Zoznam 
Doslovný zápis z rozpráv
PDF 2449k
Streda, 6. októbra 2010 - Brusel Verzia Úradného vestníka
1. Pokračovanie prerušeného zasadania
 2. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu
 3. Vyhlásenia predsedníctva
 4. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu
 5. Otázky na ústne zodpovedanie a písomné vyhlásenia (predložené dokumenty): pozri zápisnicu
 6. Texty zmlúv poskytnutých Radou: pozri zápisnicu
 7. Kroky podniknuté na základe pozícií a uznesení Parlamentu: pozri zápisnicu
 8. Program práce
 9. Slávnostná schôdza – Východný Timor
 10. Svetový deň proti trestu smrti (rozprava)
 11. Činnosť EÚ v oblasti prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy v Európe (rozprava)
 12. Prínos biodiverzity a ekosystémov k dosahovaniu rozvojových cieľov tisícročia – Konferencia o biologickej diverzite – Nagoja 2010 (rozprava)
 13. Sociálne ustanovenia Lisabonskej zmluvy (rozprava)
 14. Tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov (rozprava)
 15. Bazilej II a revízia smernice o kapitálových požiadavkách (CRD 4) (rozprava)
 16. Pokuty ukladané Komisiou v prípadoch porušenia antitrustových pravidiel (rozprava)
 17. Jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu
 18. Systémy zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a celosvetové zdravie (stručná prezentácia)
 19. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu
 20. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu
 21. Skončenie rokovania


  

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

(Rokovanie sa začalo o 15.00 hod.)

 
1. Pokračovanie prerušeného zasadania
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 
 

  Predseda. – Otváram zasadnutie Európskeho parlamentu, ktoré bolo prerušené vo štvrtok 23. septembra 2010.

 

2. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu
Videozáznamy z vystúpení

3. Vyhlásenia predsedníctva
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predseda. – V pondelok Maďarsko zažilo najhoršiu katastrofu v histórii krajiny. Únik vysoko jedovatého červeného kalu z nádrže si vyžiadal životy najmenej troch ľudí. Stovky ďalších sa zranili. V mene Európskeho parlamentu by som chcel vyjadriť našu solidaritu s rodinami obetí a s trpiacimi.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dámy a páni, zajtra si pripomíname dôležité výročie – štvrté výročie zavraždenia Anny Politkovskej. Pripomíname si, že svoj život zasvätila odhaľovaniu pravdy o situácii v Predkaukazsku. Vieme, že nezávislá žurnalistika je dôležitá v každej spoločnosti. Odhodlaniu pani Politkovskej v boji za slobodu prejavu a tlače sme vzdali hold tým, že sme podľa nej pomenovali jednu z miestností v našom tlačovom stredisku v Bruseli. Pripomíname si jej obeť, nezabúdame však ani na obeť ostatných: Natálie Estemirovovej, Anastasie Baburovovej, právnikov v oblasti ľudských práv Stanislava Markelova a Sergeja Magnického a mnohých ďalších. Osoby zodpovedné za ich smrť ešte stále neboli zadržané. Podporujeme ruské orgány v tom, aby preukázali plné odhodlanie pri zabezpečovaní zásad právneho štátu a aby skoncovali s atmosférou bezprávia a beztrestnosti v regióne Predkaukazska.

(potlesk)

10. októbra si pripomenieme Svetový deň proti trestu smrti. Opakujem výzvu Európskeho parlamentu, aby sa vo všetkých krajinách sveta zaviedlo moratórium na vykonávanie trestu smrti. Smrť nikdy nebude aktom spravodlivosti. V tejto súvislosti vítame zmeny v Rusku, Burundi a Togu, trest smrti sa však, žiaľ, stále vykonáva v Japonsku a USA.

Domnievame sa, že k zmene situácie v týchto demokratických krajinách môže prispieť verejná diskusia. Najviac nás však znepokojuje počet trestov smrti, ktoré sa vykonávajú v takých krajinách ako Čína a Irán. Vyzývame vlády a orgány týchto krajín, aby prestali používať tieto praktiky.

(potlesk)

 

4. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu
Videozáznamy z vystúpení

5. Otázky na ústne zodpovedanie a písomné vyhlásenia (predložené dokumenty): pozri zápisnicu

6. Texty zmlúv poskytnutých Radou: pozri zápisnicu

7. Kroky podniknuté na základe pozícií a uznesení Parlamentu: pozri zápisnicu

8. Program práce
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predseda. – Konečné znenie návrhu programu, ktorý navrhla Konferencia predsedov na svojom zasadnutí vo štvrtok 23. septembra 2010 v súlade s článkom 140 rokovacieho poriadku, bolo rozdané. Na základe dohody s politickými skupinami by som chcel Parlament informovať o návrhoch na vykonanie týchto zmien:

(Za tieto zmeny bola väčšina politických skupín, pričom v niektorých prípadoch dokonca rozhodujúca väčšina.)

Streda

Pridanie nového bodu programu: vyhlásenia Rady a Komisie o sociálnych ustanoveniach Lisabonskej zmluvy po spoločnej rozprave o biodiverzite.

Stiahnutie otázky na ústne zodpovedanie o kontajneroch stratených na mori a odškodnení z programu.

Štvrtok

Hlasovanie sa začne o 11.30 hod.

Stiahnutie hlasovania o správe pána Maňku o návrhu opravného rozpočtu č. 2/2010, časť 2, z programu, pretože Rada neprijala v tejto veci pozíciu, takže rozprava sa nemôže uskutočniť.

 
  
MPphoto
 

  Corien Wortmann-Kool, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážený pán predseda, poslanecký klub PPE na svojich plenárnych zasadnutiach vždy uvíta dobré a dôkladné diskusie o sociálnych témach, ktoré však musia byť dobre pripravené.

Konferencia predsedov práve z tohto dôvodu pôvodne väčšinovým hlasovaním rozhodla, aby sa o návrhu Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, ktorý sa týkal diskusie o službách vo verejnom záujme v lisabonskom programe a verejných službách v Lisabonskej zmluve, diskutovalo najprv vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci. Sme za to, pretože ide o veľmi zložitú tému.

Chápem, že sa zmenil názov a že liberáli zmenili svoje stanovisko, ale podstata je stále veľmi zložitá a my stále chceme, aby sa o tom najprv diskutovalo vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci, pretože ide o veľmi dôležitú a zložitú diskusiu. Nechceme byť proti, ale z tohto dôvodu sa v hlasovaní o tejto téme zdržíme hlasovania.

 
  
MPphoto
 

  Predseda. – Ďakujem za vysvetlenie, pani Wortmannová-Koolová. Znamená to, že tento bod je zaradený do programu, ale Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) sa zdržal hlasovania. Väčšina ďalších politických skupín chcela, aby bol tento bod zaradený do programu.

(Program práce bol týmto stanovený.)

(Rokovanie bolo na niekoľko minút prerušené.)

 

9. Slávnostná schôdza – Východný Timor
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predseda. – Vítam vás v Európskom parlamente, pán prezident. Vitajte znovu po 18 rokoch.

 
  
 

Ďalším bodom programu je vystúpenie prezidenta Demokratickej republiky Východný Timor pána Josého Ramosa-Hortu.

Je to pre mňa veľká výsada a česť, že môžem privítať pána prezidenta Josého Ramosa-Hortu. Niektorí prítomní v rokovacej sále si pamätajú jeho návštevu pred 18 rokmi. O situácii vo Východnom Timore vtedy hovoril v našom Podvýbore pre ľudské práva. Slobodný Východný Timor v tom čase existoval iba v ríši plánov a len niekoľko odvážnych ľudí, vodcov opozície, dokázalo tieto vizionárske plány presadzovať. Ako predstaviteľ a aktívny člen opozície bol pre nás v Európskom parlamente popredným propagátorom a vizionárom slobodného Timoru. Existoval päťbodový mierový plán: stiahnutie indonézskej armády, obnovenie ľudských práv, prepustenie politických väzňov, rozmiestnenie síl OSN a napokon referendum naplánované na rok 1999. Demokratické spoločenstvo tento veľkolepý plán schválilo. V roku 1996 dostali prezident José Ramos-Horta a Carlos Felipe Ximenes Belo Nobelovu cenu a o tri roky neskôr dostal súčasný premiér Východného Timoru pán Xanana Gusmão našu Sacharovovu cenu.

Referendum, ktoré sa vo Východnom Timore uskutočnilo v roku 1999, prinieslo výsledok v prospech timorskej nezávislosti. To bol začiatok zložitej cesty k odstráneniu chudoby a umožneniu zmierenia vo Východnom Timore, čo nebolo jednoduché, a tiež k vytvoreniu dôveryhodných inštitúcií a napokon aj k práci v mene občanov a rozvoju občianskej spoločnosti. Európsky parlament dôrazne podporoval činnosť prezidenta a orgánov Východného Timoru. Plnoprávna nezávislosť bola obnovená o tri roky neskôr v roku 2002. Vízia a skúsenosti pána Ramosa-Hortu sú dôležité, a to nielen vo Východnom Timore. Pán Ramos-Horta dnes cestuje a navštevuje množstvo rozvojových krajín na mnohých kontinentoch a ukazuje ľuďom, že existuje cesta, že chudobné krajiny majú východisko a že môžu začať znova a zabezpečiť svojim občanom lepší život a lepšiu budúcnosť.

Pán prezident, srdečne a s veľkou radosťou vás vítam a rád by som vás pozval k rečníckemu pultu.

 
  
MPphoto
 

  José Ramos-Horta, prezident Demokratickej republiky Východný Timor. – Vážený pán predseda, dámy a páni, začnem svoje vystúpenie v angličtine, potom prejdem do portugalčiny a znovu sa vrátim k angličtine.

Mohol by som vás osloviť v piatich európskych jazykoch, ale neurobím to, pretože by som sa sám zmiatol, takže sa budem držať dvoch: angličtiny a portugalčiny.

Som vďačný za možnosť osloviť túto dôstojnú inštitúciu, ktorá je stelesnením bohatej kultúrnej rozmanitosti Európy a jej demokratickej politickej kultúry a inštitúcií. Môj obdiv nad Európou a nad inštitúciami, ktoré ste vytvorili, nad cestou, ktorú ste prešli od nejednoty, sporov a vojen k jednote, partnerstvu a mieru, demokracii, začleneniu a prosperite, ako aj nad vašou hlbokou vierou v solidaritu medzi národmi ma viedol k tomu, že ako laureát Nobelovej ceny mieru za rok 2008 som na Nobelovu cenu mieru navrhol Európsku úniu a Európsku komisiu.

Na jednej strane zemegule pôsobí ohromná sila a tieň jedinej súčasnej superveľmoci. Na druhej strane je Ázia s tieňom dvoch vznikajúcich ázijských obrov, ktorý sa vynára nad zvyškom regiónu. Medzi nimi môže existovať európsky most – most, ktorý by mohol všetkých spojiť v novom partnerstve pre mier a prosperitu. Táto Európa začlenenia siaha od krásneho pobrežia Atlantiku, ktorý obmýva brehy Portugalska, až na kraj starého kontinentu, kde sa začína Ázia.

V rámci svojho vystúpenia chcem osobitne poďakovať tejto dôstojnej inštitúcii, mnohým jej váženým členom, Európskej komisii a najmä jej predsedovi, nášmu priateľovi Josému Manuelovi Durãovi Barrosovi, ktorý nás podporoval na našej dlhej ceste za slobodou viac ako tri desaťročia.

Ako mladý politik a diplomat, prvý štátny tajomník, potom ako minister zahraničných vecí a neskorší portugalský premiér bol múdrym a vášnivým priaznivcom Východného Timoru, ako aj Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky.

Nesplnil by som si však svoju povinnosť, keby som nepoďakoval mnohým ďalším poslancom Európskeho parlamentu, hoci viacerí z nich tu už nie sú vzhľadom na nezvratný proces starnutia, ktorému neunikne nikto z nás.

Práve táto inštitúcia, a to v celom svojom spektre od ľavice po pravicu, nám poskytla priestor, keď nás nikde inde nenechali prehovoriť.

Portugalskí poslanci Európskeho parlamentu zo všetkých strán napríklad v 90. rokoch minulého storočia poskytli časť vlastnej mzdy človeku, ktorý je dnes naším ministrom zahraničných vecí, pánovi Zacariasovi da Costovi. Pôsobil tu päť rokov ako predstaviteľ timorského hnutia odporu a boli to práve portugalskí poslanci Európskeho parlamentu z ľavice aj pravice, ktorí nám každý mesiac poskytovali určitú finančnú pomoc na fungovanie kancelárie v Bruseli.

Táto inštitúcia nám tiež ako prvá na svete dala vstupnú kartu, preukaz totožnosti reprezentujúci v Parlamente Východný Timor s cieľom presadzovať vec Východného Timoru.

Preto pri svojom návrate na toto miesto prichádzam s obrovským pocitom vďaky voči vám všetkým.

S vaším dovolením teraz prejdem na portugalčinu a vyjadrím sa k otázke rozvojových cieľov tisícročia, k vývoju v našej krajine a k tomu, čo medzinárodné spoločenstvo môže urobiť pre nás a pre ostatných.

(PT) Východný Timor nebol v roku 2000 nezávislou krajinou, svoje prvé ciele sme si preto stanovili, až keď sme v roku 2004 predložili našu prvú správu o rozvojových cieľoch tisícročia.

V posledných troch rokoch žil Východný Timor v skutočnom mieri, ktorý umožnil mohutný hospodársky rast o viac ako 12 % ročne, zníženie miery chudoby o 9 % za posledné dva roky, zníženie úmrtnosti dojčiat a úmrtnosti detí mladších ako päť rokov, pričom už boli dosiahnuté dokonca aj ciele stanovené na rok 2015, zvýšenie školskej dochádzky zo 65 % v roku 2007 na 83 % v roku 2009/2010 a postupné odstraňovanie negramotnosti dospelých vďaka spoločnému programu Východného Timoru a Kuby.

Úplné odstránenie negramotnosti vo Východnom Timore očakávame do dvoch či troch rokov. Na verejné zdravotníctvo a vzdelávanie sa vynakladá približne 30 % rozpočtu krajiny. Tento zvrat je výsledkom mohutného financovania sociálnych programov z verejných zdrojov, napríklad priamych peňažných platieb starším ľuďom, vdovám, ľuďom so zdravotným postihnutím a veteránom, ako aj rozhodného úsilia na rozširovanie poľnohospodárskych oblastí a zvyšovanie výroby potravín.

Dokončujeme súbor usmernení pre náš plán strategického rozvoja na roky 2010 – 2030, ktorý nám umožní vyslobodiť našich ľudí zo stáročnej chudoby a zvýšiť ich životnú úroveň na úroveň vyššej strednej vrstvy do roku 2030.

V súvislosti s riadením našich ropných zdrojov môžem s potešením oznámiť, že iniciatíva pre transparentnosť v ťažobnom priemysle vo svojej správe z 1. júla 2010 zaradila Východný Timor na prvé miesto v Ázii a tretie vo svete, pokiaľ ide o silu, transparentnosť a účinnosť riadenia ziskov z plynu a ropy.

Asi 30 % členov nášho parlamentu sú ženy. V exekutíve máme ženy na čele kľúčových ministerstiev, ako sú financie, spravodlivosť, sociálna solidarita atď., a úrad prokurátora v krajine vedie takisto žena. Máme stály mládežnícky parlament so 130 členmi z celej krajiny, ktorí boli práve zvolení. Mladí ľudia zvolení do tohto parlamentu majú 12 až 17 rokov. V mládežníckom parlamente sme vždy chceli mať vyvážené zastúpenie dievčat a chlapcov. Naše očakávania však boli prekonané: mládežnícky parlament tvorí 68 dievčat a 62 chlapcov.

Východný Timor je hrdý na to, že prijal humánnu ústavu, ktorá zakazuje trest smrti a najvyšší trest odňatia slobody stanovuje na 25 rokov. Doživotný trest nemáme. Ratifikovali sme všetky hlavné medzinárodné zmluvy o ľudských právach. Príslušným inštitúciám sme už predložili dve správy o týchto zmluvách a aj naďalej budeme vynakladať úsilie na ďalšiu podporu dodržiavania ľudských práv, slobody a dôstojnosti pre všetkých. Naša ústava uznáva nadradenosť medzinárodného práva nad vnútroštátnymi právnymi predpismi, čiže naše zákony musia byť v súlade s medzinárodným právom.

S vaším dovolením sa teraz vrátim k angličtine.

Vyjadrím sa teraz k otázke zmeny klímy. Samozrejme, vzhľadom na časové obmedzenia len veľmi povrchne.

Na jednej strane je pravda, že k zhoršeniu svetového prostredia najviac prispeli bohatí a mocní, na druhej strane však uznávame, že pokrok v oblasti vedy, techniky a priemyslu, ktorý nastal za posledných 200 rokov, priniesol všetkým obrovské výhody, aj keď sú tieto výhody rozdelené nerovnomerne.

My v rozvojovom svete by sme však nemali klásť všetku vinu za poškodzovanie planéty na bohatých a mocných. Musíme priznať svoj diel zodpovednosti za ničenie našich lesov, jazier, riek a morí. Ázia nie je za odvrátenie klimatickej katastrofy zodpovedná o nič menej ako USA a Európa. Tvoríme takmer polovicu obyvateľstva planéty. To samo osebe znamená, že vyvíjame obrovský tlak na krajinu, nerastné suroviny, lesy a vodu. Na modernizáciu našich hospodárstiev a zlepšenie životov stoviek miliónov chudobných v Ázii využívame čoraz viac energie získanej z planéty Zeme. Mnohé zo vznikajúcich ázijských mocností teraz tiež prekračujú oceány a hľadajú energiu inde – v Afrike a Latinskej Amerike.

Východný Timor v spolupráci s Maldivami, čo sú jedny z najmenších ázijských krajín, preto požaduje spoločný ázijský program pre trvalo udržateľný rozvoj postavený na ochrane a obnove životného prostredia, na správe krajiny a vôd, zdravotnej starostlivosti a vzdelaní pre všetkých a na odstránení chudoby a negramotnosti.

Chcem bohatých a mocných o niečo požiadať. Bohatí a mocní by sa mali sami seba opýtať, či splnili sľuby dané pred televíznymi kamerami a či minulé politiky boli účinné pri riešení zaostalosti a extrémnej chudoby.

Vedúcich predstaviteľov rozvojových krajín až príliš často obviňujú z nedostatočného zlepšenia života našich občanov napriek štedrej rozvojovej pomoci, ktorú sme údajne dostali od bohatých.

Darcovia by však mali vykonať aj úprimnú a kritickú analýzu politík. Vieme, že tu existuje ozajstný pocit solidarity obyčajných mužov a žien v USA, Európe a Japonsku voči ich spoluobčanom, ľudským bytostiam v chudobnejších častiach sveta, darcovia však musia tiež zjednodušiť zdĺhavú, ťaživú, nadbytočnú, nehospodárnu, zbytočnú a byrokratickú administratívnu prácu, ktorá každého v našich krajinách ťaží a odrádza.

(potlesk)

Darcovia musia investovať viac za každý dolár, ktorý prisľúbia v oblasti rozvoja vidieka, poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti, vodných zdrojov a hygieny, ciest, zdravia a vzdelávania. Na posilnenie vnútroštátnych inštitúcií a demokraticky zvolených vedúcich predstaviteľov musia darcovia poskytnúť viac priamej sektorovej rozpočtovej podpory, aby im umožnili zabezpečiť pre ľudí služby a rozvoj.

Skľučujúce je, že iba hŕstka bohatých krajín plní cieľ vyčleniť na rozvojovú pomoc 0,7 % hrubého národného produktu. Štedré sľuby vyslovené na výslní medzinárodných konferencií po boku filmových hviezd a rockových spevákov sú tiež väčšinou zabudnuté, len čo padne hollywoodska opona a zhasnú reflektory.

Ešte skľučujúcejšie je, že na záchranu skrachovaných bánk, poisťovní, podvodných realitných kancelárií a zastaraných automobiliek sa okamžite nájdu desiatky miliárd a že nekompetentným osobám a podvodníkom zodpovedným za finančný debakel sa vyplácajú bonusy v desiatkach miliónov dolárov, ale výzvy na zvýšenie zahraničnej rozvojovej pomoci, ktoré sa celé desaťročia adresujú bohatým, sa stretávajú s veľkým odporom.

Domnievame sa, že múdrym a spravodlivým spôsobom pomoci krajinám, ktoré trpia dôsledkami finančnej katastrofy, je odpísanie dlhov najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových krajín a reštrukturalizácia dlhu zadlžených krajín, ktoré čelia obrovským vnútorným a vonkajším problémom vrátane nestability, zmeny klímy a extrémizmu v mnohých častiach sveta, najmä v južnej Ázii a v oblasti Veľkých afrických jazier.

Východný Timor má tú výhodu, že nemáme ani jediný cent zahraničného dlhu, takže naša výzva, ktorú vám adresujeme, nie je motivovaná vlastným záujmom. Naopak, ak otvoríte vreckové vydanie hospodárskej ročenky za rok 2010, nájdete tam niektoré zaujímavé údaje. Východný Timor má dnes najvyšší prebytok na svete v pomere k HDP a nemá ani jediný cent zahraničného dlhu. Napriek tomu cítime solidaritu s krajinami, ktoré po celé desaťročia tvorili dlh, ktorý dnes nedokážu splácať a ktorý drží v pasci stámilióny ľudí na celom svete. Ak bolo možné takmer za noc zhromaždiť miliardy dolárov na záchranu skrachovaných bánk a poisťovní, potom je vecou morálnej povinnosti a politickej múdrosti nájsť omnoho nižšiu sumu na splnenie záväzkov rozvinutých krajín voči chudobným v treťom svete a potvrdiť niektoré prejavy nerovnováhy, ktoré prenikajú dnešným svetom.

Keď tu dnes hovorím s hlbokým pocitom vďaky voči vám – voči Európskemu parlamentu, európskym vedúcim predstaviteľom a všetkým našim rozvojovým partnerom –, chcem tiež s pokorou priznať naše vlastné zlyhania a naše obmedzenia. My vo Východnom Timore a vo väčšine rozvojového sveta by sme si nemali vymeniť úlohy a nemali by sme poučovať Západ ako odvetu za to, že Západ celé desaťročia poučoval nás, ale mali by sme sa na seba pozrieť v zrkadle a odpovedať na otázky nášho vlastného svedomia. Čo sme my sami urobili pre to, aby sme stámilióny našich občanov pozdvihli z extrémnej chudoby? Dokážeme to. Všetci to vieme robiť lepšie, tak vo Východnom Timore, ako aj inde.

Za posledné tri roky sme dosiahli obrovský pokrok. Naša krajina je nezávislá len osem rokov. Podelil som sa s vami o niekoľko čísel, existuje však množstvo ďalších úspechov v oblastiach, ktoré sa nedajú vyčísliť. Nedajú sa zmerať, sú však rovnako dôležité. Dokázali sme vyliečiť rany našej spoločnosti, zmieriť jednotlivé spoločenstvá a vyliečiť rany v našich vzťahoch s Indonéziou, s ktorou máme spoločnú 24-ročnú tragickú históriu. Východný Timor a Indonézia dnes majú najlepšie vzťahy, aké dvaja susedia môžu mať. Dokázali sme vybudovať mosty s celým regiónom. Vybudovali sme diplomatické vzťahy s viac než 100 krajinami. Tieto úspechy sa nedajú vyčísliť ani zmerať. Napriek hlbokým ranám 24-ročnej okupácie naši občania neprechovávajú voči nikomu hnev.

To je naša viera a naše presvedčenie. Sme rozhodnutí splniť očakávania našich občanov a viesť ich k budúcnosti v mieri a prosperite.

Nech nás všetkých požehná všemohúci a milosrdný Boh.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Predseda. – Ďakujem vám, pán prezident.

Pred osemnástimi rokmi ste ako vodca opozície vo Východnom Timore preukázali veľkú odvahu a priniesli veľkú víziu. Dnes ste prezidentom slobodnej, demokratickej a nezávislej krajiny.

Blahoželám vám, pán prezident, a želám vašej krajine a vašim občanom všetko najlepšie. Ďakujem vám za vaše vystúpenie.

(potlesk)

 
  
  

PREDSEDÁ: ROBERTA ANGELILLI
podpredsedníčka

 

10. Svetový deň proti trestu smrti (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Rady v mene podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Svetovom dni proti trestu smrti.

Než odovzdám slovo pánovi Chastelovi, uvediem niekoľko viet z listu, ktorý poslancom Európskeho parlamentu poslali Sakínine deti. Poslali mi ho prostredníctvom spoločnosti AKI International, aby nám prišiel na rozpravu o Svetovom dni proti trestu smrti.

Píšu v ňom, že nám chcú poďakovať za naše úsilie a pozornosť, ktorú sme venovali prípadu ich matky Sakíny. V prvom rade by nás chceli požiadať o morálnu podporu. Ich jedinou nádejou je medzinárodné spoločenstvo, a preto chcú požiadať Európsky parlament, aby rázne zasiahol a použil všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, s cieľom pomôcť ich matke. Žiadajú nás, aby sme ich v tom nenechávali samých a aby sme vypočuli ich prosbu o pomoc. A napokon, v nádeji, že primitívne tresty ako poprava ukameňovaním alebo obesením navždy na celom svete zmiznú, nás srdečne pozdravujú.

 
  
MPphoto
 

  Olivier Chastel, v mene Catherine Ashtonovej (podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku).(FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ako práve povedala pani predsedajúca, v mene vysokej predstaviteľky barónky Ashtonovej vystupujem v tomto Parlamente v Svetový aj Európsky deň proti trestu smrti.

Ako viete, názory na trest smrti sa vo svete stále líšia. Na jednej strane je dnes drvivá väčšina štátov za jeho zrušenie, či už z právneho hľadiska, alebo v praxi, a je povzbudzujúce, že počet takýchto štátov rastie. Vidíme, že väčšina krajín má naozaj silnú tendenciu zrušiť a zakázať trest smrti.

Na druhej strane je celosvetový počet popráv a postupov, ktoré sa realizujú s cieľom vykonávať trest smrti, žiaľ, desivý: 5 679 popráv nahlásených v roku 2009 je o 5 679 popráv viac, než je prijateľné. A keďže 58 krajín a území stále vykonáva trest smrti, ešte musíme urobiť veľa práce.

Navyše, všetci vieme, že všade, kde sa trest smrti ešte vždy vykonáva, sú vážne problémy s dodržiavaním medzinárodných pravidiel a noriem, a to najmä pokiaľ ide o trest smrti len za tie najvážnejšie zločiny, vylúčenie mladistvých delikventov z rozsahu jeho vykonávania a zaručenie spravodlivého súdneho procesu.

Záver je jasný: nemáme byť prečo spokojní, pokiaľ ide o túto otázku. Preto musíme využiť všetky dostupné prostriedky vrátane našich diplomatických kontaktov a informovanosti verejnosti, ak máme dosiahnuť náš cieľ, a preto považuje vysoká predstaviteľka opatrenia Európskej únie smerom k zrušeniu trestu smrti za osobnú prioritu.

Čo to znamená v praxi? Budúca Európska služba pre vonkajšiu činnosť sa bude môcť nepochybne spoľahnúť na to, že Európska únia je už dnes vedúcou inštitúciou v boji proti trestu smrti, ale táto služba bude zároveň našou najlepšou príležitosťou naplniť náš potenciál.

Predovšetkým posilní našu schopnosť vystupovať jednotne, čo nám umožní zasiahnuť a spojiť všetky nástroje, ktoré sú v Európe k dispozícii, na boj proti trestu smrti.

Navyše, Európska únia taktiež naďalej zlepšuje spôsob, akým spája sily s ďalšími medzinárodnými a viacstrannými organizáciami, ktoré sa usilujú o zrušenie trestu smrti.

Uznesenie vyzývajúce na zavedenie moratória na uplatňovanie trestu smrti, prijaté na 65. Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov, ktoré sa konalo túto jeseň, by malo odzrkadľovať pokrok smerom k všeobecnému zrušeniu trestu smrti. Malo by posilniť a rozšíriť tendenciu smerujúcu k zrušeniu trestu smrti, ktorá sa objavuje v každom regióne sveta. Úzka spolupráca medzi Európskou úniou a Radou Európy je ďalšou devízou v našom boji proti trestu smrti.

V tomto ohľade je veľmi konkrétnym príkladom to, že sa chystáme spojiť naše sily, aby sme podporili snahy o zrušenie trestu smrti v Bielorusku, najmä zorganizovaním spoločných podujatí v Minsku v priebehu tohto svetového dňa.

Dámy a páni, keďže sme zásadne presvedčení, že zrušenie trestu smrti je základom ochrany ľudskej dôstojnosti a dodržiavania ľudských práv, sme proti uplatňovaniu trestu smrti vo všetkých prípadoch a za akýchkoľvek okolností a naďalej sa budeme usilovať o jeho všeobecné zrušenie.

Všeobecné zrušenie je a bude hlavnou prioritou našej vonkajšej činnosti v oblasti ľudských práv, a tak vás v mene barónky Ashtonovej znova uisťujem, že sme odhodlaní udržať Európsku úniu na čele v boji za všeobecné zrušenie trestu smrti.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Musím objasniť, že na základe návrhu Konferencie predsedov vystúpi v rozprave len jeden rečník za každú politickú skupinu. Preto nebude možné ujať sa slova postupom „catch-the-eye“. Je to škoda, lebo táto rozprava je veľmi dôležitá.

 
  
MPphoto
 

  Eduard Kukan, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážená pani predsedajúca, Európska únia je založená na hodnotách a dodržiavaní ľudských práv, ktoré treba sústavne na celom svete brániť a chrániť. Právo na život je ich absolútnym základom. Svetový deň proti trestu smrti nám pripomína, že na svete sú ešte vždy štáty, ktoré trest smrti vykonávajú. Preto musíme pokračovať v našom úsilí a bojovať proti nemu ešte intenzívnejšie.

Silný odpor EÚ proti trestu smrti nás v tomto boji stavia do čela. Keďže Európsky parlament je prvou inštitúciou EÚ, ktorá sa o toto usiluje, je našou povinnosťou ovplyvniť ostatné štáty, aby sme dosiahli všeobecné zrušenie trestu smrti.

Pre našu Európsku ľudovú stranu je boj proti trestu smrti na celom svete hlavnou prioritou vonkajšej politiky v oblasti ľudských práv. EÚ by mala sústavne zvyšovať informovanosť o tejto otázke a podporovať iniciatívy, ktoré by mohli viesť k všeobecnému zrušeniu trestu smrti.

Vzhľadom na to by som chcel taktiež vyzvať vysokú predstaviteľku, Komisiu a členské štáty, aby naďalej presviedčali krajiny, ktoré ešte neratifikovali Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, aby tak urobili. Členské štáty, ktoré neratifikovali Protokol č. 13 k Európskemu dohovoru o ľudských právach, by tak mali tiež urobiť.

Je mi ľúto, keď musím povedať, že Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, ktorá ešte vždy v praxi vykonáva trest smrti. Mali by sme urobiť všetko možné, aby sa táto situácia zmenila. EÚ by rovnako mala sústavne zvyšovať informovanosť o zrušení trestu smrti ako v dvojstranných rokovaniach, tak aj na medzinárodných fórach.

Na záver, EÚ musí inšpirovať zvyšok sveta. Zdá sa, že niekoľko dní pred Svetovým dňom proti trestu smrti je ten správny čas na upevnenie tohto nášho stanoviska.

 
  
MPphoto
 

  Ana Gomes, v mene skupiny S&D.(PT) Čo majú spoločné Bielorusko, Čína, Irán, Saudská Arábia a Sudán, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd? Vykonávajú jednu a tú istú primitívnu a ohavnú vec: trest smrti. Niektoré krajiny, napríklad Čína, Egypt, Irán, Malajzia, Sudán, Thajsko a Vietnam, uplatňujú túto barbarskú metódu tajne, teda vôbec nezverejňujú svoje štatistické údaje o treste smrti. Iba jeden členský štát Európskej únie má ešte vždy vnútroštátne právne predpisy povoľujúce trest smrti za isté zločiny a za mimoriadnych okolností a týmto uznesením Parlament vyzýva Lotyšsko, aby okamžite podniklo kroky s cieľom zrušiť tieto právne predpisy.

Parlament sa nazdáva, že Európska únia by mala využiť každú príležitosť podporiť zrušenie trestu smrti, najmä na dvojstranných a viacstranných samitoch a stretnutiach a hlavne v Organizácii Spojených národov, ďalej pri rokovaniach o medzinárodných dohodách počas oficiálnych návštev alebo v priebehu dialógu s tretími krajinami v rámci vonkajšej činnosti, spolupráce a politík finančnej pomoci. Členské štáty Európskej únie sa musia snažiť uplatniť uznesenie valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov o všeobecnom moratóriu.

Vysoká predstaviteľka barónka Ashtonová by mala nariadiť Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, aby aktívne podporovala všeobecné zrušenie trestu smrti. Ešte máme pred sebou dlhú cestu. Napriek všetkému už 154 krajín zrušilo trest smrti, či už z hľadiska právnych predpisov alebo v praxi.

Delegácie Európskej únie musia pribrať primeraný počet úradníkov, ktorí sa špecializujú na ľudské práva a sú odhodlaní bojovať za všeobecné zrušenie trestu smrti. Vyzývam vysokú predstaviteľku, aby podporila systém identifikácie všetkých občanov EÚ odsúdených na smrť v hociktorej krajine na svete a urobila všetko pre to, aby ich uchránila pred popravou. Pokiaľ ide o domácu politiku EÚ v tejto oblasti, Parlament dúfa, že preskúmanie smerníc Európskej únie o treste smrti, ktoré sa má uskutočniť v budúcom roku, sa vykoná rýchlo.

Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, Únia nemôže jednoducho len plniť povinnosti, ktoré jej vyplývajú z Charty základných práv, aby nikoho nedeportovali alebo nevydali do štátu, v ktorom by mohli takému človeku uložiť trest smrti, ale taktiež musí zabezpečiť, aby žiadne informácie, ktoré pošle tretím krajinám v rámci medzinárodných dohôd o výmene údajov, nikoho nevystavili riziku odsúdenia na smrť.

Európsky parlament v tomto uznesení jasne vyjadril svoje znechutenie z najbrutálnejších foriem vykonávania tohto typu trestu, akým je napríklad ukameňovanie. Toto uznesenie obsahuje aj mená niektorých mužov a žien, ktoré čakajú na vykonanie trestu smrti: nech im svetlo civilizácie a súcitu zachráni život. Tento Parlament preto vyzýva Komisiu, aby konala a využila všetky prostriedky na ich záchranu.

 
  
MPphoto
 

  Marietje Schaake, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, som veľmi hrdá na to, že Európska únia je ako spoločenstvo hodnôt, v ktorom je trest smrti zrušený, pevne odhodlaná konať ako globálny aktér, pokiaľ ide o zrušenie trestu smrti všade na svete.

V rokovaniach s kandidátskymi krajinami a v našich dialógoch s inými krajinami, či už ide o Spojené štáty alebo Irán, dôsledne presadzujeme zrušenie tohto absolútne neľudského trestu de iure či de facto. Vôbec nie je dokázané, či má trest smrti vplyv na prevenciu kriminality. Preto je jeho uplatňovanie ešte kontroverznejšie. Najzávažnejšie trestné činy by nemali zostať nepotrestané, ale trest smrti sám osebe predstavuje porušenie ľudských práv podľa práva na život, ako sa uvádza vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv.

Veríme v stíhanie trestných činov podľa medzinárodného práva, ale vždy len so spravodlivým a riadnym súdnym procesom. K tomu však až príliš často nedochádza a, tak či onak, Organizácia Spojených národov určila, že zločiny súvisiace s drogami nie sú najzávažnejšími trestnými činmi.

Organizácia Spojených národov sa tiež vyjadrila v prospech moratória na trest smrti a to je dôležité vyjadrenie. OSN zároveň bojuje o svoju dôveryhodnosť, keďže Irán je členom Rady pre práva žien.

EÚ by aj tak mala zaujať jednotné stanovisko a pracovať strategickejšie, pokiaľ ide o riešenie dôležitých tém súvisiacich s ľudskými právami, napríklad zrušenie trestu smrti.

Práve teraz sa tu v Bruseli koná kultúrny samit Čína – EÚ. Mali by sme sa tešiť z tohto významného kroku, ale zároveň nemôžeme prehliadať skutočnosť, že Čína je rekordérom, pokiaľ ide o množstvo trestov smrti, ktorých presný počet ani nepoznáme, a to z dôvodu nedostatočnej transparentnosti a z toho dôvodu, že niektorých ľudí označuje za neľudí. Čínu dokáže poraziť len Irán, pokiaľ ide o popravovanie mladistvých, a zabíjanie detí sa za žiadnych okolností nedá ospravedlniť. Oslava kultúry nám pripomína základnú slobodu prejavu, ale príliš veľa ľudí na celom svete podstupuje trest smrti a strach z neho pre slová, ktoré vypustili z úst.

EÚ by mala okrem toho posilniť svoje záväzky, pokiaľ ide o poskytovanie útočiska ľuďom z krajín, ktoré vykonávajú trest smrti. Program Mesto – útočisko by sme mali zrealizovať čo najskôr.

 
  
MPphoto
 

  Barbara Lochbihler, v mene skupiny Verts/ALE.(DE) Vážená pani predsedajúca, každoročné uznesenie proti trestu smrti je naozaj veľmi pôsobivým príkladom toho, ako veľa EÚ robí v boji za zrušenie trestu smrti na celom svete. Pravdaže, ešte vždy sa vykonáva veľa popráv – až príliš veľa –, ako povedal zástupca podpredsedníčky Komisie. Nemali by sme však zabúdať, že celosvetový boj proti trestu smrti je úspešný. Už len 43 krajín vykonáva trest smrti. Na medzinárodnej úrovni je EÚ jedným z najdôležitejších aktérov, ktorí tento boj ženú vpred a zapájajú ho do všetkých dvojstranných vzťahov, a nemôžeme v našom úsilí poľaviť.

Možno by sme mali zvážiť, či by sme nemali konať cielenejšie, lebo rôzne krajiny a rôzne vlády majú rôznu štruktúru a my možno budeme musieť realizovať odlišné stratégie. Odlišné to bude v Japonsku, kde vrcholoví politici kandidujú vo voľbách a uplatňujú trest smrti čo najčastejšie. Tam potrebujeme inú stratégiu ako v Iráne alebo Bielorusku. Možno budeme musieť postupovať krok za krokom; napríklad zúžením okruhu tých, na ktorých sa trest smrti môže uplatňovať, aby sme vylúčili neplnoletých a osoby s poruchami schopnosti učiť sa, alebo zúžením škály zločinov, za ktoré sa môže uložiť trest smrti. Napríklad v Číne môžu popraviť človeka za obyčajný zločin spáchaný na majetku. Takto sa môžeme priblížiť k nášmu skutočnému cieľu, čiže k úplnému zrušeniu trestu smrti. EÚ musí byť vo svojom prístupe trochu sofistikovanejšia.

Za žiadnych okolností nesmieme uplatňovať rôzne normy a mať rôzne požiadavky na krajiny, ktoré ešte vždy vykonávajú trest smrti, a to ani ak prijmeme rôzny prístup k rôznym krajinám.

Tohtoročné uznesenie proti trestu smrti má osobitné zameranie, konkrétne USA. Rada by som uviedla jeden prípad ako príklad. Ide o Mumiu Abú-Džamala, ktorý už vyše 20 rokov čaká na vykonanie trestu smrti. Nie je bohatý, je to Afroameričan a v čase spáchania trestného činu bol novinárom, ktorého zmýšľanie a písanie boli z politického hľadiska radikálne. Pokiaľ ide o jeho proces, objavili sa oprávnené pochybnosti a nedostatky. Žiadam EÚ, aby v tomto prípade urobila všetko, čo je v jej silách, a využila všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, s cieľom zabrániť vykonaniu tohto trestu smrti a zabezpečiť, aby mal odsúdený spravodlivý súdny proces.

 
  
MPphoto
 

  Sajjad Karim, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, vystupujem síce v mene skupiny ECR, ale moje poznámky sa zakladajú výlučne na mojom osobnom presvedčení. Teší ma, že sa dnes v tomto Parlamente koná táto rozprava, keďže celkom jednoznačne ilustruje našu vernosť základnej hodnote našej Únie.

Minulý rok bolo v rôznych štátoch sveta popravených prinajmenšom 714 ľudí. Čína sa do toho neráta, keďže je v tejto otázke netransparentná. Veľa štátov, ktoré ešte vždy vykonávajú trest smrti, nemá mechanizmus na zabezpečenie spravodlivého súdneho procesu pre ľudí obvinených z trestných činov, ktoré sa trestajú smrťou. Rozdiel medzi krajinami, ktoré majú trest smrti a vykonávajú ho, a tými, ktoré si ponechávajú právomoc ho vykonávať, ale v skutočnosti ho nevykonávajú, nie je taký veľký, ako by sa dalo predpokladať. Číslo, ktoré som uviedol, nezahŕňa všetkých, ktorí čakajú na svoj osud, z ktorých mnohí sú v skutočnosti nevinní a bola im odopretá možnosť spravodlivého súdneho procesu.

Takže táto rozprava je veľmi osobná. Nie je len o ľuďoch, ktorých odsúdili na trest smrti, ale aj o mnohých ďalších, ktorých to ovplyvňuje, o ich rodinách a mnohých ďalších ľuďoch v spoločnosti, lebo všetci títo ľudia čelia poprave bez akejkoľvek možnosti spravodlivého súdneho procesu. Mali by sme sa sústrediť aj na takéto prípady a zaoberať sa nimi.

 
  
MPphoto
 

  Søren Bo Søndergaard, v mene skupiny GUE/NGL.(DA) Vážená pani predsedajúca, návrh uznesenia, o ktorom dnes vedieme rozpravu, je vyjadrením nášho kategorického odporu proti trestu smrti. Neexistuje ospravedlnenie pre štáty, ktoré chladnokrvne a zámerne zabíjajú bezbranných ľudí na vlastnú zodpovednosť. Samotný trest smrti je preto zločinom. Často je to však niečo viac. Keď ľudia odsúdení na smrť niekoľko rokov čakajú v biednych podmienkach, je trest smrti aj istou formou týrania. Keď sa trest smrti používa na zastrašovanie ľudí, aby sa nebúrili proti útlaku a diktátorstvu, ako je to napríklad v Iráne, je trest smrti taktiež formou terorizmu.

Ako celkom správne povedala pani Lochbihlerová, afroamerický novinár Mumia Abú-Džamal je dnes symbolom v boji za zrušenie trestu smrti – je „hlasom nemých“, ako ho nazvali, keď bol obvinený z vraždy belošského policajta v roku 1981 a odsúdený na smrť. Už takmer 30 rokov čaká tento muž na vykonanie trestu smrti, a to na základe súdneho procesu, ktorý bol plný pochybení a nedostatkov a rasistických podtónov. Preto by sa mal v návrhu uznesenia zdôrazniť prípad Mumiu Abú-Džamala ako jeden z osobitných prípadov, na ktorý sa treba okrem iných záležitostí v nadchádzajúcom období sústrediť, pričom predstavitelia EÚ by mali o prípade rokovať s úradmi USA, administratívou USA a, samozrejme, aj prezidentom USA. Tento príklad nie je menej dôležitý len preto, že sa odohráva v Spojených štátoch, ktoré sú, samozrejme, spojencom EÚ v mnohých oblastiach – v skutočnosti je možno dôležitejší, lebo v boji proti trestu smrti nie je miesto pre dvojaké zásady. V boji proti trestu smrti platí len jedna zásada: bezpodmienečné „nie“ trestu smrti.

 
  
MPphoto
 

  Mara Bizzotto, v mene skupiny EFD.(IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, všetci sa zhodneme na tom, že Európa musí využiť svoj morálny a politický vplyv, aby presadila zrušenie trestu smrti. Ak však nechceme zostať len pri abstraktných a všeobecných vyhláseniach o zásadách, musí Európska únia naozaj začať používať konkrétne nástroje, ktoré má k dispozícii.

Napríklad Európa nesmie zabúdať na to, že s mnohými tretími krajinami, ktoré stále uplatňujú trest smrti tými najbrutálnejšími a najbarbarskejšími spôsobmi, uzatvorila Únia výnosné hospodárske a obchodné dohody. Európa musí predovšetkým pripomenúť týmto krajinám, že podpísaním týchto dohôd sa zaviazali dodržiavať minimálne normy v oblasti základných práv. Túto požiadavku spravidla ignorujú a Európa odvracia zrak.

Začnime sa teda jasne rozprávať o treste smrti s Čínou, Egyptom, Indiou, Pakistanom, Jemenom, Bangladéšom a tak ďalej a prinúťme ich, aby plnili prijaté záväzky v oblasti rešpektovania ľudskej dôstojnosti. Európa ich doteraz len napomínala. Môžeme len dúfať, že čo najskôr zmení svoje slová na činy. To sa jej však, žiaľ, nepodarilo už v mnohých prípadoch.

 
  
MPphoto
 

  Bruno Gollnisch (NI).(FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, k ôsmemu Svetovému dňu proti trestu smrti si chcem pripomenúť všetkých, ktorí neboli ušetrení smrti: 200 000 nevinných nenarodených detí, ktorých sa každoročne zbavujeme vo Francúzsku, Natašu Mougelovú, mladú dvadsaťdeväťročnú ženu, ktorú pred niekoľkými týždňami zavraždil recidivista, dobodal ju skrutkovačom, štvorročné dieťa, ktorému pred niekoľkými dňami podrezali hrdlo blízko môjho domu v Meyzieu, staršieho pána, ktorého v januári v Roquebrune dobodal muž, už stíhaný za útoky nožom, šesťsto až sedemsto nevinných ľudí, ktorých každoročne zabijú vo Francúzsku, a tisícky ďalších v Európe a na celom svete, Marie-Christine Hodeauovú, Nelly Cremelovú, Anne-Lorraine Schmittovú a veľa ďalších, ktorých jediným hriechom bolo, že jedného dňa skrížili cestu zločincovi, ktorého súd oslobodil po spáchaní prvého hrozného zločinu. Ďalej obete všetkých podobných Dutrouxovi, Evrardovi a Fourniretovi, ktorých životy sú navždy poznačené, ak nie stratené, a tých, ktorých zabili v Londýne, Madride a inde, obete slepého terorizmu.

Myslím na nich, lebo nikto nezorganizuje svetový deň obetí, ale organizujeme dni ich vrahov, ktorí si často naozaj zaslúžia smrť.

V právnom štáte a jedine v právnom štáte nie je trest smrti štátnym zločinom. Pomáha chrániť spoločnosť a občanov pred zločincami, pre ktorých je to niekedy jediná spása.

 
  
MPphoto
 

  Olivier Chastel, v mene Catherine Ashtonovej (podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku).(FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, môžem vám len poďakovať za vystúpenia, lebo takmer všetci ste vyjadrili podporu nášmu konaniu. Je mi jasné, že sa zhodneme na význame, ktorý musí Európska únia pripísať týmto činom smerujúcim k zrušeniu trestu smrti.

Ako som už povedal a zopakujem to, vysoká predstaviteľka barónka Ashtonová to považuje za osobnú prioritu.

Úprimne dúfame, ako som už povedal, že na 65. Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov dosiahne Európska únia so svojimi partnermi uspokojivý výsledok vo forme uznesenia, ktoré nás privedie bližšie k všeobecnému moratóriu.

Keďže sme hlboko presvedčení, že zrušenie trestu smrti je základom ochrany ľudskej dôstojnosti a dodržiavania ľudských práv, sme proti vykonávaniu trestu smrti vo všetkých prípadoch a, opakujem, za akýchkoľvek okolností a naďalej sa budeme usilovať o jeho všeobecné zrušenie.

Ako som už povedal, záver v tejto veci je jasný: nemáme byť prečo spokojní, a preto využijeme všetky dostupné prostriedky, aby sme dosiahli náš cieľ.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostala päť návrhov uznesení(1).

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 7. októbra 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne.(RO) Trest smrti porušuje základné právo človeka na život a nedá sa nijako ospravedlniť. Rôzne štúdie ukázali, že trest smrti nemá žiaden vplyv na vývoj násilnej trestnej činnosti. Preto by som chcela zdôrazniť, že Európa aj celý svet musia konať jednotne s cieľom zrušiť trest smrti v štátoch, v ktorých sa aj v súčasnosti často uplatňuje, ako aj zabrániť jeho opätovnému zavedeniu. Ku koncu roka 2009 mali toto opatrenie vlády 43 krajín vrátane jednej európskej. Realita tejto situácie by mala byť pre nás námetom na premýšľanie. Máme moc presvedčiť vlády a občanov na celom svete, aby prestali s týmto mučením, lebo je to neprijateľné pre štáty, ktoré dodržiavajú ľudské práva. Je to prvoradý cieľ a dosiahnuť ho možno len prostredníctvom úzkej spolupráce medzi štátmi, zvyšovaním informovanosti a vzdelávaním. Teším sa z uznesenia Európskeho parlamentu o Svetovom dni proti trestu smrti, v ktorom sa zdôrazňuje, že úplné zrušenie trestu smrti zostáva jedným z hlavných cieľov Európskej únie, pokiaľ ide o ľudské práva.

 
  
MPphoto
 
 

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Trest smrti je hraničnou formou krutého, neľudského a ponižujúceho trestu. Nezabúdajme, že trest smrti postihuje predovšetkým znevýhodnených ľudí. Som proti trestu smrti vo všetkých prípadoch a za každých okolností a chcem zdôrazniť, že zrušenie trestu smrti prispieva k pozdvihnutiu ľudskej dôstojnosti a postupnému rozvoju ľudských práv. Toto uznesenie je naplánované na rovnaký čas ako Európsky a Svetový deň proti trestu smrti; obidva tieto dni sú 10. októbra. EÚ je vedúcim inštitucionálnym aktérom a hlavným prispievateľom v celosvetovom boji proti trestu smrti a jej kroky v tejto oblasti predstavujú kľúčovú prioritu jej vonkajšej politiky v oblasti ľudských práv. Od roku 1997 EÚ každoročne predkladá v Komisii pre ľudské práva Organizácie Spojených národov uznesenie, ktorým žiada o zrušenie trestu smrti a zároveň o moratórium na jeho uplatňovanie. Naliehavo vyzývam inštitúcie EÚ, aby zdvojnásobili úsilie a využili všetky dostupné nástroje diplomacie, pomoci a spolupráce s cieľom zrušiť trest smrti.

 
  
MPphoto
 
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE), písomne.(FI) Trest smrti je nezvrátiteľný, neľudský trest, ktorý porušuje ľudské práva. Je krutý a ponižujúci a môže byť naň odsúdený aj nevinný človek. Nedokázalo sa, že by trest smrti do veľkej miery predchádzal kriminalite alebo ju znižoval. Je veľmi poľutovaniahodné, že v 43 krajinách sa ešte vždy vykonáva. Zakázanie trestu smrti je jednou z prioritných oblastí politiky EÚ v oblasti ľudských práv. Teší ma, že dnes v Svetový deň proti trestu smrti zaujal Európsky Parlament neochvejné stanovisko proti trestu smrti, ktorý by mal byť zakázaný na celom svete. Za žiadnych okolností sa nemôže považovať za riadnu spravodlivosť. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Monica Luisa Macovei (PPE), písomne. – Pripomíname si Svetový deň a Európsky deň proti trestu smrti a ja pripomínam, že tento Parlament je jednotne proti trestu smrti, lebo uberá na základnej ľudskej dôstojnosti a odporuje medzinárodnému humanitárnemu právu. Podľa štúdií nie sú dôkazy, že by bol trest smrti účinným odstrašujúcim prostriedkom, pokiaľ ide o trestnú činnosť, no neúmerne zasahuje znevýhodnených občanov. Napriek tomu viac ako 20 000 ľudí na celom svete čaká na vykonanie trestu smrti, pričom desiatky z nich sú európskymi občanmi. Tento Parlament musí byť naďalej proti popravám za každých okolností a podporovať nepodmienečné medzinárodné moratórium na trest smrti. Okrem toho musíme prinútiť štáty, aby nám poskytli presné a oficiálne štatistické údaje o vykonávaní trestu smrti. Podľa našich zmlúv musí Parlament súhlasiť s medzinárodnými dohodami s tretími krajinami. Popritom nesmieme zabúdať na to, aký postoj majú tieto krajiny k trestu smrti.

 
  
MPphoto
 
 

  Kristiina Ojuland (ALDE), písomne. – Svetový deň proti trestu smrti je dôležitý, lebo nám pripomína nešťastnú skutočnosť, že v 43 krajinách sa ešte vždy vykonáva trest smrti. Bezvýhradne súhlasím s pánom predsedom Jerzym Buzekom, ktorý pri otvorení plenárneho zasadnutia povedal, že smrť sa nikdy nemôže považovať za akt spravodlivosti. Teším sa, že Európsky parlament vo svojom uznesení zopakoval odhodlanie Európskej únie zrušiť trest smrti všade na svete a vyzýva krajiny, ktoré trest smrti uplatňujú, aby vyhlásili okamžité moratórium na popravy. Chcela by som však, aby sa tento obsiahly záväzok konkrétnejšie odzrkadľoval v samotných politikách Európskej únie a jej členských štátov voči tretím krajinám. Zdôrazňovanie významu tejto veci každý rok 10. októbra je síce užitočné, ale nestačí to, ak chceme dosiahnuť ozajstný pokrok. Európska únia musí konať premyslene a zo zrušenia trestu smrti si urobiť prioritu, ak sa má správať v súlade so svojím imidžom prvého zástancu ľudských práv a ľudskej dôstojnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne.(LT) V súčasnosti sa trest smrti vykonáva v 43 krajinách. Najviac rozsudkov smrti sa vynáša v Číne, Iráne a Iraku. Len v Číne sa vykoná 5 000 rozsudkov smrti, čo je 88 % všetkých popráv na svete. V niektorých členských štátoch EÚ je dokonca väčšina občanov za trest smrti. Takých krajín je vo svete ešte viac. Hlavný argument je, že takýto trest zjavne odrádza potenciálnych zločincov a znižuje kriminalitu. Štatistiky však hovoria niečo iné. Súhlasím s týmto uznesením, lebo som presvedčený o tom, že nástroje trestu smrti patria do múzea. Rázne výzvy na čo najrýchlejšie zrušenie trestu smrti adresované Bielorusku – poslednej krajine v Európe, ktorá ešte vždy vykonáva trest smrti – sú oprávnené. Popravy sú tam ešte vždy štátnym tajomstvom. Príbuzní odsúdených na smrť nevedia, či sú odsúdení ešte nažive, lebo telá popravených nikto nevracia rodičom či deťom.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Dan Preda (PPE), písomne. (RO) Hoci kampaň proti trestu smrti už je jednou z priorít Európskej únie v oblasti ľudských práv, zriadenie novej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť nám ponúka dobrú príležitosť lepšie sformulovať význam, ktorý tejto otázke pripisujeme na úrovni EÚ. Aby sme mohli viesť účinnú kampaň, musíme rozlišovať medzi pokrokom v istých krajinách a kritickou situáciou inde. Preto, hoci máme obavy, že sa trest smrti v USA naďalej uplatňuje, musíme uznať, že počet popráv vykonaných v Spojených štátoch klesol za posledné desaťročie o 60 %. Na druhej strane musíme rázne odsúdiť čínsku vládu, ktorá v roku 2009 popravila viac ľudí než celý svet dohromady. Úplne ma rozžialilo, že bieloruské úrady odsúdili na smrť dvoch ľudí a ďalších pravdepodobne popravia počas tohto roka, a to po roku 2009, v ktorom po prvýkrát v modernej histórii nikoho v Európe neodsúdili na smrť. Na záver chcem povedať, že ako pán predseda Buzek aj ja sa domnievam, že trest smrti sa za žiadnych okolností nemôže považovať za akt spravodlivosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne.(PL) Uplatňovanie trestu smrti sa zakladá na mylnom presvedčení, že takýto tvrdý rozsudok odradí iných od páchania trestných činov. Význam trestu pri prevencii v skutočnosti neurčuje to, aký je trest tvrdý, ale to, že sa mu nedá vyhnúť. Preto treba mať účinný systém stíhania zločincov. Je nevyhnutné, aby tí, ktorí porušujú zákon, vedeli, že ich zadržia a potrestajú.

V roku 2009 sa najviac popráv vykonalo v Číne, Iráne, Saudskej Arábii, Severnej Kórei a USA. Nepotvrdilo sa, že by uplatňovanie trestu smrti viedlo k znižovaniu počtu najzávažnejších trestných činov. Preto prestali civilizované krajiny v priebehu svojho sociálneho vývoja vykonávať trest smrti; najprv upustili od jeho konkrétnych foriem, ako bolo napríklad lámanie na kolese, rozštvrtenie koňmi, upálenie na hranici a narazenie na kôl. Takéto praktiky rozpútavali najspodnejšie vášne a v ľuďoch vyvolávali zvieracie pudy.

V Poľsku obhajujú obnovenie rozsudku smrti pravicové konzervatívne strany, ktoré stotožňujú vládu so zastrašovaním spoločnosti. Takéto spôsoby vyvolávajú strach v spoločnosti a neistotu v tom, čo sa stane zajtra, a to ju zase vedie k čoraz väčšej brutalite a kriminalite. Trest smrti má preto opačný účinok, než aký bol zamýšľaný. Z toho dôvodu treba ľudí patrične vzdelávať, pokiaľ ide o túto otázku, a spoločnosť informovať o tom, že trest smrti nerieši problém najzávažnejších trestných činov.

 
  
MPphoto
 
 

  Csaba Sógor (PPE), písomne.(HU) Trest smrti je v členských štátoch Rady Európy protizákonný, a teda aj vo všetkých 27 členských štátoch EÚ, ale v mnohých krajinách sveta je to stále bežná prax. Smutné je, že v mnohých prípadoch sa rozsudok smrti nevydáva za zrejmé trestné činy, ale za dôsledné a odvážne vyjadrenie politického alebo náboženského presvedčenia alebo porušenie kultúrnych zvykov. Európa pochopila, že nemôže schvaľovať zákony, ktoré umožňujú ukončiť ľudský život násilným spôsobom. Prišiel čas, aby sme rázne presadzovali toto zistenie a odovzdali ho aj tým krajinám na svete, ktoré takto v súčasnosti nemyslia. Kultúrna rozmanitosť a rôzne svetonázory obohacujú ľudskú civilizáciu a žiadny zákon nemôže ospravedlniť vykonávanie trestu smrti.

 
  
MPphoto
 
 

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne.(PL) Žiaľ, „človek nie je krásne zviera“, ak môžem citovať veľkú poľskú filozofku Barbaru Skargovú. Medzi nami občanmi slobodných a demokratických členských štátov Európskej únie je veľa zástancov trestu smrti. Je to strašné, ale je to pravda.

Rozsudok smrti, našťastie, nie je v právnych predpisoch Európskej únie a žiadna vláda v Únii, ani len tá najpopulistickejšia, ho nemôže zaviesť. Európska únia by však mala svojimi hodnotami a spôsobom, akým ich presadzuje, rozšíriť svoj vplyv aj na iné krajiny, čo aj skutočne chce urobiť. Preto musíme konať na celosvetovej úrovni. Možno je Svetový deň proti trestu smrti, ktorý navrhlo belgické predsedníctvo, krokom vpred týmto smerom. Dúfam, že vďaka nemu sa budeme nielen zaoberať touto dôležitou otázkou a zabezpečíme dôslednejšie rešpektovanie každého človeka, ale aj posilníme našu zodpovednosť v oblasti noriem ľudských práv v Európskej únii, ako aj v tých častiach sveta, v ktorých sa trest smrti vykonáva.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Ziobro (ECR), písomne.(PL) Európska únia zakázala vykonávanie trestu smrti. Je to konečný výsledok procesu, ktorý prebiehal v mnohých krajinách Európy, hoci ešte vždy je v nej veľa zástancov trestu smrti. Nemyslím si, že úlohou Európskeho parlamentu je prijať stanovisko k odstrašujúcemu účinku trestu smrti, a to najmä preto, lebo veľa štúdií, ktoré sa v poslednej dobe uskutočnili najmä na univerzitách v USA, ukazuje, že trest smrti má odstrašujúci účinok. Našou úlohou je zabezpečiť, aby boli naše spoločnosti v bezpečí.

Pokiaľ ide o právne predpisy, ktoré v Európskej únii v súčasnosti prevažujú, mali by sme mať na pamäti, že presne tak, ako vyžadujeme rešpektovanie našich rozhodnutí, mali by sme rešpektovať názory iných demokratických spoločností, a nie vnucovať im naše chápanie spravodlivosti. Spoločnosti v USA, Japonsku a Južnej Kórei majú právo zaviesť si právne predpisy podľa vlastného uváženia. My v Európe by sme však nemali zabúdať, že odmietnutie trestu smrti nesmie znamenať zhovievavosť voči tomu najohavnejšiemu trestnému činu, trestnému činu vraždy – v takom prípade potrebujeme tvrdé tresty, ktoré budú mať odstrašujúci účinok a izolujú páchateľa, napríklad odsúdenie na doživotný trest bez možnosti podmienečného prepustenia. Ak chceme totiž žiť v bezpečnej spoločnosti, musíme mať prísne právne predpisy, použiteľné proti tým, ktorí porušujú základné ľudské právo – právo na život – a ktorí navyše často nemajú problém porušiť ho znova a zabíjať nevinných ľudí.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE), písomne. – Naše úsilie úplne zrušiť trest smrti sa nám vypláca, ale nesmieme zabúdať, že na svete je 58 krajín, ktoré ešte vždy pri vynášaní rozsudku v prípadoch trestných činov uplatňujú aj trest smrti, a niekoľko takých, ktoré ho využívajú v mimoriadnych situáciách, napríklad pri vynášaní rozsudku v čase vojny. Európska únia ako celok usilovne pracuje na zrušení tohto neľudského trestu a naše nepretržité úsilie sa nám vyplatí. Treba však urobiť ešte veľa práce; máme európskych susedov, ktorí nezrušili tento trest úplne, a mali by sme ďalej vynakladať úsilie s cieľom úplne ho zrušiť. Domnievam sa, že pomocou sústavnej komunikácie a odhodlania sa nám to podarí. Hoci je jasné, že trest smrti je porušením základných ľudských práv, veľa kultúr na svete má právne predpisy, ktoré sa zakladajú na iných faktoroch, napríklad na náboženstve, tradíciách a kontrole. Pre tieto faktory je zrušenie trestu smrti čoraz ťažšie, ale našou povinnosťou ako poslancov Parlamentu, ale aj ako príslušníkov ľudskej rasy, je naďalej sa neúnavne usilovať o zrušenie trestu smrti.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.


11. Činnosť EÚ v oblasti prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy v Európe (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie, ktorú Rade predkladá pán Jo Leinen v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, o dôsledkoch úniku ropy z vrtnej plošiny Deepwater Horizon pre EÚ: opatrenia pre ťažbu a prieskum nálezísk ropy v Európe (O-0122/2010) (B7-0470/2010) a rozprava o otázke na ústne zodpovedanie, ktorú Komisii predkladá pán Jo Leinen v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, o dôsledkoch úniku ropy z vrtnej plošiny Deepwater Horizon pre EÚ: opatrenia pre ťažbu a prieskum nálezísk ropy v Európe (O-0123/2010) (B7-0551/2010).

 
  
MPphoto
 

  Jo Leinen, autor.(DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, v Mexickom zálive došlo pravdepodobne k jednej z najväčších environmentálnych katastrof za posledné roky a my v Európe – v Európskej únii – musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby v EÚ nemohlo dôjsť k takejto katastrofe. Som presvedčený, že na tom sa zhodneme. Máme štyri moria, ktoré s EÚ susedia alebo sú na jej území: Severné more, Baltské more, Stredozemné more a Čierne more. V týchto európskych vodách sa ťaží ropa. V tejto súvislosti je to aj problém Európskej únie.

Osobitné riziko predstavuje najmä ťažba ropy na otvorenom mori. Jasne sa to ukázalo v prípade ropného vrtu v Mexickom zálive. Existujú tu problémy, nad ktorými nemáme kontrolu. Objavilo sa veľké množstvo otvorených otázok, na ktoré stále nemáme odpovede. Dámy a páni, pán komisár, preto vám v našom uznesení odporúčame, že by bolo vhodné zaviesť moratórium, prinajmenšom na nové žiadosti o ťažbu ropy na otvorenom mori, dovtedy, kým nebudeme mať úplný prehľad o tom, čo je potrebné a ako môžeme odstrániť biele miesta a nedostatky.

Myslím si, že európski občania od nás očakávajú, že zabezpečíme rovnako vysokú úroveň bezpečnosti vo všetkých 27 členských štátoch, a teda pre všetky štyri moria EÚ, a odstránime rozdiel medzi krajinami, ktoré v tejto oblasti už robia veľa – a to treba uznať –, a tými, ktoré sú v tejto oblasti možno trochu nedbalejšie. Hovorím tu aj o našich susediacich štátoch. Máme susedskú politiku a najmä v Stredozemnom mori ťažia ropu, samozrejme, aj krajiny, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. Pán komisár Oettinger, som presvedčený, že sa chopíte iniciatívy – a to musíte naozaj robiť – týkajúcej sa rozhovorov o našich normách a prístupoch najmä s Líbyou, ale aj s ostatnými.

Otázka znie: bola by EÚ na takúto katastrofu pripravená? Aké kontrolné a intervenčné mechanizmy máme pre prípad takejto katastrofy? Aj na túto otázku potrebujeme odpovede. V Lisabone máme Európsku agentúru pre námornú bezpečnosť (EMSA), agentúru, ktorá bola zriadená po katastrofe spôsobenej stroskotaním supertankerov. Táto agentúra teda kontroluje bezpečnosť plavidiel, nie však bezpečnosť morí – inými slovami práve to, čoho sme boli teraz svedkami v súvislosti s ťažbou ropy na otvorenom mori. Podľa nášho názoru by bolo vhodné rozšíriť mandát agentúry EMSA, aby do jej pôsobnosti mohli patriť aj tieto veci. Prinajmenšom by sa tým zabezpečilo primerané riešenie tohto problému. Predpokladám, že by na to boli potrebné nové zdroje. To je, samozrejme, problém vždy. Ak však chceme riešiť takúto dôležitú otázku, potom budeme musieť nájsť zdroje.

Chcel by som spomenúť aj zodpovednosť za takéto závažné udalosti. Ako to teda vlastne vyzerá s poistením? Aké sú možnosti na získanie potrebných finančných prostriedkov? Musíme získať prehľad o práve v oblasti zodpovednosti a poistenia v súvislosti s ťažbou ropy na otvorenom mori a o tom práve diskutujeme. A predovšetkým musíme tiež, samozrejme, zistiť, ako sa toto právo uplatňuje na malé spoločnosti pôsobiace v tejto oblasti. V tejto oblasti nepôsobia len nadnárodné spoločnosti, ale aj veľa malých spoločností. Ako to zvládnu? Ako sa môžu poistiť? Potrebujeme fondy solidarity? Potrebujeme spoločné riešenia, aby sme zabezpečili odškodnenie tých, ktorí utrpeli škody – rybárov a ďalších, ktorí budú postihnutí takýmito katastrofami?

Chceme tiež vedieť, či sa smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorá požaduje posudzovanie vplyvov na životné prostredie pri činnostiach vykonávaných na pevnine, vzťahuje aj na ťažbu ropy na otvorenom mori a príbuzné oblasti. Veľa toho nevieme o otvorenom mori. Aké pracovné podmienky a sociálne normy sa tam uplatňujú? Napokon, dôležitú úlohu môže zohrávať aj ľudský faktor. Máme dobrú techniku, k takýmto katastrofám však môže dôjsť aj v prípade zlyhania ľudského faktora.

Pán komisár, nesiete celkovú zodpovednosť za energiu. Ťažba ropy v pobrežných vodách má svoje problémy, energia pobrežného vetra by bola lepšia. Som presvedčený, že táto rozprava prirodzene otvára cestu inej politike EÚ v oblasti energie – a tá tiež patrí do vašej pôsobnosti.

 
  
MPphoto
 

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady.(FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pretože Komisia nepredložila nové návrhy v oblasti prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy – a chcem hneď dodať, že celkom odôvodnene, pretože Komisia sa zúčastňuje na konzultáciách, ktoré prebiehajú s priemyslom a početnými príslušnými regulačnými orgánmi –, môžem na tomto mieste len znovu zdôrazniť naše hlboké znepokojenie po katastrofe v Mexickom zálive a jej príliš početných ľudských a environmentálnych obetiach. Táto katastrofa ukazuje, že preventívnych opatrení v tomto odvetví nemôže byť nikdy dosť a že musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili zopakovaniu podobnej nehody.

Môžeme len dúfať, že aj v tomto prípade sa v EÚ a USA posilní regulačný rámec v oblasti prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy na mori, rovnako ako po nehode tankera Exxon Valdez v roku 1989 a po nehode tankera Erika v roku 1999. Samozrejme, že nie je cieľom vypracovať rámec, ktorého vykonávanie by bolo také náročné, že by tieto činnosti neboli ziskové, ale zabezpečiť ich bezpečné vykonávanie, najmä v čase, keď sa zmenšujú prírodné zdroje Zeme.

Pretože čakáme na legislatívne návrhy, táto záležitosť bude, samozrejme, naďalej predmetom nášho záujmu. Hoci nás, podobne ako ostatných, potešilo, keď bol ropný vrt Macondo v polovici júla utesnený a napokon 19. septembra uzatvorený krytom, vzhľadom na rozsah renovačných prác, ktoré je potrebné vykonať, sme presvedčení, že to je len jedna etapa dlhšieho procesu. Preto predsedníctvo chcelo, aby nás pán komisár Oettinger na nedávnom neformálnom stretnutí ministrov energetiky, ktoré sa uskutočnilo 6. a 7. septembra, informoval o svojich počiatočných hodnoteniach.

Podľa nášho názoru si môžeme z toho, čo povedal na tomto stretnutí, vybrať dve veci. Po prvé, bezpečnostné opatrenia, ktoré už platia v EÚ, sú najprísnejšie na svete. Po druhé, vzhľadom na to, že činnosti súvisiace s ťažbou ropy patria do rôznych regulačných oblastí, akékoľvek návrhy, ktoré plánuje Komisia, budú musieť zahŕňať tieto rôzne oblasti: po prvé, pretože prevencia je lepšia ako liečenie, budeme musieť zlepšiť bezpečnostné normy, ktoré sa vzťahujú na všetky európske vody, ale budeme musieť sprísniť aj režim zodpovednosti, posilniť regulačný dohľad a zintenzívniť medzinárodnú spoluprácu, napríklad s našimi partnermi z organizácie OPEC, ako sme to urobili už v júni.

Prvé oznámenie Komisie sa očakáva do polovice októbra a v dôsledku veľkého počtu oblastí, ktoré musí pokryť a ktoré som spomínal práve teraz, bude o ňom musieť viackrát diskutovať Rada v rôznom zložení a pravdepodobne aj viacero parlamentných výborov. Nesmieme však pripustiť, aby zložitosť tejto problematiky bola zámienkou na odloženie našej reakcie. Chceme zabezpečiť, aby sa toto oznámenie preskúmalo hneď po jeho prijatí, aby sa mohlo čo najskôr predložiť na úrovni Rady.

Pokiaľ ide konkrétne o ochranu životného prostredia, EÚ má už pomerne vyspelý legislatívny rámec. Základnými zásadami politiky EÚ v oblasti životného prostredia sú zásada predbežnej opatrnosti a zásada, podľa ktorej znečisťovateľ platí, a tieto zásady sú vlastne stanovené v zmluve.

Katastrofa spojená s únikom ropy z vrtnej plošiny v Mexickom zálive môže pre Komisiu a členské štáty predstavovať tiež príležitosť na prehodnotenie určitých aspektov súčasných právnych predpisov v oblasti životného prostredia. V tejto súvislosti treba mať na pamäti, že napríklad v súčasnosti sa reviduje smernica Seveso II a že do konca tohto roka očakávame návrh Komisie.

Chcel by som tiež zdôrazniť, že Komisia v súčasnosti skúma schopnosti EÚ reagovať na katastrofu. Cieľom preskúmania je najmä zlepšenie týchto schopností. Očakávame, že toto oznámenie dostaneme do konca novembra.

A nakoniec chcem potvrdiť, že predsedníctvo urobí všetko, čo je v jeho silách, aby sa návrhy, ktoré predloží Komisia, posunuli ďalej.

 
  
MPphoto
 

  Günther Oettinger, člen Komisie. (DE) Vážená pani predsedajúca, pán Chastel, vážené poslankyne, vážení poslanci, všetci sa zhodujeme v otázke rozsahu katastrofy v Mexickom zálive. Vznikla škoda, ktorá bude mať dlhodobé nepriaznivé účinky na životné prostredie, na prírodu, na kultúru, na cestovný ruch a rybné hospodárstvo a finančnými prostriedkami je možné zmierniť tieto nepriaznivé účinky len čiastočne. Napriek tomu by sme mali byť vďační, že tu ide o takú schopnú spoločnosť, ako je spoločnosť BP, od ktorej môžeme očakávať, že z hľadiska poskytnutia finančnej kompenzácie urobí v prípade potreby všetko, čo sa urobiť dá.

V súčasnosti pracujeme na dokončení oznámenia. Komisia bude najneskôr do dvoch týždňov o tejto téme oficiálne konzultovať a vydá svoje oznámenie. Dnes som tu preto, aby som si pod všeobecným vedením pána Leinena, jeho odborného výboru a pána Reula, vypočul vaše očakávania. Môžem vám povedať, že očakávania Parlamentu a vyjadrenia odborníkov zahrnieme do oznámenia, ktoré vydáme najneskôr do dvoch týždňov.

Pred pár dňami sme dostali vyjadrenie od spoločnosti BP, ktoré obsahuje prinajmenšom dostatočnú sebakritiku a ktoré tiež navrhuje a oznamuje dobrovoľné kroky a nápravné opatrenia pre toto priemyselné odvetvie. Veľmi pozorne sledujeme dianie vo Washingtone, ktorý v súčasnosti trochu zdržiava volebná kampaň, zaregistrovali sme však, že vláda vo Washingtone chce z tejto veľmi vážnej nehody vyvodiť ďalekosiahle dôsledky pre legislatívu a politiku USA. Naším cieľom je vypracovať najprísnejšie bezpečnostné normy na svete pre vody, ku ktorým máme prístup: Severné more, severný Atlantik, Baltské more, Čierne more, Stredozemné more a Atlantik pri pobreží západnej Afriky. Máme právomoci v našich teritoriálnych vodách, tieto normy sa však usilujeme preniesť aj do oblastí za našimi hranicami. Pán Leinen nepriamo spomenul Líbyu. Zaujímame sa aj o ťažbu, ktorá sa neuskutočňuje priamo v našich moriach, ale ktorá má vplyv na naše pobrežia a moria.

Hovoríme o rope a tiež o plyne. Hovoríme všeobecne o prieskume ložísk uhľovodíkov a ťažbe uhľovodíkov na mori a o najvyššej možnej úrovni technickej bezpečnosti. Konštatujeme, že Spojené kráľovstvo a Nórsko možno považovať za krajiny s najväčšími skúsenosťami, ako aj prísnymi, prijateľnými normami, a preto považujeme za osobitne dôležité spolupracovať s vládou v Londýne a s nórskou vládou. Po prvé, chceme skontrolovať bezpečnostné opatrenia týkajúce sa budúcich licencií, inými slovami, aké vyššie alebo najvyššie normy sú možné v prípade nových povolení. Po druhé, chceme sa zaoberať modernizáciou existujúcich vrtných plošín, z ktorých niektoré majú už 20 alebo viac rokov. Úroveň, ktorá bola akceptovateľná v tom čase, sa nedá porovnať s tým, čo je realizovateľné dnes a čo sa očakáva aj z politického hľadiska.

Potom je tu záležitosť pravidelných kontrol. Musíme zvýšiť hustotu našej kontrolnej siete a náležite zvýšiť frekvenciu a kvalitu kontrol. Sú tu tiež otázky týkajúce sa práva v oblasti poistenia, ako napríklad otázka, v akom rozsahu môžeme uložiť komplexné povinné poistenie spoločnostiam, ktoré sa zaoberajú ťažbou, aby sa – v prípade najhoršieho scenára – v maximálnej možnej miere minimalizovali a napravili všetky škody – prinajmenšom ekonomicky a finančne.

Ďalšia vec, ktorá ma zaujíma je, ako by sme mohli exportovať naše bezpečnostné normy do ďalších častí sveta. Spoločnosť BP teraz plánuje postaviť vrtné plošiny a ťažiť ropu pri pobreží Líbye. Takže máme príležitosť, aby sme nadviazali kontakt s európskym energetickým priemyslom – konkrétne so spoločnosťami BP, Shell, Total – a získali dobrovoľné záväzky, že aj v týchto susedných regiónoch budú dobrovoľne akceptovať a uplatňovať rovnako prísne normy, ako sú tie, ktoré musia uplatňovať v rámci teritória Európskej únie. Konkrétne to znamená, že ropná plošina pri pobreží Líbye, postavená a prevádzkovaná spoločnosťou BP, alebo možno vrtná plošina pri pobreží západnej Afriky, ktorú prevádzkuje európsky energetický podnik, majú a musia dodržiavať rovnaké normy ako plošiny prevádzkované v Severnom mori, kde sú takéto normy zakotvené v právnych predpisoch.

Takže celkovo – dajte nám, prosím, dva týždne. Teraz sme na ceste k dosiahnutiu cieľov nášho oznámenia. Vážené poslankyne, vážení poslanci, zohľadníme akékoľvek ďalšie očakávania, ktoré nám dnes prednesiete, a v prvej polovici roka 2011 zaistíme predloženie legislatívnych návrhov v súlade s obsahom nášho oznámenia.

 
  
MPphoto
 

  Richard Seeber, v mene poslaneckého klubu PPE.(DE) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcel poďakovať pánovi komisárovi Oettingerovi za to, že prevzal iniciatívu a zareagoval hneď potom, ako došlo k ropnej katastrofe. Musíme, samozrejme, vziať do úvahy to, že východiskový bod v USA je iný ako východiskový bod, ktorý máme v Európe. Napriek tomu som presvedčený, že aj tu v Európe je potrebné konať a že je potrebné uskutočniť dôkladnú analýzu skutočných podmienok a právnej situácie v Európe, aby sme mohli predložiť príslušné návrhy. Musíme mať na pamäti, že právnu situáciu komplikuje, samozrejme, to, že sa zaoberáme čiastočne medzinárodnými vodami a čiastočne vodami, ktoré patria členským štátom. Myslím si, že sa musíme zaoberať otázkou, kde presne môže Spoločenstvo konať ako spoločenstvo a predložiť právne návrhy na zlepšenie situácie.

Aby sa takýmto katastrofám zabránilo hneď na začiatku, vždy musí byť naším východiskovým bodom vytvorenie najprísnejších bezpečnostných noriem pre ľudí a životné prostredie. Napriek tomu si myslím, že je dôležité, aby sme v celej Európe pokračovali v prieskume ložísk ropy a plynu s cieľom ďalšej diverzifikácie našich energetických zdrojov. To by sme mali mať aj naďalej na pamäti. Ako som však spomenul, prvoradá musí byť bezpečnosť. Vidím tri oblasti, v ktorých môžeme konať. Najprv sa musíme sa pozrieť na to, kde je potrebné zmeniť právnu situáciu v EÚ. V tejto súvislosti mi prichádzajú na myseľ smernica Seveso II, smernica o environmentálnej zodpovednosti a tretí balík opatrení pre námornú bezpečnosť. To sú určite oblasti, ktorými sa musí Komisia zaoberať, a čakáme na vaše návrhy.

Druhá oblasť je finančný rámec. Som presvedčený, že riešenia prostredníctvom poistenia by ponúkali primeranú bezpečnosť umožňujúcu poskytnúť po katastrofách finančné odškodnenie. Treťou oblasťou je krízové riadenie v rámci EÚ. Je skutočne potrebné, aby všetky členské štáty udržiavali plnú kapacitu potrebnú na riešenie takýchto katastrof? Nemohli by sme nájsť spôsob, ako spolupracovať v tejto oblasti na úrovni EÚ, a posilniť túto spoluprácu, aby sme trochu uvoľnili tlak vyvíjaný na členské štáty?

 
  
MPphoto
 

  Zigmantas Balčytis, v mene skupiny S&D.(LT) Environmentálna katastrofa v Mexickom zálive poukázala na nedostatočnú bezpečnosť ropných operácií. Táto srdcervúca tragédia, ktorá si vyžiadala ľudské životy a spôsobila nevýslovné škody životnému prostrediu, musí byť pre nás v Európe aj dôležitým ponaučením.

Vítam iniciatívu Komisie vykonať skúšky bezpečnosti námorných vrtných plošín, ktoré vykonávajú svoju činnosť na území Európskej únie. Aby sa to však zabezpečilo v plnej miere, je potrebné prijať opatrenia v širšom meradle. Komisia musí predovšetkým posúdiť schopnosti EÚ okamžite a účinne reagovať na havárie a vypracovať európsky akčný plán.

Je jasné, že obsah a rozsah súčasných právnych predpisov je nedostatočný z hľadiska bezpečnosti aj zodpovednosti za spôsobenú škodu. V súčasnosti sa v Európskej únii realizujú obrovské projekty v oblasti infraštruktúry, ktorých bezpečnosť sa možno neposúdila komplexne a správne. Patrí medzi ne plynovod Nord Stream, o ktorom sa veľa diskutuje, a ďalšia infraštruktúra v oblasti ropy a plynu, ktorá je potrebná na to, aby Európa dosiahla energetickú bezpečnosť, ktorá však musí spĺňať najvyšší stupeň environmentálnych požiadaviek.

Preto sa musí jasne vyriešiť otázka zodpovednosti: znečisťovateľ poskytuje náhradu za spôsobenú škodu a okrem toho je potrebné prijať povinné systémy poistenia v celej EÚ. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať preventívnym opatreniam, aby sa zabránilo podobným katastrofám. Preto by Komisia mala, podľa môjho názoru, preskúmať zavedenie účinného systému dohľadu, posilniť kontrolné metódy a sprísniť povinné minimálne bezpečnostné pravidlá na úrovni EÚ.

Súhlasím s návrhmi, ktoré predložili naši kolegovia, aby Komisia predkladala aj výročné správy, ktoré by nám umožnili posúdiť skutočnú situáciu a v prípade potreby prijať včas opatrenia.

Na záver by som chcel poďakovať Komisii a pánovi komisárovi za to, že čoskoro budeme mať oznámenie a budeme môcť začať podrobnejšie skúmať, čo Európa skutočne potrebuje.

 
  
MPphoto
 

  Corinne Lepage, v mene skupiny ALDE. (FR) Vážená pani predsedajúca, pán Chastel, pán komisár, nehoda v Mexickom zálive je zlomový moment.

Žiaľ, ako ukazujú udalosti, ktoré sa teraz odohrávajú v Maďarsku, je jasné, že Európa nie je bezpečná pred rozsiahlymi priemyselnými nehodami. Našou spoločnou úlohou je práve predvídať katastrofy a nie jednoducho čakať, kým sa stanú, a potom dávať dokopy zdroje na ich riešenie.

Čo myslím pod pojmom „predvídať“? Po prvé, mať vhodné, preventívne právne predpisy. Dosiaľ takéto právne predpisy neexistujú. Musíme vykonávať dôkladné predbežné štúdie a som veľmi rada, že som počula o plánoch na uplatňovanie smernice Seveso II na námorné vrtné plošiny. Musíme vykonávať aj dôkladné posudzovania vplyvu a – toto je mimoriadne dôležité – vytvoriť systém zodpovednosti, ktorý bude pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok, aby zaručenie bezpečnosti bolo v hospodárskom záujme prevádzkovateľov.

A napokon, musia byť k dispozícii technické prostriedky, aby sa každá eventualita dala riešiť v rámci niekoľkých dní alebo dokonca hodín. Neznamená to jednoducho len schopnosť reagovať na papieri, znamená to schopnosť reagovať v reálnom svete. Netrúfam si ani len predstaviť, čo by sa stalo, keby podobná situácia ako v Mexickom zálive vznikla v uzatvorenom mori, napríklad v Stredozemnom mori, a trvala by niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov.

Ako ste spomenuli, potrebujeme, samozrejme, aj spravodlivý systém zodpovednosti za náhradu škôd. Pripomínam, že smernica o environmentálnej zodpovednosti nerieši hospodársku škodu. Preto si myslím, že je dôležité, aby sme urobili to, čo USA urobili bez zaváhania, a zaviedli moratórium na nové zariadenia, aby sa mohli splniť práve spomenuté podmienky.

Neznamená to ukončenie súčasných operácií, ale pozastavenie vydávania akýchkoľvek nových licencií, aby sa zabezpečilo, že všetky verejné aj súkromné zainteresované strany budú mať rovnaký cieľ: čo najrýchlejšie vytvoriť legislatívne a technické prostriedky, ktoré nás ochránia pred podobnou katastrofou, ako sa stala v USA.

Myslím si, že všetky tieto opatrenia by boli krokom správnym smerom, aj keď by som chcela poukázať na to, že naším spoločným cieľom je, aby spoločnosť postupne prestala používať ropu, a nie, aby sme zostali závislí od ropy.

 
  
MPphoto
 

  Bart Staes, v mene skupiny Verts/ALE.(NL) Vážená pani predsedajúca, súhlasím s vystúpením pani Lepageovej, najmä s poslednou časťou. V Mexickom zálive sa pred piatimi mesiacmi, 20. apríla, stalo niečo nepredstaviteľné v podobe hroznej katastrofy. Trvalo päť mesiacov, kým sa nadobro podarilo zastaviť únik. Preto my, ako európsky zákonodarný orgán, musíme zabezpečiť, aby v európskych vodách nikdy nedošlo k takejto katastrofe. Preto vedieme túto rozpravu. Preto podnikáme kroky.

Uznesenie, o ktorom sme hlasovali vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, je do veľkej miery v súlade s analýzou, politikou a ochotou pána komisára Oettingera. Pán komisár Oettinger sa už niekoľkokrát objavil v pléne, aby vysvetlil, čo zastáva a čo chce robiť. Naše uznesenie sa do veľkej miery zhoduje s tým, čo povedal pán komisár. Je mi ľúto, že Rada predložila zámer, že predtým než bude reagovať, počká na návrhy Komisie. Skutočne som očakával, že Rada bude reagovať na návrhy, ktoré predkladá Parlament počas tejto rozpravy.

Parlament predložil veľa dôležitých návrhov. V skutočnosti vyzývame členské štáty, aby zaviedli moratórium dovtedy, kým sa nebudú dať vylúčiť nehody, kým sa nezabezpečí dodržiavanie primeraných bezpečnostných predpisov. Chceme, aby moratórium trvalo dovtedy, kým si nebudeme istí, že právne predpisy v oblasti zodpovednosti sú plne v platnosti. Chceme sa zaoberať situáciou vo veci „kontroly kontrolných orgánov“. Chceme tiež zabezpečiť, aby sa prijali kroky na vyradenie zariadení, ktoré sú ešte prevádzkyschopné a ktoré bude možno potrebné čoskoro vyradiť z prevádzky. Chceme, aby sa rozšíril mandát Európskej agentúry pre námornú bezpečnosť (EMSA). Chceme, aby táto organizácia bola zodpovedná za znečistenie morí spôsobené námornými loďami, ale aj ropnými plošinami v prípade katastrofy.

Všetko, čo sa uvádza v tomto uznesení, je veľmi reálne. Pán Chastel, je mi ľúto, že nereagujete v mene Rady na návrhy Parlamentu a čakáte na návrhy, ktoré má predložiť pán komisár Oettinger. Prvý z týchto návrhov má byť predložený už na budúci týždeň v podobe stresového testu súčasných právnych predpisov. Takže Komisii srdečne blahoželám a vyjadrujem skôr zdržanlivý postoj k Rade.

 
  
MPphoto
 

  Struan Stevenson, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, únik ropy v Mexickom zálive bol budíčkom pre ropné odvetvie. O tom niet pochýb. Všetci si to veľmi dobre uvedomujeme, buďme však opatrní, aby sme nereagovali neprimerane.

Súhlasím, keď hovoríme, že musíme mať náležité odškodnenie pre všetkých tých, ktorí prídu o svoje živobytie – najmä v odvetví rybného hospodárstva – v dôsledku úniku ropy alebo akejkoľvek podobnej nehody. Dúfam, že nám pomôžu nebesá a takáto nehoda sa v našich vodách nestane.

Musíme vytvoriť kompenzačný fond alebo poistný fond, do ktorého by prispievali samotné ropné spoločnosti. Keď však počujem milých kolegov, napríklad pani Lepageovú, ako vyzývajú na moratórium na prieskumné vrty, naozaj mám pocit, že to zachádza príliš ďaleko. To je neprimeraná reakcia. Máme 20 rokov, dve desaťročia, skúseností s hlbokomorskými vrtmi v Severnom mori a pri západnom pobreží Škótska – dve desaťročia, počas ktorých sme exportovali niektoré technológie s najvyššou úrovňou bezpečnosti na svete. Máme viac ako 315 hlbokomorských ropných vrtov, t. j. vrtov hlbokých viac ako 300 metrov, pričom niektoré z nich majú hĺbku až 1 600 metrov.

Zaoberať sa analýzou toho, čo sa stalo v Mexickom zálive, je predčasné, ale na základe dôkazov sa zdá, že ak by tam bola použitá naša technológia, ktorú používame v Severnom mori dve desaťročia, k úniku ropy by nebolo došlo alebo by bol zastavený omnoho rýchlejšie.

Preto nezabuchnime náhle dvere na jednom z najbezpečnejších priemyselných odvetví, ktoré v Európe máme, keď len v tomto roku sme do prieskumných prác v Severnom mori a pri pobreží Shetlandov investovali už 6 miliárd GPB. Nedramatizujme a neposielajme do celého sveta správu, že my v Európskom parlamente si myslíme, že náš európsky priemysel už nie je bezpečný. Je to jeden z našich veľkých zdrojov vývozných príjmov.

 
  
MPphoto
 

  Niki Tzavela, v mene skupiny EFD.(EL) Vážená pani predsedajúca, chcela by som zablahoželať pánovi Leinenovi a pánovi komisárovi k ich vystúpeniam. Zároveň by som chcela vyjadriť svoju nespokojnosť s tým, že na tomto uznesení sa nepodieľal Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, ktorý je zodpovedný za priemysel a výskum. Povedala by som, že v dôsledku tejto absencie obsahuje uznesenie odseky, ktoré sú nereálne alebo spôsobujú ťažobným odvetviam veľké problémy. Povedali sme, že ich budeme kontrolovať, nie že ich zničíme.

Preto úplne súhlasíme s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktorý predložil pán Callanan, aby sa zrušil odsek 17, a chcela by som tiež poznamenať, že odsek 22 ukladá ťažobným spoločnostiam finančné bremeno, ku ktorému by sme mali pristupovať opatrne. Ďalej by som chcela upozorniť, že v texte chýba dôležitá vec: nie je tam ani najmenšia zmienka o podporovaní výskumu a vývoja v ťažobnom odvetví. V tejto oblasti by sme mohli spolupracovať s Američanmi a prispieť k napredovaniu výskumu a technológie, ktoré nám pomôžu riešiť podobné krízy.

 
  
MPphoto
 

  Nick Griffin (NI). – Vážená pani predsedajúca, prehliada sa skutočný význam katastrofy vrtnej plošiny Deepwater. Otázka v skutočnosti znie, prečo spoločnosť BP uskutočňuje ropné vrty v strede hurikánovej oblasti, vo vode hlbokej 1 500 metrov a cez 5 000-metrovú skalu.

Odpoveďou je ropný vrchol – bod, v ktorom sme spotrebovali polovicu svetových zásob, ktorých ťažba bola jednoduchá, bezpečná a lacná, a teraz závisíme od zmenšujúcich sa zásob, ktoré sú stále nedostupnejšie, nebezpečnejšie a finančne aj environmentálne nákladnejšie. Vrtná plošina Deepwater je iba symptóm ropného vrcholu. Využívať ju na ospravedlnenie ďalšieho uchopenia moci EÚ nám nepomôže zastaviť dosiahnutie vrcholu ani nezabráni znášaniu jeho potenciálne katastrofických následkov.

Je načase, aby sme sa namiesto rozprávania o symptómoch začali vážne zaoberať chorobou: skutočnosťou, že sme spotrebovali všetku ľahkú ropu a stále sme od tejto látky závislí. V uplynulých mesiacoch si začali túto realitu postupne uvedomovať – okrem iných – prezident Obama, britská vláda a nemecká armáda. Je načase, aby EÚ vytiahla hlavu z piesku, prestala so svojou posadnutosťou zmenou klímy a začala skúmať a riešiť skutočnú krízu: ropný vrchol.

 
  
  

PREDSEDÁ: RODI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 

  Herbert Reul (PPE).(DE) Vážená pani predsedajúca, pán Chastel, pán komisár, dámy a páni, táto katastrofa bola veľká a na katastrofy možno reagovať rôznymi spôsobmi. Môžete sa naháňať a podnikať kroky a každý týždeň vydávať nové vyhlásenie alebo môžete situáciu dôkladne preskúmať a potom zvážiť, ktoré veci je potrebné zmeniť. Napríklad, pokiaľ ide o východiskový bod, potvrdilo sa, že situácia v Spojených štátoch nie je v skutočnosti porovnateľná so situáciou v Európe.

Pán komisár Oettinger si vybral druhú cestu: postupovať rozvážne, objektívne, po jednotlivých krokoch. Takto sa robí politika a takto sa získava podpora našich občanov. V prvom rade som vďačný, že pán komisár si vybral túto cestu, a po druhé, že zapojil všetky výbory. Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výbor pre priemysel, výskum a energetiku sa spoločne zúčastnili na plenárnom zasadnutí a obidva výbory sa zúčastnili na diskusiách s komisárom, pri ktorých sme mohli hlbšie preskúmať jednotlivé skutočnosti. Musím však, žiaľ, povedať – ako už spomenula pani Tzavelová –, že Výbor pre životné prostredie mal potom pocit, že uznesenie musí predložiť jednostranne. Považujem to za úplne neprijateľné. Okrem toho to neslúži cieľu parlamentnej spolupráce ani náležitému vyriešeniu tejto otázky, keď sa horúcou ihlou ušije nejaký unáhlený dokument.

Dozvedeli sme sa – ako vlastne všetci vieme –, že Komisia má na budúci týždeň alebo na ďalší týždeň po ňom predložiť oznámenie, v ktorom analyzuje dôsledky toho, čo sa stalo. Potom budeme môcť – ako celkom správne zdôrazňuje Rada – rozumne zvážiť, aké by mali byť dôsledky. Výbor pre životné prostredie mal pocit, že musí predložiť návrh uznesenia o tejto otázke rýchlo, takže teraz nám bolo predstavené uznesenie, ktoré ja osobne považujem celé za unáhlené. Čo sa mňa týka, uznesenie obsahuje chyby a, ako práve upozornila pani Tzavelová, úplne zanedbáva veľký počet aspektov týkajúcich sa výskumu a technológie. Čo na tom? Ide len o to niečo vydať, aj keď sa dokument touto otázkou zaoberá len z jedného hľadiska. To je úplne neprijateľné. Okrem toho vyvodenie záveru, že by sa malo vyhlásiť moratórium, je úspešný pokus upozorniť na Európu ako na stredisko priemyslu.

Dámy a páni, takto by sa nemalo postupovať. Ďakujem, že som mohol vystúpiť. Tu môže človek ešte aspoň hovoriť. Náš výbor sa na tomto uznesení vôbec nepodieľal.

 
  
MPphoto
 

  Pavel Poc (S&D). (CS) Výbuch vrtnej plošiny Deepwater bol celkom určite veľkou katastrofou. Bolo to varovanie pre Spojené štáty aj pre Európu. Jedno varovanie sme však prehliadli. V tom istom čase, keď Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín rokoval o vrtnej plošine Deepwater Horizon v Mexickom zálive, unikala ropa z vrtnej plošiny Jebel al-Zayt, ktorá je v Egypte niekoľko kilometrov od pobrežia, a o tomto úniku sme sa dozvedeli od turistov. Nepočuli sme o tom ani z masmédií a keď som sa počas zasadnutia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín opýtal zástupcu Komisie, či má informácie o tejto pomerne malej, ale blízkej katastrofe, alebo skôr úniku ropy, nemal žiadne. Tieto informácie nemal nikto. Okrem ďalších záležitostí, o ktorých tu hovorili kolegovia poslanci, by som preto chcel spomenúť ešte jednu, konkrétne, že je potrebné mať vždy včasné a kvalitné informácie, ktoré nebudú skreslené z politických dôvodov, ako to bolo v prípade, keď egyptská vláda neinformovala náležite o úniku ropy z vrtnej plošiny Jebel al-Zayt.

Moratórium je podľa môjho názoru jedno z možných riešení, aj keď nesmie, samozrejme, zakázať a obmedziť energetický priemysel, ak nás má zásobovať tým, čo potrebujeme. Jednotné bezpečnostné normy sú potrebné, pretože v Severnom mori sú normy Európskej únie veľmi prísne, ale v Čiernom mori sa už neuplatňujú. Takýto rozdielny prístup je neprípustný a musíme zabezpečiť, aby jednotné bezpečnostné normy chránili celé európske pobrežie.

 
  
MPphoto
 

  Gerben-Jan Gerbrandy (ALDE).(NL) Vážená pani predsedajúca, situácia v Mexickom zálive sa, samozrejme, nedá porovnať so situáciou v našich vodách, som však rád, že Európska únia napriek tomu využila túto príležitosť na preskúmanie svojich právnych predpisov. Toto preskúmanie napokon naliehavo potrebujeme.

Podľa mňa sú tu dva veľmi dôležité prvky. Prvým sú kontroly. Viacerí kolegovia poslanci o tom hovorili. Tieto kontroly sú nevyhnutné. Podľa mňa je ešte omnoho dôležitejší prvok zodpovednosti a, úprimne povedané, dosť ma prekvapilo, že tento prvok nie je dobre regulovaný dokonca ani v našich európskych vodách. Prečo je zodpovednosť taká dôležitá? Správna regulácia by bola výborným donucovacím prostriedkom, ktorý by ropné spoločnosti prinútil, aby prijali veľmi veľa opatrení na zníženie rizík, preto ju považujem za dôležitú. Z tohto dôvodu dôrazne podporujem stanovisko, aby sa neudeľovali nové licencie dovtedy, kým sa nebude táto zodpovednosť regulovať.

 
  
MPphoto
 

  Bas Eickhout (Verts/ALE).(NL) Vážená pani predsedajúca, obraciam sa predovšetkým na kolegov poslancov pána Stevensona a pána Reula, ktorí tvrdia, že Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín reagoval príliš rýchlo. Buďme úprimní, táto katastrofa sa stala pred piatimi mesiacmi a Európa predkladá uznesenie až teraz: to v žiadnom prípade nie je príliš rýchlo. Vo Výbore pre životné prostredie sme na tom pracovali už dlho.

Chcel by som tiež úprimne poďakovať Komisii, pretože bola aktívna a uznala, že právne predpisy v oblasti zodpovednosti nie sú jasné a že jednoducho existujú rozdiely medzi európskymi a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Tieto veci nie sú náležite regulované. Jednoducho musíme zastaviť akúkoľvek novú ťažbu ropy na otvorenom mori dovtedy, kým si nebudeme istí, že táto oblasť je náležite regulovaná. Toto moratórium by sa nevzťahovalo na celé odvetvie, ale iba na novú ťažbu ropy na otvorenom mori. To nie je neprimeraná reakcia, je to veľmi rozvážna reakcia. Uvedomujeme si tiež, že v Mexickom zálive stále prebieha vyšetrovanie príčin katastrofy. Tieto sa musia odhaliť a dovtedy by sa nemala vykonávať žiadna nová činnosť.

 
  
MPphoto
 

  Konrad Szymański (ECR).(PL) Vážená pani predsedajúca, katastrofy a dramatické udalosti, ako napríklad únik ropy v Mexickom zálive, sú veľmi často podnetom na všeobecné zmeny politiky a veľké programy regulačných reforiem. Opatrenia ovplyvnené emóciami však nie sú vždy racionálne, preto by som chcel vyzvať na veľkú dávku opatrnosti a rozvahy pri ukladaní nových povinností firmám, či už v oblasti poistenia, environmentálnych noriem, alebo bezpečnostných noriem, pretože v Európskej únii sú tieto normy v každom prípade najprísnejšie na svete. V tejto legislatívnej oblasti sme na inom stupni vývoja.

Jediný výsledok takejto nadmernej regulácie môže byť oslabenie konkurencieschopnosti Európy a posilnenie pozície ťažobného priemyslu všade za hranicami Európskej únie. Podobná situácia je v prípade moratória na ťažbu ropy na otvorenom mori – účinky tohto moratória budú s najväčšou pravdepodobnosťou úplne opačné, než sa plánovalo. Moratórium znamená, že k brehom Európy sa bude plaviť viac lodí, a preto väčšie nebezpečenstvo pre životné prostredie. Preto v obidvoch prípadoch – v prípade právnych predpisov aj v prípade moratória – vyzývam na veľkú rozvážnosť.

 
  
MPphoto
 

  Bogusław Sonik (PPE).(PL) Vážená pani predsedajúca, toto je už tretia rozprava v Európskom parlamente, ktorá ukazuje, akú veľkú dôležitosť prikladáme bezpečnosti ťažby ropy v európskych moriach. Nechceme, aby sa katastrofa, ktorá sa stala v Mexickom zálive, mohla zopakovať pri pobreží nášho kontinentu. Len počas prvých troch mesiacov tohto roku sa vyskytlo 175 prerušení prevádzky vrtných plošín v Severnom mori, z ktorých 8 bolo označených ako veľmi vážne nehody. V 32 prípadoch bola prevádzka týchto zariadení zastavená. Ďalším problémom je veľmi intenzívne využitie týchto plošín. Zo 103 plošín, ktoré boli uvedené do prevádzky v Severnom mori začiatkom 70. rokov dvadsiateho storočia, 44 plošinám končí za 5 rokov technická životnosť a 26 plošín už prekročilo prípustnú dobu využitia, ale bolo im udelené povolenie na predĺženie oprávnenia na ťažbu ropy.

Počas posledných 30 rokov sa zmenili aj majitelia týchto zariadení a noví správcovia nemusia mať rovnaký prístup k bezpečnosti ich využitia. Tlaky na čo najväčšie zvýšenie ťažby ropy nejdú ruka v ruke s opatreniami určenými na zlepšenie bezpečnosti alebo s náležitým hodnotením rizika. Preto podporujeme prácu pána komisára, ktorá sa zameriava na dôkladnú analýzu právnych predpisov v oblasti ťažby ropy v európskych moriach a v prípade potreby na zavedenie nových a nevyhnutných ustanovení s cieľom pokryť nebezpečenstvá vyplývajúce z ťažby ropy na mori a sprísniť zásady zodpovednosti v prípade nehôd, ktoré spôsobujú kontamináciu ropou.

Pre ťažbu ropy v európskych moriach sa musia stanoviť najprísnejšie bezpečnostné normy a tieto sa musia uplatňovať na všetkých prevádzkovateľov pracujúcich v európskych teritoriálnych vodách. Je nevyhnutné, aby sa to vzťahovalo aj na firmy, ktoré pochádzajú z krajín mimo Európskej únie. Napríklad nesmieme pripustiť situáciu, že ložiská v Arktíde budú ťažiť Nórsko a Rusko, pričom jedna z týchto krajín bude používať technológiu, ktorá nezodpovedá najprísnejším bezpečnostným normám, ktoré platia pre firmy patriace do Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  George Lyon (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, ako už povedali mnohí rečníci, katastrofa v Mexickom zálive bola budíčkom pre priemysel.

Počúval som však pozorne, čo povedal pán komisár vo svojom úvode a v poznámkach, a súhlasím so záväzkami, že musíme zlepšiť normy, musíme zlepšiť kvalitu a musíme zabezpečiť, aby EÚ mohla mať v tejto oblasti vedúce postavenie a aby sme mohli vyvážať naše bezpečnostné systémy do celého sveta a zabezpečiť, aby nás nasledovali aj ostatní. Vítam tiež, že vo svojom príspevku uznal, že Spojené kráľovstvo a Nórsko už vykonávajú svoju činnosť v Severnom mori podľa noriem, ktoré patria k najprísnejším na svete.

V Škótsku sme mali práve pred dvadsiatimi rokmi katastrofu v Severnom mori – katastrofu plošiny Piper Alpha, pri ktorej prišlo o život viac ako 100 ľudí. Viedlo to k rozsiahlemu preskúmaniu bezpečnostných noriem, ktorého výsledkom sú veľmi prísne normy, ktoré dnes máme.

Veľa z toho, o čom dnes hovoril pán Jo Leinen, podporujem, nemyslím si však, že otvorená výzva na moratórium je primeraná a rozumná reakcia na problém, pred ktorým stojíme. Dúfam, že Parlament si dobre rozmyslí, či zájde až tak ďaleko.

 
  
MPphoto
 

  Zbigniew Ziobro (ECR).(PL) Vážená pani predsedajúca, niet pochýb, že Európska komisia by mala monitorovať bezpečnosť ťažby a prepravy prírodných surovín. Okrem optimálnych bezpečnostných noriem by kľúčovou otázkou mala byť aj pripravenosť podnikov, ktoré ťažia a prepravujú prírodné suroviny, na núdzové situácie, ktoré by mohli spôsobiť rozsiahlu kontamináciu životného prostredia. Nesmieme zabudnúť na potrebné finančné zdroje, ktoré by mali vyčleniť firmy zapojené do tohto druhu hospodárskej činnosti.

Onedlho bude uvedený do prevádzky plynovod na dne Baltského mora, ktorým sa budú prečerpávať obrovské množstvá plynu. Myslím si, že to je ideálna príležitosť na položenie otázky, či Európska komisia urobila niečo na ochranu záujmov miliónov Európanov, ktorí žijú na pobreží Baltského mora a ktorí by sa v prípade výbuchu alebo úniku z tohto plynovodu mohli stať obeťami ekologickej katastrofy nebývalého rozsahu. Treba tiež pripomenúť, že uznesenie Európskeho parlamentu týkajúce sa prípravy na environmentálny vplyv tejto investície, ktoré bolo vypracované pred dvomi rokmi, bolo úplne ignorované a táto investícia práve teraz prebieha. Čo urobí Európska komisia v tejto záležitosti, aby sme neľutovali stratený čas, keď dôjde ku katastrofe?

 
  
MPphoto
 

  Catherine Soullie (PPE).(FR) Vážená pani predsedajúca, je zrejmé, že rozsah katastrofy v Mexickom zálive si od nás, politických predstaviteľov EÚ, vyžaduje, aby sme si položili otázky týkajúce sa bezpečnosti našich ropných zariadení. Skutočne, jeden z kľúčových prvkov ochrany morského prostredia spočíva v zabezpečení maximálnej bezpečnosti miest, kde sa vykonáva prieskum ložísk ropy.

Napriek tomu je jasné, že myšlienka moratória na súčasnú a budúcu ťažbu ropy v našich vodách je predčasná a neprimeraná. Predčasná, pretože ešte nie je známy výsledok vyšetrovania katastrofy v Mexickom zálive a niektoré predbežné závery potvrdzujú, že bola spôsobená kombináciou nesprávneho konania a organizačných a technických chýb. Neprimeraná, pretože – ako už bolo niekoľkokrát povedané – v Severnom mori, v Stredozemnom mori a v Mexickom zálive sa uplatňujú odlišné právne predpisy.

Je dôležité upozorniť na vážne hospodárske a sociálne následky, ktoré by malo moratórium, nehovoriac o tom, ako by mohlo ohroziť našu energetickú nezávislosť?

Nórsko a Rusko minulý týždeň ratifikovali zásadu spoločnej námornej hranice v Barentsovom mori a Arktíde a ukončili tak 40-ročný spor a 30-ročné moratórium. Praktickým výsledkom tejto dohody bude podiel týchto dvoch krajín na oblasti bohatej na uhľovodíky. Ako potom môžu výkonné orgány EÚ zároveň plánovať, že požiadajú o pozastavenie týchto ropných činností, a dobrovoľne sa tak oslabiť z energetického a hospodárskeho hľadiska?

 
  
MPphoto
 

  Mirosław Piotrowski (ECR).(PL) Vážená pani predsedajúca, nebývalá ekologická katastrofa v Mexickom zálive by mala presvedčiť členské štáty Európskej únie, aby vykonávali dôkladné monitorovanie vrtných plošín vo vodách, v ktorých sa ťaží ropa. Dokonca sa objavujú návrhy na zavedenie moratória na novú ťažbu ropy, kým sa nevylúči riziko ohrozenia životného prostredia. Tieto návrhy vychádzajú z predpokladu, že morské panvy nemajú hranice, a preto by ekologická katastrofa v jednej z nich postihla všetky.

Tento prístup je v súlade s uznesením o ekologickom ohrození Baltského mora v súvislosti s projektom Nord Stream, ktoré Európsky parlament prijal pred dvomi rokmi. Dúfame, že Európska komisia prijme k monitorovaniu investícií do plynu na dne Baltského mora rovnako rozhodný a uvážlivý prístup a že pritom využije všetky možné nástroje. Treba tiež zvážiť, či by sa nemali podporovať aj alternatívne technológie, napríklad ťažba bridlicového plynu.

 
  
MPphoto
 

  János Áder (PPE). (HU) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, o tejto ropnej katastrofe sme toho počuli veľa a všetci sme videli šokujúce obrázky na televíznych obrazovkách. Vedeli ste však, dámy a páni, že za 97 %, opakujem za 97 % všetkých úmyselných porušení bezpečnostných predpisov, ktorých sa dopustili americké ropné spoločnosti, je zodpovedná spoločnosť British Petroleum? Vedeli ste, že táto spoločnosť spôsobila za posledných desať rokov početné havárie? Viete o tom, že spoločnosť British Petroleum výrazne znížila svoj rozpočet na bezpečnosť a údržbu, aby udržala zisky? Aj to zohráva úlohu v stále rastúcom počte nehôd.

Pani Lepageová práve spomenula, že najdôležitejšie je katastrofy predvídať a predchádzať im. Všetci vieme, že najdôležitejšia je prevencia. V tom má pravdu. Myslím si však, že americká katastrofa v Mexickom zálive, ako aj ostané priemyselné a prírodné katastrofy v posledných rokoch alebo katastrofická udalosť, ktorá sa stala predvčerom v Maďarsku, jasne dokazujú, že k prírodným a priemyselným katastrofám môže dôjsť kdekoľvek a kedykoľvek. Preto som presvedčený, že veľmi dôležitá je náhrada škôd, ako aj rýchla a účinná kontrola škôd.

Veľa hovoríme o extrémnych poveternostných podmienkach, ich následkoch a nebezpečenstvách a o tom, ako zvyšujú riziko prírodných a priemyselných katastrof. Domnievam sa, že je to pravda, a ak je to pravda, potom musíme myslieť dopredu. Musíme si tiež všímať varovné signály, ako napríklad maďarskú katastrofu pred dvomi dňami alebo katastrofu v Mexickom zálive, ktorá sa stala na jar. Preto navrhujem kolegom poslancov a Parlamentu, aby sme na účinnú kontrolu škôd vytvorili európsky fond pre katastrofy.

 
  
MPphoto
 

  Romana Jordan Cizelj (PPE). (SL) Katastrofa v Mexickom zálive je desivá. Poukázala na nedostatočné bezpečnostné normy a nedostatočné opatrenia, ktoré sa prijali po úniku ropy. Aj keď sa táto katastrofa stala v Spojených štátoch, t. j. v rámci amerických regulačných požiadaviek a noriem, musíme sa z nej všetci poučiť a zabrániť akýmkoľvek podobným nehodám.

Zároveň však musíme zohľadniť aktuálnu situáciu v EÚ. Pokiaľ viem, v európskych zákonoch už máme zavedené mechanizmy na predchádzanie vzniku podobných nehôd v Únii, pretože naše zákony sú prísnejšie a náročnejšie ako obdobné americké zákony.

Preto si dovolím povedať, že my v Únii sa nemusíme ponáhľať. Neponáhľajme sa a urobme hĺbkovú odbornú analýzu príčin a následkov katastrofy v Mexickom zálive. Na základe tejto analýzy môžeme potom formulovať všetky nové požiadavky a opatrenia. Znepokojujú ma niektoré formulácie v uznesení, ktoré vytvárajú dojem paniky, ako napríklad „čo najskôr“, a som aj proti moratóriu na ťažbu ropy. Na druhej strane však súhlasím, že musíme zabezpečiť, aby sme uplatňovali naše zákony podľa najprísnejších noriem a aby sme v prípade havárie poskytli spravodlivé odškodnenie.

Predovšetkým však musíme podniknúť kroky aj za našimi hranicami. Nezáleží na tom, ktoré more sa znečistilo; či americké, európske alebo akékoľvek iné more. V takých prípadoch bude viac znečistený svet ako celok a budú hynúť zvieratá a rastliny a následkami znečistenia budú trpieť ľudia. Preto musíme urobiť to najťažšie, nie iba sprísniť predpisy v rámci európskych hraníc, ale presadiť prísne medzinárodné normy.

V prípade nehody v Maďarsku si naopak myslím, že musíme podniknúť naliehavé kroky, pretože k nehode došlo v rámci našich hraníc. Naliehavo potrebujeme odpovede na otázky týkajúce sa vlastností tejto hustej červenej látky – skutočne ohrozuje zdravie? Je naozaj pravda, že nie je zahrnutá do zoznamu nebezpečných odpadov EÚ? A ako môžeme predchádzať podobným nehodám?

 
  
MPphoto
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE).(LT) Najprv by som chcela poďakovať tým kolegom poslancom, ktorí prispeli k návrhu tohto uznesenia. Chcem poďakovať aj pánovi komisárovi, ktorý v nás svojím dnešným oznámením opatrení, ktoré zamýšľa urobiť Komisia, vzbudil veľkú nádej a radosť. A isteže, obavy, že uznesenie je unáhlené a možno nie dostatočne preskúmané... Napriek tomu si myslím, že je to hlas Európskeho parlamentu a posolstvo spoločnosti, Rade a Komisii.

Od tejto nehody prešiel už určitý čas a je veľmi dôležité, aby bolo teraz počuť aspoň hlas Európskeho parlamentu. Myslím si, ako už uviedli iní, že je naozaj veľmi dôležité preskúmať právne predpisy, ktoré v súčasnosti platia v Európskej únii, a právne predpisy týkajúce sa bezpečnosti a noriem kvality. Naozaj nehovoríme o zastavení prieskumu ložísk ropy ako celku, ale len o monitorovaní situácie a stanovení, aké ďalšie opatrenia sa majú prijať, aby sa zabránilo zopakovaniu podobnej nehody a katastrofy ako v Mexickom zálive.

Osobne ma v tomto uznesení veľmi potešili ustanovenia o zodpovednosti tretích krajín. Európska komisia a Európska únia by mali vo všeobecnosti posilniť dialóg s tretími krajinami v súvislosti s určitými projektmi v oblasti energetickej infraštruktúry. Nemusí to znamenať len ropné plošiny v Baltskom mori alebo plynovod Nord Stream, ale aj Čierne more, Stredozemné more a konfliktné situácie v severnej Afrike. Myslím, že je veľmi dôležité, že do tohto uznesenia sú zahrnuté tretie krajiny.

 
  
MPphoto
 

  Jolanta Emilia Hibner (PPE).(PL) Vážená pani predsedajúca, skúsenosti získané z udalostí uplynulých mesiacov a obavy z komplikovanej situácie na trhu s pohonnými hmotami, ktorá je dôsledkom katastrofy v Mexickom zálive, by nás mali prinútiť podniknúť účinné a rozhodné kroky na ochranu životného prostredia a predovšetkým na predchádzanie podobným katastrofám v budúcnosti. Je potrebné vynaložiť všetko úsilie na zvýšenie bezpečnosti ťažby ropy.

Odborníci nás presviedčajú, že relatívne malý počet nehôd ropných spoločností je výsledkom náležitých preventívnych opatrení – áno, je to pravda. Ignorovanie postupov a snaha šetriť na úkor bezpečnosti však znamenajú, že podobné katastrofy ako v Mexickom zálive sa môžu v budúcnosti stať aj v Európe.

Na celom svete je v súčasnosti v prevádzke okolo 1 600 vrtných plošín a tento počet neustále rastie. Otvárajú sa nové, ešte väčšie a výkonnejšie ropné vrty a vrtné plošiny. Ťažba sa presúva do hlbších častí morských paniev v oblastiach, ktoré sú stále ďalej od pobrežia. Preto klesá význam klasických ropných vrtov a zároveň stúpa význam vrtných plošín. Je nevyhnutná rozprava o bezpečnosti ťažby ropy. Možno nás prekvapí porovnanie platných bezpečnostných noriem s normami, ktoré sa skutočne uplatňujú. Je veľmi dôležité, aby ropné firmy podliehali ďalším obmedzeniam, a zaviesť nové nariadenia, ktoré môžu zlepšiť bezpečnosť. Viem, že niektoré krajiny začali už z vlastnej iniciatívy kontrolovať vrtné plošiny. Už prvé kontroly odhalili určité porušenia bezpečnostných noriem. Ukázalo sa, že mnohé plošiny v Severnom mori boli prevádzkované v rozpore so základnými bezpečnostnými zásadami.

Myslím si, že je potrebné okamžite urobiť preventívne opatrenia, aby vrtné plošiny a všetky miesta, kde sa ťažia prírodné zdroje z morského dna, podliehali vhodným predpisom a dohľadu. Je veľmi dôležité zaviesť nové bezpečnostné normy a zásady, ktoré budú musieť dodržiavať všetky strany, ktoré sa podieľajú na ťažbe ropy a sú za ňu spoločne zodpovedné. Kľúčovou požiadavkou je vlastníctvo platného osvedčenia.

 
  
MPphoto
 

  Gaston Franco (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Európa si celkom oprávnene kladie otázku, či by sa podobná ropná katastrofa, ako tá, ku ktorej došlo v Mexickom zálive, mohla stať v našich vodách.

Celkom oprávnene sme presvedčení, že zachovanie a ochrana morských ekosystémov, biodiverzity živočíchov a hospodárskych odvetví rybárstva a cestovného ruchu má prvoradý význam, pretože v minulosti úniky ropy veľakrát zničili naše pobrežia a zanechali na nás trvalý dojem. Musíme však zachovať chladnú hlavu a odmietnuť prijatie radikálneho stanoviska, ktorým by bolo zavedenie moratória na ďalšiu ťažbu ropy na otvorenom mori v Európe.

Po prvé preto, lebo v Európe máme veľmi prísne bezpečnostné normy na ťažbu a prieskum nálezísk ropy. Okrem toho sa samotné národné regulačné orgány a ropné spoločnosti v Európe zaviazali, že zmenia a doplnia predpisy a postupy v oblasti ťažby ropy a bezpečnosti, ak taká požiadavka vyplynie z výsledkov amerického vyšetrovania katastrofy.

Po druhé, z hľadiska našej požiadavky na energetickú nezávislosť by ukončenie našich ťažobných operácií v Severnom mori bolo z geostrategického hľadiska vysoko rizikové. A napokon, ak zastavíme prieskumné a ťažobné činnosti, ohrozíme tým budúcnosť nášho ropného priemyslu. Ako by sme v čase krízy odôvodnili následný vplyv na zamestnanosť?

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, myslím si, že všetci sme boli šokovaní každodenným únikom ropy, ku ktorému dochádzalo v Mexickom zálive, a poškodením životného prostredia, ktoré tento únik spôsobil. Je len správne, že v dôsledku toho by sme mali o tejto záležitosti diskutovať s cieľom nájsť spôsoby, ako zabezpečiť, aby sa to nezopakovalo.

Prichádzajú mi na myseľ dve veci. Po prvé, že sa musia dôsledne uplatňovať naše normy bezpečnosti a ochrany, aby sa nehodám predchádzalo a nie aby sme ich museli riešiť. V súčasnosti určite existujú dobré normy, ktoré sa musia všade uplatňovať.

Po druhé, úplne súhlasím s pánom komisárom, ktorý povedal, že naše bezpečnostné normy musíme preniesť do celého sveta, pretože keď sa niečo stane v Mexickom zálive alebo kdekoľvek inde, voči následkom nie sme imúnni. Nemôžeme postaviť okolo európskych vôd železnú oponu a povedať, že nič sa nestane, ak budeme sami dodržiavať prísne normy. Preto je v tejto oblasti veľmi potrebná celosvetová dohoda. Takisto potrebujeme fond na zvládanie katastrof. Spomínalo sa to a súhlasím s tým.

Hovorilo sa o moratóriu, no v súčasnosti mi to určite nepripadá vhodné, pretože ak by sme to urobili, existuje vážne nebezpečenstvo, že by sme mohli dopadnúť ako bohatý človek, ktorý sa rozhodol rozdať všetky svoje peniaze a skončil tak, že musel žobrať od tých, ktorým svoje peniaze rozdal. Boli by sme v rovnakej situácii – iné krajiny by naďalej robili prieskum, ako ho robia teraz, bez uplatňovania prísnych noriem, ktoré by sme uplatňovali my.

 
  
MPphoto
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE).(PT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, po ekologickej katastrofe, ku ktorej došlo v Mexickom zálive, je dôležité, aby EÚ zabezpečila ochranu svojich pobreží prostredníctvom svojej schopnosti predchádzať a reagovať na tento typ problému. Európska agentúra pre námornú bezpečnosť (EMSA) so sídlom v Lisabone poskytuje podporu a technickú pomoc v oblasti námornej bezpečnosti a ochrany pred znečistením spôsobeným loďami.

V júni tohto roku som pánom komisárom Oettingerovi a Kallasovi a pani komisárke Georgievovej predložila písomný návrh na rozšírenie právomocí agentúry EMSA, aby sa vytvorili mechanizmy pre dohľad nad bezpečnosťou európskych ropných plošín a na predchádzanie ekologickým katastrofám. Tento návrh by priniesol úsporu z rozsahu v oblasti finančných, ľudských a technických zdrojov. Vítam odpoveď pani komisárky a pánov komisárov, ktorí prejavili ochotu zvážiť preskúmane nariadenia o zriadení agentúry EMSA s cieľom rozšíriť jej právomoci.

Znovu vyzývam Komisiu, aby preskúmala túto otázku a rozšírila právomoci agentúry so sídlom v Lisabone, aby sa zabezpečila účinná ochrana európskeho pobrežia.

 
  
MPphoto
 

  Diana Wallis (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, katastrofy ako táto by nás mali prinútiť, aby sme sa zamysleli. Nútia ma zamyslieť sa nad Arktídou, oblasťou, v ktorej EÚ nemá priame právomoci, ale má veľký vplyv.

Pán komisár, správne ste povedali, že spoločnosti EÚ, ktoré vykonávajú svoju činnosť mimo EÚ, by mali exportovať normy EÚ. Dúfam, že sa to stane v prípade arktickej oblasti. Táto oblasť je omnoho náročnejšia a nehostinnejšia ako Severné more a pre mňa je to záhada. My ako Európa presadzujeme odklon od hospodárstva založeného na rope a presadzujeme obnoviteľné zdroje energie. No pritom nepriamo podporujeme ťažbu ropy v najzraniteľnejšej a najkrehkejšej časti našej planéty, v ktorej by následky mohli byť hrozivé. Možno by sme sa mali nad tým, čo sa deje v Arktíde, veľmi dôkladne zamyslieť.

 
  
MPphoto
 

  Kriton Arsenis (S&D).(EL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, nesúhlasím s tým, čo sa v tomto Parlamente povedalo v súvislosti s korporačným protekcionizmom. Čína práve beží opreteky: robí opatrenia, zavádza do praxe potrebné dohody, pripravuje päťročný plán o tom, ako presne chce zmeniť svoj priemysel, zatvára znečisťujúce priemyselné odvetvia, pretože súťaží s nami na obrovskom trhu, trhu s čistou energiou, ktorý predstavuje 13 miliárd USD. Na túto výzvu nesmieme reagovať protekcionizmom, ale odvážnymi opatreniami.

Áno, pán komisár, mali by ste naďalej presadzovať moratórium, ktoré nebude dočasné, ale trvalé a ktoré bude novým krokom k čistej energii. Rovnako, pán komisár, musíme preskúmať environmentálnu zodpovednosť, o ktorej ste vy a ďalší poslanci hovorili a ktorá bude musieť zahŕňať celú výhradnú hospodársku zónu, v ktorej spoločnosti vykonávajú svoju činnosť.

 
  
MPphoto
 

  João Ferreira (GUE/NGL).(PT) Z úniku ropy v Mexickom zálive a následnej ekologickej katastrofy sa musíme poučiť. Súčasťou tohto poučenia bude určite náročnejšie, prísnejšie a pravidelnejšie monitorovanie bezpečnostných podmienok na podobných zariadeniach v Európe, musí však zájsť omnoho ďalej. Zvony bijú na poplach a nemôžeme ich ignorovať. Dnes sú relatívne dobre známe obmedzenia svetových zásob ropy. Ľudstvo je veľmi – príliš veľmi závislé od týchto zásob energie, ale aj v prípade zásob mnohých ďalších vecí. S týmito zásobami sa preto musí zaobchádzať veľmi rozumne, čo predovšetkým znamená, že sa musia využívať veľmi šetrne.

Už sme v tomto Parlamente upozornili na dôležitosť plánu zameraného na dobré a spravodlivé riadenie týchto zdrojov, zmiernenie vplyvu ich rastúceho nedostatku a kontrolovaný prechod k iným primárnym zdrojom energie. Hovorím o Protokole o vyčerpaní ropy, ktorý navrhla skupina odborníkov na ropný vrchol v Uppsale v roku 2002 a v Lisabone v roku 2005.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI).(DE) Vážená pani predsedajúca, ak sme sa niečo naučili z ropnej krízy, potom to, že v čase vysokých cien ropy sa začína vyplácať budovanie zle prístupných ropných polí a ťažba ropy za najnepriaznivejších podmienok, ako napríklad z čoraz väčších hĺbok. V prípade, že odborníci predpovedajúci veľké zvýšenie ceny ropy majú pravdu, potom musíme počítať s tým, že v blízkej budúcnosti sa bude uskutočňovať ešte riskantnejší prieskum nálezísk ropy.

Ako vieme, krajiny v susedstve severovýchodného Atlantiku nedokázali dosiahnuť dohodu, aj keď po katastrofe v Mexickom zálive by bolo vhodné sprísniť v rámci medzinárodných dohôd bezpečnostné opatrenia pre ťažbu ropy z hĺbok väčších ako 200 metrov. Hĺbky, v ktorých sa pracuje v príslušnej oblasti, a riziká sú úplne porovnateľné s hĺbkami a rizikami v Mexickom zálive. Musíme sa zaoberať zlepšením bezpečnostných noriem a zabezpečením finančnej zodpovednosti – o to viac, že Komisia zjavne plánuje sieť plynovodných potrubí na CO2 a chce predávať emisie z európskych elektrární ropnému priemyslu v Severnom mori. Ešte sme nevyriešili, ako budeme zneškodňovať jadrový odpad – aj keď sa táto technológia používa už celé desaťročia –, a teraz odrazu sa má nebezpečný skleníkový plyn zneškodňovať v Severnom mori. Preto je podľa mňa najvyšší čas, aby sme premýšľali o bezpečnostných opatreniach.

 
  
MPphoto
 

  Kyriakos Mavronikolas (S&D).(EL) Vážená pani predsedajúca, podľa všeobecného názoru nás tento druh nehody, ako bola posledná a ako rad podobných nehôd pred ňou, upozorňuje, a najmä spravodajcu, ktorému blahoželám, na potrebu určitých opatrení v súvislosti s budúcnosťou všetkých týchto ťažieb, ktoré sa realizujú teraz a ťažieb, ktoré sa realizovali v minulosti.

Úroveň kontroly týchto zariadení ja naozaj veľmi dôležitá, a preto by sa mala zvýšiť a vykonávať v kratších intervaloch. Takisto je pravda, že zodpovednosť sa musí rozdeliť a že by malo byť možné rozdeliť ju výlučne. To bude nevyhnutne viesť k zmene práva v oblasti poistenia a v dôsledku toho nevyhnutne tiež k tomu, že po takejto nehode sa budú tieto spoločnosti poisťovať proti všetkým faktorom, ktoré by mohli spôsobiť škody.

 
  
MPphoto
 

  Sonia Alfano (ALDE).(IT) Vážená pani predsedajúca, katastrofa z apríla 2010 je jedna z najvážnejších ekologických katastrof, aké sa kedy na svete stali. Ak by sa podobná vec stala v uzavretom mori, ako je napríklad Stredozemné more, boli by nenapraviteľne ohrozené životy desiatok miliónov európskych a neeurópskych občanov.

V Taliansku – ako protestovalo hnutie Lega Ambiente v súvislosti s nepremyslenou politikou v oblasti energie – sme i napriek tomu svedkami mimoriadneho zvýšenia počtu žiadostí o možnosť uskutočniť výskum a povolení udelených ministerstvom na ťažbu a prieskum nálezísk ropy, ktoré by postačovali na pokrytie požiadaviek Talianska na energie na obdobie o niečo dlhšie než jeden rok. Je zrejmé, že to nestojí za túto obeť. Všetko to ešte znásobujú obavy z toho, že spoločnosť BP oznámila dohodu s Líbyou o ťažbe na otvorenom mori, necelých 500 km južne od Sicílie.

Dúfam, že Komisia sa zaviaže chrániť prostredníctvom tohto súčasného bezprostredného opatrenia život v Stredomorí proti útokom nadnárodných spoločností a vlád, ktoré im napomáhajú a nestarajú sa príliš o spoločné blaho.

 
  
MPphoto
 

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážená pani predsedajúca, toto uznesenie sa zaoberá jedným problémom, ktorým sú riziká ťažby ropy na otvorenom mori, a neprihliada na príbuzný problém, že nám dochádzajú zásoby ľahko prístupnej ropy.

Už sme mohli prekročiť bod, v ktorom sme spotrebovali viac než polovicu svetových zásob. Tí, ktorí by chceli zastaviť alebo zakázať ťažbu na otvorenom mori, musia vysvetliť, ako chcú nájsť energeticky hodnotnú náhradu za ropu. Alebo by boli radi, keby sa budúce generácie vrátili k neindustriálnej spoločnosti?

Riziká ťažby v plytkých vodách európskeho kontinentálneho šelfu a vo vodách Mexického zálivu sú neporovnateľné. Navrhovatelia tohto uznesenia sú celkom oprávnene zhrození environmentálnymi a ďalšími nákladmi tragédie spoločnosti BP v Mexickom zálive. Musia si však uvedomiť aj náklady spojené s moratóriom na ťažbu ropy na otvorenom mori.

 
  
MPphoto
 

  Angelika Werthmann (NI).(DE) Vážená pani predsedajúca, žiaľ, nehodu vrtnej plošiny Deepwater Horizon nemôže nikto z nás zrušiť. Preto musíme podniknúť všetky kroky potrebné na to, aby k takejto ekologickej katastrofe vo vodách EÚ nikdy nedošlo. Myslím si, že na to sú absolútne nevyhnutné tri veci. Po prvé, musíme prijať maximálne opatrenia, inými slovami, musíme zakalkulovať všetky riziká ťažby na otvorenom mori. Po druhé, musíme zabezpečiť najvyšší stupeň bezpečnosti a vytvoriť záväzné minimálne bezpečnostné predpisy na úrovni EÚ. Po tretie, musíme zaručiť najprísnejšie normy ochrany životného prostredia.

Som presvedčená, že je veľmi dôležité, aby sme preskúmali naše schopnosti reagovať na havárie a aby sme vytvorili spoločný európsky a, dúfam, že aj celosvetový systém na predchádzanie takýmto ekologickým katastrofám.

 
  
MPphoto
 

  Günther Oettinger, člen Komisie. (DE) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený zástupca predsedníctva Rady, rád by som sa poďakoval za vaše angažované, vecné a veľmi početné príspevky týkajúce sa následkov a opatrení, ktoré sa majú urobiť. Týka sa to vašich mnohých parlamentných otázok v uplynulých týždňoch, na ktoré sme museli odpovedať, ako aj dnešnej rozpravy, ktorú sme pozorne sledovali, vyhodnotíme ju a zohľadníme v našom oznámení, ktoré predložíme v priebehu dvoch týždňov.

S mnohými predloženými návrhmi súhlasím a podporujem ich. Napríklad vedieme intenzívne rozhovory so spoločnosťou BP s cieľom zabezpečiť – a je na to dobrá príležitosť –, aby spoločnosť BP akceptovala najprísnejšie bezpečnostné normy, prísnejšie než súčasné, nielen v európskych vodách, ale aby tieto normy, ak sa tak smiem vyjadriť, aj exportovala. Spoločnosť BP bude pripravená uplatňovať na podobné vrty a vrtné plošiny pri pobreží Líbye rovnaké normy ako v Severnom mori, aj keď to možno nebude potrebné na získanie povolenia podľa líbyjského práva ani stanovené v právnych predpisoch.

Potom sa musíme zaoberať otázkou, v ktorých prípadoch chceme predložiť návrhy na normy, ktoré sa musia dodržiavať len vo vnútroštátnom práve, a v ktorých prípadoch chceme vytvoriť európske právo. Viac obmedzené to bude v prípade tankerov ako v prípade mobilnej prepravy, pokiaľ však ide o stacionárne plošiny, v súčasnosti vôbec neexistuje. Niektorí poslanci vyzývali, aby sme prešli z ropy na obnoviteľné zdroje energie. Aj to podporujeme. Nerobme si však žiadne ilúzie. Minimálne počas nadchádzajúcich 20 až 30 rokov bude naše európske hospodárstvo a spoločnosť naďalej potrebovať veľké objemy ropy pre dopravu. Najbližších 20 až 30 rokov nie je šanca, že by vás lietadlo dokázalo dopraviť z Bruselu do vašich domovských krajín – do Madridu, Lisabonu, Sofie, Rigy alebo Mníchova – bez ropy.

Ak sa nemá Európa zastaviť, ako členovia mobilného spoločenstva, ktorí využívajú leteckú dopravu, všetci potrebujeme ropu. To isté platí pre diaľkové autobusy a autokary, to isté platí pre prepravu ťažkými nákladnými vozidlami a napriek vývoju elektrických vozidiel to ešte po dlhý čas bude platiť pre individuálnu dopravu, osobné automobily. V súčasnosti je v krajinách Európskej únie registrovaných o niečo viac ako 200 miliónov osobných automobilov. Keď Poľsko a nové členské štáty dosiahnu rovnakú hustotu, aká v súčasnosti existuje vo Francúzsku a Nemecku, potom za 15 rokov bude v EÚ 300 miliónov osobných automobilov. Hoci môžu byť energeticky úspornejšie, napriek tomu bude veľká väčšina z nich bežať na palivo vyrobené z ropy. Inými slovami, prechod z ropy na obnoviteľné zdroje energie je dlhodobá politika, ale počas najbližších 10 až 30 rokov sa v Európe dopyt po rope nezníži. Dopyt po rope bude mať skôr tendenciu mierne stúpnuť vzhľadom na potrebu niektorých štátov dobehnúť hustotu vozidiel – aj keď budú tieto vozidlá akokoľvek energeticky úsporné. Ešte viac to platí na celosvetovej úrovni.

Preto, ako som spomínal, potrebujeme najvyšší možný stupeň bezpečnosti pri ťažbe ropy požadovanej pre naše hospodárstvo a spoločnosť.

S touto témou sa k vám vrátime a počítam s vašou podporou. Chcel by som poďakovať aj členským štátom, ktoré boli v tejto oblasti veľmi konštruktívne. Napriek tomu na vás nalieham, aby ste s rovnakou intenzitou, akú ste prejavili dnes tu, pracovali aj vo vzťahu k vašim národným vládam, aby aj Rada bola pripravená jednohlasne alebo veľkou väčšinou schváliť tieto právne predpisy o prísnejších normách. Ešte nie som presvedčený, že všetky členské štáty sú v súčasnosti pripravené na to, aby ste po návrhoch Komisie spolu s Radou schválili európske normy.

 
  
MPphoto
 

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. (FR) Vážená pani predsedajúca, tiež by som vám chcel poďakovať za zaujímavú rozpravu. Niekedy vystúpenia skutočne odhalili veľmi odlišné uhly pohľadu. Občas som si vypočul diametrálne odlišné názory z tej istej politickej skupiny. To je veľmi poučné.

Chcel by som povedať tri poznámky. Po prvé, potrebujeme viac právnych predpisov na zvýšenie bezpečnosti pobrežného priemyslu? Ako som uviedol vo svojom vystúpení, doteraz vykonané hodnotenie ukazuje, že prísne opatrenia sú už zavedené – už sa to tu spomínalo. Rád by som vám pripomenul, že Komisia, ktorá má monopol na iniciovane opatrení, v súčasnosti dokončuje svoje hodnotenie, ale už oznámila, že na zvýšenie bezpečnosti priemyslu je najprv potrebné lepšie monitorovanie a lepšie presadzovanie súčasného regulačného rámca. Takže uvidíme, čo nám chce v tejto oblasti navrhnúť.

Okrem toho, ako som dnes už raz povedal, Komisia skúma schopnosti EÚ reagovať na katastrofy, aby sa zlepšila bezpečnosť pobrežného priemyslu, ktorá je v tejto oblasti dôležitým faktorom. V očakávaní legislatívnych návrhov by som rád zdôraznil, že na rozdiel od toho, čo dnes povedali niektorí poslanci, je zrejmé, že táto otázka Radu stále zamestnáva. Na neformálnom stretnutí ministrov energetiky, ktoré sa konalo 6. a 7. septembra, predsedníctvo požiadalo, aby sa uskutočnili prvé hodnotenia, aby sa o nich informovalo a diskutovalo.

Po druhé: je možné ospravedlniť moratórium? Je jasné, že je ťažké odpovedať na túto otázku priamo. V každom prípade si myslíme, že prvá požiadavka na akýkoľvek daný právny predpis je, aby sa skutočne presadzoval. Zaznamenali sme tiež, že priemysel, ako sa zdá, nečaká na vytvorenie tohto budúceho regulačného rámca, priemysel samotný preskúmava viacero opatrení súvisiacich s bezpečnosťou na preventívnom a prevádzkovom stupni.

A nakoniec, musíme pochopiť, že reálna situácia v Európe je celkom odlišná, pretože väčšina vrtov v Mexickom zálive sa robí v hĺbke 1 500 metrov, čo jasne komplikuje činnosti pri uzatváraní v prípade katastrofy, ako bola tá, ku ktorej došlo. Väčšina vrtov v Európe sa robí v hĺbkach do 200 metrov, čo poskytuje omnoho väčší priestor pre zásah alebo v každom prípade robenie opatrení uľahčuje.

Na záver, pani predsedajúca – a pán komisár o tom práve hovoril –, urýchli táto havária politiku EÚ v oblasti energie a obnoviteľných zdrojov energie? Táto politika už je, samozrejme, ambiciózna, úroveň týchto ambícií však budeme naďalej zvyšovať. Táto politika nám určite pomôže znížiť našu závislosť od ropy a, všeobecne povedané, posunúť sa smerom k nízkouhlíkovej spoločnosti. Ako však práve povedal pán komisár, nemôžeme jednoducho mávnuť čarovnou paličkou a v nasledujúcich 10 rokoch sa zbaviť ropy. Som presvedčený, že prechod k hospodárstvu nezávislému od ropy urýchli energetická stratégia na roky 2011 – 2020, ktorá sa má prijať začiatkom budúceho roka.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostala návrh uznesenia(1) v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 7. októbra 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. (RO) Vďaka nelegislatívnemu uzneseniu, ktoré bolo prijaté drvivou väčšinou, Európsky parlament vyslal veľmi jasný signál, konkrétne Komisii a ropným spoločnostiam, aby podnikli nevyhnutné kroky na odstránenie súčasných nedostatkov z hľadiska bezpečnostných noriem a zodpovednosti v ropnom ťažobnom priemysle. Musia sa prísne kontrolovať licencie na ťažbu ropy na otvorenom mori. Potrebné sú ďalšie opatrenia na predchádzanie vzniku ropných škvŕn, skutočných ekologických katastrof, ktoré Európska únia nemôže tolerovať.

Vzhľadom na stále rastúce problémy s hľadaním ropy a nárast potenciálne nebezpečných činností spojených s ťažbou ropy na otvorenom mori musíme všeobecne zvážiť opatrenia, ktoré je potrebné urobiť v budúcnosti. Je potrebné neustále vyvíjať úsilie na zlepšenie ochrany životného prostredia a Európska únia musí plniť svoju úlohu chrániť svojich občanov a prírodu, s ktorou musíme všetci žiť v súlade, regulovaním činností spojených s ťažbou ropy. Akékoľvek úniky ropy, dokonca aj tie, ku ktorým došlo v minulosti, by mohli mať katastrofický vplyv na životné prostredie a spôsobiť škody rybolovu alebo aj cestovnému ruchu. Európske právne predpisy v oblasti environmentálnej zodpovednosti musia preto zahŕňať aj škody spôsobené moriam.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioan Enciu (S&D), písomne.(RO) Vítam názor, ktorý predložil kolega Jo Leinen. Európa musí zaujať postoj k jednej z najväčších katastrof storočia. Nehoda ropnej plošiny Deepwater Horizon v Mexickom zálive a obrovský objem ropy, ktorý unikol do Atlantického oceána, má a bude mať veľký vplyv na svetovú klímu. Významne sa mení teplota Severoatlantického prúdu, to spôsobí v Európe túto zimu nižšie minimálne teploty. Rada a Komisia musia podniknúť presné a transparentné kroky a prijať opatrenia, ktoré zaručia bezpečnosť prevádzky ropných ťažobných zariadení, ako aj vysokú úroveň ochrany životného prostredia a ochrany pred ekologickými katastrofami v Európskej únii. Európska únia si musí udržať aj svoju pozíciu v oblasti zmeny klímy a pritom súčasne chrániť a uľahčovať náležité využívanie ropných polí, aby sa zabezpečili požiadavky na fosílne palivá. Parlament, Komisia a Rada musia vzájomne spolupracovať na návrhu spoľahlivého akčného plánu.

 
  
MPphoto
 
 

  András Gyürk (PPE), písomne.(HU) Dámy a páni, chcel by som poďakovať pánovi komisárovi Güntherovi Oettingerovi za jeho úsilie krátko po havárii americkej ropnej plošiny analyzovať to, či by predpisy EÚ postačovali na zabránenie podobným ekologickým katastrofám. Možno by sme mohli konštatovať, že predpisy Spoločenstva kladú väčší dôraz na opatrenia po katastrofe ako na prevenciu.

O tomto nedostatku bolestivo svedčí vážna ekologická katastrofa. V pondelok došlo k pretrhnutiu hrádze odkaľovacej nádrže maďarskej hlinikárne. Susedné polia a dediny zaplavilo bahno s vysokým obsahom toxických chemikálií. Táto katastrofa si vyžiadala životy a môže spôsobiť kontamináciu pôdy a vody, ktorej rozsah zatiaľ nevieme odhadnúť. Situáciu ešte zhoršuje skutočnosť, že ťažké kovy môžu spôsobiť vážne znečistenie ovzdušia. Za haváriu je zodpovedná spoločnosť, ktorá prevádzkuje hlinikáreň, sotva však bude sama schopná poskytnúť odškodnenie za nevyčísliteľné škody.

Poučenie je zrejmé. Po prvé, aj na úrovni Spoločenstva sa musí trvať na nekompromisnom presadzovaní zdanlivo prísnych predpisov zo strany vnútroštátnych orgánov. Po druhé, musia sa sprísniť príslušné nariadenia, ktoré musia požadovať, aby spoločnosti mali primerané poistné krytie aj pre havárie takýchto rozmerov. Dovtedy, kým sa v týchto oblastiach nepohneme dopredu, náklady na akékoľvek náhrady škôd budú znášať nevinní daňoví poplatníci.

 
  
MPphoto
 
 

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Vážená pani predsedajúca, ropná katastrofa v Mexickom zálive nám pripomína typické riziká spojené s prieskumom nálezísk ropy na otvorenom mori. Vyšetrovanie príčin katastrofy v amerických vodách musí byť úplné a nekompromisné a EÚ by mala venovať veľkú pozornosť všetkému, z čoho je potrebné sa poučiť. Výzvy na moratórium na ťažbu ropy vo vodách EÚ sú však predčasné a úplne neprimerané. V škótskych vodách sa uplatňujú iné nariadenia, než sú tie, ktoré sa uplatňovali v Mexickom zálive, a v tomto odvetví máme desaťročia skúseností. Škótsky prieskum nálezísk ropy sa tiež neobišiel bez nehody a katastrofa plošiny Piper Alpha ukázala, že niekedy je cena za získanie ropy príliš vysoká. Z katastrofy plošiny Piper Alpha sme sa však poučili a sprísnili sme nariadenia. Ak z Mexického zálivu vyplynú ďalšie poučenia, môžu sa urobiť príslušné zmeny a doplnenia. Tieto zmeny a doplnenia by však mali byť zodpovednosťou demokratických inštitúcií Škótska – a neuvážená reakcia tohto Parlamentu pravdepodobne nevyrieši žiadne problémy.

 
  
MPphoto
 
 

  Alajos Mészáros (PPE), písomne.(HU) Európska únia musí naliehavo vytvoriť stratégiu, aby mohla ľahšie predchádzať budúcim ekologickým katastrofám podobným katastrofe, ktorú spôsobila spoločnosť BP v Mexickom zálive. Havária vrtnej plošiny Deepwater Horizon bola jednou z najväčších katastrof v poslednom období, pri ktorej počas úniku vytieklo do mora 4,4 milióna barelov ropy. V dôsledku problémov pri rozhodovaní, aký typ technológie použiť a ako postupovať, bola veľmi sporná aj záchranná operácia. Ropa tryskajúca z morské dna medzitým zničila všetky živé organizmy. Podľa názoru britských environmentálnych chemikov sa okrem udržiavania ropnej škvrny mimo pobrežia nemal urobiť žiadny iný zásah. Morskí biológovia povedali, že spaľovanie niektorých ropných škvŕn a použitie dispergačných činidiel na odstránenie znečisťujúcich látok poškodzuje faunu – vzhľadom na relatívne rýchly rozpad daného typu ropy – viac ako samotná ropná škvrna. Na tomto mieste by som chcel tiež pripomenúť, čo sa stalo v Maďarsku pred niekoľkými dňami, keď po pretrhnutí hrádze odkaľovacej nádrže hlinikárne v blízkosti mesta Ajka pokrylo obydlia troch spoločenstiev v župe Veszprém niekoľko ton žieravého červeného kalu. Chcel by som vyzvať Európsku komisiu, aby poskytla primeranú materiálnu pomoc EÚ na pomoc obetiam tejto katastrofy a na pomoc pri vyčistení tejto oblasti. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne.(RO) Je absolútne nevyhnutné, aby sme prijali všetky možné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa v európskych vodách nezopakovala katastrofa podobná katastrofe vrtnej plošiny Deepwater Horizon. Preskúmanie právnych predpisov v oblasti životného zdravia, ako aj zdravia a bezpečnosti, ktoré upravujú ťažbu ropy na otvorenom mori, je vítaným a nevyhnutným procesom. Rada a Komisia sa musia zamerať na vypracovanie stratégie, ktorá zabezpečí harmonizáciu úrovní ochrany v celej Európskej únii. V opačnom prípade rozdiely medzi normami v oblasti prevádzky a ťažby v členských štátoch umožnia spoločnostiam poskytovať vysokú úroveň ochrany iba vtedy, ak budú nútené tak urobiť. Vyčísliť výšku ľudských, sociálnych a environmentálnych nákladov katastrofy vrtnej plošiny Deepwater Horizon z finančného hľadiska je nemožné. Prevádzka ropných ťažobných zariadení však musí byť primerane poistená, aby sa zabezpečilo pokrytie nákladov v prípade najhoršieho scenára. Je to jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby daňoví poplatníci nemuseli znášať náklady na asanačné práce a aby miestne spoločnosti a spoločenstvá postihnuté únikmi ropy mohli dostať odškodnenie, na ktoré majú nárok.

 
  
MPphoto
 
 

  Salvatore Tatarella (PPE), písomne. (IT) Únik ropy z vrtnej plošiny Deepwater Horizon v Mexickom zálive musí byť varovaním aj pre Európu. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili vzniku podobnej katastrofy v našich moriach. Som presvedčený, že uznesenie, ktoré sme dnes schválili, je krokom správnym smernom k zaisteniu ochrany morského a pobrežného životného prostredia v Európe. Som tiež presvedčený, že povinnosťou členských štátov je naliehavo preskúmať všetky aspekty týkajúce sa ťažby ropy a prieskumu ložísk ropy v Európskej únii. Aby sa budúcim generáciám zaručilo udržateľné životné prostredie, ochrana našej planéty musí byť prvoradou prioritou. Preto musíme v tejto oblasti čo najskôr schváliť prísne právne predpisy, aby sa zabezpečilo uplatňovanie prísnych bezpečnostných noriem na všetky existujúce plošiny a aby sa v budúcnosti ťažba ropy obmedzila.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.


12. Prínos biodiverzity a ekosystémov k dosahovaniu rozvojových cieľov tisícročia – Konferencia o biologickej diverzite – Nagoja 2010 (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o nasledujúcich správach:

– otázka na ústne zodpovedanie o kľúčových cieľoch na konferenciu zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá sa uskutoční 18. – 29. októbra 2010 v Nagoji, ktorú Rade položil Jo Leinen v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (O-0111/2010 – B7-0467/2010);

– otázka na ústne zodpovedanie o kľúčových cieľoch na konferenciu zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá sa uskutoční 18. – 29. októbra 2010 v Nagoji, ktorú Komisii položil Jo Leinen v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (O-0112/2010 – B7-0468/2010);

– otázka na ústne zodpovedanie o prínose biodiverzity a súvisiacich ekosystémových služieb k rozvoju a dosahovaniu rozvojových cieľov tisícročia, ktorú Rade položila Michèle Strifflerová v mene Výboru pre rozvoj (O-0107/2010 – B7-0464/2010);

– otázka na ústne zodpovedanie o prínose biodiverzity a súvisiacich ekosystémových služieb k rozvoju a dosahovaniu rozvojových cieľov tisícročia, ktorú Komisii položila Michèle Strifflerová v mene Výboru pre rozvoj (O-0108/2010 – B7-0465/2010).

 
  
MPphoto
 

  Karin Kadenbach, zastupujúca autora. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, pred pár dňami som sedela so skupinou novinárov a rozprávali sme sa o veciach, na ktorých mi túto jeseň mimoriadne záleží.

Jednou z nich je celkom oprávnene biodiverzita. Ako viete, čoskoro sa má v Nagoji konať konferencia zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite a ja mám tú česť a to potešenie zúčastniť sa na nej ako členka parlamentnej delegácie a ako spoluautorka uznesenia o biodiverzite, o ktorom sa bude v Nagoji hlasovať. Sedela som teda a zhovárala sa s novinármi, keď sa ma opýtali, prečo si dovoľujeme taký luxus ako povedzme zachraňovať bobra. V regióne Dolného Rakúska, odkiaľ pochádzam, sa podarilo zachrániť druh, ktorému hrozilo vyhynutie, a teraz sa rozširuje v rozsiahlej oblasti, čo do istej miery zarmucuje poľnohospodárov a lesníkov, ktorí majú na bobra celkom iný názor.

Hoci Európska únia a mnohé agentúry v členských štátoch s podporou mimovládnych organizácií veľmi usilovne a s veľkým zanietením pracujú na tom, aby chránili druhy, táto konverzácia opäť dokázala, že mnohí ľudia považujú ochranu a zachovanie biodiverzity za nejaký luxus. Pýtajú sa, či EÚ nemá nič naliehavejšie, čím by sa mohla zaoberať, než je záchrana zopár ohrozených orchideí alebo živočíšnych druhov. Ľudia sa často pýtajú, či je nejaký rozdiel v tom, či sa v zoo pozeráme na 500 alebo len na 499 rôznych zvierat. Dámy a páni, títo ľudia sotva považujú tému zachovania druhov a biodiverzity za prioritu. Buďme úprimní. Téma biodiverzity sa na politickom programe nenachádza ani zďaleka tak vysoko, ako napríklad téma hospodárskeho rastu alebo bezpečnosti. Mala by tam však figurovať, pretože podceňujeme dôležitosť tejto otázky.

Otázka zachovania druhov – a to je môj názor – nie je nejakou charitatívnou inštitúciou pre zopár úbohých chrobáčikov, bez ktorých by sme sa jednoducho zaobišli. Nechápte ma nesprávne: zachovanie druhov naozaj súvisí s láskou k rastlinám a živočíchom, ale týka sa predovšetkým bezpečnosti, politiky trhu práce a migračnej politiky. V diskusiách o biodiverzite sa často zabúda na to, akú úlohu hrajú živočíchy a rastliny v našom ekosystéme. Sú poskytovateľmi služieb prírody, vďaka ktorým náš ekosystém stále funguje. Práve vďaka veľkému množstvu rôznych druhov a ich vzájomnému pôsobeniu nedochádza k erózii pobreží, nespúšťajú sa lavíny a vody si udržiavajú samočistiacu schopnosť. Hovoríme tu o základnom prvku trvalo udržateľného rozvoja a životne dôležitých prínosoch a službách, ktoré tieto druhy poskytujú, ako sú napríklad zabezpečenie potravy, viazanie uhlíka a regulácia vôd – teda veci, ktoré tvoria základ hospodárskej prosperity, sociálneho blahobytu a kvality života. Ak tieto druhy vyhynú, prirodzená rovnováha sa naruší, čo spustí nebezpečný domino efekt. Nahradiť služby, ktoré poskytujú tieto rastliny a živočíchy, je nákladné. Niektoré regióny a biotopy už časom nebudú obývateľné alebo sa viac nebudú môcť využívať. Tieto biotopy už preto možno nebudú schopné poskytovať ekosystému svoje cenné prínosy a služby. Nielen to. Ďalšie možné následky, ako sú nezamestnanosť, nedostatočná bezpečnosť a vysťahovalectvo, vzbudzujú obavy v každom z nás.

Je teda celkom jasné, že ochrana druhov je záležitosť, ktorá vplýva na mnohé oblasti politiky. Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín to nedávno zdôraznil, pričom intenzívne pracoval na tom, aby zistil, aké je stanovisko Európskeho parlamentu. Rada by som tiež uviedla zopár čísel. Vedci odhadujú, že nahradenie týchto prírodných služieb a riešenie následkov, ako sú napríklad nezamestnanosť a migrácia, by stáli 7 % hrubého celosvetového dôchodku. Ak vás toto neprekvapuje, potom je tu aj niekoľko ďalších údajov. Podľa najnovšej štúdie, ktorú vypracovala Európska komisia, hrozí 25 % európskych živočíšnych druhov vyhynutie. Tá istá štúdia zároveň uvádza, že dochádza k neustálemu ničeniu pobrežných ekosystémov Európy. Niektoré regióny s bohatou biodiverzitou sa takisto zmenšujú. Naopak, oblasti, ktoré sa rozvíjajú vďaka pôsobeniu človeka, ako napríklad priemyselné parky, obytné zóny a dopravná infraštruktúra, zaznamenali od roku 1990 nárast o 8 %.

Dámy a páni, ako viete, aktéri rokujúci v Nagoji sa nedohodnú vždy na tom, čo chce konferencia dosiahnuť. Rozvinuté krajiny chcú vysoké ciele, mimovládne organizácie chcú ambiciózne ciele, pričom hospodárski aktéri sú spokojní s realistickými cieľmi – čo nie je žiadne prekvapenie. Podľa môjho názoru musí EÚ v Nagoji postaviť latku vysoko a musí rovnako ako tu v Európe pracovať na tom, aby do väčšej miery zapojila podnikateľskú komunitu – predovšetkým tie sektory a odvetvia priemyslu, ktoré značne využívajú biologické zdroje. EÚ sa môže rozhodnúť, či chce byť dobrým alebo zlým príkladom.

Dámy a páni, je už október a mnoho ľudí v Európe ešte ani len nepočulo o tom, že tento rok bol vyhlásený za Medzinárodný rok biodiverzity. Postarajme sa spolu o to, aby sa biodiverzite prisúdilo postavenie, ktoré si zaslúži a ktoré potrebuje, ak má v budúcnosti aj naďalej poskytovať svoje ekologické služby. Dovoľte mi zopakovať často citované indiánske príslovie: „Až keď sa vytne posledný strom, až keď sa otrávi posledná rieka, až keď sa uloví posledná ryba, až potom zistíte, že peniaze sa nedajú jesť“.

 
  
MPphoto
 

  Gay Mitchell, zastupujúci autorku. – Vážená pani predsedajúca, som vďačný za príležitosť vystúpiť v tejto rozprave.

Minulý týždeň som predsedal delegácii Parlamentu na samite Organizácie Spojených národov o pokroku v smere k rozvojovým cieľom tisícročia. Počas samitu a na každom vedľajšom podujatí ma zachvátilo nadšenie našich kolegov, vlád, medzinárodných organizácií a ľudí z praxe, ktorí sa zaviazali dosiahnuť ambiciózne ciele stanovené v roku 2000. Došlo k istému pokroku a na mnohé veci môžeme byť hrdí, no treba urobiť ešte oveľa viac.

Prístup k vzdelávaniu sa rapídne zlepšuje. Miera zápisov do škôl dosiahla v subsaharskej Afrike 76 % a v severnej Afrike 94 %. Zlepšuje sa prístup k pitnej vode. Do roku 2015 bude môcť mať 86 % ľudí žijúcich v rozvojových krajinách prístup k čistej pitnej vode – čo je nárast oproti 71 % v roku 1990. Ciele zamerané na prístup k pitnej vode už boli splnené v štyroch regiónoch – v severnej Afrike, v Latinskej Amerike a Karibiku, vo východnej Ázii a v juhovýchodnej Ázii. Zlepšuje sa prístup k energii. V severnej Afrike je takmer všeobecný prístup k elektrickej energii.

Napriek pokroku, ktorý sa evidentne podarilo dosiahnuť, však toho treba urobiť ešte oveľa viac. Námestník generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov nám povedal, že počas nasledujúcich piatich rokov musíme skutočne „uháňať do cieľa“. Jedna miliarda detí žije v chudobe, každý rok zomrie 1,4 milióna detí, pretože nemajú prístup k zdravotne vyhovujúcej pitnej vode, a 2,2 milióna detí každoročne zomrie preto, lebo neboli zaočkované vakcínami, ktoré sú v rozvinutých krajinách tak ľahko dostupné a ktoré máme k dispozícii už viac ako 30 rokov.

Siedmym rozvojovým cieľom tisícročia je zabezpečiť trvalú udržateľnosť životného prostredia. V rámci tohto cieľa existuje niekoľko čiastkových cieľov. Cieľ 7b je asi najobsiahlejší: znížiť stratu biodiverzity a do roku 2010 dosiahnuť výrazné zníženie miery tejto straty. Ukazovatele biodiverzity zahŕňajú okrem iného podiel zalesnenej krajiny, emisie CO2, podiel celkovo využívaných vodných zdrojov, spotrebu látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a podiel populácie rýb v rámci bezpečných biologických úrovní. Obmedzenie straty biodiverzity je preto kľúčovým prvkom rozvojových cieľov tisícročia.

Sedemdesiat percent chudobných ľudí na svete žije vo vidieckych oblastiach a ich prežitie a dobré životné podmienky priamo závisia od biodiverzity. Chudobní ľudia z miest sa tiež spoliehajú na ekosystémové služby biodiverzity, ako sú napríklad udržiavanie kvality ovzdušia a vody a rozklad odpadu. Niet takmer žiadnych pochýb o tom, že biodiverzita a zmena klímy ovplyvnia najskôr chudobných ľudí na svete. Ovplyvní to krajiny ako Tuvalu na polynézskych ostrovoch – krajinu, ktorá sa nachádza iba štyri a pol metra nad morom – a Maldivy, kde prezident Našíd tento rok usporiadal zasadnutie vlády pod vodou, aby zdôraznil skutočnosť, že do konca tohto storočia by sa jeho krajina naozaj mohla nachádzať pod vodou.

Vyzývam členské štáty a Komisiu, aby dali nový podnet na globálnu alianciu proti zmene klímy a jej podporný nástroj s cieľom zvýšiť vytváranie kapacít rozvojových krajín a vedomostnú základňu týkajúcu sa očakávaných vplyvov straty biodiverzity a účinne ju začleniť do plánov a rozpočtov v oblasti rozvoja.

Zároveň zdôrazňujem skutočnosť, že programy, ktorých cieľom je ochrana biodiverzity a znižovanie chudoby, sa musia zamerať na priority chudobných, klásť väčší dôraz na environmentálne riadenie na miestnej úrovni a zabezpečiť prístup k zdrojom biodiverzity, pozemkovú reformu a uznanie zvykovej držby.

Do roku 2050 pribudnú na Zemi dve miliardy ľudí a 90 % z nich sa narodí v dnešných rozvojových krajinách. Ak dovolíme, aby žalostná chudoba v týchto krajinách pretrvávala, dôjde k masívnej migrácii z juhu na sever a nerovnosť by sa pokojne mohla stať príčinou celosvetového vzplanutia.

Mnohí z nás neverili, že počas svojho života uvidia pád Berlínskeho múru. Teraz považujeme za samozrejmé, že krajiny bývalého sovietskeho bloku sú našimi partnermi v EÚ. Múr chudoby medzi severom a juhom môže padnúť tiež a môžeme vytvoriť lepší a bezpečnejší svet – miesto, kde môžeme mať nových partnerov a životné prostredie bezpečné pre nás všetkých.

 
  
  

PREDSEDÁ: DIANA WALLIS
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 

  Joke Schauvliege, úradujúca predsedníčka Rady.(NL) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, v prvom rade vám ďakujem za to, že ste mi dali príležitosť hovoriť tu dnes o tejto veľmi dôležitej téme, a to konkrétne o biodiverzite. Vo svojich záveroch z 15. marca 2010 s názvom Biodiverzita na obdobie po roku 2010: vízia a ciele na európskej a celosvetovej úrovni a medzinárodný režim prístupu ku genetickým zdrojom a spoločného využívania prínosov (ABS) Rada zdôraznila, že biodiverzita sa má zachovať a má sa predísť nezvratným škodám na ekosystémoch a ich funkciách, aby sme v neposlednom rade zabezpečili sociálnu a hospodársku stabilitu a dosiahli rozvojové ciele tisícročia.

Rada pripomenula, že biodiverzita hrá ústrednú úlohu v celosvetovom boji proti hladu a v zaisťovaní potravinovej bezpečnosti a že zároveň kľúčovým spôsobom prispieva k vytváraniu prosperity a znižovaniu chudoby. Vo väčšine rozvojových krajín je vzťah medzi ochranou ekosystémov na jednej strane a zamestnanosťou, príjmami a živobytím na strane druhej oveľa užší ako v EÚ.

Vzhľadom na 10. schôdzu konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (CBD) chce EÚ prostredníctvom realistického a ambiciózneho prístupu aktívne a konštruktívne prispieť k celosvetovému konsenzu týkajúcemu sa opatrení, ktoré treba prijať po roku 2010 na podporu biodiverzity. Patria sem opatrenia, ktoré dokážu rozvinúť perspektívu strategického plánu na obdobie po roku 2010, ktorý môže mať napríklad časový horizont do roku 2020, víziu, ktorá môže mať časový horizont do roku 2050, perspektívu čiastkových cieľov a dôležitých medzníkov spojených s merateľnými ukazovateľmi a napokon perspektívu zavedenia primeraných nástrojov monitorovania, posudzovania a následnej kontroly.

Zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni, ktoré sa konalo pred dvomi týždňami – 22. septembra – v New Yorku, bolo dobrou príležitosťou vyzvať medzinárodné spoločenstvo, aby uznalo kritický stav biodiverzity na celom svete a aby zároveň zdôraznilo potrebu chrániť základ života na zemi v záujme ľudstva a budúcich generácií a prijalo vhodné iniciatívy na všetkých úrovniach.

Pokiaľ ide o technickú podporu najmenej rozvinutých krajín, Rada je presvedčená, že rozvoj a prenos osvedčených postupov a technológií je základným prvkom v boji proti strate biodiverzity, zmene klímy a rozširovaniu púští. Je dôležité dosiahnuť koordinovaný postup a uspokojivo a nákladovo efektívne využívať zdroje.

Pokiaľ ide o financovanie, Rada zastáva názor, že vytvorenie účinného politického rámca na obdobie po roku 2010 a zavedenie nového strategického plánu pre CBD si budú vyžadovať primeranú mobilizáciu prostriedkov zo všetkých možných zdrojov pokrývajúcich verejné aj súkromné finančné prostriedky, a to vrátane nových foriem financovania a financovania opatrení na boj proti zmene klímy. Rada zastáva názor, že zvážiť by sa malo aj uvoľnenie finančných prostriedkov na biodiverzitu prostredníctvom pozmenenia, zrušenia alebo presmerovania dotácií, ktoré biodiverzite škodia. Začlenenie biodiverzity do činností podnikateľskej komunity a do ďalších odvetvových politík ostáva nutnosťou a prioritným cieľom.

Už 5. decembra 2006 závery Rady zdôraznili – v reakcii na posolstvo konferencie o biodiverzite v Paríži –, že biodiverzita a podpora ekosystémových služieb majú byť zahrnuté do politického dialógu s partnerskými krajinami a regiónmi. V priebehu tohto procesu mali byť spomínaní partneri podporení v tom, aby ďalej určili potreby a urobili z nich priority v rámci vnútroštátnych a regionálnych stratégií a plánov rozvoja. Rada je naďalej presvedčená, že začlenenie ekosystémových služieb a biodiverzity do programov rozvojovej spolupráce a následná finančná podpora predstavujú jediný spôsob, ako dosiahnuť trvalo udržateľné výsledky.

Hoci existuje jasné prepojenie medzi Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v otázkach životného prostredia na jednej strane a biodiverzitou na strane druhej, treba vziať do úvahy skutočnosť, že tento dohovor bol vypracovaný v rámci Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN). Hoci je dohovor otvorený pristúpeniu krajín, ktoré nie sú členmi EHK OSN, naši rozvojoví partneri v súčasnosti nie sú zmluvnými stranami tohto dohovoru.

Chcela by som sa vám poďakovať za záujem a teším na vašu rozpravu, o ktorej som presvedčená, že upozorní na mnoho nových prvkov.

 
  
MPphoto
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, strategické ciele, ktoré chce Európska únia dosiahnuť na konferencii v Nagoji, sú stanovené v záveroch Rady z 22. decembra 2009 a 15. marca 2010 a ešte viac ich rozpracuje a spresnení environmentálna Rada, ktorá bude zasadať 14. októbra 2010. Do popredia vystupujú najmä tri otázky, ktoré sú prioritami Európskej únie.

Prvou z nich je prijatie nového strategického plánu dohovoru na obdobie rokov 2011 – 2020. Mal by odrážať najlepšie dostupné vedecké poznatky o stave biodiverzity a zaistiť účinný realizačný rámec, ktorý je dostatočne ambiciózny na to, aby spustil ráznejšie kroky všetkých zmluvných strán dohovoru. Je to nevyhnutné, ak máme zabrániť vyhynutiu ďalších druhov a umožniť biodiverzite, aby naďalej poskytovala základné prínosy a služby, od ktorých závisíme všetci, a to najmä chudobní ľudia.

Druhou strategickou prioritou Európskej únie je uzavrieť rokovania o protokole o prístupe ku genetickým zdrojom a spoločnom využívaní prínosov, ktorý je hlavným príspevkom k ochrane a trvalo udržateľnému využívaniu biodiverzity po roku 2010 a v súlade so záväzkom, ktorý prijali všetky strany na 8. konferencii zmluvných strán (COP 8) v roku 2006. S týmto očakávaním sa vo veľkej miere stotožňujú zmluvné strany dohovoru z rozvojových krajín, pričom mnohé z nich to považujú za svoju najvyššiu prioritu.

Treťou úlohou je zabezpečiť, aby sa zmobilizovali primerané prostriedky, ktoré by umožnili realizáciu politického rámca v oblasti biodiverzity na obdobie po roku 2010 vrátane nového strategického plánu. EÚ ako celok sa v rámci svojho cieľa v oblasti biodiverzity na rok 2020, ktorý prijala začiatkom tohto roka, zaviazala zvýšiť svoj prínos k zabráneniu strate celosvetovej biodiverzity, ale myslím si, že môžeme byť veľmi hrdí aj na to, čo vlastne robíme v súčasnosti. V období rokov 2002 – 2008 Európska únia každoročne poskytla viac ako 1 miliardu USD, teda približne 740 miliónov EUR, na celosvetovú biodiverzitu, a to prevažne prostredníctvom tematického programu pre environmentálne a prírodné zdroje v rámci nástroja rozvojovej spolupráce, ale aj Európskeho rozvojového fondu, ktoré obsahujú primerané ustanovenia pre biodiverzitu.

Členské štáty tiež významne prispeli k nedávnemu doplneniu globálneho environmentálneho nástroja, v rámci ktorého bola na biodiverzitu vyčlenená suma 1,2 miliardy USD. To predstavuje zvýšenie o 28 % v porovnaní s posledným doplnením. Biodiverzite môže byť očividne na osoh aj nová iniciatíva týkajúca sa rozvojových cieľov tisícročia v hodnote 1 miliardy EUR, ktorú minulý mesiac ohlásil pán predseda Barroso na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v New Yorku.

Komisia v súčasnosti aktualizuje svoje vlastné údaje týkajúce sa rozvojovej spolupráce v oblasti biodiverzity, pričom používa tú istú metodiku, ako používala pri vyúčtovaní financovania v oblasti zmeny klímy. Samozrejme, podporujeme členské štáty v tom, aby urobili to isté, aby sme v Nagoji mohli predložiť jednotné číslo.

Musíme sa pozrieť aj na iné spôsoby, ako môžeme prispieť k lepšiemu uplatňovaniu dohovoru o biodiverzite a pomôcť zmluvným stranám z rozvojových krajín plniť si záväzky v súlade s dohovorom, a to najmä pokiaľ ide o nový strategický plán na obdobie po roku 2010, ktorý bude prijatý v Nagoji. Spolu s našimi partnermi v Nagoji máme v úmysle preskúmať všetky spôsoby a prostriedky, ako to dosiahnuť.

Ako už bolo spomenuté, strata biodiverzity nepredstavuje pre zmierňovanie chudoby nový problém. Cieľ týkajúci sa biodiverzity na rok 2010 bol zahrnutý do siedmeho rozvojového cieľa tisícročia už v roku 2002 a samotná EÚ pri mnohých príležitostiach otvorene zdôraznila významné prepojenia medzi biodiverzitou a rozvojom. Len minulý mesiac vo svojom vyhlásení na stretnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni o biodiverzite pán predseda Barroso poznamenal, že naša schopnosť odstrániť chudobu a hlad a zlepšiť zdravie detí a matiek závisí od dlhodobej dostupnosti čerstvej vody, potravín, liečiv a surovín, ktoré poskytuje príroda.

To sa spomína aj v správe o rozvojových cieľoch tisícročia na rok 2010, v politickom rámci EÚ pre pomoc rozvojovým krajinám pri riešení problémov potravinovej bezpečnosti a v rámci súdržnosti politík Komisie pre pracovný program v oblasti rozvoja na obdobie rokov 2010 – 2013, ktorý zahŕňa konkrétny cieľ v oblasti biodiverzity a sprievodné ukazovatele ako súčasť operačného rámca, ktorý má podporiť súdržnosť politík EÚ s rozvojovými cieľmi.

Novinkou je možno zvyšovanie poznatkov a povedomia o ekonómii straty biodiverzity a miere, do akej to podkopáva vyhliadky na zmierňovanie chudoby z dlhodobého hľadiska. Medzinárodná štúdia Ekonómia ekosystémov a biodiverzity (TEEB) ukazuje, aká nákladná je strata biodiverzity a zhoršovanie ekosystémov pre naše hospodárstva vrátane hospodárstiev v rozvojových krajinách. Už to viac teda nie je otázka morálky. V skutočnosti je to otázka našej kvality života, a predsa sa ochrana biodiverzity a ekosystémov nepovažuje za rozvojovú prioritu.

Dúfame, že TEEB bude určitým spôsobom smerovať k zmene tejto situácie, aby viac našich partnerov z rozvojových krajín dalo ochrane a trvalo udržateľnému využívaniu biodiverzity väčšiu prioritu v rámci svojich rozvojových stratégií, ale dokonca aj tam, kde to nie je stredobodom konania v rámci stratégií podpory krajín a regiónov, európska rozvojová politika aj tak vyžaduje, aby sa s environmentálnym a udržateľným riadením prírodných zdrojov zaobchádzalo ako s prierezovou otázkou, ktorú treba začleniť do všetkých rozvojových činností. Nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) aj Európsky rozvojový fond zahŕňajú ustanovenia na riešenie otázky biodiverzity.

Na záver chcem povedať, že pokiaľ ide o mechanizmy na zaručenie práva na prístup k informáciám a účasť verejnosti na rozhodovacom procese, ktorý sa týka biodiverzity, EÚ plne podporuje návrh rozhodnutia 10. schôdze konferencie zmluvných strán (COP 10) o strategickom pláne, ktorý nalieha na zmluvné strany a ostatné vlády, aby umožnili širokú a efektívnu účasť na úplnej realizácii cieľov dohovoru a strategického plánu. Zároveň si myslíme, že protokol o prístupe ku genetickým zdrojom a spoločnom využívaní prínosov by mal zmluvné strany zaviazať k tomu, aby vytvorili vnútroštátne rámce, ktoré umožnia pôvodným a miestnym spoločenstvám prijať prednostné a informované rozhodnutia o tom, či poskytnúť, alebo neposkytnúť prístup k ich tradičným znalostiam.

Chcel by som podporiť všetko, čo povedali autori otázok, a som im naozaj vďačný za ich cenné príspevky.

 
  
MPphoto
 

  Esther de Lange, v mene poslaneckého klubu PPE.(NL) Vážená pani predsedajúca, pani Schauvliegeová, pán komisár, tou najdôležitejšou vecou, ktorú od vás budeme zajtra požadovať v našom uznesení, budú ambiciózne, no predsa realistické ciele predstavené na konferencii v Nagoji. Inteligentný prístup by bol, keby sme sa v Nagoji dohodli na opatreniach, ktoré by nielen chránili biodiverzitu, ale zároveň bojovali proti účinkom zmeny klímy, pomohli dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia – o ktorých sa už povedalo veľa – a vytvorili ekologické pracovné miesta, a to najmä v Európskej únii. Štyri muchy jednou ranou – tomu hovorím efektívne využitie finančných prostriedkov.

Ak to však chceme dosiahnuť, Európska únia musí vystupovať jednotne. Musím k vám byť úprimná: moja nálada v tomto smere trochu klesá. Počula som veľa narážok na vyhlásenia Rady z minulých rokov a z marca tohto roku, ale počula som len málo, pokiaľ ide o podrobnosti. Napriek tomu však dúfam, že názory Komisie aj Rady pokročili od všeobecných fráz, ktoré zazneli vo vyhlásení z 15. marca. Aspoň v to dúfam – uvidíme 14. októbra. Zároveň dúfam, že sa poučíme z našich minulých chýb, že nepôjdeme na ďalší medzinárodný samit vyzbrojení mandátom, ktorý charakterizujú vágnosť a neurčitosť, a že my, teda Európska únia, tam nestrávime opäť všetok svoj čas vzájomnými diskusiami o tom, ako reagovať na vývoj udalostí, pričom nám neostane čas na to, aby sme hrali vedúcu úlohu, ktorú okrem iného žiada pani Kadenbachová.

Záverečný bod, na ktorý by som rada upozornila, sa týka začlenenia biodiverzity do ďalších politík. Náš Parlament žiada takúto súdržnosť v oblasti životného prostredia a ďalších politík v najnovšej správe o biodiverzite v Európskej únii. Podobne musíme biodiverzitu začleniť aj na medzinárodnej úrovni. Biodiverzita nie je len vecou životného prostredia alebo rozvojových cieľov tisícročia. Aj v iných sférach, ako napríklad v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), treba neobchodné záujmy, ako je biodiverzita, zaraďovať na oveľa vyššie miesta v programe. Pán komisár, viem, že biodiverzita je niečo, na čom vám záleží. Dúfam, že odovzdáte tento odkaz o medzinárodnom začlenení svojim partnerom na medzinárodnej úrovni.

 
  
MPphoto
 

  Michael Cashman, v mene skupiny S&D. – Vážená pani predsedajúca, aj ja som bol v Organizácii Spojených národov s pánom Mitchellom a zastupoval som Parlament v otázke rozvojových cieľov tisícročia (RCT). Chcem Komisii zablahoželať k tomu, čo robí, ale chcem Parlament informovať o tom, že na medzinárodnej scéne zaujíma EÚ vedúce postavenie v týchto otázkach týkajúcich sa biodiverzity, zmeny klímy a rozhodne aj zmierňovania chudoby v rámci RCT, ale zaujímavé je, že v OSN nám bol pridelený len štatút pozorovateľa. To sa musí zmeniť, keďže v týchto otázkach sme celosvetovým vodcom.

Máme rok biodiverzity, ale chcel by som navrhnúť, aby bol rokom biodiverzity každý rok. Naši občania – možno v galérii pre návštevníkov, možno tí, ktorí nás sledujú doma – sa opýtajú, čo to má s nimi spoločné. Bez informovania verejnosti a zvyšovania informovanosti sa nič nezmení. Ľudia si musia uvedomiť, že plechovica paradajok, ktorú zdvihnú z regálu v supermarkete, by tam bez existencie biodiverzity nebola. Potrebujeme stopercentnú informovanosť o tom, čo to znamená. Ako to brilantne vystihol pán Mitchell, tento múr chudoby – a rád by som doplnil, že aj nedostatku – treba zbúrať.

V tomto Parlamente hovoríme o súdržnosti politík, ale dovoľte mi spomenúť len niektoré z týchto otázok: bez súdržnosti politík týkajúcej sa prístupu k energii v rozvojových krajinách, odlesňovania, zmeny klímy, potravinovej bezpečnosti, reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, spoločnej politiky rybného hospodárstva, zabavovania pozemkov, prírodných zdrojov a prístupu k vode nikdy biodiverzitu neochránime a nikdy neukončíme utrpenie chudobných ľudí vo svete.

 
  
MPphoto
 

  Gerben-Jan Gerbrandy, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, zatiaľ čo diskutujeme o európskom stanovisku na samite v Nagoji, za múrmi tohto Parlamentu dochádza k honbe: k vytrvalej honbe za zdrojmi, honbe za ropou a plynom, nerastnými surovinami, drevom, potravinami a vodou, k honbe za všetkými zdrojmi, ktoré poskytuje príroda.

V tejto honbe chcú čínski investori postaviť diaľnicu cez Národný park Serengeti s cieľom využiť zdroje v strednej Afrike. Saudskoarabskí investori vynakladajú miliardy dolárov, aby postavili 6 000 kilometrov ciest cez dažďové pralesy Konga s cieľom rozbehnúť obrovské továrne na výrobu palmového oleja.

Všetci chceme zastaviť stratu biodiverzity, ale v reálnom svete táto honba za zdrojmi marí naše ciele. Taká je skutočnosť. Jediným spôsobom, ako zastaviť stratu biodiverzity, je preto radikálne zmeniť naše správanie.

Potrebujeme biodiverzitu, pretože nám poskytuje potravu, prístrešie, liečivá, čisté ovzdušie, vodu a tak ďalej. Bez nej skrátka nemôžeme prežiť. Dostávame sa do bodu zlomu, v ktorom je škoda nezvratná, a čo je ešte horšie, zrýchľuje sa. To je pocit naliehavosti samitu v Nagoji a práve tento pocit naliehavosti očakávam od ministrov a komisárov, ktorí sa ho majú zúčastniť.

Bohužiaľ, politické vyhlásenia a uznesenia nebudú na dosiahnutie tohto pocitu naliehavosti stačiť. Potrebujeme oveľa väčší tlak. Z toho dôvodu sme spolu s mnohými kolegami z celého sveta spustili kampaň na internete. Chcem, aby bol vypočutý názor každého človeka na túto otázku, pretože ľudia sa o ňu zaujímajú. Navštívte Facebook, aby ste zastavili stratu biodiverzity a podporili túto kampaň. Spolu s mnohými kolegami predložíme subjektom s rozhodovacou právomocou v Nagoji tisícky podpisov, aby sme im dali vedieť, že ľudia závisia od ich húževnatosti a vytrvalosti doviesť konferenciu v Nagoji do úspešného konca.

 
  
MPphoto
 

  Sandrine Bélier, v mene skupiny Verts/ALE.(FR) Vážená pani predsedajúca, pani Schauvliegeová, pán komisár, dámy a páni, záväzky prijaté v roku 1992 v Riu a v roku 2002 v Johannesburgu neboli dodržané. Naše stratégie zastavenia straty biodiverzity zlyhali a my poznáme dôvody tohto zlyhania.

Klíma sa mení, biodiverzita sa zmenšuje a ľudstvo musí byť odhodlané čoraz rýchlejšie sa prispôsobovať, a to čoraz zložitejším spôsobom. Na konferencii v Nagoji, ktorá sa koná pár týždňov pred konferenciou v Kankúne, má Európska únia príležitosť argumentovať v prospech prijatia nášho modelu hospodárskeho rozvoja, ktorý nám má pomôcť čeliť problémom 21. storočia.

Deregulácia v oblasti klímy, zastavenie straty biodiverzity a boj proti chudobe: tieto tri úlohy a reakcie, prostredníctvom ktorých ich treba riešiť, sú úzko prepojené. Sme zodpovední za navrhnutie a zavedenie nového modelu rozvoja, ktorý je spravodlivejší, objektívnejší a udržateľnejší.

Hovorme teda jasne a prakticky. Uznesenie Parlamentu určuje tri kľúčové úlohy, ktoré v súčasnosti vzbudzujú niekoľko otázok o pozícii Komisie a Rady.

Prvou úlohou je, samozrejme, začať ochraňovať a obnovovať biodiverzitu. To predpokladá primerané financovanie a ukončenie celej verejnej pomoci, ktorá škodí biodiverzite, pričom vyčlenený rozpočet, ktorý navrhujeme, by sa mal desaťnásobne zvýšiť. Je však Európska únia pripravená vyčleniť 0,3 % svojho HDP na politiku zameranú na zastavenie straty biodiverzity a presvedčiť krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), aby urobili to isté?

Druhá úloha sa spája s cenou, ktorú spoločnosť stojí strata biodiverzity a ktorá sa len začala odhadovať. Predpokladá sa, že je to okolo 1 % celosvetového HDP, ale toto vyčíslenie neberie do úvahy spoločenskú, kultúrnu, morálnu a vedeckú hodnotu biodiverzity.

Je Európska únia odhodlaná odolávať monetizácii živých organizmov? Je odhodlaná brániť spoločné dedičstvo ľudstva a znova potvrdiť, že príroda má nevyčísliteľnú hodnotu a že nie je na predaj?

Na záver, treťou úlohou je zastaviť plienenie genetických zdrojov zo strany podnikov a priemyselných odvetví. Jedným z riešení je regulovať prístup ku genetickým zdrojom takým spôsobom, ktorý predovšetkým plne rešpektuje práva pôvodných a miestnych spoločenstiev.

V rámci týchto rokovaní bude mať Európska únia stále mimoriadnu zodpovednosť. Je ako taká odhodlaná, po prvé, obhajovať zásadu, že život nemožno patentovať, a, po druhé, podporiť splatenie ekologického dlhu južným krajinám prostredníctvom podpory spätnej účinnosti systému, ktorý sa má prijať?

 
  
MPphoto
 

  Nirj Deva, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, biodiverzita nie je nejaké abstraktné slovo, ktoré používajú vedci, ktorým sa ťažko rozumie, s cieľom dohliadnuť na nejakú environmentálnu zvláštnosť. Biodiverzita je samotnou podstatou nášho prežitia ako ľudskej rasy na tejto planéte.

Vezmite si napríklad nedávny výpočet, ktorý urobil Dr. Pavan Sukhdev, týkajúci sa straty biodiverzity a hodnoty tejto straty. Jeho zistenia ukazujú, že len samotné odlesňovanie – teda zmenšovanie pľúc Zeme, ktoré menia oxid uhličitý na kyslík a ktoré nám umožňujú dýchať – stojí každoročne 4,5 bilióna USD. Vďaka nákladom na nahradenie výrobného procesu kyslíka prichádzame každoročne o 4,5 bilióna amerických dolárov. To je približne hodnota burzy cenných papierov v New Yorku.

Keby sme každý rok prišli o finančné prostriedky v hodnote burzy cenných papierov v New Yorku, som si istý, že každý v tejto sále by sa to snažil riešiť, ale keďže ide o biodiverzitu, zdá sa, že to nikoho nezaujíma. Je to obrovská suma peňazí, ktorá by bola potrebná na nahradenie straty kyslíka, ktorého objem znižujeme tým, že vytíname stromy, ktoré ho produkujú.

Vezmite si kolaps rybolovu tresky na kanadskom ostrove Newfoundland v 90. rokoch minulého storočia. Náklady na nahradenie predstavovali 2 miliardy CAD. Ak prídeme o nejaký farmaceutický genetický materiál, ktorý je výsledkom biodiverzity – čo sa práve deje –, prídeme o suroviny v hodnote 640 miliárd dolárov. Je to veľmi závažná otázka a my potrebujeme serióznych ľudí, ktorí by robili seriózne rozhodnutia.

 
  
MPphoto
 

  Kartika Tamara Liotard, v mene skupiny GUE/NGL.(NL) Vážená pani predsedajúca, o dva týždne budeme všetci smerovať do Nagoje v Japonsku s cieľom diskutovať o biodiverzite. Som zvedavá, či sa budú tuniak modroplutvý alebo veľryba nachádzať v menu, ktoré budú podávať naši hostitelia. Rozsiahla diskusia sa však bude opäť týkať toho, či na začiatok vytasíme peniaze alebo budeme hovoriť o cieľoch. Rozvojové krajiny by boli radšej, keby sme na úvod vyložili peniaze na stôl, a EÚ by radšej začala diskusiou o cieľoch.

Jedna vec je však jasná: musíme zastaviť stratu biodiverzity akýmkoľvek spôsobom. Odhaduje sa, že neschopnosť konať nás do roku 2050 vyjde na viac ako 4 000 miliárd USD. Neprichádza teda do úvahy, že by sme nič neurobili, a preto ma znepokojuje okrem iného skutočnosť, že nová holandská vláda plánuje znížiť rozpočet vyčlenený na rozvojovú pomoc – teda jeden z najdôležitejších finančných prostriedkov na boj proti strate biodiverzity v rozvojových krajinách – o 1 miliardu EUR.

Ak chce EÚ v Nagoji skutočne niečo dosiahnuť, musí sa radšej ujať vedenia a sama vypracovať silnú poľnohospodársku politiku a politiku rybného hospodárstva, než čakať až na situáciu po konferencii v Nagoji, aby prišla s návrhmi na túto tému. Pri uskutočňovaní reforiem poľnohospodárskej politiky musíme hľadieť za hranice iba trvalo udržateľnej poľnohospodárskej politiky a musíme zaujať pevné stanovisko. Vyzývam preto Komisiu, aby transponovala to, na čom sa dohodneme v Nagoji, do návrhov, ktoré možno zmerať a monitorovať, a vypracovala dlhodobú víziu, aby sme si v roku 2011 nemuseli opäť povedať, že sme neboli schopní zastaviť stratu biodiverzity.

 
  
MPphoto
 

  Anna Rosbach, v mene skupiny EFD.(DA) Vážená pani predsedajúca, biodiverzita má vplyv jednoducho na všetko. Na konferencii v Nagoji preto musíme bojovať za jej ochranu. Keďže však neustále stíname lesy, obrábame novú pôdu a prehradzujeme rieky, máme očividne nedostatok poznatkov a schopností, pokiaľ ide o začleňovanie biotopov a ekosystémov do vnútroštátnych právnych predpisov. Všetko od moderného poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, rozvoja v oblasti bývania, cestných sietí a dopravy až po mnohé druhy priemyslu má negatívny vplyv na biodiverzitu planéty. Morský život je vo veľmi zlom stave. Vyše 60 % všetkých rýb a mäkkýšov, ktoré sa konzumujú v EÚ, sa loví mimo EÚ. Naše vody sú zaťažené nadmerným rybolovom a populácia rýb sa obnovuje len ťažko. Baltské more má historicky vysokú úroveň znečistenia. Tehotným ženám vo Švédsku sa odporučilo, aby nekonzumovali miestne ulovené ryby. Členské štáty EÚ môžu prijať kroky smerom k zlepšeniu prírodných podmienok, ale kde je zvyšok sveta? Čo môžeme urobiť, aby sme ostatným častiam sveta pomohli pokročiť v ich vývoji? Celosvetová biodiverzita sa v dôsledku ľudskej činnosti zmenší – či už máme globálne otepľovanie alebo nie. Nesmieme si tu však klásť nereálne požiadavky. Biodiverzite najlepšie poslúžime vtedy, ak zostaneme realistickí. Je preto najvyšší čas, že sme našli praktické a realistické riešenia, ako zachovať zdravé suchozemské prostredie, zdravé rastliny a živočíchy, ako aj zdravé vodné prostredie.

 
  
MPphoto
 

  Claudiu Ciprian Tănăsescu (NI).(RO) Na úvod by som rád zdôraznil, že pokiaľ ide o 10. schôdzu konferencie zmluvných strán (COP 10) v Nagoji, je pre Európsku úniu absolútne nevyhnutné, aby k otázke biodiverzity zaujala jasné a jednotné stanovisko. Neschopnosť zaujať takéto pevné a jednotné stanovisko by vyústila do ďalšieho škandalózneho výsledku, ako bol ten na konferencii CITES v marci 2010. Z toho dôvodu by som chcel, aby boli odporúčania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín prijaté bez výhrad, aby mohli ponúknuť to najlepšie usmernenie, aké môže Európska únia použiť na navrhnutie oficiálneho stanoviska, ktoré budú naši zástupcovia schopní jednoznačne podporiť tento mesiac v Nagoji.

Okrem týchto úvah nesmieme zabúdať na to, že v stávke je nielen dôveryhodnosť Európskej únie ako jasne uvažujúceho a zodpovedného partnera v procese prijímania globálnych rozhodnutí, ale predovšetkým aj osud budúcnosti tejto planéty.

 
  
MPphoto
 

  Richard Seeber (PPE).(DE) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi na úvod spomenúť jeden detail. Pán komisár Potočnik, ktorého si veľmi vážim, uvádza sumy v dolároch, hoci ich potom prepočítava na eurá. Pán Deva tiež uvádza sumy v dolároch. Neskúmal som to dopodrobna, ale vlastne nám to dokazuje, že diskusia o biodiverzite ešte do Európy evidentne nedorazila. Vyzerá to tak, že my v Európe ešte nie sme schopní vytvoriť si vlastný názor na túto otázku. Myslím si, že by bolo dobré, keby sme dokázali brať túto rozpravu dostatočne vážne na to, aby sme naozaj premenili to, čo konkrétne znamená, na čísla. Som presvedčený, že toto je elitárska rozprava, ktorá je na hony vzdialená tomu, čo sa v skutočnosti deje v domovoch našich občanov. Myslím si, že kým sa nám nepodarí preniesť túto rozpravu do domovov a domácností v Európe, nemáme žiadnu nádej, že by získala politickú váhu tu v Parlamente. Inými slovami, som presvedčený, že komunikačná stratégia, ktorú by sme teraz mali prijať, spočíva skrátka v tom, aby sme o tejto záležitosti oboznámili ľudí, ako som už povedal, a keď budeme vedieť, ako ľudia reagujú, potom si môžeme stanoviť konkrétne ciele.

Pán komisár spomínal niekoľko veľmi konkrétnych cieľov. Dúfam, že sa mu podarí, aby boli v Nagoji prijaté, a zároveň dúfam, že Spoločenstvo bude vystupovať jednotne. Na týchto medzinárodných konferenciách je to vždy veľký problém.

Zároveň som presvedčený, že samotné peniaze nestačia. Mnohí kolegovia poslanci žiadajú dodatočné finančné prostriedky. To môže byť jedna cesta, ale na zaistenie úspechu to nestačí. Po druhé, ako som spomínal, musíme zmeniť svoju komunikačnú stratégiu, a po tretie, musíme zlepšiť kvalitu údajov, ktoré máme k dispozícii. Je jasné, že veľa údajov nám stále chýba, a som presvedčený, že toto je oblasť, v ktorej by Spoločenstvo, ktoré má problém s výskumom, predsa mohlo urobiť niečo konkrétne.

Ako viete, mojou obľúbenou témou je voda. Ak napríklad zavedieme novú politiku rybného hospodárstva, potom toho budeme musieť veľa doháňať, pokiaľ ide o druhy, ktoré treba chrániť. Ministri rybného hospodárstva pravdepodobne opäť prekročia nadmerné rybolovné kvóty a biodiverzita bude opäť odsunutá nabok. Som preto presvedčený, že vďaka tomuto máme naozajstnú príležitosť dokázať v tomto Parlamente, že to, čo hovoríme, myslíme vážne. Pozrime sa na to, akú podobu potom návrhy získajú.

 
  
MPphoto
 

  Kriton Arsenis (S&D).(EL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, zástupcovia Rady, my v tomto Parlamente naozaj vášnivo diskutujeme o cieľoch a zavedení nových cieľov týkajúcich sa biodiverzity. Zatiaľ čo však vedieme rozpravu, rokovaniam v tejto chvíli hrozí úplné zlyhanie a je to naša vina, je to vina Európskej únie. Z toho dôvodu sa chcem obrátiť na Radu a vyzvať ju, aby zmenila svoje stanovisko.

Musíme „odblokovať“ rokovania o protokole o ABS – o prístupe ku genetickým informáciám a spoločnom využívaní prínosov. Skutočnosť je taká, že ak to neurobíme, nielenže budeme vinní za zachovávanie situácie, ktorá podporuje biopirátstvo a v súčasnosti je zločinom voči miestnym spoločenstvám a genetickým zdrojom, ale zároveň nám ujde ďalšia príležitosť pre životné prostredie, rokovania zlyhajú a zopakuje sa situácia, ku ktorej došlo v Kodani.

Z toho dôvodu naliehavo vyzývam Radu, aby túto otázku dôkladne preskúmala. Musíme zmeniť naše stanovisko ešte predtým, ako sa Európska únia stane po prvýkrát vo svojej histórii pôvodcom zlyhania rokovaní o životnom prostredí.

 
  
MPphoto
 

  Chris Davies (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, úloha, ktorej čelíme v snahe zvrátiť stratu jedinečných žijúcich druhov, sa v priebehu tejto rozpravy stáva deprimujúco zrejmou. Na konferencii o biodiverzite sa povie veľa o potrebe zaviesť správne opatrenia, ale ak jediné, k čomu dospejeme, bude zbožné vyhlásenie, dosiahneme veľmi málo.

Dúfam, že môžeme zaviesť súbor cieľov a mechanizmy finančnej podpory – ktoré sa nepochybne spájajú s prístupom k biologickým zdrojom –, aby za niečo stáli. Dúfam, že dokážeme zaistiť zavedenie postupov, pomocou ktorých sa posúdi a potvrdí ich súlad, a zároveň dúfam, že dokážeme zaviesť opatrenia zamerané na častú revíziu cieľov a na zdokonalenie postupov v priebehu času.

Je úplne jasné, že táto konferencia nemôže zastaviť stratu biodiverzity. Tempo je skrátka príliš rýchle. Ak však dokážeme aspoň zaviesť mechanizmy a štruktúru, ktoré môžu napokon spomaliť a jedného dňa možno zvrátiť túto stratu, potom sa to bude považovať za úspech.

 
  
MPphoto
 

  Bas Eickhout (Verts/ALE).(NL) Vážená pani predsedajúca, predovšetkým by som chcel pánovi komisárovi Potočnikovi vyjadriť úprimnú vďaku za jeho angažovanosť v oblasti ochrany biodiverzity. Vieme, že má srdce na správnom mieste a že v tejto oblasti vyvíja veľké úsilie. Pokiaľ teda ide o angažovanosť Európy v Nagoji, zdá sa, že všetko je v poriadku. Musíme sa však ešte dohodnúť na cieľoch v čiastkových oblastiach, ako sú rybné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a lesníctvo. Stále očakávame vo všetkých týchto oblastiach ambiciózne ciele, a to nielen zo strany Európy.

Ešte dôležitejšie je však napokon to, aby sa tieto ciele po našom návrate z Nagoje pretransformovali do európskej politiky. V budúcom roku sa chystáme prehodnotiť našu poľnohospodársku politiku a tiež politiku rybného hospodárstva. Pán komisár nám povedal, že sa tiež snaží zaistiť to, aby bol termín „biodiverzita“ jednoznačne súčasťou tejto politiky. Pritom Rada je ticho. Pýtam sa teda úradujúcej predsedníčky Rady pani Schauvliegeovej, čo plánuje Rada v blízkej budúcnosti robiť. V Nagoji môžeme, samozrejme, rozdávať pekné sľuby, čo však budeme robiť v blízkej budúcnosti, pokiaľ ide o našu vlastnú politiku v oblasti rybného hospodárstva a poľnohospodárstva? To je to, čo je skutočne dôležité, inak naše sľuby z Nagoje nebudú ničím iným než prázdnymi slovami.

 
  
MPphoto
 

  Peter van Dalen (ECR).(NL) Vážená pani predsedajúca, zajtra budeme hlasovať o návrhu uznesenia o konferencii v Nagoji a ja by som chcel vo svojom vystúpení upriamiť pozornosť na pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1, ktorý som predložil spolu s pani de Langeovou v mene našich dvoch skupín. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh opätovne potvrdzuje zásadu, že formy života a životné procesy nesmú byť predmetom patentov. Požaduje teda pestovateľskú výnimku, ktorá umožní slobodne vyvíjať nové odrody rastlín.

Bez tejto výnimky existuje nebezpečenstvo, že prežijú iba spoločnosti s najväčším kapitálom a najrozsiahlejším portfóliom patentov. Tieto spoločnosti by potom rozhodovali o tom, ktoré druhy sa uvedú na trh, a to by rozhodne nebolo v prospech biodiverzity. Dôrazne vás preto vyzývam, aby ste v zajtrajšom hlasovaní upriamili svoju pozornosť na pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 a podporili ho.

 
  
MPphoto
 

  Oreste Rossi (EFD).(IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, od 18. do 29. októbra sa bude v Japonsku konať 10. schôdza konferencie zmluvných strán dohovoru o biologickej diverzite a je dôležité, aby Parlament vedel, čo zamýšľa Rada navrhnúť s cieľom ochrany a zaručenia biodiverzity.

Výskum ukázal, že v štúdii vykonanej na 4 000 rastlinách bolo viac než 22 % klasifikovaných ako ohrozené. To znamená, že každej piatej rastline hrozí vyhynutie, a ďalšou znepokojujúcou štatistikou je tiež to, že vyhynú mnohé rastliny, ktoré ešte ani neboli objavené. To isté sa týka mnohých živočíšnych druhov. Zároveň hrozí riziko, že v prípade rastlín stratíme aktívne zložky, ktoré sú dôležité pre odvetvia vyvíjajúce nové produkty, ktoré môžu pomôcť v boji proti v súčasnosti neliečiteľným chorobám. Čo sa týka živočíchov, ak vyhynú, stratíme charakteristické prvky, ktoré sú pre našu planétu dôležité.

V septembri Európsky parlament schválil na túto tému nariadenie EÚ, ktorým jednoznačne zaväzuje Radu, aby zaujala rovnaký postoj. Nesmieme zabúdať, že bojovať proti chudobe, a teda aj hladu, môžeme aj tým, že zachováme bohatstvo našich prírodných zdrojov, našej neoceniteľnej flóry a fauny, bohatstvo, ktoré si nemôžeme dovoliť stratiť a pre zachovanie ktorého musíme urobiť všetko, čo je v našich silách.

 
  
MPphoto
 

  Licia Ronzulli (PPE).(IT) Vážená pani predsedajúca, v roku 2002 prijali zástupcovia vlád z celého sveta záväzok významne znížiť stratu biodiverzity do roku 2010. Napriek tomu, že sa tento cieľ predkladal a zdôrazňoval na rôznych medzinárodných fórach, nepodarilo sa ho, žiaľ, dosiahnuť.

Tempo straty biodiverzity na našej planéte sa zrýchlilo do takej miery, že k nej dochádza prinajmenšom stokrát rýchlejšie než v prirodzených cykloch a za posledných 50 rokov dosiahla nebývalú úroveň. V Európe hrozí vyhynutie každému šiestemu cicavcovi a keď zanikne jeden druh, môže to vyvolať domino efekt voči všetkým ostatným. Za posledných 30 rokov vymizlo prinajmenšom 30 % zo všetkých živočíšnych a rastlinných druhov na našej planéte.

Bez ambicióznych cieľov, ktoré je potrebné prijať okamžite, bude strata biodiverzity, ku ktorej dôjde odteraz do roku 2050, stáť Európu 1 100 miliárd EUR. Bolo to spomenuté už viackrát a podal o tom správu aj Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Preto ochrana biodiverzity, ako zdôraznila pani Strifflerová vo svojej otázke, predstavuje dôležitý aspekt rozvojových cieľov tisícročia a stratégie Európa 2020.

Podpora biodiverzity znamená, že budeme mať vo svojom arzenáli viac zbraní na boj proti extrémnej chudobe a hladu, a to prostredníctvom uplatňovania politiky udržateľnosti v oblasti životného prostredia na zachovanie našej bohatej a úrodnej planéty. Potrebujeme novú strategickú víziu a nové ciele, ktoré zohľadnia postupné ubúdanie druhov a budú odrážať dôležitosť, ktorú pripisujeme tomuto problému.

 
  
MPphoto
 

  Edite Estrela (S&D).(PT) Keď hovoríme o zachovaní biodiverzity, hovoríme tiež o boji proti zmene klímy, o potravinovej bezpečnosti, o verejnom zdraví, o boji proti chudobe, o dosiahnutí rozvojových cieľov tisícročia a o trvalo udržateľnom rozvoji planéty, inými slovami, o našej spoločnej budúcnosti.

Ako už tu v Parlamente bolo povedané, Európska únia musí na konferencii v Nagoji vystupovať jednotne a urobiť všetko pre to, aby dosiahla dobré výsledky. Na záchranu najohrozenejších druhov rastlín a živočíchov je potrebná politická vôľa. Niektoré členské štáty už tiež povedali, že náklady súvisiace so stratou biodiverzity sú okolo 50 miliárd EUR ročne: inými slovami, približne 1 % hrubého domáceho produktu. Spomenulo sa aj to – a dokazujú to aj rôzne štúdie –, že do roku 2050 sa tieto náklady môžu zvýšiť na 7 % hrubého domáceho produktu, ale návratnosť investícií do zachovania biodiverzity je stokrát vyššia.

Biodiverzita je nevyhnutná pre zmiernenie a prispôsobenie sa zmene klímy, napríklad vzhľadom na úlohu pôdnych a morských ekosystémov ako hlavných zásobární uhlíka. Dúfame preto, že konferencia prinesie pozitívne výsledky. V to dúfa aj európska verejnosť a my tiež dúfame, že tieto výsledky umožnia, aby si lepšie uvedomila výzvy, ktorým musíme všetci čeliť.

 
  
MPphoto
 

  Paul Nuttall (EFD). – Vážená pani predsedajúca, biodiverzita je slovo, ktoré často počujem omieľať eurokratov, poslancov EP a lobistov tu v Bruseli. Som však zvedavý, či vôbec niekto z tu prítomných poslancov vie definovať, čo vlastne znamená, pretože sa stavím o čokoľvek, že nik z vás to nevie.

Napodiv si myslím, že je dôležité rozumieť tomu, o čom hovoríte, ak tvoríte právne predpisy pre celú EÚ.

Čo však skutočne znamená vyhovujúco neurčitý a nejednoznačný termín biodiverzita? Pravda ja taká, že neexistuje správny počet druhov, či už to je na farme v Cumbrii, na predmestí Liverpoolu, alebo dokonca v cheshirskom lese, a ja vyzývam Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby predložil presnú definíciu tohto termínu alebo aby prestal používať takéto zlepeniny.

A môžem sa opýtať, kde je hranica, za ktorou sa začína oblasť biodiverzity? Týka sa to aj pobrežných morských oblastí? A ak áno, prečo tak veľmi chcete budovať obludné veterné farmy, ktoré škodia voľne žijúcim zvieratám a navyše ani nefungujú.

Buďme úprimní, nemáte o tom ani potuchy. Tomu, čo navrhujete, chýba jasná myšlienka, nie je v tom žiadna koherentná politika ani logika. Ak chcete niekomu kázať, čo práve robíte, pozrite sa najskôr do zrkadla, upracte si vo vlastnom dome a začnime s katastrofou, akou je spoločná politika rybného hospodárstva.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Chris Davies (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som vedieť, či vážený pán poslanec súhlasí s tým, že každý deň sa na našej planéte strácajú jedinečné formy života a že sú potrebné opatrenia na medzinárodnej úrovni, aby sme sa pokúsili tomu zabrániť? V jeho poznámkach som nepočul nič také, čo by naznačovalo, že s tým súhlasí, preto ho vyzývam, aby Parlamentu vysvetlil svoj postoj.

 
  
MPphoto
 

  Paul Nuttall (EFD). – Vážená pani predsedajúca, uveďme na pravú mieru niektoré skutočnosti. Ak chcete príklady vymierajúcich druhov, existuje mnoho pochybných štatistík. Zoberme si napríklad ľadové medvede. Stále sa hovorí o tom, že populácia ľadových medveďov sa znižuje. Pritom populácia ľadových medveďov je v skutočnosti v súčasnosti väčšia, než bola v 40. rokoch minulého storočia.

Súhlasím s tým, že druhy vymierajú, ale nemyslím si, že Európska únia – ktorá je v zásade nedemokratická, keďže občania Británie nikdy nemali možnosť sa k nej vyjadriť – je fórum, na ktorom sa má rozhodovať o tejto otázke. Malo by sa to robiť na úrovni jednotlivých členských štátov.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). (HU) Vážený pán komisár Potočnik, upozorňujem kolegov poslancov, aby neverili tomu, že Európska únia môže dosiahnuť svoj cieľ. Je správne, ak chceme zastávať vedúcu pozíciu na rokovaniach o ochrane biodiverzity v Nagoji, ale ani samotná Európska únia nebola schopná zastaviť stratu biodiverzity. Buďme preto opatrní a zamerajme sa na to, aké sú naše vlastné úlohy. Pán komisár Potočnik, ktorý pochádza zo slovinskej poľnohospodárskej rodiny – ja sám pochádzam z maďarskej poľnohospodárskej rodiny –, by chcel upriamiť pozornosť aj na veľký rozpor medzi biodiverzitou a reguláciou poľnohospodárstva. Na jednej strane poskytujeme poľnohospodárom podporu pri vytváraní hniezd pre vtáky, zatiaľ čo na druhej strane nariaďujeme v záujme podpory pasienkov, že podiel stromov a kríkov nemôže byť väčší ako jedna tretina a že poľnohospodári musia vyrúbať všetky stromy, ktoré prekračujú tento limit. Inými slovami, redukujeme biotopy vtákov a iných živočíchov. Budúca spoločná poľnohospodárska politika musí zosúladiť biodiverzitu a poľnohospodárske dotácie. Úplne súhlasím so správou v tom, že musíme určiť hodnotu investícií do ochrany životného prostredia vrátane trhovej hodnoty biodiverzity, čo sa veľmi ťažko určuje. Preto je veľmi dôležité, aby sme v budúcnosti podporovali a odmeňovali poľnohospodárov, keďže trh to nerobí.

 
  
MPphoto
 

  Corina Creţu (S&D).(RO) Zaistenie trvalej udržateľnosti životného prostredia je jedným z rozvojových cieľov tisícročia, ktorý má priame a závažné dôsledky pre život ľudí. Znečisťovanie a bezohľadné využívanie poľnohospodárskej pôdy, lesov a vodných zdrojov spôsobujú zmenu klímy, čím ohrozujú prírodné zdroje planéty.

Chcela by som spomenúť jednu z najvážnejších hrozieb a tou sú narastajúce ťažkosti v dostupnosti vodných zdrojov. Ľudstvo tak čelí pochmúrnym vyhliadkam, že do roku 2050 bude približne 45 % svetovej populácie ohrozených nedostatkom vody.

Žiaľ, Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov iba tento rok vyhlásilo, že právo na čistú a kvalitnú pitnú vodu a právo na hygienu sú základné ľudské práva potrebné pre kvalitný život. Toto vyhlásenie však odznelo v čase, keď už viac ako štvrtina populácie planéty nemá prístup k pitnej vode a vyhovujúcej hygiene. Miera chorobnosti a miera úmrtnosti následkom pitia nevhodnej vody ostávajú za takýchto okolností znepokojujúco vysoké, najmä u detí. Som preto presvedčená, že Európska únia musí na konferencii v Nagoji bojovať za oveľa rýchlejšie a presnejšie riešenie problémov v rozvojových krajinách, akými sú prehlbujúca sa chudoba a nedostatok vyhliadok.

Myslím si, že historická zodpovednosť, ktorú majú rozvinuté krajiny za materiálny a ekologický stav planéty, by mala byť ďalším dôvodom na presadzovanie politiky, ktorá bude zameraná proti súčasnému trendu podporujúcemu neudržateľné využívanie prírodných zdrojov v rozvojových krajinách, ktoré sú závislé od vývozu surovín.

 
  
MPphoto
 

  Mario Pirillo (S&D).(IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, 18. októbra sa začne v Japonsku 10. medzinárodná konferencia o biodiverzite. Zúčastní sa na nej aj Európska únia, napriek skutočnosti, že sa jej nepodarilo dosiahnuť cieľ stanovený v roku 2001, inými slovami, cieľ o zastavení straty biodiverzity do roku 2010.

Nedávne štúdie ukázali, že naše prírodné zdroje sú vážne ohrozené, najmä morské oblasti stredozemských krajín. Európska únia rozbehla dôležité opatrenia na boj proti zmene klímy, ale musí sa viac angažovať za ochranu biodiverzity. Musí sa zaviazať, že zvýši financovanie programu Natura 2000 a že Komisia bude konať rozhodnejšie pri uplatňovaní dozorných právomocí, ktoré má na základe zmluvy.

Aké opatrenia sa robia na zníženie omeškania pri uplatňovaní smerníc programu Natura 2000?

 
  
MPphoto
 

  Daciana Octavia Sârbu (S&D).(RO) Ak sa zamyslíme nielen nad environmentálnymi, ale aj nad sociálnymi a finančnými dôsledkami straty biodiverzity, nemôžeme podceniť význam nadchádzajúcej konferencie v Nagoji.

Ekologická katastrofa, ku ktorej došlo v Maďarsku a pri ktorej zahynuli štyria ľudia, zasiahla sedem miest a ekosystémy mnohých riek, pričom hrozilo, že zasiahne aj Dunaj a deltu Dunaja v Rumunsku. Nielenže to predstavuje smutné pozadie dnešnej rozpravy, ale nás to aj rázne núti k tomu, aby sme prijali prísnejšie opatrenia na ochranu životného prostredia a biodiverzity. Nastal čas, aby sme znovu otvorili diskusiu o zákaze používania nebezpečných látok v banskom priemysle s cieľom zabrániť takýmto tragédiám.

Uznesenie o biodiverzite, ktoré predložil Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, obsahuje mnoho dôležitých bodov. Chcela by som však zdôrazniť niektoré z nich, ktoré považujem za podstatné.

Hlavným cieľom rokovaní by malo byť predovšetkým prijatie ambicióznych a konkrétnych cieľov, ktoré sa dotýkajú mnohých oblastí a sektorov siahajúcich od stavebníctva a dopravy až po lesníctvo a poľnohospodárstvo.

 
  
MPphoto
 

  Miroslav Mikolášik (PPE).(SK) Ako člen Výboru pre životné prostredie som hlboko znepokojený výsledkami posledných štúdií, ktoré prinášajú alarmujúce štatistiky v oblasti straty biodiverzity v Európskej únii.

Naliehavosť tohto problému vyžaduje zintenzívnenie úsilia na úrovni Európskej únie a členských štátov, preto považujem za nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty jednotne vystupovali na konferencii, ktorá sa bude konať koncom októbra v japonskom Nagoi, a zvýšili tak účinnosť svojich postupov a dosahovanie merateľných realistických a časovo záväzných cieľov. Rád by som taktiež zdôraznil potrebu cieleného informovania súkromného sektoru o hospodárskych výhodách boja za ochranu biodiverzity a o návratnosti investícií do jej ochrany. Strata biodiverzity totiž už teraz znižuje úroveň blahobytu občanov a spôsobuje hospodárstvu miliardové škody, ktoré sa do roku 2050 majú vyšplhať do výšky niekoľkých biliónov.

 
  
MPphoto
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D).(RO) Európu môžeme rozdeliť do deviatich rozdielnych biogeografických oblastí na základe podobných klimatických, topografických, geologických a vegetačných znakov.

Podunajská oblasť patrí medzi 20 najvýznamnejších ekoregiónov sveta. Biodiverzita v tejto oblasti je nesmierne bohatá. Je domovom 2 000 rastlinných druhov a 5 000 živočíšnych druhov. Delta Dunaja je od roku 1991 vyhlásená za lokalitu svetového dedičstva UNESCO a podunajská oblasť zahŕňa niekoľko osobitne chránených území a osobitných území ochrany v rámci siete Natura 2000.

Keďže Dunaj a delta Dunaja majú jedinečný a krehký ekosystém, ktorý je domovom pre zriedkavé druhy rastlín ohrozené znečisťovaním, sme presvedčení, že je dôležité, aby Európska komisia posilnila svoju kapacitu pre predpovedanie a schopnosť reagovať na záplavy, extrémne sucho a náhodné znečistenie.

Európska únia prijala množstvo opatrení na ochranu rozmanitosti, najmä biodiverzity. Príroda je nielen dôležitou súčasťou európskeho dedičstva a neposkytuje len hospodárske výhody, ale ponúka tiež mnoho cenných služieb, ako sú čistenie vody, ochrana pred povodňami, predchádzanie pôdnej erózii, opeľovanie plodín a priestor pre aktivity vo voľnom čase.

Poľnohospodárske využívanie pôdy, rýchle napredovanie urbanizácie a rozvoj dopravnej infraštruktúry mali nepriaznivý vplyv na prirodzené biotopy. Napríklad veľkoplošné odvodňovacie systémy zredukovali veľkú časť prirodzených povodňových oblastí.

 
  
MPphoto
 

  Charles Goerens (ALDE) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, po sebe nasledujúce konferencie o ochrane biodiverzity sú namiesto ponúknutia riešení prinajlepšom spôsobom ako aktualizovať dosť biednu bilanciu výsledkov v tejto oblasti. Je to otázka peňazí alebo zodpovednosti? Povedal by som, že oboch.

Lesy, v ktorých sa nachádza väčšina druhov, ohrozuje okrem iného korupcia a nezáujem. Korupcia – za ktorú sú zodpovední vedúci predstavitelia rozvojových krajín, ako aj tí, ktorí profitujú zo zlého riadenia – iba čiastočne vysvetľuje zlyhanie v tejto oblasti. Pokiaľ ide o nezáujem, nezabúdajme, že naše spotrebiteľské zvyklosti v tomto ohľade tiež nie sú neutrálne.

Ako môžeme byť zodpovednejší? Keďže už nemám veľa času, spomeniem len jeden príklad: certifikácia lesov. Jej modely sa uplatňujú. Môže mi Komisia povedať, či podľa jej názoru obmedzenia na dovoz, ako aj zavedenie dvoch systémov certifikácie lesov pomáhajú znižovať škody v tejto oblasti? Existuje nejaké hodnotenie, a ak áno, môžete nám povedať jeho hlavné závery?

 
  
MPphoto
 

  Isabella Lövin (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, ak má mať EÚ v Nagoji nejakú dôveryhodnosť, musí nielen navrhnúť strategické plány, ale aj napĺňať svoje existujúce stratégie.

Kompromisný návrh, ktorý Komisia práve pripravuje, aby umožnila pokračovanie vývozu akútne ohrozeného úhora európskeho, ktorý je zapísaný v prílohe II dohovoru CITES, hoci jednoznačne patrí do prílohy I dohovoru CITES, je úplne hanebný. Populácia úhora európskeho sa od roku 2007 zmenšila o 40 %.

Ak má mať EÚ v Nagoji alebo na nasledujúcej schôdzi v rámci dohovoru CITES vôbec nejakú dôveryhodnosť, nemá inú možnosť, než zaviesť úplný zákaz vývozu a dovozu úhorov. Nemala by počúvať malé odvetvie rybárstva, ktoré chce vyvážať mladé sklovité úhory – ktoré sú ohrozené – do Japonska za súčasnú cenu 600 EUR za kilogram.

 
  
MPphoto
 

  João Ferreira (GUE/NGL).(PT) Ochrana biodiverzity predstavuje, viac než akékoľvek hospodárske hľadisko, etickú nevyhnutnosť a základnú podmienku pre budúcnosť samotného ľudstva.

Pred konferenciou v Nagoji sa musí Európska únia poučiť zo svojich neúspechov v tejto oblasti a vydať sa správnou cestou, ak chce dosiahnuť praktické výsledky a nie iba opakované a bezvýznamné vyhlásenia o úmysloch. Okrem iného bude musieť zásadne zmeniť svoje odvetvové politiky. Je nutné zastaviť a zvrátiť znižovanie rozmanitosti pestovaných druhov a odrôd, ako aj eróziu genetickej základne, od ktorej závisia potraviny. Je potrebné podporovať používanie poľnohospodárskych odrôd, ktoré sú typické pre daný región. Musíme bojovať proti homogenizácii poľnohospodárskej výroby, intenzívnym modelom rozširujúcim choroby a proti rušeniu malých a stredných poľnohospodárskych podnikov, čo je dôsledkom súčasnej poľnohospodárskej a obchodnej politiky. To je len niekoľko príkladov. Biodiverzita a rad environmentálnych rovnováh, ktoré od nej závisia, tvoria súčasť dedičstva našej planéty. Je to spoločné vlastníctvo, ktoré sa za žiadnych okolností nesmie dostať do súkromných rúk. Je to neoceniteľný spoločný majetok a každý musí mať zaručenú možnosť ho využívať a mať z neho úžitok.

 
  
MPphoto
 

  Angelika Werthmann (NI).(DE) Vážená pani predsedajúca, rok 2010 je Medzinárodným rokom biodiverzity. Na európskej úrovni už máme vytvorené vynikajúce nástroje na ochranu biologickej diverzity. Mám na mysli sieť Natura 2000 alebo smernicu o biotopoch. Každá myšlienka je však dobrá len vtedy, ak sa realizuje. Žiaľ, musím povedať, že v mnohých členských štátoch situácia zďaleka nie je uspokojivá.

My členovia Výboru pre petície sa musíme neustále zaoberať vážnymi problémami súvisiacimi s lokalitami zaradenými do siete Natura 2000. Členské štáty a Komisia sa musia spoločne ujať vedúcej úlohy na nadchádzajúcej konferencii v Japonsku. Ľudia nám však nakoniec prestanú veriť, ak za našimi slovami nebudú nasledovať viditeľné činy.

 
  
MPphoto
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE).(LT) Biodiverzita je zložitá a komplexná otázka, ktorá je, samozrejme, dôležitá tak pre Európsku úniu, ako aj pre celý svet. Vyplýva z nej však aj ďalšia otázka: ako dosiahneme rovnováhu medzi ochranou životného prostredia a hospodárskym rastom? Je to pravdepodobne táto súhrnná otázka, ktorá nám spôsobuje najväčšie problémy.

Je známe, že stratu biodiverzity najviac zapríčiňuje nezodpovedná hospodárska činnosť ľudí. Dá sa vždy argumentovať, že požiadavky na ochranu životného prostredia bránia konkurencieschopnosti, pretože Európska únia má prísne normy, zatiaľ čo iné krajiny nie, čo má za následok určité problémy v tejto oblasti, a je, samozrejme, ťažké nájsť rovnováhu. Vždy je však možné mať určité preventívne nástroje. Hovorím o opatreniach vykonávaných v Európskej únii a o využívaní analýz na odôvodnenie týchto opatrení.

Je dôležité, aby tieto analýzy a posudzovanie vplyvov na životné prostredie boli vysokej kvality a nezávislé. Z reálneho hľadiska bude, samozrejme, ťažké dosiahnuť v Nagoji dohodu, ale aj tak by som chcela zaželať Európskej únii a pánovi komisárovi všetko dobré.

 
  
MPphoto
 

  Luís Paulo Alves (S&D).(PT) Vítam túto rozpravu s Radou a Komisiou, v ktorej môžeme v predvečer konferencie zmluvných strán dohovoru OSN o biologickej diverzite diskutovať o plánoch a hlavných strategických cieľoch Európskej únie na zastavenie straty biodiverzity.

Dúfam, že Európska únia zaujme k tejto konferencii pevné a dôsledné stanovisko s myšlienkami o konkrétnych opatreniach, ktoré sa prijmú na zaručenie toho, aby bola ochrana biodiverzity prínosom k trvalo udržateľnému rozvoju. Chcel by som zdôrazniť, že zachovanie biodiverzity je rozhodujúce pre kvalitu ekosystémov, má priamy vplyv na základné funkcie, ako sú výroba potravín a dostupnosť vody, a zabraňuje zosuvom pôdy a záplavám.

Na záver by som rád videl politické odpovede zamerané na zabezpečenie integrácie biodiverzity s hospodárskymi činnosťami, ako sú poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov a cestovný ruch, ktoré budú dostatočne odvážne a ambiciózne, aby ochránili toto neoceniteľné, ale mimoriadne krehké dedičstvo – ako v mojom regióne Azory – pred vonkajšími záujmami, ktoré ho môžu slepo ohrozovať.

 
  
MPphoto
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE).(ES) Vážená pani predsedajúca, tento týždeň sme sa dozvedeli skvelú správu, že v mori bolo objavených viac ako 20 000 nových druhov. To je to, za čo bude zodpovedná konferencia v Nagoji, nielen za to, aby tieto druhy mohli naďalej existovať, ale aj za to, aby mohli byť objavené ešte ďalšie druhy a aby nezmizli skôr, ako sa o nich dozvieme.

Dôveryhodnosť Európskej únie – Komisie, Rady a členských štátov – však nebude v stávke iba v Nagoji. Bude v stávke aj o mesiac neskôr v Paríži na schôdzi Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantického tuniaka, kde sa bude rozhodovať o budúcnosti tuniaka modroplutvého, ktorý je vysoko ohrozeným morským druhom.

Myslím si, že je dôležité požadovať takúto dôslednosť, pretože to, čo Komisia hovorí o zachovaní biodiverzity, je dobré, v skutočnosti veľmi dobré, ale Komisia musí byť dôsledná, keď to zavádza do odvetvovej politiky, napríklad do politiky rybného hospodárstva.

Bude dôležité a nevyhnutné sledovať, ako sa dodržuje dôslednosť, ktorú, dúfame, že uvidíme v Paríži – a ktorú požadujeme v Nagoji –, keď si skutočne uvedomíme, že ochranou tuniaka modroplutvého chránime nielen tohto živočícha, ale aj spôsob života, kultúru a predovšetkým spôsob videnia sveta, ktorý sa týka ľudstva.

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážená pani predsedajúca, táto rozprava bola veľmi zaujímavá, pretože teraz sme dospeli k názoru, že strata biodiverzity je problémom pre rozvinuté krajiny a v rozvojových krajinách. Pán Gay Mitchell veľmi výstižne hovoril o ťažkostiach rozvojových krajín, keď dochádza k erózii biodiverzity. Hovoril tiež pozitívne o tom, kde došlo k zlepšeniu. Ak chceme zaručiť pre svet potravinovú bezpečnosť, potrebujeme trvalo udržateľné poľnohospodárstvo v trvalo udržateľnom životnom prostredí.

Myslím si, že ďalší kolega poslanec spomenul, že sa nám akosi nedarí komunikovať mimo našich radov, s tými, ktorí hospodária na farmách a v ekosystémoch, o tom, aká je biodiverzita dôležitá. Nedokázali sme za ňu zaplatiť cenu, ktorú platíme za tovary. Ako už bolo povedané, ak to myslíme vážne, že chceme zvrátiť stratu biodiverzity, musíme jej priradiť trhovú hodnotu.

 
  
MPphoto
 

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, po vypočutí si všetkého, čo vážené poslankyne a vážení poslanci povedali, by som sa vám chcel predovšetkým poďakovať, pretože myšlienky a informácie, o ktoré sa podelili nielen so mnou, ale, dúfam, že aj s celou európskou verejnosťou, sú viac než jasné.

Mal by som začať tým, že poviem, že by sme nemali nič skrývať. Nepodarilo sa nám dosiahnuť ciele na rok 2010 v oblasti biodiverzity a sme za to zodpovední a mali by sme sa zlepšiť.

V podstate sú tu dva smery, v ktorých by sme mali a mohli konať. Jedným je náš európsky smer, druhým je medzinárodný smer v Nagoji, o ktorom ste hovorili viac. Čoskoro po Nagoji však budeme musieť prísť aj s návrhom na stratégiu Európskej únie v súvislosti s riešením tohto vážneho problému a potom, samozrejme, sa budeme musieť zaoberať mnohými otázkami, ktoré ste dnes zdôrazňovali. Táto stratégia bude musieť obsahovať východiskový bod, ktorý teraz konečne máme. Bude musieť mať merateľné ciele, nie veľa, iba niekoľko takých, ktoré sa najviac približujú k tomu, čo by sme chceli dosiahnuť, ktoré najlepšie predstavujú to, čo by sme chceli uskutočniť. Prečo len niekoľko? Pretože ich musíme presne pochopiť, aby sme všetci chápali význam biodiverzity.

Doteraz sme v Európe urobili dosť veľa. Som veľmi opatrný, keď hovoríme o realizácii programu Natura 2000. Myslím si, že program Natura 2000 nám v budúcnosti poskytne určité výhody, ale keď hovoríme o našej stratégii, myslím si, že musíme byť ambiciózni, tak ako sme ambiciózni, keď hovoríme mimo Európy, keď hovoríme o účasti na medzinárodných fórach.

Mnohí z vás spomenuli financovanie. Nepodceňujem otázku financovania, ale nezameriavajte vašu rozpravu iba na financovanie. Ide o oveľa viac ako len o financovanie a o oveľa viac ako len o ďalšie peniaze na biodiverzitu. Je to otázka dotácií, ktoré škodia životnému prostrediu. Je to aj otázka súkromného financovania. Týka sa to aj mnohých vecí, ktoré ste schválili v tomto Parlamente.

Nezákonná ťažba je typickým príkladom toho, kde môžeme skutočne pomôcť a dokonca financovať krajiny, ktoré vyvážajú drevo, aj v Európe. Myslím si, že je nesmierne dôležité, aby sme to pochopili.

Ako niektorí z vás spomenuli, je to skutočne a zásadne morálna a etická otázka, ale pre tých, ktorí to nechápu, je stále viac zrejmé, že je to otázka našej kvality života a otázka nášho hospodárskeho úspechu. Je dôležité, aby sme aj toto pochopili, pretože, ak si pamätáte, to bol zlomový moment v diskusii o zmene klímy.

Myslím si, že je tiež dôležité, aby vlády, nielen v Európe, ale aj naši partneri na celom svete, veľmi dobre pochopili, aké je dôležité, aby aj oni zahrnuli do svojich priorít dodržiavanie toho, o čom tu dnes v Parlamente diskutujeme.

Ďalšou otázkou, ktorú by som chcel spomenúť, je prístup ku genetickým zdrojom a spoločné využívanie prínosov (ABS). Po mojich diskusiách s takmer všetkými našimi partnermi na zasadnutí v New Yorku si myslím, že protokol o ABS bude v Nagoji dôležitou, ak nie najdôležitejšou otázkou. Mali by sme teda vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby sme tam dosiahli pokrok. Budete sa na tom, samozrejme, podieľať, ale nezáleží to len od vás. Po všetkých rokovaniach, ktoré sme nedávno mali s členskými štátmi, môžem potvrdiť, že na strane členských štátov existuje veľká ochota dosiahnuť v tomto smere pokrok.

Nasledujúca otázka je niečo, o čom budeme musieť v budúcnosti tiež diskutovať, a to, ako ju vyriešime, je takisto úzko spojené s odpoveďami na niektoré ďalšie otázky. Viete, že boli podpísané dva dohovory z Ria. Jeden sa týkal zmeny klímy, druhý biodiverzity a diskutovalo sa aj o samostatnej otázke odlesňovania, ktorá je dôležitá.

Tieto dva dohovory sa stále viac oddeľujú a vyvíjajú sa paralelne. My si stále viac uvedomujeme, že by sme mali začať s ich opätovným spájaním. Mnohé otázky zmierňovania a prispôsobovania sa zmene klímy súvisia s biodiverzitou. Mechanizmus programu znižovania emisií z odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách, pri súčasnej podpore ochrany, udržateľného lesného hospodárstva a zlepšovania schopnosti lesa uchovávať uhlík (REDD+) je určený rovnako pre zmenu klímy, ako aj na riešenie otázky biodiverzity. Pri určovaní priorít pre využívanie peňazí určených na činnosti mechanizmu REDD+ teda uprednostňujme aj otázky biodiverzity. Keď hovoríme o rozvojových cieľoch tisícročia, je to rovnaké. V New Yorku som sa stretol a rozprával s Helenou Clarkovou o tom, ako môžu Komisia a Rozvojový program OSN v budúcnosti lepšie spolupracovať, aby sme dosiahli, že tieto otázky budú viac prepojené.

Ďalšou otázkou, ktorú niektorí z vás zdôraznili a ktorá podľa mňa predstavuje základ všetkého ostatného, je integrácia biodiverzity, začlenenie biodiverzity do ostatných politík. Plne sa stotožňujem s názorom, že ak chceme hovoriť o spoločnej poľnohospodárskej politike, politike rybného hospodárstva, politike súdržnosti a iných politikách, musíme brať do úvahy aj tento uhol pohľadu. Keď hovoríme o spoločnej poľnohospodárskej politike – ktorá bude čoskoro na rokovacom stole, čoskoro o nej budete diskutovať –, myslím si, že by sme mali viac rozvinúť koncepciu verejného blaha. Som presvedčený, že poľnohospodárom by sme mali čiastočne splatiť to, čo pre nás robia: zabezpečujú nám potraviny a za to sme im vďační, ale mali by sme byť vďační aj za to, že udržiavajú biodiverzitu. Je to dôležitá diskusia, ktorá nás ešte čaká.

Nagoja a Kankún sú ako spojené nádoby. Nejde tu iba o biodiverzitu, nejde tu iba o zmenu klímy, ale aj o úspech multilateralizmu a globálneho riadenia. Je preto veľmi dôležité, aby sme tam dosiahli úspech. Všetky vaše výzvy, aby sme vystupovali jednotne, sme veľmi dobre počuli. Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme to skutočne splnili, a tu by som chcel poďakovať belgickému predsedníctvu za veľmi konštruktívny prístup k tejto otázke.

Ďalšia vec, ktorú by som chcel spomenúť, a tým sa už skoro dostávam k záveru, je poznámka o eurách a dolároch. Vnímal som to pozitívne, ale mám trochu obavy, že keď hovoríme o biodiverzite a medzinárodnej pomoci, budeme hovoriť viac o eurách ako o dolároch.

Na záver chcem teda povedať, že z Kankúnu sa musíme vrátiť s niečím, čo bude úspešné, čo môžeme považovať za úspešné a čo bude spojené s riešeniami, pretože v stávke je jednoducho príliš veľa. Máme zodpovednosť, ale myslím si, že je správne povedať, že aj ostatní majú zodpovednosť. To, že Parlament stojí pevne za nami, nám však naozaj pomáha.

 
  
  

PREDSEDÁ: LÁSZLÓ TŐKÉS
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Joke Schauvliege, úradujúca predsedníčka Rady.(NL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rada by som sa poďakovala všetkým rečníkom, ktorí zdôraznili dôležitosť biodiverzity. Je to veľmi dôležitý odkaz, ktorý sa prejavil tu v tejto rozprave. V úvode som už hovorila o mnohých aspektoch, ktoré tu boli spomenuté. O niektorých bodoch by som chcela hovoriť trochu podrobnejšie.

V prvom rade o prístupe ku genetickým zdrojom a spoločnom využívaní prínosov (ABS). Je potrebné povedať, že Rada sa zaväzuje na 10. schôdzi konferencie zmluvných strán (COP 10) dohovoru o biologickej diverzite (CBD) dokončiť protokol o ABS, vzhľadom na to, že bude veľkým prínosom k dosiahnutiu všetkých cieľov CBD. Príprava a vykonávanie protokolu o ABS sa musí považovať za neoddeliteľnú súčasť procesu prebiehajúceho v súvislosti s CBD. Počas nedávnych rokovaní v Montreale už v tejto oblasti došlo k určitému pokroku, ale je pravda, že mnohé ďalšie otázky je potrebné vyriešiť pred konferenciou COP 10. To si bude vyžadovať dostatok flexibility od všetkých partnerov v rokovaní, a teda aj vnútri EÚ.

Po druhé, pokiaľ ide o návrh uznesenia Európskeho parlamentu, toto uznesenie sa zaoberá kľúčovými prvkami politiky v oblasti biodiverzity, ktorými sú: naliehavá potreba konať, ekonómia ekosystémov a biodiverzity, jej celkové poslanie, vízia, ciele a ukazovatele, CBD a strategický plán CBD, a tiež konkrétnejšie aspekty, ako sú ABS a synergie medzi tromi dohovormi z Ria a tak ďalej. Tieto prvky sa zhodujú s pozíciami, ktoré sa formujú v rámci Rady s cieľom vystúpiť na konferencii v Nagoji. Závery na túto tému by sa mali prijať na zasadnutí Rady pre životné prostredie 14. októbra.

Pokiaľ ide o otázku balíka a odvetvovej integrácie do oblastí ako poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, chcem vám pripomenúť, že Rada 15. marca výslovne požiadala Komisiu, aby navrhla balík. Z toho, čo povedal pán komisár pred chvíľou, som pochopila, že Komisia na tom usilovne pracuje a môžeme s tým teda počítať.

Od Rady sa bude žiadať, aby prijala závery na tému biodiverzity na svojom zasadnutí 14. októbra, teda na budúci týždeň. Tieto závery budú slúžiť ako politické usmernenia na rokovaniach v októbri v Japonsku. Tieto závery majú byť základom pre stanovenie dôležitých otázok konferencie COP 10 a tiež pre pozíciu Rady týkajúcu sa: prepracovaného, aktualizovaného strategického plánu CBD, rokovaní s cieľom dokončenia protokolu o ABS, stratégie na mobilizáciu financií najmä prostredníctvom inovatívnych finančných mechanizmov, odvetvovej integrácie a synergií medzi bojom proti zmene klímy, rozširovaním púští a politikou na podporu biodiverzity.

Chcela by som poďakovať všetkým, ktorí zdôraznili dôležitosť týchto prvkov. Chcem tiež poďakovať pánovi komisárovi za doterajšiu konštruktívnu spoluprácu a tiež za príjemnú spoluprácu, ktorú očakávame v prípravách na konferenciu v Nagoji a počas nej.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostal jeden návrh uznesenia(1).

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 7. októbra 2010.

 
  
  

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) Biodiverzita je a zostane pre Európsku úniu dôležitou otázkou, pretože biodiverzita ide ruka v ruke so zabezpečením dodávok potravín v Európe a predstavuje teda pozitívne vyhliadky do budúcnosti pre budúce generácie. Európski poľnohospodári si uvedomujú svoju dôležitú úlohu pri podpore a ochrane biodiverzity. Prostredníctvom ukladania CO2 do pôdy alebo obhospodarovania pôdy takmer prirodzeným spôsobom naši európski poľnohospodári aktívne prispievajú k zachovaniu biodiverzity. Všetka táto snaha však vyjde nazmar, ak verejnosť o nej nebude vedieť alebo len málo. Musíme dosiahnuť, aby si európski občania uvedomili základný význam biodiverzity pre náš vidiek, naše hospodárstvo, náš život a budúcnosť našich detí a povzbudzovať ich k tomu, aby začali konať. Európska únia sa nevyhne tomu, že množstvo rôznych druhov zanikne. Už dnes je mnoho foriem života vážne ohrozených. Začnime konať teraz a naberme smer do budúcnosti bohatej na rôzne druhy.

 
  
MPphoto
 
 

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne.(RO) Chcel by som v rámci tejto rozpravy zdôrazniť dôležitú úlohu, ktorú zohráva projekt Ekonómia ekosystémov a biodiverzity (TEEB). Podporujú ho viaceré európske štáty a zaoberá sa výpočtom finančnej hodnoty prírody a nákladov súvisiacich so stratou biodiverzity. Projekt TEEB nám umožňuje zvyšovať informovanosť o rozsahu zmien, ktoré prebiehajú, a pripravovať budúce rozhodnutia v tejto oblasti. Chcel by som len spomenúť niekoľko faktov, ktoré vyplývajú zo zistení nedávnej štúdie TEEB. Náklady súvisiace s odlesňovaním stúpajú približne o 4,5 biliónov USD ročne. Podľa iných rovnako nedávnych odhadov sa do roku 2000 stratila viac ako štvrtina pôvodnej svetovej biodiverzity a očakáva sa strata ďalších viac ako 10 % do roku 2050. Môžem uviesť ďalšie príklady. Za týchto okolností nemôže byť načasovanie samitu v Nagoji lepšie. Okrem toho som presvedčený, že aj táto rozprava v Parlamente je veľmi vhodne načasovaná, pretože nám umožňuje skoordinovať na úrovni EÚ našu pozíciu pre nadchádzajúci samit.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne.(RO) Tento rok je rozhodujúci v súvislosti so zintenzívnením celosvetového úsilia a záväzkov s cieľom zastaviť stratu biodiverzity. Musíme sa chopiť príležitosti a vytvoriť víziu a nejaké jasné ciele týkajúce sa biodiverzity a jej trvalo udržateľnej ochrany po roku 2010. Musíme si stanoviť silnú spoločnú pozíciu a zaistiť, aby sa Európska únia aktívne podieľala na budúcich rokovaniach na medzinárodnej scéne. Dlhodobá globálna vízia musí vziať do úvahy prepojenia medzi biodiverzitou, ekosystémovými službami, zmenou klímy, rozširovaním púští, hospodárskou prosperitou a zdravím a blahobytom občanov. Dosiahnutie navrhovaných cieľov biodiverzity závisí od mobilizácie potrebných zdrojov nevyhnutných na dostatočné uplatňovanie opatrení podporujúcich ochranu a trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov. V tejto súvislosti Rumunsko podporuje väčšie zapojenie súkromného a verejného sektora do hľadania inovatívnych riešení a mechanizmov poskytujúcich prostriedky na biodiverzitu.

 
  
MPphoto
 
 

  Pavel Poc (S&D), písomne.(CS) Homo sapiens produkuje najviac odpadu spomedzi všetkých biologických druhov. Priemyselné znečisťovanie, komunálny odpad, emisie CO2, hluk, svetelný smog, tepelné znečisťovanie a všetky ostatné známe a neznáme odpadové látky našej civilizácie zanechávajú obrovskú ekologickú stopu. Vplyv ekologickej stopy nášho druhu bráni v ďalšej existencii niektorých ďalších druhov v našom planetárnom ekosystéme. To je podstata súčasného zhoršenia biodiverzity. Biodiverzita je určujúcou podmienkou existencie planetárneho ekosystému v metastabilnom stave, ktorý poznáme a ktorý umožňuje existenciu našej vlastnej civilizácie. Vzájomná závislosť a prepojenosť našej existencie s inými formami života na našej planéte sa prehliada, podceňuje a bagatelizuje. Ak sa biodiverzita zhorší, schopnosť absorpcie planetárneho ekosystému sa zhorší tiež. Ekosystém sa stane menej odolným a náchylnejším na zmeny vrátane zásadných zmien. V určitom štádiu sa potom zmení jeho stav. Otázkou je, či tento nový stav umožní pokračovanie našej civilizácie alebo súčasného počtu ľudí na našej planéte a či vôbec bude umožňovať samotnú existenciu nášho biologického druhu.

V súčasnosti to už viac nie je otázka jedného alebo druhého živočíšneho druhu, dokonca ani otázka ochrany nejakého individuálneho ekosystému. Je to otázka prežitia nášho vlastného druhu, nášho vlastného ekosystému. Žiaľ, správame sa stále ako pacient trpiaci rakovinou. Klameme sami seba a nerobíme opatrenia, ktoré by mohli zachrániť náš život.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.


13. Sociálne ustanovenia Lisabonskej zmluvy (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o sociálnych nariadeniach v Lisabonskej zmluve.

 
  
MPphoto
 

  Philippe Courard, úradujúci predseda Rady.(FR) Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za príležitosť hovoriť v mene pani vicepremiérky Onkelinxovej o rôznych nových perspektívach v sociálnych otázkach, ktoré ponúka Lisabonská zmluva.

Skutočne sa domnievam, že sa musíme zaoberať sociálnymi zlepšeniami v európskych právnych predpisoch. Článok 9 zmluvy teda ustanovuje doložku o horizontálnej sociálnej ochrane, ktorá zaväzuje európske inštitúcie, aby prihliadali na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.

Táto požiadavka vyplýva z vyhlásenia v článku 3 ods. 3 zmluvy o tom, že vnútorný trh sa vytvára prostredníctvom politík založených na sociálnom trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou zameranom na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku.

Článok 9 rovnako požaduje, aby sa odteraz zohľadňoval sociálny rozmer pri definovaní všetkých európskych politík. Ide o obnovenie spravodlivej rovnováhy medzi aspektmi, ktoré budeme musieť uskutočniť v praxi. Toto je prvoradý komplexný cieľ belgického predsedníctva.

V budúcnosti potom budeme musieť venovať oveľa väčšiu pozornosť sociálnemu vplyvu politík vytváraných na európskej úrovni. Zatiaľ čo musíme maximalizovať hospodársky rast v rámci Európskej únie, musíme tiež podporiť spravodlivé rozdelenie výsledkov tohto rastu a musíme sa mimoriadne zaujímať o osud najzraniteľnejších ľudí.

Musíme zohľadniť aj sociálny rozmer v stratégii EÚ do roku 2020, ktorá, ako viete, bola prijatá Európskou úniou na júnovom zasadnutí Európskej rady. Táto stratégia, ktorá je zameraná na zamestnanosť a rast, zahŕňa hospodársky a sociálny rozmer, ako aj rozmer zamestnanosti a životného prostredia. Je založená na obmedzenom počte kvantifikovaných cieľov a niektorých usmerneniach.

Z piatich pevne stanovených cieľov sa jeden konkrétne venuje boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Stanovuje cieľ zbaviť chudoby minimálne 20 miliónov ľudí v Európskej únii do roku 2020. Spolu s usmernením 10 predstavuje sociálny pilier stratégie.

Hoci možno budeme sklamaní jeho nedostatočnou ambicióznosťou, napriek tomu ukazuje túžbu dosiahnuť konkrétny a jednoznačne identifikovateľný cieľ, ktorý je nový v tejto oblasti a predstavuje novú dynamiku, ktorú potrebujeme využiť. Členské štáty budú musieť každoročne predkladať správy o pokroku pri realizácii tohto cieľa vo svojich národných reformných programoch (NRP).

Vždy som bol toho názoru, že musíme maximalizovať prínos tohto sociálneho rozmeru stratégie EÚ do roku 2020. Chcem z belgického predsedníctva urobiť sociálne predsedníctvo par excellence. V tejto súvislosti stratégia EÚ do roku 2020 poskytuje príležitosť na zviditeľnenie: európsku sociálnu politiku. Bude to skutočná výzva, pretože členské štáty majú plné ruky práce s definovaním svojich reformných plánov, a teda politík na dosiahnutie kvantifikovaných cieľov, a zároveň majú plné ruky práce s vnútroštátnymi rozpočtami, ktoré obmedzujú ich finančnú slobodu.

Okrem toho máme finančnú krízu stále v živej pamäti a hospodárska obnova sa prejavuje pomaly. Z tohto dôvodu sa musíme uistiť, že fiškálna konsolidácia nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť a sociálne politiky. Stratégia rastu EÚ do roku 2020 musí byť trvalo udržateľná a začleňujúca. Nesmie byť charakterizovaná rastom bez pracovných miest a musí ukazovať túžbu poraziť neistotu zamestnania. Z tohto dôvodu musí byť boj proti chudobe naším najväčším záujmom.

Belgické predsedníctvo v Rade usilovne pracuje na tejto dynamickej úlohe, ale je aj citlivé k úlohe Komisie, ktorú musí zohrať v tejto súvislosti. Skutočne by sme chceli vyzvať Komisiu, aby bola v tejto veci dynamická. Mám pri tom na mysli pilotné iniciatívy, ktoré musí prijať, najmä platformu na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktorá musí poskytnúť širšiu perspektívu v otázke sociálnych problémov, ktorým Európa čelí.

Okrem iného Komisia musí používať túto metódu na navrhnutie spôsobov, ako môžeme konkrétne uplatňovať novú horizontálnu sociálnu doložku v článku 9 Lisabonskej zmluvy.

Ako vidíte, belgické predsedníctvo má veľké ambície, ale skutočne sa domnievam, že naplní potreby a požiadavky našich spoluobčanov. Bez sociálneho rozmeru je európsky projekt odsúdený na zlyhanie. Aj tu musíte zohrať svoju úlohu pri pokračovaní v diskusii o tejto stratégii, nielen na európskej úrovni, ale tiež zdôrazňovaním sociálnej dimenzie vo vašich krajinách.

 
  
MPphoto
 

  László Andor, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, horizontálna sociálna doložka ustanovená v článku 9 Zmluvy o fungovaní štátov Európskej únie uvádza: „Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada,“ okrem iného, „na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany“ a „bojom proti sociálnemu vylúčeniu“. Komisia je odhodlaná uplatňovať tento článok aj prostredníctvom posilnenia posúdenia sociálneho vplyvu ako súčasti jej celkového systému posúdenia vplyvu.

V súvislosti so situáciou sociálnych služieb všeobecného záujmu (SSVZ) sa Komisia domnieva, že je dôležité zabezpečiť právnu istotu pre verejné orgány v členských štátoch. Komisia však nepovažuje za nevyhnutné v tomto štádiu vytvárať pracovnú skupinu s účasťou viacerých zainteresovaných subjektov na riešenie ťažkostí, ktoré majú niektorí poskytovatelia SSVZ pri interpretácii pravidiel jednotného trhu.

Komisia si uvedomuje, že veľké množstvo verejných orgánov a zainteresovaných strán považuje pravidlá EÚ platné pre sociálne služby za prekážku pri organizovaní a financovaní takýchto služieb. Konzultácie s verejnými orgánmi a zainteresovanými stranami však ukazujú, že existujúce pravidlá do veľkej miery zohľadňujú špecifiká sociálnych služieb všeobecného záujmu. Nahlásené problémy sú veľmi často dôsledkom nedostatku informovanosti a informácií o pravidlách alebo pochybností o spôsobe, akým sa tieto pravidlá majú uplatňovať.

Z tohto dôvodu Komisia zaviedla stratégiu vrátane interaktívnej informačnej služby, dokumentov s často kladenými otázkami a iniciatívy odbornej prípravy pre miestne verejné orgány. Komisia práve aktualizuje dokumenty s často kladenými otázkami. Po dokončení ich Komisia predstaví členským štátom a zainteresovaným subjektom v rámci Výboru pre sociálnu ochranu.

Ďalším diskusným fórom s členskými štátmi je Poradný výbor pre verejné obstarávanie. Verejné konzultácie o balíku o službách všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorého cieľom je objasniť a zjednodušiť uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci pre tieto služby, práve skončili. Komisia sa podelí o svoje hodnotenie príspevkov, ktoré dostala, s Parlamentom, Výborom regiónov, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a členskými štátmi. Ako Komisia uviedla pri mnohých príležitostiach, špecifiká sociálnych služieb sa riadne zohľadnia pri revízii balíka.

Okrem toho mala Komisia s hlavnými zainteresovanými stranami počas posledných niekoľkých rokov plodný dialóg o možných úpravách existujúcich pravidiel EÚ, najmä v rámci Výboru pre sociálnu ochranu a medziskupiny Parlamentu pre verejné služby. V júli sa Komisia zúčastnila na seminári, ktorý zorganizovalo belgické predsedníctvo s členskými štátmi a rôznymi zainteresovanými stranami. Tieto diskusie opäť ukázali, že hoci existuje veľký a oprávnený záujem na vylepšovaní, neexistuje žiadna skutočná potreba zmeniť základnú štruktúru existujúcich pravidiel EÚ s cieľom prispôsobiť ich špecifikám SSVZ. Vzhľadom na to si Komisia uvedomuje, že belgické predsedníctvo predložilo určité návrhy týkajúce sa objasnenia a prispôsobenia existujúcich pravidiel. Komisia dôkladne zvažuje tieto návrhy.

Spomínam si tiež, že tretie fórum o sociálnych službách vo všeobecnom záujme, ktoré sa bude konať 26. a 27. októbra pod záštitou belgického predsedníctva, poskytne príležitosť diskutovať o týchto a prípadne aj o ďalších návrhoch.

Komisia napokon spolupracuje v rámci Výboru pre sociálnu ochranu na dobrovoľnom kvalitatívnom rámci pre sociálne služby. Komisia veľmi úzko spolupracovala s hlavnými zainteresovanými subjektmi, sociálnymi partnermi, miestnymi orgánmi, poskytovateľmi služieb a používateľmi pri príprave tohto rámca.

Aby som to zhrnul, Komisia sa zaviazala uplatňovať novú horizontálnu sociálnu doložku vrátane vzťahu k SSVZ.

Ako som vysvetlil, existujú početné fóra pre diskusie a dialógy so stranami zainteresovanými na SSVZ. Komisia preto nevidí potrebu zakladať ďalšiu pracovnú skupinu. Komisia je však odhodlaná riešiť ťažkosti, ktorým čelia niektorí poskytovatelia SSVZ s interpretáciou pravidiel jednotného trhu vrátane pravidiel pripravovaného zákona o jednotnom trhu, ktorý má Komisia prijať do konca októbra.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Schwab, v mene poslaneckého klubu PPE.(DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Lisabonská zmluva nedala Európskej únii žiadne zásadne nové právomoci v oblasti sociálnej politiky. Článok 9 – zástupca Rady sa už o ňom zmienil – rozšíri existujúce právomoci v kontexte základného princípu sociálneho trhového hospodárstva, ktorý je veľmi dôležitý pre Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a ktorý sme zaviedli do Európskeho dohovoru, čo v podstate pripravilo pôdu pre Lisabonskú zmluvu.

Naším druhým bodom je, že správou bývalého komisára Maria Montiho s názvom Postaviť občanov do centra záujmu Únie Európska komisia zaujímavým a cenným spôsobom prispela k tomu, ako môžeme uspieť pri spájaní veľmi pozitívnych impulzov vnútorného trhu so sociálnymi prvkami spoločného spotrebiteľského trhu. Z tohto dôvodu sa, pán komisár Andor, veľmi netrpezlivo tešíme na takzvaný zákon o jednotnom trhu, na ktorom momentálne pracuje pán komisár Barnier. Domnievame sa, že týmto sa skutočne môže konštruktívnym spôsobom riešiť balík pána Montiho a pani Kroesovej. Sme však skeptickí v tom, či otvorenie smerníc o verejnom obstarávaní a vytvorenie kompromisnej smernice v konečnom dôsledku skutočne budú mať za následok, že dostaneme vnútorný európsky trh na správnu cestu, keďže očividne sme jednoznačne proti akejkoľvek inflácii vo verejnom sektore.

Zástupca Rady sa už o tom zmienil, ale je to ešte dôležitejšie, také dôležité a významné, ako môže byť iba sociálna konsolidácia – a hovorím to ako člen mladšej generácie v tomto Parlamente –, aby sme zahrnuli všetky tieňové rozpočty – profesor Bernd Raffelhüschen z Freiburgu hovoril o tom, že máme niekoľko skrytých rozpočtov, pokiaľ ide o penzijné dlhy – keď zvážime sociálnu konsolidáciu, a aby sme robili politiku, ktorá dáva aj mladšej generácii spravodlivú šancu v nasledujúcom desaťročí.

Z tohto dôvodu sa domnievam, že spoločne – a zástupcovia Rady sa už o tom zmienili – čelíme veľkým úlohám, že Európsky parlament a poslanecký klub PPE majú spoločný pohľad na tento problém a že by sme všetci mali urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme podporili úsilie Európskej komisie v súvislosti s týmto balíkom opatrení pre interný trh a na druhej strane sociálnymi opatreniami, ktoré musia dopĺňať tento interný trh na pozadí sociálneho trhového hospodárstva. Z tohto dôvodu sa teším na ďalšiu diskusiu a som vďačný za vašu pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Proinsias De Rossa, v mene skupiny S&D. – Vážený pán predsedajúci, predovšetkým sa chcem poďakovať Rade a Komisii za ich dnešné vyhlásenia a chcem sa poďakovať skupine ALDE, zeleným/skupine EFA a skupine GUE/NGL za ich podporu zahrnutia tejto otázky do dnešného programu.

Nové sociálne doložky sa netýkajú iba služieb vo všeobecnom záujme, ako to vyplynulo z vystúpenia poslaneckého klubu PPE dnes popoludní, a pokiaľ ide o sociálne služby všeobecného záujmu (SSVZ), musíme dospieť k záverom v týchto otázkach, o ktorých sa veľa diskutovalo dlhé roky, a nie omieľať staré argumenty.

Ako spravodajca o budúcnosti sociálnych služieb verejného záujmu sa teším na spoluprácu so všetkými skupinami, ktoré uznávajú potrebu silného sociálneho trhového hospodárstva, a dúfam, že predložím konkrétne návrhy na riešenie dilem, ktorým čelia poskytovatelia SSVZ.

Ako si bezpochyby uvedomujete, európski občania majú veľké nádeje, čo sa týka rozvoja súdržnejšieho a dynamickejšieho sociálneho rozmeru európskych politík a právnych predpisov po prijatí Lisabonskej zmluvy. V skutočnosti sa jedna z tých dôležitých rozpráv v Írsku počas referend o Lisabone týkala nových sociálnych článkov vrátane článku 3, článku 9, článku 14 a sociálneho protokolu a aj mnohých ďalších vo vzťahu k znevýhodneniu a rovnosti.

Vždy je dôležité, aby sme splnili očakávania občanov. Je to dvojnásobne dôležité v týchto časoch hospodárskej a sociálnej krízy pre mnoho miliónov našich občanov, ktorí už prišli a mnoho ďalších, ktorí prídu o pracovné miesta, domovy, úspory, dôchodky, služby verejného zdravotníctva a aj o príležitosti na vzdelávanie pre svoje deti v dôsledku krízy a použitých nápravných prostriedkov.

Európsku úniu by značne destabilizovalo, keby kolégium komisárov a Európska rada zaujali stanovisko, že tieto nové články dohody nezmenia nič a ďalej brali sociálne ciele ako druhotné v porovnaní s trhovými cieľmi. Ak zlyhá naša zodpovednosť, extrémne xenofóbne a neznášanlivé politické strany, ktoré chcú vytĺcť politický kapitál z hnevu a nespokojnosti, čakajú na svoju príležitosť.

Moja dnešná konkrétna požiadavka na Komisiu a Radu je, aby akceptovali, že potrebujeme dynamický proces na dosiahnutie pokroku vzhľadom na služby všeobecného záujmu, najmä sociálne služby všeobecného záujmu.

Je mi ľúto dnešného vyhlásenia pána komisára. Dúfam, že počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov ho presvedčím, že sa mýli a že potrebujeme dynamický proces, že potrebujeme pracovnú skupinu na vysokej úrovni, ktorá by zahŕňala nielen jeho a ostatné GR, ale aj členov občianskej spoločnosti, odborové organizácie, Radu a Výbor pre regióny.

Potrebujeme mechanizmus, ktorý naštartuje zmenu, ktorú každý uznáva. Pán komisár, počul som, ako ste povedali, a počul som, ako pán Barroso povedal, že zainteresované strany vám vraj hovoria, že neexistuje žiadny skutočný problém. Zainteresované strany mi toto nehovoria. Počas posledných šiestich mesiacov som sa stretol s mnohými. Hovoria mi, že existujú administratívne a právne problémy a že sa musia naliehavo riešiť. Obávam sa, že sa nebudú naliehavo riešiť, a to na základe toho, čo ste tu dnes povedali vy a Rada. Dúfam, že sa mi, ako hovorím, podarí zmeniť váš názor počas nasledujúcich niekoľkých mesiacov. Existuje však naliehavá potreba mechanizmu, mechanizmu na vysokej úrovni, ktorý by zahŕňal zainteresované subjekty a ktorý by zabezpečil, že potrebné rozhodnutia sa prijmú a dotiahnu do konca.

Domnievam sa, že najdôležitejšie je to, aby bol Parlament zapojený do tohto procesu. Musíme mať na pamäti, že sa treba zaoberať obavami a dokázať, že Európa to myslí vážne s vytvorením sociálneho trhového hospodárstva a nie samotného jednotného trhu.

 
  
MPphoto
 

  Marian Harkin, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, mám tu ošúchanú, popodčiarkovanú kópiu Lisabonskej zmluvy s poznámkami, oslími ušami a škvrnami od čaju. Počas 12 mesiacov bola mojím stálym spoločníkom pri cestovaní, keď som sa snažila presvedčiť írskych občanov, aby za ňu hlasovali. Keď sa ma írski občania pýtali, prečo by mali za ňu hlasovať, jedným z najdôležitejších piatich dôvodov, ktoré som im uviedla, bolo, že táto zmluva prinesie sociálnejšiu Európu.

Iba pred 12 mesiacmi sme ratifikovali túto zmluvu a teraz ako politici musíme splniť naše sľuby. Hovorili sme o novej horizontálnej sociálnej doložke – článku 9 –, ktorý zaväzuje Úniu zohľadniť sociálne dôsledky rozhodnutí pri vykonávaní politík. Toto je komplexný cieľ a poskytuje nám viac priestoru na väčšie ambície pri písaní, pozmeňovaní a doplňovaní právnych predpisov EÚ, ale článok 9 nezaručuje želané výsledky politiky. Je to vplyvný nástroj, ktorý máme k dispozícii, ale musíme sa opýtať samých seba, či ho používame alebo či je to iba pretvárka.

Sociálna politika bola slabo zapracovaná do pôvodných zmlúv, ale domnievam sa, že je oveľa silnejšia v Lisabonskej zmluve. Okrem protokolu o službách všeobecného záujmu bol spomenutý aj článok 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ten jednoznačne uvádza spoločnú zodpovednosť členských štátov a EÚ, pokiaľ ide o SVZ. Doposiaľ EÚ uplatňovala pravidlá vnútorného trhu, ale článok 14 uvádza, že pri uplatňovaní dohôd „Únia a členské štáty... dbajú o to, aby takéto služby fungovali na základe zásad a podmienok, najmä hospodárskych a finančných, ktoré im umožňujú plniť ich poslanie.“ Toto je posun v politike EÚ a musí sa odraziť v oznámeniach a návrhoch Komisie.

Aj v Rade je antidiskriminačná smernica stále zablokovaná. Toto je dôležitý právny predpis. Potrebujeme, aby bol zavedený. Teda zatiaľ čo základné princípy sú určené a právne predpisy v oblasti sociálnej politiky chráni Lisabonská zmluva, budúce smerovanie sociálnej politiky nie je definitívne stanovené. My – Komisia, Rada a Parlament – môžeme a musíme používať nástroje, ktoré poskytuje Lisabonská zmluva.

 
  
MPphoto
 

  Karima Delli (Verts/ALE).(FR) Vážený pán predsedajúci, pán Courard, pán komisár, základným cieľom Európskej únie, cieľom, ktorý sa objavuje v Lisabonskej zmluve, je rozvoj sociálneho trhového hospodárstva orientovaného na plnú zamestnanosť a pokrok v sociálnej oblasti. Preto obsahuje horizontálnu sociálnu doložku, ktorá uvádza, že podpora vysokej miery zamestnanosti, primeranej sociálnej ochrany a boja proti vylúčeniu musí sprevádzať definovanie a uplatňovanie všetkých politík EÚ.

Uznanie sociálnych práv a najmä práva na prístup k službám všeobecného záujmu je záväzné, ako vyplýva z Charty základných práv. Charta obsahuje práva a zásady, ako napríklad právo prístupu k dávkam sociálneho zabezpečenia, príspevkom na bývanie a sociálnym službám.

Ako môžete v predvečer tretieho fóra o sociálnych službách všeobecného záujmu, ktoré inicioval Parlament, tvrdiť, že pri uplatňovaní ustanovení Lisabonskej zmluvy je potrebné uplatňovať na tieto sociálne služby všeobecného záujmu iba pravidlá o hospodárskej súťaži a vnútornom trhu bez akéhokoľvek prispôsobenia ich špecifických spôsobov organizácie a financovania?

Nie je pravda, že napríklad smernica o službách spochybňuje úlohu sociálnych služieb všeobecného záujmu so silným miestnym základom pozostávajúcich z členov spoločenstva, ktorí nemajú v úmysle finančne sa obohatiť? Kedy prestanete schovávať hlavu do piesku a kedy konečne prevezmete zodpovednosť ako spoločný zákonodarca v súlade s ustanoveniami nového článku 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie?

 
  
MPphoto
 

  Lothar Bisky, v mene skupiny GUE/NGL.(DE) Vážený pán predsedajúci, musím uznať, že Lisabonská zmluva a jej záväzky v sociálnej oblasti vyzerajú dobre. Nemôžeme však ignorovať skutočnosť, že státisíce ľudí sa vydali do ulíc Bruselu a ostatných európskych hlavných miest. Protestovali proti pomýlenej nesociálnej politike v súvislosti s krízou.

Sotva sme sa z toho spamätali, z najhoršej z kríz, už počúvame od mnohých vlád, že treba dostať pod kontrolu národné dlhy. Hovoria, že treba odložiť núdzové padáky záchranných plánov a zrušiť investičné programy. Komisia žiada sprísnenie Paktu stability a rastu. Štáty, kde sa vyplácajú rozumné mzdy a platy, v ktorých trh práce stále dodržiava pravidlá alebo v ktorých sú systémy sociálneho zabezpečenia príliš „sociálne“ – čo znamená príliš drahé – sa idú potrestať. „Bankstri“ pokračujú, ako keby sa nič nestalo. Dôchodky a mzdy sa majú znižovať, spotrebné dane možno zvyšovať. Príspevky na sociálne zdravotné poistenie sa zvyšujú, zatiaľ čo služby sa zhoršujú.

Vzhľadom na rozsudky Európskeho súdneho dvora v prípadoch Viking, Laval a Rueffert to nie sú iba odborové organizácie, ktoré sa obávajú, že sociálna rovnováha Európskej únie je nestabilná. Žiadosť odborových organizácií o doložku o sociálnej ochrane si zasluhuje našu plnú podporu. Práva zamestnancov, práva odborových organizácií a sociálna ochrana musia mať prinajmenšom rovnakú dôležitosť ako vnútorný trh a sloboda poskytovania služieb – a v skutočnosti musia mať prednosť. Toto je potrebné jednoznačne ustanoviť v primárnych právnych predpisoch. Poukazujem na tieto skutočnosti, pretože príslušné odseky iba vyzerajú dobre – v skutočnosti nič nemenia.

Ľudskú dôstojnosť nemožno zaručiť bez minimálnych sociálnych štandardov. Doložka o sociálnom pokroku by zlepšila veľmi poškodené dobré meno Európskej únie medzi obyvateľstvom a pomohla by zastaviť obavy v sociálnej oblasti.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, v Európskej únii sme svedkami toho, čo považujem za znepokojivý vývoj, pričom čoraz viac ľudí je odkázaných na dočasnú agentúrnu prácu, falošnú samostatnú zárobkovú činnosť a slabo platenú podradnú prácu a pričom sa zdá, že sociálne práva zamestnancov sa potláčajú do úzadia. Nielenže sa zdá, že Európsky súd pre ľudské práva znižuje štandardy ochrany pracovníkov vo svojej jurisprudencii, ale vylučuje aj prednostný prístup k podnikateľom angažovaným v sociálnej činnosti pri udeľovaní verejných zákaziek.

Tvrdili nám, že Lisabonská zmluva všetko zlepší, ale ja osobne som nevidel veľký prevrat v sociálnej oblasti. Robia sa napríklad pokusy s cieľom zmenšiť hospodárske a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi pomocou Európskeho sociálneho fondu. Ak však vykazovanie a realizácia projektov vedú k problémom v mnohých regiónoch, fond zlyháva vo svojom poslaní. Slobody vnútorného trhu, mohol by som na ne zbežne poukázať, príliš často zahŕňajú iba slobody nadnárodných konglomerátov, ktoré žmýkajú miestnych zamestnávateľov, čo znamená malé a stredné podniky. Domnievam sa, že toto je potrebné čo najskôr zmeniť.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Paul Gauzès (PPE).(FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, Lisabonská zmluva nepochybne poskytuje Európe nové sociálne ciele. Trvalo udržateľný rozvoj v Európe je založený na vysokej konkurencieschopnosti sociálneho trhového hospodárstva, čo znamená plnú zamestnanosť a sociálny pokrok, boj proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, podporu spravodlivosti a odstránenie chudoby. Lisabonská zmluva potvrdzuje úlohu sociálnych partnerov a podporuje sociálny dialóg medzi odborovými organizáciami a zástupcami zamestnávateľských organizácií na európskej úrovni.

V týchto rôznych bodoch skutočná situácia určite nie je taká, ako ju tu opísali niektorí rečníci. Dnes môžeme dramatizovať situáciu. Je pravda, že situácia je znepokojivá, že kríza ešte neskončila a že má následky. Európa však prijíma opatrenia v tejto oblasti – ktoré musíme objasniť našim občanom – na vytvorenie istého poriadku vo finančnom sektore a v tejto súvislosti je jedným z prvých, ktorí vyvíjajú úsilie pri organizovaní tohto sektora na základe našej práce.

Dovoľte mi niekoľko krátkych poznámok. Najmä pri službách všeobecného záujmu jednoznačne poviem, že by sme mali zohľadniť špecifické vnútroštátne okolnosti, pretože je pravda, že niektorí naši spoluobčania sú trochu znepokojení – mám na mysli napríklad Francúzov –, keď sa neprávom domnievajú, že Európa ohrozuje verejné služby, ktoré sú francúzskou tradíciou. Podobne v súvislosti s verejnými zákazkami by sme mali zohľadniť individuálne okolnosti a najmä tie, ktoré umožňujú spoluprácu medzi viacerými verejnými orgánmi.

Napriek tomu je sociálna politika závislá od zdravia hospodárstva a hospodárskeho rastu. Toto je základný cieľ sociálneho trhového hospodárstva.

 
  
MPphoto
 

  Elizabeth Lynne (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, na rozdiel od ostatných rečníkov sa nedomnievam, že Lisabonská zmluva zmení v oblasti sociálnej politiky tak veľa ako v niektorých iných oblastiach.

Už dlhé roky máme spoločné rozhodovanie v oblasti zamestnanosti, ale v rámci ustanovení hlavy II, ktoré majú všeobecnú platnosť, je v článku 9 okrem iného zmienka o ochrane ľudského zdravia. Jedna smernica, ktorú to ovplyvňuje, je smernica o elektromagnetických poliach a viem, že Komisia sa týmto zaoberala. Keď smernica o elektromagnetických poliach prejde celým postupom vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci, musíme zabezpečiť, a dúfam, že s tým členské štáty súhlasia, aby sa mohli používať najmodernejšie skenery MRI.

Článok 10 v rámci hlavy II sa vzťahuje na antidiskrimináciu. Ako uviedli ostatní rečníci, najdôležitejšie je zabezpečiť, aby Rada prestala blokovať horizontálnu smernicu o prístupe k tovarom a službám a aby tie členské štáty, ktoré ju blokujú, stiahli námietky, aby sme mohli mať skutočnú antidiskriminačnú smernicu o prístupe k tovarom a službám.

 
  
MPphoto
 

  Patrick Le Hyaric (GUE/NGL).(FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, treba povedať, že to, čo prevláda pri uplatňovaní Maastrichtskej zmluvy, nie je vôbec to, čo opisujete: nie je to článok 9 ani článok 14 na ochranu sociálnych služieb. Sú to skôr zásady hospodárskej súťaže, neobmedzeného voľného obchodovania, oslabenia sociálnej ochrany, zničenia dôchodkov a miezd a odmietnutia spravodlivej fiškálnej harmonizácie.

Tento rok napríklad bol vyhlásený za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Poďme si presne povedať, čo ste urobili v rozpore s týmto, členovia Komisie a Rady. Rozhodnutia prijaté počas niekoľkých posledných dní nás tlačia smerom k veľkým úsporám, pričom Komisia sa ustanovila ako skutočný tribunál na ich uskutočnenie, a sú v rozpore s každým jedným sociálnym projektom. Namiesto viery, že úspory a sociálna regresia dostanú Európsku úniu z krízy, sa domnievam že musíme používať celkom iné uvažovanie, v skutočnosti opačné uvažovanie. Sociálny pokrok je pákou na ukončenie krízy.

Preto by som vám chcel dať návrh, ktorý do rozpravy predkladám na ďalšie zváženie. Návrh bude obsahovať vytvorenie nového systému, ktorý umožní Európskej centrálnej banke kúpiť – aj prostredníctvom vytvorenia peňazí, čo teraz robia všetky banky na svete – celý dlh členských štátov alebo jeho časť, ak je to potrebné, a zároveň založiť európsky fond pre ľudský, sociálny a ekologický rozvoj.

S podporou Európskej centrálnej banky a Európskej investičnej banky by tento fond mal umožniť rozšírenie verejných služieb – alebo služieb spoločenstva vo všeobecnom záujme, ak chcete – a mal by zabezpečiť pomoc pre priemysel, výskum a odbornú prípravu.

 
  
MPphoto
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL).(PT) Tlak, ktorý Komisia a veľké európske mocnosti vyvíjajú na krajiny s krehkejšími hospodárstvami a vyššou mierou chudoby, popiera všetky zásady hospodárskej a sociálnej súdržnosti, o ktorých tu belgické predsedníctvo hovorilo v mene tzv. „sociálnej doložky“ Lisabonskej zmluvy – článku 9.

Pravda je, že posunúť sa za iracionálne kritériá Paktu stability a rastu bolo možné iba vtedy, keď bolo pre členské štáty nevyhnutné, aby podporili banky v dôsledku problémov, ktoré zažili pre toxický odpad, ktorý vyprodukovali. Teraz keď banky zhltli miliardy eur verejnej pomoci a dlhy krajín s najväčšími ťažkosťami narástli raketovou rýchlosťou, tlak na zníženie dlhov a deficitov sa vrátil bez zohľadnenia zamestnanosti, sociálneho začlenenia a univerzálnych práv na verejné vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť, bývanie alebo dávky životného minima a dôchodky. Úsporné opatrenia zavedené v niektorých krajinách, ako je napríklad Grécko a Portugalsko, v mene trvalej udržateľnosti verejných financií sa znásobujú, sociálna nespravodlivosť sa zväčšuje a rastúca nezamestnanosť, chudoba a sociálne vylúčenie ohrozujú 120 miliónov ľudí v Európskej únii.

Portugalsko opäť skĺzne do depresie, ak sa zavedie nový úsporný program, ktorý práve ohlásila portugalská vláda, čo vyvoláva niekoľko otázok. Aký druh sociálnej Európy je toto? Kde sú v Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu záruky minimálnych príjmov na boj proti chudobe? Kde končí integrácia sociálnych cieľov a cieľov trvalej sociálnej udržateľnosti s makroekonomickou politikou? Kde je obrana a podpora verejných služieb? Kedy budú komplexné sociálne usmernenia a efektívne posúdenie sociálneho vplyvu, politiky Paktu stability a rastu, politiky konkurencieschopnosti, vnútorného trhu, rozpočtovej a fiškálnej politiky a menovej politiky? Toto je cieľom bojov pracovníkov, ktoré sa množia v celej Európe.

 
  
MPphoto
 

  Othmar Karas (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, politické ciele sú jasné. Chceme Európu s trvalo udržateľným sociálnym trhovým hospodárstvom, základnými právami, bez diskriminácie, s plnou zamestnanosťou, integrovanou sociálnou doložkou, sociálnou súdržnosťou a službami vo všeobecnom záujme, ktoré treba definovať prostredníctvom subsidiarity. Toto je naším cieľom. Máme však príliš málo nástrojov na európskej úrovni na dosiahnutie tohto cieľa. Väčšinu nástrojov môžeme nájsť na úrovni členských štátov. Potrebujeme rovnováhu medzi hospodárskou politikou, politikou konkurencieschopnosti a sociálnymi nástrojmi, ak máme byť schopní uskutočniť tieto ciele v celej Európe. Mali by sme preto rozšíriť menovú úniu na hospodársku a sociálnu úniu. Musíme tiež jednoznačne vystúpiť a povedať, že potrebujeme viac prejavov solidarity a že odborná príprava, poskytovanie kvalifikácie pre ľudí, rast a zamestnanosť nie sú prvkami, ktoré sú v rozpore so sociálnou stránkou Európy, ale v skutočnosti sú základným predpokladom, ak chceme poraziť chudobu a vylúčenie a skoncovať s trápením chudobných pracujúcich.

 
  
MPphoto
 

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL).(FR) Vážený pán predsedajúci, práve prichádzam zo zasadnutia medziskupiny pre verejné služby. Občas sa čudujem, či hovoríme s rovnakými ľuďmi. Podľa vás je všetko v poriadku. Väčšina zúčastnených strán prinajlepšom vôbec nerozumie európskym právnym predpisom alebo im rozumie až príliš dobre.

Hovoríte o meraní sociálneho vplyvu politík Európskej únie. Chcela by som vám teda povedať: je to dobrá oblasť, na ktorej môžete pracovať – pustite sa do toho, vyzývam vás! Ak, ako tvrdíte, nie je žiadny problém s verejnými službami, a najmä s miestnymi verejnými službami, potom sa zaviažte vykonať riadnu, vyčerpávajúcu revíziu liberalizácie verejných služieb v celej Európskej únii.

Voľná a spravodlivá hospodárska súťaž mala znížiť ceny. Som Francúzka. Dám vám niekoľko príkladov, ktoré možno vysvetlia, prečo sa Francúzi trochu obávajú o Európu v tejto oblasti: ceny poštových služieb, železničnej dopravy, leteckej a vodnej dopravy, ktoré prevzali súkromné spoločnosti, sa exponenciálne zvýšili.

Pojem univerzálna služba mal zaručiť, že najzákladnejšie služby budú dostupné pre každého. V skutočnosti je to pre najchudobnejších ľudí sotva dostatočné a prípadov diskriminácie pribúda. Čo sa stalo s vaším veľkým prerozdelením bohatstva, keď vieme, že rozdiely medzi najbohatšími a najchudobnejšími sa naďalej zväčšujú v celej Európe?

Teda áno, pán komisár, ako sa vás pýtali mnohí poslanci, kedy sa Komisia rozhodne zohľadniť dôsledky článkov 9 a 14 zmlúv, ako aj protokolu o sociálnych službách vo všeobecnom záujme, inými slovami, kedy bude rešpektovať práva Parlamentu? Prosím, čoho sa obávate?

 
  
MPphoto
 

  László Andor, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, Komisia ako celok sa podobne ako ja domnieva, že naším cieľom je rozvíjať sociálne trhové hospodárstvo. Za seba osobne a za svoje portfólio môžem povedať, že v tomto slovnom spojení je „sociálne“ dôležitejšie ako „trhové“. Samozrejme, v konečnom dôsledku musí Komisia predložiť, reprezentovať a zaviesť veľmi vyvážený prístup. Vždy som však zastupoval sociálne ciele a brali sme to veľmi vážne.

Tiež som si v diskusii všimol, že pripravovaný zákon o jednotnom trhu by Parlament prijal so sklamaním, ak by neobsahoval veľmi silný sociálny rozmer. Na tom sme pracovali: aby sme zabezpečili, že tento veľmi dôležitý dokument bude silný v sociálnych otázkach. Zúčastnil som sa na zasadnutí príslušnej skupiny komisárov a zabezpečil som začlenenie bodov týkajúcich sa dôchodkov a ostatných záležitostí, ktoré sú veľmi dôležité z hľadiska posilňovania sociálneho rozmeru európskeho hospodárstva.

Existujú však aj mnohé iné problémy. Určite by som namietal proti prístupu mať iba jeden konkrétny druh riešenia, t. j. založenie ďalšieho orgánu na vysokej úrovni s cieľom zaručiť výsledky v sociálnych otázkach.

V mojej odpovedi nebolo nič, čo by naznačovalo námietku proti dynamickému procesu v súvislosti so SSVZ. V skutočnosti sa nachádzame v dynamickom procese v súvislosti so SSVZ pred októbrovou konferenciou belgického predsedníctva. Zúčastním sa otvorenia aj záveru tejto konferencie a veľmi dúfam, že prinesie veľa zaujímavých otázok súvisiacich so SSVZ, ktoré nás posunú dopredu.

SSVZ sa berie veľmi vážne v pripravovanej Európskej platforme proti chudobe, ktorá bude zverejnená koncom roka. Pán Courard, štátny tajomník pre sociálnu integráciu a boj proti chudobe to tiež spomenul vo svojom úvode.

Som otvorený ďalším krokom. Najprv by som však rád videl, čo tieto udalosti a dokumenty prinesú zo širšieho okruhu európskych zainteresovaných strán. Chcel by som zdôrazniť, že hoci oficiálne došlo k istej obnove, sme vo veľmi zložitej fáze hospodárskej krízy, a že tu ešte stále je veľa bolesti nielen v dôsledku samotnej krízy, ale aj opatrení na boj proti kríze.

Komisia neustále žiadala, aby sa zohľadnili záujmy sociálnych služieb a zraniteľných skupín. V posledných týždňoch som mal veľa prejavov a vyzval som na obozretnosť v súvislosti s makroekonomickými politikami členských štátov.

Fiškálna konsolidácia je nevyhnutná, pretože krajiny nahromadili vysoké dlhy. Úsporné opatrenia – najmä nezmyselné úsporné opatrenia – a škrty výdavkov iba s jedným cieľom však nie sú nevyhnutné. Všetky členské štáty, dokonca aj tie, ktoré sú pod tlakom trhov, majú priestor na zváženie, ako dosiahnuť merateľnú fiškálnu konsolidáciu. Každý má možnosť udržať rovnováhu medzi rôznymi možnosťami – škrtmi výdavkov alebo zvýšením príjmov a možnosť uplatniť spravodlivý prístup a zohľadniť záujmy zraniteľných skupín. Komisia na to vyzývala.

Dokonca aj v týchto ťažkých časoch vyzývame na sociálnu informovanosť. V tomto nám veľmi pomáha európsky rok. Bola to kampaň na zvýšenie informovanosti a v tomto zmysle bola úspešná, pretože pomohla dosiahnuť dva veľmi dôležité ciele stratégie Európa do roku 2020. Bez tejto kampane by sme neboli úspešní pri dosahovaní veľmi dôležitých cieľov zvyšovania zamestnanosti a znižovania chudoby v Európe.

Samozrejme, nikto neverí, že toto možno dosiahnuť zo dňa na deň. Musíme zlepšiť naše nástroje. Súhlasím s tým, čo povedal vážený pán poslanec o Európskom sociálnom fonde (ESF). Nefungoval dokonale, ale práve zisťujeme, kde by sa mal ESF zlepšiť z hľadiska inovácie, čím by sa mal ESF zaoberať a ako by sa mal využívať. Toto všetko je súčasťou procesu. Konajú sa viaceré konferencie s cieľom diskutovať o tom, najmä v súvislosti s tým, ako zvládať situáciu s rómskym obyvateľstvom, okrem iných záležitostí. Belgické predsedníctvo usporadúva konferenciu špeciálne o tom, ako by ESF mohol byť užitočný pri znižovaní chudoby.

Mám pochybnosti o založení nového fondu. Domnievam sa, že najprv musíme zistiť, ako možno používať sociálny fond s dostupnými nástrojmi na zlepšenie sociálnych podmienok. Tu by som chcel zdôrazniť úlohu Európskej investičnej banky, pokiaľ ide o rozvoj infraštruktúry a služieb v Európe.

Nikto nežiada o privatizáciu sociálnych služieb. Tieto služby sú prevažne v kompetenciách členských štátov. Ak sa však pravidlá EÚ týkajúce sa napríklad verejného obstarávania alebo štátnej pomoci správne uplatňujú a zohľadňujú všetky dôležité parametre, zaručia kvalitu, nákladovú efektívnosť a transparentnosť. Toto sú veľmi dôležité ciele a nemali by sme ich podkopávať, najmä nie transparentnosť, keď sa usilujeme dosahovať ostatné ciele, akokoľvek dôležité alebo relevantné by mohli byť.

Dúfam, že tieto argumenty sú presvedčivé a že blížiace sa udalosti, najmä ďalšia konferencia o SSVZ a chudobe, poskytnú postačujúce príležitosti na diskusie o tom, ako ďalej postupovať. Môžem vás uistiť, že znižovanie chudoby a zlepšovanie sociálnych štandardov v Európe sú rozhodne v centre záujmu práce Komisie a rozhodne v centre môjho osobného záujmu.

 
  
MPphoto
 

  Philippe Courard, úradujúci predseda Rady.(FR) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa poďakovať všetkým poslankyniam a poslancom za kvalitu ich vystúpení.

Rada požiadala Komisiu, aby vytvorila platformu, ktorá by nebola obmedzená na chudobu, ale ktorá by skutočne zaviedla širšiu dynamiku na riešenie boja proti vylúčeniu a úlohy sociálneho blahobytu.

Chcel by som tiež povedať, že pri úsporných opatreniach, o ktorých pred chvíľou hovoril pán komisár, bolo očividne dôležité zvážiť opatrenia, ktoré treba prijať, aby šetrenie nespôsobilo, že ľudia budú ešte chudobnejší. Dnes skutočne nemožno zabúdať na boj proti chudobe.

Chcel by som sa tiež poďakovať Komisii za jej úsilie pri pokusoch o vytvorenie väčšej právnej istoty pre sociálne služby vo všeobecnom záujme (SSVZ), a to najmä vzhľadom na ich špecifické charakteristiky.

Je skutočne naším želaním pokračovať v diskusiách, najmä s Výborom pre sociálnu ochranu, ako aj zlepšovať dialóg s rôznymi zainteresovanými stranami, či už inštitucionálnymi, alebo neinštitucionálnymi. Ako zdôraznil pán De Rossa, je jednoznačné, že zapojenie Európskeho parlamentu do diskusie o SSVZ je a musí ostať rozsiahle. Článok 14 je tiež dôležitým prvkom, ktorý musíme používať pri diskusiách o SSVZ. V skutočnosti bude jednou z dôležitých otázok, o ktorých je potrebné diskutovať počas tretieho fóra, ktoré sa uskutoční 26. a 27. októbra.

Na záver by som chcel povedať, že diskusie o sociálnych veciach s Radou sú zložité pre rozpočtové obmedzenia, ako viete. Napriek tomu sociálne služby plnia nevyhnutné, neopomenuteľné úlohy, ktoré si z tohto dôvodu vyžadujú veľmi špecifickú pozornosť, a hoci sa ich špecifické charakteristiky uznávajú, to znamená, že musíme zabezpečiť špecifický spôsob, ako ich riešiť.

Skončím poďakovaním pánovi komisárovi Andorovi za jeho energickosť a túžbu dosiahnuť pokrok vo všetkom, čo sa týka sociálnych vecí.

 
  
  

PREDSEDÁ: MIGUEL ANGEL MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Finančná kríza prispela k vážnemu zhoršeniu sociálnej situácie európskej verejnosti. Pri vysokej miere nezamestnanosti a slabom hospodárskom raste trvá určitý čas, kým sa prejaví obnova. Stratégia Európa do roku 2020 (EÚ 2020) má za cieľ vytvoriť plán na uľahčenie dosiahnutia hospodárskeho rastu, ktorý môže zabezpečiť vyššiu mieru zamestnanosti a väčšiu konkurencieschopnosť v rámci Únie. Jej určujúce iniciatívy pre nás predstavujú cestu, po ktorej by sme mali ísť smerom k vytvoreniu Európy, ktorá bude pre Európanov viac začleňujúca. Lisabonská zmluva posilňuje sociálny politický rozmer Európy. Európa patrí európskej verejnosti a súčasťou jej poslania je prispieť k podpore zamestnanosti a zlepšeniu životných a pracovných podmienok. Chcel by som zdôrazniť kľúčovú povahu dialógu medzi sociálnymi partnermi a úlohu malých a stredných podnikov ako hnacej sily hospodárstva. Musíme uskutočňovať ciele Lisabonskej zmluvy v súvislosti so sociálnymi otázkami prostredníctvom konkrétnych návrhov obsiahnutých v stratégii EÚ do roku 2020, ako napríklad definovanie iniciatív, ako je „priemyselná politika pre éru globalizácie“ alebo „program pre nové zručnosti a pracovné miesta“. Európa musí byť konkurencieschopnejšia a schopná vyrovnať sa s problémami globalizácie, ale bez toho, aby prestala byť začleňujúca, a s cieľom rozvoja, ktorý bude trvalo udržateľný a ktorý zaručuje sociálnu integráciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. (RO) Lisabonská zmluva opätovne potvrdzuje záväzok členských štátov k základným sociálnym právam stanoveným v Európskej sociálnej charte (z roku 1961) a v Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva (z roku 1989). Lisabonská zmluva opätovne potvrdzuje, že Európska únia sa usiluje o trvalo udržateľný rozvoj Európy. Hospodárstvo EÚ je sociálnym trhovým hospodárstvom a podporuje veľkú mieru konkurencieschopnosti. K jeho cieľom patrí plná zamestnanosť, sociálny pokrok a vysoká úroveň ochrany a zlepšovanie kvality životného prostredia. EÚ bojuje proti vylúčeniu a diskriminácii a podporuje spravodlivosť a sociálnu ochranu, rodovú rovnosť, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv detí.

V auguste bola miera nezamestnanosti vo všetkých 27 štátoch EÚ 9,6 %, pričom miera nezamestnanosti mladých ľudí bola 20 %. Hospodárska a sociálna kríza mala dramatický vplyv na sociálne prostredie, dnes je hlavným záujmom európskych občanov práca a kvalita života. Európska únia je v prvom rade o jej 500 miliónoch občanoch, čo je dôvodom, prečo Európa musí mať sociálny aspekt. Sociálna Európa musí ponúknuť európskym občanom pracovné miesta a dôstojný život, mladým ľuďom vysokú kvalitu vzdelávania a perspektívu začlenenia na pracovný trh a dôchodcom dôstojný život a vysokú kvalitu služieb zdravotnej starostlivosti.

 

14. Tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, ktorú v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci predkladá pani Fajonová (KOM(2010)0256 – C7-0134/2010 – 2010/0137(COD)) (A7-0256/2010).

 
  
MPphoto
 

  Tanja Fajon, spravodajkyňa. (SL) Vážený pán predsedajúci, zástupcovia Európskej komisie, pani komisárka Malmströmová, zástupcovia Rady, samozrejme, dámy a páni, pokúsim sa teraz využiť štyri minúty a ešte dve na konci, ak to bude potrebné.

Albánsko a Bosna a Hercegovina splnili všetky podmienky a sú pripravené na liberalizáciu vízového režimu. Potvrdila to Európska komisia a bez jediného hlasu proti sme to vlastne potvrdili aj vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Očakávania albánskej a bosnianskej verejnosti, že im zajtra tu v Parlamente dáme zelenú, sú oprávnené a títo ľudia si to zaslúžia.

Chcela by som privítať Svena Alkalaja, ministra zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny, a Jozefinu Topalliovú, predsedníčku albánskeho parlamentu, ktorí sedia na galérii a pozorne počúvajú túto rozpravu. Je čas, aby sme týmto dvom krajinám vyslali posolstvo: Sme na vás pripravení, splnili ste podmienky. Zbúrame vízové steny, ktoré od nás oddeľujú krajiny západného Balkánu už príliš dlho.

Dlho sme bojovali za dosiahnutie tohto nášho spoločného cieľa a chcela by som poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na tomto procese, zvlášť Európskej komisii a Rade. Teší ma, že veľmi dôležitú úlohu v tom zohrala naša krajina Slovinsko.

Obyvateľom Bosny a Hercegoviny a Albánska sa niekedy zdá Európska únia oveľa vzdialenejšia, než skutočne je. Liberalizáciou vízového režimu urobíme dôležitý krok smerom k vybudovaniu dôvery medzi ľuďmi a realizácii ďalších naliehavých reforiem potrebných na to, aby sa mohli stať plnohodnotnými členmi.

Albánsko a Bosna a Hercegovina zaistili bezpečnosť na svojich hraniciach, zaistili bezpečnosť biometrických pasov a podnikli významné kroky v boji proti korupcii a organizovanému zločinu.

Minulý rok Európska únia liberalizovala vízový režim bývalým juhoslovanským republikám Macedónsko, Srbsko a Čierna Hora a ich radosť bola neopísateľná. Je to logické, pretože asi pred dvadsiatimi rokmi občania krajín západného Balkánu cestovali na Západ bez akýchkoľvek víz. Zdá sa mi, že nejde len o diplomatický dar. Je teraz našou povinnosťou, povinnosťou Európskej únie, splniť náš sľub. V stávke je naša dôveryhodnosť a dôveryhodnosť Európskej únie.

Chcela by som vám pripomenúť, že minulý november to bol práve Parlament spolu s Európskou radou, kto sa zaviazal vyriešiť otázku liberalizácie vízového režimu pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu zrýchleným postupom, len čo tieto krajiny splnia príslušné podmienky.

Žiadam vás preto o podporu mojej správy, aby sme mohli obidvom týmto krajinám vyslať skutočne pozitívne posolstvo. Ľudia z týchto krajín si to zaslúžia viac ako kedykoľvek predtým. Som presvedčená, že nás budú čoskoro nasledovať naše európske vlády.

Dámy a páni, zástupcovia Komisie a Rady, vynaložme úsilie a urobme azda ešte jeden krok, aby sme umožnili občanom Albánska a Bosny a Hercegoviny cestovať bez obmedzení ešte pred katolíckymi Vianocami, teda ešte do konca roka, aby mohli navštíviť svojich príbuzných a priateľov počas dovolenkového obdobia. Urobili sme to minulý rok v prípade Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Srbska a Čiernej Hory a som presvedčená, že vďaka veľkému odhodlaniu, ktoré máme, sa nám to podarí aj tento rok.

Na záver by som ešte chcela dodať, že naše „áno“ zajtra v Parlamente bude uznaním usilovnej práce, ktorú obidve krajiny, Bosna a Hercegovina a Albánsko, vykonali. Splnili všetky podmienky, čo je pre nás kľúčovým kritériom, a myslím si, že toto uznanie bude veľmi dobrým stimulom pre všetky krajiny západného Balkánu, pretože ukáže, že usilovná práca sa naozaj vypláca.

 
  
MPphoto
 

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som začať poďakovaním spravodajkyni pani Fajonovej za jej odhodlanú, nadšenú a usilovnú prácu na tomto dokumente. Bolo veľkým potešením pracovať s vami – ako aj s tieňovými spravodajcami – v našom spoločnom úsilí o dosiahnutie udelenia bezvízového režimu občanom Albánska a Bosny a Hercegoviny.

Návrh, o ktorom sme dnes diskutovali, potvrdzuje politickú vôľu Európskej únie a našu angažovanosť za liberalizáciu dočasnej vízovej povinnosti pre občanov krajín západného Balkánu. Je to súčasťou solúnskej agendy a základným kameňom našej integračnej politiky pre krajiny západného Balkánu.

Podporou bezvízového režimu vysielame nielen politické posolstvo. To posolstvo je dôležité, ale taktiež konkrétnym spôsobom uľahčujeme kontakty medzi ľuďmi, posilňujeme podnikateľské príležitosti a kultúrnu výmenu a dávame ľuďom príležitosť lepšie sa navzájom spoznať – dávame ľuďom z Bosny a Hercegoviny a Albánska príležitosť spoznať Európsku úniu a naopak.

Dnes tu stojíme vďaka usilovnej práci inštitúcií a ľudí týchto dvoch krajín a tejto práci by som chcela vzdať poctu. Blahoželám im k vynaloženému úsiliu a vynikajúcim dosiahnutým výsledkom. Dialóg medzi týmito dvoma krajinami a Európskou komisiou o liberalizácii bol orientovaný na výsledky a bol veľmi podnetný a stimulujúci z hľadiska urýchlenia reforiem zameraných na dosiahnutie noriem EÚ v kľúčových oblastiach spravodlivosti, slobody a bezpečnosti.

Tieto dve krajiny dosiahli významný pokrok v zlepšovaní bezpečnosti pasov, posilňovaní hraničnej kontroly, posilňovaní inštitucionálneho rámca na boj proti organizovanému zločinu a korupcii, ako aj v oblasti vonkajších vzťahov a ľudských práv. Komisia tieto kroky dôkladne monitorovala.

Vo svojom návrhu z mája tohto roka Komisia určila obmedzené množstvo otvorených kritérií pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu, ktoré si vyžadovali ďalšie monitorovanie. Tento prístup presne vychádzal z prístupu, ktorý bol uplatnený v roku 2009 pre Čiernu Horu a Srbsko.

V prípade Albánska sa otvorené kritérium týkalo vytvárania politiky na podporu reintegrácie albánskych navrátilcov, posilnenia kapacít v oblasti boja proti organizovanému zločinu a korupcii a nakoniec uplatňovania konfiškovania majetku pochádzajúceho z organizovaného zločinu.

Pokiaľ ide o Bosnu a Hercegovinu, otvorenými požiadavkami boli posilnenie kapacít v oblasti boja proti organizovanému zločinu a korupcii, opatrenia na zlepšenie elektronickej výmeny policajných údajov a harmonizácia trestného zákonníka medzi úrovňou štátu a subjektu.

Na základe podrobných informácií poskytnutých týmito dvoma krajinami, odbornými misiami s cennou účasťou odborníkov z členských štátov, ktoré sa uskutočnili počas tohto leta, a neskôr aj na základe iných dostupných informácií mohla Komisia predložiť 14. septembra svoje hodnotenie plnenia zostávajúcich otvorených kritérií. Vyplynulo z neho, že obidve krajiny podnikli všetky potrebné opatrenia na splnenie všetkých otvorených kritérií uvedených v návrhu z mája tohto roka.

Komisia sa preto domnieva, že všetky nevyhnutné podmienky uvedené v pláne sú splnené, a na základe toho navrhujeme udelenie bezvízového režimu. Chcela by som zdôrazniť, že bezvízový režim týchto dvoch krajín so sebou prináša aj zodpovednosť. Aby sa zabránilo jeho zneužívaniu, je dôležité, aby Albánsko a Bosna a Hercegovina prijali všetky potrebné opatrenia na obmedzenie prílevu osôb podávajúcich neopodstatnené žiadosti o azyl. Toto hľadisko bolo veľmi dôrazne vyzdvihnuté v rámci kontaktov medzi Komisiou a príslušnými dvoma krajinami a viem, že obidve krajiny už v tomto smere začali podnikať kroky.

Je dôležité, aby ste pokračovali v informačných kampaniach s cieľom náležite informovať svojich občanov a vysvetľovať im význam krátkodobého vízového režimu a čo v sebe zahrnuje a zvlášť ich varovať pred zneužívaním na účely nezlučiteľné s vízovým režimom.

Takže teraz sme tu – a ide o veľmi dôležitý krok –, dúfam, že Rade sa podarí dokončiť preskúmanie tohto návrhu počas nasledujúcich týždňov a že budeme mať formálne prijatie, ktoré bude potvrdené v novembri.

 
  
MPphoto
 

  Sarah Ludford, spravodajkyňa Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som sa pripojiť k pani komisárke Malmströmovej a úprimne poďakovať pani Tanji Fajonovej za jej odhodlanú a trpezlivú prácu. Bola som skromným členom jej tímu, pod jej vedením som sa v priebehu posledných osemnástich mesiacoch podieľala na tomto podľa mňa, a viem, že aj podľa nej, veľmi dôležitom procese.

Francúzsky minister pre európske záležitosti pán Pierre Lellouche údajne vyhlásil vízovú politiku – citujem z anglického prekladu správy – za otázku bezpečnosti. V Národnom zhromaždení nedávno podľa všetkého povedal, že „moje stanovisko a stanovisko vlády je, že otázka víz je otázkou bezpečnosti. Nejde o diplomatický dar, ktorý cestou ponúkame“. Ako som povedala, citujem z anglického prekladu.

Áno, súhlasíme, ale k otázke bezpečnosti sa vrátim o chvíľu. Samozrejme, že nejde o diplomatický dar – a pani Tanja Fajonová to spomenula. Ale ďalej podľa všetkého povedal, že Francúzsko bude od príslušných dvoch krajín požadovať bezpečnostné záruky. Presne to však urobila Komisia na základe zvyčajného, dôkladne pripraveného plánu, ktorý mal plnú podporu Rady ministrov, ako aj Parlamentu.

Takže všetky pripomienky pani komisárky Malmströmovej boli absolútne namieste a taktiež správne dodala, že vnútroštátne orgány týchto dvoch krajín musia svojim občanom jasne vysvetliť, a som si istá, že aj vysvetlia, že ide o právo, ktoré sa nesmie zneužívať; že ide o právo na krátkodobé cestovanie, na turistiku, na výmenu, na obchod a tak ďalej a že neslúži na iné účely vrátane práce.

Ale aby som sa v tom najširšom zmysle vrátila k otázke bezpečnosti. Európskej únii ide o bezpečnosť v tom najširšom zmysle slova, čo je aj súčasťou celkového procesu otvárania myslí, boja proti nacionalizmu, boja proti etnickým konfliktom, budovania kontinentu na mieri a prosperite a tento uhol pohľadu chceme sprístupniť občanom týchto krajín.

Všetci sme v tom spoločne a dúfame, že sa nám podarí pripraviť ich na to, aby sa stali členmi Európskej únie, pretože Európska únia je projektom bezpečnosti. Uzavreli sme túto dohodu. Povedali sme, že keď preskočíte cez tieto obruče, dostanete bezvízový režim. Ak malo Francúzsko alebo iné členské štáty o tejto ceste pochybnosti, nikdy nemali podporiť plán liberalizácie víz. Teraz musia tento sľub porušiť.

 
  
MPphoto
 

  Anna Maria Corazza Bildt, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážený pán predsedajúci, som rada, že dnes večer môžeme obyvateľom Albánska a Bosny konečne povedať: „Nezabudli sme na vás.“

Dúfam, že zajtrajšie hlasovanie v pléne ukáže silnú angažovanosť tohto Parlamentu za liberalizáciu vízového režimu pre Albánsko a Bosnu. Poslanecký klub PPE naliehavo žiada Radu, aby splnila svoj záväzok čo najskôr udeliť bezvízový režim vyplývajúci zo spoločného vyhlásenia prijatého švédskym predsedníctvom.

Teraz, keď kritériá už boli splnené – podľa Európskej komisie –, mali by obyvatelia Albánska a Bosny uvidieť svetlo na konci tunela a do Vianoc získať bezvízový režim na cestovanie do schengenského priestoru.

Poslanecký klub PPE sa plne angažoval za urýchlenie procesu liberalizácie vízového režimu, aby sa so všetkými krajinami západného Balkánu zaobchádzalo rovnako. Počas celého procesu sme uplatňovali zásadovú, realistickú a vierohodnú líniu, podporovali sme inštitúcie a prevzali sme zodpovednosť za reformný proces a zároveň sme brali do úvahy oprávnené bezpečnostné obavy európskych občanov.

Úprimne ma mrzí, že nerealistické časové rozvrhy podnietili falošné očakávania, a teší ma, že sa druhá strana tohto Parlamentu nakoniec pridala k našej realistickej ceste a akceptovala, že, žiaľ, neboli možné žiadne skratky. Boli sme pripravení, keď oni boli pripravení. Teraz sú už pripravení a blahoželáme orgánom Bosny a Albánska k ich úspechom v uskutočňovaní reforiem.

Posilňovanie právneho štátu a boj proti zločinu a korupcii sú dôležité pre ľudí tohto regiónu a pomáhajú odstraňovať priepasť, ktorá ich delí od Európskej únie. Kontakty medzi ľuďmi, ako povedala pani komisárka Malmströmová, a odstránenie pocitu izolácie sú dôležitými nástrojmi podpory stability v regióne v rámci európskej perspektívy.

Zažila som obliehanie Sarajeva a oblasti zasiahnuté vojnou v Bosne som navštevovala roky. Prosby ľudí, ktorí sa cítili uväznení a opustení, sú skutočne blízke môjmu srdcu a boli základom mojej angažovanosti od môjho príchodu v lete 2009, keď som vstúpila do tohto Parlamentu.

 
  
MPphoto
 

  Monika Flašíková Beňová, za skupinu S&D.(SK) V prvom rade mi dovoľte poďakovať kolegyni Tanji Fajon za predloženú správu.

Skutočne sa dá len súhlasiť, že medzi Európskou úniou a niektorými krajinami západného Balkánu vyrástol za posledné dve desaťročia takzvaný vízový múr. Našťastie sa podarilo časť z neho minulý rok zbúrať, keď sme zrušili vízovú povinnosť občanom Macedónska, Čiernej Hory a Srbska. Treba však pokračovať a výhody bezvízového pohybu po Európskej únii priznať aj občanom Bosny a Hercegoviny, Albánska a v budúcnosti snáď i Kosova.

V prvom rade treba povedať, že vlády týchto krajín za posledný rok spravili skutočne veľké pokroky a splnili prakticky všetky požiadavky Komisie. Po druhé, prestaňme byť, kolegyne a kolegovia, naivní a nemyslíme si, že by doterajší vízový režim bránil kriminálnikom prekračovať hranice. Tí si vedeli a vedia nájsť cestu. My tu dnes nehovoríme o kriminálnikoch, ba dokonca ani o politikoch, obchodníkoch či podnikateľoch. Jednáme o bežných ľuďoch z Balkánu. A nehovoríme o zabezpečení pracovných miest alebo práva na pobyt. Dnes rozhodujeme o základnom práve budúceho občana Európskej únie slobodne cestovať po Únii a nadväzovať sociálne a profesionálne kontakty so svojimi partnermi z členských štátov Európskej únie. Po tretie, liberalizácia vízového režimu prispeje ku stabilizácii v oblasti západného Balkánu a posilní politickú a hospodársku spoluprácu, zvýši podporu Európskej únie v radoch obyvateľov a vyhliadky na európsku integráciu, rozšíri ľuďom obzory a zastaví protieurópske extrémistické sily.

Jedinú výhradu pri správe mám pri Kosove. Súhlasím s kolegyňou Fajon, že obyčajní ľudia z tejto oblasti by nemali byť zajatcami súčasnej politickej situácie, ale zároveň treba rozhodnutie o zvoľnení pohybu Kosovčanov formulovať jednoznačne tak, aby to ich elity nezačali mylne interpretovať ako de facto nimi uznané vyhlásenie štátu. V súčasnosti je potrebné vyvinúť všetko úsilie na to, aby sa čo najskôr zaviedol bezvízový režim pre občanov Bosny a Hercegoviny a Albánska. Bosna a Hercegovina uskutočnili v posledných mesiacoch výrazný pokrok potom, ako Európska únia v júli minulého roka rozhodla, že tieto krajiny nespĺňajú podmienky na liberalizáciu vízového režimu. Pokiaľ sa výhody priznajú len niektorým národom, bude tu vždy existovať riziko destabilizácie tejto oblasti, ako aj nebezpečenstvo, že politická a etnická mozaika sa roztriešti na ešte menšie časti. Vlády týchto krajín v posledných mesiacoch tvrdo pracovali na tom, aby odstránili svoje nedostatky, dohnali omeškanie a aby mohli poskytnúť rovnakú kvalitu ako susedné krajiny.

Uistenie, že Európska únia čoskoro umožní obidvom krajinám a najmä Bosne a Hercegovine bezvízové cestovanie, zníži riziko ešte väčšej etnickej a politickej nestability, posilní politickú a hospodársku spoluprácu, zvýši podporu Európskej únie v radoch obyvateľov a vyhliadky na európsku integráciu, rozšíri ľuďom obzory a zastaví protieurópske extrémistické sily.

 
  
MPphoto
 

  Nathalie Griesbeck, v mene skupiny ALDE.(FR) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som chcela zablahoželať kolegyni poslankyni pani Fajonovej k jej vynikajúcej správe a tiež by som chcela povedať, že hoci hovoríme o veľmi dôležitom kroku alebo fáze, oslobodenie od víz navrhované v tejto správe je základným kameňom úspechu na ceste k integrácii.

Ako ste povedali, pani Fajonová, ide o významný moment pre všetkých občanov, ktorých sa to týka, a zvlášť pre mladých ľudí, pre ktorých je voľný pohyb veľmi dôležitým faktorom v ich schopnosti stať sa občanmi, ktorí sú otvorení zvyšku sveta. Tak ako vy, aj ja si želám, aby bola správa veľmi rýchlo prijatá, aby sa veci pohli dopredu do Vianoc.

Nechcela by som však, aby sme sa tam zastavili, chcela by som, aby nám tento proces umožnil ísť ďalej. Nesmieme dopustiť, aby boli občania Kosova jedinými občanmi na Balkáne, ktorí nemôžu voľne cestovať, a dúfam, že Komisia túto otázku bezodkladne preskúma.

Takže navrhujem, aby sme pri zachovaní našich európskych požiadaviek – a ako Francúzka plne podporujem pani barónku Ludfordovú vo vyjadrení, že stanovisko vlády nie je jediným názorom vo Francúzsku – bez obáv pokračovali v tejto ceste liberalizácie.

 
  
MPphoto
 

  Marije Cornelissen, v mene skupiny Verts/ALE.(NL) Vážený pán predsedajúci, pevne verím, že zajtra veľká väčšina poslancov tohto Parlamentu bude hlasovať za bezvízový režim pre Bosnu a Hercegovinu a Albánsko. A úplne správne. Napriek všetkým možným politickým problémom vynaložili veľké úsilie na splnenie týchto kritérií. Vlastne dosiahli väčší pokrok ako Srbsko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko v čase, keď im bol udelený bezvízový režim. Takže nemám žiadne obavy, pokiaľ ide o Parlament. Povedali sme, že kritériá sú kritériá, a hneď ako ich nejaká krajina splní, udelíme jej občanom bezvízový režim. Je to dôležité pre mladých ľudí, pre podnikateľov a pre každého.

Starosti mi však robí Rada ministrov. Niektoré krajiny majú údajne pochybnosti. Dúfam, že tieto chýry sú nepodložené. Ak Rada čoskoro neumožní bezvízový režim, vyšle to veľmi negatívne posolstvo. Znamenalo by to, že uplatňujeme dvojitý meter. Vznikol by dojem, že na kritériách vôbec nezáleží, pretože v skutočnosti všetko závisí od politických hier. Že Rada nedôveruje názoru Komisie. Kam sa takto dostaneme?

V skutočnosti je to veľmi jednoduché. Komisia naznačila, že Bosna a Hercegovina a Albánsko splnili kritériá, a preto to musia Európsky parlament a Rada ministrov vziať na vedomie, a to čo najskôr. Môžu mať svoj vlastný názor na Komisiu a politikov v týchto krajinách, ale tu ide o ľudí, ktorí tam žijú.

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, liberalizácia vízového režimu je dôležitým krokom pre ktorúkoľvek krajinu, ktorá sa usiluje o tesnejšie vzťahy s Európskou úniou. Uľahčenie navštevovania EÚ na účely obchodu alebo cestovného ruchu pre bezúhonných občanov tretích krajín je dôležitou súčasťou procesu integrácie týchto krajín s našou vlastnou Úniou.

Pozitívna skúsenosť z rozšírenia bezvízového režimu na Čiernu Horu – v prípade ktorej som mal tú česť byť spravodajcom tohto Parlamentu –, Srbsko a Macedónsko dala novú dynamiku ašpiráciám týchto krajín na členstvo v EÚ. Nakoniec však musíme dať všetkým krajinám západného Balkánu rovnakú príležitosť dosiahnuť tento štatút, ak na to splnia predpoklady. Nakoniec, nie je to nič viac, než čo mali v časoch bývalej Juhoslávie.

Terajšie rozšírenie liberalizácie vízového režimu na Albánsko a Bosnu a Hercegovinu je preto prirodzeným pokračovaním dlhodobej strategickej politiky, čo v mene našej skupiny vítam. Mali by sme však trvať na tom, aby všetky tieto krajiny dosiahli a udržali si prísne normy bezpečnosti biometrických pasov. Liberalizácia vízového režimu je výsadou, a nie automatickým právom, ktoré možno považovať za samozrejmosť.

Pokiaľ ide o Kosovo, pretrvávajú obavy v oblasti bezpečnosti pasov a organizovaného zločinu. Až do úplného vyriešenia týchto otázok musí Kosovo nevyhnutne zostať mimo rámca našich politík. Pokiaľ však ide o mňa osobne, nie som v zásade proti tomu, aby Kosovo nakoniec dosiahlo liberalizáciu vízového režimu. Aj keď ho päť európskych krajín neuznáva, to samo osebe by nemalo byť dôvodom neudeliť Kosovu ako územiu právo na slobodu cestovania do Európskej únie. Žiadny členský štát EÚ neuznáva Taiwan, územie, pre ktoré som náhodou predsedom skupiny priateľstva v tomto Parlamente, a napriek tomu sa očakáva, že naša Únia taiwanským štátnym príslušníkom – úplne správne – čoskoro udelí bezvízové výsady. Takže Kosovo, trochu ako Taiwan, by malo v konečnom dôsledku v správny čas požívať tie isté výsady.

 
  
MPphoto
 

  Cornelia Ernst, v mene skupiny GUE/NGL.(DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcela by som poďakovať pani Fajonovej za jej vynikajúcu správu, ktorá nás skutočne posunula v tejto otázke dopredu. Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica veľmi jasne podporuje liberalizáciu vízového režimu vo všetkých krajinách západného Balkánu a v tomto konkrétnom prípade sme, samozrejme, za zrušenie vízovej povinnosti pre Bosnu a Hercegovinu a Albánsko, najmä preto, aby sa skutočne začalo otváranie týchto krajín, a preto, lebo to poskytne lepšie príležitosti z hľadiska celkového rozvoja. Dúfame, že tieto príležitosti budú naozaj využité.

Osobne by som bola rada, aby takýto štatút čoskoro dosiahlo aj Kosovo – alebo aspoň aby sa konali úvodné rozhovory. Je to nevyhnutné, lebo Kosovo je inak malým ostrovom na západnom Balkáne, ktorý je vlastne odrezaný. Trápi ma však to – a to chcem povedať celkom otvorene –, že zároveň žiadame zavedenie biometrických údajov. Toto chcem povedať veľmi jasne: používanie biometrických údajov je v súčasnosti veľmi kontroverznou otázkou a predovšetkým nie je používanie takýchto údajov bezpečné. Hovorím to na pozadí správ z Nemecka spred niekoľkých dní, podľa ktorých kódy PIN možno pirátsky rozlúštiť, k čomu už aj došlo. Je potrebné uznať, že k niečomu takému môže dôjsť.

Robme všetko preto, aby sme dosiahli nielen zrušenie vízovej povinnosť pre tieto krajiny, ale aj rozbehnutie hospodárskeho rozvoja v týchto krajinách. Obidve krajiny to potrebujú a ich obyvatelia si to zaslúžia. Aj my v EÚ by sme sa mali usilovať o dosiahnutie tohto cieľa.

 
  
MPphoto
 

  Mario Borghezio, v mene skupiny EFD.(IT) Vážený pán predsedajúci, budeme hlasovať proti tejto správe v neposlednom rade preto, lebo pani spravodajkyňa navrhuje vyvíjanie tlaku na Komisiu a Radu, aby urýchlili proces liberalizácie vízového režimu pre Kosovo. Uvedomujeme si, o čom vlastne diskutujeme? Uvedomujeme si, že Kosovo má ťažkosti s reintegráciou tisícok Rómov, ktorí žiadali v Nemecku o azyl? Ide o mimoriadne citlivú situáciu pre celú Európsku úniu.

Uvedomujeme si, že liberalizácia vízového režimu – ktorú budú vraj využívať len študenti a slušní ľudia, aj keď ja s týmto optimistickým konštatovaním ani trochu nesúhlasím – bude viesť jednoducho k tomu, že sa Európa stane semeniskom Rómov? To skutočne nepotrebujeme vzhľadom na vážne problémy, ktorým čelíme, pokiaľ ide o integráciu a riešenie mimoriadne vážneho problému Rómov.

Pokiaľ ide o Albánsko, chcel by som zdôrazniť, že Komisia v máji znova navrhla, aby mohli Albánsko a Bosna a Hercegovina umožniť svojim občanom pohybovať sa v rámci schengenského priestoru s elektronickými pasmi. Návrh sa však napokon nepohol ďalej vzhľadom na problémy Albánska s reintegráciou repatriovaných Albáncov.

Podľa mňa existujú otázky v oblasti bezpečnosti a kontroly, ktoré ťažia liberalizáciu vízového režimu ako balvany. Musíme sa vážne zamyslieť nad jednou vecou: víza sú potrebné, a ako!

 
  
MPphoto
 

  Daniël van der Stoep (NI).(NL) Vážený pán predsedajúci, delegácia holandskej Strany za slobodu (PVV) je proti zrušeniu vízovej povinnosti pre Bosnu a Hercegovinu a Albánsko, dve krajiny, ktoré sú pridruženými krajinami, Bosna a Hercegovina ako člen a Albánsko ako pozorovateľ, Organizácie islamskej konferencie. Ide o organizáciu, ktorá presadzuje právo šaría ako základ ľudských práv a ktorá Organizáciu Spojených národov vydiera svojím neskrývaným antisemitizmom. Ako vôbec môžete poskytnúť symbolické dary krajinám, ktoré tvrdia, že právo šaría je základom ľudských práv? Šaría je právo, ktorým sa riadi každý aspekt života v islamskej spoločnosti, od občianskeho a rodinného práva až po trestné právo. Stanovuje, ako musíte jesť, obliekať sa a dokonca ako musíte používať záchod. Utláčanie žien je dobré, pitie alkoholu je zlé. Jednoducho tomu nerozumiem.

Môže mi niekto vysvetliť, ako môže toto právo existovať bok po boku so základnými a ľudskými právami, ktoré si tak cení Európska únia? Tieto dve krajiny možno takmer považovať za najskorumpovanejšie krajiny v Európe a napriek tomu považuje Parlament za nevyhnutné odmeniť ich zrušením vízovej povinnosti jednoducho preto, lebo boli menej skorumpované ako Zimbabwe. Skrýva sa to za vyhlásenia ako „umožní im to navštíviť svoje rodiny alebo dokončiť zahraničný študijný kurz“. To je, samozrejme, úplný nezmysel, pretože tá možnosť už existuje. Len musia najskôr získať kus papiera, ktorý im na to udeľuje povolenie. Je úplným nezmyslom zrušiť im vízovú povinnosť na základe toho, že by ináč boli uväznení vo svojich úbohých malých krajinách. Aký nezmysel! Holandské mestá sú už teraz zaplavené hordami Poliakov, Rumunov a Bulharov. Už z toho sa môže človek zblázniť. Zrušenie vízovej povinnosti veci len zhorší. Aké nesmierne smutné!

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Emine Bozkurt (S&D).(NL) Vážený pán predsedajúci, chcela by som pánovi van der Stoepovi položiť otázku. Povedali ste, že ide o krajiny, ktoré uplatňujú právo šaría ako základ pre ľudské práva. Mohli by ste nám, prosím, povedať, o akých konkrétnych návrhoch viedli parlamenty Bosny a Hercegoviny a Albánska rozpravy s cieľom zaviesť právo šaría a kedy presne sa tieto rozpravy konali? Tvrdíte niečo, čo nemôžete podložiť faktami, však? Dúfam, že sa vám to podarí, ale dajte nám vedieť.

 
  
MPphoto
 

  Daniël van der Stoep (NI).(NL) Vážený pán predsedajúci, pani Bozkurtová si je, samozrejme, vedomá toho, že mi nie sú známe presné podrobnosti o všetkom, čo sa deje v Bosne a Hercegovine a Albánsku, ani ma to nezaujíma, aby som bol úprimný. Chcel by som jej pripomenúť skutočnosť, že v Káhirskej deklarácii sa jasne uvádza, že šaría je základom ľudských práv a že Bosna a Hercegovina a Albánsko túto deklaráciu podpísali. Mohli by ste mi vysvetliť, ako na tom môžete nevidieť nič zlé? Ak je pre vás šaría základom ľudských práv, museli ste sa zblázniť, alebo nie? To je všetko, čo môžem k tomu povedať.

 
  
MPphoto
 

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE).(ES) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcel zablahoželať pani Fajonovej k vypracovaniu správy, ktorá si vyžadovala toľko angažovanosti a odhodlania.

Tiež by som chcel poďakovať svojej kolegyni a priateľke pani Corazzovej Bildtovej za jej odhodlanie a oduševnenie v angažovaní sa za zrušenie vízovej povinnosti pre Bosnu a Hercegovinu a Albánsko, dve krajiny, ktoré to tak veľmi potrebujú.

Tak ako vy, aj ja som bol počas vojny v Sarajeve a v Mostare a bol som svedkom Miloševičových masových presunov obyvateľstva a solidarity Albáncov. Preto tu dnes vyjadrujem svoju radosť, pán predsedajúci, lebo spravodlivosti je, našťastie, učinené zadosť. Od solúnskeho samitu v júni 2003, kedy Európska únia konečne urobila dlho očakávaný krok a zaviazala sa k oslobodeniu krajín západného Balkánu od víz, po prvom štádiu, keď tieto dve krajiny nesplnili podmienky, môžeme teraz potvrdiť a uvítať záväzok, že konečne budú môcť Albánci a Bosniaci cestovať na územie EÚ.

Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, potreba stabilizovať Balkán, zvlášť krajiny, ktoré určite v budúcnosti vstúpia do Únie, a uľahčiť pohyb obyvateľstva, ktoré je momentálne izolované, musí byť podľa môjho názoru jednou z politických povinností Parlamentu.

 
  
MPphoto
 

  Emine Bozkurt (S&D). – Vážený pán predsedajúci, rada by som poďakovala spravodajkyni pani Tanji Fajonovej. V Bosne a Hercegovine majú ľudia pocit, akoby boli po vojne v deväťdesiatych rokoch zatvorení v klietke. Teraz sa im konečne otvoria dvere, aby sa mohli dostať von.

Zajtrajší deň bude dňom, kedy môže dať Európsky parlament jasný signál, že obyvatelia Bosny a Hercegoviny a Albánska sú v Európe vítanými návštevníkmi. Európska komisia skonštatovala, že obidve krajiny splnili kritériá pre liberalizáciu vízového režimu. Reformy sú pre tieto krajiny dôležité, ale aj pre EÚ. Bol dosiahnutý významný pokrok, pokiaľ ide o zabezpečenie hraníc a zlepšovanie spolupráce v boji proti cezhraničnému zločinu – ako je obchod s ľuďmi a obchod s drogami – a bude možné vracať osoby, ktoré sa na európskej pôde zdržujú nezákonne.

Skúsenosť z liberalizácie vízového režimu ukázala, že vedúci predstavitelia v Bosne a Hercegovine boli ochotní pristúpiť na proces, ktorý si vyžadoval rýchle reformy. Dúfajme, že spolupráca a účinnosť týchto reforiem poslúžia ako príklad pre ďalšie reformy nevyhnutné pre integráciu do EÚ, ale veľký význam to má aj pre ľudí, ktorí budú môcť konečne navštíviť svoje rodiny, najmä pokiaľ ide o veľkú diaspóru, ktorú má v Európe Bosna a Hercegovina. Je to veľmi dôležité aj pre mladých ľudí a študentov, aby si dokázali predstaviť svoju európsku budúcnosť. Budú mať šancu pozrieť sa za múry svojej vlastnej krajiny. Dúfajme, že svojim vedúcim predstaviteľom povedia, že integrácia do EÚ by mala mať vysokú prioritu.

Posledná vec, ktorú chceme, je čierna diera v Európe. Európska komisia aj my v Parlamente chceme túto izoláciu odstrániť. Sľúbili sme týmto krajinám liberalizáciu vízového režimu, keď splnia príslušné kritériá. So súhlasom Komisie a Európskeho parlamentu uznajú dve tretiny európskych inštitúcií ich úsilie a pokrok. Chcem, aby aj Rada splnila svoj sľub, aby konečne Bosniaci a Albánci uvideli svetlo na konci dlhého tunela.

 
  
MPphoto
 

  Jelko Kacin (ALDE). (SL) Blahoželám, Tanja. Vážená pani komisárka, dámy a páni, povedzme si otvorene, prečo sa Albánsku a Bosne a Hercegovine minulý rok nepodarilo dosiahnuť liberalizáciu vízového režimu pre svojich občanov. Bolo to preto, lebo si nesplnili jednu politickú domácu úlohu, ktorá by dokázala ich zodpovednosť voči svojim občanom. Tohto roku však parlamenty a vlády týchto krajín reparátmi úspešne prešli. Zvládli to však len na poslednú chvíľu, pretože v mysliach niektorých ľudí tam stále pretrvávajú pochybnosti.

My v skupine Aliancie liberálov a demokratov za Európu sa tešíme na liberalizáciu vízového režimu a občanom Albánska a Bosny a Hercegoviny by sme chceli povedať, že sú naši priatelia, naši partneri a naši drahí susedia. Budú vítaní, keď prídu navštíviť nás a svojich príbuzných, ktorí svojou usilovnou prácou spolu s nami budujú jednotnú, lepšiu, bohatšiu a väčšiu Európsku úniu.

Rozhodnutie liberalizovať víza, ktoré má prijať Parlament, je naším spoločným úspechom a dôležitým politickým a úprimným ľudským posolstvom. Cieľom liberalizácie vízového režimu je pomôcť obyvateľom týchto krajín, nie odmeniť ich politikov. Vlády obidvoch krajín sa však ďalej musia usilovať, aby presvedčili ministrov vnútra členských štátov EÚ, že sú plne ochotné realizovať a dôkladne dodržiavať pravidlá a záväzky, ktoré prijali.

 
  
MPphoto
 

  Ulrike Lunacek (Verts/ALE).(DE) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som chcela v mene našej skupiny poďakovať pani Fajonovej za jej vynikajúcu prácu a taktiež by som chcela vyjadriť poďakovanie pani komisárke Malmströmovej, pretože podľa mňa obidve zohrali v tomto procese užitočnú úlohu a podnikli správne kroky. Po zajtrajšom hlasovaní v Parlamente sa vyhliadka európskej budúcnosti stane pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny realistickejšou. Bude konečne možné zabezpečiť im to, čo majú obyvatelia Srbska, Čiernej Hory a Macedónska už od minulého roka. Široký konsenzus zajtra v Parlamente bude tiež jasnou výzvou pre Radu, aby sa na svojom nasledujúcom zasadnutí jasne vyjadrila, že tiež chce dať tomuto procesu zelenú, tak ako to už urobila Komisia a ako to urobí zajtra Parlament.

Ako už bolo povedané, nemôžeme členským štátom dovoliť, aby začali teraz váhať a vyťahovať nové argumenty, ako je potreba nových bezpečnostných záruk, keď dobre vieme, že jediným dôvodom toho sú ich vnútorné politické diskusie – vôbec sa pritom nevychádza z reality kritérií, ktoré Albánsko a Bosna a Hercegovina už splnili. Inými slovami, zajtra Radu vyzveme, aby vyjadrila svoj súhlas, tak ako to už urobili Komisia a Parlament.

Ako spravodajkyňa za Kosovo musím však tiež povedať – a čiastočne to adresujem pani Flašíkovej Beňovej, ktorá už, žiaľ, myslím, nie je v sále –, že Kosovo je nezávislý štát. Je to tak napriek piatim členským štátom, ktoré ho ešte neuznali, ktoré nechcú akceptovať realitu. Je to fakt; je to realita. Ako spravodajkyňa za Kosovo tiež vyzývam Komisiu, aby vláde v Kosove poskytla príslušný plán, aby na tom mohla začať pracovať, aby sa aj obyvateľom Kosova konečne stala realistickejšou vyhliadka vízovej slobody a slobody cestovania.

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška (EFD).(SK) Predložený návrh – nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie – umožní občanom Albánska či Bosny a Hercegoviny cestovať bez víz po všetkých krajinách Európskej únie.

V čase, keď viaceré islamistické organizácie hrozia Európe teroristickými útokmi, je to, myslím, prekvapivé a pozitívne gesto určené možno aj celému islamskému svetu. Nad rámec uvedeného nariadenia je však zmienka o Kosove, ktorá sa objavila v dôvodovej správe. Kosovo je podľa takmer dvoch tretín členských štátov Organizácie Spojených národov v zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 a Charty OSN kapitola 1 článok 2.7 po formálnej stránke legitímnou súčasťou Srbskej republiky, aj keď dnes pod akýmsi zvláštnym protektorátom. Preto si myslím, vážená pani komisárka, že v prípade Kosova stačí len dôsledne rešpektovať medzinárodné právo, nerozdeľovať občanov Srbskej republiky podľa bydliska či etnických kritérií a umožniť tak obyvateľom srbskej provincie Kosovo, aby s pasom Srbskej republiky mohli rovnako ako iní občania Srbska cestovať po všetkých krajinách Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Philip Claeys (NI).(NL) Vážený pán predsedajúci, liberalizácia vízového režimu pre krajiny, ako sú Bosna a Hercegovina a Albánsko, je veľmi nerozumný nápad. Vo svojej dôvodovej správe pani Fajonová povedala, presne týmito slovami, že ide predovšetkým o študentov a o to, aby mohli mladí ľudia prísť navštíviť svojich priateľov a príbuzných. Je to skutočná naivita alebo naivitu len predstierate v snahe, takpovediac, aktívne poprieť realitu? Vo svojej správe napríklad tvrdíte, že zrušenie vízovej povinnosti prispeje k odstráneniu etnickej a politickej nestability. Pozrime sa pravde do očí – to jediné, čo dosiahneme, bude import tejto nestability do Európskej únie.

Dovoľte mi citovať zo správy Europolu, Eurojustu a Frontexu o stave vnútornej bezpečnosti v EÚ. Ide o dokument zo 7. mája 2010. „Albánsko, Kosovo, Srbsko, Čierna Hora a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko sú tranzitnými krajinami do EÚ pre ilegálnych migrantov a obete obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania, kanabisové výrobky, heroín, kokaín, cigarety, syntetické drogy a prekurzory, falošné eurá a strelné zbrane. Albánsky hovoriace skupiny organizovaného zločinu zohrávajú zvlášť významnú úlohu v obchodovaní s heroínom a ženami na účely sexuálneho vykorisťovania.“ Koniec citácie. Preto namiesto sprísnenia kontroly ideme teraz zrušiť víza a otvoriť dokorán dvere, aby sa problém dovážanej zločinnosti ešte zhoršil.

 
  
MPphoto
 

  Andrey Kovatchev (PPE).(BG) Vítam správu pani Fajonovej a návrh Komisie na zrušenie vízového režimu pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu. Prax ukázala, že víza, žiaľ, nie sú vždy najúčinnejšou metódou boja proti nezákonnému prisťahovalectvu a organizovanému zločinu. Cestovnými obmedzeniami najviac trpia obyčajní ľudia a zvlášť mladí. Bránia budúcim občanom Európskej únie v tom, aby mohli uvidieť a oceniť všetko, čo sme v Európe spolu dosiahli, a aby sa stretli a spriatelili s inými Európanmi svojej vekovej skupiny. Tých niekoľkých poslancov, ktorí pozdvihli kritické hlasy, by som chcel upozorniť na to, že bezvízový styk s Macedónskom, Čiernou Horou a Srbskom nemal zatiaľ žiadne negatívne dôsledky. Európska únia sa zaviazala poskytnúť krajinám západného Balkánu jasnú európsku perspektívu, tak k tomu prispejme a dajme týmto krajinám bezvízový režim.

Nemôžeme, samozrejme, pristúpiť na žiadne kompromisy v oblasti boja proti organizovanému zločinu, praniu špinavých peňazí, obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu drog. Dôležité je aj zintenzívnenie právnych a administratívnych reforiem a posilnenie právneho štátu v týchto krajinách. Nikto by sa v Európe nemal cítiť izolovaný a vylúčený bez možnosti cestovať. Európska únia je postavená na hodnotách, ktoré vyznávajú aj naši susedia a krajiny, ktoré sa vydali cestou európskej integrácie. Som rád, že Albáncom a Bosniakom otvárame dvere, pretože počítame s tým, že jedného dňa sa aj oni stanú občanmi Európskej únie. Zrušenie vízového režimu v krajinách západného Balkánu posilní bezpečnosť a slobodu občanov týchto krajín a pomôže celej Európe. Do liberalizácie vízového režimu treba začleniť aj Kosovo. Po zrušení obmedzení pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu budú občania Kosova jedinými ľuďmi na západnom Balkáne, ktorí budú potrebovať na cestovanie do Európy víza. Bez ohľadu na naše rozdielne názory na Kosovo musí Kosovo od vedúcich európskych predstaviteľov dostať plán zavedenia bezvízového režimu. Som presvedčený, že to pomôže zníženiu etnického napätia na Balkáne, a už nebudú časovanou bombou Európy, ale sa stanú modelom dodržiavania zákonov, občianskych slobôd a zárukou prosperity.

 
  
MPphoto
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D).(RO) Na úvod by som rada poďakovala pani Tanji Fajonovej za jej správu.

V rámci solúnskej agendy sa pri procese liberalizácie vízového režimu s Albánskom a Bosnou a Hercegovinou zohľadňuje pokrok dosiahnutý počas rozhovorov, ktoré sa konali počas uplynulých siedmich mesiacov. Uskutočnilo sa dôkladné hodnotenie od prípadu k prípadu s cieľom vytvoriť súbor kritérií týkajúcich sa nezákonného prisťahovalectva, verejného poriadku a bezpečnosti, ako aj vonkajších vzťahov Európskej únie s tretími krajinami.

V tejto súvislosti treba osobitnú pozornosť, prirodzene, venovať aj bezpečnosti cestovných dokumentov vydávaných príslušnými tretími krajinami. Zrušenie vízovej povinnosti vychádzalo z plánu prispôsobeného každej krajine. Tu treba pripomenúť európsky osud obidvoch krajín a to, že už zrušili vízovú povinnosť pre všetkých občanov Európskej únie.

Na záver by som chcela zdôrazniť, že toto zrušenie vízovej povinnosti by sa malo vzťahovať len na držiteľov biometrických pasov vydávaných týmito dvomi krajinami.

 
  
MPphoto
 

  Kinga Gál (PPE). (HU) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, vítame skutočnosť, že takmer rok po prijatí stanoviska k Srbsku, Čiernej Hore a Macedónsku môžeme teraz konečne prijať stanovisko k veci bezvízového režimu pre Bosnu a Hercegovinu. Osobitné uznanie si za svoju obetavú prácu zaslúžia spravodajkyňa pani Fajonová a moja kolegyňa pani Anna Maria Corazzová Bildtová.

Otázka bezvízového režimu v Európe sa nemôže považovať ani za výsadu, ani za diplomatické gesto. Odvíja sa od vzájomných záväzkov, čo znamená, že bezpečnostné obavy nesmú ohroziť naše politické ciele. Preto by som chcela Komisii dôrazne a pani komisárke Malmströmovej osobne poďakovať za prácu, ktorú vykonali, aby zabezpečili dodržanie časového plánu stanoveného pre liberalizáciu vízového režimu pre krajiny západného Balkánu.

Skutočnosť, že je len niekoľko dní po voľbách v Bosne a Hercegovine, dáva tejto záležitosti osobitný význam. Aj výsledky volieb ukazujú, že hlboké etnické rozdelenie nie je možné odstrániť šmahom ruky. Práve bezvízový režim ponúka nasledujúcim generáciám, mladým ľuďom prístup k európskemu pohľadu a tento európsky pohľad môže pomôcť dosiahnuť zmierenie. Aj z tohto dôvodu je v tomto regióne potrebný bezvízový režim. Cesta k vytvoreniu podmienok nevyhnutných pre mierové spolužitie vedie cez Európsku úniu a podporou bezvízového režimu k tomuto cieľu prispievame aj my. Preto by sme nemali zabudnúť ani na Kosovo, pre ktoré musíme tiež zostaviť časový plán, a to čo najskôr.

 
  
MPphoto
 

  Victor Boştinaru (S&D). – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že by sme mali podporiť bezvízový režim pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu a s potešením vítam správu pani Fajonovej, ale pokiaľ ide o Albánsko, musíme dať jasne najavo, že kladné hlasovanie v Európskom parlamente v žiadnom prípade nie je odmenou albánskej vlády. Ide len o pomoc občanom Albánska, ktorí už vyše roka musia znášať dôsledky nekonečnej politickej krízy. Je aj tak jasné, že kladný výsledok v Parlamente by bol len polovicou cesty pre Albánsko, pretože pokiaľ nedosiahnu konkrétny pokrok, niektorí členovia Rady budú mať aj naďalej výhrady.

Zatiaľ sa nezdá, že by albánska vláda dosiahla nejaký pokrok alebo prejavila akúkoľvek snahu o vyriešenie politickej krízy, a to aj napriek uzneseniu prijatému v júni Európskym parlamentom. Jedinou oblasťou, kde sa dosiahol viditeľný pokrok, bola korupcia, len, žiaľ, v opačnom smere, než sme očakávali, keď v posledných mesiacoch prenikajú na verejnosť prípady vysoko postavených členov albánskej vlády. Aspoň to.

Toto nie je cesta do EÚ a Albánsko by si malo vziať toto varovanie k srdcu, kým nebude neskoro.

 
  
MPphoto
 

  Georgios Papanikolaou (PPE).(EL) Vážený pán predsedajúci, zrušenie vízovej povinnosti pre občanov všetkých krajín západného Balkánu je skutočným dôkazom európskej budúcnosti ich obyvateľov. Je veľmi dôležité, aby Albánsko a Bosna a Hercegovina teraz splnili podmienky a ukazovatele vyžadované pre oslobodenie od vízového režimu.

Chcel by som však pridať niekoľko poznámok k tomu, čo už bolo povedané, a upriamiť našu pozornosť na tri nasledujúce pripomienky: po prvé, budeme musieť byť odteraz mimoriadne opatrní a prísni, pokiaľ ide o dodržiavanie záväzkov v oblasti nezákonného prisťahovalectva. Čo je však dôležitejšie, chcel by som Parlamentu pripomenúť, že v roku 2009 sa pozemná hranica medzi Gréckom a Albánskom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko v rámci Európskej únie najvyšším percentom, konkrétne 34 percentami, podieľala na zadržaniach nezákonných prisťahovalcov.

Po druhé, nesmieme ignorovať obavy z možného nárastu počtu hospodárskych migrantov z týchto krajín do ostatných krajín Európskej únie z jedného ďalšieho dôvodu: spomienka na nárast počtu žiadostí o politický azyl z Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Srbska a Čiernej Hory, ku ktorému došlo približne pred rokom, je tu v Bruseli stále čerstvá. Vtedy, ako nám bolo pripomenuté, musela belgická vláda bezprostredne po zrušení vízovej povinnosti prijať mimoriadne opatrenia.

A nakoniec, otázky, ktoré tu nastolili niektoré členské štáty, potrebujú odpovede a predsedníctvo musí dodržať svoj sľub a zorganizovať stretnutie odborníkov, aby preskúmalo body, ktoré sú podľa niektorých členských štátov stále nedoriešené. Sú to nedoriešené otázky, ktoré treba dotiahnuť do konca, ak má celý proces prebehnúť hladko.

 
  
MPphoto
 

  Carlos Coelho (PPE).(PT) Začnem zablahoželaním spravodajkyni pani Fajonovej a kolegyni pani Bildtovej, ktorá bola tieňovou spravodajkyňou pre Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), k vynikajúcej práci, ktorú vykonali. Už bolo spomenuté, že keď sme v novembri 2009 prijali zrušenie vízovej povinnosti pre Srbsko, Čiernu Horu a Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, nemohli sme to isté urobiť pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu len z toho dôvodu, že nesplnili kritériá. Liberalizácia vízovej povinnosti pre schengenský priestor v skutočnosti podlieha prísnemu hodnoteniu od prípadu k prípadu. Toto hodnotenie je založené na kritériách týkajúcich sa posilňovania právneho štátu, verejného poriadku a bezpečnosti, zvlášť boja proti organizovanému zločinu, korupcii a nezákonnému prisťahovalectvu; a vonkajších vzťahov Európskej únie s tretími krajinami. Hodnotenie tiež zohľadňuje dôsledky pre regionálnu súdržnosť a reciprocitu.

Z návrhu predloženého Komisiou možno vyvodiť, na základe hodnotiacich správ, že tieto dve krajiny v súčasnosti spĺňajú väčšinu kritérií pre preradenie z prílohy I (takzvaného „negatívneho zoznamu“) do prílohy II (takzvaného „pozitívneho zoznamu“). Zostáva už len veľmi obmedzený počet kritérií, ktoré sa ešte úplne nesplnili a ktorých plnenie Komisia monitoruje. Dúfame, že sa tento proces dokončí už čoskoro.

Európsky parlament a Rada sa zaviazali prijať rozhodnutie čo najrýchlejšie, hneď ako sa potvrdí, že tieto kritériá boli splnené. My sa teraz chystáme tento záväzok splniť a dúfame, že Rada to urobí tiež. Ako povedala kolegyňa pani Bildtová, je čas vyslať správu a ukončiť izoláciu. Dúfajme, že tieto dve krajiny budú môcť využiť toto oslobodenie dokonca už počas vianočného obdobia. Posilnilo by to politickú a hospodársku spoluprácu s regiónom a bol by to spôsob, ako ukončiť pocit izolácie týchto národov.

 
  
  

PREDSEDÁ: ISABELLE DURANT
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE).(PL) Vážená pani predsedajúca, odstránenie prekážok a zbúranie múrov, ktoré predstavujú vízové obmedzenia, bude veľmi radostným momentom nielen pre obyvateľov Albánska a Bosny a Hercegoviny, ale aj pre nás, obyvateľov Európskej únie, pretože to potvrdí, že sme verní svojim hodnotám otvorenosti voči svojim susedom. Zabezpečí nám to tiež bezpečnejšie okolie.

Hoci je vítaná skutočnosť, že sa vynaložilo veľké úsilie na dosiahnutie bezvízového režimu a zbúranie múrov pre časti západného Balkánu, Európskej komisii a pani komisárke a tiež kolegom poslancom treba adresovať dôraznú požiadavku a výzvu: nezabúdajme na krajiny východného partnerstva, spomeňme si tentoraz na Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko. Čakajú nás ďalšie úlohy. Keďže sme teraz dosiahli jedno štádium, dobre porozmýšľajme o nasledujúcom. Tieto krajiny – Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko – oficiálne žiadne plány nedostali, pričom v tomto volebnom období Európskeho parlamentu sme to už požadovali.

Európska únia cítila zodpovednosť voči štátom západného Balkánu a takú istú zodpovednosť by mala cítiť voči svojim – a našim – východným susedom. Situácia je v obidvoch prípadoch podobná – hovoríme o susedoch, ktorí ešte nedávno mohli voľne cestovať do niektorých krajín Európskej únie. Teraz sa však stali obeťami obmedzení, pričom ide hlavne o mladých ľudí a študentov, pretože elita si to dokáže vybaviť a cestuje aj tak. My však hovoríme o budúcnosti Európy, o študentoch a mladých pracujúcich ľuďoch. Liberalizácia vízového režimu by sa nemusela dotknúť len životov týchto ľudí, ale aj kvality demokracie v predmetných krajinách, výsledkom čoho by bolo posilnenie našich priamych susedov, a teda aj posilnenie Európskej únie. Preto opakujem výzvu Európskej komisii a pani komisárke, aby prijali tieto nové úlohy a predložili plán pre krajiny východného partnerstva.

 
  
MPphoto
 

  Eduard Kukan (PPE). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som Albánsku a Bosne a Hercegovine zablahoželať k splneniu kritérií na získanie bezvízového režimu. Chcel by som tiež zablahoželať mojej ctenej kolegyni Tanji Fajonovej k jej obdivuhodnej, odovzdanej a nadšenej práci.

Voľný pohyb je jednou z najdôležitejších slobôd, na ktorých je založená Európska únia. Som rád, že rozširujeme uplatňovanie tejto zásady na susediace štáty juhovýchodnej Európy. Ide o dôležitý krok a pozitívny vývoj na ich ceste k európskej integrácii.

Osobne som sa presvedčil o pozitívnom vplyve, ktorý mal bezvízový režim na občanov Srbska, Čiernej Hory a Macedónska od jeho zavedenia minulého roku. Možnosť voľného cestovania do EÚ je nielen praktickou výhodou, ale v mnohých prípadoch to tiež viedlo k odbúraniu psychických bariér a opätovnému spojeniu ľudí. Tiež sa tým dokázalo, že zásada podmienenosti, ktorú uplatnila Európska únia pre liberalizáciu vízového režimu, sa osvedčila a priniesla pozitívne výsledky.

EÚ si však tiež musí zachovať svoju dôveryhodnosť a splniť svoj záväzok. Je dôležité zaistiť, aby sa realizácia liberalizácie vízového režimu pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu už ďalej neodkladala. Nielenže to prinesie pozitívne veci ľuďom týchto krajín, ale posilní sa tým aj dôveryhodnosť Európskej únie.

A nakoniec, ak chceme priniesť do regiónu viac stability, politika otvárania EÚ krajinám západného Balkánu by sa tu nemala zastaviť. Preto by som v blízkej budúcnosti uvítal stratégiu a riešenie pre bezvízový styk, ktoré by mohlo byť predložené Kosovu.

 
  
MPphoto
 

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne za túto rozpravu. Cítim veľmi silnú podporu návrhu Komisie udeliť občanom Bosny a Albánska vízovú slobodu, čo je podľa mňa veľmi pozitívne. Dúfajme, že za správu bude na zajtrajšom plenárnom zasadnutí hlasovať veľká väčšina poslancov, čo ľuďom týchto krajín vyšle správu, že zvolení poslanci Európskeho parlamentu silne podporujú ich želanie cestovať do Európskej únie slobodnejšie.

Môžem vás opätovne uistiť, že kritériá boli splnené. Veľmi dôkladne sme to monitorovali. Zostaneme, samozrejme, v kontakte a budeme to ďalej monitorovať, ale boli splnené. So všetkými krajinami sa musí zaobchádzať rovnako. Kritériá sú jasné a veľmi transparentné. Proces bol taký transparentný, ako to len bolo možné.

Skôr ako skončím, ešte pár slov ku Kosovu. Na Kosovo sa nezabudlo. Kosovo je, samozrejme, veľmi dôležitým partnerom v tomto procese. Dosiahli veľký pokrok, ale aj tak v záujme dôveryhodnosti musí Komisia dohliadnuť na všetky kritériá a všetky podmienky, ak má byť tento proces dôveryhodný a legitímny. Kosovo nie je pripravené. Spolupracujeme s nimi. Viem, že sa zo strany vlády vynakladá veľké úsilie, pokiaľ ide o readmisiu a reintegráciu nútených navrátilcov. Potrebujú toho spraviť viac. Keď budú tieto podmienky splnené, sme, samozrejme, ochotní pristúpiť na formálnejší dialóg o vízach. Dovtedy môžeme len nabádať členské štáty k tomu, aby pri vybavovaní žiadostí o víza predložených občanmi Kosova využívali všetky nástroje revidovaného vízového kódu.

Takže ďakujem vám, pani spravodajkyňa, za túto veľmi plodnú a veľmi povzbudzujúcu rozpravu a teším sa na veľmi presvedčivé hlasovanie na zajtrajšom plenárnom zasadnutí.

 
  
MPphoto
 

  Tanja Fajon, spravodajkyňa. (SL) Veľmi ma teší, že až na malé výnimky, ktoré priznali svoju očividnú neznalosť situácie v balkánskych krajinách, drvivá väčšina v tomto Parlamente súhlasí, že je čas, aby sme podporili zbúranie vízových múrov v krajinách západného Balkánu.

Je pravda, ako bolo niekoľkokrát povedané, že zločinci, tí, ktorí majú peniaze, si už našli spôsoby, ako cestovať, ale zajtra budeme v Európskom parlamente rozhodovať o osude obyčajných ľudí a ich mobilite, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí a študentov.

Existuje celá generácia, ktorá vyrástla za vízovými múrmi a, ako sme povedali, Kosovo zostane vážnym problémom. Musíme nájsť pre týchto ľudí riešenie čo najskôr, pretože ich izolácia a frustrácia budú, pochopiteľne, rásť. Pani komisárka, potrebujeme jasné pravidlá, aby sa orgány v Kosove mohli pustiť do práce.

Ďalšia vec je, že dnes ľudia v Albánsku a Bosne a Hercegovine vďaka našej širokej informačnej kampani vedia oveľa viac, ako vedeli. Vedia, čo liberalizácia vízového režimu znamená, vedia, že zrušením ich vízovej povinnosti v Európskej únii im nezačneme rozdávať pracovné miesta alebo práva, alebo azyl, alebo občianstvo, alebo niečo podobné. To, čo im ale ponúkame, je základné právo každého Európskeho občana, právo slobodne cestovať. Pre občanov Bosny a Hercegoviny a Albánska a pre obyvateľov krajín západného Balkánu všeobecne to bude významný a dôležitý krok na ceste do Európskej únie.

Na záver by som chcela povedať, že to, čo zajtra urobíme, a to, čo sme urobili v novembri minulého roku, bude dôležité pre nás všetkých, pre posilnenie hospodárskej a politickej spolupráce nielen v regióne, ale aj v Európskej únii. Zvlášť veľký význam to však bude mať pre vzťahy medzi národmi, ktoré žijú, takpovediac, len niekoľko kilometrov od nás. Vyšleme im správu, že to myslíme vážne a že majú jasnú európsku budúcnosť. Obyvatelia Albánska a Bosny a Hercegoviny to od nás očakávajú. Myslím si, že takúto správu budú chcieť zajtra počuť.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra podľa plánu.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne. (RO) Podporujem iniciatívu na liberalizáciu vízového režimu pre Bosnu a Hercegovinu a Albánsko. Chcela by som túto príležitosť využiť na to, aby som predostrela otázku liberalizácie vízového režimu pre Moldavskú republiku, krajinu, ktorá v rámci východného partnerstva dosiahla viditeľný pokrok. Tak ako Albánsko a Bosna a Hercegovina, aj Moldavská republika vynaložila počas posledného roku mimoriadne úsilie na to, aby dosiahla bezvízový režim. Vláda už začala realizovať opatrenia, ktoré EÚ v rámci príslušných plánov požaduje od krajín západného Balkánu, uplatňovaním politiky „predbežnej realizácie“. Prvé opatrenia v tomto smere zahrnovali schválenie zákona o cudzincoch a začiatok práce na vytvorení koncepcie integrovaného riadenia hraníc.

Prijalo sa tiež rozhodnutie o vydávaní výlučne biometrických pasov a bol ratifikovaný Rímsky štatút medzinárodného trestného súdu. Vízová „bariéra“ značne poškodzuje obraz Európskej únie v Moldavskej republike. Prvým krokom, ktorý by mala Európska únia podniknúť, aby to napravila, je čo najrýchlejšie vypracovanie plánu pre bezvízový režim. V súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami by takéto opatrenie vyslalo jasnú správu o podpore proeurópskych síl v tejto krajine.

 
  
MPphoto
 
 

  George Becali (NI) , písomne.(RO) Súhlasím so stanoviskom pani spravodajkyne, že proces zjednotenia Európy ako kontinentu sa dokončí až vtedy, keď všetci Európania budú môcť slobodne cestovať do Európskej únie. Rozprava o krajinách západného Balkánu sa u mňa dotýka citlivého miesta, zvlášť pokiaľ ide o Albánsko a pokrok, ktorý umožňuje Európskej únii zrušiť vízovú povinnosť pre občanov cestujúcich v rámci EÚ. Časť mojej rodiny pochádza z Albánska. Pred rokom som uvítal prijatie rovnakého opatrenia týkajúceho sa Macedónska, Čiernej Hory a Srbska. S plným presvedčením budem hlasovať za skutočné právo na voľný pohyb pre európskych občanov z Albánska a Bosny a Hercegoviny. Všetci vieme, aké kruté boli vojny, ktoré vyústili do rozpadu Juhoslávie a rozdelili tento región. Tiež vieme, že mladí ľudia v týchto regiónoch sa najťažšie vyrovnávajú s izoláciou od prosperujúcej Európy. Našou úlohou je povzbudiť ich. Právo na pohyb bez víz to pomôže dosiahnuť.

 
  
MPphoto
 
 

  Kinga Göncz (S&D), písomne. (HU) Európsky parlament môže znovu preukázať svoju podporu procesu dobiehania a vstupu krajín západného Balkánu do EÚ. Za mimoriadne významné pokladám to, že liberalizácia vízového režimu pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny bude znamenať, že skoro všetci občania bývalej Juhoslávie budú môcť cestovať v Európskej únii bez víz. Ani pri udeľovaní bezvízového styku, ani pri prístupovom procese sa nesmú klásť iné požiadavky ako splnenie kritérií. Obidve krajiny splnili prísne požiadavky kladené na ich policajné a justičné inštitúcie a preukázali, že sú ochotné a schopné splniť rôzne veci, ktoré sa od nich očakávajú. Odborníci EÚ, ktorí vykonávali inšpekcie na mieste, taktiež potvrdili, že bezpečnostné riziká možno eliminovať. Je neprijateľné, aby sa vlády pri svojich krokoch nechali ovplyvňovať skôr vnútropolitickými hľadiskami ako nestranným hodnotením plnenia kritérií oprávnenosti. Udelenie bezvízového režimu predmetným krajinám tiež vysiela správu, že úspešne dokážu prekonať prekážky, ak ich prípravy majú podporu politickej dohody. Bola som veľmi rada, keď som sa dozvedela, že politické sily v Albánsku a Bosne a Hercegovine spojili sily v záujme dosiahnutia tohto cieľa. Úprimne dúfam, že možnosť vstúpiť do EÚ vyjadrená hmatateľnými výsledkami, ako sú tie, ktoré sa dosiahli dnes, urýchli ich proces dobiehania a pomôže prekonať rozdeľujúce, nacionalistické snahy, ktoré môžu tento proces len hatiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Už pri liberalizácii vízového režimu minulý rok sme videli, že mnohí ľudia si bezvízový styk stotožnili s bianko šekom. Nespočetné množstvo ľudí využilo liberálnejší vízový režim na cestovanie do Európskej únie. To, koľko z týchto ľudí sa po uplynutí povolenej lehoty na pobyt skutočne vrátilo do svojich domovských krajín, nevie nikto. Nám je jasné, že liberalizácia vízového režimu nemá nič spoločné s prácou ani právom na trvalý pobyt, ale zdá sa, že týmto ľuďom to jasné nie je. Naším hlavným problémom v tejto súvislosti je Kosovo. EÚ sa nikdy nevedela rozhodnúť, čo považuje za dôležitejšie alebo čo považuje za správne – územnú celistvosť alebo právo ľudí na sebaurčenie. Keďže sme však tento problém mnohonárodnostných štátov príliš dlho ignorovali, teraz tu máme rozdelený balkánsky štát.

Úvaha, že nezákonnému vstupu do EÚ možno zabrániť prostredníctvom readmisných dohôd, neobstojí, kým sa bude zneužívať liberalizácia vízového režimu. S touto myšlienkou treba urobiť krátky proces. Dôležitosť vízových pravidiel tiež ukazuje skutočnosť, že Ankara je zrejme ochotná konečne podpísať readmisnú dohodu výmenou za liberalizáciu vízového režimu pre tureckých podnikateľov. Takéto dohody sa vyžadujú pre kandidátske krajiny EÚ. Spolu s nenaplnenou dohodou o colnej únii to ukazuje, ako nepripravené na vstup je Turecko, a je to ďalšou fackou do tváre Európskej únie. Rokovania treba konečne zastaviť. Cieľom by malo byť radšej vytvorenie privilegovaného partnerstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Siiri Oviir (ALDE), písomne.(ET) Bezvízový režim má veľký význam pre životy ľudí, pretože posilňuje kontakty medzi ľuďmi a pomáha realizovať myšlienku voľného pohybu, ktorý je jedným zo základných práv v Európe. Už v kontexte solúnskeho akčného plánu vyjadrila Európska únia politické želanie zrušiť dočasnú vízovú povinnosť pre občanov všetkých krajín západného Balkánu. Nepopierateľná skutočnosť, že Európska únia v blízkej budúcnosti poskytne Bosne a Hercegovine a Albánsku, tak ako občanom Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska, príležitosť cestovať bez víz, zníži riziko nárastu etnickej a politickej nestability, posilní politickú a hospodársku spoluprácu v regióne, zvýši podporu Európskej únie medzi ľuďmi a zlepší vyhliadky európskej integrácie. Zároveň to rozšíri rozhľad ľudí a oslabí protieurópske a extrémistické sily. Mrzí ma však jedna skutočnosť, konkrétne to, že Kosovo je jedinou krajinou, ktorú pre vnútorné rozpory členské štáty vylúčili zo zrušenia vízovej povinnosti pre občanov krajín západného Balkánu. Nechceme trestať Kosovo za súkromné rozpory medzi obyvateľmi členských štátov, ale Európska komisia a Rada by mali rýchlo podniknúť kroky na zahrnutie Kosova do procesu zrušenia vízovej povinnosti, čo by povzbudilo kosovské štátne a vládne orgány a politikov do realizácie nevyhnutných štrukturálnych reforiem a posilnilo politickú a hospodársku spoluprácu s Európskou úniou.

 

15. Bazilej II a revízia smernice o kapitálových požiadavkách (CRD 4) (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pána Karasa v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o Bazileji II a revízii smernice o kapitálových požiadavkách (CRD 4) [2010/2074(INI)] (A7-0251/2010).

 
  
MPphoto
 

  Othmar Karas, spravodajca.(DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, Európsky parlament touto správou o dohode Bazilej III vyjadruje jasnú pozíciu v súvislosti s rokovaniami Bazilejského výboru. Chceli by sme upriamiť pozornosť na nedoriešené otázky a problémy, ktorým čelí Európa, a Komisii predkladáme zbierku požiadaviek na vypracovanie návrhu smernice. Napriek tomu – a v tejto súvislosti by som sa chcel poďakovať všetkým tieňovým spravodajcom –, že sa táto správa vo výbore prijala pomerom hlasov 38 k 0, ako spravodajca cítim potrebu predložiť šesť ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, z ktorých tri sa týkajú vývoja na rokovaniach Bazilejského výboru, aby sa správa aktualizovala, a tri sa týkajú podielu cudzích zdrojov a štandardov likvidity.

Domnievame sa, že od roku 2018 nie je vhodné automaticky začleňovať pomer cudzích zdrojov do piliera 1, namiesto toho by však mal najskôr prebehnúť hodnotiaci proces. Po druhé, v bazilejskej dohode existuje niekoľko nedoriešených otázok súvisiacich so štandardami likvidity, ktoré treba riešiť, aby sme mali aktuálne informácie.

Trochu ma prekvapilo deväť členských štátov EÚ v Bazilejskom výbore, ktoré umožnili, aby sa proces považoval za ukončený napriek skutočnosti, že stále nevieme, ako dosiahnuť rovnaké podmienky medzi hospodárskou štruktúrou Spojených štátov a Európskou hospodárskou a bankovou štruktúrou a medzi klasickým retailovým a investičným bankovníctvom. Okrem toho ešte stále nemáme definíciu likvidity.

Hospodárska kríza, samozrejme, dokázala, že potrebujeme zmenu rámca. Preto je správne, aby sme sa zaoberali touto otázkou a predložili návrhy. Kríza však jasne ukázala aj to, že sme tu v prvom rade mali krízu likvidity a nie kapitálových zdrojov, hoci skutočne potrebujeme vyššie kapitálové zdroje – aby to človek pochopil, stačí si uvedomiť, že banka Lehman Brothers mala len 11 % kapitálu.

Z nášho hľadiska tu máme päť nedoriešených otázok. Po prvé, neexistuje žiadna štúdia vplyvu položiek, ktoré boli práve odsúhlasené pre rast a zamestnanosť v Európskej únii. Žiadam Komisiu, aby takúto štúdiu urýchlene vypracovala a predložila. Po druhé, nepreskúmali sme detailne kumulatívne účinky všetkých nariadení, ktoré v súčasnosti zvažujeme. Kľúčovými príkladmi by tu okrem iného boli dohoda Bazilej III, ochrana vkladov, banková daň a daň z transakcií. Po tretie, medzi EÚ a Spojenými štátmi nie sú rovnaké podmienky, napríklad pokiaľ ide o účtovné nariadenia, a stále tu nie je zhoda v súvislosti s časovým rámcom ich zavedenia. Po štvrté, v súvislosti s definíciou kapitálu neexistujú rovnaké podmienky medzi retailovými a investičnými bankami. Po piate, v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré prijali Spojené štáty, máme nedoriešené otázky, napríklad pokiaľ ide o podiel cudzích zdrojov, definíciu likvidity a úlohu ratingových agentúr.

Tieto otázky treba doriešiť skôr, než Komisia predloží návrh smernice, a skupina G20 by ich nemala uzavrieť, ale objasniť skôr, než ich ukončí Bazilejský výbor. Zostaneme v strehu.

 
  
MPphoto
 

  Michel Barnier, člen Komisie.(FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán Karas, dámy a páni, len niekoľko dní po dohode dosiahnutej na stretnutí Bazilejského výboru si myslím, že je veľmi dôležité, že Parlament dokazuje svoj záväzok v oblasti reformy bánk a jasne ukazuje, že Európa sa správa a musí sa správať primerane k svojmu postaveniu vo svete. Rád by som pánovi Karasovi a členom Výboru pre hospodárske a menové veci poďakoval za ich úsilie a za túto vynikajúcu správu.

Pán Karas, predkladáte množstvo kritických bodov, ktoré veľmi pozorne preštudujeme pred prijatím nášho návrhu na revíziu smerníc o kapitálových požiadavkách na budúcu jar.

Pán Karas, v prvom rade by som chcel povedať, že súhlasím s vaším názorom na dôležitosť špecificky európskych problémov – naše európske bankovníctvo sa vo všetkých oblastiach odlišuje od bankovníctva iných regiónov sveta –, s nutnosťou, pán Karas, dôkladného posúdenia vplyvov a potrebou udržiavania rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni.

Samozrejme, musíme zdôrazniť, že zvýšená kapitalizácia bánk je nevyhnutným predpokladom stabilizácie a posilnenia bankového sektora, to však nebude stačiť. Dámy a páni, ako viete, keďže na tom pracujete, musíme mať tiež prísnejší dohľad, silnejšiu správu a riadenie, dohľad nad špekulatívnymi finančnými činnosťami a rámec krízového riadenia na riešenie bankových kríz. To je naša stratégia. Najmä vďaka vám nastal v tomto smere výrazný pokrok. Myslím na dohodu o dohľade a na zelenú knihu o riadení finančných inštitúcií.

Komisia robí svoj diel práce a bude ju robiť, aby sme koncom budúcej jari predložili vám a Rade všetky texty, ktoré sa od nás očakávajú na vykonanie odporúčaní skupiny G20. V tomto duchu som pred pár dňami predložil návrhy nariadení o derivátoch a predaji nakrátko. O niekoľko dní predložíme nový dokument o nástrojoch na riešenie krízovej situácie bánk.

V súvislosti s dnešnou rozpravou by som však chcel diskutovať o troch otázkach, ktorých sa spoločne s pánom Karasom obávam. Prvou je uznanie kapitálových nástrojov vydaných družstevnými a vzájomnými bankami v rámci definície „kapitálu prvého poradia“. Dohoda dosiahnutá v Bazileji nám umožní vziať do úvahy konkrétne okolnosti týchto nekótovaných bánk, ktoré zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri financovaní európskych podnikov. Naše útvary práve spolupracujú s odborníkmi z členských štátov na definovaní technických podmienok dôsledného zavedenia týchto nových zásad do európskych právnych predpisov.

Po druhé, vzhľadom na pravidlá v oblasti likvidity a definíciu rezervy likvidity si Komisia plne uvedomuje problém, ktorý predniesli konkrétne Dánsko a Rakúsko. Práve veľmi vážne obavy, ktoré v tejto súvislosti Komisia vyjadrila, sú dôvodom, prečo sa v tejto otázke ešte nepodarilo dosiahnuť dohodu. Mali sme určité výhrady a naše útvary budú pokračovať v spolupráci s našimi partnermi v Bazilejskom výbore pri hľadaní riešenia najmä v súvislosti s uznaním krytých bankových dlhopisov.

Tretí bod sa týka podielu cudzích zdrojov. V tejto súvislosti sa nemôžeme vracať k našim záväzkom prijatým na stretnutí G20. Sme však spokojní s dohodou dosiahnutou v Bazileji, ktorá počas obdobia na predkladanie správ radí podiel cudzích zdrojov do piliera 2, ako pred chvíľou povedal pán Karas, cieľom je presunúť podiel cudzích zdrojov do piliera 1. Tento presun nebude automatický a doložku o revízii v tejto veci začleníme do nášho návrhu smernice o kapitálových požiadavkách (SKP 4).

Teraz by som chcel povedať pár slov o vykonaní bazilejskej dohody v Európskej únii. Táto finančná kríza otriasla celým svetom. Nesmieme zabúdať na to, že nás čosi naučila. Celosvetové pravidlá obozretného podnikania nevyhovujú reálnym podmienkam. Okrem reforiem, ktoré sa už zaviedli na posilnenie existujúcich pravidiel, tu teraz máme dohodu zostavenú nedávno v Bazileji skupinou guvernérov centrálnych bánk a ľudí zodpovedných za bankový dohľad.

Podľa mňa je táto dohoda dobrou správou. Je dôležitým krokom k posilneniu pravidiel a celosvetovej finančnej stability a táto nová bazilejská dohoda pomôže zaviesť spoločné medzinárodné pravidlá pre bankový sektor, čo je mimoriadne dôležité. Táto dohoda taktiež pripravuje cestu vyváženému riešeniu: podniky profitujú z prechodného obdobia, ktoré im poskytuje dosť času na to, aby splnili tieto nové požiadavky, ktoré im podľa nás umožnia, aby sa zdravie bankového systému postupne zlepšovalo bez ohrozenia hospodárskeho rastu.

Dámy a páni, naše útvary, naši kolegovia – ktorým chcem poďakovať – urobili v Bazileji veľký kus práce, aby našli spoločnú reč s našimi partnermi mimo Európy. Dúfam, že vedúci predstavitelia štátov a vlád skupiny G20 na nadchádzajúcom samite v novembri v Soule schvália túto novú bazilejskú dohodu. Tu sa však nezastavíme.

Nasledujúcim krokom bude reforma základu bankového systému na úrovni Únie. Pri zavádzaní medzinárodných pravidiel vždy berieme do úvahy konkrétne podmienky našej Únie a, dámy a páni, smernica o kapitálových požiadavkách (SKP 4) nebude žiadnou výnimkou; aj v jej prípade berieme do úvahy konkrétne okolnosti Európskej únie. Okrem toho v tomto kontexte konkrétne vykonáme makroekonomickú a mikroekonomickú analýzu, ktoré tvoria súčasť tejto bazilejskej dohody, a vás, pán Karas, a vašich kolegov o tom budeme, prirodzene, informovať.

Naším cieľom je prijať návrh smernice počas prvého štvrťroku roku 2011. To znamená, že členské štáty ju musia transponovať do 1. januára 2013. To im poskytne dosť času na prispôsobenie sa týmto novým predpisom.

Napriek tomu musíme ostať realistami. Táto dohoda dosiahnutá v Bazileji predstavuje veľmi dôležitý pokrok, no opakujem: ešte toho treba veľa urobiť. V nadchádzajúcich mesiacoch budeme s vami a s členskými štátmi spolupracovať na zavádzaní jednej z najdôležitejších reforiem v pokrízovom období. Aj v tomto bode by som chcel veľmi jasne vyjadriť: budeme venovať veľkú pozornosť detailom a budeme postupovať veľmi opatrne, aby sme sa uistili, že aj naši partneri na celom svete – predovšetkým Američania, no nielen oni – správne a v správnom čase taktiež vykonajú túto zásadnú reformu. Túto otázku prednesiem počas mojej nadchádzajúcej druhej návštevy Spojených štátov koncom tohto mesiaca.

Napokon súhlasím s vami, pán Karas, že pre Európsky parlament je mimoriadne dôležité zohrávať v tomto procese dokonca ešte väčšiu úlohu. Preto na záver sľubujem, že vás budeme – váš výbor a plenárne zasadnutie – pravidelne podrobne informovať o budúcom vývoji v rámci tohto Bazilejského výboru.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Paul Gauzès, v mene poslaneckého klubu PPE.(FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, chcel by som začať krátkym ocenením vynikajúcej práce pána Karasa. Bol som jedným z tých, ktorí podporovali vypracovanie správy z vlastnej iniciatívy skôr, než Komisia predloží svoje návrhy v súvislosti s rámcom na transponovanie bazilejskej dohody, a som rád, že práca, ktorú vykonal pán Karas s pomocou rôznych tieňových spravodajcov, zvýrazňuje hlavné body, ktoré treba zvážiť.

Pán komisár, nebudem ich tu opakovať a, samozrejme, vítam vaše poznámky, ktoré ste predniesli a vaše odhodlanie zaistiť, aby bol tento regulačný rámec účinný, aby fungoval a predovšetkým aby ani na medzinárodnej úrovni nevytváral žiadne deformácie hospodárskej súťaže.

Prejdem k inej téme; nemohol som si nevšimnúť, že v praxi je často veľký rozdiel medzi vyhláseniami prednesenými verejne a záväzkami, ktoré z nich vyplývajú. Všímam si tiež, že krajiny mimo Európskej únie, a myslím tým najmä Spojené štáty, majú poburujúcu snahu vyjadrovať hodnotiace stanoviská k tomu, ako pracujeme, hoci sami nezavádzajú do praxe systémy tak, ako by mali.

V súvislosti s Bazilejským výborom je nevyhnutné, aby sa k európskym spoločnostiam pristupovalo rovnocenne a neboli penalizované viac ako americké spoločnosti. V Spojených štátoch si nové smernice či Bazilejský výbor všíma len veľmi málo bánk a v súčasnosti sa nič nezavádza do praxe. Bol by som veľmi nerád, ak by sa právne predpisy prijaté v júni na reguláciu rozpočtu Spojených štátov – vo vyhláseniach o týchto predpisoch sa preceňuje ich skutočný vplyv – používali ako právny základ na uplatňovanie právnych predpisov, ktoré možno zaviesť orgánmi mimo Spojených štátov.

Pán komisár, verím, že využijete všetko svoje odhodlanie a obozretnosť, o ktorých viem, aby ste zaistili, že v prípade francúzskych bánk, európskych bánk a tých, ktoré vo všeobecnosti financujú hospodárstvo, nedôjde k narušeniu hospodárskej súťaže. Je pravda, že by sme mali vrátiť banky na cestu k ich prvoradej úlohe financovania hospodárskeho rozvoja, musíme však zaistiť, aby neboli neprimerane penalizované.

 
  
MPphoto
 

  Udo Bullmann, v mene skupiny S&D.(DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, kým začnem, dovoľte mi zdôrazniť jednu vec. Bazilejský výbor je skupinou viac-menej inteligentných zástupcov centrálnych bánk a bankového dohľadu, nie je to však neomylná rada mudrcov a určite to nie je zákon. Tento Parlament je legislatívny orgán – pán komisár, viete to a my vieme, že to viete – a tento legislatívny orgán bude venovať veľkú pozornosť tomu, čo sa predkladá a taktiež tomu, či to, čo sa tu predloží, má zmysel.

Jednoznačne chceme, aby sa sprísnili pravidlá v oblasti kapitálových požiadaviek. Ako by sme to mohli nechcieť v dôsledku hospodárskej krízy, v ktorej sa stále nachádzame? Do zálohy v podobe záchranného balíka pre banky dávame 20 až 30 % hrubého národného produktu hospodárstiev našich členských štátov. Občania od nás, samozrejme, očakávajú, že vytvoríme solídne bankové pravidlá, aby sme sa znova neocitli v takejto kríze. Jednoznačne chceme, aby opatrenia na ochranu bánk obsahovali proticyklické prvky podobné napríklad tým, ktoré sa už roky osvedčujú v Španielsku. Hoci aj ich zavedenie sa muselo stretnúť s odporom, dnes sa vyplácajú, pretože sa zaviedli v dostatočnom predstihu a bankovému systému neuškodili; posilnili ho.

Sú to však kľúčové otázky a som skutočne vďačný pánovi spravodajcovi Karasovi, že tieto kľúčové otázky sú stredobodom jeho správy z vlastnej iniciatívy, ktorú môžeme my sami bezvýhradne a v plnej miere podporiť. V prvom rade, áno, skutočne potrebujeme štúdiu vplyvov, konkrétne komplexnú štúdiu vplyvov, ktorá na jednej strane objasní celkový vplyv na finančný sektor, no, samozrejme, konkrétne aj to, aký vplyv majú na reálne hospodárstvo. Aký vplyv má otázka, ako sa v budúcnosti zmenia podmienky financovania úverov pre malé a stredné podniky?

Po druhé ide o to, že potrebujeme istotu, že tentoraz, na rozdiel od minulosti, sa budú podmienky uplatňovať aj na iných územiach. Potrebujeme to vedieť skôr, než prijmeme právne predpisy, pretože inak tu vznikne nová nesúmernosť, za ktorú nemôžeme byť zodpovední.

Po tretie ide o to, že v súvislosti s právnymi formami nemôže dochádzať k žiadnej diskriminácii. Tieto formy v rámci rozmanitosti európskeho bankového systému sa osvedčili najmä počas finančnej krízy – a to znamená, že tie banky, ktoré sa starali o odvetvie malých a stredných podnikov, a banky, ktoré sa sústredili na súkromných zákazníkov, a tým sa nevystavovali cezhraničným rizikám – nesmú byť penalizované za ich vlastnú solidaritu. Predložený návrh nerobí dosť, aby to zaistil. Preto sa domnievame, že návrhy treba zlepšiť teraz a že musíme zvážiť, ako môžeme riešiť túto otázku z praktického hľadiska. Verejné bankovníctvo má celkovo značnú hodnotu za predpokladu, že ho možno riadiť na rozumnom základe. Taktiež sa musíme pýtať – a tým mám na mysli diskrétnosť tichého partnerstva –, ako bude vlastne ovplyvnené v budúcnosti, ak prijmeme nariadenia, o ktorých uvažuje Bazilejský výbor. Toto nemôže byť posledné slovo a ani to nie je záverečná verzia, ktorú prijmeme.

Kapitálové nástroje sa musia posudzovať, aby sme zistili, do akej miery zaisťujú dôslednú kvalitu bez falošných podmienok a môžu absorbovať straty, sú trvácne a pružné, pokiaľ ide o platby, ako zdôrazňuje aj pán spravodajca vo svojej správe. Je to rozumná východisková pozícia, ktorú máme zaujať. Chceme obmedziť pákový efekt a vyčleniť rozumnú finančnú podporu na rozličné rizikové profily. Preto preskúmame váš návrh, pán komisár, a dúfame v čo najlepšiu spoluprácu s Parlamentom.

 
  
MPphoto
 

  Sharon Bowles, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, pánovi komisárovi chcem povedať, že keď sme hlasovali o dohľade, prirovnala som naše právne predpisy k ementálu plnému dier, miest, kam nezasahuje bežný súbor pravidiel.

Následne sa minulý týždeň zišli bankári EÚ na finančnom fóre Eurofi, aby diskutovali o dohode Bazilej III. Každý skloňuje slovo „národný“: národná flexibilita, národné pravidlá, národné výnimky; príšera v podobe zvrátených stimulov sa vymkla spod kontroly. Len čo sa schváli rámec na harmonizáciu a stabilitu, začne sa vykrúcanie a lichotenie, aby vznikli nové diery, a úprimne povedané, nie je to tu o nič lepšie. Mám toho plné zuby. Prečo musí byť Európa ufňukancom Bazileja? Štruktúru dohľadu sme si predstavovali inak. Toto sme dohodou Bazilej III nezamýšľali. Fakty sú jasné. Skupina G20 sa vyjadrila jasne. Banky musia byť schopné zvládnuť druh krízy, ktorou sme práve prešli, a na to je mimoriadne dôležitý kapitál.

Neprehliadam problémy reálneho hospodárstva a potrebu bánk požičiavať, a tak ako ostatní sa teším na posúdenia makroekonomického a kumulatívneho vplyvu, no nielen bazilejskej dohody, ale celej pokrízovej finančnej regulácie, ktorú ste vy, pán komisár, a pán komisár Rehn obaja prisľúbili v rámci vašich odborných vypočutí.

Bankám odkazujem: nemôžeme prikladať váhu vašim protestom, pokiaľ sú vaše ukazovatele zahalené tajomstvom a všetko označujete nálepkou „dôverné“. Pokiaľ ide o mňa, rozšírený harmonogram bazilejskej dohody má už dosť veľký sklz: stačilo.

Pán komisár, opatrenia týkajúce sa likvidity – ako už povedali ostatní – nie sú úplne doriešené a obávam sa väčšieho množstva zvrátených stimulov popri čoraz väčšom sústredení sa na štátne dlhopisy a krátkodobé nástroje. Musíme tu postupovať veľmi opatrne; musíme myslieť a nie kopírovať rovnaké opatrenia v rámci každej obozretnej regulácie, kde nemusia byť vhodné a zničili by investície do kapitálových fondov a reálneho hospodárstva.

 
  
MPphoto
 

  Philippe Lamberts, v mene skupiny Verts/ALE.(FR) Vážená pani predsedajúca, dohoda Bazilej III sa má stať východiskovým bodom a za žiadnych okolností nesmie prekročiť hranicu, po ktorú chce Európska únia zájsť. Tým, ktorí hovoria, že ak zájdeme ďalej ako Bazilejský výbor, môžeme ohroziť konkurencieschopnosť našich bánk na medzinárodnej scéne, vravím, že naším prvoradým záujmom je a mala by byť životaschopnosť nášho hospodárstva. A ak to znamená prísnejšie pravidlá, tak dobre. Chcel by som taktiež dodať, že toľko počúvame o rovnakých podmienkach, no Spojené štáty sa aj tak nezdráhajú postupovať samostatne, kde len môžu, keď sa im to hodí. Preto nechcem byť svedkom toho, ako Európa jednoducho čaká na istý druh konsenzu, ktorý sa nikdy neuskutoční.

Po druhé, každé prechodné obdobie musí byť nevyhnutne časovo obmedzené a môžem vám povedať, že osem rokov, ktoré si sami pre seba plánujeme, je pridlhý čas. Okrem toho toto nie je čosi, o čom sa uvažovalo počas tohto prechodného obdobia, musia sa zaviesť prísne podmienky v súvislosti s vyplácaním dividend a odmien. Považujem za neslušné a neprijateľné, ak napriek tomu, že banky tvrdia, že je ťažké budovať kapitálové rezervy, ktoré im určujú nové pravidlá, ich akcionári a manažéri si ďalej berú z pokladnice.

Môj záverečný odkaz je určený priamo bankám. Tým bankám, ktoré sa sťažujú, že už viac nebudú môcť dosahovať rovnaké zisky ako počas zlatého veku, odkazujem, že všetky podniky fungujúce v priemysle alebo maloobchode v reálnom hospodárstve musia vystačiť s čistým ziskom medzi dvoma až piatimi percentami – a to nie je nič, za čo by sa mali hanbiť. Preto nastal čas uvedomiť si, že večierok sa skončil.

 
  
MPphoto
 

  Vicky Ford, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, veľmi dobre si uvedomujem, že hospodárska kríza sa zďaleka neskončila a že v širšom hospodárstve skutočne potrebujeme pôžičky. Minulý týždeň sme sa však na prípade Írska presvedčili, že banky sa stále obracajú s prosbou o pomoc na daňových poplatníkov.

Daňoví poplatníci nemôžu ďalej pomáhať bankám. Potrebujeme banky, ktoré sú pripravené niesť riziko, potrebujú však kapitál a likviditu, aby fungovali z vlastných prostriedkov, keď sa tieto riziká zhoršia. Toto je zložitá práca a chcela by som za ňu poďakovať pánovi Karasovi, je to však len časť práce a potrebujeme aj mechanizmy na prijímanie správnych riešení.

Z množstva pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov rôznych skupín je zrejmé, že sa poslanci Európskeho parlamentu chcú pozrieť na detaily vplyvu. Musíme zaistiť, aby sa podobne postupovalo v oblasti zábezpek a derivátov. V prvom rade tu máme posúdenie vplyvov – vykonané pre Bazilejský výbor –, ktoré je však také zahalené tajomstvom, že ho nesmieme vidieť. Vydajme a použime ho.

Keď uzatvárame medzinárodnú dohodu, musíme zaistiť, aby sa vykonala globálne – nielen tu a na Wall Street, ale globálne. V tomto texte je niekoľko miest na vykrúcanie sa – odsek 24 o menšinových účastiach a odložených daňových pohľadávkach, odsek 40 s opisom krytých bankových dlhopisov Pfandbriefe a nový odsek 43 písmeno A.

Áno, Bazilejský výbor by sa mal zamerať na siete malých bánk, ktoré sa navzájom podporujú. A práve to robia. Môj výklad anglického textu však je, že môžeme istým spôsobom predstihnúť ich závery.

Okrem toho sa dohodlo, že dôjde k prechodu k plnému a záväznému podielu cudzích zdrojov. Prejdime ďalej. Súhlasím, že tam, kde máme dobré miestne postupy, by sme im mali umožniť pokračovať, preskúmajme ich však verejne a nezavádzajme výnimky zadnými dvierkami. Trh si jednoducho pomyslí, že zadnými dvierkami sa podporujú skôr zlé postupy než tie dobré.

 
  
MPphoto
 

  Astrid Lulling (PPE).(FR) Vážená pani predsedajúca, rada by som začala poďakovaním nášmu spravodajcovi pánovi Karasovi za jeho výbornú prácu a plne ho podporila v jeho prístupe k tejto zložitej veci. Myslím si však, že je dôležité využiť moje dve minúty na zdôraznenie otázky, ktorá sa spomína v správe, no zaslúži si bližší pohľad. V kontexte štandardov likvidity hovorím o hypotekárnych záložných listoch, ktoré sa v nemčine nazývajú Pfandbriefe.

Nové európske štandardy likvidity, na ktorých predefinovaní pracujeme, by mali priniesť väčšie uznanie ich konkrétnej hospodárskej, právnej a prevádzkovej povahy. Hypotekárne záložné listy sa využívajú na dlhodobé financovanie a investovanie v rámci širšieho hospodárstva. Súčasný návrh Bazilejského výboru, ktorý sa týka týchto záložných listov, by však mal negatívny a neprimeraný vplyv na európske hospodárstvo v porovnaní s hlavnými hospodárskymi zónami, ako sú Spojené štáty.

Určite vítam skutočnosť, že dohoda dosiahnutá Bazilejským výborom 26. júla 2010 uznáva hypotekárne záložné listy ako vysoko likvidné aktíva v kontexte výpočtu pomeru krytia likvidity. Pán Barnier, napriek tomu vyzývam Bazilejský výbor a Komisiu, aby tomuto finančnému nástroju prikladali väčšiu dôležitosť s dôrazom na podporu dostatočnej diverzifikácie prípustných aktív v ochranných rezervách likvidity a zabránili každému narušeniu trhov. Tomuto finančnému nástroju s nízkou mierou rizika musíme vytvoriť prostredie, v ktorom môže prosperovať.

 
  
MPphoto
 

  Anni Podimata (S&D).(EL) Vážená pani predsedajúca, všetci vieme, že dnešná rozprava o dohode dosiahnutej Bazilejským výborom je len ďalším krokom diktovaným nedávnou krízou, krízou, ktorá značne zvýraznila nedostatky a slabiny regulácie a dohľadu nad finančným systémom, zvrátila to, čo dovtedy bývalo prevládajúcou doktrínou deregulácie trhov, a zvýraznila potrebu prísnejších pravidiel v oblasti kapitálovej primeranosti, ako aj dohľadu nad finančnými inštitúciami.

V tomto kontexte Bazilejský výbor dosiahol dohodu, ktorá zahŕňa určité základné zásady a zmeny, ktoré treba urobiť v pravidlách kapitálovej primeranosti na zlepšenie záruk bankového systému. Pokiaľ ide o vykonanie tejto dohody v Európe, správa pána Karasa zdôrazňuje množstvo dôležitých prvkov, ktoré treba vážne vziať do úvahy, ako napríklad výnimočnosť európskeho trhu, na ktorom sa 80 % pôžičiek zakladá na bankových úveroch, potrebu zdemokratizovať bazilejský proces okrem iného aktívnejšou účasťou Európskeho parlamentu a, samozrejme, návrh zahrnúť všetky štátne dlhopisy v eurozóne medzi vysokokvalitné likvidné aktíva bez ohľadu na konkrétny úverový rating, čím sa zníži vplyv ratingových agentúr.

Chcela by som však zopakovať, že nové opatrenia kapitálovej primeranosti sú minimálnou revíziou a v dlhodobom časovom rámci potrebujeme ešte všeobecnejšiu reformu. Európa, ako povedal pán komisár, už urobila dôležitý krok k prijatiu nového systému európskeho dohľadu. Meníme smerovanie a podporujeme posilnenú koordináciu ako základný preventívny nástroj. Tu sa však nesmieme zastaviť. Musíme podniknúť ďalšie kroky zavádzaním dohľadu a regulačného rámca pre agentúry, ktoré doteraz fungovali bez kontroly, ako sú úverové ratingové agentúry a alternatívne fondy.

V centre návrhov, ktoré ste, pán komisár, nedávno predložili, musíme prijať pravidlá na reguláciu transakcií, ktoré sú značne nejasné a ako také predstavujú systémové riziká, ako napríklad trh s mimoburzovými derivátmi a čistými opciami. Na záver, pán komisár, ako ste povedali v súvislosti so samitom G20 v Soule, musíme stáť na čele úsilia o zavedenie dane z finančných transakcií, samozrejme, nie preto, aby sme potrestali banky, ale aby sme obmedzili špekulácie a vyslali jasný odkaz občanom EÚ, ktorí momentálne doplácajú na krízu, že očakávame spravodlivejšie rozdelenie zaťaženia.

 
  
MPphoto
 

  Wolf Klinz (ALDE).(DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ak banky budú musieť mať väčší kapitál na úvery a finančné nástroje, zvýši sa ich schopnosť znášať straty. Najnovšie návrhy Bazilejského výboru sa opierajú o tento prístup založený na stabilite. Bohužiaľ, Bazilejský výbor však zatiaľ uspokojivo nevyriešil problém systémovo dôležitých bánk. Preto vítam výzvu pána Karasa, aby boli požiadavky na štandardy likvidity nezávislé od systémovej dôležitosti. Inými slovami, voči bankám, ktoré sa vzhľadom na svoju veľkosť či prepojenosť s globálnym finančným systémom musia v krízových situáciách vykúpiť prostredníctvom peňazí daňových poplatníkov, treba uplatňovať primerane prísnejšie požiadavky.

Preto by sme mali v súvislosti s faktorom zadlženia zaujať diferencovanejší prístup. Až keď sa empiricky potvrdí, že tento nástroj nevedie k arbitráži a narušeniam hospodárskej súťaže a vlastne bráni prehriatemu poskytovaniu úverov, až vtedy by sme mali zvážiť jeho trvalé zaradenie do prvého piliera.

Tieto nástroje sa musia v každom prípade zaviesť na celosvetovej úrovni. Nemôžeme dopustiť, aby orgány Spojených štátov mali rozhodujúci vplyv na návrhy Bazilejského výboru len preto, aby ich následne nezavádzali. Samit G20 na budúci mesiac v Soule ukáže, či a v akom rozsahu môžeme tento cieľ dosiahnuť.

 
  
MPphoto
 

  Sławomir Witold Nitras (PPE).(PL) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcel povedať, že som veľmi rád, že sa Európsky parlament zaoberá touto vecou najmä preto, že táto správa vzišla z parlamentnej iniciatívy. Pánovi Karasovi by som chcel veľmi srdečne zablahoželať.

V ostatnom desaťročí sme sa stretli s nevídaným rozvojom rôznych typov finančných inovácií a nových dostupných nástrojov. Často sú to práve tieto nástroje, ktoré určujú dnešnú povahu trhu. Myslím si, že základnou podmienkou účinného dohľadu v tejto situácii je mať skutočne spoľahlivé znalosti o tom, čo sa na týchto trhoch deje. Finančné nástroje, ktoré si získali takú popularitu, medzičasom dosiahli stupeň komplikovanosti, ktorý do značnej miery bráni orgánom dohľadu vykonať príslušné hodnotenie rizika, ktoré sa s nimi spája.

Okrem týchto nových nástrojov si musíme uvedomiť, že trh sa mení a veľmi rýchlo sa globalizuje a že v konfrontácii globalizovaného, rozvíjajúceho sa trhu a vnútroštátnych orgánov dohľadu sú tieto nástroje úplne neprimerané a dohľad neúspešný. Rast finančných inštitúcií v istom zmysle taktiež zapríčiňuje nedostatočné monitorovanie pri vykonávaní dohľadu a dohľad to preto aj brzdí.

Týmto všetkým som chcel povedať, že v skutočnosti máme nedostatočný celkový prehľad o sektore, pokiaľ ide o geografický aspekt, ako aj o činnosť samotného sektora. Porozumenie vzťahom medzi stranami, ktoré sú aktívne v rámci sektora, ako aj rozvíjajúca sa povaha samotnej činnosti majú podľa mňa zásadný význam pre bezpečnosť finančného systému v celosvetovom meradle. Zdá sa mi, že toto tu zatiaľ chýba.

Súčasné bazilejské nariadenia sa vlastne týkajú kapitálu a som rád, že nové opatrenia zavádzajú požiadavky súvisiace s prvkami likvidity, ako aj mechanizmy proticyklickej politiky. Mali by sme uvítať opatrenia navrhnuté v tejto oblasti. V kontexte nízkej účinnosti kapitálových ukazovateľov, ako vyspelého diagnostického opatrenia, stability systému a úsilia o normalizáciu pomeru krytia likvidity, by sa mali pozitívne hodnotiť z krátkodobého, ako aj z dlhodobého hľadiska, pretože to koniec koncov boli problémy likvidity, ktoré si vynútili opatrenia na záchranu bánk, ktorých sme boli svedkami.

 
  
MPphoto
 

  Olle Ludvigsson (S&D).(SV) Vážená pani predsedajúca, z mnohých hľadísk je pozitívne, že práca na nových pravidlách kapitálovej primeranosti napreduje. Skutočnosť, že proces Bazilej III sa blíži k úspešnému koncu, je predpokladom na obnovu stability finančného sektora. Správa, o ktorej máme teraz hlasovať, je vyvážená a dobre skoncipovaná, ale aj tak by som chcel poukázať na tri body, v ktorých by mohla byť jednoznačnejšia.

Po prvé, je dôležité, aby sa nevyvíjal príliš veľký nátlak na banky tým, že im poskytneme príliš krátke implementačné obdobie, no zároveň je prinajmenšom rovnako dôležité, aby implementácia neprebiehala príliš pomaly. Cieľom by malo byť, aby banky boli dostatočne stabilné a dokázali prekonať ďalšiu recesiu. Pri stanovení cieľa až na obdobie rokov 2017/2018 podstupujeme riziko, že mnohé banky to nezvládnu.

Po druhé, musíme zabezpečiť, aby implementácia prebiehala v úzkej a priaznivej spolupráci s USA a inými hráčmi. Jasným cieľom celého medzinárodného bankového sektora musí byť stabilita, a to nielen čiastočná. Oblasti so slabšími právnymi predpismi alebo pomalšou mierou implementácie by mohli ohroziť celý globálny systém.

Po tretie, pravidelné záťažové testy sú vynikajúcim spôsobom, ako zabezpečiť nepretržitú stabilitu bankového systému. Toto by sme teda mali použiť ako účinný nástroj na doplnenie kapitálových pravidiel. Bolo by vhodné zvýšiť periodicitu aj úroveň požiadaviek na tieto testy. Kríza ukázala, že isté udalosti môžu mať mimoriadne rýchly spád. Vo finančnom sektore je preto nevyhnutné pozorne a nepretržite sledovať vývoj.

 
  
MPphoto
 

  Olle Schmidt (ALDE).(SV) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, nové bazilejské pravidlá vymedzia predpoklady na stabilitu a trvalo udržateľný rast. Kríza nás naučila, že banky potrebujú väčší objem a vyššiu kvalitu kapitálu a že právne predpisy musia podporovať zdravé bankovníctvo a podstupovanie rizík. Ustanovenia týkajúce sa podielu cudzích zdrojov musia byť vymedzené tak, aby banky, ktoré požičiavajú nízkorizikový kapitál, neboli znevýhodňované. Je tu riziko, že tieto ustanovenia budú mať zvlášť negatívny účinok na banky v severských krajinách, ktoré majú veľký objem portfólií nízkorizikových pôžičiek na bývanie. To nás znepokojuje.

Všetky smernice a nové nariadenia musia byť dobre premyslené, ale vo všeobecnosti podstupujeme riziko, že budeme mať príliš veľa nariadení, ktoré by, naopak, mohli prerušiť rast. Súhlasím s pani Bowlesovou v tom, že Komisia musí vypracovať analýzu účinkov všetkých nových pravidiel v oblasti bankovníctva na rast v Európe. Nariadenia a nové právne predpisy nie sú vždy tým správnym riešením. Neuspokojme sa s priemerom, ak dokážeme dosiahnuť nadpriemer.

 
  
MPphoto
 

  Antonio Cancian (PPE).(IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, chcel by som poďakovať pánovi Karasovi za vynikajúcu prácu. Domnievam sa, že počas ostatných dvoch rokov sme sa nečinne a bezmocne prizerali na tento vážny celosvetový hospodársky a finančný kolaps, hoci niektorí tvrdia, že situácia mohla byť ešte horšia.

Dnes sa Európska únia pohybuje na hrane a vy, pán komisár, stojíte na čele revolúcie zameranej na stabilitu s cieľom zaistiť záruky, ktoré potrebujeme. Počas ostatného plenárneho zasadnutia sme vzpružili hospodársku silu v záujme ochrany samotnej Európy. Ako ste nedávno uviedli, boli vypracované návrhy týkajúce sa derivátových produktov a predaja nakrátko, pričom počas čakania na konečný návrh revízie Komisie diskutujeme aj o zdanení bánk a o zavedení dane z finančných transakcií.

Pán komisár, musíme zabezpečiť, aby sme nešli z jedného extrému do druhého, čo je častým javom, teda aby sme neprijímali nariadenia a právne predpisy, ktoré by mohli brániť hospodárskemu rozvoju a obnove alebo ich spomaliť. Domnievam sa, že na nás nepretržite striehnu prekážky a byrokracia. Je pravda, že v súčasnosti potrebujeme stabilitu, ale je ešte väčšia pravda, že nevyhnutne potrebujeme rast, rast a ešte raz rast, ako sa tu vyjadril pán predseda Barroso.

Dohoda Bazilej III je začiatkom procesu, ktorý od nás všetkých vyžaduje zodpovednosť, pričom musíme zabezpečiť konkurencieschopnosť, rovnaké podmienky a sústrediť pozornosť na jednej strane na MSP a na druhej strane na sporiteľne a družstevné banky, ktoré sa držia pri zemi.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, myslím si, že všetci súhlasíme s tým, že musíme posilniť odolnosť bankového systému. Vďaka pánovi Karasovi si uvedomujeme, že bazilejské návrhy neposkytujú rovnaké podmienky, pričom bez rovnakých podmienok nie je možné konkurovať. V skutočnosti je tu veľké riziko, že si strelíme veľa vlastných gólov.

To, že USA a Európa sú úplne odlišné, tu už bolo povedané, je však nutné to zdôrazniť. Hospodárstvo USA je prevažne financované prostredníctvom kapitálových trhov. Európa sa v prevažnej miere opiera o úverovú kapacitu bankového sektora a vieme, že v Írsku je táto situácia výraznejšia ako kdekoľvek inde. Naše banky jednoducho nemôžu poskytovať pôžičky MSP a životaschopné MSP deň čo deň bankrotujú jednoducho preto, lebo nemajú dostatočný úver. A ako uviedla pani kolegyňa Fordová, daňoví poplatníci ťahajú bankárov z ťažkostí, pričom zároveň financujú odškodné a dôchodkové fondy, ako aj vysoké odstupné nečinných regulačných orgánov a pod.

Musíme teda vykonať ešte veľa práce s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu a myslím si, že toto je kľúčom k úspechu. Povzbudila ma odpoveď pána komisára, ktorý sa vyjadril, že s nami bude spolupracovať a pokúsi sa dosiahnuť správnu rovnováhu a vytvoriť rovnaké podmienky. V tom prípade by sme strieľali ozajstné góly a nedávali si vlastné.

 
  
MPphoto
 

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, chcem sa vám, ako aj všetkým ostatným, poďakovať za návrhy, podporu, pripomienky a požiadavky, ktoré sme si pozorne poznačili.

Pán Gauzès sa ako prvý vyjadril k otázke dosiahnutia správnej rovnováhy, čo neskôr zopakovali aj pán Schmidt, pán Klinz, pán Ludvigsson a len pred chvíľou pán Kelly. Áno, naším cieľom bude zabezpečiť správnu rovnováhu; v skutočnosti je nutné dosiahnuť rovnováhu v troch konkrétnych oblastiach, ktorým budem venovať osobitnú pozornosť.

V prvom rade ide o dosiahnutie konštruktívnej rovnováhy v rámci samotných bazilejských opatrení a spôsob ich transpozície do právnych predpisov. Budem sa snažiť čo najviac využiť prechodné obdobia a priestor na manévrovanie, ktorý nám bazilejská dohoda poskytuje, pričom vy budete prispievať vlastným úsilím.

Druhou oblasťou, v ktorej je nutné dosiahnuť rovnováhu, sú bazilejské opatrenia a všetky ostatné opatrenia, ktoré zavádzame v súvislosti s prevenciou krízy a programom riadenia, vyplývajúcim zo samitu G20, pričom k tejto téme sa vrátim o chvíľu.

Tretia oblasť, ktorú práve spomenul pán Kelly, sa týka USA. Pán Kelly, uvedomujem si, že európsky bankový sektor sa na financovaní hospodárstva podieľa oveľa viac ako bankový sektor v USA, pričom na tento rozdiel budeme brať ohľad. Ide o transatlantickú rovnováhu. Musíme podniknúť potrebné kroky bez toho, aby sme čakali na USA, a týmto reagujem predovšetkým na slová pána Lambertsa. Plánujem sa vrátiť do USA a stretnúť sa s pánom Timom Geithnerom a ostatnými funkcionármi, pričom sa tam neplánujem vrátiť s cieľom predlžovať rozhodovací proces, ale zaistiť, aby sme sa všetci uberali rovnakým smerom, pokiaľ ide o dohodu Bazilej II, Bazilej II a pol, Bazilej III, Bazilej IV – s prepáčením, Bazilej III a smernicu CRD 4, ako aj so zreteľom na inú, zvlášť citlivú problematiku, v súvislosti s ktorou by mohlo dôjsť k rozdielu názorov medzi Američanmi a Európanmi, a to problematiku účtovných noriem. Vo vzťahu k USA preto nie sme naivní, nechceme však ani vopred súdiť ich úmysly.

Môžem teda pána Gauzèsa, ako aj všetkých ostatných poslancov Parlamentu ubezpečiť, že budeme klásť veľký dôraz na túto trojitú rovnováhu. Pán Cancian taktiež veľmi správne poukázal na finančnú nestabilitu, ktorá je vskutku najväčším nepriateľom rastu. Preto musíme vytvoriť podmienky, ktoré podporia väčšiu finančnú stabilitu, a so zreteľom na diskusiu, ktorú v súčasnosti vedieme s Čínou, by som pridal aj menovú stabilitu.

Postrehol som pripomienky pána Bullmanna, ktorý nás vyzval, aby sme zabezpečili dôkladné mikroekonomické a makroekonomické štúdie. Taktiež produktívne využijeme prechodné obdobia, ktoré nie sú nekonečné, pričom máte pravdu, pán Bullmann, že európske právne predpisy sa vypracúvajú tu v Rade a nikde inde, ani v Bazileji. Tu sa nachádza európsky zákonodarný orgán, a práve preto vypracujeme návrh smernice CRD 4, legislatívny návrh, ktorý vám predložíme na schválenie ešte pred rozpravou a predkladaním návrhov.

Pani Bowlesová, vyjadrili ste sa, že nemôžeme postupovať po starom, a vaše pochybnosti sú úplne oprávnené. Sem-tam počuť aj bankárov, ktorí majú krátku pamäť a vyhlasujú, že hospodárska kríza sa skončila a že opäť môžeme pracovať tak ako predtým. Nemôžeme pripustiť, aby sme mali krátku pamäť, a nebudeme pracovať tak ako predtým. To, že budeme robiť reformy, myslíme úplne vážne.

Pani predsedajúca, chcel by som ešte dodať, že zlepšenie kapitalizácie, o ktorom sa hovorí v bazilejskej dohode a smernici CRD 4, nie je jediným nástrojom ani jediným riešením. Existuje mnoho ďalších riešení krízového manažmentu, ktoré som spomenul vo svojom prvom príhovore: v prvom rade ide, samozrejme, o všetky naše aktivity s cieľom regulovať hedžové fondy, ktoré, dúfam, budeme schopní ukončiť počas nasledujúcich dní, ako aj aktivity v oblasti súkromných kapitálových fondov, derivátov a predaja nakrátko. Existujú aj iné nástroje, ktoré sú taktiež dôležité. Pán Ludvigsson pred chvíľou hovoril o záťažových testoch, ktoré je nutné vykonávať pravidelne. Toto je teda náš súčasný prístup.

Pán Lamberts, chcel by som sa vyjadriť k ďalšiemu dôležitému bodu, ktorý ste načrtli: vyplácanie dividend prostredníctvom bánk, ktoré v praxi neuplatňujú minimálne kapitálové požiadavky. Táto problematika bola jednoznačne zohľadnená prostredníctvom takzvaných rezerv, v tomto prípade kapitálovej rezervy, z ktorej vyplýva, že banka nemôže vyplácať dividendy, pokiaľ nesplnila minimálne kapitálové požiadavky. Ide o jedno z ustanovení, ktoré, samozrejme, zapracujeme do legislatívneho návrhu.

Pani Fordová, nepochybne musíme chrániť daňových poplatníkov. Som presvedčený, že budete pozorne čakať na návrhy, ktoré v najbližších dňoch predložíme v súvislosti s krízovým manažmentom a prevenciou kríz, ako aj v súvislosti s vytvorením krízového fondu v každom členskom štáte, v čo dúfame a čo zabezpečí, že banky budú platiť samy za seba a nebudú za ne platiť daňoví poplatníci.

Pani Lullingová položila veľmi konkrétnu otázku. Áno, počas bazilejských rozhovorov som spolu so svojimi kolegami veľmi pozorne dbal na túto problematiku, pričom dohoda znie, že 40 % ochrannej rezervy likvidity môžu predstavovať tzv. Pfandbriefe, čiže hypotekárne záložné listy, na ktoré ste sa pýtali. Domnievam sa, že to je pozitívny výsledok, pričom v plnom rozsahu podporujeme diverzifikáciu likvidných aktív.

Pán Klinz načrtol problematiku bánk, ktoré sú „príliš veľké na to, aby skrachovali“. Keď bola táto otázka nastolená v USA, opäť som na ňu reagoval v tom zmysle, že nie je možné porovnávať, pretože bankové systémy v USA a v Európe nie sú totožné z hľadiska prispievania na hospodárstvo ani z hľadiska štruktúry. Pán Klinz, ide však o otázku, ktorá na medzinárodnej úrovni ešte nie je vyriešená ani v súvislosti s G20, ani s Radou pre finančnú stabilitu. Veľmi pozorne dbáme na túto situáciu, aby sme zabezpečili, že nikto v tejto súvislosti nebude ani nebude môcť siahať na prostriedky daňových poplatníkov.

Pán Nitras, pokiaľ ide o zložité finančné nástroje, potrebujeme vyššiu mieru dohľadu. Z tohto dôvodu bude nový európsky orgán ESMA zohrávať kľúčovú úlohu, a to predovšetkým vďaka Parlamentu, konkrétne so zreteľom na možnosť zákazu istých toxických produktov, pričom vám zaručujeme, že v blízkej budúcnosti posilníme jeho úlohu.

Nakoniec by som chcel informovať pani Podimatovú, že v súvislosti s ratingovými agentúrami prebehne tretie kolo aktivít. To, čo sme dodnes dosiahli v spolupráci s vami, nie je dostatočné a v súčasnosti pracujem na spomínanom treťom kole aktivít s cieľom regulovať ratingové agentúry a diverzifikovať trh ratingových agentúr, ktorý, mierne povedané, drží v hrsti príliš malý počet rúk. Minulý piatok sme kládli otázky ministrom na zasadnutí Rady ECOFIN, na ktorom sa zúčastnila aj predsedníčka vášho výboru pani Bowlesová. V tejto súvislosti pripravím konzultáciu so zameraním na posilnenie týchto právnych predpisov.

Pán Schmidt predostrel aj problém kumulatívneho účinku, na ktorú som však odpovedal v rámci otázky o trojitej rovnováhe, ktorej budeme venovať veľkú pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Othmar Karas, spravodajca.(DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, táto rozprava bola zrozumiteľná, jasná, odborná a zodpovedná. Urobili sme si veľmi dobrý obraz, pokiaľ ide o súdržnosť aj odhodlanosť. Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí sa na nej zúčastnili, a teda aj vám, pán komisár. Samotný proces nespochybňujeme, nie je však ukončený. Zasiahli sme aj do citlivej problematiky, ktorá sa zakladá predovšetkým na rozdielnych štruktúrach bankovníctva a hospodárstva v Európe a v USA. V tejto súvislosti je nutné jednoznačne povedať, že hoci legislatívny proces sa ešte nezačal, bazilejský proces ohrozuje a obmedzuje našu slobodu manévrovania v procese politického rozhodovania. Čo by sa stalo, keby sme sami od seba nevypracovali správu z vlastnej iniciatívy? Túto rozpravu by sme dnes neviedli. Preto musíme vniesť demokraciu a parlamentarizmus do bazilejského procesu, do procesu G20, do novovznikajúcich celosvetových inštitúcií a zároveň sa musíme zapojiť do samotného procesu, aby nám nebola vždy predkladaná len hotová vec.

Dohoda Bazilej III musí byť prepojená s ochranou vkladov, keďže tieto dve hľadiská spolu súvisia. Potrebujeme prepojenie medzi rozhodovacím procesom a uplatňovaním predpisov v celosvetovom meradle, predovšetkým v USA. Musíme vymedziť pojem likvidity ešte predtým, ako dostaneme návrh smernice. Okrem toho predstavuje ďalší problém Doddov-Frankov zákon v USA. Keďže Američania budú mať problémy s implementáciou štandardu likvidity, opäť sa snažia zaviesť dodatočné kritériá nad rámec externých ratingov. Musíme sa pridržiavať zásady, že ako základ pre hodnotenie platia buď externé ratingy, alebo alternatívne kritériá, ako napríklad cenová stabilita. V žiadnom prípade však nesmieme pripustiť, aby pre Európu platili obe a pre USA len jedna zásada.

Pán komisár, musíme byť ostražití a musíme spoločne zabezpečiť, aby ministri financií a hospodárstva jednotlivých štátov sprostredkovali vnútroštátnym parlamentom to, čo Komisia teraz predkladá v štúdii o vplyve. Miera informovanosti v národných parlamentoch o tom, čo tu robíme a aké sú následky a príčiny v členských štátoch, je v porovnaní s týmto Parlamentom nižšia. Musíme zároveň prejsť do ofenzívy. Snažme sa teda zapojiť do tohto komunikačného procesu aj tieto parlamenty.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Sergio Berlato (PPE), písomne.(IT) Domnievam sa, že ostatná hospodárska a finančná kríza alebo najväčšia recesia od čias Veľkej hospodárskej krízy zdôraznila potrebu radikálnej revízie súčasného regulačného rámca Bazilej II. Chcel by som celému Parlamentu pripomenúť, že dohoda Bazilej II vymedzuje kritériá dostupnosti úverov tak, že núti banky objektívne posúdiť úverovú situáciu danej spoločnosti a brať do úvahy riziká spojené s možnou platobnou neschopnosťou, záruky a expozíciu v prípade bankrotu. Hoci cieľom týchto kritérií je zvýšiť konkurencieschopnosť spoločností a posilniť finančný systém, sú príliš represívne vo vzťahu k malým a stredným podnikom, ktoré sú hnacím motorom hospodárstva EÚ. Konkrétne povedané, keďže európske podniky nemajú také pevné finančné základy, uplatňovanie dohody má často za následok nižšiu mieru dostupnosti úverov a vyššie úrokové sadzby. Hoci považujem úsilie Bazilejského výboru aktualizovať všeobecný regulačný rámec za povzbudivé, mimoriadne ma znepokojujú nedostatky, ktoré sa vyskytli v priebehu rokovacieho procesu. Z tohto dôvodu súhlasím s tým, že je potrebné, aby sa Parlament vo vyššej miere zapájal do rokovaní s cieľom dosiahnuť zmeny potrebné na vytvorenie rovnakých podmienok pre európsky priemysel a európske hospodárstvo.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni Collino (PPE), písomne.(IT) Nový európsky pakt stability musí zahŕňať bankový systém, ktorý predstavuje druhý koniec procesu využívajúceho vlastné zdroje, ktoré sú pulzom európskeho hospodárstva. Inými slovami, dlh, ktorý nahromadia členské štáty Európskej únie pri produkovaní národného bohatstva rozdeľovaného medzi občanov, financujú a spravujú banky, ktoré by mali byť schopné zabezpečiť, aby národné bohatstvo produkovalo zisk.

Hoci je pravda, že členské štáty budú potrebovať ešte veľa času na to, aby sa prispôsobili štandardizácii finančných predpisov a aby dosiahli primeranú úroveň jednotnosti v rámci daňových systémov, stanovili prijateľné rezervy likvidity a požadovali spoľahlivý pákový efekt s cieľom zabezpečiť úspory a dlhodobé trendy, musíme byť schopní správne reagovať na krízu aj z krátkodobého hľadiska.

Vlastné zdroje, ku ktorým bude mať Európska únia čoraz väčší prístup, zabezpečia, že cieľom riadenia zdrojov na úrovni EÚ bude čoraz menej podpora systémových rizík a čoraz viac vytváranie súboru podnetov v prospech ekonomík členských štátov, ktoré sa nebudú závistlivo strážiť vnútri hraníc jednotlivých štátov, ale ktoré sa budú integrovať v záujme optimalizácie využívania príslušných porovnateľných výhod.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Silné a stabilné finančné inštitúcie sú kľúčom pre udržateľnosť kapitálového trhu, prístup k úverom, konkurencieschopnosť, ako aj hospodársku a finančnú stabilitu. Oceňujem prijatie tejto správy predovšetkým preto, lebo obsahuje nevyhnutné opatrenia týkajúce sa situácie vnútroštátnych finančných inštitúcií, ktoré som predložil. Mám na mysli predovšetkým: záväzok Bazilejského výboru a Komisie jasnejšie vymedziť zaobchádzanie s recipročnými finančnými dohodami o vzájomnej držbe akcií, potrebu určiť kritériá pre vysokokvalitné likvidné aktíva so zohľadnením existujúceho vymedzenia prípustných aktív na operácie menovej politiky (repo operácie) podľa Európskej centrálnej banky a zahrnutie všetkých štátnych dlhov v eurozóne medzi vysokokvalitné likvidné aktíva bez ohľadu na konkrétne hodnotenie, čím sa zníži neprimeraný vplyv činnosti ratingových agentúr.

 
  
MPphoto
 
 

  Jiří Havel (S&D), písomne. (CS) Predložená správa je pomerne precízne spracovaná. Prehľadne analyzuje problematiku nových navrhovaných predpisov v oblasti bankovníctva (Bazilej II) a detailne rozoberá hlavné body, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje na praktickej aj akademickej úrovni. Konkrétne ide o týchto päť okruhov, ktorých zavedenie by malo prispieť k vyššej finančnej stabilite bankového sektora a k zníženiu pravdepodobnosti ďalšej krízy: kvalita kapitálu (posilnenie kvality kapitálu bánk je nepochybne nevyhnutné), prísnejšie štandardy likvidity (počas krízy sa vyskytlo značné riziko likvidity), proticyklické opatrenia (vytváranie dodatočného kapitálu bánk v správnom čase by malo zabrániť nadmernému rastu úverov a následnému vytváraniu cenových bublín, ako napríklad v Španielsku), zavedenie podielu cudzích zdrojov (tento nový ukazovateľ by mal prispieť k väčšej stabilite bánk, ale mal by zahŕňať nielen finančné položky obsiahnuté v súvahe banky, ale aj podsúvahové položky, ako napríklad deriváty a podmienené záväzky banky), a v neposlednom rade aj vznik ústrednej protistrany pre zúčtovanie mimoburzových transakcií, a to predovšetkým vo vzťahu k vyššej transparentnosti v oblasti derivátov. Na základe vyššie uvedených skutočností sa domnievam, že predložená správa obsahuje detailnú analýzu, ako aj relevantné odporúčania v oblasti navrhovaných predpisov v oblasti bankovníctva, a preto odporúčam schválenie navrhovaného znenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. (RO) Podľa môjho názoru sú dynamické, jednoznačne vymedzené finančné trhy, schopné financovať obrovské investície, absolútnou nevyhnutnosťou pre obnovu európskeho hospodárstva. Veľmi podporujem záväzok vyplývajúci zo samitu G20, zameraný na vytvorenie väčšieho množstva kapitálu, a vypracovanie štandardov riadenia likvidity. Kvalitné štandardy likvidity sú kľúčovým prvkom reagovania na krízu.

Domnievam sa tiež, že vyššia miera flexibility, vyplývajúca z prípustných aktív dostupných v rámci Európskej únie, ktorú možno dosiahnuť stanovením bezpečných finančných zdrojov a ich konkrétnych charakteristík, zabezpečí v krízových situáciách finančnú stabilitu z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne.(PL) Finančná a hospodárska kríza počas ostatných rokov rozptýlila ilúzie, že banky vedia najlepšie posúdiť svoje riziko a stanoviť bezpečnostné požiadavky. Hlboká nevedomosť niektorých ľudí zodpovedných za sektor bankovníctva, prvoradý význam prisudzovaný plánom predaja a ignorovanie rizikových faktorov spolu s pasivitou systému finančného dohľadu sú zásadné hriechy bankového sektora, ktoré boli priamym katalyzátorom svetovej recesie.

Dohoda Bazilej II sa neosvedčila ako príliš účinný mechanizmus prevencie krízy. V týchto podmienkach je nevyhnutné čo najrýchlejšie vypracovať nový súbor noriem – Bazilej III, v ktorom už nebude obsiahnutý optimistický predpoklad, že banky sú schopné samoregulácie.

Zvýšenie kapitálových požiadaviek nepochybne prispeje k zvýšeniu bezpečnosti bankového sektora prostredníctvom nárastu likvidity. Takéto opatrenia však predstavujú riziko presunu nákladov na klientov bánk v neprospech hospodárstva, teda nárast cien úverov a iných finančných služieb. Je preto potrebné zabezpečiť vhodné ochranné rámce, ktoré by nás obránili pred týmto nechceným účinkom alebo by ho aspoň minimalizovali. Na druhej strane si však musíme uvedomiť, že finančná bezpečnosť niečo stojí. Otázkou je, koľko sme ochotní za ňu zaplatiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Kríza jasne ukázala, že aj bankový kapitál bol z pohľadu platobnej schopnosti a solventnosti nedostatočný. Preto je nevyhnutná hĺbková revízia existujúceho regulačného rámca, pričom úsilie Bazilejského výboru o všeobecnú aktualizáciu tohto rámca je vlastne vítané, predovšetkým so zreteľom na jednotné, jednoznačné a transparentné právne predpisy. Rámec však obsahuje isté nedostatky a v súčasnom znení by znevýhodnil konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Európske spoločnosti sú závislé od bankových úverov. Je na nich založených osemdesiat percent investícií a pôžičiek v rámci Európy. V tejto súvislosti je zvlášť dôležité zabezpečiť financovanie MSP. Je nutné brať do úvahy rozdiely bez znevýhodňovania konkrétnych modelov podnikania. V opačnom prípade riskujeme narušenie európskeho hospodárstva.

 

16. Pokuty ukladané Komisiou v prípadoch porušenia antitrustových pravidiel (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o pokutách ukladaných Komisiou v prípadoch porušenia antitrustových pravidiel.

 
  
MPphoto
 

  Michel Barnier, člen Komisie.(FR) Vážená pani predsedajúca, ako vždy je mi veľkým potešením zúčastniť sa na celej dnešnej dlhej rozprave. Vystupujem v mene svojho kolegu a priateľa pána Almuniu, ktorý je v tejto chvíli na pracovnej večeri v rámci samitu Číny a Európskej únie. Váš Parlament požiadal Komisiu, aby predložila svoju politiku o pokutách v boji proti praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž. S potešením preto vystupujem v jej mene s týmto vyhlásením.

Ako viete, Komisia je povinná bojovať proti praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž a trestať ich, ak poškodzujú spoločnosti a spotrebiteľov na vnútornom trhu.

Najdôležitejším nástrojom, ktorý máme k dispozícii, je naša právomoc ukladať pokuty spoločnostiam zapojeným do týchto kartelov, ktoré prijímajú reštriktívne obchodné praktiky alebo zneužívajú svoje dominantné postavenie. Uvedené pokuty sú pevne stanovené v súlade s našimi usmerneniami k metóde stanovenia pokút. V súčasnosti platná verzia týchto usmernení bola prijatá iba pred štyrmi rokmi.

Ponúkame tiež znížené pokuty pre spoločnosti ochotné spolupracovať na našom vyšetrovaní, napríklad keď nás upozornia na existenciu kartelu. Týka sa to aj spoločností, ktoré súhlasia s uzatvorením dohody s Komisiou. Týmto spôsobom ušetria všetky strany obrovské množstvo času a prostriedkov. Spoločnosti nemôžeme v žiadnom prípade nútiť, aby uhradili viac než 10 % svojho celkového ročného obratu, ktorý predstavuje hornú hranicu výšky uložených pokút.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, pokuty sú preto naším najdôležitejším nástrojom. Zavedenie sankcií pre jednotlivcov, predovšetkým správnych sankcií, by sa však v budúcnosti nemalo vylúčiť. Niektoré členské štáty v skutočnosti tieto sankcie povoľujú. Chceme sa dôkladne venovať právnym a politickým dôsledkom tohto vývoja.

Potrebujeme formálny právny rámec? V článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 sa ustanovuje právny základ pre pokuty uložené Komisiou. Neustanovujú sa však usmernenia k metóde stanovenia pokút. V článku 23 sa stanovujú základné zásady vrátane hornej hranice obratu, ktorú som práve spomínal. Usmernenia poskytujú podrobné informácie o spôsobe ich uplatňovania.

V mnohých európskych právnych systémoch je pomerne bežnou praxou mať zákonom ustanovenú širokú škálu možných sankcií, ako aj správnych usmernení k metóde stanovenia konečnej pokuty. V súvislosti s uplatňovaním pravidiel hospodárskej súťaže sa to týka Nemecka, Spojeného kráľovstva a Holandska. Na základe tejto situácie nevidíme dôvod navrhovať nové právne predpisy o pokutách, ktoré ukladá Európska únia v konaniach vo veciach hospodárskej súťaže.

Druhá otázka sa týka nutnosti revízie usmernení pred preskúmaním výšky uložených pokút. Chcel by som vám poskytnúť predstavu o nákladoch európskeho hospodárstva v prípade kartelov. Podľa našich odhadov dosiahla škoda spôsobená 18 kartelmi rozloženými v rokoch 2005 až 2007 takmer 8 miliárd EUR. Štúdie tiež ukázali, že kartely spôsobili desať- až tridsaťpercentné zvýšenie cien. Lákavá vyhliadka, ktorej by sa ťažko predchádzalo bez dôkladného uplatňovania právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže, čo je náplňou našej práce.

Výška našich pokút je stanovená tak, aby predstavovala spravodlivý trest za nezákonné postupy v minulosti. Sú vysoké, ale odzrkadľujú výšku spôsobenej škody a nezákonné zisky dosiahnuté členmi kartelu. Naše pokuty musia tiež účinným spôsobom odrádzať spoločnosti od toho, aby sa v budúcnosti zapájali do takýchto praktík narúšajúcich hospodársku súťaž. Z uvedeného dôvodu opakujem, že nevidíme dôvod zmeniť a doplniť usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006.

Tretia a posledná otázka sa týka toho, či by sa pokuty mali počas krízy znížiť. Buďte si istí, že dôkladne skúmame finančnú situáciu spoločností, ktoré v niektorých prípadoch vyhlásia svoju platobnú neschopnosť, a že niekoľkým z nich sme pokuty značne znížili. V nedávno prijatých rozhodnutiach o sanitárnych výrobkoch do kúpeľní alebo o vysoko pevnej oceli sme napríklad uplatnili zníženie pokút od 25 do 75 %.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, nie je v našom záujme vylúčiť spoločnosti z trhu. V skutočnosti je to naopak. Pravidlá hospodárskej súťaže sa často uplatňujú s cieľom umožniť novým spoločnostiam prístup na trh a vykonávanie bežnej obchodnej činnosti za rovnakých podmienok.

 
  
MPphoto
 

  Klaus-Heiner Lehne, v mene poslaneckého klubu PPE.(DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, najprv by som chcel poďakovať Komisii za flexibilný prístup, ktorý práve ukázala. Komisár Barnier uviedol, že v niektorých odvetviach, ako napríklad v stavebnom priemysle, došlo vzhľadom na podstatný hospodársky pokles v tomto odvetví k značnému posunu pri stanovovaní pokút a poskytovaní možnosti odkladu platby – čo však nemožno nazvať „znížením pokút“. Som presvedčený, že zo strany Komisie ide o rozumnú reakciu vzhľadom na osobitú hospodársku situáciu, v ktorej sa mnohé spoločnosti nachádzajú. Bez ohľadu na tento vítaný flexibilný prístup zo strany Komisie však zjavne existuje potreba položiť si základnú otázku v súvislosti s tým, či systém stanovovania pokút, ktorému sa v súčasnosti venujeme, ešte stále po všetkých stránkach zodpovedá zásadám právneho štátu.

Odvážim sa povedať, že o tom môžeme trochu pochybovať. Dôvodom je to, že pri vytváraní takéhoto širokého rámca na stanovovanie pokút bez konkrétnych kritérií v samotnom legislatívnom nástroji nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zjavne poskytuje Komisii taký široký manévrovací priestor, až je takmer možné domnievať sa, že prijaté rozhodnutia nie sú založené výlučne na tvorbe právnych predpisov, ale namiesto toho vo veľkej miere aj na určitých prvkoch náhodného prístupu. Všeobecný súd Európskej únie doteraz, nanešťastie, súhlasil s týmto postupom a touto metódou stanovovania pokút a nezaujal kritický postoj.

Je však možné predstaviť si, že v tejto súvislosti by mohlo prípadne dôjsť k zmene judikatúry. Nachádzame sa v zmenenej situácii, keďže veľmi skoro pristúpime k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a vďaka Lisabonskej zmluve sa Charta základných ľudských práv stala záväznou. Domnievam sa preto, že by sme túto otázku mali zvážiť, a vítam skutočnosť, že Komisia uvažuje nad zmenou a doplnením ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 v tejto oblasti v súvislosti s kritériami a inými druhmi sankcií, čím budú ustanovenia konkrétnejšie a stanovia sa prísnejšie kritériá vrátane tých, čo súvisia so sankciami, ktoré sa majú ustanoviť. Osobne to považujem za nevyhnutný krok na to, aby sa odstránili nedostatky v zásadách právneho štátu, ktoré vnímajú mnohí odborníci v Európe.

 
  
MPphoto
 

  Antolín Sánchez Presedo, v mene skupiny S&D.(ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, otázka pokút je veľmi dôležitá. Ide o reakciu na konanie narúšajúce hospodársku súťaž a táto reakcia musí byť účinná a rozhodná. Slabá a nedostatočná reakcia bude motívom a podnetom na porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže. Pokuty musia preto odrádzať tých, ktorí porušujú pravidlá, ale musia slúžiť aj ako všeobecný nástroj na odrádzanie všetkých subjektov. Musí byť zrejmé, že nezákonná hospodárska súťaž neposkytne žiadne výhody ani úžitok tým, ktorí sa jej dopustia.

Je pravda, že Komisia uplatňuje pri ukladaní pokút široký rozsah právomocí. Právomoc však neznamená svojvoľné konanie, pretože existujú pravidlá, obmedzenia a kritériá, existuje postup so zárukami a v každom prípade existuje súdna kontrola.

Zmluva, nariadenie Rady (ES) č. 1/2003, usmernenia z roku 2006 a oznámenie o programe zhovievavosti z toho istého roku predstavujú rámec, ktorý funguje pomerne spoľahlivo.

Systém by však bolo možné zlepšiť. Skúsenosti z jeho uplatňovania, odporúčania odborníkov a obavy, ktoré legitímne vyjadrili inštitúcie a niektoré subjekty, nám odporúčajú, aby sme riešili niektoré otázky. Bolo by možné zvýšiť transparentnosť a predvídateľnosť a ich vplyv na malé a stredné podniky a zamestnanosť. Diskutovať by sa mohlo aj o trvalej udržateľnosti podnikov. Malo by sa uvažovať nad flexibilným prístupom, pokiaľ ide o sumy a platby, v súvislosti s programami zhovievavosti, a dokonca aj v súvislosti s tým, ako prekonať rozdiely medzi systémami v rôznych členských štátoch.

Systém by bol navyše úplný po doplnení ďalších dôležitých nástrojov. Ide napríklad o zdôraznenie osobnej zodpovednosti, zváženie prijatia iných druhov nápravných prostriedkov nielen na zastavenie konania narúšajúceho hospodársku súťaž, ale aj na predchádzanie jeho opätovnému výskytu, a o prijatie vlastných opatrení zameraných na náhradu pre jednotlivcov aj skupiny.

Všetky uvedené otázky musíme riešiť dôsledne, systematicky a pozitívne bez toho, aby sa vyskytli pochybnosti o spôsobe fungovania politiky hospodárskej súťaže.

 
  
MPphoto
 

  Sophia in 't Veld, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, súhlasím s mnohými vyjadreniami predchádzajúcich rečníkov. Vítam vyhlásenie pána komisára, pretože ak počúvam pozorne, Komisia je v skutočnosti otvorená požiadavke Parlamentu, ktorá bola súčasťou minuloročnej správy o politike hospodárskej súťaže a ktorá sa týka dôkladnejšie spracovaného súboru nástrojov v súvislosti s antitrustovými politikami.

Dôraz sa vo veľkej miere kladie na pokuty a ich výšku, ale mali by sme byť opatrní, aby sa táto rozprava nezmenila na ideologickú diskusiu. Ide do veľkej miery o prijatie súboru nástrojov, ktoré budú slúžiť na odrádzanie pred praktikami narúšajúcimi hospodársku súťaž. Ako ste správne uviedli, škody spôsobené nášmu hospodárstvu a aj spotrebiteľom sú značné. Domnievam sa, že pokuty by mali byť rozumné, ale ak sa spoločnosti sťažujú na pokuty, potom by nemali vytvárať kartely. V tom spočíva najlepšia záruka toho, že spoločnosti nebudú musieť platiť nadmerné pokuty.

Minulý rok sme požiadali o návrhy Komisie v súvislosti s dôkladnejšie vypracovanými nástrojmi. Žiadali sme vás, aby ste predložili návrhy, ktoré by sa vzťahovali na otázky ako individuálna zodpovednosť (ktorú ste spomínali), transparentnosť a zodpovednosť spoločností, kratšie postupy, právo na obhajobu a riadny proces a mechanizmy na zabezpečenie účinného uplatňovania miernejšieho režimu, ale aj na programy dodržiavania právnych predpisov podnikmi a vývoj európskych noriem. Chcela by som vedieť, či Komisia má v pláne predložiť tieto návrhy. Uvedomujeme si, že ide o veľmi zložitú otázku, keďže sa to týka vnútroštátnych právomocí a právomocí EÚ. Domnievam sa však, že máme spoločný cieľ, ktorý spočíva v dosiahnutí správneho fungovania trhu.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Paul Gauzès (PPE).(FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, spomínam si na otázku predloženú pred niekoľkými rokmi vtedajšej pani komisárke pre hospodársku súťaž o tom, či uvažovala nad akýmkoľvek hodnotením vykonávaným v súvislosti s účinnosťou stanovených pokút pre spotrebiteľov. Pani komisárka vtedy na začiatku zasadnutia nášho výboru naznačila, že sa jej na pokutách podarilo získať mnoho miliónov eur. Odpoveď bola teda záporná. Odvtedy ste zrejme uskutočnili štúdie s cieľom zistiť druh spôsobených škôd.

Rád by som vás však upozornil na dve veci. Prvá sa týka toho, že ceny sú pevne určené na základe obratu skupiny. Spoločnosť, ktorá možno porušila pravidlá hospodárskej súťaže, môže byť v rámci skupiny pomerne malá a hovorím to bez toho, aby som ju ospravedlňoval. Prekáža mi to najmä v prípade, ak ide o oddelené právne subjekty.

Po druhé, pán komisár, nie váš kolega, ale vy často hovoríte o potrebe prevencie, pričom ju považujete za lepšiu a v každom prípade účinnejšiu než represiu. Otázka, ktorú kladiem, teda znie, či tieto obrovské pokuty, ktoré sa vždy objavujú na titulných stranách novín, ktoré o nich píšu, majú naozaj nejaký význam v súvislosti s prevenciou. Zaujímalo by ma tiež, či by v rámci prevencie nebolo účinnejšie sústrediť sa viac na počet kontrol než na výšku pokút.

Ako to bolo nedávno vo Francúzsku, zjavne je možné prijať rozhodnutia o sumách, ktoré je potrebné splácať 4 000 alebo 5 000 rokov. Myslím si, že by sme sa nemali príliš sústrediť na tieto číselné údaje. V období neistej hospodárskej situácie si musíme osobitne všímať dôsledky pre spoločnosť.

Porušovať pravidlá hospodárskej súťaže nie je správne. Uložiť pokutu je pomerne odôvodnený krok. Táto pokuta však musí byť naozaj primeraná. Preto sme chceli vedieť, či Komisia zmení a doplní svoje pravidlá. Myslím si, že ste uviedli, že k tomu nedôjde, a to je škoda.

 
  
MPphoto
 

  Peter Skinner (S&D). – Vážená pani predsedajúca, nepoznám spoločnosti, ktoré musia splácať pokuty 400 rokov. Znie to však naozaj tvrdo. Pán komisár, bez ohľadu na to si však tiež uvedomujem, že dnes večer nie ste v postavení, aby ste vytvárali politiku za pochodu. V tejto súvislosti predložím pánovi Almuniovi niektoré otázky o témach dnešnej večernej rozpravy.

Rád by som uviedol dve stručné poznámky. Najskôr by som chcel požiadať o to, aby Komisia uskutočnila hodnotenia vplyvu usmernení z roku 2006. Uvedomujem si, že spolupracovníci pána Almuniu už naznačili, že sa môžu uskutočniť. Teším sa na nich. Možno sa iba chcem uistiť, či nedošlo k zmene. O tom by ste nás však informovali.

Po druhé, dnes večer sme počuli, že celý dôraz sa sústredí na pokuty uložené spoločnostiam, ktoré porušujú podmienky hospodárskej súťaže. Výška pokút môže stúpnuť, ale nezdá sa, že by to spoločnosti odrádzalo. Stále ich porušujú.

K ďalšiemu postupu možno budeme musieť pristupovať inovačne. Napríklad v prípade určovania cien môže byť ďalšie smerovanie malých podnikov pomerne často ovplyvnené dôsledkami tohto stanovovania cien zo strany spoločností a bez toho, aby sa dopustili nejakej chyby, zaplatia uvedené konkrétne pokuty.

Čo keby Komisia chvíľu uvažovala nad sociálnymi dôsledkami? Čo keby Komisia zvážila prijatie iného prístupu? V Spojenom kráľovstve opatrenia napríklad umožňujú namiesto uloženia pokút zákaz činnosti riaditeľov. Tým sa v skutočnosti trestajú zúčastnení vinníci a pracovníci a spoločnosti môžu prežiť. Ide možno o rozumný prístup, ktorý môžeme prebrať ako model nášho prípadného postupu alebo iba ako pilotný projekt.

Ako sme počuli aj z úst rečníkov z iných krajín, existujú ďalšie príklady, pri ktorých som si istý, že by sme mohli postupovať rovnako. Ak pri tom budeme postupovať rozumne, môžeme dosiahnuť veľa a zabezpečiť tak, aby pracovníci v spoločnostiach neboli rovnako postihnutí nesprávnymi praktikami riaditeľov, ktorí prijímajú túto ideológiu kartelov.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Stihler (S&D). – Vážená pani predsedajúca, budem stručná. Rada by som uvítala dnešné vyjadrenia svojich kolegov. Právomoc, ktorú máme v súvislosti s pokutami v prípadoch porušenia antitrustových pravidiel, je skutočnou príležitosťou zničiť kartely, zabrániť praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž a uprednostniť spotrebiteľa.

Podobne ako pán Gauzès a iní by som chcela Komisii položiť tri otázky. Po prvé, ako môžeme zdokonaliť prevenciu? Po druhé, venujeme sa, ako povedal pán Skinner, osvedčeným postupom v jednotlivých členských štátoch? Návrh pána Skinnera v súvislosti so spoluúčasťou správnej rady a postupom voči riaditeľom má zásadný význam. Po tretie, môžeme stanoviť časový harmonogram prípadných návrhov?

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, články 81, 101 a 102 sa všetky zaoberajú týmito otázkami, ako sú spoločnosti, ktoré patria do kartelov, určovanie cien, predátorské ceny a tak ďalej. Určite by sme sa tým mali zaoberať, ale často je zložité dokázať, že k tomu naozaj dochádza. Mám pred sebou napríklad titulok, ktorý znie „Antitrust: ceny automobilov v roku 2009 klesli iba mierne“. Ceny za opravy a údržbu sa pritom naďalej zvyšujú aj napriek kríze, zníženiu miezd a deflácii, nie inflácii. Ide o kartel?

Keď v našej krajine dôjde k prudkému dažďu, cena dobytka automaticky klesne. Myslím si, že je naozaj potrebné preskúmať usmernenia v súvislosti so zavedením nového dlhodobého smerovania a tiež pokiaľ ide o skutočné tresty, ktoré sa chystáte uplatňovať. Domnievam sa, že pán Skinner predložil veľmi zaujímavý návrh, keď povedal, aby sme nechali platiť riaditeľov. Domnievam sa, že by sme mali ukladať aj pokuty, a teda využívať obe možnosti. Určite musíme vykonať veľa práce, ale uberáme sa správnym smerom.

 
  
MPphoto
 

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, práve som si vypočul všetky argumenty a požiadavky. Dôsledne ich budem tlmočiť svojmu kolegovi pánovi Almuniovi, v mene ktorého vám odkazujem, že v súčasnosti nevidí dôvod na návrh úplne nových právnych predpisov v súvislosti s pokutami, keďže platné nariadenie Rady (ES) č. 1/2003, ktoré som už spomínal, môže byť pre nás v dohľadnej budúcnosti veľmi užitočné.

Pokiaľ ide o usmernenia, Komisia nepretržite sleduje ich uplatňovanie a je otvorená akýmkoľvek návrhom na zlepšenie. Z tohto hľadiska by boli niektoré vaše vyjadrenia mimoriadne prínosné.

Pán Lehne, pán Gauzès, pán Skinner, nemáme nič proti určitému stupňu flexibility našich postupov, ktoré slúžia na kontrolu uplatňovania nariadení v rámci usmernení judikatúry s cieľom zohľadniť hospodársku situáciu, ktorá je stále problematická. Opakujem však, že pán Almunia zatiaľ nepovažuje za potrebné revidovať usmernenia z roku 2006. Je spokojný so spôsobom ich fungovania. V súčasnej kríze sa ukázali ako primerane flexibilné, a ako uviedli niektorí z vás, umožňujú nám zohľadniť zložitú finančnú situáciu, v ktorej sa ocitli niektoré spoločnosti.

Komisia sa riadi týmito usmerneniami k metóde stanovovania pokút. Znamená to, že spoločnostiam poskytujú právnu istotu, keďže Komisia sa od nich nemôže odchýliť bez opodstatneného dôvodu. Ak sa Komisia od usmernení odchýli, podstupuje riziko, že súdy zrušia platnosť jej rozhodnutí.

Pani in ’t Veldová, pokiaľ ide o rôzne sankcie, ktoré sa odlišujú od pokút, mali by sme posúdiť, do akej miery by bolo v prípade potreby možné začleniť ich do nášho súčasného právneho rámca. Aj napriek tomu, že alternatívne sankcie sa v členských štátoch uplatňujú, zdá sa, že sa využívajú iba v menšom počte prípadov a hlavný spôsob sankcií predstavujú naďalej pokuty.

Táto rozprava by sa mala riadiť dvoma zásadami. Po prvé, individuálne sankcie nesmú spochybňovať náš súčasný systém zameraný na kontrolu porušení, predovšetkým program zhovievavosti. Po druhé, skutočnosť, že riaditelia alebo zamestnanci spoločnosti boli potrestaní jednotlivo, čo je teda možné, žiadnym spôsobom neznižuje zodpovednosť spoločnosti za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže.

Komisia je nakoniec presvedčená, že súčasná výška pokút a jednotné uplatňovanie práva hospodárskej súťaže Európskej únie sú dobrým nástrojom na odrádzanie pred správaním narúšajúcim hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu.

Pán Lehne, rád by som uviedol, že máme administratívny systém na zabezpečenie riadneho uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže. Systém má navyše mnoho výhod. Máme tiež judikatúru súdu, ktorý uvedený systém podporuje.

Pán Sánchez Presedo spomínal otázku transparentnosti. Neprekvapuje ma to vzhľadom na iné rozpravy v súvislosti s dohľadom, na ktorých sa zúčastnil. Je možné dosiahnuť zlepšenia. Ako som práve uviedol, máme flexibilné usmernenia a práve tento rok sme zaviedli osvedčené postupy.

Napokon pani in ’t Veldová a pani Stihlerová predložili otázku dôkladnejšie prepracovaných programov a nástrojov. Túto problematiku môžeme predložiť prostredníctvom programov dodržiavania právnych predpisov. Sú veľmi vítané. Z nášho hľadiska si veľmi dobre uvedomujem, že spoločnosti berú tieto programy dodržiavania právnych predpisov vážne. Tento prístup môže pomôcť pri prevencii, ktorá, pán Gauzès, je v skutočnosti stále lacnejšia než náhrady alebo tresty.

Na záver chcem dodať, že pán Skinner a pán Kelly spomínali spoločnosti, ktoré niekedy trpia v dôsledku týchto trestov, a sociálne problémy, ktoré môžu vzniknúť. Vývoj v členských štátoch sledujeme s veľkým záujmom, predovšetkým pokiaľ ide o malé a stredné podniky. Z uvedeného dôvodu sme odhodlaní navrhnúť, ako to naznačuje naša biela kniha, že budeme konať v súvislosti so žalobami o náhradu škody, aby sme zistili ich účinnosť a zhodnotili ich vplyv. Komisia preto čoskoro začne verejnú konzultáciu o tejto otázke.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne.(RO) Európska komisia čoraz častejšie ukladá stále vyššie pokuty kartelom a spoločnostiam, ktoré zneužívajú svoje postavenie na trhu. Pokuty, ktoré Komisia uložila v roku 2009, prekročili hranicu 2 miliárd EUR. Vítam rýchlu reakciu zo strany európskej výkonnej moci. Zároveň sa sami seba musíme spýtať, či je súčasný systém sankcií dostatočne komplexný. Komisia zohráva dvojitú úlohu prokurátora a sudcu. Nepriaznivé dôsledky uložených pokút sa navyše týkajú aj zamestnancov v spoločnostiach, ktorí sú potrestaní stratou pracovných miest. Znamená to, že ľudia, ktorí neporušili zákon, sa stávajú sprievodnými obeťami. Preto som presvedčený, že je potrebné navrhnúť súbor dôkladnejšie prepracovaných opatrení pre prípady porušenia antitrustových pravidiel. Opatrenia by mali byť zamerané na podporu transparentnejších postupov vytvorením nezávislého súdnictva a zavedením možnosti trestať na individuálnom základe riaditeľov zodpovedných za nezákonné správanie spoločností.

 

17. Jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu.

 
  
MPphoto
 

  Artur Zasada (PPE).(PL) Vážená pani predsedajúca, rád by som sa vyjadril o problémoch, ktoré na európskych letiskách riešia matky s malými deťmi a starší ľudia. Na základe nariadenia (ES) č. 1107/2006 by malo letisko týmto dvom skupinám poskytovať asistenčné služby. Bohužiaľ, vo väčšine prípadov sa ustanovenia nariadenia nedodržiavajú. Dokonca ani v televíznej reklame, ktorá sa tento rok s veľkou slávou pripravila na príkaz Európskej komisie, sa ani len slovom nespomínajú matky či otcovia, ktorí cestujú s deťmi sami.

Riešenie problému je jednoduché – je potrebné prijať účinné opatrenia zamerané na informovanie občanov o ich právach. Po prvé, je potrebné zmeniť názov nariadenia a doplniť ho o informáciu, ktorá poukáže na to, že sa týka aj matiek a otcov, ktorí cestujú s malými deťmi sami. Po druhé, pre túto skupinu cestujúcich je potrebné navrhnúť nový piktogram, ktorý by bol povinný na všetkých letiskách v členských štátoch Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Teresa Jiménez-Becerril Barrio (PPE). (ES) Vážená pani predsedajúca, ako členka Podvýboru pre ľudské práva, ako španielska a európska občianka a ako obeť terorizmu, keďže teroristická organizácia ETA zavraždila v Seville môjho brata a jeho manželku, vo svojom dnešnom vystúpení odsudzujem skutočnosť, že venezuelská vláda a prezident umožnili teroristom z organizácie ETA výcvik na území Venezuely na základe príkazov údajného teroristu Artura Cubillasa, ktorý pracuje pre vládu Huga Cháveza napriek tomu, že je na neho vydaný medzinárodný zatykač. Ide o závažné porušenie základného práva všetkých európskych občanov na bezpečnosť.

Žiadam o dôrazné opatrenia zo strany španielskej vlády ako reakciu na toto závažné poníženie všetkých španielskych občanov. Pán Zapatero nemôže naďalej mlčať, kým venezuelský veľvyslanec označuje príslušníkov našej Občianskej gardy, ktorí sú a aj naďalej budú vzorom odvahy v boji proti organizácii ETA, ako mučiteľov. Nemôže ani odvracať zrak od toho, že sa na pôde Venezuely rozvíja spolupráca medzi organizáciou ETA a Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie, ktorú už odsúdil sudca Eloy Velasco. Pán Zapatero si nemôže podať ruku s takým vedúcim predstaviteľom, akým je pán Chávez, ktorý Venezuelu mení na raj teroristov.

Predseda vlády krajiny, akou je Španielsko, v ktorej terorizmus spôsobil toľko bolesti, nemôže naďalej prehliadať tento problém a mal by reagovať tak, ako si to situácia vyžaduje. Urobil by to každý bežný občan, keby mal príležitosť.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Stihler (S&D). – Vážená pani predsedajúca, dnes som chcela hovoriť o tom, že Európska nadácia pre pľúca ocenila 18. septembra 36 poslancov tohto Parlamentu vrátane mojej osoby za našu činnosť v oblasti boja proti tabaku.

Tento rok je Európskym rokom pľúc a kolegovia, ktorých zaujíma naša práca v oblasti boja proti tabakovému priemyslu a kontroly tabaku, môžu ešte podpísať petíciu.

V súčasnosti sa len v 10 z 27 členských štátov uplatňuje všeobecný zákaz fajčenia na verejných miestach s cieľom vytvoriť na týchto miestach prostredie bez dymu. Som hrdá na to, že Škótsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli zákaz fajčenia na verejných miestach. Posledné dôkazy svedčia o tom, že počet detí, ktoré sú hospitalizované s astmou, sa vďaka zákazu fajčenia na verejných miestach znížil o 18 %. Je potrebné, aby sme boli svedkami prijatia tohto opatrenia v celej Európskej únii.

Chcela by som požiadať Parlament, aby zablahoželal 36 poslancom, ktorých 18. septembra ocenila Európska nadácia pre pľúca.

 
  
MPphoto
 

  Nessa Childers (S&D). – Vážená pani predsedajúca, chcela by som uvítať minulotýždňové hlasovanie Výboru pre rozpočet s cieľom zmraziť platy a príplatky európskych komisárov dovtedy, kým nedôjde k zmenám v Kódexe správania komisárov. Toto hlasovanie dokazuje, že Parlament viac nebude tolerovať opakovanie prípadov, akým bol napríklad prípad Charlieho McCreevyho, bývalého komisára pre vnútorný trh, ktorého novú funkciu člena správnej rady vyšetruje Komisia z dôvodu obáv možného konfliktu záujmov.

Podľa údajov Komisie bolo predložených 201 žiadostí o povolenie nastúpiť na pracovné miesta po uplynutí funkčného obdobia žiadateľov v Komisii. Len jedna z nich bola zamietnutá. Je potrebné revidovať kódex, aby nebol len súborom voľne vykladaných usmernení.

 
  
MPphoto
 

  Sergej Kozlík (ALDE).(SK) Súčasná vládna moc na Slovensku predkladá návrhy zákonov, ktoré oslabujú ústavne garantovanú nezávislosť súdov a sudcov.

Návrh na zmenu ústavy, ktorý má zúžiť imunitu sudcov, vláda predkladá do Parlamentu bez pripomienkového konania a s absenciou odbornej diskusie. To, že na Slovensku dochádza k deformácii demokracie a právneho štátu, dokladá aj skutočnosť, že predsedovi najvyššieho súdu a predsedovi súdnej rady už dvakrát nebolo umožnené vystúpiť v pléne Národnej rady počas rokovania o justičných zákonoch vrátane zákona o súdnej rade. Novela zákona o súdnej rade zjavne sleduje cieľ zmeniť zloženie súdnej rady ešte pred uplynutím jej riadneho funkčného obdobia. Novela zákona o sudcoch zvyšuje počet politických nominantov vo výberových komisiách pre výber a kariérny postup sudcov z jedného na troch. To je len časť príbehu, ktorý jasne vykresľuje snahu súčasnej výkonnej a vládnej moci na Slovensku zasahovať do moci súdnej.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Sógor (PPE). (HU) Dnešný deň 6. október je v histórii Maďarska dôležitým dátumom. Maďarskí revolucionári pred viac ako 150 rokmi vystúpili so zbraňou v ruke proti dvom najmocnejším armádam Európy v mene základných hodnôt slobody, rovnosti a bratstva, ktoré sa v tom čase začali objavovať v Európe. V tento deň bolo v meste Arad, ktoré sa v súčasnosti nachádza v Rumunsku, popravených trinásť generálov porazených v boji za slobodu. Ako však dostatočne ukázali udalosti z roku 1956, túžba maďarského ľudu po slobode sa rovnako intenzívne prejavila v boji proti komunizmu, utláčateľskému režimu 20. storočia. Len štyria z trinástich mučeníkov popravených v Arade v roku 1848 boli Maďari a to je dôkazom, že všeobecné hodnoty presahujú národnostné rozdiely. Pre nás Maďarov je to symbol večnej túžby po slobode a jednote maďarského národa, ako aj zmierenia a solidarity medzi národmi.

 
  
MPphoto
 

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE).(ES) Vážená pani predsedajúca, rád by som využil túto príležitosť a odsúdil ponižujúce a nedemokratické zaobchádzanie vlády Huga Cháveza s ľuďmi, ktorí obhajujú slobodu a ľudské práva.

Zadržanie nášho kolegu pána Iturgaiza na letisku v Caracase nemožno prehliadnuť. Nie je to prvý raz, čo tento režim zaútočil na členov Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Ako poslanci tohto Parlamentu máme poslanie aj mimo EÚ. Jeho súčasťou je aj presadzovanie hodnôt, na ktorých je založená Únia, ako sú sloboda, demokracia a dodržiavanie ľudských práv.

Je zrejmé, že túto úlohu neprijímajú pozitívne tí, ktorí sa usilujú svojim obyvateľom vnucovať totalitné myšlienky.

Výsledok parlamentných volieb z 27. septembra vytvára priestor na nádej, hoci by sme sa všetci mali zaoberať reakciou na pokrok zo strany venezuelskej opozície.

Čo možno očakávať od vlády, ktorá poskytuje útočisko teroristom z teroristickej bunky Oker, od výkonného orgánu, ktorého súčasťou je ako vedúci bezpečnostnej skupiny venezuelského Národného krajinného inštitútu aj údajný vrah z organizácie ETA, alebo od vlády, ktorá ignoruje žiadosti o vydanie mnohých teroristov, ktorí unikli pred spravodlivosťou?

Zjavne od nej nemožno očakávať nič.

Vážená pani predsedajúca, takého odsúdeniahodné postoje si zaslúžia rozhodnú reakciu a čo najdôraznejšie odmietnutie zo strany Parlamentu.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). (HU) Nemecko rozdelené na dve časti bolo najhmatateľnejším symbolom absurdnosti a neľudskosti dvojpólového sveta. Bez znovuzjednotenia Nemecka by nedošlo ani k znovuzjednoteniu Európy a k rozšíreniu v rokoch 2004 a 2007. V súvislosti s umelým a absurdným rozdelením Nemecka prejavil z európskych národov najväčší súcit maďarský národ. Opätovné zjednotenie Európy sa začalo znovuzjednotením nemeckého národa. Pád Berlínskeho múra spôsobil aj pád múra, ktorý rozdeľoval Európu rozpoltenú v dôsledku studenej vojny. Ako Maďar som mimoriadne hrdý na to, že vedúci predstavitelia našej krajiny v tom čase prijali odvážne a trúfalé rozhodnutie umožniť niekoľkým desaťtisícom občanov Nemeckej demokratickej republiky, ktorí utiekli do Maďarska, prekročiť železnú oponu smerom do Rakúska. Zrušili zmluvu medzi Maďarskom a NDR a odstránili tak prvú tehlu Berlínskeho múra. Vtedajší minister zahraničných vecí Maďarska Gyula Horn a premiér Miklós Németh tak vykonali historický čin, ku ktorému by nemohlo dôjsť bez reformného úsilia Michaila Gorbačova.

 
  
MPphoto
 

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, práve som sa vrátil z Islandu, kde som sa zúčastnil na prvom stretnutí Spoločného parlamentného výboru EÚ – Island. V priebehu dvojdňovej návštevy sa naša delegácia zúčastnila na mimoriadne obsažnej výmene názorov s členmi islandskej vlády a poslancami islandského parlamentu, ktorá sa týkala žiadosti Islandu o členstvo v EÚ.

Keď sa delegácia stretla s islandským ministrom pre rybné hospodárstvo, využil som príležitosť a predložil som otázku výrazného zvýšenia celkového povoleného výlovu makrel. Je zodpovednosťou nás všetkých udržať lov tohto druhu, a v skutočnosti aj lov všetkých druhov rýb. Zmienil som sa však konkrétne o love makrel. Teší ma, že 12. októbra začne Island v Londýne rokovania s pobrežnými štátmi, a dúfam, že sa podarí dosiahnuť uspokojivé riešenie.

Dôsledky finančnej krízy sú na Islande stále veľmi viditeľné. Z uvedeného dôvodu musí spor súvisiaci s bankou Icesave zostať dvojstrannou záležitosťou medzi Islandom, Spojeným kráľovstvom a Holandskom. Je mimoriadne dôležité, aby zúčastnené strany pokračovali v rokovaniach s cieľom dosiahnuť uspokojivý výsledok.

 
  
MPphoto
 

  Georgios Koumoutsakos (PPE).(EL) Vážená pani predsedajúca, osobitne ma teší skutočnosť, že je tu dnes pán komisár Barnier, pretože viem, že záležitosť, o ktorej mám v úmysle hovoriť, ho mimoriadne zaujíma. Prírodné katastrofy predstavujú nevyčísliteľné náklady z hľadiska ľudských životov a hospodárskych infraštruktúr. Ich riešenie je spoločnou výzvou a vyžaduje si spoločné opatrenia. Preto je dôležité, aby Európska únia bola schopná v takýchto núdzových prípadoch účinne reagovať. Aby to Európa dokázala, musí lepšie využiť svoj potenciál a podnietiť európskych občanov do činnosti.

Dlhodobá európska tradícia dobrovoľníckej práce a zásada solidarity poskytujú dobrý základ na dosiahnutie tohto cieľa. Preto nastal čas, aby sme vytvorili Európsky dobrovoľnícky zbor, presne tak, ako sa uvádza v článku 214 ods. 5 Lisabonskej zmluvy. Chcel by som vám pripomenúť, že rok 2011 bude Európskym rokom dobrovoľníckej práce. Európsky dobrovoľnícky zbor by posilnil úlohu a obraz Európy a získal by si srdcia a mysle európskych občanov a občanov na celom svete.

Európsky parlament má povinnosť urýchlene prijať opatrenia a vytvoriť Európsky dobrovoľnícky zbor.

 
  
MPphoto
 

  Zbigniew Ziobro (ECR).(PL) Vážená pani predsedajúca, od roku 2013 budú v Európskej únii platiť konkrétne obmedzenia na emisie CO2. Nedávne plány Európskej únie zaviesť obmedzenie s nižšou hornou hranicou, než bola pôvodne plánovaná, konkrétne na úrovni 0,688 tony CO2 na tonu vyrobeného výrobku, môžu viesť ku katastrofickej situácii pre výrobcov cementu v mnohých európskych krajinách vrátane Poľska.

Podľa informácií niektorých médií, ako napríklad denníka Gazeta Prawna, sa vypočítalo, že ceny cementu sa zvýšia minimálne o 30 %, čo na jednej strane zasiahne maloobchodného zákazníka, ktorý si chce postaviť dom či byt, ale rovnako to spomalí hospodársky rozvoj všade tam, kde cement predstavuje základný výrobný prostriedok. Táto situácia je nebezpečná najmä pre nové členské štáty, pretože bude trvať ešte dlho, kým sa vyrovnajú bohatým krajinám ako Francúzsko alebo Nemecko, ktoré postavili väčšinu svojej infraštruktúry, ako napríklad diaľnice, už veľmi dávno, v čase, keď v tejto oblasti neplatili žiadne obmedzenia. Táto situácia má aj ten negatívny vplyv, že časť výroby sa presunie za našu východnú hranicu, CO2 sa bude produkovať aj tak a stratové bude naše hospodárstvo.

 
  
MPphoto
 

  Georgios Toussas (GUE/NGL).(EL) Vážená pani predsedajúca, nedemokratické uznesenie, ktoré včera 5. októbra schválilo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, kladie na rovnakú úroveň boj robotníckej triedy a ľudu a extrémizmus a v mene boja proti extrémizmu sa v ňom navrhuje obmedzovanie a zrušenie základných demokratických práv, akými sú právo na slobodu prejavu, právo na zhromažďovanie a združovanie a dokonca sa v ňom navrhuje aj zákaz činnosti politických strán.

V tomto odsúdeniahodnom uznesení je vyhradená osobitná poznámka v súvislosti s Gréckom a významným bojom robotníckej triedy a ľudu, ktorý sa nedávno začal proti barbarskej protiľudovej politike Európskej únie, vlády našej krajiny a vlád ostatných členských štátov Európskej únie. Triedny boj sa nezastaví reakcionárskymi uzneseniami a zákonmi. Predstavuje historickú páku, nevyhnutný produkt systému zrodený z barbarstva a z vykorisťovania človeka človekom. Boj robotníckej triedy, obnova a protiútok robotníckej triedy a ľudového hnutia v celej Európe dokážu poslať tieto uznesenia tam, kam patria – na smetisko dejín.

Komunistická strana Grécka vyzýva robotnícku a ľudovú triedu, aby odsúdili toto reakcionárske uznesenie v praxi prostredníctvom zintenzívnenia boja proti protiľudovým útokom kapitálu v Európskej únii a buržoáznych vlád a zároveň tak podporili úsilie o vybudovanie sociálno-politického spojenectva robotníckej triedy a samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré bude požadovať zmeny v prospech ľudí.

 
  
MPphoto
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). (LT) Dnes v Bruseli prebieha samit EÚ – Čína. Okrem otázok zmeny klímy a obchodu sú predmetom diskusie aj otázky situácie zástancov ľudských práv v Číne, trestu smrti a táborov nútenej práce Laogai. Tieto témy sú nepochybne veľmi dôležité. Chcela by som vám však pripomenúť ďalší naliehavý problém Číny, Tibet. Je poľutovaniahodné, že dialóg medzi zástupcami dalajlámu a predstaviteľmi vlády Čínskej ľudovej republiky, ktorý vzbudil určitú nádej, napreduje veľmi pomaly. Deviate kolo tohto dialógu sa uskutočnilo v novembri minulého roka. Stretnutia sa uskutočňujú nepravidelne a prevláda na nich atmosféra nedôvery aj napriek tomu, že dalajláma sa už dávno vzdal nielen dosiahnutia nezávislosti Tibetu, ale aj jeho zvrchovanosti.

Znova by som chcela vyzvať vedúcich predstaviteľov Číny, aby vyriešili otázku Tibetu prostredníctvom dialógu, nenásilne a bez toho, aby ignorovali dalajlámu. Európska únia by takýto dialóg nepochybne privítala a je pripravená prispieť, robiť prostredníka a pomôcť akýmkoľvek možným spôsobom.

 
  
MPphoto
 

  Corneliu Vadim Tudor (NI).(RO) V Rumunsku, žiaľ, funguje systém prísnej cenzúry, s akým sa nestretávame v žiadnom inom členskom štáte Európskej únie. Mám na mysli absurdnú inštitúciu, ktorá sa nazýva Národná rada pre audiovíziu.

Ide o stalinistické monštrum, ktoré by v rozpore so zdravým rozumom zakázalo dokonca aj takých veľkých spisovateľov, ako sú Cervantes, Goethe, Byron, Balzac, Cesar Pavese a Adam Mickiewicz, keby v súčasnosti žili. Táto banda úspešne terorizuje nezávislé televízne stanice. Spomínanú radu by som prirovnal k cintorínu slonov, z ktorého vychádza niekoľko živých mŕtvol, ktoré na diaľku riadi upadajúca diktatúra. Táto diktatúra ukladá ochromujúce finančné pokuty tým programom, v ktorých majú opozičné strany možnosť vysloviť určité pravdivé informácie.

Pomôžte nám zbaviť sa despotických mandarínov z Národnej rady pre audiovíziu a vrátiť Rumunsku najväčšie víťazstvo, ktoré dosiahlo v revolučnom roku 1989: slobodu tlače.

 
  
MPphoto
 

  Marian Harkin (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, dnes večer sme už rokovali o sociálnych ustanoveniach a Lisabonskej zmluve, ktorá zaväzuje Úniu, aby pri vykonávaní svojich politík zvažovala sociálne dôsledky rozhodnutí. Zvažuje EÚ, alebo skôr Komisia, sociálne a dokonca hospodárske dôsledky skutočnosti, že trvá na tom, aby Írsko splnilo podmienky Paktu stability a rastu do roku 2014?

Samozrejme, fiškálna konsolidácia je veľmi dôležitá, ale skutočne to vyzerá tak, že tu ide len o ňu. „Dostaňte sa do roku 2014 za každú cenu pod 3 %“: to je veľmi jasný signál zo strany EÚ. Belgické predsedníctvo už dnes večer uviedlo, že nezmyslené úsporné opatrenia nie sú nevyhnutné, a predsa sa s nimi stretávame. S nezmyselnými úspornými opatreniami a s fiškálnou nápravou za každú cenu. A čo tak potreba obnoviť naše hospodárstvo? Áno, potrebujeme sa dostať späť na úroveň 3 %, potrebujeme však dlhší časový rámec.

Úplne súhlasím s tým, že mnohé ťažkosti sú spôsobené vlastnou vinou, a neočakávam súcit. Tvrdím však, že nezmyslené úsporné opatrenia zničia naše malé otvorené hospodárstvo, v ktorom sa po dvoch rokoch krízy ešte stále každý deň zatvárajú štyri podniky.

 
  
MPphoto
 

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE).(PL) Vážená pani predsedajúca, v priebehu niekoľkých posledných dní sa objavilo množstvo správ o smrtiacich účinkoch psychoaktívnych látok alebo takzvaných dizajnérskych drog. Tento problém je veľmi viditeľný aj v Poľsku z dôvodu rastúcej vlny intoxikácií a dokonca aj smrteľných prípadov najmä medzi mladými ľuďmi.

Vynaliezavosť výrobcov a predajcov dizajnérskych drog víťazí nad právnymi predpismi členských štátov. Smrtiace drogy umiestňujú na trh oveľa skôr, ako sa členským štátom darí zakázať ich predaj na základe vnútroštátneho práva, a medzi mladými ľuďmi, ktorí si ich kupujú, rastie presvedčenie, že keďže dizajnérske drogy nie sú zakázané, nie sú ani nebezpečné. To však vôbec nie je pravda. Dizajnérske drogy sú rovnako škodlivé ako nelegálne drogy a sú dokonca ešte škodlivejšie, pretože rýchlejšie vyvolávajú závislosť.

Vzhľadom na veľmi vážny sociálny problém týkajúci sa dizajnérskych drog, ktorý sa každý deň prehlbuje, musíme čo najskôr prijať rozhodné a účinné opatrenia. Európska komisia by mala v záujme zdravia tisícov mladých ľudí rýchlo prijať celý rad opatrení s cieľom informovať ľudí o škodlivosti dizajnérskych drog a o nebezpečenstvách, ktoré súvisia s ich užívaním, a rovnako by mala pripraviť nové legislatívne opatrenia.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, ako uvádza denník Financial Times zo 6. októbra, komisárka pre výskum pani Geogheganová-Quinnová varovala pred krízou v oblasti inovácií v Európe.

Pomocou rôznych opatrení, ako sú napríklad iniciatívy v oblasti financovania prostredníctvom rizikového kapitálu, musíme povzbudiť financovanie výskumu v súkromnom sektore. Avšak v návrhoch Európskej únie, ktoré sú zamerané na to, aby sa zabránilo opätovnej finančnej hospodárskej kríze, sa kladie krízový kapitál, ktorý je kľúčom k podpore malých inovačných novozaložených podnikov v EÚ, na rovnakú úroveň ako špekulanti, akými sú napríklad hedžové fondy.

Krízový kapitál predstavuje vďaka svojej schopnosti opeľovať rozvíjajúce sa podniky a podnecovať rast svetového hospodárstva medonosnú včelu alternatívnych fondov, čoho príkladom sú spoločnosti Google, Facebook a Skype. Rizikové fondy poskytujú inovačným súkromným novozaloženým podnikom a MSP prístup ku kapitálu, obchodným znalostiam a často aj prístup na samotný trh. Poskytujú stabilnú podporu a investície na obdobie v priemernej dĺžke tri až sedem rokov.

Rovnako potrebujeme vyrovnať rozdiel medzi nami, USA a Japonskom. Myslím si, že slovám komisárky pre výskum pani Geogheganovej-Quinnovej by sme mali venovať pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Sonia Alfano (ALDE).(IT) Vážená pani predsedajúca, rada by som Parlament informovala o tom, že minulú nedeľu počas pápežovej návštevy v Palerme bola porušená talianska ústava a Charta základných práv Európskej únie. Pošliapala sa sloboda prejavu a myslenia a nedotknuteľnosť obydlia.

Talianska polícia pri tejto príležitosti trvala na odstránení transparentu, na ktorom boli napísané slová z evanjelia: „Môj dom je domom modlitby, ale vy ste z neho urobili pelech zlodejov“, a tá istá polícia zároveň rozmiestnila plagáty, ktoré mali homofóbny charakter a boli zamerané proti nezosobášeným párom. Majiteľ kníhkupectva Altro quando vo svojom obchode vyvesil plagát, na ktorom bolo napísané „Mám rád Milinga“. Polícia vkročila do súkromného priestoru, zmocnila sa transparentu bez akéhokoľvek súdneho príkazu a použila metódy, ktoré boli nevhodné dokonca aj podľa jej vlastných noriem.

Je paradoxné, že vo svetskom a demokratickom štáte, akým by Taliansko malo byť, potláčajú orgány slobodu prejavu verejnosti s cieľom neuraziť city pápeža, kým premiér Berlusconi môže na verejnosti používať hrubé výrazy bez toho, aby to bolo pre cirkev problémom. Všetky svetské a cirkevné inštitúcie však pri tejto príležitosti opäť spochybnili demokraciu v Taliansku a zväčšili neprekonateľnú priepasť, ktorá sa v súčasnosti objavila medzi inštitúciami a verejnosťou.

 
  
MPphoto
 

  Claudiu Ciprian Tănăsescu (NI).(RO) Aj napriek opatreniam na obnovu, ktoré prijali vlády európskych krajín, poukazujú nedávne demonštrácie a štrajky na to, že situácia sa ani zďaleka nezlepšuje.

Bohužiaľ, práve tieto opatrenia na obnovu, ktoré majú podľa vlád vyplniť medzery v rozpočte a vyplatiť drahé pôžičky od bánk, spôsobujú novú krízu, ktorá sa odráža v bezprostrednom znížení príjmov a poklese kvality života európskych občanov.

Zrejme nastal čas, aby vlády členských štátov Európskej únie zmenili svoj postoj a uprednostnili záujmy občanov s čoraz prázdnejšími vreckami pred záujmami bánk, ktorým sa stále zázračne darí vytvárať veľké zisky. V podstate ide o to, že ak má niekto túto hru prehrať, nemal by to vždy byť bežný občan.

 
  
MPphoto
 

  Gabriel Mato Adrover (PPE).(ES) Vážená pani predsedajúca, aj ja budem hovoriť o Venezuele, pretože niektorí ľudia nechápu, že demokracia neznamená len možnosť ísť voliť. V demokracii je možné ísť voliť bezpečne, slobodne a bez rozdielu a v demokracii a v rámci systému slobôd je potrebné rešpektovať aj súkromné vlastníctvo.

Bohužiaľ, v súčasnosti je vo Venezuele ohrozená verejnosť a jej podniky. V tejto súvislosti by som sa chcel zmieniť o jednom podniku, ktorý sa volá Agroisleña a ktorý založili ľudia z Kanárskych ostrovov. Od jeho existencie je závislých viac ako 1 000 rodín. Bol nespravodlivo vyvlastnený a rovnako ako veľa ďalších podnikov po mnohých rokoch tvrdej práce zlyháva na základe nevypočítateľných rozhodnutí tých, ktorí si myslia, že je dovolené všetko. Najskôr bola zhabaná pôda, v súčasnosti sa konfiškujú podniky, kto teda vie, čo bude ďalej?

Nastal čas, aby sa venezuelskí občania cítili slobodne a aby už podnikatelia nemali pocit bezmocnosti a neustálej hrozby. Ako už bolo povedané, nastal čas, aby bola vo Venezuele skutočná demokracia, ktorá určite nebude útočiskom teroristov.

 
  
MPphoto
 

  Evelyn Regner (S&D).(DE) Vážená pani predsedajúca, chcela by som upriamiť pozornosť na týždeň akcií Medzinárodnej federácie pracovníkov v doprave, ktorý sa tento víkend uskutoční v Istanbule. Dôvodom tohto medzinárodného dňa solidarity je agresívne správanie svetovej doručovateľskej spoločnosti voči vlastným zamestnancom, ktorí chcú založiť odborový zväz. Turecké pracovné právo, žiaľ, ešte nespĺňa európske normy a zamestnávatelia túto skutočnosť často v plnej miere využívajú. Podľa tureckého zákonníka práce môže odborový zväz fungovať v rámci spoločnosti len vtedy, keď je v odboroch organizovaných viac ako 50 % zamestnancov. Dovoľte mi to zopakovať: viac ako 50 %.

UPS, doručovateľská spoločnosť so sídlom v USA, konala surovo, aby zastavila kampaň, ktorá vyzývala pracovníkov na členstvo v odborovom zväze. Spoločnosť prepustila bez výpovednej doby 157 zamestnancov potom, ako založili kompetentný zväz pracovníkov v doprave TÜMTIS a usilovali sa o to, aby ho spoločnosť UPS uznala ako odborový zväz. Tisíce zamestnancov spoločnosti UPS už od mája bojujú za lepšie pracovné podmienky a za to, aby ich kolegov znova zamestnali. Toto pracovné právo v prospech zamestnávateľov a jeho kruté metódy znamenajú, že Turecko je zónou bez odborových zväzov.

 
  
MPphoto
 

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE).(ES) Vážená pni predsedajúca, 18. októbra sa v tureckom meste Diyarbakir začne súdny proces s 28 vedúcimi predstaviteľmi tureckej Strany za demokratickú spoločnosť (DTP).

Je medzi nimi 14 zástupcov, ktorých zvolila verejnosť: 12 starostov a dvaja poslanci mestského zastupiteľstva. Ich trestný čin spočíva v pokojnej obhajobe svojich politických pozícií, za ktorú možno zaplatia trestom odňatia slobody v dĺžke od 15 rokov až doživotným väzením.

Zákaz strany DTP a zatknutia, o ktorých som sa zmienila, sú jedným z ďalších príkladov prenasledovania, ktorého obeťou je kurdská menšina v Turecku. Tieto udalosti sme otvorene odsúdili v uznesení, ktoré sme prijali 10. februára a v ktorom sme analyzovali pokrok Turecka v roku 2009 súvisiaci s približovaním sa Turecka k Únii, nemyslíme si však, že došlo k dostatočnému pokroku.

Ak budeme dôslední a ak budeme chcieť pomôcť obetiam a Turecku napredovať správnym smerom, podarí sa nám to. Podporme počas tohto obdobia hnutie solidarity s kurdským sporom.

Z uvedeného dôvodu by som chcela naliehavo požiadať Komisiu a Parlament, aby na súdny proces v Diyarbakire vyslali oficiálneho predstaviteľa.

 
  
MPphoto
 

  Corina Creţu (S&D).(RO) Najhoršia vec, ktorá sa môže stať počas hospodárskej krízy, je, ak okrem nej dôjde aj k politickej kríze. Práve k tomu dochádza v Rumunsku, ktoré zažíva najprudší hospodársky pokles v Európe prekonávajúcej krízu.

Vláda, ktorá je ľahostajná voči ťažkostiam miliónov Rumunov vyslovene odsúdených na utrpenie v dôsledku zimy a hladu a bez možnosti kúpiť si lieky, zavádza bezprecedentne kruté úsporné opatrenia. Sociálne protesty, ktorých svedkami sme v poslednom čase, odrážajú náladu zúfalých občanov s vyhliadkami núteného trávenia krutej zimy s výrazne zníženými príjmami. Ako už bolo na dnešnej plenárnej rozprave v tomto Parlamente uvedené, dochádza zároveň k šokujúcim porušeniam práva na slobodu prejavu.

Podvodné presadzovanie dôchodkového zákona zameraného na najchudobnejšiu časť populácie ma núti požiadať európske inštitúcie, aby venovali potrebnú pozornosť maximálnej kríze, v ktorej sa Rumunsko ocitlo, a aby zastavili nedemokratické zneužívanie v tejto krajine.

 
  
MPphoto
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE).(PT) Chcela by som na tomto mieste upozorniť na udalosť, ku ktorej došlo včera v Portugalsku a ktorá je mimoriadne dôležitá pre krajinu, pre Európu a pre budúcnosť ľudstva.

Champalimaudova nadácia otvorila centrum pre výskum rakoviny a neurovied. Pán Champalimaud bol podnikateľ, ktorý zanechal tretinu svojho súkromného majetku, 500 miliónov EUR, na vedecký výskum v týchto oblastiach. Vzdávam hold predsedníčke nadácie Dr. Leonor Belezovej, ktorá stanovila prísne kritériá prepojenia vedeckého výskumu na najvyššej úrovni a klinickej praxe. Som si istá, že cieľ postaviť Portugalsko a Európu na popredné miesto v rámci excelentnosti v tejto oblasti vedeckého výskumu sa dosiahne v plnej miere.

Champalimaudova nadácia pritiahne do Portugalska a do Európy celosvetovo uznávaných vedcov. Pri ústí rieky Tejo sa začne písať nová kapitola portugalského a európskeho vedeckého výskumu, ktorý umožní svetu dozvedieť sa o nových svetoch.

 
  
MPphoto
 

  Miroslav Mikolášik (PPE).(SK) Zajtra sa na parlamentnom zhromaždení Rady Európy bude hlasovať o správe britskej socialistky McCafferty s názvom Prístup žien k zákonnej lekárskej starostlivosti, problém neregulovaného používania výhrady vo svedomí.

Dôrazne treba odsúdiť túto správu, ktorá bezprecedentným spôsobom predstavuje závažný zásah a ohrozenie suverenity členských štátov, princípu subsidiarity a základného práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Správa sa totiž zameriava najmä na oblasť takzvanej reprodukčnej zdravotnej starostlivosti pre ženy a potraty, sterilizáciu, ale tiež, prosím pekne, citujem „utíšenie bolesti prostriedkami na skrátenie života pre nevyliečiteľne chorých pacientov“, čo znamená aktívnu eutanáziu. Tento dokument Rady Európy dokonca požaduje od členských štátov, aby zaviazali poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, aby poskytoval požadovanú liečbu, na ktorú má pacient nárok zo zákona navzdory jeho alebo jej výhrady vo svedomí. Navyše vyzýva na vytvorenie akéhosi registra ľudí, ktorí si tu výhradu uplatňujú a potom ich navrhuje v istom zmysle prenasledovať. Je neprípustné akceptovať takýto trend regulácie výhrady vo svedomí v Európe.

 
  
MPphoto
 

  María Muñiz De Urquiza (S&D).(ES) Vážená pani predsedajúca, je nezodpovedné spochybňovať rozhodnosť zahraničnej politiky Španielska z hľadiska boja proti terorizmu a nie je správne obviňovať venezuelskú vládu z toho, že sa tajne podieľa na výcviku teroristov z organizácie ETA na svojom území, pretože neexistujú žiadne dôkazy o podobnej spolupráci.

Súčasťou odvážneho boja Španielska proti terorizmu v rámci jeho územia aj za jeho hranicami sú medzinárodný dialóg a spolupráca. Prebiehajú aj dialóg a spolupráca s Venezuelou, ktorú sme v tomto prípade požiadali o prijatie konkrétnych opatrení.

Namiesto požiadaviek na prerušenie vzťahov a konfrontácie nechajme policajné, justičné a diplomatické orgány, aby vykonávali svoju prácu, ktorej výsledkom bol bezprecedentný úspech a v súčasnosti je ním boj proti terorizmu v Španielsku.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Tento bod programu sa teraz skončil.

 

18. Systémy zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a celosvetové zdravie (stručná prezentácia)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pani De Keyserovej v mene Výboru pre rozvoj o systémoch zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a celosvetovom zdraví (2010/2070(INI)) (A7-0245/2010).

 
  
MPphoto
 

  Véronique De Keyser, spravodajkyňa.(FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, ďakujem, že ste zostali až doteraz. Táto správa je v podstate reakciou na oznámenie Komisie o celosvetovom zdraví. My sme však chceli zaujať dosť nezvyčajný postoj a zamerať sa omnoho viac na programy vzájomného poistenia, ktorým sa momentálne v Afrike veľmi darí. Dovoľte mi trochu odbočiť od témy.

Zdravotný stav v Afrike je v skutočnosti veľmi zlý, a to i napriek všetkej medzinárodnej pomoci. Je to spôsobené veľkým množstvom činiteľov, či už ide o zmenu klímy, finančnú krízu, vojnu, zlé riadenie v niektorých krajinách, alebo chamtivosť vyvolanú bohatstvom objaveným v Afrike. Keď k tomu pridáme obrovské pandémie, ako sú aids, malária, tuberkulóza atď., zistíme, že čelíme ozajstnej katastrofe.

Musím preto v prvom rade oceniť prácu mimovládnych organizácií, ako aj niektorých cirkví, ktoré robia vskutku pozoruhodnú prácu v núdzových podmienkach, v oblastiach nepokojov. Toto však nemôže predstavovať dlhodobú reakciu, nie je to udržateľná reakcia.

Existujú takzvané vertikálne fondy, ktoré už boli spomenuté a ktoré sa napríklad využívajú na boj proti vážnycm chorobám, ako sú aids, malária a tuberkulóza. Pritiahnu veľa peňazí a sú celkom dobrým lákadlom i pre oblasť súkromnej pomoci, pretože ľudia cítia, že prispievajú na vec, ktorá sa udržiava pod kontrolou. Hoci tieto fondy určite plnia svoje ciele, v skutočnosti riešia iba malú časť problému, pretože, nanešťastie, v Afrike ešte stále dochádza v súčasnosti k väčšiemu počtu úmrtí zapríčinených tým, že chýba sanitárna infraštruktúra, pitná voda – deti umierajú na dyzentériu – či miestny dispenzár, ako, žiaľ, aidsom alebo maláriou.

Preto sa začala pozornosť venovať hnutiu, ktoré vzniklo v 90. rokoch minulého storočia a ktoré tvoria iniciatívy pozostávajúce z poistných programov, ale predovšetkým z programov vzájomného poistenia, ktoré sa začali objavovať takmer všade v rôznych afrických krajinách. Cieľom týchto programov vzájomného poistenia je, samozrejme, zapájanie ľudí do starostlivosti o vlastné zdravie. Nezatvárajme si oči. Tieto programy nebudú sebestačné, nepodarí sa im zabezpečiť celé financovanie starostlivosti alebo prístupu k liekom, no i napriek tomu pri kombinácii s ostatnými fondmi či dotáciami naozaj poskytnú zdravotnú starostlivosť a lieky, ako aj účasť, teda sociálnu dynamiku, ktorá sa ujala.

Sú ich stovky, existujú v rôznych krajinách a v rôznych oblastiach. Existujú programy vzájomného poistenia pre ženy, programy vzájomného poistenia pre vlastníkov kaviarní atď. Našou úlohou je teda túto sociálnu dynamiku podporovať, financovať a koordinovať, pričom si môžeme zároveň hovoriť, že možno jedného dňa sa stane sebestačnou, ale teraz ešte nie.

Preto aj keď tieto programy vzájomného poistenia dokážu existovať, je to možné iba vtedy, ak spolu s nimi, samozrejme, existujú takzvané horizontálne systémy. Inými slovami, prečo sa poisťovať alebo načo platiť za obdobie, keď ste chorý, či za chirurgický zákrok, ak nie je k dispozícii žiadna nemocnica, lekár ani lieky? V dôsledku toho sme presvedčení, že Európska únia by mala nielen podporovať, koordinovať a udržiavať tieto programy vzájomného poistenia, ale mala by zároveň výrazne zdôrazniť význam horizontálnych systémov, základnej zdravotnej starostlivosti, aj keby to malo znamenať, že požiada vertikálne fondy, aby čiastočne financovali túto takzvanú horizontálnu starostlivosť, tento nevyhnutný prvok základnej starostlivosti, ktorý zabezpečí rovnováhu umožňujúcu existenciu programov vzájomného poistenia.

Tieto problémy sa v správe spomínajú. Môj čas vypršal, ale budem možno reagovať na niektoré obavy poslancov týkajúce sa problematiky reprodukčného zdravia, ktorá sa spomína v tejto správe a ktorú považujem za veľmi dôležitú.

 
  
MPphoto
 

  Niccolò Rinaldi (ALDE).(IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pani De Keyserová už povedala takmer všetko potrebné. Rád by som venoval toto vystúpenie chlapčekovi, ktorého som spoznal 1. decembra 2009 v Luande, keď sme boli v Angole na parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ. Chlapček bol už na sklonku svojho života, umieral na podvýživu v náručí svojej matky v nemocnici Divine Providence Hospital v centre Luandy blízko miesta, kde sme pracovali, a neďaleko štadióna, ktorý sa práve staval pre Africký pohár; inými slovami, bol obklopený dostatkom všetkého.

I napriek tomu nešlo o ojedinelý prípad. V Luande deti ešte stále každý deň umierajú od hladu, umierajú na podvýživu v náručí svojich mladých matiek, ktoré nikto nenaučil nič o výžive a ktoré sú často odkázané na vlastné prostriedky.

Pre kresťana takéto obrazy predstavujú hriech – veľký hriech; pre politika sú znakom zlyhania našich politík a pre vládnucu triedu danej krajiny, teda Angoly, sú tiež znakom chamtivosti a nespravodlivého rozdelenia bohatstva. Som presvedčený, že dôvody, prečo malo toto dieťa na zemi taký krátky život, nás donútia sa nad nimi dôkladne zamyslieť. Dúfam, že moje vyhlásenie k týmto úvahám prispeje.

 
  
MPphoto
 

  Anna Záborská (PPE).(SK) Napriek niektorým výhradám, ktoré mám voči správe, chcem v prvom rade kolegyni De Keyser zagratulovať. Ukázala tak ako už veľakrát, že sa v rozvojovej politike vyzná a že jej nie sú ľahostajné životné podmienky v niektorých oblastiach sveta.

Úroveň zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike je žalostná. Mrzí ma však, že aspoň niektoré moje pozmeňovacie návrhy pani De Keyser neakceptovala. Je falošné, ak pozitívne hovoríme o záverečných dokumentoch z Káhiry a Pekingu a keď sa na ne odvolávam, nie sú akceptované. A to len preto, že podľa niektorých kolegov určité paragrafy asi nespĺňajú európsku politiku reprodukčného zdravia. Je poľutovaniahodné, že nechceme rešpektovať dôležitosť národných a regionálnych osobitostí a historickú, kultúrnu a náboženskú rozmanitosť aj štátov v subsaharskej Afrike. Zdravotný stav tamojšieho obyvateľstva to len zhorší.

 
  
MPphoto
 

  Miroslav Mikolášik (PPE).(SK) Všeobecná deklarácia ľudských práv uznáva zdravie ako jedno zo základných ľudských práv. Osobne sa domnievam, že toto právo je potrebné vnímať v úzkej súvislosti so samotným právom na život.

Tieto práva majú v subsaharskej Afrike veľmi špecifický a prekérny kontext, a preto by som chcel vyzdvihnúť potrebu zodpovedného a ľudského prístupu Európskej únie v oblasti zdravotnej starostlivosti. V prvom rade pripomínam, že Európska únia by nemala propagovať prerušenie tehotenstva ako právo, pretože toto takzvané právo nie je uznané v žiadnych medzinárodných dokumentoch ako takzvané základné ľudské právo. Naopak Únia ako ochrankyňa ľudských práv vo svete by mala pokrokovo podporovať programy na ochranu matiek s deťmi v rámci svojich rozvojových politík a propagovať východiská zlučiteľné s právom na život a ochranu aj nenarodeného dieťaťa. A po druhé, opäť zdôrazňujem, že EÚ a členské štáty nezahŕňajú do obchodných dohôd ustanovenia týkajúce sa práv duševného vlastníctva, ktoré bránia biedou postihnutému obyvateľstvu rozvojových krajín v prístupe k základným liekom a ktoré prispievajú k vysokej úmrtnosti v týchto regiónoch.

 
  
MPphoto
 

  Michel Barnier, člen Komisie.(FR) Vážená pani predsedajúca, môj kolega pán Piebalgs nemohol prísť osobne, a tak v jeho mene uvediem niekoľko poznámok a pripomienok. Poviem znovu pravdivo, že Komisia je Parlamentu vždy k dispozícii, a som veľmi rád, že pani De Keyserová a ostatní rečníci hovorili o téme, ktorá ma už dlho osobne zaujíma. Okrem toho, pani De Keyserová, nie je náhoda, že som si vo svojej funkcii komisára pre vnútorný trh a finančné služby okrem návštev všetkých hlavných miest Únie každý týždeň a prvej návštevy Spojených štátov, ktorú som musel absolvovať, pretože takmer všetky naše transakcie sú transatlantické, naozaj želal, aby sa moja druhá návšteva mimo Únie uskutočnila v Addis Abebe koncom júla, kde som sa mal stretnúť s vedúcimi predstaviteľmi Africkej únie. Je to tak preto, lebo naše osudy sú vzájomne prepojené. Už mnoho rokov sa snažím presadiť novú politiku partnerstva medzi našimi dvomi veľkými svetadielmi.

S ohľadom na mnohé témy súvisiace s krízou, ktoré sa v každom prípade týkajú našich vlastných záujmov, ako sú spolupráca medzi našimi trhmi; boj proti praniu špinavých peňazí; finančná regulácia; boj, ktorý chcem neľútostne viesť proti nadmerným špekuláciám s poľnohospodárskymi komoditami najmä v Afrike, kde mnohé krajiny závisia od dovozu potravín, sme sa po tejto návšteve s kolegami rozhodli pokračovať vo vzájomnej spolupráci a posilniť ju.

Hoci v mene pána Piebalgsa, ako aj v mene svojom, oceňujem kvalitu vašej správy, v ktorej opisujete situáciu v oblasti zdravotnej starostlivosti v rozvojových krajinách, mal by som dodať, že tu nehovoríme iba o Afrike. Pred pár týždňami som bol na Haiti po tom, ako túto krajinu navštívili moje kolegyne barónka Ashtonová a pani Georgievová a kolega pán Piebalgs. Bolo zrejmé, že dokonca aj mimo Afriky existujú problémy, ktoré je potrebné prekonať v oblasti prevencie chorôb a verejného zdravia v najchudobnejších krajinách.

Ako už povedal pán Rinaldi, je to naozaj tak, že každoročne takmer 30 miliónov ľudí v rozvojových krajinách umiera predčasne z dôvodov, ktoré by sa dali riešiť pomocou takého množstva peňazí, aké sa minie v Európskej únii alebo Spojených štátoch iba na krmivo pre domáce zvieratá, alebo ak chceme iné prirovnanie, tak pomocou približne dvoch percent celosvetových vojenských výdavkov. Pre mňa je takáto situácia jednoducho neprijateľná.

Realizovateľné sociálne politiky vrátane politiky v oblasti zdravotníctva by mali byť najdôležitejšou časťou základných funkcií štátu, a to v rámci udržateľného a inkluzívneho rastu. Zdravie nie je len všeobecným právom, ale aj súčasťou hospodárskeho rozvoja. Systémy zdravotnej starostlivosti založené na výdavkoch na obyvateľa vo výške menej ako 30 EUR ročne, čo je päťdesiatkrát menej ako priemer v EÚ, nebudú nikdy schopné udržať si zdravotníckych pracovníkov, zabezpečiť dostupnosť nevyhnutných liekov alebo poskytnúť ľuďom rovnaký prístup k starostlivosti.

V tejto otázke by som vám rád v mene pána Piebalgsa povedal, že budeme naďalej trvať na tom, aby Európska únia dodržiavala svoje záväzky v súvislosti s úrovňou a kvalitou verejnej rozvojovej pomoci tým tretím krajinám, ktoré ju najviac potrebujú. Podpora systémov zdravotníctva zostáva pre Komisiu najdôležitejším záväzkom v oblasti našej zahraničnej politiky a trvalou súčasťou nášho politického dialógu s tretími krajinami. Zopakujem obavu pani Záborskej, tretie krajiny nie sú v skutočnosti všetky na jednej lodi. Napríklad, ako ste povedali, v Afrike existuje obrovský rozdiel medzi rozvojovými krajinami a menej rozvinutými krajinami.

Okrem toho sa pokúšame presadiť túto myšlienku prostredníctvom aktívnej účasti Komisie na celosvetových iniciatívach, ako sú Globálny fond na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii, ako aj pomocou interakcie s ostatnými verejnými a súkromnými aktérmi činnými v tejto oblasti. Pani De Keyserová, právom ste ocenili prácu mimovládnych organizácií, ktorá je podľa mňa príkladná. Znovu na Haiti som pred pár dňami videl, že tieto organizácie zohrávajú pozoruhodnú i rozhodujúcu úlohu v správnych alebo verejných aspektoch rôznych opatrení, na ktoré sa podujali Únia, prispievatelia do fondov či Svetová banka.

Primerané sociálne politiky a politiky v oblasti zdravia sú nevyhnutné na to, aby sme dosiahli konkrétne výsledky v Európe, ako aj v rozvojových krajinách. To, že jednoducho vyhradíme značnú sumu prostriedkov na podporu našich európskych partnerov, nemôže stačiť. Musíme sa postarať aj o to, aby boli naše vnútorné politiky jednotné – napríklad politika v oblasti migrácie zdravotníckych pracovníkov alebo obchodu s liekmi –, a to takým spôsobom, že vnútorné politiky prospejú aj tým, ktorí ich na svete najviac potrebujú, alebo im prinajmenšom nespôsobia žiadnu ujmu.

V oblasti mojich kompetencií by som rád poukázal na dve veci, ktoré by vás, pani De Keyserová, mohli zaujímať. Po prvé, v návrhu zákona o jednotnom trhu, ktorý pripravujeme na 27. októbra, chcem dať do popredia hlavnú oblasť sociálnych záležitostí a snažiť sa o vytvorenie štatútu európskej nadácie. Okrem tohto všetkého by sme mali byť tu doma v Európe oporou štruktúram, neziskovým organizáciám, sociálnym inštitúciám, ktoré by sme mali podporiť v ich práci, ktorou pomáhajú najchudobnejším krajinám alebo rozvojovým krajinám, a to najmä v oblasti zdravia.

Ďalej je tu druhá oblasť, ktorá ma v skutočnosti znepokojuje práve teraz, a to falšovanie. Do plánu, ktorý vám predložím na jeseň, som zahrnul niekoľko oblastí, ktoré budeme financovať a podporovať. Ide o oblasti pirátstva a falšovania, technológie na odhalenie falšovaných výrobkov, komunikácie s európskou verejnosťou a školení zamestnancov colníc alebo pracovníkov na vonkajších hraniciach Únie.

Rád by som tam mal aj oblasť – kolegov som o ňu požiadal – spolupráce s krajinami, odkiaľ tieto falšované výrobky pochádzajú a kde by mohli spôsobiť značnú ujmu na zdraví, hlavne ak ide o falšované lieky. K tejto téme sa vrátime čoskoro.

Na základe analýzy, ktorú som vám rýchlo načrtol, Únia prijala závery v súvislosti s úlohou EÚ v oblasti celosvetového zdravia. Od nich sa odrazíme, keď sa budeme zapájať do záležitostí týkajúcich sa zdravia. Ako som už povedal, prostriedky na oficiálnu rozvojovú pomoc sú nepostačujúce. Existuje jeden bod, na základe ktorého analýza z vašej správy dokáže, aký má veľký význam. V Európe máme mnoho spôsobov financovania zdravotných služieb a každá z nich má svoje silné a slabé stránky. Neexistuje jediné dokonalé riešenie, ktoré by vyhovovalo miestnym podmienkam vo všetkých krajinách. Je jasné, že rovnako ani čisto dobrovoľný program poistenia založený na mechanizmoch súkromného financovania by nestačil na zabezpečenie rovnakého a všeobecného prístupu k zdravotnej starostlivosti. Preto spomínam nevyhnutnú úlohu, ktorú musia verejné orgány zohrávať pri regulácii a financovaní zdravotníckych služieb, aby mohli nastoliť alebo zaručiť zásady spravodlivosti a začleňovania.

Do veľkej miery sa spoliehame na to, že Parlament prispeje k tomuto úsiliu, čím chceme posilniť a zlepšiť solidaritu občanov Európskej únie a ostatných aktérov z Únie v tejto oblasti, a to najmä mimovládnych organizácií. Som presvedčený, že naša Únia sa musí veľa učiť, ale rovnako má veľa vecí, o ktoré sa môže so zvyškom sveta podeliť. Zároveň verím, že v tejto oblasti môžeme poskytnúť pridanú hodnotu. Všetky tieto body musí jasne preniesť do prístupu, ktorý zaujmeme k politike v oblasti zdravotníctva v rozvojových krajinách. Osobne som rád, že vám môžem odpovedať, a využijem túto príležitosť na vyjadrenie osobného záväzku v súvislosti s touto problematikou.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Neschopnosť afrických krajín – často slabých krajín, ktoré sa len nedávno spamätali z nepokojov alebo im chýbajú dostatočne silné inštitúcie či primerané zdroje – uplatňovať účinné politiky v oblasti verejného zdravia a zvlášť zaručiť prístup k riadnej zdravotnej starostlivosti predstavuje veľký problém a celosvetový záväzok. Je nevyhnutné, aby sme mali celosvetovú víziu EÚ o zdraví spolu s hlavnými zásadami, ktoré sa musia uplatňovať vo všetkých strategických a relevantných oblastiach. Investície do vzdelávania a vytvárania kapacít budú mať pozitívny vplyv na zdravie na celom svete. Žiadam Európsku úniu, aby aktívne podporovala odbornú prípravu kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov. Je nevyhnutné, aby členské štáty EÚ zabezpečili to, že ich migračné politiky nezabránia zdravotníckym pracovníkom, aby boli dostupní v tretích krajinách. Žiadam, aby boli splnené záväzky v súlade so stratégiou EÚ na opatrenia v súvislosti s krízou v ľudských zdrojoch v oblasti zdravotníctva v rozvojových krajinách. EÚ musí umožniť migračnú cirkuláciu ako prostriedok na zmenšenie rozsahu uniku mozgov z krajín, ktoré majú ťažkosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Corina Creţu (S&D), písomne. (RO) Zdravotný stav obyvateľstva v subsaharskej Afrike predstavuje pre humanitárnu a rozvojovú politiku EÚ jeden z najvážnejších problémov. Som presvedčená, že tragédia tejto situácie sa dá najlepšie vystihnúť údajom, že priemerná dĺžka života obyvateľov tohto regiónu je polovičná v porovnaní európskymi občanmi. Správa veľmi jasne vysvetľuje príčiny tejto situácie a kladie dôraz na požadované druhy nápravy, ako aj náš podiel na zodpovednosti za ňu. Medzinárodné prostriedky vyčlenené na zdravotnú starostlivosť predstavujú polovicu sumy vyčleňovanej na vzdelávanie. Bez toho, aby som akokoľvek podceňovala vzdelávanie, domnievam sa, že tento nepomer predstavuje jav, ktorý sme prehliadli, chybu, ktorá sa musí v budúcnosti napraviť.

Rozvinuté krajiny okrem toho podporujú exodus lekárov a zdravotných sestier z afrických štátov, vďaka čomu pokračuje súčasná kritická situácia. Som presvedčená, že väčšia súdnosť hlavne na strane krajín EÚ, pokiaľ ide o prijímanie odborníkov v podobných kľúčových oblastiach, by umožnila značný pokrok v zlepšovaní systému zdravotnej starostlivosti v Afrike.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Bohužiaľ, všeobecné právo na zdravotnú starostlivosť nie je ešte stále ani zďaleka realitou. Milióny ľudí sú naďalej bez prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti, priemerná dĺžka života v mnohých krajinách je stále neprijateľne krátka a milióny detí ďalej umierajú na choroby, ktorým možno predchádzať a ktoré možno liečiť. Táto situácia je o to vážnejšia, že to, či bude pokračovať alebo skončí, závisí od politických rozhodnutí. Hlavnou silou v týchto rozhodnutiach sú záujmy veľkých hospodárskych a finančných skupín. Nadnárodné farmaceutické spoločnosti naďalej zamedzujú lacnejšiu výrobu liekov, ktoré by mohli zachrániť životy miliónom ľudí. Medzinárodné finančné inštitúcie pokračujú v takzvaných štrukturálnych úpravách udržiavaním ohavného zahraničného dlhu krajín v rozvojovom svete a odvetvie zdravotníctva, kde prevláda obrovský nedostatok, zaťažujú škrtmi a privatizáciou. K ozajstnému zlepšeniu systému zdravotnej starostlivosti týchto krajín môže dôjsť vtedy, ak sa v prvom rade okamžite odmietnu takzvané dohody o hospodárskom partnerstve, ktorých vykonávanie spôsobom, aký chce EÚ presadiť, zhorší vzťahy závislosti a bude mať ešte väčší vplyv na priority týchto krajín, ďalej ak sa ukončí ich zahraničný dlh a bude zabezpečená riadna rozvojová pomoc a politika spolupráce.

 

19. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

20. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu
Videozáznamy z vystúpení

21. Skončenie rokovania
Videozáznamy z vystúpení
  

(Rokovanie sa skončilo o 23.25 hod.)

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia