Rozpravy

Streda, 6. októbra 2010 - Brusel

11. Činnosť EÚ v oblasti prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy v Európe (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie, ktorú Rade predkladá pán Jo Leinen v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, o dôsledkoch úniku ropy z vrtnej plošiny Deepwater Horizon pre EÚ: opatrenia pre ťažbu a prieskum nálezísk ropy v Európe (O-0122/2010) (B7-0470/2010) a rozprava o otázke na ústne zodpovedanie, ktorú Komisii predkladá pán Jo Leinen v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, o dôsledkoch úniku ropy z vrtnej plošiny Deepwater Horizon pre EÚ: opatrenia pre ťažbu a prieskum nálezísk ropy v Európe (O-0123/2010) (B7-0551/2010).

  Jo Leinen, autor. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, v Mexickom zálive došlo pravdepodobne k jednej z najväčších environmentálnych katastrof za posledné roky a my v Európe – v Európskej únii – musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby v EÚ nemohlo dôjsť k takejto katastrofe. Som presvedčený, že na tom sa zhodneme. Máme štyri moria, ktoré s EÚ susedia alebo sú na jej území: Severné more, Baltské more, Stredozemné more a Čierne more. V týchto európskych vodách sa ťaží ropa. V tejto súvislosti je to aj problém Európskej únie.

Osobitné riziko predstavuje najmä ťažba ropy na otvorenom mori. Jasne sa to ukázalo v prípade ropného vrtu v Mexickom zálive. Existujú tu problémy, nad ktorými nemáme kontrolu. Objavilo sa veľké množstvo otvorených otázok, na ktoré stále nemáme odpovede. Dámy a páni, pán komisár, preto vám v našom uznesení odporúčame, že by bolo vhodné zaviesť moratórium, prinajmenšom na nové žiadosti o ťažbu ropy na otvorenom mori, dovtedy, kým nebudeme mať úplný prehľad o tom, čo je potrebné a ako môžeme odstrániť biele miesta a nedostatky.

Myslím si, že európski občania od nás očakávajú, že zabezpečíme rovnako vysokú úroveň bezpečnosti vo všetkých 27 členských štátoch, a teda pre všetky štyri moria EÚ, a odstránime rozdiel medzi krajinami, ktoré v tejto oblasti už robia veľa – a to treba uznať –, a tými, ktoré sú v tejto oblasti možno trochu nedbalejšie. Hovorím tu aj o našich susediacich štátoch. Máme susedskú politiku a najmä v Stredozemnom mori ťažia ropu, samozrejme, aj krajiny, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. Pán komisár Oettinger, som presvedčený, že sa chopíte iniciatívy – a to musíte naozaj robiť – týkajúcej sa rozhovorov o našich normách a prístupoch najmä s Líbyou, ale aj s ostatnými.

Otázka znie: bola by EÚ na takúto katastrofu pripravená? Aké kontrolné a intervenčné mechanizmy máme pre prípad takejto katastrofy? Aj na túto otázku potrebujeme odpovede. V Lisabone máme Európsku agentúru pre námornú bezpečnosť (EMSA), agentúru, ktorá bola zriadená po katastrofe spôsobenej stroskotaním supertankerov. Táto agentúra teda kontroluje bezpečnosť plavidiel, nie však bezpečnosť morí – inými slovami práve to, čoho sme boli teraz svedkami v súvislosti s ťažbou ropy na otvorenom mori. Podľa nášho názoru by bolo vhodné rozšíriť mandát agentúry EMSA, aby do jej pôsobnosti mohli patriť aj tieto veci. Prinajmenšom by sa tým zabezpečilo primerané riešenie tohto problému. Predpokladám, že by na to boli potrebné nové zdroje. To je, samozrejme, problém vždy. Ak však chceme riešiť takúto dôležitú otázku, potom budeme musieť nájsť zdroje.

Chcel by som spomenúť aj zodpovednosť za takéto závažné udalosti. Ako to teda vlastne vyzerá s poistením? Aké sú možnosti na získanie potrebných finančných prostriedkov? Musíme získať prehľad o práve v oblasti zodpovednosti a poistenia v súvislosti s ťažbou ropy na otvorenom mori a o tom práve diskutujeme. A predovšetkým musíme tiež, samozrejme, zistiť, ako sa toto právo uplatňuje na malé spoločnosti pôsobiace v tejto oblasti. V tejto oblasti nepôsobia len nadnárodné spoločnosti, ale aj veľa malých spoločností. Ako to zvládnu? Ako sa môžu poistiť? Potrebujeme fondy solidarity? Potrebujeme spoločné riešenia, aby sme zabezpečili odškodnenie tých, ktorí utrpeli škody – rybárov a ďalších, ktorí budú postihnutí takýmito katastrofami?

Chceme tiež vedieť, či sa smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorá požaduje posudzovanie vplyvov na životné prostredie pri činnostiach vykonávaných na pevnine, vzťahuje aj na ťažbu ropy na otvorenom mori a príbuzné oblasti. Veľa toho nevieme o otvorenom mori. Aké pracovné podmienky a sociálne normy sa tam uplatňujú? Napokon, dôležitú úlohu môže zohrávať aj ľudský faktor. Máme dobrú techniku, k takýmto katastrofám však môže dôjsť aj v prípade zlyhania ľudského faktora.

Pán komisár, nesiete celkovú zodpovednosť za energiu. Ťažba ropy v pobrežných vodách má svoje problémy, energia pobrežného vetra by bola lepšia. Som presvedčený, že táto rozprava prirodzene otvára cestu inej politike EÚ v oblasti energie – a tá tiež patrí do vašej pôsobnosti.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pretože Komisia nepredložila nové návrhy v oblasti prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy – a chcem hneď dodať, že celkom odôvodnene, pretože Komisia sa zúčastňuje na konzultáciách, ktoré prebiehajú s priemyslom a početnými príslušnými regulačnými orgánmi –, môžem na tomto mieste len znovu zdôrazniť naše hlboké znepokojenie po katastrofe v Mexickom zálive a jej príliš početných ľudských a environmentálnych obetiach. Táto katastrofa ukazuje, že preventívnych opatrení v tomto odvetví nemôže byť nikdy dosť a že musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili zopakovaniu podobnej nehody.

Môžeme len dúfať, že aj v tomto prípade sa v EÚ a USA posilní regulačný rámec v oblasti prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy na mori, rovnako ako po nehode tankera Exxon Valdez v roku 1989 a po nehode tankera Erika v roku 1999. Samozrejme, že nie je cieľom vypracovať rámec, ktorého vykonávanie by bolo také náročné, že by tieto činnosti neboli ziskové, ale zabezpečiť ich bezpečné vykonávanie, najmä v čase, keď sa zmenšujú prírodné zdroje Zeme.

Pretože čakáme na legislatívne návrhy, táto záležitosť bude, samozrejme, naďalej predmetom nášho záujmu. Hoci nás, podobne ako ostatných, potešilo, keď bol ropný vrt Macondo v polovici júla utesnený a napokon 19. septembra uzatvorený krytom, vzhľadom na rozsah renovačných prác, ktoré je potrebné vykonať, sme presvedčení, že to je len jedna etapa dlhšieho procesu. Preto predsedníctvo chcelo, aby nás pán komisár Oettinger na nedávnom neformálnom stretnutí ministrov energetiky, ktoré sa uskutočnilo 6. a 7. septembra, informoval o svojich počiatočných hodnoteniach.

Podľa nášho názoru si môžeme z toho, čo povedal na tomto stretnutí, vybrať dve veci. Po prvé, bezpečnostné opatrenia, ktoré už platia v EÚ, sú najprísnejšie na svete. Po druhé, vzhľadom na to, že činnosti súvisiace s ťažbou ropy patria do rôznych regulačných oblastí, akékoľvek návrhy, ktoré plánuje Komisia, budú musieť zahŕňať tieto rôzne oblasti: po prvé, pretože prevencia je lepšia ako liečenie, budeme musieť zlepšiť bezpečnostné normy, ktoré sa vzťahujú na všetky európske vody, ale budeme musieť sprísniť aj režim zodpovednosti, posilniť regulačný dohľad a zintenzívniť medzinárodnú spoluprácu, napríklad s našimi partnermi z organizácie OPEC, ako sme to urobili už v júni.

Prvé oznámenie Komisie sa očakáva do polovice októbra a v dôsledku veľkého počtu oblastí, ktoré musí pokryť a ktoré som spomínal práve teraz, bude o ňom musieť viackrát diskutovať Rada v rôznom zložení a pravdepodobne aj viacero parlamentných výborov. Nesmieme však pripustiť, aby zložitosť tejto problematiky bola zámienkou na odloženie našej reakcie. Chceme zabezpečiť, aby sa toto oznámenie preskúmalo hneď po jeho prijatí, aby sa mohlo čo najskôr predložiť na úrovni Rady.

Pokiaľ ide konkrétne o ochranu životného prostredia, EÚ má už pomerne vyspelý legislatívny rámec. Základnými zásadami politiky EÚ v oblasti životného prostredia sú zásada predbežnej opatrnosti a zásada, podľa ktorej znečisťovateľ platí, a tieto zásady sú vlastne stanovené v zmluve.

Katastrofa spojená s únikom ropy z vrtnej plošiny v Mexickom zálive môže pre Komisiu a členské štáty predstavovať tiež príležitosť na prehodnotenie určitých aspektov súčasných právnych predpisov v oblasti životného prostredia. V tejto súvislosti treba mať na pamäti, že napríklad v súčasnosti sa reviduje smernica Seveso II a že do konca tohto roka očakávame návrh Komisie.

Chcel by som tiež zdôrazniť, že Komisia v súčasnosti skúma schopnosti EÚ reagovať na katastrofu. Cieľom preskúmania je najmä zlepšenie týchto schopností. Očakávame, že toto oznámenie dostaneme do konca novembra.

A nakoniec chcem potvrdiť, že predsedníctvo urobí všetko, čo je v jeho silách, aby sa návrhy, ktoré predloží Komisia, posunuli ďalej.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán Chastel, vážené poslankyne, vážení poslanci, všetci sa zhodujeme v otázke rozsahu katastrofy v Mexickom zálive. Vznikla škoda, ktorá bude mať dlhodobé nepriaznivé účinky na životné prostredie, na prírodu, na kultúru, na cestovný ruch a rybné hospodárstvo a finančnými prostriedkami je možné zmierniť tieto nepriaznivé účinky len čiastočne. Napriek tomu by sme mali byť vďační, že tu ide o takú schopnú spoločnosť, ako je spoločnosť BP, od ktorej môžeme očakávať, že z hľadiska poskytnutia finančnej kompenzácie urobí v prípade potreby všetko, čo sa urobiť dá.

V súčasnosti pracujeme na dokončení oznámenia. Komisia bude najneskôr do dvoch týždňov o tejto téme oficiálne konzultovať a vydá svoje oznámenie. Dnes som tu preto, aby som si pod všeobecným vedením pána Leinena, jeho odborného výboru a pána Reula, vypočul vaše očakávania. Môžem vám povedať, že očakávania Parlamentu a vyjadrenia odborníkov zahrnieme do oznámenia, ktoré vydáme najneskôr do dvoch týždňov.

Pred pár dňami sme dostali vyjadrenie od spoločnosti BP, ktoré obsahuje prinajmenšom dostatočnú sebakritiku a ktoré tiež navrhuje a oznamuje dobrovoľné kroky a nápravné opatrenia pre toto priemyselné odvetvie. Veľmi pozorne sledujeme dianie vo Washingtone, ktorý v súčasnosti trochu zdržiava volebná kampaň, zaregistrovali sme však, že vláda vo Washingtone chce z tejto veľmi vážnej nehody vyvodiť ďalekosiahle dôsledky pre legislatívu a politiku USA. Naším cieľom je vypracovať najprísnejšie bezpečnostné normy na svete pre vody, ku ktorým máme prístup: Severné more, severný Atlantik, Baltské more, Čierne more, Stredozemné more a Atlantik pri pobreží západnej Afriky. Máme právomoci v našich teritoriálnych vodách, tieto normy sa však usilujeme preniesť aj do oblastí za našimi hranicami. Pán Leinen nepriamo spomenul Líbyu. Zaujímame sa aj o ťažbu, ktorá sa neuskutočňuje priamo v našich moriach, ale ktorá má vplyv na naše pobrežia a moria.

Hovoríme o rope a tiež o plyne. Hovoríme všeobecne o prieskume ložísk uhľovodíkov a ťažbe uhľovodíkov na mori a o najvyššej možnej úrovni technickej bezpečnosti. Konštatujeme, že Spojené kráľovstvo a Nórsko možno považovať za krajiny s najväčšími skúsenosťami, ako aj prísnymi, prijateľnými normami, a preto považujeme za osobitne dôležité spolupracovať s vládou v Londýne a s nórskou vládou. Po prvé, chceme skontrolovať bezpečnostné opatrenia týkajúce sa budúcich licencií, inými slovami, aké vyššie alebo najvyššie normy sú možné v prípade nových povolení. Po druhé, chceme sa zaoberať modernizáciou existujúcich vrtných plošín, z ktorých niektoré majú už 20 alebo viac rokov. Úroveň, ktorá bola akceptovateľná v tom čase, sa nedá porovnať s tým, čo je realizovateľné dnes a čo sa očakáva aj z politického hľadiska.

Potom je tu záležitosť pravidelných kontrol. Musíme zvýšiť hustotu našej kontrolnej siete a náležite zvýšiť frekvenciu a kvalitu kontrol. Sú tu tiež otázky týkajúce sa práva v oblasti poistenia, ako napríklad otázka, v akom rozsahu môžeme uložiť komplexné povinné poistenie spoločnostiam, ktoré sa zaoberajú ťažbou, aby sa – v prípade najhoršieho scenára – v maximálnej možnej miere minimalizovali a napravili všetky škody – prinajmenšom ekonomicky a finančne.

Ďalšia vec, ktorá ma zaujíma je, ako by sme mohli exportovať naše bezpečnostné normy do ďalších častí sveta. Spoločnosť BP teraz plánuje postaviť vrtné plošiny a ťažiť ropu pri pobreží Líbye. Takže máme príležitosť, aby sme nadviazali kontakt s európskym energetickým priemyslom – konkrétne so spoločnosťami BP, Shell, Total – a získali dobrovoľné záväzky, že aj v týchto susedných regiónoch budú dobrovoľne akceptovať a uplatňovať rovnako prísne normy, ako sú tie, ktoré musia uplatňovať v rámci teritória Európskej únie. Konkrétne to znamená, že ropná plošina pri pobreží Líbye, postavená a prevádzkovaná spoločnosťou BP, alebo možno vrtná plošina pri pobreží západnej Afriky, ktorú prevádzkuje európsky energetický podnik, majú a musia dodržiavať rovnaké normy ako plošiny prevádzkované v Severnom mori, kde sú takéto normy zakotvené v právnych predpisoch.

Takže celkovo – dajte nám, prosím, dva týždne. Teraz sme na ceste k dosiahnutiu cieľov nášho oznámenia. Vážené poslankyne, vážení poslanci, zohľadníme akékoľvek ďalšie očakávania, ktoré nám dnes prednesiete, a v prvej polovici roka 2011 zaistíme predloženie legislatívnych návrhov v súlade s obsahom nášho oznámenia.

  Richard Seeber, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcel poďakovať pánovi komisárovi Oettingerovi za to, že prevzal iniciatívu a zareagoval hneď potom, ako došlo k ropnej katastrofe. Musíme, samozrejme, vziať do úvahy to, že východiskový bod v USA je iný ako východiskový bod, ktorý máme v Európe. Napriek tomu som presvedčený, že aj tu v Európe je potrebné konať a že je potrebné uskutočniť dôkladnú analýzu skutočných podmienok a právnej situácie v Európe, aby sme mohli predložiť príslušné návrhy. Musíme mať na pamäti, že právnu situáciu komplikuje, samozrejme, to, že sa zaoberáme čiastočne medzinárodnými vodami a čiastočne vodami, ktoré patria členským štátom. Myslím si, že sa musíme zaoberať otázkou, kde presne môže Spoločenstvo konať ako spoločenstvo a predložiť právne návrhy na zlepšenie situácie.

Aby sa takýmto katastrofám zabránilo hneď na začiatku, vždy musí byť naším východiskovým bodom vytvorenie najprísnejších bezpečnostných noriem pre ľudí a životné prostredie. Napriek tomu si myslím, že je dôležité, aby sme v celej Európe pokračovali v prieskume ložísk ropy a plynu s cieľom ďalšej diverzifikácie našich energetických zdrojov. To by sme mali mať aj naďalej na pamäti. Ako som však spomenul, prvoradá musí byť bezpečnosť. Vidím tri oblasti, v ktorých môžeme konať. Najprv sa musíme sa pozrieť na to, kde je potrebné zmeniť právnu situáciu v EÚ. V tejto súvislosti mi prichádzajú na myseľ smernica Seveso II, smernica o environmentálnej zodpovednosti a tretí balík opatrení pre námornú bezpečnosť. To sú určite oblasti, ktorými sa musí Komisia zaoberať, a čakáme na vaše návrhy.

Druhá oblasť je finančný rámec. Som presvedčený, že riešenia prostredníctvom poistenia by ponúkali primeranú bezpečnosť umožňujúcu poskytnúť po katastrofách finančné odškodnenie. Treťou oblasťou je krízové riadenie v rámci EÚ. Je skutočne potrebné, aby všetky členské štáty udržiavali plnú kapacitu potrebnú na riešenie takýchto katastrof? Nemohli by sme nájsť spôsob, ako spolupracovať v tejto oblasti na úrovni EÚ, a posilniť túto spoluprácu, aby sme trochu uvoľnili tlak vyvíjaný na členské štáty?

  Zigmantas Balčytis, v mene skupiny S&D. – (LT) Environmentálna katastrofa v Mexickom zálive poukázala na nedostatočnú bezpečnosť ropných operácií. Táto srdcervúca tragédia, ktorá si vyžiadala ľudské životy a spôsobila nevýslovné škody životnému prostrediu, musí byť pre nás v Európe aj dôležitým ponaučením.

Vítam iniciatívu Komisie vykonať skúšky bezpečnosti námorných vrtných plošín, ktoré vykonávajú svoju činnosť na území Európskej únie. Aby sa to však zabezpečilo v plnej miere, je potrebné prijať opatrenia v širšom meradle. Komisia musí predovšetkým posúdiť schopnosti EÚ okamžite a účinne reagovať na havárie a vypracovať európsky akčný plán.

Je jasné, že obsah a rozsah súčasných právnych predpisov je nedostatočný z hľadiska bezpečnosti aj zodpovednosti za spôsobenú škodu. V súčasnosti sa v Európskej únii realizujú obrovské projekty v oblasti infraštruktúry, ktorých bezpečnosť sa možno neposúdila komplexne a správne. Patrí medzi ne plynovod Nord Stream, o ktorom sa veľa diskutuje, a ďalšia infraštruktúra v oblasti ropy a plynu, ktorá je potrebná na to, aby Európa dosiahla energetickú bezpečnosť, ktorá však musí spĺňať najvyšší stupeň environmentálnych požiadaviek.

Preto sa musí jasne vyriešiť otázka zodpovednosti: znečisťovateľ poskytuje náhradu za spôsobenú škodu a okrem toho je potrebné prijať povinné systémy poistenia v celej EÚ. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať preventívnym opatreniam, aby sa zabránilo podobným katastrofám. Preto by Komisia mala, podľa môjho názoru, preskúmať zavedenie účinného systému dohľadu, posilniť kontrolné metódy a sprísniť povinné minimálne bezpečnostné pravidlá na úrovni EÚ.

Súhlasím s návrhmi, ktoré predložili naši kolegovia, aby Komisia predkladala aj výročné správy, ktoré by nám umožnili posúdiť skutočnú situáciu a v prípade potreby prijať včas opatrenia.

Na záver by som chcel poďakovať Komisii a pánovi komisárovi za to, že čoskoro budeme mať oznámenie a budeme môcť začať podrobnejšie skúmať, čo Európa skutočne potrebuje.

  Corinne Lepage, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán Chastel, pán komisár, nehoda v Mexickom zálive je zlomový moment.

Žiaľ, ako ukazujú udalosti, ktoré sa teraz odohrávajú v Maďarsku, je jasné, že Európa nie je bezpečná pred rozsiahlymi priemyselnými nehodami. Našou spoločnou úlohou je práve predvídať katastrofy a nie jednoducho čakať, kým sa stanú, a potom dávať dokopy zdroje na ich riešenie.

Čo myslím pod pojmom „predvídať“? Po prvé, mať vhodné, preventívne právne predpisy. Dosiaľ takéto právne predpisy neexistujú. Musíme vykonávať dôkladné predbežné štúdie a som veľmi rada, že som počula o plánoch na uplatňovanie smernice Seveso II na námorné vrtné plošiny. Musíme vykonávať aj dôkladné posudzovania vplyvu a – toto je mimoriadne dôležité – vytvoriť systém zodpovednosti, ktorý bude pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok, aby zaručenie bezpečnosti bolo v hospodárskom záujme prevádzkovateľov.

A napokon, musia byť k dispozícii technické prostriedky, aby sa každá eventualita dala riešiť v rámci niekoľkých dní alebo dokonca hodín. Neznamená to jednoducho len schopnosť reagovať na papieri, znamená to schopnosť reagovať v reálnom svete. Netrúfam si ani len predstaviť, čo by sa stalo, keby podobná situácia ako v Mexickom zálive vznikla v uzatvorenom mori, napríklad v Stredozemnom mori, a trvala by niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov.

Ako ste spomenuli, potrebujeme, samozrejme, aj spravodlivý systém zodpovednosti za náhradu škôd. Pripomínam, že smernica o environmentálnej zodpovednosti nerieši hospodársku škodu. Preto si myslím, že je dôležité, aby sme urobili to, čo USA urobili bez zaváhania, a zaviedli moratórium na nové zariadenia, aby sa mohli splniť práve spomenuté podmienky.

Neznamená to ukončenie súčasných operácií, ale pozastavenie vydávania akýchkoľvek nových licencií, aby sa zabezpečilo, že všetky verejné aj súkromné zainteresované strany budú mať rovnaký cieľ: čo najrýchlejšie vytvoriť legislatívne a technické prostriedky, ktoré nás ochránia pred podobnou katastrofou, ako sa stala v USA.

Myslím si, že všetky tieto opatrenia by boli krokom správnym smerom, aj keď by som chcela poukázať na to, že naším spoločným cieľom je, aby spoločnosť postupne prestala používať ropu, a nie, aby sme zostali závislí od ropy.

  Bart Staes, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Vážená pani predsedajúca, súhlasím s vystúpením pani Lepageovej, najmä s poslednou časťou. V Mexickom zálive sa pred piatimi mesiacmi, 20. apríla, stalo niečo nepredstaviteľné v podobe hroznej katastrofy. Trvalo päť mesiacov, kým sa nadobro podarilo zastaviť únik. Preto my, ako európsky zákonodarný orgán, musíme zabezpečiť, aby v európskych vodách nikdy nedošlo k takejto katastrofe. Preto vedieme túto rozpravu. Preto podnikáme kroky.

Uznesenie, o ktorom sme hlasovali vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, je do veľkej miery v súlade s analýzou, politikou a ochotou pána komisára Oettingera. Pán komisár Oettinger sa už niekoľkokrát objavil v pléne, aby vysvetlil, čo zastáva a čo chce robiť. Naše uznesenie sa do veľkej miery zhoduje s tým, čo povedal pán komisár. Je mi ľúto, že Rada predložila zámer, že predtým než bude reagovať, počká na návrhy Komisie. Skutočne som očakával, že Rada bude reagovať na návrhy, ktoré predkladá Parlament počas tejto rozpravy.

Parlament predložil veľa dôležitých návrhov. V skutočnosti vyzývame členské štáty, aby zaviedli moratórium dovtedy, kým sa nebudú dať vylúčiť nehody, kým sa nezabezpečí dodržiavanie primeraných bezpečnostných predpisov. Chceme, aby moratórium trvalo dovtedy, kým si nebudeme istí, že právne predpisy v oblasti zodpovednosti sú plne v platnosti. Chceme sa zaoberať situáciou vo veci „kontroly kontrolných orgánov“. Chceme tiež zabezpečiť, aby sa prijali kroky na vyradenie zariadení, ktoré sú ešte prevádzkyschopné a ktoré bude možno potrebné čoskoro vyradiť z prevádzky. Chceme, aby sa rozšíril mandát Európskej agentúry pre námornú bezpečnosť (EMSA). Chceme, aby táto organizácia bola zodpovedná za znečistenie morí spôsobené námornými loďami, ale aj ropnými plošinami v prípade katastrofy.

Všetko, čo sa uvádza v tomto uznesení, je veľmi reálne. Pán Chastel, je mi ľúto, že nereagujete v mene Rady na návrhy Parlamentu a čakáte na návrhy, ktoré má predložiť pán komisár Oettinger. Prvý z týchto návrhov má byť predložený už na budúci týždeň v podobe stresového testu súčasných právnych predpisov. Takže Komisii srdečne blahoželám a vyjadrujem skôr zdržanlivý postoj k Rade.

  Struan Stevenson, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, únik ropy v Mexickom zálive bol budíčkom pre ropné odvetvie. O tom niet pochýb. Všetci si to veľmi dobre uvedomujeme, buďme však opatrní, aby sme nereagovali neprimerane.

Súhlasím, keď hovoríme, že musíme mať náležité odškodnenie pre všetkých tých, ktorí prídu o svoje živobytie – najmä v odvetví rybného hospodárstva – v dôsledku úniku ropy alebo akejkoľvek podobnej nehody. Dúfam, že nám pomôžu nebesá a takáto nehoda sa v našich vodách nestane.

Musíme vytvoriť kompenzačný fond alebo poistný fond, do ktorého by prispievali samotné ropné spoločnosti. Keď však počujem milých kolegov, napríklad pani Lepageovú, ako vyzývajú na moratórium na prieskumné vrty, naozaj mám pocit, že to zachádza príliš ďaleko. To je neprimeraná reakcia. Máme 20 rokov, dve desaťročia, skúseností s hlbokomorskými vrtmi v Severnom mori a pri západnom pobreží Škótska – dve desaťročia, počas ktorých sme exportovali niektoré technológie s najvyššou úrovňou bezpečnosti na svete. Máme viac ako 315 hlbokomorských ropných vrtov, t. j. vrtov hlbokých viac ako 300 metrov, pričom niektoré z nich majú hĺbku až 1 600 metrov.

Zaoberať sa analýzou toho, čo sa stalo v Mexickom zálive, je predčasné, ale na základe dôkazov sa zdá, že ak by tam bola použitá naša technológia, ktorú používame v Severnom mori dve desaťročia, k úniku ropy by nebolo došlo alebo by bol zastavený omnoho rýchlejšie.

Preto nezabuchnime náhle dvere na jednom z najbezpečnejších priemyselných odvetví, ktoré v Európe máme, keď len v tomto roku sme do prieskumných prác v Severnom mori a pri pobreží Shetlandov investovali už 6 miliárd GPB. Nedramatizujme a neposielajme do celého sveta správu, že my v Európskom parlamente si myslíme, že náš európsky priemysel už nie je bezpečný. Je to jeden z našich veľkých zdrojov vývozných príjmov.

  Niki Tzavela, v mene skupiny EFD. – (EL) Vážená pani predsedajúca, chcela by som zablahoželať pánovi Leinenovi a pánovi komisárovi k ich vystúpeniam. Zároveň by som chcela vyjadriť svoju nespokojnosť s tým, že na tomto uznesení sa nepodieľal Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, ktorý je zodpovedný za priemysel a výskum. Povedala by som, že v dôsledku tejto absencie obsahuje uznesenie odseky, ktoré sú nereálne alebo spôsobujú ťažobným odvetviam veľké problémy. Povedali sme, že ich budeme kontrolovať, nie že ich zničíme.

Preto úplne súhlasíme s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktorý predložil pán Callanan, aby sa zrušil odsek 17, a chcela by som tiež poznamenať, že odsek 22 ukladá ťažobným spoločnostiam finančné bremeno, ku ktorému by sme mali pristupovať opatrne. Ďalej by som chcela upozorniť, že v texte chýba dôležitá vec: nie je tam ani najmenšia zmienka o podporovaní výskumu a vývoja v ťažobnom odvetví. V tejto oblasti by sme mohli spolupracovať s Američanmi a prispieť k napredovaniu výskumu a technológie, ktoré nám pomôžu riešiť podobné krízy.

  Nick Griffin (NI). – Vážená pani predsedajúca, prehliada sa skutočný význam katastrofy vrtnej plošiny Deepwater. Otázka v skutočnosti znie, prečo spoločnosť BP uskutočňuje ropné vrty v strede hurikánovej oblasti, vo vode hlbokej 1 500 metrov a cez 5 000-metrovú skalu.

Odpoveďou je ropný vrchol – bod, v ktorom sme spotrebovali polovicu svetových zásob, ktorých ťažba bola jednoduchá, bezpečná a lacná, a teraz závisíme od zmenšujúcich sa zásob, ktoré sú stále nedostupnejšie, nebezpečnejšie a finančne aj environmentálne nákladnejšie. Vrtná plošina Deepwater je iba symptóm ropného vrcholu. Využívať ju na ospravedlnenie ďalšieho uchopenia moci EÚ nám nepomôže zastaviť dosiahnutie vrcholu ani nezabráni znášaniu jeho potenciálne katastrofických následkov.

Je načase, aby sme sa namiesto rozprávania o symptómoch začali vážne zaoberať chorobou: skutočnosťou, že sme spotrebovali všetku ľahkú ropu a stále sme od tejto látky závislí. V uplynulých mesiacoch si začali túto realitu postupne uvedomovať – okrem iných – prezident Obama, britská vláda a nemecká armáda. Je načase, aby EÚ vytiahla hlavu z piesku, prestala so svojou posadnutosťou zmenou klímy a začala skúmať a riešiť skutočnú krízu: ropný vrchol.

PREDSEDÁ: RODI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Herbert Reul (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán Chastel, pán komisár, dámy a páni, táto katastrofa bola veľká a na katastrofy možno reagovať rôznymi spôsobmi. Môžete sa naháňať a podnikať kroky a každý týždeň vydávať nové vyhlásenie alebo môžete situáciu dôkladne preskúmať a potom zvážiť, ktoré veci je potrebné zmeniť. Napríklad, pokiaľ ide o východiskový bod, potvrdilo sa, že situácia v Spojených štátoch nie je v skutočnosti porovnateľná so situáciou v Európe.

Pán komisár Oettinger si vybral druhú cestu: postupovať rozvážne, objektívne, po jednotlivých krokoch. Takto sa robí politika a takto sa získava podpora našich občanov. V prvom rade som vďačný, že pán komisár si vybral túto cestu, a po druhé, že zapojil všetky výbory. Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výbor pre priemysel, výskum a energetiku sa spoločne zúčastnili na plenárnom zasadnutí a obidva výbory sa zúčastnili na diskusiách s komisárom, pri ktorých sme mohli hlbšie preskúmať jednotlivé skutočnosti. Musím však, žiaľ, povedať – ako už spomenula pani Tzavelová –, že Výbor pre životné prostredie mal potom pocit, že uznesenie musí predložiť jednostranne. Považujem to za úplne neprijateľné. Okrem toho to neslúži cieľu parlamentnej spolupráce ani náležitému vyriešeniu tejto otázky, keď sa horúcou ihlou ušije nejaký unáhlený dokument.

Dozvedeli sme sa – ako vlastne všetci vieme –, že Komisia má na budúci týždeň alebo na ďalší týždeň po ňom predložiť oznámenie, v ktorom analyzuje dôsledky toho, čo sa stalo. Potom budeme môcť – ako celkom správne zdôrazňuje Rada – rozumne zvážiť, aké by mali byť dôsledky. Výbor pre životné prostredie mal pocit, že musí predložiť návrh uznesenia o tejto otázke rýchlo, takže teraz nám bolo predstavené uznesenie, ktoré ja osobne považujem celé za unáhlené. Čo sa mňa týka, uznesenie obsahuje chyby a, ako práve upozornila pani Tzavelová, úplne zanedbáva veľký počet aspektov týkajúcich sa výskumu a technológie. Čo na tom? Ide len o to niečo vydať, aj keď sa dokument touto otázkou zaoberá len z jedného hľadiska. To je úplne neprijateľné. Okrem toho vyvodenie záveru, že by sa malo vyhlásiť moratórium, je úspešný pokus upozorniť na Európu ako na stredisko priemyslu.

Dámy a páni, takto by sa nemalo postupovať. Ďakujem, že som mohol vystúpiť. Tu môže človek ešte aspoň hovoriť. Náš výbor sa na tomto uznesení vôbec nepodieľal.

  Pavel Poc (S&D). – (CS) Výbuch vrtnej plošiny Deepwater bol celkom určite veľkou katastrofou. Bolo to varovanie pre Spojené štáty aj pre Európu. Jedno varovanie sme však prehliadli. V tom istom čase, keď Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín rokoval o vrtnej plošine Deepwater Horizon v Mexickom zálive, unikala ropa z vrtnej plošiny Jebel al-Zayt, ktorá je v Egypte niekoľko kilometrov od pobrežia, a o tomto úniku sme sa dozvedeli od turistov. Nepočuli sme o tom ani z masmédií a keď som sa počas zasadnutia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín opýtal zástupcu Komisie, či má informácie o tejto pomerne malej, ale blízkej katastrofe, alebo skôr úniku ropy, nemal žiadne. Tieto informácie nemal nikto. Okrem ďalších záležitostí, o ktorých tu hovorili kolegovia poslanci, by som preto chcel spomenúť ešte jednu, konkrétne, že je potrebné mať vždy včasné a kvalitné informácie, ktoré nebudú skreslené z politických dôvodov, ako to bolo v prípade, keď egyptská vláda neinformovala náležite o úniku ropy z vrtnej plošiny Jebel al-Zayt.

Moratórium je podľa môjho názoru jedno z možných riešení, aj keď nesmie, samozrejme, zakázať a obmedziť energetický priemysel, ak nás má zásobovať tým, čo potrebujeme. Jednotné bezpečnostné normy sú potrebné, pretože v Severnom mori sú normy Európskej únie veľmi prísne, ale v Čiernom mori sa už neuplatňujú. Takýto rozdielny prístup je neprípustný a musíme zabezpečiť, aby jednotné bezpečnostné normy chránili celé európske pobrežie.

  Gerben-Jan Gerbrandy (ALDE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, situácia v Mexickom zálive sa, samozrejme, nedá porovnať so situáciou v našich vodách, som však rád, že Európska únia napriek tomu využila túto príležitosť na preskúmanie svojich právnych predpisov. Toto preskúmanie napokon naliehavo potrebujeme.

Podľa mňa sú tu dva veľmi dôležité prvky. Prvým sú kontroly. Viacerí kolegovia poslanci o tom hovorili. Tieto kontroly sú nevyhnutné. Podľa mňa je ešte omnoho dôležitejší prvok zodpovednosti a, úprimne povedané, dosť ma prekvapilo, že tento prvok nie je dobre regulovaný dokonca ani v našich európskych vodách. Prečo je zodpovednosť taká dôležitá? Správna regulácia by bola výborným donucovacím prostriedkom, ktorý by ropné spoločnosti prinútil, aby prijali veľmi veľa opatrení na zníženie rizík, preto ju považujem za dôležitú. Z tohto dôvodu dôrazne podporujem stanovisko, aby sa neudeľovali nové licencie dovtedy, kým sa nebude táto zodpovednosť regulovať.

  Bas Eickhout (Verts/ALE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, obraciam sa predovšetkým na kolegov poslancov pána Stevensona a pána Reula, ktorí tvrdia, že Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín reagoval príliš rýchlo. Buďme úprimní, táto katastrofa sa stala pred piatimi mesiacmi a Európa predkladá uznesenie až teraz: to v žiadnom prípade nie je príliš rýchlo. Vo Výbore pre životné prostredie sme na tom pracovali už dlho.

Chcel by som tiež úprimne poďakovať Komisii, pretože bola aktívna a uznala, že právne predpisy v oblasti zodpovednosti nie sú jasné a že jednoducho existujú rozdiely medzi európskymi a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Tieto veci nie sú náležite regulované. Jednoducho musíme zastaviť akúkoľvek novú ťažbu ropy na otvorenom mori dovtedy, kým si nebudeme istí, že táto oblasť je náležite regulovaná. Toto moratórium by sa nevzťahovalo na celé odvetvie, ale iba na novú ťažbu ropy na otvorenom mori. To nie je neprimeraná reakcia, je to veľmi rozvážna reakcia. Uvedomujeme si tiež, že v Mexickom zálive stále prebieha vyšetrovanie príčin katastrofy. Tieto sa musia odhaliť a dovtedy by sa nemala vykonávať žiadna nová činnosť.

  Konrad Szymański (ECR). – (PL) Vážená pani predsedajúca, katastrofy a dramatické udalosti, ako napríklad únik ropy v Mexickom zálive, sú veľmi často podnetom na všeobecné zmeny politiky a veľké programy regulačných reforiem. Opatrenia ovplyvnené emóciami však nie sú vždy racionálne, preto by som chcel vyzvať na veľkú dávku opatrnosti a rozvahy pri ukladaní nových povinností firmám, či už v oblasti poistenia, environmentálnych noriem, alebo bezpečnostných noriem, pretože v Európskej únii sú tieto normy v každom prípade najprísnejšie na svete. V tejto legislatívnej oblasti sme na inom stupni vývoja.

Jediný výsledok takejto nadmernej regulácie môže byť oslabenie konkurencieschopnosti Európy a posilnenie pozície ťažobného priemyslu všade za hranicami Európskej únie. Podobná situácia je v prípade moratória na ťažbu ropy na otvorenom mori – účinky tohto moratória budú s najväčšou pravdepodobnosťou úplne opačné, než sa plánovalo. Moratórium znamená, že k brehom Európy sa bude plaviť viac lodí, a preto väčšie nebezpečenstvo pre životné prostredie. Preto v obidvoch prípadoch – v prípade právnych predpisov aj v prípade moratória – vyzývam na veľkú rozvážnosť.

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, toto je už tretia rozprava v Európskom parlamente, ktorá ukazuje, akú veľkú dôležitosť prikladáme bezpečnosti ťažby ropy v európskych moriach. Nechceme, aby sa katastrofa, ktorá sa stala v Mexickom zálive, mohla zopakovať pri pobreží nášho kontinentu. Len počas prvých troch mesiacov tohto roku sa vyskytlo 175 prerušení prevádzky vrtných plošín v Severnom mori, z ktorých 8 bolo označených ako veľmi vážne nehody. V 32 prípadoch bola prevádzka týchto zariadení zastavená. Ďalším problémom je veľmi intenzívne využitie týchto plošín. Zo 103 plošín, ktoré boli uvedené do prevádzky v Severnom mori začiatkom 70. rokov dvadsiateho storočia, 44 plošinám končí za 5 rokov technická životnosť a 26 plošín už prekročilo prípustnú dobu využitia, ale bolo im udelené povolenie na predĺženie oprávnenia na ťažbu ropy.

Počas posledných 30 rokov sa zmenili aj majitelia týchto zariadení a noví správcovia nemusia mať rovnaký prístup k bezpečnosti ich využitia. Tlaky na čo najväčšie zvýšenie ťažby ropy nejdú ruka v ruke s opatreniami určenými na zlepšenie bezpečnosti alebo s náležitým hodnotením rizika. Preto podporujeme prácu pána komisára, ktorá sa zameriava na dôkladnú analýzu právnych predpisov v oblasti ťažby ropy v európskych moriach a v prípade potreby na zavedenie nových a nevyhnutných ustanovení s cieľom pokryť nebezpečenstvá vyplývajúce z ťažby ropy na mori a sprísniť zásady zodpovednosti v prípade nehôd, ktoré spôsobujú kontamináciu ropou.

Pre ťažbu ropy v európskych moriach sa musia stanoviť najprísnejšie bezpečnostné normy a tieto sa musia uplatňovať na všetkých prevádzkovateľov pracujúcich v európskych teritoriálnych vodách. Je nevyhnutné, aby sa to vzťahovalo aj na firmy, ktoré pochádzajú z krajín mimo Európskej únie. Napríklad nesmieme pripustiť situáciu, že ložiská v Arktíde budú ťažiť Nórsko a Rusko, pričom jedna z týchto krajín bude používať technológiu, ktorá nezodpovedá najprísnejším bezpečnostným normám, ktoré platia pre firmy patriace do Európskej únie.

  George Lyon (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, ako už povedali mnohí rečníci, katastrofa v Mexickom zálive bola budíčkom pre priemysel.

Počúval som však pozorne, čo povedal pán komisár vo svojom úvode a v poznámkach, a súhlasím so záväzkami, že musíme zlepšiť normy, musíme zlepšiť kvalitu a musíme zabezpečiť, aby EÚ mohla mať v tejto oblasti vedúce postavenie a aby sme mohli vyvážať naše bezpečnostné systémy do celého sveta a zabezpečiť, aby nás nasledovali aj ostatní. Vítam tiež, že vo svojom príspevku uznal, že Spojené kráľovstvo a Nórsko už vykonávajú svoju činnosť v Severnom mori podľa noriem, ktoré patria k najprísnejším na svete.

V Škótsku sme mali práve pred dvadsiatimi rokmi katastrofu v Severnom mori – katastrofu plošiny Piper Alpha, pri ktorej prišlo o život viac ako 100 ľudí. Viedlo to k rozsiahlemu preskúmaniu bezpečnostných noriem, ktorého výsledkom sú veľmi prísne normy, ktoré dnes máme.

Veľa z toho, o čom dnes hovoril pán Jo Leinen, podporujem, nemyslím si však, že otvorená výzva na moratórium je primeraná a rozumná reakcia na problém, pred ktorým stojíme. Dúfam, že Parlament si dobre rozmyslí, či zájde až tak ďaleko.

  Zbigniew Ziobro (ECR). – (PL) Vážená pani predsedajúca, niet pochýb, že Európska komisia by mala monitorovať bezpečnosť ťažby a prepravy prírodných surovín. Okrem optimálnych bezpečnostných noriem by kľúčovou otázkou mala byť aj pripravenosť podnikov, ktoré ťažia a prepravujú prírodné suroviny, na núdzové situácie, ktoré by mohli spôsobiť rozsiahlu kontamináciu životného prostredia. Nesmieme zabudnúť na potrebné finančné zdroje, ktoré by mali vyčleniť firmy zapojené do tohto druhu hospodárskej činnosti.

Onedlho bude uvedený do prevádzky plynovod na dne Baltského mora, ktorým sa budú prečerpávať obrovské množstvá plynu. Myslím si, že to je ideálna príležitosť na položenie otázky, či Európska komisia urobila niečo na ochranu záujmov miliónov Európanov, ktorí žijú na pobreží Baltského mora a ktorí by sa v prípade výbuchu alebo úniku z tohto plynovodu mohli stať obeťami ekologickej katastrofy nebývalého rozsahu. Treba tiež pripomenúť, že uznesenie Európskeho parlamentu týkajúce sa prípravy na environmentálny vplyv tejto investície, ktoré bolo vypracované pred dvomi rokmi, bolo úplne ignorované a táto investícia práve teraz prebieha. Čo urobí Európska komisia v tejto záležitosti, aby sme neľutovali stratený čas, keď dôjde ku katastrofe?

  Catherine Soullie (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, je zrejmé, že rozsah katastrofy v Mexickom zálive si od nás, politických predstaviteľov EÚ, vyžaduje, aby sme si položili otázky týkajúce sa bezpečnosti našich ropných zariadení. Skutočne, jeden z kľúčových prvkov ochrany morského prostredia spočíva v zabezpečení maximálnej bezpečnosti miest, kde sa vykonáva prieskum ložísk ropy.

Napriek tomu je jasné, že myšlienka moratória na súčasnú a budúcu ťažbu ropy v našich vodách je predčasná a neprimeraná. Predčasná, pretože ešte nie je známy výsledok vyšetrovania katastrofy v Mexickom zálive a niektoré predbežné závery potvrdzujú, že bola spôsobená kombináciou nesprávneho konania a organizačných a technických chýb. Neprimeraná, pretože – ako už bolo niekoľkokrát povedané – v Severnom mori, v Stredozemnom mori a v Mexickom zálive sa uplatňujú odlišné právne predpisy.

Je dôležité upozorniť na vážne hospodárske a sociálne následky, ktoré by malo moratórium, nehovoriac o tom, ako by mohlo ohroziť našu energetickú nezávislosť?

Nórsko a Rusko minulý týždeň ratifikovali zásadu spoločnej námornej hranice v Barentsovom mori a Arktíde a ukončili tak 40-ročný spor a 30-ročné moratórium. Praktickým výsledkom tejto dohody bude podiel týchto dvoch krajín na oblasti bohatej na uhľovodíky. Ako potom môžu výkonné orgány EÚ zároveň plánovať, že požiadajú o pozastavenie týchto ropných činností, a dobrovoľne sa tak oslabiť z energetického a hospodárskeho hľadiska?

  Mirosław Piotrowski (ECR). – (PL) Vážená pani predsedajúca, nebývalá ekologická katastrofa v Mexickom zálive by mala presvedčiť členské štáty Európskej únie, aby vykonávali dôkladné monitorovanie vrtných plošín vo vodách, v ktorých sa ťaží ropa. Dokonca sa objavujú návrhy na zavedenie moratória na novú ťažbu ropy, kým sa nevylúči riziko ohrozenia životného prostredia. Tieto návrhy vychádzajú z predpokladu, že morské panvy nemajú hranice, a preto by ekologická katastrofa v jednej z nich postihla všetky.

Tento prístup je v súlade s uznesením o ekologickom ohrození Baltského mora v súvislosti s projektom Nord Stream, ktoré Európsky parlament prijal pred dvomi rokmi. Dúfame, že Európska komisia prijme k monitorovaniu investícií do plynu na dne Baltského mora rovnako rozhodný a uvážlivý prístup a že pritom využije všetky možné nástroje. Treba tiež zvážiť, či by sa nemali podporovať aj alternatívne technológie, napríklad ťažba bridlicového plynu.

  János Áder (PPE). – (HU) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, o tejto ropnej katastrofe sme toho počuli veľa a všetci sme videli šokujúce obrázky na televíznych obrazovkách. Vedeli ste však, dámy a páni, že za 97 %, opakujem za 97 % všetkých úmyselných porušení bezpečnostných predpisov, ktorých sa dopustili americké ropné spoločnosti, je zodpovedná spoločnosť British Petroleum? Vedeli ste, že táto spoločnosť spôsobila za posledných desať rokov početné havárie? Viete o tom, že spoločnosť British Petroleum výrazne znížila svoj rozpočet na bezpečnosť a údržbu, aby udržala zisky? Aj to zohráva úlohu v stále rastúcom počte nehôd.

Pani Lepageová práve spomenula, že najdôležitejšie je katastrofy predvídať a predchádzať im. Všetci vieme, že najdôležitejšia je prevencia. V tom má pravdu. Myslím si však, že americká katastrofa v Mexickom zálive, ako aj ostané priemyselné a prírodné katastrofy v posledných rokoch alebo katastrofická udalosť, ktorá sa stala predvčerom v Maďarsku, jasne dokazujú, že k prírodným a priemyselným katastrofám môže dôjsť kdekoľvek a kedykoľvek. Preto som presvedčený, že veľmi dôležitá je náhrada škôd, ako aj rýchla a účinná kontrola škôd.

Veľa hovoríme o extrémnych poveternostných podmienkach, ich následkoch a nebezpečenstvách a o tom, ako zvyšujú riziko prírodných a priemyselných katastrof. Domnievam sa, že je to pravda, a ak je to pravda, potom musíme myslieť dopredu. Musíme si tiež všímať varovné signály, ako napríklad maďarskú katastrofu pred dvomi dňami alebo katastrofu v Mexickom zálive, ktorá sa stala na jar. Preto navrhujem kolegom poslancov a Parlamentu, aby sme na účinnú kontrolu škôd vytvorili európsky fond pre katastrofy.

  Romana Jordan Cizelj (PPE). – (SL) Katastrofa v Mexickom zálive je desivá. Poukázala na nedostatočné bezpečnostné normy a nedostatočné opatrenia, ktoré sa prijali po úniku ropy. Aj keď sa táto katastrofa stala v Spojených štátoch, t. j. v rámci amerických regulačných požiadaviek a noriem, musíme sa z nej všetci poučiť a zabrániť akýmkoľvek podobným nehodám.

Zároveň však musíme zohľadniť aktuálnu situáciu v EÚ. Pokiaľ viem, v európskych zákonoch už máme zavedené mechanizmy na predchádzanie vzniku podobných nehôd v Únii, pretože naše zákony sú prísnejšie a náročnejšie ako obdobné americké zákony.

Preto si dovolím povedať, že my v Únii sa nemusíme ponáhľať. Neponáhľajme sa a urobme hĺbkovú odbornú analýzu príčin a následkov katastrofy v Mexickom zálive. Na základe tejto analýzy môžeme potom formulovať všetky nové požiadavky a opatrenia. Znepokojujú ma niektoré formulácie v uznesení, ktoré vytvárajú dojem paniky, ako napríklad „čo najskôr“, a som aj proti moratóriu na ťažbu ropy. Na druhej strane však súhlasím, že musíme zabezpečiť, aby sme uplatňovali naše zákony podľa najprísnejších noriem a aby sme v prípade havárie poskytli spravodlivé odškodnenie.

Predovšetkým však musíme podniknúť kroky aj za našimi hranicami. Nezáleží na tom, ktoré more sa znečistilo; či americké, európske alebo akékoľvek iné more. V takých prípadoch bude viac znečistený svet ako celok a budú hynúť zvieratá a rastliny a následkami znečistenia budú trpieť ľudia. Preto musíme urobiť to najťažšie, nie iba sprísniť predpisy v rámci európskych hraníc, ale presadiť prísne medzinárodné normy.

V prípade nehody v Maďarsku si naopak myslím, že musíme podniknúť naliehavé kroky, pretože k nehode došlo v rámci našich hraníc. Naliehavo potrebujeme odpovede na otázky týkajúce sa vlastností tejto hustej červenej látky – skutočne ohrozuje zdravie? Je naozaj pravda, že nie je zahrnutá do zoznamu nebezpečných odpadov EÚ? A ako môžeme predchádzať podobným nehodám?

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Najprv by som chcela poďakovať tým kolegom poslancom, ktorí prispeli k návrhu tohto uznesenia. Chcem poďakovať aj pánovi komisárovi, ktorý v nás svojím dnešným oznámením opatrení, ktoré zamýšľa urobiť Komisia, vzbudil veľkú nádej a radosť. A isteže, obavy, že uznesenie je unáhlené a možno nie dostatočne preskúmané... Napriek tomu si myslím, že je to hlas Európskeho parlamentu a posolstvo spoločnosti, Rade a Komisii.

Od tejto nehody prešiel už určitý čas a je veľmi dôležité, aby bolo teraz počuť aspoň hlas Európskeho parlamentu. Myslím si, ako už uviedli iní, že je naozaj veľmi dôležité preskúmať právne predpisy, ktoré v súčasnosti platia v Európskej únii, a právne predpisy týkajúce sa bezpečnosti a noriem kvality. Naozaj nehovoríme o zastavení prieskumu ložísk ropy ako celku, ale len o monitorovaní situácie a stanovení, aké ďalšie opatrenia sa majú prijať, aby sa zabránilo zopakovaniu podobnej nehody a katastrofy ako v Mexickom zálive.

Osobne ma v tomto uznesení veľmi potešili ustanovenia o zodpovednosti tretích krajín. Európska komisia a Európska únia by mali vo všeobecnosti posilniť dialóg s tretími krajinami v súvislosti s určitými projektmi v oblasti energetickej infraštruktúry. Nemusí to znamenať len ropné plošiny v Baltskom mori alebo plynovod Nord Stream, ale aj Čierne more, Stredozemné more a konfliktné situácie v severnej Afrike. Myslím, že je veľmi dôležité, že do tohto uznesenia sú zahrnuté tretie krajiny.

  Jolanta Emilia Hibner (PPE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, skúsenosti získané z udalostí uplynulých mesiacov a obavy z komplikovanej situácie na trhu s pohonnými hmotami, ktorá je dôsledkom katastrofy v Mexickom zálive, by nás mali prinútiť podniknúť účinné a rozhodné kroky na ochranu životného prostredia a predovšetkým na predchádzanie podobným katastrofám v budúcnosti. Je potrebné vynaložiť všetko úsilie na zvýšenie bezpečnosti ťažby ropy.

Odborníci nás presviedčajú, že relatívne malý počet nehôd ropných spoločností je výsledkom náležitých preventívnych opatrení – áno, je to pravda. Ignorovanie postupov a snaha šetriť na úkor bezpečnosti však znamenajú, že podobné katastrofy ako v Mexickom zálive sa môžu v budúcnosti stať aj v Európe.

Na celom svete je v súčasnosti v prevádzke okolo 1 600 vrtných plošín a tento počet neustále rastie. Otvárajú sa nové, ešte väčšie a výkonnejšie ropné vrty a vrtné plošiny. Ťažba sa presúva do hlbších častí morských paniev v oblastiach, ktoré sú stále ďalej od pobrežia. Preto klesá význam klasických ropných vrtov a zároveň stúpa význam vrtných plošín. Je nevyhnutná rozprava o bezpečnosti ťažby ropy. Možno nás prekvapí porovnanie platných bezpečnostných noriem s normami, ktoré sa skutočne uplatňujú. Je veľmi dôležité, aby ropné firmy podliehali ďalším obmedzeniam, a zaviesť nové nariadenia, ktoré môžu zlepšiť bezpečnosť. Viem, že niektoré krajiny začali už z vlastnej iniciatívy kontrolovať vrtné plošiny. Už prvé kontroly odhalili určité porušenia bezpečnostných noriem. Ukázalo sa, že mnohé plošiny v Severnom mori boli prevádzkované v rozpore so základnými bezpečnostnými zásadami.

Myslím si, že je potrebné okamžite urobiť preventívne opatrenia, aby vrtné plošiny a všetky miesta, kde sa ťažia prírodné zdroje z morského dna, podliehali vhodným predpisom a dohľadu. Je veľmi dôležité zaviesť nové bezpečnostné normy a zásady, ktoré budú musieť dodržiavať všetky strany, ktoré sa podieľajú na ťažbe ropy a sú za ňu spoločne zodpovedné. Kľúčovou požiadavkou je vlastníctvo platného osvedčenia.

  Gaston Franco (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Európa si celkom oprávnene kladie otázku, či by sa podobná ropná katastrofa, ako tá, ku ktorej došlo v Mexickom zálive, mohla stať v našich vodách.

Celkom oprávnene sme presvedčení, že zachovanie a ochrana morských ekosystémov, biodiverzity živočíchov a hospodárskych odvetví rybárstva a cestovného ruchu má prvoradý význam, pretože v minulosti úniky ropy veľakrát zničili naše pobrežia a zanechali na nás trvalý dojem. Musíme však zachovať chladnú hlavu a odmietnuť prijatie radikálneho stanoviska, ktorým by bolo zavedenie moratória na ďalšiu ťažbu ropy na otvorenom mori v Európe.

Po prvé preto, lebo v Európe máme veľmi prísne bezpečnostné normy na ťažbu a prieskum nálezísk ropy. Okrem toho sa samotné národné regulačné orgány a ropné spoločnosti v Európe zaviazali, že zmenia a doplnia predpisy a postupy v oblasti ťažby ropy a bezpečnosti, ak taká požiadavka vyplynie z výsledkov amerického vyšetrovania katastrofy.

Po druhé, z hľadiska našej požiadavky na energetickú nezávislosť by ukončenie našich ťažobných operácií v Severnom mori bolo z geostrategického hľadiska vysoko rizikové. A napokon, ak zastavíme prieskumné a ťažobné činnosti, ohrozíme tým budúcnosť nášho ropného priemyslu. Ako by sme v čase krízy odôvodnili následný vplyv na zamestnanosť?

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, myslím si, že všetci sme boli šokovaní každodenným únikom ropy, ku ktorému dochádzalo v Mexickom zálive, a poškodením životného prostredia, ktoré tento únik spôsobil. Je len správne, že v dôsledku toho by sme mali o tejto záležitosti diskutovať s cieľom nájsť spôsoby, ako zabezpečiť, aby sa to nezopakovalo.

Prichádzajú mi na myseľ dve veci. Po prvé, že sa musia dôsledne uplatňovať naše normy bezpečnosti a ochrany, aby sa nehodám predchádzalo a nie aby sme ich museli riešiť. V súčasnosti určite existujú dobré normy, ktoré sa musia všade uplatňovať.

Po druhé, úplne súhlasím s pánom komisárom, ktorý povedal, že naše bezpečnostné normy musíme preniesť do celého sveta, pretože keď sa niečo stane v Mexickom zálive alebo kdekoľvek inde, voči následkom nie sme imúnni. Nemôžeme postaviť okolo európskych vôd železnú oponu a povedať, že nič sa nestane, ak budeme sami dodržiavať prísne normy. Preto je v tejto oblasti veľmi potrebná celosvetová dohoda. Takisto potrebujeme fond na zvládanie katastrof. Spomínalo sa to a súhlasím s tým.

Hovorilo sa o moratóriu, no v súčasnosti mi to určite nepripadá vhodné, pretože ak by sme to urobili, existuje vážne nebezpečenstvo, že by sme mohli dopadnúť ako bohatý človek, ktorý sa rozhodol rozdať všetky svoje peniaze a skončil tak, že musel žobrať od tých, ktorým svoje peniaze rozdal. Boli by sme v rovnakej situácii – iné krajiny by naďalej robili prieskum, ako ho robia teraz, bez uplatňovania prísnych noriem, ktoré by sme uplatňovali my.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE). – (PT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, po ekologickej katastrofe, ku ktorej došlo v Mexickom zálive, je dôležité, aby EÚ zabezpečila ochranu svojich pobreží prostredníctvom svojej schopnosti predchádzať a reagovať na tento typ problému. Európska agentúra pre námornú bezpečnosť (EMSA) so sídlom v Lisabone poskytuje podporu a technickú pomoc v oblasti námornej bezpečnosti a ochrany pred znečistením spôsobeným loďami.

V júni tohto roku som pánom komisárom Oettingerovi a Kallasovi a pani komisárke Georgievovej predložila písomný návrh na rozšírenie právomocí agentúry EMSA, aby sa vytvorili mechanizmy pre dohľad nad bezpečnosťou európskych ropných plošín a na predchádzanie ekologickým katastrofám. Tento návrh by priniesol úsporu z rozsahu v oblasti finančných, ľudských a technických zdrojov. Vítam odpoveď pani komisárky a pánov komisárov, ktorí prejavili ochotu zvážiť preskúmane nariadenia o zriadení agentúry EMSA s cieľom rozšíriť jej právomoci.

Znovu vyzývam Komisiu, aby preskúmala túto otázku a rozšírila právomoci agentúry so sídlom v Lisabone, aby sa zabezpečila účinná ochrana európskeho pobrežia.

  Diana Wallis (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, katastrofy ako táto by nás mali prinútiť, aby sme sa zamysleli. Nútia ma zamyslieť sa nad Arktídou, oblasťou, v ktorej EÚ nemá priame právomoci, ale má veľký vplyv.

Pán komisár, správne ste povedali, že spoločnosti EÚ, ktoré vykonávajú svoju činnosť mimo EÚ, by mali exportovať normy EÚ. Dúfam, že sa to stane v prípade arktickej oblasti. Táto oblasť je omnoho náročnejšia a nehostinnejšia ako Severné more a pre mňa je to záhada. My ako Európa presadzujeme odklon od hospodárstva založeného na rope a presadzujeme obnoviteľné zdroje energie. No pritom nepriamo podporujeme ťažbu ropy v najzraniteľnejšej a najkrehkejšej časti našej planéty, v ktorej by následky mohli byť hrozivé. Možno by sme sa mali nad tým, čo sa deje v Arktíde, veľmi dôkladne zamyslieť.

  Kriton Arsenis (S&D). – (EL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, nesúhlasím s tým, čo sa v tomto Parlamente povedalo v súvislosti s korporačným protekcionizmom. Čína práve beží opreteky: robí opatrenia, zavádza do praxe potrebné dohody, pripravuje päťročný plán o tom, ako presne chce zmeniť svoj priemysel, zatvára znečisťujúce priemyselné odvetvia, pretože súťaží s nami na obrovskom trhu, trhu s čistou energiou, ktorý predstavuje 13 miliárd USD. Na túto výzvu nesmieme reagovať protekcionizmom, ale odvážnymi opatreniami.

Áno, pán komisár, mali by ste naďalej presadzovať moratórium, ktoré nebude dočasné, ale trvalé a ktoré bude novým krokom k čistej energii. Rovnako, pán komisár, musíme preskúmať environmentálnu zodpovednosť, o ktorej ste vy a ďalší poslanci hovorili a ktorá bude musieť zahŕňať celú výhradnú hospodársku zónu, v ktorej spoločnosti vykonávajú svoju činnosť.

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Z úniku ropy v Mexickom zálive a následnej ekologickej katastrofy sa musíme poučiť. Súčasťou tohto poučenia bude určite náročnejšie, prísnejšie a pravidelnejšie monitorovanie bezpečnostných podmienok na podobných zariadeniach v Európe, musí však zájsť omnoho ďalej. Zvony bijú na poplach a nemôžeme ich ignorovať. Dnes sú relatívne dobre známe obmedzenia svetových zásob ropy. Ľudstvo je veľmi – príliš veľmi závislé od týchto zásob energie, ale aj v prípade zásob mnohých ďalších vecí. S týmito zásobami sa preto musí zaobchádzať veľmi rozumne, čo predovšetkým znamená, že sa musia využívať veľmi šetrne.

Už sme v tomto Parlamente upozornili na dôležitosť plánu zameraného na dobré a spravodlivé riadenie týchto zdrojov, zmiernenie vplyvu ich rastúceho nedostatku a kontrolovaný prechod k iným primárnym zdrojom energie. Hovorím o Protokole o vyčerpaní ropy, ktorý navrhla skupina odborníkov na ropný vrchol v Uppsale v roku 2002 a v Lisabone v roku 2005.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, ak sme sa niečo naučili z ropnej krízy, potom to, že v čase vysokých cien ropy sa začína vyplácať budovanie zle prístupných ropných polí a ťažba ropy za najnepriaznivejších podmienok, ako napríklad z čoraz väčších hĺbok. V prípade, že odborníci predpovedajúci veľké zvýšenie ceny ropy majú pravdu, potom musíme počítať s tým, že v blízkej budúcnosti sa bude uskutočňovať ešte riskantnejší prieskum nálezísk ropy.

Ako vieme, krajiny v susedstve severovýchodného Atlantiku nedokázali dosiahnuť dohodu, aj keď po katastrofe v Mexickom zálive by bolo vhodné sprísniť v rámci medzinárodných dohôd bezpečnostné opatrenia pre ťažbu ropy z hĺbok väčších ako 200 metrov. Hĺbky, v ktorých sa pracuje v príslušnej oblasti, a riziká sú úplne porovnateľné s hĺbkami a rizikami v Mexickom zálive. Musíme sa zaoberať zlepšením bezpečnostných noriem a zabezpečením finančnej zodpovednosti – o to viac, že Komisia zjavne plánuje sieť plynovodných potrubí na CO2 a chce predávať emisie z európskych elektrární ropnému priemyslu v Severnom mori. Ešte sme nevyriešili, ako budeme zneškodňovať jadrový odpad – aj keď sa táto technológia používa už celé desaťročia –, a teraz odrazu sa má nebezpečný skleníkový plyn zneškodňovať v Severnom mori. Preto je podľa mňa najvyšší čas, aby sme premýšľali o bezpečnostných opatreniach.

  Kyriakos Mavronikolas (S&D). – (EL) Vážená pani predsedajúca, podľa všeobecného názoru nás tento druh nehody, ako bola posledná a ako rad podobných nehôd pred ňou, upozorňuje, a najmä spravodajcu, ktorému blahoželám, na potrebu určitých opatrení v súvislosti s budúcnosťou všetkých týchto ťažieb, ktoré sa realizujú teraz a ťažieb, ktoré sa realizovali v minulosti.

Úroveň kontroly týchto zariadení ja naozaj veľmi dôležitá, a preto by sa mala zvýšiť a vykonávať v kratších intervaloch. Takisto je pravda, že zodpovednosť sa musí rozdeliť a že by malo byť možné rozdeliť ju výlučne. To bude nevyhnutne viesť k zmene práva v oblasti poistenia a v dôsledku toho nevyhnutne tiež k tomu, že po takejto nehode sa budú tieto spoločnosti poisťovať proti všetkým faktorom, ktoré by mohli spôsobiť škody.

  Sonia Alfano (ALDE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, katastrofa z apríla 2010 je jedna z najvážnejších ekologických katastrof, aké sa kedy na svete stali. Ak by sa podobná vec stala v uzavretom mori, ako je napríklad Stredozemné more, boli by nenapraviteľne ohrozené životy desiatok miliónov európskych a neeurópskych občanov.

V Taliansku – ako protestovalo hnutie Lega Ambiente v súvislosti s nepremyslenou politikou v oblasti energie – sme i napriek tomu svedkami mimoriadneho zvýšenia počtu žiadostí o možnosť uskutočniť výskum a povolení udelených ministerstvom na ťažbu a prieskum nálezísk ropy, ktoré by postačovali na pokrytie požiadaviek Talianska na energie na obdobie o niečo dlhšie než jeden rok. Je zrejmé, že to nestojí za túto obeť. Všetko to ešte znásobujú obavy z toho, že spoločnosť BP oznámila dohodu s Líbyou o ťažbe na otvorenom mori, necelých 500 km južne od Sicílie.

Dúfam, že Komisia sa zaviaže chrániť prostredníctvom tohto súčasného bezprostredného opatrenia život v Stredomorí proti útokom nadnárodných spoločností a vlád, ktoré im napomáhajú a nestarajú sa príliš o spoločné blaho.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážená pani predsedajúca, toto uznesenie sa zaoberá jedným problémom, ktorým sú riziká ťažby ropy na otvorenom mori, a neprihliada na príbuzný problém, že nám dochádzajú zásoby ľahko prístupnej ropy.

Už sme mohli prekročiť bod, v ktorom sme spotrebovali viac než polovicu svetových zásob. Tí, ktorí by chceli zastaviť alebo zakázať ťažbu na otvorenom mori, musia vysvetliť, ako chcú nájsť energeticky hodnotnú náhradu za ropu. Alebo by boli radi, keby sa budúce generácie vrátili k neindustriálnej spoločnosti?

Riziká ťažby v plytkých vodách európskeho kontinentálneho šelfu a vo vodách Mexického zálivu sú neporovnateľné. Navrhovatelia tohto uznesenia sú celkom oprávnene zhrození environmentálnymi a ďalšími nákladmi tragédie spoločnosti BP v Mexickom zálive. Musia si však uvedomiť aj náklady spojené s moratóriom na ťažbu ropy na otvorenom mori.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, žiaľ, nehodu vrtnej plošiny Deepwater Horizon nemôže nikto z nás zrušiť. Preto musíme podniknúť všetky kroky potrebné na to, aby k takejto ekologickej katastrofe vo vodách EÚ nikdy nedošlo. Myslím si, že na to sú absolútne nevyhnutné tri veci. Po prvé, musíme prijať maximálne opatrenia, inými slovami, musíme zakalkulovať všetky riziká ťažby na otvorenom mori. Po druhé, musíme zabezpečiť najvyšší stupeň bezpečnosti a vytvoriť záväzné minimálne bezpečnostné predpisy na úrovni EÚ. Po tretie, musíme zaručiť najprísnejšie normy ochrany životného prostredia.

Som presvedčená, že je veľmi dôležité, aby sme preskúmali naše schopnosti reagovať na havárie a aby sme vytvorili spoločný európsky a, dúfam, že aj celosvetový systém na predchádzanie takýmto ekologickým katastrofám.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený zástupca predsedníctva Rady, rád by som sa poďakoval za vaše angažované, vecné a veľmi početné príspevky týkajúce sa následkov a opatrení, ktoré sa majú urobiť. Týka sa to vašich mnohých parlamentných otázok v uplynulých týždňoch, na ktoré sme museli odpovedať, ako aj dnešnej rozpravy, ktorú sme pozorne sledovali, vyhodnotíme ju a zohľadníme v našom oznámení, ktoré predložíme v priebehu dvoch týždňov.

S mnohými predloženými návrhmi súhlasím a podporujem ich. Napríklad vedieme intenzívne rozhovory so spoločnosťou BP s cieľom zabezpečiť – a je na to dobrá príležitosť –, aby spoločnosť BP akceptovala najprísnejšie bezpečnostné normy, prísnejšie než súčasné, nielen v európskych vodách, ale aby tieto normy, ak sa tak smiem vyjadriť, aj exportovala. Spoločnosť BP bude pripravená uplatňovať na podobné vrty a vrtné plošiny pri pobreží Líbye rovnaké normy ako v Severnom mori, aj keď to možno nebude potrebné na získanie povolenia podľa líbyjského práva ani stanovené v právnych predpisoch.

Potom sa musíme zaoberať otázkou, v ktorých prípadoch chceme predložiť návrhy na normy, ktoré sa musia dodržiavať len vo vnútroštátnom práve, a v ktorých prípadoch chceme vytvoriť európske právo. Viac obmedzené to bude v prípade tankerov ako v prípade mobilnej prepravy, pokiaľ však ide o stacionárne plošiny, v súčasnosti vôbec neexistuje. Niektorí poslanci vyzývali, aby sme prešli z ropy na obnoviteľné zdroje energie. Aj to podporujeme. Nerobme si však žiadne ilúzie. Minimálne počas nadchádzajúcich 20 až 30 rokov bude naše európske hospodárstvo a spoločnosť naďalej potrebovať veľké objemy ropy pre dopravu. Najbližších 20 až 30 rokov nie je šanca, že by vás lietadlo dokázalo dopraviť z Bruselu do vašich domovských krajín – do Madridu, Lisabonu, Sofie, Rigy alebo Mníchova – bez ropy.

Ak sa nemá Európa zastaviť, ako členovia mobilného spoločenstva, ktorí využívajú leteckú dopravu, všetci potrebujeme ropu. To isté platí pre diaľkové autobusy a autokary, to isté platí pre prepravu ťažkými nákladnými vozidlami a napriek vývoju elektrických vozidiel to ešte po dlhý čas bude platiť pre individuálnu dopravu, osobné automobily. V súčasnosti je v krajinách Európskej únie registrovaných o niečo viac ako 200 miliónov osobných automobilov. Keď Poľsko a nové členské štáty dosiahnu rovnakú hustotu, aká v súčasnosti existuje vo Francúzsku a Nemecku, potom za 15 rokov bude v EÚ 300 miliónov osobných automobilov. Hoci môžu byť energeticky úspornejšie, napriek tomu bude veľká väčšina z nich bežať na palivo vyrobené z ropy. Inými slovami, prechod z ropy na obnoviteľné zdroje energie je dlhodobá politika, ale počas najbližších 10 až 30 rokov sa v Európe dopyt po rope nezníži. Dopyt po rope bude mať skôr tendenciu mierne stúpnuť vzhľadom na potrebu niektorých štátov dobehnúť hustotu vozidiel – aj keď budú tieto vozidlá akokoľvek energeticky úsporné. Ešte viac to platí na celosvetovej úrovni.

Preto, ako som spomínal, potrebujeme najvyšší možný stupeň bezpečnosti pri ťažbe ropy požadovanej pre naše hospodárstvo a spoločnosť.

S touto témou sa k vám vrátime a počítam s vašou podporou. Chcel by som poďakovať aj členským štátom, ktoré boli v tejto oblasti veľmi konštruktívne. Napriek tomu na vás nalieham, aby ste s rovnakou intenzitou, akú ste prejavili dnes tu, pracovali aj vo vzťahu k vašim národným vládam, aby aj Rada bola pripravená jednohlasne alebo veľkou väčšinou schváliť tieto právne predpisy o prísnejších normách. Ešte nie som presvedčený, že všetky členské štáty sú v súčasnosti pripravené na to, aby ste po návrhoch Komisie spolu s Radou schválili európske normy.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážená pani predsedajúca, tiež by som vám chcel poďakovať za zaujímavú rozpravu. Niekedy vystúpenia skutočne odhalili veľmi odlišné uhly pohľadu. Občas som si vypočul diametrálne odlišné názory z tej istej politickej skupiny. To je veľmi poučné.

Chcel by som povedať tri poznámky. Po prvé, potrebujeme viac právnych predpisov na zvýšenie bezpečnosti pobrežného priemyslu? Ako som uviedol vo svojom vystúpení, doteraz vykonané hodnotenie ukazuje, že prísne opatrenia sú už zavedené – už sa to tu spomínalo. Rád by som vám pripomenul, že Komisia, ktorá má monopol na iniciovane opatrení, v súčasnosti dokončuje svoje hodnotenie, ale už oznámila, že na zvýšenie bezpečnosti priemyslu je najprv potrebné lepšie monitorovanie a lepšie presadzovanie súčasného regulačného rámca. Takže uvidíme, čo nám chce v tejto oblasti navrhnúť.

Okrem toho, ako som dnes už raz povedal, Komisia skúma schopnosti EÚ reagovať na katastrofy, aby sa zlepšila bezpečnosť pobrežného priemyslu, ktorá je v tejto oblasti dôležitým faktorom. V očakávaní legislatívnych návrhov by som rád zdôraznil, že na rozdiel od toho, čo dnes povedali niektorí poslanci, je zrejmé, že táto otázka Radu stále zamestnáva. Na neformálnom stretnutí ministrov energetiky, ktoré sa konalo 6. a 7. septembra, predsedníctvo požiadalo, aby sa uskutočnili prvé hodnotenia, aby sa o nich informovalo a diskutovalo.

Po druhé: je možné ospravedlniť moratórium? Je jasné, že je ťažké odpovedať na túto otázku priamo. V každom prípade si myslíme, že prvá požiadavka na akýkoľvek daný právny predpis je, aby sa skutočne presadzoval. Zaznamenali sme tiež, že priemysel, ako sa zdá, nečaká na vytvorenie tohto budúceho regulačného rámca, priemysel samotný preskúmava viacero opatrení súvisiacich s bezpečnosťou na preventívnom a prevádzkovom stupni.

A nakoniec, musíme pochopiť, že reálna situácia v Európe je celkom odlišná, pretože väčšina vrtov v Mexickom zálive sa robí v hĺbke 1 500 metrov, čo jasne komplikuje činnosti pri uzatváraní v prípade katastrofy, ako bola tá, ku ktorej došlo. Väčšina vrtov v Európe sa robí v hĺbkach do 200 metrov, čo poskytuje omnoho väčší priestor pre zásah alebo v každom prípade robenie opatrení uľahčuje.

Na záver, pani predsedajúca – a pán komisár o tom práve hovoril –, urýchli táto havária politiku EÚ v oblasti energie a obnoviteľných zdrojov energie? Táto politika už je, samozrejme, ambiciózna, úroveň týchto ambícií však budeme naďalej zvyšovať. Táto politika nám určite pomôže znížiť našu závislosť od ropy a, všeobecne povedané, posunúť sa smerom k nízkouhlíkovej spoločnosti. Ako však práve povedal pán komisár, nemôžeme jednoducho mávnuť čarovnou paličkou a v nasledujúcich 10 rokoch sa zbaviť ropy. Som presvedčený, že prechod k hospodárstvu nezávislému od ropy urýchli energetická stratégia na roky 2011 – 2020, ktorá sa má prijať začiatkom budúceho roka.

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostala návrh uznesenia⁽¹⁾ v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 7. októbra 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) Vďaka nelegislatívnemu uzneseniu, ktoré bolo prijaté drvivou väčšinou, Európsky parlament vyslal veľmi jasný signál, konkrétne Komisii a ropným spoločnostiam, aby podnikli nevyhnutné kroky na odstránenie súčasných nedostatkov z hľadiska bezpečnostných noriem a zodpovednosti v ropnom ťažobnom priemysle. Musia sa prísne kontrolovať licencie na ťažbu ropy na otvorenom mori. Potrebné sú ďalšie opatrenia na predchádzanie vzniku ropných škvŕn, skutočných ekologických katastrof, ktoré Európska únia nemôže tolerovať.

Vzhľadom na stále rastúce problémy s hľadaním ropy a nárast potenciálne nebezpečných činností spojených s ťažbou ropy na otvorenom mori musíme všeobecne zvážiť opatrenia, ktoré je potrebné urobiť v budúcnosti. Je potrebné neustále vyvíjať úsilie na zlepšenie ochrany životného prostredia a Európska únia musí plniť svoju úlohu chrániť svojich občanov a prírodu, s ktorou musíme všetci žiť v súlade, regulovaním činností spojených s ťažbou ropy. Akékoľvek úniky ropy, dokonca aj tie, ku ktorým došlo v minulosti, by mohli mať katastrofický vplyv na životné prostredie a spôsobiť škody rybolovu alebo aj cestovnému ruchu. Európske právne predpisy v oblasti environmentálnej zodpovednosti musia preto zahŕňať aj škody spôsobené moriam.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Vítam názor, ktorý predložil kolega Jo Leinen. Európa musí zaujať postoj k jednej z najväčších katastrof storočia. Nehoda ropnej plošiny Deepwater Horizon v Mexickom zálive a obrovský objem ropy, ktorý unikol do Atlantického oceána, má a bude mať veľký vplyv na svetovú klímu. Významne sa mení teplota Severoatlantického prúdu, to spôsobí v Európe túto zimu nižšie minimálne teploty. Rada a Komisia musia podniknúť presné a transparentné kroky a prijať opatrenia, ktoré zaručia bezpečnosť prevádzky ropných ťažobných zariadení, ako aj vysokú úroveň ochrany životného prostredia a ochrany pred ekologickými katastrofami v Európskej únii. Európska únia si musí udržať aj svoju pozíciu v oblasti zmeny klímy a pritom súčasne chrániť a uľahčovať náležité využívanie ropných polí, aby sa zabezpečili požiadavky na fosílne palivá. Parlament, Komisia a Rada musia vzájomne spolupracovať na návrhu spoľahlivého akčného plánu.

  András Gyürk (PPE), písomne. – (HU) Dámy a páni, chcel by som poďakovať pánovi komisárovi Güntherovi Oettingerovi za jeho úsilie krátko po havárii americkej ropnej plošiny analyzovať to, či by predpisy EÚ postačovali na zabránenie podobným ekologickým katastrofám. Možno by sme mohli konštatovať, že predpisy Spoločenstva kladú väčší dôraz na opatrenia po katastrofe ako na prevenciu.

O tomto nedostatku bolestivo svedčí vážna ekologická katastrofa. V pondelok došlo k pretrhnutiu hrádze odkaľovacej nádrže maďarskej hlinikárne. Susedné polia a dediny zaplavilo bahno s vysokým obsahom toxických chemikálií. Táto katastrofa si vyžiadala životy a môže spôsobiť kontamináciu pôdy a vody, ktorej rozsah zatiaľ nevieme odhadnúť. Situáciu ešte zhoršuje skutočnosť, že ťažké kovy môžu spôsobiť vážne znečistenie ovzdušia. Za haváriu je zodpovedná spoločnosť, ktorá prevádzkuje hlinikáreň, sotva však bude sama schopná poskytnúť odškodnenie za nevyčísliteľné škody.

Poučenie je zrejmé. Po prvé, aj na úrovni Spoločenstva sa musí trvať na nekompromisnom presadzovaní zdanlivo prísnych predpisov zo strany vnútroštátnych orgánov. Po druhé, musia sa sprísniť príslušné nariadenia, ktoré musia požadovať, aby spoločnosti mali primerané poistné krytie aj pre havárie takýchto rozmerov. Dovtedy, kým sa v týchto oblastiach nepohneme dopredu, náklady na akékoľvek náhrady škôd budú znášať nevinní daňoví poplatníci.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Vážená pani predsedajúca, ropná katastrofa v Mexickom zálive nám pripomína typické riziká spojené s prieskumom nálezísk ropy na otvorenom mori. Vyšetrovanie príčin katastrofy v amerických vodách musí byť úplné a nekompromisné a EÚ by mala venovať veľkú pozornosť všetkému, z čoho je potrebné sa poučiť. Výzvy na moratórium na ťažbu ropy vo vodách EÚ sú však predčasné a úplne neprimerané. V škótskych vodách sa uplatňujú iné nariadenia, než sú tie, ktoré sa uplatňovali v Mexickom zálive, a v tomto odvetví máme desaťročia skúseností. Škótsky prieskum nálezísk ropy sa tiež neobišiel bez nehody a katastrofa plošiny Piper Alpha ukázala, že niekedy je cena za získanie ropy príliš vysoká. Z katastrofy plošiny Piper Alpha sme sa však poučili a sprísnili sme nariadenia. Ak z Mexického zálivu vyplynú ďalšie poučenia, môžu sa urobiť príslušné zmeny a doplnenia. Tieto zmeny a doplnenia by však mali byť zodpovednosťou demokratických inštitúcií Škótska – a neuvážená reakcia tohto Parlamentu pravdepodobne nevyrieši žiadne problémy.

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. – (HU) Európska únia musí naliehavo vytvoriť stratégiu, aby mohla ľahšie predchádzať budúcim ekologickým katastrofám podobným katastrofe, ktorú spôsobila spoločnosť BP v Mexickom zálive. Havária vrtnej plošiny Deepwater Horizon bola jednou z najväčších katastrof v poslednom období, pri ktorej počas úniku vytieklo do mora 4,4 milióna barelov ropy. V dôsledku problémov pri rozhodovaní, aký typ technológie použiť a ako postupovať, bola veľmi sporná aj záchranná operácia. Ropa tryskajúca z morské dna medzitým zničila všetky živé organizmy. Podľa názoru britských environmentálnych chemikov sa okrem udržiavania ropnej škvrny mimo pobrežia nemal urobiť žiadny iný zásah. Morskí biológovia povedali, že spaľovanie niektorých ropných škvŕn a použitie dispergačných činidiel na odstránenie znečisťujúcich látok poškodzuje faunu – vzhľadom na relatívne rýchly rozpad daného typu ropy – viac ako samotná ropná škvrna. Na tomto mieste by som chcel tiež pripomenúť, čo sa stalo v Maďarsku pred niekoľkými dňami, keď po pretrhnutí hrádze odkaľovacej nádrže hlinikárne v blízkosti mesta Ajka pokrylo obydlia troch spoločenstiev v župe Veszprém niekoľko ton žieravého červeného kalu. Chcel by som vyzvať Európsku komisiu, aby poskytla primeranú materiálnu pomoc EÚ na pomoc obetiam tejto katastrofy a na pomoc pri vyčistení tejto oblasti. Ďakujem.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – (RO) Je absolútne nevyhnutné, aby sme prijali všetky možné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa v európskych vodách nezopakovala katastrofa podobná katastrofe vrtnej plošiny Deepwater Horizon. Preskúmanie právnych predpisov v oblasti životného zdravia, ako aj zdravia a bezpečnosti, ktoré upravujú ťažbu ropy na otvorenom mori, je vítaným a nevyhnutným procesom. Rada a Komisia sa musia zamerať na vypracovanie stratégie, ktorá zabezpečí harmonizáciu úrovní ochrany v celej Európskej únii. V opačnom prípade rozdiely medzi normami v oblasti prevádzky a ťažby v členských štátoch umožnia spoločnostiam poskytovať vysokú úroveň ochrany iba vtedy, ak budú nútené tak urobiť. Vyčísliť výšku ľudských, sociálnych a environmentálnych nákladov katastrofy vrtnej plošiny Deepwater Horizon z finančného hľadiska je nemožné. Prevádzka ropných ťažobných zariadení však musí byť primerane poistená, aby sa zabezpečilo pokrytie nákladov v prípade najhoršieho scenára. Je to jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby daňoví poplatníci nemuseli znášať náklady na asanačné práce a aby miestne spoločnosti a spoločenstvá postihnuté únikmi ropy mohli dostať odškodnenie, na ktoré majú nárok.

  Salvatore Tatarella (PPE), písomne. – (IT) Únik ropy z vrtnej plošiny Deepwater Horizon v Mexickom zálive musí byť varovaním aj pre Európu. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili vzniku podobnej katastrofy v našich moriach. Som presvedčený, že uznesenie, ktoré sme dnes schválili, je krokom správnym smernom k zaisteniu ochrany morského a pobrežného životného prostredia v Európe. Som tiež presvedčený, že povinnosťou členských štátov je naliehavo preskúmať všetky aspekty týkajúce sa ťažby ropy a prieskumu ložísk ropy v Európskej únii. Aby sa budúcim generáciám zaručilo udržateľné životné prostredie, ochrana našej planéty musí byť prvoradou prioritou. Preto musíme v tejto oblasti čo najskôr schváliť prísne právne predpisy, aby sa zabezpečilo uplatňovanie prísnych bezpečnostných noriem na všetky existujúce plošiny a aby sa v budúcnosti ťažba ropy obmedzila.

(1) Pozri zápisnicu.