili výpadok plynu miliónom Európanov, ktorí boli obeťami súboja Ruska s Ukrajinou. Vítam prácu, ktorú v tejto oblasti urobili poslanci. Toto uznesenie počíta s prepojením sietí a lepším krízovým manažmentom. Toto je podľa mňa vynikajúci príklad toho, čo dokáže európska solidarita. Spolu, bok po boku, sme nepochybne oveľa silnejší.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Spotreba zemného plynu sa v Európe v poslednom desaťročí dramaticky zvýšila. Pri znižovaní objemu domácej ťažby plynu a zvyšovaní dopytu sa závislosť od plynu z dovozu tiež zvyšuje. V septembri 2009 som v prejave vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku v čase, keď bol predložený tento návrh nariadenia, zdôraznil, že bude nemožné vytvoriť bezpečný a spoločný trh s energiami, pokiaľ existujú v Európskej únii energetické ostrovy, ktoré sú úplne závislé od jediného zahraničného dodávateľa zemného plynu a ktoré nemajú prístup k európskej infraštruktúre. Otázka bezpečnosti dodávok plynu bude aj v budúcnosti naďalej dôležitá. Preto som hlasoval za túto správu, ktorej cieľom je zlepšiť bezpečnosť dodávok plynu pre jednotlivé členské štáty a Európsku úniu ako celok. Je mimoriadne dôležité, že sa v dokumente uvádza, že niektoré členské štáty sa stávajú takzvanými plynovými ostrovmi, pretože je na nich nedostatok prepojení infraštruktúry s ostatnými členskými štátmi a to zabraňuje vytvoreniu efektívne fungujúceho vnútorného trhu s plynom. Myslím si, že týmto dokumentom sme urobili prvý krok k skutočnej energetickej integrácii v Európe, pričom dôraz je na budovaní cezhraničných prepojení, diverzifikovaných zdrojoch dodávok energie a trasách, ako aj na vykonávaní iniciatív v oblasti energetickej účinnosti.

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Európska únia potrebuje udržateľný trh s plynom, diverzifikáciu sietí, transparentný podporujúci vnútorný trh a spoľahlivú kontrolu dodávok z tretích krajín.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Politika Európskej únie v oblasti energetickej bezpečnosti by jej mala umožniť predchádzať krízovým situáciám podobným plynovej kríze v roku 2009 a nielen na tieto situácie reagovať. Rastúca závislosť EÚ od zdrojov energie zo zahraničia, ktoré pochádzajú prevažne z politicky nestabilných krajín, ktoré sa správajú nepredvídateľne, by mohla ovplyvniť hospodárske záujmy členských štátov. Vzhľadom na zraniteľnosť EÚ v oblasti energií, je nutné prijať globálnu energetickú politiku, ktorá spojí vnútorné a vonkajšie aspekty. Všetky opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby vnútorný trh s energiami riadne fungoval, by mala sprevádzať aktívna diplomacia s cieľom posilniť spoluprácu s hlavnými vyrábajúcimi, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami.

Zabezpečenie nepretržitých dodávok plynu štátom EÚ, predovšetkým v krízových situáciách, musí byť spoločným strategickým cieľom. Je absolútne nevyhnutné vytvoriť vnútroštátne plány, ktoré budú obsahovať preventívne a núdzové opatrenia. Koordinácia týchto plánov na úrovni EÚ by zabezpečila, aby boli efektívne. V strednodobom horizonte sa prevádzka rozsiahleho konkurencieschopného vnútorného trhu, ktorý profituje z rozvinutých prepojení a infraštruktúr, považuje za jeden z najefektívnejších spôsobov ochrany pred prerušeniami dodávok.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Bezpečnosť dodávok plynu v EÚ je významným faktorom v nutnom rozvoji európskej stratégie v oblasti energií. V súčasnom kontexte energetickej závislosti je dôležité spojiť výrobcov, distribútorov, spotrebiteľov a verejné orgány, aby postupovali spoločne, a zaistiť, aby Únia nebola slabým článkom v oblasti energetickej geopolitiky.

Čo sa tohto týka, pripájam sa k pánovi spravodajcovi v tom, že vítam návrh nariadenia na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu. Toto nariadenie spolu s právnymi predpismi o vnútornom trhu s energiou pomôže znížiť zraniteľnosť Únie voči prerušeniam dodávok plynu zo zahraničia. Takisto posilní vedúcu úlohu európskych plynárenských spoločností vo svete.

Pán spravodajca zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú podniky pri manažmente plynových kríz. Podporujem jeho požiadavku na posilnenie ich úlohy v rámci systému včasného varovania. Čo sa týka vyhlásenia núdzového stavu v Spoločenstve, mám rovnaký názor ako pán spravodajca, že 10 % hranica navrhovaná Komisiou nie je vhodná pre možný scenár 100 % prerušenia dodávok plynu v niektorých oblastiach. Preto by malo byť možné vyhlásiť núdzový stav v Spoločenstve v konkrétnom zemepisnom regióne.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Toto nariadenie prispieva k riešeniu krízy dodávok plynu v Európe. Je nevyhnutné stanoviť pravidlá na zaistenie a zlepšenie manažmentu dodávok plynu v Európe. Aby sme zlepšili manažment núdzových situácií v Únii, zdá sa mi nutné zaistiť zvýšenú kapacitu prepojenia medzi členskými štátmi, ako aj lepšiu koordináciu opatrení. Okrem toho súhlasím s dôležitosťou, ktorú nariadenie prikladá vytvoreniu preventívnych a núdzových plánov členskými štátmi a Komisiou. Reakcia na núdzové situácie by mala počítať aj s väčšou flexibilitou s cieľom môcť riešiť rôzne dlho trvajúce alebo rôzne intenzívne krízy.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Otázka dodávok plynu v EÚ je strategickou prioritou, predovšetkým v čase, keď sa závislosť od dovozu významne zvýšila. Plynová kríza medzi Ruskom a Ukrajinou a pokračujúci vysoký stupeň nepredvídateľnosti v správaní týchto partnerov z východnej Európy nútia EÚ, aby prijala opatrenia na diverzifikáciu svojich zdrojov dodávok plynu a prepravných trás. Bohužiaľ, napriek početným diskusiám o tejto téme, kľúčové projekty, ako je Nabucco, stále zostávajú v počiatočnej fáze, čo znamená, že závislosť pretrváva, a teda aj zraniteľnosť Európy v súvislosti s touto otázkou. Dúfam, že toto nariadenie, ktoré je efektívnejšie ako smernica 2004/67/ES, ktorú nahrádza, keďže ho je možné uplatniť priamo, dodá určitý impulz projektu Nabucco a ďalším alternatívnym riešeniam, pričom poskytne aj schopnosť pohotovo reagovať dobre koordinovaným a účinným spôsobom v prípade prerušenia dodávok.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Znižovanie energetickej závislosti EÚ by malo byť hlavnou prioritou našej spoločnej energetickej politiky. Všetci vieme, čo treba urobiť, aby sme to dosiahli, a zhoduje sa to s prijatými záväzkami v oblasti boja proti zmene klímy: musíme znížiť spotrebu energie o 20 %, prevažne zvyšovaním našej energetickej účinnosti, a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na 20 % do roku 2020 a súčasne diverzifikovať zdroje energie. Európa tiež potrebuje zaručiť solidaritu s každým svojím členom v odvetví energetiky zlepšením riadenia zásob ropy a zemného plynu v členských štátoch a vytvorením rezervy na budovanie infraštruktúr na prepravu energie do krajín, ktorým hrozí nedostatok. Potrebujeme európsku verejnú politiku financovanú Európskou úniou spolu s členskými štátmi, ak máme čeliť energetickým a environmentálnym problémom a pomôcť vytvoriť rast v nasledujúcich desaťročiach.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o návrhu nariadenia, ktoré sa týka opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, pretože sa domnievam, že sú nutné koordinovanejšie opatrenia na európskej úrovni, aby prípadné budúce krízy mohli mať lepší krízový manažment.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Plyn v súčasnosti predstavuje viac než štvrtinu dodávok energie pre Európsku úniu a viac ako polovica z neho pochádza od dodávateľov mimo EÚ. V roku 2020 bude 80 % spotrebovaného plynu pochádzať z dovozu a už dnes sú niektoré členské štáty závislé od dovozu plynu na 100 %.

To vyvoláva vážne otázky v oblasti bezpečnosti dodávok, ako preukázala nedávna kríza. Táto situácia, samozrejme, spôsobuje, že európske opatrenia sú nutné, aby sa zaistila existencia dostatočnej infraštruktúry so schopnosťou zabrániť nečakaným problémom s dodávkou plynu a tieto problémy riešiť. Treba tiež urýchlene vziať do úvahy problémy, ktoré sa objavujú v oblasti bezpečnosti dodávok zemného plynu v Európe, a riziká spojené s tranzitom.

Súčasný návrh je z dobrého dôvodu založený na troch základných otázkach, ktoré sú príčinou, prečo som hlasoval za: (i) priama uplatniteľnosť nového nariadenia EÚ; (ii) vypracovanie preventívneho akčného plánu a núdzového plánu v prípade prerušenia dodávok; a (iii) posilnenie úlohy Európskej komisie pri koordinácii núdzových opatrení a vyhlásení núdzového stavu na úrovni EÚ alebo regionálnej úrovni uplatnením zásady solidarity medzi členskými štátmi.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Toto nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu, ktorým sa zrušuje smernica 2004/67/ES, ponúka konkrétne riešenie skutočného problému, ktorému Únia čelí. Táto situácia sa jasne ukázala počas plynovej krízy medzi Ruskom a Ukrajinou minulú zimu, keď boli vážne postihnuté milióny Európanov a naše hospodárstvo ako také. Zaistenie bezpečnosti dodávok energie, predovšetkým plynu, je nevyhnutné pre hospodársku a sociálnu stabilitu a blahobyt. Vzhľadom na krízy, ktoré sme v Európe zažili a ktoré zvyčajne prichádzajú v čase, keď ľudia najviac potrebujú energiu, aby mohli zvládnuť extrémne chladné počasie, tieto nové európske právne predpisy zabezpečujú schopnosť reakcie koordinovanú na európskej úrovni na riešenie zaistenia služieb odberateľom aj riešenie prerušení dodávok zo zahraničia. Vykonávanie tohto nariadenia preto pomôže významne znížiť zraniteľnosť EÚ voči prerušeniam dodávok energie zo zahraničia a zároveň posilní dominantnú úlohu európskych plynárenských spoločností vo svete a geopolitické postavenie Únie ako strategického globálneho aktéra. Vítam tiež požiadavku na vypracovanie preventívnych akčných plánov.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Uvedomujeme si vyjadrené obavy o bezpečnosť dodávok plynu, s ohľadom na ktorú členské štáty musia zohrávať aktívnu úlohu, konkrétne prostredníctvom svojich príslušných orgánov, ale považujeme spomínanú záležitosť, ktorá sa týka plynu z Ruska, za prehnanú. Ak sa obávate problémov, riešením je rokovať a diverzifikovať zdroje dodávok a výroby, a nie používať túto zámienku na prehlbovanie európskej integrácie a ďalšiu koncentráciu a centralizáciu rozhodnutí, v neposlednom rade o projektoch v oblasti infraštruktúry, ktoré podporujú integráciu vnútorného trhu s plynom.

Ako som povedala v rozprave, najdôležitejšou otázkou pre budúcnosť je očakávaná ropná kríza, pre ktorú by Európska únia mala aktívne podporovať nahrádzanie výrobkov z rafinovanej ropy vo svojich flotilách a najlepšou náhradou za ne je zemný plyn.

Okrem toho by sa nemalo zabúdať na to, že existuje zemný plyn, ktorý nemá fosílny pôvod: biometán vyrobený z odpadu. V skutočnosti ho už niekoľko európskych krajín vyrába, predovšetkým Švédsko, Švajčiarsko a Španielsko. Je to riešenie, ktoré by malo byť podporované investíciami zo strany EÚ.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Kľúčové otázky v tejto správe boli regionálna transparentnosť, solidarita a spolupráca. Bezpečnosť dodávok plynu musí byť zaistená pre hospodársky rozvoj a politickú stabilitu v Európe.

  Adam Gierek (S&D), písomne. – (PL) Bezpečnosť dodávok plynu závisí od diverzifikácie trás a zdrojov dodávok s cieľom vyhnúť sa monopolu tretích krajín a tiež využiť trhové mechanizmy a odstrániť účinky prerušení na trasách dodávok. Je nevyhnutné jasne rozlišovať medzi rozličnými odberateľmi plynu: domácnosťami, plynovými elektrárňami a priemyslom. V nariadení sa kládol dôraz na možnosť rýchleho prechodu na iný druh paliva u veľkých odberateľov. Malo by sa však pamätať na to, že plynové turbíny neumožňujú jednoduché používanie iných palív. Ďalším problémom je nedostatočná jednoznačnosť vo vzťahu medzi solidaritou a zásadami fungovania trhu.

Existuje naliehavá potreba špecifikovať zásady pre stanovenie cien plynu v prípade núdzových dodávok. EÚ nemá veľa vlastného plynu, ale napriek tomu prechádza na toto palivo, pričom uhlie, ktoré EÚ má, sa už čoskoro nebude používať, a to dokonca ani v takýchto situáciách, pretože Európska komisia verí nepravdepodobnej hypotéze pôsobenia antropogénnej činnosti týkajúcej sa uhlia na klímu. Rusko to netrápi, a keďže počíta s veľkým dopytom zo zahraničia, prispôsobuje svoj energetický systém na uhlie a jadrovú energiu. Podporil som toto nariadenie, ale musíme pochopiť, že rieši iba malú časť problémov energetickej bezpečnosti.

Škodlivé ustanovenia balíka opatrení v oblasti klímy a energetiky neodvratne budú viesť k tomu, že naša krajina Poľsko príde o energetickú bezpečnosť, ktorú v súčasnosti má. Čoskoro bude Poľsko čeliť až 10 % deficitu svojej spotreby energie.

  Małgorzata Handzlik (PPE), písomne. – (PL) Nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu je dôležitým krokom k zavedeniu zásady solidarity členských štátov do praxe v rámci otázky politiky o bezpečnosti dodávok plynu. Predovšetkým náš región, ktorý je vo veľkej miere závislý od jedného dodávateľa, bude mať prospech z opatrení, ktoré boli dohodnuté ako súčasť tohto nariadenia. Táto otázka má tiež zásadný význam pre správne fungovanie vnútorného trhu. Nariadenie pomôže vyhnúť sa plynovým krízam a riešiť ich a v dôsledku toho zaručí, že vnútorný trh bude môcť fungovať správne a naďalej sa rozvíjať. Poľsko bude mať prospech zo spoločnej politiky v oblasti plynu.

Vďaka ustanoveniam tohto nariadenia bude Poľsko môcť počítať s podporou Únie v núdzových stavoch a čo je ešte dôležitejšie, bude sa zúčastňovať na tvorbe politiky EÚ o tejto otázke vďaka takým opatreniam, ako sú preventívny akčný plán a núdzový plán, ktoré sa budú vypracovávať v každom členskom štáte. Ustanovenia povinnosti vyhlásenia núdzového stavu v Únii (ak dva členské štáty vyhlásia núdzový stav) sú mimoriadne dôležité, rovnako ako zaradenie kritéria geopolitických rizík do celkového posúdenia rizík v otázke bezpečnosti dodávok plynu.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s touto správou, pretože v súčasnosti sa zaistenie diverzifikovaných a neprerušených dodávok plynu a ochrany spotrebiteľa stáva mimoriadne dôležitým. Milióny európskych občanov a hospodárstvo EÚ veľmi trpeli počas plynovej krízy medzi Ruskom a Ukrajinou. Energetická bezpečnosť je jednou z najdôležitejších priorít EÚ. Aby sme ju dosiahli, musíme mať spoločný postoj k politike EÚ a koordinovaný postup. Preto musí existovať spolupráca na regionálnej a cezhraničnej úrovni a rozhodnutia sa musia prijímať flexibilne. Nakoniec sa energetická politika, ktorá bola v minulosti založená výlučne na vnútroštátnych záujmoch, presúva na európsku úroveň. Energetické spoločenstvo musí byť založené na konkurencieschopnosti, udržateľnosti a predovšetkým na bezpečnosti dodávok. Toto nariadenie významne zníži zraniteľnosť EÚ voči prerušeniam dodávok energie zo zahraničia a posilní vedúcu úlohu európskych plynárenských spoločností vo svete a geopolitické postavenie Únie ako strategického globálneho aktéra. Litva sa zároveň musí snažiť o diverzifikáciu zdrojov energie: diskusie o postavení novej jadrovej elektrárne musia mať správne základy a nezostať iba na úrovni rozhovorov, keďže toto celkom isto ovplyvňuje energetické prepojenia so Západom a budovanie terminálov skvapalneného zemného plynu. Čím väčšie množstvo alternatív vypracuje, čo sa týka hľadania zdrojov energie, tým bezpečnejšia Litva bude. Musíme sa všemožne usilovať, aby sme zabezpečili, že v budúcnosti nebudeme spotrebiteľmi ruskej energie, ale obchodnými partnermi, ktorí budú poskytovať prepojenia na prepravu energie z Východu na Západ.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Keďže vo svete existuje len konečné množstvo zemného plynu, je veľmi dôležité, aby jeho dodávky tým, ktorí ho najviac potrebujú, boli bezpečné. Vďaka tomuto rozhodnutiu je možné vyhlásiť núdzový plán Únie týkajúci sa osobitne postihnutého zemepisného regiónu. Pomôže to tým, ktorých dodávky plynu budú náhle postihnuté, a tým, ktorí sú zraniteľnými spotrebiteľmi energie.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Vidala-Quadrasa o návrhu nariadenia, pretože považujem úsilie, ktoré sa urobilo v oblasti rozšírenia koordinácie členských štátov s cieľom zaviesť opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, za užitočné.

Spotreba plynu v Európe sa za posledných 10 rokov prudko zvýšila a spolu so znižujúcou sa domácou výrobou a následným nárastom dovozu vznikla potreba riešiť otázky týkajúce sa tohto odvetvia koordinovaným spôsobom. Európska komisia považovala vzhľadom na tieto nové skutočnosti za nevyhnutné ísť ďalej než ustanovenia v súčasnosti platnej smernice 2004/67/ES s cieľom dosiahnuť väčšiu harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov.

Súhlasím s hlavnou myšlienkou tohto nariadenia, ktorého cieľom je poskytnúť podnikom a odberateľom bezpečné dodávky plynu, a to aj v prípade prerušenia dodávok, poskytnutím stimulov na investície v neposlednom rade aj do infraštruktúry.

Myslím si, že je rozhodujúce, aby sme mali dostatočnú a diverzifikovanú plynovú infraštruktúru, predovšetkým v regiónoch, ktoré sú izolované od zdrojov dodávok energie. Na záver by som chcel zdôrazniť požiadavku vypracovať vnútroštátne núdzové plány a identifikovať mechanizmy solidarity, ktoré majú byť aktivované v prípade núdzových stavov na úrovni EÚ.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Vo svete, kde nedávno vládli fluktuácie cien ropy a prerušenia dodávok zemného plynu, rastú obavy v Európskej únii o nedostatok energetickej bezpečnosti. Čoraz viac si uvedomujeme, akí zraniteľní sme voči týmto znepokojeniam. V dôsledku toho sa musia prijať konkrétne kroky na prijatie účinnej energetickej politiky.

Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že energetická bezpečnosť sa musí považovať za kľúčovú súčasť bezpečnosti Európskej únie ako takej a zaistenie nepretržitých dodávok plynu je strategickým cieľom EÚ. Preventívne a núdzové opatrenia sa musia vypracovať ako súčasť vnútroštátnych plánov, pričom sa súčasne musí vziať do úvahy potreba koordinácie týchto plánov na úrovni EÚ.

Okrem toho podporujem návrh nariadenia o dodávkach plynu, ktorým sa zrušuje smernica 2004/67/ES. Úplné a bezodkladné vykonávanie takéhoto nariadenia spolu s právnymi predpismi o vnútornom trhu pomôže významne celkovo znížiť zraniteľnosť Európskej únie.

  Marisa Matias (GUE/NGL) , písomne. – (PT) Bezpečnosť dodávok plynu v Európskej únii by mala zaistiť všetkým Európanom prístup k energii nutnej pre ich základné potreby, ako sú varenie a kúrenie, a zaistiť prístup k nevyhnutným verejným službám, ako sú nemocnice a školy. Mala by tiež zaistiť zachovanie pracovných miest.

Toto musia byť priority a verejné politiky sú potrebné na ich vykonávanie. Verejná bezpečnosť sa nesmie ponechať na trh alebo na boje o kontrolu zdrojov. V tejto súvislosti je nevyhnutná prevencia rovnako ako solidarita medzi členskými štátmi v čase energetickej krízy alebo katastrofy.

Energetická bezpečnosť je dôkazom dôležitosti decentralizácie, diverzifikácie a blízkosti výrobných procesov, ako aj integrácie vnútroštátnych sietí. Mikrovýroba sa preto považuje za najlepšiu záruku bezpečnosti dodávok energie pre potreby verejnosti.

  Mario Mauro (PPE) , písomne. – (IT) Správa pána Vidala-Quadrasa, ktorá stanovuje nové nariadenie EÚ o bezpečnosti dodávok plynu, je jednoznačne účinným nástrojom na to, aby sme sa vyhli rastúcemu riziku, že dodávky plynu budú v prípade krízy zastavené.

Je to mechanizmus, ktorý umožní vysoký stupeň ochrany domácností bez toho, aby vytváral narušenie trhu v akejkoľvek podobe, pričom trh naďalej bude riadiť dodávky. Správa si tiež zaslúži pozitívny výsledok hlasovania preto, akým presným spôsobom rieši niektoré dosiaľ nejasné kľúčové otázky. Mám na mysli preventívne opatrenia a opatrenia v prípade núdzového stavu. Dodávatelia, ktorí zneužívajú slabé miesta nášho systému v čase krízy, budú odteraz musieť prekonať oveľa náročnejšiu prekážku.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Tento text robí zo zemného plynu bežný tovar. Nie je to bežný tovar. Je to zdroj energie, a teda spoločný majetok ľudí. Líši sa tým, že je to fosílne palivo. Pre tieto dva dôvody sa musí používať v takom obmedzenom množstve, ktoré je nevyhnutné na ochranu nášho ekosystému a v súlade s všeobecným záujmom európskych občanov a ľudstva.

Prenechanie zemného plynu konkurenčnej a špekulatívnej logike vnútorného trhu s plynom a snaha zvýšiť množstvo jeho vstupných a výstupných bodov je čistým šialenstvom a prospeje iba akcionárom plynárenských podnikov. Snaha napriek tomu predpísať pokračovanie tejto logiky aj v prípade prerušení dodávok je výsmechom Európanov. Je najvyšší čas, aby sme vytvorili verejné stredisko pre energiu na prospech európskym občanom.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Plyn je v EÚ čoraz dôležitejším zdrojom energie. Minulé udalosti nám ukázali dôležitosť bezpečnosti dodávok plynu, keďže EÚ je veľmi závislá od plynu z východnej Európy, najmä z Ruska. Z toho dôvodu je nutné prijať konkrétne opatrenia na vytvorenie vnútorného trhu s plynom a účinnej hospodárskej súťaže na tomto trhu tak, aby EÚ dokázala zabezpečiť najvyššiu úroveň bezpečnosti dodávok všetkým členským štátom. Na to, aby sa dosiahol tento cieľ, potrebujeme prijať spoločný účinný prístup k bezpečnosti dodávok tohto paliva, ktorý musí byť založený na pravidlách v oblasti transparentnosti, solidarity a politík zlučiteľných s fungovaním vnútorného trhu. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože Európska únia by sa nemala spoliehať na to, v akej nálade sa práve ocitnú lídri tranzitných krajín, Ukrajiny a Bieloruska. Som presvedčený, že týmto hlasovaním vysielame jasný signál tým, ktorí chcú dosiahnuť dodatočný zisk z prepravovaných uhľovodíkov prostredníctvom špekulácie a vydierania. Bol by som tiež rád, keby sa v súvislosti s týmto nariadením preskúmala otázka spoločnej ceny ropy pre všetky členské štáty EÚ. Nemecko v súčasnosti získava plyn v porovnaní s Lotyšskom za tretinovú cenu.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Je dôležité, aby EÚ dosiahla určitú nezávislosť, čo sa týka dodávok plynu z tretích krajín, a preto je spolupráca v rámci Únie dôležitá vtedy, keď je to rozumné. Na druhej strane základné právomoci v súvislosti s energetickou politikou by mali zostať na vnútroštátnej úrovni a tu v niektorých ohľadoch správa zachádza príliš ďaleko. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože súhlasím s názorom, že sa EÚ musí poučiť z nedávnej minulosti a byť pripravená na možnosť, že sa bude plynová kríza opakovať. Ako vidíme, vnútroštátne opatrenia samy osebe nebudú vždy nápomocné pri riešení prerušení dodávok.

Členské štáty EÚ musia vypracovať a koordinovať plány krízového manažmentu na regionálnej úrovni aj na úrovni Spoločenstva. Medzičasom budú, bohužiaľ, niektoré členské štáty EÚ závislé od jediného dodávateľa plynu. V prípade krízy bude situácia mimoriadne nebezpečná pre regióny, ktoré nemajú prístup k transeurópskej distribučnej sieti plynu. Predovšetkým tieto „energetické ostrovy“ potrebujú finančnú podporu Spoločenstva na prepojenie distribučných sietí plynu so spoločným systémom EÚ.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Bezvýhradne podporujem správu pána Vidala-Quadrasa. Dodávky plynu, a teda energie, sú nevyhnutné pre Európsku úniu, jej rozvoj a blahobyt.

Je preto veľmi dôležité prijať európsky prístup a stratégiu. Riziká sú príliš vysoké a nemôžeme nechať riešenie tejto otázky jednotlivým vnútroštátnym systémom. Som zástancom spoločnej energetickej stratégie s cieľom založenia jednoznačného a udržateľného energetického systému schopného posilniť potenciálne dodávky.

Spoločný prístup napriek tomu nesmie znamenať, že bude len jeden hovorca v oblasti dodávok. Videli sme, akú úlohu hrá otázka energie v geopolitickej aréne a ako dokáže ovplyvniť vzťahy medzi štátmi. S cieľom zabrániť krízam a núdzovým stavom preto považujem za vhodné rokovať o všetkých trasách dodávok z Východu, z Kaukazu alebo z opačného brehu Stredozemného mora a rozmiestniť ich. To by zabránilo tomu, aby sa EÚ opäť stala zraniteľnou v oblasti energie, a znovu by sa potvrdila naša geostrategická úloha.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Medzi všetkými dostupnými druhmi fosílnych palív produkuje plyn najmenej emisií CO2, čo mu dáva kľúčovú úlohu v postupe prechodu Európy na nízkouhlíkový energetický systém. V súčasnosti plyn tvorí štvrtinu spotreby primárnej energie v Európe, pričom takmer 60 % objemu spotrebovaného plynu sa dováža. Hoci ciele EÚ 2020 v oblasti obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti a znižovania emisií skleníkových plynov by mohli pomôcť stabilizovať nárast dopytu po plyne, pokles domácej produkcie by napriek tomu mohol vyústiť do situácie, v ktorej by závislosť EÚ od dovozu plynu zostala na tej istej úrovni alebo by sa dokonca zvýšila. Plynová kríza medzi Ruskom a Ukrajinou v januári 2009, ktorá viedla počas dvoch týždňov k 30 % zníženiu množstva dovezeného plynu do EÚ, jednoznačne zdôraznila skutočnosť, že v súčasnej situácii, keď závislosť od dovozu plynu a riziká spojené s dodávkou a tranzitom rastú, musí sa v súčasnosti platná smernica o bezpečnosti dodávok plynu revidovať a musí sa dokončiť vytvorenie úplne neregulovaného vnútorného trhu s energiou. Malo by byť pritom naliehavou požiadavkou, aby boli prijaté opatrenia, ktoré posilnia bezpečnosť dodávok plynu v EÚ.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Všetci si pamätáme prerušenie dodávok plynu Ruska Ukrajine počas zimy 2008/2009, v dôsledku čoho 17 členských štátov nemalo žiadne dodávky plynu. To spôsobilo, že veľké množstvo občanov zostalo bez kúrenia, pričom vonkajšie teploty boli na minime. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa to už nikdy neopakovalo. Hlasoval som za správu nášho kolegu pána Vidala-Quadrasa o návrhu nariadenia o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu v Európe. Vítam skutočnosť, že v nových právnych predpisoch bola zavedená záruka bezpečnosti dodávok zo strany plynárenských podnikov v prípade krízy pre „chránených odberateľov“ (pre domácnosti a nevyhnutné služby ako napríklad nemocnice) počas 30 dní. To je skutočný pokrok. Takisto nástroj Európskej komisie na vyhlásenie núdzového stavu v Únii alebo regionálneho núdzového stavu napomôže uplatnenie rýchlych koordinovaných opatrení na čo najrýchlejšie riešenie akejkoľvek krízy v budúcnosti.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Právne predpisy, ktoré boli dnes prijaté, sú vítaným, hoci oneskoreným krokom smerujúcim k riešeniu opakujúcich sa prerušení našich dodávok plynu. Konečný text zašiel ďalej, než bolo pôvodne plánované. Čo je rozhodujúce, text stanovuje, že za koordináciu v rámci EÚ v prípade núdzových stavov zodpovedá Komisia. Rieši tiež potreby jednotlivých odberateľov zabezpečením minimálnej zásoby plynu na 30 dní pre všetky európske domácnosti v prípade prerušení dodávok a požaduje technológiu spätného toku na všetkých prepojeniach v distribučnej sieti plynu, čo umožní flexibilitu pri riešení kríz. EÚ však, bohužiaľ, chýba akákoľvek súdržná stratégia o úlohe plynu v európskej energetickej politike.

Plyn bude jednoznačne hrať úlohu v prechode EÚ na hospodárstvo založené na obnoviteľných energiách a EÚ sa tým musí strategickejšie zaoberať. Podmienky pre plyn sa menia či už pre nové zdroje dodávok a nové zdroje (napríklad bridlicový plyn), alebo pre nové opatrenia, ktoré ovplyvňujú dopyt, ako sú napríklad právne predpisy EÚ o energetickej hospodárnosti budov. Zelení sú presvedčení, že Komisia musí preskúmať tento vývoj a uskutočniť náležitú analýzu dodávok plynu a úlohy plynu pred summitom EÚ o energii vo februári budúceho roku.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Sme za správu o dodávkach plynu, pretože jej cieľom je znížiť zraniteľnosť Európskej únie, no pritom zaručiť dodávky plynu domácnostiam, malým a stredným podnikom a poskytovateľom nevyhnutných sociálnych služieb, dokonca aj v ťažkých situáciách.

Text zdôrazňuje aj otázku transparentnosti, lebo len prostredníctvom poskytovania primeraných informácií bude možné urobiť účinné rozhodnutia. Na záver text zdôrazňuje zmysel solidarity, ktorý je nevyhnutný na to, aby sa zaistilo, že všetky členské štáty budú mať prístup k dostatočnému množstvu plynu pre svojich odberateľov v prípade krízy. Toto je tiež prístup, ktorý zastáva pán predseda Buzek, ktorý zorganizoval stretnutie medzi 27 národnými parlamentmi v Únii a Európskym parlamentom o vytvorení Európskeho energetického spoločenstva.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – V posledných rokoch veľakrát prišlo k prerušeniam dodávok plynu v rámci EÚ v dôsledku sporov medzi dodávateľmi a tranzitnými krajinami vrátane sporu o plyne medzi Ruskom a Ukrajinou z januára 2009. Tieto prerušenia dokazujú, že EÚ naliehavo potrebuje diverzifikovať svoje dodávky plynu. Mimoriadne vítam, že správa vyzýva na posúdenie prínosov zariadení LNG. Vo Walese máme moderné zariadenie v termináli South Hook v meste Milford Haven, ktoré by mohlo významne prispieť k zmierneniu závislosti EÚ od dovozu plynu, ktorý často pochádza z nestabilných a nedemokratických častí sveta.

Report: Csaba Sógor (A7-0231/2010)

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Všetci vieme o nedávnej environmentálnej katastrofe, ktorá postihla Pakistan, obrovských škodách na pôde, zničenej úrode, viac než 10 miliónoch vysídlených osôb a tisícoch obetí. Naším záväzkom je pomôcť tejto krajine a rozvíjať iniciatívy na základe solidarity a koordinačné iniciatívy s cieľom napomôcť rýchlu obnovu.

Nesmieme však zabúdať na potrebu urobiť z európskeho priestoru bezpečné miesto, pretože bola, bohužiaľ, oslabená rokmi nepretržitých tokov nezákonného prisťahovalectva a nezákonného obchodovania. Dohoda o readmisných konaniach, ktorá bola dosiahnutá po ôsmich rokoch rokovaní medzi Európskou komisiou a Pakistanom, stanovuje jasnejší rámec spolupráce a spoločnej zodpovednosti a považuje sa za spôsob, ako zabrániť nezákonnému obchodovaniu a obchodovaniu s ľuďmi. Táto dohoda by zabránila vzniku situácií, v ktorých repatriácie nie sú pod dohľadom EÚ.

Členské štáty musia najprv splniť príslušné záväzky vyplývajúce z medzinárodných právnych predpisov, ako je zásada nenavracania, ktorá bude mať procesné dôsledky, pretože sa od štátov vyžaduje, aby vyhodnotili riziko zlého zaobchádzania v krajine pôvodu.

Pakistanu tiež zaručíme našu stálu spoluprácu a poskytneme stimuly na programy technickej pomoci a programy v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a boja proti nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Uzavretie dohody s Pakistanom je pozitívnym krokom, ktorý Európa musí spraviť smerom k rozhodnej politike v oblasti boja proti nezákonnému prisťahovalectvu. Európania nás v súčasnosti žiadajú o väčšiu bezpečnosť a prísnu politiku na kontrolu migračných tokov, ktoré trápia naše krajiny. Každý text, ktorý, rovnako ako tento, napomáha konania o návrate ľudí, ktorí nie sú legálne oprávnení na pobyt na území EÚ, by mala byť vrelo privítaná ako kolektívna odpoveď Európy na požiadavky našich občanov.

Vzhľadom na postrehy niektorých kolegov poslancov v súvislosti so životnými podmienkami, v ktorých sa môžu navrátilci v Pakistane ocitnúť, myslím si, že hoci je to dôležitá otázka, nemala by brániť uzavretiu dohody, ktorá v každom prípade zahŕňa záväzok EÚ získať od Pakistanu nevyhnutné minimálne záruky v súvislosti s ľudskými právami a zaobchádzaním s utečencami v budúcnosti. Európa bude musieť nasmerovať diplomatické a politické úsilie, aby to dosiahla, ale to neznamená, že by jej to malo zabrániť zaručiť na svojom vlastnom dvore to, čo od nej ľudia žiadajú: bezpečnosť a dodržiavanie zákonov. Hlasovala som preto za túto správu.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Európsky parlament prijal readmisnú dohodu medzi EÚ a Pakistanom, ktorá napomôže vyhostenie veľkého množstva občanov Pakistanu bez povolenia na pobyt v Európe. Hoci potrebujeme dohody s tretími krajinami, ktoré definujú readmisné konania pre ľudí bez povolenia na pobyt v Európe, Pakistan je špecifickým prípadom. Islamabad v skutočnosti stále neratifikoval Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Dohoda sa vzťahuje aj na ľudí, ktorí cez Pakistan iba prechádzali a z ktorých mnohí sú Afganci, ktorých bude teraz jednoduchšie poslať naspäť do krajiny trpiacej vojnou, z ktorej utiekli. To je neprijateľné. Okrem toho povodne toto leto priviedli Pakistan do jednej z najhorších kríz v histórii krajiny. Súčasná situácia je taká, že bezpečný návrat do tejto krajiny, ktorá už má problém s obrovským prílevom vysídlených osôb, nie je možný. Formulácia ľudskej a rozumnej prisťahovaleckej politiky je jedným zo základných spoločenských problémov a musí sa robiť na základe príslušného dodržiavania právnych princípov. Z toho dôvodu dovtedy, kým Pakistan neratifikuje Ženevský dohovor, nemôžem podporiť túto readmisnú dohodu.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Je všeobecne známe, že z Pakistanu pochádza veľa nezákonných prisťahovalcov. Preto stojí za to vytvoriť rýchly a účinný spôsob spojenia sa s jeho orgánmi.

Som si vedomý námietok, ktoré majú ľavicoví poslanci v tomto Parlamente proti tejto dohode, ale myslím si, že si zamieňajú nezákonné prisťahovalectvo s právom na azyl a dobré osobné pocity s dobrou verejnou politikou.

Súhlasím so znením uznesenia. Táto dohoda medzi EÚ a Pakistanom nie je len o tom, čo sa označuje za readmisiu: je dobré vidieť, že je to tiež bilaterálna dohoda s cieľom vydať alebo, ak chceme, vyhostiť nezákonných prisťahovalcov z ich príslušných území.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Cieľom tejto dohody je posilniť spoluprácu medzi vládami členských štátov EÚ a Pakistanu, aby sa readmisný proces urýchlil. Na tento účel dohoda stanovuje na plne recipročnom základe povinnosť prijať späť vlastných štátnych príslušníkov a za určitých podmienok štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti. Zahŕňa aj potrebné praktické ustanovenia týkajúce sa readmisného konania. Pakistan je významnou krajinou pôvodu alebo tranzitu pre migrantov, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať platné podmienky pre vstup, zdržiavanie sa alebo pobyt v členskom štáte EÚ. Hoci rokovania trvali 10 rokov, vítam prijatie tejto dohody, ktorá je lepšia než predchádzajúce dohody ad hoc v tejto oblasti a bude mať pozitívne účinky nielen na vzťahy EÚ s Pakistanom, ale aj na celý región.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Naše hlasovanie proti podpísaniu dohody o readmisii osôb bez povolenia na pobyt je oprávnené v prvom rade preto, že vytvára situáciu právnej neistoty. No ešte dôležitejším dôvodom je naša kritika prisťahovaleckej politiky stanovenej Európskou úniou.

Jej právna zložitosť nezaručuje dodržiavanie práv prisťahovalcov: kriminalizuje ich, čo už kritizovali mnohé organizácie, núti Pakistan prijímať vlastných občanov, ktorí sú v nezákonnej situácii, a snaží sa preniesť zodpovednosť na Pakistan za prijatie všetkých Afgancov, ktorí cez krajinu prešli.

Po druhé, táto dohoda je ďalším flagrantným príkladom pokrytectva vládnuceho v rozhodnutiach EÚ, ktorá sa chce zbaviť zodpovednosti za zhoršujúcu sa situáciu jednak Afgancov od americkej invázie a počas pokračujúcej okupačnej vojny NATO, ako aj Pakistancov vo vojne, ktorá sa teraz rozšírila do Pakistanu.

Pre EÚ sú ľudia, ktorí utekajú pred vojnou, hladom a utrpením hľadajúc dôstojné životné podmienky pre seba samých a svoje rodiny, nezákonní prisťahovalci alebo dokonca teroristi. Pre EÚ sú prisťahovalci, ktorí utekajú pred zločinmi NATO, zlákaní zločineckými gangmi a zneužívaní ako lacná pracovná sila za podmienok hraničiacich s otroctvom, nezákonnými prisťahovalcami a musia byť vyhostení. Tento postoj je neprijateľný.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som proti readmisnej dohode medzi EÚ a Pakistanom. Táto dohoda je dvanásta svojho druhu, ale prvá, ktorú musí potvrdiť Európsky parlament. Napriek mnohým požiadavkám adresovaným Európskej komisii dohoda nedokázala poskytnúť žiadne vyhodnotenie správ o predchádzajúcich dohodách, čo by nám umožnilo vytvoriť si jasnú predstavu o podmienkach, za akých sa takéto dohody vykonávajú. Predovšetkým v prípade Pakistanu, kde je politická situácia mimoriadne krehká, táto dohoda vzbudzuje v mnohých prípadoch námietky. Pakistan, ktorý nie je známy svedomitým dodržiavaním ľudských práv, nie je signatárom medzinárodných dohovorov o utečencoch a osobách bez štátnej príslušnosti. To malo byť nevyhnutným predpokladom rokovaní. Okrem toho sú v dohode stále mnohé nejasné oblasti: nie je v nej záruka, že maloletých sa dohoda netýka, a postupy a termíny sú skôr nejasné Prijatím tejto dohody Európsky parlament vytvára nešťastný precedens a nevyužil príležitosť ukázať sa ako inštitúcia, ktorá má záujem o dodržiavanie ľudských práv a vyžaduje väčšiu transparentnosť pri takýchto dohodách.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som proti tomuto odporúčaniu. Zatiaľ čo Pakistan prijíma viac utečencov než ktorákoľvek iná krajina na svete, nie je signatárom Ženevského dohovoru o utečencoch. EÚ sa nesmie zapojiť do vyhosťovania osôb bez ohľadu na ich základné práva. Musíme zaistiť, aby boli ľudské práva zaručené.

  Marisa Matias (GUE/NGL) , písomne. – (PT) Hlasovala som proti tejto správe, pretože readmisná dohoda medzi EÚ a Pakistanom umožní posielať ľudí do krajiny, ktorá nepodpísala Ženevský dohovor z roku 1951, nedodržiava ľudské práva a ktorej vnútorná situácia neponúka navrátilcom potrebnú bezpečnosť.

EÚ tiež nedodrží právo na azyl, ak bude posielať do Pakistanu občanov iných krajín, napríklad Afganistanu, ktorí prišli do EÚ cez Pakistan. To by mohlo dotyčného človeka vystaviť sérii vyhostení z jednej krajiny do druhej, ktorú EÚ vôbec nebude mať pod kontrolou. Navyše táto readmisná dohoda neobsahuje záruky monitorovacích mechanizmov, je plná právnych medzier a nejasností a nedodržiava dostatočne ochranu osobných údajov.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Tento Parlament odsúdil Pakistan pri viacerých príležitostiach pre jeho diskriminačné politiky a pre prenasledovanie, ktorého sa tam dopúšťajú, predovšetkým voči afganským utečencom. Pred necelým mesiacom hrozné záplavy zobrali miliónom Pakistancov strechu nad hlavou.

Táto dohoda pohŕda celou ľudskou situáciou. Nestačí, že popiera článok 13 Všeobecnej deklarácie ľudských práv ako všetky takéto dohody, ale táto dohoda dokonca protirečí zásadám ochrany utečencov. Hlasovanie za tento text by popieralo medzinárodné právo a humanizmus, ktorého odkaz si EÚ podľa svojich tvrdení stále ctí. Hlasoval som proti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Boj s nezákonným prisťahovalectvom bol pre EÚ vždy prioritou. Rokovanie o dohode s Pakistanom, ktorá bola práve prijatá, trvalo veľa rokov a zdá sa mi, že je to vyvážený dokument, ktorého cieľom je vydať iba ľudí, ktorí sú v EÚ nezákonne. Nezaoberá sa teda žiadateľmi o azyl alebo ľuďmi, ktorých cieľom je usadiť sa v EÚ a ktorí sa s týmto cieľom snažia, aby orgány hostiteľskej krajiny zlegalizovali ich situáciu. Nemôžeme si mýliť nezákonných prisťahovalcov s ľuďmi s cieľom legálne sa usadiť v EÚ. Je preto veľmi dôležité naďalej vyvíjať na Pakistan tlak, aby ratifikoval Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966 a Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Boj s nezákonným prisťahovalectvom by mal byť bežnou záležitosťou každého štátu skôr než formou nátlaku. Readmisné dohody sú nevyhnutné na zaistenie toho, aby boli jasné postupy pri odovzdávaní osôb v prípadoch zamietnutia žiadosti o azyl. Skúsenosť nám ukázala, že inak z toho vyplývajúce spory môžu trvať roky a nezákonní prisťahovalci môžu zneužiť tento odklad na to, aby sa skryli a zmizli. Musíme bojovať so zneužívaním azylového systému a falošnými žiadateľmi o azyl v celej EÚ a posilniť právomoci agentúry pre bezpečnosť hraníc Frontex. Ekonomickí migranti musia byť vrátení do krajiny svojho pôvodu, čo znamená, že sa musí založiť a zaviesť do praxe dôsledný európsky program repatriácie. Podporujem dohodu s Pakistanom ako ďalší krok smerujúci k zastaveniu čoraz viac nekontrolovateľného toku ekonomických migrantov s klamnými predstavami o raji.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Readmisné dohody s tretími krajinami sú dôležitým nástrojom v boji proti nezákonnému prisťahovalectvu do Európskej únie a pomáhajú zabezpečiť bezpečnosť Únie. Pakistan je významnou krajinou pôvodu alebo tranzitu pre migrantov, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať platné podmienky pre vstup, zdržiavanie sa alebo pobyt v EÚ. Cieľom tejto dohody je posilniť spoluprácu medzi správami žiadajúceho a požiadaného štátu, aby sa readmisný proces urýchlil a bol účinnejší. Preto som hlasoval za túto správu.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasoval som proti tejto správe, pretože readmisná dohoda medzi EÚ a Pakistanom umožní posielať ľudí do krajiny, ktorá nepodpísala Ženevský dohovor z roku 1951, nedodržiava ľudské práva a ktorej vnútorná situácia neponúka navrátilcom potrebnú bezpečnosť. EÚ tiež nedodrží právo na azyl, ak bude posielať do Pakistanu občanov iných krajín, napríklad Afganistanu, ktorí prišli do EÚ cez Pakistan. To by mohlo dotyčného človeka vystaviť sérii vyhostení z jednej krajiny do druhej, ktorú EÚ vôbec nebude mať pod kontrolou. Navyše táto readmisná dohoda neobsahuje záruky monitorovacích mechanizmov, je plná právnych medzier a nejasností a nedodržiava dostatočne ochranu osobných údajov.

Nedávne povodne v tejto krajine predstavujú ďalší dôvod pre obavy o osud osôb, ktoré tam budú vrátené. Iba pred dvomi týždňami Európsky parlament vyjadril znepokojenie nad humanitárnou situáciou v Pakistane v dôsledku tejto katastrofy. Pokrytectvo pravice sa jasne ukáže, ak bude táto neprijateľná readmisná dohoda prijatá. Môj hlas k tomu neprispeje.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Rovnako ako moji 385 kolegovia poslanci som hlasovala za readmisnú dohodu medzi EÚ a Pakistanom, ktorá reguluje návrat osôb bez povolenia na pobyt v EÚ.

Po ôsmich rokoch rokovaní medzi Komisiou a Pakistanom tento nástroj dopĺňa 11 iných readmisných dohôd, čo značne posilňuje azylovú a prisťahovaleckú politiku, ktorú má Európa v úmysle vytvoriť. Je to preto právny rámec, ktorý je založený ne medzinárodnom práve a predovšetkým na zásade nenavracania: človek by nemal byť vyhostený do štátu, „kde by bola jeho sloboda ohrozená z dôvodu jeho rasy pohlavia, náboženstva, národnosti, jazyka, sexuálnej orientácie, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo politického názoru“.

Kritikom dohody by som odpovedala, že táto dohoda má aspoň výhodu, že je dôsledná a účinná na úrovni EÚ, pretože nič nebráni členských štátom uzatvárať bilaterálne dohody. Naša politika v oblasti migrácie je komplexná a zahŕňa boj proti nezákonnému prisťahovalectvu, od ktorého musíme ľudí odrádzať pri všetkých príležitostiach, čo sa naskytnú.

To je najlepší spôsob ochrany potenciálnych migrantov, ktorí túžia prísť do „európskej zlatej bane“ a ktorí sú väčšinou obeťami bezohľadných pašerákov, obchodovania každého druhu a hospodárskeho vykorisťovania.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (FR) Veľmi ľutujem hlasovanie za túto dohodu. Pakistan je krajinou, ktorá už prijíma najviac utečencov na svete, a to nie je ani signatárom Ženevského dohovoru o utečencoch. Touto dohodou sa členské štáty zameriavajú najmä na Afgancov. Je to vrchol cynizmu a nemravnosti vracať obete vojny, na ktorej sa členské štáty zúčastňujú.

Okrem toho Európska komisia ani pakistanské orgány neboli k dispozícii, aby nám vysvetlili uskutočniteľnosť a dosah tejto dohody. Nikto o tom nič nevie. Od našich kolegov poslancov je nezodpovedné, že sa vzdali nových výsad na základe Lisabonskej zmluvy a slepo prijali treťoradé záruky Európskej komisie v dohode, ktorá potenciálne porušuje ľudské práva.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Sme za správu o uzavretí dohody medzi EÚ a Pakistanom o readmisii osôb bez povolenia na pobyt. Táto dohoda pomáha posilniť boj proti nezákonnému prisťahovalectvu do EÚ, pričom napomáha proces vyhostenia Pakistancov bez povolenia na pobyt a ich readmisiu do krajiny pôvodu. Naším cieľom by malo byť rozšíriť tento druh dohody na ďalšie krajiny, z ktorých nelegálni migranti väčšinou pochádzajú.

V dočasných azylových centrách sa často márni čas získavaním povolení o repatriácii od krajiny pôvodu v čase, keď bolo zistené občianstvo osoby bez povolenia na pobyt, čo vedie k situácii, že maximálna lehota pobytu sa prekročí. Také dohody, akú sme dnes schválili, znížia čakacie lehoty a riadenie repatriácie nezákonných prisťahovalcov preto bude jednoduchšie a menej finančne náročné.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Toto je prvýkrát od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, čo Európsky parlament hlasoval o readmisnej dohode. Tieto dohody sú symbolom politík v oblasti migrácie, ktoré budujú európsku pevnosť a vyháňajú ľudí, ktorých chudoba a vojna donútili hľadať útočisko na našej pôde.

Parlament má dnes k dispozícii nástroje, ktorými môže donútiť Radu a Komisiu, aby svoje slová premenili na činy.

Dohoda, ktorá nám bola predložená, má mnohé nedostatky a neobsahuje záruku, čo sa týka situácie osôb, ktoré budú poslané späť do Pakistanu. Vieme veľmi dobre, ako sa dodržiavajú ľudské práva v Pakistane, ktorý ani nie je signatárom Ženevského dohovoru z roku 1951.

Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica vyzýva na vyhodnotenie existujúcich readmisných dohôd, keďže by to zdôraznilo katastrofálne účinky týchto politík, ktoré pohŕdajú ľudskými bytosťami, ktoré nemali toľko šťastia, aby sa narodili na území EÚ.

Európsky parlament si nezlepšil týmto hlasovaním svoje postavenie: nevyužil príležitosť, aby sa zviditeľnil v otázke, ako by sa rozprava o ľudských právach mala uplatňovať v praxi.

Správa: Metin Kazak (A7-0238/2010)

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD), písomne. – Pozmeňujúci a doplňujúci návrh umožňuje mnohým ľuďom v EÚ a poslancom Európskeho parlamentu, ktorí ich zastupujú, prejaviť svoju nespokojnosť a nesúhlas s členstvom Turecka a so súvisiacou politickou úniou. Nechceme však, aby to bolo na úkor podpory voľného obchodu s Tureckom – a bez tarifných prekážok –, takže správa je v prevažnej miere nezmenená. Mnohé rozhodnutia sú nespravodlivé: dohody o voľnom obchode povoľujú tarifné prekážky. Colné únie ich odstraňujú na vnútornej úrovni, ale naďalej ich povoľujú a dokonca vytvárajú na vonkajšej úrovni. Samozrejme, colné únie navyše členom obmedzujú a zakazujú slobodu obchodných rokovaní. Napriek tomu, že sa v súvislosti s pomermi v Turecku obávame o koncepciu colných únií, prijímame tú časť obsahu správy, ktorá sa týka colnej únie, pretože umožňuje tým, ktorí sú proti plnému tureckému členstvu v EÚ, vyjadriť svoj hlas. Treba poznamenať, že v tomto prípade iba 38 zo 736 poslancov Európskeho parlamentu hlasovalo proti vstupu Turecka do politickej únie.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Turecko robí veľké pokroky smerom k otvorenejšiemu a demokratickejšiemu rozvoju krajiny, a to nielen z hospodárskeho a obchodného hľadiska, ale aj pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu.

Turecko predstavuje pre EÚ kľúčového hospodárskeho a obchodného partnera, pričom je na 7. mieste na dovozových trhoch a na 5. mieste na vývozných trhoch EÚ. Napriek svojej jedinečnej geopolitickej polohe a úlohe v rámci svetového obchodu Turecko naďalej zachováva technické prekážky obchodu a stále nadmerne využíva ochranné opatrenia.

Treba urobiť ešte veľa práce s cieľom bojovať proti falšovaniu, zvýšiť transparentnosť verejného obstarávania a zväčšiť jeho otvorenosť voči zahraničným podnikom a umožniť voľný pohyb tovaru. Podobné úsilie treba vyvinúť aj v oblasti ľudských práv. V skutočnosti stále pretrváva politika diskriminácie voči kurdskej menšine a neustále sa porušujú práva žien a práva odborov. Zásady rešpektovania univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd preto predstavujú hlavné priority a v tejto oblasti treba urobiť ešte veľa práce.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Odkedy Turecko v roku 1996 vytvorilo colnú úniu s Európskou úniou, hospodárske a obchodné vzťahy medzi týmito dvomi stranami sú vysoko rozvinuté. Turecko je siedmym najväčším obchodným partnerom EÚ, pričom EÚ je najvýznamnejším obchodným partnerom Turecka. Obchod treba posilniť. Musí však byť naďalej výnosný pre obidve strany. Z toho dôvodu som hlasovala za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložil náš Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a ktoré žiadajú väčšiu reciprocitu. Turecko musí prestať používať antidampingový nástroj na protekcionistické účely, prehodnotiť svoje technické prekážky obchodu a zlepšiť uplatňovanie práv duševného vlastníctva.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože Turecko sa stalo siedmym najväčším obchodným partnerom Európskej únie, pričom EÚ je najväčším obchodným partnerom Turecka. Turecko vystupuje ako spojujúci článok medzi Stredozemím, Blízkym Východom a regiónmi Ázie, Čierneho mora a Kaukazu a v roku 1963 uzavrelo colnú dohodu o pridružení.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Téma, o ktorej hovoríme, má jasne obchodný a hospodársky charakter, ale v konečnom dôsledku nemôžeme ignorovať skutočnosť, že hovoríme o krajine čakajúcej na vstup do EÚ, v súvislosti s ktorým boli vznesené námietky.

Čo ma však napriek skutočnosti, že oceňujem pozitívne aspekty prehĺbenia obchodných vzťahov s krajinou s vysokým rastom, predsa len presvedčilo o tom, aby som hlasovala proti tejto správe, je politický aspekt. Zlepšenie hospodárskych vzťahov s krajinou sa nesmie zmeniť na trójskeho koňa, ktorý by bol prostriedkom presadzovania vstupu daného štátu do EÚ, čoho sa v tomto prípade obávam.

Mám podozrenie, že schválenie nedávneho ústavného referenda v Turecku zo strany Parlamentu sa rovná politickému povzbudeniu pre tureckú vládu. Myslím si však, že by sme sa mali vážne obmedziť na nadväzovanie obchodných vzťahov s Tureckom, i keď by sme mali venovať náležitú pozornosť vplyvom na náš systém poľnohospodárstva a nebezpečenstvu, že Európu zaplaví prílev falšovaných výrobkov (vo výrobe ktorých je Turecko na druhom mieste hneď za Čínou).

Dnes však Turecko predstavuje pre identitu a politickú solidaritu Európy väčšie nebezpečenstvo než kedykoľvek predtým a my všetci by sme mali byť presvedčení o tom, že pre túto krajinu je oveľa lepšie zostať za hranicami Európy, čo je len prirodzené.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Podľa štatistiky je Európska únia zďaleka najväčším obchodným partnerom Turecka. Objem obchodu však v posledných rokoch klesá v prospech rozvojových krajín. Vzhľadom na tento objem a stabilné väzby medzi Tureckom a Európskou úniou by sa ich obchodným a hospodárskym vzťahom mala venovať náležitá pozornosť.

Na základe toho by sa mali prijať potrebné opatrenia, ktoré by ešte viac rozvinuli tieto vzťahy. Colná únia, ktorá bola vytvorená medzi Tureckom a Európskou úniou pred 14 rokmi a ktorá stále nie je dokončená, sa musí zefektívniť. Vzhľadom na to treba venovať okamžitú pozornosť nevyriešeným otázkam, pričom Turecko a EÚ by mali ešte lepšie zosúladiť svoje obchodné politiky, a to najmä v súvislosti s dohodami o voľnom obchode a regionálnym obchodom. Tieto kroky by mohli vytvoriť priaznivú situáciu, z ktorej budú mať prospech obidve hospodárstva. Je mimoriadne dôležité, aby EÚ venovala Turecku väčšiu pozornosť, pretože úloha tejto krajiny sa v posledných rokoch rozšírila, a to najmä prostredníctvom rastúceho vplyvu jej jedinečnej geopolitickej polohy, vďaka ktorej vystupuje ako spojujúci článok medzi Stredozemím, Blízkym Východom a regiónmi Ázie, Čierneho mora a Kaukazu.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Turecko je strategický partner Európskej únie. Okrem toho, že medzi Tureckom a našimi krajinami funguje dôležitý priamy obchod, táto krajina leží tesne za našimi juhovýchodnými hranicami, je členom tej istej obrannej aliancie ako väčšina členských štátov EÚ a umožňuje nám prístup k zdrojom energie a surovinám. Nedávne ústavné referendum navyše predstavuje krok smerom k prijatiu acquis communautaire zo strany Turecka a zaslúži si náležité uznanie.

Veľkou prednosťou tejto správy je, že sa zameriava na aspekt, ktorý je pre Úniu najdôležitejší, a zdôrazňuje jeho nesmierny význam spolu s pozitívnymi prvkami. Predovšetkým ukazuje, ako sa vzťahy s touto krajinou prejavujú na mnohých úrovniach. Je ťažké zhrnúť ich zložitosť do jednoduchého rozhodnutia týchto inštitúcií o tom, či sú alebo nie sú prijateľné.

Všetky tieto úvahy tvoria základ, ktorý Turecku pomáha na ceste smerom k Európe a zároveň nám poskytuje dôvod nazdávať sa, že Turecko je už oveľa bližšie, ako si na základe zmlúv môžeme myslieť. Podľa môjho názoru je vhodné, aby sme pokračovali smerom, ktorý vytýčil pán spravodajca, čo bude v prospech obidvoch strán.

  Robert Dušek (S&D), písomne. – (CS) Správa o obchodných vzťahoch s Tureckom zdôrazňuje najväčšie úspechy a ťažkosti v rámci obchodu medzi EÚ a Tureckom. Od roku 1963 má Turecko s EÚ uzavretú dohodu o pridružení, ktorá viedla k vytvoreniu colnej únie v roku 1996. Založenie colnej únie prispelo k väčšej integrácii trhu a Turecko sa stalo kľúčovým obchodným partnerom EÚ. Napríklad v roku 2009 Turecko vyviezlo do EÚ tovar v hodnote 33,6 miliardy EUR a z EÚ doviezlo tovar v hodnote 40,4 miliardy EUR. Napriek týmto úspechom by rozšírenie colnej únie tak, aby zahŕňala služby a verejné obstarávanie, ako aj odstránenie súčasných problémov, ako je napríklad nedostatočné uplatňovanie práv duševného vlastníctva zo strany Turecka, prispeli k ďalšiemu rozvoju obchodných a finančných vzťahov medzi EÚ a Tureckom.

Podľa tejto správy bráni kandidatúra Turecka na pristúpenie k EÚ komplexnej reforme colnej únie. Je preto nutné zvážiť, ktorá z uvedených možností integrácie a spolupráce by bola pre obe strany najvýhodnejšia a v čase hospodárskej krízy najužitočnejšia. Pán spravodajca podľa môjho názoru uviedol všetky podstatné otázky a správa ako celok nie je jednostranne zameraná. Z týchto dôvodov som hlasoval za túto správu.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Tureckom. Úplná realizácia colnej únie medzi EÚ a Tureckom, ktorá platí od roku 1996, zahŕňa odstránenie zostávajúcich byrokratických prekážok a tarifných a netarifných prekážok. Myslím si, že rovnako dôležitá je potreba, aby sa zamestnanosť žien stala prioritou hospodárskych a sociálnych politík Turecka, a to vzhľadom na nízku úroveň účasti žien na trhu práce.

  Nigel Farage (EFD), písomne. – Pozmeňujúci a doplňujúci návrh umožňuje mnohým ľuďom v EÚ a poslancom Európskeho parlamentu, ktorí ich zastupujú, prejaviť svoju nespokojnosť a nesúhlas s členstvom Turecka a so súvisiacou politickou úniou. Nechceme však, aby to bolo na úkor podpory voľného obchodu s Tureckom – a bez tarifných prekážok –, takže správa je v prevažnej miere nezmenená. Mnohé rozhodnutia sú nespravodlivé: dohody o voľnom obchode povoľujú tarifné prekážky. Colné únie ich odstraňujú na vnútornej úrovni, ale naďalej ich povoľujú a dokonca vytvárajú na vonkajšej úrovni. Samozrejme, colné únie navyše členom obmedzujú a zakazujú slobodu obchodných rokovaní. Napriek týmto problémom colných únií v prípade Turecka podporujeme colnú úniu, pretože umožňuje tým, ktorí sú proti tureckému členstvu v EÚ, vyjadriť svoj hlas.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Európska únia a Turecko sú dôležitými obchodnými partnermi už veľa rokov. Toto partnerstvo, ktoré je obojstranne výhodné, naráža na množstvo prekážok z tureckej strany, ktorá sa snaží obmedziť prístup európskych výrobkov na svoj trh prostredníctvom zavádzania administratívnych a byrokratických podmienok.

Dúfam, že sa tieto prekážky odstránia, že Turecko podnikne rozhodné kroky zamerané na boj proti falšovaniu európskych výrobkov a ochranu legitímnych práv ich tvorcov na zisky z ich výsledkov kreatívnej činnosti a že obchodné a hospodárske vzťahy medzi EÚ a Tureckom budú rásť a posilnia sa.

Ako som už mal príležitosť povedať, bez ohľadu na to, ako budú vzťahy medzi EÚ a Tureckom vyzerať v budúcnosti, dúfam, že sa budú zbližovať a pôjdu cestou dialógu a účinnej spolupráce a že Turecko bude pokračovať po nastúpenej západnej ceste smerom k slobode a demokracii.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) V roku 1963 Turecko a Európske hospodárske spoločenstvo podpísali dohodu o pridružení, ktorá ustanovila vytvorenie colnej únie (CÚ) v roku 1996. Tento krok umožnil prehĺbenie hospodárskeho vzťahu prostredníctvom CÚ. Výrobky, na ktoré sa vzťahuje CÚ, zahŕňajú všetky priemyselné výrobky a spracované poľnohospodárske výrobky. V roku 2009 sa hodnota vývozu Turecka do EÚ zvýšila na 33,6 miliardy EUR, pričom hodnota dovozu z EÚ dosiahla 40,4 miliardy EUR. Podľa štatistík Svetovej banky sa Turecko zároveň stalo 17. najväčším hospodárstvom na svete a šiestym najväčším hospodárstvom Európy. Krajina bola 20. najväčším príjemcom priamych zahraničných investícií. CÚ vytvorená v roku 1996 nezahŕňa poľnohospodárske výrobky ani oblasti, ako je napríklad verejné obstarávanie. V oblasti verejného obstarávania Turecko stále ponúka 15 % zľavu tureckým uchádzačom. Naliehavo Turecko žiadam, aby zjednodušilo byrokratické postupy, odstránilo zostávajúce tarifné a netarifné prekážky a zbavilo sa nepotrebných prekážok obchodu medzi EÚ a Tureckom.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa sa snaží upevniť hospodársky a obchodný vzťah s Tureckom, ktorého cieľom je v skutočnosti podrobiť túto krajinu záujmom EÚ. Náznaky sú očividné a je ich mnoho: odstránenie zostávajúcich tarifných a netarifných prekážok medzi EÚ a Tureckom, zachovanie otvoreného obchodu a investičných režimov, posilnenie schopnosti Turecka odolať pokušeniu stať sa doma zástancom protekcionizmu a rozšírenie colnej únie tak, aby zahŕňala poľnohospodárske výrobky, služby a verejné obstarávanie.

Rozvoj týchto hospodárskych a obchodných vzťahov je prospešný len pre veľké monopoly v EÚ a Turecku a jasne škodí pracovníkom, ktorí by pre zvýšenie konkurencieschopnosti prišli o svoje práva, a malým a stredným podnikom a poľnohospodárom, ktorí čelia zvýšeným výrobným nákladom, ako aj zníženým príjmom a nižším cenám svojich výrobkov.

Tlak, ktorý sa vyvíja na Turecko, aby dodržiavalo uzavreté dohody, je však pozitívny. Zahŕňa znormalizovanie vzťahov so všetkými krajinami EÚ vrátane Cypru. Hospodárske a obchodné vzťahy nesmú mať prednosť pred záujmami ľudí a akýkoľvek pokrok vo vzťahoch s Tureckom musí byť podmienený ukončením tureckej okupácie severnej časti Cypru.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Podľa môjho názoru táto správa obsahuje výraznú nepresnosť, pretože uvádza, že turecké hospodárstvo je šieste najväčšie v Európe. V každom prípade sa toto tvrdenie dá rozhodne vyvrátiť z geografického hľadiska, pretože takmer celé Turecko sa nachádza na ázijskom kontinente.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom Parlament vyhlasuje, že ho teší výsledok nedávneho referenda v Turecku, tiež podkopáva nestrannosť tohto vzťahu, pretože mu prisudzuje skôr politický význam a odkláňa sa od výlučne hospodárskeho hodnotenia. Obávam sa, že z týchto dôvodov nemôžem podporiť prijatie správy pána Kazaka.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Hlasovali sme za návrh uznesenia, ktorý predložila Skupina Európa slobody a demokracie, a to aj napriek tomu, že je neuspokojivý. Jasne však trvá na tom, že prehĺbenie súčasných vzťahov medzi EÚ a Tureckom nahradí a vývojovo prekoná pristúpenie tejto krajiny k Európskej únii.

Akékoľvek budúce prehĺbenie vzťahov medzi Tureckom a EÚ však musí striktne závisieť od toho, či Turecko uzná Cyprus, ktorého existenciu stále popiera a ktorého časť nezákonne a vojensky okupuje. Turecko, hrdá krajina a niekdajší spojenec proti komunistickej hrozbe, tvorí most medzi Európou a Áziou. Je to most, ale z geografického, demografického, historického ani kultúrneho hľadiska to nie je európska krajina.

Nakoniec si priznajme, že sľuby dané v roku 1963 v Ankare v čase vrcholiacej studenej vojny a zo strategických dôvodov už nie sú dôležité a že my Európania, ako aj Turci by sme si ušetrili čas, keby sme uvažovali skôr o privilegovanom partnerstve než o členstve, ktoré naši občania nechcú a proti ktorému je aj mnoho Turkov.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Turecko je dôležitý obchodný partner Európskej únie. V rámci priameho porovnania je Turecko siedmou najväčšou dovážajúcou krajinou z hľadiska obchodu s 27 štátmi EÚ a piatou najväčšou krajinou z hľadiska vývozu. V roku 2009 dosiahol celkový objem obchodu takmer 80 miliárd EUR. Z pohľadu Turecka je Európska únia jeho najsilnejším obchodným partnerom, pokiaľ ide o dovoz aj vývoz, a má veľký náskok pred krajinami, ako sú Rusko, Čína a Spojené štáty. Tieto pevné hospodárske a obchodné vzťahy musia pokračovať a ďalej sa rozvíjať. V tejto súvislosti bolo dôležitým krokom najmä vytvorenie spoločnej colnej únie v roku 1996. Napriek tomu však musíme odstrániť nezrovnalosti, ako sú napríklad antidampingové opatrenia alebo diskriminácia zahraničných spoločností zo strany Turecka, ktoré sú v rozpore s platnými dohodami. Dokonca aj v oblasti uplatňovania práv duševného vlastníctva treba ešte popracovať na tom, aby bolo v súlade so zmluvami. Celkom určite podporujem správu z vlastnej iniciatívy pána Kazaka, ktorá odhaľuje problematické oblasti v rámci našich obchodných vzťahov s Tureckom a žiada, aby sa odstránili.

  Jean-Marie Le Pen (NI), písomne. – (FR) Správa pána Kazaka by nás chcela presvedčiť, že colná únia, ktorá vznikla vďaka dohode o pridružení uzavretej v roku 1963 medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, predstavuje úspech z hľadiska hospodárskej a obchodnej integrácie medzi súčasnou Európskou úniou a Tureckom a že okrem iného podporila európsky rast, a tým aj francúzsky rast. Okrem skutočnosti, že si Turecko plní svoje záväzky v rámci tohto procesu len vo veľmi obmedzenej miere, v priebehu desaťročí pozorujeme jav presídľovania podnikov a obrovských strát pracovných miest. To má ďaleko od toho, aby sa v rámci internacionalistickej aliancie vytvorila hospodárska a sociálna výhoda pre našu krajinu a našich európskych susedov. Namiesto uznania tejto skutočnosti však táto správa zachádza dokonca až tak ďaleko, že kritizuje uplatňovanie vnútroštátnych technických nariadení a noriem, ktoré slúžia na ochranu vnútroštátnych trhov. Spravodajca tieto normy považuje za neprimerané antidampingové opatrenia, ktoré teda obmedzujú obchodovanie Turecka s Európou. Samozrejme, zámerom tohto všetkého je posilniť proces pristúpenia Turecka k EÚ – tentoraz z hľadiska priemyselných a obchodných výhod, ktoré majú získať europeisti, internacionalisti a ultraliberáli bažiaci po zisku. Samozrejme, odmietame všetko, čo by sa mohlo vyvíjať týmto smerom.

  Morten Løkkegaard (ALDE), písomne. – (DA) Chcel by som zdôrazniť, ako ma teší, že v Európskom parlamente dokážeme súhlasiť so žiadosťou o ešte užšiu hospodársku spoluprácu s Tureckom, a to aj napriek vysokej miere skepticizmu, ktorá vládne u veľkej časti európskeho obyvateľstva a ktorá sa spája s väčšou integráciou EÚ a Turecka. Tento skepticizmus je celkom pochopiteľný. Už mnoho rokov je pre Turecko veľmi ťažké splniť požiadavky, ktoré EÚ úplne oprávnene stanovila pre členstvo. Európa sa však napriek tomu musí stále snažiť o budúce členstvo Turecka.

S počtom obyvateľov okolo 75 miliónov Turecko predstavuje obrovský trh pre európskych vývozcov a je už siedmym najväčším obchodným partnerom Európy. Turecko nakupuje veľkú časť vyvážaného tovaru EÚ, čo vytvára rast a pracovné miesta v Európe. My zase kupujeme lacný tovar z Turecka, čím našim spotrebiteľom poskytujeme lacnejšiu a pestrejšiu škálu tovarov v regáloch supermarketov. Inými slovami, Turecko je dôležité pre európske hospodárstvo.

K prehĺbeniu integrácie medzi Tureckom a EÚ však dochádza len v súvislosti s obchodovaním s tovarom. Sektor služieb zaostáva, a preto by som chcel vyzvať na to, aby sa toto odvetvie zaradilo do obchodnej dohody. Zároveň treba na Turecko vyvíjať tlak, aby odstránilo najmä prekážky voľného pohybu tovaru. Je to nevyhnutné, aby bolo možné pokračovať v prístupových rokovaniach. Ak sa tak nestane, je ťažké predstaviť si, že by sme s Tureckom postupne nadviazali užšiu spoluprácu. Členstvo Turecka v EÚ je stále dlhodobý cieľ. Je preto dôležité, aby sme spolu dokázali vyriešiť naše vzájomné problémy a aby si Turecko plnilo povinnosti v súlade s dohodou o pristúpení.

Dúfam, že aj napriek skepticizmu týkajúcemu sa členstva Turecka v EÚ, ktorý vládne u veľkej časti európskeho obyvateľstva, sme schopní udržať si Turecko ako blízkeho obchodného partnera a spolupracujúceho partnera a že Turecko neodradíme množstvom zamietnutí jeho budúceho pristúpenia zo strany vedúcich predstaviteľov veľkých krajín EÚ.

Turecko potrebujeme, a to nielen z hospodárskeho hľadiska. Turecko je významný regionálny aktér na Blízkom východe a pre NATO je dôležitým spolupracujúcim partnerom. Nezavrhujme teda Turecko, ale namiesto toho rozviňme našu spoluprácu, a to najmä prostredníctvom zvýšenej hospodárskej spolupráce.

  Marisa Matias (GUE/NGL) , písomne. – (PT) Táto správa je skutočnou ódou na colnú úniu a bezvýhradný voľný obchod, na dohody o voľnom obchode medzi Tureckom a tretími krajinami, na dohody Svetovej obchodnej organizácie a na realizáciu projektu Nabucco. Nemôžeme podporiť správu, ktorej štruktúra sa nezlučuje s našou víziou, a to ani napriek niektorým vylepšeniam vyplývajúcim z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložila ľavica a ktoré sa týkajú najmä spoločensko-hospodárskej situácie, nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi a ženami a práv odborových zväzov, ani napriek pozitívnej zmienke o povinnostiach Turecka týkajúcich sa dodatkového protokolu k dohode o pridružení. Z Turecka chcú urobiť dvadsiaty ôsmy štát voľného trhu bez toho, aby táto krajina nadobudla všetky práva a povinnosti členského štátu Európskej únie. Sme proti tejto novej stratégii odkladu.

  Mario Mauro (PPE) , písomne. – (IT) Pre Turecko je Európska únia hlavný obchodný partner. Hoci je teda objem obchodu veľmi veľký, správa neváha načrtnúť problémy našich obchodných vzťahov.

Jedným z týchto problémov, ktoré by sme vôbec nemali prehliadať, je skutočnosť, že Turecko už päť rokov po sebe nerešpektuje povinnosť uplatniť dodatkový protokol k dohode o pridružení a doteraz neodstránilo všetky prekážky vo voľnom obehu tovaru. Stále má napríklad zatvorené dvere pred tovarom z Cypru.

Tieto a ďalšie záležitosti, na ktoré sa do značnej miery upozornilo prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), umožnili dodať viac rovnováhy správe, ktorá po správnosti v žiadnom prípade neobsahuje nijakú zmienku o žiadnych hlbších spojeniach politického charakteru medzi Európskou úniou a Tureckom.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Turecko, podobne ako všetky štáty, je zvrchovaný štát a ako taký ho treba rešpektovať. Je neprijateľné, aby si Európska únia dovoľovala vyhrážať sa mu tým, že pozastaví rokovania o pridružení, ktoré je navyše skôr nežiaduce vzhľadom na sociálnu a fiškálnu harmonizáciu zhora nadol, ktorá je potrebná.

Tento Parlament by nebol hoden priateľstva, ktoré mu preukazujú občania Turecka, keby hlasoval za správu, ktorá ich núti zlikvidovať ich miesta v odvetví poľnohospodárstva (ktoré tvoria 50 % pracovných miest v Turecku) prostredníctvom zrušenia všetkých daní z poľnohospodárskej výroby a ktorá povyšuje práva investorov nad práva ľudí. Hlasujem proti tomuto textu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Je dobre známe, že Turecko je jedným z najdôležitejších obchodných partnerov EÚ. Tento vzťah je starý a trvá už od roku 1963. Prehĺbilo ho vytvorenie colnej únie v roku 1993, ktorá bola ustanovená v pôvodnej dohode. Napriek všetkému je tu stále veľa byrokratických prekážok, ktoré bránia tomu, aby boli obchod a hospodárske vzťahy ešte výhodnejšie pre obidve strany. Turecko sa preto musí ešte viac snažiť bojovať proti takýmto prekážkam, a to pre všeobecné dobro.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Bol by som rád, keby turecká vláda považovala toto uznesenie za istý druh pokroku, a preto som hlasoval za. Ak v budúcnosti Turecko nebude spolupracovať so štruktúrami EÚ v otázkach Cypru a Arménska, budem na základe toho hlasovať proti akejkoľvek úľave v prospech Turecka. Je nenormálne, že Turecko nedokáže ani len pripustiť skutočnosť, že začiatkom minulého storočia došlo k arménskej genocíde, pri ktorej boli zavraždené milióny nevinných ľudí. Súčasná turecká blokáda Arménska vysiela Európskej únii zlý signál. Zálohu sme zaplatili a teraz si počkajme na pozitívne zmeny z tureckej strany.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Otázka členstva v EÚ by sa v zásade ani nemala klásť, a to z dôvodu rozdielnych kultúrnych a náboženských postojov, ktoré už ohrozujú sociálny mier v Únii. Pristúpenie k EÚ sa týka nielen hospodárskych vzťahov. Prináša so sebou aj politické a kultúrne otázky a práve tie náboženské a sociálno-politické názory, ktoré sa nezlučujú s Európou, ktorú charakterizuje západná kresťanská tradícia, nachádzajú cestu do EÚ. Vzhľadom na to, že Turecko iba v rokoch 1996 až 2005 prijalo dotácie od EÚ vo výške 1,3 miliardy EUR, musí byť možné zapojiť sa do diskusií o strategickom partnerstve. Je strata času uvažovať o zavedení funkčnejšej colnej únie s cieľom zlepšiť obchodné vzťahy s Tureckom, pokiaľ turecká vláda nedokáže v tejto súvislosti splniť svoje súčasné povinnosti týkajúce sa Cypru. Z tohto dôvodu som dnes hlasoval proti tejto správe.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Hlasoval som proti tejto správe, pretože pán Kazak študoval vo Francúzsku s grantom od tureckého štátu, takže je tu jasný konflikt záujmov.

Považujem preto za vhodnejšie vrátiť uznesenie späť do výboru a nahradiť spravodajcu. Text zároveň opisuje turecké hospodárstvo ako európske hospodárstvo namiesto ázijského hospodárstva. Nemyslím si, že nárast obchodu medzi EÚ a Tureckom by sa mohol brať ako zámienka na pristúpenie Turecka k Európskej únii. Nechceme Eurábiu!

  Paul Nuttall (EFD), písomne. – Pozmeňujúci a doplňujúci návrh umožňuje mnohým ľuďom v EÚ a poslancom Európskeho parlamentu, ktorí ich zastupujú, prejaviť svoju nespokojnosť a nesúhlas s členstvom Turecka a so súvisiacou politickou úniou. Nechceme však, aby to bolo na úkor podpory voľného obchodu s Tureckom – a bez tarifných prekážok –, takže správa je v prevažnej miere nezmenená. Mnohé rozhodnutia sú nespravodlivé: dohody o voľnom obchode povoľujú tarifné prekážky. Colné únie ich odstraňujú na vnútornej úrovni, ale naďalej ich povoľujú a dokonca vytvárajú na vonkajšej úrovni. Samozrejme, colné únie navyše členom obmedzujú a zakazujú slobodu obchodných rokovaní. Napriek tomu, že sa v súvislosti s pomermi v Turecku obávame o koncepciu colných únií, prijímame tú časť obsahu správy, ktorá sa týka colnej únie, pretože umožňuje tým, ktorí sú proti plnému tureckému členstvu v EÚ, vyjadriť svoj hlas. Treba poznamenať, že v tomto prípade iba 38 zo 736 poslancov Európskeho parlamentu hlasovalo proti vstupu Turecka do politickej únie.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) V posledných mesiacoch bola dôležitou otázkou vízová politika členských štátov EÚ voči tureckým obchodníkom. Po dosiahnutí zmiernenia vízovej povinnosti s Francúzskom Istanbulská obchodná komora (IOK) podpísala vo februári tohto roka dohodu aj s Talianskom. Podľa tejto dohody dostanú obchodníci schengenské víza na viacnásobný vstup, ktoré platia päť rokov, ak predložia odporúčajúci list od IOK. Tieto víza im umožňujú cestovať do všetkých štátov Schengenu. Nemecko bolo následne nespravodlivo kritizované za svoju reštriktívnu vízovú politiku. EÚ by mala namiesto toho brať pochybnosti Nemecka týkajúce sa takejto liberalizácie vízového režimu vážne. V rámci EÚ je Nemecko krajinou, ktorá nesie najväčšie bremeno tureckých migrantov. Je tu vysoké riziko, že takzvané „obchodnícke víza“ budú viesť k nedovolenému trvalému pobytu. Nie turecká obchodná komora, ale krajina, do ktorej sa cestuje, by mala v jednotlivých prípadoch rozhodovať o tom, či by sa mali alebo nemali udeliť víza na obchodné účely. Problém je skrátka v tom, že liberálna vízová politika Francúzska a Talianska otvorila dvere aj do zvyšku schengenského priestoru. Je to závažné porušenie národnej zvrchovanosti. Komisia by mala v súvislosti s rozvíjaním obchodných vzťahov s Tureckom bezodkladne preskúmať tento problém.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Správa uvádza, že v súvislosti s prístupovými rokovaniami EÚ by malo najskôr dôjsť k prehĺbeniu colnej únie s Tureckom. Colná únia sa teda má rozšíriť napríklad na odvetvie poľnohospodárstva a služieb a verejné obstarávanie. Prebiehajúce rokovania nie sú len o hospodárskych vzťahoch. Sú aj o politických a kultúrnych otázkach a rozdielnych náboženských a sociálno-politických názoroch, ktoré sa nezlučujú s Európou, ktorú charakterizuje západná kresťanská tradícia. Celé roky Turecko prijíma miliardy v rámci predvstupovej pomoci, čo je viac ako postačujúce na podporu strategického a obchodného partnerstva. Je nevyhnutné, aby bolo prehĺbenie colnej únie s Tureckom sprevádzané pokrokom Turecka v otázke Cypru, v oblasti ľudských práv a demokracie, ako aj pokiaľ ide o slobodu vierovyznania a slobodu prejavu. V súvislosti s týmito otázkami má pred sebou Turecko ešte stále dlhú cestu. Z toho dôvodu som hlasoval proti tejto správe, ktorá predstavuje ďalší kradmý krok k budúcemu plnému členstvu Turecka v EÚ.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu, pretože obsahuje niektoré body, ktoré sa mi zdajú byť dôležité. Turecko už piaty rok plne neuplatňuje dodatkový protokol k dohode o partnerstve ani neodstránilo prekážky vo voľnom pohybe tovaru.

Ankara tiež musí posilniť ochranu práv duševného vlastníctva a uplatniť európske normy týkajúce sa boja proti falšovaniu. Na záver by som chcel poukázať na potrebu značného obmedzenia obchodných prekážok, a to najmä v prípade poľnohospodárskych výrobkov. Ak chce Turecko naozaj pokračovať v diskusiách a rokovaniach s cieľom pristúpiť k Európskej únii, musí v prvom rade rešpektovať niektoré základné veci. Hlavné sú pritom otázka Cypru a obchodné záruky a nariadenia.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Úloha Turecka v rámci svetového obchodu je čoraz silnejšia, pretože vystupuje ako spojujúci článok medzi Stredozemím a susediacimi regiónmi.

V tejto súvislosti nám colná únia (CÚ) umožnila dosiahnuť značnú úroveň integrácie medzi trhmi EÚ a Tureckom. CÚ pokrýva všetky priemyselné výrobky a spracované poľnohospodárske výrobky, pričom jej úspech možno vidieť na štatistike: Turecko je na 7. mieste na dovozových trhoch a na 5. mieste na vývozných trhoch. Colnú úniu však ešte nemožno označiť za dokončenú, pričom sa zdá, že trpí problémami, ktoré sa týkajú zostávajúcich technických prekážok obchodu a nadmerného využívania ochranných opatrení.

V tejto súvislosti a vzhľadom na dôležitosť vzťahov medzi Tureckom a EÚ je cieľom tohto návrhu venovať náležitú pozornosť obchodným a hospodárskym vzťahom medzi obomi stranami, prijať iniciatívy, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie posilnenie kvality týchto vzťahov, a zvýšiť funkčnosť CÚ. Tieto kroky môžu priniesť vzájomné výhody pre obidve hospodárstva.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za túto správu vzhľadom na veľký objem obchodu a stabilné väzby medzi Tureckom a Európskou úniou. Turecko sa stalo kľúčovým obchodným partnerom EÚ, pričom je na 7. mieste na dovozových trhoch a na 5. mieste na vývozných trhoch EÚ. S dvomi tretinami celkových priamych zahraničných investícií pochádzajúcich z EÚ sa Turecko stalo investičnou základňou pre európske podniky, pričom jeho integrácia do dodávateľského a výrobného reťazca EÚ sa posilňuje, a to často v sektoroch s vysokou pridanou hodnotou. V roku 2009 Turecko vyviezlo do EÚ výrobky v hodnote 33,6 miliardy EUR a z EÚ doviezlo výrobky v hodnote 40,4 miliardy EUR. Vítam skutočnosť, že malé a stredné podniky tvoria 99 % tureckých podnikov a poskytujú 70 % pracovných príležitostí v Turecku. Turecko sa musí chopiť iniciatívy a urýchlene uplatniť medzivládnu dohodu o plynovode Nabucco, vymedziť spoločnú vonkajšiu stratégiu v oblasti energetiky a začať rokovať o kapitole o energetike, čo by viedlo k ďalšiemu zvýšeniu spolupráce v oblasti energetiky. Myslím si, že obchodným a hospodárskym vzťahom medzi Tureckom a EÚ treba venovať takú pozornosť, akú si zaslúžia.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa je skutočnou ódou na colnú úniu a bezvýhradný voľný obchod, na dohody o voľnom obchode medzi Tureckom a tretími krajinami, na dohody Svetovej obchodnej organizácie a na realizáciu projektu Nabucco. Nemôžeme podporiť správu, ktorej štruktúra sa nezlučuje s našou víziou, a to ani napriek niektorým vylepšeniam vyplývajúcim z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložila ľavica a ktoré sa týkajú najmä spoločensko-hospodárskej situácie, nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi a ženami a práv odborových zväzov, ani napriek pozitívnej zmienke o povinnostiach Turecka týkajúcich sa dodatkového protokolu k dohode o pridružení. Z Turecka chcú urobiť dvadsiaty ôsmy štát voľného trhu bez toho, aby táto krajina nadobudla všetky práva a povinnosti členského štátu Európskej únie. Sme proti tejto novej stratégii odkladu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Dnešné hlasovanie o tejto správe zdôrazňuje, že vzhľadom na významný objem obchodu a hlboko zakorenené vzťahy medzi Tureckom a EÚ by sa mala ich obchodným a hospodárskym vzťahom venovať náležitá pozornosť a v tejto súvislosti by sa mali podniknúť potrebné kroky, aby sa tieto vzťahy ešte viac zlepšili. K dnešnému dňu ostáva vyriešiť niekoľko technických otázok a v súvislosti s nimi by sa mali prijať okamžité kroky. Treba zvýšiť funkčnosť colnej únie. Nevyriešené otázky si vyžadujú okamžitú pozornosť a Turecko a EÚ by mali lepšie zosúladiť svoje obchodné politiky, najmä v súvislosti s dohodami o voľnom obchode a regionálnym obchodom. Tieto opatrenia pravdepodobne povedú k obojstranne výhodnej situácii, z ktorej budú mať prospech obidve hospodárstva.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Podporil som správu o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Tureckom. Táto správa ukazuje, aký dôležitý je obchod medzi EÚ a Tureckom. V roku 2008 dosiahol výšku až 100 miliárd EUR. Správa poukazuje na slabé stránky a oprávnene uvádza skutočnosť, že je tu stále veľmi veľa problémov, ktoré treba vyriešiť. Predložená správa ich vymenúva nezaujato. Správne znovu zdôrazňuje, že politika EÚ sa snaží zlepšiť „demokraciu, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd“. Turecko by sa tiež malo snažiť plne dodržiavať práva odborov v súlade s normami EÚ a dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä pokiaľ ide o právo na združovanie, právo na štrajk a právo na kolektívne vyjednávanie.

Európska únia však musí prevziať svoju zodpovednosť, pokiaľ ide o liberalizáciu vízového režimu, a to nielen pre vodičov nákladných vozidiel, ale aj pre obchodníkov a obchodníčky, turistov, študentov a starších ľudí. Náš vzťah s Tureckom musí byť spravodlivý, čestný a úprimný. Musíme teda naďalej hlasno a jasne opakovať posolstvo, že EÚ splní svoj sľub, že umožní turecké členstvo v Únii, len čo táto krajina vyhovie všetkým kodanským kritériám.

  Rui Tavares (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa je skutočnou ódou na colnú úniu a bezvýhradný voľný obchod, na dohody o voľnom obchode medzi Tureckom a tretími krajinami, na dohody Svetovej obchodnej organizácie a na realizáciu projektu Nabucco. Nemôžeme podporiť správu, ktorej štruktúra sa nezlučuje s našou víziou, a to ani napriek niektorým vylepšeniam vyplývajúcim z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložila ľavica a ktoré sa týkajú najmä spoločensko-hospodárskej situácie, nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi a ženami a práv odborových zväzov, ani napriek pozitívnej zmienke o povinnostiach Turecka týkajúcich sa dodatkového protokolu k dohode o pridružení. Z Turecka chcú urobiť dvadsiaty ôsmy štát voľného trhu bez toho, aby táto krajina nadobudla všetky práva a povinnosti členského štátu Európskej únie. Sme proti tejto novej stratégii odkladu.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za uznesenie o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Tureckom, pretože je to nielen krajina, ktorá je v procese vstupu do EÚ, ale zároveň je to strategický partner Európskej únie. Colná únia s Tureckom je jedným z najužších a najpokrokovejších obchodných vzťahov, aké EÚ môže mať s treťou krajinou. Investície z EÚ tvoria 88 % celkových priamych zahraničných investícií v Turecku. Vzhľadom na geostrategickú polohu je Turecko jednou z krajín, ktoré významným spôsobom prispievajú k diverzifikácii zdrojov a trás dodávok energie EÚ. V tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť význam projektu Nabucco a vyzývame Turecko, aby uplatnilo medzivládnu dohodu o plynovode Nabucco. Zároveň Turecko podporujeme v tom, aby investovalo do nesmierneho potenciálu svojich obnoviteľných zdrojov energie. Oblasť Čierneho mora má mimoriadny geostrategický význam pre energetickú bezpečnosť a diverzifikáciu dodávok energie EÚ vzhľadom na to, že je v blízkosti Kaspického mora, Blízkeho východu a Strednej Ázie. Európska únia sa po pristúpení Rumunska a Bulharska k EÚ tiež stala dôležitým aktérom v tomto regióne. V tejto súvislosti som presvedčená, že EÚ by mala vypracovať stratégiu pre oblasť Čierneho mora, v ktorej bude hrať veľmi významnú úlohu aj Turecko.

Správa: Esther de Lange (A7-0241/2010)

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Ochrana biodiverzity a ekosystémov je v núdzovej situácii, ktorú prehliadame, alebo lepšie povedané, ktorej nevenujeme náležitú pozornosť.

Niektoré štúdie naznačujú, že zníženie úrovne blahobytu v dôsledku straty biodiverzity dosahuje v súčasnosti približne 50 miliárd EUR ročne. Ide však v podstate o ekologickú, nie o hospodársku záležitosť. Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2010 za rok biodiverzity a zdôraznila medzinárodný charakter tejto otázky a jej zásadný význam najmä pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia. EÚ sa tiež zaviazala, že zabezpečí zahrnutie problematiky ochrany biodiverzity do mnohých politík EÚ. Navyše, prijala smernicu o biotopoch, v ktorej sa rovnako ustanovuje vytvorenie ekologickej siete osobitne chránených oblastí, ktorá je známa ako Natura 2000.

Som presvedčená, že všetky členské štáty musia zlepšiť riadenie a ochranu biodiverzity, zachovávať vidiecke a chránené oblasti a zároveň udržiavať a rozvíjať kontinuitu chránených oblastí vo vnútrozemí, na mori alebo poľnohospodárskych oblastí s vysokou prírodnou hodnotou. EÚ musí poskytovať viac finančných prostriedkov aj na štúdie a nové iniciatívy a venovať viac pozornosti zabezpečeniu dodržiavania všetkých európskych nariadení a smerníc, najmä tých, ktoré sú zamerané na ochranu biodiverzity.

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani de Langeovej, pretože som presvedčený, že v oblasti ochrany biodiverzity je ešte potrebné vykonať veľký kus práce. Podporujem najmä tú časť správy, v ktorej sa uvádza, že „úspešné riešenie trojnásobnej krízy v oblasti potravinovej bezpečnosti, straty biodiverzity a zmeny klímy si vyžaduje súdržný prístup a takú budúcu stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity, ktorá bude plnohodnotne začlenená do stratégií boja proti chudobe a hladu a zmierňovania a prispôsobovania sa zmene klímy“.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) V tejto parlamentnej správe z vlastnej iniciatívy sa odsudzuje nedostatok pokroku v oblasti ochrany biodiverzity. Vzhľadom na nedostatok politickej vôle, nedostatočné financovanie, transpozíciu európskych právnych predpisov a tak ďalej sa nepodarilo dosiahnuť úplne minimálny cieľ „zastaviť stratu biodiverzity“ do roku 2010 a tento cieľ sa presunul na rok 2020. Správa ďalej obsahuje zoznam navrhovaných opatrení, ktoré je potrebné prijať, aby sa zabezpečilo splnenie tohto naliehavého cieľa. Keďže ma znepokojuje stav nášho životného prostredia a podporujem prístup, ktorý navrhuje spravodajkyňa pani de Langeová, hlasovala som za túto správu.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Podporil som túto správu a hlasoval som za ňu s úplným presvedčením. Musíme konať, aby sme zastavili stratu biodiverzity v dôsledku ľudských činností. Všetkým nám je ľúto, že sa nepodarilo dosiahnuť ciele Göteborského programu ani programu Natura 2000. Som presvedčený, že poľnohospodári zohrávajú dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov v oblasti biodiverzity. Domnievam sa tiež, že na programy na ochranu biodiverzity bude potrebné vyčleniť dodatočné finančné prostriedky.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Súčasná miera straty biodiverzity je alarmujúca. Spravodajkyňa v skutočnosti odhaduje, že miera úhynu druhov predstavuje päťdesiat- až tisícnásobok prirodzenej miery. Cieľom siete Natura 2000 na európskej úrovni je prispievať k zabezpečeniu biodiverzity prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov divokej flóry a fauny. Spravodajkyňa však správne s ľútosťou konštatuje rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o transpozíciu a vykonávanie smerníc o programe Natura 2000. Problematické je aj rozdrobené financovanie v oblasti biodiverzity. Väčšina výdavkov sa v skutočnosti rozdeľuje medzi finančné prostriedky Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), spoločnej rybárskej politiky, politiky súdržnosti a siedmeho rámcového programu pre výskum. V nasledujúcom viacročnom finančnom rámci bude potrebné nájsť synergie. Na záver, vítam nedávne oznámenie Komisie o dlhodobej stratégii v oblasti biodiverzity. Pomohlo by, keby toto oznámenie a konzultácia, ktorá s ním súvisí, podnietili vypracovanie jasných politických cieľov a zavedenie primeraných opatrení na európskej úrovni.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Neúspechy, ktoré možno pozorovať v oblasti boja proti strate biodiverzity, si naliehavo vyžadujú reakciu na európskej úrovni. Som presvedčená, že toto uznesenie k tomu prispeje. Preto vítam jasné stanovisko, v ktorom sa tvrdí, že zastavenie straty biodiverzity predstavuje absolútne najnižšiu úroveň ambícií, ktorú je potrebné splniť do roku 2020. Na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné rôzne opatrenia a v uznesení sa predkladajú niektoré z nich. Z uvedených opatrení by som chcela zdôrazniť lepšiu cezhraničnú spoluprácu a hodnotenie biodiverzity nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj z biologického hľadiska. V tejto oblasti by som zdôraznila predovšetkým význam biodiverzity a odolnosti ekosystémov pri zmierňovaní účinkov zmeny klímy a prispôsobovaní sa tejto zmene. Po druhé, som presvedčená, že je dôležité, aby sa v tomto uznesení uznala potreba neoddeliteľnosti udržateľného hospodárskeho rozvoja a ochrany prírody. Domnievam sa tiež, že pre rozvoj environmentálnej infraštruktúry je dôležité preukázať potenciál tvorby pracovných miest.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Európska únia má úžitok z nesmiernych prírodných zdrojov pokiaľ ide o zalesnené oblasti, druhy drevín, pôdy a morských živočíchov, ktoré žijú v celom rade klimatických podmienok a ktorým prekážajú spôsoby správania, ktoré nie sú vždy vhodné. Našťastie sa pred časom stanovili určité obmedzenia a javy, ktoré bránia ochrane tohto nesmierneho bohatstva, sa zredukovali.

Treba však zvážiť skutočnosť, že biodiverzita predstavuje ideálny mechanizmus vzájomnej kontroly živočíchov, rastlín a nerastných zložiek prírody. Umožňuje zachovanie rovnováhy, ktorá uľahčuje rozmanitosť výživy, zabraňuje určitým prírodným katastrofám a pomáha v boji proti zmene klímy a skleníkovému efektu. Som za schválenie tejto správy, pretože predstavuje prvý krok od všeobecných vyhlásení, ktoré majú, prirodzene, takmer jednomyseľnú podporu, ku konkrétnym opatreniam na ochranu biodiverzity.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Údaje o vývoji biodiverzity sú mimoriadne znepokojujúce. Miera zániku druhov sa môže do roku 2050 desaťnásobne zvýšiť. V Európe je vyhynutím ohrozených 42 % cicavcov, 43 % vtákov, 45 % motýľov, 30 % obojživelníkov, 45 % plazov a 52 % sladkovodných rýb. Táto situácia je neprijateľná nielen z etického, ale aj z environmentálneho a hospodárskeho hľadiska. Z uvedeného dôvodu musí Európska komisia zaručiť, aby sa biodiverzita lepšie začlenila do rôznych oblastí činnosti, najmä do poľnohospodárstva, regionálnej politiky, priemyslu, rozvojovej spolupráce a do výskumu a inovácií. Únia sa musí zamerať aj na posilnenie medzinárodného úsilia o zastavenie straty biodiverzity a pomôcť tak splniť rozvojové ciele tisícročia do roku 2015. Európsky parlament prijal túto správu takmer jednomyseľne a rovnako bude musieť konať, keď budeme viesť rozpravu o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky, spoločnej rybárskej politiky alebo o novom finančnom výhľade.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Keďže zmysel pre zodpovednosť vyžaduje, aby sme našu planétu zachovali v takom stave, aby mohla plniť potreby budúcich generácií, zastavenie straty biodiverzity nie je len súčasťou našej etickej povinnosti, ale aj reakciou na zrejmé ekologické a hospodárske skutočnosti. Posledné štúdie ukázali, že finančné náklady na stratu biodiverzity sú v súčasnosti na úrovni približne 50 miliárd EUR ročne (alebo o niečo nižšie ako 1 % HDP EÚ) a do roku 2050 sa môžu zvýšiť na 14 000 miliárd EUR alebo 7 % odhadovaného ročného HDP. Je nevyhnutné, aby EÚ dokázala zohrávať aktívnu úlohu pri prijímaní rozhodnutí na celosvetovej úrovni, ktoré sa týkajú vízie a cieľov v oblasti biodiverzity po roku 2010. Preto bolo potrebné, ako sa uvádza v správe, o ktorej sme dnes hlasovali, vytvoriť víziu a stanoviť ciele týkajúce sa ochrany a udržateľného využívania biodiverzity v rámci EÚ po roku 2010.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o vykonávaní právnych predpisov EÚ zameraných na ochranu biodiverzity, pretože na zastavenie straty biodiverzity a na obnovenie ekosystémov sú potrebné ambiciózne opatrenia, konkrétne prístup, ktorý sa týka viacerých odvetvových politík EÚ a biodiverzitu považuje za základný prvok zmierňovania a prispôsobovania sa zmene klímy.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Podľa slov spravodajkyne strata biodiverzity ohrozuje naše dodávky potravín, možnosti rekreácie a cestovného ruchu, schopnosť riešiť zmenu klímy a zdroje dreva, liekov a energie. Z uvedeného dôvodu súhlasím s tým, že EÚ ako celok a najmä všetky oblasti, na ktoré sa vzťahujú politiky EÚ, musia nájsť udržateľnú stratégiu na ochranu biodiverzity a zachovania ekosystémov. Som presvedčený, že táto stratégia je dôležitá predovšetkým v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, a práve preto pozorne sledujem najmä reformy v oblasti spoločnej rybárskej politiky a spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré sa v súčasnosti pripravujú. Dôvod spočíva v tom, že primeraná a udržateľná a zároveň základná a žiaduca ochrana biodiverzity nemôže brániť udržateľnosti a rozvoju poľnohospodárstva a rybného hospodárstva.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2010 za Medzinárodný rok biodiverzity. Bohužiaľ, EÚ nedosiahne svoj cieľ v oblasti biodiverzity na rok 2010. Strata biodiverzity pokračuje varovným tempom. Podľa výpočtov rastie miera straty takým tempom, že do roku 2050 bude desaťnásobne vyššia ako v súčasnosti. V EÚ je vyhynutím ohrozených 42 % cicavcov, 43 % vtákov, 45 % motýľov, 30 % obojživelníkov, 45 % plazov a 52 % sladkovodných rýb. Komisia vo svojom priebežnom hodnotení implementácie akčného plánu Spoločenstva pre biodiverzitu z roku 2008 konštatovala, že stav 50 % druhov a až 80 % biotopov európskeho ochranárskeho významu je z hľadiska ochrany v zlom stave. Táto strata biodiverzity je neprijateľná nielen z etického hľadiska, ale aj z ekologického a hospodárskeho hľadiska, pretože pripravujeme budúce generácie o príležitosť využívať zdravú biodiverzitu. Európske politiky v oblasti ochrany biodiverzity je potrebné koordinovať a spájať s ďalšími odvetvovými politikami, predovšetkým s tými, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva, lesného a rybného hospodárstva, ako aj s politikami zameranými na prevenciu prírodných katastrof s cieľom zabezpečiť maximálnu ochranu biodiverzity.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa zjavne upozorňuje na niekoľko dôležitých otázok: neúplné vykonávanie právnych predpisov, neúplné alebo slabé začlenenie do odvetvových politík, nedostatočné vedecké poznatky a medzery v nich, nedostatočná politická vôľa, nedostatočné financovanie, nedostatok účinných nástrojov, ktoré by boli zamerané na riešenie konkrétnych problémov ako napríklad invazívne cudzie druhy.

Vo všeobecnosti súhlasíme s obavami a požiadavkami, ktoré sú vyjadrené v správe. Začlenenie návrhov, ktoré sme predložili počas rozpravy vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín do niektorých jej kapitol, vnímame ako pozitívne, najmä pokiaľ ide o návrhy týkajúce sa financovania a začlenenia biodiverzity do príslušných odvetvových politík.

Musíme však zdôrazniť a ostro odmietnuť skutočnosť, že súčasťou správy je zmienka o možných podobách inovačných systémov pre platby za ekosystémové služby aj napriek tomu, že sa v správe uvádza len ako návrh na zváženie. Je to neprijateľná komercializácia prírody. Strata biodiverzity predstavuje jeden z dôsledkov systému, kapitalizmu, ktorý je založený na využívaní a komercializácii prírody a jej zdrojov bez ohľadu na schopnosť obnovy prírody.

V rámci tohto systému nebude možné nájsť spravodlivé a účinné riešenie tohto alebo iných problémov v oblasti životného prostredia.

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu z vlastnej iniciatívy, pretože Európska únia musí pre zastavenie straty biodiverzity do roku 2020 a pre obnovu ekosystémov urobiť všetko, čo je v jej silách. Skutočnosť, že cieľ zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010 sa nepodarilo dosiahnuť, vnímam s veľkým poľutovaním. Európska komisia musí zaručiť, aby sa biodiverzita lepšie začleňovala do iných oblastí činností Únie, najmä do poľnohospodárskej politiky, politiky v oblasti lesného a rybného hospodárstva, regionálnej politiky, politiky súdržnosti, priemyslu, rozvojovej spolupráce a do výskumu a inovácií.

Samotné verejné výdavky nám neumožnia dosiahnuť hlavný cieľ Únie, a práve preto sa musí v zodpovednosti podnikov zohľadňovať aj biodiverzita.

  Elie Hoarau (GUE/NGL), písomne. – (FR) Osemdesiat percent biodiverzity Francúzskej republiky sa nachádza v jej zámorských oblastiach (v najvzdialenejších regiónoch a v zámorských krajinách a územiach (ZKÚ)). Štyridsaťdva percent územia ostrova Réunion UNESCO práve klasifikovalo ako lokalitu svetového dedičstva. Všetky uvedené skutočnosti predstavujú objektívne príčiny toho, že je potrebné, aby Európska únia vyvíjala primerané úsilie na ochranu biodiverzity a aby sa tento skutočný potenciál presadzoval v najvzdialenejších regiónoch a v ZKÚ. Najodľahlejšie regióny Francúzska a európske ZKÚ nie sú v súčasnom období oprávnené na účasť v programoch Natura 2000 a Life+. Musíme tento nedostatok odstrániť.

Z uvedeného dôvodu som navrhol, aby bol na tento účel v návrhu rozpočtu na rok 2011 osobitný rozpočtový riadok. Pokrýval by vytvorenie konkrétneho programu, ktorý by sa nazýval BEST, bol by určený pre najvzdialenejšie regióny a pre ZKÚ a jeho cieľom by bola ochrana a podpora biodiverzity. Tento program sa presadzoval na záver konferencie na ostrove Réunion a podporila ho Európska rada počas francúzskeho predsedníctva. Je načase, aby sa táto iniciatíva stala skutočnosťou.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Problematika tejto správy je široká a ochrana biodiverzity sa týka veľkého počtu oblastí politiky. Charakter mnohých otázok v oblasti životného prostredia je dôvodom na zásah na úrovni EÚ. Rovnako mnohé problémy sa najlepšie zvládajú na miestnej úrovni a je potrebné v plnej miere dodržiavať zásadu subsidiarity. Správa obsahuje výzvu na jasné opatrenia v mnohých oblastiach a je dôležité, aby si to Komisia a členské štáty uvedomili.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože strata biodiverzity predstavuje vážnu hrozbu. Biodiverzita, ktorá má pre vyvážený rozvoj a znižovanie chudoby mimoriadny význam, je pre našu planétu, blahobyt ľudstva, prežitie a pre kultúrnu integritu nevyhnutnosťou. V súčasnom období sa však biodiverzita v dôsledku ľudských činností vytráca bezprecedentným tempom. Tento trend by bolo možné zmeniť, keby miestni obyvatelia dokázali využívať ochranu biodiverzity a jej vyvážené používanie vo svoj prospech. Treba pripomenúť, že vo väčšine prípadov spôsobujú odvetvia stratu biodiverzity preto, lebo v odvetvových politikách vrátane ochrany prírodných zdrojov, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, regionálnej politiky a územného plánovania, lesného hospodárstva, energetiky a dopravy, cestovného ruchu, hospodárskej a rozvojovej spolupráce sa hľadisku biodiverzity nevenuje dostatočná pozornosť. Zastavenie straty biodiverzity v Európe je mimoriadne dôležité a potrebné. Pomoc pri dosahovaní tohto cieľa predstavujú rôzne druhy národnej politiky, politiky EÚ a európskej politiky. Mnohé z nich sú zamerané na osobitné opatrenia na ochranu hlavných druhov a biotopov, najdôležitejšia úloha pri ochrane biodiverzity však spočíva v zohľadnení jej potrieb prostredníctvom navrhnutia a zavedenia politiky v príslušných odvetviach. Mám veľkú radosť z cieľa zastaviť stratu biodiverzity a ekosystémových služieb v EÚ do roku 2020, obnoviť ich v čo najväčšej možnej miere a zvýšiť prínos EÚ k zabráneniu strate biodiverzity v globálnom meradle.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Rok 2010 je rokom biodiverzity. Parlament prostredníctvom správy pani de Langeovej vyvodzuje pozitívne závery týkajúce sa ochrany biodiverzity. Podporujem túto správu zameranú na budúcnosť, pretože som si istá, že iniciatívy s cieľom chrániť biodiverzitu sú nevyhnutné pri predchádzaní budúcim konfliktom. Zdravé životné prostredie, biodiverzita, ochrana úrodných pôd a čistých vodných plôch sú základnými predpokladmi aj na zabezpečenie dodávok potravín pre budúce generácie obyvateľstva sveta. Biodiverzita je však nepredstaviteľná bez poľnohospodárov. Poľnohospodárstvo už výrazne prispieva k ochrane životného prostredia a klímy napríklad prostredníctvom ukladania CO2 do pôdy. Na udržanie tejto služby poľnohospodárstva vo verejnom záujme sú v budúcnosti potrebné primerané uznanie a podpora. Vzhľadom na zvyšujúce sa pokrývanie poľnohospodárskej pôdy asfaltom a betónom z dôvodu výstavby ciest, budov a priemyselných zariadení potrebujeme opatrenia na ochranu poľnohospodárstva v celej Európe.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, pretože sa domnievam, že boj proti strate biodiverzity a neustálemu pustošeniu ekosystémov prostredníctvom stratégie udržateľného rozvoja musí byť jedným zo základných kameňov legislatívnych činností Európskej únie. Biodiverzita je základným zdrojom existencie ľudstva na zemi a blaha budúcich generácií. Práve z tohto dôvodu som hlasoval za tento návrh uznesenia.

Podľa všetkých údajov, ktoré máme k dispozícii, ak neprijmeme potrebné opatrenia na zastavenie straty biodiverzity, ktorú spôsobil človek, do roku 2050 dôjde k ochudobneniu prírody až na úroveň nezvratného poškodenia. EÚ si stanovila minimálny cieľ zastaviť stratu biodiverzity do roku 2020 prostredníctvom stratégie, ktorá je v súlade so stratégiami boja proti chudobe a hladu a zmierňovania zmeny klímy a je ich neoddeliteľnou súčasťou. Rovnako sme vyzvali Komisiu, aby zaručila prioritnejšie miesto biodiverzity v rámci ďalších politík EÚ.

Okrem programu LIFE potrebujeme určiť aj nové nástroje, ktoré by fungovali v súčinnosti s ostatnými politikami týkajúcimi sa rozličných oblastí, ako napríklad rybného hospodárstva, poľnohospodárstva a životného prostredia vo všeobecnosti. Na záver, plne súhlasím s uskutočnením rozsiahlej informačnej kampane týkajúcej sa tejto problematiky medzi občanmi Európskej únie.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Prudko rastúca miera straty biodiverzity spôsobenej ľudskými činnosťami je alarmujúca. Biodiverzita by sa mala vnímať ako najspoľahlivejší barometer stavu životného prostredia. Keďže EÚ čelí alarmujúcej strate biodiverzity, ktorú predstavuje hrozba vyhynutia 42 % cicavcov, 43 % vtákov, 45 % motýľov, 30 % obojživelníkov, 45 % plazov a 52 % sladkovodných rýb, som presvedčený, že právne predpisy, ktoré sa práve zaviedli, sú nevyhnutné a zásadné pre ochranu biodiverzity a dokonca aj pre jej posilnenie. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Plne súhlasím s autormi správy v tom, že zachovanie biodiverzity nie je len etickou povinnosťou, ale má aj ekologickú a hospodársku hodnotu a zásadný význam pri zmierňovaní zmeny klímy. Myslím si, že návrhy na úpravu programu Natura 2000 sú práve tým, čo potrebujeme.

Netýka sa to len tých návrhov, ktoré sú zamerané na ochranu biotopov a druhov v rámci programu, ale najmä tých, v ktorých sa zdôrazňuje vytváranie odolných ekosystémov, ktoré dokážu reagovať na záťaž a ktoré plnia cenné funkcie ekosystému. Je potrebné porozumieť aj hľadisku členských štátov, ktoré rozbiehajú veľké projekty v oblasti infraštruktúry. Vypracovanie rozumného kompromisu medzi ochranou životného prostredia a rozvojom infraštruktúry v súčasnosti predstavuje naliehavú potrebu. K rozvoju nesmie dochádzať na úkor životného prostredia. Príroda však nesmie brániť rozvoju.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Podporujem správu pani de Langeovej, pretože sa zaoberá problematikou, ktorá je citlivá, dôležitá a zásadná pre prežitie našej planéty, a teda aj budúcich generácií. Potreba zachovať a chrániť biologickú biodiverzitu pred vyhynutím podporuje aj politiky v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy a celosvetového boja proti hladu a podpory potravinovej bezpečnosti.

Parlament sa preto musí skutočne zaoberať touto otázkou, najmä vzhľadom na zlyhanie pri dosahovaní cieľa zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010, ktorý sa v súlade s usmerneniami Rady a Komisie v súčasnosti presúva na rok 2020. Súhlasím s varovaním, ktoré spravodajkyňa adresuje všetkým inštitúciám vrátane členských štátov, ktoré sa vyzývajú na to, aby zohrávali vedúcu úlohu pri zavádzaní dôležitých miestnych politík zameraných na uplatňovanie usmernení EÚ.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) S radosťou vítam túto správu o vykonávaní právnych predpisov EÚ zameraných na ochranu biodiverzity. Všetci z nás uznávajú, že biodiverzita má veľký význam z hľadiska životného prostredia a z hospodárskeho a sociálneho hľadiska pre také odlišné odvetvia ako poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a cestovný ruch. Aj v správe sa zdôrazňuje tento význam.

Dnes by som chcela upozorniť na inú záležitosť, na ktorú sa síce počas rozpravy nezabudlo, nevenovala sa jej však dostatočná pozornosť. Mám na mysli prirodzenú hodnotu biodiverzity a morálnu povinnosť, ktorú máme v súvislosti s jej ochranou a obhajobou. Práve ľudstvo, tým, že má najväčšiu moc nad biodiverzitou, nesie najväčšiu zodpovednosť za jej zachovanie a za odovzdanie tohto dedičstva, ktoré získalo, budúcim generáciám, ktoré ho budú využívať a starať sa oň. EÚ teda tvorbou právnych predpisov na ochranu biodiverzity plní svoje povinnosti. A táto záležitosť si bez pochýb zaslúži moju podporu.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Strata biodiverzity pokračuje varovným tempom. Na celom svete je súčasná miera globálneho úhynu druhov oveľa vyššia ako prirodzená miera. Komisia konštatovala, že zaniká 50 % druhov a až 80 % biotopov európskeho ochranárskeho významu.

Cieľ zastaviť stratu biodiverzity je veľmi dôležitý z hľadiska zmeny klímy vzhľadom na to, že suchozemské a morské ekosystémy pohlcujú približne polovicu emisií CO2 spôsobených človekom. Medzinárodné a európske iniciatívy a dohody zamerané na zastavenie straty biodiverzity však podľa môjho názoru, bohužiaľ, nedosiahli výrazné výsledky a európska verejnosť zrejme nemá v tejto súvislosti dostatok informácií.

Tento rok sa navrhli nové iniciatívy s cieľom zastaviť úpadok ekosystémov a Komisia predložila štyri politické alternatívy, ktorých súčasťou je aj obnovenie biodiverzity na celosvetovej úrovni. Dúfam, že do konca roku 2010 sa dočkáme zverejnenia návrhu novej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity vrátane určitých legislatívnych návrhov. Európska rada pre životné prostredie 15. marca vo svojich záveroch odsúhlasila nový hlavný cieľ zastavenia úpadku ekosystémov v EÚ do roku 2020.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Rok 2010 bol na celom svete vyhlásený za rok biodiverzity. Biodiverzita je ako svetový prírodný kapitál nevyhnutná pre existenciu ľudského života na Zemi a pre blahobyt spoločností, a to priamo, ako aj nepriamo, prostredníctvom ekosystémových služieb, ktoré poskytuje. Chcela by som zdôrazniť dôležitosť ochrany biodiverzity pri realizácii stratégie Európa 2020, a to nielen so zreteľom na potenciál pracovných miest, ktoré môže vytvoriť, ale aj preto, že prispieva k účinnému a trvalo udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov. Mám obavy v súvislosti s tým, že sa nedosiahol globálny cieľ zníženia straty biodiverzity do roku 2010, tak ako bol stanovený na svetovom samite o udržateľnom rozvoji v roku 2002. Rovnako som znepokojený v súvislosti s dosiahnutím cieľa na rok 2015, ktorý je zameraný na znižovanie chudoby a hladu a zlepšovanie zdravia a blahobytu ľudstva v súlade s rozvojovými cieľmi tisícročia. Som presvedčená, že hlavnou príčinou nečinnosti európskych občanov v oblasti boja proti strate biodiverzity je nedostatok poznatkov. Aj v nedávnom prieskume verejnej mienky Eurobarometra sa zdôrazňuje, že len 38 % Európanov pozná význam pojmu biodiverzita, kým 28 % toto slovo pozná, ale nevie, čo znamená. Iba 17 % respondentov sa nazdáva, že sa ich zníženie biodiverzity už dotýka.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Ľudská činnosť spôsobuje znižovanie biodiverzity nesmiernym tempom. V Európe je ohrozená takmer polovica cicavcov a situácia je podobná v prípade vtákov. Ak bude tento trend pokračovať tempom, ktoré sa zaznamenalo v priebehu niekoľkých posledných desaťročí, zanechá za sebou nezvratne poškodené prírodné prostredie. Vzhľadom na vážne obavy, ktoré vo mne súčasná situácia vyvoláva, a vzhľadom na to, že medzinárodný politický program nerieši boj proti znižovaniu biodiverzity tak naliehavo, ako by mal, podporujem správu svojej kolegyne pani de Langeovej. Správa obsahuje niekoľko návrhov na zintenzívnenie boja proti strate biodiverzity v Európe a vyzýva na zavedenie konkrétnych politík na podporu investícií vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore, ktoré majú pozitívny vplyv na biodiverzitu a zároveň na odradenie od tých investícií, ktoré ju poškodzujú. Je zrejmé, že na to, aby bol tento boj zo strany EÚ účinný, musí sa uplatňovať spoločne s medzinárodnými opatreniami, a je nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty podporovali začleňovanie ochrany biodiverzity v rámci celosvetových procesov, ako sú rozvojové ciele tisícročia.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (FR) Únia musí prevziať zodpovednosť za veľký neúspech stratégie v oblasti boja proti strate biodiverzity do roku 2010. Odteraz je na všetkých orgánoch s rozhodovacou právomocou, aby v období do roku 2020 nezopakovali tie isté chyby, aby nezostali len pri vyhláseniach o úmysle a začali konať. Parlament práve z uvedeného dôvodu vyzýva najmä na naliehavé zavedenie troch kľúčových opatrení: prijatia integrovaného prístupu v rámci všetkých odvetvových politík (poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, dopravy, priemyslu a tak ďalej), ukončenia porušovania európskych právnych predpisov v oblasti životného prostredia zo strany členských štátov a pridelenia 0,3 % HDP na opatrenia na ochranu biodiverzity.

Hlasovanie Parlamentu o tejto správe predstavuje vynikajúci začiatok. Zostáva na Rade a Komisii, aby sa ňou zaoberali a bez ďalších okolkov zaručili prekonanie bezvýchodiskovej situácie týkajúcej sa rámcovej smernice o pôde, primerané financovanie riadenia oblastí siete Natura 2000 a zavedenie biologickej podmienenosti v rámci štátnej pomoci. Neskrývajme skutočnosť, že vzhľadom na to, že súčasťou úspechu stratégie zameranej na zastavenie straty biodiverzity je hĺbková revízia nášho modelu hospodárskeho rozvoja, stále existujú bezvýchodiskové situácie.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Dôrazne som podporil návrh uznesenia o biodiverzite a rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov, pretože povzbudí vedúcich predstaviteľov vlád do činnosti. Rok 2010 je rokom biodiverzity. Za ostatných 40 rokov biodiverzita klesla o tretinu. Vyhynutie hrozí takmer polovici všetkých cicavcov a vtákov. Európsky parlament má v úmysle zastaviť pokles biodiverzity do roku 2020.

Z uvedeného dôvodu musíme odteraz testovať vplyv na biodiverzitu v prípade všetkých európskych dotácií a politík, aby sa financovali opatrenia, ktoré budú mať pozitívny vplyv na životné prostredie. Desiata konferencia Dohovoru o biologickej diverzite sa uskutoční v polovici októbra. S touto udalosťou súvisí otázka, že európski ministri životného prostredia rozhodnú o európskom stanovisku len štyri dni pred začiatkom konferencie o biodiverzite. Už v polovici marca 2010, keď sa uskutočnila konferencia dohovoru o medzinárodnom obchodovaní s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), bolo zrejmé, že je skutočne potrebná rozsiahlejšia predbežná konzultácia. Dohoda o pozícii Spoločenstva EÚ, ktorá sa dosiahne štyri dni pred začiatkom konferencie, je skutočne príliš neskorý termín na vytvorenie spojenectiev s rovnako zmýšľajúcimi krajinami. Otázka biodiverzity musí byť na zozname európskych priorít oveľa vyššie. Ochranu biodiverzity je potrebné začleňovať do našej poľnohospodárskej politiky a do politiky rybného hospodárstva a na ochranu prírody je potrebné vyčleniť primerané množstvo finančných prostriedkov.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Povinnosť chrániť biodiverzitu našich zdrojov je vzhľadom na zvyšujúce sa ohrozenie ekosystémov a riziko nezvratného poškodenia životného prostredia vecou etiky. Obavy súvisiace s ochranou biodiverzity majú aj sociálny a ekonomický základ, pretože udržateľný rozvoj je spojený z hospodárskou stabilitou. Preto je nevyhnutné začleňovať tento cieľ ochrany biodiverzity do rôznych oblastí činnosti na európskej úrovni, a to nielen do boja proti zmene klímy, do cieľov stratégie Európa 2020 a do cieľa vytvárania pracovných miest. Je nutné vyčleniť finančné prostriedky, ktoré sú na to potrebné.

Musím spomenúť aj zásadnú úlohu rybolovu v krajine, akou je Portugalsko. Z uvedeného dôvodu obhajujem skutočnosť, že spoločná rybárska politika musí uľahčovať dodržiavanie právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na biodiverzitu a ktoré sú zamerané na udržateľnosť tohto odvetvia. V ďalších oblastiach činnosti, ako je poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, cestovný ruch a výskum a inovácie, ktoré sú kľúčové v najvzdialenejších regiónoch, si jej potenciál vytvárať pracovné miesta vyžaduje rozvoj udržateľného hospodárstva a ekologických záležitostí spoločne s politikami na efektívne využívanie zdrojov a na udržateľnú spotrebu a výrobu.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Je poľutovaniahodné, že EÚ nesplnila svoje ciele zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010, pretože ochrana našej biodiverzity má mimoriadny význam z etických, ekologických, ako aj z hospodárskych dôvodov.

Ide o otázku, ktorá nemôže byť odkázaná len na verejné výdavky. Zastavenie akéhokoľvek ďalšieho ničenia ekosystémov a ich obnova všade, kde je to možné, by mala byť aj súčasťou stratégií zodpovednosti podnikov v celej EÚ. Podporil som návrh na zastavenie straty biodiverzity do roku 2020 predovšetkým preto, že môj volebný obvod, Wales, má obrovské množstvo rozličných ekosystémov.

Som tiež presvedčený, že tento cieľ umožní EÚ stať sa vo svojom úsilí o ochranu a zachovanie našej biodiverzity svetovým vodcom a preukázať rozvojovým krajinám náš záväzok týkajúci sa rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Rok 2010 mal byť rokom, v ktorom mala Európska únia naposledy vyjadriť svoje obavy v súvislosti s biodiverzitou. Je potrebné uviesť, že jej stratégia v tejto oblasti je obrovským zlyhaním napriek záväzkom, ktoré opakovane prijímala od roku 2001, najmä pokiaľ ide o záväzok riešiť hrozbu vyhynutia veľkého množstva druhov.

Z uvedeného dôvodu som podporila správu pani de Langeovej, ktorú Európsky parlament prijal 21. septembra. Odsudzujú sa v nej chabé výsledky EÚ a obsahuje výzvu pre Európsku komisiu a členské štáty, aby konečne prešli od zámerov k činnosti.

Prijali sa najmä tri kľúčové opatrenia a správa obsahuje výzvu na ich naliehavé zavedenie. Ide o integrovaný prístup k biodiverzite v rámci všetkých príslušných odvetvových politík (poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, dopravy a tak ďalej), uplatňovanie a dodržiavanie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia zo strany členských štátov a o zvýšenie financovania opatrení v tejto oblasti nad rámec finančných prostriedkov poskytovaných v rámci nástroja LIFE. Členské štáty však v súčasnom období neposkytujú projektom financovaným z programu LIFE dostatočnú podporu.

Okrem toho je potrebné, aby naši občania boli informovaní o stave biodiverzity a o závažných rizikách, ktoré ohrozujú naše ekosystémy. Len 17 % občanov Európy si uvedomuje, že biodiverzita sa výrazne znižuje.

Správa: João Ferreira (A7-0227/2010)

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Toto leto sme dostali nespočetné množstvo správ, ktoré nás informovali o dvoch ekologických katastrofách, ktoré zasiahli dve rozdielne krajiny, Rusko a Pakistan.

Je pravda, že sú to nepredvídateľné a nekontrolovateľné prírodné katastrofy, ale je tiež pravda, že ľudská činnosť niekedy prispieva k zvýrazneniu problémov životného prostredia. Znečistenie, kyslý dážď, priemyselné znečistenie, zosuvy pôdy v súvislosti s územným a priestorovým plánovaním a dezertifikácia určitých oblastí sú len niektoré z dôsledkov našej činnosti.

Vzhľadom na to, že prírodné katastrofy poškodzujú ekosystémy a biodiverzitu, pričom ovplyvňujú udržateľný rozvoj a vystavujú riziku sociálnu súdržnosť, je nevyhnutné šíriť osvedčené preventívne postupy a zvýšiť povedomie o miestnom geografickom, hospodárskom a sociálnom kontexte.

Dôležité je tiež vykonávať mapovanie nebezpečenstiev a rizík v Európe, podporovať osvedčené, udržateľné poľnohospodárske a priemyselné postupy a posilniť prepojenia medzi rôznymi systémami včasného varovania. Myslím si tiež, že je nevyhnutné zvážiť rýchlejšiu a pružnejšiu mobilizáciu súčasného Fondu solidarity EÚ a ďalšie zjednodušenie administratívnych predpisov, aby sa prírodné katastrofy mohli čo najrýchlejšie zvládnuť.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu pána Ferreiru, ktorá znamená dôležitý krok pri riadení prírodných katastrof, lebo kombinuje prevenciu týchto katastrof, príčin a faktorov, ktoré zvyšujú zraniteľnosť voči nim, a tvorbu spoločného fondu EÚ. Vieme, že prevencia je lepšia než liečba. Z tohto dôvodu si myslím, že zníženie rizika katastrof pomôže zachrániť životy.

Predložila som preto pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý získal podporu a na základe ktorého som požadovala navrhovanie metód financovania, ktoré podporí opatrenia týkajúce sa prevencie katastrof, zhodnotenia a zníženia rizík pred vznikom katastrofy a ktorého cieľom bude poskytnutie mikrofinancovania a poistenia na makroúrovni pre skupiny s nízkymi príjmami.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Búrka Xynthia, povodne v Madeire, lesné požiare v Grécku – Európania zažívajú pravidelne na vlastnej koži prírodné katastrofy, ktoré majú nevyčísliteľné dôsledky na ľudí a hospodárstvo. Táto parlamentná správa z vlastnej iniciatívy nám pripomína, „že proaktívny prístup je účinnejší a menej finančne náročný ako reaktívny prístup ku katastrofám“, a poskytuje zoznam opatrení, ktoré treba prijať. Hlasovala som za túto správu, lebo si myslím, že je veľmi užitočná a že by mala byť čo najskôr inšpiráciou pre Európsku komisiu, najmä pokiaľ ide o prevenciu lesných požiarov. Podľa mňa je teraz ďalším krokom vytvorenie európskej zásahovej jednotky civilnej ochrany, ktorá bude schopná pomôcť členským štátom zvládnuť závažné prírodné katastrofy.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument. V posledných rokoch zasiahol členské štáty EÚ pomerne veľký počet katastrof. Z tohto dôvodu musíme posilniť význam prevencie. Keďže členské štáty majú jednoznačne prvoradú a hlavnú zodpovednosť za ochranu svojich obyvateľov a prevenciu katastrof, sú oprávnené dôvody na zvyšovanie spolupráce v oblasti prevencie, lepšej koordinácie úsilia a posilnenia solidarity a vzájomnej pomoci. Súhlasím s návrhom dokumentu, že je nevyhnutné vytvoriť vhodný finančný rámec na úrovni EÚ na prevenciu prírodných a človekom spôsobených katastrof, ktorý by posilnil a zosúladil existujúce nástroje vrátane oblastí politiky súdržnosti, regionálnej politiky a politiky rozvoja vidieka. Zásadný význam nadobúda rozvoj schopnosti členských štátov realizovať výskum a vývoj v oblasti prevencie a riadenia katastrof a zlepšenie koordinácie a spolupráce medzi členskými štátmi v tejto oblasti.

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Táto správa je úzko spätá so správou o biodiverzite a, samozrejme, som za ňu hlasoval. Katastrofy majú cezhraničný rozmer. Potrebujeme preto európsku sieť, v rámci ktorej môžu spolupracovať vnútroštátne, regionálne a miestne orgány. Svojím hlasom som podporil myšlienku potreby revízie Fondu solidarity. Hlasoval som aj za spoločnú metodiku mapovania rizík a nebezpečenstiev.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Keďže čísla ukazujú mimoriadne rýchly nárast počtu prírodných katastrof v posledných rokoch, spolu s ich obrovskými hospodárskymi a sociálnymi nákladmi, je nevyhnutné, aby členské štáty prejavili väčší záujem o výskum a rozvoj, aby sa v budúcnosti zabránilo podobným udalostiam a znížil sa ich počet. Z rovnakého dôvodu musia členské štáty zaviesť špecifické mechanizmy koordinácie a spolupráce. Na jednej strane je preto dôležité posilniť systémy včasného varovania v členských štátoch, vytvoriť a posilniť už existujúce prepojenia medzi rôznymi systémami včasného varovania, a na druhej strane skúmať a navrhnúť opatrenia na prispôsobenie sa narastajúcemu výskytu extrémnych klimatických javov na vidieku, ako aj v mestách. Rozsah a opätovný výskyt katastrof je často umocňovaný politikami vedúcimi k nevhodnému vzťahu medzi človekom a prostredím.

Prevencia takýchto katastrof musí byť začlenená do dôležitých sektorálnych politík s cieľom podporiť vyvážené obsadzovanie územia a hospodársky rozvoj v rovnováhe s prírodou. Na úrovni EÚ treba vytvoriť finančný rámec na prevenciu katastrof, ktorý doplní existujúce nástroje vrátane nástrojov figurujúcich v politikách EÚ.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Počas prvých šiestich rokov existencie Fondu solidarity EÚ bolo podaných 62 žiadostí o finančnú pomoc. Takmer jedna tretina týchto žiadostí sa týkala prírodných katastrof opísaných ako „katastrofy veľkých rozmerov“.

Teší ma, napríklad, intervencia Fondu solidarity v našom regióne, v Bretónsku, po búrke Xynthia. Európska solidarita je nevyhnutná na čo najlepšie zvládnutie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov prírodných katastrof a ich dôsledkov na ľudí.

Spravodajca nám pripomína, že prevencia katastrof musí byť prioritou pre spoluprácu členských štátov v tejto oblasti. Predložil sa preto návrh na vytvorenie siete vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov na výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa preventívnych opatrení. Pripájam sa k pánovi spravodajcovi aj pri výzve na vytvorenie vhodného finančného rámca na úrovni EÚ na prevenciu prírodných katastrof s cieľom posilniť a koordinovať súčasné nástroje.

Politika súdržnosti zohráva v prevencii katastrof kľúčovú úlohu. Prispieva k zníženiu rozdielov medzi regiónmi v tejto oblasti a zlepšuje schopnosti najmä tých regiónov, ktoré sú vo zvýšenej miere vystavené riziku.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Sme svedkami ničivej moci prírodných katastrof, ktoré sa stále častejšie opakujú. Toto uznesenie, za ktoré som hlasovala, zdôrazňuje rôzne dôležité opatrenia. Chcela by som jedno z nich vyzdvihnúť, a to spoluprácu medzi členskými štátmi pri výmene praktických skúseností z riadenia katastrof, s osobitným dôrazom na prevenciu. Na tejto úrovni by mali mať aj vnútroštátne vyšetrovacie a rozvojové agentúry mechanizmy na koordináciu.

Vítam tiež uznanie prírodných charakteristík a obmedzení izolovaných, riedko zaľudnených a vyľudňovaných, horských a pohraničných regiónov, ako aj odľahlých a najvzdialenejších regiónov. Týmto regiónom by sa mala naozaj venovať osobitná pozornosť.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) V posledných pár desaťročiach nastal prudký nárast počtu a intenzity prírodných a človekom spôsobených katastrof zaznamenaných v EÚ. Podľa údajov Organizácie Spojených národov bude táto zraniteľnosť stále narastať, napríklad z dôvodu zmeny klímy, intenzívneho využívania pôdy a rozvoja priemyslu a miest.

Existujú už rôzne nástroje EÚ, ktoré pokrývajú niekoľko aspektov prevencie. Tieto nástroje sa však ukazujú ako nedostatočné a občas je úroveň ich vykonávania veľmi neuspokojivá, pričom sa spochybňuje uplatnenie naozaj strategického prístupu EÚ k prevencii katastrof.

Hoci sú v prvom rade členské štáty zodpovedné za ochranu obyvateľstva a prevenciu katastrof, sú to javy, ktoré nerešpektujú vnútroštátne hranice a vo väčšine prípadov sú nadnárodné. Je preto nevyhnutné presadenie účinného a solidárneho prístupu na európskej úrovni. Nepochybujem, že proaktívny prístup prinesie účinnejšie a menej nákladné výsledky než stratégia reaktívneho prístupu ku katastrofám.

Osobitnú pozornosť treba venovať problému nárastu nútenej migrácie z regiónov, ktoré sú postihnuté degradáciou životného prostredia, v ktorých treba tomuto typu utečencov poskytnúť ochranu a pomoc pri presídľovaní.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Myslím si, že sa zástupcovia poľnohospodárskeho odvetvia musia podieľať na mechanizme riadenia katastrof s cieľom vyhodnotenia a obnovy zodpovedajúcej skutočnej situácii v tomto odvetví. Je to potrebné pre účinnejšiu koordináciu existujúcich zdrojov, čo pomôže konsolidovať politiku Európskej únie, pokiaľ ide o schopnosť okamžitej reakcie.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Po cunami v Indickom oceáne v roku 2004, zemetrasení na Haiti v januári 2010 a búrke Xynthia vo februári, koľko ďalších tragédií ešte musí nastať, kým konečne získame prístup Spoločenstva k prevencii prírodných katastrof? Prírodné a človekom spôsobené katastrofy vznikajú čoraz častejšie a z tohto dôvodu musíme zabezpečiť, aby boli vnútroštátne opatrenia účinnejšie a lepšie koordinované a aby boli európske opatrenia pružnejšie. Pokiaľ ide o prevenciu, chcem opäť zdôrazniť, že od roku 2006 máme správu pána Barniera o vytvorení jednotky rýchleho nasadenia na zvládnutie prírodných katastrof. Čo nám bráni, aby sme ju prijali? Čo nám bráni, aby sme ju používali?

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Je zrejmé, že v súčasnosti sa prírodné katastrofy vyskytujú v Európe čoraz častejšie, čo vyžaduje prevenciu, reakciu a koordinované riešenia na európskej úrovni. Myslím si, že vzájomné dopĺňanie úrovní reakcie na tieto pohromy musí byť základným predpokladom tejto koordinácie. Myslím si tiež, že je dôležité posúdiť Fond solidarity a vykonať revíziu jeho mobilizácie, aby bol pružnejší a viac sa prispôsobil charakteristikám a rozdielom medzi regiónmi, pre ktoré je určený.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Členské štáty EÚ postihuje zvýšený počet prírodných katastrof, mnohé z nich v obrovskom rozsahu. Treba poznamenať, že počas prvých šiestich rokov dostal Fond solidarity EÚ 62 žiadostí o finančnú podporu z rozličných 21 krajín. Tieto prírodné katastrofy poškodzujú biodiverzitu, ovplyvňujú udržateľný rozvoj a vystavujú riziku sociálnu súdržnosť. Vyľudňovanie vidieka a dezertifikácia patria medzi príčiny týchto katastrof a súčasne sú tieto procesy zvýraznené týmito katastrofami. Zmena klímy tieto prírodné katastrofy ešte zhorší. Riešenie zahŕňa prevenciu a podporu najzraniteľnejších regiónov. Táto prevencia musí byť súčasťou logiky spolupráce a koordinácie na európskej úrovni a posilnením európskej solidarity. Z tohto dôvodu presadzujem udržateľný finančný rámec na predchádzanie katastrofám. Tento rámec musí posilniť a podporiť prepojenia medzi súčasnými nástrojmi a politikou súdržnosti, politikou rozvoja vidieka, regionálnou politikou, Fondom solidarity, siedmym rámcovým programom a programami Life+. Tento cieľ musí byť nepochybne zahrnutý do nových finančných výhľadov. Chcel by som vyjadriť aj presvedčenie, že potrebujeme revíziu nariadení Fondu solidarity prispôsobením kvalifikačných kritérií charakteristikám každého regiónu a každému typu katastrofy.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Prijatie tejto správy má osobitný význam v roku, v ktorom niekoľko európskych krajín sužovali katastrofy, ktoré mali vážne následky na ich obyvateľstvo, územie, hospodárstvo a životné prostredie. Táto skutočnosť prispela k tomu, že verejnosť lepšie pochopila význam prevencie katastrof a uvedomila si dôležitosť jej posilnenia. Analyzovali sme nedávne skúsenosti vyplývajúce z týchto katastrof spolu s ich príčinami a dôsledkami, ktoré sú dôležitými prvkami tejto správy.

Usilovali sme sa začleniť do tejto správy široký rad usmernení a odporúčaní, ktoré možno uplatniť na rôzne typy katastrof. Nesporný signál vyslaný vďaka širokému konsenzu v prospech tejto správy, ktorý bol dosiahnutý počas diskusie a hlasovania, znamená, že je teraz nutné, aby Európska komisia a Rada uviedli do praxe opatrenia, ktoré tu boli navrhnuté.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – Chcela by som poďakovať pánovi poslancovi Ferreirovi za jeho iniciatívu pri predložení návrhu uznesenia Európskeho parlamentu o záležitosti takej ďalekosiahlej závažnosti a významu. Ako poľská občianka som videla a zažila traumatické účinky prírodných katastrof – najmä účinky povodní – na celkovú pohodu nášho národa. Okrem toho ako európska občianka uznávam dôležitosť mechanizmu prevencie na európskej úrovni založeného na solidarite. Dovoľte mi využiť aj túto príležitosť a zdôrazniť, že máme konkrétne nástroje, ktoré prinútia členské štáty vyvinúť mechanizmy prevencie proti prírodným katastrofám – presnejšie, smernicu o povodniach.

Nedávny príklad Poľska ilustruje následky nedostatku riadneho vykonávania, pokiaľ ide o tento právny akt. Prírodné katastrofy nediskriminujú a nemalo by to robiť ani úsilie o prevenciu, ani úsilie o reakciu. Som presvedčená, že ak je v stávke ľudský život, ako aj životné prostredie, hospodárstvo a bezpečnosť akéhokoľvek národa alebo regiónu, problém sa stáva menej politickým a viac morálnym. Z tohto dôvodu by som chcela pripojiť k mojim kolegom pri hlasovaní „za“ tento návrh uznesenia.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Požiare v Portugalsku, povodne v Sasku, lesné požiare v Grécku, Xynthia v západnom Francúzsku – posledných pár rokov nám ukázalo, aké nevyhnutné je mať naozajstnú európsku stratégiu riešenia prírodných katastrof a aká by takáto stratégia bola prospešná: stratégia pre prevenciu, ale aj stratégia týkajúca sa schopnosti Európskej únie reagovať tvárou tvár takýmto katastrofám. Z tohto dôvodu som jednoznačne hlasovala za túto správu, ktorá požaduje európsky prístup k tejto záležitosti, ktorý je založený na Spoločenstve, je globálny, koordinovaný a vyvážený v súlade s hlavnými zásadami európskej solidarity. Úprimne dúfam, že Komisia urýchlene predloží špecifické návrhy na posilnenie spolupráce a výmen postupov medzi členskými štátmi v tejto oblasti, na zlepšenie komunikácie medzi príslušnými orgánmi, na zlepšenie postupov, na urýchlenie mobilizácie Fondu solidarity Európskej únie a predovšetkým na zabezpečenie, že prevencia katastrof bude začlenená do nového finančného výhľadu Európskej únie.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Správa pána Ferreiru zdôrazňuje množstvo potenciálnych príčin katastrof, z ktorých sú z dlhodobého hľadiska potenciálne najvážnejšie havárie zahrňujúce jadrový materiál. Veľké oblasti EÚ dodnes stále pociťujú následky havárie v Černobyle a som presvedčený, že neexistuje niečo ako bezpečná jadrová energia. Množstvo vlád v EÚ má v úmysle vybudovať nové jadrové elektrárne, čím sa jednoducho zvýšia šance na ďalšie jadrové havárie. Naša strana a škótska vláda zastávajú pevné stanovisko, že naše energetické potreby sa musia zakladať na nejadrovej energii.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s touto správou, lebo v posledných rokoch sužovalo členské štáty EÚ množstvo katastrof, ktoré mali značný a trvajúci vplyv na životné prostredie a hospodárstvo postihnutého obyvateľstva. Škody sa dajú často len ťažko vyčísliť, pokiaľ ide o straty na ľudských životoch. Správa zvýrazňuje potrebu revízie nariadenia o Fonde solidarity a zdôrazňuje potrebu vytvoriť vhodný finančný rámec na predchádzanie katastrofám s adekvátnymi finančnými zdrojmi na prevenciu a boj proti katastrofám. Toto by posilnilo a zosúladilo existujúce nástroje, ako je politika súdržnosti, politika rozvoja vidieka, regionálna politika, Fond solidarity, siedmy rámcový program a programy Life+. Správa vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila možnosť navrhnúť systematickejšie spoločné využívanie dostupných zdrojov s cieľom posilniť účinnosť mechanizmov prevencie v celej EÚ. Som rád, že sa nakoniec vzala do úvahy potreba vytvoriť európsky systém verejného poľnohospodárskeho poistenia. Komisia by mala predložiť návrh európskeho systému verejného poistenia na lepšie zvládanie rizík a nestability príjmov poľnohospodárov v dôsledku prírodných a človekom spôsobených katastrof. Tento systém by mal byť ambicióznejší než jestvujúci model, keďže sa treba vyhnúť veľkému počtu rôznych systémov poistenia v EÚ, čo by zapríčinilo obrovský nepomer medzi príjmami poľnohospodárov. Domnievam sa, že je naliehavo potrebné, aby systém minimálneho odškodnenia v súvislosti s prírodnými a človekom spôsobenými katastrofami bol dostupný pre poľnohospodárov vo všetkých členských štátoch.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Európsky rámec na prevenciu katastrof by mal byť veľkou pomocou pri predchádzaní prírodným alebo človekom spôsobeným katastrofám. Posledné roky čelil juh a západ Írska mnohým katastrofám. Táto správa má zásadný význam. Vítam záujem, ktorý by sa mal zamerať na školiace a informačné činnosti a na plány na posilnenie prostriedkov včasného varovania. Táto správa zdôraznila najmä prevenciu a podčiarkla význam úlohy vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov z hľadiska prevencie. Sú to práve tieto orgány, ktoré sú najbližšie k prijatiu opatrení, keď nastane prírodná alebo človekom spôsobená katastrofa, a z tohto dôvodu by sa im mala poskytnúť rozhodujúca úloha v prevencii týchto katastrof.

  Marisa Matias (GUE/NGL) , písomne. – (PT) Naše krajiny sužujú katastrofy s ničivými účinkami na spoločenstvá a ekosystémy. Rozsah týchto katastrof sa odráža vo zvýšenom výskyte extrémnych klimatických javov, nespomínajúc ľudský omyl pri vyváženom priestorovom plánovaní. Správa uznáva rozhodujúci význam prevencie v EÚ, takže nabrala správny smer. Toto platí aj pre presadzovanie potreby spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi.

Dôležité je však posilniť aj schopnosť Európskej únie konkrétne reagovať, a to na základe záväzku použiť nástroje, ktoré sú prepojené s nástrojmi členských štátov, ako aj s miestnymi stratégiami a stratégiami spoločenstva, na prevenciu a boj proti katastrofám na európskej úrovni. Ak chceme dosiahnuť tie najlepšie výsledky s najrozumnejším využitím prostriedkov, nesmieme zabudnúť na žiadnu úroveň reakcie a príslušné reakcie sa musia navzájom dopĺňať.

  Mario Mauro (PPE) , písomne. – (IT) Správa o oznámení Komisie „Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof“ si zaslúži pochvalu bez akýchkoľvek osobitných pripomienok. Plynulá vzájomná výmena informácií a osvedčených postupov by mala určite dosiahnuť zlepšenie vo vedeckých poznatkoch a schopnosti intervencie členských štátov.

Cezhraničná spolupráca na niekoľkých úrovniach, či na makroregionálnej, alebo na regionálnej, by zvýšila účinnosť existujúcich metód prevencie. Je tiež nevyhnutné zdôrazniť dôležitosť dobrovoľníckych činností a z tohto dôvodu sa musí zlepšiť spolupráca medzi členskými štátmi.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Prevencia prírodných katastrof a katastrof spôsobených človekom by sa mala stať jednou z priorít EÚ, hoci to nie je jednoduchá úloha. Stále viac sa tvrdí, že intenzívne využívanie pôdy, nekontrolovaný rast priemyslu a miest, vyľudňovanie vidieka, dezertifikácia a zvyšujúci sa výskyt extrémnych klimatických javov sú okrem iných zodpovedné za to, že členské štáty sú zraniteľnejšie voči katastrofám prírodným aj spôsobeným človekom. Z tohto dôvodu je dôležité, aby sme všetci spojili sily do boja proti vyššie uvedeným faktorom, aby sa takéto katastrofy, ktoré spôsobujú veľké škody na majetku a sú zodpovedné za stratu životov, ktoré nemožno vrátiť, neopakovali tak často.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Hlasoval som za toto uznesenie, lebo považujem otázku prevencie katastrof spôsobených človekom za mimoriadne dôležitú. Je absolútne nevyhnutné zvýšiť financovanie programov snažiacich sa o ochranu prírodných zdrojov v Európe. Lesy, jazerá, rieky – všetky sa stali obchodným majetkom. Okrem tohto uznesenia musíme vypracovať spoločný rámec na úrovni EÚ a prísne držať na uzde tento ľahostajný spotrebiteľský postoj voči prírodným zdrojom.

S takýmto postojom som sa stretol u nás doma v Latgalsku, kde sa barbarsky ničia lesy. Lotyšská vláda „torpéduje“ projekty EÚ snažiace sa o ochranu jazier a riek. Lotyšské právne predpisy povoľujú likvidáciu vzácnych druhov rýb a nikto za to nenesie zodpovednosť. Hlasoval som „za“ a dúfam, že tento signál z EÚ sa dostane až k lotyšskej vláde.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Zvýšený výskyt extrémnych klimatických podmienok spôsobuje vážne prírodné katastrofy v EÚ, ktoré ťažko postihujú najmä vidiecke obyvateľstvo. Členské štáty sú zodpovedné za poskytnutie väčšieho množstva prostriedkov na pomoc pri katastrofách a prevenciu katastrof.

Dôležité je najmä zabezpečiť, aby obete týchto katastrof, ak sa dostanú do ťažkostí, dostali rýchlu podporu vrátane finančnej pomoci. Ideálnym riešením by bola spolupráca medzi všetkými členskými štátmi v EÚ pri výmene odborných a praktických opatrení. Zdržal som sa hlasovania, lebo, podľa môjho názoru, je správa príliš všeobecne formulovaná a nešpecifikuje žiadne skutočné opatrenie, ktoré treba prijať.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, lebo povodne, ktoré zasiahli túto jar a leto skoro celú Európu, nespomínajúc povodne, ktoré postihujú určité členské štáty každý rok, dokázali, aká dôležitá je prevencia katastrof. Hlasoval som za túto správu aj preto, lebo dáva do popredia vzťah medzi prírodnými katastrofami a poľnohospodárstvom a navrhuje základné riešenia problémov, ktorým čelíme.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Členské štáty Európskej únie boli v posledných rokoch zasiahnuté prírodnými katastrofami, ktoré mali tragické následky. Pred niekoľkými mesiacmi sa Poľsko a ďalšie krajiny strednej Európy stali obeťami ničivej povodne. Neprejde ani jeden mesiac, aby médiá nehlásili správy o katastrofe, ktorá zasiahla obyvateľov Európy. Musíme sa však snažiť vymyslieť opatrenia, ktoré by sme mali uskutočniť, aby sme boli schopní zabrániť prírodným katastrofám.

Správa správne ukazuje, že základnou príčinou prírodných katastrof je neprimeraný vzťah ľudí k okolitému prírodnému prostrediu. Podporujem aj návrh obsiahnutý v správe na vytvorenie vhodného finančného rámca na úrovni Európskej únie na ochranu proti katastrofám spôsobených človekom. Myslím si, že je opodstatnený aj návrh na posilnenie spolupráce medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi v oblasti boja proti prírodným katastrofám.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Dnes som na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu hlasoval za správu o prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof v EÚ. Je to mimoriadne dôležitá iniciatíva, ktorú čaká dlhá cesta vedúca k zabráneniu udalostí ako lesné požiare, povodne, extrémne zmeny počasia a technologické a priemyselné havárie. Hlavným cieľom je vytvoriť vhodný finančný rámec na predchádzanie katastrofám, ktorý bude začlenený do finančného výhľadu na obdobie 2014 – 2020 a ktorý kladie osobitný dôraz na poskytovanie podpory najizolovanejším a riedko zaľudneným regiónom. Správa sa v prvom rade snaží vytvoriť vyváženú politiku rozvoja vidieka vytvorením európskeho systému verejného poľnohospodárskeho poistenia určeného na predchádzanie problémom spôsobených veľkým počtom rôznych systémov poistenia v EÚ. Súčasne treba dať poľnohospodárom vo všetkých členských štátoch minimálne odškodnenie, ak sú schopní odstrániť škody spôsobené takýmito katastrofami.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Musíme si uvedomiť, že katastrofy vo väčšej miere ovplyvňujú tých najchudobnejších, ktorí nemajú zdroje potrebné na to, aby mohli brániť seba, svoje rodiny alebo majetky. Hlasovala som za túto správu, lebo je relevantná a potrebná na vytvorenie vhodného finančného rámca na úrovni EÚ na prevenciu prírodných a človekom spôsobených katastrof, ktorý skonsoliduje a prepojí už existujúce nástroje vrátane nástrojov v oblasti politiky súdržnosti, politiky rozvoja vidieka a regionálnej politiky. Finančná pomoc EÚ sa musí zamerať na súbor preventívnych opatrení, ktoré majú vykonať členské štáty na všeobecnú nápravu situácií vedúcich k budúcim rizikám, ochranu obývaných oblastí, sledovanie bezpečnosti veľkých infraštruktúr a vypracovanie a preskúmanie bezpečnostných predpisov pre stavby a využitie pôdy.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Naše krajiny sužujú katastrofy s ničivými účinkami na spoločenstvá a ekosystémy. Rozsah týchto katastrof sa odráža vo zvýšenom výskyte extrémnych klimatických javov, nespomínajúc ľudský omyl pri vyváženom priestorovom plánovaní. Správa uznáva rozhodujúci význam prevencie v EÚ, takže nabrala správny smer. Toto platí aj pre presadzovanie potreby spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi.

Dôležité je však posilniť aj schopnosť Európskej únie konkrétne reagovať, a to na základe záväzku použiť nástroje, ktoré sú prepojené s nástrojmi členských štátov, ako aj s miestnymi stratégiami a stratégiami spoločenstva, na prevenciu a boj proti katastrofám na európskej úrovni. Ak chceme dosiahnuť tie najlepšie výsledky s najrozumnejším využitím prostriedkov, nesmieme zabudnúť na žiadnu úroveň reakcie a reakcie sa musia navzájom dopĺňať.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Za posledných pár rokov sa členské štáty Európskej únie stali obeťami značného množstva prírodných alebo človekom spôsobených katastrof: požiarov, búrok, povodní, súch a tak ďalej. Ľudské, hospodárske a sociálne náklady týchto katastrof, ktoré najčastejšie presahujú vnútroštátne hranice, sú dramatické. Podporujem správu kolegu poslanca pána Ferreiru, keďže si myslím, že je nevyhnutné zaujať európsky prístup k prevencii takýchto katastrof. Musíme zlepšiť aj spoluprácu medzi členskými štátmi a spoločne využívať ich prostriedky, aby sme posilnili účinnosť mechanizmov prevencie v celej Únii, a musíme tiež zabezpečiť, aby sa komplexným spôsobom vzala viac do úvahy prevencia takýchto katastrof v rôznych politikách EÚ. Okrem toho musíme presadiť lepšiu koordináciu a spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti výskumu a vývoja týkajúcu sa prevencie prírodných alebo človekom spôsobených katastrof.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – My Zelení sme podporili túto správu, ktorá uvádza, že prírodné a človekom spôsobené katastrofy môžu mať veľmi závažné dôsledky na hospodársky a sociálny rozvoj regiónov a členských štátov, a zdôrazňuje, že hlavným cieľom prevencie katastrof je chrániť ľudské životy, bezpečnosť a fyzickú integritu osôb, základné ľudské práva, životné prostredie, hospodárske a spoločenské infraštruktúry vrátane základných služieb, obydlí, komunikácií, dopravy a kultúrneho dedičstva. Zdôrazňuje, že proaktívny prístup ku katastrofám je účinnejší a menej finančne náročný ako reaktívny, a domnieva sa, že znalosť miestneho zemepisného, hospodárskeho a sociálneho kontextu je mimoriadne dôležitá pri prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Ak ponecháme bokom skutočnosť, že členské štáty majú prvoradú a hlavnú zodpovednosť za civilnú obranu a prevenciu katastrof, súhlasím s prístupom pána spravodajcu, ktorý požaduje lepšiu koordináciu a lepšiu spoluprácu medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi v súlade so zásadou subsidiarity.

Prístup Spoločenstva musí zahŕňať ako jeden z ústredných záujmov zmenšenie existujúcej nerovnováhy medzi regiónmi a členskými štátmi v tejto oblasti. Je tiež nevyhnutné vnímať prevenciu z komplexného pohľadu vzhľadom na rôzne politiky Únie a prostredníctvom zavedenia vhodného finančného plánu.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Podporila som uznesenie k oznámeniu Komisie: prístup Komisie k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof. Tento rok sme v Európe zažili tuhý mráz, záplavy, vlny tropických horúčav a tornáda. Milióny Európanov trpeli. Podobné veci sa stanú aj v budúcnosti. Na zvládnutie vyššieho výskytu katastrof už nepostačuje dobrovoľná spolupráca členských štátov a dočasná pomoc EÚ pri prevencii, reaktívnom prístupe a riešení účinkov katastrof. Potrebujeme globálnu stratégiu pre celú Úniu, súčasťou ktorej bude zavedenie protokolu jednotných opatrení pre jednotlivé druhy prírodných katastrof, najmä tých, ktoré sa často opakujú (lesné požiare, povodne a suchá).

Solidarita medzi krajinami je nevyhnutná a osobitná pozornosť by sa mala venovať regiónom, ktoré sú menej zvýhodnené z hľadiska geografického umiestnenia, hustoty obyvateľstva a hospodárskych a sociálnych podmienok. Stratégia musí byť zahrnutá do nového finančného rámca pre obdobie 2014 – 2020. V tejto súvislosti je dôležité prepojiť existujúce nástroje pomoci, ako politiku súdržnosti, politiku rozvoja vidieka, regionálnu politiku, Fond solidarity, siedmy rámcový program a programy Life+. Na základe predošlých uznesení Európskeho parlamentu by sa malo vziať do úvahy vytvorenie európskeho observatória pre sledovanie sucha a rozvoj osobitnej iniciatívy v oblasti ochrany lesa a prevencie požiarov. Opäť nalieham na Parlament a Komisiu, aby ihneď vypracovali nový návrh na ďalšie zjednodušenie administratívnych pravidiel a zvýšenie pružnosti Fondu solidarity Európskej únie.

  Rui Tavares (GUE/NGL), písomne. – (PT) Naše krajiny sužujú katastrofy s ničivými účinkami na spoločenstvá a ekosystémy. Rozsah týchto katastrof sa odráža vo zvýšenom výskyte extrémnych klimatických javov, nespomínajúc ľudský omyl pri vyváženom priestorovom plánovaní.

Správa uznáva rozhodujúci význam prevencie v EÚ, takže nabrala správny smer. Toto platí aj pre presadzovanie potreby spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi.

Dôležité je však posilniť aj schopnosť Európskej únie konkrétne reagovať, a to na základe záväzku použiť nástroje, ktoré sú prepojené s nástrojmi členských štátov, ako aj s miestnymi stratégiami a stratégiami spoločenstva, na prevenciu a boj proti katastrofám na európskej úrovni. Ak chceme dosiahnuť tie najlepšie výsledky s najrozumnejším využitím prostriedkov, nesmieme zabudnúť na žiadnu úroveň reakcie a príslušné reakcie sa musia navzájom dopĺňať.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Ak je pravda, že hlavná zodpovednosť za prevenciu a zvládanie prírodných katastrof leží na každom členskom štáte, potom si myslím, že európske inštitúcie by mali podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi systematizáciou a optimalizáciou dostupných prostriedkov a mali by si navzájom lepšie dopĺňať opatrenia na úrovni EÚ, ako aj na regionálnej úrovni.

Táto stratégia by sa mala usilovať o zmiernenie nerovností medzi regiónmi, pokiaľ ide o ich schopnosť chrániť obyvateľstvo a investície do výskumu, prevencie, predvídania a riešenia týchto javov, s osobitným zameraním na najodľahlejšie regióny. V prípade katastrofy by mali prírodné obmedzenia týchto regiónov, ktoré sú často vystavené kumulovaným rizikám, ako v prípade Madeiry, umožniť, aby sa použili rôzne finančné nástroje na základe politiky súdržnosti a aby podmienky na aktiváciu týchto nástrojov boli pružnejšie.

Je mi jasné, že Fond solidarity by mal byť revidovaný, aby bola jeho mobilizácia rýchlejšia a kritériá oprávnenosti pružnejšie. Táto správa, ktorú podporujem, zahŕňa tieto záležitosti. Chcel by som pripomenúť obete krutej prírodnej katastrofy, ktorá nastala v Madeire vo februári 2010, ako aj ich rodinných príslušníkov, a opäť zdôrazniť mimoriadnu naliehavosť aktivovať Fond solidarity pre obnovu Madeiry.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu o prístupe Komisie k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof, lebo si myslím, že pre EÚ je nevyhnutné, aby prijala opatrenia v tejto oblasti. Investície do preventívnych opatrení sú nevyhnutné, keďže náklady na preventívne opatrenia sú v porovnaní s nákladmi na opravné opatrenia vo všeobecnosti nižšie.

Na základe cezhraničného aspektu katastrof, akým boli povodne v roku 2002, lesné požiare v roku 2007 a tohtoročné letné povodne, potrebujeme súbor účinných nástrojov na prevenciu, intervenciu a prijatie opatrení na zmiernenie účinkov katastrof. Špecifické opatrenia, ktoré zamýšľa Komisia, sú zamerané na identifikáciu rizikových oblastí a obnovu pôvodných korýt riek; obnovu a ochranu povodí riek, močiarov a súvisiacich ekosystémov; vyčistenie lesov a zmenu ich územného plánovania; podporu opätovného zalesňovania; ochranu pobrežia; prevenciu a zmiernenie účinkov zemetrasení a vypracovanie osvedčených postupov so snahou uľahčiť výmenu informácií medzi zúčastnenými stranami.

Dôležitým krokom k zlepšeniu účinnosti nástrojov v súčasnej politike prevencie katastrof musí byť zvýšenie pružnosti zapojených postupov a urýchlenie prístupu do Fondu solidarity EÚ, aby sa požadované prostriedky čo najrýchlejšie dostali k ľuďom postihnutým katastrofou.

Správa: Eleni Theocharous (A7-0192/2010)

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasovala som za túto správu. Domnievam sa, že je potrebné klásť väčší dôraz na systémy sociálnej ochrany s cieľom zabrániť chudobe a riešiť sociálne problémy, čo pomôže stabilizovať hospodárstvo a zachovať a rozšíriť možnosti zamestnanosti. Prioritu musia mať akcie zamerané na pomoc pri napĺňaní základných sociálnych potrieb, pri rozvíjaní ochrany detí a zraniteľných žien, ktoré kríza ťažko postihla, ako aj rizikových mladých ľudí, slabo platených, nekvalifikovaných a migrujúcich pracovníkov, pracujúcich na vidieku a hendikepovaných ľudí.

  Liam Aylward (ALDE) , písomne. – (GA) Podporujem výzvu v správe, aby sa všetky rozvojové krajiny pridali k programu o dôstojnej práci Medzinárodnej organizácie práce, a na to, aby sa bez výnimky začal uplatňovať zákaz nútenej práce a detskej práce.

Podľa odhadov na celom svete pracuje 218 miliónov detí. Z toho 126 miliónov sa zapája do rizikovej práce. Pre deti, ktoré sú vylúčené zo vzdelávacieho systému a musia pracovať proti svojej vôli, bude spôsobom života chudoba. Na boj proti detskej práci, na vytváranie pracovných miest pre dospelých namiesto toho a na zabezpečenie primeraného vzdelávania detí treba zaviesť výrazné opatrenia.

Medzinárodné spoločenstvo sa musí zaviazať, že sa bude maximálne usilovať o to, aby odstránilo detskú prácu, a na naplnenie tohto záväzku treba zaviesť rozhodné opatrenia.

Podporujem aj to, čo správa hovorí o naplnení základných potrieb ľudí v rozvojových krajinách a o venovaní osobitnej pozornosti otázkam bezpečnosti dodávok potravín a prístupu k čistej pitnej vode.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Súhlasím s touto správou. Na odstránenie chudoby v rozvojových krajinách je potrebné nielen vytvárať pracovné príležitosti, ale tiež vytvárať nové udržateľné pracovné miesta. A na to treba prijať opatrenia na koordináciu makroekonomickej politiky a zameriavať sa na stabilitu skutočného výstupu, príjmov a zamestnanosti. Malé a stredné podniky najmä v odvetví poľnohospodárstva potrebujú účinnú finančnú podporu, ako napríklad poskytovanie mikroúverov, mikropoistenia a verejnú finančnú podporu. Komisia a darcovské krajiny by mali preskúmať existujúce možnosti z pohľadu ďalších a inovačných zdrojov financovania rozvoja a identifikovať nové možnosti, ktoré umožnia rozvojovým krajinám diverzifikovať ich príjmové zdroje a zavádzať účinné, konkrétne a operačné programy výdavkov. Osobitný dôraz treba navyše klásť na vyriešenie jedného z najväčších problémov v rozvojových krajinách, ktorým je boj proti detskej práci a poskytnutie príležitosti na získanie základného vzdelania všetkým deťom. To sa dá dosiahnuť uplatňovaním zákazu nútenej práce.

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Aj ja som podporil túto správu a hlasoval som za ňu. Zmluva o EÚ obsahuje povinnosti v oblasti boja proti chudobe. Rozvojové krajiny zažívajú najväčšie sociálne problémy. Súhlasím s myšlienkou, aby sa ochrana detí, zraniteľných žien, pracovníkov na vidieku a hendikepovaných osôb stala prioritou vlád. Zároveň som hlasovaním podporil aj nutnosť, aby rozpočty rozvojových krajín a rozvojová pomoc EÚ venovali aspoň 20 % svojich výdavkov na zdravotníctvo a základné vzdelanie.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože Európsky parlament v nej vyzýva na zníženie chudoby v rozvojových krajinách, v ktorých hlad, podvýživa a vylúčený prístup k potravinám a základným verejným službám ovplyvňujú milióny obyvateľov týchto krajín.

Ďalším obrovským problémom rozvojových krajín je to, že väčšina ich obyvateľov nemá primeranú sociálnu ochranu napriek tomu, že systémy sociálnej ochrany sa osvedčili ako silné nástroje na odstraňovanie chudoby a na zabezpečenie sociálnej súdržnosti.

Chcela by som zdôrazniť problém detskej práce, pretože patrí medzi hlavné prekážky pri dosahovaní absolvovania všeobecného základného vzdelania a pri obmedzovaní chudoby a bráni zdravej výchove a potrebnému vzdelaniu týchto detí.

Súhlasím preto s výzvou Parlamentu na podporu vzdelávacej pomoci a na uplatňovanie politiky v oblasti detskej práce prostredníctvom posilnenia globálnej pracovnej skupiny pre detskú prácu a vzdelávanie. Okrem toho je veľmi dôležité, aby sa medzinárodné spoločenstvo, všetky zaangažované štáty a EÚ zaviazali, že okamžite urobia maximum pre odstránenie detskej práce. Všetky rozvojové stratégie by mali navyše venovať osobitnú pozornosť najzraniteľnejším a marginalizovaným osobám, najmä ženám, deťom, starším ľuďom a hendikepovaným osobám.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Teraz, keď sa koná medzinárodný samit v New Yorku o dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia a keď Európsky parlament prijal správu o znižovaní chudoby v rozvojových krajinách, považujem za dôležité zdôrazniť úlohu, ktorú by pri dosahovaní týchto cieľov mohli zohrávať mikroúvery. Mikroúvery vo všeobecnosti znamenajú poskytovanie úverov v malých sumách podnikateľom, ktorí nemôžu požiadať o klasické bankové úvery. V rozvojových krajinách sa tým môže do praxe uviesť veľmi veľa hospodárskych mikroprojektov, ktoré podporujú tvorbu bohatstva a tým aj rozvoja. Základné financovanie projektov pomáha vytvárať hospodársku sieť v zaangažovaných krajinách a zapojiť malé miestne subjekty. Mikroúvery tým umožnia, aby tieto subjekty zodpovedali za svoj vlastný rozvoj a aby sa ich závislosť od bežnej rozvojovej pomoci obmedzila. Prostredníctvom vplyvu na také rozmanité odvetvia, ako sú poľnohospodárstvo, drobné remeslá a sociálne hospodárstvo, tak môžu mikroúvery zabezpečiť hmatateľný vplyv na miestny rozvoj. Vyzývam preto Európsku komisiu a členské štáty, aby brali vážne tieto zodpovedné prostriedky rozvojovej pomoci.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Ak majú rozvojové krajiny reagovať na ničivú chudobu, potrebujú mať primerané hospodárske podmienky. Táto správa posilňuje význam odstránenia byrokracie v procesoch, podnecovania podpory úspor a prístupu k úverom a posilnenia regionálnej integrácie. Spomína tiež naliehavosť podpory zapájania organizácií občianskej spoločnosti do formovania a monitorovania verejnej politiky, posilňovania úlohy príslušných zastupiteľských organizácií a posilňovania právneho a spoločenského štatútu žien. Domnievam sa tiež, ako sa to uvádza aj v správe, že politika zamestnanosti by mala obsahovať aj investície do tzv. ekologických pracovných miest a ekologického priemyslu, napríklad do rozvoja obnoviteľnej energie a do energetickej účinnosti. Pokiaľ ide o úlohy darcovských krajín, správa navyše zdôrazňuje zjednodušenie postupov pomoci a inovačné zdroje financovania. To považujem za rozhodujúce.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Štatistické údaje týkajúce sa chudoby a podvýživy, ktoré dali do obehu príslušné inštitúcie, sú viac než len čísla. Za týmito percentami a absolútnymi hodnotami sú jednotlivci, ktorí bojujú o to, aby vyžili, a ktorí trpia vážnymi ochoreniami v dôsledku slabej alebo zlej kvality svojej stravy.

Záväzok voči zníženiu chudoby by sa mal prevziať s maximálnou zodpovednosťou a nemožno ho obmedziť na skupinu sloganov a bezmyšlienkovitých vyjadrení. Musíme starostlivo študovať problémy a nájsť riešenia, ktoré dávajú do súladu záujmy menej rozvinutých a vyspelých krajín, záujmy spoločností a spotrebiteľov, priemyselníkov a poľnohospodárov a všetkých zainteresovaných kategórií. Určite nedovolíme ostatným, aby konali tak, že obmedzia nás. Záťaž si treba podeliť primerane podľa sily a schopností. Preto je dôležité preukázať osvedčené postupy trhového hospodárstva a pomôcť rozvinúť mechanizmus rastu a rozvoja a zároveň poskytovať správne stimuly a správne inštrukcie, ktoré ľudí vyvedú z pasce chudoby.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Po prvýkrát v histórii hlad postihuje miliardu ľudí. Len v tomto roku sa do zástupu ľudí, ktorí sú už vystavení extrémnemu hladu, pridalo ďalších 64 miliónov osôb. Táto realita nás núti zamerať sa na vytváranie pracovných miest v rozvojových krajinách, keďže práve to je najefektívnejší spôsob potlačenia chudoby a sociálneho vylúčenia. V súvislosti s tým je potrebná jednotnejšia pomoc na podporu vzdelávacieho procesu a zastavenia exodu pracujúcich s dobrou kvalifikáciou. Nedávna potravinová kríza zdôraznila napätie spôsobené nedostatočnou potravinovou bezpečnosťou v chudobných krajinách. Preto sa viac pozornosti musí zameriavať na poľnohospodárstvo v čase, keď poskytuje jediný spôsob živobytia pre väčšinu obyvateľstva v rozvojových krajinách, z ktorého 75 % sa koncentruje vo vidieckych oblastiach.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá poskytuje prehľad o hlavných úlohách pri vytváraní pracovných miest a znižovaní chudoby pred termínom na splnenie rozvojových cieľov tisícročia. Znovu opakuje výzvu, aby členské štáty EÚ dodržali svoje prísľuby pomoci. Okrem toho sa osobitne venuje riadeniu a tvorbe možností pri súčasnej podpore väčšej účasti zaangažovaných strán. Sústreďuje sa aj na pomoc malým a stredným podnikom (MSP) v rozvojových krajinách prostredníctvom vytvorenia infraštruktúry a transferu technológií. Je potrebné nielen vytvárať pracovné príležitosti, ale tiež vytvárať kvalitné pracovné miesta. Všetky rozvojové krajiny by mali prijať program o dôstojnej práci Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a iniciatívu OSN pre základnú úroveň sociálnej ochrany s cieľom zaručiť uspokojivé pracovné normy a vysokú úroveň komplexnej sociálnej ochrany, ktorá bude dostupná aj pre najchudobnejšie a najmarginalizovanejšie skupiny. Osobitný dôraz treba klásť na boj proti detskej práci. Táto správa vyzýva na slobodný a úplný prístup k systémom vzdelávania, teda k základnému a vyššiemu, ako aj odbornému vzdelávaniu pre všetkých, aby sa miestni obyvatelia mohli stať kvalifikovanými zručnými pracovníkmi. Bez vzdelania sú totiž deti odsúdené na život v chudobe a hospodárstvo na stagnáciu.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Správa, o ktorej sme dnes hlasovali, poukazuje na význam toho, aby sa v rozvojových krajinách uplatňovali medzinárodné pracovné normy, aby sa prijali opatrenia na primerané financovanie mikropodnikov najmä v odvetví poľnohospodárstva, aby sa bojovalo proti korupcii a aby sociálni partneri mali záujem o hospodársky rozvoj.

Vymedzuje, že vzdelávanie by malo byť dostupné pre všetkých, pretože rozvoj ľudských zdrojov musí byť súčasťou všetkých rozvojových stratégií a je rozhodujúcim faktorom pre vytváranie pracovných miest. Pokiaľ ide o darcovské krajiny, správa vyzýva, aby dodržali svoj záväzok poskytnúť 0,7 % HDP na rozvojovú pomoc do roku 2015, ako aj na koordináciu rozvojových politík medzi Komisiou a členskými štátmi EÚ.

Pripomeniem, že v roku 2005 Svetová banka odhadovala, že v extrémnej chudobe žije 1,4 miliardy ľudí, ktorí majú denne na život menej ako 1,25 USD. Týka sa to hlavne subsaharskej Afriky (51 %). Potom nasleduje obyvateľstvo južnej Ázie (40,3 %). No navyše k tomu 2,5 miliardy ľudí stále žije v chudobe, ktorá sa označuje ako mierna, to znamená, že na život majú denne menej ako 2 USD.

  Harlem Désir (S&D), písomne. – (FR) Včera sa začal samit Organizácie Spojených národov o plnení rozvojových cieľov tisícročia. Aj keď sa dosiahol pokrok, stále sme ďaleko od cieľov stanovených pre oblasť znižovania chudoby do roku 2015.

Ak ich chceme dosiahnuť, prvoradou úlohou je vytváranie pracovných miest v rozvojových krajinách, keďže podľa poslednej spoločnej správy organizácií MMF a MOP bolo v roku 2010 na svete 210 miliónov nezamestnaných. Kríza pritom spôsobila stratu 30 miliónov pracovných miest od roku 2008. MOP vyzýva, aby sa zamestnanosť prestala považovať len za výsledok iných politík, ale aby sa stala primárnym cieľom a pilierom stratégií rastu.

Udržateľný rozvoj, podpora pracovných miest a podpora slušnej práce si vyžadujú podporu diverzifikácie hospodárstva, súlad s normami MOP, skupinu práv na sociálnu ochranu pre všetkých, investície do verejných služieb a riešenie základných potrieb, ako sú prístup k vode, zdravotníctvu a potravinová bezpečnosť. Nevyhnutným predpokladom stability a posilňovania demokracie je aj viac pracovných príležitostí. To je zmysel správy pani Theocharousovej.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože obhajuje posilnenie právneho a spoločenského štatútu žien a jej cieľom je zabrániť diskriminácii a podporiť využívanie potenciálu žien na hospodársky a spoločenský rozvoj v rozvojových krajinách. Podpora rodovej rovnosti v týchto krajinách je zároveň investíciou do zaistenia lepšieho hospodárskeho úspechu. Rovnako dôležité je zaistiť, aby základné vzdelanie a verejné zdravotníctvo aj naďalej tvorili základ rozvojovej politiky. Súčasná hospodárska kríza nemôže ospravedlniť obmedzenie medzinárodnej pomoci pre tieto odvetvia.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Nie je možné hovoriť o tejto téme a nespomenúť pritom vodcovstvo Európskej únie pri poskytovaní pomoci rozvojovým krajinám. Napriek zrealizovaným snahám treba priznať, že v tejto oblasti stále zostáva veľa práce a že je celkom očividné, že tieto krajiny aj naďalej ničia chudoba a nezamestnanosť. Po získaní nezávislosti predstavitelia mnohých z týchto krajín začali používať protieurópsku rétoriku. Dnes sú takéto argumenty, samozrejme, vo veľkej miere zastarané. Bohužiaľ, informácie, ktoré dostávame o úrovni korupcie a rešpektovaní ľudských práv, slobôd a ochrane v rozvojových krajinách, však nie sú vôbec uspokojivé.

Únia robí dobre, že zachováva istú úroveň pomoci a bojuje za prijatie osvedčených postupov. Nesmie poľaviť zo svojich požiadaviek a celkom určite nesmie rokovať s tými, ktorí ťažia z mizérie ostatných.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu znamená prijať jasný záväzok voči komplexnému rozvoju človeka a voči určeniu morálneho hľadiska hospodárskych a mocenských vzťahov. Treba podporovať širšiu definíciu chudoby, ktorá zahŕňa núdzu, sociálne vylúčenie a nedostatočnú účasť, ako to uvádza správa Organizácie Spojených národov o sociálnej situácii na svete v roku 2010 s názvom Prehodnotenie chudoby. Vlády rozvojových krajín by mali diverzifikovať svoje hospodárstva, vydať sa po udržateľnej ceste rozvoja, umožniť vznik spoločností, najmä stredných a malých podnikov a bojovať proti byrokracii a korupcii. Darcovské a partnerské krajiny by mali zaistiť, že poľnohospodárstvo, najmä drobní poľnohospodári a malé a stredné ekologické agropriemyselné podniky sa dostanú na horné priečky rozvojového programu. Musia sa zaviazať k vzdelávaniu a odbornému výcviku, k boju proti detskej práci a vytváraniu uspokojivých pracovných noriem a zabezpečeniu vysokej úrovne komplexnej sociálnej ochrany. Detská práca je prekážkou pri zabezpečovaní všeobecného základného vzdelania a obmedzovaní chudoby. Preto treba posilniť koordináciu medzi agentúrami a v rámci agentúr a zjednotiť vzdelávaciu pomoc a politiky v oblasti detskej práce. Zároveň obhajujem aj podporu väčšieho úsilia o zaistenie rodovej rovnosti.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Záverečná verzia tejto správy obsahuje pozitívne aj negatívne body, ktoré si navzájom protirečia.

Vykročuje nesprávnou nohou, keď podriaďuje silný, udržateľný hospodársky rast potrebám podnikov. Dôvodom hospodárskeho rastu musia byť ľudia. Práve pracujúci vytvárajú bohatstvo a hospodársky rast a výroba sa musí organizovať v ich prospech a s cieľom naplniť sociálne potreby, a nie na účely zisku. Organizácia hmotnej produkcie na účely zisku a nie na účely plnenia potrieb ľudí spôsobuje chudobu a nezamestnanosť, zatiaľ čo údajný zámer tejto správy je bojovať proti nim.

Správa obsahuje aj pozitívne body, najmä keď hovorí o potrebe prehodnotenia privatizačných politík týkajúcich sa verejných statkov, ako sú voda, základná hygiena a služby všeobecného záujmu, o potrebe verejných služieb a odstránenia daňových rajov.

Pokiaľ ide o nás, domnievame sa, že navrhovaný zámer sa dá dosiahnuť len tak, že dôjde k reštrukturalizácii hospodárskych a obchodných vzťahov, že sa okamžite zastaví neoliberalizmus, ukončia sa dohody o liberalizácii obchodu podpísané v rámci Svetovej obchodnej organizácie a dohody o voľnom obchode, ktoré už platia alebo sa o nich rokuje. Dá sa dosiahnuť len tak, že sa vymažú zahraničné dlhy a dlhová služba rozvojových krajín a že sa zrušia politiky štrukturálneho prispôsobenia, ktoré presadili medzinárodné finančné inštitúcie.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Medzi rôznymi dobrými bodmi v tejto správe o rozvojových krajinách je aj výzva na prehodnotenie privatizačnej politiky, najmä v oblastiach ako voda a hygiena. Domnievam sa, že takéto prehodnotenie sa vzťahuje i na vyspelý svet, a myslím si, že služby v oblasti vody majú taký rozhodujúci význam, že by mali existovať výlučne pre verejné dobro a nie pre súkromný zisk.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Podporil som túto správu, pretože znižovanie chudoby a tvorba pracovných miest sú najväčšími problémami, ktorým dnes sv