Zoznam 
Rozpravy
PDF 4764k
Streda, 20. októbra 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka
1. Otvorenie rokovania
 2. Vykonávacie opatrenia (článok 88 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu
 3. Príprava zasadnutia Európskej rady (28. – 29. októbra) – Prípravy samitu G20 (11. – 12. novembra) – Finančná, hospodárska a sociálna kríza: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať – Zlepšovanie rámca stability a hospodárskeho riadenia EÚ, najmä v eurozóne (rozprava)
 4. Hlasovanie
  4.1. Revízia rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou (A7-0279/2010, Paulo Rangel) (hlasovanie)
  4.2. Prispôsobenie rokovacieho poriadku Parlamentu revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou (A7-0278/2010, Paulo Rangel) (hlasovanie)
  4.3. Nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, pokiaľ ide o Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (A7-0263/2010, Ingeborg Gräßle) (hlasovanie)
  4.4. Zmena a doplnenie Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov týchto Spoločenstiev (A7-0288/2010, Bernhard Rapkay) (hlasovanie)
  4.5. Návrh opravného rozpočtu č. 6/2010: Oddiel II – Európska rada a Rada; Oddiel III – Komisia; Oddiel X – Európska služba pre vonkajšiu činnosť (A7-0283/2010, Roberto Gualtieri) (hlasovanie)
 5. Slávnostná schôdza – Prejav predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka v polovici funkčného obdobia
 6. Hlasovanie (pokračovanie)
  6.1. Návrh opravného rozpočtu č. 3/2010: Oddiel III – Komisia – BAM (sprievodné opatrenia pre banány) (A7-0281/2010, László Surján) (hlasovanie)
  6.2. Návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie – rozpočtový rok 2011 (hlasovanie)
  6.3. Pozícia Parlamentu k návrhu rozpočtu na rok 2011 po úpravách Rady – všetky oddiely (A7-0284/2010, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska) (hlasovanie)
  6.4. Kalendár schôdzí Európskeho parlamentu – 2012 (hlasovanie)
  6.5. Zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (A7-0032/2010, Edite Estrela) (hlasovanie)
  6.6. Boj proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (A7-0136/2010, Barbara Weiler) (hlasovanie)
  6.7. Úloha minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpora inkluzívnej spoločnosti v Európe (A7-0233/2010, Ilda Figueiredo) (hlasovanie)
  6.8. Finančná, hospodárska a sociálna kríza: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (A7-0267/2010, Pervenche Berès) (hlasovanie)
  6.9. Zlepšovanie rámca stability a hospodárskeho riadenia EÚ, najmä v eurozóne (A7-0282/2010, Diogo Feio) (hlasovanie)
 7. Vysvetlenia hlasovania
 8. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu
 9. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu
 10. Nástroj stability – Nástroj financovania rozvojovej spolupráce – Nástroj financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete – Nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami – Nástroj financovania rozvojovej spolupráce (rozprava)
 11. Ukrajina (rozprava)
 12. Hodina otázok (otázky pre Radu)
 13. Zloženie výborov: pozri zápisnicu
 14. Pomoc pre Pakistan a možné následky na odvetvie európskeho priemyslu (rozprava)
 15. Označovanie krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín (rozprava)
 16. Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (ACTA) (rozprava)
 17. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu
 18. Skončenie rokovania


  

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

 
1. Otvorenie rokovania
Videozáznamy z vystúpení
 

(Rokovanie sa začalo o 9.05 hod.)

***

 
  
MPphoto
 

  Edit Herczog (S&D). – Vážený pán predseda, včera sme diskutovali o rozpočte. Počas rozpravy sa jasne ukázalo, že príslušné služby nedostali správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE). Túto vec sme skontrolovali. Správa bola riadne dokončená a odoslaná, takže k nejakým chybám pravdepodobne došlo v priebehu postupu.

Nie je však podstatné zistiť, kto je za to zodpovedný a čo presne sa stalo. Podstatnejšie je to, že si chceme byť istí, že naša správa, ktorá bola tiež naším základom pre trojstranné rokovanie a ktorá predstavuje najväčší rozdiel v porovnaní s dokumentom Rady, sa odošle do oficiálnej dokumentácie Rady. Preto som ju priniesla so sebou a dávam ju vám, ako aj Rade. Pekne vás prosíme, aby ste sa postarali o to, aby sa správa Výboru ITRE, ktorá bola jednohlasne prijatá, dostala do Rady včas. Veľmi pekne vám ďakujem za podporu v tejto veci.

 
  
MPphoto
 

  Predseda. – Urobíme to, čo chcete. Je to skvelé. Úvod dnešnej diskusie je úžasný!

 

2. Vykonávacie opatrenia (článok 88 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

3. Príprava zasadnutia Európskej rady (28. – 29. októbra) – Prípravy samitu G20 (11. – 12. novembra) – Finančná, hospodárska a sociálna kríza: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať – Zlepšovanie rámca stability a hospodárskeho riadenia EÚ, najmä v eurozóne (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predseda. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– vyhlásenia Rady a Komisie o prípravách samitu G20 (11. – 12. novembra),

– vyhlásenia Rady a Komisie o príprave zasadnutia Európskej rady (28. – 29. októbra),

– správa (A7-0267/2010) pani Berèsovej o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (správa v polovici obdobia), a

– správa (A7-0282/2010) pána Feia o zlepšovaní rámca stability a hospodárskeho riadenia Únie, najmä v eurozóne.

 
  
MPphoto
 

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. (FR) Vážený pán predseda, pán Barroso, pán komisár, dámy a páni, v mene Rady vám chcem poďakovať, pán predseda, za možnosť hovoriť o prípravných prácach na nasledujúce zasadnutie Európskej rady, ktoré prebiehajú v Rade.

Zasadnutie Európskej rady bude mať rušný program. Jeho ústredným bodom bude nepochybne hospodárske riadenie. Ako viete, pracovná skupina, ktorej predsedá pán Van Rompuy, sa stretla v pondelok a prijala svoju záverečnú správu.

Táto správa obsahuje dôležité a konkrétne odporúčania a návrhy, ktoré by nám mali umožniť urobiť kvalitatívny skok v oblasti európskeho hospodárskeho riadenia. Jej odporúčania sa snažia najmä zlepšiť fiškálnu disciplínu, rozšíriť hospodárske monitorovanie, rozvíjať a rozširovať koordináciu, posilniť rámec krízového riadenia a posilniť inštitúcie.

Všetky tieto odporúčania možno rýchlo zrealizovať prostredníctvom právnych predpisov. Prirodzene, dúfame, že Európska rada ich bude môcť podporiť, aby umožnila Komisii, Parlamentu a Rade dosiahnuť rýchly pokrok v týchto mimoriadne dôležitých záležitostiach. V každom prípade by to vyslalo pozitívny signál, pokiaľ ide o náš zámer podniknúť potrebné kroky na riešenie dôležitých hospodárskych problémov, ktoré sú pred nami.

Je pravda, že niektorí ľudia otvorili otázku hľadania iných možností, ktoré idú za hranicu týchto odporúčaní a za rámec zmlúv. Hovorím o otázkach, ako sú pozastavenie hlasovacích práv či zavedenie nových hlasovacích pravidiel, napríklad pravidla obrátenej väčšiny.

Toto jednoznačne nie sú ľahké otázky, či už po technickej, alebo politickej stránke. Bude sa o nich hovoriť na zasadnutí Európskej rady na budúci týždeň.

Ďalším dôležitým bodom programu zasadnutia Európskej rady je príprava samitu G20. Európska rada musí definovať pozíciu Únie na základe prípravných prác, ktoré včera vykonala Rada ECOFIN. Vo všeobecnosti je dôležité, aby samit G20 v Soule priniesol zintenzívnenie úsilia o realizáciu rámca vytvoreného na podporu silnejšieho, udržateľnejšieho a vyváženejšieho rastu. Konkrétne sa musíme zaoberať veľkou celosvetovou hospodárskou nerovnováhou, ktorá môže ohroziť rast.

Od roku 2008, keď sa začala kríza a boli prijaté opatrenia na jej riešenie – inými slovami, od dlhoočakávaného nárastu významu skupiny G20 –, sa veci radikálne zmenili. Dôvod je veľmi jednoduchý: rozsah. Samotný charakter mnohých rozhodnutí, ktoré majú priamy vplyv na našich spoluobčanov, sa v priebehu niekoľkých mesiacov zmenil z miestnej či vnútroštátnej úrovne na medzinárodnú úroveň. Globalizácia znamená, že teraz musíme v mnohých otázkach konať súbežne na európskej úrovni a na medzinárodnej úrovni.

Všetci vieme, že Európska únia potrebovala čas na dosiahnutie dohody o novej zmluve, ktorá mala posilniť aj úlohu Únie na medzinárodnej scéne. Trvalo nám podstatnú časť posledných 10 rokov, kým sme túto zmluvu vytvorili, ale až v priebehu posledných 10 mesiacov sme si uvedomili, aká je dôležitá.

Od svojho vzniku sa skupina G20 ukázala ako celkom úspešná, domnievam sa však, že tá najťažšia a najdôležitejšia skúška nás čaká v nasledujúcich niekoľkých týždňoch a mesiacoch, keď budeme musieť odolať vážnemu nebezpečenstvu, že stratíme tempo.

Európska únia momentálne pripravuje dve dôležité zasadnutia, obe v Kórei, pričom to prvé sa uskutoční o dva dni. Mám na mysli zasadnutie ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín G20 a tým druhým je samit G20 v polovici novembra.

Pokiaľ ide o samotnú podstatu, príspevok Únie k silnému, udržateľnému a vyváženému rastu je založený na: 1) diferencovaných plánoch na fiškálnu konsolidáciu zameraných na rast, 2) stratégii EÚ do roku 2020 pre štrukturálne reformy potrebné okrem iného na podporu vytvárania pracovných miest, 3) programe reformy finančného sektora a trhov a 4) posilnení hospodárskeho riadenia Únie. Čo sa týka tohto posledného bodu, na novembrovom samite by sme mohli predstaviť výsledky pracovnej skupiny, keď ich prijme Európska rada.

Dodal by som, že Európsku úniu veľmi zaujíma proces partnerského preskúmania v rámci G20. Ako Európania sme na takýto typ postupu zvyknutí a vieme, aký zaujímavý a užitočný môže byť. Je jasné, že každý musí zohrať svoju úlohu a ukázať skutočnú ochotu prispieť k rámcu pre rast.

Vojna proti protekcionizmu sa nevyhráva jednou bitkou, ale udržiavaním všeobecného stavu ostražitosti, a to dennodenne. Čo sa týka zvyšku, je takisto dôležité uskutočniť dlhodobú reformu Medzinárodného menového fondu, hoci práca technických orgánov, ako je Rada pre finančnú stabilitu, ktorej predsedá Mario Draghi, postupuje dobre a celková integrácia, najmä v niektorých oblastiach, ide podľa môjho názoru správnym smerom.

Európania sú pripravení plniť záväzky z minulosti, najmä tie z minulého roka z Pittsburghu, aby nový MMF lepšie odzrkadľoval novú medzinárodnú hospodársku realitu, v ktorej by rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva zohrávali významnejšiu úlohu a mali silnejší hlas. Dovoľte mi však jasne povedať, že nemožno od Európy očakávať, že všetky ústupky v tejto súvislosti urobí sama.

Prispieť musia všetky rozvinuté krajiny. Už sme dali najavo, o čom konkrétne sme ochotní rokovať, pokiaľ ide o zastúpenie, riadenie a rozdelenie hlasov. Domnievame sa, že toto je dobrý základ na dosiahnutie kompromisu. Nikto teda nemôže viniť Európu, ak sa v tejto veci nič nezmení.

V rámci Únie sme medzi sebou rokovali o tomto všetkom a o množstve kľúčových otázok a referenčných bodoch na zasadnutie ministrov financií G20, ktoré sa uskutoční tento týždeň. Urobili sme to preto, aby Európania nielen hovorili jedným hlasom, ale aby sa tiež sústredili na obranu a presadzovanie toho, čo predstavuje ich najdôležitejšie záujmy. Predsedníctvo a Komisia urobia všetko, čo je v ich silách, na obranu a podporu týchto záujmov vyplývajúcich z našej spoločnej pozície, ktorá je ovocím niekoľkomesačnej práce všetkých členských štátov.

Čo sa týka zmeny klímy, teoreticky nie je zámerom viesť podrobnú diskusiu na zasadnutí Európskej rady, pretože Rada pre životné prostredie už 14. októbra prijala veľmi rozsiahly text so závermi, ktoré predstavujú európske stanovisko. Je čoraz naliehavejšie dosiahnuť pokrok pri realizácii ambiciózneho systému boja proti zmene klímy po roku 2012 a v tejto súvislosti Európska únia aj naďalej obhajuje postupný prístup, ktorý vychádza z Kjótskeho protokolu a z výsledkov konferencie v Kodani a ktorý pripravuje cestu pre podrobný a právne záväzný globálny rámec, a to prostredníctvom zohľadňovania politických usmernení uvedených v záverečnom dokumente z Kodane.

Konferencia v Kankúne musí dosiahnuť vyvážený výsledok, ktorý bude reagovať na obavy jednotlivých strán a umožní nám stanoviť, aký pokrok sme doteraz dosiahli. Únia vyjadrila svoje stanovisko, že uprednostňuje jeden právne záväzný nástroj, ktorý by zahŕňal hlavné prvky Kjótskeho protokolu. Mohol by však byť základom uvažovania o druhom období záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu za niekoľkých podmienok. Malo by sa to uskutočniť v rámci širšej dohody, pod ktorú by sa podpísali všetky veľké hospodárstva a ktorá by odzrkadľovala ambície a efektívnosť medzinárodnej činnosti a naplnila by naliehavú potrebu chrániť environmentálnu integritu.

Chcel by som stručne spomenúť prípravu pozície Európskej únie v súvislosti so samitmi so Spojenými štátmi, Ruskom a Ukrajinou. Bude to prvýkrát, kedy o prípravách samitov s kľúčovými partnermi Únie budú diskutovať vedúci predstavitelia štátov alebo vlád v súlade so závermi zasadnutia Európskej rady zo 16. septembra. Zámerom je, aby vedúci predstavitelia štátov alebo vlád otvorene diskutovali o hlavných problémoch vo vzťahu k našim partnerom. Nechcem predbiehať túto diskusiu, dovoľte mi však stručne sa vyjadriť ku kľúčovým otázkam blížiacich sa samitov.

Rozhodne bude dôležité, aby sa samit so Spojenými štátmi zameral na niekoľko kľúčových otázok. Vo všeobecnosti bude musieť znamenať posilnenie transatlantickej spolupráce, ktorá je zásadným prostriedkom na vytvorenie účinných riešení spoločných problémov, ktorým čelíme. Navyše deň po samite G20 bude samit Európa – Spojené štáty znamenať významnú príležitosť zohľadniť tieto výsledky a vytvoriť spoločný prístup k viacerým aktuálnym hospodárskym otázkam. Mali by sme sa tiež pokúsiť vytvoriť spoločný prístup k rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvam.

Samit by tiež mal – aspoň v to dúfame – umožniť oživenie Transatlantickej hospodárskej rady, ktorá by sa mala zmeniť na hospodárske fórum, ktoré by sa venovalo témam ďaleko nad rámec čisto regulačných otázok. Rada by na základe posilneného mandátu mohla užitočným spôsobom skúmať spôsoby boja proti kríze a podpory rastu a zamestnanosti.

Máme tiež v pláne využiť samit na prípravu na Kankún, a, samozrejme, od našich amerických partnerov očakávame dôležitý pozitívny signál.

A nakoniec, na programe budú aj dôležité otázky zahraničnej politiky, hlavne pokiaľ ide o Sudán a Irán.

Čo sa týka samitu s Ukrajinou, na dnešné popoludnie je naplánovaná ďalšia rozprava s vysokou predstaviteľkou, takže mi odpustite, že dnes ráno k tejto téme viac nepoviem.

Na samite s Ruskom chce Európska únia vyjadriť plnú podporu partnerstvu pre modernizáciu, ktorá nám umožní posilniť našu spoluprácu vo všetkých oblastiach, najmä v kľúčových oblastiach, ako sú inovácie a energetika.

Pán predseda, pán Barroso, dámy a páni, toto sú hlavné body, o ktorých sa bude diskutovať na budúcotýždňovom zasadnutí Európskej rady: je to naozaj nabitý a dôležitý program.

 
  
MPphoto
 

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Vážený pán predseda, dnes diskutujeme predovšetkým o otázkach, o ktorých sa bude hovoriť na budúci týždeň na zasadnutí Európskej rady. Zameriam sa na to, čo považujem za najdôležitejšie témy: sú to, samozrejme, hospodárske riadenie v Európskej únii, a čo sa týka vonkajších vzťahov, podľa môjho názoru rozhodujúce samity – okrem veľmi dôležitého samitu s USA a tiež samitu s Ruskom –, a to samit G20 v Soule a tiež konferencia v Kankúne o zmene klímy.

Reforma nášho hospodárskeho riadenia je základným kameňom našej udržateľnej obnovy a našej dôveryhodnosti. Preto už od začiatku týchto diskusií prijala Komisia veľmi ambiciózny prístup. Návrhy predložené Komisiou minulý mesiac sa snažia premeniť naliehavosť vyplývajúcu z krízy na ambicióznu právnu realitu. Zaoberajú sa kľúčovými otázkami, ako dať Európskej únii skutočnú moc v oblasti hospodárskej politiky prostredníctvom primeraného koordinovaného fiškálneho dohľadu a ako riešiť makroekonomickú nerovnováhu, teda, ako sme veľmi často hovorili, otázkami vytvorenia skutočnej hospodárskej únie v Európe.

Veľmi vítam pozornosť, ktorú tento Parlament venuje týmto návrhom. Rýchla dohoda v prvom čítaní by potvrdila, že Európska únia je odhodlaná uskutočniť svoju novú víziu. Mali by sme sa snažiť, aby tieto pravidlá začali platiť v polovici budúceho roka. Naliehavo preto vyzývam členské štáty, aby sa všetkými prostriedkami snažili o dosiahnutie týchto cieľov a naliehavo plnili tento program.

Už teraz sa nám podarilo dosiahnuť silnejší konsenzus v kľúčových oblastiach činnosti, keď sme posilnili Pakt stability a rastu a zaoberali sa makroekonomickou nerovnováhou, a to aj vďaka činnosti pracovnej skupiny pod vedením pána predsedu Hermana Van Rompuya.

Po ukončení všetkých diskusií a uskutočnení všetkých rozhodnutí by výsledkom tohto kombinovaného procesu mala byť vízia hospodárskeho riadenia, ktoré bude oveľa podrobnejšie, oveľa lepšie prispôsobené potrebe v prvom rade predchádzať problémom a oveľa pevnejšie založené na využívaní sankcií.

Vyjadrím sa však jasne. Celkový výsledok musí predstavovať skutočnú zmenu oproti súčasnej situácii. Musíme našim spoluobčanom ukázať, že Európska únia vyvodila vo všetkých ohľadoch z krízy dôsledky a poučila sa.

Stále ešte treba doriešiť niektoré ďalšie záležitosti. Jedným z problémov mimoriadneho významu je otázka, ako nahradiť súčasný krízový mechanizmus, na ktorom sme sa dohodli v máji a ktorý prestane platiť v roku 2013, mechanizmom trvalejšieho charakteru. Urobíme všetko pre to, aby sme v budúcnosti takýmto krízam predišli, ale urobíme tiež všetko pre to, aby sme boli na kritický vývoj lepšie pripravení ako naposledy. Pripravenosť a prítomnosť silného a trvalého krízového mechanizmu môžu v budúcnosti predísť takémuto vývoju.

Komisia si je dobre vedomá názorov vyjadrených členskými štátmi, ktoré sú za zmenu zmluvy, na ktorú je, ako všetci vieme, potrebná jednomyseľná zhoda všetkých členských štátov. V tejto fáze sa Komisia sústredí na podstatu. Tým myslíme vytvorenie trvalého mechanizmu, ktorý dokáže poskytnúť ochranu v kritických chvíľach, pričom sa minimalizuje morálny hazard a zaručí sa, že takýto nástroj sa použije len ako posledná možnosť v spoločnom záujme.

Ak a keď tieto plány zrealizujeme v plnej miere, výsledkom tejto práce bude to, čo potrebujeme: systém, ktorý poskytuje stimuly členským štátom, aby realizovali rozumné hospodárske a fiškálne politiky, a systém, ktorý poskytuje stimuly investorom, aby dodržiavali zásady zodpovedného požičiavania.

Celkovo som presvedčený, že sme na dobrej ceste. Z krízy sme sa poučili. Pre dobro svojich občanov Európska únia zavádza systém riadenia, ktorý bude v porovnaní so stavom pred krízou úplne nový, a teraz staviame tento systém na omnoho pevnejšie základy.

Naše výsledky v oblasti hospodárskeho riadenia, ale aj v súvislosti so stratégiou EÚ do roku 2020 a s finančnou reguláciou nám poskytnú dobrú platformu pre samit G20 v Soule. Tento samit prichádza v kritickej dobe. Bude to skutočná skúška, či skupina G20 dokáže poskytnúť koordináciu, ktorú svetové hospodárstvo potrebuje, prostredníctvom spoločných riešení na globálnej úrovni. Verím, že dokáže, a verím, že Európska únia bude hrať kľúčovú úlohu pri úspechu samitu v Soule.

Čo chceme v Soule dosiahnuť? Predovšetkým si musíme pripomenúť, že skupina G20 zohrala dôležitú úlohu pri riešení krízy. Dokázala to kolektívnou činnosťou, a keď sa teraz dostávame do novej fázy, musíme aj naďalej konať kolektívne a spolupracovať. To znamená prijať skutočnosť, že celosvetová nerovnováha sa týka všetkých a že všetky hlavné hospodárstva zohrávajú úlohu pri hľadaní riešenia. A áno, nemôžeme ignorovať realitu, že dôležitým faktorom sú tu výmenné kurzy.

Po druhé, musíme vidieť, že konajú aj medzinárodné finančné inštitúcie. Konkrétne reforma MMF sa mala uskutočniť už dávno. Potrebujeme, aby aj ostatní ukázali takú pružnosť, ako už ukázala Európska únia.

Po tretie, s podporou tohto Parlamentu sa nachádzame uprostred zásadnej reformy nášho finančného systému a chcem vám opäť poďakovať za to, že ste zdôrazňovali potrebu dosiahnuť to čo najskôr.

Toto tempo musíme udržať aj na samite G20. Pokrok bol dobrý, ale teraz sa musíme postarať o to, aby sa preniesol aj do realizácie.

Chcem, aby v tom zohrával svoju úlohu aj finančný sektor. Preto by sa Európska únia mala aj naďalej zasadzovať o daň z finančných transakcií na globálnej úrovni. Medzitým chce Komisia hľadať ďalšie spôsoby, ako zaistiť, aby finančný sektor spravodlivo prispieval na európskej úrovni, napríklad prostredníctvom dane z finančných aktivít.

Blížiaci sa samit G20 bude mať prvýkrát na programe aj tému rozvoja. Bude prijatý viacročný akčný plán, ktorý bude usmerňovať naše spoločné úsilie v tejto oblasti. Komisia od začiatku silno podporovala túto myšlienku spolu s kórejským predsedníctvom. Musíme ukázať, že program rastu skupiny G20 zahŕňa aj rozvojové krajiny a prináša im výhody. Zároveň chceme, aby sa aj rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva podieľali na medzinárodnom rozvojovom rámci, čo je v súlade s kľúčovými zásadami rozvojovej politiky a umožňuje to väčšiu koordináciu.

Keď som včera tu v Štrasburgu hovoril s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom, konkrétne spomenul tento bod a bol veľmi vďačný za podporu tohto programu zo strany Európskej únie.

A nakoniec, skupina G20 musí prevziať vedúcu úlohu, pokiaľ ide o presadzovanie obchodného programu. Naša dohoda s Kóreou nemá byť alternatívou k WTO, ale mala by inšpirovať našich partnerov, aby využili túto príležitosť a snažili sa o rýchle dokončenie kola rokovaní v Dauhe.

Chcem povedať aj pár slov o blížiacej sa veľmi dôležitej konferencii v Kankúne. Tu sa musíme aj naďalej sústreďovať na svoje ciele, byť ambiciózni z hľadiska Európy a tiež z hľadiska celého sveta. Musíme medzinárodný proces posunúť vpred. Nie je to ľahké. Vieme, že v prípade niektorých našich partnerov sa tempo zmeny skôr spomalilo ako zrýchlilo.

Nezabúdajme, že popritom zavádzame najkonkrétnejší a najúčinnejší systém znižovania emisií na svete. To je naša najsilnejšia karta a čím viac sa priblížime k realizácii nového systému obchodovania s emisiami, tým bude táto karta silnejšia. Máme dôveryhodnosť, akú nemá nikto iný, ktorá stojí na silnom konsenze medzi týmto Parlamentom, členskými štátmi a Komisiou v otázke toho, čo máme robiť.

Keď prídeme do Kankúnu, nenechajme sa rozptyľovať spormi o forme. Do procesu OSN by sme mali ísť plní sebadôvery a odhodlania. Kankúnom sa tento príbeh neskončí, nebude to konečný zlomový bod, ale môže to byť dôležitý krok na ceste. EÚ musí vyslať jasný a jednotný odkaz s cieľom posunúť rokovania dopredu. Mali by sme sa snažiť o súbor konkrétnych aktívnych opatrení, ktoré môžu do tohto procesu vniesť dôveru a posunúť nás bližšie k nášmu konečnému cieľu.

Preto som minulý týždeň napísal členom Európskej rady. Načrtol som pozíciu, ktorú považujem za vyváženú a realistickú, takú, ktorá nás bude aj naďalej poháňať ďalej bez vytvárania nerealistických očakávaní. Nastal čas, aby Európa prevzala vedúcu úlohu a určila, ako môže Kankún priniesť sériu dôležitých krokov vpred, aby splnila dôležité záväzky, ako napríklad okamžité financovanie, a predovšetkým dala jasne najavo, že sme aj naďalej príkladom.

Hospodárstvo Európskej únie bude v tomto roku rásť rýchlejšie, ako sa predtým predpovedalo, ale obnova ešte nie je úplne dokončená, takže, ako sme povedali už niekoľkokrát, nie je tu miesto pre samoľúbosť, najmä keď vidíme stále veľmi vysoké čísla nezamestnanosti.

Všetci vieme, že v uplynulých mesiacoch sme čelili skutočným problémom, ako je to veľmi jasne vyjadrené aj v správe pani Berèsovej, o ktorej teraz budete diskutovať. Vítam ambície a široký konsenzus v tomto Parlamente v súvislosti s týmito dôležitými otázkami, všetci však vieme, že toto je čas výrazného nárastu nezamestnanosti a škrtenia verejných výdavkov. Naši spoluobčania vyjadrujú obavy a my ich musíme zobrať do úvahy.

Takisto však vieme, že sme dokázali nájsť odpovede ako Európska únia. Predložili sme niekoľko dôležitých právnych predpisov o hospodárskom riadení. Prišli sme so stratégiou EÚ do roku 2020. To je, a to vám chcem pripomenúť, stratégia pre rast, pretože rast – inteligentný, začleňujúci, udržateľný rast – je odpoveďou. Tieto otázky odráža aj vynikajúca správa pána Feia.

Navrhli sme široké spektrum opatrení na reguláciu finančného trhu. Vítam dohodu zákonodarného orgánu o našich návrhoch o finančnom dohľade. Skutočnosť je taká, že ak by ste sa pred dvoma rokmi pozorovateľov spýtali, či je Európska únia pripravená mať európsky systém dohľadu, väčšina by povedala, že nie, že to nie je možné. Teraz sme dokázali, že to možné je.

Na pokrytie rôznych aspektov, ktorých sa to týka, používame holistický prístup. Dovoľte mi preto tiež upozorniť na dohodu, ktorú včera dosiahla Rada v súvislosti s návrhom Komisie o hedžových fondoch. Dúfam, že táto pozícia teraz bude viesť k úspešným rokovaniam v Európskom parlamente, aby Európska únia mohla konečne profitovať z tohto dlho očakávaného nariadenia a aby sme opäť aj v tejto veci zaujali v Soule vedúcu pozíciu.

Pokrok robíme aj v iných oblastiach, pretože sa musíme pozerať aj na reálnu ekonomiku. Chcem tiež zablahoželať tomuto Parlamentu k práci v prospech smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Táto smernica poskytne veriteľom, vo väčšine prípadov malým a stredným podnikom, lepšiu ochranu, pričom bude rešpektovať zmluvnú slobodu. Verejné orgány budú musieť zaplatiť do 30 dní alebo zaplatiť úrokovú sadzbu 8 %. Viete, ako veľmi na toto nariadenie čakajú malé a stredné podniky, ktoré zostávajú najdôležitejším odvetvím nášho hospodárstva.

Naša práca sa ešte neskončila. Jednotlivé návrhy sa musia dotiahnuť do konca, ale už začínajú prinášať výsledky. Cieľom je dostať nás z krízy a cez fázu obnovy, opäť dosiahnuť miery rastu, ktoré vytvárajú zamestnanosť, a zaistiť, aby naše sociálne trhové hospodárstvo bolo v 21. storočí v dobrej kondícii. Ďakujem pekne za pozornosť.

 
  
  

PREDSEDÁ: GIANNI PITTELLA
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Pervenche Berès, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Chastel, pán Barroso, finančná, hospodárska a sociálna kríza, v ktorej sa svet nachádza už niekoľko rokov, bude na celom svete stáť 60 biliónov USD, čo zodpovedá jednému percentuálnemu bodu ročného rastu. Musíme s tým niečo urobiť. Jej výsledkom bude 11 % miera nezamestnanosti v našej Európskej únii na konci roka. Opäť sa prejavuje na pozadí novej menovej vojny spôsobenej rizikom recesie s dvojitým poklesom, ako hovoria naši ekonómovia.

Tvárou v tvár tejto situácii som v tomto Parlamente zaznamenala pocit, že je našou povinnosťou vyslať silný odkaz ostatným inštitúciám, Komisii a Rade, ktorý by hovoril, že musíme opäť spojiť sily okolo pridanej hodnoty európskeho projektu a že to, čo je v stávke, sa dá zhrnúť pár slovami: máme kolektívnu zodpovednosť a musíme realizovať stratégiu v rámci celej EÚ, ktorá nám v oblasti energetiky umožní byť silnými vo vnútri a tým aj navonok. Musíme sa spoľahnúť na vlastné sily a na to potrebujeme európsku úroveň.

Podľa nášho názoru však, pán Barroso, hospodárske riadenie nie je víziou. Je to prostriedok rozvíjania tejto stratégie a práve na základe tejto stratégie sa rozhodujeme, aké zdroje sú potrebné. Predovšetkým sú to finančné zdroje. Je tu úloha zosúladiť revíziu finančného výhľadu s týmto dôrazom na stratégiu pre európske energetické spoločenstvo. Je tu potreba zrealizovať návrh, ktorý odmietate: zdanenie finančných transakcií. Je tu potreba poskytnúť značný európsky úver na financovanie dlhodobých investícií. Je tu potreba obnoviť rovnováhu zdanenia v Európe s cieľom podporiť prácu a zamestnanosť namiesto kapitálu a šetrnosť k životnému prostrediu. Je tu potreba koordinovať rozpočty členských štátov s európskym projektom, aby sa úsilie zameriavalo tým istým smerom.

Pokiaľ ide o riadenie, navrhujeme vymenovať „pána Eura“, aby sa zaistilo harmonické a vyvážené hospodárske riadenie. Takisto navrhujeme, aby sme sa nesústredili len na situáciu zadlžených krajín, ale vyvažovali to aj hodnotením krajín s nadbytkom. Okrem toho hovoríme, že v menovej únii by sa aj dlh mal riadiť spoločne a mali by sme byť schopní navrhnúť vzájomné emitovanie dlhu. Boli by sme radi, keby sa finančná reforma, na ktorej dosiahnutí tak usilovne pracujete, pán Barroso, zamerala na potreby Európanov a nielen na ciele finančnej stability. Chceme vidieť reformu finančných trhov takým spôsobom, ktorý by oživil pojmy etiky a morálnych hodnôt a ktorý by pomohol vytvárať pracovné miesta a dlhodobé investície.

Žiaden európsky projekt nemôže uspieť, ak ho nepodporia členské štáty. Jediný spôsob, ako môže Európska únia ukázať to najlepšie, čo dokáže, je dosiahnuť, aby to členské štáty chceli podporiť. Výsledkom diskusie, ktorá sa sústreďuje len na námahu, ktorú prináša ukladanie sankcií, nebude to, že Európania so svojimi členskými štátmi sa budú chcieť opäť podieľať na tomto projekte. Žiadame dôrazné kroky vychádzajúce z pridanej hodnoty európskeho projektu, aby sme dokázali dostať Európanov z tejto recesie a zaistiť, že v budúcnosti bude mať každý v Európe prácu, nebude žiť v chudobe a opäť bude môcť veriť európskemu projektu.

To je našou ambíciou. Dúfam, pán Barroso, že sa s ňou dokážete stotožniť a prijať mnohé z návrhov, ktoré tu predkladáme v mene celého tohto Parlamentu.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Diogo Feio, spravodajca.(PT) Vážený pán predsedajúci, pán Barroso, pán Rehn, zvlášť vám by som chcel zablahoželať k pozitívnemu dialógu, ktorý sa uskutočnil medzi Parlamentom a Komisiou. Vážení predstavitelia Rady, na úvod by som chcel poďakovať všetkým, ktorí pracovali na tejto správe a umožnili jej vznik, najmä všetkým tieňovým spravodajcom, s ktorými som mal príležitosť vymieňať si názory a pracovať na dosiahnutí konsenzu. Proces hľadania konsenzu bol často náročný, pretože v Parlamente sú rôzne tendencie: od ľavice po pravicu, zástancovia väčšej suverenity alebo modernejšieho typu suverenity a zástancovia niektorých inštitúcií. Bolo vyjadrených veľmi veľa názorov, ale všetky s jedným cieľom: nájsť riešenia súčasnej krízy.

Kríza potvrdila, že Európa nereagovala včas a často nereagovala dobre. Kríza ukázala, že mnohé vlády v Európskej únii stále presadzovali politiku, ktorá nevychádzala zo skutočných faktov. Práve z tohto dôvodu sú potrebné riešenia a Európsky parlament musí predkladať tieto riešenia primeraným a pevným hlasom. Niektoré z týchto riešení budú krátkodobé, iné dlhodobé.

V podstate predkladáme osem odporúčaní. Predkladá sa myšlienka mnohostranného dohľadu nad makroekonomickým vývojom v Únii a v členských štátoch, aby sme rýchlejšie dosiahli ciele stratégie EÚ do roku 2020, dosiahli Európu rastu a posilnili pakt, ktorý sa týka stability, ale aj rastu.

Takisto predkladáme návrhy na posilnenie Paktu stability a rastu a veľmi podrobné preskúmanie toho, čo sa deje v súvislosti s dlhom, na rozšírenie hospodárskeho riadenia v eurozóne prostredníctvom Euroskupiny a na vytvorenie silného a dôveryhodného mechanizmu na predchádzanie nadmerným dlhom a na ich riešenie v eurozóne, čo môže zahŕňať zriadenie Európskeho menového fondu. Boli predložené aj návrhy na revíziu rozpočtových, finančných a fiškálnych nástrojov EÚ, na reguláciu finančného trhu a na dohľad s jasným makroekonomickým rozmerom a na zlepšenie spoľahlivosti štatistík EÚ.

A nakoniec je tu návrh na lepšie zastupovanie Únie v oblasti hospodárskych a menových záležitostí. Parlament vo všetkých týchto otázkach ukazuje alebo by mohol ukázať pevný postoj. Naším cieľom je lepšia inštitucionálna koordinácia medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi. Môžeme prispieť k tomu, aby sme takýmto spôsobom boli schopní poskytnúť lepšie riešenia v prípade krízových situácií alebo ťažkostí v budúcnosti. Odteraz má Európa nástroje na lepšiu reakciu v oblasti hospodárstva, pričom Parlament k tomu výrazne prispel a bude to robiť aj naďalej.

V súčasnosti začíname legislatívnu rozpravu o šiestich návrhoch, ktoré predložila Komisia a na ktoré si, domnievam sa, Parlament zachová svoj vlastný názor. Práve z tohto dôvodu by som chcel vyjadriť prekvapenie, že v nedávnom dokumente Rady, ktorý bol predložený len včera, nebola žiadna zmienka o pozícii Parlamentu a o dialógu medzi týmto Parlamentom a Radou.

Na záver by som však chcel povedať jednu vec: Európsky parlament má svoje vlastné pozície bez ohľadu na rozdiely medzi nami. Cieľom Európskeho parlamentu je silná Európa a lepšie hospodárske riadenie s rýchlejším rastom a väčšou prosperitou.

 
  
MPphoto
 

  Marta Andreasen, spravodajkyňa Výboru pre rozpočet požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, vo svojom stanovisku k správe pána Feia o rámci stability a riadenia som zdôraznila tri body.

Prvým bola potreba brať vážne otázku sankcií pre členské štáty, ktoré porušia Pakt stability a rastu. Len pred pár dňami sa francúzsky premiér a nemecká kancelárka dokonca dohodli na zmene zmluvy, aby umožnili prísnejšie sankcie voči krajinám, ktoré ohrozujú stabilitu eura. Zdôraznila som aj potrebu vytvoriť priority v rámci rozpočtu v prípade, že bude potrebné zachrániť nejaký členský štát. A nakoniec som upozornila na potrebu vyhodnotiť vplyv na úverový rating Európskej únie, pretože fungoval ako záruka európskeho finančného stabilizačného mechanizmu.

Príslušné odseky boli zmenené a doplnené a už nie sú súčasťou môjho stanoviska. Za týchto okolností som nútená svoje stanovisko odvolať.

 
  
MPphoto
 

  David Casa, spravodajca Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko.(MT) Európska únia bola nepochybne príkladom tým, ako sa rozhodla postupovať v otázke opatrení na reguláciu a dohľad. To sa premieta do nového balíka opatrení v oblasti dohľadu, ktorý umožňuje včas identifikovať niektoré systémové riziká.

Naopak, čo sa týka koncepcie hospodárskeho riadenia, nikto nemôže poprieť, že je pred nami ešte dlhá cesta. Každý členský štát, ktorý ignoruje svoje povinnosti a zodpovednosť, najmä pokiaľ ide o Pakt stability a rastu, vytvára vážne problémy pre ostatné členské štáty. Preto sme povinní urobiť všetko, čo je v našich silách, na presadzovanie seriózneho dodržiavania pravidiel, na ktorých sme sa dohodli s cieľom zaručiť stabilitu v členských štátoch, a to finančnú i fyzickú.

Som veľmi spokojný s odporúčaniami v rámci stanoviska, ktoré som predložil Výboru pre zamestnanosť, a teší ma, že boli zohľadnené. Som presvedčený, že táto správa je dôkazom potreby lepšieho dohľadu nad zamestnanosťou v Európskej únii a posilnenia Výboru pre zamestnanosť.

 
  
MPphoto
 

  António Fernando Correia De Campos, spravodajca Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko.(PT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, všetci si uvedomujeme, že monitorovanie krátkodobých a dlhodobých makroekonomických ukazovateľov v Európskej únii zlyhalo, a to nielen pokiaľ ide o rozpočtové rámce a akumulovaný národný dlh. Kríza ešte viac zintenzívnila potrebu posilniť jednotný trh, ako vyplýva z návrhov pána Montiho a pána Grecha. Rozhodujúce je rozvinúť elektronický a nadnárodný obchod, zjednodušiť internetové platobné postupy, štandardizovať produkty a služby a harmonizovať fiškálne nástroje ako spôsob posilnenia dôvery spotrebiteľov a naštartovania hospodárstva.

Únia sa musí dostať s krízy spôsobom, ktorý je udržateľný, zaručí výrazný rast a zodpovedné rozpočty, ale aj dosiahnutie cieľov zamestnanosti. Malo by byť povinné, aby súčasťou systému dohľadu boli ukazovatele ako miera nezamestnanosti a miera zamestnanosti populácie v produktívnom veku.

Nesmie sa zabudnúť ani na ukazovatele, ktoré budú merať pokrok stratégie EÚ do roku 2020. Štúdia uskutočniteľnosti týkajúca sa vydávania spoločných eurodlhopisov by mohla byť príležitosťou podrobnejšie preskúmať finančné nástroje na ochranu proti špekuláciám a zaviesť ich do praxe.

Boli by sme radi, keby toto bolo viac než len štúdia. Vytvorenie Európskeho menového fondu si zaslúži našu podporu a nepovažujeme ho len za disciplinárny nástroj, ale predovšetkým za prostriedok na obmedzenie špekulatívnych manipulácií na trhoch so štátnymi dlhopismi. Naša spolupráca so spravodajcom pán Feiom bola prospešná a umožnila vytvoriť text, ktorý je podrobný, vyvážený a bohatý.

 
  
MPphoto
 

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D.(DE) Vážený pán predsedajúci, keď sa pozriete na zoznam rečníkov, uvidíte, že nasledujúcim rečníkom je môj kolega pán Jáuregui Atondo. Predtým, ako sa ujme slova, dovoľte mi ako predsedovi našej skupiny informovať Parlament o tom, že dnes ráno bol pán Jáuregui Atondo menovaný španielskou vládou za ministra do predsedníctva. Určite si dokážete predstaviť, že pre našu skupinu je to veľká pocta. Srdečne mu blahoželám.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Ramón Jáuregui Atondo, spravodajca Výboru pre ústavné veci požiadaného o stanovisko.(ES) Vážený pán predsedajúci, chcel by som veľmi pekne poďakovať svojmu priateľovi pánovi Schulzovi. Mám len jednu minútu na to, aby som vám povedal, že som presvedčený, že v priebehu uplynulých niekoľkých mesiacov urobila Európa úžasný pokrok, pokiaľ ide o hospodárske riadenie.

Samit medzi Francúzskom a Nemeckom predvčerom napodiv otvoril dvere aj novej nádeji: možnosti revízie našich rámcov a zmlúv o hospodárskom riadení.

Viem, že táto otázka členské štáty trocha vystrašila. Domnievam sa však, že ako proeurópania vieme, že ak chceme dosiahnuť hospodárske riadenie, ktoré musíme vybudovať, budeme pravdepodobne potrebovať reformy, na ktorých sa budeme musieť dohodnúť.

Som však úprimne presvedčený, že táto dohoda medzi Francúzskom a Nemeckom otvára príležitosť pre správu pána Feia, ktorú budeme prijímať neskôr – ako navrhol Výbor pre ústavné veci –, zvážiť potrebu prispôsobiť náš ústavný rámec riadeniu, ktoré nebude len paktom stability. Toto je rozsiahle riadenie s cieľom spojiť hospodárstva takým spôsobom, aby boli konkurencieschopné, vytvárali pracovné miesta a viedli k prerozdeľovaniu, o ktoré sme sa ako sociálni demokrati vždy snažili.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Joseph Daul, v mene poslaneckého klubu PPE.(FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, spoločnou črtou zasadnutí Európskej rady a skupiny G20 je potreba vykonať potrebné úpravy po finančnej kríze.

Pre Európsku úniu tieto úpravy spočívajú v urobení poriadku s jednotlivými vnútroštátnymi i európskymi verejnými financiami a v ochrane našej meny eura prostredníctvom jeho vnútornej konsolidácie a obrany jeho hodnoty proti ostatným hlavným menám. Na zasadnutí Európskej rady budú dominovať diskusie o hospodárskom a finančnom riadení Európy. Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) víta počiatočný smer, ktorým sa vydala pracovná skupina pána Van Rompuya vrátane plánov na systém sankcií voči členským štátom, ktoré nedodržiavajú kritériá Paktu stability a rastu.

Ešte však treba urobiť veľa práce a viac využívať metódu Spoločenstva a menej medzivládnu metódu. Vítam prácu, ktorú Komisia v tejto súvislosti vykonala. Chcem požiadať Radu, aby nezabúdala, že tento Parlament je teraz spoločným zákonodarcom a bude hrať plnohodnotnú úlohu pri definovaní nastávajúcich reforiem. