Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 6. októbra 2010 - Brusel

12. Prínos biodiverzity a ekosystémov k dosahovaniu rozvojových cieľov tisícročia – Konferencia o biologickej diverzite – Nagoja 2010 (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o nasledujúcich správach:

– otázka na ústne zodpovedanie o kľúčových cieľoch na konferenciu zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá sa uskutoční 18. – 29. októbra 2010 v Nagoji, ktorú Rade položil Jo Leinen v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (O-0111/2010 – B7-0467/2010);

– otázka na ústne zodpovedanie o kľúčových cieľoch na konferenciu zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá sa uskutoční 18. – 29. októbra 2010 v Nagoji, ktorú Komisii položil Jo Leinen v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (O-0112/2010 – B7-0468/2010);

– otázka na ústne zodpovedanie o prínose biodiverzity a súvisiacich ekosystémových služieb k rozvoju a dosahovaniu rozvojových cieľov tisícročia, ktorú Rade položila Michèle Strifflerová v mene Výboru pre rozvoj (O-0107/2010 – B7-0464/2010);

– otázka na ústne zodpovedanie o prínose biodiverzity a súvisiacich ekosystémových služieb k rozvoju a dosahovaniu rozvojových cieľov tisícročia, ktorú Komisii položila Michèle Strifflerová v mene Výboru pre rozvoj (O-0108/2010 – B7-0465/2010).

  Karin Kadenbach, zastupujúca autora. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, pred pár dňami som sedela so skupinou novinárov a rozprávali sme sa o veciach, na ktorých mi túto jeseň mimoriadne záleží.

Jednou z nich je celkom oprávnene biodiverzita. Ako viete, čoskoro sa má v Nagoji konať konferencia zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite a ja mám tú česť a to potešenie zúčastniť sa na nej ako členka parlamentnej delegácie a ako spoluautorka uznesenia o biodiverzite, o ktorom sa bude v Nagoji hlasovať. Sedela som teda a zhovárala sa s novinármi, keď sa ma opýtali, prečo si dovoľujeme taký luxus ako povedzme zachraňovať bobra. V regióne Dolného Rakúska, odkiaľ pochádzam, sa podarilo zachrániť druh, ktorému hrozilo vyhynutie, a teraz sa rozširuje v rozsiahlej oblasti, čo do istej miery zarmucuje poľnohospodárov a lesníkov, ktorí majú na bobra celkom iný názor.

Hoci Európska únia a mnohé agentúry v členských štátoch s podporou mimovládnych organizácií veľmi usilovne a s veľkým zanietením pracujú na tom, aby chránili druhy, táto konverzácia opäť dokázala, že mnohí ľudia považujú ochranu a zachovanie biodiverzity za nejaký luxus. Pýtajú sa, či EÚ nemá nič naliehavejšie, čím by sa mohla zaoberať, než je záchrana zopár ohrozených orchideí alebo živočíšnych druhov. Ľudia sa často pýtajú, či je nejaký rozdiel v tom, či sa v zoo pozeráme na 500 alebo len na 499 rôznych zvierat. Dámy a páni, títo ľudia sotva považujú tému zachovania druhov a biodiverzity za prioritu. Buďme úprimní. Téma biodiverzity sa na politickom programe nenachádza ani zďaleka tak vysoko, ako napríklad téma hospodárskeho rastu alebo bezpečnosti. Mala by tam však figurovať, pretože podceňujeme dôležitosť tejto otázky.

Otázka zachovania druhov – a to je môj názor – nie je nejakou charitatívnou inštitúciou pre zopár úbohých chrobáčikov, bez ktorých by sme sa jednoducho zaobišli. Nechápte ma nesprávne: zachovanie druhov naozaj súvisí s láskou k rastlinám a živočíchom, ale týka sa predovšetkým bezpečnosti, politiky trhu práce a migračnej politiky. V diskusiách o biodiverzite sa často zabúda na to, akú úlohu hrajú živočíchy a rastliny v našom ekosystéme. Sú poskytovateľmi služieb prírody, vďaka ktorým náš ekosystém stále funguje. Práve vďaka veľkému množstvu rôznych druhov a ich vzájomnému pôsobeniu nedochádza k erózii pobreží, nespúšťajú sa lavíny a vody si udržiavajú samočistiacu schopnosť. Hovoríme tu o základnom prvku trvalo udržateľného rozvoja a životne dôležitých prínosoch a službách, ktoré tieto druhy poskytujú, ako sú napríklad zabezpečenie potravy, viazanie uhlíka a regulácia vôd – teda veci, ktoré tvoria základ hospodárskej prosperity, sociálneho blahobytu a kvality života. Ak tieto druhy vyhynú, prirodzená rovnováha sa naruší, čo spustí nebezpečný domino efekt. Nahradiť služby, ktoré poskytujú tieto rastliny a živočíchy, je nákladné. Niektoré regióny a biotopy už časom nebudú obývateľné alebo sa viac nebudú môcť využívať. Tieto biotopy už preto možno nebudú schopné poskytovať ekosystému svoje cenné prínosy a služby. Nielen to. Ďalšie možné následky, ako sú nezamestnanosť, nedostatočná bezpečnosť a vysťahovalectvo, vzbudzujú obavy v každom z nás.

Je teda celkom jasné, že ochrana druhov je záležitosť, ktorá vplýva na mnohé oblasti politiky. Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín to nedávno zdôraznil, pričom intenzívne pracoval na tom, aby zistil, aké je stanovisko Európskeho parlamentu. Rada by som tiež uviedla zopár čísel. Vedci odhadujú, že nahradenie týchto prírodných služieb a riešenie následkov, ako sú napríklad nezamestnanosť a migrácia, by stáli 7 % hrubého celosvetového dôchodku. Ak vás toto neprekvapuje, potom je tu aj niekoľko ďalších údajov. Podľa najnovšej štúdie, ktorú vypracovala Európska komisia, hrozí 25 % európskych živočíšnych druhov vyhynutie. Tá istá štúdia zároveň uvádza, že dochádza k neustálemu ničeniu pobrežných ekosystémov Európy. Niektoré regióny s bohatou biodiverzitou sa takisto zmenšujú. Naopak, oblasti, ktoré sa rozvíjajú vďaka pôsobeniu človeka, ako napríklad priemyselné parky, obytné zóny a dopravná infraštruktúra, zaznamenali od roku 1990 nárast o 8 %.

Dámy a páni, ako viete, aktéri rokujúci v Nagoji sa nedohodnú vždy na tom, čo chce konferencia dosiahnuť. Rozvinuté krajiny chcú vysoké ciele, mimovládne organizácie chcú ambiciózne ciele, pričom hospodárski aktéri sú spokojní s realistickými cieľmi – čo nie je žiadne prekvapenie. Podľa môjho názoru musí EÚ v Nagoji postaviť latku vysoko a musí rovnako ako tu v Európe pracovať na tom, aby do väčšej miery zapojila podnikateľskú komunitu – predovšetkým tie sektory a odvetvia priemyslu, ktoré značne využívajú biologické zdroje. EÚ sa môže rozhodnúť, či chce byť dobrým alebo zlým príkladom.

Dámy a páni, je už október a mnoho ľudí v Európe ešte ani len nepočulo o tom, že tento rok bol vyhlásený za Medzinárodný rok biodiverzity. Postarajme sa spolu o to, aby sa biodiverzite prisúdilo postavenie, ktoré si zaslúži a ktoré potrebuje, ak má v budúcnosti aj naďalej poskytovať svoje ekologické služby. Dovoľte mi zopakovať často citované indiánske príslovie: „Až keď sa vytne posledný strom, až keď sa otrávi posledná rieka, až keď sa uloví posledná ryba, až potom zistíte, že peniaze sa nedajú jesť“.

  Gay Mitchell, zastupujúci autorku. – Vážená pani predsedajúca, som vďačný za príležitosť vystúpiť v tejto rozprave.

Minulý týždeň som predsedal delegácii Parlamentu na samite Organizácie Spojených národov o pokroku v smere k rozvojovým cieľom tisícročia. Počas samitu a na každom vedľajšom podujatí ma zachvátilo nadšenie našich kolegov, vlád, medzinárodných organizácií a ľudí z praxe, ktorí sa zaviazali dosiahnuť ambiciózne ciele stanovené v roku 2000. Došlo k istému pokroku a na mnohé veci môžeme byť hrdí, no treba urobiť ešte oveľa viac.

Prístup k vzdelávaniu sa rapídne zlepšuje. Miera zápisov do škôl dosiahla v subsaharskej Afrike 76 % a v severnej Afrike 94 %. Zlepšuje sa prístup k pitnej vode. Do roku 2015 bude môcť mať 86 % ľudí žijúcich v rozvojových krajinách prístup k čistej pitnej vode – čo je nárast oproti 71 % v roku 1990. Ciele zamerané na prístup k pitnej vode už boli splnené v štyroch regiónoch – v severnej Afrike, v Latinskej Amerike a Karibiku, vo východnej Ázii a v juhovýchodnej Ázii. Zlepšuje sa prístup k energii. V severnej Afrike je takmer všeobecný prístup k elektrickej energii.

Napriek pokroku, ktorý sa evidentne podarilo dosiahnuť, však toho treba urobiť ešte oveľa viac. Námestník generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov nám povedal, že počas nasledujúcich piatich rokov musíme skutočne „uháňať do cieľa“. Jedna miliarda detí žije v chudobe, každý rok zomrie 1,4 milióna detí, pretože nemajú prístup k zdravotne vyhovujúcej pitnej vode, a 2,2 milióna detí každoročne zomrie preto, lebo neboli zaočkované vakcínami, ktoré sú v rozvinutých krajinách tak ľahko dostupné a ktoré máme k dispozícii už viac ako 30 rokov.

Siedmym rozvojovým cieľom tisícročia je zabezpečiť trvalú udržateľnosť životného prostredia. V rámci tohto cieľa existuje niekoľko čiastkových cieľov. Cieľ 7b je asi najobsiahlejší: znížiť stratu biodiverzity a do roku 2010 dosiahnuť výrazné zníženie miery tejto straty. Ukazovatele biodiverzity zahŕňajú okrem iného podiel zalesnenej krajiny, emisie CO2, podiel celkovo využívaných vodných zdrojov, spotrebu látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a podiel populácie rýb v rámci bezpečných biologických úrovní. Obmedzenie straty biodiverzity je preto kľúčovým prvkom rozvojových cieľov tisícročia.

Sedemdesiat percent chudobných ľudí na svete žije vo vidieckych oblastiach a ich prežitie a dobré životné podmienky priamo závisia od biodiverzity. Chudobní ľudia z miest sa tiež spoliehajú na ekosystémové služby biodiverzity, ako sú napríklad udržiavanie kvality ovzdušia a vody a rozklad odpadu. Niet takmer žiadnych pochýb o tom, že biodiverzita a zmena klímy ovplyvnia najskôr chudobných ľudí na svete. Ovplyvní to krajiny ako Tuvalu na polynézskych ostrovoch – krajinu, ktorá sa nachádza iba štyri a pol metra nad morom – a Maldivy, kde prezident Našíd tento rok usporiadal zasadnutie vlády pod vodou, aby zdôraznil skutočnosť, že do konca tohto storočia by sa jeho krajina naozaj mohla nachádzať pod vodou.

Vyzývam členské štáty a Komisiu, aby dali nový podnet na globálnu alianciu proti zmene klímy a jej podporný nástroj s cieľom zvýšiť vytváranie kapacít rozvojových krajín a vedomostnú základňu týkajúcu sa očakávaných vplyvov straty biodiverzity a účinne ju začleniť do plánov a rozpočtov v oblasti rozvoja.

Zároveň zdôrazňujem skutočnosť, že programy, ktorých cieľom je ochrana biodiverzity a znižovanie chudoby, sa musia zamerať na priority chudobných, klásť väčší dôraz na environmentálne riadenie na miestnej úrovni a zabezpečiť prístup k zdrojom biodiverzity, pozemkovú reformu a uznanie zvykovej držby.

Do roku 2050 pribudnú na Zemi dve miliardy ľudí a 90 % z nich sa narodí v dnešných rozvojových krajinách. Ak dovolíme, aby žalostná chudoba v týchto krajinách pretrvávala, dôjde k masívnej migrácii z juhu na sever a nerovnosť by sa pokojne mohla stať príčinou celosvetového vzplanutia.

Mnohí z nás neverili, že počas svojho života uvidia pád Berlínskeho múru. Teraz považujeme za samozrejmé, že krajiny bývalého sovietskeho bloku sú našimi partnermi v EÚ. Múr chudoby medzi severom a juhom môže padnúť tiež a môžeme vytvoriť lepší a bezpečnejší svet – miesto, kde môžeme mať nových partnerov a životné prostredie bezpečné pre nás všetkých.

PREDSEDÁ: DIANA WALLIS
podpredsedníčka

  Joke Schauvliege, úradujúca predsedníčka Rady. – (NL) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, v prvom rade vám ďakujem za to, že ste mi dali príležitosť hovoriť tu dnes o tejto veľmi dôležitej téme, a to konkrétne o biodiverzite. Vo svojich záveroch z 15. marca 2010 s názvom Biodiverzita na obdobie po roku 2010: vízia a ciele na európskej a celosvetovej úrovni a medzinárodný režim prístupu ku genetickým zdrojom a spoločného využívania prínosov (ABS) Rada zdôraznila, že biodiverzita sa má zachovať a má sa predísť nezvratným škodám na ekosystémoch a ich funkciách, aby sme v neposlednom rade zabezpečili sociálnu a hospodársku stabilitu a dosiahli rozvojové ciele tisícročia.

Rada pripomenula, že biodiverzita hrá ústrednú úlohu v celosvetovom boji proti hladu a v zaisťovaní potravinovej bezpečnosti a že zároveň kľúčovým spôsobom prispieva k vytváraniu prosperity a znižovaniu chudoby. Vo väčšine rozvojových krajín je vzťah medzi ochranou ekosystémov na jednej strane a zamestnanosťou, príjmami a živobytím na strane druhej oveľa užší ako v EÚ.

Vzhľadom na 10. schôdzu konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (CBD) chce EÚ prostredníctvom realistického a ambiciózneho prístupu aktívne a konštruktívne prispieť k celosvetovému konsenzu týkajúcemu sa opatrení, ktoré treba prijať po roku 2010 na podporu biodiverzity. Patria sem opatrenia, ktoré dokážu rozvinúť perspektívu strategického plánu na obdobie po roku 2010, ktorý môže mať napríklad časový horizont do roku 2020, víziu, ktorá môže mať časový horizont do roku 2050, perspektívu čiastkových cieľov a dôležitých medzníkov spojených s merateľnými ukazovateľmi a napokon perspektívu zavedenia primeraných nástrojov monitorovania, posudzovania a následnej kontroly.

Zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni, ktoré sa konalo pred dvomi týždňami – 22. septembra – v New Yorku, bolo dobrou príležitosťou vyzvať medzinárodné spoločenstvo, aby uznalo kritický stav biodiverzity na celom svete a aby zároveň zdôraznilo potrebu chrániť základ života na zemi v záujme ľudstva a budúcich generácií a prijalo vhodné iniciatívy na všetkých úrovniach.

Pokiaľ ide o technickú podporu najmenej rozvinutých krajín, Rada je presvedčená, že rozvoj a prenos osvedčených postupov a technológií je základným prvkom v boji proti strate biodiverzity, zmene klímy a rozširovaniu púští. Je dôležité dosiahnuť koordinovaný postup a uspokojivo a nákladovo efektívne využívať zdroje.

Pokiaľ ide o financovanie, Rada zastáva názor, že vytvorenie účinného politického rámca na obdobie po roku 2010 a zavedenie nového strategického plánu pre CBD si budú vyžadovať primeranú mobilizáciu prostriedkov zo všetkých možných zdrojov pokrývajúcich verejné aj súkromné finančné prostriedky, a to vrátane nových foriem financovania a financovania opatrení na boj proti zmene klímy. Rada zastáva názor, že zvážiť by sa malo aj uvoľnenie finančných prostriedkov na biodiverzitu prostredníctvom pozmenenia, zrušenia alebo presmerovania dotácií, ktoré biodiverzite škodia. Začlenenie biodiverzity do činností podnikateľskej komunity a do ďalších odvetvových politík ostáva nutnosťou a prioritným cieľom.

Už 5. decembra 2006 závery Rady zdôraznili – v reakcii na posolstvo konferencie o biodiverzite v Paríži –, že biodiverzita a podpora ekosystémových služieb majú byť zahrnuté do politického dialógu s partnerskými krajinami a regiónmi. V priebehu tohto procesu mali byť spomínaní partneri podporení v tom, aby ďalej určili potreby a urobili z nich priority v rámci vnútroštátnych a regionálnych stratégií a plánov rozvoja. Rada je naďalej presvedčená, že začlenenie ekosystémových služieb a biodiverzity do programov rozvojovej spolupráce a následná finančná podpora predstavujú jediný spôsob, ako dosiahnuť trvalo udržateľné výsledky.

Hoci existuje jasné prepojenie medzi Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v otázkach životného prostredia na jednej strane a biodiverzitou na strane druhej, treba vziať do úvahy skutočnosť, že tento dohovor bol vypracovaný v rámci Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN). Hoci je dohovor otvorený pristúpeniu krajín, ktoré nie sú členmi EHK OSN, naši rozvojoví partneri v súčasnosti nie sú zmluvnými stranami tohto dohovoru.

Chcela by som sa vám poďakovať za záujem a teším na vašu rozpravu, o ktorej som presvedčená, že upozorní na mnoho nových prvkov.

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, strategické ciele, ktoré chce Európska únia dosiahnuť na konferencii v Nagoji, sú stanovené v záveroch Rady z 22. decembra 2009 a 15. marca 2010 a ešte viac ich rozpracuje a spresnení environmentálna Rada, ktorá bude zasadať 14. októbra 2010. Do popredia vystupujú najmä tri otázky, ktoré sú prioritami Európskej únie.

Prvou z nich je prijatie nového strategického plánu dohovoru na obdobie rokov 2011 – 2020. Mal by odrážať najlepšie dostupné vedecké poznatky o stave biodiverzity a zaistiť účinný realizačný rámec, ktorý je dostatočne ambiciózny na to, aby spustil ráznejšie kroky všetkých zmluvných strán dohovoru. Je to nevyhnutné, ak máme zabrániť vyhynutiu ďalších druhov a umožniť biodiverzite, aby naďalej poskytovala základné prínosy a služby, od ktorých závisíme všetci, a to najmä chudobní ľudia.

Druhou strategickou prioritou Európskej únie je uzavrieť rokovania o protokole o prístupe ku genetickým zdrojom a spoločnom využívaní prínosov, ktorý je hlavným príspevkom k ochrane a trvalo udržateľnému využívaniu biodiverzity po roku 2010 a v súlade so záväzkom, ktorý prijali všetky strany na 8. konferencii zmluvných strán (COP 8) v roku 2006. S týmto očakávaním sa vo veľkej miere stotožňujú zmluvné strany dohovoru z rozvojových krajín, pričom mnohé z nich to považujú za svoju najvyššiu prioritu.

Treťou úlohou je zabezpečiť, aby sa zmobilizovali primerané prostriedky, ktoré by umožnili realizáciu politického rámca v oblasti biodiverzity na obdobie po roku 2010 vrátane nového strategického plánu. EÚ ako celok sa v rámci svojho cieľa v oblasti biodiverzity na rok 2020, ktorý prijala začiatkom tohto roka, zaviazala zvýšiť svoj prínos k zabráneniu strate celosvetovej biodiverzity, ale myslím si, že môžeme byť veľmi hrdí aj na to, čo vlastne robíme v súčasnosti. V období rokov 2002 – 2008 Európska únia každoročne poskytla viac ako 1 miliardu USD, teda približne 740 miliónov EUR, na celosvetovú biodiverzitu, a to prevažne prostredníctvom tematického programu pre environmentálne a prírodné zdroje v rámci nástroja rozvojovej spolupráce, ale aj Európskeho rozvojového fondu, ktoré obsahujú primerané ustanovenia pre biodiverzitu.

Členské štáty tiež významne prispeli k nedávnemu doplneniu globálneho environmentálneho nástroja, v rámci ktorého bola na biodiverzitu vyčlenená suma 1,2 miliardy USD. To predstavuje zvýšenie o 28 % v porovnaní s posledným doplnením. Biodiverzite môže byť očividne na osoh aj nová iniciatíva týkajúca sa rozvojových cieľov tisícročia v hodnote 1 miliardy EUR, ktorú minulý mesiac ohlásil pán predseda Barroso na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v New Yorku.

Komisia v súčasnosti aktualizuje svoje vlastné údaje týkajúce sa rozvojovej spolupráce v oblasti biodiverzity, pričom používa tú istú metodiku, ako používala pri vyúčtovaní financovania v oblasti zmeny klímy. Samozrejme, podporujeme členské štáty v tom, aby urobili to isté, aby sme v Nagoji mohli predložiť jednotné číslo.

Musíme sa pozrieť aj na iné spôsoby, ako môžeme prispieť k lepšiemu uplatňovaniu dohovoru o biodiverzite a pomôcť zmluvným stranám z rozvojových krajín plniť si záväzky v súlade s dohovorom, a to najmä pokiaľ ide o nový strategický plán na obdobie po roku 2010, ktorý bude prijatý v Nagoji. Spolu s našimi partnermi v Nagoji máme v úmysle preskúmať všetky spôsoby a prostriedky, ako to dosiahnuť.

Ako už bolo spomenuté, strata biodiverzity nepredstavuje pre zmierňovanie chudoby nový problém. Cieľ týkajúci sa biodiverzity na rok 2010 bol zahrnutý do siedmeho rozvojového cieľa tisícročia už v roku 2002 a samotná EÚ pri mnohých príležitostiach otvorene zdôraznila významné prepojenia medzi biodiverzitou a rozvojom. Len minulý mesiac vo svojom vyhlásení na stretnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni o biodiverzite pán predseda Barroso poznamenal, že naša schopnosť odstrániť chudobu a hlad a zlepšiť zdravie detí a matiek závisí od dlhodobej dostupnosti čerstvej vody, potravín, liečiv a surovín, ktoré poskytuje príroda.

To sa spomína aj v správe o rozvojových cieľoch tisícročia na rok 2010, v politickom rámci EÚ pre pomoc rozvojovým krajinám pri riešení problémov potravinovej bezpečnosti a v rámci súdržnosti politík Komisie pre pracovný program v oblasti rozvoja na obdobie rokov 2010 – 2013, ktorý zahŕňa konkrétny cieľ v oblasti biodiverzity a sprievodné ukazovatele ako súčasť operačného rámca, ktorý má podporiť súdržnosť politík EÚ s rozvojovými cieľmi.

Novinkou je možno zvyšovanie poznatkov a povedomia o ekonómii straty biodiverzity a miere, do akej to podkopáva vyhliadky na zmierňovanie chudoby z dlhodobého hľadiska. Medzinárodná štúdia Ekonómia ekosystémov a biodiverzity (TEEB) ukazuje, aká nákladná je strata biodiverzity a zhoršovanie ekosystémov pre naše hospodárstva vrátane hospodárstiev v rozvojových krajinách. Už to viac teda nie je otázka morálky. V skutočnosti je to otázka našej kvality života, a predsa sa ochrana biodiverzity a ekosystémov nepovažuje za rozvojovú prioritu.

Dúfame, že TEEB bude určitým spôsobom smerovať k zmene tejto situácie, aby viac našich partnerov z rozvojových krajín dalo ochrane a trvalo udržateľnému využívaniu biodiverzity väčšiu prioritu v rámci svojich rozvojových stratégií, ale dokonca aj tam, kde to nie je stredobodom konania v rámci stratégií podpory krajín a regiónov, európska rozvojová politika aj tak vyžaduje, aby sa s environmentálnym a udržateľným riadením prírodných zdrojov zaobchádzalo ako s prierezovou otázkou, ktorú treba začleniť do všetkých rozvojových činností. Nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) aj Európsky rozvojový fond zahŕňajú ustanovenia na riešenie otázky biodiverzity.

Na záver chcem povedať, že pokiaľ ide o mechanizmy na zaručenie práva na prístup k informáciám a účasť verejnosti na rozhodovacom procese, ktorý sa týka biodiverzity, EÚ plne podporuje návrh rozhodnutia 10. schôdze konferencie zmluvných strán (COP 10) o strategickom pláne, ktorý nalieha na zmluvné strany a ostatné vlády, aby umožnili širokú a efektívnu účasť na úplnej realizácii cieľov dohovoru a strategického plánu. Zároveň si myslíme, že protokol o prístupe ku genetickým zdrojom a spoločnom využívaní prínosov by mal zmluvné strany zaviazať k tomu, aby vytvorili vnútroštátne rámce, ktoré umožnia pôvodným a miestnym spoločenstvám prijať prednostné a informované rozhodnutia o tom, či poskytnúť, alebo neposkytnúť prístup k ich tradičným znalostiam.

Chcel by som podporiť všetko, čo povedali autori otázok, a som im naozaj vďačný za ich cenné príspevky.

  Esther de Lange, v mene poslaneckého klubu PPE. – (NL) Vážená pani predsedajúca, pani Schauvliegeová, pán komisár, tou najdôležitejšou vecou, ktorú od vás budeme zajtra požadovať v našom uznesení, budú ambiciózne, no predsa realistické ciele predstavené na konferencii v Nagoji. Inteligentný prístup by bol, keby sme sa v Nagoji dohodli na opatreniach, ktoré by nielen chránili biodiverzitu, ale zároveň bojovali proti účinkom zmeny klímy, pomohli dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia – o ktorých sa už povedalo veľa – a vytvorili ekologické pracovné miesta, a to najmä v Európskej únii. Štyri muchy jednou ranou – tomu hovorím efektívne využitie finančných prostriedkov.

Ak to však chceme dosiahnuť, Európska únia musí vystupovať jednotne. Musím k vám byť úprimná: moja nálada v tomto smere trochu klesá. Počula som veľa narážok na vyhlásenia Rady z minulých rokov a z marca tohto roku, ale počula som len málo, pokiaľ ide o podrobnosti. Napriek tomu však dúfam, že názory Komisie aj Rady pokročili od všeobecných fráz, ktoré zazneli vo vyhlásení z 15. marca. Aspoň v to dúfam – uvidíme 14. októbra. Zároveň dúfam, že sa poučíme z našich minulých chýb, že nepôjdeme na ďalší medzinárodný samit vyzbrojení mandátom, ktorý charakterizujú vágnosť a neurčitosť, a že my, teda Európska únia, tam nestrávime opäť všetok svoj čas vzájomnými diskusiami o tom, ako reagovať na vývoj udalostí, pričom nám neostane čas na to, aby sme hrali vedúcu úlohu, ktorú okrem iného žiada pani Kadenbachová.

Záverečný bod, na ktorý by som rada upozornila, sa týka začlenenia biodiverzity do ďalších politík. Náš Parlament žiada takúto súdržnosť v oblasti životného prostredia a ďalších politík v najnovšej správe o biodiverzite v Európskej únii. Podobne musíme biodiverzitu začleniť aj na medzinárodnej úrovni. Biodiverzita nie je len vecou životného prostredia alebo rozvojových cieľov tisícročia. Aj v iných sférach, ako napríklad v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), treba neobchodné záujmy, ako je biodiverzita, zaraďovať na oveľa vyššie miesta v programe. Pán komisár, viem, že biodiverzita je niečo, na čom vám záleží. Dúfam, že odovzdáte tento odkaz o medzinárodnom začlenení svojim partnerom na medzinárodnej úrovni.

  Michael Cashman, v mene skupiny S&D. – Vážená pani predsedajúca, aj ja som bol v Organizácii Spojených národov s pánom Mitchellom a zastupoval som Parlament v otázke rozvojových cieľov tisícročia (RCT). Chcem Komisii zablahoželať k tomu, čo robí, ale chcem Parlament informovať o tom, že na medzinárodnej scéne zaujíma EÚ vedúce postavenie v týchto otázkach týkajúcich sa biodiverzity, zmeny klímy a rozhodne aj zmierňovania chudoby v rámci RCT, ale zaujímavé je, že v OSN nám bol pridelený len štatút pozorovateľa. To sa musí zmeniť, keďže v týchto otázkach sme celosvetovým vodcom.

Máme rok biodiverzity, ale chcel by som navrhnúť, aby bol rokom biodiverzity každý rok. Naši občania – možno v galérii pre návštevníkov, možno tí, ktorí nás sledujú doma – sa opýtajú, čo to má s nimi spoločné. Bez informovania verejnosti a zvyšovania informovanosti sa nič nezmení. Ľudia si musia uvedomiť, že plechovica paradajok, ktorú zdvihnú z regálu v supermarkete, by tam bez existencie biodiverzity nebola. Potrebujeme stopercentnú informovanosť o tom, čo to znamená. Ako to brilantne vystihol pán Mitchell, tento múr chudoby – a rád by som doplnil, že aj nedostatku – treba zbúrať.

V tomto Parlamente hovoríme o súdržnosti politík, ale dovoľte mi spomenúť len niektoré z týchto otázok: bez súdržnosti politík týkajúcej sa prístupu k energii v rozvojových krajinách, odlesňovania, zmeny klímy, potravinovej bezpečnosti, reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, spoločnej politiky rybného hospodárstva, zabavovania pozemkov, prírodných zdrojov a prístupu k vode nikdy biodiverzitu neochránime a nikdy neukončíme utrpenie chudobných ľudí vo svete.

  Gerben-Jan Gerbrandy, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, zatiaľ čo diskutujeme o európskom stanovisku na samite v Nagoji, za múrmi tohto Parlamentu dochádza k honbe: k vytrvalej honbe za zdrojmi, honbe za ropou a plynom, nerastnými surovinami, drevom, potravinami a vodou, k honbe za všetkými zdrojmi, ktoré poskytuje príroda.

V tejto honbe chcú čínski investori postaviť diaľnicu cez Národný park Serengeti s cieľom využiť zdroje v strednej Afrike. Saudskoarabskí investori vynakladajú miliardy dolárov, aby postavili 6 000 kilometrov ciest cez dažďové pralesy Konga s cieľom rozbehnúť obrovské továrne na výrobu palmového oleja.

Všetci chceme zastaviť stratu biodiverzity, ale v reálnom svete táto honba za zdrojmi marí naše ciele. Taká je skutočnosť. Jediným spôsobom, ako zastaviť stratu biodiverzity, je preto radikálne zmeniť naše správanie.

Potrebujeme biodiverzitu, pretože nám poskytuje potravu, prístrešie, liečivá, čisté ovzdušie, vodu a tak ďalej. Bez nej skrátka nemôžeme prežiť. Dostávame sa do bodu zlomu, v ktorom je škoda nezvratná, a čo je ešte horšie, zrýchľuje sa. To je pocit naliehavosti samitu v Nagoji a práve tento pocit naliehavosti očakávam od ministrov a komisárov, ktorí sa ho majú zúčastniť.

Bohužiaľ, politické vyhlásenia a uznesenia nebudú na dosiahnutie tohto pocitu naliehavosti stačiť. Potrebujeme oveľa väčší tlak. Z toho dôvodu sme spolu s mnohými kolegami z celého sveta spustili kampaň na internete. Chcem, aby bol vypočutý názor každého človeka na túto otázku, pretože ľudia sa o ňu zaujímajú. Navštívte Facebook, aby ste zastavili stratu biodiverzity a podporili túto kampaň. Spolu s mnohými kolegami predložíme subjektom s rozhodovacou právomocou v Nagoji tisícky podpisov, aby sme im dali vedieť, že ľudia závisia od ich húževnatosti a vytrvalosti doviesť konferenciu v Nagoji do úspešného konca.

  Sandrine Bélier, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani Schauvliegeová, pán komisár, dámy a páni, záväzky prijaté v roku 1992 v Riu a v roku 2002 v Johannesburgu neboli dodržané. Naše stratégie zastavenia straty biodiverzity zlyhali a my poznáme dôvody tohto zlyhania.

Klíma sa mení, biodiverzita sa zmenšuje a ľudstvo musí byť odhodlané čoraz rýchlejšie sa prispôsobovať, a to čoraz zložitejším spôsobom. Na konferencii v Nagoji, ktorá sa koná pár týždňov pred konferenciou v Kankúne, má Európska únia príležitosť argumentovať v prospech prijatia nášho modelu hospodárskeho rozvoja, ktorý nám má pomôcť čeliť problémom 21. storočia.

Deregulácia v oblasti klímy, zastavenie straty biodiverzity a boj proti chudobe: tieto tri úlohy a reakcie, prostredníctvom ktorých ich treba riešiť, sú úzko prepojené. Sme zodpovední za navrhnutie a zavedenie nového modelu rozvoja, ktorý je spravodlivejší, objektívnejší a udržateľnejší.

Hovorme teda jasne a prakticky. Uznesenie Parlamentu určuje tri kľúčové úlohy, ktoré v súčasnosti vzbudzujú niekoľko otázok o pozícii Komisie a Rady.

Prvou úlohou je, samozrejme, začať ochraňovať a obnovovať biodiverzitu. To predpokladá primerané financovanie a ukončenie celej verejnej pomoci, ktorá škodí biodiverzite, pričom vyčlenený rozpočet, ktorý navrhujeme, by sa mal desaťnásobne zvýšiť. Je však Európska únia pripravená vyčleniť 0,3 % svojho HDP na politiku zameranú na zastavenie straty biodiverzity a presvedčiť krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), aby urobili to isté?

Druhá úloha sa spája s cenou, ktorú spoločnosť stojí strata biodiverzity a ktorá sa len začala odhadovať. Predpokladá sa, že je to okolo 1 % celosvetového HDP, ale toto vyčíslenie neberie do úvahy spoločenskú, kultúrnu, morálnu a vedeckú hodnotu biodiverzity.

Je Európska únia odhodlaná odolávať monetizácii živých organizmov? Je odhodlaná brániť spoločné dedičstvo ľudstva a znova potvrdiť, že príroda má nevyčísliteľnú hodnotu a že nie je na predaj?

Na záver, treťou úlohou je zastaviť plienenie genetických zdrojov zo strany podnikov a priemyselných odvetví. Jedným z riešení je regulovať prístup ku genetickým zdrojom takým spôsobom, ktorý predovšetkým plne rešpektuje práva pôvodných a miestnych spoločenstiev.

V rámci týchto rokovaní bude mať Európska únia stále mimoriadnu zodpovednosť. Je ako taká odhodlaná, po prvé, obhajovať zásadu, že život nemožno patentovať, a, po druhé, podporiť splatenie ekologického dlhu južným krajinám prostredníctvom podpory spätnej účinnosti systému, ktorý sa má prijať?

  Nirj Deva, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, biodiverzita nie je nejaké abstraktné slovo, ktoré používajú vedci, ktorým sa ťažko rozumie, s cieľom dohliadnuť na nejakú environmentálnu zvláštnosť. Biodiverzita je samotnou podstatou nášho prežitia ako ľudskej rasy na tejto planéte.

Vezmite si napríklad nedávny výpočet, ktorý urobil Dr. Pavan Sukhdev, týkajúci sa straty biodiverzity a hodnoty tejto straty. Jeho zistenia ukazujú, že len samotné odlesňovanie – teda zmenšovanie pľúc Zeme, ktoré menia oxid uhličitý na kyslík a ktoré nám umožňujú dýchať – stojí každoročne 4,5 bilióna USD. Vďaka nákladom na nahradenie výrobného procesu kyslíka prichádzame každoročne o 4,5 bilióna amerických dolárov. To je približne hodnota burzy cenných papierov v New Yorku.

Keby sme každý rok prišli o finančné prostriedky v hodnote burzy cenných papierov v New Yorku, som si istý, že každý v tejto sále by sa to snažil riešiť, ale keďže ide o biodiverzitu, zdá sa, že to nikoho nezaujíma. Je to obrovská suma peňazí, ktorá by bola potrebná na nahradenie straty kyslíka, ktorého objem znižujeme tým, že vytíname stromy, ktoré ho produkujú.

Vezmite si kolaps rybolovu tresky na kanadskom ostrove Newfoundland v 90. rokoch minulého storočia. Náklady na nahradenie predstavovali 2 miliardy CAD. Ak prídeme o nejaký farmaceutický genetický materiál, ktorý je výsledkom biodiverzity – čo sa práve deje –, prídeme o suroviny v hodnote 640 miliárd dolárov. Je to veľmi závažná otázka a my potrebujeme serióznych ľudí, ktorí by robili seriózne rozhodnutia.

  Kartika Tamara Liotard, v mene skupiny GUE/NGL. – (NL) Vážená pani predsedajúca, o dva týždne budeme všetci smerovať do Nagoje v Japonsku s cieľom diskutovať o biodiverzite. Som zvedavá, či sa budú tuniak modroplutvý alebo veľryba nachádzať v menu, ktoré budú podávať naši hostitelia. Rozsiahla diskusia sa však bude opäť týkať toho, či na začiatok vytasíme peniaze alebo budeme hovoriť o cieľoch. Rozvojové krajiny by boli radšej, keby sme na úvod vyložili peniaze na stôl, a EÚ by radšej začala diskusiou o cieľoch.

Jedna vec je však jasná: musíme zastaviť stratu biodiverzity akýmkoľvek spôsobom. Odhaduje sa, že neschopnosť konať nás do roku 2050 vyjde na viac ako 4 000 miliárd USD. Neprichádza teda do úvahy, že by sme nič neurobili, a preto ma znepokojuje okrem iného skutočnosť, že nová holandská vláda plánuje znížiť rozpočet vyčlenený na rozvojovú pomoc – teda jeden z najdôležitejších finančných prostriedkov na boj proti strate biodiverzity v rozvojových krajinách – o 1 miliardu EUR.

Ak chce EÚ v Nagoji skutočne niečo dosiahnuť, musí sa radšej ujať vedenia a sama vypracovať silnú poľnohospodársku politiku a politiku rybného hospodárstva, než čakať až na situáciu po konferencii v Nagoji, aby prišla s návrhmi na túto tému. Pri uskutočňovaní reforiem poľnohospodárskej politiky musíme hľadieť za hranice iba trvalo udržateľnej poľnohospodárskej politiky a musíme zaujať pevné stanovisko. Vyzývam preto Komisiu, aby transponovala to, na čom sa dohodneme v Nagoji, do návrhov, ktoré možno zmerať a monitorovať, a vypracovala dlhodobú víziu, aby sme si v roku 2011 nemuseli opäť povedať, že sme neboli schopní zastaviť stratu biodiverzity.

  Anna Rosbach, v mene skupiny EFD. – (DA) Vážená pani predsedajúca, biodiverzita má vplyv jednoducho na všetko. Na konferencii v Nagoji preto musíme bojovať za jej ochranu. Keďže však neustále stíname lesy, obrábame novú pôdu a prehradzujeme rieky, máme očividne nedostatok poznatkov a schopností, pokiaľ ide o začleňovanie biotopov a ekosystémov do vnútroštátnych právnych predpisov. Všetko od moderného poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, rozvoja v oblasti bývania, cestných sietí a dopravy až po mnohé druhy priemyslu má negatívny vplyv na biodiverzitu planéty. Morský život je vo veľmi zlom stave. Vyše 60 % všetkých rýb a mäkkýšov, ktoré sa konzumujú v EÚ, sa loví mimo EÚ. Naše vody sú zaťažené nadmerným rybolovom a populácia rýb sa obnovuje len ťažko. Baltské more má historicky vysokú úroveň znečistenia. Tehotným ženám vo Švédsku sa odporučilo, aby nekonzumovali miestne ulovené ryby. Členské štáty EÚ môžu prijať kroky smerom k zlepšeniu prírodných podmienok, ale kde je zvyšok sveta? Čo môžeme urobiť, aby sme ostatným častiam sveta pomohli pokročiť v ich vývoji? Celosvetová biodiverzita sa v dôsledku ľudskej činnosti zmenší – či už máme globálne otepľovanie alebo nie. Nesmieme si tu však klásť nereálne požiadavky. Biodiverzite najlepšie poslúžime vtedy, ak zostaneme realistickí. Je preto najvyšší čas, že sme našli praktické a realistické riešenia, ako zachovať zdravé suchozemské prostredie, zdravé rastliny a živočíchy, ako aj zdravé vodné prostredie.

  Claudiu Ciprian Tănăsescu (NI). – (RO) Na úvod by som rád zdôraznil, že pokiaľ ide o 10. schôdzu konferencie zmluvných strán (COP 10) v Nagoji, je pre Európsku úniu absolútne nevyhnutné, aby k otázke biodiverzity zaujala jasné a jednotné stanovisko. Neschopnosť zaujať takéto pevné a jednotné stanovisko by vyústila do ďalšieho škandalózneho výsledku, ako bol ten na konferencii CITES v marci 2010. Z toho dôvodu by som chcel, aby boli odporúčania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín prijaté bez výhrad, aby mohli ponúknuť to najlepšie usmernenie, aké môže Európska únia použiť na navrhnutie oficiálneho stanoviska, ktoré budú naši zástupcovia schopní jednoznačne podporiť tento mesiac v Nagoji.

Okrem týchto úvah nesmieme zabúdať na to, že v stávke je nielen dôveryhodnosť Európskej únie ako jasne uvažujúceho a zodpovedného partnera v procese prijímania globálnych rozhodnutí, ale predovšetkým aj osud budúcnosti tejto planéty.

  Richard Seeber (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi na úvod spomenúť jeden detail. Pán komisár Potočnik, ktorého si veľmi vážim, uvádza sumy v dolároch, hoci ich potom prepočítava na eurá. Pán Deva tiež uvádza sumy v dolároch. Neskúmal som to dopodrobna, ale vlastne nám to dokazuje, že diskusia o biodiverzite ešte do Európy evidentne nedorazila. Vyzerá to tak, že my v Európe ešte nie sme schopní vytvoriť si vlastný názor na túto otázku. Myslím si, že by bolo dobré, keby sme dokázali brať túto rozpravu dostatočne vážne na to, aby sme naozaj premenili to, čo konkrétne znamená, na čísla. Som presvedčený, že toto je elitárska rozprava, ktorá je na hony vzdialená tomu, čo sa v skutočnosti deje v domovoch našich občanov. Myslím si, že kým sa nám nepodarí preniesť túto rozpravu do domovov a domácností v Európe, nemáme žiadnu nádej, že by získala politickú váhu tu v Parlamente. Inými slovami, som presvedčený, že komunikačná stratégia, ktorú by sme teraz mali prijať, spočíva skrátka v tom, aby sme o tejto záležitosti oboznámili ľudí, ako som už povedal, a keď budeme vedieť, ako ľudia reagujú, potom si môžeme stanoviť konkrétne ciele.

Pán komisár spomínal niekoľko veľmi konkrétnych cieľov. Dúfam, že sa mu podarí, aby boli v Nagoji prijaté, a zároveň dúfam, že Spoločenstvo bude vystupovať jednotne. Na týchto medzinárodných konferenciách je to vždy veľký problém.

Zároveň som presvedčený, že samotné peniaze nestačia. Mnohí kolegovia poslanci žiadajú dodatočné finančné prostriedky. To môže byť jedna cesta, ale na zaistenie úspechu to nestačí. Po druhé, ako som spomínal, musíme zmeniť svoju komunikačnú stratégiu, a po tretie, musíme zlepšiť kvalitu údajov, ktoré máme k dispozícii. Je jasné, že veľa údajov nám stále chýba, a som presvedčený, že toto je oblasť, v ktorej by Spoločenstvo, ktoré má problém s výskumom, predsa mohlo urobiť niečo konkrétne.

Ako viete, mojou obľúbenou témou je voda. Ak napríklad zavedieme novú politiku rybného hospodárstva, potom toho budeme musieť veľa doháňať, pokiaľ ide o druhy, ktoré treba chrániť. Ministri rybného hospodárstva pravdepodobne opäť prekročia nadmerné rybolovné kvóty a biodiverzita bude opäť odsunutá nabok. Som preto presvedčený, že vďaka tomuto máme naozajstnú príležitosť dokázať v tomto Parlamente, že to, čo hovoríme, myslíme vážne. Pozrime sa na to, akú podobu potom návrhy získajú.

  Kriton Arsenis (S&D). – (EL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, zástupcovia Rady, my v tomto Parlamente naozaj vášnivo diskutujeme o cieľoch a zavedení nových cieľov týkajúcich sa biodiverzity. Zatiaľ čo však vedieme rozpravu, rokovaniam v tejto chvíli hrozí úplné zlyhanie a je to naša vina, je to vina Európskej únie. Z toho dôvodu sa chcem obrátiť na Radu a vyzvať ju, aby zmenila svoje stanovisko.

Musíme „odblokovať“ rokovania o protokole o ABS – o prístupe ku genetickým informáciám a spoločnom využívaní prínosov. Skutočnosť je taká, že ak to neurobíme, nielenže budeme vinní za zachovávanie situácie, ktorá podporuje biopirátstvo a v súčasnosti je zločinom voči miestnym spoločenstvám a genetickým zdrojom, ale zároveň nám ujde ďalšia príležitosť pre životné prostredie, rokovania zlyhajú a zopakuje sa situácia, ku ktorej došlo v Kodani.

Z toho dôvodu naliehavo vyzývam Radu, aby túto otázku dôkladne preskúmala. Musíme zmeniť naše stanovisko ešte predtým, ako sa Európska únia stane po prvýkrát vo svojej histórii pôvodcom zlyhania rokovaní o životnom prostredí.

  Chris Davies (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, úloha, ktorej čelíme v snahe zvrátiť stratu jedinečných žijúcich druhov, sa v priebehu tejto rozpravy stáva deprimujúco zrejmou. Na konferencii o biodiverzite sa povie veľa o potrebe zaviesť správne opatrenia, ale ak jediné, k čomu dospejeme, bude zbožné vyhlásenie, dosiahneme veľmi málo.

Dúfam, že môžeme zaviesť súbor cieľov a mechanizmy finančnej podpory – ktoré sa nepochybne spájajú s prístupom k biologickým zdrojom –, aby za niečo stáli. Dúfam, že dokážeme zaistiť zavedenie postupov, pomocou ktorých sa posúdi a potvrdí ich súlad, a zároveň dúfam, že dokážeme zaviesť opatrenia zamerané na častú revíziu cieľov a na zdokonalenie postupov v priebehu času.

Je úplne jasné, že táto konferencia nemôže zastaviť stratu biodiverzity. Tempo je skrátka príliš rýchle. Ak však dokážeme aspoň zaviesť mechanizmy a štruktúru, ktoré môžu napokon spomaliť a jedného dňa možno zvrátiť túto stratu, potom sa to bude považovať za úspech.

  Bas Eickhout (Verts/ALE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, predovšetkým by som chcel pánovi komisárovi Potočnikovi vyjadriť úprimnú vďaku za jeho angažovanosť v oblasti ochrany biodiverzity. Vieme, že má srdce na správnom mieste a že v tejto oblasti vyvíja veľké úsilie. Pokiaľ teda ide o angažovanosť Európy v Nagoji, zdá sa, že všetko je v poriadku. Musíme sa však ešte dohodnúť na cieľoch v čiastkových oblastiach, ako sú rybné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a lesníctvo. Stále očakávame vo všetkých týchto oblastiach ambiciózne ciele, a to nielen zo strany Európy.

Ešte dôležitejšie je však napokon to, aby sa tieto ciele po našom návrate z Nagoje pretransformovali do európskej politiky. V budúcom roku sa chystáme prehodnotiť našu poľnohospodársku politiku a tiež politiku rybného hospodárstva. Pán komisár nám povedal, že sa tiež snaží zaistiť to, aby bol termín „biodiverzita“ jednoznačne súčasťou tejto politiky. Pritom Rada je ticho. Pýtam sa teda úradujúcej predsedníčky Rady pani Schauvliegeovej, čo plánuje Rada v blízkej budúcnosti robiť. V Nagoji môžeme, samozrejme, rozdávať pekné sľuby, čo však budeme robiť v blízkej budúcnosti, pokiaľ ide o našu vlastnú politiku v oblasti rybného hospodárstva a poľnohospodárstva? To je to, čo je skutočne dôležité, inak naše sľuby z Nagoje nebudú ničím iným než prázdnymi slovami.

  Peter van Dalen (ECR). – (NL) Vážená pani predsedajúca, zajtra budeme hlasovať o návrhu uznesenia o konferencii v Nagoji a ja by som chcel vo svojom vystúpení upriamiť pozornosť na pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1, ktorý som predložil spolu s pani de Langeovou v mene našich dvoch skupín. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh opätovne potvrdzuje zásadu, že formy života a životné procesy nesmú byť predmetom patentov. Požaduje teda pestovateľskú výnimku, ktorá umožní slobodne vyvíjať nové odrody rastlín.

Bez tejto výnimky existuje nebezpečenstvo, že prežijú iba spoločnosti s najväčším kapitálom a najrozsiahlejším portfóliom patentov. Tieto spoločnosti by potom rozhodovali o tom, ktoré druhy sa uvedú na trh, a to by rozhodne nebolo v prospech biodiverzity. Dôrazne vás preto vyzývam, aby ste v zajtrajšom hlasovaní upriamili svoju pozornosť na pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 a podporili ho.

  Oreste Rossi (EFD). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, od 18. do 29. októbra sa bude v Japonsku konať 10. schôdza konferencie zmluvných strán dohovoru o biologickej diverzite a je dôležité, aby Parlament vedel, čo zamýšľa Rada navrhnúť s cieľom ochrany a zaručenia biodiverzity.

Výskum ukázal, že v štúdii vykonanej na 4 000 rastlinách bolo viac než 22 % klasifikovaných ako ohrozené. To znamená, že každej piatej rastline hrozí vyhynutie, a ďalšou znepokojujúcou štatistikou je tiež to, že vyhynú mnohé rastliny, ktoré ešte ani neboli objavené. To isté sa týka mnohých živočíšnych druhov. Zároveň hrozí riziko, že v prípade rastlín stratíme aktívne zložky, ktoré sú dôležité pre odvetvia vyvíjajúce nové produkty, ktoré môžu pomôcť v boji proti v súčasnosti neliečiteľným chorobám. Čo sa týka živočíchov, ak vyhynú, stratíme charakteristické prvky, ktoré sú pre našu planétu dôležité.

V septembri Európsky parlament schválil na túto tému nariadenie EÚ, ktorým jednoznačne zaväzuje Radu, aby zaujala rovnaký postoj. Nesmieme zabúdať, že bojovať proti chudobe, a teda aj hladu, môžeme aj tým, že zachováme bohatstvo našich prírodných zdrojov, našej neoceniteľnej flóry a fauny, bohatstvo, ktoré si nemôžeme dovoliť stratiť a pre zachovanie ktorého musíme urobiť všetko, čo je v našich silách.

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, v roku 2002 prijali zástupcovia vlád z celého sveta záväzok významne znížiť stratu biodiverzity do roku 2010. Napriek tomu, že sa tento cieľ predkladal a zdôrazňoval na rôznych medzinárodných fórach, nepodarilo sa ho, žiaľ, dosiahnuť.

Tempo straty biodiverzity na našej planéte sa zrýchlilo do takej miery, že k nej dochádza prinajmenšom stokrát rýchlejšie než v prirodzených cykloch a za posledných 50 rokov dosiahla nebývalú úroveň. V Európe hrozí vyhynutie každému šiestemu cicavcovi a keď zanikne jeden druh, môže to vyvolať domino efekt voči všetkým ostatným. Za posledných 30 rokov vymizlo prinajmenšom 30 % zo všetkých živočíšnych a rastlinných druhov na našej planéte.

Bez ambicióznych cieľov, ktoré je potrebné prijať okamžite, bude strata biodiverzity, ku ktorej dôjde odteraz do roku 2050, stáť Európu 1 100 miliárd EUR. Bolo to spomenuté už viackrát a podal o tom správu aj Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Preto ochrana biodiverzity, ako zdôraznila pani Strifflerová vo svojej otázke, predstavuje dôležitý aspekt rozvojových cieľov tisícročia a stratégie Európa 2020.

Podpora biodiverzity znamená, že budeme mať vo svojom arzenáli viac zbraní na boj proti extrémnej chudobe a hladu, a to prostredníctvom uplatňovania politiky udržateľnosti v oblasti životného prostredia na zachovanie našej bohatej a úrodnej planéty. Potrebujeme novú strategickú víziu a nové ciele, ktoré zohľadnia postupné ubúdanie druhov a budú odrážať dôležitosť, ktorú pripisujeme tomuto problému.

  Edite Estrela (S&D). – (PT) Keď hovoríme o zachovaní biodiverzity, hovoríme tiež o boji proti zmene klímy, o potravinovej bezpečnosti, o verejnom zdraví, o boji proti chudobe, o dosiahnutí rozvojových cieľov tisícročia a o trvalo udržateľnom rozvoji planéty, inými slovami, o našej spoločnej budúcnosti.

Ako už tu v Parlamente bolo povedané, Európska únia musí na konferencii v Nagoji vystupovať jednotne a urobiť všetko pre to, aby dosiahla dobré výsledky. Na záchranu najohrozenejších druhov rastlín a živočíchov je potrebná politická vôľa. Niektoré členské štáty už tiež povedali, že náklady súvisiace so stratou biodiverzity sú okolo 50 miliárd EUR ročne: inými slovami, približne 1 % hrubého domáceho produktu. Spomenulo sa aj to – a dokazujú to aj rôzne štúdie –, že do roku 2050 sa tieto náklady môžu zvýšiť na 7 % hrubého domáceho produktu, ale návratnosť investícií do zachovania biodiverzity je stokrát vyššia.

Biodiverzita je nevyhnutná pre zmiernenie a prispôsobenie sa zmene klímy, napríklad vzhľadom na úlohu pôdnych a morských ekosystémov ako hlavných zásobární uhlíka. Dúfame preto, že konferencia prinesie pozitívne výsledky. V to dúfa aj európska verejnosť a my tiež dúfame, že tieto výsledky umožnia, aby si lepšie uvedomila výzvy, ktorým musíme všetci čeliť.

  Paul Nuttall (EFD). – Vážená pani predsedajúca, biodiverzita je slovo, ktoré často počujem omieľať eurokratov, poslancov EP a lobistov tu v Bruseli. Som však zvedavý, či vôbec niekto z tu prítomných poslancov vie definovať, čo vlastne znamená, pretože sa stavím o čokoľvek, že nik z vás to nevie.

Napodiv si myslím, že je dôležité rozumieť tomu, o čom hovoríte, ak tvoríte právne predpisy pre celú EÚ.

Čo však skutočne znamená vyhovujúco neurčitý a nejednoznačný termín biodiverzita? Pravda ja taká, že neexistuje správny počet druhov, či už to je na farme v Cumbrii, na predmestí Liverpoolu, alebo dokonca v cheshirskom lese, a ja vyzývam Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby predložil presnú definíciu tohto termínu alebo aby prestal používať takéto zlepeniny.

A môžem sa opýtať, kde je hranica, za ktorou sa začína oblasť biodiverzity? Týka sa to aj pobrežných morských oblastí? A ak áno, prečo tak veľmi chcete budovať obludné veterné farmy, ktoré škodia voľne žijúcim zvieratám a navyše ani nefungujú.

Buďme úprimní, nemáte o tom ani potuchy. Tomu, čo navrhujete, chýba jasná myšlienka, nie je v tom žiadna koherentná politika ani logika. Ak chcete niekomu kázať, čo práve robíte, pozrite sa najskôr do zrkadla, upracte si vo vlastnom dome a začnime s katastrofou, akou je spoločná politika rybného hospodárstva.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Chris Davies (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som vedieť, či vážený pán poslanec súhlasí s tým, že každý deň sa na našej planéte strácajú jedinečné formy života a že sú potrebné opatrenia na medzinárodnej úrovni, aby sme sa pokúsili tomu zabrániť? V jeho poznámkach som nepočul nič také, čo by naznačovalo, že s tým súhlasí, preto ho vyzývam, aby Parlamentu vysvetlil svoj postoj.

  Paul Nuttall (EFD). – Vážená pani predsedajúca, uveďme na pravú mieru niektoré skutočnosti. Ak chcete príklady vymierajúcich druhov, existuje mnoho pochybných štatistík. Zoberme si napríklad ľadové medvede. Stále sa hovorí o tom, že populácia ľadových medveďov sa znižuje. Pritom populácia ľadových medveďov je v skutočnosti v súčasnosti väčšia, než bola v 40. rokoch minulého storočia.

Súhlasím s tým, že druhy vymierajú, ale nemyslím si, že Európska únia – ktorá je v zásade nedemokratická, keďže občania Británie nikdy nemali možnosť sa k nej vyjadriť – je fórum, na ktorom sa má rozhodovať o tejto otázke. Malo by sa to robiť na úrovni jednotlivých členských štátov.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Vážený pán komisár Potočnik, upozorňujem kolegov poslancov, aby neverili tomu, že Európska únia môže dosiahnuť svoj cieľ. Je správne, ak chceme zastávať vedúcu pozíciu na rokovaniach o ochrane biodiverzity v Nagoji, ale ani samotná Európska únia nebola schopná zastaviť stratu biodiverzity. Buďme preto opatrní a zamerajme sa na to, aké sú naše vlastné úlohy. Pán komisár Potočnik, ktorý pochádza zo slovinskej poľnohospodárskej rodiny – ja sám pochádzam z maďarskej poľnohospodárskej rodiny –, by chcel upriamiť pozornosť aj na veľký rozpor medzi biodiverzitou a reguláciou poľnohospodárstva. Na jednej strane poskytujeme poľnohospodárom podporu pri vytváraní hniezd pre vtáky, zatiaľ čo na druhej strane nariaďujeme v záujme podpory pasienkov, že podiel stromov a kríkov nemôže byť väčší ako jedna tretina a že poľnohospodári musia vyrúbať všetky stromy, ktoré prekračujú tento limit. Inými slovami, redukujeme biotopy vtákov a iných živočíchov. Budúca spoločná poľnohospodárska politika musí zosúladiť biodiverzitu a poľnohospodárske dotácie. Úplne súhlasím so správou v tom, že musíme určiť hodnotu investícií do ochrany životného prostredia vrátane trhovej hodnoty biodiverzity, čo sa veľmi ťažko určuje. Preto je veľmi dôležité, aby sme v budúcnosti podporovali a odmeňovali poľnohospodárov, keďže trh to nerobí.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Zaistenie trvalej udržateľnosti životného prostredia je jedným z rozvojových cieľov tisícročia, ktorý má priame a závažné dôsledky pre život ľudí. Znečisťovanie a bezohľadné využívanie poľnohospodárskej pôdy, lesov a vodných zdrojov spôsobujú zmenu klímy, čím ohrozujú prírodné zdroje planéty.

Chcela by som spomenúť jednu z najvážnejších hrozieb a tou sú narastajúce ťažkosti v dostupnosti vodných zdrojov. Ľudstvo tak čelí pochmúrnym vyhliadkam, že do roku 2050 bude približne 45 % svetovej populácie ohrozených nedostatkom vody.

Žiaľ, Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov iba tento rok vyhlásilo, že právo na čistú a kvalitnú pitnú vodu a právo na hygienu sú základné ľudské práva potrebné pre kvalitný život. Toto vyhlásenie však odznelo v čase, keď už viac ako štvrtina populácie planéty nemá prístup k pitnej vode a vyhovujúcej hygiene. Miera chorobnosti a miera úmrtnosti následkom pitia nevhodnej vody ostávajú za takýchto okolností znepokojujúco vysoké, najmä u detí. Som preto presvedčená, že Európska únia musí na konferencii v Nagoji bojovať za oveľa rýchlejšie a presnejšie riešenie problémov v rozvojových krajinách, akými sú prehlbujúca sa chudoba a nedostatok vyhliadok.

Myslím si, že historická zodpovednosť, ktorú majú rozvinuté krajiny za materiálny a ekologický stav planéty, by mala byť ďalším dôvodom na presadzovanie politiky, ktorá bude zameraná proti súčasnému trendu podporujúcemu neudržateľné využívanie prírodných zdrojov v rozvojových krajinách, ktoré sú závislé od vývozu surovín.

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, 18. októbra sa začne v Japonsku 10. medzinárodná konferencia o biodiverzite. Zúčastní sa na nej aj Európska únia, napriek skutočnosti, že sa jej nepodarilo dosiahnuť cieľ stanovený v roku 2001, inými slovami, cieľ o zastavení straty biodiverzity do roku 2010.

Nedávne štúdie ukázali, že naše prírodné zdroje sú vážne ohrozené, najmä morské oblasti stredozemských krajín. Európska únia rozbehla dôležité opatrenia na boj proti zmene klímy, ale musí sa viac angažovať za ochranu biodiverzity. Musí sa zaviazať, že zvýši financovanie programu Natura 2000 a že Komisia bude konať rozhodnejšie pri uplatňovaní dozorných právomocí, ktoré má na základe zmluvy.

Aké opatrenia sa robia na zníženie omeškania pri uplatňovaní smerníc programu Natura 2000?

  Daciana Octavia Sârbu (S&D). – (RO) Ak sa zamyslíme nielen nad environmentálnymi, ale aj nad sociálnymi a finančnými dôsledkami straty biodiverzity, nemôžeme podceniť význam nadchádzajúcej konferencie v Nagoji.

Ekologická katastrofa, ku ktorej došlo v Maďarsku a pri ktorej zahynuli štyria ľudia, zasiahla sedem miest a ekosystémy mnohých riek, pričom hrozilo, že zasiahne aj Dunaj a deltu Dunaja v Rumunsku. Nielenže to predstavuje smutné pozadie dnešnej rozpravy, ale nás to aj rázne núti k tomu, aby sme prijali prísnejšie opatrenia na ochranu životného prostredia a biodiverzity. Nastal čas, aby sme znovu otvorili diskusiu o zákaze používania nebezpečných látok v banskom priemysle s cieľom zabrániť takýmto tragédiám.

Uznesenie o biodiverzite, ktoré predložil Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, obsahuje mnoho dôležitých bodov. Chcela by som však zdôrazniť niektoré z nich, ktoré považujem za podstatné.

Hlavným cieľom rokovaní by malo byť predovšetkým prijatie ambicióznych a konkrétnych cieľov, ktoré sa dotýkajú mnohých oblastí a sektorov siahajúcich od stavebníctva a dopravy až po lesníctvo a poľnohospodárstvo.

  Miroslav Mikolášik (PPE). – (SK) Ako člen Výboru pre životné prostredie som hlboko znepokojený výsledkami posledných štúdií, ktoré prinášajú alarmujúce štatistiky v oblasti straty biodiverzity v Európskej únii.

Naliehavosť tohto problému vyžaduje zintenzívnenie úsilia na úrovni Európskej únie a členských štátov, preto považujem za nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty jednotne vystupovali na konferencii, ktorá sa bude konať koncom októbra v japonskom Nagoi, a zvýšili tak účinnosť svojich postupov a dosahovanie merateľných realistických a časovo záväzných cieľov. Rád by som taktiež zdôraznil potrebu cieleného informovania súkromného sektoru o hospodárskych výhodách boja za ochranu biodiverzity a o návratnosti investícií do jej ochrany. Strata biodiverzity totiž už teraz znižuje úroveň blahobytu občanov a spôsobuje hospodárstvu miliardové škody, ktoré sa do roku 2050 majú vyšplhať do výšky niekoľkých biliónov.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Európu môžeme rozdeliť do deviatich rozdielnych biogeografických oblastí na základe podobných klimatických, topografických, geologických a vegetačných znakov.

Podunajská oblasť patrí medzi 20 najvýznamnejších ekoregiónov sveta. Biodiverzita v tejto oblasti je nesmierne bohatá. Je domovom 2 000 rastlinných druhov a 5 000 živočíšnych druhov. Delta Dunaja je od roku 1991 vyhlásená za lokalitu svetového dedičstva UNESCO a podunajská oblasť zahŕňa niekoľko osobitne chránených území a osobitných území ochrany v rámci siete Natura 2000.

Keďže Dunaj a delta Dunaja majú jedinečný a krehký ekosystém, ktorý je domovom pre zriedkavé druhy rastlín ohrozené znečisťovaním, sme presvedčení, že je dôležité, aby Európska komisia posilnila svoju kapacitu pre predpovedanie a schopnosť reagovať na záplavy, extrémne sucho a náhodné znečistenie.

Európska únia prijala množstvo opatrení na ochranu rozmanitosti, najmä biodiverzity. Príroda je nielen dôležitou súčasťou európskeho dedičstva a neposkytuje len hospodárske výhody, ale ponúka tiež mnoho cenných služieb, ako sú čistenie vody, ochrana pred povodňami, predchádzanie pôdnej erózii, opeľovanie plodín a priestor pre aktivity vo voľnom čase.

Poľnohospodárske využívanie pôdy, rýchle napredovanie urbanizácie a rozvoj dopravnej infraštruktúry mali nepriaznivý vplyv na prirodzené biotopy. Napríklad veľkoplošné odvodňovacie systémy zredukovali veľkú časť prirodzených povodňových oblastí.

  Charles Goerens (ALDE) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, po sebe nasledujúce konferencie o ochrane biodiverzity sú namiesto ponúknutia riešení prinajlepšom spôsobom ako aktualizovať dosť biednu bilanciu výsledkov v tejto oblasti. Je to otázka peňazí alebo zodpovednosti? Povedal by som, že oboch.

Lesy, v ktorých sa nachádza väčšina druhov, ohrozuje okrem iného korupcia a nezáujem. Korupcia – za ktorú sú zodpovední vedúci predstavitelia rozvojových krajín, ako aj tí, ktorí profitujú zo zlého riadenia – iba čiastočne vysvetľuje zlyhanie v tejto oblasti. Pokiaľ ide o nezáujem, nezabúdajme, že naše spotrebiteľské zvyklosti v tomto ohľade tiež nie sú neutrálne.

Ako môžeme byť zodpovednejší? Keďže už nemám veľa času, spomeniem len jeden príklad: certifikácia lesov. Jej modely sa uplatňujú. Môže mi Komisia povedať, či podľa jej názoru obmedzenia na dovoz, ako aj zavedenie dvoch systémov certifikácie lesov pomáhajú znižovať škody v tejto oblasti? Existuje nejaké hodnotenie, a ak áno, môžete nám povedať jeho hlavné závery?

  Isabella Lövin (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, ak má mať EÚ v Nagoji nejakú dôveryhodnosť, musí nielen navrhnúť strategické plány, ale aj napĺňať svoje existujúce stratégie.

Kompromisný návrh, ktorý Komisia práve pripravuje, aby umožnila pokračovanie vývozu akútne ohrozeného úhora európskeho, ktorý je zapísaný v prílohe II dohovoru CITES, hoci jednoznačne patrí do prílohy I dohovoru CITES, je úplne hanebný. Populácia úhora európskeho sa od roku 2007 zmenšila o 40 %.

Ak má mať EÚ v Nagoji alebo na nasledujúcej schôdzi v rámci dohovoru CITES vôbec nejakú dôveryhodnosť, nemá inú možnosť, než zaviesť úplný zákaz vývozu a dovozu úhorov. Nemala by počúvať malé odvetvie rybárstva, ktoré chce vyvážať mladé sklovité úhory – ktoré sú ohrozené – do Japonska za súčasnú cenu 600 EUR za kilogram.

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Ochrana biodiverzity predstavuje, viac než akékoľvek hospodárske hľadisko, etickú nevyhnutnosť a základnú podmienku pre budúcnosť samotného ľudstva.

Pred konferenciou v Nagoji sa musí Európska únia poučiť zo svojich neúspechov v tejto oblasti a vydať sa správnou cestou, ak chce dosiahnuť praktické výsledky a nie iba opakované a bezvýznamné vyhlásenia o úmysloch. Okrem iného bude musieť zásadne zmeniť svoje odvetvové politiky. Je nutné zastaviť a zvrátiť znižovanie rozmanitosti pestovaných druhov a odrôd, ako aj eróziu genetickej základne, od ktorej závisia potraviny. Je potrebné podporovať používanie poľnohospodárskych odrôd, ktoré sú typické pre daný región. Musíme bojovať proti homogenizácii poľnohospodárskej výroby, intenzívnym modelom rozširujúcim choroby a proti rušeniu malých a stredných poľnohospodárskych podnikov, čo je dôsledkom súčasnej poľnohospodárskej a obchodnej politiky. To je len niekoľko príkladov. Biodiverzita a rad environmentálnych rovnováh, ktoré od nej závisia, tvoria súčasť dedičstva našej planéty. Je to spoločné vlastníctvo, ktoré sa za žiadnych okolností nesmie dostať do súkromných rúk. Je to neoceniteľný spoločný majetok a každý musí mať zaručenú možnosť ho využívať a mať z neho úžitok.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, rok 2010 je Medzinárodným rokom biodiverzity. Na európskej úrovni už máme vytvorené vynikajúce nástroje na ochranu biologickej diverzity. Mám na mysli sieť Natura 2000 alebo smernicu o biotopoch. Každá myšlienka je však dobrá len vtedy, ak sa realizuje. Žiaľ, musím povedať, že v mnohých členských štátoch situácia zďaleka nie je uspokojivá.

My členovia Výboru pre petície sa musíme neustále zaoberať vážnymi problémami súvisiacimi s lokalitami zaradenými do siete Natura 2000. Členské štáty a Komisia sa musia spoločne ujať vedúcej úlohy na nadchádzajúcej konferencii v Japonsku. Ľudia nám však nakoniec prestanú veriť, ak za našimi slovami nebudú nasledovať viditeľné činy.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Biodiverzita je zložitá a komplexná otázka, ktorá je, samozrejme, dôležitá tak pre Európsku úniu, ako aj pre celý svet. Vyplýva z nej však aj ďalšia otázka: ako dosiahneme rovnováhu medzi ochranou životného prostredia a hospodárskym rastom? Je to pravdepodobne táto súhrnná otázka, ktorá nám spôsobuje najväčšie problémy.

Je známe, že stratu biodiverzity najviac zapríčiňuje nezodpovedná hospodárska činnosť ľudí. Dá sa vždy argumentovať, že požiadavky na ochranu životného prostredia bránia konkurencieschopnosti, pretože Európska únia má prísne normy, zatiaľ čo iné krajiny nie, čo má za následok určité problémy v tejto oblasti, a je, samozrejme, ťažké nájsť rovnováhu. Vždy je však možné mať určité preventívne nástroje. Hovorím o opatreniach vykonávaných v Európskej únii a o využívaní analýz na odôvodnenie týchto opatrení.

Je dôležité, aby tieto analýzy a posudzovanie vplyvov na životné prostredie boli vysokej kvality a nezávislé. Z reálneho hľadiska bude, samozrejme, ťažké dosiahnuť v Nagoji dohodu, ale aj tak by som chcela zaželať Európskej únii a pánovi komisárovi všetko dobré.

  Luís Paulo Alves (S&D). – (PT) Vítam túto rozpravu s Radou a Komisiou, v ktorej môžeme v predvečer konferencie zmluvných strán dohovoru OSN o biologickej diverzite diskutovať o plánoch a hlavných strategických cieľoch Európskej únie na zastavenie straty biodiverzity.

Dúfam, že Európska únia zaujme k tejto konferencii pevné a dôsledné stanovisko s myšlienkami o konkrétnych opatreniach, ktoré sa prijmú na zaručenie toho, aby bola ochrana biodiverzity prínosom k trvalo udržateľnému rozvoju. Chcel by som zdôrazniť, že zachovanie biodiverzity je rozhodujúce pre kvalitu ekosystémov, má priamy vplyv na základné funkcie, ako sú výroba potravín a dostupnosť vody, a zabraňuje zosuvom pôdy a záplavám.

Na záver by som rád videl politické odpovede zamerané na zabezpečenie integrácie biodiverzity s hospodárskymi činnosťami, ako sú poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov a cestovný ruch, ktoré budú dostatočne odvážne a ambiciózne, aby ochránili toto neoceniteľné, ale mimoriadne krehké dedičstvo – ako v mojom regióne Azory – pred vonkajšími záujmami, ktoré ho môžu slepo ohrozovať.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, tento týždeň sme sa dozvedeli skvelú správu, že v mori bolo objavených viac ako 20 000 nových druhov. To je to, za čo bude zodpovedná konferencia v Nagoji, nielen za to, aby tieto druhy mohli naďalej existovať, ale aj za to, aby mohli byť objavené ešte ďalšie druhy a aby nezmizli skôr, ako sa o nich dozvieme.

Dôveryhodnosť Európskej únie – Komisie, Rady a členských štátov – však nebude v stávke iba v Nagoji. Bude v stávke aj o mesiac neskôr v Paríži na schôdzi Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantického tuniaka, kde sa bude rozhodovať o budúcnosti tuniaka modroplutvého, ktorý je vysoko ohrozeným morským druhom.

Myslím si, že je dôležité požadovať takúto dôslednosť, pretože to, čo Komisia hovorí o zachovaní biodiverzity, je dobré, v skutočnosti veľmi dobré, ale Komisia musí byť dôsledná, keď to zavádza do odvetvovej politiky, napríklad do politiky rybného hospodárstva.

Bude dôležité a nevyhnutné sledovať, ako sa dodržuje dôslednosť, ktorú, dúfame, že uvidíme v Paríži – a ktorú požadujeme v Nagoji –, keď si skutočne uvedomíme, že ochranou tuniaka modroplutvého chránime nielen tohto živočícha, ale aj spôsob života, kultúru a predovšetkým spôsob videnia sveta, ktorý sa týka ľudstva.

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážená pani predsedajúca, táto rozprava bola veľmi zaujímavá, pretože teraz sme dospeli k názoru, že strata biodiverzity je problémom pre rozvinuté krajiny a v rozvojových krajinách. Pán Gay Mitchell veľmi výstižne hovoril o ťažkostiach rozvojových krajín, keď dochádza k erózii biodiverzity. Hovoril tiež pozitívne o tom, kde došlo k zlepšeniu. Ak chceme zaručiť pre svet potravinovú bezpečnosť, potrebujeme trvalo udržateľné poľnohospodárstvo v trvalo udržateľnom životnom prostredí.

Myslím si, že ďalší kolega poslanec spomenul, že sa nám akosi nedarí komunikovať mimo našich radov, s tými, ktorí hospodária na farmách a v ekosystémoch, o tom, aká je biodiverzita dôležitá. Nedokázali sme za ňu zaplatiť cenu, ktorú platíme za tovary. Ako už bolo povedané, ak to myslíme vážne, že chceme zvrátiť stratu biodiverzity, musíme jej priradiť trhovú hodnotu.

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, po vypočutí si všetkého, čo vážené poslankyne a vážení poslanci povedali, by som sa vám chcel predovšetkým poďakovať, pretože myšlienky a informácie, o ktoré sa podelili nielen so mnou, ale, dúfam, že aj s celou európskou verejnosťou, sú viac než jasné.

Mal by som začať tým, že poviem, že by sme nemali nič skrývať. Nepodarilo sa nám dosiahnuť ciele na rok 2010 v oblasti biodiverzity a sme za to zodpovední a mali by sme sa zlepšiť.

V podstate sú tu dva smery, v ktorých by sme mali a mohli konať. Jedným je náš európsky smer, druhým je medzinárodný smer v Nagoji, o ktorom ste hovorili viac. Čoskoro po Nagoji však budeme musieť prísť aj s návrhom na stratégiu Európskej únie v súvislosti s riešením tohto vážneho problému a potom, samozrejme, sa budeme musieť zaoberať mnohými otázkami, ktoré ste dnes zdôrazňovali. Táto stratégia bude musieť obsahovať východiskový bod, ktorý teraz konečne máme. Bude musieť mať merateľné ciele, nie veľa, iba niekoľko takých, ktoré sa najviac približujú k tomu, čo by sme chceli dosiahnuť, ktoré najlepšie predstavujú to, čo by sme chceli uskutočniť. Prečo len niekoľko? Pretože ich musíme presne pochopiť, aby sme všetci chápali význam biodiverzity.

Doteraz sme v Európe urobili dosť veľa. Som veľmi opatrný, keď hovoríme o realizácii programu Natura 2000. Myslím si, že program Natura 2000 nám v budúcnosti poskytne určité výhody, ale keď hovoríme o našej stratégii, myslím si, že musíme byť ambiciózni, tak ako sme ambiciózni, keď hovoríme mimo Európy, keď hovoríme o účasti na medzinárodných fórach.

Mnohí z vás spomenuli financovanie. Nepodceňujem otázku financovania, ale nezameriavajte vašu rozpravu iba na financovanie. Ide o oveľa viac ako len o financovanie a o oveľa viac ako len o ďalšie peniaze na biodiverzitu. Je to otázka dotácií, ktoré škodia životnému prostrediu. Je to aj otázka súkromného financovania. Týka sa to aj mnohých vecí, ktoré ste schválili v tomto Parlamente.

Nezákonná ťažba je typickým príkladom toho, kde môžeme skutočne pomôcť a dokonca financovať krajiny, ktoré vyvážajú drevo, aj v Európe. Myslím si, že je nesmierne dôležité, aby sme to pochopili.

Ako niektorí z vás spomenuli, je to skutočne a zásadne morálna a etická otázka, ale pre tých, ktorí to nechápu, je stále viac zrejmé, že je to otázka našej kvality života a otázka nášho hospodárskeho úspechu. Je dôležité, aby sme aj toto pochopili, pretože, ak si pamätáte, to bol zlomový moment v diskusii o zmene klímy.

Myslím si, že je tiež dôležité, aby vlády, nielen v Európe, ale aj naši partneri na celom svete, veľmi dobre pochopili, aké je dôležité, aby aj oni zahrnuli do svojich priorít dodržiavanie toho, o čom tu dnes v Parlamente diskutujeme.

Ďalšou otázkou, ktorú by som chcel spomenúť, je prístup ku genetickým zdrojom a spoločné využívanie prínosov (ABS). Po mojich diskusiách s takmer všetkými našimi partnermi na zasadnutí v New Yorku si myslím, že protokol o ABS bude v Nagoji dôležitou, ak nie najdôležitejšou otázkou. Mali by sme teda vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby sme tam dosiahli pokrok. Budete sa na tom, samozrejme, podieľať, ale nezáleží to len od vás. Po všetkých rokovaniach, ktoré sme nedávno mali s členskými štátmi, môžem potvrdiť, že na strane členských štátov existuje veľká ochota dosiahnuť v tomto smere pokrok.

Nasledujúca otázka je niečo, o čom budeme musieť v budúcnosti tiež diskutovať, a to, ako ju vyriešime, je takisto úzko spojené s odpoveďami na niektoré ďalšie otázky. Viete, že boli podpísané dva dohovory z Ria. Jeden sa týkal zmeny klímy, druhý biodiverzity a diskutovalo sa aj o samostatnej otázke odlesňovania, ktorá je dôležitá.

Tieto dva dohovory sa stále viac oddeľujú a vyvíjajú sa paralelne. My si stále viac uvedomujeme, že by sme mali začať s ich opätovným spájaním. Mnohé otázky zmierňovania a prispôsobovania sa zmene klímy súvisia s biodiverzitou. Mechanizmus programu znižovania emisií z odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách, pri súčasnej podpore ochrany, udržateľného lesného hospodárstva a zlepšovania schopnosti lesa uchovávať uhlík (REDD+) je určený rovnako pre zmenu klímy, ako aj na riešenie otázky biodiverzity. Pri určovaní priorít pre využívanie peňazí určených na činnosti mechanizmu REDD+ teda uprednostňujme aj otázky biodiverzity. Keď hovoríme o rozvojových cieľoch tisícročia, je to rovnaké. V New Yorku som sa stretol a rozprával s Helenou Clarkovou o tom, ako môžu Komisia a Rozvojový program OSN v budúcnosti lepšie spolupracovať, aby sme dosiahli, že tieto otázky budú viac prepojené.

Ďalšou otázkou, ktorú niektorí z vás zdôraznili a ktorá podľa mňa predstavuje základ všetkého ostatného, je integrácia biodiverzity, začlenenie biodiverzity do ostatných politík. Plne sa stotožňujem s názorom, že ak chceme hovoriť o spoločnej poľnohospodárskej politike, politike rybného hospodárstva, politike súdržnosti a iných politikách, musíme brať do úvahy aj tento uhol pohľadu. Keď hovoríme o spoločnej poľnohospodárskej politike – ktorá bude čoskoro na rokovacom stole, čoskoro o nej budete diskutovať –, myslím si, že by sme mali viac rozvinúť koncepciu verejného blaha. Som presvedčený, že poľnohospodárom by sme mali čiastočne splatiť to, čo pre nás robia: zabezpečujú nám potraviny a za to sme im vďační, ale mali by sme byť vďační aj za to, že udržiavajú biodiverzitu. Je to dôležitá diskusia, ktorá nás ešte čaká.

Nagoja a Kankún sú ako spojené nádoby. Nejde tu iba o biodiverzitu, nejde tu iba o zmenu klímy, ale aj o úspech multilateralizmu a globálneho riadenia. Je preto veľmi dôležité, aby sme tam dosiahli úspech. Všetky vaše výzvy, aby sme vystupovali jednotne, sme veľmi dobre počuli. Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme to skutočne splnili, a tu by som chcel poďakovať belgickému predsedníctvu za veľmi konštruktívny prístup k tejto otázke.

Ďalšia vec, ktorú by som chcel spomenúť, a tým sa už skoro dostávam k záveru, je poznámka o eurách a dolároch. Vnímal som to pozitívne, ale mám trochu obavy, že keď hovoríme o biodiverzite a medzinárodnej pomoci, budeme hovoriť viac o eurách ako o dolároch.

Na záver chcem teda povedať, že z Kankúnu sa musíme vrátiť s niečím, čo bude úspešné, čo môžeme považovať za úspešné a čo bude spojené s riešeniami, pretože v stávke je jednoducho príliš veľa. Máme zodpovednosť, ale myslím si, že je správne povedať, že aj ostatní majú zodpovednosť. To, že Parlament stojí pevne za nami, nám však naozaj pomáha.

PREDSEDÁ: LÁSZLÓ TŐKÉS
podpredseda

  Joke Schauvliege, úradujúca predsedníčka Rady. – (NL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rada by som sa poďakovala všetkým rečníkom, ktorí zdôraznili dôležitosť biodiverzity. Je to veľmi dôležitý odkaz, ktorý sa prejavil tu v tejto rozprave. V úvode som už hovorila o mnohých aspektoch, ktoré tu boli spomenuté. O niektorých bodoch by som chcela hovoriť trochu podrobnejšie.

V prvom rade o prístupe ku genetickým zdrojom a spoločnom využívaní prínosov (ABS). Je potrebné povedať, že Rada sa zaväzuje na 10. schôdzi konferencie zmluvných strán (COP 10) dohovoru o biologickej diverzite (CBD) dokončiť protokol o ABS, vzhľadom na to, že bude veľkým prínosom k dosiahnutiu všetkých cieľov CBD. Príprava a vykonávanie protokolu o ABS sa musí považovať za neoddeliteľnú súčasť procesu prebiehajúceho v súvislosti s CBD. Počas nedávnych rokovaní v Montreale už v tejto oblasti došlo k určitému pokroku, ale je pravda, že mnohé ďalšie otázky je potrebné vyriešiť pred konferenciou COP 10. To si bude vyžadovať dostatok flexibility od všetkých partnerov v rokovaní, a teda aj vnútri EÚ.

Po druhé, pokiaľ ide o návrh uznesenia Európskeho parlamentu, toto uznesenie sa zaoberá kľúčovými prvkami politiky v oblasti biodiverzity, ktorými sú: naliehavá potreba konať, ekonómia ekosystémov a biodiverzity, jej celkové poslanie, vízia, ciele a ukazovatele, CBD a strategický plán CBD, a tiež konkrétnejšie aspekty, ako sú ABS a synergie medzi tromi dohovormi z Ria a tak ďalej. Tieto prvky sa zhodujú s pozíciami, ktoré sa formujú v rámci Rady s cieľom vystúpiť na konferencii v Nagoji. Závery na túto tému by sa mali prijať na zasadnutí Rady pre životné prostredie 14. októbra.

Pokiaľ ide o otázku balíka a odvetvovej integrácie do oblastí ako poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, chcem vám pripomenúť, že Rada 15. marca výslovne požiadala Komisiu, aby navrhla balík. Z toho, čo povedal pán komisár pred chvíľou, som pochopila, že Komisia na tom usilovne pracuje a môžeme s tým teda počítať.

Od Rady sa bude žiadať, aby prijala závery na tému biodiverzity na svojom zasadnutí 14. októbra, teda na budúci týždeň. Tieto závery budú slúžiť ako politické usmernenia na rokovaniach v októbri v Japonsku. Tieto závery majú byť základom pre stanovenie dôležitých otázok konferencie COP 10 a tiež pre pozíciu Rady týkajúcu sa: prepracovaného, aktualizovaného strategického plánu CBD, rokovaní s cieľom dokončenia protokolu o ABS, stratégie na mobilizáciu financií najmä prostredníctvom inovatívnych finančných mechanizmov, odvetvovej integrácie a synergií medzi bojom proti zmene klímy, rozširovaním púští a politikou na podporu biodiverzity.

Chcela by som poďakovať všetkým, ktorí zdôraznili dôležitosť týchto prvkov. Chcem tiež poďakovať pánovi komisárovi za doterajšiu konštruktívnu spoluprácu a tiež za príjemnú spoluprácu, ktorú očakávame v prípravách na konferenciu v Nagoji a počas nej.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostal jeden návrh uznesenia⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 7. októbra 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Biodiverzita je a zostane pre Európsku úniu dôležitou otázkou, pretože biodiverzita ide ruka v ruke so zabezpečením dodávok potravín v Európe a predstavuje teda pozitívne vyhliadky do budúcnosti pre budúce generácie. Európski poľnohospodári si uvedomujú svoju dôležitú úlohu pri podpore a ochrane biodiverzity. Prostredníctvom ukladania CO2 do pôdy alebo obhospodarovania pôdy takmer prirodzeným spôsobom naši európski poľnohospodári aktívne prispievajú k zachovaniu biodiverzity. Všetka táto snaha však vyjde nazmar, ak verejnosť o nej nebude vedieť alebo len málo. Musíme dosiahnuť, aby si európski občania uvedomili základný význam biodiverzity pre náš vidiek, naše hospodárstvo, náš život a budúcnosť našich detí a povzbudzovať ich k tomu, aby začali konať. Európska únia sa nevyhne tomu, že množstvo rôznych druhov zanikne. Už dnes je mnoho foriem života vážne ohrozených. Začnime konať teraz a naberme smer do budúcnosti bohatej na rôzne druhy.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Chcel by som v rámci tejto rozpravy zdôrazniť dôležitú úlohu, ktorú zohráva projekt Ekonómia ekosystémov a biodiverzity (TEEB). Podporujú ho viaceré európske štáty a zaoberá sa výpočtom finančnej hodnoty prírody a nákladov súvisiacich so stratou biodiverzity. Projekt TEEB nám umožňuje zvyšovať informovanosť o rozsahu zmien, ktoré prebiehajú, a pripravovať budúce rozhodnutia v tejto oblasti. Chcel by som len spomenúť niekoľko faktov, ktoré vyplývajú zo zistení nedávnej štúdie TEEB. Náklady súvisiace s odlesňovaním stúpajú približne o 4,5 biliónov USD ročne. Podľa iných rovnako nedávnych odhadov sa do roku 2000 stratila viac ako štvrtina pôvodnej svetovej biodiverzity a očakáva sa strata ďalších viac ako 10 % do roku 2050. Môžem uviesť ďalšie príklady. Za týchto okolností nemôže byť načasovanie samitu v Nagoji lepšie. Okrem toho som presvedčený, že aj táto rozprava v Parlamente je veľmi vhodne načasovaná, pretože nám umožňuje skoordinovať na úrovni EÚ našu pozíciu pre nadchádzajúci samit.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Tento rok je rozhodujúci v súvislosti so zintenzívnením celosvetového úsilia a záväzkov s cieľom zastaviť stratu biodiverzity. Musíme sa chopiť príležitosti a vytvoriť víziu a nejaké jasné ciele týkajúce sa biodiverzity a jej trvalo udržateľnej ochrany po roku 2010. Musíme si stanoviť silnú spoločnú pozíciu a zaistiť, aby sa Európska únia aktívne podieľala na budúcich rokovaniach na medzinárodnej scéne. Dlhodobá globálna vízia musí vziať do úvahy prepojenia medzi biodiverzitou, ekosystémovými službami, zmenou klímy, rozširovaním púští, hospodárskou prosperitou a zdravím a blahobytom občanov. Dosiahnutie navrhovaných cieľov biodiverzity závisí od mobilizácie potrebných zdrojov nevyhnutných na dostatočné uplatňovanie opatrení podporujúcich ochranu a trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov. V tejto súvislosti Rumunsko podporuje väčšie zapojenie súkromného a verejného sektora do hľadania inovatívnych riešení a mechanizmov poskytujúcich prostriedky na biodiverzitu.

  Pavel Poc (S&D), písomne. – (CS) Homo sapiens produkuje najviac odpadu spomedzi všetkých biologických druhov. Priemyselné znečisťovanie, komunálny odpad, emisie CO2, hluk, svetelný smog, tepelné znečisťovanie a všetky ostatné známe a neznáme odpadové látky našej civilizácie zanechávajú obrovskú ekologickú stopu. Vplyv ekologickej stopy nášho druhu bráni v ďalšej existencii niektorých ďalších druhov v našom planetárnom ekosystéme. To je podstata súčasného zhoršenia biodiverzity. Biodiverzita je určujúcou podmienkou existencie planetárneho ekosystému v metastabilnom stave, ktorý poznáme a ktorý umožňuje existenciu našej vlastnej civilizácie. Vzájomná závislosť a prepojenosť našej existencie s inými formami života na našej planéte sa prehliada, podceňuje a bagatelizuje. Ak sa biodiverzita zhorší, schopnosť absorpcie planetárneho ekosystému sa zhorší tiež. Ekosystém sa stane menej odolným a náchylnejším na zmeny vrátane zásadných zmien. V určitom štádiu sa potom zmení jeho stav. Otázkou je, či tento nový stav umožní pokračovanie našej civilizácie alebo súčasného počtu ľudí na našej planéte a či vôbec bude umožňovať samotnú existenciu nášho biologického druhu.

V súčasnosti to už viac nie je otázka jedného alebo druhého živočíšneho druhu, dokonca ani otázka ochrany nejakého individuálneho ekosystému. Je to otázka prežitia nášho vlastného druhu, nášho vlastného ekosystému. Žiaľ, správame sa stále ako pacient trpiaci rakovinou. Klameme sami seba a nerobíme opatrenia, ktoré by mohli zachrániť náš život.

(1) Pozri zápisnicu.