Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 7. októbra 2010 - Brusel

13. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

– Správa: Véronique Mathieu (A7-0253/2010)

  Lucas Hartong (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, naša kolegyňa pani Mathieuová vo svojej správe navrhla, aby sme zatiaľ zamietli udelenie absolutória Európskej policajnej akadémii za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2008. Prirodzene, že delegáti našej skupiny, holandskej Strany za slobodu (PVV), súhlasia, že tento prístup je správny. Aby som bol presný, dokumentácia policajnej akadémie sa od začiatku do konca číta ako detektívka o Herculovi Poirotovi. Zlé riadenie, účtovný systém ľahko podliehajúci podvodom, veľa finančných nezrovnalostí, najmä „kreatívne“ využívanie rozpočtu, neoprávnené použitie fondov a tak ďalej. Situácia bola až taká zlá, že nakoniec bol donútený zakročiť Európsky úrad pre boj proti podvodom.

Pozitívna správa je, že už prebieha vyšetrovanie a prijímajú sa opatrenia proti podvodom. Nebolo by však lepšie, keby sme podvodom zabránili hneď na začiatku? Ako sme mohli dovoliť, aby sa také čosi stalo? Prečo boli kontroly v inštitúcii evidentne nedostatočné? Opäť tu máme situáciu, keď sa naši občania môžu len prizerať a krútiť hlavami. V mene holandských občanov výslovne žiadame, aby ste čo najskôr ukončili celé toto bábkové divadlo európskej polície a jednoducho nechali policajnú prácu na Herculov Poirotov jednotlivých členských štátov.

– Návrh uznesenia: Zlyhania v oblasti ochrany ľudských práv a spravodlivosti v Konžskej demokratickej republike (RC-B7-0524/2010)

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za túto iniciatívu, aby sme odsúdili masové porušovanie ľudských práv a použitie znásilňovania ako spôsobu vedenia vojny proti ženám, chlapcom, dievčatám a malým deťom; aby sa tí, ktorí to majú na svedomí, za to zodpovedali; aby sme žiadali vyššiu zainteresovanosť zo strany Organizácie Spojených národov, keď zásah stabilizačnej misie OSN v Konžskej demokratickej republike zlyhal; aby sme žiadali politické riešenie ozbrojeného konfliktu, ktoré sa musí dosiahnuť pokračovaním dialógu o mierovom procese; a aby sme žiadali vyššiu zainteresovanosť zo strany regiónu Veľkých jazier pri presadzovaní mieru a stability v tejto oblasti.

– Návrh uznesenia: Svetový deň proti trestu smrti (RC-B7-0541/2010)

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, s radosťou som hlasoval za tento návrh. Na poslednom plenárnom zasadnutí sme hlasovali o tom, že požiadame iránsku vládu, aby pozastavila popravu Sakíne Muhammadí-Áštíáníovej ukameňovaním. Urobili sme tak v očakávaní súdneho preskúmania prípadu, lenže výsledok preskúmania je nanajvýš bizarný. Teraz ju údajne usvedčili z vraždy napriek tomu, že z tej istej vraždy už usvedčili iného človeka. Toho prepustili na základe toho, že Áštíáníovej deti odpustili otcovmu vrahovi.

Obvinenie z tejto údajnej vraždy je založené na nepresvedčivých dôkazoch. Musíme využiť svoj vplyv a urobiť nátlak na iránsku vládu, aby trest smrti pre túto ženu natrvalo zrušila, a možno jej aj zaručiť azyl v Brazílii, ktorý jej ponúkol brazílsky prezident.

– Návrh uznesenia: Zlyhania v oblasti ochrany ľudských práv a spravodlivosti v Konžskej demokratickej republike (RC-B7-0524/2010)

  Lena Ek (ALDE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, podľa správ OSN bolo v roku 2009 vo východnom Kongu spáchaných najmenej 8 300 znásilnení využitých ako spôsob vedenia vojny. V priebehu prvého štvrťroka 2010 bolo znásilnených 1 244 žien. Denne sa tu vyskytne priemerne 14 znásilnení. Hovorím však len o prípadoch, o ktorých vieme, pretože počet neohlásených prípadov je obrovský a prevyšuje toto číslo. Skutočnosť, že sa to opakovane deje bez ostrého odsúdenia medzinárodného spoločenstva, je šokujúca, a pokiaľ ide o Kongo, aj Európa má určitú zodpovednosť.

Sexuálne násilie a rodovo podmienené násilie sa vždy musí pokladať za vojnový zločin a za zločin proti ľudskosti. Je to škandál, že medzinárodné spoločenstvo tak dlho zatvára oči pred útokmi, ktorým sú vystavené ženy a deti v Kongu. Preto ma veľmi teší odhodlanosť, akú preukázala osobitná predstaviteľka OSN Margot Wallströmová. Jej práca pomôže nasmerovať pozornosť celého sveta na Kongo a jeho predstaviteľov. Je najvyšší čas, aby sme všetci otvorili oči. Preto jednoznačne podporujem toto uznesenie, ktoré sme dnes v Parlamente schválili. Nikdy viac sa neobráťme africkým ženám a deťom chrbtom!

– Návrh uznesenia: Činnosť EÚ v oblasti prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy v Európe (RC-B7-0540/2010)

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za toto nepochybne dôležité uznesenie, pretože zvyšuje úroveň ochrany a z pohľadu budúcnosti zaručuje ťažbu ropy vo všetkých moriach, ale najmä v nestabilných moriach a v moriach so špecifickými vlastnosťami, na ktoré treba brať náležitý ohľad.

Rovnako dôležitý je pokus upozorniť na zodpovednosť a finančnú zodpovednosť prevádzkovateľov, ktorí vykonávajú túto ziskovú činnosť, čo si vyžaduje potrebné opatrenia, aby sa katastrofy, aké sa udiali vo svete, napríklad v Mexickom zálive, nestali aj v našich moriach.

Je jasné, že ochrana životného prostredia neznamená popieranie práva chopiť sa podnikateľských iniciatív, vyžaduje si však preventívny prístup – ako už spomenul pán komisár Oettinger – v spolupráci s ostatnými tretími krajinami, aby sa zabezpečila bezpečnosť našich morí.

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nazdávam sa, že ťažba ropy v Európe je mimoriadne závažná otázka. Z tohto dôvodu som v júli predložila písomnú otázku na túto tému. Závažná nehoda, ktorá sa v apríli stala v Mexickom zálive, je pre nás výstrahou, ktorú si nemôžeme dovoliť podceniť. Aj v Európe naozaj existuje riziko výskytu podobných nešťastí.

Ropná plošina v Severnom mori, z ktorej sa každý rok vyťaží 200 miliónov ton ropy, bola 21. mája evakuovaná z dôvodu vážneho rizika nehody. Dámy a páni, nesmieme nikdy zabudnúť na to, že ak by sa podobná katastrofa stala v uzavretom mori, ako je napríklad Stredozemné more, jeho neoceniteľné bohatstvo biodiverzity by bolo ohrozené v rozsahu, aký si ťažko vieme predstaviť, ako práve spomenul pán Iacolino.

Podľa údajov Európskej komisie ropné plošiny v našich moriach vyprodukovali v roku 2008 okolo 200 miliónov ton ropy. Tieto čísla sú stále príliš vysoké na ekonomiku, ktorá sa nevyhnutne musí oslobodiť od fosílnych palív. Nedávno zaznel v správach prísľub dánskej vlády, že do roku 2050 dosiahne úplnú nezávislosť od tohto typu zdrojov energie. Toto rozhodnutie bude so sebou niesť mnoho ťažkých rozhodnutí, ale musí poslúžiť ako významné kritérium pre všetky budúce environmentálne politiky Európskej únie.

– Návrh uznesenia: Konferencia o biologickej diverzite – Nagoja 2010 (B7-0536/2010)

  Tunne Kelam (PPE). – Vážený pán predsedajúci, chcem osobitne zdôrazniť svoju podporu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 11, v ktorom sa žiada, aby sa do budúcich stratégií Komisie zahrnuli aj opatrenia, ktoré oficiálne uznajú práva pôvodných obyvateľov na nakladanie s prírodnými zdrojmi na svojich teritóriách a na výnosy z ich využitia.

– Správa: Veronique De Keyser (A7-0245/2010)

  Salvatore Iacolino (PPE). – Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti tejto správe a som pripravený vysvetliť svoje dôvody. Táto iniciatíva nepochybne má svoje dobré stránky, pretože venuje veľkú pozornosť svetu, konkrétne svetu subsaharskej Afriky, v ktorom právo na zdravotnú starostlivosť ešte vždy nie je potvrdené tak, ako by malo byť.

V porovnaní s dôležitejšími témami, medzi ktoré, podľa môjho názoru, patrí ochrana matiek a detí, či skôr ochrana tehotných matiek a ich nenarodených detí, sa však v správe osobitný dôraz kládol na aspekty reproduktívneho zdravia, pre ktoré sme vyjadrili isté obavy.

Som však presvedčený, že v budúcej činnosti Parlamentu budeme môcť zvýšiť pozornosť venovanú spoločenstvám, v ktorých je úmrtnosť dojčiat – zopakujem to – naďalej mimoriadne vysoká a dlhšie sa už nesmie tolerovať.

  Anna Záborská (PPE). - (SK) Nemohla som podporiť správu pani De Keyser z jednoduchého dôvodu, lebo nerozumiem, čo znamená európska politika koncepcie sexuálneho a reprodukčného zdravia.

Dovoľte mi uviesť jednu svoju osobnú skúsenosť: významný profesor, gynekológ, opustil svoju univerzitnú kariéru a finančne i odborne investoval do zlepšenia zdravotného stavu v subsaharskej Afrike. Postavil kliniky, v ktorých operujú ženy, ktoré po komplikovaných pôrodoch trpia fistulami. Po niekoľkých rokoch, keď už pomohol mnohým ženám, požiadal na rozšírenie svojej práce finančné prostriedky od Európskej únie. Odpoveď bola negatívna a zdôvodnenie absurdné. Vo svojich projektoch vraj nesplnil podmienky podpory sexuálneho a reprodukčného zdravia. Neviem, čo už viac podporuje sexuálne a reprodukčné zdravie žien ako riešenie fistúl v oblasti pohlavných a vylučovacích orgánov. Z toho mi logicky vychádza, že podľa európskych inštitúcií sexuálne a reprodukčné zdravie je len politika potratov a antikoncepcie. A to sú dôvody, prečo som tú správu podporiť nemohla.

– Návrh uznesenia: Politika súdržnosti a regionálna politika EÚ po roku 2013 (B7-0539/2010)

  Jan Březina (PPE). – (CS) Hlasoval som za uznesenie o budúcnosti politiky súdržnosti. Chcem zdôrazniť, že sa touto témou už intenzívne zaoberáme napriek tomu, že ešte nie sú k dispozícii oficiálne programové dokumenty. Dávame tak najavo odhodlanie byť kľúčovým a nenahraditeľným aktérom rozhodovania o nových pravidlách pre štrukturálne fondy na obdobie po roku 2013.

Nepodporujem však myšlienku, že je potrebné, aby mal Európsky sociálny fond svoje vlastné pravidlá. Vidím v tom nebezpečenstvo vytvorenia priestoru na vyňatie sociálneho fondu z politiky súdržnosti s cieľom priblížiť ho bohatším krajinám a, naopak, vzdialiť ho z dosahu tých chudobnejších. Nerád by som bol svedkom takého vývoja a nemôže si ho priať nikto, komu záleží na silnej a účinnej politike súdržnosti. Súhlasím s tým, aby mal Európsky sociálny fond svoje vlastné pravidlá do tej miery, pokiaľ by sa týkali úloh a tematického vymedzenia jeho činnosti. Na druhej strane pravidlá v oblasti geografickej spôsobilosti, cieľov, riadenia, monitorovacích a konkrétnych mechanizmov by mali ostať spoločné.

  Tunne Kelam (PPE). – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi tri pripomienky k môjmu hlasovaniu za toto uznesenie. Po prvé, rozhodujúce bude prispôsobiť budúcu politiku súdržnosti stratégii EÚ 2020 a prepojiť ju s ňou, pretože len toto prepojenie môže zaistiť trvalo udržateľný hospodársky rast a vytváranie nových pracovných miest. Okrem toho musíme posilniť úlohu sociálnych opatrení v politike súdržnosti s cieľom riešiť meniaci sa stav demokracie.

Po druhé, nutne potrebujeme radikálne zjednodušenie pravidiel financovania, aby boli prostriedky EÚ prístupnejšie na miestnej úrovni a na úrovni mimovládnych organizácií. Často sa vyrovnávame s neprimeranou byrokratickou zodpovednosťou, ktorá nás stojí viac času a energie, ako investujeme do vypracovania projektov.

Po tretie, pri príprave rámca na ďalšie finančné obdobie bude dôležité zapojiť do nej včas a rovnakou mierou predstaviteľov regiónov a odvetvia obchodu.

Písomné vysvetlenia hlasovania

– Správa: Jean Lambert (A7-0261/2010)

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Návrh nariadenia, ktorého zámerom je zabezpečiť, aby sa na štátnych príslušníkov tretích krajín vzťahovali rovnaké pravidlá koordinácie nárokov na sociálne zabezpečenie ako na občanov EÚ podľa revidovaných pravidiel, ktoré sú teraz súčasťou nariadenia (ES) č. 883/2004 a jeho vykonávacieho nariadenia, predstavuje príležitosť Európskej únie zabezpečiť všetkým občanom dôstojnú úroveň sociálnej ochrany. Musíme znovu zdôrazniť dôležitosť zabezpečenia toho, aby sa so všetkými európskymi občanmi a štátnymi príslušníkmi tretích krajín zaobchádzalo rovnako, pokiaľ ide o ustanovenie o sociálnom zabezpečení, pretože táto zásada je obsiahnutá v Charte základných práv a je nástrojom, ktorý pomáha dovŕšiť proces zjednodušenia súčasných pravidiel. Spoločné vyznávanie, zachovávanie a presadzovanie hodnôt, na ktorých je založená EÚ, ako napríklad dodržiavanie ľudských práv, musia nevyhnutne sprevádzať spoločné pravidlá, ktoré sa uplatňujú úplne rovnako a bez akýchkoľvek podmienok alebo obmedzení akéhokoľvek druhu. Preto s veľkým potešením a pevne podporujem talianske stanovisko, ktoré znamená schválenie nariadenia, pretože nám umožní dosiahnuť jednotný systém uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004. Dúfam, že aj všetky ostatné členské štáty prehodnotia svoje stanoviská a bezodkladne transponujú tieto nové pravidlá do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto odporúčanie predložené Výborom Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci, pretože po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a po zmenách právnych základov je Európska únia opäť povinná preskúmať pravidlá, ktoré sa vzťahujú na štátnych príslušníkov tretích krajín. Toto odporúčanie Parlamentu platí pre návrh nariadenia, ktorého zámerom je zabezpečiť, aby sa na štátnych príslušníkov tretích krajín s riadnym pobytom v EÚ, ktorí sa nachádzajú v cezhraničnej situácii, vzťahovali rovnaké pravidlá koordinácie nárokov na sociálne zabezpečenie. V tomto odporúčaní Parlamentu sa navrhuje schválenie nariadenia predloženého Radou bez ďalších prieťahov, pretože toto nové nariadenie zjednoduší správu postupov a zabezpečí rovnaké zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín s riadnym pobytom v EÚ, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie. Okrem toho z hľadiska boja proti nezákonnému prisťahovalectvu v Európe toto nariadenie objasňuje práva členských štátov v súvislosti s ich právomocami týkajúcimi sa rozhodnutia o oprávnenom pobyte jednotlivcov na ich území.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Štátni príslušníci tretích krajín s riadnym pobytom v štáte Únie, ktorých život ovplyvňuje vzťah s právnym systémom iného členského štátu, sa často ocitajú v situáciách, kde sú nechránení alebo v ktorých dochádza k nezlučiteľnosti ich práv. Naliehavo potrebujeme takýmto situáciám zabrániť. Ak sa s týmito ľuďmi má zaobchádzať spravodlivo, mali by mať – pokiaľ je to vhodné – rovnaké práva a povinnosti ako občania štátov EÚ. Táto rovnocennosť je viac než dostatočne oprávnená a koordináciu medzi právnymi systémami možno chápať ako otázku spravodlivosti, predovšetkým pokiaľ ide o sociálne dávky.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Zámerom uznesenia je zabezpečiť, aby sa na štátnych príslušníkov tretích krajín s riadnym pobytom na území členského štátu, ktorí sa nachádzajú v cezhraničnej situácii týkajúcej sa aspoň dvoch členských štátov, vzťahovali rovnaké pravidlá koordinácie nárokov na sociálne zabezpečenie ako na občanov EÚ podľa revidovaných pravidiel, ktoré sú teraz súčasťou nariadenia (ES) č. 883/2004 a jeho vykonávacieho nariadenia (nariadenia (ES) č. 987/2009).

Keď Komisia predstavila svoj návrh po prvýkrát, Európsky parlament bol požiadaný o konzultáciu a odsúhlasil dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nahrádzajú odkazy na Chartu základných práv a poukazujú tiež na vysokú úroveň sociálnej ochrany ako cieľ Európskej únie, uvedený v súčasnom nariadení (ES) č. 859/2003. Hlasoval som za toto uznesenie, aby sa zabezpečilo prijatie nového nariadenia na zaručenie rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi tretích krajín s riadnym pobytom, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Ako sa odporúčalo v správe pani Lambertovej, podľa mňa je veľmi dôležité, aby občania krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, a ich rodiny s riadnym pobytom v Európskej únii mali v oblasti prístupu k sociálnemu zabezpečeniu rovnaké práva a výhody ako európski občania. Týmto hlasovaním Európsky parlament skoncuje s neprijateľnými prípadmi diskriminácie. Napriek tomu som však sklamaná, že niektoré krajiny, ako napríklad Dánsko a Spojené kráľovstvo, sa nezapájajú do týchto koordinačných programov pre občanov krajín, ktoré nie sú členmi EÚ. Ako môže Európska únia uspieť vo vytváraní zjednodušených a harmonizovaných postupov pre občanov krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, keď sa niektoré členské štáty rozhodnú neuplatňovať tento spoločný prístup? Nepochybne tu existuje reálne riziko „Európy à la carte“, no vzhľadom na neochotu niektorých, pevne zakorenenú v ich národnej identite, musíme konať.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Zámerom návrhu nariadenia je zabezpečiť, aby sa na štátnych príslušníkov tretích krajín s riadnym pobytom v EÚ, ktorí sa nachádzajú v cezhraničnej situácii týkajúcej sa aspoň dvoch členských štátov, vzťahovali rovnaké pravidlá koordinácie nárokov na sociálne zabezpečenie ako na občanov EÚ podľa spomenutých nariadení. Prijatie tohto právneho predpisu predstavuje obrovský krok v zabezpečení rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi tretích krajín na území EÚ. Títo ľudia sa často stávajú obeťami obrovskej diskriminácie na našom území a v súlade s týmto právnym predpisom sa štátni príslušníci tretích krajín budú môcť pohybovať v rámci EÚ s rovnakými zárukami, pokiaľ ide o nároky na sociálne zabezpečenie, ako štátni príslušníci EÚ.

  Krzysztof Lisek (PPE), písomne. – (PL) Dámy a páni, pozitívny výsledok dnešného hlasovania Parlamentu o liberalizácii vízového režimu pre krajiny západného Balkánu ma nesmierne potešil. Po zrušení vízovej povinnosti pre občanov Srbska, Čiernej Hory a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v decembri 2009 sa netrpezlivo očakávajú rovnaké rozhodnutia aj v prípade Bosny a Hercegoviny a Albánska. Otvorenie sa Európskej únie ďalším balkánskym národom prinesie mnohé pozitívne výsledky všetkým zúčastneným stranám. Po prvé, ide o nebývalé zlepšenie pre bežných občanov, ktorí teraz môžu zažiť Európsku úniu na vlastnej koži a voľne cestovať vo všetkých členských štátoch. Po druhé, toto je ďalší mimoriadne dôležitý krok k cieľu stabilizovať situáciu v regióne a vytvoriť priaznivé pomery pre ďalšie reformy a budúcu integráciu všetkých balkánskych krajín do Európskej únie. Mali by sme však prijať rovnaké rozhodnutia o vízovej povinnosti aj v prípade občanov Kosova. Obyvateľstvo tejto krajiny by nemalo ostať jediným absolútne izolovaným národom na Balkáne. Výsady spojené s voľným cestovaním po Európe by sa mali rozšíriť aj naň. Som veľmi spokojný s iniciatívou Európskeho parlamentu zameranou na zrušenie vízového režimu pre Bosnu a Hercegovinu a Albánsko. Je ďalším krokom na ceste k začleneniu balkánskych krajín do Európy a rozhodne ju podporujem.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Tento text zabezpečuje ustanovenie o sociálnej ochrane v rámci EÚ pre občanov krajín, ktoré nie sú jej členmi. V tomto zmysle predstavuje krok vpred. Je však poľutovaniahodné, že sa absolútne ignoruje situácia nezákonných prisťahovalcov. Aj nezákonní prisťahovalci majú právo na ochranu. V Európe ako kdekoľvek inde by malo byť zakázané vyhlasovať o akejkoľvek ľudskej bytosti, že nebude ochránená, a to bez ohľadu na to, o koho ide.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Žiadni štátni príslušníci tretích krajín s riadnym pobytom na území EÚ by nemali byť vystavení diskriminácii žiadneho druhu. Okrem toho musia mať prístup k sociálnemu zabezpečeniu, kde je to potrebné, a to bez toho, aby dochádzalo k nezlučiteľnosti rôznych právnych systémov členských štátov. Preto je také dôležité prijať túto smernicu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Zámerom návrhu nariadenia je zabezpečiť, aby sa na štátnych príslušníkov tretích krajín s riadnym pobytom v EÚ, ktorí sa nachádzajú v cezhraničnej situácii týkajúcej sa aspoň dvoch členských štátov, vzťahovali rovnaké pravidlá koordinácie nárokov na sociálne zabezpečenie ako na občanov EÚ podľa revidovaných pravidiel, ktoré sú teraz súčasťou nariadenia (ES) č. 883/2004 a jeho vykonávacieho nariadenia (nariadenia (ES) č. 987/2009). Keď Komisia predstavila svoj návrh po prvýkrát, Európsky parlament bol požiadaný o konzultáciu a odsúhlasil dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nahrádzajú odkazy na Chartu základných práv a poukazujú tiež na vysokú úroveň sociálnej ochrany ako cieľ Európskej únie, uvedený v súčasnom nariadení č. 859/2003. Oba tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli zapracované do pozície Rady v prvom čítaní 26. júla 2010 ako odôvodnenia 4 a 7. Rada navrhla niekoľko zmien a doplnení: zahrnula niekoľko odôvodnení týkajúcich sa účasti niektorých členských štátov podľa právneho základu návrhu, ktorým je článok 79 ods. 2 písm. b) (odôvodnenia 17, 18 a 19). Dánsko sa, žiaľ, nezúčastňuje na koordinácii opatrení týkajúcich sa štátnych príslušníkov tretích krajín. Írsko sa rozhodlo zúčastniť, no Spojené kráľovstvo sa rozhodlo nezúčastniť, a preto bude naďalej uplatňovať platné predpisy.

– Správa: Inés Ayala Sender (A7-0254/2010)

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Podporujem vymenovanie Lazarosa Stavroua Lazaroua za člena Dvora audítorov. Jeho zručnosti v oblastiach verejnej správy, medzinárodného programu o daňovom práve a ekonomiky sú mimoriadne, rovnako ako jeho obrovské skúsenosti v oblastiach dohľadu, monitorovania a auditu verejných financií a v boji proti podvodom, či už v jeho vlastnej krajine, alebo na európskej úrovni. Z jeho vypočutia a z toho, ako vykonával svoje povinnosti, by som chcel zdôrazniť jeho uznanie dôležitosti uplatňovania informačných systémov a automatizovaných služieb, ako aj decentralizácie postupov, aby boli verejné informácie a inštitúcie efektívnejšie, transparentnejšie a spoľahlivejšie, a hodnotu, ktorú im pripisuje.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hoci hlasovanie bolo tajné, nemám problém priznať, že sme súhlasili s vymenovaním Lazarosa Stavroua Lazaroua za člena Dvora audítorov, keďže spĺňa podmienky stanovené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ.

– Správa: Inés Ayala Sender (A7-0255/2010)

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vymenovanie Gijsa M. de Vriesa za člena Dvora audítorov bude určite predstavovať pridanú hodnotu pre túto inštitúciu, v neposlednom rade na úrovni zaručenia inštitucionálnej spolupráce v rámci Európskej únie a zhodnotenia zdrojov orgánov dohľadu v členských štátoch. Z jeho odbornej praxe, ktorú vykonával v Holandskom dvore audítorov, v holandskej vláde a v Európskom parlamente, chcem zdôrazniť jeho angažovanosť v dohliadaní na zákonnosť procesov verejného obstarávania a jeho odhodlanie v boji proti podvodom a korupcii, ako aj záruku zodpovednosti, nezávislosti a primeranosti v rozhodovacích procesoch Dvora audítorov.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hoci hlasovanie bolo tajné, nemám problém priznať, že sme súhlasili s vymenovaním Gijsa M. de Vriesa za člena Dvora audítorov, keďže spĺňa podmienky stanovené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ.

– Správy: Inés Ayala Sender (A7-0254/2010) a (A7-0255/2010)

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Dvor audítorov je inštitúcia, ktorá kontroluje príjmy a výdavky Európskej únie s cieľom preveriť ich zákonnosť a zároveň preveruje správne finančné hospodárenie. Funguje úplne nezávisle. V tomto duchu sa vymenovanie osôb, z ktorých je Dvor audítorov zložený, musí riadiť kritériami spôsobilosti a nezávislosti.

Z iniciatívy Rady tak boli pre Dvor audítorov navrhnuté osoby z niekoľkých krajín EÚ. Všetci predložili svoje životopisy, vyplnili písomný dotazník a absolvovali vypočutia vo Výbore pre kontrolu rozpočtu. Väčšina z nich sa obhájila dostatočne na to, aby odôvodnili svoje vymenovanie za členov Dvora audítorov, kde budú svoje úlohy vykonávať kompetentne a nezávisle.

– Správa: Barbara Matera (A7-0259/2010)

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu. Podobne ako samotná spravodajkyňa, aj ja sa domnievam, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii musí poskytovať podporu pracovníkom, ktorí prišli o prácu v dôsledku štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu. Skutočnosť, že rozpočtový orgán schválil už osem návrhov na mobilizáciu fondu v roku 2010, zdôrazňuje pružnosť postupov a dokazuje, že sme úspešne určili nové zdroje a že ich dostatočne rýchlo prideľujeme členským štátom. Vítam tiež skutočnosť, že Komisia určila alternatívny zdroj platobných rozpočtových prostriedkov pre nevyužité prostriedky Európskeho sociálneho fondu.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Podporujem túto iniciatívu s cieľom pomôcť vrátiť sa na trh práce ľuďom, ktorí boli v Galícii prepustení z 82 podnikov. Táto iniciatíva však za žiadnych okolností nenahrádza zodpovednosť podnikov, ktorá pre ne vyplýva z vnútroštátnych právnych predpisov a kolektívnych zmlúv.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že Španielsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 703 pracovníkov v 82 podnikoch zaradených do divízie 14 (výroba odevov) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne na úrovni NUTS II v Galícii, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie a s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré k návrhu predložil Parlament. Súhlasím s tým, že v súlade s článkom 6 nariadenia o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) by sa malo zaistiť, aby EGF podporoval opätovné začlenenie jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania. Opakovane tiež zdôrazňujem, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré sú podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedné podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Celkový počet 702 prepustených v 82 textilných podnikoch oprávňuje žiadosť Španielska o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Zvyšujúci sa počet prepustených pracovníkov v textilných a odevných podnikoch v Galícii podporuje predstavu zvonka o tom, že všetci európski partneri v tomto odvetví sú v podobnej nepriaznivej situácii (o to viac v našej krajine, kde bolo toto odvetvie zvlášť ťažko zasiahnuté) v dôsledku medzinárodnej konkurencie najmä z rozvojových krajín, ktoré majú nižšie výrobné náklady. Medzinárodná kríza, ktorú v súčasnosti pociťujeme, napomohla zhoršenie tohto stavu. Dúfam, že prepustení pracovníci sa budú môcť čoskoro znovu zapojiť do pracovného procesu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) V súvislosti s vplyvom svetovej hospodárskej a finančnej krízy na trh práce chcem zdôrazniť dôležitosť správneho využitia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). Bohužiaľ, fond EGF sa využíva veľmi málo: z celkovej sumy 500 miliónov EUR, ktorá bola tento rok uvoľnená, žiadosti o financovanie plánov pomoci prepusteným pracovníkom predstavovali len 11 %. Vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti je táto situácia znepokojujúca a nepochopiteľná.

Chcem zdôrazniť aj skutočnosť, že na základe nasledujúcich upozornení a správ bol vytvorený alternatívny zdroj platobných rozpočtových prostriedkov pre nevyužité prostriedky ESF. Vzhľadom na dôsledky tejto krízy, ktoré sa zvlášť pociťujú v textilnom odvetví, chcem zdôrazniť dôležitosť tohto plánu vo výške 1 844 700 EUR na podporu 703 prepustených pracovníkov z 82 textilných podnikov v Galícii. Na rozdiel od tejto iniciatívy španielskej vlády považujem za poľutovaniahodné, že portugalská vláda takto nezasiahla v okresoch Braga a Viana do Castelo, ktoré susedia s Galíciou a majú vysokú mieru nezamestnanosti z dôvodu bankrotujúcich nástupníckych spoločností.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Boli predložené ďalšie tri žiadosti o mobilizáciu Fondu solidarity a každá z nich súvisela so zatvorením továrne v Európe vrátane zatvorenia textilnej továrne v Galícii v Španielsku. Dohromady bolo prepustených niekoľko stoviek ďalších pracovníkov. Stojí znova za zmienku, že toto odvetvie prechádza vážnou krízou aj v Portugalsku, kde mimoriadne intenzívne pociťuje následky liberalizácie svetového obchodu bez toho, aby sa uskutočnili akékoľvek kroky potrebné na jeho ochranu. Na základe rozhodnutia zintenzívniť liberalizačné opatrenia pre ázijské textilné odvetvie sa tieto účinky teraz môžu ešte zhoršiť. Tento krok sa uskutočnil pod zámienkou poskytnutia humanitárnej pomoci Pakistanu, pričom v skutočnosti spĺňa želania veľkých dovozcov v Európskej únii. Každá nová žiadosť o mobilizáciu tohto fondu zvyšuje naliehavosť opatrení, ktoré obhajujeme a ktoré sú zamerané na účinný boj proti nezamestnanosti, podporu hospodárskej činnosti, odstránenie pracovných miest, ktoré nie sú bezpečné, a skrátenie pracovného času bez znižovania miezd. Tieto opatrenia tiež zahŕňajú boj proti premiestňovaniu podnikov a celkovo vyžadujú, aby sa úplne skoncovalo s neoliberálnymi politikami, ktoré pred našimi očami vedú ku skutočnej hospodárskej a sociálnej katastrofe v krajinách Európskej únie.

  Estelle Grelier (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pani Materovej o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na pomoc pracovníkom v textilnom priemysle v Španielsku. Ako som povedala počas septembrovej rozpravy o budúcnosti fondu EGF po roku 2013, som sklamaná z toho, že pre tento fond, ktorý bol vytvorený na pomoc pracovníkom prepusteným „z dôvodu recesie alebo globalizácie“, nie sú v súčasnosti v európskom rozpočte zabezpečené finančné prostriedky. Skutočne si nemyslím, že využívanie finančných zdrojov z iných programov EÚ na financovanie EGF je z dlhodobého hľadiska perspektívne riešenie. Preto, keď Výbor pre rozpočet hlasoval za mobilizáciu EGF pre španielskych zamestnancov uvedenú v správe pani Materovej, sme spolu s belgickým poslancom EP za socialistov pánom Daerdenom zdôraznili potrebu pracovať na definovaní osobitného rozpočtového riadka pre tieto finančné prostriedky. V stávke je dôveryhodnosť Európskej únie pri podporovaní občanov zasiahnutých hospodárskou nestabilitou.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržal som sa hlasovania vzhľadom na španielskych pracovníkov v textilnom priemysle, ktorí boli obetovaní nedotknuteľnej globalizácii. V situácii, do ktorej sa dostali v dôsledku neoliberálnych politík, ktoré obhajuje Európska únia, by sme mali hlasovať proti smiešne malým sumám, ktoré im dáva európska elita. Avšak aj to málo, čo dostávajú, môže zmierniť ich útrapy. To však nijako nezmenšuje neprijateľnosť logiky Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Podporuje premiestňovanie textilnej výroby. Podporuje ziskuchtivosť spoločensky nezodpovedných miliardárov, ako je Manuel Jove. V kráľovstve eurokratov je spoločenstvo jediná cena, ktorú musíme zaplatiť za čisté svedomie.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam premiestňovania podnikov, ku ktorému dochádza v súvislosti s globalizáciou. Čoraz väčší počet podnikov premiestňuje svoju výrobu a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v rôznych krajinách, najmä v Číne a Indii, a to často na úkor krajín, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom fondu EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami premiestňovania podnikov, a má zásadný význam pri zjednodušovaní prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. Fond EGF už v minulosti využili iné štáty EÚ, preto by sme teraz mali poskytnúť túto pomoc 703 prepusteným pracovníkom z 82 podnikov textilného priemyslu v regióne Galícia. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Miroslav Mikolášik (PPE), písomne. − (SK) Teší ma a plne súhlasím s využitím Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v uvedených postihnutých regiónoch. Domnievam sa totiž, že celý postup od prípravy žiadosti cez jej spracovanie a získanie konečného rozhodnutia rozpočtového orgánu bol doposiaľ podľa skúseností mnohých štátov dosť ťažkopádny a zložitý.

Napríklad v roku 2009 požadované príspevky z Fondu sa pohybovali priemerne vo výške 5 552 700 EUR, pričom 30 prijatých žiadostí podaných 13 členskými štátmi sa vzťahovalo na 17 odvetví. Avšak, počas minulého roku rozpočtový orgán schválil 10 finančných príspevkov z podpory EGF v celkovej sume asi 52 349 000 EUR, ktorá predstavuje len 10,5 % ročnej maximálnej sumy použiteľnej z tohto Fondu.

Jedným z dôvodov je predovšetkým nedostatok skúseností s postupmi Fondu a dlhé obdobia finančnej neistoty pri čakaní na rozhodnutie rozpočtového orgánu.

Verím, že zjednodušené postupy posudzovania a rozhodovania zavedené ku koncu roka 2009 zjednodušia a zrýchlia podávanie žiadostí o podporu z Fondu, tak prinesú účinnú pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie v dôsledku zmien v štruktúre svetového obchodu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) To isté, čo platilo v predchádzajúcom prípade Dánska, platí aj v tomto prípade. Zamestnanci, ktorí sú prepúšťaní nie z ich vlastnej viny alebo z dôvodu finančnej a hospodárskej krízy vyvolanej špekulantmi v USA a v Spojenom kráľovstve, potrebujú rýchlu pomoc. Španielsko už 5. februára 2010 predložilo žiadosť o mobilizáciu EGF z dôvodu prepúšťania v 82 podnikoch zaradených do divízie 14 (výroba odevov) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v jednom regióne na úrovni NUTS II, Galícia (ES11) v Španielsku a do 11. mája 2010 ju doplnilo o dodatočné informácie. Táto žiadosť je v súlade s požiadavkami na stanovenie finančného príspevku, ako sa uvádza v článku 10 nariadenia (ES) č. 1927/2006. Komisia navrhuje uvoľniť prostriedky vo výške 1 844 700 EUR. Fond EGF by sa mal preto mobilizovať s cieľom poskytnúť finančný príspevok v súvislosti so žiadosťou Španielska. Z tohto dôvodu som hlasoval za správu pani Materovej.

  Vilja Savisaar-Toomast (ALDE), písomne. – (ET) Hlasovala som za túto správu a tiež za dve nasledujúce správy o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Domnievam sa, že Európska únia musí podporovať ľudí prepustených v dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy. Dnešné správy dokázali, že pomoc potrebujú krajiny, ktoré majú hospodárske problémy, ako Španielsko, aj jedna z krajín s najvyššou životnou úrovňou v Európe, ktorou je Dánsko. Zároveň však, bohužiaľ, musím s ľútosťou povedať, že doteraz sme nemali príležitosť hlasovať za podobnú správu, ktorá by sa týkala Estónska. Dúfam, že sa naša vláda poučí z krokov ostatných členských štátov a tiež sa bude podieľať na podpore našich nezamestnaných.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Vo februári 2010 Španielsko predložilo žiadosť o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v súvislosti s prepustením pracovníkov v 82 podnikoch z regiónu Galícia pôsobiacich v odevnom odvetví. Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu o mobilizácii fondu EGF na poskytnutie pomoci prepusteným pracovníkom. Deregulácia obchodu v textilnom a odevnom priemysle priniesla ďalekosiahle zmeny v usporiadaní svetového obchodu, výsledkom čoho bol všeobecný trend premiestňovania výroby mimo EÚ do krajín s nižšími výrobnými nákladmi, ako sú Čína a Maroko. Hospodárska kríza okrem toho zapríčinila aj veľké množstvo bankrotov v textilnom priemysle, ktoré vyústili do obrovskej vlny prepúšťania. V rokoch 2007 až 2009 bolo v regióne Galícia prepustených 32 700 pracovníkov vrátane 4 414 pracovníkov v textilom priemysle, z čoho ženy predstavovali 80 %. Som presvedčená, že postup na prideľovanie týchto finančných prostriedkov sa musí zjednodušiť tak, aby sa zjednodušil prístup k fondu EGF pre spoločnosti, ktoré zasiahli dôsledky finančnej a hospodárskej krízy a zmeny v usporiadaní svetového obchodu. Musím zdôrazniť dôležitú úlohu, ktorú EGF zohráva pri opätovnom začleňovaní prepustených pracovníkov do trhu práce.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Dámy a páni, Litva si takisto ako Španielsko a Dánsko uvedomuje osoh, ktorý môže priniesť Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). Litva dostala pomoc v celkovej výške 2,9 milióna EUR z fondu EGF, ktoré boli vyčlenené pre pracovníkov z odvetvia stavebníctva a z odvetvia výroby domácich potrieb, ktorých táto kríza veľmi ťažko zasiahla. Fond však ešte musí dokázať svoju hodnotu. Fond EGF, ktorý bol vytvorený ako rýchle protiopatrenie, sa teraz v dôsledku byrokracie spomalil a skomplikoval. Hlavnou nevýhodou je potrebná mobilizácia fondu. Schválenie žiadosti trvá v priemere 294 dní. Ako tento týždeň napísal denník Financial Times, viac ako 37 000 pracovníkov v celej Európe stále čaká na pomoc z tohto fondu. Z celkovej sumy, ktorá je vo fonde EGF k dispozícii (2 miliardy EUR), bolo do dnešného dňa vyplatených len 140 miliónov EUR. Peniaze z fondu sa navyše rozdeľujú nerovnomerne. Len 6 % platieb bolo poskytnutých na projekty v krajinách, v ktorých je hrubý domáci produkt nižší ako priemer EÚ. Fond EGF musí byť pružnejší, ak sa nechceme topiť v neistote. Mnohé členské štáty vrátane Litvy sú vhodnými kandidátmi pre iné fondy, ktoré si vyžadujú menšiu mieru spolufinancovania a menej byrokracie.

– Správa: Barbara Matera (A7-0258/2010)

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že Dánsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 1 443 pracovníkov z troch podnikov skupiny Danfoss Group zaradených do divízií 27 a 28 klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne na úrovni NUTS II Syddanmark, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie a s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré k návrhu predložil Parlament. Súhlasím s tým, že fungovanie a pridaná hodnota Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii by sa mali posúdiť v kontexte všeobecného hodnotenia programov a rozličných iných nástrojov vytvorených na základe medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006, a to v rámci postupu preskúmania viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici jeho trvania.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ďalšia podpora pre prepustených pracovníkov sa ukazuje ako nevyhnutná aj v krajine, o ktorej by si len málokto myslel, že môže byť postihnutá takýmito ťažkosťami, pretože sa všeobecne považuje za konkurencieschopnejšiu na svetovom trhu než väčšina členských štátov EÚ. Napriek tomu aj Dánsko v súčasnosti pociťuje účinky globalizácie, ktorá ho ovplyvňuje v odvetviach, o ktorých by sa dalo predpokladať, že budú odolnejšie voči konkurencii, ako sú výroba elektrotechnických výrobkov a výroba strojov a zariadení. Tieto znepokojujúce fakty nás upozorňujú na závažnosť hospodárskej krízy, v ktorej sme sa ocitli, a na potrebu hľadať stále efektívnejšie a tvorivejšie spôsoby zvyšovania konkurencieschopnosti Európy a pritom súčasne pomáhať prepusteným pracovníkom vrátiť sa do práce. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je jedným z takých mechanizmov.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Chcem zdôrazniť možnosť prínosu tohto plánu pomoci financovaného Európskym fondom na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pre opätovné začlenenie prepustených pracovníkov a ich spoločenskú rehabilitáciu v takom osobitne tragickom prípade, akým sú tri bankrotujúce podniky skupiny Danfoss Group. Všetky tieto podniky mali sídlo v Syddanmarku v Dánsku a všetky zbankrotovali v roku 2009 v priebehu troch mesiacov, čo postihlo 1 443 pracovníkov v odvetví výroby strojov a elektrotechnických zariadení, ktoré táto kríza osobitne vážne zasiahla.

Chcem znovu zopakovať, že fond EGF sa vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti v Európe, bohužiaľ, využíval len veľmi zriedkavo. Z celkovej sumy 500 miliónov EUR, ktorá bola tento rok uvoľnená prostredníctvom fondu EGF, žiadosti o financovanie plánov pomoci pracovníkom prepusteným priamo v dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy predstavovali len 11 %. Chcem však zdôrazniť skutočnosť, že na základe nasledujúcich upozornení a správ bol vytvorený alternatívny zdroj platobných rozpočtových prostriedkov pre nevyužité prostriedky Európskeho sociálneho fondu.

  Estelle Grelier (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pani Materovej o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na pomoc pracovníkom v skupine Danfoss Group v Dánsku. Ako som povedala počas septembrovej rozpravy o budúcnosti fondu EGF po roku 2013, som sklamaná z toho, že pre tento fond, ktorý bol vytvorený na pomoc pracovníkom prepusteným „z dôvodu recesie alebo globalizácie“, nie sú v súčasnosti v európskom rozpočte zabezpečené finančné prostriedky. Skutočne si nemyslím, že využívanie finančných zdrojov z iných programov EÚ na financovanie EGF je z dlhodobého hľadiska perspektívne riešenie. Preto, keď Výbor pre rozpočet hlasoval za mobilizáciu EGF pre dánskych zamestnancov uvedenú v správe pani Materovej, sme spolu s belgickým poslancom EP za socialistov pánom Daerdenom zdôraznili potrebu pracovať na definovaní osobitného rozpočtového riadka pre tieto finančné prostriedky. V stávke je dôveryhodnosť Európskej únie pri podporovaní občanov zasiahnutých hospodárskou nestabilitou.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržal som sa hlasovania vzhľadom na dánskych pracovníkov, s ktorými sa zle zaobchádza v dôsledku globalizácie. V situácii, do ktorej sa dostali v dôsledku neoliberálnych politík, ktoré obhajuje Európska únia, by sme sa mali cítiť oprávnení hlasovať proti smiešne malým sumám, ktoré im eurokracia neochotne dáva. Avšak aj to málo, čo dostávajú, môže zmierniť ich útrapy. To však nijako nezmenšuje odsúdeniahodnosť logiky Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Podporuje premiestnenia výroby, ktoré skupina Danfoss Group uskutočnila s cieľom zvýšiť si zisk.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam premiestňovania podnikov, ku ktorému dochádza v súvislosti s globalizáciou. Čoraz väčší počet podnikov premiestňuje svoju výrobu a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v rôznych krajinách, najmä v Číne a Indii, a to často na úkor krajín, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov.

Cieľom fondu EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami premiestňovania podnikov, a má zásadný význam pri zjednodušovaní prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. Fond EGF už v minulosti využili iné štáty EÚ, preto by sme teraz mali poskytnúť túto pomoc 1 443 prepusteným pracovníkom z troch podnikov skupiny Danfoss Group zaradených do divízií 27 a 28 klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne na úrovni NUTS II Syddanmark. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Európska únia zaviedla legislatívne a rozpočtové nástroje na poskytnutie doplnkovej podpory zamestnancom, ktorí boli postihnutí dôsledkami rozsiahlych štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a na pomoc pri ich opätovnom začlenení do trhu práce. Pomoc je tiež možné poskytnúť zamestnancom prepusteným v dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy. Som presvedčený, že toto je osobitne dôležité.

Dánsko teraz predložilo žiadosť o uvoľnenie celkovej sumy 8 893 336 EUR. Týka sa to 1 443 prepustených pracovníkov (z ktorých 1 010 má byť poskytnutá pomoc) z troch podnikov v skupine Danfoss Group zaradených do divízií 27 a 28 klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne na úrovni NUTS II Syddanmark (výroba elektrotechnických výrobkov a výroba strojov a zariadení i. n.) v priebehu štvormesačného referenčného obdobia od 1. marca 2009 do 30. júna 2009. Hlasoval som za plánované opatrenia s cieľom zabezpečiť poskytnutie rýchlej podpory postihnutým pracovníkom a z dôvodu európskej solidarity medzi členskými štátmi.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL), písomne. – (DA) Hlasoval som za správu, lebo peniaze z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii dostanú pracovníci, ktorých sa týka kolektívne prepúšťanie. Myslím si však, že práve s týmto fondom je veľa problémov. Napríklad ďaleko najviac peňazí vyplatených z tohto fondu ide najbohatším štátom v rámci EÚ. Moje hlasovanie by sa nemalo chápať ani ako podpora EÚ v poskytovaní „bezprácnych“ dotácií. Domnievam sa, že posielanie peňazí do EÚ len preto, aby sa po pretočení cez byrokratický systém vrátili späť, je pre Dánsko strata peňazí.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pre skupinu Danfoss Group z Dánska, lebo sa domnievam, že mobilizácia fondu EGF je počas súčasnej hospodárskej krízy absolútne nevyhnutná. Dňa 8. septembra 2009 Dánsko predložilo žiadosť o poskytnutie finančnej pomoci a o mobilizáciu fondu EGF v prípade skupiny Danfoss Group, ktorá prepustila 1 443 zamestnancov. Hospodárska a finančná kríza viedla k poklesu dopytu po mechanických a elektronických zariadeniach. Trendy v odvetví výroby strojov a zariadení v EÚ sa v 4. štvrťroku 2008 dramaticky zmenili v Dánsku aj v Nemecku, kde bol zaznamenaný pokles výroby o viac ako 25 %. Predaj mechanických a elektronických zariadení skupiny Danfoss sa v roku 2008 znížil v Európe až o 52 %, v USA o 48 % a v ázijsko-tichomorskej oblasti o 23 %. V dôsledku konkurencie v tomto odvetví zo strany ázijských firiem, ktorých náklady na mzdy sú výrazne nižšie ako náklady na mzdy v EÚ, skupina Danfoss Group postupne premiestnila svoju výrobu z Dánska do tretích krajín, čo malo vážny vplyv na pracovný trh. Vyzývam Komisiu, aby vypracovala ambicióznu, ekologickú priemyselnú politiku, ktorá bude schopná zaručiť Európskej únii to, že si udrží globálnu konkurencieschopnosť, ako aj pracovné miesta v rámci EÚ.

– Správa: Barbara Matera (A7-0257/2010)

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na žiadosť Dánska o pomoc v súvislosti s prepustením 198 pracovníkov v spoločnosti Linak, ktorá je súčasťou elektromechanického odvetvia v regióne na úrovni NUTS II Syddanmark, som hlasovala za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Európskej komisie a s príslušnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré predložil Európsky parlament. Vo vysvetlení motívov súhlasím s tým, že návrh Komisie obsahuje jasné a podrobné informácie týkajúce sa žiadosti, analyzuje kritériá oprávnenosti a vysvetľuje dôvody, ktoré viedli k jeho schváleniu v súlade s požiadavkami, ako ich definoval Parlament.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Linak, ďalšia dánska spoločnosť pôsobiaca v odvetví výroby elektromechanických zariadení, bola zasiahnutá účinkami globalizácie. Najviac zasiahnutí sú pracovníci s najnižšou kvalifikáciou v regióne postihnutom vážnymi účinkami krízy, čo u politikov s rozhodovacou právomocou vzbudzuje veľké obavy. V súvislosti s týmto aj s inými prípadmi vznikajú ďalšie obavy u starších pracovníkov a musia využívať podporné opatrenia, ktoré sú zamerané osobitne na nich.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Vzhľadom na vplyv súčasnej hospodárskej a finančnej krízy na trh práce som hlasoval za uvoľnenie sumy 1 213 508 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na plán podporujúci opätovné začlenenie 198 prepustených pracovníkov zo spoločnosti Linak A/S, výrobcu elektronických zariadení v dánskom regióne Syddanmark, do trhu práce. Opakovane zdôrazňujem svoje upozornenie, že fond EGF sa napriek vysokej miere nezamestnanosti v Európe využíva veľmi zriedkavo. Opakovane zdôrazňujem, že je nutné, aby mal fond EGF vlastné finančné prostriedky s vlastným rozpočtovým riadkom na tento účel vo svojom rozpočte.

  Estelle Grelier (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pani Materovej o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na pomoc pracovníkom v spoločnosti Linak A/S v Dánsku. Ako som povedala počas septembrovej rozpravy o budúcnosti fondu EGF po roku 2013, som sklamaná z toho, že pre tento fond, ktorý bol vytvorený na pomoc pracovníkom prepusteným „z dôvodu recesie alebo globalizácie“, nie sú v súčasnosti v európskom rozpočte zabezpečené finančné prostriedky. Skutočne si nemyslím, že využívanie finančných zdrojov z iných programov EÚ na financovanie EGF je z dlhodobého hľadiska perspektívne riešenie. Preto, keď Výbor pre rozpočet hlasoval za mobilizáciu EGF pre dánskych zamestnancov uvedenú v správe pani Materovej, sme spolu s belgickým poslancom EP za socialistov pánom Daerdenom zdôraznili potrebu pracovať na definovaní osobitného rozpočtového riadka pre tieto finančné prostriedky. V stávke je dôveryhodnosť Európskej únie pri podporovaní občanov zasiahnutých hospodárskou nestabilitou.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržal som sa hlasovania vzhľadom na dánskych pracovníkov spoločnosti Linak Group, ktorí boli obetovaní na oltár globalizácie. V situácii, do ktorej sa dostali v dôsledku neoliberálnych politík, ktoré obhajuje Európska únia, by sme mali hlasovať proti žalostne malým sumám týchto prídelov. Avšak aj to málo, čo dostávajú, môže pomôcť zmierniť ich problémy.

To však nijako neznižuje neprijateľnosť logiky Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Podporuje logiku, ktorá vedie poprednú medzinárodnú spoločnosť, akou je spoločnosť Linak, k premiestneniu výroby s cieľom zvýšiť svoj zisk, pričom nemá ani dosť slušnosti na to, aby zverejnila jeho výšku.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je ním ohraničený. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam premiestňovania podnikov, ku ktorému dochádza v súvislosti s globalizáciou. Počet podnikov, ktoré premiestňujú výrobu a využívajú nižšie náklady na pracovnú silu v rôznych krajinách, najmä v Číne a Indii, je čoraz vyšší a má škodlivé účinky na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov.

Účelom fondu EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami premiestňovania podnikov, a je veľmi dôležitý pri zjednodušovaní prístupu k novým pracovným miestam. Fond EGF už v minulosti využili iné štáty EÚ a mal by sa teraz využiť na pomoc 198 prepusteným pracovníkom v spoločnosti Linak, ktorá pôsobí v odvetví elektromechanického priemyslu v regióne na úrovni NUTS II Syddanmark. To je dôvodom môjho hlasovania.

  Miroslav Mikolášik (PPE), písomne. − (SK) Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, teší ma a plne súhlasím s využitím Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v uvedených postihnutých regiónoch. Domnievam sa totiž, že celý postup od prípravy žiadosti cez jej spracovanie a získanie konečného rozhodnutia rozpočtového orgánu bol doposiaľ podľa skúseností mnohých štátov dosť ťažkopádny a zložitý. Napríklad v roku 2009 požadované príspevky z Fondu sa pohybovali priemerne vo výške 5 552 700 EUR, pričom 30 prijatých žiadostí podaných 13 členskými štátmi sa vzťahovalo na 17 odvetví. Avšak, počas minulého roku rozpočtový orgán schválil 10 finančných príspevkov z podpory EGF v celkovej sume asi 52 349 000 EUR, ktorá predstavuje len 10,5 % ročnej maximálnej sumy použiteľnej z tohto Fondu. Jedným z dôvodov je predovšetkým nedostatok skúseností s postupmi Fondu a dlhé obdobia finančnej neistoty pri čakaní na rozhodnutie rozpočtového orgánu. Verím, že zjednodušené postupy posudzovania a rozhodovania zavedené ku koncu roka 2009 zjednodušia a zrýchlia podávanie žiadostí o podporu z Fondu, tak prinesú účinnú pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie v dôsledku zmien v štruktúre svetového obchodu.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL), písomne. – (DA) Hlasoval som za správu, lebo peniaze z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii dostanú pracovníci, ktorých sa týka kolektívne prepúšťanie. Myslím si však, že práve s týmto fondom je veľa problémov. Napríklad ďaleko najviac peňazí vyplatených z tohto fondu ide najbohatším štátom v rámci EÚ. Moje hlasovanie by sa nemalo chápať ani ako podpora EÚ v poskytovaní „bezprácnych“ dotácií. Domnievam sa, že posielanie peňazí do EÚ len preto, aby sa po pretočení cez byrokratický systém vrátili späť, je pre Dánsko strata peňazí.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za uznesenie o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na podporu osôb prepustených z rodinnej firmy Linak A/S so sídlom v Sønderborgu v Dánsku. Dňa 8. septembra 2009 Dánsko predložilo žiadosť o poskytnutie finančnej pomoci vo výške 1 213 508 EUR (65 % požadovaných z celkového rozpočtu) na podporu 139 zamestnancov prepustených zo spoločnosti Linak A/S. Prepustenie týchto pracovníkov súvisí s ďalšou veľkou vlnou prepúšťania zo skupiny Danfoss Group v Sønderborgu v južnom Dánsku. Myslím si, že členské štáty sú zodpovedné za podporu návratu každého prepusteného pracovníka do zamestnania. Fond EGF poskytuje členským štátom príležitosť podporiť pracovníkov zasiahnutých dôsledkami celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy a veľkými zmenami v usporiadaní svetového obchodu. V Rumunsku od marca 2008 do marca 2010 prišlo o prácu 381 296 pracovníkov vrátane 13 667 pracovníkov len v samotnej župe Galaţi. Myslím si, že aj ostatné členské štáty, ktoré doteraz nepožiadali o mobilizáciu fondu EGF vrátane Rumunska, musia preskúmať a nasledovať príklad štátov, ktoré využili fond EGF na poskytnutie podpory pracovníkom prepusteným v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy.

– Správy: Barbara Matera (A7-0259/2010) a (A7-0258/2010)

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Vítam hlasovanie v pléne o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v prospech občanov Španielska a Dánska. Tento európsky fond, ktorý bol vytvorený v roku 2006, má poskytovať pomoc zamestnancom prepusteným v dôsledku procesu reštrukturalizácie. V roku 2009 sa pravidlá zmenili s cieľom umožniť lepšie využitie rozpočtových prostriedkov, ktoré boli do tohto fondu pridelené, ale sa všetky nevyužili. Záväzok pomôcť viac než 1 500 španielskym a dánskym zamestnancom prostredníctvom tohto fondu je preto veľmi dobrou správou. Treba zdôrazniť význam a závažnosť fondu v časoch hospodárskej recesie, ktorú zažívame. Napriek svojmu dočasnému charakteru by sa mal fond zachovať prinajmenšom dovtedy, kým bude užitočný.

– Správy: Barbara Matera (A7-0259/2010), (A7-0258/2010) a (A7-0257/2010)

  David Casa (PPE), písomne. – Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je veľmi dôležitým fondom v EÚ. Jeho rozsah pôsobnosti bol rozšírený s cieľom poskytnúť podporu tým, ktorí boli prepustení v dôsledku krízy. Je nevyhnutné, aby tieto fondy boli účelovým a efektívnym spôsobom k dispozícii ľuďom, ktorí ich skutočne potrebujú. Z tohto dôvodu súhlasím s pani spravodajkyňou a hlasoval som za tieto správy.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Prostredníctvom tohto dôležitého hlasovania žiada Európsky parlament príslušné inštitúcie, aby vynaložili potrebné úsilie a urýchlili mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). Pripomína záväzok inštitúcií zabezpečiť hladký a rýchly postup prijímania rozhodnutí o mobilizácii EGF a poskytnúť jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu zameranú na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a finančnej a hospodárskej krízy. Zdôrazňuje úlohu, ktorú EGF môže zohrávať pri opätovnom začleňovaní prepustených pracovníkov do trhu práce. Zdôrazňuje, že v súlade s článkom 6 nariadenia o EGF by sa malo zaistiť, aby EGF podporoval opätovné začlenenie jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania. Opakovane zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré sú podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedné podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Tri správy pani Materovej, o ktorých dnes hlasujeme, sa týkajú podpory určenej 82 podnikom v odevnom priemysle v španielskom regióne Galícia a dvom podnikom pôsobiacim v odvetví strojárstva a mechatroniky v dánskom regióne Syddanmark. Schválená finančná pomoc poskytne podporu celkovo 2 344 ľuďom a pomôže pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce.

– Správa: Véronique Mathieu (A7-0253/2010)

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za neudelenie absolutória riaditeľovi Európskej policajnej akadémie za plnenie rozpočtu akadémie za rozpočtový rok 2008 na základe vynikajúcej správy mojej priateľky a kolegyne Véronique Mathieuovej, ktorá je členkou Výboru pre kontrolu rozpočtu. Všetky dôvody uvedené v správe podopierajú toto rozhodnutie. Som však prekvapený, že ročná účtovná závierka nebola schválená napriek tomu, že zo strany Európskeho dvora audítorov neboli vznesené závažné pripomienky. Kým správa mojej kolegyne Véronique Mathieuovej, ktorú schválil Výbor pre kontrolu rozpočtu, navrhuje tri hlasovania, a to o neudelení absolutória, o ročnej závierke a o uznesení, považujem za zvláštne, že v skutočnosti sa do hlasovania v pléne dostali iba dve veci: absolutórium a uznesenie. Veľmi zvláštne... Podľa mňa nič nebránilo tomu, aby sa účty uzavreli. Nachádzame sa v podivnej účtovnej situácii. V októbri 2010 nemáme uzavreté účty za rok 2008, rozpočtový rok 2009 sa skončil a do konca roka 2010 zostáva iba niekoľko týždňov. Skúste to pochopiť!

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Odporúčanie špecializovaného výboru neudeliť tejto európskej inštitúcii absolutórium získalo všeobecnú podporu. Znamená to, že povesť policajnej akadémie bude navždy pošpinená. Táto tragikomická situácia, v ktorej sa Európskej policajnej akadémii neudeľuje absolutórium na základe určitých podvodných finančných aktivít, nám ukazuje, že korupcia nepozná hranice. Inými slovami, práve inštitúcia založená s cieľom chrániť nás pred zločincami, a to nepriamo vďaka poskytovaniu profesionálneho výcviku policajtom, teraz končí na lavici obžalovaných.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som za túto správu, teda za to, aby sa Európskej policajnej akadémii neudelilo absolutórium za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2008, pretože vyšetrovanie týkajúce sa zneužitia finančných prostriedkov nie je ešte ukončené. Hlasoval som za aj z toho dôvodu, lebo súhlasím, že je neprijateľné, aby organizácia financovaná Európou nemala po toľkých rokoch riadne a transparentné finančné riadenie. Aj keď nový riaditeľ akadémie predložil akčný plán, ten nie je dostatočný a ani taký podrobný, aký by mal byť. Na záver, odmietnutie udeliť akadémii absolutórium za rok 2008 vyšle silný signál o nevyhnutnosti zlepšiť jej modus operandi s cieľom skoncovať so slabým finančným riadením.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na zistené nezrovnalosti a neschopnosť Európskej policajnej akadémie vysvetliť Parlamentu svoju rozpočtovú a finančnú situáciu súhlasím s rozhodnutím pani spravodajkyne neudeliť riaditeľovi akadémie absolutórium za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2008.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Európska policajná akadémia má problémy s dodržiavaním noriem dobrej správy, ktorá sa očakáva od každej regulačnej agentúry. Od roku 2006 sa v auditoch opakovane objavujú problémy s dodržiavaním nariadení o rozpočtových pravidlách, služobného poriadku a problémy s účtovným systémom, ako aj nedostatky v riadení rozpočtu, ľudských zdrojov, v postupoch verejného obstarávania a v pravidlách upravujúcich výdavky spojené s organizovaním kurzov. Podľa uznesenia sa zlepšenia v akadémii očakávajú až od roku 2014, kedy má byť v plnej miere zrealizovaný jej viacročný plán. Nesúhlasím s tým, že akadémia potrebuje minimálne deväť rokov (2006 – 2014) na to, aby dosiahla prijateľnú úroveň dobrej správy, ktorá sa od regulačnej agentúry očakáva.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Vzhľadom na informácie o činnosti a zlom finančnom riadení Európskej policajnej akadémie (EPA) podporujem návrh pani Mathieuovej neudeliť riaditeľovi akadémie absolutórium za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2008. Sme zaplavení obrovským počtom niekedy zbytočných agentúr EÚ. EPA je však dôležitým orgánom pre boj proti zločinu a zachovávanie bezpečnosti a verejného poriadku. Štatistiky z roku 2007 nás informujú, že EPA mala k dispozícii finančný rozpočet vo výške 7,5 miliónov EUR na rok. Je v záujme všetkých občanov, a to najmä vzhľadom na ťažkú hospodársku a finančnú situáciu, ktorej v súčasnosti čelíme, aby sa mohli spoliehať na efektívne agentúry EÚ, ktoré sú schopné transparentne a zodpovedne využiť vyčlenené rozpočty. Kontrolná úloha, ktorú vykonáva Európsky parlament, je dôležitá z hľadiska uplatnenia práva veta tam, kde sú procesy riadenia nejasné, ako to je aj v tomto prípade. Z tohto dôvodu budem hlasovať za návrh pani spravodajkyne.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Európska policajná akadémia (EPA), ktorá sa stala agentúrou v roku 2006, čelí od svojho založenia veľkým problémom. Tie sa týkajú dodržiavania minimálnych noriem dobrej správy, ktorými sa riadia všetky agentúry EÚ. Aj keď som hlasoval za správu a rozhodnutie neudeliť absolutórium za plnenie rozpočtu za rok 2008, je to prvýkrát, kedy bolo absolutórium použité proti jednej organizácii. Napriek tomu spochybňujem význam absolutória a jeho užitočnosť ako nástroja dva roky po danej udalosti a tam, ako v tomto prípade, kde sa manažment a zamestnanci s najväčšou pravdepodobnosťou zmenili. Je teda nevyhnutné, aby sme preskúmali, či veľmi malé agentúry môžu byť efektívne a či s veľmi nízkym počtom zamestnancov dokážu splniť administratívne požiadavky týkajúce sa nariadení o rozpočtových pravidlách.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Minulý týždeň Výbor pre medzinárodný obchod jednomyseľne hlasoval za odloženie udelenia absolutória za plnenie rozpočtu Európskej policajnej akadémie (EPA) za rok 2008, ako aj proti uzavretiu účtov tejto akadémie. Vzhľadom na vážne nedostatky týkajúce sa dodržiavania nariadení o rozpočtových pravidlách a služobného poriadku aj Európsky parlament hlasoval prevažnou väčšinou proti udeleniu absolutória akadémii EPA, a teda i proti definitívnemu uzavretiu rozpočtu za rok 2008. Je dobré vidieť, že Parlament splnil svoju úlohu v rámci tohto postupu udeľovania absolutória a vyslal jasné posolstvo proti nedbalému hospodáreniu. Chcela by som zablahoželať pani Mathieuovej k jej správe.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Všetky európske inštitúcie, ktoré závisia od rozpočtu Európskej únie, sa musia podrobiť prísnej kontrole Dvora audítorov a všetkých subjektov s audítorskou funkciou. Kontrola musí overiť, či sa rozpočtové prostriedky Spoločenstva primerane využívajú, či tieto inštitúcie plnia stanovené ciele a či nedochádza k plytvaniu prostriedkami.

Vo všeobecnosti platí, že na základe hodnotení známych kontrol môžeme povedať, že so zriedkavými výnimkami spomínané inštitúcie využívajú finančné prostriedky, ktoré majú k dispozícii, náležitým spôsobom a plnia stanovené ciele. Podľa názoru pani spravodajkyne to však nie je prípad Európskej policajnej akadémie vzhľadom na rôzne nezrovnalosti a nedostatky v jej auditoch. To je dôvod môjho hlasovania.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Týmto hlasovaním Európsky parlament odmieta udeliť riaditeľovi Európskej policajnej akadémie absolutórium za plnenie rozpočtu akadémie za rozpočtový rok 2008.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Dámy a páni, pani spravodajkyňa oprávnene vyjadruje svoje znepokojenie nad nedostatkom transparentnosti v postupoch verejného obstarávania Európskej policajnej akadémie. Dúfajme, že vyšetrovanie, ktoré vedie Európsky úrad pre boj proti podvodom, bude komplexné a dôsledné a pomôže priniesť do tejto veci väčšiu prehľadnosť. Táto záležitosť však súvisí s oveľa väčším problémom, ktorým je častý nedostatok integrity a profesionálneho správania v policajných a bezpečnostných zložkách v celej Európe. Organizácie Amnesty International a Human Rights Watch informovali o zvlášť vysokom počte prípadov, ktoré sa vyskytli v celej Európe, v ktorých polícia prekročila svoje právomoci a použila nezákonné vyšetrovacie metódy. Vo väčšine prípadov inštitúcie nedokázali viesť vyšetrovanie a potrestať porušovateľov zákona v súlade s medzinárodnými normami, čím sa zvýšila úroveň beztrestnosti. Obete sa pre svoje menšinové postavenie často stávajú ľahkým cieľom, a to či už z pohľadu etnickej príslušnosti, alebo politických názorov. Silné policajné zložky potrebujú silný a spravodlivý právny štát a nezávislosť súdov. Európska policajná akadémia má ušľachtilé ciele: presadzovať spoločné európske normy policajnej práce, cezhraničnú spoluprácu v boji proti zločinu, ako aj zachovávať právny štát a právne predpisy. Či už to bude prostredníctvom tohto, alebo iného fóra, najdôležitejšie je, aby boli tieto ciele dosiahnuté.

– Správa: Tanja Fajon (A7-0256/2010)

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Toto uznesenie parlamentu je zvlášť dôležité, pokiaľ ide o zrušenie vízového režimu pre občanov Bosny a Hercegoviny a Albánska. Bezvízový režim napomáha realizáciu jedného z hlavných základných práv v Európe, ktorým je sloboda pohybu vo všetkých členských štátoch. Je veľmi dôležité vyvinúť všetko úsilie na to, aby sa čo najskôr zaviedol bezvízový režim pre občanov Bosny a Hercegoviny a Albánska. Bosna a Hercegovina a Albánsko dosiahli v posledných mesiacoch významný pokrok. Zároveň sa s nimi viedli dôležité rokovania. Keď sa týmto krajinám udelí bezvízový režim, mladí ľudia budú môcť cestovať, učiť sa a študovať v zahraničí. Navyše by sa znížila hrozba ešte väčšej etnickej a politickej nestability, posilnila by sa politická a hospodárska spolupráca v tomto regióne a zlepšila podpora EÚ v radoch obyvateľov, ako i vyhliadka na európsku integráciu.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Od pádu Berlínskeho múru uplynulo dvadsaťjeden rokov, Európa však zostáva rozdelená a občania stále potrebujú víza, aby mohli slobodne cestovať v rámci EÚ. Pochádzam z krajiny, ktorá viac ako polstoročie žila v najtvrdšom komunistickom režime bez práva na slobodné cestovanie. Rumunsko následne potrebovalo 15 rokov na to, aby presvedčilo Európu, že jeho občania nie sú horší ako iní a mali by požívať základné ľudské právo. EÚ nepodporuje a nikdy nepodporovala umelé vytváranie bariér, ale priviedla všetkých Európanov k jednému stolu vďaka odstráneniu hraníc. Európsky parlament vždy presadzoval myšlienku zrušenia režimu ukladajúceho vízovú povinnosť. Uvedomuje si totiž psychologický vplyv, ktorý má súčasná situácia na tých, ktorí majú povinnosť platiť za víza, aby mohli navštíviť rodinných príslušníkov žijúcich v krajinách EÚ, študovať alebo len jednoducho cestovať. Je najvyšší čas – 21 rokov od znovuzjednotenia Európy – skoncovať s vízami pre obyvateľov Európy, ktorí by chceli cestovať v rámci EÚ.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Hlasovala som za tento legislatívny návrh s cieľom uznať, že je dôležité umožniť občanom Albánska a Bosny a Hercegoviny požívať právo na voľný pohyb v Európskej únii zrušením vízovej povinnosti, ktoré by nadobudlo platnosť tento rok. Ide o proces, ktorý nadväzuje na nedávne udalosti týkajúce sa Srbska, Čiernej Hory a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko. Podľa mňa toto hlasovanie predstavuje dôležitý krok pre európsku integráciu, ako i politickú a hospodársku spoluprácu v regióne. Stále je však dôležité zamerať naše úsilie na dosiahnutie pokroku v liberalizácii vízového systému v Kosove, ktoré je jedinou oblasťou na západnom Balkáne, kde otvorenie rokovaní nie je ešte naplánované.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu, pretože verím v neodcudziteľné právo všetkých občanov na voľný pohyb, právo na voľný pohyb bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Táto správa je konečne ďalším krokom k zrušeniu vízovej povinnosti pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny. Nesmieme však, žiaľ, prehliadať skutočnosť, že s cieľom dosiahnuť liberalizáciu vízového režimu musia štáty používať biometrické pasy. Som proti tomu, pretože podľa mňa sú v rozpore so zásadou ochrany osobných údajov občanov.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za prijatie tohto návrhu nariadenia, pretože umožní zrealizovať niektoré z predchádzajúcich záväzkov EÚ týkajúce sa voľného pohybu osôb v rámci celého kontinentu. Takto budú mať občania niektorých krajín západného Balkánu pocit, že aj oni sú súčasťou procesu znovuzjednotenia európskeho kontinentu. Som presvedčená, že v našej túžbe vytvoriť európsku identitu a občianstvo nemôžeme postúpiť bez odstránenia bariér, ktoré bránia voľnému pohybu medzi členskými štátmi EÚ a ich susedmi na tomto kontinente. Vítam prejavenú snahu rozšíriť túto možnosť aj pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu. Pokiaľ ide o požívanie práva na voľný pohyb v EÚ, zaradenie občanov týchto krajín k občanom Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska pomôže tiež zaceliť niektoré rany z nedávnej minulosti. To je niekoľko argumentov, ktoré vysvetľujú moje hlasovanie.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Balkán so svojou povesťou sudu pušného prachu Európy zostáva napriek pokroku dosiahnutému v posledných rokoch hlavným potenciálnym ohniskom napätia medzi etnikami. K tomu sa ešte pridáva politická nestabilita a hospodárska a sociálna kríza. Bosna a Hercegovina je toho posledným príkladom. Žiaľ, i napriek všetkým vynaloženým snahám tam pretrváva atmosféra konfliktu medzi komunitami neustále rozdelenými vojnovými ranami.

Som presvedčený, že odstránenie múrov, ktoré stále rozdeľujú kontinent, podporí reformný proces a zmierenie v tejto časti Európy. Ako sa uvádza v správe, od zrušenia vízovej povinnosti pre občanov Srbska, Čiernej Hory a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko minulý rok v decembri dosiahli Bosna a Hercegovina a Albánsko výrazný pokrok. Ich izolácia a vylúčenie už teda nie sú odôvodnené. V tomto regióne však zostáva jedna nevyriešená otázka, ktorou je problém Kosova. Mnohé krajiny vrátane EÚ ho ani neuznali ako nezávislý štát. Tento aspekt musí byť stredobodom našej pozornosti v blízkej budúcnosti, keďže môže predstavovať nebezpečný precedens pre konanie separatistov postavené na etnickom základe.

  Mário David (PPE), písomne. − (PT) S veľkým potešením hlasujem za to, aby Európska únia uznala a overila vhodné podmienky v súvislosti s liberalizáciou vízového režimu pre občanov nových štátov na našom kontinente. V tomto prípade ide o Bosnu a Hercegovinu a Albánsko. Ľutujem však, že pokiaľ ide o iné štáty, a to konkrétne o Ukrajinu a Chorvátsko, Európska únia nie je rovnako otvorená. Ani krajiny, ktoré vznikli a získali zvrchovanosť a nezávislosť po rozpade bývalého ZSSR, sa nepovažujú za hodné rovnakého uznania iba z dôvodu, že boli súčasťou ZSSR.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pani Fajonovej, pretože výsledky hodnotiacich misií a správy preukázali, že Albánsko a Bosna a Hercegovina dosiahli pokrok v plnení stanovených podmienok. Tieto krajiny teda bude možné pridať na zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od povinnosti mať víza pri vstupe do schengenského priestoru.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Pamätníci napätí a konfliktov, ktoré spustošili západný Balkán, určite vnímajú značný pokrok smerom k zmiereniu a stabilizácii v tomto regióne. Je len prirodzené, že Únia chce pomôcť pri odstraňovaní prekážok, ktoré ju oddeľujú od väčšiny balkánskych štátov, a povoliť ich štátnym príslušníkom vstup do EÚ bez víz. Zo zásady som za odstránenie prekážok pohybu ľudí, a preto podporujem odstránenie uvedených prekážok. Zároveň som presvedčený, že zjednodušenie pohybu občanov balkánskych krajín na európskom území by mali sprevádzať lepšia cezhraničná spolupráca a efektívnejšia výmena informácií s ich krajinami pôvodu s cieľom bojovať proti rozširovaniu trestnej činnosti gangov, ktoré z nich pochádzajú.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Rozhodne podporujem cieľ zrušiť víza pre všetky krajiny západného Balkánu. Zrušenie víz pre občanov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej hory a Srbska v decembri 2009 bolo dôležitým krokom pre ich integráciu do Európy. Systém oslobodenia od vízovej povinnosti má veľký význam pre ich život, pretože posilňuje medziľudské vzťahy a upevňuje zásadu voľného pohybu, ktorá je jedným zo základných európskych práv.

Záruka, že Európska únia rozšíri oslobodenie od vízovej povinnosti na dve krajiny, a najmä na Bosnu a Hercegovinu, už čoskoro, začiatkom jesene 2010, zníži riziko väčšej politickej a etnickej nestability, posilní politickú a hospodársku spoluprácu v regióne, zvýši podporu verejnosti pre EÚ a zlepší vyhliadky na európsku integráciu. Takisto ľuďom v týchto krajinách rozšíri obzory a obmedzí extrémistické a protieurópske nálady. Hlasoval som za toto uznesenie o oslobodení od vízovej povinnosti, aby z toho Bosna a Hercegovina a Albánsko mohli mať úžitok čo najskôr.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Sme za to, aby sa vízová povinnosť pre štátnych príslušníkov Bosny a Hercegoviny a Albánska zrušila čo najskôr. Týmto krajinám bola táto možnosť odopretá v roku 2009, keď sa vízový režim začal rušiť pre všetky krajiny západného Balkánu.

Toto rozhodnutie „odmeňuje“ schopnosť týchto krajín „uskutočniť potrebné reformy“. Takže vraj otvárame „dvere“ krajinám, ktoré „robia všetko, aby nám vyhoveli“. Vzniká tak otázka, akú cenu za to obyvatelia týchto krajín platia. Tí, ktorí dnes tvrdia, že balkánske štáty odmeňujú, sú tí istí, ktorí včera robili všetko, čo bolo v ich silách, aby rozvrátili Juhosláviu a zničili úspechy jej obyvateľov. Ruky významných mocností EÚ a NATO sú poškvrnené zločinmi, ktoré tam spáchali. Stalo sa to počas operácie, ktorej sa podarilo zasiať nenávisť a vojnu medzi ľudí, ktorí sa dlho predtým rozhodli zjednotiť v odhodlaní budovať svoju krajinu. Preto nepodporujeme rozdrobenie toho, čo ostalo z Juhoslávie, ktoré presadzujú tí, ktorí chcú získať jej bohatstvo a využiť jej obyvateľov a geograficky strategickú polohu. To je starý sen veľkého kapitálu v EÚ. Už teraz sa vyhlasuje, že ďalšie územie zahrnuté do tohto režimu bude Kosovo – protektorát EÚ a NATO v tomto regióne.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Ani ja, ani hnutie, ku ktorému patrím, vôbec nesúhlasíme s návrhom pani Fajonovej na oslobodenie občanov Bosny a Hercegoviny a Albánska od vízovej povinnosti pri prekračovaní vonkajších hraníc Európskej únie. Som presvedčený, že toto opatrenie je nezodpovedné a ohrozuje bezpečnosť európskych občanov, pretože podceňuje politické problémy a ťažkosti v týchto krajinách a zároveň preceňuje pomalý a neuspokojivý pokrok dosiahnutý v posledných rokoch. V Albánsku doteraz nebol vytvorený právny systém na boj proti organizovanému zločinu a veľmi vysokej úrovni korupcie. Systém trestného súdnictva v Bosne a Hercegovine má podobné problémy, pretože úroveň spolupráce medzi políciou a súdnymi orgánmi je veľmi nízka. Vízová politika umožňuje do istej miery sledovať a vyberať, komu bude povolený vstup z tretích krajín. Bez kontroly zabezpečovanej týmto systémom vzniká riziko situácií, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť našich občanov.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Toto hlasovanie je silným signálom o možnosti budúceho členstva v Európskej únii, ktorý Európsky parlament vysiela Albánsku a Bosne a Hercegovine. Zrušenie vízového režimu pre občanov týchto dvoch krajín nepochybne podporí mobilitu mladých študentov a posilní hospodársku a politickú spoluprácu s balkánskym regiónom. Niektoré tamojšie krajiny ako Srbsko, Čierna Hora a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko už využívajú výhody tohto režimu. Nebudeme si však klamať. Toto hlasovanie Parlamentu v žiadnom prípade neznamená, že schvaľujeme politiky súčasnej albánskej vlády, pre ktorú stále platia podmienky oznámené už v júli. Zámerom tohto opatrenia je v prvom rade vytvoriť vzťah medzi národmi. Samozrejme, je poľutovaniahodné, že pre nezhody medzi členskými štátmi v súvislosti s uznaním jeho nezávislosti nebolo Kosovo zapojené do tohto prebiehajúceho procesu medzi Európskou úniou a krajinami Balkánu. Na tom musíme pracovať.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Európsky parlament dnes vyjadril rozhodnú podporu politike zrušenia vízového režimu pre krajiny západného Balkánu. Nadväzuje tak na minuloročné kroky, keď zrušil povinné víza pre občanov Srbska, Čiernej Hory a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko. Toto rozhodnutie predstavovalo dôležitý krok smerom k európskej integrácii týchto krajín, ktoré preukázali, že sa dokážu pustiť do vážnych reformných procesov. Dnešným hlasovaním o správe pani Fajonovej sme schválili návrh Komisie na zrušenie prvku povinnosti pre Albánsko aj Bosnu a Hercegovinu. V skutočnosti som presvedčený, že diferencovaným prístupom by sme riskovali prehĺbenie etnických a politických rozdielov, ktoré sú pre tento región charakteristické. Jediným regiónom, ktorý nie je zapojený do procesu liberalizácie vízového režimu, je Kosovo. Táto výnimka je spôsobená hlavne problémami s uznaním nezávislosti tejto krajiny, ktoré sa, dúfam, čoskoro vyriešia. Na záver musím poukázať na to, že zrušenie víz, ktoré je cieľom tejto správy, sa týka kľúčovej oblasti života ľudí, pretože im umožňuje skutočne uplatňovať ich právo na voľný pohyb.

  Marine Le Pen (NI), písomne. – (FR) Podľa odhadov správy agentúr Europol, Eurojust a Frontex prichádza každoročne do Európskej únie 900 000 nezákonných prisťahovalcov. Podľa tohto dokumentu nezákonní prisťahovalci prichádzajúci z Balkánu vo veľkej miere prinášajú zločinnosť v podobe drog, zbraní a obchodovania s ľuďmi.

Hoci sú niektoré z týchto krajín stále veľmi nestabilné z geopolitických, náboženských alebo dokonca etnických príčin, správa socialistky pani Fajonovej predsa odporúča zrušenie vízového systému pre všetky krajiny západného Balkánu. Bez ohľadu na to, že táto výsada je v rozpore so schengenskými zmluvami a samotnými zásadami fungovania Európskej únie a mechanizmom pristúpenia, je podľa mňa nemysliteľné povoliť voľný pohyb osôb z krajín ako Bosna a Hercegovina alebo Albánsko.

Odvolávanie sa na toto „základné právo“ je v skutočnosti len utopická zlátanina. Európska únia už teraz musí riešiť obrovské a nekontrolované prisťahovalectvo, ktoré vážne poškodzuje identitu, ako aj hospodárstvo a spoločnosť národov, ktoré ju tvoria. Naopak, mali by sme lobovať za základné právo ľudí zachovať si kontrolu nad hranicami a zvrchovane rozhodovať o tom, kto môže a kto nemôže vstúpiť do ich krajiny.

  Mario Mauro (PPE), písomne. – (IT) Správa pani Fajonovej o návrhu nariadenia uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, musí byť vnímaná pozitívne, pretože predstavuje náležitý dôsledok dohôd o uvoľnení vízovej povinnosti, ktoré EÚ uzatvorila s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Macedónskom, Čiernou Horou a Srbskom v roku 2007. Vzhľadom na potrebu pokračovať v systematických kontrolách aj po tejto liberalizácii treba zdôrazniť, že toto opatrenie nepochybne zohrá dôležitú úlohu pri dosahovaní stability. Navyše súhlasím s pani spravodajkyňou, že priame dôsledky, ktoré to bude mať na kvalitu života ľudí, podporia štát a vládne inštitúcie a politikov v úsilí uskutočniť reformy potrebné na to, aby mohli pristúpiť k Európskej únii.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Ak máme uvažovať o rozšírení zrušenia vízovej povinnosti na občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny, mohli by sme diskutovať aj o teórii, že Albánsko robí pokroky, pokiaľ ide o odstraňovanie vplyvu organizovaného zločinu. Nie je to tak. Dôvodová správa pani spravodajkyne a stanovisko Výboru pre zahraničné veci, ktoré obhajujú liberalizáciu vízového režimu s Kosovom, sú neprijateľnou provokáciou. Preto hlasujem proti tejto správe.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) EÚ vždy záležalo na tom, aby sa občania v rámci jej geografických hraníc mohli voľne pohybovať vo všetkých členských štátoch. Táto možnosť sa postupne rozšírila aj na nečlenské štáty a v súčasnosti môžu rôzni občania nečlenských štátov cestovať v EÚ bez víz.

Cieľom tohto uznesenia je oslobodenie od vízovej povinnosti pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny podľa príkladu iných krajín západného Balkánu, a to Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska. Vzhľadom na pokrok dosiahnutý týmito dvoma krajinami v posledných mesiacoch zrušila EÚ vízovú povinnosť pre ich občanov, čo pomôže znížiť riziko väčšej politickej a etnickej nestability, posilní politickú a hospodársku spoluprácu v regióne, zvýši podporu verejnosti pre EÚ a zlepší vyhliadky na európsku integráciu. Takisto ľuďom v týchto krajinách rozšíri obzory a obmedzí extrémistické a protieurópske nálady. Z týchto dôvodov som hlasoval za túto správu.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Podporujem návrh Komisie na zrušenie vízového režimu pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny. Vízový režim by v žiadnom prípade nemal izolovať občanov západného Balkánu ani ich odvrátiť od Európskej únie, ich najbližšieho suseda. Toto rozhodnutie o liberalizácii vízového režimu je dôsledkom pokroku dosiahnutého týmito dvoma krajinami, predovšetkým pokiaľ ide o posilnenie boja proti organizovanému zločinu. Toto rozhodnutie bude mať veľký psychologický vplyv na obyvateľov, napríklad študentov, ktorí doteraz museli stáť v radoch pred konzulátmi.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Hlasoval som za konečné znenie správy pani Fajonovej. V súvislosti s tým by som chcel vysvetliť, že som proti zrušeniu vízového režimu pre občanov Kosova, pretože som presvedčený, že sa na tejto veci treba dohodnúť so srbskou stranou. Úplne sa stotožňujem so stanoviskom Bezpečnostnej rady OSN, ktorá neuznala nezávislosť Kosova. Som tiež presvedčený, že kým Srbsko neuzná nezávislosť Kosova, nemáme právo podniknúť žiadne kroky smerom k čo i len nepriamemu uznaniu tohto regiónu. Ako je známe, veľa členských štátov EÚ neuznalo nezávislosť Kosova. Som presvedčený, že k tejto otázke musíme pristupovať uvážlivejšie.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Liberalizácia vízového režimu v roku 2009 jasne ukázala, že mnohí ľudia na Balkáne stotožňujú bezvízový styk s bianko šekom. Množstvo ľudí využilo liberálnejší vízový režim na cestovanie do Európskej únie. To, koľko z týchto ľudí sa po uplynutí povolenej lehoty na pobyt skutočne vrátilo do svojich domovských krajín, nevie nikto. Zdá sa, že týmto ľuďom nie je jasné, že liberalizácia vízového režimu nemá nič spoločné s prácou ani právom na trvalý pobyt. Úvaha, že nezákonnému vstupu do EÚ možno zabrániť prostredníctvom readmisných dohôd, neobstojí, kým sa bude zneužívať liberalizácia vízového režimu. S touto myšlienkou treba urobiť krátky proces. Naším hlavným problémom v tejto súvislosti je Kosovo. EÚ sa nikdy nevedela rozhodnúť, čo považuje za dôležitejšie alebo čo považuje za správne – územnú celistvosť alebo právo ľudí na sebaurčenie. Keďže sme však tento problém mnohonárodnostných štátov príliš dlho ignorovali, teraz tu máme rozdelený balkánsky štát. Využitie vízovej dohody s cieľom nepriamo si vynútiť uznanie Kosova, pričom niektoré členské štáty ho neuznali, protirečí zásade subsidiarity a porušuje národné práva. To treba čo najráznejšie odmietnuť. Vzhľadom na uvedené úvahy som hlasoval proti správe pani Fajonovej.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – Hlasoval som za túto správu, pretože ako rumunský občan veľmi dobre viem, aká dôležitá je sloboda pohybu. Je to najdôležitejšia sloboda, na ktorej je založená Európska únia, a najvýznamnejšie právo európskych občanov. Rozšírenie tejto zásady na Albánsko a Bosnu a Hercegovinu je dôležitým krokom na ceste k európskej integrácii.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Plne podporujem návrh vypracovaný Európskym parlamentom a Radou na zrušenie povinnosti mať krátkodobé víza pri prekračovaní vonkajších hraníc pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny. Uvedené krajiny urobili veľký pokrok, pokiaľ ide o splnenie podmienok Európskej únie. V súlade so svojím návrhom Komisia po zrušení vízovej povinnosti v týchto dvoch krajinách a vo všetkých krajinách západného Balkánu, ktoré už boli presunuté z „negatívneho zoznamu“ na „pozitívny zoznam“, vykoná náležité monitorovanie procesu účinného a trvalého uplatňovania opatrení, ktoré tieto krajiny naplánovali v rámci liberalizácie vízových nariadení. Komisia tiež zdôrazňuje, že základnou podmienkou dokončenia procesu liberalizácie vízového režimu v týchto krajinách je zavedenie biometrických pasov, ktoré zaručia bezpečnosť a zabránia nezákonnému prisťahovalectvu.

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som proti dokončeniu procesu liberalizácie vízového režimu priaznivému pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu. Podporujem kritický postoj, ktorý zaujali Francúzi na zasadnutí výboru COREPER 29. septembra. Namietali, že čas medzi návrhom Komisie a hodnotením bol príliš krátky, postúpili túto vec Parlamentu a požadovali viac času na posúdenie kritérií. Stále existuje príliš veľa nevyriešených problémov na to, aby bolo možné dosiahnuť dohodu o zrušení povinnosti občanov Albánska a Bosny mať víza na vstup do EÚ. Tieto problémy sa konkrétne týkajú boja proti korupcii a organizovanému zločinu, chýbajúcich biometrických pasov a imigračných a hraničných kontrol. V súvislosti s posledným spomenutým problémom by som vám chcel pripomenúť, že minulý rok v marci Belgicko vrátilo do vlasti niekoľko stoviek Srbov a Macedóncov albánskeho pôvodu, ktorí žiadali o azyl v Európe po zrušení vízových obmedzení pre Srbsko, Macedónsko a Čiernu Horu v decembri.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Dnešné hlasovanie dáva zelenú oneskorenému, ale veľmi vítanému zahrnutiu Bosny a Albánska do bezvízového styku s EÚ. Určite to povzbudí ich občanov, keďže získajú rovnaké práva a výsady ako ich susedia. Rada by teraz mala rýchlo schváliť ich zahrnutie do tohto režimu. Znepokojuje nás však neochota niektorých členských štátov, predovšetkým Francúzska, urobiť tak. Bosna a Albánsko teraz v skutočnosti plnia kritériá EÚ pre zrušenie vízovej povinnosti lepšie ako Srbsko a Macedónsko v čase, keď pred rokom zaviedli bezvízový styk. Ak Rada nenadviaže na pozíciu Európskeho parlamentu a Európskej Komisie, vyšle občanom Bosny a Albánska úplne nesprávny signál.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Sme proti tejto správe, pretože by bolo riskantné ustanoviť, aby boli občania Albánska a Bosny a Hercegoviny oslobodení od povinnosti mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov. Myslíme si, že toto platí predovšetkým v prípade Albánska, kde je organizovaný zločin hlboko zakorenený a odkiaľ by sa potom mohol rozšíriť aj do zvyšku EÚ. Napriek tomu vystúpil pán Frattini na podporu uvoľnenia vízovej povinnosti. Toto rozhodnutie je však v rozpore s rozhodnutím, ktoré už prijali Francúzsko, Holandsko a Dánsko.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Krajiny bývalej Juhoslávie Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko boli nedávno pridané na pozitívny zoznam nariadenia, o ktorom je reč. To znamená, že ich občania sú oslobodení od vízovej povinnosti pri vstupe na územie Európskej únie. Albánsko a Bosna a Hercegovina tiež dosiahli pokrok, takže len čo splnia kritériá pre oslobodenie od vízovej povinnosti, môžu dostať výnimku a byť škrtnuté z negatívneho zoznamu. Je nutné rozhodnúť, že budúci občan Únie má základné právo cestovať po Európskej únii. Ak chceme túto liberalizáciu uviesť do praxe, je potrebné naďalej posilňovať boj proti organizovanému zločinu v obidvoch krajinách a vypracovať stratégiu na podporu integrácie občanov vrátených do vlasti v prípade Albánska a na harmonizáciu trestného práva v súlade s federálnym trestným zákonníkom v prípade Bosny a Hercegoviny. Možnosť cestovať v blízkej budúcnosti bez víz prispeje k posilneniu politickej a hospodárskej spolupráce a zníži riziko napätia v tomto regióne. Podpora EÚ navyše určite ľuďom pomôže rozšíriť ich obzory. Z uvedených dôvodov hlasujem za tento dokument.

– Návrh uznesenia: Nedostatky v ochrane ľudských práv a spravodlivosti v Konžskej demokratickej republike (RC-B70524/2010)

  Damien Abad (PPE), písomne. – (FR) Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k žiadnemu zlepšeniu situácie v súvislosti s ľudskými právami v Konžskej demokratickej republike, ale naopak k jej zhoršeniu, a vzhľadom na to, že dennodenne dochádza k systematickému porušovaniu ľudských práv najmä vo forme nezákonných popráv, únosov, sexuálnych útokov a mučenia, považujem za kľúčové hlasovať za toto uznesenie Európskeho parlamentu. Zisky, hospodárstvo a banské a prírodné zdroje sú pod kontrolou ozbrojených skupín a konflikty trvajú už roky, a to napriek prítomnosti misie OSN v Konžskej demokratickej republike. Preto je dôležité žiadať od vlády KDR obnovenie stability a bezpečnosti v krajine a následne začatie mierového procesu.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Dnes sme na plenárnom zasadnutí veľmi veľkou väčšinou prijali uznesenie odsudzujúce nedostatky v ochrane ľudských práv v Konžskej demokratickej republike (KDR). Odsúdili sme tak násilie a najmä masové znásilňovanie páchané v tejto krajine počas leta. Naliehavo musíme posilniť boj proti beztrestnosti a predovšetkým zastaviť akékoľvek porušovanie ľudských práv bez ohľadu na to, o aké práva ide. Musia sa uskutočniť nezávislé vyšetrovania, ktoré privedú vinníkov pred súd. Ďalej je nám ľúto, že mierové sily OSN, ktoré sa nachádzajú priamo na mieste, nedokázali tomuto násiliu zabrániť. Ich prítomnosť je však v každom prípade rozhodujúca a musíme im umožniť dokončiť svoj mandát v KDR.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Konžská demokratická republika musí okamžite podniknúť kroky s cieľom splniť svoje záväzky v oblasti porušovania ľudských práv. Väčšina ozbrojených hnutí dnes využíva znásilňovanie a násilie ako prostriedky na dosiahnutie vojenských a hospodárskych cieľov. V dôsledku týchto násilných činov ženy často strácajú svoje miesto v spoločnosti, schopnosť starať sa o svoje deti či dokonca o vlastné životy. Civilné obyvateľstvo aj naďalej neznesiteľne trpí a žije v chudobe. Konžská demokratická republika musí uskutočniť všetky možné opatrenia na zabránenie akýmkoľvek ďalším útokom proti civilnému obyvateľstvu a na zaistenie posilnenia zodpovednosti za porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva. Zároveň je dôležité v regióne presadzovať mier a stabilitu prostredníctvom uplatňovania jestvujúcich regionálnych nástrojov a vyvíjať väčšie úsilie s cieľom rozvoja regionálneho hospodárstva. Je veľmi dôležité, aby akčný plán pre rodovú rovnosť v oblasti rozvojovej spolupráce prijatý Radou zaistil zohľadnenie rozmeru rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach politiky.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Konžská demokratická (?) republika predstavuje prípad humanitárnej tragédie, ktorá sa odohráva mimo našich zrakov, nie je však preto o nič menej srdcervúca. Dúfam, že iniciatíva Európskeho parlamentu vydať vyhlásenie ostro odsudzujúce všetky bojujúce strany v konflikte v Konžskej demokratickej republike a toto vyhlásenie vo väčšej miere rozširovať, napríklad aj generálnemu tajomníkovi OSN, prinesie zlepšenie situácie civilného obyvateľstva, ktoré je skutočnou obeťou tejto nezmyselnej vojny. Informácie o situácii v Konžskej demokratickej republike sú zvlášť alarmujúce, pretože mimoriadne brutálne činy sa páchajú v blízkosti mierového tábora OSN. Počet 1 244 znásilnených žien len za tri mesiace tohto roka predstaviteľmi všetkých síl zúčastnených na tomto konflikte v žiadnom prípade nie je len obyčajnou štatistikou. Každá z nich zažíva svoju vlastnú tragédiu. Ešte šokujúcejšie je to, že táto situácia sa môže kedykoľvek zopakovať a tieto ženy nebudú cítiť žiadnu ochranu. Situácia v Konžskej demokratickej republike je ďalším argumentom v prospech oficiálneho uznania akejkoľvek formy násilia založeného na pohlaví za zločin proti ľudskosti a vojnový zločin.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Napriek úsiliu na čele s misiou OSN v Konžskej demokratickej republike a mimoriadne náročnej práci humanitárnych organizácií stále pretrváva porušovanie ľudských práv. Situácia je alarmujúca, dochádza k hromadnému znásilňovaniu civilných osôb členmi ozbrojených skupín, neprijateľnému utrpeniu, chudobe, vysídľovaniu ľudí a zhoršovaniu situácie v utečeneckých táboroch, ako aj k násilnému náboru civilných osôb a detí do armády.

Konžská armáda stále nemá ľudské, technické ani finančné zdroje na plnenie svojej misie. Toto uznesenie posilňuje priority, ktorými sú výcvik a primerané mzdy, s cieľom reformy konžskej armády a zlepšenia jej disciplíny. Okrem toho vyzdvihuje potrebu zvýšiť úsilie s cieľom zastaviť činnosť ozbrojených skupín a pohnať na zodpovednosť tých, ktorí majú na svedomí porušovanie ľudských práv. Zdôrazňuje aj potrebu rozvinúť úzku spoluprácu medzi vládou KDR a medzinárodným spoločenstvom a zvážiť účasť žien na riešení tohto konfliktu. Je nutné okamžite obnoviť dialóg, aby bol mierový proces úspešný, preto som hlasovala za toto uznesenie.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Je dôležité zastaviť stupňovanie násilia proti miestnym komunitám a hromadné ničenie, ako je vypaľovanie domov, škôl, kostolov či dokonca celých dedín, ku ktorému dochádza v Konžskej demokratickej republike. Znásilňovanie a ďalšie formy sexuálneho násilia voči ženám a deťom (približne 14 prípadov znásilnenia denne podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov) sa používajú ako spôsoby vedenia vojny. Nemôžeme dovoliť, aby vznikol všeobecný pocit beztrestnosti, pokiaľ ide o zločiny, ktoré sú vlastne mimoriadne závažnými porušeniami základných práv. Páchatelia musia byť postavení pred súd a usvedčení z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Opakujem výzvu smerom k OSN a konžskej vláde, aby začali vyšetrovania. Takisto dúfam, že Bezpečnostná rada OSN naliehavo prijme opatrenia na účinné zabránenie ďalším útokom proti civilnému obyvateľstvu a na poskytnutie všetkej potrebnej pomoci obetiam. Vítam prijatie zákona o „nerastoch z konfliktných oblastí“ v USA a dúfam, že EÚ dokáže pripraviť podobný právny predpis.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) S obavami a znepokojením sledujem vývoj situácie v Konžskej demokratickej republike, týranie civilného obyvateľstva, najmä žien, a používanie znásilňovania ako spôsobu vedenia vojny pri zrážkach medzi rôznymi ozbrojenými skupinami podieľajúcimi sa na skutočnej občianskej vojne. Zúčastnila som sa na príprave tohto uznesenia Európskeho parlamentu o nedostatkoch v ochrane ľudských práv a spravodlivosti v Konžskej demokratickej republike, pretože som túžila nájsť spôsob, ako prinútiť tých, ktoré sú zodpovední za tieto činy, dodržiavať občianske práva a slobody, ako aj ľudskú dôstojnosť a medzinárodné záväzky, ku ktorým sa táto krajina zaviazala.

Vítam iniciatívu zo strany USA, kde bol nedávno prijatý zákon o „nerastoch z konfliktných oblastí“, a prirodzenú požiadavku navrhovateľov tohto uznesenia, ktorí žiadajú Komisiu a Radu, aby zvážili podobnú legislatívnu iniciatívu ako ďalší nástroj na ovplyvňovanie rozhodnutí tých, ktorí sú zodpovední za takéto trestuhodné a barbarské činy. To je dôvod, prečo som hlasovala za prijatie tohto uznesenia.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Musíme naliehavo nájsť politické riešenie ozbrojeného konfliktu v Konžskej demokratickej republike (KDR), aby mali obyvatelia východnej časti Konga konečne istotu bezpečnosti a stability. Toto je účelom uznesenia, ktoré dnes prijal Európsky parlament v nadväznosti na zverejnenie správy vysokej komisárky pre ľudské práva 1. októbra. Uvádza sa v nej 617 najzávažnejších porušení ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva spáchaných počas 10-ročného obdobia štátnymi a neštátnymi aktérmi v KDR. Počas tohto desaťročia boli zabité desaťtisíce ľudí a mnohí ďalší boli znásilnení, zmrzačení alebo trpeli inými formami násilia. Európska únia je ochotná podporiť všetky snahy vlády KDR a krajín regiónu Veľkých jazier o presadzovanie mieru a stability v oblasti prostredníctvom zdôrazňovania významu zmierenia, bezpečnosti osôb, reformovaného a posilneného súdnictva a návratu a integrácie utečencov a vysídlených osôb v rámci krajiny.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože odsudzujem násilie páchané na ženách a deťoch v Konžskej demokratickej republike. Je tu naliehavá potreba zintenzívniť boj proti beztrestnosti a okamžite zastaviť násilie a porušovanie ľudských práv v tejto krajine.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Konžská demokratická republika zažíva obrovskú nestabilitu, ktorá vyplýva z umelého charakteru jej hraníc a z nepriateľstva v rámci krajiny. Šírenie bojových hnutí a zverstvá, ktorá spáchali, predstavujú jednu z najsmutnejších strán histórie Afriky. Zoznam tragédií a porušení ľudských práv a spravodlivosti sa rozširuje tak rýchlo, že ho nestačia podrobne sledovať ani tí najlepšie informovaní pozorovatelia. Medzinárodné spoločenstvo bolo nedávno upozornené na vlnu masového znásilňovania, ktoré môžeme považovať jedine za ohavné a ktoré si zaslúži naše odsúdenie a najdôraznejšie odmietnutie. Používanie tohto typu násilia ako spôsobu vedenia vojny – čo, bohužiaľ, nie je nič nové – si od nás nemôže vyslúžiť nič iné ako bezvýhradné odsúdenie a účinné stíhanie tých, ktorí sú za to fyzicky a morálne zodpovední. Kongo potrebuje mier a stabilitu, to sa však nepodarí dosiahnuť, kým páchatelia tých najnemorálnejších porušení ľudských práv, ktorí si užívajú škandálnu beztrestnosť, nebudú jednoznačne identifikovaní a potrestaní ako príklad pre ostatných.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Atul Khare, zástupca generálneho tajomníka OSN zodpovedný za mierové operácie, informoval Bezpečnostnú radu OSN, že od 30. júla do 4. augusta sa viac ako 500 ľudí stalo obeťami skupinového znásilňovania páchaného v provincii Severné Kivu, za ktoré nesú zodpovednosť Demokratické sily za oslobodenie Rwandy (FDLR), teda vzbúrenci z kmeňa Hutuov, a ozbrojenci Mai-Mai.

Dôrazne odsudzujem toto skupinové znásilňovanie, ako aj iné porušenia ľudských práv a vítam požiadavku na OSN a vládu KDR, aby začali nestranné a podrobné vyšetrovanie všetkých incidentov a zaručili, že osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva budú za svoje činy pohnané na zodpovednosť a trestne stíhané podľa pravidiel medzinárodného práva.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Jednoznačne odsudzujeme znásilňovanie žien a detí a všetky prípady porušovania ľudských práv v Konžskej demokratickej republike (KDR). Takéto činy bude možné zastaviť len vtedy, keď sa ukončí zahraničná vojenská prítomnosť a vonkajšie zasahovanie v tejto krajine, pretože to sú faktory, ktoré podnecujú konflikt. Misie OSN a EÚ už dokázali, že nie sú riešením, ale súčasťou problému. Naša politická skupina navrhla, aby sme vyzvali na „skončenie misií EUPOL a EUSEC v KDR, ktoré bezpochyby negatívne prispeli k stupňovaniu násilia a zhoršeniu situácie v krajine tým, že školia bezpečnostné sily, ktoré páchajú zločiny na vlastnom civilnom obyvateľstve“.

Väčšina tohto Parlamentu uprednostnila odmietnutie tohto návrhu a postavila sa na stranu tých, ktorí chcú zachovať tento konflikt a profitovať z neho. Mier sa dosiahne len prostredníctvom politickej dohody medzi rôznymi zainteresovanými stranami, a to v rámci i mimo krajiny. Tá musí, samozrejme, zahŕňať krajiny z tohto regiónu, najmä Rwandu a Ugandu, ktoré porušujú suverenitu a nezávislosť KDR a zohrávajú aktívnu úlohu v tomto konflikte. Predovšetkým sa však musí týkať Spojených štátov a Európskej únie – tí majú najväčší osoh z vojnového hospodárstva, ktoré sa samo udržiava vďaka predaju dôležitých nerastov využívaných americkými a európskymi firmami na výrobu súčiastok do počítačov a mobilných telefónov.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Závažné porušovanie ľudských práv vrátane systematického a masového znásilňovania, ku ktorému dochádza v Konžskej demokratickej republike, je skutočne šokujúce. Hoci sú právomoci tohto Parlamentu v tejto oblasti obmedzené, je dôležité, aby sme boli jednotní pri odsúdení týchto zverstiev. Preto som podporil dnešné uznesenie.

  Sabine Lösing (GUE/NGL), písomne. – (DE) Tým najdôraznejším spôsobom odsudzujem masové znásilňovanie a závažné porušovanie ľudských práv v Konžskej demokratickej republike. Veľmi vítam zahrnutie a prijatie tohto odsúdenia do spoločného návrhu uznesenia. Hlasovala som však proti spoločnému návrhu uznesenia, pretože na týchto zločinoch sa do veľkej miery podieľali a podieľajú aj konžské vojenské a policajné jednotky vycvičené misiami EÚ EUPOL a EUSEC prebiehajúcimi od roku 2005. Spoločný návrh uznesenia otvorene podporuje a víta tieto výcvikové misie. Som za okamžité skončenie týchto misií, pretože negatívne prispievajú k stupňovaniu násilia a k zhoršeniu situácie v krajine prostredníctvom výcviku bezpečnostných síl, ktoré sa opakovane podieľajú na závažnom porušovaní ľudských práv konžského ľudu. Okrem toho, armáda a polícia, ktoré vycvičila EÚ, podporujú represívny aparát skorumpovaného Kabilovho režimu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ nesmie zostať nedotknutá rozličnými ozbrojenými konfliktmi, ku ktorým príležitostne dochádza po celom svete. Násilie v Konžskej demokratickej republike sa ťahá už niekoľko rokov a spôsobilo smrť, vysídlenie či bezdomovstvo miliónov ľudí.

Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité vyzvať všetky strany tohto konfliktu na ukončenie prejavov nepriateľstva, aby obyvatelia týchto regiónov mohli opäť žiť v mieri. Je veľmi dôležité, aby sme naďalej podporovali misie OSN v krajine s cieľom zmierniť utrpenie všetkých obyvateľov, predovšetkým starších ľudí, žien a detí.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Celkom nedávno sa 500 ľudí stalo obeťami masového skupinového znásilňovania v Konžskej demokratickej republike. Vinu na tomto masovom znásilňovaní nesú členovia rozličných ozbrojených skupín vo východnej časti KDR. Plne podporujem uznesenie Európskeho parlamentu. Zároveň by som chcel dodať, že vzhľadom na to, že mierový tábor OSN sa nachádzal pomerne blízko k mestu, v ktorom došlo k týmto útokom sexuálneho charakteru, a napriek tomu OSN tomuto šokujúcemu incidentu nezabránila, musíme sformulovať stanovisko k činnosti základne OSN vo východnej časti KDR. Musíme identifikovať mená zodpovedných veliteľov OSN. Takisto by bolo dobré vedieť, či dôstojníci a jednotky zo základne OSN poznajú dôvod, prečo boli vyslané práve tam. Zdá sa mi, že nevedia a že práve z dôvodu ich mlčania bol spáchaný tento masový zločin a tento výsmech medzinárodnému právu. Neschopnosť vykonávať svoju vlastnú misiu je zločinom zo strany OSN.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Neexistujú slová, ktorými by sa dali opísať násilné zverstvá, ktoré sa aj naďalej odohrávajú v Konžskej demokratickej republike. Môžeme ich opisovať jedine jedno za druhým. Skupinové znásilňovanie, mrzačenie, zbytočné násilie, rabovanie, špinavé vraždy, a to ani nehovorím o každodennom výsmechu tým najzákladnejším slobodám v štáte, ktorý je v totálnom úpadku. K absencii akejkoľvek akcie či reakcie môžeme pridať beztrestnosť, ktorá je dôsledkom neexistujúceho súdneho systému, ako aj toho, že konžské orgány radšej rezignujú, ako by si mali plniť základnú povinnosť chrániť svojich občanov. Toto uznesenie, tretie svojho druhu, je zamerané na vedúceho predstaviteľa konžských orgánov, ale aj na európske a medzinárodné orgány, ktoré už ďalej nemôžu odmietať podieľať sa na tejto záležitosti. Ich povinnosťou je konať a chrániť ľudí, konkrétne prostredníctvom misie OSN v Konžskej demokratickej republike (MONUSCO), ktorá sa nachádza priamo na mieste. Musia umožniť obnovu mieru a stability v regióne a prispieť k vytvoreniu štátu, ktorý dokáže plne vykonávať svoje základné funkcie a konečne bude schopný zaistiť dodržiavanie princípov právneho štátu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Dúfam, že hlavné zúčastnené strany v krajine si uvedomia, o čom sme práve hlasovali. Dôrazne odsudzujeme masové znásilňovanie a ďalšie porušovania ľudských práv najmenej 500 žien a detí v provincii Severné Kivu od 30. júla do 4. augusta, za ktoré nesú zodpovednosť Demokratické sily za oslobodenie Rwandy (FDLR), teda vzbúrenci z kmeňa Hutuov, a ozbrojenci Mai-Mai, ako aj v iných regiónoch Severného a Južného Kivu. Vyzývame všetky zúčastnené strany, aby zintenzívnili boj proti beztrestnosti, a na okamžité zastavenie násilia a porušovania ľudských práv v KDR, najmä v Severnom Kivu. Zdôrazňujeme potrebu vyvinúť ďalšie úsilie na zastavenie pôsobenia miestnych a zahraničných ozbrojených skupín na východe KDR. Vyzývame tiež OSN a vládu KDR, aby vykonali nestranné a podrobné vyšetrovania udalostí, aby zabezpečili, že osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva budú pohnané na zodpovednosť a trestne stíhané podľa konžského a medzinárodného práva.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Bohužiaľ, mnohé krajiny vo svete nemajú žiadnu úctu k základným ľudským právam. Naopak, sú vinné páchaním zločinov proti ľudskosti, vojnami, sexuálnym násilím a násilím každého iného druhu proti mužom, ženám a deťom. Medzi júlom a augustom sa v Konžskej demokratickej republike, len v samotnej banskej oblasti východného Konga, stalo viac ako 500 ľudí vrátane detí, dievčat a žien až vo veku 75 rokov obeťami skupinového znásilňovania. Toto všetko sa udialo v blízkosti tábora OSN. OSN nielen nezasiahla, ale celé týždne dokonca predstierala, že nevie, čo sa stalo. Podľa vnútorných odhadov doteraz zomrelo približne 6 miliónov ľudí. Toto uznesenie, ktorým sa Parlament stavia na stranu slabšieho a bezbrannejšieho, môžem len z celého srdca podporiť.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Podporila som uznesenie o nedostatkoch v ochrane ľudských práv a spravodlivosti v Konžskej demokratickej republike. Domnievam sa, že by sa malo naliehavo prijať ako záležitosť prioritného významu. Na začiatku decembra sa v Kinshase uskutoční zasadnutie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ. Toto uznesenie by mohlo orgánom a obyvateľom Konga vyslať dôležitý odkaz. Bude to signál, že Európska únia má v úmysle zintenzívniť svoje úsilie o stabilizáciu situácie v tomto regióne, preveriť mechanizmy pomoci, ktoré sa v súčasnosti využívajú, viac zdôrazňovať reformy súdnictva a predovšetkým sa pevne postaviť proti násiliu páchanému na ženách a deťoch a ukončiť beztrestnosť tých, ktorí sú za to zodpovední.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Prijatie uznesenia o nedostatkoch v ochrane ľudských práv a spravodlivosti v Konžskej demokratickej republike ma veľmi teší. Toto uznesenie objasňuje a odsudzuje mnohé zločiny spáchané proti konžským ženám ako spôsob vedenia vojny. Tieto zverstvá už dlho ničia krajinu. Ešte raz zdôrazňujem potrebu bojovať proti beztrestnosti, ktorá vládne v tomto regióne, a žiadam Komisiu, aby v čo najkratšom možnom čase pripravila legislatívnu iniciatívu, ktorá bude vychádzať z amerického zákona o „nerastoch z konfliktných oblastí“.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Dámy a páni, veľmi ma znepokojujú udalosti v Konžskej demokratickej republike, kde boli v priebehu niekoľkých posledných mesiacov znásilnené stovky, ak nie tisícky žien a detí. Som šokovaný ako politik, ale ešte viac ako otec a muž. Je to hrozné. Vinníci musia byť nájdení, stíhaní a potrestaní v súlade s medzinárodným právom. Ako medzinárodné spoločenstvo sme zlyhali. Zlyhali sme však aj omnoho bližšie k svojim domovom, na svojom vlastnom území. Vždy sa ponáhľame odsúdiť porušovanie ľudských práv mimo Európskej únie a požadujeme, aby sa podnikli naliehavé kroky. Keď sa však pozornosť obráti na porušovanie ľudských práv v EÚ, reakcia je väčšinou obmedzená. EÚ postihne obrovská kríza dôvery, ak nedokáže odstrániť nesúlad medzi úctyhodným odsudzovaním zločinov spáchaných mimo EÚ a krokmi, ktoré v oblasti ľudských práv robí doma. Takto by to nemalo byť. Lisabonská zmluva priniesla nové možnosti posilnenia ľudských práv, a to najmä Charta základných práv EÚ, ktorá je teraz záväzná nielen pre inštitúcie EÚ, ale aj pre členské štáty. Je teda v našich silách odstrániť toto vákuum v oblasti ľudských práv v EÚ, musíme však konať ihneď.

  Anna Záborská (PPE), písomne. − (SK) Vážené kolegyne a kolegovia, Medzi 30. júlom a 4. augustom 2010 prišlo vo východnej časti Konga k masívnemu porušovaniu ľudských práv, sexuálne násilie voči deťom, ženám aj mužom. Toto porušovanie ľudských práv a medzinárodného práva pokračuje až do dnešných dní a v alarmujúcom rozsahu sa šíri po krajine. Európska únia prevzala na seba dlhodobý záväzok voči celému africkému regiónu Veľkých jazier, ktorého súčasťou je aj Konžská demokratická republika. Naše snahy o mier a stabilitu v krajine však zatiaľ neprinášajú hmatateľné výsledky. Naše dnešné uznesenie je ďalším apelom tohto Parlamentu, aby sa skončili útoky na civilné obyvateľstvo vo východných provinciách Konga a aby obetiam bola poskytnutá základná zdravotná, sociálna, humanitárna a právna pomoc. Každý ozbrojený konflikt má politické riešenie, treba však mať vôľu takéto riešenie nájsť. Bezpečnosť a stabilita východného Konga tak leží predovšetkým na pleciach konžskej vlády. Ekonomická a humanitárna pomoc je dôležitá, ale sama osebe nestačí. Som rada, že tento Parlament hlasovaním svojich členov opäť jasnou rečou potvrdil, že súčasťou nášho záväzku voči Kongu je aj jasné vystupovanie na obhajobu ľudských práv vždy, keď v krajine dochádza k ich porušovaniu. Preto som podporila predložené uznesenie a verím, že Európska komisia nájde účinné mechanizmy, ako odporúčania z tohto uznesenia uvedie do praxe.

– Návrh uznesenia: Svetový deň proti trestu smrti (RC-B7-0541/2010)

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Európsky parlament a celé medzinárodné spoločenstvo sa v uplynulých týždňoch postavili na obranu Sakíne Muhammadí-Áštíáníovej, ale aj na obranu všetkých mužov a žien, ktorí žijú v rovnakých podmienkach v Iráne a vskutku vo všetkých ostatných častiach sveta, kde naďalej dochádza k porušovaniu základných práv. K dnešnému dňu zrušilo trest smrti 154 krajín na svete. Deväťdesiatšesť z nich zrušilo trest smrti za všetky trestné činy; osem ho zachovalo len pre výnimočné zločiny, napríklad spáchané počas vojny, šesť vyhlásilo moratórium na vykonávanie popráv a 44 ho zrušilo de facto, to znamená, že v týchto krajinách sa za ostatných najmenej 10 rokov nezaznamenali žiadne popravy alebo sa tieto krajiny zaviazali trest smrti nevykonávať. V mnohých krajinách sa nerozlišuje medzi ľuďmi, ktorí boli uznaní za vinných; v malom počte krajín sa vlastne ešte stále vykonávajú popravy maloletých delikventov. Všetky tieto javy predstavujú hrubé porušovanie medzinárodného práva zakotveného v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach. Preto opätovne pripomínam svoje odmietavé stanovisko k trestu smrti vo všetkých prípadoch a za každých okolností a dúfam, že tento trest bude čo najskôr zrušený.

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) V ostatných rokoch sa v súvislosti so zrušením trestu smrti dosiahol sľubný pokrok. Počet krajín, ktoré túto formu trestu definitívne prestali vykonávať, vzrástol na 95. Trest smrti sa vlastne pravidelne vykonáva už iba v dvoch častiach sveta: v Ázii a v severnej Afrike. Rezolúcie OSN o uplatňovaní celosvetového moratória významnou mierou prispeli k dosiahnutiu týchto výsledkov. EÚ taktiež naďalej poskytuje najväčší zdroj financovania organizáciám, ktoré bojujú proti trestu smrti. Som však presvedčená, že konkrétne iniciatívy, ktoré tieto organizácie presadzujú, musia získať nevyhnutnú politickú podporu. Keďže návrh uznesenia Európskeho parlamentu ponúka v tomto ohľade významnú podporu, hlasovala som zaň. Aj napriek pozitívnemu pokroku však trest smrti doteraz zachovalo 58 krajín, pričom štatistiky o počte ľudí odsúdených na tento trest sú znepokojivé. Minulý rok bolo popravených vyše 700 ľudí. Toto číslo nezahŕňa niekoľko tisíc ľudí, ktorí boli údajne odsúdení na smrť v Číne. Chcela by som preto zdôrazniť potrebu vyvinúť väčšie úsilie pri ovplyvňovaní medzinárodnej verejnej mienky. Dokonca aj v niektorých členských štátoch EÚ by veľká časť občanov súhlasila so zavedením trestu smrti.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Pri príležitosti Svetového dňa proti trestu smrti, ktorý sa ôsmy rok po sebe uskutoční 10. októbra, ako poslanci Európskeho parlamentu by sme chceli prijať uznesenie, ktorým poukážeme na svoj záväzok presadzovať zrušenie trestu smrti a svoje želanie, aby toto zásadne odmietavé stanovisko k trestu smrti bolo prijímané na celosvetovej úrovni. Napriek tomu, že v celom svete 43 krajín naďalej vykonáva trest smrti, toto uznesenie vyzýva členské štáty, ktoré medzi tieto krajiny patria, aby vyhlásili moratórium na popravy. Cieľom je dosiahnuť úplné zrušenie tohto trestu na celom svete, čo je jednou z priorít politiky EÚ v oblasti ľudských práv.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Na svete je veľa krajín, ktoré naďalej uplatňujú trest smrti, a sú medzi nimi aj všetky tie krajiny, čo uzatvorili obchodné a hospodárske dohody s Európou, ktoré obsahujú takzvané doložky o ľudských právach. Keď si pomyslíme na krajiny, kde sa verejné popravy vykonávajú obesením, ukameňovaním alebo s použitím metód, ktoré sa vyrovnajú mučeniu, potom nádej, že texty, ako je ten, o ktorom sme dnes hlasovali, poslúžia ako impulz pre celú Európu, ktorá často zabúda na svoju hospodársku a politickú moc a vyhýba sa jej použitiu na medzinárodnej scéne v záujme presadzovania úcty k ľudskej dôstojnosti v tretích krajinách, v nás musí vyvolať pohnutie.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Trest smrti je jedným z najstarších trestov uplatňovaných v prípade mimoriadne závažných zločinov a v istých krajinách je ešte potrebné dosiahnuť jeho zrušenie. Trest smrti je hraničnou formou krutého, neľudského a ponižujúceho trestu, ktorý porušuje právo na život, zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Trest smrti doteraz zachovalo 43 krajín na celom svete. Európsky parlament preto bezodkladne vyzýva krajiny, aby podnikli okamžité kroky, ktoré by s týmto stavom skoncovali. Znepokojenie vyvoláva predovšetkým ukladanie trestu smrti maloletým osobám a osobám s mentálnym alebo duševným postihnutím. Uplatňovanie tohto trestu v prípade tých najzraniteľnejších by sa malo čo najskôr zrušiť. Je veľmi dôležité, aby sa vládne inštitúcie krajín zaviazali monitorovať záležitosti súvisiace s trestom smrti, aby vnútroštátne orgány mohli predkladať konkrétne prípady a aby sa mohli zvažovať možné iniciatívy na zrušenie trestu smrti.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Európska únia je odhodlaná presadzovať jeden zo svojich najdôležitejších cieľov v oblasti ľudských práv – úplné zrušeniu trestu smrti na celom svete. Potvrdí to vyhlásenie prijaté plénom zákonodarného zboru Európskej únie vo Svetový deň proti trestu smrti. Skutočnosť, že veľa štátov ešte stále vykonáva trest smrti, teda tú najkrutejšiu, najneľudskejšiu a najponižujúcejšiu formu trestu zo všetkých, a to predovšetkým voči ženám a dokonca maloletým osobám, presahuje ľudské chápanie. Je to o to ťažšie pochopiteľné, že neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že v porovnaní s inými formami trestov je trest smrti úspešnejší v odrádzaní od trestných činov. Je dôležité, aby Európska únia pokračovala v opatreniach na podporu spolupráce medzi štátmi, pretože naše želanie zrušiť trest smrti na celom svete je možné naplniť iba prostredníctvom spolupráce, vzdelávania a zvyšovania informovanosti. Kľúčom k dosiahnutiu najžiadanejšieho cieľa Európskej únie v oblasti ľudských práv sú aj aktivity mimovládneho sektora, ktorý upozorňuje na nespravodlivé súdne procesy, ktoré sa končia uvalením hanebne tvrdých trestov. Príkladom je rozsudok vynesený v Iráne nad chlapcom, ktorý mal v čase spáchania údajného trestného činu iba 16 rokov.

  David Campbell Bannerman a Nigel Farage (EFD), písomne. − Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) uznáva, že existujú legitímne argumenty týkajúce sa trestu smrti, ktoré hovoria zaň, alebo proti nemu. Strana UKIP sa však domnieva, že rozhodnutie o vykonávaní alebo nevykonávaní trestu smrti je výlučne v kompetencii samotného národného štátu, a nie nedemokratickej EÚ. UKIP upozorňuje na pokusy EÚ zasahovať do politík iných krajín v tejto oblasti. EÚ nemôže násilím donútiť žiadnu krajinu, aby nevykonávala trest smrti alebo schválila jeho zrušenie. UKIP upozorňuje aj na spôsob, akým EÚ napriek verejnej mienke o tejto veci znemožnila akúkoľvek diskusiu o tejto problematike v európskom kontexte. Zachovanie alebo nezachovanie trestu smrti je a malo by zostať na výlučnom rozhodnutí uskutočnenom pomocou demokratických prostriedkov na úrovni národných štátov. Každý štát, ktorý uplatňuje trest smrti, by mal zabezpečiť riadne postupy pri zhromažďovaní dôkazov a vypočúvaní väzňov a taktiež spravodlivé súdne procesy.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Vo svete, v ktorom 43 krajín doteraz zachovalo trest smrti a v ktorom sú deti nútené sledovať verejné popravy, musí Európa pokračovať vo výzvach na skoncovanie s týmto stavom, ktorý predstavuje kruté a neprijateľné porušovanie práva na život. Hlasovala som za toto uznesenie, pretože mám pocit, že EÚ by mala prostredníctvom diplomatických nástrojov prispieť k zrušeniu trestu smrti. Mala by vyvíjať tlak na vládne orgány, aby zaviedli moratórium na trest smrti so zámerom jeho úplného zrušenia. Uznesenie vyzýva Radu a Komisiu, aby poskytli inštrukcie pre celoeurópsku politiku, ktorá by sa vzťahovala na desiatky európskych občanov odsúdených na trest smrti v tretích krajinách, a aby sprístupnili informácie a právnu pomoc, čo je podľa mňa rovnako dôležité. Uznávam aj význam schválenia Svetového dňa proti trestu smrti a Európskeho dňa proti trestu smrti.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Hodnota života a viaceré prípady justičných omylov z histórie sú viac ako dostatočným dôvodom, aby sme bojovali proti trestu smrti. Zrušenie trestu smrti na celom svete je jednou z priorít Európskej únie. Každoročný Európsky deň proti trestu smrti bol stanovený na 10. októbra. Sme pevne odhodlaní pracovať na zrušení trestu smrti na celom svete a usilujeme sa dosiahnuť univerzálne prijatie tejto zásady. Podľa organizácie Amnesty International je na svete ešte 58 krajín, ktoré tento trest nezrušili, pričom v roku 2009 popravy vykonalo 18 z nich. Samotná Čína popravila viac ľudí ako všetky ostatné krajiny dohromady. Jediná krajina v Európe, ktorá trest smrti naďalej uplatňuje, je Bielorusko. Európsky parlament bol prvou európskou inštitúciou, ktorá na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia s touto kampaňou začala, a EÚ je v súčasnosti hlavným inštitucionálnym aktérom boja proti trestu smrti aj hlavným zdrojom financovania takéhoto úsilia. Musíme bojovať za prijatie moratória na vykonávanie popráv, až kým nedosiahneme definitívne odstránenie trestu smrti.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Jedným z prvých opatrení, ktoré dočasné orgány v Bukurešti prijali po páde Ceauşescovho režimu v dôsledku ľudových povstaní v Temešvári a Bukurešti, bolo zrušenie trestu smrti. Išlo o ozdravné gesto najmä voči politickým obetiam totalitných režimov, ktoré v Rumunsku vládli od tridsiatych rokov minulého storočia. Túto udalosť z nedávnej európskej histórie spomínam preto, lebo uznesenie Európskeho parlamentu o Svetovom dni proti trestu smrti je reakciou na zastaranú prax v 21. storočí. Trest smrti je ešte stále súčasťou právnych predpisov mnohých krajín vrátane niektorých krajín, ktoré aktívne podporujú občianske práva a slobody na celosvetovej úrovni.

Trest smrti nielenže neslúži ako odstrašujúci prostriedok a neznižuje mieru výskytu trestných činov, ale prináša so sebou aj veľmi reálnu otázku možných justičných omylov, ktoré by nevinných ľudí poslali na smrť. Výzvu členských štátov Európskej únie, adresovanú krajinám, ktoré tento trest ešte stále vykonávajú, aby prijali moratórium na vykonávanie rozsudkov smrti, považujem za jeden z hlavných pozitívnych bodov tohto uznesenia. Presvedčilo ma to, aby som hlasovala za jeho prijatie.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Tento rok trest smrti vykonalo 12 krajín, a to aj napriek odsúdeniu tohto neľudského trestu zo strany väčšiny krajín na svete a zo strany medzinárodných inštitúcií vrátane Organizácie Spojených národov. Som presvedčený, že tlak vyvíjaný s cieľom dosiahnuť zrušenie trestu smrti v 43 krajinách, v ktorých trest smrti ešte stále tvorí súčasť vnútroštátnych právnych predpisov, sa musí stať prioritou politiky Európskej únie na podporu ľudských práv, a v prvom rade musí tvoriť súčasť práce novej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

  Mário David (PPE), písomne. − (PT) Ako občan Portugalska, ktoré ako jedna z prvých krajín na svete v roku 1867 zrušilo trest smrti, považujem trest smrti za neľudský a najkrajnejší prejav porušovania ľudských práv. S uspokojením teda hlasujem za tento návrh uznesenia. Presadzovanie ľudskej dôstojnosti a z toho vyplývajúci boj za zrušenie trestu smrti sú a musia zostať jedným z cieľov politiky EÚ v oblasti ľudských práv. V záujme globálnej a účinnej európskej politiky v súvislosti s trestom smrti musí EÚ prostredníctvom svojich inštitúcií, a najmä prostredníctvom svojej vysokej predstaviteľky, vystupovať jednohlasne. Zavedenie celosvetového moratória na vykonávanie a ukladanie trestu smrti v každej časti sveta je nielen základným krokom na ceste k zrušeniu trestu smrti na celom svete. Ide v prvom rade o nevyhnutný krok na ceste k dosiahnutiu väčšej úcty k ľudskosti.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Ôsmy Svetový deň proti trestu smrti 10. októbra 2010 je príležitosťou, aby Európsky parlament v čase, keď sa v 18 krajinách trest smrti ešte stále praktizuje, znovu poukázal na to, že zrušenie trestu smrti na celom svete je i naďalej prioritou Európskej únie. V roku 2009 bolo popravených vyše 700 ľudí, pričom v tomto čísle nie sú započítané tisíce popráv, ktoré sa odohrali v Číne. Popravy a rozsudky smrti nikdy neviedli k lepším štatistikám trestných činov. Európska únia by preto mala v prípade krajín, ktoré ešte stále uplatňujú tento trest, ktorý je v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, presadzovať alternatívne trestné opatrenia, ktoré majú systémy trestného súdnictva k dispozícii. Parlament taktiež vyjadril hlboké znepokojenie v súvislosti s uplatňovaním trestu smrti voči maloletým osobám a osobám s mentálnym alebo duševným postihnutím a vyzval na rýchle a trvalé odstránenie takýchto postupov.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože obhajuje stanovisko, že Európska únia by mala pri svojom úsilí o zrušenie trestu smrti využiť všetky dostupné nástroje diplomacie a pomoc v rámci spolupráce. Z Portugalska si v tejto súvislosti treba brať príklad, pretože bolo prvou európskou krajinou, ktorá pred 140 rokmi zrušenie trestu smrti začlenila do svojej ústavy. Bohužiaľ, nie je to prípad vyše 40 krajín na celom svete, kde naďalej dochádza k porušovaniu práva na život, zakotveného vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Trest smrti je neprijateľným porušením dôstojnosti každej ľudskej bytosti, ktorá vyplýva z jej samotnej podstaty, a porušením neodňateľnej a neopakovateľnej hodnoty každého ľudského života. Trest smrti si preto zaslúži naše dôrazné odsúdenie a k jeho eliminácii by sa mali bezvýhradne zaviazať všetci. Verím, že ku skupine štátov, ktoré sa tohto postupu navždy vzdali, sa pridajú aj ďalšie krajiny. Bez ohľadu na závažnosť konkrétnych činov jednotlivcov, ktoré by teoreticky mohli takéto trestné opatrenie odôvodňovať alebo ho dokonca oprávňovať, som presvedčený, že zrušenie trestu smrti predstavuje obrovský krok vpred pre civilizáciu, ako aj charakteristickú črtu trestnoprávnych systémov, napríklad systémov členských štátov Únie, ktoré sa snažia oddeliť spravodlivosť od pomsty. Je nevyhnutné, aby sa zachovalo toto zriadenie, v ktorom výkon spravodlivosti nenesie prvky pomsty, a aby sa zabezpečilo, že aj s tými najhoršími zločincami sa bude zaobchádzať s úctou dokonca aj vtedy, ak si to nezaslúžia. Zásada „oko za oko, zub za zub“ by bola vskutku nehodná nášho spoločného dedičstva úcty k ľudskému životu, ktoré naši politici s rozhodovacími právomocami neraz prehliadajú. Moje myšlienky teraz patria aj tým, ktorí nemajú zaručený ani len zdanlivo spravodlivý súdny proces a ktorí boli za tých najnemilosrdnejších okolností s použitím najsurovejších metód neúmyselne alebo úmyselne zabití.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Ôsmy Svetový deň proti trestu smrti sa uskutoční 10. októbra. Toto uznesenie Európskeho parlamentu vítam, pretože po nedávnych uzneseniach o treste smrti v Číne, Nigérii, Severnej Kórei a Iráne ho považujem za ďalší krok správnym smerom. Miera uplatňovania trestu smrti na celom svete vyvoláva obavy a je ťažké určiť skutočný rozsah tohto javu, predovšetkým v spomínaných krajinách, v ktorých demokracia neexistuje alebo je výrazne obmedzená. Je dôležité, aby Európska únia k tejto záležitosti zaujala rázny postoj a s použitím všetkých možných právnych nástrojov a politických nástrojov vo všeobecnosti upriamila pozornosť medzinárodného spoločenstva na túto problematiku a odsúdila porušovanie medzinárodného práva. Z týchto dôvodov budem za návrh uznesenia hlasovať.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hoci EÚ je celosvetovým lídrom boja proti trestu smrti, príliš veľa krajín vrátane krajín, s ktorými nás spájajú silné hospodárske, sociálne a kultúrne väzby, naďalej vykonáva popravy. Nemyslím si, že trest smrti má v 21. storočí miesto, a podporujem dnešnú výzvu na zavedenie moratória na vykonávanie popráv.

  David Martin (S&D), písomne. – Zrušenie trestu smrti na celom svete je prioritou tohto Parlamentu, a najmä prioritou Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov. Trest smrti je porušením ľudských práv a nie je prijateľný za žiadnych okolností. Som rád, že Parlament tomuto uzneseniu prejavil takú veľkú podporu. EÚ ako najaktívnejší a najprominentnejší podporovateľ zrušenia trestu smrti na svete niesla zodpovednosť za podporu občianskej spoločnosti a jej organizácií na celom svete, ktoré bojujú za toto základné ľudské právo. EÚ má pred sebou veľké množstvo práce v súvislosti s podporou krajín, ktoré trest smrti de facto zrušili, a s kodifikáciou takéhoto postupu v rámci právnych predpisov, v súvislosti so znižovaním počtu rozsudkov smrti, vynesených a vykonaných v ďalších krajinách, a s podporou kampaní na zrušenie trestu smrti predovšetkým tam, kde sa rozhodnutia súdov nepovažujú za vyhovujúce z právneho hľadiska. Ide o základnú hodnotu našej Únie, ktorú musíme verejne a pri každej príležitosti obhajovať.

  Mário Mauro (PPE), písomne. – (IT) Svetový deň proti trestu smrti, vyhlásený na 10. októbra, je ďalšou ukážkou vedúcej úlohy Európy v boji za civilizovanosť. Uznesenie by malo byť schválené, pretože poukazuje na nespočetné problémy a anomálie, ktoré na svete dnes ešte stále existujú v 43 krajinách. Správne vyzdvihuje, že náš doterajší boj viedol k hmatateľným výsledkom: čoraz viac krajín postupne ratifikovalo niekoľko medzinárodných dohovorov. To znamená, že ľudským právam sa na medzinárodnej úrovni venuje čoraz väčšia pozornosť. Na záver chcem uviesť, že podporujem požiadavku vysokej predstaviteľky barónky Ashtonovej, aby sme pamätali na to, že hlavným politickým obsahom uznesenia musí byť prijatie celosvetového moratória, ktoré by malo predstavovať rozhodujúci krok na ceste k zrušeniu trestu smrti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) V priebehu uplynulých rokov bola EÚ hlavným inštitucionálnym aktérom boja proti trestu smrti. Tento boj bol prioritou jej zahraničnej politiky súvisiacej s ľudskými právami. Je pravda, že na svete ešte stále existuje vyše 40 krajín, ktoré vykonávajú trest smrti. Vzhľadom na to, že jedna z týchto krajín, Bielorusko, sa nachádza v Európe, zdá sa nám, že je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie zrušenia trestu smrti na celom svete, pretože ide o najkrutejší, najneľudskejší a najponižujúcejší trest, ktorý porušuje právo na život, zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. To je dôvodom môjho hlasovania.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Toto uznesenie podporujem, pretože moje svedomie človeka ma privádza k boju za zrušenie trestu smrti. Ide o boj, ktorý vedú všetci humanisti. Zrušením trestu smrti posilníme ľudskú dôstojnosť a dosiahneme pokrok v oblasti ľudských práv. Relativizovanie hodnoty ľudského života je neospravedlniteľné. V tomto smere by som vám chcel pripomenúť, že Európa bola ako bašta demokracie priekopníkom tohto boja za zrušenie trestu smrti. Je preto povinnosťou Európy, aby tento legitímny boj považovala za svoju prioritu.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Podporil som toto uznesenie, pretože trest smrti považujem za mierny trest pre ľudí, ktorí spáchali závažné neľudské zločiny. Nie som si istý, či Lotyšsko bude ako členský štát EÚ toto uznesenie uplatňovať, pretože v minulosti sa už vyskytla negatívna skúsenosť. Lotyšská republika doteraz neuplatňuje odsek 74 uznesenia Európskeho parlamentu z 11. marca 2004 o postavení osôb bez lotyšského občianstva. V Lotyšsku sa nachádza vyše 330 000 osôb bez právneho postavenia. To znamená, že jeden z členských štátov EÚ nedostatočne prihliada na stanovisko Európskeho parlamentu a Európskej únie ako celku. Európska komisia a Európsky parlament sa správajú, akoby bolo všetko v poriadku. Zvláštny postoj... Je to dôkazom toho, že v Európskej únii sa používa dvojaký meter. Európska únia vyjadruje znepokojenie nad porušovaním ľudských práv v Konžskej demokratickej republike, avšak porušovanie ľudských práv na území EÚ sa jej vidí ako normálny stav vecí.

  Gay Mitchell (PPE), písomne. – V mene írskej delegácie v poslaneckom klube PPE podporujeme zrušenie trestu smrti a vo Svetový deň proti trestu smrti sme hlasovali za toto uznesenie. Hlasovali sme však proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k textu, pretože ich považujeme za neprepracovaný nástroj, ktorý je príliš široko koncipovaný a ktorý by nemal žiaden vplyv na trest smrti a mohol by prispieť k tomu, že v dôsledku nezákonného obchodu s narkotikami by veľa ľudí prišlo o život.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Trest smrti je tým najneľudskejším a najsurovejším trestom. Predstavuje porušenie najzákladnejšieho ľudského práva – práva na život. Z tohto dôvodu som presvedčený, že zrušenie trestu smrti musí byť jednou z priorít Európskej únie, ak chceme posilniť demokraciu a dodržiavanie ľudských práv na celom svete. V Európe má zákaz uplatňovania trestu smrti silný základ, pretože je zaručený na základe protokolov č. 6 a č. 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Európska únia zastáva dôsledne odmietavé stanovisko k uplatňovaniu trestu smrti bez ohľadu na okolnosti. Kroky EÚ v tejto oblasti predstavujú najdôležitejšiu prioritu jej vonkajšej politiky v oblasti ľudských práv. EÚ neustále vyzýva na zrušenie tohto trestu na celom svete, a preto v maximálnom možnom rozsahu poskytuje finančnú podporu organizáciám občianskej spoločnosti bojujúcim za zrušenie trestu smrti. Od roku 1994 bolo v rámci Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva vyčlenených vyše 15 miliónov EUR na podporu tohto typu projektu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. − (PT) Čas, ktorý venujeme rozličným sociálnym veciam, vždy ponúka možnosť zamyslieť sa nad diskusiou týkajúcou sa určitej dôležitej otázky, a predovšetkým možnosť opakovane upriamiť pozornosť na nastávajúce zmeny správania v súvislosti s prijímaním nových hodnôt alebo novou interpretáciou starých hodnôt, ktoré sú určujúce z hľadiska budovania spoločnosti, v ktorej chceme žiť.

Trest smrti je jedným z najohavnejších uzákonených úkonov a myslím si, že ho nemožno odôvodniť nijakým činom, ktorý mu predchádza. Ani vražda neoprávňuje uplatnenie trestu smrti za zabitie človeka, lebo je to rovnaké, ako trestať jeden hanebný čin činom totožným, ktorý je síce vďaka súdnemu nariadeniu zákonný z právneho hľadiska, nie je však legitímny z hľadiska etického.

V tejto súvislosti bezvýhradne vítam uznesenie o ustanovení Svetového dňa proti trestu smrti v nádeji, že môže ísť o ďalší krok k dosiahnutiu účinného zrušenia tohto trestu na celom svete.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Európsky parlament opäť raz pripomína svoje dlhodobé odmietavé stanovisko k trestu smrti vo všetkých prípadoch a za každých okolností a opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie, že zrušenie trestu smrti prispieva k pozdvihnutiu ľudskej dôstojnosti a postupnému rozvoju ľudských práv. Odsudzuje všetky popravy bez ohľadu na to, kde k nim dochádza, a dôrazne vyzýva EÚ a členské štáty, aby presadzovali uplatňovanie rezolúcie OSN o všeobecnom moratóriu na vykonávanie popráv s cieľom dosiahnuť úplné zrušenie trestu smrti vo všetkých štátoch, ktoré ho stále vykonávajú. Vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali kroky s cieľom postupne obmedziť jeho využívanie, a zároveň trvá na tom, aby sa tieto kroky uskutočňovali v súlade s minimálnymi medzinárodnými normami. Vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s uplatňovaním trestu smrti v prípade maloletých osôb a osôb s mentálnym alebo duševným postihnutím a vyzýva na okamžité a definitívne ukončenie jeho uplatňovania.

  Charles Tannock (ECR), písomne. – Delegácia britskej konzervatívnej strany už tradične všetkým svojim poslancom poskytla slobodu hlasovania o otázke trestu smrti. Sme presvedčení, že uplatňovanie trestu smrti by malo byť vecou svedomia každého jednotlivca.

Chceli by sme však zdôrazniť, že aj v prípade, ak jednotliví poslanci trest smrti podporujú, nazdávame sa, že tento trest by mal byť vyhradený iba pre tie najohavnejšie hrdelné trestné činy, a kategoricky odsudzujeme jeho uplatňovanie v prípade maloletých osôb.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Dnešným prijatím tohto uznesenia pred ôsmym Svetovým dňom proti trestu smrti, ktorý pripadol na nedeľu, sa výzva Európskeho parlamentu na úplné moratórium na vykonávanie všetkých popráv ďalej šíri do tých krajín, ktoré ešte stále uplatňujú túto krutú formu trestu. Taktiež to upevňuje postoj Európskeho parlamentu, že žiadny európsky občan by nemal byť vystavený hrozbe popravy.

– Návrh uznesenia: Činnosť EÚ v oblasti prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy v Európe (B7-0540/2010)

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) K návrhu uznesenia Výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín viedol vznik ropnej škvrny, ktorú spôsobila vrtná plošina Deepwater Horizon v Mexickom zálive uplynulú jar, a jeho cieľom je upozorniť na naliehavú otázku predchádzania vzniku ropných škvŕn. Hlasoval som preto za toto uznesenie, keďže je nevyhnutné, aby sme stanovili prísne európske pravidlá na predchádzanie haváriám na vrtných plošinách a aby Únia posilnila právne predpisy v oblasti environmentálnej zodpovednosti. Nesúhlasím však s tým, že zmienka o moratóriu na akúkoľvek novú ťažbu ropy, ako aj o nových normách sa neuplatnila v celej Únii a že ju v rámci dnešného hlasovania väčšina poslancov zamietla. Zavedenie moratória by bolo vlastne v súlade s politikou predchádzania a s posilnením bezpečnostných opatrení na vrtných plošinách a v zhode s politikou Baracka Obamu, ktorý chce do decembra 2010 zaviesť podobné moratórium v Spojených štátoch amerických.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Nedávna katastrofa v Mexickom zálive, ktorá zapríčinila únik miliónov barelov ropy do mora, upriamila pozornosť sveta na tému, ktorá je pre Európsku úniu zásadná. Táto udalosť poukázala na to, že pri hlbokomorskej ťažbe ropy je nutné dodržiavať prísne opatrenia na ochranu životného prostredia. Európa si však v tomto odvetví musí udržať konkurencieschopnosť a ďalej pátrať po plyne, aby mohla diverzifikovať svoje zdroje energie. Podporujem preto prijatie nových bezpečnostných zásad, uplatňovanie prísnych a dôsledných spoločných noriem a zriadenie fondov solidarity na odškodňovanie obetí za spôsobené škody. Naliehavá potreba takýchto opatrení je tiež výsledkom geomorfologického charakteru našich morí, ako je Stredozemné more, a súčasnej ťažby na líbyjskom a egyptskom pobreží. Ak by došlo k úniku ropy, zapríčinilo by to ekologickú katastrofu, ktorú by sme mali problém prekonať a ktorá by priniesla mimoriadne vážne dôsledky pre hospodárstvo a životné prostredie mnohých európskych krajín. Na záver chcem povedať, že nepodporujem návrh na zavedenie moratória, lebo si myslím, že dohody s tretími krajinami a ich ropnými spoločnosťami by boli účinnejšie. Takýto postup by uľahčil šírenie bezpečnostných noriem a investície do prevencie a technologického výskumu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Je dôležité, aby EÚ prostredníctvom predchádzania takýmto problémom a reakcie na ne zabezpečila ochranu svojho pobrežia. Je potrebné, aby mieru bezpečnosti v oblasti prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy podporovali aj platné právne predpisy. Európska námorná bezpečnostná agentúra so sídlom v Lisabone poskytuje Európskej komisii a členským štátom podporu a technickú pomoc pri príprave a uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva, týkajúcich sa námornej bezpečnosti a ochrany, ako aj znečistenia zapríčineného loďami.

V júni tohto roku som pánom komisárom Oettingerovi, Kallasovi a pani komisárke Georgievovej predložila písomný návrh na rozšírenie pôsobnosti Európskej námornej agentúry a na zriadenie mechanizmov na kontrolu bezpečnosti na európskych vrtných plošinách v Severnom mori, Čiernom mori a v Stredomorí, ako aj návrh, aby agentúra prevzala zodpovednosť za predchádzanie ekologickým katastrofám súvisiacim s ťažbou ropy. Tento návrh umožňuje úsporu z rozsahu v oblasti finančných, ľudských a technických zdrojov. Vítam odpoveď komisárov, v ktorej prejavili ochotu preskúmať nariadenie o Európskej námornej agentúre, a vyzývam Európsku komisiu, aby vyvinula úsilie potrebné na dosiahnutie tohto cieľa.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Nedávna havária v Mexickom zálive zapríčinená výbuchom na námornej plošine na ťažbu ropy by bola sama osebe postačujúcim argumentom pre všetkých tých, ktorí majú zvažovať uznesenie Európskeho parlamentu o činnosti EÚ v oblasti prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy v Európe a hlasovať o ňom. Ako sa zdôrazňuje v texte uznesenia, ani Európa nie je chránená pred takýmito mimoriadnymi prípadmi, ktoré majú katastrofálny dosah na životné prostredie, pretože väčšina činností v oblasti ťažby ropy sa sústreďuje v Severnom mori. Takéto činnosti sa v súčasnosti rozširujú aj do oblasti Čierneho mora, ktoré v dôsledku ľudskej činnosti tiež predstavuje niekoľko problémov. Ako sa uvádza v uznesení, úlohou Komisie je vypracovať prísne politiky na predchádzanie haváriám na vrtných plošinách, ktoré bude možné uplatniť na úrovni EÚ a ktoré budú predstavovať dôležitý krok k predchádzaniu možným mimoriadnym udalostiam a haváriám. Toto je niekoľko hľadísk, pre ktoré som hlasovala za schválenie tohto uznesenia.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) EÚ sa musí z katastrofy na vrtnej plošine Deepwater Horizon poučiť a musí zabezpečiť dodržiavanie prísnych bezpečnostných noriem na všetkých miestach, kde sa vykonáva prieskum ložísk ropy na morskom dne. Vzhľadom na riziká námornej ťažby a pochybnosti týkajúce sa riešenia a možných dôsledkov takýchto mimoriadnych prípadov v Európe žiada uznesenie, ktoré sme podporili, „moratórium na akúkoľvek novú ťažbu ropy na otvorenom mori vo vodách EÚ“. Zároveň žiadame Komisiu, aby vykonala osobitné posúdenie a v spolupráci s členskými štátmi vypracovala akčný plán na zlepšenie bezpečnostných noriem na existujúcich vrtných plošinách. Na záver chceme mať istotu, že znečisťovatelia budú niesť právnu zodpovednosť a že obete, akými sú rybári, budú môcť dostať náležité odškodnenie.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie o činnosti EÚ v oblasti prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy v Európe, lebo považujem za nevyhnutné, aby sme zlepšili bezpečnosť a pracovné podmienky na námorných vrtných plošinách v Európskej únii s cieľom predchádzať ekologickým katastrofám, akou bola tá v Mexickom zálive.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, aký význam má ťažba ropy pre tie krajiny, ktoré ju vykonávajú, a na nebezpečenstvo, ktoré so sebou prináša (ako môžeme vidieť z hrozných dôsledkov nepredvídaného úniku ropy), je nevyhnutné, aby Únia vytvorila podmienky na čo najbezpečnejšiu ťažbu ropy. Na tento účel musia existovať primerané právne predpisy určujúce základné bezpečnostné normy týkajúce sa ťažby ropy a plynu na mori, ktoré by zaručovali bezpečnosť ťažby a dodávky v Európskej únii. Ako Portugalčan si musím v tejto súvislosti pripomenúť haváriu tankera Prestige, ktorá výrazne poznačila galícijské pobrežie a mala dosah na pobrežie Portugalska a Francúzska. Vyzývam preto, aby sa momentálne navrhované opatrenia neobmedzovali len na vyhľadávanie ložísk ropy a na ťažbu ropy, ale zahŕňali aj prepravu a dodávku ropy. Havárie tankerov sú, žiaľ, bežnejšie, než by sme chceli, a preto je dôležité, aby sme revidovali bezpečnostné normy aj v tejto oblasti, a tým znížili pravdepodobnosť vzniku takýchto havárií.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Únik ropy z plošiny Deepwater Horizon v Mexickom zálive prebudil Európsku úniu a jej členské štáty k tomu, aby bezodkladne preskúmali všetky stránky prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy v EÚ a podnikli všetky nevyhnutné opatrenia na to, aby sa takáto ekologická katastrofa nikdy nevyskytla v našich vodách. Preto je potrebné a nevyhnutné prijať spoločný európsky, cezhraničný systém reakcie na úniky ropy a predchádzania takýmto únikom.

Rád by som zdôraznil žiadosť, aby Komisia predložila správu posudzujúcu úroveň znečistenia životného prostredia a biologický stav Mexického zálivu a aby tiež preskúmala schopnosť EÚ okamžite reagovať na havárie týkajúce sa zariadení na mori a v spolupráci s členskými štátmi vypracovala európsky akčný plán. Vítam žiadosť o vypracovanie návrhu právnych predpisov zameraných na zabezpečenie zavedenia prísnejších bezpečnostných noriem na všetkých vrtných plošinách EÚ a pri všetkých ťažobných operáciách. Nesúhlasím však so zavedením moratória na akúkoľvek novú ťažbu ropy na otvorenom mori vo vodách EÚ, aj keby sa uplatňovanie týchto noriem zaistilo v celej EÚ, a to pre neprimeraný charakter tohto opatrenia v porovnaní s dosahom, ktorý by to mohlo mať na priemysel.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Všeobecný cieľ tohto uznesenia je pozitívny v tom, že upriamuje pozornosť na potrebu predchádzať ekologickým katastrofám zapríčineným únikom ropy a poskytovať v takýchto prípadoch nevyhnutnú podporu. Zaručenie nezávislosti a kvality posudzovania vplyvov na životné prostredie a určovanie zodpovednosti sú dôležité faktory pri zaisťovaní vysokej miery ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, keďže bránia tomu, aby potenciálne riskantné činnosti na morskom dne ničili morské a pobrežné životné prostredie, chránia biodiverzitu a pobrežným komunitám zabezpečujú prosperujúcu poľnohospodársku a rybolovnú činnosť. Musíme sa však kriticky vyjadriť o skutočnosti, že uznesenie na túto tému úplne ignoruje otázky fyzického obmedzenia zásob ropy, mimoriadnej a znepokojujúcej závislosti ľudstva od tohto primárneho zdroja energie, potreby spravodlivého a obozretného riadenia existujúcich zásob a potreby hľadať iné, alternatívne zdroje dodávky energie.

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Najvyšší stupeň prevencie, ochrany životného prostredia a bezpečnosti ropných operácií v Európe sú nesmierne dôležité zásady, pri ktorých nie je prijateľný žiadny kompromis. Aby sa v morských a pobrežných vodách Európskej únie zabránilo vzniku udalostí podobných katastrofe v Mexickom zálive, musíme z nej predovšetkým vyvodiť nevyhnutné závery.

Parlament však dnes predsa len preukázal zdravý rozum v tom, že odmietol maximalistický postoj, ktorý vyzýval na moratórium na akúkoľvek novú ťažbu ropy na otvorenom mori v európskych vodách. V stávke sú prežitie a budúcnosť nášho európskeho ropného odvetvia v čase krízy, ale aj naša potreba energetickej nezávislosti.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Tento návrh uznesenia vyzýva na posilnenie noriem bezpečnosti a ochrany na vrtných plošinách EÚ a schopnosti EÚ reagovať na katastrofy v prípade úniku ropy vo vodách EÚ. Vzhľadom na nedávnu katastrofu zapríčinenú výbuchom vrtnej plošiny Deepwater Horizon a únikom ropy v Mexickom zálive je táto otázka veľmi naliehavá. Toto uznesenie vyzýva na moratórium na akúkoľvek novú ťažbu ropy na otvorenom mori, kým normy nebudú zlepšené a splnené. Som pevne presvedčený, že je potrebné, aby spoločnosti vykonávajúce ťažbu ropy v Európe zlepšili pracovné podmienky, a že je to možné dosiahnuť zavedením rovnako prísnych bezpečnostných noriem na námorných plošinách pôsobiacich v EÚ.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, pretože si myslím, že je nevyhnutné pozorne preskúmať všetky stránky týkajúce sa ťažby ropy a prieskumu ložísk ropy v Európskej únii. Vlastne si myslím, že je nevyhnutné schváliť regulačné opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby sa ekologické katastrofy, aké nedávno zasiahli Spojené štáty americké, zopakovali v našich moriach. Ak by sa podobné prípady skutočne vyskytli v Stredozemnom mori, o ktorom je známe, že sa v ňom voda vymieňa mimoriadne pomaly, znamenalo by to ekologickú katastrofu s vážnymi dôsledkami. V súvislosti s revíziou existujúcich európskych právnych predpisov v tejto oblasti, ktoré sa v mnohých ohľadoch javia ako nedostatočné, je nevyhnutné podniknúť kroky na zabezpečenie maximálnych bezpečnostných noriem. Z tohto dôvodu sa pridávam k výzve, aby Komisia pozorne sledovala vyšetrovanie, ktoré uskutočňujú orgány Spojených štátov amerických, čo jej umožní lepšie definovať a uplatniť opatrenia najvyššieho stupňa prevencie. Tým sa zároveň zaistí ochrana biodiverzity pobrežného a morského životného prostredia.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za toto uznesenie, lebo si myslím, že Európa naliehavo potrebuje spoločný európsky, cezhraničný systém reakcie na úniky ropy a predchádzania takýmto únikom. Keďže vody EÚ hraničia aj s krajinami, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie a v prípade ktorých sa podľa právnych predpisov EÚ nevyžaduje dodržiavanie príslušných ustanovení upravujúcich zodpovednosť za škody a ich nápravu, Európska komisia musí vypracovať politiky na predchádzanie nehodám na ropných plošinách a rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice SEVESO II na ropné vrtné plošiny. Súčasné právne predpisy o zodpovednosti za životné prostredie obsahujú niekoľko významných bielych miest, a preto si myslím, že je potrebné zaviesť nejaké nové legislatívne ustanovenia s cieľom zohľadniť všetky riziká spojené s ťažbou ropy na mori a že v prípade ropných havárií je potrebné náležite regulovať zodpovednosť. Keďže neexistuje kompenzačný fond pre prípady ropných havárií, Komisia musí do smernice o environmentálnej zodpovednosti zahrnúť záväzné ustanovenia o finančnom zabezpečení.

  David Martin (S&D), písomne. – Dôrazne podporujem prísne bezpečnostné normy v oblasti ťažby ropy v celej EÚ, a predovšetkým výzvy, aby ropné spoločnosti dodržiavali rovnako prísne bezpečnostné normy vo všetkých krajinách, v ktorých pôsobia – súčasné rozdiely medzi členskými štátmi sú neprijateľné a nespravodlivé. Keď budú zverejnené zistenia vyplývajúce z vyšetrovania tragédie na vrtnej plošine Deepwater Horizon, bude potrebné dôkladne ich preskúmať a osobitná pozornosť sa bude musieť venovať revízii bezpečnostných noriem pri udeľovaní licencií na novú ťažbu. Vzhľadom na prísne normy, ktoré Škótsko uplatňuje v súvislosti s ťažbou ropy v Severnom mori, si nemyslím, že jednotné moratórium na novú ťažbu je najlepší spôsob, ako riešiť túto otázku. Pri každom rozhodnutí o udelení nových licencií by mali byť najdôležitejšie dôkladné bezpečnostné kontroly.

  Barbara Matera (PPE), písomne. – (IT) Je dokázané, že medzi prieskumom ložísk ropy a ťažobnými činnosťami a zmenou životného prostredia v minulosti a budúcnosti existuje úzky súvis, a touto otázkou sa neustále zaoberá vedecký výskum. Včasná ukážka toho, čo sa stane v roku 2080 následkom týchto činností, môže poslúžiť ako varovanie, aby sme zabránili katastrofám, ktoré tikajú celému svetu – výnimkou nie je nikto, ani my sami. Niet pochýb o tom, že ťažba ropy na otvorenom mori so sebou prináša zodpovednosť, ktorá by sa až donedávna nebola brala do úvahy, no katastrofy podobné tej v Mexickom zálive nás nemôžu nechať ľahostajnými. Dnes je nevyhnutné, aby Európska únia posilnila a v rámci 27 členských štátov zosúladila mieru bezpečnosti v súvislosti s prieskumom ložísk ropy a ťažobnými činnosťami, a to nielen na existujúcich plošinách, ale aj na tých, ktoré budú vyradené z prevádzky. Po druhé, musíme určiť a regulovať zodpovednosť prevádzkovateľov, počnúc vylúčením možnosti prenajímať zariadenia tretím stranám. Z tohto dôvodu súhlasím s tým, čo uviedol spravodajca, a žiadam priamy zásah zo strany Komisie a Rady, ktorý na naše územie a do tejto konkrétnej témy, pri ktorej, dámy a páni, nesmieme nikdy poľaviť v obozretnosti, vnesie jasnosť, transparentnosť, jednotnosť a tým aj bezpečnosť.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržal som sa hlasovania vzhľadom na to, že tento dokument neobsahuje jedinú zmienku o budúcnosti bez ropy.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Rôzne havárie, ktoré sa v priebehu rokov udiali na poli prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy, slúžia ako varovanie pred nebezpečenstvami tejto činnosti. Nedávna a mimoriadne vážna havária v Mexickom zálive však skutočne zdôraznila, že je potrebné použiť nové a odlišné metódy na to, aby sme sa v budúcnosti vyhli podobným situáciám, keďže môžu ohroziť ekologickú rovnováhu a biodiverzitu celých regiónov a výsledné škody budú mať dosah na všetkých. Preto je potrebné, aby EÚ uskutočnila nevyhnutné opatrenia na to, aby zaistila, že prieskum ložísk ropy a ťažba ropy v Európe sa budú vykonávať v súlade s najlepšími bezpečnostnými nariadeniami, a tým sa v budúcnosti vyhla ekologickým a ľudským katastrofám.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Tomuto návrhu uznesenia som vyjadril plnú podporu. Myslím si, že je nevyhnutné zvýšiť zodpovednosť spoločností vykonávajúcich ťažbu ropy tak, aby v prípade havárie dokázali z poistenia a rezervného fondu na predchádzanie nehodám bez problémov pokryť všetky náklady na čistenie a všetky možné škody na životnom prostredí. Nevyhnutné sú tiež stopercentná banková záruka a prísnejšie udeľovanie licencií prevádzkam v odvetví prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Ropná havária v Mexickom zálive jasne preukazuje, že finančné ohľady až príliš ľahko vedú k ignorovaniu bezpečnostných nariadení a k zavrhovaniu zdravého rozumu. V severovýchodnom Atlantiku sú hĺbkové podmienky podobné tým v Mexickom zálive, a preto sú tam aj podobné riziká. Rozprava o bezpečnosti v Európe je ešte dôležitejšia vzhľadom na skutočnosť, že väčšina ťažby ropy a prieskumu ložísk ropy sa uskutočňuje vo vodách Severného mora a že v súvislosti so sprísňovaním bezpečnostných požiadaviek v Spojených štátoch amerických a v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z Dohovoru o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku sa susediacim štátom nepodarilo uzavrieť dohodu. Ešte väčší význam to má preto, že v čase vysokých cien ropy je zvlášť výhodné budovať zle prístupné ropné polia a ťažiť za čo najnepriaznivejších podmienok, napríklad z čoraz väčšej hĺbky. Vítam preto skutočnosť, že na úrovni EÚ sa má vyvinúť snaha o primerané bezpečnostné normy, a hlasoval som za návrh uznesenia.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, keďže sa zaoberá mimoriadne dôležitou témou. Chcel by som však zdôrazniť, že túto otázku bolo potrebné nastoliť v širšom rámci. Európska komisia v súčasnosti reviduje právne predpisy EÚ v oblasti environmentálnej zodpovednosti a mala by v tejto súvislosti navrhnúť riešenia, ktoré by predišli ekologickým katastrofám, akou bola nedávna katastrofa v Maďarsku, zapríčinená únikom veľkého množstva červenkastého kalu.

  Teresa Riera Madurell (S&D), písomne. – (ES) Vzhľadom na dôsledky katastrofy v Mexickom zálive si myslím, že uznesenie o činnosti EÚ v oblasti prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy v Európe, ktoré dnes Parlament prijal, je mimoriadne dôležité.

Ako členka Výboru pre priemysel, výskum a energetiku musím zdôrazniť, že ťažba ropy a plynu na otvorenom mori je dôležitá pre bezpečnosť dodávok v Európe. Ťažba ropy a plynu na otvorenom mori neprebieha za takých extrémnych podmienok ako v Mexickom zálive. Musíme však urobiť všetky možné preventívne opatrenia. Musíme pracovať na prevencii, aby sme mali aktuálne právne predpisy, ktoré sa uplatňujú účinne a predchádzajú vzniku prírodných katastrof. Nemôžeme však obísť skutočnosť, že takýto druh ťažby a produkcie vždy prináša riziká. Musíme preto myslieť aj na posilnenie skutočnej schopnosti reagovať na možné havárie, akou bola tá v Mexickom zálive.

Toto uznesenie je krokom správnym smerom, lebo podnecuje EÚ k tomu, aby napredovala v oblasti predchádzania aj reakcie.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Je Európsky parlament ochotný hlasovať o moratóriu na akúkoľvek novú ťažbu ropy na mori? Je to spôsob, ako sa poučiť z ľudskej a ekologickej tragédie, akú predstavuje ropná katastrofa, ku ktorej došlo 20. apríla v Mexickom zálive. 11 mŕtvych, únik 800 miliónov litrov ropy a spustošenie biodiverzity. Toto je jediná skutočná politická otázka dnešného hlasovania. Odmietnutím moratória vyslalo plenárne zasadnutie Parlamentu jasný signál, ktorý vôbec nerieši obavy ľudí. A predsa je absolútne jasné, že ťažba na mori je riskantná operácia a že je potrebné podniknúť všetky možné preventívne opatrenia: posilniť zásadu environmentálnej zodpovednosti, zriadiť osobitný európsky fond, ktorý by sa udržiaval prostredníctvom povinných príspevkov od prevádzkovateľov zariadení umiestnených na mori, a to najmä vtedy, keď sa ťažba vykonáva na Arktíde v podmienkach extrémneho chladu a vo veľkých hĺbkach. Jedna vec je jasná: odmietnutím hlasovania o pozastavení nových ťažobných operácií na mori zaostáva Európsky parlament za Európskou komisiou, ktorá de facto zastáva moratórium, ako to vo svojom prejave 7. júla vyhlásil pán komisár Oettinger.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Takmer päť miliónov barelov ropy uniklo v období od apríla do septembra 2010 do vôd v Mexickom zálive po výbuchu na vrtnej plošine Deepwater Horizon, čo vážne poškodilo hospodárstvo aj ekosystém v regióne. Celkovo došlo k ohrozeniu vyše 400 druhov – veľrýb, delfínov, lamantínov, volaviek, volaviek bielych a tak ďalej. Keďže Európska únia má mnoho vrtných plošín – v Severnom mori je ich vyše 500 –, na európskej úrovni je nutné urobiť všetko pre to, aby sa predišlo takejto katastrofe na našom území. Hlasovaním za toto uznesenie vyzývam na vytvorenie prísnejších európskych pravidiel na predchádzanie haváriám na vrtných plošinách a na to, aby právne predpisy zabezpečovali uplatňovanie rovnako prísnych bezpečnostných noriem na všetkých vrtných plošinách a pri všetkých ťažobných operáciách Európskej únie od Atlantického okraja až po Čierne more. Okrem toho vítam rozhodnutie Komisie, týkajúce sa stresového testu ťažby ropy vo vodách EÚ.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (FR) Riziko vážnych havárií vo vodách Európskej únie je vysoké a Európa, jednoducho povedané, nie je vybavená na to, aby sa vyrovnala s pustošivými dôsledkami takejto havárie. V priebehu konzultácií to uznala samotná Komisia. Prieskum ložísk na ťažbu ropy na mori prudko rastie, čím sa zároveň zvyšujú riziká, no bezpečnosť, na druhej strane, zostáva väčšinou nedostatočná. V tejto súvislosti mohlo riziká znížiť len dočasné moratórium na akúkoľvek novú ťažbu ropy na otvorenom mori vo vodách EÚ a vyslať jasný signál o našej nezávislosti od fosílnych palív. Preto sa budeme musieť znovu spoľahnúť na málo spoľahlivý a málo dôveryhodný ropný priemysel.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Po tom, čo sa stalo na neslávnej plošine v Mexickom zálive, ktorá po poškodení potrubia ropného vrtu zapríčinila ekologickú katastrofu, Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva na to, aby sme venovali pozornosť ťažbe na mori, a predovšetkým plošinám vo vodách EÚ. Bol by som uprednostnil, keby Výbor pre životné prostredie zašiel ešte ďalej a žiadal podobné záruky od ostatných európskych štátov, ktoré nie sú členmi EÚ, akým je napríklad Nórsko, kde 90 % HDP súvisí s ťažbou ropy na mori. EÚ je svetová hospodárska veľmoc a musí byť schopná žiadať, aby krajiny, ktoré nie sú členskými štátmi, no EÚ považujú za svojho hlavného partnera, tiež dodržiavali bezpečnostné opatrenia zavedené pre činnosti v nebezpečných hlbokých vodách.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Prírodná katastrofa v Mexickom zálive spôsobená potopením vrtnej plošiny Deepwater ponúka ideálnu príležitosť na zváženie európskeho akčného plánu na predchádzanie podobným udalostiam. Nepredstaviteľná škoda, ktorú ekosystém utrpel v Mexickom zálive a na južnom pobreží Spojených štátov amerických v dôsledku úniku ropy, by nás mala dôrazne podnietiť k činom. Po prvé, Únia musí zvýšiť svoju schopnosť urýchlene reagovať v prípade takejto katastrofy. Mali by sme zaistiť, aby fungoval primeraný systém na koordináciu vnútroštátnych služieb, ktorý zvýši ich účinnosť v boji proti úniku ropy či pri následnom odstraňovaní škôd. Po druhé, je nevyhnutné zvýšiť sledovanie bezpečnosti existujúcich zariadení alebo zariadení vo výstavbe. Mali by sme napríklad zlepšiť sledovanie postupu udeľovania licencií na ťažbu ropy či prenajímania zariadení tretím stranám. Po tretie, musí byť vytvorený primeraný právny rámec, ktorý bude upravovať záležitosti zodpovednosti a náhrad za škody, keďže v platných ustanoveniach sa nachádza celý rad závažných právnych slučiek. Mali by sme tiež zvážiť zavedenie kompenzačného fondu, z ktorého by sa v takýchto situáciách financovali protikrízové opatrenia.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Podporila som toto vyvážené uznesenie, ktoré nezakazuje ďalšiu ťažbu ropy na otvorenom mori, ale upravuje ju tak, aby sa zaistilo dodržiavanie európskych bezpečnostných noriem, ktoré patria medzi najprísnejšie vo svete. Tieto normy musia podľa mňa zaručovať udržateľnú dodávku energie do Európy aj bezpečnosť a trvácnosť činností na mori. Všetci si pamätáme hrozné fotografie čierneho mora v Mexickom zálive, otrasné straty na ľudských životoch, utrpenie občanov postihnutých katastrofou a značné škody spôsobené výbuchom vrtnej plošiny Deepwater Horizon. Z tohto dôvodu opakovane vyzývam na vytvorenie skutočnej európskej jednotky civilnej ochrany, ktorá by po takých vážnych katastrofách bola schopná urýchleného a účinného nasadenia. Námorná ťažba a ťažba na otvorenom mori sú dôležité pre riedenie ropy. Ich vplyv na životné prostredie však musí byť riadený a musíme zaručiť, že nebudú predstavovať budúcu hrozbu pre morské a pobrežné oblasti a pre biodiverzitu. Toto je pre medzinárodný a environmentálny obraz Európskej únie, ktorý v tejto oblasti prináša veľmi pozitívne výsledky, veľká výzva.

– Návrh uznesenia: Konferencia o biologickej diverzite – Nagoja 2010 (B7-0536/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie po diskusii s Radou a Komisiou, v ktorej sme v predvečer konferencie zmluvných strán dohovoru OSN o biologickej diverzite diskutovali o plánoch a hlavných strategických cieľoch Európskej únie na zastavenie straty biodiverzity. Preto dúfam, že EÚ zaujme k tejto konferencii pevné, dôsledné stanovisko s predstavami o konkrétnych opatreniach, ktoré sa prijmú na zaručenie prínosu, ktorý bude mať ochrana biodiverzity k trvalo udržateľnému rozvoju. Chcel by som vám pripomenúť, že zachovanie biodiverzity je rozhodujúce pre kvalitu ekosystému, má priamy vplyv na základné funkcie, ako sú výroba potravín a dodávka vody, a zabraňuje zosuvom pôdy a záplavám. Dúfam tiež, že politické odpovede zamerané na zabezpečenie integrácie biodiverzity s hospodárskymi činnosťami, ako sú poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov a cestovný ruch, budú dostatočne odvážne a ambiciózne, aby ochránili toto neoceniteľné, ale mimoriadne krehké dedičstvo – ako v mojom regióne Azory – pred inými obmedzenými vonkajšími záujmami, ktoré ho môžu ohrozovať.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu o cieľoch EÚ, týkajúcich sa biodiverzity. Vzhľadom na postupnú stratu druhov, a teda biologického bohatstva na zemi, je pre nás dôležité, aby sme si stanovili ambiciózne ciele v ochrane živočíchov a rastlín a zároveň zabezpečili, aby ľudstvo mohlo pokračovať vo využívaní ich bohatstva. Parlament ako taký podporuje ciele, ktoré umožnia ochranu zdrojov prostredníctvom závislosti od prísneho regulačného systému a podpory nových technológií.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Hlasoval som za tento návrh pred 10. schôdzou konferencie zmluvných strán (COP 10) o biodiverzite v Nagoji v Japonsku tento mesiac. Odhaduje sa, že globálna miera vyhynutia je od sto do tisíckrát vyššia ako bežná prirodzená miera, a zodpovední za to sú hlavne ľudia. Je veľmi neuspokojivé, že ciele roku 2010 ukončiť stratu biodiverzity sa nedosiahli. Poľnohospodárska pôda tvorí 45 % celej EÚ a je cenným biotopom obsahujúcim bohatstvo biodiverzity. Odvetvie poľnohospodárstva prispieva k biodiverzite EÚ a mnohé živočíšne a rastlinné druhy teraz závisia od odvetvia poľnohospodárstva a poľnohospodárskych postupov. Napríklad pasenie oviec a dobytka udržiava rozmanitosť rastlinstva otvorených trávnatých plôch. Otázky biodiverzity sa musia zohľadňovať pri realizácii poľnohospodárskych postupov. Musí sa poskytnúť pomoc a podpora agroenvironmentálnym opatreniam na podporu udržateľného využívania biodiverzity. V Nagoji sa musíme zaoberať dôležitosťou odvetvia poľnohospodárstva pre životné prostredie a táto otázka by odteraz mala byť dôležitým prvkom diskusie o budúcnosti a rozpočte SPP.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Súhlasím s týmto uznesením. Vzhľadom na súčasnú situáciu, keď biodiverzita za posledných 40 rokov poklesla o 30 %, a na predpoklady do budúcnosti, že miera straty biodiverzity sa zrýchli desaťnásobne, je teraz potrebné podniknúť rozhodné kroky na zachovanie biodiverzity a podporu udržateľného využívania biodiverzity. Strata biodiverzity predstavuje hrozbu pre potravinovú bezpečnosť a zhoršuje vyčerpávanie zásob energie a zmenu klímy. Aby sme sa vyhli negatívnemu vplyvu týchto procesov, Komisia a členské štáty musia spolupracovať na príprave udržateľnej stratégie EÚ na zachovanie biodiverzity, ktorá by bola zosúladená s cieľmi boja proti chudobe, udržateľného nakladania s odpadmi a zmiernenia zmeny klímy. Na realizáciu plánovaných krokov a stratégií bude nevyhnutne potrebné primerané financovanie. Je pravdepodobné, že podpora verejného sektora bude nedostatočná. Preto je nutné pritiahnuť investície zo súkromného sektora a nájsť nové zdroje financovania. Okrem toho, keď schvaľujeme viacročný finančný rámec, je nutné zvážiť vypracované plány a zabezpečiť, aby mali potrebné financovanie.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Toto uznesenie o strategických cieľoch EÚ pre 10. schôdzu konferencie zmluvných strán (COP 10), ktorá sa uskutoční v Nagoji, má osobitný význam v roku 2010, ktorý Organizácia Spojených národov vyhlásila za Medzinárodný rok biodiverzity, vzhľadom na to, že nebol splnený ani celosvetový cieľ výrazne obmedziť stratu biodiverzity do roku 2010, ani cieľ EÚ zastaviť stratu biodiverzity.

Aj naďalej by sa malo brániť zachovanie biodiverzity spolu s udržateľným využívaním a spravodlivým rozdeľovaním prínosov vyplývajúcich z genetických zdrojov a myslím si, že toto sa odzrkadľuje v tomto uznesení. Komisia a členské štáty musia na 10. schôdzi konferencie zmluvných strán (COP 10) vystupovať jednotne a ich vnútorné rozhodovacie procesy sa musia zrýchliť. Mimoriadne dôležité je posilniť diplomatické úsilie voči tretím krajinám.

Napokon si myslím, že pre Komisiu a členské štáty je kľúčové začleniť do svojich vzťahov s tretími krajinami environmentálny prvok s dôrazom na význam presadzovania jednotného prístupu a tzv. zelenej diplomacie.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za uznesenie o strategických cieľoch EÚ na 10. schôdzu konferencie zmluvných strán dohovoru OSN o biologickej diverzite v Nagoji predovšetkým preto, lebo som pevne presvedčená, že zachovanie biodiverzity uľahčuje udržateľný rast rozvojových krajín. Skutočnosť, že nebol dosiahnutý ani celosvetový cieľ biodiverzity stanovený na rok 2010, konkrétne prudko obmedziť stratu biodiverzity, ani cieľ EÚ zastaviť stratu biodiverzity, vlastne spôsobuje, že ďalšie kroky zamerané na dosiahnutie týchto cieľov sú ešte naliehavejšie.

Ďalšou starosťou je nezákonné využívanie genetických zdrojov, ktoré má vo väčšine prípadov nepriaznivý vplyv na cieľové krajiny, v ktorých sa vyskytujú takéto praktiky. Súhlasím s tým, že otázky zachovania biodiverzity sa vo verejnej diskusii predkladajú len nesúvisle. Preto podporujem návrh vyjadrený v texte uznesenia o vynakladaní udržateľnejšieho a cielenejšieho úsilia na podporu opatrení na zachovanie biodiverzity medzi bežnými občanmi. Musíme týmto otázkam rozumieť a podporovať ich. Mám pocit, že rovnako dôležité je vyvinúť úsilie na zahrnutie zachovania biodiverzity do občianskej výchovy v našich krajinách.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Vzhľadom na to, že zastavenie straty biodiverzity nie je naliehavým bodom európskej a medzinárodnej politickej agendy, vítam vykonávanie a prijatie súboru špecifických ukazovateľov založených na vedeckých údajoch na meranie dosiahnutého pokroku v biodiverzite, pokiaľ ide o dosiahnutie strategických cieľov a plánov EÚ.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) V záležitosti, ktorá je tak citlivá, ako aj zásadná, akou je ochrana biodiverzity ako európskeho a svetového prírodného dedičstva, je dôležité, aby členské štáty a Komisia dospeli ku konsenzu o stanovisku, ktoré by Európska únia mala zaujať na 10. schôdzi konferencie zmluvných strán (COP 10). Preto vítam tento návrh uznesenia. Zložitosť súvisiaca s ochranou biodiverzity si vyžaduje mnoho mechanizmov, riešení a úsilia.

Preto si myslím, že podpora súčinnosti medzi rôznymi svetovými organizáciami, členskými štátmi a mimovládnymi organizáciami umožní rozvoj nástrojov na ochranu biodiverzity v súlade s politikami ochrany životného prostredia, ktoré podporujú tento cieľ. Napokon by som chcel zdôrazniť potrebu naznačiť hospodárske prínosy vyplývajúce zo zásahu do trhu zachovania biodiverzity a začlenenia environmentálnych otázok do agendy členských štátov a Komisie týkajúcej sa vzťahov s tretími krajinami, ktorá je tiež známa ako tzv. zelená diplomacia.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Je poľutovaniahodné, že napriek záväzkom prijatým EÚ počas samitu EÚ v Göteborgu v roku 2001 sa strata biodiverzity ešte stále nezastavila. Toto uznesenie nám pripomína, že biodiverzita zohráva kľúčovú úlohu v boji proti celosvetovému hladu a v potravinovej bezpečnosti a že je predpokladom akéhokoľvek pokusu o zoslabenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej. Nastal čas, aby všetky členské štáty úplne vykonali právne predpisy programu Natura 2000, ako aj smernice o biotopoch a vtákoch a aby podnikli iniciatívy na ochranu morskej biodiverzity. Táto politika v prospech biodiverzity sa musí realizovať na európskej aj medzinárodnej úrovni, aby sa tieto obavy integrovali do politiky rozvojovej spolupráce, a najmä do vonkajších činností Únie, ako aj do všetkých budúcich dohôd uzavretých v rámci WTO.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako som už mal príležitosť spomenúť v súvislosti so správou pani de Langeovej, o ktorej sa hlasovalo na poslednej schôdzi, „(...) súhlasím s potrebou EÚ ako celku, a najmä tých oblastí, ktoré sú pokryté politikami Spoločenstva, nájsť udržateľnú stratégiu na ochranu biodiverzity a zachovanie ekosystémov. Myslím si, že toto sa stáva mimoriadne dôležité v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, a z tohto dôvodu zvlášť dôkladne monitorujem pripravované reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva a spoločnej poľnohospodárskej politiky. Je to preto, lebo primeraná a udržateľná ochrana biodiverzity, hoci je nevyhnutná a potrebná, nemôže byť brzdou udržateľnosti a rozvoja poľnohospodárstva a rybolovu.“

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2010 za Medzinárodný rok biodiverzity. Bohužiaľ, Európska únia nedosiahne svoj cieľ v oblasti biodiverzity na rok 2010; strata biodiverzity pokračuje alarmujúcim tempom. Predpokladá sa, že tempo straty sa do roku 2050 zrýchli desaťnásobne. Táto strata biodiverzity je neprijateľná nielen z etického, ale aj z ekologického a hospodárskeho hľadiska, pretože zabraňuje budúcim generáciám užívať si výhody zdravej biodiverzity. Je kľúčové, aby Komisia a členské štáty vystupovali jednotne a zrýchlili a zefektívnili svoje vnútorné rozhodovacie procesy, aby mohli dosiahnuť rýchly konsenzus o vnútornom stanovisku EÚ na 10. schôdzi konferencie zmluvných strán (COP 10), ako aj venovať väčší objem prostriedkov a viac času svojmu diplomatickému úsiliu vo vzťahu k tretím krajinám.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto uznesenie obsahuje niektoré body, ktoré sú pozitívne a dôležité, iné, ktoré sú nejednoznačné a nejasné, a ešte ďalšie, ktoré sú negatívne, a dokonca znepokojujúce. Stotožňujeme sa s vyjadrenou obavou v súvislosti s neschopnosťou splniť cieľ EÚ a svetový cieľ výrazne obmedziť stratu biodiverzity. Vítame aspekty, ako sú spoločné využívanie prínosov z genetických zdrojov, odmietanie patentov na formy života a životné procesy, ochrana tradičných poznatkov a postupov pôvodných obyvateľov, spájanie genetickej rozmanitosti s celosvetovou potravinovou bezpečnosťou, vyhodnocovanie vplyvu biopalív a upozorňovanie na problém exotických druhov. Dôrazne však odmietame a kritizujeme zámer prejsť k novým formám súkromného privlastňovania prírody a prírodných zdrojov, ako je zavedenie „spoplatnenia ekosystémových služieb“, ktoré sa v uznesení presadzuje viac ako jedenkrát. Mali by sa tiež spomenúť nejednoznačné a nejasné aspekty, ako je presadzovanie myšlienky, aby „hodnoty biodiverzity a príležitosti vyplývajúce z jej zachovania a udržateľného používania boli začlenené do národných účtov“.

  Mario Mauro (PPE), písomne. – (IT) Hlasovanie za návrh uznesenia o strategických cieľoch EÚ na 10. schôdzu konferencie zmluvných strán dohovoru OSN o biologickej diverzite (CBD), ktorá sa má konať v Nagoji (Japonsko) od 18. do 29. októbra 2010, je hlavne výsledkom potreby prísť na túto dôležitú schôdzu so spoločným stanoviskom, ktoré môže podporiť čo najviac ostatných zúčastnených krajín. Len ak budeme mať jasné predstavy o cieľoch a návrhoch, môžeme naozaj zohrávať rozhodujúcu úlohu v celosvetových dohodách, ktoré sa dosiahnu. Uznesenie správne zdôrazňuje najmä potrebu naliehavého zásahu na splnenie cieľa obmedziť stratu biodiverzity v širšej miere použitím už dostupných zdrojov.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Nespútané tempo straty biodiverzity, spôsobenej človekom, je znepokojujúce. Biodiverzita by sa mala vnímať ako najspoľahlivejší barometer stavu životného prostredia. Preto, keďže EÚ čelí alarmujúcim údajom o strate biodiverzity, podľa ktorých 42 % cicavcov, 43 % vtákov, 45 % motýľov, 30 % obojživelníkov, 45 % plazov a 52 % sladkovodných rýb hrozí vyhynutie, som presvedčený, že právne predpisy, ktoré sa práve vykonali, sú nevyhnutné a rozhodujúce pre zachovanie biodiverzity, a dokonca pre jej posilnenie. Musíme byť preto ambiciózni, pokiaľ ide o biodiverzitu, aby sme dosiahli strategické ciele na rok 2020. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Biodiverzita je základom existencie celého ľudstva, čo znamená, že biodiverzita a prirodzené biotopy sa musia zachovať. Obmedzením biodiverzity a stratou ekosystémov sú postihnuté najmä chudobné vrstvy obyvateľstva, keďže sú často závislé od prírodných produktov, aby prežili. Malo by byť v záujme vlád západných krajín zachovať túto rozmanitosť a podniknúť kroky na zvýšenie informovanosti o tejto záležitosti, pretože dlhodobo môže byť ochrana biodiverzity aj z hospodárskeho hľadiska len prospešná. Zdržal som sa hlasovania, pretože ciele boli stanovené príliš vysoko a vedúca úloha EÚ v tejto súvislosti splní svoj účel, len ak veľké krajiny ako Čína budú tiež pripravené zmeniť spôsob myslenia.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Európsku úniu znepokojuje rýchle tempo straty biodiverzity a skutočnosť, že celosvetový cieľ v oblasti biodiverzity na rok 2010 výrazne obmedziť stratu biodiverzity nebol splnený. Aby sa dosiahli ambiciózne ciele, je potrebné čo najrýchlejšie prijať konkrétne ukazovatele založené na vedeckých údajoch s cieľom merať pokrok pri dosahovaní strategických cieľov. Štúdie, ktoré sa doteraz vykonali, odhadujú, že zníženie úrovne blahobytu v dôsledku straty biodiverzity je v súčasnosti na úrovni približne 50 miliárd EUR ročne (necelé 1 % HDP) a do roku 2050 sa zvýši na 14 biliónov EUR. Preto Európska únia považuje tento problém za mimoriadne naliehavý. Súhlasím s presvedčením, že medzi ochranou klímy, dosiahnutím rozvojových cieľov tisícročia a zastavením straty biodiverzity existuje veľa spojitostí. Kroky, ktoré sa podnikli na ochranu biodiverzity, majú pozitívny vplyv na stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy a zmiernenie tejto zmeny. Súhlasím s výzvou uvedenou v uznesení podporiť úsilie zamerané na posilnenie súčinnosti a prepojení medzi politikou biodiverzity a politikou v oblasti klímy. Aby sa však pomohlo zabrániť týmto celosvetovým problémom, je potrebné radikálne zvýšiť objem celosvetového financovania ochrany biodiverzity najmä prostredníctvom existujúcich finančných zdrojov, ako aj nových a inovatívnych zdrojov vrátane nových a inovatívnych trhovo orientovaných nástrojov.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Biodiverzita je bohaté dedičstvo, ktoré sme zdedili po minulých generáciách a ktoré by sme mali zanechať budúcim generáciám. Okrem akéhokoľvek antropologického hľadiska je tiež dôležité uznať prirodzenú hodnotu tejto biodiverzity.

V súčasnosti hrozí vyhynutie každému piatemu druhu. Je to hrozivé číslo, ktoré nás vyzýva, aby sme podnikli primerané kroky na obranu a ochranu biodiverzity.

Vzhľadom na to vítam toto uznesenie, ktoré je v konečnom dôsledku zamerané na podporu účinnej a rozhodnej realizácie už skôr stanoveného cieľa na rok 2010 výrazne obmedziť stratu biodiverzity a ktoré systematizuje rôzne spôsoby naliehavých opatrení na ochranu biodiverzity, pričom stanovuje nové ciele na rok 2020.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Pokiaľ ide o ochranu biodiverzity, Európska únia musí mať na medzinárodnej scéne rovnako agresívny prístup ako v boji proti zmene klímy. Úloha zachovať biodiverzitu v Nagoji vyzerá rovnako ťažká ako zvrátiť ničivý trend globálneho otepľovania v Cancúne. Sú tu čísla, aby nám pripomenuli rozsah problému: od roku 1970 vymizlo 30 % živočíšnych a rastlinných druhov. V Európe pokračuje strata biodiverzity napriek tomu, že v dôsledku rastúceho povedomia boli vytvorené ekologické zóny nazývané program Natura 2000, ktoré zahŕňajú skoro 18 % európskeho územia. Čo by sme mali očakávať v Nagoji medzi 18. a 29. októbrom 2010? Prinajlepšom to, že Európska únia vystupuje jednotne. Musí mať tiež odvahu hovoriť o témach, ktoré môžu vyvolať hnev, aj s usporiadateľskou krajinou Japonskom, ktoré nemôže naďalej beztrestne používať neudržateľné a mimoriadne barbarské metódy lovu veľrýb a delfínov. Musí vyslať aj pozitívny odkaz: najlepším spôsobom ochrany rozmanitosti druhov je horizontálne začleniť túto obavu do hospodárskych činností, ako sú obchod, cestovný ruch a doprava.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hoci naším pôvodným zámerom bolo podporiť tento text, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 k odseku 16, predložený poslaneckým klubom PPE a skupinou ECR, nakoniec viedol našu skupinu k tomu, že sa zdržala hlasovania.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Biodiverzita ovplyvňuje život každého z nás. V dôsledku ľudskej činnosti však proces straty biodiverzity postupuje na celom svete čoraz rýchlejšie. Medzi príznaky patrí masové odlesňovanie, zmenšujúca sa populácia rýb a vymieranie stále ďalších druhov. Vedci odhadujú, že do konca 21. storočia môže vyhynúť 15 – 40 % druhov. Mali by sme si uvedomiť, že strata biodiverzity má nepriaznivý účinok na činnosť ekosystémov a služby, ktoré poskytujú, ako sú poskytovanie potravín, čistenie vody, zúrodňovanie pôdy, ochrana proti záplavám a výroba energie. Biodiverzita je ohrozená mnohými faktormi, napríklad zmenou klímy, nekontrolovaným prímestským rozvojom a invazívnymi nepôvodnými druhmi. Chcel by som sa však zamerať na jednu konkrétnu otázku. Mám na mysli poľnohospodárstvo, ktoré sa často uvádza ako faktor predstavujúci hrozbu pre biodiverzitu. Určite možno súhlasiť s tým, že priemyselné poľnohospodárstvo nie je šetrné k životnému prostrediu. Myslím si však, že podstatne väčšou hrozbou pre životné prostredie je zastavenie poľnohospodárskej činnosti. V poslednom čase sme svedkami zintenzívnenia tohto procesu. Čoraz nižšia ziskovosť poľnohospodárskej výroby, ktorá je spôsobená okrem iných faktorov aj kolísaním cien, znamená, že ľudia sa odvracajú od poľnohospodárstva, a to spôsobuje zánik života na veľkých územiach.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Od 18. do 29. októbra sa v Japonsku uskutoční konferencia zmluvných strán dohovoru OSN o biologickej diverzite (CBD). Cieľ na rok 2010 zastaviť stratu biodiverzity nebol splnený ani na celosvetovej, ani na európskej úrovni.

Ako zdôrazňuje uznesenie Parlamentu, ak sa rýchlo niečo nepodnikne na jej zvrátenie, bude strata biodiverzity zo strednodobého a dlhodobého hľadiska významná a nekontrolovateľná.

Parlament žiada, aby živé organizmy neboli predmetom patentov a aby sa zastavilo drancovanie genetických zdrojov podnikmi a priemyslom najmä v rozvojových krajinách.

Ochrana biodiverzity je nevyhnutná na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia.

Preto som podporila uznesenie vrátane pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré navrhli Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica a Skupina zelených/Európska slobodná aliancia.

O niekoľko týždňov sa uskutoční konferencia o zmene klímy v Cancúne, a preto je najvyšší čas, aby medzinárodné spoločenstvo, a predovšetkým Európska únia vzhľadom na svoj záväzok chrániť životné prostredie, venovali na konferencii v Nagoji pozornosť správe s názvom Ekonómia ekosystémov a biodiverzity (The Economics of Ecosystems and Biodiversity, TEEB) a jej odporúčaniam.

Je nesmierne naliehavé zopakovať skutočnosť, že boj za biodiverzitu, boj proti zmene klímy a boj proti chudobe sú úzko prepojené, rovnako ako odpovede týkajúce sa ich riešení.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hoci štúdie odhadujú, že súčasné hospodárske náklady súvisiace so stratou biodiverzity sú približne 50 miliárd EUR ročne, táto otázka nie je zaradená do medzinárodnej politickej agendy. Na európskej úrovni už existujú vynikajúce nástroje a my ich potrebujeme cieleným spôsobom zlepšiť a koordinovať ich s krokmi politiky v oblasti klímy, aby sme získali maximálny prínos z investícií. Investície do ochrany biodiverzity prinesú ovocie.

– Správa: Othmar Karas (A7-0251/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Dohody Bazilej II regulujú bankovú činnosť, a najmä vlastné finančné prostriedky, ktoré banky musia uchovávať, aby si zabezpečili solventnosť. V tomto uznesení Európsky parlament obhajuje dlhodobé riadenie rizík a ziskov, ako aj niektoré úlohy, ktoré sú prispôsobené veľkosti bánk – aby tie najdôležitejšie z nich nemali pocit, že sú vynechané –, a tvrdí, že by nemali prenášať náklady na prispôsobenie sa novým právnym predpisom na súkromné osoby. Parlament sa okrem toho obáva, že dohoda Bazilej II sa vo svete nebude jednotne dodržiavať. Vyvíja tlak na Európsku komisiu, aby podnikla kroky smerom k väčšej harmonizácii. Myslím si, že tieto odporúčania majú správne smerovanie – zníženie rizika budúcej krízy a ochrana súkromných osôb. Preto som presvedčene hlasovala za toto uznesenie.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Vítam vynikajúcu prácu, ktorú vykonal pán spravodajca Karas pri príprave neoceniteľnej správy z vlastnej iniciatívy o reforme dohody Bazilej II na posilnenie bankového systému v súvislosti s finančnou krízou. Európa naozaj musí zohrávať väčšiu úlohu v tejto fáze rokovaní, aby sme sa mohli vyhnúť možnej penalizácii európskeho hospodárskeho systému a deformáciám hospodárskej súťaže. Európsky systém je v porovnaní so systémom USA financovaný najmä bankovými pôžičkami, ale finančná kríza v Európe v posledných rokoch a z nej vyplývajúca nedostatočná likvidita viedli k drastickému zníženiu objemu pôžičiek malým a stredným podnikom, ktoré tvoria základ nášho hospodárstva. Hlasoval som za tento dokument, pretože som presvedčený, že v rokovaniach o reforme dohody Bazilej II sa EÚ musí snažiť získať rovnaké podmienky ako Spojené štáty, pokiaľ ide o účtovné štandardy, rovnosť požiadaviek medzi komerčnými bankami a investičnými bankami, jednoznačnú definíciu likvidity a väčšiu transparentnosť vzhľadom na úlohu ratingových agentúr. Aby sme si poradili s budúcimi obdobiami stresu, musíme si odteraz zabezpečiť väčšie množstvo a kvalitu kapitálu a väčšiu likviditu. Zároveň by bolo vhodné prijať proticyklické opatrenia a vytvoriť hospodárske prebytky.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s tým, že otázka finančných inštitúcií, ktoré sú príliš veľké na to, aby skrachovali, by sa mala riešiť, a to tak, že kapitálové požiadavky a proticyklické kapitálové rezervy by mali byť primerané veľkosti, úrovni rizika a obchodnému modelu finančnej inštitúcie. Chcela by som vyzvať na vykonanie hĺbkovej štúdie kapitálových nástrojov pred krízou a po nej, aby sa posúdil význam konkrétnych kapitálových nástrojov a ich dôležitosť v krízovej situácii. Nadchádzajúci Európsky orgán pre bankovníctvo by mal zohrávať vedúcu úlohu pri vypracúvaní a vykonávaní opatrení súvisiacich s kapitálovými požiadavkami a pravidlami o štandardoch proticyklických kapitálových rezerv na úrovni EÚ.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Zdržal som sa hlasovania o tejto správe, pretože aj keď teoreticky uznáva problém a podporuje potrebu revízie pravidiel dohody Bazilej II a posilňuje dohľad nad finančným systémom a bankami, bráni sa prijatiu prísnych pravidiel. Správa podceňuje mieru, do akej boli banky obvinené zo vzniku krízy vzhľadom na ich nadmerne benevolentné a špekulatívne tendencie, najmä za posledné roky. Potrebujeme iný pohľad na charakter a úlohu finančného systému, ak máme mať európske hospodárske politiky, ktoré budú podporovať udržateľný rast a v konečnom dôsledku riešiť sociálne potreby.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasujem za väčšinu opatrení navrhnutých v tejto správe. Proticyklická regulácia si vyžaduje štandardizované kritériá, ktoré zabezpečia komplexné a pozorné monitorovanie finančných trhov a trhového prostredia zo strany dozorných orgánov. K týmto kritériám konkrétne patrí úplná výmena informácií, synchronizácia regulačných opatrení a monitorovanie vystavenia riziku v reálnom čase vrátane požiadavky na vykonávanie kontrolných záznamov pri všetkých transakciách na finančných trhoch. Vytváranie vysokokvalitných štandardov likvidity je preto kľúčovou súčasťou reakcie na krízu. Tieto štandardy by sa však mali dostatočne odlišovať, aby sa zohľadnili špecifiká obchodných modelov bánk a ich príslušných profilov rizika. Vzhľadom na to by mal nadchádzajúci Európsky orgán pre bankovníctvo zohrávať vedúcu úlohu pri vypracúvaní a vykonávaní opatrení súvisiacich s kapitálovými požiadavkami a pravidlami o štandardoch proticyklických kapitálových rezerv na úrovni EÚ.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože sa domnievam, že dohľad nad účastníkmi na finančnom trhu a ich regulácia sú základom ochrany záujmov verejnosti a finančnej a hospodárskej stability potrebnej na rozvoj a pokrok. Navyše kríza, ktorú v súčasnosti prežívame, preukázala, že bankový kapitál bol jednoznačne nedostatočný, pokiaľ ide o riešiteľnosť a solventnosť. Kapitálové požiadavky a proticyklické kapitálové rezervy by mali byť primerané veľkosti, úrovni rizika a obchodnému modelu finančnej inštitúcie. Na druhej strane by som chcel zdôrazniť žiadosť a upozornenie Bazilejského výboru na dôležitosť potrebných úprav regulačného rámca, aby európsky bankový a hospodársky sektor, ktoré sú charakteristické výraznou nezávislosťou, nevyvolávali predsudky a nedostali sa do stavu konkurenčného znevýhodnenia na globálnom trhu.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Pokusy o zlepšenie medzinárodného finančného systému na úrovni Bazilejského výboru, skupiny G20 a Európskej únie sa mi zdajú úplne zbytočné.

Septembrová dohoda o objeme a kvalite kapitálu, ktorého držanie od bánk požadujeme, sme privítali ako veľký pokrok a významné víťazstvo nad sektorom, ktorý bol proti týmto opatreniam a hrozil zastavením poskytovania úverov. Zjavne išlo o Pyrrhovo víťazstvo, keďže po uzatvorení dohody burzové ceny v tomto sektore takmer nestúpli, čo nebolo dobré znamenie.

Banky musia do roku 2019 spĺňať nové predpisy a dovtedy sa nič nemôže stať. Analýza rizík, o ktorej už vieme, že je absolútne neúčinná, zostane hlavným prvkom tohto systému. Riešením problému likvidity a podielu cudzích zdrojov sú len podsúvahové aktíva a sekuritizácia. Finančné inštitúcie, ktoré neprijímajú finančné prostriedky z verejného sektora, ako napríklad hedžové fondy, to neovplyvňuje napriek tomu, aké sú tieto fondy nebezpečné, a napriek ich zvrátenému spôsobu fungovania.

Skrátka, nič sa nevyriešilo ani sa nevyrieši bez toho, aby sme tento systém od základov zmenili namiesto pokusov o jeho zaplátanie.

  Anne E. Jensen (ALDE), písomne. – (DA) Poslanci Európskeho parlamentu z Dánskej liberálnej strany hlasovali za správu pána Karasa (A7-0251/2010). Správa sa zaoberá množstvom podstatných otázok a zároveň vyzýva na realizáciu dohody Bazilej III tým najvhodnejším spôsobom a s ohľadom na rozdiely vo finančných systémoch. Poslanci Európskeho parlamentu z Dánskej liberálnej strany však ľutujú, že sa viac neprihliadalo na dánske odporúčania týkajúce sa ochrany dánskeho modelu hypotekárnych úverov. Niektoré z bazilejských návrhov môžu výrazne poškodiť účinné modely hypotekárnych úverov v Európe vrátane dánskeho modelu.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Bazilejský výbor sa snaží zreformovať rámec dohody Bazilej II s cieľom posilniť odolnosť bankového systému. Cieľom návrhu tohto výboru je zlepšiť kvalitu kapitálovej základne a rozšíriť a posilniť pôsobnosť kapitálového rámca. Výbor má tiež v úmysle zaviesť podiel cudzích zdrojov, aby sa do systému zahrnulo nadmerné navýšenie cudzích zdrojov, a iné dodatočné proticyklické opatrenia, ako napríklad tvorba kapitálových rezerv v období prosperity. Okrem toho sú navrhnuté globálne štandardy týkajúce sa riadenia likvidity.

Zatiaľ čo prevláda medzinárodné odhodlanie revidovať bazilejský rámec, je nesmierne dôležité, aby takáto revízia dosiahla správnu rovnováhu medzi rôznymi obchodnými modelmi, investičným a tradičným maloobchodným bankovníctvom, rôznymi právnymi formami a prevládajúcim financovaním podnikateľského sektora prostredníctvom bankových pôžičiek v Európe.

Európsky parlament musí navyše zohrávať aktívnu úlohu a výrazne ovplyvňovať revíziu pravidiel, ktorá sa už prerokováva v Bazilejskom výbore. Európsky parlament ako demokraticky zvolený európsky orgán, ktorý bude neskôr spolupracovať na vytváraní právneho predpisu o návrhu Komisie, týkajúcom sa smernice o kapitálových požiadavkách (smernica SKP 4), by sa mal podieľať na procese rokovaní v jeho úvodnej fáze.

  Mario Mauro (PPE), písomne. – (IT) Hlasovanie za správu pána Karasa je výsledkom precíznosti, s ktorou môj kolega dosiahol pokrok v súvislosti so smernicou o kapitálových požiadavkách, ale aj výsledkom rozhodujúcich otázok, ktoré nás nútia, aby sme naliehavo uskutočnili túto reformu. V prvom rade súhlasím, že je potrebné zaručiť aktívnu a predovšetkým „skoršiu“ úlohu Európskeho parlamentu pri rokovaniach, aby sa zabezpečila určitá „demokratická kontrola“ umožňujúca prijatie opatrení, ktoré by čo najlepšie zodpovedali požiadavkám všetkých podnikov. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, na ochranu koncových používateľov finančných služieb. Z tohto dôvodu musí nová dohoda poskytovať systém, ktorý nebude banky nútiť, aby na nich prenášali svoje prevádzkové náklady.

  Arlene McCarthy (S&D), písomne. – Uprostred finančnej krízy podstupovali banky nadmerné riziká a nedokázali si udržať dostatočný kapitál na krytie týchto rizík. Zlyhania týchto bánk spôsobili krízu, ktorá naďalej poškodzuje občanov na celom svete. Občania zaplatili dvakrát – vo forme zaplatených daní, po čom nasledovali dôsledky recesie a znižovanie výdavkov. Ak chceme zabrániť opakovaniu takejto krízy, je potrebná zásadná revízia finančného regulačného rámca, ktorá musí zahŕňať dôraznejší kapitálový rámec týkajúci sa bánk. Návrhy na zlepšenie smernice o kapitálových požiadavkách sú preto základom na vytvorenie stabilných a zodpovedných bánk. Táto správa podporuje ciele a návrhy, ktoré stanovili skupina G20 a Bazilejský výbor, aby sa zabezpečilo, že banky budú mať dostatočné množstvo kapitálu vhodnej kvality a že budú mať likviditu a stabilné financovanie potrebné na zvládnutie náročných trhových podmienok. Labouristickí poslanci Európskeho parlamentu hlasujú za túto správu, pretože podporuje reformný proces, ale nepodporujeme žiadne výzvy na oslabenie návrhov prijatých Bazilejským výborom. Tam, kde je to vhodné, podporujeme ďalšiu štúdiu dosahu opatrení, ale s cieľom zaistiť úplnú, neústupčivú a dobre načasovanú medzinárodnú realizáciu.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Tento text nie je dosť dobrý vzhľadom na to, aký problém predstavuje súčasná kríza a jej hospodárske a sociálne dôsledky. Naliehavou úlohou je radikálne zmeniť pravidlá bankového systému, a nie prijať polovičaté opatrenia na ich zachovanie. Bazilejská dohoda stanovuje smiešne nízku úroveň kapitálových požiadaviek a nezakazuje žiaden špekulatívny nástroj. Hlasoval som proti tejto zastieranej špekulácii.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Globálna finančná kríza, ktorá naďalej spôsobuje problémy hospodárstvu vo všetkých krajinách, potvrdila, že silný bankový sektor je nanajvýš dôležitý, aby sme sa v budúcnosti vyhli podobným situáciám. Dohoda Bazilej II a revízia smernice o kapitálových požiadavkách majú prispieť k silnému bankovníctvu v podmienkach, ktoré nám v budúcnosti umožnia zvládnuť akékoľvek krízy podobné tým, ktoré sme zažili v nedávnej minulosti.

Cieľom tejto správy je zlepšiť kvalitu kapitálovej základne a rozšíriť a posilniť kapitálové požiadavky týkajúce sa krytia rizík (napríklad úverového rizika zmluvnej strany, vyplývajúceho z derivátov, dohôd o spätnom odkúpení a podobne). Má tiež v úmysle zaviesť podiel cudzích zdrojov, aby potlačila nadmerné používanie cudzích zdrojov v bankovom systéme, a ďalšie dodatočné proticyklické opatrenia, ako napríklad tvorbu kapitálových rezerv v priaznivých ekonomických obdobiach. V neposlednom rade navrhuje globálne štandardy riadenia likvidity. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za toto uznesenie, lebo sa domnievam, že:

– finančné inštitúcie, ktoré sú príliš veľké na to, aby skrachovali, by mali byť schopné čerpať proticyklický kapitál primeraný veľkosti a úrovni obchodného rizika;

– Bazilejský výbor a Komisia by mali objasniť prístup k dohodám o recipročnom financovaní v rámci holdingu;

– je potrebné vykonať hĺbkovú štúdiu stavu kapitálových nástrojov pred krízou a po nej, aby sa posúdil význam konkrétnych kapitálových nástrojov a ich dôležitosť v budúcej krízovej situácii;

– vysokokvalitné štandardy likvidity sú kľúčovou súčasťou reakcie na krízu;

– je potrebné definovať kritériá vysokokvalitných likvidných aktív;

– Komisia by mala zahrnúť celkový dlh celej eurozóny, ako napríklad vysokokvalitné likvidné aktíva, bez ohľadu na konkrétne hodnotenie;

– nadchádzajúci Európsky orgán pre bankovníctvo by mal zohrávať vedúcu úlohu pri vypracúvaní a vykonávaní opatrení súvisiacich s kapitálovými požiadavkami a pravidlami o štandardoch proticyklických kapitálových rezerv na úrovni EÚ;

– proticyklická regulácia si vyžaduje harmonizované kritériá, ktoré zabezpečia komplexné a pozorné monitorovanie finančných trhov a trhového prostredia zo strany dozorných orgánov.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – V správe sa uvádza pozícia Európskeho parlamentu týkajúca sa nadchádzajúcej revízie medzinárodných štandardov a usmernení o kapitálových a likvidných požiadavkách na bankový sektor, ktoré prijíma Bazilejský výbor (medzinárodné fórum zriadené centrálnymi bankami a dozornými orgánmi bankového sektora), ako aj záväzky skupiny G20 súvisiace s touto záležitosťou. Tieto štandardy sa majú transponovať do právneho rámca EÚ a prispôsobiť sa mu prostredníctvom revízie smernice o kapitálových požiadavkách (SKP). Legislatívny návrh Komisie je naplánovaný na prvý štvrťrok 2011.

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Chcel by som potvrdiť, že podporujem túto správu. Ako Komisia vie, Parlament mal vždy pocit, že opatrenia týkajúce sa dohody Bazilej II neprimerane zohľadňujú parlamentný proces. Keď ide o tak veľa medzi hlavnými finančnými štátmi, zváženie takých otázok, akými sú kapitálové podiely a cudzie zdroje, si vyžaduje ráznejší dohľad Parlamentu. Táto správa pomohla vyrovnať nerovnováhu inštitucionálneho zapojenia zo strany Európskeho parlamentu a Komisia to musí uznať.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL), písomne. – (DA) Plne podporujem to, že v správe sa uznala existencia hypotekárnych dlhopisov a iných typov vydaných cenných papierov, ktoré sú v skutočnosti rovnako likvidné a bezpečné ako štátne dlhopisy. Preto tiež v správe úplne podporujem nepriamu podporu dánskeho modelu hypotekárnych úverov, aj keď si myslím, že Dánsko by sa malo v texte spomínať jasnejšie. Dôvodom, prečo som sa zdržal hlasovania, je to, že v záujme hospodárskej súťaže v EÚ správa nepožaduje zavedenie prísnejšej finančnej regulácie ako tej, ktorá existuje vo zvyšku západného sveta vrátane Spojených štátov.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Prijatie balíka o finančnom dohľade v EÚ v septembri zahŕňalo najmä vytvorenie orgánov a mechanizmov pre mikroprudenciálny dohľad v oblasti bankovníctva v spolupráci so sieťou vnútroštátnych dozorných orgánov. Správa z vlastnej iniciatívy, o ktorej sme dnes hlasovali, sa zameriava na záležitosť, o ktorej si myslím, že určitým spôsobom zapadá do tejto novej architektúry, a ktorú považujem za rozhodujúcu pre ktorékoľvek hospodárstvo. Definovanie množstva a kvality vlastných finančných prostriedkov je určite veľmi citlivá záležitosť, ktorú je potrebné analyzovať z hľadiska jej dosahu – najmä na hospodársku obnovu Európy – a z hľadiska jej všeobecného kontextu. Keďže naše podniky sú financované najmä bankovým sektorom, ktorý je jedným z pilierov hospodárstva, podľa môjho názoru je rozhodujúce, aby banky riadili svoje riziká a zisky z dlhodobého hľadiska obozretne. Okrem toho som presvedčený, že o týchto otázkach by sme mali diskutovať aktívne a z hľadiska transatlantickej spolupráce. Hlasoval som za túto správu, pretože súhlasím s jej celkovým obsahom, na ktorý sa pozerám ako na ďalší krok k zriadeniu nových mechanizmov Únie týkajúcich sa plánovania, koordinácie a dohľadu v hospodárskej, rozpočtovej a sociálnej oblasti EÚ.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Súčasná finančná kríza preukázala, že mnohé banky podstúpili riziká a nemali dostatočný kapitál na ich krytie. Táto nezodpovednosť stojí peniaze európskych občanov, pokiaľ ide o záchranné balíky bankám a znižovanie výdavkov v dôsledku pokračujúcej recesie. Akákoľvek revízia finančného regulačného rámca musí zahŕňať návrhy na zlepšenie smernice o kapitálových požiadavkách, a preto je základom na vybudovanie stabilných a zodpovedných bánk. Táto správa podporuje ciele a návrhy, ktoré stanovili skupina G20 a Bazilejský výbor, aby sa zabezpečilo, že banky budú mať dostatočné množstvo kapitálu vhodnej kvality a že budú mať likviditu a stabilné financovanie potrebné na zvládnutie náročných trhových podmienok. Hlasoval som za túto správu, pretože podporuje reformný proces, ale nepodporím žiadne výzvy na oslabenie návrhov prijatých Bazilejským výborom. Navrhujem ďalšiu štúdiu dosahu opatrení, ale s cieľom zaistiť úplnú, neústupčivú a dobre načasovanú medzinárodnú realizáciu.

– Správa: Veronique De Keyser (A7-0245/2010)

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Doteraz medzinárodné spoločenstvo nezaujalo ľahostajný postoj, ale podniklo mnoho solidárnych opatrení na podporu obyvateľov žijúcich v Afrike. Úroveň rozvoja tohto sektora však stále veľmi zaostáva za jeho úrovňou na západe. Ak uvážime, že priemerná dĺžka života Afričana môže byť dokonca o tridsať alebo štyridsať rokov kratšia ako u Európana, môžeme povedať, že to aj naďalej predstavuje veľký problém, dokonca aj teraz. Vážení kolegovia poslanci, podporujem riešenia navrhnuté v správe pani De Keyserovej a chcela by som zdôrazniť, že skutočné riešenie problému Afriky spočíva v rovnakej miere vo vybudovaní základu pre systém zdravotnej starostlivosti a v poskytnutí rýchlej pomoci. Budem parafrázovať známe príslovie – verím, že „ak pacientovi ponúknete liek, pomohli ste mu na jeden deň. Ak mu ponúknete základy pre systém zdravotnej starostlivosti, pomohli ste nielen jemu na celý život, ale aj jeho deťom“. Presne z tohto dôvodu podporujem vyváženú politiku prideľovania finančných prostriedkov.

  John Attard-Montalto, Louis Grech a Edward Scicluna (S&D), písomne. – Maltská delegácia labouristov hlasovala za správu o systémoch zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a o celosvetovom zdraví, v ktorej sa presadzujú základné otázky a priority na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia a zníženie extrémnej chudoby o polovicu do roku 2015. Takisto odsudzujeme skutočnosť, že v niektorých oblastiach ženy ešte stále podstupujú mrzačenie pohlavných orgánov, pácha sa na nich násilie a sú znásilňované. V plnej miere tiež súhlasíme s otázkami, ktorými sa táto správa zaoberá, najmä pokiaľ ide o najpálčivejšie problémy zdravotníctva v subsaharskej Afrike, a so všeobecnou otázkou, ako zlepšiť poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti a systémy sociálneho poistenia v tejto oblasti. Naša delegácia však nesúhlasí so zmienkou o podporovaní prerušenia tehotenstva v odseku 6 správy.

  David Casa (PPE), písomne. – Táto správa sa zaoberá niekoľkými otázkami. Veľmi znepokojivý je však odsek 6, v ktorom sa uvádza prerušenie tehotenstva. Som proti prerušeniu tehotenstva a nemôžem podporiť dokument, v ktorom sa presadzujú tieto praktiky. Preto som sa rozhodol hlasovať proti tejto správe v znení zmien a doplnení.

  Anna Maria Corazza Bildt, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Anna Ibrisagic (PPE), písomne. – (SV) Švédski konzervatívci dnes 7. októbra 2010 hlasovali proti správe (A7-0245/2010) o systémoch zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a o celosvetovom zdraví. Chceli by sme však zdôrazniť, že sme presvedčení, že správa sa zaoberá mimoriadne dôležitou témou – prístup k zdravotnej starostlivosti je základným predpokladom pre rozvoj. Státisíce detí v subsaharskej Afrike každý rok zomierajú na choroby, ktoré nie sú smrteľné pre niekoho, kto má prístup k základnej starostlivosti. Podľa nášho názoru sa však v tejto správe neuvádza odpoveď na otázku, ako by sa mal prístup k starostlivosti zabezpečiť. Faktom je, že občianska spoločnosť doteraz zohrávala a v mnohých krajinách naďalej zohráva veľmi významnú úlohu ako poskytovateľ starostlivosti. Kategoricky odmietať prácu súkromných poskytovateľov starostlivosti a mimovládnych organizácií nie je tým správnym spôsobom, ako pristupovať k veciam, v prípade niekoho, komu ide o dobré životné podmienky chudobných. Zároveň by sme však chceli zdôrazniť, že, samozrejme, podporujeme časti správy, ktoré sa týkajú reprodukčného zdravia žien, a odsúdenie mrzačenia pohlavných orgánov a hrozných činov násilia, ktorým sú ženy stále vystavované.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Z môjho pohľadu spočíva hlavná pozitívna stránka uznesenia o systémoch zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a o celosvetovom zdraví v tom, že rieši daný problém na základe špecifických vlastností príslušného regiónu. Je skutočný problém zaviesť model pre organizovanie systémov sociálneho zabezpečenia, ktorý je príznačný pre západnú civilizáciu, do úplne odlišných pomerov. Mnoho projektov či už z Európy, alebo zo Spojených štátov určených pre rozvojové krajiny zlyhalo v dôsledku prijatia absolutistického na západ orientovaného prístupu. Viedlo to k plytvaniu zdrojmi a vzniku ďalších problémov pre dané krajiny. Osobitná situácia tejto oblasti ešte viac prispieva k zrejmosti pozorovania, že so zdravím nemôžeme zaobchádzať ako s tovarom. Preto je potrebné vymedziť formy zdravotnej starostlivosti, ktorú možno poskytovať na neziskovom základe podľa hodnôt solidarity a demokracie. Pokrok, ktorý sa časom dosiahol aj prostredníctvom príspevkov členských štátov EÚ, sa môže prijatím unáhleného prístupu založeného na obchodných hľadiskách stratiť. Myslím si, že uznesenie rieši túto otázku spravodlivo a premyslene, a preto som zaň hlasovala.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem túto správu, ktorej cieľom (v súvislosti so záväzkami EÚ dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia a znížiť extrémnu chudobu o polovicu do roku 2015) je riešiť najpálčivejšie problémy zdravotníctva v subsaharskej Afrike a otázku, aké systémy možno na riešenie tejto otázky zaviesť.

V správe sa skúma, ako možno vytvoriť univerzálne, prístupné a finančne dostupné systémy zdravotnej starostlivosti a ako si môžeme vymieňať osvedčené postupy z európskych skúseností. Správa sa zameriava najmä na vzájomné zdravotné poisťovne, ktoré už sú zriadené, a ukázalo sa, že účinne fungujú vo viacerých afrických štátoch.

Nie je zámerom, aby vzájomné zdravotné poisťovne nahradili štát; sú skôr alternatívou, ktorá má slúžiť na prekonanie prekážok v prístupe k zdravotnej starostlivosti a poskytnúť lepší prístup ku kvalitným službám pre všetkých občanov bez ohľadu na ich príjmy. Skutočne dokázali prispôsobiť povolania v oblasti poistenia spoločensko-ekonomickým podmienkam účastníkov neformálneho hospodárstva, ktorí nemajú prístup k formálnym systémom a ku komerčnému poisteniu, a že sú vhodným spôsobom, ako zaistiť všeobecné zdravotné zabezpečenie v krajinách s nízkymi a priemernými príjmami.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Afrika je vyčerpaná následkami krízy, prírodnými katastrofami, extrémnou chudobou, vojnami a epidémiami, a preto je naliehavé, aby sme pomohli zaviesť udržateľnú politiku v oblasti zdravotníctva. Z tohto dôvodu som podporila túto správu, v ktorej sa stanovuje, aby boli systémy zdravotnej starostlivosti financované viacerými spôsobmi, zo štátnych prostriedkov, na základe medzinárodnej solidarity a prostredníctvom účasti občanov. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné, aby európske krajiny splnili svoj sľub vyčleniť na oblasť spolupráce v roku 2010 aspoň 0,7 % HNP. EÚ musí podporiť mnohé existujúce iniciatívy týkajúce sa vzájomného pôsobenia, ktorých cieľom je podporiť prístup k zdravotnej starostlivosti. Od členských štátov sa vyžaduje, aby poskytovali svoje odborné poznatky a väčšiu technickú a finančnú podporu vládam rozvojových krajín s cieľom zaviesť a rozšíriť systémy sociálneho zabezpečenia. Nakoniec, aj Európska investičná banka má zohrať úlohu pri zaručení úveru, spolufinancovaní investícií na klinikách a zabezpečení odmeny odborných zdravotníckych pracovníkov. Len prostredníctvom tohto spoločného úsilia bude môcť Afrika profitovať z udržateľného systému zdravotnej starostlivosti, ktorý je dostupný pre všetkých.

  Harlem Désir (S&D), písomne. – (FR) Posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike je kľúčovým aspektom rozvojových politík. Kompenzovanie nedostatkov v systémoch zdravotnej starostlivosti bude mať vplyv aj na verejné zdravie na celom svete, a to prostredníctvom lepšieho vzdelávania odborných zdravotných pracovníkov, vhodných kampaní zameraných na prevenciu a nižších liečebných nákladov. Prispeje k zníženiu výskytu vážnych epidémií, ako napríklad HIV, tuberkulózy a dyzentérie. Nie je prijateľné, aby súkromné spoločnosti bránili prístupu k zdravotnej starostlivosti v záujme zisku, a je dokonca ešte menej prijateľné, aby konzervatívne náboženské hnutia odmietali politiky v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a spochybňovali právo na prerušenie tehotenstva, čím ohrozujú zdravie miliónov žien. Na to, aby sa zlepšili systémy zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a na celom svete, je nevyhnutné, aby Európska únia viac držala krok so zvyškom medzinárodného spoločenstva. Predovšetkým má zohrať dôležitú úlohu pri podnecovaní zavedenia nekomerčných štruktúr vzájomného poistenia založených na solidarite, čím sa umožní presadzovanie prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Preto podporujem prijatie správy pani De Keyserovej.

  Lena Ek, Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) Pre ľudí v krajinách na africkom kontinente je dôležité mať prístup k službám zdravotnej starostlivosti. Je preto dobré, že rokujeme o systémoch zdravotnej starostlivosti a o tom, ako možno zdravotnú starostlivosť zabezpečiť v krajinách s nízkymi príjmami.

Žiaľ, tón a prístup správy mohli byť omnoho lepšie. Je napríklad poľutovaniahodné, že v Európe ešte stále prevládajú myšlienky, ktoré naďalej umožňujú uvedenie fráz, ako „keďže vzhľadom na sociálne a humanitárne podmienky, v akých žijú niektoré skupiny obyvateľstva, občania vždy nechápu pojem zabezpečenia“.

Sme tiež presvedčení, že v určitých aspektoch sa v správe zaujíma zastaraný prístup k súkromnému zdravotnému poisteniu a nezávislým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V určitých častiach dnešnej Afriky je pre týchto nezávislých poskytovateľov mimoriadne dôležité, aby mohli naďalej pôsobiť, aby bola v týchto oblastiach dostupná vôbec nejaká zdravotná starostlivosť.

Napriek týmto nedostatkom veríme, že cieľ správy je dobrý a že sa v nej predkladá mnoho rozumných iniciatív. Chceli by sme tiež podporiť progresívne sily v rámci humanitárnych organizácií pre právo žien na reprodukčné zdravie. Preto sme sa rozhodli hlasovať za túto správu.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o systémoch zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a o celosvetovom zdraví, pretože sa v nej potvrdzuje potreba, aby medzinárodné spoločenstvo splnilo svoje záväzky v prospech rozvojových cieľov tisícročia a aby Európska únia splnila svoj záväzok k zlepšeniu pomoci, ktorú poskytuje v oblasti zdravotných služieb v subsaharskej Afrike. Musím zdôrazniť dôležitosť podporovania rozvoja udržateľných modelov vzájomného poistenia, ktoré by sa mali opierať o solidaritu, a to solidaritu medzi severom a juhom a svojimi poistencami, ale ktoré by mali mať ako dlhodobý cieľ osamostatnenie a sebestačnosť financovania.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Subsaharská Afrika je naďalej regiónom s najnižšou priemernou dĺžkou života pri narodení (z 20 krajín s najnižšou priemernou dĺžkou života je 19 v Afrike) a najvyššou mierou úmrtnosti a mierou úmrtnosti matiek a detí. Je taktiež regiónom, v ktorom sa najčastejšie vyskytujú úmrtia v dôsledku infekcie HIV, miera výskytu u dospelej populácie presahuje v niekoľkých krajinách 15 %. Tieto údaje možno vnímať len ako šokujúce, ktoré nás upozorňujú, že je naliehavo potrebné poskytnúť týmto krajinám humanitárnu pomoc, aby sa náležite zamerali na oblasť zdravotníctva a poskytovanie základnej zdravotnej starostlivosti pre najviac znevýhodnené spoločenstvá. Európska únia a jednotlivé členské štáty v tom musia zohrať dôležitú úlohu, nie preto, že táto situácia extrémnej chudoby môže vychádzať z kolonizačnej minulosti afrického kontinentu, ako sa to uvádza v správe, ale preto, že my Európania sme s Afrikou spojení osobitnými putami priateľstva a solidarity, na ktoré sa nesmie zabudnúť.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vážne problémy a mimoriadne potreby afrických obyvateľov v oblasti zdravotníctva sú nepopierateľné, ako je aj význam účinného zásahu rozvinutého sveta, aby sa zabezpečili lepšie životné podmienky na kontinente poznačenom mnohými pohromami, od prírodných katastrof cez vojny, konflikty a represívne diktatúry. Je však neprijateľné použiť tento dôvod na násilné zavedenie základných ľudských hodnôt, o ktorých nemožno diskutovať, ako je napríklad právo na život. Zavedenie nových, rozvratníckych koncepcií neprispeje k riešeniu problému zaostalej Afriky. Preto som hlasoval proti.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Správa obsahuje aspekty, ktoré považujeme za dôležité, ako napríklad presvedčenie, že zdravie nie je tovar, a znepokojenie v súvislosti s tým, že „zdravie sa čoraz častejšie stáva predmetom obchodu“. Vítame, že sa v správe obhajuje právo žien slobodne sa rozhodovať vo veciach reprodukčného zdravia vrátane otázok počatia dieťaťa, antikoncepcie, prerušenia tehotenstva alebo pohlavne prenosných chorôb. Rovnako dôležitá je skutočnosť, že sa v nej zdôrazňuje problém nedostatku kvalifikovaného zdravotného personálu v mnohých afrických krajinách. Namiesto toho, aby sa európske krajiny snažili pomôcť udržať tieto zdroje v krajinách pôvodu, niekoľko z nich prispelo k zhoršeniu odlevu mozgov tým, že odlákali mnoho takýchto odborníkov. Správa sa však mohla a mala viac zaoberať tým, čo bolo označené ako vonkajšie rozhodujúce faktory, ktoré „môžu drasticky obmedziť pole pôsobenia štátov [...] a zároveň sa negatívne podpísať na zdraví občanov”. Rozhodne nemôžeme ignorovať programy štrukturálnych úprav, zahraničný dlh alebo škrty a privatizáciu zamerané na dosiahnutie životaschopnosti aj v sektore zdravotníctva, v ktorom už sú obrovské nedostatky. Nemôžeme ani ignorovať spôsob, ako sa EÚ snaží za každú cenu presadiť dohody o hospodárskom partnerstve, ktoré hospodárstva týchto krajín ešte viac oslabia.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Výmena informácií je dôležitá bez ohľadu na to, o akú oblasť politiky ide. V sektore zdravotnej starostlivosti je však výmena informácií medzi krajinami a regiónmi mimoriadne dôležitá a týmto spôsobom bude jednoduchšie skúmať, ktoré aspekty starostlivosti sú univerzálne, prístupné a cenovo dostupné v iných regiónoch ako v tom, pre ktorý bola pôvodne určená. So zreteľom na to vítam túto správu, pretože predkladá osvedčené postupy z európskych skúseností a vidíme, čo je uplatniteľné v subsaharskej Afrike.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Podporil som správu o systémoch zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a o celosvetovom zdraví, pretože považujem za nevyhnutné obhajovať právo na zdravie ako základné ľudské právo. Žiaľ, je dobre známe, že priemerná dĺžka života Afričana je aspoň o tridsať rokov kratšia ako u Európana a už len tento rozdiel značne podrobuje model založený na solidarite medzi severom a juhom skúške. Je tiež dobre známe, že väčšina obyvateľov subsaharskej Afriky, najmä tých, ktorí žijú vo vidieckych oblastiach, si lieky nemôže dovoliť. V správe, o ktorej sme dnes v Parlamente hlasovali, je vyjadrená preferencia pre udržateľné služby zdravotnej starostlivosti financované buď z verejných prostriedkov, alebo na základe medzinárodnej solidarity. V skutočnosti môže Európska únia v tejto súvislosti zohrať dôležitú úlohu prijatím primeraných opatrení s cieľom položiť základy transparentného systému financovania založeného na ukazovateľoch zdravia odvodených od skutočných potrieb obyvateľstva. Okrem toho považujem za potrebné pokračovať vo vykonávaní programov na zvyšovanie informovanosti obyvateľstva o prevencii a včasnom stanovení diagnózy chorôb a na záver by som chcel zdôrazniť základnú úlohu, ktorú musia orgány v týchto oblastiach v tejto súvislosti zohrať.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Je nevyhnutné naďalej spájať naše sily, aby sa investície Európskej únie do systémov zdravotníctva v subsaharskej Afrike účinne využívali s cieľom trvalo znížiť súčasný veľký nepomer medzi týmto kontinentom a ostatnými, najmä čo sa týka pôrodov, priemernej dĺžky života a výskytu HIV.

Je však dôležité upozorniť vládcov týchto krajín, aby využívali dostupné finančné prostriedky na svoje plánované účely a aby zabezpečili, že sa prostriedky nepoužijú na iné druhy činností, pretože zlá správa vecí verejných v určitých krajinách často vedie k zhoršeniu problémov v systémoch zdravotníctva. Rád by som tiež zdôraznil, že je potrebné naďalej zachovávať a podporovať mieru pôrodnosti v týchto krajinách a nemalo by byť ľahké dosiahnuť dobrovoľné prerušenie tehotenstva. Rozhodne by sme mali rešpektovať práva žien, opakujúce sa praktiky prerušenia tehotenstva by však nemali byť hlavným faktorom v rámci miery pôrodnosti. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Podporujem správu o systémoch zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a o celosvetovom zdraví. Zdravie nie je tovar. V nadväznosti na správu z roku 2010 o rozvojových cieľoch tisícročia a vzhľadom na to, že do konca lehoty zostáva päť rokov, je zodpovednosťou každého z nás, aby sme podporovali naše partnerské krajiny pri realizácii ich vnútroštátnych politík v oblasti zdravotníctva. Výdavky na zdravotníctvo nie sú nákladmi, ale dôležitou investíciou do udržateľného sociálno-hospodárskeho rozvoja týchto krajín.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Ako môžeme prijať skutočnosť, že priemerná dĺžka života Afričana a Európana sa môže líšiť o tridsať alebo štyridsať rokov? Existuje mnoho faktorov, ako napríklad zlá správa vecí verejných, prírodné katastrofy a extrémna chudoba, ktoré prispievajú k vzniku znepokojujúcej situácie; situácie, v ktorej sú ukazovatele zdravia v Afrike jednými z najznepokojujúcejších na svete. Ako sa uvádza v správe, podľa Svetovej banky je len málo pravdepodobné, že by rozvojové krajiny mohli dlhodobo financovať na základe daňových príjmov vlastné národné systémy. V tejto súvislosti by neziskové systémy, financované viacerými spôsobmi, zo štátnych prostriedkov, na základe medzinárodnej solidarity a zároveň prostredníctvom účasti občanov mohli pomôcť riešiť nesmierny problém v oblasti zdravia v subsaharskej Afrike. Je pravda, že niektoré africké krajiny sa už zapojili do určitých sľubných iniciatív za pomoci medzinárodného spoločenstva. Európska únia má však určitú úlohu pri zavádzaní solidárnych štruktúr v zdravotníctve prostredníctvom usmernení a financovania systémov základnej zdravotnej starostlivosti a prístupu k liekom. Musí tiež podporiť programy zvyšovania informovanosti obyvateľstva o prevencii a včasnom stanovení diagnózy chorôb.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa sa zaoberá nedostatkom zdravotného poistenia v subsaharskej Afrike, čo znevýhodňuje väčšinu obyvateľov pri získavaní prístupu k zdravotnej starostlivosti. Tí, ktorým je poskytnutá zdravotná starostlivosť, sú ľudia, ktorí si ju môžu dovoliť. Veľká väčšina obyvateľstva subsaharskej Afriky, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, si nemôže dovoliť zdravotnú starostlivosť alebo lieky, dokonca ani generické lieky, a to napriek skutočnosti, že mimovládne organizácie a iné vládne programy poskytujú takéto služby. Hlavným odkazom tejto správy teda je zaviesť zdravotné poistenie založené na systéme solidarity s cieľom umožniť obyvateľom prístup k zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti správa vyzýva Komisiu, aby podporovala a podnecovala systém zdravotného poistenia združovaním verejných orgánov, všetkých zainteresovaných strán a darcov.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Každý rok zomrie takmer 10 miliónov detí vo veku menej ako 5 rokov, z ktorých 4 milióny sú novorodencami, ktorí nemajú ani jeden mesiac. Úmrtnosť dojčiat sa takmer úplne sústreďuje v chudobných krajinách, najmä v subsaharskej Afrike. Dokonca aj v súčasnosti každú minútu zomrie jedna žena na svete na komplikácie súvisiace s tehotenstvom či pôrodom. Hlavnými príčinami sú krvácanie, infekcie a hypertenzné krízy. Štatistické údaje Svetovej zdravotníckej organizácie ukazujú, že riziko úmrtia v dôsledku tehotenstva je 36 krát vyššie u ženy v rozvojovej krajine ako u ženy žijúcej v rozvinutej krajine. Za posledných pár rokov sa počet smrteľných prípadov znížil o 34 %, ale tento štatistický údaj je menej ako polovica z toho, čo by sa malo dosiahnuť na splnenie piateho rozvojového cieľa tisícročia. Väčšiu pozornosť treba venovať pomoci tým, ktorí sú viac vystavení riziku, konkrétne ženám žijúcim vo vidieckych oblastiach a najchudobnejším rodinám, etnickým menšinám a skupinám pôvodných obyvateľov a ľuďom žijúcim v zónach konfliktu. Je nevyhnutné viac investovať do systémov zdravotnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť, aby bola v konečnom dôsledku pre všetkých k dispozícii kvalitnejšia starostlivosť.

  Alf Svensson (PPE) , písomne. – (SV) Počas dnešného hlasovania v Európskom parlamente som hlasoval proti správe z vlastnej iniciatívy o systémoch zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a o celosvetovom zdraví. Správa sa zaoberá mimoriadne dôležitou témou – je zrejmé, že prístup k zdravotnej starostlivosti je základným predpokladom pre rozvoj. Státisíce detí v subsaharskej Afrike každý rok zomierajú na choroby, ktoré nie sú smrteľné pre niekoho, kto má prístup k základnej starostlivosti. Pre nás v rozvinutom svete je to hanba. Je potrebná pomoc zameraná na sprístupnenie zdravotnej starostlivosti. Podľa môjho názoru sa však v tejto správe neuvádzajú prijateľné odpovede na otázku, ako by sa to malo dosiahnuť. Fakt je, že občianska spoločnosť, najmä náboženské organizácie, z historického hľadiska zohrávala a v mnohých krajinách na juh od Sahary naďalej zohráva veľmi dôležitú úlohu ako poskytovateľ starostlivosti. Konať tak, ako sa to uvádza v správe, a kategoricky odmietať prácu súkromných poskytovateľov starostlivosti a mimovládnych organizácií rozhodne nie je tým správnym spôsobom, ako pristupovať k veciam, v prípade niekoho, komu naozaj ide o dobré životné podmienky chudobných. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Prostredníctvom uznesenia o systémoch zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a o celosvetovom zdraví Európsky parlament pripomenul „právo žien slobodne sa rozhodovať vo veciach reprodukčného zdravia, nech už ide o počatie dieťaťa, antikoncepciu, prerušenie tehotenstva alebo pohlavne prenosné choroby“. Je mi však ľúto, že toto opatrenie bolo prijaté tesnou väčšinou – 313 hlasov k 229. Ide o základné právo, za ktoré bojovali a stále bojujú tisíce žien v Európe a na celom svete, pričom ohrozujú svoje životy. Hoci rozhodne odsudzujem stanovisko, ktoré zaujala menšina mojich kolegov, som veľmi spokojný s dnešným hlasovaním.

– Návrh uznesenia: Politika súdržnosti a regionálna politika EÚ po roku 2013 (B7-0539/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Ja a moji kolegovia si myslíme, že treba využiť úspechy regionálnej politiky Európskej únie. Znamená to, že táto politika musí prejsť vývojom a nie revolúciou. Musí naďalej zostať silnou, dobre financovanou politikou, ktorá je skutočnou hybnou silou hospodárskeho rozvoja všetkých našich regiónov. Chceme zjednodušené pravidlá nielen na papieri, ale aj v praxi. Sme pevne presvedčení, že najodľahlejším mestám a regiónom by sa mala venovať osobitná pozornosť. Keďže som na tomto uznesení pracovala na úrovni pracovnej skupiny aj v parlamentnom Výbore pre regionálny rozvoj, dosiahla som významný pokrok v dvoch otázkach, a to, aby sa vo väčšej miere zohľadňovali potreby potenciálnych príjemcov a aby koncepcia HDP nebola zbytočne posvätná. Myslím si, že HDP by mal naďalej zostať hlavným kritériom na prideľovanie finančných prostriedkov, ale mali by sme zvážiť aj iné kritériá. Som spokojná s kompromisom, ktorý sa dosiahol, a preto som hlasovala za toto uznesenie. Prijatím tohto uznesenia sme veľmi veľkou väčšinou spojili sily a vyslali veľmi jasný signál Európskej komisii a európskym ministrom.

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za uznesenie o politike súdržnosti a regionálnej politike EÚ po roku 2013. Toto uznesenie obsahuje veľmi dôležité tvrdenia, napríklad o potrebe zachovať politiku súdržnosti po roku 2013, pretože ide o nevyhnutnú podmienku na zjednotenie členských štátov. Myslím si, že musíme byť veľmi opatrní, pokiaľ ide o výzvu, aby bol rozvoj vidieka v rámci druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) koordinovaný s rozvojovými cieľmi v oblasti súdržnosti a riadený na regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby zodpovedal daným potrebám. Regionálnu primeranosť možno bez problémov dosiahnuť aj uzatvorením zmluvy, ktorá neobsahuje povinný nástroj. Úplne súhlasím s tým, že politika súdržnosti by sa nemala vrátiť na vnútroštátnu úroveň. Politika súdržnosti by nemala byť vnútroštátna ani regionálna. Mala by byť európska. Mali by sme sa od politiky súdržnosti založenej na opätovnom zjednotení Európy posunúť bližšie k politike súdržnosti založenej na európskom plánovaní a rozvoji. Vytvorenie Únie, ktorá je z hospodárskeho a sociálneho hľadiska najviac konkurencieschopným a najviac environmentálne udržateľným regiónom na svete, je cieľ týkajúci sa Európy výsledkov, ktorý občania očakávajú.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Cieľom politiky súdržnosti EÚ je zníženie rozdielov medzi jednotlivými úrovňami rozvoja európskych regiónov a dosiahnutie hospodárskej a sociálnej súdržnosti, čo je veľmi dôležité pre život a rozvoj vidieckych spoločenstiev. Hlasoval som za toto uznesenie, pretože je nevyhnutné, aby EÚ pokračovala v podpore trvalo udržateľného rastu vo vidieckych a odľahlých oblastiach. Od roku 1973 Írsko získalo z fondu regionálneho rozvoja a výboru pre kohézny fond približne 10 miliárd EUR. Podporujem bod uznesenia, ktorý hovorí o starostlivom zvážení významu regionálneho rozvoja a jeho zohľadnení v rozpočte EÚ a o podpore silnej a dobre financovanej regionálnej politiky na dosiahnutie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti. Politika súdržnosti musí od roku 2013 spĺňať potreby európskych regiónov a pomáhať spoločenstvu EÚ rásť a prosperovať. Musí to byť jednoduchá a transparentná politika. Musí existovať synergia s politikou regionálneho rozvoja a koordinovaným prístupom riadená na regionálnej úrovni, aby sa dosiahli osobitné ciele politiky a spravodlivo rozdelili finančné prostriedky.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporil som toto uznesenie. Politika súdržnosti je mimoriadne dôležitou súčasťou politiky EÚ, ktorej cieľom je zníženie rozdielov medzi jednotlivými úrovňami rozvoja európskych regiónov a zabezpečenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Účinné vykonávanie regionálnej politiky predstavuje obrovskú pridanú hodnotu pre celú EÚ a jej hospodársky rast. Európsky parlament mnohokrát vyjadril svoj názor, že politika súdržnosti sa v súčasnosti vypracúva na pozadí celosvetových problémov, ktoré majú rôzny vplyv na regióny EÚ. Je preto nevyhnutné zásadne zlepšiť celkovú koordináciu politiky súdržnosti na úrovni EÚ. Hlavnými prekážkami, ktoré bránia využívaniu potenciálu týchto nástrojov, sú v skutočnosti zložitosť a vážnosť požiadaviek a pravidiel uplatňovaných v rámci politiky súdržnosti. Ak chceme zabezpečiť, aby sa pri vykonávaní politiky súdržnosti dosiahli jej ciele, musí existovať dostatočná pružnosť na prispôsobenie politiky osobitným charakteristickým znakom jednotlivých regiónov, aby mohli prekonávať konkrétne hospodárske a sociálne ťažkosti.

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Politika súdržnosti je najefektívnejším dostupným nástrojom na uplatňovanie európskych politík na regionálnej úrovni. Návrh uznesenia, ktorý bol dnes prijatý, obsahuje dôležité aspekty vytvárajúce úzke prepojenie s cieľmi stratégie EÚ 2020. Pokiaľ ide o prideľovanie finančných prostriedkov, rozpočtový rámec na obdobie rokov 2014 – 2021 musí podporovať ambicióznu politiku súdržnosti. Navyše vzhľadom na vplyv hospodárskej krízy na menej rozvinuté regióny by cieľ zbližovania mal aj v budúcnosti mať prioritný význam. Vykonávanie tejto politiky umožňuje Rumunsku skutočné zblíženie s ostatnými štátmi EÚ, najmä tým, že všetkých osem rozvojových regiónov v našej krajine môže využívať štrukturálne fondy. Pritiahnutie týchto finančných prostriedkov a ich využívanie v čo najväčšej miere by mohlo viesť k 15 % nárastu HDP v priebehu nasledujúcich piatich rokov. V dôsledku nízkej administratívnej kapacity správnych oddelení v rámci ministerstiev je však miera čerpania aj naďalej jednou z najnižších v Európe. Som preto presvedčená, že by bolo účelné reorganizovať tieto existujúce správne štruktúry na úrovni ministerstiev a pri výbere zamestnancov uplatňovať prísne kritériá týkajúce sa zručností. Okrem toho si myslím, že makroregionálne stratégie, ako napríklad stratégia pre podunajskú oblasť, by mali ostať prioritnými aspektmi tejto politiky.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože Európska únia musí v tejto chvíli začať plánovať financovanie a koordináciu politiky súdržnosti a regionálnej politiky EÚ po roku 2013. Súhlasím s názorom Európskeho parlamentu, že teraz musíme plánovať a rozdeľovať finančné prostriedky EÚ vyčlenené na štrukturálne fondy, aby bol v novom dlhodobom finančnom období vyčlenený dostatok prostriedkov na zabezpečenie harmonického rozvoja všetkých regiónov EÚ. Európa je jednotná, a preto je veľmi dôležité dosiahnuť cieľ politiky súdržnosti, ktorým je zníženie rozdielov medzi jednotlivými úrovňami rozvoja európskych regiónov a zabezpečenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Súhlasím s názorom Parlamentu, že politika súdržnosti by mala byť viac zameraná na výsledky a že by sme sa mali ešte viac usilovať o jej efektívnosť a účelnosť, pretože len tak sa táto politika stane praktickejšou a výhodnejšou pre spotrebiteľov. Na dosiahnutie tohto cieľa musíme zásadne zlepšiť administratívne postupy, zvýšiť finančnú kontrolu, koordinovať vnútroštátne a regionálne postupy a urobiť ich pružnejšími a jednoduchšími. Ak chceme dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020, musíme vykonávať politiku súdržnosti a regionálnu politiku a zabezpečiť, aby boli nezávislé a zahŕňali všetky európske regióny.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Je dôležité zvýšiť rozpočet EÚ, ale dôležité je tiež zlepšiť pružnosť pravidiel jeho využívania a zjednodušiť ich v záujme lepšieho plnenia rozpočtu. EÚ by mala mať politické priority, ktoré prispievajú k hospodárskemu rastu a vytvoreniu viacerých a lepších pracovných miest, a politiky, ktoré prispievajú ku konkurencieschopnosti, napríklad politiky v oblasti vedeckého výskumu a inovácií.

Chcela by som požiadať, aby štruktúra politiky súdržnosti na obdobie po roku 2013 zabezpečila jednoduchý, spravodlivý a transparentný prechodný režim zohľadňujúci skúsenosti z minulosti a najnovší vývoj v sociálnej a hospodárskej situácii dotknutých regiónov a aby im umožnila pokračovať na ich ceste k rastu a rozvoju. Rozpočet EÚ by sa mal vypracovať v spojení s európskym politickým programom. Energetika je napríklad na programe všetkých európskych vedúcich predstaviteľov, napriek tomu však do vedeckého výskumu investujeme štyrikrát menej ako v osemdesiatych rokoch. Myslím si, že stratégia Európskej únie do roku 2020 predstavuje dobrý východiskový bod a dobrý pracovný základ.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Som presvedčená, že Európsky sociálny fond by mal aj naďalej zostať v rámci nariadenia, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o fondoch politiky súdržnosti. Myslím si však, že by mal fungovať podľa vlastných pravidiel.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Európska únia od svojho založenia podporuje základné hodnoty, ako sú mier a blahobyt, oblasť slobody a bezpečnosti a jednotný trh, a prostredníctvom trvalo udržateľného rozvoja podporuje sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť. Dnes by tieto hodnoty, na ktoré sme pyšní, mali pokračovať v riadení budúceho procesu európskej integrácie, samozrejme, spolu s politikou regionálneho rozvoja. Rok 2013 sa blíži.

Na dosiahnutie tohto cieľa je preto potrebné úsilie všetkých, pretože súčasná situácia v Európe je pomerne zložitá a EÚ prechádza po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy zásadnými zmenami. Nepriaznivý vplyv globálnej klímy nasmeroval priority EÚ na riešenie špecifických alebo hospodárskych problémov, ktoré treba vyriešiť, ale ktoré nesmú odvádzať pozornosť od zásad regionálnej politiky EÚ. Štruktúra politiky súdržnosti na obdobie po roku 2013 by mala jasne odrážať skutočnosť, že táto politika nie je politikou prerozdeľovania finančných prostriedkov medzi členskými štátmi a regiónmi. Ide skôr o politiku, alebo by malo ísť o politiku zameranú na sociálny, hospodársky a územný rozvoj EÚ.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Prijatím uznesenia o politike súdržnosti a regionálnej politike EÚ po roku 2013 dnes Európsky parlament podporil požiadavky zástupcov regiónov, ktorí sa práve teraz zišli v Bruseli na dňoch otvorených dverí. Parlament chce pred piatou správou o súdržnosti, ktorá sa má predložiť v novembri a ktorá stanoví hlavné ciele regionálnej politiky EÚ po roku 2013, vyslať silný politický signál. Sociálna kríza, ktorej v súčasnosti čelíme, dodáva politike regionálneho rozvoja osobitný rozmer. Ak regióny majú aj naďalej zvládať toto obdobie reštrukturalizácie hospodárstva, potrebujú riadny rozpočet. Na zabezpečenie úspechu stratégie EÚ 2020 je tiež potrebné väčšie zapojenie regiónov a Európska komisia musí naďalej zjednodušovať postupy na prístup k fondom. Na záver, politika súdržnosti musí byť predmetom lepšej komunikácie, tak aby európski občania rozumeli dôležitej úlohe, ktorú zohrávajú štrukturálne fondy v hlavných projektoch regionálnej a sociálnej súdržnosti. Toto je jednou z iniciatív na miestnej úrovni, ktoré Európa musí podporovať.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie o politike súdržnosti a regionálnej politike EÚ po roku 2013. Vykonávanie politiky súdržnosti, ktorá prispieva k stabilnému a trvalo udržateľnému rastu a vytváraniu pracovných miest v Európskej únii, je pre úspech stratégie EÚ 2020 nevyhnutné. Aj keď je dôležité dosiahnuť ciele tejto stratégie, politika súdržnosti a regionálna politika by mali byť nezávislé a zabezpečovať rámec pre vytvorenie silných synergií medzi všetkými európskymi politikami.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako som už mal možnosť povedať pri iných príležitostiach, politika súdržnosti EÚ je nevyhnutná na zníženie rozdielov v rôznych regiónoch 27 členských štátov EÚ, pomoc pri znižovaní nerovnováhy a podporu konkurencieschopnosti Európy. Je nevyhnutné podporovať rozvoj najviac znevýhodnených oblastí, posilniť účinné prideľovanie finančných prostriedkov na inovácie, technológie a vzdelávanie a zaviesť opatrenia stimulujúce rast zamestnanosti a najmä konkurencieschopnosti. Ciele stratégie Európa 2020 by mali byť aj v tejto oblasti hnacou silou, a preto vítam odporúčanie vo väčšej miere podporovať využívanie dostupných zdrojov technickej pomoci s cieľom posilniť kapacity malých a stredných podnikov a mimovládnych organizácií.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Cieľom politiky súdržnosti je zníženie rozdielov medzi jednotlivými úrovňami rozvoja európskych regiónov a podnietenie potenciálu rastu v záujme dosiahnutia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Ukázalo sa, že táto politika je zásadným prvkom procesu európskej integrácie, snahou o modernizáciu a trvalo udržateľný rast. V súlade s duchom zmlúv si tieto charakteristické znaky vyžadujú regionálnu politiku na úrovni EÚ, ktorá by sa uplatňovala na celom území EÚ a ktorá by zahŕňala všetky európske regióny.

Pre najodľahlejšie regióny, pohraničné regióny, regióny s osobitnými zemepisnými vlastnosťami a ostatné regióny, ktoré stoja pred osobitnými problémami v oblasti rozvoja, musia aj naďalej existovať osobitné ustanovenia. Súčasné nahromadenie dlhodobých a krátkodobých problémov, ktorým Európska únia čelí, si vyžaduje prijatie stratégie EÚ 2020 s cieľom vytvoriť priaznivý rámec pre stabilný a trvalo udržateľný hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v Európe. Teraz je vykonávanie politiky súdržnosti pre úspech tejto stratégie nevyhnutné. Chcel by som upozorniť na skutočnosť, že územná súdržnosť zahŕňa prístup zameraný na územný rozvoj, a preto by mala existovať dostatočná pružnosť na prispôsobenie sa regionálnym osobitostiam a na podporu zaostávajúcich regiónov v ich úsilí o prekonanie sociálno-hospodárskych ťažkostí.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto uznesenie obsahuje niekoľko pozitívnych aspektov, najmä pokiaľ ide o dôraz na ciele politiky súdržnosti, ktorými sú zníženie rozdielov medzi jednotlivými úrovňami rozvoja európskych regiónov a podnietenie potenciálu rastu v záujme dosiahnutia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

Toto je oblasť, ktorá uľahčuje snahu o modernizáciu a trvalo udržateľný rast a je tiež prejavom určitej solidarity. Preto by sa mal na ňu klásť väčší dôraz. Je nevyhnutné, aby sa regionálny rozmer v plnej miere zohľadnil v navrhovanom preskúmaní rozpočtu EÚ a v budúcom finančnom rámci, pretože v opačnom prípade bude ťažké dosiahnuť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť.

Politika súdržnosti sa prostredníctvom prijatia osobitných opatrení musí prispôsobiť najodľahlejším regiónom, ktoré sa spomínajú v článku 349 Zmluvy o fungovaní EÚ. Komisia musí navrhnúť trvalé opatrenia, ktoré budú podporené dostatočnými finančnými prostriedkami a ktoré sa dokážu prispôsobiť potrebám najodľahlejších regiónov, aby im pomohli prekonať ich trvalé znevýhodnenie. Pre pohraničné regióny, regióny s osobitnými zemepisnými vlastnosťami a ostatné regióny, ktoré stoja pred osobitnými problémami v oblasti rozvoja, musia aj naďalej existovať osobitné ustanovenia. Nechceme však, aby sa politika súdržnosti podriaďovala prioritám stratégie EÚ 2020, ktorá zdôrazňuje „konkurencieschopnosť“, „dereguláciu“, „prispôsobivosť“ a „podnikateľské zmýšľanie“, a to vždy na účet súdržnosti a zbližovania.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Práve sa rozhoduje o budúcej politike súdržnosti, zatiaľ čo v Európe rastie miera nezamestnanosti a verejné financie sa znižujú. Napríklad HDP v regióne Border, Midland and Western (BMW) sa pravdepodobne znova zníži o 75 – 100 % v porovnaní s európskym HDP. Na obdobie po roku 2013 treba zaviesť opatrenia, ktoré zohľadnia zmenenú hospodársku situáciu v Írsku, a najmä v regióne BMW. Programy cieľa 2 sa v budúcnosti musia zamerať na posilnenie kapacity regiónov, aby mohli účinne prispieť k trvalo udržateľnému hospodárskemu rozvoju v Írsku a v Európe, ktorá sa stane ekologickejšou a inteligentnejšou. Regionálne lety do regiónu BMW sú z hospodárskeho a sociálneho hľadiska nevyhnutné. Preto sa musí zachovať financovanie služieb vo verejnom záujme, pretože vnútorné lety nemôžu fungovať bez týchto finančných prostriedkov. EÚ musí aj naďalej podporovať cezhraničnú spoluprácu. Cezhraničná spolupráca má potenciál na boj proti roztrieštenosti trhu práce, obchodných sietí a infraštruktúry v pohraničných regiónoch.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Politika súdržnosti je základnou zásadou európskej integrácie, pretože zabezpečuje rovnaký rozvoj, znižuje rozdiely v rámci EÚ a zároveň chráni sociálnu a územnú súdržnosť. Lisabonská zmluva posilnila politiku súdržnosti, a preto je v záujme nás všetkých, aby budúca politika súdržnosti podnietila potenciál na rozvoj celej EÚ, podporila väčšiu konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a zlepšila kvalitu našich životov.

  Mario Mauro (PPE), písomne. – (IT) Vzhľadom na vypracovanie stratégie Európa 2020 v Rade a následné prijatie dokumentu o budúcej politike súdržnosti v parlamentnom Výbore pre regionálny rozvoj máme primeranú a dobre načasovanú správu zameranú na obnovenie ústrednej úlohy politiky súdržnosti. Správa odôvodnene zdôrazňuje význam regionálneho rozmeru po zavedení dodatočného územného štatútu v rámci novej zmluvy a odkazuje na hlavné zásady súdržnosti – viacúrovňovú správu, partnerstvo a integrovaný prístup. Zo všetkých týchto dôvodov budem hlasovať za správu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Bez dôraznej politiky súdržnosti ako je tá, ktorú EÚ vždy uplatňovala, by sme nemohli uspieť v znižovaní existujúcich rozdielov medzi geograficky znevýhodnenými regiónmi a všetkými ostatnými regiónmi. V štádiu, keď kríza spôsobuje určité oneskorenia, pokiaľ ide o náročnú úlohu znižovania rozdielov, je posilňovanie týchto politík nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stanovených v stratégii EÚ 2020 a na dosiahnutie hlavných pilierov solidarity v EÚ, čo už vo väčšine európskych regiónov prispelo k rozvoju a pokroku.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Chcel by som pani Hübnerovej vyjadriť úprimné uznanie a poďakovať jej za toto uznesenie, ktoré vypracovala v mene Výboru pre regionálny rozvoj. Uznesenie včas predkladá otázku využívania finančných prostriedkov EÚ vyčlenených na regionálny rozvoj a zabezpečenia prostredia, v ktorom sa tieto finančné prostriedky môžu pružnejšie využívať, a zohľadňuje zemepisnú polohu krajín a základné ukazovatele ich hospodárskej účinnosti. V našej krajine Lotyšsku sa finančné prostriedky vyčlenené na vykonávanie politiky súdržnosti, bohužiaľ, využívajú veľmi neúčinným spôsobom. Korupcia, ktorá je zakorenená medzi verejnými predstaviteľmi na lotyšských ministerstvách hospodárstva a regionálneho rozvoja a v miestnej samospráve, prakticky brzdí iniciatívy jednotlivcov, ako aj všetky opatrenia smerujúce k účinnému využívaniu finančných prostriedkov EÚ. Keďže informačná kampaň týkajúca sa kohéznych fondov nie je v Lotyšsku dostatočná, obyvateľstvo krajiny si v skutočnosti neuvedomuje príležitosti, ktoré EÚ ponúka. Hlasoval som za toto uznesenie, aby som ho mohol použiť na vysvetlenie istým lotyšským ministrom a štátnym úradníkom, že je načase začať pracovať na úrovni EÚ a, samozrejme, v prospech Lotyška. Zahodené príležitosti na obnovu Lotyška sú zločinom spáchaným na budúcich generáciách.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Politika súdržnosti v EÚ poskytuje podporu, ktorá chudobnejším regiónom umožní dosiahnuť rovnakú úroveň, akú majú bohatšie regióny. Mala by sa využívať na vyrovnávanie dôsledkov nerovnomerného hospodárskeho rozvoja. Musíme však zabezpečiť, aby finančné prostriedky boli jednotlivým regiónom prideľované spravodlivým a transparentným spôsobom. Tiež je potrebné jasne stanoviť kritériá na vyplácanie dotácií. Musíme venovať viac pozornosti okrajovým vidieckym oblastiam. Hlasujem proti uzneseniu, pretože dostatočne jasne neuvádza, v akom rozsahu budú dotácie monitorované a aký vzorec sa použije na stanovenie spôsobu rozdeľovania týchto dotácií.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Návrhom uznesenia o politike súdržnosti a regionálnej politike EÚ po roku 2013 vyslal Európsky parlament Európskej komisii jasný signál, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na tvorbu tejto politiky v budúcom plánovacom období. Cieľom politiky súdržnosti je zníženie rozdielov medzi jednotlivými úrovňami rozvoja európskych regiónov a zvýšenie potenciálu rastu v záujme dosiahnutia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Politika súdržnosti, ktorá je prejavom európskej solidarity, zohráva v programe stratégie Európa 2020 mimoriadne dôležitú úlohu. Jej účinné vykonávanie je nevyhnutné pre ďalšiu modernizáciu a zabezpečenie stabilného hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest v Európe. Je tiež zameraná na zvyšovanie konkurencieschopnosti a zlepšovanie kvality života občanov EÚ. Jednoznačne súhlasím s odmietaním akýchkoľvek pokusov o vrátenie tejto politiky na vnútroštátnu úroveň či jej rozdelenie do sektorov, alebo rozptýlenie zdrojov tejto politiky do rozličných sektorov. Pozornosť treba venovať potrebe viacúrovňovej správy a významu spolupráce s regiónmi, aby sa politika súdržnosti stala z pohľadu užívateľov čo najprístupnejšou, ako aj potrebe lepšej koordinácie rozvoja vidieka s rozvojovými cieľmi v oblasti súdržnosti.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (FR) Cieľom politík regionálnej súdržnosti je zabezpečiť čo možno najlepšie životné podmienky obyvateľstva. Ak chceme efektívne hodnotiť tieto politiky a zlepšiť rozhodovací proces, pokiaľ ide o prideľovanie európskych finančných prostriedkov, EÚ musí okrem HDP používať aj sociálne a environmentálne ukazovatele. Hospodársky rast ako jediné rozhodovacie kritérium už viac nestačí. Politika súdržnosti je prejavom solidarity medzi európskymi regiónmi. Jej decentralizovaný systém hospodárenia je najúčinnejším spôsobom, ako reagovať na osobitnú situáciu a požiadavky regiónov, a ako taký predstavuje kľúčovú pridanú hodnotu pre politiky zamestnanosti na vnútroštátnej úrovni. Preto dôrazne odmietame akékoľvek plány na návrat riadenia Európskeho sociálneho fondu na vnútroštátnu úroveň. Návrat na vnútroštátnu úroveň by nemal byť jedinou možnosťou, ako tomuto fondu poskytnúť väčší význam a viditeľnosť.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Cieľ hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti medzi jednotlivými úrovňami rozvoja regiónov Únie je dôležitý. Pri prijímaní stratégie EÚ 2020 musíme vytvoriť priaznivý rámec pre stabilný hospodársky rast a vytváranie pracovných miest. Uznesenie tiež vyzýva, aby bol rozvoj vidieka koordinovaný s rozvojovými cieľmi v oblasti súdržnosti a riadený na regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby zodpovedal daným potrebám. V dôsledku krízy sa, bohužiaľ, mnoho vidieckych oblastí v Európe dostalo ešte viac do úzadia, čo následne spôsobilo ich vyľudňovanie. Táto situácia spôsobuje zhoršovanie terénu a prehlbovanie hydrogeologickej nerovnováhy. EÚ musí regiónom poskytnúť príležitosť na využívanie cielených dotácií zameraných na opätovné osídlenie oblastí, ktoré čelia demografickému poklesu. Len takýmto spôsobom budeme môcť zaručiť vytvorenie nových pracovných miest a výraznejší regionálny rozvoj.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Politika súdržnosti je silným pilierom európskej solidarity. Práve prostredníctvom tejto politiky dosiahneme cieľ, ktorým je zníženie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi, a podporíme harmonický rozvoj v Európskej únii. Pre nasledujúce obdobie rokov 2014 – 2020 treba vytvoriť taký rámec, ktorý posilní účinnosť regionálnej politiky. Treba podporovať viacúrovňovú správu a intenzívnejšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do zákonodarného procesu, ako to vyžaduje nová Lisabonská zmluva, a súlad so zásadou subsidiarity, pretože rozhodnutia treba prijímať na úrovni, ktorá je čo možno najbližšie k ľuďom. Nesmieme zabúdať na osobitnú situáciu v najodľahlejších regiónoch, ako napríklad v Madeire, odkiaľ pochádzam. Táto skupina európskych regiónov čelí veľmi špecifickým problémom v oblasti rozvoja a musí mať aj v budúcnosti prospech z osobitných ustanovení týkajúcich sa vykonávania európskych politík. Bolo by tiež vhodné, aby sa okrem hrubého domáceho produktu, ktorý musí naďalej zostať hlavným kritériom určovania oprávnenosti pomoci v rámci regionálnej politiky, uplatňovali aj iné ukazovatele. Takéto ukazovatele musia zohľadňovať špecifické rysy regiónov, aby mohli poskytnúť ucelenejší obraz reality každého regiónu.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Vítam prijatie tohto uznesenia, ktoré stanovuje usmernenia Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na plánovacie obdobie 2014 – 2020. Myslím si, že upriamením pozornosti na regionálny charakter EFRR opätovne potvrdzujeme potrebu zohľadniť osobitné vlastnosti regiónov pri vykonávaní regionálnej politiky. Preto je nevyhnutné, aby riadiace orgány vzali do úvahy skutočnú situáciu v regiónoch a určili oblasti politiky EFRR, ktoré skutočne spĺňajú potreby spoločenstiev a miestnych hospodárskych subjektov. Treba uznať, že riadenie EFRR v našich regiónoch charakterizujú závažné rozdiely, a preto žiadam, aby sa normy uplatňované v tejto oblasti harmonizovali na európskej úrovni. Rovnako dôležité zo strednodobého hľadiska je poskytnutie väčšieho priestoru na zmenu oblastí politiky na základe hospodárskych a sociálnych podmienok a rozvoja v regiónoch, tak aby EFRR mohol počas plánovacieho obdobia poskytovať skutočnú pridanú hodnotu. EFRR je podľa môjho názoru vynikajúcim katalyzátorom rastu, zamestnanosti a územnej súdržnosti a musí sa stať dôležitým nástrojom na účinnú podporu projektov na štrukturálny rozvoj v prospech verejnosti a našich regiónov.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Toto uznesenie požaduje jednoduchý, spravodlivý a transparentný prechodný režim po roku 2013. Jedným z kľúčových problémov v oblasti politiky súdržnosti a regionálnej politiky je zmena klímy, ktorá bude mať v rôznej miere podstatný vplyv aj na rakúske regióny, pretože najviac zasiahnuté odvetvia budú aj odvetvia cestovného ruchu, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Ako naznačuje návrh uznesenia, obmedzené zdroje sa musia zamerať na hlavné priority a treba nájsť spoločné riešenia spoločných problémov.

– Návrh uznesenia: Budúcnosť Európskeho sociálneho fondu (B7-0535/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. V článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza: „Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.“ Preto si myslím, že je nevyhnutné zvyšovať efektívnosť a zviditeľňovanie Európskeho sociálneho fondu (ESF), teda sociálneho rozmeru regionálnej politiky EÚ. Suma 10 miliárd EUR, ktorú každoročne investujeme do sociálnej Európy (do celoživotného vzdelávania, sociálneho začleňovania, prispôsobovania pracovníkov atď.), sa musí využiť spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020, a táto investícia musí priniesť skutočný pokrok. ESF však musí zostať neoddeliteľnou súčasťou regionálnej politiky EÚ v úsilí zabezpečiť, aby akákoľvek zvýšená diferenciácia medzi fondmi situáciu ešte viac nekomplikovala. Hlasovala som za tento text, pretože tieto otázky jasne formuluje a posiela Európskej komisii dôraznú výzvu: ESF sa musí stať kľúčovým nástrojom politík EÚ.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Súhlasím s týmto uznesením. Politika trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest v Európe je nevyhnutnosťou. Uskutočňovanie tejto politiky by mali podporiť reformy vo vzdelávaní, odborné vzdelávanie, programy zamerané na odbornú prípravu a rekvalifikáciu s cieľom prispôsobiť pracovníkov potrebám trhu práce a túto politiku by mali podporiť aj malé a stredné podniky. Je veľmi dôležité, aby plánované nástroje fungovali spoločne koordinovaným spôsobom a aby sa vzájomne podporovali v snahe dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Na úrovni EÚ zohráva Európsky sociálny fond (ESF) kľúčovú úlohu v zlepšovaní zamestnanosti a pracovných podmienok a v zaradení pracovníkov na pracovný trh. Podpora zo štrukturálnych fondov je však sama osebe nepostačujúca. Ak chceme zaviesť účinný a efektívny systém financovania sociálnych programov, musíme pomoc zo štrukturálnych fondov skombinovať s inými existujúcimi programami, ako je európsky nástroj mikrofinancovania Progress, ktorý poskytuje mikroúvery malým podnikom, podporu začínajúcim podnikateľom, a ďalšie nástroje.

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Európsky sociálny fond je kľúčový nástroj, ktorý pomáha posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť v štátoch EÚ. Maximálna finančná podpora z fondu by pomohla posilniť pocit solidarity medzi európskymi občanmi, najmä medzi občanmi nových členských štátov. V období rokov 2007 – 2013 poskytla Európska únia Rumunsku približne 3,5 milióna EUR z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Operačné programy sa zameriavajú na dve oblasti. Cieľom prvého je rozvoj ľudských zdrojov, druhý sa sústreďuje na zlepšenie infraštruktúry verejných služieb a politík prostredníctvom programu Rozvoj administratívnych zručností. V tejto súvislosti je potenciál štrukturálnych fondov potrebné posilniť zjednodušením a zlepšením príslušných postupov. Hlavným cieľom je pomôcť členským štátom vytvoriť čo najlepšie pracovné príležitosti a podporiť čo najaktívnejšiu účasť zo strany občanov v spoločnosti. V budúcnosti musí Európsky sociálny fond zohrávať dôležitú úlohu v podpore stratégie Európa 2020. To si bude bezpodmienečne vyžadovať prijatie opatrení tak na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Budúcnosť Európskeho sociálneho fondu bude jednoznačne závisieť nielen od postoja európskych zákonodarcov k budúcnosti kontinentu, ale aj od spôsobu, akým sú schopní pozitívne využiť skúsenosti z minulosti, z minulosti, ktorá nám dnes jasnejšie ako kedykoľvek predtým hovorí, že model, ktorý európske inštitúcie doteraz uplatňovali v oblasti zamestnanosti, odbornej prípravy a práce, už nevyhovuje potrebám súčasného hospodárstva. Samotná stratégia Európa 2020, ako aj jej hlavný nástroj, sociálny fond, budú musieť brať do úvahy, že jediná politika zamestnanosti a odbornej prípravy, ktorá môže urobiť európske fondy udržateľnými, je taká, ktorá sa nevyhnutne zameria na uspokojenie potrieb na miestnej úrovni a na posilnenie a udržanie malých a stredných podnikov ako základného piliera európskeho hospodárstva. V budúcnosti musíme venovať oveľa väčšiu pozornosť sociálnemu fondu a v celej stratégii Európa 2020 sa musíme viac zamerať na miestnu úroveň a malé podniky, ktoré tvoria 99 % hospodárskej štruktúry Európy. V nádeji, že sa vyhliadky Únie v týchto mimoriadne dôležitých otázkach zmenia, hlasujem za uznesenie.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za uznesenie predložené Výborom Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci, pretože je nevyhnutné posilniť Európsky sociálny fond a zvýšiť jeho účinnosť, najmä počas hospodárskej a sociálnej krízy, keďže tento fond je jedným z hlavných nástrojov financovania Európskej únie v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Navyše je veľmi dôležité zlepšiť finančné postupy ESF, čo by členským štátom umožnilo jednoduchšie a účinnejšie využívať ESF na investovanie do činností súvisiacich so zručnosťami, zamestnanosťou, odbornou prípravou a rekvalifikáciou s cieľom zvýšiť počet a kvalitu pracovných miest. Chcela by som tiež upozorniť na to, že je veľmi dôležité, aby Komisia rozdelila peniaze EÚ vyčlenené pre ESF cieleným spôsobom, pretože iba vtedy tento nástroj priamo pomôže ľuďom získať zamestnanie, nájsť si lepšiu prácu, dostať sa z chudoby, zabrániť sociálnemu vylúčeniu a viesť plnohodnotný život. Navyše iba účinnejší a silnejší ESF môže pomôcť splniť ciele stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí a prispieť k zníženiu nezamestnanosti a chudoby v Európe.

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. – (CS) Uznesenie o budúcnosti Európskeho sociálneho fondu som podporila z viacerých dôvodov. Po prvé oceňujem, že uznesenie Európskeho parlamentu uznáva, že štrukturálne fondy zostávajú vo veľkej miere hlavným nástrojom financovania cieľov v oblasti sociálnej politiky. Zároveň podporujem žiadosť adresovanú Komisii, ktorá zdôrazňuje potrebu prepojenia s inými programami a podporu súdržnosti s viacročnými rámcovými programami, ako sú Daphne, Progress, program verejného zdravia a program Európa pre občanov. Nemenej dôležitá je výzva Komisii, aby posilnila potenciál štrukturálnych fondov zjednodušením, zlepšením a spružnením postupov s dôrazom na rozmer sociálnej integrácie s cieľom pomôcť členským štátom optimalizovať výsledky sociálnej politiky a politiky zamestnanosti a vytvárať trvalo udržateľný rast. V neposlednom rade som toto uznesenie Európskeho parlamentu podporila preto, lebo zdôrazňuje, že regionálna a sociálna politika EÚ tvoria vzájomne prepojený celok a pre dosiahnutie úspechu stratégie Európa 2020 je nevyhnutné predložiť jednoznačný rámec na posilnenie súdržnosti všetkých európskych politík a štrukturálnych fondov, a práve na to uznesenie vyzýva Komisiu.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Európsky sociálny fond zohráva významnú úlohu v sociálnej súdržnosti tým, že pomáha zaradiť pracovníkov v regiónoch Európy na trh práce. Jeho podpora malých a stredných podnikov, vzdelávania a odbornej prípravy má zásadný vplyv na úspech stratégie Európa 2020. Úlohu Európskeho sociálneho fondu je však možné ešte viac posilniť. Budúca podoba štrukturálnych fondov na obdobie rokov 2014 – 2020 bude musieť prihliadať na špecifický charakter tohto fondu. Môžeme počítať s určitými úpravami. Je však dôležité, aby Európsky sociálny fond zostal naďalej súčasťou všeobecných nariadení o štrukturálnych fondoch, ako je to v súčasnosti. Vytvorenie vlastného právneho rámca nepochybne prispeje k roztriešteniu európskych politík a k vzniku zbytočných komplikácií vo vzťahu k príjemcom. Súdržnosť európskej politiky musí ísť ruka v ruke s jednotnou víziou v oblasti cieľov a zdrojov, čo si vyžaduje väčšiu súčinnosť medzi nástrojmi. Európsky sociálny fond by mal preto naďalej patriť do pôsobnosti nariadenia o všeobecných ustanoveniach týkajúcich sa fondov. Určite by sa mal riadiť vlastnými pravidlami, ale v žiadnom prípade by nemal mať vlastný rozpočet.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Európsky sociálny fond zohráva kľúčovú úlohu v rozvíjaní kariéry a zlepšovaní pracovných príležitostí, v podpore prispôsobovania zručností pracovníkov požiadavkám trhu práce, v zaradení pracovníkov na pracovný trh a v posilňovaní sociálneho začlenenia. Je dôležité, aby členské štáty využívali Európsky sociálny fond na investovanie do činností súvisiacich so získavaním kvalifikácie, zamestnanosťou, odbornou prípravou a rekvalifikáciou s cieľom zvýšiť počet a kvalitu pracovných miest.

Ciele stratégie Európa 2020 je možné splniť využitím tohto nástroja na podporu malých a stredných podnikov (MSP) a prispôsobovaním systémov vzdelávania a odbornej prípravy potrebám MSP. Treba klásť veľký dôraz na modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy, na dôstojnú prácu vrátane boja proti neistej a nelegálnej práci, na rodovú rovnosť, na vytváranie podmienok na zosúladenie pracovného a súkromného života a na zabezpečenie opätovného začlenenia ľudí, ktorí sú vylúčení z trhu práce.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Ja som sa zdržal hlasovania o tejto správe, pretože hoci správa vyzýva na reformu a posilnenie Európskeho sociálneho fondu, podľa nej má fond slúžiť stratégii Európa 2020. Všetci vieme, že Európsky sociálny fond „bol zriadený ako jeden zo štrukturálnych fondov EÚ, ktorého cieľom je znižovať rozdiely v prosperite a životnej úrovni členských štátov a regiónov EÚ, a tým podporovať hospodársku a sociálnu súdržnosť“. Avšak dnes, keď hospodárska kríza prináša EÚ ešte väčšiu recesiu a nezamestnanosť, čo vedie k zatváraniu firiem a tovární, k chudobe a sociálnemu vylúčeniu, hoci EÚ vyhlásila rok 2010 za rok boja proti chudobe, visí nad týmto cieľom otáznik. Treba prehodnotiť priority všetkých európskych fondov vrátane ESF, aby tieto fondy slúžili v prospech občanov a spoločností v Európe a nie v prospech stratégie Európa 2020, ktorá vychádza z dokázateľne neúspešnej lisabonskej stratégie. Niektoré body v správe, ako je prispôsobenie systému vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy (OVP) potrebám podnikov, jasne slúžia potrebám trhu, nie občanom Európy.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Vzhľadom na to, že štrukturálne fondy zostávajú naďalej vo veľkej miere hlavným nástrojom financovania pri plnení sociálnych cieľov, som presvedčená, že hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť treba konsolidovať zlepšením zamestnateľnosti a zvýšením pracovných príležitostí, podporovaním vysokej miery zamestnanosti a zabezpečením väčšieho počtu kvalitnejších pracovných miest.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie, pretože si myslím, že Európsky sociálny fond by mal byť hlavným nástrojom financovania pri plnení cieľov stratégie Európa 2020. Je dôležité, aby členské štáty využívali tento fond na investovanie do činností súvisiacich s odbornou prípravou a rekvalifikáciou s cieľom zvýšiť počet a kvalitu pracovných miest.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na súčasnú situáciu v oblasti zamestnanosti v Európe a mieru nezamestnanosti, ktorá v mnohých členských štátoch dosiahla rekordnú úroveň, si myslím, že ciele stratégie Európa 2020 je možné splniť využitím Európskeho sociálneho fondu (ESF) na podporu malých a stredných podnikov (MSP) a prispôsobením systému vzdelávania a odbornej prípravy potrebám podnikov v snahe zlepšiť zamestnateľnosť občanov. Úspech stratégie Európa 2020 závisí od konkurencieschopnosti európskych podnikov a priemyslu a tiež od hospodárskej dynamiky vo svete v pokrízovom období. Ak chceme splniť tieto ciele, musíme naše úsilie zamerať na životaschopnosť a dynamiku podnikov (najmä MSP a odvetví technológií a vedy) a na náležitú odbornú prípravu ľudí. Podľa môjho názoru by ESF mal slúžiť týmto cieľom, a preto plne podporujem dôraz, ktorý toto uznesenie kladie na význam odbornej prípravy a vzdelávania ako prostriedku boja proti chudobe, nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu, prostredníctvom vytvárania bohatstva a zvyšovania konkurencieschopnosti.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) V dôsledku súčasnej hospodárskej a sociálnej krízy stojí boj proti nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu v popredí záujmu európskej verejnosti a európskych inštitúcií. V tejto súvislosti je Európsky sociálny fond (ESF) vzhľadom na pravdepodobnosť splnenia cieľov stratégie Európa 2020 dvojnásobne dôležitý. Dnes sa kladie osobitný dôraz na odbornú prípravu a odborné zručnosti v snahe zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ako aj inovácie a dynamiku malých a stredných podnikov (MSP). Cieľom je zvýšiť počet a kvalitu pracovných miest v úsilí odstrániť chudobu a sociálne vylúčenie. Preto by som chcel znovu pripomenúť význam a naliehavú potrebu urobiť ESF flexibilnejším, jednoduchším a prispôsobivejším, podobne ako ďalšie štrukturálne fondy, aby účinnejšie reagoval na novú európsku realitu a nové sociálne problémy.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Sme presvedčení, že Európsky sociálny fond (ESF) by mal podporovať opatrenia prijaté členskými štátmi v úsilí zlepšiť zamestnanosť, zvýšiť kvalitu práce vo všetkých aspektoch (odborná príprava, pracovné podmienky, zmluvné vzťahy, pracovný čas a organizácia práce) a pomôcť znížiť sociálne nerovnosti a rozdiely v rozdeľovaní príjmov.

Zvýšenie prostriedkov ESF by pomohlo splniť ciele v oblasti sociálneho začlenenia, boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a zároveň by významne prispelo k posilneniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Uznesenie, ktoré dnes Parlament schvaľuje, zdôrazňuje niektoré tieto opatrenia. Vyzdvihuje zásadné otázky, na ktoré by sa mal ESF zamerať, a upozorňuje na potrebu vyvíjať „ďalšie úsilie na dosiahnutie sociálnej súdržnosti“. Potrebujeme však oveľa viac ako prostriedky z ESF. Potrebujeme zmeniť politiku. Potrebujeme zrušiť Pakt stability a rastu a nahradiť ho skutočným programom pokroku a sociálneho rozvoja.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Odkedy sa Írsko stalo v roku 1973 členom Európskej únie, krajina dostala z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu finančnú podporu vo výške viac ako 7 miliárd EUR. Tieto prostriedky sa využili predovšetkým na boj proti dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých. Na základe operačného programu EÚ Ľudské zdroje v Írsku na obdobie rokov 2007 – 2013 poskytuje Európska únia Írsku 375 miliónov EUR z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Celkový rozpočet tohto programu je 1,36 miliardy EUR. Tieto prostriedky sa využívajú na odborné školenia pre nezamestnaných, osoby so zdravotným postihnutím, s neukončeným vzdelaním a ľudí žijúcich na okraji spoločnosti. Žijeme v ére globalizácie. Reakciou na výzvy a príležitosti, ktoré globalizácia vytvára pre írsku pracovnú silu, je aj podpora Európskeho sociálneho fondu v Írsku v oblasti kurzov celoživotného vzdelávania, ktoré je možné prispôsobiť realite globalizovaného pracovného trhu.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie o budúcnosti Európskeho sociálneho fondu (ESF). ESF je kľúčovým faktorom v európskej sociálnej súdržnosti, reálne podporuje zamestnanosť, zaradenie pracovníkov na pracovný trh a odbornú prípravu. V tomto texte sme jasne vyjadrili nesúhlas s návrhom Európskej komisie odčleniť ESF od ostatných fondov. V skutočnosti by sme mali postupovať opačne: tento fond by mal byť úzko prepojený s ostatnými fondmi, najmä s nástrojmi regionálnej politiky, aby sa zvýšila jeho účinnosť. Vyjadrili sme súhlas s tým, aby sa ESF stal účinnejším, jednoduchším a transparentnejším nástrojom, ktorý musí naďalej fungovať ako silný katalyzátor pri budovaní sociálnej Európy. ESF musí byť schopný bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu ako takému a musí byť schopný plniť ciele EÚ v tejto oblasti.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Európsky sociálny fond (ESF) je hlavným rozpočtovým nástrojom na pomoc pri sociálnom začlenení a zaradení na pracovný trh. Je však jasné, že toto uznesenie sa príliš zameriava na úlohu ESF pri oživení zamestnanosti a menej na kľúčovú úlohu v podpore začleňovania zraniteľných skupín, ktoré naša skupina socialistov a demokratov vždy dôrazne podporovala. Naopak, je mimoriadne dôležité, aby sa ESF zameral na podporu zraniteľných skupín, ktoré v dôsledku hospodárskeho úpadku trpia najviac.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa vyhlasuje, že chráni dôstojnú prácu a bojuje proti neistej práci. Vyhlásenie je jedna vec, ale musíme mať predovšetkým zdroje, ktorými tento cieľ dosiahneme. Stratégia Európa 2020 je v rozpore s týmto vyhlásením. Načo sú vlastne všetky tieto reči? Na nič. Prečo spomíname problémy chudobných a nehovoríme o problémoch, ktoré spôsobili bohatí? Tento text šíri pokrytectvo.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Európsky sociálny fond (ESF) je nástroj par excellence, ktorý umožňuje vytvárať nové pracovné miesta a pracovné príležitosti, podporuje prispôsobovanie zručností pracovníkov požiadavkám trhu práce, zaradenie pracovníkov na pracovný trh a podporuje sociálne začlenenie. Z toho dôvodu je dôležité, aby Európska únia plnila ciele stanovené v stratégii Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí. Preto musíme v prvom rade posilniť tento dôležitý nástroj, aby navrhovaná stratégia priniesla korektné výsledky a aby sa zintenzívnila podpora malých a stredných podnikov (MSP), ktoré sú hybnou silou celého hospodárstva a predovšetkým zodpovedajú za hospodársky a technický rozvoj, ako aj za vytváranie pracovných miest.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) V Lotyšsku sa prostriedky Európskeho sociálneho fondu stali predmetom politických a hospodárskych špekulácií. Niektorí nečestní štátni úradníci sa obohacujú z fondov určených na odbornú prípravu a rekvalifikáciu. Novovytvorené vzdelávacie strediská a ďalšie inštitúcie bez licencie jednoducho „perú“ peniaze určené na odbornú prípravu nezamestnaných a ďalších nízkopríjmových skupín, pričom kvalifikácia školiteľov často nedosahuje potrebnú úroveň. Poplatky účtované niektorými „vzdelávacími strediskami“ sú vyššie ako na lotyšskej univerzite. Európsky sociálny fond musí financovať takéto nedbalé praktiky. Toto uznesenie som podporil. Zaujal ma najmä odsek 15, v ktorom Európsky parlament „vyzýva komisiu, aby posilnila potenciál štrukturálnych fondov zjednodušením a zlepšením postupov a spružnením s dôrazom na rozmer sociálnej integrácie s cieľom pomôcť členským štátom optimalizovať výsledky sociálnej politiky a politiky zamestnanosti a vytvárať trvalo udržateľný rast“. Hlasoval som za uznesenie v nádeji, že vytvoríme monitorovací mechanizmus, ktorý tvrdo zasiahne proti nečestným politickým subjektom.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Objavujú sa snahy znížiť hospodárske a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi prostredníctvom využitia Európskeho sociálneho fondu. V záujme istoty pracovných miest a zamestnávania európskych pracovníkov je preto oveľa perspektívnejšie začať s opatreniami v oblasti kvalifikácie. Musíme naplno využiť potenciál, ktorý máme, aby obchod a priemysel nemohli dovážať obrovské množstvo lacných zahraničných odborníkov a vyhovárať sa na nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. V tejto súvislosti by sme mali odmietnuť aj rôzne „karty“, o ktorých sa uvažuje. Ak však schválenie a realizácia projektov spôsobujú v mnohých regiónoch problémy a ak napríklad francúzsky PPP vzdelávací program čaká na platby tri roky, pretože v bruselskej byrokracii sa zmenili právomoci, potom fond neplní svoje poslanie. V každom prípade si však musíme ujasniť, že sa treba viac zamerať na malé a stredné podniky ako „skutočných“ zamestnávateľov. Keďže toto uznesenie s týmito úvahami v zásade súhlasí, no obsahuje niekoľko nedostatkov, zdržal som sa hlasovania.

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Dnes sme v pléne hlasovali o návrhu uznesenia o budúcnosti Európskeho sociálneho fondu. Ako je dobre známe, Európsky sociálny fond zohráva kľúčovú úlohu v podpore stratégie Európa 2020, ktorej hlavným cieľom je dosiahnuť inkluzívny rast, zníženie chudoby, zvýšenie zamestnanosti a úrovne vzdelávania s konečným cieľom zvýšiť počet a kvalitu pracovných miest. Z tohto hľadiska možno pochopiť zásadný význam fondu ako politického nástroja a jeho dvojnásobnú hodnotu v podpore politiky zamestnanosti a politiky súdržnosti na jednej strane a v reálnom a vyváženom regionálnom rozvoji na strane druhej. Tento posledný aspekt – a tým sa blížim k záveru – má mimoriadny význam v tom, že Európu nemôžeme považovať za skutočne kompletnú, súdržnú a jednotnú, kým všetky jej spoločenstvá nebudú skutočne rozvinuté a nedosiahnu čo najstabilnejšiu a zároveň čo najrovnomernejšiu úroveň rastu. Nesmieme zabúdať najmä na regióny južnej Európy – mobilizácia fondov pre regióny východnej Európy, hoci správna a náležitá, sa nesmie uskutočňovať na úkor regiónov, ktoré sú srdcom a dušou Európy.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Podporili sme text, ktorý okrem iného poukazuje na kľúčovú úlohu Európskeho sociálneho fondu (ESF) pri vytváraní pracovných miest a pracovných príležitostí, podpore prispôsobovania zručnosti pracovníkov požiadavkám trhu práce, zaradení pracovníkov na pracovný trh a podpore sociálneho začlenenia. Text upriamuje pozornosť na štyri usmernenia týkajúce sa politík zamestnanosti, ktoré prijal Európsky parlament, a víta skutočnosť, že ich ciele zahŕňajú podporu zamestnanosti a boj proti chudobe v rámci začlenenia a opätovného začlenenia do pracovného života prostredníctvom odbornej prípravy. Zdôrazňuje aj to, že výrazný pokrok, ktorý sa dosiahol pri plnení cieľov stratégie Európa 2020, najmä v oblasti zamestnanosti a sociálnych otázok, má zásadný význam, pokiaľ ide o dôveryhodnosť tejto stratégie.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Uznesenie má mimoriadny význam v tom, že upriamuje pozornosť na kľúčovú úlohu Európskeho sociálneho fondu v zlepšovaní zamestnanosti a zvyšovaní kvality pracovných miest. Kladie veľký dôraz na systémy vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy (OVP), dôstojnú prácu, rodovú rovnosť a na zabezpečenie toho, aby ľudia, ktorí sú v súčasnosti vylúčení z trhu práce, mohli mať k nemu prístup. Kríza, žiaľ, skomplikovala mladým ľuďom prístup na pracovný trh a spôsobila, že starší pracovníci stratili zamestnanie. Je dôležité zvýšiť potenciál štrukturálnych fondov na podporu tých, ktorí čelia riziku vylúčenia, s cieľom optimalizovať výsledky sociálnej politiky a vytvárať všeobecne prospešný trvalo udržateľný rast.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Cieľom Európskeho sociálneho fondu (ESF) je podporiť pracovné príležitosti a geografickú a pracovnú mobilitu zamestnancov v Európskej únii a uľahčiť zavádzanie zmien v odvetviach priemyslu a vo výrobných systémoch. Na tento účel je najdôležitejšia odborná príprava a rekvalifikácia, najmä v čase hospodárskej krízy a rastúcej nezamestnanosti, akej sme dnes svedkami. Cieľom ESF je zlepšiť pracovné príležitosti občanov a pomôcť zvýšiť ich životnú úroveň. Preto je ESF dôležitým nástrojom. Vytváranie pracovných miest a podpora zamestnateľnosti sú prostriedkami na splnenie cieľa posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v Únii. Je potrebné podporiť súčinnosť medzi rôznymi politikami EÚ v snahe splniť ciele stratégie Európa 2020 v oblasti rastu a zamestnanosti. Nesúhlasím však s tým, aby sa ESF ako nástroj financovania odčlenil od ostatných štrukturálnych fondov a riadil sa vlastnými pravidlami a rozpočtom. Myslím si, že súčinnosť vytvoríme skôr vtedy, ak nebudeme zavádzať takéto rozdeľovanie európskych fondov, ale sa zameriame na zlepšenie koordinácie medzi rôznymi nástrojmi a budeme ich účinnejšie využívať.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Súčasťou dnešnej rozpravy o budúcnosti politiky súdržnosti po roku 2013 je aj záväzok Parlamentu prijatý v uznesení, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby Európsky sociálny fond naďalej zostal súčasťou celkovej stratégie financovania súdržnosti. Potrebujeme však zvýšiť flexibilitu a zjednodušiť pravidlá týkajúce sa fondu. ESF môže fungovať ako hlavný nástroj na splnenie cieľov stratégie Európa 2020 tým, že sa zameria na zručnosti a pracovné miesta v EÚ. Aby sme to dosiahli, potrebujeme mať istotu, že ESF zostane súčasťou politiky súdržnosti.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Európsky parlament hlasoval za uznesenie o budúcnosti Európskeho sociálneho fondu (ESF).

V čase, keď ESF čelí spochybňovaniu najmä zo strany predsedu Komisie, ktorý by chcel tento fond začleniť do oveľa väčšieho fondu s menej ambicióznymi cieľmi, má podpora ESF v radoch Európskeho parlamentu veľký význam.

Uznesenie podporuje úlohu ESF v regionálnej a sociálnej politike EÚ a žiada zjednodušenie postupov pri rozdeľovaní prostriedkov. Takéto neprimerane reštriktívne postupy však neuľahčujú rozdeľovanie prostriedkov spôsobom, ktorý by skutočne vyhovoval potrebám obyvateľstva a spôsobujú aj to, že prostriedky sa nevyužijú, ako to bolo konkrétne vo Francúzsku, čo je samo osebe škandál.

Mrzí ma však, že v uznesení sa okrem iného zachováva dogma „modernizácie vzdelávacieho systému“ a že obsahuje výzvy, aby sa vzdelávací systém prispôsoboval výhradne potrebám firiem s cieľom zlepšiť prístup na trh práce.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Európsky sociálny fond zohráva kľúčovú úlohu v zlepšovaní situácie v zamestnanosti a vytváraní pracovných miest. Podporujem priority uvedené v návrhu uznesenia, ktoré žiadajú modernizáciu vzdelávacích systémov (vrátane ich rozšírenia o odbornú prípravu, ktorá sa prispôsobí potrebám MSP), podporu dôstojnej práce a, samozrejme, rodovú rovnosť vytváraním podmienok na zosúladenie pracovného a súkromného života. Je potrebné urobiť všetko preto, aby sa zabezpečilo, že politiky a nástroje EÚ budú fungovať spoločne koordinovaným spôsobom a že sa budú vzájomne podporovať (odsek 13 správy).

  Predsedajúci. – Zápisnica z dnešného rokovania bude Parlamentu predložená na schválenie na začiatku nasledujúcej schôdze.

Ak nie sú žiadne námietky, uznesenia prijaté na dnešnom zasadnutí budú okamžite odovzdané príjemcom a orgánom, ktoré sú v nich uvedené.