Predseda. – Na úvod by som vás chcel krátko informovať o štyroch záležitostiach. Veľmi ma potešilo, keď som sa dozvedel, že pán Liu Siao-po dostal Nobelovu cenu za mier. Tento bojovník za ľudské práva je stále vo väzení za svoju mierovú činnosť za slobodu slova v Číne. Oceňujeme najnovšie úsilie čínskych orgánov na ceste zavádzania politických, hospodárskych a sociálnych noriem slobodného sveta. To však stále nestačí, a preto opätovne vyzývame na prepustenie Liu Siao-poa, Chu Ťiu, laureáta Sacharovovej ceny, a iných obhajcov ľudských práv z väzenia. Európsky parlament bude neustále vystupovať ako ochranca ľudských práv.
Po druhé, Európsky parlament tento týždeň organizuje sériu podujatí súvisiacich so včerajším Medzinárodným dňom boja proti chudobe. Mnohí z nás majú odznak, ktorý na tento deň odkazuje. Okrem plenárnych rozpráv venovaných tejto téme by som vás chcel pozvať na slávnostné podujatie v agore Bronisława Geremeka zajtra o 14.45 hod., na ktorom sa zúčastní generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.
Po tretie, dnes si po štvrtý raz pripomíname deň EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi. Tento problém berieme veľmi vážne. V súčasnosti rokujeme o návrhu smernice o prevencii a boji proti obchodovaniu s ľuďmi.
Po štvrté a na záver, chcel by som vás pozvať v stredu o 12.00 hod. na hodnotenie môjho predsedníctva Parlamentu v polovici obdobia. Pôjde hlavne o zhrnutie pokroku Európskeho parlamentu a najmä o to, čo ste počas tohto obdobia dosiahli, a tiež o iniciatívy, ktoré som osobne podnikol, kam sme dospeli a kde sa nachádzame v zmenenej Európskej únii, ako vyzerá Európsky parlament, a o spoluprácu s ostatnými inštitúciami. Myslím si, že máte právo na tieto informácie v polovici môjho funkčného obdobia.
4. Podpis aktov prijatých v spolurozhodovacom postupe: pozri zápisnicu
Predseda. – Konečné znenie návrhu programu, ktorý navrhla Konferencia predsedov na schôdzi 14. októbra 2010 v súlade s článkami 130 a 131 rokovacieho poriadku, bolo rozdané. Boli navrhnuté tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
Pondelok
Bez zmien.
Utorok
Bez zmien.
Streda:
Dostal som žiadosť Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie na odloženie hlasovania týkajúceho sa kalendára schôdzí na rok 2012 na jednu z ďalších schôdzí Parlamentu. Chcú hlasovať, ale neskôr. Návrh predloží zástupca Skupiny zelených. Je niekto pripravený vystúpiť?
Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predseda, prepáčte mi, prosím, prijímal som správu o situácii v Belgicku a nerozumel som celkom.
Ak to chápem správne, ide o hlasovanie o kalendári na rok 2012. Pán predseda, v našej skupine, ako aj v ostatných skupinách, prebiehajú diskusie o tomto kalendári na rok, opakujem, 2012.
Keďže nejde o legislatívny text, nebude rozprava a nebudú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Jednoducho hlasujeme o kalendári. Žiadame, aby bolo toto hlasovanie odložené o jednu schôdzu a aby sa teda konalo na budúci mesiac v Štrasburgu, aby sme sa mohli skontaktovať s ostatnými skupinami a zistiť, či nemôžeme urobiť nejaké opatrné kroky smerujúce k zmene kalendára.
Francesco Enrico Speroni, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážený pán predseda, Parlament po prvýkrát hlasuje o kalendári tak skoro vopred. To však nie je taká nezvyčajná udalosť, lebo kalendár vlastne odráža to, čo sme vždy robili. Nie sú tam žiadne osobitné zmeny.
Na rozdiel od toho, čo navrhol pán Cohn-Bendit, je možné predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, niektorí poslanci tak na základe e-mailu chcú naozaj urobiť. Nevidím dôvod na odloženie hlasovania, pretože ak je pravda, že kalendár nadobudne účinnosť v roku 2012, v prípade potreby budeme mať stále právomoc a možnosť urobiť zmeny.
(Parlament zamietol žiadosť.)
Štvrtok
Bez zmien.
(Program práce bol stanovený.)
12. Kalendár schôdzí Európskeho parlamentu na rok 2012
13. Zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok – Otázka žien na neistých pracovných miestach (rozprava)
Predseda. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o nasledujúcich správach:
– správa (A7-0032/2010) pani Estrelovej v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (KOM(2008)0637 – C6-0340/2008 – 2008/0193(COD)), a správa A7-0264/2010 pani Thomsenovej v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť o otázke žien na neistých pracovných miestach (2010/2018(INI)).
Edite Estrela, spravodajkyňa. – (PT) Najprv by som sa chcela poďakovať tieňovej spravodajkyni a spravodajcovi stanoviska Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci za spoluprácu a prácu, ktorú sme spolu vykonali. Poďakovanie patrí aj mnohým mimovládnym a odborovým organizáciám, odborníkom, ktorí sa zúčastnili na prezentačnom seminári štúdie o finančnom dosahu, sekretariátu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a sekretariátu našej politickej skupiny, tematickému oddeleniu Európskeho parlamentu a mojim asistentom. Všetci neúnavne pracovali a prejavili veľkú profesionalitu a schopnosti.
Táto smernica má už osemnásť rokov a je zastaraná. Proces preskúmania je dlhý a problematický. Teraz je načase, aby Parlament bez ďalších odkladov rozhodol a aby splnil očakávania a potreby európskych rodín.
Návrhy, ktoré prijal Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, zabezpečujú dva ciele vyplývajúce z rozšírenia právneho základu: ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku pre tehotné pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode alebo dojčiace pracovníčky a presadzovanie rodovej rovnosti a zosúladenia pracovného a rodinného života. Zároveň to pomôže zastaviť demografický pokles posledných desaťročí.
Pred sto rokmi predstavovalo európske obyvateľstvo 15 % obyvateľstva sveta. Očakáva sa, že v roku 2050 to nebude viac než 5 %. Starnutie a z toho vyplývajúci pokles počtu produktívneho obyvateľstva ohrozuje udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia a samotný hospodársky rast. Z tohto dôvodu materstvo nemožno vnímať ako chorobu alebo záťaž pre hospodárstvo, ale skôr ako službu spoločnosti.
Dĺžka materskej dovolenky v 27 členských štátoch sa pohybuje od 14 do 52 týždňov a dávky počas dovolenky sa tiež veľmi líšia, pričom v 13 krajinách sa vypláca 100 % príjmu. Uvedomujem si, že súčasná hospodárska situácia nie je naklonená k zvyšovaniu sociálnych výdavkov, ale je to dobrá investícia do našej spoločnej budúcnosti a nemá také vysoké náklady, ako to niektorí tvrdia. Štúdia o finančnom dosahu uvádza, že náklady návrhu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť budú úplne pokryté, ak návrh prispeje k zvýšeniu účasti žien na trhu práce len o 1 %. Sú to vyvážené a realistické návrhy v súlade s odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce a Svetovej zdravotníckej organizácie.
Dvadsať týždňov je dostatočne dlhý čas, aby sa žena mohla zotaviť z pôrodu, aby sa podporovalo dojčenie a umožnilo vytvorenie pevných vzťahov medzi matkou a dieťaťom. Dlhšie obdobie by mohlo ovplyvniť opätovnú integráciu žien na trh práce. Vyplácanie príjmu vo výške 100 % je spravodlivé, pretože rodiny by nemali byť finančne trestané za to, že majú deti, ktoré si želajú, a navyše deti, ktoré Európa potrebuje, aby mohla riešiť demografický problém.
Právo na otcovskú dovolenku sa uznáva už v 19 členských štátoch, pričom sa vyplácajú dávky vo výške 80 až 100 % priemerného príjmu. Zapojenie otcov do života detí prispieva k ich zdravému fyzickému a psychickému vývoju. Je to právo otcov a detí.
Počas celého procesu som vyjadrovala svoju úplnú otvorenosť voči širšiemu konsenzu a dúfam, že všetci, ktorým záleží na ženách, rodinách a deťoch, podporia túto správu. Vzhľadom na ciele stratégie EÚ 2020 nebude od roku 2020 dôvod na to, aby nemala materská dovolenka dĺžku 20 týždňov platenú v plnej miere. Preto vás naliehavo žiadam, aby ste podporili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 126, 127 a 128. Z rovnakého dôvodu nemôžem podporiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa škandalóznym spôsobom snažia o obmedzenie práv rodín.
Britta Thomsen, spravodajkyňa. – (DA) Vážený pán predseda, dnes vedieme túto rozpravu o pracovných podmienkach žien, pretože ženy a muži majú rôzne podmienky na trhu práce. Ženy veľmi zaostávajú za mužmi z hľadiska miezd, dôchodkov, špičkových pracovných pozícií a riadiacich funkcií. Viac než kedykoľvek predtým je preto potrebné, aby EÚ vyvinula iniciatívu na zlepšenie postavenia žien na trhu práce, aby sme uviedli Európu do súladu so zmluvou. Musíme zabezpečiť, aby ženy – či už sú z Portugalska, alebo Poľska, Belgicka, alebo Bulharska – mali zaručenú rovnosť na trhu práce.
Veľký a dôležitý krok smerom k úplnej rovnosti je nový a moderný právny predpis EÚ o materskej dovolenke. Je veľa dobrých dôvodov na to, aby sme v Európe zaviedli nové právne predpisy týkajúce sa materskej dovolenky. Predovšetkým je tu riziko, že EÚ bude onedlho čeliť demografickej kríze – kríze, ktorá by mohla byť prinajmenej taká vážna ako hospodárska kríza, v ktorej sa stále nachádzame. Ženy v EÚ jednoducho nemajú dosť detí. Ak si chceme v budúcnosti zachovať svoju konkurencieschopnosť a vytvoriť rast, ktorý je potrebný na udržanie našej úrovne prosperity, musí sa v EÚ rodiť viac detí. Potrebujeme preto právny predpis o materskej dovolenke, ktorý bude rodiny motivovať mať deti.
Spoločný vysoký štandard pre materskú dovolenku je veľmi dôležitý na vytvorenie účinného vnútorného trhu. Vnútorný trh by nemal zabezpečovať len lacný tovar – rovnako dôležité je aj zabezpečenie vysokých sociálnych noriem pre pracovníkov. Nesmieme mať nerovné konkurenčné podmienky, na základe ktorých by bolo výhodné vytvárať horšie podmienky pre ženy, ktoré sa potom stanú obeťou sociálneho dampingu.
Otcovia musia mať tiež právo na dvojtýždňovú otcovskú dovolenku pri zachovaní plného príjmu. Ak máme vytvoriť rovnosť medzi mužmi a ženami, musíme uznať, že aj muži zohrávajú dôležitú úlohu v súvislosti s otcovskou dovolenkou. Bude to mať prospešný účinok na rovnosť, deti a v neposlednom rade na samotných otcov.
Od lobistov zamestnávateľských združení počúvame o tom, že je to šialenstvo a že si nemôžeme dovoliť lepšie právne predpisy o materskej dovolenke. Odvážila by som sa povedať, že pravý opak je pravda. Nemôžeme si dovoliť nezabezpečiť nové, moderné právne predpisy o materskej dovolenke. Je to otázka zdravia a bezpečnosti žien a detí v EÚ. To znamená, že s týmto by sme sa nemali zahrávať.
Musíme zvýšiť účasť žien na trhu práce v celej EÚ. Cieľom stratégie EÚ 2020 je dostať 75 % zo všetkých žien na trh práce. Ako vieme, v súčasnosti pracuje len 60 % žien, bude to teda ťažká úloha. Musíme však uspieť a niet pochybností o tom, že dobré zariadenia starostlivosti o deti sú cestou vpred. Druhá a rovnako dôležitá iniciatíva je však plný príjem počas materskej dovolenky. Len ak zabránime diskriminácii žien, podarí sa nám dostať viac žien na trh práce.
Ďalším dôležitým krokom smerom k väčšej rovnosti na trhu práce je správa o otázke žien na neistých pracovných miestach, ktorej som bola spravodajkyňa. Situácia je, žiaľ, taká, že ženy sú významne nadpriemerne zastúpené na takýchto pracovných miestach. Najmä ženy zamestnané v súkromí majú veľmi neisté pracovné podmienky, ktorých znakom je, okrem iného, malá alebo žiadna istota pracovného miesta, žiadne sociálne zabezpečenie, vysoké riziko diskriminácie a zlé pracovné prostredie. Nesmieme dovoliť, aby ženy pracovali za takýchto zlých podmienok. EÚ by preto mala podporiť členské štáty, aby zabezpečili nahradenie neistých pracovných miest riadnymi pracovnými miestami s dôstojnými pracovnými podmienkami. Dlhý čas sme nevenovali patričnú pozornosť týmto zraniteľným ženám a ja dúfam, že Komisia vezme túto správu vážne a pomôže postarať sa o ženy, ktoré patria medzi najzraniteľnejších občanov EÚ.
Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážený pán predseda, som veľmi rád, že dnes večer môžem nahradiť pani podpredsedníčku Redingovú na tejto veľmi dôležitej rozprave, pretože budeme diskutovať o dvoch veľmi aktuálnych správach, ktoré sa týkajú priamo základných práv a rodovej rovnosti. V mene Komisie by som sa chcel srdečne poďakovať obom spravodajkyniam pani Thomsenovej a pani Estrelovej, ktoré vykonali vynikajúcu prácu.
Tieto dve správy sa týkajú situácie žien na trhu práce EÚ, ktorá je často ťažká. Prínos žien je rozhodujúci vzhľadom na dosiahnutie našich ambicióznych cieľov celkovej miery zamestnanosti na úrovni 75 % do roku 2020, ale to nemožno urobiť bez zabezpečenia základných práv pracovníčok. Toto sa práve chystáme dnes večer prediskutovať.
Dovoľte mi, aby som začal otázkou žien na neistých pracovných miestach. Za uplynulých niekoľko rokov sme dosiahli veľký pokrok pri integrácii žien na trh práce. Ako vieme, je väčšia pravdepodobnosť, že na neistých pracovných miestach budú pracovať ženy, nie muži. Určité formy neistej práce, ktorú vykonávajú ženy, ako napríklad platená práca v domácnosti a opatera, jednoducho na trhu práce nie sú viditeľné. Ak ženy nebudú mať dôstojné pracovné miesta, nemôžu dosiahnuť hospodársku nezávislosť, ktorá je predpokladom toho, aby mali kontrolu nad svojím životom.
Musíme sa zamerať na príčiny, prečo je pravdepodobnejšie, že ženy pracujú na neistých pracovných miestach: stereotypy, nerovné rozdelenie úloh v rámci rodiny a domácnosti a nedocenenie pracovných miest, v ktorých dominujú ženy. Musíme zabezpečiť aj to, aby bolo čoraz viac migrujúcich pracovníčok, ktoré sú často vykorisťované v sivej ekonomike, začlenených na trhu práce. Naša nová stratégia rovnosti zahŕňa všetky tieto otázky a musíme zmobilizovať všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii, aby sme pokročili pri jej realizácii.
Ak dovolíte, chcel by som doplniť niekoľko poznámok k smernici týkajúcej sa tehotných pracovníčok.
Je celkom zrejmé, že prísnejšie normy týkajúce sa materskej dovolenky na úrovni EÚ sú rozhodujúce z hľadiska zabezpečenia zdravia a bezpečnosti matky a dieťaťa, ako aj rastúcej účasti žien na trhu práce, zmeny rodinných modelov a riešenia demografického tlaku.
Medzi hlavné body návrhov Komisie patria rozšírenie materskej dovolenky o štyri týždne, aby sa splnili odporúčania Medzinárodnej organizácie práce, podpora poskytovania vyšších dávok, väčšia flexibilita žien pracovať až do obdobia krátko pred pôrodom a právo požiadať o flexibilný pracovný čas.
Komisia tak chce chrániť zamestnanecké práva žien, poskytnúť ženám dostatočný čas na zotavenie sa po pôrode a na vytvorenie vzťahu s dieťaťom a poskytnúť ženám finančné zabezpečenie počas materskej dovolenky.
Preto by som chcel vysloviť poklonu pani Estrelovej za prácu na tejto rozsiahlej správe, ktorá v mnohých ohľadoch zlepšuje pôvodný návrh Komisie.
Komisia predovšetkým plne súhlasí s dôrazom na úlohu otcov. Posilnenie rodičovskej dovolenky prostredníctvom novej smernice prijatej v prvej polovici tohto roka je dôležitým krokom vpred. Zavedenie otcovskej dovolenky v rámci smernice o materstve však nie je v súlade s celkovým cieľom, ktorý sa snažíme dosiahnuť, ani s právnym základom, na ktorom bol návrh vypracovaný. Návrh sa zakladá na článku 153 o zdraví a bezpečnosti tehotných žien pri práci a na článku 157, ktorý umožňuje EÚ zasiahnuť v oblasti rovnakého odmeňovania mužov a žien.
Na základe uvedeného by som chcel zdôrazniť, že Komisia bude túto otázku ďalej skúmať. V súčasnosti vykonáva hĺbkovú štúdiu nákladov a úžitku zameranú na možnosť osobitnej iniciatívy v tejto oblasti. Komisia nemôže akceptovať ani oslabovanie práva žien odmietnuť nočnú prácu.
Čo sa týka dĺžky dovolenky a dávok, ktoré majú ženy počas tohto obdobia dostávať, chcel by som povedať toto: pani podpredsedníčka Redingová sa v priebehu uplynulých niekoľkých mesiacov stretla s mnohými ministrami a tí jej vysvetlili, že vnútroštátne systémy dovoleniek fungujú dobre a že vzhľadom na súčasné finančné obmedzenia nie je možné predĺžiť dovolenku alebo zvýšiť dávky. Komisia však veľmi jasne poukázala na to, že nie je ochotná znížiť úroveň ambícií tohto návrhu.
Vzhľadom na to by som chcel zdôrazniť, že Komisia sa snaží stanoviť minimálnu úroveň ochrany, ktorá zohľadní rôzne modely zosúladenia a rodičovskej dovolenky v členských štátoch. Komisia je presvedčená, že jej návrh by vytvoril dobrý základ pre dohodu medzi Parlamentom a Radou. Komisia by sa chcela aj poďakovať Parlamentu za predloženie mnohých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré posilňujú alebo spresňujú návrhy.
Na záver chcem povedať, že cieľom návrhu by malo byť posilnenie ochrany zdravia a bezpečnosti žien, zvýšenie ich vyhliadok na zamestnanie a pomoc pri riešení demografického starnutia. Veľmi sa teším na vaše príspevky a návrhy k obom týmto veľmi dôležitým otázkam.
PREDSEDÁ: ROBERTA ANGELILLI podpredsedníčka
Rovana Plumb, spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. – (RO) Vážený pán komisár, dámy a páni, ako spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci by som vám chcela povedať, že naším zámerom bolo prispieť k týmto politikám, ktoré pomôžu dosiahnuť cieľ zvýšenia miery zamestnanosti a zlepšenia zdravia a bezpečnosti pri práci prostredníctvom zlepšenia stanoveného v tejto správe.
Keď však hovoríme o cieľoch stratégie EÚ 2020, musíme myslieť na ľudí a dať ich na prvé miesto, čo v tejto súvislosti znamená ženy. Prijímame nový prístup, teda že materstvo už nesmie byť trestané, najmä vzhľadom na pokles miery pôrodnosti, nehovoriac o starnutí a prehlbujúcej sa chudobe obyvateľstva, čo vytvára závažný problém z hľadiska udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia.
Všetky opatrenia, ktoré navrhujeme, ochránia ženy v práci, a to tehotné ženy i ženy po pôrode. Opatrenia navrhnuté v správe sú aj investíciou do budúcnosti Európy. Chceme zaručenú, plne hradenú materskú dovolenku. Zamyslime sa nad potrebou zastaviť trestanie materstva v Európskej únii v 21. storočí a potrebou zabezpečiť, aby ženy mali všetky podmienky hodné dôstojného pracovného miesta.
Thomas Händel, spravodajca Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v uplynulých rokoch sme nepochybne dosiahli pokrok v otázke rovnosti medzi mužmi a ženami, no je ešte mnoho žien, ktoré sú nútené pracovať na menej kvalifikovaných pracovných miestach. To sa nevzťahuje len na činnosti, ktoré sa tradične vykonávajú v rámci rodiny. Deregulácia, ktorá sa uskutočnila v uplynulých rokoch, často viedla k tomu, že zamestnanie s povinným sociálnym poistením sa nahradilo netypickými, nezabezpečenými a neistými podmienkami zamestnania. Toto zasiahlo najmä ženy. Trend v zamestnanosti v Európe v rokoch 2000 až 2010 ide tým smerom, že 60 % tvoria nové, neisté a netypické typy zamestnávania, ktoré primárne – z dvoch tretín – vykonávajú ženy. Ženy sú často vylúčené z demokratickej účasti v organizáciách, pretože sú zamestnané na čiastočný úväzok a na základe neistých podmienok. Ženy sú však teraz oveľa angažovanejšie a oveľa kvalifikovanejšie než v akejkoľvek predošlej generácii. Napriek tomu zarábajú priemerne o 25 % menej než muži.
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci sa touto vecou intenzívne zaoberal a vypracoval dobré návrhy týkajúce sa zamestnávania žien: začlenenie do systémov sociálneho zabezpečenia bez ohľadu na kategóriu pracovného miesta, vytvorenie zariadení starostlivosti o deti, zosúladenie starobných dôchodkov a sociálnych systémov s nezávislým spôsobom života a organizovanie práce na základe zásad „dobrej práce“. To všetko sa v podstate nachádza v správe o otázke žien na neistých pracovných miestach. Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci je spokojný s výsledkami tejto práce a naliehavo žiada Parlament, aby hlasoval za predloženú správu.
Anna Záborská, za skupinu PPE. – (SK) Táto správa je už druhým pokusom formulovať pozíciu Parlamentu k minimálnemu štandardu ochrany matiek v Európskej únii.
Názory takmer všetkých 27 delegácií v siedmych frakciách sa rôznia. To platí aj pre moju vlastnú frakciu Kresťanských demokratov. Mnohí poslanci dodnes nepoznajú dôsledky nášho hlasovania pre národné hospodárstvo, lebo spomínaná štúdia zobrala do úvahy len 10 členských štátov. Som v politike 20 rokov, ale takúto zložitú situáciu som zažila len zriedka. Ľudský život sa začína v tele matky, preto musíme chrániť jej zdravie pred aj po pôrode. Ochrana matky ako faktor spoločenských nákladov sa nesmie stať prekážkou v zamestnaní. Matka nesmie byť v konflikte s pracovníčkou. Ak mladým vzdelaným ženám naznačíme, že majú mať deti, ale zároveň odmietneme uznať ich materstvo a nedáme im možnosť vychovávať svoje deti, nikdy sa nám nepodarí zvrátiť demografický vývoj.
Ochranu matky treba vnímať v súvislosti so starostlivosťou otca, prirodzeným rámcom rodiny, a potrebou materinskej lásky u novorodenca. Bábätká sú viac než len budúci daňoví poplatníci. Osobne súhlasím s maximálnou požiadavkou, ktorú navrhuje správa. Zároveň sa prihováram za opatrenia podporujúce opätovné začlenenie matiek, pokiaľ sa rozhodnú pre návrat na pracovný trh. Nie je však šťastné hovoriť o ochrane matky spolu s rovnosťou šancí. Osobne by som uprednostnila, keby Komisia bola predložila návrh, ktorý by zohľadnil komplexný pohľad na tehotenstvo, pôrod i následnú zdravotnú starostlivosť. Táto smernica bude možno platiť dve desaťročia, dnes sme len na začiatku dlhého a ťažkého rozhodovacieho procesu. Pýtam sa: chceme budúci sociálny a ekonomický vývoj posudzovať len podľa dnešnej finančnej situácie? To všetko je dnes v stávke.
Marc Tarabella, v mene skupiny S&D. – (FR) Vážená pani predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, hoci pán komisár hovoril v mene pani Redingovej a Komisie a vyjadril výhrady Komisie týkajúce sa začlenenia otcovskej dovolenky do textu, chcel by som dnes vystúpiť najmä v mene všetkých otcov v Európe, ktorí ešte stále nemajú právo na otcovskú dovolenku.
Príroda nám nedala právo rodiť deti, ale môže nám spoločnosť zobrať právo zažívať prvé momenty života našich detí? Nezabúdajme, že aj otcovia sú rodičia. Spoločnosť nám musí dovoliť, aby sme mohli byť so svojimi synmi a dcérami čo najviac a aby sme si tak od ich narodenia mohli s nimi budovať osobitný vzťah.
Z tohto dôvodu žiadam svojich kolegov poslancov, aby väčšinovo hlasovali za zavedenie dvojtýždňovej plne platenej otcovskej dovolenky v celej Európskej únii. Keď už o tom hovorím, vyzývam aj Európsku komisiu a Radu, aby nás podporili, a opakujem: ako môžete ísť proti našej žiadosti o vytvorenie nového práva pre otcov na európskej úrovni?
Vyzývam aj všetkých kolegov poslancov, aby v plnom rozsahu podporili správu pani Estrelovej. Čo sa týka tých, ktorí uvádzajú hospodársku krízu ako argument na odmietnutie prijateľnejšej dĺžky materskej dovolenky ženám a, čo je ešte dôležitejšie, primeraného príjmu a otcovskej dovolenky mužom, spýtam sa ich priamo: prečo sa vraciate k sociálnym acquis, keď nastane hospodárska kríza?
Neuvedomujete si, že všetky hospodárske náklady sa vykompenzujú vyššou účasťou žien na trhu práce, nižšou diskrimináciou, rodovou rovnosťou, lepšou rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom, teda v dlhodobom horizonte skutočným hospodárskym prínosom?
Na záver opakujem tým, ktorí chcú obetovať otcov a matky na oltári hospodárskej krízy: nemôžeme robiť rôzne skratky, ak ide o základné práva. Tento boj je aj bojom za humánnejšiu spoločnosť a v týchto krízových časoch je rodina čoraz viac našou poslednou baštou proti zásadným zmenám v živote.
Siiri Oviir, v mene skupiny ALDE. – (ET) Vážený pán komisár, dámy a páni, Európsky parlament dlhé roky neustále vyzýval na ochranu tehotných pracovníčok a na aktualizáciu existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa materskej dovolenky. Smernica týkajúca sa tejto veci existuje už 18 rokov. Demografická budúcnosť Európy nie je povzbudzujúca a po prediskutovaní tejto situácie sme v roku 2008 prijali v tomto Parlamente uznesenie, ktoré vyzvalo na prijatie opatrení týkajúcich sa dĺžky a ochrany materskej dovolenky, pričom sme zabezpečili, že s príslušnou politikou je možné ovplyvniť krivku plodnosti a vytvoriť finančne a psychologicky priaznivé prostredie pre rodinu.
Zmluva o Európskej únii, ktorá momentálne platí, nám v tomto Parlamente dáva právny základ na prijatie smernice, o ktorej sa diskutuje. Hovorili sme veľa o rovnakých príležitostiach pre mužov a ženy, rovnakých právach na trhu práce a je jasné, že dlhšia materská a aj otcovská dovolenka vytvoria pre to lepší základ. Je faktom, že tehotenstvo a pôrod sú pre organizmus ženy záťažou. Cieľom smernice je chrániť zdravie ženy. Je preto dôležité, aby dovolenka mala dĺžku, ktorá umožní zotavenie zdravia a ktorá matke zároveň umožní dojčiť svoje deti pre ich zdravie a vývoj.
Chcela by som povedať niekoľko slov o otcovskej dovolenke. Kto iný než otec by mal v tomto čase pomáhať dieťaťu? Podporujem zavedenie otcovskej dovolenky a kompenzáciu tejto dovolenky analogicky s materskou dovolenkou. Naši občania sa nám často sťažujú, že právne predpisy Európskej únie sú zložité. Nerozumiete tomu? Nekomplikujme situáciu ešte viac, ale pridajme do smernice upravujúcej túto záležitosť dovolenku na pokrytie toho istého obdobia ako materská dovolenka. Čo sa týka nákladov: sme v hospodárskej kríze alebo, lepšie povedané, dostávame sa z nej, ale to nie je dôvod na to, aby sa vášnivo vystupovalo proti vyplácaniu dávok počas materskej dovolenky vo výške, ktorá by bola primeraná podmienkam 21. storočia. Analýza preukázala, že stačí, ak zvýšime zamestnanosť žien len o 1 %, a náklady budú vykompenzované.
Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Vážená pani predsedajúca, toto nie je dobrý čas na materstvo, ale ešte menej dobrý je na otcovstvo.
Je to preto, lebo niektoré politické sily a podnikateľské skupiny ešte stále presadzujú staromódny postoj, že mať deti je výlučne vecou žien.
Nuž, dámy a páni, tak to nie je. V žiadnom prípade. Sociálnu zodpovednosť by mala niesť kolektívne celá spoločnosť. Práve o tom dnes hovoríme. Diskutujeme o tom, kto má niesť zodpovednosť a náklady za to, že má deti, ktoré musia byť aj našou budúcnosťou?
Je jasné, že len ženy môžu otehotnieť a porodiť dieťa. O tom nikto nepochybuje. Diskutujeme tu však o tom, že iba ženy znášajú dôsledky vo svojom pracovnom živote a preberajú zodpovednosť v osobnom živote.
Na konci predošlého volebného obdobia sme mali možnosť urobiť v tejto veci na európskej úrovni obrovský skok dopredu a nedokázali sme to, pretože tomu zabránila veľká časť tohto Parlamentu – najkonzervatívnejšia časť tohto Parlamentu: skupiny z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, niektoré delegácie – nie všetky, ale niektoré. To dnes zabránilo matkám, aby mali viac práv. Na to by sme nemali zabúdať.
Dnes máme ďalšiu príležitosť napraviť časť tohto problému. Správa pani Estrelovej, ktorú už prijal Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, je dobrým príkladom kompromisu a konsenzu, ktorý by sme podľa mňa mali v stredu pri hlasovaní podporiť.
Dáva pracujúcim tehotným ženám v Európe viac práv, zabezpečuje zachovanie ich platov a zaväzuje aj otcov, aby prevzali svoj podiel zodpovednosti, pričom zároveň zabezpečuje, že tehotné ženy nestratia práva, ak budú migrovať medzi krajinami Európskej únie. To všetko je dôležité a v žiadnom prípade by sme to nemali stratiť zo zreteľa.
Ak počas hlasovania v stredu stratíme niektoré z týchto základných bodov, myslím si, že je dôležité, aby nám bolo jasné a aby bolo jasné európskym rodičom, že sa to nestalo náhodou a že argument hospodárskej krízy nemožno použiť v takom dôležitom kontexte.
Je jasné, že tu je kríza, a musíme za to prevziať zodpovednosť. Matky však za to nemajú preberať zodpovednosť. Je to pochopiteľné, ak si uvedomíme, že nehovoríme o nákladoch, ale o investícii. Je to investícia do budúcnosti a do oveľa zdravších spoločností.
Túto rozpravu budeme viesť počas hlasovania v stredu. Som za podporu správy pani Estrelovej a som za to, aby väčšina tohto Parlamentu urobila to isté, pretože ak sa tak nestane, vystavíme riziku nielen zdravie pracujúcich matiek, ale aj štát blahobytu, za ktorý sme v Európe tak dlho bojovali.
Marina Yannakoudakis, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, známy podnikateľ raz povedal, že právne predpisy o rovnosti, ak zájdu priďaleko, v skutočnosti znížia šance žien získať zamestnanie.
Podniky sa nesmú pýtať ženy, či bude mať dieťa. Tak potom je to ľahké: jednoducho ju nezamestnajú. A to je, žiaľ, temná stránka materskej dovolenky s povinným príjmom v plnej výške v tejto správe.
Dajte to do súvislosti s hospodárskym účinkom na malé a stredné podniky: v Spojenom kráľovstve 2,6 miliardy GBP, v Nemecku 1,7 miliardy EUR – a táto správa je v dnešnej hospodárskej situácii naozaj nebezpečná.
Keby sa však doložka o materstve odstránila, to by bol veľký rozdiel. Správa by sa zamerala na svoj pôvodný zámer, teda zdravie a bezpečnosť tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode.
Žiadam kolegov vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť, aby sa vrátili k základom a urobili to, čo je pre ženy správne. Ženy musia mať na výber. Musia mať nástroje na to, aby si dokázali vybrať. Zamestnávatelia musia byť schopní podporiť ženy, čo pritom nesmie znamenať, že to nebude hospodársky prijateľné. Členské štáty musia posilniť aj svoje hospodárstva a vytvoriť tak príležitosti.
Skupina ECR predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa zaoberá mnohými otázkami súvisiacimi s doložkou o povinnej materskej dovolenke platenej v plnej miere, a chcela by som požiadať kolegov poslancov, aby podporili tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh a umožnili tak, aby sa táto správa mohla zrealizovať.
Nie je úlohou EÚ realizovať týmito politikami sociálne inžinierstvo. Myšlienka, že platená materská dovolenka povzbudí ženy k tomu, aby mali deti, je naivná. Deti sú pre život. Náklady sú na život. Tak mi, prosím, nehovorte, že zvýšime počet obyvateľstva tým, že poskytneme 20-týždňovú materskú dovolenku platenú v plnej miere.
V tejto správe je množstvo slabín. Posúdenie vplyvu, o ktoré požiadala skupina ECR, to preukázalo. Teraz vzniká otázka, či to v tejto fáze posilníme alebo či to pošleme naspäť na prepracovanie.
Eva-Britt Svensson, v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Rozprava o smernici o materskej dovolenke a správe z vlastnej iniciatívy o otázke žien na neistých pracovných miestach sa dotýka najdôležitejšieho dôvodu na to, aby sa v každej práci presadzovala rovnosť. Príležitosť a predpoklady na to, aby sa ženy mohli samy o seba postarať, tvoria základ rovnosti vo všetkých politických oblastiach. Túto stredu budeme mať príležitosť otvoriť ženám cestu k plnej účasti na trhu práce.
Je mi ľúto, že v roku 2010 stále hovoríme o materskej dovolenke, a nie o rodičovskej dovolenke. Pre mňa je samozrejmé, že deti majú právo na oboch rodičov, a som presvedčená o tom, že by sme mali v tomto prípade zohľadniť aj Dohovor o právach dieťaťa. Diskutujeme o právach matiek a otcov, ale musíme diskutovať aj o práve – bezpodmienečnom práve – dieťaťa vybudovať si úzky vzťah s oboma rodičmi.
Hovorili sme veľmi hlasno o nákladoch tejto dovolenky a trochu iným tónom než vtedy, keď sme okrem iného diskutovali o miliónoch eur na podporu bánk a automobilového priemyslu. Niekedy si kladiem otázku, či je ľahšie akceptovať náklady v tradične mužských oblastiach než v súvislosti s otázkami rovnosti a právom dieťaťa na oboch rodičov.
Myslím si tiež, že o nákladoch sa diskutovalo bez zohľadnenia prospechu pre jednotlivca a prospechu zo sociálno-ekonomického hľadiska, ktoré z tohto návrhu vyplývajú. Mnohí hovorili o demografickej budúcnosti, že sa rodí príliš málo detí. Teraz však máme príležitosť, aby sme sa pokúsili zabezpečiť, že je možné mať viac detí.
Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice a ja podporujeme návrhy pani Estrelovej a pani Thomsenovej, o ktorých sme hlasovali vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť, kde sme zlepšili tieto možnosti.
Vidím však množstvo problémov pre niektoré členské štáty, ktoré majú v súčasnosti oveľa lepšie podmienky rodičovskej dovolenky. Želala by som si, aby to bol právny predpis, ktorý poskytuje práva, a nie presúva povinnosti na jedného rodiča. Želala by som si tiež, aby sa oveľa viac zohľadnil Dohovor o právach dieťaťa a právo dieťaťa na oboch rodičov.
V niektorých členských štátoch existujú aj problémy s úrovňou dávok. Niekto tu v priebehu tejto rozpravy spomenul, že súčasní zamestnávatelia sa pýtajú žien vo veku, kedy môžu mať dieťa, či zamýšľajú mať deti. Dúfam preto, že v budúcnosti, vo veľmi blízkej budúcnosti, tú istú otázku položíme otcom, pretože – ešte raz opakujem – deti sú záležitosťou oboch rodičov. To by sme mali všetci zobrať vážne.
Mara Bizzotto, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, cesta k Európe, ktorá bude spravodlivá voči ženám, je ešte stále dlhá a náročná. Štatistiky sú celkom jasné: svetová kríza zasiahla trh práce a vystavila ťažkej skúške zamestnanosť žien, ktorá klesla v roku 2008 o ďalších 0,7 percenta. Bez ohľadu na provokácie, ktoré v súvislosti s rovnakými príležitosťami a zamestnanosťou pravidelne kŕmia europropagandu, ktorej podpora klesá, neboli do dnešného dňa stále prijaté konkrétne opatrenia, ktoré zaručia ženám skutočné naplnenie v zamestnaní a v úlohe matky.
Európa budúcnosti musí radikálne prehodnotiť svoj vlastný model sociálneho štátu a nesmie na ňom len z času na čas vymeniť nálepku. Smernica, ktorá zosúladí inštitúciu materskej dovolenky v Európe, je preto pozitívna, ale rozhodnutie riešiť popritom v rovnakej správe aj doplňujúcu a rovnako dôležitú otázku otcovskej dovolenky je neproduktívne.
Väčšie zapojenie žien nie je len morálnou hodnotou, ale aj strategickým cieľom udržateľnosti európskeho sociálneho modelu, o ktorom sa tak veľa hovorí a ktorý ma vzhľadom na chýbajúce výsledky ešte stále nepresvedčil.
Edit Bauer (PPE). – (HU) Návrh týkajúci sa materskej dovolenky je, prirodzene, ustanovením o zdraví a bezpečnosti a primárnym dôvodom zmeny a doplnenia smernice z roku 1992 z hľadiska zlepšenia životných podmienok matiek je skutočnosť, že Medzinárodná organizácia práce prijala v roku 2000 medzinárodný dohovor a stanovila minimálnu dĺžku materskej dovolenky na 18 týždňov. Medzičasom však môžeme byť svedkami takého odlišného vývoja – z hľadiska dĺžky materskej dovolenky, financovania a úrovne dávok – rôznych systémov zdravotníctva v dôsledku kombinácie materskej a rodičovskej dovolenky, že teraz je prakticky nemožné nájsť spoločný menovateľ. Napriek dobrým úmyslom, ktoré všetci máme, či už sedíme na pravej, alebo ľavej strane tohto Parlamentu, nedokážeme prijať rozhodnutie, ktoré kladne prijme a privíta každý členský štát.
Dobré riešenie by bolo, keby sme v tomto návrhu zostali na pôde zdravia a bezpečnosti a keby sme posilnili rovnaké príležitosti v inom právnom predpise. Keď som predkladala správu o rodových rozdieloch v odmeňovaní v tomto Parlamente, poukázala som na nepriaznivú situáciu matiek vracajúcich sa na trh práce po narodení prvého dieťaťa. Rovnaké príležitosti sú teda tiež problematické a musíme túto otázku vyriešiť. Keďže otcovia a matky však nemôžu vykonávať rovnaké úlohy z hľadiska rodenia detí, to znamená, že otcovia nemôžu porodiť dieťa, budeme zrejme musieť vyriešiť rovnaké príležitosti v iných oblastiach. Otázku rovnakých príležitostí treba vyriešiť a musíme aj v tomto ohľade urobiť pokrok, ale nie v tejto smernici. Premeškali sme príležitosť modernizovať kombináciu rodičovskej a materskej dovolenky.
Silvia Costa (S&D). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, myslím si, že Parlament má dnes veľkú príležitosť potvrdiť, že materstvo má sociálnu hodnotu, že treba posilniť ochranu zdravia matky a dieťaťa, že pracovníčky nesmú byť pri hľadaní a udržaní si práce diskriminované pre to, že sú matky, a že starostlivosť o deti by sa mala lepšie deliť medzi matky a otcov.
Napriek súčasnej kríze – ako už bolo zdôraznené – musíme konštatovať to isté, čo už povedali najvýznamnejší ekonómovia: posúdenie vplyvu, ktoré sa uskutočnilo, ukazuje potrebu ďalekosiahlejšieho a holistického prístupu. Dnešné náklady, ktoré môžu byť potenciálne odstupňované, sú sociálnou a hospodárskou investíciou do lepších podmienok detí, nižšej chorobnosti a väčšej účasti žien na trhu práce.
Mnohí tvrdia, že bez nového systému zabezpečenia a nových príležitostí dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom nebude existovať vyšší počet zodpovedajúco vyškolených a kvalifikovaných pracovníčok. Plne súhlasím so spravodajkyňami pani Estrelovou a pani Plumbovou a ďakujem im za komplexnú prácu, ktorú vykonali, rovnako ako všetkým kolegom, ktorí sa snažili nájsť spoločný kompromis.
Súhlasím aj s úpravou, ktorú si podľa mňa želali mnohí z nás a ktorá poskytne matkám postihnutých detí – a v prípade adopcií a viacerých pôrodov – väčšie možnosti na flexibilný pracovný čas, presun dôkazného bremena v prípade porušenia právneho predpisu a väčšiu ochranu pred prepustením. Ďalej som spolu s ďalšími kolegami poslancami navrhla, aby sa vzhľadom na povinnú šesťtýždňovú dovolenku po narodení dieťaťa poskytla ochranná doložka tým krajinám, ktorých právny poriadok poskytuje toto povinné obdobie aj pred pôrodom.
Na záver vyslovujem nádej, že teraz, v priebehu týchto dvoch dní, budeme schopní nájsť spoločné riešenie, aby sme ani v tomto funkčnom období nepremeškali dôležitú príležitosť na prijatie tejto smernice.
Antonyia Parvanova (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, keď hovoríme o spravodlivom rozdelení zodpovednosti za rodinu medzi mužov a ženy – a v konečnom dôsledku o vývoji smerom k cieľu rovnejšej spoločnosti v súvislosti s presadzovaním tých najlepších záujmov dieťaťa v rámci politiky zosúladenia –, musíme myslieť na to, že tu v tomto Parlamente zastupujeme skôr ľudí než postoj Rady. Nedávno som si všimla, že sem chodí veľmi veľa ľudí zo stálych zastupiteľstiev a lobuje u poslancov EP, čo podľa mňa nie je prijateľné na základe našich pravidiel a zásady nezávisle zvolených poslancov EP.
Uvádza sa, že predĺženie materskej dovolenky prináša vyššie náklady súkromnému a verejnému sektoru v čase hospodárskej krízy, ale ide len o 0,01 % HDP a hovoríme o 2 miliardách EUR. Zároveň som porovnala vojenský rozpočet príslušných krajín. Tento rozpočet bol vlastne zvýšený o 3 miliardy EUR za jeden rok a toto sa nespochybnilo ani v tomto Parlamente, ani v parlamentoch týchto krajín.
