Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pána Karasa v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o Bazileji II a revízii smernice o kapitálových požiadavkách (CRD 4) [2010/2074(INI)] (A7-0251/2010).
Othmar Karas, spravodajca. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, Európsky parlament touto správou o dohode Bazilej III vyjadruje jasnú pozíciu v súvislosti s rokovaniami Bazilejského výboru. Chceli by sme upriamiť pozornosť na nedoriešené otázky a problémy, ktorým čelí Európa, a Komisii predkladáme zbierku požiadaviek na vypracovanie návrhu smernice. Napriek tomu – a v tejto súvislosti by som sa chcel poďakovať všetkým tieňovým spravodajcom –, že sa táto správa vo výbore prijala pomerom hlasov 38 k 0, ako spravodajca cítim potrebu predložiť šesť ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, z ktorých tri sa týkajú vývoja na rokovaniach Bazilejského výboru, aby sa správa aktualizovala, a tri sa týkajú podielu cudzích zdrojov a štandardov likvidity.
Domnievame sa, že od roku 2018 nie je vhodné automaticky začleňovať pomer cudzích zdrojov do piliera 1, namiesto toho by však mal najskôr prebehnúť hodnotiaci proces. Po druhé, v bazilejskej dohode existuje niekoľko nedoriešených otázok súvisiacich so štandardami likvidity, ktoré treba riešiť, aby sme mali aktuálne informácie.
Trochu ma prekvapilo deväť členských štátov EÚ v Bazilejskom výbore, ktoré umožnili, aby sa proces považoval za ukončený napriek skutočnosti, že stále nevieme, ako dosiahnuť rovnaké podmienky medzi hospodárskou štruktúrou Spojených štátov a Európskou hospodárskou a bankovou štruktúrou a medzi klasickým retailovým a investičným bankovníctvom. Okrem toho ešte stále nemáme definíciu likvidity.
Hospodárska kríza, samozrejme, dokázala, že potrebujeme zmenu rámca. Preto je správne, aby sme sa zaoberali touto otázkou a predložili návrhy. Kríza však jasne ukázala aj to, že sme tu v prvom rade mali krízu likvidity a nie kapitálových zdrojov, hoci skutočne potrebujeme vyššie kapitálové zdroje – aby to človek pochopil, stačí si uvedomiť, že banka Lehman Brothers mala len 11 % kapitálu.
Z nášho hľadiska tu máme päť nedoriešených otázok. Po prvé, neexistuje žiadna štúdia vplyvu položiek, ktoré boli práve odsúhlasené pre rast a zamestnanosť v Európskej únii. Žiadam Komisiu, aby takúto štúdiu urýchlene vypracovala a predložila. Po druhé, nepreskúmali sme detailne kumulatívne účinky všetkých nariadení, ktoré v súčasnosti zvažujeme. Kľúčovými príkladmi by tu okrem iného boli dohoda Bazilej III, ochrana vkladov, banková daň a daň z transakcií. Po tretie, medzi EÚ a Spojenými štátmi nie sú rovnaké podmienky, napríklad pokiaľ ide o účtovné nariadenia, a stále tu nie je zhoda v súvislosti s časovým rámcom ich zavedenia. Po štvrté, v súvislosti s definíciou kapitálu neexistujú rovnaké podmienky medzi retailovými a investičnými bankami. Po piate, v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré prijali Spojené štáty, máme nedoriešené otázky, napríklad pokiaľ ide o podiel cudzích zdrojov, definíciu likvidity a úlohu ratingových agentúr.
Tieto otázky treba doriešiť skôr, než Komisia predloží návrh smernice, a skupina G20 by ich nemala uzavrieť, ale objasniť skôr, než ich ukončí Bazilejský výbor. Zostaneme v strehu.
Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán Karas, dámy a páni, len niekoľko dní po dohode dosiahnutej na stretnutí Bazilejského výboru si myslím, že je veľmi dôležité, že Parlament dokazuje svoj záväzok v oblasti reformy bánk a jasne ukazuje, že Európa sa správa a musí sa správať primerane k svojmu postaveniu vo svete. Rád by som pánovi Karasovi a členom Výboru pre hospodárske a menové veci poďakoval za ich úsilie a za túto vynikajúcu správu.
Pán Karas, predkladáte množstvo kritických bodov, ktoré veľmi pozorne preštudujeme pred prijatím nášho návrhu na revíziu smerníc o kapitálových požiadavkách na budúcu jar.
Pán Karas, v prvom rade by som chcel povedať, že súhlasím s vaším názorom na dôležitosť špecificky európskych problémov – naše európske bankovníctvo sa vo všetkých oblastiach odlišuje od bankovníctva iných regiónov sveta –, s nutnosťou, pán Karas, dôkladného posúdenia vplyvov a potrebou udržiavania rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni.
Samozrejme, musíme zdôrazniť, že zvýšená kapitalizácia bánk je nevyhnutným predpokladom stabilizácie a posilnenia bankového sektora, to však nebude stačiť. Dámy a páni, ako viete, keďže na tom pracujete, musíme mať tiež prísnejší dohľad, silnejšiu správu a riadenie, dohľad nad špekulatívnymi finančnými činnosťami a rámec krízového riadenia na riešenie bankových kríz. To je naša stratégia. Najmä vďaka vám nastal v tomto smere výrazný pokrok. Myslím na dohodu o dohľade a na zelenú knihu o riadení finančných inštitúcií.
Komisia robí svoj diel práce a bude ju robiť, aby sme koncom budúcej jari predložili vám a Rade všetky texty, ktoré sa od nás očakávajú na vykonanie odporúčaní skupiny G20. V tomto duchu som pred pár dňami predložil návrhy nariadení o derivátoch a predaji nakrátko. O niekoľko dní predložíme nový dokument o nástrojoch na riešenie krízovej situácie bánk.
V súvislosti s dnešnou rozpravou by som však chcel diskutovať o troch otázkach, ktorých sa spoločne s pánom Karasom obávam. Prvou je uznanie kapitálových nástrojov vydaných družstevnými a vzájomnými bankami v rámci definície „kapitálu prvého poradia“. Dohoda dosiahnutá v Bazileji nám umožní vziať do úvahy konkrétne okolnosti týchto nekótovaných bánk, ktoré zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri financovaní európskych podnikov. Naše útvary práve spolupracujú s odborníkmi z členských štátov na definovaní technických podmienok dôsledného zavedenia týchto nových zásad do európskych právnych predpisov.
Po druhé, vzhľadom na pravidlá v oblasti likvidity a definíciu rezervy likvidity si Komisia plne uvedomuje problém, ktorý predniesli konkrétne Dánsko a Rakúsko. Práve veľmi vážne obavy, ktoré v tejto súvislosti Komisia vyjadrila, sú dôvodom, prečo sa v tejto otázke ešte nepodarilo dosiahnuť dohodu. Mali sme určité výhrady a naše útvary budú pokračovať v spolupráci s našimi partnermi v Bazilejskom výbore pri hľadaní riešenia najmä v súvislosti s uznaním krytých bankových dlhopisov.
Tretí bod sa týka podielu cudzích zdrojov. V tejto súvislosti sa nemôžeme vracať k našim záväzkom prijatým na stretnutí G20. Sme však spokojní s dohodou dosiahnutou v Bazileji, ktorá počas obdobia na predkladanie správ radí podiel cudzích zdrojov do piliera 2, ako pred chvíľou povedal pán Karas, cieľom je presunúť podiel cudzích zdrojov do piliera 1. Tento presun nebude automatický a doložku o revízii v tejto veci začleníme do nášho návrhu smernice o kapitálových požiadavkách (SKP 4).
Teraz by som chcel povedať pár slov o vykonaní bazilejskej dohody v Európskej únii. Táto finančná kríza otriasla celým svetom. Nesmieme zabúdať na to, že nás čosi naučila. Celosvetové pravidlá obozretného podnikania nevyhovujú reálnym podmienkam. Okrem reforiem, ktoré sa už zaviedli na posilnenie existujúcich pravidiel, tu teraz máme dohodu zostavenú nedávno v Bazileji skupinou guvernérov centrálnych bánk a ľudí zodpovedných za bankový dohľad.
Podľa mňa je táto dohoda dobrou správou. Je dôležitým krokom k posilneniu pravidiel a celosvetovej finančnej stability a táto nová bazilejská dohoda pomôže zaviesť spoločné medzinárodné pravidlá pre bankový sektor, čo je mimoriadne dôležité. Táto dohoda taktiež pripravuje cestu vyváženému riešeniu: podniky profitujú z prechodného obdobia, ktoré im poskytuje dosť času na to, aby splnili tieto nové požiadavky, ktoré im podľa nás umožnia, aby sa zdravie bankového systému postupne zlepšovalo bez ohrozenia hospodárskeho rastu.
Dámy a páni, naše útvary, naši kolegovia – ktorým chcem poďakovať – urobili v Bazileji veľký kus práce, aby našli spoločnú reč s našimi partnermi mimo Európy. Dúfam, že vedúci predstavitelia štátov a vlád skupiny G20 na nadchádzajúcom samite v novembri v Soule schvália túto novú bazilejskú dohodu. Tu sa však nezastavíme.
Nasledujúcim krokom bude reforma základu bankového systému na úrovni Únie. Pri zavádzaní medzinárodných pravidiel vždy berieme do úvahy konkrétne podmienky našej Únie a, dámy a páni, smernica o kapitálových požiadavkách (SKP 4) nebude žiadnou výnimkou; aj v jej prípade berieme do úvahy konkrétne okolnosti Európskej únie. Okrem toho v tomto kontexte konkrétne vykonáme makroekonomickú a mikroekonomickú analýzu, ktoré tvoria súčasť tejto bazilejskej dohody, a vás, pán Karas, a vašich kolegov o tom budeme, prirodzene, informovať.
Naším cieľom je prijať návrh smernice počas prvého štvrťroku roku 2011. To znamená, že členské štáty ju musia transponovať do 1. januára 2013. To im poskytne dosť času na prispôsobenie sa týmto novým predpisom.
Napriek tomu musíme ostať realistami. Táto dohoda dosiahnutá v Bazileji predstavuje veľmi dôležitý pokrok, no opakujem: ešte toho treba veľa urobiť. V nadchádzajúcich mesiacoch budeme s vami a s členskými štátmi spolupracovať na zavádzaní jednej z najdôležitejších reforiem v pokrízovom období. Aj v tomto bode by som chcel veľmi jasne vyjadriť: budeme venovať veľkú pozornosť detailom a budeme postupovať veľmi opatrne, aby sme sa uistili, že aj naši partneri na celom svete – predovšetkým Američania, no nielen oni – správne a v správnom čase taktiež vykonajú túto zásadnú reformu. Túto otázku prednesiem počas mojej nadchádzajúcej druhej návštevy Spojených štátov koncom tohto mesiaca.
Napokon súhlasím s vami, pán Karas, že pre Európsky parlament je mimoriadne dôležité zohrávať v tomto procese dokonca ešte väčšiu úlohu. Preto na záver sľubujem, že vás budeme – váš výbor a plenárne zasadnutie – pravidelne podrobne informovať o budúcom vývoji v rámci tohto Bazilejského výboru.
Jean-Paul Gauzès, v mene poslaneckého klubu PPE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, chcel by som začať krátkym ocenením vynikajúcej práce pána Karasa. Bol som jedným z tých, ktorí podporovali vypracovanie správy z vlastnej iniciatívy skôr, než Komisia predloží svoje návrhy v súvislosti s rámcom na transponovanie bazilejskej dohody, a som rád, že práca, ktorú vykonal pán Karas s pomocou rôznych tieňových spravodajcov, zvýrazňuje hlavné body, ktoré treba zvážiť.
Pán komisár, nebudem ich tu opakovať a, samozrejme, vítam vaše poznámky, ktoré ste predniesli a vaše odhodlanie zaistiť, aby bol tento regulačný rámec účinný, aby fungoval a predovšetkým aby ani na medzinárodnej úrovni nevytváral žiadne deformácie hospodárskej súťaže.
Prejdem k inej téme; nemohol som si nevšimnúť, že v praxi je často veľký rozdiel medzi vyhláseniami prednesenými verejne a záväzkami, ktoré z nich vyplývajú. Všímam si tiež, že krajiny mimo Európskej únie, a myslím tým najmä Spojené štáty, majú poburujúcu snahu vyjadrovať hodnotiace stanoviská k tomu, ako pracujeme, hoci sami nezavádzajú do praxe systémy tak, ako by mali.
V súvislosti s Bazilejským výborom je nevyhnutné, aby sa k európskym spoločnostiam pristupovalo rovnocenne a neboli penalizované viac ako americké spoločnosti. V Spojených štátoch si nové smernice či Bazilejský výbor všíma len veľmi málo bánk a v súčasnosti sa nič nezavádza do praxe. Bol by som veľmi nerád, ak by sa právne predpisy prijaté v júni na reguláciu rozpočtu Spojených štátov – vo vyhláseniach o týchto predpisoch sa preceňuje ich skutočný vplyv – používali ako právny základ na uplatňovanie právnych predpisov, ktoré možno zaviesť orgánmi mimo Spojených štátov.
Pán komisár, verím, že využijete všetko svoje odhodlanie a obozretnosť, o ktorých viem, aby ste zaistili, že v prípade francúzskych bánk, európskych bánk a tých, ktoré vo všeobecnosti financujú hospodárstvo, nedôjde k narušeniu hospodárskej súťaže. Je pravda, že by sme mali vrátiť banky na cestu k ich prvoradej úlohe financovania hospodárskeho rozvoja, musíme však zaistiť, aby neboli neprimerane penalizované.
Udo Bullmann, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, kým začnem, dovoľte mi zdôrazniť jednu vec. Bazilejský výbor je skupinou viac-menej inteligentných zástupcov centrálnych bánk a bankového dohľadu, nie je to však neomylná rada mudrcov a určite to nie je zákon. Tento Parlament je legislatívny orgán – pán komisár, viete to a my vieme, že to viete – a tento legislatívny orgán bude venovať veľkú pozornosť tomu, čo sa predkladá a taktiež tomu, či to, čo sa tu predloží, má zmysel.
Jednoznačne chceme, aby sa sprísnili pravidlá v oblasti kapitálových požiadaviek. Ako by sme to mohli nechcieť v dôsledku hospodárskej krízy, v ktorej sa stále nachádzame? Do zálohy v podobe záchranného balíka pre banky dávame 20 až 30 % hrubého národného produktu hospodárstiev našich členských štátov. Občania od nás, samozrejme, očakávajú, že vytvoríme solídne bankové pravidlá, aby sme sa znova neocitli v takejto kríze. Jednoznačne chceme, aby opatrenia na ochranu bánk obsahovali proticyklické prvky podobné napríklad tým, ktoré sa už roky osvedčujú v Španielsku. Hoci aj ich zavedenie sa muselo stretnúť s odporom, dnes sa vyplácajú, pretože sa zaviedli v dostatočnom predstihu a bankovému systému neuškodili; posilnili ho.
Sú to však kľúčové otázky a som skutočne vďačný pánovi spravodajcovi Karasovi, že tieto kľúčové otázky sú stredobodom jeho správy z vlastnej iniciatívy, ktorú môžeme my sami bezvýhradne a v plnej miere podporiť. V prvom rade, áno, skutočne potrebujeme štúdiu vplyvov, konkrétne komplexnú štúdiu vplyvov, ktorá na jednej strane objasní celkový vplyv na finančný sektor, no, samozrejme, konkrétne aj to, aký vplyv majú na reálne hospodárstvo. Aký vplyv má otázka, ako sa v budúcnosti zmenia podmienky financovania úverov pre malé a stredné podniky?
Po druhé ide o to, že potrebujeme istotu, že tentoraz, na rozdiel od minulosti, sa budú podmienky uplatňovať aj na iných územiach. Potrebujeme to vedieť skôr, než prijmeme právne predpisy, pretože inak tu vznikne nová nesúmernosť, za ktorú nemôžeme byť zodpovední.
Po tretie ide o to, že v súvislosti s právnymi formami nemôže dochádzať k žiadnej diskriminácii. Tieto formy v rámci rozmanitosti európskeho bankového systému sa osvedčili najmä počas finančnej krízy – a to znamená, že tie banky, ktoré sa starali o odvetvie malých a stredných podnikov, a banky, ktoré sa sústredili na súkromných zákazníkov, a tým sa nevystavovali cezhraničným rizikám – nesmú byť penalizované za ich vlastnú solidaritu. Predložený návrh nerobí dosť, aby to zaistil. Preto sa domnievame, že návrhy treba zlepšiť teraz a že musíme zvážiť, ako môžeme riešiť túto otázku z praktického hľadiska. Verejné bankovníctvo má celkovo značnú hodnotu za predpokladu, že ho možno riadiť na rozumnom základe. Taktiež sa musíme pýtať – a tým mám na mysli diskrétnosť tichého partnerstva –, ako bude vlastne ovplyvnené v budúcnosti, ak prijmeme nariadenia, o ktorých uvažuje Bazilejský výbor. Toto nemôže byť posledné slovo a ani to nie je záverečná verzia, ktorú prijmeme.
Kapitálové nástroje sa musia posudzovať, aby sme zistili, do akej miery zaisťujú dôslednú kvalitu bez falošných podmienok a môžu absorbovať straty, sú trvácne a pružné, pokiaľ ide o platby, ako zdôrazňuje aj pán spravodajca vo svojej správe. Je to rozumná východisková pozícia, ktorú máme zaujať. Chceme obmedziť pákový efekt a vyčleniť rozumnú finančnú podporu na rozličné rizikové profily. Preto preskúmame váš návrh, pán komisár, a dúfame v čo najlepšiu spoluprácu s Parlamentom.
Sharon Bowles, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, pánovi komisárovi chcem povedať, že keď sme hlasovali o dohľade, prirovnala som naše právne predpisy k ementálu plnému dier, miest, kam nezasahuje bežný súbor pravidiel.
Následne sa minulý týždeň zišli bankári EÚ na finančnom fóre Eurofi, aby diskutovali o dohode Bazilej III. Každý skloňuje slovo „národný“: národná flexibilita, národné pravidlá, národné výnimky; príšera v podobe zvrátených stimulov sa vymkla spod kontroly. Len čo sa schváli rámec na harmonizáciu a stabilitu, začne sa vykrúcanie a lichotenie, aby vznikli nové diery, a úprimne povedané, nie je to tu o nič lepšie. Mám toho plné zuby. Prečo musí byť Európa ufňukancom Bazileja? Štruktúru dohľadu sme si predstavovali inak. Toto sme dohodou Bazilej III nezamýšľali. Fakty sú jasné. Skupina G20 sa vyjadrila jasne. Banky musia byť schopné zvládnuť druh krízy, ktorou sme práve prešli, a na to je mimoriadne dôležitý kapitál.
Neprehliadam problémy reálneho hospodárstva a potrebu bánk požičiavať, a tak ako ostatní sa teším na posúdenia makroekonomického a kumulatívneho vplyvu, no nielen bazilejskej dohody, ale celej pokrízovej finančnej regulácie, ktorú ste vy, pán komisár, a pán komisár Rehn obaja prisľúbili v rámci vašich odborných vypočutí.
Bankám odkazujem: nemôžeme prikladať váhu vašim protestom, pokiaľ sú vaše ukazovatele zahalené tajomstvom a všetko označujete nálepkou „dôverné“. Pokiaľ ide o mňa, rozšírený harmonogram bazilejskej dohody má už dosť veľký sklz: stačilo.
Pán komisár, opatrenia týkajúce sa likvidity – ako už povedali ostatní – nie sú úplne doriešené a obávam sa väčšieho množstva zvrátených stimulov popri čoraz väčšom sústredení sa na štátne dlhopisy a krátkodobé nástroje. Musíme tu postupovať veľmi opatrne; musíme myslieť a nie kopírovať rovnaké opatrenia v rámci každej obozretnej regulácie, kde nemusia byť vhodné a zničili by investície do kapitálových fondov a reálneho hospodárstva.
Philippe Lamberts, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dohoda Bazilej III sa má stať východiskovým bodom a za žiadnych okolností nesmie prekročiť hranicu, po ktorú chce Európska únia zájsť. Tým, ktorí hovoria, že ak zájdeme ďalej ako Bazilejský výbor, môžeme ohroziť konkurencieschopnosť našich bánk na medzinárodnej scéne, vravím, že naším prvoradým záujmom je a mala by byť životaschopnosť nášho hospodárstva. A ak to znamená prísnejšie pravidlá, tak dobre. Chcel by som taktiež dodať, že toľko počúvame o rovnakých podmienkach, no Spojené štáty sa aj tak nezdráhajú postupovať samostatne, kde len môžu, keď sa im to hodí. Preto nechcem byť svedkom toho, ako Európa jednoducho čaká na istý druh konsenzu, ktorý sa nikdy neuskutoční.
Po druhé, každé prechodné obdobie musí byť nevyhnutne časovo obmedzené a môžem vám povedať, že osem rokov, ktoré si sami pre seba plánujeme, je pridlhý čas. Okrem toho toto nie je čosi, o čom sa uvažovalo počas tohto prechodného obdobia, musia sa zaviesť prísne podmienky v súvislosti s vyplácaním dividend a odmien. Považujem za neslušné a neprijateľné, ak napriek tomu, že banky tvrdia, že je ťažké budovať kapitálové rezervy, ktoré im určujú nové pravidlá, ich akcionári a manažéri si ďalej berú z pokladnice.
Môj záverečný odkaz je určený priamo bankám. Tým bankám, ktoré sa sťažujú, že už viac nebudú môcť dosahovať rovnaké zisky ako počas zlatého veku, odkazujem, že všetky podniky fungujúce v priemysle alebo maloobchode v reálnom hospodárstve musia vystačiť s čistým ziskom medzi dvoma až piatimi percentami – a to nie je nič, za čo by sa mali hanbiť. Preto nastal čas uvedomiť si, že večierok sa skončil.
Vicky Ford, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, veľmi dobre si uvedomujem, že hospodárska kríza sa zďaleka neskončila a že v širšom hospodárstve skutočne potrebujeme pôžičky. Minulý týždeň sme sa však na prípade Írska presvedčili, že banky sa stále obracajú s prosbou o pomoc na daňových poplatníkov.
Daňoví poplatníci nemôžu ďalej pomáhať bankám. Potrebujeme banky, ktoré sú pripravené niesť riziko, potrebujú však kapitál a likviditu, aby fungovali z vlastných prostriedkov, keď sa tieto riziká zhoršia. Toto je zložitá práca a chcela by som za ňu poďakovať pánovi Karasovi, je to však len časť práce a potrebujeme aj mechanizmy na prijímanie správnych riešení.
Z množstva pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov rôznych skupín je zrejmé, že sa poslanci Európskeho parlamentu chcú pozrieť na detaily vplyvu. Musíme zaistiť, aby sa podobne postupovalo v oblasti zábezpek a derivátov. V prvom rade tu máme posúdenie vplyvov – vykonané pre Bazilejský výbor –, ktoré je však také zahalené tajomstvom, že ho nesmieme vidieť. Vydajme a použime ho.
Keď uzatvárame medzinárodnú dohodu, musíme zaistiť, aby sa vykonala globálne – nielen tu a na Wall Street, ale globálne. V tomto texte je niekoľko miest na vykrúcanie sa – odsek 24 o menšinových účastiach a odložených daňových pohľadávkach, odsek 40 s opisom krytých bankových dlhopisov Pfandbriefe a nový odsek 43 písmeno A.
Áno, Bazilejský výbor by sa mal zamerať na siete malých bánk, ktoré sa navzájom podporujú. A práve to robia. Môj výklad anglického textu však je, že môžeme istým spôsobom predstihnúť ich závery.
Okrem toho sa dohodlo, že dôjde k prechodu k plnému a záväznému podielu cudzích zdrojov. Prejdime ďalej. Súhlasím, že tam, kde máme dobré miestne postupy, by sme im mali umožniť pokračovať, preskúmajme ich však verejne a nezavádzajme výnimky zadnými dvierkami. Trh si jednoducho pomyslí, že zadnými dvierkami sa podporujú skôr zlé postupy než tie dobré.
Astrid Lulling (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, rada by som začala poďakovaním nášmu spravodajcovi pánovi Karasovi za jeho výbornú prácu a plne ho podporila v jeho prístupe k tejto zložitej veci. Myslím si však, že je dôležité využiť moje dve minúty na zdôraznenie otázky, ktorá sa spomína v správe, no zaslúži si bližší pohľad. V kontexte štandardov likvidity hovorím o hypotekárnych záložných listoch, ktoré sa v nemčine nazývajú Pfandbriefe.
Nové európske štandardy likvidity, na ktorých predefinovaní pracujeme, by mali priniesť väčšie uznanie ich konkrétnej hospodárskej, právnej a prevádzkovej povahy. Hypotekárne záložné listy sa využívajú na dlhodobé financovanie a investovanie v rámci širšieho hospodárstva. Súčasný návrh Bazilejského výboru, ktorý sa týka týchto záložných listov, by však mal negatívny a neprimeraný vplyv na európske hospodárstvo v porovnaní s hlavnými hospodárskymi zónami, ako sú Spojené štáty.
Určite vítam skutočnosť, že dohoda dosiahnutá Bazilejským výborom 26. júla 2010 uznáva hypotekárne záložné listy ako vysoko likvidné aktíva v kontexte výpočtu pomeru krytia likvidity. Pán Barnier, napriek tomu vyzývam Bazilejský výbor a Komisiu, aby tomuto finančnému nástroju prikladali väčšiu dôležitosť s dôrazom na podporu dostatočnej diverzifikácie prípustných aktív v ochranných rezervách likvidity a zabránili každému narušeniu trhov. Tomuto finančnému nástroju s nízkou mierou rizika musíme vytvoriť prostredie, v ktorom môže prosperovať.
Anni Podimata (S&D). – (EL) Vážená pani predsedajúca, všetci vieme, že dnešná rozprava o dohode dosiahnutej Bazilejským výborom je len ďalším krokom diktovaným nedávnou krízou, krízou, ktorá značne zvýraznila nedostatky a slabiny regulácie a dohľadu nad finančným systémom, zvrátila to, čo dovtedy bývalo prevládajúcou doktrínou deregulácie trhov, a zvýraznila potrebu prísnejších pravidiel v oblasti kapitálovej primeranosti, ako aj dohľadu nad finančnými inštitúciami.
V tomto kontexte Bazilejský výbor dosiahol dohodu, ktorá zahŕňa určité základné zásady a zmeny, ktoré treba urobiť v pravidlách kapitálovej primeranosti na zlepšenie záruk bankového systému. Pokiaľ ide o vykonanie tejto dohody v Európe, správa pána Karasa zdôrazňuje množstvo dôležitých prvkov, ktoré treba vážne vziať do úvahy, ako napríklad výnimočnosť európskeho trhu, na ktorom sa 80 % pôžičiek zakladá na bankových úveroch, potrebu zdemokratizovať bazilejský proces okrem iného aktívnejšou účasťou Európskeho parlamentu a, samozrejme, návrh zahrnúť všetky štátne dlhopisy v eurozóne medzi vysokokvalitné likvidné aktíva bez ohľadu na konkrétny úverový rating, čím sa zníži vplyv ratingových agentúr.
Chcela by som však zopakovať, že nové opatrenia kapitálovej primeranosti sú minimálnou revíziou a v dlhodobom časovom rámci potrebujeme ešte všeobecnejšiu reformu. Európa, ako povedal pán komisár, už urobila dôležitý krok k prijatiu nového systému európskeho dohľadu. Meníme smerovanie a podporujeme posilnenú koordináciu ako základný preventívny nástroj. Tu sa však nesmieme zastaviť. Musíme podniknúť ďalšie kroky zavádzaním dohľadu a regulačného rámca pre agentúry, ktoré doteraz fungovali bez kontroly, ako sú úverové ratingové agentúry a alternatívne fondy.
V centre návrhov, ktoré ste, pán komisár, nedávno predložili, musíme prijať pravidlá na reguláciu transakcií, ktoré sú značne nejasné a ako také predstavujú systémové riziká, ako napríklad trh s mimoburzovými derivátmi a čistými opciami. Na záver, pán komisár, ako ste povedali v súvislosti so samitom G20 v Soule, musíme stáť na čele úsilia o zavedenie dane z finančných transakcií, samozrejme, nie preto, aby sme potrestali banky, ale aby sme obmedzili špekulácie a vyslali jasný odkaz občanom EÚ, ktorí momentálne doplácajú na krízu, že očakávame spravodlivejšie rozdelenie zaťaženia.
Wolf Klinz (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ak banky budú musieť mať väčší kapitál na úvery a finančné nástroje, zvýši sa ich schopnosť znášať straty. Najnovšie návrhy Bazilejského výboru sa opierajú o tento prístup založený na stabilite. Bohužiaľ, Bazilejský výbor však zatiaľ uspokojivo nevyriešil problém systémovo dôležitých bánk. Preto vítam výzvu pána Karasa, aby boli požiadavky na štandardy likvidity nezávislé od systémovej dôležitosti. Inými slovami, voči bankám, ktoré sa vzhľadom na svoju veľkosť či prepojenosť s globálnym finančným systémom musia v krízových situáciách vykúpiť prostredníctvom peňazí daňových poplatníkov, treba uplatňovať primerane prísnejšie požiadavky.
Preto by sme mali v súvislosti s faktorom zadlženia zaujať diferencovanejší prístup. Až keď sa empiricky potvrdí, že tento nástroj nevedie k arbitráži a narušeniam hospodárskej súťaže a vlastne bráni prehriatemu poskytovaniu úverov, až vtedy by sme mali zvážiť jeho trvalé zaradenie do prvého piliera.
Tieto nástroje sa musia v každom prípade zaviesť na celosvetovej úrovni. Nemôžeme dopustiť, aby orgány Spojených štátov mali rozhodujúci vplyv na návrhy Bazilejského výboru len preto, aby ich následne nezavádzali. Samit G20 na budúci mesiac v Soule ukáže, či a v akom rozsahu môžeme tento cieľ dosiahnuť.
Sławomir Witold Nitras (PPE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcel povedať, že som veľmi rád, že sa Európsky parlament zaoberá touto vecou najmä preto, že táto správa vzišla z parlamentnej iniciatívy. Pánovi Karasovi by som chcel veľmi srdečne zablahoželať.
V ostatnom desaťročí sme sa stretli s nevídaným rozvojom rôznych typov finančných inovácií a nových dostupných nástrojov. Často sú to práve tieto nástroje, ktoré určujú dnešnú povahu trhu. Myslím si, že základnou podmienkou účinného dohľadu v tejto situácii je mať skutočne spoľahlivé znalosti o tom, čo sa na týchto trhoch deje. Finančné nástroje, ktoré si získali takú popularitu, medzičasom dosiahli stupeň komplikovanosti, ktorý do značnej miery bráni orgánom dohľadu vykonať príslušné hodnotenie rizika, ktoré sa s nimi spája.
Okrem týchto nových nástrojov si musíme uvedomiť, že trh sa mení a veľmi rýchlo sa globalizuje a že v konfrontácii globalizovaného, rozvíjajúceho sa trhu a vnútroštátnych orgánov dohľadu sú tieto nástroje úplne neprimerané a dohľad neúspešný. Rast finančných inštitúcií v istom zmysle taktiež zapríčiňuje nedostatočné monitorovanie pri vykonávaní dohľadu a dohľad to preto aj brzdí.
Týmto všetkým som chcel povedať, že v skutočnosti máme nedostatočný celkový prehľad o sektore, pokiaľ ide o geografický aspekt, ako aj o činnosť samotného sektora. Porozumenie vzťahom medzi stranami, ktoré sú aktívne v rámci sektora, ako aj rozvíjajúca sa povaha samotnej činnosti majú podľa mňa zásadný význam pre bezpečnosť finančného systému v celosvetovom meradle. Zdá sa mi, že toto tu zatiaľ chýba.
Súčasné bazilejské nariadenia sa vlastne týkajú kapitálu a som rád, že nové opatrenia zavádzajú požiadavky súvisiace s prvkami likvidity, ako aj mechanizmy proticyklickej politiky. Mali by sme uvítať opatrenia navrhnuté v tejto oblasti. V kontexte nízkej účinnosti kapitálových ukazovateľov, ako vyspelého diagnostického opatrenia, stability systému a úsilia o normalizáciu pomeru krytia likvidity, by sa mali pozitívne hodnotiť z krátkodobého, ako aj z dlhodobého hľadiska, pretože to koniec koncov boli problémy likvidity, ktoré si vynútili opatrenia na záchranu bánk, ktorých sme boli svedkami.
Olle Ludvigsson (S&D). – (SV) Vážená pani predsedajúca, z mnohých hľadísk je pozitívne, že práca na nových pravidlách kapitálovej primeranosti napreduje. Skutočnosť, že proces Bazilej III sa blíži k úspešnému koncu, je predpokladom na obnovu stability finančného sektora. Správa, o ktorej máme teraz hlasovať, je vyvážená a dobre skoncipovaná, ale aj tak by som chcel poukázať na tri body, v ktorých by mohla byť jednoznačnejšia.
Po prvé, je dôležité, aby sa nevyvíjal príliš veľký nátlak na banky tým, že im poskytneme príliš krátke implementačné obdobie, no zároveň je prinajmenšom rovnako dôležité, aby implementácia neprebiehala príliš pomaly. Cieľom by malo byť, aby banky boli dostatočne stabilné a dokázali prekonať ďalšiu recesiu. Pri stanovení cieľa až na obdobie rokov 2017/2018 podstupujeme riziko, že mnohé banky to nezvládnu.
Po druhé, musíme zabezpečiť, aby implementácia prebiehala v úzkej a priaznivej spolupráci s USA a inými hráčmi. Jasným cieľom celého medzinárodného bankového sektora musí byť stabilita, a to nielen čiastočná. Oblasti so slabšími právnymi predpismi alebo pomalšou mierou implementácie by mohli ohroziť celý globálny systém.
Po tretie, pravidelné záťažové testy sú vynikajúcim spôsobom, ako zabezpečiť nepretržitú stabilitu bankového systému. Toto by sme teda mali použiť ako účinný nástroj na doplnenie kapitálových pravidiel. Bolo by vhodné zvýšiť periodicitu aj úroveň požiadaviek na tieto testy. Kríza ukázala, že isté udalosti môžu mať mimoriadne rýchly spád. Vo finančnom sektore je preto nevyhnutné pozorne a nepretržite sledovať vývoj.
Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, nové bazilejské pravidlá vymedzia predpoklady na stabilitu a trvalo udržateľný rast. Kríza nás naučila, že banky potrebujú väčší objem a vyššiu kvalitu kapitálu a že právne predpisy musia podporovať zdravé bankovníctvo a podstupovanie rizík. Ustanovenia týkajúce sa podielu cudzích zdrojov musia byť vymedzené tak, aby banky, ktoré požičiavajú nízkorizikový kapitál, neboli znevýhodňované. Je tu riziko, že tieto ustanovenia budú mať zvlášť negatívny účinok na banky v severských krajinách, ktoré majú veľký objem portfólií nízkorizikových pôžičiek na bývanie. To nás znepokojuje.
Všetky smernice a nové nariadenia musia byť dobre premyslené, ale vo všeobecnosti podstupujeme riziko, že budeme mať príliš veľa nariadení, ktoré by, naopak, mohli prerušiť rast. Súhlasím s pani Bowlesovou v tom, že Komisia musí vypracovať analýzu účinkov všetkých nových pravidiel v oblasti bankovníctva na rast v Európe. Nariadenia a nové právne predpisy nie sú vždy tým správnym riešením. Neuspokojme sa s priemerom, ak dokážeme dosiahnuť nadpriemer.
Antonio Cancian (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, chcel by som poďakovať pánovi Karasovi za vynikajúcu prácu. Domnievam sa, že počas ostatných dvoch rokov sme sa nečinne a bezmocne prizerali na tento vážny celosvetový hospodársky a finančný kolaps, hoci niektorí tvrdia, že situácia mohla byť ešte horšia.
Dnes sa Európska únia pohybuje na hrane a vy, pán komisár, stojíte na čele revolúcie zameranej na stabilitu s cieľom zaistiť záruky, ktoré potrebujeme. Počas ostatného plenárneho zasadnutia sme vzpružili hospodársku silu v záujme ochrany samotnej Európy. Ako ste nedávno uviedli, boli vypracované návrhy týkajúce sa derivátových produktov a predaja nakrátko, pričom počas čakania na konečný návrh revízie Komisie diskutujeme aj o zdanení bánk a o zavedení dane z finančných transakcií.
Pán komisár, musíme zabezpečiť, aby sme nešli z jedného extrému do druhého, čo je častým javom, teda aby sme neprijímali nariadenia a právne predpisy, ktoré by mohli brániť hospodárskemu rozvoju a obnove alebo ich spomaliť. Domnievam sa, že na nás nepretržite striehnu prekážky a byrokracia. Je pravda, že v súčasnosti potrebujeme stabilitu, ale je ešte väčšia pravda, že nevyhnutne potrebujeme rast, rast a ešte raz rast, ako sa tu vyjadril pán predseda Barroso.
Dohoda Bazilej III je začiatkom procesu, ktorý od nás všetkých vyžaduje zodpovednosť, pričom musíme zabezpečiť konkurencieschopnosť, rovnaké podmienky a sústrediť pozornosť na jednej strane na MSP a na druhej strane na sporiteľne a družstevné banky, ktoré sa držia pri zemi.
Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, myslím si, že všetci súhlasíme s tým, že musíme posilniť odolnosť bankového systému. Vďaka pánovi Karasovi si uvedomujeme, že bazilejské návrhy neposkytujú rovnaké podmienky, pričom bez rovnakých podmienok nie je možné konkurovať. V skutočnosti je tu veľké riziko, že si strelíme veľa vlastných gólov.
To, že USA a Európa sú úplne odlišné, tu už bolo povedané, je však nutné to zdôrazniť. Hospodárstvo USA je prevažne financované prostredníctvom kapitálových trhov. Európa sa v prevažnej miere opiera o úverovú kapacitu bankového sektora a vieme, že v Írsku je táto situácia výraznejšia ako kdekoľvek inde. Naše banky jednoducho nemôžu poskytovať pôžičky MSP a životaschopné MSP deň čo deň bankrotujú jednoducho preto, lebo nemajú dostatočný úver. A ako uviedla pani kolegyňa Fordová, daňoví poplatníci ťahajú bankárov z ťažkostí, pričom zároveň financujú odškodné a dôchodkové fondy, ako aj vysoké odstupné nečinných regulačných orgánov a pod.
Musíme teda vykonať ešte veľa práce s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu a myslím si, že toto je kľúčom k úspechu. Povzbudila ma odpoveď pána komisára, ktorý sa vyjadril, že s nami bude spolupracovať a pokúsi sa dosiahnuť správnu rovnováhu a vytvoriť rovnaké podmienky. V tom prípade by sme strieľali ozajstné góly a nedávali si vlastné.
Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, chcem sa vám, ako aj všetkým ostatným, poďakovať za návrhy, podporu, pripomienky a požiadavky, ktoré sme si pozorne poznačili.
Pán Gauzès sa ako prvý vyjadril k otázke dosiahnutia správnej rovnováhy, čo neskôr zopakovali aj pán Schmidt, pán Klinz, pán Ludvigsson a len pred chvíľou pán Kelly. Áno, naším cieľom bude zabezpečiť správnu rovnováhu; v skutočnosti je nutné dosiahnuť rovnováhu v troch konkrétnych oblastiach, ktorým budem venovať osobitnú pozornosť.
V prvom rade ide o dosiahnutie konštruktívnej rovnováhy v rámci samotných bazilejských opatrení a spôsob ich transpozície do právnych predpisov. Budem sa snažiť čo najviac využiť prechodné obdobia a priestor na manévrovanie, ktorý nám bazilejská dohoda poskytuje, pričom vy budete prispievať vlastným úsilím.
Druhou oblasťou, v ktorej je nutné dosiahnuť rovnováhu, sú bazilejské opatrenia a všetky ostatné opatrenia, ktoré zavádzame v súvislosti s prevenciou krízy a programom riadenia, vyplývajúcim zo samitu G20, pričom k tejto téme sa vrátim o chvíľu.
Tretia oblasť, ktorú práve spomenul pán Kelly, sa týka USA. Pán Kelly, uvedomujem si, že európsky bankový sektor sa na financovaní hospodárstva podieľa oveľa viac ako bankový sektor v USA, pričom na tento rozdiel budeme brať ohľad. Ide o transatlantickú rovnováhu. Musíme podniknúť potrebné kroky bez toho, aby sme čakali na USA, a týmto reagujem predovšetkým na slová pána Lambertsa. Plánujem sa vrátiť do USA a stretnúť sa s pánom Timom Geithnerom a ostatnými funkcionármi, pričom sa tam neplánujem vrátiť s cieľom predlžovať rozhodovací proces, ale zaistiť, aby sme sa všetci uberali rovnakým smerom, pokiaľ ide o dohodu Bazilej II, Bazilej II a pol, Bazilej III, Bazilej IV – s prepáčením, Bazilej III a smernicu CRD 4, ako aj so zreteľom na inú, zvlášť citlivú problematiku, v súvislosti s ktorou by mohlo dôjsť k rozdielu názorov medzi Američanmi a Európanmi, a to problematiku účtovných noriem. Vo vzťahu k USA preto nie sme naivní, nechceme však ani vopred súdiť ich úmysly.
Môžem teda pána Gauzèsa, ako aj všetkých ostatných poslancov Parlamentu ubezpečiť, že budeme klásť veľký dôraz na túto trojitú rovnováhu. Pán Cancian taktiež veľmi správne poukázal na finančnú nestabilitu, ktorá je vskutku najväčším nepriateľom rastu. Preto musíme vytvoriť podmienky, ktoré podporia väčšiu finančnú stabilitu, a so zreteľom na diskusiu, ktorú v súčasnosti vedieme s Čínou, by som pridal aj menovú stabilitu.
Postrehol som pripomienky pána Bullmanna, ktorý nás vyzval, aby sme zabezpečili dôkladné mikroekonomické a makroekonomické štúdie. Taktiež produktívne využijeme prechodné obdobia, ktoré nie sú nekonečné, pričom máte pravdu, pán Bullmann, že európske právne predpisy sa vypracúvajú tu v Rade a nikde inde, ani v Bazileji. Tu sa nachádza európsky zákonodarný orgán, a práve preto vypracujeme návrh smernice CRD 4, legislatívny návrh, ktorý vám predložíme na schválenie ešte pred rozpravou a predkladaním návrhov.
Pani Bowlesová, vyjadrili ste sa, že nemôžeme postupovať po starom, a vaše pochybnosti sú úplne oprávnené. Sem-tam počuť aj bankárov, ktorí majú krátku pamäť a vyhlasujú, že hospodárska kríza sa skončila a že opäť môžeme pracovať tak ako predtým. Nemôžeme pripustiť, aby sme mali krátku pamäť, a nebudeme pracovať tak ako predtým. To, že budeme robiť reformy, myslíme úplne vážne.
Pani predsedajúca, chcel by som ešte dodať, že zlepšenie kapitalizácie, o ktorom sa hovorí v bazilejskej dohode a smernici CRD 4, nie je jediným nástrojom ani jediným riešením. Existuje mnoho ďalších riešení krízového manažmentu, ktoré som spomenul vo svojom prvom príhovore: v prvom rade ide, samozrejme, o všetky naše aktivity s cieľom regulovať hedžové fondy, ktoré, dúfam, budeme schopní ukončiť počas nasledujúcich dní, ako aj aktivity v oblasti súkromných kapitálových fondov, derivátov a predaja nakrátko. Existujú aj iné nástroje, ktoré sú taktiež dôležité. Pán Ludvigsson pred chvíľou hovoril o záťažových testoch, ktoré je nutné vykonávať pravidelne. Toto je teda náš súčasný prístup.
Pán Lamberts, chcel by som sa vyjadriť k ďalšiemu dôležitému bodu, ktorý ste načrtli: vyplácanie dividend prostredníctvom bánk, ktoré v praxi neuplatňujú minimálne kapitálové požiadavky. Táto problematika bola jednoznačne zohľadnená prostredníctvom takzvaných rezerv, v tomto prípade kapitálovej rezervy, z ktorej vyplýva, že banka nemôže vyplácať dividendy, pokiaľ nesplnila minimálne kapitálové požiadavky. Ide o jedno z ustanovení, ktoré, samozrejme, zapracujeme do legislatívneho návrhu.
Pani Fordová, nepochybne musíme chrániť daňových poplatníkov. Som presvedčený, že budete pozorne čakať na návrhy, ktoré v najbližších dňoch predložíme v súvislosti s krízovým manažmentom a prevenciou kríz, ako aj v súvislosti s vytvorením krízového fondu v každom členskom štáte, v čo dúfame a čo zabezpečí, že banky budú platiť samy za seba a nebudú za ne platiť daňoví poplatníci.
Pani Lullingová položila veľmi konkrétnu otázku. Áno, počas bazilejských rozhovorov som spolu so svojimi kolegami veľmi pozorne dbal na túto problematiku, pričom dohoda znie, že 40 % ochrannej rezervy likvidity môžu predstavovať tzv. Pfandbriefe, čiže hypotekárne záložné listy, na ktoré ste sa pýtali. Domnievam sa, že to je pozitívny výsledok, pričom v plnom rozsahu podporujeme diverzifikáciu likvidných aktív.
Pán Klinz načrtol problematiku bánk, ktoré sú „príliš veľké na to, aby skrachovali“. Keď bola táto otázka nastolená v USA, opäť som na ňu reagoval v tom zmysle, že nie je možné porovnávať, pretože bankové systémy v USA a v Európe nie sú totožné z hľadiska prispievania na hospodárstvo ani z hľadiska štruktúry. Pán Klinz, ide však o otázku, ktorá na medzinárodnej úrovni ešte nie je vyriešená ani v súvislosti s G20, ani s Radou pre finančnú stabilitu. Veľmi pozorne dbáme na túto situáciu, aby sme zabezpečili, že nikto v tejto súvislosti nebude ani nebude môcť siahať na prostriedky daňových poplatníkov.
Pán Nitras, pokiaľ ide o zložité finančné nástroje, potrebujeme vyššiu mieru dohľadu. Z tohto dôvodu bude nový európsky orgán ESMA zohrávať kľúčovú úlohu, a to predovšetkým vďaka Parlamentu, konkrétne so zreteľom na možnosť zákazu istých toxických produktov, pričom vám zaručujeme, že v blízkej budúcnosti posilníme jeho úlohu.
Nakoniec by som chcel informovať pani Podimatovú, že v súvislosti s ratingovými agentúrami prebehne tretie kolo aktivít. To, čo sme dodnes dosiahli v spolupráci s vami, nie je dostatočné a v súčasnosti pracujem na spomínanom treťom kole aktivít s cieľom regulovať ratingové agentúry a diverzifikovať trh ratingových agentúr, ktorý, mierne povedané, drží v hrsti príliš malý počet rúk. Minulý piatok sme kládli otázky ministrom na zasadnutí Rady ECOFIN, na ktorom sa zúčastnila aj predsedníčka vášho výboru pani Bowlesová. V tejto súvislosti pripravím konzultáciu so zameraním na posilnenie týchto právnych predpisov.
Pán Schmidt predostrel aj problém kumulatívneho účinku, na ktorú som však odpovedal v rámci otázky o trojitej rovnováhe, ktorej budeme venovať veľkú pozornosť.
Othmar Karas, spravodajca. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, táto rozprava bola zrozumiteľná, jasná, odborná a zodpovedná. Urobili sme si veľmi dobrý obraz, pokiaľ ide o súdržnosť aj odhodlanosť. Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí sa na nej zúčastnili, a teda aj vám, pán komisár. Samotný proces nespochybňujeme, nie je však ukončený. Zasiahli sme aj do citlivej problematiky, ktorá sa zakladá predovšetkým na rozdielnych štruktúrach bankovníctva a hospodárstva v Európe a v USA. V tejto súvislosti je nutné jednoznačne povedať, že hoci legislatívny proces sa ešte nezačal, bazilejský proces ohrozuje a obmedzuje našu slobodu manévrovania v procese politického rozhodovania. Čo by sa stalo, keby sme sami od seba nevypracovali správu z vlastnej iniciatívy? Túto rozpravu by sme dnes neviedli. Preto musíme vniesť demokraciu a parlamentarizmus do bazilejského procesu, do procesu G20, do novovznikajúcich celosvetových inštitúcií a zároveň sa musíme zapojiť do samotného procesu, aby nám nebola vždy predkladaná len hotová vec.
Dohoda Bazilej III musí byť prepojená s ochranou vkladov, keďže tieto dve hľadiská spolu súvisia. Potrebujeme prepojenie medzi rozhodovacím procesom a uplatňovaním predpisov v celosvetovom meradle, predovšetkým v USA. Musíme vymedziť pojem likvidity ešte predtým, ako dostaneme návrh smernice. Okrem toho predstavuje ďalší problém Doddov-Frankov zákon v USA. Keďže Američania budú mať problémy s implementáciou štandardu likvidity, opäť sa snažia zaviesť dodatočné kritériá nad rámec externých ratingov. Musíme sa pridržiavať zásady, že ako základ pre hodnotenie platia buď externé ratingy, alebo alternatívne kritériá, ako napríklad cenová stabilita. V žiadnom prípade však nesmieme pripustiť, aby pre Európu platili obe a pre USA len jedna zásada.
Pán komisár, musíme byť ostražití a musíme spoločne zabezpečiť, aby ministri financií a hospodárstva jednotlivých štátov sprostredkovali vnútroštátnym parlamentom to, čo Komisia teraz predkladá v štúdii o vplyve. Miera informovanosti v národných parlamentoch o tom, čo tu robíme a aké sú následky a príčiny v členských štátoch, je v porovnaní s týmto Parlamentom nižšia. Musíme zároveň prejsť do ofenzívy. Snažme sa teda zapojiť do tohto komunikačného procesu aj tieto parlamenty.
Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.
Hlasovanie sa uskutoční zajtra.
Písomné vyhlásenia (článok 149)
Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Domnievam sa, že ostatná hospodárska a finančná kríza alebo najväčšia recesia od čias Veľkej hospodárskej krízy zdôraznila potrebu radikálnej revízie súčasného regulačného rámca Bazilej II. Chcel by som celému Parlamentu pripomenúť, že dohoda Bazilej II vymedzuje kritériá dostupnosti úverov tak, že núti banky objektívne posúdiť úverovú situáciu danej spoločnosti a brať do úvahy riziká spojené s možnou platobnou neschopnosťou, záruky a expozíciu v prípade bankrotu. Hoci cieľom týchto kritérií je zvýšiť konkurencieschopnosť spoločností a posilniť finančný systém, sú príliš represívne vo vzťahu k malým a stredným podnikom, ktoré sú hnacím motorom hospodárstva EÚ. Konkrétne povedané, keďže európske podniky nemajú také pevné finančné základy, uplatňovanie dohody má často za následok nižšiu mieru dostupnosti úverov a vyššie úrokové sadzby. Hoci považujem úsilie Bazilejského výboru aktualizovať všeobecný regulačný rámec za povzbudivé, mimoriadne ma znepokojujú nedostatky, ktoré sa vyskytli v priebehu rokovacieho procesu. Z tohto dôvodu súhlasím s tým, že je potrebné, aby sa Parlament vo vyššej miere zapájal do rokovaní s cieľom dosiahnuť zmeny potrebné na vytvorenie rovnakých podmienok pre európsky priemysel a európske hospodárstvo.
Giovanni Collino (PPE), písomne. – (IT) Nový európsky pakt stability musí zahŕňať bankový systém, ktorý predstavuje druhý koniec procesu využívajúceho vlastné zdroje, ktoré sú pulzom európskeho hospodárstva. Inými slovami, dlh, ktorý nahromadia členské štáty Európskej únie pri produkovaní národného bohatstva rozdeľovaného medzi občanov, financujú a spravujú banky, ktoré by mali byť schopné zabezpečiť, aby národné bohatstvo produkovalo zisk.
Hoci je pravda, že členské štáty budú potrebovať ešte veľa času na to, aby sa prispôsobili štandardizácii finančných predpisov a aby dosiahli primeranú úroveň jednotnosti v rámci daňových systémov, stanovili prijateľné rezervy likvidity a požadovali spoľahlivý pákový efekt s cieľom zabezpečiť úspory a dlhodobé trendy, musíme byť schopní správne reagovať na krízu aj z krátkodobého hľadiska.
Vlastné zdroje, ku ktorým bude mať Európska únia čoraz väčší prístup, zabezpečia, že cieľom riadenia zdrojov na úrovni EÚ bude čoraz menej podpora systémových rizík a čoraz viac vytváranie súboru podnetov v prospech ekonomík členských štátov, ktoré sa nebudú závistlivo strážiť vnútri hraníc jednotlivých štátov, ale ktoré sa budú integrovať v záujme optimalizácie využívania príslušných porovnateľných výhod.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Silné a stabilné finančné inštitúcie sú kľúčom pre udržateľnosť kapitálového trhu, prístup k úverom, konkurencieschopnosť, ako aj hospodársku a finančnú stabilitu. Oceňujem prijatie tejto správy predovšetkým preto, lebo obsahuje nevyhnutné opatrenia týkajúce sa situácie vnútroštátnych finančných inštitúcií, ktoré som predložil. Mám na mysli predovšetkým: záväzok Bazilejského výboru a Komisie jasnejšie vymedziť zaobchádzanie s recipročnými finančnými dohodami o vzájomnej držbe akcií, potrebu určiť kritériá pre vysokokvalitné likvidné aktíva so zohľadnením existujúceho vymedzenia prípustných aktív na operácie menovej politiky (repo operácie) podľa Európskej centrálnej banky a zahrnutie všetkých štátnych dlhov v eurozóne medzi vysokokvalitné likvidné aktíva bez ohľadu na konkrétne hodnotenie, čím sa zníži neprimeraný vplyv činnosti ratingových agentúr.
Jiří Havel (S&D), písomne. – (CS) Predložená správa je pomerne precízne spracovaná. Prehľadne analyzuje problematiku nových navrhovaných predpisov v oblasti bankovníctva (Bazilej II) a detailne rozoberá hlavné body, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje na praktickej aj akademickej úrovni. Konkrétne ide o týchto päť okruhov, ktorých zavedenie by malo prispieť k vyššej finančnej stabilite bankového sektora a k zníženiu pravdepodobnosti ďalšej krízy: kvalita kapitálu (posilnenie kvality kapitálu bánk je nepochybne nevyhnutné), prísnejšie štandardy likvidity (počas krízy sa vyskytlo značné riziko likvidity), proticyklické opatrenia (vytváranie dodatočného kapitálu bánk v správnom čase by malo zabrániť nadmernému rastu úverov a následnému vytváraniu cenových bublín, ako napríklad v Španielsku), zavedenie podielu cudzích zdrojov (tento nový ukazovateľ by mal prispieť k väčšej stabilite bánk, ale mal by zahŕňať nielen finančné položky obsiahnuté v súvahe banky, ale aj podsúvahové položky, ako napríklad deriváty a podmienené záväzky banky), a v neposlednom rade aj vznik ústrednej protistrany pre zúčtovanie mimoburzových transakcií, a to predovšetkým vo vzťahu k vyššej transparentnosti v oblasti derivátov. Na základe vyššie uvedených skutočností sa domnievam, že predložená správa obsahuje detailnú analýzu, ako aj relevantné odporúčania v oblasti navrhovaných predpisov v oblasti bankovníctva, a preto odporúčam schválenie navrhovaného znenia.
Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Podľa môjho názoru sú dynamické, jednoznačne vymedzené finančné trhy, schopné financovať obrovské investície, absolútnou nevyhnutnosťou pre obnovu európskeho hospodárstva. Veľmi podporujem záväzok vyplývajúci zo samitu G20, zameraný na vytvorenie väčšieho množstva kapitálu, a vypracovanie štandardov riadenia likvidity. Kvalitné štandardy likvidity sú kľúčovým prvkom reagovania na krízu.
Domnievam sa tiež, že vyššia miera flexibility, vyplývajúca z prípustných aktív dostupných v rámci Európskej únie, ktorú možno dosiahnuť stanovením bezpečných finančných zdrojov a ich konkrétnych charakteristík, zabezpečí v krízových situáciách finančnú stabilitu z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska.
Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Finančná a hospodárska kríza počas ostatných rokov rozptýlila ilúzie, že banky vedia najlepšie posúdiť svoje riziko a stanoviť bezpečnostné požiadavky. Hlboká nevedomosť niektorých ľudí zodpovedných za sektor bankovníctva, prvoradý význam prisudzovaný plánom predaja a ignorovanie rizikových faktorov spolu s pasivitou systému finančného dohľadu sú zásadné hriechy bankového sektora, ktoré boli priamym katalyzátorom svetovej recesie.
Dohoda Bazilej II sa neosvedčila ako príliš účinný mechanizmus prevencie krízy. V týchto podmienkach je nevyhnutné čo najrýchlejšie vypracovať nový súbor noriem – Bazilej III, v ktorom už nebude obsiahnutý optimistický predpoklad, že banky sú schopné samoregulácie.
Zvýšenie kapitálových požiadaviek nepochybne prispeje k zvýšeniu bezpečnosti bankového sektora prostredníctvom nárastu likvidity. Takéto opatrenia však predstavujú riziko presunu nákladov na klientov bánk v neprospech hospodárstva, teda nárast cien úverov a iných finančných služieb. Je preto potrebné zabezpečiť vhodné ochranné rámce, ktoré by nás obránili pred týmto nechceným účinkom alebo by ho aspoň minimalizovali. Na druhej strane si však musíme uvedomiť, že finančná bezpečnosť niečo stojí. Otázkou je, koľko sme ochotní za ňu zaplatiť.
Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Kríza jasne ukázala, že aj bankový kapitál bol z pohľadu platobnej schopnosti a solventnosti nedostatočný. Preto je nevyhnutná hĺbková revízia existujúceho regulačného rámca, pričom úsilie Bazilejského výboru o všeobecnú aktualizáciu tohto rámca je vlastne vítané, predovšetkým so zreteľom na jednotné, jednoznačné a transparentné právne predpisy. Rámec však obsahuje isté nedostatky a v súčasnom znení by znevýhodnil konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Európske spoločnosti sú závislé od bankových úverov. Je na nich založených osemdesiat percent investícií a pôžičiek v rámci Európy. V tejto súvislosti je zvlášť dôležité zabezpečiť financovanie MSP. Je nutné brať do úvahy rozdiely bez znevýhodňovania konkrétnych modelov podnikania. V opačnom prípade riskujeme narušenie európskeho hospodárstva.