Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 22. septembra 2010 - Štrasburg

10. Transatlantické vzťahy: cestovné poplatky do USA (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o transatlantických vzťahoch: cestovných poplatkoch do USA.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dnes popoludní mám opäť tú česť vystúpiť v mene vysokej predstaviteľky barónky Ashtonovej a nie v mene Rady, ako sa uvádza na obrazovke.

Európska únia a Spojené štáty prikladajú veľký význam tomu, aby svojim občanom zaistili jednoduché cestovanie z jednej strany Atlantiku na druhú. Transatlantickú mobilitu možno do veľkej miery uľahčiť, ak budú ľudia môcť cestovať bez získania víz a bez platenia poplatkov. Kým občania USA môžu vstúpiť do schengenského priestoru bez toho, aby museli získať víza, o občanoch EÚ, ktorí chcú vstúpiť na územie Spojených štátov, nemožno povedať to isté.

Štyrom členským štátom sa stále zamedzuje možnosť využívať bezvízový program USA. Ide o Bulharsko, Cyprus, Poľsko a Rumunsko. Môžeme sa však radovať zo skutočnosti, že 5. apríla bolo do tohto programu zaradené Grécko. Tento potešujúci výsledok možno pripísať Komisii, ktorá robí maximum s cieľom zaistiť, aby všetky členské štáty mali prospech z programu bezvízového styku, ako i úsiliu po sebe idúcich predsedníctiev pokročiť v tejto záležitosti.

Komisia preto každoročne od roku 2006 pripravuje správu o všetkých tretích krajinách, ktoré od našich občanov naďalej vyžadujú víza, čím porušujú zásadu reciprocity. Európska únia totiž prikladá existencii úplnej reciprocity v tejto oblasti veľký význam. Vzhľadom na to, že Európska únia udeľuje niektorým tretím krajinám výnimku, tie by mali urobiť to isté pre našich občanov.

Okrem toho sa začiatkom roka 2009 Spojené štáty rozhodli z bezpečnostných dôvodov, ktoré plne chápeme, zaviesť elektronický systém cestovných povolení (ESTA). Tento systém sa dá používať iba pre cestujúcich pochádzajúcich z krajiny zaradenej do bezvízového programu a vstupujúcich na územie severnej Ameriky. Od 8. septembra musel každý z týchto cestujúcich zaplatiť poplatok vo výške 4 USD, ktorý má pokryť administratívne náklady spojené so zavedením systému ESTA. Táto suma sa pripočítava k 10 USD, ktoré musia tí istí cestujúci zaplatiť na základe zákona o podpore cestovného ruchu. V tejto súvislosti bola úlohou rozvoja cestovného ruchu poverená istá agentúra a tá sa financuje z fondu, do ktorého sa týchto 10 USD platí.

Na základe najnovšieho vývoja ste požiadali Komisiu, aby neodkladne prijala stanovisko. V decembri 2008 Komisia vypracovala správu o tom, či by sa systém ESTA mal alebo nemal považovať za ekvivalent víz. Jej záver – v tom čase dočasný – bol záporný: systém by sa teda nemal považovať za ekvivalent víz. Keď americké orgány uverejnia konečné pravidlá týkajúce sa systému ESTA, Komisia nám predstaví svoju záverečnú správu na túto tému. Je jasné, že úhrada poplatku bude dôležitým prvkom v jej hodnotení. Na túto správu bude prihliadať Rada, ktorá potom prijme nevyhnutné opatrenia a vydá odporúčania, ktoré považuje za vhodné.

Ako ste určite pochopili, zavedenie dodatočného poplatku treba odsúdiť. Okrem toho sa predsedníctvo stotožňuje so znepokojením, ktoré pri niekoľkých príležitostiach v súvislosti s touto záležitosťou vyjadril Parlament, a to hlavne v odseku 18 svojho uznesenia z 22. októbra. Hoci sa tento poplatok môže na prvý pohľad zdať nízky, nemali by sme zabúdať, že ho musí zaplatiť každý cestujúci, čo sa niekedy môže pre rodiny ukázať ako veľmi ťažké.

Som preto presvedčený, že táto politika je v rozpore s deklarovanou vôľou Spojených štátov uľahčiť mobilitu medzi dvomi kontinentmi a bude skutočnou prekážkou pre občanov EÚ, ktorí chcú cestovať do Spojených štátov.

Na záver by som chcel potvrdiť, že predsedníctvo urobí všetko, čo je v jeho silách, aby pomohlo Komisii zaistiť úplnú reciprocitu, pokiaľ ide o zrušenie vízovej povinnosti so Spojenými štátmi. Ďakujem vám za pozornosť.

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážený pán predsedajúci, aj ja by som sa chcel poďakovať pánovi Chastelovi za jeho pripomienky a ponuku pomoci zo strany Rady, pretože v takej dôležitej otázke, ako je táto, je podpora Rady absolútne rozhodujúca.

Pokiaľ ide o stanovisko Komisie k poplatkom týkajúcim sa elektronického systému cestovných povolení (ESTA), musím zdôrazniť, že hneď po zverejnení tohto poplatku 6. augusta moja kolegyňa pani komisárka Malmströmová vydala vyhlásenie. Vyjadrila v ňom porozumenie v súvislosti s tým, že toto rozhodnutie bolo prijaté v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona o podpore cestovania, ale aj veľké poľutovanie nad zavedením tohto poplatku.

Komisia veľmi jasne vyjadrila svoje znepokojenie nad tým, že tento poplatok je v rozpore s často opakovaným záväzkom Spojených štátov uľahčiť transatlantickú mobilitu a že bude predstavovať ďalšie bremeno pre európskych občanov cestujúcich do Spojených štátov.

EÚ vyjadrila svoje vážne znepokojenie pred Kongresom USA a vládou Spojených štátov, a to pri viacerých príležitostiach počas procesu schvaľovania zákona o podpore cestovania. Komisia spolu s predsedníctvami Rady, ako aj tretími krajinami podali viacero demaršov. Vo svojich demaršoch Komisia kritizovala aj skutočnosť, že tieto poplatky sa vzťahujú iba na cestujúcich v rámci bezvízového programu s USA, čo je diskriminačné. Navyše je zvláštne žiadať od cudzincov, aby platili podporu cestovného ruchu do USA, pretože to môže viesť k zníženiu a nie k zvýšeniu cestovania do Spojených štátov.

Komisia v súčasnosti skúma ďalšie možné opatrenia, ktoré by sa mohli prijať voči Spojeným štátom v rámci recipročného mechanizmu EÚ. V rámci verejnej konzultácie, ktorú začali Spojené štáty v súvislosti s predbežným nariadením, vydá Komisia formálne pripomienky adresované USA. Konečné hodnotenie súčasného systému ESTA bude vydané po uverejnení konečného nariadenia vo Federálnom registri Spojených štátov, pričom sa v ňom zohľadnia všetky možné zmeny.

