Predseda. – Vítam vás v Európskom parlamente, pán prezident. Vitajte znovu po 18 rokoch.
Ďalším bodom programu je vystúpenie prezidenta Demokratickej republiky Východný Timor pána Josého Ramosa-Hortu.
Je to pre mňa veľká výsada a česť, že môžem privítať pána prezidenta Josého Ramosa-Hortu. Niektorí prítomní v rokovacej sále si pamätajú jeho návštevu pred 18 rokmi. O situácii vo Východnom Timore vtedy hovoril v našom Podvýbore pre ľudské práva. Slobodný Východný Timor v tom čase existoval iba v ríši plánov a len niekoľko odvážnych ľudí, vodcov opozície, dokázalo tieto vizionárske plány presadzovať. Ako predstaviteľ a aktívny člen opozície bol pre nás v Európskom parlamente popredným propagátorom a vizionárom slobodného Timoru. Existoval päťbodový mierový plán: stiahnutie indonézskej armády, obnovenie ľudských práv, prepustenie politických väzňov, rozmiestnenie síl OSN a napokon referendum naplánované na rok 1999. Demokratické spoločenstvo tento veľkolepý plán schválilo. V roku 1996 dostali prezident José Ramos-Horta a Carlos Felipe Ximenes Belo Nobelovu cenu a o tri roky neskôr dostal súčasný premiér Východného Timoru pán Xanana Gusmão našu Sacharovovu cenu.
Referendum, ktoré sa vo Východnom Timore uskutočnilo v roku 1999, prinieslo výsledok v prospech timorskej nezávislosti. To bol začiatok zložitej cesty k odstráneniu chudoby a umožneniu zmierenia vo Východnom Timore, čo nebolo jednoduché, a tiež k vytvoreniu dôveryhodných inštitúcií a napokon aj k práci v mene občanov a rozvoju občianskej spoločnosti. Európsky parlament dôrazne podporoval činnosť prezidenta a orgánov Východného Timoru. Plnoprávna nezávislosť bola obnovená o tri roky neskôr v roku 2002. Vízia a skúsenosti pána Ramosa-Hortu sú dôležité, a to nielen vo Východnom Timore. Pán Ramos-Horta dnes cestuje a navštevuje množstvo rozvojových krajín na mnohých kontinentoch a ukazuje ľuďom, že existuje cesta, že chudobné krajiny majú východisko a že môžu začať znova a zabezpečiť svojim občanom lepší život a lepšiu budúcnosť.
Pán prezident, srdečne a s veľkou radosťou vás vítam a rád by som vás pozval k rečníckemu pultu.
José Ramos-Horta, prezident Demokratickej republiky Východný Timor. – Vážený pán predseda, dámy a páni, začnem svoje vystúpenie v angličtine, potom prejdem do portugalčiny a znovu sa vrátim k angličtine.
Mohol by som vás osloviť v piatich európskych jazykoch, ale neurobím to, pretože by som sa sám zmiatol, takže sa budem držať dvoch: angličtiny a portugalčiny.
Som vďačný za možnosť osloviť túto dôstojnú inštitúciu, ktorá je stelesnením bohatej kultúrnej rozmanitosti Európy a jej demokratickej politickej kultúry a inštitúcií. Môj obdiv nad Európou a nad inštitúciami, ktoré ste vytvorili, nad cestou, ktorú ste prešli od nejednoty, sporov a vojen k jednote, partnerstvu a mieru, demokracii, začleneniu a prosperite, ako aj nad vašou hlbokou vierou v solidaritu medzi národmi ma viedol k tomu, že ako laureát Nobelovej ceny mieru za rok 2008 som na Nobelovu cenu mieru navrhol Európsku úniu a Európsku komisiu.
Na jednej strane zemegule pôsobí ohromná sila a tieň jedinej súčasnej superveľmoci. Na druhej strane je Ázia s tieňom dvoch vznikajúcich ázijských obrov, ktorý sa vynára nad zvyškom regiónu. Medzi nimi môže existovať európsky most – most, ktorý by mohol všetkých spojiť v novom partnerstve pre mier a prosperitu. Táto Európa začlenenia siaha od krásneho pobrežia Atlantiku, ktorý obmýva brehy Portugalska, až na kraj starého kontinentu, kde sa začína Ázia.
V rámci svojho vystúpenia chcem osobitne poďakovať tejto dôstojnej inštitúcii, mnohým jej váženým členom, Európskej komisii a najmä jej predsedovi, nášmu priateľovi Josému Manuelovi Durãovi Barrosovi, ktorý nás podporoval na našej dlhej ceste za slobodou viac ako tri desaťročia.
Ako mladý politik a diplomat, prvý štátny tajomník, potom ako minister zahraničných vecí a neskorší portugalský premiér bol múdrym a vášnivým priaznivcom Východného Timoru, ako aj Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky.
Nesplnil by som si však svoju povinnosť, keby som nepoďakoval mnohým ďalším poslancom Európskeho parlamentu, hoci viacerí z nich tu už nie sú vzhľadom na nezvratný proces starnutia, ktorému neunikne nikto z nás.
Práve táto inštitúcia, a to v celom svojom spektre od ľavice po pravicu, nám poskytla priestor, keď nás nikde inde nenechali prehovoriť.
Portugalskí poslanci Európskeho parlamentu zo všetkých strán napríklad v 90. rokoch minulého storočia poskytli časť vlastnej mzdy človeku, ktorý je dnes naším ministrom zahraničných vecí, pánovi Zacariasovi da Costovi. Pôsobil tu päť rokov ako predstaviteľ timorského hnutia odporu a boli to práve portugalskí poslanci Európskeho parlamentu z ľavice aj pravice, ktorí nám každý mesiac poskytovali určitú finančnú pomoc na fungovanie kancelárie v Bruseli.
Táto inštitúcia nám tiež ako prvá na svete dala vstupnú kartu, preukaz totožnosti reprezentujúci v Parlamente Východný Timor s cieľom presadzovať vec Východného Timoru.
Preto pri svojom návrate na toto miesto prichádzam s obrovským pocitom vďaky voči vám všetkým.
S vaším dovolením teraz prejdem na portugalčinu a vyjadrím sa k otázke rozvojových cieľov tisícročia, k vývoju v našej krajine a k tomu, čo medzinárodné spoločenstvo môže urobiť pre nás a pre ostatných.
(PT) Východný Timor nebol v roku 2000 nezávislou krajinou, svoje prvé ciele sme si preto stanovili, až keď sme v roku 2004 predložili našu prvú správu o rozvojových cieľoch tisícročia.
V posledných troch rokoch žil Východný Timor v skutočnom mieri, ktorý umožnil mohutný hospodársky rast o viac ako 12 % ročne, zníženie miery chudoby o 9 % za posledné dva roky, zníženie úmrtnosti dojčiat a úmrtnosti detí mladších ako päť rokov, pričom už boli dosiahnuté dokonca aj ciele stanovené na rok 2015, zvýšenie školskej dochádzky zo 65 % v roku 2007 na 83 % v roku 2009/2010 a postupné odstraňovanie negramotnosti dospelých vďaka spoločnému programu Východného Timoru a Kuby.
Úplné odstránenie negramotnosti vo Východnom Timore očakávame do dvoch či troch rokov. Na verejné zdravotníctvo a vzdelávanie sa vynakladá približne 30 % rozpočtu krajiny. Tento zvrat je výsledkom mohutného financovania sociálnych programov z verejných zdrojov, napríklad priamych peňažných platieb starším ľuďom, vdovám, ľuďom so zdravotným postihnutím a veteránom, ako aj rozhodného úsilia na rozširovanie poľnohospodárskych oblastí a zvyšovanie výroby potravín.
Dokončujeme súbor usmernení pre náš plán strategického rozvoja na roky 2010 – 2030, ktorý nám umožní vyslobodiť našich ľudí zo stáročnej chudoby a zvýšiť ich životnú úroveň na úroveň vyššej strednej vrstvy do roku 2030.
V súvislosti s riadením našich ropných zdrojov môžem s potešením oznámiť, že iniciatíva pre transparentnosť v ťažobnom priemysle vo svojej správe z 1. júla 2010 zaradila Východný Timor na prvé miesto v Ázii a tretie vo svete, pokiaľ ide o silu, transparentnosť a účinnosť riadenia ziskov z plynu a ropy.
Asi 30 % členov nášho parlamentu sú ženy. V exekutíve máme ženy na čele kľúčových ministerstiev, ako sú financie, spravodlivosť, sociálna solidarita atď., a úrad prokurátora v krajine vedie takisto žena. Máme stály mládežnícky parlament so 130 členmi z celej krajiny, ktorí boli práve zvolení. Mladí ľudia zvolení do tohto parlamentu majú 12 až 17 rokov. V mládežníckom parlamente sme vždy chceli mať vyvážené zastúpenie dievčat a chlapcov. Naše očakávania však boli prekonané: mládežnícky parlament tvorí 68 dievčat a 62 chlapcov.
Východný Timor je hrdý na to, že prijal humánnu ústavu, ktorá zakazuje trest smrti a najvyšší trest odňatia slobody stanovuje na 25 rokov. Doživotný trest nemáme. Ratifikovali sme všetky hlavné medzinárodné zmluvy o ľudských právach. Príslušným inštitúciám sme už predložili dve správy o týchto zmluvách a aj naďalej budeme vynakladať úsilie na ďalšiu podporu dodržiavania ľudských práv, slobody a dôstojnosti pre všetkých. Naša ústava uznáva nadradenosť medzinárodného práva nad vnútroštátnymi právnymi predpismi, čiže naše zákony musia byť v súlade s medzinárodným právom.
S vaším dovolením sa teraz vrátim k angličtine.
Vyjadrím sa teraz k otázke zmeny klímy. Samozrejme, vzhľadom na časové obmedzenia len veľmi povrchne.
Na jednej strane je pravda, že k zhoršeniu svetového prostredia najviac prispeli bohatí a mocní, na druhej strane však uznávame, že pokrok v oblasti vedy, techniky a priemyslu, ktorý nastal za posledných 200 rokov, priniesol všetkým obrovské výhody, aj keď sú tieto výhody rozdelené nerovnomerne.
My v rozvojovom svete by sme však nemali klásť všetku vinu za poškodzovanie planéty na bohatých a mocných. Musíme priznať svoj diel zodpovednosti za ničenie našich lesov, jazier, riek a morí. Ázia nie je za odvrátenie klimatickej katastrofy zodpovedná o nič menej ako USA a Európa. Tvoríme takmer polovicu obyvateľstva planéty. To samo osebe znamená, že vyvíjame obrovský tlak na krajinu, nerastné suroviny, lesy a vodu. Na modernizáciu našich hospodárstiev a zlepšenie životov stoviek miliónov chudobných v Ázii využívame čoraz viac energie získanej z planéty Zeme. Mnohé zo vznikajúcich ázijských mocností teraz tiež prekračujú oceány a hľadajú energiu inde – v Afrike a Latinskej Amerike.
Východný Timor v spolupráci s Maldivami, čo sú jedny z najmenších ázijských krajín, preto požaduje spoločný ázijský program pre trvalo udržateľný rozvoj postavený na ochrane a obnove životného prostredia, na správe krajiny a vôd, zdravotnej starostlivosti a vzdelaní pre všetkých a na odstránení chudoby a negramotnosti.
Chcem bohatých a mocných o niečo požiadať. Bohatí a mocní by sa mali sami seba opýtať, či splnili sľuby dané pred televíznymi kamerami a či minulé politiky boli účinné pri riešení zaostalosti a extrémnej chudoby.
Vedúcich predstaviteľov rozvojových krajín až príliš často obviňujú z nedostatočného zlepšenia života našich občanov napriek štedrej rozvojovej pomoci, ktorú sme údajne dostali od bohatých.
Darcovia by však mali vykonať aj úprimnú a kritickú analýzu politík. Vieme, že tu existuje ozajstný pocit solidarity obyčajných mužov a žien v USA, Európe a Japonsku voči ich spoluobčanom, ľudským bytostiam v chudobnejších častiach sveta, darcovia však musia tiež zjednodušiť zdĺhavú, ťaživú, nadbytočnú, nehospodárnu, zbytočnú a byrokratickú administratívnu prácu, ktorá každého v našich krajinách ťaží a odrádza.
(potlesk)
Darcovia musia investovať viac za každý dolár, ktorý prisľúbia v oblasti rozvoja vidieka, poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti, vodných zdrojov a hygieny, ciest, zdravia a vzdelávania. Na posilnenie vnútroštátnych inštitúcií a demokraticky zvolených vedúcich predstaviteľov musia darcovia poskytnúť viac priamej sektorovej rozpočtovej podpory, aby im umožnili zabezpečiť pre ľudí služby a rozvoj.
Skľučujúce je, že iba hŕstka bohatých krajín plní cieľ vyčleniť na rozvojovú pomoc 0,7 % hrubého národného produktu. Štedré sľuby vyslovené na výslní medzinárodných konferencií po boku filmových hviezd a rockových spevákov sú tiež väčšinou zabudnuté, len čo padne hollywoodska opona a zhasnú reflektory.
Ešte skľučujúcejšie je, že na záchranu skrachovaných bánk, poisťovní, podvodných realitných kancelárií a zastaraných automobiliek sa okamžite nájdu desiatky miliárd a že nekompetentným osobám a podvodníkom zodpovedným za finančný debakel sa vyplácajú bonusy v desiatkach miliónov dolárov, ale výzvy na zvýšenie zahraničnej rozvojovej pomoci, ktoré sa celé desaťročia adresujú bohatým, sa stretávajú s veľkým odporom.
Domnievame sa, že múdrym a spravodlivým spôsobom pomoci krajinám, ktoré trpia dôsledkami finančnej katastrofy, je odpísanie dlhov najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových krajín a reštrukturalizácia dlhu zadlžených krajín, ktoré čelia obrovským vnútorným a vonkajším problémom vrátane nestability, zmeny klímy a extrémizmu v mnohých častiach sveta, najmä v južnej Ázii a v oblasti Veľkých afrických jazier.
Východný Timor má tú výhodu, že nemáme ani jediný cent zahraničného dlhu, takže naša výzva, ktorú vám adresujeme, nie je motivovaná vlastným záujmom. Naopak, ak otvoríte vreckové vydanie hospodárskej ročenky za rok 2010, nájdete tam niektoré zaujímavé údaje. Východný Timor má dnes najvyšší prebytok na svete v pomere k HDP a nemá ani jediný cent zahraničného dlhu. Napriek tomu cítime solidaritu s krajinami, ktoré po celé desaťročia tvorili dlh, ktorý dnes nedokážu splácať a ktorý drží v pasci stámilióny ľudí na celom svete. Ak bolo možné takmer za noc zhromaždiť miliardy dolárov na záchranu skrachovaných bánk a poisťovní, potom je vecou morálnej povinnosti a politickej múdrosti nájsť omnoho nižšiu sumu na splnenie záväzkov rozvinutých krajín voči chudobným v treťom svete a potvrdiť niektoré prejavy nerovnováhy, ktoré prenikajú dnešným svetom.
Keď tu dnes hovorím s hlbokým pocitom vďaky voči vám – voči Európskemu parlamentu, európskym vedúcim predstaviteľom a všetkým našim rozvojovým partnerom –, chcem tiež s pokorou priznať naše vlastné zlyhania a naše obmedzenia. My vo Východnom Timore a vo väčšine rozvojového sveta by sme si nemali vymeniť úlohy a nemali by sme poučovať Západ ako odvetu za to, že Západ celé desaťročia poučoval nás, ale mali by sme sa na seba pozrieť v zrkadle a odpovedať na otázky nášho vlastného svedomia. Čo sme my sami urobili pre to, aby sme stámilióny našich občanov pozdvihli z extrémnej chudoby? Dokážeme to. Všetci to vieme robiť lepšie, tak vo Východnom Timore, ako aj inde.
Za posledné tri roky sme dosiahli obrovský pokrok. Naša krajina je nezávislá len osem rokov. Podelil som sa s vami o niekoľko čísel, existuje však množstvo ďalších úspechov v oblastiach, ktoré sa nedajú vyčísliť. Nedajú sa zmerať, sú však rovnako dôležité. Dokázali sme vyliečiť rany našej spoločnosti, zmieriť jednotlivé spoločenstvá a vyliečiť rany v našich vzťahoch s Indonéziou, s ktorou máme spoločnú 24-ročnú tragickú históriu. Východný Timor a Indonézia dnes majú najlepšie vzťahy, aké dvaja susedia môžu mať. Dokázali sme vybudovať mosty s celým regiónom. Vybudovali sme diplomatické vzťahy s viac než 100 krajinami. Tieto úspechy sa nedajú vyčísliť ani zmerať. Napriek hlbokým ranám 24-ročnej okupácie naši občania neprechovávajú voči nikomu hnev.
To je naša viera a naše presvedčenie. Sme rozhodnutí splniť očakávania našich občanov a viesť ich k budúcnosti v mieri a prosperite.
Nech nás všetkých požehná všemohúci a milosrdný Boh.
(potlesk)
Predseda. – Ďakujem vám, pán prezident.
Pred osemnástimi rokmi ste ako vodca opozície vo Východnom Timore preukázali veľkú odvahu a priniesli veľkú víziu. Dnes ste prezidentom slobodnej, demokratickej a nezávislej krajiny.
Blahoželám vám, pán prezident, a želám vašej krajine a vašim občanom všetko najlepšie. Ďakujem vám za vaše vystúpenie.