Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 23. septembra 2010 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: Jerzy BUZEK
predseda

(Rokovanie sa začalo o 10.05 hod.)

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Vážený pán predseda, ste vynikajúcim predsedom tohto Parlamentu, chcel by som však vzniesť námietku proti tým, ktorí tu plánujú našu prácu. Od minulého týždňa vieme, že dnes je toho na programe veľmi málo. Prečo potom tí, ktorí plánujú prácu, nie sú trochu pružnejší a nepridelia nám lepší rečnícky čas? Rád by som si vypočul päť- alebo desaťminútové prejavy pána Broka, pána van Nistelrooija, pána Surjána a ďalších, ktoré by im umožnili výrazne prispieť k rozprave. To by dávalo zmysel. Preto mám úprimnú žiadosť. Mnohí moji kolegovia poslanci by sa dnes radi vyjadrili, keby sa zvolil rozumnejší a flexibilnejší prístup.

  Predseda. – Beriem vašu pripomienku veľmi vážne. Je tu so mnou pán Rouček, ktorý bude teraz predsedať rozprave, a určite vám bude môcť predĺžiť rečnícky čas podľa potreby. Možno nie na päť minút, keďže vyhradené sú dve minúty, ale povedzme, že čas prejavu možno predĺžiť o 50 %. To je dosť. Ak mal niekto k dispozícii dve minúty, teraz bude mať tri minúty. To je veľká zmena.

Vieme veľmi dobre, že ak si niekto pripravil prejav na dve minúty, potom budú tri minúty až príliš dlho, pretože ak bol rečník presný v prvých dvoch minútach, už nebude možné, aby hovoril dlhšie.

  Richard Seeber (PPE). – (DE) Vážený pán predseda, vieme, že ste dobrým predsedom. Aj napriek tomu vás chcem požiadať, aby ste dodržali stanovený harmonogram. Mám skupinu návštevníkov, chcel by som však vystúpiť počas postupu „catch the eye“. Ak teraz umožníte pánovi Posseltovi, pánovi Brokovi a pánovi van Nistelrooijovi, aby hovorili päť minúť, nebudem môcť vystúpiť. Možno by mohli mať prejav po postupe „catch the eye“, pretože všetci poslanci majú určitý harmonogram a musíme si plánovať priebeh dňa.

  Predseda. – Správne, máte pravdu, ale v jednotlivých prípadoch a na základe osobitnej požiadavky o niečo čas prejavu predĺžime. Chcel by som požiadať pána komisára Štefana Füleho, aby začal diskusiu. Pán Füle, nech sa páči, ujmite sa slova v mene Komisie.

2. Budúce pridelenie nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) do rozpočtu programov cezhraničnej spolupráce (rozprava)

  Predseda. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o budúcom pridelení nástroja európskeho susedstva a partnerstva do rozpočtu programov cezhraničnej spolupráce.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Vážený pán predseda, cezhraničná spolupráca je jednou z hlavných inovácií v rámci nástroja pre európsku susedskú politiku. V roku 2006 sme prijali nariadenie, ktoré po prvýkrát umožnilo úplnú transpozíciu skúseností EÚ z cezhraničnej spolupráce do prostredia vonkajších vzťahov.

Chceli sme, aby členské štáty a partnerské krajiny spoločne vytvorili a spoločne riadili nové programy. Chceli sme plne zapojiť miestnych aktérov a zabezpečiť spoločný výber a realizáciu projektov. Takto sme mali v úmysle posilniť miestne orgány, podporiť miestny rozvoj a napokon upevniť miestnu demokraciu.

Nikdy sme nepovedali, že to bude jednoduché. Nikdy sme nepovedali, že to bude rýchle. Hranice sú základnými prvkami zvrchovanosti.

Partnerským krajinám sa museli vysvetliť výhody cezhraničnej spolupráce a spôsob, akým funguje, a jej vykonávacie mechanizmy sa museli prispôsobiť tak, aby zohľadňovali ich administratívne a právne obmedzenia. Musel sa nájsť spôsob, ako obísť citlivé otázky zahraničnej politiky, a to sa nepodarilo vždy.

Nebolo možné presvedčiť Maroko, aby sa zúčastnilo na programoch, ktorých podmienky spĺňali mestá Ceuta a Melilla. Nebolo možné presvedčiť Azerbajdžan, aby sa zúčastnil na programe pre Čierne more spolu s Arménskom. Nebolo možné nájsť spôsob, ako sa vyhnúť politickým a technickým prekážkam, ktoré viedli Rusko k rozhodnutiu, že sa nezúčastní programu pre Baltské more.

Je to poľutovaniahodné, ale ako vidíte, čelíme tu dlhodobým politickým otázkam, ktoré odrážajú základné národné záujmy.

Ale pohár je viac ako poloplný. V tejto chvíli funguje 13 programov. Pokrývajú celú pozemnú hranicu Európskej únie, námornú križovatku medzi Talianskom a Tuniskom a tri veľké morské oblasti, ktoré má EÚ spoločné so svojimi susedmi, teda oblasti Čierneho mora, Baltského mora a Stredozemného mora. Rusko tiež súhlasilo so spolufinancovaním programov, na ktorom sa podieľa sumou viac ako 100 miliónov EUR.

Pri všetkých týchto programoch sme vyzvali na predkladanie návrhov v hodnote 275 miliónov EUR. Reakcia na tieto výzvy na predkladanie návrhov nebola slabá. Práve naopak, bola vynikajúca. Dostávame stovky žiadostí, takmer šesťkrát viac ako dokážeme financovať. Iba v samotnom programe MEDA bolo predložených 598 návrhov.

Očakávame, že prísun finančných prostriedkov príjemcom sa čoskoro začne a nepredpokladáme žiadne problémy s ich čerpaním.

Komisia práve vykonáva revíziu v polovici obdobia, ktorá sa týka strategického dokumentu o cezhraničnej spolupráci a orientačného programu. Treba ešte urobiť niekoľko úprav vrátane úpravy rozpočtu.

Po prvé, dva programy medzi Španielskom a Marokom budú zrušené. Zložka rozpočtu týkajúca sa európskeho regionálneho rozvoja sa vráti Španielsku, aby ho mohlo využiť v súlade s nariadením o štrukturálnych fondoch. Zložka ENPI sa presunula do iných programov ENPI v južných susedných štátoch.

Po druhé, uvažujeme o znížení pridelenia ENPI do programu pre Baltské more. To môže zabezpečiť dodatočné finančné prostriedky na zvýšenie rozpočtu ostatných programov pre morské oblasti. Keďže ide o malú sumu, neočakávame rovnaké zodpovedajúce finančné prostriedky z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj.

Chápem, že máte obavy, pokiaľ ide o duplicitu financovania medzi cezhraničnou spoluprácou a ostatnými programami ENPI. Preskúmame aj tento aspekt, musím však povedať, že riziko je malé, pretože po prvé, programy cezhraničnej spolupráce majú jasné územné zameranie a po druhé, systematicky kontrolujeme všetky vybraté projekty, aby sme sa vyhli tomu problému.

Komisia čoskoro začne uvažovať o ENPI v súvislosti s legislatívnym návrhom na revíziu nariadenia, ktorý chce predložiť koncom roka 2011. V tomto kontexte budeme konzultovať s odborníkmi z praxe a zúčastnenými stranami, aby sme zistili, aké nedostatky sa identifikovali a ako ich možno čo najlepšie riešiť.

Na záver, zavádzanie zložky ENPI do cezhraničnej spolupráce predstavovalo obrovskú úlohu. Splnili sme ju a čoskoro uvidíme výsledky. Som presvedčený, že to bude úspech.

Narazili sme na ťažkosti, ktoré spôsobili oneskorenia, nesmieme však zabúdať na to, že tieto ťažkosti sa týkali najmä náročných otázok zahraničnej politiky a nie problémov pri zavádzaní. Čoskoro preskúmame spôsob fungovania ENPI a tam je náš spoločný cieľ. Komisia, ako aj Európsky parlament chcú mať programy, ktoré sa jednoduchšie pripravujú a rýchlejšie vykonávajú.

V tom zmysle je Komisia pripravená pracovať na základe intenzívnych konzultácií s odborníkmi z praxe, zúčastnenými stranami a Európskym parlamentom.

PREDSEDÁ: Libor ROUČEK
podpredseda

  Lambert van Nistelrooij, v mene poslaneckého klubu PPE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, v rokoch 2005 a 2006 sme v Parlamente rýchlo a intenzívne spolupracovali s Komisiou na dosiahnutí cieľov európskej susedskej politiky vrátane cieľov cezhraničnej spolupráce pre občanov žijúcich v dotknutých oblastiach. Aby sme tak urobili, museli sme byť veľmi kreatívni a stáť čo najbližšie pri ľuďoch. Zastávali sme názor, že postavenie ľudí žijúcich na vonkajších hraniciach nesmie byť horšie ako postavenie ľudí žijúcich na vnútorných hraniciach. Okrem toho sme mali dlhoročné skúsenosti v tejto oblasti z programov Interreg a naše očakávania boli vysoké.

Zapojenie Parlamentu je stále vynikajúce. Treba však ešte niekoľko rokov pokračovať a to sa týka aj tohto prípadu. Článok 30 nariadenia o nástroji európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) stanovuje, že Komisia by mala do 31. decembra 2010 predložiť hodnotenie, návrhy na úpravu a podobne. Chcel by som vedieť, či tento termín dodržíte. Splníte v tejto súvislosti podmienku nariadenia? Kedy môžeme očakávať toto rozumné hodnotenie, na ktorom sme sa dohodli?

Môj druhý bod sa týka odpovedí na otázky o cezhraničnej spolupráci. Cieľom týchto otázok je držať krok a to naozaj robíme. Vynaložili ste obrovské úsilie a som naozaj spokojný s vašimi odpoveďami v súvislosti so spoluprácou na programoch pre Baltské more a Španielsko – Maroko.

Aká je ale situácia teraz? Náš Výbor pre regionálny rozvoj už v polovici roka 2009 predložil predbežnú správu. Táto správa zahŕňala niekoľko návrhov na dosiahnutie lepšej rovnováhy, ktoré boli bližšie k občanom a decentralizovanejšie, pokiaľ ide o finančné vstupy, plánovanie a vstupy byrokracie na jednej strane a výhody pre občanov na strane druhej. Správa však odhalila, že táto rovnováha sa celkom nedosiahla. Príliš dlho sme sa venovali všeobecným záležitostiam a boli sme príliš pomalí pri realizácii konkrétnych projektov.

Moja otázka je preto nasledovná: môžeme teraz spoločne diskutovať o zlepšeniach v kontexte toho hodnotenia? Moja predstava je, aby tento Parlament pokračoval v práci známym smerom podľa štúdie, ktorú máme k dispozícii, a aby sa v Parlamente usporiadalo vypočutie zainteresovaných strán z pohraničných regiónov, prípadne Združenia európskych pohraničných regiónov, ľudí žijúcich v týchto oblastiach a ich zástupcov. Toto nám umožní spoločne diskutovať, no nie o nových rámcoch alebo cieľoch, ale o vytvorení konkrétneho hodnotenia toho, do akej miery sa kontakty, napríklad medzi univerzitami, nemocnicami alebo školami, dostali do pohybu v oblasti životného prostredia, vody a podobne. To by mohlo viesť k skutočnej rozprave o novom programovacom období a o kľúčovej otázke o tom, aké prostriedky sú potrebné, na ktorú dnes dávame len malý podnet.

Taký je môj cieľ a chcel by som vyzvať kolegov poslancov, aby sa zúčastnili dnešnej diskusie s cieľom zlepšiť celkovú situáciu a zároveň nás zviditeľniť medzi ľuďmi v pohraničných oblastiach. Som veľmi vďačný pánovi komisárovi za jeho odpovede.

  Evgeni Kirilov, v mene skupiny S&D. – Vážený pán predsedajúci, zabezpečenie stabilného a prosperujúceho susedstva je najvyššou prioritou európskej susedskej politiky. Práve v susedných štátoch môže EÚ najlepšie uplatňovať svoju jemnú stabilizačnú silu. A práve tam je potrebné posúdiť stratégie a prípadne ich nahradiť inými, primeranejšími formami zapojenia.

Podľa nariadenia o ENPI je cieľom tohto nástroja poskytnúť pomoc Spoločenstva pri rozvoji oblasti prosperity a dobrých susedských vzťahov. Nástroj ENPI by však mal lepšie odrážať potreby a problémy. Ak sa EÚ chce zviditeľniť nielen ako dojná krava, ale ako skutočná regionálna mocnosť, musí tiež ukázať, že prostredníctvom tejto práce dokáže pomáhať pri riešení konfliktov v susedných štátoch.

Stabilitu a prosperitu opakovane ohrozuje ožívanie nevyriešených konfliktov. Tieto do veľkej miery narúšajú multilaterálne iniciatívy EÚ na východe, napríklad v oblasti Kaukazu, ako aj na juhu, napríklad na Blízkom východe a v Západnej Sahare. Ambíciu EÚ riešiť problémy a posilniť svoju úlohu treba zrealizovať a pomoc prispôsobenú individuálnym potrebám týchto regiónov treba nasmerovať na budovanie dôvery a aj na zmierenie.

Zameranie na bilaterálne vzťahy skomplikovalo postavenie Únie ako sprostredkovateľa v konfliktoch. Ako už povedal pán komisár Füle, EÚ by sa naozaj mala viac zamerať na multilaterálnu spoluprácu, bez ohľadu na jej náročnosť. Regionálny prístup by mal byť silnejší a viditeľnejší. Okrem toho by mal byť spojený so zlepšenou spoluprácou samotných partnerských krajín, najmä tých, ktoré spolu susedia. Napríklad úroveň integrácie spolupráce u východných susedov EÚ je dosť nízka. Sú na to dôvody a spôsobuje to problémy, ale mali by sme spoločne konať s cieľom prekonať ich.

Iniciatíva cezhraničnej spolupráce v oblasti Čierneho mora, zdá sa, nestačí na riešenie všetkých problémov. Definíciou cieľa cezhraničnej spolupráce je podpora hospodárskeho a sociálneho rozvoja v pohraničných oblastiach, riešenie spoločných problémov, zabezpečenie účinnejších a bezpečnejších hraníc a podpora spolupráce medzi ľuďmi.

Treba tiež zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi programami ENPI, programami cezhraničnej spolupráce a národnými akčnými plánmi ENPI. Mala by sa dôkladne zvážiť skutočná pridaná hodnota každej iniciatívy ENPI, inak EÚ riskuje, že bude mať duplicitné záväzky alebo sa v nich dokonca stratí, čo sa momentálne často deje v súvislosti s mnohými programami Spoločenstva.

Pán komisár Füle nám v tejto súvislosti poskytol niekoľko záruk. Konzultácie so zúčastnenými stranami a užšia spolupráca s Výborom pre regionálny rozvoj v Parlamente by mali pomôcť. Mali by sme spolupracovať s cieľom dosiahnuť účinnejšie a viditeľnejšie výsledky.

  Kristiina Ojuland, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, pán komisár okrem iného spomínal aj jeho obavu v súvislosti s oneskoreniami pri predkladaní a realizácii projektov cezhraničnej spolupráce. Chcela by som poukázať na to, že existuje päť programov pre pozemné hranice zahŕňajúcich Ruskú federáciu ako partnerskú krajinu, ktorá v rámci ENPI pôsobí v období rokov 2007 – 2013.

Považujem za veľmi chvályhodné, že Európska únia a Rusko sa zapojili do takejto rozsiahlej spolupráce s cieľom ďalej rozvíjať ich strategické partnerstvo. Napriek tomu v tejto chvíli existujú vážne a oprávnené obavy o včasnom použití rozpočtov, keďže všetky platby treba uskutočniť najneskôr do roku 2014.

Treba poznamenať, že v prípade Ruska existuje bezprostredná hrozba, že väčšina dostupných finančných prostriedkov sa nevyužije, pretože neprebiehajú žiadne projekty a prvá výzva na predkladanie návrhov bola oznámená až tento rok. Chcela by som požiadať pána komisára, aby vysvetlil, aká je konkrétna situácia programov cezhraničnej spolupráce s Ruskom, a aby sa vyjadril k tomu, či by rámec programov európskej územnej spolupráce nebol lepším základom na vykonávanie vonkajších programov cezhraničnej spolupráce.

  Malika Benarab-Attou, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) sú dva z trinástich programov cezhraničnej spolupráce venované oblasti Stredozemia.

Prvým je program spolupráce pre oblasť Stredozemia. S novou generáciou európskych fondov na roky 2007 – 2013 sa Európska únia rozhodla energicky rozvíjať spoluprácu severných a južných brehov Stredozemného mora. Na tento účel Európska únia vytvorila program ENPI pre oblasť Stredozemného mora.

Ktorých území sa tento program konkrétne týka? Ktoré projekty by sa mohli spolufinancovať vzhľadom na to, že vieme, že program spolupráce financuje 80 % celkových nákladov na programy spolupráce zahŕňajúcich partnerské programy, na ktorých sú zúčastnené aspoň tri oprávnené krajiny v celkom odlišných oblastiach?

Celková výška druhej časti nástroja ENPI v cezhraničnom programe pre Taliansko a Tunisko prideleného na obdobie rokov 2007 – 2013 je 25,191 milióna EUR. Oprávnené oblasti sa nachádzajú v Taliansku a Tunisku. Riadiacim orgánom je oblasť Sicílie s mestom Palermo.

Cieľom programu cezhraničnej spolupráce pre Taliansko a Tunisko je podporiť hospodársku, inštitucionálnu a kultúrnu integráciu oblastí Tuniska a Sicílie prostredníctvom procesu spoločného trvalo udržateľného rozvoja v kontexte cezhraničnej spolupráce.

Program má tri priority. Prvou je regionálny rozvoj a regionálna integrácia. Druhou je podpora trvalo udržateľného rozvoja prostredníctvom riadenia poľnohospodárskych zdrojov a zdrojov rybného hospodárstva, ochrana a zlepšenie prírodného a kultúrneho dedičstva a podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Moja otázka znie takto: aké opatrenia sa zaviedli na monitorovanie obchodu s koralom a ohrozenými zdrojmi rybného hospodárstva, s ktorými sa nezákonne obchoduje?

Treťou prioritou je kultúrna a vedecká spolupráca a podpora sietí posilnením spolupráce na úrovni združení, odbornej spolupráce a na úrovni výmeny medzi mladými ľuďmi a študentmi. Moja otázka znie takto: ako okrem cieľa financovania zabezpečíme, aby sa tento program výmeny ľudí uskutočnil, keď vezmeme do úvahy prekážky v súvislosti s vykonávaním smernice o návrate európskymi štátmi a riadenie schengenských víz?

  Konrad Szymański, v mene skupiny ECR. – (PL) Na základe skúseností niekoľkých posledných rokov je jasná jedna vec, a to, že cezhraničná spolupráca v kontexte susedskej politiky nefunguje. Nebol to úspech. Niet pochýb, že musíme objasniť zodpovednosti jednotlivých administratívnych inštitúcií, ktoré sa zaoberajú regionálnym rozvojom, susedskou politikou a cezhraničnou spoluprácou. Niet pochýb, že musíme niečo urobiť s našimi postupmi, pretože momentálne odstrašujú európske aj susedné regióny od spolupráce s Generálnym riaditeľstvom pre vonkajšie vzťahy. Musíme tieto inštitúcie zblížiť.

Je tu však ešte iný problém. Okrem týchto procedurálnych zmien, ktoré sú potrebné, musíme tiež niečo urobiť v súvislosti s vytvorením väčšej politickej transparentnosti v rámci susedskej politiky. Jasne vidíme, že Maroko nie je veľmi nadšené, že musí fungovať v tom istom politickom a finančnom rámci ako krajiny východnej Európy. Jasne vidíme, že Rusko na jednej strane chce susedské výsady, ale na strane druhej sa správa k svojim susedom ako k európskym imperialistom. Napriek tomu Rusko stále podporujeme a neustále mu ponúkame mimoriadne privilegované postavenie, napríklad v rámci Partnerstva pre modernizáciu.

Preto musíme vyriešiť dva problémy. Po prvé, procedurálne zmeny a po druhé, politické zmeny, tak aby každý vedel, na čom je založená myšlienka susedstva. Je to náhrada členstva? Je to krok smerom k členstvu alebo je to práve naopak krok smerom k oslabeniu politických vzťahov medzi Európou a susednými štátmi?

  Marie-Christine Vergiat, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predsedajúci, hodnotenie vykonávania európskej susedskej politiky nie je prekvapujúce. Hodnotenie je celkom pozitívne, pokiaľ ide o obavy tých, ktorí v súčasnosti riadia Európu. Všetko je v poriadku. Obchod sa rozvíja, a tak je najdôležitejšia vec zachovaná.

Je pravda, že toto hodnotenie odhaľuje niekoľko sklamaní zo sociálneho hľadiska a z hľadiska demokracie a ľudských práv, ale len aby poukázalo na to, že nedostatky v tejto oblasti odďaľujú hospodársky rozvoj a, citujem samotnú Komisiu, pripúšťa sa, že sociálna súdržnosť vytvára lepšie podmienky pre podnikanie.

Som presvedčená, že nikoho tu neprekvapuje takýto spôsob riešenia problémov. Osobne si myslím, že to odhaľuje veľmi veľa o európskej integrácii, ktorú sa Európska únia snaží vnútiť blízkym susedným štátom. Je to Európa dvojitých štandardov, v ktorej je pre našich spoluobčanov čoraz ťažšie spoznávať samých seba a ktorej sa čoraz viac vzdávajú pri každých voľbách, keď sa neuchýlia k hlasovaniu za extrémistov.

Áno, hodnotenie politiky susedstva a partnerstva je mierne aspoň pri pohľade na to, ako tieto politiky zlepšili situáciu dotknutého obyvateľstva. Pán komisár, pohár nie je poloprázdny ani poloplný. Váhy sú naklonené na nesprávnu stranu.

Aký skutočný pokrok sa dosiahol, pokiaľ ide o demokraciu a ľudské práva? Choďte a porozprávajte sa s ľuďmi žijúcimi v týchto oblastiach, ktorí bojujú za demokraciu v týchto krajinách a dokonca riskujú vlastné životy.

Aký pokrok sa v tejto oblasti dosiahol v Tunisku? Ako môžeme uvažovať o silnejších vzťahoch s krajinami, ktoré otvorene šliapu na demokraciu a ľudské práva?

To isté platí pre Izrael. Prečo Európska únia nevyužije tento výnimočný vzťah, toto partnerstvo, prečo nepoužije všetok svoj vplyv na to, aby prinútila Izrael rešpektovať jeho medzinárodné záväzky a ukončiť okupáciu palestínskych území? Trvá to už 45 rokov. Európska únia musí vyjadriť svoj názor.

Prečo neurobí to isté aj s Marokom na vyriešenie problému Západnej Sahary? A ako sa Komisia opovažuje uvažovať o silnejšom partnerstve s Líbyou? Myslím si, že viem odpoveď na túto otázku. Je to preto, aby mohla hrať svoju úlohu strážkyne Európy. Osud tých, ktorí sú posielaní späť, ju príliš nezaujíma.

Pán komisár, čoskoro bude 10. októbra. 10. október je Európskym dňom proti trestu smrti. Chcela by som tu dnes predniesť symbolické vyhlásenie. Kedy Európska únia prestane posielať mužov, ženy a dokonca deti späť do týchto krajín vrátane tých, ktoré ešte stále vykonávajú trest smrti? Kedy bude žiadať, aby tieto krajiny ratifikovali aspoň Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951? Kedy bude žiadať, aby tieto krajiny vyhlásili moratórium na trest smrti?

Hospodárske vzťahy s týmito krajinami sú dôležité, ale pre ne sú takisto dôležité ako pre nás. Musia slúžiť ľuďom a nie ich skorumpovaným vládam. Aký dojem o Európe vzbudzujeme, keď neustále uprednostňujeme hospodárske a bezpečnostné záujmy Európy pred myšlienkou demokracie a ľudských práv?

Ak Európska únia nezmení svoj postoj v tejto oblasti, nemali by sme byť prekvapení, ak sa všeobecnosť ľudských práv bude čoraz viac považovať za formu neokolonializmu, ako napríklad želanie uplatniť takzvaný západný model. Potrebujeme lepší obraz Európy. Susedská politika by mohla byť nástrojom na dosiahnutie tohto obrazu. Nie je tomu tak a to nesmierne ľutujem.

  Derek Roland Clark, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, na čo pán komisár myslí? Vari Komisia posledné dva roky spala? Nachádzame sa v čase hospodárskeho nedostatku napriek tomu, čo tento týždeň povedal pán Van Rompuy. Milióny ľudí sú bez práce, niektoré nové členské štáty ešte stále nedostali sľúbený finančný balík a Nemecko má na krku miliardový účet za poskytnutie záruky gréckemu hospodárstvu.

V Británii naša vláda dvíha dane, zmrazuje platy a dôchodky vo verejnom sektore, znižuje sociálne zabezpečenie a zároveň každý deň nachádza 45 miliónov GBP pre toto miesto. A teraz chcete minúť 1,1 miliardy EUR z peňazí ťažko skúšaných európskych daňových poplatníkov na program určený na pomoc partnerským krajinám na hraniciach EÚ.

Toto myslíte pod pojmom viac Európy? Alebo je to pokus o pritiahnutie týchto krajín do EÚ? Mne to znie ako budovanie impéria. Napokon, sám José Barroso to nazval impériom. Hovoria nám, že EÚ má zabrániť ďalším vojnám v Európe, ale ak sa pozriete do záznamov, zistíte, že tieto vojny spôsobili tí, ktorí sa snažili budovať impérium. A teraz to robíte znova. Nikdy sa nepoučíte?

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, podľa môjho názoru, ak balkánske krajiny začínajú viac-menej otvorene vyjadrovať pochybnosti, pokiaľ ide o ich vlastnú perspektívu pristúpenia, poukazuje to na nedostatky európskej susedskej politiky, keďže krajiny západného Balkánu, ktoré majú európsku perspektívu, a krajiny, s ktorými sa už začali rokovania o pristúpení, samozrejme, nie sú zahrnuté do tejto susedskej politiky. Ako vieme, priebeh rokovaní o pristúpení je, prirodzene, do veľkej miery závislý od splnení prístupových kritérií. Toto je nevyhnutné, najmä keď zvážime unáhlené rozšírenie o Bulharsko a Rumunsko.

Ale mier na prahu Európy je pre EÚ nepochybne dôležitejší ako mier v ďalekom Afganistane. Podľa môjho názoru by sme preto opäť mali sústrediť úsilie na nevyriešené konflikty v Európe, do ktorých sú zapojení naši susedia pri našich hraniciach.

Okrem mierového úsilia na Balkáne je tiež dôležité zlepšiť vzťahy s Ruskom. To je ďalšia krajina, ktorá nebola zahrnutá do európskej susedskej stratégie, aj keď ide o dôležitého strategického partnera Európy, a to nielen z hľadiska dodávok energie. Musíme teraz pracovať na našich vzťahoch s Ruskom predtým, ako by ďalší spor o plyn alebo súťaž medzi projektmi Nabucco a South Stream mohli spôsobiť – v najhoršom prípade – prehĺbenie rozdielov. Naša závislosť od ruských dodávok plynu bude trvať ešte veľmi dlho. Projekt Nabucco a dodávky z iných krajín zrejme budú môcť len nahradiť jednu závislosť druhou. To by bolo podľa môjho názoru zlé.

Za žiadnych okolností nesmie susedská politika pri vytváraní zón voľného obchodu v rámci prípravy na prijatie acquis upadnúť do stavu automatickej prípravy na pristúpenie. Preto si myslím, že by sme mali konečne ukončiť rokovania o pristúpení s Tureckom, ktoré nie je európskou krajinou a ktorého islamizácia bude po nedávnej ústavnej reforme pravdepodobne ďalej napredovať.

  Elmar Brok (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, táto téma je klasickým príkladom oblasti, kde sa regionálna a zahraničná politika prekrývajú. V tejto súvislosti musíme ukázať potrebnú flexibilitu, ktorá nám umožní vykonávať regionálnu politiku aj na základe skúseností s regionálnou politikou v Európskej únii, ale zároveň ju kombinovať s myšlienkami zahraničnej politiky. Nejde o agresívny čin proti nikomu ani o otázku zón, v ktorých chceme dominovať, ale ide o klasický príklad oblasti, v ktorej môžeme vypracovať stratégiu, prostredníctvom ktorej uznáme, že pohraničné oblasti boli vždy zónami konfliktu, a to aj v rámci Európskej únie.

Ak sa nám v pohraničných oblastiach podarí úspešne presadiť a zabrániť konfliktom menšín a sociálnym a hospodárskym rozdielom a tým umožniť hladšie zmeny, prinesie to výraznú stabilizáciu zo širšieho pohľadu zahraničnej politiky. Ak my ako Európska únia zároveň dosiahneme bližšie vzťahy s týmito krajinami, potom si myslím, že to je dôležité.

Pán komisár, som presvedčený, že toho musíme veľa dosiahnuť, konkrétne lepšie začleniť susedskú politiku do strategickej koncepcie a neuviaznuť v technických detailoch, a mám pocit, že to je cieľom vašej práce. Rôzne príležitosti, ktoré tu máme na dosiahnutie pokroku, možno skombinovať do jedného osobitného prístupu. Chcel by som vás preto požiadať, aby ste to vnímali v širšom kontexte ako strategickú koncepciu a možno by ste to vo svojom tíme mohli vziať do úvahy. Môžete sa spoľahnúť na našu spoluprácu.

Pre každý správny orgán je náročné zaviesť administratívnu flexibilitu, ktorá tu je potrebná, pretože čo platí pre jednu krajinu, nemusí platiť pre druhú, a ak chceme zapojiť Rusko, musíme zrejme aj tu nájsť flexibilné riešenie, ktoré sa nedá nájsť použitím všeobecnej metódy. Môžete sa však spoľahnúť na to, že sme pripravení tak urobiť. Ak nám poskytnete vaše hodnotenie tejto záležitosti, ktoré je naplánované na koniec tohto roka, s radosťou predstavíme naše názory vo vypočutí alebo iným spôsobom, čo nám umožní vypracovať spoločnú strategickú koncepciu pre Úniu, ktorá bude prospešná pre občanov na obidvoch stranách hraníc.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Vážený pán komisár Füle, súhlasím s kolegami poslancami, napríklad s pánom Brokom, ktorý predo mnou hovoril o značnom potenciáli cezhraničnej spolupráce. Takmer 15 rokov som bol členom národného parlamentu z volebného obvodu na maďarsko-srbských hraniciach alebo, aby som bol presný, moja práca ma priviedla bližšie k tejto oblasti. Z vlastnej skúsenosti viem, že cezhraničná spolupráca má veľký potenciál. Základným rozporom je to, že napriek členstvu Maďarska v EÚ poskytuje regionálna spolupráca v rámci Európskej únie len veľmi málo príležitostí na spoluprácu medzi Maďarskom a Vojvodinou, týmto konkrétnym krajom Srbska. Pán komisár Füle, základným rozporom, o ktorom sa dnes diskutovalo, je, že štáty ako Srbsko, ktoré by rady vstúpili do Európskej únie, už nemôžu byť súčasťou tohto rámca, pričom na druhej strane je pre nás veľmi dôležité, aby sme krajiny západného Balkánu zblížili, aby sme s nimi spolupracovali a uľahčili spoluprácu medzi Rumunskom a jeho susedmi na západnom Balkáne a medzi Maďarskom a jeho susedom na západnom Balkáne Srbskom. Preto tu ide o prioritný problém a plne súhlasím s pánom Brokom, že stratégiu celej politiky treba zrevidovať. Ako Čech musíte veľmi dobre poznať strednú časť Európy, Balkán a východnú Európu, našich východných susedov. Má to veľký potenciál. Je to veľmi dôležité pre otázku etnických menšín, ako už poznamenal pán Brok. Cezhraničná spolupráca nie je potrebná len preto, lebo to je jediný spôsob riešenia určitých otázok znečistenia životného prostredia, čo sa týka pobaltských štátov, krajín pozdĺž rieky Dunaj a regiónu Baltského mora. Je tiež dôležitá pre vzťahy medzi etnikami, napríklad pokiaľ ide o etnické menšiny žijúce v inej krajine. V prípade Maďarska to zahŕňa napríklad vzťah 180 000 Maďarov žijúcich na Ukrajine a v Maďarsku alebo vzťah medzi Ukrajincami žijúcimi v Maďarsku a na Ukrajine. To isté platí aj v prípade Vojvodiny a Srbov. Regionálna spolupráca má významný potenciál na stabilizáciu regiónu, túto možnosť však ešte nevyužívame. Chcel by som požiadať pána Füleho, aby v tejto súvislosti zrevidoval predchádzajúcu koncepciu, v čom mu plne dôverujem, a verím, že v budúcnosti budeme mať širšiu susedskú politiku, ktorá bude lepšie presadzovať záujmy Európskej únie.

  Riikka Manner (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, programy cezhraničnej spolupráce sú a budú absolútne nevyhnutné pre lepšiu a užšiu spoluprácu v pohraničných oblastiach EÚ. Ukázalo sa však, že spravovanie týchto programov v rámci vonkajších vzťahov je problematické a osobitné charakteristiky cezhraničnej spolupráce sa nie vždy berú do úvahy. Pravdepodobne stojí za zváženie, či by ich správa v kontexte budúcich finančných rámcov mohla prejsť napríklad na Generálne riaditeľstvo Komisie pre regionálnu politiku, ktoré by uplatňovalo, povedzme, veľmi účinné programové zásady Výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj.

Rusko sa v týchto programoch ENPI objavuje ako rovnocenný partner. Momentálne je Rusko, pokiaľ viem, jedinou krajinou, ktorá nie je členom Výboru pre rozvojovú pomoc, ktorého programy stále riadi GR EuropeAid. Otázka znie: má dostatočné skúsenosti v oblasti európskej regionálnej spolupráce?

  Tomasz Piotr Poręba (ECR). – (PL) Nástroj európskeho susedstva a partnerstva vrátane jeho programu cezhraničnej spolupráce je veľmi dôležitou iniciatívou Komisie spájajúcou vlastnosti medzinárodnej spolupráce a spolupráce medzi regiónmi. Zaslúži si našu neustálu podporu, pretože umožňuje priblíženie regiónov, ktoré sa nachádzajú na najvzdialenejších hraniciach Európskej únie. Dôležitým predpokladom je však, aby sa postupy nástroja zjednodušili a stanovili sa jasné a zrozumiteľné pravidlá jeho fungovania.

Je dobré, že väčšina prostriedkov poskytovaných v rámci nástroja je vyčlenená na spoluprácu s krajinami v Európe, napríklad s Ukrajinou a Bieloruskom. V tomto kontexte by sme mali vyvíjať viac tlaku na bieloruské orgány, aby konečne vzali na vedomie občanov, ktorí žiadajú pluralizmus a demokraciu. Pozitívne signály od režimu týkajúce sa pripravenosti na uskutočnenie reforiem by umožnili úplne využiť 228 miliónov EUR poskytnutých na základe dohody a tiež by umožnili Bielorusku plne sa zúčastňovať na všetkých aspektoch spolupráce v rámci Východného partnerstva. Ak však režim pána Lukašenka nebude pripravený spolupracovať, mali by sme zvážiť presun týchto prostriedkov na regionálnu spoluprácu s Ukrajinou.

  László Surján (PPE). – (HU) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ako povedal pán komisár, základné národné záujmy zabraňujú rozvoju želanej spolupráce s určitými krajinami. Súhlasím, že existujú také záujmy, ale myslím si, že vlády, ktoré uprednostňujú konfrontáciu pred spoluprácou, si nesprávne vysvetlili svoje základné národné záujmy. Takýto výklad úlohy štátu je jasne v rozpore so záujmami občanov žijúcich na obidvoch stranách hraníc, ktorí sú určite za spoluprácu.

Spomeňme si na často citovaný výrok Jeana Monneta, že budujeme úniu medzi ľuďmi a nie medzi štátmi. To je smer, ktorým musíme ísť. Navyše situáciu ešte viac komplikuje skutočnosť, že za našimi hranicami, teda za vonkajšími hranicami Európskej únie, žije relatívne veľký počet európskych občanov, napríklad v Moldavsku. Spolupráca medzi Moldavskom a Rumunskom je nepochybne nevyhnutná a tiež môže zlepšiť vzťah medzi týmito dvoma krajinami.

Pán komisár, nemyslím si, že dokonalému a harmonizovanému využívaniu tohto opatrenia bránia len tieto nesprávne vysvetlené vládne a politické faktory. Som presvedčený, že treba podrobne zrevidovať aj administratívnu stránku a v tejto oblasti treba tiež urobiť pokrok. Tešíme sa na revíziu vykonanú Komisiou, ktorá bude dôležitá najmä na posúdenie účinnosti tohto programu. Míňame peniaze európskych občanov, ale iba ak sú programy účinné a prinášajú výsledky, môžeme tieto peniaze míňať s čistým svedomím. Toto je veľmi dôležitá záležitosť. Pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu, odkaz, ktorý vysielame občanom žijúcim za našimi hranicami, nie je o našom želaní integrovať ich do impéria. V skutočnosti je náš odkaz o tom, že tak či onak patríme k sebe a že hranica medzi nami nie je akýsi nepriechodný Veľký čínsky múr, a že aj ich životy môžu mať úžitok zo vzájomnej spolupráce.

Nikdy sme, samozrejme, presne nestanovili vonkajšie hranice Európskej únie, čo znamená, že teoreticky sú dvere otvorené. Samozrejme, nie sú otvorené pre celý svet, ale v tomto prípade hovoríme len o konkrétnych prípadoch a historicky prepojených ľuďoch a rodinách. Hranice sa v 20. storočí často presúvali. Na hraniciach medzi Slovenskom a Ukrajinou leží dedina, ktorá je rozdelená na dve polovice, pretože práve tam určili hranicu Stalinove pešie jednotky. V súvislosti s takým náročným historickým dedičstvom je nevyhnutné, aby tento program Európskej únie účinne presadzoval záujmy občanov a prinášal výsledky.

  Carl Haglund (ALDE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, ako sa už v tejto rozprave spomínalo, Rusko sa rozhodlo nezúčastniť na spolupráci v kontexte európskej susedskej politiky, údajne preto, lebo má pocit, že sme sa k nemu nesprávali s dostatočným rešpektom. Namiesto toho sme vytvorili toto strategické partnerstvo, ktoré, žiaľ, nefunguje tak, ako by malo. Pán Füle predtým spomenul, že nemal v úmysle obmedziť program pre Baltské more, a domnievam sa, že to je priamym následkom neschopnosti rozbehnúť projekty s Ruskom. Toto je mimoriadne znepokojujúce.

Keďže pochádzam z Fínska, som si plne vedomý toho, že spolupráca s Ruskom nie je jednoduchá. Je však možná, ak k Rusku pristúpime tým správnym spôsobom, inými slovami s rešpektom, a ak si uvedomíme, že ruská kultúra je trochu iná ako tá naša. Odvážim sa povedať, že pokiaľ ide o znalosti Komisie a jej prístupe v prípade Ruska, existuje tam priestor na zlepšenie. Je absolútne nevyhnutné dosiahnuť spoluprácu s Ruskom. Stačí sa len pozrieť na stratégiu v oblasti Baltského mora, kde je pozícia prijatá Ruskom absolútne kľúčová z viacerých hľadísk. V tejto súvislosti sa teším na dobré iniciatívy zo strany Komisie.

  Jacek Olgierd Kurski (ECR). – (PL) Doteraz bolo Východné partnerstvo výsledkom prvej a jedinej politickej iniciatívy nášho štátu, Poľska, ktorá bola akceptovaná Bruselom a celým Európskym spoločenstvom. Jeho skutočný politický zmysel spočíva v prilákaní šiestich postsovietskych štátov k Únii. Nie je to spomenuté v dokumentoch o vytvorení tohto programu, je však dobre známe, že práve o to ide.

Tento plán prišiel v správnom čase. Dve krízy, najskôr kríza v Gruzínsku, potom plynová kríza medzi Ruskom a Ukrajinou, lídrom EÚ jasne ukázali, že stálo za to zaujímať sa o tú časť Európy, ktorá sa nachádza na východ od Únie. V decembri na tento cieľ Komisia pridelila 600 miliónov EUR. Dnes však nadšenie ubúda a aj v tomto Parlamente sa kladú otázky o zmysle Východného partnerstva. Predstaviteľ nemeckých socialistov vyhlásil, že keď už Nemecko poskytuje miliardy eur pre Grécko, nemá zmysel mať program pomoci pre postsovietske štáty. Je to ako keby sme sa spýtali, či si máme dať topánky alebo ponožky. Ani jedna možnosť nie je správna – potrebujeme obe.

Európa, to nie je len obchod, výmena kapitálu alebo medzisektorové toky. Symbolizuje tiež lásku k slobode. Európa dlhuje postsovietskym štátom, ktoré boli za železnou oponou 50 rokov, cestu vpred smerom k slobode a civilizácii a rozvoj programu Východného partnerstva by to mal dosiahnuť. Preto keď vidíme, že sa objavujú ťažkosti a konkrétne pochybnosti týkajúce sa nedostatku procedurálnej pružnosti a problémov s realizáciou konkrétnych projektov, mali by sme sa vážne zamyslieť nad úpravou tohto nástroja, aby sa krásne slová napísané na papieri odzrkadlili aj v ozajstnej činnosti, pretože podniknutie takých krokov naozaj stojí za to.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Ďakujem vám za veľkorysosť, vážený pán predsedajúci. Niekto raz povedal, že hranice sú rany, ktoré vytvorila história. Hranice sú napriek tomu potrebné. Všetko má svoje hranice a Európska únia musí mať tiež svoje hranice. Bol som a stále som jedným z hlavných zástancov rozširovania. Juhovýchodná Európa sa musí čo najskôr integrovať do Európskej únie. V istom bode s tým však musíme prestať. Hranice, ktoré sú potrebné, musíme formovať čo najtolerantnejším a najkonštruktívnejším spôsobom. Hranice nesmú byť useknuté a nesmú rozdeľovať ľudí. Ak sú vytvorené postupne a rozumným spôsobom, môžu namiesto toho ľudí spájať. To je, ako tomu ja rozumiem, úloha susedskej politiky tak v Stredozemí, ako aj na východe.

Veľmi ma však teší, že od pražského samitu – ktorý bol úspechom českého predsedníctva, ktoré bolo inak veľmi turbulentné – došlo ku skutočnému odlíšeniu medzi politikou vo vzťahu ku Stredozemiu a politikou, ktorá sa týka našich východných susedov. Toto je stará požiadavka, ktorú sme tu v Parlamente, a ja tiež, opakovane predniesli. Myslíme si, že je to krok správnym smerom, pretože odlišné problémy sa majú riešiť odlišným spôsobom.

Tieto tri odlišné formy spolupráce – spolupráca s Ruskom, preferenčná spolupráca s našimi východnými susedmi a osobitná spolupráca s regiónom Stredozemia – by preto mali byť chápané ako tri samostatné nástroje s jedným rovnakým cieľom. Ak sa vyskytne otázka, kto by sa mal starať o tieto nástroje, odpoveď je, že starať by sa o ne mala Komisia a Parlament, inými slovami, ozajstné inštitúcie Spoločenstva a osobitne pán komisár Füle, ktorý, podľa môjho názoru, robí v tejto oblasti výbornú prácu.

  Charles Tannock (ECR). – Vážený pán predsedajúci, ako bývalý spravodajca európskej susedskej politiky v predchádzajúcom volebnom období by som chcel povedať pánovi komisárovi Fülemu, že ostávam skeptický v otázke, či je skutočne možné spojiť Maroko a Moldavsko v rámci rovnakej politiky. Vývoj programu Východného partnerstva a problematiky Euromedu/Barcelonského procesu do istej miery odráža moje obavy.

Samozrejme, stále verím, že Ukrajina, Moldavsko a demokratické Bielorusko jedného dňa môžu vstúpiť do Európskej únie. Súhlasím však s tým, že by sa malo zvýšiť financovanie cezhraničného nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI), aby sa vyriešili také problémy, ako sú neukončené konflikty od Podnesterska po Náhorný Karabach, čo je región, ktorý ma osobitne trápi a ktorý od Komisie nikdy nezískal žiadne financovanie. V súčasnosti tam existuje vysoké riziko eskalácie napätia, či až nevraživosti, ktorá môže pre spor o Náhorný Karabach opäť vypuknúť medzi Arménskom a Azerbajdžanom, osobitne teraz, keď sa Azerbajdžan topí v dolároch z obchodu s ropou.

Čo sa týka južných oblastí, riešenie otázky Západnej Sahary a boj s náboženským fundamentalizmom, osobitne v sekulárnych štátoch, ako sú Egypt a Tunisko, by sa tiež mohli posunúť do roviny, kde sa prioritou stáva cezhraničná spolupráca. Väčšine štátov Európskej susedskej politiky však, bohužiaľ, ide len o bilaterálne vzťahy EÚ s Bruselom s malým alebo vôbec žiadnym záujmom o vzájomnú regionálnu integráciu alebo cezhraničnú spoluprácu.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Dobré susedské vzťahy sú základom dobrého súžitia krajín. Finančné prostriedky vložené do zlepšenia vzťahov medzi národmi, susedskými štátmi prinášajú lepšie súžitie, pokoj a mier v regiónoch a pri dobrom využití aj hospodársky rast stimulovaný zlepšením dôvery v susedských vzťahoch a zvýšenou kooperáciou na spoločných projektoch.

Formy podpory cezhraničnej spolupráce či európskeho susedstva a partnerstva musia byť flexibilné, aby dokázali byť odrazom európskej politiky pre príslušnú oblasť či región. Z hľadiska uplatnenia je dôležité, aby sa čo najviac zjednodušil proces prípravy a implementácie jednotlivých projektov, aby sme operatívne v ktoromkoľvek štádiu dokázali objektívne vyhodnocovať skutočné prínosy využitia uložených prostriedkov. Isteže široký diapazón rôznorodých projektov od Baltu až po Stredomorie nemôžme vtesnať do univerzálnej šablóny, preto systém musí mať schopnosť istej otvorenosti pre špecifické potreby konkrétnych foriem spolupráce v príslušnej oblasti.

Nebojme sa preto po korektnom zhodnotení doterajších skúseností prikročiť aj k modernizácii či zlepšeniu súčasných mechanizmov. Budeme Vás pri tejto veci, vážený pán komisár, všetci podporovať.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Chcela by som využiť túto príležitosť a spomenúť spoločný operačný program Rumunsko – Ukrajina – Moldavská republika pre roky 2007 – 2013. Financovanie tohto programu poskytla EÚ prostredníctvom nástroja európskeho susedstva a partnerstva. Trom projektom predloženým mestskou radou v Kišiňove, ktoré zahrňovali verejné osvetlenie, využívanie zdrojov obnoviteľnej energie a ekologickú sanáciu, trvalo až rok, kým prešli prvou fázou výberového procesu, čo vyzdvihuje problém nadmernej byrokracie.

Hoci sa dosiahol pokrok, je potrebné prijať ďalšie opatrenia. Myslím si, že sa žiada zjednodušiť postup získavania európskych prostriedkov, rozšíriť oblasti, v rámci ktorých je možné uplatňovať program cezhraničnej spolupráce, a obmedziť lehoty na zhodnocovanie projektov. Verím preto, že uplatňovanie nástroja európskeho susedstva a partnerstva v oblasti cezhraničnej spolupráce musí byť v budúcnosti založené na zásadách efektívnosti a jednotnosti.

  Marek Henryk Migalski (ECR). – (PL) Vážený pán komisár, myslím si, že rozširovanie Únie smerom na východ, ktorého zmysel určite veľmi dobre chápete, je jednou z najdôležitejších povinností Európskej únie. Dôvodom nie je len naša morálna povinnosť, ale aj náš politický záujem a skutočnosť, že rozšírenie oblasti politickej stability, hospodárskej stability a politickej transparentnosti smerom na východ je v našom najlepšom záujme, čím myslím v záujme tých, ktorí už sú členmi Európskej únie.

Rozšírenie Európskej únie o štáty, ako sú demokratické Bielorusko, Ukrajina a Moldavsko, o ktorom sa tu už viedla debata, ale tiež o Gruzínsko a ostatné štáty postsovietskej oblasti, je v najlepšom záujme celej Európskej únie a v najlepšom záujme tých štátov, ktoré sú v súčasnosti mimo Európskej únie. Myslím si, že všetky politické strany v tomto Parlamente vás podporia v zabezpečovaní čo najrýchlejšej a najefektívnejšej integrácie.

  Bastiaan Belder (EFD). – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pri poslednej zmene vlády v Kyjeve na Ukrajine som si všimol a pozorne sledoval narastajúce posilnenie ruských a ukrajinských tajných služieb a dokonca ich isté prepojenie.

Ukrajina sa nachádza medzi Európskou úniou a Ruskom. Silné ruské vplyvy na Ukrajine sú z historického hľadiska samozrejmé, ale pri uvedomení si takého vývoja by ma zaujímalo – a na to by som sa vás chcel opýtať –, do akej miery môže európska susedská politika narážať na veľký problém v podobe spomenutého posilnenia ruského vplyvu v Kyjeve a na Ukrajine. Týka sa to najmä prozápadne orientovaných síl na Ukrajine.

  Iosif Matula (PPE). – (RO) Cezhraničná spolupráca je jedným z najdôležitejších prostriedkov vytvárania zjednotenej rozšírenej Európy bez akýchkoľvek deliacich čiar. Dôležitú úlohu tiež zohráva spoločný operačný program, nástroj európskeho susedstva a partnerstva a program cezhraničnej spolupráce Rumunsko – Ukrajina – Moldavsko pre roky 2007 – 2012, na ktorý je vyčlenených viac ako 126 miliónov EUR.

Rumunsko ako členský štát EÚ pomáha zavádzať tento program v spolupráci s dvomi štátmi Východného partnerstva. To umožňuje poskytovanie finančných prostriedkov na konkrétne opatrenia zamerané na dosahovanie cieľov európskej susedskej politiky. Realizácia programu, čo je stále veľmi komplikovaný proces, je uľahčená tým, že tento rok nadobudla platnosť dohoda o malom pohraničnom styku medzi Rumunskom a Moldavskou republikou. Rovnaké nástroje by mohli byť zavedené podobnou dohodou medzi Rumunskom a Ukrajinou.

Pokrok, ktorý sa dosiahol v správe východnej hranice, okrem toho pomáha Rumunsku v príprave blížiaceho sa vstupu do schengenského priestoru. V neposlednom rade, stratégia pre podunajskú oblasť, ktorú EÚ momentálne vypracúva, môže dodať nový impulz cezhraničnej spolupráci s Moldavskou republikou a Ukrajinou. Toto je príklad, ako sa môžu regionálna a zahraničná politika navzájom bezchybne dopĺňať a vždy prinášať pozitívne výsledky.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, ak naozaj chcete vedieť, o čo niekomu ide, musíte počúvať, ako vám hovorí, čo nemá v úmysle vykonať.

Opis susedskej politiky Európskou úniou vyznieva, ako keď starý muž pochybného charakteru s vreckom cukríkov vysvetľuje, aké nevinné sú jeho úmysly. Európska susedská politika hovorí, že nie je o členstve v Európskej únii. Máme však nejaké cukríky v podobe akčných plánov hospodárskej a sociálnej spolupráce a rozvoja, ktoré podporia udržateľný rast v partnerských štátoch.

Je potrebné zdôrazniť, že motívom Európskej únie sa nedá nič vyčítať, sú také nevinné ako pochybný charakter starého muža. Nechce ovládnuť susedské štáty s nečistými úmyslami, len chce hovoriť o spoločných hodnotách. Anglický právny poriadok má na to pomenovanie: hovorí sa tomu „grooming“.

Mám radu pre susedské štáty: nerozprávajte sa s cudzincami, ktorí ponúkajú cukríky. Držte sa svojej suverenity a nenechajte sa naviesť na zradu svojho štátu, aj keby vás navádzali ľudia s najčistejšími úmyslami.

PREDSEDÁ: RAINER WIELAND
podpredseda

  Jan Kozłowski (PPE). – (PL) Na začiatok by som chcel poďakovať pánovi komisárovi za jeho faktickú prezentáciu a vyjadriť svoje presvedčenie, že nielen analýza, ktorú pripravila Komisia a ktorá spracúva skúsenosti získané v rozpätí rokov 2007 až 2009, ale aj dnešná debata podporí zlepšenie realizácie strategických cieľov cezhraničnej spolupráce v rámci európskeho nástroja susedstva a partnerstva. Nebudem sa venovať procedurálnym zmenám ani tomu, prečo je dôležité ich zjednodušiť, keďže na túto tému už hovorili aspoň traja predchádzajúci rečníci. Ak však zoberieme do úvahy, že významným faktorom pre správne využívanie európskych zdrojov je vytvorenie vhodnej administratívnej kapacity na regionálnej, ako aj miestnej úrovni, chcel by som sa Komisie opýtať, ako plánuje podporiť spoluprácu príslušných regionálnych a miestnych nezávislých orgánov v Európskej únii s ich partnermi v rámci európskeho nástroja, osobitne zo štátov Východného partnerstva.

Po druhé, keďže sú ciele cezhraničnej spolupráce Komisiou prezentované ako dlhodobé ciele, chcel by som sa opýtať, ako by tento program mohol pomôcť zvýšiť mobilitu mladých ľudí. Tá je, ako vieme, jednou z našich priorít v návrhu rozpočtu na nasledujúce roky a je to efektívny spôsob zintenzívňovania spolupráce medzi Európskou úniou a týmito susednými štátmi.

  Marian-Jean Marinescu (PPE). – (RO) Európsky parlament nepretržite agitoval za zvýšenie finančného balíka pre nástroj európskeho susedstva a partnerstva. Existujú však prekážky, ktoré bránia v jeho realizácii z dôvodu komplikovaných postupov a nedostatku pružnosti v nariadeniach o uplatňovaní nástroja európskeho susedstva a partnerstva, ktoré zamedzujú predloženiu žiadosti o ponuku. Žiadam Komisiu, aby poskytla komplexnú pomoc tým štátom, ktoré neboli schopné využiť rozpočet pridelený prostredníctvom tohto nástroja, a zopakovala iniciatívu z tohto mesiaca.

Je tiež absolútne nevyhnutné, aby sa pre tento nástroj vyčlenili rozpočtové zdroje a nepoužité zdroje boli presunuté na ďalší program cezhraničnej spolupráce. Samozrejme, bude potrebné vyhnúť sa dvojitému financovaniu prostredníctvom programov cezhraničnej spolupráce a ďalších programov, ktoré súvisia s európskym nástrojom susedstva a partnerstva.

Chcel by som skončiť poďakovaním pánovi komisárovi za úsilie, ktoré vynakladá v oblasti vzťahov EÚ s Moldavskou republikou.

  Michael Gahler (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, som presvedčený, že by sme sa zhodli na tom, že vzhľadom na svoju veľkosť a význam je Ukrajina najdôležitejším štátom oblasti, ktorej sa týka naša susedská politika, a som naozaj zdesený z vývoja jej domácej politickej situácie v posledných mesiacoch – ide skutočne o krok späť, o opätovnú sovietizáciu ohromných rozmerov. Počas minulotýždňovej návštevy pána Janukoviča v Bruseli nebolo, podľa môjho názoru, vo verejných vyhláseniach vôbec vyjadrené značné znepokojenie vo vzťahu k tamojšiemu vývoju.

Ide o problém miestnych volebných zákonov, ktoré sú manipulované v takej miere, že politická pluralita už ďalej nie je zaistená. Stranám, ktoré sa registrujú podľa nových zákonov, nie je udelené oprávnenie. Tajná služba preberá svoje staré, odporné funkcie. Mám naozaj veľké obavy a myslím si, že slovné vyhlásenia, ktoré tamojšia súčasná vláda vydala vo vzťahu k Európe, sú len slová a nezodpovedajú realite. Čo zamýšľate urobiť pre to, aby sa voči Ukrajine vyjadrilo jasné stanovisko?

(potlesk)

  Štefan Füle, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, nie je to prvýkrát, čo k vám hovorím, no prvýkrát som dostal množstvo otázok, ktoré v skutočnosti presahujú rámec pôvodnej otázky. Teší ma to a dúfam, že ich budem schopný vysvetliť.

Keď sa vrátim k pôvodným otázkam, ktorými sme začali našu debatu, úplne súhlasím s tými, ktorí považujú cezhraničnú spoluprácu za prostriedok maximálneho možného stierania hraníc, osobitne keď hovoríme o kontaktoch medzi ľuďmi. Éra múrov patrí do minulosti a programy cezhraničnej spolupráce k tejto skutočnosti výrazne prispievajú.

Dovoľte mi začať časovaním jednotlivých krokov. V mojom vyhlásení som už spomenul, že v súčasnosti Komisia spracúva hodnotenie programu cezhraničnej spolupráce v polovici obdobia, ktoré bude hotové v decembri 2010. Čo sa týka nariadenia o ENPI, to bolo revidované v hodnotení v polovici obdobia v roku 2009. Všetky pridelené finančné prostriedky budú teda objasnené do konca tohto roka a do konca budúceho roka predložíme legislatívne návrhy o tzv. programe ENPI II, hoci toto je otázka, ktorá sa týka budúcnosti po roku 2013.

Čo sa týka otázky, ktorá s týmto súvisí – a toto je situácia, v ktorej sa nachádzame vo veci finančných prostriedkov a Ruska –, môžem povedať, že keď berieme do úvahy komplikácie, ktoré som spomenul, ide všetko podľa časového plánu. Všetko, čo sa týka finančných prostriedkov EÚ, ide podľa časového plánu. Z dôvodu určitých technických problémov na ruskej strane došlo k istým drobným oneskoreniam v dodaní peňazí, no to by sa malo čoskoro vyriešiť.

Pán poslanec Brok má úplnú pravdu v tom, ako by sa mali regionálna politika EÚ a územná spolupráca na vonkajších hraniciach EÚ kombinovať; sám by som to lepšie nepovedal. Naše nástroje sú zamerané na čo najväčšie zjednodušenie tejto spolupráce spájaním regiónov členských štátov EÚ s regiónmi našich partnerských štátov. Som pevne presvedčený, že naša dnešná debata by v tomto zmysle nemala byť chápaná izolovane, a dúfam, že vytvorí impulz na užšiu spoluprácu s mnohými spomedzi vás. Vypočul som si mnohých zástupcov s bohatými skúsenosťami v tejto oblasti a budem preto pripravený použiť všetky komunikačné kanály v našej dispozícii – a zároveň byť kreatívny a dodať tak nejaké ďalšie neformálne kanály –, aby sa tieto skúsenosti využili čo najlepšie, pretože je dôležité, aby sme reálne zvládli túto konkrétnu otázku cezhraničnej spolupráce.

Je však dôležité, aby sme reálne zvládli aj politiku susedstva, a ja vítam skutočnosť, že veľa z vás sa dotklo tejto témy. Viete, že v spolupráci s Cathy Ashtonovou, vysokou predstaviteľkou a podpredsedníčkou Komisie, sme už iniciovali proces preskúmania našej politiky susedstva. Posledný balík susedstva, ktorý sme predstavili na jar, hodnotil nielen minuloročné úspechy, ale aj úspechy všetkých piatich rokov.

S Cathy Ashtonovou sme si mysleli, že by to mohol byť výborný základ, podľa ktorého by sme mohli posudzovať množstvo otázok: Je naša politika správna? Uberáme sa správnymi smermi? Majú naši partneri pocit, že je to aj ich politika? Sú naše nástroje správne? Máme potrebné zdroje? Vrátane otázok: Hovoríme stále o susedskej politike v zmysle nástrojov a definujeme ciele susedskej politiky ako zaistenie mieru, stability a prosperity na hraniciach Európskej únie?

Nemali by sme tiež aspoň začať diskutovať o takýchto otázkach: Má táto politika nejaké záverečné štádium? Existuje cieľ, ktorý by sa dal definovať? Existuje niečo, čo by ju pre našich partnerov urobilo príťažlivejšou z hľadiska práce a spolupráce s nami? Toto sú otázky, ktoré sme začali riešiť s členskými štátmi, našimi partnerskými štátmi, odborníkmi a organizáciami občianskej spoločnosti, ale, samozrejme, tiež s vami. V súčasnosti spolupracujeme s predsedom Výboru pre zahraničné veci a hľadáme vhodné dátumy a časy. Opakujem, v tejto konkrétnej problematike sa vo veci neformálnych kontaktov s vami snažím byť kreatívny, pretože je to veľmi dôležitá otázka, a pevne dúfam, že kým predstavíme nový balík susedstva na jar budúceho roka, budeme pripravení podeliť sa s našimi partnermi a zvyškom sveta o výsledky hodnotenia tejto politiky.

Hodnotenie politiky nebude výslovne zamerané na tri piliere, tak ako ich poznáme dnes: politické pridruženie, hospodársku integráciu a otázku mobility. Celkom určite sa tiež zameriame na to, ako sa budú naše hodnoty odrážať v tejto novej politike, ako môžeme posilniť náš argument o ľudských právach a základných slobodách – nielen v istých častiach nášho susedstva, ale celoplošne. Okrem toho máme niekoľko konkrétnych otázok, ktoré chceme prediskutovať so štátmi, ako sú Ukrajina, Tunisko a niektoré ďalšie. Je to však angažovanosť, ktorá nás dovedie k rokovaciemu stolu, a naša pomoc a trvanie na týchto úlohách, ktoré pomôžu spomenutým štátom dosiahnuť primeranú úroveň.

Prejdem ku konkrétnej otázke o Rusku a Ukrajine od váženého pána poslanca Beldera a chcel by som povedať, že pevne dúfam, že naša spolupráca s partnermi, osobitne s Ukrajinou, nebude založená na rivalite s nejakým tretím štátom a že nepôjde o metódu hry s nulovým súčtom, ale o situáciu, ktorá bude prínosom pre región ako celok.

Som si istý, že som nebol schopný zodpovedať všetky vaše otázky, no pozriem sa na ne v priebehu hodnotenia politiky cezhraničnej spolupráce a tiež nájdem spôsob, ako na ne písomne odpovedať, pretože si myslím, že sú dôležité a mali by sme sa im opäť venovať v rámci procesu tohto hodnotenia.

Dovoľte mi zodpovedať ešte jednu konkrétnu otázku, ktorá sa týka myšlienky presunutia týchto programov od Generálneho riaditeľstva pre vonkajšie vzťahy pod Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku. Nemyslím si, že by to vyriešilo problémy, ktoré som spomenul na začiatku. Naopak, znamenalo by to, že problematika zahraničnej politiky – ktorá existuje – by ostala ignorovaná, a ja som presvedčený, že máme veľké odhodlanie, aby sme v danom rámci našli spôsob, ako zlepšiť fungovanie týchto programov.

A teraz mi dovoľte veľmi pekne poďakovať za debatu o tejto konkrétnej problematike. Ďakujem vám za mnoho dobrých nápadov, do ktorých sa s vami pustíme, keď ukončíme tento proces hodnotenia politiky susedstva.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Dominique Baudis (PPE), písomne. – (FR) Cezhraničná spolupráca je nevyhnutná pre naše susedské štáty. Ako je možné mať prosperujúce a udržateľné hospodárstvo, ak sú hranice zatvorené? Umožňuje to lepšiu bezpečnosť na hraniciach a inteligentné riadenie tokov migrácie. Niektoré z našich susedských regiónov, ako napríklad štáty Maghrebu, však nevedia, ako spolu vzájomne spolupracovať. Vo väčšine prípadov, kde je cezhraničná spolupráca medzi susedmi zastavená, ide o neukončený konflikt s dlhým historickým pozadím. Je, samozrejme, kľúčové, aby sme našim susedom poskytli zdroje na spoluprácu. Aby však boli pridelené rozpočty naozaj užitočné, potrebujeme, aby bola Európska únia, alebo inými slovami vy, pán Füle a osobitne pani barónka Ashtonová, prítomná na politickej scéne. Musí byť v pozícii vplyvu, byť vypočutá a rešpektovaná. V opačnom prípade je Únia vo vzťahu k Stredozemiu odsúdená na neúspech. Nástroj európskeho susedstva a partnerstva okrem toho vytvára veľké množstvo dokumentov a dopláca na svoju zložitosť, ba až neprehľadnosť. Parlament nemá takmer žiadne právo na preskúmanie strategických dokumentov a národných orientačných programov. Mali by sme byť častejšie konzultovaní a lepšie informovaní a postup sa musí zjednodušiť.

3. Dovoz tovaru vyrobeného v táboroch Laogai do EÚ (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o dovoze tovaru vyrobeného v táboroch Laogai do EÚ.

  Štefan Füle, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, problém, ktorý bol predostretý v rámci tejto otázky, sa skutočne týka základných ľudských práv, ktoré sú kľúčovými hodnotami Európskej únie a zároveň sú rozhodujúce pre jej vonkajšiu činnosť.

Môžem vás uistiť, že Komisii veľmi záleží na ľudských právach, ako aj základných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce vrátane dohovoru o nútenej práci. Zároveň si aj vy dobre uvedomujete, aká chúlostivá je táto otázka v rámci našich vzťahov s Čínou.

Komisia v plnej miere súhlasí s Európskym parlamentom, že systém táborov Laogai je úplne v rozpore so všeobecne uznávanými koncepciami ľudských práv, ako aj s ambíciami Číny stať sa modernou a rozvinutou spoločnosťou. Zachovanie tohto systému je zároveň absolútne nezlučiteľné so záväzkom, ktorý Čína vyjadrila v súvislosti s ratifikáciou Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý podpísala pred dvanástimi rokmi.

Európska únia skutočne čelí problému, že tovar, ktorý sa vyrába v táboroch Laogai práve za tých podmienok, ktoré odsudzujeme, môže byť dovážaný do Európskej únie. Je však nesmierne ťažké presne určiť, či – a ktorý – tovar dovezený z Číny do Európskej únie bol vyrobený v táboroch Laogai.

V reakcii na predchádzajúce otázky zo strany Európskeho parlamentu – ako aj organizácií občianskej spoločnosti – Európska únia Čínu v posledných rokoch neustále upozorňovala na túto záležitosť, a to predovšetkým v rámci dialógu o ľudských právach, ktorý prebieha každého pol roka.

Európska únia v tejto súvislosti zdôrazňuje, že systém táborov Laogai porušuje niekoľko článkov Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, a to predovšetkým článok 8, ktorý zakazuje nútenú alebo nedobrovoľnú prácu, a článok 9, ktorý uvádza, že nikto by nemal byť uväznený bez riadneho súdneho procesu.

Vo vzťahu k Číne doteraz Európska únia uprednostňovala skôr prístup pozitívnej angažovanosti než zavedenie zákazu dovozu. Musíme však uznať, že tento prístup má svoje hranice a zatiaľ neviedol k žiadnej významnej zmene v čínskej politike, pokiaľ ide o tábory Laogai.

Zároveň si musíme priznať, že Čína nie je jedinou krajinou, v ktorej problematika väzenskej práce vyvoláva obavy. Komisia je preto otvorená tomu, aby sme sa opäť vrátili k otázke, ako čo najúčinnejšie vyvinúť tlak na krajiny, ktoré využívajú väzenskú prácu, pričom porušujú zásady základných ľudských práv a dohovory Medzinárodnej organizácie práce. To sa však bude musieť spraviť horizontálne a nemalo by sa to obmedzovať iba na Čínu.

Privítali by sme, keby sa Parlament podrobnejšie vyjadril k tejto otázke. O ďalšom vývoji vás budeme informovať.

  Michael Gahler, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, je šťastná náhoda, že vedieme túto rozpravu na tej istej schôdzi, na ktorej rokujeme o blížiacom sa samite EÚ – Čína. Otázka táborov Laogai má vplyv na obchodnú politiku, ako aj na politiku v oblasti ľudských práv. Chcel by som sa tu zamerať na aspekty ľudských práv.

Väzňov v čínskych väzniciach Laogai nútia do otrockej práce v súlade s cynickým mottom „Prácou k polepšeniu“. Táto obrovská sieť táborov nútenej práce porušuje základné ľudské práva. Väzenské podmienky sú otrasné a pre európskych partnerov Číny neprijateľné. Očividne ignorujú všeobecné ľudské práva, ktoré sa Čínska ľudová republika zaviazala dodržiavať už pred 12 rokmi, keď ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach.

Európsky parlament už v minulosti niekoľkokrát odsúdil systém táborov Laogai. Je tu však niečo, na čo musíme upozorniť: väznice Laogai nesú názvy obchodných spoločností presne ako normálne podniky, čím sa snažia utajiť skutočný charakter svojich výrobkov, ktoré sú vyrábané prostredníctvom nútenej práce. Spojené štáty zaviedli zákonný zákaz dovozu tovaru, ktorý bol vyrobený vo väzniciach, a uzavreli svoj trh pred týmito takzvanými „podnikmi“. My sme zatiaľ takýto zákaz nezaviedli. Pán komisár, uviedli ste, že je ťažké určiť, odkiaľ výrobky pochádzajú. Poznáme názvy týchto podnikov, ktoré sú v skutočnosti väznicami. USA už majú konkrétne skúsenosti, pokiaľ ide o to, ako možno tieto výrobky držať mimo trhu. Otázka znie, či ste pripravený venovať pozornosť týmto zoznamom spoločností a zapojiť sa do konkrétnej diskusie so Spojenými štátmi o tom, ako možno v tomto smere niečo dosiahnuť.

Bude teraz Európska únia trvať na tom, aby Čína urýchlene dovolila osobitnému spravodajcovi OSN pre otázky mučenia navštíviť väznice podľa vlastného výberu, a to najmä v provincii Sin-ťiang a v Tibete?

  Karin Kadenbach, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, kým uvediem svoje poznámky, rada by som povedala, že Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente sa veľmi zaujíma o konštruktívne vzťahy s Čínskou ľudovou republikou. Vaša dnešná reakcia ma však trochu sklamala, pretože neobsahovala nič konkrétne. V podstate ste len upozornili na súčasnú situáciu, pričom ste sa snažili skryť za skutočnosť, že ide o zložitú otázku. Takéto ospravedlnenie nie je prijateľné, keďže iným krajinám – napríklad Spojeným štátom, ako sme práve počuli – sa už podarilo nájsť veľmi jasné riešenia.

Pozitívna obchodná bilancia s Čínou, ktorú by som privítala pre nás všetkých, nemôže ospravedlniť to, že zatvárame oči pred závažnými porušeniami ľudských práv. Som si istá, že Čína a jej zástupcovia usilovne pracujú na tom, aby vyriešili veľmi zložitú situáciu v Číne – prudký rozmach a rast hospodárstva na pobreží a vo veľkých mestách a rastúcu chudobu vo vidieckych oblastiach –, ktorá vedie k totálnej nerovnováhe v rámci sociálnych štruktúr krajiny. To nás však nemôže ospravedlniť za to, že nerobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili dovozu tohto tovaru do Európy, či už úmyselne, alebo neúmyselne. Máme pred sebou širokú škálu opatrení. Môžeme sa postarať o to, aby boli európske spoločnosti informované o problematických výrobkoch. Názvy týchto krycích spoločností, ktoré obchodujú s tovarom z táborov Laogai, sú známe. Vieme aj to, kto sú dodávatelia. Nám v Európe veľmi nepomôže, že väčšina našich spoločností poskytuje vynikajúci príklad vďaka tomu, že sa zaviazali rešpektovať ľudské práva, ak nerobíme nič pre to, aby sme im tento záväzok pomohli dodržať.

Zároveň sa považujem za zástupkyňu spotrebiteľa, ktorý si chce byť istý, že výrobky čínskeho pôvodu, ktoré kupuje, nie sú výsledkom nútenej práce. Sme už lepšie informovaní, pokiaľ ide o výrobky, ktoré sú výsledkom detskej práce. V tomto smere sa urobilo veľa. Očakávam od Komisie, že príde s nejakými konkrétnymi návrhmi, ako sú napríklad známky kvality. Chcem byť svedkom zákazu výrobkov, pri ktorých sa dá dokázať, že pochádzajú z týchto zdrojov, a chcem vidieť aj pokračujúci konštruktívny a účinný dialóg s Čínou. Myslím si, že čínska vláda je ochotná pokračovať v tomto dialógu. Čína sa zaujíma aj o zlepšenie svojej situácie v oblasti ľudských práv. Pokúsme sa to dosiahnuť prostredníctvom dialógu. Nemali by sme však zatvárať oči pred porušeniami ľudských práv len preto, lebo obchodné vzťahy sú také dôležité.

  Charles Goerens, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, podľa odhadov mimovládnych organizácií existuje viac ako tisíc táborov, v ktorých väznia 3 až 5 miliónov ľudí, pričom takmer všetci z nich sú obvinení z ohrozovania bezpečnosti štátu. Zároveň tu existujú obvinenia z nezákonného obchodovania s orgánmi. Aj keď tento zoznam nie je úplný, je predsa len veľmi znepokojujúci. Tábory nútenej práce v Číne sú skutočne nehanebné.

Reakcia medzinárodného spoločenstva je však stále dosť nesmelá. Samozrejme, v skutočnosti od Európskej únie očakávame, že nás bude informovať o tom, že robí primerané kroky, ktoré však predsa len dokážu všetkých obchodných partnerov z Číny priviesť k prejaveniu jednotného stanoviska, aby sa dali dosiahnuť reálne ústupky. Pracovné skupiny už boli vytvorené aj pre menej dôležité úlohy.

  Marek Henryk Migalski, v mene skupiny ECR. – (PL) Vážený pán komisár, aj ja by som sa chcel pridať k tým, ktorí povedali, že vaše vystúpenie bolo skôr sklamaním, keďže táto otázka by pre nás mala byť kľúčová. V týchto táboroch sa nachádza približne 7 miliónov ľudí. Títo ľudia sú veľmi často vystavení represii pre svoje náboženské alebo politické názory. Našou morálnou a politickou zodpovednosťou by malo byť postaviť sa proti tomu.

Je skutočne ťažké ubrániť sa pocitu, že tento väzenský systém pripomína sovietske gulagy. Jeho názov dokonca vyvoláva živé spomienky na známy nápis nad nemeckým nacistickým koncentračným táborom Osvienčim-Brezinka, ktorý znel: „Arbeit macht frei“. Slovo „laogai“ totiž znamená „prácou k polepšeniu“. Z toho dôvodu to skrátka nemôžeme ignorovať. Táto otázka by mala byť absolútne kľúčová v rámci všetkých diskusií medzi Európskou úniou a Čínou a chápem to tak, že aj v rámci diskusií akéhokoľvek členského štátu s Čínou. Je to zásadná otázka a ja by som chcel pána komisára vyzvať, aby ju zaradil do pracovného programu na každom stretnutí s čínskymi orgánmi.

  Marie-Christine Vergiat, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predsedajúci, všetci dobre vieme, aká je v Číne situácia v oblasti demokracie a ľudských práv. Práve sme hovorili o Európskej susedskej politike. Tieto dve záležitosti majú niečo spoločné: prevláda v nich hospodársky realizmus.

V očiach tých, ktorí riadia Európu, predstavuje Čína predovšetkým veľký trh. Nemali by sme preto znepokojovať čínske orgány, lebo by pred nami mohli zatvoriť svoje hranice. Nezáleží na tom, že tam stále existuje tá istá úroveň politickej represie. Ja som určite nezabudla na obete z námestia Tchien-an-men. Nezabudla som na všetkých tých, ktorí hnijú vo väzení, v pracovných táboroch alebo dokonca platia svojimi životmi za svoj boj za demokraciu a ľudské práva.

Systém táborov Laogai je skutočne strašným symbolom toho, čo sa v Číne deje. Opäť ste nám povedali, že ľudské práva sú pre Komisiu dôležité. Pán komisár, neskrývajte sa teda za technické hľadiská. Neuspokojte sa už viac len s rozhovormi s čínskou vládou. Veľmi dobre viete, ako čínska vláda prijíma vaše slová. Pre nich sú diskusie o tejto otázke niečím, čo skrátka musia strpieť.

Vo svojom úvodnom vystúpení ste len vo veľmi malej miere zodpovedali otázky, ktoré vám položili kolegovia poslanci. V podstate ste nepovedali nič konkrétne a neskrývajte sa za skutočnosť, že pracovné tábory existujú aj v iných krajinách. Hovoríte nám, že Čína sa modernizuje. Povedala by som to takto: ako pre koho.

Nepodporujem Ameriku, mám od toho ďaleko. V tomto prípade sa mi však zdá, že by sme mali urobiť prinajmenšom aspoň to, čo robia Spojené štáty. V oblasti bezpečnosti a takzvaného boja proti terorizmu vieme, ako so Spojenými štátmi spolupracovať, a to aj na úkor Európanov. Prečo teda Európska únia nie je schopná urobiť to isté, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv?

Pán komisár, kedy Európska únia zakáže vývoz výrobkov z táborov Laogai?

  Lorenzo Fontana, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, vaše slová určite nie sú to, čo sme očakávali, keďže sme čakali ráznejšiu reakciu na túto otázku. Nemôžeme dovoliť, aby sa ľudské práva podriaďovali hospodárstvu. Inak by už existencia Európskej únie nemala zmysel.

V táboroch Laogai sa nachádzajú milióny ľudí, ktorých ľudské práva sa porušujú. Predovšetkým nesmieme zabúdať na to, že je to v každom prípade aj problémom pre európske hospodárstvo, pretože tieto výrobky, ktoré prichádzajú na náš trh, zároveň vytvárajú nespravodlivú hospodársku súťaž, ktorá tiež vedie k hospodárskej kríze v Európe, čo sa spája s poklesom konkurencieschopnosti, ako aj s dampingom. Z toho jednoznačne vyplýva, že napriek tomu, čo čínska vláda za posledné roky povedala a urobila, výsledky, bohužiaľ, nikde nevidieť.

Tábory Laogai naďalej existujú a, bohužiaľ, miliónom a miliónom ľudí, ktorí v týchto krajinách predstavujú menšiny, sa šliape po ich právach. Veríme a ja osobne dúfam, že diplomatické úsilie a snaha o spoluprácu teraz ustúpia ráznej reakcii zo strany Európy, ktorou bude odhodlaný boj proti dovozu výrobkov z táborov Laogai – možno podľa príkladu Spojených štátov.

  Daniel Caspary (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, všetci dobre vieme, že za sieťou táborov Laogai sa skrýva neprijateľný systém táborov nútenej práce v Číne. Už len samotná existencia týchto pracovných táborov je neprijateľná, no považujem za vyslovene pohoršujúce, že mnohé z výrobkov, ktoré sa tam zhotovujú, si nájdu cestu do našich obchodov. Tieto pracovné tábory sa nevyužívajú len ako súčasť trestného systému pre väzňov, ale zároveň čínskej vláde umožňujú nadobúdať zisky a hospodárske výhody. To je opäť neprijateľná situácia. Ako môžeme vedieť, že niektoré výrobky z týchto pracovných táborov neposlúžia ako súčasť pohostinnosti prejavenej delegácii z Európskej únie, ktorá má navštíviť Čínu o 14 dní? Myslím si, že by som to nezniesol.

Pán Füle, som veľmi sklamaný z toho, čo ste povedali. Namiesto toho, aby ste sa konečne zamerali na túto problematiku a predstavili nám riešenia, ste oznámili, že Komisia má najskôr v pláne zistiť, ktoré ďalšie krajiny tiež využívajú kritické väznice na výrobu tovaru, ktorý sa dostáva na naše trhy. Mali by ste poriadne vyriešiť jeden problém. Keď tento problém vyriešite, potom sa môžeme posunúť k ďalšiemu. Nemali by sme sa snažiť robiť priveľa vecí naraz, ale mali by sme tento problém konečne vyriešiť priamo.

Vyzývam Komisiu a Radu, aby konečne zaistili, že výrobky z týchto táborov sa nebudú predávať ani v jednom európskom obchode. Takéto výrobky v Európe nechceme. Ako už niekoľkokrát zaznelo, naši priatelia v USA našli spôsob, ako zabrániť predaju týchto výrobkov vo svojich obchodoch. Vyzývam Komisiu, aby sa postarala o to, že tieto výrobky poškvrnené krvou sa už viac na naše trhy nedostanú. Podporujem dobré partnerstvo s Čínou, ale tieto tábory a ďalšie otázky budú v rámci našich vzťahov vždy tŕňom v oku.

  Gesine Meissner (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, vyhlásili ste, že ľudské práva sú v Európskej únii kľúčovými hodnotami. Minulý rok v decembri sme hrdo schválili Lisabonskú zmluvu a právne záväzný Európsky dohovor o ochrane ľudských práv, ktorý sa s ňou spája. To, čo ste povedali, je úplne správne a nesmierne dôležité: musíme tieto ľudské práva chrániť pri každej príležitosti a zároveň musíme umožniť, aby sa týmito zásadami riadili naše obchodné aktivity.

Ako ste zdôraznili, je to zložitá otázka. Ako však už bolo povedané, zoznam táborov Laogai, ktoré zhotovujú výrobky, už existuje. Mám tu knihu, ktorá obsahuje všetky dôležité informácie. Uvádza sa v nej, ktorá väznica zhotovuje ktoré výrobky a pod akým obchodným názvom. Túto otázku je teda možné preskúmať. Z toho dôvodu napríklad nadácia na výskum pracovných táborov Laogai (Laogai Research Foundation), ktorá je aktívna na medzinárodnej scéne, ako aj v rámci Európy – hovorím to kvôli pánovi predsedovi Müllerovi, ktorý je tu dnes s nami –, napísala pánovi komisárovi De Guchtovi s cieľom požiadať ho, aby osobitnému vyslancovi OSN umožnil navštíviť tábory podľa vlastného výberu a preskúmať otázku, či je možné dočasne zastaviť colné preferencie pre takéto výrobky, čím by sme nasledovali príklad Spojených štátov, ktoré sú v tejto otázke o trochu odvážnejšie, než sme my. Chcela by som vedieť, k akému pokroku došlo v súvislosti s preskúmaním tejto otázky, ktoré Komisia sľúbila.

(potlesk)

  Fiorello Provera (EFD). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som pridať zopár údajov k tým, ktoré uviedli kolegovia poslanci: existuje viac ako 1000 potvrdených táborov Laogai, v ktorých od roku 1949 strávilo nejaký čas 40 až 50 miliónov väzňov. Predovšetkým však existuje 314 obchodných spoločností, ktoré sú spojené s týmito tábormi.

Pracovné tábory Laogai predstavujú jeden z najrepresívnejších väzenských systémov na svete. Boli vytvorené podľa modelu sovietskych gulagov s cieľom potrestať odporcov komunistického režimu, inými slovami z politických dôvodov. Európska únia má už teraz obrovský problém konkurovať systému výroby Čínskej ľudovej republiky, ktorá nemá absolútne žiadne odbory ani normy na ochranu životného prostredia a spotrebiteľa. Ak akceptujeme dovoz tovaru, ktorý vyrobili politickí väzni, stávame sa prinajmenšom z morálneho hľadiska spoluvinníkmi týchto zločinov, ktoré by sme mali pomáhať odstrániť.

Inak, pán komisár, potvrdíme dojem, že sme veľmi kritickí k malým krajinám a veľmi opatrní, keď rokujeme s veľkými krajinami, ako je napríklad Čína. Na záver: blížiaci sa októbrový samit poskytuje príležitosť diskutovať aj o tomto probléme. Pán komisár, dúfam, že si túto príležitosť nenecháte ujsť a vrátite sa s priaznivejšími správami.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Ako iste viete, článok 11 Všeobecnej deklarácie ľudských práv stanovuje právo na spravodlivý súdny proces. Je očividné, že tábory Laogai, ktoré sa snažia prevychovávať prostredníctvom práce, toto právo nehorázne porušujú. Ako povedali kolegovia poslanci predo mnou, tábory Laogai robia viac než to. Podrobujú väzňov týraniu a ponižujúcemu zaobchádzaniu a zároveň ich nútia vykonávať práce v baniach, na farmách a v továrňach, ktoré, samozrejme, nie sú platené a niekedy trvajú aj celý deň. Podľa vyšetrovaní, ktoré uskutočnili organizácie na ochranu ľudských práv, sú osoby zadržiavané v táboroch Laogai vystavené aj bitiu a aktom sexuálnej agresie, pričom sa im neposkytuje lekárska starostlivosť ani prijateľná strava. Dovoz všetkých takýchto tovarov vyrobených v systéme táborov Laogai do EÚ treba určite zakázať. Som pevne presvedčený o tom, že by sme to mali urobiť. Komisia môže tento zákaz monitorovať. Pán Gallagher to veľmi jasne navrhol vo svojom vystúpení.

Na druhej strane som presvedčený aj o tom, ako už povedali iní kolegovia poslanci, že zástupcovia EÚ musia využiť každú príležitosť, ktorá sa im naskytne na stretnutiach na vysokej úrovni s čínskymi vládnymi predstaviteľmi, aby požiadali o úplný zákaz tohto ponižujúceho systému táborov.

  Cristiana Muscardini (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, tí, ktorí uctievajú boha peňazí, sa nikdy nestarajú o to, či sú tieto peniaze poškvrnené krvou. Čínska vláda využíva pracovnú silu týchto ľudí za neľudských pracovných podmienok a naďalej vyváža tovar pošpinený krvou do Európy.

Nemyslím si, že otázka morálky pomôže Európskej únii vyriešiť tento problém, pretože EÚ stále nezaviedla žiadne opatrenia, ktoré by zastavili dovoz takéhoto tovaru, a naďalej rokuje s Čínskou ľudovou republikou aj napriek tomu, že si je vedomá toho, čo Čína robí a aký je pôvod tohto tovaru.

Obávam sa, že otázka morálky Európu dostatočne nezaujíma, takže Parlament rázne vyzýva, aby ste sa vrátili s väčším odhodlaním s cieľom jednoznačne vyriešiť tento problém s Čínou. Medzitým, keďže Európa má vlastné hospodárske obavy, by sme mali čo najskôr prikročiť aspoň k nariadeniu týkajúcemu sa uvádzania miesta pôvodu. Týmto spôsobom budeme môcť čínskej vláde povedať, že ak sa výroba a vývoz tovaru, ktorý zhotovili väzni, nezakáže, bude pre nás všetko čínske tovarom, ktorý sa pravdepodobne zrodil z krvi.

  Tunne Kelam (PPE). – Vážený pán predsedajúci, pán komisár, nemali by sme zabúdať na to, že podstatná časť hospodárskeho rastu Číny je výsledkom väzenského hospodárstva. Systém táborov Laogai je najdôležitejším nástrojom masívneho politického útlaku a od roku 1949 bolo jeho súčasťou okolo 50 miliónov väzňov. Dokonca aj dnes je v týchto táboroch zadržiavaných do 5 miliónov osôb. Väčšina z nich je tu držaná pod zámienkou, že sa tým zabraňuje ohrozovaniu bezpečnosti štátu. Rozsiahle využívanie otrockej práce vo väzenských táboroch komunistickej Číny sa stalo verejným tajomstvom. Je dokázané, že väčšina väzníc Laogai funguje pod názvami obchodných spoločností.

Pán komisár, ste v predvečer samitu EÚ – Čína pripravený uplatniť v rámci ďalších opatrení zásadu reciprocity pána predsedu Van Rompuya? Súhlasím s tým, že ste nezodpovedali väčšinu našich otázok. Existuje napríklad nejaká spolupráca s americkými orgánmi týkajúca sa odhaľovania výrobkov z táborov Laogai? Pozreli ste sa na predchádzajúce uznesenia Parlamentu, ktoré podporujú zákaz predaja výrobkov z táborov Laogai v Európe a trvajú na tom, že ďalší pokrok v rámci spolupráce s Čínou by mal závisieť od toho, či Peking ratifikuje dôležité dohovory Organizácie Spojených národov a Medzinárodnej organizácie práce? Ste zároveň pripravený dočasne pripraviť Čínu o jej status v súlade so všeobecným systémom preferencií, ak to čínske orgány odmietnu? Tieto otázky nám treba zodpovedať.

  Martin Kastler (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, väzniť ľudí v pracovných táboroch preto, lebo nemajú rovnaké názory ako vládnuci režim, je zločinom proti ľudskej dôstojnosti. Tábory otrockých prác, tábory určené na prevýchovu a internačné tábory – to všetko sú anachronizmy, ktoré v 21. storočí nestratili nič zo svojej odpornosti, nech už sa nachádzajú kdekoľvek na svete. Som skutočne sklamaný, že Európskej komisii sa napriek nášmu presvedčeniu doteraz nepodarilo predstaviť poslancom tohto Parlamentu žiadne konkrétne opatrenia na riešenie tohto čínskeho prípadu a nevysvetlila nám, ako si predstavuje budúcu spoluprácu medzi EÚ a Čínou.

Ak majú USA zoznamy podnikov a ak existujú knihy, v ktorých sú zverejnené názvy podnikov, o ktorých sa vie, že sa za nimi skrývajú internačné tábory, prečo ich potom nemáte? Prečo si nechávate klapky na očiach? Vy a Komisia vlastným pričinením nesiete podiel viny na utrpení tých, ktorí sú uväznení, a to väčšinou bez riadneho súdneho procesu. Toto by nemohol chcieť nikto. Právny štát je jednou z našich hlavných zásad v Európe a Európskej únii. Ako poslanec Európskeho parlamentu sa hanbím za to, že som si musel vypočuť to, čo tu dnes odznelo. Na druhej strane som však rád, že sme tu vďaka všetkým stranám upozornili na túto zásadu právneho štátu pre slobodu a ľudskú dôstojnosť. Za to by som sa chcel Parlamentu poďakovať.

  Michael Theurer (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, kolegovia poslanci už vysvetlili, že zastavenie dovozu týchto výrobkov do Európskej únie je naliehavou otázkou ľudských práv. Aj ja si myslím, že v súvislosti s takými neľudskými podmienkami sa vynára otázka, či sa tieto výrobky predávajú za dampingové ceny. Som presvedčený, že by sme sa mali pozrieť na potrebu antidampingových opatrení.

My v EÚ by sme mali navyše celkom jasne ukázať, že bez ohľadu na súvisiace obchodné otázky sú pre nás podmienky v týchto pracovných táboroch neprijateľné. Prirodzene, mali by sme sa zaujímať nielen o samotné výrobky, ale aj o zlepšenie podmienok pre ľudí, ktorí sú internovaní v týchto táboroch a ktorí nemajú žiadnu oporu v zásadách právneho štátu. Mali by sme to Čínskej ľudovej republike ešte raz jasne vysvetliť.

  Eva Lichtenberger (Verts/ALE). – (DE) Veľmi pekne vám ďakujem, pán predsedajúci. Pán komisár, povedali ste, že v rámci vzťahov s Čínou je to veľmi chúlostivá téma. To je jasné. Myslím si však, že partneri, ktorí spolu obchodujú a ktorí nadväzujú partnerstvo na globálnej úrovni, musia v rámci rokovaní nielen opakovane prízvukovať vlastné hodnoty, ale aj vyvodzovať primerané závery. Inak, a myslím si, že na tom sa všetci zhodneme, by mohol byť jeden z rokujúcich partnerov obvinený z pokryteckosti, keď kritizuje skutočnosť, že tieto odsúdeniahodné tábory existujú, a zároveň ochotne umožňuje, aby sa tieto výrobky dostávali na jeho trh. Je to otázka európskej dôveryhodnosti, že by sme nemali len rečniť, ale aj konať. Myslím si, že toto stanovisko by sa v Číne stretlo skôr s rešpektom než s odmietnutím. Napokon, rokovacieho partnera, ktorého pokryteckosť je taká očividná, budú brať oveľa menej vážne ako partnera, ktorý sa drží svojich hodnôt – a dokonca v súlade s nimi aj koná.

  Charles Tannock (ECR). – Vážený pán predsedajúci, Čína je hospodársky kapitalistický zázrak, ale vo svojej podstate je to brutálny komunistický štát jednej strany. Jednou z nepríjemnejších skutočností je nútená „prevýchova“ prostredníctvom pracovných táborov Laogai, do ktorých posielajú milióny disidentov alebo politických oponentov – od Ujgurov po ľudí praktizujúcich Falun Gong. V minulosti to boli, samozrejme, aj demonštranti z námestia Tchien-an-men a ich príbuzní.

Existujú strašné, hoci nepreukázané obvinenia, že v týchto táboroch dochádza k odoberaniu orgánov na transplantačné účely, a to medzi väzňami, ktorých majú popraviť. Samozrejme, je pravda, že Čína každoročne popraví tisícky svojich občanov z rôznych dôvodov: od hrdelných trestných činov – čo by sme mohli považovať za pochopiteľné – po hospodársku sabotáž a dokonca aj kupliarstvo.

Je tu aj ďalší problém, na ktorý som v minulosti upozornil komisára Mandelsona, a tým je obava, že tábory nútenej práce môžu vyrábať tovar. Je to nepodložené tvrdenie. Jedinou konkrétnou vecou, ktorá bola uvedená, boli gumové čižmy, ktoré sa nejakým spôsobom dostali na trhy EÚ. Mám pre Komisiu isté pochopenie, pretože identifikovať alebo dokázať takýto tovar je zatiaľ nemožné.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Tábory Laogai, pomenované podľa čínskeho „lao“ – prevýchova a „gai“ – práca, sa začali v Číne vytvárať krátko po komunistickom prevrate v roku 1948.

V táboroch od ich vzniku uväznili približne 50 miliónov Číňanov, z ktorých sa domov vrátila len polovica. Podľa výskumnej nadácie Laogai vo Washingtone v súčasnosti v Číne existuje viac ako 1700 takýchto táborov. Uväznených je v nich 3 až 5 miliónov Číňanov. Do táborov sa dostávajú zväčša bez súdneho procesu, stačí rozhodnutie polície. Čínsky režim v táboroch cielene zbavuje väzňov ľudskej dôstojnosti, individuality, ich príbuzných a priateľov núti písať listy, v ktorých uväzneného odvrhnú a vzdajú sa ho. Tieto listy, ale aj neľudské dlhodobé vypočúvanie, mučenie a 14 hodín ťažkej práce denne väzňov nakoniec zlomia. Do roka majú väzni len 3 – 4 dni voľna. V táboroch neexistuje lekárska starostlivosť, nie sú lieky. Zlú stravu si väzni, ktorí pracujú vonku, vylepšujú jedením trávy. Tábory neposkytujú žiadne súkromie a 5 – 15 % väzňov spácha v tábore samovraždu.

Mali by sme preto prijať účinné opatrenia na to, aby výrobky z tejto otrokárskej produkcie nešpinili svedomie európskej civilizácie.

  Nick Griffin (NI). – Vážený pán predsedajúci, perspektíva uväznenia pre myšlienkové zločiny je šokujúca. Na rozdiel od väčšiny prítomných vám to môžem povedať z vlastnej skúsenosti. Britská vláda sa ma trikrát pokúsila poslať do väzenia na základe zákonov proti slobode prejavu, ktoré uvádzajú, že hovoriť pravdu nie je žiadna obrana. Mám teda veľký súcit s čínskymi a najmä s tibetskými disidentmi, ktorých nútia do otrockej práce v komunistických väzenských táboroch.

Treba podniknúť kroky, ktoré by zabránili tomu, aby mohol tovar, ktorý vyrábajú, prostredníctvom nízkych cien znevýhodňovať výrobu a pracovníkov na Západe. Ak však uznáme, že výrobky zhotovené prostredníctvom nútenej práce vytvárajú nespravodlivú hospodársku súťaž, nemôžeme sa vyhnúť rovnakým záverom, pokiaľ ide o tovar, ktorý vyrábajú vykorisťovaní pracovníci, ktorí sa nesmú organizovať do odborových zväzov v krajine, kde neexistujú žiadne náklady na ochranu životného prostredia.

Pravda je taká, že všetok tovar vyrobený v Číne vytvára nespravodlivú hospodársku súťaž. Obchod s Čínou, ktorý má ďaleko od toho, aby bol voľný, nás stojí milióny pracovných miest a ničí našu výrobnú základňu. Nastal čas chrániť našich pracovníkov pred týmto strašným spojením komunistickej tyranie a kapitalistickej nenásytnosti.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, to, či by malo alebo nemalo byť prípustné predávať tovar, ktorý boli väzni nútení vyrobiť, musí závisieť od toho, či títo väzni spáchali skutočné trestné činy, ktoré sa líšia od tých politických – samozrejme, vieme celkom presne, o aké trestné činy v Číne ide. Musí to závisieť aj od toho, či je súdny systém spravodlivý, a určite aj od toho, či sú väzni držaní v ľudských podmienkach, čo v táboroch Laogai určite nie sú.

No to, či by sa iným ľuďom malo alebo nemalo dovoliť kupovať tieto výrobky, musí závisieť od toho, či dovážajúca krajina chce alebo nechce zatvoriť svoje továrne a pripraviť svojich pracovníkov o miesta. To by sa malo vzťahovať nielen na tovar, ktorý vyrobili väzni, ale aj na tovar pochádzajúci z akéhokoľvek hospodárstva s nízkymi mzdami, ktorému naši pracovníci nedokážu konkurovať.

Zástancovia voľného obchodu v knihách o klasickej ekonómii vždy tvrdia, že voľný obchod robí svet ako celok oveľa bohatším. To však neznamená, že zbohatne každá krajina. Určite to neznamená, že britskí a ďalší európski pracovníci, ktorí prišli o prácu, zbohatnú. Ich záujmy musia byť na prvom mieste.

  Štefan Füle, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, hospodársky rozvoj Číny nemá v moderných dejinách hospodárstva obdobu a na svetovej scéne hrá čoraz dôležitejšiu úlohu. Táto úloha so sebou prináša aj povinnosti, ako napríklad dodržiavanie základných práv a základných pracovných práv. Je veľmi dôležité, aby čínski vedúci predstavitelia plnili tieto úlohy.

Dokonca aj v týchto ťažkých časoch sú Čína a Európa prirodzenými partnermi. Politika aktívneho angažovania sa a dialógu s Čínou je najlepším spôsobom, ako sa posunúť vpred a vyriešiť tieto otázky, a to najmä v kontexte nášho dialógu o ľudských právach alebo hospodárskeho a obchodného dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Čínou.

Zároveň sa však musíme postaviť za naše hodnoty a zásady, a to aj pokiaľ ide o väzenskú prácu v táboroch Laogai. Vzhľadom na to – ako som už spomenul vo svojom úvodnom vystúpení – je Komisia otvorená úvahám o účinnom spôsobe zamedzenia dovozu tovaru, ktorý bol vyrobený prostredníctvom väzenskej práce, a bude sa tejto problematike ďalej venovať v rámci úzkeho dialógu s Európskym parlamentom.

Minulý utorok sa v tomto Parlamente môj kolega komisár Karel De Gucht obsiahlo venoval problematike ľudských práv v Číne. Môžem tento Parlament znovu uistiť, že na samite EÚ – Čína, ktorý sa uskutoční 6. októbra, upozorníme na ľudské práva vrátane želania Európskej únie, aby sa tábory Laogai zrušili.

Na rozdiel od Spojených štátov EÚ nemá k dispozícii horizontálny nástroj, ktorý by zakazoval dovoz tovaru vyrobeného prostredníctvom väzenskej práce. Komisia je pripravená preskúmať účinnosť právnych predpisov Spojených štátov, ktoré zabraňujú takémuto dovozu, pretože je ťažké identifikovať ho. Nenechám si ujsť príležitosť informovať svojich štyroch kolegov, ktorých príslušné generálne riaditeľstvá sa zaoberajú touto problematikou, že podľa tohto Parlamentu nastal čas vytvoriť pracovnú skupinu založenú na spolupráci medzi generálnymi riaditeľstvami, ktorá by túto záležitosť lepšie preskúmala.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

4. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

5. Preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca: pozri zápisnicu

6. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu

7. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

8. Pozície Rady v prvom čítaní: pozri zápisnicu

9. Rozhodnutia týkajúce sa určitých dokumentov: pozri zápisnicu

10. Písomné vyhlásenia zapísané v registri (čl. 123 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

11. Zaslanie textov prijatých počas rokovania: pozri zápisnicu

12. Termíny nasledujúcich rokovaní: pozri zápisnicu

13. Prerušenie zasadania

  Predsedajúci. – Vyhlasujem zasadnutie Európskeho parlamentu za prerušené.

(Rokovanie sa skončilo o 11.55 hod.)

Komisia vo svojom druhom strategickom preskúmaní energetickej politiky zdôraznila potrebu zistiť požiadavky na financovanie energetických projektov a potenciálne zdroje ich financovania. Podľa správy Maria Montiho s názvom Nová stratégia pre jednotný trh je potrebné zvýšiť cielené financovanie energetickej infraštruktúry. Rada v marci 2009 požiadala Komisiu, aby začiatkom roku 2010 predložila návrh nového nástroja EÚ pre energetickú bezpečnosť a infraštruktúru. Pracovný program Komisie naznačuje, že plánuje predstaviť tento nástroj do konca novembra 2010. Aký obsah bude mať nadchádzajúci návrh Komisie, ktorým sa má zabezpečiť primerané financovanie nevyhnutných energetických projektov, najmä projektov, ktoré súvisia s budovaním jednotného energetického trhu?

(EN) Ďalšia integrácia energetických sietí je jednou z hlavných politických priorít Európy a v blízkej budúcnosti ňou aj ostane, či už ide o integráciu v rámci členských štátov, medzi členskými štátmi, alebo dokonca za hranicami Európskej únie. Pretože bez dostatočnej energetickej infraštruktúry nedosiahneme naše spoločne odsúhlasené ciele, pokiaľ ide o integráciu trhu, bezpečnosť dodávok a zmenu klímy.

Komisia pripravuje oznámenie, ktoré na základe skúseností so súčasným politickým rámcom v oblasti transeurópskych energetických sietí (TEN-E) a vzhľadom na nový regulačný a politický kontext (tretí balík o vnútornom trhu s energiou⁽¹⁾, ciele 20-20-20 atď.) určí kľúčové otázky a priority rozvoja energetickej infraštruktúry na nasledujúce desaťročia. Toto oznámenie by malo najmä priniesť odpoveď na otázky, čo môže urobiť EÚ pre umožnenie a zjednodušenie vytvorenia nových energetických sietí s cieľom uľahčiť dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti integrácie trhu, bezpečnosti dodávok a zmeny klímy.

Oznámenie by malo ďalej predstaviť novú metódu strategického plánovania, pomocou ktorej sa určia a dohodnú konkrétne projekty európskeho záujmu doplnené o súbor nástrojov potrebných na realizáciu týchto projektov.

Oznámenie sa tiež bude venovať otázke potrieb financovania budúcich investícií do infraštruktúry. V roku 2011 by mal nasledovať legislatívny návrh na vytvorenie nového nástroja EÚ pre energetickú bezpečnosť a infraštruktúru. Jeho cieľom je identifikovať možnosti doplnenia investičného deficitu na základe ďalšieho zlepšovania prideľovania finančných prostriedkov na infraštruktúru, ako aj účinnosti nástrojov EÚ a tiež lepšieho investovania verejných a súkromných zdrojov. Mal by sa tiež zaoberať otázkou finančnej podpory projektov. Takéto financovanie by sa týkalo projektov, ktoré by sa nepodarilo uskutočniť iba za pomoci trhu alebo by neboli ukončené včas.

Zástupcovia gréckych poľnohospodárskych podnikov hromadne vyjadrili svoj záujem o prínos, ktorý by mali zabezpečiť tarify zaručené gréckymi právnymi predpismi pre investície do fotovoltaických zariadení na výrobu elektrickej energie, vzhľadom na nízku výnosnosť poľnohospodárskej pôdy. Domnieva sa Komisia, že boli dostatočne zohľadnené sociálne, ekonomické a technické vplyvy podpory takýchto investícií vzhľadom na náklady, ktoré takáto podpora predstavuje pre verejné financie a spotrebiteľov (prostredníctvom uplatňovania osobitnej dane) a potrebu zaistiť bezpečnosť dodávok energie v krajine?

(EN) Smernica o obnoviteľnej energii⁽¹⁾ stanovuje pre členské štáty právne záväzné ciele týkajúce sa podielu obnoviteľnej energie. Grécko je teda právne zaviazané zabezpečiť, aby sa spotreba obnoviteľnej energie v Grécku zvýšila z dnešných približne 8 % na 18 % do roku 2020.

Výkupné sadzby zabezpečujúce ceny na pevne stanovený čas sú veľmi dobre známym prostriedkom podpory, vďaka ktorému sa vytvorí pevný rámec na rozvoj obnoviteľnej energie. Je to teda bežný nástroj, ktorý využívajú mnohé členské štáty. Hoci si Komisia uvedomuje, že sadzby ponúkané Gréckom patria medzi najvyššie v Európe, je stále zodpovednosťou gréckej vlády, aby vykonávala všetky politiky potrebné na splnenie cieľa stanoveného v jej národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných zdrojov⁽²⁾ a aby to robila hospodárnym spôsobom. V tejto súvislosti smernica vytvorila mechanizmus spolupráce, ktorý umožňuje členským štátom, aby si navzájom pomáhali dosiahnuť svoje ciele hospodárnym spôsobom.

Komisia podporuje diskusie členských štátov o najúčinnejších spôsoboch vykonávania smernice prostredníctvom projektu koordinovaného postupu v rámci programu Inteligentná energia – Európa. Tento koordinovaný postup bude tiež odzrkadľovať podporné programy členských štátov a ich relatívnu účinnosť. Pomôže teda členským štátom upraviť ich programy a zaistiť tak, aby plne zohľadňovali všetky príslušné hospodárske, sociálne a technické faktory a vplyvy. Tejto otázke sa Komisia bude venovať aj v nadchádzajúcej stratégii v oblasti energetiky do roku 2020 a v nasledujúcej správe o financovaní obnoviteľných zdrojov energie.

Región Baltského mora sa prednedávnom stal jednou z najaktívnejších zón vývoja ohlásených projektov v oblasti jadrovej energie. Stav bezpečnosti týchto projektov má mimoriadny význam pre celú EÚ. Bolo by nanajvýš poľutovaniahodné, ak by sa susedné krajiny v tesnej blízkosti východnej vonkajšej hranice EÚ (v prípade Kaliningradu 12 km a v prípade Bieloruska 20 km – iba 55 km od Vilniusu, hlavného mesta členského štátu EÚ) rozhodli pri realizácii svojich projektov v oblasti jadrovej energie ignorovať medzinárodné záväzky. Osoby zodpovedné za vývoj projektov atómových elektrární v Bielorusku a v Kaliningradskej oblasti zatiaľ neposkytli vyčerpávajúce informácie o metóde nakladania s jadrovým odpadom, stratégiách likvidácie, akomkoľvek možnom riziku spojenom s väčšími haváriami, stratégiách evakuácie obyvateľstva v prípade havárie a ďalšie.

Aké má Komisia názory na spôsob zaistenia náležitých bezpečnostných noriem v blízkosti objektu nachádzajúceho sa mimo územia EÚ (vzhľadom na vyššie uvedené projekty atómových elektrární)? Čo možno podniknúť na úrovni EÚ v kontexte spoločnej európskej energetickej politiky?

(EN) Komisia stále pozorne sleduje energetickú situáciu v oblasti Baltského mora, najmä viaceré plány na výstavbu nových jadrových elektrární v Litve, Kaliningrade, Bielorusku (aj v Poľsku). Na zaistenie toho, aby jadrové elektrárne v susedstve EÚ spĺňali prísne normy bezpečnosti a ochrany, sú potrebné dvojstranné kontakty a spolupráca na medzinárodnej úrovni, t. j. pod záštitou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

Rusko, Bielorusko, spoločenstvo Euratom a jeho členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a iných príslušných medzinárodných dohovorov podpísaných pod záštitou MAAE, ako sú napríklad dohovory o včasnom varovaní a poskytnutí pomoci v prípade jadrových havárií. Podľa Dohovoru o jadrovej bezpečnosti je zmluvná strana povinná uskutočniť konzultácie s inými zmluvnými stranami, ktoré sa nachádzajú v blízkosti navrhovanej výstavby jadrového zariadenia, pretože je pravdepodobné, že budú týmto zariadením dotknuté. Tento dohovor tiež stanovuje rámec bezpečnostných noriem, ktoré majú zmluvné strany dodržiavať.

Rusko poskytlo Komisii správu o posúdení vplyvu na životné prostredie týkajúcu sa jadrovej elektrárne v Kaliningrade, predstavilo tento projekt v rámci dialógu o energetike medzi EÚ a Ruskom a vyjadrilo ochotu uskutočniť konzultácie s EÚ. O tejto otázke diskutovali členské štáty aj v Rade a Komisia o nej bude naďalej hovoriť v rámci kontaktov s ruskými orgánmi, pričom bude zdôrazňovať potrebu transparentnosti.

Komisia zabezpečí, aby sa otvorila otázka plánu jadrovej elektrárne v Bielorusku a aby sa dôkladne prediskutovala v rámci dialógu o energetike medzi EÚ a Bieloruskom. Komisia tiež požiadala Bielorusko, aby ju informovalo o vývoji, pokiaľ ide o ratifikáciu a dodržiavanie Dodatkového protokolu o jadrových bezpečnostných opatreniach podpísaného pod záštitou MAAE. Komisia takisto vyjadrila svoju pripravenosť spolupracovať s príslušnými bieloruskými orgánmi s cieľom zriadiť nezávislý, transparentný a účinný regulačný úrad.

Účinné prepojenie regiónu Baltského mora bolo označené ako jeden zo šiestich prioritných projektov energetickej infraštruktúry v druhom strategickom preskúmaní energetickej politiky, ktoré Komisia schválila v novembri 2008. Plán prepojenia energetických trhov baltského regiónu (BEMIP) bol spustený v roku 2008 na základe iniciatívy predsedu Komisie. Hlavným cieľom iniciatívy BEMIP v kontexte cieľov 20/20/20 EÚ je úplné začlenenie troch pobaltských štátov do európskeho trhu s energiou prostredníctvom posilnenia prepojení s ich susediacimi krajinami EÚ.

Môže Komisia vyjadriť svoj názor na to, či je novo vyjednaná dohoda medzi Poľskom a Ruskom o prevádzke plynovodu Jamal-Európa a úmysel podpísať zmluvu o prevádzke platnú do roku 2045 v súlade s kolektívnym úsilím EÚ o vytvorenie zosúladenej a životaschopnej spoločnej politiky v oblasti energetiky?

Aký je súčasný stav, pokiaľ ide o tieto spoločné snahy vrátane spoločného návrhu Jacquesa Delorsa a Jerzyho Buzeka o zriadenie Európskeho spoločenstva energetiky? Aký pokrok bol vykonaný smerom k integrácii existujúcich „energetických ostrovov“, akými sú napríklad štáty Pobaltia, do európskej energetickej siete?

(EN) Komisia oznámila Poľsku svoje znepokojenie, pokiaľ ide o súlad medzivládnej dohody medzi Poľskom a Ruskom s právnymi predpismi EÚ. Obavy Komisie sa okrem iného týkajú správy plynovodu Jamal v súvislosti s ustanoveniami o oddelení v treťom liberalizačnom balíku.

Tretí liberalizačný balík je jedným zo základných kameňov politiky EÚ v oblasti energetiky. Jednou z jej hlavných zásad je to, aby všetky spoločnosti, ktoré chcú predávať plyn v ktoromkoľvek členskom štáte, tak mohli robiť pomocou využívania nezávisle spravovanej infraštruktúry a za spravodlivé poplatky. Otvorené a konkurencieschopné trhy s plynom, ktorých plynovody sú prístupné všetkým dodávateľom, zvyšujú bezpečnosť dodávok, pretože plyn možno dodávať všade tam, kde vznikne dopyt. Medzivládne dohody, ktoré nerešpektujú pravidlá tohto balíka, jednoznačne narúšajú spoločnú politiku v oblasti energetiky.

Pravidlá vnútorného trhu sa týkajú subjektov pôsobiacich na trhu EÚ, a to rovnako z krajín EÚ, ako aj z tretích krajín. Obrana fungujúceho trhu EÚ je preto prirodzenou súčasťou koherentnej a životaschopnej vonkajšej politiky v oblasti energetiky.

Člen Komisie zodpovedný za energetiku hovoril o týchto otázkach na rokovaniach s poľskými orgánmi a takisto na to upozornil ruskú stranu. Komisia bude aj naďalej podporovať Poľsko v týchto rokovaniach. Členské štáty nemôžu byť postavené pred voľbu medzi uplatňovaním právnych predpisov EÚ na svojom území a dodávkami plynu.

Pokiaľ ide o infraštruktúru prepájajúcu priemyselné členské štáty a regióny v Európskej únii, v novembri 2010 vydá Komisia oznámenie o energetickej infraštruktúre, ktorá načrtne potrebný vývoj v tejto oblasti. Niekoľko projektov na infraštruktúru tiež získalo podporu z Európskeho energetického programu pre obnovu vrátane projektov v pobaltských štátoch.

Okrem toho Komisia na budúci rok očakáva výsledky od pracovnej skupiny pre plyn v rámci Plánu prepojenia energetických trhov baltského regiónu (BEMIP), ktorá sa pravidelne stretáva, aby identifikovala projekty spoločného záujmu a aby zistila a odstránila prekážky v súvislosti s takýmito projektmi. Jednoznačná politická podpora pre plynovod medzi Poľskom a Litvou je pozitívnym signálom, pretože tento projekt je kľúčový pre ukončenie izolácie pobaltského regiónu.

Komisia sa z veľkej časti stotožňuje s analýzou a cieľmi pána Buzeka a pána Delorsa zahrnutými v návrhu na posilnenie európskej politiky v oblasti energetiky. Prinajmenšom nateraz však Komisia namiesto otvorenia novej inštitucionálnej diskusie uprednostňuje vytvorenie takejto európskej politiky v oblasti energetiky na základe existujúcich zmlúv a právnych nástrojov, ktoré boli uvedené vyššie. Komisia je presvedčená, že keby bol potenciál Lisabonskej zmluvy a najmä jej článku 194 plne využitý, umožnilo by to dosiahnuť v tomto smere značný pokrok.

Komisia 29. apríla zverejnila správu Eurobarometra, z ktorej vyplýva, že 82 % Európanov si želá právne predpisy týkajúce sa nakladania s rádioaktívnym odpadom.

Pripravuje Komisia v tejto súvislosti príslušnú smernicu? Uloží sa touto smernicou prevádzkovateľom jadrových elektrární aj povinnosť prijať prípravné opatrenia na vyradenie jadrových elektrární z prevádzky a uloženie vysoko rádioaktívneho odpadu a nakladanie s ním?

Zastáva Komisia názor, že tieto záruky treba poskytnúť nielen pre novo plánované elektrárne, ale aj pre elektrárne v prevádzke a že zodpovednosť nesú v prvom rade prevádzkovatelia, a nie členské štáty?

Aký je časový plán Komisie?

(EN) Legislatívna iniciatíva Komisie týkajúca sa nakladania s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom v EÚ sa práve pripravuje.

Prístup Komisie je založený na základnej zásade, že hlavná zodpovednosť za bezpečnosť jadrových zariadení a za bezpečnosť nakladania s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom leží na pleciach členských štátov (všetky členské štáty produkujú takýto odpad v jadrových elektrárňach, pri využívaní rádioizotopov v medicíne atď.), ako aj na zásade, že prvoradú zodpovednosť za bezpečnosť má držiteľ licencie (prevádzkovateľ) pod dohľadom príslušného vnútroštátneho regulačného orgánu.

Návrh smernice je pripravený na základe predpokladu, že bude zahŕňať nakladanie so všetkými druhmi vyhoreného paliva a rádioaktívneho odpadu vrátane existujúceho odpadu a odpadu predpokladaného v budúcnosti, ako je odpad vznikajúci pri likvidácii jadrových zariadení a z budúcich jadrových elektrární.

Komisia predpokladá schválenie legislatívneho návrhu týkajúceho sa nakladania s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom pred koncom roku 2010.

Značný čas bol venovaný diskusiám o tom, ako čo najlepšie zmobilizovať fondy EÚ na podporu výskumu a rozvoja v EÚ. Súkromné financie však vždy budú tvoriť len malý podiel z celkových fondov určených pre túto dôležitú oblasť.

Ako plánuje Komisia podporovať nárast výskumu, rozvoja a inovácie v súkromnom sektore na úroveň, akú v súčasnosti dosahujú, okrem iných, v Spojených štátoch a Japonsku? Odvolávam sa najmä preskúmanie najlepších postupov v osobitných členských štátoch EÚ – aké opatrenia by s využitím dostupných zdrojov boli podľa názoru Komisie najúčinnejšie na šírenie najlepších postupov v tejto oblasti v celej EÚ?

(EN) Objem súkromných financií poskytovaných na výskum a inováciu v EÚ jednoznačne nie je dostatočný. Miera financovania výskumu a rozvoja zo strany súkromného sektora predstavuje v EÚ 55 %, v Spojených štátoch amerických 67 %, v Číne 70 % a v Japonsku 78 %, pričom tento údaj v EÚ má v posledných rokoch klesajúcu tendenciu. Rovnako znepokojujúce je, keď sa na vec pozrieme z hľadiska hrubého domáceho produktu (HDP). Výdavky firiem na výskum sa v EÚ zastavili na úrovni približne 1,2 % HDP, pričom v USA predstavujú 2,1 %. Výdavky čínskych firiem na výskum sa rýchlo približujú úrovni EÚ.

S cieľom riešiť tento problém pracuje Komisia na súbore opatrení týkajúcich sa prístupu k financovaniu, ktorý predstavuje hlavnú prekážku najmä pre začínajúce inovatívne firmy a malé a stredné podniky (MSP).

Komisia skúma možnosti pritiahnutia väčšieho množstva súkromných financií do inovačných podnikov pomocou výrazného posilnenia európskych nástrojov financovania, čím sa snaží zaplniť diery na trhu v oblasti pôžičiek a rizikového kapitálu, a to najmä v spolupráci s Európskym investičným fondom a Európskou investičnou bankou. Zvažuje aj opatrenia na zlepšenie využívania kohéznych fondov na podporu kapacít rozvoja a inovácie. Treba revidovať rámec štátnej pomoci s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné primerane podporovať všetky formy inovácie.

V súčasnosti sa pracuje na ďalšom súbore opatrení na vytvorenie jednotného trhu s inováciami.

Mali by sme sa rýchlo dohodnúť na patente EÚ. Komisia preveruje všetky možnosti, ako to napokon dosiahnuť. Pokiaľ ide o trhy s inovatívnym tovarom a službami, Komisia navrhne previerku a úpravu príslušných regulačných rámcov. Európsky normalizačný systém sa musí revidovať s cieľom uzavrieť medzeru medzi výskumom a normalizáciou, aby sa inovácia dala lepšie podporovať. Komisia plánuje aj opatrenia na podporu verejného obstarávania inovatívnych výrobkov a služieb.

Okrem opatrení, ktoré možno prijímať alebo koordinovať na úrovni EÚ, sú národné systémy výskumu a inovácie veľmi dôležité pre vytvorenie jednotného trhu s inováciami. Budú účinnejšie, ak budú mať nejaké všeobecné znaky, ktoré sa uznávajú ako spoločné pre výkonné systémy a ktoré predstavujú osvedčené postupy. Preto Komisia navrhuje vypracovať určitý počet charakteristických znakov politík pre národné systémy výskumu a inovácie v spolupráci s členskými štátmi. Už prebiehajú konštruktívne diskusie.

Vytvorenie takéhoto súboru znakov politík vychádza z činností, ktoré sa roky vykonávajú v rámci výboru pre vedecký a technický výskum (CREST), s cieľom podporiť vzájomné vzdelávanie a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi. Je to veľmi účinné. Z kontaktov a monitorovacej činnosti Komisie vidno, že politiky výskumu a inovácie členských štátov sa v posledných rokoch výrazne vyvinuli smerom k účinnejším kombináciám politík pokrývajúcim širokú paletu cieľov a opatrení.

Komisár zodpovedný za priemysel a podnikanie a komisárka zodpovedná za výskum a inovácie riadia práce na hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii, ktorá navrhne odvážne opatrenia na komplexné riešenie týchto vecí. Komisia má čoskoro prijať túto iniciatívu a predseda Komisie ju plánuje predstaviť Európskej rade v decembri 2010. Iniciatíva Inovácia v Únii predloží kompletný súbor návrhov na uvoľnenie cesty od myšlienok k trhom.

Komisárka Geoghegan-Quinn v minulosti uviedla, že zmena klímy je jednou z jej hlavných priorít. V nadväznosti na nedávne oznámenie komisárky, že do výskumu a vývoja bude investovaných 6,8 miliardy EUR, môže Komisia uviesť, aké opatrenia prijme v oblasti výskumu a ako sa inováciami budú riešiť problémy, ktoré predstavuje zmena klímy a jej dôsledky na hospodárstvo, najmä v súvislosti s Írskom a nedávnymi povodňami?

(EN) Zmena klímy má skutočne vysokú prioritu. V posledných rokoch je zmena klímy v čoraz väčšej miere súčasťou rámcového programu. Obsahuje výskum prispievajúci k 1) pochopeniu minulého, súčasného a budúceho systému klímy a jeho procesov, 2) vyčísleniu vplyvu klímy na ľudí a prírodu, 3) identifikácii a hodnoteniu možností zmiernenia vplyvu a možností prispôsobenia a 4) rozvoju technológií a postupov, ktoré vedú k spoločnosti s nízkou produkciou uhlíka a odolnej voči zmene klímy. Počas prvých troch rokov siedmeho rámcového programu prekročil príspevok EÚ na zmluvy o výskume v súvislosti so zmenou klímy 1,5 miliardy EUR.

Pozitívny trend investovania do výskumu zmeny klímy pokračuje výzvami na predkladanie ponúk, ktoré boli zverejnené v júli 2010. Rozpočet pridelený jednotlivým programom Spolupráca a Kapacity siedmeho rámcového programu, konkrétne témam, ktorých sa to týka najviac, a to Životné prostredie (vrátane zmien klímy), Doprava (vrátane aeronautiky), Energetika, Potraviny, Poľnohospodárstvo a Rybolov, Biotechnológie a Výskumná infraštruktúra, predstavuje približne 2,1 miliardy EUR. V rámci výziev zverejnených v júli 2010 sa približne 55 % všetkých oblastí uvedených v rámci týchto tém buď priamo zaoberá zmenou klímy, alebo má zložku vzťahujúcu sa na zmenu klímy. Približne dve tretiny všetkých týchto oblastí týkajúcich sa zmeny klímy vyzývajú na inovácie v prístupoch, metódach, produktoch, materiáloch, vybavení, modeloch atď., ktoré zvýšia schopnosť EÚ riešiť hlavné problémy spoločnosti a zároveň aj jej konkurencieschopnosť. Konečná suma, ktorá sa pridelí grantom v oblasti výskumu súvisiaceho so zmenou klímy, sa bude dať vypočítať až po ukončení procesu vyhodnocovania.

Toto jasne dokazuje aktívny prístup Komisie vo vzťahu k inovácii týkajúcej sa tém v oblasti zmeny klímy. Zmena klímy a výskum v oblasti rozvoja spoločnosti s nízkymi emisiami uhlíka predstavujú dôležitú súčasť hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii stanovenej v stratégii Európa 2020, ktorej podrobnosti Komisia onedlho zverejní.

Komisia je presvedčená o tom, že uplatnenie iniciatívy Inovácia v Únii môže posilniť úsilie, ktoré už bolo vynaložené a naplánované a ktorého cieľom je rozvoj spoločnosti s nízkymi emisiami uhlíka a odolnej voči zmenám klímy.

Pokiaľ ide o povodne, zmena klímy môže zvýšiť frekvenciu a intenzitu rizík súvisiacich s klímou, ako napríklad povodní, a následne zvýšiť zraniteľnosť prírodných a ľudských systémov. Výskum a technologický rozvoj sú dôležité na hodnotenie preventívnych prístupov, ktoré by mohli znížiť riziko povodní a predchádzať stratám na ľudských životoch. V rámci súčasnej výzvy prispeje výskum k zvyšovaniu odolnosti spoločnosti voči katastrofám v Európe a doplní súčasné projekty v oblasti riadenia rizík pri prívalových povodniach, včasného varovania pred povodňami a v oblasti riadenia záplav v mestách.

Celosvetová pôrodnosť v súčasnosti dosahuje úroveň 75 miliónov narodených detí ročne. Vzhľadom na tento rast počtu obyvateľstva a na to, že bezpečnosť dodávok potravín je čoraz závažnejším medzinárodným problémom, môže Komisia poskytnúť informácie o svojich politikách v oblasti výskumu, vedy a techniky, ktoré sú zamerané na riešenie problematiky bezpečnosti dodávok potravín? Spolupracuje Komisia v súčasnosti na tejto dôležitej politickej otázke s tretími krajinami?

(EN) Pokiaľ ide o politiky EÚ v oblasti potravinovej bezpečnosti, odkazuje Komisia v prvom rade na svoje oznámenie o potravinovej bezpečnosti prijaté 31. 3. 2010⁽¹⁾.

Komisia vo svojom oznámení navrhuje, aby sa EÚ zaoberala štyrmi piliermi potravinovej bezpečnosti (dostupnosťou potravín, prístupom k potravinám, primeranou nutričnou hodnotou a krízovou prevenciou a krízovým riadením), a konkrétne navrhuje ako prioritu: „Intenzívnejšie podporovať poľnohospodársky výskum riadený dopytom v záujme rozvoja, rozširovania a inovácií s cieľom zvýšiť túto podporu do roku 2015 o 50 %.“

Tematický program potravinovej bezpečnosti vo svojej prvej fáze v rokoch 2007 až 2010 úspešne podporuje aktivity súvisiace s výskumom. Tento cieľ bude Komisia napĺňať v druhej fáze tematického programu potravinovej bezpečnosti v rokoch 2011 až 2013.

Toto financovanie pozostáva najmä z podpory pre programy Konzultačnej skupiny pre medzinárodný poľnohospodársky výskum (CGIAR), ktoré vykonáva 15 stredísk skupiny CGIAR a ich partneri pri vykonávaní programov, a z podpory pre regionálne siete, ako sú Fórum pre poľnohospodársky výskum v Afrike (FARA), Združenie pre posilnenie poľnohospodárskeho výskumu vo východnej, južnej a strednej Afrike (ASARECA) a Rada západnej a strednej Afriky pre poľnohospodársky výskum a rozvoj (CORAF). Regionálne siete úzko spolupracujú s národnými systémami pre poľnohospodársky výskum v príslušných členských štátoch na vykonávaní regionálneho výskumu v oblasti obilnín, zvierat, rybolovu, biotechnológií a riadenia prírodných zdrojov s cieľom podporiť ciele potravinovej bezpečnosti.

Pokiaľ ide o medzinárodnú spoluprácu s tretími krajinami v oblasti výskumu, treba povedať, že ju aktívne podporujú a podnecujú všetky oblasti výskumu rámcových programov EÚ pre výskum, pričom sú všetky témy potenciálne otvorené spolupráci s tretími krajinami.

Od začatia siedmeho rámcového programu pre výskum a rozvoj bolo v každoročnej výzve týkajúcej sa výroby potravín niekoľko tém zameraných na cielenú medzinárodnú spoluprácu s rozvinutými aj rozvojovými tretími krajinami, a to s povinnou účasťou tretích krajín.

Na lisabonskom samite v roku 2007 začali vysokí predstavitelia EÚ a Komisie Africkej únie spoločnú stratégiu spolupráce. Následne bola Bezpečnosť vody a potravín vybraná ako jedna z tém, ktoré sa mali čo najskôr uplatniť v programe práce siedmeho rámcového programu na rok 2010.

V nadväznosti na to Komisia v roku 2010 zverejnila medzitematickú výzvu pre Afriku, ktorá pokrýva spoločný výskum v oblasti potravín a poľnohospodárstva, životného prostredia a zdravia. Celkový rozpočet predstavuje 63 miliónov EUR.

Táto výzva mala skutočný úspech a zmobilizovala spoločenstvá vedcov v Afrike a v Európe. Účasť prekonala všetky očakávania: bolo predložených 190 ponúk, z ktorých 90 prekračovalo hranicu výberu, 23 návrhov bolo ponechaných na financovanie a v súčasnosti sa o nich rokuje.

Konkrétne bolo 11 návrhov ponechaných na financovanie v oblasti potravín, poľnohospodárstva a životného prostredia. Na všetkých činnostiach v oblasti výskumu sa zúčastňujú africkí partneri s cieľom posilniť výskumné kapacity Afriky. Vybrané projekty budú okrem iného pokrývať lepšie varovanie pred suchom, lepšie vodné a pôdne hospodárstvo, výskum udržateľnej výživy pre Afriku, šetrné poľnohospodárstvo a prijímanie inovácií vedených poľnohospodármi.

Cukrovka je ničivá chronická choroba, ktorá v členských štátoch EÚ postihuje viac ako 30 miliónov ľudí. Je znepokojivé, že výskyt cukrovky je čoraz rozšírenejší vo všetkých vekových skupinách, a čo je najsmutnejšie, aj u mladých ľudí. Na zamedzenie šírenia tejto epidémie a s cieľom nájsť liek na cukrovku a účinné prostriedky na predchádzanie tejto chorobe je potrebné intenzívne a koordinované úsilie v oblasti výskumu.

Mohla by Komisia informovať Parlament o tom, ako GR pre výskum zabezpečí, aby Európa zohrávala významnú úlohu v tomto celosvetovom úsilí zameranom na výskum cukrovky? Konkrétne, aké kroky plánuje Komisia uskutočniť s cieľom umožniť lepšiu koordináciu a nepretržité financovanie výskumu cukrovky v súlade so stratégiou plánu načrtnutou v nedávno dokončenom 7. rámcovom programe projektu DIAMAP?

(EN) Komisia si plne uvedomuje zvýšený výskyt cukrovky medzi obyvateľmi Európy a zásadný problém, ktorý pre Európu predstavuje, konkrétne vo forme utrpenia ľudí a hospodárskych nákladov a strát.

Z tohto dôvodu je cukrovka jednou z prioritných tém lekárskeho výskumu na európskej úrovni. V súčasnosti investuje EÚ prostredníctvom siedmeho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj (na roky 2007 až 2013) 170 miliónov EUR (32 projektov) do výskumu cukrovky. Ako súčasť svojej súčasnej výzvy na predkladanie ponúk⁽¹⁾ zverejnila Komisia štyri oblasti výskumu cukrovky s výhľadom na ďalších 63 miliónov EUR z prostriedkov EÚ na financovanie výskumu cukrovky. To sa prejaví na asi desiatich ďalších projektoch týkajúcich sa výskumu cukrovky financovaných z prostriedkov EÚ. Ďalšie podstatné úsilie sa týka partnerstva EÚ s Európskou federáciou farmaceutického priemyslu (EFPIA): prostredníctvom Iniciatívy pre inovačné lieky (IMI) je 54 miliónov EUR vyčlenených na zabezpečenie rýchlejšieho a bezpečnejšieho rozvoja terapeutických prístupov v oblasti cukrovky ako výsledok prvej výzvy IMI na predkladanie ponúk. Vedecké priority IMI na rok 2010 navyše zahŕňajú rozvoj osobitného lekárskeho prístupu ku každému pacientovi s cukrovkou.

Táto investícia do výskumu sa zaoberá témami ako genetika a epidemiológia, fyziopatológia, metabolizmus a integratívna fyziológia, klinické skúšky a mikrovaskulárne a makrovaskulárne komplikácie. Ďalší výskum cukrovky bude možno dostupný pri predkladaní ponúk v budúcnosti.

Komisia víta odporúčania uvedené v správe DIAMAP⁽²⁾, ktorá prispeje k posilneniu európskeho výskumu cukrovky a vytvoreniu súdržnej európskej politiky v tejto oblasti identifikovaním pokroku dosiahnutého v tejto oblasti a identifikovaním ďalších potrieb a medzier.

Táto správa zdôrazňuje okrem iného aj potrebu posilnenia koordinácie výskumných činností na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Zapojenie a podpora jednotlivých členských štátov sú pre dosiahnutie tohto cieľa veľmi dôležité.

Ako súčasť výziev na predkladanie ponúk v oblasti zdravia v rámci FP7-ERA-NET-2011-RTD⁽³⁾ zverejnila Komisia sieť ERA-NET o prevencii a liečení cukrovky ako krok týmto smerom a s cieľom pomôcť prekonať rozdrobenie výskumných činností, programov a politík v tejto oblasti v Európe. Sieť ERA-NET by mala spojiť agentúry financujúce národný výskum cukrovky a vytvárať synergie spájaním obrovských množstiev údajov, zdrojov a znalostí.

Komisia bude, samozrejme, pokračovať v skúmaní ďalších možností rozširovania a využívania správy DIAMAP.

EÚ si je vedomá naliehavej potreby rýchleho riešenia veľkých spoločenských úloh, akými sú sú zmena klímy, hľadanie udržateľných zdrojov energií, demografické zmeny, napríklad starnutie, a potreba surovín, ktoré sa stávajú čoraz nedostupnejšími. Aby sme zabezpečili plnenie toho, čo hlásame, potrebujeme politiky so širokou podporou a primeraným financovaním. Napriek tomu, že tieto otázky sa stávajú stále naliehavejšími, prostriedky, ktoré sa im prideľujú, sa znižujú. Pokiaľ ide o stratégiu Európa 2020, prípravu 8. rámcového programu a nadchádzajúce oznámenie o budovaní inovatívnej Únie, mám tieto dve otázky na členku Komisie Geoghegan-Quinnovú: Vzhľadom na to, že zdravé starnutie bolo vymedzené ako hlavná priorita Komisie, kedy je možné čakať podrobný a špecifický návrh a ako ho podporia európske, štátne alebo regionálne opatrenia výkonnej politiky a financovanie? Pokiaľ ide o celkom inú záležitosť: ako sa do oblasti výskumu a inovácií začlení otázka účinnosti zdrojov a náhrada moderných nedostatkových materiálov?

(EN) Zdravie a starnutie sú témy, ktorým sa má venovať hlavná iniciatíva Inovácia v Únii v oznámení Európa 2020⁽¹⁾. Návrh Komisie týkajúci sa vykonávania stratégie Inovácia v Únii má byť čoskoro prijatý. Bude obsahovať súbor reforiem politík a cielených iniciatív na riešenie podstatných problémov spoločnosti, čo je v súlade s hlavnými príležitosťami pre európske podniky na trhu.

Podľa plánu má stratégia definovať „partnerstvá v oblasti inovácií“, ktoré sa budú zaoberať problémami v spoločnosti. Partnerstvá v oblasti inovácií poskytnú rámec pre zhromaždenie zdrojov a spojenie všetkých podstatných aktérov (verejných orgánov, výskumných pracovníkov a priemyslu: veľkých podnikov a moderných inovatívnych malých a stredných podnikov) a zásadných politík a nástrojov zo strany dopytu aj ponuky, čím sa pokryje verejné obstarávanie a normalizačné aj regulačné témy. Zdravé a aktívne starnutie a suroviny patria medzi prvotné témy partnerstiev v oblasti inovácií.

Starnutie, ako aj zdravé a aktívne starnutie a nezávislý život starých ľudí sú témou súboru politík EÚ, a to najmä v oblasti verejného zdravia, výskumu, priemyslu, informačnej spoločnosti a zamestnanosti. Komisia napríklad nedávno navrhla, aby bol rok 2012 Európskym rokom aktívneho starnutia. Partnerstvo v oblasti inovácií týkajúce sa aktívneho a zdravého starnutia by všetky tieto snahy posilnilo a mohlo by prispieť k ich koherentnému vykonávaniu a súčasne využiť zdroje a činnosti na národnej a regionálnej úrovni.

Komisia už začala niekoľko iniciatív v oblasti výskumu a inovácie s cieľom podporiť súčasné politiky EÚ týkajúce sa surovín (konkrétne iniciatívu v oblasti surovín) v súlade s budúcimi hlavnými iniciatívami stratégie Európa 2020, konkrétne s iniciatívami Inovácia v Únii, Európa efektívne využívajúca zdroje a Priemyselná politika vo veku globalizácie. Bezpečné, hospodárne a z ekologického hľadiska neškodné dodávky surovín sú pre spoločnosť životne dôležité. Zahŕňa to dodávky prvotných aj druhotných surovín a využívanie alternatívnych materiálov alebo postupov. Súčasná výzva na predkladanie ponúk v rámci siedmeho rámcového programu preto predstavuje prvý súbor opatrení v tomto smere. Okrem tohto výskumu však potrebujeme aj inovatívne riešenia, najmä na strane dopytu, na podporu recyklovania a lepšej cezhraničnej spolupráce (napríklad medzi geologickými prieskumami).

Pod témou Nanotechnológie, materiály a výrobné technológie v rámci siedmeho rámcového programu sa už začali výzvy na predkladanie ponúk týkajúcich sa účinnosti a nahrádzania nedostatkových surovín najmä v nasledujúcich oblastiach:

vytvorenie prepojenia na úrovni členských štátov v oblasti využívania surovín v priemysle;

vytvorenie nových technológií pre čisté a inteligentné banícke činnosti;

ekologický dizajn nových výrobkov a ekologicky účinné a hospodárne spôsoby výroby, hľadanie náhrad za niektoré nedostatkové moderné suroviny.

O budúcich opatreniach v tejto oblasti v rámci siedmeho rámcového programu by sa mohlo rozhodnúť pri príprave pracovného programu na budúci rok.

Pokiaľ ide o budúci rámcový program, počas predbežných prípravných prác sa ešte nehovorilo o jednotlivých oblastiach výskumu. Bude sa o nich hovoriť onedlho.

Aj suroviny sú jednou z tém, pre ktorú by sa mohla v budúcnosti vypracovať ponuka na partnerstvo v oblasti inovácií.

Mohla by Komisia uviesť, aké kroky podnikne z krátkodobého a strednodobého hľadiska s cieľom zjednodušiť proces realizácie 7. rámcového programu pre výskum?

Okrem toho, stanovila Komisia nejaké ciele pre obchodné subjekty, ktoré by mohli vzniknúť vďaka programu disponujúcemu niekoľkými miliardami eur?

(EN) V apríli 2010 Komisia prijala oznámenie o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum⁽¹⁾, pričom navrhla celý súbor opatrení vrátane postupných vylepšení, ale aj zásadných zmien, ktoré si vyžadujú revíziu právneho základu výskumu EÚ a dosiahnutie lepšej rovnováhy medzi dôverou a kontrolou a medzi riskovaním a predchádzaním riziku.

V oznámení sa prvky zjednodušenia predstavujú v troch hlavných líniách. Prvá línia obsahuje opatrenia, ktoré možno realizovať teraz v rámci súčasného právneho rámca a pre ktoré sa už množstvo prvkov realizuje ako súčasť nepretržitého procesu, ktorý začal 7. rámcovým programom pre výskum a technologický rozvoj (7. RP, 2007 – 2013). Tieto opatrenia zahŕňajú zlepšenie usmerňovacích dokumentov a podporné služby pre žiadateľov, rozvoj nástrojov IT prístupných používateľom na predkladanie návrhov a riadenie projektov a zosúladenie interpretácie a uplatňovania pravidiel vo všetkých útvaroch Komisie. Druhá línia sa týka zmien pravidiel, no bez upustenia od súčasného systému založeného na vynaložených nákladoch zameraného na vstupy. To zahŕňa napríklad širšiu podporu metodík používania priemerných nákladov, možnosti paušálnych súm pre vlastníkov a zároveň konateľov malých a stredných podnikov a jednoduchšie úročenie zálohových platieb. Tretia línia predstavuje nové možnosti základných zmien modelu financovania na prístup založený na dosiahnutých výsledkoch s využitím individuálnych paušálnych sadzieb na úrovni celých projektov. O týchto možnostiach sa v súčasnosti diskutuje so zainteresovanými stranami, Radou a Parlamentom.

Zjednodušenie bude kľúčovým prvkom pri príprave nasledujúceho rámcového programu pre výskum. Návrh nasledujúceho rámcového programu pre výskum zo strany Komisie sa bude tiež zaoberať znížením všeobecnej náročnosti financovania výskumu z prostriedkov EÚ pomocou rozmanitých intervenčných mechanizmov, systémov financovania a organizácií, ktoré výskum realizujú. Hlavná iniciatíva Únie v oblasti inovácií si bude vyžadovať jasné ciele a nástroje, dôsledné a stále pravidlá a jednoduché a rýchle administratívne postupy a procesy.

Návrh budúceho rámcového programu zo strany Komisie sa bude tiež zaoberať znížením všeobecnej náročnosti financovania výskumu z prostriedkov EÚ pomocou rozmanitých intervenčných mechanizmov, systémov financovania a organizácií, ktoré výskum realizujú. Európsky plán pre oblasť výskumu a inovácií a hlavná iniciatíva Únie v oblasti inovácií si budú vyžadovať jasné ciele a nástroje, dôsledné a stále pravidlá a jednoduché a rýchle administratívne postupy a procesy. V tomto kontexte bude zjednodušenie kľúčovým prvkom pri príprave budúceho rámcového programu.

Do projektov 7. RP sa medzičasom zapojil značný počet obchodných subjektov. V marci 2010 sa na ňom podieľalo viac ako 7 000 samostatných podnikov, pričom 4 350 z nich tvorili malé a stredné podniky. Z hľadiska percentuálneho vyjadrenia financovania 7. RP sa pre týchto 7 000 podnikov vyčlenilo 24 % finančných prostriedkov siedmeho rámcového programu.

Pokiaľ ide o vytváranie nových spoločností, je to mimoriadne dôležitý prvok pokračujúceho spoločensko-hospodárskeho inovačného procesu, ktorý riadia trhové sily a podnikateľský duch. Zatiaľ čo rámcové programy pre výskum sa zameriavajú na podporu tohto procesu v celej Európe, vytváranie nových podnikov nepatrí medzi osobitné ciele programu a ako také sa nemonitoruje. Vďaka špecializovaným štúdiám analýzy vplyvov sa však získali užitočné ukazovatele. Príkladom takejto štúdie je analýza vplyvov projektov piateho rámcového programu (1998 – 2002) v oblasti IKT⁽²⁾. Štúdia odhalila, že približne 137 z 1 000 respondentov prieskumu sa vyjadrilo, že účasť na programe „priamo viedla alebo akýmkoľvek spôsobom napomohla vytvorenie spoločností, ktoré vznikli odčlenením sa od materskej organizácie“. Polovicu z nich možno pripísať konkrétnemu projektu.

Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie uľahčuje vytváranie a rast nových podnikov, najmä prostredníctvom finančných nástrojov, služieb na podporu obchodu a inovácií prostredníctvom siete Enterprise Europe Network a prostredníctvom podpory priaznivého prostredia pre obchod a inovácie pomocou vytvárania politiky a spolupráce na inovačných zoskupeniach a iných témach. Do konca marca 2010 profitovalo z finančných nástrojov rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie 68 000 malých a stredných podnikov.

14. mája 2010 nadobudnú účinnosť pravidlá o kabotáži podľa nariadenia EÚ (ES) č. 1072/2009⁽¹⁾. Viacerí cestní dopravcovia v Írsku vyjadrili obavy týkajúce sa interpretácie pravidiel v ostatných členských štátoch. Mohla by Komisia vysvetliť, či sa nové pravidlá budú vykonávať rovnako vo všetkých členských štátoch? Pozná Komisia problémy, s ktorými sa stretávajú niektorí dopravcovia, keď dostali pokuty alebo im boli zadržané kamióny pri prevádzke, ktorá bola v zmysle vykonávania nariadenia (ES) č. 1072/2009 úplne legálna? Je si Komisia vedomá, že aj pojem „kombinovanej dopravy“ je pri obchode medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom nereálny v dôsledku minimálne 100 km vodnej cesty a maximálne 150 km cestnej vzdialenosti? Má Komisia obavy, pokiaľ ide o vplyv nariadenia na jednotný trh a voľný pohyb tovaru a služieb?

(EN) Nariadenie (ES) č. 1072/2009⁽²⁾ skutočne upravilo režim poskytovania nákladnej cestnej kabotážnej prepravy. Od 14. mája 2010 musí byť poskytovanie kabotáže, t. j. vnútroštátnej prepravy v prenájme alebo za úhradu, ktorá sa vykonáva dočasne v hostiteľskom členskom štáte, napojené na predchádzajúcu medzinárodnú cestnú prepravu tovaru. Okrem toho nový režim obsahuje v súvislosti s časovým rámcom poskytovania kabotážnej prepravy jasné a jednoduché pravidlá. Tieto nové pravidlá sú stanovené nariadením, čo znamená, že sa priamo uplatňujú vo všetkých členských štátoch.

Odvetvie nákladnej dopravy podľa informácií Komisie vo všeobecnosti oceňuje nové pravidlá kabotáže, ako ich definuje nariadenie (ES) č. 1072/2009, pretože prinášajú právnu istotu s menším rizikom udelenia sankcií za porušenie pravidiel. Dopravcom umožňujú lepšie naplánovať medzinárodnú prepravu a ponúkajú im príležitosť znížiť počet spiatočných ciest prázdnych vozidiel. Komisia nemá informácie o rozdieloch pri ich vykonávaní v členských štátoch, no, samozrejme, bude monitorovať situáciu a v prípade, že nastanú problémy, podnikne všetky príslušné iniciatívy.

Pani poslankyňa vo svojej otázke hovorí aj o kombinovanej doprave. Podmienky, za akých sa poskytovanie takejto dopravy môže považovať za kombinovanú dopravu, stanovuje smernica 92/106/EHS⁽³⁾. Podľa tejto smernice majú metódy liberalizovanej kombinovanej dopravy priniesť skutočné zníženie preťaženia ciest; takáto liberalizácia by sa mala vzťahovať na cesty s obmedzenou vzdialenosťou. Liberalizácia počiatočnej a konečnej fázy kombinovaných dopravných operácií by sa mala rozšíriť na kombinovanú dopravu používajúcu morské trasy za predpokladu, že tieto predstavujú významnú časť kombinovaných dopravných operácií. Preto sa v smernici 92/106/EHS uvádza, že na to, aby sa cestná doprava považovala za počiatočný alebo konečný úsek kombinovanej cestno-námornej dopravy, námorný úsek kombinovanej dopravy musí presahovať 100 kilometrov a vzdialenosť medzi prístavom a miestom nakládky alebo vykládky tovaru nesmie prekročiť 150 kilometrov. V tomto prípade počiatočný a konečný cestný úsek nepatrí pod definíciu kabotáže, a preto sa ho netýka nariadenie (ES) č. 1072/2009.

24. júna 2010 francúzsky poskytovateľ satelitného vysielania Eutelsat ukončil vysielanie TV stanice Al-Aksá organizácie Hamas na svojom satelitnom vysielači Atlantic Bird 4A. Urobil tak následne po rozhodnutí, ktoré prijala francúzska rada pre vysielanie (Conseil Superieur de l’Audiovisuel) 8. júna 2010, ktorá konštatovala, že vysielanie televízie Al-Aksá je v rozpore s francúzskou a európskou legislatívou v audiovizuálnej oblasti, a v ktorom požadovala, aby Eutelsat ukončil vysielanie televízie Al-Aksá. Podľa správ médií televízia Al-Aksá toto opatrenie obišla premenovaním svojho kanála na Eutelsate „Seraj Al-Aksá“ (niekedy tiež písaný ako Siraj Al-Aksá). Seraj Al-Aksá teraz vysiela prostredníctvom satelitných družíc Eutelsatu Atlantic Bird 4A, Atlantic Bird 2 a Eurobird 2.

Aké okamžité kroky má Komisia v úmysle prijať, aby zabránila televízii Al-Aksá obísť rozhodnutie Francúzskej rady pre vysielanie? Sú si francúzska vláda a Francúzska rada pre vysielanie vedomé tejto situácie, ktorá predstavuje priame porušenie rozhodnutia Francúzskej rady pre vysielanie?

(EN) Komisia sa stotožňuje so znepokojením váženého pána poslanca vo vzťahu k programom obsahujúcim podnecovanie k nenávisti, ktoré patria do právomoci niektorého členského štátu. Komisia aktívne a úzko spolupracuje s členskými štátmi a podporuje ich vzájomnú spoluprácu s cieľom zabezpečiť plné uplatňovanie právnych predpisov Únie v tejto mimoriadne citlivej oblasti.

Po ukončení distribúcie signálu televízie Al-Aksá prostredníctvom satelitu Eutelsat jej príjem stále umožňujú satelity mimo právomoci EÚ, ako Nilesat a Arabsat. Súčasne sa na satelitoch Eutelsat objavil nový televízny kanál nazvaný „Seraj Al-Aksá“. Jeho súčasné označenie sa líši od označenia televízie Al-Aksá. Preto sa nezdá, že ide o rovnaký (t. j. identický) televízny kanál.

Komisia má informácie o obvineniach, že televízie Seraj Al-Aksá a Al-Aksá šíria rovnaký obsah. Tieto obvinenia zatiaľ pochádzajú iba z jediného zdroja a nemožno ich overiť z iných zdrojov. Komisia však poskytla túto informáciu regulačnému orgánu Conseil Supérieur de l'Audiovisuel (CSA). Teraz je na francúzskych orgánoch, v prvom rade a predovšetkým na CSA, aby posúdili, či sú tieto obvinenia pravdivé.

Francúzska vláda Komisiu informovala, že CSA monitoruje televíziu Seraj Al-Aksá, aby preverila, či obsah vysielania tohto televízneho kanálu neporušuje francúzske zákony či zákony EÚ, najmä zákaz podnecovania k nenávisti. Výsledok posudzovania tohto vysielania Komisia stále nepozná.

Koľko stojí zodpovedanie otázky Komisiou?

(FR) Komisia by chcela znova zopakovať, že prikladá veľkú dôležitosť zodpovedaniu parlamentných otázok, dôležitému prvku demokratickej kontroly, ktorú Parlament vykonáva. Napriek tomu exponenciálny nárast počtu parlamentných otázok veľmi sťažuje poskytovanie včasných odpovedí a vyžaduje si rastúci objem zdrojov.

Ľudské zdroje a čas potrebný na prípravu, preklad a získanie súhlasu kolégia s návrhmi odpovedí závisia od veľkého počtu faktorov vrátane potreby spolupráce rôznych útvarov Komisie, okamžitej dostupnosti informácií a potreby dôkladného preskúmania údajov. Z týchto dôvodov je ťažké pokúšať sa určiť priemerné náklady na otázku.

Vo všeobecnosti však možno povedať nasledovné. Každý úrad členov Komisie menuje aspoň jedného koordinátora pre parlamentné otázky. Generálny sekretariát, ktorý dohliada nad hladkým fungovaním postupu a doručuje odpovede Parlamentu, má k dispozícii celé oddelenie spolu s malým počtom IT pracovníkov zodpovedných za vývoj a údržbu počítačových nástrojov využívaných pri správe parlamentných otázok. Každé generálne riaditeľstvo má jedného alebo viacerých úradníkov, ktorí koordinujú a pomáhajú pri návrhoch odpovedí na parlamentné otázky. Okrem týchto pracovníkov na plný úväzok je potrebné pridať úradníkov, ktorí prinášajú návrhy či prispievajú ad hoc k príprave návrhu odpovedí v každom z útvarov a úradov Komisie, úradníkov oddelenia právnych služieb, ktorí každý návrh odpovede preveria, a prekladateľov, ktorí dostanú za úlohu odpoveď preložiť.

Unikátny palmový háj Preveli (v krétskom meste Rethymno) je v súčasnosti cieľom gréckych podpaľačov, ktorí zničili 70 % jeho rozlohy. Táto oblasť patrí do zodpovednosti príslušných vlád a orgánov, ale naďalej je majetkom kláštora Preveli. Ukázalo sa, že v Preveli, podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, sú ochranné a preventívne opatrenia úplne nepostačujúce, čo vedie k výrazným škodám. Zákony o lesoch, ktoré vydali súčasná vláda strany Pasok a predchádzajúca vláda strany Nová demokracia, ako aj markantný nedostatok preventívnych opatrení proti lesným požiarom uľahčujú subjektom, ako sú veľké realitné a stavebné spoločnosti, porušovať zákony na účely zmeny spôsobu využitia pôdy. Dôsledky sú pre pracovníkov a obyvateľov zničujúce a pre životné prostredie v regióne priamo katastrofálne. Potreby obyvateľov a životného prostredia tak ustupujú honbe za ziskom.

Môže Komisia odpovedať na tieto otázky: domnieva sa, že trhový mechanizmus, priemyslové záujmy a prudké zníženie prostriedkov vyčlenených na boj proti požiarom dokážu dostatočne ochrániť lesné bohatstvo na Kréte?

(EN) V dôsledku chýbajúcich ustanovení pre oblasť lesného hospodárstva v Zmluve o EÚ patrí politika v oblasti lesného hospodárstva do právomocí členských štátov. Komisia ich podporuje prostredníctvom viacerých nástrojov.

V reakcii na situáciu môže Grécko profitovať z podpory prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany EÚ, ktorý bol zriadený v roku 2001 na podporu a koordináciu materiálnej pomoci poskytovanej členskými štátmi katastrofou postihnutým krajinám. V predošlých rokoch Grécko žiadalo medzinárodnú pomoc v podobe ťažkej leteckej techniky na hasenie lesných požiarov prostredníctvom monitorovacieho a informačného centra Komisie a prijalo okamžitú podporu iných členských štátov.

Komisia tiež opakovane zdôraznila dôležitosť prevencie. Vo februári 2009 Komisia predložila vyhlásenie o prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof, v ktorom navrhuje ďalšiu prácu na množstve otázok.

Po prvé, tak ako to vyžadujú závery Rady o rámci Spoločenstva pre prevenciu katastrof v EÚ, Komisia pred koncom roka 2010 vypracuje usmernenia EÚ a pritom zohľadní prácu na metódach mapovania nebezpečenstva a rizika, hodnoteniach a analýzach na vnútroštátnej úrovni. V tomto kontexte sa zameria na prístupy hodnotenia rizika lesných požiarov v mnohých členských štátoch.

Po druhé, Komisia začína realizovať program osvedčených postupov na predchádzanie katastrofám, ktorý povedie k prijatiu usmernení EÚ o minimálnych normách na prevenciu katastrof. Lesné požiare, rovnako ako ďalšie typy katastrof súvisiacich s výkyvmi počasia, budú dôležitými prioritami tejto práce.

Programy EÚ na rozvoj vidieka môžu podporovať prevenciu pred lesnými požiarmi a obnovu lesa. Na obdobie rokov 2007 – 2013 sa na grécky program rozvoja vidieka vyčlenilo približne 180 miliónov EUR (z čoho 135 miliónov EUR pochádza z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka) na opatrenia zamerané na prevenciu lesných požiarov, prevenciu erózie pôdy a záplav po požiaroch a rovnako aj na zalesňovanie. Tieto opatrenia sa týkajú zemepisného pokrytia o rozlohe približne 190 000 hektárov.

Komisia prevádzkuje Európsky systém informovania o lesných požiaroch (EFFIS)⁽¹⁾, ktorý sa okrem iného využíva na predpovedanie rizík vypuknutia požiarov a hodnotenie škôd spôsobených lesnými požiarmi. Zverejňuje výročnú správu o lesných požiaroch v južných členských štátoch, ktorá slúži aj ako základ rozsiahlych výmen medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za likvidáciu lesných požiarov.

Pokiaľ ide o finančnú pomoc prostredníctvom Fondu solidarity EÚ, existuje len jedno kritérium oprávnenosti – škody musia prekročiť určitý prah stanovený pre každú krajinu na základe jej hospodárskej sily. Grécko musí predložiť žiadosť do 10 týždňov od prvých škôd.

Z dlhodobejšieho hľadiska sa Komisia v bielej knihe o prispôsobení sa zmene klímy zaviazala aktualizovať stratégiu lesného hospodárstva EÚ v oblasti aspektov týkajúcich sa klímy. Okrem toho zelená kniha Komisie o ochrane lesov a lesných informačných systémoch z 1. marca 2010 odštartovala rozpravu o možnostiach prístupu EÚ. Rada už zhrnula závery z tejto knihy a na závery Parlamentu sa netrpezlivo čaká.

Komisia zdôrazňuje potrebu, aby všetky členské štáty, ktoré sú vystavené rizikám vzniku lesných požiarov, zavádzali účinné preventívne a prípravné opatrenia. Riziko lesných požiarov sa nikdy nepodarí úplne odstrániť. Spoluprácou však môžeme urobiť viac v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcie. Komisia je pripravená podporiť členské štáty prostredníctvom všetkých nástrojov, ktoré má k dispozícii.

Komisia sa usiluje o rozširovanie vzťahov s Turkmenistanom prostredníctvom podpísania dohody o partnerstve a spolupráci. Turkménsky prezident ohlásil v októbri 2008 vytvorenie fondu na stabilizáciu, do ktorého budú plynúť výnosy z vývozu ropy a plynu z krajiny. Za takmer dva roky od oznámenia neboli však poskytnuté žiadne informácie o riadení fondu a so zreteľom na minulosť Turkménska v týchto otázkach je vysoko pravdepodobné, že nebudú zavedené žiadne opatrenia dohľadu. Existuje preto vážne riziko, že budúce platby EÚ do fondu by mohli byť využívané na nečisté ciele. Komisia vyhlásila, že na podporu dobrého riadenia vrátane lepšieho a transparentnejšieho riadenia výnosov z oblasti uhľovodíkov chce využiť poskytovanie technickej pomoci Turkmenistanu. Mohla by Komisia uviesť, či sa táto pomoc bude zameriavať na problém riadenia fondu na stabilizáciu a ak áno, akým spôsobom, a bude Komisia súhlasiť s tým, aby sa dohoda o partnerstve a spolupráci s Turkmenistanom nepodpísala, pokiaľ medzinárodné spoločenstvo nezaznamená výrazné zlepšenie riadenia výnosov z oblasti uhľovodíkov, a to aj prostredníctvom fondu na stabilizáciu?

Komisia by chcela poďakovať váženému pánovi poslancovi za otázku týkajúcu sa vzťahov EÚ s Turkménskom a stabilizačného fondu v Turkménsku.

Vážený pán poslanec si je bezpochyby vedomý toho, že EÚ postupne znovu nadviazala vzťahy s Turkménskom po zvolení prezidenta Berdymuchamedova v roku 2007. Dočasná dohoda medzi EÚ a Turkménskom o obchode a obchodných záležitostiach nadobudla účinnosť 1. augusta 2010. Dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorá bola podpísaná v máji 1998, teraz čaká ratifikácia (aj zo strany Parlamentu). Po skončení ratifikačného procesu bude v EÚ zavedený silnejší rámec na presadzovanie jej hodnôt a záujmov vrátane tých, ktoré sa týkajú citlivých záležitostí.

Pomoc EÚ na obdobie rokov 2007 až 2010 bola približne 30 miliónov EUR, no na obdobie rokov 2011 až 2013 sa zvýši na približne 39 miliónov EUR, pričom hlavný dôraz sa kladie na reformu v oblasti vzdelávania a právneho systému, presadzovanie ľudských práv, vytváranie kapacít, udržateľný rozvoj, rozvoj vidieka a spoločensko-hospodárske reformy.

Komisia by chcela váženého pána poslanca uistiť, že jednou z vecí, ktoré chce presadiť prostredníctvom technickej pomoci, je dobrá správa vecí verejných, a to vrátane lepšieho a transparentného hospodárenia s príjmami z uhľovodíkov v krajine. Komisia si však jasne uvedomuje, že ide o dlhodobý cieľ. Turkménsko prechádza krehkým procesom hospodárskej diverzifikácie a politického otvárania. Táto krajina musí splniť určité kľúčové podmienky, ak chce vyhovieť požiadavkám týkajúcim sa plne transparentného hospodárenia s príjmami z uhľovodíkov, ako je napríklad primeraná úroveň verejnej správy či riadenia podnikov, ako aj existencia občianskej spoločnosti. Otázka transparentnosti je skutočne otázkou riadenia širšieho regionálneho a medzinárodného záujmu a musíme ju riešiť ako súčasť reformného a modernizačného procesu. Komisia dúfa, že vďaka intenzívnejšiemu dialógu a spolupráci medzi EÚ a Turkménskom v budúcnosti prinesie pomoc EÚ v oblasti dobrej správy vecí verejných požadované výsledky, čím pomôže Turkménsku splniť medzinárodné normy. Hoci EÚ neprispieva do stabilizačného fondu, prostredníctvom svojej technickej pomoci a politického dialógu podporí zásady lepšieho a transparentného hospodárenia s príjmami z uhľovodíkov v krajine, ako už bolo spomenuté.

Pokiaľ ide o spoluprácu EÚ s Turkménskom v oblasti energetiky, Komisia by mala jasne uviesť, že táto spolupráca je ešte len v počiatočnej fáze. EÚ podpísala memorandum o porozumení v oblasti energetiky s Turkménskom v máji 2008. Táto spolupráca je rozsiahla a siaha od podpory diverzifikácie trás dodávok energie, udržateľného rozvoja zdrojov energie, výmeny politík, regulačného a technického know-how až po využívanie a podporu nových zdrojov energie, hlavne obnoviteľných zdrojov energie.

Jasné je, že Turkménsko môže zohrať dôležitú úlohu a pomôcť EÚ diverzifikovať zdroje energie tým, že prispeje k rozvoju južného energetického koridoru (vrátane projektu Nabucco). Pri riešení týchto otázok musí EÚ opatrne udržiavať rovnováhu medzi zabezpečením svojich záujmov v oblasti energetiky a požadovaním politických a demokratických reforiem v Turkménsku.

Komisia by chcela na záver uistiť váženého pána poslanca, že jej prístup vo vzťahoch s Turkménskom je komplexný a jej cieľom je nadviazať dlhodobé a rozsiahle partnerstvo v prospech tejto krajiny a Európy, ako aj všetkých našich občanov.

Dňa 12. augusta 2010 bol podľa albánskych úradov zavraždený grécky občan žijúci v Himare (Albánsko). Zabili ho v regióne, v ktorom býval. Táto udalosť a dôkazy svedčiace o tom, že páchatelia zločinu konali z rasových dôvodov, vyvolali rozruch vnútri gréckej komunity.

Sleduje Európska únia súdne konanie súvisiace s týmto prípadom?

Boli prijaté opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa táto záležitosť objasnila v maximálnej miere?

Aké kroky uskutoční Európska únia na to, aby osoby, ktoré majú sklon podnecovať národnostnú nenávisť, boli odsúdené a izolované?

(EN) Komisia je informovaná o udalosti, o ktorej sa vážený pán poslanec zmieňuje, a pozorne sleduje vývoj tohto prípadu. Údajný hlavný páchateľ sa sám prihlásil na polícii a v súčasnosti ho vyšetrujú albánske súdne orgány. Komisia bude sledovať riešenie prípadu v súlade so zásadami ľudských práv a právneho štátu.

Komisia v súčasnosti pripravuje stanovisko k žiadosti Albánska o členstvo v Európskej únii. V tomto stanovisku, ktoré má byť uverejnené v novembri 2010 ako súčasť každoročného balíka o rozšírení, sa bude analyzovať pripravenosť krajiny na členstvo s prihliadnutím na kodanské kritériá, v ktorých má prvoradý význam dodržiavanie ľudských práv a najmä ochrana práv príslušníkov menšín. Význam plnenia týchto kritérií pre pokrok smerom k EÚ si uvedomujú všetky krajiny, ktoré žiadajú o členstvo.

Konsolidácia ľudských práv a zásad právneho štátu je dôležitou zložkou prebiehajúceho politického dialógu s albánskymi orgánmi. EÚ okrem toho prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci poskytuje rozvojovú a technickú pomoc na posilnenie inštitúcií pôsobiacich v tejto oblasti.

V nariadení o vedeckých testoch a pokusoch na zvieratách sa nevylučujú alternatívne pokusy a testy vykonávané s využitím kmeňových buniek embryonálneho pôvodu. Vyvoláva to určité morálne spory vo viacerých členských štátoch EÚ, ako aj medzi občanmi.

Prosím o vysvetlenie takýchto rozhodnutí a uvedenie záruk týkajúcich sa rešpektovania individuálnych volieb členských štátov v tejto oblasti v súlade so zásadou subsidiarity.

(EN) Využívanie ľudských kmeňových buniek embryonálneho pôvodu vyvoláva etické otázky a v EÚ neexistuje zhoda na tom, či sa využívanie ľudských kmeňových buniek embryonálneho pôvodu má povoliť alebo nie. Komisia sa preto domnieva, že ich využívanie je najlepšie upraviť na vnútroštátnej úrovni a že právne predpisy EÚ majú v tejto súvislosti zostať neutrálne.

Smernica 86/609/EHS o ochrane zvierat používaných na pokusné a iné vedecké účely⁽¹⁾ bola revidovaná 8. septembra 2010⁽²⁾. Počas rokovaní o prijatí tejto smernice sa podrobne diskutovalo o využívaní alternatívnych postupov bez použitia zvierat vrátane otázky ľudských kmeňových buniek embryonálneho pôvodu a riešenie týchto otázok, ktoré bolo nájdené, bolo zahrnuté do nového právneho predpisu. Nové revidované znenie plne rešpektuje zásadu subsidiarity.

Revidovaná smernica výslovne ponecháva rozhodnutie o povolení ich využívania na jednotlivých členských štátoch, a to prostredníctvom článku 13 ods. 1, v ktorom sa hovorí: „Členské štáty bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa zakazujú určité druhy metód, zabezpečia, aby sa postup nevykonával, ak sa na základe právnych predpisov Únie uznáva iná metóda alebo stratégia testovania na získanie hľadaného výsledku, ktorá si nevyžaduje použitie živého zvieraťa.“

V tejto súvislosti je okrem toho dôležité pripomenúť, že právne predpisy Únie v súčasnosti neuznávajú žiadne metódy, ktoré využívajú ľudské kmeňové bunky embryonálneho pôvodu. Ak sa v budúcnosti takéto metódy vyvinú a overia, rozhodnutie o ich zahrnutí do právnych predpisov EÚ bude záležať na členských štátoch.

Epidemiologická štúdia Aténskej univerzity, podľa ktorej sa zvýšila úmrtnosť obyvateľov samosprávnej oblasti Oinofyta na rakovinu v rokoch 1999 až 2009 v porovnaní s ostatnými obyvateľmi prefektúry Boiótia o 14 %, potvrdzuje skoršie štúdie a sťažnosti obyvateľov tohto regiónu. Dôvodom nárastu množstva rakovinových ochorení (25 % všetkých úmrtí v regióne) je skutočnosť, že v pitnej vode v oblasti Oinofyta bola už dávno zistená prítomnosť šesťmocného chrómu, ktorý viedol k zvýšenému výskytu rakovinových ochorení pečene, obličiek a močových ciest u žien a pľúc so smrteľným priebehom. Grécke vlády napriek rozsiahlym pretrvávajúcim informačným kampaniam občanov a zamestnancov neprijali žiadne potrebné opatrenia, ktorými by prinútili tamojšie priemyselné podniky skoncovať so znečisťovaním vôd v regióne a koryta rieky Asopos, zmiernili vzniknuté škody na životnom prostredí a sanovali vodstvo v tomto regióne.

Má Komisia v úmysle stanoviť prísnejšie limitné hodnoty prípustného obsahu šesťmocného chrómu v pitnej vode? Je Komisia pevne presvedčená, že prítomnosť šesťmocného chrómu vo vode je rovnako nebezpečná ako v prípade trojmocného chrómu, aj keď je vedecky dokázané, že šesťmocné zlúčeniny chrómu patria k tým najnebezpečnejším, pretože sú škodlivé pre zdravie z trojakého hľadiska – spôsobujú mutácie, rakovinové ochorenia a anomálie?

(EN) Otázka váženého pána poslanca sa týka priemyselného znečistenia šesťmocným chrómom v samosprávnej oblasti Oinofyta (prefektúra Boiótia v Grécku), ktorým je zasiahnutá rieka Asopos a ktoré ovplyvňuje kvalitu pitnej vody v tejto samosprávnej oblasti. Komisia môže poskytnúť nasledovné informácie.

Príslušnými právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia sú:

smernica o nebezpečnom odpade⁽¹⁾, ktorá ustanovuje povinnosti týkajúce sa primeraného plánovania a nakladania s nebezpečným odpadom;

rámcová smernica o vode⁽²⁾, ktorá ustanovuje environmentálny cieľ dosiahnuť „dobrý stav“ všetkých vôd (rieky, jazerá, podzemná voda a pobrežné vody) do roku 2015 a vypracovať do 22. decembra 2009 plány a programy potrebné na dosiahnutie tohto environmentálneho cieľa, a smernica o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu⁽³⁾, ktorá ustanovuje normy kvality pre pitnú vodu.

Pokiaľ ide o nakladanie s nebezpečným odpadom, Komisia podala na Grécko žalobu na Európskom súdnom dvore za nesprávne vykonávanie právnych predpisov o nakladaní s odpadom⁽⁴⁾. Súd vo svojom rozsudku z 10. októbra 2009 dospel k záveru, že Grécko si nesplnilo povinnosť podľa smernice 91/689/EHS v znení smerníc 2006/12/ES⁽⁵⁾ a 1999/31/ES⁽⁶⁾. Komisia v súčasnosti preveruje vykonávanie tohto rozsudku. Podľa najnovších výsledkov monitorovania už obsah chrómu v pitnej vode v samosprávnej oblasti Oinofyta neprekračuje limitné hodnoty, dva vrty, v ktorých hodnoty presahovali limitné hodnoty, boli zatvorené a bola podpísaná zmluva so spoločnosťou Attiki Water Company, ktorá teraz zabezpečuje dodávku vody pre túto samosprávnu oblasť.

Pokiaľ ide o rámcovú smernicu o vode, Grécko zatiaľ nevypracovalo plány a programy potrebné na dosiahnutie dobrého stavu všetkých vôd a neoznámilo ich Komisii do 22. marca 2010. Komisia preto začala voči Grécku konanie o porušení právnych predpisov Spoločenstva.

Smernica o kvalite vody:

vymedzuje záväzné normy kvality, ktoré sa musia dodržiavať na mieste odberu spotrebiteľom,

ustanovuje povinnosť pravidelne sledovať kvalitu pitnej vody a

ustanovuje povinnosť sprístupniť spotrebiteľom primerané a aktuálne informácie o kvalite ich pitnej vody.

Pri množstve parametrov sa stanovujú hodnoty na európskej úrovni (článok 4 a 5, príloha I)⁽⁷⁾. V článku 5 ods. 3 smernica zároveň ustanovuje povinnosť členských štátov určiť hodnoty ďalších parametrov nezahrnutých v prílohe 1 (napr. šesťmocný chróm), ak si to vyžaduje ochrana ľudského zdravia na ich území alebo jeho časti.

Grécke orgány v rámci povinnosti informovať o zariadeniach na dodávku vody pre viac ako 5 000 osôb v období rokov 2005 – 2007 zatiaľ neinformovali o nedodržaní normy kvality pre chróm (50 µg na liter), a to ani v prefektúre Boiótia, ani v žiadnej inej gréckej prefektúre. O menších zariadeniach pre menej ako 5 000 osôb nie je potrebné Komisiu informovať, informovanie spotrebiteľov je však záväznou povinnosťou aj pri týchto zariadeniach na dodávku vody.

Pokiaľ ide o možnú zmenu a doplnenie parametrov a hodnôt, Komisia v súčasnosti uvažuje o revízii smernice o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu a svoje hodnotenie vykoná na základe najnovších vedeckých dôkazov, najmä zistení Svetovej zdravotníckej organizácie⁽⁸⁾.

V Európe existujú skupiny, ktoré pod rúškom náboženstva, zneužívajúc náboženské inštitúcie, zbierajú peniaze na terorizmus a nabádajú na podporu kontroverzných programov ako Khalistani International, ktorý slúži pandžábskej pakistanskej armáde.

Nedomnieva sa Komisia, že by bolo vhodné podrobnejšie preskúmať činnosť náboženských alebo kvázi náboženských skupín pôsobiacich v Európe, aby sa zabránilo financovaniu projektov, ktoré sú v rozpore s európskymi normami týkajúcimi sa ľudských práv?

(EN) Komisia si uvedomuje riziko zneužívania neziskových či charitatívnych organizácií na účely financovania terorizmu. V Akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu⁽¹⁾ bolo oznámené, že Komisia plánuje v roku 2011 predložiť oznámenie o usmerneniach proti financovaniu terorizmu pre neziskové organizácie so sídlom v EÚ. Oznámenie má členským štátom pomôcť pri dodržiavaní príslušných medzinárodných noriem, napríklad osobitného odporúčania VIII Finančnej akčnej skupiny pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (FATF), ktoré od štátov žiada, aby preskúmali primeranosť zákonov a nariadení týkajúcich sa subjektov, ktoré môžu byť zneužívané na financovanie terorizmu. Komisia je podobne ako skupina FATF osobitne znepokojená tým, že neziskové organizácie môžu byť v tejto súvislosti predmetom zneužívania.

Komisia začala dôkladný dialóg s neziskovým sektorom s cieľom diskutovať o usmerneniach, ktoré majú zabrániť tomu, aby tento sektor zneužívali osoby financujúce terorizmus. Predpokladá sa, že súbor takýchto usmernení bude pripojený k uvedenému oznámeniu.