Komisia požiadala, aby sa o tejto znepokojujúcej záležitosti diskutovalo so všetkými členskými štátmi na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa bude konať 7. a 8. októbra. Následne sa otázka poplatku v rámci systému ESTA prednesie aj na ďalšom zasadnutí ministrov pre spravodlivosť a vnútorné veci EÚ a USA. Samozrejme, Komisia bude počas všetkých fáz tohto procesu neustále informovať Parlament, a to aj o prijatých demaršoch.

Vo vzťahu k vízovej povinnosti pán Chastel tiež opätovne zdôraznil dôležitosť rovnakého zaobchádzania so všetkými členskými štátmi EÚ na strane Spojených štátov. Tu by som vám chcel pripomenúť, že za posledné dva roky sa v rámci mechanizmu reciprocity víz dosiahol značný pokrok.

Pokiaľ ide o snahy Komisie dosiahnuť úplnú reciprocitu s USA, osem ďalších členských štátov vstúpilo do bezvízového programu USA – sedem z nich koncom roka 2008 a Grécko v apríli 2010. Komisia aj naďalej upriamuje pozornosť USA, a to na politickej i technickej úrovni, na dôležitosť, ktorú EÚ prikladá čo najskoršiemu vstupu štyroch zostávajúcich členských štátov EÚ, konkrétne Bulharska, Cypru, Poľska a Rumunska, do bezvízového programu.

Môžem vás uistiť, že Komisia v spolupráci s Radou a vysokou predstaviteľkou budú trvať na zaradení tejto otázky do programu každého budúceho stretnutia EÚ a USA.

  Ernst Strasser, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, musíme – ako Parlament, ale platí to, prirodzene, hlavne pre našu skupinu – veľmi jednoznačne odmietnuť tento cestovný poplatok vo výške 14 USD, odmietnuť neoprávnené opatrenia zo strany Američanov na úkor Európanov, ako aj odmietnuť tento jednostranný tlak na vzťahy medzi Európou a Amerikou. Nemôžeme byť spokojní so správami, ktoré sme si vypočuli. Celkom otvorene musím povedať, že, pokiaľ ide o túto vec, ľútosť nestačí. Tvrdiť, že je to diskriminácia, nestačí.

Dnes doobeda pán predseda Van Rompuy sám povedal, že jednou zo základných zásad partnerskej spolupráce je reciprocita. Nechcem teraz žiadať, aby sme s Američanmi zaobchádzali presne tak, ako oni zaobchádzajú s nami. Treba však jasne povedať, že v tejto veci je potrebná jednoznačná odpoveď Európy. Zároveň to musíme žiadať od Komisie a Rady v podobe konkrétnych opatrení. Vyzývam vás, aby ste predložili konkrétne návrhy a diskutovali s Parlamentom o tom, ako hodláte pristúpiť k tejto záležitosti. Američania si musia uvedomiť, že túto vec, rovnako ako ostatné veci, berieme vážne a že chceme, aby s nami zaobchádzali ako s partnerom a nie ako s niekým, kto na pokyn „vyskoč“ zareaguje iba otázkou „ako vysoko?“.

  Juan Fernando López Aguilar, v mene skupiny S&D. – (ES) Vážený pán predsedajúci, zapájam sa do tejto rozpravy s vedomím, že táto záležitosť ešte nie je z európskeho pohľadu uzavretá. Parlament však musí vziať na vedomie skutočnosť, že Spojené štáty prijali určité rozhodnutie. Je to rozhodnutie, ktoré je v rozpore so želaním, aby transatlantický dialóg neustále napredoval v posilňovaní nielen obchodnej výmeny, ale aj celej škály sociálnych a ľudských výmen, a to na základe vzájomnej dôvery a reciprocity.

Nemôžeme ustúpiť pred uplatňovaním diskriminačného poplatku, ktorý jasne odporuje podpore týchto výmen, ktorý medzi členskými štátmi Európskej únie vytvára deliace čiary a má priamy vplyv na obyvateľstvo. Navyše je to v rozpore s postojom Európy voči Spojeným štátom a svojim občanom, postojom, ktorý nielenže vždy rešpektuje túžbu upevňovať ľudské a obchodné väzby, ale neustále presadzuje otázku transatlantickej mobility vo vzťahoch medzi ľuďmi z oboch pologúľ.

Z tohto dôvodu som presvedčený, že je veľmi dôležité, aby Parlament vyslal jasný signál o tom, že od Komisie očakáva dôraznú obhajobu európskej pozície a v prípade potreby uplatnenie doložky o reciprocite. Samozrejme, nie je to dobrá správa pre transatlantický dialóg. Vyslalo by sa tým však jasné posolstvo, že nie sme ochotní akceptovať nedostatok reciprocity pri podpore ľudských a sociálnych výmen, ktoré prebiehajú prostredníctvom spojenia zabezpečovaného európskymi a americkými leteckými spoločnosťami. Nehovoriac pritom, samozrejme, o hospodárskom vplyve, ktorý by to malo na vážnu krízu sužujúcu odvetvie leteckej dopravy na obidvoch stranách Atlantiku.

  Alexander Graf Lambsdorff, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, existujú veľmi dobré dôvody na to, aby vláda Spojených štátov a Kongres ustúpili a zrušili takzvaný zákon o podpore cestovania.

V prvom rade je tak trochu zvláštne – a Komisia na to tiež upozornila – zaviesť poplatok na podporu cestovného ruchu. Ak sa cestovanie do Spojených štátov stane drahším, pravdepodobne bude do tejto krajiny cestovať menej ľudí. V prípade štvorčlennej rodiny ide o 40 USD, čo je pre mnohých ľudí dosť peňazí. Rovnako sa zdá byť trochu absurdné, že zo všetkých štátov by práve Spojené štáty mali uložiť poplatky občanom, ktorí nie sú v diskusii zastúpení. Domnievam sa, že spoplatnenie bez zastúpenia zohráva určitú úlohu v americkej histórii a som preto presvedčený, že by sa mali na túto vec opäť pozrieť.

Po druhé, stane sa Amerika lákavejšou, ak prinúti ľudí platiť viac? Nemyslím si to. Spojené štáty sú atraktívnou destináciou. Sú tu známe miesta ako Yosemitský národný park, národné parky Grand Canyon a  Everglades, zátoka Chesapeake Bay a  mestá Boston, New York, Washington či San Francisco. Ľudia prichádzajú tak či tak. Nemusia podporovať cestovný ruch spôsobom, ktorý sa navrhuje.

Okrem týchto bodov je tu niekoľko vážnych otázok, politických otázok, ktoré podľa nás treba tiež riešiť. Som presvedčený, že je absolútne neprijateľné, aby ste na zaplatenie nákladov mohli použiť iba kreditné alebo debetné karty spoločností, ktoré sú registrované v Spojených štátoch. Nemyslím si, že je to prijateľné. Okrem toho uchovávanie a overovanie údajov v Spojených štátoch by bolo v poriadku, keby sa obmedzovalo len na konkrétny účel týkajúci sa kontroly cestovania. Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť je však oprávnené na požiadanie poskytnúť tieto údaje iným americkým orgánom, zahraničným orgánom a dokonca i spoločnostiam v oblasti dopravy. Nie je to prijateľné ani z pohľadu ochrany údajov a súkromia.

Komisia a Rada musia teraz nájsť primerané riešenia. Som presvedčený, že nadchádzajúci samit EÚ a USA by sa mal týmto problémom zaoberať. Som presvedčený, že reciprocita je prínosná napriek tomu, že v tomto prípade je poľutovaniahodná. Zároveň som presvedčený, že obidve strany by mali pracovať na tom, aby zlepšili kontakty medzi ľuďmi a nesťažovali ich.

  Jan Philipp Albrecht, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, dnes diskutujeme o všeobecnom poplatku vo výške 14 USD, ktorý musí uhradiť každý, kto vstupuje na územie Spojených štátov. V prvom rade sa javí ako trochu protirečivé mať na jednej strane bezvízový program, ktorého cieľom je uľahčiť ľuďom cestovanie medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, a na strane druhej zaviesť pre všetkých európskych občanov povinnosť nechať svoje osobné údaje prejsť elektronickým systémom cestovných povolení (ESTA) a pri cestovaní zaplatiť dodatočný poplatok.

Prirodzene, musíme rešpektovať rozhodnutia našich amerických partnerov a hlavne Kongresu. Dôvera a spolupráca však vyzerajú inak. Pokiaľ ide o ochranu hraníc a účinné bezpečnostné opatrenia, európska strana opakovane ukázala vôľu zrealizovať tieto opatrenia, a to niekedy s veľkými ťažkosťami v súvislosti s našimi vlastnými hodnotami a občanmi. A čo právo na slobodný pohyb, pokiaľ ide o hraničné kontroly? A čo prezumpcia neviny, pokiaľ ide o bezpečnostné opatrenia? A čo ochrana údajov a práva na nápravu, pokiaľ ide o zber osobných informácií?

Keby išlo iba o zaplatenie poplatku vo výške 14 USD, nebol by to taký problém. Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť Spojených štátov však nedostáva iba údaje zozbierané od cestujúcich v rámci systému ESTA, a to konkrétne početné kontaktné a identifikačné podrobnosti vrátane citlivých informácií. Chce mať zároveň prístup k záznamom cestujúcich (PNR) v rezervačných systémoch cestovných kancelárií, ktoré už takmer zahŕňajú informácie o tom, kto s kým spí! Je viac ako neuspokojivé, že pani komisárka Malmströmová stále nepochopila, že využívanie zberu údajov PNR vážne zasahuje do práv občanov a v súlade s právnymi predpismi EÚ je neospravedlniteľné.

Stáva sa to ešte problematickejším, keď si uvedomíme, že poplatok vo výške 14 USD sa musí uhradiť jednou zo štyroch hlavných kreditných kariet vydávaných spoločnosťami, ktoré sídlia na území USA. Pýtam sa sám seba, ako zaistíte, aby sa tieto obrovské zbery údajov nestali predmetom vyšetrovaní, ktoré sa netýkajú cestovných operácií, prinajmenšom v priebehu trvania takzvaného vlasteneckého zákona (Patriot Act)? Pýtam sa vás, Komisia a Rada, uvedomujete si, že existujúce právne predpisy EÚ sú už podkopané spôsobom, akým akceptujeme nariadenie USA zavedené pre európskych občanov?

Komisia a Rada, ale aj vy, vážení kolegovia, máte povinnosť chrániť práva občanov EÚ, ako aj európske právne predpisy. Platí to aj pre transatlantické vzťahy so Spojenými štátmi.

  Marek Henryk Migalski, v mene skupiny ECR. – (PL) Nechcem sa zamerať na to, čo bolo predmetom rozpravy. Mám na mysli otázku platby, otázku poplatku samotného či možnosť využívania údajov a informácií, ktoré týmto spôsobom možno získať. Chcel by som sa zamyslieť nad najdôležitejšou záležitosťou. Hovorím o skutočnosti, že v Európskej únii a tiež v Parlamente sa usilujeme zaistiť, aby sa so všetkými členskými štátmi Európskej únie zaobchádzalo rovnako. Žiaľ, v tejto veci, v tejto oblasti s nami americká strana tak nezaobchádza, pretože niektoré členské štáty Európskej únie stále podliehajú vízovej povinnosti, kým väčšiny sa táto povinnosť netýka. Som presvedčený, že úlohou Parlamentu, ale i všetkých ostatných inštitúcii Európskej únie je zaistiť, aby sa so všetkými členskými štátmi bez ohľadu na to, kedy pristúpili do Únie, zaobchádzalo rovnako. Hovorím to v záujme občanov našej krajiny, ale aj všetkých štátov, ktoré pristúpili do Európskej únie v roku 2004.

  Rui Tavares, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, je to skutočne zvláštna situácia. Zaoberáme sa reciprocitou, ktorá je asymetrická. Nuž teda, ak je asymetrická, nejde o skutočnú reciprocitu. Zaoberáme sa registráciou, ktorá je zbytočná. V konečnom dôsledku však už od Európanov žiadame záznamy o cestujúcich, ako aj údaje SWIFT-u a teraz už od Európanov, ktorí cestujú do Spojených štátov, tiež žiadame, aby sa najprv zaregistrovali. Zaoberáme sa poplatkom pre cestovný ruch, ktorý, ako práve uviedol pán Lambsdorff, sa úplne míňa s cieľom posilniť väzby so Spojenými štátmi v oblasti cestovného ruchu.

Kritizovať Spojené štáty za ich kroky však nemá zmysel. Nakoniec Spojené štáty – mimochodom, krajina, ktorú poznám a veľmi obdivujem – urobia to, čo ich zvolení zástupcovia rozhodnú, že treba urobiť. Domnievam sa, že problém leží oveľa viac na našej strane ako na strane USA.

Som presvedčený, že je to v prvom rade problém mentality v našej diplomatickej službe. Nedávno, keď sme boli vo Washingtone s delegáciou pre záležitosti týkajúce sa systému SWIFT, sme si všimli, že európska misia vo Washingtone strávila viac času snahou ututlávať a ospravedlňovať hlasovanie Európskeho parlamentu v súvislosti so systémom SWIFT, ako vysvetlením dôvodov ovplyvňujúcich 500 miliónov európskych občanov.

Je to problém nedostatku solidarity, pretože ak jednému členskému štátu nebola zrušená vízová povinnosť, ostatné členské štáty by mali spoločne s ním bojovať. Je to aj problém reciprocity, ale v inom zmysle ako ten, ktorý tu bol použitý.

Hovoríme tu o reciprocite, ako keby spadla z neba, ako keby sme o ňu museli žiadať. V poriadku, ale reciprocitu môžeme aj poskytnúť. Iné krajiny to robia. Na Vianoce v roku 2007, keď sa v Spojených štátoch sprísnili bezpečnostné požiadavky pre brazílskych občanov, Brazília tiež ihneď sprísnila svoje vlastné bezpečnostné požiadavky pre občanov USA vstupujúcich na jej územie. Spojené štáty okamžite ustúpili.

Európa musí takto konať častejšie, ak chce, aby ju v transatlantickom dialógu rešpektovali.

  Elmar Brok (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Chastel, pán komisár, chcel by som len vysloviť niekoľko dodatočných poznámok. Ako viete, som predsedom delegácie pre vzťahy so Spojenými štátmi. Veľa sme hovorili o zrušení víz. Hovorili sme aj o ich zrušení pre Rumunsko, Bulharsko a ostatné krajiny. Namiesto nich sa vytvoril nový druh víz, v súvislosti s ktorým sme takí láskaví a Američanom sprístupňujeme údaje o našich občanoch neuveriteľne komplexným spôsobom. Okrem toho teraz za to platíme aj poplatky. Tieto poplatky sa tiež využijú na vytváranie reklamy pre odvetvie amerického cestovného ruchu. Som presvedčený, že ide o jedinečný obchodný model, ktorý tu Američania predstavujú. Nútia totiž spotrebiteľov, aby priamo platili aj za reklamu. Ako obchodný model to navrhnem aj úradom v oblasti cestovného ruchu v našom regióne. Považujem to za neuveriteľný spôsob, ako pristupovať k veciam.

Prirodzene, má to čosi spoločné aj so skutočnosťou, že kontakty medzi Európskym parlamentom a Kongresom nie sú dostatočné na to, aby sa podobným veciam dalo vyhnúť prostredníctvom rozumného dialógu. Je tiež možné, že Rada a Komisia nepristupujú k týmto záležitostiam odvážne. Som presvedčený – v tomto ohľade súhlasím s názorom, ktorý vyjadrili iní poslanci –, že niekedy už aj zmienka o reciprocite môže pomôcť.

Prísť sem a plakať nad tým, že sa nám situácia nepáči a že sme podali mnoho demaršov, oslabí našu pozíciu a nikto nás potom nebude brať vážne. V skutočnosti to potom vyzerá tak, že sme začali ako tiger, ale skončili ako tigria koža pri posteli. Z tohto dôvodu znova žiadam Radu a Komisiu, ako i vysokú predstaviteľku a podpredsedníčku Komisie, aby túto záležitosť riešili takým spôsobom, aby aj Washington pochopil, že Európska únia je skutočnou veľmocou.

  Saïd El Khadraoui (S&D). – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, myslím si, že ste príliš opatrní. Nechcete vydať konečné vyhlásenia, pretože ešte nebolo vypracované konečné opatrenie. Medzitým však už naši občania hradia tento poplatok. Toto je, samozrejme, neprijateľné. Musíte zasiahnuť, a to veľmi aktívne.

Ako už viackrát predo mnou povedali naši kolegovia, je udivujúce zistiť, že americké orgány nenašli na otázku, ako prilákať viac návštevníkov, lepšiu odpoveď než prinútiť tých istých návštevníkov, aby platili dodatočný poplatok vo výške 14 USD. Z toho 4 USD majú v podstate pokryť náklady spojené s elektronickým systémom cestovných povolení (ESTA). Inými slovami, nechcú preniesť pravidelné náklady na amerických daňových poplatníkov, namiesto toho ich presúvajú na Európanov.

Je to prvý väčší odklon od rôznych leteckých či letiskových poplatkov, ktoré sme zaviedli aj my v mnohých členských štátoch, ako napríklad nedávno v Nemecku. Mrzia ma tieto jednostranné opatrenia zo strany viacerých členských štátov. V skutočnosti som v tejto veci za európsky prístup, ktorý by mal v ideálnom prípade zohľadniť aspekty, ako sú napríklad aj externé náklady spomínaných letov. Ide však o niečo úplne iné. V Európe je diskriminácia vylúčená. Každý platí účet, kým v prípade USA sme to iba my, kto ho platí. Je nás 900 000 Európanov, ktorí sa každý mesiac opakovane registrujeme cez systém ESTA.

Zároveň musíme dôkladne preskúmať, či toto opatrenie nie je v rozpore so znením a zmyslom bezvízového programu. Tento program v podstate znamená, že ľudia na obidvoch stranách nemusia žiadať o víza so všetkými súvisiacimi poplatkami. Systém ESTA sa postupne stáva synonymom víz. Pred chvíľou to povedal aj pán Brok. Chcel by som vás preto požiadať, aby ste k tomu nepristupovali zľahka, neotáľali a našim partnerom v Spojených štátoch veľmi jasne ukázali, že je to neprijateľné a že takto sa s partnermi nezaobchádza. Treba sa preto pozrieť na všetky možnosti. Ak na strane Američanov nebude v dohľade žiadna flexibilita, budeme musieť, prirodzene, rozmýšľať o recipročných opatreniach.

V tejto súvislosti môžem stručne spomenúť úsilie pána Tajaniho rozbehnúť európsku politiku v oblasti cestovného ruchu. Lisabonská zmluva nám dala väčšiu možnosť to ovplyvniť na európskej úrovni. Možno by nebol zlý nápad vymeniť si v nasledujúcich mesiacoch názory na túto záležitosť.

  Paweł Robert Kowal (ECR). – (PL) Vážený pán komisár, domnievam sa, že pán Brok zabudol, že aj poľskí občania stále potrebujú na cestovanie do USA víza, a to je veľmi ťažké pochopiť. Chcel by som z tohto miesta požiadať, aby sa v tejto veci konalo, pretože ide o vážnu záležitosť. Považovať víza len za procedurálnu otázku, považovať problém víz a týchto ostatných zvláštnych a neopodstatnených poplatkov za príležitosť trochu si v Parlamente napnúť svaly na protest proti Spojeným štátom podľa mňa tiež nepredstavuje správnu cestu.

Ak ľudia považujú víza iba za procedurálnu otázku či dôvod na politické kupčenie, nechápu, čo víza v dnešnom svete znamenajú. Žiadny nástroj spolupráce nemá väčší politický význam. Z tohto dôvodu chcem vyzvať tak pána komisára, ako aj poslancov tohto Parlamentu, aby zlepšili vzťahy s Kongresom. Ako poslanci Európskeho parlamentu sme oprávnení obrátiť sa s výzvou na Kongres a vyvíjať tlak, aby prijal úplne odlišný prístup k vízam. Víza sú bariérou medzi občanmi a v skutočnosti predstavujú jednu z najväčších politických prekážok, ktorá brzdí transatlantickú spoluprácu. Kým to nepochopíme, naše snahy neprinesú nič pozitívne.

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL). – (CS) Vážené dámy, vážení páni, boli časy, keď lode s cestujúcimi, ktoré sa plavili do Spojených štátov amerických, v prístave vítali. Bolo to koncom 19. storočia, keď sa tam doplavil aj môj starý otec. Keď chcem Spojené štáty navštíviť dnes, zaplatím akýsi divný poplatok. Tento poplatok je síce nejako zdôvodnený, ale mám podozrenie, že ho platím za to, aby ma mohli sledovať. Toto podozrenie je o to silnejšie, o čo vehementnejšie vyjednávači Spojených štátov požadujú odovzdávanie často chúlostivých údajov o osobách, ktoré prichádzajú z Európskej únie. Doslovne nejde o žiadne kádrovanie, previerky ani vydávanie víz. V skutočnosti sa takto človek ocitne medzi miliónmi sledovaných osôb bez toho, aby odovzdávané údaje boli náležite chránené. Čo sa s týmito chúlostivými údajmi deje potom? Vie to len sám pánboh! Je to prosto obvyklá situácia medzi dvoma takzvanými rovnocennými partnermi.

Spojené štáty zavedú nejaké opatrenia a Európska únia si len ťažko domýšľa, či a akým spôsobom by vôbec mala zareagovať. Výsledky týchto rokovaní spravidla nie sú celkovo uspokojivé a napríklad dohoda so Spojenými štátmi o otvorenom nebi je značne jednostranná. Chápem, že ekonomické záujmy oboch partnerov sa často úplne priamo premietajú do dohôd, ktoré sa uzatvoria alebo neuzatvoria v rozličných odvetviach. Nechápem však, prečo sa zavedené opatrenia vopred riadne nekonzultovali, a asi ťažko niekedy pochopím, v čom sú tieto opatrenia prínosné pre občanov Európskej únie. Verím, že výsledkom rokovaní nebude zavedenie víz ani dotazníkov, podrobne skúmajúcich rodinný stav mojich predkov.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Po odstránení betónových múrov a plotov z ostnatého drôtu, ktoré oddeľovali západný Berlín od východného a rozdeľovali európsky kontinent na východnú rezerváciu a západnú časť, sme si naivne mysleli, že sa tým končí éra paranoidných režimov, ktorým prekáža, že slobodní ľudia chcú slobodne komunikovať, spoznávať svet a cestovať.

Vieme, že voľné cestovanie a vzájomné spoznávanie sa ľudí z rozličných kútov sveta, civilizácií, kultúr pomáha búrať predsudky, potláčať obavy z nepoznaného a podporuje a rozvíja dôveru medzi národmi. Neviem, čo sa stalo s našimi americkými priateľmi. Vždy sa hlásili k ochrane slobody a demokracie, ale asi sa museli zblázniť. Veď na svojej južnej hranici s Mexikom začali stavať ploty, aké sa nám Európanom podarilo len nedávno zbúrať. Pre návštevníkov svojej krajiny zavádzajú stále nové a nové administratívne a technické prekážky. Kam to smeruje, vážení? Možno si to pán prezident Obama ani neuvedomuje, ale zvonku to vyzerá tak, ako keby sa americká administratíva postupne pokúšala urobiť z USA takú istú oplotenú, dobre uzavretú záhradku, plnú povinne šťastných ľudí, akú spravuje Kim Jong-il na severe Kórey. Chceme veriť, že to tak nie je, a preto by sme asi mali našim americkým priateľom vysvetliť, že ten žobrácky groš a osobné údaje na špicľovanie, čo za návštevu krajiny pýtajú, nie je ničím iným iba veľkou hanbou pre takú veľmoc slobody a demokracie, akou sú Spojené štáty americké.

  Simon Busuttil (PPE). – (MT) Pochádzam z jednej z tých krajín, pre ktoré bola pred istým časom zrušená vízová povinnosť pri cestovaní do Spojených štátov amerických. Už krátko po zrušení vízovej povinnosti pre niekoľko krajín sme svedkami toho, ako Spojené štáty zavádzajú ďalšie vízum pod iným názvom – vízum v rámci elektronického systému cestovných povolení (ESTA), za ktoré ľudia musia naďalej platiť. Najskôr nám bolo povedané, že bude stáť desať dolárov; teraz sme sa dozvedeli, že stojí štrnásť dolárov, no neexistuje záruka, že táto suma sa ešte nezvýši. Je to neprijateľné, pretože ide o ďalšie vízum. Dúfam, že Európska komisia si uvedomí, že ide o vízum, a podľa toho s ním bude zaobchádzať. Existuje však aj druhý dôvod, prečo išlo o nesprávne rozhodnutie a vývoj: rozhodnutie bolo veľmi zle načasované. Toto rozhodnutie prišlo práve v čase, keď sme tu v Parlamente hlasovali v súvislosti s dohodou SWIFT a na znak spolupráce sme Spojeným štátom podali priateľskú ruku. Domnievam sa, že reakcia Spojených štátov nie je pozitívna. Vzhľadom na túto dohodu a poplatok sa ukázalo, že je negatívna. Chcel by som poukázať na to, že pred týmto Parlamentom zostávajú stále nevyriešené témy, ako napríklad osobný záznam o cestujúcom (PNR) a všeobecná dohoda o ochrane údajov. Myslím si, že akákoľvek spolupráca medzi nami a Spojenými štátmi by mala byť vybudovaná na dôvere. Iba vtedy, keď spolupráca vychádza z dôvery, môžeme dosahovať uspokojivé a pozitívne výsledky pre občanov oboch strán.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Aj ja si myslím, že zavedenie poplatku za vstup do Spojených štátov amerických je poľutovaniahodné. Ide o opatrenie, ktoré je v rozpore so záväzkom Spojených štátov zjednodušiť transatlantickú mobilitu. Nemyslím si však, že Európska únia zareaguje recipročným krokom namiereným voči občanom USA. Ďalšia chyba tú predchádzajúcu nenapraví. Preto sa domnievam, že riešenie musíme nájsť tak, že zintenzívnime dvojstranný dialóg. Vzhľadom na to je povinnosťou Európskej komisie vyvinúť väčšie úsilie s cieľom zlepšiť vzťahy so Spojenými štátmi.

Bohužiaľ, okrem tohto nespravodlivého poplatku je tu ešte ďalšie diskriminačné opatrenie, ktoré Spojené štáty jednostranne zaviedli voči niektorým členským štátom Európskej únie a ktoré negatívne ovplyvňuje transatlantickú spoluprácu a dôveru. Občania zo štyroch krajín EÚ ešte stále potrebujú víza, aby mohli vycestovať do Spojených štátov. Týka sa to občanov Rumunska, Bulharska, Poľska a Cypru. Naši občania, bohužiaľ, nemôžu voľne cestovať do Spojených štátov. Je mimoriadne poľutovaniahodné, že právne predpisy USA, platné od júla 2009, niektorým z týchto krajín vzali nádej na začlenenie do programu bezvízového styku, a to v čase, keď miera zamietnutých žiadostí zostáva hlavnou prekážkou odstránenia vízovej povinnosti. Keďže tento podiel zamietnutých žiadostí závisí, prísne vzaté, od rozhodnutia zástupcov USA, domnievam sa, že na zvýšenie transparentnosti pri udeľovaní víz je potrebné ďalšie úsilie zo strany USA. Aj ja preto podporujem vyjadrenie pána podpredsedu a chcel by som opätovne vyzvať Komisiu, aby trvala na zabezpečení rovnakého nediskriminačného zaobchádzania pre všetkých občanov Európskej únie vrátane občanov krajín, ktorí ešte stále potrebujú vstupné víza do Spojených štátov. Vážení kolegovia poslanci, je nesprávne a smutné, že štáty, ktoré si túto vízovú otázku vyriešili, zabúdajú na problematiku, o ktorej práve vedieme rozpravu, a na oficiálne rokovania Európskeho parlamentu s orgánmi USA. Takisto sa domnievam, že namiesto prejavov lokálneho sebectva potrebujeme väčšiu solidaritu.

  Jim Higgins (PPE). – Vážený pán predsedajúci, súhlasím so všetkými pripomienkami v súvislosti s negatívnymi dôsledkami tohto konkrétneho opatrenia. Tento poplatok vo výške 14 USD, splatný raz za dva roky, sa vzťahuje na krajiny, ktoré sú so Spojenými štátmi zadobre. Naše rokovania v súvislosti s otvoreným nebom, výmenou informácií o cestujúcich a tak ďalej boli veľmi dobré. Tento poplatok je však mimoriadne kontraproduktívny, pretože v zásade hovoríme o zavedení nových víz.

Je to vízová aféra, ako uviedol pán Busuttil: dokonca aj malé deti bez cestovného lístka musia mať schválené cestovné povolenie. V tejto oblasti súhlasím s Komisiou, že je to poľutovaniahodné a nie je to v súlade so záväzkom Spojených štátov zjednodušiť transatlantickú mobilitu.

Keď Senát Spojených štátov zaviedol poplatok v snahe zvrátiť pokles počtu turistov prichádzajúcich do krajiny, v skutočnosti zaviedol nové prekážky v čase, keď sme prekážky vlastne odstraňovali. Väčšina týchto finančných prostriedkov sa má použiť na financovanie propagácie Spojených štátov ako dovolenkovej destinácie. Ja sa však domnievam, že to v skutočnosti bude ľudí od cestovania do USA odrádzať.

Napríklad moja vlastná krajina má dlhú tradíciu blízkych vzťahov so Spojenými štátmi: 40 miliónov obyvateľov Spojených štátov má írsky pôvod a medzi oboma krajinami prebieha obchod obrovského rozsahu. Ľudia vo väčšine prípadov túto sumu nezaplatia.

Hlavným zámerom týchto právnych predpisov je v podstate zlepšiť rozpočet a zvýšiť príťažlivosť Spojených štátov ako turistickej destinácie. Prezident Obama tvrdí, že turisti zo zámoria minú v krajine 120 miliárd USD a podporujú milión pracovných príležitostí a že toto opatrenie zabezpečí ďalšie 4 miliardy USD a povedie k vytvoreniu 40 000 nových pracovných miest.

Domnievam sa, že dôjde k presnému opaku, pretože internetový prieskum, ktorý uskutočnil Telegraph Travel, ukázal, že podľa 44 % čitateľov by ich tento poplatok odradil od cesty do Spojených štátov. Na základe tohto prieskumu si myslím, že pôjde o kontraproduktívne opatrenie, ktoré bude mať negatívne dôsledky a ktoré Spojené štáty a ich cestovný ruch v skutočnosti poškodí.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Transatlantické vzťahy sú prioritou európskej zahraničnej politiky. Mobilita je podľa ustanovení Charty základných práv a zmlúv EÚ podstatou koncepcie európskeho občianstva. Všetci európski občania na rovnakej úrovni využívajú voľný pohyb v schengenskom priestore a požívajú právo na mobilitu vo vzťahoch s tretími krajinami. Platí to preto aj pre občanov z nových členských štátov. Pri zohľadnení všetkých týchto skutočností i naďalej vyjadrujeme sklamanie z neoprávneného vylúčenia miliónov európskych občanov štyroch členských štátov vrátane Rumunska zo špeciálneho partnerstva medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, ktoré sa týka mobility.

Kolegovia poslanci vyjadrili znepokojenie, pokiaľ ide o presadzovanie systému ESTA, ktorý vlastne znovu zavádza určitý druh víz pre všetkých európskych občanov. Poplatok neznamená iba platbu vo výške 14 USD, ale aj zber osobných údajov občanov Európskej únie. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA v súčasnosti vyhodnocuje uplatňovanie tohto poplatku, resp. víz. Komisia musí spolu s americkou administratívou nájsť riešenie, ktorým sa poplatok odstráni. Chcem upozorniť na to, že zachovanie tohto rozhodnutia bude mať pravdepodobne neočakávaný dosah na dokumenty týkajúce sa transatlantických vzťahov v oblasti bezpečnosti a mobility, na ktorých sa momentálne pracuje, ako napríklad na budúcu dohodu EÚ − USA o informáciách z osobného záznamu o cestujúcom (PNR). Ak americká administratíva poplatok nezruší, podporíme Komisiu v tom, aby sa v súlade so základnou zásadou vízovej politiky Európskej únie podnikli potrebné opatrenia na uplatnenie reciprocity v prípade všetkých amerických občanov cestujúcich do Európskej únie.

  Wim van de Camp (PPE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som nadviazať na pána kolegu Broka a tiež zopakovať, že sme mimoriadne odhodlaní zachovať dobré vzťahy so Spojenými štátmi. Európa spolupracuje so Spojenými štátmi v mnohých oblastiach a môžeme byť na to hrdí.

Po druhé, stotožňujem sa so všetkými kolegami poslancami a súhlasím so všetkými otázkami, ktoré už položili. Skutočne tam nie je čo dodať. Je dôležité, aby Komisia a prípadne aj Rada tieto otázky bezodkladne zodpovedali. Je nám však ľúto, že vláda USA podnikla tento jednostranný krok, a mohli by sme diskutovať, či ide skutočne o tých 14 dolárov. Sotva záleží na tom, či turisti túto sumu zaplatia za svoje víza alebo za kokakolu vo Washingtone. V skutočnosti ide o to, že s Európou sa zaobchádza s určitým pohŕdaním. Veľa rečí o systéme SWIFT a podobne a potom tento jednostranný krok.

Komisia dnes musí objasniť, čo vykonala. Oznámenie o štúdii týkajúcej sa politiky už dnes na Európsky parlament dojem neurobí. Chceme len vedieť, čo ste povedali vláde USA a či ste ju dokázali od toho odradiť. Opakujem, že vzhľadom na rozsah našej spolupráce so Spojenými štátmi vo mne zavedenie tejto jednostrannej povinnosti vyvoláva určitý pocit potupy. Otázka týkajúca sa spôsobu platby už zaznela, ale na toto by ste sa vlastne vôbec nemali pýtať, ak s týmto poplatkom nesúhlasíte.

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Máme tu situáciu, keď sa v tomto Parlamente nachádzajú poslanci z členských štátov, ktorých občania nepotrebujú vstupné víza na to, aby sa dostali do Spojených štátov amerických. Bohužiaľ, v tomto Parlamente sú však aj poslanci z členských štátov, ako je napríklad Poľsko, v ktorých je potrebné o americké víza požiadať. V Poľsku sa tieto víza získavajú v priebehu zdĺhavého postupu, ktorý je, bohužiaľ, niekedy aj ponižujúci. Občania našej krajiny za víza zaplatia vyše 100 USD, zaplatiť však musia aj v prípade, ak víza nedostanú. Pre nás je preto najdôležitejšia európska solidarita. Podľa nás je dôležité, aby Európsky parlament, Európska komisia a Rada dali veľmi jasne najavo, že s občanmi všetkých štátov tvoriacich Úniu sa musí zaobchádzať presne rovnakým spôsobom. Som rád, že Európska komisia a Rada o tom hovoria nielen v rámci Európy, ale že sa tento postoj čoraz viac presadzuje pri stykoch s administratívou USA.

Stojí však za to, aby sme si v Parlamente položili túto otázku: čo môžeme ako poslanci Európskeho Parlamentu spolu urobiť pre vyriešenie problému občanov týchto členských štátov? Domnievam sa, že v tomto prípade sú najdôležitejšie naše kontakty s Kongresom Spojených štátov amerických, pretože v právnom systéme USA rozhodujúcu úlohu v oblasti vízovej a daňovej politiky zohráva Kongres USA. Tiež by som chcel vyjadriť veľkú spokojnosť s tým, že zástupcovia Komisie a Rady po prvý raz hovoria, že vidia svetlo na konci tunela a že existuje možnosť, že občania krajín ako Poľsko už čoskoro nebudú potrebovať víza do USA.

  Monika Hohlmeier (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, neskôr sa zúčastníme na recepcii, ktorej cieľom je prehĺbenie vzťahov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. To, že to pripadá práve na dnešný deň, má mimoriadny význam. Potom budeme mať všetci príležitosť oznámiť pánovi veľvyslancovi, na čo sme práve počas plenárneho zasadnutia upozorňovali. Mali by sme túto príležitosť využiť a oznámiť mu to osobne.

Spojené štáty americké nám momentálne prácu veľmi neuľahčujú a takisto to neprospieva ani našim priateľským vzťahom. Pri mnohých otázkach mám dojem, že to, čo sa deje, viac pripomína slona v porceláne ako uhladené vystupovanie na politickej scéne.

Tých 14 EUR určite nie je rozhodujúcim faktorom. Ak chce však rodina s tromi deťmi navštíviť Spojené štáty americké, suma značne narastie a rodine to môže zabrániť v tom, aby do krajiny odcestovala. A navyše, ak musíte prostredníctvom internetu poskytnúť rozsiahle informácie o tom, s ktorou leteckou spoločnosťou a kam budete cestovať a v ktorom hoteli budete bývať, a okrem toho musíte poskytnúť číslo kreditnej karty, vyvoláva to mnoho otázok o tom, prečo je to všetko potrebné. Navyše, ak potom od nejakých dobrých známych počujete, ako museli celé hodiny čakať na amerických letiskách a zažili nezdvorilú bezpečnostnú kontrolu, potom si občas kladiete otázku, či si Spojené štáty americké vlastne uvedomujú, že v mnohých oblastiach sa k svojim priateľom správajú pomerne nezdvorilo a že v mnohých ohľadoch − pokiaľ ide o to, čo by sa skutočne malo urobiť − sa to míňa s účinkom.

Okrem toho, pokiaľ ide o naše úzke transatlantické vzťahy, musím povedať, že so Spojenými štátmi takýto úzky vzťah máme. Malo by to však znamenať, že sa s nami bude aj primerane zaobchádzať. Vyzývam Komisiu a vás, pán Šefčovič, aby ste dôrazne požadovali zabezpečenie bezvízového styku pre tie členské štáty, ktoré v súčasnosti túto možnosť nepožívajú. A ak po tejto požiadavke nebude nasledovať adekvátna reakcia, potom, prosím, žiadajte zavedenie recipročného opatrenia. Nejde o zásadu „oko za oko“, ale musíme rokovať o rovnakých podmienkach a nesmieme dopustiť, aby sa s nami zaobchádzalo rovnakým spôsobom, akým feudáli zvykli zaobchádzať so svojimi nevoľníkmi. Nie sme nevoľníci; sme rovnocenní partneri.

  Marian-Jean Marinescu (PPE). – (RO) Závery posledného zasadania Európskej rady sa zmieňujú o tom, že transatlantické vzťahy sú založené na spoločných hodnotách. Skutočnosť je takáto: občania USA môžu voľne vstúpiť na územie EÚ. Európska únia prijala dohody o systémoch PNR a SWIFT, ako aj dohody týkajúce sa osobných údajov európskych občanov. Niektorí európski občania ešte stále potrebujú víza, aby mohli vycestovať do Spojených štátov. Pri vstupe do Spojených štátov sa navyše snímajú odtlačky prstov všetkých európskych občanov bez ohľadu na to, či víza majú alebo nemajú. Európski občania musia prostredníctvom internetu uviesť svoj zámer vycestovať a najnovšie musia zaplatiť 14 USD, aby mohli vstúpiť na územie Spojených štátov.

Nechápem, kde sú tie spoločné hodnoty. Som presvedčený, že Európska únia musí na nasledujúcom samite v novembri žiadať zrušenie vízovej povinnosti pre všetkých európskych občanov a rovnaké zaobchádzanie s občanmi na oboch stranách Atlantického oceánu.

  Evelyn Regner (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Chastel, pán komisár, poplatok vo výške 14 USD pred vycestovaním do Spojených štátov amerických je kontraproduktívny pre transatlantické vzťahy a mal by byť z niekoľkých dôvodov zamietnutý. Predraží cestovanie. Je diskriminačný a jednoducho nesvedčí o priateľských vzťahoch.

Je mimoriadne poľutovaniahodné, že tento výdavok je možné zaplatiť iba kreditnou kartou na webovej stránke Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť USA. Čo urobia ľudia, ktorí kreditnú kartu nemajú? Smú do Spojených štátov cestovať iba držitelia kreditných kariet? Skutočnosť, že sa budú odovzdávať podrobnosti o kreditných kartách občanov EÚ, vo mne rovnako ako u mnohých rečníkov predo mnou vyvoláva zmiešané pocity.

Táto téma európskych občanov určite pobúri. Očakávajú, že Európska komisia a Rada v tomto prípade ukážu, že majú pevné zásady. Konajte, prosím, ako sebaistí Európania a v prípade potreby uplatnite zásadu reciprocity.

  Alfreds Rubiks (GUE/NGL) . – (LV) Ďakujem, pán predsedajúci. Nemyslím si, že by administratíva USA, ktorá každý deň vynakladá miliardy na vojnu, potrebovala peniaze. Nejde o peniaze, ale o prístup k ďalším novým údajom, ktoré boli a sú dostupné prostredníctvom programu SWIFT: k údajom o našich občanoch. Z jednej i druhej strany cítim želanie z poverenia americkej administratívy a Kongresu ukázať, kto je v našich dvojstranných vzťahoch pánom. Mám osobnú skúsenosť: počas rozpráv v Európskom parlamente o programe SWIFT si poradca veľvyslanca USA v Lotyšsku dovolil pozvať ma ako poslanca Európskeho parlamentu a občana Európskej únie, aby som ho navštívil, a to s cieľom ovplyvniť týmto rozhovorom moje hlasovanie. Mám dobré dôvody na to, aby som si myslel, že o peniaze nejde. V Lotyšsku má veľa ľudí príbuzných, ktorí žijú v Spojených štátoch. Ide aj o mojich voličov. Ak sa v tomto prípade nepostavíme za vlastné záujmy, nepoteší ich to. Ďakujem.

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, ďakujem vám za pripomienky a slová podpory pre, dúfajme, konštruktívne závery z našich diskusií so Spojenými štátmi americkými o tejto mimoriadne komplikovanej problematike.

V prvom rade by som chcel poslancov Parlamentu znovu ubezpečiť, že skúmame všetky možné kroky voči Spojeným štátom v rámci mechanizmu reciprocity EÚ, ktoré zahŕňajú aj možnosť zavedenia systému EU ESTA (elektronického systému cestovných povolení), pre ktorý, ako viete, momentálne prebieha štúdia uskutočniteľnosti. Budete, samozrejme, informovaní o výsledkoch a možných návrhoch do budúcnosti.

Pokiaľ ide o to, či možno tento poplatok vnímať ako skrytý vízový poplatok, musím povedať, že podľa predbežného hodnotenia, ktoré Komisia uskutočnila v decembri 2008 v súvislosti so súčasným systémom ESTA ustanoveným predbežným konečným nariadením, v tejto fáze systém ESTA nemožno považovať za paralelu postupu podávania žiadostí o schengenské víza ustanoveného v Spoločných konzulárnych pokynoch – ktoré sú teraz známe pod názvom vízový kódex.

Čo sa týka reakcie Komisie na nové pravidlá ESTA v Spojených štátoch, aj v tomto prípade by som vás chcel informovať, že po zverejnení konečného nariadenia o systéme ESTA vo vládnom vestníku USA (US Federal Register) vydáme formálne pripomienky a konečné hodnotenie. Veľmi dobre si, samozrejme, uvedomujeme vysokú citlivosť otázky v súvislosti so zberom osobných údajov a ich ochranou. Ide o mimoriadnu prioritu Komisie.

Pokiaľ ide o budúce diplomatické a politické kroky, chcel by som vás informovať, že Komisia už požiadala predsedníctvo, aby túto otázku zaradilo do programu októbrového zasadnutia Rady SVV, a som si istý, že otázka poplatku bude predložená na ďalšom zasadnutí ministrov SVV EÚ − USA v decembri.

Uvážil som obavy vážených pánov poslancov pochádzajúcich z tých krajín, ktorých občania ešte stále musia pred vycestovaním do Spojených štátov žiadať o víza, a plne im rozumiem. Chcel by som ich ubezpečiť, že sa budeme vytrvalo usilovať o čo najskoršie začlenenie týchto štyroch zostávajúcich členských štátov EÚ do amerického programu bezvízového styku.

Túto otázku predniesla pani komisárka Malmströmová v apríli na poslednom stretnutí ministrov EÚ − USA v Madride. Tento problém bol aj témou jej rozhovorov vo Washingtone o dva mesiace neskôr a ide, samozrejme, o otázku, ktorá bude prednesená na všetkých politických úrovniach. Budeme naliehavo žiadať rýchle vyriešenie tohto problému.

Dovoľte mi na záver zareagovať na pripomienky pána Broka. Chcel by som naozaj zdôrazniť, že by bolo vskutku mimoriadne užitočné, ak by Parlament zintenzívnil komunikáciu so svojimi americkými partnermi, pretože, ako všetci vieme, za presadzovaním projektu poplatkov ESTA a vízových politík stojí vo veľkej miere americký Kongres a vaša podpora a pomoc v tejto veci by bola skutočne veľmi cenná.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, pár slov na záver. Chcel by som vám povedať, že po našich rozpravách sa teraz zdá ešte jasnejšie, že Európska únia musí pokračovať v spolupráci s americkými orgánmi s cieľom zlepšiť transatlantickú mobilitu. V tejto súvislosti som rád, že veľvyslanec USA pri Európskej únii sa zúčastnil na mnohých našich rozpravách. Verím, že ide o znamenie, znak toho, že Spojené štáty venovali našej diskusii pozornosť.

Naďalej existujú − a Komisia nám to pripomenie v správe o vízovej reciprocite − štyri členské štáty, ktorých občania musia pred vycestovaním do Spojených štátov získať víza. Túto situáciu nemožno tolerovať vzhľadom na zrušenie vízovej povinnosti, ktoré americkí občania využívajú pri návštevách schengenského priestoru. Predsedníctvo preto urobí všetko, čo je v jeho silách, aby Komisiu podporilo v krokoch, ktoré podniká s cieľom skoncovať s touto situáciou.

Okrem toho musíme urobiť všetko pre to, aby sa náklady na cestovanie do Spojených štátov udržali na čo najnižšej úrovni bez ohľadu na to, či ide o rekreačné alebo poznávacie cesty, služobné cesty alebo delegácie. Môžete si byť istí, že predsedníctvo bude naďalej podporovať záujmy Únie v konfrontácii s americkými orgánmi.

Po tom, ako Komisia na jeseň predloží správu o vízovej reciprocite a konečné hodnotenie elektronického systému cestovných povolení (ESTA), a po tom, ako americké orgány zverejnia definitívne pravidlá, Rada rozhodne o náležitých opatreniach, ktoré by sa mali podniknúť.

(Rokovanie bolo prerušené o 17.20 hod. a pokračovalo o 18.00 hod.)

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. októbra 2009 žiadalo Spojené štáty americké, aby v súlade so zásadou úplnej reciprocity zaobchádzali so všetkými občanmi EÚ rovnakým spôsobom. Štyri krajiny sú však z amerického programu bezvízového styku aj naďalej vylúčené: Rumunsko, Bulharsko, Poľsko a Cyprus. Spojené štáty okrem toho zaviedli poplatok za vydanie cestovného povolenia občanom EÚ, ktorý bude platiť od 8. septembra 2010. Som presvedčený, že je povinnosťou Európskej komisie klásť vo vzťahoch so Spojenými štátmi väčšiu prioritu na otázku reciprocity pri udeľovaní víz a zároveň sa usilovať dosiahnuť rovnaké zaobchádzanie pre všetkých občanov EÚ.

PREDSEDÁ: Miguel Angel MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda