Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 20. októbra 2010 - Štrasburg

7. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

Návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie – rozpočtový rok 2011

  Nicole Sinclaire (NI). – Vážený pán predsedajúci, mám pre svojich kolegov poslancov nasledujúce pripomienky.

Dnes sme po prvýkrát od prijatia Lisabonskej zmluvy hlasovali o rozpočte. Všetci ste si zatlieskali a myslíte si, že ste vykonali kus dobrej práce, ale v skutočnosti je to tak, že kým krajiny v celej Európskej únii musia obmedzovať verejné služby a verejné rozpočty, vy ste svoj rozpočet chceli navýšiť.

Rozpočet na zábavu ste si zvýšili o 2 milióny EUR, čo je zvýšenie o 85 %. Je toto skutočne odkaz, ktorý chcete vyslať občanom Európy? Tiež ste schválili ustanovenia týkajúce sa materského príspevku, ktoré budú mať pre mojich voličov v Spojenom kráľovstve vážne dôsledky. Bude to stáť pracovné miesta a dotkne sa to verejných služieb. Dúfam, že ste dnes na seba hrdí. Toto nie je spôsob, ako riadiť Európu.

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, aby to bolo spravodlivé, vysvetlím, prečo som hlasovala za výsledok dosiahnutý v prípade správy pani Estrelovej.

  Predsedajúci. – Ale už to dlhšie nenaťahujme. Dali sme slovo dvom poslancom. Pokiaľ ide o ostatné vysvetlenia – je ich 61 a ešte nám zostáva 59 –, rozhodnite sa, či ich chcete podať písomne alebo zajtra po skončení hlasovania.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Paulo Rangel (A7-0279/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za revíziu rámcovej dohody, ktorá bude upravovať vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou v nadväznosti na Lisabonskú zmluvu, pretože som presvedčený, že táto revízia dáva vzťahu medzi Parlamentom a Komisiou väčšiu transparentnosť a dynamiku. Až do prijatia Lisabonskej zmluvy a právneho základu v zmysle článku 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zmluvy vyslovene nenabádali inštitúcie na uzatváranie medziinštitucionálnych zmlúv. Preto si myslím, že táto revízia rámcovej dohody odráža inštitucionálnu rovnováhu vytvorenú Lisabonskou zmluvou a konsoliduje pokrok dosiahnutý v rámci tejto novej zmluvy. Tento text preto predstavuje kompromis medzi týmito dvoma stranami a zabezpečuje súdržnejšie a rozumnejšie uplatňovanie Lisabonskej zmluvy.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Základným prvkom všetkých demokratických systémov je parlamentná kontrola krokov výkonnej moci a rovnako veľkú dôležitosť má sústredená vzájomná komunikácia medzi vládou a zástupcami občanov. Táto medziinštitucionálna dohoda medzi Parlamentom a Komisiou uspokojuje – pokiaľ je to v takom zložitom a neustále sa vyvíjajúcom systéme, akým je Európska únia, možné – niektoré požiadavky legitímne predložené Parlamentom vo vzťahu ku Komisii. Je preto dobré, že sa uľahčuje kontrola Komisie Parlamentom, pretože Komisia je technickou inštitúciou, ktorá nemôže byť politickým mozgom celého kontinentu a musí vysvetľovať podstatu, dôvody a metódy svojich krokov. Pozitívne je nepochybne aj to, že sa hľadajú spôsoby ešte väčšieho zapojenia Komisie do práce Parlamentu, zvlášť na plenárnych zasadnutiach, aby mohla reagovať na požiadavky zástupcov občanov Európskej únie a včas vysvetliť stanovisko Komisie k aktuálnym politickým, hospodárskym, spoločenským a medzinárodným otázkam. Isté je, že ak sa chce EÚ posunúť k demokratickej štruktúre odlišnej od tej dnešnej, vzťahy medzi Komisiou a Parlamentom sa budú musieť zlepšiť a prehĺbiť. Hlasovala som za správu pána Rangela.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Týmto návrhom sa dosiahla prvá konštruktívna rámcová dohoda. Zvýšené právomoci Európskeho parlamentu po prijatí Lisabonskej zmluvy sú veľmi dôležité z hľadiska ďalšej spolupráce s Európskou komisiou a z hľadiska budúcich vzťahov, pokiaľ ide o prijímanie ďalších dohôd. Takže tento dokument stanovuje ďalšie usmernenia pre spoluprácu medzi týmito dvoma inštitúciami. Európsky parlament a Komisia budú môcť rozvíjať úzky dialóg o pracovnom programe Komisie a medzinárodných dohodách. Parlament bude mať právo získať dôverné dokumenty. Parlament bude informovaný o napredovaní medzinárodných rokovaní a okrem toho bude môcť v týchto otázkach predkladať Komisii aj odborné návrhy. Rámcová dohoda takisto stanovuje komplexnú parlamentnú kontrolu posilnením ustanovení týkajúcich sa voľby predsedu Komisie a Komisie ako orgánu, jej zloženia, prípadných zmien v Komisii a jej reorganizácie. Parlament sa usiluje o lepšiu a transparentnejšiu spoluprácu s ostatnými inštitúciami. Vítam skutočnosť, že užšia spolupráca medzi týmito dvoma inštitúciami pomôže členským štátom čo najrýchlejšie a najúčinnejšie transponovať do vnútroštátneho práva právne predpisy Európskej únie.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Ústavná architektúra Európskej únie čím ďalej, tým viac nadobúda formu národného štátu. Popri úvahách o budúcnosti Únie, ktoré z toho vyplývajú, musíme priznať aj akceptovanie tejto podobnosti. V skutočnosti sa od toho odvíja – podľa mňa úplne správne – formovanie vzťahov medzi Komisiou a Parlamentom, a to spôsobom, ktorý sa v každom členskom štáte testuje a zdokonaľuje už desaťročia (ak nie storočia). Zvlášť treba oceniť úlohu Parlamentu v oblasti dohľadu a kladenia otázok, pretože to pomáha znižovať takzvaný demokratický deficit a sprehľadňuje to vzťah medzi občanmi a Komisiou.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Vítam úspech rokovaní a kompromisy dosiahnuté v tejto novej rámcovej dohode, piatej medziinštitucionálnej dohode medzi Parlamentom a Komisiou. Táto nová dohoda nepopierateľne znamená významný krok vpred z hľadiska vzťahov s Komisiou. Hoci dohodnutý kompromis nespĺňa všetko, čo chcel Parlament dosiahnuť, máme dohodu, ktorá zabezpečuje súdržnejšie a rozumnejšie uplatňovanie Lisabonskej zmluvy. Chcel by som vyzdvihnúť dôležitosť rokovaní o medziinštitucionálnom rozmere medzinárodných vzťahov EÚ, ktorých výsledok Parlamentu umožňuje byť včas a dobre informovaný, aby sa mohol ešte počas rokovacieho procesu vyjadrovať k medzinárodným dohodám. A napokon, čo sa týka povinnosti poskytovať informácie, chcel by som zdôrazniť, že významným opatrením, ktoré zaručuje úzky kontakt Parlamentu s občanmi, sa stáva včasná spolupráca s Parlamentom pri akejkoľvek legislatívnej iniciatívnej žiadosti vyplývajúcej z požiadavky občanov. Hlasujem preto za väčšinu návrhov v tejto správe.

  Robert Dušek (S&D), písomne. – (CS) Cieľom návrhu správy o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou je dosiahnutie inštitucionálnej rovnováhy medzi Parlamentom a Komisiou požadovanej v Lisabonskej zmluve. Hoci medziinštitucionálne dohody nemenia ustanovenia primárneho práva, v tomto prípade vyjasňujú vzťahy medzi orgánmi EÚ. Konečné znenie návrhu je podľa pána spravodajcu vyváženým kompromisom medzi postojmi a stanoviskami obidvoch inštitucionálnych strán, pričom najťažšie rokovania boli v oblasti medzinárodných vzťahov EÚ. Parlament by mal byť plne informovaný, aby bolo uľahčené udeľovanie jeho súhlasu a aby sme zase nemali nedostatok medzinárodných dohôd. Rokovania o nich sa už skončili.

Parlament získal Lisabonskou zmluvou nové právomoci na dokonalejšie a hlbšie monitorovanie transpozície právnych predpisov EÚ do vnútroštátneho práva a ich uplatňovania, čo veľmi vítam. Spoločné európske právne predpisy veľa neznamenajú, ak ich niektoré členské štáty neuplatňujú na vnútroštátnej úrovni. Súhlasím so znením správy a budem hlasovať za jej prijatie.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Medziinštitucionálne dohody v rámci Európskej únie sú kľúčové z hľadiska účinného monitorovania, kontroly a vyváženosti právomocí. Preto ma, po nevyhnutných úpravách zavedených Lisabonskou zmluvou, tešia zvýšené právomoci Parlamentu vo vzťahu ku Komisii. Tak ako je to vyjadrené v správe, znamená to väčšiu a účinnejšiu kontrolu návrhov Komisie, ako aj väčšiu transparentnosť v legislatívnom procese.

Ide teda o ďalší krok smerom k účinnému uplatňovaniu demokratickej moci a prispeje to k vytvoreniu Európy, ktorá je bližšie k svojim občanom. Okrem toho by som nemal zabudnúť upozorniť na rozsiahle rokovacie právomoci, ktoré tento návrh požadoval, zvlášť zo strany pána spravodajcu Rangela. Chcel by som mu pri tejto príležitosti zablahoželať.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vítam prijatie tejto správy a vynikajúcu prácu pána spravodajcu Rangela. Táto správa odráža inštitucionálnu rovnováhu vytvorenú Lisabonskou zmluvou a dáva tejto rovnováhe tvar, výsledkom čoho je jasné a dôležité zlepšenie vo vzťahoch s Komisiou. Návrh revidovanej rámcovej dohody o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou je piatou dohodou tohto druhu, ktorá má byť podpísaná medzi týmito dvoma inštitúciami. Z hľadiska legislatívneho procesu a plánovania treba vyzdvihnúť zmeny vychádzajúce z prístupu založeného na zásade lepšej tvorby právnych predpisov a oznámenie revízie medziinštitucionálnej dohody týkajúcej sa tejto oblasti spolu s novými nariadeniami týkajúcimi sa hodnotenia vplyvu uskutočneného Komisiou. Pokiaľ ide o medziinštitucionálny rozmer medzinárodných vzťahov EÚ, cieľom Parlamentu je právo byť informovaný, aby mohol vysloviť súhlas s plnou znalosťou faktov a aby sa predišlo jeho nesúhlasu s medzinárodnými dohodami po ukončení rokovaní. Chcel by som tiež vyzdvihnúť udelenie štatútu pozorovateľa na medzinárodných konferenciách poslancom Európskeho parlamentu, ktorí sa môžu teraz zúčastňovať na všetkých dôležitých stretnutiach. Táto úloha je kľúčová z hľadiska posilnenia demokratických právomocí Parlamentu, zvlášť počas rokovaní na významných medzinárodných konferenciách, ako sú konferencie Organizácie Spojených národov týkajúce sa zmeny klímy.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Minulú stredu sme hlasovali za revidovanú rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou, za revíziu, ktorá v rámci tejto dohody stanovuje nové právomoci Parlamentu vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy.

Tieto nové právomoci Európskeho parlamentu sú kľúčové a predstavujú radikálnu zmenu v európskom inštitucionálnom postupe. Posilnenie parlamentnej kontroly Komisie, schvaľovacia právomoc Parlamentu pri medzinárodných dohodách, zapojenie Parlamentu do pracovného programu Komisie a účasť Parlamentu na voľbe predsedu Európskej komisie predstavujú kľúčový vývoj v mnohých oblastiach v budovaní demokratickejšieho európskeho priestoru.

Za kľúčové považujem tiež dodatočné záruky, ktoré získavame v zmysle záväzkov informovať Parlament. Budeme mať lepší prístup k dôverným dokumentom týkajúcim sa medzinárodných dohôd a rokovaní. Európsky parlament musí byť a bude zapojený do týchto „medzinárodných postupov“. Takže táto dohoda stanovuje novú rovnováhu pre demokratickejší európsky priestor a je dobré, že je to všetko spísané v oficiálnej dohode.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Revidovaná rámcová dohoda, ktorá bola prijatá veľkou väčšinou, signalizuje nepopierateľný pokrok vo vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou.

Je už skutočne čas, aby sa inštitucionálna rovnováha zavedená Lisabonskou zmluvou začala dôkladne uplatňovať aj v praxi. Z kľúčových prvkov tejto revízie musíme osobitne uvítať rovnaké zaobchádzanie s Parlamentom a Radou, najmä pokiaľ ide o výmenu informácií a prístup k schôdzam. V tomto zmysle ma môžu len tešiť zavedené ustanovenia týkajúce sa rokovaní o medzinárodných dohodách. Ako môže vyjadriť Parlament plný súhlas pri plnej znalosti faktov, ak nie je informovaný počas celého priebehu rokovaní?

Poslanci Európskeho parlamentu sú skutočne odhodlaní v plnej miere uplatniť právomoci, ktoré majú k dispozícii od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Dôkazom toho bolo zamietnutie dohody SWIFT vo februári. Jedna vec je istá – budeme musieť zostať ostražití, aby sme tento nový inštitucionálny proces zachovali.

  Peter Jahr (PPE), písomne. – (DE) Lisabonská zmluva udeľuje Európskemu parlamentu veľké množstvo nových spolurozhodovacích právomocí. V neposlednom rade by to malo viesť k prehĺbeniu demokracie v Európskej únii a zvýšeniu zapojenia európskych občanov.

Kodifikovaním a realizáciou týchto práv zohľadňuje nová rámcová dohoda tieto nároky a novú rovnováhu medzi Komisiou a Parlamentom. To treba jednoznačne uvítať, pretože Parlament si teraz bude môcť lepšie plniť úlohu zástupcu občanov EÚ. Je teraz na nás, aby sme tieto nové práva zodpovedne využili.

  David Martin (S&D), písomne. – Ide o pozitívny rámec pre vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou, ktorý je pre Parlament veľkým úspechom. Zvlášť vítam uznanie „rovnakého postavenia“ Rady a Parlamentu a to, čo z toho vyplýva pre prístup Parlamentu k dôverným dokumentom, jeho právo byť informovaný o stretnutiach Komisie s národnými odborníkmi a jeho účasť na medzinárodných konferenciách. Tiež ma teší, že Parlament bude zohrávať dôležitú úlohu v plánovaní legislatívneho programu a bude mať veľa príležitostí diskutovať a vyjadrovať sa k týmto otázkam s Komisiou na plenárnych zasadnutiach a vo výboroch.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou sa prijatím Lisabonskej zmluvy značne zmenili, pričom Parlament získal väčšie právomoci v rôznych záležitostiach, najmä v záležitostiach, ktoré sa týkajú riadneho legislatívneho postupu a rozpočtových otázok, ako aj silnejšiu úlohu, pokiaľ ide o zahraničnú politiku EÚ. Tieto zmeny znamenajú, že Európska verejnosť zohráva teraz novú úlohu vo vzťahu k rozhodovaciemu procesu na úrovni EÚ. Je preto potrebné a vhodné revidovať rámcovú dohodu, ktorá upravuje vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Plne súhlasím so správou pána Rangela. Doteraz Európska komisia v mnohých prípadoch nebrala uznesenia Európskeho parlamentu na vedomie. Pokladám to za neprijateľné. Doteraz nebolo napríklad uplatnené uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2004, v ktorom Európsky parlament odporúča, aby Lotyšská republika udelila osobám bez občianstva právo hlasovať v komunálnych voľbách a zjednodušila proces naturalizácie pre starších ľudí. Rád by som vedel, prečo príslušní európski komisári ešte stále neadresovali lotyšskej vláde príslušné otázky. Prečo sa toto uznesenie Európskeho parlamentu ignoruje? Výsledkom podpísania novej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou bude možno práve to, že Európsky parlament zaujme k takémuto druhu nečinnosti zo strany Komisie patričné stanovisko a ľudia, ktorí si nevykonávajú náležite svoju prácu, budú pri najbližšej príležitosti z Komisie vylúčení.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Srdečne vítam vypracovanie správy o revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou. Takisto vítam jej prijatie na plenárnom zasadnutí, ku ktorému som prispela, ako zásadný rámec pre ďalšiu demokratizáciu Európskej únie prostredníctvom rozdelenia právomocí medzi Komisiou a Parlamentom, ktoré lepšie zohľadňuje ich príslušné schopnosti.

Táto rámcová dohoda je osobitne dôležitá, pretože je prvá od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá udelila Parlamentu väčšie právomoci najmä na legislatívnej úrovni.

Som presvedčená, že táto nová rámcová dohoda robí z Parlamentu aktívnejšieho partnera pri budovaní európskeho projektu, pretože môže širšie, účinnejšie a zodpovednejšie uplatňovať svoje právomoci.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Napriek významným opatreniam týkajúcim sa úlohy minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe, ktoré sú navrhované v uznesení pani Figueiredovej, mi je ľúto, že väčšina poslancov Európskeho parlamentu nebola viac ambiciózna. Ako socialista som pevne presvedčený, že pre účinné riešenie chudoby, ktorou trpí 17 % európskeho obyvateľstva, je rámcová smernica nevyhnutná.

Táto rámcová smernica, ktorú navrhuje môj kolega pán Frédéric Daerden, by stanovila zásadu vhodného minimálneho príjmu v Európe stanoveného na základe kritérií, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty a v súlade s vnútroštátnymi postupmi v oblasti kolektívneho vyjednávania a s vnútroštátnym právom. Je našou povinnosťou byť ambicióznymi s cieľom vybudovať sociálnejšiu Európu.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Až do prijatia Lisabonskej zmluvy a nového právneho základu v zmysle článku 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré by inštitúcie Európskej únie výslovne nabádali na uzatváranie medziinštitucionálnych dohôd. Tieto dohody nesmú meniť ustanovenia primárneho práva, často ich však objasňujú.

Som presvedčený, že tento návrh presne odráža inštitucionálnu rovnováhu zavedenú Lisabonskou zmluvou. Dávam dohode svoj súhlas, pretože predstavuje jasné a významné zlepšenie vo vzťahoch s Komisiou. Ako pri všetkých dohodách sa konečný text usiluje o kompromis medzi oboma zúčastnenými stranami, v prípade tejto dohody však konečný kompromis možno považovať za vyvážený úsudok a odôvodnené a dôsledné uplatnenie Lisabonskej zmluvy.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa pána Rangela vyzdvihuje najdôležitejšie prínosy pre Európsky parlament obsiahnuté v revidovanej rámcovej dohode v nasledujúcich oblastiach.

V bode „Legislatívny postup a plánovanie: vzájomná spolupráca“ zahrnuje lepšie zapojenie Parlamentu, preskúmanie všetkých neprerokovaných návrhov na začiatku nového funkčného obdobia Komisie pri náležitom zohľadnení názorov vyjadrených Parlamentom a záväzok Komisie podávať správy o konkrétnych opatreniach prijatých v nadväznosti na každú legislatívnu iniciatívnu žiadosť podľa článku 225 ZFEÚ.

V bode „Kontrolné právomoci Parlamentu“ zahrnuje nové pravidlá účasti komisárov na volebných kampaniach, povinnosť Komisie požiadať Parlament o stanovisko, ak má v úmysle revidovať Kódex správania a povinnosť kandidátov na posty výkonných riaditeľov zúčastniť sa na vypočutí v príslušných parlamentných výboroch.

Takisto stanovuje povinnosť poskytovať informácie a požiadavku na prítomnosť Komisie v Parlamente.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy získali Európska komisia a Európsky parlament nové práva. Návrh pozmeneného a doplneného textu rámcovej dohody je vyjadrením účinnejšieho uplatňovania zmien vyplývajúcich zo zmluvy na základe vzťahov medzi týmito dvoma inštitúciami. Zavádza pozitívne zmeny, pokiaľ ide o legislatívny postup, parlamentnú kontrolu a povinnosť poskytovať informácie. Predstavuje významný pokrok vo vzťahoch s Komisiou a je významným krokom smerom k užšej spolupráci. Výmena informácií a konštruktívny dialóg nám umožnia dosiahnuť účinnejšie a transparentnejšie výsledky, čo je kľúčovou otázkou z hľadiska občanov EÚ, ktorých záujmy zastupujeme. Preto pokladám za dôležité, že sa v zmluve kladie dôraz na účasť členov Komisie na plenárnych zasadnutiach a iných stretnutiach súvisiacich s činnosťami Parlamentu. Osobitne ma teší to, že sa Komisia zaviazala k úzkej spolupráci s Parlamentom pri návrhoch na legislatívne iniciatívy predkladaných občanmi už v počiatočnej fáze.

Vďaka tomu môžeme byť v Parlamente bližšie k našim občanom, čo posilní našu demokraciu. Aby sme však mohli účinne spolupracovať v záujme občanov EÚ, mala by Komisia poslancom Európskeho parlamentu udeliť štatút pozorovateľa na všetkých medzinárodných konferenciách a tam, kde je to možné, uľahčiť našu prítomnosť na iných významných stretnutiach v ešte väčšej miere, ako aj informovať Parlament o rokovacích pozíciách prijatých Komisiou na takýchto stretnutiach a konferenciách.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Hlasovala som za správu pána Rangela A7-279/2010. Zásadne však nesúhlasím s konštatovaním pána spravodajcu, že „Lisabonská zmluva významne posilňuje demokraciu v EÚ a občanom Únie – predovšetkým prostredníctvom Parlamentu – poskytuje väčšie právomoci v oblasti kontroly Komisie”.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Táto nová rámcová dohoda o vzťahoch môže viesť ku konsolidácii pokroku dosiahnutého v rámci Lisabonskej zmluvy, čo by mohlo predstavovať významný zlom. Zvlášť dôležité sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými sa zlepšujú právne postupy a posilňuje parlamentná kontrola. Súhlasím so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré prispievajú k zlepšeniu výmeny informácií a podpore účinnosti vzťahov medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Je dôležité zabezpečiť, aby sa toto inštitucionálne partnerstvo spájalo s čo najmenšou byrokraciou. Nová rámcová dohoda o vzťahoch upravuje „osobitné partnerstvo“ medzi Parlamentom a Európskou komisiou. Nesmieme zabúdať, že najdôležitejším partnerstvom zo všetkých je partnerstvo medzi Európskou úniou a jej občanmi. Európska únia sa musí viac usilovať, aby našla spoločnú reč so svojimi občanmi a dokázala svoju dôležitosť v ich každodenných životoch.

Pán spravodajca správne skonštatoval, že táto dohoda predstavuje „novú medziinštitucionálnu rovnováhu”, t. j. zdravý kompromis. Sú však určité otázky, o ktorých Európska únia nemôže vyjednávať – základné ľudské práva a slobody. Väčšie právomoci znamenajú viac zodpovednosti. Jedna vec je hovoriť o spoločných hodnotách, ale uplatňovanie a bránenie týchto hodnôt je iná záležitosť. Ak sa to nedosiahne, jednotlivé zložky inštitucionálneho systému Európskej únie nebudú schopné plne uplatniť svoj potenciál. Aby mohla byť Európska únia súdržnou silou, musí mať dôveryhodnosť.

Správa: Paulo Rangel (A7-0278/2010)

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Po prijatí revízie rámcovej dohody o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou je teraz prirodzeným krokom prispôsobenie rokovacieho poriadku Parlamentu uvedenej rámcovej dohode. Preto hlasujem za túto správu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Súhlasím s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi k rokovaciemu poriadku Parlamentu s cieľom prispôsobiť ho revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou. Vzhľadom na otvorenosť Komisie v zmysle poskytovania väčšieho množstva informácií poslancom Európskeho parlamentu sa počíta s tým, že poslanci Európskeho parlamentu musia dodržiavať pravidlá Parlamentu týkajúce sa zaobchádzania s dôvernými informáciami. Otvorenosť Komisie v zmysle poskytovania väčšieho množstva informácií poslancom Európskeho parlamentu si vyžaduje, aby predsedovia a spravodajcovia gestorského výboru a v prípade potreby pridružených výborov spoločne prijali náležité kroky s cieľom zabezpečiť, aby Parlament dostával bezodkladne, pravidelne a v plnom rozsahu, a ak je to potrebné dôverne, informácie v každom štádiu rokovaní a uzatváraní medzinárodných dohôd vrátane návrhov a definitívne prijatých textov smerníc, o ktorých sa rokuje.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou sa prijatím Lisabonskej zmluvy značne zmenili, pričom Parlament získal väčšie právomoci v rôznych záležitostiach, najmä v záležitostiach, ktoré sa týkajú riadneho legislatívneho postupu a rozpočtových otázok, ako aj silnejšiu úlohu, pokiaľ ide o zahraničnú politiku EÚ. Tieto zmeny znamenajú, že Európska verejnosť zohráva teraz novú úlohu vo vzťahu k rozhodovaciemu procesu na úrovni EÚ. Je preto nevyhnutné a vhodné prispôsobiť rokovací poriadok revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Prispôsobenie rokovacieho poriadku Parlamentu revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou prirodzene nadväzuje na revíziu rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou a umožňuje okamžité prijatie rámcovej dohody, aby sa mohla čo najskôr uviesť do platnosti, tak ako sa požaduje, a aby bolo týmto spôsobom zabezpečené jej uplatňovanie. Motivácia a súlad týchto dvoch správ sú dôvodom, prečo som hlasovala aj za druhú správu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa pána Rangela vyzdvihuje najdôležitejšie prínosy pre Európsky parlament obsiahnuté v revidovanej rámcovej dohode v nasledujúcich oblastiach:

V bode „Legislatívny postup a plánovanie: vzájomná spolupráca“ zahrnuje lepšie zapojenie Parlamentu, preskúmanie všetkých neprerokovaných návrhov na začiatku nového funkčného obdobia Komisie pri náležitom zohľadnení názorov vyjadrených Parlamentom a záväzok Komisie podávať správy o konkrétnych opatreniach prijatých v nadväznosti na každú legislatívnu iniciatívnu žiadosť podľa článku 225 ZFEÚ.

V bode „Kontrolné právomoci Parlamentu“ zahrnuje nové pravidlá účasti komisárov na volebných kampaniach, povinnosť Komisie požiadať Parlament o stanovisko, ak má v úmysle revidovať Kódex správania a povinnosť kandidátov na posty výkonných riaditeľov zúčastniť sa na vypočutí v príslušných parlamentných výboroch.

Takisto stanovuje povinnosť poskytovať informácie a požiadavku na prítomnosť Komisie v Parlamente.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Hlasovala som za správu pána Rangela A7-0278/2010. Zásadne však nesúhlasím s konštatovaním pána spravodajcu, že „Lisabonská zmluva významne posilňuje demokraciu v EÚ a občanom Únie – predovšetkým prostredníctvom Parlamentu – poskytuje väčšie právomoci v oblasti kontroly Komisie”.

Správy: Paulo Rangel (A7-0279/2010), (A7-0278/2010)

  Bairbre de Brún a Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL), písomne. – Hlasovala som za správy pána Rangela A7-0278/2010 a A7-0279/2010. Zásadne však nesúhlasím s konštatovaním pána spravodajcu, že „Lisabonská zmluva významne posilňuje demokraciu v EÚ a občanom Únie – predovšetkým prostredníctvom Parlamentu – poskytuje väčšie právomoci v oblasti kontroly Komisie”.

  Joe Higgins (GUE/NGL), písomne. – Zdržal som sa hlasovania o správach pána Rangela A7-0278/2010 a A7-0279/2010. Napriek tomu, že podporujem mnohé opatrenia uvádzané v správach, akým je posilnenie úlohy Parlamentu pri vypracovávaní kódexu správania pre komisárov a pri medzinárodných rokovaniach, zásadne nesúhlasím s konštatovaním pána spravodajcu, že „Lisabonská zmluva významne posilňuje demokraciu v EÚ a občanom Únie – predovšetkým prostredníctvom Parlamentu – poskytuje väčšie právomoci v oblasti kontroly Komisie”.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. – Hlasovala som za správy pána Rangela A7-0278/2010 a A7-0279/2010. Zásadne však nesúhlasím s konštatovaním pána spravodajcu, že Lisabonská zmluva významne posilňuje demokraciu v EÚ a občanom Únie – predovšetkým prostredníctvom Parlamentu – poskytuje väčšie právomoci v oblasti kontroly Komisie.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Pán Rangel predkladá veľmi dôležité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku Európskeho parlamentu. Je možné že práve vďaka týmto úpravám rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu sa rýchlejšie vyriešia problémy, o ktorých diskutujeme. Zvlášť by som si želal, aby sa v členských štátoch vykonávali rozhodnutia a odporúčania Európskeho parlamentu. Až vtedy, keď si urobíme poriadok vo vlastnom dome, budú mať odporúčania EÚ tretím krajinám oveľa väčšiu váhu. Stále neboli napríklad vykonané opatrenia z uznesenia Európskeho parlamentu z 11. marca 2004 o situácii osôb bez občianstva v Lotyšsku. Dúfam, že revidovaný rokovací poriadok Európskeho parlamentu pomôže inštitúciám EÚ vytvoriť si jasný obraz o porušovaní základných ľudských práv, ku ktorému dochádza v Lotyšsku.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Touto dohodou sa Parlament „vylepšil“ a posilnil a došlo aj k posilneniu demokratizácie Európskej únie. Prijatie tejto správy je jasným signálom želania konsolidovať zásadu deľby moci. Rámcová dohoda je veľmi dôležitá, pretože definuje vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou v čase, keď Parlament získal väčšie právomoci najmä v oblasti legislatívneho procesu, čím sa dostal na rovnakú úroveň ako Rada. Ďalšie právne predpisy zamerané na vymedzenie a lepšie definovanie niektorých otázok boli v skutočnosti potrebné aj bez ohľadu na dodatkové a aplikačné zmluvy a protokoly. Zvlášť chvályhodná je skutočnosť, že rámcová dohoda vyjasňuje otázky súvisiace s politickou zodpovednosťou obidvoch inštitúcií, obehom informácií, vonkajšími vzťahmi, rozširovaním a medzinárodnými dohodami, plnením rozpočtu, politickým a legislatívnym programom Komisie a Európskej únie a viacročným programom Európskej únie, legislatívnymi právomocami Komisie a uplatňovaním jej osobitných právomocí, monitorovaním uplatňovania právnych predpisov EÚ a zapojením Komisie do práce Parlamentu.

Správa: Ingeborg Gräßle, Crescenzio Rivellini (A7-0263/2010)

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Hlasoval som za toto nariadenie. Zahŕňa technické, finančné a administratívne podrobnosti a objasňuje medziinštitucionálne vzťahy, ktoré táto európska služba a jej štruktúry potrebujú. Naším želaním bolo a stále je, aby bola EÚ silným a uznávaným hráčom v zahraničnej politike. Aby sme to dosiahli, potrebujeme tiež pravidlá a európske nariadenia prispôsobené tejto úlohe.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Keď bola zriadená Európska služba pre vonkajšiu činnosť, bolo potrebné zmeniť a doplniť rozpočtové pravidlá s cieľom zlepšiť kontrolu a sledovanie uplatňovania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).

Správa pani Gräßleovej a pána Rivelliniho zvyšuje rozpočtovú a finančnú zodpovednosť, zlepšuje transparentnosť a podporuje účinnosť ESVČ. Navrhované zlepšenia prispejú k vytvoreniu kultúry finančnej integrity potrebnej z hľadiska podpory dôvery v riadne fungovanie ESVČ.

Tiež vítam časti správy, ktoré požadujú, aby bola Parlamentu udelená významná kontrolná právomoc. Preto súhlasím s požiadavkou spravodajcov, aby mohol Parlament plne vykonávať svoje práva týkajúce sa udeľovania absolutória a aby vedúci delegácií predkladali Výboru pre kontrolu rozpočtu správy o plnení rozpočtu.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasujem za väčšinu opatrení navrhovaných v tejto správe, ktorých cieľom je dať Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) kultúru finančnej integrity potrebnú na vytvorenie dôvery v hladké a nespochybniteľné fungovanie ESVČ v budúcnosti. Vďaka rôznym skúsenostiam zamestnancov sa ESVČ stane zmesou rôznych podnikových kultúr a postupne si vytvorí vlastnú kultúru. Pri definovaní štruktúry novej služby je potrebné vytvoriť jej finančné pravidlá a zabezpečiť maximálne záruky od začiatku tak, aby sa finančná bezúhonnosť stala neoddeliteľnou súčasťou podnikovej kultúry ESVČ. Chcel by som ešte zdôrazniť, že aby sa zabezpečila demokratická kontrola a zlepšila dôvera európskych občanov v ich európske inštitúcie, Parlamentu by malo byť každoročne predložené vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa vnútorných riadiacich a kontrolných systémov zavedených v rámci delegácií Únie.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) má teraz plné predpoklady stať sa akcieschopným diplomatickým zborom. Parlament dosiahol, že 60 % zamestnancov príde z iných európskych inštitúcií, čo zaistí určitý stupeň nezávislosti od členských štátov. Bola zavedená zásada geografickej vyváženosti, aby sa zaručila náležitá a významná prítomnosť štátnych príslušníkov všetkých členských štátov.

Týmto hlasovaním sa posilnila úloha Parlamentu. Výbor pre zahraničné veci si naozaj vypočuje vedúcich delegácií Európskej únie menovaných v „strategicky dôležitých“ regiónoch. Okrem toho bude mať Parlament právo kontrolovať používanie rozpočtu ESVČ a jej zamestnanci budú musieť absolvovať špecifické vzdelávacie kurzy o rozpočtovom hospodárení.

  Philippe de Villiers (EFD), písomne. – (FR) Európsky parlament bol požiadaný o vyjadrenie stanoviska k návrhu nariadenia predloženému pani Ingeborg Gräßleovou a pánom Crescenziom Rivellinim, ktorý sa týka vytvorenia všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť.

Je nemožné podporiť vytvorenie budúcej európskej diplomatickej služby, ktorá bude pod administratívnou, rozpočtovou a politickou kontrolou Komisie. Francúzsko, ktoré sa môže pochváliť najstaršou diplomatickou službou na svete, bude znovu raz musieť diplomatické výsady odovzdať Európskej únii, ktorej občanom je úplne ľahostajné, aké pozície prijíma.

Táto diplomatická služba, ktorú Komisia tak nadšene požadovala, bude znamenať úplné vzdanie sa národných tradícií. Úradníci ESVČ nebudú môcť prijímať pokyny od členských štátov a budú musieť pracovať pre „väčšie“ dobro Európskej únie, čo v skutočnosti znamená len samotných eurokratov.

  Diane Dodds (NI), písomne. – Vážený pán predsedajúci, vždy som bola proti vytvoreniu ESVČ – nič by nemohlo zmeniť môj názor na ňu. Sú mi však známe ubezpečenia, ktoré dala EÚ počas svojej presvedčovacej kampane, keď získavala podporu pre ESVČ.

Hovorilo sa, že ESVČ bude rozpočtovo neutrálna. Kde sa však dnes nachádzame? Rozpočtová neutralita je teraz len ďalším sľubom EÚ vejúcim vo vetre. Doteraz sme plánovaný rozpočet prekročili už o 34 miliónov v dôsledku požiadaviek na viac zamestnancov a ďalších počiatočných nákladov a ESVČ pritom ešte ani nefunguje!

ESVČ predstavuje ďalší príklad mrhania peniazmi daňových poplatníkov na službu, ktorú moji voliči nechcú, ale ktorá im bola nanútená byrokratmi, ktorí sa snažia obrať národné vlády o viac a viac moci a previesť ju na EÚ. Takáto byrokracia je neprijateľná a v týchto časoch hospodárskej krízy ju treba obmedzovať, nie prehlbovať.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Cieľom návrhu nariadenia je zmena a doplnenie rozpočtových pravidiel, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Spoločenstiev z dôvodu inštitucionalizácie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vyplývajúcej z prijatia Lisabonskej zmluvy členskými štátmi. Tomuto novému subjektu chýba rozpočtový rámec, preto je potrebná táto zmena a doplnenie. Premena ESVČ na inštitúciu jej umožňuje mať rozpočtovú autonómiu a dáva jej právomoc spravovať svoje vlastné administratívne výdavky podliehajúce absolutóriu Parlamentu.

Dúfam, že ESVČ bude svoje činnosti vykonávať kompetentne, účinne, komplementárne a predovšetkým nekonkurenčne voči diplomatickým zastupiteľstvám členských štátov. V tejto záležitosti Komisia vyhlásila, že chce zabezpečiť, aby mohla ESVČ plniť úlohu jednotnej vonkajšej činnosti bez toho, aby to viedlo k oslabeniu zdravého rozpočtového hospodárenia, zodpovednosti a ochrany finančných záujmov Únie. Dúfam, že sa to podarí.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) sa v budúcnosti stane hovorcom zahraničnej politiky Európskej únie. V tejto službe nájdu naše rozdielne stanoviská spoločný hlas – ktorý bude vysielať jasný odkaz – a je dôležité podporiť ju. Účinné fungovanie ESVČ si vyžaduje účinnú finančnú kontrolu. Najlepšiu kontrolu možno zabezpečiť len vtedy, ak bude ESVČ súčasťou Komisie. Jasné rozdelenie práv a povinností jej umožní fungovať bez problémov. Podporujem úspešnú správu pani Gräßleovej a pána Rivelliniho a hlasovala som, samozrejme, za tento konštruktívny príspevok Európskeho parlamentu.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Gräßleovej a pána Rivelliniho, ktorou sa zavádzajú rozpočtové pravidlá vzťahujúce sa na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, pokiaľ ide o Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), lebo sa domnievam, že podpora finančnej integrity je dôležitá z hľadiska zabezpečenia správneho a transparentného fungovania Európskych inštitúcií. Vytvorenie tejto novej diplomatickej služby v súlade s Lisabonskou zmluvou predstavuje veľký krok pre Európsku úniu, ktorá môže mať v konečnom dôsledku osoh z jednotného diplomatického orgánu, ktorého úlohou je uľahčovanie činností zameraných na dosiahnutie väčšej súdržnosti, bezpečnosti a účinnosti vonkajších vzťahov Únie. Na záver treba ešte zdôrazniť, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude hospodáriť s vlastným rozpočtom na administratívu a bude mať zodpovednosť za určité časti prevádzkového rozpočtu, ktoré budú v jej právomoci.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Nová Európska služba pre vonkajšiu činnosť vytvorená po prijatí Lisabonskej zmluvy potrebuje rozpočet, aby mohla vykonávať svoje činnosti a dosiahnuť ciele stanovené v zmluve. Vzhľadom na to je potrebné zmeniť a doplniť určité ustanovenia v príslušnom nariadení o rozpočtových pravidlách, aby sa zohľadnili zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som proti tomuto legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu, pretože vytvorenie služby, ktorú chcú financovať, predstavuje ďalší krok smerom k militarizácii zahraničnej politiky Európskej únie. Okrem môjho nesúhlasu s touto militaristickou filozofiou zahraničných vzťahov je dôvodom môjho hlasovania proti uzneseniu to, že počas celého procesu vytvárania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) sa neuplatňovali najzákladnejšie zásady transparentnosti a demokracie. Organizácia a financovanie tejto služby nepočítajú s nevyhnutnou prísnou kontrolou prijímania zamestnancov a financovania Európskym parlamentom, čo znamená, že ESVČ má znepokojujúci deficit demokracie a transparentnosti. Vôbec preto neprekvapuje, že navrhovaná štruktúra ESVČ odsúva Európsky parlament do druhoradej, nedôležitej pozície v zahraničnej politike EÚ, čo naša skupina a ja zásadne odmietame. Z tohto dôvodu som hlasoval proti uzneseniu. Nemôžem súhlasiť s navrhovanými rozpočtami pre tento druh služby s takýmito militaristickými tendenciami.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Okrem toho, že vytvorením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vzniknú duplicitné štruktúry, márnotratným a byrokratickým spôsobom typickým pre EÚ sa závratne zvýšia aj náklady na personál. Z 1 643 pracovných miest, s ktorými ESVČ 1. decembra začne, je 50 miest, verte či nie, miestami generálnych riaditeľov, pričom počas počiatočných štádií bude jednému generálnemu riaditeľovi podliehať len o niečo viac ako 30 pracovníkov. Po dosiahnutí konečnej štruktúry ich nebude ani 80. Uvedení generálni riaditelia budú v priemere zarábať 17 000 EUR mesačne. Pod týmito generálnymi riaditeľmi sa nachádza ďalšia úroveň, v ktorej je 224 riaditeľov a 235 vedúcich oddelení. Okrem toho stále čakáme na definovanie konkrétnych úloh a cieľov pre zamestnancov ESVČ. Chceme, aby mala EÚ vo svete silný hlas, ale to si iste nevyžaduje nafúknutý administratívny aparát, ktorý bude občanov EÚ stáť miliardy v dôsledku duplicity štruktúr a zamestnancov, ktorí sa budú tešiť veľmi lukratívnemu zdroju príjmov. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Pri rokovaniach so zástupcami Európskej rady a Komisie sa Parlamentu a predovšetkým vyjednávačom zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov podarilo zabezpečiť transparentnejšie využívanie novej diplomatickej služby EÚ. Parlament bude každoročne schvaľovať absolutórium za plnenie jej rozpočtu a Komisia bude musieť poslancom Európskeho parlamentu pravidelne poskytovať podrobné informácie o jej výdavkoch. Hlasoval som za túto správu, pretože sa v nej zdôrazňuje, že sa pri zamestnávaní občanov členských štátov EÚ zaistí väčšie geografické pokrytie, ako aj zmysluplné zastúpenie pre občanov všetkých členských štátov.

Súhlasím so spravodajcami, že naším cieľom musí byť zabezpečenie toho, aby sa zamestnanci vyberali podľa schopností a aby sa dbalo aj na rodovú rovnosť. Je dôležité, aby sa Európska služba pre vonkajšiu činnosť, ktorá má začať fungovať 1. decembra, rýchlo stala účinnou inštitúciou a aby stelesňovala predovšetkým záujmy EÚ a, kde je to potrebné, národné záujmy.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude hospodáriť s vlastným rozpočtom na administratívu a bude zaň zodpovedná. Pri zriaďovaní novej služby a najmä pri zostavovaní jej rozpočtových pravidiel je skutočne potrebné hneď od začiatku zabezpečiť príslušné hospodárske záruky.

Preto je v záujme zabezpečenia finančnej bezúhonnosti rôznych útvarov zodpovedných za dohľad nad finančnými otázkami potrebné vytvoriť predpoklady na ich hladkú súčinnosť, a to najmä v rámci delegácií EÚ. Dúfame, že posilnením takýchto opatrení sa zvýši dôvera európskych občanov v európske inštitúcie. Cieľom štrukturálnych zlepšení predložených v tomto návrhu je preto dosiahnutie finančnej integrity potrebnej na vytvorenie dôvery v hladké a nespochybniteľné fungovanie ESVČ.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Bola to ťažká cesta, ale vďaka úsiliu Parlamentu má teraz Služba pre vonkajšiu činnosť EÚ potenciál byť hnacou silou účinnejšej a legitímnejšej zahraničnej politiky EÚ. Teší nás, že boli do veľkej miery zohľadnené hlavné obavy zelených – ako sú vyvážené zastúpenie žien a mužov a školenia zamerané na vytvorenie „ducha súdržnosti“ – a že Parlament bude môcť vykonávať väčšiu demokratickú kontrolu fungovania ESVČ, a to najmä prostredníctvom zavádzania samostatných rozpočtových riadkov pre najdôležitejšie zahraničné činnosti EÚ. Európskemu parlamentu sa okrem toho podarilo zachovať metódu Spoločenstva a, vďaka tlaku zelených, rozvojové priority.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Aby bolo možné účinnejšie zastupovať záujmy európskych štátov na medzinárodnej scéne, musia sa zahraničnopolitické kroky najskôr prediskutovať a potom podať vonkajšiemu svetu jedným hlasom. V súčasnosti sa vyvíjajú snahy, prostredníctvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), o zlúčenie zahraničnopolitických nástrojov Únie do súvislého rámca – existujúce zdroje sa zlučujú a doplňujú o nové zdroje. Vzhľadom na novú povahu tejto štruktúry treba uplatniť ambiciózne ustanovenia v oblasti transparentnosti a rozpočtovej a finančnej zodpovednosti. Keďže rozpočtové právomoci Parlamentu zahrnujú ESVČ, musí sa tento útvar začleniť do štruktúry Komisie. Inak nebude v zmysle zmlúv možné udeliť absolutórium. Rozpočtovým orgánom sa predkladajú aj výročné správy o činnosti.

Správa: Bernhard Rapkay (A7-0288/010)

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Aj ja si myslím, tak ako kolegovia poslanci, že ESVČ musí mať autonómiu v rámci služobného poriadku európskych úradníkov. Podporujem ustanovenie, v ktorom sa hovorí, že úradníci EÚ a dočasní zamestnanci pochádzajúci z diplomatických služieb členských štátov by mali mať rovnaké práva a mali by byť oprávnení uchádzať sa o nové funkcie. Dúfam, že nábor na čo najširšom geografickom základe, čím mám na mysli nové členské štáty, sa stane realitou.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Európska služba pre vonkajšiu činnosť je kľúčovým nástrojom EÚ, ktorá je otvorenejšia svetu a viac schopná nadväzovať užitočné kontakty s mnohými rôznymi regiónmi. Aby mohol tento útvar fungovať, je dôležité stanoviť jeho úradníkom náležité úlohy a vyjasniť ich status, ako aj status dočasných zamestnancov z diplomatických služieb členských štátov. Táto zmena a doplnenie Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov týchto Spoločenstiev preto ukazuje, že je plne opodstatnená. Dúfam, že služba bude úzko spolupracovať s diplomatickými službami členských štátov a pôsobiť ako pozitívny faktor zvyšujúci ich výkonnosť. Dúfam, že sa v rámci hlavných priorít európskej politiky nebude zanedbávať ich vonkajší prvok a že počas svojho pôsobenia nebude služba zanedbávať kľúčovú úlohu európskych jazykov vo všeobecnej komunikácii, ani úlohu svetových európskych jazykov, ktoré sú najvhodnejšie na nadväzovanie priamej komunikácie s mnohými časťami sveta.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Európska služba pre vonkajšiu činnosť je teraz neoddeliteľnou súčasťou európskej administratívy: podľa ustanovení článku 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je otvorená, efektívna a nezávislá. V rámci úpravy služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov by som chcel vyzdvihnúť udelenie rovnocenného statusu úradníkom EÚ a dočasným pracovníkom z diplomatických služieb jednotlivých členských štátov, najmä z hľadiska oprávnenosti plniť akékoľvek úlohy za rovnakých podmienok a presadzovania rovnakých príležitostí pre nedostatočne zastúpené pohlavie.

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Dvadsiateho októbra 2010 som sa zdržal záverečného hlasovania o správe pána Rapkaya. Plne podporujem vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a vysoko oceňujem úsilie pána Elmara Broka a ostaných poslancov, ktorým sa podarilo úspešne vyvážiť pôvodný návrh predložený vysokou predstaviteľkou. Mojím zámerom bolo upozorniť na skutočnosť, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa geografického zastúpenia, ktorý podporili Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre rozpočet, nebol prijatý vo Výbore pre právne veci. V dôsledku toho existujú pochybnosti, či konečné znenie správy môže poskytnúť Európskemu parlamentu právny základ v oblasti geografickej vyváženosti.

  Andrey Kovatchev (PPE), písomne. – (BG) Želám vám, pani Ashtonová, a novej ESVČ, do ktorej vkladáme veľké nádeje, že splní ďalší európsky sen, veľa úspechov a dúfam, že Európa svet osloví silným, autoritatívnym, jednotným hlasom. To chce veľká časť nášho Parlamentu. Môžete počítať s našou pomocou.

Chcel by som vysvetliť, prečo som sa zdržal hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu k Služobnému poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev. Myslím si, že orientačné ciele v oblasti geografickej vyváženosti sú na prospech novej inštitúcii. Potrebujeme vysoko kvalifikovanú diplomatickú službu, v ktorej budú pracovať ľudia z každého členského štátu, aby sa skvalitnilo zastupovanie EÚ vo svete.

Som si istý, že služba bude úspechom, ak bude môcť využiť skúsenosti všetkých členských štátov. Uvedomujem si, že od začatia európskeho integračného procesu počet členských štátov vzrástol viac než štvornásobne. Je pochopiteľné, že nedávno prijaté krajiny v tejto fáze v úrovni zastúpenia zaostávajú. Ak to však chceme prekonať, potrebujeme odhodlanie a jasne definované legislatívne texty.

Verím vo vaše želanie a odhodlanie, ktoré ste ukázali pri mnohých príležitostiach, usilovať sa o dosiahnutie skutočného, vhodného geografického zastúpenia v novej službe, aby ste mohli byť vysokou predstaviteľkou celej EÚ. Budeme jej činnosť dôkladne sledovať.

  Edvard Kožušník (ECR), písomne. – (CS) Oceňujem, že sa do správy podarilo formou pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vložiť niektoré poistky zaručujúce to, že pri obsadzovaní funkcií v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť nebudú mať výhodu úradníci niektorých členských štátov pred úradníkmi iných štátov. Zahraničná politika Európskej únie je predsa len špecifickou oblasťou, a preto musí okrem kvalifikácie a širokého geografického zastúpenia platiť zásada, podľa ktorej budú medzi zamestnancami Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zodpovedajúcim spôsobom zastúpení úradníci zo všetkých členských štátov. Preto si myslím, že je veľmi dôležité, že Parlament navrhol vypustiť ustanovenia, ktoré umožňovali preradenie úradníkov z Rady alebo Komisie do Európskej služby pre vonkajšiu činnosť bez predchádzajúceho výberového konania na voľné pracovné miesto.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Európska služba pre vonkajšiu činnosť pri svojej činnosti spolupracuje s diplomatickými službami členských štátov a pozostáva z úradníkov z príslušných útvarov generálneho sekretariátu Rady a Komisie, ako aj z personálu dočasne vyslaného diplomatickými službami členských štátov. Preto na účely služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov treba ESVČ pokladať za inštitúciu EÚ. Vzhľadom na to by úradníci EÚ a dočasní zamestnanci pochádzajúci z diplomatických služieb členských štátov mali mať rovnaké práva a povinnosti a malo by sa s nimi zaobchádzať rovnako, najmä pokiaľ ide o oprávnenosť zastávať akúkoľvek funkciu za rovnakých podmienok. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého prijatie toto uznesenie predpokladá, je preto potrebný.

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. – (HU) Podporil som túto správu, ktorej predchádzali veľmi vážne rozpravy, najmä pokiaľ ide o obsadzovanie miest v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. Zásada geografickej vyváženosti bola hlavnou témou týchto rozpráv a táto zásada – spolu s prioritami v oblasti inštitucionálnej a rodovej rovnováhy – bola nakoniec do správy vo veľmi zmiernenej forme aj zahrnutá.

Nové členské štáty určite nie sú úplne spokojné, ale je v každom prípade dobré, že sa dosiahol kompromis, a veríme, že v budúcnosti dôjde k revízii a dosiahne sa ešte väčšia vyváženosť. V tejto súvislosti musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zaistili, že diplomati poverení jednotlivými členskými štátmi, budú mať porovnateľnú a vysokú kvalifikáciu. Malo by nás však tešiť, že sme urobili dôležitý krok smerom k jednotnému a účinnému zastupovaniu EÚ v zahraničí, pretože vzhľadom na aktuálne a budúce úlohy je toto jeden z najdôležitejších aspektov politiky EÚ.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Veľkou väčšinou sme prijali kompromisný balík odrážajúci stanovisko zelených, k čomu výraznou mierou prispela naša skupina.

  György Schöpflin (PPE), písomne. – Pre nás, poslancov z nových členských štátov, je nezahrnutie akéhokoľvek právne záväzného záväzku ku geografickej vyváženosti v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť sklamaním. Je pravda, že zaznelo niekoľko politických vyhlásení sľubujúcich, že sa zohľadnia záujmy nových členských štátov. Nech je politický záväzok akokoľvek pozitívny, neexistencia právneho predpisu je poľutovaniahodná. Bez právneho predpisu môžeme ťažko predpokladať, že voliči v nových členských štátoch budú mať pocit, že služba patrí aj im. Preto mali mnohí z nás pochybnosti, či máme plne podporiť správu pána Rapkaya.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Blížime sa ku koncu dosť búrlivej práce na tom, ako má vyzerať Európska služba pre vonkajšiu činnosť, o čom budeme dnes o chvíľu hlasovať. Veľa sme hovorili o trvalo udržateľnom rozvoji v zmysle rodovej a geografickej vyváženosti, ako aj o transparentnosti náboru na základe vopred definovaných pravidiel a predpisov, ale najdôležitejšou otázkou je, aká dobrá a účinná bude ESVČ, a práve preto sú pri nábore zamestnancov také dôležité meritokratické kritériá. Chcel by som zdôrazniť požiadavku alebo skôr nevyhnutnosť zabezpečiť, aby boli do týchto služieb zapojení zamestnanci z obsahovo relevantných riaditeľstiev Európskej komisie, ako aj z Rady a Parlamentu.

Nejde o zastupovanie Európskych inštitúcií, ale o to, že by títo ľudia mali mať správnu kvalifikáciu v rôznych oblastiach činností EÚ, akými sú zložité aspekty energetiky, obchodu, otázky poľnohospodárstva a iné otázky, nehovoriac o ľudských právach a terorizme. Mám obavy, že väčšina ľudí zamestnaných v ESVČ bude mať všeobecné diplomatické vzdelanie, ale nebudú sa vyznať v zložitých vecných otázkach, ktorými sa budú musieť zaoberať.

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne. – (PL) Zdržať sa hlasovania nie je riešenie. Tí, ktorí sa nezúčastnia, robia vždy chybu. Myslím si, že uznesenie ako celok obsahuje oveľa viac dobrých opatrení ako takých, ktoré za veľa nestoja. Európsku službu pre vonkajšiu činnosť potrebujeme. Ak sa má zvýšiť význam Európy vo svete, mala by začať pracovať čo najskôr.

V prijatom uznesení sa hovorí, že v službe budú zastúpené všetky členské štáty. Teraz musíme dohliadnuť na to, aby sa to skutočne stalo. Vytvára to dôveru v proces zavedenia Služby pre vonkajšiu činnosť. Netreba zabúdať, že Európska únia bola postavená práve na vzájomnej dôvere a že Poľsko z toho malo veľký prospech. Budem tento proces veľmi dôkladne sledovať.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Len pred rokom začlenenie koncepcie geografickej vyváženosti do rozpravy o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť narazilo na veľký odpor, a to aj z vnútra Parlamentu. Dnes už nikto nepochybuje, že je to problém a že ho treba riešiť. Záväzok prijať kroky na zabezpečenie rovnakého zastúpenia všetkých členských štátov Európskej únie v novej diplomatickej službe Únie obsiahnutý vo všetkých najdôležitejších dokumentoch týkajúcich sa ESVČ je úspechom. Revízia plánovaná na rok 2013 nám umožní posúdiť, či sa tieto kroky naozaj podnikli.

  Traian Ungureanu (PPE), písomne. – Výsledky hlasovania o správe pána Rapkaya ukazujú, že značná časť poslancov z nových členských štátov sa buď zdržala hlasovania, alebo hlasovala proti správe. Ja som bol jedným z poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania. Najviac ma znepokojovala nedostatočná ambicióznosť znenia častí týkajúcich sa geografickej vyváženosti v rámci politiky náboru zamestnancov budúcej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). Správa nezaviedla právne záväznú povinnosť uplatňovať zásadu geografickej vyváženosti v ESVČ, takže to bude závisieť len od politických sľubov kľúčových rozhodovacích orgánov v oblasti zahraničných vecí. Preto si väčšina nových členských štátov nie je istá náležitým uplatňovaním zásady geografickej vyváženosti v budúcej ESVČ. Je škoda, že si pán spravodajca zvolil takú minimalistickú líniu, pričom ešte znepokojujúcejšie je zdráhanie sa Rady výslovne takýto záväzok prijať. Vyzývam Radu a Komisiu, aby dôkladne preskúmali výsledok hlasovania o tejto správe a splnili sľuby o dodržiavaní zásady geografickej vyváženosti pri nábore budúcich zamestnancov ESVČ. Dôkladné monitorovanie tohto procesu v budúcnosti bude jednou z priorít poslancov Európskeho parlamentu.

Správa: Roberto Gualtieri, László Surján (A7-0283/2010)

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu, pretože súhlasím s tým, že pre EÚ má kľúčový význam to, aby bola schopná využívať všetky svoje vonkajšie nástroje v rámci kompaktnej štruktúry, a že poskytnutie rozpočtových prostriedkov na rok 2010 na vytvorenie takejto štruktúry v jej úvodnej fáze je politickým účelom tejto správy.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti správe týkajúcej sa Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zriadenej na základe Lisabonskej zmluvy. Finančná podpora a akákoľvek iná forma podpory tejto služby je neprijateľná, pretože vyčleňuje politické a vojenské zdroje na pomýlené aktivity v rámci zahraničnej politiky Únie, čo v konečnom dôsledku povedie k ďalšej militarizácii Európskej únie. Zároveň odkláňa Európu od nezávislej a mierovej úlohy, ktorú by mala zohrávať pri riešení medzinárodných problémov. Robí to z nej súčasť napätia a silu podieľajúcu sa na kontroverzných vojenských intervenciách vo vojnových oblastiach.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Prispôsobenie rozpočtových nástrojov novej realite Európskej služby pre vonkajšiu činnosť sa stáva nevyhnutnosťou. Myslím si však, že úsilie o zabezpečenie primeraných finančných prostriedkov na jej spôsobilosť a účinné fungovanie v súlade s doterajšími zámermi spolu s účinným monitorovaním jej výdavkov sú všeobecne opodstatnené.

V prvých dňoch reálnej existencie ESVČ by jej mali európske inštitúcie a členské štáty venovať osobitnú pozornosť, aby mohli náležite monitorovať jej činnosti a rozpoznať jej problémy.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh opravného rozpočtu je súčasťou realizácie Lisabonskej zmluvy členskými štátmi a jeho cieľom je uľahčiť vytvorenie a fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Preto túto iniciatívu podporujem, pričom je potrebné zabezpečiť, aby sa realizovala v rámci zásad účinného riadenia európskych zdrojov s dôrazom na dobrý vzťah medzi nákladmi a prínosmi, ako aj na potrebu rozpočtovej zdržanlivosti vzhľadom na dôsledky hospodárskej krízy na verejné financie.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Naše hlasovanie proti tejto správe, ktorá predstavuje ďalší krok smerom k vytvoreniu a používaniu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, je postojom zodpovedajúcim nášmu nesúhlasu s vytvorením tejto služby. Je ústredným bodom Lisabonskej zmluvy a základným prvkom federalizmu v Európskej únii a bude zamestnávať viac ako 5 000 ľudí na budúcich 130 veľvyslanectvách EÚ v rôznych krajinách.

Ide o diplomatickú megaštruktúru, ktorej budú podriadení zástupcovia a záujmy členských štátov, ktorým aj v tomto prípade budú nadradené záujmy síl, ktoré určujú smerovanie EÚ. Okrem toho neexistuje žiadna záruka, že ESVČ nebude napojená na vojenské a spravodajské štruktúry. Existuje teda hrozba znepokojujúcej militarizácie EÚ a medzinárodných vzťahov, proti čomu budeme dôrazne bojovať.

V súvislosti s drastickým znižovaním rozpočtu EÚ sa tiež treba spýtať, odkiaľ prídu príspevky na pokrytie týchto výdavkov? A to všetko v čase, keď sa vyostrujú dôsledky krízy a vnútroštátne rozpočty sú pod tlakom takzvaných „úsporných“ opatrení, keď dochádza k znižovaniu platov a sociálneho zabezpečenia a zvyšovaniu daní z príjmu zo zamestnania.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Po zmene a doplnení služobného poriadku a zmene a doplnení rozpočtových pravidiel, ktorými bolo do týchto dokumentov zahrnuté vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, je teraz potrebné schváliť rozpočet pre jej riadne fungovanie. Preto, aby mohla táto služba riadne fungovať a plniť ciele, pre ktoré bola vytvorená, musí mať dostatočný rozpočet na zabezpečenie ľudských a materiálnych zdrojov potrebných na to, aby mohla dobre vykonávať svoje činnosti.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som proti tomuto legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu, pretože vytvorenie služby, ktorú chcú financovať, predstavuje ďalší krok smerom k militarizácii zahraničnej politiky Európskej únie. Okrem môjho nesúhlasu s touto militaristickou filozofiou zahraničných vzťahov je dôvodom môjho hlasovania proti uzneseniu to, že počas celého procesu vytvárania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) sa neuplatňovali najzákladnejšie zásady transparentnosti a demokracie. Organizácia a financovanie tejto služby nepočítajú s nevyhnutnou prísnou kontrolou prijímania zamestnancov a financovania Európskym parlamentom, čo znamená, že ESVČ má znepokojujúci deficit demokracie a transparentnosti. Vôbec preto neprekvapuje, že navrhovaná štruktúra ESVČ odsúva Európsky parlament do druhoradej, nedôležitej pozície v zahraničnej politike EÚ, čo naša skupina a ja zásadne odmietame. Z tohto dôvodu som hlasoval proti uzneseniu. Nemôžem súhlasiť s navrhovanými rozpočtami pre tento druh služby s takýmito militaristickými tendenciami.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Presnú formu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktorá má byť čoskoro vytvorená, treba určite zvážiť. Systém, v ktorom by každému z 50 generálnych riaditeľov bolo podriadených spočiatku 30 a neskôr okolo 80 zamestnancov, by predstavoval nafúknutý a drahý administratívny aparát.

Okrem toho sa pri zriadení ESVČ počíta s vlnou povýšení. Stále sa dostatočne nevyjasnilo niekoľko otázok. Možné dôsledky na náklady na budovy treba najprv dôkladne preskúmať. Okrem toho boli ignorované ďalšie faktory, ako napríklad poskytnutie náležitého statusu pracovného jazyka nemčine. Z týchto dôvodov sa domnievam, že takúto formu financovania ESVČ treba odmietnuť.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu, pretože súhlasím s tým, že pre EÚ má kľúčový význam to, aby bola schopná využívať všetky svoje vonkajšie nástroje v rámci kompaktnej štruktúry, a že poskytnutie rozpočtových prostriedkov na rok 2010 na vytvorenie takejto štruktúry v jej úvodnej fáze je politickým účelom tejto správy.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) si vyžaduje zmenu a doplnenie rozpočtu na rok 2010 a návrhu rozpočtu na rok 2011. V rozpočte treba vytvoriť nový oddiel X a rozpočet na rok 2010 treba upraviť tak, aby sa zabezpečilo 100 dodatočných pracovných miest v pláne pracovných miest ESVČ a finančné prostriedky na financovanie dodatočných 70 zmluvných pracovných miest. Väčšina zdrojov sa jednoducho presunie z oddielov Európskej rady, Rady a Komisie. Vo výbore pre zahraničné veci (AFET) prevláda pocit, že vysoká predstaviteľka pani barónka Ashtonová nedodržala dôsledne sľuby, ktoré dala Európskemu parlamentu v súvislosti s vytvorením ESVČ. Výbor pre zahraničné veci sa domnieva, že priority náboru zamestnancov v rámci služby (napr. pokiaľ ide o geografickú vyváženosť) treba konzultovať s Európskym parlamentom a že otázka vyváženého zastúpenia žien a mužov by sa mala radšej riešiť v rámci náborového procesu pre ESVČ. Z pohľadu Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie sa skutočnosť, že pani barónka Ashtonová doteraz nepreradila zamestnancov Komisie pracujúcich na Generálnom riaditeľstve pre vonkajšie vzťahy, ktorí sa zaoberajú budovaním mieru a riešením kríz, považuje za vážny nedostatok, najmä vzhľadom na to, že pani vysoká predstaviteľka Európsky parlament uistila, že sa toto preradenie uskutoční.

Správy: Ingeborg Gräßle, Crescenzio Rivellini (A7-0263/2010), Bernhard Rapkay (A7-0288/2010), Roberto Gualtieri, László Surján (A7-0283/2010)

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Sme zásadne proti vytvoreniu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Zahraničné veci a diplomacia patria do rámca štátnej zvrchovanosti, a preto sme hlasovali proti všetkým správam týkajúcim sa tejto záležitosti.

Spoločná zahraničná politika uskutočňovaná vo výlučnom záujme Európskej únie sa skôr či neskôr nevyhnutne dostane do rozporu so základnými záujmami jedného, niekoľkých alebo všetkých členských štátov. Napríklad v prípade, keď sa od krajín bude žiadať, aby sa zapojili do konfliktu, ale ich občania budú proti tomu. Alebo ak sa bude voči nejakej krajine alebo skupine krajín presadzovať zvlášť nepriateľská alebo zvlášť priateľská politika, ktorá sa bude priečiť dlhoročným tradíciám niektorých diplomatických služieb alebo kľúčovým záujmom niektorých členských štátov.

A čo je ešte horšie, zmluvy už teraz stanovujú, že ak sa čokoľvek stane, všetko toto bude podliehať iným záväzkom alebo obmedzeniam na oveľa vyššej, možno celosvetovej úrovni: NATO, OSN a bohvie čomu ešte. To znamená, že to, čo sa tu navrhuje, nie je ani silná a nezávislá diplomatická služba, ale nástroj na podriadenie neeurópskemu vedeniu.

Správa: László Surján (A7-0281/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že ročné rozčlenenie finančnej pomoci na opatrenia na monitorovanie v odvetví banánov predstavovalo v roku 2010 75 miliónov EUR, pričom hlavná časť tejto finančnej pomoci pochádzala z presunu v rámci okruhu 4 rozpočtu, čo predstavovalo 55,8 miliónov EUR, a na to, že v roku 2011 tento okruh predstavuje len 875 530 EUR, súhlasíme s návrhom Parlamentu vyzvať Komisiu, aby predložila nový návrh na mobilizáciu nástroja flexibility pre zostávajúcu časť vo výške 74 124 470 EUR. Tento návrh je opodstatnený tým, že je potrebná finančná pomoc na opatrenia na monitorovanie v odvetví banánov, zvlášť keď si uvedomíme, že ak si chce EÚ udržať vplyv ako globálny aktér, treba zaistiť finančnú pomoc EÚ pre krajiny AKT, ktoré sú vývozcami banánov a ktoré sú ovplyvnené liberalizáciou vo forme doložiek najvyšších výhod v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Mali by sme tiež uviesť, že realizácia tohto návrhu je úplne opodstatnená vzhľadom na to, že tieto opatrenia sú ustanovené v bode 27 medziinštitucionálnej dohody týkajúcej sa používania nástroja flexibility.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s tým, že finančná pomoc EÚ pre krajiny AKT, ktoré sú vývozcami banánov a ktoré sú ovplyvnené liberalizáciou vo forme doložiek najvyšších výhod v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), by sa nemala spochybňovať a rozpočtové úsilie by sa nemalo zdržovať. Preto súhlasím s návrhom Komisie pozmeniť a doplniť nariadenie (ES, Euratom) č. 1905/2006 s cieľom umožniť financovanie sprievodných opatrení pre banány (BAM) v rokoch 2010 až 2013 s celkovým rozpočtom 190 miliónov EUR a možnosťou poskytnutia dodatočných 10 miliónov EUR v prípade, že to rezervy umožnia.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Odvetvie banánov je pre niektoré regióny EÚ, najmä pre francúzske zámorské departmenty a územia, životne dôležité. Preto v úsilí čeliť konkurencii latinskoamerických krajín, ktorú ešte viac zintenzívňujú dohody, o ktorých sa práve rokuje, prijal Parlament opatrenia na poskytnutie finančnej pomoci tomuto oslabenému odvetviu.

Poslanci EP by uvítali mobilizáciu nástroja flexibility vo výške 74,12 milióna EUR. Ide o jasný signál Parlamentu smerom ku Komisii a Rade, ktoré prijali opatrenia na zabezpečenie len 18,3 milióna. Parlament má okrem toho príležitosť zdôrazniť, že treba konečne prestať financovať sprievodné opatrenia pre banány siahaním na rozpočet na vonkajšiu činnosť EÚ. Pomoc vo výške 190 miliónov EUR prisľúbená na roky 2010 – 2013 bude musieť pochádzať z iných zdrojov, čo bude Parlament počas nového finančného výhľadu aj požadovať.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Komisia navrhuje pozmeniť a doplniť nariadenie (ES, Euratom) č. 1905/2006 s cieľom umožniť financovanie sprievodných opatrení pre banány (BAM) v rokoch 2010 až 2013 s celkovým rozpočtom 190 miliónov EUR. Navrhnuté ročné rozčlenenie počíta so sumou 75 miliónov EUR v roku 2010. Stojí za zmienku, že dostupná rezerva v okruhu 4 predstavuje len 875 530 EUR. Hlavná časť tejto finančnej pomoci v roku 2010 pochádza z presunu v rámci okruhu 4 rozpočtu, konkrétne 55,8 zo 75 miliónov EUR, čo ovplyvňuje nástroje a akcie, na ktorých má EÚ, a najmä Európsky parlament, veľký záujem. Okrem toho sa pri prijímaní súčasného viacročného finančného rámca s potrebou finančnej pomoci pre sprievodné opatrenia pre banány nepočítalo. Finančná pomoc EÚ pre krajiny AKT, ktoré sú vývozcami banánov a ktoré sú ovplyvnené liberalizáciou vo forme doložiek najvyšších výhod v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), by sa však nemala spochybňovať a rozpočtové úsilie by sa nemalo zdržovať. Preto súhlasím s návrhom opravného rozpočtu č. 3/2010 na rozpočtový rok 2010, tak ako ho predkladá pán spravodajca.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Cieľom správy je prijatie opatrení potrebných na zavedenie finančnej pomoci krajinám patriacich do skupiny afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov, ktorých sa bude týkať liberalizácia obchodu s banánmi medzi EÚ a 11 latinskoamerickými krajinami, v rámci ktorej sa EÚ zaviazala neuplatňovať kvantitatívne obmedzenia alebo podobné opatrenia voči dovozu banánov na svoje územie.

Keď bola podpísaná ženevská dohoda, ktorou sa táto liberalizácia zaviedla, EÚ sa zaviazala EÚ k presmerovaniu 200 miliónov EUR ku krajinám AKT formou kompenzácie vplyvu, ktorý bude mať toto opatrenie na ich vývoz do EÚ. Vtedy sme túto liberalizáciu kritizovali, pretože prospeje najmä americkým nadnárodným spoločnostiam, ktoré dominujú svetovému trhu v tomto odvetví.

Niekoľko krajín AKT, ako aj niekoľko pestovateľov banánov z týchto krajín vyjadrilo obavy z dôsledkov dohody, pretože sa domnievali, že suma 200 miliónov EUR na kompenzáciu všetkých jej dôsledkov nebude stačiť. Správa teraz počíta s „celkovým rozpočtom 190 miliónov EUR a možnosťou poskytnutia dodatočných 10 miliónov EUR v prípade, že to rezervy umožnia”. Okrem toho nedošlo k žiadnemu náležitému varovaniu pred vplyvom na krajiny a regióny EÚ pestujúce banány, akou je napríklad autonómna oblasť Madeira. Z týchto dôvodov sme sa zdržali hlasovania o tejto správe.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Návrh uznesenia Európskeho parlamentu o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 3/2010 na rozpočtový rok 2010, oddiel III – Komisia, vyčleňuje nové zdroje na financovanie sprievodných opatrení pre banány pre krajiny AKT (africké, karibské a tichomorské krajiny). Návrh Komisie, vypracovaný v skutočnosti bez účasti akejkoľvek zložky rozpočtového orgánu, počíta s rozpočtovými prostriedkami vo výške 75 miliónov EUR, ktoré majú byť zaznamenané ako rezerva až do prijatia príslušného pozmeňujúceho a doplňujúceho nariadenia. Musím poznamenať, že Parlamentu a Rade sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o tejto otázke. Parlament v skutočnosti zvažoval použitie nástroja flexibility, ktorý sa pri riešení podobných situácií veľmi dobre osvedčil, pretože predmetné finančné prostriedky sú pripravené na mobilizáciu a majú právny základ. Rada však mala iný názor vzhľadom na neochotu členských štátov použiť nástroj flexibility, čo viedlo k zvýšeniu ich príspevkov, a práve z týchto dôvodov Výbor pre rozpočet priznal, že nie je možné dosiahnuť dohodu o rozpočte na rok 2010.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ sa vždy snažila pomáhať rozvojovým krajinám, zvlášť krajinám AKT. Špecifický prípad, ktorý rieši tento návrh na opravný rozpočet, sa týka krajín AKT produkujúcich banány. Táto zvláštna pomoc má podobu liberalizácie obchodu s banánmi medzi EÚ a 11 latinskoamerickými krajinami produkujúcimi banány. Tento druh pomoci je podľa nášho názoru lepší a účinnejší ako priama pomoc, v rámci ktorej sa bez rozvahy poskytujú finančné prostriedky. Prostredníctvom pomoci odvetviu banánov v týchto krajinách im pomáhame rozvíjať hospodárstvo, vytvárať pracovné miesta a bojovať proti chudobe.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Vychádza sa z úvahy, že ak chceme prekonať hospodársku krízu, na financovanie priorít EÚ na rok 2010 treba vyčleniť čo najviac finančných prostriedkov. To bolo umožnené presunom rozpočtových prostriedkov. Keď sa vypracovával súčasný viacročný finančný rámec, s finančnou pomocou pre sprievodné opatrenia pre odvetvie banánov sa nepočítalo.

Bolo nám povedané, že aby sa kompenzovali dôsledky liberalizácie na úrovni Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a s tým súvisiace zníženie taríf v rámci doložiek najvyšších výhod, treba pokračovať vo finančnej podpore krajín AKT, ktoré vyvážajú banány. Zvlášť v časoch, keď samotná EÚ zápasí s hospodárskou krízou, treba takéto použitie nástroja flexibility odmietnuť.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Zníženie preferenčnej marže pre krajiny AKT vyvážajúce banány vyplývajúce zo zmien obchodných dohôd, zvlášť z liberalizácie obchodu v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), malo negatívne dôsledky.

Komisia preto navrhuje podporiť hlavné krajiny AKT vyvážajúce banány zavedením sprievodných opatrení pre banány (BAM) s rozpočtom 190 miliónov EUR na obdobie štyroch rokov (2010 – 2013). Cieľom tejto pomoci je pomôcť vývozcom banánov z krajín AKT spustiť programy úprav. Hoci je otázka banánov dlhodobou záležitosťou, financovanie BAM zostáva problémom.

Komisia a Rada to nezahrnuli do okruhu 4 viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2007 – 2013, pričom Výbor pre rozvoj sa domnieva, že návrh je nezlučiteľný so stropom pre okruh 4 VFR a žiada Komisiu o zásadnú zmenu a doplnenie návrhu alebo jeho nahradenie iným textom.

Návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie – rozpočtový rok 2011

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Som spokojná s návrhom rozpočtu na rok 2011, o ktorom dnes diskutujeme, pretože sa zaoberá práve uvedenými prioritami. Po prvýkrát je Parlament v týchto záležitostiach na rovnakej úrovni ako Rada. Toto je prvý rozpočet po prijatí Lisabonskej zmluvy. Z tohto dôvodu a vzhľadom na krízu, ktorú Európa zažíva, je dôležité, aby bol proces zmierenia úspešný. Je veľmi dôležité, aby EÚ získala rozpočet na realizáciu prioritných oblastí a nových právomocí, ktoré jej boli udelené v súlade so zmluvou. Je dôležité bojovať za naše presvedčenie a za rozpočet, ktorý je v čase krízy vizionársky. Návrh Parlamentu odráža túto ambíciu. Hodnoty navrhované Radou naproti tomu odrážajú úspornosť rozpočtov prijatých na vnútroštátnej úrovni. EÚ však musí byť schopná reagovať na zmeny politiky spôsobené zásadnými problémami. EÚ má povinnosť predložiť ambiciózny európsky rozpočet, ktorý môže pomôcť hospodárskej obnove. Len prostredníctvom posilnenia oblastí, ako sú napríklad veda a inovácie, a prispievania k hospodárskemu rastu a väčšiemu počtu lepších pracovných miest môžeme z Európy urobiť atraktívnejšie miesto pre život a prácu.

  Ole Christensen, Dan Jørgensen, Christel Schaldemose a Britta Thomsen (S&D), písomne. – (DA) My dánski sociálni demokrati v Európskom parlamente sme hlasovali za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 700, 701 a 706 k rozpočtu. Urobili sme to napriek tomu, že pripomienky obsahujú časť, v ktorej sa hovorí, že EÚ by mala smerovať k hospodárstvu s nízkym obsahom uhlíka. Sme si dobre vedomí toho, že tento pojem sa snažia používať zástancovia jadrovej energie na zamaskovanie toho, že v skutočnosti hovoria o hospodárstve, v ktorom zohráva ako zdroj energie ústrednú úlohu jadrová energia. Chceli by sme zdôrazniť, že vynakladanie prostriedkov EÚ na jadrovú energiu považujeme za veľmi zlú myšlienku, a s touto výhradou sme hlasovali za pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

  Anne E. Jensen (ALDE), písomne. – (DA) V rámci hlasovania o rozpočte EÚ na rok 2011 hlasovala Dánska liberálna strana proti mnohým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom týkajúcim sa zrušenia peňažných prostriedkov na vývozné náhrady. Výdavky na vývozné náhrady stanovuje zákon a budú sa preto vyplácať bez ohľadu na to, aká suma bude stanovená v rozpočte. Ak však tieto výdavky nebudú v rozpočte stanovené, budú ich musieť vyplácať jednotlivé členské štáty. V čase, keď dochádza k obmedzovaniu vnútroštátnych rozpočtov, by bolo hospodársky nezodpovedné zaťažiť členské štáty ďalšími nezanedbateľnými výdavkami. Dánska liberálna strana sa teší z toho, že v posledných rokoch došlo k značnému zníženiu vývozných dotácií EÚ, a bude sa aj naďalej usilovať o dosiahnutie zmeny v príslušných právnych predpisoch, aby mohlo toto postupné rušenie pokračovať. Dánska liberálna strana tiež hlasovala proti vyhláseniu zamedzujúcemu vyplácanie špeciálnej prémie za výkrm býkov používaných na býčie zápasy.

Dôvodom, prečo Dánska liberálna strana hlasovala proti tomuto návrhu, je skutočnosť, že táto prémia sa vypláca len v Dánsku, Švédsku a Slovinsku, kde sa, ako vieme, býčie zápasy neuskutočňujú. A napokon, Dánska liberálna strana hlasovala proti prideleniu 300 miliónov DKK do európskeho fondu pre mliekarenstvo. Ceny mliečnych výrobkov v priebehu uplynulého roku vzrástli a na základe toho Komisia prišla k záveru, že podľa súčasných pravidiel nebude možné z takéhoto fondu vyplácať peniaze.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za návrh na zmenu a doplnenie rozpočtu, ktorým sa zapisuje časť rozpočtu na Európsku policajnú akadémiu (CEPOL) na rok 2011 do rezervy. Vítam hlasovanie na plenárnom zasadnutí, kde 611 poslancov hlasovalo za, 38 proti a 6 sa zdržalo hlasovania, čím sa posilňuje stanovisko Parlamentu k agentúre CEPOL. Parlament v skutočnosti vyčlení určené rozpočtové prostriedky len vtedy, ak dostane uspokojivé informácie od agentúry o opatreniach prijatých v nadväznosti na udelenie absolutória za rok 2008.

Tieto požiadavky sú jasné: informovanie Parlamentu o výsledkoch vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), zverejnenie zoznamu členov správnej rady, poskytnutie záverečnej správy externého audítora o rozpočtových prostriedkoch použitých na financovanie súkromných výdavkov a zabezpečenie vykonania zmien v rámci správnej rady, aby sa predišlo opakovaniu tejto situácie v budúcnosti. Veľmi dúfam, že agentúra CEPOL bude reagovať pohotovo a poskytne dôkaz o svojej ochote plne spolupracovať s Parlamentom.

  Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) Silná a moderná Európa potrebuje rozpočet orientovaný na budúcnosť a rast, pričom hospodárska situácia zároveň vyžaduje rozvážnosť a zdržanlivosť. Preto sme sa rozhodli držať línie reštriktívneho rozpočtu s dôrazom na rozsiahle investície do výskumu a vývoja a inovácie, ktoré budú v súlade so stratégiou EÚ do roku 2020 vytvárať rast a pracovné miesta. Keďže si želáme Európu, ktorá bude udržateľná z hľadiska hospodárstva, sociálnych vecí a klímy, hlasovali sme za investície do životného prostredia a do ľudského kapitálu a kontroly finančných trhov, vždy však v rámci existujúcich zdrojov.

Neopodstatnene veľká časť rozpočtu je stále vyčlenená na poľnohospodársku politiku EÚ, pričom zajtrajšie problémy sa nevyriešia uplatňovaním včerajšej politiky. Preto sme hlasovali proti navrhovanému fondu pre mliekarenstvo vo výške 300 miliónov EUR a predložili sme vlastný návrh na zrušenie vývozných dotácií EÚ napríklad pre poľnohospodárske výrobky, ako aj dotácií na pestovanie tabaku. Keďže každý musí v týchto ťažkých hospodárskych časoch niečím prispieť k spoločnému úsiliu, hlasovali sme aj za zníženie administratívnych nákladov EÚ.

Správa: Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Helga Trüpel (A7-0284/2010).

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Vzhľadom na krehkú obnovu eurozóny a slabé verejné financie v mnohých členských štátoch môže rozpočet, ak sa bude používať rozumne, stimulovať hospodársku obnovu, pričom je však potrebné vedieť, ako ho čo najlepšie využiť. Pokiaľ ide o občanov, stojí za zmienku nárast v rámci okruhu Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť a okruhu Kohézia pre rast a zamestnanosť, hoci došlo k zníženiu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Výrazný nárast bol zaznamenaný v Európskom sociálnom fonde (ESF), ale je poľutovaniahodné, že iba 1,4 % finančných prostriedkov je určených na vykonávanie sociálnej politiky, v rámci ktorej v oblasti verejného zdravia dochádza oproti roku 2010 k zníženiu o 15,77 milióna EUR. V oblasti regionálneho rozvoja došlo k zvýšeniu o 3,2 %, čo sa považuje za veľmi dôležité. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, stoja za zmienku veľké výkyvy v mliekarenskom sektore, čo poukazuje na potrebu permanentného riešenia tohto problému, a to prostredníctvom fondu pre mliekarenský sektor. Pokiaľ ide o rybné hospodárstvo, došlo k zníženiu rozpočtových prostriedkov vyčlenených na spoločnú rybársku politiku (SRP).

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Rozpočet EÚ na rok 2011 je nastavený tak, aby podporil ziskovosť veľkých spoločností a surový útok monopolov a buržoáznych vlád na pracovné a sociálne práva zamestnancov. Poskytuje ešte viac horúcich peňazí, dotácií a nástrojov monopolným skupinám, navyše k asi 5 biliónom, ktoré im už dali buržoázne vlády, aby posilnili ich postavenie v neúprosnom konkurenčnom boji medzi imperialistami s jasným cieľom oživiť kapitalistický systém. Jeho základným prístupom je na jednej strane rozdávať peniaze a kapitál a na strane druhej radikálne znížiť – už teraz mizerné – výdavky na zamestnancov, malé obchodné a remeselné podniky, chudobné stredné poľnohospodárske podniky a mladých ľudí a poskytnúť ešte viac peňazí na imperialistické intervencie EÚ a na mechanizmy, ktoré používa na utláčanie a prenasledovanie ľudí.

Prvý rozpočet schválený Európskym parlamentom s údajne posilnenými právomocami na základe Lisabonskej zmluvy je hoden svojej reakčnej povahy. Znovu dokazuje, že Európsky parlament verne slúži potrebám a záujmom monopolov a je výrazne nepriaznivo naklonený potrebám zamestnancov a obyčajných ľudí. Hnutie triedy zamestnancov a obyčajných ľudí musí vystupňovať svoj boj, aby zamestnanci neplatili za kapitalistickú krízu.

  Liam Aylward, Brian Crowley a Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) V posledných rokoch dochádza k značným výkyvom na medzinárodných trhoch s mliečnymi výrobkami. Mimoriadne financovanie vo výške 300 miliónov EUR poskytnuté mliekarenskému sektoru v rámci rozpočtu na rok 2010 bolo prínosom zvlášť pre výrobcov mlieka, ktorí veľmi trpeli v dôsledku krízy. Hlasovali sme za nový rozpočtový riadok, za existenciu fondu pre mliekarenstvo, ktorý by slúžil na podporu inovácie, diverzifikácie a reštrukturalizácie a na zlepšenie vyjednávacej schopnosti výrobcov mlieka, aby sa mohla riešiť nerovnováha v potravinárskom dodávateľskom reťazci. Okrem toho vítame to, čo sa v správe hovorí o podpore programu konzumácie mlieka v školách, a návrh Komisie týkajúci sa zvýšenia financovania tohto programu a financovania programu konzumácie ovocia v školách.

Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky je zaistiť bezpečnosť dodávok potravín, chrániť životné prostredie a biodiverzitu a zabezpečiť primeraný príjem pre poľnohospodárov. V tejto súvislosti vítame to, čo sa v správe hovorí o výzve Komisii, aby zahrnula do rozpočtu na rok 2011 potrebné prostriedky pre prípad, že dôjde v roku 2011 k zvýšeným výkyvom na trhu, aby znížila byrokraciu a zlepšila a vyjasnila prístup k financovaniu.

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Súhlasím so svojimi kolegami poslancami, ktorí nepodporujú znižovanie rozpočtu navrhované Radou. Najlepším argumentom proti tomu je situácia členských štátov, ktoré podnikli tento krok vnútroštátne. Mám konkrétne na mysli Rumunsko. Tlak vyvinutý na spotrebu prostredníctvom jej obmedzenia nás nedostal z krízy, ale v skutočnosti vytvoril bezprecedentný sociálny tlak. Súhlasím preto s 300-miliónovým navýšením vo fonde pre mliekarenstvo. Rovnaké stanovisko na podporu pridelenia ďalších rozpočtových prostriedkov na tento produkt som zastával počas celého trvania európskej krízy. Dôrazne podporujem myšlienku európskeho stabilizačného mechanizmu a súhlasím s tým, že dva nové vytvorené rozpočtové riadky by nemali byť prázdne, ako je to teraz, ale mali by sa v nich uvádzať konkrétne čísla, aby sa tento európsky intervenčný nástroj mohol stať realitou, nielen teóriou. Dúfam, že sa počas zmierovacieho zasadnutia názory Parlamentu budú rešpektovať, že sa dosiahne dohoda s Radou a že v novembri budeme môcť hlasovať za rozpočet EÚ na rok 2011.

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. – (CS) Po prvýkrát vo svojej histórii rokoval Európsky parlament o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rok 2011 podľa nových pravidiel v zmysle Lisabonskej zmluvy. Množstvo zmien, ktoré uskutočnilo plénum Parlamentu, jasne ukazuje, že miera kontroly a demokratickosti fungovania Európskej únie sa zvýšila. Vzhľadom na zlepšenie demokratických postupov, ale aj vzhľadom na vlastnú štruktúru rozpočtu som tento návrh podporila.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu, pretože súhlasím s horizontálnymi prioritami Parlamentu na rok 2011 v oblasti mládeže, vzdelávania a mobility, ktoré si vyžadujú, v rámci rôznych politík, špecifické medziodvetvové investície ako spôsob podpory rastu a rozvoja v EÚ. Súhlasím s navrhovaným zvýšením rozpočtových prostriedkov na všetky programy týkajúce sa týchto priorít, čiže na programy Celoživotné vzdelávanie, PESSOA a Erasmus Mundus. Tiež súhlasím s tým, že pracovná mobilita mládeže je kľúčovým nástrojom na zaistenie rozvoja konkurencieschopného a dynamického trhu práce v Európe a ako taká sa musí posilniť. Vítam zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre Európsku službu zamestnanosti a výrazne preto podporujem spustenie prípravnej akcie s názvom Tvoje prvé pracovné miesto v zahraničí, ktorej cieľom je pomôcť mladým ľuďom vstúpiť na trh práce alebo získať prístup k špecializovaným pracovným miestam v inom členskom štáte EÚ, ako prvý krok smerom k osobitnému neakademickému programu mobility mládeže.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Tento rozpočet nemá na to, aby zabezpečil to, čo Európska únia potrebuje, aby sa dostala z recesie, dosiahla oživenie a splnila si svoje povinnosti z hľadiska solidarity. V tomto zmysle ma mrzí, že Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) jednoducho zamietol návrh Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente na vytvorenie riadku „vlastné zdroje“ financovaného z dane z finančných transakcií. Tento rozpor medzi tým, čo pravica hovorí a robí, je škandalózny vzhľadom na to, že občanom a médiám už niekoľko mesiacov hovoria, že takúto daň podporujú. Keď však príde na hlasovanie, keď má Parlament moc uskutočniť to, títo istí ľudia chcú takýto návrh pochovať. Kým EÚ expanduje a odovzdáva sa jej stále viac právomocí, prostriedky, ktoré má k dispozícii, sa zmenšujú. Ide o zlý signál pre oživenie rastu a zamestnanosti v Európe vo všeobecnej rovine a pre európskych občanov v konkrétnej rovine.

  Anna Maria Corazza Bildt, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Anna Ibrisagic (PPE), písomne. – (SV) Chceli by sme, aby boli priority EÚ pre rozpočet zamerané viac na budúcnosť, zvýšenie konkurencieschopnosti, investície do infraštruktúry a výskumu ako na podporu poľnohospodárskej politiky. Dnes sme sa držali svojich priorít a hlasovali sme za právnu istotu, zvýšenie rozpočtových prostriedkov na výskum a viac peňazí na opatrenia v oblasti klímy, ale aj za zníženie rozpočtových prostriedkov na poľnohospodárske dotácie, vývozné dotácie, pestovanie tabaku a fondy pre mliekarenstvo. Aj keď neobsahoval všetky priority, ktoré by sme radi videli, hlasovali sme, samozrejme, za rozpočet EÚ na rok 2011.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Práve sme prijali rozpočet na rok 2011, tak ako ho chcel Európsky parlament. Toto hlasovanie nám umožnilo potvrdiť naše priority týkajúce sa tých najchudobnejších, pre ktorých sa požadoval balík vo výške 100 miliónov EUR, a tiež výrobcov mlieka, v prípade ktorých by sme chceli dosiahnuť pokračovanie existencie fondu pre mliekarenstvo.

Aj podniky zápasiace s problémami by mali naďalej dostávať podporu z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý by mal byť stálym fondom a mal by mať svoj vlastný rozpočet. A napokon, chceli by sme, aby mal európsky rozpočet vlastné zdroje a aby sa zaviedla daň z finančných transakcií.

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. – (FR) V čase, keď štáty, miestne spoločenstvá, daňoví poplatníci a podniky akceptujú finančné obete, sa Únia nemôže vyňať z tohto nevyhnutného procesu. Nadmerné zvýšenia v rámci rozpočtu Únie, ktoré by si niektorí priali, sú neprijateľné. To neznamená, že treba teraz obmedzovať strategicky dôležité výdavky, ako je spoločná poľnohospodárska politika, vďaka ktorej sa tešíme potravinovej nezávislosti a ktorá nám poskytuje zdroj vývozu (a tým príjmov).

Na druhej strane je vhodný čas na preskúmanie oslobodení od príspevkov, ktorým sa tešia niektoré členské štáty z historických dôvodov a ktoré už dnes nemajú žiadne opodstatnenie. Myšlienku európskej dane nemožno v súčasnom kontexte zvažovať – najprv treba znížiť daňové zaťaženie členských štátov.

  Philippe de Villiers (EFD), písomne. – (FR) Európsky parlament sa vyjadril k návrhu legislatívneho uznesenia o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2011.

Preskúmanie všeobecného rozpočtu Európskej únie vždy poskytovalo príležitosť jasne vidieť, ako sa v priebehu rokov rozšírili právomoci tejto Únie, a naopak, ako došlo k ďalšej strate zvrchovanosti členských štátov.

Táto správa odhaľuje daňové zaťaženie, ktoré budú musieť znášať daňoví poplatníci. Hoci sklamanie občanov z Európskej únie je jasné, Európska únia aj tak zvyšuje svoj rozpočet o 6 %, aby mohla financovať politiky, ktoré si uzurpovala. Prečo toto zvýšenie, keď 10 % až 15 % zdrojov zostáva nevyužitých a Komisia požaduje vo všetkých členských štátoch zdržanlivosť?

  Diane Dodds (NI), písomne. – Každý návrh na zvýšenie rozpočtu EÚ pokladám za neprijateľný, a to z toho dôvodu, že nemôžem pred svojimi voličmi obhájiť zvýšenie výdavkov EÚ v roku 2011 o takmer 6 %. Dnes minister financií Spojeného kráľovstva predkladá drastické škrty vo verejnom sektore – škrty, ktorých uskutočnenie od členských štátov požadovala EÚ. Pritom tá istá EÚ pokladá za správne, aby sa jej vlastný rozpočet zvýšil o 6 %. Zdá sa, že oficiálnou politikou EÚ je „vodu kázať, víno piť“. Považujem to za neprijateľné.

Nemohla by som sa svojim voličom, z ktorých mnohí v dôsledku znižovania výdavkov v Spojenom kráľovstve nepochybne stratia zamestnanie, pozrieť do očí a povedať, že poslanci Európskeho parlamentu rozumne minuli ešte viac peňazí – a nezabúdajme, že sú to ich peniaze – posilnením pokladníc ESVČ, Europolu a regulácie finančných služieb. A určite by som nedokázala obhájiť ani rozpočet na zábavu tejto inštitúcie. Z tohto dôvodu som hlasovala proti tomuto rozpočtu. Je na ostatných, aby vysvetlili, prečo ho podporili.

  Lena Ek (ALDE), písomne. – (SV) Silná a moderná Európa potrebuje rozpočet orientovaný na budúcnosť a rast, pričom hospodárska situácia zároveň vyžaduje rozvážnosť a zdržanlivosť. Preto som sa rozhodla držať línie reštriktívneho rozpočtu s dôrazom na rozsiahle investície do výskumu a vývoja a inovácie, ktoré budú v súlade so stratégiou EÚ do roku 2020 vytvárať rast a pracovné miesta. Keďže si želám Európu, ktorá bude udržateľná z hľadiska hospodárstva, sociálnych vecí a klímy, hlasovala som za investície do životného prostredia a do jednotlivcov a kontroly finančných trhov, vždy však v rámci existujúcich zdrojov.

Veľká časť rozpočtu ide na poľnohospodársku politiku EÚ. Súčasná štruktúra spoločnej poľnohospodárskej politiky je však, žiaľ, zriedka zameraná na riešenie budúcich problémov. Prosperujúce vidiecke oblasti sú veľmi dôležité. Pokračovanie v dotovaní vývozu a pestovania tabaku však nie je správna cesta. Potrebujeme skôr rozumné podmienky pre výrobu potravín v Európe, dostatočnú ochranu zvierat a stimulovanie výroby zelenej energie poľnohospodármi. Keďže každý musí v týchto ťažkých hospodárskych časoch niečím prispieť k spoločnému úsiliu, hlasovala som za zníženie administratívnych nákladov EÚ.

  Göran Färm, Anna Hedh, Olle Ludvigsson a Marita Ulvskog (S&D), písomne. – (SV) My švédski sociálni demokrati sme dnes hlasovali za návrh rozpočtu EÚ na rok 2011. Je to reštriktívny rozpočet, ale obsahuje tiež nevyhnutné investície do výskumu, energetiky a iniciatív pre mladých ľudí a umožňuje vytvorenie novej Služby pre vonkajšiu činnosť EÚ a nových orgánov pre finančný dohľad.

Je to však tiež rozpočet, ktorý nezabezpečuje náležité financovanie nových priorít EÚ, napríklad novej stratégie EÚ pre rast a zamestnanosť (stratégia EÚ 2020), politiky v oblasti klímy a zahraničnej politiky a politiky pomoci EÚ, zvlášť pomoci pre Palestínu.

Aby nedošlo k veľkému navýšeniu rozpočtu, navrhli sme viac škrtov v poľnohospodárskej pomoci EÚ, čo však bolo hlasovaním zamietnuté. Tiež sme hlasovali za preskúmanie systému vlastných zdrojov EÚ vrátane dane z finančných transakcií. Nech už bude mať nový systém príjmov EÚ akúkoľvek formu, musí byť rozpočtovo neutrálny a rešpektovať právomoc členských štátov v oblasti daní.

Pokiaľ ide o vlastný rozpočet Parlamentu, myslíme si, že treba posilniť výbory, ktorých pracovné zaťaženie sa zvýši v dôsledku Lisabonskej zmluvy. To odôvodňuje zvýšenie počtu zamestnancov sekretariátov Parlamentu a skupín. Nemyslíme si však, že poslanci EP potrebujú viac pracovníkov. Parlament sa teraz rozhodol ponechať rozpočtové prostriedky na zvýšenie asistentského príspevku v rezerve, pričom vyčleniť by sa mali až po splnení všetkých podmienok. Predovšetkým by sme boli radi, keby sa zdroje Parlamentu zvýšili skôr prostredníctvom prerozdelení a opatrení na zvýšenie efektívnosti než celkovým zvýšením rozpočtu.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Rozpočet EÚ je životne dôležitý pre rozvoj činností EÚ a, zvlášť v časoch krízy, pre prideľovanie prostriedkov týkajúcich sa politiky súdržnosti.

Myslím si, že Rada by nemala tieto prostriedky svojvoľne znižovať, ako k tomu došlo pri prioritách, ako sú prostriedky pridelené na inováciu a na ciele rastu a konkurencieschopnosti. Rada znížila viazané rozpočtové prostriedky o 0,55 % a výdavkové rozpočtové prostriedky o 2,77 % a schválila konečný rozpočet vo výške 141,8 miliardy EUR pre viazané rozpočtové prostriedky a 126,5 miliardy EUR pre výdavkové rozpočtové prostriedky, čo môže byť problém zvlášť vtedy, ak sa to odrazí na európskom raste a konkurencieschopnosti.

Preto podporujem rozhodnutie Parlamentu ponechať pôvodnú výšku prostriedkov vyčlenených na tieto oblasti.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy bol potlačený rozdiel medzi povinnými a nepovinnými výdavkami, čo znamená, že Parlament a Rada sa stávajú spoločne zodpovednými za všetky výdavky EÚ a že o nich rozhodujú spoločne. Okrem toho sa z ročného rozpočtového procesu stáva špeciálny legislatívny postup, pričom rozpočet sa schvaľuje prostredníctvom nariadenia, na čo sa možno pozerať ako na špeciálny spolurozhodovací postup alebo, aby sa predišlo nejasnostiam, spoločné rozhodnutie Parlamentu a Rady. Rozpočet na rok 2011, ktorý navrhuje Parlament, je ambiciózny, inteligentný a dôkladne a realisticky rešpektuje záväzky, ktoré na seba vzal. Kladieme dôraz na politiky týkajúce sa mladých ľudí, vzdelávania, mobility, odbornej prípravy, výskumu, konkurencieschopnosti a inovácie. Chcel by som spomenúť prípravnú akciu, do ktorej som bol osobne zapojený, s názvom Tvoje prvé pracovné miesto v zahraničí. Podporí to mobilitu mladých ľudí v rámci EÚ a pomôže boju proti nezamestnanosti. Aj tento rozpočet EÚ predstavuje okolo 1 % hrubého národného dôchodku. To jasne poukazuje na potrebu revidovať súčasný viacročný finančný rámec vzhľadom na úzke rozpätia jeho okruhov, zvlášť pokiaľ ide o okruhy 1A, 3B a 4. Je tiež jasné, že sa musí naliehavo konať rozprava o potrebe nových zdrojov pre rozpočet Únie.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Súhlasíme s kritikou svojvoľných škrtov a znižovania, ktoré vykonala Rada v rozpočte, čím došlo k tomu, že je v roku 2011 o takmer 7 miliárd nižší, ako bolo dohodnuté vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2007 – 2013. Je to o to viac neprijateľné, že už súčasná suma dohodnutá v rámci VFR je mimoriadne nízka, čo hneď od začiatku neguje akúkoľvek hospodársku a sociálnu súdržnosť. Tým sa zvýrazňujú škodlivé dôsledky politík uplatňovaných EÚ.

Zastávame preto názor, že je potrebné dôkladné prehodnotenie rozpočtu spolu s okamžitou revíziou maximálnych limitov súčasného VFR. Táto kritika však nesmie viesť k tomu, že prijmeme „lisabonizáciu“ rozpočtu, ktorá sa spomína v správe, čo by ho podriadilo základným pilierom Lisabonskej zmluvy: neoliberalizmu, federalizmu a militarizmu. Inými slovami povedané, bol by podriadený tým istým politikám, ktoré spôsobili hlbokú krízu, ktorej v súčasnosti čelia zamestnanci a občania Európy. To, čo potrebujeme – počnúc potrebným posilnením rozpočtu Únie na základe príspevkov členských štátov v pomere k ich hrubému národnému dôchodku –, je skoncovanie s týmito politikami a skutočná angažovanosť za súdržnosť, spoločenský pokrok a ochranu životného prostredia.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Lisabonská zmluva nadobudla platnosť 1. decembra minulého roku. Európskej únii udeľuje nové právomoci – z toho vyplývajú nové príležitosti na míňanie peňazí. Nikto alebo takmer nikto nemá tú slušnosť, aby poukázal na to, že je škandalózne požadovať navýšenie prostriedkov vyčlenených pre Európsku úniu alebo zavedenie novej dane, keď sa zároveň členským štátom prikazuje uplatňovať úsporné opatrenia a radikálne obmedziť sociálnu ochranu.

Vo Francúzsku má Európa obrovské priame náklady: 8 miliárd EUR ročne, pričom táto suma sa neustále zvyšuje. Inými slovami, vo veľkej miere sa to podieľa napríklad na deficite sociálneho zabezpečenia. Nepriame náklady sú ešte vyššie v zmysle nezamestnanosti, slabého rastu, presunov a tak ďalej v súvislosti s európskymi politikami. Európsky rozpočet nie je voči vnútroštátnym rozpočtom komplementárny, pôsobí voči nim konkurenčne a vykráda ich. Prostredníctvom systémov spolufinancovania štrukturálnej politiky, ktoré nie sú ničím iným ako určitou formou patronátu, to tiež znamená stimulovanie výdavkov. Priťažujúcou okolnosťou je nasledujúca skutočnosť: už 15 rokov nedokáže Európsky dvor audítorov odobriť hospodárenie Komisie s týmito desiatkami miliárd eur. Myslím si, že je čas so všetkým týmto skoncovať.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Podporila som uznesenie Európskeho parlamentu k návrhu všeobecného rozpočtu EÚ na rok 2011. Ak chceme realizovať politické priority Európskej únie, nové výdavky, ktoré si vyžiadala hospodárska kríza a nové právomoci udelené Lisabonskou zmluvou, musíme podporiť ambiciózny návrh rozpočtu, ktorý bude schopný poskytnúť investície na zabezpečenie nových pracovných miest a návratu k trvalo udržateľnému rastu, alebo, inými slovami, rozpočet, ktorý zodpovedá Európe, v ktorej žijeme.

Rada by chcela rozpočet Únie znížiť, pretože členské štáty čelia značným deficitom. Preto sme vytvorili nový rozpočtový okruh pre vlastné zdroje Únie, aby rozpočet až do takej miery nezávisel od príspevkov členských štátov. Vyjadrujeme poľutovanie nad tým, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh požadujúci zavedenie dane z finančných transakcií pravica znova zamietla.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Podporujem návrhy Európskeho parlamentu týkajúce sa návrhu rozpočtu na rok 2011. V správe boli zohľadnené dôležité oblasti politiky a jednotlivé názory. Parlament uznáva, že s menšími finančnými prostriedkami Európska únia v budúcnosti nebude schopná plniť svoje rozsiahle a rozmanité úlohy. To platí predovšetkým pre poľnohospodárstvo. Už v stanovisku Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka k rozpočtu na rok 2011 sú vyjadrené obavy, že pri plánovaní a používaní nevyužitých prostriedkov sú predpoklady Komisie príliš optimistické. Financovanie rozsiahlych výskumných projektov závisí od ozdravných finančných prostriedkov, ktorých množstvo nedokáže nikto vopred určiť. Od Komisie sa žiada, aby zabezpečila dlhodobé financovanie výskumu a rozvoja v budúcnosti a vypracovala presné plány financovania. Ozdravné finančné prostriedky z poľnohospodárskeho balíka by sa mali použiť na ich pôvodný účel.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu, pretože Európsky parlament identifikuje najdôležitejšie priority vo svojich politikách v oblastiach mladých ľudí, vzdelávania a mobility. Aj ja som pri mnohých príležitostiach argumentoval, že ide o kľúčové a nevyhnutné súčasti stratégie oživenia hospodárstva EÚ a stratégie EÚ do roku 2020. Mladí ľudia, vzdelávanie a mobilita si vyžadujú špecifické medziodvetvové investície v rámci vhodných politík s cieľom podporiť rast a rozvoj EÚ.

Preto súhlasím s tým, že je potrebné zvýšiť pôžičky na všetky programy týkajúce sa týchto priorít, ako sú Celoživotné vzdelávanie, programy Ľudia a Erasmus Mundus. Rovnako dôležité je zvýšiť pôžičky na európsku sieť služieb zamestnanosti. V tomto zmysle podporujem spustenie prípravnej akcie s názvom Tvoje prvé pracovné miesto EURES, ktorej cieľom je pomôcť mladým ľuďom vstúpiť na trh práce alebo získať prístup k špecializovaným pracovným miestam v inom členskom štáte EÚ, ako prvý krok smerom k osobitnému neakademickému programu mobility mládeže.

  David Martin (S&D), písomne. – V rámci jednotlivých hlasovaní som hlasoval proti ustanoveniam, o ktorých si myslím, že budú mať nepriaznivé dôsledky pre občanov EÚ a ľudí v rozvojových krajinách. Týka sa to financovania výroby tabaku, ako aj dotácií na vývoz poľnohospodárskych výrobkov, ktoré majú nepriaznivé dôsledky pre rozvojové krajiny. Tiež som hlasoval proti zvyšovaniu v rozpočtových riadkoch týkajúcich sa výdavkov, cestovných a administratívnych nákladov. Vítam však pozitívne prvky prvého čítania Parlamentu vrátane financovania hospodárskeho rozvoja v našich regiónoch, podpory kľúčového výskumu a vývoja a zvýšenia zahraničnej pomoci v súlade s cieľom Spojeného kráľovstva zvýšiť rozvojovú pomoc. Myslím si, že rozpočet EÚ je potrebný na zabezpečenie dlhodobej stability na pozadí tvrdých úsporných opatrení, ktoré zavádzajú v Európe národné vlády. Kým národné vlády v niektorých prípadoch zavádzajú drastické škrty na dosiahnutie krátkodobých cieľov, rozpočet EÚ môže poskytnúť stabilitu a dlhodobé plánovanie a pomôcť tak – prostredníctvom finančných prostriedkov zo štrukturálnych a kohéznych fondov – pri vytváraní pracovných miest, poskytovaní odbornej prípravy a posilňovaní európskeho hospodárstva prostredníctvom oživenia, najmä poskytovaním prostriedkov zo štrukturálnych fondov najviac postihnutým chudobným oblastiam.

  Barbara Matera (PPE), písomne. – (IT) Po prvýkrát od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy bol rozpočet prijatý už v prvom čítaní. Tiež po prvýkrát mal Parlament väčší rozhodovací vplyv ako Rada. Túto zvýšenú právomoc však musí sprevádzať vysoký zmysel pre zodpovednosť a realitu, ktorý si vyžaduje pretrvávajúca hospodárska kríza.

V tomto zmysle vyslal Výbor pre rozpočet jasný signál tým, že sa rozhodol rešpektovať rozpätia, ktoré si vyžaduje súčasná hospodárska situácia a uplatnil tvrdú politiku založenú na prioritách v oblasti podpory rastu s dôrazom na výskum, inováciu a mladých ľudí. Vítam rozhodnutie Parlamentu riadiť sa usmerneniami Výboru pre rozpočet a členských štátov, ktoré sú po nadmerných zálohových platbách EÚ často nútené zadlžiť sa.

Rozpočet Únie však treba znovu posúdiť v súvislosti s novými právomocami vyplývajúcimi z Lisabonskej zmluvy a potreby vlastných zdrojov. Tieto záležitosti si vyžadujú rozhodnosť počas zmierovacieho konania, aby sa zabezpečila náležitá finančná podpora pre také ambiciózne projekty, ako je stratégia EÚ do roku 2020.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Nadobudnutím platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa posilnili politiky EÚ a vytvorili nové oblasti právomocí – predovšetkým spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP), konkurencieschopnosť a inovácia, vesmír, cestovný ruch, boj proti zmene klímy, sociálna politika, energetická politika, spravodlivosť a vnútorné veci. Tieto nové právomoci predpokladajú rozpočet, ktorý umožní ich uvedenie do praxe, čo vyžaduje od všetkých orgánov s rozpočtovou právomocou súdržnosť a dôkladnosť vo vzťahu k ich zvýšeným finančným právomociam. Musíme preto dať Spoločenstvu rozpočet poskytujúci nevyhnutné finančné prostriedky na to, aby mohlo dosiahnuť ciele stanovené do roku 2014, aby nebola ohrozená stratégia EÚ do roku 2020. Je prirodzené, že v tejto krízovej situácii sa členské štáty trochu bránia zvyšovaniu príspevkov, musia však vziať na vedomie úmysly EÚ a potrebu neohroziť všetko, čo sa dosiahlo v oblasti súdržnosti a integrácie.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Jedna z vecí, ktorú Lisabonská zmluva zmenila, boli finančné štruktúry EÚ, najmä viacročný finančný rámec (VFR) a ročný rozpočtový postup. Zmluva udeľuje VFR záväzné právne postavenie a konštatuje, že má byť jednomyseľne stanovený Radou po získaní súhlasu Európskeho parlamentu. Už sa nemá rozlišovať medzi povinnými a nepovinnými výdavkami pri rozhodnutiach, za ktoré sú teraz zodpovedné obidva rozpočtové orgány, pričom proces je príslušne zjednodušený. Skutočnosť, že Parlament má teraz právo spolurozhodovať o celom rozpočte, posilňuje demokratickú kontrolu.

Počíta sa aj s niekoľkými ďalšími krokmi na zjednodušenie byrokracie. Je dôležité, aby sa rozpočtové práva Európskeho parlamentu, ako jedinej priamo volenej inštitúcie EÚ, posilnili, aby mohol ovplyvňovať dôležité rozhodnutia v EÚ, akým je napríklad požiadavka na úsporu nákladov v novej Službe pre vonkajšiu činnosť. Centralistické tendencie však podporiť nemôžem.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za návrh rozpočtu, pretože súhlasím s jeho všeobecnou filozofiou a obsahom. Súhlasím s opätovným zavedením stropov vo vzťahu ku škrtom uskutočneným Radou. Považujem toto hlasovanie za mimoriadne dôležité a oceňujem stanovisko vyjadrené Parlamentom, ktorý naozaj využíva svoje nové výsady. Vďaka novému rozpočtovému postupu, ktorý prinieslo nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, môže Parlament uplatniť svoju dôležitosť a svoje právomoci vo vzťahu k Rade a obhajovať silný a ambiciózny rozpočet, ktorý je zároveň prísny, pri plnom uvedomovaní si skutočnosti, že oživenie hospodárstva Európskej únie – tvrdo skúšaného súčasnou hospodárskou a finančnou krízou – si vyžaduje významné investície do kľúčových odvetví, ako sú výskum a technologické inovácie.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Pôvodný návrh rozpočtu predložený Výboru pre kultúru a vzdelávanie Výborom pre rozpočet neuspel, pretože nedokázal prijať ambiciózne opatrenia s cieľom dosiahnuť primárne ciele stratégie EÚ do roku 2020 v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mobility. Aby som bol presný, príslušný výbor najprv prijal pozíciu Komisie a Rady a navrhol zmrazenie rozpočtových prostriedkov na celoživotné vzdelávanie a podnikateľské programy pre mladých. Potešujúce je však to, že krátko po tom, ako členovia Výboru pre kultúru a vzdelávanie vyjadrili nesúhlas a obavy zo zhoršenia politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, zvlášť v čase, keď nezamestnanosť stúpa a spôsobuje problémy v mnohých členských štátoch Európskej únie, predložil Výbor pre rozpočet nevyhnutné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som podporil, a zvýšil pôvodné plánované rozpočtové prostriedky (napríklad v prípade článku 150202 týkajúceho sa programov celoživotného vzdelávania).

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu, pretože súhlasím s horizontálnymi prioritami Parlamentu na rok 2011, najmä v oblasti mládeže, vzdelávania a mobility, ktoré si vyžadujú, v rámci rôznych politík, špecifické medziodvetvové investície ako spôsob podpory rastu a rozvoja v EÚ. Súhlasím s navrhovaným zvýšením rozpočtových prostriedkov na všetky programy týkajúce sa týchto priorít, čiže na programy Celoživotné vzdelávanie, PESSOA a Erasmus Mundus.

Tiež si myslím, že pracovná mobilita mládeže je kľúčovým nástrojom na zaistenie rozvoja konkurencieschopného a dynamického trhu práce v Európe a že ako taká sa musí posilniť. Vítam preto zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre Európsku službu zamestnanosti a výrazne podporujem spustenie prípravnej akcie s názvom Tvoje prvé pracovné miesto v zahraničí, ktorej cieľom je pomôcť mladým ľuďom vstúpiť na trh práce alebo získať prístup k špecializovaným pracovným miestam v inom členskom štáte EÚ, ako prvý krok smerom k osobitnému neakademickému programu mobility mládeže.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) 142 650 miliárd EUR – to je rozpočet na rozpočtový rok 2011, ktorý dnes na poludnie prijal Európsky parlament. Ide o obmedzený rozpočet, ktorý je v podstate totožný s rozpočtom navrhnutým Európskou komisiou a prijatý na pozadí úsporných opatrení. Všetci však vieme, že Európa nemôže pracovať viac a lepšie s menším množstvom peňazí.

Preto spolu s niekoľkými ďalšími poslancami a komisárom pre finančné plánovanie a rozpočet pánom Lewandowským naliehavo Európsku úniu žiadam, aby si pridelila vlastné zdroje. Finančný mechanizmus, ktorý by zaručoval autonómiu a priestor pre manévrovanie vo vzťahu k členským štátom, ktoré sa, či už je krízová situácia, alebo nie, už dávno vzdali myšlienky, že budú poskytovať Európe prostriedky na jej ambície. Vidím najmenej dva dôvody, prečo netreba európsky rozpočet znižovať.

Prvý súvisí s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a novými právomocami samotnej Európy v oblasti zahraničnej politiky, energetiky, finančného dohľadu, aby som spomenula aspoň niektoré. Druhý sa týka novej stratégie do roku 2020, ktorej cieľom je dostať Európu späť na cestu k trvalo udržateľnému rastu, významným projektom a inovácii. Novým úlohám a právomociam, ktoré bude treba financovať. To nás privádza späť k jedinému možnému riešeniu – priamemu financovaniu Európskej únie.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Rozprava o tohtoročnom rozpočte znovu poukazuje na potrebu zmysluplného systému vlastných zdrojov pre EÚ. Každoročné hašterenie sa európskych inštitúcií o rozpočty vedie k chaotickému rozhodovaniu a vytvára dosť búrlivé rozptýlenie, čomu by sa dalo ľahko predísť prostredníctvom systému vlastných zdrojov, ako je vyčlenenie na financovanie rozpočtu EÚ časti príjmu z dane z finančných transakcií, dane z leteckých pohonných hmôt alebo uhlíkovej dane EÚ. Napriek tomu dnešné hlasovanie vytvára rovnováhu medzi splnením nových požiadaviek vytvorených Lisabonskou zmluvou a obmedzením nárastu rozpočtov EÚ v reakcii na súčasné rozpočtové ťažkosti.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – (SV) Rozhodla som sa zdržať hlasovania o rozhodnutí týkajúcom sa parlamentného návrhu na rozpočet. Posilnenie programu Daphne, ktorý rieši násilie páchané na ženách, je potešujúce. Takisto ma teší, že Parlament odmieta návrh Komisie a Rady na škrty vo finančnej pomoci Palestínskej samospráve. Chcela by som však tiež zdôrazniť, že Parlament koná nezodpovedne, keď prideľuje systému EÚ a sebe samému veľké sumy vo forme programov a dotácií a pomoci pre byrokraciu, kým členské štáty sú nútené k drastickým škrtom, aby splnili požiadavky Paktu stability – inými slovami, neoliberálneho paktu, ktorý väčšina Parlamentu bezvýhradne podporuje.

Najväčším víťazom je poľnohospodárstvo, zvlášť v zmysle vytvorenia fondu pre mliekarenstvo vo výške 300 miliónov EUR. Toto rozhodnutie budeme my poslanci Európskeho parlamentu len s rozpakmi a ťažko vysvetľovať ľuďom zápasiacim s chudobou, ktorí demonštrujú v jednej krajine za druhou. Prečo majú trpieť, keď rozpočtových výdavkov systému EÚ sa realita nijako nedotýka?

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Ide o prvý rozpočet, o ktorom sa v súlade s pravidlami Lisabonskej zmluvy hlasovalo už v prvom čítaní. Hoci ešte treba dosiahnuť zmierenie o niekoľkých bodoch, ktoré sa venujú otázkam, ktorým prikladám mimoriadnu dôležitosť, ako je vyčlenenie prostriedkov na súdržnosť a poľnohospodárstvo, tento návrh vítam.

Schválený dokument obnovuje pôvodný návrh Komisie týkajúci sa časti o súdržnosti pre rast a zamestnanosť po tom, ako Rada pridelenú sumu znížila. Hoci suma pre rok 2011 je už stanovená vo viacročnom finančnom rámci (VFR) s horným limitom vo výške 50,65 miliárd EUR pri súčasných cenách, stojí za zmienku, že pani spravodajkyňa konštatuje, že tento okruh si bude vyžadovať oveľa viac platieb.

Tiež vítam pridelenie prostriedkov na rast a zamestnanosť v časti týkajúcej sa konkurencieschopnosti, čo zahrnuje ustanovenie o financovaní väčšiny návrhov Parlamentu, ako sú návrhy týkajúce sa malých a stredných podnikov (MSP) a programov pre mladých ľudí, vzdelávanie a mobilitu.

Hlasujem za tento dokument, hoci nezahrnuje návrhy predložené Európskou ľudovou stranou (PPE) týkajúce sa intervenčných opatrení v oblasti skladovania obilnín, mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI), žiaľ, zamietol.

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne. – (PL) Zdržať sa hlasovania nie je riešenie. Tí, ktorí sa nezúčastnia, robia vždy chybu. Myslím si, že uznesenie ako celok obsahuje oveľa viac dobrých opatrení ako takých, ktoré za veľa nestoja. Európsku službu pre vonkajšiu činnosť potrebujeme. Ak sa má zvýšiť význam Európy vo svete, mala by začať pracovať čo najskôr.

V prijatom uznesení sa hovorí, že v službe budú zastúpené všetky členské štáty. Teraz musíme dohliadnuť na to, aby sa to skutočne stalo. Vytvára to dôveru v proces zavedenia Služby pre vonkajšiu činnosť. Netreba zabúdať, že Európska únia bola postavená práve na vzájomnej dôvere a že Poľsko z toho malo veľký prospech. Budem proces veľmi dôkladne sledovať.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Vítam pozitívne prvky rozpočtu na rok 2011, medzi ktoré patrí financovanie hospodárskeho rozvoja vo Walese, podpora výskumu a vývoja a zahraničná pomoc. Uznávam, že ďalšie výdavky vyplývajúce z vytvorenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a nových európskych orgánov dohľadu sú potrebné a že ich podporujú všetky členské štáty v Rade vrátane Spojeného kráľovstva. Znepokojujú ma však výdavky v mnohých oblastiach, ktoré nepredstavujú efektívne využitie finančných prostriedkov alebo majú nepriaznivé dôsledky pre občanov EÚ a ľudí v rozvojových krajinách. Zahrnuje to prostriedky EÚ na výrobu alkoholu a tabaku, čo je v rozpore s cieľmi EÚ v oblasti zdravia, a dotácie EÚ na vývoz poľnohospodárskych výrobkov, ktoré majú nepriaznivé dôsledky pre rozvojové krajiny, ako aj zvyšovanie v rozpočtových riadkoch týkajúcich sa výdavkov, nákladov na cestovanie, publikácie a iných administratívnych nákladov. V súčasnom hospodárskom prostredí je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým obhájiť výdavky na naše priority tým, že vyriešime všetky márnotratné a nadmerné výdavky v ostatných odvetviach. Nedokázal som hlasovať proti tomuto rozpočtu. V ťažkých hospodárskych časoch by bolo hlasovanie proti poskytnutiu nevyhnutných finančných prostriedkov na širokú škálu priorít kontraproduktívne. Tiež si však myslím, že niektoré navýšenia neboli opodstatnené, a preto som sa rozhodol zdržať hlasovania.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Kľúčovými bodmi v rozpočte EÚ na rok 2011 sú investície do odbornej prípravy, výskumu a inovácií, čo je vzhľadom na súčasnú situáciu na pracovnom trhu nevyhnutné. Zníženie nezamestnanosti v Európe musí byť ústredným motívom každého rozhodnutia – aj vtedy, keď ide o samotnú realizáciu ambicióznych cieľov stratégie EÚ do roku 2020. Udelenie priority mladým v rámci programov odbornej prípravy a mobility je veľmi užitočnou investíciou, ktorá poskytuje dobré príležitosti pre rozvoj trhu práce. Rozpočet obsahuje navýšenia, ale aj škrty – je kompromisom ako každé rozhodnutie prijaté viacerými stranami. Presmerovanie peňazí do jadrového výskumu však nemôže byť v záujme obyvateľov Európy, pričom tieto peniaze by sa mali radšej minúť napríklad na obnoviteľné zdroje energie.

  Glenis Willmott (S&D), písomne. – Európska parlamentná labouristická strana (EPLP) víta pozitívne prvky v pozícii Parlamentu z prvého čítania vrátane financovania hospodárskeho rozvoja v našich regiónoch, podpory kľúčového výskumu a vývoja a zvýšenia zahraničnej pomoci v súlade s cieľom Spojeného kráľovstva zvýšiť celkovú zahraničnú rozvojovú pomoc. Takisto uznávame, že ďalšie výdavky vyplývajúce z vytvorenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a nových európskych orgánov dohľadu sú nevyhnutné na to, aby bolo možné tieto nové dôležité činnosti realizovať, a že ich podporujú všetky členské štáty v Rade vrátane Spojeného kráľovstva. Znepokojujú nás však výdavky v mnohých oblastiach, ktoré nepredstavujú efektívne využitie finančných prostriedkov alebo majú nepriaznivé dôsledky pre občanov EÚ a ľudí v rozvojových krajinách. Zahrnuje to prostriedky EÚ na výrobu alkoholu a tabaku, čo je v rozpore s cieľmi EÚ v oblasti zdravia, a dotácie EÚ na vývoz poľnohospodárskych výrobkov, ktoré majú nepriaznivé dôsledky pre rozvojové krajiny, ako aj zvyšovanie v rozpočtových riadkoch týkajúcich sa výdavkov, nákladov na cestovanie, publikácie a iných administratívnych nákladov. V súčasnom hospodárskom prostredí je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým obhájiť výdavky na naše priority tým, že vyriešime všetky márnotratné a nadmerné výdavky v ostatných odvetviach. EPLP v tomto štádiu hlasovala proti konečnému uzneseniu o rozpočte, aby pred rokovaniami medzi jednotlivými inštitúciami vyslala jasný odkaz.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) S veľkou radosťou blahoželám pani spravodajkyni Jędrzejewskej k jej vynikajúco vypracovanej správe. Dnes sme po prvýkrát prijali rozpočet EÚ na základe ustanovení Lisabonskej zmluvy a tiež sme po prvýkrát neprekročili finančné limity stanovené v súčasnom finančnom výhľade. Myslím si, že riešenia, ktoré navrhuje pani Jędrzejewská, vyjadrujú v ťažkých časoch hospodárskej krízy realistický a pragmatický prístup. Tiež ma teší, že rozpočet, ktorý bol dnes prijatý, finančne posilňuje priority Parlamentu.

Správa: Edite Estrela (A7-0032/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Predĺženie materskej dovolenky zo 14 na 20 týždňov by sa malo považovať za základné právo. Toto nové obdobie by sa nemalo vnímať ako hrozba, dokonca ani keď vezmeme do úvahy zavedenie práv pre otcov. Jeho dosah na legislatívny rámec jednotlivých členských štátov je zanedbateľný, a to aj vrátane vplyvu na hospodárstvo, keď napríklad zvážime možnosť vytvorenia dočasných pracovných miest na európskej úrovni, ktoré podporia pracovnú mobilitu, čo môže podnietiť výmenu osvedčených postupov a pokračovanie pracovných povinností žien na materskej dovolenke. Záruka vyplácania mesačnej mzdy vo výške 100 % počas materskej dovolenky spolu s predĺžením obdobia, počas ktorého je zakázané ženu prepustiť, zo šiestich mesiacov na rok by sa nemali spochybňovať, keď vezmeme do úvahy obavy súvisiace s demografickým vývojom a súčasnú hospodársku situáciu. Medzi ďalšie jednoduché, no predsa významné opatrenia patria napríklad možnosť pružného pracovného času v období po materskej dovolenke, preventívne opatrenia týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti a rozšírenie týchto práv na páry, ktoré si adoptujú deti, čím sa podporí spravodlivejší právny rámec.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Bohužiaľ, miera pôrodnosti v Európe je v každej krajine iná a často závisí nielen od záruky ochrany práv, ale aj od sociálnych služieb, ktoré majú pracujúce matky k dispozícii, ako sú napríklad materské školy. Ešte musíme urobiť veľa, aby sme zosúladili pracovný a rodinný život.

Systém ochrany materstva, ktorý platí v Taliansku, je celkovo v súlade s novými parametrami, ktoré navrhuje smernica, a to nielen pokiaľ ide o počet týždňov povinnej materskej dovolenky, ale aj pokiaľ ide o vyplácanie stopercentnej kompenzácie na pokrytie príjmu v čase neprítomnosti. Je dôležité, že smernica jasne zavádza otcovskú dovolenku. Ide o významný cieľ zaručiť rovnosť práv medzi mužmi a ženami a posilniť zodpovednosť, ktorá sa delí medzi rodičov.

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Súhlasím s predĺžením obdobia materskej dovolenky na minimálne 20 týždňov s vyplácaním mzdy v plnej výške, pričom však podporujem poskytnutie istej flexibility štátom, ktoré už majú ustanovenia týkajúce sa tohto druhu dovolenky. Pracovníčky, ktoré čerpajú materskú dovolenku, musia dostávať plnú mzdu, ktorá predstavuje 100 % ich mzdy za posledný mesiac, keď pracovali, alebo priemer ich mesačných platov. Prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zabránia tomu, aby boli tehotné ženy prepustené v čase od začiatku ich tehotenstva do šiestich mesiacov po ukončení ich materskej dovolenky. Okrem toho ženy musia mať právo vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo na miesto s rovnakým finančným ohodnotením, pracovným zaradením a rovnakou kariérnou dráhou, ako mali pred odchodom na materskú dovolenku.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Predĺžená materská dovolenka, lepšie pracovné podmienky a tak ďalej. Ženy sa ocitli v centre dnešnej rozpravy v Európskom parlamente. Osemnásť rokov po prijatí prvej smernice o tehotných pracovníčkach a pracovníčkach krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčkach sa hospodárska a demografická situácia v Európe určite zmenila. Na plenárnej schôdzi sme dnes preto hlasovali s cieľom zmeniť a doplniť platné právne predpisy o materskej dovolenke, aby sme podporili zamestnanosť žien a zároveň im umožnili založiť si rodinu za čo najlepších podmienok.

Dať ženám možnosť zosúladiť ich rodinný a pracovný život, ale aj splniť ciele rodovej rovnosti – práve to dnes chránime pre všetky európske ženy. Väčšina Európskeho parlamentu podporila plne hradenú materskú dovolenku v trvaní 20 týždňov. Preto teraz budeme musieť rokovať s členskými štátmi, aby sme dosiahli kompromis týkajúci sa tohto textu.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Keby sme mali pomenovať výsledky tejto iniciatívy po zistení výsledkov hlasovania, nazvali by sme ich Vzbura v sále. Pred hlasovaním sme si uvedomovali, že niektorí poslanci z rôznych skupín sú proti tomu, aby sme schválili predĺženie materskej dovolenky na 20 týždňov, potrebu vyplácať ľuďom v tejto situácii 100 % ich mzdy, rozšírenie opatrení v prípade detí so zdravotným postihnutím a zahrnutie otcovskej dovolenky. Všetko naznačovalo, že tieto opatrenia nebudú prijaté, ale nestalo sa to. Skutočnosť, že mnohí poslanci nekonali v súlade s hlasovacími zoznamami svojej skupiny, umožnila zázrak. Parlament dnes splnil očakávania mužov a žien v Európe. Aj toto je ďalší krok vpred na ceste smerom k rovnosti, k dosiahnutiu ktorej máme ešte stále ďaleko, ale ktorú musíme premeniť na skutočnosť prostredníctvom vzájomnej spolupráce mužov a žien.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Vítam skutočnosť, že po značne očakávaných diskusiách dnes Európsky parlament schválil túto veľmi dôležitú smernicu. Na základe tejto novej smernice sa trvanie materskej dovolenky predĺži zo 14 na 20 týždňov pri vyplácaní mzdy v plnej výške. Ak chceme čo najskôr vyriešiť demografické problémy, ktorým čelíme pre nízku mieru pôrodnosti a starnúcu spoločnosť, musíme sa dnes o rodinné povinnosti deliť. Je preto veľmi dôležité, aby táto smernica dala mužom právo zobrať si aspoň dvojtýždňovú otcovskú dovolenku. Aj dieťa má nepopierateľné právo vytvoriť si puto s obomi rodičmi. Tento návrh nám umožní vytvoriť lepšiu rovnováhu v rámci rodín a zlepší začlenenie na trhu práce. Parlament ukázal, že dokáže dosiahnuť ciele stanovené v stratégii EÚ do roku 2020, ktorá chce rodinám pomôcť lepšie zosúladiť pracovný a súkromný život a zároveň sa snaží dosiahnuť hospodársky rast, prosperitu, konkurencieschopnosť a rodovú rovnosť. Naozaj dúfam, že túto smernicu, ktorú Parlament prijal, schváli čo najskôr aj Rada.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) EÚ v súčasnosti čelí demografickým problémom, ktoré sú spôsobené klesajúcou mierou pôrodnosti a nárastom počtu starších ľudí. Zlepšenie ustanovení na podporu zosúladenia pracovného a súkromného života je jedným zo spôsobov, ako možno reagovať na tento demografický pokles. Je zrejmé, že v spoločnosti pretrvávajú rodové stereotypy, ktoré predstavujú prekážku brániacu ženám v prístupe k pracovným miestam, a to najmä k vysoko kvalitným pracovným miestam. Ženy sa stále považujú za tie, ktoré majú hlavnú zodpovednosť za starostlivosť o deti a ďalšie závislé osoby, čo znamená, že pri mnohých príležitostiach sa musia rozhodnúť medzi materstvom a pracovnou kariérou.

Ženy sú často vnímané ako „vysoko rizikové“, „menejcenné“ alebo „nevyhovujúce“ pracovníčky, keďže existuje vysoká pravdepodobnosť, že otehotnejú a uplatnia si právo na materskú dovolenku. Je preto mimoriadne dôležité, aby nové formy dovolenky neodrážali ani neutvrdzovali súčasné stereotypy v spoločnosti. Zapojenie rodičov do života ich detí od úplne prvých mesiacov po ich narodení má rozhodujúci význam pre zdravý vývoj dieťaťa z fyzického, emocionálneho a duševného hľadiska.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) V mnohých členských štátoch je miera pôrodnosti nepochybne stále veľmi nízka. Inštitúcie preto musia povzbudiť pôrodnosť prostredníctvom vhodnej politiky zameranej na podporu rodiny. Hlasoval som za správu pani Estrelovej, pretože sa uberá týmto smerom. Naozaj považujem za správne, aby sme medzi členskými štátmi zosúladili práva týkajúce sa materskej dovolenky (pričom by sme vždy mali mať na pamäti predovšetkým zdravie čerstvých mamičiek a ich novorodencov), aby sme sa vyhli rozdielom a zníženiu konkurencieschopnosti štátov, ktoré už dávnejšie prijali pokrokové opatrenia na ochranu materstva.

V tejto súvislosti oceňujem návrh predĺžiť materskú dovolenku na 18 týždňov vo všetkých krajinách EÚ, čo už platí v niekoľkých členských štátoch. Napríklad v Taliansku sa poskytuje dovolenka v trvaní dvadsaťjeden a pol týždňa. Na záver chcem uviesť, že podľa mňa je nevyhnutné zaručiť právo vrátiť sa na to isté miesto alebo dostať rovnocennú pracovnú pozíciu.

  David Casa (PPE), písomne. – Som proti myšlienke vyplácať mzdu v plnej výške počas 20 týždňov a hlasoval som proti tomuto konkrétnemu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. Predsa som sa však rozhodol hlasovať za konečný text v znení zmien a doplnení, keďže bola do neho začlenená doložka, ktorú vyjednal Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a ktorá povoľuje istý stupeň flexibility počas posledných štyroch týždňov. Rozhodol som sa teda podporiť našu politickú skupinu v dosiahnutí tohto kompromisu.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Som rada, že Európsky parlament urobil v tejto záležitosti pokrok od roku 2007, keď sa uskutočnila rozprava o demografickom probléme, ktorým som sa zaoberala ako spravodajkyňa. Toto hlasovanie dokazuje, že v týchto dňoch je stále možné dosiahnuť nové sociálne acquis – prostredníctvom mobilizácie a politických krokov môžeme ochrániť úspechy minulých víťazstiev, ale zároveň môžeme dosiahnuť nové práva. Prostredníctvom tejto rodičovskej dovolenky sme dnes posilnili práva žien, ale aj práva mužov. Práva mužov predstavujú skutočnú zmenu v postojoch a v priebehu niekoľkých rokov prispejú k lepšiemu rozdeleniu úloh medzi rodičmi.

  John Bufton, William (The Earl of) Dartmouth a Nigel Farage (EFD), písomne. – Pokiaľ ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 9, Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) hlasovala za tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý uvádza len to, že „všetci rodičia majú právo starať sa o svoje deti“. Strana UKIP v žiadnom prípade nepodporuje legitimitu tejto smernice, pretože o politikách sociálneho zabezpečenia by mali rozhodovať zvolené národné vlády. Vláda Spojeného kráľovstva je pri prijímaní detí do štátnej starostlivosti príliš povýšenecká, takže hlasovanie za toto odôvodnenie bude pre ňu varovným signálom. Pokiaľ ide o návrh vo všeobecnosti, strana UKIP neakceptuje legitimitu tejto smernice, pretože o politikách sociálneho zabezpečenia by mali rozhodovať zvolené národné vlády. Táto smernica prinesie neuveriteľné náklady pre zamestnávateľov a vládu, čo si v tomto čase nemôžeme dovoliť. Zároveň podporí diskrimináciu žien tým, že zamestnať ich bude ešte nákladnejšie, ako je to už teraz, a to predovšetkým pre malé podniky, ktoré sú chrbtovou kosťou hospodárstva Spojeného kráľovstva. Strana UKIP okrem toho súcití s rodičmi s postihnutými deťmi a s rodičmi, ktorí sa rozhodli pre adopciu. EÚ však nemá právo vytvárať takéto predpisy týkajúce sa materstva a nemôže sa jej poskytnúť oprávnenie urobiť to. Strana UKIP hlasovala proti tejto smernici, aby zaistila, že za právne predpisy budú zodpovedať volené vlády a nie bruselskí byrokrati.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som za túto správu, pretože je veľmi dôležitá pre rodovú rovnosť a ochranu práv pracovníkov – mužov a žien –, pokiaľ ide o práva spojené s materskou a rodičovskou dovolenkou. Je to dôležitý krok smerom k ochrane a podpore práv žien a rovnosti vo všeobecnosti na pracovisku, keďže správa uvádza, že „vzhľadom na zraniteľnosť tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok je potrebné poskytnúť im právo na neprerušenú materskú dovolenku v trvaní najmenej dvadsiatich po sebe nasledujúcich týždňov poskytnutú pred pôrodom alebo po pôrode a povinnú materskú dovolenku v trvaní najmenej šiestich týždňov poskytnutú po pôrode“.

Za správu som hlasoval aj na základe ďalšieho veľmi dôležitého prvku, ktorý obsahuje, a tým je uznanie práva otca na dvojtýždňovú rodičovskú dovolenku.

  Derek Roland Clark a Paul Nuttall (EFD), písomne. – Pokiaľ ide o návrh vo všeobecnosti, Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) neakceptuje legitimitu tejto smernice, pretože o politikách sociálneho zabezpečenia by mali rozhodovať zvolené národné vlády. Táto smernica prinesie neuveriteľné náklady pre zamestnávateľov a vládu, čo si v tomto čase nemôžeme dovoliť. Zároveň podporí diskrimináciu žien tým, že zamestnať ich bude ešte nákladnejšie, ako je to už teraz, a to predovšetkým pre malé podniky, ktoré sú chrbtovou kosťou hospodárstva Spojeného kráľovstva.

Strana UKIP okrem toho súcití s rodičmi s postihnutými deťmi a s rodičmi, ktorí sa rozhodli pre adopciu. EÚ však nemá právo vytvárať takéto predpisy týkajúce sa materstva a nemôže sa jej poskytnúť oprávnenie urobiť to. Strana UKIP hlasovala proti tejto smernici, aby zaistila, že za právne predpisy budú zodpovedať volené vlády a nie bruselskí byrokrati.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Cieľom tohto návrhu je zlepšiť podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia, ktoré sa spájajú s rodičovstvom. V súvislosti s touto otázkou by som povedal, že rozdiely medzi mužmi a ženami treba zmenšiť a že treba podporiť vyvážené zosúladenie pracovného života s rodinným a súkromným životom. To bude jediný spôsob, ako podporiť rodičovstvo so spoločnou zodpovednosťou. Vychádzajúc z tohto predpokladu, súhlasím s návrhom pani spravodajkyne a verím, že predĺženie materskej dovolenky na 20 týždňov, z ktorých šesť sa musí vyčerpať po pôrode a ktoré možno rozdeliť medzi rodičov, by bolo pre toto obdobie náležité.

Zároveň vítam návrh zahrnutý v správe, ktorého cieľom je zaručiť vyplácanie mesačnej mzdy v plnej výške počas materskej dovolenky, čo predstavuje 100 % posledného mesačného platu alebo priemerný mesačný plat. Na záver by sa mi zdalo vhodné uplatniť rovnaké opatrenia v prípade adopcie dieťaťa mladšieho ako 12 mesiacov, ako aj v prípade samostatne zárobkovo činných žien.

Vyhlasujem, že z vyššie načrtnutých dôvodov som hlasoval za túto správu.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Rodová rovnosť je často len slogan, prázdne vyhlásenie o právach, ktoré sa nie vždy spája s prevzatím zodpovednosti a presvedčivými argumentmi. Tento návrh smernice na jednej strane vytvára správnu rovnováhu medzi biologickou úlohou ženy a právami, ktoré dlhujeme tým, ktorí naplno vykonávajú túto úlohu. Vzhľadom na demografický vývoj, ktorý čoraz viac pripomína stav núdze, a hospodárstvo, ktoré si vyžaduje čoraz vyššie miery zamestnanosti žien, sú tieto opatrenia rozumnou reakciou. Uznanie rovnosti bude úplné, keď sa niektoré práva rozšíria aj na otcov, čo umožní, aby sa rodinné záväzky delili tým najprimeranejším spôsobom, a keď sa flexibilita organizácie ponechá na každú rodinu.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok z úcty k zásade rovnakých práv pre obe pohlavia a nediskriminácie na základe pohlavia, ako aj v snahe podporiť ženy v tom, aby sa vo väčšej miere angažovali na trhu práce.

Jedným z výsledkov tohto opatrenia je zosúladenie pracovného a súkromného života pre ženy. Okrem toho ženy potrebujú túto legislatívnu podporu na ochranu svojho zdravia a svojich detí. Ďalším dôležitým aspektom tohto opatrenia, ktoré je zamerané na pracovnú istotu pre ženy, je zákaz prepustiť ich v čase od začiatku ich tehotenstva až do minimálne šiestich mesiacov po ukončení ich materskej dovolenky. Bol stanovený aj platový strop pre obdobie materskej dovolenky, ktorý je opäť určený na splnenie potrieb sociálneho zabezpečenia.

V neposlednom rade je jedným z rozhodujúcich argumentov, ktoré hovoria v prospech podpory tohto hlasovania, snaha zvýšiť mieru pôrodnosti, ktorá predstavuje pre členské štáty EÚ mimoriadne závažný problém.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Podľa štatistiky miera pôrodnosti v EÚ klesá. Táto nízka miera pôrodnosti v kombinácii so starnutím obyvateľstva bude pre nás v budúcnosti predstavovať skutočný problém z hľadiska platenia dôchodkov a poplatkov za lekársku starostlivosť v Európe. Rodiny, a najmä ženy, by nemali byť potrestané, ak chcú mať deti. Tehotné pracovníčky a dojčiace pracovníčky nesmú vykonávať činnosti, ktoré na základe posúdenia predstavujú riziko vystavenia určitým látkam alebo mimoriadne škodlivým pracovným podmienkam, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo ochranu zdravia týchto pracovníčok. Z tohto dôvodu podporujem zavedenie opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníčok, ktoré nedávno porodili, alebo dojčiacich pracovníčok. Tieto opatrenia nesmú znevýhodňovať ženy na trhu práce ani mať negatívny vplyv na smernice o rovnakom zaobchádzaní so ženami a s mužmi.

  Michel Dantin (PPE), písomne. – (FR) Francúzsko je jednou z krajín Únie s najvyššou mierou pôrodnosti. Dôvodom je súbor opatrení, ktoré sú súčasťou komplexnej rodinnej politiky. Uznesenie vo svojej súčasnej podobe po hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch neprináša žiadne skutočné zlepšenie. Práve naopak, všetko spochybní, pretože zaťaženie rozpočtu, ktoré tieto opatrenia prinesú, je v tomto období neúnosné. Tieto dôvody ma viedli k tomu, aby som odmietol podporiť text, ktorý je, mimochodom, myslený dobre.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Vo všeobecnosti súhlasím s opatreniami navrhnutými v tejto správe, pretože som presvedčený, že táto otázka je jedným z hlavných problémov, ktoré bude musieť Európa prekonať v nasledujúcich desaťročiach: starnutie obyvateľstva. Je to tak napríklad v Portugalsku, kde som toho priamym svedkom. Podobne ako v iných krajinách EÚ však miera pôrodnosti nie je dostatočne vysoká na zabezpečenie výmeny generácií a táto nepríjemná situácia ohrozuje budúcnosť. Som presvedčený, že flexibilnejšie politiky týkajúce sa materskej a otcovskej dovolenky môžu pomôcť zvrátiť tieto tendencie. Je preto nevyhnutné, aby sme rodinám vyslali jednoznačnú správu o podpore materstva a otcovstva s konkrétnymi opatreniami na lepšie zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života. Riešenie tohto problému je veľmi dôležité na dosiahnutie hospodárskych a sociálnych cieľov stanovených v stratégii EÚ do roku 2020 a zároveň je spôsobom, ako sa pokúsiť zvrátiť demografické starnutie na našom kontinente. Aj v Portugalsku sa už vypláca materská dovolenka vo výške 100 % zárobku počas 120 dní. Dovolil by som si preto tvrdiť, že mzdy žien by mali byť počas materskej dovolenky zaručené spôsobom, ktorý sa opisuje v tejto správe.

  Luigi Ciriaco De Mita (PPE), písomne. – (IT) Hlasovanie za legislatívny návrh uznesenia, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 92/85/EHS, sa uskutočnilo nielen s cieľom podporiť nové a lepšie opatrenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, ale všeobecnejšie aj s cieľom podporiť nové opatrenia na presadenie lepšieho zosúladenia pracovného a súkromného života. Hoci je taliansky právny systém inovačnejší, zvýšenie počtu týždňov materskej dovolenky na európskej úrovni predstavuje silnú podporu rodinnej pomoci novorodencom. Podpora otcovskej dovolenky tiež predstavuje krok tým istým smerom, hoci spraviť ju povinnou možno nie je najlepší spôsob, ako sledovať chvályhodný cieľ zaistiť väčšiu účinnú prítomnosť oboch rodičov v najnáročnejšom čase pre novú domácnosť a postarať sa o to, aby bol otec viac informovaný a zaangažovaný. Podpora a rozšírenie práv adoptovaných detí umožňujú posilniť – a treba dúfať, že aj zjednodušiť – proces adopcie. Na záver chcem uviesť, že ak chceme lepšie zosúladiť pracovný a súkromný život, je podľa mňa zároveň dôležité vyzvať členské štáty, aby podporili služby a zariadenia zamerané na starostlivosť o deti v predškolskom veku.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Hlasovanie o správe pani Estrelovej o právach tehotných žien a mladých matiek pri práci umožní zosúladiť minimálne trvanie a výšku príspevku materskej dovolenky. Európsky parlament sa rozhodol zaujať pevné stanovisko v rámci rokovaní s Radou, a preto podporil zásadu dvadsaťtýždňovej materskej dovolenky s vyplácaním 100 % mzdy (rada by som zdôraznila, že vo Švédsku môže materská dovolenka trvať 75 týždňov, pričom 14 týždňov je určených výlučne pre matku a o zvyšok sa môže podeliť s otcom).

Je to silné gesto v prospech európskych rodičov, ktorého výsledkom je, že ženám a mužom pomôžeme dospieť k lepšiemu zosúladeniu rodinného a pracovného života. Teraz je na európskych vládach, aby sa pozreli na to, aké možnosti im poskytujú ich rozpočty, pokiaľ ide o vykonanie a prijatie takejto zmeny. Nakoniec je pravdepodobné, že minimálna dovolenka bude taká, akú navrhuje Európska komisia a akú podporuje delegácia demokratického hnutia MODEM, teda bude trvať 18 týždňov, čo by bolo v súlade s odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Som presvedčená, že toto hlasovanie, ktoré prešlo veľkou väčšinou, je jasným signálom, ktorý vysielame Rade. Okrem predĺženia materskej dovolenky zo 14 na 20 týždňov, počas ktorých sa vypláca mzda v plnej výške, sme hlasovali za zavedenie dvojtýždňovej otcovskej dovolenky. Je našou povinnosťou zabezpečiť, aby sa nikto nemusel rozhodovať, či sa vzdá detí pre prácu alebo práce pre deti.

Okrem toho vítam skutočnosť, že Parlament hlasoval za opatrenia, ktoré umožnia adoptívnym matkám, aby sa s nimi z hľadiska práva zaobchádzalo rovnako ako s matkami, ktoré rodili. Toto je Parlament, ktorý napokon udelil rovnaké práva adoptívnym aj biologickým matkám. Adoptívni rodičia sú rodičmi v pravom zmysle slova a zaslúžia si, aby sa k nim tak pristupovalo. Právne predpisy nemôžu naďalej diskriminovať tento typ rodičovstva.

Toto je preto veľký deň pre mnohé rodiny, ktoré nedokážu zladiť svoj rodinný život s pracovným životom. Okrem toho ťažké hospodárske podmienky neboli dôvodom na to, aby sme sa rozhodli, že všetky tie rodiny, ktoré tiež významným spôsobom prispievajú do našej spoločnosti, necháme v kaši aj počas ďalších desaťročí.

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. – (FR) Predĺženie obdobia materskej dovolenky na 20 týždňov je klamlivo dobrý nápad. Takéto legislatívne opatrenie poškodí zamestnanosť žien v podnikoch, ktoré ho budú považovať za príliš veľké bremeno, ktoré by v prípade materstva museli niesť. Okrem toho toto opatrenie ohrozí návrat ženy do práce na presne tú istú pozíciu, ktorú zastávala pred odchodom na materskú dovolenku. Na záver chcem uviesť, že vyplácanie stopercentnej mzdy počas dlhého obdobia predstavuje náklady pre systémy sociálneho zabezpečenia (v tejto súvislosti európske inštitúcie rázne vyzývajú členské štáty, aby znížili svoje rozpočtové deficity).

Z uvedených dôvodov som túto správu nemohla podporiť a z tých istých dôvodov si myslím, že by sme si mali zachovať zmysel pre realitu a umožniť členským štátom, aby si udržali istú mieru flexibility, pokiaľ ide o túto otázku.

  Harlem Désir (S&D), písomne. – (FR) Parlament práve v prvom čítaní hlasoval za predĺženie materskej dovolenky na minimálne 20 týždňov v celej Európe s vyplácaním plnej mzdy s výnimkou osôb s vysokým príjmom, ako aj za to, aby mali otcovia možnosť vziať si po narodení dieťaťa aspoň dvojtýždňovú dovolenku. Je to víťazstvo pre zástancov sociálnej Európy a krok smerom k väčšej rovnosti medzi mužmi a ženami v Európe.

Časť pravice využila budúce náklady spojené s týmito opatreniami ako ospravedlnenie toho, že odmietla tento pokrok. Keď však rodičom pomôžeme zosúladiť rodinný a pracovný život, uľahčíme im návrat do práce, podporíme európsku mieru pôrodnosti a ochránime zdravie matiek a detí.

Ľavica v Parlamente spolu s portugalskou spravodajkyňou socialistov pani Estrelovou bola silná a európska pravica bola rozdelená, a tak zvíťazil posun k pokroku. Teraz treba bitku vybojovať v Rade, kde niekoľko vlád hrozí, že túto smernicu zablokuje. Poslanci národných parlamentov by sa tým mali začať zaoberať a intervenovať u svojej vlády, aby vlády nezrušili to, čo navrhuje Európsky parlament pre Európu, ktorá chráni práva svojich občanov.

  Diane Dodds (NI), písomne. – Hoci podporujem práva tehotných žien, v súčasnej hospodárskej situácii nemôžem túto správu podporiť. Na základe posúdenia vplyvu sa odhaduje, že ak sa materská dovolenka predĺži na 20 týždňov, Spojené kráľovstvo to bude ročne stáť v priemere 2,5 miliardy GBP. Výsledkom toho by bolo, že náklady na materskú dovolenku by sa v Spojenom kráľovstve zdvojnásobili. Dôkazy ukazujú, že ženy majú v súčasnosti značný osoh z ustanovení, ktoré už platia v rámci Spojeného kráľovstva: 9 z 10 žien čerpá dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku, pričom 3 zo 4 žien si vyčerpajú celú platenú dovolenku. Pri takej vysokej miere čerpania je jasné, že v Spojenom kráľovstve nepotrebujeme viac európskej byrokracie nad rámec súčasných právnych predpisov.

Navrhovaná požiadavka vyplácať mzdu v plnej výške v trvaní 20 týždňov by okrem toho vyústila do sociálneho úpadku. Príčinou je skutočnosť, že ženy s najvyššími platmi budú dostávať najvyššiu kompenzáciu. Plne podporujem potrebu primeranej a flexibilnej materskej dovolenky, ale som presvedčená, že je na zvolenej vláde Spojeného kráľovstva, aby sa na základe vstupných informácií od rodičov a ich zamestnávateľov rozhodla, koľko prostriedkov si naše vlastné hospodárstvo môže dovoliť poskytnúť a ako treba uplatniť balík ustanovení týkajúcich sa materskej dovolenky.

  Lena Ek, Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) Pracovať na tom, aby sme dosiahli spoločnosť, v ktorej sú si muži a ženy rovní, je otázkou princípu, ktorá je nesmierne dôležitá – nikto by nemal byť diskriminovaný na základe toho, že je rodič. Mali by sme dodať, že zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska je pre ženy a mužov nesmierne dôležité, aby mohli skombinovať rodinný a pracovný život s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň zamestnanosti.

Preto je podľa nášho názoru poľutovaniahodné, že správa nepredstavuje jasný krok vpred smerujúci k rovnosti v Európe. Odráža zastaraný pohľad na rovnosť, podľa ktorého má hlavnú zodpovednosť za deti prevziať matka namiesto toho, aby sa o túto zodpovednosť delili obaja rodičia. Rovnako nesprávne je, že správa navrhuje, aby mali matky povinne zakázané pracovať šesť týždňov po pôrode.

Rozhodli sme sa preto hlasovať za tie časti, ktoré považujeme za pozitívne, ako je napríklad pozmeňujúci a doplňujúci návrh chrániaci vnútroštátne systémy, ktoré majú ambicióznejšie rodičovské zabezpečenie, predĺženie minimálnej dĺžky materskej dovolenky a zahrnutie otcovskej dovolenky do smernice. Zdržali sme sa však hlasovania o správe ako celku, pretože si myslíme, že je príliš nejasná, nejednoznačná a zastaraná. Hlavným dôvodom je, že jej chýba jasný a jednoznačný pohľad na rodovú rovnosť.

  Göran Färm, Anna Hedh, Olle Ludvigsson a Marita Ulvskog (S&D), písomne. – (SV) My švédski sociálni demokrati sme sa rozhodli podporiť správu pani Estrelovej o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok.

Boli by sme radšej, keby sa smernica zamerala skôr na rodičovskú dovolenku než na materskú dovolenku. Tiež by sme boli radšej, keby bola menej podrobná a viac flexibilná – predovšetkým preto, lebo ide o minimálnu smernicu –, napríklad pokiaľ ide o úroveň odmeňovania a časový limit pre obdobie bezprostredne po pôrode. Myslíme si však, že správa je dôležitá z hľadiska zlepšenia súčasnej smernice, ktorá v mnohých členských štátoch EÚ poskytuje veľmi obmedzené možnosti pre skombinovanie práce a rodičovstva. Na základe tohto rozhodnutia máme teraz prvú ponuku, o ktorej môžeme vyjednávať a ku ktorej musí Rada zaujať stanovisko.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Strana Demokratického a sociálneho stredu – Ľudová strana (CDS-PP) už dlho považuje otázku miery pôrodnosti za štátnu prioritu a uznáva, že mieru pôrodnosti nie je možné stimulovať bez ochrany rodičovstva. Kapitoly venované rodine a miere pôrodnosti nie sú v našich programoch nijakou novinkou. Rovnako ani naša ochrana práv matiek a otcov založiť si rodinu bez toho, aby to bolo považované za mimoriadnu záťaž alebo príčinu pracovných ťažkostí, nie je ničím novým.

Politiky, ktoré podporujú rodiny a mieru pôrodnosti, podobne ako tie, ktoré obhajujeme, sú však prierezové a netýkajú sa len predĺženia materskej dovolenky. Toto opatrenie však predsa len chválime a v našom vládnom programe na rok 2009 podporujeme predĺženie rodičovskej dovolenky na šesť mesiacov. Boli by sme preto radi, keby sa Strana európskych socialistov pridala v Parlamente na našu stranu a chránila matky a otcov. Takéto stanovisko by sa veľmi líšilo od toho, ktoré táto strana zaujíma v rámci vnútroštátnej politiky, kde znižuje prídavok na dieťa, náhradu lekárskych nákladov za chronicky chorých a odpočet z dane z príjmu za výdavky na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť a kde drasticky zvyšuje daňové zaťaženie verejnosti, a to predovšetkým rodín s nižším príjmom, ktoré majú deti.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) EÚ čelí demografickému problému, ktorý je poznačený nízkou mierou pôrodnosti a rastúcim podielom starších ľudí. Zlepšenie ustanovení na podporu rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom pomáha riešiť tento demografický pokles. V Portugalsku nie je miera pôrodnosti dostatočne vysoká na zabezpečenie výmeny generácií a táto situácia ohrozuje budúcnosť. Preto tvrdím, že ak chceme čeliť tomuto trendu, mali by sme podporiť zlepšenia ochrany zdravia a bezpečnosti tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, čo si vyžaduje podporu vyváženého zosúladenia pracovného života so súkromným a rodinným životom. Súhlasím so stanoviskom pani spravodajkyne a so zavedenými zmenami, akými sú napríklad predĺženie minimálneho trvania materskej dovolenky zo 14 na 20 týždňov, zásada vyplácania sumy ekvivalentnej úplnému príjmu, stanovenie zdravotných a bezpečnostných požiadaviek na pracovisku a zákaz prepustenia. Zároveň súhlasím s tým, že v prípade prijatia by sa malo uznať právo rozdeliť obdobie rodičovskej dovolenky medzi oboch členov páru.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovanie za správu o zlepšení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok je vyvrcholením dlhého procesu rozhovorov v Európskom parlamente, ktorý zvýšil už z minulého zasadnutia a na ktorom sme sa aktívne zúčastnili, čím sme prispeli k prijatiu správy.

Táto smernica, hoci sme stále len v prvom čítaní jej návrhu, je pozitívna v oblasti práv žien, pretože vysiela signál predovšetkým tým krajinám, ktoré stále nemajú dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku s vyplácaním mzdy v plnej výške a ktoré ešte stále nezaviedli dvojtýždňovú otcovskú dovolenku, ktorá je tiež plne hradená.

Prijatie tohto návrhu pre rokovania s Radou uznáva základnú spoločenskú hodnotu materstva a otcovstva, pričom rešpektuje pracujúce ženy, ktoré sa chcú stať matkami.

Prijatie tohto návrhu zároveň predstavuje víťazstvo nad najkonzervatívnejšími stanoviskami, ktoré stále existujú v rámci Európskeho parlamentu, a znamená, že boj za ochranu práv žien, práv týkajúcich sa materskej a rodičovskej dovolenky a práv detí bude pokračovať.

Dúfame, že Rada teraz prijme stanovisko Európskeho parlamentu, ktorý zvyšuje návrh Komisie z 18 na 20 týždňov. Cieľom je zmeniť a doplniť smernicu, ktorá je platná v súčasnosti a ktorá na materskú dovolenku vyčleňuje len 14 týždňov.

  Robert Goebbels (S&D), písomne. – (FR) Podporil som kolegyňu pani Estrelovú, ktorá žiada zlepšenie ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Žena je budúcnosťou muža, napísal Louis Aragon. Deti sú vzácne. Treba ich chrániť. Rovnako ako ich matky.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Prostredníctvom hlasovania za minimálne dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku (ktorá v súčasnosti trvá 14 týždňov) s vyplácaním mzdy v plnej výške a prostredníctvom podpory povinnej dvojtýždňovej otcovskej dovolenky v Európskej únii sa Európsky parlament pohol smerom k nespornému sociálnemu pokroku.

Napriek tomu som však hlasovala za predĺženie materskej dovolenky skôr na 18 týždňov ako na 20 týždňov. Zdá sa mi, že dvadsaťtýždňové obdobie, hoci ide o nesmierne veľkorysý návrh, by sa v skutočnosti mohlo obrátiť proti ženám a mohlo by sa použiť ako dôvod, prečo ich neprijať do zamestnania alebo im skomplikovať návrat do práce. Okrem toho mi je ľúto, že bolo zamietnuté ustanovenie, ktoré plánovalo možnosť predĺžiť materskú dovolenku v prípade komplikácií (predčasného pôrodu, postihnutia atď.).

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Mrzí ma výsledok tohto hlasovania. Všetci si spoločne želáme, aby čerstvé mamičky dostali možnosť vytvoriť si silné puto so svojimi bábätkami počas obdobia rekonvalescencie po pôrode. Hlboko ma však znepokojuje, aký hospodársky dosah bude mať takéto opatrenie, ktoré bude našu krajinu stáť 1,5 miliardy EUR.

Demagógia v tomto čase hospodárskej krízy účet nezaplatí. Podniky nebudú schopné zaplatiť ho a rozpočty členských štátov už tobôž nie. Takéto opatrenia by mohli znevýhodniť niektoré povolania alebo zabrzdiť zamestnávanie mladých žien. Zachovávanie tradičného systému, v ktorom otec prináša domov výplatu a žena sa stará o deti, ako by sa to niekomu páčilo, je krok späť. Aj ženy majú právo slobodnej voľby.

Rokovania, ktoré sa teraz začnú medzi 27 členskými štátmi v Rade, budú zložité.

  Pascale Gruny (PPE), písomne. – (FR) Nechcela som túto správu podporiť, pretože zvýšenie počtu týždňov, počas ktorých sa vypláca mzda v plnej výške, zo 14 na 20 by malo katastrofálne finančné dôsledky pre viacero členských štátov. Štúdia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ukazuje, že sociálne rozpočty členských štátov budú čeliť veľmi vysokým nákladom.

Pre Francúzsko to predstavuje ročnú sumu 1,3 miliardy EUR a pre Spojené kráľovstvo je to 2,4 miliardy GBP. V súčasnej hospodárskej situácii sa zvýšenie týchto rozpočtov nedá zvládnuť. Tieto dodatočné náklady by navyše museli znášať podniky, čo je nemožné. Podpora žien počas materstva je však nevyhnutná. Uplatnenie týchto opatrení predstavuje veľmi veľké riziko pre zamestnanosť žien. Štúdia OECD tiež ukazuje, že predĺženie materskej dovolenky by vyústilo do poklesu zamestnanosti žien.

Existuje riziko, že v snahe pomôcť ženám ich znevýhodníme na trhu práce. Rada by som ženám pomohla v rámci ich zamestnanosti a podporila ich počas materstva. Zvýšenie počtu týždňov zo 14 na 18, ktoré navrhovala Komisia, bolo skutočným krokom vpred. Ďalším pokrokom by bolo zavedenie progresívnych opatrení týkajúcich sa spôsobov starostlivosti o deti.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pani Estrelovej a som rada, že Parlament zaujal také pokrokové stanovisko k matkám, budúcim matkám a otcom. Predĺženie materskej dovolenky na 20 týždňov predstavuje nesporný sociálny pokrok stelesňujúci sociálnu Európu, ktorú si úprimne želáme. Tento text zlepšuje rovnováhu medzi rodinným a pracovným životom.

Zavedenie povinnej dvojtýždňovej otcovskej dovolenky je tiež veľkým krokom vpred v rámci zmeny postojov a rozdelenia úloh medzi rodičmi. Argument, že toto opatrenie by prinieslo dodatočné náklady, by bol odôvodnený, keby si ženy už nedopĺňali svoju materskú dovolenku prostredníctvom práceneschopnosti alebo platenej dovolenky. Podniky a systémy sociálnej ochrany už platia tieto náklady.

  Richard Howitt (S&D), písomne. – Som hrdý, že som hlasoval za rozšírenie práv týkajúcich sa materskej dovolenky, a odsudzujem konzervatívnych a liberálno-demokratických poslancov EP, ktorí sa najskôr sprisahali s cieľom zabrániť parlamentnej dohode o tejto smernici a dnes hlasovali tak, aby popreli náležité práva pracujúcich žien. Chcem uviesť do záznamu skutočnosť, že som chcel hlasovať za iný kompromis týkajúci sa dĺžky obdobia, počas ktorého sa vypláca dávka v materstve, ale rešpektujem, že táto možnosť padla, pretože väčšina v Parlamente podporila 20 týždňov. Chápem, že pred konečným odsúhlasením smernice budú prebiehať ešte ďalšie rokovania o tomto bode a že pre tento Parlament bolo nesmierne dôležité, aby nakoniec schválil text, vďaka ktorému sa tento proces bude môcť posunúť vpred. Úplne súhlasím s britskými labouristickými kolegami, ktorí sa snažia chrániť predovšetkým ženy s nízkymi mzdami, a v tejto súvislosti vyzývam britskú vládu, aby plne rešpektovala doložku v smernici, ktorá je proti akémukoľvek zníženiu dosiahnutej úrovne ochrany.

  Romana Jordan Cizelj (PPE), písomne. – (SL) Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) zdôraznil, že mnohé návrhy (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy), ktoré boli predložené, prekračujú rámec a cieľ smernice. Súhlasím s nimi, ale keď som sa rozhodovala, ako budem hlasovať, urobila som tentoraz výnimku. Postavenie žien v EÚ z hľadiska zamestnanosti, úrovne miezd, vystavenia chudobe atď. je podstatne slabšie ako postavenie mužov. Som presvedčená, že rovnaké príležitosti sú jednou zo základných zásad, ktoré podporujú prácu EÚ, a z toho dôvodu využijem každú príležitosť, aby som zrovnoprávnila postavenie žien a mužov. Dnešné hlasovanie nie je konečné, ale poskytne nám silné postavenie pri rokovaniach s Radou.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. – (RO) Predĺženie obdobia materskej dovolenky na 20 týždňov, počas ktorých bude poskytovaná mzda v plnej výške, je opatrenie, ktoré obnovuje dôstojnosť matiek. Z tohto dôvodu som bezvýhradne hlasoval za návrh obsiahnutý v správe. Verím, že členské štáty sa budú riadiť naším rozhodnutím a zahrnú ho do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

Okrem podpory matiek táto správa štátom odporúča zaviesť aj plne hradenú rodičovskú dovolenku, čím uznáva úlohu oboch rodičov pri výchove detí. Naším dnešným hlasovaním sme vyslali dôležité posolstvo, ktoré žiada dôstojný život siahajúci za ideologické hranice a vnútroštátne sociálne systémy.

  Philippe Juvin (PPE), písomne. – (FR) Nechcel som podporiť túto správu, pretože predĺženie obdobia materskej dovolenky zo 14 týždňov (ako stanovuje súčasná smernica) na 20 týždňov s vyplácaním mzdy v plnej výške by malo značný finančný dosah na členské štáty (1,3 miliardy EUR pre Francúzsko), a to v čase hospodárskej krízy, ktorá je sotva naklonená zvyšovaniu rozpočtu.

Po druhé, dodatočné náklady pre podniky v členských štátoch, ktoré čiastočne financujú materskú dovolenku (napríklad Nemecko), by boli veľmi vysoké. Po tretie, negatívne následky pre zamestnateľnosť žien sú skutočné, najmä pokiaľ ide o návrat na trh práce.

Na záver chcem uviesť, že tým, že Európsky parlament prijíma opatrenia, ktoré nie sú finančne realizovateľné a ktoré by z hľadiska účasti žien na trhu práce mohli byť dokonca kontraproduktívne, poškodzuje svoju dôveryhodnosť v rámci európskeho rozhodovacieho procesu. Predĺženie materskej dovolenky na 18 týždňov, ako navrhla Komisia, by bolo dôležitým krokom v zlepšení situácie žien, pričom by sme sa vyhli nástrahám v texte v tej podobe, v akej ho Európsky parlament nakoniec prijal. Skutočne dôležité je umožniť ženám, aby zosúladili svoj pracovný a rodinný život.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Vzhľadom na starnutie obyvateľstva a problémy, ktoré rieši európske hospodárstvo, musíme využiť všetky príležitosti, ktoré máme k dispozícii, aby sme podporili ženy v tom, aby mali deti, a uľahčili im návrat do práce. Mnohé ženy sú vo svojich odboroch vynikajúcimi odborníčkami a európske hospodárstvo sa bez služieb tejto vysokokvalifikovanej pracovnej sily nezaobíde. Situácia je podobná, pokiaľ ide o ženy, ktoré žijú a pracujú na vidieku. Často sa stáva, že nedostanú materskú dovolenku v pravom slova zmysle, ale musia sa čo najskôr vrátiť do práce. To očividne ohrozuje ich zdravie aj ich deti. Z toho dôvodu by mali mať rovnaké privilégiá ako ženy, ktoré pracujú mimo poľnohospodárstva.

  Sandra Kalniete (PPE), písomne. – (LV) Hlasovala som za predĺženie minimálneho povinného obdobia materskej dovolenky na 18 týždňov, ale proti predĺženiu na 20 týždňov. Plne si uvedomujem potrebu zaistiť vhodné podmienky pre matky krátko po pôrode. Z dlhodobého hľadiska by však predĺženie minimálneho obdobia materskej dovolenky na 20 týždňov bolo nevýhodné pre mladé ženy, ktoré plánujú mať rodinu a profesionálnu kariéru. Navyše členské štáty v súčasnosti jednoducho nebudú schopné zaplatiť dodatočné náklady zo svojich rozpočtov. Podniky namietajú proti minimálnemu dvadsaťtýždňovému obdobiu materskej dovolenky, pretože prinesie dodatočné náklady, ktoré v súčasnej hospodárskej situácii nemožno zvládnuť. Existuje tu preto riziko, že mnohí zamestnávatelia si jednoducho mladé ženy nebudú najímať. Už teraz vidíme, že pre mladých ľudí je ťažké nájsť si prácu, a predĺženie materskej dovolenky ešte viac obmedzí schopnosť žien konkurovať mužom na trhu práce. Som presvedčená, že nesmieme dopustiť, aby sa to stalo, a že musíme uvažovať dlhodobo. Stanovenie materskej dovolenky na 20 týždňov by znamenalo miliardy v rámci rozpočtových nákladov v celej Európe. To sú náklady, ktoré si v súčasnosti nemôžu dovoliť ani národné vlády, ani daňoví poplatníci. Samozrejme, jedna časť spoločnosti nás skritizuje, ale my sme tu preto, aby sme pracovali a prijímali rozhodnutia, ktoré sú také dobré, ako sa len dá, a ktoré sú v záujme všetkých Európanov.

  Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (PPE), písomne. – (EL) V rámci hlasovania o otázke dovolenky som vyjadrila iný názor. Dávam prednosť návrhu Komisie, ktorý uvádza 18 týždňov.

Pokiaľ ide o trhové podmienky, tento návrh je realistický a vyvážený, a to nielen vzhľadom na hospodársku krízu, ale aj vzhľadom na požiadavky a pracovné povinnosti a ambície samotných pracujúcich žien.

Ženy by nemali byť nadmerne chránenými osobami, ktorým sa trh práce vyhýba.

Okrem toho, ako neustále tvrdím, snaha zosúladiť rodinný a pracovný život a výchova detí si v zásade vyžadujú sociálnu infraštruktúru a podnikovú sociálnu zodpovednosť počas celého pracovného života ženy.

  Constance Le Grip (PPE) , písomne. – (FR) Hlasovala som proti správe pani Estrelovej, pretože predĺženie materskej dovolenky na 20 týždňov je v skutočnosti dobrý nápad len na prvý pohľad. Toto predĺženie sa vlastne vykresľuje ako poskytnutie väčšieho množstva práv ženám, zatiaľ čo ja si myslím, že by malo negatívne následky pre ženy, ktoré sa snažia vstúpiť na trh práce.

Existujú obavy, že keby sa tento návrh zrealizoval, mohol by sa obrátiť proti ženám. Výsledkom by bolo, že by znížil ich zamestnateľnosť. Napriek tomu, čo tvrdia pani spravodajkyňa a tí, ktorí tento text podporujú, neexistuje žiadna jasná súvislosť medzi mierou pôrodnosti a dĺžkou materskej dovolenky.

Navyše návrh predĺžiť dovolenku zo 14 na 20 týždňov s vyplácaním mzdy v plnej výške nie je pre mnohé krajiny finančne prijateľné stanovisko. Dodatočné náklady, ktoré prinesie toto predĺženie, si v skutočnosti nemôžu dovoliť ani podniky, ani členské štáty. Počiatočný návrh Európskej komisie, a to predĺžiť dovolenku zo 14 na 18 týždňov, bol dostatočne veľký krok vpred.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Chcela by som zdôrazniť, že pokiaľ ide o správu pani Estrelovej, hlasovala som za predpisy o dvadsaťtýždňovej materskej dovolenke, ktoré chránia ženy pred nespravodlivým prepustením šesť mesiacov po návrate do práce a ktoré podporujú vyplácanie mzdy v plnej výške a ochranu žien počas dojčenia, ale v tomto prípade bez konkrétnych odporúčaní, pretože si myslím, že tieto predpisy by mali ostať v kompetencii členských štátov.

Myslím si, že v prípade viacpočetných pôrodov by sa mala dovolenka predĺžiť zodpovedajúcim spôsobom. Vždy podporím akékoľvek myšlienky, ktoré pomôžu ženám prežiť bezpečné materstvo a zaručia im lepšie podmienky pre návrat na trh práce.

  Toine Manders (ALDE), písomne. – (NL) Delegácia holandskej Ľudovej strany za slobodu a demokraciu (VVD) v Európskom parlamente dnes hlasovala proti návrhu smernice predlžujúcej (platenú) materskú dovolenku na 20 týždňov. Myslíme si, že predtým stanovené minimum 14 týždňov je dostatočné. Ženy, ktoré na konci svojej materskej dovolenky zistia, že ešte nie sú schopné vrátiť sa do práce, si môžu vziať dovolenku v súlade s ustanoveniami zákona o práceneschopnosti, ktorý platí v ich krajinách. Tento návrh by priniesol rozšírenie sociálneho zabezpečenia, čo je záležitosť, o ktorej by mali mať možnosť rozhodnúť samotné členské štáty, a to rozhodne práve v takýchto časoch, keď všetky členské štáty musia šetriť. Existujú iné a voľnejšie spôsoby, ako zaviesť opatrenia, ktoré umožnia lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života. Tento návrh nesie riziko, že mladé a talentované ženy by mohli dostať menej príležitostí na trhu práce, pretože zamestnávatelia nebudú chcieť riskovať, že budú musieť svojim zamestnankyniam platiť mnohomesačnú materskú dovolenku. Ani zvýšenie miery pôrodnosti v EÚ, ktoré je požadovaným riešením problému starnutia obyvateľstva, nesmie byť regulované na úrovni EÚ. Podľa názoru strany VVD sú predpisy EÚ týkajúce sa regulácie oslobodenia od práce pre dojčenie zbytočné. Strana VVD v Európskom parlamente: Hans van Baalen, Jan Mulder a Toine Manders.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Keďže všetci občania EÚ majú právo žiť a pracovať v celej EÚ, je veľmi dôležité, aby sme ženám v čase, keď majú dieťa, dopriali aspoň minimálny nárok na materskú dovolenku, nech pracujú kdekoľvek. Slušná materská dovolenka je súčasťou širšej otázky účasti žien na trhu práce a riešenia finančných dôsledkov starnutia spoločnosti. Cieľom EÚ je sedemdesiatpäťpercentná účasť na trhu práce do roku 2020 a kľúčovým prvkom tohto cieľa bude, aby sme všetkým matkám umožnili zobrať si materskú dovolenku, ktorú si môžu dovoliť, a potom sa vrátiť do práce. V starnúcej spoločnosti, kde je dopyt po sociálnej starostlivosti čoraz vyšší a počet ľudí poskytujúcich túto starostlivosť čoraz nižší, treba realistickejšiu dovolenku, ako napríklad materskú dovolenku. Ženy by nemali pociťovať, že mať deti je nezlučiteľné s ich prácou – naše politiky musia umožniť starostlivosť o mladšie a staršie osoby. Toto opatrenie sa zavedie najskôr o päť rokov. Okrem toho zvýšenie účasti žien na trhu práce len o 1,04 % by pokrylo dodatočné náklady spojené s predĺžením materskej dovolenky.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Jednou z priorít, ktoré sú stanovené v sociálnom programe EÚ, je potreba podporiť politiky, ktoré majú uľahčiť zosúladenie pracovného a súkromného života a ktoré sa zameriavajú rovnako na ženy aj na mužov. Lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života je tiež jednou zo šiestich prioritných oblastí konania, ktoré boli stanovené v pláne uplatňovania rovnosti mužov a žien na roky 2006 – 2010.

Zlepšenie týchto ustanovení je preto integrálnou súčasťou európskej politiky v reakcii na klesajúci počet obyvateľov, ktorý bol v poslednom čase zaznamenaný. Materstvo a otcovstvo sú nepochybne neodňateľné základné práva, ktorých cieľom je sociálna rovnováha. Treba preto dúfať, že revízia príslušnej smernice bude výhodná pre pracujúce ženy aj pracujúcich mužov, ktorí chcú prevziať zodpovednosť za svoje rodiny.

Nemôžeme oddeliť rešpektovanie lepšej rovnováhy medzi zásadou ochrany zdravia a bezpečnosti od zásady rovnakého zaobchádzania. Tieto a ďalšie aspekty ma však presviedčajú, aby som podporil potrebu nechať členským štátom veľa priestoru na flexibilitu pri stanovovaní predpisov o dovolenke, keď to bude potrebné. Je to len z dôvodov hospodárskej udržateľnosti a s cieľom pokryť stúpajúce dodatočné náklady.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. – (PT) Prijatá správa navrhuje dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku pri zachovaní plného príjmu. Len toto samotné opatrenie by mohlo znamenať veľké sociálne zlepšenie života žien v približne dvoch tretinách krajín EÚ. Tak je to v Portugalsku, kde sú ženy oprávnené dostávať plný príjem iba počas 16 týždňov. Zahrnutie dvojtýždňovej otcovskej dovolenky je tiež dôležitým krokom v boji za rovnosť medzi mužmi a ženami. Dôležitejšie však je, že táto správa bola schválená aj napriek tomu, že ide proti opatreniam, ktoré boli nedávno prijaté ako výsledok úsporných politík uprednostňujúcich škrty vo verejných výdavkoch a obmedzenie sociálnych práv. Dúfam preto, že táto správa môže prispieť k posilneniu pracovných a sociálnych práv v celej EÚ a vo všetkých členských štátoch.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) V rámci EÚ vládne jednotný názor, že jedným z jej hlavných problémov je nízky rast obyvateľstva, ktorého príčinou je nízka miera pôrodnosti. Čokoľvek, čo môže prispieť k zmene tejto situácie, je preto dôležité. Ochrana tehotných žien a dojčiacich matiek na pracovisku a zmenšenie nerovnováhy medzi mužmi a ženami predstavujú v tomto smere dôležité kroky. Napriek kríze, ktorú v súčasnosti zažívame, sú opatrenia, ktoré sme tu dnes schválili, veľmi dôležité pre zvrátenie tendencie klesajúceho počtu obyvateľov, ktorej bude EÚ v blízkej budúcnosti čeliť.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som za legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, pretože som presvedčený, že zlepšenie práv žien na pracovisku je skutočným krokom k rodovej rovnosti v oblasti, v ktorej, bohužiaľ, existuje veľa prekážok. Diskriminácia, ktorou ženy trpia na trhu práce, je veľmi znepokojujúca, pretože vo väčšine prípadov sa práve ženy musia postarať o domáce povinnosti a musia ich zosúladiť so svojím profesionálnym zamestnaním. Táto situácia sa zhorší počas mesiacov pred pôrodom a po pôrode a vyžaduje si väčšiu ochranu s cieľom zabrániť diskriminácii, ktorou ženy v súčasnosti trpia. Chápem to tak, že predĺženie neprerušenej materskej dovolenky na minimálne 20 týždňov, ktoré sa rozdelia na obdobie pred pôrodom alebo po pôrode, a povinná, minimálne šesťtýždňová dovolenka po pôrode predstavujú krok vpred z hľadiska práva ženy zosúladiť rodinný a pracovný život.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Predĺženie obdobia materskej dovolenky je dôležitý plán z hľadiska postavenia, ktoré sa pripisuje bábätkám a rodičovstvu v našej spoločnosti. Podporujem návrh poskytnúť materskú dovolenku trvajúcu 18 týždňov a aj zásadu otcovskej dovolenky. Musíme sa vyhnúť nepriaznivým účinkom opatrení, ktoré sú príliš veľkorysé, a riziku, že zapríčiníme diskrimináciu v zamestnaní. Okrem toho som zástancom väčšej slobody voľby pre tehotné ženy alebo ženy krátko po pôrode. Musia mať možnosť rozhodnúť sa, kedy chcú čerpať nepovinnú časť svojej materskej dovolenky. To by im malo pomôcť dosiahnuť lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života a zachovať si zamestnateľnosť.

Rovnako dôležité je vytvoriť náležité postavenie pre ženy, ktoré sa chcú vrátiť do práce po tom, ako prerušili kariéru. Rád by som upozornil aj na skutočnosť, že právo na rodičovskú dovolenku a záruka rovnakého pracovného miesta po návrate z dovolenky musia byť pre zamestnávateľov prijateľné, a to predovšetkým v malých a stredných podnikoch, lebo inak sa môžu zdráhať najať alebo povýšiť ženy vo veku, keď môžu mať deti.

  Miroslav Mikolášik (PPE), písomne. − (SK) Vzhľadom na ďalekosiahle demografické zmeny a starnutie európskej spoločnosti musí Európska únia aktívne prijímať opatrenia na podporu rodičovstva.

Predĺženie minimálnej doby trvania materskej dovolenky podľa môjho názoru zohľadní skutočnosť, že prvé mesiace života dieťaťa sú rozhodujúce pre jeho zdravý vývoj a duševnú rovnováhu. Preto podporujem vyplácanie mzdy v plnej výške počas trvania materskej dovolenky, ktoré by malo pozitívne pôsobiť na ženy, aby sa stali matkami a neobávali sa rizika chudoby a sociálneho vylúčenia. Po pôrode musí byť tiež zaručené právo vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo na rovnocenné pracovné miesto s rovnakými pracovnými podmienkami a udelená možnosť požiadať o zmenu pracovného času alebo organizácie práce a krátko po pôrode aj možnosť odmietnuť práce nadčas.

  Elisabeth Morin-Chartier (PPE), písomne. – (FR) Som proti návrhu predĺžiť materskú dovolenku na 20 týždňov s vyplácaním mzdy v plnej výške. Prijatie tohto systému by malo vážne dôsledky pre rozpočty členských štátov a podniky. Pokiaľ ide o Francúzsko, dodatočné ročné náklady by predstavovali 1,3 miliardy EUR, čo je v čase rozpočtových škrtov neúnosné finančné zaťaženie. Hoci je to pekná myšlienka, mohla by mať negatívny vplyv na zamestnanosť žien. Nechceli by sme, aby toto opatrenie znamenalo pre ženy krok späť. Ženám, ktoré sa vracajú po tehotenstve do práce, a mladým ženám, ktoré si hľadajú prácu, hrozí, že prostredníctvom tohto opatrenia budú veľmi znevýhodňované. Naopak, návrh maximálneho trvania 18 týždňov bol predsa len sociálne spravodlivý. Žiadam, aby boli čo najskôr zrealizované inovačné nápady týkajúce sa starostlivosti o deti a zosúladenia pracovného a rodinného života s cieľom umožniť matkám aj otcom naplno vykonávať ich rodičovskú úlohu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Moje rozhodnutie hlasovať za tento návrh pramení z potreby zlepšiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k smernici je v podstate zameraný na podporu rodovej rovnosti vo svete práce a podporu lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žien. Ženy sú často považované za „vysoko rizikové“ alebo „menejcenné“ pracovníčky vzhľadom na to, že je u nich vysoká pravdepodobnosť, že otehotnejú alebo pôjdu na materskú dovolenku. Je dôležité podporiť niektoré formy dovolenky s cieľom bojovať proti určitým predsudkom a stereotypom. Ak však máme zabezpečiť možnosť zosúladiť pracovný a súkromný život, nesmieme zabúdať na to, že materstvo a otcovstvo sú základné práva. Je jasné, že sú tu aj určité body, ktoré sa spájajú s niektorými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, na ktoré som vyjadril opačný názor. V skutočnosti som presvedčený, že európske právne predpisy musia vytvoriť všeobecný rámec, ktorý ponúka minimálne záruky a zabezpečenia, v rámci ktorých sa členským štátom môže ponechať priestor na to, aby sa rozhodli o najvhodnejších opatreniach podľa vlastného uváženia. Sú tu totiž rozdiely, ktoré sa spájajú s kultúrou, životnými podmienkami a systémami sociálneho zabezpečenia a ktoré treba vziať do úvahy. Zároveň treba rešpektovať zásadu subsidiarity.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu pani Estrelovej o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Moje hlasovanie o niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch určili dva dôležité faktory. Po prvé, je nesmierne dôležité zaručiť bezpečnosť a ochranu zdravia mladých alebo budúcich matiek a po druhé, Grécko má konkrétne právne predpisy na ochranu tehotných žien.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrhy o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, ktoré zahŕňajú dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku a dvojtýždňovú otcovskú dovolenku – obe bez akéhokoľvek zníženia príjmov.

Sú to sociálne opatrenia, ktoré sa hodia k Európe, akú si želáme. Ich cieľom je podporiť mieru pôrodnosti, rodinu, zdravie bábätiek a pracovné miesta rodičov.

Je to však plán, ktorý je ťažké uskutočniť a ktorý môže, práve naopak, zhoršiť diskrimináciu žien vo svete práce, pretože, po prvé, vyvíja mimoriadny tlak na systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré sú v mnohých prípadoch už iba udržateľné, a po druhé, zavádza nové obmedzenia na trhu práce, ktorý už nespĺňa potreby súčasnej pracovnej sily. Obávam sa preto, že tieto opatrenia na podporu pracujúcich rodičov môžu viesť k zvýšenej miere nezamestnanosti alebo neistej práci medzi mladými matkami.

Rokovania Parlamentu s Radou musia byť realistické a pragmatické a tiež ambiciózne, ak majú budúce právne predpisy po nadobudnutí platnosti skutočne napĺňať a podporovať hodnoty návrhu, o ktorom sme hlasovali na plenárnom zasadnutí tento týždeň.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Prostredníctvom svojho hlasovania žiadam nový globálny prístup, ktorý umožní vyslať spoločnostiam silné posolstvo, že ľudské rozmnožovanie sa týka mužov, ako aj žien. Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke je dôležitým aspektom politiky rovnakých príležitostí, ktorá podporuje zosúladenie pracovného a súkromného a rodinného života, ale obmedzuje sa na stanovenie minimálnych požiadaviek, a preto ju možno považovať len za prvý krok.

Súhlasím s oznámením, ktoré považuje práva detí za prioritu Únie a vyzýva členské štáty, aby dodržiavali Dohovor OSN o právach dieťaťa a jeho nepovinné protokoly, ako aj rozvojové ciele tisícročia. Pokiaľ ide o túto smernicu, znamená to zaručiť všetkým deťom možnosť dostať starostlivosť, ktorá je primeraná potrebám ich vývoja, ako aj prístup k náležitej a vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Európsky parlament dnes investoval do budúcnosti Európskej únie tým, že podporil materstvo prostredníctvom predĺženia materskej dovolenky na 20 týždňov so mzdou v plnej výške. Možno to opísať ako kvantitatívne aj kvalitatívne zlepšenie. Zjednodušený argument krátkodobých hospodárskych výhod neobstál a prevládla udržateľnosť európskej spoločnosti, ktorú nemožno dosiahnuť bez zdravého demografického vývoja, a teda ani bez väčšej ochrany matiek a ich detí.

Vypracovala som stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a hlasovala som za to, aby materstvo nebolo znevýhodňované a aby sa vyplácala mzda v plnej výške, aby tehotné pracovníčky nebolo možné prepustiť v čase od začiatku ich tehotenstva až do šiestich mesiacov po ukončení ich materskej dovolenky, aby mali matky právo vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo „rovnocennú pozíciu“, čo znamená s rovnakým finančným ohodnotením, pracovným zaradením a kariérnou dráhou, ako mali pred odchodom na materskú dovolenku, aby odchod na materskú dovolenku neovplyvnil dôchodkové zabezpečenie žien, aby pracovníčky neboli nútené pracovať v noci alebo nadčas počas 10 týždňov pred dátumom, keď majú porodiť, a po zvyšok tehotenstva, ak je to potrebné pre zdravie matky alebo plodu, a počas celého obdobia dojčenia.

  Cristian Dan Preda (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som proti tomuto uzneseniu, pretože som presvedčený, že dávka v materstve je záležitosť, o ktorej sa musí rozhodnúť na vnútroštátnej úrovni na základe zásady subsidiarity. Okrem toho si myslím, že v čase krízy môže mať prijatie tohto opatrenia úplne opačný účinok, pretože bude pôsobiť ako faktor, ktorý bude odrádzať spoločnosti, ktoré chcú zamestnať ženy.

  Evelyn Regner (S&D), písomne. – (DE) Podporujem zlepšenie európskej minimálnej normy ochrany materstva. Nakoniec som však hlasovala proti tejto správe, pretože pochádzam z krajiny, ktorá stanovila špecifickú kombináciu ochrany materstva a platenej/neplatenej rodičovskej dovolenky. Popri 16 týždňoch dovolenky so mzdou v plnej výške a absolútnom zákaze pracovať majú ženy právo aj na neplatenú materskú dovolenku s prídavkom na dieťa. Výška prídavku na dieťa, ktorý sa poberá počas neplatenej materskej dovolenky, závisí od jej trvania a poslednej úrovne príjmu. Rakúske predpisy ďaleko presahujú minimálne normy, ktoré sú stanovené v tejto správe.

Okrem toho som aj za zavedenie plne platenej otcovskej dovolenky, hoci v tomto prípade by sa mal zvoliť iný právny základ. Som presvedčená, že takáto otcovská dovolenka by nemala byť upravovaná smernicou o ochrane materstva, ale namiesto toho by sa mala riadiť príslušnou smernicou, ktorá sa nezameriava na ochranu zdravia matiek a detí.

  Mitro Repo (S&D), písomne. – (FI) Hlasoval som za materskú dovolenku trvajúcu 20 týždňov. Dlhšia materská dovolenka je dôležitá pre vývoj a blaho detí, ktoré predstavujú tú najlepšiu formu kapitálu našej spoločnosti. Vo Fínsku existuje realizovateľný systém materskej a otcovskej dovolenky. Systém, ako je ten náš, však nie je dostupný pre každého v Európe. Je preto dôležité zabezpečiť, aby ženy nemuseli finančne trpieť, ak sa rozhodnú mať deti. Finančným bremenom, ktoré sa spája s materskou dovolenkou, by nemali byť zaťažené len podniky; na nákladoch sa musí rozhodne podieľať aj verejný sektor. Predovšetkým malým a stredným podnikom hrozí, že budú čeliť ťažkostiam. Ani odvetvia, v ktorých sú prevažne zamestnané ženy, by sa nemali podvoliť nadmernému hospodárskemu tlaku. Postavenie žien, pokiaľ ide o plat, je alarmujúce. Nesmie sa už žiadnym spôsobom oslabiť. Je mimoriadne dôležité vedieť, že sa to nestane.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) Parlament napokon doprial pracujúcim matkám v Európskej únii trochu spravodlivosti, hoci to nie je všetka spravodlivosť, ktorú si zaslúžia. Bol to dlhý proces. Na konci minulého volebného obdobia sme v Parlamente takmer prijali text, ktorý by znamenal obrovský skok dopredu, pokiaľ ide o práva pracujúcich matiek. Nemohli sme hlasovať, pretože Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) (poslanecký klub PPE) a Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu (skupina ALDE) spojili sily proti tomuto textu a rozhodli sa vrátiť správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť.

Po niekoľkomesačnej práci sme dnes opäť hlasovali o texte, ktorý, hoci nie je taký ambiciózny ako text, ktorý predtým odmietol poslanecký klub PPE a skupina ALDE, je celkom odvážny: umožňuje matkám zachovať si plat počas materskej dovolenky, zvyšuje ich právnu ochranu pred prepúšťaním, umožňuje väčšiu flexibilitu z hľadiska pracovného času s cieľom dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi materstvom a prácou, predlžuje materskú dovolenku na minimálne 20 týždňov (hoci niektorí z nás by boli radšej, keby to bolo 24 týždňov, ako odporúča Svetová zdravotnícka organizácia), uľahčuje mobilitu pracujúcich matiek v rámci EÚ a robí pokrok v súvislosti so spoločnou zodpovednosťou otcov, hoci nie až do takej miery, ako by sa niektorým z nás páčilo.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Dnešné hlasovanie povzbudzuje pracovníčky, ktoré sa chcú stať matkami, a predstavuje významný krok vpred smerom k väčšej ochrane, ktorá pomôže miliónom Európaniek efektívnejšie zosúladiť úlohu matky s úlohou pracovníčky. Hospodárske záujmy nepomohli; teraz sme sa vydali cestou, ktorá smeruje k naplneniu potrieb nových rodín. Výsledok hlasovania hľadí na spoločnosť, ktorá kladie rast, odbornú prípravu a vzdelávanie do centra svojho politického konania. Podľa môjho názoru sú obavy, že predĺženie materskej dovolenky s vyplácaním mzdy v plnej výške zo 14 na 20 týždňov ženy znevýhodní, nepodložené. Je našou zvláštnou povinnosťou chrániť najslabšie pracovníčky a dať im právo zostať doma s ich deťmi. Dnešné víťazstvo v Parlamente pre mňa predstavuje aj osobné zadosťučinenie, pretože ja osobne som vyvinula úsilie s cieľom zaistiť, aby žiadne dojčiace pracovníčky nemuseli vykonávať ťažké alebo nebezpečné úlohy a aby boli oslobodené od práce nadčas a nočnej práce. Teraz odovzdávame štafetu členským štátom a ja dúfam, že sa k nej naplno zaviažu. Dnešným rozhodnutím Európsky parlament ukázal, že už nechce, aby ženy stáli pred dilemou, ale aby boli slobodné a uvedomovali si svoju úlohu v spoločnosti.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) V starnúcej Európe sú politiky priaznivo naklonené ženám, ktoré sa rozhodli mať deti, nevyhnutné. Vďaka takým fragmentárnym právnym predpisom, aké máme k dispozícii v súčasnosti, existuje medzi členskými štátmi priveľa rozdielov v oblasti podpory materstva, ktoré mnohým ženám bránia v tom, aby sa mohli stať matkami. Táto smernica stanovuje minimálne obdobie materskej dovolenky na 20 týždňov. Prinajmenšom počas šiestich z nich sa bude vyplácať mzda v plnej výške.

Je jasné, že v krajinách, ako je napríklad Taliansko, sú tieto právne predpisy zbytočné, pretože obdobie, počas ktorého sa vypláca mzda v plnej výške, je oveľa dlhšie ako minimálne obdobie, ktoré je stanovené v tejto smernici, a obdobie, keď ženy nemusia byť v práci, aby sa mohli starať o svoje deti, sa predlžuje až na osem rokov. V iných krajinách to však v konečnom dôsledku znamená, že sa položia základy, ktoré zaručia dôstojnosť matiek. Návrh počíta aj s tým, že otcovia môžu mať dvojtýždňovú platenú dovolenku, aby mohli byť so svojimi manželkami počas obdobia hneď po pôrode.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – Dnes som v hlasovaní podporila lepšie práva a lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života pre pracujúcich rodičov. Mimoriadne dôležité sú v tejto správe ustanovenia pre matky, ktoré dojčia v práci. Prestávky na dojčenie dávajú matkám čas, ktorý potrebujú, aby svojmu vyvíjajúcemu sa dieťaťu poskytli tú najlepšiu a najprirodzenejšiu formu výživy. Výživa je kľúčovým faktorom zdravia počas celého života. Teší ma, že táto správa je priaznivo naklonená tým matkám, ktoré sa vrátili späť do práce, no napriek tomu sa rozhodli dojčiť svoje deti a poskytnúť im tú najlepšiu výživu.

  Carl Schlyter a Isabella Lövin (Verts/ALE), písomne. – (SV) Sme presvedčení, že dobre prepracovaná zákonná rodičovská dovolenka je pre každú krajinu mimoriadne dôležitá. V konečnom hlasovaní sme však nechceli hlasovať za legislatívny návrh Parlamentu, pretože šiel proti niekoľkým zásadám, ktoré sú pre nás veľmi dôležité. Po prvé, návrh chce zaviesť povinnú šesťtýždňovú dovolenku len pre matku.

Myslíme si, že rodičia by mali mať možnosť sami si vybrať, akým spôsobom budú čerpať rodičovskú dovolenku, a že tento návrh by bol krokom nesprávnym smerom pre rodovú rovnosť vo Švédsku. Po druhé, nemyslíme si, že je rozumné stanoviť úroveň odmeňovania počas rodičovskej dovolenky na plnú výšku mzdy. Pokiaľ ide o Švédsko, financovanie takéhoto nákladného systému by si mohlo vynútiť skrátenie dĺžky rodičovského zabezpečenia. Podľa nášho názoru je organizácia systémov sociálneho zabezpečenia záležitosťou, ktorú by mali riešiť národné parlamenty.

  Brian Simpson (S&D), písomne. – Európska parlamentná labouristická strana (EPLP) plne podporuje potrebu zvýšiť ochranu žien, ktoré sú tehotné, krátko po pôrode alebo dojčia, a preto hlasovala za niekoľko kľúčových návrhov smernice. Patria medzi ne predĺženie materskej dovolenky na 20 týždňov, vyplácanie mzdy v plnej výške matkám počas prvých povinných šiestich týždňov po pôrode a dva týždne otcovskej dovolenky hradenej v plnej výške. Strana EPLP sa však obáva, že návrhy, ktoré prijal Parlament, by mohli mať neplánované dôsledky v krajinách, ktoré už uplatňujú zložitejší súbor ustanovení týkajúcich sa materskej dovolenky. Predovšetkým sa obávame toho, že návrhy by mohli regresívnej vláde umožniť, aby obmedzila svoje ustanovenie týkajúce sa materskej dovolenky, takže najmenej zarábajúce pracujúce ženy by počas svojej materskej dovolenky mohli vlastne prerobiť. Kým v členských štátoch s veľmi nízkou úrovňou ustanovení týkajúcich sa materskej dovolenky budú niektoré aspekty tejto správy neoceniteľným zlepšením, v iných krajinách môžu tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy viesť k sociálnemu úpadku.

  Bogusław Sonik (PPE), písomne. – (PL) Európsky parlament dnes prijal správu, ktorá má zaistiť zdravie tehotných matiek a tých, ktoré sú na materskej dovolenke. Prijatím spoločnej pozície v tejto forme vysielame jasný signál, že podporujeme zmeny, ktorých cieľom je zlepšiť európske normy ochrany mladých matiek. Ženám sa zaručuje minimálne trvanie materskej dovolenky, ktorá bude od tejto chvíle platená v plnej výške. Zabránením nespravodlivému prepusteniu sme zároveň zvýšili ochranu pracovných miest žien, ktoré sa vracajú do práce po materskej dovolenke.

Zmeny, ktoré smernica zavádza, predstavujú krok správnym smerom a zaručujú ženám v Európe minimálny nárok na materskú dovolenku. Som tiež rád, že prostredníctvom zavedenia dvojtýždňovej otcovskej dovolenky povzbudíme otcov k tomu, aby sa starali o svoje deti.

  Catherine Soullie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovanie o správe pani Estrelovej je mimoriadne dôležité. Stanovisko, ktoré bolo prijaté, je čisto demagogické a nezodpovedné. Žiadosťou o 20 týždňov materskej dovolenky diskreditujeme Európsky parlament. Sme hlasom občanov. Prijatím takýchto nerealistických stanovísk by sme sa k nim zachovali nespravodlivo. Prinieslo by to veľmi značné náklady pre sociálne rozpočty členských štátov, napríklad v prípade Francúzska by táto suma predstavovala 1,3 miliardy EUR.

Súčasná hospodárska situácia nám neumožňuje prijať takýto druh zvýšenia v rámci štátnych rozpočtov, o dôsledkoch pre naše spoločnosti, ktoré budú musieť niesť časť týchto dodatočných nákladov, ani nehovoriac. Nesmieme ženám mariť šance nájsť si zamestnanie, ale musíme ich podporiť a povzbudiť, aby lepšie zosúladili materstvo a prácu.

Predĺženie zo 14 na 18 týždňov, ktoré navrhovala Komisia, bolo skutočným krokom vpred, na ktorom sa mohlo stavať prostredníctvom zváženia nových možností starostlivosti o dieťa. Posolstvo, ktoré tento text vyjadruje, nesie obrovskú zodpovednosť: materstvo sa očividne stane prekážkou v osobnom rozvoji na pracovisku.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Vítam prijatie tejto správy o návrhu smernice o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok a opatrení, ktorých cieľom je pomôcť pracovníčkam dosiahnuť zosúladenie pracovného a súkromného života. Predĺžili sme materskú dovolenku a zabezpečili sme, že bude lepšie platená, a po prvýkrát v európskej histórii sme zaviedli otcovskú dovolenku. Toto hlasovanie bude v dejinách základných práv európskych matiek a otcov vystupovať do popredia.

Všetkým tým, ktorí chceli obetovať sociálne práva na oltári hospodárskej krízy, hovorím, aby šli a získali peniaze tam, kde sú, a netrestali občanov ešte viac. Lepšia materská dovolenka a zavedenie otcovskej dovolenky – aj takýmto spôsobom môžeme bojovať za ľudskejšiu spoločnosť, zatiaľ čo rodina sa čoraz viac stáva poslednou ochranou pred životnými zvratmi.

  Keith Taylor (Verts/ALE), písomne. – Dnes som v Parlamente hlasoval za legislatívny návrh, ktorý zaručuje vyššiu a dlhšie vyplácanú dávku v otcovstve/materstve. Urobil som to po lobovaní zo strany zástancov a odporcov. Dobre viem, aké sú finančné podmienky v Spojenom kráľovstve, ktoré sa na základe nedávnych oznámení o väčšom znižovaní výdavkov v rozpočte ešte zhoršia. Napriek tomu však Európsky parlament podporil dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku s príspevkom vo výške plnej mzdy a dvojtýždňovú otcovskú dovolenku. Som presvedčený, že je to rozumná investícia do hospodárstva, ktorá pomôže dosiahnuť cieľ EÚ, teda sedemdesiatpäťpercentnú účasť na trhu práce do roku 2020. Zlepšuje to zdravie detí a chráni zdravie a životné podmienky matiek. Je to krok, ktorý odstráni súčasné rozdiely v odmeňovaní mužov a žien. V EÚ ženy zarábajú v priemere o 17 % menej ako muži. Ak ženám nezaručíme slušné mzdy počas materskej dovolenky, budú v rámci svojich zárobkov potrestané za to, že majú deti. Zároveň ide o pozitívnu podporu väčšieho zapojenia otcov do starostlivosti o deti. Okrem smrti a daní je jedinou istotou v živote narodenie dieťaťa. Naše deti sú budúcnosť a zlepšenia, ktoré sme dnes odhlasovali, im poskytnú lepší a istejší štart do života.

  Marianne Thyssen (PPE), písomne. – (NL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ak si máme zachovať prosperitu a máme byť v pozícii, v ktorej si môžeme dovoliť vyplácať dôchodky, potrebujeme zamestnať viac mužov a žien a zaistiť, aby v práci ostali. Okrem toho v čase tvrdej medzinárodnej hospodárskej súťaže a nedostatku rozpočtových prostriedkov musíme mať odvahu prijať opatrenia, ktoré investujú do rodín a ktoré trochu zmierňujú tlak vyvíjaný na úlohu zosúladiť pracovný a rodinný život. Predĺženie materskej dovolenky je jedným z prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa. Z tohto dôvodu podporujem predĺženie materskej dovolenky. V čase rozpočtových ťažkostí však musíme byť realistickí. Dvadsaťtýždňová materská dovolenka so mzdou v plnej výške nie je pre naše systémy sociálneho zabezpečenia a vládne rozpočty uskutočniteľné riešenie. Z týchto dôvodov som sa zdržala konečného hlasovania, hoci predĺženie materskej dovolenky podporujem. Na druhej strane podporujem pôvodný návrh Komisie predĺžiť materskú dovolenku na 18 týždňov za predpokladu, že sa presadí súčasný systém obmedzenej finančnej kompenzácie. Dúfam, že tento návrh bude mať v druhom parlamentnom čítaní väčšiu šancu.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu o návrhu smernice o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok.

Som presvedčená, že pre pracovníčky na materskej dovolenke je najdôležitejšie, aby im bola vyplácaná plná mzda, a že dávka v materstve by mala predstavovať 100 % ich poslednej mesačnej mzdy alebo priemernej mzdy, ak je mesačná mzda nižšia ako táto priemerná mzda. To znamená, že pokiaľ ide o ich starobný dôchodok, ženy nebudú znevýhodnené pre obdobie materskej dovolenky, ktorú si vzali.

Vzhľadom na demografické trendy v EÚ potrebuje miera pôrodnosti oživenie prostredníctvom špecifických právnych predpisov a opatrení, ktorých cieľom je prispieť k lepšej rovnováhe medzi pracovným, súkromným a rodinným životom. Ak chceme pracovníkom pomôcť dosiahnuť zosúladenie ich pracovného a súkromného života, je nevyhnutné stanoviť dlhšiu materskú a otcovskú dovolenku, a to aj v prípade adopcie detí mladších ako 12 mesiacov. Stanovenie zákonného obdobia materskej dovolenky na 20 týždňov je v súlade s odporúčaním Svetovej zdravotníckej organizácie zo 16. apríla 2002 o globálnej stratégii pre výživu dojčiat a malých detí.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som proti tejto správe, pretože prísne nedodržiava zásadu subsidiarity a zasahuje do vnútroštátnych platobných systémov a povinností členských štátov. Okrem toho obsahuje aj body, ako sú umelé prerušenie tehotenstva a reprodukčná sloboda, za ktoré na základe svojho vierovyznania nemôžem niesť spoločnú zodpovednosť.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Dámy a páni, ženy nesmieme trestať za to, že sa rozhodli mať rodinu. Nie je to jednoducho len otázka etiky, ale aj stratégie – EÚ v súčasnosti prežíva demografické zmeny, ktoré sú výsledkom nízkej miery pôrodnosti a vyššieho počtu starších ľudí. Predovšetkým v týchto ťažkých časoch nesmieme ženy odstrašiť od trhu práce. Ak chce EÚ zvýšiť svoju konkurencieschopnosť na celosvetovej úrovni, potrebujeme viac pracujúcich žien. Nastal čas bojovať proti stereotypom, ktoré sa zakorenili v spoločnosti. Pracujúce ženy sa často považujú za „vysoko rizikové“ alebo „menejcenné“ pracovníčky. Je preto nutné, aby nové opatrenia týkajúce sa dovolenky, ktoré boli predstavené v tejto správe, pomohli narušiť tieto stereotypy. Zároveň by sme mali ponúknuť väčšiu pomoc ženám, ktoré spoločnosť opustila. Štatistika EÚ ukazuje, že v Litve čelia najväčšiemu riziku chudoby slobodné matky. Riziko chudoby pre pracujúce ženy v tejto skupine predstavuje 24 %. EÚ prešla dlhú cestu, kým právne zaručila rodovú rovnosť. Musíme však dosiahnuť ešte viac a premeniť teoretickú rodovú rovnosť na skutočnú a hmatateľnú rodovú rovnosť, ktorá sa uplatňuje v každodennom živote.

  Frank Vanhecke (NI), písomne. – (NL) Hlasoval som za správu pani Estrelovej, pretože nechcem, aby tu došlo k akémukoľvek nedorozumeniu, pokiaľ ide o nasledovné: je úplne samozrejmé, že ženy majú počas tehotenstva a bezprostredne po ňom osobitné potreby a že je vo veľmi veľkom záujme spoločnosti ako celku, aby sa tieto potreby uspokojili, a preto musí aj táto spoločnosť niesť veľký podiel zodpovednosti za túto otázku. Chcel by som však položiť niekoľko zásadných otázok. Predovšetkým, je naozaj rozumné, aby sme odtiaľto, z nášho európskeho sídla odtrhnutého od reality, zavádzali záväzné predpisy, ktoré by platili v celej Únii vrátane členských štátov, ktoré majú z hospodárskeho hľadiska pred sebou ešte stále dlhú cestu?

Kto za to zaplatí účet? To ma privádza k mojej druhej zásadnej pripomienke: je rozumné takpovediac dať bremeno týchto opatrení výlučne na plecia zamestnávateľov? Nepovedie to nakoniec k situácii, ktorá je presným opakom toho, čo chceme dosiahnuť, teda k situácii, keď budú mať mladé ženy k dispozícii menej pracovných miest, pretože zamestnávatelia jednoducho nebudú naklonení tomu, aby sami niesli všetky následky, ktoré riskujú v prípade, že by ich mladé pracovníčky otehotneli? V tomto Parlamente je veľmi pekné hlasovať „sociálne“, ale my nie sme tí, ktorí musia niesť bremeno sociálneho hlasovania.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Európsky parlament dnes 20. októbra napokon prijal smernicu o materskej dovolenke. Hlasovala som za tento text, ktorý predstavuje pre ženy skutočný pokrok.

Smernicu však ešte musí prijať Rada. Cieľom textu, ktorý sme dnes schválili, je udeliť ženám v Európskej únii právo na dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku, čo je o štyri týždne viac ako vo Francúzsku, kde majú ženy v súčasnosti právo na 16 týždňov materskej dovolenky.

Text, ktorý sme prijali, zároveň poskytuje právo na 20 dní otcovskej dovolenky (čo je viac ako 11 dní, ktoré sa momentálne udeľujú vo Francúzsku).

Smernica tiež stanovuje, že ženy musia počas dovolenky dostávať mzdu v plnej výške, čo je v súčasnej krízovej situácii dôležitý signál.

Text okrem toho obsahuje sociálnu doložku, ktorá je proti akémukoľvek zníženiu dosiahnutej úrovne ochrany, čo znamená, že tam, kde sú právne predpisy členských štátov v niektorých bodoch veľkorysejšie, budú tieto predpisy platiť aj naďalej. Je to teda určite pokrok a ja ho vítam.

Správa: Barbara Weiler (A7-0136/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože v mnohých krajinách existujú veľké rozdiely v oblasti podmienok platieb uhrádzaných podnikom v prípadoch, keď je do transakcií zapojený štát, malé a stredné podniky (MSP) a veľké spoločnosti. Dobre si uvedomujeme, že za súčasnej hospodárskej krízy, ktorú sprevádzajú väčšie ťažkosti, spoločnosti čoraz väčšou mierou bojujú s problémami týkajúcimi sa likvidity a že v mnohých členských štátoch sú dokonca vystavené väčšiemu riziku konkurzu. Smernica, ktorá mala túto oblasť regulovať, mala obmedzený dosah a návrh, ktorý sme teraz prijali, predstavuje významný krok v oblasti stanovovania a dodržiavania lehôt splatnosti nielen vo vzťahoch medzi spoločnosťami a verejnými orgánmi, ale aj vo vzťahoch, ktoré navzájom nadväzujú spoločnosti. Odteraz budeme mať k dispozícii právne predpisy, ktoré nám poskytnú väčšiu efektívnosť pri dodržiavaní lehôt splatnosti a ktoré zahŕňajú prehľadný systém sankcií za oneskorené platby, čo takisto predstavuje účinné zlepšenie boja proti častému zneužívaniu dominantného postavenia štátu a veľkých spoločností voči malým a stredným podnikom. Túto smernicu musia teraz členské štáty rýchlo začať vykonávať, aby sa konečne vyriešili vážne problémy spôsobené zavedením podmienok s dlhými lehotami splatnosti a odkladaním termínov platieb.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Plnenie zmluvných povinností v obchodných transakciách zo strany verejnej správy, ako aj zo strany vedenia súkromných spoločností nie je len otázkou občianskej povinnosti, ale aj otázkou prevzatia zodpovednosti za súbor negatívnych podmienok, ktoré by mohli postihnúť spoločnosti veriteľov, najmä MSP. Možnosť, že tieto podniky sa budú môcť spoliehať na včas dostupné platobné prostriedky znamená zaručiť im stabilitu, rast, vytváranie pracovných miest a investície.

Bohužiaľ, podľa údajov Európskej komisie predstavujú oneskorené platby v Európe častý jav, ktorý poškodzuje konkurencieschopnosť. Za vytváranie problémov možno viniť predovšetkým orgány verejnej správy, pričom tieto problémy sú často spôsobené ich nesprávnym rozpočtovým hospodárením a riadením peňažných tokov alebo sú dôsledkom nadmernej byrokracie v ich administratívnej mašinérii. V niektorých prípadoch sa tiež uskutočňujú rozhodnutia, ktoré majú fungovať na základe nových štruktúr výdavkov a nezohľadňujú predchádzajúce účtovné záväzky, ktoré by mali byť splnené v rámci zmluvne dohodnutých podmienok.

Považujem preto za našu povinnosť prijať opatrenia, ktoré napravia nedostatky v predchádzajúcej smernici 2000/35/ES, a týmto spôsobom sa snažiť zabrániť javu oneskorených platieb prostredníctvom prijatia opatrení, ktoré dlžníkov podnietia k tomu, aby neplatili neskoro, a ďalších opatrení, ktoré veriteľom umožnia v plnom rozsahu a účinne uplatňovať svoje práva v prípade oneskorených platieb.

  Liam Aylward (ALDE) , písomne. – (GA) Hlasoval som za túto príhodnú správu a za ustanovenie 30-dňovej cieľovej lehoty splatnosti faktúr. Malé a stredné podniky sú základným pilierom európskeho hospodárstva; tieto menšie podniky tvoria 99,8 % všetkých podnikov v EÚ a vytvárajú 70 % všetkých pracovných miest v EÚ. Opatrenia určené na riešenie otázky oneskorených platieb, ktoré táto správa obsahuje, sú praktické opatrenia na podporu malých a stredných podnikov, ktoré majú zabezpečiť, aby menšie podniky netrpeli stratami v dôsledku nesplatených faktúr.

Nové pravidlá by mohli vytvoriť lepšie podmienky pre investovanie a mali by malým a stredným podnikom umožniť, aby sa sústredili na inovácie a rozvoj. Okrem toho oceňujem obsah správy, ktorý sa týka potreby zabezpečiť, aby nové opatrenia neviedli k zvýšeniu existujúcej úrovne byrokracie a aby sa pre malé a stredné podniky nevytvárala ďalšia byrokratická záťaž ani administratívne problémy.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu a som rád, že Európsky parlament a Rada dokázali dosiahnuť túto dohodu, ktorá má mimoriadny význam, a to najmä pre malé podniky. Hoci malé a stredné podniky tvoria základ konkurencieschopnosti Európskej únie a sú najväčším tvorcom pracovných miest, kríza veľmi jasne ukázala, že majitelia malých a stredných podnikov sú zároveň najmenej chránení a že politika presadzovaná členskými štátmi nie je naklonená ich podpore a rozvoju, pretože sa v plnom rozsahu nevykonávajú a neuplatňujú právne predpisy EÚ, ako je napríklad iniciatíva Small Business Act. Počas krízy veľa spoločností zbankrotovalo, čo predstavuje veľkú stratu. Z tohto dôvodu veľmi oceňujem tento krok, ktorý napriek tomu, že je krokom malým, tým, že sprehľadňuje oblasť lehôt splatnosti, má pre malé podniky veľký význam. Začíname skutočne vytvárať prostredie, ktoré je prehľadné a zrozumiteľné pre malé podniky a pomôže vytvoriť podnikateľskú kultúru.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Prijatím novej smernice zameranej proti oneskoreným platbám, opatrenia, ktoré konkrétnym spôsobom podporuje spoločnosti, a predovšetkým malé a stredné podniky, Európsky parlament vytvára rozhodujúci prínos v záujme občanov a európskeho systému výroby. Prepracované znenie smernice vlastne stanovuje kategorické platobné podmienky a náležité sankcie, ktoré v rámci Únie podporia včasné platby zo strany orgánov verejnej správy aj súkromných spoločností. Podľa odhadov by toto opatrenie malo do obehu hospodárstva vrátiť približne 180 miliárd EUR: toto je skutočná suma, ktorú orgány verejnej správy dlhujú systému podnikov v Únii.

Problém oneskorených platieb je mimoriadne intenzívne pociťovaný v Taliansku, kde verejným orgánom trvá priemerne 128 dní, kým vykonajú platby, zatiaľ čo európsky priemer je 67 dní. Negatívne dôsledky oneskorených platieb v obchodných transakciách sú preto značné. Dúfam, že národné vlády budú túto smernicu čo najskôr vykonávať s cieľom odstrániť jednu z najväčších prekážok rozvoja vnútorného európskeho trhu.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Napokon sme sa po mesiacoch odkladov dostali do tohto bodu: hlasovali sme o správe, ktorá je skutočným závanom čerstvého vzduchu pre budúcnosť našich spoločností. Oneskorené platby sú javom, ktorý − zvlášť v Taliansku − dostal na kolená desaťtisíce spoločností a ktorý podľa výpočtov profesijných združení stál taliansky hospodársky systém približne 30 miliárd EUR. Bez toho, aby som brala do úvahy konkrétne faktory a situácie v jednotlivých krajinách, hlasujem za túto správu, ktorá raz a navždy stanovuje jednoznačné a striktné pravidlá pre verejné aj súkromné subjekty. Hospodárska kríza už viedla k dramatickému počtu konkurzov, zatvorených závodov a spoločností a prípadov ukončenia obchodných činností. Prostredníctvom tohto opatrenia môže Európa skutočne pomôcť mnohým malým podnikom, ktoré sú následkom krízy sústavne obmedzované tlakom bankových pôžičiek a v dôsledku oneskorených nevyrovnaných pohľadávok môžu už teraz prechádzať ťažkými časmi. Keď sa bude táto smernica uplatňovať, zabránime prinajmenšom mnohým prípadom, keď sú spoločnosti nútené ukončiť podnikanie z dôvodu dlhov spôsobených inými verejnými alebo súkromnými subjektmi.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) V nestabilnej hospodárskej situácii môžu mať oneskorené platby mimoriadne nepriaznivý vplyv na malé a stredné podniky, ktoré potrebujú finančné prostriedky, aby vyplatili svojich zamestnancov a dodávateľov. Nové nariadenia o oneskorených platbách v obchodných transakciách, na ktorých sa Parlament a Rada dohodli 5. októbra, by mali pre spoločnosti zjednodušiť a urýchliť postup pri vymáhaní splatných finančných prostriedkov. Sú to malé a stredné podniky, ktoré dokonca aj počas krízy udržiavajú chod hospodárstva. Platí to v každom európskom hospodárstve. Európsky parlament zabezpečil, aby všetky strany boli rovnocennými partnermi a aby sa pravidlá vzťahovali na všetkých, z čoho budú mať osoh mnohé európske malé a stredné podniky.

Vďaka tejto dohode malé a stredné podniky už nebudú pôsobiť ako banky pre verejné podniky ani veľké spoločnosti. Stanovenie konečnej lehoty splatnosti faktúr spolu s odporúčaním Európskeho parlamentu, aby MSP platili DPH až po zaplatení faktúr, bude v čase poklesu trhov užitočné pre tie podniky, ktoré majú problémy s prežitím.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože mám pocit, že je životne dôležité, aby sme uplatnili všetky možné kroky s cieľom posilniť konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov. Je navyše nevyhnutné presadzovať boj proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktoré predstavujú neprijateľné zneužívanie, a to predovšetkým v čase takej hospodárskej recesie, akou práve prechádzame. Negatívne dôsledky oneskorených platieb sú značné: znamenajú veľké náklady pre spoločnosti veriteľov, znižujú peňažné toky, obmedzujú možnosti investícií a majú dosah na konkurencieschopnosť MSP.

Táto smernica oprávnene zahŕňa opatrenia, ktoré majú dlžníkov odradiť od oneskorených platieb, opatrenia, ktoré veriteľom umožnia uplatňovať ich práva, a tiež určuje konkrétne a presné pravidlá, ako sú napríklad oznámenia o neplnení záväzkov, náhrada nákladov na vymáhanie a 30-dňová lehota na uhradenie dlhov v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú určité výnimky. Tieto opatrenia ukladajú orgánom verejnej správy povinnosti a odrádzajú ich od takých foriem správania, ktoré by mohli mať negatívne dôsledky pre malé a stredné podniky a ohrozovali by dôveryhodnosť prijatých politík.

Rýchle platby sú takisto nevyhnutnou a základnou podmienkou investícií, rastu a vytvárania pracovných miest.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Aj ja som spokojná s riešením, ktoré sa našlo v súvislosti s lehotami splatnosti, a som rada, že bol prijatý návrh socialistov a demokratov, ktorý povoľuje dlhší časový rozsah pre verejné zdravotnícke služby, v ktorých sú dlhšie lehoty splatnosti dôsledkom zložitých rozpočtových postupov. Navyše, ak sa dodržiava zmluvná sloboda medzi súkromnými podnikmi, zavádza sa významná záruka tým, že sú zakázané príliš dlhé platobné lehoty voči veriteľom, ktorými sú často MSP.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Zdržal som sa hlasovania o tejto správe, pretože podporuje úsilie Komisie, ktorého cieľom je vyvíjať nátlak na zadlžené štáty prostredníctvom návrhov prísnych opatrení v čase, keď sú ich verejné financie v zlom stave. Tlak na okamžité vyrovnanie dlhov spolu s hrozbou závažných peňažných sankcií vo forme úrokov slúži predovšetkým záujmom podnikov, ktoré z krízy ťažia, a ich cieľom je dosiahnuť obmedzenie sociálnej ochrany a zmrazenie alebo zníženie miezd pracovníkov. Argument, že to pomôže malým a stredným podnikom, neobstojí, pretože vzhľadom na údaje uvedené v nariadení predmetnými podnikmi nie sú malé a stredné podniky. Tento druh akcie by bol oprávnený, ak by mu predchádzala výrazná podpora reálneho hospodárstva pracujúcich a tiež kroky na podporu sociálnej a hospodárskej súdržnosti.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Podporujem potrebu posilniť smernicu 2000/35/ES a určiť nástroje potrebné na odstránenie alebo obmedzenie oneskorených platieb v obchodných transakciách. Zameriavam sa na malé a stredné podniky, ktoré predstavujú zásadnú súčasť európskeho trhu z hľadiska tvorby bohatstva a pracovných miest. Táto politická voľba Európskej komisie je krok správnym smerom, jej cieľom je zlepšiť podnikateľskú atmosféru pre malé a stredné podniky. Pokiaľ ide o 8-percentnú úrokovú sadzbu ako odstrašujúci prvok, mám isté obavy pred jej dôsledkami v určitých regiónoch našej krajiny a v ďalších európskych štátoch, pre ktoré dodržiavanie nových pravidiel predstavuje skutočný problém. Verím, že tento nový prístup môže byť skutočnou príležitosťou na zmenu. Teraz sa musíme sústrediť na monitorovanie vykonávania smernice v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi v rámci vnútroštátnych právnych systémov s cieľom zabezpečiť, aby sa všade uskutočňovalo štandardným spôsobom.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Dúfam, že nadobudnutie platnosti smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách bude prínosom pre väčšinu malých a stredných podnikov v Európskej únii, ktoré tak získajú väčšiu ochranu a prostriedky na zvýšenie investícií a vytváranie pracovných miest. Zároveň verím, že smernica zjednoduší rozvoj mechanizmov na vymáhanie pohľadávok, pretože oneskorené platby od orgánov verejnej správy spôsobujú nerovnováhu v chode malých a stredných podnikov a tým aj vo fungovaní trhu.

  Luigi Ciriaco De Mita (PPE), písomne. – (IT) Oneskorené platby v obchodných transakciách medzi podnikmi a medzi podnikmi a orgánmi verejnej správy sú jedným z faktorov, ktoré v súčasnosti bránia obnove hospodárskeho rastu. Schválenie novej smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách predstavuje významnú inováciu, ktorá si bude vyžadovať predovšetkým náležitú prípravu verejného sektora z politického, ako aj administratívneho hľadiska. Z politického hľadiska tak, aby finančné a rozpočtové plánovanie mohlo zohľadňovať nielen vplyv pravidiel Európskej únie o Pakte stability a rastu, ale teraz už aj vplyv nových pravidiel o oneskorených platbách, ktoré − ak sa nebudú dostatočne riadiť − by mohli mať priamy a reflexívny vplyv na manévrovací priestor vlád na rozličných úrovniach. Z administratívneho hľadiska je náležitá príprava potrebná pre správne finančné hospodárenie verejných orgánov, počnúc pomerom medzi záväzkami a výdavkami, aby sa daňové príjmy, a tým aj občania, nezaťažovali takými bremenami, ako sú platby úrokov, ktoré by mohli mať významný vplyv na verejné financie. Na záver, zdá sa, že je dôležité, aby existovala mimoriadna informovanosť a flexibilita týkajúca sa niekoľkých odvetví, ako je napríklad odvetvie zdravotnej starostlivosti, v ktorom orgány verejnej správy nahromadili značné množstvo oneskorených platieb, ktoré sú splatné podnikom za ich pravidelné dodávky poskytovaných tovarov a služieb.

  Diane Dodds (NI), písomne. – V súčasnej hospodárskej situácii je pre malé a stredné podniky dosť ťažké prežiť aj bez ďalšej záťaže oneskorených platieb v obchodných transakciách. Z tohto dôvodu by mal byť vítaný každý mechanizmus, ktorý tieto podniky pomôže chrániť pred dodatočnými nákladmi a finančnými dôsledkami súvisiacimi s oneskorenými platbami.

Domnievam sa však, že je v kompetencii britskej vlády, a nie Európskej únie, aby túto vec regulovala, a tak zabezpečila, že firmy a vládne orgány si budú plniť svoje platobné záväzky. Táto správa, hoci má dobré stránky, si v určitých ohľadoch vyžaduje ďalšie objasnenie, a preto som sa tentoraz rozhodla zdržať sa hlasovania.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, pretože umožní prijatie harmonizovaných opatrení, ktoré by za súčasného stavu hospodárskej krízy mohli mať mimoriadny význam pre výsledky spoločností, predovšetkým malých a stredných podnikov. Zabezpečenie systému výnimiek pre odvetvie zdravotnej starostlivosti však vnímam pozitívne.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Oneskorené platby sú problémom, ktorý má mimoriadne závažné dôsledky pre životaschopnosť globálneho hospodárstva a predovšetkým ničivý vplyv na malé a stredné podniky. Tieto vplyvy sú ešte deštruktívnejšie v súčasnom období hospodárskej a finančnej krízy. Zlý príklad, ktorý dáva verejná správa, je neprijateľný. V mimoriadne závažnom rozsahu sa to deje napríklad v Portugalsku. Na udržanie oneskorených platieb v obchodných transakciách pod kontrolou sú potrebné opatrenia, ktoré by ochránili dobrý stav európskeho hospodárstva tak, že by bránili vzniku situácií, v ktorých sú finančné štruktúry podvyživené a finančné produkty predražené, čím sa zvyšuje závislosť od bankového sektora. Chcel by som poukázať na konkrétny príklad poľnohospodárskych výrobcov, ktorým supermarkety a distribútori pohľadávky často uhrádzajú oneskorene. Maximálna lehota s dĺžkou 30 dní po poskytnutí a vyfakturovaní služieb – ktorá môže byť predĺžená až na 60 dní – je úplne primeraná pre zachovanie rovnováhy v obchodných vzťahoch a bude zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore kultúry včasného plnenia záväzkov.

  Louis Grech (S&D), písomne. – Dnešné prijatie správy pani Weilerovej znamená dôležitý posun hranice vo sfére platieb v obchodných vzťahoch. V súčasnosti je bežné – a čo je znepokojivé, aj bežne prijímané –, že orgány verejnej správy vyvíjajú na malé a stredné podniky nátlak, aby uzatvárali dohody, ktoré umožňujú predĺženú splatnosť faktúr.

Typickým príkladom je Malta. Mnohé malé a stredné podniky, ktoré zodpovedajú za viac ako 70 % zamestnanosti v súkromnom sektore, sa stretávajú s vážnymi problémami týkajúcimi sa peňažných tokov, ktoré im spôsobujú oneskorené platby podnikov, predovšetkým orgánov verejnej správy vrátane vlády.

Vo viacerých členských štátoch bude 60-dňový strop pre orgány verejnej správy slúžiť ako dôležitá ochranná doložka pre malé a stredné podniky a občanov. Ale na to, aby toto ustanovenie bolo skutočne účinné, je potrebná správna transpozícia a vykonávanie smernice v jednotlivých členských štátoch spolu s prísnym monitorovaním zo strany Komisie. Iba vtedy sa môže toto nové pravidlo naozaj premietnuť do konkrétnych výhod pre občanov a najmä pre malé a stredné podniky.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Platobné podmienky v obchodných transakciách sú prioritnou otázkou pre správne fungovanie európskych hospodárstiev. Bohužiaľ, existujú značné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, pokiaľ ide o plnenie platobných podmienok, a preto je potrebné dôkladne preveriť smernicu 2000/35/ES z 8. augusta 2002, ktorá je v súčasnosti v platnosti.

Nedostatok disciplíny pri transakciách predstavuje obrovskú hrozbu pre malé a stredné podniky v krajinách, ktoré postihla hospodárska kríza. Oneskorené platby často spôsobujú problémy na vnútornom trhu aj pri cezhraničnom obchode. Z tohto dôvodu podporujem návrh pani spravodajkyne na sprísnenie právnych predpisov, zavedenie nástrojov na ochranu podnikov a zavedenie povinnej náhrady nákladov na vymáhanie oneskorených platieb faktúr a úrokov.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Vítam zámer tejto správy stáť rozhodne na strane malých a stredných podnikov. Oneskorené platby sú obrovským hospodárskym problémom pri obchodných transakciách v rámci EÚ. Takisto v odvetví poľnohospodárstva ide o veľmi vážnu vec, ak sa problémy s likviditou prenesú na poľnohospodárske podniky. Jednoznačne určené platobné lehoty s týmito metódami skoncujú. Podporujem 30-dňovú platobnú lehotu ako normu navrhovanú v správe a aj zavedenie všeobecnej hornej hranice v dĺžke 60 dní. Považujem za nepochopiteľné, že v mnohých členských štátoch sa oneskorujú platby verejných financií súvisiace s transakciami uskutočňovanými s jednotlivými orgánmi verejnej správy. Oneskorené platby vážne poškodzujú podnikateľské prostredie a vnútorný trh a majú priamy dosah na členské štáty. Paušálna náhrada, po ktorej sa volalo a ktorá sa má platiť od prvého dňa oneskorenia platby, predstavuje konkrétnu metódu prevencie takýchto situácií.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Weilerovej, pretože som presvedčený, že je nevyhnutné poskytnúť záruky veriteľom jednotlivých verejných správ, medzi ktorých patria prevažne malé a stredné podniky. Toto opatrenie umožní, aby sa do obehu vrátilo približne 180 miliárd EUR likvidných prostriedkov – ide o celkovú dlžnú sumu, ktorú dlhujú verejné správy podnikom v rámci celej EÚ. Ide o skutočne významný krok, pretože podniky dostanú automatické právo požadovať platbu dlžných úrokov a tiež získať pevnú sumu vo výške najmenej 40 EUR ako náhradu nákladov na vymáhanie. Podniky tiež budú môcť za každých okolností požadovať primeranú náhradu nákladov, ktoré im z tohto dôvodu vznikli. Verím, že táto iniciatíva poslúži ako podnet pre členské štáty, aby vypracovali kódexy včasných platieb. Vlastne by mohli zachovať alebo zaviesť zákony a nariadenia obsahujúce ustanovenia, ktoré sú pre veriteľov výhodnejšie ako tie, ktoré obsahuje smernica.

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Spomedzi mnohých návrhov obsiahnutých v iniciatíve Small Business Act podľa môjho názoru medzi tie najnaliehavejšie patril návrh týkajúci sa zmeny a doplnenia smernice 2000/35/ES. Oneskorené platby sa stali bežným postupom orgánov verejnej správy v mnohých krajinách (a nepochybne sa to týka aj Talianska). Ak je európskym priemerom dĺžka 180 dní od dátumu splatnosti, môžeme si iba predstavovať extrémne oneskorenie v niektorých prípadoch a dôsledky pre riadiacich pracovníkov malých a stredných podnikov.

Paradoxom je, že štát vyžaduje včasné platby poplatkov a daní a uvaľuje sankcie a účtuje úroky od prvého dňa omeškania, ale ignoruje svoje vlastné záväzky, ak je v postavení dlžníka. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, o ktorom hlasujeme, je mimoriadne dôležitý, predovšetkým v čase závažných hospodárskych ťažkostí, sám osebe však nebude stačiť na vyriešenie problému. Ak jednotlivé členské štáty neupravia svoje postupy na vymáhanie dlhov od orgánov verejnej správy tak, aby boli kratšie a účinnejšie, schválené ustanovenia budú neúčinné.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Oneskorené platby v obchodných transakciách, či už ide o platby medzi spoločnosťami, alebo medzi spoločnosťami a verejnými subjektmi, sú zodpovedné za problémy s peňažnými tokmi v malých a stredných podnikoch, a tak zase často prispievajú k ďalším oneskoreným platbám, čím sa spúšťa začarovaný kruh, proti ktorému je ťažké bojovať. Sme presvedčení, že vykonávanie nových pravidiel navrhnutých v tomto prípade bude predstavovať dôležitý krok k ukončeniu tejto situácie, a tak pomôže spoločnostiam, aby zvládli toto obdobie hospodárskej a finančnej krízy. Navrhované sankcie sú primerané a potrebné a dúfame, že zabránia nepatričným obchodným postupom, ktoré si osvojili obchodné subjekty.

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. – (HU) Je nevyhnutné, aby bolo prijaté uznesenie o smernici o boji proti oneskoreným platbám, a preto som za toto uznesenie hlasoval. Dopoludňajšia rozprava tiež odhalila, že dôsledky krízy, ktorá v nedávnej minulosti neobišla ani naše členské štáty, sú stále citeľné. V súvislosti s hladkým fungovaním vnútorného trhu musíme uskutočniť viaceré zmeny. Správa ako súčasť týchto zmien oprávnene odporúča prechod ku kultúre včasných platieb. To umožní, aby oneskorenie platieb so sebou prinášalo dôsledky, vďaka ktorým bude ich využívanie nevýhodné.

Podľa hodnotenia vplyvu, ktoré predchádzalo preskúmaniu, sú orgány niektorých členských štátov známe svojimi nevyhovujúcimi platobnými postupmi. Úprimne dúfam, že dnešné rozhodnutie bude môcť zmeniť aj to. Na záver uvediem, že v tomto ohľade môže byť v centre nášho záujmu aj uľahčenie života malých a stredných podnikov. Navrhované alternatívne spôsoby riešenia sporov môžu ponúknuť riešenie rovnako, ako môže byť riešením zverejňovanie praktík členských štátov. Maximálne využívanie príležitostí ponúkaných cez portál elektronickej justície EÚ môže pomôcť veriteľom a podnikom, aby svoje činnosti uskutočňovali s menšími problémami.

  Miroslav Mikolášik (PPE), písomne. − (SK) Vítam návrh Komisie prispievajúci k riešeniu problému oneskorených platieb, ktoré sa stávajú vážnym problémom predovšetkým v cezhraničných obchodných vzťahoch vzhľadom na to, že narúšajú právnu istotu.

Aby dôsledky vyplývajúce z oneskorených platieb odrádzali od oneskorených platieb, je potrebné v rámci vytvárania kultúry včasných platieb zaviesť aj rýchle postupy vymáhania nesporných pohľadávok súvisiacich s oneskorenými platbami. Pozmeňujúci návrh smerujúci k vymáhaniu takýchto nárokov voči podnikom a orgánom verejnej správy prostredníctvom široko dostupného on-line postupu bude pozitívnym krokom smerom k zjednodušeniu a zrýchleniu vymáhania takýchto pohľadávok. Prinesie prospech predovšetkým pre malé a stredné podniky, ktoré najviac trpia neskorými platbami a ich ťažkopádnym vymáhaním.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Nesplatené dlhy predstavujú značné finančné riziko najmä pre malé a stredné podniky. Nedostatočná platobná morálka môže najmä v časoch krízy závažne obmedziť likviditu. Opatrenia, ktoré vedú k väčšej uvedomelosti v oblasti platieb, sú nepochybne určitým prínosom. Hlasovania som sa zdržal, pretože nie som presvedčený o tom, že je rozumné regulovať túto záležitosť na celoeurópskej úrovni alebo že takýto postup by mal pozitívny vplyv na platobnú morálku.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Správa rieši problém oneskorených platieb, problém, ktorý destabilizuje trh a predovšetkým poškodzuje malé a stredné podniky, ktorým venujem osobitnú pozornosť. Moje hlasovanie za správu by malo byť vnímané ako nádej na zrod novej obchodnej kultúry, v ktorej sa bude viac dbať na včasné platby a oneskorené platby sa budú považovať nie za bežnú prax, ale za neprijateľné zneužitie postavenia klienta a za porušenie zmluvy.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za tieto právne predpisy, pretože som presvedčená, že lepšie zvládnuté platobné režimy sú výhodné pre malé a stredné podniky a podnikateľskú kultúru vo všeobecnosti. Domnievam sa, že jedno z predložených ustanovení v tomto dokumente je mimoriadne progresívne: výzva na rýchle zverejnenie zoznamov vykazujúcich subjektov. Tieto opatrenia by okrem toho, že by nabádali spoločnosti (najmä MSP) k tomu, aby si navzájom platili včas, a tým znižovali riziko problémov s likviditou, tiež zvyšovali dôveryhodnosť a tým aj konkurencieschopnosť takýchto podnikov.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Weilerovej, pretože som presvedčený, že je nevyhnutné ustanoviť hornú hranicu, v rámci ktorej je potrebné vykonať platbu v prospech podnikov. Táto potreba je ešte naliehavejšia a zásadnejšia v časoch krízy. Malé a stredné podniky spolu s podnikateľmi zohrávajú významnú úlohu vo všetkých našich hospodárstvach a sú hlavnými tvorcami zamestnanosti a príjmov a hybnou silou inovácií a rastu. Bohužiaľ, v poslednom čase sme príliš často videli situácie, keď spoločnosti, ktorým orgány verejnej správy dlhujú niekoľko miliónov, sú, žiaľ, nútené ukončiť svoju činnosť alebo vyhlásiť bankrot práve z dôvodu týchto oneskorených platieb. Dúfam preto, že vo fáze vykonávania sa budú zohľadňovať aj ďalšie faktory a pre orgány verejnej správy budú zmiernené záväzky súvisiace s Paktom stability a rastu a zároveň sa budú postupne obmedzovať platobné podmienky. Týmto spôsobom by sa zostavil súhrn požiadaviek a tiež by to celému systému krajiny prinieslo výhody. Dúfam, že členské štáty budú smernicu rýchlo transponovať tak, aby sa mohla čo najskôr uplatňovať. Ide o povinnosť nás zákonodarcov a právo, ktoré dlhujeme spoločnostiam, ktoré sú veriteľmi.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Oneskorené platby môžu viesť k finančným ťažkostiam a dokonca k bankrotu niektorých podnikov, najmä MSP. Podľa Európskej komisie oneskorené platby stoja európske hospodárstvo približne 180 miliárd EUR ročne. Ďalšie štúdie sa zmieňujú o 300 miliardách EUR ročne, čo je suma, ktorá sa rovná gréckemu verejnému dlhu. Som rád, že Rada a Parlament sa v súčasnej hospodárskej situácii dokázali od začiatku zhodnúť na ambicióznom preskúmaní európskych právnych predpisov v tejto oblasti. Príspevok Európskeho parlamentu bol v tejto veci značný. Úspešne sme dosiahli, aby sa konečné znenie textu inšpirovalo mnohými zlepšeniami, za ktorého hlasoval Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Ide predovšetkým o vyššie zákonom stanovené úrokové sadzby splatné v prípade omeškania; v prípade transakcií medzi podnikmi o pravidlo o štandardnej 30-dňovej lehote splatnosti a jej možnom predĺžení na 60 dní za určitých podmienok; v prípade verejných inštitúcií o maximálnu lehotu v dĺžke 60 dní; o väčšiu flexibilitu pre inštitúcie v oblasti verejného zdravia a pre verejné zdravotnícke a sociálne zariadenia; a napokon, o zjednodušenie náhrad nákladov na vymáhanie (paušálna suma vo výške 40 EUR).

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Chcel by som pani Weilerovej zablahoželať k vynikajúcej práci. Európsky parlament dal zelenú novým právnym predpisom, ktoré obmedzia oneskorené platby orgánov verejnej správy ich dodávateľom, z ktorých väčšinu tvoria malé a stredné podniky. Parlament ustanovil, že orgány verejnej správy sú povinné za nadobudnuté služby alebo tovary zaplatiť do 30 dní. Ak to neurobia, musia zaplatiť úrok z omeškania so sadzbou 8 %.

Zásada včasnej platby za prácu je základnou zásadou korektného správania. Má však aj zásadný význam pri určovaní dôveryhodnosti určitého podniku, jeho dostupných finančných prostriedkov a jeho úverovej bonity a prístupu k financovaniu. Táto nová smernica, ktorá sa vo vnútroštátnych právnych systémoch začne vykonávať do 24 mesiacov od jej prijatia, bude preto prínosom pre celé európske hospodárstvo.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Vzhľadom na to, že oneskorené platby sú javom s mnohými vzájomne prepojenými príčinami, bojovať proti nemu možno iba pomocou širokého spektra vzájomne sa dopĺňajúcich opatrení. Parlament preto zastáva názor, že čisto legalistický prístup s cieľom zdokonaliť nápravné opatrenia pre oneskorené platby je síce potrebný, nie však dostatočný. „Tvrdý“ prístup Komisie zameraný na prísne sankcie a odstrašujúce prostriedky je potrebné rozšíriť tak, aby zahŕňal aj „jemné“ opatrenia zamerané na pozitívne podnety na boj proti oneskoreným platbám.

Súčasne s vykonávaním tejto smernice by sa mali podporovať aj praktické opatrenia, napríklad používanie elektronických faktúr.

  Marco Scurria (PPE), písomne. – (IT) Taliansko je krajinou, kde podniky oneskorenými platbami orgánov verejnej správy trpia najviac. Na rozdiel od európskeho priemeru, ktorý je 67 dní, je tu priemerná doba pre platbu dodávateľom 180 dní. Vedie to k finančným problémom, radikálnemu obmedzeniu investičných príležitostí a strate konkurencieschopnosti, a to predovšetkým pri malých a stredných podnikoch.

Smernica, o ktorej sme dnes hlasovali, odrádza dlžníkov od oneskorených platieb a veriteľom umožňuje, aby svoje záujmy pred takýmto meškaním účinne chránili, a zavádza právo na zákonom stanovený nárok na úrok, ktorý vzniká oneskorenou platbou, a to aj v prípade, že takýto úrok nebol zmluvou ustanovený. Tiež ukladá orgánom verejnej správy povinnosť uhradiť platbu najneskôr do 60 dní od výzvy na zaplatenie za predpokladu, že služba bola uspokojivo vykonaná.

Prijatie tejto smernice je skutočne veľmi užitočné pre naše podniky – v súčasnosti každá štvrtá spoločnosť ukončí svoju činnosť v dôsledku problémov s nedostatočnou finančnou likviditou. Tieto nové pravidlá týkajúce sa platieb budú znamenať, že spoločnosti opäť získajú svoju konkurencieschopnosť na trhu a nedôjde k úbytku pracovných miest.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Európsky parlament prostredníctvom prijatia správy mojej kolegyne Barbary Weilerovej o návrhu smernice o oneskorených platbách výraznou väčšinou hlasov zaviedol vyvážené a prehľadné pravidlá, ktoré podporujú platobnú schopnosť, inovácie a pracovné miesta. Z opatrení, ktoré navrhujeme, budú mať úžitok malé podniky a verejné nemocnice.

Malé podniky už nebudú čeliť finančným problémom v dôsledku oneskorených platieb a verejné nemocnice budú môcť vďaka svojmu výnimočnému postaveniu využívať predĺženú lehotu splatnosti s dĺžkou 60 dní, pričom financovanie bude pochádzať z refundácií v súlade so systémami sociálneho zabezpečenia. Navyše dohoda, ktorú by sme mali dosiahnuť s Radou, umožní rýchle nadobudnutie platnosti smernice a jej transpozíciu členskými štátmi už v januári 2011. Oceňujem efektivitu tohto hlasovania.

  Salvatore Tatarella (PPE), písomne. – (IT) V priebehu uplynulých rokov sa oneskorené platby stali čoraz významnejšou záťažou finančného hospodárenia podnikov. Predstavujú závažný a nebezpečný problém, ktorý znižuje kvalitu systému verejných ponukových konaní, závažne narúša životaschopnosť malých podnikov a prispieva k strate konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. Štatistické údaje sú znepokojivé, najmä pokiaľ ide o Taliansko, kde sa priemerná platba uhradí za 186 dní, pričom najdlhšiu lehotu predstavuje 800 dní v prípade regionálnych vlád v súvislosti so sektorom zdravotníctva. Je to naozaj hanba, tento stav veľmi často donútil mnohé malé a stredné podniky, aby ukončili svoju činnosť. Prostredníctvom tejto správy podnikáme veľký krok k stanoveniu 60 dní ako hranice pre platby od verejného sektora sektoru súkromnému. Pochopiteľne, prijatie týchto právnych predpisov nevyrieši problém mávnutím čarovného prútika, ale rozhodne predstavuje východiskový bod k tomu, aby sa zo začarovaného kruhu stal fungujúci cyklus, a to najmä pokiaľ ide o transakcie uskutočňované s orgánmi verejnej správy. Účinnosť a bezprostredné postupy orgánov verejnej správy pri platení faktúr predstavujú dôležitý krok, z ktorého bude mať úžitok aj európske hospodárstvo. Dúfam, že členské štáty, a v prvom rade Taliansko, uskutočnia veľmi rýchlu transpozíciu týchto právnych predpisov.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Táto správa významnou mierou prispela k vyriešeniu problému oneskorených platieb v obchodných transakciách medzi spoločnosťami a medzi spoločnosťami a verejnými subjektmi. Iniciatíva je zameraná na dosiahnutie väčšej likvidity spoločností v rámci Európskej únie prostredníctvom harmonizácie. Boj proti oneskoreným platbám je mimoriadne chvályhodný v súčasnom období krízy, pretože veľké oneskorenia majú negatívne dôsledky pre činnosti spoločností. Cieľom opatrenia je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu prostredníctvom bezodkladnej reformy povinnej platobnej lehoty a sankcií v prípade jej nedodržiavania.

V tejto súvislosti vítam legislatívny návrh, ktorého ustanovenie o všeobecnej 30-dňovej lehote na platby za transakcie medzi spoločnosťami a medzi spoločnosťami a verejnými subjektmi – pričom verejné subjekty môžu vo výnimočných prípadoch využívať 60-dňovú lehotu – získalo širokú podporu Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktorého som členom.

Pozitívne vnímam aj ustanovenie úrokovej sadzby, ktorá sa bude v prípade omeškania platieb uplatňovať vo výške súčtu referenčnej sadzby Európskej centrálnej banky a 8 percent. Podľa môjho názoru toto opatrenie predstavuje silnú podporu pre hospodárske činnosti malých a stredných podnikov, ktorých hospodárske výsledky často závažne poškodzujú byrokratické prekážky.

  Marianne Thyssen (PPE), písomne. – (NL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pred chvíľou sme hlasovali o revidovanej smernici o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Tejto dohode som dala svoju plnú podporu. Prehnane dlhé lehoty splatnosti a aj samotné skutočne oneskorené platby sú hrozbou pre hospodárenie spoločností, postihujú konkurencieschopnosť a ziskovosť a v konečnom dôsledky môžu ohroziť ďalšiu existenciu spoločností. Keďže sa zdá, že platná smernica nie je dostatočne účinná pri odrádzaní od oneskorených platieb, podporujem aj posilnenie existujúcich pravidiel. Pokiaľ ide o maximálne lehoty splatnosti, pre spoločnosti zavedieme ďalšie záruky, pretože platby by sa mali zásadne uhrádzať do 30 dní. Má to mimoriadny význam v prípade platieb medzi spoločnosťami a vládnymi orgánmi. Napokon, členské štáty a vlády budú odteraz musieť ísť príkladom. Ide o otázku dôveryhodnosti, t. j. o to, že európske inštitúcie budú v budúcnosti povinné dodržiavať tie isté zákonom stanovené lehoty ako všetci ostatní. Skutočnosť, že smernica jasne stanovuje, že akákoľvek zmluvná odchýlka od štandardných platobných podmienok bude možná iba z objektívnych dôvodov, ktoré sú vymedzené pravidlami, bude významným faktorom pri presadzovaní smernice. Na záver by som chcela uviesť, že dúfam, že pevne stanovená náhrada týkajúca sa nákladov na vymáhanie prinúti platcov, ktorí lehoty nedodržiavajú, aby dodržiavali riadne postupy a aby ich dodržiavali trvalo. Bolo by to dobré pre naše spoločnosti a pre naše pracovné miesta.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za správu pani Weilerovej o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách.

Veľkou prekážkou obchodných činností sú nevyrovnané pohľadávky a oneskorené platby, ktoré často predstavujú dôvod, prečo inak platobne schopné podniky zbankrotujú následkom akéhosi „dominového efektu“. Oneskorené platby sú v Európe častým javom, ktorý poškodzuje podniky, najmä malé podniky.

Navyše, vo väčšine členských štátov v časoch finančných ťažkostí orgány verejnej správy platby uhrádzajú neskoro úplne bežne. Vznikla tak potreba posilniť existujúce právne opatrenia prostredníctvom boja proti oneskoreným platbám s cieľom podporiť spoločnosti, najmä MSP, a stanoviť presné podmienky a náležité sankcie pre tých, ktorí tieto podmienky porušujú.

Správa: Ilda Figueiredo (A7-0233/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože chudoba je veľmi vážny problém, ktorý sa týka 85 miliónov našich európskych spoluobčanov, takže nikto by k nemu nemal zostať ľahostajný. Tento problém musí patriť medzi naše najvyššie priority, zaslúži si kolektívnu odozvu, ktorou sa ľuďom v stave sociálneho ohrozenia zabezpečí trocha dôstojnosti. Chudoba postihuje našich mladých ľudí a staršie osoby, ale čoraz viac aj našich pracujúcich. Iba za posledné dva roky zaniklo 6 miliónov pracovných miest, pričom aj v prípade, že si pracujúci dokážu svoje miesta udržať, dochádza k zhoršovaniu situácie v oblasti už i tak nízkych a nestabilných miezd. Potrebujeme systematický prístup, ktorý sa zameriava na príčiny problémov a rieši ich a vznikajúce problémy zničí hneď v zárodku. Zároveň však v súčasnosti nemôžeme zabezpečiť bezprostredné a bezodkladné reakcie na ich dôsledky. Vzhľadom na to je nielen nutné, ale aj žiaduce − a mali by sme to podporovať a dosahovať v rámci zodpovednosti a riešenia naliehavých prípadov −, aby zraniteľní členovia našej spoločnosti dostávali minimálny príjem na svoje živobytie a tiež okamžitú odozvu, ktorá by im umožnila, aby sa vymanili zo svojej situácie.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) EÚ preukázala svoj záväzok bojovať proti chudobe v Európe v rámci iniciatív propagovaných na rok 2010, Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a tiež vzhľadom na dosahovanie rozvojových cieľov tisícročia OSN. Keď uvážime závažnosť hospodárskej a sociálnej krízy a jej dosah na zvyšovanie chudoby a sociálneho vylúčenia, potom niektoré zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú ženy, deti, starí a mladí ľudia, pocítili negatívne dôsledky tohto stavu intenzívnejšie. Aj keď minimálny príjem môže v tejto situácii predstavovať vhodný systém na ochranu takýchto kategórií obyvateľstva, nezohľadňuje zásadu subsidiarity, a teda ani skutočnosť, že táto vec patrí do kompetencie jednotlivých členských štátov.

Keďže medzi mzdami a sociálnymi úrovňami v Európe existujú rozdiely, je ťažké stanoviť spoločnú hraničnú hodnotu minimálneho príjmu. Myslím si, že namiesto toho by bolo užitočné podnecovať jednotlivé členské štáty k tomu, aby zlepšovali politické reakcie zamerané na boj proti chudobe a podporovali aktívne začlenenie, primeraný príjem, dostupnosť kvalitných služieb a spravodlivé prerozdeľovanie bohatstva. Členské štáty by však mali byť motivované k tomu, aby lepšie využívali štrukturálne fondy, ktoré majú k dispozícii.

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Medzinárodné spoločenstvo potvrdilo svoj záväzok bojovať proti chudobe pri viacerých príležitostiach. Takýto celosvetový prístup je potrebný, pretože chudoba sa neobmedzuje iba na zaostalé krajiny v subsaharskej Afrike alebo Ázii, ale týka sa aj 17 % obyvateľstva EÚ.

Verím, že samit OSN, ktorý sa konal minulý mesiac, znamená dôležitý medzník vývoja a povedie k prijatiu konkrétneho akčného plánu na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia. EÚ v rámci vlastných plánov navrhla 25-percentné zníženie počtu ľudí žijúcich v chudobe do roku 2020 a vyčlenenie 0,7 % hrubého národného dôchodku na rozvojovú pomoc. Európsky parlament okrem toho prijatím tejto správy podporuje aktívne začleňovanie znevýhodnených skupín a zabezpečovanie účinnej hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Chcela by som sa zmieniť o veľkom príspevku Rumunska do programov OSN na boj proti chudobe vo výške 250 miliónov EUR. Vzhľadom na to, že rozvojová pomoc musí byť založená na reciprocite, naša krajina si bude aj naďalej plniť svoje záväzky. Domnievam sa však, že väčšiu pozornosť je potrebné venovať skupinám, ktoré sú vystavené vysokému riziku chudoby, napríklad vidieckemu obyvateľstvu alebo rómskej etnickej menšine.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Cieľom tejto iniciatívy je prostredníctvom prijatia rozličných opatrení na európskej úrovni dosiahnuť odstraňovanie chudoby a sociálneho vylúčenia. Hospodárska kríza zhoršila situáciu veľkého počtu Európanov. Miera nezamestnanosti vzrástla a za týchto okolností je situácia najzraniteľnejších osôb, ako sú ženy, deti, mladí a starší ľudia, ešte neistejšia. Z týchto dôvodov musíme prijať opatrenia na európskej a vnútroštátnej úrovni a minimálny príjem je dobrým nástrojom, ktorý dokáže zabezpečiť, aby tí, ktorí ho potrebujú, žili dôstojne. Konečným cieľom je však úplná integrácia na trhu práce, ktorá umožňuje skutočnú sociálnu súdržnosť. V tomto ohľade verím, že dokážeme zabezpečiť, aby hospodársky rozvoj sprevádzal sociálny rozvoj, a že v prvom rade dokážeme ovplyvniť rozvoj sociálneho hospodárstva. Tiež dúfam, že budeme schopní plniť ciele stratégie Európa 2020 týkajúce sa zníženia počtu osôb ohrozených chudobou o 20 miliónov.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože napriek všetkým tým vyhláseniam o boji proti chudobe európski občania naďalej v chudobe žijú, sociálne nerovnosti narastajú a zvyšuje sa aj počet chudobných pracujúcich. Európska únia musí podniknúť viac aktívnych opatrení na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, pričom musí mimoriadnu pozornosť venovať osobám v neistom zamestnaní, nezamestnaným, rodinám, starším osobám, ženám, slobodným matkám, znevýhodneným deťom a osobám, ktoré sú choré alebo majú v rôznom rozsahu zmenenú pracovnú schopnosť. Minimálny príjem je jedným zo základných opatrení na boj proti chudobe, ktoré týmto ľuďom pomáha vymaniť sa z chudoby a zabezpečuje ich právo na dôstojný život. Pozornosť by som chcela upriamiť na skutočnosť, že minimálny príjem dosiahne svoj cieľ v boji proti chudobe iba vtedy, ak členské štáty podniknú konkrétne kroky, aby ho zabezpečili a aby mohli vykonávať vnútroštátne programy na boj proti chudobe. Okrem toho v niektorých členských štátoch systémy minimálneho príjmu nedosahujú prah relatívnej chudoby. Európska komisia by sa preto pri vyhodnocovaní vnútroštátnych akčných plánov mala zaoberať nevhodnými a osvedčenými postupmi. Minimálny príjem – hlavný prvok sociálnej ochrany – je teda nepochybne dôležitý pri zabezpečovaní ochrany osôb ohrozených chudobou a ich rovnosti príležitostí v spoločnosti.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Takmer 300 000 rodín v Rumunsku dostáva garantovaný minimálny príjem od štátu podľa zákona, ktorý je platný už od roku 2001. Na tento účel bola v rozpočte vyhradená suma takmer 300 miliónov EUR. Na pozadí súčasnej hospodárskej krízy, ktorej dôsledky pociťujú najmä občania z menej hospodársky rozvinutých krajín, ponúka zjavné riešenie odporúčanie Európskeho parlamentu na zavedenie systému minimálneho príjmu vo všetkých členských štátoch. Napriek tomu, že nikto nemôže spochybňovať potrebu takéhoto systému garantovaného minimálneho príjmu, takýto systém je pravdepodobným zdrojom zneužívania.

Pre systém je potrebný vhodný časový a kontrolný rámec, pretože existuje riziko, že tento systém bude ľudí motivovať k tomu, aby nepracovali. Práve preto, aby sa zabezpečilo, že sa to nestane, odporúča sa, aby bol každý poberateľ tohto príjmu schopný vykonávať aj niekoľko hodín verejnoprospešných prác. Na konci roka 2008 žilo v celej EÚ pod hranicou chudoby 85 miliónov osôb. Tieto údaje poukazujú na potrebu podpory, predovšetkým ak hovoríme o mladých a starších osobách.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Hospodárska kríza chudobu výrazne zhoršila. V Európskej únii v súčasnosti pod hranicou chudoby žije vyše 85 miliónov ľudí. V súvislosti s Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vítam politický záväzok, ktorý prijal Európsky parlament s cieľom zabezpečiť silnú a účinnú hospodársku a sociálnu súdržnosť.

Správa pani Figueiredovej poukazuje na to, že zavedenie minimálneho príjmu na vnútroštátnej úrovni je jedným z najúčinnejších spôsobov boja proti chudobe. Nesúhlasím však so zavedením minimálneho príjmu na úrovni Európskej únie. Takéto opatrenie by bolo v súčasnej situácii demagogické a úplne nevhodné. Zásadnú úlohu pri zvládaní sociálneho vylúčenia zohrávajú aj štrukturálne fondy. Najmä Európsky sociálny fond je silnou európskou investíciou, ktorej úlohou je sprístupniť trh práce ľuďom, ktorí sa ocitli v problémoch. Silným nástrojom politiky súdržnosti by mal zostať aj počas obdobia rokov 2014 − 2020.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som za túto mimoriadne kvalitnú správu, pretože presadzuje potrebu podnikať konkrétne opatrenia na odstraňovanie chudoby a sociálneho vyčlenenia, a to prostredníctvom podpory spravodlivého prerozdeľovania príjmov a bohatstva, čím by sa ľuďom zaručil primeraný príjem a Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu by nadobudol skutočný význam. Správa vyzýva členské štáty, aby prehodnotili politiky zamerané na zaručenie primeraného príjmu vzhľadom na to, že boj proti chudobe si vyžaduje vytvoriť dôstojné a trvalé pracovné miesta. V správe sa uvádza, že sociálne ciele musia tvoriť neoddeliteľnú súčasť stratégie na prekonanie krízy a tvorba pracovných miest musí byť pre Európsku komisiu a vlády členských štátov prioritou, pretože je prvým krokom k zníženiu chudoby. Správa zastáva názor, že primerané systémy minimálneho príjmu musia stanoviť úroveň minimálneho príjmu aspoň vo výške zodpovedajúcej 60 % mediánového príjmu v príslušnom členskom štáte. Tiež zdôrazňuje význam existencie podpory v nezamestnanosti, ktorá zaručuje slušnú životnú úroveň jej poberateľov, a aj potrebu znížiť dĺžku neprítomnosti na trhu práce, okrem iného zefektívnením štátnych úradov práce. Takisto zdôrazňuje potrebu prijať pravidlá týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, aby sa vytvorilo prepojenie medzi stanoveným minimálnym dôchodkom a príslušnou hranicou chudoby.

  Ole Christensen (S&D), písomne. – (DA) My dánski sociálni demokrati v Európskom Parlamente (Dan Jørgensen, Christel Schaldemoseová, Britta Thomsenová a Ole Christensen) sme hlasovali za správu z vlastnej iniciatívy o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe. Sme presvedčení, že všetky členské štáty EÚ by mali prijať ciele v oblasti chudoby a zaviesť systémy minimálneho príjmu. Zároveň sa domnievame, že tieto ciele a systémy by sa mali prispôsobiť pomerom v jednotlivých členských štátoch. Myslíme si, že existuje mnoho spôsobov posudzovania chudoby a malo by byť v kompetencii jednotlivých členských štátov, aby našli ten najlepší spôsob a aby vypracovali systém minimálneho príjmu, ktorý by bol na mieru prispôsobený danému členskému štátu.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Súčasná hospodárska kríza má obrovský dosah na zvyšovanie miery nezamestnanosti, na nekontrolované zbedačovanie a na sociálne vylučovanie ľudí v celej Európe. Chudoba a sociálne vylúčenie dosiahli neprijateľnú úroveň: takmer 80 miliónov Európanov žije pod hranicou chudoby, 19 miliónov z nich sú deti – čo znamená takmer dve z 10 detí – a mnohí ďalší ľudia čelia vážnym problémom, pokiaľ ide o prístup k pracovným príležitostiam, vzdelávaniu, bývaniu a sociálnym a finančným službám. Nezamestnanosť vo všetkých členských štátoch takisto dosiahla bezprecedentnú mieru, pričom európsky priemer je 21,4 % a nezamestnaný je každý piaty mladý človek. Tento stav je neprijateľný a musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli vyriešiť tragický život týchto ľudí.

S týmto cieľom bol rok 2010 vyhlásený za Európsky rok boja proti tejto pohrome v záujme posilnenia politického záväzku EÚ a podniknutia opatrení, ktoré majú rozhodujúci vplyv na odstraňovanie chudoby. Súhlasím s tým, že v každom členskom štáte musí existovať minimálna mzda sprevádzaná stratégiou opätovnej sociálnej integrácie a prístupom na trh práce.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Hospodárska a sociálna súdržnosť je základným predpokladom každej spoločnej politiky, tak v Európe, ako aj v kontextoch menšieho rozsahu. Tam, kde sa vyskytujú odlišné záujmy, sa budú rozchádzať aj ciele a nebude možné plánovať žiadny spoločný postup. Prioritou je zvýšenie životnej úrovne ľudí, ktorí žijú pod hranicou chudoby. Verejné prostriedky určené na použitie v tejto oblasti sú nepochybne strednodobou investíciou, pretože ak sú správne rozdeľované, vedú k prípadom rastu, ktoré sa autonómne posilňujú. Presun pevne stanovených súm finančných prostriedkov je vždy neistou misiou, ak nie je súčasťou širšieho programu stimulov. Dve situácie si vyžadujú rozdielny prístup. Prvou situáciou súvisiacou so systémom sociálneho zabezpečenia je tá, keď pracovník nedokáže zarobiť dosť na to, aby mohol viesť dôstojný život, z dôvodu fyzického alebo duševného postihnutia alebo pre podobné príčiny. Druhá situácia súvisiaca s právnymi a ekonomickými otázkami sa týka nepružnosti trhu práce, na ktorom neexistuje primeraný vzťah medzi produktivitou a platmi alebo ktorý vám neumožňuje pracovať toľko, koľko by ste chceli, alebo v pomere k tomu, koľko by ste chceli zarábať, aby ste mohli viesť dôstojný život. V týchto dvoch situáciách verejný sektor môže a musí zasiahnuť, pričom vytváranie stimulov k ťažkej práci by mal nechať na ostatné sektory – a nikdy nie naopak.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Približne jedna pätina obyvateľstva EÚ žije pod hranicou chudoby, pričom vyššia miera chudoby sa vyskytuje medzi deťmi, mladými a staršími ľuďmi. Pomer chudobných zamestnancov narastá spolu s rozširovaním neistých, zle platených pracovných miest. V 10 členských štátoch hmotná núdza postihuje najmenej štvrtinu obyvateľstva, pričom tento podiel presahuje polovicu obyvateľstva v prípade Rumunska a Bulharska. Všetky tieto faktory prispievajú k tomu, že EÚ čelí problému chudoby, ktorý zhoršuje nielen recesia, ale aj antisociálne politiky uplatňované pravicovými vládami. Minimálny príjem môže zabezpečiť sociálnu ochranu pre široké skupiny obyvateľstva, ktoré v súčasnosti žijú v chudobe. Tento minimálny príjem má zohrávať úplne prvoradú úlohu pri predchádzaní tragédiám spôsobeným chudobou a pri obmedzovaní sociálneho vylúčenia. Účinný boj proti chudobe si vyžaduje aj zvýšenie kvality pracovných miest a platov, zavedenie práva na príjem, ako aj finančné prostriedky na poskytovanie dávok sociálneho zabezpečenia, dôchodkov a príspevkov. Rok 2010 je Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, predstavuje pokračovanie kampane za inkluzívnu spoločnosť, ktorú schválila Lisabonská zmluva. To je ďalší dôvod, aby som hlasovala za túto kampaň.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Som presvedčená, že je potrebné konať na európskej a vnútroštátnej úrovni s cieľom ochrániť spotrebiteľov pred nespravodlivými podmienkami splácania pôžičiek a kreditných kariet a stanoviť podmienky na prístup k pôžičkám, ktoré domácnostiam zabránia v tom, aby sa nadmerne zadlžili, a v dôsledku toho čelili chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) V Európe má 20 členských štátov vnútroštátne právne predpisy, ktoré ustanovujú minimálnu mzdu, a rozdiely medzi krajinami môžu byť veľmi podstatné. Takže minimálna mzda v Luxembursku je približne 1 682 EUR, pričom v Bulharsku je to iba 123 EUR.

Z tohto dôvodu Európsky parlament znovu zopakoval svoju výzvu na zavedenie európskeho minimálneho príjmu. Minimálny príjem by mal byť jedným z riešení, ktoré by bolo potrebné preskúmať, aby sa zabránilo tomu, že sa milióny Európanov ocitnú v chudobe. Myslíme si, že je dôležité upozorniť na to, že záruku minimálneho príjmu by mala prirodzene sprevádzať celková sociálna stratégia vrátane prístupu k základným službám, ako je zdravotná starostlivosť, prístup k ubytovaniu a vzdelávaniu (aj celoživotnému), a to pre všetky vekové skupiny a takým spôsobom, ktorý by zodpovedal pomerom v jednotlivých krajinách.

Poslanci EP poukazujú na to, že skutočným účelom systémov minimálneho príjmu by nemala byť len pomoc, ale aj podpora poberateľov, ktoré by im umožnili dostať sa zo stavu sociálneho vylúčenia do pracovného života.

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. – (FR) Svojou podporou tejto správy poukazujem na význam solidarity v rámci európskych spoločností, najmä počas tohto Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Niektoré členské štáty, napríklad Francúzsko, boli pred 20 rokmi priekopníkmi, keď ustanovili „minimálny garantovaný príjem“. Skúsenosti však ukázali, že tento systém môže mať nepriaznivé dôsledky a u niektorých ľudí môže napríklad podnecovať nečinnosť. Únia preto musí zvážiť opatrenia, ktoré by podobne ako revenu de solidarité active (francúzsky model sociálneho zabezpečenia, ktorý funguje na základe príspevku k zarobenému príjmu) podnecovali u príjemcov zmysel pre zodpovednosť a povzbudzovali ich k hľadaniu práce, čo je prvá skutočná zložka sociálneho začlenenia.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Vždy som žiadala − a tento bod som zahrnula aj do svojho volebného programu pre európske voľby v roku 2009 −, aby bol pre každého občana Únie zavedený minimálny príjem vo výške 60 % priemerného príjmu. Dnes však tento Parlament, bohužiaľ, hlasoval proti tomuto legislatívnemu návrhu na úrovni Spoločenstva.

Som presvedčená, že v tomto roku 2010, Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, mohla rámcová smernica o minimálnom príjme slúžiť ako referenčný text pre vnútroštátne politiky a právne predpisy.

Domnievam sa, že by to bol najúčinnejší spôsob, ako znížiť chudobu a ako 20 miliónov ľudí do roku 2020 vymaniť z chudoby. Pripomínam, že pod hranicou chudoby žije v Európe 80 miliónov ľudí.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Myslím si, že je za každú cenu potrebné zabrániť zhoršovaniu chudoby v Európe, pretože v dlhodobom horizonte môže mať zo sociálneho aj ekonomického hľadiska extrémne nepriaznivé štrukturálne dôsledky. Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený, že na zabezpečenie dôstojnej úrovne sociálnej ochrany, najmä pre tie najzraniteľnejšie skupiny osôb, ktoré tvrdo postihli úsporné politiky vykonávané európskymi vládami počas súčasnej hospodárskej a finančnej krízy, musí byť zaručený primeraný minimálny príjem.

  Diogo Feio (PPE), písomne – (PT) Hoci nechcem byť ľahostajný voči vážnym dôsledkom súčasnej krízy pre verejnosť, keďže pre krízu sa mnoho Európanov ocitá v chudobe alebo ich chudobu táto kríza zhoršuje, predsa len nesúhlasím s centralistickým hľadiskom, ktoré chce tento problém riešiť ďalšími sociálnymi dávkami, ktorých príkladom je minimálny príjem pevne stanovovaný na európskej úrovni.

Ďalšie sociálne dávky si vyžadujú viac peňazí od štátu, a keďže týmto spôsobom sa bohatstvo nevytvára, dosiahnuť to možno iba zvýšením daňových príjmov. To znamená vyššie dane pre všetkých, ochudobňovanie občanov a zvýšenie ich závislosti od vykorisťovateľského štátu.

Boj proti chudobe sa musí uskutočňovať prostredníctvom politík zamestnanosti a hospodárskej konkurencieschopnosti. Ak by sa v Portugalsku týždeň čo týždeň nezatváralo niekoľko podnikov, nebolo by toľko Portugalčanov nezamestnaných a nežili by v chudobe. Preto verím, že boj proti chudobe by sa mal uskutočňovať stimuláciou hospodárstva a trhu, a nie prostredníctvom dotácií, ktoré budú musieť byť vždy financované daňami, ktoré, ako vieme, sužujú daňových poplatníkov a hospodárstvo a predstavujú prekážku hospodárskej konkurencieschopnosti.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Ako som v tomto Parlamente povedal pred rokom, som zástancom novej koncepcie spoločenstva v rámci Európskej únie, ktoré dokáže každému človeku zabezpečiť základnú životnú úroveň. V Európe, ktorá je sociálne uvedomelá, spravodlivá, vyvinutá a súdržná, je nevyhnutné zabezpečiť opatrenia, ktoré budú odstraňovať a minimalizovať riziko sociálneho dampingu a zhoršovania životných podmienok Európanov v situácii, keď bojujú s ničivými dôsledkami súčasnej hospodárskej krízy. Ak chceme silnejšiu a jednotnejšiu Európu, musíme zabezpečiť ochranu základných práv ľudí v celej Európe. Domnievam sa, že minimálne normy sú potrebné v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a sociálnych dôchodkov a dokonca aj na úrovni miezd. Tým sa zabezpečí väčšia homogenita v podmienkach zamestnanosti. V Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vítam túto správu pre jej prínos k motivácii všetkých členských štátov, aby si plnili svoje povinnosti v oblasti aktívneho začleňovania prostredníctvom korekcií sociálnej nerovnosti a marginalizácie. Chcel by som zdôrazniť, že by mala existovať realistická rovnováha a mala by sa dodržiavať zásada subsidiarity. Vzhľadom na to hlasujem za túto správu a proti navrhnutým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Chcela by som zdôrazniť význam prijatia tejto správy, za ktorú som bola zodpovedná a ktorá navrhuje zavedenie systémov minimálneho príjmu vo všetkých členských štátoch, na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu. Tento Parlament ju prijal pomerom hlasov 437 ku 162, hlasovania sa zdržalo 33 poslancov a stalo sa z nej osobitné opatrenie Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Ako sa uvádza v tejto správe, „zavedenie systémov minimálneho príjmu vo všetkých členských štátoch – pozostávajúcich z osobitných opatrení na podporu ľudí, ktorých príjem je nedostatočný (deti, dospelí a staršie osoby), prostredníctvom finančnej pomoci a uľahčeného prístupu k službám – je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako bojovať proti chudobe, zaručiť dostatočnú životnú úroveň a napomáhať sociálnu integráciu“.

Prijaté uznesenie zastáva názor, že systémy minimálneho príjmu musia stanoviť úroveň minimálneho príjmu aspoň vo výške zodpovedajúcej 60 % mediánového príjmu v príslušnom členskom štáte. Vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán, ktorý má sprevádzať vykonávanie európskej iniciatívy o minimálnom príjme v členských štátoch. Upozorňuje na rastúci počet pracujúcich chudobných a na potrebu riešiť túto problematiku a požaduje spravodlivé prerozdeľovanie príjmu.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Zriedkakedy natrafím na takú demagogickú a nerealistickú správu. Demagogickú, pretože jej cieľom je zaviesť minimálny príjem vo výške najmenej 60 % priemerného príjmu vo všetkých členských štátoch a pre všetkých, bez akejkoľvek podmienky súvisiacej so štátnou príslušnosťou. Ide o hrubý priemerný príjem alebo čistý priemerný príjem? Ide o priemernú životnú úroveň, ktorá sa používa na výpočet hranice chudoby? V našej krajine by to znamenalo podnecovanie „asistovanej“ nečinnosti a vytváranie silného magnetu pre prisťahovalectvo.

Pretože podľa použitej definície by tento príjem mohol byť vyšší ako minimálna mzda, ktorú dostáva 15 % francúzskych pracujúcich, čo je rekord medzi rozvinutými krajinami. Európania nepotrebujú pomoc, ale skutočné pracovné miesta s dôstojnou mzdou. Ale − a toto je tá nerealistická časť − správa sa nevyjadruje ku skutočným príčinám chudoby: k tlaku na mzdy vyvolanému vonkajšou konkurenciou krajín s lacnou pracovnou silou, v ktorých sa praktizuje sociálny damping, a vnútornou konkurenciou prisťahovalcov z krajín mimo EÚ; a k prudkému nárast nezamestnanosti, presídľovaniu a zatváraniu podnikov vyvolanému nespútanou globalizáciou. Správa prehliada aj mimoriadne znepokojivý prípad ožobračovania európskej strednej triedy. Prioritu musí mať boj proti týmto príčinám.

  Louis Grech (S&D), písomne. – Napriek tomu, že Európska únia je jednou z najbohatších oblastí na svete, vysoké percento európskych občanov ešte stále čelí problému príjmovej chudoby, ktorá obmedzuje ich možnosti zabezpečiť si základné životné potreby, ako je jedlo, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie. Chudoba v Európe postihuje 85 miliónov ľudí. Súčasný finančný a hospodársky pokles so sebou navyše prináša vyššie riziko chudoby, ktoré sa týka prevažne deti, mladých a starších ľudí a ohrozuje mnohé domácnosti tým, že obmedzuje ich prístup k liekom a zdravotnej starostlivosti, školám a zamestnaniu. Musíme zabezpečiť, aby sa bohatstvo rozdeľovalo rovnomerne medzi bohaté a chudobné členské štáty, medzi malé a veľké krajiny a medzi ich občanov.

Je potrebné vyčleniť viac finančných prostriedkov na rozličné štúdie a analýzy týkajúce sa chudoby a sociálneho vylúčenia, ktoré by uskutočnili porovnanie systémov 27 členských štátov a určili, ktorá politika funguje najlepšie. Musíme pokračovať v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v Európe a po celom svete tým, že podnikneme bezodkladné kroky a, čo je dôležitejšie, budeme súdržne pracovať napriek rozličným fiškálnym a politickým tlakom, ktorým pravdepodobne budeme čeliť.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) V Európe v súčasnosti žije pod hranicou chudoby 17 % obyvateľstva, čo zodpovedá približne 85 miliónom ľudí. Za týmito číslami sa skrýva extrémna chudoba, ktorá je najznepokojujúcejšia a postupuje, predovšetkým v týchto časoch recesie. Minimálny príjem má preto rozhodujúci význam.

Keďže rok 2010 je Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, po Medzinárodnom dni odstraňovania chudoby sme v Európskom parlamente hlasovali za uznesenie, ktoré vyzýva na zavedenie európskeho minimálneho príjmu vo výške 60 % priemerného príjmu v jednotlivých členských štátoch.

Naša správa zdôrazňuje, že zavedenie systémov minimálneho príjmu vo všetkých členských štátoch je jedným z najúčinnejších opatrení na boj proti chudobe, zabezpečenie slušnej životnej úrovne a podporu sociálnej integrácie, a ja prijatie tohto uznesenia vítam.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Podporila som správu, ktorá vyzýva členské štáty, aby proti chudobe bojovali zavedením systémov minimálneho príjmu podľa francúzskeho modelu RSA (revenu de solidarité active − príspevok k zarobenému príjmu), ktorý sa predtým nazýval RMI (revenu minimum d’insertion − základný garantovaný príjem). Tento typ nástroja je preukázateľne veľmi užitočný pri zvládaní neistoty súvisiacej s pracovnými miestami.

Text navrhuje, aby tento typ minimálneho príjmu pre jednotlivé krajiny dosahoval výšku 60 % priemerného platu a aby bol v prvom rade súčasťou komplexnej stratégie integrácie, ktorej cieľom je trvalý návrat do práce a dostupnosť verejných služieb, najmä ubytovania.

Text bol prijatý, boli však, bohužiaľ, zamietnuté alternatívne verzie navrhované ľavicovými politickými skupinami, ktoré vyzývali na záväznú rámcovú smernicu na uplatňovanie minimálneho príjmu v rámci celej Únie. Stanovisko, ktorým sme podporili tieto systémy minimálneho príjmu, je preto povzbudivé, bude však pravdepodobne nedostatočné.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Aktuálne údaje ukazujú, že miera chudoby v Európskej únii narastá. Chudoba v mnohých členských štátoch najviac postihuje deti a starších ľudí a čoraz častejšie využívanie krátkodobých pracovných zmlúv a nízke, neisté príjmy so sebou prinášajú riziko zhoršenia životných podmienok v rámci celej spoločnosti. Ak k tomu pridáme demografickú krízu, ktorá sa týka niektorých krajín, máme pred sebou zaručený hospodársky pokles. Je našou úlohou zabezpečiť dôstojný život pre všetkých občanov.

Nemôžeme dopustiť, aby naše deti a vnúčatá žili pod hrozbou hladu, nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia. Budúcim generáciám musíme zabezpečiť dôstojnú úroveň miezd, profesijnú stabilitu, prístup k verejným službám a sociálnu integráciu po celý ich život – od najmladšieho veku až do dôchodku.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Podľa odhadov je v celej EÚ 85 miliónov osôb, ktoré sužuje chudoba alebo sú ňou ohrozené. Som presvedčený, že na európskej úrovni je v záujme boja proti chudobe nevyhnutné urobiť všetko, čo je v našich silách. Je životne dôležité, aby sa zaviedli postupy, ako je tento, ktoré pomôžu znížiť počet ľudí ohrozených chudobou v EÚ, aby sa tak zabezpečilo splnenie cieľa stratégie Európa 2020, teda odstránenie rizika chudoby pre 20 miliónov európskych občanov.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Hospodárska a finančná kríza zhoršila situáciu, v ktorej sa nachádza trh v rámci celej Európskej únie. Iba nedávno zaniklo približne 5 miliónov pracovných miest, čo viedlo k rozšíreniu chudoby a sociálneho vylúčenia v členských štátoch. Jednoznačne podporujem túto správu, pretože som presvedčený, že na opätovnú integráciu ľudí postihnutých týmto stavom späť na trh práce sú potrebné okamžité opatrenia, ako aj garantovaný minimálny príjem, ktorý bude môcť ľuďom zabezpečiť slušnú životnú úroveň a život hodný ľudskej dôstojnosti. Som presvedčený, že musíme vypracovať príslušné indikátory, ktoré nám umožnia zaviesť v členských štátoch systémy minimálneho príjmu, a tak zabezpečiť primeranú životnú úroveň, ktorá podporí sociálnu integráciu a sociálnu a hospodársku súdržnosť v rámci celej Európskej únie.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Jedným z účinných nástrojov na boj proti chudobe je zaručiť občanom Európskej únie minimálny príjem, ktorý zahŕňa platy, dôchodky a dávky. Minimálny príjem by mal predstavovať univerzálne právo a nemal by závisieť od odvedených príspevkov.

Mimoriadnu pozornosť by sme mali venovať sociálnym skupinám, ktoré majú osobitný sklon k chudobe a sociálnemu vylúčeniu a medzi ktoré patria najmä postihnutí ľudia, mnohodetné rodiny a rodiny s jedným rodičom, osoby chronicky choré a starší ľudia. Analýza skúseností niektorých členských štátov nám ukázala, akú dôležitú úlohu zohráva minimálny príjem v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Preto som hlasovala za správu pani Figueiredovej.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) V súčasnosti je nevyhnutné prevenciu chudoby a sociálneho vylúčenia a boj proti nim zahŕňať do iných politík EÚ, aby sa zaručilo dodržiavanie základných ľudských práv, univerzálneho prístupu k základným verejným službám a práva na zdravie, na vzdelávanie a na odbornú prípravu.

Všetko si to vyžaduje sociálnu udržateľnosť makroekonomických politík, čo so sebou prináša zmenu menových priorít a politík vrátane Paktu stability a rastu a tiež všetkých politík hospodárskej súťaže, politík týkajúcich sa vnútorného trhu a rozpočtových a fiškálnych politík. V tejto správe sa používa pojem „minimálny príjem“, čo je diskutabilný pojem, definovaný ako nástroj, ktorý umožňuje dosiahnuť prechod príjemcov zo stavu sociálneho vylúčenia do aktívneho života; tiež poukazuje na význam širších politík, ktoré berú do úvahy aj ďalšie potreby: zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, odbornú prípravu, sociálne služby a bývanie.

Za túto správu som hlasoval, pretože podporujem myšlienku, že potrebujeme stratégiu koordinácie na európskej úrovni. Napriek tomu sa domnievam, že minimálny príjem na základe zásady subsidiarity patrí do kompetencie jednotlivých členských štátov. Vzhľadom na to, že medzi rozličnými členskými štátmi existujú veľké rozdiely medzi mzdami a životnými nákladmi vo všeobecnosti, je určenie minimálnej hraničnej hodnoty komplikované.

  Barbara Matera (PPE), písomne. – (IT) Nezdá sa, že by sa do znepokojivej reality premietol obsah Lisabonskej zmluvy, ustanovenia stratégie Európa 2020 a zásady obsiahnuté v rozvojových cieľoch tisícročia, a to ani z hľadiska vyhliadok do budúcnosti, čo znamená, že veľký počet ľudí žije v chudobe dokonca i dnes. V samotnej Európe žije v podmienkach chudoby približne 80 miliónov občanov, pričom 19 miliónov z nich sú deti. Ambiciózne politiky, ktoré si medzinárodné spoločenstvo vytýčilo v oblasti odstránenia chudoby, sa príliš často ukazujú ako neúčinné a ťažko realizovateľné alebo majú podobu výlučne opatrení sociálneho zabezpečenia.

Ciele je namiesto toho potrebné dosahovať s uvážením štrukturálnejšieho prístupu, pomocou vyhodnotenia konkrétnych iniciatív koordinovaných na európskej úrovni, ktoré majú vplyv na príjem, na sociálne služby a zdravotnú starostlivosť, v záujme zmiernenia dôsledkov finančnej krízy, ktorá postihla tých, ktorí sú vystavení najväčšiemu riziku na trhu práce, konkrétne ženy, najmä staršie ženy, a mladých ľudí. Domnievam sa, že hodnotenie európskych iniciatív zamerané na stanovenie minimálneho príjmu by mohlo predstavovať jeden zo spôsobov boja proti chudobe za predpokladu, že sa dodrží zásada subsidiarity.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. – (PT) Uplatňovanie minimálneho príjmu vo všetkých krajinách Európskej únie je kľúčovým opatrením na boj proti chudobe. Z tohto dôvodu som hlasovala za túto dôležitú správu.

Minimálny príjem sa však počíta pre každú krajinu zvlášť, a tak neprispieva k sociálnej konvergencii v rámci Európy. Vnútroštátne rozdiely sa počas krízy, ktorou v súčasnosti prechádzame, zachovávajú. Je preto potrebných viac prierezových sociálnych politík na európskej úrovni, ktoré by zabezpečili spravodlivejšie rozdeľovanie bohatstva. Ide o dôležitú súčasť úlohy EÚ.

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Európska únia vždy vyhlasovala „sociálne začlenenie“ za jednu zo svojich základných zásad. Je ťažké bojovať s tými mnohými situáciami, ktoré vedú k marginalizácii, vylúčeniu a opustenosti. V rebríčku týchto situácií sa musí určite na vysokej priečke nachádzať chudoba. Na rozdiel od príčin, ako sú napríklad choroba, asociálne správanie, rasa alebo pohlavie, chudoba predstavuje stav, pre ktorý by civilizované krajiny mali zostaviť normálne preventívne opatrenia.

Minimálny príjem pre občanov je nápravným opatrením, nie riešením. V tomto uznesení podporujem výzvu Komisie na začlenenie akcií daného štátu do rámca koordinácie na európskej úrovni a na zabezpečenie toho, aby minimálny príjem sprevádzal jednotný prístup, ktorý by zahŕňal zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie a bývanie. K výzve Komisie pridávam aj svoju osobnú výzvu, inak povedané, výzvu, aby akcie na podporu začlenenia s preventívnym zámerom dostali vyššiu prioritu v rámci „platformy na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Členské štáty nemôžu byť ľahostajné voči stavu extrémnej chudoby a musia zabezpečiť, aby nikto nebol len tak ponechaný napospas svojmu osudu v situáciách, ktoré sú neraz hlboko ponižujúce. Presne v týchto prípadoch by sa mala zvažovať výnimočná a mimoriadna pomoc.

Ale skúsenosti, napríklad z Portugalska, týkajúce sa prideľovania minimálneho príjmu obrovskému počtu ľudí zaevidovaných ako príjemcovia, ktorí by mohli a mali pracovať, ale nepracujú a ani sa o to nepokúšajú, pričom chýba skutočne účinné monitorovanie, je zvráteným prejavom tohto prístupu, ktorý je nutné riešiť. Z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania, pretože aspekty náležitého monitorovania systému, ktorý som popísal, ho spochybňujú rovnako z finančného, ako aj z morálneho hľadiska.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Členské štáty nemôžu byť ľahostajné voči stavu extrémnej chudoby a musia zabezpečiť, aby nikto nebol len tak ponechaný napospas svojmu osudu v situáciách, ktoré sú neraz hlboko ponižujúce. Presne v týchto prípadoch by sa mala zvažovať výnimočná a mimoriadna pomoc.

Ale skúsenosti, napríklad z Portugalska, týkajúce sa prideľovania minimálneho príjmu obrovskému počtu ľudí zaevidovaných ako žiadatelia o dávku, ktorí by mohli a mali pracovať, ale nepracujú a ani sa o to nepokúšajú, pričom chýba akékoľvek skutočne účinné monitorovanie, predstavuje zvrátenú logiku, nad ktorou by sme sa mali zamyslieť. Preto som sa zdržal hlasovania: pretože fakt, že opísané aspekty náležitého monitorovania systému ho spochybňujú rovnako z finančného, ako aj z morálneho hľadiska.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som za uznesenie Európskeho parlamentu o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe, pretože súhlasím s väčšinou požiadaviek a stanovísk, ktoré obsahuje; napríklad so skutočnosťou, že členské štáty, Rada a Komisia musia vykonávať „konkrétne opatrenia, ktoré by odstránili chudobu a sociálne vylúčenie“ a že „boj proti chudobe si vyžaduje vytvoriť dôstojné a trvalé pracovné miesta pre sociálne skupiny, ktoré sú na trhu práce znevýhodnené“. V tomto ohľade sa domnievam, že obhajoba stanovenia hranice minimálneho príjmu vo všetkých členských štátoch má veľký význam, pretože jej cieľom je, aby každý človek, bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zamestnaný, mohol dôstojne žiť. Podporil som toto uznesenie, pretože vo všeobecnosti požaduje väčšiu mieru sociálnych intervencií na boj proti chudobe, ktorá sužuje milióny občanov. Na tento účel požaduje, aby členské štáty a európske inštitúcie ustanovili konkrétne opatrenia na podporu opätovnej integrácie na trh práce, ktoré by boli vhodné pre tých ľudí, ktorí žijú v chudobe.

  Siiri Oviir (ALDE), písomne. – (ET) Ako poslankyňu ma mimoriadne znepokojuje, že za súčasnej hospodárskej krízy ohrozuje ženy chudoba oveľa viac ako mužov. Ak sa pozriete na údaje Eurostatu, v súčasnosti 27 % žien pred prijatím dávok sociálneho zabezpečenia ohrozuje chudoba. V európskej spoločnosti pretrvávajúci trend smerom k feminizácii chudoby dokazuje, že súčasný rámec systémov sociálnej ochrany a rôzne európske sociálne a ekonomické politiky a politiky zamestnanosti prijaté v EÚ nie sú navrhované tak, aby vyhovovali potrebám žien alebo riešili rozdiely v ich práci. Z týchto dôvodov podporujem pani spravodajkyňu, ktorá tvrdí, že chudoba a sociálne vylúčenie žien v Európe si vyžadujú konkrétne a rozmanité politické riešenia, ktoré by zohľadňovali rodovú príslušnosť, a preto som svojím hlasovaním podporila aj predloženie tejto otázky.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Figueiredovej. Práca predstavuje hlavnú prioritu obyvateľstva. Solidarita, z ktorej vychádza európsky model sociálneho trhového hospodárstva, a koordinácia reakcií jednotlivých štátov sú životne dôležité. Iniciatívy, ktoré podnikajú jednotlivé štáty nebudú účinné, kým nebudú akcie koordinované na úrovni EÚ. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby Európska únia vystupovala jednotne a dôrazne a aby mala spoločnú víziu, čo následne jednotlivým štátom umožní, aby si v súlade so zásadou subsidiarity volili konkrétne uplatňovanie opatrení. V sociálnom trhovom hospodárstve, ktoré je ukotvené v zmluve a ktoré zmluva podporuje, musia verejné orgány vykonávať harmonizačné opatrenia zamerané na urýchlenie a zjednodušenie dosahovania rovnováhy, aby sa predišlo problémom pre verejnosť alebo aby sa tieto problémy aspoň minimalizovali. Potrebujeme sociálne politiky na ochranu rodín, ktoré by obmedzili nerovnosti a dosah a dôsledky krízy. Potrebujeme zlepšiť systémy sociálnej ochrany prostredníctvom vykonávania dlhodobých politík, aj v súvislosti s pracovnými miestami, ktoré by zabezpečili väčšiu stabilitu zamestnanosti a súčasne by zabránili neudržateľnému zaťaženiu našich vnútroštátnych rozpočtov.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za návrh uznesenia – pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 3 – (článok 157 ods. 4 rokovacieho poriadku), ktorým sa nahrádza nelegislatívny návrh uznesenia A7-0233/2010 o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe. Toto ustanovenie, najmä v terajších časoch hospodárskej krízy, nie je v rozpore s princípom sociálneho trhového hospodárstva, princípom, ku ktorému sa bezvýhradne hlásim.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Chudoba je závažný sociálny problém na celom svete a, bohužiaľ, ani EÚ nie je voči nemu imúnna. Zdĺhavá finančná a hospodárska kríza, ktorou prechádzame, navyše zhoršila chudobu ľudí v rámci Európy, v niektorých krajinách, napríklad v Portugalsku, priniesla novú vlnu chudobných a postihla dokonca aj tú skupinu obyvateľstva, ktorú označujeme ako strednú triedu.

Pridelenie minimálneho príjmu je významným sociálnym opatrením s dôležitým dosahom v ekonomickom ohľade a mnohí ho vnímajú ako morálnu povinnosť. Rozhodujúce je, že tento minimálny príjem je regulovaný takým spôsobom, že pôsobí ako páka, ktorá pozdvihne ľudí žijúcich v chudobe na prijateľnú životnú úroveň, a že ľuďom nikdy nemôže slúžiť ako stimul k pasívnemu počínaniu v ťažkej situácii, to znamená tak, že by podporoval ich potenciálne chýbajúce odhodlanie hľadať si prácu.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Chudoba je realitou, ktorá postihuje ľudí s takým príjmom, ktorý im nedokáže zabezpečiť prijateľnú životnú úroveň, pričom počet ľudí v tejto situácii následkom súčasnej krízy rastie. V roku 2008 ohrozovala chudoba 17 % obyvateľstva EÚ (približne 85 miliónov ľudí). Miera rizika chudoby bola vyššia v prípade detí a mladých ľudí do veku 17 rokov ako v prípade celého obyvateľstva. V EÚ 27 dosahuje táto miera 20 %, pričom najvyššia miera sa zaznamenala v Rumunsku (33 %). Priemerná miera rizika chudoby pre zamestnané osoby mala v EÚ 27 hodnotu 8 %, najvyššia miera sa opäť vzťahuje na Rumunsko (17 %).

Hlasovala som za potrebu prijať systém na výpočet minimálneho príjmu v jednotlivých štátoch (vo výške zodpovedajúcej najmenej 60 % príjmového mediánu v príslušnom členskom štáte), ktorý by pozostával z osobitných opatrení na podporu ľudí, ktorých príjem je nedostatočný, prostredníctvom finančnej pomoci a uľahčeného prístupu k službám. Tento krok by mohol byť jedným z najúčinnejších spôsobov, ako bojovať proti chudobe, zaručiť dostatočnú životnú úroveň a napomáhať sociálnu integráciu.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Odstrániť chudobu 20 miliónov európskych občanov do roku 2020 − stratégia Európa 2020 vytýčila takýto ambiciózny cieľ, ktorý by veľmi ľahko mohol zostať iba zbožným želaním, ak Európa nezačne riešiť rastúcu chudobu, ktorá v súčasnosti postihuje viac ako 80 miliónov občanov.

Z tohto dôvodu je dôležité, aby sa na európskej úrovni zaviedol príjem na úrovni životného minima alebo sa rozšíril na všetky členské štáty. Minimálny príjem, ktorý je mienený ako „posledná záchranná sieť“, má už teraz svoju úlohu v boji proti sociálnemu vylúčeniu.

Teraz musíme zvýšiť jeho účinnosť a súčasne musíme mať na zreteli tri veci: musíme naďalej rozlišovať medzi minimálnym príjmom a garantovanou minimálnou mzdou, pretože práca musí zostať príťažlivou alternatívou a zamestnanie je ešte stále ten najlepší spôsob, ako sa neocitnúť v chudobe; z minimálneho príjmu musíme urobiť súčasť koordinovanej a komplexnej politiky na pomoc zraniteľným osobám (prístup k ubytovaniu, zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o dieťa a domácej starostlivosti); a musíme vyškrtnúť nadpis I, ktorý sa týka integrácie cieľov k nej priradených, a minimálny príjem využívať ako prostriedok finančnej pomoci, určenej v danom čase osobe alebo rodine v neľahkej situácii.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Osemdesiatpäť miliónov ľudí v Európe ohrozuje chudoba. Hospodárska kríza, ktorou prechádzame, ešte viac zhoršuje zraniteľnosť mladých ľudí (z ktorých každý piaty je nezamestnaný), žien a rodín s jedným rodičom. Na vzostupe sú aj neisté podmienky medzi pracujúcimi: počet osôb postihnutých chudobou je v súčasnosti 19 miliónov. Zatiaľ čo rok 2010 bol vyhlásený za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, nedávny prieskum Eurobarometra týkajúci sa verejnej mienky občanov EÚ ukázal, že 74 % občanov očakáva, že EÚ bude v tejto oblasti zohrávať významnú úlohu. Počúvajme ich a podľa toho konajme. Podporil som toto uznesenie o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe. Bohužiaľ, nie všetkých 27 členských štátov má na vnútroštátnej úrovni zavedený minimálny príjem. Podporil som aj výzvu Komisii, aby využila svoje právo na iniciatívu a navrhla rámcovú smernicu ustanovujúcu zásadu primeraného minimálneho príjmu v Európe na základe spoločných kritérií. Táto výzva bola však, bohužiaľ, zamietnutá.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (FR) Prostredníctvom nášho návrhu na rámcovú smernicu o minimálnom príjme mal dnes Parlament príležitosť zabezpečiť pre Európu dôležitý nástroj na skutočný boj proti chudobe a príležitosť poskytnúť každému mladému, dospelému i staršiemu človeku právo na príjem, ktorý by bol dostatočne vysoký na to, aby im pomohol prekonať chudobu a napokon im umožnil žiť dôstojný život. Aby sme skoncovali s hanebným a škandalóznym javom dlhodobej chudoby, je potrebná politická statočnosť a odvaha.

Európska pravica však bude pre svoju zbabelosť a politickú nejednotnosť niesť smutnú zodpovednosť za neúspech stratégie Európa 2020 a rozšíri ďalšiu dezilúziu medzi našimi spoluobčanmi a medzi všetkými tými organizáciami, ktoré dennodenne bojujú za tých najzraniteľnejších.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) V modernej spoločnosti zloženej z čestných a aktívnych občanov by bolo skvelé, keby sa zaviedol minimálny príjem pre tých, ktorí prišli o zamestnanie. Garantovanie príjmu tým, ktorí nepracujú, však v skutočnosti vedie k deformácii sveta práce. Veľa ľudí by naozaj radšej nehľadalo prácu a svoj minimálny garantovaný príjem by dopĺňali nelegálnou prácou alebo tým, že by sa uchýlili k drobným trestným činom.

Takéto negatívne situácie by nepochybne postihli slabšie zabezpečené skupiny obyvateľstva, predovšetkým rodiny z krajín mimo EÚ, ktoré sa často musia uspokojiť s tým, že sa navzájom delia o malé a lacné ubytovanie. Záruka rozsiahleho sociálneho zabezpečenia by jednoznačne viedla k tomu, že by sa tie najchudobnejšie rodiny z celého sveta pokúšali dostať do Európy, pretože aj keby tu mali zaručené veľmi málo, bolo by to určite lepšie ako nič. Z týchto dôvodov dôrazne nesúhlasím s touto správou.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Chudoba a sociálne vylúčenie sú prejavom nedostatku úcty k ľudskej dôstojnosti. Boj proti tomuto javu je prioritou Európskej únie a je zakotvený aj v rozvojových cieľoch tisícročia. Čo môžeme urobiť a aké kroky by sme mali podniknúť v tomto ohľade? Najdôležitejšími faktormi sú vzdelávanie a zabezpečenie podmienok pre rozvoj, pretože ide o riešenia, ktoré by ľudí naučili, ako by problém chudoby mohli riešiť sami s využitím vlastného potenciálu podporovaného systematickými riešeniami. Inak povedané, mali by sme im dať potrebné know-how.

V rozvojových krajinách je mimoriadne dôležité podporovať výstavbu infraštruktúry, a predovšetkým zabezpečiť ľuďom prístup k čistej vode. Rozvojová pomoc musí byť spojená s vytváraním podmienok pre rozvoj obchodu. Uľahčenie rozvoja a nové pracovné príležitosti sú najlepším spôsobom, ako proti chudobe bojovať v rozličných častiach sveta bez ohľadu na to, či ide o bohaté, alebo chudobné oblasti. Proti chudobe nemožno účinne bojovať iba prostredníctvom administratívnych nariadení, dokonca ani prostredníctvom tých, ktoré stanovujú minimálne príjmy.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Hospodárska kríza prehlbuje sociálne nerovnosti v EÚ. Na konci roka 2008 takmer 17 % európskeho obyvateľstva – t. j. 85 miliónov ľudí – žilo pod hranicou chudoby. Dôsledky krízy, konkrétne vyššia miera nezamestnanosti a menší počet pracovných príležitostí, uvrhli mnoho ľudí do ťažkej situácie. Je nevyhnutné, aby sa Európa pomocou opatrení na odstránenie chudoby angažovala v podpore inkluzívnejšej spoločnosti. Rok 2010 je Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a jedným z cieľov stratégie Európa 2020 je zníženie počtu ľudí ohrozených chudobou o 20 miliónov. Je pravda, že úroveň chudoby neovplyvňuje iba sociálnu súdržnosť, ale aj hospodárstvo.

Z týchto dôvodov a pri uvážení záväzku Parlamentu angažovať sa v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa domnievam, že systém minimálneho príjmu vychádzajúci z hraničnej hodnoty zodpovedajúcej 60 % mediánového príjmu v príslušnom členskom štáte je významným príspevkom k hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Za správu som hlasoval z uvedených dôvodov a preto, že verím, že správa poukazuje na potrebu konkrétnych krokov na dosiahnutie účinnejšej sociálnej a hospodárskej súdržnosti, ktorá by rešpektovala zásadu subsidiarity.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som proti tejto správe, pretože konsolidáciu rozpočtov členských štátov stavia na hlavu a obsahuje obvyklý kvetnatý komunistický balast o medzištátnych transferoch. Okrem toho úplne zjavne porušuje zásadu subsidiarity v sociálnej oblasti. V Nemeckej spolkovej republike dosahuje sociálna pomoc a štátom garantovaný príjem prostredníctvom dlhodobých dávok v nezamestnanosti Hartz IV už teraz takú výšku, že na slabo platených miestach sa neoplatí pracovať. V tejto súvislosti musí existovať povinné minimálne odlúčenie dávok sociálneho zabezpečenia od príjmu. Predpokladom všetkého blahobytu vždy bol a aj naďalej zostáva zdravý hospodársky rast.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Dámy a páni, napriek všetkým vyhláseniam o znižovaní chudoby sociálna nerovnosť narastá – približne 85 miliónov obyvateľov EÚ ohrozuje chudoba. Pre Litvu je to obrovský problém, pretože 20 % nášho obyvateľstva je vystavených riziku chudoby. Potrebujeme silnú politiku zamestnanosti, ktorá by stimulovala rast a konkurencieschopnosť v európskom sociálnom trhovom hospodárstve a zabránila by makroekonomickej nerovnováhe a tiež by garantovala sociálne začlenenie.

Na boj proti nezamestnanosti to však nestačí. Samotná práca neponúka ochranu pred chudobou. Nárast neistého zamestnania a nízke mzdy znamenajú aj nárast percentuálneho podielu pracujúcich ohrozených chudobou.

Podľa správ EÚ sú príjmy viac ako 20 % litovských pracujúcich, ktorí sú zamestnaní na plný úväzok, nižšie ako 60 % priemerného príjmu, pričom priemer na úrovni EÚ je 14 %. Zvýšenie minimálnej mesačnej mzdy by pomohlo obmedziť chudobu, ale nezaručilo by spoločnosť bez výskytu izolácie. Väčšina mladých ľudí z Litvy odišla nielen pre nedostatok peňazí a práce (minulý rok dosiahla nezamestnanosť mladých ľudí v Litve takmer 30 %), ale aj preto, že sa cítia opustení a bezmocní voči rozhodnutiam, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život. To sa musí zmeniť.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Napriek celosvetovému úsiliu a záväzkom mnohých medzinárodných inštitúcií vrátane EÚ nie je boj proti chudobe zďaleka vyhratý. Percento ľudí žijúcich v chudobe sa v Európe od roku 2005 do roku 2008 zvýšil zo 16 % na 17 %. V celej Európe existuje konsenzus medzi vládami aj občanmi o tom, že musíme bojovať za odstránenie chudoby. Keď uvážime záväzky stratégie Európa 2020, musíme sa znova zamyslieť nad tým, aké opatrenia možno podniknúť s cieľom bojovať proti chudobe.

Podporujem správu pani Figueiredovej, ktorá vyzýva na prehodnotenie záväzkov EÚ v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a v oblasti začlenenia náročných, ale dosiahnuteľných a jednoznačných cieľov do stratégie Európa 2020. Opakujem výzvu európskych občanov, aby sme skoncovali s chudobou a nerovnosťou prostredníctvom vykonávania účinných, inkluzívnych stratégií orientovaných na budúcnosť, ktoré by aktívne bojovali proti celosvetovej chudobe.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Približne 85 miliónov ľudí v EÚ v súčasnosti ohrozuje chudoba. Sú medzi nimi rozličné skupiny: deťom a mladým ľuďom do veku 17 rokov hrozí väčšie riziko chudoby, čo v konkrétnych podmienkach znamená, že každé piate dieťa alebo mladý človek je obeťou chudoby. Starší ľudia tiež čelia vyššiemu riziku chudoby ako bežné obyvateľstvo. V roku 2008 dosiahla miera rizika chudoby u ľudí vo veku 65 rokov a viac hodnotu 19 %. Ale priemerná miera rizika chudoby u tých, ktorí sú zamestnaní, bola v roku 2008 8 % – ide o takzvaných „pracujúcich chudobných“. Koncepcia minimálneho príjmu významnou mierou prispeje k sociálnemu začleneniu ohrozených skupín. Pri vypracúvaní smernice sa však najvyššia možná pozornosť musí venovať maximálnej kontrole a prevencii akéhokoľvek možného zneužitia tejto sociálnej pomoci. Len keď sa pozrieme na počet poberateľov dávok v nezamestnanosti, 23 miliónov ľudí musí tieto dávky dostávať, aby mohli žiť dôstojný život.

Správa: Pervenche Berès (A7-0267/2010).

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože podporuje pokračovanie činnosti Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu, ktorý od svojho vzniku dospel k záverom a poskytol konkrétne odporúčania k určitým bodom. Je však ešte potrebné vykonať viac dôkladnej práce na dosiahnutie výmeny s národnými parlamentmi na tomto základe, zmeniť tieto odporúčania na legislatívne návrhy a preniesť výsledné ciele do pracovného programu. Ukončenie činnosti tohto osobitného výboru by vyvolalo dojem, že krízu sme prekonali, zatiaľ čo situácia na finančnom trhu nie je stabilná a hospodárske a sociálne dôsledky tohto obrovského kolapsu, ktorý má hlboký a dlhodobý dosah, stále nepoznáme. Všetky otázky, ktoré sú otvorené alebo sa teraz majú otvoriť, konkrétne stratégia Európa 2020 a nové smernice, hospodárske riadenie, finančné výhľady, regulácia a dohľad, reforma globálneho riadenia a zastúpenie Únie, by mali vychádzať z toho, že súčasný model je v kríze. Pokračovanie činnosti výboru by okrem iného umožnilo, aby sa táto rôznorodá agenda preskúmala do hĺbky a aby sa vypracovali analýza a politické odporúčania na základe pracovného programu, ktorý sa má definovať. Na základe toho by sa vypracovala monitorovacia správa v druhej polovici roka 2011.

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti správe, pretože útok kapitalistického systému a jeho politických predstaviteľov na pracujúcich je všeobecným útokom, ktorý nemá nič spoločné s finančnými deficitmi ani s nadmerným zadlžením. Potvrdzuje to aj postoj, ktorý zaujali úradníci Spoločenstva a Európsky parlament vo svojom uznesení. Vzájomné súperenie imperialistov nie je možné prekonať a postupne sa bude zhoršovať. EÚ a G20 pripravujú jednoduché plány, ako radikálne znížiť príjmy obyčajných ľudí, presunúť majetok týchto ľudí do rúk veľkých podnikov a zvýšiť ich zisky, zvýšiť vykorisťovanie pracujúcich a obmedziť istoty a práva pracujúcich. Rozhodlo sa o paušálnych opatreniach, ktoré posilňujú monopoly a prenášajú bremeno kapitalistickej krízy na plecia pracujúcich. Zároveň sa im EÚ a plutokracia snažia osladiť túto horkú pilulku tým, že podporujú nové modely hospodárskeho riadenia a ekologické hospodárstvo a sľubujú, že na konci tunela je svetlo, s cieľom vzbudzovať márne nádeje a vymámiť od spoločnosti súhlas. Masové demonštrácie v Grécku, Francúzsku, Taliansku a ďalších krajinách sú jasným dôkazom toho, že pracujúci odmietajú rozhodnutia kapitalistického systému. Toto odmietnutie môže – a musí – prerásť do odmietnutia monopolov a imperializmu a musí sa zmeniť na boj o moc ľudu.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Stratégia EÚ 2020 je mimoriadne dôležitá pre konkurencieschopnosť, trvalú udržateľnosť a sociálny charakter Únie a ja som hlasoval za správu, ktorá hovorí o tom, aby sa v nasledujúcich rokoch zamerala väčšia pozornosť na iniciatívy týkajúce sa energetiky, výskumu a inovácií, ako aj otázok zdravotníctva a vzdelávania. Plne súhlasím s tým, že otázky vzdelávania by mali byť základom hospodárskej stratégie Únie, že by sa mali viac podporovať programy ako celoživotné vzdelávanie, Erasmus a Leonardo určené na vzdelávanie a odbornú prípravu v zahraničí a že by Európania mali mať lepší prístup k týmto programom. Výskum a vývoj sú rozhodujúce pre konkurencieschopnosť a študentov a výskumných pracovníkov treba podporovať a povzbudzovať v ich snahe o využívanie cezhraničnej mobility, pričom prístup k finančným zdrojom musí byť transparentný a zjednodušený.

Podporujem tiež to, čo sa v správe hovorí o zlepšení dostupnosti úverov pre malé a stredné podniky (MSP), znížení byrokracie spojenej so zákazkami vo verejnom obstarávaní pre MSP a zriadení jednotného kontaktného miesta, na ktoré sa budú môcť MSP obrátiť pri riešení administratívnych otázok.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Na vznik súčasnej krízy malo vplyv množstvo faktorov, okrem iného špekulatívne správanie na finančných trhoch a zvyšovanie vnútorného dopytu za posledné roky založené na spotrebiteľských úveroch. O mnohých dôvodoch sme veľakrát hovorili tu v Parlamente, ale musíme sa pozerať do budúcnosti. Budúcnosť je súčasťou naplnenia obsahu tejto iniciatívy. Na dosiahnutie toho musí Európa vyriešiť problém starnúceho obyvateľstva. Musí regulovať, reorganizovať a dohliadať na finančný trh Únie, zlepšiť jeho koordináciu a využívať túto silu na to, aby sa aktívne zapájala do diania na celosvetovej úrovni. Musí prijať opatrenia na zlepšenie koordinácie medzi rôznymi úrovňami riadenia, stanoviť nový model hospodárskeho rastu, ktorý ide ruka v ruke s ľudským a sociálnym rozvojom, a zamerať sa na európsku solidaritu, zlepšenie konkurencieschopnosti, kvalitu, zlepšenie vzdelávania, inovácie, nové technológie a na znalosti. To je jediný spôsob, ako môžeme zaistiť, aby Európa bola skvelou príležitosťou pre svet.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Hlasovali sme o mimoriadne dlhej a veľmi komplikovanej správe so zložitým textom a štruktúrou. Jedna vec v nej je však celkom nepresvedčivá: to, že sa nevenovala dostatočná pozornosť skutočnej, zakorenenej príčine, ktorá spustila hospodársku krízu, v ktorej sa dnes nachádzame, aj keď je to zahrnuté v odôvodneniach tohto textu. Príčina nebola náhodná, ale štrukturálna, a to nielen z hospodárskeho hľadiska. Príčinou finančnej krízy bola predovšetkým ilúzia podporovaná svetovými finančnými a politickými elitami, že v treťom tisícročí by mohli byť hospodárstvo a bohatstvo založené viac na financiách ako na výrobe tovarov, viac na pozoruhodnej tvorbe produktov finančného inžinierstva ako na tých, ktoré skutočne vytvárajú, produkujú, predávajú a s ktorými obchodujú stovky a stovky miliónov podnikov na celom svete. Ak neuznáme hospodársku a politickú dôležitosť obnovy reálneho hospodárstva namiesto virtuálneho hospodárstva, hrozí, že táto správa sa dopustí fatálnej chyby, a to, že navrhne také východiská z krízy, ktoré v konečnom dôsledku nebudú skutočným riešením. Európa nepotrebuje ďalšiu centralizáciu hospodárskych právomocí na úrovni EÚ. Európa potrebuje podniky a menej byrokracie. Z tohto dôvodu som hlasovala proti správe.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože súčasná finančná kríza, ktorá zasiahla hospodársky a finančný sektor, spôsobila všeobecnú hospodársku a sociálnu krízu, v ktorej európski občania naďalej žijú v chudobe, sociálne nerovnosti sa ešte viacej prehlbujú a zvyšuje sa aj počet chudobných pracujúcich.

Chcela by som zdôrazniť, že recesiu zhoršila aj skutočnosť, že rôzne vnútroštátne plány hospodárskej obnovy sú nedostatočne koordinované, pretože je veľmi pravdepodobné, že pokiaľ by bola koordinácia na úrovni Európskej únie, bolo by možné dosiahnuť lepšie výsledky než len pomocou programov na vnútroštátnej úrovni. V stratégii Európa 2020 sa Európska únia zaviazala bojovať proti nezamestnanosti, zvyšovať zamestnanosť a znižovať chudobu a sociálne vylúčenie, ale táto stratégia musí byť spoločným úsilím – musí byť súčasťou krízového riadenia a procesu strategického plánovania po období krízy.

Súhlasím s postojom Parlamentu, že tento strategický cieľ Európskej únie by sa mal realizovať v úzkej spolupráci s národnými vládami, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou a že Európsky parlament by sa mal viac zapájať do jeho realizácie.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Prijatie tejto komplexnej správy predstavuje veľmi dôležitý krok pre Európske spoločenstvo, ktoré hlasno žiada jasné odpovede a rýchle riešenia na prekonanie tejto zložitej hospodárskej krízy. Hlasoval som za správu, pretože text, ktorý sme dnes prijali, zahŕňa zásady, ktoré vždy tvorili základ hospodárskej politiky nášho poslaneckého klubu. Mám na mysli napríklad potrebu väčšej rozpočtovej konsolidácie, posilnenia Paktu stability a rastu a dokončenia jednotného trhu.

V skutočnosti som presvedčený, že Európa potrebuje radikálnu zmenu, aby zdvojnásobila svoj rastový potenciál, a to sa môže dosiahnuť jedine zlepšením koordinácie hospodárskych a fiškálnych politík členských štátov. Predtým však považujem za potrebné prehodnotiť odvetvie finančnej regulácie, ktoré sa nielenže ukázalo byť chybné, ale bolo aj jednou z hlavných príčin krízy. EÚ musí tiež urýchlene čeliť rôznym problémom, počínajúc zamestnanosťou, demografickou zmenou a dôchodkovým systémom. Ešte predtým však musíme zaviesť politiky na podporu malých a stredných podnikov, hnacej sily a hospodárskeho srdca Európy, predovšetkým prostredníctvom podpory fiškálnych balíkov a stimulov, ktoré umožnia ľahší prístup k úverom.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, keďže súhlasím s tým, aby Komisia prebrala zodpovednosť za zabezpečenie monitorovania a financovania projektov v nasledujúcich oblastiach: nové investície do výskumu a vývoja a využívania obnoviteľnej energie, investície do energetickej efektívnosti, najmä do európskeho fondu budov, ako aj do efektívneho využívania zdrojov vo všeobecnosti; posilňovanie európskej energetickej siete prostredníctvom vzájomného prepojenia národných sústav a distribúcie elektriny z hlavných stredísk produkcie obnoviteľnej energie spotrebiteľom, ako aj zavedenie nových foriem uchovávania energie a európskej „supersústavy“ na prenos jednosmerného vysokého napätia (HVDC); podpora vesmírnych infraštruktúr EÚ v oblasti rádiovej navigácie a pozorovania Zeme s cieľom zabezpečiť v EÚ poskytovanie nových služieb a rozvoj inovatívnych aplikácií, ako aj uľahčiť zavádzanie právnych predpisov a politík EÚ; poskytovanie rýchleho internetového pripojenia v celej Únii, zabezpečenie rýchleho vykonávania digitálnej agendy EÚ a poskytovanie spoľahlivého a bezplatného prístupu pre všetkých obyvateľov.

  David Casa (PPE), písomne. – Táto správa sa podrobne a dôkladne zaoberá príčinami hospodárskej krízy a opatreniami, ktoré sa vykonali na úrovni EÚ s cieľom predchádzať budúcim krízam, predvídať ich alebo aspoň zmierniť ich dosah. Závery uvedené v správe sú vyvážené a predstavujú presné zhodnotenie príčin a dôsledkov krízy. Správa je tiež prínosom k aktuálnej rozprave týkajúcej sa ďalších možných postupov v tomto ohľade. Preto som sa rozhodol hlasovať za túto správu.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Keďže recesia, ktorou prechádzame od leta 2007, bude stáť 60 biliónov USD, pričom obnova nie je istá, hlasovala som za tento text, pretože týmto hlasovaním sme spolu s kolegami poslancami chceli dokázať, že politická zodpovednosť môže ísť ruka v ruke s ambíciami. Ako alternatívu k disharmónii medzi Komisiou, pracovnou skupinou pána Van Rompuya a tandemom Merkelová-Sarkozy v otázke hospodárskeho riadenia predkladáme jasný návrh: vymenovanie predstaviteľa pre euro, ktorý bude zodpovedný za vnútornú a vonkajšiu konzistentnosť opatrení hospodárskej politiky Únie.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Hlasovala som za správu pani Berèsovej, pretože podporujem drvivú väčšinu jej obsahu. Je však naďalej potrebné podrobne rokovať o jednej konkrétnej otázke, a to o jednotnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb. Súhlasím s tým, že treba zabezpečiť, aby rôzne režimy dane z príjmu právnických osôb neumožňovali podnikom vyhýbať sa povinnosti podporovať spoločnosť podielom zo svojho zisku prostredníctvom spravodlivého režimu dane z príjmu právnických osôb.

Osobitnú pozornosť však treba venovať negatívnemu dosahu, ktorý by mohol mať jednotný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb na malé krajiny, napríklad Írsko, ktorých úroveň prosperity a zamestnanosti do veľkej miery závisí od ich schopnosti prilákať zahraničné investície. Chcem tiež poznamenať, že Írska strana práce nepodporuje zavedenie jednotného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti tejto správe, pretože ľavica nemôže akceptovať správu, ktorá sa zrodila z kompromisu medzi socialistami a európskou pravicou, správu, ktorá sa nevenuje podstate problému, a to konkrétne základným príčinám hospodárskej a sociálnej krízy. Správa politicky zaväzuje Parlament ku katastrofálnym neoliberálnym návrhom pani Merkelovej, pána Sarkozyho a pracovnej skupiny, aby sa sprísnili pravidlá v zmluvách a v Pakte stability a rastu, ktoré rozbijú sociálny štát a znevýhodnia pracujúcich.

Naša strana kritizovala Pakt stability a rastu, ktorý je antisociálny a obmedzuje rast, inštitucionálne a politické slabiny Európskej hospodárskej a menovej únie (HMÚ), nedemokratický spôsob, akým funguje Európska centrálna banka, a nevyrovnaný rast v rámci EÚ a navrhla spôsoby, ako sa vymaniť z krízy, ktoré zohľadnia práva pracujúcich a sociálne práva. Podstata a znenie tohto textu však, žiaľ, ostali verné katastrofálnym neoliberálnym politikám, ktoré pôsobia v neprospech pracujúcich, vedú k recesii a nezamestnanosti a zhoršujú krízu.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Kríza nám uštedrila tvrdú lekciu a ešte stále sa z nej môžeme veľa naučiť o statických a dynamických aspektoch hospodárskych politík. Je našou úlohou, aby sme sa z toho poučili a zaviedli tieto nové poznatky do praxe a aby sme opäť naštartovali hospodárstvo. Musíme sa vyhýbať chybám, ku ktorým došlo v minulosti, a rozpoznávať javy, ktoré sme predtým nepoznali, ale predovšetkým musíme byť dôkladní pri určovaní vzťahov medzi reálnym hospodárstvom a financiami a chrániť zamestnanosť a všeobecný blahobyt pred otrasmi takéhoto druhu. Európska únia však musí urobiť viac. Musí vytvárať pridanú hodnotu, posilňovať nástroje, ktoré fungovali dobre (ako napríklad spoločná mena), zdokonaliť tie, ktoré sa dajú vylepšiť (ako napríklad koordinácia fiškálnych a rozpočtových politík), a robiť racionalizačné opatrenia na dosiahnutie rýchleho a dlhotrvajúceho oživenia. Považujem za veľmi pozitívne, že Parlament reaguje na tieto problémy a že naďalej sleduje situáciu, pokiaľ tieto náznaky premení na konkrétne a účinné opatrenia.

  Anna Maria Corazza Bildt, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Alf Svensson (PPE), písomne. – (SV) Hlasovali sme za túto správu, ale sme zásadne proti odporúčaniu o zavedení dane z finančných transakcií a rozdelení dlhu medzi krajinami eurozóny, proti ktorému sme aj hlasovali.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za prijatie tejto správy z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, že jej autori vykonali skvelú prácu, čo sa odrazilo v rozsiahlej analýze príčin a dôsledkov hospodárskej krízy na svetové hospodárstvo na jednej strane a na druhej strane na európske hospodárstvo. Druhým dôvodom, prečo som za ňu hlasovala, je ten, že táto správa obsahuje súbor dôležitých odporúčaní, ktoré sa nachádzajú v časti s názvom „Budúcnosť – Európa pridanej hodnoty“. Musíme si uvedomiť, že krátkodobé, úzke zameranie sa na zisk viedlo v Európe k strate obrovského počtu pracovných miest v odvetviach ponúkajúcich vysokú pridanú hodnotu, zatiaľ čo sa vytvárali neisté pracovné miesta nízkej kvality. Nadišiel čas, aby sme zvrátili tento trend a opätovne industrializovali Európsku úniu a obnovili jej schopnosť inovácie a vytvárania pracovných miest v odvetviach spojených s výskumom a vývojom a novými technológiami.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Vítam toto hlasovanie, pretože bolo dôležité konečne spomenúť otázku sankcií za nedodržiavanie Paktu stability a rastu (PSR), ktorý členské štáty príliš často beztrestne ignorujú.

Musíme vytvoriť účinný systém stimulov a sankcií v súvislosti s vykonávaním PSR, čo by pomohlo zabezpečiť, aby sa súčasná kríza ešte viac nezhoršila a aby sme sa v budúcnosti podobnej kríze vyhli. Z tohto dôvodu som podporila odsek, ktorý od Komisie požaduje, aby zaviedla záväzný systém sankcií, ktorý by jednoznačne patril pod jej kontrolu a ktorý by nútil členské štáty dodržiavať pravidlá PSR.

  Harlem Désir (S&D), písomne. – (FR) Kríza odhalila nedostatky hospodárskej a menovej únie: takmer spôsobila pád eura a mala za následok zánik miliónov pracovných miest na celom kontinente. Vďaka správe Pervenche Berèsovej Európsky parlament práve prijal návrh súdržnej stratégie, ktorá má Európu pozdvihnúť z recesie a riešiť jej finančné, hospodárske a sociálne dôsledky.

Tento návrh zahŕňa zavedenie skutočného finančného dohľadu, ktorý sme už začali vykonávať, ale ktorý sa bude musieť značne posilniť; zdaňovanie finančných transakcií s cieľom regulovať trhy a financovať verejné aktíva a znižovať verejné deficity; koordináciu hospodárskych politík a rozpočtov členských štátov v prospech trvalo udržateľného rastu; vymenovanie predstaviteľa pre euro, ktorý bude zodpovedať za eurozónu a zjednocovať jej zastúpenie na zasadnutiach G20 a Medzinárodného menového fondu; a vytvorenie Európskeho energetického spoločenstva.

Teraz je čas, aby sa Európa opäť pohla dopredu. Verejnosť to očakáva. V neustále sa meniacom svete sa nečinnosť rovná úpadku. Preto sa teraz musíme posunúť ďalej od tejto správy a prijať praktické opatrenia.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať, pretože uvádza konkrétne opatrenia na prekonanie hospodárskej a sociálnej krízy pomocou budovania skutočného európskeho sociálneho trhového hospodárstva s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný rast, zamestnanosť a sociálne začlenenie.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vplyv hospodárskej a finančnej krízy pretrváva oveľa dlhšie, ako sme možno dúfali, a má oveľa vážnejšie sociálne dôsledky. Ako som tvrdil a ako sa uvádza aj v tejto správe, táto kríza ukázala, že potrebujeme viac Európy. V rozsiahlom priestore, ktorý má otvorené hranice pre voľný pohyb a vnútorný trh, sa stalo neakceptovateľné, aby naďalej pretrvával systém sprostredkovania, monitorovania a dohľadu založený na právomociach jednotlivých štátov, ktorý je malý a ktorého rozsah je obmedzený vzhľadom na situáciu v Európe a vo zvyšku sveta. Posilnenie hospodárskeho riadenia, finančného dohľadu a právomoci koordinovať politiky a hospodárske a menové záležitosti zo strany inštitúcií EÚ zaistí väčšiu stabilitu a lepšiu schopnosť konať rýchlo a efektívne. Chcel by som zdôrazniť uznanie dôležitosti stratégie Európa 2020, v ktorej sú výskum a inovácie kľúčové pre konkurencieschopnosť podnikov a vytváranie pracovných miest. Opätovne chcem zdôrazniť dôležitosť vnútorného trhu a malých a stredných podnikov pre oživenie a zdynamizovanie hospodárstva. V záujme toho sa zavádzajú opatrenia na podporu ich konsolidácie a trvalo udržateľného rozvoja.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovala som proti tejto správe, pretože pôvodný návrh spravodajkyne bol zmenený a boli v ňom zahrnuté stanoviská vyzývajúce na zavedenie opatrení, ktoré boli príčinou krízy. Správa tiež vyzýva, aby boli potrestané členské štáty, ktoré nedodržiavajú Pakt stability a rastu. Hoci sa v nej zachovalo zopár návrhov v sociálnej oblasti, jej všeobecné smerovanie je negatívne.

Naproti tomu návrhy, ktoré sme na plenárnom zasadnutí podporili, boli zamietnuté, a to konkrétne v nasledujúcich oblastiach:

– Odmietnutie nedávnych legislatívnych návrhov Komisie o hospodárskom riadení vrátane sankcií – ktoré budú mať neblahé dôsledky na aj tak nízku mieru rastu v členských štátoch – a zároveň odporúčanie ambiciózneho európskeho plánu investícií na podporu tvorby pracovných miest.

– Uvítanie širokej účasti na Európskom dni mobilizácie proti úsporám a neistote, ktorý organizovali odborové zväzy 29. septembra 2010, zdôraznenie jeho dôležitého politického významu a vyjadrenie podpory ich požiadavkám týkajúcim sa bezpečných pracovných miest za slušnú mzdu, silnej sociálnej ochrany a ochrany kúpnej sily, zabezpečenia lepších dôchodkov a kvalitných verejných a sociálnych služieb, ktoré sú dostupné všetkým.

– Dôrazné odsúdenie úlohy, ktorú zohrávajú daňové raje, ktoré podporujú a uskutočňujú podvody, daňové úniky a únik kapitálu.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Ako zvyčajne, keď sa v tejto rokovacej sále hovorí o hospodárskej, sociálnej a finančnej kríze, správa pani Berèsovej prehliada hlavné problémy a sústreďuje sa skôr na záchranu systému, než na jeho zásadné spochybnenie. Táto správa dokonca pridáva ubezpečenie o dôvere v samoregulačné prednosti trhu a tvári sa, že verí tomu, že sa môže stať etickejší.

Verí vo výhody celosvetovej hospodárskej súťaže a voľného a neobmedzeného pohybu kapitálu a tovarov. Dohľad nad systémom, ktorý nefunguje, nám nepomôže predchádzať jeho najhorším chybám. Bankový systém ukázal svoj cynizmus, keď v predstihu vrátil štátnu pomoc, ktorá ho napokon zachránila pred krachom, aby sa mohol vyhnúť tomu, že bude musieť zmeniť svoje správanie vrátane tých najškandalóznejších praktík.

Celý svetový finančný systém je v podobe, v akej dnes existuje, škodlivý pre reálne hospodárstvo. Podporuje špekulácie a vytváranie komplikovaných produktov, produktov, ktoré sú často nepriehľadné a potenciálne toxické. Produkuje bohatstvo založené na prázdnych sľuboch. Núti podniky, aby sa riadili mimoriadne krátkodobými stratégiami, a zvýhodňuje akcionárov na úkor ostatných hospodárskych subjektov. Predstierať, že nad ním máme dohľad, nestačí. Musíme ho zmeniť.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Okrem straty miliónov pracovných miest na celom európskom kontinente a rôznych hrozieb pre euro mala recesia vplyv aj na to, že sa zdôraznilo chýbajúce silné a harmonizované hospodárske riadenie v rámci Európskej únie a nedostatky finančného dohľadu.

Ak som teda hlasovala za toto uznesenie, je to preto, lebo má v úmysle napraviť tieto chyby a podporuje zavedenie dane na finančné transakcie, čoho výhodou by bolo obmedzenie špekulácií pri finančných transakciách, regulácia trhov, financovanie verejných aktív, ale tiež znižovanie deficitu verejných financií. Je to účinné opatrenie, ktoré som naliehavo žiadala už dávno, a vítam ho.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Podporila som správu svojej francúzskej socialistickej kolegyne pani Berèsovej o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze. Tento ambiciózny text predkladá mnohé návrhy a riešenia na to, ako sa vymaniť z recesie, zabezpečiť trvalo udržateľnú obnovu a predchádzať podobným finančným krízam v budúcnosti prostredníctvom mechanizmov riadenia a dohľadu.

Týmto hlasovaním Európsky parlament dokázal, že politická zodpovednosť môže ísť ruka v ruke s ambíciami. Prioritu má zamestnanosť, pretože hrozí riziko, že k hospodárskemu oživeniu dôjde bez zníženia nezamestnanosti. Text požaduje zriadenie skutočného európskeho spoločenstva pre energetiku. Vymenovanie predstaviteľa pre euro, ktorý bude zodpovedný za rozhodnutia hospodárskej a menovej politiky Únie, by tiež bolo veľkým krokom vpred. Na záver chcem uviesť, že tento text nám pripomína potrebu zavedenia dane na finančné transakcie, aby tí, ktorí sú zodpovední za recesiu, museli konečne prispieť.

  Gay Mitchell, Mairead McGuinness, Jim Higgins a Seán Kelly (PPE), písomne. – Poslanci EP zo strany Fine Gael nepodporujú návrh smernice o jednotnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb, ale nepokladali to za dôvod na to, aby hlasovali proti tejto dôležitej správe ako celku.

  Anne E. Jensen (ALDE), písomne. – (DA) Dánska liberálna strana sa zdržala hlasovania v konečnom hlasovaní o správe pani Berèsovej o finančnej kríze, pretože odporúča zavedenie dane z finančných transakcií.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Rovnako ako moji kolegovia z labouristickej strany som hlasoval za správu pani Berèsovej, pretože podporujem drvivú väčšinu jej obsahu. Je však naďalej potrebné podrobne rokovať o jednej konkrétnej otázke, a to o jednotnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb (CCCTB). Súhlasím s tým, že treba zabezpečiť, aby rôzne režimy dane z príjmu právnických osôb neumožňovali podnikom vyhýbať sa povinnosti podporovať spoločnosť podielom zo svojho zisku prostredníctvom spravodlivého režimu dane z príjmu právnických osôb. Osobitnú pozornosť však treba venovať negatívnemu dosahu, ktorý by mohol mať jednotný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb na malé krajiny, napríklad Írsko, ktorých úroveň prosperity a zamestnanosti do veľkej miery závisí od ich schopnosti prilákať zahraničné investície. Chcem tiež poznamenať, že Írska strana práce nepodporuje zavedenie jednotného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb.

  Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (PPE), písomne. – (EL) Správa pani Berèsovej zahŕňa otázky, ktoré sú dôležité pre stabilitu eurozóny a za ktoré som hlasovala.

V konečnom hlasovaní som sa však zdržala hlasovania, pretože som presvedčená, že po prvé, pri hospodárskych a finančných problémoch EÚ a opatreniach, ktoré treba prijať, sa uplatňuje všeobecný a zjednodušený prístup a po druhé, hovorí sa v nej o návrhoch Komisie na sankcie pre nedisciplinované členské štáty, ako napríklad ďalšie fiškálne alebo finančné opatrenia, o ktorých ešte Európsky parlament nerokoval a o ktorých zatiaľ nedospel k nijakým záverom.

Ponechávam si teda právo na vyjadrenie konkrétneho stanoviska neskôr.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Berèsovej, pretože verím v potrebu účinnej spolupráce medzi Parlamentom, Radou a Komisiou pri hľadaní východísk z hospodárskej a finančnej krízy.

Medzinárodný menový fond nedávno zverejnil analýzu súčasného stavu svetového hospodárstva, ktorá ukázala, že proces oživenia je ešte stále krehký a nejednotný. V skutočnosti čelíme dvom rôznym scenárom: na jednej strane je etapa silného rastu rozvíjajúcich sa krajín a na druhej strane vysoká miera nezamestnanosti a celkovo pomalého oživenia v hospodársky vyspelejších krajinách.

Som preto presvedčený, že by bolo vhodné vydať sa na cestu s cieľom zabezpečiť primeranú likviditu verejných financií na zachovanie dôvery trhov a zabezpečenie toho, aby verejnosť mohla znova veriť v hodnotu európskeho projektu.

  Thomas Mann (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som za správu Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu, ktorá predstavuje konštruktívny kompromis všetkých zainteresovaných skupín. Nepotrebujeme menej Európy, ale viacej. Naše národné hospodárstva sú vzájomne úzko prepojené – národný egoizmus iba zosilní krízu. Táto správa vyzýva na to, aby Európa bola v podstatných otázkach jednotná. Trvalo udržateľná finančná a hospodárska politika a politika v oblasti zamestnanosti EÚ musí byť základným kameňom našej činnosti. Odporúčania pre činnosť ukazujú jasnú cestu vpred: v budúcnosti musia úverové ratingy podnikov určovať nezávislé ratingové agentúry EÚ. Musí sa skoncovať s vysoko rizikovými špekuláciami prostredníctvom zavedenia dane z finančných transakcií. Pakt stability a rastu musí byť viacej prepojený so stratégiou Európa 2020. Sme jednotní v snahe o to, aby Komisia vytvorila rovnováhu medzi rastom, rovnosťou príležitostí a stabilitou finančného trhu. Je potrebné znížiť zdaňovanie práce, aby sa posilnili investície a tým aj konkurencieschopnosť Európy. Najmä malé a stredné podniky potrebujú lepšiu dostupnosť úverov.

V sociálnej oblasti je najvyššou prioritou rozvoj ľudských zdrojov pomocou skutočných, konkrétnych opatrení, ktoré ľuďom umožnia odborné vzdelávanie a získavanie kvalifikácie. Množstvo verejných vypočutí, seminárov a analýz nám umožnilo, aby sme ako členovia výboru mohli prispieť do verejnej diskusie opodstatnenými vystúpeniami založenými na faktoch. Je dôležité, aby Parlament ponúkol jasné odpovede na krízu. Jedine tak môžeme posilniť našu dôveryhodnosť a spoľahlivosť v očiach občanov.

  Mario Mauro (PPE), písomne. – (IT) Za správu som hlasoval výhradne z dôvodu novej dohody, ktorá bola dosiahnutá predovšetkým vďaka Poslaneckému klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Návrh, ktorý pôvodne predložila spravodajkyňa, bol jasnou ideologickou provokáciou, a preto musel byť celkom zmenený. Podľa Medzinárodného menového fondu sú hlavnými prioritami náprava pretrvávajúcich nedostatkov vo finančnom sektore, zaistenie silného rastu dopytu a zamestnanosti, zachovanie udržateľnosti zadlženosti, snaha o lepšiu rovnováhu svetového rastu a riešenie problémov vznikajúcich z rozšíreného a nestabilného pohybu kapitálu. Správa, ktorá uznáva prípadnú potrebu zabezpečenia primeranej likvidity verejných financií na zachovanie dôvery finančných a reálnych trhov, je úplne v súlade s posledným schváleným rozpočtom talianskej vlády, ktorý má za cieľ zníženie deficitu pod hranicu 3 %.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Zriadenie Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu malo za cieľ diagnostikovať faktory, ktoré spôsobili krízu, určiť, čo si EÚ nevšimla, čo znamenalo, že kríza bola nečakaná, a navrhnúť budúce opatrenia a iniciatívy na predchádzanie podobným situáciám a na revitalizáciu hospodárstiev a definitívne zastaviť krízové scenáre, ktoré pretrvávajú v niektorých členských štátoch. Som presvedčený, že Osobitný výbor pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu dobre splnil svoje úlohy a že v tomto dokumente vytyčuje nové cesty, opatrenia a iniciatívy, ktoré umožnia, aby EÚ bola oveľa lepšie pripravená na krízy, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Podporujem správu pani Berèsovej, ktorá požaduje viac Európy a nie menej, viac efektívnosti a menej byrokracie a jeden hlas Európskej únie na medzinárodnej scéne.

Napriek opätovnému rastu by sme sa nemali mylne domnievať, že recesia je úplne za nami a predovšetkým že sme vyriešili jej príčiny. Ak sa máme z tejto krízy poučiť, tak v tom, že neexistuje svetové riadenie (neexistuje svetový štát). Potrebujeme spravodlivejšie rozdelenie bohatstva medzi krajinami a v rámci jednotlivých krajín. V tom spočíva skutočná kríza. Preto súhlasím s tým, aby Európska rada zvolala samit G20 výhradne na tému venovanú tomuto problému.

Pokiaľ ide o rozvoj, chcem zdôrazniť – tak ako pani Berèsová vo svojej správe –, že je dôležité, aby členské štáty dodržali svoje záväzky z roku 2005 týkajúce sa oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). Nič neospravedlňuje znižovanie oficiálnej rozvojovej pomoci. Oficiálna rozvojová pomoc by sa mala naďalej zvyšovať a nemala by utrpieť v dôsledku finančnej krízy.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Finančná kríza skončila rozprávku o samoregulácii finančných trhov. Vznik celosvetovej finančnej krízy spôsobili predovšetkým netransparentnosť finančných produktov a vysoko rizikové štruktúrované balíky spolu s politikou mäkkej meny Spojených štátov a konfliktami záujmov v súvislosti s ratingami. Členské štáty EÚ a ich obyvatelia majú mnoho podnetov na zamyslenie v súvislosti s následnou hospodárskou krízou, ktorá priniesla rastúcu mieru nezamestnanosti a škrty v oblasti sociálnych služieb. Záchranné balíky boli schopné len krátkodobo zastaviť špirálu úpadku. Z dlhodobého hľadiska iba presúvajú základné problémy. Kríza v žiadnom prípade nesmie byť dôvodom na rozšírenie právomocí EÚ.

Eurokracia a byrokracia nie sú odpoveďou na krízu. Skôr naopak, vďaka ich vynútenej konformite a skutočnosti, že ignorujú kultúrne rozdiely, pomohli jej vzniku. Som jednoznačne za lepšiu koordináciu a konzultáciu na úrovni EÚ. Hospodárske riadenie na európskej úrovni musí byť, na druhej strane, čo najdôraznejšie odmietnuté a ja preto rozhodne odmietam túto správu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu predloženú v polovici obdobia. Ako člen tohto osobitného výboru som sa aktívne zúčastňoval na rokovaniach a prispel som k vypracovaniu tejto správy. Som presvedčený najmä o tom, že v rámci sociálneho trhového hospodárstva, ako ho definuje a dáva si za cieľ zmluva, by sa verejný systém mal do istej miery prispôsobiť v snahe urýchliť a uľahčiť dosiahnutie rovnováhy s cieľom vyhnúť sa stratám a ťažkostiam alebo ich aspoň obmedziť na minimálnu mieru. Namiesto toho, aby sme prenechali hľadanie nových ciest výrobnému odvetviu, ktoré musí prejsť radikálnou zmenou, musíme sa zaoberať plánmi na transformáciu, úvermi, zmenami smerovania a ďalšími vhodnými prostriedkami. Európa musí znova priťahovať investície a výrobu a upevniť svoju pozíciu celosvetového vzoru pre inovácie a rast. Verejné a súkromné finančné inštitúcie musia urobiť všetko pre to, aby zaistili, že trhy budú pracovať v prospech reálneho hospodárstva a malých a stredných podnikov, aby sa dostali do pozície, keď budú prispievať k hospodárskej obnove a rastu v Európe.

  Georgios Papastamkos (PPE), písomne. – (EL) Zdržal som sa hlasovania o správe pani Berèsovej, pretože návrhy o európskom hospodárskom riadení neriešia štrukturálne problémy neúplnej hospodárskej únie a nezmierňujú asymetriu medzi oklieštenou hospodárskou úniou a úplnou menovou úniou. Zdržal som sa navyše preto, lebo tieto návrhy nedávajú hospodárskym politikám a hospodárskemu riziku európsky rozmer. Dávajú európsky rozmer iba sankciám, ktoré sú teraz ešte prísnejšie. Neexistujú žiadne strategické usmernenia na zaručenie vyváženého rastu a stimulovanie konkurencieschopnosti vo všetkých členských štátoch.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená, že Komisia by mala zaistiť riadenie a financovanie projektov v nasledujúcich oblastiach: 1. výskum, vývoj a využívanie obnoviteľnej energie; 2. posilnenie európskej energetickej siete spolu s využívaním nových foriem uchovávania energie a európskej „supersústavy“ na prenos jednosmerného vysokého napätia (HVDC); 3. podpora vesmírnych infraštruktúr EÚ v oblasti rádiovej navigácie a pozorovania Zeme; 4. poskytovanie rýchleho internetového pripojenia; 5. rozvoj vedúceho postavenia EÚ v oblasti elektronického zdravotníctva; 6. dokončenie vývoja a vytvorenie spoločných noriem pre elektrickú mobilitu. Pokiaľ ide o finančnú reguláciu, Parlament by sa mal snažiť zaviesť taký systém regulácie a dohľadu, ktorý nevynechá ani jeden finančný trh, nástroj alebo inštitúciu. Dôležité by preto mali byť tieto body: 1. zavedenie viac proticyklicky zameranej regulácie; 2. zníženie systémového rizika, ktoré predstavujú veľké inštitúcie a trhy s derivátmi; 3. posilnenie celoeurópskych a celosvetových štruktúr pre reguláciu a dohľad; 4. vyšetrenie využívania mimosúvahových transakcií; 5. zavedenie dane z finančných transakcií; 6. zavedenie nových noriem pre štatistické údaje o finančnom sektore.

  Mario Pirillo (S&D), písomne. – (IT) Táto správa o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze predložená v polovici obdobia predstavuje užitočný nástroj na analýzu súčasnej finančnej situácie v Európe, ale predovšetkým ukazuje hlavnú cestu, po ktorej by Európa mala odvážne vykročiť, aby predišla opätovnému vzniku podobných situácií.

Som presvedčený, že ak to chce Európa dosiahnuť, ako sa správne uvádza v správe, musí okamžite zriadiť silné a autoritatívne orgány, ktoré budú môcť ponúknuť štandardné riadenie hospodárskych politík vo všetkých štátoch. Som presvedčený, že Európa viac nemôže stáť bokom a čakať, kedy členské štáty prídu s čiastkovými a nedôslednými riešeniami hospodárskej krízy, ktorej dôsledky sú skutočnou hrozbou pre rastový potenciál našich hospodárstiev.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Proces adaptácie stratégie EÚ 2020 do národných programov členských štátov musí pomôcť vytvoriť konkurencieschopnejšiu, sociálnejšiu a udržateľnejšiu Európsku úniu, ktorá dáva občanov a ochranu životného prostredia do stredu záujmu pri tvorbe politiky.

Priority členských štátov sa musia zamerať na vysoko kvalitné pracovné miesta a zabezpečenie toho, aby pracovné trhy riadne fungovali, ako aj na zaručenie existencie primeraných sociálnych podmienok s cieľom zlepšiť výsledky v oblasti zamestnanosti. Miera nezamestnanosti medzi občanmi EÚ je priemerne 10 %, pričom v niektorých krajinách dosahuje 20 % a u mladých ľudí viac ako 40 %. To zdôrazňuje dôležitosť vysoko kvalitného, zodpovedného míňania verejných financií v kombinácii s podporou podnikateľského a inovačného potenciálu súkromného sektora s cieľom rozhýbať hospodársky a sociálny pokrok.

Hlasovala som, aby som podporila potrebu členských štátov vytvoriť životaschopné programy, ktoré naštartujú pracovný trh pomocou zlepšenia stimulov a podmienok pracujúcich, pričom tieto stimuly budú zaujímavé aj pre zamestnávateľov, aby prijímali a udržali si pracovníkov. Zároveň je potrebné klásť dôraz na dôstojnú prácu, čo zahŕňa boj proti nelegálnej práci, a na poskytovanie prístupu na pracovný trh ľuďom, ktorí sú v súčasnosti z neho vylúčení.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) S poľutovaním som hlasoval proti správe pani Berèsovej. Úprimne musím povedať, že prvá verzia bola sľubná, pokiaľ ide o analýzu príčin krízy, ako aj o mnohé návrhy na jej prekonanie. Požiadavky pravicových skupín však zmenili pôvodnú správu v dôležitých otázkach. Hoci je pravda, že zostali zachované niektoré dobré návrhy – ako napríklad vytvorenie európskej úverovej ratingovej agentúry – je tiež pravda, že s ohľadom na hospodárske riadenie sa správa vrátila k bruselskému konsenzu. Keďže mám na výber medzi deficitom a verejným dlhom na jednej a rastom a zamestnanosťou na druhej strane a správa je v tejto kľúčovej otázke nerozhodná, nemôžem ju podporiť.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože súhlasím s tým, aby Komisia prebrala zodpovednosť za zabezpečenie monitorovania a financovania projektov, najmä v oblastiach nových investícií do výskumu a vývoja a využívania obnoviteľnej energie a takisto v oblasti poskytovania rýchleho internetového pripojenia v celej Únii, čím sa zabezpečí rýchle vykonávanie digitálnej agendy EÚ. Pokiaľ ide o finančnú reguláciu, Parlament by sa mal snažiť zaviesť taký systém regulácie a dohľadu, ktorý nevynechá ani jeden finančný trh, nástroj alebo inštitúciu. Ak chceme dosiahnuť takúto dohodu, bude potrebné posilniť celoeurópske a celosvetové štruktúry regulácie a dohľadu.

  Carmen Romero López a Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Teší nás, že správa bola prijatá drvivou väčšinou, ale predovšetkým to, že pokus Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu o oslabenie odseku o dani z finančných transakcií zlyhal a text založený na našom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý vyzýval na zavedenie dane z finančných transakcií na úrovni EÚ ako prvého kroku, bol prijatý.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Táto správa je výsledkom kompromisu, pretože k nej bolo predložených až 1 625 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, a je rozdelená do niekoľkých kľúčových bodov, ktoré zahŕňajú príčiny krízy, a to od realitnej bubliny až po nezaistené bankové produkty, nedostatočnú harmonizáciu daní v Európe a nedodržiavanie Paktu stability a rastu. Dôsledky môžeme vidieť všetci: pokles bohatstva a nezamestnanosť.

Odpoveďou môže byť iba vytvorenie nových pracovných miest prostredníctvom podpory podnikania a výskumu a vývoja, prijatím opatrení, ktoré odmeňujú transparentnosť a podporujú spoločné európske pravidlá, napríklad v oblasti daní, DPH a nepriameho zdanenia.

Jediná vec, ktorá je pochybná, je zavedenie novej dane z finančných transakcií, čo by v podstate bola prvá európska daň, ktorou by sa priamo financoval rozpočet Únie. Nemôžeme akceptovať skutočnosť, že Európa by mala načrieť do vreciek svojich občanov, ktoré sú už teraz prázdne, v čase krízy, ako je tá, ktorú zažívame v súčasnosti.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Európska únia v súčasnosti zažíva podľa všetkého najvážnejšiu hospodársku a sociálnu krízu od svojho založenia. To predstavuje obrovskú výzvu na nájdenie odpovedí na súčasnú situáciu s ohľadom na dlhodobé vyhliadky.

Vítam vytvorenie Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu, ako aj túto správu. Obhajujem potrebu vytvorenia mechanizmov hospodárskeho riadenia, v neposlednom rade prostredníctvom koordinácie a dohľadu nad politikami členských štátov vzhľadom na udržateľnosť verejných financií.

Považujem však za poľutovaniahodné, že Európsky parlament sa nezapája viacej do tejto strategickej činnosti hľadania riešení krízy. Je žiaduce, aby sa Európsky parlament, ako aj národné parlamenty v budúcnosti zapájali viacej. Chcel by som zdôrazniť dôležitosť nástrojov súdržnosti v tomto procese.

Po prvé, EÚ musí posilniť koordináciu a musí lepšie využívať spoluprácu medzi rôznymi úrovňami riadenia a rozličné politiky. Po druhé, mali by sa brať do úvahy územné špecifiká a asymetrický dosah krízy. Ako sa napokon zdôrazňuje aj v správe, sila politiky súdržnosti pri vytváraní prepojenia medzi obnovou a dlhodobým rastom spočíva práve vo vytvorení strategických usmernení a poskytnutí dôvodu členským štátom a regiónom, aby ich vykonávali, a poskytnutí nástrojov na dosiahnutie cieľov.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Vážené dámy, vážení páni, Európa sa stala obeťou nielen finančnej a sociálnej krízy. Zažívame tiež obrovskú krízu dôvery verejnosti. Ako v Litve, tak aj v celej Európe si musíme znovu získať dôveru verejnosti v naše finančné a politické inštitúcie a vytvoriť životaschopný a udržateľný finančný systém, ktorý nás bude chrániť pred krízami v budúcnosti. Potrebujeme transparentný, viacúrovňový regulačný mechanizmus založený na zdravej morálke, ktorý bude slúžiť širokej verejnosti.

Finančná kríza uštedrila Litve mimoriadne silný úder – v roku 2009 výkonnosť nášho hospodárstva klesla o 15 %. Pri tvorbe východiskovej stratégie by sme mali brať do úvahy regionálne charakteristiky a rozličný vplyv krízy. Vítam skutočnosť, že osobitný výbor zdôrazňuje význam nástrojov súdržnosti, ktoré sú nevyhnutné pre poskytovanie pomoci regiónom EÚ, ktoré to najviac potrebujú. Môžu nám pomôcť prekonať dôsledky krízy tým, že podporia nevyhnutné investície do infraštruktúry, podnikov a vytvárania pracovných miest.

Úspech obnovy vo veľkej miere závisí aj od úspechu stratégie EÚ 2020. Je dôležité, aby sa každá dlhodobá investičná stratégia EÚ zaoberala udržaním konkurencieschopnosti a posilnením vnútorného trhu (jedného z hlavných motorov európskeho rastu).

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Za posledné roky sa ukázalo, ako sú vzájomne prepojené naše hospodárstva a aké problémy môže spôsobiť nedostatok legislatívnej regulácie alebo súdržnosti hospodárstiev v rámci Európy. V našej snahe vymaniť sa z krízy musíme hľadať európske riešenia, ktoré dávajú nádej na vybudovanie silnejšieho európskeho hospodárstva a lepšie integrovaných finančných systémov, z ktorých budú profitovať obyvatelia Walesu a celá Európska únia.

Hlasoval som preto za odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať v dôsledku finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy, ako ich navrhuje správa pani Berèsovej. Musíme hľadať spoločné riešenia problémov Európy a zároveň rešpektovať rozhodnutia každého členského štátu EÚ tým, že im ponecháme možnosť rozhodnúť, ako budeme postupovať. Rada, Komisia a Parlament musia spolupracovať, aby zaistili, že vybudujeme silnejšie, odolnejšie celosvetové hospodárstvo, ktoré bude výhodné pre Európsku úniu ako celok.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Európsky parlament dnes, v stredu 20. októbra, prijal správu Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu.

My poslanci z Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice sme hlasovali proti tejto správe, pretože návrhy, ktoré obsahuje, sú dosť surrealistické a úplne ignorujú sociálne zhromaždenia, ktoré sa už niekoľko mesiacov konajú v členských štátoch EÚ proti úsporným plánom, antisociálnym opatreniam a obmedzovaniu systémov sociálneho zabezpečenia a verejných služieb. Toto sú jediné opatrenia navrhnuté s cieľom obmedziť rozpočtové deficity členských štátov.

Táto správa nasleduje po dôchodkovej antireforme, ktorú predložil Nicolas Sarkozy a jeho vláda, proti ktorej už niekoľko týždňov bojuje a ktorú odsudzuje francúzske protestné hnutie.

Táto správa teda pokračuje vo vychvaľovaní Paktu stability a opatrení a politík, ktoré my už roky odsudzujeme a ktoré naši občania čoraz viac považujú za neúčinné.

Veľká väčšina (501 hlasov za), ktorá hlasovala za túto správu, zrejme nerozumie odkazu tých občanov, ktorí už niekoľko týždňov protestujú po celej Európe proti úsporným plánom a s nimi spojeným antireformám.

Správa: Diogo Feio (A7-0282/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za správu, ktorá tu dnes bola prezentovaná a o ktorej sme diskutovali, pretože predstavuje pre EÚ krok vpred tým, že presadzuje zriadenie inštitúcie, ako je Európsky menový fond (EMF), čo povedie k zriadeniu orgánu dohľadu nad vývojom štátneho dlhu, ktorý bude dopĺňať Pakt stability a rastu ako záchranný mechanizmus pre členské štáty. Pozornosť si tiež zasluhuje návrh na zriadenie politickej skupiny na vysokej úrovni, ktorej by predsedala Komisia a ktorá by bola poverená preskúmaním možnosti inštitucionálnych zmien v rámci prebiehajúcich reforiem hospodárskeho riadenia vrátane možnosti vytvorenia európskej štátnej pokladnice (ECT) s cieľom poskytnúť EÚ vlastné finančné zdroje a znížiť jej závislosť od prevodov finančných prostriedkov z členských štátov, ako aj vypracovať posúdenie uskutočniteľnosti s cieľom vyhodnotiť zavedenie systému s dlhodobou perspektívou, v rámci ktorého sa členské štáty budú môcť zúčastňovať na vydávaní spoločných európskych dlhopisov. S náležitým posúdením vplyvu a objasnením rôznych právnych možností a cieľov spolu s jasným definovaním cieľov a financovania európskej infraštruktúry bude potom uskutočňovanie dlhodobých strategických projektov zameraných na vybudovanie silnejšej EÚ jednoduchšie.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Súčasná hospodárska, finančná a sociálna kríza ukázala, že existujúci model hospodárskeho riadenia v Únii nefunguje tak efektívne, ako sa predpokladalo. Za posledné roky bola miera zbližovania členských štátov nedostatočná a pretrvávali makroekonomické a fiškálne nerovnosti, ktoré sa v poslednej dekáde dokonca prehĺbili. Rámec dohľadu bol príliš slabý a pravidlá Paktu stability a rastu sa nedodržiavali v dostatočnej miere, najmä pokiaľ ide o ustanovenia v oblasti prevencie. Súhlasím s návrhmi uvedenými v dokumente o tom, že sa musíme snažiť lepšie koordinovať činnosť s členskými štátmi a medzi nimi navzájom, najmä aby sme predišli zopakovaniu situácie, ku ktorej došlo nedávno. Je nesmierne dôležité, aby členské štáty v plnej miere uplatňovali pravidlá a rozhodnutia odsúhlasené na úrovni EÚ, ako napríklad pravidlá a nástroje Paktu stability a rastu. Najväčšiu pozornosť treba venovať dlhodobo udržateľnému rastu, ktorý poskytuje podmienky na tvorbu kvalitných pracovných miest, a nie dosahovaniu krátkodobého zisku, čo veľmi poškodzuje finančnú stabilitu európskych trhov.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Súčasná hospodárska kríza ukázala, že koordinácia hospodárskej politiky v Únii nefunguje, ako ani rámce pre riadenie, hospodársky dohľad alebo reguláciu finančných služieb. Toto všetko vnieslo do Európy nestabilitu a úpadok. V tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť a vyjadriť svoje poďakovanie za odporúčania, ktoré dopĺňajú návrh a sú zamerané na: vytvorenie súdržného a transparentného rámca pre dohľad nad makroekonomickými procesmi v Únii a v členských štátoch a zlepšenie dohľadu; zlepšenie pravidiel Paktu stability a rastu; zlepšenie hospodárskeho riadenia; vytvorenie silného mechanizmu na predchádzanie a odstraňovanie nadmerného dlhu v eurozóne; a revíziu rozpočtových, finančných a fiškálnych nástrojov. Chcela by som poukázať na to, že plne súhlasím so zlepšením vonkajšieho zastupovania Únie v oblasti hospodárskych a menových vecí.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Chcem poďakovať pánovi Feiovi za vynikajúcu prácu, ktorú vykonal pri príprave tejto komplexnej správy. Hlasoval som za ňu, pretože ju považujem za mimoriadne dôležitú pre zlepšenie hospodárskeho riadenia v Európskej únii. Finančná kríza iba zvýraznila nedostatok skutočnej politickej a hospodárskej koordinácie medzi členskými štátmi a neúčinnosť rôznych nástrojov kontroly. Teraz preto nadišiel čas, aby Európa vytvorila spoľahlivejší právny rámec, ktorý bude napĺňať ciele stratégie EÚ 2020 a zároveň zavedie prísnejšiu kontrolu nad dlhom a príjmami verejných financií, fiškálne stimuly pre malé a stredné podniky, rozvoj vnútorného trhu a integráciu pracovných trhov. Pokiaľ však ide o nedávne dohody, nesúhlasím so zavedením numerických pravidiel, ktoré by pre niektoré členské štáty mohli byť príliš mechanické a ťažko by sa dali dodržiavať. Nemali by sme zabúdať, že toxické aktíva a dokonca ešte väčšmi nadmerná úroveň súkromného dlhu (rizikové hypotéky) sú hlavnými príčinami vzniku finančnej krízy. Inými slovami, krízu spôsobila nerovnováha v súkromnom a bankovom sektore a nie štátny verejný dlh. Na záver dodám, že súhlasím s odporúčaním č. 3 o posilnení štátnej koordinácie prostredníctvom výročných správ o dohľade v eurozóne.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s tým, že je potrebné vytvoriť súdržný a transparentný rámec pre mnohostranný dohľad nad makroekonomickým vývojom v Únii a v členských štátoch. Chcem vyzvať na každoročnú diskusiu medzi Parlamentom, Komisiou, Radou a predstaviteľmi národných parlamentov o stabilizačných a konvergenčných programoch (SKP) a národných programoch reforiem (NPR) a tiež o posudzovaní vnútroštátneho hospodárskeho vývoja ako súčasti európskeho semestra. Chcem tiež vyzvať na zriadenie mechanizmu na vnútroštátnej úrovni, ktorý by hodnotil vykonávanie priorít stratégie Európa 2020 a plnenie príslušných vnútroštátnych cieľov obsiahnutých v národných programoch reforiem, aby sa podporilo každoročné hodnotenie zo strany inštitúcií EÚ.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti tejto správe, ktorá v mene hospodárskeho riadenia Európskej únie prijíma absolútne chápanie a politiku prísnej disciplíny Paktu stability a rastu a podporuje preventívne sankcie na úkor členských štátov, ktoré nedodržiavajú maastrichtské kritériá. Navrhuje cieľ rozpočtovej stability a prísneho dohľadu nad vnútroštátnymi rozpočtami a to má za následok prijímanie drastických opatrení na úkor miezd, dôchodkov a pracovných a poistných práv pracovníkov. A to všetko napriek skutočnosti, že môžeme vidieť dôsledky takejto politiky v Grécku, Írsku, Španielsku, Portugalsku a inde. To všetko v čase, keď pracovníci v mnohých krajinách Európy vyšli do ulíc protestovať proti tomu, aby sa stali obeťami krízy a neoliberálneho protiútoku, ktorý podniká EÚ, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Prijatie eura bolo pre EÚ obrovským rizikom. Hlavný rizikový faktor sa nespája ani tak s otázkou menovej metódy, kde Európska centrálna banka robí skvelú prácu, ale skôr s hospodárskou súdržnosťou a prepojením s reálnym hospodárstvom. Problém sa skutočne prejavil počas krízy: jednotná mena má stále menší význam pre trh, ktorý je stále rozdrobený a ktorého fiškálne politiky nie sú vždy dostatočne homogénne. Posudzovanie týchto otázok by nemalo byť, a nesmie byť, obyčajným uplatňovaním alebo ospravedlnením pre požadovanie právnej zvrchovanosti v otázkach, ktoré sú v súčasnosti zodpovednosťou jednotlivých štátov. Namiesto toho je vhodné v hospodárskej činnosti vzhľadom na neustále komplexnejšie situácie aplikovať konzistentný a systematický prístup, pretože problémy v otázkach meny nie sú rovnaké ako v minulosti a vyžadujú si iné nástroje a ciele, pričom zodpovednosť, ktorá leží na pleciach metodikov, musí byť podporená priebežnou a dôslednou kontrolou, ako aj politickým smerovaním, ktoré je založené na zvážení vyhliadok do budúcnosti a schopnosti riešiť prípadné problémy.

  Anna Maria Corazza Bildt, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark, Anna Ibrisagic a Alf Svensson (PPE), písomne. – (SV) Hlasovali sme za túto správu, naďalej však nesúhlasíme so zavedením európskej dane. Naďalej tiež budeme proti zriadeniu skupiny na vysokej úrovni, ktorá má rokovať o možnosti vytvorenia európskej štátnej pokladnice (ECT) s cieľom poskytnúť Európskej únii vlastné finančné zdroje. V ďalších bodoch sme takisto využili svoje hlasovacie právo na vyjadrenie odlišného názoru.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Otázka hospodárskeho riadenia na úrovni Európskej únie je zložitá vec a neochota niektorých členských štátov v súvislosti s ďalším presunom zvrchovanosti je pochopiteľná. Kríza v Grécku upriamila pozornosť na obmedzenia súčasných intervenčných mechanizmov, nehovoriac o neprimeranosti nástrojov potrebných na presadzovanie dodržiavania konvergenčných kritérií, najmä v krajinách patriacich do eurozóny. Vytvorenie súdržného a transparentného rámca, ktorý bude podporovať mnohostranné monitorovanie makroekonomických trendov v Európskej únii a členských štátoch a konsolidovať fiškálny dohľad, ako sa to navrhuje v tomto dokumente, predstavuje vykročenie správnym smerom, hoci to môže znamenať čiastočnú úpravu ústavnej zmluvy. Vo všeobecnosti sú odporúčania v tomto dokumente dôležité a venujú sa skutočným problémom, pričom ponúkajú relevantné riešenia. Z tohto dôvodu som hlasovala za prijatie tohto dokumentu.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) S uspokojením a zmyslom pre zodpovednosť hlasujem za odporúčania na zlepšenie hospodárskeho riadenia EÚ, ktoré sú navrhnuté v správe. Vzhľadom na to, že EÚ čelí neľútostnej hospodárskej súťaži z rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev a že stabilita verejných financií je nevyhnutná na posilnenie príležitostí, podporu inovácií a stimulovanie hospodárskeho rastu, ktoré sú základnými prvkami európskej znalostnej spoločnosti, a keďže hospodársky rast a udržateľné verejné financie sú podmienkou hospodárskej a sociálnej stability v EÚ a dlhodobej fiškálnej konsolidácie, súčasné pravidlá Paktu stability a rastu spolu s ich nedostatočným uplatňovaním sa ukázali ako nedostatočné na zabezpečenie vhodnej makroekonomickej a rozpočtovej politiky. Je preto dôležité podporovať prísnejšie uplatňovanie preventívnych opatrení a sankcií, ako aj vyzývať k zlepšeniu monitorovania a hospodárskeho riadenia pomocou presnejších a porovnateľných štatistík týkajúcich sa politík a hospodárskych stanovísk členských štátov, najmä štátov eurozóny.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Prijatím uznesenia o hospodárskom riadení Európsky parlament opätovne potvrdzuje svoje hlavné ciele pre rokovania o šiestich legislatívnych návrhoch Komisie.

Poslanci EP ľutujú skutočnosť, že uplatňovanie Paktu stability a rastu je nedostatočné, a navrhujú vytvorenie účinného mechanizmu stimulov a sankcií a tiež zdôrazňujú dôležitosť investícií do energetiky, výskumu, inovácií, zdravotníctva a vzdelávania.

Na ukončenie recesie musíme plánovať potrebné financovanie na európskej úrovni a myšlienka vlastných zdrojov by sa mala zaviesť do praxe. Zastávame názor, že zavedenie dane z finančných transakcií by obmedzilo špekulácie a zlepšilo by to fungovanie vnútorného trhu. Okrem toho by príjem z tejto dane mohol pomôcť financovať celosvetové verejné statky a znížiť rozpočtové deficity. Táto daň by sa mala zaviesť na čo najširšej báze a na začiatok určite na úrovni Európskej únie.

  Diane Dodds (NI), písomne. – Je skutočne vhodne načasované, že sa Parlament zaoberá touto otázkou iba niekoľko dní po dohode prezidenta Sarkozyho a kancelárky Merkelovej, že sa budú snažiť zmeniť Lisabonskú zmluvu s cieľom zabezpečiť úpravu riešenia budúcich kríz štátneho dlhu v eurozóne. Samozrejme, to všetko sa deje na pozadí pokračujúcej krízy v eurozóne a každým dňom sa len potvrdzuje nerozumnosť modelu jednotnej meny. Ale má to aj ďalšie dôsledky. Je isté, že ak k tomu dôjde, bude povinnosťou koaličnej vlády Spojeného kráľovstva uskutočniť referendum.

O tom nás uistil David Cameron a na rozdiel od jeho predchádzajúcej železnej záruky tento sľub musí dodržať. Ak sa Francúzsko a Nemecko usilujú o zmeny v Lisabonskej zmluve, je nesmierne dôležité, aby vláda Spojeného kráľovstva využila proces opätovných rokovaní na spätné získanie právomocí pre náš národný parlament.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pána Feia, ktorá je výsledkom úspešných rokovaní medzi politickými skupinami Európskeho parlamentu a je založená na širokom konsenze o potrebe posilnenia politiky rastu a zamestnanosti s cieľom zlepšiť hospodárske riadenie, ktoré umožní prekonať krízu a oživiť európske hospodárstvo.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) S príchodom súčasnej hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy sa Parlament ujal vedúcej úlohy, aby poskytol Európskej únii mechanizmy na zabezpečenie účinných intervencií, ktoré nielenže zabránia budúcim krízam, ale predovšetkým zaistia stabilitu, ktorá je potrebná pre udržateľný rozvoj a súdržnosť v Európe. Táto správa pána Feia je prejavom zodpovednosti Parlamentu za konsolidáciu inštitúcií EÚ v záujme väčšieho zjednotenia v Európe a v súvislosti s celosvetovým hospodárstvom je v záujme európskych občanov a ich blahobytu. Navrhnuté odporúčania sú významným kvalitatívnym posunom v zlepšovaní hospodárskeho riadenia v EÚ, pričom upriamujú pozornosť na posilnenie pravidiel na podporu stability a rastu členských štátov a Únie, ako aj na mechanizmy na predchádzanie problémom a tiež nápravu a riešenie problémov a výziev stratégie rozvoja EÚ. Spoľahlivosť štatistík EÚ je tiež dôležitým prvkom, aby mali orgány a riadiace zložky lepšie možnosti pri posudzovaní a určovaní intervencií. Chcel by som tiež upriamiť pozornosť na záujem o potrebu predchádzať okrem vzniku deficitov verejných financií aj narastaniu verejného dlhu.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Tu nejde o zlepšovanie hospodárskeho riadenia na úrovni EÚ, ale o udržanie si moci nad hospodárskymi, rozpočtovými a daňovými politikami členských štátov, ktoré podliehajú základnej požiadavke ochrany záujmov jednotného trhu a Bruselu, a nie vytvárania hospodárskej prosperity. Ide tu aj o opätovnú aktiváciu a zhoršenie Paktu stability a rastu, ktorého škodlivý vplyv pokračuje.

To nie je akceptovateľné, tak ako ani vytvorenie štátnej verejnej pokladnice zodpovednej za vyberanie európskej dane a inštitucionalizácia európskeho hospodárskeho riadenia (s akým cieľom?). Pripúšťam, že úroveň deficitu verejných financií a verejného dlhu, z ktorého väčšinu majú v rukách zahraničné subjekty, je nebezpečná tak finančne, ako aj v zmysle zvrchovanosti. Tento deficit a dlh by však boli určite nižšie, keby sa neuplatňovali vaše politiky a keby si štáty nemuseli požičiavať na trhoch. Takmer šestina štátneho rozpočtu Francúzska sa míňa na platenie úrokov z jeho dlhu. Pokým platíme úroky, nemôžeme tieto peniaze použiť na niečo iné.

  Peter Jahr (PPE), písomne. – (DE) Hospodárska a finančná kríza nám jasne ukázala, že je naliehavo potrebné zlepšiť hospodársku spoluprácu v Európskej únii. Z tohto dôvodu sa musí Pakt stability a rastu posilniť a rozšíriť tak, aby zahŕňal vhodné a účinné možnosti sankcií. Je však takisto potrebné pozornejšie dohliadať na vnútroštátne rozpočty a konkurencieschopnosť členských štátov.

V budúcnosti musíme identifikovať nerovnováhy medzi krajinami eurozóny a akékoľvek nedostatky v hospodárskej súťaži skôr a musíme mať možnosť požadovať účinné protiopatrenia. Naším cieľom musí byť to, aby boli menová únia a euro trvalo silné a spoľahlivé, aby sme mohli predísť kríze, ako je tá v Grécku.

  Anne E. Jensen (ALDE), písomne. – (DA) Dánska liberálna strana hlasovala proti jednému konkrétnemu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu k správe pána Feia, v ktorom sa odporúča vykonanie štúdie o výhodách zavedenia európskeho systému výberu daní. Dánska liberálna strana hlasovala za správu ako celok, keďže bola v ostatných bodoch vyvážená.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Je veľmi dôležité, aby sa posilnili pravidlá hospodárskeho riadenia, najmä vzhľadom na hospodársku krízu, ktorou stále prechádzajú mnohé krajiny EÚ. Súhlasím však s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Parlamentu, ktoré odstránili odporúčania o automatických sankciách pre členské štáty, ktoré vytvárajú nadmerný deficit, pretože, ako ukázala táto kríza, za mimoriadnych okolností je nevyhnutné prekročiť požiadavky na deficit s cieľom odvrátiť vážnejšie hospodárske dôsledky krízy.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Správa s odporúčaniami pre Komisiu o zlepšení hospodárskeho riadenia a rámca stability v Únii, najmä v eurozóne, o ktorej sme práve hlasovali, je súčasťou širšej diskusie, ktorá prebieha už niekoľko mesiacov a týka sa iniciatív na boj proti finančnej kríze. Jednoznačne sa ukazuje potreba silného hospodárskeho riadenia Európskej únie, najmä po tom, čo sa stalo pred niekoľkými mesiacmi v Grécku.

Každým dňom očakávame záverečnú správu európskej pracovnej skupiny pre hospodárske riadenie, ktorú zriadil predseda Európskej rady pán Van Rompuy. Už teraz však môžeme vyhlásiť, že je absolútne nevyhnutné určiť pravidlá dohľadu nad hospodárskymi politikami, pravidlá, ktoré nebudú mechanické, ale realistické a udržateľné, schopné posilniť fiškálnu politiku a zlepšiť európske riadenie ako celok.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Jeden postreh, ku ktorému sme mohli dospieť počas nedávneho obdobia hospodárskej a finančnej krízy, bol ten, že je potrebné značne posilniť monitorovanie a hospodársku koordináciu na úrovni EÚ. Boli zaznamenané veľké makroekonomické nerovnováhy a niektoré štáty čelia veľkému zvyšovaniu verejného dlhu a jeho pomeru k HDP. Hlasoval som za túto správu, pretože v plnej miere podporujem všetkých osem odporúčaní spravodajcu, ktoré boli navrhnuté so zámerom dosiahnuť dobré riadenie a hospodársku stabilitu v Európskej únii.

Som presvedčený, že v nadchádzajúcich rokoch budeme čeliť vážnym problémom. Musíme si dokázať stanoviť záväzné priority a urobiť niektoré ťažké rozhodnutia, aby sme podporili potenciál hospodárskeho rastu EÚ a konsolidovali verejné financie. Z tohto pohľadu bude koordinácia na úrovni EÚ nesmierne dôležitá a môže pomôcť eliminovať nepriaznivé dôsledky krízy.

  Astrid Lulling (PPE), písomne. – (FR) Spoločná rozprava o Európskej rade, samite G20, správe Osobitého výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu a správe o európskom riadení nepriniesla jasné usmernenia alebo relevantné odporúčania týkajúce sa finančnej krízy. Každý si povedal svoj názor a predložil svoju vlastnú interpretáciu týchto zmätených a povrchných textov. Takáto je, žiaľ, realita týchto správ z vlastnej iniciatívy, ktoré získali podporu veľkej väčšiny poslancov, ale zároveň toho veľa nepovedali.

O správe pána Feia sa v tento deň diskutovalo príliš neskoro, keď už Európska komisia predložila smernice, ktoré prinesú reformu paktu stability a riadenia eurozóny. Aký má význam za týchto podmienok hlasovať o odporúčaniach pre Komisiu?

Parlament by mal mať oveľa prísnejšie pravidlá rokovacieho poriadku a dodržiavať ich. Jeho efektivita a dôveryhodnosť sú ohrozené.

Rozhodujúcim momentom reformy paktu stability a riadenia eurozóny bude, keď sa urobí analýza legislatívnych textov. Spolu s kolegami sa pustím do tejto práce s otvorenou mysľou a usilovnosťou. Je dôležité, aby Parlament podporil realistickú a zároveň ambicióznu reformu, aby sa menová únia vybudovala na nových základoch. Inštitúcia si môže získať legitimitu v rámci európskej štruktúry vďaka usilovnej práci, a nie...

(Vysvetlenie hlasovania bolo prerušené v súlade s článkom 170 rokovacieho poriadku.)

  Mario Mauro (PPE), písomne. – (IT) Bez pravidiel alebo dohľadu nie je možné dosiahnuť pokrok. Uplatňovanie pravidiel, ktoré sme si sami stanovili počas tejto krízy na zlepšenie koordinácie a dohľadu v oblasti hospodárstva, je to najmenej, čo musíme požadovať od seba a členských štátov. V tomto zmysle nám správa pána Feia umožňuje zamerať sa na niektoré značné deformácie a uvedomiť si, že „nedávny hospodársky vývoj jasne ukázal, že koordinácia hospodárskej politiky v rámci Únie a najmä v eurozóne nefunguje dostatočne dobre a že napriek záväzkom, ktoré členským štátom vyplývajú zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), členské štáty nevnímajú vlastnú hospodársku politiku ako záležitosť spoločného záujmu“. Preto nepochybne hlasujem za túto správu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Súčasná finančná a hospodárska kríza ukazuje, že EÚ potrebuje čoraz silnejšie hospodárske a menové riadenie, aby nebola ohrozená stabilita eura a samotnej menovej únie. Cieľom stratégie Európa 2020 by preto malo byť presadzovanie hospodárskeho rastu a tvorba pracovných miest, pretože výrazný pokles HDP, pokles priemyselnej výroby a vysoká miera nezamestnanosti predstavujú významný sociálny a hospodársky problém, ktorý môže prekonať len silné, harmonické a jednotné riadenie. Správa pána Feia ukazuje východiská a definuje stratégie smerom k skutočnému posilneniu hospodárskeho riadenia a rámca stability EÚ, pričom sa zameriava hlavne na eurozónu. Príklady toho zahŕňajú okrem iného zriadenie súdržného a transparentného rámca dohľadu, posilnenie pravidiel Paktu stability a rastu (PSR) a posilnenie hospodárskeho riadenia v eurozóne.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Hospodárska, finančná a sociálna kríza poukázala na obmedzenia európskeho modelu hospodárskeho riadenia. Preto musíme na najbližšom zasadnutí Európskej rady dosiahnuť dohodu o hospodárskom riadení a pakte stability. Je naliehavo potrebné prijať reformy, ktoré nám umožnia urobiť veľký kvalitatívny skok dopredu, pokiaľ ide o hospodárske riadenie, a zaviesť transparentné a cielené nástroje dohľadu.

Súhlasím so správou pána Feia, pretože podporuje návrh Komisie, ktorý je podľa mňa vyváženým kompromisným návrhom. Som za väčšiu angažovanosť Parlamentu v hospodárskom riadení Únie a za centralizáciu výhradných právomocí dohľadu nad veľkými cezhraničnými finančnými inštitúciami na európskej úrovni. Myslím si tiež, že by bolo užitočné poskytnúť Únii jej vlastné finančné zdroje, aby si mohla plánovať svoje opatrenia a činnosti.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Podľa môjho názoru je správa pána Feia tou najodbornejšou správou, akú sme tu mali za posledné tri mesiace. Všetky otázky a riešenia uvedené v správe sú nanajvýš aktuálne. Nedostatočná informovanosť, skreslené správy a v niektorých prípadoch dokonca klamstvá vlád členských štátov EÚ mali strašné dôsledky. To, že Grécko, Lotyšsko a Maďarsko zo strachu zatajovali obrovské schodky vo svojich rozpočtoch, otriaslo dôverou v euro. Európska komisia a Európsky parlament musia prísne a efektívne reagovať na akékoľvek skresľovanie faktov a zatajovanie pravdy. Je nevyhnutné navrhnúť opatrenia týkajúce sa nečestných politikov, ktorých vinou sa EÚ dostala do krízy. Ak sa chceme dostať z tejto komplikovanej hospodárskej situácie, musíme navrhnúť nielen nariadenia o dohľade a štatistike, ale aj plán na prekonanie krízy. To znamená predovšetkým jasné kritériá fiškálnej politiky a termíny a záruky pre daňových poplatníkov. Musíme tiež zabezpečiť, aby sa tieto právne predpisy v daňovej oblasti nemenili každý deň na popud investorov. Dnes, žiaľ, lotyšská vláda mení svoje nariadenia podľa toho, ako na ňu pôsobia nálady úradníkov z Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky. Dúfam, že správa pána Feia bude signálom pre Európsku komisiu, že prišiel čas, aby sa pustila do práce.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Feia, ale ako som už mal príležitosť zdôrazniť, Európa v tejto oblasti nevyhnutne potrebuje veľkú reformu, aj keď nové hospodárske riadenie Európy nemôže uvažovať iba o súhrne verejného dlhu. Nepotrebujeme mechanizmy na riešenie dlhu, ktoré budú nadmerne automatické a cyklické, pri ktorých hrozí neplnenie cieľa a prinajmenšom brzdenie krokov na podnietenie hospodárskeho rastu. Namiesto toho uprednostňujem prijatie mechanizmov dohľadu s flexibilnými, rozumnými vzorcami, ktoré môžu členské štáty ľahko uplatňovať. Výsledky dôležitých reforiem v sociálnej a hospodárskej oblasti a predovšetkým dôchodkovej reformy a ich prínos pre rozpočet nemôžeme očakávať v nasledujúcom rozpočtovom roku, ale po mnohých rokoch v strednodobom a dlhodobom horizonte v udržateľnosti verejných financií. V každom prípade sú to najdôležitejšie a potrebné reformy. Preto musíme lepšie a dôkladnejšie premyslieť štrukturálne reformy, ktoré sú potrebné na stimulovanie konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu v Európe. Konkurencieschopnosť prináša hospodársky rast a rast prináša viac daňových príjmov a efektívnu finančnú konsolidáciu.

  Georgios Papastamkos (PPE), písomne. – (EL) Zdržal som sa hlasovania o správe pána Feia, pretože návrhy o európskom hospodárskom riadení neriešia štrukturálne problémy neúplnej hospodárskej únie a nezmierňujú asymetriu medzi oklieštenou hospodárskou úniou a úplnou menovou úniou. Zdržal som sa navyše preto, lebo tieto návrhy nedávajú hospodárskym politikám a hospodárskemu riziku európsky rozmer. Dávajú európsky rozmer iba sankciám, ktoré sú teraz ešte prísnejšie. Neexistujú žiadne strategické usmernenia na zaručenie vyváženého rastu a posilnenie konkurencieschopnosti vo všetkých členských štátoch.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, lebo sa domnievam, že: 1. by sa mal vytvoriť súdržný a transparentný rámec pre mnohostranný dohľad nad makroekonomickým vývojom v Európskej únii a v členských štátoch, ktorý by zabezpečil každoročnú diskusiu medzi Parlamentom, Komisiou, Radou a predstaviteľmi národných parlamentov o stabilizačných a konvergenčných programoch (SKP) a národných programoch reforiem (NPR) a o posudzovaní vnútroštátneho hospodárskeho vývoja; a že 2. by sa mal zriadiť na vnútroštátnej úrovni mechanizmus hodnotenia vykonávania priorít stratégie Európa 2020 a plnenia príslušných vnútroštátnych cieľov obsiahnutých v národných programoch reforiem, aby sa podporilo každoročné hodnotenie zo strany inštitúcií EÚ.

Domnievam sa tiež, že pravidlá Paktu stability a rastu by sa mali posilniť s cieľom: 1. dôslednejšie zohľadňovať úroveň dlhu, jeho profil a jeho dynamiku v rýchlosti približovania sa špecifickému strednodobému fiškálnemu cieľu daného členského štátu, ktorý sa má začleniť do stabilizačných a konvergenčných programov; 2. podnietiť vytvorenie mechanizmu včasného varovania v rámci rozpočtovej kontroly na vnútroštátnej úrovni; a 3. vytvoriť v rámci eurozóny vopred vymedzené a preventívne opatrenia, ktoré sa týkajú preventívnej, ako aj nápravnej funkcie Paktu stability a rastu.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Správa pána Feia sa venuje hlavnému problému európskej hospodárskej koordinácie. Má za cieľ usmerňovať legislatívne dokumenty Komisie a rokuje sa o nej 24 hodín po tom, čo bolo oznámené stanovisko francúzsko-nemeckého riaditeľstva. Pozitívne návrhy zahrnuté v správe sú katastrofálne koordinované, buď z dôvodu francúzsko-nemeckého stanoviska, alebo z dôvodu návrhov na automatické sankcie, ktoré boli prítomné už v textoch Komisie a pracovnej skupiny Rady. Správa nenarúša tradíciu používania disciplinárnych sankcií z bruselského konsenzu, pričom sa ich iba snaží oslabiť. Tento konsenzus sa nedá reformovať. Možno ho iba nahradiť iným, takým, ktorý za prioritu hospodárskej koordinácie považuje zamestnanosť a nápravu vážnych nerovností.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože súhlasím s tým, že je potrebné vytvoriť súdržný a transparentný rámec pre mnohostranný dohľad nad makroekonomickým vývojom v Únii a v členských štátoch.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Celosvetová hospodárska kríza spochybnila súčasný mechanizmus koordinácie hospodárskej politiky v EÚ a odhalila niektoré jeho nedostatky.

Fungovanie Hospodárskej a menovej únie je pod mimoriadnym tlakom, pretože doteraz sa nedodržiavali základné pravidlá a vzhľadom na to, že existujúce postupy dohľadu a koordinácie neboli dosť komplexné. Táto správa INI má za cieľ stanoviť pozíciu Parlamentu, pokiaľ ide o legislatívny balík týkajúci sa koordinácie hospodárskej politiky (šesť návrhov vrátane štyroch na základe postupu spolurozhodovania), ktorý Komisia zverejnila pre dvoma týždňami. Pozícia Rady má byť známa koncom októbra v rámci záverečnej správy pracovnej skupiny pre hospodárske riadenie pána Van Rompuya.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Po prepuknutí hospodárskej a finančnej krízy Európsky parlament schválil niekoľko správ a smerníc Komisie o jej dôsledkoch a spôsoboch, ako proti nej bojovať. Ak chceme zabrániť vzniku špekulatívnych bublín, ako je tá, z ktorej sa momentálne snažíme uniknúť, je nevyhnutné vytvoriť súbor opatrení a kontrol medzi členskými štátmi a v spolupráci s nimi. Napríklad je nutné dodržiavať Pakt stability a rastu. Skutočná, rozsiahla kontrola by pravdepodobne bola zabránila vzniku extrémnej situácie v Grécku a Španielsku.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Súčasná hospodárska, finančná a sociálna kríza ukázala, že model hospodárskeho riadenia Európskej únie nefunguje tak dobre, ako by bolo ideálne. Je preto potrebné nájsť riešenia pre lepšie a účinnejšie hospodárske riadenie v Európe, aby sme predišli zhoršeniu už aj tak vážnych dôsledkov krízy.

V tejto súvislosti spravodajca odporúča, aby Európska komisia vytvorila súdržný rámec pre hospodársky dohľad, posilnila pravidlá Paktu stability a rastu a hospodárske riadenie v eurozóne a prehodnotila rozpočtové, finančné a fiškálne nástroje EÚ.

Ďalej navrhuje pre eurozónu zavedenie spoľahlivého a dôveryhodného mechanizmu predchádzania nadmernému dlhu a jeho riešenia. Taktiež sa navrhuje zlepšenie spoľahlivosti štatistík EÚ, ako aj vonkajšieho zastupovania Únie v oblasti hospodárskych a menových vecí.

Je teda nevyhnutné, aby členské štáty plne dodržiavali pravidlá a rozhodnutia Európskej únie. Chcem tiež zdôrazniť význam prepojenia reformy s cieľmi stratégie Európa 2020, prinajmenšom v zmysle posilnenia vnútorného trhu a úlohy malých a stredných podnikov ako základných motorov hospodárskeho rastu.

Z vyššie uvedených dôvodov hlasujem za túto správu.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Dámy a páni, nariadenia súčasného Paktu stability a rastu a nedostatočný systém ich uplatňovania nedokázali zabezpečiť dostatočne silnú fiškálnu a makroekonomickú politiku. Odporúčania navrhnuté v tejto správe sú dobrým začiatkom. Spravodajca správne poznamenáva, že musíme pokračovať v štrukturálnych reformách v oblasti sociálnej politiky a integrácie pracovných trhov a v oblasti fiškálnych stimulov pre malé a stredné podniky. Proces znižovania dlhodobých deficitov sa musí spojiť s ďalším úsilím na podporu hospodárstva, ako je zlepšenie podmienok pre investície a upevnenie vnútorného trhu, čo by umožnilo väčšiu konkurencieschopnosť. Takisto vítam skutočnosť, že spravodajca uznáva, že akékoľvek novo navrhnuté opatrenia by nemali mať neprimeraný dosah na najzraniteľnejšie členské štáty, najmä pobaltské krajiny. To by zabrzdilo našu snahu o hospodársky rast a súdržnosť. Minulý rok sa nadšenie pre euro v členských štátoch nepatriacich do eurozóny vrátane Litvy mierne oslabilo. Je preto dôležité, aby sme si uvedomili, že rozhodnutia prijaté v prvej polovici roka na ochranu stability eura sú iba dočasné a bude potrebné, aby ich podporil lepší rámec hospodárskeho riadenia na úrovni EÚ.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Ciele stratégie EÚ 2020 opätovne potvrdzujú potrebu užšej integrácie hospodárstiev členských štátov v rámci Európskej únie s cieľom podporiť produktivitu, konkurencieschopnosť a rast. Súčasná hospodárska kríza ukázala, že existujúci model hospodárskeho riadenia nie je dostatočný a neumožňuje postupnú integráciu, ktorá by zabezpečila stabilitu hospodárstiev EÚ.

Z tohto dôvodu hlasovaním podporujem odporúčania správy pána Feia, ktorá zdôrazňuje potrebu posilnenia hospodárskych opatrení EÚ a ich prehodnotenia a dlhodobého zlepšovania. Myslím si, že Európa sa musí kriticky pozerať na svoje súčasné plány hospodárskej a finančnej stability, aby sa mohla spoločne pohnúť dopredu smerom k silnejšiemu, užšie prepojenému hospodárstvu, ktoré bude napĺňať svoj potenciál celosvetovej hospodárskej veľmoci.