V čase rastúcej hospodárskej neistoty a v čase, keď čelíme demografickým zmenám, je však veľmi dôležité podporovať politiky flexibilnej dovolenky, ktoré môžu pomôcť zvrátiť súčasné demografické trendy. Mali by sme sa spoločne zaviazať, že zabezpečíme, aby sa ženy v celej Európe stali súčasťou trhu práce a aby ich životná voľba bola braná vážne prostredníctvom vyššej účasti žien na trhu práce, aby mali detstvo a význam zosúladenia rodinného a pracovného života vyššiu hodnotu.
Na záver by som chcela veľmi zdôrazniť, že európsky systém sociálneho zabezpečenia a opatrenia, ktoré sú uvedené v tejto smernici, majú hodnotu a nie sú pre európsky trh záťažou.
Marije Cornelissen (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených niektorými kolegami zo skupín ALDE a ECR a poslaneckého klubu PPE – našťastie, nie všetkými – jasne vyplýva, že predali svoju dušu krátkozrakým záujmom podnikov a lobistom z členských štátov, ktorí sa nestarajú o práva žien. Ak budú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté, život nových matiek a otcov v EÚ sa nezlepší.
Ak dovolenka nie je riadne platená, tak ju môžu využiť len ženy, ktorých pracovné miesta nie sú také dôležité. Vy, milí kolegovia na pravej strane, zachovávate tradičný systém s mužom ako zarábajúcim členom rodiny a jeho ženuškou, ktorá vykonáva bezvýznamnú prácu a je celkom pod papučou. Takejto žene vlastne nezáleží na tom, aká vysoká je kompenzácia. Ale každá nezávislá žena, ktorá finančne zabezpečuje svoju rodinu, by sa radšej mala po šiestich povinných týždňoch – ak je zvyšok platený slabo – vrátiť do práce bez ohľadu na to, či ešte krváca a môže zabudnúť na to, aby svojmu dieťaťu pripravila dobrý začiatok dojčením.
Úprimne dúfam, že tí, ktorí chcú skutočne zlepšiť život nových matiek a otcov, v tomto hlasovaní zvíťazia. Táto smernica by mala byť pilierom modernej politiky trhu práce pre starnúcu spoločnosť. Budúcnosť potrebuje politikov, ktorí sú dostatočne odvážni na to, aby mali vlastný názor, ktorí dokážu hľadieť trocha ďalej do budúcnosti a ktorí majú víziu spoločnosti s väčším počtom pracujúcich matiek a väčším počtom starostlivých otcov. Budúcnosť sa isto zaobíde bez tých, ktorí padnú na kolená, keď začnú lobovať riaditelia podnikov a spoločností, ktorí myslia len na ďalšiu finančnú správu, a ministri členských štátoch, ktorí myslia len na ďalšie voľby.
Tadeusz Cymański (ECR). – (PL) Význam tejto smernice presahuje problém rovnosti žien a pomoci ženám počas materstva. Musíme sa na to pozrieť v širších súvislostiach, teda nielen v sociálnom, ale aj v hospodárskom kontexte a v priebehu dlhšieho obdobia. Je tu istý paradox v tom, že úsilím o ochranu súčasnej praxe finančného riadenia by sme v budúcich generáciách mohli – logicky a pochopiteľne – hospodársky a finančne stratiť veľmi veľa.
Mnohí odborníci sú presvedčení o tom, že jeden z hlavných problémov Európy, ktorý by mohol byť jej najvážnejším problémom, je demografický kolaps. Pokrok v zdravotníctve, zlepšenie životných podmienok a pokles prirodzeného nárastu obyvateľstva znamenajú veľmi starú a veľmi nákladnú Európu v budúcnosti. Už dnes sa náklady na starostlivosť o starších ľudí odhadujú takmer na úrovni 2 % HDP Európy. Dôvody poklesu rastu obyvateľstva sú veľmi komplexné a odzrkadľujú sociálne otázky a materiálne zabezpečenie. Niet však pochýb o tom, že nové návrhy obsiahnuté v smernici vytvoria dôležitý impulz, ktorý mnohým ženám v Európe pomôže rozhodnúť sa mať deti.
Vážená pani predsedajúca, úroveň podpory pre tehotné pracovníčky sa v európskych krajinách veľmi odlišuje. Význam tejto smernice sa prejaví najmä v tých krajinách, kde je rozsah ochrany veľmi malý a kde je podpora rodín vrátane starostlivosti o staršie deti veľmi slabá alebo vôbec neexistuje. Z tohto dôvodu by som sa chcel poďakovať všetkým, čo pracovali na tejto smernici, predovšetkým za ich empatiu voči ženám v iných krajinách, ktoré sa budú môcť pozerať do budúcnosti s väčšou nádejou. Čo sa týka samotných detí, tie chcú, samozrejme, šťastnú matku, ktorá sa nebojí, že stratí prácu, a ktorá sa nebojí, že ich neuživí alebo nebude schopná vychovať. Ešte raz vám ďakujem a spolieham sa na kompromis pri hlasovaní v stredu. Ďakujem veľmi pekne.
Jacky Hénin (GUE/NGL). – (FR) Vážená pani predsedajúca, tieto správy sú vypracované podľa správnych zásad a zaslúžia si oveľa väčšiu publicitu. Osemdesiatpäť percent nedobrovoľnej práce na čiastočný úväzok vykonávajú ženy, ktoré zaujímajú 80 % slabo platených pracovných miest. Odmena žien je o 27 % nižšia než odmena mužov. Päťdesiat percent žien dostáva dôchodok nižší než 600 EUR. Väčšina týchto prípadov nesprávneho zaradenia alebo nelegálnej práce, ktoré sú odhalené, sa týka žien. Aj dnes, v 21. storočí, stále objavujeme prípady otroctva v Európe a každý z nich sa týka žien.
Áno, všetko, čo možno urobiť na úspešnú elimináciu škandalóznej praxe vzhľadom na ženy na pracovisku a v spoločnosti, treba urobiť. Bude si to však vyžadovať viac než len dobrú vôľu. Očakávané zisky sú také veľké a udelené pokuty sa považujú za také malé, že tu existujú – aby sme to vyslovili priamo – darebáci, ktorí neváhajú a naďalej vykorisťujú ľudí, akoby to bol len dobytok. Musíme preto ako absolútne naliehavú vec podnietiť členské štáty, aby prebrali svoju zodpovednosť, a požadovať čo najprísnejšie pokuty pre tých, ktorí si myslia, že stoja nad zákonom.
Giancarlo Scottà (EFD). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, chcel by som vás upozorniť na odvetvie, v ktorom sú podmienky zamestnávania pracovníčok aj naďalej neisté. Ide o odvetvie poľnohospodárstva, odvetvie, v ktorom sa ženy zameriavajú na inovácie a zároveň na oživenie tradícií a zachovanie poľnohospodárskeho dedičstva, čím udržiavajú pri živote vidiecke oblasti. No pracovníčky narážajú vo svojej pracovnej činnosti na množstvo prekážok, keď majú zosúladiť svoj pracovný a rodinný život.
Pani Thomsenová vo svojej správe uvádza jedno číslo, ktoré nás núti k zamysleniu: v odvetví poľnohospodárstva je 86 % pracovníčok zamestnaných na čiastočný úväzok. Okrem toho je vstup mladých žien do tohto odvetvia spojený s ťažkosťami a z tohto dôvodu ženy, ktoré riadia poľnohospodárske farmy, majú často viac než 65 rokov. Na druhej strane niektoré iné ženy preberú postavenie podporujúceho partnera alebo skôr pomáhajú na farme svojho manžela, pričom nemajú nárok na právne postavenie a nie sú primerane ohodnotené.
Preto by som chcel uviesť, že je potrebné chrániť ženy a ich zamestnanosť v odvetví, v ktorom je ich práca často dočasná a sezónna, podporiť ich v oblasti zdravia a bezpečnosti a zabezpečiť, aby dostali spravodlivú odmenu a primerané uznanie za svoju prácu.
Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, keď hovoríme o zosúladení, máme na mysli iniciatívy, ktoré zohľadňujú potreby rodiny a potreby pracovníkov a umožňujú nájsť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom. Preto hovoríme o podporných mechanizmoch, bez ktorých žena, ktorá pracuje pre radosť, pre profesionálne ambície alebo predovšetkým z nevyhnutnosti, čelí dileme, a najdrastickejšie a takmer vždy definitívne rozhodnutie je opustiť svoju prácu. Keď raz opustí trh práce, návrat späť je ešte ťažší. Takáto situácia prináša so sebou silný pocit frustrácie na jednej strane a hospodárske obete na strane druhej.
Text, ktorý je dnes predmetom rozpravy, navrhuje mnohé podporné mechanizmy pre pracovníčky a poskytuje základ pre právnu istotu, ktorá ženám dá slobodu výberu a v dôsledku toho aj skutočnú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Chcela by som tiež zdôrazniť ďalší aspekt vzhľadom na postavenie žien na neistých pracovných miestach: ako už bolo povedané, ženy príliš často znášajú nerovnosť vzhľadom na príležitosti zamestnania, kvalitu práce a odmeňovanie. Čo sa týka kvality práce, treba konštatovať, že ženy veľmi často nenahlásia zneužívanie a sú nútené prijímať zamestnanie na hranici legálnosti, aby mali dostatočný príjem na vyživovanie rodiny. Je čas, aby sme to skončili.
Je preto nevyhnutné monitorovať všetky prípady neprijateľného konania zamestnávateľov vzhľadom na pracovníčky. Každé porušenie musí byť bezpodmienečne stíhané a potrestané. Musíme sa zaviazať, že budeme aj naďalej presadzovať sociálne politiky, ktoré sú čoraz spravodlivejšie a účinnejšie.
Zita Gurmai (S&D). – Vážená pani predsedajúca, správa, o ktorej teraz diskutujeme, je veľmi dôležitá pre rodičov a deti v Európe, ako aj pre Európu ako spoločenstvo. Ustanovenia v tomto právnom predpise prispievajú k tomu, aby všetky ženy v Európe mali rovnaké minimálne práva a pomoc, keď sa rozhodnú mať deti. Zabezpečujú tiež, aby ženy, ktoré sa rozhodnú mať deti, neboli finančne potrestané za svoje rozhodnutie stať sa matkou, ktoré sa snažia spojiť so svojou kariérou.
Veľmi dôležitým faktorom je demografický problém v Európe. Pokles miery pôrodnosti a starnúce obyvateľstvo a z toho vyplývajúci pokles pracovníkov vytvárajú obrovskú prekážku pri udržiavaní hospodárskeho rastu najmä v čase krízy.
Je riešením motivovať ženy, aby nemali deti, alebo postupovať podľa amerického modelu, na základe ktorého ženy nemajú podporu alebo majú len malú podporu a musia sa vrátiť do práce ešte predtým, než sa zotavia z pôrodu? Ak je to tak, potom hovorím nie. Nemať deti je pre spoločnosť z dlhodobého hľadiska drahšie. Ženy sa po pôrode potrebujú zotaviť, aby boli pripravené vrátiť sa na trh práce. Poskytnúť im 18 týždňov je minimum a nemali by byť za to potrestané priamymi alebo nepriamymi zrážkami.
V 24 z 27 členských štátov EÚ prispieva na materskú dovolenku štát, nie podniky. Nechcú podniky investovať do mladých žien, ktoré zamestnali a zaškolili? Mali by sme prejaviť sociálnu zodpovednosť. Vzhľadom na to, že EÚ a jej členské štáty minuli obrovskú sumu peňazí na záchranu bánk, musíme sa opýtať, prečo sa majú peniaze vždy šetriť na úkor žien. Otcovia by mali mať tiež možnosť vybrať si dovolenku, aby trávili čas so svojimi novonarodenými deťmi.
Stále hovoríme o spoločnej zodpovednosti a teraz s tým môžeme niečo urobiť. Niektorí si tu myslia, že to nie je prijateľné. Dúfam, že nám pán komisár Šefčovič ukáže, že v tejto veci bude postupovať veľmi jasne a progresívne.
Elizabeth Lynne (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, cieľom tejto smernice vždy bolo, a to celkom oprávnene, poskytovať minimálne normy na ochranu tehotných pracovníčok a dojčiacich žien. Myslím si však, že niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci zachádzajú priďaleko.
Nezohľadňujú rôzne tradície v rozličných členských štátoch. Niektoré krajiny majú materskú dovolenku, niektoré majú aj otcovskú dovolenku a niektoré majú rodičovskú dovolenku. Dávky sa vyplácajú úplne rozličným spôsobom a v rôznej výške, niektoré zo systémov sociálneho zabezpečenia, niektoré podnikmi a niektoré sú kombináciou oboch. Nesmieme zničiť niektoré veľmi dobré systémy.
Moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa snažia dosiahnuť riešenie, ktoré by vyhovovalo všetkým členským štátom. Zavedenie dávok v plnej výške by podľa môjho názoru odrádzalo mnohých mladých ľudí – alebo predovšetkým mladé ženy –, aby sa zamestnali. Som rada, že druhé hodnotenie dosahu bolo aspoň podrobnejšie než prvé. Ako viete, uvádzalo sa v ňom, že desať členských štátov by to stálo vyše 7 miliárd EUR ročne, ak by sa zohľadnili dávky v plnej výške. Vôbec sa však nezohľadnilo ďalších 17 členských štátov a predpokladám, že náklady na zavedenie dávok v plnej výške v nich by boli takisto problematické.
Čo sa týka povinnej dovolenky, vždy som bola presvedčená o tom, že matka samotná sa má rozhodnúť, akú dlhú dovolenku si zvolí a kedy si ju zvolí. V 60. a 70. rokoch minulého storočia sme bojovali za rovnaké práva pre ženy – nie preto, aby boli nariadené – a zdá sa, že teraz ideme naspäť namiesto dopredu.
Andrea Češková (ECR). – (CS) Mám vážne obavy, pretože sa tu miešajú dve celkom odlišné veci týkajúce sa ochrany žien: pracovnoprávne podmienky zamestnaných žien a právne postavenie samostatne zárobkovo činných žien alebo podnikateliek. Čo sa týka zamestnaných žien, môžeme vo všeobecnosti hovoriť o ochrane predovšetkým počas tehotenstva a po pôrode prostredníctvom pracovného práva. Nie je možné chrániť samostatne zárobkovo činné ženy na základe pracovného práva, pretože vo všeobecnosti sa na ne nevzťahuje. Tieto ženy podnikateľky na druhej strane zamestnávajú mužov a aj iné ženy, a preto ma vydesila skutočnosť, že smernica, ktorá sa mala pôvodne týkať len ochrany tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode, by sa na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov mala vzťahovať aj na podnikateľky. To v praxi nie je možné a nie je to možné ani z právneho hľadiska. Preto úprimne dúfam, že tento Parlament neprijme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré, žiaľ, z väčšej časti prešli aj vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť a ktoré podľa môjho názoru nemajú nič spoločné s touto smernicou, keďže ich nemožno uplatniť na samostatne zárobkovo činné osoby.
Joe Higgins (GUE/NGL). – Vážená pani predsedajúca, správa pani Estrelovej sa snaží zlepšiť pracovné podmienky tehotných pracovníčok a pracujúcich žien, ktoré sú krátko po pôrode alebo dojčia, a to sú ciele, ktoré jednoznačne podporujeme.
V súvislosti s akútnou krízou v európskom a svetovom kapitalizme však treba zohľadniť obavy, že najmä zraniteľné pracovníčky sa stanú obeťou niektorých zamestnávateľov, ktorí sa budú snažiť udržať zisk, a vlád, ktoré sa pustili do krátenia sociálnych výdavkov a verejných služieb.
Mnohé ženy na menej kvalifikovaných pracovných miestach sú výrazne vykorisťované prostredníctvom úrovne miezd, ktorá je napríklad oveľa nižšia než v prípade mužov, a neistej práce. Existuje reálne nebezpečenstvo, že tehotné pracovníčky alebo ženy krátko po pôrode, ktoré sú v zraniteľnejšom postavení, budú v súčasnej situácii diskriminované. Jednoznačne súhlasíme s tým, aby sa výslovne uviedlo právo ženy vrátiť sa na rovnaké pracovné miesto, aby sa zaviedla 20-týždňová materská dovolenka a primeraná otcovská dovolenka. Mali by sme tiež podporiť úroveň príjmu vo výške 100 %.
Nemôžeme sa však spoliehať len na právo. Na každom pracovisku by mala byť silná odborová organizácia, ktorá dokáže konkrétne zaručiť právo žien vrátiť sa do práce po pôrode bez strachu pred diskrimináciou.
Elisabeth Morin-Chartier (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, touto vecou som sa zaoberala veľmi dôkladne v rámci Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a v rámci Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Po druhý raz sa uskutočňuje pokus zaviesť minimálne pravidlá pre Európsku úniu a už uplynulo 40 rokov odvtedy, čo som vo svojom pracovnom života bojovala za rovnosť medzi mužmi a ženami, za integráciu mladých žien prostredníctvom školiacich programov a ich integráciu do spoločnosti prostredníctvom integrácie na trh práce. Hovoríme tu práve o rovnosti: rovnosti medzi mužmi a ženami.
Táto správa pani Estrelovej – stačí si len vypočuť prejavy, ktoré tu dnes boli prednesené – sa však zaoberá všetkými možnými otázkami. Každý príde so svojím malým príspevkom a chce k jednej časti pridať ďalšiu. Dospejeme tak k nezmyselnej zlátanine, pričom sme sa mali zamerať na zdravie a bezpečnosť tehotných žien v práci, rovnako ako sa, samozrejme, budeme musieť zamerať na rodovú rovnosť v odmeňovaní.
Dovolenka na starostlivosť o dieťa je hádam jedinou vecou, ktorá v tejto správe nebola spomenutá. Chcela by som vám povedať jednu vec: hlasovať dnes za 20-týždňovú materskú dovolenku uhrádzanú v plnom rozsahu je nezodpovedné a demagogické. Trvám na tom, že treba prijať účinné opatrenia, aby sa zabránilo negatívnemu dosahu na ženy. Čím viac predĺžime materskú dovolenku bez dôrazu na návrat žien na pracovisko a ich potrebu vytvoriť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a čím viac predĺžime materskú dovolenku bez prijatia opatrení na ochranu žien na pracovisku, tým viac pôsobíme proti nim.
Je fakt, že keď vytvárame politiku, musíme byť odvážni a zodpovední a musíme hovoriť pravdu. Kto bude platiť? Ktorý z našich členských štátov môže zaplatiť toto zvýšenie? Ktorý podnik to môže zaplatiť? Tento text, ktorému umožnili, aby sa zaoberal každou otázkou, v konečnom dôsledku dostane ženy do pasce a obráti sa proti nim. Vyzývam vás na to, aby ste boli zodpovední. Nesieme do budúcnosti ťažké bremeno.
(potlesk)
(Rečníčka súhlasila, že bude odpovedať na otázku signalizovanú modrou kartou v súlade s článkom 149 ods. 8, ktorú položili Marije Cornelissenová a Anneli Jäätteenmäkiová.)
Marije Cornelissen (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, pani Morinová-Chartierová nie je jediná osoba, čo to povedala. Vystúpilo niekoľko rečníkov, ktorí povedali, že materská dovolenka v dĺžke 20 týždňov poškodí možnosti žien na trhu práce.
Chcela by som sa spýtať, odkiaľ pochádza táto myšlienka, pretože ak sa pozrieme na výskum, ako aj na to, čo sa deje vo Švédsku, Nórsku, na Islande alebo v Bulharsku, veľmi jasne uvidíte, že môžete mať mimoriadne vysokú účasť žien na trhu práce a primerane dlhú materskú dovolenku.
Elisabeth Morin-Chartier (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, chcela by som uviesť dva body ako reakciu na túto pripomienku.
Po prvé, neexistuje matematický vzťah medzi dĺžkou materskej dovolenky a mierou plodnosti žien a na dôkaz toho stačí, ak uvediem situáciu vo Francúzsku, pretože Francúzsko je krajina, ktorá poskytuje 14-týždňovú materskú dovolenku a ktorá má dnes jednu z najvyšších mier pôrodnosti v Európy.
Druhý bod mojej odpovede je ten, že každým pôrodom sa prehlbuje priepasť medzi pracovným životom žien a mužov. Každým pôrodom, každou materskou dovolenkou ženy najprv obmedzujú svoje pracovné právomoci, ak táto iniciatíva nevyjde od podniku alebo verejného sektora. S druhým pôrodom obmedzujú svoj pracovný čas a s každým ďalším pôrodom ho ďalej obmedzujú, zatiaľ čo muži na druhej strane s každým narodením svoje pracovné právomoci rozširujú. Z pracovného hľadiska sa teda rozdiely v priebehu ich pracovného života zväčšujú.
Preto vás naliehavo vyzývam: venujte trochu pozornosti tomu, čo sa v skutočnosti odohráva vo verejnom a súkromnom sektore.
Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (FI) Vážená pani Morinová-Chartierová, uplatňujete dvojaký meter, pretože všetky zamestnankyne Európskej únie, zamestnankyne Komisie, Rady a politických skupín Parlamentu majú mať nárok na plne hradenú 20-týždňovú materskú dovolenku, a zároveň navrhujete, aby to neplatilo pre ostatné pracovníčky. Myslím si, že matky v celej Európe by mali byť v rovnakom postavení, a nemali by sme akceptovať dvojaký meter alebo dvojtvárnosť.
Elisabeth Morin-Chartier (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, nepovedali sme, že obhajujeme dvojaký meter. Európska komisia predložila návrh na 18 týždňov. Navrhujeme zaviesť prechodnú doložku. Ako základ, ktorý je v každom prípade možný, ale je tu rozdiel medzi tým, čo je možné, a utopickou myšlienkou navrhnúť 20 plne hradených týždňov. Je rozdiel medzi tým, čo je dosiahnuteľné, a tým, čo niekto môže sľúbiť v Parlamente, čo však nebudú akceptovať ani Rada, ani národné parlamenty.
Ak v stredu budeme hlasovať za správu pani Estrelovej a za 20 týždňov, Európsky parlament bude odmietnutý trikrát: po prvýkrát Radou, ktorá ho nebude môcť podporiť – členské štáty nebudú môcť poskytnúť svoju podporu, po druhýkrát národnými parlamentmi – národné parlamenty so svojimi rozpočtami nebudú môcť poskytnúť svoju podporu, a po tretíkrát ženami, keď si uvedomia, že sme konali proti nim.
Emine Bozkurt (S&D). – (NL) Vážená pani predsedajúca, musíme stáť po boku matiek a otcov v najvyťaženejšom období ich života. Treba im poskytnúť pokoj a nechať ich, aby sa mohli naplno venovať dieťaťu od začiatku jeho života, aby mohli dojčiť a v plnej miere sa zotaviť z pôrodu, aby si mohli po svojej dovolenke znova vyhrnúť rukávy a naplno sa zapojiť do pracovného života. Matky, otcovia, odborové organizácie, mimovládne organizácie – každý si to želá.
Oponenti na ženy neodôvodnene pripínajú cenovku: neustále starnúcej európskej spoločnosti nesmú vzniknúť žiadne dodatočné náklady. No my musíme teraz investovať do žien ako pracovníčok a do zlepšenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, aby naše spoločnosti zostali finančne únosné aj v budúcnosti. Je, samozrejme, dôležité, aby sa počas materskej dovolenky vyplácal plný príjem. Prečo by ženy mali akceptovať zníženie platu počas dovolenky len preto, lebo ako jediné sú biologicky schopné rodiť deti?
Hovoríme, že považujeme za dôležité, aby muži a ženy mohli využívať zdravú rovnováhu medzi pracovnými a súkromným životom, aby ženy dostali rovnaké príležitosti na pracovisku, a preto musíme prestať s malichernými hádkami a prevziať spoločnú zodpovednosť. Nesmieme dopustiť, aby utrpeli práve matky a otcovia.
Nadja Hirsch (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, musíme si položiť nasledujúcu otázku: čo má dosiahnuť táto smernica? Existuje pomerne zásadná zhoda, že by malo ísť o ochranu zdravia nastávajúcich a nových matiek. Veľká diskusia sa týka oblastí, v ktorých by sa mal tiež zohľadniť aspekt rovnosti. Na druhej strane si musíme byť ako Európsky parlament vedomí aj toho, že prijímame smernicu, ktorá nebude v platnosti len päť rokov, ale možno nasledujúcich 20 alebo 25 rokov. Dúfam však, že dovtedy budú pracovné podmienky žien podstatne lepšie a že spoločnosti budú rady zamestnávať mladé matky – v neposlednom rade pre nedostatok kvalifikovaných pracovníkov – a že predovšetkým pre tento účel vybudujú aj primeranú infraštruktúru. Musíme mať na mysli aj túto perspektívu.
Napriek tomu si uvedomujem aj skutočnosť, že v súčasnosti nemáme väčšinu ochotnú prijať tento pohľad. Vzhľadom na to dospejeme pravdepodobne k tomu, že sa dohodneme na kompromise, napríklad na osemnástich týždňoch, vyššej miere povinných dávok alebo na pokračovaní vyplácania 75 % platu, čo naozaj prinesie zlepšenie najmä v niektorých európskych krajinách.
Oveľa dôležitejšia otázka – otázka, ktorá presahuje aspekt materskej dovolenky – sú rámcové podmienky týkajúce sa mladých rodín. To znamená, zariadenia starostlivosti o deti. V Nemecku ich napríklad stále nie je dostatok. To by bola naozajstná politika rovnosti, ktorá by ženám umožnila vrátiť sa do práce.
Julie Girling (ECR). – Vážená pani predsedajúca, aké typické pre zelených: vysmiať sa tým, ktorí sa odvážia nesúhlasiť. Odvážime sa nesúhlasiť s malou časťou týchto návrhov, preto sa nám musia vysmiať. Vítam vašu angažovanosť v súvislosti s týmito návrhmi – súhlasím vlastne s drvivou väčšinou z nich –, ale sú tam jedna či dve časti, s ktorými nesúhlasím. Môžem teda privítať vašu angažovanosť, ale nemôžem schvaľovať vašu toleranciu. Vráťte sa o 30 rokov a urobte mi kázanie o presadzovaní práv žien, keď vykonáte toľko práce v tejto oblasti, koľko som vykonala ja.
Nechcem, aby ma zaškatuľkovali ako spiatočníčku. V týchto návrhoch sú aspekty, ktoré sú spiatočnícke: myšlienka, že európske ženy by mali mať viac európskych bábätiek v preľudnenom svete, je sociálne spiatočnícka. Zavedenie 20-týždňovej plne platenej materskej dovolenky v Spojenom kráľovstve – nemôžem tu rýchlo vysvetliť náš systém – je finančne spiatočnícke. Neúmerný počet vyššie platených žien v Spojenom kráľovstve dostane obrovskú väčšinu z dodatočnej sumy 2 miliardy GBP. Nepôjde to menej zarábajúcim ženám, ktorým podľa mňa chceme všetci čo najviac pomôcť.
Tak kde je pokrok? Členské štáty sú najvhodnejšou inštanciou, ktorá má rozhodnúť o týchto podrobnostiach. Mala by platiť zásada subsidiarity.
(potlesk)
Christa Klaß (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, matky potrebujú osobitnú ochranu. V tejto veci vládne v tomto Parlamente zhoda. Mať dieťa je fyzicky a emocionálne náročné a pre každú ženu je to zásadná skúsenosť. Fyzické zmeny, nové životné okolnosti a predovšetkým obdobie zotavenia a uzdravenia – pre všetky tieto veci je primeraná ochrana matiek veľmi dôležitá. Toto musí poskytovať spoločnosť. O tejto zásade sa teda nevedie spor. Rozprava sa týka toho, ako to urobiť a za akých podmienok. V tejto súvislosti by sme nemali zabudnúť na to, že EÚ stanovuje minimálne normy a že členské štáty musia zrealizovať, zorganizovať a zaplatiť ochranu materstva. Nezačíname od nuly.
Členské štáty organizujú ochranu matiek veľmi rozličným spôsobom, v niektorých prípadoch ju dopĺňa rodičovská dovolenka zahŕňajúca otcov. Otcov treba zapojiť do rodinných povinností – a nehovoríme tu o dovolenke, ale o prenesení zodpovednosti súvisiacej s výchovou detí a v rámci rodinného života. Otcovská dovolenka však nie je súčasťou ochrany matiek. Musí byť vždy súčasťou rodičovskej dovolenky. Otcovia ani neochorejú v dôsledku pôrodu. Blahoželám všetkým členským štátom, ktoré zaviedli otcovskú dovolenku. S radosťou som si vypočula, pán komisár, návrh Komisie, ktorý bol práve predložený. Nemôžeme dopustiť, aby bola dôležitá otázka ochrany matiek oslabená rozšírením rodičovskej dovolenky. Ochrana matiek sa týka zdravia. Žiadna matka nie je chorá 20 týždňov a ani dojčiace matky nie sú choré.
Sme zodpovední voči ženám, ktoré sa zapoja do pracovného života, a ochrana matiek musí byť preto realizovateľná. Náš návrh je celkovo 18 týždňov, pričom posledné štyri týždne by boli predmetom vnútroštátnych úprav týkajúcich sa finančných dávok. To sa uvádza v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 115 a 116, o podporu ktorých vás naliehavo žiadam.
Okrem toho vyzývam členské štáty na to, aby využili svoje možnosti a ponúkli všetkým rodinám a matkám vyššie dávky, ktoré by sa mohli prijať na základe dobrovoľnosti. Matky vytvárajú budúcnosť a potrebujú maximálnu podporu, akú im môžeme poskytnúť.
Antigoni Papadopoulou (S&D). – (EL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pri hlasovaní o správe pani Estrelovej v zásade reagujeme na požiadavky miliónov žien na väčšiu ochranu tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode, alebo dojčiacich pracovníčok, a ich detí. Predĺžením materskej dovolenky na 20 týždňov a otcovskej dovolenky na 2 týždne pri zachovaní plného príjmu podporujeme zotavenie z medzinárodnej krízy a hospodársky rast v Európskej únii, pretože pomáhame zosúladiť rodinný a pracovný život. Ochranou pracujúcich žien pred prepustením počas tehotenstva a počas šiestich mesiacov po pôrode poskytujeme stimul na zavedenie cieľa stratégie EÚ a dosiahnutia 75 % miery účasti žien na trhu práce do roku 2020.
Hlasovaním za správu pani Thomsenovej sa snažíme chrániť pracujúce ženy pred neistými pracovnými miestami, ktoré predlžujú rozdiel v mzdách medzi oboma pohlaviami, ohrozujú profesionálny vývoj a zvyšujú riziko, že ženy stratia všetky formy sociálnych, dôchodkových a odborových práv.
Kladné hlasovanie za obe správy je kladným hlasovaním za vyváženejšiu, decentralizovanejšiu a sociálnejšiu Európu a rodovú rovnosť.
Gesine Meissner (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dnes hovoríme o pracovných podmienkach žien, ktoré chceme v Európe zlepšiť. Chcem sa vysloviť konkrétne k správe pani Thomsenovej, ktorej tieňovou spravodajkyňou som bola, inými slovami, na tému žien na neistých pracovných miestach.
Tento rok je Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Je uznávaným faktom, že chudoba neúmerne zasahuje ženy. Samozrejme, v žiadnom prípade nesmieme dopustiť, aby to tak naďalej zostalo. Chudoba žien môže byť dôsledkom rôznych vecí. Môže vyplývať zo skutočnosti, že ženy nie sú platené rovnako ako muži. Prirodzene, nie je to jediná príčina. Ženy majú aj viac prerušení kariéry, napríklad keď majú deti a vyberú si voľno na ich výchovu. Ženy tiež vykonávajú menej kvalifikované práce. Situácia je osobitne vážna v prípade žien, ktorých podmienky zamestnania sú neisté, pretože v niektorých prípadoch možno nemajú ani pracovnú zmluvu, alebo majú pracovnú zmluvu na nepravidelný výkon práce. Je možné, že nemajú vôbec žiadnu ochranu, je možné, že majú obmedzený prístup k informáciám. Situácia je osobitne zlá v prípade žien prisťahovaleckého pôvodu. Môže to viesť k pokračovaniu chudoby, a tak môžu skončiť v chudobe aj v starobe.
Musíme prelomiť túto špirálu, ktorá ženy zasahuje viac než mužov. Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy. Každá žena – každé dievča – musí získať kvalifikáciu bez ohľadu na pôvod a musí mať prístup k povolaniu, ktoré jej skutočne zabezpečí dôstojný život. Celoživotné vzdelávanie musí byť vo všeobecnosti prístupné aj pre ženy. Musíme tiež zabezpečiť, aby viac žien a dievčat prechádzalo na lepšie platené pracovné miesta. Ide často o povolania, v ktorých výraznejšie dominujú muži.
Inými slovami, prístup k vzdelávaniu v každom prípade a prístup k systémom sociálneho zabezpečenia – týmto spôsobom môžeme dosiahnuť výrazné zlepšenie pre ženy.
Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). – (PL) Zavedenie minimálnych noriem pre dĺžku materskej dovolenky a dávky počas nej je v súčasnej hospodárskej a sociálnej situácii v Európe náročné. V niektorých krajinách presahuje navrhované minimum úroveň ochrany, ktorú vnútroštátne právne predpisy v súčasnosti poskytujú tehotným ženám. Na jednej strane stále bojujeme s dôsledkami krízy. Vlády jednotlivých štátov zvyšujú dane a zavádzajú závažné škrty výdavkov a máme stále vysokú úroveň nezamestnanosti. Na druhej strane sa musíme vyrovnať s problémom klesajúcej miery pôrodnosti, negatívneho prirodzeného prírastku a z toho vyplývajúceho starnúceho obyvateľstva. V nepríliš ďalekej budúcnosti nám hrozí zlyhávanie systémov dôchodkového zabezpečenia alebo možno ich úplný kolaps.
V takejto situácii niet lacných alebo jednoduchých riešení. Musíme si však uvedomiť, že investíciami do žien a vytvorením priaznivých podmienok pre ne ich motivujeme k rozhodnutiu mať deti. Samozrejme, plne hradená a dlhšia materská dovolenka nie je sama osebe postačujúca. Potrebujeme aj daňové riešenia priaznivé pre rodiny a stabilné zamestnanie. V tomto prípade nemáme alternatívu. Niet inej cesty, ako zvýšiť počet Európanov, ktorí budú o 30 rokov ekonomicky aktívni, ak teraz nebudeme investovať do rodiny. Preto potrebujeme spravodlivú a vyváženú minimálnu úroveň dĺžky materskej dovolenky v Európe a dávok vyplácaných počas nej. Ženám dávame možnosť vybrať si a rozhodnúť sa pre materstvo.
Jutta Steinruck (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pri tejto rozprave mi chýba potrebné rozlišovanie medzi vnútroštátnou transpozíciou v členských štátoch a úlohou na európskej úrovni. Všetci si uvedomujeme, že musíme zohľadniť špecifiká jednotlivých štátov. Pokiaľ však ide napríklad o diskusiu v Nemecku, musím povedať, že si v každom prípade myslím, že Nemecko by mohlo túto správu realizovať. Ide o vytvorenie minimálnych noriem na úrovni EÚ s cieľom vytvoriť sociálne rámcové podmienky pre ženy. Veľmi radi vždy odkazujeme na Medzinárodnú organizáciu práce, ak ide o dobrú prácu, ochranu na pracovisku a ochranu zdravia, tak si kladiem otázku: prečo nie v tomto prípade?
Čo sa týka diskusie o nákladoch, chcela by som všetkým v tomto Parlamente pripomenúť, že v Nemecku – ako aj v niektorých iných európskych krajinách – priniesla antidiskriminačná smernica obrovské množstvo lobovania zo strany podnikov. Hovorilo sa o lavíne nákladov, o krachujúcich podnikoch, o zaťažení hospodárstva a samotných pracujúcich. Ak sa ohliadneme za uplynulými rokmi, čo z toho nastalo? Nič. Táto rozprava, toto lobovanie, mi veľmi pripomína toto obdobie. Naliehavo vás žiadam, aby sme konečne odsunuli hospodárstvo bokom a aby sme do centra pozornosti svojej činnosti postavili ľudí.
Nepatrím medzi tých, ktorí tu len kážu. Povedala som, že sa zasadzujem o sociálnu Európu. To sa týka aj žien. V tejto súvislosti ženy potrebujú našu pomoc.
Sari Essayah (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť pri hlasovaní prijal množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k pôvodnému návrhu smernice predloženému Komisiou.
Žiaľ, výbor vo svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch absolútne ignoroval zásadu subsidiarity vzhľadom na rozdelenie nákladov. Pokus o harmonizáciu nariadení o materskej dovolenke v 27 rôznych členských štátoch viedol k chaotickému návrhu. S tým všetkým je ďalej zmiešaný návrh na otcovskú dovolenku, ktorý podľa právneho základu ani nepatrí do rozsahu smernice, ako, našťastie, hneď na začiatku jasne uviedol pán komisár. Otcovská dovolenka musí byť upravená v súvislosti so systémom rodičovskej dovolenky, a nie v súvislosti s dovolenkou spojenou so zotavením po tehotenstve alebo pôrode.
Návrhy, ktoré predložil Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, tiež ignorujú progresívne schémy materskej a rodičovskej dovolenky v iných krajinách vrátane severských krajín. Návrhy výboru miešajú tieto systémy rodičovskej dovolenky, ktoré na vnútroštátnej úrovni poskytujú slobodu voľby, a v niektorých ohľadoch by mali dokonca negatívny dosah na životné podmienky matky a dieťaťa. Napríklad podľa návrhu výboru, ak matky začnú povinné šesťtýždňové obdobie materskej dovolenky až po pôrode, zvyšuje sa riziko pre tehotné ženy na pracovisku, ktoré majú čoskoro porodiť, ako aj pre ich deti. Matky, ktoré majú tesne pred termínom pôrodu, nevydržia pracovať celých osem hodín pracovného času a tento návrh povedie k nárastu prípadov nemocenskej dovolenky pred pôrodom.
Návrh výboru ignoruje ako kompenzáciu vnútroštátne schémy, na základe ktorých je materská dovolenka úzko spojená s podstatne dlhšou rodičovskou dovolenkou, pretože tá sa nerealizuje na základe plného príjmu. Napríklad vo Fínsku sa môžu rodičia starať o svoje dieťa doma priemerne do veku 18 mesiacov a môžeme si to dovoliť, pretože v rozličných fázach sa o náklady delia zamestnávatelia, pracujúci a aj daňoví poplatníci. Ak by plná suma bola prenesená na zamestnávateľov, niet vôbec žiadnych pochybností o tom, že by to oslabilo možnosti žien zamestnať sa a ženám ako zamestnancom by to neposlúžilo.
Olle Ludvigsson (S&D). – (SV) Teraz je dôležité, aby sme našli flexibilné riešenia vzhľadom na kontroverzné podrobnosti v tejto smernici. Zároveň musíme vnímať aj širšie súvislosti. Akú situáciu si želáme v oblasti rovnosti v Európe o 10 rokov? Vzhľadom na to je úplne jasné, že navrhované nariadenia by priniesli pokrok v oblasti rodovej rovnosti.
Podporilo by to rodovú rovnosť a jej perspektívu. Bolo by možné dosiahnuť cieľ stanovený v stratégii EÚ 2020, cieľ zvýšenia miery zamestnanosti žien na 75 %. Viac zamestnaných žien by bolo rozhodne na prospech spoločnosti. Bol by to lepší stimul mať deti a založiť si rodinu, čo by bola pozitívna reakcia na starnutie európskeho obyvateľstva.
Preto nezabúdajme v našich rozpravách na širšie súvislosti.
Astrid Lulling (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, čas vo všeobecnosti všetko vyrieši. Žiaľ, to nie je prípad druhej správy, ktorá bola prijatá väčšinou vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť a o ktorej diskutujeme tu v Parlamente 17 mesiacov po prvej správe. V súčasnej forme je táto druhá správa rovnako chaotická, kontraproduktívna a preplnená textami, ktoré nepatria do legislatívneho aktu, ako správa, ktorá bola zaslaná späť výboru v máji 2009.
Pri zlepšovaní ochrany materstva sme stratili už dva roky. Ak budeme hlasovať za túto správu v jej terajšej podobe, stratíme opäť minimálne rovnaký čas diskusiou s Radou v rámci spolurozhodovacieho procesu, keď bol pôvodný návrh Komisie z roku 2008 vyhovujúci. Zaručoval podstatný pokrok v členských štátoch, v ktorých sú dĺžka materskej dovolenky a dávky počas materskej dovolenky stále pod úrovňou existujúcou v niektorých krajinách. Len zriedka dostaneme 20 týždňov dovolenky s plným, nekráteným príjmom vyplácaným štátom.
Nezabúdajme na to, že v tomto prípade je cieľom stanoviť minimálne prahy a že nemôžeme presadzovať radikálne riešenia pre 27 štátov. S cieľom motivovať zamestnané a predovšetkým vysoko kvalifikované ženy mať deti je pre ženu vlastne dôležitejšie, aby mala právo na kratšiu materskú dovolenku, ale pri zachovaní plného príjmu, než aby mala 20- alebo 30-týždennú alebo dlhšiu dovolenku bez záruky plného príjmu. Návrhy v správe pani Estrelovej sú nielen kontraproduktívne, pokiaľ ide o zamestnateľnosť žien, ale pre vlády a podniky v niektorých členských štátoch sú aj ťažko financovateľné. Je lepšie urobiť dnes jeden skutočný krok správnym smerom, než sľúbiť niečo do budúcnosti, čo sa má zrealizovať o 10 rokov.
Osobne nebudem hlasovať za túto správu v súčasnej podobe a vyzývam kolegov poslancov, aby zamietli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nemajú nič spoločné s ochranou matiek, ako napríklad ustanovenia týkajúce sa samostatne zárobkovo činných osôb. Pred necelými štyrmi mesiacmi sme v tomto Parlamente hlasovali za smernicu o materskej dovolenke pre samostatne zárobkovo činné osoby.
To isté platí pre otcovskú dovolenku, pán Tarabella, a ja som za. Belgičania môžu zajtra zaviesť 20-týždňovú plne hradenú otcovskú dovolenku, ak budú mať vládu; nič im v tom nebráni. Podobne – pretože toto je ďalšia vec na zváženie – momentálne diskutujú sociálni partneri o smernici o otcovskej dovolenke. Počkajme na nich a potom sa prijme opatrenie v tejto veci, ako to bolo v prípade rodičovskej dovolenky: toto je správna cesta.
Vyzývam kolegov poslancov, aby hlasovali za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obmedzujúce dovolenku na 18 týždňov a za zvažované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pani predsedajúca, ktoré predložili vaša skupina a náš poslanecký klub.
(Rečníčka súhlasila, že bude odpovedať na otázku signalizovanú modrou kartou v súlade s článkom 149 ods. 8., ktorú položí pán Marc Tarabella.)
Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Odstránenie akejkoľvek formy diskriminácie zo všetkých oblastí spoločenského a hospodárskeho života je zásadným predpokladom ochrany ľudských práv a blahobytu každého občana. Podpora zásady rovnakých príležitostí pre mužov a ženy a zabezpečenie väčšieho zapojenia žien do hospodárskeho a spoločenského života ako plnoprávnych účastníčok musia byť otázkami neustáleho záujmu. Som presvedčená, že tento prístup sa musí odzrkadliť v spoločnej poľnohospodárskej politike s cieľom zabezpečiť spravodlivé a vyvážené zastúpenie pohlaví. Na druhej strane môže uvedený prístup zabezpečiť účinnosť zavádzania rôznych politík na európskej úrovni v každom pracovnom odvetví, ale najmä v poľnohospodárstve.
Vzhľadom na to, že zásada rodovej rovnosti sa podporuje v rámci európskych právnych predpisov a je jednou zo základných požiadaviek v rámci stratégie EÚ 2020, považujem za primerané zahrnúť túto otázku aj do odvetvia poľnohospodárstva, čo znamená aj využitie nových nástrojov, ktoré budú podporovať túto zásadu. Podporujem obe správy, správu pani Estrelovej a správu pani Thomsenovej, ktoré posúvajú otázky žien do popredia a ktoré sa týkajú materstva a ich pracovných podmienok, čo sú dôležité aspekty v živote každej ženy a tých z nás, ktoré by mali prejaviť solidaritu s týmito ženami vzhľadom na uvedené otázky.
Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, som pani Lullingovej vďačný za to, že súhlasila s mojím krátkym prerušením. Chcel by som len poukázať na to, že otcovia v Belgicku už dostávajú 10-dňovú platenú dovolenku. Devätnásť z 27 krajín Európskej únie postupuje rovnako, pričom výška dávok je rozličná.
Chcel by som len vedieť, či by ste boli za harmonizáciu na európskej úrovni, alebo by ste boli proti. Uznávam, že dva týždne nie je veľmi veľa, ale je to rozumné: dva týždne pre všetkých otcov v Európe, aby sa mohli podeliť o úlohy súvisiace s privítaním nových členov do ich rodín. Chcel by som vedieť, či by ste boli za túto harmonizáciu, alebo by ste boli proti. Ďakujem vám za odpoveď, pani Lullingová.
Astrid Lulling (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, som, samozrejme, za, pán Tarabella. Som za európsku smernicu, ale nie som za to, aby táto otázka bola riešená v tejto smernici, ktorá sa týka ochrany žien a detí. Sociálni partneri, ako som povedala, momentálne rokujú o smernici o otcovskej dovolenke.
Myslím si, že musíme počkať na výsledok. Potom budeme mať jasný návrh ako ten, ktorý sme mali pre rodičovskú dovolenku a ktorý sme práve zhodou okolností vylepšili, hoci nie je dokonalý. Myslím si, že toto je správna cesta. Myslím si, že sociálnych partnerov treba poveriť aj úlohou vypracovať návrhy v tejto oblasti, pretože na to majú najlepšie predpoklady. Z tohto dôvodu som za. Blahoželám vám: môžete zlepšiť situáciu v Belgicku.
Chcela som vám a všetkým ženám, ktoré vôbec nepochopili, že európska smernica je súbor minimálnych, nie maximálnych pravidiel, povedať, že každý môže ísť ďalej, ale že je dôležité poskytnúť krajinám, ktoré majú nižšie normy – výrazne nižšie normy – 18 týždňov ako príležitosť na prispôsobenie sa.
Okrem toho si myslím, že ak by sme vy a ja boli vypracovali túto správu, boli by sme už dávno prijali správne opatrenia v tomto Parlamente v spolurozhodovacom procese s Radou.
Thomas Mann (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, teraz viem, ako možno zmeniť a predĺžiť rečnícky čas. Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzval na 18-týždňovú materskú dovolenku, čo je o štyri týždne viac, než sa spoločne dohodlo v Nemecku. Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzval na 20 týždňov pri zachovaní plného príjmu plus dva týždne otcovskej dovolenky plus predĺženie pre samostatne zárobkovo činné osoby. Úplne do úzadia sa odsunula skutočnosť, že 20 týždňov bude podľa vyhlásení Komisie stáť Francúzsko ďalšie 2 miliardy EUR ročne a Spojené kráľovstvo ďalšie 2,85 miliardy EUR. Dodatočné náklady pre Nemecko boli odhadnuté približne na 1,7 miliardy EUR. Niekedy musíte myslieť na náklady.
Prednedávnom sme mali spoločnú štúdiu výboru EMPL a výboru FEMM, ktorá bola vypracovaná s mnohými chybami. Dávky, ako napríklad materský príspevok v Nemecku, neboli zohľadnené. Referenčný rámec pre nemecký rodičovský príspevok bol nesprávny. Odhady nákladov, ktoré predložili niektoré členské štáty, neboli dostatočne zohľadnené. Na takom základe nemôžete robiť zodpovednú politiku. Nemecko je exemplárny prípad: počas rodičovskej dovolenky sa naďalej vyplácajú dve tretiny platu maximálne 14 mesiacov. To predlžuje 14-týždňovú materskú dovolenku až na 170 týždňov. Nemecko sa tak stáva majstrom Európy z hľadiska ochrany detí, z čoho vyplýva, že potrebuje výnimku v tejto smernici.
Preto som spolu s 50 kolegami poslancami z poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý podporujú Európski konzervatívci a reformisti a veľká časť Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu. Naším cieľom je, aby sa primerane zohľadnili vnútroštátne systémy. Dúfame, že väčšina tohto Parlamentu pri hlasovaní v stredu podporí túto výzvu rozumu. Chceme, aby matky mali primeranú ochranu, ale ak táto ochrana zachádza priďaleko, najmä z ideologických dôvodov, bude to tvoriť veľkú prekážku pri zamestnávaní žien, a práve prekážky musíme odstraňovať, nie zavádzať.
Anna Hedh (S&D). – (SV) V mnohých členských štátoch boli reakcie na túto správu silné a mnohí politici sa pokúsili získať body útočením na túto iniciatívu EÚ. Ľudia zabúdajú, že toto je revízia existujúcej smernice. Ľudia si o tom, čo sa má upravovať na úrovni EÚ, môžu myslieť, čo chcú, ale ako som povedala, smernica už existuje a my máme možnosť zlepšiť ju.
Otázka rodovej rovnosti získala nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy väčšiu vážnosť a my sme zodpovední za to, aby sme išli o krok ďalej. Dnes vidíme, že členské štáty s dobre fungujúcimi pravidlami pre materskú dovolenku majú aj vysokú mieru zamestnaných žien. To je v kontraste so situáciou v krajinách s horšími a menej dobre fungujúcimi pravidlami.
Ak táto smernica prejde, budeme mať aj väčšiu šancu dosiahnuť cieľ stanovený v stratégii EÚ 2020. Súhlasím s tým, že návrh obsahuje niekoľko kontroverzných bodov, ale je dôležité, že ho môžeme zlepšiť. Kritici tvrdia, že návrh je príliš drahý, ale som presvedčená, že vyššia úroveň rovnosti je pre spoločnosť prospešná.
Barbara Matera (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, tento Parlament zastupujúci všetkých 27 štátov sa dnes odvážne a neústupne rozhodol opäť riešiť citlivú, ale zároveň aktuálnu otázku pre sociálny rast našich krajín. Zaoberáme sa správou, ktorá sa týka sociálnej a hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti našich štátov, ale ktorá sa týka aj celej Európy a jej želania spoločne rásť.
Správa pani Estrelovej v podobe, ako sa o nej viedla rozprava a ako bola pozmenená a doplnená, s presvedčením presadzuje zásadu zosúladenia súkromného a pracovného života a zásadu rovnakých príležitostí, a teda aj zásadu zdravého a vyváženého pokroku. Zabezpečenie minimálnych prahov na ochranu vyššie uvedených zásad v celej Európe znamená zlepšenie kvality života našich rodín a nielen našich žien, a preto aj kvality života. Práve to s presvedčením a primeranými kompromismi presadzujeme.
Vyváženosť je dôležitá ako taká, aj ako zvolený prostriedok, a musí zaručiť postavenie žien na trhu práce a právomoci štátov pri realizácii ich politík. Jean Monnet nás učil, aby sme rástli malými krokmi. Začnime robiť tieto malé kroky a nebojme sa, či ich budú nasledovať aj ostatní.
Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Dnes je skutočne veľmi dôležité lepšie zosúladiť pracovný a súkromný život prostredníctvom úsilia dosiahnuť hospodársky rast, prosperitu a konkurencieschopnosť v oblasti rodovej rovnosti. Keďže došlo k prudkému poklesu miery pôrodnosti takmer vo všetkých členských štátoch, musíme prijať opatrenia na vytvorenie čo najlepších podmienok pre matky, aby mohli vychovávať svoje deti a aby mali skutočnú možnosť vrátiť sa na trh práce. Vyzývam tiež členské štáty a poslancov EP, aby našli príležitosti a skoordinovali náklady dávok vyplácaných počas materskej dovolenky a prídavkov na deti s cieľom zabezpečiť, aby ženy neboli nákladnejšou pracovnou silou než muži. Rozdelenie rodinných povinností a príležitosť poskytnúť aj mužom právo na dvojtýždňovú otcovskú dovolenku by ženám vytvorilo lepšie podmienky na návrat na trh práce a posilnilo by to rodinné vzťahy. Preto som presvedčená o tom, že predĺžené obdobie materskej dovolenky by uľahčilo predovšetkým aj dosiahnutie vyššej miery pôrodnosti vzhľadom na to, že naša spoločnosť rýchle starne.
Anne Delvaux (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, podľa mňa je potreba predĺžiť dovolenku na starostlivosť o deti celkom zrejmá: predĺženie minimálnej materskej dovolenky je krokom vpred, výhodou, a nemali by sme byť úplne demagogickí a porovnávať hospodársky dosah s kvalitatívnou výhodou, ktorú možno ťažko vyčísliť.
Problém má však v podstate dve časti: prvá časť sú hospodárske súvislosti, to je pravda, ale to nie je dostatočný dôvod na to, aby sme nechali milióny rodín počas nasledujúcich desaťročí napospas osudu. Druhá časť sú právne nedostatky správy, pretože text obsahuje viacero typov dovolenky na starostlivosť o deti s nekompatibilnými právnymi základmi. Zoberme si dovolenku pre adoptívnych rodičov, ktorá sa v texte objavuje popri materskej a otcovskej dovolenke.
Ako adoptívna matka a v mene všetkých žien, ktoré zastupujem, osobne oceňujem ochotu poskytnúť im rovnaké práva ako biologickým matkám. Som vlastne niečo, o čom pani Morinová-Chartierová hovorila ako o malom dodatočnom balíku pridanom k správe pani Estrelovej.
Zatiaľ čo cieľom je skutočne zlepšiť zdravie a práva žien – všetkých žien – na trhu práce, adoptívne matky, ktoré sa stali matkami ako všetky ostatné, majú nárok na rovnaké práva a rovnakú ochranu v práci. Sú matkami ako ostatné matky a to sa navyše vzťahuje na všetky situácie bez ohľadu na to, či má dieťa, ktoré si adoptujú, menej než 12 mesiacov, alebo nie. Musíme sa vyvarovať diskriminácie tohto typu, ktorá sa vyskytuje v texte.
Čo sa týka adopcie, ľutujem, že text neuvádza žiadne podrobnosti. Neobsahuje dokonca ani výsledky posúdenia vplyvu spoločnosti Ramboll. Nič z uvedeného nebolo spracované dosť dobre, čo je jednoznačne slabina. No napriek tejto výhrade podporím správu pani Estrelovej, pretože odhliadnuc od hospodárskych úvah nielenže sa muži a ženy musia lepšie ujať svojich rodičovských povinnosti v spoločnosti, ktorá sa čoraz viac vzdáva svojej zodpovednosti za výchovu mladých ľudí, ale je aj našou povinnosťou zabezpečiť, aby ľudia nemuseli obetovať svoje deti v prospech práce alebo svoju prácu v prospech detí.
Napokon nie sme členmi Rady, ale poslancami Parlamentu. Ak nebudeme ambiciózni my priamo zvolení zástupcovia, tak potom mi povedzte: kto to za nás urobí?
Sylvie Guillaume (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, veľa vecí sa povedalo, predovšetkým práve teraz. Rôzne nové vývojové trendy a kontroverzie v súvislosti so správou pani Estrelovej poukazujú na jednu vec: dnes je stále veľmi ťažké zaoberať sa pokojne otázkou rodovej rovnosti a najmä otázkou lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.
Tento legislatívny text mal – prepáčte mi, prosím, tento výraz – ťažké tehotenstvo, predovšetkým preto, lebo postoje v tejto oblasti sa ešte musia výrazne zmeniť. Posúdenie vplyvu je nepochybne nevyhnutné na zabezpečenie širokého pochopenia týchto otázok. Treba ich však chápať v reálnych súvislostiach a citlivo. Chcela by som dodať, že ich rozporuplné závery sú toho jasným dôkazom.
Je jasné, že by bolo nerozumné nespomínať otázku potenciálnych nákladov určitých predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Bolo by však rovnako nerozumné odmietať zohľadniť strednodobý a dlhodobý sociálno-ekonomický prospech vzhľadom na zdravie matiek a malých detí alebo vzhľadom na rovnosť medzi mužmi a ženami na trhu práce. Naša rozprava si navyše podľa mňa zaslúži dôstojnejší priebeh, než sú určité karikatúry a určité stereotypy, ktoré dnes ešte stále počúvame.
PREDSEDÁ: SILVANA KOCH-MEHRIN podpredsedníčka
Regina Bastos (PPE). – (PT) Európa starne a má veľmi nízku mieru pôrodnosti. Tieto faktory predstavujú veľký problém pre Európsku úniu a musíme na ne reagovať konkrétnymi riešeniami. V priebehu tejto rozpravy sme sa zhodli na tomto konštatovaní napriek rozličným názorom, ktoré sa prejavili počas diskusie.
Napríklad v Portugalsku nie je miera pôrodnosti dostatočne vysoká na zabezpečenie výmeny generácií a táto situácia ohrozuje budúcnosť. Deje sa to v našej krajine, ako aj vo väčšine členských štátov EÚ. Som si istá, že flexibilnejšie politiky týkajúce sa materskej dovolenky môžu pomôcť zvrátiť tieto trendy. Musíme rodinám vyslať jednoznačný signál o podpore materstva s konkrétnymi opatreniami na lepšie zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života. Ženy musia byť chránené, aby sa mohli rozhodnúť pre deti a aby pritom nemuseli opustiť trh práce. Riešenie tohto problému je veľmi dôležité, ak chceme dosiahnuť hospodárske a sociálne ciele stanovené v stratégii EÚ 2020 a bojovať proti demografickému starnutiu.
Napríklad v Portugalsku predstavuje dávka počas materskej dovolenky 100 % príjmu po dobu 120 dní, čo je pokusom reagovať na nízku mieru pôrodnosti, ktorú práve zažívame. Podporila by som preto, aby platy žien boli počas materskej dovolenky zachované spôsobom opísaným v diskutovanej správe. Zdá sa, že je rozumné umožniť každému členskému štátu, aby vytvoril podmienky zabezpečujúce cieľ vyplácať plný plat počas materskej dovolenky od roku 2020.
Na záver by som chcela zablahoželať pani spravodajkyni Estrelovej za jej vytrvalosť pri obhajovaní opatrení zameraných na ochranu rodín, ktoré zároveň reagujú na starnutie obyvateľstva.
Iratxe García Pérez (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, myslím si, že sme si všetci vedomí zodpovednosti, ktorú má dnes prejaviť Parlament pri revízii smernice o pracovných podmienkach žien, smernice, o ktorej sme diskutovali od predošlého funkčného obdobia a v súvislosti s ktorou sme vzhľadom na rozličné názory a ťažkosti nedokázali pokročiť.
Z tohto dôvodu dnes hovorím, že musíme prevziať zodpovednosť v rámci rôznych názorov, ktoré zastávame, aby sme sa pohli dopredu v otázke rovnakých práv mužov a žien a zlepšenia životných podmienok žien na trhu práce.
Táto smernica presahuje počet týždňov materskej dovolenky, keďže som si istá, že sme sa všetci zhodli na tom, že 14 týždňov nepostačuje a že toto obdobie musíme predĺžiť. Odhliadnuc od počtu týždňov však hovoríme o prepustení ženy, ktorá sa stala matkou, pričom toto prepustenie sa považuje za nespravodlivé, alebo o otcovskej dovolenke poskytnutej v prospech zdravia pracujúcej matky.
Nerozumiem, prečo ľudia hovoria, že otcovská dovolenka nie je v prospech zdravia pracujúcich matiek. Samozrejme, že je. Na dosiahnutie pokroku v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami je veľmi dôležité a významné umožniť matke a otcovi, aby si rozdelili starostlivosť o svoje deti počas prvých dní po pôrode. Niektoré krajiny, napríklad Španielsko, už zaviedli nezávislú a prenosnú otcovskú dovolenku.
Musíme mužom umožniť, aby prevzali zodpovednosť spolu so ženami s cieľom dosiahnuť zlepšenie na ceste, o ktorej momentálne rozhodujeme. Myslím si, že je to dôležité.
Chcela by som sa poďakovať pani spravodajkyni Estrelovej za prácu, ktorú vykonala, za zodpovednosť Parlamentu...
(Predsedajúca prerušila rečníčku.)
Godfrey Bloom (EFD). – Vážená pani predsedajúca, pred päť a pol mesiacmi som spôsobil menší rozruch pripomienkou, že každý malý podnikateľ s mozgom na správnom mieste by bol šialený, keby zamestnal ženu vo veku, keď môže mať deti.
Odvtedy sa to len zhoršovalo, pretože rovnováha vo vzťahu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi sa dostala celkom mimo kontrolu v prospech zamestnancov. Jeden z mojich voličov z Yorku mi minulý rok napísal a uviedol, že nejde len o zamestnávanie žien vo veku, keď môžu mať deti, ale že každý malý podnikateľ, ktorý niekoho zamestnáva, musel stratiť rozum.
Sme tu v mimoriadnej situácii, však? Máme mladé ženy, ktoré sa veľmi chcú zamestnať, veľmi chcú pracovať pre podniky, najmä pre malé podniky, ktoré sú motorom hospodárstva Spojeného kráľovstva, a máme zamestnávateľov, ktorí majú príliš veľké obavy zamestnať ich. Tento problém máme pred sebou. Malým podnikom takmer znemožňujeme – tu na tomto mieste s takými malými podnikateľskými skúsenosťami našich poslancov – zamestnávať mladé ženy, pričom ony samotné by to chceli.
Kedysi som si myslel, že ide o nejakú čínsku konšpiráciu, že táto inštitúcia takmer znemožnila európskemu hospodárstvu fungovať a že v zákulisí Číňania všetko tak zhoršovali, aby sme prípadne museli dovážať absolútne všetko z Číny. Nuž, mám tu inú hypotézu, a to, že možno ženy, ktoré to vo výboroch, v Komisii a v tejto inštitúcii tak veľmi sťažujú malým podnikom zamestnať mladé ženy, majú záujem o túto príležitosť.
Myslím si, že keď ich voliči zhodnotia a celkom odôvodnene ich o niekoľko rokov vyhodia z funkcie pre neschopnosť a hlúposť, budú sa môcť vrátiť do práce len preto, lebo budú v strednom alebo neskorom strednom veku. Budú mať pripravený terén. To je moja hypotéza. Neviem si predstaviť inú rozumnú odpoveď na takéto smiešne zásahy do vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ak si myslíte, že je to bizarná hypotéza, tak pri porovnaní so spôsobom, ako hovoríte o zmene klímy, to mi verte, nie je nič dosť hlúpe pre tento Parlament.
Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, niet pochýb o tom, že predloženie tohto návrhu právneho predpisu na rozpravu po 18 mesiacoch intenzívnej práce treba privítať. Je jasné, že projekt tejto povahy charakterizujú rôzne citlivé otázky vzhľadom na to, že príslušné právne predpisy v členských štátoch sa vzájomne veľmi odlišujú. Inovatívny rozsah opatrenia je v každom prípade výsledkom, ktorý by sa mal prijať veľmi pozitívne, rovnako ako aj prijatie zásady centrálnej úlohy rodiny, záruky vyššieho stupňa sociálnej ochrany žien vo všeobecnosti a žien v osobitných podmienkach, teda žien s dieťaťom.
Je potrebné zaručiť aj konzistentnosť pri ochrane žien po pôrode – a hovorím to napriek skutočnosti, že rozsah tohto opatrenia považujem za širší, než sa pôvodne zamýšľalo –, a to aj v tej miere, ako by sa malo zdôrazniť, že v Európe a v mnohých členských štátoch pretrváva citeľný rozdiel v ochrane poskytovanej vzhľadom na narodenie dieťaťa a nenarodené deti.
Táto činnosť sa musí jednoznačne zosúladiť s potrebou odstrániť zneužívanie zamestnávateľa a musíme obmedziť rozsah pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, z ktorých niektoré podľa mňa vo všeobecnosti zapríčiňujú neflexibilnosť právneho predpisu, počínajúc otcovskou dovolenkou, pretože táto podľa všetkého nesúvisí s opatrením vypracovaným v podstate na ochranu žien.
Niet pochýb o tom, že je potrebné primerane zohľadniť problém pracovníkov prisťahovalcov a domácich pracovníkov, čo predstavuje ďalší prvok – návrh právneho predpisu o otázke žien na neistých pracovných miestach – na flexibilnom a elastickom trhu práce, kde ženy, najmä teraz, treba vnímať ako zdroj slúžiaci spoločenstvu.
Nicole Sinclaire (NI). – Vážená pani predsedajúca, zamestnávatelia v Spojenom kráľovstve a vláda Spojeného kráľovstva naliehavo žiadajú britských poslancov EP, aby hlasovali proti návrhom na predĺženie plne platenej materskej dovolenky zo 14 na 20 týždňov, hoci si myslím, že je veľkým pokrytectvom zo strany konzervatívcov, ktorí vo výbore predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh na 24 platených týždňov. Ako hovorím, pokrytectvo podľa všetkého nepozná hraníc.
Britská Federácia malých podnikov uviedla, že tieto plány sú finančne neúnosné a že britské podniky budú stáť vyše 2,5 miliardy GBP ročne. Aj koaličná vláda v Spojenom kráľovstve, ktorej súčasťou sú liberálni demokrati, je proti týmto zmenám. Navrhované zmeny budú Spojené kráľovstvo stáť do 2 miliárd GBP v čase, keď sa prepúšťajú pracovníci vo verejnom a súkromnom sektore s cieľom ušetriť oveľa nižšie sumy.
Je tiež pravda, že zmeny môžu mať negatívne dôsledky, pretože podľa vlády Spojeného kráľovstva budú najviac profitovať najviac zarábajúce pracovníčky a menej zarábajúce pracovníčky získajú najmenej. Tieto zmeny, nech sú mienené akokoľvek dobre, budú v podstate znamenať prekážku v procese dosahovania rovnosti pre pracujúce matky. Nastane aj taká situácia, že tieto zmeny budú motivovať zamestnávateľov, aby uprednostnili mužských uchádzačov na úkor žien.
Vážená pani predsedajúca, sú iné spôsoby posilňovania práv matiek starajúcich sa o deti, ako napríklad flexibilnejšie systémy dovolenky. Musíme rešpektovať aj rôzne sociálne a kultúrne rozdiely medzi rozličnými členskými štátmi. Jeden univerzálny prístup nie je vhodný pre všetkých. Pracujúce rodiny, ktoré sa na nás spoliehajú, že právne predpisy budú dobré, aby mohli žiť, pracovať a vychovávať deti, žijú v skutočnom svete, nie v nejakom ideologickom Eurodisneylande.
Tieto zmeny sa navrhujú v nesprávny čas a budú z nich profitovať nesprávni ľudia. V čase, keď sa vlády v celej EÚ snažia znížiť verejné výdavky, vy sa snažíte zvýšiť náklady na zamestnávanie, ktoré zasiahnu odvetvie, v ktorom sú ženy zastúpené neúmerne, a teda sú viac vystavené možnosti straty zamestnania. Spojené kráľovstvo už má tie najlepšie, najspravodlivejšie a najveľkorysejšie normy týkajúce sa materskej a otcovskej dovolenky. Britské matky v súčasnosti dostávajú počas šiestich týždňov 90 % platu a počas ďalších 33 týždňov sa vypláca zákonná dávka v materstve vo výške 125 GBP týždenne.
Budem hlasovať v záujme britských občanov. Budem rešpektovať odporúčanie vlády Jej Veličenstva a budem hlasovať proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom týkajúcim sa dávok v materstve.
Ria Oomen-Ruijten (PPE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, počúvala som všetko, čo sa povedalo na tomto plenárnom zasadnutí, a som si istá, že rovné zaobchádzanie s mužmi a ženami, ktoré si skutočne vyžaduje veľa odvahy a úsilia a taktiež veľké sumy peňazí, nebolo dosiahnuté. Nehovorím to len viacerým kolegom z nášho poslaneckého klubu, ktorí zhodou okolností opustili rokovaciu sálu, ale aj ostatným. To bola moja prvá pripomienka.
Moja druhá pripomienka sa týka starnutia a vekovej štruktúry v tejto spoločnosti s veľkým počtom starších ľudí. Je to mimoriadne dôležitá otázka, pokiaľ ide o Európu, a preto má mimoriadny význam vytvárať ľuďom priaznivejšie podmienky na to, aby mali deti. Oceňujem napríklad rozhovor, ktorý teraz poskytla francúzska ministerka financií pani Lagardová o postavení žien na pracovisku, ktorý bol dokonalý. Naozaj dúfam, že sa toho budeme držať.
Moja tretia pripomienka je, že rovnaké zaobchádzanie je záväzok voči sociálnej Európe. Povedali sme, že v tejto sociálnej Európe musia mať muži a ženy rovnaké príležitosti na trhu práce a musia mať tiež možnosť mať deti. V súčasnosti sa všetci zameriavame na 18 týždňov a viac-menej sme sa teraz dohodli na týchto 18 týždňoch, ale ešte nevieme, ako si to budeme môcť dovoliť.
Nemám vôbec žiadne námietky voči kompromisu predloženému naším poslaneckým klubom s cieľom stanoviť maximálne 75 % na tieto štyri týždne. Mám však námietky voči skutočnosti, že tento kompromis obsahuje aj súvislosť so zdravotnými nákladmi. V tom spočíva moja hlavná námietka, pretože to krajinám, ako napríklad Spojenému kráľovstvu a Írsku – vo Francúzsku sú tieto náklady takisto veľmi dotované –, umožní obísť týchto 75 %, ktoré sa musia naďalej vyplácať. Preto by som chcela vedieť, či môžeme v hlasovaní odmietnuť túto časť kompromisu. To by aj znamenalo, že by sme tu dokázali predložiť konsolidované stanovisko, ktoré by mohlo získať väčšinu v Rade.
Pascale Gruny (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, potrebujeme európske právne predpisy, ktoré ochránia zdravie tehotných žien a žien krátko po pôrode alebo dojčiacich žien, a musíme riešiť demografický problém, ktorý je pred nami, a stimulovať rast miery pôrodnosti v Európe. Tento krok však nesmie slúžiť ako negatívny stimul pri zamestnávaní žien.
Chcela by som zdôrazniť tri body. Po prvé, vítam návrh Európskej komisie týkajúci sa zdravia a bezpečnosti pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Zdôraznila by som vlastne názov, ktorý je právnym rámcom tejto smernice, pretože príliš často zabúdame, o čo presne v tomto text ide. Hovoríme tu o ženách, pretože muži nemôžu rodiť deti, kým sa nepreukáže opak.
Rozprava sa môže trocha znejasniť v dôsledku toho, že sa odkazovalo na otcovskú alebo rodičovskú dovolenku. Vyriešme najprv problém, ktorému čelia ženy, a zamerajme sa na ich zdravie, keď privádzajú na svet dieťa. Musíme zaviesť skutočné záruky na ochranu zdravia týchto žien na trhu práce. Otcovská a rodičovská dovolenka budú predmetom úpravy inej smernice.
Po druhé, rozprava sa týka počtu týždňov. V súčasnosti je priemerné trvanie dovolenky stanovené na 14 týždňov. Európska komisia navrhuje 18 týždňov a správa 20. Ako žena a matka troch detí si, samozrejme, želám, aby matky mohli zostať so svojimi malými deťmi tak dlho, ako to bude možné. To však vedie k otázke: kto zaplatí toto predĺženie zo 14 na 20 týždňov? Štát? Podniky?
Som presvedčená, že priemerné zvýšenie zo 14 na 18 týždňov je hlavným európskym výdobytkom a skutočnou investíciou nášho hospodárstva smerom k presadzovaniu zvýšenia miery pôrodnosti v Európe. Dvadsať týždňov bude mať negatívny vplyv na zamestnávanie žien. Zabrzdilo by to ich zamestnávanie. Podniky a naše štáty nemôžu podporiť túto dodatočnú finančnú záťaž v tomto období krízy.
Po tretie, zlepšenie starostlivosti o deti sa musí stať väčšou prioritou, aby matky mohli vytvoriť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. V tejto veci sa dosiahol malý pokrok napriek mnohým výzvam nášho Parlamentu. Nebuďme preto kontraproduktívni a neposielajme ženy naspäť domov.
Elena Băsescu (PPE). – (RO) Chcela by som využiť túto príležitosť a vysloviť úprimnú sústrasť rodine Maricice Hãhãianuovej. Táto 32-ročná rumunská zdravotná sestra odišla do Talianska hľadať lepšiu prácu. Na stanici metra v Ríme na ňu zaútočil mladý Talian, v dôsledku čoho minulý týždeň zomrela.
Myslím si, že Európa sa musí začať zaoberať neistými podmienkami zamestnávania. Ženy sú v Európskej únii sústredené na slabo platených pracovných miestach a tvoria veľkú väčšinu pracovníkov na čiastočný úväzok. Je však niekoľko prípadov, keď sa dosah krízy obmedzil na ženy zapojené do trhu práce. V Rumunsku sa napríklad podiel žien, ktoré si našli prácu, počas roka 2009 neustále zvyšoval.
Musím poukázať na zlú situáciu, v ktorej sa nachádzajú ženy pracujúce v zahraničí. Často pracujú v rozpore s právnymi predpismi a nemajú žiadne práva...
(Predsedajúca prerušila rečníčku.)
Rovana Plumb (S&D). – (RO) Musím sa znova vyjadriť k smernici o materskej dovolenke. Veľmi pozorne som dnes večer počúvala rozpravu a chcela by som povedať, že tí, ktorí sú proti tomuto návrhu – a týmto mám na mysli predĺženú materskú dovolenku a plný príjem – môžu predložiť len jeden argument: ekonomický. To je však zjednodušujúce, pretože ak odhliadneme od deficitu rozpočtu, zaoberáme sa tu ľuďmi. Neuvedomujú si, že výhody vyplývajúce z tejto správy pre zamestnancov i zamestnávateľov prevažujú. Myslím aj zamestnávateľov v zmysle investícií do budúcnosti.
Okrem toho si oponenti neuvedomujú, že ak v podstate trestáme materstvo a jeho plánovanie v čase klesajúcej miery pôrodnosti, nehovoriac o starnutí a prehlbujúcej sa chudobe obyvateľstva, má to vplyv na udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia.
Frédérique Ries (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, aj ja som si pozorne vypočula všetko, čo sa doteraz povedalo, a konštatujem, že – ako to už veľmi často býva – ak je niečoho priveľa, môžeme skončiť horšie. Argumenty, ktoré sa uvádzajú na odôvodnenie tejto „supermaterskej“ dovolenky – 20 týždňov, z ktorých šesť sa musí vybrať pred narodením dieťaťa a dva po ňom, s príspevkom vo výške plnej mzdy – sú nepresvedčivé. Je jasné, že Európa izolovaným opatrením tohto typu nevyrieši veľmi komplexné problémy demografie a zamestnanosti žien.
Kto si môže vážne myslieť, že ľudia sa rozhodnú mať dieťa, bábätko, aby využili päťmesačnú dovolenku namiesto dovolenky s dĺžkou štyri a pol mesiaca? Na druhej strane neverím, že odopieranie slobody voľby ženám pomôže zlepšiť ich situáciu. Uvedomme si, prosím, aj účinky, vedľajšie škodlivé dôsledky rozhodnutí, ktoré prijímame. Ochrana žien v prvom rade znamená nepreháňať to s našimi požiadavkami a nepripravovať tak cestu novým formám diskriminácie voči nim pri prijímaní do práce a potom pri návrate do nej, ako to potvrdzujú napríklad všetci experti z OECD a z Únie pre stredné triedy.
Som preto jasne za 18-týždňovú dovolenku, za zásadu otcovskej dovolenky a, samozrejme, za možnosť pre členské štáty prijať ďalšie opatrenia.
Franziska Katharina Brantner (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcela by som len krátko uviesť jednu pripomienku týkajúcu sa uznania obdobia rodičovskej dovolenky v jednotlivých krajinách. Pán Mann a jeho kolegovia tiež predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tejto veci vrátane pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 115, ktorého prvá časť sa skutočne týka otázky, či sa tieto štyri týždne majú rátať, alebo nie.
Žiaľ, to sa spája s druhou polovicou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu – a teraz to prečítam, aby to bolo úplne jasné – s uvedením toho, že dávka má zodpovedať priemernej dávke na 18 týždňov materskej dovolenky, čo má byť aspoň 75 % posledného mesačného platu alebo priemerného mesačného platu, ako je stanovený podľa vnútroštátnych predpisov, pričom sa zohľadňuje horná hranica určená vnútroštátnymi právnymi predpismi. To vlastne znamená, že sa vzdávame európskej harmonizácie, pokiaľ ide o otázku financovania v tejto oblasti a otázku, koľko dostanú ženy počas tohto obdobia. To je neprijateľné. Považovala by som za veľkú škodu, keby to bolo schválené, pretože v konečnom dôsledku sa nevzdávame harmonizácie na európskej úrovni, ale skôr ju chceme zvýšiť s cieľom dosiahnuť zlepšenie pre všetkých mužov a všetky ženy.
Cornelia Ernst (GUE/NGL). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, mali by sme si položiť otázku, čo sa touto celou rozpravou vlastne snažíme dosiahnuť. Snažíme sa zaviesť malé zlepšenie v oblasti rovnosti a malú pomoc rodinám s čo najnižšími nákladmi? Samozrejme, zosúladenie rodinného života s prácou stojí peniaze. Chcela by som sa jednoducho spýtať kolegov poslancov z Nemecka: čo znamená výdavok 1 miliarda EUR v Nemecku, ak súčasne vystavíme bankové záruky vo výške 450 miliárd EUR? Čo vlastne chceme dosiahnuť v tejto oblasti? Príspevok vo výške plnej mzdy počas rodičovskej dovolenky je správny. Čo ešte by to malo byť? To nie je voľný čas, to nie je dovolenka – je to práca, ktorú robia ľudia.
Samozrejme, chceme predĺžiť toto obdobie na 20 týždňov, pretože si myslíme, že je to jediný spôsob, ako sa táto práca dá vykonávať.
Okrem toho nechceme zaviesť len trocha viac rovnosti v pracovnom živote. Chceme úplnú rovnosť medzi mužmi a ženami. Potrebujeme radikálne kroky, ak to chceme dosiahnuť, ako napríklad zákonnú minimálnu mzdu vo všetkých členských štátoch.
Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, otázka ochrany matiek by mala zostať záležitosťou členských štátov z dôvodu kultúrnych rozdielov v Európe. Rakúsko má ochranu matiek v dĺžke 16 týždňov. Predĺženie tohto obdobia by stálo 17,4 miliónov EUR ročne za každý ďalší týždeň. Zavedenie povinnej 20-týždňovej dovolenky by Rakúsko stálo vyše 60 miliónov EUR. Dodatočné náklady by boli dokonca vyššie, ak by sa zaviedli aj dva týždne platenej otcovskej dovolenky pre každého otca.
Musíme uvažovať jasne: po prvé, ide o celkom osobné rozhodnutie rodičov, a po druhé, podľa mňa tu vzniká riziko ďalšej diskriminácie žien vo veku, keď môžu mať deti. To by mohlo podnietiť nárast neistých pracovných podmienok, na základe ktorých už pracuje 31,5 % zamestnaných žien. Otázka znie: naozaj to chceme?
Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážená pani predsedajúca, dnes večer sme tu mali vynikajúcu rozpravu a vo všeobecnosti zaznelo v rokovacej sále veľa dobrých myšlienok. Predložené myšlienky boli idealistické, ale pani Estrelová si zaslúži pochvalu, že nám tieto myšlienky predložila. Zároveň však musíme byť praktickí a realistickí. Mám svoje pochybnosti. Ak by sme zohľadnili všetky tieto návrhy, je možné, že predovšetkým mladé ženy si nedokážu nájsť zamestnanie. Pozerám sa na to ako rodič. Mám dve dcéry a chcem, aby mali rovnakú šancu získať prácu ako chlapci. To je hlavná vec. V Írsku sme momentálne v dileme, čo sa týka financií. Máme 20 % nezamestnaných mladých ľudí. Každý deň sa zatvoria štyri podniky z kategórie malých a stredných podnikov a stojíme pred najhorším rozpočtom v histórii. Hoci správa teda obsahuje veľa dobrých návrhov, bolo by lepšie predložiť ich neskôr. Nemyslím si, že sú momentálne realizovateľné.
Marita Ulvskog (S&D). – (SV) Bola to veľmi zaujímavá rozprava. Myslím si, že to ukazuje, že máme možnosť nájsť kompromis, aby sme v tejto veci mohli prijať rozhodnutie.
Myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby sme to mohli urobiť a, samozrejme, je nevyhnutné, aby sme postupovali na základe skutočnosti, že máme rôzne systémy. V rôznych členských štátoch sa dosiahla rozličná úroveň pokroku.
Som zo Švédska, kde máme rodičovskú dovolenku, ktorá je dlhšia než rok, s vysokou úrovňou dávok a kde je otec povinný využiť časť rodičovskej dovolenky.
Nemyslím si, že by bolo možné dosiahnuť niečo na úrovni EÚ, čo sa už osvedčilo pre mužov, ženy a deti, ako aj pre úroveň účasti žien na trhu práce. Zabezpečme však, aby sme mali minimálnu smernicu, ktorá nám umožní dosiahnuť dohodu.
Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE). – (PL) Pri skúmaní otázky pracovnej činnosti žien by som chcela poukázať na dve vekové skupiny: prvá skupina, o ktorej sa tu dnes už veľa diskutovalo, sú mladé ženy, ktoré sú veľmi dobre vzdelané a nemôžu si nájsť prácu, pretože zamestnávatelia sa často obávajú nákladov spojených s tehotenstvom a materskou dovolenkou.
Druhá skupina sú ženy nad 50 rokov, ktoré sú vnímané ako menej produktívne a menej kreatívne. Podľa štatistík tvoria ženy vo veku 59 a 60 rokov len 25 % zamestnancov v tomto vekovom pásme. Percento žien nad 60 rokov, ktoré pracujú, je ešte nižšie. Preto by sme pri diskusii o otázke žien na neistých pracovných miestach mali zohľadniť obe tieto skupiny a urobiť všetko, čo bude v našich silách, na pomoc ženám nájsť si prvé zamestnanie, vrátiť sa do práce po materskej dovolenke a zvýšiť si kvalifikáciu.
(Predsedajúca prerušila rečníčku.)
Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, cieľom tejto iniciatívy je zlepšenie zdravia a bezpečnosti tehotných pracovníčok alebo pracovníčok po pôrode a uplatnenie opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života.
Európske ženy sa dnes pozerajú na Európsky parlament a očakávajú, že zavedieme moderné opatrenia, ktoré si vyžaduje 21. storočie. Preto musíme hovoriť o možnosti 20-týždňovej dovolenky so 100 % náhradou platu matky vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, o možnosti otcov využiť dovolenku po narodení dieťaťa a o zavedení rovnosti medzi mužmi a ženami pri využívaní tejto dovolenky. Nejde len o ženy.
Diskusia o nákladoch materskej dovolenky nie je len ďalším trestom pre ženy, je prejavom nedostatku zodpovednosti vzhľadom na krízu miery pôrodnosti a starnutie obyvateľstva v súčasnej Európe, čo tiež prispieva k hospodárskej kríze.
Zišlo vám, napríklad, na um položiť otázku, aké sú náklady absencií v práci v Európe? O tom som nepočula ani jediné slovo. Máme možnosť dosiahnuť pokrok v otázke rovnosti medzi mužmi a ženami, a preto nesklamme občanov Európy.
Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcel by som poďakovať všetkým váženým poslancom a váženým poslankyniam za účasť na tejto dôležitej, podnetnej a – povedal by som – aj veľmi vášnivej rozprave.
Hoci sa na tieto veci pozeráme z odlišných uhlov, väčšina z nás sa dokáže zhodnúť na niekoľkých veciach. Materská dovolenka by nemala byť trestaná. Musíme veľmi intenzívne pracovať na dosiahnutí rovnosti odmeňovania a musíme veľmi pozorne preskúmať hospodárske dôsledky rozhodnutí, ktoré tu prijmeme.
Viacerí z vás hovorili o otázke otcovskej alebo rodičovskej dovolenky. Chcel by som vám pripomenúť, že novoprijatá smernica o rodičovskej dovolenke poskytuje minimálne osem mesiacov pre rodičov na každé dieťa. Po prvýkrát máme na úrovni EÚ právny stimul pre otcov, aby využili dovolenku.
Celý mesiac dovolenky sa stratí, ak otec neprevezme svoju zodpovednosť. Táto smernica čoskoro nadobudne platnosť a budeme stavať na tomto pokroku a starostlivo preskúmame ďalšie návrhy týkajúce sa otcovskej dovolenky.
Ako som povedal vo svojich úvodných slovách, skúmame teraz situáciu a čoskoro pred vás predstúpime s výsledkami.
Dovoľte mi, aby som osobnou poznámkou zdôraznil stimuly pre otcov, aby sa zapojili do rodičovských povinností. Mal som to šťastie, že som mohol byť pri pôrode dvoch zo svojich troch detí. Samozrejme, počas tohto obdobia v nemocnici som mohol maximálne nasadiť odvážnu tvár a predstierať, že som nemal ani obavy, ani strach, a snažiť sa poskytnúť manželke maximálnu možnú morálnu podporu. Niekedy sa však o mňa postarala manželka a starostlivé sestričky, a tak som mohol poskytnúť túto morálnu pomoc. Nikdy nezabudnem na najdôležitejšie chvíle po pôrode a na prvé dni, keď som manželke mohol pomôcť s novonarodeným dieťaťom.
Je úplne jasné, že vzťahy s novonarodeným dieťaťom si musia nadviazať nielen matky. Otcovia musia urobiť to isté a musíme ich podporiť a zmeniť rodičovskú schému a vytvoriť podmienky, aby si aj otcovia mohli vytvoriť vzťah so svojimi novonarodenými deťmi.
Vrátim sa k správam, o ktorých dnes diskutujeme. Čo sa týka správy pani Thomsenovej o neistých pracovných miestach, pozorne som sledoval, čo sa tu povedalo. Môžem vás uistiť, že Komisia podporí kroky na zlepšenie pracovných podmienok žien na neistých pracovných miestach najmä prostredníctvom monitorovania vnútroštátnej politiky zamestnanosti a poskytnutia podpory štrukturálnych fondov.
Čo sa týka rozsiahlej práce pani Estrelovej na návrhu Komisie na posilnenie smernice o materskej dovolenke, snažíme sa skutočne dosiahnuť veľmi náročnú rovnováhu. Musíme zabezpečiť základné práva pracovníčok, ale nemali by sme členským štátom poskytnúť zámienku na zastavenie týchto veľmi dôležitých rokovaní. Musíme študovať modely, ktoré nám ponúknu vysokú mieru zamestnanosti a zároveň vysokú úroveň pôrodnosti.
Komisia týmto spôsobom víta pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zamerané na zachovanie minimálnej dovolenky v dĺžke 18 týždňov, stanovenie alternatívneho modelu dávok, zachovanie prepojenia s nemocenskou dovolenkou a umožnenie iných foriem dovolenky, aby sa rátali ako materská dovolenka.
To všetko za predpokladu, že to nepovedie k oslabeniu existujúcej ochrany. Toto oslabenie nemôže byť pre Európsku úniu alternatívou.
Veľmi dúfam, že Parlament a Rada budú môcť dosiahnuť kompromis. Postoj Komisie sa zameriava na odstránenie rozdielov medzi stanoviskami týchto dvoch inštitúcií a na vytvorenie pevného základu budúcej diskusie.
Zlepšenie podmienok žien v Európe musí byť naším konečným cieľom. Ženy mimoriadne prispievajú do spoločnosti a spoločnosť musí nájsť cestu, ako im to vynahradiť.
Miroslav Mikolášik (PPE). – Vážená pani predsedajúca, obávam sa, že mnohí kolegovia tu dostali slovo a určite boli za mnou a mojím kolegom. Žiadali sme o slovo už vtedy, keď pán predseda Buzek začal tento bod dnes večer, preto namietam voči vášmu nespravodlivému postupu, keď poskytujete slovo na základe postupu „catch the eye“.
Predsedajúca. – Ďakujem vám za žiadosť o slovo. Ako som uviedla, o slovo žiadalo oveľa viac ľudí, než ktorým sme vlastne mohli vyhovieť. Devätnásť ľudí chcelo hovoriť v intervale, ktorý mal len päť minút. Preto som sa snažila dať príležitosť prehovoriť ľuďom na zoznamoch, ktoré tu mám.
Samozrejme, vaša pripomienka bude zaznamenaná. V nadchádzajúcich rozpravách sa budeme maximálne snažiť, aby to celé bolo čo najspravodlivejšie.
Edite Estrela, spravodajkyňa. – (PT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, chcela by som vám poďakovať za citlivosť, ktorú ste prejavili v úvodných slovách a na záver svojho vystúpenia spolu s uvedením svojej osobnej skúsenosti. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa to uviedlo do súvislosti s osobnými výpoveďami ďalších ľudí, ako napríklad iných poslancov EP, ktorí tiež vystúpili v tejto rozprave, pretože to iste pomôže zmeniť určité predsudky a stereotypy, ktoré v našej spoločnosti stále existujú.
Preto je dôležité, aby sme zohľadnili aj otcovskú dovolenku tým, že čo najlepšie využijeme dvojitý právny základ v tejto smernici, ktorej cieľom je presadzovať rodovú rovnosť a zosúladenie rodinného a osobného života, pretože jeden zo stereotypov, ktorý prevláda v našej spoločnosti, je ten, že ženy sú spájané s reprodukciou, zatiaľ čo muži sú spájaní s produkciou. Muži sú otcami v rovnakej miere, ako sú ženy matkami, ako aj pracovníčkami, a preto majú nárok na naplnenie v zamestnaní i nárok na výchovu detí od narodenia. Pán poslanec zo Spojeného kráľovstva, ktorý vystúpil, tu nie je. Bola by som sa ho rada opýtala, či David Cameron je lepší než ostatní Európania, ktorí by tiež chceli využiť otcovskú dovolenku, ale ktorí sú diskriminovaní najmenej v ôsmich členských štátoch.
Nachádzame sa stále v procese prvého čítania, a preto budeme mať možnosť zlepšiť tieto návrhy spolu s Komisiou a Radou. Chcela by som sa poďakovať kolegom poslancom za ich zapojenie. Myslím si, že tento široký konsenzus je veľmi dôležitý.
Žijeme naozaj v ťažkom období, ale práve v tomto období spoločnosti najviac potrebujú odvážnych ľudí, ktorí robia rozhodnutia, pretože – ako povedal rímsky básnik Horácius pred tisíckami rokov – kto sa bojí nepokojov, ten sa nepohne dopredu.
Britta Thomsen, spravodajkyňa. – (DA) Vážená pani predsedajúca, chcela by som kolegom poslancom poďakovať za pripomienky k svojej správe o ženách na neistých pracovných miestach a Komisii za ochotu prijať opatrenia na zlepšenie situácie.
Ako uviedli mnohí kolegovia poslanci, ženy predstavujú obrovskú väčšinu pracovníkov pracujúcich za zlých pracovných podmienok a za nízku mzdu. To neznamená len to, že ženy v Európe zarábajú menej než muži, ale aj to, že ženy dostávajú nižšie dôchodky než muži, a v budúcnosti budeme mať v Európe oveľa viac chudobných žien, pretože manželstvo už neposkytuje automatické finančné zabezpečenie v starobe.
Najzraniteľnejšou skupinou na európskom trhu práce sú ženy prisťahovalkyne. V tejto skupine vnímame vysokú úroveň vykorisťovania, najmä v skupine 11 miliónov žien pracujúcich v domácnosti. Táto skupina zahŕňa aj opatrovateľky. Termín „au pair“ znamená „na základe rovnosti“, ale mnohé z týchto žien, ktoré pochádzajú z Filipín a republík bývalého Sovietskeho zväzu a pracujú ako opatrovateľky, neprichádzajú na kultúrnu výmenu. Prichádzajú, aby si zarobili peniaze, a tento systém sa na mnohých miestach v Európe využíva ako spôsob získania lacnej pracovnej sily. Chcela by som vyzvať Komisiu, aby prešetrila túto situáciu. Nemali by sme dovoliť, aby táto forma vykorisťovania bola v Európe legálna. Preto musíme uplatňovať väčšiu prísnosť v súvislosti so systémom opatrovateliek.
Platové rozdiely medzi mužmi a ženami začínajú podľa vlastných štatistík Komisie o platoch vznikať vtedy, keď prídu deti. Ak chceme dosiahnuť úplnú rovnosť medzi mužmi a ženami na trhu práce, musia ženy dostavať plnú kompenzáciu počas materskej dovolenky a muži sa musia zapojiť do starostlivosti o deti, a teda dostať otcovskú dovolenku.
Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.
Hlasovanie o správe pani Estrelovej sa uskutoční v stredu 20. októbra.
Hlasovanie o správe pani Thomsenovej sa uskutoční v utorok 19. októbra.
Písomné vyhlásenia (článok 149)
Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Rovnosť medzi mužmi a ženami predstavuje jednu zo základných zásad Európskej únie. Bola definovaná už v Maastrichtskej zmluve v roku 1992, niekoľko rokov neskôr v Amsterdamskej zmluve (1997) a v súčasnosti v stratégii EÚ na roky 2010 – 2015. Sociálny program Európskej únie uvádza medzi svojimi prioritami potrebu presadzovať politiky zamerané na podporu zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života žien. V tejto súvislosti je podľa mňa materstvo absolútne základné právo na účel sociálnej stability.
Európska únia v súčasnosti stojí pred demografickým problémom vyplývajúcim z nízkej miery pôrodnosti a neustáleho nárastu podielu starších ľudí. Myslím si, že zlepšenie ustanovení zameraných na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre ženy je súčasťou odpovede na tento demografický pokles. Uznávam význam zavedenia väčšej ochrany pred prepustením počas obdobia od začiatku tehotenstva a mesiacov nasledujúcich bezprostredne po ukončení materskej dovolenky.
V tomto zmysle podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli zavedené s týmto cieľom, predovšetkým vrátane práva ženy na návrat na pracovné miesto alebo na pridelenie rovnocenného postavenia.
Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. – (CS) Správa má predovšetkým za cieľ zlepšiť bezpečnosť a ochranu zdravia tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok pri práci. Za najdôležitejší považujem návrh na predĺženie dĺžky materskej dovolenky zo súčasných 14 týždňov na 20 týždňov, čo bude mať vplyv na zlepšenie zdravotného a psychického stavu matky, ktorá sa tak môže plne venovať starostlivosti o dieťa. Predĺženie minimálnej dĺžky materskej dovolenky tiež podporí dojčenie, ktoré má preukázateľne pozitívny vplyv na zdravie dieťaťa i matky. Za rovnako dôležitý považujem zároveň návrh, aby sa počas materskej dovolenky vyplácali dávky vo výške plného platu, ktorý pracovníčka poberala, teda priemerného mesačného platu, prípadne aspoň vo výške 85 %. Tieto opatrenia sú dostatočné na zaručenie ochrany rodín pred pádom pod hranicu chudoby a pred sociálnym vylúčením, predovšetkým rodín s jedným rodičom. Časť správy sa venuje tradičnému postaveniu žien. Ženy sa na rozdiel od mužov stále považujú za tie, ktoré majú hlavnú zodpovednosť za starostlivosť o dieťa a ďalšie závislé osoby, a často sa musia rozhodnúť medzi materstvom a profesionálnou kariérou. Je preto osobitne dôležité, aby nové formy rodičovskej dovolenky neodrážali ani neposilňovali existujúce spoločenské stereotypy. Tento návrh sa týka Českej republiky len v súvislosti s výškou materského príspevku, nie však v súvislosti s dĺžkou materskej dovolenky.
Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Ženy sú hlavnými obeťami recesie v dôsledku prepúšťania týkajúceho sa hlavne neistých pracovných miest. Osoby najviac postihnuté prepúšťaním, znižovaním platu a zneužívaním zo strany zamestnávateľa sú ženy zamestnané v domácnosti, ženy poskytujúce starostlivosť a pracujúce na základe časovo obmedzených zmlúv. Práca v domácnosti predstavuje takmer desatinu všetkých pracovných miest v rozvinutých krajinách a to predstavuje veľkú skupinu občanov, najmä žien, v zraniteľnej situácii. To podporuje zneužívanie zo strany zamestnávateľov najmä vtedy, keď pracovníčky sú prisťahovalkyne z nových členských štátov Európskej únie, ako napríklad z Rumunska, alebo z tretích krajín.
Myslím si, že odstránenie obmedzení na zamestnávanie Rumunov a Bulharov musí by prvým krokom na odstránenie diskriminačného konania, ktoré ich stále stavia do pozície určitej menejcennosti a neistoty vo väčšine starých členských štátov. Tragický príklad rumunskej zdravotnej sestry zavraždenej nedávno v talianskej stanici metra za ľahostajných pohľadov okoloidúcich musí byť varovným signálom o nebezpečenstve kolektívnej diskriminácie a stigmatizácie, ktoré môže mať, ako v tomto prípade, nepredvídateľné a mimoriadne závažné dôsledky. Chcela by som naliehať aj na to, aby sa minimálne obdobie materskej dovolenky predĺžilo na 20 týždňov, aby ženy mali čas, ktorý potrebujú, na primeranú starostlivosť o svoje deti.
Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá sa snaží predĺžiť materskú dovolenku v EÚ na 20 týždňov s príspevkom vo výške plnej mzdy a zaviesť dva týždne platenej otcovskej dovolenky. Je veľmi dôležité, aby teraz vlády podporili odporúčania EP v Rade EÚ pre sociálne veci 2. decembra. Neprijatie tohto opatrenia bude mať účinok vylúčenia mnohých žien z trhu práce, a tým aj straty cenného zdroja. Namiesto trestania žien za to, že majú deti, ich musí EÚ podporovať a pomôcť im, aby dosiahli lepšiu rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom. Lepšia materská dovolenka je investíciou do budúceho dobrého zdravia našej spoločnosti. Prvých niekoľko týždňov života novonarodených detí je neoceniteľných pre vývoj dôvery, zmyslovo-poznávacích schopností a vzťahu s oboma rodičmi. Štúdie tiež preukázali, že sociálne opatrenia, ako napríklad materská dovolenka, pomôžu zvýšiť mieru zamestnanosti žien o 3 – 4 %. Poskytnutie lepšej materskej dovolenky a zavedenie platenej otcovskej dovolenky je rozumnou investíciou. Posúdenie vplyvu tohto opatrenia preukázalo, že zvýšenie účasti žien na trhu práce len o 1 % pokryje náklady 20 týždňov platenej materskej dovolenky a dvoch týždňov platenej otcovskej dovolenky.
Jim Higgins (PPE), písomne. – V priebehu posledných 50 rokov urobili európske ženy obrovský pokrok smerom k rodovej rovnosti. Medzi najdôležitejšie dosiahnuté ciele patrí vstup žien na trh práce. Zvýšené nadpriemerné zastúpenie žien na „neštandardných“ pracovných miestach je však mimoriadne znepokojujúce a chcel by som zopakovať výzvu zo správy smerovanú Komisii, aby „povzbudila členské štáty k výmene najlepších postupov a k plnému využitiu príležitosti spolufinancovania, ktoré ponúkajú štrukturálne fondy... na zabezpečenie väčšieho prístupu k cenovo dostupným a kvalitným zariadeniam starostlivosti o deti a seniorov, aby ženy neboli nútené prevziať tieto povinnosti na neformálnom základe“. Správa tiež zdôrazňuje, že „treba zabezpečiť, aby sa neisté pracovné miesta v oblasti domácej starostlivosti zmenili všade, kde je to možné, na dôstojné, dlhodobé pracovné miesta“. Neistá práca už dlho vyvoláva obavy, no otázka neistej práce a najmä otázka žien na neistých pracovných miestach sa počas súčasnej hospodárskej a finančnej krízy stali veľmi naliehavými a chcel by som požiadať Komisiu, aby konala s cieľom ochrániť ženy v zraniteľnej situácii zamestnané na základe neistých podmienok.
Anneli Jäätteenmäki (ALDE), písomne. – (FI) Hlavné prejavy poukazujú často na potrebu podporovať postavenie rodín. Podpora rovnosti je prioritou stratégií zamestnanosti. Je načase konať vo veciach týkajúcich sa rodín. Rodiny si vyžadujú konkrétne nástroje a lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života. Zamestnanosť a miera pôrodnosti žien sú vyššie v krajinách, kde dobré systémy rodičovskej dovolenky a služby starostlivosti o deti pomáhajú niesť ťarchu, ktorá súvisí s výchovou detí. Medzi dobré príklady patria Švédsko, Dánsko, Island a Fínsko. Je preto možné skombinovať účasť žien na trhu práce s vysokou mierou pôrodnosti, a to by sa malo v EÚ podporovať. Podporujem návrh Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť na materskú dovolenku v dĺžke 20 týždňov s príspevkom vo výške plnej mzdy. Ženy a rodiny by nemali byť potrestané za to, že majú deti. Okrem výzvy na príspevok vo výške plnej mzdy navrhuje predložená smernica aj to, aby sa materská dovolenka zohľadnila ako obdobie zamestnania pri výpočte dôchodku. Táto otázka súvisí s výzvou EÚ na rovnaké odmeňovanie. Ak by sa smernica presadila v praxi, zmenšila by rozdiel v odmeňovaní medzi ženami a mužmi. Smernica by tiež zlepšila postavenie rodín s viacerými deťmi a s adoptovanými deťmi, ako aj rodín s postihnutými deťmi. Je naozaj ťažké vymyslieť nejaký dôvod na odmietnutie podpory navrhovanej smernice s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré predložil Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť. Lepšie zosúladenie rodinného a pracovného života podporuje dobré podmienky v rodinách, zamestnanosť a hospodársky rozvoj.
Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. – (FI) Sme jednotní, pokiaľ ide o potrebu tehotných žien alebo žien krátko po pôrode na osobitnú ochranu v spoločnosti a na trhu práce. Ide v konečnom dôsledku o základnú jednotku spoločnosti, o posilnenie postavenia rodiny. Napriek tomu nesúhlasíme s tým, aký druh právneho predpisu by sa mal vlastne zaviesť s cieľom realizovať tento cieľ v členských štátoch. Podporujem názor Komisie, že minimálne obdobie materskej dovolenky by sa malo zvýšiť v celej Únii zo súčasných 14 týždňov na 18 týždňov s kompenzáciou vyplácanou aspoň v rozsahu dávok vyplácaných počas choroby. To by bolo významné zlepšenie v Európe. Ak okrem toho zohľadníme zmeny rodičovskej dovolenky, ktoré sa uskutočnili minulý rok, môžeme z toho vyvodiť, že ochrana rodiny v EÚ sa zlepšuje. Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť však prijal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nerešpektujú rozdiely medzi vnútroštátnymi systémami alebo finančnou realitou. Členské štáty majú veľmi odlišné systémy materskej dovolenky. Spojenie všetkých týchto systémov do jedného balíka by viedlo k zlému právnemu predpisu a porušeniu zásady subsidiarity. Napríklad vo Fínsku je materská dovolenka skombinovaná s otcovskou dovolenkou a dlhým obdobím rodičovskej dovolenky trvajúcej vyše šesť mesiacov, čo vytvára široký systém, náklady ktorého sú rozdelené medzi rôzne strany. Systém má dodatočný prvok: možnosť opatrovateľskej dovolenky, počas ktorej nie je pracovná zmluva prerušená. Náklady na materskú dovolenku v trvaní 20 týždňov s príspevkom vo výške plnej mzdy, ktorá sa teraz navrhuje, by sa vo Fínsku zvýšili zo súčasnej úrovne 30 miliónov EUR na 80 miliónov EUR. V mnohých členských štátoch by to prinieslo ešte vyššie náklady. V tejto hospodárskej situácii možno takýto návrh predložiť len bez akejkoľvek rozpočtovej zodpovednosti. Z pohľadu rovnosti považujem za znepokojujúci aj obávaný scenár, na základe ktorého by sa príležitosti žien zamestnať sa v skutočnosti zhoršili, ak by sa vysoké náklady vyplývajúce z návrhu preniesli na zamestnávateľov.
Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Pred 15 rokmi bola prijatá Pekinská akčná platforma. Dokument sumarizuje postavenie žien vo svete a odporúča kroky na jeho zlepšenie. Zdôrazňuje oblasť pracovných podmienok žien, predovšetkým v hospodárstve, zdravotníctve a vzdelávaní. Európsky parlament a Rada prijali viaceré smernice na realizáciu týchto odporúčaní. Na základe dosiahnutých výsledkov, ktoré sa do značnej miery javili pozitívne, potom spracovali ďalšie úlohy a predložili ich na realizáciu členským štátom v strategickom pláne rovnosti medzi mužmi a ženami na roky 2006 – 2010. Februárová výročná správa Európskeho parlamentu o rovnosti mužov a žien za rok 2009 hovorí, že v dôsledku hospodárskej krízy a rozpočtových škrtov dochádza v krajinách EÚ k stratám pracovných miest, a to hlavne tých, kde pracujú ženy. Ženy často ustupujú tlaku svojich zamestnávateľov, čo vyhovuje najmä nadnárodným maloobchodným reťazcom. Pracovné zaťaženie má negatívny vplyv na zdravie žien, rodinu, zákonný pracovný čas alebo vzdelávanie. Málo zamestnávateľov je ochotných vytvoriť svojim zamestnancom priaznivé podmienky na zosúladenie pracovného a rodinného života. Najťažšie pracovné podmienky majú ženy prisťahovalkyne. Čelia prekážkam, ako napríklad jazykovej bariére, neznámemu pracovnému prostrediu, rodinným alebo kultúrnym tradíciám a tak ďalej. Kríza bola prekážkou pri dosahovaní mnohých stanovených cieľov. Európsky inštitút pre rodovú rovnosť by mal bezodkladne preskúmať súčasnú situáciu a Európska komisia a Európsky parlament by mali prijať účinné opatrenia na zastavenie trendu zhoršovania postavenia žien.
Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Dlhé tehotenstvo (výstižný výber termínu v tomto prípade) tohto návrhu smernice je dôsledkom konfliktu medzi tými, čo chceli zahrnúť nerealizovateľné ciele do dokumentu, aby mu dali symbolickú kvalitu, a tými, ktorých jediným cieľom bolo dosiahnuť pokrok našej spoločnosti podporou určitých práv v praxi. Kompromis napokon nesplnil v plnom rozsahu stanovené požiadavky na ochranu: ochranu zdravia tehotných žien, záruku rovnakého zaobchádzania pre pracovníčky vrátane samostatne zárobkovo činných osôb a lepšie delenie zodpovednosti za starostlivosť o dieťa medzi rodičov. Zavedené nové prvky – predĺženie materskej dovolenky na 18 týždňov a povinná 6-týždňová materská dovolenka po pôrode, zavedenie príspevku v plnej výške na úrovni prechádzajúceho zárobku ženy, zvýšená ochrana proti prepusteniu a zavedenie práva žiadať o flexibilný pracovný čas pri zohľadnení možnosti členských štátov stanoviť odlišné hranice a zachovať priaznivejšie podmienky – znamenajú, že skutočne robíme krok vpred. Hlasovala som za uznesenie, hoci sa môj názor líši od názoru nášho poslaneckého klubu vzhľadom na mnohé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s cieľom zdôrazniť zásadný význam opatrení spojených s ochranou zdravia a bezpečnosťou pri práci.
Siiri Oviir (ALDE), písomne. – (ET) Rodová nerovnosť na trhu práce je dlho veľmi dôležitou otázkou pre EÚ, ktorá sa už roky snaží nájsť jej riešenie. Napriek tomu nemôžeme ani dnes podať správu o pozitívnom vývoji v tejto oblasti. Preto sa napríklad podľa údajov Eurostatu počet žien na neistých pracovných miestach – to znamená žien pracujúcich na čiastočný úväzok – zvýšil významne na 31,4 %, zatiaľ čo tento údaj v prípade mužov je 8,3 %. V tejto súvislosti sa zdá byť vhodné hľadať príčiny tohto javu v súčasnej hospodárskej a finančnej kríze, ktorá ešte viac zhoršila problémy žien na neistých pracovných miestach. Myslím si, že neisté zamestnanie nie je len dôvodom rozdielu v platoch medzi ženami a mužmi, ale aj prekážkou v oblasti pracovných príležitostí. Keďže podiel žien na neistých pracovných miestach je dnes mimoriadne vysoký a vyššie uvedené škodlivé dôsledky majú preto neúmerný účinok na situáciu týchto žien, myslím si, že EÚ by mala posilniť právne predpisy týkajúce sa dočasného zamestnania, zamestnania na čiastočný úväzok a práce pre agentúry. Možno potom jedného dňa dospejeme do situácie a budeme môcť povedať, že EÚ zaručuje rovnaké práva pre mužov a ženy a odstránila rodovú diskrimináciu na trhu práce.
Sirpa Pietikäinen (PPE), písomne. – (FI) Dámy a páni, chcela by som sa poďakovať pani Estrelovej za jej výbornú správu o zmene a doplnení smernice Rady na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Reformy uvedené v správe sú dôležité na zlepšenie práv a životných podmienok občanov EÚ a vytvorenie zdravšej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Európska únia potrebuje koordinovanú sociálnu politiku. Harmonizácia systémov materskej dovolenky je dôležitým krokom smerom k sociálnejšej Európe. Správa navrhuje obdobie materskej dovolenky trvajúcej 20 týždňov s príspevkom vo výške plnej mzdy. To by v mnohých krajinách EÚ zvýšilo dávky v materstve. Ukázalo sa, že dlhé a dobre finančne zabezpečené obdobie materskej dovolenky má pozitívny vplyv na účasť žien na trhu práce. Väčší prínos žien k trhu práce by rýchlo pokryl náklady reformy, o ktorých mnohí hovoria, že sú neprimerané. Vyššie dávky v materstve by takisto zvýšili mieru pôrodnosti. Starnúca Európa potrebuje daňových poplatníkov, aby si zachovala bezpečnosť poskytovania služieb v budúcnosti. Výzva na vyplácanie príspevku vo výške plnej mzdy počas materskej dovolenky je tiež dôležitým krokom na zmenšenie rozdielov v príjme medzi mužmi a ženami. Obdobie materskej dovolenky by už neznamenalo nižší príjem pre ženy a príspevok vo výške plnej mzdy počas materskej dovolenky by okrem toho zvýšil výšku nároku ženy na dôchodok. V dnešnej Európe sú najmä staršie ženy ohrozené životom v chudobe.
Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – (RO) Na väčšine neistých pracovných miest vždy pracovali ženy. Dlhý čas sa hovorilo o zlepšení pracovných podmienok žien, ale, žiaľ, nič sa nemení. V tejto súvislosti by som vás chcela upozorniť na problémy sezónnych pracovníkov, ktorí v Španielsku zbierajú jahody. Som oboznámená s ich situáciou nielen na základe nespočetných sťažností, ktoré podali rumunskí pracovníci alebo odborové organizácie, ale aj na základe priamej skúsenosti na mieste. Každý rok cestujú do Španielska tisícky rumunských žien na zber jahôd na obdobie troch až piatich mesiacov. Niektoré sú veľmi často obeťou zneužívania zo strany svojich zamestnávateľov. Pôvodné zmluvy sú nahradené zmluvami v španielčine, ktorým nerozumejú. Často nemajú zdravotné poistenie a sú dokonca nútené, aby si ho platili z vlastného vrecka. Ich práca si niekedy vyžaduje zber jahôd postriekaných pesticídmi bez akýchkoľvek ochranných prostriedkov. Nemôžu sa však sťažovať, pretože sa boja, že ich prepustia a pošlú domov. Upozornila som Európsku komisiu na ich situáciu prostredníctvom otázok, ktoré boli predložené a v ktorých sa žiada o smernicu upravujúcu práva sezónnych pracovníkov v Európskej únii. Dostala som však odpoveď, že táto vec nie je na zozname jej priorít. Preto opäť vyzývam Komisiu, aby predložila legislatívny návrh k tejto záležitosti.
Olga Sehnalová (S&D), písomne. – (CS) Podpora žien pri zosúladení ich pracovných a rodinných podmienok je jednou z najťažších úloh súčasnosti. Rozsah alebo dĺžka materskej dovolenky určite nerozhodujú o rozhodnutí založiť si rodinu alebo mať dieťa. Napriek tomu sú podmienky, za ktorých sa tieto rozhodnutia prijímajú, dôležité. Ide o mieru istoty, ktorú ženy majú v tomto období, aby sa mohli v pokoji a bez obáv venovať materstvu v jeho prvých týždňoch a mesiacoch. Je takisto výrazom toho, ako si spoločnosť tieto ženy váži. Ide o to, či materstvo považujeme v podstate len za poľutovaniahodnú prekážku v pracovnom živote žien, ktoré sú vydané napospas tvrdým podmienkam trhu práce, alebo či je spoločnosť schopná poskytnúť ženám potrebnú ochranu. Ak zvýšená ochrana žien v súvislosti s pôrodom a materstvom znamená na trhu práce predovšetkým hospodársku záťaž, ktorú nie je európska spoločnosť ochotná prijať, treba sa zamyslieť nad hodnotami tejto spoločnosti. Ide o otázku spoločenských priorít.
Edward Scicluna (S&D), písomne. – Mnohí rečníci pochopiteľne odkazovali na hospodársky dosah predĺženia materskej dovolenky zo 14 na 20 týždňov. Žiaľ, často vznikajú náklady, pretože je možné ľahko ich vyčísliť. Prínos však možno takisto vyčísliť. Jedna otázka, ktorá bola kvantitatívne dobre preskúmaná, je vlastne dosah platenej materskej dovolenky na mieru účasti pracovníčok približne vo veku od 25 do 49 rokov. Jedna z najautoritatívnejších ekonometrických štúdií Európskej centrálnej banky jasne ukazuje, že táto miera sa pre ženy v uvedenom veku vždy zvyšuje až do 43 týždňov takejto platenej materskej dovolenky. Až po prekročení tejto hranice je táto miera aktívne ovplyvnená. V prípade mnohých členských štátov, ktorých dĺžka materskej dovolenky je blízko zákonného minima a v dôsledku toho je účasť žien nízka, je predĺženie platenej materskej dovolenky hospodársky prospešné. U týchto členských štátov budú náklady na predĺženie materskej dovolenky skôr dobre investovanými peniazmi, a nie záťažou.
14. Revízia rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou – Prispôsobenie rokovacieho poriadku Parlamentu revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou (rozprava)
Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:
– správa pána Rangela v mene Výboru pre ústavné veci o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou (2010/2118(ACI)) (A7-0279/2010) a
– správa pána Rangela v mene Výboru pre ústavné veci o prispôsobení rokovacieho poriadku Parlamentu revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou (2010/2127(REG)) (A7-0278/2010).
Paulo Rangel, spravodajca. – (PT) V súvislosti s týmito dvoma správami by som v prvom rade chcel zablahoželať a verejne vyzdvihnúť – ako som to urobil už vo Výbore pre ústavné veci – vynikajúcu prácu, ktorú odviedli moji kolegovia pán Lehne, pán Swoboda, pani Rothová-Behrendtová, pani Wallisová a pani Harmsová. Vytvorili tím poslancov tohto Parlamentu, ktorý s Komisiou rokoval o rámcovej dohode.
Chcel by som tiež spomenúť veľkú otvorenosť a vysoko konštruktívneho ducha spolupráce, ako ich preukázali predseda Komisie a – keď sa ujala funkcie nová Komisia – pán komisár Šefčovič a jeho tímy. Myslím si, že sa podarilo vykonať pozoruhodný kus práce, ktorý nás priviedol k historickej dohode predstavujúcej prvú rámcovú dohodu po podpise Lisabonskej zmluvy a prvú rámcovú dohodu s priamym, explicitným základom v zmluvách, a to konkrétne v článku 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Rád by som povedal, že táto dohoda de facto vytvára vysoko transparentné, vysoko dynamické a nesmierne úzke prepojenie medzi Parlamentom a Komisiou a že v podstate predstavuje kompromis: rovnováhu medzi víziami oboch inštitúcií o novej úlohe, ktorá každej z nich prislúcha podľa Lisabonskej zmluvy.
Domnievam sa, že práca, ktorú vykonal náš tím, bola vskutku veľmi pozitívna, pretože v tejto rámcovej dohode dokázala vyjadriť nové kompetencie a posilnenie právomocí vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy. To sa týka legislatívneho postupu a plánovania programu, najmä – aby som uviedol aspoň dva príklady – pri zapojení Parlamentu do tvorby pracovného programu Komisie alebo, napríklad, do záležitostí súvisiacich s využívaním tzv. soft law Komisiou v legislatívnych právomociach Parlamentu.
Po druhé, veľmi dôležitým aspektom sú zvýšené právomoci Parlamentu v oblasti kontroly a monitorovania, či už ide o detaily pri určovaní pravidiel voľby predsedu Komisie i jej samotnej ako orgánu, alebo – napríklad – o zapojenie Parlamentu do riešenia otázok, akými sú reorganizácia Komisie, možné odvolanie komisára alebo – aby som uviedol ďalší príklad – vypočutia riaditeľov regulačných agentúr či dokonca monitorovanie medzinárodných rokovaní. Vo všetkých týchto oblastiach sa potvrdili právomoci vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy.
Prístup k informáciám je takisto veľmi dôležitý, najmä vo vzťahu k utajovaným či dôverným informáciám, navyše i samotná výmena informácií a názorov medzi vedúcimi predstaviteľmi Parlamentu a Komisie. Napríklad vieme, že v týchto dňoch je už možné, aby sa komisár zodpovedný za ústavné veci a predseda Komisie zúčastňovali relevantných častí Konferencie predsedov, alebo že existujú rôzne platformy priameho dialógu medzi Konferenciou predsedov, Konferenciou predsedov výborov, predsedom Parlamentu, predsedom Komisie a kolégiom komisárov. Dokonca sa posilnila i prítomnosť Komisie v Parlamente najmä zavedením hodiny otázok, a to nielen pre predsedu Komisie, ale i pre komisárov.
Vzhľadom na to všetko by som rád povedal, s hlbokou úctou k Lisabonskej zmluve a jej vyváženosti právomocí a tiež s hlbokou úctou k myšlienke deľby moci, že máme pred sebou vyjasňujúcu dohodu, vďaka ktorej sa Lisabonská zmluva stane aktuálnou, aktívnou a aplikovateľnou.
Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, s veľkou radosťou sa zapájam do vašej rozpravy o revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi našimi dvoma inštitúciami. Som veľmi spokojný s tým, že uznesenie, o ktorom budete v stredu hlasovať, odporúča, aby Parlament rámcovú dohodu podporil. To úspešne uzavrie proces, ktorý sa takmer pred rokom začal nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy.
Pri tejto príležitosti by som chcel vyjadriť svoje úprimné uznanie a vďačnosť pánovi Lehnemu a celej pracovnej skupine: pani Diane Wallisovej, pani Dagmar Rothovej-Behrendtovej, pani Rebecce Harmsovej, pánovi Hannesovi Swobodovi a, samozrejme, nášmu spravodajcovi pánovi Paulovi Rangelovi. Pracovali sme v skvelej atmosfére, s veľkou intenzitou, pričom naše diskusie boli veľmi konštruktívne a zároveň veľmi úprimné.
Je evidentné, že zvýšené právomoci a kompetencie Parlamentu v súlade s novou zmluvou mnohými spôsobmi ovplyvňujú pracovné vzťahy medzi našimi inštitúciami. Odrazilo sa to v uznesení Parlamentu z 9. februára 2010 a v súvisiacom vyhlásení predsedu Barrosa z toho istého dňa. Je preto veľmi dôležité, že v podobe revidovanej rámcovej dohody teraz naše inštitúcie získajú solídny a formálne dohodnutý základ vzájomných vzťahov a všetky prvky dohody budú môcť začať uplatňovať v každodennej praxi. Táto revidovaná rámcová dohoda stavia na existujúcej rámcovej dohode z roku 2005, ktorá – ako sme videli – bola veľmi úspešným nástrojom riadenia vzťahov medzi našimi inštitúciami.
Práve v tomto duchu úspešnej spolupráce sme v marci začali naše rokovania o revízii rámcovej dohody. Domnievam sa, že s ich výsledkami by sme všetci mali byť veľmi spokojní. Ako váš spravodajca pán Rangel aj ja zastávam názor, že táto revízia je významným úspechom, ktorý prehĺbi vzťahy medzi našimi inštitúciami a ponúkne nám praktické riešenia v súlade s rozšírenými právomocami Parlamentu po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Takto uvádzame do praxe osobitné partnerstvo medzi Komisiou a Európskym parlamentom.
Dovoľte mi vymenovať niekoľko prvkov, ktoré predstavujú skutočný pokrok. Dohoda stanovuje pravidlá a harmonogram prehĺbeného a štruktúrovaného dialógu medzi našimi inštitúciami, ktorý Parlamentu umožňuje významne vstupovať do prípravy pracovných programov Komisie, čím prispieva do plánovania programu Únie.
Stanovuje podrobné pravidlá, podľa ktorých bude Komisia informovať Parlament o rokovaniach o medzinárodných zmluvách a ich uzavretí. Pravidlá poskytovania utajených informácií Parlamentu pozdvihuje na úroveň medzinárodných noriem, čím umožní informovanie Parlamentu – napríklad – o medzinárodných rokovaniach.
Stanovuje tiež pravidlá skvalitňovania informácií poskytovaných Parlamentu v súvislosti s prácou odborníkov, ktorí radia Komisii.
Očakávam, že skvalitní náš dialóg a koordináciu pri plánovaní schôdzí Parlamentu a zaistení prítomnosti komisárov.
Hoci dohoda ešte nenadobudla platnosť, jej dôležité prvky sme už zaviedli do praxe. Spomeniem len niekoľko príkladov súvisiacich s prípravou pracovného programu Komisie na rok 2011. Predseda Barroso 7. septembra v Parlamente predniesol prejav o stave Únie a ja som sa zúčastnil Konferencie predsedov s informáciami o stave prípravy pracovného programu Komisie.
Dňa 7. októbra sa v budove Berlaymont stretli kolégium a Konferencia predsedov výborov. Predseda Barroso sa navyše v stredu znova stretne s parlamentnou Konferenciou predsedov.
To všetko smeruje k zintenzívneniu politického dialógu medzi našimi inštitúciami a z môjho pohľadu sa mi vidí, že sme nato v našej rámcovej dohode vytvorili správne nástroje.
Ako všetci viete, rokovania o revidovanej rámcovej dohode boli dlhé a od oboch inštitúcií si vyžiadali veľkú snahu, aby sme dospeli k textu, ktorý vychádza v ústrety záujmom a starostiam oboch našich inštitúcií.
Vedeli sme tiež, že pri viacerých aspektoch našich vzťahov – napríklad pri plánovaní programu Únie zavedenom Lisabonskou zmluvou – bude potrebné aj zapojenie Rady.
Keďže sa Rada rozhodla, že sa nezúčastní rokovaní o revidovanej rámcovej dohode, dali sme si záležať, aby sme predčasne neriešili otázky, na ktorých sa bude treba dohodnúť s Radou.
Vyjednávači z oboch strán preto vyvinuli úprimnú snahu plne rešpektovať vyváženosť inštitúcií, ako ju definujú zmluvy, a záväzok vzájomnej lojálnej spolupráce.
Na to sa dohoda opakovane odvoláva a Komisia je navyše pevne presvedčená, že text, ku ktorému sme niekedy po náročných rokovaniach dospeli, skutočne plne rešpektuje práva a kompetencie každej inštitúcie EÚ a obstojí aj v skúške právnej kontroly.
Napriek tomu zaznievajú hlasy, podľa ktorých rámcová dohoda už zachádza priďaleko a možnosť právneho napadnutia dohody alebo konkrétnych prípadov jej uplatnenia sa nedá vylúčiť.
V tejto súvislosti Komisia podotýka, že návrh uznesenia o prijatí revidovanej rámcovej dohody oficiálne stanoví interpretáciu dohodnutého textu, ako ju chápe Parlament.
V niektorých dôležitých bodoch táto interpretácia zachádza ďalej ako text, ktorý sa podarilo dohodnúť v citlivých diskusiách. Týka sa to predovšetkým ustanovení v súvislosti s informovaním Parlamentu o rokovaniach o medzinárodných dohodách a začlenenia poslancov Európskeho parlamentu ako pozorovateľov do delegácií Únie na medzinárodných konferenciách, ako aj definícií a podmienok uplatňovania soft law.
Keď Komisia tento prístup spochybnila vo Výbore pre ústavné veci, dostala odpoveď, že v skutočnosti je úlohou týchto interpretácií zdokumentovanie počiatočných cieľov Parlamentu a že iba samotný text rámcovej dohody má právnu hodnotu.
Aby sme sa vyhli každej nejasnosti, práve v tomto zmysle Komisia chápe interpretáciu textu Parlamentom.
Komisia sa rezolútne hlási ku všetkým záväzkom, ktoré prijala v dohode, a jej úmyslom je dohodu uplatňovať v súlade s dohodnutým textom. Chcem vyjasniť, že Komisia nebude viazaná žiadnou jednostrannou interpretáciou tejto rámcovej dohody. Dojednaný text rámcovej dohody nám v praxi poskytne všetky potrebné možnosti nachádzať riešenia v záujme Parlamentu i Komisie bez ignorovania práv a záujmov iných inštitúcií.
V tomto duchu budeme aj naďalej uvádzať do praxe osobitné partnerstvo medzi našimi dvoma inštitúciami a zároveň lojálne spolupracovať so všetkými inštitúciami.
Teším sa na podpis dohody a jej následné úspešné uplatňovanie.
Íñigo Méndez de Vigo, v mene poslaneckého klubu PPE. – (ES) Vážená pani predsedajúca, uplynulo už 18 rokov, odkedy som sa stal poslancom Parlamentu. V tom čase bol Európsky parlament poradným parlamentom. Bol parlamentom, ktorý nemal žiadne právomoci.
V tomto procese za posledných 18 rokov sme pozorovali, ako Parlament postupoval z poradnej úlohy až na pozíciu spoločného zákonodarcu. Náš dobrý priateľ Francisco Lucas Pires, ktorý bol svedkom tohto procesu, to vyjadril tak, že Parlament sa zmenil z poradného na legislatívny.
Text, ktorý prijmeme v stredu, je preto vyvrcholením rokovaní o rámcovej dohode medzi Komisiou a Parlamentom.
Priznám sa, že keď svojej rodine poviem, že sa idem do Štrasburgu zúčastniť rozpravy o rámcovej dohode medzi Parlamentom a Komisiou, musím im k tomu podať pomerne dlhé vysvetlenie. Dôvodom je, samozrejme, že tieto veci neexistujú v národných parlamentoch či na vnútroštátnej úrovni a ľudia preto nechápu, prečo by mali Komisia a Parlament uzatvárať dohodu nato, aby uviedli do praxe zmluvné ustanovenia.
Treba to však urobiť. Treba to urobiť z veľmi jednoduchej príčiny, ktorú už pomenovali pán Rangel a pán Šefčovič: pretože chceme byť efektívni.
Rámcová dohoda sa v podstate snaží riešiť všetky praktické prekážky, ktoré by sa mohli vyskytnúť z hľadiska legislatívy, parlamentnej kontroly a kódexov správania.
Domnievam sa preto, že ide o dobrú zmes európskej demokracie. Ide viac o „konsenzuálnu“ demokraciu než o „konfliktnú“ demokraciu, ktorú máme vo svojich krajinách.
V konsenzuálnej demokracii je inteligentný prístup taký, ktorý nachádza riešenia všetkých potenciálnych problémov. Rámcová dohoda je preto nástrojom prevencie budúcich problémov a premeny obsahu zmlúv na skutočnosť. Keďže máme novú zmluvu, Lisabonskú zmluvu, je logické, aby sme ju uviedli do praxe.
Rád by som zablahoželal pánovi Rangelovi a tímu, ktorý viedol, ako aj Európskej komisii, pretože si myslím, že dosiahli veľmi rozumnú dohodu. Kto si prečíta obsah dohody, neubráni sa pocitu prekvapenia z hlasov, ktoré počuť v niektorých národných parlamentoch, ako sa pýtajú, či dohoda neohrozí právomoci Rady.
Božechráň! Rada je skutočne tým druhým spoločným zákonodarcom. Chceme prijímať zákony, a aj prijímame veľké množstvo zákonov v úspešnej spolupráci s Radou ministrov. Sme spoloční zákonodarcovia na rovnakej úrovni. Nepotrebujeme získať žiadny druh menších výhod. Chceme, aby bol celý proces efektívny, a domnievam sa, že rámcová dohoda nám tento cieľ pomôže dosiahnuť.
Dovoľte mi povedať, pán Šefčovič, že ste chytili býka za rohy (čo je v mojej krajine úslovie veľmi späté s býčími zápasmi), keď ste povedali, že interpretácia článkov 6 a 7 uznesenia je interpretáciou Parlamentu vo vzťahu k medzinárodným dohodám a medzinárodným konferenciám. Nemyslím si, že tu ide o niečo zvláštne. Hovoríme tu o tom, že Parlament má byť informovaný a zúčastňovať sa prostredníctvom Komisie a prostredníctvom rokovaní, nič viac. Čo je účelom? Účelom je, aby sme sa dozvedeli, čo Komisia vykonala, keď to tu neskôr budeme mať schvaľovať.
Z tohto dôvodu – a tým uzatváram svoje vystúpenie, pani predsedajúca – vám obom blahoželám. Myslím si, že ide o dobrú predzvesť: ako by povedali vo filme Casablanca, „začiatok krásneho priateľstva“.
Ramón Jáuregui Atondo, v mene skupiny S&D. – (ES) Vážená pani predsedajúca, rád by som zopakoval, čo skonštatovali všetci doterajší rečníci v tejto rozprave.
Čo je dôležitejšie než technické ťažkosti, ktoré by so sebou mohla priniesť nová dohoda: myslím si, že hovoríme o niečom dôležitom, o niečom, čo treba zvážiť spoločne s reformou rokovacieho poriadku, ktorú sme uskutočnili pred niekoľkými mesiacmi po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Táto rámcová dohoda a nový rokovací poriadok sú dva základné prvky novej európskej demokratickej štruktúry.
Som presvedčený, že vďaka reforme rokovacieho poriadku a tejto rámcovej dohode nová úloha pôsobenia ako legislatívneho Parlamentu, ktorú Parlament prijíma prostredníctvom Lisabonskej zmluvy, získava bázu a základ na fungovanie racionálnym spôsobom. Je to tak preto, lebo – ako tu už zaznelo – dôležité je, že Parlament dnes zohráva kľúčovú rolu v prerokovaní nových zákonov pre Európsku úniu a ich odsúhlasení s Komisiou.
Aby sme to dokázali urobiť, máme nový rokovací poriadok a rámcovú dohodu, ktorá tiež zakladá všetky prvky tvoriace náš vzťah. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť dôležitosť napríklad kontrolných funkcií, ktoré Parlament vykonáva nad Komisiou.
Pán Šefčovič, myslím si, že by sme sa v konečnom dôsledku mali zamyslieť nad mechanizmom, ktorý by zabezpečil prítomnosť Komisie v Parlamente, ako to predpokladá táto dohoda. Napríklad by mohol zabezpečiť spoločnú prítomnosť všetkých komisárov, aby mohli odpovedať na priame otázky. To by sme mali urobiť, aby sme ihneď a priamo zareagovali na politický vzťah, ktorý nás spája.
V súvislosti s vašou interpretáciou odsekov 7 a 8 by som rád povedal, že jej rozumiem. Rozumiem jej, pretože je pravda, že tento Parlament nemusí byť striktne účastníkom rokovaní, ale aj vy musíte porozumieť, že my ako Parlament sme vyjadrili svoje želanie, počiatočnú pozíciu a budúcu pozíciu vo vzťahu k tomu, ako by mal tento Parlament pristupovať k medzinárodným rokovaniam.
Andrew Duff, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, s veľkým záujmom sme si vypočuli pána komisára Šefčoviča a zdalo sa nám, že mu viac záležalo na zmierení sa s Radou než na vážnom útoku na pozíciu Parlamentu. Myslím si, že tak je to úplne správne, pretože ak by Rada – ktorá tu dnes večer ešte nie je, ako vidím – bola mala seriózny záujem stať sa účastníkom tejto rámcovej dohody, mohla tak urobiť.
Ako Parlament vieme, že popri uvádzaní Lisabonskej zmluvy do praxe musíme svoje nové právomoci uplatňovať diskrétne a zodpovedne. Máme tiež záväzok posilňovať pozíciu Únie v medzinárodných rokovaniach efektívnym výkonom Komisie. Zdôraznil by som predovšetkým potrebu revízie Kódexu správania komisárov predsedom Barrosom, najmä pokiaľ ide o finančné vyhlásenia. Boli sme si vedomí určitých slabín, ktoré sa odhalili v priebehu parlamentného schvaľovania druhej Komisie pána Barrosa.
Ryszard Czarnecki, v mene skupiny ECR. – (PL) Náš španielsky kolega pán poslanec Méndez de Vigo povedal, že má veľké problémy, keď sa svojej rodine snaží vysvetliť veľmi špecifické právne a procedurálne vzťahy medzi orgánmi Európskej únie. Má viac trpezlivosti ako ja. Ja sa o tom ani nesnažím diskutovať so svojou manželkou, pretože je to príliš zložité. Myslím si, že Lisabonská zmluva sa premenila na akúsi schôdzku naslepo, čo znamená, že nie je dobré ani vhodné, keď iba teraz začíname definovať právomoci jednotlivých orgánov Únie. Je neskoro, no ako sa hovorí v americkom filme, „lepšie neskoro než nikdy“. Nehovorme o priateľstve, ako to navrhol pán Méndez de Vigo. Hovorme radšej o praktických vzťahoch a jasnejších kontaktoch medzi Komisiou, Radou a Európskym parlamentom. To je lepšie, než hovoriť o priateľstve. Ďakujem pekne.
Morten Messerschmidt, v mene skupiny EFD. – (DA) Vážená pani predsedajúca, aj ja by som chcel využiť túto príležitosť na uznanie kvalitnej práce, ktorú odviedol pán Rangel v súvislosti s viacerými časťami správy. Skutočnosť, že od Komisie získavame viac informácií, jednoznačne znamená pokrok. Skutočnosť, že sa zdôrazňuje potreba parlamentnej kontroly, ako aj potreba lepšej vzájomnej spolupráce, je takisto jasný pokrok.
No v jednej oblasti – v tej, ktorá sa ukázala najdôležitejšou dnes i v predošlej rozprave – máme dôvod vyjadriť sklamanie. Ide, samozrejme, o spoločnú zahraničnú politiku, vo vzťahu ku ktorej nemáme pánovi Rangelovi čo vyčítať, no máme dôvod kritizovať celé smerovanie tejto oblasti od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Bol som členom Folketingu, dánskeho parlamentu, keď Dánsko nalákali, aby povedalo „áno“ Lisabonskej zmluve pod podmienkou, že to nepovedie k strate suverenity. Všetky oficiálne úrady EÚ nám dali slovo, že k žiadnemu podobnému vzdaniu sa právomocí nedôjde, ale dnes vidíme, že Európsky parlament celkom jednoznačne preberá právomoci, ktoré mu v oblasti zahraničnej politiky pôvodne patriť nemali. To je veľmi poľutovaniahodné, pretože veľké množstvo Európanov vrátane – nepochybne – Francúzov, Holanďanov a Írov, ktorí v určitom čase mali príležitosť povedať „nie“, do tejto spolupráce vstúpilo s očakávaním, že zahraničná politika bude oblasťou, kde si naďalej zachovajú suverenitu. Teraz však vidíme, že všetko sa bude odohrávať v súhre medzi Komisiou a Európskym parlamentom, pričom Rada bude celkom izolovaná. Je to nanajvýš poľutovaniahodné.
Andrew Henry William Brons (NI). – Vážená pani predsedajúca, odolám pokušeniu automaticky ako zákernú či bezcennú zamietnuť akúkoľvek dohodu medzi dvoma skupinami stúpencov „projektu“, ako ho nazývajú. Pokúsim sa ho posúdiť podľa jeho kladov a záporov.
Parlamentný tím má poslanie zvyšovať právomoc a vplyv Parlamentu a v tomto dosiahli určitý úspech. Bolo by chybou popierať to. Podarilo sa im presadiť rovnaké zaobchádzanie pre Parlament i pre Radu, zvýšenú povinnosť Komisie zaoberať sa legislatívnymi iniciatívami z Parlamentu, hodiny otázok s vysokou predstaviteľkou, účasť v medzinárodných rokovaniach a mnohé iné.
Má to však aj svoju druhú stránku. Rovnosť Parlamentu s Radou musí priniesť aj zodpovedajúcu redukciu právomoci daného orgánu, ktorý zastupuje – akokoľvek zle v prípade mojej vlastnej krajiny – záujmy národných štátov. Navyše sú práva uplatňované Parlamentom uplatňované neprimerane lídrami veľkých politických skupín a predsedami výborov. Obyčajní členovia týchto skupín nemajú o nič nezávislejšiu moc než tí z nás, ktorí sú nezávislými poslancami.
Sľub o účasti v medzinárodných rokovaniach bol aj v dohode z roku 2005, no Parlament sa napriek tomu stretával s pohŕdaním. Nedozvedeli sme sa totožnosť inšpekcie nad dohodou o prenose finančných dát so Spojenými štátmi a keď sa členovia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci spýtali, prečo zdanlivo existuje potreba utajenia, člen Komisie odmietol odpovedať a buď neporozumel, alebo predstieral, že neporozumel otázke.
Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, aj ja by som chcel zablahoželať vyjednávačom k pozitívnemu výsledku, ktorý dosiahli, a to navyše v primerane krátkom čase. Dôkaz a hmatateľné potvrdenie konštruktívneho medziinštitucionálneho dialógu prináša táto dohoda, ktorú – ako veríme – v stredu prijmeme a ihneď nato ratifikujeme.
Táto dohoda je jednoznačne stimulom pre centrálnu úlohu Európskeho parlamentu, ktorá bola jasným zámerom Lisabonskej zmluvy, a zakladá úzku spoluprácu medzi inštitúciami; intenzívna práca vyjednávačov nepochybne ide týmto smerom. Niet pochybností o tom, že Parlament vkladá svoju vieru v Komisiu a prostredníctvom neustálej kontroly rozhodne musí vyhodnocovať aktivity uvádzané v rámci schválených programov a hmatateľné výsledky, ktoré sa dosiahnu. Kódex správania pre komisárov, ako aj požiadavka poskytovať informácie vrátane dôverných informácií sú vítané.
Nesúhlasím s niektorými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré podľa môjho názoru nejdú opačným smerom, hoci sú celkovo do určitej miery v súlade so zamýšľanou podobou dohodnutého textu. Rovnako som presvedčený, že pomocou tejto správy bude možné lepšie prijímať zákony a vypracúvať lepšie posúdenia vplyvu v súvislosti s jednotlivými legislatívnymi návrhmi. Zároveň by sa mali posilniť vzťahy s národnými parlamentmi, ktoré sú zrkadlovým obrazom týchto aktivít.
Práca vykonávaná v súvislosti s agentúrami je vítaná a som presvedčený, že primát politiky závisí aj od väčšej ochoty generálnych riaditeľstiev Komisie spolupracovať s Parlamentom.
Na záver dúfam, že Komisia dohodu po jej odsúhlasení začne uplatňovať bez zbytočnej byrokracie.
Zita Gurmai (S&D). – Vážená pani predsedajúca, rada vidím, že nová rámcová dohoda predstavuje významné zlepšenie, ako aj prehĺbenie vzťahov s Komisiou a toto osobitné partnerstvo odráža novú právomoc Európskeho parlamentu podľa Lisabonskej zmluvy. Praktické riešenia obsiahnuté v návrhu revidovanej dohody, ako výsledok skvelej práce v rámci Komisie a pracovnej skupiny, prinášajú zásadné zlepšenia v legislatívnych postupoch a plánovaní, v parlamentnej kontrole, v povinnosti poskytovať informácie a v prítomnosti Komisie v Parlamente. Vitajte, pán komisár Šefčovič!
Rada by som vašu pozornosť upriamila predovšetkým na dva body. Zapojenie Parlamentu do medzinárodných rokovaní považujem za významný krok vpred, ktorý uľahčí prijatie súhlasného stanoviska Parlamentom a zvýši predvídateľnosť celého procesu. Podľa môjho názoru medzi najdôležitejšie prvky patria nadväzné kroky na žiadosti o legislatívnu iniciatívu zo strany Parlamentu. Vítam vývin, že Komisia sa zaviazala podať správu o konkrétnych nadväzných krokoch na každú žiadosť o legislatívnu iniciatívu do troch mesiacov od jej prijatia; Komisia predloží legislatívny návrh najneskôr do obdobia jedného roka alebo návrh zahrnie do pracovného programu na budúci rok. Ak Komisia návrh nepredloží, bude musieť Parlamentu poskytnúť podrobné vysvetlenie príčin.
Ako spravodajkyňa k iniciatíve európskych občanov dúfam, že nadväzné kroky na žiadosti zo strany občanov takisto budú realizované s rovnako náležitým rešpektom. Tešilo ma, keď som videla širokú podporu správy vo výbore. Verím, že plenárne zasadnutie bude nasledovať v línii, na ktorej sa dohodli Komisia a pracovná skupina Európskeho parlamentu. Odviedli ste dobrú prácu, ďakujem vám pekne.
Trevor Colman (EFD). – Vážená pani predsedajúca, o rámcovej dohode o vzťahu medzi Komisiou a týmto Parlamentom, ako ho zaviedla Lisabonská zmluva – v skutočnosti ústava EÚ –, sa tvrdí, že prináša demokratickejší proces vládnutia. Pravda je taká, že je to len ilúzia demokracie tam, kde žiadna neexistuje.
Dôležité sú nasledujúce body. Lisabonská zmluva nemá v Spojenom kráľovstve žiadnu demokratickú ani morálnu autoritu, pretože vládnuca politická trieda pripravila Britov o možnosť vyjadriť svoj názor na zmluvu. Takzvané zmeny v tejto dohode žiadnym spôsobom nezmenšia moc a aktivitu nezvolenej a nikomu sa nezodpovedajúcej Komisie podporovanej týmto poddajným Parlamentom. V praxi bude činnosť EÚ pokračovať tak, ako vždy prebiehala: v zákulisí a za zatvorenými dverami.
V príhodnom čase preto naše odporúčanie bude hlasovať rozhodne proti týmto návrhom, keďže neuznávame Lisabonskú zmluvu a ani ju neuznáme do tej chvíle, kým nebude predložená britským občanom na ich vlastné rozhodnutie. To je skutočná demokracia.
Monika Flašíková Beňová (S&D). – (SK) Som nesmierne rada, že na dnešnej schôdzi môžeme hovoriť o revidovanej rámcovej zmluve medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou.
Táto revízia potvrdzuje a konkretizuje silnejšiu pozíciu Európskeho parlamentu po prijatí Lisabonskej zmluvy. Osobitne by som dnes chcela vyzdvihnúť dohodu uzatvorenú medzi Komisiou a pracovnou skupinou Európskeho parlamentu k rámcovej dohode a poďakovať sa Vám, pán viceprezident, za Vaše osobné nasadenie.
Dovoľte teraz pár bodov k rámcovej zmluve. Silnejšia pozícia Európskeho parlamentu robí Európsku úniu demokratickejšou. My, ktorí sme volenými zástupcami občanov členských štátov Európskej únie, sa budeme spolupodieľať na schvaľovaní európskej legislatívy a budeme mať vyššiu kontrolu nad Komisiou. Tá nám bude musieť napríklad podávať správy o konkrétnych opatreniach prijatých v nadväznosti na každú legislatívnu iniciatívnu žiadosť. Rovnako od nás bude musieť žiadať súhlas v prípade, že by chcela meniť Kódex správania komisárov. Rozhodne tiež vítame fakt, že na základe zmluvy bude Európsky parlament lepšie a transparentnejšie informovaný o uzatváraní medzinárodných dohôd Európskej únie. Spomínané opatrenia nie sú jediné, podobných opatrení obsahuje revidovaná rámcová zmluva viac, a ja som presvedčená, že všetky povedú k efektívnejšej a užšej spolupráci medzi oboma inštitúciami a budú predstavovať koherentnú implementáciu Lisabonskej zmluvy.
Záverom by som chcela ešte vyzdvihnúť do popredia jednu oblasť, ktorá je kľúčová: významným opatrením, ktoré podľa zmluvy zaručí úzky kontakt Európskeho parlamentu s občanmi, je včasná spolupráca s Parlamentom pri žiadosti vyplývajúcej z európskej iniciatívy občanov.
Hannes Swoboda (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, najprv by som sa chcel poďakovať pánovi Rangelovi za jeho správu a tiež, samozrejme, pánovi Šefčovičovi za rokovania, ktoré sme absolvovali. Nebol ľahkým partnerom na rokovania, ale bol férový. Myslím si, že sme dosiahli dobrý výsledok. Konkrétny výsledok, samozrejme, tvorí východisko našej spolupráce a hoci je interpretácia prednesená pánom Rangelom možno trochu široká, umožňuje nám sústrediť sa aj naďalej na naše ciele.
Čo nám teraz zostáva, je nielen otvorenosť a transparentnosť medzi našimi dvoma orgánmi, ale aj potreba presvedčiť Radu – ktorá nie je prítomná –, že ak budeme dobre spolupracovať, nemusí sa tak nevyhnutne diať na úkor Rady. Žiaľ, Rada sa občas správa ako dieťa, ktorému vzali hračku a ktoré preto narieka a je urazené. Namiesto toho, aby sa urážala a vyhrážala žalobami, by Rada mala s nami spolupracovať tak, aby sme dosiahli to najlepšie pre občanov nášho kontinentu. Ak sa chceme pred vonkajším svetom prezentovať ako silní – a spoločná zahraničná politika, spoločné obchodné dohody atď. sú dôležitým aspektom tohto všetkého –, potom bude najlepšie, ak budeme spolupracovať.
Kader Arif (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ako všetci vieme a ako tu práve zaznelo, Lisabonská zmluva posilňuje právomoci Parlamentu. No len máloktorí z nás si uvedomujú radikálnu zmenu, ktorú prináša, a to najmä na poli obchodnej politiky, ktorú pozorne sledujem.
Podľa Lisabonskej zmluvy bude Parlament ratifikovať všetky medzinárodné obchodné dohody. To už dnes spôsobuje pomerne veľký rozruch; diskusie o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA) a o dohode o voľnom obchode s Kóreou sú toho len prvým príznakom. Socialisti a demokrati vo Výbore pre obchod však chceli zájsť ďalej, ako povoľuje zmluva. Som ich hovorca a napriek skepse niektorých a odporu, ktorý preukázali iní, som tlmočil jasný odkaz: ak má Parlament ratifikovať obchodné dohody, musí byť v procese zainteresovaný od samého začiatku. Čo sa kedysi zdalo byť utópiou, je dnes základným prvkom našich vzťahov s Komisiou, keďže o rokovacích mandátoch s nami prebehnú plnohodnotné konzultácie. To vítam.
Preto vyzývam Komisiu a Radu, aby aj naďalej rešpektovali ducha Spoločenstva a demokratickú vôľu, ktoré sú jadrom zmluvy. Vyzývam tiež kolegov poslancov – keďže trpíme určitým druhom štokholmského syndrómu, keď ide o Komisiu a Radu –, aby sme uplatňovali všetky svoje práva, pretože sú právami našich spoluobčanov.
Guido Milana (S&D). – (IT) Vážená pani predsedajúca, revízia dohody medzi Parlamentom a Komisiou zakladá východisko zlepšenej spolupráce medzi oboma inštitúciami. Dosiahol sa významný pokrok v súvislosti s procedúrami, legislatívnym plánovaním, parlamentnou kontrolou, požiadavkami poskytovať informácie a prítomnosťou Komisie v Parlamente. Bodom, na ktorý si najviac želám poukázať, je však dosiahnutý pokrok v oblasti medziinštitucionálneho aspektu medzinárodných vzťahov.
Úlohu prisúdenú Parlamentu by sme nemali považovať za posilnenú: je to skrátka požiadavka. Veríme, že nikto nebude spochybňovať povolenie prítomnosti pozorovateľov Európskeho parlamentu na viacstranných a dvojstranných medzinárodných konferenciách a že ju všetci budú chápať iba ako akt zodpovednosti. Skutočne, uprieť poslancom Európskeho parlamentu status pozorovateľa v dvojstranných dohodách, akými sú napríklad dohody v odvetví rybného hospodárstva, by de facto znemožnilo nadobudnutie úplných poznatkov o prerokúvanej oblasti, ku ktorej sa neskôr od Parlamentu bude požadovať vyjadrenie stanoviska.
Domnievam sa, že k nemu nemôže dôjsť bez splnenia spomenutých predpokladov, pretože inak by dôsledkom bolo zamietnutie dvojstranných dohôd Parlamentom, čo sa už z definície nedá napraviť a čo by pri absencii partnerstva premenilo hlasovanie na rýdzu formalitu.
Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Som veľmi rada, že si Európska komisia uvedomuje, že pre úspešnú budúcnosť Únie je veľmi dôležité, aby rozhodovanie bolo čo najdemokratickejšie, teda že ide o posilnenie úlohy Európskeho parlamentu. Oceňujem, že nová dohoda o spolupráci s Európskou komisiou posilňuje význam Parlamentu i nad rámec Lisabonskej zmluvy. Vítam, že dohoda umožní zhotovenie podrobnejších štúdií o vplyve a lepšie reagovanie Komisie na politické požiadavky Európskeho parlamentu. Predovšetkým je dôležité, aby Komisia skutočne zlepšila prístup poslancov k dokumentom vrátane návrhov medzinárodných dohôd. Už to tu zaznelo. Ich ratifikácia nesmie byť iba formalitou, ako býva často zvykom v národných parlamentoch. Potrebujeme relevantné informácie, a to vopred, aby sme mohli ich obsah priebežne aj ovplyvňovať. Rada, ktorá sa cíti ukrivdená, sa bude musieť zmieriť s tým, že v budúcnosti bude musieť oveľa lepšie spolupracovať s Európskym parlamentom.
Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Lisabonská zmluva priniesla nové úlohy a povinnosti tak pre Európsky parlament, ako aj pre Európsku komisiu.
Je dobré, že ani nie po roku od platnosti Lisabonskej zmluvy máme na stole revíziu rámcovej dohody o lepšej súčinnosti pri plnení spoločných úloh Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Vzájomná dohoda o spoločných procedúrach a postupoch iste umožní predchádzať možným nedorozumeniam pri prijímaní spoločných rozhodnutí. Európska únia je však tvorená na dohode národných štátov, ktoré nám – Európskemu parlamentu, ako aj Európskej komisii – odovzdali časť svojich kompetencií. Preto nám Lisabonská zmluva v istých veciach priniesla aj povinnosť kooperovať s národnými parlamentmi. Korektná forma pre túto spoluprácu by mala byť ďalším krokom pre definovanie súčinnosti v rámci Európskej únie. O to by som Vás, vážený pán komisár, chcel poprosiť.
Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, v EÚ pôsobia Parlament a Rada ako zákonodarné orgány a majú demokratický mandát – priamy v prípade Európskeho parlamentu a aspoň nepriamy v prípade Rady. No Komisia, ktorá nemá vôbec žiadny demokratický mandát, zostáva jediným orgánom schopným navrhovať nariadenia EÚ – a to napriek Lisabonskej zmluve. Mám preto pocit, že v tomto ohľade pretrvávajú obrovské nedostatky.
Ak má mať Európsky parlament schopnosť efektívne uplatňovať svoje právo na iniciatívu, treba tiež primerane rozšíriť povinnosť poskytovať informácie. Nový nástroj občianskej iniciatívy by mal v najskoršom možnom okamihu zainteresovať Parlament, ako orgán zastupujúci občanov, do legislatívneho procesu.
Tok informácií medzi Komisiou na jednej strane a Parlamentom na strane druhej takisto treba posilniť v oblasti medzinárodných vzťahov. Nemožno dopustiť, aby za zahraničnú politiku EÚ zodpovedala výlučne byrokratická Európska služba pre vonkajšiu činnosť, ktorá je občanom relatívne vzdialená.
Elena Băsescu (PPE). – (RO) Domnievam sa, že nová dohoda významne zlepší vzťahy medzi Parlamentom a Európskou komisiou v rokoch 2010 až 2015.
Načasovanie revízie právneho základu tejto spolupráce je vhodné – krátko po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Nové pravidlá jasne definujú politickú zodpovednosť oboch inštitúcií a posilňujú právomoci, ktoré v rozhodovacom procese nedávno získal Európsky parlament.
Na základe princípu rovnakého zaobchádzania si bude Parlament uplatňovať rovnaké práva ako Rada v súvislosti s prístupom k legislatívnym alebo rozpočtovým dokumentom. Okrem toho významná úloha, ktorú bude Parlament zohrávať pri návrhu každoročného pracovného programu EÚ, posilní zapojenie občanov do určovania priorít európskej politiky.
Krisztina Morvai (NI). – (HU) Podľa biblickej múdrosti dobré stromy rodia dobré ovocie a zlé stromy rodia zlé ovocie. Lisabonská zmluva bola podpísaná za diktátorských okolností, čo znamená, že nemôže mať žiadne demokratické následky. Národným štátom bola vnútená – prinajmenšom Maďarsku, mojej rodnej krajine – za vyslovene diktátorských a antidemokratických podmienok, pretože ide o zmluvu, ktorá ľuďom vzala viaceré rozhodovacie právomoci súvisiace s ich vlastným osudom, za ich chrbtom a ponad ich hlavy, a odovzdala ich Bruselu. V súlade s prirodzeným právom je jasné, že Lisabonská zmluva je neplatná prinajmenšom vo vzťahu k Maďarsku, po prvé preto, lebo neprišlo k diskusii a zosúladeniu tejto nesmierne významnej zmluvy s národom, s verejnosťou a s rôznymi občianskymi organizáciami a po druhé preto, lebo tí, ktorí ju prijali, nemali potuchu o obsahu jej textu. Toľko o demokratických následkoch tejto diktátorskej zmluvy.
Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som sa chcel poďakovať všetkým rečníkom, najmä tým, ktorí vyjadrili podporu rámcovej dohode, pretože si myslím, že skutočne ide o veľmi dôležitý manuál, podľa ktorého by sme v budúcnosti mohli lepšie spolupracovať.
Ešte raz by som chcel podčiarknuť svoju vďačnosť pracovnej skupine a tímu Európskeho parlamentu, pretože sme spolu strávili veľa času. Absolvovali sme 11 kôl veľmi intenzívnych rokovaní, no táto usilovná práca sa vyplatila a dnes si myslím, že skutočne môžeme osláviť vynikajúcu dohodu.
Samozrejme, s veľkou pozornosťou som si vypočul poznámky vážených poslancov a ich otázky, z ktorých niektoré vyjadrili obavy z dosiahnutej dohody.
Mal by som preto najskôr podčiarknuť, že pre Komisiu je dôležitým princípom, že etablované a úspešné postupy spolupráce medzi našimi inštitúciami by sme mali zachovať. To znamená, že revidovaná rámcová dohoda by nemala viesť k žiadnemu rušeniu úspešných postupov. Dokonca očakávam, že uplatňovanie rámcovej dohody povedie vo všetkých prípadoch k jasnému zlepšeniu.
Aj napriek tomu obe strany počas rokovaní uznali, že sa pri interpretácii budú musieť vyrovnávať s ťažkosťami, no zároveň vyjadrili ochotu uplatňovať revidovanú rámcovú dohodu čo najkonštruktívnejšie. Môžem vás ubezpečiť, že Komisia sa cíti zaviazaná takto postupovať.
Som presvedčený, že prax ukáže, že mnohé z obáv, ktoré ste dnes vyjadrili, sa nepremenia na skutočnosť. Takisto sa skorigujú niektoré očakávania presahujúce právomoci zmluvne prisúdené každej z inštitúcií. V reakcii na požiadavku z pléna v súvislosti s mojím vyhlásením o Kódexe správania mi tiež dovoľte potvrdiť, že Komisia čoskoro predloží návrh na revíziu Kódexu správania a v súlade s podmienkami rámcovej dohody na dochvíľnej báze požiada Parlament o stanovisko, ako znel prísľub počas rokovaní.
Na záver mi dovoľte podčiarknuť, že ak by sme narazili na akékoľvek problémy, znova si spolu sadneme a budeme hľadať riešenia. Ku koncu roka 2011 dokonca už rátame s revíziou rámcovej dohody, čo nám poskytne dostatok príležitostí skorigovať prípadné chyby, ku ktorým môže dôjsť.
V tomto zmysle sa skutočne teším na spoluprácu s vami na základe revidovanej rámcovej dohody a dúfam a očakávam, že dohodu v stredu podporíte.
Verím a dúfam, že tento pozitívny duch prevládne aj v celkových vzťahoch medzi všetkými inštitúciami Európskej únie, pretože to od nás občania očakávajú a ich očakávanie by sme mali naplniť.
Paulo Rangel, spravodajca. – (PT) Svoj záverečný prejav by som rád predniesol na základe toho, o čom sa diskutovalo počas tejto rozpravy. Rád by som na záver vyslovil nasledujúce myšlienky. Jedným z veľkých cieľov rámcovej dohody bolo, aby sme v riadnych legislatívnych a rozpočtových záležitostiach Radu a Parlament postavili na rovnakú úroveň, teda do paralelnej pozície. V súvislosti s inými záležitosťami bolo cieľom aj rešpektovanie vyváženosti právomocí vyplývajúcej z Lisabonskej zmluvy a rešpektovanie princípu deľby moci tak, aby Parlament mohol lepšie uplatňovať politickú kontrolu mimo rozpočtových a riadnych legislatívnych záležitostí.
Domnievam sa, že vyjasnenie, ktoré prináša táto rámcová dohoda, je užitočné pre obe inštitúcie. Ich vzťahy sa tak stanú jasnejšími a transparentnejšími.
Je to však užitočné aj pre iné inštitúcie, najmä pre Radu, pretože Rada má teraz jasné východisko, s jasným porozumením a víziou, ako má zaobchádzať so vzťahmi medzi Parlamentom a Komisiou po vylepšeniach, ktoré priniesla Lisabonská zmluva. Z tohto dôvodu, nech by Rada reagovala akokoľvek emocionálne alebo by adresovala kritiku rámcovej dohode, je pravda, že nastane čas, keď si spomenie, že išlo o pozitívny krok pre všetky inštitúcie, a tiež čas, keď sa nám podarí prijať rámcovú dohodu nielen pre dve, ale napokon – ako si to želá európska verejnosť – pre tri inštitúcie, z ktorých každá reprezentuje svoj vlastný pohľad na znenie a charakter Lisabonskej zmluvy.
Vítam otvorenosť, ktorú v priebehu celého procesu preukázala Komisia.
Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.
Hlasovanie sa uskutoční v stredu 20. októbra.
Písomné vyhlásenia (článok 149)
Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Keď sme pred rokom začali diskusie o novej medziinštitucionálnej dohode, zdôraznili sme bod, že vzhľadom na posilnenie Parlamentu Lisabonskou zmluvou nastal čas na novú kvalitu našej spolupráce s Komisiou. Sám som v tom čase povedal, že – samozrejme – z Lisabonskej zmluvy získal Parlament na úkor Komisie, ale že problémy budú spočívať v detailoch a to, ako výhodne sa našim vyjednávačom podarí pretvoriť znenie zmluvy na konkrétne ustanovenia v rámcovej dohode, bude záležať na spomenutých detailoch. Dnes máme pred sebou tieto ustanovenia a podarilo sa nám do nich zahrnúť požiadavky, ktoré sme vyjadrili v uznesení na februárovom plenárnom zasadnutí. Za to patrí gratulácia našim vyjednávačom a spravodajcovi Výboru pre ústavné veci pánovi Rangelovi. Dúfajme, že napriek počiatočným nezhodám medzi nami a Komisiou v súvislosti s interpretáciou dojednaných ustanovení dohoda prispeje k účinnejšej a efektívnejšej spolupráci medzi našimi inštitúciami.
15. Prenos údajov členskými štátmi do USA na základe memoránd o porozumení (rozprava)
Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o:
– otázke na ústne zodpovedanie o prenose údajov do USA zo strany členských štátov na základe memoránd o porozumení (O-0149/2010 – B7-0555/2010), ktorú Komisii predložili Sophia in ’t Veldová a Alexander Alvaro v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu a Birgit Sippelová v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente,
– otázke na ústne zodpovedanie o prenose údajov členskými štátmi do Spojených štátov amerických na základe memoránd o porozumení (O-0160/2010 – B7-0558/2010), ktorú Komisii predložili Rui Tavares a Marie-Christine Vergiatová v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice, a
– otázke na ústne zodpovedanie o prenose údajov do USA zo strany členských štátov na základe memoránd o porozumení (O-0168/2010 – B7-0561/2010), ktorú Komisii predložil Jan Philipp Albrecht v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie.
Sophia in 't Veld, autorka. – Vážená pani predsedajúca, budem celkom stručná. Myslím si, že otázka na ústne zodpovedanie je veľmi jasná. Momentálne pracujeme na balíku opatrení týkajúcich sa osobného záznamu o cestujúcom (PNR). Komisia pripravila tri návrhy mandátov na rokovania so Spojenými štátmi, Kanadou a Austráliou. Medzitým však členské štáty dvojstranne rokujú so Spojenými štátmi o prenose osobných údajov, či skôr o poskytnutí prístupu do európskych databáz vrátane údajov o cestujúcich Spojeným štátom.
Predtým, ako tento Parlament zaujme akékoľvek stanovisko v súvislosti s akýmkoľvek návrhom o PNR či dohodou o PNR, musíme zistiť, aká je situácia. Ak sa členské štáty dvojstranne dohadujú so Spojenými štátmi o prenose údajov PNR, potom sa čudujem, čo v tomto Parlamente vlastne robíme.
Bolo mi tiež povedané – nedá sa to však nijako overiť, pretože dvojstranné dohody a dvojstranné rokovania sú tajné –, že sa to môže týkať údajov PNR o občanoch nepochádzajúcich z EÚ alebo o občanoch EÚ, ktorí letia inde ako do Spojených štátov, takže pre nich neplatí prípadná dohoda medzi EÚ a USA. Pred pokračovaním rozhovorov o PNR si musíme túto vec vyjasniť.
A nakoniec, pani komisárka, minulý týždeň som narazila na ďalšiu vec, o ktorej sme neboli informovaní a ktorá môže byť dôležitá z hľadiska tejto rozpravy. Ide o program takzvanej „jednorazovej bezpečnostnej kontroly“, o ktorom zjavne Komisia momentálne rokuje s Americkým úradom pre bezpečnosť v doprave. Týkal by sa zrušenia bezpečnostných kontrol amerických cestujúcich prichádzajúcich do Európy a naopak.
Považujem za pomerne zvláštne, že bezpečnostné kontroly európskych občanov cestujúcich do Spojených štátov sú čoraz prísnejšie – dokonca musíme platiť za zaradenie do elektronického systému cestovných povolení (ESTA) – a zároveň Európska komisia rokuje o zrušení bezpečnostných kontrol takto prichádzajúcich Američanov.
Je najvyšší čas, aby nás Európska komisia podrobne informovala o tomto programe a o stave rokovaní. Chcela by som vedieť – a tým skončím –, či je naozaj pravda, že Spojené štáty zaviedli bezpečnostné normy, ktoré by umožnili realizáciu tohto programu.
PREDSEDÁ: STAVROS LAMBRINIDIS podpredseda
Birgit Sippel , autorka. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Lisabonská zmluva sa dnes spomínala už mnohokrát. Chcela by som o nej konečne povedať aj niečo pozitívne. Väčšina našich spoluobčanov si myslí, že je dobré, že môžeme cestovať v Európe bez hraníc, že sa môžeme slobodne pohybovať po Európe na účely vzdelávania, práce a oddychu. Popritom však za sebou, prirodzene, zanechávame stopy v podobe údajov. Už dlho to funguje tak, že naše údaje nie sú uložené len v jednom členskom štáte, ale šíria sa po celej Európskej únii. Presne preto je dobré, že v tejto oblasti máme na európskej úrovni väčšie právomoci v súvislosti s ochranou údajov týkajúcich sa európskych občanov, pretože naši spoluobčania celkom oprávnene očakávajú, že ich údaje budú všade v Európe dobre chránené, a zároveň neočakávajú, že veľké objemy ich údajov sa budú niekomu poskytovať zbytočne, a to možno dokonca aj tretím krajinám.
Ako máme ako Európska únia – a poviem to úplne jasne: ako Európsky parlament a Rada, inými slovami, spoločne s členskými štátmi – zaručiť túto ochranu, ak dochádza k tomu, že popritom, ako Európska únia rokuje s tretími krajinami o poskytovaní týchto údajov – o tom, ktoré údaje sú naozaj potrebné, o účele ich použitia a o poistkách potrebných na ochranu týchto údajov –, zároveň rokujú s tretími krajinami o týchto údajoch aj jednotlivé členské štáty? Najmä keď dokonca ani nevieme, o akých údajoch sa rozprávajú, aké bezpečnostné normy sa dodržiavajú, či sa neposkytujú aj duplicitné údaje, alebo či sa dokonca neposkytujú údaje, ktorých poskytovanie by sme na európskej úrovni nepovolili.
Je tu aj ďalší aspekt, ktorý členské štáty možno neberú dostatočne do úvahy. Ak členský štát rokuje s treťou krajinou, ako potom môžem zaručiť – ako môže daný členský štát zaručiť a zaručí –, aby sa poskytovali len údaje o vlastných občanoch, ak sa teda nejaké údaje majú poskytovať? Dnes máme v rámci Európskej únie databázy, ktoré centrálne zbierajú údaje o rôznych typoch občanov a ku ktorým majú prístup mnohé orgány v európskych krajinách. Inými slovami, ak sú moje údaje uložené niekde v krajine A a krajina A sa rozhodne poskytovať údaje, budú tretej krajine poskytnuté aj moje údaje? Toto nemôže byť pridaná hodnota Európskej únie, ktorá bola z dobrých dôvodov naším cieľom, keď sme rokovali o Lisabonskej zmluve. Aj nové členské štáty si musia uvedomiť novú rovnováhu moci medzi inštitúciami, musia sa podľa toho správať a musia dodržiavať pravidlá, ktoré hovoria, že ochrana údajov je európskou záležitosťou. Musíme zaistiť na európskej úrovni, aby sa poskytovalo čo najmenej údajov a len na úzko definované účely a že tento systém nebudú nijakým spôsobom narúšať dvojstranné iniciatívy.
Rui Tavares, autor. – (PT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v minulom roku sme pri mnohých príležitostiach diskutovali o rôznych záležitostiach týkajúcich sa ochrany údajov a súkromia európskych občanov a hovorili sme, že s cieľom zaistiť fyzickú bezpečnosť ľudí, ktorí cestujú napríklad lietadlom, by sme mali chrániť osobné údaje európskych občanov. Táto výmena má právne i politické dôsledky, ktoré by mal Parlament dôkladne zvážiť.
Vieme, že toto je, ako stavať dom od strechy nadol: vždy, keď máme problém, snažíme sa tento problém vyriešiť. Najprv sme mali bezpečné rozšírené identity pre federatívne telekomunikácie (SWIFT), teraz je to osobný záznam o cestujúcom (PNR). Nedokážeme však zo základov postaviť dom. Inými slovami, nezisťujeme najskôr, aký je všeobecný názor v Európe na ochranu údajov, a následne neuplatňujeme tieto informácie vo všetkých oblastiach a pri každom medzinárodnom partnerovi, či sú to USA dnes, alebo Čína, Južná Kórea alebo Saudská Arábia v budúcnosti: teda akýkoľvek medzinárodný partner, ktorý si vyžiada takýto typ údajov.
Samozrejme, keďže pracujeme takýmto rozdrobeným a nesystematickým spôsobom, musíme si poradiť s mimoriadne náročným rámcom, pričom Parlament sa tomu snaží dať zmysel. Všetci však vieme, že by to malo byť úplne inak. Situácia je zlá, ale bude ešte horšia, ak sa potvrdia správy o tom, že niektoré členské štáty rokujú s USA o memorandách o porozumení, ktoré umožňujú priamy prenos údajov o cestujúcich, ktorí cestujú z týchto členských štátov do USA.
Chcem jasne povedať, že moja hlavná sťažnosť nesmeruje na USA. USA sú jedným z našich medzinárodných partnerov, je to krajina, na ktorej možno obdivovať veľa vecí a s ktorou máme spoločné záujmy. Sťažujem sa však na členské štáty, ktoré začínajú s rokovaniami, ktoré by sme mali uskutočňovať na európskej úrovni. Ukazuje to nelojálnosť zo strany týchto členských štátov a narúša to nielen prebiehajúce rokovania s USA, ale aj medziinštitucionálne porozumenie v rámci samotnej EÚ. Ohrozuje to aj šance, že neskôr dosiahneme dohodu s USA – rámcovú dohodu o ochrane údajov, ktorej spravodajcom je pán Albrecht.
Toto je tiež ten typ prístupu, ktorý môže mať nepredvídateľné dôsledky, pretože ak USA teraz rokujú s jednotlivými členskými štátmi, čo ich zastaví v tom, aby si neskôr nevymieňali údaje občanov s jednotlivými leteckými spoločnosťami či dokonca prostredníctvom priameho prístupu, teda individuálne v čase kupovania letenky?
Niekto sa musí ozvať a brániť práva 500 miliónov európskych občanov. Parlament to na tejto úrovni robí. Je dôležité, aby si Komisia, členské štáty i USA uvedomili, že v prípade PNR drží opraty v rukách Parlament. Navyše, ako sa už ukázalo v prípade systému SWIFT, Parlament sa nebojí použiť svoje výsady, či už s cieľom zrušiť dočasnú dohodu, alebo odmietnuť trvalú dohodu, ktorá nespĺňa záruky o súkromí a bezpečnosti údajov týkajúcich sa európskych občanov.
Jan Philipp Albrecht , autor. – (DE) Vážený pán predsedajúci, zástupcovia Komisie, naliehavo váš žiadam, aby ste túto otázku, ktorú sme položili, brali mimoriadne vážne, pretože tu hovoríme o zásadnej veci – ako bolo práve povedané –, teda o tom, či vôbec má zmysel pracovať na ustanoveniach o ochrane údajov, ak sa za chrbtom Európskeho parlamentu a možno dokonca za chrbtom národných parlamentov zároveň rokuje o dohodách, ktoré porušujú tieto normy.
Úzka transatlantická spolupráca v oblasti bezpečnosti – vlastne akákoľvek transatlantická spolupráca – je veľmi dôležitá, najmä pokiaľ ide o vytváranie priestoru slobody a spravodlivosti. Nesmieme však dopustiť, aby to viedlo k presadzovaniu kolektívnych bezpečnostných záujmov, pričom sa bude zabúdať na individuálne slobody a základné práva. Zvlášť sa to týka ochrany údajov v rámci medzinárodnej spolupráce.
Ako Parlament opakovane už mnoho rokov hovoríme, že v rámci všetkých týchto opatrení – či ide o poskytovanie údajov PNR, alebo o prístup k bankovým údajom SWIFT – považujeme za dôležité, aby existovali všeobecne platné zásady ochrany údajov, ktoré možno uplatňovať aj na individuálnej úrovni. Na toto sa neustále zabúda. Z tohto dôvodu tiež tento Parlament jasne povedal, že chceme mať všeobecné normy, ktoré platia v celej EÚ a na ktorých sa potom dohodneme aj s USA. Bol som spravodajcom pre rámcovú dohodu EÚ s USA a cítim povinnosť povedať, že je mimoriadne dôležité, aby toto platilo nielen pre dohody EÚ s členskými štátmi, ale aj pre dohody členských štátov. Je zrejmé, že toto je oblasť, v ktorej sú právomoci rozdelené, inými slovami, vždy budú paralelne existovať aj dvojstranné dohody členských štátov s USA. Na tom nie je nič zlé za predpokladu, že to, po prvé, nepovedie k zníženiu alebo porušeniu noriem spoločne dohodnutých na európskej úrovni, – a práve o tom je táto rozprava – a po druhé, že tieto dohody budú v súlade s platným právnym rámcom.
Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy nastala situácia, že Európsky parlament sa nielenže celkom oprávnene podieľa na týchto veciach, ale máme aj právny rámec, v ktorom sa hovorí, že v prípade rozdelených právomocí, ak sa nejaké nariadenie schváli na úrovni EÚ – ako v prípade údajov PNR –, potom je táto oblasť mimo dosahu právomocí členských štátov. Podľa môjho názoru teda členské štáty nemôžu začínať vlastné rokovania s USA v tejto oblasti, pretože to jednoducho oslabuje našu pozíciu pri rokovaniach o ochrane údajov.
Preto vás naliehavo žiadam, aby ste ako Európska komisia v tejto veci zasiahli, pokiaľ ide o členské štáty, a jasne povedali predsedníctvu Rady, že tieto rokovania sa musia zastaviť a že sa predovšetkým musí vyjasniť právny základ, ktorý platí po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Ako Parlamentu je nám jasné, že EÚ musí na rokovaniach hovoriť jedným hlasom, a Komisii – ktorej návrhy v mnohých prípadoch považujem za správne – tiež treba povedať, že za každých okolností musí platiť táto jasná zásada: musíme rokovať len jedným hlasom a nie neustále uskutočňovať nové rokovania na dvojstrannom základe.
Maria Damanaki, členka Komisie. – Veľmi vítam otázky položené poslancami Parlamentu. Hneď na začiatku chcem vyhlásiť, že Komisia sa stotožňuje s ich pocitmi v súvislosti s ochranou údajov našich spoluobčanov.
Dovoľte mi pozrieť sa na túto problematiku od úplného začiatku. Možno viete, že toto nie je nový problém. V auguste 2007 Spojené štáty zmodernizovali bezvízový program pridaním určitých podmienok s cieľom ďalšieho zvýšenia bezpečnosti. Musíme priznať, že tieto podmienky sa týkajú všetkých členských štátov EÚ bez ohľadu na to, či patria do bezvízového programu USA, alebo nie. Uvádza sa v nich, že ak chce krajina vstúpiť do bezvízového programu alebo byť naďalej jeho súčasťou, musí súhlasiť so spoluprácou so Spojenými štátmi v oblasti vymáhania práva. Konkrétne musí súhlasiť s výmenou informácií týkajúcich sa vymáhania práva.
Tento nový zákon viedol k tomu, že EÚ zaujala dvojitý prístup, ako ste už spomínali. Na úrovni EÚ sa začali rokovania medzi EÚ a Spojenými štátmi týkajúce sa niektorých podmienok prístupu do bezvízového programu USA, ktoré patria do právomocí EÚ. Na úrovni EÚ sa hovorilo o politike návratu občanov všetkých krajín, bezpečnosti cestovných dokumentov a bezpečnosti na letiskách. Tieto otázky patria do našich právomocí.
Dvojstranná úroveň, ktorá stále existuje medzi USA a jednotlivými členskými štátmi, sa používala na vyhovenie požiadavkám Spojených štátov na spoluprácu v oblasti protiteroristických iniciatív a výmeny informácií. Pre členské štáty, ktoré ešte nepatria do bezvízového programu, je uzatvorenie dohôd o týchto otázkach predpokladom na to, aby sa mohli stať krajinou v bezvízovom programe. O to sa musíme postarať.
V prípade členských štátov, ktoré už patria do bezvízového programu, sa takéto rokovania uskutočnia v neskoršej fáze, takže pre ne je to omnoho jednoduchšie. Podľa informácií, ktoré Komisia získala od členských štátov, je toto jediný spôsob, ako riešiť túto otázku. Každý členský štát podpísal memorandá o porozumení so Spojenými štátmi, v ktorých vyhlásil, že súhlasí so spoluprácou so Spojenými štátmi v týchto záležitostiach. Týka sa to Českej republiky, Estónska, Grécka, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty a Slovenska. Toto bol problém, ktorý sa pokúšali vyriešiť. Vďaka tomu mohlo týchto osem členských štátov vstúpiť do bezvízového programu a práve preto to urobili.
Komisia si uvedomuje, že zámerom memoránd o porozumení ako takých nemalo byť to, aby sa stali právnym základom pre výmenu údajov medzi Spojenými štátmi a príslušnými členskými štátmi. Vyjadrujú len úmysel oboch strán vytvoriť konkrétne opatrenia a dosiahnuť konkrétne dohody, ktoré by riadili výmenu údajov. Práve toho sa týkajú.
Musím zdôrazniť, že informácie o presnom obsahu memoránd o porozumení majú len samotné členské štáty. Zahŕňa to aj kategórie údajov, ktorých sa týkajú. Ak má teda Európsky parlament záujem o ďalšie informácie, musí si ich vyžiadať od príslušných členských štátov.
Komisia – a teraz sa dostávam k našej zodpovednosti – však zaistila, že Spojené štáty nebudú vyžadovať dvojstranné dohody s členskými štátmi o výmene údajov PNR, pretože to je záležitosť patriaca do právomocí EÚ v rámci príslušnej dohody o PNR medzi EÚ a Spojenými štátmi. Takže to sme urobili my.
A nakoniec, v rámci rokovaní o dohode medzi EÚ a USA došlo k výmene korešpondencie s cieľom zaznamenať, že boli splnené právne požiadavky USA na trvalú účasť v bezvízovom programe, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do právomoci EÚ. V tomto kontexte Komisia jasne povedala, že táto výmena korešpondencie, ktorá je súčasťou prebiehajúcich rokovaní, nebude znamenať poskytnutie prístupu do databázy EÚ.
Carlos Coelho, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, vypočul som si vaše odpovede a musím sa priznať, že som zmätený, pretože Komisia na jednej strane hovorí, že ak chceme viac informácií, musíme zaklopať na dvere členských štátov. To sa dá interpretovať len jedným spôsobom: Komisia hovorí, že nie je schopná vyvinúť na členské štáty žiaden tlak či zasiahnuť v tejto veci. Na druhej strane však potom povie, že požiadala vládu USA, aby nežiadala údaje, ktoré narúšajú prístup do európskych databáz. Nerozumiem tomu, prečo si Komisia myslí, že je jednoduchšie požiadať vládu USA, ako nadviazať kontakt s členskými štátmi a s vládami členských štátov EÚ.
Musím sa priznať, že sa mi zdá, že to má len jedno vysvetlenie: ukazuje to, že pozícia Komisie je slabá, a znamená to, že obavy, ktoré v tejto veci vyjadril Parlament, sú úplne oprávnené. V prvom rade nás znepokojuje skutočnosť, že USA použili stratégiu „rozdeľuj a panuj“, a to evidentne beztrestne. Po druhé, znepokojuje nás skutočnosť, že viaceré členské štáty sa rozhodli rozvíjať dvojstranné vzťahy a rokovania, čím ukazujú určitý nedostatok európskej solidarity. Znepokojuje nás však aj postoj rezignácie a vyhýbania sa zodpovednosti zo strany európskych inštitúcií, čo nás vôbec neposilňuje pri rokovaniach.
Európa musí mať v tejto otázke svoj hlas. Musíme zaistiť, aby nebol možný prístup do databáz prostredníctvom dvojstranných dohôd. Navyše, pláštik utajenia, ktorý obklopuje tieto rokovania, skutočnosť, že niektorí predstavitelia členských štátov alebo národných parlamentov odhalili obsah memoránd o porozumení, a skutočnosť, že tento Parlament stále nemá informácie o tejto problematike, sú zásadnými argumentmi, ktoré podporujú naše obavy. Odpovede, ktoré Komisia práve poskytla, tieto obavy nerozptýlili.
Alexander Alvaro, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcem vyjadriť veľkú vďaku pani komisárke, ktorá odpovedá na túto otázku v mene svojej kolegyne pani Malmströmovej. Veľmi si ceníme, že to robíte. Úprimne však musím povedať, že si myslím, že nevychádzame z rovnakých faktov. Podstata tohto problému nie je len v používaní databáz DNA. Moji kolegovia poslanci sa vyhli tomu, aby to explicitne spomenuli: vyžadovanie údajov o DNA, vyžadovanie odtlačkov prstov, vyžadovanie údajov o súdnych rozsudkoch – a to všetko prostredníctvom systému, ktorý sme vytvorili v rámci Prümského dohovoru. Čo sa týka týchto vecí, hovoríme o základnej súčasti európskej politiky.
Ak mám byť úprimný, toto nie je to, čo ma na tom naozaj znepokojuje. Toto je niečo, o čom môžeme hovoriť, môžeme si to vymieňať, môžeme hľadať spôsoby a prostriedky a diskutovať o nich, ak to považujeme za správne. Rozčuľuje ma to, že Rada ani Komisia nemajú chrbtovú kosť na to, aby povedali USA, že ich správanie je neprijateľné. Nemôžete využívať bezvízový program na vydieranie členských štátov – v tomto prípade Rakúska, ktoré ani zďaleka nie je novým členským štátom – a povedať: zrušíme vám bezvízový styk, ak nie ste ochotní dať nám tieto údaje. Je zaujímavé všimnúť si, že jeden členský štát Európskej únie nemôže jednostranne zrušiť bezvízový styk s USA – takpovediac ako reakciu –, pretože naša dohoda hovorí, že vízovú povinnosť ruší EÚ ako celok. Rozčuľuje ma tón a to, že nikto nemá chrbtovú kosť na to, aby sa postavil a povedal, že hoci chceme s vami pracovať a mať transatlantické partnerstvo, v každom dobrom vzťahu – tak ako v každom dobrom manželstve – sú dôležitou súčasťou jeho fungovania dobré spôsoby a rešpekt. Presne to očakávame od vzťahu s občanmi USA a od politiky USA a chceli by sme, aby to Komisia a Rada viac zdôrazňovali.
Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, bezprostredne po uzatvorení dohody SWIFT sa jasne ukázalo, že to, čo sa nám predalo ako ochrana údajov, bolo v podstate zahanbujúcim prípadom toho, ako si Európania sami nasadili pásku na oči. Môj názor sa teraz stal oficiálnym: vlastný monitorovací systém EÚ sa nestal – ako som sa domnieval – placebom, sedatívom pre kritikov v rámci niekoľkých rokov, ale už po niekoľkých mesiacoch.
Je jasné, že USA na dohody úplne kašlú. USA opäť raz ukázali, že nemajú záujem o partnerov, ale prinajlepšom len o štáty, ktoré hovoria áno a amen na každý úžasný čin mocných USA. Museli sme zaťať zuby a priznať, že USA sa celé roky netrpezlivo snažili dostať sa k európskym bankovým údajom a že keď sme potom trvali na tom, aby súčasťou dohody boli európske normy na ochranu údajov, a vytvorili monitorovací systém EÚ, USA s tým s radosťou súhlasili, pretože stále môžu získať neobmedzený prístup k všetkým údajom prostredníctvom zadných dvierok dvojstranných dohôd.
Podľa môjho názoru by sme nemali čakať na ďalšie transatlantické rozhovory, ale mali by sme hneď teraz túto nočnú moru ukončiť.
Ernst Strasser (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, chcel by som podporiť to, čo povedal jeden z predchádzajúcich rečníkov. Veľmi si ceníme, že ste sem osobne prišli a urobili vyhlásenie. Uvedomujem si, že toto nie je oblasť vašej špecializácie. Cítim však povinnosť povedať, že vyhlásenie Komisie je mimoriadne neuspokojivé. Stalo sa tu niečo, na čo naozaj musím upriamiť vašu pozornosť.
Všetky hlavné skupiny v tomto Parlamente chcú diskutovať o zásadách. Sme zhrození, ak to mám povedať mierne, že Komisia nekoná. Rovnako to bolo aj s dohodou SWIFT. Na poslednom plenárnom zasadnutí sme museli Komisii pripomenúť vstupný poplatok 14 USD. Dnes sa jeden kolega poslanec celkom správne spýtal: čo robí Komisia? Čo robia členské štáty? Teraz počujem, že existujú dokonca diskusie o tom, aby pre Američanov platilo preferenčné zaobchádzanie v porovnaní s Európanmi!
Musíme úplne jasne povedať, že chceme veľmi serióznu diskusiu s Komisiou o samotných základných zásadách. Tieto základné zásady zahŕňajú minimálne reciprocitu. To znamená, že namiesto povolenia prístupu k európskym údajom sa takéto údaje musia získavať pomocou postupu zasielania údajov (systém „push“). Toto sú zásady, ktoré sú teraz zaručené do ešte väčšej miery, podobne ako občianske práva – konkrétne to, že občan má právo vedieť, aké údaje o ňom sa používajú a kde a ako sa používajú, a, prirodzene, toto by malo vychádzať z európskej koncepcie. Dnes sme počuli, že Komisia v skutočnosti oslabuje našu rokovaciu pozíciu s USA tým, že nejde za členskými štátmi a nekoordinuje to, a po druhé tým, že sama nekoná.
Kedy začnú rokovania? Kedy sa podniknú príslušné kroky? V prípade dohody SWIFT viedol tlak zo strany Parlamentu k tomu, že do mesiaca sa zrazu všetko urobilo. V prípade PNR a údajov vo všeobecnosti musíme konať rovnako.
Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Hoci je potrebné rázne a všetkými dostupnými prostriedkami bojovať proti terorizmu, nie je možné v súvislosti s medzinárodnou spoluprácou v tejto oblasti obchádzať demokratické normy, ktoré platia v krajinách transatlantickej oblasti. Som preto veľmi sklamaná, že v poslednom prípade dvojstranných zmluvných vzťahov medzi Úniou a USA si Komisia a členské štáty nezobrali ponaučenie z chýb minulosti a uzatvárajú dohody za chrbtom Európskeho parlamentu a národných parlamentov. S cieľom dosiahnuť rýchlu dohodu, ktorá sa zdá byť viac prispôsobená potrebám americkej predvolebnej kampane, spochybňujú legitimitu, transparentnosť a demokratickú kontrolu. Toto všetko sa navyše deje v čase, keď USA zaviedli poplatky do bezvízového systému pre Úniu, čo sa podpísalo na verejnej mienke Európanov. Osobne nemám problém s prenosom vybraných osobných údajov o európskych občanoch, napríklad o cestujúcich leteckou dopravou, rozvinutým demokratickým krajinám, musí sa to však diať v súlade so všetkými právnymi predpismi takým spôsobom, aby to mohol skúmať nezávislý orgán, napríklad poslanci Parlamentu alebo sudcovia.
Monika Flašíková Beňová (S&D). – (SK) Prenos osobných dát občanov je vždy veľmi citlivou otázkou, či už občiansky alebo ľudsko-právne.
Prenos dát o občanoch členských štátov Európskej únie vo vzťahu k Spojeným štátom americkým je odôvodňovaný najmä naším úsilím v boji proti terorizmu a pre ochranu kolektívneho záujmu bezpečnosti občanov. Je to určite ušľachtilý cieľ, akurát niekedy mám taký pocit, že v mene boja proti terorizmu akosi stále viac a viac oberáme našich spoluobčanov o súkromie. Rozhodne nechcem svojim vystúpením znehodnocovať rokovania medzi Úniou a USA, a stále som presvedčená, že práve Spojené štáty sú našim najsilnejším spojencom. Napriek tomu už samotný fakt, že Spojené štáty rokujú aj individuálne a bilaterálne s členskými štátmi, a nielen s Úniou ako s celkom, už to má svoju výpovednú hodnotu.
Záverom sa chcem ešte zastať tých štátov, ktoré už uzatvorili memorandum. To sa stalo z toho dôvodu, že práve tieto krajiny mali vízový vzťah so Spojenými štátmi americkými, a keďže Únia ako celok nekonala, týmto krajinám nič iné, ako podpísať takéto bilaterálne memorandá, neostalo. Ale v budúcnosti verím, že Únia bude oveľa viac vystupovať do popredia oproti samostatným členským štátom.
Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Som presvedčený, že sa musíme aj naďalej usilovať o predchádzanie terorizmu, ktorý stále predstavuje veľké nebezpečenstvo pre civilizovaný svet.
Nakladanie s osobnými údajmi cestujúcich Európanov pod zámienkou protiteroristickej prevencie sa však javí ako nekoordinované a neorganizované. Hlavným zberateľom osobných údajov sú Spojené štáty americké, ktoré zbierajú dáta občanov Európskej únie tak na základe dohôd s Európskou úniou, ako aj na základe bilaterálnych dohôd s jednotlivými krajinami. Myslím si, že takáto dvojcestnosť by sa ďalej nemala tolerovať. Narábanie s osobnými údajmi občanov Európskej únie by sme mali upraviť tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práva na ochranu osobných údajov našich občanov akýmisi pololegálnymi postupmi členských štátov. Vo vzťahu k USA preto musíme uplatňovať reciprocitu a trpezlivo dohliadať na to, aby pravidlá boli prijateľné aj pre nás, pre Európanov, a aby sa európske dáta alebo dáta občanov Európskej únie, vydávali podľa pravidiel, ktoré sú platné v Európe.
Predsedajúci. – Pani Morvaiová, vaše vystúpenie beriem ako výnimku. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, jednominútové vystúpenie sa nemôže uskutočniť v poslednej minúte. Ak sa chcete na tomto procese zúčastniť, pekne vás prosím, aby ste zdvihli ruku v predstihu. Teraz urobím výnimku, pretože v tejto chvíli už nie je na zozname veľa ľudí.
Krisztina Morvai (NI). – Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Berte ako poľahčujúcu okolnosť, že v súvislosti s touto dôležitou témou evidentne nepanuje príliš veľké nadšenie a záujem, takže nebudem márniť čas veľkého množstva ľudí.
Každý proces týkajúci sa ochrany údajov a každý postup porušujúci základné záujmy ochrany údajov musí byť spojený s jasne identifikovateľným cieľom a musí byť schopný takýto oprávnený cieľ dosiahnuť. Čo presne je podľa USA oprávneným cieľom a ako sa pomocou prenosu osobných údajov podarí dosiahnuť tento cieľ? Inými slovami, ako použijú tieto údaje? To je moja prvá otázka pre Komisiu.
Chcem sa tiež spýtať, prečo používajú dve rôzne úrovne kontroly – jednu pre „staré“ členské štáty a jednu pre „novšie“ členské štáty vrátane našej krajiny Maďarska. Prečo by mal byť maďarský občan z hľadiska terorizmu nebezpečnejší ako ktorýkoľvek občan zo „starších“ členských štátov? Objavila sa táto otázka počas rokovaní alebo sa bude o tejto otázke hovoriť?
Sophia in 't Veld, autorka. – Vážený pán predsedajúci, ďakujem, že ste mi dovolili požiadať o objasnenie v dvoch bodoch.
Celkom ma prekvapilo, keď zástupkyňa Komisie povedala, že otázka bezvízového programu sa týka len členských štátov – aspoň si myslím, že ste to povedali, pani komisárka. V roku 2007 Európska komisia najprv povedala, že má v tejto oblasti výlučné právomoci, a nakoniec musela odovzdať tieto právomoci členským štátom. Myslím si správne, že Európska komisia teraz zmenila svoj názor na vlastné právomoci?
Po druhé, pani komisárka, hovoríte, že v žiadnom memorande o porozumení sa nehovorí o prenose údajov PNR. Nuž, môžem vám dať kópiu jedného memoranda o porozumení, v ktorom sa o PNR hovorí. Znamená to, že ani samotná Komisia nevie, čo sa vlastne deje?
Teraz vám niečo vyjasním, pani komisárka. Tento Parlament sa rozhodol odložiť hlasovanie o dvoch dohodách o PNR, pretože sme mali pocit, že môžeme veriť Komisii, že je ako inštitúcia EÚ rovnako zodpovedná ako my v Európskom parlamente. Začínam uvažovať o tom, či si Komisia túto dôveru zaslúži. Dúfam, že nás nesklamete.
(potlesk)
Maria Damanaki, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade chcem povedať, že túto diskusiu považujem za veľmi zaujímavú a že som tu na to, aby som vám poskytla vysvetlenia. Nemôžem však prijať tvrdenia, že Komisii nezáleží na ochrane údajov o občanoch EÚ ani že som tu len ako náhrada za moju kolegyňu bez vedomostí o tejto problematike alebo o tom, čo sa deje. V Komisii všetci veľmi dobre vieme – naozaj veľmi dobre –, čo sa deje, a môžem vám povedať, že nám naozaj záleží na ochrane údajov našich spoluobčanov.
Prejdime teraz k faktom: musíme dodržiavať Lisabonskú zmluvu alebo nie? Aký je váš návrh? Ignorovať Radu? Počula som, ako ste veľmi jednoduchým spôsobom povedali, že by ste chceli, aby bol v tejto otázke európsky hlas jednotný. Súhlasím s vami. Aj ja by som to chcela.
Takže čo uprednostňujete? Povedať Komisii, aby úplne ignorovala Radu? Chcela by som vás informovať – a hovorím teraz o faktoch, nie o snoch –, že sme sa už na Radu obrátili, ako dobre viete, pretože toto nie je nič nové. Minulý rok v máji sme Rade navrhli, že ak sa budúci rámec EÚ – USA bude akýmkoľvek spôsobom týkať osobných údajov, malo by to platiť aj pre údaje členských štátov. Navrhli sme presne to, o čom ste tu všetci hovorili.
Ak sa na tom dohodneme, tak to urobíme. Taká je situácia. Ak sa však na tom s Radou nedohodneme, čo navrhujete, aby sme urobili? Pôjdeme za členskými štátmi a povieme, že ďalej už nemôžeme ísť? Pochopila som to tak, že to je váš návrh, a moja odpoveď je veľmi jednoduchá: musíme dodržiavať Lisabonskú zmluvu.
Takže prejdem k niektorým ďalším veľmi zaujímavým otázkam: veľa som počula o európskej databáze a o prümskej databáze. Moja odpoveď je, že ak členské štáty majú memorandá o porozumení a dvojstranné dohody, môžu poskytovať údaje o svojich vlastných štátnych príslušníkoch. Nemôžu poskytovať údaje z databázy EÚ ani z prümskej databázy – to som veľmi jasne povedala. Takisto som veľmi jasne povedala, že sme požiadali Spojené štáty – a poslali sme listy a stále o tejto veci rokujeme –, aby súhlasili s tým, že dvojstranné dohody sa nesmú týkať údajov PNR. Tým nechcem povedať, že členské štáty sa nemohli pokúsiť rokovať so Spojenými štátmi, ale toto je pozícia Komisie.
Veľmi dobre chápem vaše obavy, musíme sa však posunúť dopredu a rokovať lepším spôsobom – tým najlepším spôsobom – so Spojenými štátmi a pokúsiť sa zaviesť určité záväzné pravidlá pre členské štáty v rámci tejto dohody, pretože to je jediný spôsob, ako dosiahnuť presne to, čo chcete dosiahnuť. Toto je spôsob, akým môžeme postupovať, takže Komisia ide týmto smerom: teraz rokujeme so Spojenými štátmi a snažíme sa dosiahnuť dohodu, ktorá bude záväzná pre členské štáty.
Preto sme šli za Radou a povedali sme, aby sa postarala o to, že ak sa na tomto dohodneme a dokážeme ochrániť údaje na našej úrovni – na úrovni vzťahov medzi EÚ a Spojenými štátmi –, tak to isté urobia aj oni. Máte nejaký iný návrh na základe právneho rámca, ktorý musíme dodržiavať? Ak áno, veľmi rada si ho vypočujem. Ak však takýto návrh nemáte, pochopte, prosím, že aj nám veľmi záleží na údajoch občanov a snažíme sa ich chrániť, snažíme sa však aj rešpektovať členské štáty a Radu.
Na tejto otázke sa stále pracuje. Vypočula som si všetky vaše obavy a pokúsim sa zobrať ich všetky do úvahy. Komisia môže urobiť to, že pôjde za Radou a povie, aby prestala hovoriť s akýmikoľvek inými krajinami. Môžeme povedať, že budeme rokovať a potom sa pokúsime dosiahnuť, aby prijali príslušné záväzky. Takýmto spôsobom môžeme postupovať.
Predsedajúci. – Vážená pani komisárka, dovoľte mi len zdôrazniť, pretože mám vedomosti o tejto problematike, že, ako ste počuli, prakticky každá politická skupina v tomto Parlamente vyjadrila veľké obavy. Opätovne rokujeme o dohode o PNR a schvaľujeme ju. Pre tento Parlament je mimoriadne dôležité, aby Komisia zobrala tieto obavy veľmi vážne a aby sme nemali pocit, že sme boli vynechaní, ktorý sme mali napríklad v prípade dohody SWIFT.
V nedávnej minulosti sme tiež v týchto diskusiách upozornili na sivé oblasti, ktoré sú veľmi nebezpečné. Ak by napríklad každý členský štát dal tretej krajine údaje, ktoré dáva do európskej databázy – povedzme schengenskej –, môže to dopadnúť tak, že táto tretia krajina zhromaždí všetky údaje zo schengenskej databázy. Nebude ich mať síce priamo z nej, ale získa ich individuálne od jednotlivých členských štátov.
Z tohto dôvodu, ako ste veľmi správne povedali, sme vďační za rozhodnosť, s ktorou Komisia chráni pilier Spoločenstva v tejto situácii. Dovoľte mi tiež požiadať vás, aby ste sa postarali o to, aby sa to robilo tým najlepším možným spôsobom.
Maria Damanaki, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, súhlasím s vami, že musíme zobrať do úvahy všetky obavy, a súhlasím tiež s tým, že toto je oblasť, ktorá naozaj vyvoláva obavy.
To som jasne hovorila už od samotného začiatku a chcela by som, aby ste to pochopili.
V Komisii sa snažíme nájsť zákonné spôsoby riešenia tohto problému ochrany údajov, ktoré by rešpektovali zmluvy, a snažíme sa posilniť pilier Spoločenstva v tejto situácii.
Nie je to však jediný pilier, ktorý máme. Chcem, aby ste pamätali na to, že som pochopila všetky vaše obavy. Chcem, aby ste pochopili, že sme Radu požiadali o záväzok. Ak budeme úspešní a súčasťou našej dohody naozaj bude aj ochrana osobných údajov, bude to znamenať, že sme požiadali Radu, aby sa k tomu zaviazala.
To je jediný zákonný spôsob, ako sa pohnúť dopredu.
Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.
16. Dohovor o budúcej mnohostrannej spolupráci v oblasti rybárstva v severozápadnom Atlantiku – Systém kontroly a vynucovania uplatniteľný v oblasti, na ktorú sa vzťahuje Dohovor o budúcej multilaterálnej spolupráci pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku (rozprava)
Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:
– odporúčanie Jarosława Leszeka Wałęsu v mene Výboru pre rybné hospodárstvo o návrhu rozhodnutia Rady o schválení zmien a doplnení k Dohovoru o budúcej mnohostrannej spolupráci v oblasti rybárstva v severozápadnom Atlantiku v mene Európskej únie (11076/2010 – C7-0181/2010 – 2010/0042(NLE)) (A7-0262/2010) a
– správa Carmen Fragovej Estévezovej v mene Výboru pre rybné hospodárstvo o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje systém kontroly a vynucovania uplatniteľný v oblasti, na ktorú sa vzťahuje Dohovor o budúcej multilaterálnej spolupráci pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku (KOM(2009)0151 – C7-0009/2009 – 2009/0051(COD)) (A7-0260/2010).
(Predsedajúci zdôraznil, že rečníci sú povinní presne dodržiavať svoj rečnícky čas.)
Jarosław Leszek Wałęsa, spravodajca. – (PL) Dohovor, ktorý mám tú česť prezentovať, bol podpísaný v Ottawe v roku 1978 a platnosť nadobudol 1. januára 1979. Organizácia pre rybolov v severozápadnom Atlantiku, skrátene NAFO, bola vytvorená v rámci dohovoru s cieľom podporovať ochranu a optimálne využívanie populácií rýb a podporovať medzinárodnú spoluprácu. Zmluvné strany prijali zmeny a doplnenia tohto dohovoru na výročných schôdzach NAFO v roku 2007 a v roku 2008. Tento dokument zavádza do dohovoru zásadné zmeny, ktorých hlavným cieľom je zosúladiť jeho znenie s inými dohovormi na regionálnej úrovni a s medzinárodnými nástrojmi a začleniť doň moderné koncepcie riadenia rybolovu. Aktualizovala sa organizačná štruktúra, jasne sa rozdelili povinnosti medzi zmluvnými stranami, zaviedli sa vlajkové štáty a prístavné štáty, vytvoril sa súdržnejší postup pri rozhodovaní, zreformoval sa systém prispievania do rozpočtu NAFO a ustanovil sa mechanizmus urovnávania sporov, ku ktorým môže dôjsť medzi zmluvnými stranami.
Pokiaľ ide o práva týkajúce sa rybolovu, ktoré boli v rámci dohovoru udelené Európskej únii, ratifikácia navrhovaných zmien je v záujme Európskej únie. Preto by sme mali súhlasiť s ratifikáciou zmien dohovoru. Chcel by som v tejto súvislosti jasne a jednoznačne zdôrazniť niekoľko problémov, ktoré sa dostali na povrch teraz počas ratifikácie. Po prvé, zmluvné strany prijali na výročnej schôdzi NAFO v roku 2007 zmeny a bola vytvorená anglická verzia. V roku 2008 vznikla francúzska verzia, ale dokument KOM, ktorý je návrhom Komisie na transpozíciu do právnych predpisov Spoločenstva, má dátum 8. marec 2010. To znamená, že práca na dokumente trvala viac ako dva roky. Takéto oneskorenie je neprijateľné a v budúcnosti by sa nemalo opakovať. Rýchle rozhodovanie je nevyhnutnou podmienkou účinného fungovania Únie. Tri inštitúcie, Komisia, Rada a Parlament, musia nájsť primerané riešenie s cieľom zabrániť odkladu postupu a zrealizovať jeden z hlavných cieľov Lisabonskej zmluvy, ktorým je zjednodušenie a zrýchlenie rozhodovacieho procesu. Aktuálny prípad, ktorý bol predložený na ratifikáciu, je dôkazom, že niečo stále nie je v poriadku a treba naliehavo konať a napraviť túto situáciu. Po druhé, chcel by som vám pripomenúť, že Lisabonská zmluva nadobudla platnosť v decembri 2009. Vzhľadom na tieto novozískané práva by mali byť Výbor pre rybné hospodárstvo a Európsky parlament riadne zastúpení počas všetkých nasledujúcich rokovaní o budúcich medzinárodných dohovoroch. V roku 2007 ani v roku 2008 Európsky parlament z evidentných dôvodov nebol zastúpený. Naša inštitúcia je však pripravená ratifikovať zmluvu v rámci svojich právomocí, zároveň však treba Rade a Komisii pripomenúť nové procedurálne požiadavky a nutnosť rešpektovať nové právomoci Európskeho parlamentu.
Carmen Fraga Estévez, spravodajkyňa. – (ES) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi vyjadriť vďaku Rade a Komisii za to, že dospeli k tejto skvelej dohode na prvom čítaní, a zvlášť chcem poďakovať právnym službám všetkých troch inštitúcií za spoluprácu a pomoc pri riešení problémov súvisiacich s novým postupom výboru po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy.
Domnievam sa, že sme dosiahli dobrý kompromis, najmä preto, že predstavuje výrazný pokrok v porovnaní so súčasnou situáciou, hoci, tak ako pri každom kompromise, všetci sme museli urobiť ústupky a byť pružní. Bola ta mimoriadne komplikovaná úloha, pretože návrh Komisie prišiel ešte pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy. Znamenalo to, že dohoda sa zároveň musela prispôsobovať novej situácii, najmä článkom 290 a 291 zmluvy, ktoré sa týkajú delegovaných aktov a vykonávacích aktov.
Keďže toto je transpozícia odporúčaní vydaných regionálnou organizáciou pre rybolov do právnych predpisov EÚ, v tomto prípade Komisiou pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC) – ale nasledovať budú aj mnohé ďalšie –, cieľom Parlamentu bolo v zásade vytvoriť mechanizmus, ktorý by umožňoval čo najrýchlejšie vykonávanie transpozícií a ktorým by sa predišlo tomu, aby nám vnútorné byrokratické odklady zabránili správne reagovať na naše medzinárodné povinnosti, ako to bolo doteraz.
Nové znenie článku 48, ktoré vzniklo dosiahnutím kompromisu s Radou v otázke nasledujúcich zmien a doplnení tohto nariadenia, teda umožní Komisii dodržiavať povinnosti uložené organizáciou NEAFC a prostredníctvom prenosu právomocí sa prispôsobiť novým odporúčaniam, ktoré môžu prísť v budúcnosti.
Je pravda, že Komisia chcela umožniť revíziu všetkých článkov v návrhu prostredníctvom delegovaných aktov, pričom kompromis je taký, že to bude možné v prípade väčšiny článkov s výnimkou oblastí, ako sú zaznamenávanie úlovkov, prekládky, inšpekcie alebo monitorovanie porušení predpisov: inými slovami, najmä záležitosti týkajúce sa kontroly a dohľadu, ktoré zostanú mimo rámca riadneho legislatívneho postupu.
Každopádne, pani komisárka, Parlament sa zaväzuje zmeniť a doplniť tento postup, ak sa ukáže, že začlenenie týchto aspektov do rozsahu riadneho legislatívneho postupu by mohlo ohroziť súlad s povinnosťami Európskej únie a najmä Komisie ako zmluvnej strany regionálnej organizácie pre rybolov.
Preto si myslíme, že tento kompromis predstavuje významný krok vpred nielen vo vzťahu k tomuto konkrétnemu návrhu, ale aj z hľadiska vytvorenia základov pre budúce diskusie medzi Radou, Komisiou a Parlamentom o politike rybného hospodárstva.
Maria Damanaki, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, Komisia naliehavo vyzýva Parlament, aby dal súhlas na schválenie zmien a doplnení Dohovoru o budúcej mnohostrannej spolupráci v oblasti rybárstva v severozápadnom Atlantiku, ktoré sú všeobecne známe ako zmena a doplnenie Dohovoru NAFO.
Rada by som poďakovala pánovi Wałęsovi za jeho užitočnú prácu na tejto správe.
Táto zmena a doplnenie je revíziou dohovoru s cieľom viac ho zosúladiť s inými regionálnymi dohovormi a medzinárodnými nástrojmi. Zahrňuje moderné koncepcie riadenia rybolovu, zjednodušuje štruktúru Organizácie pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (NAFO) a zavádza jasné vymedzenie povinností zmluvných strán, vlajkových štátov a prístavných štátov a súdržnejší postup pri rozhodovaní.
Modernizuje vzorec na prispievanie do rozpočtu NAFO a vytvára mechanizmus urovnávania sporov medzi zmluvnými stranami.
Tieto dôkladné zmeny a doplnenia pomôžu EÚ splniť svoje medzinárodné povinnosti týkajúce sa udržateľného rybolovu a ďalšie ciele zmluvy. Rýchla ratifikácia zmien a doplnení je v záujme EÚ, preto odporúčam, aby ju tento Parlament vykonal.
Teraz prejdem k druhej správe o systéme kontroly a vynucovania uplatniteľného v oblasti, na ktorú sa vzťahuje Dohovor o budúcej multilaterálnej spolupráci pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku.
Chcela by som poďakovať pani Fragovej Estévezovej za prácu na tejto správe. Teší ma veľmi silná podpora podstaty tohto dôležitého návrhu zo strany Výboru pre rybné hospodárstvo.
Zavedenie systému kontroly a vynucovania Komisie pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC) je skutočne kľúčovým opatrením, ktoré nám pomôže riadiť zdroje rybolovu v oblasti Atlantiku a eliminovať nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (NNN) rybolov.
Musím však povedať, že Komisia nie je úplne spokojná s dohodou medzi Parlamentom a Radou počas trojstranného rokovania s Komisiou.
Niektoré výsledky ma skutočne sklamali, najmä čo sa týka článku 48, ktorý sa zaoberá postupom vykonávania zmien a doplnení nariadenia.
Komisia chcela získať väčšie delegované právomoci v oblasti transpozície budúcich zmien a doplnení tohto systému. Vysvetlím vám, prečo – a bola by som rada, keby ste dávali pozor, pretože v budúcnosti sa stretneme s tými istými problémami.
Ako viete, Európska únia musí zaviesť tento systém v plnej miere, pretože je to naša medzinárodná povinnosť v rámci Dohovoru NEAFC. V rámci tohto dohovoru sa zmeny a doplnenia zvyčajne stávajú pre nás záväznými po 80 dňoch od prijatia. Máme teda 80 dní na ich zavedenie. Naozaj ma znepokojuje, že obmedzené právomoci delegované Komisii spoločnými zákonodarcami môžu pribrzdiť včasnú transpozíciu zmien a doplnení do právnych predpisov EÚ. Taká je realita a toto je odpoveď na obavy pána Wałęsu v súvislosti s časovým harmonogramom.
Hoci nebude mojou úlohou podporiť toto opatrenie, chcela by som, aby ste si boli vedomí tohto problému.
V konečnom dôsledku musíme zabrániť tomu, aby sa transpozícia opatrení NEAFC stala modernou verziou mýtu o Syzifovi. Momentálne je situácia taká, že opatrenia prijaté organizáciou NEAFC v minulom roku budú už v čase, keď sa konečne prijme dohoda, transponované, avšak na budúci mesiac organizácia NEAFC s najväčšou pravdepodobnosťou prijme nové zmeny a doplnenia, ktoré si budú vyžadovať účinnú transpozíciu do právnych predpisov EÚ začiatkom roka 2011.
Preto budeme na to potrebovať viac času.
Komisia preto usudzuje, že týmto nariadením nebudú dotknuté budúce pozície inštitúcie, pokiaľ ide o používanie článkov 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s transpozíciou opatrení regionálnej organizácie pre riadenie rybolovu.
Komisia si ďalej vyhradzuje právo predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto nariadeniu na zvýšenie počtu opatrení, ktoré by sa mali prijať prostredníctvom delegovaných alebo vykonávacích aktov.
Urobíme to, ak transpozícia prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu povedie k oneskoreniam, ktoré by ohrozovali našu povinnosť dodržiavať medzinárodné záväzky.
Medzitým by som chcela ešte raz poďakovať pani Fragovej Estévezovej a pánovi Wałęsovi za správy a Výboru pre rybné hospodárstvo za prácu na týchto dôležitých otázkach.
Alain Cadec, v mene poslaneckého klubu PPE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, budem hovoriť hlavne o správe pani Fragovej Estévezovej. To je správa, na ktorú dnes vyjadrujeme svoj názor a ktorá má rozhodujúci význam pre posilnenie kontrol v severovýchodnom Atlantiku a pre úlohu Európskeho parlamentu ako spoločného zákonodarcu v záležitostiach týkajúcich sa spoločnej politiky rybného hospodárstva.
Jednou z priorít Výboru Parlamentu pre rybné hospodárstvo je predsa boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, ktorý má priamy vplyv na našich rybárov a na naše európske rybné hospodárstva. V podstate sú obeťami nespravodlivej konkurencie zo strany ilegálneho rybného hospodárstva. Nezákonní majitelia lodí využívajú zle platené posádky a predávajú produkty rybolovu za veľmi nízke ceny. To, že nedodržiavajú morské právo, dohovory Medzinárodnej organizácie práce a nariadenie týkajúce sa NNN rybolovu z 1. januára 2010 znamená, že európski majitelia lodí teraz nie sú konkurencieschopní z dôvodu nákladov na pracovnú silu, ktoré musia znášať. Chceme harmonizáciu smerom nahor, ktorá sa bude týkať pravidiel a pracovných podmienok týkajúcich sa rybolovu vykonávaného v Európskej únii tretími krajinami.
Európski rybári takisto dodržiavajú prísne pravidlá riadenia a kontroly, ktoré umožňujú ochranu zdrojov a udržateľný rozvoj európskych rybných hospodárstiev, ale tieto pravidlá nesmú znevýhodňovať našich rybárov v porovnaní s tými, ktorí ich nedodržiavajú. Vyzývam preto na posilnenie kontrol a na riadne uplatňovanie pokút za tento nezákonný rybolov.
V tejto súvislosti blahoželám našej predsedníčke k správe, ktorá poukazuje na to, že systém kontrol prijatý Komisiou pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC) musí byť bezodkladne transponovaný do európskych právnych predpisov. Zvlášť vítam zavedenie programu presadzujúceho súlad plavidiel nezmluvných strán. Táto správa tiež vyjasňuje pôsobnosť článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o delegované akty.
Vítam pridanie troch vyhlásení do prílohy, ktoré ustanovujú podmienky vykonávania delegovaných aktov, čo umožní monitorovanie vykonávacích právomocí Komisie a zachovanie inštitucionálnej rovnováhy.
Chcem zdôrazniť, že Parlament ako zákonodarca musí mať úplnú slobodu konať v záležitostiach týkajúcich sa delegovania.
Ulrike Rodust, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Damanakiová, dámy a páni, teší ma, že sme schopní prijať nariadenie, ktoré predstavuje ďalší malý krok smerom k nášmu spoločnému cieľu, udržateľnému rybolovu. Regionálne organizácie pre rybolov sú mimoriadne dôležité inštitúcie z hľadiska dobrého riadenia na celom svete. Bohužiaľ, pre netrpezlivých ľudí, ako som ja, sú rokovania často náročné a pokrok príliš pomalý. Musíme preto urobiť všetko, čo je v našich silách, pre posilnenie regionálnych organizácií pre rybolov.
Teraz sa vyjadrím ku konkrétnemu výsledku správy o NEAFC. Domnievam sa, že nové pravidlá NEAFC týkajúce sa kontroly prístavného štátu a nové opatrenia na zabránenie nezákonnému rybolovu sú veľmi vítané. V každom prípade musí dôjsť k intenzívnym rokovaniam s Radou a Komisiou o otázkach, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť mimoriadne technické, ale ktoré sú dôležité pre našu budúcu prácu. Myslím si, že v súvislosti s delegovanými aktmi sme dosiahli kompromis, ktorý je prijateľný pre všetky strany.
Takisto sa nám podarilo dosiahnuť dohodu o tom, ako sa budú budúce rozhodnutia NEAFC transponovať do právnych predpisov EÚ. Nie je však žiadnym tajomstvom, že Komisia týmto výsledkom nie je príliš nadšená. Je to pochopiteľné. Nemôžeme dopustiť, aby Európskej únii trvalo roky, kým vykoná rozhodnutia NEAFC. V tejto súvislosti musia Rada a Parlament spoločne dokázať, že sme v prípade potreby schopní rýchlo dokončiť spolurozhodovací postup.
Nakoniec by som rada povedala čosi o jednej veľmi aktuálnej záležitosti: o spore s Islandom týkajúcom sa lovu makrel. Máme už organizáciu NEAFC, ktorá spravuje medzinárodné vody v severovýchodnom Atlantiku. V prípade migrujúcich druhov, ako je makrela, však potrebujeme dohodu, ktorá by platila aj v teritoriálnych vodách. Ako viete, toto je stále problémovým bodom. Považujem za nesmierne poľutovaniahodné, že napriek tomu, že spolupráca vo všeobecnosti funguje, je v tejto veci toľko sporov. Čo keby sme regionálnym organizáciám pre rybolov dali právomoci v oblasti pobrežných vôd – aspoň pokiaľ ide o migrujúce druhy? Bol by to, samozrejme, radikálny krok, nepochybne však stojí za to uvažovať o ňom.
Britta Reimers, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, Dohovor o budúcej mnohostrannej spolupráci v oblasti rybárstva v severozápadnom Atlantiku zriadil veľmi dôležitú organizáciu: Organizáciu pre rybolov v severozápadnom Atlantiku alebo NAFO. Jej cieľom je ochrana a optimálne využívanie rybolovných zdrojov v severozápadnom Atlantiku. Dohovor bol medzitým zmenený a doplnený a viac zosúladený s inými regionálnymi dohovormi. Začlenené boli moderné koncepcie, ako riadenie populácie rýb. Myslím si, že je dôležité, že sa zjednodušila štruktúra organizácie a jasne sa vymedzili povinnosti zmluvných strán. Takisto je dobré, že sa vytvorila možnosť riešiť konflikty prostredníctvom postupu urovnávania sporov. Možnosti v oblasti rybného hospodárstva, ktoré z tohto dohovoru pre Európsku úniu vyplývajú, sú vo veľkom záujme EÚ. Parlament by v rámci nových právomocí získaných Lisabonskou zmluvou mal vyjadriť svoj súhlas.
Ako tieňová spravodajkyňa za Skupinu Aliancie liberálov a demokratov za Európu odporúčam Parlamentu prijať správu pána Wałęsu.
Isabella Lövin, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať spravodajcom pani Fragovej Estévezovej a pánovi Wałęsovi za správy, o ktorých dnes diskutujeme.
Komisia pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC) je veľmi dôležitou regionálnou organizáciou pre rybolov – skrátene RFMO – pre Európu a pre ekosystémy v severnom Atlantiku. Nezávislá revízia práce organizácie NEAFC bola celkovo pozitívna, čo nie je vždy v prípade RFMO pravidlom. Hoci NEAFC dosahuje lepšie výsledky ako iné RFMO, stav hlavných populácií rýb v oblasti, ktorej sa týka dohovor, je kritický. Pokiaľ ide o hospodárske a sociálne aspekty, výkonnosť sa nedá hodnotiť, čo vedie k obrovskej neistote v súvislosti s plnením či neplnením cieľa dohovoru, ktorým je optimálne využívanie rybolovných zdrojov. Zlepšenie v oblasti monitorovania zariadení na kontrolu a dohľad a vymáhanie uplatňovania čiernych listín pre plavidlá NNN a opatrení prístavných štátov sú však dôležitými úspechmi.
Ďalším výsledkom hodnotenia bolo vytvorenie mechanizmu riešenia sporov, EÚ však trvalo príliš dlho transponovať tieto opatrenia do právnych predpisov. Tieto opatrenia prijala organizácia NEAFC už v roku 2006 a len teraz nadobudli platnosť. EÚ musí byť lepšie pripravená reagovať na nový vývoj a plniť medzinárodné povinnosti.
Rastúci význam má boj proti nezákonnému rybolovu. V niektorých rybných hospodárstvach predstavuje nezákonný úlovok 30 %. V celosvetovom meradle sa každoročne nezákonne vyloží 11 až 26 miliónov ton rýb v hodnote 23 miliárd USD. To zodpovedá približne jednej pätine celosvetového nahláseného úlovku. Nezákonný rybolov narúša udržateľné riadenie rybného hospodárstva najmä na otvorenom mori a v pobrežných vodách rozvojových krajín, ale nielen tam. Má tiež závažné environmentálne, sociálne a hospodárske dôsledky.
Nariadenie o kontrole a nariadenia o NNN rybolove, ktoré nadobudli platnosť, sú dôležitými nástrojmi pre EÚ. V oblasti CCAMLR (Dohovor o ochrane živých antarktických morských zdrojov) sa ukázalo, že prevádzkovatelia NNN rybolovu reagujú na opatrenia v oblasti riadenia zamerané na obmedzenie NNN rybolovu zmenou lovísk rýb, prístavov, vykládok či vlajkových štátov. Táto schopnosť prispôsobiť sa viedla k pretekom medzi prevádzkovateľmi NNN rybolovu a orgánmi pre riadenie rybolovu na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni. Zavedenie mechanizmov súladu zo strany určitej organizácie RFMO môže viesť k tomu, že plavidlá NNN zmenia loviská rýb. Prevádzkovatelia plavidiel NNN teraz bežne neustále menia vlajkové štáty – hovoríme o „vymieňaní vlajok“. Tento problém musí EÚ riešiť.
EÚ musí zájsť ešte ďalej. Spolupráca medzi RFMO je rozhodujúca, mali by sme sa však tiež ujať iniciatívy a vytvoriť celosvetový register rybárskych plavidiel vrátane všetkých podporných plavidiel, v ktorom by bol jasne uvedený skutočný majiteľ plavidla. EÚ musí prevziať väčšiu zodpovednosť pri riešení problému NNN rybolovu na celosvetovej úrovni.
Marek Józef Gróbarczyk, v mene skupiny ECR. – (PL) Na úvod by som chcel zablahoželať spravodajcom k mimoriadne významným a dôležitým správam a najmä k správam regulujúcim inšpekcie. Vzhľadom na situáciu, keď existujú oblasti vo vodách patriacich Európskej únii, v ktorých sa nevykonávajú inšpekcie alebo na ktoré sa úplne zabúda pri kontrolách, je potrebné podniknúť kroky na vykonanie inšpekcií všetkých rybolovných vôd v celej Európskej únii.
V súvislosti s inšpekciami však treba zdôrazniť, že neexistuje jednotný systém distribúcie kvót ani podávania správ o úlovkoch jednotlivými členskými štátmi. Prezentované analýzy potvrdzujú, že ani samotná Komisia nemá know-how v tejto oblasti, a pri viac ako jednej príležitosti boli stanoviská prezentované predstaviteľmi Komisie protikladné. Zároveň však know-how nemajú ani regionálne poradné agentúry. Stojí za to pripomenúť všetkým tragickú situáciu populácie sleďov v západnom Baltiku. Od roku 2004 sa uskutočnilo viacero vyšetrovaní príčin tejto krízy. Doteraz sa nenašlo žiadne rozumné vysvetlenie. Je nepochopiteľné, že sa zabudlo na problém nadprodukcie rybej múčky a rybieho oleja.
Mali by sme sa zamyslieť nad problémom Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva vo Vigu, ktorá v niektorých prípadoch subjektívne prezentovala správy o inšpekciách, ako napríklad v prípade východného Baltiku. Inšpekcia priemyselných rybolovných jednotiek sa takisto topí v škandáloch. Základným problémom je však teraz výstavba severného plynovodu, pričom v tomto prípade musia rybári sami bojovať za svoje náležité práva a žiadať náhradu stratených ziskov. Toto všetko nás núti vykonať dôkladnejšiu analýzu, ktorej výsledky by sa zapracovali do budúcej spoločnej politiky rybného hospodárstva. Touto politikou by sa mali potom riadiť všetky správy.
Diane Dodds (NI). – Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Damanakiová, máte naozaj rušný večer, pretože sme sa už stretli aj vo Výbore pre rybné hospodárstvo. V prvom rade chcem poďakovať spravodajcom za tieto správy a zopakovať poznámky mnohých kolegov, ktorí dnes večer vyjadrili obavy v súvislosti s oneskorením pokroku v týchto záležitostiach.
Chcem však naozaj využiť túto príležitosť v Parlamente a hovoriť o dohodách o rybolove vo všeobecnejšom duchu a zdôrazniť potrebu spolupráce všetkých strán týchto dohôd. To načrtla aj pani komisárka, keď povedala, že dohody si vyžadujú prevzatie zodpovednosti zo strany všetkých zainteresovaných strán.
Teraz si predstavte, že ste práve uskutočnili investíciu v hodnote niekoľkých miliónov libier do nového najmodernejšieho závodu, ktorý každý rok vyrába produkt vysokej hodnoty z obnoviteľných a udržateľných zdrojov v súlade s najprísnejšími medzinárodne uznávanými normami. Potom sa váš sused rozhodne porušiť túto medzinárodnú dohodu a jednostranne vyhlási, že masívne rozširuje svoj podiel na prírodných zdrojoch, od ktorých je váš podnik závislý. Presne to sa stalo v prípade makrel a konkrétne jednej rybárskej rodiny zo Severného Írska.
Samozrejme, hovorím o dohode pobrežných štátov medzi EÚ, Nórskom, Islandom a Faerskými ostrovmi. Pani komisárka, už sme si vás vypočuli a oceňujeme vaše pevné stanovisko v tejto konkrétnej otázke. V mene týchto rybárov chceme oceniť vaše úsilie, chceme však tiež naliehavo vyzvať Parlament i Komisiu, aby odhodlane stáli po vašom boku, keď budete pokračovať v rokovaniach o riešení tejto čoraz náročnejšej a problematickejšej situácie.
Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, dnes večer sú tu traja rečníci z Írska: Pani Doddsová, ktorá už vystúpila, Pat the Cope, ktorý vystúpi čoskoro, a ja. My traja zastupujeme takmer celú rybársku komunitu na ostrove Írsko. Rybolov je pre našu krajinu veľmi dôležitý už mnoho rokov. Máme úžasné pobrežné komunity, ktoré sú závislé od rybolovu, ale, ako som už povedal, nikdy som sa v žiadnej skupine ľudí nestretol s väčším rozčarovaním, ako práve v prípade týchto rybárov. To je výsledkom kvót, nezákonného rybolovu, nemožnosti vystopovať cestu od ryby po tanier a najmä príliš horlivej regulácie, drakonických pokút a znevýhodňovania zo strany dovozcov rýb pochybnej kvality a pochybného pôvodu.
Spravodajcovia sa, našťastie, niektorým z týchto otázok dnes večer venovali. Zvlášť vítam zákaz vykladania mrazených rýb v európskych prístavoch bez ratifikácie vlajkovým štátom zahraničného plavidla, ktorý je navrhovaný v rámci dohovoru o rybolove v severovýchodnom Atlantiku. Toto je veľmi dôležitá záležitosť a dúfam, že sa bude vykonávať s rovnakou horlivosťou, s akou vykonávame naše vlastné nariadenia ovplyvňujúce naše vlastné rybárske komunity.
Spravodajcovia zdôraznili, že pre Parlament je dôležité zachovať si svoju výsadu kontrolovať budúce zmeny a doplnenia dohovoru, ale rovnako dôležité je, aby Komisia a Parlament úzko spolupracovali s cieľom dosiahnuť čo najviac výhod pre naše pobrežné komunity, ktoré sú do veľkej miery práve rybárskymi komunitami.
A nakoniec, nemali by sme premeškať túto príležitosť pozrieť sa na všetky možnosti, ktoré sa nám ponúkajú v súvislosti s rozvojom akvakultúry. Do Európskej únie sa dováža príliš veľa rýb, ktoré by sme v skutočnosti mohli produkovať sami. V týchto časoch hospodárskej krízy je tu rozhodne skvelá príležitosť na rozvoj akvakultúry.
Josefa Andrés Barea (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať pani Damanakiovej za to, že sem prišla, a zablahoželať spravodajcom pánovi Wałęsovi a pani Fragovej.
Správa pani Fragovej je výsledkom odporúčaní o systéme kontroly prijatých Komisiou pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC) v roku 2006 – hoci dohovor bol vypracovaný už v roku 1982 – a nanovo definuje pravidlá kontroly a vynucovania pre plavidlá v oblastiach podliehajúcich dohovoru. Správa pani Fragovej je právnym rámcom začleneným do návrhu nariadenia o uplatňovaní opatrení na európskej úrovni.
Hlavnými zmenami sú: podpora dodržiavania pravidiel plavidlami v nezmluvnej oblasti, nový systém kontroly, zákaz vykladania mrazených rýb, ktorých zákonnosť sa nedá dokázať, zosúladenie s inými dohovormi, opatrenia na riadenie rybného hospodárstva a nové opatrenia na boj proti nezákonnému rybolovu.
Chcela by som zdôrazniť niečo, na čo už poukázali aj iní kolegovia poslanci. V správe pani Fragovej sa hovorí, že odporúčanie o systéme kontroly bolo prijaté v roku 2006, hoci dohovor bol podpísaný v roku 1982, teda pred 28 rokmi, kým dohovor, o ktorom sa hovorí v správe pána Wałęsu, bol prijatý v roku 1978, a mám dojem, že spomínal, že transponovaný bol v roku 1989. Inými slovami, chcela by som vyjadriť nesúhlas s metódou, ktorú používa Komisia pri transponovaní odporúčaní regionálnych organizácií pre rybolov.
Nielenže musíme monitorovať nezákonný rybolov prostredníctvom celkového prípustného úlovku a kvót, ale musíme sa zaoberať aj právnym vákuom, ktoré môže vzniknúť neschopnosťou transponovať právne predpisy.
Nestačí len transponovať odporúčania z iných nariadení, pretože tým sa stráca jasnosť a dôveryhodnosť. Navyše sa tým spochybňuje riadny legislatívny postup a inštitucionálna rovnováha. Opatrenia prijaté regionálnymi organizáciami sa musia začleňovať účinne a rýchlo. Parlament často zdôrazňuje, že regionálne organizácie a ich dohody sú prioritou.
Nedodržiavanie právnych predpisov EÚ pri transpozícii rozhodnutí regionálnych organizácií škodí Parlamentu a, samozrejme, znevažuje charakter Lisabonskej zmluvy.
Pani komisárka povedala, že budeme mať nové dohody. Preto v stručnosti žiadame Komisiu, aby bola pri ich zákonnej transpozícii rýchla a dynamická. Nedovoľme, aby právne vákuum podporovalo nezákonnosť v rybných hospodárstvach.
Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcel pochváliť oboch spravodajcov za správy a konkrétne sa vyjadriť k správe pani Carmen Fragovej Estévezovej, ktorá sa ukázala ako nekontroverzná, pretože všetky strany sa dohodli na kompromise. Cieľom správy je zaistiť dlhodobú ochranu a optimálne využívanie rybolovných zdrojov v oblasti severovýchodného Atlantiku, čo prinesie udržateľné environmentálne a sociálne výhody.
Chcel by som využiť túto príležitosť a venovať sa prebiehajúcemu sporu týkajúcemu sa makrel, pretože časť populácie sa loví v oblasti severovýchodného Atlantiku. Je dôležité, aby sa tento spor čo najrýchlejšie vyriešil, pretože nadmerný lov populácií makrel bude mať ničivý dosah na budúce úlovky. Rozhodujúce je to, aby sa populácie lovili udržateľným spôsobom, a s tým by mali súhlasiť všetky strany. Posledné rozhovory v Londýne nepriniesli žiadny výsledok, chcem však poznamenať, že sa obnovia na budúci týždeň. Želám týmto rozhovorom všetko dobré a dúfam, že zvíťazí zdravý rozum. Pani komisárka, pokiaľ viem, situáciu budete hodnotiť po rozhovoroch 26. októbra, a oceňujem pevné stanovisko, ktoré ste sa rozhodli zaujať. Musíte zaistiť, aby táto spoločne spravovaná populácia zostala zdravá aj v budúcnosti. A nakoniec, nemôžeme si dovoliť zopakovať chyby minulosti, ktoré sme urobili v súvislosti s treskou belasou. Nemôžeme zničiť túto zdravú populáciu makrel.
Ian Hudghton (Verts/ALE). – Vážený pán predsedajúci, popri podpore správ, ktoré sú témou rozpravy, musím tiež využiť túto príležitosť a povedať niekoľko všeobecnejších poznámok o medzinárodných a nadnárodných dohodách v oblasti rybného hospodárstva.
Ak majú byť dohody medzi krajinami zaoberajúcimi sa rybolovom úspešné, musia existovať jasné stimuly pre všetky strany, aby dodržiavali opatrenia na ochranu, ktoré môžu byť časom potrebné.
Musí tiež existovať viera vo vedecké poradenstvo, ktoré slúži ako základ plánov ochrany a riadenia. Z pohľadu našej krajiny Škótska, ktoré sa tiež zaoberá rybolovom, nebola spoločná politika rybného hospodárstva, teda vlastná medzinárodná dohoda EÚ, veľkým úspechom.
Takzvaný plán regenerácie tresky má v skutočnosti za následok likvidáciu rýb, ktoré sú úplne v poriadku, a priniesol takmer nezvládnuteľnú kombináciu obmedzení kvót a počtu dní na mori. Súčasný spor o makrelách – najcennejšej oblasti rybolovu v Škótsku –, o ktorom sme počuli od ostatných rečníkov, má dôsledky pre všetky medzinárodné rokovania.
Ak má vôbec existovať nejaká nádej v súvislosti s úspešnou dohodou medzi krajinami, ktoré sa zaoberajú rybolovom, potom nemôže dochádzať k situácii, keď sú populácie ohrozované pretekmi v snahe uloviť všetky dostupné ryby na jednostrannom základe.
Žiadam pani komisárku, aby pokračovala v dobrej práci pri hľadaní riešenia tohto sporu. Viem, že vďaka nedávnej návšteve si je dobre vedomá toho, ako veľmi na tom ľuďom v Škótsku záleží, ale vo všeobecnosti vyzývam pani komisárku, aby nezabudla na potrebu zaistiť, aby sme pri všetkom, čo sa snažíme robiť, mali k dispozícii rozsiahle vedecké poradenstvo, aby sme mali citlivé, fungujúce pravidlá v rámci plánov riadenia – čo by v rámci spoločnej rybárskej politiky bolo novinkou – a aby sme predovšetkým mali stimuly pre tých, ktorých sa tieto plány týkajú, teda pre rybárske komunity, pokiaľ ide o dodržiavanie príslušných pravidiel.
Daciana Octavia Sârbu (S&D). – (RO) Nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov ničí komunity žijúce v pobrežných regiónoch, má zdrvujúci vplyv na morské ekosystémy a predstavuje riziko pre potravinové zdroje. Preto vítam túto dohodu s Radou a som presvedčená, že realizáciou odporúčaní Komisie pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku sme urobili krok vpred.
Sprísnenie kontrolných opatrení a skutočnosť, že budú vychádzať z rozumných právnych predpisov, sú dôležité kroky, ktoré nám umožnia plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a chrániť zdroje Atlantiku, ktoré sú v súčasnosti ťažko postihnuté nadmerným rybolovom. Avšak napriek tomuto pokroku nám rozsah platnosti tohto nariadenia neumožňuje úplne vyriešiť problémy týkajúce sa nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu.
Všetci vieme, že tisíce plavidiel používajú vlajky štátov, ktoré nie sú ochotné alebo schopné uplatňovať medzinárodné právne predpisy. Trpia nielen populácie rýb, ale aj morské prostredie. Pracovné podmienky na palubách mnohých týchto plavidiel sa nijako nelíšia od otrockej práce.
Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Dohovor o budúcej mnohostrannej spolupráci v oblasti rybárstva v severozápadnom Atlantiku a Dohovor o budúcej multilaterálnej spolupráci pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku si vyžadujú úpravy v reakcii na aktuálne problémy, preto je tu potreba zmien a doplnení príslušných nariadení. Navrhované zmeny sa týkajú: po prvé, optimálneho využívania populácií rýb, po druhé, správnej metódy riadenia rybného hospodárstva a vhodných metód rybolovu a nakoniec a po tretie, predchádzania nezákonnému rybolovu.
Tieto zmeny podporia dlhodobý a udržateľný rozvoj rybných hospodárstiev, ale ak chceme byť schopní vyhodnocovať reálnu situáciu a uskutočňovať príslušné rozhodnutia v tejto oblasti, rozhodujúce bude nepretržité monitorovanie procesu vyčerpávania populácií rýb a procesov ich obnovy.
Elie Hoarau (GUE/NGL). – (FR) Vážený pán predsedajúci, počas rokovaní o dohodách o Organizácii pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (NAFO) sa predseda delegácie EÚ zaviazal postúpiť francúzske rybolovné kvóty pre tresku rybárom z ostrovov Saint Pierre a Miquelon. O takomto postúpení sa v dohode o NAFO nehovorí.
V mene rybárov z ostrovov Saint Pierre a Miquelon žiadam potvrdenie tohto postúpenia a jeho spätné zoficiálnenie. Domnievam sa, že by to mohlo byť formou jednoduchého listu po definitívnej ratifikácii dohody o NAFO. Môže nám pani komisárka poskytnúť nejaké informácie o tejto záležitosti?
João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, mnohostranná spolupráca v oblasti rybolovu v medzinárodných vodách je nevyhnutná z hľadiska zabezpečenia ich udržateľnosti a ochrany populácií rýb v strednodobom a dlhodobom výhľade. Opatrenia na ochranu a riadenie zdrojov na úrovni regionálnych organizácií pre rybolov by, samozrejme, mali byť definované spolu s opatreniami na zaistenie účinného súladu.
Preto sme za vyplnenie medzier v monitorovacom systéme, najmä pokiaľ ide o nezákonné, nenahlásené a neregulované rybolovné činnosti. Dnes má monitorovanie rybolovných činností čoraz vyššie nároky na členské štáty, či už v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva (CFP), alebo v rámci mnohostrannej spolupráce, ako to teraz potvrdzuje aj navrhovaná transpozícia.
Komisia by túto skutočnosť nemala ignorovať. Nevyhnutné získanie, vývoj a modernizácia kontrolných mechanizmov si môžu vyžadovať značné finančné prostriedky. Preto bude dôležité, aby sme uvažovali o finančných zdrojoch vyčlenených na monitorovacie činnosti v rámci dostupných legislatívnych nástrojov, najmä čo sa týka regulácie finančných opatrení CFP a predovšetkým formou revízie maximálnej miery spolufinancovania možnej v tejto oblasti, ktorá je momentálne 50 %.
Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, výročná konferencia NAFO priniesla zmeny a doplnenia Ottawského dohovoru z 1. januára 1979. Je dôležité, aby sme nestratili zo zreteľa základné ciele: optimálne využívanie a citlivé riadenie rybolovných zdrojov. Ak chceme, aby rybolov aj naďalej poskytoval potravu pre budúce generácie, musí to vychádzať z udržateľnej a ekologickej koncepcie.
Tieto dohody majú za cieľ najmä zachovávať malé miestne rybárske podniky s ich rodinnou štruktúrou a chrániť ich pred konkurenciou, ktorá využíva nezákonné metódy, ako aj pred veľkými flotilami, ktoré drancujú moria za pomoci veľkého množstva elektronického zariadenia a hlbokomorských rybárskych sietí. V krátkosti, chceme rybné hospodárstvo, ale nie v tejto forme, v ktorej svojou negatívnou činnosťou ohrozuje malé štruktúry, miestne štruktúry. Musíme vytvoriť udržateľné rybné hospodárstvo pre budúce generácie a musíme ho chrániť a zabezpečiť zmluvnými prostriedkami.
Maria Damanaki, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som znova poďakovať obom spravodajcom za vynikajúcu prácu a takisto chcem poďakovať všetkým poslancom za poznámky. Je mi jasné, že toto sú veľmi dôležité správy. Tieto zmeny a doplnenia by zásadne zlepšili situáciu, najmä pokiaľ ide o kontrolu a naše stanovisko k problematike nezákonného rybolovu.
Súhlasím so všetkými, že problém nezákonného rybolovu je niečo, čo musíme riešiť, pretože ničí udržateľnosť populácií rýb. Je takisto vážnym nebezpečenstvom pre naše pobrežné komunity, pretože ak sa udržateľnosť populácií rýb zničí, naše pobrežné komunity nebudú mať žiadnu budúcnosť. Je veľmi dôležité zaistiť tieto systémy kontroly. Tieto správy a zmeny a doplnenia týkajúce sa týchto systémov nám môžu veľmi pomôcť.
Chcem tiež zdôrazniť, že chápem, že potrebujeme viac zdrojov – a možno viac finančných prostriedkov – na zaistenie správneho uplatňovania týchto pravidiel. Nie je ľahkou úlohou riešiť túto krízu, v každom prípade však urobíme všetko, čo bude v našich silách.
Chcela by som sa trocha viac venovať spolurozhodovaciemu procesu medzi Parlamentom, Radou a Komisiou v súvislosti so zmenami a doplneniami týchto rozhodnutí RFMO a ich transpozíciou do našich právnych predpisov. Stotožňujem sa s vaším názorom, že tieto regionálne organizácie pre rybolov sú veľmi dôležité pre našu politiku a musíme posilniť ich činnosť s cieľom celosvetového boja proti nezákonnému rybolovu. Takisto súhlasím s tým, že ak by sa nám podarilo dosiahnuť uplatňovanie našich zásad na celom svete, udržateľnosť rybných hospodárstiev by bola omnoho istejšia.
Tiež veľmi vítam návrhy o tom, ako môžeme posilniť spoluprácu, a návrh na zriadenie medzinárodného registra rybárskych plavidiel. Pred dosiahnutím tejto fázy však musíme urobiť ešte veľa krokov.
Ak naozaj chceme posilniť medzinárodnú spoluprácu, musíme presadiť a rýchlo zaviesť rozhodnutia prijaté týmito organizáciami. Preto Komisia žiada o viac delegovaných právomocí v súvislosti s touto otázkou. Rešpektujeme spolurozhodovací proces, chápeme, že sa teraz nachádzame v novom prostredí, a chápeme, že Rada a Parlament budú rozhodovať o právomociach, ktoré nám môžete dať v rámci delegačného mandátu. Predsa len však chcem zdôrazniť, že to nie je len problém Komisie: ak budeme odďaľovať transpozíciu rozhodnutí týchto regionálnych organizácií do našich právnych predpisov, medzinárodná reputácia EÚ bude ohrozená. Práve preto trváme na tom, že v tejto veci musíme dosiahnuť lepšiu rovnováhu.
Súhlasím s vami, že potrebujeme rovnováhu medzi troma inštitúciami, ale potrebujeme lepšiu rovnováhu a som pripravená zúčastniť sa na konkrétnych diskusiách s Parlamentom, pokiaľ ide o možnosti účinnejšej transpozície týchto opatrení RFMO do právnych predpisov EÚ.
Jarosław Leszek Wałęsa, spravodajca. – (PL) Rád by som všetkým poďakoval za dnešnú rozpravu. Vidím, že sa zhodujeme. Zmeny zavedené prostredníctvom revízií dohovorov sú absolútne rozhodujúce. Chcem poďakovať pani Fragovej Estévezovej za predsedanie nášmu výboru, ale predovšetkým chcem poďakovať pani komisárke. Pracovať s vami bolo skutočným potešením. Ďakujem vám za vaše slová a záruky, pretože vidím, že chápete meniacu sa dynamiku fungovania európskych inštitúcií. Napriek skutočnosti, že ako Európsky parlament môžeme len súhlasiť s ratifikáciou zmien a doplnení dohovorov, mám veľkú nádej, že odteraz budú spolupráca a rokovania prebiehať tak, ako by mali, a budú rýchle, transparentné a efektívne. Ďakujem vám, pani komisárka, za vaše slová a počítam s pokračovaním dobrej spolupráce v budúcnosti.
Carmen Fraga Estévez, spravodajkyňa. – (ES) Vážený pán predsedajúci, chcela by som povedať pani komisárke, že sa domnievam, že príklad tohto posledného nariadenia o Komisii pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC), ktorý zajtra prijmeme, nie je dobrým príkladom, pretože presne tomu, čo sa stalo, sa chceme vyhnúť.
Komisia predložila návrh neskoro a postup sa zmenil, pretože došlo k zmene z konzultačného postupu na riadny legislatívny postup, a návrh ako celok sa zmenil v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Presne tomu sa vyhýbame prostredníctvom tohto kompromisu. Prostredníctvom nového znenia článku 48 nariadenia, ktorý umožňuje zmenu a doplnenie nariadenia v budúcnosti na účely transpozície rôznych odporúčaní organizácie NEAFC do právnych predpisov EÚ, sme v prípade väčšiny článkov delegovali právomoci Európskej komisii. Riadny legislatívny postup sme zachovali len v niekoľkých oblastiach, čo predstavuje kompromis s Radou.
Uskutočnil sa teda významný krok vpred na zaistenie toho, aby to v budúcnosti fungovalo, ale aj tak som sa, pani komisárka, verejne zaviazala k tomu, že ak to v budúcnosti nebude správne fungovať a nebudeme si môcť plniť svoje povinnosti, Parlament bude pripravený vykonať revíziu tohto postupu. Domnievam sa, že sme vyvinuli pomerne značné úsilie, a myslím si, že tento východiskový bod je významným krokom vpred. Sme si istí, že Komisia dokáže využiť nové právomoci, ktoré jej Rada a Parlament udelili.
Ďakujem vám, pán predsedajúci, pani komisárka. Som si istá, že toto bude fungovať omnoho lepšie ako to, čo sme mali v minulosti. Samozrejme, pani komisárka, vy budete mať nástroje na zaistenie toho, aby to tak naozaj bolo.
Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.
Hlasovanie sa uskutoční v utorok 19. októbra 2010 o 12.30 hod.
(Rokovanie bolo na niekoľko minút prerušené.)
Písomné vyhlásenia (článok 149)
Luis Manuel Capoulas Santos (S&D) , písomne. – (PT) Ako portugalský poslanec EP a vzhľadom na to, že Portugalsko je krajina so silnou tradíciou rybolovu a špecifickými záujmami v Organizácii pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (NAFO), vítam zmeny a doplnenia textu dohovoru, pretože ich cieľom je vytvorenie lepších podmienok fungovania tejto regionálnej organizácie pre rybolov (RFO).
Reštrukturalizácia podporená koncentrovaním právomocí uskutočňovať rozhodnutia do jedného nového orgánu spolu s novým postupom riešenia sporov urýchli vnútorné rozhodovanie. Prostredníctvom nových definícií boli zavedené jasnejšie usmernenia týkajúce sa povinností a práv rôznych strán, čo prinesie väčšiu transparentnosť do rybolovných činností v tejto zóne.
Spolu s NAFO by EÚ mala zaujať aktívny postoj v spojení s ostatnými zmluvnými stranami a mala by sa snažiť o zachovanie dobrých vzťahov s Kanadou. Zároveň by mala pokračovať v dialógu a hľadaní konsenzu s ostatnými zmluvnými stranami organizácie a dokonca aj s jednotlivými členskými štátmi, ktoré majú svoje záujmy v tejto RFO.
Napriek zásadnej úlohe, ktorú zohrávajú vedecké partnerstvá, ktoré predstavujú základ rozhodnutí umožňujúcich udržateľné riadenie morských zdrojov a ktoré sa ukázali ako úspešné v prípade niektorých druhov rýb, by sa mali tieto rozhodnutia dôkladne zvážiť. Ich cieľom by malo byť dosiahnutie rovnováhy, ktorá môže byť udržateľná len vtedy, ak sa vytvorí so zreteľom na svoj sociálno-hospodársky dosah.
Predsedajúci. – Ďalším bodom programu sú jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu.
Íñigo Méndez de Vigo (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, dňa 14. 2. 2008, ako valentínsky darček, Konferencia predsedov rozhodla, že medziskupiny sa budú stretávať len vo štvrtok.
Odvtedy sme sa snažili túto otázku vyriešiť. Nepodarilo sa nám to. Teraz sa medziskupiny musia stretávať v nevyhovujúcom termíne. Takmer nikdy nemajú k dispozícii miestnosti a nikdy nemajú tlmočníkov.
Dnes sa k vám neprihováram len ako predseda medziskupiny pre chudobu a ľudské práva, ale aj s mandátom väčšiny medziskupín Parlamentu, a teda aj poslancov Parlamentu, ktorí sú ich členmi. Formálne vyzývam Konferenciu predsedov, aby prehodnotila a zrušila rozhodnutie zo 14. 2. 2008, vrátila sa k pôvodnej situácii a dala medziskupinám voľnosť.
Ak tak neurobí, pri všetkej úcte by som chcel povedať, že túto záležitosť predložíme na plenárnom zasadnutí Parlamentu, na ktorom sa rozhodne o tom, kto tu má posledné slovo, čiže Parlament.
Evgeni Kirilov (S&D). – (BG) Dnes si pripomíname 85. výročie uzatvorenia Zmluvy z Ankary medzi Bulharskom a Tureckom. Táto zmluva sa zaoberá problematikou vlastníckych práv takmer 350 000 tráckych Bulharov, ktorí boli násilím vyhnaní z Turecka na začiatku minulého storočia. Niektorí z nich sú stále nažive, pričom počet ich potomkov dosahuje takmer 800 000.
O problematike skonfiškovaného majetku Trákov diskutovali obe krajiny pri mnohých príležitostiach, a to aj na najvyššej úrovni a v pracovných skupinách, avšak bez výsledku. Turecko považuje týchto ľudí za vysídlené osoby, ale početné historické skutočnosti a dokumenty vrátane Protokolu Ligy národov o utečeneckej pôžičke pre Bulharsko z roku 1926 dokazujú, že majú štatút utečencov.
Pán premiér Erdoğan už predložil jeden návrh, a to aby sa osoby, ktoré majú doklady o vlastníctve, obrátili na turecké súdy. Takéto doklady existujú, ale je nemorálne žiadať ich od ľudí, ktorí už nežijú a pri úteku len o vlások unikli smrti. Európsky parlament v uznesení z 21. 5. 2008 žiadal Turecko o zlepšenie dialógu s Bulharskom v tejto súvislosti. Úprimne dúfam, že dobrá vôľa zvíťazí v záujme dobrých susedských vzťahov.
Ramon Tremosa i Balcells (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, ako pravdepodobne viete, v sektore mlieka panuje jednoznačná asymetria medzi poľnohospodármi a odvetvím distribúcie mlieka v súvislosti s vyjednávacou silou. Táto asymetria a kolísanie cien mlieka sa v predchádzajúcich rokoch zvýšili, pričom došlo k poklesu ziskov a predvídateľnosti zo strany výrobcov mlieka.
V záujme riešenia tohto problému plne podporujem vytvorenie európskej agentúry pre dohľad nad sektorom mlieka, ktorá by podporila uzatvorenie lepších dohôd v súvislosti s množstvom a cenami mlieka. Táto agentúra by pod dohľadom Európskej Komisie určovala potreby trhu a pravidelne by sledovala vývoj nákladov na výrobu mlieka. Tento systém by sektoru mlieka poskytol vyššiu úroveň stability a umožnil by zníženie súčasných verejných dotácií.
Michael Cramer (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v piatok 15. 10. denník Rheinische Post uverejnil článok o pánovi Siimovi Kallasovi, komisárovi pre dopravu, ktorý sa podľa všetkého vyjadril, že vysokorýchlostné železničné spojenie medzi Parížom a Bratislavou je zvlášť významnou transeurópskou osou medzi východom a západom a že Komisia považuje jeho výstavbu za mimoriadne dôležitú. Ďalej uviedol, že projekt Stuttgart 21 je kľúčovým prvkom tejto hlavnej trate.
Ide tu o nejakú kačicu? Koordinátor tohto projektu pán Péter Balázs opakovane povedal, že hoci táto trať je súčasťou projektov transeurópskej siete, stanice sú vnútroštátnou záležitosťou. So zreteľom na obmedzené finančné zdroje na rozvoj transeurópskej dopravnej siete musia stanice, ako aj celú príslušnú infraštruktúru, financovať samotné orgány na miestnej, regionálnej a národnej úrovni.
Chcel by som požiadať pána komisára Kallasa, aby potvrdil doterajšie stanovisko Komisie prostredníctvom vyhlásenia pre tlač a aby zreteľne uviedol, že Európska únia nebude spolufinancovať podzemnú stanicu v Stuttgarte.
Marisa Matias (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predsedajúci, súčasným heslom v Bruseli sú úsporné opatrenia, úsporné opatrenia, úsporné opatrenia. Následky sú, žiaľ, zreteľné. Plány stability a rastu nie sú ničím iným ako kolektívnym okrádaním pracovníkov a dôchodcov, čiže európskej verejnosti. Z nejakého dôvodu sme boli svedkami vlny bezprecedentných generálnych štrajkov po celej Európe. Najprv vypukli v Grécku, Španielsku a Francúzsku. V novembri sú naplánované v Taliansku a 24. 11. v Portugalsku. To je ale iba začiatok.
Preto sa pýtam: koľko generálnych štrajkov a demonštrácií ešte musí vypuknúť, koľko hlasov ešte musí zaznieť, kým dôjde k ústupu, zrušeniu bruselského konsenzu a rešpektovaniu ľudí? Vážený pán predsedajúci, tieto opatrenia nebojujú proti kríze, ale viedli k jej prehĺbeniu a chcela by som požiadať o zavedenie iných, spravodlivejších opatrení. Pýtam sa: na čo vlastne čakáme?
Nikolaos Salavrakos (EFD). – (EL) Vážený pán predsedajúci, podľa správ uverejnených v gréckej tlači a oficiálnych zdrojov gréckej vlády, z ktorých žiadne neboli spochybnené, došlo k znepokojujúcemu zvýšeniu počtu cudzincov prechádzajúcich cez severné hranice Grécka bez dokladov. Vďaka činnosti agentúry Frontex sa výrazne znížil počet cudzincov vstupujúcich na grécke územie cez severovýchodnú námornú hranicu. Takéto výsledky sa jej však nepodarilo dosiahnuť v prípade severnej pozemnej hranice, cez ktorú v súčasnosti prechádzajú tisíce cudzincov, čím vzniká nová problémová oblasť. Podľa všetkého bolo v pohraničnom meste Orestias zatknutých o 640 % viac cudzincov oproti predošlému roku, pričom na ostrovoch tento počet klesol o 80 %.
So zreteľom na tieto skutočnosti navrhujem, aby Parlament prijal mimoriadne uznesenie: v prvom rade je nutné zriadiť stanovisko agentúry Frontex na tureckej strane rieky Evros, ďalej je nutné odsúdiť Turecko, ktoré prijíma veľmi štedré finančné zdroje z Európskej únie na prisťahovalectvo, ale nedodržiava svoje záväzky vyplývajúce z Ankarského protokolu, a v neposlednom rade je nutné zrevidovať problematiku nezákonného prisťahovalectva, ktorá je celoeurópskym problémom.
Csanád Szegedi (NI). – (HU) Dámy a páni, dnes by som chcel hovoriť o katastrofe v Maďarsku súvisiacej s únikom červeného kalu. V prvom rade by som chcel poďakovať všetkým, ktorí v danom období pomohli obetiam a ich príbuzným. Na tejto katastrofe je najtragickejšie to, že všetkému, čo sa stalo a čo si, žiaľ, vyžiadalo viacero životov, bolo možné predísť. Je povinnosťou Európskej únie predchádzať takýmto katastrofám. V tejto súvislosti je nutné zrevidovať privatizačné zmluvy uzatvorené v stredoeurópskom regióne, ktoré nie sú ničím iným ako ekvivalentom plienenia a ktoré poskytli moc podozrivým postkomunistickým finančným kruhom. V prípade potreby je navyše nutné zoštátniť spoločnosti, ktoré boli národu odňaté nezákonne. Tieto finančné kruhy už neberú ohľad na zamestnancov, pričom ich ziskuchtivé praktiky nezastavila ani ekologická katastrofa. V tejto súvislosti by som chcel požiadať Európsku úniu o pomoc.
Alf Svensson (PPE). – (SV) Problematika životného prostredia a klímy sa týka nás všetkých. Ako vieme, má celosvetový rozmer. Je úplne zrejmé, že EÚ musí zohrávať vedúcu úlohu v boji o zabezpečenie dobrých životných podmienok.
Odborníci na životné prostredie tvrdia, že po priemysle sú druhou najhlavnejšou príčinou poškodzovania klímy a druhým najväčším zdrojom emisií primitívne kozuby a variče v chatrčiach a búdach v celej Afrike, Ázii a Južnej Amerike.
Uvedomili si to aspoň niektoré národy, ktoré sa zameriavajú na ochranu životného prostredia. Dnes existujú jednoduché solárne sporáky, ktoré za málo peňazí odstraňujú 95 % týchto toxických emisií, ktoré pri spaľovaní produkuje čierne uhlie, hnojivo a iné palivá.
Z výpočtov ďalej vyplýva, že takmer dva milióny ľudí umiera predčasne z toho dôvodu, že sú nútení dýchať tieto plyny, a to je to najdôležitejšie, čo si musíme uvedomiť.
Dúfam, že EÚ spoločne s USA, ktoré preukázali, že si uvedomujú tento problém, sa budú aktívne zaujímať o tieto neobyčajne konkrétne prostriedky zamerané na záchranu ľudí a životného prostredia.
Iosif Matula (PPE). – (RO) Len nedávno boli prijaté konkrétne opatrenia na posilnenie energetickej bezpečnosti Európskej únie prostredníctvom zabezpečenia zemného plynu z viacerých zdrojov s cieľom predísť novej plynovej kríze v Európe. Mám na mysli otvorenie plynovodu Arad – Szeged, prepojenie Rumunska a Maďarska, k čomu prispelo aj financovanie zo strany Európskej únie.
Táto investícia je teda nielen úspešným krokom, ale aj modelom spolupráce medzi krajinami EÚ.
Plánované prepojenia na európskej úrovni spolu so základným zariadením na prepravu plynu v oboch smeroch do roku 2014, ako aj ložiská plynu poskytujú všetkým krajinám v tomto regióne väčšiu energetickú nezávislosť. Európske štáty si budú môcť v prípade nových plynových kríz navzájom pomáhať.
Ďalším rovnako dôležitým hľadiskom je stanovenie ceny plynu na regionálnej úrovni, nie na základe rokovaní s jedným dodávateľom. Dúfam, že dokončenie plynovodu Arad – Szeged poskytne potrebný impulz nielen projektu plynovodu Nabucco, ale aj projektu AGRI, ktorý sa bude využívať na prepravu zemného plynu do Európy trasou vedúcou cez Azerbajdžan, Gruzínsko a Rumunsko.
Alexander Mirsky (S&D). – (LV) Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som poukázať na jednu osobitosť našej práce. Vo štvrtok odchádzajú zo Štrasburgu takmer všetci poslanci Európskeho parlamentu o 13.30 hod. Všetkým je dobre známe, že v tomto čase premáva mimoriadny vlak. Vysvetlite mi, prosím, logiku tohto postupu. Prečo na plenárnych zasadnutiach vždy hlasujeme o ľudských právach o 16.00 hod.? Prečo naplánujete hlasovanie, keď viete, že 95 % poslancov sa na zasadnutí nezúčastňuje? Je to úplný nezmysel. Som presvedčený, že moje vystúpenie nebude mať žiadny účinok. A to je taktiež veľmi smutné, vážený pán predsedajúci. Ďakujem.
Daciana Octavia Sârbu (S&D). – (RO) V Rumunsku, členskom štáte Európskej únie, jedna z vládnych strán porušuje demokraciu, a to bez akéhokoľvek strachu z následkov. Predsedníčka poslaneckej snemovne, jednej z dvoch snemovní rumunského parlamentu, spočítala 80 poslancov, ktorí boli prítomní v snemovni, a vyhlásila, že výsledný počet je 170.
Bolo to vo chvíli, keď sa hlasovalo o zákone, ktorý má obrovský význam pre veľký počet rumunských občanov. Išlo o návrh nového dôchodkového zákona, ktorého cieľom bolo nadmerne zvýšiť vek odchodu do dôchodku, stanoviť rovnaký vek odchodu do dôchodku pre ženy aj mužov a urobiť prepočítanie v záujme skutočného zníženia výšky dôchodku veľkého počtu dôchodcov.
Napriek tomu, že opozícia bola zásadne proti týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom a v čase hlasovania nebola prítomná v snemovni, tento podvod odhalili kamery. Ak by však opozícia a tlač odvtedy proti tomuto činu každý deň neprotestovali, rumunský prezident by dnes tento zákon oficiálne vyhlásil za platný.
Olle Schmidt (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, švédskej vláde dnes bolo doručené právne stanovisko v súvislosti s prípadom Dawita Isaaka, ktorý je deväť rokov väznený v Eritrei. Dawit Isaak je švédsky novinár, ktorý bol uväznený za slobodu prejavu.
V zmysle právneho stanoviska založeného na Európskom dohovore o ľudských právach a judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva sú Švédsko, členské štáty EÚ, ako aj samotná EÚ povinné použiť všetky dostupné diplomatické a právne prostriedky, aby Dawitovi Isaakovi zabezpečili jeho základné práva. Eritrea je jednou z najchudobnejších krajín sveta, ktorá je závislá od pomoci zo strany Európskej únie. Musíme požadovať okamžité prepustenie Dawita Isaaka výmenou za finančnú pomoc.
Zajtra sa v Európskom parlamente stretne brat Dawita Isaaka s predsedom Parlamentu a pánom komisárom Piebalgsom, pričom zároveň predloží právne stanovisko európskym inštitúciám. Dúfam, že to donúti európske inštitúcie vyvinúť väčší tlak na prezidenta Eritrey, aby prepustil Dawita Isaaka a zachránil mu tak život.
Joe Higgins (GUE/NGL). – Vážený pán predsedajúci, v septembri som strávil týždeň v Kazachstane v rámci delegácie Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice. Kazachstan je pod vládou pána prezidenta Nazarbajeva totalitnou diktatúrou, v ktorej sa systematicky potláčajú ľudské práva.
Stretli sme sa s mnohými skupinami, ktoré bojujú za ľudské a politické práva a práva pracovníkov. Bolo nám predložené desivé svedectvo o príšernom režime extrémnej brutality v mnohých kazašských väzniciach, v ktorom nedávno prepustení väzni opisujú ohavné ponižovanie a systematické kruté mlátenie, brutálne znásilňovanie a iné mučenie väzňov.
V tejto súvislosti je hanebné, že Kazachstan sa stal predsedom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na rok 2010, pričom v decembri sa v hlavnom meste Astana má konať významný samit vedúcich predstaviteľov štátov OBSE. Je zahanbujúce, že pán prezident Nazarbajev, ktorý je zodpovedný za túto nočnú moru, príde budúci týždeň na oficiálnu návštevu Európskej únie a prijme ho predseda Parlamentu pán Buzek, predseda Komisie pán Barroso a iní. Prijmú ho, samozrejme, vďaka obrovským obchodom s ropou a zemným plynom, ktoré realizujú spoločnosti EÚ v Kazachstane, ja však žiadam, aby spomínaní predstavitelia poukázali na túto problematiku ohavného porušovania ľudských práv a žiadali, aby pán prezident Nazarbajev vykonal overiteľné opatrenia na ukončenie tohto zaobchádzania.
Oriol Junqueras Vies (Verts/ALE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, v predchádzajúcich týždňoch začalo viac ako 30 ľudí z kmeňa Mapuče držať protestnú hladovku proti militarizácii svojej krajiny, v ktorej sa uplatňuje dvojaká občianska a vojenská právomoc, ako aj právne predpisy o boji proti terorizmu účinné od obdobia vojenskej diktatúry. Napriek tomuto všetkému sa dve väčšinové skupiny tohto Parlamentu nedohodli na naliehavom humanitárnom uznesení.
Protestná hladovka sa už skončila, ale základné dôvody, ktoré ju vyvolali, ešte vždy existujú, ako v apríli minulého roka podotkol spravodajca Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva.
Čile musí rešpektovať Deklaráciu o právach pôvodného obyvateľstva a Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 169 o práve na predchádzajúcu konzultáciu a slobodný a informovaný súhlas tohto obyvateľstva v súvislosti so všetkými právnymi predpismi, ktoré zasahujú do ich práv a záujmov. Európsky parlament musí využiť všetky možné politické nástroje na to, aby zabezpečil, že čílska vláda bude rešpektovať medzinárodné právo a dohody so samotnou Európskou úniou.
Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Chcel som vyjadriť svoj názor na nadchádzajúcu rozpravu Národného zhromaždenia Bulharskej republiky o referende o členstve Turecka v Európskej únii, ktoré sa má konať. Nahneval ma však výrok kolegu poslanca z druhej strany Parlamentu pána Kirilova, ktorý prakticky doslovne zopakoval prejav predsedu našej strany pána Volena Siderova spred niekoľkých dní v bulharskom Národnom zhromaždení.
Chcel by som však doplniť to, čo povedal pán Kirilov. Vážení kolegovia poslanci, títo ľudia, ktorí boli vyhnaní z východnej Trácie, nemajú doklady o svojom majetku. Opustili svoje deti a nechali ich napospas smrti, pretože plačúce deti ich prezradili Turkom, ktorí týchto ľudí prišli chytiť a zabiť.
Turecko je krajina, ktorá je hrdá na svoju históriu genocídy, keďže akt genocídy z roku 1913, v rámci ktorého bolo zmasakrovaných 50 000 Bulharov a 300 000 bolo vyhnaných z východnej Trácie, bol generálnou skúškou genocídy v Arménsku, ktorú Osmani neuznali. Práve preto je posolstvom Útoku: „áno“ referendu o členstve Turecka v Európskej únii a „nie“ členstvu Turecka v Európskej únii.
Theodoros Skylakakis (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán Jean-Claude Juncker včera povedal, že nátlak na grécku vládu, aby prijala primerané opatrenia, sme vyvíjali od roku 2008, ale že sme problémy nezverejnili, pretože Euroskupina je neoficiálnym orgánom. Komisia naznačila, že grécky deficit za rok 2009 dosiahne vyše 15 % v porovnaní s predpokladom vo výške 5 % z mája 2009.
Kladiem si otázku: ako možno prehliadnuť 10 percentuálnych bodov HDP? Neboli si toho ministri financií vedomí, keď sa stretli v Rade Ecofin, ktorá bola kompetentnou inštitúciou namiesto Euroskupiny? Problémom teda nebola ani tak neschopnosť urobiť predpoveď, ako skôr splnenie politických kritérií. Nemali grécki občania ako európski daňoví poplatníci právo byť o tom informovaní? Nevyhnutne potrebujeme nezávislejšie orgány, ktoré by monitorovali finančné kritériá a predovšetkým spravodlivé a automatické uplatňovanie pravidiel na všetkých bez rozdielu.
Crescenzio Rivellini (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, samit EÚ – Čína, ktorý sa konal 6. 10. v Bruseli, sa skončil v napätí, keďže plánovaná záverečná tlačová konferencia bola zrušená z lakonických logistických dôvodov. Na pozadí tejto situácie bol prejavený nesúhlas v súvislosti s problematikou výmenného kurzu jüanu, ktorý sa v eurozóne považuje za príliš nízky.
Európska únia požiadala čínskeho premiéra o zhodnotenie meny a ukončenie nespravodlivých obchodných praktík, ktoré dlhé roky vyvolávali tarifné vojny, pričom túto skutočnosť označila ako základný predpoklad reagovania na problematiku uznania Číny ako trhového hospodárstva.
Od júna čínska mena posilnila o 2,15 % oproti doláru, ale je o 9,4 % slabšia oproti euru. Sú to veľmi zlé správy pre vývoz z eurozóny, v neposlednom rade preto, lebo Európa je podľa všetkého jedinou mocnosťou, ktorá nemá mechanizmy na devalváciu vlastnej meny.
Vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou máme nevýhodu z dôvodu zmluvných rozdielov medzi zamestnancami, cien surovín a protekcionistických a nezodpovedných obchodných politík tejto krajiny. Je preto nemožné konkurovať, keď aj samotné euro je precenené. O dva týždne sa pokúsime vyriešiť tieto body s európskou delegáciou.
Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) V čase, keď je problematika obmedzenia prepravy potravinových výrobkov na dlhé vzdialenosti čoraz naliehavejšia, pričom sa podporuje miestna výroba a prispôsobuje sa požiadavkám trhu, je nevyhnutné podporiť výrobu ovčieho mäsa v EÚ.
Je neprípustné, aby sa na trh EÚ dodávalo ovčie mäso zo vzdialenosti tisícok kilometrov za prehnané ceny, kým naši výrobcovia sú nútení predávať svoje výrobky za smiešne ceny a odchádzať z tohto sektora.
Rumunsko je v rámci členských štátov Európskej únie na piatom mieste, pokiaľ ide o počet oviec, ten však klesol o vyše 40 %. Napriek tomu je vývoz ovčieho mäsa dôležitou súčasťou nášho hospodárstva.
So zreteľom na tieto faktory a na skutočnosť, že z dlhodobého hľadiska by mohli vzniknúť vážne spoločenské, hospodárske a environmentálne následky, ktoré by spôsobili zánik dlhoročnej tradície, Rumunsko podporuje kroky Írska a netrpezlivo očakáva náležité podporné opatrenia Komisie a Rady, ktoré zastavia rastúci pokles v rámci odvetvia ovčieho mäsa v Európskej únii.
Kriton Arsenis (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, najhoršiu potravinovú krízu sme zažili v roku 2008. Cena obilnín sa prudko zvýšila, následkom čoho boli mnohé veľké národy, predovšetkým v Afrike, nútené hladovať. V tom istom čase sme zaznamenali najvyššiu úroveň produkcie obilnín. Vina za tento paradox bola pripisovaná biopalivám. Nakoniec sa ukázalo, že vinu niesli úverové spoločnosti, ktoré potom, ako prestali hrať hry na mimoburzovom trhu NASDAQ a potom, ako praskli bubliny na trhu s nehnuteľnosťami, obrátili pozornosť na štátny dlh a ceny za základné potraviny v záujme špekulácií.
Tieto hry ochudobnili milióny našich spoluobčanov na celom svete. Už nemôžeme dovoliť, aby tieto spoločnosti konali beztrestne, a musíme pre ne stanoviť jasný operačný rámec na európskej a celosvetovej úrovni.
Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Dnes je Európsky deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Toto si zaslúži našu plnú pozornosť a mali by sme žiadať viac ako len vyslovovanie obyčajných fráz o tejto tragédii, ktorá len v EÚ v súčasnosti zasahuje státisíce ľudí každý deň. Sú obeťami moderného otroctva založeného na hlade a extrémnej chudobe, ktoré zasahujú viac než 1 miliardu ľudí na celom svete. Ide o pochmúrnejšiu stránku kapitalistického vykorisťovania a následkov kolonializmu a neokolonializmu, za ktoré sú z veľkej časti zodpovedné viaceré európske veľmoci.
Medzi včerajšou spomienkou na Medzinárodný deň odstraňovania chudoby a dnešným Európskym dňom boja proti obchodovaniu s ľuďmi teda existuje symbolické prepojenie. Boj proti chudobe a obchodovaniu s ľuďmi si vyžaduje celosvetové opatrenia, ktoré zahŕňajú skoncovanie s neoliberálnymi politikami a pevný záväzok v súvislosti so sociálnym rozmerom makroekonomických politík v záujme zabezpečenia politiky založenej na rozvoji a sociálnom pokroku, čo požadovala verejnosť a pracovníci na demonštráciách v rámci Európy.
Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dnes, 67 rokov po zosadení diktátora Benita Mussoliniho, sa v Južnom Tirolsku ešte stále ponechávajú a zachovávajú fašistické pamätníky, ktoré prechádzajú rozsiahlou obnovou. Obyvateľom Južného Tirolska deň čo deň pripomínajú spáchanú nespravodlivosť. Nie je to hodné zjednotenej Európy 21. storočia. Pred mnohými rokmi vtedajší európsky komisár pán Franco Frattini navrhoval celoeurópsky zákon zakazujúci všetky nacistické symboly. Logickým následkom tohto kroku by bolo to, že v rámci kampane proti nacistickým symbolom by boli zakázané aj fašistické pamätníky v Južnom Tirolsku a bolo by ich nutné odstrániť. Návrh pána Frattiniho vyšiel nazmar a teraz nastal čas na nový pokus.
Komisia by mala jednoznačne stanoviť, že porušovanie práv menšín je porušovaním hodnôt EÚ. Článok 2 Lisabonskej zmluvy vyžaduje bližšie objasnenie. Okrem toho musíme preskúmať, ako sú chránené menšiny, pričom je nutné oficiálne stanoviť záväzné sankcie.
Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Európska únia vyhlásila rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Dňa 17. 10. 2010 sa konalo 23 spomienkových osláv pri príležitosti Medzinárodného dňa odstraňovania chudoby, ktorý vyhlásila OSN. V tento deň sa organizovali špeciálne podujatia po celom svete s cieľom prejaviť solidaritu a pochopenie pre potreby sociálne vylúčených osôb.
Cieľom Medzinárodného dňa odstraňovania chudoby je predovšetkým informovať verejnosť o potrebe odstrániť chudobu na celosvetovej úrovni, najmä v rozvojových krajinách, a zdôrazniť skutočnosť, že boj proti chudobe je našou prioritou. Je taktiež dôležité venovať zvýšenú pozornosť príčinám a následkom chudoby v Európe. Opakujem, v Európe. Preto je zavedenie programu Európskej únie na distribúciu potravín zdarma medzi najchudobnejších ľudí za cenu 500 miliónov EUR ročne také dôležité. Iniciatíva zameraná na pripomínanie si Medzinárodného dňa odstraňovania chudoby je veľmi užitočná, pretože nám pomôže uvedomiť si rozsah chudoby na celosvetovej úrovni a nájsť príčiny a riešenia tohto problému. Ďakujem.
Sergio Gutiérrez Prieto (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, počas Medzinárodného dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi na účely sociálneho vykorisťovania boli predložené isté údaje, ktoré by nás mali prinútiť k tomu, aby sme konali ako politickí predstavitelia.
Viac ako 90 % prostitúcie v Európe vzniká na základe vydierania a nátlaku. V súvislosti s týmito údajmi by sme si mali položiť otázku, či robíme všetko potrebné na ochranu dôstojnosti a integrity tisícok žien, ktorých práva taktiež chráni Charta základných práv, ktorú sme prijali spolu s Lisabonskou zmluvou.
Nehovoríme o „najstaršom remesle na svete“, ale o jedinej forme otroctva, ktorú sa nám zo starej Európy nepodarilo odstrániť. Krajiny, ako napríklad Španielsko, v tejto súvislosti vynakladajú značné úsilie, pričom stíhajú obchodníkov s ľuďmi, zvyšujú informovanosť verejnosti a podporujú plány opätovného začlenenia žien, ktoré sú obeťami tejto činnosti. To nestačí. Európa musí predstavovať jednotnú oblasť, ktorá musí konať a spĺňať svoje záväzky.
Ďalšia smernica o obchodovaní s ľuďmi je príležitosťou konať na základe dopytu priemyslu prostredníctvom vzdelávania a je nutné, aby napríklad v súvislosti s dodávkou sťažila reklamu vo všetkých druhoch médií, ako aj zvýšila bilaterálnu spoluprácu s tretími krajinami s cieľom bojovať proti tejto pohrome od zdroja.
Máme príležitosť. Chcel by som dať túto problematiku do pozornosti Parlamentu, aby bola aj naďalej prioritou v súvislosti s právami občanov.
Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) je podľa svojho štatútu nezávislým zdrojom vedeckého poradenstva v oblasti rizík súvisiacich s potravinovým reťazcom. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som povedať, že mám o tom svoje pochybnosti, a nie som sám.
Zoberme si jeden konkrétny príklad: mnohé štáty, ako napríklad Dánsko a Francúzsko, zakázali používanie bisfenolu A pri výrobe dojčenských fliaš na základe veľkého množstva štúdií, ktoré preukázali jeho škodlivosť. EFSA však naďalej povoľuje používanie tejto látky vo výrobkoch určených na konzumáciu, čo je zjavné porušovanie zásady predbežnej opatrnosti.
EFSA navyše schválila každú žiadosť o používanie geneticky modifikovaných organizmov, ktorá jej bola doručená. Avšak týchto žiadostí bolo celkom 125. Nepovažujete to za zvláštne? Pán Dalli, komisár, ktorý je za to zodpovedný, sa minulý týždeň dištancoval od EFSA v súvislosti s bisfenolom A, pričom Rada požaduje podrobnosti o spôsobe fungovania úradu od roku 2008.
Mojou minimálnou požiadavkou je preto spoločné vypočutie EFSA zo strany parlamentného Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, pokiaľ možno čo najskôr. Musíme vyvrátiť pochybnosti, ktoré visia nad úradom EFSA, a zabezpečiť lepšiu ochranu verejnosti a jej zdravia, ktoré je v ohrození.
Cătălin Sorin Ivan (S&D). – (RO) Svoj prejav by som chcel adresovať predsedovi Európskeho parlamentu pánovi Jerzymu Buzekovi.
Keďže pán predseda Buzek pred niekoľkými mesiacmi navštívil Rumunsko, zúčastnil sa na plenárnom zasadnutí rumunského parlamentu a podporil vládu Demokraticko-liberálnej strany (PDL), ako aj úsporné opatrenia, ktoré presadzuje, chcel by som mu povedať, že Rumunsko už viac ako mesiac nemá parlament. Už viac ako mesiac sa v rumunskom parlamente nekonajú schôdze ani neprijímajú rozhodnutia z dôvodu zmanipulovaného schválenia dôchodkového zákona, ako spomenula pani kolegyňa Daciana Sârbuová.
So zreteľom na skutočnosť, že rumunský prezident pán Traian Băsescu k tejto skutočnosti nezaujal stanovisko, ani tieto praktiky neodmietol, keďže PDL ich pravidelne podporuje, pričom podvod sa stáva bežne používanou praktikou v rumunskom parlamente, veľmi by ma zaujímalo, či pán Buzek naďalej podporuje PDL a rumunské orgány a či by ešte aj dnes navštívil rumunský parlament a podporil vládu pána Boca.
Slavi Binev (NI). – (BG) Domnievam sa, že Európska únia aj my všetci sa snažíme dostať Európu z recesie. Niektoré krajiny sa z recesie spamätávajú, ale v iných krajinách sa, nanešťastie, z nejakého dôvodu prehlbuje. Domnievam sa, že obnova a konsolidácia európskeho trhu patrí k prioritám každého členského štátu.
Z tohto dôvodu ma hlboko znepokojuje zámer Európskej únie poskytnúť Pakistanu režim bezcolného obchodu. Uvedomujem si, že Pakistan utrpel škody následkom prírodných katastrof, ale nepovažujem to za primerané odôvodnenie ohrozenia európskeho obchodu, predovšetkým v oblasti textilného priemyslu.
Obraciam sa na vás v mene Bulharskej asociácie výrobcov a vývozcov oblečenia a textilu, ktorej členovia sa na mňa obrátili so žiadosťou o pomoc pri záchrane tohto sektora v Bulharsku. Bulharsko je malá krajina a recesia tam kulminuje. Umožnenie prístupu Pakistanu na európsky trh ohrozí výrobu textilu a odevov v Bulharsku.
Vážený pán predsedajúci, kolegovia poslanci, počas recesie musí byť podľa môjho názoru ochrana európskeho trhu dvojnásobnou prioritou, pričom bezcolný obchod s Pakistanom nie je cestou, ktorou by sme sa mali uberať v záujme vymanenia sa z recesie v Európe.
Ioan Enciu (S&D). – (RO) Rád by som zdôraznil mimoriadne vážnu hospodársku a sociálnu situáciu, v ktorej sa Rumunsko nachádza. Opatrenia na obnovu, ktoré prijala rumunská vláda, sú neúčinné a vo svojej podstate zjavne antisociálne. Sú útokom na základné ľudské práva, predovšetkým v odvetví zdravotníctva a vzdelávania, ako aj na právo na dôstojné životné podmienky. Aké sú účinky týchto opatrení? Miera inflácie vo výške 8 %, najväčší pokles HDP v celej Európskej únii, ochromenie národného hospodárstva, ako aj bezprecedentné protesty, ktorých sa zúčastňujú policajti, učitelia, dôchodcovia, úradníci ministerstva financií a všetky konfederácie odborových zväzov. Táto vláda postupuje proti záujmom rumunských občanov a podkopáva postavenie rumunského obyvateľstva ako európskych občanov. Európska komisia disponuje vhodnými nástrojmi a mechanizmami na monitorovanie a úpravu finančných politík členských štátov. Komisia musí zaujať stanovisko k úsporným opatreniam rumunskej vlády, ktoré porušujú základné ľudské práva.
Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Dňa 10. 10. 2010 vypukol požiar na palube trajektu Lisco Gloria, ktorý sa plavil z Kielu do prístavu Klaipėda. Hoci nikto neprišiel o život, táto nehoda zdôraznila obrovské problémy v oblasti zaistenia bezpečnosti osôb prepravovaných trajektom. Z informácií, ktoré poskytli zainteresované osoby, vyplýva, že posádka trajektu nebola pripravená na záchrannú akciu a cestujúci sa o seba museli postarať navzájom. Počet zachránených cestujúcich bol navyše vyšší ako počet osôb zapísaných na oficiálnom zozname cestujúcich, čo vzbudzuje vážne obavy v súvislosti so zaistením všeobecnej bezpečnosti cestujúcich a možnou hrozbou terorizmu. Po 11. 9. Európska únia kládla veľký dôraz na bezpečnosť cestujúcich v leteckej doprave. Táto nehoda zdôraznila skutočnosť, že systém kontroly podobný leteckej doprave sa musí uplatňovať aj na lodnú dopravu, pričom je nutné zabezpečiť priebežné nezávislé skúšky spôsobilosti so zameraním na technický stav plavidiel, ako aj personál zodpovedný za bezpečnosť cestujúcich.
Katarína Neveďalová (S&D). – (SK) Minulý týždeň som viedla delegáciu pozorovateľov Európskeho parlamentu na parlamentných voľbách v Kirgizsku. Absolvovali sme množstvo stretnutí s predstaviteľmi politických strán i občianskych organizácií a takisto aj stretnutie s dočasnou prezidentkou Rosou Otumbajevovou.
Napriek tomu, že počas našej misie sme boli ubezpečovaní, že krajina je jasne na ceste k zmene režimu na parlamentnú demokraciu a bezpečnostná situácia sa upokojila, len krátko po našom odchode z Biškeku sa znovu začali nepokoje a politické strany začali spochybňovať výsledky volieb. A to i napriek konštatovaniu medzinárodných organizácií, že voľby v Kirgizsku prebehli relatívne v poriadku. V krajine, kde sú sociálne štandardy na naozaj úbohej úrovni a desiatky tisíc ľudí musia opúšťať svoje domovy, sa znovu začal boj o pozíciu jediného lídra a krajina sa znovu začína obracať smerom naspäť.
Považujem za potrebné vyzvať Európsku úniu a Európsky parlament o zvýšenie záujmu o región strednej Ázie, ktorý je v súčasnej dobe veľmi turbulentný. Netýka sa to len Kirgizska, ale takisto posledných nepokojov v Tadžikistane, a blízkosť Afganistanu netreba ani pripomínať. Je dôležité zvýšiť náš záujem a prítomnosť v regióne pre lepšiu budúcnosť nás všetkých.
Ivailo Kalfin (S&D). – (BG) Rád by som upriamil vašu pozornosť na dôležité otázky týkajúce sa bezpečnosti informačných technológií. Predchádzanie rizikám súvisiacim s prudkým rozmachom internetu je oveľa účinnejšie ako napravovanie škôd spôsobených jeho nevhodným používaním. V tejto súvislosti je v konečnom dôsledku potrebné veľké množstvo činností.
Po prvé, kybernetický priestor si vyžaduje dynamickú ochranu, ktorá nie je založená na nehybných základoch, ale na flexibilite a aktívnej inovácii. Po druhé, právne predpisy upravujúce problematiku internetu musia využívať a nie obmedzovať možnosti, ktoré ponúkajú informačné technológie. Po tretie, je nevyhnutné, aby jednotlivé inštitúcie zaoberajúce sa bezpečnosťou informačných technológií presadzovali aktívnu horizontálnu koordináciu. Po štvrté, bezpečnosť informačných technológií vyžaduje vysokoaktívne a vysokoúčinné mechanizmy zamerané na medzinárodnú spoluprácu a koordináciu.
Chcel by som vyzvať Európsku komisiu, aby prejavila konkrétne odhodlanie a stanovila a v budúcnosti trvala na legislatívnych iniciatívach zameraných na navrhovanie a uplatňovanie európskej stratégie bezpečnosti informačných technológií a vytvorenie stanovísk alebo mechanizmu umožňujúcich horizontálnu koordináciu všetkých spoločenstiev a vnútroštátnych politík v súvislosti s touto problematikou.
Predsedajúci. – Týmto uzatváram rozpravu na túto tému.
18. Budúcnosť európskej normalizácie (stručná prezentácia)
Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pána Edvarda Kožušníka v mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa o budúcnosti európskej normalizácie (2010/2051(INI)) (A7-0276/2010).
Edvard Kožušník, spravodajca. – (CS) Správa, ktorou sa dnes zaoberáme, je predložená ako predzvesť normalizačného balíka, na ktorom Komisia v súčasnom období pracuje. Mal by priniesť legislatívnu revíziu súčasného právneho rámca európskej normalizácie, ktorý použijeme na vymedzenie rozvoja normalizácie v nadchádzajúcich desaťročiach. Je preto v záujme Parlamentu, aby túto správu využil a pretlmočil tak Komisii a príslušným odborníkom našu koncepciu budúceho rozvoja európskej normalizácie.
Podoba systému európskej normalizácie je kľúčom k plnému využitiu potenciálu vnútorného trhu, zvýšeniu konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a naplneniu stratégie Európa 2020. Tejto téme sme z uvedeného dôvodu vo Výbore pre vnútorný trh venovali maximálnu pozornosť. Uskutočnili sme intenzívne diskusie so všetkými zúčastnenými stranami na medzinárodnej a európskej úrovni, ako aj na úrovni organizácií v jednotlivých členských štátoch. Pri hľadaní najlepšej podoby európskej normalizácie sme urobili všetko, čo bolo v našich silách, pokiaľ ide o malé a stredné podniky, ako aj o zástupcov spotrebiteľov, ľudí so zdravotným postihnutím, ochrancov životného prostredia a ďalších organizácií, ktoré zastupujú záujmy Spoločenstva.
Počas diskusií o budúcej podobe európskej normalizácie sme došli k záveru, že návrh prieskumu by mal byť založený na silných stránkach existujúceho systému poskytujúceho stabilný základ, na ktorom možno stavať. Nemôžeme uskutočniť žiadne radikálne zmeny, ktoré by mohli oslabiť kľúčové hodnoty súčasného systému. Na dosiahnutie účinne fungujúceho systému európskej normalizácie je potrebné, aby sa vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, ktoré zohrávajú v súčasnom procese normalizácie menej aktívnu úlohu, priblížili silnejším vnútroštátnym organizáciám. Základom stability európskeho systému normalizácie sú silné vnútroštátne organizácie pre normalizáciu, ktoré dokážu účinne komunikovať navzájom, ale aj s ďalšími zainteresovanými stranami.
V budúcnosti sa musíme viac sústrediť aj na vyššiu mieru zapojenia zúčastnených strán do samotného procesu normalizácie. Cieľom je zabezpečiť, aby boli vznikajúce normy výsledkom širokého konsenzu a aby boli v konečnom dôsledku reprezentatívnejšie. Ďalšia téma, ktorá bola predmetom tejto dlhej diskusie, sa týkala jednoduchšieho prístupu k normám. Spomenul by som predovšetkým proces vytvárania noriem. Mal by zodpovedať charakteru ich prijímateľov a užívateľov. Aby sa normy jednoduchšie presadzovali, musia byť zrozumiteľnejšie a ľahšie použiteľné.
V súvislosti s rastúcou liberalizáciou služieb je potrebné vo väčšej miere myslieť na normalizáciu v oblasti služieb. Túto oblasť považujeme za zásadnú na dosiahnutie zvýšenej cezhraničnej hospodárskej súťaže v oblasti služieb. Vytvorenie európskych noriem v oblasti služieb predstavuje spôsob, ako citlivo odstrániť prekážky v oblasti služieb na vnútornom trhu. Odstránenie týchto prekážok a zvýšená hospodárska súťaž predstavujú spôsob na zvýšenie transparentnosti a kvality európskych služieb a na podporu hospodárskej súťaže, ktorá ide ruka v ruke s inováciami. Práve inovácie a nové technológie predstavujú motor hospodárskeho rastu v období bezprostredne po kríze. Dosiahnutie úzkej spolupráce medzi tvorcami noriem, zlepšovateľmi, akademikmi a výskumníkmi je pre európsku normalizáciu výzva. Bez intenzívneho zapojenia všetkých štyroch uvedených skupín do procesu vytvárania noriem bude pre Európu zložité normalizovať svoje poznatky v oblastiach nízkouhlíkového hospodárstva, vozidiel na elektrický pohon, nanotechnológií a informačných a komunikačných technológií (IKT). Schopnosť zmeniť výsledky výskumu a vývoja na proces vytvárania noriem v konečnom dôsledku rozhodne o tom, či bude európsky systém normalizácie aj naďalej zohrávať kľúčovú úlohu v globalizovanom svete.
V tejto súvislosti by som rád poďakoval všetkým svojim kolegom z výboru, ale aj kolegom z partnerského Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE), ktorí sa aktívne zúčastnili na príprave tejto správy. Rád by som zdôraznil predovšetkým to, že sa nám podarilo dosiahnuť spoločnú dohodu v súvislosti s konečnou podobou tejto správy vo všetkých politických skupinách.
Lara Comi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade by som chcela vyjadriť spokojnosť s prácou spravodajcu a tieňových spravodajcov. Spoločne s nimi sa nám podarilo dosiahnuť správnu rovnováhu medzi jednotlivými politickými pozíciami. Táto správa vysiela dôrazný a jasný politický odkaz Európskej komisii a obsahuje dôležité usmernenia z hľadiska jej nadchádzajúceho prieskumu.
Dospeli sme k záveru, že súčasný systém funguje dobre a že si nevyžaduje radikálne zmeny. Zlepšenia, ktoré sme navrhli, neovplyvňujú súčasné zásady, na ktorých je založený systém, alebo lepšie povedané, neovplyvňujú zásadu vnútroštátneho delegovania právomocí a jej súkromný a dobrovoľný charakter. Napriek tomu je dôležité, aby pri vytváraní nových noriem zohrával aktívnejšiu úlohu a prispieval k nemu verejný záujem. Myslím si, že funkcia malých a stredných podnikov je v rámci procesu normalizácie dôležitá a podstatná.
Táto správa je iba začiatok. V nadchádzajúcich mesiacoch budeme naďalej pracovať na zaručení toho, aby európska normalizácia uspokojovala hospodárske a sociálne potreby Európy.
Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Rád by som svojmu kolegovi zablahoželal k vypracovaniu tejto dôležitej správy. Normalizácia je dôležitá predovšetkým na vybudovanie spoločného vnútorného trhu a zaručenie konkurencieschopnosti podnikov Európskej únie a jednotlivých členských štátov a na odstránenie obchodných prekážok. Podporujem iniciatívu Komisie zameranú na prípravu normalizačného balíka, ktorý bude, dúfajme, dostatočne komplexný a pomôže odstrániť existujúce nedostatky. Tie nám v súčasnosti bránia zaručiť bezpečnosť výrobkov a vytvárajú v jednotlivých členských štátoch rôzne úrovne ochrany spotrebiteľa. Stanovenie jednotných noriem na európskej úrovni je dôležité najmä v oblasti rýchlo sa rozvíjajúcich technológií a inovácií. Aby sme zaručili nielen konkurencieschopnosť Európskej únie, ale aj náležitú ochranu zdravia našich občanov a prístup bezpečných výrobkov na trh, je potrebné, aby vo všetkých členských štátoch platili a uplatňovali sa jednotné normy.
Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Európsky systém normalizácie je súčasťou medzinárodného systému, ktorý určuje jednotné, všeobecne užívané pravidlá a normy používané produkčnými odvetviami po celom svete.
Keďže vývoj v spoločnosti rozvíja poznanie, mení technológie, organizáciu a spôsob života, aj normalizácia ako špecifické odvetvie definovania všeobecne používaných pravidiel musí byť živá a vývoju otvorená činnosť. Ak chce mať Európska únia skutočne vzdelanostnú, inovatívnu ekonomiku, nemôže sa vyhnúť výrazne vyššej aktivite v oblasti vytvárania nových noriem, ktoré umožnia uvádzať na trh nové výdobytky vedy a techniky. Z tohto pohľadu je, myslím si, najvyšší čas, aby sa pristúpilo k aktualizácii mechanizmov európskej štandardizácie a normalizácie, založenej v súčasnosti najmä na národných tradíciách, národných pracoviskách. Tieto mechanizmy však v dnešnej dobe už musia byť jednoduchšie a efektívnejšie.
Csanád Szegedi (NI). – (HU) Dámy a páni, ako zástupcov strany Jobbik nás často nazývajú euroskeptikmi a s týmto prívlastkom v skutočnosti súhlasíme. Sme euroskeptici, ale neznamená to, že nepodporujeme spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ. Je zrejmé, že sme proti zásade Spojených štátov európskych a že podporujeme Európu národov. Normalizácia však predstavuje typickú oblasť, na ktorej sa dokážeme zhodnúť, ktorú môžeme podporiť. Vždy sa však tvrdí, že neustále protestujeme a všetko odmietame. Normalizácia je však otázka, ktorú by sme aj my chceli zjednodušiť a podporiť. Aj ja by som chcel požiadať všetky členské štáty, aby podporili normalizáciu, a kolegov poslancov, aby podporili túto správu pána Kožušníka. Na tejto téme sa zatiaľ zhodneme.
Elena Băsescu (PPE). – (RO) Prijatie európskych noriem môže výrazne prispieť k uľahčeniu prístupu MSP na jednotný trh a k upevneniu ich pozície na tomto trhu. Vzhľadom na to potrebujú MSP jednoduché a normalizované úverové produkty, čím sa uľahčí ich rýchle využívanie založené na minimálnom počte dokumentov a zjednodušenej finančnej analýze. Európsky systém normalizácie musí podnecovať a podporovať inovácie a tiež vytvoriť spoločný základ na komplexnejší prístup k normalizácii. Myslím si aj to, že by bolo užitočné pravidelne uplatňovať zásadu subsidiarity a proporcionality na európskej úrovni. Pomohlo by to upevniť základnú zásadu „najskôr myslieť v malom“ ako súčasť verejných politík pre MSP. V tejto súvislosti by som sa rada zmienila aj o tom, že v Rumunsku sa nedávno vydal výnos o uplatňovaní opatrení na podporu jednotného presadzovania právnych predpisov EÚ, ktorý harmonizuje podmienky predaja výrobkov.
Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Táto správa ďalej podporí Komisiu, aby dôkladne presadzovala harmonizáciu noriem na vnútornom trhu. Počas postupnej liberalizácie svetového obchodu nám poskytuje spôsob ochrany európskych občanov pred nekvalitnými a nebezpečnými výrobkami najmä z ázijských krajín. Ďakujem svojim kolegom z Komisie za podporu môjho návrhu, ktorý umožňuje vytvorenie noriem pre bezpečnú detskú obuv. Je najvyšší čas začať konať, pretože súčasná generácia detí má ortopedické chyby pre lacnú, avšak zdravotne nevyhovujúc čínsku obuv.
Je veľmi zarážajúce, že máme kvalitné európske právne predpisy pre bezpečné hračky, s ktorými dieťa prichádza do kontaktu len na krátky čas, nemáme však primerané normy pre topánky a prezuvky, ktoré majú deti na nohách celý deň. Dúfam, že Komisia zareaguje na túto výzvu, ktorá nie je prvá, a že prijme primerané opatrenia. Myslím si, že je škoda, že vyhrala priemyselná loby z Nemecka a Francúzska a že Európska únia nebude v medzinárodných normalizačných výboroch hovoriť jedným hlasom, ale dvadsiatimi siedmimi jazykmi.
Mitro Repo (S&D). – (FI) Vážený pán predsedajúci, chcem zablahoželať k vynikajúcej správe. Predstavuje dobrý základ pre ďalšiu prácu. Transparentnosť a demokracia sú v rámci normalizačného procesu najdôležitejšie, rovnako ako vyššia účasť slabších spoločenských subjektov, spotrebiteľov a organizácií zaoberajúcich sa ochranou životného prostredia. Nesmieme dovoliť, aby sa normalizácia jednoducho stala bojiskom pre veľké podniky.
Teší ma, že v správe sa zohľadňuje zásada primeraného zastúpenia, podľa ktorej musia byť primeraným spôsobom zahrnuté stanoviská všetkých zúčastnených strán. Dôležité je aj to, aby boli výraznejšie zastúpené aj spoločenské subjekty. Podľa môjho názoru by to bolo možné dosiahnuť udelením práva hlasovať v technických výboroch. Dôležité je tiež vyvinúť aj druhú líniu vytvárania noriem. Dúfam, že Komisia tomu bude venovať náležitú pozornosť.
Maria Damanaki, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som zablahoželať spravodajcovi ku komplexnej správe, ktorá bola všeobecne prijatá. Rada by som poďakovala aj váženým poslankyniam a poslancom, ktorí tu zostali aj v túto pokročilú hodinu, aby pomohli predsedajúcemu plniť jeho povinnosti a tiež predložili v rámci rozpravy niektoré veľmi konštruktívne príspevky a myšlienky.
Táto správa predstavuje cenný príspevok k rozprave, ktorú pred časom začala Európska komisia. Upozorňuje na budúcnosť systému normalizácie v Európe, ktorý je ústredným prvkom pri vytváraní vnútorného trhu, zvyšovaní konkurencieschopnosti európskych podnikov a dôležitým nástrojom na podporu inovácií.
Ako ste už uviedli, európska normalizácia sa bude musieť v priebehu nasledujúceho desaťročia prispôsobiť novým výzvam v oblasti energie, životného prostredia a spoločenským výzvam. Patria medzi ne vznik nových hospodárskych veľmocí, technologický rozvoj, zmena klímy, riadenie emisií oxidu uhličitého a zdroje obnoviteľnej energie. Toto sú niektoré z nových faktorov, ktorým musíme čeliť.
Súhlasíme s názorom spravodajcu, že môžeme budovať na existujúcom systéme. Predstavuje pevný základ pre ďalší rozvoj. Je tu však priestor na zlepšovanie. Správa obsahuje mnoho návrhov, ktoré sa týkajú zlepšenia systému v jeho súčasnom rámci. Komisia víta dôraz, ktorý sa kladie na význam zásady vnútroštátneho delegovania právomocí. Správa zároveň upozorňuje na negatívny dôsledok tejto zásady: existujúce nedostatky, pokiaľ ide o účasť spoločenských subjektov, ktoré zastupujú záujmy v oblasti zdravia a bezpečnosti, záujmy spotrebiteľov a záujmy v oblasti životného prostredia, v procese vytvárania noriem. Účasť spoločenských subjektov je mimoriadne dôležitá, pretože poskytuje systému dôležitý prvok legitímnosti a zodpovednosti a zlepšuje kvalitu konsenzu. Komisia preskúma praktické spôsoby zaručenia reálneho členstva v európskych organizáciách pre normalizáciu pre organizácie, ktoré zastupujú spoločenské subjekty, a spôsoby pomoci pri dosahovaní vyváženejšej účasti zúčastnených strán v procese vytvárania noriem.
Komisia súhlasí s názorom, že vzhľadom na ústrednú úlohu zásady vnútroštátneho delegovania právomocí v prípade organizácie CENELEC sú vnútroštátne orgány pre normalizáciu kľúčovými hráčmi v rámci modelu európskej normalizácie. Všetky vnútroštátne orgány pre normalizáciu preto musia byť schopné poskytnúť rozsiahly priestor na dosiahnutie konsenzu. V správe sa uvádzajú značné rozdiely medzi týmito orgánmi z hľadiska zdrojov, technických odborných znalostí a zapojenie zúčastnených strán do postupu normalizácie. V tejto súvislosti existuje v členských štátoch veľký priestor na zlepšenie.
Hoci by sa problém prístupu k normám nemal obmedzovať na cenu noriem, Komisia víta požiadavku, aby vnútroštátne orgány pre normalizáciu znížili náklady prostredníctvom osobitných sadzieb, prostredníctvom ponúkania súborov noriem za zníženú cenu a aby hľadali ďalšie možnosti zlepšenia prístupu k normám najmä pre MSP.
Európska normalizácia má obrovský potenciál na podporu právnych predpisov v rámci verejných politík. Oceňujeme, že v správe sa uznáva tento potenciál a zdôrazňuje sa potreba prechodu k novým oblastiam vypracúvania noriem, ako sú napríklad služby. Ako sa zdôrazňuje v správe, nový európsky model musí prispieť k európskym inováciám a k trvalo udržateľnému rozvoju.
Na záver by som chcela poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili na práci na tejto veľmi užitočnej a podnetnej správe.
Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.
Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 21. októbra 2010 o 12.00 hod.
19. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu