Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 20. októbra 2010 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

(Rokovanie sa začalo o 9.05 hod.)

***

  Edit Herczog (S&D). – Vážený pán predseda, včera sme diskutovali o rozpočte. Počas rozpravy sa jasne ukázalo, že príslušné služby nedostali správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE). Túto vec sme skontrolovali. Správa bola riadne dokončená a odoslaná, takže k nejakým chybám pravdepodobne došlo v priebehu postupu.

Nie je však podstatné zistiť, kto je za to zodpovedný a čo presne sa stalo. Podstatnejšie je to, že si chceme byť istí, že naša správa, ktorá bola tiež naším základom pre trojstranné rokovanie a ktorá predstavuje najväčší rozdiel v porovnaní s dokumentom Rady, sa odošle do oficiálnej dokumentácie Rady. Preto som ju priniesla so sebou a dávam ju vám, ako aj Rade. Pekne vás prosíme, aby ste sa postarali o to, aby sa správa Výboru ITRE, ktorá bola jednohlasne prijatá, dostala do Rady včas. Veľmi pekne vám ďakujem za podporu v tejto veci.

  Predseda. – Urobíme to, čo chcete. Je to skvelé. Úvod dnešnej diskusie je úžasný!

2. Vykonávacie opatrenia (článok 88 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

3. Príprava zasadnutia Európskej rady (28. – 29. októbra) – Prípravy samitu G20 (11. – 12. novembra) – Finančná, hospodárska a sociálna kríza: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať – Zlepšovanie rámca stability a hospodárskeho riadenia EÚ, najmä v eurozóne (rozprava)

  Predseda. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– vyhlásenia Rady a Komisie o prípravách samitu G20 (11. – 12. novembra),

– vyhlásenia Rady a Komisie o príprave zasadnutia Európskej rady (28. – 29. októbra),

– správa (A7-0267/2010) pani Berèsovej o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (správa v polovici obdobia), a

– správa (A7-0282/2010) pána Feia o zlepšovaní rámca stability a hospodárskeho riadenia Únie, najmä v eurozóne.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predseda, pán Barroso, pán komisár, dámy a páni, v mene Rady vám chcem poďakovať, pán predseda, za možnosť hovoriť o prípravných prácach na nasledujúce zasadnutie Európskej rady, ktoré prebiehajú v Rade.

Zasadnutie Európskej rady bude mať rušný program. Jeho ústredným bodom bude nepochybne hospodárske riadenie. Ako viete, pracovná skupina, ktorej predsedá pán Van Rompuy, sa stretla v pondelok a prijala svoju záverečnú správu.

Táto správa obsahuje dôležité a konkrétne odporúčania a návrhy, ktoré by nám mali umožniť urobiť kvalitatívny skok v oblasti európskeho hospodárskeho riadenia. Jej odporúčania sa snažia najmä zlepšiť fiškálnu disciplínu, rozšíriť hospodárske monitorovanie, rozvíjať a rozširovať koordináciu, posilniť rámec krízového riadenia a posilniť inštitúcie.

Všetky tieto odporúčania možno rýchlo zrealizovať prostredníctvom právnych predpisov. Prirodzene, dúfame, že Európska rada ich bude môcť podporiť, aby umožnila Komisii, Parlamentu a Rade dosiahnuť rýchly pokrok v týchto mimoriadne dôležitých záležitostiach. V každom prípade by to vyslalo pozitívny signál, pokiaľ ide o náš zámer podniknúť potrebné kroky na riešenie dôležitých hospodárskych problémov, ktoré sú pred nami.

Je pravda, že niektorí ľudia otvorili otázku hľadania iných možností, ktoré idú za hranicu týchto odporúčaní a za rámec zmlúv. Hovorím o otázkach, ako sú pozastavenie hlasovacích práv či zavedenie nových hlasovacích pravidiel, napríklad pravidla obrátenej väčšiny.

Toto jednoznačne nie sú ľahké otázky, či už po technickej, alebo politickej stránke. Bude sa o nich hovoriť na zasadnutí Európskej rady na budúci týždeň.

Ďalším dôležitým bodom programu zasadnutia Európskej rady je príprava samitu G20. Európska rada musí definovať pozíciu Únie na základe prípravných prác, ktoré včera vykonala Rada ECOFIN. Vo všeobecnosti je dôležité, aby samit G20 v Soule priniesol zintenzívnenie úsilia o realizáciu rámca vytvoreného na podporu silnejšieho, udržateľnejšieho a vyváženejšieho rastu. Konkrétne sa musíme zaoberať veľkou celosvetovou hospodárskou nerovnováhou, ktorá môže ohroziť rast.

Od roku 2008, keď sa začala kríza a boli prijaté opatrenia na jej riešenie – inými slovami, od dlhoočakávaného nárastu významu skupiny G20 –, sa veci radikálne zmenili. Dôvod je veľmi jednoduchý: rozsah. Samotný charakter mnohých rozhodnutí, ktoré majú priamy vplyv na našich spoluobčanov, sa v priebehu niekoľkých mesiacov zmenil z miestnej či vnútroštátnej úrovne na medzinárodnú úroveň. Globalizácia znamená, že teraz musíme v mnohých otázkach konať súbežne na európskej úrovni a na medzinárodnej úrovni.

Všetci vieme, že Európska únia potrebovala čas na dosiahnutie dohody o novej zmluve, ktorá mala posilniť aj úlohu Únie na medzinárodnej scéne. Trvalo nám podstatnú časť posledných 10 rokov, kým sme túto zmluvu vytvorili, ale až v priebehu posledných 10 mesiacov sme si uvedomili, aká je dôležitá.

Od svojho vzniku sa skupina G20 ukázala ako celkom úspešná, domnievam sa však, že tá najťažšia a najdôležitejšia skúška nás čaká v nasledujúcich niekoľkých týždňoch a mesiacoch, keď budeme musieť odolať vážnemu nebezpečenstvu, že stratíme tempo.

Európska únia momentálne pripravuje dve dôležité zasadnutia, obe v Kórei, pričom to prvé sa uskutoční o dva dni. Mám na mysli zasadnutie ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín G20 a tým druhým je samit G20 v polovici novembra.

Pokiaľ ide o samotnú podstatu, príspevok Únie k silnému, udržateľnému a vyváženému rastu je založený na: 1) diferencovaných plánoch na fiškálnu konsolidáciu zameraných na rast, 2) stratégii EÚ do roku 2020 pre štrukturálne reformy potrebné okrem iného na podporu vytvárania pracovných miest, 3) programe reformy finančného sektora a trhov a 4) posilnení hospodárskeho riadenia Únie. Čo sa týka tohto posledného bodu, na novembrovom samite by sme mohli predstaviť výsledky pracovnej skupiny, keď ich prijme Európska rada.

Dodal by som, že Európsku úniu veľmi zaujíma proces partnerského preskúmania v rámci G20. Ako Európania sme na takýto typ postupu zvyknutí a vieme, aký zaujímavý a užitočný môže byť. Je jasné, že každý musí zohrať svoju úlohu a ukázať skutočnú ochotu prispieť k rámcu pre rast.

Vojna proti protekcionizmu sa nevyhráva jednou bitkou, ale udržiavaním všeobecného stavu ostražitosti, a to dennodenne. Čo sa týka zvyšku, je takisto dôležité uskutočniť dlhodobú reformu Medzinárodného menového fondu, hoci práca technických orgánov, ako je Rada pre finančnú stabilitu, ktorej predsedá Mario Draghi, postupuje dobre a celková integrácia, najmä v niektorých oblastiach, ide podľa môjho názoru správnym smerom.

Európania sú pripravení plniť záväzky z minulosti, najmä tie z minulého roka z Pittsburghu, aby nový MMF lepšie odzrkadľoval novú medzinárodnú hospodársku realitu, v ktorej by rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva zohrávali významnejšiu úlohu a mali silnejší hlas. Dovoľte mi však jasne povedať, že nemožno od Európy očakávať, že všetky ústupky v tejto súvislosti urobí sama.

Prispieť musia všetky rozvinuté krajiny. Už sme dali najavo, o čom konkrétne sme ochotní rokovať, pokiaľ ide o zastúpenie, riadenie a rozdelenie hlasov. Domnievame sa, že toto je dobrý základ na dosiahnutie kompromisu. Nikto teda nemôže viniť Európu, ak sa v tejto veci nič nezmení.

V rámci Únie sme medzi sebou rokovali o tomto všetkom a o množstve kľúčových otázok a referenčných bodoch na zasadnutie ministrov financií G20, ktoré sa uskutoční tento týždeň. Urobili sme to preto, aby Európania nielen hovorili jedným hlasom, ale aby sa tiež sústredili na obranu a presadzovanie toho, čo predstavuje ich najdôležitejšie záujmy. Predsedníctvo a Komisia urobia všetko, čo je v ich silách, na obranu a podporu týchto záujmov vyplývajúcich z našej spoločnej pozície, ktorá je ovocím niekoľkomesačnej práce všetkých členských štátov.

Čo sa týka zmeny klímy, teoreticky nie je zámerom viesť podrobnú diskusiu na zasadnutí Európskej rady, pretože Rada pre životné prostredie už 14. októbra prijala veľmi rozsiahly text so závermi, ktoré predstavujú európske stanovisko. Je čoraz naliehavejšie dosiahnuť pokrok pri realizácii ambiciózneho systému boja proti zmene klímy po roku 2012 a v tejto súvislosti Európska únia aj naďalej obhajuje postupný prístup, ktorý vychádza z Kjótskeho protokolu a z výsledkov konferencie v Kodani a ktorý pripravuje cestu pre podrobný a právne záväzný globálny rámec, a to prostredníctvom zohľadňovania politických usmernení uvedených v záverečnom dokumente z Kodane.

Konferencia v Kankúne musí dosiahnuť vyvážený výsledok, ktorý bude reagovať na obavy jednotlivých strán a umožní nám stanoviť, aký pokrok sme doteraz dosiahli. Únia vyjadrila svoje stanovisko, že uprednostňuje jeden právne záväzný nástroj, ktorý by zahŕňal hlavné prvky Kjótskeho protokolu. Mohol by však byť základom uvažovania o druhom období záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu za niekoľkých podmienok. Malo by sa to uskutočniť v rámci širšej dohody, pod ktorú by sa podpísali všetky veľké hospodárstva a ktorá by odzrkadľovala ambície a efektívnosť medzinárodnej činnosti a naplnila by naliehavú potrebu chrániť environmentálnu integritu.

Chcel by som stručne spomenúť prípravu pozície Európskej únie v súvislosti so samitmi so Spojenými štátmi, Ruskom a Ukrajinou. Bude to prvýkrát, kedy o prípravách samitov s kľúčovými partnermi Únie budú diskutovať vedúci predstavitelia štátov alebo vlád v súlade so závermi zasadnutia Európskej rady zo 16. septembra. Zámerom je, aby vedúci predstavitelia štátov alebo vlád otvorene diskutovali o hlavných problémoch vo vzťahu k našim partnerom. Nechcem predbiehať túto diskusiu, dovoľte mi však stručne sa vyjadriť ku kľúčovým otázkam blížiacich sa samitov.

Rozhodne bude dôležité, aby sa samit so Spojenými štátmi zameral na niekoľko kľúčových otázok. Vo všeobecnosti bude musieť znamenať posilnenie transatlantickej spolupráce, ktorá je zásadným prostriedkom na vytvorenie účinných riešení spoločných problémov, ktorým čelíme. Navyše deň po samite G20 bude samit Európa – Spojené štáty znamenať významnú príležitosť zohľadniť tieto výsledky a vytvoriť spoločný prístup k viacerým aktuálnym hospodárskym otázkam. Mali by sme sa tiež pokúsiť vytvoriť spoločný prístup k rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvam.

Samit by tiež mal – aspoň v to dúfame – umožniť oživenie Transatlantickej hospodárskej rady, ktorá by sa mala zmeniť na hospodárske fórum, ktoré by sa venovalo témam ďaleko nad rámec čisto regulačných otázok. Rada by na základe posilneného mandátu mohla užitočným spôsobom skúmať spôsoby boja proti kríze a podpory rastu a zamestnanosti.

Máme tiež v pláne využiť samit na prípravu na Kankún, a, samozrejme, od našich amerických partnerov očakávame dôležitý pozitívny signál.

A nakoniec, na programe budú aj dôležité otázky zahraničnej politiky, hlavne pokiaľ ide o Sudán a Irán.

Čo sa týka samitu s Ukrajinou, na dnešné popoludnie je naplánovaná ďalšia rozprava s vysokou predstaviteľkou, takže mi odpustite, že dnes ráno k tejto téme viac nepoviem.

Na samite s Ruskom chce Európska únia vyjadriť plnú podporu partnerstvu pre modernizáciu, ktorá nám umožní posilniť našu spoluprácu vo všetkých oblastiach, najmä v kľúčových oblastiach, ako sú inovácie a energetika.

Pán predseda, pán Barroso, dámy a páni, toto sú hlavné body, o ktorých sa bude diskutovať na budúcotýždňovom zasadnutí Európskej rady: je to naozaj nabitý a dôležitý program.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Vážený pán predseda, dnes diskutujeme predovšetkým o otázkach, o ktorých sa bude hovoriť na budúci týždeň na zasadnutí Európskej rady. Zameriam sa na to, čo považujem za najdôležitejšie témy: sú to, samozrejme, hospodárske riadenie v Európskej únii, a čo sa týka vonkajších vzťahov, podľa môjho názoru rozhodujúce samity – okrem veľmi dôležitého samitu s USA a tiež samitu s Ruskom –, a to samit G20 v Soule a tiež konferencia v Kankúne o zmene klímy.

Reforma nášho hospodárskeho riadenia je základným kameňom našej udržateľnej obnovy a našej dôveryhodnosti. Preto už od začiatku týchto diskusií prijala Komisia veľmi ambiciózny prístup. Návrhy predložené Komisiou minulý mesiac sa snažia premeniť naliehavosť vyplývajúcu z krízy na ambicióznu právnu realitu. Zaoberajú sa kľúčovými otázkami, ako dať Európskej únii skutočnú moc v oblasti hospodárskej politiky prostredníctvom primeraného koordinovaného fiškálneho dohľadu a ako riešiť makroekonomickú nerovnováhu, teda, ako sme veľmi často hovorili, otázkami vytvorenia skutočnej hospodárskej únie v Európe.

Veľmi vítam pozornosť, ktorú tento Parlament venuje týmto návrhom. Rýchla dohoda v prvom čítaní by potvrdila, že Európska únia je odhodlaná uskutočniť svoju novú víziu. Mali by sme sa snažiť, aby tieto pravidlá začali platiť v polovici budúceho roka. Naliehavo preto vyzývam členské štáty, aby sa všetkými prostriedkami snažili o dosiahnutie týchto cieľov a naliehavo plnili tento program.

Už teraz sa nám podarilo dosiahnuť silnejší konsenzus v kľúčových oblastiach činnosti, keď sme posilnili Pakt stability a rastu a zaoberali sa makroekonomickou nerovnováhou, a to aj vďaka činnosti pracovnej skupiny pod vedením pána predsedu Hermana Van Rompuya.

Po ukončení všetkých diskusií a uskutočnení všetkých rozhodnutí by výsledkom tohto kombinovaného procesu mala byť vízia hospodárskeho riadenia, ktoré bude oveľa podrobnejšie, oveľa lepšie prispôsobené potrebe v prvom rade predchádzať problémom a oveľa pevnejšie založené na využívaní sankcií.

Vyjadrím sa však jasne. Celkový výsledok musí predstavovať skutočnú zmenu oproti súčasnej situácii. Musíme našim spoluobčanom ukázať, že Európska únia vyvodila vo všetkých ohľadoch z krízy dôsledky a poučila sa.

Stále ešte treba doriešiť niektoré ďalšie záležitosti. Jedným z problémov mimoriadneho významu je otázka, ako nahradiť súčasný krízový mechanizmus, na ktorom sme sa dohodli v máji a ktorý prestane platiť v roku 2013, mechanizmom trvalejšieho charakteru. Urobíme všetko pre to, aby sme v budúcnosti takýmto krízam predišli, ale urobíme tiež všetko pre to, aby sme boli na kritický vývoj lepšie pripravení ako naposledy. Pripravenosť a prítomnosť silného a trvalého krízového mechanizmu môžu v budúcnosti predísť takémuto vývoju.

Komisia si je dobre vedomá názorov vyjadrených členskými štátmi, ktoré sú za zmenu zmluvy, na ktorú je, ako všetci vieme, potrebná jednomyseľná zhoda všetkých členských štátov. V tejto fáze sa Komisia sústredí na podstatu. Tým myslíme vytvorenie trvalého mechanizmu, ktorý dokáže poskytnúť ochranu v kritických chvíľach, pričom sa minimalizuje morálny hazard a zaručí sa, že takýto nástroj sa použije len ako posledná možnosť v spoločnom záujme.

Ak a keď tieto plány zrealizujeme v plnej miere, výsledkom tejto práce bude to, čo potrebujeme: systém, ktorý poskytuje stimuly členským štátom, aby realizovali rozumné hospodárske a fiškálne politiky, a systém, ktorý poskytuje stimuly investorom, aby dodržiavali zásady zodpovedného požičiavania.

Celkovo som presvedčený, že sme na dobrej ceste. Z krízy sme sa poučili. Pre dobro svojich občanov Európska únia zavádza systém riadenia, ktorý bude v porovnaní so stavom pred krízou úplne nový, a teraz staviame tento systém na omnoho pevnejšie základy.

Naše výsledky v oblasti hospodárskeho riadenia, ale aj v súvislosti so stratégiou EÚ do roku 2020 a s finančnou reguláciou nám poskytnú dobrú platformu pre samit G20 v Soule. Tento samit prichádza v kritickej dobe. Bude to skutočná skúška, či skupina G20 dokáže poskytnúť koordináciu, ktorú svetové hospodárstvo potrebuje, prostredníctvom spoločných riešení na globálnej úrovni. Verím, že dokáže, a verím, že Európska únia bude hrať kľúčovú úlohu pri úspechu samitu v Soule.

Čo chceme v Soule dosiahnuť? Predovšetkým si musíme pripomenúť, že skupina G20 zohrala dôležitú úlohu pri riešení krízy. Dokázala to kolektívnou činnosťou, a keď sa teraz dostávame do novej fázy, musíme aj naďalej konať kolektívne a spolupracovať. To znamená prijať skutočnosť, že celosvetová nerovnováha sa týka všetkých a že všetky hlavné hospodárstva zohrávajú úlohu pri hľadaní riešenia. A áno, nemôžeme ignorovať realitu, že dôležitým faktorom sú tu výmenné kurzy.

Po druhé, musíme vidieť, že konajú aj medzinárodné finančné inštitúcie. Konkrétne reforma MMF sa mala uskutočniť už dávno. Potrebujeme, aby aj ostatní ukázali takú pružnosť, ako už ukázala Európska únia.

Po tretie, s podporou tohto Parlamentu sa nachádzame uprostred zásadnej reformy nášho finančného systému a chcem vám opäť poďakovať za to, že ste zdôrazňovali potrebu dosiahnuť to čo najskôr.

Toto tempo musíme udržať aj na samite G20. Pokrok bol dobrý, ale teraz sa musíme postarať o to, aby sa preniesol aj do realizácie.

Chcem, aby v tom zohrával svoju úlohu aj finančný sektor. Preto by sa Európska únia mala aj naďalej zasadzovať o daň z finančných transakcií na globálnej úrovni. Medzitým chce Komisia hľadať ďalšie spôsoby, ako zaistiť, aby finančný sektor spravodlivo prispieval na európskej úrovni, napríklad prostredníctvom dane z finančných aktivít.

Blížiaci sa samit G20 bude mať prvýkrát na programe aj tému rozvoja. Bude prijatý viacročný akčný plán, ktorý bude usmerňovať naše spoločné úsilie v tejto oblasti. Komisia od začiatku silno podporovala túto myšlienku spolu s kórejským predsedníctvom. Musíme ukázať, že program rastu skupiny G20 zahŕňa aj rozvojové krajiny a prináša im výhody. Zároveň chceme, aby sa aj rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva podieľali na medzinárodnom rozvojovom rámci, čo je v súlade s kľúčovými zásadami rozvojovej politiky a umožňuje to väčšiu koordináciu.

Keď som včera tu v Štrasburgu hovoril s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom, konkrétne spomenul tento bod a bol veľmi vďačný za podporu tohto programu zo strany Európskej únie.

A nakoniec, skupina G20 musí prevziať vedúcu úlohu, pokiaľ ide o presadzovanie obchodného programu. Naša dohoda s Kóreou nemá byť alternatívou k WTO, ale mala by inšpirovať našich partnerov, aby využili túto príležitosť a snažili sa o rýchle dokončenie kola rokovaní v Dauhe.

Chcem povedať aj pár slov o blížiacej sa veľmi dôležitej konferencii v Kankúne. Tu sa musíme aj naďalej sústreďovať na svoje ciele, byť ambiciózni z hľadiska Európy a tiež z hľadiska celého sveta. Musíme medzinárodný proces posunúť vpred. Nie je to ľahké. Vieme, že v prípade niektorých našich partnerov sa tempo zmeny skôr spomalilo ako zrýchlilo.

Nezabúdajme, že popritom zavádzame najkonkrétnejší a najúčinnejší systém znižovania emisií na svete. To je naša najsilnejšia karta a čím viac sa priblížime k realizácii nového systému obchodovania s emisiami, tým bude táto karta silnejšia. Máme dôveryhodnosť, akú nemá nikto iný, ktorá stojí na silnom konsenze medzi týmto Parlamentom, členskými štátmi a Komisiou v otázke toho, čo máme robiť.

Keď prídeme do Kankúnu, nenechajme sa rozptyľovať spormi o forme. Do procesu OSN by sme mali ísť plní sebadôvery a odhodlania. Kankúnom sa tento príbeh neskončí, nebude to konečný zlomový bod, ale môže to byť dôležitý krok na ceste. EÚ musí vyslať jasný a jednotný odkaz s cieľom posunúť rokovania dopredu. Mali by sme sa snažiť o súbor konkrétnych aktívnych opatrení, ktoré môžu do tohto procesu vniesť dôveru a posunúť nás bližšie k nášmu konečnému cieľu.

Preto som minulý týždeň napísal členom Európskej rady. Načrtol som pozíciu, ktorú považujem za vyváženú a realistickú, takú, ktorá nás bude aj naďalej poháňať ďalej bez vytvárania nerealistických očakávaní. Nastal čas, aby Európa prevzala vedúcu úlohu a určila, ako môže Kankún priniesť sériu dôležitých krokov vpred, aby splnila dôležité záväzky, ako napríklad okamžité financovanie, a predovšetkým dala jasne najavo, že sme aj naďalej príkladom.

Hospodárstvo Európskej únie bude v tomto roku rásť rýchlejšie, ako sa predtým predpovedalo, ale obnova ešte nie je úplne dokončená, takže, ako sme povedali už niekoľkokrát, nie je tu miesto pre samoľúbosť, najmä keď vidíme stále veľmi vysoké čísla nezamestnanosti.

Všetci vieme, že v uplynulých mesiacoch sme čelili skutočným problémom, ako je to veľmi jasne vyjadrené aj v správe pani Berèsovej, o ktorej teraz budete diskutovať. Vítam ambície a široký konsenzus v tomto Parlamente v súvislosti s týmito dôležitými otázkami, všetci však vieme, že toto je čas výrazného nárastu nezamestnanosti a škrtenia verejných výdavkov. Naši spoluobčania vyjadrujú obavy a my ich musíme zobrať do úvahy.

Takisto však vieme, že sme dokázali nájsť odpovede ako Európska únia. Predložili sme niekoľko dôležitých právnych predpisov o hospodárskom riadení. Prišli sme so stratégiou EÚ do roku 2020. To je, a to vám chcem pripomenúť, stratégia pre rast, pretože rast – inteligentný, začleňujúci, udržateľný rast – je odpoveďou. Tieto otázky odráža aj vynikajúca správa pána Feia.

Navrhli sme široké spektrum opatrení na reguláciu finančného trhu. Vítam dohodu zákonodarného orgánu o našich návrhoch o finančnom dohľade. Skutočnosť je taká, že ak by ste sa pred dvoma rokmi pozorovateľov spýtali, či je Európska únia pripravená mať európsky systém dohľadu, väčšina by povedala, že nie, že to nie je možné. Teraz sme dokázali, že to možné je.

Na pokrytie rôznych aspektov, ktorých sa to týka, používame holistický prístup. Dovoľte mi preto tiež upozorniť na dohodu, ktorú včera dosiahla Rada v súvislosti s návrhom Komisie o hedžových fondoch. Dúfam, že táto pozícia teraz bude viesť k úspešným rokovaniam v Európskom parlamente, aby Európska únia mohla konečne profitovať z tohto dlho očakávaného nariadenia a aby sme opäť aj v tejto veci zaujali v Soule vedúcu pozíciu.

Pokrok robíme aj v iných oblastiach, pretože sa musíme pozerať aj na reálnu ekonomiku. Chcem tiež zablahoželať tomuto Parlamentu k práci v prospech smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Táto smernica poskytne veriteľom, vo väčšine prípadov malým a stredným podnikom, lepšiu ochranu, pričom bude rešpektovať zmluvnú slobodu. Verejné orgány budú musieť zaplatiť do 30 dní alebo zaplatiť úrokovú sadzbu 8 %. Viete, ako veľmi na toto nariadenie čakajú malé a stredné podniky, ktoré zostávajú najdôležitejším odvetvím nášho hospodárstva.

Naša práca sa ešte neskončila. Jednotlivé návrhy sa musia dotiahnuť do konca, ale už začínajú prinášať výsledky. Cieľom je dostať nás z krízy a cez fázu obnovy, opäť dosiahnuť miery rastu, ktoré vytvárajú zamestnanosť, a zaistiť, aby naše sociálne trhové hospodárstvo bolo v 21. storočí v dobrej kondícii. Ďakujem pekne za pozornosť.

PREDSEDÁ: GIANNI PITTELLA
podpredseda

  Pervenche Berès, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Chastel, pán Barroso, finančná, hospodárska a sociálna kríza, v ktorej sa svet nachádza už niekoľko rokov, bude na celom svete stáť 60 biliónov USD, čo zodpovedá jednému percentuálnemu bodu ročného rastu. Musíme s tým niečo urobiť. Jej výsledkom bude 11 % miera nezamestnanosti v našej Európskej únii na konci roka. Opäť sa prejavuje na pozadí novej menovej vojny spôsobenej rizikom recesie s dvojitým poklesom, ako hovoria naši ekonómovia.

Tvárou v tvár tejto situácii som v tomto Parlamente zaznamenala pocit, že je našou povinnosťou vyslať silný odkaz ostatným inštitúciám, Komisii a Rade, ktorý by hovoril, že musíme opäť spojiť sily okolo pridanej hodnoty európskeho projektu a že to, čo je v stávke, sa dá zhrnúť pár slovami: máme kolektívnu zodpovednosť a musíme realizovať stratégiu v rámci celej EÚ, ktorá nám v oblasti energetiky umožní byť silnými vo vnútri a tým aj navonok. Musíme sa spoľahnúť na vlastné sily a na to potrebujeme európsku úroveň.

Podľa nášho názoru však, pán Barroso, hospodárske riadenie nie je víziou. Je to prostriedok rozvíjania tejto stratégie a práve na základe tejto stratégie sa rozhodujeme, aké zdroje sú potrebné. Predovšetkým sú to finančné zdroje. Je tu úloha zosúladiť revíziu finančného výhľadu s týmto dôrazom na stratégiu pre európske energetické spoločenstvo. Je tu potreba zrealizovať návrh, ktorý odmietate: zdanenie finančných transakcií. Je tu potreba poskytnúť značný európsky úver na financovanie dlhodobých investícií. Je tu potreba obnoviť rovnováhu zdanenia v Európe s cieľom podporiť prácu a zamestnanosť namiesto kapitálu a šetrnosť k životnému prostrediu. Je tu potreba koordinovať rozpočty členských štátov s európskym projektom, aby sa úsilie zameriavalo tým istým smerom.

Pokiaľ ide o riadenie, navrhujeme vymenovať „pána Eura“, aby sa zaistilo harmonické a vyvážené hospodárske riadenie. Takisto navrhujeme, aby sme sa nesústredili len na situáciu zadlžených krajín, ale vyvažovali to aj hodnotením krajín s nadbytkom. Okrem toho hovoríme, že v menovej únii by sa aj dlh mal riadiť spoločne a mali by sme byť schopní navrhnúť vzájomné emitovanie dlhu. Boli by sme radi, keby sa finančná reforma, na ktorej dosiahnutí tak usilovne pracujete, pán Barroso, zamerala na potreby Európanov a nielen na ciele finančnej stability. Chceme vidieť reformu finančných trhov takým spôsobom, ktorý by oživil pojmy etiky a morálnych hodnôt a ktorý by pomohol vytvárať pracovné miesta a dlhodobé investície.

Žiaden európsky projekt nemôže uspieť, ak ho nepodporia členské štáty. Jediný spôsob, ako môže Európska únia ukázať to najlepšie, čo dokáže, je dosiahnuť, aby to členské štáty chceli podporiť. Výsledkom diskusie, ktorá sa sústreďuje len na námahu, ktorú prináša ukladanie sankcií, nebude to, že Európania so svojimi členskými štátmi sa budú chcieť opäť podieľať na tomto projekte. Žiadame dôrazné kroky vychádzajúce z pridanej hodnoty európskeho projektu, aby sme dokázali dostať Európanov z tejto recesie a zaistiť, že v budúcnosti bude mať každý v Európe prácu, nebude žiť v chudobe a opäť bude môcť veriť európskemu projektu.

To je našou ambíciou. Dúfam, pán Barroso, že sa s ňou dokážete stotožniť a prijať mnohé z návrhov, ktoré tu predkladáme v mene celého tohto Parlamentu.

(potlesk)

  Diogo Feio, spravodajca. – (PT) Vážený pán predsedajúci, pán Barroso, pán Rehn, zvlášť vám by som chcel zablahoželať k pozitívnemu dialógu, ktorý sa uskutočnil medzi Parlamentom a Komisiou. Vážení predstavitelia Rady, na úvod by som chcel poďakovať všetkým, ktorí pracovali na tejto správe a umožnili jej vznik, najmä všetkým tieňovým spravodajcom, s ktorými som mal príležitosť vymieňať si názory a pracovať na dosiahnutí konsenzu. Proces hľadania konsenzu bol často náročný, pretože v Parlamente sú rôzne tendencie: od ľavice po pravicu, zástancovia väčšej suverenity alebo modernejšieho typu suverenity a zástancovia niektorých inštitúcií. Bolo vyjadrených veľmi veľa názorov, ale všetky s jedným cieľom: nájsť riešenia súčasnej krízy.

Kríza potvrdila, že Európa nereagovala včas a často nereagovala dobre. Kríza ukázala, že mnohé vlády v Európskej únii stále presadzovali politiku, ktorá nevychádzala zo skutočných faktov. Práve z tohto dôvodu sú potrebné riešenia a Európsky parlament musí predkladať tieto riešenia primeraným a pevným hlasom. Niektoré z týchto riešení budú krátkodobé, iné dlhodobé.

V podstate predkladáme osem odporúčaní. Predkladá sa myšlienka mnohostranného dohľadu nad makroekonomickým vývojom v Únii a v členských štátoch, aby sme rýchlejšie dosiahli ciele stratégie EÚ do roku 2020, dosiahli Európu rastu a posilnili pakt, ktorý sa týka stability, ale aj rastu.

Takisto predkladáme návrhy na posilnenie Paktu stability a rastu a veľmi podrobné preskúmanie toho, čo sa deje v súvislosti s dlhom, na rozšírenie hospodárskeho riadenia v eurozóne prostredníctvom Euroskupiny a na vytvorenie silného a dôveryhodného mechanizmu na predchádzanie nadmerným dlhom a na ich riešenie v eurozóne, čo môže zahŕňať zriadenie Európskeho menového fondu. Boli predložené aj návrhy na revíziu rozpočtových, finančných a fiškálnych nástrojov EÚ, na reguláciu finančného trhu a na dohľad s jasným makroekonomickým rozmerom a na zlepšenie spoľahlivosti štatistík EÚ.

A nakoniec je tu návrh na lepšie zastupovanie Únie v oblasti hospodárskych a menových záležitostí. Parlament vo všetkých týchto otázkach ukazuje alebo by mohol ukázať pevný postoj. Naším cieľom je lepšia inštitucionálna koordinácia medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi. Môžeme prispieť k tomu, aby sme takýmto spôsobom boli schopní poskytnúť lepšie riešenia v prípade krízových situácií alebo ťažkostí v budúcnosti. Odteraz má Európa nástroje na lepšiu reakciu v oblasti hospodárstva, pričom Parlament k tomu výrazne prispel a bude to robiť aj naďalej.

V súčasnosti začíname legislatívnu rozpravu o šiestich návrhoch, ktoré predložila Komisia a na ktoré si, domnievam sa, Parlament zachová svoj vlastný názor. Práve z tohto dôvodu by som chcel vyjadriť prekvapenie, že v nedávnom dokumente Rady, ktorý bol predložený len včera, nebola žiadna zmienka o pozícii Parlamentu a o dialógu medzi týmto Parlamentom a Radou.

Na záver by som však chcel povedať jednu vec: Európsky parlament má svoje vlastné pozície bez ohľadu na rozdiely medzi nami. Cieľom Európskeho parlamentu je silná Európa a lepšie hospodárske riadenie s rýchlejším rastom a väčšou prosperitou.

  Marta Andreasen, spravodajkyňa Výboru pre rozpočet požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, vo svojom stanovisku k správe pána Feia o rámci stability a riadenia som zdôraznila tri body.

Prvým bola potreba brať vážne otázku sankcií pre členské štáty, ktoré porušia Pakt stability a rastu. Len pred pár dňami sa francúzsky premiér a nemecká kancelárka dokonca dohodli na zmene zmluvy, aby umožnili prísnejšie sankcie voči krajinám, ktoré ohrozujú stabilitu eura. Zdôraznila som aj potrebu vytvoriť priority v rámci rozpočtu v prípade, že bude potrebné zachrániť nejaký členský štát. A nakoniec som upozornila na potrebu vyhodnotiť vplyv na úverový rating Európskej únie, pretože fungoval ako záruka európskeho finančného stabilizačného mechanizmu.

Príslušné odseky boli zmenené a doplnené a už nie sú súčasťou môjho stanoviska. Za týchto okolností som nútená svoje stanovisko odvolať.

  David Casa, spravodajca Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. – (MT) Európska únia bola nepochybne príkladom tým, ako sa rozhodla postupovať v otázke opatrení na reguláciu a dohľad. To sa premieta do nového balíka opatrení v oblasti dohľadu, ktorý umožňuje včas identifikovať niektoré systémové riziká.

Naopak, čo sa týka koncepcie hospodárskeho riadenia, nikto nemôže poprieť, že je pred nami ešte dlhá cesta. Každý členský štát, ktorý ignoruje svoje povinnosti a zodpovednosť, najmä pokiaľ ide o Pakt stability a rastu, vytvára vážne problémy pre ostatné členské štáty. Preto sme povinní urobiť všetko, čo je v našich silách, na presadzovanie seriózneho dodržiavania pravidiel, na ktorých sme sa dohodli s cieľom zaručiť stabilitu v členských štátoch, a to finančnú i fyzickú.

Som veľmi spokojný s odporúčaniami v rámci stanoviska, ktoré som predložil Výboru pre zamestnanosť, a teší ma, že boli zohľadnené. Som presvedčený, že táto správa je dôkazom potreby lepšieho dohľadu nad zamestnanosťou v Európskej únii a posilnenia Výboru pre zamestnanosť.

  António Fernando Correia De Campos, spravodajca Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko. – (PT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, všetci si uvedomujeme, že monitorovanie krátkodobých a dlhodobých makroekonomických ukazovateľov v Európskej únii zlyhalo, a to nielen pokiaľ ide o rozpočtové rámce a akumulovaný národný dlh. Kríza ešte viac zintenzívnila potrebu posilniť jednotný trh, ako vyplýva z návrhov pána Montiho a pána Grecha. Rozhodujúce je rozvinúť elektronický a nadnárodný obchod, zjednodušiť internetové platobné postupy, štandardizovať produkty a služby a harmonizovať fiškálne nástroje ako spôsob posilnenia dôvery spotrebiteľov a naštartovania hospodárstva.

Únia sa musí dostať s krízy spôsobom, ktorý je udržateľný, zaručí výrazný rast a zodpovedné rozpočty, ale aj dosiahnutie cieľov zamestnanosti. Malo by byť povinné, aby súčasťou systému dohľadu boli ukazovatele ako miera nezamestnanosti a miera zamestnanosti populácie v produktívnom veku.

Nesmie sa zabudnúť ani na ukazovatele, ktoré budú merať pokrok stratégie EÚ do roku 2020. Štúdia uskutočniteľnosti týkajúca sa vydávania spoločných eurodlhopisov by mohla byť príležitosťou podrobnejšie preskúmať finančné nástroje na ochranu proti špekuláciám a zaviesť ich do praxe.

Boli by sme radi, keby toto bolo viac než len štúdia. Vytvorenie Európskeho menového fondu si zaslúži našu podporu a nepovažujeme ho len za disciplinárny nástroj, ale predovšetkým za prostriedok na obmedzenie špekulatívnych manipulácií na trhoch so štátnymi dlhopismi. Naša spolupráca so spravodajcom pán Feiom bola prospešná a umožnila vytvoriť text, ktorý je podrobný, vyvážený a bohatý.

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predsedajúci, keď sa pozriete na zoznam rečníkov, uvidíte, že nasledujúcim rečníkom je môj kolega pán Jáuregui Atondo. Predtým, ako sa ujme slova, dovoľte mi ako predsedovi našej skupiny informovať Parlament o tom, že dnes ráno bol pán Jáuregui Atondo menovaný španielskou vládou za ministra do predsedníctva. Určite si dokážete predstaviť, že pre našu skupinu je to veľká pocta. Srdečne mu blahoželám.

(potlesk)

  Ramón Jáuregui Atondo, spravodajca Výboru pre ústavné veci požiadaného o stanovisko. – (ES) Vážený pán predsedajúci, chcel by som veľmi pekne poďakovať svojmu priateľovi pánovi Schulzovi. Mám len jednu minútu na to, aby som vám povedal, že som presvedčený, že v priebehu uplynulých niekoľkých mesiacov urobila Európa úžasný pokrok, pokiaľ ide o hospodárske riadenie.

Samit medzi Francúzskom a Nemeckom predvčerom napodiv otvoril dvere aj novej nádeji: možnosti revízie našich rámcov a zmlúv o hospodárskom riadení.

Viem, že táto otázka členské štáty trocha vystrašila. Domnievam sa však, že ako proeurópania vieme, že ak chceme dosiahnuť hospodárske riadenie, ktoré musíme vybudovať, budeme pravdepodobne potrebovať reformy, na ktorých sa budeme musieť dohodnúť.

Som však úprimne presvedčený, že táto dohoda medzi Francúzskom a Nemeckom otvára príležitosť pre správu pána Feia, ktorú budeme prijímať neskôr – ako navrhol Výbor pre ústavné veci –, zvážiť potrebu prispôsobiť náš ústavný rámec riadeniu, ktoré nebude len paktom stability. Toto je rozsiahle riadenie s cieľom spojiť hospodárstva takým spôsobom, aby boli konkurencieschopné, vytvárali pracovné miesta a viedli k prerozdeľovaniu, o ktoré sme sa ako sociálni demokrati vždy snažili.

(potlesk)

  Joseph Daul, v mene poslaneckého klubu PPE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, spoločnou črtou zasadnutí Európskej rady a skupiny G20 je potreba vykonať potrebné úpravy po finančnej kríze.

Pre Európsku úniu tieto úpravy spočívajú v urobení poriadku s jednotlivými vnútroštátnymi i európskymi verejnými financiami a v ochrane našej meny eura prostredníctvom jeho vnútornej konsolidácie a obrany jeho hodnoty proti ostatným hlavným menám. Na zasadnutí Európskej rady budú dominovať diskusie o hospodárskom a finančnom riadení Európy. Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) víta počiatočný smer, ktorým sa vydala pracovná skupina pána Van Rompuya vrátane plánov na systém sankcií voči členským štátom, ktoré nedodržiavajú kritériá Paktu stability a rastu.

Ešte však treba urobiť veľa práce a viac využívať metódu Spoločenstva a menej medzivládnu metódu. Vítam prácu, ktorú Komisia v tejto súvislosti vykonala. Chcem požiadať Radu, aby nezabúdala, že tento Parlament je teraz spoločným zákonodarcom a bude hrať plnohodnotnú úlohu pri definovaní nastávajúcich reforiem. Čím viac sa Parlament bude v počiatočných štádiách zapájať, tým väčšiu máme šancu dosiahnuť uspokojivý a včasný výsledok. Vyzývam pána predsedu Van Rompuya, aby tomuto odkazu venoval pozornosť.

Dámy a páni, Európa musí nechať zaznieť svoj hlas v diskusii o pomere hodnôt mien a Európska rada musí na budúci týždeň, teda pred samitom G20 v Soule, definovať našu pozíciu k tejto téme. Európa sa musí spojiť so svojimi partnermi, najmä so Spojenými štátmi, a pripomenúť rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám ich povinnosti. Menový damping a sociálne dôsledky, ktoré prináša, už nesmie byť povolený.

Na samite v Soule sa bude rokovať o troch hlavných témach: samozrejme, o reforme medzinárodného menového systému, ale aj o stabilite komodít – najmä potravín a energie – a celosvetovom riadení. V každej z týchto tém má Európa odkaz, ktorý chce odovzdať, ale tento odkaz bude dôveryhodný len vtedy, keď zavedieme účinné vnútorné nástroje na riadenie a správu našich verejných financií platné v celom Spoločenstve.

Dámy a páni, nebudeme schopní ovplyvňovať celosvetové riadenie a nebudeme mať skutočné miesto na medzinárodnom fóre, ak nedokážeme uskutočniť často nepopulárnu očistu našich financií a ak sa nebudeme držať našich priorít boja proti zmene klímy a rozvojovej politiky.

(potlesk)

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som odcitovať úryvok z vyhlásenia vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád zo samitu G20 v Pittsburghu, ktorý sa uskutočnil 24. – 25. septembra 2009, teda pred rokom. Vedúci predstavitelia vlád sa na tomto samite zaviazali k nasledujúcim krokom: „Vytvoriť rámec, ktorý stanovuje politiky a spôsob spoločného postupu s cieľom dosiahnuť silný, udržateľný a vyvážený celosvetový rast. Potrebujeme trvalú obnovu, ktorá vytvorí kvalitné pracovné miesta, ktoré naši ľudia potrebujú.“ Skvelé! Predpokladám, že podobný text sa znova napíše aj tento rok na nasledujúcom samite a tiež na všetkých ostatných samitoch. To ma vedie k otázke, čo sa medzitým urobilo pre to, aby sa dosiahol silný, udržateľný a vyvážený celosvetový rast, ktorý vytvorí pracovné miesta, ktoré naši ľudia potrebujú. Opis je správny, ale na európskej úrovni – v Európskej rade – sa vytvára filozofia, podľa ktorej sú jednostranné škrty vo verejných službách prostredníctvom znižovania rozpočtu zázračným liekom na stabilizáciu nášho kontinentu, namiesto toho, aby sa zobrala do úvahy skutočnosť, že investície stimulujúce rast sú základným predpokladom vytvárania väčšieho množstva pracovných príležitostí a prostredníctvom rýchlejšieho hospodárskeho rastu aj zvyšovania štátnych príjmov – čo je naliehavo potrebné na konsolidáciu štátnych rozpočtov a umožnenie štátom vykonávať ich povinnosti. V Európe vidíme, že v dôsledku viac-menej čiernobieleho manichejského procesu, v rámci ktorého sú všetky výdavky zlé a všetky škrty dobré, sme sa dostali do situácie, v ktorej sa krajiny najviac postihnuté krízou – Írsko a Grécko – nachádzajú v recesii alebo majú nulový rast. V praxi tak dochádza k presnému opaku toho, čo je tu opísané ako cieľ. To je dramatický vývoj. Je o to dramatickejší, že voči tým, ktorí boli zdrojom krízy, ktorí spôsobili krízu – finančný sektor, tí, ktorí špekulovali s divokou ľahostajnosťou –, nebola vyvodená zodpovednosť tým, že by museli prispieť do štátnych príjmov prostredníctvom opatrení, ako je daň z finančných transakcií. Možno to malo svojich zástancov na európskej úrovni, ale dokonca ešte vtedy, keď to niektorí zastávali, sa to nakoniec odsunulo bokom, pretože, ako sa hovorilo, v skupine G20 by sme to nikdy nepresadili. Samozrejme, že by sme to nepresadili v skupine G20, keď to najskôr ani neskúsime na európskej úrovni.

Toto je nespravodlivosť, ktorá je mimoriadne dramatická, pretože nedostatok aktivity zo strany vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád – skutočnosť, že nás vedú nesprávnym smerom sociálnej nerovnováhy – sa neustále posilňuje. Ľudia, ktorí sa búria v uliciach, majú pravdu, že proti sociálnej nerovnováhe v Európe sa nebojuje, ale, naopak, sa ešte viac posilňuje chybnými politikami. Úlohou tohto Parlamentu je povedať to nahlas a vytvoriť stratégie proti tomuto trendu. Preto trváme na dani z finančných transakcií. Správa pani Berèsovej a správa mojej kolegyne pani Podimatovej nám ukážu, či je tento Parlament pripravený povedať, že vieme, že to nebude ľahké, ale trváme na tom, aby Európska únia začala vyberať dane od finančného sektora na nadnárodnej úrovni, ak sa to nedá urobiť na vnútroštátnej úrovni.

Je tu aj ďalší znepokojujúci vývoj. To, čo sa stalo v Deauville medzi pánom Sarkozym a pani Merkelovou, stavia medzinárodnú štruktúru Európskej únie na hlavu. Pýtam sa sám seba, kedy pán Van Rompuy vyvodí náležité závery. Bol požiadaný, aby so svojou pracovnou skupinou pracoval na príprave potrebných reforiem – to mala byť naozaj vaša úloha, takže bolo trocha drzé požiadať o to pána Van Rompuya –, ale aby tomu bola nasadená koruna, tento úbohý muž na tom pracuje v tajnosti, a kým vôbec môže čokoľvek prezentovať, náš rozkošný pár z Deauville sem vtancuje a oznámi: „Už sme o všetkom rozhodli.“ To, čo urobili Nicolas a Angela – tento samozvaný francúzsko-nemecký riadiaci výbor –, je útokom na inštitúcie Európskej únie.

(potlesk)

Keby som bol pán Van Rompuy, povedal by som im, kam si svoju prácu môžu strčiť. Nemôžete byť donekonečna handrou a znášať takéto zaobchádzanie. Je tu však ešte jedna vec: ak by sa náš milý pár pozrel z Deauville cez kanál, uvidel by biele útesy britského pobrežia, kde je potrebné referendum na to, aby mohli novelizovať zmluvu – ak sa teda dá veriť pánovi Cameronovi. Naozaj si niekto myslí, že pán Cameron by prijal novelizáciu bez zapracovania ďalších bŕzd do zmluvy, ktoré by obmedzili účinnosť európskeho práva? Tým by sa naozaj otvorila Pandorina skrinka. Dúfam, že náš milý pár sa nezačne hádzať o zem.

Opakujem preto, že Európa je vedená nesprávnym smerom, a to inštitucionálne i hodnotovo.

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, možno by som mohol začať tam, kde pán Schulz skončil. Možno by sme mohli požiadať o zvolanie konventu, ak chcú zmeniť zmluvu. Za normálnych okolností musíme požiadať o konvent. To je prvá vec, ktorú treba urobiť, ale myslím si, že veci ešte nepokročili tak ďaleko. Teraz naliehavo potrebujeme dosiahnuť dohodu o hospodárskom riadení a o posilnení Paktu stability a rastu v Európskej rade.

Uplynul už takmer rok od začiatku gréckej dlhovej krízy. Začala sa v decembri 2009 a teraz nastal čas, aby sme v tejto veci dospeli k záveru, k dohode. V súčasnosti sú v podstate predložené tri návrhy. Ujasnime si to. Dostali sme návrh od Komisie, návrh od pracovnej skupiny a včera aj návrh v rámci takzvanej „dohody z Deauville“. To je tretí predložený návrh. A myslím si, že je dobré, že tento Parlament analyzuje rozdiely medzi týmito troma návrhmi, aby sa rozhodol, či sú vhodné.

Komisia pred niekoľkými týždňami predložila podľa môjho názoru dobré, odvážne a koherentné návrhy. Návrhy pracovnej skupiny sa od nich líšia tým, že hovoria, že Rada by mala konať na základe odporúčaní a nie návrhov Komisie. To je veľký rozdiel, pretože odporúčania možno zmeniť a návrhy Komisie nie. Navyše návrh pracovnej skupiny obsahuje dlhší postup analýzy, čím sa takisto odlišuje od návrhu Komisie.

Musíme však povedať, že návrh pracovnej skupiny zachováva poloautomatický charakter sankcií, ako aj pravidlo obrátenej väčšiny, ktoré navrhla Komisia.

Od včera máme aj tretí návrh, „dohodu z Deauville“. Musím povedať, že dohoda medzi Francúzskom a Nemeckom môže byť z hľadiska práce Rady často užitočná, ale tentoraz to tak nie je. To je preto, že francúzsko-nemecký návrh z Deauville sa jednoducho spolieha na zachovanie starého systému hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade, takže namiesto toho, aby bolo potrebné dosiahnuť väčšinu na zablokovanie automatických sankcií Komisie, ich návrh vyžaduje takúto väčšinu na iniciovanie takýchto sankcií navrhnutých Komisiou. Myslím si, že je to obrovský rozdiel, pretože poloautomatický charakter sankcií v návrhu Komisie nie je súčasťou návrhu z Deauville.

Neviem, či poznáte Deauville, ale okrem pláže a niekoľkých pekných hotelov je tam aj kasíno. Preto by sme možno nemali hovoriť o dohode z Deauville, ale skôr o francúzsko-nemeckom kasínovom kompromise, pretože presne takýto kasínový kompromis to je. Podľa tohto návrhu sa môžu členské štáty pohrávať s eurom a s eurozónou.

Ak máte dostatočnú podporu v Rade, môžete to urobiť, môžete urobiť presne to, čo urobilo Grécko. Ak máte dostatočnú podporu v Rade, urobte to. Faites vos jeux! Môžete to urobiť.

Prvá časť dohody z Deauville jednoducho oslabuje nielen návrh pracovnej skupiny, ale predovšetkým balík Komisie. Považujem to za absolútne nepochopiteľné, rozhodne zo strany Nemecka. Celé mesiace žiadali o odvážnejšie sankcie a včera urobili presný opak. Má to za následok oslabenie odvážnych návrhov Komisie. A prichádza to presne v čase, keď pán Trichet, prezident Európskej centrálnej banky, žiada o odvážnejšie riešenia, o odvážnejšie návrhy, dokonca ešte odvážnejšie ako pôvodné návrhy Komisie.

Mojím záverom je, že tento Parlament má jednu misiu: odvrátiť dohodu z Deauville alebo kasínový kompromis. Držme sa dobrých návrhov Komisie a splňme našu nevyhnutnú legislatívnu úlohu.

  Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Chastel, pán Barroso, dámy a páni, pán Verhofstadt sa dnes veľmi unavil. To, čo hovoril, je však dôležité, podobne ako prejav pána Schulza. Aj ja vám predstavím svoj názor.

Poznáte všetci film „Jules a Jim“? Vystupuje v ňom jedna žena – pani Merkelová. A vieme, kto je Jules – je to pán Sarkozy. Problémom je, kto je Jim. Je to pán Cameron alebo pán Barroso? To je dilema pre Komisiu.

Myslím si, že Parlament a Komisia teraz musia medzi sebou hovoriť otvorene, pretože politika Rady – pán Verhofstadt má v tomto pravdu – a jej francúzsko-nemeckého predstavenstva je namierená proti Európskej únii. Ich politika neodzrkadľuje podstatu EÚ a našou úlohou dnes je preklenúť rozdiely, ktoré nás stavajú proti sebe – pán Daul má v tejto veci pravdu –, a zachrániť Európsku úniu a metódu Spoločenstva. Ak to chceme dosiahnuť, Komisia, tento Parlament a my všetci musíme pochopiť, že táto hra nebude mať víťazov, ak nenájdeme spoločný prístup medzi Komisiou a Parlamentom, Parlamentom a Komisiou.

Pán Barroso, verím vám, keď hovoríte, že chcete daň z finančných transakcií alebo z finančných aktivít. To nie je problém. Problém je to, ako to v skutočnosti urobíme. Nestačí len povedať „chcem“. Môj štvorročný syn hovorí „chcem“. Problémom je prísť na to, ako dosiahnuť náš cieľ, a myslím si, že Komisia by nemala žiadať o ďalšiu štúdiu, ako to včera urobila Rada pre životné prostredie, aby zistila, či je zhoršovanie klímy naozaj také zlé, že by sme mali zintenzívniť znižovanie CO2 v Európe – hoci je úplne smiešne žiadať o novú štúdiu. Nie. Čo by Európe priniesla veľká štúdia o finančných transakciách a čo by priniesla daň z týchto transakcií? Daň z finančných transakcií vo výške 0,01 % by priniesla 80 miliárd EUR. Ak odložíte 30 miliárd EUR na zníženie príspevkov jednotlivých krajín, čiže na zníženie ich rozpočtov, zostane vám 50 miliárd EUR navyše pre rozpočet EÚ. 120 miliárd EUR mínus 30 miliárd EUR je 90 miliárd, plus 50 je 140 miliárd. Takže je možné zrealizovať európske politiky, ktoré v procese po Lisabone musíme zrealizovať, a víťazmi budú členské štáty i Európa. Predpokladom toho však je existencia európskej vízie.

Po druhé, pán Barroso, k deficitom: podľa môjho názoru sú deficity a deficity. Je to ako s cholesterolom: existuje pozitívny marker a negatívny marker. Deficit, ktorý investuje, a teda dáva krajine alebo Európe vyhliadky, nie je negatívnou vecou. Ak budeme investovať, ako sme to robili predtým, do odvetví minulosti, ktoré nie sú produktívne – hovorím o uhlí –, budú to investície do niečoho, čo peniaze len požiera, pretože je to zbytočné, a teda tým stratíme. Ak však budeme investovať do energií budúcnosti a do výroby budúcnosti, získame.

Preto musíme, a žiadam to aj od liberálov, nielen neustále hovoriť o stabilite, ale aj rozlišovať medzi tým, čo by sme mali robiť, a tým, čo by sme už nemali robiť. Nielen jednoducho hovoriť o deficite, ale aj povedať, že toto je produktívne alebo toto nie je produktívne. Ak sa dohodneme, hoci to bude náročné, ak sa nám podarí dosiahnuť dohodu, budeme v pozícii postaviť sa proti neustálym manipuláciám Rady.

Problémom dnes je to, že mnohé vlády chcú obmedziť aspekt európskej politiky, kým našou úlohou je brániť a rozširovať aspekt európskej politiky, pretože bez neho nebudeme schopní sa z tohto dostať.

Ako vidíte, pán Barroso, máme spoločný záujem, ale musíme ho dotiahnuť do konca. Nemali by ste tlačiť na Parlament, ale na Európsku radu.

  Predsedajúci. – Určite oceňujete, že som veľmi pružný, pokiaľ ide o dodržiavanie časového limitu, čiastočne preto, že všetky prejavy sú veľmi sympatické a veľmi silné – MMF, kasína a cholesterol – to všetko je skvelým palivom pre túto diskusiu.

  Michał Tomasz Kamiński, v mene skupiny ECR. – (PL) Všetci sme počas dnešných rozpráv použili rôzne anekdoty, čo mi tiež pripomenulo jednu historickú asociáciu. Počas 18 rokov svojho života som žil v krajine reálneho socializmu, kde sa na jednom zjazde strany za druhým stanovovali nové hospodárske ciele a občanom našej krajiny – a to isté platí aj pre ostatné krajiny reálneho socializmu – tieto zjazdy strany hovorili, že veci sa zlepšia a ako by sa mali zlepšiť. Okrem toho v tom čase v našej krajine existovalo ministerstvo tuzemského obchodu, hoci žiadny tuzemský obchod nebol.

Keď počúvam niektoré dnešné prejavy, mám dojem, že návrh, ktorý sme počuli od Európskej komisie, sa snaží obnoviť prioritu hospodárskeho uvažovania nad politickým. Nad tým politickým uvažovaním, ktoré by potlačilo akékoľvek rozumné hospodárske kroky, pretože dnes politici na vnútroštátnej úrovni a, ako sme počuli, z populistických pohnútok radi ukazujú prstom na Európu. Hovoria, že musíme Európu obmedziť a že Európa nie je riešením, pretože to ich do určitej miery stavia mimo zodpovednosť v očiach voličov. Ak nezavedieme niečo, čo donúti krajiny uvedomiť si, že ak budú vykonávať hospodársky iracionálne politiky, bude to mať kruté následky, nedostaneme sa nikam. Potrebujeme však aj solidaritu. Vo francúzsko-nemeckom návrhu vidím skutočné nebezpečenstvo, že skončíme v situácii, keď silnejšie krajiny budú mať väčší manévrovací priestor a Grécko nebude schopné prekročiť určité limity. Grécko bude musieť obmedziť výdavky, ale pokiaľ ide o silnejšie krajiny, tie budú na tom lepšie a zrazu zistíme, že môžu porušovať tieto pravidlá z politických dôvodov. Chcem povedať toto: potrebujeme európsku solidaritu, a preto potrebujeme európsku solidaritu.

Na záver chcem povedať, pán predseda, že viem, že vy túto európsku solidaritu bránite. Posledné rozhodnutie Európskej komisie o dohode o plyne medzi Poľskom a Ruskom – za ktoré vám chcem poďakovať – je dobrým príkladom toho, že aspekt Spoločenstva funguje a funguje v záujme krajín, ako je Poľsko. Chcel by som ešte raz zopakovať, pán predseda, že realitu nemôžeme nechať zmiznúť čarovným prútikom. Ak sa dostaneme do bodu, keď politické riešenia s dávkou populizmu, ktorý dnes existuje v niektorých častiach Európy, prevážia nad hospodárskym uvažovaním, potom vaše ambiciózne plány na posilnenie trhu – ktoré považujem za veľmi dobré plány (veta nebola dokončená). Som si istý, že ako poslanci Európskeho parlamentu sme si dobre vedomí toho, ako ďaleko ešte stále máme od spoločného trhu: stačí sa len pozrieť na účty za roamingové volania z mobilných telefónov, ktoré každý mesiac dostávame. Ak máme spoločný európsky trh, ale stále musíme platiť účty za roaming, veľmi jasne to ukazuje, že nás čaká ešte dlhá cesta, kým dosiahneme náš cieľ hospodárskej integrácie.

  Patrick Le Hyaric, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Chastel, pán Barroso, ak som vás správne pochopil, pán Barroso, vychádzame z úplne opačných analýz, pretože ste povedali, že hospodárska kríza je za nami, zatiaľ čo naša skupina, Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica, sa domnieva, že sa zhoršuje. S cieľom vyriešiť krízu odporúčate úsporné opatrenia v rámci Paktu stability a rastu a teraz aj posilnenie sankcií. Myslím si, že by sme mali robiť opak: zvýšiť mzdy pracujúcich, vytvoriť nový fiškálny prístup na ich podporu a zaviesť daň z finančných transakcií, zlepšiť sociálny blahobyt, chrániť verejné služby a vytvoriť odvážnu politiku zamestnanosti.

Bohužiaľ, obávam sa, že vaša stratégia môže dostať Európsku úniu do veľkých ťažkostí. Nevšimli ste si silu protestov ľudí v celej Európskej únii? Včera to bol už šiesty deň, čo milióny ľudí pochodujú celým Francúzskom s podporou 70 % obyvateľstva. Neuvedomujete si nebezpečenstvo, ktoré nás dnes ohrozuje? Európska myšlienka, pretože vychádza z hospodárskej súťaže a politiky úplne voľného obchodu, priamo koliduje s peniazmi v týchto hospodárskych vojnách a teraz aj v týchto menových vojnách. Prečo nehľadáme nový systém: fond ľudského a sociálneho rozvoja namiesto Paktu stability a rastu v spojení s Európskou centrálnou bankou, ktorá by mala byť schopná refinancovať dlhy členských štátov a národné banky prostredníctvom vytvárania peňazí pri úrokových sadzbách, ktoré by boli výhodné z hľadiska sociálnych kritérií?

Vidím to tak, že Európska únia musí prevziať iniciatívu pri vytváraní nového celosvetového menového poriadku, pričom treba začať prijatím čínskeho návrhu na spoločnú medzinárodnú obchodnú menu. Prečo Európa, podobne ako Thajsko a Brazília, nezačne zavedením dane z cudzej meny, aby sa uvoľnilo menové napätie?

Vážený pán predseda Komisie, predstavitelia Rady, myslím si, že nastal čas, aby sme sa zamysleli nad novými iniciatívami a počúvali našich ľudí.

  Nigel Farage, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, nuž, pán predseda Barroso, evidentne napínate svaly s využitím právomocí získaných Lisabonskou zmluvou, ktorú ste pretlačili pomocou nezákonných prostriedkov. Teraz na svetovom fóre aj v rámci EÚ robíte všetko pre to, aby ste nadobudli všetky charakteristiky štátnosti.

Nič iné to nemôže potvrdzovať jednoznačnejšie, ako váš nedávny návrh na zavedenie priameho zdanenia ľudí tohto kontinentu európskymi inštitúciami.

V minulosti tu bolo veľmi úspešné hnutie za nezávislosť, ktoré organizovalo kampaň so sloganom „žiadne zdanenie bez zastúpenia“, a vy rozhodne nie ste zástupcom. Nehlasovali sme za vás a nemôžeme vás odvolať, takže si myslím, že s touto priamou daňou ste naozaj urobili chybu.

A akým drahým klubom sa to stáva. Len pred dvoma rokmi bol čistý príspevok Británie 3 miliardy GBP ročne. Tento rok je to 6 miliárd GBP. Na budúci rok to bude 8 miliárd GBP. Ďalší rok to má byť 10 miliárd GBP a teraz počúvame, že chcete Británii zobrať úľavu. Chcete sa zbaviť britskej úľavy, čo by znamenalo, že v roku 2013 bude náš príspevok 13 miliárd GBP. V priebehu šiestich rokov by narástol na štvornásobok.

Britskí daňoví poplatníci, keď si to uvedomia a uvidia vašu priamu daň, jednoducho prídu k záveru, že si Európsku úniu nemôžeme dovoliť.

Vidím však lúč nádeje: dohodu z Deauville medzi pani Merkelovou a pánom Sarkozym, ktorá vás všetkých dnes tak vystrašila. Dúfam, že sa zrealizuje. Vytvorme novú zmluvu. Zdá sa, že aj vy sám to takmer podporujete. Vytvorme novú európsku zmluvu a dajme o nej hlasovať v referende v mnohých krajinách, najmä v Británii, a britskí občania prídu k záveru, že pre Britániu je to veľmi zlá dohoda. Budú hlasovať za to, aby sme opustili Európsku úniu a aby sa začal jej rozpad.

Ďakujem vám. Radi odídeme.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Martin Schulz (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, mám pre vás jednu otázku, pán Farage. Možno budete taký milý a odpoviete nám na ňu. Tak veľmi vám záleží na britskej daňovej pokladnici. Tak ako ja, aj vy ste na začiatku volebného obdobia mali možnosť vybrať si, z ktorej pokladnice sa budú preplácať vaše denné diéty: z pokladnice Spojeného kráľovstva alebo z pokladnice Európskej únie. Mohli by ste, prosím, povedať tomuto Parlamentu, či sa vaše denné diéty preplácajú z rozpočtu EÚ, alebo ste sa rozhodli pre vnútroštátny systém Spojeného kráľovstva?

  Nigel Farage (EFD). – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že by sme mali skoncovať s týmto pojmom európskych peňazí. Pred zavedením priamej dane tu dnes, keď o tom hovoríme, neexistuje nič také ako európske peniaze: sú to naše peniaze. Sme obrovským čistým prispievateľom do tejto Európskej únie a nemáme z toho absolútne žiaden hospodársky úžitok! Sú to naše peniaze!

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Vážený pán predsedajúci, zvyčajne nezasahujem, chcem však vzniesť procedurálnu námietku.

Nie je to prvýkrát, čo mi pán Farage povedal, že som nebol zvolený. Rozhodne som nebol zvolený vami, ale bol som zvolený týmto Parlamentom.

(potlesk)

Bol som zvolený týmto Parlamentom v tajnom hlasovaní a vy ste súčasťou tohto Parlamentu. Myslím si, že neustále opakovanie toho, že ja alebo Komisia sme neboli zvolení, je prejavom nedostatku rešpektu voči Komisii a voči Parlamentu, ktorého ste súčasťou.

(potlesk)

  Francisco Sosa Wagner (NI). – (ES) Vážený pán predsedajúci, uvidíme, či sa mi podarí trocha upokojiť túto zúrivú rozpravu.

Je poľutovaniahodné, že niektoré členské štáty sú popri Európskej únii ešte stále členmi skupiny G20. Napriek tejto anomálii, ktorá rozhodne oslabuje obraz Európy vo svete, by bolo dobré, keby na tomto celosvetovom fóre existovala aspoň celková spoločná pozícia.

Aká by podľa môjho názoru mala byť táto spoločná pozícia? Podľa môjho skromného názoru by mala byť takáto: po prvé, prijatie globálnej dohody na riešenie dôsledkov krízy sa nesmie odkladať prijatím len finančnej dohody, po druhé, Európa musí zachovať euro ako referenčnú menu alebo, ak to uprednostňujete, ako kotvu, ktorá zabráni turbulenciám na trhu hádzať s nami a donútiť nás opakovať chyby, ktoré sme urobili v 20. storočí, a po tretie, euro musí reprezentovať to, čím musí byť Európa vo svete demokratických hodnôt a občianskych slobôd.

Ak to zhrnieme, musíme si uvedomiť, že v globálnom svete, v tejto globálnej hre tí, ktorí hrajú len s národnými kartami, prehrajú.

  Othmar Karas (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Barroso, dámy a páni, táto rozprava ukazuje jednu vec: dohoda z Deauville nám bráni prekonať krízu, dohoda z Deauville je krokom späť pre Európsku úniu a dohoda z Deauville nám ukazuje, že ani jeden z tohto rozkošného párika sa ani trocha nepoučil z nevhodného správania Francúzska a Nemecka v roku 2002 a v roku 2005, keď tieto krajiny začali porušovať Pakt stability a rastu. Naopak, teraz vidíme pokračovanie takéhoto nevhodného správania.

Chceme prekonať chyby minulosti. Chceme európsku odpoveď na nacionalizmus a vetá, ktoré sa dostali do väčšiny európskych nariadení. Urobili sme to v prípade dohľadu nad finančnými trhmi. Robíme to aj v prípade správy o reakcii na krízu. Robíme to so správou pána Feia a robíme to s našou každodennou legislatívnou prácou. Sústreďme sa na to a nedovoľme, aby sme boli odsúvaní ešte viac na okraj, a to ani v tejto rozprave. Musíme sa pohnúť dopredu. Musíme nájsť odpovede. Správa piatich skupín vysiela jasný odkaz. Krízu sme ešte neprekonali. Fiškálne a menové politiky nenahradia štrukturálne reformy. Jasne hovoríme, že chceme znížiť deficity, čo je predpokladom zaistenia budúcnosti. Deficity nemôžete znížiť tak, že na ne jednoducho zoberiete nožnice. Musí to prísť ako výsledok reforiem, investícií, šetrenia a zmien. Táto správa dáva jasnú odpoveď, že ako súčasť riešenia chceme viac Európy. Posuňme sa k ďalšiemu kroku integrácie – vytvoreniu hospodárskej únie, vytvoreniu sociálnej únie, vytvoreniu obrannej a bezpečnostnej únie – a postarajme sa o to, aby sa vnútorný trh stal domácim trhom pre všetkých našich spoluobčanov. Spoločenstvo Európy – iniciatíva Európskej únie – je riešením. Pracovná skupina a metóda z Deauville zlyhali.

  Stephen Hughes (S&D). – Vážený pán predsedajúci, ako sme počuli, pracovná skupina, ktorej predsedá Herman Van Rompuy, už pripravila svoju správu. Obsahuje návrhy na riešenie krízy a rozpočtovú disciplínu, inými slovami, len časť celkového obrazu.

Chcel by som zdôrazniť, že toto sú len návrhy. Som si istý, že ministri Rady ECOFIN, ktorí dominovali práci tejto pracovnej skupiny, by chceli, aby to bol koncový bod, ale nie je. Je to začiatok. Sme na samom začiatku legislatívneho procesu. Dúfam, že všetky inštitúcie si uvedomia, že práca Európskeho parlamentu na legislatívnych návrhoch Komisie sa teraz musí uskutočniť v rámci plne demokratického procesu s Radou.

Pracovná skupina povedala, že jej cieľom je urobiť obrovský skok, pokiaľ ide o účinnejšie hospodárske riadenie. Myslím si, že to, čo v skutočnosti navrhuje, je z hľadiska prosperity a dobra Európy možným krokom späť. Navrhuje posilnenie nástrojov, ale len tých, ktoré sa zameriavajú na fiškálnu disciplínu. To je problém. Hospodárska koordinácia je viac ako len fiškálna disciplína a vytvorenie hospodárskej únie nedosiahneme, ak túto rovnováhu nezoberieme dostatočne do úvahy. Nevyhnutne to povedie k skresleniu hospodárskych politík, ktoré nebudú dostatočne zohľadňovať iné celosvetové politické ciele zamerané na makroekonomickú politiku, čím myslím rast, investície a zamestnanosť.

Pán predseda Barroso, nepotrebujeme ďalšiu pracovnú skupinu, ktorá by prišla s vyrovnaným súborom politických opatrení. Potrebujeme, aby Komisia využila svoje právo na iniciatívu a predložila návrhy, ktoré sa budú týkať rastu, investícií a zamestnanosti.

Čo sa týka teraz predložených návrhov, domnievam sa, že Parlament bude mať v nasledujúcich mesiacoch obrovskú zodpovednosť. Musíme urobiť určité zmeny v súlade so správou pána Feia, o ktorej sa dnes bude hlasovať. Myslím si, že potrebujeme tri hlavné zmeny: postup v prípade nadmerných zostatkov musí byť dostatočne všeobecný na to, aby zahŕňal aj trhy práce vrátane úrovní nezamestnanosti, takže Rada pre zamestnanosť sa na tom musí podieľať všade, kde je to potrebné. Kvalitatívne hodnotenie úrovní verejného dlhu a rozvoj nápravnej vetvy Paktu stability a rastu musia plne zohľadňovať aj úrovne verejných investícií a ich vývoj a spojenie so stratégiou EÚ do roku 2020 prostredníctvom nového systému musí byť do čo najväčšej možnej miery explicitné a funkčné.

Čo sa týka riadenia, v tejto skorej fáze by som spomenul len dva body. Rada musí usmerňovať tento systém a prevziať v rámci neho hlavnú politickú zodpovednosť a musí tiež zaistiť riadne zapojenie všetkých príslušných útvarov Rady – nielen Rady ECOFIN – všade tam, kde to bude potrebné.

A nakoniec, Európsky parlament sa musí plne podieľať na celom procese, aby zaistil najvyššiu úroveň demokratickej legitimity. Len sa pozrite na návrh na európsky semester a uvidíte, do akej miery v tomto všetkom chýba práca Parlamentu. Niektorí z nás naprieč politickými skupinami pracujú na posilnených návrhoch na účasť Parlamentu. Dúfam, že ostatné inštitúcie ich prijmú, aby dali tomuto procesu demokratickú legitimitu, ktorú potrebuje.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Minulý rok ukázal, že v ťažkých situáciách dokáže EÚ uskutočniť dôležité rozhodnutia. Bohužiaľ, posledných niekoľko dní bolo sklamaním. Keď EÚ potrebuje jasné a prísne rozpočtové pravidlá, Francúzsko a Nemecko váhajú. To nás znepokojuje. Naším posolstvom je: nechajte návrh pána Rehna na pokoji!

Chcem bezvýhradne poďakovať pani Berèsovej a svojim kolegom v Osobitnom výbore pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu, ktorí ukázali, že v Európskom parlamente dokážeme prekročiť stranícke hranice a nájsť spoločné riešenia v záujme Európy. Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu navrhla pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý hovorí, že ak sa zavedie daň z finančných transakcií, musí sa to nevyhnutne urobiť v celosvetovom meradle. V tomto prípade je naozaj dôležité, aby sa to urobilo na celosvetovej úrovni.

Nesmieme dovoliť, aby nacionalizmus opäť získal pevné miesto v Európe. Prosperitu vytvárajú trhové hospodárstvo s jasnými hranicami a voľný obchod. Potrebujeme jednotnejšiu Európu, otvorenejšiu Európu, silnejšiu Európu – jednoducho potrebujeme viac Európy.

Navrhované možnosti pokút sa najprv budú týkať len krajín eurozóny. V tejto súvislosti by sme radi videli znenie, ktoré zahŕňa všetkých 27 členských štátov. Preto by som chcel predložiť ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh k správe pána Feia, ktorý, dúfam, Parlament bude môcť podporiť. Spravodajca a Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente vyhlásili, že sú ochotní to urobiť. Teraz prečítam text v angličtine.

Pokiaľ je to možné, všetkých 27 členských štátov by malo maximálne dodržiavať všetky návrhy hospodárskeho riadenia, pričom uznávajú, že pre členské štáty, ktoré nepatria do eurozóny, bude tento postup dobrovoľný.

(SV) Dnes nie je čas vytvárať EÚ, ktorej hrozí, že sa rozpadne.

  Pascal Canfin (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Barroso, pán Rehn, skutočne dúfam, že sa pozriete na prácu vykonanú Európskym parlamentom v súvislosti s témami, ktorými sa dnes zaoberáme – na správu pani Berèsovej a na správu pána Feia –, pretože teraz, samozrejme, pôsobíme v otázke hospodárskeho riadenia ako spoloční zákonodarcovia. Môžem vám povedať, že spolu s minimálne štyrmi proeurópskymi skupinami v Parlamente sme sa skutočne snažili dosiahnuť kompromisy, ktoré nám niečo prinesú. Práve sme ukončili diskusie s cieľom doriešiť problémy.

Niektorí ľudia hovoria o rozpočte, iní hovoria o daňových opatreniach a ďalší o riadení. Dnes potrebujeme, aby Komisia – a je vašou úlohou urobiť to, my sa snažíme to robiť a je aj vašou úlohou robiť to – predložila všeobecný balík: niečo v duchu správy pána Montiho, ktorá je tiež v súlade s tým, o čo sa snažil Michel Barnier v súvislosti s vnútorným trhom. Čakám na všeobecný balík od pána Barrosa, ktorý by nám ukázal, ako sa dostať z hospodárskej krízy. Nemal by byť len o makroekonomickom riadení, ale mal by vychádzať z troch či štyroch dokumentov o makroekonomike, daniach a rozpočte – z toho by mal vyplynúť tento balík.

Som si istý, že ak to urobíte, budete mať v Európskom parlamente veľmi veľkú väčšinu, ktorá podporí túto iniciatívu. Ak sa napríklad pozrieme len na problematiku verejných financií, pred dvoma či troma rokmi Komisia a jej útvary samy hovorili, že Španielsko spomedzi všetkých krajín najprísnejšie dodržiava Pakt stability a rastu a že verejné financie Španielska sú v poriadku. Problém je, že nestabilita prišla z iných zdrojov a Španielsko je teraz v hroznej situácii, tak ako Írsko. Môžeme jasne vidieť, že dôraz len na verejné financie nám nepomôže vyriešiť krízu.

Kompromisy, ktoré sme navrhli v rôznych správach, ktoré dnes boli predložené a o ktorých budeme hlasovať zajtra, predstavujú súhrn týchto problémov. Prostredníctvom nich hovoríme, že naozaj musíme posilniť rozpočtovú disciplínu. Samozrejme, že musíme. Ak však chceme zaistiť, aby táto rozpočtová disciplína neviedla k sociálnemu kolapsu, ale len ku škrtom vo verejných výdavkoch, potrebujeme zároveň európsky rozpočtový balík, ktorý bude financovať investície, a daňový balík, ktorý umožní členským štátom zaviesť určité dane.

Moja posledná otázka pre pána Rehna a najmä pre pána Barrosa je teda takáto: ste skutočne za spoločný daňový základ pre príjmy právnických osôb? Naozaj ho podporujete? Komisia to odkladá už 10 rokov a počas týchto 10 rokov ste túto vec nedokázali vyriešiť. Nastal čas, aby ste to urobili.

(potlesk)

  Roberts Zīle (ECR). – (LV) Ďakujem vám, pán predsedajúci, pán Barroso (ktorý opustil rokovaciu sálu).

Najprv by som chcel poďakovať spravodajcovi, mojim kolegom tieňovým spravodajcom a predsedovi výboru pánovi Klinzovi za kompromis, ktorý sa nám napokon podarilo dosiahnuť. Budem hovoriť len o dvoch témach tejto správy, s ktorými nie som spokojný a ktoré sa netýkajú Nemecka ani Francúzska. Po prvé, v dôsledku agresívnych cezhraničných investícií, počínajúc rokom 2004, vzrástla súkromná zadlženosť domácností a zadlženosť podnikov v mnohých členských štátoch, a to dokonca až 10-násobne. Navyše absolútna väčšina týchto pôžičiek bola poskytnutá za podmienok, pri ktorých všetko riziko spojené s výmenným kurzom nesie dlžník. To následne spôsobilo, že vlády týchto krajín majú len malý priestor na manévrovanie vo svojich makroekonomických politikách s výnimkou škrtania verejných výdavkov a zvyšovania daní. Popritom je hlavnou starosťou domácností len splácať pôžičku v eurách. Bohužiaľ, tento problém sa v správe spomína len málo.

Moja druhá poznámka, ktorá súvisí s tou prvou, je takáto. Predstavme si nový členský štát, ktorého HDP klesol späť na úroveň pred pristúpením, na úroveň pred rokom 2004, pričom je však súkromný dlh 10-násobne vyšší a verejný dlh 5-násobne vyšší. Tento štát si môže z tejto správy vyvodiť, že sa dokonca môže zmeniť aj politika súdržnosti, a to takým spôsobom, že hlavným kritériom už nebude HDP na obyvateľa, ale krízové riadenie na konkrétnom území, čo by mohlo mať mimoriadne vážne politické dôsledky. Ďakujem vám.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predsedajúci, vyhlásenia Nemecka a Francúzska v rámci takzvanej dohody z Deauville sú neprijateľné a ukazujú skutočné tváre tých, ktorí konajú na obranu hospodárskych a finančných záujmových skupín. Tieto vyhlásenia takisto ukazujú netrpezlivosť, aroganciu a agresivitu smerom k reakcii pracujúcich a ľudí, ktorých poškodili ich neoliberálne a protispoločenské politiky – Pakt stability a rastu a politiku hospodárskej súťaže – v Grécku, vo Francúzsku, v Španielsku či v Portugalsku, kde už je na 24. novembra naplánovaný všeobecný štrajk.

Nastal čas, aby tí, ktorí riadia Európsku úniu, uznali zlyhanie týchto neoliberálnych politík, ktoré zvyšujú nezamestnanosť, sociálnu nerovnosť a chudobu a spôsobujú recesiu v krajinách so slabšími hospodárstvami, v ktorých by ukladanie sankcií zo strany EÚ mohlo spôsobiť skutočnú sociálnu pohromu.

Žiaľ, toto sa nedeje. Všetky sľuby zrušenia daňových rajov, riadneho zdanenia finančných transakcií a zakázania špekulatívnych finančných produktov zlyhali.

Preto teraz protestujeme. Hovoríme hlasom mnohých miliónov pracujúcich, ktorých ohrozuje chudoba, nezamestnaných, starších ľudí so smiešnymi dôchodkami, mladých ľudí bez práce a detí v riziku chudoby, ktorým chcú uprieť dôstojnú budúcnosť.

Je čas skončiť s týmito politikami, aby sme mohli mať skutočne sociálnu Európu – Európu pokroku a rozvoja.

  Juozas Imbrasas (EFD). – (LT) Chcem povedať niekoľko slov o práci osobitného krízového výboru. Vykonal skutočne skvelú prácu a predložil dobré odporúčania a návrhy. V ideálnom prípade by si, samozrejme, všetky tieto návrhy našli svoje miesto v dokumentoch, ktoré pripravuje Komisia. Rozhodujúce je, aby Komisia nezabúdala na najzásadnejšie a najdôležitejšie otázky. Jednou z nich je vytvorenie systému regulácie a dohľadu, ktorý neponecháva žiaden finančný trh, žiaden finančný nástroj ani žiadnu finančnú inštitúciu mimo záznamov. Komisia by svoju činnosť mala zamerať na vytváranie nových pracovných príležitostí a ich prepojenie s opatreniami na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Všetko úsilie v tomto smere sa predovšetkým musí sústrediť na zamestnávanie mladých ľudí. Na prekonanie krízy sú potrebné núdzové rozhodnutia týkajúce sa infraštruktúry obnoviteľných zdrojov energie, ekologickej energie, energetickej účinnosti v odvetviach dopravy a stavebníctva a európskej energetickej siete. Bolo by dobré, keby presne jeden rok po tejto schôdzi mohla Komisia prísť a povedať: „Ustanovenia uznesenia, ktoré ste navrhli, nezostali len na papieri. Prispôsobili sme tieto konkrétne návrhy osobitného krízového výboru a už majú aj skutočný dosah.“

  Krisztina Morvai (NI). – (HU) Tak ako v prípade predchádzajúcej dôležitej rozpravy tento týždeň tu v Európskom parlamente, teda rozpravy o chudobe, sú politici Európskej únie opäť prekvapení a smutní, že situácia európskych občanov sa nezlepšuje, ale neustále zhoršuje. Chudoba neustále rastie a takisto aj bieda, nezamestnanosť a bezdomovstvo. A ich to tak prekvapilo, akoby to bolo dôsledkom nejakej poľutovaniahodnej prírodnej katastrofy alebo cunami. Nie, toto je dôsledok rozhodnutí európskych politikov. Rastúca bieda a chudoba sú priamo spôsobené neoliberálnou politikou, ktorú – okrem tých, ktorí boli proti – presadzujete, a tento trend bude pokračovať. Ak sa nerozhodnete pre iný systém hodnôt, chudoba a bieda budú aj naďalej rásť.

Tieto dve správy možno prirovnať k situácii, keď tím lekárov určí, že liečba, ktorá sa doteraz u pacienta používala, mu škodí a jeho stav sa zhoršil, a potom povie, že sa musí pokračovať v liečbe, ktorá bola predpísaná na základe diagnózy, že sa musí pokračovať v tom, čo sa robilo doteraz, ale s prísnejším dohľadom a trestami pre pacienta, ak nebude túto liečbu dodržiavať, napríklad ak si nezoberie liek. Ide tu o vedomú voľbu medzi systémami hodnôt. Doteraz si Európska únia úmyselne volila systém hodnôt, v ktorom vždy robí správne rozhodnutia z hľadiska peňazí a zisku, správne rozhodnutia z pohľadu nadnárodných spoločností a bánk a nikdy nie z pohľadu ľudí a spoločenstva. Vždy sa pozerala na to, čo je správne z hľadiska bezuzdnej hospodárskej súťaže, ktorú neobmedzujú otázky spravodlivosti a morálky, a nikdy nie na to, čo je správne z hľadiska sociálnej spravodlivosti a solidarity. Toto sa musí zmeniť a odteraz sa musia prijímať dobré rozhodnutia.

  Corien Wortmann-Kool (PPE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, napriek určitým pozitívnym signálom riziko zhoršenia krízy nepominulo. Bankový systém zostáva nestabilný a mnohé členské štáty čelia hrozbe toho, že štátne deficity sa im vymknú z rúk, ak sa nič neurobí. Preto naliehavo potrebujeme hospodársku úniu.

Pán predsedajúci, pracovná skupina zatiaľ nepriniesla žiadne konkrétne výsledky, ale ako spravodajkyňa tohto Parlamentu pre Pakt stability a rastu chcem povedať pánovi komisárovi Rehnovi, že sme schopní pracovať rýchlo. Tieto slová adresujem aj Rade. Sme schopní pracovať rýchlo, ale len na základe návrhov Komisie. Dokáže to Rada prijať?

Chcela by som tiež varovať pred zmenou zmluvy, ktorá bola požadovaná, pretože by to mohlo byť pascou, ktorá by nás len donútila odkladať nevyhnutné opatrenia na inokedy. Teraz musíme urobiť všetko, čo sa dá v rámci Lisabonskej zmluvy. Parlament má teraz novú úlohu spoločného zákonodarcu, pokiaľ ide o Pakt stability a rastu, a túto úlohu plne využije s cieľom vytvoriť silnú hospodársku úniu so silným Paktom stability a rastu.

  Sergio Gaetano Cofferati (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kríza má veľmi vážny dosah na spoločnosť vo všetkých európskych krajinách. Ak sa pozrieme na dôsledky zo sociálneho hľadiska, rýchlo dospejeme k záveru – ktorý do veľkej miery poháňa prácu Komisie –, že to najhoršie ešte len príde. Nezamestnanosť sa má zvyšovať a slabé známky obnovy, ktoré sa objavili v niektorých krajinách, nestačia na zaručenie vytvárania nových pracovných miest. Musíme sa teda zmieriť s tým, že rozhodujúce bude čeliť najnaliehavejším sociálnym aspektom tejto krízy, ktorá sa zrodila vo finančnom systéme, ale ktorá sa rýchlo rozšírila aj do hospodárskych a sociálnych oblastí.

Z tohto dôvodu sa musíme vyzbrojiť aj ďalšími nástrojmi na ochranu ľudí, ktorí sú najviac postihnutí. Čoskoro budeme rokovať o návrhu na rámcovú smernicu o minimálnom garantovanom príjme vo všetkých európskych krajinách, ktorú považujem za veľmi dôležitú z hľadiska boja proti chudobe na jednej strane a z hľadiska pomoci tým, ktorých v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch zasiahne žihadlo krízy, na strane druhej.

Najlepší spôsob boja proti kríze je však prostredníctvom politík rastu. Rast vyžaduje zdroje, cielené investície a jasný program priorít, na ktoré by sa mal použiť značný podiel dostupných zdrojov. Rozpočet Únie je nedostatočný. Z tohto dôvodu Komisia jasne poukázala na potrebu ďalších zdrojov, ktoré sa musia použiť na investície do infraštruktúry a na investície zamerané na kvalitu hospodárskej súťaže a zamestnanosť. Táto cesta vedie k zavedeniu eurodlhopisov a dane z finančných transakcií. Iná možnosť neexistuje. Preto sú riešenia, ktoré sme načrtli – a dúfam, že Parlament schváli ich znenie –, dôležité a inovatívne.

  Wolf Klinz (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, na vrchole finančnej krízy sľúbili krajiny G20 spoločný postup s cieľom stabilizovať finančné trhy. Dnes, po dvoch rokoch, je pre nás globálna odpoveď ešte stále v nedohľadne. Prijaté opatrenia v mnohých prípadoch sledujú národné záujmy a ciele. Pôvodná energia vyprchala a príliš často sa vraciame k tomu, ako to fungovalo predtým. Mervyn King z Bank of England to vystihol: „Ešte sme nedospeli k potrebe konať v kolektívnom záujme.“ Vo svojej predbežnej správe Osobitný výbor pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu jasne hovorí, že Európa je na kritickej križovatke. Musíme zintenzívniť integráciu, musíme viac harmonizovať naše hospodárstva a rozpočtové politiky, potrebujeme európske infraštruktúrne projekty v oblasti energetiky, dopravy a telekomunikácií. Potrebujeme funkčný vnútorný trh a trh práce a potrebujeme zdroje nevyhnutné na dosiahnutie náročných cieľov rastu stanovených v stratégii EÚ do roku 2020. Potrebujeme inovatívne zdroje financovania, ak chceme využiť potenciál odvetvia MSP. Potrebujeme viac metódy Spoločenstva a menej medzivládnej metódy. Nečinnosť je v tomto prípade krokom späť, nezachová status quo.

Dlhová kríza v Európe jasne ukázala, že stabilita a dôvera sa nedajú dosiahnuť bez disciplíny. Cieľom návrhov pána komisára Rehna a pracovnej skupiny pána Van Rompuya je zaistiť, aby členské štáty konali disciplinovane. S ľútosťou musím povedať, že ministri financií nedávno v Luxemburgu odmietli tieto návrhy na podnet nášho francúzsko-nemeckého páru – je to nevyužitá príležitosť a zlý deň pre našich spoluobčanov, ktorí celkom oprávnene cítia, že ich politici opäť zradili.

  Kay Swinburne (ECR). – Vážený pán predsedajúci, súbor tém dnešnej dopoludňajšej rozpravy má silný spoločný námet, a to našu pokračujúcu reakciu na finančnú krízu a hľadanie spôsobov, ako zefektívniť riadenie rizika, či už ide o rizikové riadenie verejného dlhu, rizikové riadenie našich finančných trhov a produktov, alebo rizikové riadenie celosvetovej nerovnováhy. Či ide o správanie našich bánk, alebo správanie ministerstiev financií členských štátov, musíme zaistiť spoločný vysoký štandard správania, pokiaľ ide o dodržiavanie dohodnutého súboru pravidiel.

Je nutné presadzovať silnejšiu finančnú a fiškálnu disciplínu súkromného i verejného sektora. Musíme sa postarať o to, aby pri hľadaní príležitostí rastu v EÚ boli finančné nástroje využívané EÚ a jednotlivými členskými štátmi čo najkvalitnejšie a najtransparentnejšie. K používaniu inovatívneho financovania musíme pristupovať obozretne a musia sa zvážiť kroky EÚ na posilnenie vplyvu vlastného rozpočtu, pričom musíme poznať všetky potenciálne riziká a možnosť morálneho hazardu.

Európsky finančný stabilizačný fond je veľký mimosúvahový prostriedok odkázaný na úverový rating. Zvyšovanie vplyvu rozpočtu EÚ prostredníctvom vydávania projektových dlhopisov EIB musí byť podrobené prísnej kontrole. Ako všetci vieme, komplexné finančné nástroje a páky prinášajú aj svoje riziká. Neexistujú žiadne peniaze zadarmo a neexistujú žiadne skratky.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice chcem v súvislosti so správou pani Berèsovej o kríze a s cieľom vysvetliť, prečo nehlasujeme, povedať, keďže tu zaznelo už veľa historických odkazov, že dnešný text vyzerá v porovnaní s pôvodným textom spravodajkyne ako starý papyrus, ako starý pergamen, z ktorého bol zoškrabaný pôvodný text a potom bol naň napísaný nový text, cez ktorý však presvitajú zvyšky toho starého – nazýva sa to palimpsest. Barbarským „zoškrabaním“ textu zo strany Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente a európskej pravice, textu, ktorý bol pôvodne úprimným a čestným pokusom spravodajkyne zmapovať príčiny krízy a ponúknuť odvážne návrhy, vznikol text, ktorý už nie je textom Európskeho parlamentu, jedinej demokratickej inštitúcie v Európskej únii, ale je textom Komisie, ktorý skrýva príčiny krízy a odovzdáva politiku EÚ do rúk Merkelovej, Sarkozyho a pracovnej skupiny a ich iniciatívam.

Predložili sme návrhy na zlepšenie tohto textu. Kritizovali sme Pakt stability a rastu a fungovanie Európskej centrálnej banky. Predložili sme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s cieľom zistiť, či všetci tí, ktorí dokonca aj dnes hovoria, že Európska únia sa obracia nesprávnym smerom, myslia to isté. Náš návrh bol inšpirovaný dnešnými demonštráciami vo Francúzsku, demonštráciami pracujúcich v Nemecku, ktorých príjmy sa znižujú, aby mala spoločnosť Siemens peniaze na úplatky, demonštráciami pracujúcich v Grécku, s ktorými sa momentálne zaobchádza ako s pokusnými králikmi, a textom, ktorý, inými slovami, skončil v podobe, v ktorej ho nemôžeme prijať.

  Mario Borghezio (EFD). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, mali sme poslúchnuť radu nositeľa Nobelovej ceny Mauricea Allaisa, ktorý vyzval na jasné rozlišovanie medzi obchodnými bankami, úverovými bankami a špekulatívnymi bankami v súlade so zásadami amerického Glassovho a Steagallovho zákona o bankách, o ktorom sa v tejto správe nehovorí.

Pokiaľ ide o návrh na zdanenie európskych daňových poplatníkov, moja odpoveď znie: „Žiadna daň v Európe!“ Ak tento návrh Európskej únie prejde, môžete si byť istí, že aj tu budeme mať svoje vlastné „pitie čaju“ – dôjde k masovým protestom. Európska verejnosť nemá ani náhodou v úmysle platiť za službu, ktorú nedostáva, a má úplnú pravdu.

Stále financujeme banky. Čo však robia banky uprostred tejto hospodárskej a finančnej krízy? Kupujú cenné papiere, dokonca aj tie, ktoré obsahujú pochybné deriváty, a tak to ide stále ďalej. Stále ich kupujú. A čo popritom robí ECB? ECB – ktorá bola vytvorená tak, aby bola nespochybniteľným orgánom –, to necháva tak. Zdá sa mi byť jasné, že toto je Európa pre bankárov. Ak dokonca aj slobodomurárski lídri hovoria, že je to pravda, nevidím dôvod, prečo by sme to nemohli povedať aj my.

Domnievame sa, že existuje len jeden spôsob, ako úspešne bojovať proti špekuláciám: transakcie uskutočňované v tom istom čase ako rokovania budú spoplatnené, a to jedine v hotovosti. Pani Merkelová si dovolila povedať to a bola umlčaná. To musí mať nejaký dôvod.

  Sirpa Pietikäinen (PPE). – Vážený pán predsedajúci, uplynuli len dva roky od začiatku finančnej krízy a len šesť mesiacov od problému Grécka a už vidíme, že v našich národných štátoch sa stráca všetka vôľa.

Dnes tu máme jasné posolstvo od Európskeho parlamentu vo forme správy pani Berèsovej a správy pána Feia. Potrebujeme viac aktuálnych hospodárskych a finančných politík. Potrebujeme viac Európy a lepší Pakt stability a rastu so silnejšími mechanizmami. Posledné rozhodnutie Rady ECOFIN je fackou európskym občanom. Toto je nevhodné. Musíme posilniť stratégiu rastu, aby bol rast v tomto prostredí udržateľný a sociálne zodpovedný, a potrebujeme lepšie mechanizmy riadenia v rámci stratégie EÚ do roku 2020. Potrebujeme viac lepšieho európskeho hospodárskeho riadenia činností na vnútroštátnej úrovni na podporu týchto cieľov vrátane dane z finančných transakcií. Naliehavo vyzývam Komisiu, aby túto možnosť dôkladne preskúmala, a to aj v európskom kontexte. Potrebujeme lepšiu a silnejšiu zjednotenú Európu, ktorá bude na celosvetovej úrovni hovoriť jedným hlasom. Potrebujeme lepšiu finančnú reguláciu a čaká nás ešte dlhá cesta.

Takže, aby som to zhrnula, potrebujeme iniciatívu Komisie. V záujme európskych občanov musí konať Komisia, nie rôzne pracovné skupiny.

  Udo Bullmann (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Chastel, pán komisár, toto mohol byť vskutku čas skvelých odpovedí, pri pohľade späť to však tak nevyzerá. To, čo je na stole v súvislosti s takzvanou reformou Paktu stability a rastu, nie je žiadnou skvelou odpoveďou, je to opäť len najnižší spoločný menovateľ – malý zlomok, na ktorom sa podarilo dohodnúť. Blahoželám Komisii. Stále ste pri stole – členské štáty to ešte stále tak úplne nerobia samy. Blahoželám aj Rade. Dosiahli ste úspech, Francúzsko a Nemecko majú dohodu – nevieme, či je dobrá alebo zlá, ale aspoň už nie sú v patovej situácii.

Čo to všetko znamená? Znamená to, že na budúci rok, ak sa čísla rastu opäť prepadnú, budeme stáť pred všetkými ľuďmi a nebudeme mať žiadnu odpoveď na hospodársku situáciu. Kde je tá časť, ten právny štatút, v ktorom navrhujete, ako sa môžeme spoločne naučiť prekonať dlhovú krízu? Naša skupina si myslí, že práve tam je prázdne miesto, a toho sa bude týkať rozprava, ktorú budeme mať v tomto Parlamente. Áno, súhlasíme s tými poslancami, ktorí chcú väčšie odhodlanie uskutočniť reformy. To chceme aj my. Potom však musíme diskutovať o podstate. Ak nie ste pripravení vytvoriť pevnejšie základy skutočnej orientácie našej rozpočtovej politiky, potom nevidíme žiadny dôvod pokračovať v diskusiách o stratégii EÚ do roku 2020. Už teraz je to papierový tiger – môžeme ho rovno hodiť do odpadkového koša, ak s nami nebudete intenzívnejšie rokovať o podstate.

Chceme dosiahnuť zmenu. Áno, je rozdiel, či investujeme do nefunkčnej byrokracie alebo do zdrojov energie a pracovných miest budúcnosti. Kde je vo vašich návrhoch časť, ktorá nám umožní dosiahnuť túto zmenu? Práve na to čakáme. Takáto rozprava sa ešte len musí uskutočniť. To bude pre nás rozhodujúca vec.

Navyše neprijmeme katalóg ukazovateľov, ktoré vychádzajú z právnych predpisov. Tento Parlament nebude mať na očiach pásku. Chceme diskutovať o tom, či zamestnanosť a nezamestnanosť sú dôležitými prvkami tvorby rozpočtu alebo nie a chceme to urobiť pred schválením príslušných právnych predpisov.

  Ramon Tremosa i Balcells (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, súčasná finančná kríza predstavuje príležitosť dosiahnuť výrazný pokrok v procese európskej integrácie. Vo svojom prejave sa chcem venovať vytvoreniu spoločnej európskej pokladnice krajín eurozóny. Bolo by to jednoznačným zlepšením inštitucionálneho rámca pre európske hospodárske riadenie.

Viem, že pre niektoré krajiny je to veľmi citlivá otázka, v nasledujúcich rokoch ju však budeme musieť riešiť. Európska pokladnica by zlepšila koordináciu stimulačných politík realizovaných členskými štátmi. Európska pokladnica by tiež bola schopná vydávať eurodlhopisy na financovanie výstavby európskej infraštruktúry. EÚ potrebuje vlastné zdroje, pretože rozpočty členských štátov EÚ budú v budúcnosti klesať. Spoločná európska pokladnica, do ktorej by sa vyberali určité dane na európskej úrovni, by umožnila znížiť prenos finančných prostriedkov jednotlivých krajín do EÚ.

Bez skutočnej autonómie príjmov nebude existovať skutočná autonómia výdavkov. Vytvorenie spoločnej európskej pokladnice je politickým rozhodnutím. Problémovým bodom v tejto diskusii je nedostatok politickej vôle alebo, aby som bol presnejší, nedostatok politickej vôle zo strany Nemecka. V 90. rokoch minulého storočia malo Nemecko politickú víziu tlačiť na zavedenie eura, a to napriek ťažkostiam súvisiacim s procesom jeho opätovného zjednotenia. Podľa môjho názoru by malo byť Nemecko vodcom aj teraz a zasadzovať sa o spoločnú európsku pokladnicu.

  Ivo Strejček (ECR). – (CS) Počúvam túto rozpravu už od rána a dospel som k názoru, že všetci tí, ktorí hovoria, že Európska únia je na križovatke, majú pravdu. Na jednej strane sú tí, ktorí obhajujú silný prístup Spoločenstva. Na druhej strane, a to treba pravdivo povedať, je menšina tohto Parlamentu, ktorá si myslí, že odteraz by Európska únia mala viac pracovať na medzivládnom princípe. Zapadá do toho aj návrh zaviesť rôzne formy európskych daní, hoci sa to nazýva inovatívne financovanie. Tieto hlasy vyzývajú na posilnenie Európskej únie a prenos väčšieho množstva právomocí na Európsku komisiu na úkor členských štátov. Je škoda, že zatiaľ nikto nepovedal, že Európska únia a Európska komisia by mali začať obmedzovať svoje programy, znižovať počet svojich často kontroverzných agentúr a reformovať spoločnú poľnohospodársku politiku.

  Jürgen Klute (GUE/NGL). – (DE) Vážený pán predsedajúci, hospodárske riadenie, ktoré sa tu vytvára, sa sústreďuje výlučne na šetrenie a politiku hospodárskej súťaže. Ako práve povedal kolega poslanec zo Španielska, problém orientácie Nemecka na vývoz sa doteraz vôbec neriešil. Je to však jednoznačne zásadný problém, a to tak v eurozóne, ako aj pre Európsku úniu ako celok. Nemecká politika hospodárskej súťaže sa realizuje na úkor vnútorného dopytu v Nemecku. O tom sa vôbec nehovorí. Predovšetkým sa však realizuje aj na úkor miezd. Je to mzdová vojna – mzdová súťaž. Táto mzdová súťaž vyvíja mohutný tlak na naše susediace európske krajiny, na európske odborové zväzy a na európskych pracujúcich. Týmto problémom sa nezaoberala ani Komisia, ani pán Feio vo svojej správe. Akékoľvek hospodárske riadenie hodné svojho mena musí podniknúť nápravné opatrenia v tejto oblasti, nie zostať ticho.

  Jean-Paul Gauzès (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Chastel, pán komisár, v roku 1968 napísali priatelia nášho kolegu poslanca pána Cohna-Bendita na múry Paríža slogan „slová, nie činy“. Dnes občania žiadajú opak: činy, nie slová. Počúvame veľa slov, ale naši spoluobčania nevidia výsledky. Pomalá reakcia Európskej únie nie je dosť dobrá vzhľadom na nevyhnutné problémy, ktoré musíme riešiť.

Musíme sa pohnúť vpred spoločne, s jednotným európskym duchom. V tejto súvislosti by som rád niečo povedal o úlohe Parlamentu. Aj tu nás čaká ešte veľa práce v zmysle podpory zásady spolurozhodovania. Predseda Komisie niekoľkokrát poďakoval Parlamentu za podporu, ale Parlament tu nie je len na to, aby hral druhú, podpornú úlohu alebo aby ratifikoval rozhodnutia uskutočnené Radou bez toho, aby mal možnosť najskôr o nich rokovať. Parlament má rovnaký význam ako Rada. Je čas, aby sme to uznali, a rozprava o hospodárskom riadení bude v tomto ohľade skúškou.

A nakoniec, čo sa týka blížiaceho sa samitu G20, Európska únia musí byť jednotná s cieľom zaistiť, aby tento medzinárodný orgán zohrával úlohu, ktorá sa od neho očakáva, a neoddával sa len nekonečným rokovaniam.

PREDSEDÁ: STAVROS LAMBRINIDIS
podpredseda

  Elisa Ferreira (S&D). – (PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, najprv by som chcela poďakovať pánovi Feiovi za snahu o spoluprácu a za kompromisný prístup, ktorého je jeho správa plná. Záver, ktorý sme dosiahli, bol taký, že v niektorých otázkach – a to sa stalo aj v prípade finančného dohľadu – je Parlament schopný zjednotiť sa a zaujať rozhodnú pozíciu na obranu verejného záujmu a že túto rozhodnú pozíciu musia uznať aj Komisia a Rada. Táto otázka je zvlášť dôležitá v čase predkladania legislatívneho balíka šiestich návrhov, ktoré sú mimoriadne citlivé a pri ktorých má Parlament spolurozhodovacie právomoci.

Budeme rovnako aktívni, ale bez ústupkov. Naším prístupom je dialóg, ale nepôjdeme za hranice cieľov, ktoré máme v úmysle brániť. Pán Feio vo svojej správe zdôrazňuje niektoré aspekty, ktoré sa týkajú tejto otázky. Jedným z nich je to, že hospodárske riadenie je viac ako len súbor pokút. Rast a zamestnanosť potrebujú svoje vlastné iniciatívy. Potrebujeme iniciatívy na boj proti rastúcim vnútorným rozdielom v rámci Európskej únie. Potrebujeme konkrétne návrhy týkajúce sa Európskeho menového fondu. Potrebujeme stabilné riešenia v otázke štátnych dlhopisov.

Sme v bode, keď dôvera závisí od schopnosti Komisie a Rady reagovať na skutočné obavy verejnosti, a tie sa týkajú nezamestnanosti, rastu a súdržnosti.

  Vicky Ford (ECR). – Vážený pán predsedajúci, potrebujeme lepšie hospodárske riadenie s včasnejšími varovaniami a včasnejšími činmi. Mnohé krajiny nedodržali tradičné ciele týkajúce sa dlhu a deficitu, ale tieto ukazovatele by nás aj tak neupozornili na krízu, ktorá prebieha v Španielsku či Írsku. Sú potrebné aj ďalšie opatrenia.

Ekonomika však nie je exaktná veda, nie je len o číslach. Sovietska história nám pripomína, že centrálne počítanie traktorov samo osebe neprinesie silné hospodárstvo a utopistickým riešením nie sú ani centralizované dane alebo centralizovaná štátna pokladnica.

Je mnoho otázok v súvislosti s tým, aké kroky teraz podniknúť. Vyhrážanie sa pokutami takmer skrachovanému štátu vyzerá ako prázdna hrozba a sľuby neustálej pomoci v eurozóne budú vždy prinášať morálne riziko. Uvedomujem si, že ľudia sú znepokojení francúzsko-nemeckými dohodami, ale možno majú pravdu. Ak trh požičiava peniaze, potom by mal možno trh niesť aj stratu, nie daňoví poplatníci.

  Danuta Maria Hübner (PPE). – Vážený pán predsedajúci, ako zvyčajne, v našej realite a v tom, čo robíme, je niečo dobré i niečo zlé. Je dôležité pochopiť minulosť a príčiny krízy a myslím si, že Únia si v tomto splnila svoju domácu úlohu, ale dnes sa musíme sústrediť na budúcnosť. Celosvetové a európske hospodárske riadenie, ktoré budujeme, je pre budúcnosť, takže to nie je len otázka riešenia tejto krízy.

Európa neexistuje vo vákuu. Keď opravujeme Európu, robíme to na pozadí sveta, ktorý sa dnes veľmi líši od sveta z roku 2008. Skupina G20 sa pred dvoma rokmi zjednotila v prospech fiškálnej záchrany, ale jej jednomyseľnosť poháňal strach. Dnes je rozdelená. Spoločné globálne dobro neexistuje. Pri riadení celosvetovej obnovy a opätovnom vytváraní rovnováhy svetového hospodárstva pôsobí mnoho síl. Hlavnú úlohu zohráva zásadná štrukturálna zmena, ktorá významne ovplyvňuje európsku konkurencieschopnosť. Do závratných výšok však vyletel aj význam mien a výmenných kurzov ako globálnych prispôsobovacích mechanizmov. Bezprecedentnou rýchlosťou vzniká nový globálny menový systém a rastie počet hráčov.

Ak sa chceme vyhnúť katastrofe asymetrického prispôsobovania, naliehavo potrebujeme dialóg a kolektívnu činnosť. Ak to dosiahneme, otázkou je, či bude Európa v rámci tejto kolektívnej činnosti schopná zohrávať svoju úlohu. V tejto súvislosti nám jednoznačne chýba odvážna, efektívnejšia reforma vonkajšieho zastupovania eurozóny. Odďaľovaním tejto reformy sa vzdávame potenciálneho vplyvu. Za súčasnej globálnej situácie si to Európa nemôže dovoliť.

  Robert Goebbels (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Európa je na zlej ceste a svetu sa nedarí o nič lepšie.

Pred chvíľou úradujúci predseda Rady zdôraznil, že globalizácia znamená, že musíme konať na európskej úrovni a na medzinárodnej úrovni. Ak sa však pozrieme na to, čo sa deje v Európe a na medzinárodnej úrovni, je úplne zrejmé, že práve takáto konkrétna činnosť chýba.

Samit za samitom tí najväčší i tí menší, ktorí by nás mali viesť, predvádzajú svoje nafúknuté egá a hovejú si vo svojich pompéznych slovách, zatiaľ čo hlavným záverom každého samitu je to, že sa stretnú znova.

Ba čo viac, toto takzvané celosvetové riadenie, ktoré by mala skupina G20 zastrešovať, nemá absolútne žiaden základ v medzinárodnom práve a funguje mimo systému OSN. G20 je samozvaná skupina, pracuje bez písomných pravidiel a je klubom bohatých krajín, ktoré sa obklopili niekoľkými takzvanými rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami vrátane takých príkladných demokracií, ako je Saudská Arábia.

Martin Schulz pred chvíľou citoval úryvok z jedného z takýchto prázdnych vyhlásení skupiny G20. To isté by sme mohli urobiť s vyhláseniami uverejnenými po našich európskych samitoch. Nekonečné sľuby a prázdne slová, po ktorých nikdy neprídu činy. A aby sme to celé zavŕšili, Európa musí trpieť francúzsko-nemecké minisamity, na ktorých tento divný pár Merkelová a Sarkozy tvrdí, že nám ukazuje cestu.

Guy Verhofstadt práve hovoril o kasínových hrách. Som v pokušení dodať: už žiadne stávky! Komisia a Parlament sa musia zjednotiť, aby nepremrhali žetóny Európy a zachovali metódu Spoločenstva.

  Regina Bastos (PPE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, začnem blahoželaním spravodajkyni pani Berèsovej k správe, o ktorej dnes diskutujeme, ako aj všetkým ostatným, ktorí na nej pracovali. Ako členka Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu som prispela k riešeniu otázky malých a stredných podnikov (MSP), keď som zdôraznila ich kľúčovú úlohu ako hybnej sily obnovy Európskej únie a jej budúceho rastu a blahobytu.

V Európskej únii je viac ako 20 miliónov MSP. Ak by teda každý z nich dokázal vytvoriť jedno pracovné miesto, znamenalo by to príslušné zníženie nezamestnanosti. Táto správa uvádza odporúčania, ktoré sú hospodárskymi stratégiami na prekonanie krízy. Spomeniem teraz tie najhlavnejšie.

Prvou je potreba posilniť sociálne trhové hospodárstvo, zabrániť obmedzeniam hospodárskej súťaže a zaistiť prístup k úverom pre MSP. Ďalej je to poskytovanie fiškálnych stimulov či dokonca dotácií MSP s cieľom zachovať a vytvárať pracovné miesta. Ďalšou stratégiou je vytvorenie novej iniciatívy Small Business Act so silnejším sociálnym rozmerom. Potom je tu vytvorenie európskej siete skúsených konzultantov, ktorí by šírili svoje poznatky. Ďalej sú to inovácie ako najsilnejší motor hospodárskeho rastu, a teda nevyhnutnosť zásadného prepojenia medzi priemyslom a inováciami. Ďalším krokom je vytvorenie nových partnerstiev medzi priemyslom a akademickým svetom. A nakoniec je to vytvorenie vzdelávacieho systému, ktorý spĺňa požiadavky trhu práce, ale aj potrebu vytvárania nových kvalifikácií pre nové pracovné pozície.

  Liisa Jaakonsaari (S&D). – (FI) Vážený pán predsedajúci, pán predseda Komisie Barroso na začiatku povedal, že hospodárske riadenie urobilo taký rýchly pokrok, že len pred dvoma rokmi by nikomu dokonca ani nenapadlo, že bude existovať. To je pravda, preto vždy stojí za to skontrolovať, či je vlak na správnej koľaji, lebo rýchlosť sama osebe nie je cieľom. Správa pani Berèsovej robí takúto analýzu a je skvelá.

Teraz, keď výbor pani Berèsovej pokračuje vo svojej práci, by možno stálo za to vypočuť si aj disidentov hospodárskej politiky, napríklad držiteľa Nobelovej ceny Paula Krugmana. Tvrdí, že ministri financií sú šarlatánski doktori, ktorí dávajú pracovné miesta na obetný oltár. Ak sa chceme posunúť od imaginárnej ekonomiky k reálnej, mali by sme počúvať týchto ľudí. Takisto potrebujeme ukazovatele reálnej ekonomiky, ktorými sú zamestnanosť a chudoba.

Sklamal ma návrh pána Schmidta, aby sme neskúsili v Európe zaviesť daň z kapitálových transferov. To je veľké sklamanie, najmä keď jeho záverom bolo „viac Európy“.

  Iliana Ivanova (PPE). – (BG) V správe Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu vyzývame predovšetkým na európsku reakciu, silné politické a intelektuálne vedenie s európskym rozmerom, rozsiahlu integráciu a dokončenie jednotného európskeho trhu v prospech európskych občanov.

Dosiahli sme kompromis obrovského významu v kľúčových otázkach, ako je Pakt stability a rastu, jeho mechanizmy pokút, cesta štrukturálnych reforiem, konsolidácia rozpočtu a strategické investície Európskej únie. Prioritné kroky osobitného významu zahŕňajú opatrenia týkajúce sa politiky súdržnosti a malých a stredných podnikov.

Politika súdržnosti musí byť jedným zo základných pilierov našej hospodárskej politiky. Podporí rozvoj energetickej účinnosti a transeurópskych sietí, čo následne pomôže oživiť európske hospodárstvo a podporiť jeho udržateľný rast. Malé a stredné podniky majú rozhodujúci význam pre náš budúci rozvoj, rast a prosperitu. Musí sa zaviesť nová definícia malých a stredných podnikov, čo tiež poskytne príležitosti na cielenejšiu politiku podporujúcu podnikanie a na uskutočnenie správnych krokov s cieľom znížiť administratívnu záťaž a byrokraciu.

Úprimne dúfam, že naše návrhy a odporúčania sa prejavia konkrétnymi krokmi Európskej komisie a najmä členských štátov, pretože nemôžeme strácať čas. Našim spoluobčanom dlhujeme primeranú a rýchlu reakciu, aby sme dokázali prekonať krízu rýchlejšie a s väčšou silou.

  Ivailo Kalfin (S&D). – (BG) Hospodárska recesia zasiahla členské štáty s rôznou mierou intenzity. Z hospodárskeho pohľadu to však môže vyzerať tak, že rozdiely nesiahajú mimo hraníc eurozóny. Jednotná mena, bohužiaľ, zatiaľ neviedla k hospodárskemu zosúladeniu. V skutočnosti sa stal presný opak. V súčasnosti je medzi krajinami eurozóny omnoho viac rozdielov, ako to bolo v čase zavedenia eura. To je mimoriadne nebezpečné.

Ukazovatele Paktu stability a rastu sú evidentne nepresné a nefungujú. Automatické ukladanie sankcií preto samo osebe neprinesie pozitívne výsledky. Na všetkých 27 členských štátov Európskej únie to bude mať ešte menší vplyv. Dokonca môže dôjsť k opaku, pretože hospodárske stereotypy ako také vytvárajú nové problémy.

Riešenie je jasné. Hospodárstva členských štátov sa musia čo najviac približovať, aby všade bolo možné použiť rovnaké opatrenia na dosiahnutie rovnakých výsledkov. To znamená viac politiky na úrovni EÚ, viac nástrojov pre európske inštitúcie, vyšší rozpočet a viac rozpočtovej nezávislosti pre Európsku úniu vrátane zvýšenia podielu jej vlastných ziskov.

  Frank Engel (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, kríza sa ešte ani zďaleka neskončila, čoho dôkazom sú nepokoje v krajinách, ako je Francúzsko. Myslím si, že v Európe sa táto kríza stala krízou integrácie. Dokonalým príkladom je opäť „dohoda z Deauville“, ktorá ohrozuje metódu Spoločenstva a je odrazom falošnej ilúzie veľkosti, ktorú stále majú niektoré členské štáty. Ale keď na to príde, kto z nás je ešte stále veľký?

Podľa mojich informácii bude v roku 2050 Európa stále predstavovať 6 – 7 % svetovej populácie a jej hospodárska moc sa bude rozpadať. Podarí sa nám vyrovnať s problémami medzinárodnej konkurencie tým, že budeme aj naďalej takýmto spôsobom súťažiť medzi sebou, alebo skôr tým, že sa rozhodneme riadiť metódou Spoločenstva a budeme konať spoločne? Ak to chceme dosiahnuť, Európa bude potrebovať zdroje: nové a inovatívne zdroje. Rozprava o budúcom finančnom výhľade je dobrou príležitosťou diskutovať o týchto zdrojoch a pokúsiť sa identifikovať ich: v oblasti výskumu a vývoja a tiež v oblasti služby pre vonkajšiu činnosť.

Aký význam má zriaďovať 28. európsky diplomatický zbor, ak sa len pridá k existujúcim orgánom bez toho, aby prevzal ich právomoci? Mali by sme to urobiť, aby sme poskytli členským štátom úľavu a priestor na konsolidáciu, a mali by sme dať Európe zdroje potrebné na to, aby mohla konečne vykonávať politiky, ktoré pre našich občanov niečo znamenajú. To je to, čo od nás chcú.

  Burkhard Balz (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, nechcem vyzerať domýšľavo, ale keď dnes dopoludnia počúvam túto rozpravu, myslím si, že môžeme povedať, že za posledné mesiace sa vykonalo značné množstvo práce. Osobitný výbor pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu takisto urobil za posledný rok obrovské množstvo práce. Vidieť to pri pohľade na 1 600 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k pôvodnému návrhu správy, ktorý bol predložený. Činnosť výboru sa teraz predĺžila ešte o rok. Podľa môjho názoru to je veľmi správne. Kríza sa ešte ani zďaleka neskončila. Írsko sotva uniklo krachu, štátny rozpočet Grécka ešte rozhodne nie je v dobrej kondícii a celková situácia nedáva žiadny dôvod povedať, že všetko je v poriadku. Finančné a hospodárske reformy musia preto pokračovať a je príliš skoro uzatvoriť diskusiu o príčinách krízy a záveroch, ktoré sa musia vyvodiť.

Bolo by preto chybou vyhlásiť prácu krízového výboru za viac-menej skončenú a ukončiť jeho mandát. Naopak, musíme aj naďalej pokračovať v práci na základe toho, čo sme už doteraz dosiahli. Preto si myslím, že predbežná správa, ktorá bola predložená, je prijateľná pre všetkých. Potvrdzuje to aj všeobecné prijatie, ktoré mala v krízovom výbore. Samozrejme, text mohol byť na niektorých miestach formulovaný stručnejšie a výstižnejšie, mali by sme však v tejto správe vidieť to, čím je – predbežnou odpoveďou.

Oveľa dôležitejšia ako znenie niektorých jednotlivých pasáží je skutočnosť, že v druhej polovici práce výboru budeme stavať na predbežnej práci, ktorú sme vykonali. Musíme zvážiť, ako a v ktorých bodoch by diskusie krízového výboru mohli počas blížiacich sa rozpráv podporiť legislatívne výbory.

  Antonio Cancian (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dnes ráno som si veľmi pozorne vypočul rôzne prejavy, ale domnievam sa, že by nám prospelo trocha lepšie objasniť rozdiely medzi jednotlivými nástrojmi, ktoré, mimochodom, považujem za veľmi dobre definované a zosúladené, ako aj posilniť stratégiu a vnútornú jednotu Európskej únie.

Pokiaľ ide o nástroje, som presvedčený, že sa dosiahol rozhodujúci pokrok a že teda ideme správnym smerom. Čomu však nerozumiem, je stratégia. Inými slovami, používame všetci rovnaký prístup? Vždy sme hovorili o stabilite, ale teraz nastal čas, a vlastne už sa to malo stať dávno, aby sme hovorili o raste. Úplne súhlasím s tým, keď hovoríme o stabilite a obetiach, ale ak zároveň naším cieľom nebude rast prostredníctvom vytvárania pracovných miest – čo je kľúčová téma v tomto období –, potom si myslím, že sa nám nepodarí urobiť dobrú prácu.

Pán predseda Barroso tu nedávno hovoril o stave Únie a myslím si, že by sme mu to mali pripomenúť a jasne definovať stratégiu Únie vo vzťahu k finančnému trhu. Dnes ráno som nepočul nikoho hovoriť o tejto stratégii.

Dovoľte mi tiež povedať, že by bolo neospravedlniteľnou chybou, keby sme sa snažili zakryť evidentnú anarchiu v členských štátoch, ktorá sa skrýva za koncepciou subsidiarity, o ktorej sa hovorí príliš často a zvyčajne neadekvátne.

  Arturs Krišjānis Kariņš (PPE) . – (LV) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, členovia Rady, v priebehu uplynulých dvoch rokov veľmi veľa ľudí v Európskej únie trpelo priamo v dôsledku krízy. Trpelo aj nemálo ľudí v našej krajine Lotyšsku. Boli sme svedkami poklesu hospodárskeho obratu o 20 % a rovnako strmého nárastu nezamestnanosti. Moji krajania a krajanky pochopili, že za týchto mimoriadnych okolností je nutné prijať mimoriadne riešenia. Aké to boli riešenia? S cieľom obnovy verejných financií ľudia z našej krajiny, Lotyši, trpezlivo pretrpeli pokles platov o viac ako 30 % spojený so zvyšovaním daní. Výsledkom bolo dosiahnutie stability verejných financií v Lotyšsku. Prečo teda moje rozhorčenie? Som rozhorčený, lebo som si dnes prečítal, že Nemecko a Francúzsko namiesto toho, aby chceli posilniť finančný dohľad v Európskej únii, ho chcú vlastne oslabiť. Bude to teda znamenať, že práca mojich krajanov a krajaniek bola zbytočná? Dámy a páni, nemôžeme dopustiť, aby došlo k situácii, keď niektoré veľké členské štáty chcú aj naďalej žiť nezodpovedne. Musíme posilniť návrh Komisie, aby Európa mohla mať silný finančný dohľad. Ďakujem vám za pozornosť.

  Gunnar Hökmark (PPE). – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že by sme mali jasne povedať jednu vec, a to že celosvetová hospodárska kríza sa týka najmä hospodárstiev USA a Európy. V iných častiach sveta sú úrovne rastu vysoké, ale nie v Európe a nie v USA. Viac ako čokoľvek iné je príčinou tohto stavu nadmerné míňanie a nedostatočný rast. Toto považujem za jeden z najdôležitejších problémov.

Musíme naštartovať rast, ale aby sa nám to podarilo, potrebujeme stabilitu verejných financií. Preto považujem za znepokojujúce – a pridávam sa k tomu, čo už povedali predchádzajúci rečníci –, že niektorí európski predstavitelia teraz hovoria o laxnejších a pružnejších pravidlách v súvislosti s Paktom stability a rastu a sú za zmenu zmluvy. Nemyslím si, že Európa potrebuje desaťročie diskusií o zmenách zmluvy. To je skôr politika vedúca k rozpadu ako k integrácii a konkurencieschopnosti.

Musíme posilniť Pakt stability a rastu čo možno najväčším počtom automatických sankcií. Musíme dosiahnuť zníženie deficitov rozpočtov, sebavedomo a pekne po poriadku, a zároveň postupne vykonávať reformy, aby sme sa otvorili rýchlejšiemu hospodárskemu rastu – otváraním európskych hraníc a otváraním sa silnejšej konkurencii. Toto je cesta vpred a za to by sme sa mali postaviť na samite G20. To je aj cieľom európskeho programu.

  Theodoros Skylakakis (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, v správe pani Berèsovej o hospodárskej kríze, ktorá je témou jednej z našich dnešných rozpráv, sa v odseku 32 píše, že niektoré členské štáty, evidentne mysliac našu krajinu Grécko, nemajú v súčasnosti možnosti vytvoriť skutočné plány obnovy a že všetky možnosti až do roku 2012 sú obmedzené na škrtanie verejných výdavkov, zvyšovanie daní a znižovanie dlhu. Táto pozícia má pre Grécko a iných obrovský význam, pretože v našej krajine sú sily, ktoré tvrdia presný opak.

Osobne by som chcel podporiť túto pozíciu v správe pani Berèsovej, pretože krajiny s obrovským deficitom a dlhom a najmä krajiny, ktoré už nemajú prístup na medzinárodný kapitálový trh, musia predtým, ako môže začať obnova, znížiť svoje deficity. Iná cesta nie je. Bez zníženia deficitu nie je možný prístup na medzinárodné trhy. Bez prístupu na medzinárodné trhy nie je možná obnova. Najmä pre občanov je to horká pilulka, ktorú musia prehltnúť, ale musíme mať odvahu povedať im pravdu.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, bude to len jedna minúta. Dnes ráno boli uskutočnené dve vyhlásenia, na ktoré sa chcem zamerať. Jedno zo strany Danuty Hübnerovej, ktorá povedala, že Európa neexistuje vo vákuu, a druhé zo strany pána Chasela, ktorý povedal, že Európa nemôže robiť všetky ústupky sama.

Myslím si, že nastal čas, aby bola Európska únia tvrdá, a to najmä vo vzťahu ku krajinám skupiny G20 a OSN. Sme v pozícii, keď máme 11 % nezamestnanosť, 20 % nezamestnanosť mladých, obrovský verejný dlh a milióny ľudí žijúcich v chudobe, a ak ostatné krajiny na celom svete nebudú ochotné rozdeliť si túto záťaž, potom by sme mali povedať, že nedovolíme, aby sa naše krajiny stali nekonkurencieschopnými a aby sa v Európskej únii zvyšovala chudoba.

Po druhé, chcem povedať, že v rámci Európy nielenže musíme hovoriť jedným hlasom, ale musíme aj konať ako jeden celok. Samozvaná správna rada, ktorá tu dnes ráno bola spomenutá, nesmie naďalej fungovať. Majú príležitosť obrátiť sa s tým na Radu.

  Jan Kozłowski (PPE). – (PL) Na úvod by som chcel vyjadriť spokojnosť so správou o zlepšovaní hospodárskeho riadenia a rámca stability Únie a vďačnosť spravodajcovi pánovi Feiovi za vynikajúcu prácu, ktorú na nej vykonal. Som presvedčený, že nové iniciatívy, ako je balík pre finančný dohľad a európsky semester, nám umožnia vyhnúť sa budúcim krízam alebo aspoň zmierniť ich dosah.

Domnievam sa však, že kľúčovou otázkou je zotrvanie pri opatreniach zameraných na zlepšovanie koordinácie a zvyšovanie transparentnosti politických stratégií týkajúcich sa hospodárstiev členských štátov. Chcel by som zdôrazniť význam vytvorenia dobrého rámca pre rozpočtovú spoluprácu na úrovni EÚ a členských štátov vrátane zosúladenia kategórií výdavkov v rámci vnútroštátnych rozpočtov s príslušnými kategóriami rozpočtu EÚ. To by umožnilo uskutočňovať prínosné a systematické analýzy európskych verejných výdavkov.

  Gilles Pargneaux (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, na úvod by som sa len niekoľkými slovami zmienil o francúzsko-nemeckých návrhoch. Myslím si, že naša reakcia by nakoniec mala byť kladná. Často hovoríme, že od roku 2007 nám chýba náš francúzsko-nemecký motor. Zároveň je poľutovaniahodné, že v týchto francúzsko-nemeckých návrhoch je určitý prvok zotročenia Francúzska, pretože boli vytvorené na pomoc Francúzsku, aby sa nedostalo do problémov vzhľadom na svoj zlý finančný a hospodársky stav.

Je tiež dôležité povedať, že na rozdiel od správy pani Berèsovej tieto návrhy neobsahujú žiadne pozitívne návrhy, ktoré by nám umožnili dosiahnuť skutočné hospodárske riadenie v Európskej únii.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). – (SK) Kríza je veľmi komplexný fenomén, a tak dovoľte pre krátkosť času aspoň pár bodov.

V prvom rade v rámci národných ekonomík sa priveľký dôraz kladie na kritérium verejného dlhu, ale predsa rovnako dôležité sú aj iné ukazovatele. Zároveň istá miera verejného dlhu je počas krízy nevyhnutná, keďže vlády musia výpadky súkromného sektora nahradiť ekonomickou aktivitou vo verejnom sektore, respektíve verejnými stimulmi súkromnému sektoru, čím sa spomalí rast nezamestnanosti. Lebo, kolegyne a kolegovia, pre všetky tie čísla my zabúdame na tých ľudí, ktorí krízu nespôsobili, zabúdame na nezamestnanosť a na zhoršujúcu sa sociálnu situáciu. Chcem tiež upozorniť na skutočnosť, že bez celoeurópskej koordinácie hospodárskych politík a regulácie finančného sektora bude cesta z krízy veľmi ťažká.

A záverom moja posledná výzva alebo prosba. Pán komisár, opakovane už niekoľko rokov vyzývam k tomu, aby sa skutočne začala riešiť situácia ohľadne daňových rajov.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby sme v budúcnosti mali jedného zástupcu pre hospodárske otázky. Mali by sme mať vysokého predstaviteľa pre hospodárske záležitosti, tak ako máme aj vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci. V budúcnosti by sme mohli spojiť funkcie pána Rehna a pána Barniera.

K ďalšej otázke: je škoda, že nedokážeme hovoriť jedným hlasom na zasadnutiach skupiny G20. Európska únia pomáha Francúzsku, pánovi Sarkozymu a predsedníctvu samitu G20. V budúcnosti by Európska únia mala mať na týchto stretnutiach jeden post, jednu osobu a mali by sme hovoriť jedným hlasom.

  Sven Giegold (Verts/ALE). – Vážený pán predsedajúci, včera večer som naozaj trpel s pánom Rehnom počas tlačovej konferencie, keď som videl, že musel prezentovať túto dohodu, ktorá tak úplne nevychádzala len z jeho návrhov. Po tom, čo sme sa naučili v prípade balíka pre dohľad, si myslím, že sme zistili, ako môžu Parlament a Komisia spolupracovať na dosiahnutí dobrého výsledku. Myslím si, že práve toto musíme teraz urobiť.

Keď sa pozrieme na postupy týkajúce sa deficitu a dlhu, ako aj na vaše dobré návrhy v súvislosti s makroekonomickou nerovnováhou, z hľadiska dosiahnutia dobrej dohody je naozaj kľúčové, aby tak krajiny s prebytkom, ako aj krajiny s deficitom prevzali svoj podiel povinností s cieľom ozdraviť euro. Môžem len povedať, že väčšina tohto Parlamentu je pripravená podporiť vaše návrhy.

  Miguel Portas (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predsedajúci, keďže francúzsko-nemecké riaditeľstvo už nesedí v tomto Parlamente, budem smerovať svoje otázky o nedávnej hystérii v súvislosti s pokutami na Komisiu a Radu.

Prvá sa týka myšlienky vkladov s úrokmi: ako, preboha, odôvodníte pridávanie jedného deficitu k druhému deficitu s cieľom boja proti deficitu?

Druhá otázka sa týka možnosti pozastavenia štrukturálnych fondov, čoho jediným dôsledkom by bolo ohrozenie strednodobého a dlhodobého rastu, čo by viedlo k zvýšeniu úrokov z dlhov a tým aj k nárastu krátkodobého deficitu.

To ma privádza k tretej otázke: čo takto zaviesť pokuty za hlúposť a hriech arogancie?

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, bol nám sľúbený hospodársky rast, ale konkurencia, ktorej európske krajiny čelia zo strany rozvojových krajín, bude viesť k zničeniu výrobných základní a pracovných miest v našich krajinách.

Môžeme im konkurovať jedine tak, že znížime životnú úroveň našich pracovníkov. Musíme odmietnuť globalizmus, chrániť svoje hospodárstva a prestať posilňovať svojich konkurentov.

Bolo nám sľúbené lepšie hospodárske riadenie v Európe. Hospodárstva členských štátov sa však veľmi líšia a jeden hospodársky predpis nebude vyhovovať 27 rôznym krajinám. Každá krajina si musí predpísať takú formu riadenia, akú potrebuje.

Hospodárska kríza sa začala činnosťou bánk, ale reakciou vlád bolo ponáhľať sa s ich záchranou. Musíme kontrolovať aktivity bánk zamerané na vytváranie úverov, teda aktivity zamerané na zarábanie peňazí. Banky musia slúžiť našim hospodárstvam, nesmie im byť dovolené riadiť sa vlastným programom a rozhodne nesmú byť tými, ktorí majú z našich opatrení najväčší profit.

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Zažili sme najvážnejšiu sociálnu a hospodársku krízu v histórii Európskej únie, ktorej hlavnými príčinami sú celosvetová nerovnosť, laxná finančná regulácia a zhovievavá finančná politika Spojených štátov. Myslím si, že Európska únia sa s reakciou na dôsledky krízy trocha oneskorila. Prvé reakcie členských štátov neboli vo vzájomnej harmónii. V budúcnosti budeme potrebovať vhodný mechanizmus hospodárskeho riadenia, aby sme sa dokázali vyrovnať s krízovými časmi. V záujme našej bezpečnosti musíme zaistiť, aby sa Európska únia mohla spoľahnúť na vlastné sily. Práca Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu je podľa môjho názoru stále potrebná, pretože kríza ešte neskončila a finančné trhy sa ešte nestabilizovali. Členské štáty musia harmonizovať svoje rozpočtové politiky a vytvárať ich spoločne. Vnútorný trh je jedným z nenahraditeľných nástrojov rastu, preto sa stratégia EÚ do roku 2020 musí zamerať na dlhodobé investície a zamestnanosť. Musíme posilniť pozíciu MSP, pretože ich dôležitá práca je hybnou silou výskumu, inovácií a rastu.

  Antigoni Papadopoulou (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, Európska únia naozaj stojí na križovatke. Medzinárodná hospodárska kríza spomalila rast a zvýšila nezamestnanosť, chudobu a sociálne vylúčenie. Záchranné opatrenia boli napriek vážnym nedostatkom pozitívne. Jednoznačne však potrebujeme viac solidarity v rámci Spoločenstva a koordinácie medzi vnútroštátnymi plánmi obnovy.

Európsky parlament chce od Komisie viac Európy, menej byrokracie, podporu malých a stredných podnikov, viac nových pracovných príležitostí, viac finančných prostriedkov na financovanie projektov v dôležitých odvetviach a silnejší systém regulácie, dohľadu a koordinácie hospodárskych, fiškálnych a sociálnych politík Európskej únie.

Aj ja podporujem zriadenie spoločného menového fondu na účely účinnej kontroly európskeho hospodárskeho riadenia. A nakoniec, som veľmi hrdý na cyperského držiteľa Nobelovej ceny Christoforosa Pissalidesa, takže vyzývam Európsky parlament, aby ho pozval prezentovať svoje názory na to, ako treba riešiť nezamestnanosť a problémy dnešnej doby.

  Philippe Lamberts (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa obrátiť na Komisiu a Radu, aby som jednoducho upozornil na tri nedostatky, ktoré podľa nás obsahujú návrhy na európske riadenie.

Prvým nedostatkom je to, že je tu mimoriadne prísna disciplína v súvislosti s deficitmi a dlhmi a mimoriadne voľná disciplína, pokiaľ ide o investície, pričom tu mám na mysli stratégiu EÚ do roku 2020. Naozaj potrebujeme rovnako prísnu disciplínu v oboch oblastiach, pretože úsporné opatrenia samy osebe neprinesú hospodársku aktivitu.

Druhým nedostatkom je to, že keď tak veľmi chceme vykonávať kontrolu nad výdavkami, musíme tiež zaistiť dostatočné príjmy. V minulosti som to už mnohokrát zdôrazňoval: nemôžeme mať koordináciu rozpočtu, ak nemáme koordináciu daní.

Tretím nedostatkom je niečo, čo považujeme za demokratický nedostatok, a v návrhoch pracovnej skupiny sa mi to zdá zvlášť prekvapujúce. Zdá sa, že pokiaľ ide o pracovnú skupinu, Parlament neexistuje, a to považujem za neprijateľné.

  Constance Le Grip (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, vo svojom prejave sa chcem zamerať na prípravy blížiacich sa samitov G20. Predchádzajúci rečníci už povedali všetko, čo sa dalo povedať o európskom hospodárskom riadení, o potrebe posilniť európske hospodárske riadenie, posilniť Pakt stability a rastu a viac do tohto procesu zaangažovať Európsky parlament a, samozrejme, aj národné parlamenty.

V krátkosti by som chcela spomenúť dve úlohy, ktoré čakajú naše krajiny a členov skupiny G20, úlohy, ktoré sa podľa môjho názoru musia vyriešiť v priebehu nasledujúcich zasadnutí skupiny G20.

Sú to menová vojna a kolísanie cien komodít. Pokiaľ ide o tieto dve otázky, ktoré skutočne ohrozujú celosvetový rast a spôsobujú výraznú nerovnováhu na našej planéte, som presvedčená, že Európska únia sa musí zjednotiť okolo spoločných pozícií, aby na nasledujúcich samitoch G20 dokázala hovoriť jedným hlasom, a to tak v Soule, ako aj na tých nasledujúcich, a pôsobila komplexnejším dojmom na svetovom fóre.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) V súčasnosti sa zdá, že dôsledky krízy sa ešte ani zďaleka neskončili. Preto by som vám chcel v tejto súvislosti pripomenúť významnú úlohu, ktorú zohráva hospodárska a sociálna politika súdržnosti, a v neposlednom rade aj to, že predstavuje niečo ako nevyhnutnú podmienku.

Táto politika sa stala kľúčovým prvkom balíka pre hospodársku obnovu, pretože poskytuje pridanú hodnotu a podporné opatrenia na presadzovanie modernizácie a udržateľného hospodárskeho rastu, takže je zároveň aj dôkazom európskej solidarity. Myslím si, že v prvom rade potrebujeme veľké investície do všetkých typov infraštruktúry, či už je to doprava, energetika, alebo telekomunikácie. Potrebujeme výrazné kapitálové investície z veľkého množstva verejných i súkromných zdrojov financovania, ako aj investície prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, ktorých potenciál sa podľa môjho názoru stále naplno nevyužíva.

  Rachida Dati (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, najprv chcem zablahoželať nášmu kolegovi pánovi Feiovi ku kvalite jeho správy a k ambicióznym návrhom, ktoré obsahuje. Dokazuje to tiež, že Európsky parlament zohráva plnohodnotnú úlohu pri diskusii, ktorá je rozhodujúca z hľadiska budúcnosti Európy, a to nás môže len tešiť.

Grécka kríza navyše ukázala nedostatky, ktoré ohrozujú hospodárske riadenie Európskej únie. V tejto súvislosti teda beriem na vedomie návrh pána Feia vytvoriť trvalý mechanizmus pre finančnú stabilitu. Tento problém musíme riešiť aj pri zdroji.

Som presvedčená, že riešenie tohto problému spočíva aj v posilnení Paktu stability a rastu a najmä jeho sankcií. To je rozhodujúce, ak chceme dosiahnuť trvalú obnovu vnútroštátnych rozpočtov, teda niečo, čo nie je vždy populárne. Je to reštriktívne opatrenie, ale nemáme na výber.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Finančná, hospodárska a sociálna kríza zasiahla každého občana Európy. Ťažké časy však ešte viac zvýraznili skutočnosť, že rôzne vnútroštátne plány hospodárskej obnovy boli slabo koordinované a neboli dostatočne účinné. Niektoré členské štáty navyše naozaj nemali možnosť vytvoriť skutočné vnútroštátne plány hospodárskej obnovy s opatreniami na stimuláciu rastu a zamestnanosti, pretože počas recesie ešte viac obmedzili verejné výdavky a zvýšili dane s cieľom znížiť štátny dlh. V niektorých členských štátoch sa to, bohužiaľ, deje na úkor obyčajných ľudí. Tiež by som chcela upriamiť pozornosť na skutočnosť, že kríza veľmi jasne ukázala sociálnu nerovnosť medzi rôznymi sociálnymi skupinami. Ženy sú napríklad v oveľa väčšom riziku ako muži, že sa ocitnú pod hranicou chudoby. Európska únia sa teda musí z tejto krízy poučiť a zrealizovať iniciatívy, ktoré prijala vo všetkých oblastiach, prostredníctvom koordinácie spoločného postupu s členskými štátmi.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, sotva sme čiastočne zregulovali finančných žralokov z burzového monopolu a už čelíme problému globálnych pretekov s cieľom znehodnotiť meny, ktoré sa napriek dnešnému miernemu upokojeniu Číny stále nepodarilo zastaviť. Niečo, čo tak nenávidíme v Európe – teda devalváciu alebo zásahy na menových trhoch –, sa teraz stalo problémom, ktorý nám vnútila globalizácia. Spojené štáty chcú znížiť verejný dlh, Japonsko chce naštartovať hospodárstvo a Číňania chcú zvýšiť vývoz. Táto politika mäkkej meny, ktorú realizujú iné hospodárske veľmoci, prirodzene ohrozuje Európu aj iné krajiny, a preto musí byť podľa môjho názoru dôležitou témou diskusie na samite G20.

Koniec koncov, zaplavovanie svetových trhov lacnými čínskymi výrobkami je jednoduché, keď je mena umelo podhodnocovaná. Tento typ pretrvávajúcich zásahov narúša trh, čo je mimoriadne nebezpečná hra, ktorá môže v najhoršom prípade položiť celé svetové hospodárstvo na kolená.

Hoci sú vyhliadky na úspech neisté, je dôležité, aby sa na samite hovorilo o plánoch na daň z finančných transakcií.

  Pervenche Berès, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať poslancom, ktorí vystúpili, za príspevky. Chcela by som reagovať na dva či tri z týchto prejavov.

Najskôr na pána Zīleho. Myslím si, že to, čo povedal, bude veľmi dôležité, keď budeme reformovať politiku súdržnosti. Musíme vykonať hodnotenie tejto politiky súdržnosti, stanoviť, či sa v priebehu rokov, ktoré uplynuli od pristúpenia, ukázala ako správna stávka na to, že vnútorné nerovnosti možno čiastočne vyrovnať využívaním týchto finančných prostriedkov, a objektívne to celé vyhodnotiť, aby sme sa pre budúcnosť poučili.

Mnohí poslanci – a ja im ďakujem – hovorili o zastupovaní Európskej únie a o celosvetovom riadení. Toto je jednoznačne otázka stratégie našej Európskej únie, a to opäť v čase, keď sa zdá, že nechýba veľa k vypuknutiu menových vojen. Musíme hovoriť jedným európskym hlasom, a to vo vnútri i navonok. Použime našu vnútornú silu, aby naše zastúpenie pred vonkajším svetom bolo silné a jednotné.

Ďalej zopakujem to, čo povedal môj kolega Robert Goebbels, teda že je pravda, že skupina G20 nie je tým definitívnym riešením, ktoré sa snažíme nájsť v súvislosti s celosvetovým riadením, v rámci ktorého má každý svoje miesto a kde je priestor pre rozhodcovské orgány, ktoré potrebujeme. Tým sa vraciam k včerajšiemu prejavu generálneho tajomníka OSN, a to v tom zmysle, že náš budúci postup sa musí odohrávať v rámci OSN, pričom túto inštitúciu a jej riadenie musíme od hlavy až po päty zreformovať.

A na záver, pán predsedajúci, aby som zakončila túto rozpravu, chcem sa vrátiť k téme verejných investícií a k tomu, čo povedal môj kolega poslanec pán Lamberts. Vo svojej správe vyzývame Komisiu na každoročnú revíziu potrieb verejných a súkromných investícií a na zavedenie ukazovateľov výkonu, ktoré nám skutočne umožnia vytvoriť dlhodobú stratégiu investovania v prospech zamestnanosti a tým aj v prospech európskych občanov. Táto stratégia by vychádzala z udržateľnej vízie a z koncepcie solidarity, ktorá je základom Európskej únie.

(potlesk)

  Diogo Feio, spravodajca. – (PT) Vážený pán predsedajúci, na úvod chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí prispeli, a to aj tým, ktorí ešte vystúpia pred koncom rozpravy. Je čas prejsť od slov k činom. Odteraz, po tomto hlasovaní, ktoré, dúfam, bude kladné, bude mať Parlament vlastnú pozíciu v otázke hospodárskeho riadenia. Táto pozícia bude obhajovať ducha Únie: väčšiu transparentnosť a viac zverejňovania. Bude obhajovať hospodárske riadenie ako cieľ rastu všetkých 27 členských štátov Európskej únie a lepšiu koordináciu medzi nimi so silnejšou hospodárskou a menovou úniou.

Jednoducho povedané, bude obhajovať Európu väčšej solidarity, pripravenosti a efektívnosti, Európu pre všetkých s rôznymi hlasmi, ktoré však spievajú tú istú hymnu, Európu s pozíciami Rady, Komisie a Parlamentu. Európa hospodárskeho riadenia nie je Európou dvojstranných samitov: je to Európa inštitucionálnych hlasov, hlasu Európskeho parlamentu a hlasu verejnosti.

Evidentná je kľúčová úloha tohto Parlamentu a národných parlamentov, ktorú musia v tejto oblasti zohrávať. Musia mať vlastnú víziu nevyhnutného makroekonomického dohľadu v členských štátoch, musia mať vlastný hlas, pokiaľ ide o realizáciu stratégie EÚ do roku 2020, a musia venovať veľkú pozornosť otázke posilnenia Paktu stability a rastu. Parlament má sériu rôznych návrhov v súvislosti s inými inštitúciami.

Nastal teda čas – už budem končiť, pán predsedajúci – rokovať o predložených otázkach dôrazným a jednotným spôsobom.

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, na úvod chcem poďakovať spravodajcom pani Berèsovej a pánovi Feiovi a váženým poslankyniam a váženým poslancom za túto veľmi dôležitú a vecnú rozpravu.

Oceňujem, že množstvo príspevkov zodpovedá významu otázok, o ktorých sa hovorilo. Chcem povedať niekoľko poznámok, reakcií a pripomienok k rozprave a správam a začnem medzinárodnou scénou.

V svetovom hospodárstve sa opäť objavuje predkrízová nerovnováha, ktorá ohrozuje udržateľnú obnovu a vytváranie pracovných miest. Preto je rozhodujúce, aby skupina G20 – najprv na zasadnutí ministrov tento týždeň a potom na samite o dva týždne – bola schopná vykonávať účinnú koordináciu medzinárodnej politiky s cieľom obnoviť rovnováhu celosvetového rastu.

Na tomto procese sa musia podieľať všetky krajiny: krajiny s prebytkom posilnením domáceho dopytu a krajiny s deficitom zameraním sa na rast vývozu. Je to otázka miliónov pracovných miest v svetovom hospodárstve a v Európskej únii.

Európska únia pracuje na silnom a stabilnom medzinárodnom finančnom systéme, v ktorom by výmenné kurzy odzrkadľovali základné hospodárske zásady. To je rozhodujúci prvok cieľa skupiny G20 obnoviť rovnováhu svetového rastu v záujme udržateľnej obnovy a vytvárania pracovných miest.

Z rovnakých dôvodov je dôležité, aby EÚ zreformovala a posilnila svoje vlastné hospodárske riadenie. Správy, ktoré pripravili pani Berèsová a pán Feio, sú dôležitými príspevkami k tomuto procesu a prijatie legislatívnych návrhov Komisie bude obrovským skokom vpred smerom ku skutočnej a efektívne fungujúcej hospodárskej a menovej únii.

Objavili sa určité otázky o názoroch Komisie na poplatky a dane pre finančné inštitúcie. Hovoril som o tom s pánom predsedom Barrosom a myslíme si, že by bolo užitočné vyjasniť naše stanovisko k tejto veci, pretože sa v tejto súvislosti objavili niektoré mätúce vyhlásenia.

Práve prebieha zásadná reforma nášho vlastného finančného systému a toto tempo musíme udržať aj na samite G20. Komisia predložila návrh predovšetkým na stabilizačný poplatok alebo bankovú daň, aby sa súkromný sektor – bankový a finančný sektor – mohol podieľať a podieľal na nákladoch spôsobených krízou a riešení budúcich kríz.

Tento návrh bol predložený a v niektorých členských štátoch sa už realizuje.

Po druhé, Komisia chce, aby finančný sektor zohrával úlohu pri financovaní nákladov na krízu, preto sa EÚ – a Komisia – snažia presadiť daň z finančných transakcií na celosvetovej úrovni.

Po tretie, Komisia medzitým ako jednu z možností získania vlastných zdrojov do rozpočtu EÚ predložila návrh, aby finančný sektor spravodlivo prispieval na úrovni EÚ, napríklad prostredníctvom dane z finančných aktivít.

Toto je náš názor. Navrhli sme bankovú daň alebo stabilizačný poplatok, otvorili sme možnosť dane z finančných aktivít ako zdroja našich vlastných finančných prostriedkov a po tretie, budeme presadzovať daň z finančných transakcií na celosvetovej úrovni.

V správe pána Feia je návrh na vytvorenie Európskeho menového fondu. Komisia je za vytvorenie trvalého mechanizmu predchádzania krízam a riešenia kríz, ktorý musí mať dve strany, dva prvky, dva rozmery. Dôraz sa musí klásť na predchádzanie krízam, ako aj na riešenie kríz, pretože je lepšie poistiť sa, ako potom ľutovať.

Pokiaľ ide o riešenie kríz, už v máji sme jasne povedali, že je potrebný rozsiahly rámec krízového riadenia pre eurozónu, a Komisia má v úmysle čoskoro predložiť návrhy na trvalý mechanizmus riešenia kríz.

Objavilo sa niekoľko všeobecných zásad, najmä to, že predchádzanie krízam a riešenie kríz musia ísť ruka v ruke a že akákoľvek finančná pomoc musí byť prísne podmienená.

Takýto trvalý mechanizmus musí minimalizovať morálne riziko a poskytnúť stimuly členským štátom na vykonávanie zodpovednej fiškálnej politiky a stimuly investorom na dodržiavanie zásad zodpovedného požičiavania.

Pán Schmidt predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa dobrovoľnej účasti členských štátov, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, na systéme sankcií. Viete, že v prvej fáze navrhujeme systém pre členské štáty eurozóny a v druhej fáze pre všetkých 27 členských štátov. Komisia môže prijať a podporiť tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého cieľom je zapojiť členské štáty, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, do systému sankcií na dobrovoľnom základe.

Dosiahli sme uspokojivý pokrok, pokiaľ ide o pracovnú skupinu, ako aj konvergenciu smerom k iniciatívam Komisie zameraným na posilnenie hospodárskeho riadenia, najmä so zameraním na prevenciu a preventívne opatrenia s dôrazom na udržateľnosť dlhu, dohodu na metóde riešenia makroekonomickej nerovnováhy a vytvorenie účinného mechanizmu vymáhania.

Hoci sa v rámci pracovnej skupiny dosiahla konvergencia názorov smerom k návrhom Komisie, normálny legislatívny proces sa ešte len začína. Stále sme ešte len na začiatku. Sme možno na konci začiatku, teraz sa však ešte len začína normálny legislatívny proces a Európsky parlament ako spoločný zákonodarca zohráva skutočne kľúčovú a rozhodujúcu úlohu.

Chceme s vami spolupracovať a vyzývame Radu a Parlament, aby uskutočnili legislatívne rozhodnutia do leta budúceho roka, aby sme v lete roku 2011, keď prebehne ďalšie veľké kolo hodnotenia účinnosti opatrení, mohli mať v platnosti nový systém hospodárskeho riadenia.

Toto je naozaj otázka dôveryhodnosti Európskej únie v zmysle posilňovania hospodárskeho riadenia a úplne s vami súhlasím, že práve vďaka metóde Spoločenstva Európska únia funguje a prináša výsledky.

Veľmi pozorne som vás v tejto súvislosti počúval. Oceňujem vašu pevnú oddanosť metóde Spoločenstva, počínajúc prejavmi pána Daula, pána Schulza, pána Verhofstadta a pána Cohna-Bendita, hoci nemám na to, aby som používal také elegantné rečnícke obraty, ako „dohoda z Deauville“ či „kasínový kompromis“.

V každom prípade, poďme opäť spoločne dokázať, že metóda Spoločenstva môže a teraz aj musí priniesť nový systém hospodárskeho riadenia, a doplňme teda silnú menovú úniu silnou a efektívnou hospodárskou úniou, aby sme vytvorili skutočnú a úplnú hospodársku a menovú úniu.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, budem stručný a začnem poďakovaním dvom spravodajcom, pani Berèsovej a pánovi Feiovi, v mene Rady. Zosobňujú angažovanosť Parlamentu v tejto veľmi dôležitej oblasti. Chcem tiež povedať, že vás naliehavo vyzývam, aby ste bezodkladne analyzovali iniciatívy týkajúce sa hospodárskeho riadenia – iniciatívy Komisie, ktoré by nám mali umožniť zrealizovať európske hospodárske riadenie – a najmä zásady spolurozhodovania.

Rada je Parlamentu k dispozícii s cieľom dosiahnuť skutočný pokrok v súvislosti s týmito návrhmi.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes, v stredu 20. októbra 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Paolo Bartolozzi (PPE), písomne. – (IT) Chcel by som vyjadriť uznanie tejto práci, ktorá je dôležitým príspevkom k identifikácii súboru opatrení potrebných na prekonanie súčasnej krízy a na to, aby sa predišlo možnosti ďalších kríz.

Po tom, ako nedávna finančná kríza v znepokojujúcej miere ukázala limity systému samoregulácie, je čoraz viac potrebné, aby sme si zvolili celosvetový systém kontroly. Súčasná fáza hospodárskej a finančnej nestability, najzávažnejšej za celé desaťročia, viedla k nezamestnanosti a sociálnej kríze takých rozmerov, že sú potrebné rozhodné kroky na odstránenie ich negatívnych následkov a stanovenie priorít v súvislosti s príležitosťami, ktoré sa otvárajú v globalizovanom hospodárstve.

Kríza v posledných rokoch bolestivo zasiahla väčšinu rozvinutých hospodárstiev. Obnova v niektorých krajinách je ešte aj dnes stále pomalá a v dôsledku pretrvávajúcej krehkosti finančných trhov sú celosvetová koordinácia a výber vhodných hospodárskych a priemyselných stratégií kľúčovými aspektmi boja proti finančnej kríze. Celosvetový dohľad by mal podporiť stabilizáciu silných finančných trhov, udržať súčasnú obnovu a zabezpečiť rýchly rast dopytu a úrovní zamestnanosti.

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Súčasná hospodárska kríza potvrdzuje, že model hospodárskeho riadenia, ktorý sa dnes používa v EÚ, nefungoval dostatočne dobre, takže sa nepodarilo dosiahnuť úplnú konvergenciu medzi členskými štátmi. Táto situácia si vyžaduje zlepšenie hospodárskeho rámca a vytvorenie ambicióznych monitorovacích nástrojov, ktoré budú jasnejšie definované a lepšie zacielené. Je dôležité, aby členské štáty dodržiavali nariadenia a rozhodnutia platné na európskej úrovni, najmä čo sa týka Paktu stability a rastu. S týmto vedomím by som chcela privítať iniciatívu predloženú pánom Feiom zameranú na posilnenie takých opatrení, ako sú vykonávanie väčšieho počtu kontrol a podrobnejšie monitorovanie trendov vo verejných dlhoch a príjmoch.

Na záver by som dodala, že rumunská vláda nedávno prijala fiškálnu rozpočtovú stratégiu na roky 2011 – 2013, ktorá obsahuje opatrenia potrebné na zníženie rozpočtového deficitu pod 3 % a udržanie dlhu pod úrovňou 60 %. Tento reformný proces vytvorí podmienky potrebné na hospodársku obnovu.

  Dominique Baudis (PPE), písomne. – (FR) Finančná, hospodárska a sociálna kríza zúri už dva roky. Jej výsledkom je miera nezamestnanosti v EÚ viac ako 10 % a riziko novej recesie. Túto krízu nedokážeme dostať pod kontrolu.

Nasledujúci samit G20 sa uskutoční 11. a 12. novembra v Soule pod vedením francúzskeho predsedníctva. Skupina G20 je duchovným dieťaťom prezidenta Sarkozyho, ktorý je presvedčený, že celosvetové hospodárstvo dnes už nereguluje 8 štátov, ale aj všetky najväčšie rozvojové krajiny. Tento rámec umožňuje vytváranie ambícií vychádzajúcich z dlhodobých vízií. Táto kríza od nás vyžaduje skutočné hospodárske riadenie, pravidlá obmedzujúce sociálny damping v rozvojových krajinách, finančnú reguláciu a reformu medzinárodného menového systému. Ak to chceme dosiahnuť, Európa musí vedieť hovoriť jedným silným a odhodlaným hlasom.

  Ivo Belet (PPE), písomne. – (NL) Vážený pán predsedajúci, jedným z najpozoruhodnejších prvkov v týchto odporúčaniach je daň z finančných transakcií. Takéto opatrenie nám umožní zabiť niekoľko múch jednou ranou: je účinným nástrojom proti špekuláciám a príjmy nám umožnia poradiť si so štátnymi deficitmi a financovaním naliehavých sociálnych projektov (životné prostredie, rozvojová pomoc, infraštruktúrne projekty atď.). Parlament dal teraz jasne najavo, že Európa musí pokračovať v týchto opatreniach, a to aj napriek tomu, že zvyšok sveta začal teraz váhať, pretože dostal strach. Ďalším krokom je vykonanie štúdie uskutočniteľnosti Európskou komisiou. Dnes sme rozhodli o konkrétnom zásahu a o reakcii na finančnú krízu. Vyslali sme tým tiež európskym občanom jasný signál, že sme sa zo všetkého, čo bolo v posledných niekoľkých rokoch nesprávne, poučili a že bojujeme proti kríze s cieľom posilniť Európu najmä v záujme európskych občanov.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Regulačné štruktúry, ktoré v Európskej únii a v Spojených štátoch existovali pred hospodárskou a menovou krízou, sa ukázali ako nedostatočne jednotné a v drvivej väčšine vychádzali z nesúrodých makroekonomických analýz. V dôsledku chýbajúcej celosvetovej konzistentnosti v týchto regulačných štruktúrach krajiny reagovali na vlastnú päsť. Nezobrali do úvahy, že v globalizovanom svete majú menové politiky prijaté na vnútroštátnej úrovni významný vplyv na ostatné hospodárstva. Vytvorenie Európskeho výboru pre systémové riziká a európskych orgánov pre finančný dohľad posilňuje finančný dohľad v EÚ. Na medzinárodnej úrovni je však stále málo právnych predpisov na riadenie kríz vo finančnom sektore. Na zasadnutí skupiny G20 v novembri musí EÚ zdôrazniť význam vytvorenia systému pre dohľad a reguláciu, ktorého opatrenia by obsahovali aj povinnú registráciu finančných transakcií a nástrojov. Máme zodpovednosť voči hospodárstvu a predovšetkým musíme byť silní na úrovni Európske únie, aby sme mohli stáť v čele na celosvetovej úrovni.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) EÚ a jej predstavitelia budú musieť raz a navždy uznať, že vážna kríza, ktorej čelíme, neprišla zo Spojených štátov. Je to systémová kríza spôsobená kapitalizmom v jeho súčasnej fáze vývoja – neoliberalizmom. Kríza EÚ preto vychádza zo samotných základov EÚ ako takej, ktorá má neoliberalizmus za jeden zo svojich hlavných princípov. Tvárou v tvár katastrofickým následkom svojich politík ukazujú sily, ktoré v zásade určujú smer EÚ, známky znepokojujúcej arogancie a agresivity a snažia sa neprijateľným spôsobom brániť pokroku najmä pracujúcich a ľudí z najzraniteľnejších krajín prostredníctvom neodpustiteľného útoku na ich suverenitu. To je zmyslom spoločného vyhlásenia, ktoré sa Nemecko a Francúzsko rozhodli uskutočniť v Deauville pred zasadnutiami skupiny G20 a Európskej rady. Zdá sa, že ignorujú skutočnosť, že pokračovanie po ceste, ktorá nás sem priviedla, môže viesť jedine k hanbe. Toto je posolstvo, ktoré zaznieva v celej Európe na protestoch pracujúcich a verejnosti. Je čas, aby začali počúvať! Skutočnou odpoveďou na krízu je ocenenie práce a spravodlivejšie rozdelenie príjmov, konkrétne prostredníctvom zdanenia, a teda zvýhodnenie práce namiesto kapitálu.

  Louis Grech (S&D), písomne. – Nachádzame sa uprostred krízy, ktorá do veľkej miery poškodila finančný, hospodársky a sociálny sektor a mala negatívny dosah na proces integrácie vnútorného trhu. Jednotný trh môže byť nevyhnutným katalyzátorom na začatie skutočnej európskej hospodárskej a finančnej obnovy po kríze a opätovného budovania potrebnej dôvery medzi občanmi. Samotná kríza môže slúžiť ako vhodná príležitosť na uskutočnenie opatrení, ktoré budú stimulovať hospodársky rast, konkurencieschopnosť a sociálny pokrok v Európe, a to tak, že postavia občanov do srdca európskeho hospodárstva. Podporujem snahu pani spravodajkyne poskytnúť jasné odporúčania, ako sa dostať z krízy: prijať konkrétne opatrenia a iniciatívy zamerané na význam vnútorného trhu, zamestnanosť a úlohu MSP. Okrem toho sa musí prijať nový holistický a začleňujúci prístup, v rámci ktorého budú ciele občanov, najmä tie, ktoré sa týkajú hospodárskych, sociálnych, zdravotných a environmentálnych otázok, integrálnou súčasťou hospodárstva. Potrebujeme novú paradigmu politického uvažovania,v rámci ktorého by sa európski občania stali hlavnou politickou premennou pri určovaní a formulovaní právnych predpisov a politiky Únie.

  Marian-Jean Marinescu (PPE), písomne. – (RO) V Európe prebieha hospodárska obnova. Prostredie je však stále neisté. Celosvetová hospodárska obnova je stále krehká a tempo tohto procesu sa medzi krajinami líši. Najväčšou prioritou stále zostáva vytvorenie stabilného základu, ktorý by systematicky podporoval udržateľný a vyvážený hospodársky rast. Preto musíme vytvoriť systém, ktorý by zároveň podporoval reakciu na krízu, prevenciu a strednodobú a dlhodobú spoluprácu. Európska únia musí byť silným partnerom, schopným nielen využívať svoje skúsenosti s hospodárskou a politickou integráciou, ale aj výrazne prispievať k celosvetovému hospodárskemu riadeniu. Musíme vytvoriť dôveryhodné a životaschopné hospodárske politiky so strednodobým výhľadom a koordinovať makroekonomickú politiku, ktorá bude vychádzať z rámca pre udržateľný a vyvážený rast navrhnutého skupinou G20. Stratégia pre hospodárske politiky EÚ musí obsahovať tieto prvky: akčný plán na využitie štrukturálnych reforiem na posilnenie hospodárskeho rastu a zamestnanosti, konsolidovanú fiškálnu reformu a silnejšie hospodárske riadenie EÚ a eurozóny. Musí sa prijať rozvojový program skupiny G20 s viacročným akčným plánom, ktorý bude podporovať hospodársky rast a pružnosť rozvojových krajín.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) V situácii, ktorá nastala, je hlavnou a najdôležitejšou vecou nájsť diagnózu a príčiny, ktoré nás doviedli do krízy. Ľudia v rôznych štátoch EÚ zažili následky krízy v rôznych formách. Rozhodujúce je upozorniť na chyby, nezákonné praktiky a neprofesionálne správanie národných vlád, aby v budúcnosti dokázali zabrániť zhoršeniu situácie, v ktorej sa ich občania ocitli. Lotyšská vláda si už napríklad požičala od medzinárodných finančných inštitúcií sumu dvojnásobne prevyšujúcu jej ročný rozpočet. Každý deň lotyšská vláda prijíma opatrenia týkajúce sa daňového systému a fiškálnej politiky vo všeobecnosti, ktoré znevýhodňujú ľudí a vedú k likvidáciám podnikov a k emigrácii lotyšských podnikateľov. Lotyšská vláda sa neustále snaží novelizovať právne predpisy o dôchodkoch s cieľom znížiť platby dôchodcom. To vedie k sociálnej explózii a k rozsiahlej nespravodlivosti. Musíme vyslať dôrazný signál národným vládam, že znižovanie sociálnych platieb a dôchodkov v čase krízy je zločinom proti obyvateľom. Som presvedčený, že nechránené a odkázané vrstvy spoločnosti nesmú niesť zodpovednosť za chyby vlád.

  Sławomir Witold Nitras (PPE), písomne. – (PL) Rád by som poďakoval pánovi Feiovi za prácu na návrhu správy. Zdá sa mi, že pokiaľ ide o hrozby, ktorým Európa čelí, až príliš rýchlo sa vraciame do vychodených koľají. Nevenujeme dostatočnú pozornosť výstražným signálom z finančných trhov alebo od ľudí, ako je pán prezident Trichet, ktorý nazval návrh Komisie dobrým, ale nedostatočným krokom smerom k posilneniu Paktu stability a rastu. Našou úlohou ako Európskeho parlamentu je dnes brániť návrhy Európskej komisie proti vládam členských štátov, ktoré sa evidentne z krízy vôbec nepoučili.

Keby Európska rada riadne dodržiavala ustanovenia paktu, rozsah európskej krízy vo verejných financiách by bol omnoho menší. Ak dnes dovolíme vládam, najmä vládam Nemecka a Francúzska, aby oslabovali návrhy Komisie, kríza sa prehĺbi a my budeme musieť rozmýšľať o tom, či celý projekt spoločnej meny má vo svojej súčasnej forme vôbec nejaký význam a či tým vlastne nechcene nedokážeme, že euro bol neúspešný experiment. Pred Parlamentom stojí dôležitá úloha. Musíme brániť euro a postaviť sa proti akýmkoľvek krátkodobým politickým cieľom. Musíme donútiť všetky členské štáty vykonávať zodpovedné rozpočtové politiky, hoci to môže byť bolestivé. Ďakujem vám za pozornosť.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Slovo „kríza“ pochádza z gréckeho slova krino, ktoré doslova znamená „rozhodnúť sa“, „zvoliť si“. Označuje teda moment, ktorý oddeľuje jednu fázu od druhej. Musíme sa pozrieť ďalej a zamyslieť sa nad minulosťou, aby sme mohli vykonať štrukturálne zmeny, ktoré zaistia, aby boli naše malé a stredné podniky konkurencieschopnejšie a dokázali čeliť väčšiemu tlaku, ktorý príde z globalizovaného prostredia.

Popritom tiež musíme zabezpečiť zamestnanie pre značný podiel tej zraniteľnejšej časti našej pracovnej sily a ich rodiny. Európska únia potrebuje nové hospodárske riadenie, ktoré zaistí stabilitu a prísnosť štátnych verejných financií. Finančná a hospodárska kríza, ako je tá, ktorú momentálne zažívame, sa nesmie už nikdy zopakovať. Nové hospodárske riadenie Európy musí zohľadňovať nielen úroveň štátneho dlhu, ale aj jeho udržateľnosť zo strednodobého až dlhodobého hľadiska. Súkromný dlh a udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia sú pre stabilitu verejných financií rovnako dôležité ako štátny dlh. Veď krajiny, ktoré kontrolovali štátny dlh, sa dostali do hlbokej krízy práve pre vážne zadlženie rodín a spoločností, zatiaľ čo krajiny s vysokým štátnym dlhom z toho vyšli dobre.

  Richard Seeber (PPE), písomne. – (DE) Hospodárska a finančná kríza až príliš jasne odhalila nedostatky a slabosti jestvujúcich nástrojov a metód koordinácie hospodárskej a menovej politiky. V minulosti niektoré členské štáty, najmä Francúzsko a Nemecko, príliš váhali so zavedením prísnejšej regulácie. Prekonanie hospodárskej krízy je jednou z najväčších úloh, ktorým sme kedy čelili, úlohou, na ktorú existuje len európska odpoveď, nie odpoveď na vnútroštátnej úrovni. Platí to aj pre mechanizmy sankcií, ktoré niektoré členské štáty stále blokujú. V rámci nových pravidiel medzinárodného finančného trhu je však najvyšší čas posilniť menovú úniu a zároveň najmä znížiť verejný dlh s cieľom zaistiť budúcnosť európskeho hospodárskeho priestoru. Predovšetkým národné parlamenty sa musia intenzívnejšie podieľať na tomto procese, aby dali diskusiám v členských štátoch európsky rozmer. Až potom budeme schopní nájsť európsku odpoveď, pomocou ktorej prekonáme krízu a dosiahneme rozsiahlu a silnú hospodársku úniu.

  Jutta Steinruck (S&D), písomne. – (DE) Od začiatku finančnej krízy v roku 2008 sa vedúci predstavitelia štátov alebo vlád skupiny G20 pravidelne stretávajú každých šesť mesiacov, aby diskutovali o hospodárskych a finančných otázkach a utužovali spoluprácu s cieľom dosiahnuť stabilný a udržateľný rast svetového hospodárstva v prospech všetkých. Domnievam sa však, že ak chceme nájsť udržateľnú a primeranú odpoveď na finančné, hospodárske či sociálne problémy súvisiace s krízou, potrebujeme širšie založený prístup a vyváženejší pohľad na tieto problémy. Ministri financií členských štátov nie sú v pozícii, aby dokázali vyhodnotiť situáciu na trhu práce a nájsť odpovede na naliehavé otázky politík v oblasti práce a sociálnych vecí, ktoré by dostatočne zohľadňovali potreby pracovníkov alebo ľudí vo všeobecnosti. Vyzývam preto na pravidelné stretnutia ministrov práce a sociálnych vecí v rámci skupiny G20. Okrem toho vyzývam EÚ a tie členské štáty, ktoré sú tiež členmi skupiny G20, aby ďalej rozvíjali túto myšlienku a bližšie navzájom spolupracovali v oblasti politiky zamestnanosti a sociálnych vecí a aby sa snažili o vyváženejší prístup na úrovni samitu. Nemôžeme dovoliť, aby konkurencia narúšala ochranu práv pracovníkov. Musíme presadzovať tieto práva, a to nielen čo sa týka občanov Európskej únie, ale aj občanov iných krajín na celom svete.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) EÚ so svojimi 500 miliónmi obyvateľov, čo predstavuje 7 % svetovej populácie, vytvára 30 % svetového HDP. Posledné štatistiky ukazujú, že v auguste 2010 EÚ zaznamenala obchodný deficit 17,3 miliardy EUR. V priebehu prvej polovice tohto roka dosiahla EÚ najvyšší nárast vývozu s Brazíliou (+ 57 %), Čínou (+ 41 %) a Tureckom (+ 38 %), kým najvyšší nárast dovozu bol s Ruskom (+ 43 %), Čínou a Indiou (obe krajiny + 25 %).

Ak chce EÚ dosiahnuť ciele svojej stratégie do roku 2020, musí znížiť energetickú závislosť od svojich tradičných dodávateľov. Počas prvej polovice tohto roka narástol obchodný deficit EÚ-27 v odvetví energetiky o 34,3 miliardy EUR v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Európska únia navyše potrebuje ekologicky účinnú priemyselnú politiku, ktorá zaručí prepojenie medzi inovačnou schopnosťou a výrobnými jednotkami EÚ, čím pomôže vytvárať pracovné miesta v celej EÚ a zachovať jej konkurencieschopnosť na globálnej úrovni.

Preto by Európska rada mala do svojho programu zasadnutia 28. a 29. októbra zahrnúť budúcu priemyselnú politiku a energetickú bezpečnosť EÚ, ako aj návrhy na to, ako zmierniť dosah zmeny klímy a demografických zmien.

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

  Janusz Wojciechowski (ECR). – (PL) Včera bol v poľskom meste Lodž zavraždený v práci zamestnanec voličského úradu Európskeho parlamentu. Bol to môj asistent pán Marek Rosiak. Z toho, čo povedal vrah, keď spáchal čin, možno bez akýchkoľvek pochybností povedať, že jeho motívom bola nenávisť k Strane právo a spravodlivosť, hlavnej opozičnej strane v Poľsku. Nenávistná kampaň vedená proti tejto strane už nejaký čas vyvrcholila tragédiou. Okrem samotného zločinu musí Európsky parlament odsúdiť aj nenávisť a násilie, ktoré nemajú miesto v európskej politike a európskej demokracii. Vážený pán predseda, chcem vás poprosiť o minútu ticha na pamiatku Mareka Rosiaka, človeka, ktorý zomrel počas práce pre Európsky parlament.

(Parlament povstal a zachoval minútu ticha.)

  Ria Oomen-Ruijten (PPE). – (NL) Vážený pán predseda, práve sme ukázali, akí dôstojní dokážeme byť ako Parlament. No pri vstupe do rokovacej sály pred chvíľou ma najprv obťažovali ľudia, ktorí si myslia, že by sme mali podpisovať určité uznesenia, a potom ma obklopili balóny presadzujúce určité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predseda, domnievam sa, že takéto správanie poškodzuje dôstojnosť tohto Parlamentu, a chcela by som vás požiadať, aby ste o tom porozmýšľali a pouvažovali o tom, ako môžeme zachovať voľné chodby.

  Gerard Batten (EFD). – Vážený pán predseda, môžem vás požiadať, aby ste rozhodli? Vidíme, že tu v rokovacej sále visia balóny. Môžete rozhodnúť o tom, či to je alebo nie je prípustné? Ak to nie je prípustné, dali by sa odstrániť? Ak to je prípustné, moji kolegovia a ja máme veľmi vkusné balóny Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP), fialové a žlté, ktoré by sme nabudúce veľmi radi doniesli.

(potlesk)

  Predseda. – Vážení kolegovia, dnes budeme hlasovať o veľmi dôležitej téme. Téme, ktorá súvisí s touto vašou demonštráciou. Prosím vás, aby ste až do hlasovania, ktoré bude približne o 40 minút, prestali s touto demonštráciou. Žiadam vás, aby ste to urobili. Je to malé gesto pre nás všetkých. Všeobecne vás síce podporujem, ale, prosím, nedemonštrujte v rokovacej sále.

(potlesk)

4. Hlasovanie

  Predseda. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

4.1. Revízia rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou (A7-0279/2010, Paulo Rangel) (hlasovanie)

4.2. Prispôsobenie rokovacieho poriadku Parlamentu revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou (A7-0278/2010, Paulo Rangel) (hlasovanie)

  Predseda. – Chcel by som spomenúť, že to bol výsledok našich zdĺhavých rokovaní s Európskou komisiou. Predovšetkým by som chcel zablahoželať pánovi spravodajcovi Rangelovi a tiež pánovi Lehnemu, ktorí rokovali v mene Európskej komisie. Práce sa zúčastnili aj pán Swoboda, pani Wallisová, pani Harmsová, pani Rothová-Berendtová a pán Rangel a chcem im veľmi pekne poďakovať za výsledok rokovaní. Moje poďakovanie patrí aj pánovi predsedovi Barrosovi a pánovi podpredsedovi Šefčovičovi. Boli sme k sebe vzájomne veľmi úprimní. Výsledok je veľmi dobrý, preto blahoželám obom stranám. Teším sa na dobrú spoluprácu v budúcnosti.

4.3. Nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, pokiaľ ide o Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (A7-0263/2010, Ingeborg Gräßle) (hlasovanie)

4.4. Zmena a doplnenie Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov týchto Spoločenstiev (A7-0288/2010, Bernhard Rapkay) (hlasovanie)

4.5. Návrh opravného rozpočtu č. 6/2010: Oddiel II – Európska rada a Rada; Oddiel III – Komisia; Oddiel X – Európska služba pre vonkajšiu činnosť (A7-0283/2010, Roberto Gualtieri) (hlasovanie)

  Predseda. – Dámy a páni, práve sme zavŕšili legislatívny postup týkajúci sa Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Chcem najmä poďakovať mnohým, ktorí sú teraz s nami v rokovacej sále, poslancom EP, za ich mimoriadne usilovnú a náročnú prácu. Predsedovia niekoľkých výborov Európskeho parlamentu zohrávali v tejto práci vedúcu úlohu. Chcem poďakovať predsedom za ich spoľahlivú prácu, ale moja vďaka, samozrejme, patrí aj mnohým ľuďom, ktorí zastupovali tento Parlament ako vyjednávači a ako spravodajcovia a ktorých mená by som teraz chcel spomenúť. Ide o týchto ľudí: Elmar Brok, Guy Verhofstadt, Roberto Gualtieri, Ingeborg Gräßleová, Crescenzio Rivellini a Bernhard Rapkay, ako aj poslanci EP, ktorí pracovali na rozpočte, pán László Surján a pani Sidonia Jędrzejewska.

Vymenoval som ich najmä preto, že vynaložili maximálne úsilie v snahe zaistiť, že dosiahneme dobrú dohodu o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. Veríme, že táto dohoda bude pre Európsku úniu užitočná. Chcem zablahoželať všetkým, ale zablahoželajme osobitne aj pani Ashtonovej a tým, ktorí spolu s ňou rokovali, a k výsledku blahoželám aj Rade. Medzi nami je aj pán veľvyslanec Christoffersen, ktorý sa rokovaní zúčastnil. Potlesk, prosím.

(potlesk)

Mám tu kvety pre pani Ashtonovú, ktorá tu však nie je. Ako zvyčajne, na dámy treba čakať. Neočakával som to, ale musíme byť na to pripravení – my ako muži musíme byť pripravení na všetko!

(potlesk)

5. Slávnostná schôdza – Prejav predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka v polovici funkčného obdobia

  Predseda. – Kolegovia, mám pripravený krátky prejav, ako som to pred rokom sľúbil.

Sme v polovici môjho funkčného obdobia ako predsedu. Na samom začiatku som sľúbil, že vás budem informovať o svojich činnostiach.

Ako predseda Európskeho parlamentu vás všetkých zastupujem. Kamkoľvek idem a čokoľvek robím, vždy cítim česť a zodpovednosť, že konám v mene tohto váženého Parlamentu.

Tento prejav však nie je o mne. Tento prejav je o vás a o vašich činnostiach. Je o nás všetkých, o tom, čo sme v Európskom parlamente za posledných 15 mesiacov spolu dosiahli, a o tom, čo nás čaká.

Dámy a páni, v prvom rade kríza. To, čo od nás politikov naši občania predovšetkým očakávajú, je prekonanie krízy. Očakávajú, že budeme bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a to najmä tento rok. Kríza sa nezačala v Európe, ale aj tu v Európe ju musíme prekonávať. Tento Parlament žiadal ambiciózne reformy od Európskej komisie a Rady. No predovšetkým sme prijali kľúčové finančné reformy, ako napríklad balík finančného dohľadu, nariadenia obmedzujúce odmeny bankárov a vzťahujúce sa na požiadavky na kapitál v držbe bánk. Tým sme položili základy múru, ktorý ochráni našich občanov od budúcich kríz.

Musíme však robiť ešte viac. Musíme lepšie zlúčiť naše európske trhy, pretože práve to zaručí hospodársky rast a nižšie ceny. Správa pána profesora Montiho sa musí stať zákonom. Za zmienku stojí to, že významné časti tejto správy pochádzajú z vašich iniciatív – iniciatív poslancov Európskeho parlamentu a našich výborov.

Keď som tento Parlament zastupoval v Európskej rade, povedal som, že musíme ľuďom čestne povedať, že v týchto ťažkých časoch si musíme utiahnuť opasky, že musíme pracovať dlhšie a do dôchodku odchádzať neskôr. Je to jediný spôsob, ako dokážeme zachovať prosperitu Európy. Je to dlhodobý program štrukturálnych reforiem, ktorý sa nedá dosiahnuť zo dňa na deň. Pomôže nám to realizovať stratégiu Európa 2020 a zaistiť konkurencieschopnosť a pracovné miesta, ktoré sú pre našich občanov tým najdôležitejším. Našimi najnaliehavejšími úlohami sú obnova po kríze a nastúpenie na cestu dlhodobého rozvoja.

Druhým bodom je solidarita. Kríza dokázala, aká dôležitá je európska solidarita. Navštívil som miesta, ktoré postihla mimoriadne tvrdo – Lotyšsko, Litvu, Rumunsko a Grécko. Odovzdal som odkazy o solidarite, ale zároveň som zdôraznil, že solidarita jestvuje len spoločne so zodpovednosťou. Vo veľkej miere sa nám podarilo dostať z krízy. Pacienta sme zachránili, ale teraz sa musíme postarať o to, aby z nemocnice odkráčal po vlastných. A preto potrebujeme, ako som spomenul už skôr, dlhodobú stratégiu prekonania krízy. Potrebujeme aj správne hospodárske riadenie. Potrebujeme štrukturálnu, sociálnu a vzdelávaciu zmenu. V čase krízy musíme prejaviť realizmus, ale aj citlivosť.

Po tretie, politika v oblasti energetiky a zmena klímy. Energia je hlavnou hospodárskou komoditou. Energia a ochrana klímy patria medzi naše hlavné priority a sú kľúčovým politickým faktorom ostatných hospodárskych iniciatív. Energetická bezpečnosť sprevádzaná ochranou životného prostredia a maximálne lacnou elektrickou energiou sa stala hlavnou úlohou 21. storočia a všetci si to veľmi dobre uvedomujeme. Práve preto sme 5. mája 2010 spoločne s pánom Jacquom Delorsom vyhlásili deklaráciu o zriadení Európskeho energetického spoločenstva. Chceli by sme, aby sa tento názov Európske energetické spoločenstvo stal symbolom všetkých podnikov EÚ fungujúcich v tejto oblasti. Opakujem, že Komisia, Parlament a Rada už v tejto oblasti vykonali veľa práce a práca naďalej prebieha na týchto aktuálnych otázkach. No zároveň je dôležité poskytnúť aj ďalšie stimuly a zastrešiť tieto činnosti, čo umožní, aby sa správne zrealizovali. Teší ma, že dnes budem podpisovať nové nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu, ktoré sme spoločne prijali.

Na to, aby sa trh s energiou stal jednotným spoločným trhom, treba ešte vykonať veľa práce. A ja na tom budem spolu s vami ďalej pracovať. Najdôležitejšie je, aby naše činnosti v oblasti energetiky zároveň viedli k ochrane klímy. V tejto oblasti sme vodcami a chceme nimi aj zostať. Ako Európsky parlament sme podpísali dohodu o systéme pre ekologické riadenie a audit (EMAS), čím sme vytvorili tzv. zelený parlament, ktorý bude šetriť energiu a začne používať jej alternatívne zdroje.

Po štvrté: vonkajšie činnosti. Ako poslanci EP sme veľvyslancami demokracie a v rámci nášho poslania prispievame k organizácii slobodných a spravodlivých volieb. Neprejde ani týždeň, aby niektorý z nás nepropagoval naše základné hodnoty popri našich obchodných záujmoch. Sme najväčším hospodárstvom sveta a najväčším darcom pomoci, ale našu silu naplno nevyužívame. Musíme revidovať spôsob, akým dosahujeme naše ciele, a do našich obchodných rokovaní musíme začleniť podporu demokracie a ľudských práv. Nemali by sme uplatňovať dvojaký meter bez ohľadu na to, či sú naši partneri v rokovaniach silní a mocní alebo malí a slabí.

Mojou úlohou ako predsedu je posilňovať naše spoločné vystupovanie a informovať o názoroch našich občanov za hranicami EÚ. Posilnili sme teda našu parlamentnú diplomaciu. Zastupoval som vás na parlamentných schôdzach G8. Bol som na oficiálnych návštevách v Číne a v USA. Naše vzťahy s americkým kongresom, kde máme zastupiteľský úrad, sa kvalitatívne zlepšili. Stal som sa prvým predsedom Parlamentu, ktorý za posledných 12 rokov navštívil Rusko.

Vďaka nášmu spoločnému úsiliu sme zriadili Sekretariát pre parlamentné zhromaždenie Únie a Stredozemia a prostredníctvom zhromaždenia EUROLAT úspešne spolupracujeme s Latinskou Amerikou. Mali by sme však tiež priznať, že musíme vykonať ešte veľa práce, aby sme zabezpečili fungujúcu parlamentnú spoluprácu v rámci zhromaždenia EURONEST, ktoré je súčasťou nášho Východného partnerstva.

Dámy a páni, práve sme dokončili hlasovanie o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. Som hlboko presvedčený o tom, že čoskoro sa stane našou veľkou silou a vytvorí náš európsky potenciál. Dôsledne sme rokovali s Radou, aby sa zriadila táto moderná služba zastupujúca názory Únie a spoločné záujmy Európy. Musíme však priznať, že všetky strany boli veľmi prístupné kompromisu a naše blahoželanie teda musí byť vzájomné. Rozhovorov sme sa zúčastnili všetci.

Dámy a páni, zostaňme na chvíľu pri téme zahraničných vecí a dovoľte mi vrátiť sa späť k tomu, čo sme urobili tento rok. Odmietli sme dohodu SWIFT. Bol to mimoriadne dôležitý moment. Vláda USA zistila, že Parlament to po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy myslí vážne. V budúcnosti to zistia nielen USA, ale aj vlády mnohých ďalších krajín. Keď budú historici neskôr hodnotiť toto hlasovanie, povedia, že sme urobili správnu vec v záujme našich občanov. Dosiahli sme rovnováhu medzi bezpečnosťou a ochranou osobnej slobody. To je dôležité, pretože ako poslanci EP zastupujeme našich občanov.

Po piate: ľudské práva. Sú prioritou nášho Parlamentu a tiež mojou prioritou. Vždy, keď je to potrebné, otváram túto tému. Viem, že za mnou stojí 735 ochrancov ľudských práv a za nimi stojí 500 miliónov občanov. V Rusku som sa pána prezidenta Medvedeva pýtal na vraždy aktivistov za ľudské práva a novinárov, ako napríklad Anny Politkovskej a Sergeja Magnického. Keď Liu Siao-po získal Nobelovu cenu, zopakoval som svoju výzvu na jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie. Zajtra budeme rozhodovať o tom, kto tento rok získa Sacharovovu cenu. Som rozhodnutý použiť Sacharovovu sieť laureátov Sacharovovej ceny, ako aj fórum bývalých predsedov Európskeho parlamentu ako účinný nástroj v našom boji za ľudskú dôstojnosť, ľudské práva a demokraciu na celom svete. Aktivisti za ľudské práva si môžu byť istí, že nám na ich osude záleží. Na nich nám záleží! Európskemu parlamentu záleží na ľuďoch.

Šiesty bod: práva žien. Opakovane som vyzýval, aby sa na najvyššie pozície EÚ zvolilo viac žien. Všetci poslanci tohto Parlamentu to výrazne podporili. Podporil som aj iniciatívu na zavedenie kvót na voličských zoznamoch. Politický systém, ktorý nedokáže zaistiť správne zastúpenie pre 52 % svojho obyvateľstva v rozhodovacích orgánoch, stráca kontakt so spoločnosťou. Európa musí byť jednotná v koalícii za pracovný a zároveň rodinný život. Je dôležité, aby sa najmä v čase hospodárskej krízy materstvo nestalo obeťou neistých pracovných postupov. Len nedávno sme viedli rozpravu na túto tému a súvisí to aj s prekonaním demografickej krízy v Európe. Ako som potvrdil pred 15 minútami, rozhodne podporujem všetky takéto kroky v Parlamente, aj keď rokovacia sála pravdepodobne nie je najlepším miestom na takéto činy.

Aristoteles povedal, že nadbytok a nedostatok sú typické pre zhýralosť a stredná cesta je typická pre cnosť. Musíme zaistiť rovnaké zastúpenie mužov a žien vo verejnom živote. Vydajme sa po stopách Aristotela.

Siedmy bod: inštitucionálna reforma. Keďže som si uvedomoval význam Lisabonskej zmluvy, bol som v Írsku podobne ako mnohí z vás a presviedčal som Írov, aby zmluvu podporili. Stretol som sa aj s pánom prezidentom Klausom v Českej republike a vyzval som na jej ratifikáciu. Usilovne sme pracovali na tom, aby zmluva nadobudla platnosť, a uspeli sme.

Dámy a páni, jednou z najdôležitejších zmien bolo posilnenie legislatívnych právomocí nášho Parlamentu. Teraz máme nové práva, ale aj nové zodpovednosti. Zmluva nám v rámci posilnenia úlohy Parlamentu naďalej umožňuje prijímať mnohé rozhodnutia medzivládnou metódou. Práve preto musíme stále presadzovať metódu Spoločenstva ako účinný nástroj na kontrolu občanmi. Pripomeňme však aj to, že rozhodnutia o smerovaní Európskej únie stále vo veľkej miere závisia od členských štátov, od predsedov vlád, prezidentov a kancelárov. Veľmi dôležitá je aj možnosť spolupráce s cieľom posilniť európske inštitúcie, ktoré v minulosti priniesli silu Európe, a som presvedčený, že sa tak stane aj v budúcnosti.

Ako predseda Európskeho parlamentu som vložil všetku energiu do posilnenia pozície nášho Parlamentu vo vzťahu k ostatným európskym inštitúciám na základe Lisabonskej zmluvy. Urobil som to, lebo zastupujeme občanov a sme nimi priamo volení, preto im tiež dlhujeme dôsledné zastupovanie voči ostatným európskym inštitúciám.

Dosiahli sme podstatný pokrok smerom k zvýšeniu zodpovednosti Komisie voči tomuto Parlamentu. Zaviedli sme tiež zmeny v spôsobe, akým funguje samotný Parlament. Po prvýkrát budeme mať mesačnú hodinu otázok a odpovedí s predsedom Európskej komisie, prvá rozprava o stave Únie sa už uskutočnila, máme pravidelné zasadnutia Konferencie predsedov výborov a kolégia komisárov a okrem toho sa konajú schôdze s Komisiou a kolégiom komisárov.

Iniciovali sme dialóg s predsedníctvom Rady o legislatívnom plánovaní. Pravidelne sa stretávam s predsedom vlády rotujúceho predsedníctva. Po prvýkrát sa predseda Európskej rady nielen zúčastnil plenárneho zasadnutia, ale ihneď po zasadnutí Európskej rady sa stretol aj s Konferenciou predsedov výborov. A napokon, budujeme úzke partnerstvo s národnými parlamentmi, čo považujem za mimoriadne dôležité. Chcel by som poďakovať, my všetci by sme chceli poďakovať národným parlamentom za ich ochotnú spoluprácu. Teraz budeme spoločne zodpovední za právne predpisy na európskej úrovni. Je to naša spoločná zodpovednosť za budúcnosť Európy.

Po ôsme, a toto je môj posledný bod, rozpočet – naša najdôležitejšia úloha pre budúcnosť. Je našou povinnosťou zabezpečiť, aby rozpočet na rok 2011 prispieval k hospodárskemu rastu. Štruktúra rozpočtu určuje zoznam politických priorít. Musíme veľmi dbať na to, aby obsahoval peniaze prisľúbené našim občanom. Škrty nesmie diktovať prázdny populizmus. Nesmú ochudobňovať našich občanov v oblastiach, ako sú vzdelávanie, odborný výcvik, vedecký výskum alebo infraštruktúrne projekty. Vždy si musíme klásť otázky o finančných následkoch menších výdavkov na európskej úrovni. Budú finančné následky znamenať menej Európy?

Náš zosnulý kolega pán poslanec Egon Klepsch, bývalý predseda Parlamentu, pri diskusii o prvom hlasovaní Parlamentu o rozpočte povedal, že Parlament definoval európsky „verejný záujem“, ktorý, ako povedal, bol skutočným testom. Teraz stojíme práve pred takýmto testom, všetci z nás, dnes.

Prejdem teraz k záveru.

Máme pred sebou veľa naliehavej legislatívnej práce. Nakoniec by som rád ešte raz hovoril o tej najdôležitejšej. Naším cieľom je prekonať túto krízu a ochrániť našich občanov pred ďalšou. Opakujem, že táto kríza sa nezrodila v Európe, ale tu v Európe ju musíme ukončiť. Túto krízu nedokážeme prekonať pomocou tradičných metód. Práve preto sú v Európe také dôležité rozpravy, veľmi obsiahle rozpravy, a predstavy jej občanov.

Okrem jednotného trhu je dôležité posilniť trh nápadov, trh našich základných hodnôt. Musíme diskutovať o úlohe štátu a budúcnosti Európy, o odovzdávaní znalostí, o alternatívnych systémoch sociálneho zabezpečenia, nových vzdelávacích metódach, o kultúre.

Ako váš zástupca som mal možnosť zúčastniť sa dôležitých udalostí, ako boli 65. výročie oslobodenia Osvienčimu, 60. výročie Schumanovej deklarácie, 30. výročie vytvorenia odborového zväzu Solidarita a 20. výročie zjednotenia Nemecka. Povedzme, že siahali od kompletnej nočnej mory, akou je vojna, po ducha solidarity a po opätovné zjednotenie Európy.

Z rozhovorov s našimi partnermi mimo Európskej únie je mi jasné, že európsky model je po celom svete rešpektovaný. Buďme teda hrdí na našu metódu Spoločenstva v rámci spolupráce. Veď za posledných 60 rokov nám zabezpečila mier a teraz zjednotenú Európu.

Ak veríme v Európu, musíme veriť v nás samých. Ak chceme odstrániť akékoľvek pochybnosti o Európskej únii, musíme sa vrátiť späť k jej základom. Potom pochopíme, že mier, stabilita, prosperita a otvorená spoločnosť nám neboli dané raz a navždy. Znovu by sa mohli stať nebezpečné a nepredstaviteľné veci, ak neskrotíme populizmus a ak sa nebudeme starať o naše základné hodnoty slobody a solidarity pre všetkých.

Pri spomienke na minulosť si teda vytvorme súčasnosť a myslime na budúcnosť. Naši politickí predkovia si zvolili správnu cestu. Teraz je na nás, aby sme vyformovali 21. storočie v Európe a v celom svete. V tejto bitke stojí za to bojovať. A s kolegami, ako ste vy, nemám strach pustiť sa do nej.

Ďakujem veľmi pekne.

(potlesk)

PREDSEDÁ: GIANNI PITTELLA
podpredseda

6. Hlasovanie (pokračovanie)

6.1. Návrh opravného rozpočtu č. 3/2010: Oddiel III – Komisia – BAM (sprievodné opatrenia pre banány) (A7-0281/2010, László Surján) (hlasovanie)

6.2. Návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie – rozpočtový rok 2011 (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, spravodajkyňa. – Vážený pán predsedajúci, vo Výbore pre rozpočet sme hlasovali o viac než 1 600 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k návrhu rozpočtu na rok 2011. Nepochybne však existujú isté technické úpravy, ktoré by mali byť zaradené do hlasovania v pléne. Pokiaľ ide o zahrnutie opravného listu č. 1 na rok 2011 do čítania v Parlamente v dôsledku navrhnutého presunu rozpočtových prostriedkov medzi oddielmi, je potrebné urobiť isté technické úpravy v oddiele Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ako aj v oddiele Komisie.

V oddiele Európskej služby pre vonkajšiu činnosť sa tieto úpravy týkajú predovšetkým rozpočtovania 1,85 % úpravy platov pre novú službu, čo platí aj v prípade ostatných inštitúcií. Čísla ovplyvnené opravným listom v oddiele Komisie sa budú tiež musieť adekvátne opraviť. Toto sa vzťahuje aj na niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy o administratívnych položkách, ktoré treba zosúladiť s konečnými sumami uvedenými v rozpočtových riadkoch oddielu III.

Pokiaľ ide o agentúry, pripomienky k rozpočtovým riadkom niektorých agentúr sa technicky prispôsobia, aby sa zhodovali s prijatými konečnými číslami. V riadku 02 01 04 04 by sa pripomienky schválené v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 996 mali ako také pridať do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 1010 o riadku prevádzkových výdavkov rozpočtu 02 02 01 (ako súčasť balíka na pilotné projekty a prípravné akcie). V riadku 19 05 01 by sa podľa rozhodnutia Výboru pre rozpočet slová „okrem Spojených štátov“ mali vymazať z nadpisu a z pripomienok. V riadku 19 09 01 by sa do pripomienok mal vložiť ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh prijatý vo Výbore pre rozpočet. Pridať by sa mali tieto slová: „Časť týchto rozpočtových prostriedkov má podporiť medziiným aj také iniciatívy, ako je nadácia EÚ-LAK, o zriadení ktorej sa rozhodlo na samite predstaviteľov štátov a vlád EÚ-LAK, a Fórum Biarritz.“

Je potrebné prečíslovať niektoré rozpočtové riadky, aby sme sa vyhli rozpornému číslovaniu niektorých vytvorených riadkov a dodržiavali nomenklatúrne pravidlá. Toto nebude mať vplyv na okruhy viacročného finančného rámca ani na rozpočtovú kapitolu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijatých vo Výbore pre rozpočet. Týka sa to pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 386, 389, 521, 833, 997, 998, 999, 1016, 1018, 1021, 1022, 1023 a 1024.

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 700:

  María Muñiz De Urquiza (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, prepáčte, ale nie je možné sledovať hlasovanie pri rýchlosti, akou čítate pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

  Predsedajúci. – Budem len rád, ak pôjdeme pomalšie... Pokúsime sa uviesť do súladu požiadavku na rýchlosť s právom všetkých poslancov Európskeho parlamentu na vykonávanie svojich povinností a hlasovanie.

– Pred hlasovaním o bloku 3:

  József Szájer (PPE). – Vážený pán predsedajúci, žiadam Parlament o prepáčenie, ale hlasovací zoznam poslaneckého klubu PPE je nesprávny, pokiaľ ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh 967. Správny výsledok hlasovania je „áno“.

  Predsedajúci. – Toto platí pre nasledujúce hlasovanie. V poriadku. Toto je interná informácia pre poslanecký klub.

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 987:

  Göran Färm (S&D). – Vážený pán predsedajúci, tak ako pred chvíľou náš kolega z poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany, aj ja musím poukázať na chybu v našom hlasovacom zozname. Hlasovací zoznam Skupiny socialistov by mal znieť takto: mínus, plus, plus. To je všetko.

  Predsedajúci. – Aj toto je interná informácia pre skupinu.

– Po ukončení hlasovania o rozpočte:

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, táto spokojnosť vyplýva z faktu, že ste práve schválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2010 a k návrhu rozpočtu na finančný rok 2011.

V dôsledku toho som náležite zvážil rozdiely medzi našimi dvoma inštitúciami a v súlade s článkom 314 ods. 4 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie súhlasím, samozrejme, s tým, aby zmierovací výbor zvolával predseda Európskeho parlamentu.

  Predsedajúci. – Tu nejde o to, že nám Rada robí láskavosť, ale o dodržiavanie podmienok zmluvy. My Parlament ako celok sa, samozrejme, plne zhostíme svojej úlohy.

6.3. Pozícia Parlamentu k návrhu rozpočtu na rok 2011 po úpravách Rady – všetky oddiely (A7-0284/2010, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska) (hlasovanie)

6.4. Kalendár schôdzí Európskeho parlamentu – 2012 (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Joseph Daul (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, včera večer sme v našom klube diskutovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, o ktorých nám útvary povedali, že sú neprijateľné. V dôsledku toho, ako aj diskusie, ktorú som dnes ráno viedol s vedúcimi delegácie a skupín, žiadam, aby sa hlasovanie o kalendári odložilo.

  Martin Schulz (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, nemali sme možnosť prediskutovať túto vec v skupine. Informoval ma o nej pán Daul pred niekoľkými minútami počas dnešnej dopoludňajšej rozpravy a diskutoval som o nej s predsedami iných skupín, menovite s pani Harmsovou a pánom Verhofstadtom. Aj ja sa chcem s touto záležitosťou obrátiť na svoju skupinu, keďže sme doteraz nemali možnosť prediskutovať ju. Verím, že ak sa hlasovanie odloží, zvýši sa pravdepodobnosť, že v hlasovaní o kalendári na rok 2012 dosiahneme široký konsenzus. Preto som presvedčený, že by sme dnes mali hlasovať za toto odloženie.

  Predsedajúci. – Pán Schulz hovoril v prospech návrhu pána Daula. Teraz dávam slovo pánovi Foxovi, ktorý je proti tomuto návrhu.

  Ashley Fox (ECR). – Vážený pán predsedajúci, v pondelok večer som bol v rokovacej sále, keď Skupina zelených žiadala o odloženie hlasovania. Boli tu aj pán Daul a pán Schulz a obidvaja hlasovali proti odloženiu.

(potlesk)

Čo sa teda zmenilo? Ide naozaj o nejakú dôležitú právnu otázku alebo je pravda skôr to, že si uvedomujú hroziace nebezpečenstvo, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 4 neprejde, a hlasovanie chcú odložiť, aby mohli robiť nátlak na členov vlastných skupín?

(potlesk)

Toto nemá nič spoločné s fiktívnym dôvodom, ktorý nám uviedli, a preto chcem naliehavo požiadať kolegov, aby hlasovali proti odloženiu a v prospech pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 4.

(potlesk)

  Predsedajúci. – Dávam hlasovať o žiadosti o odloženie hlasovania, ktorú predložil pán Daul.

(Parlament schválil žiadosť o odložení hlasovania)

6.5. Zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (A7-0032/2010, Edite Estrela) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 50 a 125:

  Carl Schlyter (Verts/ALE). – (SV) V švédskej verzii tejto správy je niekoľko prekladateľských chýb. Spomedzi všetkých spomeniem nejasnosť medzi výrazmi barnledighet (rodičovská dovolenka) a mammaledighet (materská dovolenka). Konkrétne v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 125 je však veľmi závažná prekladateľská chyba. Švédska verzia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 125 uvádza, že rodičovská dovolenka má byť platená v plnej výške mzdy. V iných verziách sa to však nehovorí. To značí, že medzi pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 50 a pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 125 nie je vo švédskej verzii nijaký rozdiel. Bolo by dobré, keby sa to mohlo opraviť.

6.6. Boj proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (A7-0136/2010, Barbara Weiler) (hlasovanie)

6.7. Úloha minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpora inkluzívnej spoločnosti v Európe (A7-0233/2010, Ilda Figueiredo) (hlasovanie)

6.8. Finančná, hospodárska a sociálna kríza: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (A7-0267/2010, Pervenche Berès) (hlasovanie)

6.9. Zlepšovanie rámca stability a hospodárskeho riadenia EÚ, najmä v eurozóne (A7-0282/2010, Diogo Feio) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Olle Schmidt (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, toto je dôležitý ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh: „keďže, pokiaľ je to možné, všetkých 27 členských štátov by malo maximálne sledovať všetky návrhy týkajúce sa riadenia hospodárstva, uznávajúc, že pre členské štáty mimo eurozóny to bude sčasti dobrovoľný proces.“

Prijal ho poslanecký klub Európskej ľudovej strany, prijala ho Skupina socialistov a prijal ho dokonca aj komisár. Dúfam, že tento ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh môžete prijať všetci. Je dôležitý pre mňa, je dôležitý pre Skupinu Aliancie liberálov a demokratov za Európu a je dôležitý najmä pre našu krajinu Švédsko, ak sa máme stať členmi eurozóny.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

  Predsedajúci. – Týmto uzatváram toto hlasovanie.

Pretože hlasovanie v dôsledku vašej vynikajúcej práce trvalo tak dlho, chcel by som poprosiť tých, čo požiadali o podanie vysvetlení hlasovania, aby tieto vysvetlenia zmenili z ústnych na písomné alebo odložili svoje vystúpenia na zajtra, pretože bolo podaných 62 žiadostí a nie sme schopní zaoberať sa všetkými.

  Michał Tomasz Kamiński (ECR). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som vám zablahoželať k výbornému výkonu, ktorý ste dnes podali. Naozaj oceňujem, ako ste dnes zvládli predsedníctvo, a dúfam, že sa o svoje vynikajúce schopnosti podelíte s ostatnými podpredsedami Parlamentu.

  Nicole Sinclaire (NI). – Vážený pán predsedajúci, dnes som hlasovala a moji voliči môžu vidieť, ako som dnes hlasovala. Preto by mali dostať možnosť prístupu k môjmu vysvetleniu hlasovania dnes.

  Predsedajúci. – Požiadal som vás, aby ste zmenili svoje ústne vysvetlenia na písomné. To vám umožní uviesť vašim voličom dôvody, ktoré vás aj ostatných viedli k tomu, že ste o istých otázkach hlasovali tak, ako ste hlasovali. Nijakým spôsobom vás nechceme zbavovať vašich práv. Len vás prosím, aby ste sa pridali k ostatným poslancom, ktorí sa vzdávajú práva na ústne vysvetlenie a podajú vysvetlenie v písomnej forme. To je všetko.

  Barbara Matera (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, podriadim sa vašej požiadavke. Pán Mastella aj ja podáme svoje vysvetlenia v písomnej forme. A po druhé, pripájam sa k nášmu kolegovi a tiež vám chcem zablahoželať, pán predsedajúci.

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, ak súhlasíte a aby boli všetci spokojní, môžeme ústne vysvetlenia odložiť na zajtra.

  Predsedajúci. – Áno, celkom určite súhlasím. Ak s tým súhlasí aj pani Sinclairová. Spolieham sa na dobrú vôľu poslancov a vyzývam ich, aby podali svoje ústne vysvetlenia zajtra alebo písomné dnes, a pani Sinclairovej dáme možnosť predniesť jej vysvetlenie teraz.

7. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

Návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie – rozpočtový rok 2011

  Nicole Sinclaire (NI). – Vážený pán predsedajúci, mám pre svojich kolegov poslancov nasledujúce pripomienky.

Dnes sme po prvýkrát od prijatia Lisabonskej zmluvy hlasovali o rozpočte. Všetci ste si zatlieskali a myslíte si, že ste vykonali kus dobrej práce, ale v skutočnosti je to tak, že kým krajiny v celej Európskej únii musia obmedzovať verejné služby a verejné rozpočty, vy ste svoj rozpočet chceli navýšiť.

Rozpočet na zábavu ste si zvýšili o 2 milióny EUR, čo je zvýšenie o 85 %. Je toto skutočne odkaz, ktorý chcete vyslať občanom Európy? Tiež ste schválili ustanovenia týkajúce sa materského príspevku, ktoré budú mať pre mojich voličov v Spojenom kráľovstve vážne dôsledky. Bude to stáť pracovné miesta a dotkne sa to verejných služieb. Dúfam, že ste dnes na seba hrdí. Toto nie je spôsob, ako riadiť Európu.

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, aby to bolo spravodlivé, vysvetlím, prečo som hlasovala za výsledok dosiahnutý v prípade správy pani Estrelovej.

  Predsedajúci. – Ale už to dlhšie nenaťahujme. Dali sme slovo dvom poslancom. Pokiaľ ide o ostatné vysvetlenia – je ich 61 a ešte nám zostáva 59 –, rozhodnite sa, či ich chcete podať písomne alebo zajtra po skončení hlasovania.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Paulo Rangel (A7-0279/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za revíziu rámcovej dohody, ktorá bude upravovať vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou v nadväznosti na Lisabonskú zmluvu, pretože som presvedčený, že táto revízia dáva vzťahu medzi Parlamentom a Komisiou väčšiu transparentnosť a dynamiku. Až do prijatia Lisabonskej zmluvy a právneho základu v zmysle článku 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zmluvy vyslovene nenabádali inštitúcie na uzatváranie medziinštitucionálnych zmlúv. Preto si myslím, že táto revízia rámcovej dohody odráža inštitucionálnu rovnováhu vytvorenú Lisabonskou zmluvou a konsoliduje pokrok dosiahnutý v rámci tejto novej zmluvy. Tento text preto predstavuje kompromis medzi týmito dvoma stranami a zabezpečuje súdržnejšie a rozumnejšie uplatňovanie Lisabonskej zmluvy.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Základným prvkom všetkých demokratických systémov je parlamentná kontrola krokov výkonnej moci a rovnako veľkú dôležitosť má sústredená vzájomná komunikácia medzi vládou a zástupcami občanov. Táto medziinštitucionálna dohoda medzi Parlamentom a Komisiou uspokojuje – pokiaľ je to v takom zložitom a neustále sa vyvíjajúcom systéme, akým je Európska únia, možné – niektoré požiadavky legitímne predložené Parlamentom vo vzťahu ku Komisii. Je preto dobré, že sa uľahčuje kontrola Komisie Parlamentom, pretože Komisia je technickou inštitúciou, ktorá nemôže byť politickým mozgom celého kontinentu a musí vysvetľovať podstatu, dôvody a metódy svojich krokov. Pozitívne je nepochybne aj to, že sa hľadajú spôsoby ešte väčšieho zapojenia Komisie do práce Parlamentu, zvlášť na plenárnych zasadnutiach, aby mohla reagovať na požiadavky zástupcov občanov Európskej únie a včas vysvetliť stanovisko Komisie k aktuálnym politickým, hospodárskym, spoločenským a medzinárodným otázkam. Isté je, že ak sa chce EÚ posunúť k demokratickej štruktúre odlišnej od tej dnešnej, vzťahy medzi Komisiou a Parlamentom sa budú musieť zlepšiť a prehĺbiť. Hlasovala som za správu pána Rangela.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Týmto návrhom sa dosiahla prvá konštruktívna rámcová dohoda. Zvýšené právomoci Európskeho parlamentu po prijatí Lisabonskej zmluvy sú veľmi dôležité z hľadiska ďalšej spolupráce s Európskou komisiou a z hľadiska budúcich vzťahov, pokiaľ ide o prijímanie ďalších dohôd. Takže tento dokument stanovuje ďalšie usmernenia pre spoluprácu medzi týmito dvoma inštitúciami. Európsky parlament a Komisia budú môcť rozvíjať úzky dialóg o pracovnom programe Komisie a medzinárodných dohodách. Parlament bude mať právo získať dôverné dokumenty. Parlament bude informovaný o napredovaní medzinárodných rokovaní a okrem toho bude môcť v týchto otázkach predkladať Komisii aj odborné návrhy. Rámcová dohoda takisto stanovuje komplexnú parlamentnú kontrolu posilnením ustanovení týkajúcich sa voľby predsedu Komisie a Komisie ako orgánu, jej zloženia, prípadných zmien v Komisii a jej reorganizácie. Parlament sa usiluje o lepšiu a transparentnejšiu spoluprácu s ostatnými inštitúciami. Vítam skutočnosť, že užšia spolupráca medzi týmito dvoma inštitúciami pomôže členským štátom čo najrýchlejšie a najúčinnejšie transponovať do vnútroštátneho práva právne predpisy Európskej únie.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Ústavná architektúra Európskej únie čím ďalej, tým viac nadobúda formu národného štátu. Popri úvahách o budúcnosti Únie, ktoré z toho vyplývajú, musíme priznať aj akceptovanie tejto podobnosti. V skutočnosti sa od toho odvíja – podľa mňa úplne správne – formovanie vzťahov medzi Komisiou a Parlamentom, a to spôsobom, ktorý sa v každom členskom štáte testuje a zdokonaľuje už desaťročia (ak nie storočia). Zvlášť treba oceniť úlohu Parlamentu v oblasti dohľadu a kladenia otázok, pretože to pomáha znižovať takzvaný demokratický deficit a sprehľadňuje to vzťah medzi občanmi a Komisiou.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Vítam úspech rokovaní a kompromisy dosiahnuté v tejto novej rámcovej dohode, piatej medziinštitucionálnej dohode medzi Parlamentom a Komisiou. Táto nová dohoda nepopierateľne znamená významný krok vpred z hľadiska vzťahov s Komisiou. Hoci dohodnutý kompromis nespĺňa všetko, čo chcel Parlament dosiahnuť, máme dohodu, ktorá zabezpečuje súdržnejšie a rozumnejšie uplatňovanie Lisabonskej zmluvy. Chcel by som vyzdvihnúť dôležitosť rokovaní o medziinštitucionálnom rozmere medzinárodných vzťahov EÚ, ktorých výsledok Parlamentu umožňuje byť včas a dobre informovaný, aby sa mohol ešte počas rokovacieho procesu vyjadrovať k medzinárodným dohodám. A napokon, čo sa týka povinnosti poskytovať informácie, chcel by som zdôrazniť, že významným opatrením, ktoré zaručuje úzky kontakt Parlamentu s občanmi, sa stáva včasná spolupráca s Parlamentom pri akejkoľvek legislatívnej iniciatívnej žiadosti vyplývajúcej z požiadavky občanov. Hlasujem preto za väčšinu návrhov v tejto správe.

  Robert Dušek (S&D), písomne. – (CS) Cieľom návrhu správy o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou je dosiahnutie inštitucionálnej rovnováhy medzi Parlamentom a Komisiou požadovanej v Lisabonskej zmluve. Hoci medziinštitucionálne dohody nemenia ustanovenia primárneho práva, v tomto prípade vyjasňujú vzťahy medzi orgánmi EÚ. Konečné znenie návrhu je podľa pána spravodajcu vyváženým kompromisom medzi postojmi a stanoviskami obidvoch inštitucionálnych strán, pričom najťažšie rokovania boli v oblasti medzinárodných vzťahov EÚ. Parlament by mal byť plne informovaný, aby bolo uľahčené udeľovanie jeho súhlasu a aby sme zase nemali nedostatok medzinárodných dohôd. Rokovania o nich sa už skončili.

Parlament získal Lisabonskou zmluvou nové právomoci na dokonalejšie a hlbšie monitorovanie transpozície právnych predpisov EÚ do vnútroštátneho práva a ich uplatňovania, čo veľmi vítam. Spoločné európske právne predpisy veľa neznamenajú, ak ich niektoré členské štáty neuplatňujú na vnútroštátnej úrovni. Súhlasím so znením správy a budem hlasovať za jej prijatie.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Medziinštitucionálne dohody v rámci Európskej únie sú kľúčové z hľadiska účinného monitorovania, kontroly a vyváženosti právomocí. Preto ma, po nevyhnutných úpravách zavedených Lisabonskou zmluvou, tešia zvýšené právomoci Parlamentu vo vzťahu ku Komisii. Tak ako je to vyjadrené v správe, znamená to väčšiu a účinnejšiu kontrolu návrhov Komisie, ako aj väčšiu transparentnosť v legislatívnom procese.

Ide teda o ďalší krok smerom k účinnému uplatňovaniu demokratickej moci a prispeje to k vytvoreniu Európy, ktorá je bližšie k svojim občanom. Okrem toho by som nemal zabudnúť upozorniť na rozsiahle rokovacie právomoci, ktoré tento návrh požadoval, zvlášť zo strany pána spravodajcu Rangela. Chcel by som mu pri tejto príležitosti zablahoželať.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vítam prijatie tejto správy a vynikajúcu prácu pána spravodajcu Rangela. Táto správa odráža inštitucionálnu rovnováhu vytvorenú Lisabonskou zmluvou a dáva tejto rovnováhe tvar, výsledkom čoho je jasné a dôležité zlepšenie vo vzťahoch s Komisiou. Návrh revidovanej rámcovej dohody o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou je piatou dohodou tohto druhu, ktorá má byť podpísaná medzi týmito dvoma inštitúciami. Z hľadiska legislatívneho procesu a plánovania treba vyzdvihnúť zmeny vychádzajúce z prístupu založeného na zásade lepšej tvorby právnych predpisov a oznámenie revízie medziinštitucionálnej dohody týkajúcej sa tejto oblasti spolu s novými nariadeniami týkajúcimi sa hodnotenia vplyvu uskutočneného Komisiou. Pokiaľ ide o medziinštitucionálny rozmer medzinárodných vzťahov EÚ, cieľom Parlamentu je právo byť informovaný, aby mohol vysloviť súhlas s plnou znalosťou faktov a aby sa predišlo jeho nesúhlasu s medzinárodnými dohodami po ukončení rokovaní. Chcel by som tiež vyzdvihnúť udelenie štatútu pozorovateľa na medzinárodných konferenciách poslancom Európskeho parlamentu, ktorí sa môžu teraz zúčastňovať na všetkých dôležitých stretnutiach. Táto úloha je kľúčová z hľadiska posilnenia demokratických právomocí Parlamentu, zvlášť počas rokovaní na významných medzinárodných konferenciách, ako sú konferencie Organizácie Spojených národov týkajúce sa zmeny klímy.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Minulú stredu sme hlasovali za revidovanú rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou, za revíziu, ktorá v rámci tejto dohody stanovuje nové právomoci Parlamentu vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy.

Tieto nové právomoci Európskeho parlamentu sú kľúčové a predstavujú radikálnu zmenu v európskom inštitucionálnom postupe. Posilnenie parlamentnej kontroly Komisie, schvaľovacia právomoc Parlamentu pri medzinárodných dohodách, zapojenie Parlamentu do pracovného programu Komisie a účasť Parlamentu na voľbe predsedu Európskej komisie predstavujú kľúčový vývoj v mnohých oblastiach v budovaní demokratickejšieho európskeho priestoru.

Za kľúčové považujem tiež dodatočné záruky, ktoré získavame v zmysle záväzkov informovať Parlament. Budeme mať lepší prístup k dôverným dokumentom týkajúcim sa medzinárodných dohôd a rokovaní. Európsky parlament musí byť a bude zapojený do týchto „medzinárodných postupov“. Takže táto dohoda stanovuje novú rovnováhu pre demokratickejší európsky priestor a je dobré, že je to všetko spísané v oficiálnej dohode.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Revidovaná rámcová dohoda, ktorá bola prijatá veľkou väčšinou, signalizuje nepopierateľný pokrok vo vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou.

Je už skutočne čas, aby sa inštitucionálna rovnováha zavedená Lisabonskou zmluvou začala dôkladne uplatňovať aj v praxi. Z kľúčových prvkov tejto revízie musíme osobitne uvítať rovnaké zaobchádzanie s Parlamentom a Radou, najmä pokiaľ ide o výmenu informácií a prístup k schôdzam. V tomto zmysle ma môžu len tešiť zavedené ustanovenia týkajúce sa rokovaní o medzinárodných dohodách. Ako môže vyjadriť Parlament plný súhlas pri plnej znalosti faktov, ak nie je informovaný počas celého priebehu rokovaní?

Poslanci Európskeho parlamentu sú skutočne odhodlaní v plnej miere uplatniť právomoci, ktoré majú k dispozícii od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Dôkazom toho bolo zamietnutie dohody SWIFT vo februári. Jedna vec je istá – budeme musieť zostať ostražití, aby sme tento nový inštitucionálny proces zachovali.

  Peter Jahr (PPE), písomne. – (DE) Lisabonská zmluva udeľuje Európskemu parlamentu veľké množstvo nových spolurozhodovacích právomocí. V neposlednom rade by to malo viesť k prehĺbeniu demokracie v Európskej únii a zvýšeniu zapojenia európskych občanov.

Kodifikovaním a realizáciou týchto práv zohľadňuje nová rámcová dohoda tieto nároky a novú rovnováhu medzi Komisiou a Parlamentom. To treba jednoznačne uvítať, pretože Parlament si teraz bude môcť lepšie plniť úlohu zástupcu občanov EÚ. Je teraz na nás, aby sme tieto nové práva zodpovedne využili.

  David Martin (S&D), písomne. – Ide o pozitívny rámec pre vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou, ktorý je pre Parlament veľkým úspechom. Zvlášť vítam uznanie „rovnakého postavenia“ Rady a Parlamentu a to, čo z toho vyplýva pre prístup Parlamentu k dôverným dokumentom, jeho právo byť informovaný o stretnutiach Komisie s národnými odborníkmi a jeho účasť na medzinárodných konferenciách. Tiež ma teší, že Parlament bude zohrávať dôležitú úlohu v plánovaní legislatívneho programu a bude mať veľa príležitostí diskutovať a vyjadrovať sa k týmto otázkam s Komisiou na plenárnych zasadnutiach a vo výboroch.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou sa prijatím Lisabonskej zmluvy značne zmenili, pričom Parlament získal väčšie právomoci v rôznych záležitostiach, najmä v záležitostiach, ktoré sa týkajú riadneho legislatívneho postupu a rozpočtových otázok, ako aj silnejšiu úlohu, pokiaľ ide o zahraničnú politiku EÚ. Tieto zmeny znamenajú, že Európska verejnosť zohráva teraz novú úlohu vo vzťahu k rozhodovaciemu procesu na úrovni EÚ. Je preto potrebné a vhodné revidovať rámcovú dohodu, ktorá upravuje vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Plne súhlasím so správou pána Rangela. Doteraz Európska komisia v mnohých prípadoch nebrala uznesenia Európskeho parlamentu na vedomie. Pokladám to za neprijateľné. Doteraz nebolo napríklad uplatnené uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2004, v ktorom Európsky parlament odporúča, aby Lotyšská republika udelila osobám bez občianstva právo hlasovať v komunálnych voľbách a zjednodušila proces naturalizácie pre starších ľudí. Rád by som vedel, prečo príslušní európski komisári ešte stále neadresovali lotyšskej vláde príslušné otázky. Prečo sa toto uznesenie Európskeho parlamentu ignoruje? Výsledkom podpísania novej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou bude možno práve to, že Európsky parlament zaujme k takémuto druhu nečinnosti zo strany Komisie patričné stanovisko a ľudia, ktorí si nevykonávajú náležite svoju prácu, budú pri najbližšej príležitosti z Komisie vylúčení.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Srdečne vítam vypracovanie správy o revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou. Takisto vítam jej prijatie na plenárnom zasadnutí, ku ktorému som prispela, ako zásadný rámec pre ďalšiu demokratizáciu Európskej únie prostredníctvom rozdelenia právomocí medzi Komisiou a Parlamentom, ktoré lepšie zohľadňuje ich príslušné schopnosti.

Táto rámcová dohoda je osobitne dôležitá, pretože je prvá od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá udelila Parlamentu väčšie právomoci najmä na legislatívnej úrovni.

Som presvedčená, že táto nová rámcová dohoda robí z Parlamentu aktívnejšieho partnera pri budovaní európskeho projektu, pretože môže širšie, účinnejšie a zodpovednejšie uplatňovať svoje právomoci.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Napriek významným opatreniam týkajúcim sa úlohy minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe, ktoré sú navrhované v uznesení pani Figueiredovej, mi je ľúto, že väčšina poslancov Európskeho parlamentu nebola viac ambiciózna. Ako socialista som pevne presvedčený, že pre účinné riešenie chudoby, ktorou trpí 17 % európskeho obyvateľstva, je rámcová smernica nevyhnutná.

Táto rámcová smernica, ktorú navrhuje môj kolega pán Frédéric Daerden, by stanovila zásadu vhodného minimálneho príjmu v Európe stanoveného na základe kritérií, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty a v súlade s vnútroštátnymi postupmi v oblasti kolektívneho vyjednávania a s vnútroštátnym právom. Je našou povinnosťou byť ambicióznymi s cieľom vybudovať sociálnejšiu Európu.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Až do prijatia Lisabonskej zmluvy a nového právneho základu v zmysle článku 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré by inštitúcie Európskej únie výslovne nabádali na uzatváranie medziinštitucionálnych dohôd. Tieto dohody nesmú meniť ustanovenia primárneho práva, často ich však objasňujú.

Som presvedčený, že tento návrh presne odráža inštitucionálnu rovnováhu zavedenú Lisabonskou zmluvou. Dávam dohode svoj súhlas, pretože predstavuje jasné a významné zlepšenie vo vzťahoch s Komisiou. Ako pri všetkých dohodách sa konečný text usiluje o kompromis medzi oboma zúčastnenými stranami, v prípade tejto dohody však konečný kompromis možno považovať za vyvážený úsudok a odôvodnené a dôsledné uplatnenie Lisabonskej zmluvy.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa pána Rangela vyzdvihuje najdôležitejšie prínosy pre Európsky parlament obsiahnuté v revidovanej rámcovej dohode v nasledujúcich oblastiach.

V bode „Legislatívny postup a plánovanie: vzájomná spolupráca“ zahrnuje lepšie zapojenie Parlamentu, preskúmanie všetkých neprerokovaných návrhov na začiatku nového funkčného obdobia Komisie pri náležitom zohľadnení názorov vyjadrených Parlamentom a záväzok Komisie podávať správy o konkrétnych opatreniach prijatých v nadväznosti na každú legislatívnu iniciatívnu žiadosť podľa článku 225 ZFEÚ.

V bode „Kontrolné právomoci Parlamentu“ zahrnuje nové pravidlá účasti komisárov na volebných kampaniach, povinnosť Komisie požiadať Parlament o stanovisko, ak má v úmysle revidovať Kódex správania a povinnosť kandidátov na posty výkonných riaditeľov zúčastniť sa na vypočutí v príslušných parlamentných výboroch.

Takisto stanovuje povinnosť poskytovať informácie a požiadavku na prítomnosť Komisie v Parlamente.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy získali Európska komisia a Európsky parlament nové práva. Návrh pozmeneného a doplneného textu rámcovej dohody je vyjadrením účinnejšieho uplatňovania zmien vyplývajúcich zo zmluvy na základe vzťahov medzi týmito dvoma inštitúciami. Zavádza pozitívne zmeny, pokiaľ ide o legislatívny postup, parlamentnú kontrolu a povinnosť poskytovať informácie. Predstavuje významný pokrok vo vzťahoch s Komisiou a je významným krokom smerom k užšej spolupráci. Výmena informácií a konštruktívny dialóg nám umožnia dosiahnuť účinnejšie a transparentnejšie výsledky, čo je kľúčovou otázkou z hľadiska občanov EÚ, ktorých záujmy zastupujeme. Preto pokladám za dôležité, že sa v zmluve kladie dôraz na účasť členov Komisie na plenárnych zasadnutiach a iných stretnutiach súvisiacich s činnosťami Parlamentu. Osobitne ma teší to, že sa Komisia zaviazala k úzkej spolupráci s Parlamentom pri návrhoch na legislatívne iniciatívy predkladaných občanmi už v počiatočnej fáze.

Vďaka tomu môžeme byť v Parlamente bližšie k našim občanom, čo posilní našu demokraciu. Aby sme však mohli účinne spolupracovať v záujme občanov EÚ, mala by Komisia poslancom Európskeho parlamentu udeliť štatút pozorovateľa na všetkých medzinárodných konferenciách a tam, kde je to možné, uľahčiť našu prítomnosť na iných významných stretnutiach v ešte väčšej miere, ako aj informovať Parlament o rokovacích pozíciách prijatých Komisiou na takýchto stretnutiach a konferenciách.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Hlasovala som za správu pána Rangela A7-279/2010. Zásadne však nesúhlasím s konštatovaním pána spravodajcu, že „Lisabonská zmluva významne posilňuje demokraciu v EÚ a občanom Únie – predovšetkým prostredníctvom Parlamentu – poskytuje väčšie právomoci v oblasti kontroly Komisie”.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Táto nová rámcová dohoda o vzťahoch môže viesť ku konsolidácii pokroku dosiahnutého v rámci Lisabonskej zmluvy, čo by mohlo predstavovať významný zlom. Zvlášť dôležité sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými sa zlepšujú právne postupy a posilňuje parlamentná kontrola. Súhlasím so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré prispievajú k zlepšeniu výmeny informácií a podpore účinnosti vzťahov medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Je dôležité zabezpečiť, aby sa toto inštitucionálne partnerstvo spájalo s čo najmenšou byrokraciou. Nová rámcová dohoda o vzťahoch upravuje „osobitné partnerstvo“ medzi Parlamentom a Európskou komisiou. Nesmieme zabúdať, že najdôležitejším partnerstvom zo všetkých je partnerstvo medzi Európskou úniou a jej občanmi. Európska únia sa musí viac usilovať, aby našla spoločnú reč so svojimi občanmi a dokázala svoju dôležitosť v ich každodenných životoch.

Pán spravodajca správne skonštatoval, že táto dohoda predstavuje „novú medziinštitucionálnu rovnováhu”, t. j. zdravý kompromis. Sú však určité otázky, o ktorých Európska únia nemôže vyjednávať – základné ľudské práva a slobody. Väčšie právomoci znamenajú viac zodpovednosti. Jedna vec je hovoriť o spoločných hodnotách, ale uplatňovanie a bránenie týchto hodnôt je iná záležitosť. Ak sa to nedosiahne, jednotlivé zložky inštitucionálneho systému Európskej únie nebudú schopné plne uplatniť svoj potenciál. Aby mohla byť Európska únia súdržnou silou, musí mať dôveryhodnosť.

Správa: Paulo Rangel (A7-0278/2010)

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Po prijatí revízie rámcovej dohody o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou je teraz prirodzeným krokom prispôsobenie rokovacieho poriadku Parlamentu uvedenej rámcovej dohode. Preto hlasujem za túto správu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Súhlasím s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi k rokovaciemu poriadku Parlamentu s cieľom prispôsobiť ho revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou. Vzhľadom na otvorenosť Komisie v zmysle poskytovania väčšieho množstva informácií poslancom Európskeho parlamentu sa počíta s tým, že poslanci Európskeho parlamentu musia dodržiavať pravidlá Parlamentu týkajúce sa zaobchádzania s dôvernými informáciami. Otvorenosť Komisie v zmysle poskytovania väčšieho množstva informácií poslancom Európskeho parlamentu si vyžaduje, aby predsedovia a spravodajcovia gestorského výboru a v prípade potreby pridružených výborov spoločne prijali náležité kroky s cieľom zabezpečiť, aby Parlament dostával bezodkladne, pravidelne a v plnom rozsahu, a ak je to potrebné dôverne, informácie v každom štádiu rokovaní a uzatváraní medzinárodných dohôd vrátane návrhov a definitívne prijatých textov smerníc, o ktorých sa rokuje.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou sa prijatím Lisabonskej zmluvy značne zmenili, pričom Parlament získal väčšie právomoci v rôznych záležitostiach, najmä v záležitostiach, ktoré sa týkajú riadneho legislatívneho postupu a rozpočtových otázok, ako aj silnejšiu úlohu, pokiaľ ide o zahraničnú politiku EÚ. Tieto zmeny znamenajú, že Európska verejnosť zohráva teraz novú úlohu vo vzťahu k rozhodovaciemu procesu na úrovni EÚ. Je preto nevyhnutné a vhodné prispôsobiť rokovací poriadok revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Prispôsobenie rokovacieho poriadku Parlamentu revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou prirodzene nadväzuje na revíziu rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou a umožňuje okamžité prijatie rámcovej dohody, aby sa mohla čo najskôr uviesť do platnosti, tak ako sa požaduje, a aby bolo týmto spôsobom zabezpečené jej uplatňovanie. Motivácia a súlad týchto dvoch správ sú dôvodom, prečo som hlasovala aj za druhú správu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa pána Rangela vyzdvihuje najdôležitejšie prínosy pre Európsky parlament obsiahnuté v revidovanej rámcovej dohode v nasledujúcich oblastiach:

V bode „Legislatívny postup a plánovanie: vzájomná spolupráca“ zahrnuje lepšie zapojenie Parlamentu, preskúmanie všetkých neprerokovaných návrhov na začiatku nového funkčného obdobia Komisie pri náležitom zohľadnení názorov vyjadrených Parlamentom a záväzok Komisie podávať správy o konkrétnych opatreniach prijatých v nadväznosti na každú legislatívnu iniciatívnu žiadosť podľa článku 225 ZFEÚ.

V bode „Kontrolné právomoci Parlamentu“ zahrnuje nové pravidlá účasti komisárov na volebných kampaniach, povinnosť Komisie požiadať Parlament o stanovisko, ak má v úmysle revidovať Kódex správania a povinnosť kandidátov na posty výkonných riaditeľov zúčastniť sa na vypočutí v príslušných parlamentných výboroch.

Takisto stanovuje povinnosť poskytovať informácie a požiadavku na prítomnosť Komisie v Parlamente.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Hlasovala som za správu pána Rangela A7-0278/2010. Zásadne však nesúhlasím s konštatovaním pána spravodajcu, že „Lisabonská zmluva významne posilňuje demokraciu v EÚ a občanom Únie – predovšetkým prostredníctvom Parlamentu – poskytuje väčšie právomoci v oblasti kontroly Komisie”.

Správy: Paulo Rangel (A7-0279/2010), (A7-0278/2010)

  Bairbre de Brún a Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL), písomne. – Hlasovala som za správy pána Rangela A7-0278/2010 a A7-0279/2010. Zásadne však nesúhlasím s konštatovaním pána spravodajcu, že „Lisabonská zmluva významne posilňuje demokraciu v EÚ a občanom Únie – predovšetkým prostredníctvom Parlamentu – poskytuje väčšie právomoci v oblasti kontroly Komisie”.

  Joe Higgins (GUE/NGL), písomne. – Zdržal som sa hlasovania o správach pána Rangela A7-0278/2010 a A7-0279/2010. Napriek tomu, že podporujem mnohé opatrenia uvádzané v správach, akým je posilnenie úlohy Parlamentu pri vypracovávaní kódexu správania pre komisárov a pri medzinárodných rokovaniach, zásadne nesúhlasím s konštatovaním pána spravodajcu, že „Lisabonská zmluva významne posilňuje demokraciu v EÚ a občanom Únie – predovšetkým prostredníctvom Parlamentu – poskytuje väčšie právomoci v oblasti kontroly Komisie”.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. – Hlasovala som za správy pána Rangela A7-0278/2010 a A7-0279/2010. Zásadne však nesúhlasím s konštatovaním pána spravodajcu, že Lisabonská zmluva významne posilňuje demokraciu v EÚ a občanom Únie – predovšetkým prostredníctvom Parlamentu – poskytuje väčšie právomoci v oblasti kontroly Komisie.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Pán Rangel predkladá veľmi dôležité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku Európskeho parlamentu. Je možné že práve vďaka týmto úpravám rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu sa rýchlejšie vyriešia problémy, o ktorých diskutujeme. Zvlášť by som si želal, aby sa v členských štátoch vykonávali rozhodnutia a odporúčania Európskeho parlamentu. Až vtedy, keď si urobíme poriadok vo vlastnom dome, budú mať odporúčania EÚ tretím krajinám oveľa väčšiu váhu. Stále neboli napríklad vykonané opatrenia z uznesenia Európskeho parlamentu z 11. marca 2004 o situácii osôb bez občianstva v Lotyšsku. Dúfam, že revidovaný rokovací poriadok Európskeho parlamentu pomôže inštitúciám EÚ vytvoriť si jasný obraz o porušovaní základných ľudských práv, ku ktorému dochádza v Lotyšsku.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Touto dohodou sa Parlament „vylepšil“ a posilnil a došlo aj k posilneniu demokratizácie Európskej únie. Prijatie tejto správy je jasným signálom želania konsolidovať zásadu deľby moci. Rámcová dohoda je veľmi dôležitá, pretože definuje vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou v čase, keď Parlament získal väčšie právomoci najmä v oblasti legislatívneho procesu, čím sa dostal na rovnakú úroveň ako Rada. Ďalšie právne predpisy zamerané na vymedzenie a lepšie definovanie niektorých otázok boli v skutočnosti potrebné aj bez ohľadu na dodatkové a aplikačné zmluvy a protokoly. Zvlášť chvályhodná je skutočnosť, že rámcová dohoda vyjasňuje otázky súvisiace s politickou zodpovednosťou obidvoch inštitúcií, obehom informácií, vonkajšími vzťahmi, rozširovaním a medzinárodnými dohodami, plnením rozpočtu, politickým a legislatívnym programom Komisie a Európskej únie a viacročným programom Európskej únie, legislatívnymi právomocami Komisie a uplatňovaním jej osobitných právomocí, monitorovaním uplatňovania právnych predpisov EÚ a zapojením Komisie do práce Parlamentu.

Správa: Ingeborg Gräßle, Crescenzio Rivellini (A7-0263/2010)

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Hlasoval som za toto nariadenie. Zahŕňa technické, finančné a administratívne podrobnosti a objasňuje medziinštitucionálne vzťahy, ktoré táto európska služba a jej štruktúry potrebujú. Naším želaním bolo a stále je, aby bola EÚ silným a uznávaným hráčom v zahraničnej politike. Aby sme to dosiahli, potrebujeme tiež pravidlá a európske nariadenia prispôsobené tejto úlohe.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Keď bola zriadená Európska služba pre vonkajšiu činnosť, bolo potrebné zmeniť a doplniť rozpočtové pravidlá s cieľom zlepšiť kontrolu a sledovanie uplatňovania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).

Správa pani Gräßleovej a pána Rivelliniho zvyšuje rozpočtovú a finančnú zodpovednosť, zlepšuje transparentnosť a podporuje účinnosť ESVČ. Navrhované zlepšenia prispejú k vytvoreniu kultúry finančnej integrity potrebnej z hľadiska podpory dôvery v riadne fungovanie ESVČ.

Tiež vítam časti správy, ktoré požadujú, aby bola Parlamentu udelená významná kontrolná právomoc. Preto súhlasím s požiadavkou spravodajcov, aby mohol Parlament plne vykonávať svoje práva týkajúce sa udeľovania absolutória a aby vedúci delegácií predkladali Výboru pre kontrolu rozpočtu správy o plnení rozpočtu.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasujem za väčšinu opatrení navrhovaných v tejto správe, ktorých cieľom je dať Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) kultúru finančnej integrity potrebnú na vytvorenie dôvery v hladké a nespochybniteľné fungovanie ESVČ v budúcnosti. Vďaka rôznym skúsenostiam zamestnancov sa ESVČ stane zmesou rôznych podnikových kultúr a postupne si vytvorí vlastnú kultúru. Pri definovaní štruktúry novej služby je potrebné vytvoriť jej finančné pravidlá a zabezpečiť maximálne záruky od začiatku tak, aby sa finančná bezúhonnosť stala neoddeliteľnou súčasťou podnikovej kultúry ESVČ. Chcel by som ešte zdôrazniť, že aby sa zabezpečila demokratická kontrola a zlepšila dôvera európskych občanov v ich európske inštitúcie, Parlamentu by malo byť každoročne predložené vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa vnútorných riadiacich a kontrolných systémov zavedených v rámci delegácií Únie.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) má teraz plné predpoklady stať sa akcieschopným diplomatickým zborom. Parlament dosiahol, že 60 % zamestnancov príde z iných európskych inštitúcií, čo zaistí určitý stupeň nezávislosti od členských štátov. Bola zavedená zásada geografickej vyváženosti, aby sa zaručila náležitá a významná prítomnosť štátnych príslušníkov všetkých členských štátov.

Týmto hlasovaním sa posilnila úloha Parlamentu. Výbor pre zahraničné veci si naozaj vypočuje vedúcich delegácií Európskej únie menovaných v „strategicky dôležitých“ regiónoch. Okrem toho bude mať Parlament právo kontrolovať používanie rozpočtu ESVČ a jej zamestnanci budú musieť absolvovať špecifické vzdelávacie kurzy o rozpočtovom hospodárení.

  Philippe de Villiers (EFD), písomne. – (FR) Európsky parlament bol požiadaný o vyjadrenie stanoviska k návrhu nariadenia predloženému pani Ingeborg Gräßleovou a pánom Crescenziom Rivellinim, ktorý sa týka vytvorenia všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť.

Je nemožné podporiť vytvorenie budúcej európskej diplomatickej služby, ktorá bude pod administratívnou, rozpočtovou a politickou kontrolou Komisie. Francúzsko, ktoré sa môže pochváliť najstaršou diplomatickou službou na svete, bude znovu raz musieť diplomatické výsady odovzdať Európskej únii, ktorej občanom je úplne ľahostajné, aké pozície prijíma.

Táto diplomatická služba, ktorú Komisia tak nadšene požadovala, bude znamenať úplné vzdanie sa národných tradícií. Úradníci ESVČ nebudú môcť prijímať pokyny od členských štátov a budú musieť pracovať pre „väčšie“ dobro Európskej únie, čo v skutočnosti znamená len samotných eurokratov.

  Diane Dodds (NI), písomne. – Vážený pán predsedajúci, vždy som bola proti vytvoreniu ESVČ – nič by nemohlo zmeniť môj názor na ňu. Sú mi však známe ubezpečenia, ktoré dala EÚ počas svojej presvedčovacej kampane, keď získavala podporu pre ESVČ.

Hovorilo sa, že ESVČ bude rozpočtovo neutrálna. Kde sa však dnes nachádzame? Rozpočtová neutralita je teraz len ďalším sľubom EÚ vejúcim vo vetre. Doteraz sme plánovaný rozpočet prekročili už o 34 miliónov v dôsledku požiadaviek na viac zamestnancov a ďalších počiatočných nákladov a ESVČ pritom ešte ani nefunguje!

ESVČ predstavuje ďalší príklad mrhania peniazmi daňových poplatníkov na službu, ktorú moji voliči nechcú, ale ktorá im bola nanútená byrokratmi, ktorí sa snažia obrať národné vlády o viac a viac moci a previesť ju na EÚ. Takáto byrokracia je neprijateľná a v týchto časoch hospodárskej krízy ju treba obmedzovať, nie prehlbovať.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Cieľom návrhu nariadenia je zmena a doplnenie rozpočtových pravidiel, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Spoločenstiev z dôvodu inštitucionalizácie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vyplývajúcej z prijatia Lisabonskej zmluvy členskými štátmi. Tomuto novému subjektu chýba rozpočtový rámec, preto je potrebná táto zmena a doplnenie. Premena ESVČ na inštitúciu jej umožňuje mať rozpočtovú autonómiu a dáva jej právomoc spravovať svoje vlastné administratívne výdavky podliehajúce absolutóriu Parlamentu.

Dúfam, že ESVČ bude svoje činnosti vykonávať kompetentne, účinne, komplementárne a predovšetkým nekonkurenčne voči diplomatickým zastupiteľstvám členských štátov. V tejto záležitosti Komisia vyhlásila, že chce zabezpečiť, aby mohla ESVČ plniť úlohu jednotnej vonkajšej činnosti bez toho, aby to viedlo k oslabeniu zdravého rozpočtového hospodárenia, zodpovednosti a ochrany finančných záujmov Únie. Dúfam, že sa to podarí.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) sa v budúcnosti stane hovorcom zahraničnej politiky Európskej únie. V tejto službe nájdu naše rozdielne stanoviská spoločný hlas – ktorý bude vysielať jasný odkaz – a je dôležité podporiť ju. Účinné fungovanie ESVČ si vyžaduje účinnú finančnú kontrolu. Najlepšiu kontrolu možno zabezpečiť len vtedy, ak bude ESVČ súčasťou Komisie. Jasné rozdelenie práv a povinností jej umožní fungovať bez problémov. Podporujem úspešnú správu pani Gräßleovej a pána Rivelliniho a hlasovala som, samozrejme, za tento konštruktívny príspevok Európskeho parlamentu.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Gräßleovej a pána Rivelliniho, ktorou sa zavádzajú rozpočtové pravidlá vzťahujúce sa na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, pokiaľ ide o Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), lebo sa domnievam, že podpora finančnej integrity je dôležitá z hľadiska zabezpečenia správneho a transparentného fungovania Európskych inštitúcií. Vytvorenie tejto novej diplomatickej služby v súlade s Lisabonskou zmluvou predstavuje veľký krok pre Európsku úniu, ktorá môže mať v konečnom dôsledku osoh z jednotného diplomatického orgánu, ktorého úlohou je uľahčovanie činností zameraných na dosiahnutie väčšej súdržnosti, bezpečnosti a účinnosti vonkajších vzťahov Únie. Na záver treba ešte zdôrazniť, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude hospodáriť s vlastným rozpočtom na administratívu a bude mať zodpovednosť za určité časti prevádzkového rozpočtu, ktoré budú v jej právomoci.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Nová Európska služba pre vonkajšiu činnosť vytvorená po prijatí Lisabonskej zmluvy potrebuje rozpočet, aby mohla vykonávať svoje činnosti a dosiahnuť ciele stanovené v zmluve. Vzhľadom na to je potrebné zmeniť a doplniť určité ustanovenia v príslušnom nariadení o rozpočtových pravidlách, aby sa zohľadnili zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som proti tomuto legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu, pretože vytvorenie služby, ktorú chcú financovať, predstavuje ďalší krok smerom k militarizácii zahraničnej politiky Európskej únie. Okrem môjho nesúhlasu s touto militaristickou filozofiou zahraničných vzťahov je dôvodom môjho hlasovania proti uzneseniu to, že počas celého procesu vytvárania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) sa neuplatňovali najzákladnejšie zásady transparentnosti a demokracie. Organizácia a financovanie tejto služby nepočítajú s nevyhnutnou prísnou kontrolou prijímania zamestnancov a financovania Európskym parlamentom, čo znamená, že ESVČ má znepokojujúci deficit demokracie a transparentnosti. Vôbec preto neprekvapuje, že navrhovaná štruktúra ESVČ odsúva Európsky parlament do druhoradej, nedôležitej pozície v zahraničnej politike EÚ, čo naša skupina a ja zásadne odmietame. Z tohto dôvodu som hlasoval proti uzneseniu. Nemôžem súhlasiť s navrhovanými rozpočtami pre tento druh služby s takýmito militaristickými tendenciami.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Okrem toho, že vytvorením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vzniknú duplicitné štruktúry, márnotratným a byrokratickým spôsobom typickým pre EÚ sa závratne zvýšia aj náklady na personál. Z 1 643 pracovných miest, s ktorými ESVČ 1. decembra začne, je 50 miest, verte či nie, miestami generálnych riaditeľov, pričom počas počiatočných štádií bude jednému generálnemu riaditeľovi podliehať len o niečo viac ako 30 pracovníkov. Po dosiahnutí konečnej štruktúry ich nebude ani 80. Uvedení generálni riaditelia budú v priemere zarábať 17 000 EUR mesačne. Pod týmito generálnymi riaditeľmi sa nachádza ďalšia úroveň, v ktorej je 224 riaditeľov a 235 vedúcich oddelení. Okrem toho stále čakáme na definovanie konkrétnych úloh a cieľov pre zamestnancov ESVČ. Chceme, aby mala EÚ vo svete silný hlas, ale to si iste nevyžaduje nafúknutý administratívny aparát, ktorý bude občanov EÚ stáť miliardy v dôsledku duplicity štruktúr a zamestnancov, ktorí sa budú tešiť veľmi lukratívnemu zdroju príjmov. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Pri rokovaniach so zástupcami Európskej rady a Komisie sa Parlamentu a predovšetkým vyjednávačom zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov podarilo zabezpečiť transparentnejšie využívanie novej diplomatickej služby EÚ. Parlament bude každoročne schvaľovať absolutórium za plnenie jej rozpočtu a Komisia bude musieť poslancom Európskeho parlamentu pravidelne poskytovať podrobné informácie o jej výdavkoch. Hlasoval som za túto správu, pretože sa v nej zdôrazňuje, že sa pri zamestnávaní občanov členských štátov EÚ zaistí väčšie geografické pokrytie, ako aj zmysluplné zastúpenie pre občanov všetkých členských štátov.

Súhlasím so spravodajcami, že naším cieľom musí byť zabezpečenie toho, aby sa zamestnanci vyberali podľa schopností a aby sa dbalo aj na rodovú rovnosť. Je dôležité, aby sa Európska služba pre vonkajšiu činnosť, ktorá má začať fungovať 1. decembra, rýchlo stala účinnou inštitúciou a aby stelesňovala predovšetkým záujmy EÚ a, kde je to potrebné, národné záujmy.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude hospodáriť s vlastným rozpočtom na administratívu a bude zaň zodpovedná. Pri zriaďovaní novej služby a najmä pri zostavovaní jej rozpočtových pravidiel je skutočne potrebné hneď od začiatku zabezpečiť príslušné hospodárske záruky.

Preto je v záujme zabezpečenia finančnej bezúhonnosti rôznych útvarov zodpovedných za dohľad nad finančnými otázkami potrebné vytvoriť predpoklady na ich hladkú súčinnosť, a to najmä v rámci delegácií EÚ. Dúfame, že posilnením takýchto opatrení sa zvýši dôvera európskych občanov v európske inštitúcie. Cieľom štrukturálnych zlepšení predložených v tomto návrhu je preto dosiahnutie finančnej integrity potrebnej na vytvorenie dôvery v hladké a nespochybniteľné fungovanie ESVČ.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Bola to ťažká cesta, ale vďaka úsiliu Parlamentu má teraz Služba pre vonkajšiu činnosť EÚ potenciál byť hnacou silou účinnejšej a legitímnejšej zahraničnej politiky EÚ. Teší nás, že boli do veľkej miery zohľadnené hlavné obavy zelených – ako sú vyvážené zastúpenie žien a mužov a školenia zamerané na vytvorenie „ducha súdržnosti“ – a že Parlament bude môcť vykonávať väčšiu demokratickú kontrolu fungovania ESVČ, a to najmä prostredníctvom zavádzania samostatných rozpočtových riadkov pre najdôležitejšie zahraničné činnosti EÚ. Európskemu parlamentu sa okrem toho podarilo zachovať metódu Spoločenstva a, vďaka tlaku zelených, rozvojové priority.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Aby bolo možné účinnejšie zastupovať záujmy európskych štátov na medzinárodnej scéne, musia sa zahraničnopolitické kroky najskôr prediskutovať a potom podať vonkajšiemu svetu jedným hlasom. V súčasnosti sa vyvíjajú snahy, prostredníctvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), o zlúčenie zahraničnopolitických nástrojov Únie do súvislého rámca – existujúce zdroje sa zlučujú a doplňujú o nové zdroje. Vzhľadom na novú povahu tejto štruktúry treba uplatniť ambiciózne ustanovenia v oblasti transparentnosti a rozpočtovej a finančnej zodpovednosti. Keďže rozpočtové právomoci Parlamentu zahrnujú ESVČ, musí sa tento útvar začleniť do štruktúry Komisie. Inak nebude v zmysle zmlúv možné udeliť absolutórium. Rozpočtovým orgánom sa predkladajú aj výročné správy o činnosti.

Správa: Bernhard Rapkay (A7-0288/010)

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Aj ja si myslím, tak ako kolegovia poslanci, že ESVČ musí mať autonómiu v rámci služobného poriadku európskych úradníkov. Podporujem ustanovenie, v ktorom sa hovorí, že úradníci EÚ a dočasní zamestnanci pochádzajúci z diplomatických služieb členských štátov by mali mať rovnaké práva a mali by byť oprávnení uchádzať sa o nové funkcie. Dúfam, že nábor na čo najširšom geografickom základe, čím mám na mysli nové členské štáty, sa stane realitou.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Európska služba pre vonkajšiu činnosť je kľúčovým nástrojom EÚ, ktorá je otvorenejšia svetu a viac schopná nadväzovať užitočné kontakty s mnohými rôznymi regiónmi. Aby mohol tento útvar fungovať, je dôležité stanoviť jeho úradníkom náležité úlohy a vyjasniť ich status, ako aj status dočasných zamestnancov z diplomatických služieb členských štátov. Táto zmena a doplnenie Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov týchto Spoločenstiev preto ukazuje, že je plne opodstatnená. Dúfam, že služba bude úzko spolupracovať s diplomatickými službami členských štátov a pôsobiť ako pozitívny faktor zvyšujúci ich výkonnosť. Dúfam, že sa v rámci hlavných priorít európskej politiky nebude zanedbávať ich vonkajší prvok a že počas svojho pôsobenia nebude služba zanedbávať kľúčovú úlohu európskych jazykov vo všeobecnej komunikácii, ani úlohu svetových európskych jazykov, ktoré sú najvhodnejšie na nadväzovanie priamej komunikácie s mnohými časťami sveta.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Európska služba pre vonkajšiu činnosť je teraz neoddeliteľnou súčasťou európskej administratívy: podľa ustanovení článku 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je otvorená, efektívna a nezávislá. V rámci úpravy služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov by som chcel vyzdvihnúť udelenie rovnocenného statusu úradníkom EÚ a dočasným pracovníkom z diplomatických služieb jednotlivých členských štátov, najmä z hľadiska oprávnenosti plniť akékoľvek úlohy za rovnakých podmienok a presadzovania rovnakých príležitostí pre nedostatočne zastúpené pohlavie.

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Dvadsiateho októbra 2010 som sa zdržal záverečného hlasovania o správe pána Rapkaya. Plne podporujem vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a vysoko oceňujem úsilie pána Elmara Broka a ostaných poslancov, ktorým sa podarilo úspešne vyvážiť pôvodný návrh predložený vysokou predstaviteľkou. Mojím zámerom bolo upozorniť na skutočnosť, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa geografického zastúpenia, ktorý podporili Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre rozpočet, nebol prijatý vo Výbore pre právne veci. V dôsledku toho existujú pochybnosti, či konečné znenie správy môže poskytnúť Európskemu parlamentu právny základ v oblasti geografickej vyváženosti.

  Andrey Kovatchev (PPE), písomne. – (BG) Želám vám, pani Ashtonová, a novej ESVČ, do ktorej vkladáme veľké nádeje, že splní ďalší európsky sen, veľa úspechov a dúfam, že Európa svet osloví silným, autoritatívnym, jednotným hlasom. To chce veľká časť nášho Parlamentu. Môžete počítať s našou pomocou.

Chcel by som vysvetliť, prečo som sa zdržal hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu k Služobnému poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev. Myslím si, že orientačné ciele v oblasti geografickej vyváženosti sú na prospech novej inštitúcii. Potrebujeme vysoko kvalifikovanú diplomatickú službu, v ktorej budú pracovať ľudia z každého členského štátu, aby sa skvalitnilo zastupovanie EÚ vo svete.

Som si istý, že služba bude úspechom, ak bude môcť využiť skúsenosti všetkých členských štátov. Uvedomujem si, že od začatia európskeho integračného procesu počet členských štátov vzrástol viac než štvornásobne. Je pochopiteľné, že nedávno prijaté krajiny v tejto fáze v úrovni zastúpenia zaostávajú. Ak to však chceme prekonať, potrebujeme odhodlanie a jasne definované legislatívne texty.

Verím vo vaše želanie a odhodlanie, ktoré ste ukázali pri mnohých príležitostiach, usilovať sa o dosiahnutie skutočného, vhodného geografického zastúpenia v novej službe, aby ste mohli byť vysokou predstaviteľkou celej EÚ. Budeme jej činnosť dôkladne sledovať.

  Edvard Kožušník (ECR), písomne. – (CS) Oceňujem, že sa do správy podarilo formou pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vložiť niektoré poistky zaručujúce to, že pri obsadzovaní funkcií v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť nebudú mať výhodu úradníci niektorých členských štátov pred úradníkmi iných štátov. Zahraničná politika Európskej únie je predsa len špecifickou oblasťou, a preto musí okrem kvalifikácie a širokého geografického zastúpenia platiť zásada, podľa ktorej budú medzi zamestnancami Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zodpovedajúcim spôsobom zastúpení úradníci zo všetkých členských štátov. Preto si myslím, že je veľmi dôležité, že Parlament navrhol vypustiť ustanovenia, ktoré umožňovali preradenie úradníkov z Rady alebo Komisie do Európskej služby pre vonkajšiu činnosť bez predchádzajúceho výberového konania na voľné pracovné miesto.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Európska služba pre vonkajšiu činnosť pri svojej činnosti spolupracuje s diplomatickými službami členských štátov a pozostáva z úradníkov z príslušných útvarov generálneho sekretariátu Rady a Komisie, ako aj z personálu dočasne vyslaného diplomatickými službami členských štátov. Preto na účely služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov treba ESVČ pokladať za inštitúciu EÚ. Vzhľadom na to by úradníci EÚ a dočasní zamestnanci pochádzajúci z diplomatických služieb členských štátov mali mať rovnaké práva a povinnosti a malo by sa s nimi zaobchádzať rovnako, najmä pokiaľ ide o oprávnenosť zastávať akúkoľvek funkciu za rovnakých podmienok. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého prijatie toto uznesenie predpokladá, je preto potrebný.

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. – (HU) Podporil som túto správu, ktorej predchádzali veľmi vážne rozpravy, najmä pokiaľ ide o obsadzovanie miest v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. Zásada geografickej vyváženosti bola hlavnou témou týchto rozpráv a táto zásada – spolu s prioritami v oblasti inštitucionálnej a rodovej rovnováhy – bola nakoniec do správy vo veľmi zmiernenej forme aj zahrnutá.

Nové členské štáty určite nie sú úplne spokojné, ale je v každom prípade dobré, že sa dosiahol kompromis, a veríme, že v budúcnosti dôjde k revízii a dosiahne sa ešte väčšia vyváženosť. V tejto súvislosti musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zaistili, že diplomati poverení jednotlivými členskými štátmi, budú mať porovnateľnú a vysokú kvalifikáciu. Malo by nás však tešiť, že sme urobili dôležitý krok smerom k jednotnému a účinnému zastupovaniu EÚ v zahraničí, pretože vzhľadom na aktuálne a budúce úlohy je toto jeden z najdôležitejších aspektov politiky EÚ.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Veľkou väčšinou sme prijali kompromisný balík odrážajúci stanovisko zelených, k čomu výraznou mierou prispela naša skupina.

  György Schöpflin (PPE), písomne. – Pre nás, poslancov z nových členských štátov, je nezahrnutie akéhokoľvek právne záväzného záväzku ku geografickej vyváženosti v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť sklamaním. Je pravda, že zaznelo niekoľko politických vyhlásení sľubujúcich, že sa zohľadnia záujmy nových členských štátov. Nech je politický záväzok akokoľvek pozitívny, neexistencia právneho predpisu je poľutovaniahodná. Bez právneho predpisu môžeme ťažko predpokladať, že voliči v nových členských štátoch budú mať pocit, že služba patrí aj im. Preto mali mnohí z nás pochybnosti, či máme plne podporiť správu pána Rapkaya.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Blížime sa ku koncu dosť búrlivej práce na tom, ako má vyzerať Európska služba pre vonkajšiu činnosť, o čom budeme dnes o chvíľu hlasovať. Veľa sme hovorili o trvalo udržateľnom rozvoji v zmysle rodovej a geografickej vyváženosti, ako aj o transparentnosti náboru na základe vopred definovaných pravidiel a predpisov, ale najdôležitejšou otázkou je, aká dobrá a účinná bude ESVČ, a práve preto sú pri nábore zamestnancov také dôležité meritokratické kritériá. Chcel by som zdôrazniť požiadavku alebo skôr nevyhnutnosť zabezpečiť, aby boli do týchto služieb zapojení zamestnanci z obsahovo relevantných riaditeľstiev Európskej komisie, ako aj z Rady a Parlamentu.

Nejde o zastupovanie Európskych inštitúcií, ale o to, že by títo ľudia mali mať správnu kvalifikáciu v rôznych oblastiach činností EÚ, akými sú zložité aspekty energetiky, obchodu, otázky poľnohospodárstva a iné otázky, nehovoriac o ľudských právach a terorizme. Mám obavy, že väčšina ľudí zamestnaných v ESVČ bude mať všeobecné diplomatické vzdelanie, ale nebudú sa vyznať v zložitých vecných otázkach, ktorými sa budú musieť zaoberať.

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne. – (PL) Zdržať sa hlasovania nie je riešenie. Tí, ktorí sa nezúčastnia, robia vždy chybu. Myslím si, že uznesenie ako celok obsahuje oveľa viac dobrých opatrení ako takých, ktoré za veľa nestoja. Európsku službu pre vonkajšiu činnosť potrebujeme. Ak sa má zvýšiť význam Európy vo svete, mala by začať pracovať čo najskôr.

V prijatom uznesení sa hovorí, že v službe budú zastúpené všetky členské štáty. Teraz musíme dohliadnuť na to, aby sa to skutočne stalo. Vytvára to dôveru v proces zavedenia Služby pre vonkajšiu činnosť. Netreba zabúdať, že Európska únia bola postavená práve na vzájomnej dôvere a že Poľsko z toho malo veľký prospech. Budem tento proces veľmi dôkladne sledovať.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Len pred rokom začlenenie koncepcie geografickej vyváženosti do rozpravy o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť narazilo na veľký odpor, a to aj z vnútra Parlamentu. Dnes už nikto nepochybuje, že je to problém a že ho treba riešiť. Záväzok prijať kroky na zabezpečenie rovnakého zastúpenia všetkých členských štátov Európskej únie v novej diplomatickej službe Únie obsiahnutý vo všetkých najdôležitejších dokumentoch týkajúcich sa ESVČ je úspechom. Revízia plánovaná na rok 2013 nám umožní posúdiť, či sa tieto kroky naozaj podnikli.

  Traian Ungureanu (PPE), písomne. – Výsledky hlasovania o správe pána Rapkaya ukazujú, že značná časť poslancov z nových členských štátov sa buď zdržala hlasovania, alebo hlasovala proti správe. Ja som bol jedným z poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania. Najviac ma znepokojovala nedostatočná ambicióznosť znenia častí týkajúcich sa geografickej vyváženosti v rámci politiky náboru zamestnancov budúcej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). Správa nezaviedla právne záväznú povinnosť uplatňovať zásadu geografickej vyváženosti v ESVČ, takže to bude závisieť len od politických sľubov kľúčových rozhodovacích orgánov v oblasti zahraničných vecí. Preto si väčšina nových členských štátov nie je istá náležitým uplatňovaním zásady geografickej vyváženosti v budúcej ESVČ. Je škoda, že si pán spravodajca zvolil takú minimalistickú líniu, pričom ešte znepokojujúcejšie je zdráhanie sa Rady výslovne takýto záväzok prijať. Vyzývam Radu a Komisiu, aby dôkladne preskúmali výsledok hlasovania o tejto správe a splnili sľuby o dodržiavaní zásady geografickej vyváženosti pri nábore budúcich zamestnancov ESVČ. Dôkladné monitorovanie tohto procesu v budúcnosti bude jednou z priorít poslancov Európskeho parlamentu.

Správa: Roberto Gualtieri, László Surján (A7-0283/2010)

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu, pretože súhlasím s tým, že pre EÚ má kľúčový význam to, aby bola schopná využívať všetky svoje vonkajšie nástroje v rámci kompaktnej štruktúry, a že poskytnutie rozpočtových prostriedkov na rok 2010 na vytvorenie takejto štruktúry v jej úvodnej fáze je politickým účelom tejto správy.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti správe týkajúcej sa Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zriadenej na základe Lisabonskej zmluvy. Finančná podpora a akákoľvek iná forma podpory tejto služby je neprijateľná, pretože vyčleňuje politické a vojenské zdroje na pomýlené aktivity v rámci zahraničnej politiky Únie, čo v konečnom dôsledku povedie k ďalšej militarizácii Európskej únie. Zároveň odkláňa Európu od nezávislej a mierovej úlohy, ktorú by mala zohrávať pri riešení medzinárodných problémov. Robí to z nej súčasť napätia a silu podieľajúcu sa na kontroverzných vojenských intervenciách vo vojnových oblastiach.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Prispôsobenie rozpočtových nástrojov novej realite Európskej služby pre vonkajšiu činnosť sa stáva nevyhnutnosťou. Myslím si však, že úsilie o zabezpečenie primeraných finančných prostriedkov na jej spôsobilosť a účinné fungovanie v súlade s doterajšími zámermi spolu s účinným monitorovaním jej výdavkov sú všeobecne opodstatnené.

V prvých dňoch reálnej existencie ESVČ by jej mali európske inštitúcie a členské štáty venovať osobitnú pozornosť, aby mohli náležite monitorovať jej činnosti a rozpoznať jej problémy.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh opravného rozpočtu je súčasťou realizácie Lisabonskej zmluvy členskými štátmi a jeho cieľom je uľahčiť vytvorenie a fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Preto túto iniciatívu podporujem, pričom je potrebné zabezpečiť, aby sa realizovala v rámci zásad účinného riadenia európskych zdrojov s dôrazom na dobrý vzťah medzi nákladmi a prínosmi, ako aj na potrebu rozpočtovej zdržanlivosti vzhľadom na dôsledky hospodárskej krízy na verejné financie.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Naše hlasovanie proti tejto správe, ktorá predstavuje ďalší krok smerom k vytvoreniu a používaniu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, je postojom zodpovedajúcim nášmu nesúhlasu s vytvorením tejto služby. Je ústredným bodom Lisabonskej zmluvy a základným prvkom federalizmu v Európskej únii a bude zamestnávať viac ako 5 000 ľudí na budúcich 130 veľvyslanectvách EÚ v rôznych krajinách.

Ide o diplomatickú megaštruktúru, ktorej budú podriadení zástupcovia a záujmy členských štátov, ktorým aj v tomto prípade budú nadradené záujmy síl, ktoré určujú smerovanie EÚ. Okrem toho neexistuje žiadna záruka, že ESVČ nebude napojená na vojenské a spravodajské štruktúry. Existuje teda hrozba znepokojujúcej militarizácie EÚ a medzinárodných vzťahov, proti čomu budeme dôrazne bojovať.

V súvislosti s drastickým znižovaním rozpočtu EÚ sa tiež treba spýtať, odkiaľ prídu príspevky na pokrytie týchto výdavkov? A to všetko v čase, keď sa vyostrujú dôsledky krízy a vnútroštátne rozpočty sú pod tlakom takzvaných „úsporných“ opatrení, keď dochádza k znižovaniu platov a sociálneho zabezpečenia a zvyšovaniu daní z príjmu zo zamestnania.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Po zmene a doplnení služobného poriadku a zmene a doplnení rozpočtových pravidiel, ktorými bolo do týchto dokumentov zahrnuté vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, je teraz potrebné schváliť rozpočet pre jej riadne fungovanie. Preto, aby mohla táto služba riadne fungovať a plniť ciele, pre ktoré bola vytvorená, musí mať dostatočný rozpočet na zabezpečenie ľudských a materiálnych zdrojov potrebných na to, aby mohla dobre vykonávať svoje činnosti.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som proti tomuto legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu, pretože vytvorenie služby, ktorú chcú financovať, predstavuje ďalší krok smerom k militarizácii zahraničnej politiky Európskej únie. Okrem môjho nesúhlasu s touto militaristickou filozofiou zahraničných vzťahov je dôvodom môjho hlasovania proti uzneseniu to, že počas celého procesu vytvárania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) sa neuplatňovali najzákladnejšie zásady transparentnosti a demokracie. Organizácia a financovanie tejto služby nepočítajú s nevyhnutnou prísnou kontrolou prijímania zamestnancov a financovania Európskym parlamentom, čo znamená, že ESVČ má znepokojujúci deficit demokracie a transparentnosti. Vôbec preto neprekvapuje, že navrhovaná štruktúra ESVČ odsúva Európsky parlament do druhoradej, nedôležitej pozície v zahraničnej politike EÚ, čo naša skupina a ja zásadne odmietame. Z tohto dôvodu som hlasoval proti uzneseniu. Nemôžem súhlasiť s navrhovanými rozpočtami pre tento druh služby s takýmito militaristickými tendenciami.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Presnú formu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktorá má byť čoskoro vytvorená, treba určite zvážiť. Systém, v ktorom by každému z 50 generálnych riaditeľov bolo podriadených spočiatku 30 a neskôr okolo 80 zamestnancov, by predstavoval nafúknutý a drahý administratívny aparát.

Okrem toho sa pri zriadení ESVČ počíta s vlnou povýšení. Stále sa dostatočne nevyjasnilo niekoľko otázok. Možné dôsledky na náklady na budovy treba najprv dôkladne preskúmať. Okrem toho boli ignorované ďalšie faktory, ako napríklad poskytnutie náležitého statusu pracovného jazyka nemčine. Z týchto dôvodov sa domnievam, že takúto formu financovania ESVČ treba odmietnuť.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu, pretože súhlasím s tým, že pre EÚ má kľúčový význam to, aby bola schopná využívať všetky svoje vonkajšie nástroje v rámci kompaktnej štruktúry, a že poskytnutie rozpočtových prostriedkov na rok 2010 na vytvorenie takejto štruktúry v jej úvodnej fáze je politickým účelom tejto správy.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) si vyžaduje zmenu a doplnenie rozpočtu na rok 2010 a návrhu rozpočtu na rok 2011. V rozpočte treba vytvoriť nový oddiel X a rozpočet na rok 2010 treba upraviť tak, aby sa zabezpečilo 100 dodatočných pracovných miest v pláne pracovných miest ESVČ a finančné prostriedky na financovanie dodatočných 70 zmluvných pracovných miest. Väčšina zdrojov sa jednoducho presunie z oddielov Európskej rady, Rady a Komisie. Vo výbore pre zahraničné veci (AFET) prevláda pocit, že vysoká predstaviteľka pani barónka Ashtonová nedodržala dôsledne sľuby, ktoré dala Európskemu parlamentu v súvislosti s vytvorením ESVČ. Výbor pre zahraničné veci sa domnieva, že priority náboru zamestnancov v rámci služby (napr. pokiaľ ide o geografickú vyváženosť) treba konzultovať s Európskym parlamentom a že otázka vyváženého zastúpenia žien a mužov by sa mala radšej riešiť v rámci náborového procesu pre ESVČ. Z pohľadu Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie sa skutočnosť, že pani barónka Ashtonová doteraz nepreradila zamestnancov Komisie pracujúcich na Generálnom riaditeľstve pre vonkajšie vzťahy, ktorí sa zaoberajú budovaním mieru a riešením kríz, považuje za vážny nedostatok, najmä vzhľadom na to, že pani vysoká predstaviteľka Európsky parlament uistila, že sa toto preradenie uskutoční.

Správy: Ingeborg Gräßle, Crescenzio Rivellini (A7-0263/2010), Bernhard Rapkay (A7-0288/2010), Roberto Gualtieri, László Surján (A7-0283/2010)

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Sme zásadne proti vytvoreniu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Zahraničné veci a diplomacia patria do rámca štátnej zvrchovanosti, a preto sme hlasovali proti všetkým správam týkajúcim sa tejto záležitosti.

Spoločná zahraničná politika uskutočňovaná vo výlučnom záujme Európskej únie sa skôr či neskôr nevyhnutne dostane do rozporu so základnými záujmami jedného, niekoľkých alebo všetkých členských štátov. Napríklad v prípade, keď sa od krajín bude žiadať, aby sa zapojili do konfliktu, ale ich občania budú proti tomu. Alebo ak sa bude voči nejakej krajine alebo skupine krajín presadzovať zvlášť nepriateľská alebo zvlášť priateľská politika, ktorá sa bude priečiť dlhoročným tradíciám niektorých diplomatických služieb alebo kľúčovým záujmom niektorých členských štátov.

A čo je ešte horšie, zmluvy už teraz stanovujú, že ak sa čokoľvek stane, všetko toto bude podliehať iným záväzkom alebo obmedzeniam na oveľa vyššej, možno celosvetovej úrovni: NATO, OSN a bohvie čomu ešte. To znamená, že to, čo sa tu navrhuje, nie je ani silná a nezávislá diplomatická služba, ale nástroj na podriadenie neeurópskemu vedeniu.

Správa: László Surján (A7-0281/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že ročné rozčlenenie finančnej pomoci na opatrenia na monitorovanie v odvetví banánov predstavovalo v roku 2010 75 miliónov EUR, pričom hlavná časť tejto finančnej pomoci pochádzala z presunu v rámci okruhu 4 rozpočtu, čo predstavovalo 55,8 miliónov EUR, a na to, že v roku 2011 tento okruh predstavuje len 875 530 EUR, súhlasíme s návrhom Parlamentu vyzvať Komisiu, aby predložila nový návrh na mobilizáciu nástroja flexibility pre zostávajúcu časť vo výške 74 124 470 EUR. Tento návrh je opodstatnený tým, že je potrebná finančná pomoc na opatrenia na monitorovanie v odvetví banánov, zvlášť keď si uvedomíme, že ak si chce EÚ udržať vplyv ako globálny aktér, treba zaistiť finančnú pomoc EÚ pre krajiny AKT, ktoré sú vývozcami banánov a ktoré sú ovplyvnené liberalizáciou vo forme doložiek najvyšších výhod v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Mali by sme tiež uviesť, že realizácia tohto návrhu je úplne opodstatnená vzhľadom na to, že tieto opatrenia sú ustanovené v bode 27 medziinštitucionálnej dohody týkajúcej sa používania nástroja flexibility.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s tým, že finančná pomoc EÚ pre krajiny AKT, ktoré sú vývozcami banánov a ktoré sú ovplyvnené liberalizáciou vo forme doložiek najvyšších výhod v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), by sa nemala spochybňovať a rozpočtové úsilie by sa nemalo zdržovať. Preto súhlasím s návrhom Komisie pozmeniť a doplniť nariadenie (ES, Euratom) č. 1905/2006 s cieľom umožniť financovanie sprievodných opatrení pre banány (BAM) v rokoch 2010 až 2013 s celkovým rozpočtom 190 miliónov EUR a možnosťou poskytnutia dodatočných 10 miliónov EUR v prípade, že to rezervy umožnia.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Odvetvie banánov je pre niektoré regióny EÚ, najmä pre francúzske zámorské departmenty a územia, životne dôležité. Preto v úsilí čeliť konkurencii latinskoamerických krajín, ktorú ešte viac zintenzívňujú dohody, o ktorých sa práve rokuje, prijal Parlament opatrenia na poskytnutie finančnej pomoci tomuto oslabenému odvetviu.

Poslanci EP by uvítali mobilizáciu nástroja flexibility vo výške 74,12 milióna EUR. Ide o jasný signál Parlamentu smerom ku Komisii a Rade, ktoré prijali opatrenia na zabezpečenie len 18,3 milióna. Parlament má okrem toho príležitosť zdôrazniť, že treba konečne prestať financovať sprievodné opatrenia pre banány siahaním na rozpočet na vonkajšiu činnosť EÚ. Pomoc vo výške 190 miliónov EUR prisľúbená na roky 2010 – 2013 bude musieť pochádzať z iných zdrojov, čo bude Parlament počas nového finančného výhľadu aj požadovať.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Komisia navrhuje pozmeniť a doplniť nariadenie (ES, Euratom) č. 1905/2006 s cieľom umožniť financovanie sprievodných opatrení pre banány (BAM) v rokoch 2010 až 2013 s celkovým rozpočtom 190 miliónov EUR. Navrhnuté ročné rozčlenenie počíta so sumou 75 miliónov EUR v roku 2010. Stojí za zmienku, že dostupná rezerva v okruhu 4 predstavuje len 875 530 EUR. Hlavná časť tejto finančnej pomoci v roku 2010 pochádza z presunu v rámci okruhu 4 rozpočtu, konkrétne 55,8 zo 75 miliónov EUR, čo ovplyvňuje nástroje a akcie, na ktorých má EÚ, a najmä Európsky parlament, veľký záujem. Okrem toho sa pri prijímaní súčasného viacročného finančného rámca s potrebou finančnej pomoci pre sprievodné opatrenia pre banány nepočítalo. Finančná pomoc EÚ pre krajiny AKT, ktoré sú vývozcami banánov a ktoré sú ovplyvnené liberalizáciou vo forme doložiek najvyšších výhod v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), by sa však nemala spochybňovať a rozpočtové úsilie by sa nemalo zdržovať. Preto súhlasím s návrhom opravného rozpočtu č. 3/2010 na rozpočtový rok 2010, tak ako ho predkladá pán spravodajca.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Cieľom správy je prijatie opatrení potrebných na zavedenie finančnej pomoci krajinám patriacich do skupiny afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov, ktorých sa bude týkať liberalizácia obchodu s banánmi medzi EÚ a 11 latinskoamerickými krajinami, v rámci ktorej sa EÚ zaviazala neuplatňovať kvantitatívne obmedzenia alebo podobné opatrenia voči dovozu banánov na svoje územie.

Keď bola podpísaná ženevská dohoda, ktorou sa táto liberalizácia zaviedla, EÚ sa zaviazala EÚ k presmerovaniu 200 miliónov EUR ku krajinám AKT formou kompenzácie vplyvu, ktorý bude mať toto opatrenie na ich vývoz do EÚ. Vtedy sme túto liberalizáciu kritizovali, pretože prospeje najmä americkým nadnárodným spoločnostiam, ktoré dominujú svetovému trhu v tomto odvetví.

Niekoľko krajín AKT, ako aj niekoľko pestovateľov banánov z týchto krajín vyjadrilo obavy z dôsledkov dohody, pretože sa domnievali, že suma 200 miliónov EUR na kompenzáciu všetkých jej dôsledkov nebude stačiť. Správa teraz počíta s „celkovým rozpočtom 190 miliónov EUR a možnosťou poskytnutia dodatočných 10 miliónov EUR v prípade, že to rezervy umožnia”. Okrem toho nedošlo k žiadnemu náležitému varovaniu pred vplyvom na krajiny a regióny EÚ pestujúce banány, akou je napríklad autonómna oblasť Madeira. Z týchto dôvodov sme sa zdržali hlasovania o tejto správe.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Návrh uznesenia Európskeho parlamentu o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 3/2010 na rozpočtový rok 2010, oddiel III – Komisia, vyčleňuje nové zdroje na financovanie sprievodných opatrení pre banány pre krajiny AKT (africké, karibské a tichomorské krajiny). Návrh Komisie, vypracovaný v skutočnosti bez účasti akejkoľvek zložky rozpočtového orgánu, počíta s rozpočtovými prostriedkami vo výške 75 miliónov EUR, ktoré majú byť zaznamenané ako rezerva až do prijatia príslušného pozmeňujúceho a doplňujúceho nariadenia. Musím poznamenať, že Parlamentu a Rade sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o tejto otázke. Parlament v skutočnosti zvažoval použitie nástroja flexibility, ktorý sa pri riešení podobných situácií veľmi dobre osvedčil, pretože predmetné finančné prostriedky sú pripravené na mobilizáciu a majú právny základ. Rada však mala iný názor vzhľadom na neochotu členských štátov použiť nástroj flexibility, čo viedlo k zvýšeniu ich príspevkov, a práve z týchto dôvodov Výbor pre rozpočet priznal, že nie je možné dosiahnuť dohodu o rozpočte na rok 2010.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ sa vždy snažila pomáhať rozvojovým krajinám, zvlášť krajinám AKT. Špecifický prípad, ktorý rieši tento návrh na opravný rozpočet, sa týka krajín AKT produkujúcich banány. Táto zvláštna pomoc má podobu liberalizácie obchodu s banánmi medzi EÚ a 11 latinskoamerickými krajinami produkujúcimi banány. Tento druh pomoci je podľa nášho názoru lepší a účinnejší ako priama pomoc, v rámci ktorej sa bez rozvahy poskytujú finančné prostriedky. Prostredníctvom pomoci odvetviu banánov v týchto krajinách im pomáhame rozvíjať hospodárstvo, vytvárať pracovné miesta a bojovať proti chudobe.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Vychádza sa z úvahy, že ak chceme prekonať hospodársku krízu, na financovanie priorít EÚ na rok 2010 treba vyčleniť čo najviac finančných prostriedkov. To bolo umožnené presunom rozpočtových prostriedkov. Keď sa vypracovával súčasný viacročný finančný rámec, s finančnou pomocou pre sprievodné opatrenia pre odvetvie banánov sa nepočítalo.

Bolo nám povedané, že aby sa kompenzovali dôsledky liberalizácie na úrovni Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a s tým súvisiace zníženie taríf v rámci doložiek najvyšších výhod, treba pokračovať vo finančnej podpore krajín AKT, ktoré vyvážajú banány. Zvlášť v časoch, keď samotná EÚ zápasí s hospodárskou krízou, treba takéto použitie nástroja flexibility odmietnuť.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Zníženie preferenčnej marže pre krajiny AKT vyvážajúce banány vyplývajúce zo zmien obchodných dohôd, zvlášť z liberalizácie obchodu v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), malo negatívne dôsledky.

Komisia preto navrhuje podporiť hlavné krajiny AKT vyvážajúce banány zavedením sprievodných opatrení pre banány (BAM) s rozpočtom 190 miliónov EUR na obdobie štyroch rokov (2010 – 2013). Cieľom tejto pomoci je pomôcť vývozcom banánov z krajín AKT spustiť programy úprav. Hoci je otázka banánov dlhodobou záležitosťou, financovanie BAM zostáva problémom.

Komisia a Rada to nezahrnuli do okruhu 4 viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2007 – 2013, pričom Výbor pre rozvoj sa domnieva, že návrh je nezlučiteľný so stropom pre okruh 4 VFR a žiada Komisiu o zásadnú zmenu a doplnenie návrhu alebo jeho nahradenie iným textom.

Návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie – rozpočtový rok 2011

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Som spokojná s návrhom rozpočtu na rok 2011, o ktorom dnes diskutujeme, pretože sa zaoberá práve uvedenými prioritami. Po prvýkrát je Parlament v týchto záležitostiach na rovnakej úrovni ako Rada. Toto je prvý rozpočet po prijatí Lisabonskej zmluvy. Z tohto dôvodu a vzhľadom na krízu, ktorú Európa zažíva, je dôležité, aby bol proces zmierenia úspešný. Je veľmi dôležité, aby EÚ získala rozpočet na realizáciu prioritných oblastí a nových právomocí, ktoré jej boli udelené v súlade so zmluvou. Je dôležité bojovať za naše presvedčenie a za rozpočet, ktorý je v čase krízy vizionársky. Návrh Parlamentu odráža túto ambíciu. Hodnoty navrhované Radou naproti tomu odrážajú úspornosť rozpočtov prijatých na vnútroštátnej úrovni. EÚ však musí byť schopná reagovať na zmeny politiky spôsobené zásadnými problémami. EÚ má povinnosť predložiť ambiciózny európsky rozpočet, ktorý môže pomôcť hospodárskej obnove. Len prostredníctvom posilnenia oblastí, ako sú napríklad veda a inovácie, a prispievania k hospodárskemu rastu a väčšiemu počtu lepších pracovných miest môžeme z Európy urobiť atraktívnejšie miesto pre život a prácu.

  Ole Christensen, Dan Jørgensen, Christel Schaldemose a Britta Thomsen (S&D), písomne. – (DA) My dánski sociálni demokrati v Európskom parlamente sme hlasovali za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 700, 701 a 706 k rozpočtu. Urobili sme to napriek tomu, že pripomienky obsahujú časť, v ktorej sa hovorí, že EÚ by mala smerovať k hospodárstvu s nízkym obsahom uhlíka. Sme si dobre vedomí toho, že tento pojem sa snažia používať zástancovia jadrovej energie na zamaskovanie toho, že v skutočnosti hovoria o hospodárstve, v ktorom zohráva ako zdroj energie ústrednú úlohu jadrová energia. Chceli by sme zdôrazniť, že vynakladanie prostriedkov EÚ na jadrovú energiu považujeme za veľmi zlú myšlienku, a s touto výhradou sme hlasovali za pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

  Anne E. Jensen (ALDE), písomne. – (DA) V rámci hlasovania o rozpočte EÚ na rok 2011 hlasovala Dánska liberálna strana proti mnohým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom týkajúcim sa zrušenia peňažných prostriedkov na vývozné náhrady. Výdavky na vývozné náhrady stanovuje zákon a budú sa preto vyplácať bez ohľadu na to, aká suma bude stanovená v rozpočte. Ak však tieto výdavky nebudú v rozpočte stanovené, budú ich musieť vyplácať jednotlivé členské štáty. V čase, keď dochádza k obmedzovaniu vnútroštátnych rozpočtov, by bolo hospodársky nezodpovedné zaťažiť členské štáty ďalšími nezanedbateľnými výdavkami. Dánska liberálna strana sa teší z toho, že v posledných rokoch došlo k značnému zníženiu vývozných dotácií EÚ, a bude sa aj naďalej usilovať o dosiahnutie zmeny v príslušných právnych predpisoch, aby mohlo toto postupné rušenie pokračovať. Dánska liberálna strana tiež hlasovala proti vyhláseniu zamedzujúcemu vyplácanie špeciálnej prémie za výkrm býkov používaných na býčie zápasy.

Dôvodom, prečo Dánska liberálna strana hlasovala proti tomuto návrhu, je skutočnosť, že táto prémia sa vypláca len v Dánsku, Švédsku a Slovinsku, kde sa, ako vieme, býčie zápasy neuskutočňujú. A napokon, Dánska liberálna strana hlasovala proti prideleniu 300 miliónov DKK do európskeho fondu pre mliekarenstvo. Ceny mliečnych výrobkov v priebehu uplynulého roku vzrástli a na základe toho Komisia prišla k záveru, že podľa súčasných pravidiel nebude možné z takéhoto fondu vyplácať peniaze.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za návrh na zmenu a doplnenie rozpočtu, ktorým sa zapisuje časť rozpočtu na Európsku policajnú akadémiu (CEPOL) na rok 2011 do rezervy. Vítam hlasovanie na plenárnom zasadnutí, kde 611 poslancov hlasovalo za, 38 proti a 6 sa zdržalo hlasovania, čím sa posilňuje stanovisko Parlamentu k agentúre CEPOL. Parlament v skutočnosti vyčlení určené rozpočtové prostriedky len vtedy, ak dostane uspokojivé informácie od agentúry o opatreniach prijatých v nadväznosti na udelenie absolutória za rok 2008.

Tieto požiadavky sú jasné: informovanie Parlamentu o výsledkoch vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), zverejnenie zoznamu členov správnej rady, poskytnutie záverečnej správy externého audítora o rozpočtových prostriedkoch použitých na financovanie súkromných výdavkov a zabezpečenie vykonania zmien v rámci správnej rady, aby sa predišlo opakovaniu tejto situácie v budúcnosti. Veľmi dúfam, že agentúra CEPOL bude reagovať pohotovo a poskytne dôkaz o svojej ochote plne spolupracovať s Parlamentom.

  Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) Silná a moderná Európa potrebuje rozpočet orientovaný na budúcnosť a rast, pričom hospodárska situácia zároveň vyžaduje rozvážnosť a zdržanlivosť. Preto sme sa rozhodli držať línie reštriktívneho rozpočtu s dôrazom na rozsiahle investície do výskumu a vývoja a inovácie, ktoré budú v súlade so stratégiou EÚ do roku 2020 vytvárať rast a pracovné miesta. Keďže si želáme Európu, ktorá bude udržateľná z hľadiska hospodárstva, sociálnych vecí a klímy, hlasovali sme za investície do životného prostredia a do ľudského kapitálu a kontroly finančných trhov, vždy však v rámci existujúcich zdrojov.

Neopodstatnene veľká časť rozpočtu je stále vyčlenená na poľnohospodársku politiku EÚ, pričom zajtrajšie problémy sa nevyriešia uplatňovaním včerajšej politiky. Preto sme hlasovali proti navrhovanému fondu pre mliekarenstvo vo výške 300 miliónov EUR a predložili sme vlastný návrh na zrušenie vývozných dotácií EÚ napríklad pre poľnohospodárske výrobky, ako aj dotácií na pestovanie tabaku. Keďže každý musí v týchto ťažkých hospodárskych časoch niečím prispieť k spoločnému úsiliu, hlasovali sme aj za zníženie administratívnych nákladov EÚ.

Správa: Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Helga Trüpel (A7-0284/2010).

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Vzhľadom na krehkú obnovu eurozóny a slabé verejné financie v mnohých členských štátoch môže rozpočet, ak sa bude používať rozumne, stimulovať hospodársku obnovu, pričom je však potrebné vedieť, ako ho čo najlepšie využiť. Pokiaľ ide o občanov, stojí za zmienku nárast v rámci okruhu Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť a okruhu Kohézia pre rast a zamestnanosť, hoci došlo k zníženiu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Výrazný nárast bol zaznamenaný v Európskom sociálnom fonde (ESF), ale je poľutovaniahodné, že iba 1,4 % finančných prostriedkov je určených na vykonávanie sociálnej politiky, v rámci ktorej v oblasti verejného zdravia dochádza oproti roku 2010 k zníženiu o 15,77 milióna EUR. V oblasti regionálneho rozvoja došlo k zvýšeniu o 3,2 %, čo sa považuje za veľmi dôležité. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, stoja za zmienku veľké výkyvy v mliekarenskom sektore, čo poukazuje na potrebu permanentného riešenia tohto problému, a to prostredníctvom fondu pre mliekarenský sektor. Pokiaľ ide o rybné hospodárstvo, došlo k zníženiu rozpočtových prostriedkov vyčlenených na spoločnú rybársku politiku (SRP).

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Rozpočet EÚ na rok 2011 je nastavený tak, aby podporil ziskovosť veľkých spoločností a surový útok monopolov a buržoáznych vlád na pracovné a sociálne práva zamestnancov. Poskytuje ešte viac horúcich peňazí, dotácií a nástrojov monopolným skupinám, navyše k asi 5 biliónom, ktoré im už dali buržoázne vlády, aby posilnili ich postavenie v neúprosnom konkurenčnom boji medzi imperialistami s jasným cieľom oživiť kapitalistický systém. Jeho základným prístupom je na jednej strane rozdávať peniaze a kapitál a na strane druhej radikálne znížiť – už teraz mizerné – výdavky na zamestnancov, malé obchodné a remeselné podniky, chudobné stredné poľnohospodárske podniky a mladých ľudí a poskytnúť ešte viac peňazí na imperialistické intervencie EÚ a na mechanizmy, ktoré používa na utláčanie a prenasledovanie ľudí.

Prvý rozpočet schválený Európskym parlamentom s údajne posilnenými právomocami na základe Lisabonskej zmluvy je hoden svojej reakčnej povahy. Znovu dokazuje, že Európsky parlament verne slúži potrebám a záujmom monopolov a je výrazne nepriaznivo naklonený potrebám zamestnancov a obyčajných ľudí. Hnutie triedy zamestnancov a obyčajných ľudí musí vystupňovať svoj boj, aby zamestnanci neplatili za kapitalistickú krízu.

  Liam Aylward, Brian Crowley a Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) V posledných rokoch dochádza k značným výkyvom na medzinárodných trhoch s mliečnymi výrobkami. Mimoriadne financovanie vo výške 300 miliónov EUR poskytnuté mliekarenskému sektoru v rámci rozpočtu na rok 2010 bolo prínosom zvlášť pre výrobcov mlieka, ktorí veľmi trpeli v dôsledku krízy. Hlasovali sme za nový rozpočtový riadok, za existenciu fondu pre mliekarenstvo, ktorý by slúžil na podporu inovácie, diverzifikácie a reštrukturalizácie a na zlepšenie vyjednávacej schopnosti výrobcov mlieka, aby sa mohla riešiť nerovnováha v potravinárskom dodávateľskom reťazci. Okrem toho vítame to, čo sa v správe hovorí o podpore programu konzumácie mlieka v školách, a návrh Komisie týkajúci sa zvýšenia financovania tohto programu a financovania programu konzumácie ovocia v školách.

Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky je zaistiť bezpečnosť dodávok potravín, chrániť životné prostredie a biodiverzitu a zabezpečiť primeraný príjem pre poľnohospodárov. V tejto súvislosti vítame to, čo sa v správe hovorí o výzve Komisii, aby zahrnula do rozpočtu na rok 2011 potrebné prostriedky pre prípad, že dôjde v roku 2011 k zvýšeným výkyvom na trhu, aby znížila byrokraciu a zlepšila a vyjasnila prístup k financovaniu.

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Súhlasím so svojimi kolegami poslancami, ktorí nepodporujú znižovanie rozpočtu navrhované Radou. Najlepším argumentom proti tomu je situácia členských štátov, ktoré podnikli tento krok vnútroštátne. Mám konkrétne na mysli Rumunsko. Tlak vyvinutý na spotrebu prostredníctvom jej obmedzenia nás nedostal z krízy, ale v skutočnosti vytvoril bezprecedentný sociálny tlak. Súhlasím preto s 300-miliónovým navýšením vo fonde pre mliekarenstvo. Rovnaké stanovisko na podporu pridelenia ďalších rozpočtových prostriedkov na tento produkt som zastával počas celého trvania európskej krízy. Dôrazne podporujem myšlienku európskeho stabilizačného mechanizmu a súhlasím s tým, že dva nové vytvorené rozpočtové riadky by nemali byť prázdne, ako je to teraz, ale mali by sa v nich uvádzať konkrétne čísla, aby sa tento európsky intervenčný nástroj mohol stať realitou, nielen teóriou. Dúfam, že sa počas zmierovacieho zasadnutia názory Parlamentu budú rešpektovať, že sa dosiahne dohoda s Radou a že v novembri budeme môcť hlasovať za rozpočet EÚ na rok 2011.

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. – (CS) Po prvýkrát vo svojej histórii rokoval Európsky parlament o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rok 2011 podľa nových pravidiel v zmysle Lisabonskej zmluvy. Množstvo zmien, ktoré uskutočnilo plénum Parlamentu, jasne ukazuje, že miera kontroly a demokratickosti fungovania Európskej únie sa zvýšila. Vzhľadom na zlepšenie demokratických postupov, ale aj vzhľadom na vlastnú štruktúru rozpočtu som tento návrh podporila.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu, pretože súhlasím s horizontálnymi prioritami Parlamentu na rok 2011 v oblasti mládeže, vzdelávania a mobility, ktoré si vyžadujú, v rámci rôznych politík, špecifické medziodvetvové investície ako spôsob podpory rastu a rozvoja v EÚ. Súhlasím s navrhovaným zvýšením rozpočtových prostriedkov na všetky programy týkajúce sa týchto priorít, čiže na programy Celoživotné vzdelávanie, PESSOA a Erasmus Mundus. Tiež súhlasím s tým, že pracovná mobilita mládeže je kľúčovým nástrojom na zaistenie rozvoja konkurencieschopného a dynamického trhu práce v Európe a ako taká sa musí posilniť. Vítam zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre Európsku službu zamestnanosti a výrazne preto podporujem spustenie prípravnej akcie s názvom Tvoje prvé pracovné miesto v zahraničí, ktorej cieľom je pomôcť mladým ľuďom vstúpiť na trh práce alebo získať prístup k špecializovaným pracovným miestam v inom členskom štáte EÚ, ako prvý krok smerom k osobitnému neakademickému programu mobility mládeže.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Tento rozpočet nemá na to, aby zabezpečil to, čo Európska únia potrebuje, aby sa dostala z recesie, dosiahla oživenie a splnila si svoje povinnosti z hľadiska solidarity. V tomto zmysle ma mrzí, že Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) jednoducho zamietol návrh Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente na vytvorenie riadku „vlastné zdroje“ financovaného z dane z finančných transakcií. Tento rozpor medzi tým, čo pravica hovorí a robí, je škandalózny vzhľadom na to, že občanom a médiám už niekoľko mesiacov hovoria, že takúto daň podporujú. Keď však príde na hlasovanie, keď má Parlament moc uskutočniť to, títo istí ľudia chcú takýto návrh pochovať. Kým EÚ expanduje a odovzdáva sa jej stále viac právomocí, prostriedky, ktoré má k dispozícii, sa zmenšujú. Ide o zlý signál pre oživenie rastu a zamestnanosti v Európe vo všeobecnej rovine a pre európskych občanov v konkrétnej rovine.

  Anna Maria Corazza Bildt, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Anna Ibrisagic (PPE), písomne. – (SV) Chceli by sme, aby boli priority EÚ pre rozpočet zamerané viac na budúcnosť, zvýšenie konkurencieschopnosti, investície do infraštruktúry a výskumu ako na podporu poľnohospodárskej politiky. Dnes sme sa držali svojich priorít a hlasovali sme za právnu istotu, zvýšenie rozpočtových prostriedkov na výskum a viac peňazí na opatrenia v oblasti klímy, ale aj za zníženie rozpočtových prostriedkov na poľnohospodárske dotácie, vývozné dotácie, pestovanie tabaku a fondy pre mliekarenstvo. Aj keď neobsahoval všetky priority, ktoré by sme radi videli, hlasovali sme, samozrejme, za rozpočet EÚ na rok 2011.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Práve sme prijali rozpočet na rok 2011, tak ako ho chcel Európsky parlament. Toto hlasovanie nám umožnilo potvrdiť naše priority týkajúce sa tých najchudobnejších, pre ktorých sa požadoval balík vo výške 100 miliónov EUR, a tiež výrobcov mlieka, v prípade ktorých by sme chceli dosiahnuť pokračovanie existencie fondu pre mliekarenstvo.

Aj podniky zápasiace s problémami by mali naďalej dostávať podporu z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý by mal byť stálym fondom a mal by mať svoj vlastný rozpočet. A napokon, chceli by sme, aby mal európsky rozpočet vlastné zdroje a aby sa zaviedla daň z finančných transakcií.

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. – (FR) V čase, keď štáty, miestne spoločenstvá, daňoví poplatníci a podniky akceptujú finančné obete, sa Únia nemôže vyňať z tohto nevyhnutného procesu. Nadmerné zvýšenia v rámci rozpočtu Únie, ktoré by si niektorí priali, sú neprijateľné. To neznamená, že treba teraz obmedzovať strategicky dôležité výdavky, ako je spoločná poľnohospodárska politika, vďaka ktorej sa tešíme potravinovej nezávislosti a ktorá nám poskytuje zdroj vývozu (a tým príjmov).

Na druhej strane je vhodný čas na preskúmanie oslobodení od príspevkov, ktorým sa tešia niektoré členské štáty z historických dôvodov a ktoré už dnes nemajú žiadne opodstatnenie. Myšlienku európskej dane nemožno v súčasnom kontexte zvažovať – najprv treba znížiť daňové zaťaženie členských štátov.

  Philippe de Villiers (EFD), písomne. – (FR) Európsky parlament sa vyjadril k návrhu legislatívneho uznesenia o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2011.

Preskúmanie všeobecného rozpočtu Európskej únie vždy poskytovalo príležitosť jasne vidieť, ako sa v priebehu rokov rozšírili právomoci tejto Únie, a naopak, ako došlo k ďalšej strate zvrchovanosti členských štátov.

Táto správa odhaľuje daňové zaťaženie, ktoré budú musieť znášať daňoví poplatníci. Hoci sklamanie občanov z Európskej únie je jasné, Európska únia aj tak zvyšuje svoj rozpočet o 6 %, aby mohla financovať politiky, ktoré si uzurpovala. Prečo toto zvýšenie, keď 10 % až 15 % zdrojov zostáva nevyužitých a Komisia požaduje vo všetkých členských štátoch zdržanlivosť?

  Diane Dodds (NI), písomne. – Každý návrh na zvýšenie rozpočtu EÚ pokladám za neprijateľný, a to z toho dôvodu, že nemôžem pred svojimi voličmi obhájiť zvýšenie výdavkov EÚ v roku 2011 o takmer 6 %. Dnes minister financií Spojeného kráľovstva predkladá drastické škrty vo verejnom sektore – škrty, ktorých uskutočnenie od členských štátov požadovala EÚ. Pritom tá istá EÚ pokladá za správne, aby sa jej vlastný rozpočet zvýšil o 6 %. Zdá sa, že oficiálnou politikou EÚ je „vodu kázať, víno piť“. Považujem to za neprijateľné.

Nemohla by som sa svojim voličom, z ktorých mnohí v dôsledku znižovania výdavkov v Spojenom kráľovstve nepochybne stratia zamestnanie, pozrieť do očí a povedať, že poslanci Európskeho parlamentu rozumne minuli ešte viac peňazí – a nezabúdajme, že sú to ich peniaze – posilnením pokladníc ESVČ, Europolu a regulácie finančných služieb. A určite by som nedokázala obhájiť ani rozpočet na zábavu tejto inštitúcie. Z tohto dôvodu som hlasovala proti tomuto rozpočtu. Je na ostatných, aby vysvetlili, prečo ho podporili.

  Lena Ek (ALDE), písomne. – (SV) Silná a moderná Európa potrebuje rozpočet orientovaný na budúcnosť a rast, pričom hospodárska situácia zároveň vyžaduje rozvážnosť a zdržanlivosť. Preto som sa rozhodla držať línie reštriktívneho rozpočtu s dôrazom na rozsiahle investície do výskumu a vývoja a inovácie, ktoré budú v súlade so stratégiou EÚ do roku 2020 vytvárať rast a pracovné miesta. Keďže si želám Európu, ktorá bude udržateľná z hľadiska hospodárstva, sociálnych vecí a klímy, hlasovala som za investície do životného prostredia a do jednotlivcov a kontroly finančných trhov, vždy však v rámci existujúcich zdrojov.

Veľká časť rozpočtu ide na poľnohospodársku politiku EÚ. Súčasná štruktúra spoločnej poľnohospodárskej politiky je však, žiaľ, zriedka zameraná na riešenie budúcich problémov. Prosperujúce vidiecke oblasti sú veľmi dôležité. Pokračovanie v dotovaní vývozu a pestovania tabaku však nie je správna cesta. Potrebujeme skôr rozumné podmienky pre výrobu potravín v Európe, dostatočnú ochranu zvierat a stimulovanie výroby zelenej energie poľnohospodármi. Keďže každý musí v týchto ťažkých hospodárskych časoch niečím prispieť k spoločnému úsiliu, hlasovala som za zníženie administratívnych nákladov EÚ.

  Göran Färm, Anna Hedh, Olle Ludvigsson a Marita Ulvskog (S&D), písomne. – (SV) My švédski sociálni demokrati sme dnes hlasovali za návrh rozpočtu EÚ na rok 2011. Je to reštriktívny rozpočet, ale obsahuje tiež nevyhnutné investície do výskumu, energetiky a iniciatív pre mladých ľudí a umožňuje vytvorenie novej Služby pre vonkajšiu činnosť EÚ a nových orgánov pre finančný dohľad.

Je to však tiež rozpočet, ktorý nezabezpečuje náležité financovanie nových priorít EÚ, napríklad novej stratégie EÚ pre rast a zamestnanosť (stratégia EÚ 2020), politiky v oblasti klímy a zahraničnej politiky a politiky pomoci EÚ, zvlášť pomoci pre Palestínu.

Aby nedošlo k veľkému navýšeniu rozpočtu, navrhli sme viac škrtov v poľnohospodárskej pomoci EÚ, čo však bolo hlasovaním zamietnuté. Tiež sme hlasovali za preskúmanie systému vlastných zdrojov EÚ vrátane dane z finančných transakcií. Nech už bude mať nový systém príjmov EÚ akúkoľvek formu, musí byť rozpočtovo neutrálny a rešpektovať právomoc členských štátov v oblasti daní.

Pokiaľ ide o vlastný rozpočet Parlamentu, myslíme si, že treba posilniť výbory, ktorých pracovné zaťaženie sa zvýši v dôsledku Lisabonskej zmluvy. To odôvodňuje zvýšenie počtu zamestnancov sekretariátov Parlamentu a skupín. Nemyslíme si však, že poslanci EP potrebujú viac pracovníkov. Parlament sa teraz rozhodol ponechať rozpočtové prostriedky na zvýšenie asistentského príspevku v rezerve, pričom vyčleniť by sa mali až po splnení všetkých podmienok. Predovšetkým by sme boli radi, keby sa zdroje Parlamentu zvýšili skôr prostredníctvom prerozdelení a opatrení na zvýšenie efektívnosti než celkovým zvýšením rozpočtu.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Rozpočet EÚ je životne dôležitý pre rozvoj činností EÚ a, zvlášť v časoch krízy, pre prideľovanie prostriedkov týkajúcich sa politiky súdržnosti.

Myslím si, že Rada by nemala tieto prostriedky svojvoľne znižovať, ako k tomu došlo pri prioritách, ako sú prostriedky pridelené na inováciu a na ciele rastu a konkurencieschopnosti. Rada znížila viazané rozpočtové prostriedky o 0,55 % a výdavkové rozpočtové prostriedky o 2,77 % a schválila konečný rozpočet vo výške 141,8 miliardy EUR pre viazané rozpočtové prostriedky a 126,5 miliardy EUR pre výdavkové rozpočtové prostriedky, čo môže byť problém zvlášť vtedy, ak sa to odrazí na európskom raste a konkurencieschopnosti.

Preto podporujem rozhodnutie Parlamentu ponechať pôvodnú výšku prostriedkov vyčlenených na tieto oblasti.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy bol potlačený rozdiel medzi povinnými a nepovinnými výdavkami, čo znamená, že Parlament a Rada sa stávajú spoločne zodpovednými za všetky výdavky EÚ a že o nich rozhodujú spoločne. Okrem toho sa z ročného rozpočtového procesu stáva špeciálny legislatívny postup, pričom rozpočet sa schvaľuje prostredníctvom nariadenia, na čo sa možno pozerať ako na špeciálny spolurozhodovací postup alebo, aby sa predišlo nejasnostiam, spoločné rozhodnutie Parlamentu a Rady. Rozpočet na rok 2011, ktorý navrhuje Parlament, je ambiciózny, inteligentný a dôkladne a realisticky rešpektuje záväzky, ktoré na seba vzal. Kladieme dôraz na politiky týkajúce sa mladých ľudí, vzdelávania, mobility, odbornej prípravy, výskumu, konkurencieschopnosti a inovácie. Chcel by som spomenúť prípravnú akciu, do ktorej som bol osobne zapojený, s názvom Tvoje prvé pracovné miesto v zahraničí. Podporí to mobilitu mladých ľudí v rámci EÚ a pomôže boju proti nezamestnanosti. Aj tento rozpočet EÚ predstavuje okolo 1 % hrubého národného dôchodku. To jasne poukazuje na potrebu revidovať súčasný viacročný finančný rámec vzhľadom na úzke rozpätia jeho okruhov, zvlášť pokiaľ ide o okruhy 1A, 3B a 4. Je tiež jasné, že sa musí naliehavo konať rozprava o potrebe nových zdrojov pre rozpočet Únie.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Súhlasíme s kritikou svojvoľných škrtov a znižovania, ktoré vykonala Rada v rozpočte, čím došlo k tomu, že je v roku 2011 o takmer 7 miliárd nižší, ako bolo dohodnuté vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2007 – 2013. Je to o to viac neprijateľné, že už súčasná suma dohodnutá v rámci VFR je mimoriadne nízka, čo hneď od začiatku neguje akúkoľvek hospodársku a sociálnu súdržnosť. Tým sa zvýrazňujú škodlivé dôsledky politík uplatňovaných EÚ.

Zastávame preto názor, že je potrebné dôkladné prehodnotenie rozpočtu spolu s okamžitou revíziou maximálnych limitov súčasného VFR. Táto kritika však nesmie viesť k tomu, že prijmeme „lisabonizáciu“ rozpočtu, ktorá sa spomína v správe, čo by ho podriadilo základným pilierom Lisabonskej zmluvy: neoliberalizmu, federalizmu a militarizmu. Inými slovami povedané, bol by podriadený tým istým politikám, ktoré spôsobili hlbokú krízu, ktorej v súčasnosti čelia zamestnanci a občania Európy. To, čo potrebujeme – počnúc potrebným posilnením rozpočtu Únie na základe príspevkov členských štátov v pomere k ich hrubému národnému dôchodku –, je skoncovanie s týmito politikami a skutočná angažovanosť za súdržnosť, spoločenský pokrok a ochranu životného prostredia.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Lisabonská zmluva nadobudla platnosť 1. decembra minulého roku. Európskej únii udeľuje nové právomoci – z toho vyplývajú nové príležitosti na míňanie peňazí. Nikto alebo takmer nikto nemá tú slušnosť, aby poukázal na to, že je škandalózne požadovať navýšenie prostriedkov vyčlenených pre Európsku úniu alebo zavedenie novej dane, keď sa zároveň členským štátom prikazuje uplatňovať úsporné opatrenia a radikálne obmedziť sociálnu ochranu.

Vo Francúzsku má Európa obrovské priame náklady: 8 miliárd EUR ročne, pričom táto suma sa neustále zvyšuje. Inými slovami, vo veľkej miere sa to podieľa napríklad na deficite sociálneho zabezpečenia. Nepriame náklady sú ešte vyššie v zmysle nezamestnanosti, slabého rastu, presunov a tak ďalej v súvislosti s európskymi politikami. Európsky rozpočet nie je voči vnútroštátnym rozpočtom komplementárny, pôsobí voči nim konkurenčne a vykráda ich. Prostredníctvom systémov spolufinancovania štrukturálnej politiky, ktoré nie sú ničím iným ako určitou formou patronátu, to tiež znamená stimulovanie výdavkov. Priťažujúcou okolnosťou je nasledujúca skutočnosť: už 15 rokov nedokáže Európsky dvor audítorov odobriť hospodárenie Komisie s týmito desiatkami miliárd eur. Myslím si, že je čas so všetkým týmto skoncovať.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Podporila som uznesenie Európskeho parlamentu k návrhu všeobecného rozpočtu EÚ na rok 2011. Ak chceme realizovať politické priority Európskej únie, nové výdavky, ktoré si vyžiadala hospodárska kríza a nové právomoci udelené Lisabonskou zmluvou, musíme podporiť ambiciózny návrh rozpočtu, ktorý bude schopný poskytnúť investície na zabezpečenie nových pracovných miest a návratu k trvalo udržateľnému rastu, alebo, inými slovami, rozpočet, ktorý zodpovedá Európe, v ktorej žijeme.

Rada by chcela rozpočet Únie znížiť, pretože členské štáty čelia značným deficitom. Preto sme vytvorili nový rozpočtový okruh pre vlastné zdroje Únie, aby rozpočet až do takej miery nezávisel od príspevkov členských štátov. Vyjadrujeme poľutovanie nad tým, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh požadujúci zavedenie dane z finančných transakcií pravica znova zamietla.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Podporujem návrhy Európskeho parlamentu týkajúce sa návrhu rozpočtu na rok 2011. V správe boli zohľadnené dôležité oblasti politiky a jednotlivé názory. Parlament uznáva, že s menšími finančnými prostriedkami Európska únia v budúcnosti nebude schopná plniť svoje rozsiahle a rozmanité úlohy. To platí predovšetkým pre poľnohospodárstvo. Už v stanovisku Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka k rozpočtu na rok 2011 sú vyjadrené obavy, že pri plánovaní a používaní nevyužitých prostriedkov sú predpoklady Komisie príliš optimistické. Financovanie rozsiahlych výskumných projektov závisí od ozdravných finančných prostriedkov, ktorých množstvo nedokáže nikto vopred určiť. Od Komisie sa žiada, aby zabezpečila dlhodobé financovanie výskumu a rozvoja v budúcnosti a vypracovala presné plány financovania. Ozdravné finančné prostriedky z poľnohospodárskeho balíka by sa mali použiť na ich pôvodný účel.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu, pretože Európsky parlament identifikuje najdôležitejšie priority vo svojich politikách v oblastiach mladých ľudí, vzdelávania a mobility. Aj ja som pri mnohých príležitostiach argumentoval, že ide o kľúčové a nevyhnutné súčasti stratégie oživenia hospodárstva EÚ a stratégie EÚ do roku 2020. Mladí ľudia, vzdelávanie a mobilita si vyžadujú špecifické medziodvetvové investície v rámci vhodných politík s cieľom podporiť rast a rozvoj EÚ.

Preto súhlasím s tým, že je potrebné zvýšiť pôžičky na všetky programy týkajúce sa týchto priorít, ako sú Celoživotné vzdelávanie, programy Ľudia a Erasmus Mundus. Rovnako dôležité je zvýšiť pôžičky na európsku sieť služieb zamestnanosti. V tomto zmysle podporujem spustenie prípravnej akcie s názvom Tvoje prvé pracovné miesto EURES, ktorej cieľom je pomôcť mladým ľuďom vstúpiť na trh práce alebo získať prístup k špecializovaným pracovným miestam v inom členskom štáte EÚ, ako prvý krok smerom k osobitnému neakademickému programu mobility mládeže.

  David Martin (S&D), písomne. – V rámci jednotlivých hlasovaní som hlasoval proti ustanoveniam, o ktorých si myslím, že budú mať nepriaznivé dôsledky pre občanov EÚ a ľudí v rozvojových krajinách. Týka sa to financovania výroby tabaku, ako aj dotácií na vývoz poľnohospodárskych výrobkov, ktoré majú nepriaznivé dôsledky pre rozvojové krajiny. Tiež som hlasoval proti zvyšovaniu v rozpočtových riadkoch týkajúcich sa výdavkov, cestovných a administratívnych nákladov. Vítam však pozitívne prvky prvého čítania Parlamentu vrátane financovania hospodárskeho rozvoja v našich regiónoch, podpory kľúčového výskumu a vývoja a zvýšenia zahraničnej pomoci v súlade s cieľom Spojeného kráľovstva zvýšiť rozvojovú pomoc. Myslím si, že rozpočet EÚ je potrebný na zabezpečenie dlhodobej stability na pozadí tvrdých úsporných opatrení, ktoré zavádzajú v Európe národné vlády. Kým národné vlády v niektorých prípadoch zavádzajú drastické škrty na dosiahnutie krátkodobých cieľov, rozpočet EÚ môže poskytnúť stabilitu a dlhodobé plánovanie a pomôcť tak – prostredníctvom finančných prostriedkov zo štrukturálnych a kohéznych fondov – pri vytváraní pracovných miest, poskytovaní odbornej prípravy a posilňovaní európskeho hospodárstva prostredníctvom oživenia, najmä poskytovaním prostriedkov zo štrukturálnych fondov najviac postihnutým chudobným oblastiam.

  Barbara Matera (PPE), písomne. – (IT) Po prvýkrát od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy bol rozpočet prijatý už v prvom čítaní. Tiež po prvýkrát mal Parlament väčší rozhodovací vplyv ako Rada. Túto zvýšenú právomoc však musí sprevádzať vysoký zmysel pre zodpovednosť a realitu, ktorý si vyžaduje pretrvávajúca hospodárska kríza.

V tomto zmysle vyslal Výbor pre rozpočet jasný signál tým, že sa rozhodol rešpektovať rozpätia, ktoré si vyžaduje súčasná hospodárska situácia a uplatnil tvrdú politiku založenú na prioritách v oblasti podpory rastu s dôrazom na výskum, inováciu a mladých ľudí. Vítam rozhodnutie Parlamentu riadiť sa usmerneniami Výboru pre rozpočet a členských štátov, ktoré sú po nadmerných zálohových platbách EÚ často nútené zadlžiť sa.

Rozpočet Únie však treba znovu posúdiť v súvislosti s novými právomocami vyplývajúcimi z Lisabonskej zmluvy a potreby vlastných zdrojov. Tieto záležitosti si vyžadujú rozhodnosť počas zmierovacieho konania, aby sa zabezpečila náležitá finančná podpora pre také ambiciózne projekty, ako je stratégia EÚ do roku 2020.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Nadobudnutím platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa posilnili politiky EÚ a vytvorili nové oblasti právomocí – predovšetkým spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP), konkurencieschopnosť a inovácia, vesmír, cestovný ruch, boj proti zmene klímy, sociálna politika, energetická politika, spravodlivosť a vnútorné veci. Tieto nové právomoci predpokladajú rozpočet, ktorý umožní ich uvedenie do praxe, čo vyžaduje od všetkých orgánov s rozpočtovou právomocou súdržnosť a dôkladnosť vo vzťahu k ich zvýšeným finančným právomociam. Musíme preto dať Spoločenstvu rozpočet poskytujúci nevyhnutné finančné prostriedky na to, aby mohlo dosiahnuť ciele stanovené do roku 2014, aby nebola ohrozená stratégia EÚ do roku 2020. Je prirodzené, že v tejto krízovej situácii sa členské štáty trochu bránia zvyšovaniu príspevkov, musia však vziať na vedomie úmysly EÚ a potrebu neohroziť všetko, čo sa dosiahlo v oblasti súdržnosti a integrácie.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Jedna z vecí, ktorú Lisabonská zmluva zmenila, boli finančné štruktúry EÚ, najmä viacročný finančný rámec (VFR) a ročný rozpočtový postup. Zmluva udeľuje VFR záväzné právne postavenie a konštatuje, že má byť jednomyseľne stanovený Radou po získaní súhlasu Európskeho parlamentu. Už sa nemá rozlišovať medzi povinnými a nepovinnými výdavkami pri rozhodnutiach, za ktoré sú teraz zodpovedné obidva rozpočtové orgány, pričom proces je príslušne zjednodušený. Skutočnosť, že Parlament má teraz právo spolurozhodovať o celom rozpočte, posilňuje demokratickú kontrolu.

Počíta sa aj s niekoľkými ďalšími krokmi na zjednodušenie byrokracie. Je dôležité, aby sa rozpočtové práva Európskeho parlamentu, ako jedinej priamo volenej inštitúcie EÚ, posilnili, aby mohol ovplyvňovať dôležité rozhodnutia v EÚ, akým je napríklad požiadavka na úsporu nákladov v novej Službe pre vonkajšiu činnosť. Centralistické tendencie však podporiť nemôžem.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za návrh rozpočtu, pretože súhlasím s jeho všeobecnou filozofiou a obsahom. Súhlasím s opätovným zavedením stropov vo vzťahu ku škrtom uskutočneným Radou. Považujem toto hlasovanie za mimoriadne dôležité a oceňujem stanovisko vyjadrené Parlamentom, ktorý naozaj využíva svoje nové výsady. Vďaka novému rozpočtovému postupu, ktorý prinieslo nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, môže Parlament uplatniť svoju dôležitosť a svoje právomoci vo vzťahu k Rade a obhajovať silný a ambiciózny rozpočet, ktorý je zároveň prísny, pri plnom uvedomovaní si skutočnosti, že oživenie hospodárstva Európskej únie – tvrdo skúšaného súčasnou hospodárskou a finančnou krízou – si vyžaduje významné investície do kľúčových odvetví, ako sú výskum a technologické inovácie.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Pôvodný návrh rozpočtu predložený Výboru pre kultúru a vzdelávanie Výborom pre rozpočet neuspel, pretože nedokázal prijať ambiciózne opatrenia s cieľom dosiahnuť primárne ciele stratégie EÚ do roku 2020 v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mobility. Aby som bol presný, príslušný výbor najprv prijal pozíciu Komisie a Rady a navrhol zmrazenie rozpočtových prostriedkov na celoživotné vzdelávanie a podnikateľské programy pre mladých. Potešujúce je však to, že krátko po tom, ako členovia Výboru pre kultúru a vzdelávanie vyjadrili nesúhlas a obavy zo zhoršenia politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, zvlášť v čase, keď nezamestnanosť stúpa a spôsobuje problémy v mnohých členských štátoch Európskej únie, predložil Výbor pre rozpočet nevyhnutné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som podporil, a zvýšil pôvodné plánované rozpočtové prostriedky (napríklad v prípade článku 150202 týkajúceho sa programov celoživotného vzdelávania).

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu, pretože súhlasím s horizontálnymi prioritami Parlamentu na rok 2011, najmä v oblasti mládeže, vzdelávania a mobility, ktoré si vyžadujú, v rámci rôznych politík, špecifické medziodvetvové investície ako spôsob podpory rastu a rozvoja v EÚ. Súhlasím s navrhovaným zvýšením rozpočtových prostriedkov na všetky programy týkajúce sa týchto priorít, čiže na programy Celoživotné vzdelávanie, PESSOA a Erasmus Mundus.

Tiež si myslím, že pracovná mobilita mládeže je kľúčovým nástrojom na zaistenie rozvoja konkurencieschopného a dynamického trhu práce v Európe a že ako taká sa musí posilniť. Vítam preto zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre Európsku službu zamestnanosti a výrazne podporujem spustenie prípravnej akcie s názvom Tvoje prvé pracovné miesto v zahraničí, ktorej cieľom je pomôcť mladým ľuďom vstúpiť na trh práce alebo získať prístup k špecializovaným pracovným miestam v inom členskom štáte EÚ, ako prvý krok smerom k osobitnému neakademickému programu mobility mládeže.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) 142 650 miliárd EUR – to je rozpočet na rozpočtový rok 2011, ktorý dnes na poludnie prijal Európsky parlament. Ide o obmedzený rozpočet, ktorý je v podstate totožný s rozpočtom navrhnutým Európskou komisiou a prijatý na pozadí úsporných opatrení. Všetci však vieme, že Európa nemôže pracovať viac a lepšie s menším množstvom peňazí.

Preto spolu s niekoľkými ďalšími poslancami a komisárom pre finančné plánovanie a rozpočet pánom Lewandowským naliehavo Európsku úniu žiadam, aby si pridelila vlastné zdroje. Finančný mechanizmus, ktorý by zaručoval autonómiu a priestor pre manévrovanie vo vzťahu k členským štátom, ktoré sa, či už je krízová situácia, alebo nie, už dávno vzdali myšlienky, že budú poskytovať Európe prostriedky na jej ambície. Vidím najmenej dva dôvody, prečo netreba európsky rozpočet znižovať.

Prvý súvisí s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a novými právomocami samotnej Európy v oblasti zahraničnej politiky, energetiky, finančného dohľadu, aby som spomenula aspoň niektoré. Druhý sa týka novej stratégie do roku 2020, ktorej cieľom je dostať Európu späť na cestu k trvalo udržateľnému rastu, významným projektom a inovácii. Novým úlohám a právomociam, ktoré bude treba financovať. To nás privádza späť k jedinému možnému riešeniu – priamemu financovaniu Európskej únie.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Rozprava o tohtoročnom rozpočte znovu poukazuje na potrebu zmysluplného systému vlastných zdrojov pre EÚ. Každoročné hašterenie sa európskych inštitúcií o rozpočty vedie k chaotickému rozhodovaniu a vytvára dosť búrlivé rozptýlenie, čomu by sa dalo ľahko predísť prostredníctvom systému vlastných zdrojov, ako je vyčlenenie na financovanie rozpočtu EÚ časti príjmu z dane z finančných transakcií, dane z leteckých pohonných hmôt alebo uhlíkovej dane EÚ. Napriek tomu dnešné hlasovanie vytvára rovnováhu medzi splnením nových požiadaviek vytvorených Lisabonskou zmluvou a obmedzením nárastu rozpočtov EÚ v reakcii na súčasné rozpočtové ťažkosti.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – (SV) Rozhodla som sa zdržať hlasovania o rozhodnutí týkajúcom sa parlamentného návrhu na rozpočet. Posilnenie programu Daphne, ktorý rieši násilie páchané na ženách, je potešujúce. Takisto ma teší, že Parlament odmieta návrh Komisie a Rady na škrty vo finančnej pomoci Palestínskej samospráve. Chcela by som však tiež zdôrazniť, že Parlament koná nezodpovedne, keď prideľuje systému EÚ a sebe samému veľké sumy vo forme programov a dotácií a pomoci pre byrokraciu, kým členské štáty sú nútené k drastickým škrtom, aby splnili požiadavky Paktu stability – inými slovami, neoliberálneho paktu, ktorý väčšina Parlamentu bezvýhradne podporuje.

Najväčším víťazom je poľnohospodárstvo, zvlášť v zmysle vytvorenia fondu pre mliekarenstvo vo výške 300 miliónov EUR. Toto rozhodnutie budeme my poslanci Európskeho parlamentu len s rozpakmi a ťažko vysvetľovať ľuďom zápasiacim s chudobou, ktorí demonštrujú v jednej krajine za druhou. Prečo majú trpieť, keď rozpočtových výdavkov systému EÚ sa realita nijako nedotýka?

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Ide o prvý rozpočet, o ktorom sa v súlade s pravidlami Lisabonskej zmluvy hlasovalo už v prvom čítaní. Hoci ešte treba dosiahnuť zmierenie o niekoľkých bodoch, ktoré sa venujú otázkam, ktorým prikladám mimoriadnu dôležitosť, ako je vyčlenenie prostriedkov na súdržnosť a poľnohospodárstvo, tento návrh vítam.

Schválený dokument obnovuje pôvodný návrh Komisie týkajúci sa časti o súdržnosti pre rast a zamestnanosť po tom, ako Rada pridelenú sumu znížila. Hoci suma pre rok 2011 je už stanovená vo viacročnom finančnom rámci (VFR) s horným limitom vo výške 50,65 miliárd EUR pri súčasných cenách, stojí za zmienku, že pani spravodajkyňa konštatuje, že tento okruh si bude vyžadovať oveľa viac platieb.

Tiež vítam pridelenie prostriedkov na rast a zamestnanosť v časti týkajúcej sa konkurencieschopnosti, čo zahrnuje ustanovenie o financovaní väčšiny návrhov Parlamentu, ako sú návrhy týkajúce sa malých a stredných podnikov (MSP) a programov pre mladých ľudí, vzdelávanie a mobilitu.

Hlasujem za tento dokument, hoci nezahrnuje návrhy predložené Európskou ľudovou stranou (PPE) týkajúce sa intervenčných opatrení v oblasti skladovania obilnín, mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI), žiaľ, zamietol.

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne. – (PL) Zdržať sa hlasovania nie je riešenie. Tí, ktorí sa nezúčastnia, robia vždy chybu. Myslím si, že uznesenie ako celok obsahuje oveľa viac dobrých opatrení ako takých, ktoré za veľa nestoja. Európsku službu pre vonkajšiu činnosť potrebujeme. Ak sa má zvýšiť význam Európy vo svete, mala by začať pracovať čo najskôr.

V prijatom uznesení sa hovorí, že v službe budú zastúpené všetky členské štáty. Teraz musíme dohliadnuť na to, aby sa to skutočne stalo. Vytvára to dôveru v proces zavedenia Služby pre vonkajšiu činnosť. Netreba zabúdať, že Európska únia bola postavená práve na vzájomnej dôvere a že Poľsko z toho malo veľký prospech. Budem proces veľmi dôkladne sledovať.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Vítam pozitívne prvky rozpočtu na rok 2011, medzi ktoré patrí financovanie hospodárskeho rozvoja vo Walese, podpora výskumu a vývoja a zahraničná pomoc. Uznávam, že ďalšie výdavky vyplývajúce z vytvorenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a nových európskych orgánov dohľadu sú potrebné a že ich podporujú všetky členské štáty v Rade vrátane Spojeného kráľovstva. Znepokojujú ma však výdavky v mnohých oblastiach, ktoré nepredstavujú efektívne využitie finančných prostriedkov alebo majú nepriaznivé dôsledky pre občanov EÚ a ľudí v rozvojových krajinách. Zahrnuje to prostriedky EÚ na výrobu alkoholu a tabaku, čo je v rozpore s cieľmi EÚ v oblasti zdravia, a dotácie EÚ na vývoz poľnohospodárskych výrobkov, ktoré majú nepriaznivé dôsledky pre rozvojové krajiny, ako aj zvyšovanie v rozpočtových riadkoch týkajúcich sa výdavkov, nákladov na cestovanie, publikácie a iných administratívnych nákladov. V súčasnom hospodárskom prostredí je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým obhájiť výdavky na naše priority tým, že vyriešime všetky márnotratné a nadmerné výdavky v ostatných odvetviach. Nedokázal som hlasovať proti tomuto rozpočtu. V ťažkých hospodárskych časoch by bolo hlasovanie proti poskytnutiu nevyhnutných finančných prostriedkov na širokú škálu priorít kontraproduktívne. Tiež si však myslím, že niektoré navýšenia neboli opodstatnené, a preto som sa rozhodol zdržať hlasovania.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Kľúčovými bodmi v rozpočte EÚ na rok 2011 sú investície do odbornej prípravy, výskumu a inovácií, čo je vzhľadom na súčasnú situáciu na pracovnom trhu nevyhnutné. Zníženie nezamestnanosti v Európe musí byť ústredným motívom každého rozhodnutia – aj vtedy, keď ide o samotnú realizáciu ambicióznych cieľov stratégie EÚ do roku 2020. Udelenie priority mladým v rámci programov odbornej prípravy a mobility je veľmi užitočnou investíciou, ktorá poskytuje dobré príležitosti pre rozvoj trhu práce. Rozpočet obsahuje navýšenia, ale aj škrty – je kompromisom ako každé rozhodnutie prijaté viacerými stranami. Presmerovanie peňazí do jadrového výskumu však nemôže byť v záujme obyvateľov Európy, pričom tieto peniaze by sa mali radšej minúť napríklad na obnoviteľné zdroje energie.

  Glenis Willmott (S&D), písomne. – Európska parlamentná labouristická strana (EPLP) víta pozitívne prvky v pozícii Parlamentu z prvého čítania vrátane financovania hospodárskeho rozvoja v našich regiónoch, podpory kľúčového výskumu a vývoja a zvýšenia zahraničnej pomoci v súlade s cieľom Spojeného kráľovstva zvýšiť celkovú zahraničnú rozvojovú pomoc. Takisto uznávame, že ďalšie výdavky vyplývajúce z vytvorenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a nových európskych orgánov dohľadu sú nevyhnutné na to, aby bolo možné tieto nové dôležité činnosti realizovať, a že ich podporujú všetky členské štáty v Rade vrátane Spojeného kráľovstva. Znepokojujú nás však výdavky v mnohých oblastiach, ktoré nepredstavujú efektívne využitie finančných prostriedkov alebo majú nepriaznivé dôsledky pre občanov EÚ a ľudí v rozvojových krajinách. Zahrnuje to prostriedky EÚ na výrobu alkoholu a tabaku, čo je v rozpore s cieľmi EÚ v oblasti zdravia, a dotácie EÚ na vývoz poľnohospodárskych výrobkov, ktoré majú nepriaznivé dôsledky pre rozvojové krajiny, ako aj zvyšovanie v rozpočtových riadkoch týkajúcich sa výdavkov, nákladov na cestovanie, publikácie a iných administratívnych nákladov. V súčasnom hospodárskom prostredí je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým obhájiť výdavky na naše priority tým, že vyriešime všetky márnotratné a nadmerné výdavky v ostatných odvetviach. EPLP v tomto štádiu hlasovala proti konečnému uzneseniu o rozpočte, aby pred rokovaniami medzi jednotlivými inštitúciami vyslala jasný odkaz.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) S veľkou radosťou blahoželám pani spravodajkyni Jędrzejewskej k jej vynikajúco vypracovanej správe. Dnes sme po prvýkrát prijali rozpočet EÚ na základe ustanovení Lisabonskej zmluvy a tiež sme po prvýkrát neprekročili finančné limity stanovené v súčasnom finančnom výhľade. Myslím si, že riešenia, ktoré navrhuje pani Jędrzejewská, vyjadrujú v ťažkých časoch hospodárskej krízy realistický a pragmatický prístup. Tiež ma teší, že rozpočet, ktorý bol dnes prijatý, finančne posilňuje priority Parlamentu.

Správa: Edite Estrela (A7-0032/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Predĺženie materskej dovolenky zo 14 na 20 týždňov by sa malo považovať za základné právo. Toto nové obdobie by sa nemalo vnímať ako hrozba, dokonca ani keď vezmeme do úvahy zavedenie práv pre otcov. Jeho dosah na legislatívny rámec jednotlivých členských štátov je zanedbateľný, a to aj vrátane vplyvu na hospodárstvo, keď napríklad zvážime možnosť vytvorenia dočasných pracovných miest na európskej úrovni, ktoré podporia pracovnú mobilitu, čo môže podnietiť výmenu osvedčených postupov a pokračovanie pracovných povinností žien na materskej dovolenke. Záruka vyplácania mesačnej mzdy vo výške 100 % počas materskej dovolenky spolu s predĺžením obdobia, počas ktorého je zakázané ženu prepustiť, zo šiestich mesiacov na rok by sa nemali spochybňovať, keď vezmeme do úvahy obavy súvisiace s demografickým vývojom a súčasnú hospodársku situáciu. Medzi ďalšie jednoduché, no predsa významné opatrenia patria napríklad možnosť pružného pracovného času v období po materskej dovolenke, preventívne opatrenia týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti a rozšírenie týchto práv na páry, ktoré si adoptujú deti, čím sa podporí spravodlivejší právny rámec.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Bohužiaľ, miera pôrodnosti v Európe je v každej krajine iná a často závisí nielen od záruky ochrany práv, ale aj od sociálnych služieb, ktoré majú pracujúce matky k dispozícii, ako sú napríklad materské školy. Ešte musíme urobiť veľa, aby sme zosúladili pracovný a rodinný život.

Systém ochrany materstva, ktorý platí v Taliansku, je celkovo v súlade s novými parametrami, ktoré navrhuje smernica, a to nielen pokiaľ ide o počet týždňov povinnej materskej dovolenky, ale aj pokiaľ ide o vyplácanie stopercentnej kompenzácie na pokrytie príjmu v čase neprítomnosti. Je dôležité, že smernica jasne zavádza otcovskú dovolenku. Ide o významný cieľ zaručiť rovnosť práv medzi mužmi a ženami a posilniť zodpovednosť, ktorá sa delí medzi rodičov.

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Súhlasím s predĺžením obdobia materskej dovolenky na minimálne 20 týždňov s vyplácaním mzdy v plnej výške, pričom však podporujem poskytnutie istej flexibility štátom, ktoré už majú ustanovenia týkajúce sa tohto druhu dovolenky. Pracovníčky, ktoré čerpajú materskú dovolenku, musia dostávať plnú mzdu, ktorá predstavuje 100 % ich mzdy za posledný mesiac, keď pracovali, alebo priemer ich mesačných platov. Prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zabránia tomu, aby boli tehotné ženy prepustené v čase od začiatku ich tehotenstva do šiestich mesiacov po ukončení ich materskej dovolenky. Okrem toho ženy musia mať právo vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo na miesto s rovnakým finančným ohodnotením, pracovným zaradením a rovnakou kariérnou dráhou, ako mali pred odchodom na materskú dovolenku.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Predĺžená materská dovolenka, lepšie pracovné podmienky a tak ďalej. Ženy sa ocitli v centre dnešnej rozpravy v Európskom parlamente. Osemnásť rokov po prijatí prvej smernice o tehotných pracovníčkach a pracovníčkach krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčkach sa hospodárska a demografická situácia v Európe určite zmenila. Na plenárnej schôdzi sme dnes preto hlasovali s cieľom zmeniť a doplniť platné právne predpisy o materskej dovolenke, aby sme podporili zamestnanosť žien a zároveň im umožnili založiť si rodinu za čo najlepších podmienok.

Dať ženám možnosť zosúladiť ich rodinný a pracovný život, ale aj splniť ciele rodovej rovnosti – práve to dnes chránime pre všetky európske ženy. Väčšina Európskeho parlamentu podporila plne hradenú materskú dovolenku v trvaní 20 týždňov. Preto teraz budeme musieť rokovať s členskými štátmi, aby sme dosiahli kompromis týkajúci sa tohto textu.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Keby sme mali pomenovať výsledky tejto iniciatívy po zistení výsledkov hlasovania, nazvali by sme ich Vzbura v sále. Pred hlasovaním sme si uvedomovali, že niektorí poslanci z rôznych skupín sú proti tomu, aby sme schválili predĺženie materskej dovolenky na 20 týždňov, potrebu vyplácať ľuďom v tejto situácii 100 % ich mzdy, rozšírenie opatrení v prípade detí so zdravotným postihnutím a zahrnutie otcovskej dovolenky. Všetko naznačovalo, že tieto opatrenia nebudú prijaté, ale nestalo sa to. Skutočnosť, že mnohí poslanci nekonali v súlade s hlasovacími zoznamami svojej skupiny, umožnila zázrak. Parlament dnes splnil očakávania mužov a žien v Európe. Aj toto je ďalší krok vpred na ceste smerom k rovnosti, k dosiahnutiu ktorej máme ešte stále ďaleko, ale ktorú musíme premeniť na skutočnosť prostredníctvom vzájomnej spolupráce mužov a žien.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Vítam skutočnosť, že po značne očakávaných diskusiách dnes Európsky parlament schválil túto veľmi dôležitú smernicu. Na základe tejto novej smernice sa trvanie materskej dovolenky predĺži zo 14 na 20 týždňov pri vyplácaní mzdy v plnej výške. Ak chceme čo najskôr vyriešiť demografické problémy, ktorým čelíme pre nízku mieru pôrodnosti a starnúcu spoločnosť, musíme sa dnes o rodinné povinnosti deliť. Je preto veľmi dôležité, aby táto smernica dala mužom právo zobrať si aspoň dvojtýždňovú otcovskú dovolenku. Aj dieťa má nepopierateľné právo vytvoriť si puto s obomi rodičmi. Tento návrh nám umožní vytvoriť lepšiu rovnováhu v rámci rodín a zlepší začlenenie na trhu práce. Parlament ukázal, že dokáže dosiahnuť ciele stanovené v stratégii EÚ do roku 2020, ktorá chce rodinám pomôcť lepšie zosúladiť pracovný a súkromný život a zároveň sa snaží dosiahnuť hospodársky rast, prosperitu, konkurencieschopnosť a rodovú rovnosť. Naozaj dúfam, že túto smernicu, ktorú Parlament prijal, schváli čo najskôr aj Rada.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) EÚ v súčasnosti čelí demografickým problémom, ktoré sú spôsobené klesajúcou mierou pôrodnosti a nárastom počtu starších ľudí. Zlepšenie ustanovení na podporu zosúladenia pracovného a súkromného života je jedným zo spôsobov, ako možno reagovať na tento demografický pokles. Je zrejmé, že v spoločnosti pretrvávajú rodové stereotypy, ktoré predstavujú prekážku brániacu ženám v prístupe k pracovným miestam, a to najmä k vysoko kvalitným pracovným miestam. Ženy sa stále považujú za tie, ktoré majú hlavnú zodpovednosť za starostlivosť o deti a ďalšie závislé osoby, čo znamená, že pri mnohých príležitostiach sa musia rozhodnúť medzi materstvom a pracovnou kariérou.

Ženy sú často vnímané ako „vysoko rizikové“, „menejcenné“ alebo „nevyhovujúce“ pracovníčky, keďže existuje vysoká pravdepodobnosť, že otehotnejú a uplatnia si právo na materskú dovolenku. Je preto mimoriadne dôležité, aby nové formy dovolenky neodrážali ani neutvrdzovali súčasné stereotypy v spoločnosti. Zapojenie rodičov do života ich detí od úplne prvých mesiacov po ich narodení má rozhodujúci význam pre zdravý vývoj dieťaťa z fyzického, emocionálneho a duševného hľadiska.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) V mnohých členských štátoch je miera pôrodnosti nepochybne stále veľmi nízka. Inštitúcie preto musia povzbudiť pôrodnosť prostredníctvom vhodnej politiky zameranej na podporu rodiny. Hlasoval som za správu pani Estrelovej, pretože sa uberá týmto smerom. Naozaj považujem za správne, aby sme medzi členskými štátmi zosúladili práva týkajúce sa materskej dovolenky (pričom by sme vždy mali mať na pamäti predovšetkým zdravie čerstvých mamičiek a ich novorodencov), aby sme sa vyhli rozdielom a zníženiu konkurencieschopnosti štátov, ktoré už dávnejšie prijali pokrokové opatrenia na ochranu materstva.

V tejto súvislosti oceňujem návrh predĺžiť materskú dovolenku na 18 týždňov vo všetkých krajinách EÚ, čo už platí v niekoľkých členských štátoch. Napríklad v Taliansku sa poskytuje dovolenka v trvaní dvadsaťjeden a pol týždňa. Na záver chcem uviesť, že podľa mňa je nevyhnutné zaručiť právo vrátiť sa na to isté miesto alebo dostať rovnocennú pracovnú pozíciu.

  David Casa (PPE), písomne. – Som proti myšlienke vyplácať mzdu v plnej výške počas 20 týždňov a hlasoval som proti tomuto konkrétnemu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. Predsa som sa však rozhodol hlasovať za konečný text v znení zmien a doplnení, keďže bola do neho začlenená doložka, ktorú vyjednal Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a ktorá povoľuje istý stupeň flexibility počas posledných štyroch týždňov. Rozhodol som sa teda podporiť našu politickú skupinu v dosiahnutí tohto kompromisu.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Som rada, že Európsky parlament urobil v tejto záležitosti pokrok od roku 2007, keď sa uskutočnila rozprava o demografickom probléme, ktorým som sa zaoberala ako spravodajkyňa. Toto hlasovanie dokazuje, že v týchto dňoch je stále možné dosiahnuť nové sociálne acquis – prostredníctvom mobilizácie a politických krokov môžeme ochrániť úspechy minulých víťazstiev, ale zároveň môžeme dosiahnuť nové práva. Prostredníctvom tejto rodičovskej dovolenky sme dnes posilnili práva žien, ale aj práva mužov. Práva mužov predstavujú skutočnú zmenu v postojoch a v priebehu niekoľkých rokov prispejú k lepšiemu rozdeleniu úloh medzi rodičmi.

  John Bufton, William (The Earl of) Dartmouth a Nigel Farage (EFD), písomne. – Pokiaľ ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 9, Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) hlasovala za tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý uvádza len to, že „všetci rodičia majú právo starať sa o svoje deti“. Strana UKIP v žiadnom prípade nepodporuje legitimitu tejto smernice, pretože o politikách sociálneho zabezpečenia by mali rozhodovať zvolené národné vlády. Vláda Spojeného kráľovstva je pri prijímaní detí do štátnej starostlivosti príliš povýšenecká, takže hlasovanie za toto odôvodnenie bude pre ňu varovným signálom. Pokiaľ ide o návrh vo všeobecnosti, strana UKIP neakceptuje legitimitu tejto smernice, pretože o politikách sociálneho zabezpečenia by mali rozhodovať zvolené národné vlády. Táto smernica prinesie neuveriteľné náklady pre zamestnávateľov a vládu, čo si v tomto čase nemôžeme dovoliť. Zároveň podporí diskrimináciu žien tým, že zamestnať ich bude ešte nákladnejšie, ako je to už teraz, a to predovšetkým pre malé podniky, ktoré sú chrbtovou kosťou hospodárstva Spojeného kráľovstva. Strana UKIP okrem toho súcití s rodičmi s postihnutými deťmi a s rodičmi, ktorí sa rozhodli pre adopciu. EÚ však nemá právo vytvárať takéto predpisy týkajúce sa materstva a nemôže sa jej poskytnúť oprávnenie urobiť to. Strana UKIP hlasovala proti tejto smernici, aby zaistila, že za právne predpisy budú zodpovedať volené vlády a nie bruselskí byrokrati.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som za túto správu, pretože je veľmi dôležitá pre rodovú rovnosť a ochranu práv pracovníkov – mužov a žien –, pokiaľ ide o práva spojené s materskou a rodičovskou dovolenkou. Je to dôležitý krok smerom k ochrane a podpore práv žien a rovnosti vo všeobecnosti na pracovisku, keďže správa uvádza, že „vzhľadom na zraniteľnosť tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok je potrebné poskytnúť im právo na neprerušenú materskú dovolenku v trvaní najmenej dvadsiatich po sebe nasledujúcich týždňov poskytnutú pred pôrodom alebo po pôrode a povinnú materskú dovolenku v trvaní najmenej šiestich týždňov poskytnutú po pôrode“.

Za správu som hlasoval aj na základe ďalšieho veľmi dôležitého prvku, ktorý obsahuje, a tým je uznanie práva otca na dvojtýždňovú rodičovskú dovolenku.

  Derek Roland Clark a Paul Nuttall (EFD), písomne. – Pokiaľ ide o návrh vo všeobecnosti, Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) neakceptuje legitimitu tejto smernice, pretože o politikách sociálneho zabezpečenia by mali rozhodovať zvolené národné vlády. Táto smernica prinesie neuveriteľné náklady pre zamestnávateľov a vládu, čo si v tomto čase nemôžeme dovoliť. Zároveň podporí diskrimináciu žien tým, že zamestnať ich bude ešte nákladnejšie, ako je to už teraz, a to predovšetkým pre malé podniky, ktoré sú chrbtovou kosťou hospodárstva Spojeného kráľovstva.

Strana UKIP okrem toho súcití s rodičmi s postihnutými deťmi a s rodičmi, ktorí sa rozhodli pre adopciu. EÚ však nemá právo vytvárať takéto predpisy týkajúce sa materstva a nemôže sa jej poskytnúť oprávnenie urobiť to. Strana UKIP hlasovala proti tejto smernici, aby zaistila, že za právne predpisy budú zodpovedať volené vlády a nie bruselskí byrokrati.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Cieľom tohto návrhu je zlepšiť podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia, ktoré sa spájajú s rodičovstvom. V súvislosti s touto otázkou by som povedal, že rozdiely medzi mužmi a ženami treba zmenšiť a že treba podporiť vyvážené zosúladenie pracovného života s rodinným a súkromným životom. To bude jediný spôsob, ako podporiť rodičovstvo so spoločnou zodpovednosťou. Vychádzajúc z tohto predpokladu, súhlasím s návrhom pani spravodajkyne a verím, že predĺženie materskej dovolenky na 20 týždňov, z ktorých šesť sa musí vyčerpať po pôrode a ktoré možno rozdeliť medzi rodičov, by bolo pre toto obdobie náležité.

Zároveň vítam návrh zahrnutý v správe, ktorého cieľom je zaručiť vyplácanie mesačnej mzdy v plnej výške počas materskej dovolenky, čo predstavuje 100 % posledného mesačného platu alebo priemerný mesačný plat. Na záver by sa mi zdalo vhodné uplatniť rovnaké opatrenia v prípade adopcie dieťaťa mladšieho ako 12 mesiacov, ako aj v prípade samostatne zárobkovo činných žien.

Vyhlasujem, že z vyššie načrtnutých dôvodov som hlasoval za túto správu.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Rodová rovnosť je často len slogan, prázdne vyhlásenie o právach, ktoré sa nie vždy spája s prevzatím zodpovednosti a presvedčivými argumentmi. Tento návrh smernice na jednej strane vytvára správnu rovnováhu medzi biologickou úlohou ženy a právami, ktoré dlhujeme tým, ktorí naplno vykonávajú túto úlohu. Vzhľadom na demografický vývoj, ktorý čoraz viac pripomína stav núdze, a hospodárstvo, ktoré si vyžaduje čoraz vyššie miery zamestnanosti žien, sú tieto opatrenia rozumnou reakciou. Uznanie rovnosti bude úplné, keď sa niektoré práva rozšíria aj na otcov, čo umožní, aby sa rodinné záväzky delili tým najprimeranejším spôsobom, a keď sa flexibilita organizácie ponechá na každú rodinu.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok z úcty k zásade rovnakých práv pre obe pohlavia a nediskriminácie na základe pohlavia, ako aj v snahe podporiť ženy v tom, aby sa vo väčšej miere angažovali na trhu práce.

Jedným z výsledkov tohto opatrenia je zosúladenie pracovného a súkromného života pre ženy. Okrem toho ženy potrebujú túto legislatívnu podporu na ochranu svojho zdravia a svojich detí. Ďalším dôležitým aspektom tohto opatrenia, ktoré je zamerané na pracovnú istotu pre ženy, je zákaz prepustiť ich v čase od začiatku ich tehotenstva až do minimálne šiestich mesiacov po ukončení ich materskej dovolenky. Bol stanovený aj platový strop pre obdobie materskej dovolenky, ktorý je opäť určený na splnenie potrieb sociálneho zabezpečenia.

V neposlednom rade je jedným z rozhodujúcich argumentov, ktoré hovoria v prospech podpory tohto hlasovania, snaha zvýšiť mieru pôrodnosti, ktorá predstavuje pre členské štáty EÚ mimoriadne závažný problém.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Podľa štatistiky miera pôrodnosti v EÚ klesá. Táto nízka miera pôrodnosti v kombinácii so starnutím obyvateľstva bude pre nás v budúcnosti predstavovať skutočný problém z hľadiska platenia dôchodkov a poplatkov za lekársku starostlivosť v Európe. Rodiny, a najmä ženy, by nemali byť potrestané, ak chcú mať deti. Tehotné pracovníčky a dojčiace pracovníčky nesmú vykonávať činnosti, ktoré na základe posúdenia predstavujú riziko vystavenia určitým látkam alebo mimoriadne škodlivým pracovným podmienkam, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo ochranu zdravia týchto pracovníčok. Z tohto dôvodu podporujem zavedenie opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníčok, ktoré nedávno porodili, alebo dojčiacich pracovníčok. Tieto opatrenia nesmú znevýhodňovať ženy na trhu práce ani mať negatívny vplyv na smernice o rovnakom zaobchádzaní so ženami a s mužmi.

  Michel Dantin (PPE), písomne. – (FR) Francúzsko je jednou z krajín Únie s najvyššou mierou pôrodnosti. Dôvodom je súbor opatrení, ktoré sú súčasťou komplexnej rodinnej politiky. Uznesenie vo svojej súčasnej podobe po hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch neprináša žiadne skutočné zlepšenie. Práve naopak, všetko spochybní, pretože zaťaženie rozpočtu, ktoré tieto opatrenia prinesú, je v tomto období neúnosné. Tieto dôvody ma viedli k tomu, aby som odmietol podporiť text, ktorý je, mimochodom, myslený dobre.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Vo všeobecnosti súhlasím s opatreniami navrhnutými v tejto správe, pretože som presvedčený, že táto otázka je jedným z hlavných problémov, ktoré bude musieť Európa prekonať v nasledujúcich desaťročiach: starnutie obyvateľstva. Je to tak napríklad v Portugalsku, kde som toho priamym svedkom. Podobne ako v iných krajinách EÚ však miera pôrodnosti nie je dostatočne vysoká na zabezpečenie výmeny generácií a táto nepríjemná situácia ohrozuje budúcnosť. Som presvedčený, že flexibilnejšie politiky týkajúce sa materskej a otcovskej dovolenky môžu pomôcť zvrátiť tieto tendencie. Je preto nevyhnutné, aby sme rodinám vyslali jednoznačnú správu o podpore materstva a otcovstva s konkrétnymi opatreniami na lepšie zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života. Riešenie tohto problému je veľmi dôležité na dosiahnutie hospodárskych a sociálnych cieľov stanovených v stratégii EÚ do roku 2020 a zároveň je spôsobom, ako sa pokúsiť zvrátiť demografické starnutie na našom kontinente. Aj v Portugalsku sa už vypláca materská dovolenka vo výške 100 % zárobku počas 120 dní. Dovolil by som si preto tvrdiť, že mzdy žien by mali byť počas materskej dovolenky zaručené spôsobom, ktorý sa opisuje v tejto správe.

  Luigi Ciriaco De Mita (PPE), písomne. – (IT) Hlasovanie za legislatívny návrh uznesenia, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 92/85/EHS, sa uskutočnilo nielen s cieľom podporiť nové a lepšie opatrenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, ale všeobecnejšie aj s cieľom podporiť nové opatrenia na presadenie lepšieho zosúladenia pracovného a súkromného života. Hoci je taliansky právny systém inovačnejší, zvýšenie počtu týždňov materskej dovolenky na európskej úrovni predstavuje silnú podporu rodinnej pomoci novorodencom. Podpora otcovskej dovolenky tiež predstavuje krok tým istým smerom, hoci spraviť ju povinnou možno nie je najlepší spôsob, ako sledovať chvályhodný cieľ zaistiť väčšiu účinnú prítomnosť oboch rodičov v najnáročnejšom čase pre novú domácnosť a postarať sa o to, aby bol otec viac informovaný a zaangažovaný. Podpora a rozšírenie práv adoptovaných detí umožňujú posilniť – a treba dúfať, že aj zjednodušiť – proces adopcie. Na záver chcem uviesť, že ak chceme lepšie zosúladiť pracovný a súkromný život, je podľa mňa zároveň dôležité vyzvať členské štáty, aby podporili služby a zariadenia zamerané na starostlivosť o deti v predškolskom veku.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Hlasovanie o správe pani Estrelovej o právach tehotných žien a mladých matiek pri práci umožní zosúladiť minimálne trvanie a výšku príspevku materskej dovolenky. Európsky parlament sa rozhodol zaujať pevné stanovisko v rámci rokovaní s Radou, a preto podporil zásadu dvadsaťtýždňovej materskej dovolenky s vyplácaním 100 % mzdy (rada by som zdôraznila, že vo Švédsku môže materská dovolenka trvať 75 týždňov, pričom 14 týždňov je určených výlučne pre matku a o zvyšok sa môže podeliť s otcom).

Je to silné gesto v prospech európskych rodičov, ktorého výsledkom je, že ženám a mužom pomôžeme dospieť k lepšiemu zosúladeniu rodinného a pracovného života. Teraz je na európskych vládach, aby sa pozreli na to, aké možnosti im poskytujú ich rozpočty, pokiaľ ide o vykonanie a prijatie takejto zmeny. Nakoniec je pravdepodobné, že minimálna dovolenka bude taká, akú navrhuje Európska komisia a akú podporuje delegácia demokratického hnutia MODEM, teda bude trvať 18 týždňov, čo by bolo v súlade s odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Som presvedčená, že toto hlasovanie, ktoré prešlo veľkou väčšinou, je jasným signálom, ktorý vysielame Rade. Okrem predĺženia materskej dovolenky zo 14 na 20 týždňov, počas ktorých sa vypláca mzda v plnej výške, sme hlasovali za zavedenie dvojtýždňovej otcovskej dovolenky. Je našou povinnosťou zabezpečiť, aby sa nikto nemusel rozhodovať, či sa vzdá detí pre prácu alebo práce pre deti.

Okrem toho vítam skutočnosť, že Parlament hlasoval za opatrenia, ktoré umožnia adoptívnym matkám, aby sa s nimi z hľadiska práva zaobchádzalo rovnako ako s matkami, ktoré rodili. Toto je Parlament, ktorý napokon udelil rovnaké práva adoptívnym aj biologickým matkám. Adoptívni rodičia sú rodičmi v pravom zmysle slova a zaslúžia si, aby sa k nim tak pristupovalo. Právne predpisy nemôžu naďalej diskriminovať tento typ rodičovstva.

Toto je preto veľký deň pre mnohé rodiny, ktoré nedokážu zladiť svoj rodinný život s pracovným životom. Okrem toho ťažké hospodárske podmienky neboli dôvodom na to, aby sme sa rozhodli, že všetky tie rodiny, ktoré tiež významným spôsobom prispievajú do našej spoločnosti, necháme v kaši aj počas ďalších desaťročí.

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. – (FR) Predĺženie obdobia materskej dovolenky na 20 týždňov je klamlivo dobrý nápad. Takéto legislatívne opatrenie poškodí zamestnanosť žien v podnikoch, ktoré ho budú považovať za príliš veľké bremeno, ktoré by v prípade materstva museli niesť. Okrem toho toto opatrenie ohrozí návrat ženy do práce na presne tú istú pozíciu, ktorú zastávala pred odchodom na materskú dovolenku. Na záver chcem uviesť, že vyplácanie stopercentnej mzdy počas dlhého obdobia predstavuje náklady pre systémy sociálneho zabezpečenia (v tejto súvislosti európske inštitúcie rázne vyzývajú členské štáty, aby znížili svoje rozpočtové deficity).

Z uvedených dôvodov som túto správu nemohla podporiť a z tých istých dôvodov si myslím, že by sme si mali zachovať zmysel pre realitu a umožniť členským štátom, aby si udržali istú mieru flexibility, pokiaľ ide o túto otázku.

  Harlem Désir (S&D), písomne. – (FR) Parlament práve v prvom čítaní hlasoval za predĺženie materskej dovolenky na minimálne 20 týždňov v celej Európe s vyplácaním plnej mzdy s výnimkou osôb s vysokým príjmom, ako aj za to, aby mali otcovia možnosť vziať si po narodení dieťaťa aspoň dvojtýždňovú dovolenku. Je to víťazstvo pre zástancov sociálnej Európy a krok smerom k väčšej rovnosti medzi mužmi a ženami v Európe.

Časť pravice využila budúce náklady spojené s týmito opatreniami ako ospravedlnenie toho, že odmietla tento pokrok. Keď však rodičom pomôžeme zosúladiť rodinný a pracovný život, uľahčíme im návrat do práce, podporíme európsku mieru pôrodnosti a ochránime zdravie matiek a detí.

Ľavica v Parlamente spolu s portugalskou spravodajkyňou socialistov pani Estrelovou bola silná a európska pravica bola rozdelená, a tak zvíťazil posun k pokroku. Teraz treba bitku vybojovať v Rade, kde niekoľko vlád hrozí, že túto smernicu zablokuje. Poslanci národných parlamentov by sa tým mali začať zaoberať a intervenovať u svojej vlády, aby vlády nezrušili to, čo navrhuje Európsky parlament pre Európu, ktorá chráni práva svojich občanov.

  Diane Dodds (NI), písomne. – Hoci podporujem práva tehotných žien, v súčasnej hospodárskej situácii nemôžem túto správu podporiť. Na základe posúdenia vplyvu sa odhaduje, že ak sa materská dovolenka predĺži na 20 týždňov, Spojené kráľovstvo to bude ročne stáť v priemere 2,5 miliardy GBP. Výsledkom toho by bolo, že náklady na materskú dovolenku by sa v Spojenom kráľovstve zdvojnásobili. Dôkazy ukazujú, že ženy majú v súčasnosti značný osoh z ustanovení, ktoré už platia v rámci Spojeného kráľovstva: 9 z 10 žien čerpá dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku, pričom 3 zo 4 žien si vyčerpajú celú platenú dovolenku. Pri takej vysokej miere čerpania je jasné, že v Spojenom kráľovstve nepotrebujeme viac európskej byrokracie nad rámec súčasných právnych predpisov.

Navrhovaná požiadavka vyplácať mzdu v plnej výške v trvaní 20 týždňov by okrem toho vyústila do sociálneho úpadku. Príčinou je skutočnosť, že ženy s najvyššími platmi budú dostávať najvyššiu kompenzáciu. Plne podporujem potrebu primeranej a flexibilnej materskej dovolenky, ale som presvedčená, že je na zvolenej vláde Spojeného kráľovstva, aby sa na základe vstupných informácií od rodičov a ich zamestnávateľov rozhodla, koľko prostriedkov si naše vlastné hospodárstvo môže dovoliť poskytnúť a ako treba uplatniť balík ustanovení týkajúcich sa materskej dovolenky.

  Lena Ek, Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) Pracovať na tom, aby sme dosiahli spoločnosť, v ktorej sú si muži a ženy rovní, je otázkou princípu, ktorá je nesmierne dôležitá – nikto by nemal byť diskriminovaný na základe toho, že je rodič. Mali by sme dodať, že zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska je pre ženy a mužov nesmierne dôležité, aby mohli skombinovať rodinný a pracovný život s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň zamestnanosti.

Preto je podľa nášho názoru poľutovaniahodné, že správa nepredstavuje jasný krok vpred smerujúci k rovnosti v Európe. Odráža zastaraný pohľad na rovnosť, podľa ktorého má hlavnú zodpovednosť za deti prevziať matka namiesto toho, aby sa o túto zodpovednosť delili obaja rodičia. Rovnako nesprávne je, že správa navrhuje, aby mali matky povinne zakázané pracovať šesť týždňov po pôrode.

Rozhodli sme sa preto hlasovať za tie časti, ktoré považujeme za pozitívne, ako je napríklad pozmeňujúci a doplňujúci návrh chrániaci vnútroštátne systémy, ktoré majú ambicióznejšie rodičovské zabezpečenie, predĺženie minimálnej dĺžky materskej dovolenky a zahrnutie otcovskej dovolenky do smernice. Zdržali sme sa však hlasovania o správe ako celku, pretože si myslíme, že je príliš nejasná, nejednoznačná a zastaraná. Hlavným dôvodom je, že jej chýba jasný a jednoznačný pohľad na rodovú rovnosť.

  Göran Färm, Anna Hedh, Olle Ludvigsson a Marita Ulvskog (S&D), písomne. – (SV) My švédski sociálni demokrati sme sa rozhodli podporiť správu pani Estrelovej o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok.

Boli by sme radšej, keby sa smernica zamerala skôr na rodičovskú dovolenku než na materskú dovolenku. Tiež by sme boli radšej, keby bola menej podrobná a viac flexibilná – predovšetkým preto, lebo ide o minimálnu smernicu –, napríklad pokiaľ ide o úroveň odmeňovania a časový limit pre obdobie bezprostredne po pôrode. Myslíme si však, že správa je dôležitá z hľadiska zlepšenia súčasnej smernice, ktorá v mnohých členských štátoch EÚ poskytuje veľmi obmedzené možnosti pre skombinovanie práce a rodičovstva. Na základe tohto rozhodnutia máme teraz prvú ponuku, o ktorej môžeme vyjednávať a ku ktorej musí Rada zaujať stanovisko.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Strana Demokratického a sociálneho stredu – Ľudová strana (CDS-PP) už dlho považuje otázku miery pôrodnosti za štátnu prioritu a uznáva, že mieru pôrodnosti nie je možné stimulovať bez ochrany rodičovstva. Kapitoly venované rodine a miere pôrodnosti nie sú v našich programoch nijakou novinkou. Rovnako ani naša ochrana práv matiek a otcov založiť si rodinu bez toho, aby to bolo považované za mimoriadnu záťaž alebo príčinu pracovných ťažkostí, nie je ničím novým.

Politiky, ktoré podporujú rodiny a mieru pôrodnosti, podobne ako tie, ktoré obhajujeme, sú však prierezové a netýkajú sa len predĺženia materskej dovolenky. Toto opatrenie však predsa len chválime a v našom vládnom programe na rok 2009 podporujeme predĺženie rodičovskej dovolenky na šesť mesiacov. Boli by sme preto radi, keby sa Strana európskych socialistov pridala v Parlamente na našu stranu a chránila matky a otcov. Takéto stanovisko by sa veľmi líšilo od toho, ktoré táto strana zaujíma v rámci vnútroštátnej politiky, kde znižuje prídavok na dieťa, náhradu lekárskych nákladov za chronicky chorých a odpočet z dane z príjmu za výdavky na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť a kde drasticky zvyšuje daňové zaťaženie verejnosti, a to predovšetkým rodín s nižším príjmom, ktoré majú deti.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) EÚ čelí demografickému problému, ktorý je poznačený nízkou mierou pôrodnosti a rastúcim podielom starších ľudí. Zlepšenie ustanovení na podporu rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom pomáha riešiť tento demografický pokles. V Portugalsku nie je miera pôrodnosti dostatočne vysoká na zabezpečenie výmeny generácií a táto situácia ohrozuje budúcnosť. Preto tvrdím, že ak chceme čeliť tomuto trendu, mali by sme podporiť zlepšenia ochrany zdravia a bezpečnosti tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, čo si vyžaduje podporu vyváženého zosúladenia pracovného života so súkromným a rodinným životom. Súhlasím so stanoviskom pani spravodajkyne a so zavedenými zmenami, akými sú napríklad predĺženie minimálneho trvania materskej dovolenky zo 14 na 20 týždňov, zásada vyplácania sumy ekvivalentnej úplnému príjmu, stanovenie zdravotných a bezpečnostných požiadaviek na pracovisku a zákaz prepustenia. Zároveň súhlasím s tým, že v prípade prijatia by sa malo uznať právo rozdeliť obdobie rodičovskej dovolenky medzi oboch členov páru.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovanie za správu o zlepšení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok je vyvrcholením dlhého procesu rozhovorov v Európskom parlamente, ktorý zvýšil už z minulého zasadnutia a na ktorom sme sa aktívne zúčastnili, čím sme prispeli k prijatiu správy.

Táto smernica, hoci sme stále len v prvom čítaní jej návrhu, je pozitívna v oblasti práv žien, pretože vysiela signál predovšetkým tým krajinám, ktoré stále nemajú dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku s vyplácaním mzdy v plnej výške a ktoré ešte stále nezaviedli dvojtýždňovú otcovskú dovolenku, ktorá je tiež plne hradená.

Prijatie tohto návrhu pre rokovania s Radou uznáva základnú spoločenskú hodnotu materstva a otcovstva, pričom rešpektuje pracujúce ženy, ktoré sa chcú stať matkami.

Prijatie tohto návrhu zároveň predstavuje víťazstvo nad najkonzervatívnejšími stanoviskami, ktoré stále existujú v rámci Európskeho parlamentu, a znamená, že boj za ochranu práv žien, práv týkajúcich sa materskej a rodičovskej dovolenky a práv detí bude pokračovať.

Dúfame, že Rada teraz prijme stanovisko Európskeho parlamentu, ktorý zvyšuje návrh Komisie z 18 na 20 týždňov. Cieľom je zmeniť a doplniť smernicu, ktorá je platná v súčasnosti a ktorá na materskú dovolenku vyčleňuje len 14 týždňov.

  Robert Goebbels (S&D), písomne. – (FR) Podporil som kolegyňu pani Estrelovú, ktorá žiada zlepšenie ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Žena je budúcnosťou muža, napísal Louis Aragon. Deti sú vzácne. Treba ich chrániť. Rovnako ako ich matky.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Prostredníctvom hlasovania za minimálne dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku (ktorá v súčasnosti trvá 14 týždňov) s vyplácaním mzdy v plnej výške a prostredníctvom podpory povinnej dvojtýždňovej otcovskej dovolenky v Európskej únii sa Európsky parlament pohol smerom k nespornému sociálnemu pokroku.

Napriek tomu som však hlasovala za predĺženie materskej dovolenky skôr na 18 týždňov ako na 20 týždňov. Zdá sa mi, že dvadsaťtýždňové obdobie, hoci ide o nesmierne veľkorysý návrh, by sa v skutočnosti mohlo obrátiť proti ženám a mohlo by sa použiť ako dôvod, prečo ich neprijať do zamestnania alebo im skomplikovať návrat do práce. Okrem toho mi je ľúto, že bolo zamietnuté ustanovenie, ktoré plánovalo možnosť predĺžiť materskú dovolenku v prípade komplikácií (predčasného pôrodu, postihnutia atď.).

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Mrzí ma výsledok tohto hlasovania. Všetci si spoločne želáme, aby čerstvé mamičky dostali možnosť vytvoriť si silné puto so svojimi bábätkami počas obdobia rekonvalescencie po pôrode. Hlboko ma však znepokojuje, aký hospodársky dosah bude mať takéto opatrenie, ktoré bude našu krajinu stáť 1,5 miliardy EUR.

Demagógia v tomto čase hospodárskej krízy účet nezaplatí. Podniky nebudú schopné zaplatiť ho a rozpočty členských štátov už tobôž nie. Takéto opatrenia by mohli znevýhodniť niektoré povolania alebo zabrzdiť zamestnávanie mladých žien. Zachovávanie tradičného systému, v ktorom otec prináša domov výplatu a žena sa stará o deti, ako by sa to niekomu páčilo, je krok späť. Aj ženy majú právo slobodnej voľby.

Rokovania, ktoré sa teraz začnú medzi 27 členskými štátmi v Rade, budú zložité.

  Pascale Gruny (PPE), písomne. – (FR) Nechcela som túto správu podporiť, pretože zvýšenie počtu týždňov, počas ktorých sa vypláca mzda v plnej výške, zo 14 na 20 by malo katastrofálne finančné dôsledky pre viacero členských štátov. Štúdia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ukazuje, že sociálne rozpočty členských štátov budú čeliť veľmi vysokým nákladom.

Pre Francúzsko to predstavuje ročnú sumu 1,3 miliardy EUR a pre Spojené kráľovstvo je to 2,4 miliardy GBP. V súčasnej hospodárskej situácii sa zvýšenie týchto rozpočtov nedá zvládnuť. Tieto dodatočné náklady by navyše museli znášať podniky, čo je nemožné. Podpora žien počas materstva je však nevyhnutná. Uplatnenie týchto opatrení predstavuje veľmi veľké riziko pre zamestnanosť žien. Štúdia OECD tiež ukazuje, že predĺženie materskej dovolenky by vyústilo do poklesu zamestnanosti žien.

Existuje riziko, že v snahe pomôcť ženám ich znevýhodníme na trhu práce. Rada by som ženám pomohla v rámci ich zamestnanosti a podporila ich počas materstva. Zvýšenie počtu týždňov zo 14 na 18, ktoré navrhovala Komisia, bolo skutočným krokom vpred. Ďalším pokrokom by bolo zavedenie progresívnych opatrení týkajúcich sa spôsobov starostlivosti o deti.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pani Estrelovej a som rada, že Parlament zaujal také pokrokové stanovisko k matkám, budúcim matkám a otcom. Predĺženie materskej dovolenky na 20 týždňov predstavuje nesporný sociálny pokrok stelesňujúci sociálnu Európu, ktorú si úprimne želáme. Tento text zlepšuje rovnováhu medzi rodinným a pracovným životom.

Zavedenie povinnej dvojtýždňovej otcovskej dovolenky je tiež veľkým krokom vpred v rámci zmeny postojov a rozdelenia úloh medzi rodičmi. Argument, že toto opatrenie by prinieslo dodatočné náklady, by bol odôvodnený, keby si ženy už nedopĺňali svoju materskú dovolenku prostredníctvom práceneschopnosti alebo platenej dovolenky. Podniky a systémy sociálnej ochrany už platia tieto náklady.

  Richard Howitt (S&D), písomne. – Som hrdý, že som hlasoval za rozšírenie práv týkajúcich sa materskej dovolenky, a odsudzujem konzervatívnych a liberálno-demokratických poslancov EP, ktorí sa najskôr sprisahali s cieľom zabrániť parlamentnej dohode o tejto smernici a dnes hlasovali tak, aby popreli náležité práva pracujúcich žien. Chcem uviesť do záznamu skutočnosť, že som chcel hlasovať za iný kompromis týkajúci sa dĺžky obdobia, počas ktorého sa vypláca dávka v materstve, ale rešpektujem, že táto možnosť padla, pretože väčšina v Parlamente podporila 20 týždňov. Chápem, že pred konečným odsúhlasením smernice budú prebiehať ešte ďalšie rokovania o tomto bode a že pre tento Parlament bolo nesmierne dôležité, aby nakoniec schválil text, vďaka ktorému sa tento proces bude môcť posunúť vpred. Úplne súhlasím s britskými labouristickými kolegami, ktorí sa snažia chrániť predovšetkým ženy s nízkymi mzdami, a v tejto súvislosti vyzývam britskú vládu, aby plne rešpektovala doložku v smernici, ktorá je proti akémukoľvek zníženiu dosiahnutej úrovne ochrany.

  Romana Jordan Cizelj (PPE), písomne. – (SL) Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) zdôraznil, že mnohé návrhy (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy), ktoré boli predložené, prekračujú rámec a cieľ smernice. Súhlasím s nimi, ale keď som sa rozhodovala, ako budem hlasovať, urobila som tentoraz výnimku. Postavenie žien v EÚ z hľadiska zamestnanosti, úrovne miezd, vystavenia chudobe atď. je podstatne slabšie ako postavenie mužov. Som presvedčená, že rovnaké príležitosti sú jednou zo základných zásad, ktoré podporujú prácu EÚ, a z toho dôvodu využijem každú príležitosť, aby som zrovnoprávnila postavenie žien a mužov. Dnešné hlasovanie nie je konečné, ale poskytne nám silné postavenie pri rokovaniach s Radou.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. – (RO) Predĺženie obdobia materskej dovolenky na 20 týždňov, počas ktorých bude poskytovaná mzda v plnej výške, je opatrenie, ktoré obnovuje dôstojnosť matiek. Z tohto dôvodu som bezvýhradne hlasoval za návrh obsiahnutý v správe. Verím, že členské štáty sa budú riadiť naším rozhodnutím a zahrnú ho do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

Okrem podpory matiek táto správa štátom odporúča zaviesť aj plne hradenú rodičovskú dovolenku, čím uznáva úlohu oboch rodičov pri výchove detí. Naším dnešným hlasovaním sme vyslali dôležité posolstvo, ktoré žiada dôstojný život siahajúci za ideologické hranice a vnútroštátne sociálne systémy.

  Philippe Juvin (PPE), písomne. – (FR) Nechcel som podporiť túto správu, pretože predĺženie obdobia materskej dovolenky zo 14 týždňov (ako stanovuje súčasná smernica) na 20 týždňov s vyplácaním mzdy v plnej výške by malo značný finančný dosah na členské štáty (1,3 miliardy EUR pre Francúzsko), a to v čase hospodárskej krízy, ktorá je sotva naklonená zvyšovaniu rozpočtu.

Po druhé, dodatočné náklady pre podniky v členských štátoch, ktoré čiastočne financujú materskú dovolenku (napríklad Nemecko), by boli veľmi vysoké. Po tretie, negatívne následky pre zamestnateľnosť žien sú skutočné, najmä pokiaľ ide o návrat na trh práce.

Na záver chcem uviesť, že tým, že Európsky parlament prijíma opatrenia, ktoré nie sú finančne realizovateľné a ktoré by z hľadiska účasti žien na trhu práce mohli byť dokonca kontraproduktívne, poškodzuje svoju dôveryhodnosť v rámci európskeho rozhodovacieho procesu. Predĺženie materskej dovolenky na 18 týždňov, ako navrhla Komisia, by bolo dôležitým krokom v zlepšení situácie žien, pričom by sme sa vyhli nástrahám v texte v tej podobe, v akej ho Európsky parlament nakoniec prijal. Skutočne dôležité je umožniť ženám, aby zosúladili svoj pracovný a rodinný život.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Vzhľadom na starnutie obyvateľstva a problémy, ktoré rieši európske hospodárstvo, musíme využiť všetky príležitosti, ktoré máme k dispozícii, aby sme podporili ženy v tom, aby mali deti, a uľahčili im návrat do práce. Mnohé ženy sú vo svojich odboroch vynikajúcimi odborníčkami a európske hospodárstvo sa bez služieb tejto vysokokvalifikovanej pracovnej sily nezaobíde. Situácia je podobná, pokiaľ ide o ženy, ktoré žijú a pracujú na vidieku. Často sa stáva, že nedostanú materskú dovolenku v pravom slova zmysle, ale musia sa čo najskôr vrátiť do práce. To očividne ohrozuje ich zdravie aj ich deti. Z toho dôvodu by mali mať rovnaké privilégiá ako ženy, ktoré pracujú mimo poľnohospodárstva.

  Sandra Kalniete (PPE), písomne. – (LV) Hlasovala som za predĺženie minimálneho povinného obdobia materskej dovolenky na 18 týždňov, ale proti predĺženiu na 20 týždňov. Plne si uvedomujem potrebu zaistiť vhodné podmienky pre matky krátko po pôrode. Z dlhodobého hľadiska by však predĺženie minimálneho obdobia materskej dovolenky na 20 týždňov bolo nevýhodné pre mladé ženy, ktoré plánujú mať rodinu a profesionálnu kariéru. Navyše členské štáty v súčasnosti jednoducho nebudú schopné zaplatiť dodatočné náklady zo svojich rozpočtov. Podniky namietajú proti minimálnemu dvadsaťtýždňovému obdobiu materskej dovolenky, pretože prinesie dodatočné náklady, ktoré v súčasnej hospodárskej situácii nemožno zvládnuť. Existuje tu preto riziko, že mnohí zamestnávatelia si jednoducho mladé ženy nebudú najímať. Už teraz vidíme, že pre mladých ľudí je ťažké nájsť si prácu, a predĺženie materskej dovolenky ešte viac obmedzí schopnosť žien konkurovať mužom na trhu práce. Som presvedčená, že nesmieme dopustiť, aby sa to stalo, a že musíme uvažovať dlhodobo. Stanovenie materskej dovolenky na 20 týždňov by znamenalo miliardy v rámci rozpočtových nákladov v celej Európe. To sú náklady, ktoré si v súčasnosti nemôžu dovoliť ani národné vlády, ani daňoví poplatníci. Samozrejme, jedna časť spoločnosti nás skritizuje, ale my sme tu preto, aby sme pracovali a prijímali rozhodnutia, ktoré sú také dobré, ako sa len dá, a ktoré sú v záujme všetkých Európanov.

  Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (PPE), písomne. – (EL) V rámci hlasovania o otázke dovolenky som vyjadrila iný názor. Dávam prednosť návrhu Komisie, ktorý uvádza 18 týždňov.

Pokiaľ ide o trhové podmienky, tento návrh je realistický a vyvážený, a to nielen vzhľadom na hospodársku krízu, ale aj vzhľadom na požiadavky a pracovné povinnosti a ambície samotných pracujúcich žien.

Ženy by nemali byť nadmerne chránenými osobami, ktorým sa trh práce vyhýba.

Okrem toho, ako neustále tvrdím, snaha zosúladiť rodinný a pracovný život a výchova detí si v zásade vyžadujú sociálnu infraštruktúru a podnikovú sociálnu zodpovednosť počas celého pracovného života ženy.

  Constance Le Grip (PPE) , písomne. – (FR) Hlasovala som proti správe pani Estrelovej, pretože predĺženie materskej dovolenky na 20 týždňov je v skutočnosti dobrý nápad len na prvý pohľad. Toto predĺženie sa vlastne vykresľuje ako poskytnutie väčšieho množstva práv ženám, zatiaľ čo ja si myslím, že by malo negatívne následky pre ženy, ktoré sa snažia vstúpiť na trh práce.

Existujú obavy, že keby sa tento návrh zrealizoval, mohol by sa obrátiť proti ženám. Výsledkom by bolo, že by znížil ich zamestnateľnosť. Napriek tomu, čo tvrdia pani spravodajkyňa a tí, ktorí tento text podporujú, neexistuje žiadna jasná súvislosť medzi mierou pôrodnosti a dĺžkou materskej dovolenky.

Navyše návrh predĺžiť dovolenku zo 14 na 20 týždňov s vyplácaním mzdy v plnej výške nie je pre mnohé krajiny finančne prijateľné stanovisko. Dodatočné náklady, ktoré prinesie toto predĺženie, si v skutočnosti nemôžu dovoliť ani podniky, ani členské štáty. Počiatočný návrh Európskej komisie, a to predĺžiť dovolenku zo 14 na 18 týždňov, bol dostatočne veľký krok vpred.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Chcela by som zdôrazniť, že pokiaľ ide o správu pani Estrelovej, hlasovala som za predpisy o dvadsaťtýždňovej materskej dovolenke, ktoré chránia ženy pred nespravodlivým prepustením šesť mesiacov po návrate do práce a ktoré podporujú vyplácanie mzdy v plnej výške a ochranu žien počas dojčenia, ale v tomto prípade bez konkrétnych odporúčaní, pretože si myslím, že tieto predpisy by mali ostať v kompetencii členských štátov.

Myslím si, že v prípade viacpočetných pôrodov by sa mala dovolenka predĺžiť zodpovedajúcim spôsobom. Vždy podporím akékoľvek myšlienky, ktoré pomôžu ženám prežiť bezpečné materstvo a zaručia im lepšie podmienky pre návrat na trh práce.

  Toine Manders (ALDE), písomne. – (NL) Delegácia holandskej Ľudovej strany za slobodu a demokraciu (VVD) v Európskom parlamente dnes hlasovala proti návrhu smernice predlžujúcej (platenú) materskú dovolenku na 20 týždňov. Myslíme si, že predtým stanovené minimum 14 týždňov je dostatočné. Ženy, ktoré na konci svojej materskej dovolenky zistia, že ešte nie sú schopné vrátiť sa do práce, si môžu vziať dovolenku v súlade s ustanoveniami zákona o práceneschopnosti, ktorý platí v ich krajinách. Tento návrh by priniesol rozšírenie sociálneho zabezpečenia, čo je záležitosť, o ktorej by mali mať možnosť rozhodnúť samotné členské štáty, a to rozhodne práve v takýchto časoch, keď všetky členské štáty musia šetriť. Existujú iné a voľnejšie spôsoby, ako zaviesť opatrenia, ktoré umožnia lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života. Tento návrh nesie riziko, že mladé a talentované ženy by mohli dostať menej príležitostí na trhu práce, pretože zamestnávatelia nebudú chcieť riskovať, že budú musieť svojim zamestnankyniam platiť mnohomesačnú materskú dovolenku. Ani zvýšenie miery pôrodnosti v EÚ, ktoré je požadovaným riešením problému starnutia obyvateľstva, nesmie byť regulované na úrovni EÚ. Podľa názoru strany VVD sú predpisy EÚ týkajúce sa regulácie oslobodenia od práce pre dojčenie zbytočné. Strana VVD v Európskom parlamente: Hans van Baalen, Jan Mulder a Toine Manders.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Keďže všetci občania EÚ majú právo žiť a pracovať v celej EÚ, je veľmi dôležité, aby sme ženám v čase, keď majú dieťa, dopriali aspoň minimálny nárok na materskú dovolenku, nech pracujú kdekoľvek. Slušná materská dovolenka je súčasťou širšej otázky účasti žien na trhu práce a riešenia finančných dôsledkov starnutia spoločnosti. Cieľom EÚ je sedemdesiatpäťpercentná účasť na trhu práce do roku 2020 a kľúčovým prvkom tohto cieľa bude, aby sme všetkým matkám umožnili zobrať si materskú dovolenku, ktorú si môžu dovoliť, a potom sa vrátiť do práce. V starnúcej spoločnosti, kde je dopyt po sociálnej starostlivosti čoraz vyšší a počet ľudí poskytujúcich túto starostlivosť čoraz nižší, treba realistickejšiu dovolenku, ako napríklad materskú dovolenku. Ženy by nemali pociťovať, že mať deti je nezlučiteľné s ich prácou – naše politiky musia umožniť starostlivosť o mladšie a staršie osoby. Toto opatrenie sa zavedie najskôr o päť rokov. Okrem toho zvýšenie účasti žien na trhu práce len o 1,04 % by pokrylo dodatočné náklady spojené s predĺžením materskej dovolenky.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Jednou z priorít, ktoré sú stanovené v sociálnom programe EÚ, je potreba podporiť politiky, ktoré majú uľahčiť zosúladenie pracovného a súkromného života a ktoré sa zameriavajú rovnako na ženy aj na mužov. Lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života je tiež jednou zo šiestich prioritných oblastí konania, ktoré boli stanovené v pláne uplatňovania rovnosti mužov a žien na roky 2006 – 2010.

Zlepšenie týchto ustanovení je preto integrálnou súčasťou európskej politiky v reakcii na klesajúci počet obyvateľov, ktorý bol v poslednom čase zaznamenaný. Materstvo a otcovstvo sú nepochybne neodňateľné základné práva, ktorých cieľom je sociálna rovnováha. Treba preto dúfať, že revízia príslušnej smernice bude výhodná pre pracujúce ženy aj pracujúcich mužov, ktorí chcú prevziať zodpovednosť za svoje rodiny.

Nemôžeme oddeliť rešpektovanie lepšej rovnováhy medzi zásadou ochrany zdravia a bezpečnosti od zásady rovnakého zaobchádzania. Tieto a ďalšie aspekty ma však presviedčajú, aby som podporil potrebu nechať členským štátom veľa priestoru na flexibilitu pri stanovovaní predpisov o dovolenke, keď to bude potrebné. Je to len z dôvodov hospodárskej udržateľnosti a s cieľom pokryť stúpajúce dodatočné náklady.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. – (PT) Prijatá správa navrhuje dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku pri zachovaní plného príjmu. Len toto samotné opatrenie by mohlo znamenať veľké sociálne zlepšenie života žien v približne dvoch tretinách krajín EÚ. Tak je to v Portugalsku, kde sú ženy oprávnené dostávať plný príjem iba počas 16 týždňov. Zahrnutie dvojtýždňovej otcovskej dovolenky je tiež dôležitým krokom v boji za rovnosť medzi mužmi a ženami. Dôležitejšie však je, že táto správa bola schválená aj napriek tomu, že ide proti opatreniam, ktoré boli nedávno prijaté ako výsledok úsporných politík uprednostňujúcich škrty vo verejných výdavkoch a obmedzenie sociálnych práv. Dúfam preto, že táto správa môže prispieť k posilneniu pracovných a sociálnych práv v celej EÚ a vo všetkých členských štátoch.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) V rámci EÚ vládne jednotný názor, že jedným z jej hlavných problémov je nízky rast obyvateľstva, ktorého príčinou je nízka miera pôrodnosti. Čokoľvek, čo môže prispieť k zmene tejto situácie, je preto dôležité. Ochrana tehotných žien a dojčiacich matiek na pracovisku a zmenšenie nerovnováhy medzi mužmi a ženami predstavujú v tomto smere dôležité kroky. Napriek kríze, ktorú v súčasnosti zažívame, sú opatrenia, ktoré sme tu dnes schválili, veľmi dôležité pre zvrátenie tendencie klesajúceho počtu obyvateľov, ktorej bude EÚ v blízkej budúcnosti čeliť.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som za legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, pretože som presvedčený, že zlepšenie práv žien na pracovisku je skutočným krokom k rodovej rovnosti v oblasti, v ktorej, bohužiaľ, existuje veľa prekážok. Diskriminácia, ktorou ženy trpia na trhu práce, je veľmi znepokojujúca, pretože vo väčšine prípadov sa práve ženy musia postarať o domáce povinnosti a musia ich zosúladiť so svojím profesionálnym zamestnaním. Táto situácia sa zhorší počas mesiacov pred pôrodom a po pôrode a vyžaduje si väčšiu ochranu s cieľom zabrániť diskriminácii, ktorou ženy v súčasnosti trpia. Chápem to tak, že predĺženie neprerušenej materskej dovolenky na minimálne 20 týždňov, ktoré sa rozdelia na obdobie pred pôrodom alebo po pôrode, a povinná, minimálne šesťtýždňová dovolenka po pôrode predstavujú krok vpred z hľadiska práva ženy zosúladiť rodinný a pracovný život.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Predĺženie obdobia materskej dovolenky je dôležitý plán z hľadiska postavenia, ktoré sa pripisuje bábätkám a rodičovstvu v našej spoločnosti. Podporujem návrh poskytnúť materskú dovolenku trvajúcu 18 týždňov a aj zásadu otcovskej dovolenky. Musíme sa vyhnúť nepriaznivým účinkom opatrení, ktoré sú príliš veľkorysé, a riziku, že zapríčiníme diskrimináciu v zamestnaní. Okrem toho som zástancom väčšej slobody voľby pre tehotné ženy alebo ženy krátko po pôrode. Musia mať možnosť rozhodnúť sa, kedy chcú čerpať nepovinnú časť svojej materskej dovolenky. To by im malo pomôcť dosiahnuť lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života a zachovať si zamestnateľnosť.

Rovnako dôležité je vytvoriť náležité postavenie pre ženy, ktoré sa chcú vrátiť do práce po tom, ako prerušili kariéru. Rád by som upozornil aj na skutočnosť, že právo na rodičovskú dovolenku a záruka rovnakého pracovného miesta po návrate z dovolenky musia byť pre zamestnávateľov prijateľné, a to predovšetkým v malých a stredných podnikoch, lebo inak sa môžu zdráhať najať alebo povýšiť ženy vo veku, keď môžu mať deti.

  Miroslav Mikolášik (PPE), písomne. − (SK) Vzhľadom na ďalekosiahle demografické zmeny a starnutie európskej spoločnosti musí Európska únia aktívne prijímať opatrenia na podporu rodičovstva.

Predĺženie minimálnej doby trvania materskej dovolenky podľa môjho názoru zohľadní skutočnosť, že prvé mesiace života dieťaťa sú rozhodujúce pre jeho zdravý vývoj a duševnú rovnováhu. Preto podporujem vyplácanie mzdy v plnej výške počas trvania materskej dovolenky, ktoré by malo pozitívne pôsobiť na ženy, aby sa stali matkami a neobávali sa rizika chudoby a sociálneho vylúčenia. Po pôrode musí byť tiež zaručené právo vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo na rovnocenné pracovné miesto s rovnakými pracovnými podmienkami a udelená možnosť požiadať o zmenu pracovného času alebo organizácie práce a krátko po pôrode aj možnosť odmietnuť práce nadčas.

  Elisabeth Morin-Chartier (PPE), písomne. – (FR) Som proti návrhu predĺžiť materskú dovolenku na 20 týždňov s vyplácaním mzdy v plnej výške. Prijatie tohto systému by malo vážne dôsledky pre rozpočty členských štátov a podniky. Pokiaľ ide o Francúzsko, dodatočné ročné náklady by predstavovali 1,3 miliardy EUR, čo je v čase rozpočtových škrtov neúnosné finančné zaťaženie. Hoci je to pekná myšlienka, mohla by mať negatívny vplyv na zamestnanosť žien. Nechceli by sme, aby toto opatrenie znamenalo pre ženy krok späť. Ženám, ktoré sa vracajú po tehotenstve do práce, a mladým ženám, ktoré si hľadajú prácu, hrozí, že prostredníctvom tohto opatrenia budú veľmi znevýhodňované. Naopak, návrh maximálneho trvania 18 týždňov bol predsa len sociálne spravodlivý. Žiadam, aby boli čo najskôr zrealizované inovačné nápady týkajúce sa starostlivosti o deti a zosúladenia pracovného a rodinného života s cieľom umožniť matkám aj otcom naplno vykonávať ich rodičovskú úlohu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Moje rozhodnutie hlasovať za tento návrh pramení z potreby zlepšiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k smernici je v podstate zameraný na podporu rodovej rovnosti vo svete práce a podporu lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žien. Ženy sú často považované za „vysoko rizikové“ alebo „menejcenné“ pracovníčky vzhľadom na to, že je u nich vysoká pravdepodobnosť, že otehotnejú alebo pôjdu na materskú dovolenku. Je dôležité podporiť niektoré formy dovolenky s cieľom bojovať proti určitým predsudkom a stereotypom. Ak však máme zabezpečiť možnosť zosúladiť pracovný a súkromný život, nesmieme zabúdať na to, že materstvo a otcovstvo sú základné práva. Je jasné, že sú tu aj určité body, ktoré sa spájajú s niektorými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, na ktoré som vyjadril opačný názor. V skutočnosti som presvedčený, že európske právne predpisy musia vytvoriť všeobecný rámec, ktorý ponúka minimálne záruky a zabezpečenia, v rámci ktorých sa členským štátom môže ponechať priestor na to, aby sa rozhodli o najvhodnejších opatreniach podľa vlastného uváženia. Sú tu totiž rozdiely, ktoré sa spájajú s kultúrou, životnými podmienkami a systémami sociálneho zabezpečenia a ktoré treba vziať do úvahy. Zároveň treba rešpektovať zásadu subsidiarity.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu pani Estrelovej o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Moje hlasovanie o niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch určili dva dôležité faktory. Po prvé, je nesmierne dôležité zaručiť bezpečnosť a ochranu zdravia mladých alebo budúcich matiek a po druhé, Grécko má konkrétne právne predpisy na ochranu tehotných žien.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrhy o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, ktoré zahŕňajú dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku a dvojtýždňovú otcovskú dovolenku – obe bez akéhokoľvek zníženia príjmov.

Sú to sociálne opatrenia, ktoré sa hodia k Európe, akú si želáme. Ich cieľom je podporiť mieru pôrodnosti, rodinu, zdravie bábätiek a pracovné miesta rodičov.

Je to však plán, ktorý je ťažké uskutočniť a ktorý môže, práve naopak, zhoršiť diskrimináciu žien vo svete práce, pretože, po prvé, vyvíja mimoriadny tlak na systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré sú v mnohých prípadoch už iba udržateľné, a po druhé, zavádza nové obmedzenia na trhu práce, ktorý už nespĺňa potreby súčasnej pracovnej sily. Obávam sa preto, že tieto opatrenia na podporu pracujúcich rodičov môžu viesť k zvýšenej miere nezamestnanosti alebo neistej práci medzi mladými matkami.

Rokovania Parlamentu s Radou musia byť realistické a pragmatické a tiež ambiciózne, ak majú budúce právne predpisy po nadobudnutí platnosti skutočne napĺňať a podporovať hodnoty návrhu, o ktorom sme hlasovali na plenárnom zasadnutí tento týždeň.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Prostredníctvom svojho hlasovania žiadam nový globálny prístup, ktorý umožní vyslať spoločnostiam silné posolstvo, že ľudské rozmnožovanie sa týka mužov, ako aj žien. Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke je dôležitým aspektom politiky rovnakých príležitostí, ktorá podporuje zosúladenie pracovného a súkromného a rodinného života, ale obmedzuje sa na stanovenie minimálnych požiadaviek, a preto ju možno považovať len za prvý krok.

Súhlasím s oznámením, ktoré považuje práva detí za prioritu Únie a vyzýva členské štáty, aby dodržiavali Dohovor OSN o právach dieťaťa a jeho nepovinné protokoly, ako aj rozvojové ciele tisícročia. Pokiaľ ide o túto smernicu, znamená to zaručiť všetkým deťom možnosť dostať starostlivosť, ktorá je primeraná potrebám ich vývoja, ako aj prístup k náležitej a vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Európsky parlament dnes investoval do budúcnosti Európskej únie tým, že podporil materstvo prostredníctvom predĺženia materskej dovolenky na 20 týždňov so mzdou v plnej výške. Možno to opísať ako kvantitatívne aj kvalitatívne zlepšenie. Zjednodušený argument krátkodobých hospodárskych výhod neobstál a prevládla udržateľnosť európskej spoločnosti, ktorú nemožno dosiahnuť bez zdravého demografického vývoja, a teda ani bez väčšej ochrany matiek a ich detí.

Vypracovala som stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a hlasovala som za to, aby materstvo nebolo znevýhodňované a aby sa vyplácala mzda v plnej výške, aby tehotné pracovníčky nebolo možné prepustiť v čase od začiatku ich tehotenstva až do šiestich mesiacov po ukončení ich materskej dovolenky, aby mali matky právo vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo „rovnocennú pozíciu“, čo znamená s rovnakým finančným ohodnotením, pracovným zaradením a kariérnou dráhou, ako mali pred odchodom na materskú dovolenku, aby odchod na materskú dovolenku neovplyvnil dôchodkové zabezpečenie žien, aby pracovníčky neboli nútené pracovať v noci alebo nadčas počas 10 týždňov pred dátumom, keď majú porodiť, a po zvyšok tehotenstva, ak je to potrebné pre zdravie matky alebo plodu, a počas celého obdobia dojčenia.

  Cristian Dan Preda (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som proti tomuto uzneseniu, pretože som presvedčený, že dávka v materstve je záležitosť, o ktorej sa musí rozhodnúť na vnútroštátnej úrovni na základe zásady subsidiarity. Okrem toho si myslím, že v čase krízy môže mať prijatie tohto opatrenia úplne opačný účinok, pretože bude pôsobiť ako faktor, ktorý bude odrádzať spoločnosti, ktoré chcú zamestnať ženy.

  Evelyn Regner (S&D), písomne. – (DE) Podporujem zlepšenie európskej minimálnej normy ochrany materstva. Nakoniec som však hlasovala proti tejto správe, pretože pochádzam z krajiny, ktorá stanovila špecifickú kombináciu ochrany materstva a platenej/neplatenej rodičovskej dovolenky. Popri 16 týždňoch dovolenky so mzdou v plnej výške a absolútnom zákaze pracovať majú ženy právo aj na neplatenú materskú dovolenku s prídavkom na dieťa. Výška prídavku na dieťa, ktorý sa poberá počas neplatenej materskej dovolenky, závisí od jej trvania a poslednej úrovne príjmu. Rakúske predpisy ďaleko presahujú minimálne normy, ktoré sú stanovené v tejto správe.

Okrem toho som aj za zavedenie plne platenej otcovskej dovolenky, hoci v tomto prípade by sa mal zvoliť iný právny základ. Som presvedčená, že takáto otcovská dovolenka by nemala byť upravovaná smernicou o ochrane materstva, ale namiesto toho by sa mala riadiť príslušnou smernicou, ktorá sa nezameriava na ochranu zdravia matiek a detí.

  Mitro Repo (S&D), písomne. – (FI) Hlasoval som za materskú dovolenku trvajúcu 20 týždňov. Dlhšia materská dovolenka je dôležitá pre vývoj a blaho detí, ktoré predstavujú tú najlepšiu formu kapitálu našej spoločnosti. Vo Fínsku existuje realizovateľný systém materskej a otcovskej dovolenky. Systém, ako je ten náš, však nie je dostupný pre každého v Európe. Je preto dôležité zabezpečiť, aby ženy nemuseli finančne trpieť, ak sa rozhodnú mať deti. Finančným bremenom, ktoré sa spája s materskou dovolenkou, by nemali byť zaťažené len podniky; na nákladoch sa musí rozhodne podieľať aj verejný sektor. Predovšetkým malým a stredným podnikom hrozí, že budú čeliť ťažkostiam. Ani odvetvia, v ktorých sú prevažne zamestnané ženy, by sa nemali podvoliť nadmernému hospodárskemu tlaku. Postavenie žien, pokiaľ ide o plat, je alarmujúce. Nesmie sa už žiadnym spôsobom oslabiť. Je mimoriadne dôležité vedieť, že sa to nestane.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) Parlament napokon doprial pracujúcim matkám v Európskej únii trochu spravodlivosti, hoci to nie je všetka spravodlivosť, ktorú si zaslúžia. Bol to dlhý proces. Na konci minulého volebného obdobia sme v Parlamente takmer prijali text, ktorý by znamenal obrovský skok dopredu, pokiaľ ide o práva pracujúcich matiek. Nemohli sme hlasovať, pretože Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) (poslanecký klub PPE) a Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu (skupina ALDE) spojili sily proti tomuto textu a rozhodli sa vrátiť správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť.

Po niekoľkomesačnej práci sme dnes opäť hlasovali o texte, ktorý, hoci nie je taký ambiciózny ako text, ktorý predtým odmietol poslanecký klub PPE a skupina ALDE, je celkom odvážny: umožňuje matkám zachovať si plat počas materskej dovolenky, zvyšuje ich právnu ochranu pred prepúšťaním, umožňuje väčšiu flexibilitu z hľadiska pracovného času s cieľom dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi materstvom a prácou, predlžuje materskú dovolenku na minimálne 20 týždňov (hoci niektorí z nás by boli radšej, keby to bolo 24 týždňov, ako odporúča Svetová zdravotnícka organizácia), uľahčuje mobilitu pracujúcich matiek v rámci EÚ a robí pokrok v súvislosti so spoločnou zodpovednosťou otcov, hoci nie až do takej miery, ako by sa niektorým z nás páčilo.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Dnešné hlasovanie povzbudzuje pracovníčky, ktoré sa chcú stať matkami, a predstavuje významný krok vpred smerom k väčšej ochrane, ktorá pomôže miliónom Európaniek efektívnejšie zosúladiť úlohu matky s úlohou pracovníčky. Hospodárske záujmy nepomohli; teraz sme sa vydali cestou, ktorá smeruje k naplneniu potrieb nových rodín. Výsledok hlasovania hľadí na spoločnosť, ktorá kladie rast, odbornú prípravu a vzdelávanie do centra svojho politického konania. Podľa môjho názoru sú obavy, že predĺženie materskej dovolenky s vyplácaním mzdy v plnej výške zo 14 na 20 týždňov ženy znevýhodní, nepodložené. Je našou zvláštnou povinnosťou chrániť najslabšie pracovníčky a dať im právo zostať doma s ich deťmi. Dnešné víťazstvo v Parlamente pre mňa predstavuje aj osobné zadosťučinenie, pretože ja osobne som vyvinula úsilie s cieľom zaistiť, aby žiadne dojčiace pracovníčky nemuseli vykonávať ťažké alebo nebezpečné úlohy a aby boli oslobodené od práce nadčas a nočnej práce. Teraz odovzdávame štafetu členským štátom a ja dúfam, že sa k nej naplno zaviažu. Dnešným rozhodnutím Európsky parlament ukázal, že už nechce, aby ženy stáli pred dilemou, ale aby boli slobodné a uvedomovali si svoju úlohu v spoločnosti.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) V starnúcej Európe sú politiky priaznivo naklonené ženám, ktoré sa rozhodli mať deti, nevyhnutné. Vďaka takým fragmentárnym právnym predpisom, aké máme k dispozícii v súčasnosti, existuje medzi členskými štátmi priveľa rozdielov v oblasti podpory materstva, ktoré mnohým ženám bránia v tom, aby sa mohli stať matkami. Táto smernica stanovuje minimálne obdobie materskej dovolenky na 20 týždňov. Prinajmenšom počas šiestich z nich sa bude vyplácať mzda v plnej výške.

Je jasné, že v krajinách, ako je napríklad Taliansko, sú tieto právne predpisy zbytočné, pretože obdobie, počas ktorého sa vypláca mzda v plnej výške, je oveľa dlhšie ako minimálne obdobie, ktoré je stanovené v tejto smernici, a obdobie, keď ženy nemusia byť v práci, aby sa mohli starať o svoje deti, sa predlžuje až na osem rokov. V iných krajinách to však v konečnom dôsledku znamená, že sa položia základy, ktoré zaručia dôstojnosť matiek. Návrh počíta aj s tým, že otcovia môžu mať dvojtýždňovú platenú dovolenku, aby mohli byť so svojimi manželkami počas obdobia hneď po pôrode.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – Dnes som v hlasovaní podporila lepšie práva a lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života pre pracujúcich rodičov. Mimoriadne dôležité sú v tejto správe ustanovenia pre matky, ktoré dojčia v práci. Prestávky na dojčenie dávajú matkám čas, ktorý potrebujú, aby svojmu vyvíjajúcemu sa dieťaťu poskytli tú najlepšiu a najprirodzenejšiu formu výživy. Výživa je kľúčovým faktorom zdravia počas celého života. Teší ma, že táto správa je priaznivo naklonená tým matkám, ktoré sa vrátili späť do práce, no napriek tomu sa rozhodli dojčiť svoje deti a poskytnúť im tú najlepšiu výživu.

  Carl Schlyter a Isabella Lövin (Verts/ALE), písomne. – (SV) Sme presvedčení, že dobre prepracovaná zákonná rodičovská dovolenka je pre každú krajinu mimoriadne dôležitá. V konečnom hlasovaní sme však nechceli hlasovať za legislatívny návrh Parlamentu, pretože šiel proti niekoľkým zásadám, ktoré sú pre nás veľmi dôležité. Po prvé, návrh chce zaviesť povinnú šesťtýždňovú dovolenku len pre matku.

Myslíme si, že rodičia by mali mať možnosť sami si vybrať, akým spôsobom budú čerpať rodičovskú dovolenku, a že tento návrh by bol krokom nesprávnym smerom pre rodovú rovnosť vo Švédsku. Po druhé, nemyslíme si, že je rozumné stanoviť úroveň odmeňovania počas rodičovskej dovolenky na plnú výšku mzdy. Pokiaľ ide o Švédsko, financovanie takéhoto nákladného systému by si mohlo vynútiť skrátenie dĺžky rodičovského zabezpečenia. Podľa nášho názoru je organizácia systémov sociálneho zabezpečenia záležitosťou, ktorú by mali riešiť národné parlamenty.

  Brian Simpson (S&D), písomne. – Európska parlamentná labouristická strana (EPLP) plne podporuje potrebu zvýšiť ochranu žien, ktoré sú tehotné, krátko po pôrode alebo dojčia, a preto hlasovala za niekoľko kľúčových návrhov smernice. Patria medzi ne predĺženie materskej dovolenky na 20 týždňov, vyplácanie mzdy v plnej výške matkám počas prvých povinných šiestich týždňov po pôrode a dva týždne otcovskej dovolenky hradenej v plnej výške. Strana EPLP sa však obáva, že návrhy, ktoré prijal Parlament, by mohli mať neplánované dôsledky v krajinách, ktoré už uplatňujú zložitejší súbor ustanovení týkajúcich sa materskej dovolenky. Predovšetkým sa obávame toho, že návrhy by mohli regresívnej vláde umožniť, aby obmedzila svoje ustanovenie týkajúce sa materskej dovolenky, takže najmenej zarábajúce pracujúce ženy by počas svojej materskej dovolenky mohli vlastne prerobiť. Kým v členských štátoch s veľmi nízkou úrovňou ustanovení týkajúcich sa materskej dovolenky budú niektoré aspekty tejto správy neoceniteľným zlepšením, v iných krajinách môžu tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy viesť k sociálnemu úpadku.

  Bogusław Sonik (PPE), písomne. – (PL) Európsky parlament dnes prijal správu, ktorá má zaistiť zdravie tehotných matiek a tých, ktoré sú na materskej dovolenke. Prijatím spoločnej pozície v tejto forme vysielame jasný signál, že podporujeme zmeny, ktorých cieľom je zlepšiť európske normy ochrany mladých matiek. Ženám sa zaručuje minimálne trvanie materskej dovolenky, ktorá bude od tejto chvíle platená v plnej výške. Zabránením nespravodlivému prepusteniu sme zároveň zvýšili ochranu pracovných miest žien, ktoré sa vracajú do práce po materskej dovolenke.

Zmeny, ktoré smernica zavádza, predstavujú krok správnym smerom a zaručujú ženám v Európe minimálny nárok na materskú dovolenku. Som tiež rád, že prostredníctvom zavedenia dvojtýždňovej otcovskej dovolenky povzbudíme otcov k tomu, aby sa starali o svoje deti.

  Catherine Soullie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovanie o správe pani Estrelovej je mimoriadne dôležité. Stanovisko, ktoré bolo prijaté, je čisto demagogické a nezodpovedné. Žiadosťou o 20 týždňov materskej dovolenky diskreditujeme Európsky parlament. Sme hlasom občanov. Prijatím takýchto nerealistických stanovísk by sme sa k nim zachovali nespravodlivo. Prinieslo by to veľmi značné náklady pre sociálne rozpočty členských štátov, napríklad v prípade Francúzska by táto suma predstavovala 1,3 miliardy EUR.

Súčasná hospodárska situácia nám neumožňuje prijať takýto druh zvýšenia v rámci štátnych rozpočtov, o dôsledkoch pre naše spoločnosti, ktoré budú musieť niesť časť týchto dodatočných nákladov, ani nehovoriac. Nesmieme ženám mariť šance nájsť si zamestnanie, ale musíme ich podporiť a povzbudiť, aby lepšie zosúladili materstvo a prácu.

Predĺženie zo 14 na 18 týždňov, ktoré navrhovala Komisia, bolo skutočným krokom vpred, na ktorom sa mohlo stavať prostredníctvom zváženia nových možností starostlivosti o dieťa. Posolstvo, ktoré tento text vyjadruje, nesie obrovskú zodpovednosť: materstvo sa očividne stane prekážkou v osobnom rozvoji na pracovisku.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Vítam prijatie tejto správy o návrhu smernice o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok a opatrení, ktorých cieľom je pomôcť pracovníčkam dosiahnuť zosúladenie pracovného a súkromného života. Predĺžili sme materskú dovolenku a zabezpečili sme, že bude lepšie platená, a po prvýkrát v európskej histórii sme zaviedli otcovskú dovolenku. Toto hlasovanie bude v dejinách základných práv európskych matiek a otcov vystupovať do popredia.

Všetkým tým, ktorí chceli obetovať sociálne práva na oltári hospodárskej krízy, hovorím, aby šli a získali peniaze tam, kde sú, a netrestali občanov ešte viac. Lepšia materská dovolenka a zavedenie otcovskej dovolenky – aj takýmto spôsobom môžeme bojovať za ľudskejšiu spoločnosť, zatiaľ čo rodina sa čoraz viac stáva poslednou ochranou pred životnými zvratmi.

  Keith Taylor (Verts/ALE), písomne. – Dnes som v Parlamente hlasoval za legislatívny návrh, ktorý zaručuje vyššiu a dlhšie vyplácanú dávku v otcovstve/materstve. Urobil som to po lobovaní zo strany zástancov a odporcov. Dobre viem, aké sú finančné podmienky v Spojenom kráľovstve, ktoré sa na základe nedávnych oznámení o väčšom znižovaní výdavkov v rozpočte ešte zhoršia. Napriek tomu však Európsky parlament podporil dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku s príspevkom vo výške plnej mzdy a dvojtýždňovú otcovskú dovolenku. Som presvedčený, že je to rozumná investícia do hospodárstva, ktorá pomôže dosiahnuť cieľ EÚ, teda sedemdesiatpäťpercentnú účasť na trhu práce do roku 2020. Zlepšuje to zdravie detí a chráni zdravie a životné podmienky matiek. Je to krok, ktorý odstráni súčasné rozdiely v odmeňovaní mužov a žien. V EÚ ženy zarábajú v priemere o 17 % menej ako muži. Ak ženám nezaručíme slušné mzdy počas materskej dovolenky, budú v rámci svojich zárobkov potrestané za to, že majú deti. Zároveň ide o pozitívnu podporu väčšieho zapojenia otcov do starostlivosti o deti. Okrem smrti a daní je jedinou istotou v živote narodenie dieťaťa. Naše deti sú budúcnosť a zlepšenia, ktoré sme dnes odhlasovali, im poskytnú lepší a istejší štart do života.

  Marianne Thyssen (PPE), písomne. – (NL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ak si máme zachovať prosperitu a máme byť v pozícii, v ktorej si môžeme dovoliť vyplácať dôchodky, potrebujeme zamestnať viac mužov a žien a zaistiť, aby v práci ostali. Okrem toho v čase tvrdej medzinárodnej hospodárskej súťaže a nedostatku rozpočtových prostriedkov musíme mať odvahu prijať opatrenia, ktoré investujú do rodín a ktoré trochu zmierňujú tlak vyvíjaný na úlohu zosúladiť pracovný a rodinný život. Predĺženie materskej dovolenky je jedným z prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa. Z tohto dôvodu podporujem predĺženie materskej dovolenky. V čase rozpočtových ťažkostí však musíme byť realistickí. Dvadsaťtýždňová materská dovolenka so mzdou v plnej výške nie je pre naše systémy sociálneho zabezpečenia a vládne rozpočty uskutočniteľné riešenie. Z týchto dôvodov som sa zdržala konečného hlasovania, hoci predĺženie materskej dovolenky podporujem. Na druhej strane podporujem pôvodný návrh Komisie predĺžiť materskú dovolenku na 18 týždňov za predpokladu, že sa presadí súčasný systém obmedzenej finančnej kompenzácie. Dúfam, že tento návrh bude mať v druhom parlamentnom čítaní väčšiu šancu.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu o návrhu smernice o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok.

Som presvedčená, že pre pracovníčky na materskej dovolenke je najdôležitejšie, aby im bola vyplácaná plná mzda, a že dávka v materstve by mala predstavovať 100 % ich poslednej mesačnej mzdy alebo priemernej mzdy, ak je mesačná mzda nižšia ako táto priemerná mzda. To znamená, že pokiaľ ide o ich starobný dôchodok, ženy nebudú znevýhodnené pre obdobie materskej dovolenky, ktorú si vzali.

Vzhľadom na demografické trendy v EÚ potrebuje miera pôrodnosti oživenie prostredníctvom špecifických právnych predpisov a opatrení, ktorých cieľom je prispieť k lepšej rovnováhe medzi pracovným, súkromným a rodinným životom. Ak chceme pracovníkom pomôcť dosiahnuť zosúladenie ich pracovného a súkromného života, je nevyhnutné stanoviť dlhšiu materskú a otcovskú dovolenku, a to aj v prípade adopcie detí mladších ako 12 mesiacov. Stanovenie zákonného obdobia materskej dovolenky na 20 týždňov je v súlade s odporúčaním Svetovej zdravotníckej organizácie zo 16. apríla 2002 o globálnej stratégii pre výživu dojčiat a malých detí.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som proti tejto správe, pretože prísne nedodržiava zásadu subsidiarity a zasahuje do vnútroštátnych platobných systémov a povinností členských štátov. Okrem toho obsahuje aj body, ako sú umelé prerušenie tehotenstva a reprodukčná sloboda, za ktoré na základe svojho vierovyznania nemôžem niesť spoločnú zodpovednosť.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Dámy a páni, ženy nesmieme trestať za to, že sa rozhodli mať rodinu. Nie je to jednoducho len otázka etiky, ale aj stratégie – EÚ v súčasnosti prežíva demografické zmeny, ktoré sú výsledkom nízkej miery pôrodnosti a vyššieho počtu starších ľudí. Predovšetkým v týchto ťažkých časoch nesmieme ženy odstrašiť od trhu práce. Ak chce EÚ zvýšiť svoju konkurencieschopnosť na celosvetovej úrovni, potrebujeme viac pracujúcich žien. Nastal čas bojovať proti stereotypom, ktoré sa zakorenili v spoločnosti. Pracujúce ženy sa často považujú za „vysoko rizikové“ alebo „menejcenné“ pracovníčky. Je preto nutné, aby nové opatrenia týkajúce sa dovolenky, ktoré boli predstavené v tejto správe, pomohli narušiť tieto stereotypy. Zároveň by sme mali ponúknuť väčšiu pomoc ženám, ktoré spoločnosť opustila. Štatistika EÚ ukazuje, že v Litve čelia najväčšiemu riziku chudoby slobodné matky. Riziko chudoby pre pracujúce ženy v tejto skupine predstavuje 24 %. EÚ prešla dlhú cestu, kým právne zaručila rodovú rovnosť. Musíme však dosiahnuť ešte viac a premeniť teoretickú rodovú rovnosť na skutočnú a hmatateľnú rodovú rovnosť, ktorá sa uplatňuje v každodennom živote.

  Frank Vanhecke (NI), písomne. – (NL) Hlasoval som za správu pani Estrelovej, pretože nechcem, aby tu došlo k akémukoľvek nedorozumeniu, pokiaľ ide o nasledovné: je úplne samozrejmé, že ženy majú počas tehotenstva a bezprostredne po ňom osobitné potreby a že je vo veľmi veľkom záujme spoločnosti ako celku, aby sa tieto potreby uspokojili, a preto musí aj táto spoločnosť niesť veľký podiel zodpovednosti za túto otázku. Chcel by som však položiť niekoľko zásadných otázok. Predovšetkým, je naozaj rozumné, aby sme odtiaľto, z nášho európskeho sídla odtrhnutého od reality, zavádzali záväzné predpisy, ktoré by platili v celej Únii vrátane členských štátov, ktoré majú z hospodárskeho hľadiska pred sebou ešte stále dlhú cestu?

Kto za to zaplatí účet? To ma privádza k mojej druhej zásadnej pripomienke: je rozumné takpovediac dať bremeno týchto opatrení výlučne na plecia zamestnávateľov? Nepovedie to nakoniec k situácii, ktorá je presným opakom toho, čo chceme dosiahnuť, teda k situácii, keď budú mať mladé ženy k dispozícii menej pracovných miest, pretože zamestnávatelia jednoducho nebudú naklonení tomu, aby sami niesli všetky následky, ktoré riskujú v prípade, že by ich mladé pracovníčky otehotneli? V tomto Parlamente je veľmi pekné hlasovať „sociálne“, ale my nie sme tí, ktorí musia niesť bremeno sociálneho hlasovania.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Európsky parlament dnes 20. októbra napokon prijal smernicu o materskej dovolenke. Hlasovala som za tento text, ktorý predstavuje pre ženy skutočný pokrok.

Smernicu však ešte musí prijať Rada. Cieľom textu, ktorý sme dnes schválili, je udeliť ženám v Európskej únii právo na dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku, čo je o štyri týždne viac ako vo Francúzsku, kde majú ženy v súčasnosti právo na 16 týždňov materskej dovolenky.

Text, ktorý sme prijali, zároveň poskytuje právo na 20 dní otcovskej dovolenky (čo je viac ako 11 dní, ktoré sa momentálne udeľujú vo Francúzsku).

Smernica tiež stanovuje, že ženy musia počas dovolenky dostávať mzdu v plnej výške, čo je v súčasnej krízovej situácii dôležitý signál.

Text okrem toho obsahuje sociálnu doložku, ktorá je proti akémukoľvek zníženiu dosiahnutej úrovne ochrany, čo znamená, že tam, kde sú právne predpisy členských štátov v niektorých bodoch veľkorysejšie, budú tieto predpisy platiť aj naďalej. Je to teda určite pokrok a ja ho vítam.

Správa: Barbara Weiler (A7-0136/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože v mnohých krajinách existujú veľké rozdiely v oblasti podmienok platieb uhrádzaných podnikom v prípadoch, keď je do transakcií zapojený štát, malé a stredné podniky (MSP) a veľké spoločnosti. Dobre si uvedomujeme, že za súčasnej hospodárskej krízy, ktorú sprevádzajú väčšie ťažkosti, spoločnosti čoraz väčšou mierou bojujú s problémami týkajúcimi sa likvidity a že v mnohých členských štátoch sú dokonca vystavené väčšiemu riziku konkurzu. Smernica, ktorá mala túto oblasť regulovať, mala obmedzený dosah a návrh, ktorý sme teraz prijali, predstavuje významný krok v oblasti stanovovania a dodržiavania lehôt splatnosti nielen vo vzťahoch medzi spoločnosťami a verejnými orgánmi, ale aj vo vzťahoch, ktoré navzájom nadväzujú spoločnosti. Odteraz budeme mať k dispozícii právne predpisy, ktoré nám poskytnú väčšiu efektívnosť pri dodržiavaní lehôt splatnosti a ktoré zahŕňajú prehľadný systém sankcií za oneskorené platby, čo takisto predstavuje účinné zlepšenie boja proti častému zneužívaniu dominantného postavenia štátu a veľkých spoločností voči malým a stredným podnikom. Túto smernicu musia teraz členské štáty rýchlo začať vykonávať, aby sa konečne vyriešili vážne problémy spôsobené zavedením podmienok s dlhými lehotami splatnosti a odkladaním termínov platieb.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Plnenie zmluvných povinností v obchodných transakciách zo strany verejnej správy, ako aj zo strany vedenia súkromných spoločností nie je len otázkou občianskej povinnosti, ale aj otázkou prevzatia zodpovednosti za súbor negatívnych podmienok, ktoré by mohli postihnúť spoločnosti veriteľov, najmä MSP. Možnosť, že tieto podniky sa budú môcť spoliehať na včas dostupné platobné prostriedky znamená zaručiť im stabilitu, rast, vytváranie pracovných miest a investície.

Bohužiaľ, podľa údajov Európskej komisie predstavujú oneskorené platby v Európe častý jav, ktorý poškodzuje konkurencieschopnosť. Za vytváranie problémov možno viniť predovšetkým orgány verejnej správy, pričom tieto problémy sú často spôsobené ich nesprávnym rozpočtovým hospodárením a riadením peňažných tokov alebo sú dôsledkom nadmernej byrokracie v ich administratívnej mašinérii. V niektorých prípadoch sa tiež uskutočňujú rozhodnutia, ktoré majú fungovať na základe nových štruktúr výdavkov a nezohľadňujú predchádzajúce účtovné záväzky, ktoré by mali byť splnené v rámci zmluvne dohodnutých podmienok.

Považujem preto za našu povinnosť prijať opatrenia, ktoré napravia nedostatky v predchádzajúcej smernici 2000/35/ES, a týmto spôsobom sa snažiť zabrániť javu oneskorených platieb prostredníctvom prijatia opatrení, ktoré dlžníkov podnietia k tomu, aby neplatili neskoro, a ďalších opatrení, ktoré veriteľom umožnia v plnom rozsahu a účinne uplatňovať svoje práva v prípade oneskorených platieb.

  Liam Aylward (ALDE) , písomne. – (GA) Hlasoval som za túto príhodnú správu a za ustanovenie 30-dňovej cieľovej lehoty splatnosti faktúr. Malé a stredné podniky sú základným pilierom európskeho hospodárstva; tieto menšie podniky tvoria 99,8 % všetkých podnikov v EÚ a vytvárajú 70 % všetkých pracovných miest v EÚ. Opatrenia určené na riešenie otázky oneskorených platieb, ktoré táto správa obsahuje, sú praktické opatrenia na podporu malých a stredných podnikov, ktoré majú zabezpečiť, aby menšie podniky netrpeli stratami v dôsledku nesplatených faktúr.

Nové pravidlá by mohli vytvoriť lepšie podmienky pre investovanie a mali by malým a stredným podnikom umožniť, aby sa sústredili na inovácie a rozvoj. Okrem toho oceňujem obsah správy, ktorý sa týka potreby zabezpečiť, aby nové opatrenia neviedli k zvýšeniu existujúcej úrovne byrokracie a aby sa pre malé a stredné podniky nevytvárala ďalšia byrokratická záťaž ani administratívne problémy.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu a som rád, že Európsky parlament a Rada dokázali dosiahnuť túto dohodu, ktorá má mimoriadny význam, a to najmä pre malé podniky. Hoci malé a stredné podniky tvoria základ konkurencieschopnosti Európskej únie a sú najväčším tvorcom pracovných miest, kríza veľmi jasne ukázala, že majitelia malých a stredných podnikov sú zároveň najmenej chránení a že politika presadzovaná členskými štátmi nie je naklonená ich podpore a rozvoju, pretože sa v plnom rozsahu nevykonávajú a neuplatňujú právne predpisy EÚ, ako je napríklad iniciatíva Small Business Act. Počas krízy veľa spoločností zbankrotovalo, čo predstavuje veľkú stratu. Z tohto dôvodu veľmi oceňujem tento krok, ktorý napriek tomu, že je krokom malým, tým, že sprehľadňuje oblasť lehôt splatnosti, má pre malé podniky veľký význam. Začíname skutočne vytvárať prostredie, ktoré je prehľadné a zrozumiteľné pre malé podniky a pomôže vytvoriť podnikateľskú kultúru.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Prijatím novej smernice zameranej proti oneskoreným platbám, opatrenia, ktoré konkrétnym spôsobom podporuje spoločnosti, a predovšetkým malé a stredné podniky, Európsky parlament vytvára rozhodujúci prínos v záujme občanov a európskeho systému výroby. Prepracované znenie smernice vlastne stanovuje kategorické platobné podmienky a náležité sankcie, ktoré v rámci Únie podporia včasné platby zo strany orgánov verejnej správy aj súkromných spoločností. Podľa odhadov by toto opatrenie malo do obehu hospodárstva vrátiť približne 180 miliárd EUR: toto je skutočná suma, ktorú orgány verejnej správy dlhujú systému podnikov v Únii.

Problém oneskorených platieb je mimoriadne intenzívne pociťovaný v Taliansku, kde verejným orgánom trvá priemerne 128 dní, kým vykonajú platby, zatiaľ čo európsky priemer je 67 dní. Negatívne dôsledky oneskorených platieb v obchodných transakciách sú preto značné. Dúfam, že národné vlády budú túto smernicu čo najskôr vykonávať s cieľom odstrániť jednu z najväčších prekážok rozvoja vnútorného európskeho trhu.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Napokon sme sa po mesiacoch odkladov dostali do tohto bodu: hlasovali sme o správe, ktorá je skutočným závanom čerstvého vzduchu pre budúcnosť našich spoločností. Oneskorené platby sú javom, ktorý − zvlášť v Taliansku − dostal na kolená desaťtisíce spoločností a ktorý podľa výpočtov profesijných združení stál taliansky hospodársky systém približne 30 miliárd EUR. Bez toho, aby som brala do úvahy konkrétne faktory a situácie v jednotlivých krajinách, hlasujem za túto správu, ktorá raz a navždy stanovuje jednoznačné a striktné pravidlá pre verejné aj súkromné subjekty. Hospodárska kríza už viedla k dramatickému počtu konkurzov, zatvorených závodov a spoločností a prípadov ukončenia obchodných činností. Prostredníctvom tohto opatrenia môže Európa skutočne pomôcť mnohým malým podnikom, ktoré sú následkom krízy sústavne obmedzované tlakom bankových pôžičiek a v dôsledku oneskorených nevyrovnaných pohľadávok môžu už teraz prechádzať ťažkými časmi. Keď sa bude táto smernica uplatňovať, zabránime prinajmenšom mnohým prípadom, keď sú spoločnosti nútené ukončiť podnikanie z dôvodu dlhov spôsobených inými verejnými alebo súkromnými subjektmi.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) V nestabilnej hospodárskej situácii môžu mať oneskorené platby mimoriadne nepriaznivý vplyv na malé a stredné podniky, ktoré potrebujú finančné prostriedky, aby vyplatili svojich zamestnancov a dodávateľov. Nové nariadenia o oneskorených platbách v obchodných transakciách, na ktorých sa Parlament a Rada dohodli 5. októbra, by mali pre spoločnosti zjednodušiť a urýchliť postup pri vymáhaní splatných finančných prostriedkov. Sú to malé a stredné podniky, ktoré dokonca aj počas krízy udržiavajú chod hospodárstva. Platí to v každom európskom hospodárstve. Európsky parlament zabezpečil, aby všetky strany boli rovnocennými partnermi a aby sa pravidlá vzťahovali na všetkých, z čoho budú mať osoh mnohé európske malé a stredné podniky.

Vďaka tejto dohode malé a stredné podniky už nebudú pôsobiť ako banky pre verejné podniky ani veľké spoločnosti. Stanovenie konečnej lehoty splatnosti faktúr spolu s odporúčaním Európskeho parlamentu, aby MSP platili DPH až po zaplatení faktúr, bude v čase poklesu trhov užitočné pre tie podniky, ktoré majú problémy s prežitím.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože mám pocit, že je životne dôležité, aby sme uplatnili všetky možné kroky s cieľom posilniť konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov. Je navyše nevyhnutné presadzovať boj proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktoré predstavujú neprijateľné zneužívanie, a to predovšetkým v čase takej hospodárskej recesie, akou práve prechádzame. Negatívne dôsledky oneskorených platieb sú značné: znamenajú veľké náklady pre spoločnosti veriteľov, znižujú peňažné toky, obmedzujú možnosti investícií a majú dosah na konkurencieschopnosť MSP.

Táto smernica oprávnene zahŕňa opatrenia, ktoré majú dlžníkov odradiť od oneskorených platieb, opatrenia, ktoré veriteľom umožnia uplatňovať ich práva, a tiež určuje konkrétne a presné pravidlá, ako sú napríklad oznámenia o neplnení záväzkov, náhrada nákladov na vymáhanie a 30-dňová lehota na uhradenie dlhov v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú určité výnimky. Tieto opatrenia ukladajú orgánom verejnej správy povinnosti a odrádzajú ich od takých foriem správania, ktoré by mohli mať negatívne dôsledky pre malé a stredné podniky a ohrozovali by dôveryhodnosť prijatých politík.

Rýchle platby sú takisto nevyhnutnou a základnou podmienkou investícií, rastu a vytvárania pracovných miest.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Aj ja som spokojná s riešením, ktoré sa našlo v súvislosti s lehotami splatnosti, a som rada, že bol prijatý návrh socialistov a demokratov, ktorý povoľuje dlhší časový rozsah pre verejné zdravotnícke služby, v ktorých sú dlhšie lehoty splatnosti dôsledkom zložitých rozpočtových postupov. Navyše, ak sa dodržiava zmluvná sloboda medzi súkromnými podnikmi, zavádza sa významná záruka tým, že sú zakázané príliš dlhé platobné lehoty voči veriteľom, ktorými sú často MSP.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Zdržal som sa hlasovania o tejto správe, pretože podporuje úsilie Komisie, ktorého cieľom je vyvíjať nátlak na zadlžené štáty prostredníctvom návrhov prísnych opatrení v čase, keď sú ich verejné financie v zlom stave. Tlak na okamžité vyrovnanie dlhov spolu s hrozbou závažných peňažných sankcií vo forme úrokov slúži predovšetkým záujmom podnikov, ktoré z krízy ťažia, a ich cieľom je dosiahnuť obmedzenie sociálnej ochrany a zmrazenie alebo zníženie miezd pracovníkov. Argument, že to pomôže malým a stredným podnikom, neobstojí, pretože vzhľadom na údaje uvedené v nariadení predmetnými podnikmi nie sú malé a stredné podniky. Tento druh akcie by bol oprávnený, ak by mu predchádzala výrazná podpora reálneho hospodárstva pracujúcich a tiež kroky na podporu sociálnej a hospodárskej súdržnosti.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Podporujem potrebu posilniť smernicu 2000/35/ES a určiť nástroje potrebné na odstránenie alebo obmedzenie oneskorených platieb v obchodných transakciách. Zameriavam sa na malé a stredné podniky, ktoré predstavujú zásadnú súčasť európskeho trhu z hľadiska tvorby bohatstva a pracovných miest. Táto politická voľba Európskej komisie je krok správnym smerom, jej cieľom je zlepšiť podnikateľskú atmosféru pre malé a stredné podniky. Pokiaľ ide o 8-percentnú úrokovú sadzbu ako odstrašujúci prvok, mám isté obavy pred jej dôsledkami v určitých regiónoch našej krajiny a v ďalších európskych štátoch, pre ktoré dodržiavanie nových pravidiel predstavuje skutočný problém. Verím, že tento nový prístup môže byť skutočnou príležitosťou na zmenu. Teraz sa musíme sústrediť na monitorovanie vykonávania smernice v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi v rámci vnútroštátnych právnych systémov s cieľom zabezpečiť, aby sa všade uskutočňovalo štandardným spôsobom.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Dúfam, že nadobudnutie platnosti smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách bude prínosom pre väčšinu malých a stredných podnikov v Európskej únii, ktoré tak získajú väčšiu ochranu a prostriedky na zvýšenie investícií a vytváranie pracovných miest. Zároveň verím, že smernica zjednoduší rozvoj mechanizmov na vymáhanie pohľadávok, pretože oneskorené platby od orgánov verejnej správy spôsobujú nerovnováhu v chode malých a stredných podnikov a tým aj vo fungovaní trhu.

  Luigi Ciriaco De Mita (PPE), písomne. – (IT) Oneskorené platby v obchodných transakciách medzi podnikmi a medzi podnikmi a orgánmi verejnej správy sú jedným z faktorov, ktoré v súčasnosti bránia obnove hospodárskeho rastu. Schválenie novej smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách predstavuje významnú inováciu, ktorá si bude vyžadovať predovšetkým náležitú prípravu verejného sektora z politického, ako aj administratívneho hľadiska. Z politického hľadiska tak, aby finančné a rozpočtové plánovanie mohlo zohľadňovať nielen vplyv pravidiel Európskej únie o Pakte stability a rastu, ale teraz už aj vplyv nových pravidiel o oneskorených platbách, ktoré − ak sa nebudú dostatočne riadiť − by mohli mať priamy a reflexívny vplyv na manévrovací priestor vlád na rozličných úrovniach. Z administratívneho hľadiska je náležitá príprava potrebná pre správne finančné hospodárenie verejných orgánov, počnúc pomerom medzi záväzkami a výdavkami, aby sa daňové príjmy, a tým aj občania, nezaťažovali takými bremenami, ako sú platby úrokov, ktoré by mohli mať významný vplyv na verejné financie. Na záver, zdá sa, že je dôležité, aby existovala mimoriadna informovanosť a flexibilita týkajúca sa niekoľkých odvetví, ako je napríklad odvetvie zdravotnej starostlivosti, v ktorom orgány verejnej správy nahromadili značné množstvo oneskorených platieb, ktoré sú splatné podnikom za ich pravidelné dodávky poskytovaných tovarov a služieb.

  Diane Dodds (NI), písomne. – V súčasnej hospodárskej situácii je pre malé a stredné podniky dosť ťažké prežiť aj bez ďalšej záťaže oneskorených platieb v obchodných transakciách. Z tohto dôvodu by mal byť vítaný každý mechanizmus, ktorý tieto podniky pomôže chrániť pred dodatočnými nákladmi a finančnými dôsledkami súvisiacimi s oneskorenými platbami.

Domnievam sa však, že je v kompetencii britskej vlády, a nie Európskej únie, aby túto vec regulovala, a tak zabezpečila, že firmy a vládne orgány si budú plniť svoje platobné záväzky. Táto správa, hoci má dobré stránky, si v určitých ohľadoch vyžaduje ďalšie objasnenie, a preto som sa tentoraz rozhodla zdržať sa hlasovania.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, pretože umožní prijatie harmonizovaných opatrení, ktoré by za súčasného stavu hospodárskej krízy mohli mať mimoriadny význam pre výsledky spoločností, predovšetkým malých a stredných podnikov. Zabezpečenie systému výnimiek pre odvetvie zdravotnej starostlivosti však vnímam pozitívne.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Oneskorené platby sú problémom, ktorý má mimoriadne závažné dôsledky pre životaschopnosť globálneho hospodárstva a predovšetkým ničivý vplyv na malé a stredné podniky. Tieto vplyvy sú ešte deštruktívnejšie v súčasnom období hospodárskej a finančnej krízy. Zlý príklad, ktorý dáva verejná správa, je neprijateľný. V mimoriadne závažnom rozsahu sa to deje napríklad v Portugalsku. Na udržanie oneskorených platieb v obchodných transakciách pod kontrolou sú potrebné opatrenia, ktoré by ochránili dobrý stav európskeho hospodárstva tak, že by bránili vzniku situácií, v ktorých sú finančné štruktúry podvyživené a finančné produkty predražené, čím sa zvyšuje závislosť od bankového sektora. Chcel by som poukázať na konkrétny príklad poľnohospodárskych výrobcov, ktorým supermarkety a distribútori pohľadávky často uhrádzajú oneskorene. Maximálna lehota s dĺžkou 30 dní po poskytnutí a vyfakturovaní služieb – ktorá môže byť predĺžená až na 60 dní – je úplne primeraná pre zachovanie rovnováhy v obchodných vzťahoch a bude zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore kultúry včasného plnenia záväzkov.

  Louis Grech (S&D), písomne. – Dnešné prijatie správy pani Weilerovej znamená dôležitý posun hranice vo sfére platieb v obchodných vzťahoch. V súčasnosti je bežné – a čo je znepokojivé, aj bežne prijímané –, že orgány verejnej správy vyvíjajú na malé a stredné podniky nátlak, aby uzatvárali dohody, ktoré umožňujú predĺženú splatnosť faktúr.

Typickým príkladom je Malta. Mnohé malé a stredné podniky, ktoré zodpovedajú za viac ako 70 % zamestnanosti v súkromnom sektore, sa stretávajú s vážnymi problémami týkajúcimi sa peňažných tokov, ktoré im spôsobujú oneskorené platby podnikov, predovšetkým orgánov verejnej správy vrátane vlády.

Vo viacerých členských štátoch bude 60-dňový strop pre orgány verejnej správy slúžiť ako dôležitá ochranná doložka pre malé a stredné podniky a občanov. Ale na to, aby toto ustanovenie bolo skutočne účinné, je potrebná správna transpozícia a vykonávanie smernice v jednotlivých členských štátoch spolu s prísnym monitorovaním zo strany Komisie. Iba vtedy sa môže toto nové pravidlo naozaj premietnuť do konkrétnych výhod pre občanov a najmä pre malé a stredné podniky.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Platobné podmienky v obchodných transakciách sú prioritnou otázkou pre správne fungovanie európskych hospodárstiev. Bohužiaľ, existujú značné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, pokiaľ ide o plnenie platobných podmienok, a preto je potrebné dôkladne preveriť smernicu 2000/35/ES z 8. augusta 2002, ktorá je v súčasnosti v platnosti.

Nedostatok disciplíny pri transakciách predstavuje obrovskú hrozbu pre malé a stredné podniky v krajinách, ktoré postihla hospodárska kríza. Oneskorené platby často spôsobujú problémy na vnútornom trhu aj pri cezhraničnom obchode. Z tohto dôvodu podporujem návrh pani spravodajkyne na sprísnenie právnych predpisov, zavedenie nástrojov na ochranu podnikov a zavedenie povinnej náhrady nákladov na vymáhanie oneskorených platieb faktúr a úrokov.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Vítam zámer tejto správy stáť rozhodne na strane malých a stredných podnikov. Oneskorené platby sú obrovským hospodárskym problémom pri obchodných transakciách v rámci EÚ. Takisto v odvetví poľnohospodárstva ide o veľmi vážnu vec, ak sa problémy s likviditou prenesú na poľnohospodárske podniky. Jednoznačne určené platobné lehoty s týmito metódami skoncujú. Podporujem 30-dňovú platobnú lehotu ako normu navrhovanú v správe a aj zavedenie všeobecnej hornej hranice v dĺžke 60 dní. Považujem za nepochopiteľné, že v mnohých členských štátoch sa oneskorujú platby verejných financií súvisiace s transakciami uskutočňovanými s jednotlivými orgánmi verejnej správy. Oneskorené platby vážne poškodzujú podnikateľské prostredie a vnútorný trh a majú priamy dosah na členské štáty. Paušálna náhrada, po ktorej sa volalo a ktorá sa má platiť od prvého dňa oneskorenia platby, predstavuje konkrétnu metódu prevencie takýchto situácií.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Weilerovej, pretože som presvedčený, že je nevyhnutné poskytnúť záruky veriteľom jednotlivých verejných správ, medzi ktorých patria prevažne malé a stredné podniky. Toto opatrenie umožní, aby sa do obehu vrátilo približne 180 miliárd EUR likvidných prostriedkov – ide o celkovú dlžnú sumu, ktorú dlhujú verejné správy podnikom v rámci celej EÚ. Ide o skutočne významný krok, pretože podniky dostanú automatické právo požadovať platbu dlžných úrokov a tiež získať pevnú sumu vo výške najmenej 40 EUR ako náhradu nákladov na vymáhanie. Podniky tiež budú môcť za každých okolností požadovať primeranú náhradu nákladov, ktoré im z tohto dôvodu vznikli. Verím, že táto iniciatíva poslúži ako podnet pre členské štáty, aby vypracovali kódexy včasných platieb. Vlastne by mohli zachovať alebo zaviesť zákony a nariadenia obsahujúce ustanovenia, ktoré sú pre veriteľov výhodnejšie ako tie, ktoré obsahuje smernica.

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Spomedzi mnohých návrhov obsiahnutých v iniciatíve Small Business Act podľa môjho názoru medzi tie najnaliehavejšie patril návrh týkajúci sa zmeny a doplnenia smernice 2000/35/ES. Oneskorené platby sa stali bežným postupom orgánov verejnej správy v mnohých krajinách (a nepochybne sa to týka aj Talianska). Ak je európskym priemerom dĺžka 180 dní od dátumu splatnosti, môžeme si iba predstavovať extrémne oneskorenie v niektorých prípadoch a dôsledky pre riadiacich pracovníkov malých a stredných podnikov.

Paradoxom je, že štát vyžaduje včasné platby poplatkov a daní a uvaľuje sankcie a účtuje úroky od prvého dňa omeškania, ale ignoruje svoje vlastné záväzky, ak je v postavení dlžníka. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, o ktorom hlasujeme, je mimoriadne dôležitý, predovšetkým v čase závažných hospodárskych ťažkostí, sám osebe však nebude stačiť na vyriešenie problému. Ak jednotlivé členské štáty neupravia svoje postupy na vymáhanie dlhov od orgánov verejnej správy tak, aby boli kratšie a účinnejšie, schválené ustanovenia budú neúčinné.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Oneskorené platby v obchodných transakciách, či už ide o platby medzi spoločnosťami, alebo medzi spoločnosťami a verejnými subjektmi, sú zodpovedné za problémy s peňažnými tokmi v malých a stredných podnikoch, a tak zase často prispievajú k ďalším oneskoreným platbám, čím sa spúšťa začarovaný kruh, proti ktorému je ťažké bojovať. Sme presvedčení, že vykonávanie nových pravidiel navrhnutých v tomto prípade bude predstavovať dôležitý krok k ukončeniu tejto situácie, a tak pomôže spoločnostiam, aby zvládli toto obdobie hospodárskej a finančnej krízy. Navrhované sankcie sú primerané a potrebné a dúfame, že zabránia nepatričným obchodným postupom, ktoré si osvojili obchodné subjekty.

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. – (HU) Je nevyhnutné, aby bolo prijaté uznesenie o smernici o boji proti oneskoreným platbám, a preto som za toto uznesenie hlasoval. Dopoludňajšia rozprava tiež odhalila, že dôsledky krízy, ktorá v nedávnej minulosti neobišla ani naše členské štáty, sú stále citeľné. V súvislosti s hladkým fungovaním vnútorného trhu musíme uskutočniť viaceré zmeny. Správa ako súčasť týchto zmien oprávnene odporúča prechod ku kultúre včasných platieb. To umožní, aby oneskorenie platieb so sebou prinášalo dôsledky, vďaka ktorým bude ich využívanie nevýhodné.

Podľa hodnotenia vplyvu, ktoré predchádzalo preskúmaniu, sú orgány niektorých členských štátov známe svojimi nevyhovujúcimi platobnými postupmi. Úprimne dúfam, že dnešné rozhodnutie bude môcť zmeniť aj to. Na záver uvediem, že v tomto ohľade môže byť v centre nášho záujmu aj uľahčenie života malých a stredných podnikov. Navrhované alternatívne spôsoby riešenia sporov môžu ponúknuť riešenie rovnako, ako môže byť riešením zverejňovanie praktík členských štátov. Maximálne využívanie príležitostí ponúkaných cez portál elektronickej justície EÚ môže pomôcť veriteľom a podnikom, aby svoje činnosti uskutočňovali s menšími problémami.

  Miroslav Mikolášik (PPE), písomne. − (SK) Vítam návrh Komisie prispievajúci k riešeniu problému oneskorených platieb, ktoré sa stávajú vážnym problémom predovšetkým v cezhraničných obchodných vzťahoch vzhľadom na to, že narúšajú právnu istotu.

Aby dôsledky vyplývajúce z oneskorených platieb odrádzali od oneskorených platieb, je potrebné v rámci vytvárania kultúry včasných platieb zaviesť aj rýchle postupy vymáhania nesporných pohľadávok súvisiacich s oneskorenými platbami. Pozmeňujúci návrh smerujúci k vymáhaniu takýchto nárokov voči podnikom a orgánom verejnej správy prostredníctvom široko dostupného on-line postupu bude pozitívnym krokom smerom k zjednodušeniu a zrýchleniu vymáhania takýchto pohľadávok. Prinesie prospech predovšetkým pre malé a stredné podniky, ktoré najviac trpia neskorými platbami a ich ťažkopádnym vymáhaním.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Nesplatené dlhy predstavujú značné finančné riziko najmä pre malé a stredné podniky. Nedostatočná platobná morálka môže najmä v časoch krízy závažne obmedziť likviditu. Opatrenia, ktoré vedú k väčšej uvedomelosti v oblasti platieb, sú nepochybne určitým prínosom. Hlasovania som sa zdržal, pretože nie som presvedčený o tom, že je rozumné regulovať túto záležitosť na celoeurópskej úrovni alebo že takýto postup by mal pozitívny vplyv na platobnú morálku.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Správa rieši problém oneskorených platieb, problém, ktorý destabilizuje trh a predovšetkým poškodzuje malé a stredné podniky, ktorým venujem osobitnú pozornosť. Moje hlasovanie za správu by malo byť vnímané ako nádej na zrod novej obchodnej kultúry, v ktorej sa bude viac dbať na včasné platby a oneskorené platby sa budú považovať nie za bežnú prax, ale za neprijateľné zneužitie postavenia klienta a za porušenie zmluvy.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za tieto právne predpisy, pretože som presvedčená, že lepšie zvládnuté platobné režimy sú výhodné pre malé a stredné podniky a podnikateľskú kultúru vo všeobecnosti. Domnievam sa, že jedno z predložených ustanovení v tomto dokumente je mimoriadne progresívne: výzva na rýchle zverejnenie zoznamov vykazujúcich subjektov. Tieto opatrenia by okrem toho, že by nabádali spoločnosti (najmä MSP) k tomu, aby si navzájom platili včas, a tým znižovali riziko problémov s likviditou, tiež zvyšovali dôveryhodnosť a tým aj konkurencieschopnosť takýchto podnikov.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Weilerovej, pretože som presvedčený, že je nevyhnutné ustanoviť hornú hranicu, v rámci ktorej je potrebné vykonať platbu v prospech podnikov. Táto potreba je ešte naliehavejšia a zásadnejšia v časoch krízy. Malé a stredné podniky spolu s podnikateľmi zohrávajú významnú úlohu vo všetkých našich hospodárstvach a sú hlavnými tvorcami zamestnanosti a príjmov a hybnou silou inovácií a rastu. Bohužiaľ, v poslednom čase sme príliš často videli situácie, keď spoločnosti, ktorým orgány verejnej správy dlhujú niekoľko miliónov, sú, žiaľ, nútené ukončiť svoju činnosť alebo vyhlásiť bankrot práve z dôvodu týchto oneskorených platieb. Dúfam preto, že vo fáze vykonávania sa budú zohľadňovať aj ďalšie faktory a pre orgány verejnej správy budú zmiernené záväzky súvisiace s Paktom stability a rastu a zároveň sa budú postupne obmedzovať platobné podmienky. Týmto spôsobom by sa zostavil súhrn požiadaviek a tiež by to celému systému krajiny prinieslo výhody. Dúfam, že členské štáty budú smernicu rýchlo transponovať tak, aby sa mohla čo najskôr uplatňovať. Ide o povinnosť nás zákonodarcov a právo, ktoré dlhujeme spoločnostiam, ktoré sú veriteľmi.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Oneskorené platby môžu viesť k finančným ťažkostiam a dokonca k bankrotu niektorých podnikov, najmä MSP. Podľa Európskej komisie oneskorené platby stoja európske hospodárstvo približne 180 miliárd EUR ročne. Ďalšie štúdie sa zmieňujú o 300 miliardách EUR ročne, čo je suma, ktorá sa rovná gréckemu verejnému dlhu. Som rád, že Rada a Parlament sa v súčasnej hospodárskej situácii dokázali od začiatku zhodnúť na ambicióznom preskúmaní európskych právnych predpisov v tejto oblasti. Príspevok Európskeho parlamentu bol v tejto veci značný. Úspešne sme dosiahli, aby sa konečné znenie textu inšpirovalo mnohými zlepšeniami, za ktorého hlasoval Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Ide predovšetkým o vyššie zákonom stanovené úrokové sadzby splatné v prípade omeškania; v prípade transakcií medzi podnikmi o pravidlo o štandardnej 30-dňovej lehote splatnosti a jej možnom predĺžení na 60 dní za určitých podmienok; v prípade verejných inštitúcií o maximálnu lehotu v dĺžke 60 dní; o väčšiu flexibilitu pre inštitúcie v oblasti verejného zdravia a pre verejné zdravotnícke a sociálne zariadenia; a napokon, o zjednodušenie náhrad nákladov na vymáhanie (paušálna suma vo výške 40 EUR).

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Chcel by som pani Weilerovej zablahoželať k vynikajúcej práci. Európsky parlament dal zelenú novým právnym predpisom, ktoré obmedzia oneskorené platby orgánov verejnej správy ich dodávateľom, z ktorých väčšinu tvoria malé a stredné podniky. Parlament ustanovil, že orgány verejnej správy sú povinné za nadobudnuté služby alebo tovary zaplatiť do 30 dní. Ak to neurobia, musia zaplatiť úrok z omeškania so sadzbou 8 %.

Zásada včasnej platby za prácu je základnou zásadou korektného správania. Má však aj zásadný význam pri určovaní dôveryhodnosti určitého podniku, jeho dostupných finančných prostriedkov a jeho úverovej bonity a prístupu k financovaniu. Táto nová smernica, ktorá sa vo vnútroštátnych právnych systémoch začne vykonávať do 24 mesiacov od jej prijatia, bude preto prínosom pre celé európske hospodárstvo.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Vzhľadom na to, že oneskorené platby sú javom s mnohými vzájomne prepojenými príčinami, bojovať proti nemu možno iba pomocou širokého spektra vzájomne sa dopĺňajúcich opatrení. Parlament preto zastáva názor, že čisto legalistický prístup s cieľom zdokonaliť nápravné opatrenia pre oneskorené platby je síce potrebný, nie však dostatočný. „Tvrdý“ prístup Komisie zameraný na prísne sankcie a odstrašujúce prostriedky je potrebné rozšíriť tak, aby zahŕňal aj „jemné“ opatrenia zamerané na pozitívne podnety na boj proti oneskoreným platbám.

Súčasne s vykonávaním tejto smernice by sa mali podporovať aj praktické opatrenia, napríklad používanie elektronických faktúr.

  Marco Scurria (PPE), písomne. – (IT) Taliansko je krajinou, kde podniky oneskorenými platbami orgánov verejnej správy trpia najviac. Na rozdiel od európskeho priemeru, ktorý je 67 dní, je tu priemerná doba pre platbu dodávateľom 180 dní. Vedie to k finančným problémom, radikálnemu obmedzeniu investičných príležitostí a strate konkurencieschopnosti, a to predovšetkým pri malých a stredných podnikoch.

Smernica, o ktorej sme dnes hlasovali, odrádza dlžníkov od oneskorených platieb a veriteľom umožňuje, aby svoje záujmy pred takýmto meškaním účinne chránili, a zavádza právo na zákonom stanovený nárok na úrok, ktorý vzniká oneskorenou platbou, a to aj v prípade, že takýto úrok nebol zmluvou ustanovený. Tiež ukladá orgánom verejnej správy povinnosť uhradiť platbu najneskôr do 60 dní od výzvy na zaplatenie za predpokladu, že služba bola uspokojivo vykonaná.

Prijatie tejto smernice je skutočne veľmi užitočné pre naše podniky – v súčasnosti každá štvrtá spoločnosť ukončí svoju činnosť v dôsledku problémov s nedostatočnou finančnou likviditou. Tieto nové pravidlá týkajúce sa platieb budú znamenať, že spoločnosti opäť získajú svoju konkurencieschopnosť na trhu a nedôjde k úbytku pracovných miest.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Európsky parlament prostredníctvom prijatia správy mojej kolegyne Barbary Weilerovej o návrhu smernice o oneskorených platbách výraznou väčšinou hlasov zaviedol vyvážené a prehľadné pravidlá, ktoré podporujú platobnú schopnosť, inovácie a pracovné miesta. Z opatrení, ktoré navrhujeme, budú mať úžitok malé podniky a verejné nemocnice.

Malé podniky už nebudú čeliť finančným problémom v dôsledku oneskorených platieb a verejné nemocnice budú môcť vďaka svojmu výnimočnému postaveniu využívať predĺženú lehotu splatnosti s dĺžkou 60 dní, pričom financovanie bude pochádzať z refundácií v súlade so systémami sociálneho zabezpečenia. Navyše dohoda, ktorú by sme mali dosiahnuť s Radou, umožní rýchle nadobudnutie platnosti smernice a jej transpozíciu členskými štátmi už v januári 2011. Oceňujem efektivitu tohto hlasovania.

  Salvatore Tatarella (PPE), písomne. – (IT) V priebehu uplynulých rokov sa oneskorené platby stali čoraz významnejšou záťažou finančného hospodárenia podnikov. Predstavujú závažný a nebezpečný problém, ktorý znižuje kvalitu systému verejných ponukových konaní, závažne narúša životaschopnosť malých podnikov a prispieva k strate konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. Štatistické údaje sú znepokojivé, najmä pokiaľ ide o Taliansko, kde sa priemerná platba uhradí za 186 dní, pričom najdlhšiu lehotu predstavuje 800 dní v prípade regionálnych vlád v súvislosti so sektorom zdravotníctva. Je to naozaj hanba, tento stav veľmi často donútil mnohé malé a stredné podniky, aby ukončili svoju činnosť. Prostredníctvom tejto správy podnikáme veľký krok k stanoveniu 60 dní ako hranice pre platby od verejného sektora sektoru súkromnému. Pochopiteľne, prijatie týchto právnych predpisov nevyrieši problém mávnutím čarovného prútika, ale rozhodne predstavuje východiskový bod k tomu, aby sa zo začarovaného kruhu stal fungujúci cyklus, a to najmä pokiaľ ide o transakcie uskutočňované s orgánmi verejnej správy. Účinnosť a bezprostredné postupy orgánov verejnej správy pri platení faktúr predstavujú dôležitý krok, z ktorého bude mať úžitok aj európske hospodárstvo. Dúfam, že členské štáty, a v prvom rade Taliansko, uskutočnia veľmi rýchlu transpozíciu týchto právnych predpisov.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Táto správa významnou mierou prispela k vyriešeniu problému oneskorených platieb v obchodných transakciách medzi spoločnosťami a medzi spoločnosťami a verejnými subjektmi. Iniciatíva je zameraná na dosiahnutie väčšej likvidity spoločností v rámci Európskej únie prostredníctvom harmonizácie. Boj proti oneskoreným platbám je mimoriadne chvályhodný v súčasnom období krízy, pretože veľké oneskorenia majú negatívne dôsledky pre činnosti spoločností. Cieľom opatrenia je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu prostredníctvom bezodkladnej reformy povinnej platobnej lehoty a sankcií v prípade jej nedodržiavania.

V tejto súvislosti vítam legislatívny návrh, ktorého ustanovenie o všeobecnej 30-dňovej lehote na platby za transakcie medzi spoločnosťami a medzi spoločnosťami a verejnými subjektmi – pričom verejné subjekty môžu vo výnimočných prípadoch využívať 60-dňovú lehotu – získalo širokú podporu Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktorého som členom.

Pozitívne vnímam aj ustanovenie úrokovej sadzby, ktorá sa bude v prípade omeškania platieb uplatňovať vo výške súčtu referenčnej sadzby Európskej centrálnej banky a 8 percent. Podľa môjho názoru toto opatrenie predstavuje silnú podporu pre hospodárske činnosti malých a stredných podnikov, ktorých hospodárske výsledky často závažne poškodzujú byrokratické prekážky.

  Marianne Thyssen (PPE), písomne. – (NL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pred chvíľou sme hlasovali o revidovanej smernici o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Tejto dohode som dala svoju plnú podporu. Prehnane dlhé lehoty splatnosti a aj samotné skutočne oneskorené platby sú hrozbou pre hospodárenie spoločností, postihujú konkurencieschopnosť a ziskovosť a v konečnom dôsledky môžu ohroziť ďalšiu existenciu spoločností. Keďže sa zdá, že platná smernica nie je dostatočne účinná pri odrádzaní od oneskorených platieb, podporujem aj posilnenie existujúcich pravidiel. Pokiaľ ide o maximálne lehoty splatnosti, pre spoločnosti zavedieme ďalšie záruky, pretože platby by sa mali zásadne uhrádzať do 30 dní. Má to mimoriadny význam v prípade platieb medzi spoločnosťami a vládnymi orgánmi. Napokon, členské štáty a vlády budú odteraz musieť ísť príkladom. Ide o otázku dôveryhodnosti, t. j. o to, že európske inštitúcie budú v budúcnosti povinné dodržiavať tie isté zákonom stanovené lehoty ako všetci ostatní. Skutočnosť, že smernica jasne stanovuje, že akákoľvek zmluvná odchýlka od štandardných platobných podmienok bude možná iba z objektívnych dôvodov, ktoré sú vymedzené pravidlami, bude významným faktorom pri presadzovaní smernice. Na záver by som chcela uviesť, že dúfam, že pevne stanovená náhrada týkajúca sa nákladov na vymáhanie prinúti platcov, ktorí lehoty nedodržiavajú, aby dodržiavali riadne postupy a aby ich dodržiavali trvalo. Bolo by to dobré pre naše spoločnosti a pre naše pracovné miesta.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za správu pani Weilerovej o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách.

Veľkou prekážkou obchodných činností sú nevyrovnané pohľadávky a oneskorené platby, ktoré často predstavujú dôvod, prečo inak platobne schopné podniky zbankrotujú následkom akéhosi „dominového efektu“. Oneskorené platby sú v Európe častým javom, ktorý poškodzuje podniky, najmä malé podniky.

Navyše, vo väčšine členských štátov v časoch finančných ťažkostí orgány verejnej správy platby uhrádzajú neskoro úplne bežne. Vznikla tak potreba posilniť existujúce právne opatrenia prostredníctvom boja proti oneskoreným platbám s cieľom podporiť spoločnosti, najmä MSP, a stanoviť presné podmienky a náležité sankcie pre tých, ktorí tieto podmienky porušujú.

Správa: Ilda Figueiredo (A7-0233/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože chudoba je veľmi vážny problém, ktorý sa týka 85 miliónov našich európskych spoluobčanov, takže nikto by k nemu nemal zostať ľahostajný. Tento problém musí patriť medzi naše najvyššie priority, zaslúži si kolektívnu odozvu, ktorou sa ľuďom v stave sociálneho ohrozenia zabezpečí trocha dôstojnosti. Chudoba postihuje našich mladých ľudí a staršie osoby, ale čoraz viac aj našich pracujúcich. Iba za posledné dva roky zaniklo 6 miliónov pracovných miest, pričom aj v prípade, že si pracujúci dokážu svoje miesta udržať, dochádza k zhoršovaniu situácie v oblasti už i tak nízkych a nestabilných miezd. Potrebujeme systematický prístup, ktorý sa zameriava na príčiny problémov a rieši ich a vznikajúce problémy zničí hneď v zárodku. Zároveň však v súčasnosti nemôžeme zabezpečiť bezprostredné a bezodkladné reakcie na ich dôsledky. Vzhľadom na to je nielen nutné, ale aj žiaduce − a mali by sme to podporovať a dosahovať v rámci zodpovednosti a riešenia naliehavých prípadov −, aby zraniteľní členovia našej spoločnosti dostávali minimálny príjem na svoje živobytie a tiež okamžitú odozvu, ktorá by im umožnila, aby sa vymanili zo svojej situácie.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) EÚ preukázala svoj záväzok bojovať proti chudobe v Európe v rámci iniciatív propagovaných na rok 2010, Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a tiež vzhľadom na dosahovanie rozvojových cieľov tisícročia OSN. Keď uvážime závažnosť hospodárskej a sociálnej krízy a jej dosah na zvyšovanie chudoby a sociálneho vylúčenia, potom niektoré zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú ženy, deti, starí a mladí ľudia, pocítili negatívne dôsledky tohto stavu intenzívnejšie. Aj keď minimálny príjem môže v tejto situácii predstavovať vhodný systém na ochranu takýchto kategórií obyvateľstva, nezohľadňuje zásadu subsidiarity, a teda ani skutočnosť, že táto vec patrí do kompetencie jednotlivých členských štátov.

Keďže medzi mzdami a sociálnymi úrovňami v Európe existujú rozdiely, je ťažké stanoviť spoločnú hraničnú hodnotu minimálneho príjmu. Myslím si, že namiesto toho by bolo užitočné podnecovať jednotlivé členské štáty k tomu, aby zlepšovali politické reakcie zamerané na boj proti chudobe a podporovali aktívne začlenenie, primeraný príjem, dostupnosť kvalitných služieb a spravodlivé prerozdeľovanie bohatstva. Členské štáty by však mali byť motivované k tomu, aby lepšie využívali štrukturálne fondy, ktoré majú k dispozícii.

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Medzinárodné spoločenstvo potvrdilo svoj záväzok bojovať proti chudobe pri viacerých príležitostiach. Takýto celosvetový prístup je potrebný, pretože chudoba sa neobmedzuje iba na zaostalé krajiny v subsaharskej Afrike alebo Ázii, ale týka sa aj 17 % obyvateľstva EÚ.

Verím, že samit OSN, ktorý sa konal minulý mesiac, znamená dôležitý medzník vývoja a povedie k prijatiu konkrétneho akčného plánu na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia. EÚ v rámci vlastných plánov navrhla 25-percentné zníženie počtu ľudí žijúcich v chudobe do roku 2020 a vyčlenenie 0,7 % hrubého národného dôchodku na rozvojovú pomoc. Európsky parlament okrem toho prijatím tejto správy podporuje aktívne začleňovanie znevýhodnených skupín a zabezpečovanie účinnej hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Chcela by som sa zmieniť o veľkom príspevku Rumunska do programov OSN na boj proti chudobe vo výške 250 miliónov EUR. Vzhľadom na to, že rozvojová pomoc musí byť založená na reciprocite, naša krajina si bude aj naďalej plniť svoje záväzky. Domnievam sa však, že väčšiu pozornosť je potrebné venovať skupinám, ktoré sú vystavené vysokému riziku chudoby, napríklad vidieckemu obyvateľstvu alebo rómskej etnickej menšine.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Cieľom tejto iniciatívy je prostredníctvom prijatia rozličných opatrení na európskej úrovni dosiahnuť odstraňovanie chudoby a sociálneho vylúčenia. Hospodárska kríza zhoršila situáciu veľkého počtu Európanov. Miera nezamestnanosti vzrástla a za týchto okolností je situácia najzraniteľnejších osôb, ako sú ženy, deti, mladí a starší ľudia, ešte neistejšia. Z týchto dôvodov musíme prijať opatrenia na európskej a vnútroštátnej úrovni a minimálny príjem je dobrým nástrojom, ktorý dokáže zabezpečiť, aby tí, ktorí ho potrebujú, žili dôstojne. Konečným cieľom je však úplná integrácia na trhu práce, ktorá umožňuje skutočnú sociálnu súdržnosť. V tomto ohľade verím, že dokážeme zabezpečiť, aby hospodársky rozvoj sprevádzal sociálny rozvoj, a že v prvom rade dokážeme ovplyvniť rozvoj sociálneho hospodárstva. Tiež dúfam, že budeme schopní plniť ciele stratégie Európa 2020 týkajúce sa zníženia počtu osôb ohrozených chudobou o 20 miliónov.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože napriek všetkým tým vyhláseniam o boji proti chudobe európski občania naďalej v chudobe žijú, sociálne nerovnosti narastajú a zvyšuje sa aj počet chudobných pracujúcich. Európska únia musí podniknúť viac aktívnych opatrení na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, pričom musí mimoriadnu pozornosť venovať osobám v neistom zamestnaní, nezamestnaným, rodinám, starším osobám, ženám, slobodným matkám, znevýhodneným deťom a osobám, ktoré sú choré alebo majú v rôznom rozsahu zmenenú pracovnú schopnosť. Minimálny príjem je jedným zo základných opatrení na boj proti chudobe, ktoré týmto ľuďom pomáha vymaniť sa z chudoby a zabezpečuje ich právo na dôstojný život. Pozornosť by som chcela upriamiť na skutočnosť, že minimálny príjem dosiahne svoj cieľ v boji proti chudobe iba vtedy, ak členské štáty podniknú konkrétne kroky, aby ho zabezpečili a aby mohli vykonávať vnútroštátne programy na boj proti chudobe. Okrem toho v niektorých členských štátoch systémy minimálneho príjmu nedosahujú prah relatívnej chudoby. Európska komisia by sa preto pri vyhodnocovaní vnútroštátnych akčných plánov mala zaoberať nevhodnými a osvedčenými postupmi. Minimálny príjem – hlavný prvok sociálnej ochrany – je teda nepochybne dôležitý pri zabezpečovaní ochrany osôb ohrozených chudobou a ich rovnosti príležitostí v spoločnosti.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Takmer 300 000 rodín v Rumunsku dostáva garantovaný minimálny príjem od štátu podľa zákona, ktorý je platný už od roku 2001. Na tento účel bola v rozpočte vyhradená suma takmer 300 miliónov EUR. Na pozadí súčasnej hospodárskej krízy, ktorej dôsledky pociťujú najmä občania z menej hospodársky rozvinutých krajín, ponúka zjavné riešenie odporúčanie Európskeho parlamentu na zavedenie systému minimálneho príjmu vo všetkých členských štátoch. Napriek tomu, že nikto nemôže spochybňovať potrebu takéhoto systému garantovaného minimálneho príjmu, takýto systém je pravdepodobným zdrojom zneužívania.

Pre systém je potrebný vhodný časový a kontrolný rámec, pretože existuje riziko, že tento systém bude ľudí motivovať k tomu, aby nepracovali. Práve preto, aby sa zabezpečilo, že sa to nestane, odporúča sa, aby bol každý poberateľ tohto príjmu schopný vykonávať aj niekoľko hodín verejnoprospešných prác. Na konci roka 2008 žilo v celej EÚ pod hranicou chudoby 85 miliónov osôb. Tieto údaje poukazujú na potrebu podpory, predovšetkým ak hovoríme o mladých a starších osobách.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Hospodárska kríza chudobu výrazne zhoršila. V Európskej únii v súčasnosti pod hranicou chudoby žije vyše 85 miliónov ľudí. V súvislosti s Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vítam politický záväzok, ktorý prijal Európsky parlament s cieľom zabezpečiť silnú a účinnú hospodársku a sociálnu súdržnosť.

Správa pani Figueiredovej poukazuje na to, že zavedenie minimálneho príjmu na vnútroštátnej úrovni je jedným z najúčinnejších spôsobov boja proti chudobe. Nesúhlasím však so zavedením minimálneho príjmu na úrovni Európskej únie. Takéto opatrenie by bolo v súčasnej situácii demagogické a úplne nevhodné. Zásadnú úlohu pri zvládaní sociálneho vylúčenia zohrávajú aj štrukturálne fondy. Najmä Európsky sociálny fond je silnou európskou investíciou, ktorej úlohou je sprístupniť trh práce ľuďom, ktorí sa ocitli v problémoch. Silným nástrojom politiky súdržnosti by mal zostať aj počas obdobia rokov 2014 − 2020.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som za túto mimoriadne kvalitnú správu, pretože presadzuje potrebu podnikať konkrétne opatrenia na odstraňovanie chudoby a sociálneho vyčlenenia, a to prostredníctvom podpory spravodlivého prerozdeľovania príjmov a bohatstva, čím by sa ľuďom zaručil primeraný príjem a Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu by nadobudol skutočný význam. Správa vyzýva členské štáty, aby prehodnotili politiky zamerané na zaručenie primeraného príjmu vzhľadom na to, že boj proti chudobe si vyžaduje vytvoriť dôstojné a trvalé pracovné miesta. V správe sa uvádza, že sociálne ciele musia tvoriť neoddeliteľnú súčasť stratégie na prekonanie krízy a tvorba pracovných miest musí byť pre Európsku komisiu a vlády členských štátov prioritou, pretože je prvým krokom k zníženiu chudoby. Správa zastáva názor, že primerané systémy minimálneho príjmu musia stanoviť úroveň minimálneho príjmu aspoň vo výške zodpovedajúcej 60 % mediánového príjmu v príslušnom členskom štáte. Tiež zdôrazňuje význam existencie podpory v nezamestnanosti, ktorá zaručuje slušnú životnú úroveň jej poberateľov, a aj potrebu znížiť dĺžku neprítomnosti na trhu práce, okrem iného zefektívnením štátnych úradov práce. Takisto zdôrazňuje potrebu prijať pravidlá týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, aby sa vytvorilo prepojenie medzi stanoveným minimálnym dôchodkom a príslušnou hranicou chudoby.

  Ole Christensen (S&D), písomne. – (DA) My dánski sociálni demokrati v Európskom Parlamente (Dan Jørgensen, Christel Schaldemoseová, Britta Thomsenová a Ole Christensen) sme hlasovali za správu z vlastnej iniciatívy o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe. Sme presvedčení, že všetky členské štáty EÚ by mali prijať ciele v oblasti chudoby a zaviesť systémy minimálneho príjmu. Zároveň sa domnievame, že tieto ciele a systémy by sa mali prispôsobiť pomerom v jednotlivých členských štátoch. Myslíme si, že existuje mnoho spôsobov posudzovania chudoby a malo by byť v kompetencii jednotlivých členských štátov, aby našli ten najlepší spôsob a aby vypracovali systém minimálneho príjmu, ktorý by bol na mieru prispôsobený danému členskému štátu.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Súčasná hospodárska kríza má obrovský dosah na zvyšovanie miery nezamestnanosti, na nekontrolované zbedačovanie a na sociálne vylučovanie ľudí v celej Európe. Chudoba a sociálne vylúčenie dosiahli neprijateľnú úroveň: takmer 80 miliónov Európanov žije pod hranicou chudoby, 19 miliónov z nich sú deti – čo znamená takmer dve z 10 detí – a mnohí ďalší ľudia čelia vážnym problémom, pokiaľ ide o prístup k pracovným príležitostiam, vzdelávaniu, bývaniu a sociálnym a finančným službám. Nezamestnanosť vo všetkých členských štátoch takisto dosiahla bezprecedentnú mieru, pričom európsky priemer je 21,4 % a nezamestnaný je každý piaty mladý človek. Tento stav je neprijateľný a musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli vyriešiť tragický život týchto ľudí.

S týmto cieľom bol rok 2010 vyhlásený za Európsky rok boja proti tejto pohrome v záujme posilnenia politického záväzku EÚ a podniknutia opatrení, ktoré majú rozhodujúci vplyv na odstraňovanie chudoby. Súhlasím s tým, že v každom členskom štáte musí existovať minimálna mzda sprevádzaná stratégiou opätovnej sociálnej integrácie a prístupom na trh práce.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Hospodárska a sociálna súdržnosť je základným predpokladom každej spoločnej politiky, tak v Európe, ako aj v kontextoch menšieho rozsahu. Tam, kde sa vyskytujú odlišné záujmy, sa budú rozchádzať aj ciele a nebude možné plánovať žiadny spoločný postup. Prioritou je zvýšenie životnej úrovne ľudí, ktorí žijú pod hranicou chudoby. Verejné prostriedky určené na použitie v tejto oblasti sú nepochybne strednodobou investíciou, pretože ak sú správne rozdeľované, vedú k prípadom rastu, ktoré sa autonómne posilňujú. Presun pevne stanovených súm finančných prostriedkov je vždy neistou misiou, ak nie je súčasťou širšieho programu stimulov. Dve situácie si vyžadujú rozdielny prístup. Prvou situáciou súvisiacou so systémom sociálneho zabezpečenia je tá, keď pracovník nedokáže zarobiť dosť na to, aby mohol viesť dôstojný život, z dôvodu fyzického alebo duševného postihnutia alebo pre podobné príčiny. Druhá situácia súvisiaca s právnymi a ekonomickými otázkami sa týka nepružnosti trhu práce, na ktorom neexistuje primeraný vzťah medzi produktivitou a platmi alebo ktorý vám neumožňuje pracovať toľko, koľko by ste chceli, alebo v pomere k tomu, koľko by ste chceli zarábať, aby ste mohli viesť dôstojný život. V týchto dvoch situáciách verejný sektor môže a musí zasiahnuť, pričom vytváranie stimulov k ťažkej práci by mal nechať na ostatné sektory – a nikdy nie naopak.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Približne jedna pätina obyvateľstva EÚ žije pod hranicou chudoby, pričom vyššia miera chudoby sa vyskytuje medzi deťmi, mladými a staršími ľuďmi. Pomer chudobných zamestnancov narastá spolu s rozširovaním neistých, zle platených pracovných miest. V 10 členských štátoch hmotná núdza postihuje najmenej štvrtinu obyvateľstva, pričom tento podiel presahuje polovicu obyvateľstva v prípade Rumunska a Bulharska. Všetky tieto faktory prispievajú k tomu, že EÚ čelí problému chudoby, ktorý zhoršuje nielen recesia, ale aj antisociálne politiky uplatňované pravicovými vládami. Minimálny príjem môže zabezpečiť sociálnu ochranu pre široké skupiny obyvateľstva, ktoré v súčasnosti žijú v chudobe. Tento minimálny príjem má zohrávať úplne prvoradú úlohu pri predchádzaní tragédiám spôsobeným chudobou a pri obmedzovaní sociálneho vylúčenia. Účinný boj proti chudobe si vyžaduje aj zvýšenie kvality pracovných miest a platov, zavedenie práva na príjem, ako aj finančné prostriedky na poskytovanie dávok sociálneho zabezpečenia, dôchodkov a príspevkov. Rok 2010 je Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, predstavuje pokračovanie kampane za inkluzívnu spoločnosť, ktorú schválila Lisabonská zmluva. To je ďalší dôvod, aby som hlasovala za túto kampaň.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Som presvedčená, že je potrebné konať na európskej a vnútroštátnej úrovni s cieľom ochrániť spotrebiteľov pred nespravodlivými podmienkami splácania pôžičiek a kreditných kariet a stanoviť podmienky na prístup k pôžičkám, ktoré domácnostiam zabránia v tom, aby sa nadmerne zadlžili, a v dôsledku toho čelili chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) V Európe má 20 členských štátov vnútroštátne právne predpisy, ktoré ustanovujú minimálnu mzdu, a rozdiely medzi krajinami môžu byť veľmi podstatné. Takže minimálna mzda v Luxembursku je približne 1 682 EUR, pričom v Bulharsku je to iba 123 EUR.

Z tohto dôvodu Európsky parlament znovu zopakoval svoju výzvu na zavedenie európskeho minimálneho príjmu. Minimálny príjem by mal byť jedným z riešení, ktoré by bolo potrebné preskúmať, aby sa zabránilo tomu, že sa milióny Európanov ocitnú v chudobe. Myslíme si, že je dôležité upozorniť na to, že záruku minimálneho príjmu by mala prirodzene sprevádzať celková sociálna stratégia vrátane prístupu k základným službám, ako je zdravotná starostlivosť, prístup k ubytovaniu a vzdelávaniu (aj celoživotnému), a to pre všetky vekové skupiny a takým spôsobom, ktorý by zodpovedal pomerom v jednotlivých krajinách.

Poslanci EP poukazujú na to, že skutočným účelom systémov minimálneho príjmu by nemala byť len pomoc, ale aj podpora poberateľov, ktoré by im umožnili dostať sa zo stavu sociálneho vylúčenia do pracovného života.

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. – (FR) Svojou podporou tejto správy poukazujem na význam solidarity v rámci európskych spoločností, najmä počas tohto Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Niektoré členské štáty, napríklad Francúzsko, boli pred 20 rokmi priekopníkmi, keď ustanovili „minimálny garantovaný príjem“. Skúsenosti však ukázali, že tento systém môže mať nepriaznivé dôsledky a u niektorých ľudí môže napríklad podnecovať nečinnosť. Únia preto musí zvážiť opatrenia, ktoré by podobne ako revenu de solidarité active (francúzsky model sociálneho zabezpečenia, ktorý funguje na základe príspevku k zarobenému príjmu) podnecovali u príjemcov zmysel pre zodpovednosť a povzbudzovali ich k hľadaniu práce, čo je prvá skutočná zložka sociálneho začlenenia.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Vždy som žiadala − a tento bod som zahrnula aj do svojho volebného programu pre európske voľby v roku 2009 −, aby bol pre každého občana Únie zavedený minimálny príjem vo výške 60 % priemerného príjmu. Dnes však tento Parlament, bohužiaľ, hlasoval proti tomuto legislatívnemu návrhu na úrovni Spoločenstva.

Som presvedčená, že v tomto roku 2010, Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, mohla rámcová smernica o minimálnom príjme slúžiť ako referenčný text pre vnútroštátne politiky a právne predpisy.

Domnievam sa, že by to bol najúčinnejší spôsob, ako znížiť chudobu a ako 20 miliónov ľudí do roku 2020 vymaniť z chudoby. Pripomínam, že pod hranicou chudoby žije v Európe 80 miliónov ľudí.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Myslím si, že je za každú cenu potrebné zabrániť zhoršovaniu chudoby v Európe, pretože v dlhodobom horizonte môže mať zo sociálneho aj ekonomického hľadiska extrémne nepriaznivé štrukturálne dôsledky. Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený, že na zabezpečenie dôstojnej úrovne sociálnej ochrany, najmä pre tie najzraniteľnejšie skupiny osôb, ktoré tvrdo postihli úsporné politiky vykonávané európskymi vládami počas súčasnej hospodárskej a finančnej krízy, musí byť zaručený primeraný minimálny príjem.

  Diogo Feio (PPE), písomne – (PT) Hoci nechcem byť ľahostajný voči vážnym dôsledkom súčasnej krízy pre verejnosť, keďže pre krízu sa mnoho Európanov ocitá v chudobe alebo ich chudobu táto kríza zhoršuje, predsa len nesúhlasím s centralistickým hľadiskom, ktoré chce tento problém riešiť ďalšími sociálnymi dávkami, ktorých príkladom je minimálny príjem pevne stanovovaný na európskej úrovni.

Ďalšie sociálne dávky si vyžadujú viac peňazí od štátu, a keďže týmto spôsobom sa bohatstvo nevytvára, dosiahnuť to možno iba zvýšením daňových príjmov. To znamená vyššie dane pre všetkých, ochudobňovanie občanov a zvýšenie ich závislosti od vykorisťovateľského štátu.

Boj proti chudobe sa musí uskutočňovať prostredníctvom politík zamestnanosti a hospodárskej konkurencieschopnosti. Ak by sa v Portugalsku týždeň čo týždeň nezatváralo niekoľko podnikov, nebolo by toľko Portugalčanov nezamestnaných a nežili by v chudobe. Preto verím, že boj proti chudobe by sa mal uskutočňovať stimuláciou hospodárstva a trhu, a nie prostredníctvom dotácií, ktoré budú musieť byť vždy financované daňami, ktoré, ako vieme, sužujú daňových poplatníkov a hospodárstvo a predstavujú prekážku hospodárskej konkurencieschopnosti.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Ako som v tomto Parlamente povedal pred rokom, som zástancom novej koncepcie spoločenstva v rámci Európskej únie, ktoré dokáže každému človeku zabezpečiť základnú životnú úroveň. V Európe, ktorá je sociálne uvedomelá, spravodlivá, vyvinutá a súdržná, je nevyhnutné zabezpečiť opatrenia, ktoré budú odstraňovať a minimalizovať riziko sociálneho dampingu a zhoršovania životných podmienok Európanov v situácii, keď bojujú s ničivými dôsledkami súčasnej hospodárskej krízy. Ak chceme silnejšiu a jednotnejšiu Európu, musíme zabezpečiť ochranu základných práv ľudí v celej Európe. Domnievam sa, že minimálne normy sú potrebné v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a sociálnych dôchodkov a dokonca aj na úrovni miezd. Tým sa zabezpečí väčšia homogenita v podmienkach zamestnanosti. V Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vítam túto správu pre jej prínos k motivácii všetkých členských štátov, aby si plnili svoje povinnosti v oblasti aktívneho začleňovania prostredníctvom korekcií sociálnej nerovnosti a marginalizácie. Chcel by som zdôrazniť, že by mala existovať realistická rovnováha a mala by sa dodržiavať zásada subsidiarity. Vzhľadom na to hlasujem za túto správu a proti navrhnutým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Chcela by som zdôrazniť význam prijatia tejto správy, za ktorú som bola zodpovedná a ktorá navrhuje zavedenie systémov minimálneho príjmu vo všetkých členských štátoch, na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu. Tento Parlament ju prijal pomerom hlasov 437 ku 162, hlasovania sa zdržalo 33 poslancov a stalo sa z nej osobitné opatrenie Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Ako sa uvádza v tejto správe, „zavedenie systémov minimálneho príjmu vo všetkých členských štátoch – pozostávajúcich z osobitných opatrení na podporu ľudí, ktorých príjem je nedostatočný (deti, dospelí a staršie osoby), prostredníctvom finančnej pomoci a uľahčeného prístupu k službám – je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako bojovať proti chudobe, zaručiť dostatočnú životnú úroveň a napomáhať sociálnu integráciu“.

Prijaté uznesenie zastáva názor, že systémy minimálneho príjmu musia stanoviť úroveň minimálneho príjmu aspoň vo výške zodpovedajúcej 60 % mediánového príjmu v príslušnom členskom štáte. Vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán, ktorý má sprevádzať vykonávanie európskej iniciatívy o minimálnom príjme v členských štátoch. Upozorňuje na rastúci počet pracujúcich chudobných a na potrebu riešiť túto problematiku a požaduje spravodlivé prerozdeľovanie príjmu.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Zriedkakedy natrafím na takú demagogickú a nerealistickú správu. Demagogickú, pretože jej cieľom je zaviesť minimálny príjem vo výške najmenej 60 % priemerného príjmu vo všetkých členských štátoch a pre všetkých, bez akejkoľvek podmienky súvisiacej so štátnou príslušnosťou. Ide o hrubý priemerný príjem alebo čistý priemerný príjem? Ide o priemernú životnú úroveň, ktorá sa používa na výpočet hranice chudoby? V našej krajine by to znamenalo podnecovanie „asistovanej“ nečinnosti a vytváranie silného magnetu pre prisťahovalectvo.

Pretože podľa použitej definície by tento príjem mohol byť vyšší ako minimálna mzda, ktorú dostáva 15 % francúzskych pracujúcich, čo je rekord medzi rozvinutými krajinami. Európania nepotrebujú pomoc, ale skutočné pracovné miesta s dôstojnou mzdou. Ale − a toto je tá nerealistická časť − správa sa nevyjadruje ku skutočným príčinám chudoby: k tlaku na mzdy vyvolanému vonkajšou konkurenciou krajín s lacnou pracovnou silou, v ktorých sa praktizuje sociálny damping, a vnútornou konkurenciou prisťahovalcov z krajín mimo EÚ; a k prudkému nárast nezamestnanosti, presídľovaniu a zatváraniu podnikov vyvolanému nespútanou globalizáciou. Správa prehliada aj mimoriadne znepokojivý prípad ožobračovania európskej strednej triedy. Prioritu musí mať boj proti týmto príčinám.

  Louis Grech (S&D), písomne. – Napriek tomu, že Európska únia je jednou z najbohatších oblastí na svete, vysoké percento európskych občanov ešte stále čelí problému príjmovej chudoby, ktorá obmedzuje ich možnosti zabezpečiť si základné životné potreby, ako je jedlo, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie. Chudoba v Európe postihuje 85 miliónov ľudí. Súčasný finančný a hospodársky pokles so sebou navyše prináša vyššie riziko chudoby, ktoré sa týka prevažne deti, mladých a starších ľudí a ohrozuje mnohé domácnosti tým, že obmedzuje ich prístup k liekom a zdravotnej starostlivosti, školám a zamestnaniu. Musíme zabezpečiť, aby sa bohatstvo rozdeľovalo rovnomerne medzi bohaté a chudobné členské štáty, medzi malé a veľké krajiny a medzi ich občanov.

Je potrebné vyčleniť viac finančných prostriedkov na rozličné štúdie a analýzy týkajúce sa chudoby a sociálneho vylúčenia, ktoré by uskutočnili porovnanie systémov 27 členských štátov a určili, ktorá politika funguje najlepšie. Musíme pokračovať v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v Európe a po celom svete tým, že podnikneme bezodkladné kroky a, čo je dôležitejšie, budeme súdržne pracovať napriek rozličným fiškálnym a politickým tlakom, ktorým pravdepodobne budeme čeliť.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) V Európe v súčasnosti žije pod hranicou chudoby 17 % obyvateľstva, čo zodpovedá približne 85 miliónom ľudí. Za týmito číslami sa skrýva extrémna chudoba, ktorá je najznepokojujúcejšia a postupuje, predovšetkým v týchto časoch recesie. Minimálny príjem má preto rozhodujúci význam.

Keďže rok 2010 je Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, po Medzinárodnom dni odstraňovania chudoby sme v Európskom parlamente hlasovali za uznesenie, ktoré vyzýva na zavedenie európskeho minimálneho príjmu vo výške 60 % priemerného príjmu v jednotlivých členských štátoch.

Naša správa zdôrazňuje, že zavedenie systémov minimálneho príjmu vo všetkých členských štátoch je jedným z najúčinnejších opatrení na boj proti chudobe, zabezpečenie slušnej životnej úrovne a podporu sociálnej integrácie, a ja prijatie tohto uznesenia vítam.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Podporila som správu, ktorá vyzýva členské štáty, aby proti chudobe bojovali zavedením systémov minimálneho príjmu podľa francúzskeho modelu RSA (revenu de solidarité active − príspevok k zarobenému príjmu), ktorý sa predtým nazýval RMI (revenu minimum d’insertion − základný garantovaný príjem). Tento typ nástroja je preukázateľne veľmi užitočný pri zvládaní neistoty súvisiacej s pracovnými miestami.

Text navrhuje, aby tento typ minimálneho príjmu pre jednotlivé krajiny dosahoval výšku 60 % priemerného platu a aby bol v prvom rade súčasťou komplexnej stratégie integrácie, ktorej cieľom je trvalý návrat do práce a dostupnosť verejných služieb, najmä ubytovania.

Text bol prijatý, boli však, bohužiaľ, zamietnuté alternatívne verzie navrhované ľavicovými politickými skupinami, ktoré vyzývali na záväznú rámcovú smernicu na uplatňovanie minimálneho príjmu v rámci celej Únie. Stanovisko, ktorým sme podporili tieto systémy minimálneho príjmu, je preto povzbudivé, bude však pravdepodobne nedostatočné.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Aktuálne údaje ukazujú, že miera chudoby v Európskej únii narastá. Chudoba v mnohých členských štátoch najviac postihuje deti a starších ľudí a čoraz častejšie využívanie krátkodobých pracovných zmlúv a nízke, neisté príjmy so sebou prinášajú riziko zhoršenia životných podmienok v rámci celej spoločnosti. Ak k tomu pridáme demografickú krízu, ktorá sa týka niektorých krajín, máme pred sebou zaručený hospodársky pokles. Je našou úlohou zabezpečiť dôstojný život pre všetkých občanov.

Nemôžeme dopustiť, aby naše deti a vnúčatá žili pod hrozbou hladu, nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia. Budúcim generáciám musíme zabezpečiť dôstojnú úroveň miezd, profesijnú stabilitu, prístup k verejným službám a sociálnu integráciu po celý ich život – od najmladšieho veku až do dôchodku.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Podľa odhadov je v celej EÚ 85 miliónov osôb, ktoré sužuje chudoba alebo sú ňou ohrozené. Som presvedčený, že na európskej úrovni je v záujme boja proti chudobe nevyhnutné urobiť všetko, čo je v našich silách. Je životne dôležité, aby sa zaviedli postupy, ako je tento, ktoré pomôžu znížiť počet ľudí ohrozených chudobou v EÚ, aby sa tak zabezpečilo splnenie cieľa stratégie Európa 2020, teda odstránenie rizika chudoby pre 20 miliónov európskych občanov.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Hospodárska a finančná kríza zhoršila situáciu, v ktorej sa nachádza trh v rámci celej Európskej únie. Iba nedávno zaniklo približne 5 miliónov pracovných miest, čo viedlo k rozšíreniu chudoby a sociálneho vylúčenia v členských štátoch. Jednoznačne podporujem túto správu, pretože som presvedčený, že na opätovnú integráciu ľudí postihnutých týmto stavom späť na trh práce sú potrebné okamžité opatrenia, ako aj garantovaný minimálny príjem, ktorý bude môcť ľuďom zabezpečiť slušnú životnú úroveň a život hodný ľudskej dôstojnosti. Som presvedčený, že musíme vypracovať príslušné indikátory, ktoré nám umožnia zaviesť v členských štátoch systémy minimálneho príjmu, a tak zabezpečiť primeranú životnú úroveň, ktorá podporí sociálnu integráciu a sociálnu a hospodársku súdržnosť v rámci celej Európskej únie.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Jedným z účinných nástrojov na boj proti chudobe je zaručiť občanom Európskej únie minimálny príjem, ktorý zahŕňa platy, dôchodky a dávky. Minimálny príjem by mal predstavovať univerzálne právo a nemal by závisieť od odvedených príspevkov.

Mimoriadnu pozornosť by sme mali venovať sociálnym skupinám, ktoré majú osobitný sklon k chudobe a sociálnemu vylúčeniu a medzi ktoré patria najmä postihnutí ľudia, mnohodetné rodiny a rodiny s jedným rodičom, osoby chronicky choré a starší ľudia. Analýza skúseností niektorých členských štátov nám ukázala, akú dôležitú úlohu zohráva minimálny príjem v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Preto som hlasovala za správu pani Figueiredovej.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) V súčasnosti je nevyhnutné prevenciu chudoby a sociálneho vylúčenia a boj proti nim zahŕňať do iných politík EÚ, aby sa zaručilo dodržiavanie základných ľudských práv, univerzálneho prístupu k základným verejným službám a práva na zdravie, na vzdelávanie a na odbornú prípravu.

Všetko si to vyžaduje sociálnu udržateľnosť makroekonomických politík, čo so sebou prináša zmenu menových priorít a politík vrátane Paktu stability a rastu a tiež všetkých politík hospodárskej súťaže, politík týkajúcich sa vnútorného trhu a rozpočtových a fiškálnych politík. V tejto správe sa používa pojem „minimálny príjem“, čo je diskutabilný pojem, definovaný ako nástroj, ktorý umožňuje dosiahnuť prechod príjemcov zo stavu sociálneho vylúčenia do aktívneho života; tiež poukazuje na význam širších politík, ktoré berú do úvahy aj ďalšie potreby: zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, odbornú prípravu, sociálne služby a bývanie.

Za túto správu som hlasoval, pretože podporujem myšlienku, že potrebujeme stratégiu koordinácie na európskej úrovni. Napriek tomu sa domnievam, že minimálny príjem na základe zásady subsidiarity patrí do kompetencie jednotlivých členských štátov. Vzhľadom na to, že medzi rozličnými členskými štátmi existujú veľké rozdiely medzi mzdami a životnými nákladmi vo všeobecnosti, je určenie minimálnej hraničnej hodnoty komplikované.

  Barbara Matera (PPE), písomne. – (IT) Nezdá sa, že by sa do znepokojivej reality premietol obsah Lisabonskej zmluvy, ustanovenia stratégie Európa 2020 a zásady obsiahnuté v rozvojových cieľoch tisícročia, a to ani z hľadiska vyhliadok do budúcnosti, čo znamená, že veľký počet ľudí žije v chudobe dokonca i dnes. V samotnej Európe žije v podmienkach chudoby približne 80 miliónov občanov, pričom 19 miliónov z nich sú deti. Ambiciózne politiky, ktoré si medzinárodné spoločenstvo vytýčilo v oblasti odstránenia chudoby, sa príliš často ukazujú ako neúčinné a ťažko realizovateľné alebo majú podobu výlučne opatrení sociálneho zabezpečenia.

Ciele je namiesto toho potrebné dosahovať s uvážením štrukturálnejšieho prístupu, pomocou vyhodnotenia konkrétnych iniciatív koordinovaných na európskej úrovni, ktoré majú vplyv na príjem, na sociálne služby a zdravotnú starostlivosť, v záujme zmiernenia dôsledkov finančnej krízy, ktorá postihla tých, ktorí sú vystavení najväčšiemu riziku na trhu práce, konkrétne ženy, najmä staršie ženy, a mladých ľudí. Domnievam sa, že hodnotenie európskych iniciatív zamerané na stanovenie minimálneho príjmu by mohlo predstavovať jeden zo spôsobov boja proti chudobe za predpokladu, že sa dodrží zásada subsidiarity.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. – (PT) Uplatňovanie minimálneho príjmu vo všetkých krajinách Európskej únie je kľúčovým opatrením na boj proti chudobe. Z tohto dôvodu som hlasovala za túto dôležitú správu.

Minimálny príjem sa však počíta pre každú krajinu zvlášť, a tak neprispieva k sociálnej konvergencii v rámci Európy. Vnútroštátne rozdiely sa počas krízy, ktorou v súčasnosti prechádzame, zachovávajú. Je preto potrebných viac prierezových sociálnych politík na európskej úrovni, ktoré by zabezpečili spravodlivejšie rozdeľovanie bohatstva. Ide o dôležitú súčasť úlohy EÚ.

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Európska únia vždy vyhlasovala „sociálne začlenenie“ za jednu zo svojich základných zásad. Je ťažké bojovať s tými mnohými situáciami, ktoré vedú k marginalizácii, vylúčeniu a opustenosti. V rebríčku týchto situácií sa musí určite na vysokej priečke nachádzať chudoba. Na rozdiel od príčin, ako sú napríklad choroba, asociálne správanie, rasa alebo pohlavie, chudoba predstavuje stav, pre ktorý by civilizované krajiny mali zostaviť normálne preventívne opatrenia.

Minimálny príjem pre občanov je nápravným opatrením, nie riešením. V tomto uznesení podporujem výzvu Komisie na začlenenie akcií daného štátu do rámca koordinácie na európskej úrovni a na zabezpečenie toho, aby minimálny príjem sprevádzal jednotný prístup, ktorý by zahŕňal zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie a bývanie. K výzve Komisie pridávam aj svoju osobnú výzvu, inak povedané, výzvu, aby akcie na podporu začlenenia s preventívnym zámerom dostali vyššiu prioritu v rámci „platformy na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Členské štáty nemôžu byť ľahostajné voči stavu extrémnej chudoby a musia zabezpečiť, aby nikto nebol len tak ponechaný napospas svojmu osudu v situáciách, ktoré sú neraz hlboko ponižujúce. Presne v týchto prípadoch by sa mala zvažovať výnimočná a mimoriadna pomoc.

Ale skúsenosti, napríklad z Portugalska, týkajúce sa prideľovania minimálneho príjmu obrovskému počtu ľudí zaevidovaných ako príjemcovia, ktorí by mohli a mali pracovať, ale nepracujú a ani sa o to nepokúšajú, pričom chýba skutočne účinné monitorovanie, je zvráteným prejavom tohto prístupu, ktorý je nutné riešiť. Z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania, pretože aspekty náležitého monitorovania systému, ktorý som popísal, ho spochybňujú rovnako z finančného, ako aj z morálneho hľadiska.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Členské štáty nemôžu byť ľahostajné voči stavu extrémnej chudoby a musia zabezpečiť, aby nikto nebol len tak ponechaný napospas svojmu osudu v situáciách, ktoré sú neraz hlboko ponižujúce. Presne v týchto prípadoch by sa mala zvažovať výnimočná a mimoriadna pomoc.

Ale skúsenosti, napríklad z Portugalska, týkajúce sa prideľovania minimálneho príjmu obrovskému počtu ľudí zaevidovaných ako žiadatelia o dávku, ktorí by mohli a mali pracovať, ale nepracujú a ani sa o to nepokúšajú, pričom chýba akékoľvek skutočne účinné monitorovanie, predstavuje zvrátenú logiku, nad ktorou by sme sa mali zamyslieť. Preto som sa zdržal hlasovania: pretože fakt, že opísané aspekty náležitého monitorovania systému ho spochybňujú rovnako z finančného, ako aj z morálneho hľadiska.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som za uznesenie Európskeho parlamentu o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe, pretože súhlasím s väčšinou požiadaviek a stanovísk, ktoré obsahuje; napríklad so skutočnosťou, že členské štáty, Rada a Komisia musia vykonávať „konkrétne opatrenia, ktoré by odstránili chudobu a sociálne vylúčenie“ a že „boj proti chudobe si vyžaduje vytvoriť dôstojné a trvalé pracovné miesta pre sociálne skupiny, ktoré sú na trhu práce znevýhodnené“. V tomto ohľade sa domnievam, že obhajoba stanovenia hranice minimálneho príjmu vo všetkých členských štátoch má veľký význam, pretože jej cieľom je, aby každý človek, bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zamestnaný, mohol dôstojne žiť. Podporil som toto uznesenie, pretože vo všeobecnosti požaduje väčšiu mieru sociálnych intervencií na boj proti chudobe, ktorá sužuje milióny občanov. Na tento účel požaduje, aby členské štáty a európske inštitúcie ustanovili konkrétne opatrenia na podporu opätovnej integrácie na trh práce, ktoré by boli vhodné pre tých ľudí, ktorí žijú v chudobe.

  Siiri Oviir (ALDE), písomne. – (ET) Ako poslankyňu ma mimoriadne znepokojuje, že za súčasnej hospodárskej krízy ohrozuje ženy chudoba oveľa viac ako mužov. Ak sa pozriete na údaje Eurostatu, v súčasnosti 27 % žien pred prijatím dávok sociálneho zabezpečenia ohrozuje chudoba. V európskej spoločnosti pretrvávajúci trend smerom k feminizácii chudoby dokazuje, že súčasný rámec systémov sociálnej ochrany a rôzne európske sociálne a ekonomické politiky a politiky zamestnanosti prijaté v EÚ nie sú navrhované tak, aby vyhovovali potrebám žien alebo riešili rozdiely v ich práci. Z týchto dôvodov podporujem pani spravodajkyňu, ktorá tvrdí, že chudoba a sociálne vylúčenie žien v Európe si vyžadujú konkrétne a rozmanité politické riešenia, ktoré by zohľadňovali rodovú príslušnosť, a preto som svojím hlasovaním podporila aj predloženie tejto otázky.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Figueiredovej. Práca predstavuje hlavnú prioritu obyvateľstva. Solidarita, z ktorej vychádza európsky model sociálneho trhového hospodárstva, a koordinácia reakcií jednotlivých štátov sú životne dôležité. Iniciatívy, ktoré podnikajú jednotlivé štáty nebudú účinné, kým nebudú akcie koordinované na úrovni EÚ. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby Európska únia vystupovala jednotne a dôrazne a aby mala spoločnú víziu, čo následne jednotlivým štátom umožní, aby si v súlade so zásadou subsidiarity volili konkrétne uplatňovanie opatrení. V sociálnom trhovom hospodárstve, ktoré je ukotvené v zmluve a ktoré zmluva podporuje, musia verejné orgány vykonávať harmonizačné opatrenia zamerané na urýchlenie a zjednodušenie dosahovania rovnováhy, aby sa predišlo problémom pre verejnosť alebo aby sa tieto problémy aspoň minimalizovali. Potrebujeme sociálne politiky na ochranu rodín, ktoré by obmedzili nerovnosti a dosah a dôsledky krízy. Potrebujeme zlepšiť systémy sociálnej ochrany prostredníctvom vykonávania dlhodobých politík, aj v súvislosti s pracovnými miestami, ktoré by zabezpečili väčšiu stabilitu zamestnanosti a súčasne by zabránili neudržateľnému zaťaženiu našich vnútroštátnych rozpočtov.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za návrh uznesenia – pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 3 – (článok 157 ods. 4 rokovacieho poriadku), ktorým sa nahrádza nelegislatívny návrh uznesenia A7-0233/2010 o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe. Toto ustanovenie, najmä v terajších časoch hospodárskej krízy, nie je v rozpore s princípom sociálneho trhového hospodárstva, princípom, ku ktorému sa bezvýhradne hlásim.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Chudoba je závažný sociálny problém na celom svete a, bohužiaľ, ani EÚ nie je voči nemu imúnna. Zdĺhavá finančná a hospodárska kríza, ktorou prechádzame, navyše zhoršila chudobu ľudí v rámci Európy, v niektorých krajinách, napríklad v Portugalsku, priniesla novú vlnu chudobných a postihla dokonca aj tú skupinu obyvateľstva, ktorú označujeme ako strednú triedu.

Pridelenie minimálneho príjmu je významným sociálnym opatrením s dôležitým dosahom v ekonomickom ohľade a mnohí ho vnímajú ako morálnu povinnosť. Rozhodujúce je, že tento minimálny príjem je regulovaný takým spôsobom, že pôsobí ako páka, ktorá pozdvihne ľudí žijúcich v chudobe na prijateľnú životnú úroveň, a že ľuďom nikdy nemôže slúžiť ako stimul k pasívnemu počínaniu v ťažkej situácii, to znamená tak, že by podporoval ich potenciálne chýbajúce odhodlanie hľadať si prácu.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Chudoba je realitou, ktorá postihuje ľudí s takým príjmom, ktorý im nedokáže zabezpečiť prijateľnú životnú úroveň, pričom počet ľudí v tejto situácii následkom súčasnej krízy rastie. V roku 2008 ohrozovala chudoba 17 % obyvateľstva EÚ (približne 85 miliónov ľudí). Miera rizika chudoby bola vyššia v prípade detí a mladých ľudí do veku 17 rokov ako v prípade celého obyvateľstva. V EÚ 27 dosahuje táto miera 20 %, pričom najvyššia miera sa zaznamenala v Rumunsku (33 %). Priemerná miera rizika chudoby pre zamestnané osoby mala v EÚ 27 hodnotu 8 %, najvyššia miera sa opäť vzťahuje na Rumunsko (17 %).

Hlasovala som za potrebu prijať systém na výpočet minimálneho príjmu v jednotlivých štátoch (vo výške zodpovedajúcej najmenej 60 % príjmového mediánu v príslušnom členskom štáte), ktorý by pozostával z osobitných opatrení na podporu ľudí, ktorých príjem je nedostatočný, prostredníctvom finančnej pomoci a uľahčeného prístupu k službám. Tento krok by mohol byť jedným z najúčinnejších spôsobov, ako bojovať proti chudobe, zaručiť dostatočnú životnú úroveň a napomáhať sociálnu integráciu.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Odstrániť chudobu 20 miliónov európskych občanov do roku 2020 − stratégia Európa 2020 vytýčila takýto ambiciózny cieľ, ktorý by veľmi ľahko mohol zostať iba zbožným želaním, ak Európa nezačne riešiť rastúcu chudobu, ktorá v súčasnosti postihuje viac ako 80 miliónov občanov.

Z tohto dôvodu je dôležité, aby sa na európskej úrovni zaviedol príjem na úrovni životného minima alebo sa rozšíril na všetky členské štáty. Minimálny príjem, ktorý je mienený ako „posledná záchranná sieť“, má už teraz svoju úlohu v boji proti sociálnemu vylúčeniu.

Teraz musíme zvýšiť jeho účinnosť a súčasne musíme mať na zreteli tri veci: musíme naďalej rozlišovať medzi minimálnym príjmom a garantovanou minimálnou mzdou, pretože práca musí zostať príťažlivou alternatívou a zamestnanie je ešte stále ten najlepší spôsob, ako sa neocitnúť v chudobe; z minimálneho príjmu musíme urobiť súčasť koordinovanej a komplexnej politiky na pomoc zraniteľným osobám (prístup k ubytovaniu, zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o dieťa a domácej starostlivosti); a musíme vyškrtnúť nadpis I, ktorý sa týka integrácie cieľov k nej priradených, a minimálny príjem využívať ako prostriedok finančnej pomoci, určenej v danom čase osobe alebo rodine v neľahkej situácii.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Osemdesiatpäť miliónov ľudí v Európe ohrozuje chudoba. Hospodárska kríza, ktorou prechádzame, ešte viac zhoršuje zraniteľnosť mladých ľudí (z ktorých každý piaty je nezamestnaný), žien a rodín s jedným rodičom. Na vzostupe sú aj neisté podmienky medzi pracujúcimi: počet osôb postihnutých chudobou je v súčasnosti 19 miliónov. Zatiaľ čo rok 2010 bol vyhlásený za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, nedávny prieskum Eurobarometra týkajúci sa verejnej mienky občanov EÚ ukázal, že 74 % občanov očakáva, že EÚ bude v tejto oblasti zohrávať významnú úlohu. Počúvajme ich a podľa toho konajme. Podporil som toto uznesenie o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe. Bohužiaľ, nie všetkých 27 členských štátov má na vnútroštátnej úrovni zavedený minimálny príjem. Podporil som aj výzvu Komisii, aby využila svoje právo na iniciatívu a navrhla rámcovú smernicu ustanovujúcu zásadu primeraného minimálneho príjmu v Európe na základe spoločných kritérií. Táto výzva bola však, bohužiaľ, zamietnutá.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (FR) Prostredníctvom nášho návrhu na rámcovú smernicu o minimálnom príjme mal dnes Parlament príležitosť zabezpečiť pre Európu dôležitý nástroj na skutočný boj proti chudobe a príležitosť poskytnúť každému mladému, dospelému i staršiemu človeku právo na príjem, ktorý by bol dostatočne vysoký na to, aby im pomohol prekonať chudobu a napokon im umožnil žiť dôstojný život. Aby sme skoncovali s hanebným a škandalóznym javom dlhodobej chudoby, je potrebná politická statočnosť a odvaha.

Európska pravica však bude pre svoju zbabelosť a politickú nejednotnosť niesť smutnú zodpovednosť za neúspech stratégie Európa 2020 a rozšíri ďalšiu dezilúziu medzi našimi spoluobčanmi a medzi všetkými tými organizáciami, ktoré dennodenne bojujú za tých najzraniteľnejších.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) V modernej spoločnosti zloženej z čestných a aktívnych občanov by bolo skvelé, keby sa zaviedol minimálny príjem pre tých, ktorí prišli o zamestnanie. Garantovanie príjmu tým, ktorí nepracujú, však v skutočnosti vedie k deformácii sveta práce. Veľa ľudí by naozaj radšej nehľadalo prácu a svoj minimálny garantovaný príjem by dopĺňali nelegálnou prácou alebo tým, že by sa uchýlili k drobným trestným činom.

Takéto negatívne situácie by nepochybne postihli slabšie zabezpečené skupiny obyvateľstva, predovšetkým rodiny z krajín mimo EÚ, ktoré sa často musia uspokojiť s tým, že sa navzájom delia o malé a lacné ubytovanie. Záruka rozsiahleho sociálneho zabezpečenia by jednoznačne viedla k tomu, že by sa tie najchudobnejšie rodiny z celého sveta pokúšali dostať do Európy, pretože aj keby tu mali zaručené veľmi málo, bolo by to určite lepšie ako nič. Z týchto dôvodov dôrazne nesúhlasím s touto správou.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Chudoba a sociálne vylúčenie sú prejavom nedostatku úcty k ľudskej dôstojnosti. Boj proti tomuto javu je prioritou Európskej únie a je zakotvený aj v rozvojových cieľoch tisícročia. Čo môžeme urobiť a aké kroky by sme mali podniknúť v tomto ohľade? Najdôležitejšími faktormi sú vzdelávanie a zabezpečenie podmienok pre rozvoj, pretože ide o riešenia, ktoré by ľudí naučili, ako by problém chudoby mohli riešiť sami s využitím vlastného potenciálu podporovaného systematickými riešeniami. Inak povedané, mali by sme im dať potrebné know-how.

V rozvojových krajinách je mimoriadne dôležité podporovať výstavbu infraštruktúry, a predovšetkým zabezpečiť ľuďom prístup k čistej vode. Rozvojová pomoc musí byť spojená s vytváraním podmienok pre rozvoj obchodu. Uľahčenie rozvoja a nové pracovné príležitosti sú najlepším spôsobom, ako proti chudobe bojovať v rozličných častiach sveta bez ohľadu na to, či ide o bohaté, alebo chudobné oblasti. Proti chudobe nemožno účinne bojovať iba prostredníctvom administratívnych nariadení, dokonca ani prostredníctvom tých, ktoré stanovujú minimálne príjmy.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Hospodárska kríza prehlbuje sociálne nerovnosti v EÚ. Na konci roka 2008 takmer 17 % európskeho obyvateľstva – t. j. 85 miliónov ľudí – žilo pod hranicou chudoby. Dôsledky krízy, konkrétne vyššia miera nezamestnanosti a menší počet pracovných príležitostí, uvrhli mnoho ľudí do ťažkej situácie. Je nevyhnutné, aby sa Európa pomocou opatrení na odstránenie chudoby angažovala v podpore inkluzívnejšej spoločnosti. Rok 2010 je Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a jedným z cieľov stratégie Európa 2020 je zníženie počtu ľudí ohrozených chudobou o 20 miliónov. Je pravda, že úroveň chudoby neovplyvňuje iba sociálnu súdržnosť, ale aj hospodárstvo.

Z týchto dôvodov a pri uvážení záväzku Parlamentu angažovať sa v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa domnievam, že systém minimálneho príjmu vychádzajúci z hraničnej hodnoty zodpovedajúcej 60 % mediánového príjmu v príslušnom členskom štáte je významným príspevkom k hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Za správu som hlasoval z uvedených dôvodov a preto, že verím, že správa poukazuje na potrebu konkrétnych krokov na dosiahnutie účinnejšej sociálnej a hospodárskej súdržnosti, ktorá by rešpektovala zásadu subsidiarity.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som proti tejto správe, pretože konsolidáciu rozpočtov členských štátov stavia na hlavu a obsahuje obvyklý kvetnatý komunistický balast o medzištátnych transferoch. Okrem toho úplne zjavne porušuje zásadu subsidiarity v sociálnej oblasti. V Nemeckej spolkovej republike dosahuje sociálna pomoc a štátom garantovaný príjem prostredníctvom dlhodobých dávok v nezamestnanosti Hartz IV už teraz takú výšku, že na slabo platených miestach sa neoplatí pracovať. V tejto súvislosti musí existovať povinné minimálne odlúčenie dávok sociálneho zabezpečenia od príjmu. Predpokladom všetkého blahobytu vždy bol a aj naďalej zostáva zdravý hospodársky rast.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Dámy a páni, napriek všetkým vyhláseniam o znižovaní chudoby sociálna nerovnosť narastá – približne 85 miliónov obyvateľov EÚ ohrozuje chudoba. Pre Litvu je to obrovský problém, pretože 20 % nášho obyvateľstva je vystavených riziku chudoby. Potrebujeme silnú politiku zamestnanosti, ktorá by stimulovala rast a konkurencieschopnosť v európskom sociálnom trhovom hospodárstve a zabránila by makroekonomickej nerovnováhe a tiež by garantovala sociálne začlenenie.

Na boj proti nezamestnanosti to však nestačí. Samotná práca neponúka ochranu pred chudobou. Nárast neistého zamestnania a nízke mzdy znamenajú aj nárast percentuálneho podielu pracujúcich ohrozených chudobou.

Podľa správ EÚ sú príjmy viac ako 20 % litovských pracujúcich, ktorí sú zamestnaní na plný úväzok, nižšie ako 60 % priemerného príjmu, pričom priemer na úrovni EÚ je 14 %. Zvýšenie minimálnej mesačnej mzdy by pomohlo obmedziť chudobu, ale nezaručilo by spoločnosť bez výskytu izolácie. Väčšina mladých ľudí z Litvy odišla nielen pre nedostatok peňazí a práce (minulý rok dosiahla nezamestnanosť mladých ľudí v Litve takmer 30 %), ale aj preto, že sa cítia opustení a bezmocní voči rozhodnutiam, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život. To sa musí zmeniť.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Napriek celosvetovému úsiliu a záväzkom mnohých medzinárodných inštitúcií vrátane EÚ nie je boj proti chudobe zďaleka vyhratý. Percento ľudí žijúcich v chudobe sa v Európe od roku 2005 do roku 2008 zvýšil zo 16 % na 17 %. V celej Európe existuje konsenzus medzi vládami aj občanmi o tom, že musíme bojovať za odstránenie chudoby. Keď uvážime záväzky stratégie Európa 2020, musíme sa znova zamyslieť nad tým, aké opatrenia možno podniknúť s cieľom bojovať proti chudobe.

Podporujem správu pani Figueiredovej, ktorá vyzýva na prehodnotenie záväzkov EÚ v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a v oblasti začlenenia náročných, ale dosiahnuteľných a jednoznačných cieľov do stratégie Európa 2020. Opakujem výzvu európskych občanov, aby sme skoncovali s chudobou a nerovnosťou prostredníctvom vykonávania účinných, inkluzívnych stratégií orientovaných na budúcnosť, ktoré by aktívne bojovali proti celosvetovej chudobe.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Približne 85 miliónov ľudí v EÚ v súčasnosti ohrozuje chudoba. Sú medzi nimi rozličné skupiny: deťom a mladým ľuďom do veku 17 rokov hrozí väčšie riziko chudoby, čo v konkrétnych podmienkach znamená, že každé piate dieťa alebo mladý človek je obeťou chudoby. Starší ľudia tiež čelia vyššiemu riziku chudoby ako bežné obyvateľstvo. V roku 2008 dosiahla miera rizika chudoby u ľudí vo veku 65 rokov a viac hodnotu 19 %. Ale priemerná miera rizika chudoby u tých, ktorí sú zamestnaní, bola v roku 2008 8 % – ide o takzvaných „pracujúcich chudobných“. Koncepcia minimálneho príjmu významnou mierou prispeje k sociálnemu začleneniu ohrozených skupín. Pri vypracúvaní smernice sa však najvyššia možná pozornosť musí venovať maximálnej kontrole a prevencii akéhokoľvek možného zneužitia tejto sociálnej pomoci. Len keď sa pozrieme na počet poberateľov dávok v nezamestnanosti, 23 miliónov ľudí musí tieto dávky dostávať, aby mohli žiť dôstojný život.

Správa: Pervenche Berès (A7-0267/2010).

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože podporuje pokračovanie činnosti Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu, ktorý od svojho vzniku dospel k záverom a poskytol konkrétne odporúčania k určitým bodom. Je však ešte potrebné vykonať viac dôkladnej práce na dosiahnutie výmeny s národnými parlamentmi na tomto základe, zmeniť tieto odporúčania na legislatívne návrhy a preniesť výsledné ciele do pracovného programu. Ukončenie činnosti tohto osobitného výboru by vyvolalo dojem, že krízu sme prekonali, zatiaľ čo situácia na finančnom trhu nie je stabilná a hospodárske a sociálne dôsledky tohto obrovského kolapsu, ktorý má hlboký a dlhodobý dosah, stále nepoznáme. Všetky otázky, ktoré sú otvorené alebo sa teraz majú otvoriť, konkrétne stratégia Európa 2020 a nové smernice, hospodárske riadenie, finančné výhľady, regulácia a dohľad, reforma globálneho riadenia a zastúpenie Únie, by mali vychádzať z toho, že súčasný model je v kríze. Pokračovanie činnosti výboru by okrem iného umožnilo, aby sa táto rôznorodá agenda preskúmala do hĺbky a aby sa vypracovali analýza a politické odporúčania na základe pracovného programu, ktorý sa má definovať. Na základe toho by sa vypracovala monitorovacia správa v druhej polovici roka 2011.

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti správe, pretože útok kapitalistického systému a jeho politických predstaviteľov na pracujúcich je všeobecným útokom, ktorý nemá nič spoločné s finančnými deficitmi ani s nadmerným zadlžením. Potvrdzuje to aj postoj, ktorý zaujali úradníci Spoločenstva a Európsky parlament vo svojom uznesení. Vzájomné súperenie imperialistov nie je možné prekonať a postupne sa bude zhoršovať. EÚ a G20 pripravujú jednoduché plány, ako radikálne znížiť príjmy obyčajných ľudí, presunúť majetok týchto ľudí do rúk veľkých podnikov a zvýšiť ich zisky, zvýšiť vykorisťovanie pracujúcich a obmedziť istoty a práva pracujúcich. Rozhodlo sa o paušálnych opatreniach, ktoré posilňujú monopoly a prenášajú bremeno kapitalistickej krízy na plecia pracujúcich. Zároveň sa im EÚ a plutokracia snažia osladiť túto horkú pilulku tým, že podporujú nové modely hospodárskeho riadenia a ekologické hospodárstvo a sľubujú, že na konci tunela je svetlo, s cieľom vzbudzovať márne nádeje a vymámiť od spoločnosti súhlas. Masové demonštrácie v Grécku, Francúzsku, Taliansku a ďalších krajinách sú jasným dôkazom toho, že pracujúci odmietajú rozhodnutia kapitalistického systému. Toto odmietnutie môže – a musí – prerásť do odmietnutia monopolov a imperializmu a musí sa zmeniť na boj o moc ľudu.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Stratégia EÚ 2020 je mimoriadne dôležitá pre konkurencieschopnosť, trvalú udržateľnosť a sociálny charakter Únie a ja som hlasoval za správu, ktorá hovorí o tom, aby sa v nasledujúcich rokoch zamerala väčšia pozornosť na iniciatívy týkajúce sa energetiky, výskumu a inovácií, ako aj otázok zdravotníctva a vzdelávania. Plne súhlasím s tým, že otázky vzdelávania by mali byť základom hospodárskej stratégie Únie, že by sa mali viac podporovať programy ako celoživotné vzdelávanie, Erasmus a Leonardo určené na vzdelávanie a odbornú prípravu v zahraničí a že by Európania mali mať lepší prístup k týmto programom. Výskum a vývoj sú rozhodujúce pre konkurencieschopnosť a študentov a výskumných pracovníkov treba podporovať a povzbudzovať v ich snahe o využívanie cezhraničnej mobility, pričom prístup k finančným zdrojom musí byť transparentný a zjednodušený.

Podporujem tiež to, čo sa v správe hovorí o zlepšení dostupnosti úverov pre malé a stredné podniky (MSP), znížení byrokracie spojenej so zákazkami vo verejnom obstarávaní pre MSP a zriadení jednotného kontaktného miesta, na ktoré sa budú môcť MSP obrátiť pri riešení administratívnych otázok.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Na vznik súčasnej krízy malo vplyv množstvo faktorov, okrem iného špekulatívne správanie na finančných trhoch a zvyšovanie vnútorného dopytu za posledné roky založené na spotrebiteľských úveroch. O mnohých dôvodoch sme veľakrát hovorili tu v Parlamente, ale musíme sa pozerať do budúcnosti. Budúcnosť je súčasťou naplnenia obsahu tejto iniciatívy. Na dosiahnutie toho musí Európa vyriešiť problém starnúceho obyvateľstva. Musí regulovať, reorganizovať a dohliadať na finančný trh Únie, zlepšiť jeho koordináciu a využívať túto silu na to, aby sa aktívne zapájala do diania na celosvetovej úrovni. Musí prijať opatrenia na zlepšenie koordinácie medzi rôznymi úrovňami riadenia, stanoviť nový model hospodárskeho rastu, ktorý ide ruka v ruke s ľudským a sociálnym rozvojom, a zamerať sa na európsku solidaritu, zlepšenie konkurencieschopnosti, kvalitu, zlepšenie vzdelávania, inovácie, nové technológie a na znalosti. To je jediný spôsob, ako môžeme zaistiť, aby Európa bola skvelou príležitosťou pre svet.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Hlasovali sme o mimoriadne dlhej a veľmi komplikovanej správe so zložitým textom a štruktúrou. Jedna vec v nej je však celkom nepresvedčivá: to, že sa nevenovala dostatočná pozornosť skutočnej, zakorenenej príčine, ktorá spustila hospodársku krízu, v ktorej sa dnes nachádzame, aj keď je to zahrnuté v odôvodneniach tohto textu. Príčina nebola náhodná, ale štrukturálna, a to nielen z hospodárskeho hľadiska. Príčinou finančnej krízy bola predovšetkým ilúzia podporovaná svetovými finančnými a politickými elitami, že v treťom tisícročí by mohli byť hospodárstvo a bohatstvo založené viac na financiách ako na výrobe tovarov, viac na pozoruhodnej tvorbe produktov finančného inžinierstva ako na tých, ktoré skutočne vytvárajú, produkujú, predávajú a s ktorými obchodujú stovky a stovky miliónov podnikov na celom svete. Ak neuznáme hospodársku a politickú dôležitosť obnovy reálneho hospodárstva namiesto virtuálneho hospodárstva, hrozí, že táto správa sa dopustí fatálnej chyby, a to, že navrhne také východiská z krízy, ktoré v konečnom dôsledku nebudú skutočným riešením. Európa nepotrebuje ďalšiu centralizáciu hospodárskych právomocí na úrovni EÚ. Európa potrebuje podniky a menej byrokracie. Z tohto dôvodu som hlasovala proti správe.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože súčasná finančná kríza, ktorá zasiahla hospodársky a finančný sektor, spôsobila všeobecnú hospodársku a sociálnu krízu, v ktorej európski občania naďalej žijú v chudobe, sociálne nerovnosti sa ešte viacej prehlbujú a zvyšuje sa aj počet chudobných pracujúcich.

Chcela by som zdôrazniť, že recesiu zhoršila aj skutočnosť, že rôzne vnútroštátne plány hospodárskej obnovy sú nedostatočne koordinované, pretože je veľmi pravdepodobné, že pokiaľ by bola koordinácia na úrovni Európskej únie, bolo by možné dosiahnuť lepšie výsledky než len pomocou programov na vnútroštátnej úrovni. V stratégii Európa 2020 sa Európska únia zaviazala bojovať proti nezamestnanosti, zvyšovať zamestnanosť a znižovať chudobu a sociálne vylúčenie, ale táto stratégia musí byť spoločným úsilím – musí byť súčasťou krízového riadenia a procesu strategického plánovania po období krízy.

Súhlasím s postojom Parlamentu, že tento strategický cieľ Európskej únie by sa mal realizovať v úzkej spolupráci s národnými vládami, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou a že Európsky parlament by sa mal viac zapájať do jeho realizácie.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Prijatie tejto komplexnej správy predstavuje veľmi dôležitý krok pre Európske spoločenstvo, ktoré hlasno žiada jasné odpovede a rýchle riešenia na prekonanie tejto zložitej hospodárskej krízy. Hlasoval som za správu, pretože text, ktorý sme dnes prijali, zahŕňa zásady, ktoré vždy tvorili základ hospodárskej politiky nášho poslaneckého klubu. Mám na mysli napríklad potrebu väčšej rozpočtovej konsolidácie, posilnenia Paktu stability a rastu a dokončenia jednotného trhu.

V skutočnosti som presvedčený, že Európa potrebuje radikálnu zmenu, aby zdvojnásobila svoj rastový potenciál, a to sa môže dosiahnuť jedine zlepšením koordinácie hospodárskych a fiškálnych politík členských štátov. Predtým však považujem za potrebné prehodnotiť odvetvie finančnej regulácie, ktoré sa nielenže ukázalo byť chybné, ale bolo aj jednou z hlavných príčin krízy. EÚ musí tiež urýchlene čeliť rôznym problémom, počínajúc zamestnanosťou, demografickou zmenou a dôchodkovým systémom. Ešte predtým však musíme zaviesť politiky na podporu malých a stredných podnikov, hnacej sily a hospodárskeho srdca Európy, predovšetkým prostredníctvom podpory fiškálnych balíkov a stimulov, ktoré umožnia ľahší prístup k úverom.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, keďže súhlasím s tým, aby Komisia prebrala zodpovednosť za zabezpečenie monitorovania a financovania projektov v nasledujúcich oblastiach: nové investície do výskumu a vývoja a využívania obnoviteľnej energie, investície do energetickej efektívnosti, najmä do európskeho fondu budov, ako aj do efektívneho využívania zdrojov vo všeobecnosti; posilňovanie európskej energetickej siete prostredníctvom vzájomného prepojenia národných sústav a distribúcie elektriny z hlavných stredísk produkcie obnoviteľnej energie spotrebiteľom, ako aj zavedenie nových foriem uchovávania energie a európskej „supersústavy“ na prenos jednosmerného vysokého napätia (HVDC); podpora vesmírnych infraštruktúr EÚ v oblasti rádiovej navigácie a pozorovania Zeme s cieľom zabezpečiť v EÚ poskytovanie nových služieb a rozvoj inovatívnych aplikácií, ako aj uľahčiť zavádzanie právnych predpisov a politík EÚ; poskytovanie rýchleho internetového pripojenia v celej Únii, zabezpečenie rýchleho vykonávania digitálnej agendy EÚ a poskytovanie spoľahlivého a bezplatného prístupu pre všetkých obyvateľov.

  David Casa (PPE), písomne. – Táto správa sa podrobne a dôkladne zaoberá príčinami hospodárskej krízy a opatreniami, ktoré sa vykonali na úrovni EÚ s cieľom predchádzať budúcim krízam, predvídať ich alebo aspoň zmierniť ich dosah. Závery uvedené v správe sú vyvážené a predstavujú presné zhodnotenie príčin a dôsledkov krízy. Správa je tiež prínosom k aktuálnej rozprave týkajúcej sa ďalších možných postupov v tomto ohľade. Preto som sa rozhodol hlasovať za túto správu.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Keďže recesia, ktorou prechádzame od leta 2007, bude stáť 60 biliónov USD, pričom obnova nie je istá, hlasovala som za tento text, pretože týmto hlasovaním sme spolu s kolegami poslancami chceli dokázať, že politická zodpovednosť môže ísť ruka v ruke s ambíciami. Ako alternatívu k disharmónii medzi Komisiou, pracovnou skupinou pána Van Rompuya a tandemom Merkelová-Sarkozy v otázke hospodárskeho riadenia predkladáme jasný návrh: vymenovanie predstaviteľa pre euro, ktorý bude zodpovedný za vnútornú a vonkajšiu konzistentnosť opatrení hospodárskej politiky Únie.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Hlasovala som za správu pani Berèsovej, pretože podporujem drvivú väčšinu jej obsahu. Je však naďalej potrebné podrobne rokovať o jednej konkrétnej otázke, a to o jednotnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb. Súhlasím s tým, že treba zabezpečiť, aby rôzne režimy dane z príjmu právnických osôb neumožňovali podnikom vyhýbať sa povinnosti podporovať spoločnosť podielom zo svojho zisku prostredníctvom spravodlivého režimu dane z príjmu právnických osôb.

Osobitnú pozornosť však treba venovať negatívnemu dosahu, ktorý by mohol mať jednotný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb na malé krajiny, napríklad Írsko, ktorých úroveň prosperity a zamestnanosti do veľkej miery závisí od ich schopnosti prilákať zahraničné investície. Chcem tiež poznamenať, že Írska strana práce nepodporuje zavedenie jednotného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti tejto správe, pretože ľavica nemôže akceptovať správu, ktorá sa zrodila z kompromisu medzi socialistami a európskou pravicou, správu, ktorá sa nevenuje podstate problému, a to konkrétne základným príčinám hospodárskej a sociálnej krízy. Správa politicky zaväzuje Parlament ku katastrofálnym neoliberálnym návrhom pani Merkelovej, pána Sarkozyho a pracovnej skupiny, aby sa sprísnili pravidlá v zmluvách a v Pakte stability a rastu, ktoré rozbijú sociálny štát a znevýhodnia pracujúcich.

Naša strana kritizovala Pakt stability a rastu, ktorý je antisociálny a obmedzuje rast, inštitucionálne a politické slabiny Európskej hospodárskej a menovej únie (HMÚ), nedemokratický spôsob, akým funguje Európska centrálna banka, a nevyrovnaný rast v rámci EÚ a navrhla spôsoby, ako sa vymaniť z krízy, ktoré zohľadnia práva pracujúcich a sociálne práva. Podstata a znenie tohto textu však, žiaľ, ostali verné katastrofálnym neoliberálnym politikám, ktoré pôsobia v neprospech pracujúcich, vedú k recesii a nezamestnanosti a zhoršujú krízu.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Kríza nám uštedrila tvrdú lekciu a ešte stále sa z nej môžeme veľa naučiť o statických a dynamických aspektoch hospodárskych politík. Je našou úlohou, aby sme sa z toho poučili a zaviedli tieto nové poznatky do praxe a aby sme opäť naštartovali hospodárstvo. Musíme sa vyhýbať chybám, ku ktorým došlo v minulosti, a rozpoznávať javy, ktoré sme predtým nepoznali, ale predovšetkým musíme byť dôkladní pri určovaní vzťahov medzi reálnym hospodárstvom a financiami a chrániť zamestnanosť a všeobecný blahobyt pred otrasmi takéhoto druhu. Európska únia však musí urobiť viac. Musí vytvárať pridanú hodnotu, posilňovať nástroje, ktoré fungovali dobre (ako napríklad spoločná mena), zdokonaliť tie, ktoré sa dajú vylepšiť (ako napríklad koordinácia fiškálnych a rozpočtových politík), a robiť racionalizačné opatrenia na dosiahnutie rýchleho a dlhotrvajúceho oživenia. Považujem za veľmi pozitívne, že Parlament reaguje na tieto problémy a že naďalej sleduje situáciu, pokiaľ tieto náznaky premení na konkrétne a účinné opatrenia.

  Anna Maria Corazza Bildt, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Alf Svensson (PPE), písomne. – (SV) Hlasovali sme za túto správu, ale sme zásadne proti odporúčaniu o zavedení dane z finančných transakcií a rozdelení dlhu medzi krajinami eurozóny, proti ktorému sme aj hlasovali.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za prijatie tejto správy z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, že jej autori vykonali skvelú prácu, čo sa odrazilo v rozsiahlej analýze príčin a dôsledkov hospodárskej krízy na svetové hospodárstvo na jednej strane a na druhej strane na európske hospodárstvo. Druhým dôvodom, prečo som za ňu hlasovala, je ten, že táto správa obsahuje súbor dôležitých odporúčaní, ktoré sa nachádzajú v časti s názvom „Budúcnosť – Európa pridanej hodnoty“. Musíme si uvedomiť, že krátkodobé, úzke zameranie sa na zisk viedlo v Európe k strate obrovského počtu pracovných miest v odvetviach ponúkajúcich vysokú pridanú hodnotu, zatiaľ čo sa vytvárali neisté pracovné miesta nízkej kvality. Nadišiel čas, aby sme zvrátili tento trend a opätovne industrializovali Európsku úniu a obnovili jej schopnosť inovácie a vytvárania pracovných miest v odvetviach spojených s výskumom a vývojom a novými technológiami.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Vítam toto hlasovanie, pretože bolo dôležité konečne spomenúť otázku sankcií za nedodržiavanie Paktu stability a rastu (PSR), ktorý členské štáty príliš často beztrestne ignorujú.

Musíme vytvoriť účinný systém stimulov a sankcií v súvislosti s vykonávaním PSR, čo by pomohlo zabezpečiť, aby sa súčasná kríza ešte viac nezhoršila a aby sme sa v budúcnosti podobnej kríze vyhli. Z tohto dôvodu som podporila odsek, ktorý od Komisie požaduje, aby zaviedla záväzný systém sankcií, ktorý by jednoznačne patril pod jej kontrolu a ktorý by nútil členské štáty dodržiavať pravidlá PSR.

  Harlem Désir (S&D), písomne. – (FR) Kríza odhalila nedostatky hospodárskej a menovej únie: takmer spôsobila pád eura a mala za následok zánik miliónov pracovných miest na celom kontinente. Vďaka správe Pervenche Berèsovej Európsky parlament práve prijal návrh súdržnej stratégie, ktorá má Európu pozdvihnúť z recesie a riešiť jej finančné, hospodárske a sociálne dôsledky.

Tento návrh zahŕňa zavedenie skutočného finančného dohľadu, ktorý sme už začali vykonávať, ale ktorý sa bude musieť značne posilniť; zdaňovanie finančných transakcií s cieľom regulovať trhy a financovať verejné aktíva a znižovať verejné deficity; koordináciu hospodárskych politík a rozpočtov členských štátov v prospech trvalo udržateľného rastu; vymenovanie predstaviteľa pre euro, ktorý bude zodpovedať za eurozónu a zjednocovať jej zastúpenie na zasadnutiach G20 a Medzinárodného menového fondu; a vytvorenie Európskeho energetického spoločenstva.

Teraz je čas, aby sa Európa opäť pohla dopredu. Verejnosť to očakáva. V neustále sa meniacom svete sa nečinnosť rovná úpadku. Preto sa teraz musíme posunúť ďalej od tejto správy a prijať praktické opatrenia.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať, pretože uvádza konkrétne opatrenia na prekonanie hospodárskej a sociálnej krízy pomocou budovania skutočného európskeho sociálneho trhového hospodárstva s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný rast, zamestnanosť a sociálne začlenenie.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vplyv hospodárskej a finančnej krízy pretrváva oveľa dlhšie, ako sme možno dúfali, a má oveľa vážnejšie sociálne dôsledky. Ako som tvrdil a ako sa uvádza aj v tejto správe, táto kríza ukázala, že potrebujeme viac Európy. V rozsiahlom priestore, ktorý má otvorené hranice pre voľný pohyb a vnútorný trh, sa stalo neakceptovateľné, aby naďalej pretrvával systém sprostredkovania, monitorovania a dohľadu založený na právomociach jednotlivých štátov, ktorý je malý a ktorého rozsah je obmedzený vzhľadom na situáciu v Európe a vo zvyšku sveta. Posilnenie hospodárskeho riadenia, finančného dohľadu a právomoci koordinovať politiky a hospodárske a menové záležitosti zo strany inštitúcií EÚ zaistí väčšiu stabilitu a lepšiu schopnosť konať rýchlo a efektívne. Chcel by som zdôrazniť uznanie dôležitosti stratégie Európa 2020, v ktorej sú výskum a inovácie kľúčové pre konkurencieschopnosť podnikov a vytváranie pracovných miest. Opätovne chcem zdôrazniť dôležitosť vnútorného trhu a malých a stredných podnikov pre oživenie a zdynamizovanie hospodárstva. V záujme toho sa zavádzajú opatrenia na podporu ich konsolidácie a trvalo udržateľného rozvoja.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovala som proti tejto správe, pretože pôvodný návrh spravodajkyne bol zmenený a boli v ňom zahrnuté stanoviská vyzývajúce na zavedenie opatrení, ktoré boli príčinou krízy. Správa tiež vyzýva, aby boli potrestané členské štáty, ktoré nedodržiavajú Pakt stability a rastu. Hoci sa v nej zachovalo zopár návrhov v sociálnej oblasti, jej všeobecné smerovanie je negatívne.

Naproti tomu návrhy, ktoré sme na plenárnom zasadnutí podporili, boli zamietnuté, a to konkrétne v nasledujúcich oblastiach:

– Odmietnutie nedávnych legislatívnych návrhov Komisie o hospodárskom riadení vrátane sankcií – ktoré budú mať neblahé dôsledky na aj tak nízku mieru rastu v členských štátoch – a zároveň odporúčanie ambiciózneho európskeho plánu investícií na podporu tvorby pracovných miest.

– Uvítanie širokej účasti na Európskom dni mobilizácie proti úsporám a neistote, ktorý organizovali odborové zväzy 29. septembra 2010, zdôraznenie jeho dôležitého politického významu a vyjadrenie podpory ich požiadavkám týkajúcim sa bezpečných pracovných miest za slušnú mzdu, silnej sociálnej ochrany a ochrany kúpnej sily, zabezpečenia lepších dôchodkov a kvalitných verejných a sociálnych služieb, ktoré sú dostupné všetkým.

– Dôrazné odsúdenie úlohy, ktorú zohrávajú daňové raje, ktoré podporujú a uskutočňujú podvody, daňové úniky a únik kapitálu.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Ako zvyčajne, keď sa v tejto rokovacej sále hovorí o hospodárskej, sociálnej a finančnej kríze, správa pani Berèsovej prehliada hlavné problémy a sústreďuje sa skôr na záchranu systému, než na jeho zásadné spochybnenie. Táto správa dokonca pridáva ubezpečenie o dôvere v samoregulačné prednosti trhu a tvári sa, že verí tomu, že sa môže stať etickejší.

Verí vo výhody celosvetovej hospodárskej súťaže a voľného a neobmedzeného pohybu kapitálu a tovarov. Dohľad nad systémom, ktorý nefunguje, nám nepomôže predchádzať jeho najhorším chybám. Bankový systém ukázal svoj cynizmus, keď v predstihu vrátil štátnu pomoc, ktorá ho napokon zachránila pred krachom, aby sa mohol vyhnúť tomu, že bude musieť zmeniť svoje správanie vrátane tých najškandalóznejších praktík.

Celý svetový finančný systém je v podobe, v akej dnes existuje, škodlivý pre reálne hospodárstvo. Podporuje špekulácie a vytváranie komplikovaných produktov, produktov, ktoré sú často nepriehľadné a potenciálne toxické. Produkuje bohatstvo založené na prázdnych sľuboch. Núti podniky, aby sa riadili mimoriadne krátkodobými stratégiami, a zvýhodňuje akcionárov na úkor ostatných hospodárskych subjektov. Predstierať, že nad ním máme dohľad, nestačí. Musíme ho zmeniť.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Okrem straty miliónov pracovných miest na celom európskom kontinente a rôznych hrozieb pre euro mala recesia vplyv aj na to, že sa zdôraznilo chýbajúce silné a harmonizované hospodárske riadenie v rámci Európskej únie a nedostatky finančného dohľadu.

Ak som teda hlasovala za toto uznesenie, je to preto, lebo má v úmysle napraviť tieto chyby a podporuje zavedenie dane na finančné transakcie, čoho výhodou by bolo obmedzenie špekulácií pri finančných transakciách, regulácia trhov, financovanie verejných aktív, ale tiež znižovanie deficitu verejných financií. Je to účinné opatrenie, ktoré som naliehavo žiadala už dávno, a vítam ho.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Podporila som správu svojej francúzskej socialistickej kolegyne pani Berèsovej o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze. Tento ambiciózny text predkladá mnohé návrhy a riešenia na to, ako sa vymaniť z recesie, zabezpečiť trvalo udržateľnú obnovu a predchádzať podobným finančným krízam v budúcnosti prostredníctvom mechanizmov riadenia a dohľadu.

Týmto hlasovaním Európsky parlament dokázal, že politická zodpovednosť môže ísť ruka v ruke s ambíciami. Prioritu má zamestnanosť, pretože hrozí riziko, že k hospodárskemu oživeniu dôjde bez zníženia nezamestnanosti. Text požaduje zriadenie skutočného európskeho spoločenstva pre energetiku. Vymenovanie predstaviteľa pre euro, ktorý bude zodpovedný za rozhodnutia hospodárskej a menovej politiky Únie, by tiež bolo veľkým krokom vpred. Na záver chcem uviesť, že tento text nám pripomína potrebu zavedenia dane na finančné transakcie, aby tí, ktorí sú zodpovední za recesiu, museli konečne prispieť.

  Gay Mitchell, Mairead McGuinness, Jim Higgins a Seán Kelly (PPE), písomne. – Poslanci EP zo strany Fine Gael nepodporujú návrh smernice o jednotnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb, ale nepokladali to za dôvod na to, aby hlasovali proti tejto dôležitej správe ako celku.

  Anne E. Jensen (ALDE), písomne. – (DA) Dánska liberálna strana sa zdržala hlasovania v konečnom hlasovaní o správe pani Berèsovej o finančnej kríze, pretože odporúča zavedenie dane z finančných transakcií.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Rovnako ako moji kolegovia z labouristickej strany som hlasoval za správu pani Berèsovej, pretože podporujem drvivú väčšinu jej obsahu. Je však naďalej potrebné podrobne rokovať o jednej konkrétnej otázke, a to o jednotnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb (CCCTB). Súhlasím s tým, že treba zabezpečiť, aby rôzne režimy dane z príjmu právnických osôb neumožňovali podnikom vyhýbať sa povinnosti podporovať spoločnosť podielom zo svojho zisku prostredníctvom spravodlivého režimu dane z príjmu právnických osôb. Osobitnú pozornosť však treba venovať negatívnemu dosahu, ktorý by mohol mať jednotný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb na malé krajiny, napríklad Írsko, ktorých úroveň prosperity a zamestnanosti do veľkej miery závisí od ich schopnosti prilákať zahraničné investície. Chcem tiež poznamenať, že Írska strana práce nepodporuje zavedenie jednotného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb.

  Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (PPE), písomne. – (EL) Správa pani Berèsovej zahŕňa otázky, ktoré sú dôležité pre stabilitu eurozóny a za ktoré som hlasovala.

V konečnom hlasovaní som sa však zdržala hlasovania, pretože som presvedčená, že po prvé, pri hospodárskych a finančných problémoch EÚ a opatreniach, ktoré treba prijať, sa uplatňuje všeobecný a zjednodušený prístup a po druhé, hovorí sa v nej o návrhoch Komisie na sankcie pre nedisciplinované členské štáty, ako napríklad ďalšie fiškálne alebo finančné opatrenia, o ktorých ešte Európsky parlament nerokoval a o ktorých zatiaľ nedospel k nijakým záverom.

Ponechávam si teda právo na vyjadrenie konkrétneho stanoviska neskôr.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Berèsovej, pretože verím v potrebu účinnej spolupráce medzi Parlamentom, Radou a Komisiou pri hľadaní východísk z hospodárskej a finančnej krízy.

Medzinárodný menový fond nedávno zverejnil analýzu súčasného stavu svetového hospodárstva, ktorá ukázala, že proces oživenia je ešte stále krehký a nejednotný. V skutočnosti čelíme dvom rôznym scenárom: na jednej strane je etapa silného rastu rozvíjajúcich sa krajín a na druhej strane vysoká miera nezamestnanosti a celkovo pomalého oživenia v hospodársky vyspelejších krajinách.

Som preto presvedčený, že by bolo vhodné vydať sa na cestu s cieľom zabezpečiť primeranú likviditu verejných financií na zachovanie dôvery trhov a zabezpečenie toho, aby verejnosť mohla znova veriť v hodnotu európskeho projektu.

  Thomas Mann (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som za správu Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu, ktorá predstavuje konštruktívny kompromis všetkých zainteresovaných skupín. Nepotrebujeme menej Európy, ale viacej. Naše národné hospodárstva sú vzájomne úzko prepojené – národný egoizmus iba zosilní krízu. Táto správa vyzýva na to, aby Európa bola v podstatných otázkach jednotná. Trvalo udržateľná finančná a hospodárska politika a politika v oblasti zamestnanosti EÚ musí byť základným kameňom našej činnosti. Odporúčania pre činnosť ukazujú jasnú cestu vpred: v budúcnosti musia úverové ratingy podnikov určovať nezávislé ratingové agentúry EÚ. Musí sa skoncovať s vysoko rizikovými špekuláciami prostredníctvom zavedenia dane z finančných transakcií. Pakt stability a rastu musí byť viacej prepojený so stratégiou Európa 2020. Sme jednotní v snahe o to, aby Komisia vytvorila rovnováhu medzi rastom, rovnosťou príležitostí a stabilitou finančného trhu. Je potrebné znížiť zdaňovanie práce, aby sa posilnili investície a tým aj konkurencieschopnosť Európy. Najmä malé a stredné podniky potrebujú lepšiu dostupnosť úverov.

V sociálnej oblasti je najvyššou prioritou rozvoj ľudských zdrojov pomocou skutočných, konkrétnych opatrení, ktoré ľuďom umožnia odborné vzdelávanie a získavanie kvalifikácie. Množstvo verejných vypočutí, seminárov a analýz nám umožnilo, aby sme ako členovia výboru mohli prispieť do verejnej diskusie opodstatnenými vystúpeniami založenými na faktoch. Je dôležité, aby Parlament ponúkol jasné odpovede na krízu. Jedine tak môžeme posilniť našu dôveryhodnosť a spoľahlivosť v očiach občanov.

  Mario Mauro (PPE), písomne. – (IT) Za správu som hlasoval výhradne z dôvodu novej dohody, ktorá bola dosiahnutá predovšetkým vďaka Poslaneckému klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Návrh, ktorý pôvodne predložila spravodajkyňa, bol jasnou ideologickou provokáciou, a preto musel byť celkom zmenený. Podľa Medzinárodného menového fondu sú hlavnými prioritami náprava pretrvávajúcich nedostatkov vo finančnom sektore, zaistenie silného rastu dopytu a zamestnanosti, zachovanie udržateľnosti zadlženosti, snaha o lepšiu rovnováhu svetového rastu a riešenie problémov vznikajúcich z rozšíreného a nestabilného pohybu kapitálu. Správa, ktorá uznáva prípadnú potrebu zabezpečenia primeranej likvidity verejných financií na zachovanie dôvery finančných a reálnych trhov, je úplne v súlade s posledným schváleným rozpočtom talianskej vlády, ktorý má za cieľ zníženie deficitu pod hranicu 3 %.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Zriadenie Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu malo za cieľ diagnostikovať faktory, ktoré spôsobili krízu, určiť, čo si EÚ nevšimla, čo znamenalo, že kríza bola nečakaná, a navrhnúť budúce opatrenia a iniciatívy na predchádzanie podobným situáciám a na revitalizáciu hospodárstiev a definitívne zastaviť krízové scenáre, ktoré pretrvávajú v niektorých členských štátoch. Som presvedčený, že Osobitný výbor pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu dobre splnil svoje úlohy a že v tomto dokumente vytyčuje nové cesty, opatrenia a iniciatívy, ktoré umožnia, aby EÚ bola oveľa lepšie pripravená na krízy, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Podporujem správu pani Berèsovej, ktorá požaduje viac Európy a nie menej, viac efektívnosti a menej byrokracie a jeden hlas Európskej únie na medzinárodnej scéne.

Napriek opätovnému rastu by sme sa nemali mylne domnievať, že recesia je úplne za nami a predovšetkým že sme vyriešili jej príčiny. Ak sa máme z tejto krízy poučiť, tak v tom, že neexistuje svetové riadenie (neexistuje svetový štát). Potrebujeme spravodlivejšie rozdelenie bohatstva medzi krajinami a v rámci jednotlivých krajín. V tom spočíva skutočná kríza. Preto súhlasím s tým, aby Európska rada zvolala samit G20 výhradne na tému venovanú tomuto problému.

Pokiaľ ide o rozvoj, chcem zdôrazniť – tak ako pani Berèsová vo svojej správe –, že je dôležité, aby členské štáty dodržali svoje záväzky z roku 2005 týkajúce sa oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). Nič neospravedlňuje znižovanie oficiálnej rozvojovej pomoci. Oficiálna rozvojová pomoc by sa mala naďalej zvyšovať a nemala by utrpieť v dôsledku finančnej krízy.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Finančná kríza skončila rozprávku o samoregulácii finančných trhov. Vznik celosvetovej finančnej krízy spôsobili predovšetkým netransparentnosť finančných produktov a vysoko rizikové štruktúrované balíky spolu s politikou mäkkej meny Spojených štátov a konfliktami záujmov v súvislosti s ratingami. Členské štáty EÚ a ich obyvatelia majú mnoho podnetov na zamyslenie v súvislosti s následnou hospodárskou krízou, ktorá priniesla rastúcu mieru nezamestnanosti a škrty v oblasti sociálnych služieb. Záchranné balíky boli schopné len krátkodobo zastaviť špirálu úpadku. Z dlhodobého hľadiska iba presúvajú základné problémy. Kríza v žiadnom prípade nesmie byť dôvodom na rozšírenie právomocí EÚ.

Eurokracia a byrokracia nie sú odpoveďou na krízu. Skôr naopak, vďaka ich vynútenej konformite a skutočnosti, že ignorujú kultúrne rozdiely, pomohli jej vzniku. Som jednoznačne za lepšiu koordináciu a konzultáciu na úrovni EÚ. Hospodárske riadenie na európskej úrovni musí byť, na druhej strane, čo najdôraznejšie odmietnuté a ja preto rozhodne odmietam túto správu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu predloženú v polovici obdobia. Ako člen tohto osobitného výboru som sa aktívne zúčastňoval na rokovaniach a prispel som k vypracovaniu tejto správy. Som presvedčený najmä o tom, že v rámci sociálneho trhového hospodárstva, ako ho definuje a dáva si za cieľ zmluva, by sa verejný systém mal do istej miery prispôsobiť v snahe urýchliť a uľahčiť dosiahnutie rovnováhy s cieľom vyhnúť sa stratám a ťažkostiam alebo ich aspoň obmedziť na minimálnu mieru. Namiesto toho, aby sme prenechali hľadanie nových ciest výrobnému odvetviu, ktoré musí prejsť radikálnou zmenou, musíme sa zaoberať plánmi na transformáciu, úvermi, zmenami smerovania a ďalšími vhodnými prostriedkami. Európa musí znova priťahovať investície a výrobu a upevniť svoju pozíciu celosvetového vzoru pre inovácie a rast. Verejné a súkromné finančné inštitúcie musia urobiť všetko pre to, aby zaistili, že trhy budú pracovať v prospech reálneho hospodárstva a malých a stredných podnikov, aby sa dostali do pozície, keď budú prispievať k hospodárskej obnove a rastu v Európe.

  Georgios Papastamkos (PPE), písomne. – (EL) Zdržal som sa hlasovania o správe pani Berèsovej, pretože návrhy o európskom hospodárskom riadení neriešia štrukturálne problémy neúplnej hospodárskej únie a nezmierňujú asymetriu medzi oklieštenou hospodárskou úniou a úplnou menovou úniou. Zdržal som sa navyše preto, lebo tieto návrhy nedávajú hospodárskym politikám a hospodárskemu riziku európsky rozmer. Dávajú európsky rozmer iba sankciám, ktoré sú teraz ešte prísnejšie. Neexistujú žiadne strategické usmernenia na zaručenie vyváženého rastu a stimulovanie konkurencieschopnosti vo všetkých členských štátoch.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená, že Komisia by mala zaistiť riadenie a financovanie projektov v nasledujúcich oblastiach: 1. výskum, vývoj a využívanie obnoviteľnej energie; 2. posilnenie európskej energetickej siete spolu s využívaním nových foriem uchovávania energie a európskej „supersústavy“ na prenos jednosmerného vysokého napätia (HVDC); 3. podpora vesmírnych infraštruktúr EÚ v oblasti rádiovej navigácie a pozorovania Zeme; 4. poskytovanie rýchleho internetového pripojenia; 5. rozvoj vedúceho postavenia EÚ v oblasti elektronického zdravotníctva; 6. dokončenie vývoja a vytvorenie spoločných noriem pre elektrickú mobilitu. Pokiaľ ide o finančnú reguláciu, Parlament by sa mal snažiť zaviesť taký systém regulácie a dohľadu, ktorý nevynechá ani jeden finančný trh, nástroj alebo inštitúciu. Dôležité by preto mali byť tieto body: 1. zavedenie viac proticyklicky zameranej regulácie; 2. zníženie systémového rizika, ktoré predstavujú veľké inštitúcie a trhy s derivátmi; 3. posilnenie celoeurópskych a celosvetových štruktúr pre reguláciu a dohľad; 4. vyšetrenie využívania mimosúvahových transakcií; 5. zavedenie dane z finančných transakcií; 6. zavedenie nových noriem pre štatistické údaje o finančnom sektore.

  Mario Pirillo (S&D), písomne. – (IT) Táto správa o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze predložená v polovici obdobia predstavuje užitočný nástroj na analýzu súčasnej finančnej situácie v Európe, ale predovšetkým ukazuje hlavnú cestu, po ktorej by Európa mala odvážne vykročiť, aby predišla opätovnému vzniku podobných situácií.

Som presvedčený, že ak to chce Európa dosiahnuť, ako sa správne uvádza v správe, musí okamžite zriadiť silné a autoritatívne orgány, ktoré budú môcť ponúknuť štandardné riadenie hospodárskych politík vo všetkých štátoch. Som presvedčený, že Európa viac nemôže stáť bokom a čakať, kedy členské štáty prídu s čiastkovými a nedôslednými riešeniami hospodárskej krízy, ktorej dôsledky sú skutočnou hrozbou pre rastový potenciál našich hospodárstiev.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Proces adaptácie stratégie EÚ 2020 do národných programov členských štátov musí pomôcť vytvoriť konkurencieschopnejšiu, sociálnejšiu a udržateľnejšiu Európsku úniu, ktorá dáva občanov a ochranu životného prostredia do stredu záujmu pri tvorbe politiky.

Priority členských štátov sa musia zamerať na vysoko kvalitné pracovné miesta a zabezpečenie toho, aby pracovné trhy riadne fungovali, ako aj na zaručenie existencie primeraných sociálnych podmienok s cieľom zlepšiť výsledky v oblasti zamestnanosti. Miera nezamestnanosti medzi občanmi EÚ je priemerne 10 %, pričom v niektorých krajinách dosahuje 20 % a u mladých ľudí viac ako 40 %. To zdôrazňuje dôležitosť vysoko kvalitného, zodpovedného míňania verejných financií v kombinácii s podporou podnikateľského a inovačného potenciálu súkromného sektora s cieľom rozhýbať hospodársky a sociálny pokrok.

Hlasovala som, aby som podporila potrebu členských štátov vytvoriť životaschopné programy, ktoré naštartujú pracovný trh pomocou zlepšenia stimulov a podmienok pracujúcich, pričom tieto stimuly budú zaujímavé aj pre zamestnávateľov, aby prijímali a udržali si pracovníkov. Zároveň je potrebné klásť dôraz na dôstojnú prácu, čo zahŕňa boj proti nelegálnej práci, a na poskytovanie prístupu na pracovný trh ľuďom, ktorí sú v súčasnosti z neho vylúčení.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) S poľutovaním som hlasoval proti správe pani Berèsovej. Úprimne musím povedať, že prvá verzia bola sľubná, pokiaľ ide o analýzu príčin krízy, ako aj o mnohé návrhy na jej prekonanie. Požiadavky pravicových skupín však zmenili pôvodnú správu v dôležitých otázkach. Hoci je pravda, že zostali zachované niektoré dobré návrhy – ako napríklad vytvorenie európskej úverovej ratingovej agentúry – je tiež pravda, že s ohľadom na hospodárske riadenie sa správa vrátila k bruselskému konsenzu. Keďže mám na výber medzi deficitom a verejným dlhom na jednej a rastom a zamestnanosťou na druhej strane a správa je v tejto kľúčovej otázke nerozhodná, nemôžem ju podporiť.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože súhlasím s tým, aby Komisia prebrala zodpovednosť za zabezpečenie monitorovania a financovania projektov, najmä v oblastiach nových investícií do výskumu a vývoja a využívania obnoviteľnej energie a takisto v oblasti poskytovania rýchleho internetového pripojenia v celej Únii, čím sa zabezpečí rýchle vykonávanie digitálnej agendy EÚ. Pokiaľ ide o finančnú reguláciu, Parlament by sa mal snažiť zaviesť taký systém regulácie a dohľadu, ktorý nevynechá ani jeden finančný trh, nástroj alebo inštitúciu. Ak chceme dosiahnuť takúto dohodu, bude potrebné posilniť celoeurópske a celosvetové štruktúry regulácie a dohľadu.

  Carmen Romero López a Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Teší nás, že správa bola prijatá drvivou väčšinou, ale predovšetkým to, že pokus Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu o oslabenie odseku o dani z finančných transakcií zlyhal a text založený na našom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý vyzýval na zavedenie dane z finančných transakcií na úrovni EÚ ako prvého kroku, bol prijatý.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Táto správa je výsledkom kompromisu, pretože k nej bolo predložených až 1 625 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, a je rozdelená do niekoľkých kľúčových bodov, ktoré zahŕňajú príčiny krízy, a to od realitnej bubliny až po nezaistené bankové produkty, nedostatočnú harmonizáciu daní v Európe a nedodržiavanie Paktu stability a rastu. Dôsledky môžeme vidieť všetci: pokles bohatstva a nezamestnanosť.

Odpoveďou môže byť iba vytvorenie nových pracovných miest prostredníctvom podpory podnikania a výskumu a vývoja, prijatím opatrení, ktoré odmeňujú transparentnosť a podporujú spoločné európske pravidlá, napríklad v oblasti daní, DPH a nepriameho zdanenia.

Jediná vec, ktorá je pochybná, je zavedenie novej dane z finančných transakcií, čo by v podstate bola prvá európska daň, ktorou by sa priamo financoval rozpočet Únie. Nemôžeme akceptovať skutočnosť, že Európa by mala načrieť do vreciek svojich občanov, ktoré sú už teraz prázdne, v čase krízy, ako je tá, ktorú zažívame v súčasnosti.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Európska únia v súčasnosti zažíva podľa všetkého najvážnejšiu hospodársku a sociálnu krízu od svojho založenia. To predstavuje obrovskú výzvu na nájdenie odpovedí na súčasnú situáciu s ohľadom na dlhodobé vyhliadky.

Vítam vytvorenie Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu, ako aj túto správu. Obhajujem potrebu vytvorenia mechanizmov hospodárskeho riadenia, v neposlednom rade prostredníctvom koordinácie a dohľadu nad politikami členských štátov vzhľadom na udržateľnosť verejných financií.

Považujem však za poľutovaniahodné, že Európsky parlament sa nezapája viacej do tejto strategickej činnosti hľadania riešení krízy. Je žiaduce, aby sa Európsky parlament, ako aj národné parlamenty v budúcnosti zapájali viacej. Chcel by som zdôrazniť dôležitosť nástrojov súdržnosti v tomto procese.

Po prvé, EÚ musí posilniť koordináciu a musí lepšie využívať spoluprácu medzi rôznymi úrovňami riadenia a rozličné politiky. Po druhé, mali by sa brať do úvahy územné špecifiká a asymetrický dosah krízy. Ako sa napokon zdôrazňuje aj v správe, sila politiky súdržnosti pri vytváraní prepojenia medzi obnovou a dlhodobým rastom spočíva práve vo vytvorení strategických usmernení a poskytnutí dôvodu členským štátom a regiónom, aby ich vykonávali, a poskytnutí nástrojov na dosiahnutie cieľov.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Vážené dámy, vážení páni, Európa sa stala obeťou nielen finančnej a sociálnej krízy. Zažívame tiež obrovskú krízu dôvery verejnosti. Ako v Litve, tak aj v celej Európe si musíme znovu získať dôveru verejnosti v naše finančné a politické inštitúcie a vytvoriť životaschopný a udržateľný finančný systém, ktorý nás bude chrániť pred krízami v budúcnosti. Potrebujeme transparentný, viacúrovňový regulačný mechanizmus založený na zdravej morálke, ktorý bude slúžiť širokej verejnosti.

Finančná kríza uštedrila Litve mimoriadne silný úder – v roku 2009 výkonnosť nášho hospodárstva klesla o 15 %. Pri tvorbe východiskovej stratégie by sme mali brať do úvahy regionálne charakteristiky a rozličný vplyv krízy. Vítam skutočnosť, že osobitný výbor zdôrazňuje význam nástrojov súdržnosti, ktoré sú nevyhnutné pre poskytovanie pomoci regiónom EÚ, ktoré to najviac potrebujú. Môžu nám pomôcť prekonať dôsledky krízy tým, že podporia nevyhnutné investície do infraštruktúry, podnikov a vytvárania pracovných miest.

Úspech obnovy vo veľkej miere závisí aj od úspechu stratégie EÚ 2020. Je dôležité, aby sa každá dlhodobá investičná stratégia EÚ zaoberala udržaním konkurencieschopnosti a posilnením vnútorného trhu (jedného z hlavných motorov európskeho rastu).

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Za posledné roky sa ukázalo, ako sú vzájomne prepojené naše hospodárstva a aké problémy môže spôsobiť nedostatok legislatívnej regulácie alebo súdržnosti hospodárstiev v rámci Európy. V našej snahe vymaniť sa z krízy musíme hľadať európske riešenia, ktoré dávajú nádej na vybudovanie silnejšieho európskeho hospodárstva a lepšie integrovaných finančných systémov, z ktorých budú profitovať obyvatelia Walesu a celá Európska únia.

Hlasoval som preto za odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať v dôsledku finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy, ako ich navrhuje správa pani Berèsovej. Musíme hľadať spoločné riešenia problémov Európy a zároveň rešpektovať rozhodnutia každého členského štátu EÚ tým, že im ponecháme možnosť rozhodnúť, ako budeme postupovať. Rada, Komisia a Parlament musia spolupracovať, aby zaistili, že vybudujeme silnejšie, odolnejšie celosvetové hospodárstvo, ktoré bude výhodné pre Európsku úniu ako celok.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Európsky parlament dnes, v stredu 20. októbra, prijal správu Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu.

My poslanci z Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice sme hlasovali proti tejto správe, pretože návrhy, ktoré obsahuje, sú dosť surrealistické a úplne ignorujú sociálne zhromaždenia, ktoré sa už niekoľko mesiacov konajú v členských štátoch EÚ proti úsporným plánom, antisociálnym opatreniam a obmedzovaniu systémov sociálneho zabezpečenia a verejných služieb. Toto sú jediné opatrenia navrhnuté s cieľom obmedziť rozpočtové deficity členských štátov.

Táto správa nasleduje po dôchodkovej antireforme, ktorú predložil Nicolas Sarkozy a jeho vláda, proti ktorej už niekoľko týždňov bojuje a ktorú odsudzuje francúzske protestné hnutie.

Táto správa teda pokračuje vo vychvaľovaní Paktu stability a opatrení a politík, ktoré my už roky odsudzujeme a ktoré naši občania čoraz viac považujú za neúčinné.

Veľká väčšina (501 hlasov za), ktorá hlasovala za túto správu, zrejme nerozumie odkazu tých občanov, ktorí už niekoľko týždňov protestujú po celej Európe proti úsporným plánom a s nimi spojeným antireformám.

Správa: Diogo Feio (A7-0282/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za správu, ktorá tu dnes bola prezentovaná a o ktorej sme diskutovali, pretože predstavuje pre EÚ krok vpred tým, že presadzuje zriadenie inštitúcie, ako je Európsky menový fond (EMF), čo povedie k zriadeniu orgánu dohľadu nad vývojom štátneho dlhu, ktorý bude dopĺňať Pakt stability a rastu ako záchranný mechanizmus pre členské štáty. Pozornosť si tiež zasluhuje návrh na zriadenie politickej skupiny na vysokej úrovni, ktorej by predsedala Komisia a ktorá by bola poverená preskúmaním možnosti inštitucionálnych zmien v rámci prebiehajúcich reforiem hospodárskeho riadenia vrátane možnosti vytvorenia európskej štátnej pokladnice (ECT) s cieľom poskytnúť EÚ vlastné finančné zdroje a znížiť jej závislosť od prevodov finančných prostriedkov z členských štátov, ako aj vypracovať posúdenie uskutočniteľnosti s cieľom vyhodnotiť zavedenie systému s dlhodobou perspektívou, v rámci ktorého sa členské štáty budú môcť zúčastňovať na vydávaní spoločných európskych dlhopisov. S náležitým posúdením vplyvu a objasnením rôznych právnych možností a cieľov spolu s jasným definovaním cieľov a financovania európskej infraštruktúry bude potom uskutočňovanie dlhodobých strategických projektov zameraných na vybudovanie silnejšej EÚ jednoduchšie.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Súčasná hospodárska, finančná a sociálna kríza ukázala, že existujúci model hospodárskeho riadenia v Únii nefunguje tak efektívne, ako sa predpokladalo. Za posledné roky bola miera zbližovania členských štátov nedostatočná a pretrvávali makroekonomické a fiškálne nerovnosti, ktoré sa v poslednej dekáde dokonca prehĺbili. Rámec dohľadu bol príliš slabý a pravidlá Paktu stability a rastu sa nedodržiavali v dostatočnej miere, najmä pokiaľ ide o ustanovenia v oblasti prevencie. Súhlasím s návrhmi uvedenými v dokumente o tom, že sa musíme snažiť lepšie koordinovať činnosť s členskými štátmi a medzi nimi navzájom, najmä aby sme predišli zopakovaniu situácie, ku ktorej došlo nedávno. Je nesmierne dôležité, aby členské štáty v plnej miere uplatňovali pravidlá a rozhodnutia odsúhlasené na úrovni EÚ, ako napríklad pravidlá a nástroje Paktu stability a rastu. Najväčšiu pozornosť treba venovať dlhodobo udržateľnému rastu, ktorý poskytuje podmienky na tvorbu kvalitných pracovných miest, a nie dosahovaniu krátkodobého zisku, čo veľmi poškodzuje finančnú stabilitu európskych trhov.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Súčasná hospodárska kríza ukázala, že koordinácia hospodárskej politiky v Únii nefunguje, ako ani rámce pre riadenie, hospodársky dohľad alebo reguláciu finančných služieb. Toto všetko vnieslo do Európy nestabilitu a úpadok. V tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť a vyjadriť svoje poďakovanie za odporúčania, ktoré dopĺňajú návrh a sú zamerané na: vytvorenie súdržného a transparentného rámca pre dohľad nad makroekonomickými procesmi v Únii a v členských štátoch a zlepšenie dohľadu; zlepšenie pravidiel Paktu stability a rastu; zlepšenie hospodárskeho riadenia; vytvorenie silného mechanizmu na predchádzanie a odstraňovanie nadmerného dlhu v eurozóne; a revíziu rozpočtových, finančných a fiškálnych nástrojov. Chcela by som poukázať na to, že plne súhlasím so zlepšením vonkajšieho zastupovania Únie v oblasti hospodárskych a menových vecí.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Chcem poďakovať pánovi Feiovi za vynikajúcu prácu, ktorú vykonal pri príprave tejto komplexnej správy. Hlasoval som za ňu, pretože ju považujem za mimoriadne dôležitú pre zlepšenie hospodárskeho riadenia v Európskej únii. Finančná kríza iba zvýraznila nedostatok skutočnej politickej a hospodárskej koordinácie medzi členskými štátmi a neúčinnosť rôznych nástrojov kontroly. Teraz preto nadišiel čas, aby Európa vytvorila spoľahlivejší právny rámec, ktorý bude napĺňať ciele stratégie EÚ 2020 a zároveň zavedie prísnejšiu kontrolu nad dlhom a príjmami verejných financií, fiškálne stimuly pre malé a stredné podniky, rozvoj vnútorného trhu a integráciu pracovných trhov. Pokiaľ však ide o nedávne dohody, nesúhlasím so zavedením numerických pravidiel, ktoré by pre niektoré členské štáty mohli byť príliš mechanické a ťažko by sa dali dodržiavať. Nemali by sme zabúdať, že toxické aktíva a dokonca ešte väčšmi nadmerná úroveň súkromného dlhu (rizikové hypotéky) sú hlavnými príčinami vzniku finančnej krízy. Inými slovami, krízu spôsobila nerovnováha v súkromnom a bankovom sektore a nie štátny verejný dlh. Na záver dodám, že súhlasím s odporúčaním č. 3 o posilnení štátnej koordinácie prostredníctvom výročných správ o dohľade v eurozóne.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s tým, že je potrebné vytvoriť súdržný a transparentný rámec pre mnohostranný dohľad nad makroekonomickým vývojom v Únii a v členských štátoch. Chcem vyzvať na každoročnú diskusiu medzi Parlamentom, Komisiou, Radou a predstaviteľmi národných parlamentov o stabilizačných a konvergenčných programoch (SKP) a národných programoch reforiem (NPR) a tiež o posudzovaní vnútroštátneho hospodárskeho vývoja ako súčasti európskeho semestra. Chcem tiež vyzvať na zriadenie mechanizmu na vnútroštátnej úrovni, ktorý by hodnotil vykonávanie priorít stratégie Európa 2020 a plnenie príslušných vnútroštátnych cieľov obsiahnutých v národných programoch reforiem, aby sa podporilo každoročné hodnotenie zo strany inštitúcií EÚ.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti tejto správe, ktorá v mene hospodárskeho riadenia Európskej únie prijíma absolútne chápanie a politiku prísnej disciplíny Paktu stability a rastu a podporuje preventívne sankcie na úkor členských štátov, ktoré nedodržiavajú maastrichtské kritériá. Navrhuje cieľ rozpočtovej stability a prísneho dohľadu nad vnútroštátnymi rozpočtami a to má za následok prijímanie drastických opatrení na úkor miezd, dôchodkov a pracovných a poistných práv pracovníkov. A to všetko napriek skutočnosti, že môžeme vidieť dôsledky takejto politiky v Grécku, Írsku, Španielsku, Portugalsku a inde. To všetko v čase, keď pracovníci v mnohých krajinách Európy vyšli do ulíc protestovať proti tomu, aby sa stali obeťami krízy a neoliberálneho protiútoku, ktorý podniká EÚ, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Prijatie eura bolo pre EÚ obrovským rizikom. Hlavný rizikový faktor sa nespája ani tak s otázkou menovej metódy, kde Európska centrálna banka robí skvelú prácu, ale skôr s hospodárskou súdržnosťou a prepojením s reálnym hospodárstvom. Problém sa skutočne prejavil počas krízy: jednotná mena má stále menší význam pre trh, ktorý je stále rozdrobený a ktorého fiškálne politiky nie sú vždy dostatočne homogénne. Posudzovanie týchto otázok by nemalo byť, a nesmie byť, obyčajným uplatňovaním alebo ospravedlnením pre požadovanie právnej zvrchovanosti v otázkach, ktoré sú v súčasnosti zodpovednosťou jednotlivých štátov. Namiesto toho je vhodné v hospodárskej činnosti vzhľadom na neustále komplexnejšie situácie aplikovať konzistentný a systematický prístup, pretože problémy v otázkach meny nie sú rovnaké ako v minulosti a vyžadujú si iné nástroje a ciele, pričom zodpovednosť, ktorá leží na pleciach metodikov, musí byť podporená priebežnou a dôslednou kontrolou, ako aj politickým smerovaním, ktoré je založené na zvážení vyhliadok do budúcnosti a schopnosti riešiť prípadné problémy.

  Anna Maria Corazza Bildt, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark, Anna Ibrisagic a Alf Svensson (PPE), písomne. – (SV) Hlasovali sme za túto správu, naďalej však nesúhlasíme so zavedením európskej dane. Naďalej tiež budeme proti zriadeniu skupiny na vysokej úrovni, ktorá má rokovať o možnosti vytvorenia európskej štátnej pokladnice (ECT) s cieľom poskytnúť Európskej únii vlastné finančné zdroje. V ďalších bodoch sme takisto využili svoje hlasovacie právo na vyjadrenie odlišného názoru.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Otázka hospodárskeho riadenia na úrovni Európskej únie je zložitá vec a neochota niektorých členských štátov v súvislosti s ďalším presunom zvrchovanosti je pochopiteľná. Kríza v Grécku upriamila pozornosť na obmedzenia súčasných intervenčných mechanizmov, nehovoriac o neprimeranosti nástrojov potrebných na presadzovanie dodržiavania konvergenčných kritérií, najmä v krajinách patriacich do eurozóny. Vytvorenie súdržného a transparentného rámca, ktorý bude podporovať mnohostranné monitorovanie makroekonomických trendov v Európskej únii a členských štátoch a konsolidovať fiškálny dohľad, ako sa to navrhuje v tomto dokumente, predstavuje vykročenie správnym smerom, hoci to môže znamenať čiastočnú úpravu ústavnej zmluvy. Vo všeobecnosti sú odporúčania v tomto dokumente dôležité a venujú sa skutočným problémom, pričom ponúkajú relevantné riešenia. Z tohto dôvodu som hlasovala za prijatie tohto dokumentu.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) S uspokojením a zmyslom pre zodpovednosť hlasujem za odporúčania na zlepšenie hospodárskeho riadenia EÚ, ktoré sú navrhnuté v správe. Vzhľadom na to, že EÚ čelí neľútostnej hospodárskej súťaži z rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev a že stabilita verejných financií je nevyhnutná na posilnenie príležitostí, podporu inovácií a stimulovanie hospodárskeho rastu, ktoré sú základnými prvkami európskej znalostnej spoločnosti, a keďže hospodársky rast a udržateľné verejné financie sú podmienkou hospodárskej a sociálnej stability v EÚ a dlhodobej fiškálnej konsolidácie, súčasné pravidlá Paktu stability a rastu spolu s ich nedostatočným uplatňovaním sa ukázali ako nedostatočné na zabezpečenie vhodnej makroekonomickej a rozpočtovej politiky. Je preto dôležité podporovať prísnejšie uplatňovanie preventívnych opatrení a sankcií, ako aj vyzývať k zlepšeniu monitorovania a hospodárskeho riadenia pomocou presnejších a porovnateľných štatistík týkajúcich sa politík a hospodárskych stanovísk členských štátov, najmä štátov eurozóny.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Prijatím uznesenia o hospodárskom riadení Európsky parlament opätovne potvrdzuje svoje hlavné ciele pre rokovania o šiestich legislatívnych návrhoch Komisie.

Poslanci EP ľutujú skutočnosť, že uplatňovanie Paktu stability a rastu je nedostatočné, a navrhujú vytvorenie účinného mechanizmu stimulov a sankcií a tiež zdôrazňujú dôležitosť investícií do energetiky, výskumu, inovácií, zdravotníctva a vzdelávania.

Na ukončenie recesie musíme plánovať potrebné financovanie na európskej úrovni a myšlienka vlastných zdrojov by sa mala zaviesť do praxe. Zastávame názor, že zavedenie dane z finančných transakcií by obmedzilo špekulácie a zlepšilo by to fungovanie vnútorného trhu. Okrem toho by príjem z tejto dane mohol pomôcť financovať celosvetové verejné statky a znížiť rozpočtové deficity. Táto daň by sa mala zaviesť na čo najširšej báze a na začiatok určite na úrovni Európskej únie.

  Diane Dodds (NI), písomne. – Je skutočne vhodne načasované, že sa Parlament zaoberá touto otázkou iba niekoľko dní po dohode prezidenta Sarkozyho a kancelárky Merkelovej, že sa budú snažiť zmeniť Lisabonskú zmluvu s cieľom zabezpečiť úpravu riešenia budúcich kríz štátneho dlhu v eurozóne. Samozrejme, to všetko sa deje na pozadí pokračujúcej krízy v eurozóne a každým dňom sa len potvrdzuje nerozumnosť modelu jednotnej meny. Ale má to aj ďalšie dôsledky. Je isté, že ak k tomu dôjde, bude povinnosťou koaličnej vlády Spojeného kráľovstva uskutočniť referendum.

O tom nás uistil David Cameron a na rozdiel od jeho predchádzajúcej železnej záruky tento sľub musí dodržať. Ak sa Francúzsko a Nemecko usilujú o zmeny v Lisabonskej zmluve, je nesmierne dôležité, aby vláda Spojeného kráľovstva využila proces opätovných rokovaní na spätné získanie právomocí pre náš národný parlament.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pána Feia, ktorá je výsledkom úspešných rokovaní medzi politickými skupinami Európskeho parlamentu a je založená na širokom konsenze o potrebe posilnenia politiky rastu a zamestnanosti s cieľom zlepšiť hospodárske riadenie, ktoré umožní prekonať krízu a oživiť európske hospodárstvo.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) S príchodom súčasnej hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy sa Parlament ujal vedúcej úlohy, aby poskytol Európskej únii mechanizmy na zabezpečenie účinných intervencií, ktoré nielenže zabránia budúcim krízam, ale predovšetkým zaistia stabilitu, ktorá je potrebná pre udržateľný rozvoj a súdržnosť v Európe. Táto správa pána Feia je prejavom zodpovednosti Parlamentu za konsolidáciu inštitúcií EÚ v záujme väčšieho zjednotenia v Európe a v súvislosti s celosvetovým hospodárstvom je v záujme európskych občanov a ich blahobytu. Navrhnuté odporúčania sú významným kvalitatívnym posunom v zlepšovaní hospodárskeho riadenia v EÚ, pričom upriamujú pozornosť na posilnenie pravidiel na podporu stability a rastu členských štátov a Únie, ako aj na mechanizmy na predchádzanie problémom a tiež nápravu a riešenie problémov a výziev stratégie rozvoja EÚ. Spoľahlivosť štatistík EÚ je tiež dôležitým prvkom, aby mali orgány a riadiace zložky lepšie možnosti pri posudzovaní a určovaní intervencií. Chcel by som tiež upriamiť pozornosť na záujem o potrebu predchádzať okrem vzniku deficitov verejných financií aj narastaniu verejného dlhu.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Tu nejde o zlepšovanie hospodárskeho riadenia na úrovni EÚ, ale o udržanie si moci nad hospodárskymi, rozpočtovými a daňovými politikami členských štátov, ktoré podliehajú základnej požiadavke ochrany záujmov jednotného trhu a Bruselu, a nie vytvárania hospodárskej prosperity. Ide tu aj o opätovnú aktiváciu a zhoršenie Paktu stability a rastu, ktorého škodlivý vplyv pokračuje.

To nie je akceptovateľné, tak ako ani vytvorenie štátnej verejnej pokladnice zodpovednej za vyberanie európskej dane a inštitucionalizácia európskeho hospodárskeho riadenia (s akým cieľom?). Pripúšťam, že úroveň deficitu verejných financií a verejného dlhu, z ktorého väčšinu majú v rukách zahraničné subjekty, je nebezpečná tak finančne, ako aj v zmysle zvrchovanosti. Tento deficit a dlh by však boli určite nižšie, keby sa neuplatňovali vaše politiky a keby si štáty nemuseli požičiavať na trhoch. Takmer šestina štátneho rozpočtu Francúzska sa míňa na platenie úrokov z jeho dlhu. Pokým platíme úroky, nemôžeme tieto peniaze použiť na niečo iné.

  Peter Jahr (PPE), písomne. – (DE) Hospodárska a finančná kríza nám jasne ukázala, že je naliehavo potrebné zlepšiť hospodársku spoluprácu v Európskej únii. Z tohto dôvodu sa musí Pakt stability a rastu posilniť a rozšíriť tak, aby zahŕňal vhodné a účinné možnosti sankcií. Je však takisto potrebné pozornejšie dohliadať na vnútroštátne rozpočty a konkurencieschopnosť členských štátov.

V budúcnosti musíme identifikovať nerovnováhy medzi krajinami eurozóny a akékoľvek nedostatky v hospodárskej súťaži skôr a musíme mať možnosť požadovať účinné protiopatrenia. Naším cieľom musí byť to, aby boli menová únia a euro trvalo silné a spoľahlivé, aby sme mohli predísť kríze, ako je tá v Grécku.

  Anne E. Jensen (ALDE), písomne. – (DA) Dánska liberálna strana hlasovala proti jednému konkrétnemu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu k správe pána Feia, v ktorom sa odporúča vykonanie štúdie o výhodách zavedenia európskeho systému výberu daní. Dánska liberálna strana hlasovala za správu ako celok, keďže bola v ostatných bodoch vyvážená.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Je veľmi dôležité, aby sa posilnili pravidlá hospodárskeho riadenia, najmä vzhľadom na hospodársku krízu, ktorou stále prechádzajú mnohé krajiny EÚ. Súhlasím však s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Parlamentu, ktoré odstránili odporúčania o automatických sankciách pre členské štáty, ktoré vytvárajú nadmerný deficit, pretože, ako ukázala táto kríza, za mimoriadnych okolností je nevyhnutné prekročiť požiadavky na deficit s cieľom odvrátiť vážnejšie hospodárske dôsledky krízy.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Správa s odporúčaniami pre Komisiu o zlepšení hospodárskeho riadenia a rámca stability v Únii, najmä v eurozóne, o ktorej sme práve hlasovali, je súčasťou širšej diskusie, ktorá prebieha už niekoľko mesiacov a týka sa iniciatív na boj proti finančnej kríze. Jednoznačne sa ukazuje potreba silného hospodárskeho riadenia Európskej únie, najmä po tom, čo sa stalo pred niekoľkými mesiacmi v Grécku.

Každým dňom očakávame záverečnú správu európskej pracovnej skupiny pre hospodárske riadenie, ktorú zriadil predseda Európskej rady pán Van Rompuy. Už teraz však môžeme vyhlásiť, že je absolútne nevyhnutné určiť pravidlá dohľadu nad hospodárskymi politikami, pravidlá, ktoré nebudú mechanické, ale realistické a udržateľné, schopné posilniť fiškálnu politiku a zlepšiť európske riadenie ako celok.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Jeden postreh, ku ktorému sme mohli dospieť počas nedávneho obdobia hospodárskej a finančnej krízy, bol ten, že je potrebné značne posilniť monitorovanie a hospodársku koordináciu na úrovni EÚ. Boli zaznamenané veľké makroekonomické nerovnováhy a niektoré štáty čelia veľkému zvyšovaniu verejného dlhu a jeho pomeru k HDP. Hlasoval som za túto správu, pretože v plnej miere podporujem všetkých osem odporúčaní spravodajcu, ktoré boli navrhnuté so zámerom dosiahnuť dobré riadenie a hospodársku stabilitu v Európskej únii.

Som presvedčený, že v nadchádzajúcich rokoch budeme čeliť vážnym problémom. Musíme si dokázať stanoviť záväzné priority a urobiť niektoré ťažké rozhodnutia, aby sme podporili potenciál hospodárskeho rastu EÚ a konsolidovali verejné financie. Z tohto pohľadu bude koordinácia na úrovni EÚ nesmierne dôležitá a môže pomôcť eliminovať nepriaznivé dôsledky krízy.

  Astrid Lulling (PPE), písomne. – (FR) Spoločná rozprava o Európskej rade, samite G20, správe Osobitého výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu a správe o európskom riadení nepriniesla jasné usmernenia alebo relevantné odporúčania týkajúce sa finančnej krízy. Každý si povedal svoj názor a predložil svoju vlastnú interpretáciu týchto zmätených a povrchných textov. Takáto je, žiaľ, realita týchto správ z vlastnej iniciatívy, ktoré získali podporu veľkej väčšiny poslancov, ale zároveň toho veľa nepovedali.

O správe pána Feia sa v tento deň diskutovalo príliš neskoro, keď už Európska komisia predložila smernice, ktoré prinesú reformu paktu stability a riadenia eurozóny. Aký má význam za týchto podmienok hlasovať o odporúčaniach pre Komisiu?

Parlament by mal mať oveľa prísnejšie pravidlá rokovacieho poriadku a dodržiavať ich. Jeho efektivita a dôveryhodnosť sú ohrozené.

Rozhodujúcim momentom reformy paktu stability a riadenia eurozóny bude, keď sa urobí analýza legislatívnych textov. Spolu s kolegami sa pustím do tejto práce s otvorenou mysľou a usilovnosťou. Je dôležité, aby Parlament podporil realistickú a zároveň ambicióznu reformu, aby sa menová únia vybudovala na nových základoch. Inštitúcia si môže získať legitimitu v rámci európskej štruktúry vďaka usilovnej práci, a nie...

(Vysvetlenie hlasovania bolo prerušené v súlade s článkom 170 rokovacieho poriadku.)

  Mario Mauro (PPE), písomne. – (IT) Bez pravidiel alebo dohľadu nie je možné dosiahnuť pokrok. Uplatňovanie pravidiel, ktoré sme si sami stanovili počas tejto krízy na zlepšenie koordinácie a dohľadu v oblasti hospodárstva, je to najmenej, čo musíme požadovať od seba a členských štátov. V tomto zmysle nám správa pána Feia umožňuje zamerať sa na niektoré značné deformácie a uvedomiť si, že „nedávny hospodársky vývoj jasne ukázal, že koordinácia hospodárskej politiky v rámci Únie a najmä v eurozóne nefunguje dostatočne dobre a že napriek záväzkom, ktoré členským štátom vyplývajú zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), členské štáty nevnímajú vlastnú hospodársku politiku ako záležitosť spoločného záujmu“. Preto nepochybne hlasujem za túto správu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Súčasná finančná a hospodárska kríza ukazuje, že EÚ potrebuje čoraz silnejšie hospodárske a menové riadenie, aby nebola ohrozená stabilita eura a samotnej menovej únie. Cieľom stratégie Európa 2020 by preto malo byť presadzovanie hospodárskeho rastu a tvorba pracovných miest, pretože výrazný pokles HDP, pokles priemyselnej výroby a vysoká miera nezamestnanosti predstavujú významný sociálny a hospodársky problém, ktorý môže prekonať len silné, harmonické a jednotné riadenie. Správa pána Feia ukazuje východiská a definuje stratégie smerom k skutočnému posilneniu hospodárskeho riadenia a rámca stability EÚ, pričom sa zameriava hlavne na eurozónu. Príklady toho zahŕňajú okrem iného zriadenie súdržného a transparentného rámca dohľadu, posilnenie pravidiel Paktu stability a rastu (PSR) a posilnenie hospodárskeho riadenia v eurozóne.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Hospodárska, finančná a sociálna kríza poukázala na obmedzenia európskeho modelu hospodárskeho riadenia. Preto musíme na najbližšom zasadnutí Európskej rady dosiahnuť dohodu o hospodárskom riadení a pakte stability. Je naliehavo potrebné prijať reformy, ktoré nám umožnia urobiť veľký kvalitatívny skok dopredu, pokiaľ ide o hospodárske riadenie, a zaviesť transparentné a cielené nástroje dohľadu.

Súhlasím so správou pána Feia, pretože podporuje návrh Komisie, ktorý je podľa mňa vyváženým kompromisným návrhom. Som za väčšiu angažovanosť Parlamentu v hospodárskom riadení Únie a za centralizáciu výhradných právomocí dohľadu nad veľkými cezhraničnými finančnými inštitúciami na európskej úrovni. Myslím si tiež, že by bolo užitočné poskytnúť Únii jej vlastné finančné zdroje, aby si mohla plánovať svoje opatrenia a činnosti.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Podľa môjho názoru je správa pána Feia tou najodbornejšou správou, akú sme tu mali za posledné tri mesiace. Všetky otázky a riešenia uvedené v správe sú nanajvýš aktuálne. Nedostatočná informovanosť, skreslené správy a v niektorých prípadoch dokonca klamstvá vlád členských štátov EÚ mali strašné dôsledky. To, že Grécko, Lotyšsko a Maďarsko zo strachu zatajovali obrovské schodky vo svojich rozpočtoch, otriaslo dôverou v euro. Európska komisia a Európsky parlament musia prísne a efektívne reagovať na akékoľvek skresľovanie faktov a zatajovanie pravdy. Je nevyhnutné navrhnúť opatrenia týkajúce sa nečestných politikov, ktorých vinou sa EÚ dostala do krízy. Ak sa chceme dostať z tejto komplikovanej hospodárskej situácie, musíme navrhnúť nielen nariadenia o dohľade a štatistike, ale aj plán na prekonanie krízy. To znamená predovšetkým jasné kritériá fiškálnej politiky a termíny a záruky pre daňových poplatníkov. Musíme tiež zabezpečiť, aby sa tieto právne predpisy v daňovej oblasti nemenili každý deň na popud investorov. Dnes, žiaľ, lotyšská vláda mení svoje nariadenia podľa toho, ako na ňu pôsobia nálady úradníkov z Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky. Dúfam, že správa pána Feia bude signálom pre Európsku komisiu, že prišiel čas, aby sa pustila do práce.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Feia, ale ako som už mal príležitosť zdôrazniť, Európa v tejto oblasti nevyhnutne potrebuje veľkú reformu, aj keď nové hospodárske riadenie Európy nemôže uvažovať iba o súhrne verejného dlhu. Nepotrebujeme mechanizmy na riešenie dlhu, ktoré budú nadmerne automatické a cyklické, pri ktorých hrozí neplnenie cieľa a prinajmenšom brzdenie krokov na podnietenie hospodárskeho rastu. Namiesto toho uprednostňujem prijatie mechanizmov dohľadu s flexibilnými, rozumnými vzorcami, ktoré môžu členské štáty ľahko uplatňovať. Výsledky dôležitých reforiem v sociálnej a hospodárskej oblasti a predovšetkým dôchodkovej reformy a ich prínos pre rozpočet nemôžeme očakávať v nasledujúcom rozpočtovom roku, ale po mnohých rokoch v strednodobom a dlhodobom horizonte v udržateľnosti verejných financií. V každom prípade sú to najdôležitejšie a potrebné reformy. Preto musíme lepšie a dôkladnejšie premyslieť štrukturálne reformy, ktoré sú potrebné na stimulovanie konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu v Európe. Konkurencieschopnosť prináša hospodársky rast a rast prináša viac daňových príjmov a efektívnu finančnú konsolidáciu.

  Georgios Papastamkos (PPE), písomne. – (EL) Zdržal som sa hlasovania o správe pána Feia, pretože návrhy o európskom hospodárskom riadení neriešia štrukturálne problémy neúplnej hospodárskej únie a nezmierňujú asymetriu medzi oklieštenou hospodárskou úniou a úplnou menovou úniou. Zdržal som sa navyše preto, lebo tieto návrhy nedávajú hospodárskym politikám a hospodárskemu riziku európsky rozmer. Dávajú európsky rozmer iba sankciám, ktoré sú teraz ešte prísnejšie. Neexistujú žiadne strategické usmernenia na zaručenie vyváženého rastu a posilnenie konkurencieschopnosti vo všetkých členských štátoch.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, lebo sa domnievam, že: 1. by sa mal vytvoriť súdržný a transparentný rámec pre mnohostranný dohľad nad makroekonomickým vývojom v Európskej únii a v členských štátoch, ktorý by zabezpečil každoročnú diskusiu medzi Parlamentom, Komisiou, Radou a predstaviteľmi národných parlamentov o stabilizačných a konvergenčných programoch (SKP) a národných programoch reforiem (NPR) a o posudzovaní vnútroštátneho hospodárskeho vývoja; a že 2. by sa mal zriadiť na vnútroštátnej úrovni mechanizmus hodnotenia vykonávania priorít stratégie Európa 2020 a plnenia príslušných vnútroštátnych cieľov obsiahnutých v národných programoch reforiem, aby sa podporilo každoročné hodnotenie zo strany inštitúcií EÚ.

Domnievam sa tiež, že pravidlá Paktu stability a rastu by sa mali posilniť s cieľom: 1. dôslednejšie zohľadňovať úroveň dlhu, jeho profil a jeho dynamiku v rýchlosti približovania sa špecifickému strednodobému fiškálnemu cieľu daného členského štátu, ktorý sa má začleniť do stabilizačných a konvergenčných programov; 2. podnietiť vytvorenie mechanizmu včasného varovania v rámci rozpočtovej kontroly na vnútroštátnej úrovni; a 3. vytvoriť v rámci eurozóny vopred vymedzené a preventívne opatrenia, ktoré sa týkajú preventívnej, ako aj nápravnej funkcie Paktu stability a rastu.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Správa pána Feia sa venuje hlavnému problému európskej hospodárskej koordinácie. Má za cieľ usmerňovať legislatívne dokumenty Komisie a rokuje sa o nej 24 hodín po tom, čo bolo oznámené stanovisko francúzsko-nemeckého riaditeľstva. Pozitívne návrhy zahrnuté v správe sú katastrofálne koordinované, buď z dôvodu francúzsko-nemeckého stanoviska, alebo z dôvodu návrhov na automatické sankcie, ktoré boli prítomné už v textoch Komisie a pracovnej skupiny Rady. Správa nenarúša tradíciu používania disciplinárnych sankcií z bruselského konsenzu, pričom sa ich iba snaží oslabiť. Tento konsenzus sa nedá reformovať. Možno ho iba nahradiť iným, takým, ktorý za prioritu hospodárskej koordinácie považuje zamestnanosť a nápravu vážnych nerovností.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože súhlasím s tým, že je potrebné vytvoriť súdržný a transparentný rámec pre mnohostranný dohľad nad makroekonomickým vývojom v Únii a v členských štátoch.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Celosvetová hospodárska kríza spochybnila súčasný mechanizmus koordinácie hospodárskej politiky v EÚ a odhalila niektoré jeho nedostatky.

Fungovanie Hospodárskej a menovej únie je pod mimoriadnym tlakom, pretože doteraz sa nedodržiavali základné pravidlá a vzhľadom na to, že existujúce postupy dohľadu a koordinácie neboli dosť komplexné. Táto správa INI má za cieľ stanoviť pozíciu Parlamentu, pokiaľ ide o legislatívny balík týkajúci sa koordinácie hospodárskej politiky (šesť návrhov vrátane štyroch na základe postupu spolurozhodovania), ktorý Komisia zverejnila pre dvoma týždňami. Pozícia Rady má byť známa koncom októbra v rámci záverečnej správy pracovnej skupiny pre hospodárske riadenie pána Van Rompuya.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Po prepuknutí hospodárskej a finančnej krízy Európsky parlament schválil niekoľko správ a smerníc Komisie o jej dôsledkoch a spôsoboch, ako proti nej bojovať. Ak chceme zabrániť vzniku špekulatívnych bublín, ako je tá, z ktorej sa momentálne snažíme uniknúť, je nevyhnutné vytvoriť súbor opatrení a kontrol medzi členskými štátmi a v spolupráci s nimi. Napríklad je nutné dodržiavať Pakt stability a rastu. Skutočná, rozsiahla kontrola by pravdepodobne bola zabránila vzniku extrémnej situácie v Grécku a Španielsku.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Súčasná hospodárska, finančná a sociálna kríza ukázala, že model hospodárskeho riadenia Európskej únie nefunguje tak dobre, ako by bolo ideálne. Je preto potrebné nájsť riešenia pre lepšie a účinnejšie hospodárske riadenie v Európe, aby sme predišli zhoršeniu už aj tak vážnych dôsledkov krízy.

V tejto súvislosti spravodajca odporúča, aby Európska komisia vytvorila súdržný rámec pre hospodársky dohľad, posilnila pravidlá Paktu stability a rastu a hospodárske riadenie v eurozóne a prehodnotila rozpočtové, finančné a fiškálne nástroje EÚ.

Ďalej navrhuje pre eurozónu zavedenie spoľahlivého a dôveryhodného mechanizmu predchádzania nadmernému dlhu a jeho riešenia. Taktiež sa navrhuje zlepšenie spoľahlivosti štatistík EÚ, ako aj vonkajšieho zastupovania Únie v oblasti hospodárskych a menových vecí.

Je teda nevyhnutné, aby členské štáty plne dodržiavali pravidlá a rozhodnutia Európskej únie. Chcem tiež zdôrazniť význam prepojenia reformy s cieľmi stratégie Európa 2020, prinajmenšom v zmysle posilnenia vnútorného trhu a úlohy malých a stredných podnikov ako základných motorov hospodárskeho rastu.

Z vyššie uvedených dôvodov hlasujem za túto správu.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Dámy a páni, nariadenia súčasného Paktu stability a rastu a nedostatočný systém ich uplatňovania nedokázali zabezpečiť dostatočne silnú fiškálnu a makroekonomickú politiku. Odporúčania navrhnuté v tejto správe sú dobrým začiatkom. Spravodajca správne poznamenáva, že musíme pokračovať v štrukturálnych reformách v oblasti sociálnej politiky a integrácie pracovných trhov a v oblasti fiškálnych stimulov pre malé a stredné podniky. Proces znižovania dlhodobých deficitov sa musí spojiť s ďalším úsilím na podporu hospodárstva, ako je zlepšenie podmienok pre investície a upevnenie vnútorného trhu, čo by umožnilo väčšiu konkurencieschopnosť. Takisto vítam skutočnosť, že spravodajca uznáva, že akékoľvek novo navrhnuté opatrenia by nemali mať neprimeraný dosah na najzraniteľnejšie členské štáty, najmä pobaltské krajiny. To by zabrzdilo našu snahu o hospodársky rast a súdržnosť. Minulý rok sa nadšenie pre euro v členských štátoch nepatriacich do eurozóny vrátane Litvy mierne oslabilo. Je preto dôležité, aby sme si uvedomili, že rozhodnutia prijaté v prvej polovici roka na ochranu stability eura sú iba dočasné a bude potrebné, aby ich podporil lepší rámec hospodárskeho riadenia na úrovni EÚ.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Ciele stratégie EÚ 2020 opätovne potvrdzujú potrebu užšej integrácie hospodárstiev členských štátov v rámci Európskej únie s cieľom podporiť produktivitu, konkurencieschopnosť a rast. Súčasná hospodárska kríza ukázala, že existujúci model hospodárskeho riadenia nie je dostatočný a neumožňuje postupnú integráciu, ktorá by zabezpečila stabilitu hospodárstiev EÚ.

Z tohto dôvodu hlasovaním podporujem odporúčania správy pána Feia, ktorá zdôrazňuje potrebu posilnenia hospodárskych opatrení EÚ a ich prehodnotenia a dlhodobého zlepšovania. Myslím si, že Európa sa musí kriticky pozerať na svoje súčasné plány hospodárskej a finančnej stability, aby sa mohla spoločne pohnúť dopredu smerom k silnejšiemu, užšie prepojenému hospodárstvu, ktoré bude napĺňať svoj potenciál celosvetovej hospodárskej veľmoci.

8. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 14.00 hod. a pokračovalo o 15.05 hod.)

PREDSEDÁ: STAVROS LAMBRINIDIS
podpredseda

9. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

10. Nástroj stability – Nástroj financovania rozvojovej spolupráce – Nástroj financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete – Nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami – Nástroj financovania rozvojovej spolupráce (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o nasledujúcich správach:

– správa pani Franzisky Kathariny Brantnerovej v mene Výboru pre zahraničné veci o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1717/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability (KOM(2009)0195 – C7-0042/2009 – 2009/0058(COD)) (A7-0066/2009),

– správa pána Gaya Mitchela v mene Výboru pre rozvoj o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1889/2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (KOM(2009)0194 – C7-0043/2009 – 2009/0060A(COD)) (A7-0078/2009),

– správa pani Kingy Gálovej a pani Barbary Lochbihlerovej v mene Výboru pre zahraničné veci o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1889/2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (KOM(2009)0194 – C7-0158/2009 – 2009/0060B(COD)) (A7-0188/2010),

– správa pána Helmuta Scholza v mene Výboru pre medzinárodný obchod o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1934/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami (KOM(2009)0197 – C7-0101/2009 – 2009/0059(COD)) (A7-0052/2010), a

– správa pána Charlesa Goerensa v mene Výboru pre rozvoj o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (KOM(2010)0102 – C7-0079/2010 – 2010/0059(COD)) (A7-0285/2010).

  Franziska Katharina Brantner, spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dnes sa budeme zaoberať viacerými finančnými nástrojmi. Jeden aspekt sme už prediskutovali dnes dopoludnia, teraz však budem hovoriť o nástroji stability. Tento nástroj bol vytvorený v roku 2006 a ide o najlepšie financovaný nástroj v oblastiach nešírenia zbraní hromadného ničenia, predchádzania konfliktov, občianskej podpory po katastrofách, občianskych opatrení na budovanie mieru, ako aj v oblasti spravodlivosti a policajnej kontroly v protiteroristickej sfére. Napriek tomu je výška financovania relatívne malá. Zatiaľ vo finančnom výhľade predstavuje sumu 1,4 miliardy EUR. Nie je to veľa peňazí, ale ide o dobré peniaze, pretože ich možno relatívne pružne použiť. Opakovane sa uvažovalo o znížení tejto sumy, ale zatiaľ sa nám vždy podarilo zabezpečiť, aby sa rozpočet tohto nástroja neznížil. O čo ide v strednodobom preskúmaní tohto nástroja a o čom budeme diskutovať v tejto rozprave? Nuž, budeme hovoriť o malom počte bodov, niektoré z nich sú však dôležité z hľadiska ich obsahu. Po prvé, dlhodobé opatrenia podľa článku 4 ods. 3 sú navrhnuté tak, aby umožnili zavedenie opatrení na podporu žien v politických procesoch, najmä čo sa týka médií. Ide tu vlastne o presun už teraz veľmi úspešnej oblasti do článku 4 ods. 3. Doteraz sme podporili vystúpenia v médiách afganských žien kandidujúcich do Parlamentu. Tento bod by sme radšej chceli začleniť do dlhodobých opatrení, ako ho ponechať v krátkodobých opatreniach, aby sme týmto spôsobom mohli tieto ženy aj naďalej podporovať z dlhodobého hľadiska.

Po druhé, chceme, aby partnerstvo na budovanie mieru bolo v smernici jasne spomenuté nielen preto, aby sme ocenili rozvoj formálneho dialógu s občianskou spoločnosťou, ale aj preto, aby sme preniesli koncepciu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť do novej éry. Musíme zabrániť zániku tejto koncepcie, a preto považujem za dôležité, aby sa o nej hovorilo osobitne.

Po tretie, hlasujeme za zvýšenie podielu finančných prostriedkov na dlhodobé opatrenia podľa článku 4 ods. 3 z 5 % na 10 %. Chcela by som však pani vysokej predstaviteľke znova pripomenúť, že Výbor pre zahraničné veci podporil toto zvýšenie v poslednej minúte, pretože sme dostali prísľub, že v budúcnosti sa pod záštitou nástroja prijmú rozsiahle opatrenia na boj proti používaniu nášľapných mín, kazetových bômb a zvyškov zásob munície. Inými slovami, zvýšenie podielu financovania dlhodobých opatrení z 5 % celkového rozpočtového riadka na 10 % bolo dohodnuté pod istou podmienkou a očakávame od vás, pani barónka Ashtonová, a od služby pre vonkajšiu činnosť, že budete dodržiavať túto dohodu a že sa to odrazí v strategickom dokumente na roky 2012/2013. Inak povedané, je to pre nás dôležité. V opačnom prípade by ste nekonali v duchu dohody.

Ak však preváži názor Parlamentu a Komisie, potom bude najväčšou inováciou obsahu textu strednodobého preskúmania jasné rozšírenie pôsobnosti opatrení na ručné zbrane a ľahké zbrane (RZĽZ). V tejto chvíli by som chcela predsedníctvo znova požiadať o prijatie tejto myšlienky. V jej prospech rozhodol aj Európsky súdny dvor. Viem, že poniektorí majú ešte stále problémy s prijatím tejto myšlienky, ale dúfam, že prostredníctvom služby pre vonkajšiu činnosť budeme možno schopní prekonať názorové rozdiely Rady a Komisie a dohodnúť sa na postupe v problematike ručných zbraní a ľahkých zbraní. Považujem to za veľmi dôležitý bod.

Môj posledný bod sa týka otázky delegovaných aktov. O tejto otázke sme už diskutovali dnes dopoludnia. Som presvedčená, že v tejto súvislosti potrebujeme politické riešenie a nie súdne riešenie, ktoré by predstavovalo slepú uličku. Na záver by som veľmi stručne chcela vysloviť jednu poznámku: pokiaľ ide o nástroj stability a oblasť plánovania v rámci služby pre vonkajšiu činnosť, sme pevne presvedčení, že za plánovanie a tvorbu programov by mali naďalej zodpovedať tí, ktorí za to boli zodpovední doteraz, a títo ľudia sa nesmú degradovať na „finančné hospodárenie“, ale namiesto toho musia naďalej pokračovať v plánovaní obsahu.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som vyjadriť svoju nespokojnosť nad tým, že aj keď sa dnes zaoberáme dôležitými témami, ako sú financovanie, rozvojová pomoc a demokratické zásady, len 14 poslancom, myslím, že som to spočítal správne, sa podarilo prísť, zjavne z dôvodu nejakej súťaže alebo inej nešťastne načasovanej udalosti a všetci ostatní poslanci boli natoľko disciplinovaní, že sa zúčastnili tej druhej udalosti. Nie je to fér voči tým, ktorí vystupujú s príspevkom, alebo tým, ktorí dnes majú úlohu spravodajcov, či voči kolegom poslancom, a to nehovorím o zamestnancoch a predstaviteľoch Komisie, ktorí tu musia sedieť pred prázdnou rokovacou sálou.

  Predsedajúci. – Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto nie je procedurálna námietka. Je to zaujímavý bod, ktorý by sa uplatnil niekde v miestnej televízii, ale nie je to procedurálna námietka. Zdvorilo vás žiadam, aby ste zasadnutie neprerušovali takýmito poznámkami.

  Iva Zanicchi, spravodajkyňa. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pán spravodajca Mitchell z Výboru pre rozvoj ma požiadal, aby som ho zastúpila, keďže sa dnes nemohol zúčastniť rozpravy. Chcela by som mu poďakovať za prácu, ktorú odviedol so zvyčajnou presnosťou, a za kvalitu jeho návrhov, na ktoré Výbor pre rozvoj reagoval priaznivo a, povedala by som, jednohlasne. Z dôvodov, ktoré uvediem, ale najmä vďaka práci, ktorú pán Mitchell až do dnešného dňa odviedol, som presvedčená, že správu možno prijať drvivou väčšinou.

Teraz prejdem k správe. V roku 2009 Európska komisia predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh k nariadeniu č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce. Komisia prostredníctvom tohto návrhu požiadala Parlament, aby prijal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by umožnil mimovládnym organizáciám využívať daňové úľavy pri ich pôsobení v rozvojových krajinách. Požiadavku sme prijali.

Nariadenie o rozvojovej spolupráci však obsahuje aj vykonávacie pravidlá rozvojovej politiky Európskej únie. V týchto pravidlách sa uvádza, že Komisia pri schvaľovaní financovania musí postupovať podľa komitologických postupov. To znamená, že Parlament môže preskúmať tieto návrhy na financovanie a v prípade, že Komisia prekročí svoje právomoci, Parlament môže prijať uznesenia, v ktorých Komisiu požiada o zmenu sporných rozhodnutí.

Len od roku 2006 do dnešného dňa sa Parlament minimálne v 12 prípadoch domnieval, že Komisia prekročila svoje výkonné právomoci, ale len v troch prípadoch Komisia skutočne zmenila a doplnila svoj návrh rozhodnutia alebo ho stiahla. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy Výbor pre rozvoj navrhol uplatňovanie postupu delegovaných aktov ustanoveného článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Prijatie tohto postupu by znamenalo, že Parlament by zohrával významnejšiu úlohu, a to prinajmenšom v strategických rozhodnutiach o financovaní, ktoré musí Európska komisia prijať. Podľa Lisabonskej zmluvy Parlament v skutočnosti môže v niekoľkých jasne definovaných prípadoch presunúť právomoc prijímať strategické rozhodnutia na Komisiu. O ktoré rozhodnutia však ide? Podľa nášho názoru sú za výber krajín, ktorým by Európska únia mala poskytovať rozvojovú pomoc, zodpovedné zákonodarné orgány.

Potom tu je otázka, ktoré oblasti by mali mať prednosť pri financovaní: vzdelávanie, zdravotníctvo, ochrana životného prostredia, kapacity pre dobrú vládu alebo rozvoj malých podnikov? A ako zabezpečíme transparentnosť pri riadení rozvojovej pomoci?

Ide o rozhodnutia a témy, v ktorých Európsky parlament musí zohrávať dôležitejšiu úlohu ako v minulosti. V týchto oblastiach to musí byť zákonodarný orgán, ktorý poskytuje presné údaje výkonnej moci. Nakoniec chcem povedať, že som presvedčená, že to je cesta, ktorou sa uberajú požiadavky európskych občanov. Úprimne dúfam, že čo sa týka správy pána Mitchella, dospejeme k čo najväčšiemu možnému konsenzu.

  Kinga Gál, spravodajkyňa. – (HU) Vážený pán predsedajúci, pani Ashtonová, dámy a páni, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva je nástroj financovania, ktorý podporuje ľudské práva, právny štát, ochranu demokracie a predchádzanie konfliktov vo svete. Príjemcovia tohto nástroja financovania sú v prvom rade organizácie občianskej spoločnosti. Sú to najmä tie organizácie občianskej spoločnosti a jednotlivci, ktorí v najnáročnejších podmienkach bojujú za ľudské práva v tretích krajinách. Na rozdiel od ostatných geografických nástrojov je najväčšou výhodou tohto nástroja financovania to, že ho možno vyplatiť bez súhlasu vlády krajiny, ktorá dostáva pomoc. Preto je úloha tohto nástroja veľmi dôležitá. V prípade tohto nástroja však nie je možné financovať náklady súvisiace s platbami DPH z rozpočtových prostriedkov Spoločenstva. Preto Európska komisia vo svojej iniciatíve navrhla technickú zmenu a doplnenie, ktorá by zlepšila prácu a fungovanie organizácií občianskej spoločnosti v tretích krajinách, ktoré využívajú tieto prostriedky. Keďže takéto organizácie majú nesmierny význam pre podporu ľudských práv v týchto krajinách a rozvoj politického pluralizmu, je veľmi dôležité, aby sme prácu týchto organizácií, ktoré už teraz čelia zložitým situáciám, ešte viac nesťažovali. Preto vítame iniciatívu Komisie a spolu so súhlasným stanoviskom mojej spoluspravodajkyne pani Lochbihlerovej ju plne podporujeme. To je však len jedna strana mince.

Na druhej strane je politický význam tejto záležitosti. Otázka nástroja financovania sa stala súčasťou medziinštitucionálneho boja, ktorý pretrváva už rok. Práve preto, že nástroj financovania na podporu ľudských práv je pre organizácie občianskej spoločnosti nevyhnutný, je dôležité, aby sa Európsky parlament podieľal na formovaní strategických a viacročných rámcových programov. Bojujeme za to, aby Európsky parlament mohol vyjadriť svoj názor pri vypracovávaní strategických plánov nástroja financovania, ak to považuje za potrebné, a to prostredníctvom revízie, ktorá by sa konala raz ročne a nie v sedemročných intervaloch v čase rozpočtových cyklov. To je podstata pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré týmto chceme podporiť. Lisabonská zmluva potvrdila právo Európskeho parlamentu na dohľad, pričom vlastne ide o inštitúciu „delegovaného aktu“, ktorý už spomínali kolegovia poslanci a ktorý podľa nášho názoru musíme v tomto prípade presadzovať a uplatňovať. Táto problematika je skutočne prvým príkladom posilnenej úlohy Európskeho parlamentu od 1. decembra 2009.

Po diskusiách a parlamentných rozpravách, ktoré sme doteraz viedli, sme my spravodajcovia pre nástroje financovania dospeli k spoločnému záveru, že dokument by sa mal odporučiť do druhého čítania, a inštitúciám vysielame silný politický signál, pretože teraz po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy by sme mali konať v jej duchu. Sme presvedčení, že pre tieto nástroje je mimoriadne dôležité, aby Parlament skutočne uplatňoval svoje demokratické právo dohľadu.

  Barbara Lochbihler, spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva je nástrojom, ktorý vznikol len nedávno. Už teraz však možno povedať, že vykonáva množstvo zmysluplnej a dôležitej práce. Môžete sa o tom presvedčiť zo spätnej väzby, ktorú dostávame od predstaviteľov občianskej spoločnosti v rámci EÚ aj mimo nej. Nástroj tiež veľmi pozitívne dopĺňa politiku Európskeho parlamentu a EÚ ako celku v oblasti ľudských práv.

Práca v oblasti ľudských práv sa často odohráva vo veľmi ťažkých podmienkach. Preto je nesmierne dôležité, aby tieto nástroje umožňovali EÚ poskytovať finančnú podporu organizáciám občianskej spoločnosti bez toho, aby daná vláda musela udeliť svoj súhlas a potenciálne dokonca i bez toho, aby ju EÚ musela o takejto finančnej podpore informovať. Treba niekoľkokrát zdôrazniť, že túto pomoc musíme zachovať a v prípade potreby rozšíriť.

Rovnako ako moja spoluspravodajkyňa pani Gálová súhlasím s návrhom Komisie, že v tých krajinách, v ktorých sa platby z tohto nástroja financovania ešte stále zdaňujú, by malo existovať daňové zníženie. To by tiež výrazne uľahčilo prácu spomínaných mimovládnych organizácií.

Čo však pri práci s týmto nástrojom financovania považujem za neustály problém je to, že na jednej strane máme v tejto súvislosti aj sťažnosti a negatívnu spätnú väzbu, z ktorých je celkom jasné, že organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa usilujú o získanie podpory z tohto nástroja, musia čeliť mnohým byrokratickým prekážkam. Na druhej strane je, samozrejme, potreba transparentnosti, pokiaľ ide o to, na čo sa finančné prostriedky vynakladajú, či sa využívajú a akým spôsobom. Opakované sťažnosti malých organizácií, najmä to, že sú odrádzané od využívania tejto podpory, by sme mali brať vážne a tento problém by sme mali hneď vyriešiť.

Takisto vnímam ako problém, že s mnohými miestnymi organizáciami na vidieku je ťažšie nadviazať kontakt ako s organizáciami v metropolách južnej pologule, inými slovami, je ťažké upovedomiť ich o existencii takéhoto druhu nástroja financovania a o možnostiach jeho spravovania. Predstavte si situáciu vo vidieckej oblasti, v ktorej nie vždy majú elektrinu a papierová dokumentácia je skôr výnimkou ako pravidlom – preto je nevyhnutné, aby sa na dosiahnutie týchto iniciatív sústredila osobitná pozornosť. V tejto chvíli vidím príležitosť v rozšírení veľvyslanectiev EÚ v týchto oblastiach a, samozrejme, už sa vlastne určilo, že každé miestne veľvyslanectvo EÚ bude mať isté zodpovednosti a bude mať k dispozícii zamestnancov, ktorí budú podporovať ľudské práva a demokraciu. Títo štátni úradníci, ktorých budem odteraz nazývať agenti ľudských práv, budú intenzívne zohrávať úlohu sprostredkovateľov, budú mať právomoci na poskytovanie informácií a komunikáciu a budú sa tiež usilovať o preniknutie k miestnym iniciatívam, ktoré zrejme nedokážu komunikovať v anglickom, francúzskom či španielskom alebo v inom jazyku EÚ.

Momentálne je ešte stále príliš skoro na komplexné hodnotenie nástroja. Časový rámec je príliš krátky a výsledky nebudú dostatočne viditeľné. O niekoľko rokov sa však budeme musieť veľmi intenzívne venovať komplexnému hodnoteniu takéhoto druhu. Pod hodnotením nemyslím len pohľad späť na to, čo prebehlo bez problémov, ale mali by sme tiež zvážiť, aké nové myšlienky treba prijať a aký by mal byť ďalší rozvoj nástroja financovania.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som poďakovať všetkým spravodajkyniam a spravodajcom, menovite pani Brantnerovej, pani Gálovej, pani Lochbihlerovej, ako aj pánovi Mitchellovi, pánovi Scholzovi a pánovi Goerensovi.

Návrhy, ktoré máme pred sebou, sú výsledkom preskúmania v polovici obdobia, ktoré Komisia vykonala v roku 2009 na žiadosť Parlamentu. Záverom preskúmania bolo, že nástroje fungujú dobre. Je to veľmi pozitívne a poskytuje to stabilný rámec pre naše vonkajšie vzťahy až do roku 2013. V niektorých prípadoch Komisia navrhla len technické zmeny a doplnenia s cieľom zosúladiť ich s ostatnými nástrojmi. Teší nás vaša podpora v súvislosti s týmito technickými otázkami.

Veľkým problémom, ktorý sa zistil pri preskúmaní, boli námietky Parlamentu týkajúce sa pomoci v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI), ktorú nemožno považovať za oficiálnu rozvojovú pomoc. V tomto prípade Komisia plne zohľadnila stanoviská Parlamentu. Predložili sme návrh na rozšírenie nástroja financovania spolupráce s industrializovaným krajinami, aby zahŕňal aj činnosti, ktoré sa nepovažujú za oficiálnu rozvojovú pomoc. Ide o nadviazanie spolupráce s dôležitými bilaterálnymi partnermi a globálnymi aktérmi, v prípade ktorých má Európska únia strategický záujem na posilňovaní rôznorodých väzieb, ako napríklad s Indiou, Čínou alebo Brazíliou. Tieto krajiny majú tiež záujem zapojiť sa do hospodárskej, akademickej, obchodnej a vedeckej výmeny s Európskou úniou.

Tento upravený nástroj, ktorý sa nazýva ICI +, je krátkodobým riešením na obdobie troch rokov. Nechceme robiť predčasné závery, pokiaľ ide o budúcu revíziu finančných nástrojov pre vonkajšiu činnosť po roku 2013. Parlament už v roku 2010 schválil rozpočet tohto nástroja. V záujme plnenia rozpočtu na rok 2010 sa nástroj musí prijať teraz, a preto veľmi vítam prácu spravodajcov pri hľadaní veľkej miery súladu.

Pokiaľ ide o nástroj stability, Komisia po rozhodnutí Európskeho súdneho dvora v roku 2008 navrhla, aby súčasťou nástroja boli opatrenia EÚ proti šíreniu ručných zbraní a ľahkých zbraní. O problematike diskutujeme v Rade a musíme sa dohodnúť na riešení. Môžem vás tiež uistiť, že finančné prostriedky pre občiansku spoločnosť podľa zložky pripravenosť na krízy nástroja stability sa tento rok ešte zvýšia.

Okrem toho sa v rokoch 2011 až 2013 plánuje dvojnásobné zvýšenie financovania partnerstva na budovanie mieru. Toto poskytne dostatočný priestor na financovanie činností občianskej spoločnosti. Ešte dôležitejší je podiel 22 % na financovaní občianskej spoločnosti z rozpočtu na reakciu na krízy od roku 2007. To poukazuje na možnosti mimovládnych organizácií, pokiaľ ide o budovanie mieru a reakciu na krízy. Ide o vynikajúci príklad pridanej hodnoty, ktorou nástroj stability prispel ku komplexným opatreniam EÚ v krehkých, konfliktom zasiahnutých krajinách na celom svete.

Po predložení návrhov na preskúmanie nástroja v polovici obdobia bol 17. marca 2010 predstavený ďalší návrh zmeny a doplnenia nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI). Takzvané sprievodné opatrenia pre banány majú jasný cieľ: pomôcť 10 krajinám AKT, ktoré sú vývozcami banánov, prispôsobiť sa zmenám dovozných ciel EÚ na banány.

Banány boli predmetom najdlhšieho obchodného sporu na svete. EÚ musela nájsť riešenie a uzavrieť dohodu v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Sprievodné opatrenia pre banány sú neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody a znížené clá sa už uplatňujú.

Chcel by som sa pánovi spravodajcovi ešte raz veľmi pekne poďakovať za jeho konštruktívny prístup. Myslím si, že teraz máme účinný program, ktorý by mohol začať fungovať hneď, ako ho schválime. Clá sa už uplatňujú a krajiny AKT naliehavo očakávajú finančnú podporu, ktorú im EÚ počas rokovaní prisľúbila.

Teraz sa dostávame k otázke, o ktorej sa diskutovalo najviac. Všetky výbory prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, aby sa strategické dokumenty a viacročné programy považovali za delegované akty v súlade s novým postupom ustanoveným v článku 290 zmluvy. Ako viete, Komisia aj Rada majú opačný názor. Myslíme si, že tieto strategické dokumenty a viacročné programy nepatria do pôsobnosti článku 290, pretože nedopĺňajú ani nemenia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu.

Plne však súhlasíme s tým, že je potrebné zabezpečiť intenzívne zapojenie Parlamentu do celkového strategického rozhodovania. V záujme nás všetkých je tiež zabezpečiť, aby tvorba programov prebiehala praktickým a bezproblémovým spôsobom. Pokiaľ ide o strategické dokumenty a viacročné programy, Parlament sa na nich doteraz zúčastňoval prostredníctvom postupu demokratickej kontroly, ktorý bol prijatý v roku 2006. Komisia sa prostredníctvom týchto postupov zapája do dialógu s Parlamentom o obsahu týchto stratégií. Tento konzultačný proces presahuje prísne hranice komitológie.

Vyjadrím sa jasne: teraz jednoznačne musíme nájsť riešenie. Komisia je ochotná diskutovať s Parlamentom s cieľom nájsť spôsob napredovania, ktorý bude zohľadňovať záujmy Parlamentu. Minulý týždeň odoslali traja predsedovia pozvanie na neformálne stretnutie s riadiacim výborom, ktorý má na starosti túto otázku v Parlamente, Komisii a Rade.

Toto pozvanie sme veľmi privítali. Pani vysoká predstaviteľka, zástupca Rady a ja sme sa dnes ráno stretli s riadiacim výborom. Bolo to veľmi užitočné stretnutie, ktoré veľmi jasne potvrdzuje nevyhnutnosť v čo najkratšom čase nájsť riešenie, aby Lisabonská zmluva plne nadobudla účinnosť, a to aj prostredníctvom riešenia naliehavých praktických záležitostí, ktoré sa v neposlednom rade týkajú rozpočtu.

Som presvedčený, že ak budeme konať spoločne, dokážeme nájsť riešenie.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani barónka Ashtonová, pán komisár Piebalgs, vážené poslankyne, vážení poslanci, aj ja by som chcel, samozrejme, v mene Rady poďakovať spravodajcom za ich prácu a zapojenie. Dovoľte mi doplniť pár slov k poznámkam pána komisára Piebalgsa, ktoré Rada, prirodzene, plne podporuje.

Pán komisár správne upozornil na hlavný problém, ktorý sa ešte stále nevyriešil, konkrétne žiadosť Parlamentu, aby sa strategické dokumenty a viacročné programy považovali za delegované akty. Dnes poobede nemám v úmysle podrobne hovoriť o pozícii Rady, chcem však povedať, že predsedníctvo je, samozrejme, viac než ochotné dosiahnuť dohodu, ktorá uspokojí všetky tri inštitúcie a ktorá nám umožní čo najrýchlejšie prijať nástroje financovania. V tomto kontexte mám, samozrejme, na mysli predovšetkým spomenutý nástroj ICI + a sprievodné opatrenia pre banány.

Veľmi ma potešilo dnešné dopoludňajšie stretnutie s pani barónkou Ashtonovou, pánom komisárom Piebalgsom a spravodajcami. Myslíme si, že toto stretnutie je jasným dôkazom skutočnej vôle našich troch inštitúcií dosiahnuť dohodu a predsedníctvo je, ako viete, presvedčené, že aktuálna rozprava o nástrojoch financovania by sa mala oddeliť od prebiehajúcich rokovaní medzi Parlamentom a Radou týkajúcich sa komitologických postupov a delegovaných aktov.

Viete, že Rada zatiaľ ešte stále skúma tieto dve otázky a všetky možné riešenia musia mať naozaj podporu Parlamentu. Preto vzhľadom na naliehavú potrebu prijať nástroje financovania musíme uskutočniť výnimočné opatrenia na nájdenie riešenia, ktoré bude osobitne prispôsobené týmto nástrojom.

Belgické predsedníctvo za seba zabezpečí, aby práca, ktorú treba vykonať na základe žiadosti predloženej na dnešnom dopoludňajšom stretnutí, rýchlo postupovala a priniesla hmatateľné výsledky, ktoré nám umožnia čo najskôr dosiahnuť dohodu. Dnešné dopoludňajšie stretnutie nás vedie k presvedčeniu, že Parlament sa plne stotožňuje s týmto cieľom.

  Barbara Lochbihler, spravodajkyňa Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcem sa vyjadriť na tému nástroja ICI +. Nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami (ICI) sa začal vykonávať v predchádzajúcom volebnom období. Výbor pre zahraničné veci vo svojom stanovisku požiadal o vytvorenie nástroja financovania pre oblasť zahraničných vecí, ktorý by nebol prepojený s rozvojovou pomocou, ale bol by zameraný na krajiny Latinskej Ameriky, Ázie a Blízkeho východu. Komisia nato vytvorila malý nástroj ICI. Komisia to, žiaľ, považovala za dočasné riešenie. Nástroj ICI rozšíril uplatňovanie nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI) v krajinách, ale inak predstavil len málo nových prvkov a zaobchádzalo sa s ním ako s nástrojom v oblasti obchodu. Výbor pre zahraničné veci preto predložil návrh na zmenu a doplnenie týkajúci sa názvu nástroja, ktorý objasnil pôvodný zámer označiť tento nástroj ako nástroj zahraničnej politiky. Nový názov je Nástroj financovania spolupráce s krajinami Blízkeho východu, Ázie, Severnej a Južnej Ameriky a s Južnou Afrikou. Žiadame vás o podporu tohto návrhu. Bolo by viac ako poľutovaniahodné, keby EÚ nemala žiadny nástroj financovania zahraničnej politiky, ktorý by sa tak aj nazýval.

  Nirj Deva, spravodajca Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, musíme sa pozrieť na to, aký význam majú nástroje financovania, teda nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI), nástroje stability a nástroje pre ľudské práva, pokiaľ ide o mäkkú silu, ktorú Európska únia uplatňuje vo svete. Ako to naznačujú naše monitorovania volieb, pozorovania, kampane za demokraciu a podobne, význam tejto mäkkej sily rastie.

Parlament sa pri vytvorení nástroja DCI vzdal 16 nástrojov kontroly. Mali sme 16 kľúčových rozhodovacích právomocí, ktorých sme sa vzdali na žiadosť Komisie s cieľom kontrolovať nástroj DCI a zabezpečiť rozsiahlejšiu spoluprácu. Funguje to dobre. Teraz máme nástroj stability na rozvoj po skončení krízy. Treba ho posilniť dostatočným množstvom finančných prostriedkov, keďže vo svete existuje mnoho občianskych, civilných a vojenských kríz. V súčasnosti prebieha 36 občianskych konfliktov.

Myslím si, že rovnakým spôsobom treba posilniť aj nástroj pre ľudské práva. Nestačí len neustále rozprávať, musíme mať ľudí v teréne, nástroje na monitorovanie volieb, dobrú správu a všetky ostatné prvky, na ktoré vyžadujeme finančné prostriedky. S radosťou to podporím.

  Ivailo Kalfin, spravodajca Výboru pre rozpočet požiadaného o stanovisko. – (BG) V prvom rade mi dovoľte vyjadriť plný súhlas so závermi správy pána Goerensa o potrebe, aby nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI) bol aj naďalej prospešný pre politiky Európskej únie.

Súhlasím aj s tým, že Európska únia musí nájsť spôsob, ako pokračovať v podpore krajín, v ktorých sa pestujú banány, aj napriek zákazu udeľovať mierne podmienky, ktorý Svetová obchodná organizácia zaviedla na začiatku tohto roka. Mimochodom, Komisia od roku 1994 do dnešného dňa ani raz nevykonala posúdenie vplyvu tejto pomoci na 12 krajín, čo je trochu prekvapujúce a v budúcnosti to treba zmeniť.

Bod, ktorý Výbor pre rozpočet zdôrazňuje a s ktorým nesúhlasíme, je znížiť prostriedky iných politík, a tak vyčleniť príslušných 190 miliónov EUR na nasledujúce tri roky. Existuje zásada, na ochrane ktorej trváme, a to, že nové politiky musia byť financované z nových prostriedkov. To znamená, že aj keď by táto nová politika mohla byť zahrnutá do finančného rámca Európskej komisie, mala by sa zahrnúť do rozpočtu a nemala by sa financovať na úkor iných programov.

  Tunne Kelam, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážený pán predsedajúci, pani vysoká predstaviteľka, pán komisár, v prvom rade by som chcel privítať podrobné a pozitívne vyhlásenie pána Piebalgsa o situácii v oblasti nástrojov financovania a jeho závery, že tieto finančné nástroje fungujú dobre.

Myslím si, že nástroj stability bol veľmi užitočný pri riešení konfliktov a kríz, a preto by sme sa mali viac sústrediť na ich predchádzanie a následné opatrenia. To tiež znamená výraznú podporu budovania občianskej spoločnosti. Tu treba opäť privítať vyhlásenie o výraznom zvýšení finančných prostriedkov na budovanie mieru.

Takisto vítame správy o potrebe zvýšenia stropu opatrení podľa článku 4 ods. 1 zo 7 % na 10 % a chápeme túto potrebu. Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa rôzne nástroje a programy EÚ využívali jednotne a s pochopením pre vzájomné dopĺňanie.

Lisabonská zmluva musí prispieť k vytvoreniu súdržnejšej a účinnejšej EÚ. V Parlamente sme pochopili potrebu úprav technického charakteru. Ako už bolo zdôraznené, otázkou je skôr politické riešenie. To sa týka delegovaných aktov a práva Európskeho parlamentu na kontrolu.

Prejavy otvorenosti na strane Rady aj Komisie ma dnes veľmi potešili. Ide o signál, že ste pripravení dosiahnuť dohodu v čo najkratšom čase. Pevne dúfam, že sa nám podarí dosiahnuť dohodu, ktorá zaručí správnu rovnováhu medzi troma inštitúciami EÚ.

  Gianluca Susta, v mene skupiny S&D. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade by som chcel zablahoželať pánovi Scholzovi k vypracovaniu tejto správy, ktorá ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami. Je správne, že tento nástroj riadi Výbor pre medzinárodný obchod, a to najmä z dôvodu, že súvisí so spoluprácou s industrializovanými krajinami a rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami a v porovnaní s inými nástrojmi je trochu odlišný.

V prvom rade som presvedčený, že treba zdôrazňovať úlohu Parlamentu. Príliš veľa času sme stratili v urputnom boji s Radou a Komisiou za niečo, čo je po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy samozrejmé. Musíme brániť ústredné postavenie Parlamentu v súvislosti s delegovanými aktmi a výkonnými aktmi. Po druhé, považujem za dôležité zdôrazniť strategický význam celej tejto problematiky a po tretie, chcem zdôrazniť potrebu zintenzívniť spoluprácu s rozvojovými krajinami a rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami bez toho, aby sme o peniaze oberali najchudobnejšie krajiny.

Musíme vyvinúť úsilie na vyčlenenie väčších prostriedkov z rozpočtu Európskej únie pre najchudobnejšie krajiny vzhľadom na to, že rozvíjajúce sa krajiny majú väčší problém s pravidlami ako s financiami. V každom prípade treba tiež podporovať inovácie, ale prostredníctvom dodatočných prostriedkov, ktoré neboli odobraté najchudobnejším krajinám.

  Annemie Neyts-Uyttebroeck, v mene skupiny ALDE. – (NL) Vážený pán Chastel, pani barónka Ashtonová, dámy a páni, dnes tu hovoríme o viacerých nástrojoch financovania, ktoré umožňujú Európskej únii konať v oblasti zahraničných vecí. Všetky tieto nástroje sú relatívne nové a predovšetkým veľmi netradičné. Predtým sme nič podobné nemali a vo svete či v medzinárodných alebo nadnárodných inštitúciách v skutočnosti existuje len veľmi málo modelov takéhoto druhu nástrojov, ktoré vytvára Európska únia. Vzhľadom na prevratný charakter týchto nástrojov sme sa rozumne dohodli, že ich budeme hodnotiť až po uplynutí niekoľkých rokov a v prípade potreby ich upravíme. Touto problematikou sa tu dnes poobede zaoberáme.

Medzičasom však došlo aj k ďalším dôležitým zmenám. V súčasnosti máme vysokú predstaviteľku, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Komisie. Počas tohto zasadnutia máme schváliť základné dokumenty na tému Európska služba pre vonkajšiu činnosť, čo je, takpovediac, diplomatická zbraň Európskej únie. To je tiež veľmi dôležitá inovácia.

V neposlednom rade sa podstatne rozšírili právomoci Parlamentu. Doteraz sme mali dostatok príležitostí na využitie týchto právomocí a ako býva zvykom v prípade mladých inštitúcií, tlačíte čo najviac, aby ste tieto nové právomoci mohli v maximálnej možnej miere uplatňovať. Preto momentálne diskutujeme s ostatnými inštitúciami o tom, kde presne treba vytvoriť hranice týchto právomocí.

Tiež ma potešili vyjadrenia pána komisára Piebalgsa a pána úradujúceho predsedu Rady, že existuje vôľa dosiahnuť dohodu. Vzhľadom na to, že predtým som pôsobila vo výkonnej moci v našej krajine, chápem všetky strany sporu a dúfam, že sa nám podarí dosiahnuť dohodu. Dúfam tiež, že, Parlament to nebude so svojimi právomocami zbytočne preháňať.

Na záver, keďže ešte mám pár sekúnd, sa vyjadrím k nástroju stability. Veľmi vítam vyjadrenie pána komisára Piebalgsa, ktorý povedal, že je naozaj naším zámerom sústrediť sa, okrem iných vecí, na boj proti obchodovaniu s ručnými zbraňami a ľahkými zbraňami. Zámerom je užšie zapojiť mimovládne organizácie do činností nástroja stability a plne využiť ešte významnejšie nástroje na budovanie mieru. Ak sa to stane skutočnosťou, môžete sa spoľahnúť na plnú podporu našej skupiny.

  Franziska Keller, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som spomenúť problematiku nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI), v súvislosti s ktorým ja a aj moji kolegovia z Výboru pre rozvoj považujeme za naliehavo potrebné posilniť kontrolnú právomoc Parlamentu. Dôvodom je to, že Parlament má povinnosť kontrolovať, kde Komisia vynakladá finančné prostriedky a či sa vynakladajú na to, na čo boli určené, v tomto prípade na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA).

V minulosti došlo aj k zlým príkladom, napríklad keď finančné prostriedky neboli využité v súlade s kritériami ODA alebo keď sme zistili, že ich využívanie nie je v súlade s cieľom odstraňovania chudoby. Keďže máme právo iba na konzultácie, naše návrhy a nápady neboli zohľadnené. To jasne naznačuje, že potrebujeme silnejšie postavenie. Musíme mať právomoc spolurozhodovať o tom, kam finančné prostriedky pôjdu.

Nielen Komisia, ale aj my ako Parlament máme povinnosti v súvislosti so súdržnosťou politík v oblasti rozvoja. Tiež sa musíme uistiť, že vynaložené prostriedky idú tým správnym smerom a že aj ostatné oblasti politiky pracujú na odstraňovaní chudoby.

Okrem toho má Parlament zodpovednosť voči občanom Európskej únie. Musíme lepšie kontrolovať, kde sa finančné prostriedky využívajú, konkrétne, či sa využívajú na odstraňovanie chudoby. Európski občania podporujú rozvojovú pomoc. Ako ukázali prieskumy, dokonca podporujú poskytovanie väčšej rozvojovej pomoci, musíme však jasne ukázať, ako bude táto pomoc použitá, a že sa použije v prospech chudobných ľudí.

Preto vás Výbor pre rozvoj a ja žiadame, aby ste schválili delegované akty pre nástroj DCI.

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, Európska únia je najväčším multilaterálnym poskytovateľom rozvojovej a humanitárnej pomoci na svete. Zohráva tiež dôležitú politickú úlohu pri podpore ľudských práv a demokracie v tretích krajinách.

Naša skupina ECR je pevne presvedčená, že preto je veľmi dôležitá správna štruktúra nových finančných nástrojov EÚ. Tieto nástroje zabezpečujú účinnejšie a efektívnejšie rozdeľovanie peňazí daňových poplatníkov EÚ a najmä od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy umožňujú Parlamentu otvorenejším a transparentnejším spôsobom kontrolovať využívanie prostriedkov a strategickú politiku.

Táto demokratická zodpovednosť je nesmierne dôležitá, najmä v čase, keď členské štáty samy znižujú svoje výdavky. Investície, rozvoj, demokracia a ľudské práva sú najmä prostredníctvom mäkkej sily potenciálne dôležitým spôsobom podpory širších cieľov zahraničnej politiky EÚ a mohli by tiež prispieť k zníženiu migračných tlakov na vonkajších hraniciach EÚ smerom dovnútra. Základom sú však silné mechanizmy na predchádzanie korupcii a zneužívania prostriedkov EÚ. Mali by sme byť však byť opatrní a nevnucovať naše západné liberálne hodnoty, predovšetkým pokiaľ ide o takzvané reprodukčné práva, tým, ktorí na ne nie sú pripravení alebo tým, ktorí ich odmietajú prijať pod rúškom dodržiavania ľudských práv.

  Sabine Lösing, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, v tejto chvíli je potrebné jasne povedať, že pokiaľ ide o nástroje financovania zahraničnej politiky EÚ, Lisabonská zmluva zrušila právo Európskeho parlamentu na dohľad. Tým bola zodpovednosť za tieto nástroje financovania plne presunutá na Komisiu a vysokú predstaviteľku a s ňou na Európsku službu pre vonkajšiu činnosť. Považujem za úplne neprijateľné, že stanoviská Parlamentu a Rady sa budú ignorovať, napriek tomu, že ide o ďalekosiahle opatrenia zahraničnej politiky Európskej únie a ich vykonávanie.

Podporujeme úsilie viacerých skupín zamerané na obnovenie parlamentného dohľadu nad nástrojmi financovania. Preto podporíme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k delegovaným aktom, o ktorých sa tu, samozrejme, už hovorilo. Napriek tomu by som na záver chcela vyjadriť veľké obavy, pokiaľ ide o nástroj stability a európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, pretože som presvedčená, že tieto nástroje sa využívajú nedemokratickým a netransparentným spôsobom a v niektorých prípadoch proti vôli dotknutých krajín, a to im dáva charakter intervenčnej zahraničnej politiky EÚ.

  William (The Earl of) Dartmouth, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, na trhoch v meste Karáči koluje táto anekdota: Zlodej prepadne pakistanského prezidenta a hovorí mu: „Chcem vaše peniaze.“ Prezident Pakistanu vraví: „Ja som predsa váš prezident Zardari.“ Nato zlodej odpovedá: „V tom prípade chcem svoje peniaze!“

Táto anekdota vystihuje dnešnú rozpravu, pretože zdôrazňuje hlavný bod. Európska komisia nemá žiadne peniaze. Všetky peniaze Komisie pochádzajú od daňových poplatníkov členských štátov, presnejšie povedané, od daňových poplatníkov 14 členských štátov, ktoré sú čistými prispievateľmi. Aj keď Komisia raz bude mať svoje vlastné zdroje, čo je na základe dnešného hlasovania, žiaľ, pravdepodobné, peniaze, ktoré Komisia využíva, budú naďalej pochádzať od daňových poplatníkov.

Preto vás chcem požiadať, aby ste veľmi starostlivo zvážili túto otázku: Naozaj sa domnievate, že ťažko skúšaní európski daňoví poplatníci a daňoví poplatníci Spojeného kráľovstva naozaj chcú, a najmä v súčasnej situácii, aby sa vynaložili ďalšie 2 miliardy EUR, pretože presne to stanovujú tieto návrhy, a to len preto, aby sa komisár EÚ mohol predvádzať na svetovej scéne?

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, financujúce orgány EÚ majú, ako vždy, určité problémy. Finančnú pomoc je vzhľadom na jej zložitosť ťažké získať, pričom systémy monitorovania sa aj naďalej vytvárajú spôsobom, ktorý zďaleka nie je ideálny. Jedným príkladom je predvstupová pomoc, ktorá sa, ako všetci vieme, udeľuje potenciálnym kandidátskym krajinám. Jej udelenie však dáva zmysel iba v prípade, že dané štáty riešia problémy korupcie alebo že naozaj vytvorili potrebné štruktúry. Dúfam, že v tomto prípade sa EÚ poučila z unáhleného rozšírenia v roku 2007. Pokiaľ ide o nástroj stability a nástroj financovania rozvojovej spolupráce, rozpočtové prostriedky sa veľmi často nedostanú k miestnym inštitúciám, ktorým sú určené, alebo sa k nim dostane len časť týchto prostriedkov. Toto čiastočne spôsobujú slabé inštitúcie v prijímajúcich krajinách, ale aj nesprávna štruktúra stimulov a nedostatok zdokumentovanej zodpovednosti. Námetom na premýšľanie je skutočnosť, že podľa štúdie Medzinárodného menového fondu (MMF) je v 33 krajinách viac ako 50 % verejných výdavkov závislých od medzinárodnej rozvojovej pomoci. Monitorovanie v súvislosti s akoukoľvek finančnou pomocou z EÚ treba posilniť.

  Godelieve Quisthoudt-Rowohl (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som sa chcela úprimne poďakovať pánovi spravodajcovi Scholzovi za pozitívnu a otvorenú spoluprácu. Nepodarilo sa nám vždy dospieť k dohode, najmä počas trojstranných rokovaní, ale pri diskusiách vládla konštruktívna atmosféra.

Rozšírenie nástroja financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami poskytne EÚ príležitosť nadviazať spoluprácu na rovnakej úrovni s veľmi dôležitými rýchlo sa rozvíjajúcimi a rozvojovými hospodárstvami. Toto zahŕňa výmenné programy v oblasti vzdelávania v rámci programu Erasmus Mundus a podporu podnikateľskej a kultúrnej spolupráce, a to veľmi vítam. Chcela by som upriamiť vašu pozornosť na jeden bod, a to, že vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu Európskej únie a každého členského štátu Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) nepovažuje za prijateľné žiadať nové, momentálne nedostupné finančné prostriedky na vykonávanie práve opísaných opatrení. Treba nájsť finančnú rovnováhu s nástrojom financovania rozvojovej spolupráce, ktorého prostriedky boli určené iba pre všetky rýchlo sa rozvíjajúce a rozvojové hospodárstva. Preto som v mene poslaneckého klubu PPE predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý umožňuje dosiahnuť takúto finančnú rovnováhu.

Chcela by som sa tiež v rýchlosti vyjadriť k delegovaným aktom. Ide o dôležitú otázku, ktorá bola dnes dopoludnia už dvakrát spomenutá. Podľa mňa niet žiadnych pochýb o tom, že Parlament musí mať právo dohľadu a právo veta prostredníctvom delegovaných aktov, pokiaľ ide o celý balík financovania zahraničnej spolupráce, o ktorej sa momentálne diskutuje. Duch Lisabonskej zmluvy sa tu musí prejaviť. Nesmieme pripustiť žiadny kompromis, pokiaľ ide o to, či sa delegované akty zahrnú alebo nezahrnú do nástrojov financovania.

  Ana Gomes (S&D). – Vážený pán predsedajúci, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva je nevyhnutný pre zahraničnú politiku EÚ, ktorá sa skutočne venuje podpore demokracie, právneho štátu a ľudských práv na celom svete. Ide o jediný nástroj, ktorý teraz možno zmobilizovať na pomoc ľuďom bojujúcim za demokraciu a ľudské práva v krajinách, kde sú obmedzené základné slobody. Môžeme tak urobiť bez súhlasu ich príslušných vlád. Takýto cenný nástroj, musí, samozrejme, podliehať riadnej kontrole zo strany Európskeho parlamentu, a preto žiadame uplatnenie postupu delegovaných aktov.

Mali by sme si však uvedomiť, že tento nástroj je pomerne obmedzený, pokiaľ ide o dostupné finančné prostriedky, a rozsiahla časť tohto nástroja, konkrétne 22 %, sa bude od roku 2011 až do roku 2013 vlastne vyplácať volebným pozorovateľským misiám EÚ. To znamená, že rozpočet vyčlenený pre európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva treba výrazne zvýšiť.

Chcela by som využiť túto príležitosť a poukázať na nový nástroj, ktorý by sa mal vytvoriť s pomocou Európskeho parlamentu a ktorý by sa mohol financovať z nástroja pre demokraciu a ľudské práva s cieľom efektívnejšie a pružnejšie podporovať ľudí, ktorí často riskujú vlastné životy v boji za demokraciu, právny štát a ľudské práva v krajinách, kde vládnu diktatúry alebo represívne režimy, a v krajinách, ktoré sa usilujú o prechod k demokracii, ale musia čeliť násilným protidemokratickým silám a potrebujú oveľa viac pomoci v zmysle budovania kapacít, aby porazili tieto protidemokratické sily.

Potrebujeme európsku mimovládnu nadáciu zloženú z viacerých strán podobnú Národnej nadácii pre demokraciu (NED), ktorú založil Kongres Spojených štátov.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Heidi Hautala (Verts/ALE). – Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za slovo. Chcela by som sa v súvislosti s vynikajúcim návrhom pani Gomesovej opýtať, čo by sme sa podľa jej názoru mohli z modelov USA naozaj naučiť, pokiaľ ide o takýto druh pružnejšieho, a povedzme, menej byrokratickejšieho financovania na podporu demokratizácie a ľudských práv.

  Ana Gomes (S&D). – Vážený pán predsedajúci, krása spočíva práve v pružnosti. Keby sme mali nadáciu zloženú z viacerých strán, dokázali by sme na širokom základe identifikovať konkrétne prípady, ktoré by podľa nás potrebovali konkrétnu pomoc, obchádzať obštrukčné vlády, orgány alebo sily a budovať kapacity pre tých, ktorí bojujú za ľudské práva. Myslím si, že príklad nadácie NED zo Spojených štátov je veľmi poučný, a preto by sme sa nemali zdráhať nasledovať fungujúci model z iných častí sveta, v tomto prípade model našich amerických partnerov.

V Európe fungujú nadácie rôznych strán, ktoré však často majú rôzne programy a, samozrejme, existuje mnoho prípadov, v ktorých by sa mali spojiť, a tak dosiahnuť väčšiu účinnosť pri poskytovaní pomoci tým, ktorí bojujú za demokraciu a ľudské práva.

  Predsedajúci. – Trochu ste ma zmiatli, Ana. Myslel som si, že už končíte, ale potom ste zrazu pokračovali v prejave, a tak som nevedel, či mám alebo nemám použiť kladivko. Skutočnosť je taká, že pri postupe zdvihnutia modrej karty má autor otázky 30 sekúnd a osoba, ktorá odpovedá, má na odpoveď tiež iba 30 sekúnd.

  Louis Michel (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, som veľmi sklamaný, pretože som sa chcel zúčastniť tejto diskusie. Veľmi silne pochybujem o tom, že americký model je účinnejší ako európsky. Americký model pristupuje k otázke ľudských práv veľmi selektívne a v plnej miere slúži vlastným záujmom, pretože pravda je taká, že americký model je predovšetkým o aktívnom bilateralizme.

Chcel by som zablahoželať kolegovi pánovi Charlesovi Goerensovi k jeho práci, keďže sa mu podarilo posilniť rozvojovú stránku prístupu a, samozrejme, chcem poďakovať pánovi komisárovi Piebalgsovi za to, že si veľmi pozorne a s priaznivým postojom vypočul túto žiadosť.

Za seba by som rád uviedol tri stručné poznámky. Po prvé, veľmi rýchle zrušenie systému preferencií Spoločenstva môže a bude mať dramatické následky na niektoré krajiny AKT, ktoré sú ešte stále vývozcami banánov. Niektoré z týchto následkov priamo ovplyvnia schopnosť krajín AKT podporovať trvalo udržateľný rozvoj. Preto by som chcel podporiť rozumný a pružnejší výklad kritérií na vyčleňovanie pomoci. Pomoc by sa mala prednostne prideľovať tým krajinám AKT, ktoré si chcú zachovať odvetvie banánov vzhľadom na vplyv tohto odvetvia na trvalo udržateľný rozvoj krajiny. V tejto súvislosti by bolo prospešné, keby sa uskutočnilo posúdenie vplyvu ex ante týkajúce sa situácie v krajinách vyvážajúcich banány, ktoré sme požadovali, ale nepodarilo sa ho uskutočniť.

Mám ešte dve všeobecné poznámky, ku ktorým sa určite vrátim aj v nasledujúcich týždňoch. Podľa môjho názoru je bezpochyby najlepším spôsobom prideľovania tejto pomoci všeobecná rozpočtová pomoc, kdekoľvek to bude možné, a odvetvová pomoc, kdekoľvek to bude potrebné. Zrejme by tiež bolo dobré, keby sa uskutočnila rozprava o výške pomoci a o dodržiavaní záväzkov z roku 2005 členskými štátmi. Toto je kľúčová otázka rozpravy. Navyše to, čo som dnes počul od kolegov poslancov, je hlboko znepokojujúce. Zjavne tu panuje sebectvo. Musím povedať, že ma to dosť prekvapuje.

Nakoniec, aby som odpovedal na niekoľko otázok, chcel by som tiež oživiť myšlienku zahrnúť Európsky rozvojový fond do rozpočtu, keďže to by nám, samozrejme, umožnilo priamo monitorovať politické opatrenia Komisie.

  Catherine Grèze (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať pánovi Goerensovi za to, že zohľadnil medzinárodné normy v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci a medzinárodné environmentálne normy, predovšetkým tie, ktoré sa, samozrejme, týkajú vystavenia pesticídom.

Správa hovorí o ochrane malých pestovateľov, čo považujem za mimoriadne dôležité, pretože, ak vám musím pripomenúť, nakoniec dostanú len 1,5 % z ceny, ktorú zaplatí konečný spotrebiteľ. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že, ako už určite viete, každoročne sa milióny poľnohospodárov musia presťahovať do osád z chatrčí.

Teraz, keď sa o tomto boji proti pesticídom a proti masívnemu vystavovaniu pesticídom hovorilo v Parlamente, považujem za nevyhnutné, aby sa rovnaké požiadavky uplatňovali aj v oblasti Francúzskych Antíl, kde sa používa chlórdekon, a v najodľahlejších regiónoch. Presne to očakávam od Komisie.

Na záver chcem povedať, že aj keď vítam dosiahnutý pokrok, treba zdôrazniť, že hlavným problémom, pokiaľ ide o obchod s banánmi, je zjavne poľnohospodársky model, ktorý by sa mal prepracovať, pretože sa zameriava len na vývoz. Poľnohospodársky model by sa mal prepracovať tak, aby bol sebestačnejší.

  Marek Henryk Migalski (ECR). – (PL) Plne súhlasím s pani Gomesovou, že otázka ľudských práv je jednou z najdôležitejších otázok, ktorými sa musíme zaoberať, a preto absolútne nerozumiem vyhláseniu pani Lösingovej, že prostriedky vynakladané v oblasti ľudských práv sú niekedy alebo dokonca často použité nesprávne. Podpora ľudských práv je našou základnou úlohou, ak nie dokonca najdôležitejšou úlohou Európskeho spoločenstva.

Chcel by som sa tiež vyjadriť k jednému z nástrojov na podporu demokracie a ľudských práv vo svete a k vyhláseniu, že tieto nástroje by sa mali zaviesť a vykonávať bez ohľadu na to, či tretie strany alebo verejné úrady udelili svoj súhlas. To považujem za kľúčové vyhlásenie, ktoré poukazuje na našu povinnosť. Niekedy musíme pomáhať pri budovaní demokracie a posilňovaní ľudských práv aj napriek nesúhlasu vlád niektorých krajín. Som presvedčený, že ide o zmysluplnú úlohu, predovšetkým tam, kde sa porušuje právo na slobodu prejavu. Je to naša povinnosť.

  Joe Higgins (GUE/NGL). – Vážený pán predsedajúci, mnohé aspekty tejto rozpravy sú nereálne. Všetky tieto správy týkajúce sa podpory demokracie a ľudských práv vo svete a nástrojov financovania rozvojovej spolupráce sa musia vnímať v kontexte hrozivého vyhlásenia, s ktorým včera v tomto Parlamente vystúpil generálny tajomník Organizácie Spojených národov. Povedal, že len v tomto roku bude viac ako 65 miliónov ľudí na svete uvrhnutých do extrémnej chudoby.

Taká je krutá realita, ktorá je v rozpore s peknými slovami vlády a Komisie. Za dverami tohto Parlamentu vidíme obrovské transparenty s logom EÚ a nápismi: Zastavte chudobu. Zároveň však Komisia EÚ a vlastne aj hlavné skupiny tohto Parlamentu presadzujú neoliberálne hospodárske politiky, ktoré drasticky znižujú rozpočet, úroveň verejných služieb a životnú úroveň bežných občanov, a pritom presúvajú obrovské množstvo prostriedkov vo forme finančnej pomoci do bánk a do rúk špekulantov.

Pokiaľ ide o nástroj financovania rozvojovej spolupráce, Komisia si blahoželá k novým zníženiam ciel na banány, na ktorých sa dohodli s pestovateľmi banánov z Latinskej Ameriky, v skutočnosti však z tohto nového opatrenia profitujú silné nadnárodné spoločnosti. Obrovskí vývozcovia banánov, ako napríklad Chiquita a Del Monte, budú mať obrovské zisky, zatiaľ čo pre krajiny Afriky, Karibiku a Tichomoria to bude mať zničujúce následky. A, samozrejme, dotácie pre malých pestovateľov banánov, ktorí stoja pred krachom z dôvodu tejto novej dohody, nesmú pochádzať z existujúcich sociálnych fondov, ale musia sa nájsť niekde v rozpočte EÚ. Z obchodu by mali mať úžitok malí pestovatelia a pracujúci ľud, teda väčšina, a nie veľké nadnárodné spoločnosti.

  Nikolaos Salavrakos (EFD). – (EL) Vážený pán predsedajúci, obávam sa, že v rozpočte Európskej únie na rok 2011 došlo k chybe, a to v súvislosti s ustanovením o preskúmaní v polovici obdobia, ako aj stanovením priamych príjmov z nových daní, ktoré v konečnom dôsledku zaplatia koncoví používatelia, inými slovami, európski občania. Mám pocit, že teraz nie je najvhodnejší čas na vyberanie týchto daní, keďže Európa upadá do recesie a pracovníci strácajú prácu, kúpnu silu, a čo je ešte dôležitejšie, práva na poistenie. Namiesto toho, aby sme európskym spotrebiteľom dávali, ešte viac ich oberáme. Znova sa zdá, že v našom úsilí dosiahnuť rozpočtovú disciplínu sme zabudli na plány rastu a že pri uplatňovaní hospodárskych teórií sme zabudli na politickú teóriu.

Musíme byť príkladom, a tak európskych občanov presvedčiť, že sa o nich staráme najlepším možným spôsobom. V tejto konkrétnej kritickej situácii by sme sa nemali správať ako Mária Antoinetta. Mám preto dva konkrétne návrhy. Po prvé, náš poslanecký plat by sa mal v roku 2011 znížiť o 1000 EUR a tieto peniaze by sme mali použiť s cieľom zamestnať mladého nezamestnaného európskeho občana z našej krajiny. Po druhé, mali by sme znížiť cestovné náklady na letenky, a to cestovaním v ekonomickej triede.

  Nick Griffin (NI). – Vážený pán predsedajúci, ako to už často býva s návrhmi EÚ, tieto finančné nástroje zahŕňajú opatrenia, ktoré sú veľmi príťažlivé z emocionálneho hľadiska. Všetci slušní ľudia, ako sme my, chcú zastaviť pašovanie drog, obchodovanie s ľuďmi a dodávanie ručných zbraní do zón konfliktu, ale je veľmi jednoduché byť emotívni a veľkorysí s peniazmi iných ľudí.

Zatiaľ čo bežný ľud v Grécku, Francúzsku, Írsku a Veľkej Británii čelí pustošeniu spoločností škrtmi a nesie ťažké bremeno vo forme daní, správa pána Scholza pridáva k už vyčleneným 172 miliónom EUR ďalších 176 miliónov EUR na pomoc kapitalistom tretieho sveta, aby zhltli ešte väčšie množstvo našich pracovných miest. Podľa správy pána Goerensa sa premárni 190 miliónov EUR vrátane 17,4 milióna EUR na nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín. Možno to uniklo vašej pozornosti, ale ceny potravín prudko narastajú aj v našich volebných obvodoch.

Najhoršia zo všetkých je však správa pani Brantnerovej. V tejto správe sa na strane deväť hovorí o finančnom balíku do roku 2013 v hodnote 2 062 miliárd EUR. Ide, samozrejme, o tlačovú chybu. Pevne dúfam, že ide o tlačovú chybu, ale skutočnosť, že takáto nezmyselná chyba unikla všetkým odborníkom a poslancom, ktorí správu čítali, je veľmi presvedčivým dôkazom o nedbalej ľahkovážnosti, s akou Európska únia využíva svoje finančné prostriedky.

Tieto peniaze nerastú na stromoch. Nerozdáva ich rozprávková víla. Nie sú to peniaze Komisie ani peniaze poslancov. Sú to peniaze daňových poplatníkov a nesmierne neprimerané množstvo týchto peňazí pochádza od britských daňových poplatníkov.

  Maurice Ponga (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, Európska únia dlhé roky udržiava osobitný a silný vzťah s krajinami AKT. Tento osobitný vzťah viedol predovšetkým k poskytovaniu colných preferencií. To platí pre odvetvie banánov, z ktorého krajiny AKT prosperovali vďaka preferenčným obchodným dohodám o vývoze do Európskej únie.

WTO a najmä krajiny Latinskej Ameriky, ktoré sú veľkými vývozcami banánov, namietali proti tejto preferencii. A preto s cieľom zabezpečiť súlad s pravidlami WTO a ukončiť dlhodobý spor schválila Európska únia v decembri 2009 zníženie ciel v odvetví banánov.

V súvislosti s privilegovaným partnerstvom, ktoré udržiava s krajinami AKT, chcela Európska únia aj napriek tomuto zníženiu ciel pomôcť krajinám AKT produkujúcim banány vyrovnať sa s väčšou hospodárskou súťažou. Preto sa Európa zaviazala poskytnúť 190 miliónov EUR do roku 2013 krajinám AKT produkujúcim banány, aby im pomohla prispôsobiť sa, posilniť konkurencieschopnosť a v prípade potreby reštrukturalizovať odvetvie banánov.

V správe, o ktorej budeme zajtra hlasovať, Európsky parlament opätovne potvrdzuje svoj záväzok podporovať krajiny AKT, ktoré produkujú banány, a to veľmi vítam. Preto sme, okrem iných vecí, navrhli, aby Európska únia v prípade potreby mohla po roku 2013 prijať doplňujúce opatrenia.

  Thijs Berman (S&D). – Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o rozpočet, musíme presadzovať maximálnu transparentnosť a zodpovednosť, keďže to výrazne prispeje k legitímnosti vonkajšej politiky EÚ.

Hovoríme o značných sumách finančných prostriedkov, ktoré sa využívajú na základe nariadení poskytujúcich Komisii veľký manévrovací priestor. To je v poriadku, musíme však plne uplatňovať naše právo na kontrolu, pokiaľ ide o strategické dokumenty, viacročné predbežné programy a podobne, keďže majú všeobecný rozsah a dopĺňajú finančné nástroje tým, že definujú prioritné oblasti a ciele.

Komisia by Parlamentu mala predstaviť svoj výsledok vo výročnej správe s osobitnou pozornosťou na oprávnenosť všetkých projektov na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA). Tvorbou programov a plánovaním by sa mali zaoberať tí istí odborníci ako doteraz, služba pre vonkajšiu činnosť však potrebuje viac odborníkov v oblasti rozvoja a ľudských práv, ktorí by týmto nástrojom rozumeli a pracovali s nimi v Bruseli a v delegáciách EÚ v tretích krajinách.

  Takis Hatzigeorgiou (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa stručne vyjadriť k otázke demokracie a k financovaniu na podporu demokracie v zahraničí. Demokraciu považujeme za výdobytok človeka, ktorý treba chrániť. Je však demokracia, ako ju poznáme, tou správnou demokraciou, ktorú chceme a musíme šíriť? Som si úplne istý, že v prvom rade musíme zlepšiť demokraciu u nás. Ako môžeme hovoriť o demokracii, keď máme krajinu, kde zdržanie sa pri hlasovaní presahuje 50 %? Môžeme hovoriť o demokracii, keď sú milióny ľudí bez práce? Čo možno povedať o tom, že demokracia sa neprejavuje prostredníctvom volených zástupcov, ale najmä prostredníctvom médií, ktorými je zároveň aj kontrolovaná? Je toto druh demokracie, na ktorý môžeme byť hrdí a ktorý chceme šíriť?

Som presvedčený, že naozaj existujú národy, ktoré potrebujú pomoc na to, aby od svojich vlád získali riadnu podporu a rešpekt voči ich právam. Ale nemala by sa táto pomoc poskytovať opatrne a na základe dôkladného vyšetrenia všetkých potenciálnych negatívnych výsledkov, skôr ako tých pozitívnych? Môže niekto povedať, že financovanie demokracie v Afganistane posunulo demokraciu vpred? Myslím si, že ešte musíme veľa urobiť, aby sme z našej demokracie urobili nasledovaniahodný príklad namiesto toho, aby sme ľuďom platili za to, aby nás napodobňovali.

  Alf Svensson (PPE). – (SV) Prostredníctvom Lisabonskej zmluvy a novej služby pre vonkajšiu činnosť máme príležitosť na väčšiu účasť na svetovej scéne. S tým, samozrejme, súvisí aj väčšia zodpovednosť.

Máme osobitnú zodpovednosť v rôznych druhoch vzťahov s krajinami, ktoré nie sú demokratické, či už ide o pomoc alebo o obchod. Európa a EÚ by mala a musí prevziať vedenie. EÚ musí ukázať cestu. V nástrojoch financovania, o ktorých práve diskutujeme, sú stavebné prvky, ktoré nám dávajú predpoklady na skutočné dosiahnutie zmeny. Predpoklady existujú, to však automaticky neznamená, že sa nám podarí uspieť. Ak chceme dosiahnuť, aby každé jedno euro pomoci malo optimálny účinok, naša práca v oblasti rozvoja musí byť neustále vedená iniciatívami na podporu demokracie a mienkotvorby. Možno sa to zdá byť samozrejmosťou, ale v skutočnosti to tak nie je pre všetkých.

V Organizácii Spojených národov je to práve EÚ, ktorá stojí v popredí. Je to EÚ, ktorá zohráva úlohu v rokovaniach proti totalitným režimom a práve my neustále a neochvejne stojíme na strane zraniteľných ľudí, a tak by to, samozrejme, malo byť. Je preto sklamaním, že z celosvetového hľadiska nie je smer zmeny taký, aký by sme si v súvislosti s demokraciou a ľudskými právami želali, a mám pocit, že niektorí poslanci nášho Parlamentu si úplne neuvedomujú význam demokracie ako najvýznamnejšieho a najzákladnejšieho stavebného prvku rozvoja.

Vo Výbore pre rozvoj pravidelne sledujeme pokusy o vypracovanie dokumentov, ktoré nepriamo, medzi riadkami, alebo celkom otvorene robia určité ústupky voči totalitným režimom. Nedávno sa napríklad tvrdilo, že hlavným problémom diktatúr je to, že existuje riziko privatizácie zdravotnej starostlivosti. Skutočnosť, že hlad nebol v demokracii nikdy rozšírený, málokedy niekto zdôrazní.

Takýto postoj sa jednoducho nedá obhájiť. V záujme ideálneho fungovania našich nástrojov financovania v rámci rozpočtu pomoci musíme podporu demokracie umiestniť do centra vonkajších vzťahov a k tomu musí dôjsť nielen vo formálnych kontextoch a slovne, ale aj prostredníctvom praktických opatrení.

  Patrice Tirolien (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, svoj prejav by som chcel zamerať na správu pána Goerensa, ktorá sa zaoberá sprievodnými opatreniami pre banány (BAM) z krajín AKT.

Keďže sám pochádzam z jedného z mála európskych regiónov, ktoré produkujú banány, musím dotknutým pestovateľom z krajín AKT prejaviť solidaritu. Solidaritu prejavujem predovšetkým preto, lebo Európsku úniu viaže s týmito krajinami silné historické puto a mali by sme vynaložiť všetko úsilie s cieľom zabezpečiť, aby aj ony boli schopné maximalizovať výhody vyplývajúce z globalizácie, pretože práve tieto krajiny boli vo väčšine prípadov jej prvé obete.

Ďalej solidaritu prejavujem aj preto, lebo hrozí, že obchodné ústupky, ktoré Komisia veľkodušne urobila na dosiahnutie súladu s WTO, môžu znamenať smrteľnú ranu pre toto poľnohospodárske odvetvie v partnerských krajinách AKT. A nakoniec prejavujem solidaritu, ale určite nie naivitu, preto, lebo návrh nariadenia o BAM predložený Komisiou kladie priveľký dôraz na aspekt hospodárskej diverzifikácie.

Vzhľadom na stratu colných preferencií, ktorá je výsledkom dohody s WTO, hlavným cieľom tohto programu je jednoznačne zabezpečiť udržateľnosť vývozu banánov z krajín AKT, a tak im pomôcť posilniť ich konkurencieschopnosť.

Navyše buďme úprimní, finančné prostriedky vyčlenené prostredníctvom BAM nie sú v žiadnom prípade dostatočné a nepokrývajú dostatočne dlhé obdobie na to, aby mohlo dôjsť k diverzifikácii.

Nakoniec by som chcel dodať, že ak si uvedomujeme naliehavosť situácie, mohli by sme súhlasiť s tým, aby sa tieto sprievodné opatrenia financovali prostredníctvom rozsiahlych presunov rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu 4. Rada musí byť zodpovedná a musí pre viacročné financovanie tohto programu nájsť perspektívne riešenie.

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE). – (PL) Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva je podľa môjho názoru nástrojom, ktorý sa v súčasnosti využíva príliš technickým spôsobom a tak sa k nemu aj pristupuje. Mal by to byť vo väčšej miere politický nástroj Európskej únie, keďže má obrovský potenciál na podporu a presadzovanie demokracie. To si však vyžaduje zmenu spôsobu, akým sa k tomuto európskemu finančnému nástroju pristupuje. Doposiaľ bola otázka podpory demokracie zatienená otázkou ľudských práv. Obe otázky sú, samozrejme, extrémne dôležité, myslím si však, že samotná podpora demokracie je odlišná záležitosť a mala by mať oveľa vyššie postavenie a oveľa väčšiu váhu.

Preto tiež musíme posilniť mimovládne organizácie v krajinách s autoritatívnymi vládami. V týchto krajinách by sme sa mali sústrediť na demokraciu blízku občanom a budovať ju od základov. To znamená sústrediť sa na organizácie občianskej spoločnosti, ktoré ponúkajú inovačné metódy rozširovania verejného priestoru. Ak v tom chceme uspieť, v prvom rade musíme zaviesť pravidelné monitorovanie vplyvu tých organizácií, ktoré dostávajú európske finančné prostriedky. Musíme tiež, a súhlasia s tým aj samotné organizácie, zriadiť fórum, ktoré by prostredníctvom pravidelných stretnutí uľahčovalo komunikáciu medzi prispievateľmi a príjemcami, a to nielen prispievateľmi z Európskej únie, ale aj z iných oblastí. Treba zjednodušiť naše formuláre žiadostí. V súčasnosti im mnoho ľudí jednoducho nerozumie. Komisia nakoniec musí zmierniť finančné nariadenie.

  Kader Arif (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, názov tejto rozpravy môže viesť k určitému optimizmu, pretože v teórii hovorí o stanovení postupov na pomoc krajinám AKT produkujúcim banány. Realita je úplne iná a musím povedať, že spôsob, akým sa k týmto krajinám pristupuje v celej správe, je jednoducho neprijateľný. Musíme si predovšetkým uvedomiť, že odvetvie banánov je životne dôležité pre mnohé krajiny Afriky a Karibiku.

Napriek tomu tieto krajiny vynaložili úsilie na prijatie dohody v rámci WTO, ktorá znižuje európske colné sadzby na 114 EUR za tonu, s cieľom ukončiť dlhotrvajúci spor s producentskými krajinami Latinskej Ameriky. Zdá sa však, že Komisia ich zabudla informovať o prebiehajúcich bilaterálnych rokovaniach práve s týmito krajinami o oveľa nižšej colnej sadzbe: 75 EUR za tonu. Inými slovami, obchodné následky týchto dohôd budú veľmi hmatateľné v tom kontexte, že leví podiel na európskom trhu s banánmi už teraz majú nadnárodné spoločnosti so sídlom v Latinskej Amerike.

Vzhľadom na túto situáciu všetci členovia na poslednom plenárnom zasadnutí zhromaždenia AKT – EÚ v Tenerife jednohlasne prijali vyhlásenie, v ktorom žiadajú o prijatie opatrení prispôsobených potrebám pestovateľov a o ich bezodkladné vykonávanie.

Žiaľ, po návrate do Bruselu a Štrasburgu vidím, že pravica znova ustupuje a dokonca odmieta akúkoľvek zmienku o tomto vyhlásení, čo nie je žiadnym prekvapením. Som unavený z tejto dvojitej hry, ale predovšetkým sa obávam, že túto únavu pociťujú aj naši historickí partneri, ktorí už viac neveria tomu, že skutočne chceme podporovať ich rozvoj.

  Richard Howitt (S&D). – Vážený pán predsedajúci, vítam toto preskúmanie európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) v polovici obdobia, chválim prácu spravodajcu a vítam zmeny, ktoré umožňujú platby daní. Dve tretiny organizácií na ochranu ľudských práv nedokázali získať miestne výnimky, a preto sa tento nedostatok, ktorý obmedzoval skutočné potreby projektov, teraz odstráni.

Komisii chcem povedať, že vítam štruktúrovanú spoluprácu, ktorá umožnila konzultácie s Parlamentom o viacročných programoch, a podporujem ďalšie dnešné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy o delegovaných aktoch. Chcem vám zároveň pripomenúť potrebu začleniť zistenia volebných pozorovateľských misií do následných opatrení v krajine.

Členským štátom chcem pripomenúť, že pokiaľ ide o ďalší finančný výhľad, nesmú sa pokúšať o zníženie nástroja EIDHR. K takýmto pokusom už došlo a neboli úspešné a tento Parlament zabezpečí, aby opäť neuspeli.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Chcela by som vyzdvihnúť zavedenie európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva v separatistickom regióne Podnestersko v Moldavskej republike. Podnestersko závažne porušuje zásady demokracie a dodržiavanie ľudských práv. V tejto súvislosti je používanie tohto nástroja dobrým spôsobom na podporu demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv v regióne.

Ako súčasť tohto nástroja sa začali realizovať rôzne projekty vrátane projektu, ktorý sa začal realizovať v roku 2009 a je zameraný na budovanie kapacít a podporu ľudských práv a demokratických inštitúcií v moldavskom regióne Podnestersko. Projekt zabezpečil účasť občianskej spoločnosti regiónu v demokratickom procese. Skúsenosti však ukázali, že tento nástroj sa nevyužil v maximálnej možnej miere a došlo k mnohým oneskoreniam v jeho vykonávaní a k problémom s transparentnosťou. Musím zdôrazniť potrebu revízie tohto nástroja s cieľom navrhnúť účinné stratégie jeho vykonávania v tomto regióne.

  Miroslav Mikolášik (PPE). – (SK) Európsky nástroj na podporu demokracie a ľudských práv významne prispieva prostredníctvom svojho rozpočtu na obdobie 2007 až 2013 vo výške 1 miliardy 100 miliónov eur k dodržiavaniu a k rozvoju ľudských práv, ako aj k posilňovaniu demokracie vo svete.

Teším sa, že súbor dodatočných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov berie do úvahy a zároveň zohľadňuje zmeny vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy tým, že primerane posilňuje práva Parlamentu na kontrolu v tejto oblasti. Za podstatný prínos pre Parlament považujem aj výslovné stanovenie možnosti vzniesť námietku proti delegovanému aktu v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia. Posilnenie právomoci Parlamentu podľa môjho názoru napomôže tomu, aby sa tento nástroj stal pružnejším, spĺňal nové požiadavky stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie a lepšie čelil výzvam spojeným s ochranou ľudských práv a demokracie vo svete.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Spoločným menovateľom týchto troch správ, o ktorých momentálne diskutujeme, je vlastne to, že skúmajú nástroje financovania rozvojovej spolupráce a opatrenia na podporu demokracie a ľudských práv na celom svete.

Myslím si, že pre nás je prirodzené vykonávať takéto hodnotenia nástrojov financovania rozvojovej spolupráce a tiež si myslím, že je prirodzené uplatňovať právo kontroly v rámci komitologického postupu a zdôrazňovať viacero problémov týkajúcich sa spôsobu, akým Komisia vykonávala tento nástroj, a výkladu, ktorý dala niektorým jeho základným ustanoveniam.

Chcela by som podporiť návrhy predložené Výborom pre rozvoj, ktoré doplnia sprievodné opatrenia navrhnuté Komisiou, predovšetkým pre odvetvie banánov. Na druhej strane by som chcela všetkým pripomenúť, že účelom rozvojovej politiky Európskej únie je znížiť a v dlhodobom horizonte odstrániť chudobu. Myslím si tiež, že okrem podpory ľudských práv a demokracie nesmieme zabúdať ani na hlavný cieľ, ktorým je odstránenie chudoby.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Predmetom návrhu Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie o financovaní spolupráce s industrializovanými krajinami, je rozšírenie geografickej pôsobnosti z pôvodných 17 krajín o ďalších 46 krajín, na ktoré sa doposiaľ vzťahoval nástroj financovania rozvojovej spolupráce.

Teší ma, že sa Európska únia rozhodla rozšíriť spoluprácu podľa programu nástroja financovania spolupráce s industrializovanými krajinami o ďalšie krajiny. Nerozumiem však motivácii o zaradenie niektorých krajín do tohto zoznamu. Obdivujem občanov Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, že dlhé desaťročia tolerujú a znášajú šikanovanie militantného režimu, nerozumiem však úradníkom v Komisii, ktorí nám v predloženom návrhu nepriamo odporúčajú, aby sme Kim Čong-ilovi pomohli zdokonaliť technickú základňu jeho vojenského priemyslu, aby mohol ešte účinnejšie zastrašovať a ohrozovať okolité krajiny. Som presvedčený, že modernizácia Kórejskej ľudovodemokratickej armády by nemala byť prioritou, na ktorú sa majú skladať občania Európskej únie, a že Kórejská ľudovodemokratická republika zatiaľ nepatrí do zoznamu krajín, ktoré v prílohe navrhovala Komisia.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, kým začnem, chcel by som vám poďakovať za konštruktívny spôsob, akým predsedáte tejto rozprave a za spravodlivé určovanie poslancov, ktorí budú alebo nebudú vystupovať.

Krajiny OECD ročne investujú do rozvojovej pomoci viac ako 100 miliárd USD. To znamená, že tieto finančné prostriedky predstavujú 90 % rozvojovej pomoci na svete financovanej z verejných zdrojov. EÚ je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete. Každý rok sa však pomoc v hodnote 3 miliárd EUR stratí s dôvodu kvalitatívnych nedostatkov. Čo sa s tým dá robiť? V budúcnosti očakávame zavedenie monitorovania, ktoré zaistí využívanie finančných prostriedkov spôsobom, ktorý je sledovateľný a trvalý.

Očakávame tiež, že prijímajúcim krajinám sa pripomenú ich povinnosti, napríklad pokiaľ ide o spoluprácu pri návrate nelegálnych migrantov. Rozvojovú pomoc možno v plnej miere použiť ako spôsob na vyvíjanie tlaku s cieľom uzavrieť readmisné dohody. Krajinám pôvodu miliónov nelegálnych migrantov, ktoré nechcú spolupracovať, nesmieme umožniť, aby sa aj naďalej tešili z miliónov poskytovaných v rámci rozvojovej pomoci. V tejto súvislosti chcem na nadchádzajúcom samite EÚ – Afrika, ktorý sa uskutoční v novembri, počuť jasné slová.

PREDSEDÁ: MIGUEL ANGEL MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Mariya Nedelcheva (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nástroje financovania rozvojovej spolupráce a nástroje financovania na podporu demokracie a ľudských práv by mali byť pružné, aby dokázali predchádzať takým patovým situáciám, ku ktorým už mnohokrát došlo.

Európska únia v skutočnosti uvoľňuje značné finančné prostriedky. Tieto finančné prostriedky by nemali byť nedostupné z dôvodu príliš zložitých postupov. Bez ohľadu na pružnosť týchto nástrojov by som však chcela zdôrazniť, že je dôležité skutočne zabezpečiť, aby aj malé organizácie a štruktúry mohli využívať tieto granty, pretože v dnešnej dobe sa, žiaľ, často stretávame so situáciou keď tieto granty využívajú len veľké mimovládne organizácie a len v krátkom období.

Naozaj si myslím, že uprednostňovanie malých mimovládnych organizácií počas dlhšieho obdobia by mohlo priniesť oveľa lepšie výsledky. V súčasnosti existuje mnoho malých miestnych organizácií, ktoré vykonávajú vynikajúcu prácu na miestnej úrovni. Sú skutočnými sprostredkovateľmi zmien, a preto by aj ony mali mať možnosť využívať túto pomoc.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, rozdávať peniaze z vlastného vrecka je prejavom veľkorysosti. Menej veľkorysé a menej úprimné je rozdávať peniaze z vrecka iných ľudí, z vrecka daňových poplatníkov. Dodatočných 176 miliónov EUR nedostanú len najchudobnejšie krajiny, ale aj rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, ktorých vývoz je čoraz viac zničujúcejší pre naše výrobné základne a prácu našich daňových poplatníkov.

Želanie EÚ podporovať demokraciu a ľudské práva v krajinách tretieho sveta by možno bolo obdivuhodné, ale skutočnosť je taká, že krajiny Európskej únie môžu väzniť a aj väznia ľudí, ktorí nespáchali násilné činy ani krádež, ale jednoducho vyjadrili kacírske alebo nesúhlasné názory na politické alebo akademické témy.

Krajiny Európskej únie môžu otvorene zakazovať a aj zakazujú politické strany, ako napríklad v Belgicku a Nemecku, alebo ich zakazujú cez zadné vrátka, teda prostredníctvom občianskych opatrení, ako napríklad v Spojenom kráľovstve. Ak chceme presadzovať demokraciu a ľudské práva na celom svete, účinnejšie a lacnejšie by bolo, keby sme išli príkladom.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, je to fascinujúca rozprava. Do veľkej miery sa zhoduje s prejavom, ktorý tu včera predniesol generálny tajomník Pan Ki-mun, keď jasne povedal, že EÚ a Organizácia Spojených národov majú vo svete spoločnú zodpovednosť v boji proti chudobe, zmene klímy a šíreniu jadrových zbraní. Je to spoločná úloha, ktorú máme pred sebou.

Celkovo možno povedať, že naši občania nie sú veľmi znepokojení, pokiaľ ide o túto otázku, pretože si myslia, že sa ňou zaoberáme a že tiež presadzujeme naše hodnoty. Spomínalo sa Podnestersko. Tento región nie je od nás vzdialený tisíce kilometrov, je celkom blízko. Pokiaľ ide o mier a bezpečnosť, je pravda, že tu neprebieha mnoho konfliktov, je to však preto, lebo máme mimoriadne aktívnu vonkajšiu politiku, ktorá takýmto konfliktom zamedzí hneď, ako sa objavia.

Myslím si, že máme skúsenosti, na ktoré môžeme byť hrdí. Finančné nástroje nám určite pomôžu riešiť tieto úlohy. Myslím si, že dnešná rozprava v podstate veľmi pozitívne hodnotí skúsenosti, ktoré máme s finančnými nástrojmi. Zároveň by som však chcel zdôrazniť, že máme plnú zodpovednosť, pokiaľ ide o peniaze daňových poplatníkov. Vždy pri začatí projektu sa uskutočňujú kontroly ex ante a po jeho skončení sa uskutočňujú kontroly ex post. Máme Dvor audítorov Európskej únie, ktorý nielenže kontroluje, či sa prostriedky vynakladajú správnym spôsobom, ale zameriava sa aj na politické zdôvodnenie tohto vynakladania. Výbor pre kontrolu rozpočtu je dosť nekompromisný, pokiaľ ide o výdavky Komisie, a preto vás môžem uistiť, že peniaze daňových poplatníkov si veľmi ceníme a využívame ich na dobré účely.

Neustále diskutujeme o tom, ako dosiahnuť vyššiu účinnosť, ale môžem vás uistiť, že postupujeme podľa politických cieľov, na ktorých sme sa dohodli s týmto Parlamentom. Dnešná rozprava už dala námet na ďalšiu rozpravu, keďže ambície, pokiaľ ide o revíziu finančných nástrojov, boli až doteraz dosť skromné. Chceli sme ich s istými výnimkami prijať len do roku 2013.

Niektorí z vás spomenuli otázku krajín, ktoré budú čeliť osobitným problémom z dôvodu našej dohody o obchode s banánmi. Sprievodné opatrenia pre banány treba prijať čo najskôr. V stávke nie je len naša dôveryhodnosť, ide tu aj o krajiny, ktoré naozaj čelia problémom. To je dôvodom na prijatie sprievodných opatrení. Myslím si, že tento Parlament to veľmi podporoval. Začali sme diskutovať o tom, čo sa stane po roku 2013 a chcel by som vás upozorniť na skutočnosť, že toto je začiatok rozpravy. Nechceme predčasne hodnotiť, čo sa stane po roku 2013. Revízia rozpočtu, ktorú včera prijala Komisia, bude posúdená týmto Parlamentom.

V Komisii by som chcel prediskutovať zelenú knihu o modernizácii a rozvojovej politike. Domnievam sa, že aj moji kolegovia predstavia určité témy. Musíme sa vopred dohodnúť na prioritách politiky a aj na finančných nástrojoch, aby sme neskôr, keď zistíme, že v jednom nástroji nie je dostatok finančných prostriedkov, nemuseli robiť úpravy a pokúsime sa zamerať aj na otázku priorít v súvislosti s presunom prostriedkov.

Chápem, že to nie je najlepší možný spôsob, znamená to však, že pred úpravou finančného rámca by sme sa mali dohodnúť na tom, čo by sme chceli dosiahnuť, aké nástroje by sa mali uplatniť a akú pôsobnosť by sme privítali.

Chcel by som zdôrazniť, že ako komisár mám k dispozícii dva rozpočtové orgány. Jedným je jednoznačne tento Parlament, ale druhým je Rada. To podľa mňa znamená, že pokiaľ ide o všetky kontroly, ktoré treba vykonať a na ktorých by sme sa mali dohodnúť, musíme postupovať v súlade s Lisabonskou zmluvou a na základe politickej ochoty hľadať ten správny kompromis, aby sa význam demokratickej kontroly mohol plne zdôrazňovať a aby sa ukázalo, že kontrola je účinná, rýchla a efektívna.

Presne o tomto sme dnes diskutovali na stretnutí, ktoré som spomínal vo svojom prvom vystúpení. Mám veľa dôvodov domnievať sa, že sa nám podarí nájsť potrebný kompromis. Nebude to jednoduché a bude si to vyžadovať veľké množstvo politickej vôle. Čo sa týka Komisie, určite máme politickú vôľu, pretože viem, čo je v stávke, najmä čo sa týka niektorých opatrení, v súvislosti s ktorými musíme tento proces rýchlo uzavrieť.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi chválim prácu spravodajcov a my v Komisii si ju veľmi ceníme.

  Franziska Katharina Brantner, spravodajkyňa. – Čo sa stane po roku 2013?

Pokiaľ ide o nástroj stability, videli sme, že je to vynikajúci nástroj, pretože je pružnejší ako ostatné nástroje, ale aj že sa občas nesprávne využíva na potravinové krízy a humanitárne alebo prírodné katastrofy. To naozaj treba zastaviť a zabezpečiť, aby bol v období po roku 2013 tento nástroj naozaj určený na konfliktné situácie a prípadne prispieval k väčšej pružnosti ďalších nástrojov s cieľom riešiť viac núdzových situácií.

Potom je tu ešte jedna vec, ktorú by som chcela zdôrazniť. Súčasná britská revízia obrany začleňuje predchádzanie konfliktov do centra služby pre vonkajšiu činnosť. Považujem to za celkom zaujímavé a správne. Považujem to za správny spôsob napredovania, ak hovoríme, že služba pre vonkajšiu činnosť by mala byť centrom na predchádzanie konfliktom v záujme vnútornej súdržnosti. Nástroje, ktoré potrebuje, zahŕňajú aj nástroj stability. Vidím, že sa v rámci vhodných štruktúr vytvárajú aj iné nástroje, napríklad mediačné bunky. Myslím si, že na tomto by sme mali stavať, keď sa pozrieme na obdobie po roku 2013 a opýtame sa: Čo potrebujeme z hľadiska financií a prostriedkov, aby sa z nás naozaj stala hybná sila na predchádzanie konfliktom?

  Iva Zanicchi, spravodajkyňa. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade by som chcela srdečne pozdraviť pána komisára Piebalgsa a požiadať ho, aby sa aktívne zúčastnil zajtrajšieho hlasovania o týchto opatreniach, a myslím si, že tak úprimne urobí, pretože ide o záležitosť veľkého významu pre Európsky parlament, ktorý po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy bude mať väčšie právomoci. Ďakujem, pán komisár Piebalgs.

Chcela by som tiež poďakovať všetkým rečníkom, ktorí podporili dnešnú rozpravu. Pevne dúfam, že na zajtrajšom hlasovaní sa dosiahne veľká väčšina, ak nie jednohlasný súhlas, čo by znamenalo obrovský úspech pre správu pána Mitchella, najmä preto, lebo je dôležité aby Európsky parlament po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy mal väčšie právomoci.

  Kinga Gál, spravodajkyňa. – (HU) Vážený pán predsedajúci, chcem poďakovať všetkým svojim kolegom poslancom za účasť na tejto rozprave. Vaše pripomienky vlastne upozornili na tú istú otázku, ktorou sme sa v predchádzajúcom období museli zaoberať aj my spravodajcovia. Chcela by som sa poďakovať pánovi komisárovi za jeho konštruktívny prístup k tejto rozprave. Ako sme dnes videli a ako potvrdili takmer všetci rečníci, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva je veľmi dôležitým a možno jediným nástrojom Európskej únie určeným na demokratizáciu tretích krajín a ochranu ľudských práv, ktorý je navrhnutý takým spôsobom, aby ho organizácie občianskej spoločnosti mohli priamo prijať. Možno ho priamo vyplatiť organizáciám pôsobiacim v tejto oblasti, bez podpory tretej krajiny. Preto považujeme za dôležité a potrebné podporovať každé technické zjednodušenie umožňujúce prístup týchto organizácií k pomoci, ktorá je pre ich prežitie často rozhodujúca.

Zároveň však práve z dôvodu, že program zahŕňa takúto prioritnú oblasť a že hovoríme o nástroji, ktorý je priamo určený mimovládnym organizáciám a organizáciám občianskej spoločnosti, je dôležité, aby Parlament mohol vyjadriť svoj názor, pokiaľ ide o vypracovanie stratégie a dlhodobý program, a je nevyhnutné, aby Parlament mohol sledovať, ako sa tieto prostriedky využívajú, a to nielen na konci sedemročného finančného rámca. Preto považujeme za dôležité zdôrazniť demokratické právo Parlamentu na dohľad a právo vyjadriť sa. Som presvedčená, že nájdeme spoločné riešenie, najmä po stretnutí z dnešného dopoludnia, ktorého sa zúčastnili pani barónka Ashtonová aj pán komisár Piebalgs, a pevne verím, že ak bude existovať politická vôľa, prekonáme právne prekážky. Takýto postoj by sme teda mali zaujať pri pohľade dopredu na nadchádzajúce týždne.

  Barbara Lochbihler, spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, spolupráca medzi Komisiou a Parlamentom v súvislosti s nástrojom pre demokraciu a ľudské práva bola dobrá, v skutočnosti boli obe strany veľmi ochotné spolupracovať. Z času na čas boli poslanci pozvaní, aby sa zúčastnili výmeny názorov medzi Komisiou a občianskou spoločnosťou o konkrétnych programoch. Rozprava tiež ukázala, že v spravovaní nástroja neexistujú takmer žiadne problémy. To však, samozrejme, neznamená, že v budúcnosti môžeme vylúčiť prípadné problémy s jeho uplatňovaním. Preto si myslím, že právo Parlamentu na dohľad je veľmi dôležité. Jeden bod, v ktorom sa nám však doteraz nepodarilo dosiahnuť dohodu, je stanovenie záväzného práva Parlamentu na dohľad vyplývajúceho z Lisabonskej zmluvy. Preto sa pripájam k mnohým ďalším, ktorí vyjadrili nádej, že sa nám rýchlo podarí dosiahnuť kompromis, inak povedané, politické riešenie, ktoré bude plne zohľadňovať práva Parlamentu.

  Helmut Scholz, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár Piebalgs, dámy a páni, na záver tejto rozpravy by som chcel znova úprimne poďakovať tieňovým spravodajcom a pani Lochbihlerovej za konštruktívnu spoluprácu orientovanú na výsledky počas spoločnej práce, ktorá trvá viac ako rok.

Dnešná rozprava potvrdila, že finančné otázky, využívanie rozpočtových prostriedkov, plánovanie a problematika politickej kontroly nástrojov sú vysoko politickými otázkami. Na záver tejto rozpravy by som preto chcel zhrnúť, akú podobu budú mať tieto nástroje. Ich realizácia úzko súvisí s tým, ako európski občania vnímajú Európsku úniu, a teda s tým, aj ako občania prijmú využívanie prostriedkov vyčlenených pre jeden alebo druhý nástroj. Môžem preto len zopakovať, čo som povedal pani barónke Ashtonovej a vám, pán komisár, dnes dopoludnia počas konzultácií riadiaceho výboru pracovnej skupiny v oblasti delegovaných aktov, že si myslím, že je naliehavo potrebné dosiahnuť riešenie v súvislosti s delegovanými aktmi a zároveň zachovať právnu a politickú zodpovednosť zákonodarných orgánov a Komisie. Nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami (ICI) bude v tomto volebnom období zásadne pozmenený a doplnený. Plánujeme uvoľniť až 348 miliónov EUR na spoluprácu v oblastiach vedy, akademických výmenných programov, programu Erasmus Mundus, kultúry, ochrany životného prostredia a obnoviteľných zdrojov energie a v oblasti stimulácie bilaterálnych obchodných vzťahov. Cieľom je klásť osobitný dôraz na malé a stredné podniky.

Keďže pán Griffin tu už nie je, chcel by som prázdnym kreslám predo mnou povedať nasledujúcu vec: Myslím si, že ide o veľmi dôležitý prínos k otvorenosti Európskej únie voči zvyšku sveta a k jej prijatiu vlastnými občanmi aj inými krajinami, s ktorými uskutočňujeme výmeny.

Na záver teda poviem, že tento nástroj financovania sme začali vykonávať na základe úspešných kompromisných rokovaní medzi Radou a Parlamentom a pokúsili sme sa prispôsobiť ho výzvam budúcnosti a dosiahnuť dohodu vo všetkých významných otázkach. Dúfam, že zajtrajším hlasovaním v tomto Parlamente urobíme rozhodujúci krok vpred.

  Charles Goerens, spravodajca. – (FR) Vážený pán predsedajúci, nie je žiadnym tajomstvom, že ustanovenia obsiahnuté v sprievodných opatreniach pre banány sú z viacerých dôvodov stávkou do budúcnosti.

Po prvé, všeobecný trend znižovania obchodných preferencií, z ktorých krajiny AKT mali až doteraz výhody, sa v blízkej dobe nezmení. Cieľom prebiehajúcich rokovaní je dosiahnuť výšku ciel okolo 75 EUR za tonu banánov, pričom my pracujeme so sumou 114 EUR za tonu.

Po druhé, Komisia nemala inú možnosť, ako súhlasiť s rokovaním o dohode týkajúcej sa zníženia ciel s krajinami, ktoré predstavujú konkurenciu pre krajiny AKT vyvážajúce banány. Alternatívou možnosťou by bolo ponechať riešenie problému orgánu na urovnávanie sporov. Osobne si myslím, že riešenie dosiahnuté na základe rokovaní je menším zlom pre krajiny AKT a v tomto duchu musíme pristupovať aj k sprievodným opatreniam pre banány, pretože tieto by neboli automatickým výsledkom rozhodnutia orgánu na urovnávanie sporov.

Po tretie, keďže v roku 2013, keď sa uplatňovanie sprievodných opatrení pre banány skončí, nenastane koniec sveta, naďalej sa domnievame, že je dôležité, aby sme sa hneď teraz začali pripravovať na obdobie po roku 2013.

Clo vo výške 114 EUR zaplatené na hraniciach Európskej únie za každú tonu banánov sa v praxi čoskoro zmení. Na začiatku som povedal, že už hovoríme o sume 75 EUR za tonu.

Preto, po štvrté, považujem za rozumné zachovať právomoci Parlamentu v oblasti dohľadu. Musíme zabezpečiť, aby právo dohliadať na strategické dokumenty ustanovené v článku 290 nezostalo len na papieri. Podľa mňa môžeme s istotou povedať, že v tomto prípade bola naša spolupráca s Komisiou mimoriadne plodná. Tento Parlament nie je problémový, práve naopak, v diskusiách vždy zohráva aktívnu úlohu a pomáha Komisii pokročiť v tejto záležitosti.

Vážený pán predsedajúci, nakoniec chcem pridať osobnú pripomienku, ktorú však vyslovím ako spravodajca. Znova sme svedkami hádky medzi rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami na jednej strane a najmenej rozvinutými krajinami na strane druhej. Navyše, keby Európska únia nekonala ako spojenec slabých krajín s cieľom zmierňovať pravdepodobné brutálne následky obchodných dohôd, najmenej rozvinuté krajiny by sa cítili ešte viac izolované.

Vyzývam Komisiu, aby už teraz začala uvažovať o období po roku 2013, pretože som presvedčený, že opatrenia, o ktorých sa teraz rozhodne a ktoré čoskoro nadobudnú platnosť, prispejú k trvalej udržateľnosti pestovania banánov v príslušných krajinách. Dúfam, že tieto opatrenia pomôžu zabezpečiť dlhodobé zachovanie odvetvia banánov, a tým, ktorí už nebudú môcť ďalej pestovať banány, pomôžu nájsť alternatívy.

Ako som už povedal, myslím si, že v období po roku 2013 bude voda aj naďalej tiecť popod mosty nad riekou Rýn a problémy týkajúce sa odvetvia banánov budú aj naďalej existovať. Už teraz musíme uvažovať o stratégii na obdobie po roku 2013.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, vo štvrtok 21. októbra 2010, o 12.00 hod.

11. Ukrajina (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Ukrajine.

Pani barónka Ashtonová s nami dnes nemohla zostať. Pán komisár Füle predloží túto záležitosť v jej mene.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za túto príležitosť a ospravedlňujem sa v mene Catherine Ashtonovej, ktorá ma požiadala, aby som sa s vami podelil o to, čo vám chcela povedať.

Som rád, že môžem predniesť vyhlásenie o súčasnej situácii na Ukrajine. Rád by som uviedol svoje poznámky v súvislosti s tromi významnými nadchádzajúcimi udalosťami. Ide o schôdzu ministrov EÚ – Ukrajina, ktorá sa bude konať v Luxemburgu 26. októbra, ďalej o komunálne voľby 31. októbra a 14. samit EÚ – Ukrajina, ktorý sa bude konať v Bruseli 22. novembra.

V poslednej dobe má Ukrajina vysokú úroveň politických slobôd. Niekoľko po sebe nasledujúcich volieb sa uskutočnilo v súlade s medzinárodnými normami, čo bolo aj uznané. Na Ukrajine sa vytvorila dynamická a rôznorodá občianska spoločnosť a mediálne prostredie. Situácia v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv sa neustále zlepšuje vo všetkých oblastiach.

V dôsledku tohto vývoja udalostí a vernosti niekoľkých po sebe nasledujúcich vlád ceste užších väzieb s Európskou úniou nabrali vzťahy medzi Európskou úniou a Ukrajinou značný spád. Najzreteľnejšie je to vidno na ambicióznej a ďalekosiahlej dohode o pridružení medzi Európskou úniou a Ukrajinou, o ktorej momentálne rokujeme a ktorou sa snažíme dosiahnuť vzájomne súvisiace ciele, a to politické pridruženie a hospodársku integráciu do Európskej únie.

Vláda prezidenta Janukoviča urobila v uplynulých mesiacoch niekoľko dôležitých hospodárskych reforiem, čo treba oceniť. Medzi ne patrí prijatie právnych predpisov o verejnom obstarávaní, ktoré by mali zohrávať dôležitú úlohu v boji proti korupcii a pri zvyšovaní konkurencieschopnosti.

Prijatie reformných právnych predpisov pre plynárenské odvetvie, ktoré pripraví pôdu pre bezprostredné pristúpenie Ukrajiny k Zmluve o založení Energetického spoločenstva, ako aj dohoda o pohotovostnom úvere MMF, ktorú nedávno táto krajina dosiahla, sú tiež rozhodujúcimi krokmi pri zabezpečovaní makrofinančnej stability, transparentnosti a návratu k rastu. Tieto reformy idú správnym smerom a je potrebné ich podporiť.

Ukrajinskej vláde sa rovnako podarilo dosiahnuť takú úroveň stability, ktorá ukrajinskej politickej vrchnosti v uplynulých rokoch unikala. Je to dôležitý a potrebný pokrok pri zabezpečovaní účinnej správy krajiny. No i napriek tomu nás znepokojujú neustále a veľmi rozšírené správy o zhoršenej situácii v oblasti dodržiavania základných slobôd a demokratických zásad na Ukrajine. Zvlášť znepokojujúce sú sťažnosti v súvislosti so slobodou médií, slobodou zhromažďovania a slobodou združovania.

Dodržiavanie týchto základných hodnôt je nevyhnutné. Sú najlepšími zárukami slobôd jednotlivca. Zabezpečujú skutočnú súťaž myšlienok. Sú základnou zložkou skutočne otvorených, inovatívnych a konkurenčných spoločností.

Ukrajinský ústavný súd vyniesol 1. októbra rozsudok, ktorým zrušil ústavné zmeny urobené po Oranžovej revolúcii v roku 2004. Toto rozhodnutie iba zvyšuje potrebu Ukrajiny dosiahnuť rozsiahlejšiu ústavnú reformu prostredníctvom inkluzívneho ústavného reformného procesu a predstavuje vo veľkej miere kľúčovú tému uznesenia Európskeho parlamentu z 25. februára tohto roku. Takýto proces by sa mal snažiť o vytvorenie účinného a trvalého ústavného systému kontrol a bilancií v súlade s európskymi normami.

Dodržiavanie ľudských práv, demokratických zásad a princípov právneho štátu sú základnými zásadami, ktoré nás v Európskej únii a v našich členských štátoch spájajú. Ide o zásady, ktorým sa nemožno spreneveriť, a to isté platí aj pre naše vzťahy s kľúčovými partnermi ako Ukrajina. Tempo a hĺbka nášho zbližovania s Ukrajinou budú podmienené úplným rešpektovaním týchto hodnôt.

  Michael Gahler, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, občania Ukrajiny už mnohokrát strhujúcim spôsobom vyjadrili svoju podporu budúcnosti svojej krajiny v Európe. Znepokojujúce správy z Ukrajiny však hovoria o takom vývoji udalostí, aký zväčšuje vzdialenosť medzi touto krajinou a Európou. Preto máme túto rozpravu pred komunálnymi voľbami. Hospodárske reformy budeme môcť prediskutovať v novembri v súvislosti so samitom EÚ – Ukrajina.

Musíme preto hovoriť o zastrašovaní tajnou políciou a obmedzeniach slobody tlače a možnosti nerušene sa zúčastniť volieb. Takýto vývoj udalostí nemožno vyvážiť pozitívnymi správami v hospodárskej oblasti. Hospodárska prosperita dosahovaná pomocou autoritárskej vlády je čínsky prístup, nie európsky. Tí, ktorí sú v súčasnosti na Ukrajine pri moci, si nemôžu myslieť, že môžu unikať len preto, lebo široká európska verejnosť si to nevšíma, alebo preto, lebo predchádzajúca vláda mala nesporne nedostatky v súvislosti s dobrou správou vecí verejných a bojom proti korupcii. To je pravda, no i napriek tomu tam nevládol pocit, že vás niekto sleduje, nekonali sa žiadne návštevy tajnej polície, ako ich zažili rektor Katolíckej univerzity vo Ľvove a mladí ľudia, ktorí sa zapájajú do činnosti mimovládnych organizácií a opozičných strán. Prerušenie dodávky energie do podnikov, zhabanie počítačov, obsadenie kancelárií strán na základe údajného rizika útokov – na Ukrajine možno vidieť celú škálu udalostí, ktoré sa už niekedy odohrali. Je v tom systém. Na čele tajnej polície je pán Choroškovskyj, ktorý v skutočnosti riadi mediálne impérium a v súčasnosti je aj členom výboru, ktorý vymenúva najvyššie postaveného sudcu v krajine. I to zväčšuje vzdialenosť medzi Ukrajinou a Európou. Z rovnosti príležitostí v politickej súťaži zostalo pred komunálnymi voľbami málo. Opozícia je z volieb čiastočne vylúčená, pričom sa samovoľne vytvárajú nastrčené strany a poddajné miestne orgány im vydávajú povolenia na účasť vo voľbách. V Kyjeve sa bez okolkov rušia okresné výbory, aby sa tam nekonali žiadne voľby – vládnuca strana vie, že tam v súčasnosti nevyhrá. Cieľom vertikálneho rozdelenia štátnej moci je získať kontrolu nad regiónmi, ktoré mali v minulosti sklon s ňou nesúhlasiť.

Ako alternatívu presadzujeme našu európsku skúsenosť. Naše členské štáty prijali dôležité rozhodnutia v demokratickej zhode medzi vládou a opozíciou a sú pripravené prevziať zodpovednosť – za európske reformy, za princípy právneho štátu, za konkurenčné trhové hospodárstvo, za európsku integráciu. Chceme, aby Ukrajina išla ďalej po tejto ceste s nami.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Marek Henryk Migalski (ECR). – (PL) Ďakujem, že ste mi umožnili položiť túto otázku. Je vždy dobré mať možnosť začať takúto rozpravu. V podstate ste vykreslili dosť ponurý obraz toho, čo sa práve deje na Ukrajine, zašli ste až tak ďaleko, že ju prirovnávate k Číne. Naozaj si myslíte, že súčasná situácia na Ukrajine je taká vážna, že by sme mali na túto krajinu chrliť také znepokojivé obvinenia? Aké sú v tejto súvislosti vaše názory na Rusko? Nie je nespravodlivé prirovnávať Ukrajinu k Rusku?

  Michael Gahler, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, povedal som, že snaha o dosiahnutie hospodárskej prosperity prostredníctvom autoritárskej vlády nie je cestou, po ktorej môžeme ísť v Európe. Poznáme to z Číny. Neprirovnával som, len som povedal, že by sa vydali po nesprávnej ceste a že by to nebola európska cesta. Obraz, ktorý som načrtol, je podľa mňa pre ľudí, ktorých sa to týka, veľmi realistický. Predpokladané hospodárske úspechy v tejto krajine musia ešte preukázať svoju účinnosť.

  Adrian Severin, v mene skupiny S&D. – Vážený pán predsedajúci, Ukrajina je pre nás veľmi významná krajina. Je to krajina, ktorá musí čeliť mnohým problémom. Rád by som poďakoval pánovi komisárovi za dokonalý opis situácie, ako aj za dokonalý opis našich očakávaní.

Nová vláda bola zvolená prostredníctvom slobodných a spravodlivých volieb, ktoré sme všetci uznali. Nastal ten správny čas, aby sme nechali túto vládu plniť sľuby a nerobili predčasné závery o úspechoch či neúspechoch hneď od prvej chvíle jej mandátu. Skutočným problémom tejto rozpravy je to, že príliš rýchlo sme rozdelili túto krajinu na prozápadne orientovaných politikov a na provýchodne orientovaných politikov. Keďže prozápadne orientovaní politici nie sú pri moci, teraz máme problém s uznaním schopnosti provýchodne orientovaných politikov plniť sľuby a pomáhať krajine presadzovať jej európske očakávania. Toto je naozajstný problém s dnešnou rozpravou a mali by sme pochopiť, že skutočne proeurópsky orientovaní politici sú orientovaní proukrajinsky a sú schopní priniesť do svojej krajiny princípy právneho štátu, demokraciu a európsku modernizáciu.

Na záver by som kolegov jednoducho požiadal, aby sa rozhodli odložiť uznesenie, ktoré máme prijať, pretože Ukrajinci stoja pred voľbami a čakajú ich rokovania s nami. Nemali by sme prijímať uznesenia uprostred politického procesu a predtým, ako budeme mať fakty, na základe ktorých môžeme naozaj robiť závery.

  Adina-Ioana Vălean, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, zdá sa, že nevieme, ako zaobchádzať s naším východným susedom – Ukrajinou.

Pre Ukrajinu je to rovnako zložité – raz berie Európu ako spojenca, inokedy ako problém. Preto som presvedčená, že by sme mali byť pragmatickí, mali by sme si uvedomiť skutočnú situáciu v tejto krajine a mali by sme nájsť spoločné body našich programov, aby sme mohli dosahovať dohody.

Hospodárska spolupráca bola vždy najsilnejšou hnacou silou Európy na dosiahnutie väčšej integrácie a Európa vďačí za svoj úspech tomuto pragmatickému prístupu od roku 1956.

Musíme sa preto naďalej zameriavať tak na inštitucionálne, ako aj hospodárske reformy, ktoré musí Ukrajina uskutočniť súčasne. Ak chceme vytvoriť pozitívny cyklus, ktorý by mohol viesť k demokratickej stabilite v tejto krajine a vo východných susedných štátoch, je možný jedine tento dvojaký prístup.

Jednou z priorít by mala byť podpora zdravého podnikateľského prostredia a dosiahnutie fungujúceho trhového hospodárstva na Ukrajine pomocou podporenia reforiem v oblasti vlastníctva a DPH a úsilia v boji proti vysokej miere korupcie.

Z tohto dôvodu vnímam dohodu o pridružení ako mocný reformný nástroj, a preto by sme mali pokračovať v našich rokovaniach o vytvorení serióznej a komplexnej zóny voľného obchodu a pristúpení Ukrajiny k Zmluve o Energetickom spoločenstve.

V tejto súvislosti vítam vstup Ukrajiny do WTO. Mali by sme ho chápať ako dôležitý krok pri prijímaní európskych hospodárskych noriem Ukrajinou.

Dúfam, že sa dokážeme vyrovnať s neustálym meškaním dohôd o voľnom obchode a že podporíme pozitívne pôsobenie vzájomnej dôvery, čo je prospešné tak pre celú oblasť, ako aj Európu.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, predovšetkým by som chcela povedať, že aj mňa znepokojuje vyhrotenie situácie a nedemokratický vývoj udalostí na Ukrajine. Čoraz častejšie sa objavujú správy o potláčaní slobody prejavu novinárov, o pravidelných hrozbách voči aktívnym jednotlivcom, ktorí sú členmi mimovládnych organizácií, a ľuďom, ktorí sa usilujú o demokratický vývoj. Úloha tajnej polície tiež vyvoláva vážne obavy. Nemyslím si však, že prudké spory v súvislosti so slobodou tlače a demokratickým vývojom vo všeobecnosti začali počas posledných volieb. Skôr sa domnievam – a už som to tu párkrát povedala–, že všetci hlavní aktéri na Ukrajine opakovane zneužili svoju moc na vlastné účely vrátane uspokojovania vlastných záujmov. Toto zneužívanie je čoraz vážnejšie a to by nás malo naozaj znepokojovať.

Nepomohli by sme si, keby sme prijali toto rozhodnutie a neznepokojovali by nás určité udalosti v hospodárstve na Ukrajine. S rovnakými obavami sledujem, ako sa systematicky rozširuje vplyv Ruska na hospodárstvo Ukrajiny, na jej odvetvie energetiky, ako aj na iné odvetvia. Preto by som tiež odporúčala, aby sme nehlasovali zajtra, ale až po návšteve delegácie v Kyjeve – delegácia tam ide počas víkendu o dva týždne – a predtým, ako tu budeme mať samit, a potom, ako sa vo všetkých oblastiach starostlivo pripravíme a zhodneme sa na tom, aká je skutočná pozícia Európskeho parlamentu v súvislosti so situáciou na Ukrajine.

Túto cestu začínajúcu v preddemokratických časoch a vedúcu až po moderné časy som prešla s mnohými priateľmi z Ukrajiny. Ukrajina bola na veľmi dobrej ceste. Mali sme dojem, že posledné voľby prebehli v súlade s demokratickými pravidlami. Ak sa teraz situácia nezlepší, ale namiesto toho zhorší, mali by sme aj tak veľmi starostlivo zvážiť, ako zasiahneme a ako nezasiahneme. V každom prípade by som odporúčala, aby sme rozhodnutie nerobili pred našou najbližšou návštevou na Ukrajine. Náš hlas bude hlasnejší, ak otvoríme diskusiu o veciach, o ktorých sme hovorili v tomto uznesení.

Ako hovorím, som naozaj znepokojená. Dostávam veľa správ o tom, že všetko sa uberá zlým smerom. Nepomohli by sme si však, ak by sme neotvorili diskusiu priamo v tejto krajine a prijali príliš rýchle a unáhlené rozhodnutie.

  Michał Tomasz Kamiński, v mene skupiny ECR. – (PL) Mnohí z nás v tomto Parlamente zohrali aktívnu úlohu v Oranžovej revolúcii a pomohli ukrajinským demokratom v ťažkých časoch. Vždy sme však zdôrazňovali skutočnosť, že cieľom nášho zapojenia sa na Ukrajine nebolo podporiť žiadnu konkrétnu politickú silu, ale pomôcť urobiť z Ukrajiny demokratickú a slobodnú krajinu. Teraz by sme mali mať na pamäti, že Európsky parlament nezohral úlohu vo vnútornej politike Ukrajiny, ale vystupoval ako strážca dvomi veľmi dôležitými spôsobmi. Na jednej strane sme podržali Ukrajincov a pomohli im pri dosahovaní európskych ambícií a na druhej strane sme na Ukrajine podporili demokraciu, ľudské práva a všetky hodnoty, ktoré považujeme za európske hodnoty. Hovorím, že tón navrhovaného uznesenia nepomôže tým, ktorí sa považujú za priateľov Ukrajiny. Dnešné uznesenie iba posunie Ukrajinu bližšie k Rusku a k tým, ktorí hovoria: „Uvidíte, že na Západe pre nás nie je miesto. Zatvárajú tam pred nami dvere.“

Voči Ukrajine musíme byť otvorení. Tejto krajine musíme povedať, aké sú európske normy, a musíme naďalej vyvíjať tlak a postarať sa o to, aby sa dodržiavali, pričom musíme na druhej strane určite zabrániť Ukrajine, aby sa znovu obrátila na Východ. Rád by som sa spýtal pána Gahlera, ktorého pôsobenie v oblasti ľudských práv a medzinárodnej politiky si veľmi vážim, prečo sa mu zdá, že musí používať voči Ukrajine také kritické slová. Chcel by som od neho počuť, či jeho kolegyňa Angela Merkelová použila rovnako kritické slová na adresu Ruska počas nedávneho stretnutia s pánom Putinom.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. – (NL) Vážený pán predsedajúci, začiatkom tohto týždňa sa o Ukrajine písalo v holandskej tlači – a poviem to tu v pléne –, bohužiaľ, nie veľmi lichotivo. Bolo to v pondelok. V skratke, Ukrajina je Divokým západom východnej Európy. Zahraniční investori sa vraj obávajú bezprávia, ktoré vládne v tejto krajine, kde bolo minulý týždeň vyvlastnených až 3 000 budov a spoločností pomocou podvodu a násilia. Do tohto procesu sa zapájajú podvodníci, ktorí sa spolčujú s politikmi tejto krajiny, aby klamali podnikateľov. Členské štáty EÚ sú od roku 1991 naproti tomu najväčšími priamymi zahraničnými investormi na Ukrajine.

Pán komisár Füle, ste si vedomý týchto veľkých obáv, ktoré majú vplyv na európskych investorov na Ukrajine? Aké konkrétne kroky podnikla Komisia na ochranu oprávnených a zákonných európskych hospodárskych záujmov v ukrajinskom hospodárstve? To by bolo dôkazom záväzku. Nemáme nič proti Ukrajine. Naša strana dokonca silno podporuje konečné členstvo Ukrajiny v Európskej únii. Musíme si však, samozrejme, zachovať triezvy postoj. Sme svedkami znepokojujúceho vývoja udalostí, a to nielen v oblasti ľudských práv, ale aj v hospodárskej a podnikateľskej oblasti.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, od prezidentských volieb vo februári tohto roku, po ktorých pán Janukovič oslávil svoj návrat, ubehlo iba pár týždňov a demokratické úspechy Oranžovej revolúcie sa očividne strácajú. Keď však aj finančné trhy hodnotia novú vládu ako stabilnejšiu a predvídateľnejšiu, ako bola vláda, ktorú dosadila Oranžová revolúcia, je to pravdepodobne znakom toho, že demokracia podľa západných – podľa našich európskych – predstáv sa nedá transponovať do každej krajiny na individuálnom základe. Týka sa to aj krajín z postkomunistickej sféry vplyvu. Aktuálne rozhodnutie ústavného súdu by pravdaže posilnilo postavenie prezidenta a oslabilo postavenie parlamentu. Tým si môžeme byť istí. Tí, ktorí túto oblasť poznajú, hovoria, že prezidentský systém bol de facto zavedený už pred pro forma rozhodnutím súdu. Rastúce obmedzenia slobody tlače a názoru spochybňujú uistenia pán Janukoviča o tom, že demokratické normy sa budú dodržiavať. Ak sa prezidentovi podarí posilniť vlastnú mocenskú základňu, ako aj dosiahnuť oživenie hospodárstva pomocou centrálnych reforiem na Ukrajine, ktorá je, samozrejme, jednou z najchudobnejších krajín na kontinente, možno sa udrží na svojom prezidentskom tróne dlhšie. Som presvedčený, že to by bolo niečo, čomu by Európska únia musela jednoducho venovať pozornosť.

  György Schöpflin (PPE). – Vážený pán predsedajúci, vývoj situácie na Ukrajine jasne ilustruje staré príslovie o tom, že moc prináša korupciu a absolútna moc prináša absolútnu korupciu. Súčasná vládnuca špička presadzuje svoje právomoci od zvolenia prezidenta Janukoviča a veľa z toho, čo bolo urobené, nasvedčuje tomu, že sa uprednostňuje koncentrácia moci.

Je to o to zarážajúcejšie, ak si spomenieme na výsledky prezidentských volieb, v ktorých získal pán Janukovič malú prevahu. Tieto výsledky ukázali, že má silnú podporu len na juhu a východe krajiny. A predsa – a toto je zarážajúca črta súčasnej ukrajinskej politiky – sú alternatívne centrá moci postupne odsúvané na okraj. Médiá, princípy právneho štátu, opozícia, autonómia štátnej správy – ovplyvnilo to všetky tieto oblasti. Znepokojujúca je najmä skutočnosť, že tajná polícia získala právomoc zasahovať vo veľmi veľkej miere do záležitostí krajiny.

Toto všetko neveští o budúcnosti nič dobré, a to hlavne vtedy, ak sa Ukrajinci naozaj usilujú o európsku budúcnosť, pretože systém, ktorý Janukovič buduje, neukazuje smerom k Európe, ale naopak.

V prospech zmien možno povedať najviac toľko, že do krajiny priniesli určitý stupeň stability, no táto stabilita je čoraz viac predzvesťou stagnácie a nehybnosti. Zároveň je pravda, že pán Janukovič určite zlepšil vzťahy s Ruskom, čím však prijal určitú mieru nového podriadenia sa Moskve. To, či ukrajinská spoločnosť príjme túto transformáciu z dlhodobejšieho hľadiska, je otvorená otázka.

  Marek Siwiec (S&D). – (PL) Položme si otázku, k čomu na Ukrajine naozaj došlo. Ide o štátny prevrat alebo azda o vojenský prevrat? Lebo len v takých situáciách by sme mali prebdieť celú noc a vypracúvať uznesenia a na ďalší deň si sadať k rokovaciemu stolu. Rokujeme takým spôsobom, že absolútna väčšina jednoducho riadi spôsob, akým bude sformulovaný text uznesení, a čo budú tieto uznesenia obsahovať. Jazyk návrhu uznesenia Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) sa používa na odsúdenie afrických diktátorov a režimov v Južnej Amerike. Toto nie je správny jazyk, ktorý treba použiť pre situáciu na Ukrajine. Chcel by som, aby sa členovia poslaneckého klubu PPE rozhodli, či by sme mali Ukrajinu opisovať slovami komisára Füleho, ktorý hovorí „áno, ale...“, alebo, inými slovami, že niektoré veci sú dobré, ale že existuje veľa vecí, ktoré sa nám nepáčia, alebo či máme používať negatívne slová, že sa nám tam nič nepáči a že všetko musíme odsúdiť.

Ukrajina sa päť rokov nachádzala v chaotickej situácii. Boli sme svedkami toho chaosu. Pomáhali sme demokratom a všetkým, ktorí sa chceli uberať smerom k Európskej únii. Mali sme šesť mesiacov konsolidácie, konsolidácie, ktorá môže mať negatívny výsledok. Našou úlohou je poukázať na tieto negatívne výsledky, ale nie teraz a nie takýmto spôsobom. Chápem sklamanie poslaneckého klubu PPE z toho, že pani Júlia Tymošenková prehrala voľby, ale hovorím vám, že je to smola, možno mala šancu vyhrať, ale prehrala. No prehrala, reagujme na to, čo sa naozaj deje, a neustále pozorne sledujme ukrajinské orgány, ale nevylievajme so špinavou vodou aj dieťa.

  Paweł Robert Kowal (ECR). – (PL) Pánovi komisárovi Fülemu som veľmi povďačný za jeho konštruktívny postoj, ktorý prinesie veľké zmeny vo vzťahoch medzi EÚ a Ukrajinou. Ďakujem aj pani Harmsovej za je vyvážené stanovisko a jej múdre slová – ako vždy – v súvislosti s problematikou Ukrajiny. Všetky informácie z OBSE dokazujú, že Ukrajina je jednou z mála krajín bývalého Sovietskeho zväzu, v ktorých sa doteraz konali riadne voľby. Toto je úspech Ukrajiny ako na oranžovej, tak aj na modrej strane. Je to úspech, o ktorom nesmieme pochybovať predtým, než skončia ďalšie voľby. Bola by to vážna politická chyba na strane Európskej únie a nášho Parlamentu, keby sme počúvali hlas Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a pochybovali o skutočnosti, že v jednej z mála krajín na Východe môžu úspešne prebehnúť voľby. Pomôžme Ukrajine uskutočniť normálne voľby. Nevynášajme súdy ešte predtým, ako sa budú voľby konať.

Rád by som oslovil ukrajinských hostí, ktorí sú dnes prítomní tu v Parlamente. Ukrajina má miesto v tejto rokovacej sále, a preto podlieha rovnakým normám, aké uplatňujeme pri krajinách Európskej únie. Za toto ste spolu bojovali bez ohľadu na príslušnosť k modrým alebo oranžovým. Každá záležitosť, dokonca aj tá najmenšia, ktorá sa týka ľudských práv alebo slobody tlače, tu bude preskúmaná. Nech vás to neprekvapuje – teraz sa prihováram našim bratom z Ukrajiny. Je to preto, lebo s vami zaobchádzame ako s európskou krajinou a podľa európskych noriem.

Nakoniec by som vás chcel požiadať, aby ste pri svojich rokovaniach s európskymi inštitúciami a Parlamentom konali spoločne. Sme presvedčení, že v budúcnosti budete medzi nami. Vieme, že to nebude čoskoro, ale chceme vám s tým pomôcť. Súhlasím s názorom pani Harmsovej, že čas na uznesenia je po voľbách. Vtedy, pred samitom EÚ, budeme môcť hovoriť o tejto záležitosti otvorene a vypracovať stanovisko, prostredníctvom ktorého predstavíme spoločnú pozíciu Európskeho parlamentu.

  Inese Vaidere (PPE). – (LV) Dámy a páni, Ukrajina je krajina, ktorá má pre Európsku úniu veľký strategický význam. Musíme preto prejavovať záujem o to, čo sa v tejto krajine odohráva. Desaťtisíce Ukrajincov sa 1. októbra vybrali do ulíc, aby protestovali proti ústavným zmenám, ktoré začal pán Janukovič a potvrdil ústavný súd, ktorého zloženie sa zmenilo krátko po voľbách prezidenta. Tieto reformy sa uskutočnili bez demokratickej diskusie a súhlasu Benátskej komisie. Zmeny oslabujú rovnováhu moci a ohrozujú nezávislosť súdnictva na Ukrajine. Hospodárske reformy sú tiež ohrozené.

Naši priatelia z Ukrajiny prejavili obavy z organizácie nadchádzajúcich volieb, z nadmerného zastúpenia vládnucej koalície v ústrednej volebnej komisii, z obmedzovania mimovládnych organizácií a zo zasahovania štátu do činností opozičných strán. Práve preto potrebujeme toto uznesenie dnes. Vládna koalícia, bohužiaľ, odmietla opozičný návrh v ukrajinskom parlamente, aby sa prioritou ukrajinskej zahraničnej politiky stalo členstvo v Európskej únii. Musíme však naďalej klásť dôraz na význam spolupráce s Ukrajinou a sledovať vykonávanie uzatvorených dohôd. Európska únia musí žiadať, aby sa bojovalo proti korupcii, a zároveň v tomto boji pomáhať, a musí sa postarať o to, aby bola zabezpečená sloboda tlače. Pre demokratický štát nie je typické, aby mediálny magnát stál na čele štátnej bezpečnostnej služby a bol zároveň členom najvyššej súdnej rady, ktorá má právomoc vymenúvať a odvolávať sudcov. Na záver dodám, že musíme tiež podniknúť pozitívne kroky a postarať sa nielen o zavedenie bezvízového režimu v budúcnosti, ale aj o hospodársku spoluprácu najmä v oblasti energetiky, pričom zároveň očakávame, že Ukrajina sa bude vyvíjať demokraticky. To by bolo cieľom nasledujúceho uznesenia, ktoré by sme mali vypracovať po voľbách a ktoré by malo zahŕňať energiu, hospodárstvo a ostatné záležitosti, ktoré majú pre Ukrajinu význam. Ďakujem.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Marek Siwiec (S&D). – Vážený pán predsedajúci, mám veľmi jednoduchú otázku. Možno je to problém s tlmočením, ale povedali ste, že súčasná ukrajinská vláda odmietla budúce členstvo v Európskej únii.

Z vyhlásenia pána prezidenta a oficiálneho vyhlásenia ukrajinského parlamentu o dlhodobej politike viem, že členstvo v Európskej únii je jednou z ich najvyšších priorít.

Otázkou teda je, či som zle pochopil ja vás alebo ste vy zle pochopili prezidenta Ukrajiny.

  Inese Vaidere (PPE). – (LV) Áno, veľmi rada tento bod objasním. Očividne išlo o nepresný preklad. Prezident Ukrajiny oznámil snahu pokračovať v konvergencii s Európskou úniou. No i napriek tomu sa podľa rozhodnutia ukrajinského parlamentu členstvo v Európskej únii nestalo prvou prioritou.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Rebecca Harms (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, rada by som sa pani Vaiderovej niečo spýtala. Teraz, keď už máme čierne na bielom všetky body týkajúce sa nášho úžasu v súvislosti so zneužívaním moci a s represiami na Ukrajine, čo možno namietať proti tomu, aby sme tento text zobrali o dva týždne do Kyjeva, rokovali o ňom a potom sa rozhodli, ako postupovať ďalej? Rada by som poznala odpoveď na túto otázku, pretože na základe predchádzajúcich skúseností našej delegácie si myslím, že je to najlepší a najproduktívnejší spôsob, ako napredovať, najmä ak chceme získať demokratický vplyv.

  Inese Vaidere (PPE). – (LV) Áno, rada vám odpoviem. Vážená pani Harmsová, aj ja som znepokojená, dokonca aj po našej účasti na ukrajinských samitoch, signálmi, ktoré v súčasnosti dostávame od našich ukrajinských priateľov v súvislosti so zložením ústrednej volebnej komisie, slobodou médií a s obmedzeniami mimovládnych organizácií. Všetky tieto veci existujú. Ak práve nad nimi prejavíme svoje znepokojenie, komunálne voľby by sa mohli podľa mňa uskutočniť v oveľa lepšej atmosfére. Nikto nám nezabráni v tom, aby sme budúci týždeň išli na Ukrajinu, dokonca aj s naším uznesením. Nikto nám nebráni v tom, aby sme vypracovali ďalšie uznesenie, ako som už povedala, o hospodárskych otázkach. Musíme to rozhodne urobiť. Pokiaľ však ide o tieto obavy pred zhoršovaním demokratickej situácie, musíme, bohužiaľ, myslím si, že...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Kristian Vigenin (S&D). – Vážený pán predsedajúci, povedal by som, že úroveň dnešnej rozpravy dokazuje, že nebola pripravená. Túto rozpravu sme nepotrebovali. Teraz nie je čas na to, aby sme prijali uznesenia o Ukrajine – ani dnes, ani zajtra.

Musím vám pripomenúť, že pred šiestimi mesiacmi bol v tejto krajine úpadok a krajina takmer upadla do chaosu. Vládla politická, hospodárska a finančná nestabilita – dokonca až hlboká kríza –, ale teraz máme veľmi odlišný obraz. Musíme si uvedomiť, že za pár mesiacov sa ukrajinskej vláde podarilo dostať krajinu späť do normálu; vrátiť jej politickú, hospodársku a finančnú stabilitu.

Existujú problémy. To nepopierame. Musíme však pripustiť, že počúvajú náš hlas; urobilo sa niekoľko nápravných opatrení, napríklad pokiaľ ide o otázky právnych predpisov a niektorých postupov pri voľbách. V tomto zmysle bude náš hlas vypočutý, ak nebudeme pri každej príležitosti vykrikovať, ale k Ukrajine zaujmeme korektný prístup.

Preto si myslím, že nášmu parlamentnému výboru, ktorý ide na Ukrajinu o 10 dní, robíme medvediu službu. Medvediu službu robíme aj sebe, a to tým, že podkopávame svoju vlastnú úlohu prijímaním takýchto uznesení 10 dní pred voľbami. K takémuto ťahu nikdy predtým nedošlo. Je to jasný pokus o ovplyvnenie volieb. Nemali by sme dovoliť, aby náš Parlament bol súčasťou tejto hry.

Navrhujem preto, aby sme odložili prijatie uznesenia a požiadali našich kolegov z parlamentného výboru pre spoluprácu medzi Európskou úniou a Ukrajinou, aby to overili u kolegov na Ukrajine, prediskutovali tieto problémy…

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Traian Ungureanu (PPE). – Vážený pán predsedajúci, nové ukrajinské orgány sú nové iba vďaka tomuto označeniu. Návrat k autoritárskym praktikám máva s touto krajinou. Právny rámec na nadchádzajúce komunálne voľby sa zmenil a mohol by ohroziť účasť opozičných strán. Zmenila sa ústava a znovu de facto platí prezidentský režim. Médiá a občianska spoločnosť sú pod neustálym tlakom. Zdá sa, že ukrajinská tajná služba znovu prežíva svoje sovietske obdobie.

Je načase, aby sme jasne vyjadrili svoje znepokojenie prostredníctvom uznesenia. Ukrajinské orgány by mali pochopiť, že užšie väzby s EÚ nemožno zaručiť iba pomocou priateľských vyhlásení. Nedemokratická ukrajinská vláda nemôže byť pre EÚ spoľahlivým partnerom, a to najmä v strategicky citlivej oblasti Čierneho mora.

  Hannes Swoboda (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že my všetci si musíme plniť svoje povinnosti. Vláda na Ukrajine musí uplatňovať princípy právneho štátu a slobodu médií a musí to robiť efektívne. Je však potrebné, aby aj opozícia dokázala, že je zodpovedná, a nesmie šíriť nepravdivé informácie. Keď sa pozriem na množstvo tvrdení, ktoré návrh uznesenia obsahuje a ktoré boli okamžite vyvrátené osobami, ktorých sa týkali, dokazuje to, že sa tu často šíri veľké množstvo nepravdivých informácií. Aj my musíme dokázať, že sme zodpovední. Nesmieme sa nechať zatiahnuť do medzinárodného politického sporu. Dámy a páni – a toto adresujem predovšetkým členom Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) –, nemá zmysel, aby sme na Ukrajine obhajovali jednu alebo druhú stranu na základe príslušnosti k politickej strane. To nie je naša úloha.

Na budúci týždeň budú prebiehať diskusie s ministrom zahraničných veci, potom tu máme voľby, ďalej stretnutie parlamentného výboru pre spoluprácu medzi EÚ a Ukrajinou, ktorý pocestuje na Ukrajinu, a vždy to tak bolo – pán Gahler, teraz sa odvolávam na váš zmysel pre spravodlivosť –, že radšej až po voľbách hovoríme, či prebehli v poriadku alebo nie, namiesto toho, aby sme škodili voľbám tým, že budeme hovoriť, že sa veci nevyvinú dobre. To nie je naša úloha a ja sa odvolávam na váš zmysel pre spravodlivosť, ktorú zvyčajne vždy prejavujete – a veľmi vás prosím, aby ste zostali spravodlivý aj v tomto prípade.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE). – (PL) Iba tí, ktorí žili v socialistickom systéme, môžu plne pochopiť národy, ktoré zažili nedostatok osobnej slobody, chýbajúcu slobodu tlače a médií alebo zložitú cestu, po ktorej sa museli tieto národy uberať. Rozumiem tým, ktorí dnes hovoria o svojich obavách a spomínajú nedostatočné dodržiavanie ľudských práv a rôznorodé problémy, s ktorými Ukrajina v súčasnosti zápasí. No i napriek tomu musíme oceniť malé, ale pozitívne zmeny, ako napríklad nedávne demokratické voľby, pri ktorých sme boli ako zástupcovia Európskeho parlamentu v úlohe pozorovateľov.

Žiadam o citlivosť v súvislosti so situáciou, v ktorej sa nachádzajú milióny občanov Ukrajiny a stovky mladých Ukrajincov. Počítajú s Európskou úniou, s našou pomocou pri budovaní demokracie a občianskej spoločnosti. Veľmi ľahko sa kritizuje, ale ako Poľka si pamätám, že nám raz bola poskytnutá pomoc.

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Kyriakos Mavronikolas (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som chcel pridať svoj hlas k tým, ktorí tvrdili, že nie je dôvod na také rýchle uznesenie, a to najmä pred voľbami, návštevou a predtým, ako bude Európsky parlament prítomný na Ukrajine, čo je ešte dôležitejšie. Táto vláda bola zvolená iba nedávno; je pravda, že v krajine sú problémy, ale musíme uznať, že bola zvolená demokraticky, a musíme jej dovoliť pokračovať vo svojom úsilí. Uznesenie by dávalo zmysel jedine po nadchádzajúcich voľbách na Ukrajine.

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Mala som otázku pre pani kolegyňu Vaiderovú, ale rada by som hovorila o tom, čo ma trápi. To, že chceme teraz a nie neskôr prijať uznesenie o Ukrajine, nie je dobre načasované. Ukrajinský národ, ktorý sa díva na Európsky parlament s uznaním, by nás nepochopil. Je to preto, lebo dokument, ktorý tu dnes máme v podobe návrhu, v prvom rade nevyznieva práve najlepšie, nie je ani najpresnejší a obsahuje aj niekoľko faktických chýb.

Pani Vaiderová tu hovorila o tom, že predseda Benátskej komisie kritizoval zmenu a doplnenie ústavy. Mám tu od neho list s dnešným dátumom, v ktorom vyjadruje svoj úžas nad tým, že sa v našom uznesení objavil tento bod. Hovorí jasne, že sa kriticky nevyjadril ani tu, ani tam, ani nikde inde.

  Marek Henryk Migalski (ECR). – (PL) Na rozdiel od pána Vigenina som presvedčený, že dnešná rozprava je vynikajúca a veľmi užitočná. Len zriedkakedy sa v tejto rokovacej sále vedie taká zaujímavá rozprava, za čo by som chcel všetkým poďakovať. Vystúpenie pani Łukacijewskej dokazuje, že dokonca aj Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) je v tejto otázke nejednotný. To je dobrá správa. Mali by sme socialistom, a to najmä pánom Swobodovi, Severinovi a Siwiecovi, poďakovať za to, že chápu, že rozhodnutia, ktoré sú také nepriaznivé voči našim priateľom z Ukrajiny, by sa nemali prijímať pred voľbami. Komisár Füle a pani Harmsová majú tiež pravdu, keď spomínajú určité skutočnosti, ktoré spôsobujú obavy a ktorých sme si vedomí.

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL). – (CS) Upokojte sa, dámy a páni, a pokúste sa aspoň raz rozmýšľať. Za týždeň sa nedajú zmeniť žiadne právne predpisy ani zloženie volebnej komisie. Je zaujímavé, že vždy keď isté politické sily cítia, že ich spojenci v niektorej krajine mimo Európskej únie nevyhrali, tieto sily v zahraničí okamžite vyjadria svoje znepokojenie nad stavom demokracie v danej krajine. Súhlasím s tým, čo povedali pán Kamiński a ostatní. Rozhodne je potrebné, aby Európsky parlament podnikol kroky a prispel k rozvoju demokracie a zlepšeniu podmienok na vzájomný rozvoj vzťahov. Snaha o podporu stabilizačných opatrení ukrajinskej vlády bola podľa všetkého ako stúpenie na kurie oko niektorým z tých, ktorí sa tešia zo zmätku a bezprávia. Moji kolegovia ich možno považujú za lepších partnerov ako súčasnú vládu. Odporúčam, aby sme odložili návrh uznesenia a vrátili sa k diskusii o tejto téme potom, keď sa delegácia vráti z Kyjeva.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Ukrajina je podľa mňa jedným z našich najbližších potenciálnych partnerov Európskej únie.

Ukrajinci sú k Európe civilizačne omnoho bližšie ako Turci, či Albánci. Ukrajinský ľud si slobodne zvolil zmenu, lebo demokratické oranžové politické sily dostali krajinu do biedy, beznádeje a úpadku. Janukovič bol dlhý čas v opozícii a jeho vzťah k súčasnej opozícii zrkadlí správanie sa oranžových vládcov k nemu. A musíme si priznať, že možno si aj pamätá predchádzajúce obdobie, keď jeho šikanovali oranžoví a Európska únia sa na to len zhovievavo usmievala. Ak nechceme stratiť Ukrajincov ako našich budúcich členov, buďme trpezliví a orientujme sa na hospodársku spoluprácu, budujme atmosféru vzájomnej dôvery. Vláde musíme vysvetliť, že opozícia má v demokratickej spoločnosti svoje legitímne miesto, a opozícii, že kým si nezíska dostatočnú podporu obyvateľstva, nemá právo uchádzať sa o moc.

  Michael Gahler (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, keďže som bol oslovený osobne, chcel by som vlastne odpovedať podľa postupu „catch-the-eye“. Je to v poriadku?

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, založením Európskeho energetického spoločenstva sa v roku 2006 vytvoril pre plyn a elektrinu jednotný európsky trh s energiou. Zámerom plánovaného začlenenia Ukrajiny je zabezpečiť dodávky energie do východnej Európy. To je dobré, pretože počas posledných rokov sa určite objavilo zopár vážnych problémov. Predovšetkým spor medzi Ruskom a Ukrajinou v súvislosti s plynom mal vážny vplyv na dodávky plynu do členských štátov EÚ. Následne bolo, samozrejme, jasné, že Rusko pozastavilo dodávky plynu počas diskusií o cene. Len moja rodná krajina Rakúsko zaznamenala pokles o 33 % v dodávkach ruského plynu, pričom Francúzsko, Maďarsko a Taliansko tiež zaznamenali zníženie o 20 až 40 %. To si od Komisie – ako koordinátorky Európskeho energetického spoločenstva – vyžaduje, aby Ukrajine dôrazne pripomenula jej záväzky, pokiaľ ide o bezpečnosť európskych dodávok. Jednoducho nemôžeme dovoliť, aby sa dodávky energie do našich členských štátov stali pešiakom v cenovej vojne medzi Ruskom a Ukrajinou. Veďme teda hodnotné diskusie, ale zároveň vystupujme tvrdo a zabezpečme, prosím, dodávky energie do našich členských štátov.

  Mariya Nedelcheva (PPE). – (BG) Európsky parlament vždy podporoval Ukrajinu na jej ceste k demokracii založenej na princípoch právneho štátu, pričom sme súčasne uznávali spoločné hodnoty európskej integrácie.

Voľby fungujú v každej demokracii ako barometer. Vďaka tomu môžeme posúdiť úroveň demokratického procesu, stabilitu inštitúcií, vyzretosť politických strán a názory občianskej spoločnosti. Oceňujem rozhodnutie ukrajinských orgánov prizvať na voľby, ktoré sa budú konať 31. októbra, pozorovateľov.

Som si istá, že ich poslanie zväčší dôveru k volebnému procesu a ich zistenia pomôžu potvrdiť transparentnosť a nestrannosť v súvislosti s činnosťou ukrajinských inštitúcií. Ústava ako najvyšší právny predpis na Ukrajine musí zaručovať okrem volieb rovnováhu medzi orgánmi a ich vzájomnú kontrolu.

Ukrajina sa môže spoľahnúť na to, že jej európsky partner ju bude trvalo podporovať v jej úsilí dosiahnuť zmenu a stabilitu. Názor Európskej únie a jej občianskej spoločnosti poskytuje dodatočný stimul a záruku istého úspechu.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Minulý týždeň bol prezident Ukrajiny Viktor Janukovič na oficiálnej návšteve našej krajiny Litvy a znovu potvrdil, že cieľom Ukrajiny je stať sa členom Európskej únie. Bude to trvať bezpochyby niekoľko rokov a je potrebné vykonať veľa práce doma. Musí sa urobiť mnoho reforiem v rôznych oblastiach, napríklad v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv, bojom proti korupcii a chudobe a posilnením demokracie. Súhlasím však so svojimi kolegami, ktorí tu v Európskom parlamente hovorili; nesmieme hneď Ukrajinu odsudzovať ako krajinu a nemali by sme jej brániť v tom, aby sa stala rovnocenným partnerom. Opakujem preto, že my v Európskom parlamente musíme naozaj spolupracovať ako rovnocenní partneri a pomôcť Ukrajine na ceste smerom k Európskej únii.

  Ivo Vajgl (ALDE). – (SL) Ukrajina je veľký a dôležitý partner Európskej únie a krajina, ktorá má bezpochyby európsku budúcnosť. Najhoršou službou, ktorú môžeme urobiť Ukrajine, teda krajine s komplikovanou vnútornou štruktúrou a zložitou históriou, by bolo to, že budeme o nej hovoriť tak, ako keby bola predmetom nášho výmenného obchodu medzi ideológiami alebo stranami.

Z tohto dôvodu musí byť každý dokument, ktorý prijmeme, dôkladne premyslený a dobre vyvážený. Včerajšia opozícia je dnešná vláda a to sa môže stať v ktorejkoľvek inej krajine, v ktorej sa konajú demokratické voľby. Je potom pochopiteľné, že opozícia nie je spokojná, pretože prišla o moc. Dostane však svoju šancu, keď bude ten správny čas a ak o tom voliči rozhodnú. Podľa mňa nie je správne, ak sa spoliehame iba na argumenty jednej strany. Predovšetkým by som chcel povedať, že som si istý...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Charles Tannock (ECR). – Vážený pán predsedajúci, Ukrajina je naším hlavným európskym demokratickým asociačným partnerom. I ja dúfam, že sa jedného dňa stane členom Európskej únie. Rovnako ako mnohí rečníci aj ja mám pochybnosti, či je vhodné prijať uznesenie EP krátko pred komunálnymi voľbami na Ukrajine. Naša skupina – Európski konzervatívci a reformisti (skupina ECR) – predložila niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, aby bolo uznesenie viac vyvážené a menej sa opakujúce.

Pán Janukovič vyhral voľby demokraticky a stal sa prezidentom, aj keď len s malým rozdielom. V Kyjeve vskutku vidno niekoľko znepokojivých autoritárskych trendov, od pokusov o opätovné zavedenie cenzúry slobody tlače (tzv. temniki) až po využívanie bezpečnostnej služby, ktorú na politické účely vedie oligarcha. Západ však pozorne sleduje tento proces. Prezident Janukovič je v súčasnosti pod tlakom. Odkaz Oranžovej revolúcie je stále silný a ukrajinská občianska spoločnosť, ktorá z nej vznikla, je veľmi mocná.

Všetci vedia, že mám blízky vzťah s vedúcimi predstaviteľmi opozície, no i ja si myslím, že by sme nemali príliš zasahovať do vnútorných domácich a politických záležitostí Ukrajiny, čo by ľahko mohlo mať negatívny účinok na tento Parlament, a mali by sme dať...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE). – (PL) Pred prezidentskými voľbami sa spomínali presne tieto isté argumenty. Vtedy sme uvažovali v tejto rokovacej sále o tom, aké uznesenie prijať a aká by mala byť naša pozícia v súvislosti s tým, čo sa odohrávalo na Ukrajine pred prezidentskými voľbami. Rozhodli sme sa, že vydáme uznesenie až po voľbách, čo sme aj urobili. Žiadali sme vládu a opozíciu, aby dodržiavali ľudské práva, slobodu prejavu a slobodu združovania.

Od toho uznesenia uplynulo niekoľko mesiacov a už teraz vidíme, že niektoré z jeho ustanovení sa nedodržali. Chápem preto znepokojenie, že komunálne voľby, ktoré sú kľúčové, pokiaľ ide o podporu demokracie, jej posilnenie a nastolenie, môžu priniesť aj porušovanie určitých práv. Aj preto som jednou z autoriek tohto uznesenia.

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Štefan Füle, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, ďakujem za túto príležitosť reagovať na vskutku veľmi zaujímavú rozpravu. Vo svojej odpovedi sa zameriam na tri body.

Najprv mi dovoľte odpovedať na konkrétnu otázku pána Beldera v súvislosti s investíciami a podnikateľským prostredím. V tejto oblasti je na Ukrajine potrebné urobiť viac. Je to jasné a túto otázku som predložil už niekoľkokrát, či už išlo o rámec asociačnej rady alebo rámec rôznych stretnutí. Naposledy som mal príležitosť hovoriť o tejto záležitosti s pánom ministrom Azarovom len minulý týždeň. Je tu niekoľko problémov, ako napríklad právo v oblasti verejného obstarávania a možnosť, že sa poruší prostredníctvom rôznych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje v ukrajinskom parlamente.

Je potrebné urobiť viac, pokiaľ ide o princípy právneho štátu. Samozrejme, s veľkým záujmom sme počas posledných dní sledovali prípad spoločnosti Mittal. Je potrebné urobiť viac, aby boli splnené záväzky a sľuby, ktorých cieľom je riešiť problémy s DPH, ktoré tiež znepokojujú naše spoločnosti. Prostredníctvom stykov s ukrajinskými orgánmi a pomocou pravidelných stretnutí s podnikateľmi sme odhodlaní chrániť záujmy európskych investorov a európskych podnikateľov.

Môj druhý bod sa týka toho, že proces, do ktorého sa na Ukrajine zapájame, nie je jednoduchý. Je to proces, v ktorom sú možno vyhlásenia o európskej budúcnosti niekedy užitočné, ale nič nezmôžu. Pomôže iba intenzívnejšie budovanie Európskej únie v rámci Ukrajiny.

Táto krajina potrebuje našu pomoc. Potrebuje aj to, aby sme ju z času na čas prebudili do reality. To od nás očakáva.

Nesmieme sa dať dotlačiť do falošnej diskusie o tom, čo je dôležitejšie: stabilita alebo vernosť hodnotám a ich dodržiavanie. To ma vedie k môjho tretiemu bodu.

Nemôžem sa vyjadriť k návrhu uznesenia v tomto Parlamente, ale myslím si, že už samotná skutočnosť, že sa táto rozprava uskutočnila, vyslala cenný signál. Domnievam sa, že skutočnosť, že zástupcovia tohto Parlamentu idú onedlho na Ukrajinu a odovzdajú väčšinu týchto myšlienok, vyjadruje sama osebe veľmi hodnotný odkaz. Ďalším veľmi cenným posolstvom, pokiaľ ide o naše očakávania smerom k Ukrajincom, je podľa mňa to, že nadchádzajúce komunálne voľby 31. októbra znovu potvrdia demokratický postoj ich krajiny.

Ak dovolíte, tu skončím.

  Predsedajúci. – Pán Gahler má slovo v súlade s článkom 151 ods. 1 rokovacieho poriadku vzhľadom na osobné narážky.

Buďte, prosím, stručný a reagujte na osobné narážky.

  Michael Gahler (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som podrobne reagovať na slová pána Swobodu. Uviedol poznámku, ktorá nebola úplne správna. Je pravda, že sme v našom uznesení v Poslaneckom klube Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) naozaj nesprávne citovali Benátsku komisiu. Hovoril som s pánom Markertom, ktorý mi vysvetlil, čo naozaj povedal. Z tohto dôvodu sa v spoločnom uznesení tento citát už viac nenachádza. Ako teda vidíte, táto záležitosť už nie je predmetom rozpravy.

Hovorili ste o princípoch právneho štátu vo všeobecnosti. Páčilo by sa mi však, keby ste ako zástupca Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente povedali niečo jasné a konkrétne o veciach, ktoré na Ukrajine robí tajná polícia. Ak sa tam strany nemôžu zúčastniť volieb, je to niečo, čo môžete kritizovať aj pred voľbami, pretože v takých podmienkach výsledky volieb, samozrejme, nemôžu spĺňať demokratické a európske normy.

  Hannes Swoboda (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, toto by nemal byť dialóg. Mali vás však, pán Gahler, informovať aspoň o tom, že som sa veľmi jasne vyjadril, a to dokonca v tlačovej správe, že je potrebné tajné služby monitorovať, a bolo to aj v mene našej skupiny. Spomenul som to tiež v rozhovoroch s premiérom Azarovom. V tejto záležitosti zastávame jasné stanovisko.

Znovu by som vás chcel požiadať, aby ste do zajtra zvážili, či by naozaj nebolo rozumnejšie, keby sme uznesenie radšej prijali spolu ako široké spoločenstvo a nie tesnou väčšinou, ako by to bolo v súčasnosti. Znovu si to premyslite. Bolo by to rozumné.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal šesť návrhov uznesení⁽¹⁾, ktorými ukončíme rozpravu.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra (vo štvrtok 21. októbra 2010) o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Ukrajina vždy zohrávala zvláštnu úlohu vo Východnom partnerstve EÚ. Jej rozloha, poloha a dejinné zvraty z nej robia dôležitý most medzi Východom a Západom. Sotva nás prekvapí, že Európa neustále pozorne sleduje politické udalosti na Ukrajine. Súčasný obraz však nie je jednoznačný. Musíme uznať, že nová vláda bola zvolená v slobodných a demokratických voľbách a pomohla vymaniť Ukrajinu z hospodárskeho a politického chaosu, ktorý tam panoval pred šiestimi mesiacmi. Na druhej strane nemôžeme ignorovať smerovanie v oblasti slobody médií, ktoré spôsobuje obavy. Súhlasím však s kolegami, ktorí povedali, že dnešné uznesenie je zle načasované. Domnievam sa, že ho musíme odložiť a že na základe návštevy delegácie Európskeho parlamentu naplánovanej na budúci týždeň a nadchádzajúcich komunálnych volieb a stretnutia EÚ a Ukrajiny na vysokej úrovni budeme schopní vyjadriť vyváženejšie a objektívnejšie parlamentné stanovisko. Koniec koncov Ukrajina možno dáva ostatným krajinám Spoločenstva nezávislých štátov dobrý príklad, ako ísť po ceste zbližovania s EÚ a zároveň posilňovať dobré vzťahy s Ruskom.

  Indrek Tarand (Verts/ALE), písomne. – Oceňujem takú rozpravu o Ukrajine, v ktorej sa názory vyjadrujú jasne.

Podľa mňa ukrajinská demokracia potrebuje pomoc, ale nie vo forme tohto dokumentu. Vytvorenie podmienok na rozvoj by malo väčší význam. Jednou z týchto podmienok je uvoľnenie napätia v regióne. Ceterum censeo, Francúzsku musíme preto prekaziť zámer predať vojnové lode Mistral Rusku.

(Rokovanie bolo prerušené o 17.55 hod. a pokračovalo o 18.00 hod.)

PREDSEDÁ: DIANA WALLIS
podpredsedníčka

(1) Pozri zápisnicu.

12. Hodina otázok (otázky pre Radu)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je hodina otázok (B7-0552/2010).

Nasledujúce otázky sú určené Rade.

Otázka č. 1, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0454/10).

Vec: Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Belgické predsedníctvo zdôraznilo svoj pevný záväzok pokročiť v boji proti diskriminácii a podporovať rovnoprávnosť. Ktoré konkrétne opatrenia v tejto súvislosti podniká predsedníctvo, ak vôbec nejaké podniká, s cieľom postúpiť v ratifikácii Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých členských štátoch EÚ 27?

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Dňa 7. júna 2010 Rada prijala uznesenie Rady Európskej únie a zástupcov vlád členských štátov, v rámci zasadnutia Rady, o novom európskom rámci v oblasti zdravotného postihnutia. Toto uznesenie vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v súlade so svojimi príslušnými právomocami podporovali ratifikáciu a uplatňovanie dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím uzatvoreného Európskou úniou 26. novembra 2009. Dodnes tento dohovor ratifikovalo 13 členských štátov Európskej únie.

V Rade preto jasne očakávame od tých členských štátov, ktoré tento dohovor ešte neratifikovali, aby tak urobili. Najmä články 3 a 4 rozhodnutia Rady 2010/48/ES stanovujú, že kódex správania medzi členskými štátmi a Komisiou musí byť prijatý pred uložením listiny o formálnom potvrdení v mene Európskej únie, aby sa ustanovili podrobnosti o funkcii kontaktného miesta udeleného Komisiou. Práca týkajúca sa kódexu správania je teraz v záverečnej fáze a mala by sa skončiť do konca roka.

  Marian Harkin (ALDE). - Chcela by som poďakovať Rade za jej odpoveď. Potešilo ma najmä, keď ste povedali, že by sa táto záležitosť mohla uzavrieť do konca tohto roka. Myslím si, že ste povedali 13 – podľa mojich údajov ho ratifikovalo 16 členských štátov.

Môže mi Rada povedať, aký bude vplyv samotnej EÚ pri ratifikácii tohto dohovoru?

Spomenuli ste množstvo článkov a v dohovore je, samozrejme, množstvo článkov, ktoré sa týkajú otázky vhodných pracovných podmienok pre osoby so zdravotným postihnutím a ich práva na nezávislý život. Čo si myslíte, aký to bude mať vplyv?

Moja otázka teda znie, aký bude vplyv ratifikácie dohovoru samotnou EÚ na tie krajiny, ktoré ho ešte neratifikovali?

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Chcel by som sa vrátiť k spomenutému bodu. Trinásť členských štátov naozaj ratifikovalo dohovor. Vlastne ich vymenujem, aby ste ich mohli kritizovať: Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko ratifikovali tento dohovor.

Aká je súčasná situácia? Čakáme na dohodu o kódexe správania medzi členskými štátmi a Komisiou pred uložením listiny o formálnom potvrdení. To ukončí ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskou úniou.

Aké asi budú ďalšie kroky? Po úplnej ratifikácii dohovoru sa Rada môže vrátiť k otázke možného súboru nástrojov pre aktívnu podporu práv osôb so zdravotným postihnutím – je to myšlienka, ktorú, mimochodom, navrhlo niekoľko členských štátov.

Práca na tomto projekte by išla ruka v ruke s prácou Komisie na príprave európskej stratégie pre obdobie rokov 2010 – 2020 pre osoby so zdravotným postihnutím a, ako jej názov prezrádza, táto stratégia predloží akčný plán na ďalších 10 rokov, ktorého cieľom bude zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli v plnej miere využívať svoje práva a slobody.

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Chcel by som pánovi ministrovi položiť otázku, ktorú považujem za dosť dôležitú. Táto situácia nie je vôbec dobrá. Trinásť z 27 členských štátov ratifikovalo dohovor, ale 14 členských štátov, alebo inými slovami väčšina, ho ešte neratifikovalo. Prečo len polovica členských štátov Európskej únie ratifikovala dohovor, ktorý je taký dôležitý pre osoby so zdravotným postihnutím?

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Ďakujem za vašu odpoveď. Naozaj by bolo veľmi zaujímavé vedieť, prečo trvá členským štátom tak dlho, kým ratifikujú Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Boja sa, že budú niesť na pleciach zodpovednosť za vytvorenie rovnakých príležitostí pre ľudí so zdravotným postihnutím? Vážený pán minister, ak to nie je príliš ťažké, chcela by som sa ešte raz opýtať, či sa návrh antidiskriminačnej smernice pohol aspoň trochu dopredu, a ako postupujú rokovania, diskusie a konzultácie s členskými štátmi o urýchlení antidiskriminačnej smernice, lebo pre ľudí so zdravotným postihnutím je veľmi dôležitá.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) V rámci členských štátov sa vynakladá intenzívne úsilie, ale aj tak musím povedať, že človek môže byť naozaj sklamaný, dokonca skeptický, z tempa, akým viacero členských štátov pri ratifikácii postupuje. Naozaj, opakujem to tretí krát, je pravda, že ratifikovalo len 13 členských štátov.

Nemyslím si, že na to existuje nejaký špeciálny dôvod. Je to len preto, že členské štáty ratifikujú v súlade s procesom, ktorý sa niekedy môže medzi jednotlivými členskými štátmi líšiť. Neskrývam sa za tento dôvod, ale musím vám tiež povedať, že v tejto záležitosti, ako aj v iných, je národná zvrchovanosť stále činiteľom, pokiaľ ide o spôsob, akým členské štáty prechádzajú ratifikačným procesom.

Naozaj by sme mohli tvrdiť, že by to mohlo ísť rýchlejšie, že by všetky členské štáty mohli od začiatku spolupracovať oveľa intenzívnejšie. Napriek tomu zostáva faktom, že v množstve záležitostí sa do hry dostáva národná zvrchovanosť.

  Predsedajúca. – Otázka č. 2, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0456/10).

Vec: Liečba epilepsie

V auguste 2010 som sa zúčastnil na Európskej konferencii o epilepsii a spoločnosti, ktorá sa konala v Porte. Celosvetová kampaň proti epilepsii na tejto konferencii vydala správu s názvom Epilepsia v európskom regióne Svetovej zdravotníckej organizácie. Podľa tejto správy v 58 % európskych krajín neexistujú programy operačnej liečby epilepsie, hoci 6 miliónov Európanov trpí touto chorobou, ktorá ročne stojí 20 miliárd EUR.

Nie je najvyšší čas, aby členské štáty EÚ zaujali spoločný a konzistentný prístup k liečbe tohto ochorenia?

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som najprv poďakovať váženému pánovi poslancovi, aj keď nie je prítomný, ktorý predložil túto otázku, za jeho záujem v tejto záležitosti. Je pravda, že neurodegeneratívne ochorenia, neurologické vývojové poruchy a choroby mozgu nepsychiatrického pôvodu, medzi ktoré patrí epilepsia, veľmi znepokojujú mnohých našich občanov.

Podľa článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Únia podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti verejného zdravia a prevencie chorôb. Na úrovni EÚ sa preto prijal horizontálny prístup so zameraním sa na boj proti stigmatizácii a diskriminácii ľudí postihnutých neurodegeneratívnymi chorobami, neurologickými vývojovými poruchami a chorobami mozgu nepsychiatrického pôvodu.

Z tohto dôvodu Rada vo svojich záveroch z júna 2003 o boji proti stigme a diskriminácii vzhľadom na duševné zdravie vyzvala členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť vplyvu problémov spojených so stigmou a diskrimináciou v dôsledku duševnej choroby na všetky vekové skupiny a zabezpečili, aby sa tieto problémy uznali a aby bola v tejto súvislosti venovaná špeciálna pozornosť zníženiu rizík sociálneho vylúčenia.

Vo svojich záveroch z 3. júna 2005 o činnosti Spoločenstva v oblasti duševného zdravia Rada vyzvala členské štáty, aby plnili vyhlásenie a akčný plán prijatý Európskou ministerskou konferenciu Svetovej zdravotníckej organizácie o duševnom zdraví, ktorá sa konala v Helsinkách v januári 2005.

Nakoniec chcem povedať, že Rada sa osobitne zaviazala na boj proti ďalšej chorobe, ktorá je súčasťou skupiny neurodegeneratívnych chorôb, neurologických vývojových porúch a chorôb mozgu nepsychiatrického pôvodu, a to Alzheimerovej chorobe. V tejto súvislosti by som spomenul závery zo 16. decembra 2008 o stratégiách verejného zdravia na boj proti neurodegeneratívnym chorobám spojeným so starnutím a najmä Alzheimerovej chorobe a závery z 3. decembra 2009 o spoločnom plánovaní výskumu v Európe zahŕňajúcom najmä zavedenie pilotnej iniciatívy spoločného plánovania určenej na boj proti neurodegeneratívnym chorobám a najmä Alzheimerovej chorobe.

  Mairead McGuinness, autorka. – Ďakujem Rade za odpoveď. Vaše poďakovanie odovzdám svojmu kolegovi pánovi Gayovi Mitchellovi.

Mohli by ste sa zamerať na realitu v rozličných členských štátoch, o ktorú sa musí Rada zaujímať? V skutočnosti závisí liečba epilepsie od toho, kde žijete, a v niektorých členských štátoch existuje veľký problém s nedostatkom neurológov.

Mohli by ste sa tiež zamerať na to, aké to bude mať dôsledky na balík cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje? Ak sa epilepsia nelieči, ľudia trpia oveľa viac, ako pri primeranej liečbe. Je poľutovaniahodné, že v rozličných členských štátoch existujú rozličné úrovne starostlivosti o ľudí s epilepsiou.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Myslím si, že vaša poznámka týkajúca sa kvality lekárskej starostlivosti v rozličných členských štátoch je namieste. Máme pred sebou ešte dlhú cestu k harmonizácii kvality riadenia zdravotnej starostlivosti ako celku.

Je to dané aj skutočnosťou – a to je potrebné zdôrazniť –, že právomoci Únie v záležitostiach zdravotnej starostlivosti sú v porovnaní s vnútroštátnymi právomocami stále dosť obmedzované. Okrem toho ste správne spomenuli cezhraničný balík, ktorý môže zlepšiť množstvo kvalitatívnych aspektov, pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť.

Musím vám pripomenúť, že počas belgického predsedníctva Rada stále rokuje a bude v tom pokračovať až do konca, aby získala čo najväčšiu podporu dohody v druhom čítaní o balíku cezhraničnej zdravotnej starostlivosti? Je to náročná úloha a čas nás tlačí, ale našou snahou je dosiahnuť to do konca decembra.

  Predsedajúca. – Otázka č. 3, ktorú predkladá Seán Kelly (H-0457/10)

Vec: Koordinácia postojov Európskej únie v Kankúne

Aké konkrétne opatrenia prijíma Rada pred konferenciou Organizácie Spojených národov o zmene klímy v Kankúne v roku 2010 s cieľom koordinovať postoj EÚ, s dôrazom na to, aby EÚ vystupovala na rokovaniach jednotne?

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážené poslankyne, vážení poslanci, počas zasadnutia 14. októbra prijala Rada závery o pozícii Európskej únie vzhľadom na konferenciu o zmene klímy v Kankúne, počas ktorej sa má preskúmať globálny rámec pre ochranu klímy.

Na základe tohto textu určí októbrové zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutoční budúci týždeň 18. a 19. októbra, pozíciu Európskej únie vzhľadom na 16. konferenciu strán Dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy. Táto pozícia EÚ zahrnie všetky dôležité aspekty tejto konferencie: očakávaný výsledok, podmienky pre pokračovanie Kjótskeho protokolu po roku 2012, pokrok, ktorý je potrebné dosiahnuť v rozličných oblastiach načrtnutých v pláne z konferencie na Bali – zmiernenie zmeny klímy, prispôsobenie sa zmene klímy, aspekty lesnej technológie a financovanie.

Vzhľadom na všetky tieto aspekty sa Rada snaží predstaviť jasnú a zrozumiteľnú pozíciu. Teraz je na všetkých aktéroch Európskej únie, aby využili túto pozíciu a zaslali jasnú a jednoznačnú správu našim medzinárodným partnerom.

Ako práve Rada zdôraznila, Európska únia dúfa, že výsledkom konferencie v Kankúne bude prijatie vyvážených súborov rozhodnutí, ktoré pomôžu zaviesť medzinárodnú politiku na ochranu klímy po roku 2012. Navyše sa pred konferenciou v Kankúne uskutoční niekoľko bilaterálnych stretnutí a kontaktov, ktoré poskytnú príležitosť vyjadriť našu pozíciu našim partnerom.

V prípade potreby sa počas samotnej konferencie objasní táto pozícia na pravidelných koordinačných zasadnutiach uskutočnených Európskou úniou. Samozrejme, spoliehame sa na všetky inštitúcie, že prispejú k objasneniu našej pozície, ak budú, v prípade možnosti, tlmočiť rovnaké posolstvo vo všetkých našich vonkajších zastúpeniach.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán úradujúci predseda Rady, cením si vašu odpoveď a myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme v Kankúne mali kladný vplyv, na rozdiel od toho, čo sa, bohužiaľ, stalo v Kodani.

Chcel by som len položiť doplňujúcu otázku. Na základe kontaktov z Kodane, ktoré, predpokladám, máte s inými krajinami vo svete, ako veľmi by ste si boli istý dosiahnutím dohody o záväzných cieľoch? Koniec koncov, musia byť záväzné. Nič iné nevyrieši túto nešťastnú situáciu.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Chcel by som povedať a objasniť, že, áno, v Kankúne bude ťažké dosiahnuť pokrok.

Existujú tri dôvody na tento relatívny pesimizmus. Po prvé, hospodárska kríza, ktorá očividne postihuje Európsku úniu a množstvo ďalších krajín mimo EÚ, viedla k poklesu dôvery a investičných sľubov v tejto záležitosti; po druhé, odmietanie rýchlo sa rozvíjajúcich krajín prijať záväzky; a nakoniec, nestanovenie jasných právnych predpisov v tejto záležitosti Spojenými štátmi.

Európska únia zachováva rovnaké pozície ako v Kodani a myslím si, že by sme mali postupovať opatrne takým spôsobom, k akému sa v súčasnosti zaväzujeme, aby sme nebanalizovali pozície a usmernenia, ktoré by sme mohli za mesiac prijať v Kankúne.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Vážený pán minister, chcela by som sa opýtať, či zvažujete prepojenie cieľov v oblasti zmeny klímy a zníženia znečistenia s cieľmi tisícročia, lebo, bezpochyby, existujú rozvojové krajiny, ktoré si myslia, že je pre nich veľmi nákladné prejsť na proces znižovania emisií, aj keď to môže znamenať tvorbu pracovných miest a tým aj udržateľné hospodárstvo. Z tohto dôvodu sa vás pýtam, či máte v úmysle vytvoriť prepojenie medzi rozvojovými cieľmi tisícročia a zmenou klímy.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, v Kodani sa aj spolupracujúce krajiny ako Indonézia a Brazília nakoniec postavili na stranu štátov G77, a tak pomohli vytvoriť blok proti takzvaným bohatým štátom severu. Diskusia o klíme sa stala diskusiou o spravodlivosti a aj na prípravnej konferencii sa rýchlo rozvíjajúce hospodárstva vyjadrili, že nemajú v úmysle robiť v Kankúne ústupky.

Moja otázka na vás znie teda takto. Ako sa možno vyhnúť tvorbe takýchto blokov a ako možno zabrániť takejto zmene témy? Nemala by tu EÚ hrať dôležitú úlohu sprostredkovateľa?

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Moja odpoveď na tieto dve otázky je, že musím s vami len súhlasiť. Únia by mala zmeniť stratégiu, pokiaľ ide o Kodaň.

Únia by mala vysvetliť svoju pozíciu oveľa dôkladnejšie, Únia by mala oveľa viac hovoriť so skupinami krajín, ktorých názory sa s našimi podstatne líšia a, áno, máte pravdu, prepojenie medzi zmenou klímy a rozvojovými cieľmi tisícročia je evidentné.

Samozrejme, nemôžeme očakávať, a najmä nie v nadchádzajúcich rokoch, v niekoľkých budúcich rokoch, rovnaké úsilie od tých, ktorí musia znížiť základňu ťažkého priemyslu tak, ako my v rámci Únie a v rozvojových krajinách. Toto zdanlivo nestačí, ale je to aj dôvod, prečo Únia tak veľmi prispieva k zásade „rýchleho štartu“, čo je financovanie zamerané na pomoc rozvojovým krajinám. Tento systém je veľmi jasne zameraný na krajiny, ktoré si nemôžu dovoliť toto zníženie.

Myslím si, že toto tvorí celok. Dialóg a primerané zdroje by mali umožniť rozvojovým krajinám premýšľať intenzívnejšie o svojich vlastných cieľoch, najmä pokiaľ ide o zníženie emisií skleníkových plynov.

  Predsedajúca. – Otázka č. 4, ktorá predkladá Georgios Papanikolaou (H-0460/10).

Vec: Program predsedníctva – predčasné ukončenie štúdia

V kapitole programu belgického predsedníctva s názvom Vzdelávanie, odborná príprava, mládež, šport a audiovizuálna politika sa uvádza, že predsedníctvo bude venovať osobitnú pozornosť problémom spojeným s predčasným ukončením školskej dochádzky, ako aj úlohe vzdelávania a odbornej prípravy v sociálnom začleňovaní.

Aké konkrétne iniciatívy predsedníctvo doteraz prijalo, aby splnilo uvedené záväzky, a aký harmonogram plánuje dodržať do konca roka?

Disponuje Rada nejakými údajmi, ktoré by dokazovali, že súčasná ekonomická situácia zhoršuje problém predčasného ukončenia štúdia v členských štátoch, ktoré sú týmto problémom postihnuté?

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážená pani presedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, predsedníctvo v nadväznosti na prácu predošlých predsedníctiev na zintenzívnení európskej spolupráce v oblasti školského vzdelávania venuje osobitnú pozornosť otázke základných zručností a predčasného ukončenia školskej dochádzky.

Pritom sleduje závery zo zasadnutia Európskej rady z marca 2010, ktoré zdôraznilo potrebu znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky v Európe a ktoré tiež stanovuje kolektívny cieľ znížiť túto mieru pod 10 % do roka 2020.

Predsedníctvo preto zaviedlo niekoľko iniciatív, ktoré začali seminárom na ministerskej úrovni, ktorý zorganizovalo v júli na začiatku svojho funkčného obdobia. Tento seminár spolu so zasadnutím generálnych riaditeľov o povinnej školskej dochádzke, ktoré sa náhodou konalo deň predtým, sa zameral na ťažkosti, ktoré majú žiaci pri získaní základných zručností, ako je materinský jazyk, vedy a matematika, ako aj na skúsenosti členských štátov, a na potrebu vytvorenia politických usmernení týkajúcich sa predchádzania predčasnému ukončeniu školskej dochádzky.

Po týchto zasadnutiach predsedníctvo vypracovalo závery o význame zvyšovania úrovne základných zručností v kontexte európskej spolupráce v oblasti školského vzdelávania. Keďže Rada v súčasnosti diskutuje o týchto záveroch, predsedníctvo ich plánuje začleniť do programu novembrového zasadnutia Rady.

Všeobecnejšie, Rada čaká na návrh odporúčania, ktorý má Komisia predložiť v najbližšom čase, o otázke predčasného ukončenia školskej dochádzky na európskej úrovni. Súčasne sa bude naďalej vyvíjať alebo zvyšovať úsilie na vnútroštátnej úrovni, aby sa postupne znížila miera predčasného ukončenia školskej dochádzky do roku 2020 v súlade s cieľom stanoveným Európskou radou.

Na záver by som chcel dodať, že v kontexte Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu belgické predsedníctvo tiež zorganizovalo 28. septembra konferenciu s názvom Prelomenie bludného kruhu znevýhodnenia – Sociálne začlenenie do vzdelávania a prostredníctvom vzdelávania. Výsledok tejto konferencie bude slúžiť ako materiál pre diskusiu, ktorá sa uskutoční počas zasadnutia Rady pre vzdelávanie 19. novembra.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážený pán minister, ďakujem vám za odpoveď. Na základe toho, čo ste povedali, by som chcel ešte položiť nasledujúce otázky: Čo sa stane so všetkými tými deťmi, ktoré opustia školu? Ocitnú sa na okraji, v sociálnom vylúčení, alebo sa zamestnajú v technickej profesii, ktorá predstavuje dobrý krok, ktorý im umožní primeranú životnú úroveň?

Má Rada nejaké údaje, alebo aspoň vyzvala alebo plánuje vyzvať Komisiu, aby zmapovala sociálne koridory, aby sme videli, čo nastane ďalej v životoch týchto detí, a ako môžeme zabezpečiť, aby mali naše politiky lepšie výsledky?

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážené poslankyne, vážení poslanci, iniciatíva je vynikajúca a, navyše, kontakty medzi ministrami a tými, ktorí pracujú v oblasti vzdelávania, nám ukazujú, ako veľmi sa situácie odlišujú v jednotlivých krajinách EÚ, lebo niektoré krajiny majú programy, ktoré majú zabezpečiť, aby tí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, neboli odsunutí na okraj, a tieto programy môžu byť veľmi špecifické a veľmi selektívne. Tento proces mapovania je preto mimoriadne dôležitý. Bude to chvíľu trvať, lebo zhodnotiť situáciu v 27 členských štátoch nie je jednoduché.

Myslím si, že počas belgického predsedníctva mala práca v oblasti predčasného ukončenia školskej dochádzky dobrý začiatok a že nasledujúce predsedníctva, najmä maďarské predsedníctvo, budú určite schopné iniciovať návrh odporúčania nielen znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky, ale aj využiť závery z tohto mapovania 27 členských štátov o ďalšom osude žiakov, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, najmä ak sú odsunutí na okraj a nie sú zachytení systémom odbornejšieho vzdelávanie, ako uvádzate.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Vážený pán minister, ďakujem za úsilie, ktoré ste ako krajina vykonávajúca predsedníctvo vynaložili v boji proti chudobe. Nemyslíte si, že chudoba je jednou z príčin, prečo nie všetci mladí ľudia ukončia strednú školu a sú nútení ju opustiť? Dnes náš Európsky parlament schvaľuje veľmi dôležité rozhodnutie o posilnení systému minimálneho príjmu v rámci Európskej únie. Podľa vášho názoru, názoru predsedajúcej krajiny, mohlo by aj toto byť jedným z opatrení na podporu mladých ľudí, aby získali stredoškolské vzdelanie a neopustili školu?

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Bohužiaľ, miera predčasného ukončenia školskej dochádzky v Európe je 19 %, pričom v krajinách ako Portugalsko je to 40 %. Hospodárska kríza a zníženie rozpočtových prostriedkov a populačných zdrojov mali v niektorých krajinách za následok zatvorenie mnohých škôl najmä vo vidieckych oblastiach. Keď hovoríme o vzdelávaní, hovoríme o budúcnosti Európy. V Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu by som vás preto chcela vyzvať, pán minister, aby ste stanovili povinné ciele na úrovni Rady, a prípadne aj na úrovni Európskej rady, na zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Chcel by som povedať, že súhlasím s obidvoma váženými poslancami, že, áno, predčasné ukončenie školskej dochádzky sa spája s chudobou a sociálnym vylúčením. Je mi jasné, že množstvo detí je v závislosti od svojich rodinných pomerov, finančného stavu rodičov znevýhodnených vo vzdelávaní a že hospodárska kríza očividne tento jav zhoršila.

Keďže to Rada aj Komisia vzali na vedomie, spolu sme prijali, ako viete, stratégiu EÚ 2020, ktorá súčasne kombinuje hospodársky rozvoj, výskum zameraný na rozvoj, kvalitu výučby a aj boj proti chudobe. Všetky tieto prvky tvoria celok, ktorý nám podľa mňa prinajmenšom umožní prispieť ucelenou reakciou.

Chcem sa stručne vrátiť k základným zručnostiam, lebo toto je dôležitá otázka. Závery, ktoré belgické predsedníctvo predloží na prijatie na novembrovom zasadnutí Rady, sa zamerajú na niekoľko cieľov. V rýchlosti ich uvediem: plnenie národných stratégií na zlepšenie výkonnosti žiakov v čítaní, matematike a vede.

Ďalším cieľom je analýza účinnosti súčasných národných stratégií, aby sa získal zdroj informácií, ktorý možno využiť, ako sme už povedali, v rozhodovacom procese. Snahou je však aj zaviesť pilotné projekty vykonávané členskými štátmi na dobrovoľnom základe s cieľom zlepšiť základné zručnosti mladých Európanov, a – prečo nie – zabezpečiť efektívnejšie využitie nástrojov, ktoré máme k dispozícii a ktoré s tým súvisia, ako sú tie, ktoré sú súčasťou otvorenej metódy koordinácie, programov pre vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie a 7. rámcového programu pre výskum a technický rozvoj.

To sú niektoré z cieľov, ktorým sa počas belgického predsedníctva budeme venovať a ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou prevezmú nasledujúce predsedníctva, najmä maďarské predsedníctvo.

  Predsedajúca. – Otázka č. 5, ktorú predkladá Jim Higgins (H-0465/10).

Vec: Cieľ EÚ úplne odstrániť nášľapné míny

Aké opatrenia plánuje Rada prijať proti ničivým následkom nášľapných mín? Protipechotné nášľapné míny sa v niekoľkých krajinách stále používajú a zdá sa, že niektoré krajiny ich naďalej aj vyrábajú – problém mín a nevybuchnutej munície sa v určitej miere stále dotýka približne 65 krajín. Počet obetí nových nášľapných mín sa podľa svetových odhadov pohybuje medzi 15 000 a 20 000 ročne, pričom mnohé z nich sú civilisti vrátane detí.

EÚ veľmi dôrazne hovorí o svojom úmysle odstrániť nášľapné míny a zamedziť ich používaniu a skladovaniu, doteraz však nebol prijatý, nie to ešte vykonávaný, žiaden akčný plán s harmonogramom činností.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Európska únia roky pracuje na úplnom odstránení protipechotných nášľapných mín, čím pomôže vyriešiť obrovské humanitárne a rozvojové problémy, ktoré spôsobujú. V máji 1995 prijala Európska únia na základe rozhodnutia Rady 95/170/SZBP svoje naozaj prvé spoločné opatrenie na pomoc v boji proti používaniu a šíreniu protipechotných nášľapných mín na celom svete.

Európska únia bola preto prvá, ktorá v novembri 1997 konala v rámci medzinárodného spoločenstva po prijatí Ottawského dohovoru o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení. Dňa 18. septembra prijala Rada nové spoločné opatrenie zamerané na ďalšie politické úsilie Únie vzhľadom na úplné odstránenie protipechotných nášľapných mín a, presnejšie, na zavedenie spoločného moratória na vývoz a výrobu protipechotných mín a na podporu viacrozmerného príspevku, v rámci Únie, na činnosti spojené s odstraňovaním mín a ďalšie súvisiace činnosti.

Odvtedy Európska únia nepretržite podporuje tieto záväzky, ktorých základom je od roku 2003 európska bezpečnostná stratégia. V júni 2008 bolo prijaté nové spoločné opatrenie na podporu úplného prijatia Ottawského dohovoru. Toto spoločné opatrenie je tiež osobitne zamerané na pomoc štátom, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, pri vykonávaní ustanovení dohovoru, najmä tých, ktoré sa týkajú odstraňovania mín, pomoci obetiam a zničeniu zásob.

Ďalej, aj keď sa počet štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, značne zvýšil a počet obetí protipechotných nášľapných mín klesá, stále treba pomáhať obetiam a zlepšovať ich každodenný život.

Európska únia sa zapojila do vypracovania akčného plánu na obdobie rokov 2010 – 2014, ktorý v plnej miere podporuje a ktorý bol prijatý v Cartagene v Kolumbii počas druhej konferencie o preskúmaní dohovoru, ktorá sa konala od 29. novembra do 4. decembra 2009.

V súčasnosti sa zostavuje nové rozhodnutie Rady s cieľom osobitne podporiť akčný plán a jeho zložku týkajúcu sa pomoci obetiam. Popri opatreniach Rady, ktoré majú skôr politický charakter, programy pomoci riadené Komisiou v kontexte rozvojovej pomoci a susedskej politiky – spolu s vnútroštátnymi programami členských štátov – zvýšili príspevok Európskej únie na odstraňovaniu mín a pomoc obetiam na 1,8 miliardy EUR, čo je polovica celkového svetového príspevku.

  Jim Higgins (PPE). – Chcel by som sa poďakovať pánovi predsedovi za komplexnú odpoveď. Spomenul Ottawský dohovor alebo zmluvu o zákaze mín, mali sme medzinárodný Dohovor o kazetovej munícii podpísaný v Dubline v roku 2008 a teraz máme akčný plán, ale skutočnosť je taká, že Európska únia vyčlenila 1,8 miliárd EUR na informačné projekty o nášľapných mínach na obdobie do roku 2007, ale len 1,5 miliardy sa skutočne minulo. Skutočnosť je taká, že nášľapné míny sa stále používajú. Je to barbarské; každý mesiac umiera 2000 ľudí alebo sú zmrzačení a my sa skutočne musíme pustiť do tejto záležitosti komplexne a na medzinárodnej úrovni.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Máte pravdu, minuli sme 1,5 miliardy a stále máme každý mesiac 2000 obetí. Európska únia nemôže všetko, čo treba urobiť v tejto záležitosti, robiť sama – robí už polovicu práce.

Myslím si, že som jasne vysvetlil, ako citlivo vnímame ľudský aspekt tohto problému. Bohužiaľ, pokiaľ ide o rozhodovanie, nemôžeme ísť oveľa ďalej. Zrejme je stále možný len naozajstný a konkrétny pokrok týkajúci sa odzbrojenia a do aspektu týkajúceho sa zákazu protipechotných mín sme osobitne zapojení.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán Chastel, nášľapné míny budú zrejme stále veľkým problémom aj v ďalekej budúcnosti. Myslíte si, že je možné iniciovať výskumné programy určené na odhaľovanie nášľapných mín? Samozrejme, to nie je európsky problém, je to celosvetový problém. Môžete uvažovať o tom, že nájdete aj vhodné inštitúcie, ktoré sa budú zaoberať výskumnými programami v tejto oblasti?

  Seán Kelly (PPE). – Po prvé, ďakujem môjmu kolegovi pánovi Higginsovi za položenie tejto veľmi dôležitej otázky a ďakujem aj Rade za komplexnú odpoveď.

Pravdupovediac, myslím si, že Európska únia je aktívna pri riešení tejto nešťastnej situácie. Chcel by som sa Rady opýtať, či je spokojná so spôsobom, akým rieši túto záležitosť Organizácia Spojených národov, a či je tento postup lepší než náš?

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Tieto dve otázky sú veľmi prepojené a chystal som sa odpovedať na prvú otázku s tým, že nadviažem na druhú. Je pravda, že vítaný by bol akýkoľvek výskumný program na vyhľadávanie protipechotných mín vo svete.

Zavedenie takéhoto programu si vyžaduje úzku spoluprácu s Organizáciou Spojených národov a musí byť predovšetkým možné dosiahnuť dohodu v rámci inštitúcii OSN so všetkými, ktorí tvoria tieto inštitúcie. Táto práca je dlhá a náročná, lebo treba presvedčiť druhých, ktorí nemusia nutne súhlasiť s prostriedkami, ktoré sa budú musieť investovať do tohto druhu výskumného programu.

  Predsedajúca. – Otázka č. 6, ktorú predkladá Vilija Blinkevičiūtė (H-0468/10).

Vec: Zriadenie strediska pre monitorovanie násilia voči ženám

V záveroch Rady o odstránení násilia voči ženám prijatých 8. mája 2010 sa podporuje zriadenie európskeho strediska pre monitorovanie násilia voči ženám založeného na existujúcich inštitucionálnych štruktúrach s cieľom zhromaždiť kvalitné štatistické údaje, ktoré poslúžia ako základ pre politiky, ktoré sa majú zaviesť. V civilizovanej spoločnosti nie je miesto pre násilie voči ženám, ktoré treba odstrániť. Je potrebné zbierať vysokokvalitné štatistické údaje, lepšie koordinovať opatrenia, pristúpiť k výmene osvedčených postupov a organizovať informačné kampane o násilí páchanom na ženách.

Kedy prijme Rada rozhodnutie o zriadení tohto budúceho monitorovacieho strediska? Aké budú jeho ciele a úlohy a kedy začne fungovať?

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážené poslankyne, vážení poslanci, boj proti násiliu voči ženám je cieľ, o ktorý sa delí Európsky parlament aj Rada. Ako viete, na tomto probléme pracujú naše dve inštitúcie už niekoľko rokov a v mnohých rozličných kontextoch.

Dovoľte, aby som spomenul uznesenie, ktoré ste prijali minulý rok, keď sme oslavovali 10. výročie rezolúcie OSN o vyhlásení 25. novembra za Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách. V tomto uznesení ste vyzvali Komisiu, aby predložila konkrétny a zosúladenejší návrh politiky EÚ, a naliehali ste na členské štáty, aby zaviedli jednotný systém zberu štatistických údajov.

Ako nám pripomenula vážená pani poslankyňa, v marci Rada vyzvala Komisiu, aby vypracovala európsku stratégiu v oblasti predchádzania a boja proti násiliu voči ženám. Jednou z priorít, ktoré určila Rada v tejto záležitosti, je pripraviť zriadenie európskeho strediska pre monitorovanie násilia voči ženám založeného na existujúcich štruktúrach.

Komisia v súčasnosti navrhuje novú stratégiu v oblasti násilia voči ženám, ktorá sa dotkne aj zriadenia monitorovacieho strediska. Ako si však môžete predstaviť, zatiaľ stále nevieme, čo bude v stratégii. Očakávame, že ju dostaneme niekedy budúci rok. Je preto vysoko pravdepodobné, že potom bude potrebný osobitný návrh na zriadenie tohto monitorovacieho strediska.

Samozrejme, ako viete, Rada môže zasiahnuť ako zákonodarca len na základe návrhu Komisie. Takýto návrh bude riadne preskúmaný Radou konajúcou ako spoluzákonodarca s Európskym parlamentom.

Samozrejme, v tomto štádiu je trochu predčasné robiť dohady o cieľoch budúceho strediska na monitorovanie násilia voči ženám a najmä o dátume, kedy nadobudne účinnosť.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Vážený pán minister, ďakujem za vašu odpoveď. Stále existuje nádej, že raz bude existovať stredisko, ktoré bude zhromažďovať spoľahlivé údaje o násilí voči ženám, ktoré stále existuje. Chcela by som však vedieť, či podľa vášho názoru majú členské štáty dostatok údajov, aby sa boj proti násiliu voči ženám skutočne stal prioritou. Podľa mňa ešte nemáme spoľahlivé údaje a to je jeden z dôvodov, prečo v Európskej únii stále existuje pomerne veľa rozličných typov násilia.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) To, čo hovoríte, je pravda. Dnes je ťažké súhlasiť s tým, že pri zriadení monitorovacieho strediska a identifikovaní príslušných problémov stačí, keď sa spoľahneme na to, s čím už v súvislosti s evidenciou, druhmi násilia a prevládajúcim výskytom rôznych druhov násilia prišli jednotlivé členské štáty. To je začiatok.

To, čo očakávame od Komisie, je plán, usmernenie, metodika, aby sme v celej EÚ, v 27 členských štátoch, mohli harmonizovať spoľahlivý spôsob zaznamenávania všetkých druhov násilia a zvýšenú mieru ich výskytu, a ak to bude možné, aby sme mohli spoločne vypracovať stratégiu, ktorá prinesie ovocie.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Vážený pán Chastel, máme agentúry, ktoré sa už zaoberajú takýmito problémami. Spomenul by som Agentúru pre základné práva vo Viedni. Nebolo by možné vyzvať túto agentúru, aby sa zamerala na túto záležitosť a sústredila na ňu svoju prácu, aby sme nemuseli zriadiť nový orgán, ale mohli presunúť túto činnosť na existujúcu agentúru vo Viedni? Máme tam veľmi kvalifikovaných zamestnancov. Bolo by dobré, keby sa to mohlo uskutočniť.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) (vypnutý mikrofón) ľahká odpoveď na túto otázku. Vo veľkej miere dávam prednosť využitiu existujúcej agentúry pred zriadením novej. Myslím si, že existuje príliš veľa agentúr a nie je potrebné vytvárať nové. V každom prípade si myslím, že existujúce štruktúry, ako je agentúra vo Viedni, budú zapojené do návrhu taktického plánu, ktorý nám má Komisia predložiť.

  Predsedajúca. – Otázka č. 7, ktorú predkladá José Manuel Fernandes (H-0470/10).

Vec: Biologický odpad

Európsky parlament 6. júla výraznou väčšinou prijal uznesenie P7_TA(2010)0264 o Zelenej knihe Komisie o nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únii, v ktorom Komisiu naliehavo žiada, aby do konca roka 2010 vypracovala konkrétny návrh smernice o biologickom odpade.

Počas neskoršej výmeny názorov s ministerkou Joke Schauvliegeovou vo Výbore pre životné prostredie, ktorá sa konala 14. júla 2010, vyjadrila ministerka v mene belgického predsedníctva uspokojenie nad uznesením schváleným v Parlamente a prejavila ochotu zasadiť sa o dosiahnutie ďalšieho pokroku v tejto oblasti.

Vzhľadom na to, že belgické predsedníctvo sa nachádza v polovici svojho funkčného obdobia, mohla by Rada naznačiť, aké kroky plánuje uskutočniť do konca svojho mandátu, aby tejto žiadosti Parlamentu prakticky vyhovela?

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, podobne ako Európsky parlament, aj Rada prijala 25. júna 2009 závery o zelenej knihe o nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únii.

Rada vo svojich záveroch vyzýva Komisiu, aby pokračovala v posudzovaní vplyvu s cieľom pripraviť v prípade potreby legislatívny návrh EÚ o biologicky rozložiteľnom odpade do roku 2010. Poviete mi, že teraz je rok 2010. Rada vyzvala Komisiu, aby predovšetkým zvážila preventívne opatrenia, opatrenia na zavedenie separovaného zberu biologicky rozložiteľného odpadu, systém posúdenia kvality založený na zásade integrovaného riadenia reťazca a sledovateľnosti celého systému a vytvorenie požiadaviek na označovanie a na kritériá kvality pre kompost a digestát.

Okrem toho Rada na svojom zasadnutí 11. júna 2010 vzala na vedomie oznámenie Komisie o budúcich opatreniach v oblasti nakladania s biologickým odpadom v Európskej únii. V tomto oznámení Komisia uviedla svoj zámer pokračovať v práci na zavedení technických pravidiel na pomoc pri nakladaní s biologickým odpadom a na základe toho zmeniť a doplniť smernicu 86/278/EHS o splaškových kaloch.

Rada, samozrejme, preskúma nový návrh v tomto duchu a belgické predsedníctvo zorganizovalo 21. septembra konferenciu o biologickom odpade s cieľom prediskutovať, okrem iného, podstatu oznámenia Komisie. Výsledok tejto konferencie bol oznámený Rade 14. októbra, teda len nedávno.

  José Manuel Fernandes (PPE). – (PT) Vážená pani predsedajúca, vážený pán Chastel, 6. júla tohto roku prijal Európsky parlament veľkou väčšinou osobitnú smernicu o biologickom odpade. V záujme zrozumiteľnosti, v záujme jednoduchosti a právnej istoty si myslíme, že namiesto týchto právnych predpisov, ktoré sú rozpísané v niekoľkých právnych textoch, by bola lepšia osobitná smernica.

Týmto spôsobom budeme tiež môcť byť v súlade so stratégiu EÚ 2020, s inteligentným, udržateľným a inkluzívnym rastom. Týmto spôsobom tiež získame viac ekologických pracovných miest. Týmto spôsobom budeme tiež úspešne bojovať proti zmene klímy. Použitie vysoko kvalitného kompostu nám umožní kvalitnejšiu pomoc našej pôde a napomôže to aj biodiverzitu. Pýtam sa preto, či Rada súhlasí, či aj Rada presadzuje osobitnú smernicu a čo urobí, aby dosiahla tento cieľ.

  Predsedajúca. – Celý večer som k vám pomerne zhovievavá, lebo máme k dispozícii primeraný čas, ktorý však predstavuje 30 sekúnd.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Pokúsim sa byť čo najstručnejší, pani predsedajúca, aby sa na konci môjho vystúpenia nemusel pripomínať poriadok. Je to však zaujímavá otázka. Ako viete, je na Komisii, aby navrhla alebo nenavrhla takúto osobitnú smernicu. Rada si je vedomá, že Komisia v oznámení o budúcich opatreniach v oblasti nakladania s biologickým odpadom v Európskej únii nezaznamenala žiadne nedostatky v súčasných právnych predpisoch, ktoré by vyžadovali osobitné právne predpisy, ale oznámila navrhovanú zmenu a doplnenie smernice o splaškových kaloch.

Toto vás neuspokojí, ale vezmite prosím na vedomie, že keď Rada v roku 2009 pracovala na záveroch, zdalo sa, že sa členské štáty rozchádzajú v názoroch, či existuje alebo neexistuje potreba osobitnej smernice o biologickom odpade. Z tohto dôvodu neodpoviem ani „áno“, ani „nie“, keďže sa členské štáty rozchádzajú v názoroch. Rada, samozrejme, so záujmom preskúma návrhy Komisie týkajúce sa smernice o splaškových kaloch a najmä jej ustanovenia o biologickom odpade, ktoré, samozrejme, bude tento návrh obsahovať.

  Predsedajúca. – Ďakujem vám, pán minister. Moje pripomienky neboli určené vám.

Otázka č. 8, ktorú predkladá Mairead McGuinness (H-0471/10).

Vec: Možnosť návratu recesie: udržateľnosť trojpercentného cieľa

Môže Rada reagovať na vyjadrenia uznávaného ekonóma a nositeľa Nobelovej ceny Josepha Stiglitza, že európskemu hospodárstvu hrozí, že opäť skĺzne do recesie, a to pre škrty verejných výdavkov, ktoré presadzujú vlády členských krajín EÚ v snahe dosiahnuť trojpercentnú hranicu deficitu stanovenú Paktom stability a rastu?

Je tento trojpercentný cieľ reálny vzhľadom na skutočnosť, že financie niektorých členských štátov sú v súčasnosti pod veľmi silným tlakom?

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, hlavným cieľom Paktu stability a rastu je zachovať cenovú stabilitu v Európskej únii. Na základe zmluvy by mali členské štáty vykonávať vnútroštátnu politiku, ktorá je v súlade s Paktom stability a rastu a hlavnými smermi hospodárskych politík.

Rada na svojom zasadnutí 7. septembra súhlasila so zavedením európskeho semestra od roku 2011. Hlavným cieľom tejto úlohy je zosúladiť časový plán na predloženie programov stability a rastu a programov vnútroštátnej reformy vzhľadom na zabezpečenie konzistentného štrukturálneho dohľadu na každej úrovni rozpočtovej disciplíny, makroekonomickej stability a rastu pri zachovaní formálne oddelených individuálnych postupov.

Tento proces umožní lepšiu koordináciu hospodárskych politík v Európskej únii a pomôže posilniť rozpočtovú disciplínu, makroekonomickú stabilitu a rast. Táto istá obava viedla Európsku úniu k tomu, aby sa v súlade s právomocami stanovenými v zmluve zaoberala opatreniami zameranými na podporu obnovy pri súčasnom zabezpečení rozpočtovej disciplíny. Európa 2020, nová európska stratégia pre zamestnanosť a stabilný, udržateľný a inkluzívny rast, prijatá Európskou radou 17. júna, plní túto výzvu. Jej cieľom je zmeniť zameranie politík z krízového manažmentu na zavedenie strednodobých a dlhodobých reforiem, ktoré osobitne podporia rast a zamestnanosť a ktoré zaručia aj životaschopnosť verejných financií.

Ako viete, hlavné ciele stanovené v stratégii EÚ 2020 zahŕňajú zvýšenie počtu pracovných miest, lepšie podmienky pre výskum a rozvoj, zlepšenie úrovní vzdelávania – spomenuli sme to v predošlej otázke – a podporu sociálneho začlenenia vrátane zníženia chudoby. Podľa môjho názoru preto neexistuje nezhoda medzi paktom stability a opatreniami na obnovu rastu a zamestnanosti.

  Mairead McGuinness (PPE). – Ďakujem vám za odpoveď. Čakala som viac podrobnejších informácií, ale ďakujem za ňu. Strana Fine Gael, ktorej som členkou, podporuje trojpercentný cieľ, podobne ako aj všetky veľké strany v Írsku. Myslím si, že je dôležité mať tento cieľ a dátum jeho dosiahnutia nielen v našom vlastnom záujme, ale aj v záujme Európskej únie.

Poslancov by som upozornila na dnešný ranný vynikajúci prejav bývalého predsedu vlády Írska pána Johna Brutona, priaznivca tohto Parlamentu, ktorý veľmi priamo hovorí o úlohách, ale aj o skutočnosti, že dokážeme urobiť všetko, čo nás pri týchto náročných cieľoch čaká, a že Írsko ako krajina má množstvo predností, ktoré nám umožnia dosiahnuť tieto ciele bez trápenia. Bude to bolestivé, ale my budeme schopní túto bolesť zvládnuť. Chcela by som k tomu počuť vaše pripomienky a aj vás upozorniť na tento prejav.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Spomínate írsky problém. Rozumiem, všetci sme, samozrejme, citliví na írsky problém. Moja odpoveď na vašu prvú otázku je, samozrejme, veľmi rozsiahla a zahŕňa 27 členských štátov, lebo musíme mať konzistentné politiky, musíme mať stabilné menové a rozpočtové politiky a politiky obnovy. Okrem toho je čestné povedať, že niekto má, samozrejme, viac ťažkostí ako druhý, v závislosti od výšky dlhu, v závislosti od ročného dlhu v posledných dvoch alebo troch rokoch a od začiatku recesie.

Takže, áno, je pravda, že Írsko prechádza ťažkým obdobím. Uisťujem vás, že Európa chápe, že prechádza ťažkým obdobím, ale myslím si, že niekoľko krajín je v tejto situácii, niekoľko krajín zažije to isté v budúcnosti a úspornosť a solidarita sa navzájom nevylučujú.

Myslím si preto, že opatrenia na zlepšenie hospodárskeho riadenia, ktoré Komisia predložila tento týždeň, budú vždy zahŕňať záujem neukázať žiadnej krajine chrbát – viete, čo Európa dokázala z hľadiska solidarity v prípade Grécka. Neporovnávajme situáciu dvoch krajín, ale môžete si byť istí, že Európa za žiadnych okolností neukáže ani jednému z 27 členských štátov chrbát.

  Brian Crowley (ALDE). – Chcel by som poďakovať úradujúcemu predsedovi Rady za odpoveď. Len sa stručne vyjadrím k dvom veciam. V prvom rade, keď sa vedú diskusie o záležitosti trojpercentného deficitu, podľa určitých kritérií sa zdá, že sa v členských štátoch používajú rozdielne účtovné normy.

Po druhé, pokiaľ ide o presadzovanie, aká je tu úroveň pružnosti z dôvodu súčasnej krízy sužujúcej všetky členské štáty, aby sa v rámci týchto troch percent vzal do úvahy pákový efekt alebo tolerancia chýb?

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážený pán minister, závery Rady a stratégia EÚ 2020 obsahujú, samozrejme, niečo ako optimistické správy. Myslím si však, že pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov stratégie EÚ 2020 – napríklad vo výskume a inováciách – sme ani v rozpočte, ktorý sme dnes schválili, nedokázali reagovať a s týmito položkami nebudeme schopní dosiahnuť ciele.

Tiež ale vidíme, že Komisia mlčí o otázke veľmi veľkého rozdelenia Európskej únie na sever a juh. Spomínam si na nedávne vyhlásenie vyššieho úradníka Európskej únie predsedu Euroskupiny, že veľké krajiny v Únii, ako napríklad Francúzsko a Nemecko, vedeli o probléme Grécka – spomínam to, lebo ste odkazovali na Grécko – a neurobili nič, lebo z tejto situácie výdatne profitovali.

Môžeme očakávať iniciatívu na vyriešenie rozdelenia Únie na sever a juh?

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Dve otázky, dve odpovede. Pokiaľ ide o prvú otázku, samozrejme, existovalo a stále existuje množstvo rozdielov v účtovných normách. Tieto normy sa, samozrejme, harmonizujú, lebo ak chceme byť v budúcnosti spravodliví ku všetkým 27 hospodárstvam členských štátov, musíme mať rovnaké výpočtové metódy. Z tohto dôvodu táto harmonizácia pokračuje a prebieha.

Pokiaľ ide o pružnosť týkajúcu sa trojpercentného limitu, ako viete, sme skutočne pružní; sme pružní od roku 2009, sme pružní v roku 2010 a budeme naďalej pružní v rokoch 2011 a 2012, aby sa naše jednotlivé členské štáty mohli vrátiť k zdravým rozpočtom, lebo ak by sme chceli prísne uplatňovať tento trojpercentný limit bez absolútne žiadnej tolerancie chýb, potom by napríklad tento rok prakticky nikto z nás nedokázal dodržať tento plán obmedzenia rozpočtu, a tak to nie je.

Myslím si, že si európske inštitúcie uvedomili, že návrat k stabilným a vyváženým rozpočtom do roku 2013 si bude vyžadovať čas najmä vzhľadom na recesiu a situáciu členských štátov.

Teraz k nerovnováhe severu a juhu. Či je nerovnováha medzi severom a juhom alebo medzi členskými štátmi, ktoré do určitej miery ťažili z pomoci poskytnutej Európskou úniou s cieľom posilniť svoje hospodárstvo, výrobné štruktúry a pracovný trh, a ďalšími členskými štátmi, ktoré tak urobili v menšom rozsahu, myslím si, že Európska únia je tu skutočne na zabezpečenie tejto koherencie, tejto súdržnosti. Prostriedky určené v európskom rozpočte pre súdržnosť – prvý riadok v rozpočte Únie – by sa mali naozaj predovšetkým použiť na zníženie tejto nerovnováhy. Spomínate nerovnováhu severu a juhu, ale nie som si istý, či je to jediná nerovnováha, ktorá existuje v Európskej únii.

  Predsedajúca. – Otázka č. 9, ktorú predkladá Silvia-Adriana Ţicău (H-0473/10).

Vec: Opatrenia Rady o voľnom pohybe pracovníkov medzi členskými štátmi

V novej hospodárskej stratégii EÚ pre nasledujúcich desať rokov sa uvádza, že mobilita pracovníkov je základným predpokladom pre znižovanie nezamestnanosti. V čase krízy v znepokojujúcej miere narástla miera nezamestnanosti, ktorá sa zo 6,8 % (v máji 2008) zvýšila na 10 % (v júli 2010). Takisto podľa výskumu Komisie, ktorý bol zverejnený 13. júla 2010, by si 48 % Európanov hľadalo prácu v inej krajine alebo v inom regióne v prípade, ak by mali zostať nezamestnaní. Okrem toho, 17 % opýtaných tvrdí, že v budúcnosti majú v úmysle pracovať v zahraničí. Takisto treba upriamiť pozornosť na skutočnosť, že členské štáty musia uprednostňovať občanov z členských krajín EÚ pred pracovníkmi z tretích krajín.

Mohla by Rada v tejto súvislosti uviesť, aké konkrétne opatrenia má v úmysle prijať s cieľom rýchlo odstrániť súčasné prekážky vo voľnom pohybe pracovníkov z členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ po 1. máji 2004?

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, Rada by samozrejme chcela zdôrazniť, že voľný pohyb osôb je jednou zo základných slobôd zaručených zmluvou a sekundárnymi právnymi predpismi, ktoré z nej vyplývajú, a že to zahŕňa práva pre občanov Európskej únie žiť a pracovať v druhom členskom štáte.

Vzhľadom na dočasné obmedzenia stanovené v zmluvách o pristúpení záleží na každom členskom štáte, ktorý stále uplatňuje obmedzenia, aby posúdil dôsledky na svoj pracovný trh a rozhodol, či zachová ostávajúce obmedzenia alebo ich zmierni pred koncom prechodného obdobia, t. j. do apríla 2011 pre krajiny, ktoré pristúpili v roku 2004, a do decembra 2013 pre krajiny, ktoré pristúpili v roku 2007. Rada okrem toho vyzvala tie členské štáty, ktoré stále uplatňujú obmedzenia v súlade s prechodnými ustanoveniami stanovenými v zmluvách o pristúpení, aby ich zrušili počas tretej fázy prechodného obdobia, pokiaľ nepreukážu, že by to vážne narušilo ich pracovný trh alebo že by to ich trh mohlo vážne narušiť.

Od mája 2009, keď Dánsko umožnilo voľný prístup na svoj pracovný trh, ostali prechodné ustanovenia uplatňované členskými štátmi rovnaké a zatiaľ čo väčšina členských štátov umožňuje voľný prístup pracovníkom z tých členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ po 1. máji 2004, 10 členských štátov stále uplatňuje obmedzenia.

Rada zdôraznila, že samotná hospodárska a finančná kríza by sa nemala využívať ako dôvod na všeobecné ospravedlnenie pokračujúceho používania spomenutých ustanovení, a vyzvala členské štáty, aby naďalej vyvíjali vhodné stratégie a prostriedky, ktoré by im umožnili identifikovať a analyzovať prekážky geografickej a odbornej mobility pracovníkov a pomohli odstrániť existujúce prekážky v súlade so zmluvou.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Vážený pán minister, ďakujem za vašu odpoveď. Európsku radu by som ešte požiadala, aby naďalej vyzývala členské štáty, aby odstraňovali prekážky a dočasné ustanovenia obmedzujúce voľný pohyb pracovníkov z nových členských štátov, najmä z Rumunska a Bulharska. Chcem tiež zdôrazniť, že ponuka rovnakých príležitostí na európskom trhu práce všetkým pracovníkom zo všetkých členských štátov znamená aj ochranu pracovníkov v cieľových krajinách. Z tohto dôvodu vás, pán minister, žiadam, aby ste vyzvali členské štáty, aby odstránili existujúce prekážky.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám opäť za slovo. Vážený pán minister, na jednej strane máme problémy s mobilitou a na druhej strane máme európske iniciatívy na podporu pracovnej mobility, ktorú v týchto ťažkých časoch určite využije mnoho európskych občanov, najmä mladých ľudí.

Prijali sme Európsky akčný plán pracovnej mobility v roku 2007, ktorý má skončiť v roku 2010. Môžeme očakávať zhodnotenie tohto plánu a nový návrh Rady? Máme tiež program Leonardo da Vinci o pracovnej mobilite. Môžeme očakávať ďalšiu podporu tohto programu alebo podobnú novú iniciatívu?

  Nicole Sinclaire (NI). – Len stručne, aké opatrenia podniká Rada vzhľadom na pohyb pracovníkov, alebo vlastne utečencov prichádzajúcich do Európskej únie, ktorí dostanú doklady a potom odídu do ďalšej krajiny v Európskej únii, a aj vzhľadom na záruky na základe dohovoru z roku 1951, ktoré znamenajú, že musia požiadať o azyl v prvej krajine, ktorá je pre nich bezpečná?

Chcem len vedieť, aké opatrenia Rada podnikla v tejto súvislosti.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Po prvé, chcel by som zdôrazniť, že voľný pohyb pracovníkov je skutočnou prioritou pre Radu. Myslím si, že sa robí všetko pre to, aby členské štáty, ktoré si ponechávajú niektoré obmedzenia, boli informované, aby dôkladne analyzovali toto prechodné obdobie, počas ktorého si ponechávajú viaceré obmedzenia, a aby zistili, ako môžu tieto obmedzenia odstrániť.

Navyše v rámci odpovede na jednu z otázok by som chcel dodať, že je pravda, že voľný pohyb pracovníkov je prioritou pre Radu, ale je najmä prioritou pre predsedníctvo. V osemnásťmesačnom programe práce trojice predsedníctiev Rady – španielskeho, belgického a maďarského – zistíte, že tieto tri krajiny budú pracovať a súčasne pracujú na prebiehajúcej revízii jednotného trhu a podporujú realizáciu štyroch slobôd za predpokladu, že využívanie celého potenciálu jednotného trhu je nevyhnutné pre návrat k rastu.

Náš program osobitne spomína možnosť revízie prechodných období, ktoré obmedzujú voľný pohyb pracovníkov z nových členských štátov. Mali by sme predpokladať, že tieto prechodné ustanovenia sú nezlučiteľné s voľným pohybom pracovníkov? Toto nemôžem posúdiť, lebo prechodné obmedzenia sú definované v zmluvách o pristúpení a takéto obmedzenia boli použité pri všetkých pristúpeniach.

Je pravda, že okrem iniciatív, ktoré im môžeme ponúknuť, je na každom členskom štáte, ktorý uplatňuje tieto obmedzenia, aby analyzoval vplyv na svoj pracovný trh a rozhodol, či si ponechá alebo odstráni tieto obmedzenia pred koncom prechodných období, ktoré, ako ste spomenuli, sú apríl 2011 pre pristúpenia v roku 2004 a december 2013 pre pristúpenia v roku 2007.

  Predsedajúca. – Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto končím hodinu otázok.

13. Zloženie výborov: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 19.05 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: RODI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

14. Pomoc pre Pakistan a možné následky na odvetvie európskeho priemyslu (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o pomoci pre Pakistan a možných následkoch na odvetvie európskeho priemyslu.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, Európu veľmi znepokojujú ničivé dôsledky záplav v Pakistane, ktoré zničili živobytia a spoločenstvá v celej krajine.

Rozsah tejto katastrofy je v histórii Pakistanu nebývalý. Náklady na humanitárne potreby a na jeho už aj tak krehké hospodárstvo sú obrovské. Závažnosť tejto krízy si vyžaduje okamžitú a zásadnú reakciu, pričom je potrebné zvážiť aj strategický význam rozvoja Pakistanu, bezpečnosť a stabilitu v regióne.

Európska rada 16. septembra vyzvala na prijatie komplexného balíka krátkodobých, strednodobých a dlhodobých opatrení, ktoré pomôžu pri obnove a budúcom rozvoji Pakistanu. Prvá reakcia EÚ na záplavy bola rýchla a veľkorysá. Náš spoločný príspevok k úsiliu o humanitárnu pomoc v súčasnosti predstavuje viac ako 320 miliónov EUR od členských štátov a Európskej komisie v hotovosti a vo forme naturálnej pomoci. Samotný tento príspevok predstavuje viac ako 60 % z celosvetovej prvotnej výzvy OSN.

Európska rada uznala, že okrem okamžitej a rozsiahlej humanitárnej a rozvojovej pomoci sú na hospodársku obnovu a rast nevyhnutné aj ambiciózne obchodné opatrenia. Obchod je teda súčasťou dlhodobej reakcie na súčasnú krízu. Komisia v tejto súvislosti 7. októbra prijala návrh na jednostranné pozastavenie dovozných ciel na množstvo dôležitých položiek, ktoré vyváža Pakistan. Tento návrh v súčasnosti predložila členským štátom a Európskemu parlamentu.

Komisia navrhuje liberalizovať 75 colných položiek pri dovoze z Pakistanu, ktoré predstavujú 27 % súčasného dovozu z Pakistanu do EÚ vo výške takmer 900 miliónov EUR. Toto opatrenie by malo zvýšiť dovoz z Pakistanu do EÚ približne o 100 miliónov EUR.

Jeho cieľom je podporiť úsilie Pakistanu o obnovu zo strednodobého hľadiska. Znamená to, že osobitné koncesie budú časovo obmedzené. Komisia navrhuje obdobie v dĺžke troch rokov. Vzhľadom na charakter priemyselnej základne Pakistanu a objem vývozu, v rámci ktorého tvorí viac ako 60 % textilné odvetvie, predstavujú veľké množstvo výrobkov, v súvislosti s ktorými navrhujeme liberalizáciu, textilné výrobky. Zahrnuté sú aj ďalšie priemyselné výrobky, ako napríklad etanol.

Ak dokážu Parlament a Rada v tejto súvislosti konať rýchlo, dúfame, že opatrenie sa zavedie 1. januára 2011. Zároveň spolupracujeme s ďalšími členmi Svetovej obchodnej organizácie na získaní potrebného povolenia – výnimky Svetovej obchodnej organizácie (WTO) –, ktoré je potrebné udeliť skôr, ako bude opatrenie účinné.

Obchodné koncesie by mali byť pre Pakistan zmysluplné z hospodárskeho hľadiska, avšak zároveň by mali zohľadňovať citlivosť priemyselných odvetví Európskej únie. Z uvedeného dôvodu sme sa pri vypracovaní tohto návrhu pokúsili zohľadniť citlivosť priemyselných odvetví v EÚ, najmä textilného odvetvia. Naša analýza ukázala, že vplyv na výrobu EÚ bude pravdepodobne mierny.

Potenciálne zvýšenie dovozu z Pakistanu (100 miliónov EUR) zodpovedá menej ako 0,5 % výrobnej hodnoty liberalizovaných položiek v EÚ, čo v skutočnosti predstavuje 24 miliárd EUR. Podpora Európskeho parlamentu pri pomoci v rámci realizácie tohto návrhu je nevyhnutná na vytvorenie celkového obrazu solidarity EÚ v období nevídanej núdze.

Obchod môže predstavovať dôležitú súčasť dlhodobého hospodárskeho riešenia pre Pakistan. Náš časový harmonogram je prísny. Môžete sa spoľahnúť, že ja a moji spolupracovníci vám vysvetlíme svoj prístup a zmiernime akékoľvek pretrvávajúce obavy z vašej strany.

  Nuno Melo, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PT) Vážená pani predsedajúca, musím povedať, že plne chápem situáciu, v ktorej sa Pakistan nachádza. Rád by som však tiež uviedol, že toto rozhodnutie je tragické pre Európu a predovšetkým pre niektoré krajiny, ktoré už čelia závažným problémom, ako sú napríklad Portugalsko, Španielsko a Grécko.

Napríklad textilný a odevný priemysel predstavuje 11 % celkového vývozu Portugalska a 22 % výrobného priemyslu. Osemdesiat percent výroby niektorých výrobkov dokonca prebieha v Portugalsku. Keď sa týchto 80 % rozptýli medzi 27 členských štátov, pre Európsku komisiu to možno neznamená veľa, avšak pre Portugalsko to je obrovské množstvo.

Európa nemôže požadovať mimoriadne škodlivé, avšak pochopiteľné opatrenia na kontrolu verejného sektora a na boj proti deficitu a zároveň prijímať rozhodnutia, ktoré škodia práve samotným produktívnym krajinám a ich schopnostiam vytvárať bohatstvo a pracovné miesta.

Musím tiež povedať, že toto rozhodnutie je aj nepochopiteľným útokom na bežné pravidlá trhu. Neobhajujem žiadnu formu trhového protekcionizmu, požadujem však prísnu ochranu jeho správnych pravidiel: pravidiel trhu, ktoré sú zdravé a spravodlivé.

Pochopte, prosím, že toto rozhodnutie umožní, aby sa pakistanské výrobky dostali na európsky trh s nižšími výrobnými nákladmi, ako sú možné náklady našich spoločností, a to jednoducho z toho dôvodu, že počas výroby sa nevyžadujú rovnaké podmienky. Veľmi sa ospravedlňujem, toto však nazývam nespravodlivá hospodárska súťaž. Ide o nespravodlivú hospodársku súťaž, pretože pakistanské spoločnosti nemajú sociálne náklady, ktoré sa týkajú ich pracovníkov, nemajú environmentálne náklady, osobitne sa nevenujú boju proti detskej práci, ku ktorej tam dochádza, a nemajú zodpovedajúce obmedzenia v oblasti využívania základných materiálov z dôvodu verejného zdravia.

Preto sa dokonca pýtam: ako je možné prijať takéto radikálne rozhodnutie bez toho, aby mu predchádzalo predloženie správy s presnými podrobnými údajmi o jeho negatívnom vplyve na jednotlivé členské štáty?

Napriek tomu by som však teraz mohol spomenúť určité následky. Patria medzi ne zatváranie a bankrot spoločností v Európskej únii, predovšetkým v Portugalsku, a zvýšenie počtu nezamestnaných. Je správne, keď to v plnej miere pochopíte, pretože príde čas, keď za to niekto bude musieť niesť zodpovednosť.

Ak nakoniec usúdime – a niektorí to určite urobia –, že tento návrh je nevyhnutný, žiadam, aby sme si vopred aspoň trocha premysleli niektoré otázky, ktoré sme ešte nevzali do úvahy. Napríklad zavedenie colnej kvóty, ktorá sa ustanovuje v prípade etanolu, nie však v prípade textilných výrobkov. Výnimka by sa mala udeliť maximálne na obdobie jedného roka, pretože pomoc je dočasná. Verte mi, žiadna európska spoločnosť neprežije tri roky v priamej hospodárskej súťaži s pakistanskými spoločnosťami.

Vážená pani predsedajúca, už končím. Na záver uvediem, že musíme prijať ustanovenie o základných materiáloch, aby Pakistan neblokoval prístup európskych spoločností k takýmto materiálom s cieľom využívať túto výrobu.

  David Martin, v mene skupiny S&D. – Vážená pani predsedajúca, chápem to, čo hovorí pán Melo, ale nemôžem s tým súhlasiť. Vítam návrh Komisie pozastaviť dovozné clá na kľúčový dovoz z Pakistanu do Európskej únie.

Po prvé, všetci sa zhodneme na tom, že Pakistan, ktorý nemal jednoduchú históriu už od svojho vzniku ako štátu, prechádza najhorším možným obdobím. Je v prvej línii vojny proti terorizmu, ktorá ho doteraz podľa vlastných odhadov stála 40 miliárd USD. Všetci veľmi dobre vieme o záplavách, ktorých kombinovaný vplyv je horší ako ázijská vlna cunami v roku 2004 alebo záplavy na Haiti začiatkom tohto roka. Je to veľký úder pre akúkoľvek krajinu.

Na návrhu Komisie vítam to, že poskytujeme Pakistanu príležitosť vyriešiť niektoré jeho ťažkosti prostredníctvom obchodu. Je to rozumný návrh. Po prvé, ako povedal pán komisár, 75 colných položiek, ktoré by pomohli naštartovať pakistanský obchod prostredníctvom 100 miliárd EUR ročne, spôsobí investíciám EÚ len miernu škodu. Tento krok nijako mimoriadne neuškodí žiadnemu odvetviu priemyslu Európskej únie. Rovnako dôležité, a možno dokonca ešte dôležitejšie, je to, že neuškodí rozvojovým krajinám, ktoré sú na rovnakej úrovni ako Pakistan, pretože žiadna z týchto colných položiek nebude mať vplyv na výrobky zo zoznamu narúšania preferencií rozvojového programu z Dauhy (DDA). To je veľmi pozitívne.

Druhá rozumná vec na návrhu Komisie je, že pozastavenie ciel je časovo obmedzené a že nejde o jednostranný pokus o zmenu uznesenia o všeobecnom systéme preferencií (GSP). Vítam to, pretože tento návrh aj tak poskytuje Pakistanu podnet na prispôsobenie sa normám v oblasti sociálnych a ľudských práv v období do roku 2014 s cieľom splniť podmienky systému GSP+ v roku 2014. Poskytuje teda núdzovú pomoc, ktorá je v súčasnosti potrebná, avšak zároveň neposkytuje pakistanskej vláde neobmedzenú moc. Tvrdí sa v ňom: „ak chcete aj naďalej spĺňať podmienky na získanie týchto výhod, je vašou povinnosťou dať krajinu do poriadku“.

Ide o skutočnú skúšku veľkorysosti Európy a dúfam, že my v Parlamente budeme pripravení a obstojíme v nej.

  Niccolò Rinaldi, v mene skupiny ALDE. - (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, naša dnešná rozprava je míľnikom na rázcestí medzi dvoma základnými zásadami. Na jednej strane je tu záväzok solidarity voči krajine, ktorú zasiahli prírodné katastrofy, a dostali jej spoločnosť, ktorá už aj tak čelila štrukturálnym problémom, na kolená. Na druhej strane je tu potreba vyváženej obchodnej politiky. Európska únia návrhom Európskej komisie pozastaviť clá pre Pakistan správne predchádza politike samotnej humanitárnej pomoci a umožňuje Pakistanu posilniť jeho hospodárstvo, teda aj jeho spoločnosť.

Skutočnosť, že všetkých 74 uvedených colných položiek sa týka textilného a odevného odvetvia, je takmer nevyhnutná pre krajinu, ktorá môže vyvážať len výrobky v rámci tohto odvetvia. My liberálni demokrati jednoznačne uprednostňujeme využitie tohto druhu opatrenia pred dohodou o humanitárnej pomoci, ktorá nedokáže poskytnúť krajine skutočné oživenie. Avšak ako pred chvíľou zopakoval pán Melo, nesmieme byť naivní a žiadame Komisiu predovšetkým o to, aby z naivity nepochybila.

Pán komisár si dobre uvedomuje kritickú situáciu, v ktorej sa nachádzajú niektoré okresy s textilným priemyslom, ako je napríklad Prato. Prato predstavuje osobitný prípad. Situácia sa tu vymkla spod kontroly vnútroštátnych orgánov a dochádza k rozšíreniu nezákonnosti, ktorú zhoršuje aj kríza v európskom textilnom odvetví.

Keďže sa domnievame, že za našu oprávnenú humanitárnu solidaritu s Pakistanom nemôže zaplatiť len textilné odvetvie, žiadame o tri veci: 1) o zavedenie regulačných nástrojov na predchádzanie vzniku akéhokoľvek možného trojuholníka s ďalšími krajinami, ktoré by mohli profitovať z ciel výhodných pre Pakistan; 2) o to, aby sa neprehlbovala kríza v európskom textilnom odvetví prostredníctvom zavedenia opatrení, ktoré by ho mohli naopak podporiť, ako je napríklad zníženie nákladov na elektrickú energiu a 3) o to, aby sa zabránilo vytvoreniu precedensu pre ďalšie krajiny, ktoré postihli takého prírodné katastrofy. Myslím si, že ak budeme postupovať týmto spôsobom, pomoc pre Pakistan bude spoločná a udržateľná aj z dlhodobého hľadiska a táto krajina potrebuje práve to.

  Jacek Włosowicz, v mene skupiny ECR. – (PL) Dnes večer sme sa stretli, aby sme diskutovali o návrhu Komisie na pomoc Pakistanu v období po záplavách. Mali by sme mať na pamäti, že v Pakistane trpelo pre záplavy takmer 14 miliónov ľudí, čo bolo skutočne až biblické množstvo. Záplavy spôsobili nepredstaviteľnú pohromu v samotnom Pakistane a ich následky bude zakrátko možné pocítiť na celom svete. Prečo? Bavlna, o ktorej sa často hovorí ako o bielom zlate a ktorej jedným z hlavných producentov je práve Pakistan, mala tento rok slabú úrodu a v tejto krajine bola navyše vo veľkej miere zničená. Výrobcovia odevov a vedúce svetové značky už predpovedajú zvýšenie cien výrobkov z bavlny. Bavlna je surovina, s ktorou sa stretávame neustále a ktorá sa používa na výrobu odevov, bankoviek, filtrov na kávu, stanov a rybárskych sietí. Používa sa dokonca aj v kníhviazačstve a na výrobu mnohých iných výrobkov dennej spotreby. Používa sa na mnohé účely. Nachádzame sa v období krízy a predpovedá sa zvýšenie cien výrobkov, ktoré potrebujeme pre každodenný život. A to zväčšuje rozsah uvedeného problému.

  Miguel Portas, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Na jednej strane máme veľkých európskych dovozcov, ktorí na dovoze pakistanských výrobkov do Európy získajú. Na druhej strane máme ďalší malý počet pakistanských textilných tovární, ktoré sa v skutočnosti nenachádzajú v oblastiach postihnutých katastrofou a ktoré návrhom Komisie získajú veľa.

To sú fakty. Nezvíťazia chorí, evakuovaní, deti, ani starší ľudia, ktorých domovy boli zničené. Zvíťazia bohatí obchodníci. Dochádza tu k využívaniu tejto katastrofy: extrémne klimatické javy sa využívajú na to, aby slúžili záujmom veľkých podnikov.

A to je na návrhu Komisie absolútne neprijateľné. Mala by od neho ustúpiť.

  William (The Earl of) Dartmouth, v mene skupiny EFD. – Vážená pani predsedajúca, v minulosti som britského premiéra Camerona často ostro kritizoval. Avšak premiér Cameron úplne správne požiadal o to, aby sa Pakistanu udelili obchodné preferencie. Slovo „požiadal“ používam teraz trochu opatrne. Požiadať je presne to, čo musel britský premiér urobiť.

Spojené kráľovstvo s piatym najväčším hospodárstvom na svete nemá od vstupu do EÚ autonómiu, pokiaľ ide o vymedzenie obchodnej politiky dokonca ani v prípade krajiny, ktorá patrí do Britského spoločenstva. To, aby Pakistan v súčasnosti získal obchodné preferencie, je však vo vnútroštátnom záujme Spojeného kráľovstva. S Davidom Martinom súhlasím zriedkavo, v tomto prípade však áno. Pakistan nie je len rozvojovou krajinou so 170 miliónmi obyvateľov a strategickými hranicami s Afganistanom, ale aj krajinou, ktorá má približne tridsať jadrových hlavíc.

Dôsledky kolapsu pakistanského štátu na bezpečnosť by boli ničivé pre bezpečnosť celého rozvinutého sveta. Obchodné preferencie pre Pakistan v tomto období tomu možno pomôžu zabrániť.

  Daniel Caspary (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, myslím si, že by sme si mali všetci znova pripomenúť, aká dramatická bola situácia v Pakistane pred niekoľkými týždňami a aká je v skutočnosti na mnohých miestach doteraz. Boli zaplavené celé regióny, ktoré sú väčšie ako mnohé naše členské štáty. Desiatky, v skutočnosti stovky tisícov, ľudí sú v obrovskej núdzi. Bola zničená infraštruktúra: cesty, nemocnice, univerzity, materské školy, školy, podniky. Bolo zničené živobytie mnohých ľudí. Myslím si, že si to nevieme ani predstaviť. Všetci sa zhodneme na tom, že musíme pomôcť. Problém však spočíva v tom, ako po nemecky povieme, „umy ma, ale nenamoč ma“. Čo tým myslím? Nuž, priama finančná pomoc stojí peniaze, ktoré, samozrejme, musíme nájsť niekde v našom rozpočte. Nepriamu pomoc, uľahčenie obchodu, práve teraz navrhuje Komisia a, samozrejme, v tomto prípade tiež existujú obavy zo strany tých, na ktorých môže mať vplyv. Práve preto dnes celkom oprávnene prebieha rozprava na túto tému.

Komisia nenavrhla využitie všeobecného systému preferencií. Mám pocit, že je to správne. V podstate si myslím, že súčasné riešenie prostredníctvom WTO, využitie tohto spôsobu a skutočné úsilie s cieľom pomôcť ľuďom v tom, aby si pomohli sami, je rozumné. Existuje však mnoho nezodpovedaných otázok, ako je napríklad otázka týkajúca sa skutočného vplyvu na odvetvia priemyslu v Európskej únii. Keď sa pozerám na dokument Komisie, na návrh nariadenia, vidím, že hneď na začiatku dôvodovej správy sa uvádza, že pracovný predpoklad spočíva v tom, že čistý dovoz do EÚ by sa zvýšil o 100 miliónov EUR ročne. Ide skutočne o výraznú a trvalú pomoc Pakistanu? Skutočne pomôže presunúť veľké sumy, o ktorých tu vlastne hovoríme? Na druhej strane návrh bude znamenať straty z colných príjmov vo výške 80 miliónov EUR z nášho rozpočtu. Je rozumný aj tento pomer? Má zmysel stratiť 80 miliónov EUR na colných príjmoch s cieľom získať 100 miliónov EUR na zvýšenom dovoze? Sú tieto čísla správne? Rád by som si vypočul určité priame informácie zo strany Komisie o celej tejto otázke.

Som pevne presvedčený, že Pakistanu musíme pomôcť. Som pripravený aj vysvetliť občanom Európskej únie a občanom svojho volebného obvodu, že musíme niečo urobiť a že pomoc iným musí vždy niekto zaplatiť. Som však pevne presvedčený, pán komisár, že by ste mali dnes večer a v nadchádzajúcich dňoch a týždňoch využiť príležitosť a skutočne presvedčiť 736 poslancov Európskeho parlamentu, že vaše opatrenia sú správne a rozumné. Predovšetkým by ste mali využiť aj príležitosť a poukázať na spôsoby, prostredníctvom ktorých môžu pracovníci spoločností, ktoré by mohli byť zasiahnuté v krajinách, ako sú Portugalsko, Taliansko a Španielsko, a v celej Európskej únii napredovať a nájsť vlastné možnosti. Som presvedčený, že ide skutočne o úlohy, ktoré je potrebné splniť na dosiahnutie toho, aby váš návrh získal o pár týždňov alebo mesiacov v tomto Parlamente väčšinu. Som presvedčený, že všetci zainteresovaní ešte musia vykonať veľký kus práce v súvislosti s presviedčaním ľudí a poskytovaním informácií.

  Gianluca Susta (S&D). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, myslím si, že nesmieme zabúdať na krízu, ktorou Európska únia a členské štáty prechádzajú na svetovej úrovni. V súvislosti s krízou, ktorá sa týka práce, zamestnanosti a rastu, ma zaujíma logika týkajúca sa medzinárodných vzťahov, ktorou sa inšpirovali niektoré európske krajiny, ale predovšetkým Európska komisia. Návrh Komisie, o ktorom dnes rokujeme, výrazne znevýhodní niektoré priemyselné odvetvia, predovšetkým textilné odvetvie. V súčasnej situácii sa musíme sami seba opýtať, či to je rozumné.

Niektorí ľudia sa obávajú, že tieto rozhodnutia pochádzajú z túžby Európy po tom, aby prevzala vedúcu úlohu na svetovej úrovni. V skutočnosti vieme, že to tak nie je a že pokus o zníženie tlaku vrátane teroristického tlaku v rámci niektorých politických alebo inštitucionálnych systémov alebo v súvislosti s nimi s tým má spoločného ešte menej. Pravda je, že s týmto návrhom nemajú nič spoločné dokonca ani nedávne záplavy, pretože najväčšia koncentrácia textilného odvetvia v Pakistane sa nenachádza v regiónoch, ktoré zasiahla katastrofa.

Znova uvediem, že skutočný dôvod spočíva v snahe znevýhodniť odvetvie v prospech financovania európskeho hospodárstva a v prospech veľkých maloobchodných reťazcov na úkor výrobného priemyslu, ktorý sa nachádza v niektorých európskych krajinách. Tento krok je veľkým omylom z hľadiska rastu, práce a zamestnanosti v období závažnej hospodárskej krízy a potreby skutočného rastu EÚ na svetových trhoch a z hľadiska jej vývozu a jej schopnosti týkajúcej sa inovácií a kvality.

  Sajjad Karim (ECR). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som v prvom rade poďakovať pánovi komisárovi a kolegom pánom Martinovi a Casparymu za veľmi užitočné poznámky. Po tom, ako došlo k záplavám, som totiž odcestoval do Pakistanu, aby som na vlastné oči videl rozsah škôd. Škody, ktoré spôsobili záplavy, predstavujú najväčšiu prírodnú katastrofu v histórii Pakistanu. Presahujú všetko, čo som si dokázal predstaviť alebo čo som očakával.

Keď som sa 22. septembra stretol s premiérom Pakistanu, bol rozhodne veľmi vďačný za dovtedajšiu reakciu EÚ a bol presvedčený, že išlo o veľmi odvážnu reakciu. Odvážnu z hľadiska, ktoré opísal pán komisár De Gucht. Musíme si byť úplne istí, že budeme aj naďalej reagovať primerane. Komisia v súčasnosti predložila legislatívny návrh na pozastavenie ciel v prípade 75 colných položiek, ktoré pokrývajú 27 % pakistanského vývozu do EÚ, čo by oživilo vývoz Pakistanu približne o 100 miliónov EUR ročne. V tomto prípade skutočne ide o skúšku dôveryhodnosti EÚ.

Musíme zaručiť, že politickú dohodu, ktorú dosiahli vedúci predstavitelia EÚ, nahradíme činmi, ktoré prinesú skutočnú zmenu a poskytnú pakistanskému hospodárstvu v tomto zúfalom období núdze záchranné lano. Koniec koncov, sme najväčším obchodným partnerom Pakistanu. Počúvam obavy svojich kolegov v tomto Parlamente a je len správne, že naša reakcia je spravodlivá. Spravodlivá, ale ambiciózna. Obchodné koncesie, ktoré sa majú ponúknuť Pakistanu, musia predstavovať vierohodné úsilie EÚ a pre Pakistan musia byť zmysluplným hospodárskym prínosom, pričom je potrebné zohľadniť citlivosť našich vlastných odvetví priemyslu, ako aj odvetví priemyslu ďalších členov WTO, najmä najmenej rozvinutých krajín.

Som presvedčený, že prostredníctvom tohto návrhu preukazujeme svoje ambície, svoju odvahu, ale predovšetkým spravodlivosť voči sebe samým, ako aj voči občanom Pakistanu.

  Joe Higgins (GUE/NGL). – Vážená pani predsedajúca, 20 miliónov ľudí, ktorých zasiahli nedávne katastrofické záplavy v Pakistane, zjavne potrebuje okamžitú a výraznú pomoc. Ide predovšetkým o 100 000 detí, ktoré zostali v dôsledku záplav bez domova a sú v nebezpečenstve smrti jednoducho z dôvodu nedostatku potravy.

Milióny drobných poľnohospodárov a poľnohospodárov, ktorí prišli o pôdu a ktorí sú v súčasnosti vydaní napospas vlastníkom pôdy, sú v kritickej situácii v súvislosti s výrobou potravín za dostupné ceny. Bezplatná distribúcia semien, ekologických hnojív a ďalších verejných služieb by sa mohla stať základom rýchlej obnovy dodávok potravín, avšak odstránenie súkromného vlastníctva pôdy v Pakistane a jej rozdelenie medzi tých, ktorí ju nevlastnia, je kľúč k trvalej udržateľnosti v oblasti potravín.

Írski roľníci začali veľký zápas za skoncovanie so statkármi pred 140 rokmi, takže v tomto prípade ide o veľké oneskorenie. Zníženie ciel musí byť prospešné pre pracovníkov a pre chudobných, nie pre vlastníkov pôdy, skorumpovaných štátnych úradníkov alebo pre predstaviteľov priemyslu. Výhody vyplývajúce zo spravodlivých cien ich poľnohospodárskych výrobkov na svetovom trhu by mali využívať drobní poľnohospodári v Pakistane, nie bezcitní špekulanti na trhoch s komoditami.

  Cristiana Muscardini (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, všetkých nás znepokojujú záplavy, ktoré zničili Pakistan, a ich závažné dôsledky pre hospodárstvo. Máme však obavy aj v súvislosti s návrhom Európskej komisie, aj napriek tomu, že bol predložený z iniciatívy vedúcich predstaviteľov štátov a vlád.

Nariadenie, ktoré navrhla Komisia, je zamerané predovšetkým na pozastavenie ciel v odvetviach textilu a kožených výrobkov, ktoré predstavujú 60 % vývozu Pakistanu s obratom takmer 200 miliónov EUR v prípade textilného odvetvia a 510 miliónov EUR v prípade odvetvia kožených výrobkov. Pre obe odvetvia je charakteristická výroba nachádzajúca sa v susedných oblastiach, ktoré nie sú priamo zasiahnuté záplavami.

Zdalo sa nám, že politické signály sa naopak zameriavajú na výber takej politiky pomoci, ktorá nepoškodzuje štrukturálne odvetvia európskeho hospodárstva. Pozastavenie ciel bude mať výrazný vplyv na európske textilné odvetvie a odvetvie kožených výrobkov, ktoré v priebehu plánovaných troch rokov platnosti nariadenia potenciálne prídu o tisíce pracovných miest. Tieto opatrenia budú súčasťou všeobecného systému preferencií, ktorý bude v roku 2013 rozšírený aj na Pakistan. Systém uvedené opatrenia ešte zhorší.

Pán komisár, všetci si uvedomujeme, že sa prijímajú výnimočné a jednostranné opatrenia, pretože chceme pomôcť veľkej chudobnej krajine, ktorá má problémy v dôsledku katastrofy, ktorá ju zasiahla. Situácia v krajine sa ďalej zhoršuje v dôsledku hospodárskej krízy a neschopnosti prispôsobiť sa pravidlám Svetovej obchodnej organizácie. Súčasné pravidlá skutočne zvýhodňujú krajiny, ktoré už sú rozvinuté, ako je napríklad Čína a India, a nie chudobnejšie krajiny. Výnimočné opatrenia v prospech jednej krajiny by však mohli spôsobiť krízu v ďalších krajinách.

V návrhu Komisie sa preto požadujú výrazné úpravy s cieľom diverzifikovať zainteresované odvetvia vrátane výroby a vývozu Pakistanu, prijať odlišnú víziu a seriózne uvažovať o dodržiavaní ľudských práv a o boji proti terorizmu. Pakistanu je potrebné pomôcť, avšak prostredníctvom jasných dohôd vrátane tých, ktoré sa týkajú politickej situácie v regióne.

  Josefa Andrés Barea (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, záplavy v júli a v auguste tohto roka spôsobili v Pakistane 1800 úmrtí a zasiahli 20 miliónov ľudí, z ktorých 12,5 milióna potrebuje humanitárnu pomoc.

Ako ste uviedli, Európska únia poskytla humanitárnu pomoc vo výške 320 miliónov EUR a Španielsko prispelo sumou vo výške 11 miliónov EUR. Nediskutujeme tu o obchodnej dohode, ale o podpore strategického rozvoja v Pakistane.

Komisia s mandátom od Rady liberalizovala 70 výrobkov na obdobie troch rokov. Niet pochýb o tom, že vývoz Pakistanu bude mať rôzny vplyv na jednotlivé krajiny EÚ vzhľadom na osobitné charakteristické vlastnosti každej krajiny. K výrobkom, ktoré môže Pakistan vyvážať, patria etanol, textilné a kožené výrobky.

Komisia tvrdí, že nemôže zmeniť a doplniť zoznamy výrobkov, ktoré ohrozujú textilnú výrobu. Španielsko predstavuje 16 % objemu obchodu s výrobkami textilného priemyslu. Autonómne spoločenstvo Valencia predstavuje 18 % španielskej textilnej výroby a 17 % zamestnanosti v textilnom odvetví je práve v tomto spoločenstve. Trhom pre valencijské textilné odvetvie je Európa a v rámci nej Francúzsko, Taliansko a Nemecko. Z uvedeného dôvodu výrobky dovážané z Pakistanu zmenšujú jeho trh v Európe aj v rámci Španielska.

Povedali ste, že existuje strategická štúdia; zhodnotila sa však aj priemyselná kapacita Pakistanu? Uvažovalo sa aj o skrátení zoznamu textilných výrobkov? Bude sa každoročne hodnotiť vplyv tejto dohody?

  Christofer Fjellner (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, chcel by som povedať, že zrušenie ciel a prekážok obchodu ako krok v rámci poskytovania pomoci Pakistanu v súvislosti s veľkou katastrofou je mimoriadne vítané. Možno prvýkrát v tomto Parlamente poviem, že na mňa urobili dojem pohotové opatrenia a riešenie tejto otázky zo strany Komisie a Rady.

V každom prípade platí, že sú potrebné peniaze. Aký má však zmysel poskytovanie podpory a finančných prostriedkov – okrem uspokojenia vlastného zlého svedomia –, ak zároveň prostredníctvom cla a prekážok obchodu sťažujeme situáciu ľuďom, ktorí sa majú zotaviť vlastnými silami.

To, čo práve robíme, konkrétne komplexné a rýchle zrušenie ciel a prekážok obchodu v prípade všetkých 75 rozličných colných položiek, ktoré zodpovedajú 27 % vývozu Pakistanu, predstavuje vynikajúcu reakciu na katastrofu, ktorej táto krajina čelí. My v Parlamente však máme v súčasnosti zodpovednosť. Sme zodpovední za rýchle konanie. Inými slovami, táto reakcia sa nesmie stať príkladom toho, ako dlho môže trvať politický proces. Pakistan potrebuje finančné prostriedky a pomoc teraz, nie o rok. Musíme ukázať, že to chápeme.

Zároveň ma skľučuje, keď vidím, aká výrazná je opozícia voči týmto opatreniam. Dostal som petíciu od európskych výrobcov textilu, v ktorej vyjadrujú svoj nesúhlas s týmito opatreniami, pretože sa obávajú, že Pakistan by vyvážal do Európy vo väčšej miere, a to nechcú.

Nejde však práve o to? Nie je zámerom to, že by mal byť s nami schopný obchodovať, aby sa dostal z chudoby? Bolo by problémom, keby mali európski spotrebitelia o niečo lacnejší textil?

Voľný obchod a solidarita sa tu často vítajú, avšak len dovtedy, kým sa o nich nemá rozhodovať. Preukážme tu a teraz, že tieto hodnoty sú pre nás najdôležitejšie vtedy, keď sú najviac potrebné. Pravdepodobne nemáme lepšiu príležitosť podporiť voľný obchod a solidaritu ako v súvislosti s týmto návrhom.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, prostredníctvom tohto krátkeho príspevku by som chcela vyjadriť svoj nesúhlas s možným pozastavením ciel v prospech Pakistanu na obdobie približne troch rokov a v súvislosti so 74 colnými položkami, z ktorých takmer všetky patria do textilného a odevného odvetvia.

Moje obavy súvisia s negatívnymi dôsledkami pre európsky priemysel a predovšetkým pre taliansky priemysel a pre stratu pracovných miest v Európe v odvetví, ktoré už prešlo veľkou skúškou hospodárskej krízy. Mám na mysli predovšetkým malé a stredné podniky v tomto odvetví, ktorým sa už aj tak pokúšame pomôcť a ktoré by utrpeli značné škody.

Zanedbateľná nie je ani skutočnosť, že Pakistan stanovil začiatkom tohto roka na svoj vývoz bavlnených vláken pätnásťpercentné clo s cieľom zabrániť dodávke surovín. Je zrejmé, že cieľom je zachovať suroviny prostredníctvom úsilia o získanie atraktívnejších výmenných kurzov na vlastný vývoz. V plnej miere rozumiem potrebe pomôcť krajine s vážnymi problémami, a to najmä po závažných katastrofách, ktoré ju postihli. Avšak európska pomoc, akú si predstavujem, by mala spočívať v príspevkoch na rekonštrukciu ciest a infraštruktúry s využitím miestnej práce.

  Jörg Leichtfried (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, nie je jednoduché uskutočniť objektívnu rozpravu, keď človek hovorí o 100 000 deťoch bez domovov, o miliónoch poľnohospodárov na uliciach a o ľuďoch, ktorí žijú v absolútne krutej chudobe. Myslím si, že je správne, aby Európska únia konala rýchlo a aby v tomto prípade poskytla rýchlu pomoc. Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré ste navrhli, prichádza mi na um závažná otázka, či poskytujeme pomoc na pravom mieste, alebo pomáhame nesprávnym ľuďom. Chcel by som to vysvetliť podrobnejšie, pretože v súvislosti s textilným priemyslom je úplne opodstatnené tvrdenie, že táto pomoc skutočne prospeje Pakistanu ako celku. Nie som si však istý, či sa dostane k tým správnym ľuďom.

Po druhé, rád by som tiež povedal, že ak bude táto pomoc prospešná ľuďom v tom, aby si pomohli sami, zjavne je potrebné zohľadniť, aký bude spätný vplyv tohto kroku na Európu. Myslím si však, že v tomto prípade už došlo k drastickej situácii, že je potrebné, aby sme poskytli pomoc, a dúfam, že táto pomoc sa dostane k ľuďom, ktorí ju skutočne potrebujú.

  Jean Lambert (Verts/ALE) . – Vážená pani predsedajúca, chcem len reagovať na niektoré poznámky, ktoré tu odzneli.

To, o čo sa Pakistan v súčasnom období pokúša, je v podstate úsilie s cieľom dostať sa z problémov, v ktorých sa nachádza po ničivých záplavách. Keby sa továrne nachádzali v oblastiach postihnutých záplavami, nedokázali by fungovať, takže nie je prekvapivé, že príslušné továrne sa nenachádzajú v postihnutých oblastiach.

Priama pomoc, ktorú by bolo možné poskytnúť, je v porovnaní so skutočnými potrebami minimálna. Rozdelenie príjmov zo zvýšeného vývozu je dôležité pre infraštruktúru, dodávky energie, pre školy, cesty a tak ďalej. Naozaj však existujú aj zodpovednosti, ku ktorým patrí demokraticky zvolená vláda Pakistanu z hľadiska svojej účinnosti, príjmov, daňových výnosov a podobne.

Hovorilo sa aj o potrebe väčšej rozmanitosti. Keby mal Pakistan rozmanitejšie priemyselné odvetvia, nesústreďovali by sme sa natoľko na textilné odvetvie. Vyzývam poslancov, aby tejto krajine ponúkli spomínanú príležitosť, aby si pomohla prekonať túto katastrofu sama.

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, tragédia v Pakistane si vyžaduje, aby Európa preukázala solidaritu. Táto solidarita však nemôže byť zámienkou na vystavenie textilného odvetvia v mnohých členských štátoch, ako je napríklad Portugalsko, riziku. Existujú aj iné spôsoby preukázania solidarity, účinnejšie druhy pomoci, ktoré sú zamerané na obnovu postihnutých oblastí a na zlepšenie životných podmienok miestnych obyvateľov, ale aj spravodlivejšie druhy pomoci.

Ako hovorím, obchodné koncesie nie sú dlhodobé opatrenia. Prinášajú úžitok predovšetkým veľkým európskym dovozcom, pretože spĺňajú ich dlhodobé zámery. Poškodzujú však textilné odvetvie, ako aj krajiny a regióny, ktoré sú od neho najviac závislé. Všetko sa to deje v kontexte hlbokej krízy a vysokej nezamestnanosti.

Aj keď je pravda, že opatrenia navrhované Komisiou nemôžu byť za žiadnych okolností zámienkou na ďalšie prepúšťanie, nemôžeme prehliadať objektívne ťažkosti, ktoré tieto opatrenia vytvárajú. Sú potrebné opatrenia na ochranu európskeho textilného odvetvia a pracovných miest, ktoré s ním súvisia.

Na návrh Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice je v rozpočte Únie na rok 2010 ustanovený rozpočtový riadok vyčlenený na vytvorenie programu Únie pre textilné odvetvie a odvetvie obuvi. Kde je tento program, pán komisár? Aké sú jeho kľúčové prvky? Popremýšľajte o týchto otázkach.

  Claudio Morganti (EFD). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, považujem za paradoxné, že namiesto toho, aby Európska únia ochraňovala naše pracovné miesta, vystavuje ich riziku prostredníctvom skrývania možných následkov svojich činov za dobre mienenú rétoriku humanitárnej pomoci. Prípadné zníženie ciel na odevné výrobky z Pakistanu na nasledujúce tri roky predstavuje riziko uvrhnutia výrobného sektora do ešte väčšej krízy, ako je tá, ktorú v súčasnom období zažívame. V Európe došlo k strate 120 000 pracovných miest a 40 000 miest len v samotnom Taliansku.

Pakistanu je potrebné pomôcť, nemôžeme však prijímať mierne opatrenia v oblasti obchodu, keď naša krajina Taliansko a ďalšie členské štáty už pociťujú vplyv falšovania textilných výrobkov, predovšetkým z ázijských krajín a najmä z Číny. Komisia nemôže robiť charitu predovšetkým na úkor Talianska, ktoré predstavuje 30 % celkového európskeho textilného odvetvia. Som presvedčený, že okrem Pakistanu je potrebné pomôcť prekonať krízu aj našim malým a stredným podnikom, a to zavedením ciel a kvót na ázijské výrobky. Som z Prata a rovnako ako moji spoluobčania už mám podobných opatrení dosť.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, pokiaľ ide o výrobné odvetvie, chcel by som Parlamentu pripomenúť, že Pakistan je štvrtým najväčším producentom bavlny na svete a tvorí 9 % svetovej výroby. Za ním nasleduje Európska únia s menej ako 5,5 %. Je teda zrejmé, že ide o veľmi vážnu otázku. Samozrejme, nechceme protekcionizmus, ktorý škodí zdravej hospodárskej súťaži. Naopak, chceme voľný a otvorený medzinárodný obchod. Na druhej strane sa však poslanci zmienili aj o tejto otázke. Pán Melo, ktorý pochádza z Portugalska, krajiny s krehkým hospodárstvom, sa vyjadril veľmi názorne. Poslanci hovorili o Taliansku. Ja by som doplnil Grécko. Všetci poznáte problémy, ktorým čelí. Je samozrejmé, že by sme mali podporiť Pakistan. Mali by sme ho však aj sledovať a práve na to sa chcem opýtať Komisie: máme mechanizmy na zaručenie toho, aby pomoc, ktorú Pakistanu poskytujeme, bola nasmerovaná správne a aby sa nevyužívala na iné účely alebo inými odvetviami priemyslu na úkor európskych spoločností a európskych pracovníkov?

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, netvrdím, že som dostatočne skúsený, pokiaľ ide o zložitosť tejto situácie, avšak uznávam strategický význam Pakistanu. Z uvedeného dôvodu podporujem názor pána Karima, že je v záujme všetkých mať vo veľmi nestálom regióne stabilný režim.

Musím tiež povedať, že Únia, ktorá bola založená na zásadách mieru a prosperity našich občanov, by mala stáť na čele pri presadzovaní mieru a prosperity v ďalších častiach sveta. Preto podporujem návrhy, ktoré boli dnes večer predložené, ale bol by som rád, keby Komisia veľmi podrobne odpovedala na poznámky pána Higginsa a ďalších zástupcov ľavice.

Dokáže zaručiť, aby sa pomoc, ktorú by sme poskytli, dostala k tým, ktorí si ju zaslúžia, a nie k veľkým obchodníkom a vlastníkom pôdy? Toto je dnes večer zásadná otázka.

  Elisabeth Köstinger (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, katastrofické záplavy v Pakistane majú humanitárne následky nepredstaviteľného rozsahu. Zaručenie toho, že pomoc sa dostane k obyvateľom Pakistanu rýchlo, považujem za povinnosť Európskej únie. Opatrenia zamerané na stimuláciu hospodárstva a zamestnanosti z dlhodobého hľadiska predstavujú dôležitý príspevok zo strany EÚ s cieľom pomôcť tejto ťažko postihnutej krajine dostať sa z krízy. Pýtam sa však, či jednoduché zníženie colných sadzieb bude mať požadovaný účinok. Musíme objasniť, či preferencie pre Pakistan nebudú smerovať nepriamymi kanálmi do tretích krajín, a teda, či budú mať požadovaný účinok. Rovnako ako textilné odvetvie; tu mám na mysli predovšetkým oblasť bioetanolu.

Moja konkrétna otázka Komisii znie, či sa stanovenie tarifných kvót pre bioetanol považuje za skutočne udržateľnú a účinnú možnosť, ktorá pomôže obyvateľom Pakistanu. Je možné posúdiť, či sú potrebné kritériá udržateľnosti pre dovoz do EÚ splnené aj v prípade výroby bioetanolu?

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). – Vážená pani predsedajúca, zaujíma ma len, či si rečníčka uvedomuje, že tentoraz v skutočnosti nediskutujeme o pomoci, ale jednoducho o obchodných preferenciách. Pakistanu by to poskytlo príležitosť nájsť spôsob riešenia problémov vlastným úsilím a z vlastnej vôle. Zaujíma ma, či si to rečníčka uvedomuje.

  Elisabeth Köstinger (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, skutočne sa domnievam, že ide o kľúčový prvok našej diskusie. Opatrenia je potrebné jasne premyslieť, aby sa zaručila udržateľná pomoc. Predovšetkým tu je vždy otázka miery, do akej bude kalkulácia nákladov a výnosov v konečnom dôsledku prospešná pre Európu.

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Pakistanu je po záplavách, ktoré ho postihli, bez pochýb potrebné pomôcť. Dnes si však musíme položiť otázku, aký druh pomoci táto krajina najviac potrebuje a akú pomoc je Európska únia schopná poskytnúť najlepšie. Musíme konať rýchlo, ale aj účinne.

A v skutočnosti mi veľké obavy spôsobuje účinnosť návrhu Európskej komisie. Považujem tento návrh za veľmi nesúrodý. Svojím zásahom predovšetkým v textilnom a kožiarskom odvetví vyvoláva riziko, že nebude dostatočne účinný. Táto pomoc by totiž mohla vyvolať nové napätie vzhľadom na ďalšie prípady chudoby, ktoré by v Európe vytvorila, a ešte viac by ochromila európske textilné odvetvie, ktoré už v súčasnosti zaznamenáva výrazný pokles.

Ďalej musíme zvážiť skutočnosť, že uprednostňovaním vývozu z výrobných podnikov v skutočnosti pomáhame tým oblastiam Pakistanu, ktoré neboli zaplavené. Naša pomoc by pritom mala slúžiť na budovanie konkurencieschopnosti a rozvoja a pomáhať obnove výroby v tých oblastiach krajiny, ktoré zasiahla katastrofa. Na základe všetkých uvedených dôvodov som presvedčený, že spôsob zrušenia ciel je úplne nevhodný a my s ním nesúhlasíme a nepodporíme ho.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som rád veľmi jasne uviedol číselné údaje, o ktorých hovoríme. Hovoríme o objeme obchodu vo výške 900 miliónov EUR. Výsledkom bude zvýšený vývoz Pakistanu pre európsky trh vo výške 100 miliónov EUR, avšak celková bilancia v prospech Európskej únie dosiahne výšku len 50 miliónov EUR, pretože v dôsledku výhodnejšieho postavenia Pakistanu v súvislosti s vývozom na európsky trh dôjde k určitej miere odklonenia obchodu, čo znamená, že ďalší dovozcovia prídu o niektoré príležitosti na európskych trhoch. Takže celkový vplyv dosiahne výšku približne 50 miliónov EUR ročne.

Hovorím to, pretože počas tejto rozpravy som znova počul, že prídeme o 120 000 pracovných miest. Všetci máte vo svojich mobilných telefónoch kalkulačku. Ak má Európa prísť o 120 000 pracovných miest z dôvodu zvýšeného dovozu na európsky trh vo výške 50 miliónov EUR, máme skutočný problém v oblasti európskeho textilného odvetvia bez ohľadu na to, čo sa deje v Pakistane. Jednoducho nie je seriózne predkladať tento argument.

To je moja prvá poznámka. Po druhé, náležite sme zohľadnili citlivosť európskeho textilného odvetvia a trochu zložité postavenie, v ktorom sa toto odvetvie možno nachádza. Posteľná bielizeň nepatrí medzi colné položky, ktoré navrhujeme, a nie sú medzi nimi ani odevy alebo domáca bielizeň, ktoré patria k trom najcitlivejším skupinám výrobkov pre Európu.

Naopak, zahrnuté je množstvo polotovarov. Ak ide o polotovary, znamená to, že ich výroba sa dokončí v Európe, čo by malo v skutočnosti vytvárať lacnejší dovoz pre tie spoločnosti, ktoré zabezpečujú konečné spracovanie týchto výrobkov. Takže nám to bezprostredne neškodí. Povedal by som, že práve naopak. Skutočne sme veľmi dôkladne preskúmali, aký návrh by bol pre Pakistan vhodný, aby príliš neuškodil európskemu priemyslu v období, keď aj my prekonávame hospodársku krízu, ktorú určite nie je jednoduché zvládať.

Zaznela aj poznámka, ktorá sa týkala vývozu bavlny. Na svetovom trhu s bavlnou jej je nedostatok a je pravda, že Pakistan je jedným z hlavných producentov bavlny. Myslím na to, že keď sme už dosiahli túto dohodu, keď už vidíme, že niekam smerujeme, mali by sme požiadať aj Pakistan, aby zabezpečil pre naše textilné odvetvie dostatočné množstvo bavlny na objem výroby, ktorý si vyžaduje trh. Keďže na celom svete je nedostatok bavlny alebo aspoň niektorých jej odrôd, možno sa pýtate, prečo nedovážame tieto odrody bavlny z Afriky. Nuž, pretože nepestujú také odrody bavlny, aké potrebujeme, a zmeniť výrobu bavlny z jedného dňa na druhý nie je jednoduché. Takže tomuto problému budeme musieť venovať osobitnú pozornosť.

Dovoľte mi, aby som svoje vystúpenie ukončil konštatovaním, že keď sa na situáciu pozrieme v súvislosti s Pakistanom, potrebujeme výraznejšiu pomoc a intenzívnejší obchod. Potrebujeme oba tieto prístupy. Európska únia už prispela sumou 320 miliónov EUR, čo predstavuje 60 % zo sumy, o ktorú na začiatku žiadala Organizácia Spojených národov. Budeme pokračovať. To je výraznejšia pomoc.

Ako už bolo na tomto plenárnom zasadnutí uvedené, obchod nie je pomoc. Obchod znamená poskytovanie príležitostí pakistanskému hospodárstvu s cieľom vyrábať a vyvážať a poskytovať pracovné miesta ľuďom, ktorí ich potrebujú. Myslím si, že skutočnosť, že by sme Pakistanu mali poskytnúť viac obchodných príležitostí, predstavuje nevyhnutný nástroj v rámci hospodárskej obnovy. Tu však nejde o pomoc. To znamená, že nie je možné riadiť tých, ktorí budú, povedzme, príjemcami. V prípade obchodu je oveľa jednoduchšie riadiť proces. Vieme však aj to, že hoci obchod má svoje slabosti, nemáme v úmysle oživiť hospodárstvo prostredníctvom pomoci.

Myslím si, že potrebujeme oba prvky, pomoc aj obchod, a práve preto pracujeme na oboch možnostiach. Je pravda, že by sme mali mať na pamäti aj to, ako som už na tomto plenárnom zasadnutí povedal, že hovoríme o regióne, ktorý bol výrazne zničený. Vystúpilo veľa poslancov Parlamentu z Talianska a chápem, že územie Pakistanu, ktoré bolo zaplavené, je približne rovnako veľké ako územie celého Talianska. Práve o tom hovoríme, takže si myslím, že by sme im mali pomôcť a zároveň by sme nemali zabúdať na to, že ide o veľmi citlivý región, ktorý je veľmi dôležitý z geostrategického hľadiska. Aj to je pre nás a pre našu bezpečnosť dôležité. Keby tento región stratil stabilitu, bolo by to pre Európu veľmi nebezpečné. Takže je potrebné, aby sme robili všetko, čo je v našich silách a zaručili, aby udalosti v Pakistane nevplývali na stabilitu regiónu.

Takže toto je celkový súbor opatrení, ktoré využívame. Vedieme politické diskusie s Pakistanom. Nedávno sa uskutočnil samit s touto krajinou a v diskusiách budeme pokračovať. Pokiaľ ide o humanitárnu pomoc, odcestovalo tam niekoľko úradníkov EÚ, napríklad aj pani komisárka Georgievová. Máme značný balík pomoci a využívame aj hospodársky prístup týkajúci sa intenzívnejšieho obchodu. Myslím si a dúfam, že to je pre Pakistan skutočne významné. Som tiež presvedčený, že tým, že pomáhame Pakistanu, do určitej miery pomáhame aj sebe.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

15. Označovanie krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pani Cristiany Muscardiniovej v mene Výboru pre medzinárodný obchod o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín (KOM(2005)0661 – C7-0048/2010 – 2005/0254(COD)) (A7-0273/2010).

  Cristiana Muscardini, spravodajkyňa. – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, mnohí hlavní hospodárski a obchodní partneri Európskej únie už pomerne dlho uplatňujú domáce pravidlá, ktoré vyžadujú označovanie pôvodu dovážaného tovaru.

V roku 2005 Európska komisia navrhla nariadenie, ktorého cieľom bolo zrovnoprávnenie Európskej únie s týmito krajinami prostredníctvom požiadavky, aby určité tovary dovážané do Európskej únie obsahovali označenie pôvodu. Toto nariadenie pomôže odstrániť nerovnováhu, na ktorú dosiaľ doplácali európski spotrebitelia, ktorí v porovnaní s občanmi krajín mimo EÚ nemali právo rozhodovať o svojom nákupe s úplnými informáciami o krajine pôvodu. Je ohrozené demokratické právo, ktorého predpokladom je slobodná voľba, a teda aj právo na informácie.

Toto nariadenie koriguje stav, v ktorom sa občania EÚ nachádzajú v podriadenom postavení, a taktiež znovu navrhuje legitímne právo na reciprocitu. Ide o nariadenie, ktoré požadovali mnohé združenia spotrebiteľov a ktoré má podporu mnohých obchodných združení. Európska výroba nikdy nebude schopná obnovy, ak našim výrobcom neposkytneme rovnaké záruky, aké platia v iných krajinách, kde je už nariadenie o označovaní pôvodu výrobkov v platnosti.

Európski výrobcovia – ktorí musia náležite dodržiavať mnohé povinnosti zavedené Európskou úniou s cieľom zaručiť kvalitu výrobkov a chrániť spotrebiteľov a ktorí sú pri vývoze výrobkov povinní uvádzať označenie ich pôvodu – sú v nevýhode vzhľadom na nespravodlivú hospodársku súťaž zo strany výrobcov v tretích krajinách, ktorí môžu svoje tovary do Európy vyvážať bez uvedenia pôvodu.

Európske malé a stredné podniky, v prospech ktorých bolo počas posledného funkčného obdobia 5. februára 2009 schválené uznesenie, ktoré rieši problémy, s ktorými sa stretávajú pri svojej snahe o internacionalizáciu, v súčasnosti naďalej narážajú na problémy, pretože ich poškodzuje nespravodlivá hospodárska súťaž zo strany tých výrobcov z krajín mimo EÚ, ktorí môžu svoje výrobky do Európy vyvážať bez označenia pôvodu. Európskym spotrebiteľom je odopreté právo na uskutočnenie informovaného výberu.

Aby bol voľný trh práve takým, musí byť založený na spravodlivej hospodárskej súťaži a musí vychádzať z jasných spoločných pravidiel, ktoré sa uplatňujú. Schválenie tohto nariadenia preto konečne odstráni tento demokratický deficit a nespravodlivú hospodársku súťaž, ktorá sa v Európe ešte stále vyskytuje a poškodzuje v prvom rade spotrebiteľov.

Toto nariadenie schválil Výbor Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod veľkou väčšinou 19 hlasov. Proti boli 3 členovia výboru. Európsky parlament vyjadril svoju podporu už počas uplynulého funkčného obdobia prostredníctvom písomného vyhlásenia, ktoré bolo schválené úplnou väčšinou, a počas súčasného funkčného obdobia, pričom pri hlasovaní o uznesení bolo z 593 odovzdaných hlasov 529 hlasov za. Je skutočne prekvapivé, že niektorí kolegovia poslanci, ktorí podpísali písomné vyhlásenie a v novembri 2009 hlasovali za uznesenie, teraz predkladajú pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého cieľom je zamietnutie nariadenia.

Mám pocit, že môžem úplne pokojne povedať, že tí, čo sú proti tomuto návrhu, nechcú európskym občanom dopriať rovnaké práva, aké majú čínski občania.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dnes večer vedieme rozpravu o legislatívnom návrhu, ktorý Komisia predložila v roku 2005 a ktorý sa týka označovania krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín, – návrhu o označení „vyrobené v“.

Chcel by som poďakovať pani spravodajkyni Muscardiniovej za jej oddanú podporu nášho návrhu a za jej intenzívnu prácu. Želám jej veľa úspechov v ďalšom legislatívnom postupe.

Rok 2005 bol oveľa skôr, ako Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti, a teda aj oveľa skôr, ako tento Parlament získal rovnaké legislatívne právomoci v oblasti obchodnej politiky, avšak ani chýbajúce legislatívne právomoci Európskemu parlamentu nezabránili v tom, aby dvakrát vyjadril podporu tomuto návrhu. Napriek nášmu stálemu úsiliu sa nepodarilo dosiahnuť žiadny pokrok, ktorý by viedol k schváleniu návrhu v Rade.

Som rád, že teraz, keď je Lisabonská zmluva v platnosti, môže Európsky parlament zohrávať celú svoju úlohu, pokiaľ ide o tento návrh. Hovorím to preto, lebo EÚ musí prijať právne predpisy o označovaní pôvodu v prípade určitých tovarov z tretích krajín. EÚ v súčasnosti nepožaduje označovanie pôvodu: podľa smernice ES z roku 2005 o nečestných obchodných praktikách výrobky môžu niesť označenie pôvodu za predpokladu, že toto označenie neuvedie spotrebiteľa do omylu.

Účelom nášho návrhu je zavedenie povinného označovania pôvodu pri dovoze určitých výrobkov a jasných pravidiel pre spôsob určovania pôvodu. Ciele nášho návrhu sú jasné – umožniť, aby spotrebitelia boli informovaní o pôvode tovaru, a zabezpečiť transparentnosť v súlade s jednotnou normou, podľa ktorej by sa pôvod určoval. Samozrejme, informácie o pôvode nezahŕňajú všetko, čo by spotrebiteľ pravdepodobne chcel o danom výrobku vedieť, majú však tú výhodu, že sú užitočné a jednoznačné.

Po druhé, ak budú spotrebitelia lepšie informovaní, budú sa môcť na základe svojich preferencií slobodne rozhodovať o kúpe. Mimochodom, náš návrh môže prispieť aj k obmedzeniu výskytu podvodného alebo zavádzajúceho označenia pôvodu. Návrh má obmedzený rozsah, vzťahuje sa na tovary, ako je napríklad koža, textil, obuv a výrobky zo skla, a nebude sa týkať odvetví, ako je napríklad elektronika, zariadenia IKT, chemikálie, strojové vybavenie, automobily atď.

Medzi obsiahnutými kategóriami výrobkov sú výrobky, pri ktorých sú informácie o pôvode mimoriadne dôležité: tie, ktoré sú určené konečnému spotrebiteľovi. Jeden z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré prijal Výbor pre medzinárodný obchod, sa jednoznačne zmieňuje o tejto podmienke, čo vnímam pozitívne. Samozrejme, budeme musieť zabezpečiť súlad medzi touto zásadou – teda zásadou týkajúcou sa „konečného spotrebného tovaru“ – a skutočnými výrobkami, ktorých sa toto nariadenie bude týkať a ktoré sú podrobne uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Nebudem popierať, že označovaním pôvodu vzniknú náklady pre obchodníkov a vývozcov do EÚ. Náklady budú závisieť predovšetkým od výrobných procesov a technických pravidiel označovania. Z tohto dôvodu je dôležité udržať tieto náklady na minimálnej úrovni. Komisia bude zodpovedná za návrh pravidiel týkajúcich sa spôsobov označovania a bude venovať maximálnu pozornosť minimalizácii nákladov tým, že bude vychádzať z obvyklých medzinárodných postupov, uskutoční konzultácie s členskými štátmi a so všetkými zainteresovanými odvetviami a obchodníkmi.

Ak by sme tento návrh chceli zasadiť do širšieho kontextu, ďalší významní obchodní partneri – napríklad USA, Kanada, Japonsko a Čína – zaviedli takéto systémy už dávno. Môžeme sa tak poučiť zo skúseností iných.

Na záver by som chcel zdôrazniť odhodlanie Komisie úzko spolupracovať s Parlamentom s cieľom dosiahnuť prijatie tohto návrhu a zabezpečiť účinný, presný a hospodárny systém označovania pôvodu.

  Christofer Fjellner, v mene poslaneckého klubu PPE. – (SV) Povinné označovanie pôvodu alebo používanie slovného spojenia „vyrobené v“ znamená, že tovary dovezené do Európy z krajín mimo EÚ musia niesť označenie krajiny, z ktorej pochádzajú. Podľa môjho názoru ide o návrh, ktorý patrí do minulého storočia, keď niečo, čo bolo vyrobené napríklad vo Švédsku, takisto obsahovalo súčiastky, ktoré pochádzali iba zo Švédska. Tento návrh akoby však nebral do úvahy svetový obchod, globalizáciu a globálne zásobovacie reťazce.

Jedným z mojich obľúbených príkladov je táto košeľa, ktorú mám na sebe. Je vyrobená z egyptskej bavlny, ktorá bola na textil spracovaná v Taliansku. Navrhnutá bola v Hongkongu a ušitá bola napokon v Číne. Myslím si, že oveľa lepším opisom ako „vyrobené v Číne“, ktorý by pravdepodobne dostala podľa tohto nariadenia, by bol opis „vyrobené vo svete“, aby som zacitoval Pascala Lamyho, bývalého komisára a súčasného generálneho riaditeľa WTO. Dnes je svet taký.

Nejde o návrh, ktorý zabezpečí lepšiu informovanosť. Domnievam sa, že ide naopak o návrh, ktorý vytvorí nové prekážky pre obchod a skomplikuje ho, a ide dokonca o protekcionistický návrh. Práve z týchto dôvodov je tento typ nariadenia v rámci EÚ zakázaný. Napríklad vo Švédsku nie je na vnútornom trhu dovolené požadovať, aby tovary dovážané z Nemecka boli označované krajinou pôvodu. Je pravda, že mnohí naši obchodní partneri, napríklad Spojené štáty americké, majú tento typ nariadenia. USA zaviedli takéto ustanovenie v tridsiatych rokoch minulého storočia, toto však, samozrejme, nie je niečo, čo by sme mali napodobňovať. Všetci vieme, že tridsiate roky minulého storočia boli jedným z najtemnejších desaťročí v dejinách svetového obchodu. Namiesto zavádzania obchodných nariadení z minulého storočia, vytvárania nových obchodných bariér a vytvárania obštrukcií pre svetový obchod by sme podľa môjho názoru mali urobiť opak. Aby sme sa dostali z recesie, musíme obchod zjednodušiť. Môj odkaz Komisii je preto nasledovný: návrh prepracujte a urobte to správnym spôsobom. Zajtra budem hlasovať proti tomuto návrhu a som si istý, že niektorí kolegovia poslanci budú môj príklad nasledovať.

  Kader Arif, v mene skupiny S&D. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, vždy sa teším, keď môžem vystúpiť po pánovi Fjellnerovi, pretože si vždy môžem byť istý, že s ním nebudem súhlasiť.

Najskôr by som chcel poďakovať našej pani spravodajkyni aj tieňovým spravodajcom, a najmä svojmu priateľovi pánovi Sustovi, za ich vynikajúcu prácu a dobrú spoluprácu na tomto texte, ktorý konečne umožní zavedenie systému povinného označovania pôvodu na určitých výrobkoch dovážaných do Európy. Chcel by som sa poďakovať aj vám, pán komisár, za vašu angažovanosť.

Naše zajtrajšie hlasovanie bude vskutku prvou etapou zavádzania tohto nariadenia, ktoré sa datuje od roku 2005 a ktoré Európsky parlament vždy podporoval a požadoval. Označovanie pôvodu je významným krokom k dosiahnutiu transparentnosti a informovanosti, ktoré musíme neustále zdokonaľovať v záujme európskych občanov.

Európski spotrebitelia chcú naozaj právom vedieť, čo kupujú, odkiaľ daný výrobok pochádza a za akých podmienok bol vyrobený. Preto požadujú, aby mohli spotrebúvať informovanejším, a teda aj zodpovednejším spôsobom.

Pomocou tohto nového nariadenia reagujeme na túto požiadavku, pretože naši občania budú lepšie informovaní, najmä o sociálnych a environmentálnych podmienkach, za ktorých boli nimi zakúpené tovary vyrobené. V protiklade k tomu, čomu by niektorí ľudia chceli veriť, spotrebiteľ je aj občan, ktorý rád zaplatí viac za kvalitnú európsku výrobu, pretože tieto právne predpisy majú zásadný význam aj pre európske spoločnosti, ktorých výroba má dobrú povesť, pokiaľ ide o kvalitu, a spája sa s prísnymi výrobnými normami.

Pre tie spoločnosti, ktoré sa rozhodli zachovať výrobu, ktorá ochráni know-how a zamestnanosť v Európe, toto nariadenie znovu zabezpečí rovnaké podmienky vo vzťahu k obchodným partnerom z tretích krajín. Text, ktorý je výsledkom hlasovania Výboru pre medzinárodný obchod, je vyvážený. Z tohto dôvodu vyzývam poslancov tohto Parlamentu, aby pri hlasovaní o tomto texte na zajtrajšom plenárnom zasadnutí túto vyváženosť nespochybňovali a podporili text tým, že zaň bude hlasovať prevažná väčšina poslancov.

  Niccolò Rinaldi, v mene skupiny ALDE. – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni. Pani predsedajúca, ak by ste navštívili most Ponte Rialto v Benátkach – dajme tomu s pánom komisárom De Guchtom – a chceli by ste si kúpiť pár topánok, ktoré by boli ponúkané ako talianske, kravatu, tradičnú masku alebo výrobky z muranského skla, existuje možnosť, že by ste boli podvedená a zistili by ste, že zakúpený výrobok vôbec nebol vyrobený v Taliansku, ale v niektorej ázijskej krajine.

Myslím si, že navrhované nariadenie, o ktorom vedieme rozpravu, začína do čoraz neprehľadnejšieho globálneho trhu vnášať určitý poriadok. Jeho cieľom je ochrana spotrebiteľa – vrátane vás, pani predsedajúca a pán komisár De Gucht, ak sa vyberiete na nákupy na benátsky most Ponte Rialto alebo inam –, ako aj ochrana európskych priemyselných odvetví, ktoré neboli presídlené (zatiaľ čo tie, čo presídlené boli, budú týmto nariadením penalizované). Toto nariadenie v prvom rade napraví asymetriu na obchodných trhoch, keď je Európa jedinou veľkou oblasťou bez nariadenia o povinnom označovaní pôvodu.

Nejde o protekcionistický návrh; naozaj ho považujem za mimoriadne vyvážený. Týka sa iba obmedzeného počtu výrobkov, konečného výrobku určeného pre spotrebiteľa, a – pokiaľ ide o našu skupinu – ide o 5-ročný pilotný projekt, pretože budeme podporovať pozmeňujúci a doplňujúci návrh s doložkou o skončení účinnosti. Okrem toho sme vo výbore – prostredníctvom môjho vlastného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu – zaviedli aj ustanovenie, ktorého cieľom je predísť nadmernej byrokratickej záťaži, ktorá by podniky poškodila.

Ak bude zajtrajšie hlasovanie uspokojivé, bude to znamenať, že jedna etapa je úspešne za nami, nepôjde však o definitívne víťazstvo. Pri rokovaniach s Európskou radou budeme následne potrebovať plnú podporu Európskej komisie. Komisia už ponúkla množstvo návrhov a preukázala mimoriadnu ochotu spolupracovať, za čo sme vďační. Z tohto dôvodu musíme v spolupráci pokračovať. Som presvedčený, že o päť rokov budeme s dosiahnutým výsledkom spokojní.

  Malika Benarab-Attou, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, chcela by som poďakovať pani spravodajkyni za dobrú prácu, ktorú vykonala. Musíme byť lepšie informovaní o označovaní pôvodu výrobkov, ktoré kupujeme. Právne predpisy EÚ ustanovujú aj sankcie v prípade porušenia...

Ospravedlňujem sa, vyskytol sa problém. Vo vystúpení budem pokračovať neskôr.

(Rečníčka prerušila vystúpenie a na výzvu predsedajúcej v ňom pokračuje.)

Musíme byť lepšie informovaní o označovaní pôvodu výrobkov, ktoré kupujeme. Právne predpisy Spoločenstva ustanovujú aj sankcie v prípade ich porušenia a v prípade zavádzania spotrebiteľov, pokiaľ ide o pôvod. Európsky súdny...

Nie, nejde to. Prepáčte.

(Rečníčka znova prerušila vystúpenie.)

  Jan Zahradil, v mene skupiny ECR. – (CS) Chápem, prečo bol návrh predložený, nesúhlasím však s dôvodmi, ktoré k jeho predloženiu viedli. Myslím si, že v súčasnom globalizovanom svete je sotva možné určiť krajinu pôvodu; nakoniec, záruka kvality toho či oného výrobku je oveľa dôležitejšia ako jeho obchodná značka alebo krajina pôvodu. Musíme si všimnúť aj to, že tento návrh sa nezaoberá ochranou obchodných značiek ani ochranných známok, a pri ich ochrane nemôže byť vôbec užitočný. O tom, že návrh povedie k zvýšeniu konkrétnych nákladov na určitý výrobok, a tým aj k pravdepodobnému zvýšeniu ceny daného výrobku, sa dnes zmienil už pán komisár. Koniec koncov to, že návrh sa týka iba určitých výrobkov – čo tu dnes bolo niekoľkokrát spomenuté – by sa dalo označiť za niečo ako výrobkovú alebo geografickú diskrimináciu.

Na tomto mieste by som preto podporil postoj, že by sme mali zostať pri dobrovoľnom označovaní, pretože tam, kde spotrebitelia takémuto označovaniu prikladajú dostatočnú pridanú hodnotu, väčšina výrobcov z krajín EÚ napokon už teraz toto označovanie dobrovoľne používa. Európska únia je veľmi často kritizovaná za nadmernú reguláciu, za to, že prijíma príliš veľa právnych predpisov, ktoré zaťažujú hospodárske prostredie. Preto si prinajmenšom v tomto prípade kladiem otázku, či neprispievame k ďalšej záťaži právneho a hospodárskeho prostredia v Európskej únii.

  Helmut Scholz, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, chcel by som taktiež poďakovať pani Muscardiniovej za prácu na tejto správe a tieňovým spravodajcom za ich konštruktívnu spoluprácu.

Naša skupina víta prístup, ktorého cieľom je poskytnúť spotrebiteľom väčšiu transparentnosť v súvislosti s pôvodom výrobkov, a podporuje plán, ktorý opísal pán Rinaldi a ktorý by k úspechu viedol etapovito. Vlastne by sme boli radi, keby sa na viditeľnom mieste uvádzali ďalšie informácie, ako je napríklad informácia o ekologických „stopách“ výrobkov, informácia o tom, či sa vo výrobnom procese dodržiavajú práva pracovníkov, alebo informácia o spravodlivom prerozdeľovaní zisku medzi výrobcov a pracovníkov. Zároveň si nemyslíme, že tento rozšírený zoznam požiadaviek patrí do nariadenia o označovaní krajiny pôvodu, pretože názov krajiny sám osebe v tejto súvislosti neposkytuje žiadne spoľahlivé informácie. Vezmime si príklad Indie, kde je detská práca zakázaná. Hoci sa medzi tamojšími spoločnosťami vyskytujú čierne ovce, prevažná väčšina zákon dodržiava. V európskom nariadení preto musíme brať do úvahy skutočnosť, že ani konkurenti, ani nacionalisti nesmú očierňovať povesť celej krajiny a jej výrobky.

Sme za vypracovanie systémov certifikácie. Označenia spravodlivého obchodu predstavujú model, ktorý by sme v tomto prípade mali nasledovať. Mali by sme ho s podporou EÚ ďalej rozvíjať. Ďalšie zohľadnenie výrobných metód s nízkymi emisiami uhlíka a humánnych pracovných podmienok by nám umožnilo obsiahnuť náročné problémy moderného sveta. Vyzývam Komisiu, aby podnikla kroky a iniciovala ďalšie nariadenie v tomto smere.

Dovoľte mi, aby som dodal ešte jednu myšlienku. Dôsledne zavedenie ustanovenia o krajine pôvodu je dôležité aj pri riešení komplikovaných politických konfliktov; napríklad neobmedzený prístup výrobkov „vyrobených v Palestíne“ na trh EÚ by umožnil autonómny hospodársky rozvoj v Palestíne.

  Claudio Morganti, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Európsky parlament bude zajtra hlasovať o označovaní pôvodu, na základe ktorého by sa – podľa predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov – označovanie pôvodu malo vzťahovať na tovary určené na konečnú spotrebu a tovary pre konečného spotrebiteľa.

Táto posledná definícia by mohla viesť k závažnej reťazovej reakcii, pretože by nezahŕňala polotovary a medziprodukty, ktoré − hoci boli vyrobené v krajinách mimo EÚ a ich záverečné a možno nepodstatné konečné spracovanie sa uskutočnilo po príchode do Európy − by sa mohli vydávať za tovary vyrobené v určitom členskom štáte. Týmto spôsobom by spotrebiteľ nebol plne informovaný o pravom pôvode výrobku a hlavné priemyselné odvetvia by mali motiváciu na presídľovanie mimo krajín EÚ, čím by znásobili svoje príjmy výlučne vo vlastnom záujme a súčasne by došlo k ochudobneniu našich priemyselných oblastí.

Z týchto dôvodov sme predložili niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zameraných na rozšírenie tejto definície na polotovary a medziprodukty s cieľom zaručiť transparentnosť a možnosť vypátrania pôvodu výrobkov dovážaných z tretích krajín v súlade s talianskym Reguzzoniho zákonom, ktorý v plnej miere rešpektuje práva spotrebiteľov. Kolegovia poslanci, toto je skutočne posledná príležitosť, ktorú máme, aby sme ochránili výrobné odvetvie v Taliansku a v celej Európe, ktoré je jednou z hlavných hnacích síl hospodárstva na rozdiel od tých pár priemyselných gigantov, ktoré slúžia svojim vlastným záujmom, a nie blahu celého spoločenstva.

Obmedzenie nespútaného presídľovania, falšovania a vykorisťovania pracovnej sily musí zostať jedným z cieľov Európskeho parlamentu. Ak zajtra nariadenie odhlasujeme v súčasnom znení, zahodíme veľkú príležitosť aj svoje úsilie a v prvom rade odvrhneme milióny pracujúcich v malých a stredných podnikoch, ktorí sa budú cítiť podvedení spolu so všetkými našim spotrebiteľmi, ktorí dôverovali našej zodpovednej voľbe. Boj, ktorý vedieme, nie je namierený proti nikomu. Je to boj za prácu, podnikanie, našich pracujúcich a všetkých európskych občanov.

  Diane Dodds (NI). – Vážená pani predsedajúca, žijeme v ťažkých hospodárskych časoch a veľa malých podnikov cíti záťaž nadmernej byrokracie EÚ a záťaž nákladov, ktoré sa s ňou spájajú. V prvom rade si myslím, že tento Parlament a Komisia by mali skúmať spôsoby, ako zmierniť finančnú záťaž byrokracie, na ktorej tu trváme.

Pokiaľ ide o tento návrh, potrebujeme dosiahnuť rovnováhu medzi otváraním trhov pre európske výrobky a zabezpečením kvality a bezpečnosti dovážaných výrobkov. Musím však povedať, že vidím prínos v označovaní výrobkov z tretích krajín, pokiaľ ide o potravinárske výrobky. Viem, že nie sú zahrnuté v rozsahu pôsobnosti tohto návrhu, avšak mnohí severoírski poľnohospodári pociťujú sklamanie, keď ťažko pracujú, aby splnili podmienky stanovené v Európe, a následne musia konkurovať tým, ktorí tie isté normy plniť nemusia.

Dúfam, že pán komisár si všimne, že tí z nás, ktorí zastupujeme vidiecke a poľnohospodárske komunity, sme nezabudli na obnovené rozhovory s krajinami Mercosuru, a veríme, že nie je ochotný obetovať naše poľnohospodárstvo za ďalšie trhy. Na tomto mieste zvyknú právne predpisy zachádzať priďaleko a ja sa obávam, že sa to deje aj v tomto konkrétnom prípade.

  Elisabeth Köstinger (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcela poďakovať pani Muscardiniovej za jej usilovnú prácu, najmä pokiaľ ide o kontroverzné otázky, z ktorých niektoré už boli spomenuté. Som presvedčená, že európski spotrebitelia potrebujú objasnenie k tejto záležitosti. Zastávam taktiež názor, že naším cieľom musí byť ochrana európskych občanov pred výrobkami, ktoré sú nebezpečné a škodlivé pre zdravie. Koneční používatelia by mali vedieť, aké suroviny sa používajú, ako sa tieto suroviny získavajú, kde a akým spôsobom sa spracúvajú a aké sociálne a výrobne normy sa v príslušných krajinách uplatňujú. Cieľ je jasný, potrebujeme však mať jasno v tom, ako ho chceme dosiahnuť. Bohužiaľ, súčasná verzia navrhovaného ustanovenia o označovaní pôvodu nám nehovorí nič o skutočnom pôvode určitej komodity.

Chcela by som to ukázať na príklade: Uzbekistan je tretím najväčším vývozcom bavlny na svete. Deväťdesiat percent úrody sa zbiera ručne, väčšinou s využitím detskej práce. Zozbieraná bavlna sa následne dopraví do Vietnamu, kde sa spracúva. Podľa súčasných návrhov Komisie by sa textílie, ktoré sa teraz do EÚ dovážajú z Vietnamu, mali označovať ako „vyrobené vo Vietname“, čo však s transparentnosťou pre európskeho spotrebiteľa? Nikto nevie, odkiaľ pochádzajú suroviny a ako sa získali. Úroveň informovanosti je úplne neadekvátna.

Európske spotrebiteľské centrum v Rakúsku zverejnilo aktuálnu analýzu, ktorá ukazuje, že popredné textilné podniky s vedúcim postavením na svetových trhoch nedokážu zaručiť, aby sa v ich výrobe nepoužívali suroviny zo štátom podporovaných spoločností využívajúcich detskú prácu. Ustanovenie tohto druhu o označovaní pôvodu, ktoré do výrobného procesu nezahŕňa suroviny, sa evidentne mýli v hodnotení požiadaviek Európanov a spotrebiteľov. Som za pravdivejšie označovanie výrobkov, a preto s týmto návrhom Komisie nesúhlasím.

  Gianluca Susta (S&D). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, chcel by som poďakovať pani spravodajkyni Muscardiniovej a všetkým tieňovým spravodajcom, s ktorými som pracoval na tejto problematike, ktorá je pre nás mimoriadne dôležitá. Verím, že Európsky parlament toto legislatívne uznesenie zajtra podporí rovnako dôrazne ako v júli 2006, rovnako ako v roku 2008 prostredníctvom písomného vyhlásenia a rovnako ako v roku 2009 prostredníctvom priaznivého hlasovania o tomto uznesení.

Chystáme sa prijať opatrenie, ktoré by malo ochrániť spotrebiteľa, informovať ho o pôvode výrobkov na všeobecnejšie účely a ktoré znovu nastolí rovnosť príležitosti v medzinárodnom obchode a reciprocitu medzi Európskou úniou a jej hlavnými konkurentmi. Následkom nariadenia nevzniknú náklady pre podniky v tretích krajinách, ktoré sú už teraz povinné označovať svoje výrobky vo všetkých našich konkurenčných krajinách na svete a v mnohých ďalších krajinách. Nepredstavuje ani žiadnu záťaž pre európsky distribučný systém, ktorý bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom zaťažoval verejné financie, nepriamo podporuje návrat k Európe s významnou výrobou, spomaľuje presídľovanie podnikov a takisto prispieva k boju proti falšovaniu.

Ide o kombináciu úplne zjavných výhod, ktoré nemožno zablokovať výzvami na ďalšie možné opatrenia, pretože skutočne ide o prípad, kde snaha o dokonalosť môže zmariť všetko úsilie. Musíme skoncovať s procesom, ktorý sa začal pred siedmimi rokmi, a prejaviť svoj záujem o záujmy našich podnikov – predovšetkým v tejto dobe krízy a nezamestnanosti –, ale aj záujem o potenciál obchodného systému regulovaného takým spôsobom, aby zabezpečoval reciprocitu, ochranu spotrebiteľov a náležitú informovanosť, ktorú by bolo možné ďalej rozvíjať z hľadiska možností vypátrania pôvodu výrobkov.

Ak Parlament toto opatrenie neodhlasuje, nastanú problémy. Chcel by som opäť poďakovať Európskej komisii a všetkým, ktorí chcú toto opatrenie podporiť, pretože bude užitočné pre európskych občanov a pre svetový obchod.

  Malika Benarab-Attou (Verts/ALE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, prepáčte, dámy a páni, chcela by som poďakovať pani spravodajkyni za dobrú prácu, ktorú vykonala. Musíme byť lepšie informovaní o označovaní pôvodu výrobkov, ktoré kupujeme. Právne predpisy EÚ ustanovujú aj sankcie v prípade ich porušenia a v prípade zavádzania spotrebiteľov, pokiaľ ide o pôvod.

Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, ktoré Komisia...

Nie, je mi to ľúto, vyskytol sa problém, zaznamenám to do zápisnice.

(Rečníčka prerušila vystúpenie.)

  Jacky Hénin (GUE/NGL). – (FR) Vážená pani predsedajúca, zázrak voľného trhu a voľnej a nedeformovanej hospodárskej súťaže znamená, že spotrebiteľ, ktorý si kúpi nôž s označením Laguiole v departemente Aveyron, ktorý je oblasťou jeho pôvodu, má 90-percentnú šancu, že získal nekvalitný nôž vyrobený v Číne alebo Pakistane. A to je iba jeden príklad za všetky. Ide o skutočný podvod s označovaním.

Ak chceme naozaj zabezpečiť a rozvíjať priemyselnú zamestnanosť v Európskej únii, ak chceme zabrániť zavádzaniu európskych spotrebiteľov a chrániť ich zdravie, ak chceme predĺžiť sociálne a environmentálne acquis našich spoločností, musíme bezodkladne zaviesť označovanie pôvodu výrobkov, aj keby to malo znamenať zásah do východiskových, krajne liberálnych európskych dogiem. Toto označovanie musí byť myslené vážne a nesmie mať podobu zavádzania, ktoré by znamenalo ponúkať výrobok, akoby bol „vyrobený v Európe“, keby v skutočnosti nebol ničím iným ako skladačkou súčiastok pochádzajúcich z celého sveta, pričom v Európe by bolo vyrobené iba jeho označenie.

Colným správam a ministerstvám spravodlivosti členských štátov budú musieť byť následne udelené všetky prostriedky na kontrolu a vymáhanie práva, aby uplatňovali prísne právne predpisy o označovaní pôvodu a krajine pôvodu.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Vďaka otvorenej obchodnej politike si naši občania môžu kúpiť tovar vyrobený kdekoľvek na svete. Mnohokrát sa však nemajú ako dozvedieť, kde bol výrobok zhotovený, odkiaľ pochádzajú materiály, z ktorých je vyrobený, alebo aké technologické postupy použil výrobca pri jeho spracúvaní.

Čo najlepšia znalosť spotrebiteľa o kupovanom výrobku je pritom základným predpokladom pre dobré rozhodnutie pri výbere tovaru. Na elementárne informácie o tovare, ktorými už od roku 1930 bežne disponujú občania Spojených štátov amerických, ale dnes už aj obyvatelia Číny, Japonska, Kanady, Indie, Mexika či iných krajín, naši európski občania stále nemajú právo.

Preto je, myslím, najvyšší čas, aby aj Európska únia prijala normu, ktorá bude chrániť európskych spotrebiteľov bez ohľadu na partikulárne záujmy veľkých distribučných reťazcov či istých záujmových skupín, a uloží dodávateľom povinnosť vyznačiť na dovezenom tovare z tretích krajín potrebné informácie o pôvode tohto tovaru. Naši spotrebitelia tak získajú dôležitý zdroj informácií pre rozhodovanie o výbere tovaru a výrobcov z tretích krajín, ktorí svoj tovar vyvážajú do iných štátov, to nijako zásadne nezaťaží, pretože pôvod svojich výrobkov pre iné krajiny už dávno označujú.

Dôležité však bude domyslieť aj mechanizmus jednotného uplatňovania sankcií a penalizácií za porušenie tohto nariadenia u všetkých členských štátoch, aby si výrobcovia nehľadali také miesto prístupu na spoločný európsky trh Únie, ktorý nie je z hľadiska sankcií náležite zabezpečený, a tak, aby obchádzali plnenie nariadenej povinnosti. Som presvedčený, že dobre zavedené označovanie krajiny pôvodu výrobkov z tretích krajín, môže byť veľkým prínosom pre našich európskych spotrebiteľov, ako aj pre korektných výrobcov.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Českí sklári, výrobcovia textilu a obuvi sa na mňa už dlho obracajú a volajú po transparentnosti pôvodu výrobkov. Musia totiž konkurovať napodobeninám neznámeho pôvodu, ktoré parazitujú na trhu Európskej únie. Väčšinou hovoríme o nekvalitných a často škodlivých tovaroch. Navyše informácie o tom, kde boli textílie, obuv, sklo, šperky alebo farmaceutické výrobky vyrobené, nie sú utajovanými informáciami a nepredstavujú ani protekcionizmus či prekážku pre voľný obchod, ako o nich tvrdia liberáli. Naopak, voľný trh a spravodlivá súťaž fungujú dobre iba tam, kde sa spotrebitelia dokážu dobre a slobodne rozhodovať na základe informácií a skúseností.

Plne podporujem pani spravodajkyňu Muscardiniovú a oceňujem jej prínos k dosiahnutiu kompromisu, ktorý nám, dúfam, umožní zajtra návrh prijať. Chápem, že predovšetkým v severných krajinách, kde tradičné výrobky nahradil dovoz z iných krajín, môžu takéto nariadenie považovať za zbytočnú byrokraciu. Prijatím nariadenia sa však môžeme vyrovnať svojim konkurentom z USA, Kanady, Japonska a Číny, kde je označovanie krajiny pôvodu povinné. Rovnako ako môj predrečník chcem povedať, že je potrebné, aby Komisia navrhla aspoň minimálne normy pre sankcie a zaistila, že sa pravidlá budú dodržiavať jednotne v celej Únii a že vývozcovia z tretích krajín nebudú uprednostňovať niektoré krajiny z dôvodu nižších alebo žiadnych sankcií. Dlhujeme to svojim občanom.

PREDSEDÁ: LÁSZLÓ TŐKÉS
podpredseda

  Jörg Leichtfried (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, počas nedávnej cesty delegácie Výboru pre medzinárodný obchod som mal to potešenie navštíviť niekoľko výrobných závodov v Európe, niekoľko malých podnikov, ktoré sú nútené pôsobiť vo veľmi ťažkých podmienkach: bol som svedkom špičkovej kvality, spravodlivých miezd, dobrých pracovných podmienok a racionálnej pracovnej atmosféry. Ide o priamy dôsledok našich tradícií a európskeho právneho poriadku. V mnohých krajinách však neexistujú takéto zásady, pracovné podmienky sú biedne a pracujúci nemajú žiadne záruky. Som presvedčený, že v budúcnosti budú európski spotrebitelia musieť mať prinajmenšom možnosť rozpoznať, či kupované výrobky pochádzajú z určitej krajiny, kde sa tieto základné zásady neuplatňujú. Ide o niečo, čo v budúcnosti bude povinné vďaka smernici, ktorú pani Muscardiniová tak kvalitne vypracovala. V súlade s tým by sme mali návrh odsúhlasiť.

Tým podnikom, ktoré svoju výrobu presunuli do zahraničia z dôvodu pohodlia a s cieľom vyhnúť sa byrokracii a ktoré sa teraz sťažujú, by som odkázal: môžete si za to sami.

  Antonio Cancian (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, Európa by sa nemala vyhýbať svojej povinnosti: týmto spôsobom môžeme a musíme reagovať. Chcel by som poďakovať pani Muscardiniovej za jej vytrvalú prácu a všetkým ostatným kolegom poslancom, ktorý na tejto problematike pracovali.

Pokiaľ ide o možnosť vypátrania pôvodu tovarov pochádzajúcich z krajín mimo Európskej únie, myslím si, že spotrebitelia majú právo poznať miesto pôvodu a pôvod výrobkov, aby chránili svoje zdravie a slobodu, a že by sa to malo vzťahovať aj na polotovary s označením zásobovacieho reťazca. Čo sa týka konkurencieschopnosti, chýbajúca regulácia tohto typu porušuje právo európskych občanov a spotrebiteľov a bráni riadnemu fungovaniu trhu, ktorý na to, aby mohol byť slobodný, musí uplatňovať spoločné a jednotné pravidlá bez rozdielu a bez nespravodlivej hospodárskej súťaže.

Čo sa týka ochrany malých a stredných podnikov a ich domácich výrobkov, takúto ochranu rozhodne nepotrebujú veľké spoločnosti. Naozaj som presvedčený o tom, že ju vôbec nepotrebujú, pretože sa so svojimi značkami pohybujú po celom svete. Okrem toho musíme propagovať špeciality a tradičné oblasti, v ktorých naše krajiny vynikajú, znovu naštartovať európske hospodárstvo a zaručiť dodržiavanie práv pracujúcich zo sociálneho, environmentálneho a produktívneho hľadiska.

Pán predsedajúci, pán komisár, rozmýšľam, čoho by sme sa mali obávať, ak povieme pravdu a zameriame sa na ustanovenie pravidiel, ktoré budú rovnaké pre všetkých. Nesmieme sa nechať zastrašiť a musíme využiť štandardný európsky legislatívny postup a zabrániť Rade, aby nám neustále vnucovala svoju vôľu. Preto sa pokúsme tento krok premeniť na skutočnosť tým, že predmetné nariadenie podporíme. Zvyšok ukáže čas.

  Sergio Gutiérrez Prieto (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, nariadenie, o ktorom dnes vedieme rozpravu, má rozhodujúci význam pre budúcnosť nožiarstva a podobných výrobných odvetví, ktoré v našom regióne – v krajine Dona Quijota, konkrétnejšie v provincii Albacete – znamenajú nielen udržanie vyše 8 000 pracovných miest, ale aj súčasť našej identity a budúceho záväzku voči remeselnej zručnosti ako zdroju zamestnanosti.

Označenie „vyrobené v“ na nožoch už dlhšie požadujú niektoré sociálne skupiny, ako je napríklad združenie Aprecu, a vláda komunity Castilla-La Mancha zaň bojovala jednohlasnou podporou regionálneho parlamentu.

Označovanie pôvodu nie je intervencionizmus; ide o záväzok voči transparentnosti v obchodných pravidlách a v boji proti nespravodlivej hospodárskej súťaži. Znamená zlepšenie rozhodovacej schopnosti spotrebiteľov pri výbere určitého výrobku, keď spotrebitelia nezohľadňujú iba jeho konečnú cenu, ale aj značku kvality, ktorá súvisí s miestom pôvodu alebo sociálnymi podmienkami, v ktorých bol vyrobený. V prvom rade bude predstavovať novú príležitosť na optimizmus pre mnohých ľudí, ktorí prechádzajú ťažkými časmi, no dnes vidia, že sme neboli ľahostajní, pokiaľ ide o podporu spravodlivejšieho obchodu, a súčasne sme poskytli pridanú hodnotu tým, ktorí vyrábajú a pri výrobe dodržiavajú sociálne práva a zabezpečujú lepšie podmienky pre európskych pracovníkov.

Chcel by som preto poďakovať pani spravodajkyni a pánovi Menéndezovi del Vallemu za ich sociálnu uvedomelosť v tejto problematike, ktorá je natoľko dôležitá pre náš región.

  Peter Šťastný (PPE). – (SK) Najskôr by som chcel zablahoželať pani Muscardiniovej k jej prístupu k tejto správe a poctivej práci, ktorú vynaložila. Európska únia nie je ani prvá, ani druhá či tretia vo svojich požiadavkách informovať svojich občanov, aby poznali pôvod výrobku, ktorý si zadovážia pre svoju potrebu alebo spotrebu.

Spojené štáty, Kanada, Japonsko, India a mnohé ďalšie krajiny toto právo občanom už dávno poskytujú. Je to všetko v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Takže otázka znie: prečo sme dodnes nenašli kompromis? Všetci súhlasíme s potrebou jasne informovať spotrebiteľa – občana. Ale je tiež pravda, že označenie pôvodu krajiny, teda „made in“, môže aj zavádzať, pretože globálny prístup v priemysle znamená, že konečný výrobok sa skladá z častí vyrobených v rôznych štátoch. Snáď keby sme pridali k označeniu „made in“ ďalšie označenia, ako „processed in“ alebo „assembled in“, ľahšie by sa našla široká dohoda. Odstránila by sa najväčšia prekážka, ktorou je obava nepresne, neúplne informovať alebo zavádzať.

Na záver chcem vysloviť nádej, že tu v Európskom parlamente, ktorému z Lisabonskej zmluvy práve v tejto oblasti vyplývajú väčšie právomoci, nájdeme na čele s pani spravodajkyňou Muscardiniovou také spoločné riešenia, ktoré pomôžu našim občanom lepšie a hlavne slobodnejšie vybrať si.

  Predsedajúci. – Pán Šťastný, chcel by som sa vám ospravedlniť za vyrušenie. Ďalším bodom programu sú bezprostredné pripomienky. Pripomienok je šesť, takže priestor dostanú všetci rečníci.

  Giovanni Collino (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, všetci občania si uvedomujú celosvetový rozsah súčasnej hospodárskej krízy a my veríme, že si uvedomujú význam prijatia spoločných pravidiel, ktoré by zabránili vzniku deformácií na trhu a nebezpečnému obmedzovaniu obchodu.

Európska únia uznala potrebu prehľadnej informovanosti občanov o výrobkoch, ktoré sú v obehu v rámci jej hraníc, a v tejto súvislosti bolo vyvinuté úsilie, ktoré zohľadňovalo záujmy členských štátov aj občanov. Hoci záujmy prvej skupiny sa týkajú podpory ich zdrojov bez zavádzania protekcionizmu, občania majú záujem o informácie o mieste pôvodu každého výrobku za každých okolností, a to dokonca aj na úkor určitého čakania, kým sa tento systém začne uplatňovať pri všetkých kategóriách výrobkov.

Chceme, aby Európska únia vystupovala jednotne a rovnako rázne ako všetky ostatné skupiny, ktoré svoje záujmy dôrazne presadzujú na medzinárodných trhoch. To znamená, že zajtra podporíme správu o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín a vyzveme Európsku radu, aby svojím dielom čo najlepšie prispela k uzavretiu tohto legislatívneho postupu, ktorý trvá už šesť dlhých rokov.

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, päť rokov po návrhu nariadenia sa zajtra konečne dostaneme k hlasovaniu o povinnom označovaní pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín. V priebehu týchto rokov Európsky parlament pri viacerých príležitostiach potvrdil potrebu pravidla, ktoré spotrebiteľom poskytne právo disponovať náležitými informáciami o mieste pôvodu výrobkov, a tak im uľahčí informovaný výber.

Naše výrobky sú často predmetom falšovania a zavádzajúcich označení. Toto nariadenie by prispelo k tomu, aby európske podniky získali väčšie záruky a aby sa obnovila konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni. Verím, že Parlament vyšle jasný signál a prevažnou väčšinou schváli správu pani Muscardiniovej, ktorej spolu s tieňovým spravodajcom pánom Sustom ďakujem.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, aj v poľnohospodárstve majú spotrebitelia právo na podrobné a jednoznačné informácie o pôvode výrobkov predávaných v Európskej únii. Týmto spôsobom im môžeme umožniť, aby ich rozhodnutia o kúpe boli dobre informované a premyslené.

Dlhodobým cieľom však musí byť, aby sa naše prísne európske normy pre výrobky a bezpečnosť vzťahovali aj na dovážané výrobky, ktoré sú určené na predaj v Európskej únii. Nie je to otázka obchodných obmedzení, ale naopak, cieľom je vytvoriť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže, ktoré sú rozhodujúcim predpokladom spravodlivého globálneho obchodu. Návrh uznesenia, ktoré predložila Komisia, bohužiaľ, tento cieľ nedosiahne.

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, s nadšením podporujeme toto nariadenie a chceli by sme poďakovať pani spravodajkyni Muscardiniovej, ako aj pánovi Sustovi a pánovi Rinaldimu. Aj ja zastávam názor, že toto opatrenie je prechodným krokom. Musíme sa rozhodnúť, či spotrebiteľ pri kúpe určitého výrobku má, alebo nemá právo vedieť, kde bol vyrobený. My si myslíme, že toto právo má. Ide o nariadenie, ktoré je zamerané na dosiahnutie transparentnosti a ochrany práv spotrebiteľov. Práve teraz nám len málo záleží na tom, či sa nejaký presídlený podnik bude cítiť určitým spôsobom penalizovaný. Naším cieľom je ochrana práv spotrebiteľov na transparentnosť a jednoznačné informácie.

Pozorne som si vypočul slová švédskeho kolegu, pána Fjellnera, ktorý pochádza zo Štokholmu. Na jeho vystúpenie chcem zareagovať takto: chcel by som si byť istý, že keď prídem do jeho krajiny a kúpim si tam typický švédsky oblek, budem mať istotu, že bol naozaj vyrobený vo Švédsku. Hovorím to preto, že ten oblek by mohol niesť značku švédskeho podniku, aj keby ho vyrobil malý výrobný podnik, ktorý by sa mohol nachádzať 10 kilometrov od môjho domu. Cítil by som sa ako hlupák, keby som absolvoval celú tú cestu do Švédska a kúpil by som si niečo, čo bolo vyrobené tam, kde bývam.

Preto vítam označenie pôvodu, ak zabezpečí transparentnosť a šancu dosiahnuť prehľadnosť a informovanosť spotrebiteľov a napokon aj minimálnu odozvu pre veľké množstvo spoločností, ktoré mali odvahu nepresídľovať a zničila ich nespravodlivá hospodárska súťaž.

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predsedajúci, obhajujeme a oceňujeme možnosť, že by malo existovať označovanie pôvodu, pretože ho v každom ohľade považujeme za nástroj ochrany pracovných miest v európskom priemysle, v neposlednom rade v malých a stredných podnikoch − nástroj zameraný proti sociálnemu a environmentálnemu dampingu. Za nástroj dôležitý, ale iba nástroj. Nejde o – a nemali by sme klamať seba samých – všeliek. Nejde o zázračné, univerzálne riešenie na boj proti tragickým dôsledkom, ku ktorým viedla liberalizácia a deregulácia svetového obchodu; na riešenie nesmiernych škôd, ktoré vznikli následkom tejto deregulácie.

Niektorí z tých, ktorí z tejto liberalizácie ťažili, sú zároveň tými, ktorí s označovaním pôvodu nikdy nesúhlasili: významní európski dovozcovia a distribútori. My budeme pokračovať v boji proti protekcionizmu, z ktorého mali tieto záujmové skupiny úžitok na úkor spoločného blaha a na úkor tisícov malých a stredných podnikov v Európe a na úkor pracujúcich, ich práv a platov.

Musíme naozaj bojovať proti problémom spojeným s výrobou a spracovaním, ktoré sa týkajú rozličných geografických oblastí. Tieto problémy však možno prekonať a je nutné ich vyriešiť čo najtransparentnejším a najinformovanejším spôsobom.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som kolegyni pani Muscardiniovej povedať – parafrázujúc Shakespeara –, že ste poslúžili štátu, pretože sme sa k svetu pridlho správali ako dobrá víla, šírili sme veľkorysosť doďaleka a za to s nami ako s nadprirodzenou bytosťou zaobchádzali. Videli sme to v Kodani a vidíme to v Organizácii Spojených národov, avšak dnes sa, vďakabohu, začíname brániť a vytvárať rovnaké podmienky pre našich spotrebiteľov a výrobcov.

Naozaj nedáva žiadny zmysel, že tovary môžu z tretích krajín do Európskej únie prichádzať bez označenia svojho pôvodu. Bol by som rád, keby to zašlo oveľa ďalej. Pani kolegyňa Doddsová povedala, že by uvítala, keby sa nariadenie týkalo aj poľnohospodárstva. Toto je iba prvý krok. Musíme našim spotrebiteľom pomôcť pri rozhodovaní, aby vedeli, že ich voľby sú správne, že nie sú obeťami falšovania a že každý vstupuje do spravodlivej súťaže.

Takže, pani Muscardiniová, dobrá práca. Konečne sme sa vydali správnou cestou.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, všimol som si, že tento návrh má v Parlamente širokú podporu, takže nebudem rozvíjať predchádzajúce pripomienky, pretože väčšina z nich podporila návrh Komisie a správu pani Muscardiniovej o tomto návrhu.

Dovoľte mi iba povedať, že čo sa týka pravidiel označovania pôvodu, ide o mimoriadne stabilizovaný systém. Tieto pravidlá sú naozaj veľmi stabilné a dobre známe, pretože na základe týchto pravidiel o označovaní pôvodu sa platia clá za výrobky, ktoré prichádzajú na európsky trh. Náš návrh z nich vlastne úplne vychádza. V súvislosti s tým nemôžu existovať žiadne nedorozumenia.

Moja druhá pripomienka sa týka pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pani Muscardiniovej, ktorý vlastne navrhuje, aby toto nariadenie o označovaní pôvodu bolo určitým pilotným projektom, ktorý by sa po uplynutí 4-ročného obdobia vyhodnotil a možno zmenil. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh považujem za hodný podpory, pretože sa domnievam, že zvýši šance tohto návrhu v Rade.

Dôvodom, prečo sa tento návrh pochádzajúci z roku 2005 nestal právnym predpisom EÚ, je jednoducho skutočnosť, že s ním Rada nedokáže súhlasiť. Rada ho doteraz odmietala, avšak návrh pani Muscardiniovej, aby sa zmenil na 5-ročný pilotný projekt, ktorý by sa po štyroch rokoch vyhodnotil, je veľmi dobrým krokom správnym smerom. Preto Komisia môže s týmto pozmeňovacím a doplňujúcim návrhom súhlasiť.

  Cristiana Muscardini, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcela by som pánovi komisárovi poďakovať za uznanie, ktoré preukázal návrhom, na ktorých sme vo výbore pracovali. Bola to dlhá práca s komplikovaným sprostredkovaním, no snažili sme sa mať na pamäti potreby všetkých. V prvom rade by som chcela poďakovať tieňovým spravodajcom pánovi Sustovi a pánovi Rinaldimu. Dokázali sme predložiť text, ktorý ako celok zahŕňa väčšinu problémov, ktoré nám boli predložené.

Chcela by som poďakovať aj svojim kolegom poslancom, ktorých veľká väčšina dnes večer vyjadrila podporu tomuto nariadeniu, ale predovšetkým podporu väčšej miere demokracie a úcty voči spotrebiteľom a európskym občanom. Dúfam, že zajtrajšie hlasovanie môže Európsku úniu konečne doviesť do novej etapy; etapy, ktorá bude na jednej strane znamenať opätovné potvrdenie politickej vôle Únie a na strane druhej bude znamenať opätovné potvrdenie práva európskych občanov na informovanosť a participáciu na budúcich rozhodnutiach Únie.

Bola to dlhá práca plná kompromisov a naozaj ma prekvapuje, že niektorí kolegovia poslanci, zástupcovia niekoľkých krajín, uprednostňujú zamietnutie tohto nariadenia namiesto toho, aby svojim spoluobčanom zaručili rovnaké práva, aké majú všetci občania Číny, Indie, USA a podobne.

Verím, že dnešný večer bude poučný a že všetci si pripomenieme, že jedného dňa budeme musieť obstáť pred otázkou, čo sa nám podarilo, čo sa nám nepodarilo a čo sme vôbec neurobili. Dnes musíme konečne konať a preukázať schopnosť porozumieť tomu, čo pre nás svet znamená. Slobodu a demokraciu chráni poznanie.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 21. októbra 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Jiří Havel (S&D), písomne. – (CS) Chcel by som vyjadriť svoju plnú podporu správe o zavedení označovania krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín. Návrh pani Cristiany Muscardiniovej rieši doteraz neexistujúce európske legislatívne normy v tejto oblasti. Požiadavka na označovanie pôvodu výrobkov môže prispieť k zrovnoprávneniu podmienok na svetovom obchodnom trhu, pretože podobnú ochranu domácich výrobkov vyžadujú aj rôzne svetové hospodárstva, napríklad Spojené štáty americké, Kanada alebo Japonsko. Ochrana tohto typu teda pomôže, aby tovar vyrobený v Európskej únii zlepšil svoju konkurencieschopnosť vzhľadom na tovar z tretích krajín. Označovanie krajiny pôvodu takisto prispeje k zachovaniu tradičných výrobných metód, typických vlastnosti výrobkov a ich kvality. Tento typ ochrany európskych výrobkov bude mať pozitívny vplyv aj na zachovanie pracovných miest vo všetkých členských štátoch. Ďalej by som chcel uviesť, že označovanie krajiny pôvodu zvyšuje informovanosť spotrebiteľov a transparentnosť pri rozhodovaní o kúpe konkrétnych výrobkov a bráni prípadným podvodným tvrdeniam o pôvode výrobkov alebo falšovaniu.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Informácie o pôvode výrobkov dostupných na trhu EÚ majú mimoriadny význam pre všetkých spotrebiteľov. Označovanie krajiny pôvodu občanom umožňuje informovaný výber pri kúpe určitého výrobku a umožňuje predchádzať zdravotným a bezpečnostným rizikám spojeným s výrobkami z tretích krajín, ktoré nespĺňajú normy kvality. Nariadenia o označovaní pôvodu takisto poskytujú účinnú ochranu pred falšovaním a nespravodlivou hospodárskou súťažou. Dôležité je podrobne vymedziť formy a postupy pri označovaní pôvodu a stanoviť sankcie za porušovanie ustanovení tohto nariadenia.

16. Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (ACTA) (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA).

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, požiadali ste ma zúčastniť sa na plenárnom zasadnutí, aby som vysvetlil, v akom štádiu sú naše rokovania o dohode ACTA – medzinárodnej obchodnej dohode o boji proti falšovaniu. Stotožňujem sa s vaším názorom, že ide o dôležitý dokument, a som tu po tretíkrát za menej ako rok, aby som s vami o ňom diskutoval.

Kde sa nachádzame? Nuž, stručne povedané, sme takmer v cieli. V skutočnosti vyjednávači z EÚ a 10 iných krajín 2. októbra 2010 ukončili posledné kolo rokovaní. Vyriešili takmer všetky otázky, pričom iba niektoré ostali otvorené. K tomu sa vrátim neskôr.

Konsolidovaný a do veľkej miery stabilizovaný text navrhovanej dohody bol zverejnený pred dvoma týždňami. Dúfam, že ste vďaka nemu zistili, že Komisia dôsledne dodržiavala zásady, ktoré som stanovil v predošlých vystúpeniach v tomto Parlamente.

Je nevyhnutné pamätať na to, že ACTA je dohodou týkajúcou sa presadzovania práv duševného vlastníctva. To znamená, že nezaväzuje žiadneho zo svojich signatárov vytvoriť nové alebo zmeniť existujúce hmotné práva. Zaväzuje svojich signatárov iba k zaručeniu toho, aby držitelia práv mohli plne uplatniť svoje práva, ak na príslušnom mieste a v príslušnom čase existujú.

Dohoda ACTA je o zavedení nového nástroja, ktorý zaručí účinnú ochranu existujúcich práv duševného vlastníctva. Toto je nevyhnutné, ak si chceme zachovať poprednú úlohu v „znalostnom hospodárstve“. Na rozdiel od toho, čo sa zdá, že niektorí tvrdia, dohoda ACTA nie je o vytvorení určitej formy „Veľkého brata“.

Viem, že ste sa obávali skutočnosti, že rokovania sa viedli za zatvorenými dverami a že rokovacie podklady neboli zverejnené. Na naliehanie Komisie boli zverejnené nadväzujúce verzie textu a naši vyjednávači sem prišli po každom kole, aby odpovedali na všetky vaše otázky. Uskutočnili sme tieto kroky s cieľom zaručiť, aby sme mohli viesť rozpravu o tejto problematike v atmosfére vzájomnej dôvery.

Chcel by som spomenúť, že ombudsman nedávno uznal práve v súvislosti s rokovaniami o dohode ACTA, že bolo oprávnené zachovať dôvernosť niektorých kľúčových rokovacích podkladov. Ombudsman potvrdil, že zachovanie dôvernosti bolo zákonné a v súlade s nariadením z roku 2001 o prístupe k dokumentom.

Teraz mi dovoľte zdôrazniť niektoré hlavné znaky dohody ACTA. Po prvé, široké pokrytie práv duševného vlastníctva. Vzhľadom na rozmanitosť práv duševného vlastníctva, na ktoré sa európski prevádzkovatelia spoliehajú pri ochrane svojich vynálezov, sme bojovali o široké pokrytie a dosiahli sme ho. Predovšetkým sa nám podarilo zaručiť rovnaký prístup k európskym zemepisným označeniam.

Je to úspech EÚ. Bez Európskej komisie by to nebolo v návrhu dohody ACTA. Viem, že nezachádza tak ďaleko, ako by sa niektorým páčilo – napríklad, pokiaľ ide o opatrenia na hraniciach. Oprávnené rozdiely ostanú a zmluvné strany dohody ACTA nebudú musieť prijať systém EÚ na ochranu zemepisných označení prostredníctvom systémov sui generis.

Po druhé, dohoda ACTA prvýkrát definuje medzinárodnú normu pre porušovanie práv duševného vlastníctva na internete. Internet je najglobálnejším, najotvorenejším a najrýchlejším trhovým prostredím, kde sú v obehu hudba, filmy, knihy a softvér. Každý deň sa obchoduje s miliónmi falšovaných výrobkov prostredníctvom internetu. Dohoda ACTA teda predstavuje prelomovú, ale vyváženú úroveň zosúladenia a transparentnosti pravidiel platných pre takéto porušovanie, pričom zároveň ostáva plne v súlade s acquis EÚ.

Dovoľte mi zdôrazniť, že dohoda ACTA nezmení acquis EÚ. Naše usmernenia pre rokovania to vyžadovali a my sme to dôsledne rešpektovali, ako môžete vidieť v texte.

Po tretie, ACTA predstavuje vyváženú dohodu, ktorá odpovedá na štyri hlavné obavy vyjadrené poslancami, z nasledujúcich štyroch dôvodov.

Po prvé, text neovplyvňuje ochranu základných práv, súkromia ani ochranu údajov.

Po druhé, rešpektuje dôležitú úlohu neobmedzeného internetu a zaručuje úlohu poskytovateľov služieb, ako aj európsky systém výnimiek z autorských práv, ako je napríklad európsky režim podmienečných výnimiek zo zodpovednosti pre internetových operátorov. Európske výnimky, ako napríklad súkromné alebo vzdelávacie účely, tiež ostanú platné.

Po tretie, text sa týka tých ustanovení dohody TRIPS, ktoré zaručujú nevyhnutnú rovnováhu medzi právami držiteľov práv a verejným záujmom a ktoré zdôrazňujú „potrebu, aby práva duševného vlastníctva prispeli k technickej inovácii, sociálno-hospodárskemu blahobytu alebo ochrane zdravia“.

Po štvrté, dohoda ACTA výslovne uznáva dôležitosť zaručenia prístupu k liekom zmienkou o vyhlásení z Dauhy o tejto otázke, ako aj výslovným vylúčením porušení patentov z častí o presadzovaní práva na hraniciach a vymáhaní trestu.

Aký je stav a ďalšie kroky, čo sa týka dohody ACTA? Nuž, v Tokiu nebolo možné finalizovať text. Zmluvné strany si ponechali niekoľko výhrad, ktoré ešte treba doriešiť v nasledujúcich týždňoch. Konkrétne dve otázky sú otvorené.

Po prvé, mali by sa porušenia patentov začleniť do pôsobnosti opatrení občianskych súdnych sporov alebo z nej vylúčiť? Zaujímalo by ma vypočuť si vaše názory na tento problém. Obávam sa, že pri celoplošnom vylúčení patentov, ktoré sú dôležitým právom duševného vlastníctva, by mohlo hroziť, že mnohé odvetvia priemyslu by prišli o výhody tejto kapitoly. Mám na mysli napríklad automobilový, strojársky, farmaceutický a agrochemický priemysel.

Po druhé, ďalšia dôležitá otázka súvisí s návrhom EÚ, že opatrenia súvisiace s internetom ustanovené v dohode ACTA sa nesmú vzťahovať iba na autorské práva, ale minimálne aj na porušovanie obchodných známok. Ako viete, na internete môžete nájsť tisíce ponúk falšovaných výrobkov, ktoré používajú európske značky, či už ide o oblečenie, kozmetiku, hodinky alebo dokonca potraviny. Domnievam sa, že by sme sa mali zaoberať týmito porušeniami, ku ktorým dochádza prostredníctvom internetu, pretože sú v zásade totožné so skutočnými porušeniami týkajúcimi sa skutočných výrobkov.

Na záver chcem povedať, že som pevne presvedčený o dôležitosti riešenia všeobecne rozšíreného zneužívania európskeho duševného vlastníctva na celom svete. Dohoda ACTA môže dôležitým spôsobom prispieť k tomuto cieľu v plnom súlade s existujúcimi európskymi právnymi predpismi. ACTA je prvá dôležitá medzinárodná dohoda o právach duševného vlastníctva od dohody TRIPS vo Svetovej obchodnej organizácii z roku 1994. Taktiež zavádza náležitú rovnováhu medzi právami občanov a spotrebiteľov.

Teším sa na pokračovanie úzkeho dialógu s Európskym parlamentom a na úspešné uzatvorenie dohody a jej následné schválenie.

  Daniel Caspary, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, chcel by som vyjadriť úprimnú vďaku pánovi komisárovi za to, že niekoľkokrát za posledné mesiace využil príležitosť, aby jednak informoval plenárnu schôdzu ako aj aby sa zúčastnil hodín otázok a odpovedí v príslušnom parlamentnom výbore, či už osobne alebo v zastúpení. Je správne a dôležité uistiť Európsky parlament o tom, že Komisia skutočne informuje o stave rokovaní transparentným spôsobom. Domnievam sa, že nám to tiež umožňuje posúdiť, a teda schváliť alebo zamietnuť takúto dohodu na základe spoľahlivých údajov.

Momentálne mám dojem, že mnohým kritikom dochádzajú argumenty proti dohode ACTA. Myslím si, že je dobre, že sa acquis communautaire nemení. Bolo by skutočne vynikajúce, keby nám Komisia mohla ešte raz dokázať, že toto je naozaj isté. Stále sú v tomto Parlamente poslanci, ktorí o tom majú pochybnosti, a bol by som vďačný, keby Komisia mohla opäť vysvetliť túto otázku jasným a jednoznačným spôsobom – možno by túto vec mohla prešetriť dokonca právna služba Komisie. Považujem za pozitívne, že dohoda ACTA sa zjavne sústreďuje skôr na uplatňovanie existujúcich právnych predpisov ako na formulovanie nových.

Vítam najmä časť o internete. Je najvyšší čas, aby sme začali konať v súvislosti s filmami, hudbou, knihami a softvérom, ktoré sú v obehu na internete. Nechcem kriminalizovať žiadneho z našich občanov, ale domnievam sa, že umelci a tvorcovia musia mať možnosť presadzovať svoje práva duševného vlastníctva aj na internete, a vítam skutočnosť, že dohoda ACTA robí prvý krok týmto smerom.

Určite by som uprednostnil, keby sa celá záležitosť riešila v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Všimol som si však tiež, že nám chýbali vhodní partneri na dialóg v rámci Svetovej obchodnej organizácie, čo je dôvod, prečo je dohoda ACTA určite dobrým začiatkom. Bol by som vďačný, keby Komisia, podľa možností po uzavretí dohody ACTA, urobila všetko, čo je v jej silách s cieľom zabezpečiť, aby čo najviac ostatných krajín podpísalo túto dohodu, a aby preukázala určitú flexibilnosť v prípadoch, kde existujú pochybnosti.

Vítam najmä skutočnosť, že ste uspeli pri začleňovaní informácií o zemepisnom pôvode – ako v prípade šampanského, škótskej whisky, parmskej šunky a pod. – a chcel by som vám k tomu zablahoželať. Som presvedčený, že je to veľký krok vpred pre záujmy Európskej únie. Musí byť možné zabezpečiť a ochrániť naše európske označovanie pôvodu a informácie rovnakým spôsobom ako v prípade obchodných známok Coca Cola, kukuričných vločiek Kellogg’s atď. Domnievam sa, že v tomto smere musíme uskutočniť aktívne kroky v záujme našich výrobcov.

Spomenuli ste otázku v súvislosti s patentmi: na jednej strane názov tejto dohody jasne ukazuje iným smerom, na druhej strane však naše podniky zažívajú obrovské problémy v tejto súvislosti a chcel by som navrhnúť, že možno by sme s vami mohli túto otázku podrobne prediskutovať v pondelok, keď sa zúčastníte na zasadnutí Výboru pre medzinárodný obchod.

Blahoželám vám k tomu, čo ste dosiahli. Chcel by som vás povzbudiť k vytrvalosti v súvislosti s otvorenými otázkami. Teším sa na deň, keď tento Parlament bude môcť rozhodnúť o schválení alebo zamietnutí dohody na základe konečného znenia.

  Kader Arif, v mene skupiny S&D. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, jednoznačne máme do činenia s textom, ktorého komplexnosť trápi mnohých z nás a podľa môjho názoru ešte viac trápi občanov Európy. Pán komisár, žiadal som transparentnosť a vy ste reagovali. Dnes som trochu znepokojený.

V skutočnosti je podľa môjho názoru okrem čisto technických problémov hlavným rizikom smer, ktorým sme sa začali uberať v súvislosti s čoraz komplexnejším vzťahom medzi slobodami jednotlivca a internetom. Svet sa rýchlo mení a my všetci si to uvedomujeme. Sme si vedomí revolúcie, ktorá sa deje v prístupe nielen k informáciám, ale aj ku kultúre prostredníctvom tohto nástroja.

V dnešnom svete, kde je tento prístup okamžitý a neobmedzený, sa tradičné vzťažné body oslabujú. Našou najkomplexnejšou úlohou preto je definovať nové nariadenia, pretože regulácia je nevyhnutná nielen na ochranu umelcov a držiteľov práv, ale nechcem sa pozerať na to, ako sa prehliadajú slobody jednotlivca.

Pokiaľ ide o ochranu slobôd, jednou z najdôležitejších je ochrana práva na súkromie, pričom jednou z mojich hlavných obáv je možnosť kontroly osobného majetku a batožiny cestujúcich na hraniciach, ktorú ponúka obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (ACTA). Znamená to, že colné orgány by nám mohli prehľadávať mobilné telefóny, prehrávače MP3 a počítače, či si niekto nezákonne nestiahol súbory?

Podľa Komisie je to iba možnosť, pretože presný termín použitý v texte nie je záväzný. Hovorí, že členské štáty si môžu vybrať, či povolia alebo nepovolia prehľadávanie osobnej batožiny. Pozrime sa však na to na chvíľu vážne. Ako sa takéto znenie môže nebrať ako podnecovanie k vykonávaniu takýchto kontrol? Skutočne si myslíte, že vláda, najmä ak je do istej miery pod tlakom hudobného priemyslu – a tento príklad uvádzam zámerne –, nevyužije túto príležitosť, ktorú ponúka dohoda ACTA, na posunutie svojich vnútroštátnych právnych predpisov smerom k posilnenej kontrole cestujúcich vstupujúcich na jej územie?

Ďalším problémom je, že ak sa preukáže, že súbory vo vlastníctve súkromnej osoby sú na komerčné využitie, trest je automatický. Kto však rozhodne o tom, či súbory, ktoré vlastníme, majú komerčný charakter alebo nie? Niektorí môžu povedať, že osoba s 500 piesňami na svojom prehrávači MP3 musí mať komerčné ciele, ale prečo by si iní odopierali možnosť stanoviť tento limit na 300, 100, 50 alebo 10? V skutočnosti osobe so zlými úmyslami stačí nezákonne stiahnuť jeden film a urobiť z neho tisíce kópií a potom to bude komerčná činnosť.

V konečnom dôsledku bude trest vynesený súdmi danej krajiny, ale európsky občan zatknutý pohraničnými orgánmi signatárskej krajiny na základe príslušného záväzného predpisu nebude mať žiadnu možnosť spochybniť ho. Je vaším želaním, aby takéto zneužívanie bolo možné? Nebolo práve zodpovednosťou Komisie urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zaručila, že dohoda bude zakazovať prehľadávanie osobného majetku?

Zámerne som dnes večer spomenul iba túto otázku, ale vy ste spomenuli mnohé iné a tie zaradíme do uznesenia, ktoré som žiadal a o ktorom sa bude riadne hlasovať na plenárnom zasadnutí budúci mesiac. Pán komisár, chcel by som vás požiadať, aby ste zohľadnili výsledok tohto hlasovania, čo bude v súlade s naším záväzkom, a to zohľadniť názor Európskeho parlamentu pred tým, ako podpíšete zákon.

  Niccolò Rinaldi, v mene skupiny ALDE. – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, rokovania boli zložité s veľmi protikladnými názormi, ako aj s rôznymi interpretáciami dôsledkov tejto dohody. Podľa môjho názoru súčasný stav rokovaní prispieva k nerovnováhe v prístupe k zemepisným označeniam a známkam v prospech neskôr spomenutého, ako aj k neschopnosti konať, v rozpore s článkom 22 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva, o známkach, ktoré používajú pomenovania chránené zemepisnými označeniami. „Parmezán“ – jeden z mnohých možných príkladov – sa môže neobmedzene vyrábať ako „parmezán“ v Spojených štátoch a Austrálii a vyvážať do Číny alebo inde ako priama konkurencia európskych výrobkov, ktorých jednou z predností sú zemepisné označenia. V dôsledku toho sa zdá, že európske výrobky podporujú nespravodlivú hospodársku súťaž bez akejkoľvek účinnej ochrany zo strany obchodnej dohody o boji proti falšovaniu. Chcel by som dostať vysvetlenie v tejto súvislosti.

„Parmezán“ znamená „z Parmy“, nie z Austrálie alebo Spojených štátov a to platí rovnako pre všetky európske zemepisné označenia. Musíme byť opatrní, pretože ak počas globalizácie 21. storočia o niekoľko rokov prídeme o naše zemepisné označenia, bude to čiastočne pre dnešné chybné rozhodnutia a stratíme obrovský kus našej identity. Z tohto hľadiska, ak by dohoda ACTA povolila toto všetko, bola by neprijateľná.

Je tu aj otázka internetu, ako už bolo spomenuté. Európska únia podporuje spoločnosť, kde sa šíria poznatky, otvorenú pre všetkých, a dohoda ACTA nesmie žiadnym spôsobom predstavovať obmedzenie slobody prístupu k internetu. V tejto veci sa veľa dosiahlo. Pán komisár poskytol dôležité záruky, ale bolo by neprijateľné, keby bol acquis communautaire, ako sa stále zdá, poznačený možnosťou súdnych zákazov ustanovených v článku 2 a možnosťou trestných sankcií vrátane sankcií pre jednotlivých užívateľov, ako ustanovuje článok 2 ods. 14.1.

Oceňujem mimoriadne dôležité záruky prístupu k liekom pre rozvojové krajiny, ale vieme, že zoznam krajín, ktoré dodržiavajú dohodu ACTA, je veľmi obmedzený a vylučuje veľké mocnosti falšovania, najmä v Ázii, ale nielen tam. Takže z tohto dôvodu, vzhľadom na všetko, čo môžeme stratiť v súvislosti so zemepisnými označeniami a rizikami na internete, sa nateraz zdá, že dohoda predstavuje iba nevýhodu, a na tomto základe by bolo možno lepšie upustiť od nej.

  Jan Philipp Albrecht, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár De Gucht, je zrejmé, že dohoda ACTA, o ktorej sa rokuje, sa čoskoro prijme. Ide o dohodu, ktorá zahŕňa celý rad záväzkov zmluvných strán pri posilňovaní presadzovania práv duševného vlastníctva. My ako členovia Európskeho parlamentu dostaneme čoskoro žiadosť od vás, Komisie, schváliť túto dohodu. Už niekoľko mesiacov však Parlament dával jasne najavo, že viacero vyhlásení o úmysloch EÚ v rámci dohody ACTA riskuje, že budú nad rámec existujúcich právnych predpisov EÚ. Nielen že nie je jasné, či existujú dostatočné kompetencie pre tento druh obchodnej dohody, ktorá obsahuje ustanovenia, ako napríklad represívne opatrenia alebo zásah do základných práv, chýbajú nám aj informácie o rozsahu, v ktorom dohoda ACTA umožní zavedenie nezákonných opatrení v EÚ. Z tohto dôvodu sa dohoda ACTA bude musieť poslať späť k rokovaciemu stolu. A napriek tomu ste ochotní podpísať túto dohodu hneď teraz. Preto by som sa vás chcel najprv opýtať: Už ste ju podpísali? Ak nie, kedy ju zamýšľate podpísať? Po druhé, kedy dostaneme podrobné posúdenie vplyvu na rozsah, v akom by dohoda ACTA mohla ovplyvniť základné práva v rámci EÚ? Teším sa na vaše odpovede.

  Syed Kamall, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, domnievam sa, že by sme mali začať uvítaním niektorých z týchto vyhlásení z dnešného večera a skutočnosti, že po rokovaniach v Tokiu Komisia posunula text do Parlamentu, ktorý v konečnom dôsledku tieto dohody schváli alebo neschváli. Domnievam sa, že posun smerom k transparentnosti je niečím, čo by sme mali uvítať v celom Parlamente. Napokon to bola jedna z oblastí konsenzu v celom Parlamente – možno sme nesúhlasili s určitými prvkami, ale súhlasili sme s väčšou transparentnosťou.

Posilnenie transparentnosti znamená, že zredukujeme chybné špekulácie o téme rokovaní, ale tiež, aby sme boli spravodliví, zdôrazňuje pozitívnu úlohu Komisie, ktorú zohráva vo svojom úsilí presvedčiť partnerov v rokovaní o potrebe väčšej transparentnosti. Domnievam sa, že my v Parlamente sme zohrali úlohu pri vyvíjaní tlaku na Komisiu, aby potom mohla hovoriť so svojimi partnermi v rokovaní o potrebe väčšej transparentnosti.

V tomto Parlamente sú zrejmé rozdiely v názoroch na práva duševného vlastníctva. Je to jednoznačne kľúčová záležitosť pre držiteľov autorských práv a obchodných známok. Dúfam, že dohoda ACTA je dôležitým krokom, pokiaľ ide o jej uplatňovanie medzi všetkými zúčastnenými stranami, a stavia na dohode TRIPS z polovice deväťdesiatych rokov.

Osobne sa domnievam, že by sa malo rozlišovať medzi digitálnym svetom a svetom zloženým z atómov. Vo svete zvyšujúcej sa kapacity spracovania, zvyšujúcej sa pamäte a prenosovej rýchlosti sú tendencie k nulovej cene a mnohí, napríklad v hudobnom priemysle, na to nedokázali zareagovať. Z rozhovorov s právnymi expertmi som však porozumel, že je veľmi zložité kodifikovať to v dohode.

Pokiaľ ide o výrobu generických liekov, teší ma, že dohoda ACTA ochraňuje autorské práva a obchodné známky vrátane vylúčenia patentov z opatrení na hraniciach, aby sa zabránilo zadržaniu generických liekov pri tranzite cez EÚ. Mám však otázku, keďže Komisia nebola zodpovedná za rokovanie v mene EÚ, pokiaľ išlo o kapitolu o trestnoprávnych opatreniach, ktorou sa zaoberala Rada v mene členských štátov. Keď diskutujeme o obavách v súvislosti s trestnými sankciami, ako chceme zosúladiť dve rôzne rokovania medzi občianskou a trestnoprávnou kapitolou?

Pán komisár, to je otázka pre vás. Možno iba pokrčíte ramenami, ale bude zaujímavé vypočuť si váš názor na toto.

  Helmut Scholz, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, tento týždeň senátori USA Bernie Sanders a Sherrod Brown napísali Úradu pre patenty a obchodné známky Spojených štátov žiadosť o dôkladnú kontrolu s cieľom zaručiť, aby znenie dohody ACTA, o ktorej sa rokuje, bolo možné zosúladiť s existujúcimi právnymi predpismi USA. Buďte si istí, že my v Parlamente si plníme našu povinnosť skúmaním dohody v rámci právnych predpisov Európskej únie. Naša skupina je za zaujatie dôsledného prístupu a za to, aby sa na to vyhradil potrebný čas, hoci ste opäť ponúkli veľmi podrobné odpovede na otázky súvisiace s acquis communautaire. Dôvodom je, že otázky, ktoré sme mohli klásť Komisii na informačných zasadnutiach, ktoré ste nám nedávno ponúkli po rokovaniach a za ktoré by som sa vám chcel poďakovať, neboli skutočne zodpovedané k našej plnej spokojnosti. Z vášho hlavného vyjednávača sme často mali dojem, že sme boli – ak sa môžem v tomto bode vyjadriť hovorovo – trochu ako uletení náboženskí fanatici, ktorí sa snažia spochybniť Písmo sväté, a nie ako poslanci, ktorí sa zaoberajú obavami európskych občanov v ich mene.

Napriek tomu mali niektoré z našich pôvodných kritík aspektov súvisiacich s internetom určitý účinok a od niektorých zo škodlivejších návrhov sa upustilo.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, zdá sa, že rokovania o dohode ACTA sú viac-menej ukončené. Znenie najnovšej verzie dohody už vyzerá ako legislatívny text tak, ako platí v jednotlivých členských štátoch. Dohoda ACTA teda ponechá súčasný právny stav v Európe takmer nezmenený. Pôvodným cieľom dohody bolo zlepšiť presadzovanie práva. Nie som však v návrhu schopná rozpoznať žiadne konkrétne riešenia v tejto súvislosti. Pred jeho zverejnením bolo známe, že sporné body sa mali vypustiť. Zdá sa však, že táto verzia náležite nezohľadňuje rôzne protichodné záujmy. Napríklad článok 2 ods. 2 dohody znie: „Postupy prijaté, uchovávané alebo používané na uplatňovanie tejto kapitoly musia byť spravodlivé a rovnocenné tak, aby zabezpečili primeranú ochranu práv všetkých zúčastnených podliehajúcich postupom.“ Kapitola o dočasných opatreniach neobsahuje žiadnu výslovnú zmienku o práve na riadny právny proces ani ustanovenie o overení potreby zničiť falšované výrobky.

V neposlednom rade počúvame, že posledné body rokovania sa majú uzavrieť prostredníctvom e-mailu. Tieto posledné body však obsahujú oblasť pôsobnosti dohody ako celku. Toto by sa určite malo definovať pred tým, ako začneme formulovať obsah. Možno by to potom podnietilo určité praktické riešenia v samotnej dohode.

  Cristiana Muscardini (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcela by som sa poďakovať Európskej komisii a najmä pánovi komisárovi De Guchtovi za neľahké rokovania, ktoré vedie so Spojenými štátmi. Cieľom tejto úlohy, ktorá sa, žiaľ, zdá byť nekonečná, je nájsť spoločnú reč v otázke dohody.

Stále sme ďaleko od riešenia problémov duševného vlastníctva, ktoré sú naďalej spornou otázkou medzi dvoma blokmi, ktoré sa líšia nielen hospodársky, ale aj politicky. Európa sa musí ďalej sústrediť na dva základné body. Musí byť povinné, aby sa európske zemepisné označenia ochraňovali z občianskeho aj colného hľadiska, keďže momentálne sú tieto označenia poškodzované, čo má vplyv nielen na agropotravinársky priemysel, ktorého falšované výrobky sú nespravodlivou hospodárskou súťažou pre používanie názvov, ktoré kopírujú a evokujú známe európske značky, ale poškodzuje to aj priemysel v odvetviach dizajnu a módy. Toto poškodzuje podniky, duševné vlastníctvo, výskum a – ako vždy – spotrebiteľa.

Druhým ústredným bodom je potreba spoločných pravidiel na kontrolu predaja online: predaj filmov, kníh, hudby, liekov a miliónov ďalších falšovaných výrobkov ďalej pokračuje na internete bez akejkoľvek kontroly. Európska únia musí vyslať jasné posolstvo pre zvyšok sveta: obchodná dohoda o boji proti falšovaniu musí byť ochranou proti akémukoľvek falšovaniu.

  Emine Bozkurt (S&D). – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, medzinárodné dohody sa musia predložiť na schválenie Európskemu parlamentu. Pre nás ako poslancov Parlamentu je kľúčové, aby sme mohli vykonávať naše právo veta tak často, ako je potrebné, ale teraz je naša práca prakticky nemožná. Opäť sme boli nútení požiadať Komisiu o vysvetlenie, v akom stave sa nachádzajú rokovania o dohode ACTA. Sústavne nás však odbíjajú vyjadreniami. Najprv nás opäť uistili argumentom, že rokovania budú ešte dlho trvať, a teraz ste nám povedali, že ide iba o dohodu o presadzovaní a že acquis EÚ ani právne predpisy členských štátov sa nezmenia.

V tom prípade by som sa chcela opýtať: Čo je potom pridanou hodnotou dohody ACTA? Povedali ste, že nezosúladí trestné sankcie ani nezavedie žiadnu nepriamu povinnosť v zmysle tzv. politiky troch varovaní. Stojíme tu však a opäť hovoríme o obsahu tohto návrhu dohody a konkrétne o bodoch, ktoré som spomenula. Každý deň však dostávam správy od znepokojených občanov a spoločností a stále je všeobecný konsenzus medzi skupinami v Európskom parlamente, že tento návrh dohody podkopáva základné práva našich občanov a cestujúcich z tretích krajín. Preto vám položím túto otázku jednoznačným spôsobom: Aké budú konkrétne prínosy prijatia dohody ACTA? Presvedčte nás, prosím, že tento text z 2. októbra je pozitívna a potrebná vec.

Mám aj veľmi konkrétnu otázku pre vás, pán komisár: Kedy sa opäť stretnú rokujúce strany, aby diskutovali o dohode ACTA? Ktoré strany s ňou nesúhlasili? Prečo to bolo tak? Jedna otázka po druhej, pán komisár. Opäť nám povedali, že dohode ešte chýbajú posledné úpravy. Ako môžeme súhlasiť s dohodou, o ktorej sa rokuje tajne?

  Marietje Schaake (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, včera Komisia prijala stratégiu na integráciu právne záväznej Charty základných práv EÚ. Ako liberáli sme to navrhovali, takže je to hudba pre moje uši.

Komisia dnes zverejnila informácie o dohode ACTA po skončení posledných rokovaní pred troma týždňami. Stránka má odsek s názvom „Pozitívne aspekty dohody ACTA“, ale sú tam aj niektoré otázky, ktoré by sa mohli označiť inak.

Po prvé, patria obchodné dohody alebo zmluvy na vymáhanie práva – čo si myslím, že dohoda ACTA skutočne je – k integrácii základných práv? Vypracuje Komisia posúdenie?

Po druhé, je Komisia ochotná vrátiť sa k rokovaciemu stolu, ak dohoda ACTA ohrozuje základné práva? Bude Komisia čakať na ukončenie rokovaní, aby skutočne zohľadnila uznesenie Parlamentu zo začiatku budúceho roka? Pokiaľ viem, žiadna krajina neparafovala jedinú stranu dohody ACTA.

Pokiaľ ide o internet, je dohoda ACTA dokonca priekopnícka, ako sa uvádza vo vyhlásení. V preambule stojí, že dohoda ACTA sa usiluje „podporovať spoluprácu medzi poskytovateľmi služieb a držiteľmi práv“. Článok 2 ods. 18.3 ďalej hovorí: „Každá strana sa bude usilovať o podporu spolupráce v rámci obchodného spoločenstva s cieľom účinnej ochrany proti porušovaniu autorských práv. To znamená mimosúdne opatrenia a spochybňuje to deľbu právomocí.“ Článok 2 ods. 18.4 uvádza, že kompetentný orgán, nie nevyhnutne súdny orgán, by mal mať právomoc „nariadiť poskytovateľovi služieb online bezodkladne zverejniť držiteľovi práv informácie dostatočné na identifikáciu účastníka, ktorého konto bolo údajne zneužité na porušovanie“.

Okrem zdôraznenia slova „údajne“ by som chcela poukázať na to, že poskytovatelia internetových služieb sa obávajú, že budú musieť začať presadzovať právo. Je teda potrebné vytvoriť určitý priestor pod názvom „Negatívne aspekty dohody ACTA“ s cieľom vyhodnotiť aspekt základných práv, ktorý súčasný návrh dohody ACTA stále obsahuje a ktorý má Komisia odteraz právnu povinnosť integrovať.

  Eva Lichtenberger (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, keďže text dohody ACTA je k dispozícii, zisťujeme, že vyvoláva oveľa viac otázok ako odpovedí. Je to čiastočne v dôsledku veľmi nejasnej a nepresnej právnej terminológie použitej na miestach, ktoré, ako sa zdá, nič nevylučujú a všetko zahŕňajú. Dovoľte mi spomenúť iba jednu kľúčovú otázku, ktorou je žiadosť o spoluprácu medzi poskytovateľmi služieb a držiteľmi práv pri uplatňovaní práv. Znamená to, že napríklad spoločnosť Warner Brothers bude spolupracovať s poskytovateľmi internetových služieb takmer ako zástupca šerifa? Ako presne to bude fungovať? Bude to znamenať sledovanie tokov dát na internete s cieľom identifikovať porušenia? Tento zmätok plynie zo skutočnosti, že napríklad výrazy „súkromné použitie alebo komerčné použitie“ nie sú primerane definované a spoločná definícia sa nenašla. Domnievam sa, že toto je mimoriadne problematická záležitosť, pretože znamená privatizáciu zákonných práv.

Ako už bolo spomenuté, včera sa Komisia zaviazala, že v akomkoľvek novom ustanovení bude posúdenie vplyvu vo vzťahu k občianskym právam. Kedy môžeme očakávať toto posúdenie vplyvu vo vzťahu k dohode ACTA? Čo môžeme očakávať od tohto posúdenia a kedy si ho vlastne budeme môcť prečítať? Toto je rozhodujúce, aby sme mohli posúdiť túto dohodu.

  Sajjad Karim (ECR). – Vážený pán predsedajúci, my ako Únia sme uviazli na mŕtvom bode pri plnení úloh, ktoré pripravila táto nová doba internetu. Samozrejme, nie sme sami a mnohé z našich partnerských štátov sú v rovnakej pozícii, ale všetci musíme konať spoločne a usilovať sa o zosúladenie presadzovania opatrení proti falšovaniu.

Ochrana autorských práv je nevyhnutná, ale je potrebné nájsť rovnováhu s cieľom zaručiť, aby sa nepotláčali sloboda prejavu a inovácie. Usilujeme sa zaručiť, aby sa rovnováha dosiahnutá v správe pani Gallovej riadne uznala v dohode na podporu rastu, konkurencieschopnosti a inovácií a zároveň aby sa poskytla nevyhnutná ochrana pre držiteľov práv. V dohode neexistuje univerzálny prístup vhodný pre každého v presadzovaní práva ani univerzálny prístup k presadzovaniu. Flexibilita pre naše členské štáty sa uznáva, podporujeme ju. Dohoda ACTA, ako povedal pán komisár, je dobrým prvým krokom pri riešení skupín falšovateľov a pirátstva na internete a v širších súvislostiach.

Čo sa týka EÚ, očakávame podrobný návrh o autorských právach a dôkladné posúdenie vplyvu, ktoré bude hodnotiť, analyzovať a preverovať Európsky parlament v mene našich občanov.

  Christofer Fjellner (PPE). – (SV) ACTA alebo obchodná dohoda o boji proti falšovaniu je, samozrejme, mimoriadne kontroverzná. Bola mimoriadne kontroverzná tu v Európskom parlamente, ale aj vo Švédsku, ktoré zastupujem. Bol som veľmi kritický najmä k mnohým veciam, ktoré som vnímal ako tajnostkárstvo, okrem iného k skutočnosti, že texty sa držali v tajnosti. Spôsobilo to pocit a atmosféru, v ktorej sa darilo mýtom súvisiacim s dohodou. Najvytrvalejším zo všetkých sa zdá byť mýtus, že v dôsledku dohody ACTA colné orgány začnú prehľadávať iPody a počítače. Naposledy som to počul dnes tu v pléne. Teraz, keď však máme všetky texty a všetko je na stole, vidím, že to nebola pravda a bol to iba mýtus. Domnievam sa, že keby Shakespeare napísal hru o rozprave o dohode ACTA, nazval by ju tiež Mnoho kriku pre nič.

Komisia prisľúbila, že dohoda ACTA nezmení nič v právnych predpisoch EÚ a pri jej čítaní som porozumel to isté. Skutočnosť, že právne predpisy sa nezmenia, znamená, že sa nezmenia každodenné životy občanov a nezmení sa napríklad ani vzťah občanov k internetu.

Neznamená to však, že dohoda ACTA nie je dôležitá ani že je zbytočná, ako povedal niekto v tomto Parlamente. Naopak, dohoda ACTA vytvorí celosvetový zlatý štandard pre ochranu duševného vlastníctva. Toto je dôležité a je to v záujme Švédska aj Európy. Zníži to množstvo konfliktov a ak je niečo, čo počúvam, keď navštevujem švédske spoločnosti, je to predovšetkým potreba chrániť patenty a práva duševného vlastníctva, ktoré vlastnia. Je to dobré predovšetkým mimo Európy. Teraz som pokojný a presvedčený, keď som si prečítal rokovacie podklady, ktoré sme dostali. Som si istý, že občania budú mať ten istý pocit. To znamená, že som si celkom istý pred pokračovaním rozpravy o tejto veci v Európskom parlamente.

  Françoise Castex (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ako iniciátorka písomného vyhlásenia o obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA) spolu so svojimi kolegami pánom Lambrinidisom, pani Roithovou a pánom Alvarom, by som sa vám predovšetkým chcela poďakovať za vaše úsilie, ktoré ste vynaložili na zaručenie transparentnosti a konsenzu, najmä v posledných týždňoch. Nateraz tu moja vďačnosť končí, pretože tento text je naďalej mimoriadne nejasný v kľúčových otázkach.

Po prvé, hovoríte, pán komisár, že tento text nezmení acquis EÚ, ale čo s novými trestnými sankciami za zločiny napomáhania porušovania autorských práv a navádzania naň, ktoré si však želáte odlíšiť od falšovania?

Nemôžeme zabudnúť na to, čo sa deje vo Francúzsku s hrozbou tzv. zákona HADOPI (Vysoký úrad pre rozširovanie diel a ochranu autorských práv na internete) a potenciálnymi sankciami proti neutralite technických sprostredkovateľov. Skutočnosť, že o tomto texte rokovala Rada, ho umiestňuje mimo rámec rokovaní Komisie, a preto možno mimo acquis EÚ.

Po druhé, zdalo by sa, že výbor pre dohodu ACTA má možnosť integrovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy do textov. Budete preto rozumieť našim obavám týkajúcim sa vyhliadok prijatia textu, ktorý môže byť pozmenený a doplnený. Pán komisár, opakujem vám, že je pre nás zložité predložiť bianko šek budúcemu sekretariátu ACTA a výhrady, ktoré sformulujeme o interpretácii textu, keď budeme hlasovať o uznesení, nám ukážu našu pozíciu pri ratifikácii tohto textu.

  Christian Engström (Verts/ALE). – Vážený pán predsedajúci, 10. marca tohto roku Parlament veľkou väčšinou schválil uznesenie, ktoré okrem iného uvádza, že dohoda by nemala umožňovať zavedenie tzv. postupov troch varovaní. Dôvodom je, že nechceme, aby sa poskytovatelia internetových služieb začali správať ako súkromné policajné zložky a aby boli nútení prevziať túto úlohu.

Komisia opakovane zdôraznila v rôznych ústnych vyhláseniach, že to nie je tak. Tieto vyhlásenia vítam. Keď sa však pozriete na text, už v preambule sa uvádza, že „je žiaduce podporovať spoluprácu medzi poskytovateľmi služieb a držiteľmi práv vzhľadom na príslušné porušenia práv v digitálnom prostredí“. Potom sa v článku 2 ods. 18.3 uvádza, ako citovala pani Schaakeová, že „sa treba usilovať o podporu spolupráce v rámci obchodného spoločenstva s cieľom účinne riešiť porušenia práv spoločností“. Ak to neznamená tri varovania, čo to znamená?

Je v poriadku hovoriť o spolupráci medzi držiteľmi práv a poskytovateľmi internetových služieb, ale čo sa očakáva od poskytovateľov internetových služieb? Ak to nebudú chcieť robiť, aké opatrenia sa prijmú proti poskytovateľom internetových služieb? Mám veľké obavy z toho, že jazyk v tejto dohode – ako povedala pani Castexová – je taký nejasný, že skutočne nie je jasné, čo to znamená. Stále mám zásadné obavy, ktoré sme mali celý čas, a veľmi rád by som videl riadne posúdenie aspektov základných práv v tejto dohode.

  Jörg Leichtfried (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, samozrejme, pokus dosiahnuť dobré medzinárodné dohody je veľmi chvályhodný a otvorene priznávam, že je to neľahká úloha. Napriek tomu, keď uvažujeme o takýchto dohodách, v určitom bode sa musíme zastaviť a opýtať sa: pre koho budú prínosom a kto bude v ich dôsledku trpieť? Začínam mať pocit, že v skutočnosti je prínosom iba pre pár ľudí, ktorí chcú dosiahnuť tučné zisky a ktorí majú malý záujem o dodržiavanie ľudských práv, slobody informácií atď., a že skutočne oveľa väčšiemu počtu ľudí škodí, než naozaj pomáha.

Stále mi nie je jasné, aká je aktuálna situácia v súvislosti s generickými liekmi. Nepochybne nemožno veľa dosiahnuť pomocou trestných postihov. Vieme však, že občianska činnosť a súvisiace hlavné žiadosti o náhradu atď. môžu spôsobiť oveľa viac škody ako trestné stíhania. Potom vzniká otázka ochrany obchodných známok verzus označení pôvodu. Práve sme mali diskusiu, kde odznelo, že označenia pôvodu získavajú na dôležitosti a ponúkajú príležitosti nad rámec ochrany obchodných známok. Zdá sa však, že všetko závisí od otázky ochrany obchodných známok.

Myšlienka využiť poskytovateľov internetových služieb ako de facto súkromné policajné zložky, čo už spomenuli iní poslanci Parlamentu, je koncepciou, ktorú absolútne odmietam. Kto bude kontrolovať poskytovateľov? Neexistuje žiadna povinnosť poskytnúť informácie ani žiadna ochrana údajov, čo by v skutočnosti malo byť tak v prípade verejných orgánov. Všetky tieto veci sú pre mňa dôvodom na obavy. Navyše neviem, čo dosiahnu tieto posúdenia vplyvu v súvislosti s ľudskými právami a predovšetkým, čo bude robiť Komisia, ak tento Parlament získa dojem, že ide o oslabené riešenie a odmietne ho podporiť.

  Judith Sargentini (Verts/ALE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, viem si dobre predstaviť, že hlavným cieľom tejto dohody by mohlo byť zabrániť falšovaniu kabeliek a hodiniek. Ak však dohoda uvádza, že obchodné spoločenstvo musí spolupracovať s cieľom poraziť porušovanie autorských práv, to je bod, kde sa mi zdá, že sa veci začínajú trochu komplikovať. Ak sa môžem vrátiť k téme kabeliek, je to tak, že garbiar by mohol žiadať výrobcu zipsov a praciek preveriť identitu ľudí, ktorí kupujú tieto kabelky? Budeme my ako orgány potom zavádzať takúto policajnú úlohu pre tieto druhy spoločností? To by bol neuvážený vývoj a vo vašom návrhu ste nám neposkytli žiadne vysvetlenie tohto bodu.

Počula som vás povedať, pán De Gucht, ako sa obávate toho, že ak z dohody ACTA vylúčime patenty, budeme mať za chrbtom farmaceutický priemysel. Ja mám iné obavy, pretože nejasnosti stále pretrvávajú, pokiaľ ide o patenty a hraničné kontroly. Tým nechcem povedať, že niečo také zahanbujúce ako zadržanie liekov proti HIV v prístave v Rotterdame sa nezopakuje.

Neznepokojujme sa, pán De Gucht, a preverme dohodu ACTA, čo sa týka základných práv. Včera vaša Komisia zverejnila stratégiu pre tento cieľ. Uistite nás, že ľudia v rozvojových krajinách majú právo na zdravotnú starostlivosť. Uistite nás, že používateľov internetu nebudú prehľadávať komerčné spoločnosti a že ich sloboda nebude obmedzená.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). – (SK) Neustále sa zväčšujúce množstvo falšovaných a pirátskych výrobkov v rámci medzinárodného obchodu zvyšuje možnosť ohrozenia udržateľného rozvoja svetovej ekonomiky, spôsobuje určite aj finančné straty pôvodným výrobcom, rovnako ako aj zásahy do práv duševného vlastníctva autorov a subjektov podieľajúcich sa na výrobe a produkcii a samozrejme predstavuje aj hrozbu pre spotrebiteľov a stratu pracovných miest v Európe.

Myšlienka multilaterálnej dohody v boji proti pirátstvu a falšovaniu môže byť efektívnym mechanizmom na boj s takýmito konaniami. Pripájam sa však k svojim kolegom a chcem zdôrazniť potrebu transparentnosti a zvýšenia dôveryhodnosti takýchto rokovaní a dohôd. Považujem rovnako za nevyhnutné, aby sa dosiahla rovnováha medzi právami, ktoré máme záujem chrániť a právami, ktoré sú v spoločnosti esenciálne. Výkon práva jedných, či ich ochrana, nesmie zasahovať do práv a oprávnených záujmov ostatných. Konkrétne mám na mysli ustanovenia zmluvy, ktoré chcú kriminalizovať úplne neškodných bežných užívateľov, ale nepostihnú veľkých hráčov. Príde mi absurdné, aby mohla byť pri hraničných kontrolách zabavená technika, ktorá obsahuje audio a video záznamy pre individuálnu potrebu. V našej právnej tradícii je bežné, že kopírovanie pre vlastné účely bez komerčného účelu sa netrestá. Prečo by si, pán komisár, napríklad študent nemohol odkopírovať knihu, ktorú potrebuje do školy?

Ešte raz zdôrazňujem, že prijateľnej ochrane autorských práv treba dať zelenú, ale za aktuálnou podobou dohody ACTA vyjednajme lobistov amerických nahrávacích spoločností, ktorí v honbe za ziskom chcú terorizovať a kriminalizovať veľkú časť našej spoločnosti, a najmä občanov členských štátov Európskej únie. Astronomické pokuty, neprimerané kontroly, vyjednávanie o dohode za zatvorenými dverami a podobne, to všetko považujem za neprimerané. Chcela by som preto vyzvať Európsku komisiu, aby nepodľahla enormnému tlaku lobistov a pripravila rozumnú a vyváženú alternatívu aktuálnej verzie dohody ACTA.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Prostredníctvom nášho písomného vyhlásenia sme sa usilovali o transparentnosť pri rokovaní o dohode ACTA a zaručenie ochrany osobných údajov a acquis EÚ. Som rada, že návrhy dohody sú konečne zverejnené a že väčšina problémov, ktoré sme kritizovali, z dohody zmizla. Bolo by však prehrou Únie, keby, napríklad, práve ochrana zemepisných označení bola oklieštená, takže, napríklad, karlovarské oblátky, či spomenuté šampanské by nemuseli mimoeurópske krajiny povinne chrániť na celom svojom území. Nestačia len hraničné kontroly. Prosím pána komisára o vysvetlenie.

Pochybujem však tiež o efektivite dohody, kde zmluvnými stranami nie sú najväčší svetoví falšovatelia z Ázie, čo navyše môže spôsobiť problémy podnikateľom a spotrebiteľom pri uplatňovaní dohody. Na záver prosím pána komisára alebo Komisiu, aby nám predložili podrobnú analýzu vplyvu dohody ACTA na Európsku úniu.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, predovšetkým tu bolo viacero vystúpení s tvrdením, že uplatňovanie dohody ACTA by viedlo k obmedzeniu občianskych slobôd, a viacerí poukázali na kontrolu laptopov alebo napríklad cestujúcich v leteckej doprave na hraniciach.

Spoločné vyhlásenie zo 16. apríla vydané všetkými stranami dohody ACTA je celkom jasné. Neexistuje žiadny návrh, ktorý by nútil účastníkov dohody ACTA, aby vyžadovali od pohraničných orgánov, aby prehľadávali batožinu cestujúcich alebo ich osobné elektronické zariadenia, či neobsahujú materiály porušujúce práva duševného vlastníctva.

Dohoda ACTA je o riešení nezákonných aktivít vo veľkom rozsahu a prenasledovaní zločineckých organizácií. Nie je o obmedzovaní občianskych slobôd alebo obťažovaní spotrebiteľov. Dohoda ACTA bude v súlade so súčasným režimom EÚ presadzovania práv duševného vlastníctva, ktorý plne rešpektuje základné práva a občianske slobody, ako je napríklad ochrana osobných údajov.

Jeden príklad je doložka di minimis v colných predpisoch EÚ z roku 2003, ktorá udeľuje výnimku pre cestujúcich z kontrol, ak tovary porušujúce zákon nie sú súčasťou prepravy vo veľkom rozsahu.

Colné orgány EÚ, často konfrontované s obchodovaním s drogami, zbraňami alebo ľuďmi, nemajú čas ani právny základ na to, aby hľadali zopár pirátskych piesní na iPode alebo laptope, a nemáme v úmysle zmeniť to.

Nezmeníme to a zaručíme, aby strany dohody ACTA mohli ďalej uplatňovať túto výnimku. Nemôžeme však uplatniť výnimku de minimis ako absolútnu povinnosť, pretože niektoré členské štáty konajúce v zmysle vnútroštátnych pravidiel nechali orgány vykonávať určité kontroly cestujúcich.

Opäť sa spomenuli zákon troch varovaní alebo tzv. zákon HADOPI vo Francúzsku, ktoré to umožňujú. Je to však vnútroštátne pravidlo a Európska únia nemá právomoc prinútiť členský štát zmeniť to.

Viacerí žiadali tiež o posúdenie vplyvu v súvislosti so základnými právami, štúdiu vplyvov na súkromie a štúdiu vplyvov na acquis communautaire.

Urobil som viaceré vyhlásenia v tomto pléne o tom, že nedošlo k žiadnemu porušovaniu základných práv ani acquis communautaire akýmkoľvek spôsobom, a musím povedať, že v troch rozpravách, ktoré sme už mali v tomto pléne, nikto z vás neuviedol príklad problémov súvisiacich so základnými slobodami. Nikto nepoukázal na porušovanie acquis communautaire. Nikto nevedel uviesť príklad. Ak nám uvediete príklady, pozrieme sa na ne.

Pokiaľ ide o rokovania za zatvorenými dverami, Parlament žiadal väčšiu transparentnosť pri rokovaniach o dohode ACTA. Práve Komisia to zabezpečila, ako aj to, že máte pred sebou text, ktorý je výsledkom rokovaní v Tokiu, a že ste ho dostali niekoľko dní po jeho dokončení. Máte ho aj z výhradami, ktoré stále existujú, tri na strane Európskej únie, tri na strane Spojených štátov. Máte výsledky rokovaní. Ako môžete povedať, že sa to stalo za zatvorenými dverami?

Túto otázku dostal ombudsman. Možno mi nedôverujete. Som členom Komisie. Možno nedôverujete Rade. Možno nedôverujete vašim vládam. Z mnohých vystúpení som zistil, že vaša dôvera v národné vlády nie je veľmi hlboká, ale domnievam sa, že môžete dôverovať aspoň ombudsmanovi. Ombudsman povedal veľmi jasne, že môžeme zachovať dôvernosť dokumentov a my sme urobili veľký krok navyše smerom k transparentnosti.

Dalo by sa čakať, že keď to urobíte, dostanete pochvalu. Aspoň by sa mohla táto skutočnosť vziať do úvahy. Ale niektorí z vás jednoducho ďalej hovoríte, že rokujeme za zatvorenými dverami a že chýba transparentnosť. Aký má teda zmysel usilovať sa o väčšiu transparentnosť, ak potom stále hovoríte, že nie je žiadna transparentnosť? Možno by bolo lepšie, keby som svoj čas venoval niečomu inému.

Pokiaľ ide o možnosť, že Európska komisia bude súhlasiť s konečným textom: v Lisabonskej zmluve sú v skutočnosti veľmi jasné pravidlá o tom, ako sa rokuje o medzinárodných dohodách, kto a ako ich uzatvára a ratifikuje, vrátane dôležitej úlohy Európskeho parlamentu.

V rámcovej dohode sú tiež jasné pravidlá, pokiaľ ide o to, ako sa musí Parlament informovať a počúvať počas rokovacieho procesu. Domnievam sa, že sme tieto pravidlá dôsledne rešpektovali. Je výsadou Komisie ako vyjednávača určiť bod, kedy sú rokovania technicky ukončené a kedy možno parafovať dohodu. Dohoda ešte nebola parafovaná a máte možnosť dnes večer podať svoje pripomienky pred jej parafovaním a pred samotným rozhodnutím parafovať dohodu ako takú. V Komisii sme ešte neurobili rozhodnutie o tom, čo skutočne urobíme, pretože stále máme niekoľko výhrad, ktoré chceme urovnať so Spojenými štátmi pred tým, ako sa rozhodneme.

Parafovanie dohody je súčasťou výsad Komisie a určite nezaväzuje Úniu. Dohoda sa stane definitívnou, keď Európsky parlament dá svoj súhlas.

Preto rešpektujme zmluvu a rešpektujme rámcové dohody. Medzičasom vás budeme naďalej informovať a diskutovať s vami v zmysle rámcovej dohody.

Mimochodom, podľa zmluvy je to práve Rada, ktorá schvaľuje podpísanie dohôd, ale Parlament má vždy posledné slovo. Musí ratifikovať túto dohodu a ak nebude súhlasiť, nebude jednoducho žiadna dohoda.

Takže buďte trochu trpezliví. Zatiaľ sa nič neparafuje. Hneď ako sa dohoda bude parafovať, budete mať preklad, budete mať kontrolu právne vzdelanými lingvistami a potom sa dostane do Rady na podpis a do Parlamentu na ratifikáciu. Takže žiadne rozhodnutie sa nevykonalo v tejto chvíli a dnes večer máte ďalšiu možnosť podať všetky pripomienky, na ktoré si spomeniete.

Niektorí sa tiež pýtali, aký bude mať EÚ prínos z toho, že podpíše túto dohodu, ak nezájde ďalej ako súčasné zákony a ak navyše ostatné krajiny, ako napríklad USA, tvrdia, že nezmení vnútroštátne právne predpisy.

Tu nejde o hmotné právo. Táto dohoda je o presadzovaní existujúcich právnych predpisov, a preto som opakovane uviedol, že nezmeníme acquis communautaire. Acquis communautaire je o hmotnom práve a to my nemeníme. Medzinárodná dohoda, ktorou by sa prijali normy podobné tým, ktoré má EÚ, ale aj tým, ktoré už platia v krajinách ako USA alebo Japonsko, by bola stále najcennejším príspevkom k súčasnej prevládajúcej medzinárodnej norme podľa definície dohody TRIPS Svetovej obchodnej organizácie.

Naším cieľom je podporovať normy dohody ACTA pre kľúčových nových partnerov, a to prostredníctvom našich budúcich obchodných dohôd, ale aj na mnohostranných miestach. Na základe toho viaceré strany dohody ACTA využili impulz, ktorý vytvorili rokovania ACTA, na revíziu svojich vnútroštátnych právnych predpisov v súlade s dohodnutými pravidlami.

Pokiaľ viem, napríklad Japonsko aj Kanada sú v procese revízie svojich režimov presadzovania práva na internete. Navyše sa často prehliada, že dohoda ACTA nie je iba o zlepšení právnych noriem. Je aj o spolupráci medzi orgánmi na presadzovanie práva, prijatí najlepších postupov alebo lepšej koordinácii technickej pomoci.

Hoci EÚ veľmi úspešne spolupracovala s USA v týchto oblastiach počas posledných štyroch až piatich rokov, domnievame sa, že dohoda ACTA môže tiež zlepšiť tieto dôležité aspekty boja proti porušovaniu práv duševného vlastníctva.

Považujeme systém presadzovania práv USA za všeobecne efektívny a účinný pri ochrane určitých práv duševného vlastníctva. Komisia zdôraznila, že dohoda ACTA nie je skrytý spôsob, ako obísť ich vnútroštátny legislatívny proces a navrhnúť ich súčasné zákony, a to isté urobil Parlament. Je pochopiteľné, že vedúci predstavitelia USA zdôrazňujú ten istý postoj.

Dovoľte mi dodať, že zásada spolupráce medzi držiteľmi práv je už v článku 15 smernice o elektronickom obchode od roku 2003, takže to nie je nová koncepcia. Je v smernici o elektronickom obchode a jednoducho na ňu odkazujeme. Odkazujeme na existujúce právne predpisy EÚ.

Dovoľte mi ďalej povedať, že to, čo sa často prehliada v rozprave o dohode ACTA, je množstvo pracovných miest občanov EÚ, ktoré súvisia s právami duševného vlastníctva, a často diskutujeme o pracovných miestach na všetkých stranách Parlamentu.

Milióny pracovných miest v Európe závisia od dodržiavania práv duševného vlastníctva. Falšovanie je vážnym útokom na európsky priemysel a na európske hospodárstvo a na európske inovácie, pretože sme hospodárstvom založeným na inováciách.

To, o čom skutočne hovoríme, sú pracovné miesta. A musím povedať, že som trochu prekvapený, že v troch rozpravách, ktoré sme doteraz mali v tomto pléne, to nikdy nebolo spomenuté. Táto zmienka o pracovných miestach nikdy neodznela. Spomenuli sa základné práva a na tie som veľmi citlivý, ale bez akéhokoľvek potvrdzujúceho príkladu.

Spomenuli sa hraničné kontroly, kde je jasné, že dohoda ACTA nepridáva nič k tomu, čo už existuje. Spomenulo sa súkromie a nevidím žiadny dôvod, pre ktorý by bolo ohrozené súkromie. Spomenul sa istý druh nejasnej slobody a slobôd, o ktorých sa domnievate, že sú v ohrození, ale neuvádzate žiadne príklady. Na druhej strane, čo je veľmi jasné a čo je zdokumentované vo všetkých možných štúdiách o hodnotení vplyvu, ktoré už mimochodom Komisia uskutočnila na všetky možné druhy výrobkov, je, že veľa našich pracovných miest súvisí s právami duševného vlastníctva a to je jeden z dôvodov, prečo tejto problematike pripisujeme takú dôležitosť. Som trochu prekvapený, že toto Parlament zriedkakedy spomína.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční počas nasledujúcej schôdze.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Chcel by som uvítať pokrok, ktorý sa dosiahol v rokovaniach o dohode ACTA. Táto dohoda je absolútne nevyhnutná pre zavedenie spoločných medzinárodných noriem presadzovania právnych predpisov v oblasti práv duševného vlastníctva.

Musím však zdôrazniť, že trestnoprávne opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva musia byť v súlade so zásadou proporcionality a rovnováhy medzi závažnosťou spáchaných činov a uložených sankcií. V tomto prípade narážam predovšetkým na porušovanie práv duševného vlastníctva v digitálnych médiách a na internete, kde by sa mal robiť jasný rozdiel v prístupe k pirátstvu pre komerčné účely vo veľkom rozsahu a k ojedinelým, náhodným prípadom podvodov súvisiacim s právami duševného vlastníctva.

Navyše bez ohľadu na závažnosť spáchaných činov by dohoda mala sústrediť mimoriadnu pozornosť na ochranu slobody prejavu, práva na spravodlivý súdny proces a dôvernosť.

17. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu

18. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 23.55 hod.)