Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 18. októbra 2010 - Štrasburg

17. Jednominútové vystúpenia (článok 150 rokovacieho poriadku)

Predsedajúci. – Ďalším bodom programu sú jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu.

  Íñigo Méndez de Vigo (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, dňa 14. 2. 2008, ako valentínsky darček, Konferencia predsedov rozhodla, že medziskupiny sa budú stretávať len vo štvrtok.

Odvtedy sme sa snažili túto otázku vyriešiť. Nepodarilo sa nám to. Teraz sa medziskupiny musia stretávať v nevyhovujúcom termíne. Takmer nikdy nemajú k dispozícii miestnosti a nikdy nemajú tlmočníkov.

Dnes sa k vám neprihováram len ako predseda medziskupiny pre chudobu a ľudské práva, ale aj s mandátom väčšiny medziskupín Parlamentu, a teda aj poslancov Parlamentu, ktorí sú ich členmi. Formálne vyzývam Konferenciu predsedov, aby prehodnotila a zrušila rozhodnutie zo 14. 2. 2008, vrátila sa k pôvodnej situácii a dala medziskupinám voľnosť.

Ak tak neurobí, pri všetkej úcte by som chcel povedať, že túto záležitosť predložíme na plenárnom zasadnutí Parlamentu, na ktorom sa rozhodne o tom, kto tu má posledné slovo, čiže Parlament.

  Evgeni Kirilov (S&D). – (BG) Dnes si pripomíname 85. výročie uzatvorenia Zmluvy z Ankary medzi Bulharskom a Tureckom. Táto zmluva sa zaoberá problematikou vlastníckych práv takmer 350 000 tráckych Bulharov, ktorí boli násilím vyhnaní z Turecka na začiatku minulého storočia. Niektorí z nich sú stále nažive, pričom počet ich potomkov dosahuje takmer 800 000.

O problematike skonfiškovaného majetku Trákov diskutovali obe krajiny pri mnohých príležitostiach, a to aj na najvyššej úrovni a v pracovných skupinách, avšak bez výsledku. Turecko považuje týchto ľudí za vysídlené osoby, ale početné historické skutočnosti a dokumenty vrátane Protokolu Ligy národov o utečeneckej pôžičke pre Bulharsko z roku 1926 dokazujú, že majú štatút utečencov.

Pán premiér Erdoğan už predložil jeden návrh, a to aby sa osoby, ktoré majú doklady o vlastníctve, obrátili na turecké súdy. Takéto doklady existujú, ale je nemorálne žiadať ich od ľudí, ktorí už nežijú a pri úteku len o vlások unikli smrti. Európsky parlament v uznesení z 21. 5. 2008 žiadal Turecko o zlepšenie dialógu s Bulharskom v tejto súvislosti. Úprimne dúfam, že dobrá vôľa zvíťazí v záujme dobrých susedských vzťahov.

  Ramon Tremosa i Balcells (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, ako pravdepodobne viete, v sektore mlieka panuje jednoznačná asymetria medzi poľnohospodármi a odvetvím distribúcie mlieka v súvislosti s vyjednávacou silou. Táto asymetria a kolísanie cien mlieka sa v predchádzajúcich rokoch zvýšili, pričom došlo k poklesu ziskov a predvídateľnosti zo strany výrobcov mlieka.

V záujme riešenia tohto problému plne podporujem vytvorenie európskej agentúry pre dohľad nad sektorom mlieka, ktorá by podporila uzatvorenie lepších dohôd v súvislosti s množstvom a cenami mlieka. Táto agentúra by pod dohľadom Európskej Komisie určovala potreby trhu a pravidelne by sledovala vývoj nákladov na výrobu mlieka. Tento systém by sektoru mlieka poskytol vyššiu úroveň stability a umožnil by zníženie súčasných verejných dotácií.

  Michael Cramer (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v piatok 15. 10. denník Rheinische Post uverejnil článok o pánovi Siimovi Kallasovi, komisárovi pre dopravu, ktorý sa podľa všetkého vyjadril, že vysokorýchlostné železničné spojenie medzi Parížom a Bratislavou je zvlášť významnou transeurópskou osou medzi východom a západom a že Komisia považuje jeho výstavbu za mimoriadne dôležitú. Ďalej uviedol, že projekt Stuttgart 21 je kľúčovým prvkom tejto hlavnej trate.

Ide tu o nejakú kačicu? Koordinátor tohto projektu pán Péter Balázs opakovane povedal, že hoci táto trať je súčasťou projektov transeurópskej siete, stanice sú vnútroštátnou záležitosťou. So zreteľom na obmedzené finančné zdroje na rozvoj transeurópskej dopravnej siete musia stanice, ako aj celú príslušnú infraštruktúru, financovať samotné orgány na miestnej, regionálnej a národnej úrovni.

Chcel by som požiadať pána komisára Kallasa, aby potvrdil doterajšie stanovisko Komisie prostredníctvom vyhlásenia pre tlač a aby zreteľne uviedol, že Európska únia nebude spolufinancovať podzemnú stanicu v Stuttgarte.

  Marisa Matias (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predsedajúci, súčasným heslom v Bruseli sú úsporné opatrenia, úsporné opatrenia, úsporné opatrenia. Následky sú, žiaľ, zreteľné. Plány stability a rastu nie sú ničím iným ako kolektívnym okrádaním pracovníkov a dôchodcov, čiže európskej verejnosti. Z nejakého dôvodu sme boli svedkami vlny bezprecedentných generálnych štrajkov po celej Európe. Najprv vypukli v Grécku, Španielsku a Francúzsku. V novembri sú naplánované v Taliansku a 24. 11. v Portugalsku. To je ale iba začiatok.

Preto sa pýtam: koľko generálnych štrajkov a demonštrácií ešte musí vypuknúť, koľko hlasov ešte musí zaznieť, kým dôjde k ústupu, zrušeniu bruselského konsenzu a rešpektovaniu ľudí? Vážený pán predsedajúci, tieto opatrenia nebojujú proti kríze, ale viedli k jej prehĺbeniu a chcela by som požiadať o zavedenie iných, spravodlivejších opatrení. Pýtam sa: na čo vlastne čakáme?

  Nikolaos Salavrakos (EFD). – (EL) Vážený pán predsedajúci, podľa správ uverejnených v gréckej tlači a oficiálnych zdrojov gréckej vlády, z ktorých žiadne neboli spochybnené, došlo k znepokojujúcemu zvýšeniu počtu cudzincov prechádzajúcich cez severné hranice Grécka bez dokladov. Vďaka činnosti agentúry Frontex sa výrazne znížil počet cudzincov vstupujúcich na grécke územie cez severovýchodnú námornú hranicu. Takéto výsledky sa jej však nepodarilo dosiahnuť v prípade severnej pozemnej hranice, cez ktorú v súčasnosti prechádzajú tisíce cudzincov, čím vzniká nová problémová oblasť. Podľa všetkého bolo v pohraničnom meste Orestias zatknutých o 640 % viac cudzincov oproti predošlému roku, pričom na ostrovoch tento počet klesol o 80 %.

So zreteľom na tieto skutočnosti navrhujem, aby Parlament prijal mimoriadne uznesenie: v prvom rade je nutné zriadiť stanovisko agentúry Frontex na tureckej strane rieky Evros, ďalej je nutné odsúdiť Turecko, ktoré prijíma veľmi štedré finančné zdroje z Európskej únie na prisťahovalectvo, ale nedodržiava svoje záväzky vyplývajúce z Ankarského protokolu, a v neposlednom rade je nutné zrevidovať problematiku nezákonného prisťahovalectva, ktorá je celoeurópskym problémom.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Dámy a páni, dnes by som chcel hovoriť o katastrofe v Maďarsku súvisiacej s únikom červeného kalu. V prvom rade by som chcel poďakovať všetkým, ktorí v danom období pomohli obetiam a ich príbuzným. Na tejto katastrofe je najtragickejšie to, že všetkému, čo sa stalo a čo si, žiaľ, vyžiadalo viacero životov, bolo možné predísť. Je povinnosťou Európskej únie predchádzať takýmto katastrofám. V tejto súvislosti je nutné zrevidovať privatizačné zmluvy uzatvorené v stredoeurópskom regióne, ktoré nie sú ničím iným ako ekvivalentom plienenia a ktoré poskytli moc podozrivým postkomunistickým finančným kruhom. V prípade potreby je navyše nutné zoštátniť spoločnosti, ktoré boli národu odňaté nezákonne. Tieto finančné kruhy už neberú ohľad na zamestnancov, pričom ich ziskuchtivé praktiky nezastavila ani ekologická katastrofa. V tejto súvislosti by som chcel požiadať Európsku úniu o pomoc.

  Alf Svensson (PPE). – (SV) Problematika životného prostredia a klímy sa týka nás všetkých. Ako vieme, má celosvetový rozmer. Je úplne zrejmé, že EÚ musí zohrávať vedúcu úlohu v boji o zabezpečenie dobrých životných podmienok.

Odborníci na životné prostredie tvrdia, že po priemysle sú druhou najhlavnejšou príčinou poškodzovania klímy a druhým najväčším zdrojom emisií primitívne kozuby a variče v chatrčiach a búdach v celej Afrike, Ázii a Južnej Amerike.

Uvedomili si to aspoň niektoré národy, ktoré sa zameriavajú na ochranu životného prostredia. Dnes existujú jednoduché solárne sporáky, ktoré za málo peňazí odstraňujú 95 % týchto toxických emisií, ktoré pri spaľovaní produkuje čierne uhlie, hnojivo a iné palivá.

Z výpočtov ďalej vyplýva, že takmer dva milióny ľudí umiera predčasne z toho dôvodu, že sú nútení dýchať tieto plyny, a to je to najdôležitejšie, čo si musíme uvedomiť.

Dúfam, že EÚ spoločne s USA, ktoré preukázali, že si uvedomujú tento problém, sa budú aktívne zaujímať o tieto neobyčajne konkrétne prostriedky zamerané na záchranu ľudí a životného prostredia.

  Iosif Matula (PPE). – (RO) Len nedávno boli prijaté konkrétne opatrenia na posilnenie energetickej bezpečnosti Európskej únie prostredníctvom zabezpečenia zemného plynu z viacerých zdrojov s cieľom predísť novej plynovej kríze v Európe. Mám na mysli otvorenie plynovodu Arad – Szeged, prepojenie Rumunska a Maďarska, k čomu prispelo aj financovanie zo strany Európskej únie.

Táto investícia je teda nielen úspešným krokom, ale aj modelom spolupráce medzi krajinami EÚ.

Plánované prepojenia na európskej úrovni spolu so základným zariadením na prepravu plynu v oboch smeroch do roku 2014, ako aj ložiská plynu poskytujú všetkým krajinám v tomto regióne väčšiu energetickú nezávislosť. Európske štáty si budú môcť v prípade nových plynových kríz navzájom pomáhať.

Ďalším rovnako dôležitým hľadiskom je stanovenie ceny plynu na regionálnej úrovni, nie na základe rokovaní s jedným dodávateľom. Dúfam, že dokončenie plynovodu Arad – Szeged poskytne potrebný impulz nielen projektu plynovodu Nabucco, ale aj projektu AGRI, ktorý sa bude využívať na prepravu zemného plynu do Európy trasou vedúcou cez Azerbajdžan, Gruzínsko a Rumunsko.

  Alexander Mirsky (S&D). – (LV) Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som poukázať na jednu osobitosť našej práce. Vo štvrtok odchádzajú zo Štrasburgu takmer všetci poslanci Európskeho parlamentu o 13.30 hod. Všetkým je dobre známe, že v tomto čase premáva mimoriadny vlak. Vysvetlite mi, prosím, logiku tohto postupu. Prečo na plenárnych zasadnutiach vždy hlasujeme o ľudských právach o 16.00 hod.? Prečo naplánujete hlasovanie, keď viete, že 95 % poslancov sa na zasadnutí nezúčastňuje? Je to úplný nezmysel. Som presvedčený, že moje vystúpenie nebude mať žiadny účinok. A to je taktiež veľmi smutné, vážený pán predsedajúci. Ďakujem.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D). – (RO) V Rumunsku, členskom štáte Európskej únie, jedna z vládnych strán porušuje demokraciu, a to bez akéhokoľvek strachu z následkov. Predsedníčka poslaneckej snemovne, jednej z dvoch snemovní rumunského parlamentu, spočítala 80 poslancov, ktorí boli prítomní v snemovni, a vyhlásila, že výsledný počet je 170.

Bolo to vo chvíli, keď sa hlasovalo o zákone, ktorý má obrovský význam pre veľký počet rumunských občanov. Išlo o návrh nového dôchodkového zákona, ktorého cieľom bolo nadmerne zvýšiť vek odchodu do dôchodku, stanoviť rovnaký vek odchodu do dôchodku pre ženy aj mužov a urobiť prepočítanie v záujme skutočného zníženia výšky dôchodku veľkého počtu dôchodcov.

Napriek tomu, že opozícia bola zásadne proti týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom a v čase hlasovania nebola prítomná v snemovni, tento podvod odhalili kamery. Ak by však opozícia a tlač odvtedy proti tomuto činu každý deň neprotestovali, rumunský prezident by dnes tento zákon oficiálne vyhlásil za platný.

  Olle Schmidt (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, švédskej vláde dnes bolo doručené právne stanovisko v súvislosti s prípadom Dawita Isaaka, ktorý je deväť rokov väznený v Eritrei. Dawit Isaak je švédsky novinár, ktorý bol uväznený za slobodu prejavu.

V zmysle právneho stanoviska založeného na Európskom dohovore o ľudských právach a judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva sú Švédsko, členské štáty EÚ, ako aj samotná EÚ povinné použiť všetky dostupné diplomatické a právne prostriedky, aby Dawitovi Isaakovi zabezpečili jeho základné práva. Eritrea je jednou z najchudobnejších krajín sveta, ktorá je závislá od pomoci zo strany Európskej únie. Musíme požadovať okamžité prepustenie Dawita Isaaka výmenou za finančnú pomoc.

Zajtra sa v Európskom parlamente stretne brat Dawita Isaaka s predsedom Parlamentu a pánom komisárom Piebalgsom, pričom zároveň predloží právne stanovisko európskym inštitúciám. Dúfam, že to donúti európske inštitúcie vyvinúť väčší tlak na prezidenta Eritrey, aby prepustil Dawita Isaaka a zachránil mu tak život.

  Joe Higgins (GUE/NGL). – Vážený pán predsedajúci, v septembri som strávil týždeň v Kazachstane v rámci delegácie Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice. Kazachstan je pod vládou pána prezidenta Nazarbajeva totalitnou diktatúrou, v ktorej sa systematicky potláčajú ľudské práva.

Stretli sme sa s mnohými skupinami, ktoré bojujú za ľudské a politické práva a práva pracovníkov. Bolo nám predložené desivé svedectvo o príšernom režime extrémnej brutality v mnohých kazašských väzniciach, v ktorom nedávno prepustení väzni opisujú ohavné ponižovanie a systematické kruté mlátenie, brutálne znásilňovanie a iné mučenie väzňov.

V tejto súvislosti je hanebné, že Kazachstan sa stal predsedom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na rok 2010, pričom v decembri sa v hlavnom meste Astana má konať významný samit vedúcich predstaviteľov štátov OBSE. Je zahanbujúce, že pán prezident Nazarbajev, ktorý je zodpovedný za túto nočnú moru, príde budúci týždeň na oficiálnu návštevu Európskej únie a prijme ho predseda Parlamentu pán Buzek, predseda Komisie pán Barroso a iní. Prijmú ho, samozrejme, vďaka obrovským obchodom s ropou a zemným plynom, ktoré realizujú spoločnosti EÚ v Kazachstane, ja však žiadam, aby spomínaní predstavitelia poukázali na túto problematiku ohavného porušovania ľudských práv a žiadali, aby pán prezident Nazarbajev vykonal overiteľné opatrenia na ukončenie tohto zaobchádzania.

  Oriol Junqueras Vies (Verts/ALE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, v predchádzajúcich týždňoch začalo viac ako 30 ľudí z kmeňa Mapuče držať protestnú hladovku proti militarizácii svojej krajiny, v ktorej sa uplatňuje dvojaká občianska a vojenská právomoc, ako aj právne predpisy o boji proti terorizmu účinné od obdobia vojenskej diktatúry. Napriek tomuto všetkému sa dve väčšinové skupiny tohto Parlamentu nedohodli na naliehavom humanitárnom uznesení.

Protestná hladovka sa už skončila, ale základné dôvody, ktoré ju vyvolali, ešte vždy existujú, ako v apríli minulého roka podotkol spravodajca Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva.

Čile musí rešpektovať Deklaráciu o právach pôvodného obyvateľstva a Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 169 o práve na predchádzajúcu konzultáciu a slobodný a informovaný súhlas tohto obyvateľstva v súvislosti so všetkými právnymi predpismi, ktoré zasahujú do ich práv a záujmov. Európsky parlament musí využiť všetky možné politické nástroje na to, aby zabezpečil, že čílska vláda bude rešpektovať medzinárodné právo a dohody so samotnou Európskou úniou.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Chcel som vyjadriť svoj názor na nadchádzajúcu rozpravu Národného zhromaždenia Bulharskej republiky o referende o členstve Turecka v Európskej únii, ktoré sa má konať. Nahneval ma však výrok kolegu poslanca z druhej strany Parlamentu pána Kirilova, ktorý prakticky doslovne zopakoval prejav predsedu našej strany pána Volena Siderova spred niekoľkých dní v bulharskom Národnom zhromaždení.

Chcel by som však doplniť to, čo povedal pán Kirilov. Vážení kolegovia poslanci, títo ľudia, ktorí boli vyhnaní z východnej Trácie, nemajú doklady o svojom majetku. Opustili svoje deti a nechali ich napospas smrti, pretože plačúce deti ich prezradili Turkom, ktorí týchto ľudí prišli chytiť a zabiť.

Turecko je krajina, ktorá je hrdá na svoju históriu genocídy, keďže akt genocídy z roku 1913, v rámci ktorého bolo zmasakrovaných 50 000 Bulharov a 300 000 bolo vyhnaných z východnej Trácie, bol generálnou skúškou genocídy v Arménsku, ktorú Osmani neuznali. Práve preto je posolstvom Útoku: „áno“ referendu o členstve Turecka v Európskej únii a „nie“ členstvu Turecka v Európskej únii.

  Theodoros Skylakakis (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán Jean-Claude Juncker včera povedal, že nátlak na grécku vládu, aby prijala primerané opatrenia, sme vyvíjali od roku 2008, ale že sme problémy nezverejnili, pretože Euroskupina je neoficiálnym orgánom. Komisia naznačila, že grécky deficit za rok 2009 dosiahne vyše 15 % v porovnaní s predpokladom vo výške 5 % z mája 2009.

Kladiem si otázku: ako možno prehliadnuť 10 percentuálnych bodov HDP? Neboli si toho ministri financií vedomí, keď sa stretli v Rade Ecofin, ktorá bola kompetentnou inštitúciou namiesto Euroskupiny? Problémom teda nebola ani tak neschopnosť urobiť predpoveď, ako skôr splnenie politických kritérií. Nemali grécki občania ako európski daňoví poplatníci právo byť o tom informovaní? Nevyhnutne potrebujeme nezávislejšie orgány, ktoré by monitorovali finančné kritériá a predovšetkým spravodlivé a automatické uplatňovanie pravidiel na všetkých bez rozdielu.

  Crescenzio Rivellini (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, samit EÚ – Čína, ktorý sa konal 6. 10. v Bruseli, sa skončil v napätí, keďže plánovaná záverečná tlačová konferencia bola zrušená z lakonických logistických dôvodov. Na pozadí tejto situácie bol prejavený nesúhlas v súvislosti s problematikou výmenného kurzu jüanu, ktorý sa v eurozóne považuje za príliš nízky.

Európska únia požiadala čínskeho premiéra o zhodnotenie meny a ukončenie nespravodlivých obchodných praktík, ktoré dlhé roky vyvolávali tarifné vojny, pričom túto skutočnosť označila ako základný predpoklad reagovania na problematiku uznania Číny ako trhového hospodárstva.

Od júna čínska mena posilnila o 2,15 % oproti doláru, ale je o 9,4 % slabšia oproti euru. Sú to veľmi zlé správy pre vývoz z eurozóny, v neposlednom rade preto, lebo Európa je podľa všetkého jedinou mocnosťou, ktorá nemá mechanizmy na devalváciu vlastnej meny.

Vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou máme nevýhodu z dôvodu zmluvných rozdielov medzi zamestnancami, cien surovín a protekcionistických a nezodpovedných obchodných politík tejto krajiny. Je preto nemožné konkurovať, keď aj samotné euro je precenené. O dva týždne sa pokúsime vyriešiť tieto body s európskou delegáciou.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) V čase, keď je problematika obmedzenia prepravy potravinových výrobkov na dlhé vzdialenosti čoraz naliehavejšia, pričom sa podporuje miestna výroba a prispôsobuje sa požiadavkám trhu, je nevyhnutné podporiť výrobu ovčieho mäsa v EÚ.

Je neprípustné, aby sa na trh EÚ dodávalo ovčie mäso zo vzdialenosti tisícok kilometrov za prehnané ceny, kým naši výrobcovia sú nútení predávať svoje výrobky za smiešne ceny a odchádzať z tohto sektora.

Rumunsko je v rámci členských štátov Európskej únie na piatom mieste, pokiaľ ide o počet oviec, ten však klesol o vyše 40 %. Napriek tomu je vývoz ovčieho mäsa dôležitou súčasťou nášho hospodárstva.

So zreteľom na tieto faktory a na skutočnosť, že z dlhodobého hľadiska by mohli vzniknúť vážne spoločenské, hospodárske a environmentálne následky, ktoré by spôsobili zánik dlhoročnej tradície, Rumunsko podporuje kroky Írska a netrpezlivo očakáva náležité podporné opatrenia Komisie a Rady, ktoré zastavia rastúci pokles v rámci odvetvia ovčieho mäsa v Európskej únii.

  Kriton Arsenis (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, najhoršiu potravinovú krízu sme zažili v roku 2008. Cena obilnín sa prudko zvýšila, následkom čoho boli mnohé veľké národy, predovšetkým v Afrike, nútené hladovať. V tom istom čase sme zaznamenali najvyššiu úroveň produkcie obilnín. Vina za tento paradox bola pripisovaná biopalivám. Nakoniec sa ukázalo, že vinu niesli úverové spoločnosti, ktoré potom, ako prestali hrať hry na mimoburzovom trhu NASDAQ a potom, ako praskli bubliny na trhu s nehnuteľnosťami, obrátili pozornosť na štátny dlh a ceny za základné potraviny v záujme špekulácií.

Tieto hry ochudobnili milióny našich spoluobčanov na celom svete. Už nemôžeme dovoliť, aby tieto spoločnosti konali beztrestne, a musíme pre ne stanoviť jasný operačný rámec na európskej a celosvetovej úrovni.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Dnes je Európsky deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Toto si zaslúži našu plnú pozornosť a mali by sme žiadať viac ako len vyslovovanie obyčajných fráz o tejto tragédii, ktorá len v EÚ v súčasnosti zasahuje státisíce ľudí každý deň. Sú obeťami moderného otroctva založeného na hlade a extrémnej chudobe, ktoré zasahujú viac než 1 miliardu ľudí na celom svete. Ide o pochmúrnejšiu stránku kapitalistického vykorisťovania a následkov kolonializmu a neokolonializmu, za ktoré sú z veľkej časti zodpovedné viaceré európske veľmoci.

Medzi včerajšou spomienkou na Medzinárodný deň odstraňovania chudoby a dnešným Európskym dňom boja proti obchodovaniu s ľuďmi teda existuje symbolické prepojenie. Boj proti chudobe a obchodovaniu s ľuďmi si vyžaduje celosvetové opatrenia, ktoré zahŕňajú skoncovanie s neoliberálnymi politikami a pevný záväzok v súvislosti so sociálnym rozmerom makroekonomických politík v záujme zabezpečenia politiky založenej na rozvoji a sociálnom pokroku, čo požadovala verejnosť a pracovníci na demonštráciách v rámci Európy.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dnes, 67 rokov po zosadení diktátora Benita Mussoliniho, sa v Južnom Tirolsku ešte stále ponechávajú a zachovávajú fašistické pamätníky, ktoré prechádzajú rozsiahlou obnovou. Obyvateľom Južného Tirolska deň čo deň pripomínajú spáchanú nespravodlivosť. Nie je to hodné zjednotenej Európy 21. storočia. Pred mnohými rokmi vtedajší európsky komisár pán Franco Frattini navrhoval celoeurópsky zákon zakazujúci všetky nacistické symboly. Logickým následkom tohto kroku by bolo to, že v rámci kampane proti nacistickým symbolom by boli zakázané aj fašistické pamätníky v Južnom Tirolsku a bolo by ich nutné odstrániť. Návrh pána Frattiniho vyšiel nazmar a teraz nastal čas na nový pokus.

Komisia by mala jednoznačne stanoviť, že porušovanie práv menšín je porušovaním hodnôt EÚ. Článok 2 Lisabonskej zmluvy vyžaduje bližšie objasnenie. Okrem toho musíme preskúmať, ako sú chránené menšiny, pričom je nutné oficiálne stanoviť záväzné sankcie.

  Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Európska únia vyhlásila rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Dňa 17. 10. 2010 sa konalo 23 spomienkových osláv pri príležitosti Medzinárodného dňa odstraňovania chudoby, ktorý vyhlásila OSN. V tento deň sa organizovali špeciálne podujatia po celom svete s cieľom prejaviť solidaritu a pochopenie pre potreby sociálne vylúčených osôb.

Cieľom Medzinárodného dňa odstraňovania chudoby je predovšetkým informovať verejnosť o potrebe odstrániť chudobu na celosvetovej úrovni, najmä v rozvojových krajinách, a zdôrazniť skutočnosť, že boj proti chudobe je našou prioritou. Je taktiež dôležité venovať zvýšenú pozornosť príčinám a následkom chudoby v Európe. Opakujem, v Európe. Preto je zavedenie programu Európskej únie na distribúciu potravín zdarma medzi najchudobnejších ľudí za cenu 500 miliónov EUR ročne také dôležité. Iniciatíva zameraná na pripomínanie si Medzinárodného dňa odstraňovania chudoby je veľmi užitočná, pretože nám pomôže uvedomiť si rozsah chudoby na celosvetovej úrovni a nájsť príčiny a riešenia tohto problému. Ďakujem.

  Sergio Gutiérrez Prieto (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, počas Medzinárodného dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi na účely sociálneho vykorisťovania boli predložené isté údaje, ktoré by nás mali prinútiť k tomu, aby sme konali ako politickí predstavitelia.

Viac ako 90 % prostitúcie v Európe vzniká na základe vydierania a nátlaku. V súvislosti s týmito údajmi by sme si mali položiť otázku, či robíme všetko potrebné na ochranu dôstojnosti a integrity tisícok žien, ktorých práva taktiež chráni Charta základných práv, ktorú sme prijali spolu s Lisabonskou zmluvou.

Nehovoríme o „najstaršom remesle na svete“, ale o jedinej forme otroctva, ktorú sa nám zo starej Európy nepodarilo odstrániť. Krajiny, ako napríklad Španielsko, v tejto súvislosti vynakladajú značné úsilie, pričom stíhajú obchodníkov s ľuďmi, zvyšujú informovanosť verejnosti a podporujú plány opätovného začlenenia žien, ktoré sú obeťami tejto činnosti. To nestačí. Európa musí predstavovať jednotnú oblasť, ktorá musí konať a spĺňať svoje záväzky.

Ďalšia smernica o obchodovaní s ľuďmi je príležitosťou konať na základe dopytu priemyslu prostredníctvom vzdelávania a je nutné, aby napríklad v súvislosti s dodávkou sťažila reklamu vo všetkých druhoch médií, ako aj zvýšila bilaterálnu spoluprácu s tretími krajinami s cieľom bojovať proti tejto pohrome od zdroja.

Máme príležitosť. Chcel by som dať túto problematiku do pozornosti Parlamentu, aby bola aj naďalej prioritou v súvislosti s právami občanov.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) je podľa svojho štatútu nezávislým zdrojom vedeckého poradenstva v oblasti rizík súvisiacich s potravinovým reťazcom. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som povedať, že mám o tom svoje pochybnosti, a nie som sám.

Zoberme si jeden konkrétny príklad: mnohé štáty, ako napríklad Dánsko a Francúzsko, zakázali používanie bisfenolu A pri výrobe dojčenských fliaš na základe veľkého množstva štúdií, ktoré preukázali jeho škodlivosť. EFSA však naďalej povoľuje používanie tejto látky vo výrobkoch určených na konzumáciu, čo je zjavné porušovanie zásady predbežnej opatrnosti.

EFSA navyše schválila každú žiadosť o používanie geneticky modifikovaných organizmov, ktorá jej bola doručená. Avšak týchto žiadostí bolo celkom 125. Nepovažujete to za zvláštne? Pán Dalli, komisár, ktorý je za to zodpovedný, sa minulý týždeň dištancoval od EFSA v súvislosti s bisfenolom A, pričom Rada požaduje podrobnosti o spôsobe fungovania úradu od roku 2008.

Mojou minimálnou požiadavkou je preto spoločné vypočutie EFSA zo strany parlamentného Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, pokiaľ možno čo najskôr. Musíme vyvrátiť pochybnosti, ktoré visia nad úradom EFSA, a zabezpečiť lepšiu ochranu verejnosti a jej zdravia, ktoré je v ohrození.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D). – (RO) Svoj prejav by som chcel adresovať predsedovi Európskeho parlamentu pánovi Jerzymu Buzekovi.

Keďže pán predseda Buzek pred niekoľkými mesiacmi navštívil Rumunsko, zúčastnil sa na plenárnom zasadnutí rumunského parlamentu a podporil vládu Demokraticko-liberálnej strany (PDL), ako aj úsporné opatrenia, ktoré presadzuje, chcel by som mu povedať, že Rumunsko už viac ako mesiac nemá parlament. Už viac ako mesiac sa v rumunskom parlamente nekonajú schôdze ani neprijímajú rozhodnutia z dôvodu zmanipulovaného schválenia dôchodkového zákona, ako spomenula pani kolegyňa Daciana Sârbuová.

So zreteľom na skutočnosť, že rumunský prezident pán Traian Băsescu k tejto skutočnosti nezaujal stanovisko, ani tieto praktiky neodmietol, keďže PDL ich pravidelne podporuje, pričom podvod sa stáva bežne používanou praktikou v rumunskom parlamente, veľmi by ma zaujímalo, či pán Buzek naďalej podporuje PDL a rumunské orgány a či by ešte aj dnes navštívil rumunský parlament a podporil vládu pána Boca.

  Slavi Binev (NI). – (BG) Domnievam sa, že Európska únia aj my všetci sa snažíme dostať Európu z recesie. Niektoré krajiny sa z recesie spamätávajú, ale v iných krajinách sa, nanešťastie, z nejakého dôvodu prehlbuje. Domnievam sa, že obnova a konsolidácia európskeho trhu patrí k prioritám každého členského štátu.

Z tohto dôvodu ma hlboko znepokojuje zámer Európskej únie poskytnúť Pakistanu režim bezcolného obchodu. Uvedomujem si, že Pakistan utrpel škody následkom prírodných katastrof, ale nepovažujem to za primerané odôvodnenie ohrozenia európskeho obchodu, predovšetkým v oblasti textilného priemyslu.

Obraciam sa na vás v mene Bulharskej asociácie výrobcov a vývozcov oblečenia a textilu, ktorej členovia sa na mňa obrátili so žiadosťou o pomoc pri záchrane tohto sektora v Bulharsku. Bulharsko je malá krajina a recesia tam kulminuje. Umožnenie prístupu Pakistanu na európsky trh ohrozí výrobu textilu a odevov v Bulharsku.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia poslanci, počas recesie musí byť podľa môjho názoru ochrana európskeho trhu dvojnásobnou prioritou, pričom bezcolný obchod s Pakistanom nie je cestou, ktorou by sme sa mali uberať v záujme vymanenia sa z recesie v Európe.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Rád by som zdôraznil mimoriadne vážnu hospodársku a sociálnu situáciu, v ktorej sa Rumunsko nachádza. Opatrenia na obnovu, ktoré prijala rumunská vláda, sú neúčinné a vo svojej podstate zjavne antisociálne. Sú útokom na základné ľudské práva, predovšetkým v odvetví zdravotníctva a vzdelávania, ako aj na právo na dôstojné životné podmienky. Aké sú účinky týchto opatrení? Miera inflácie vo výške 8 %, najväčší pokles HDP v celej Európskej únii, ochromenie národného hospodárstva, ako aj bezprecedentné protesty, ktorých sa zúčastňujú policajti, učitelia, dôchodcovia, úradníci ministerstva financií a všetky konfederácie odborových zväzov. Táto vláda postupuje proti záujmom rumunských občanov a podkopáva postavenie rumunského obyvateľstva ako európskych občanov. Európska komisia disponuje vhodnými nástrojmi a mechanizmami na monitorovanie a úpravu finančných politík členských štátov. Komisia musí zaujať stanovisko k úsporným opatreniam rumunskej vlády, ktoré porušujú základné ľudské práva.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Dňa 10. 10. 2010 vypukol požiar na palube trajektu Lisco Gloria, ktorý sa plavil z Kielu do prístavu Klaipėda. Hoci nikto neprišiel o život, táto nehoda zdôraznila obrovské problémy v oblasti zaistenia bezpečnosti osôb prepravovaných trajektom. Z informácií, ktoré poskytli zainteresované osoby, vyplýva, že posádka trajektu nebola pripravená na záchrannú akciu a cestujúci sa o seba museli postarať navzájom. Počet zachránených cestujúcich bol navyše vyšší ako počet osôb zapísaných na oficiálnom zozname cestujúcich, čo vzbudzuje vážne obavy v súvislosti so zaistením všeobecnej bezpečnosti cestujúcich a možnou hrozbou terorizmu. Po 11. 9. Európska únia kládla veľký dôraz na bezpečnosť cestujúcich v leteckej doprave. Táto nehoda zdôraznila skutočnosť, že systém kontroly podobný leteckej doprave sa musí uplatňovať aj na lodnú dopravu, pričom je nutné zabezpečiť priebežné nezávislé skúšky spôsobilosti so zameraním na technický stav plavidiel, ako aj personál zodpovedný za bezpečnosť cestujúcich.

  Katarína Neveďalová (S&D). – (SK) Minulý týždeň som viedla delegáciu pozorovateľov Európskeho parlamentu na parlamentných voľbách v Kirgizsku. Absolvovali sme množstvo stretnutí s predstaviteľmi politických strán i občianskych organizácií a takisto aj stretnutie s dočasnou prezidentkou Rosou Otumbajevovou.

Napriek tomu, že počas našej misie sme boli ubezpečovaní, že krajina je jasne na ceste k zmene režimu na parlamentnú demokraciu a bezpečnostná situácia sa upokojila, len krátko po našom odchode z Biškeku sa znovu začali nepokoje a politické strany začali spochybňovať výsledky volieb. A to i napriek konštatovaniu medzinárodných organizácií, že voľby v Kirgizsku prebehli relatívne v poriadku. V krajine, kde sú sociálne štandardy na naozaj úbohej úrovni a desiatky tisíc ľudí musia opúšťať svoje domovy, sa znovu začal boj o pozíciu jediného lídra a krajina sa znovu začína obracať smerom naspäť.

Považujem za potrebné vyzvať Európsku úniu a Európsky parlament o zvýšenie záujmu o región strednej Ázie, ktorý je v súčasnej dobe veľmi turbulentný. Netýka sa to len Kirgizska, ale takisto posledných nepokojov v Tadžikistane, a blízkosť Afganistanu netreba ani pripomínať. Je dôležité zvýšiť náš záujem a prítomnosť v regióne pre lepšiu budúcnosť nás všetkých.

  Ivailo Kalfin (S&D). – (BG) Rád by som upriamil vašu pozornosť na dôležité otázky týkajúce sa bezpečnosti informačných technológií. Predchádzanie rizikám súvisiacim s prudkým rozmachom internetu je oveľa účinnejšie ako napravovanie škôd spôsobených jeho nevhodným používaním. V tejto súvislosti je v konečnom dôsledku potrebné veľké množstvo činností.

Po prvé, kybernetický priestor si vyžaduje dynamickú ochranu, ktorá nie je založená na nehybných základoch, ale na flexibilite a aktívnej inovácii. Po druhé, právne predpisy upravujúce problematiku internetu musia využívať a nie obmedzovať možnosti, ktoré ponúkajú informačné technológie. Po tretie, je nevyhnutné, aby jednotlivé inštitúcie zaoberajúce sa bezpečnosťou informačných technológií presadzovali aktívnu horizontálnu koordináciu. Po štvrté, bezpečnosť informačných technológií vyžaduje vysokoaktívne a vysokoúčinné mechanizmy zamerané na medzinárodnú spoluprácu a koordináciu.

Chcel by som vyzvať Európsku komisiu, aby prejavila konkrétne odhodlanie a stanovila a v budúcnosti trvala na legislatívnych iniciatívach zameraných na navrhovanie a uplatňovanie európskej stratégie bezpečnosti informačných technológií a vytvorenie stanovísk alebo mechanizmu umožňujúcich horizontálnu koordináciu všetkých spoločenstiev a vnútroštátnych politík v súvislosti s touto problematikou.

  Predsedajúci. – Týmto uzatváram rozpravu na túto tému.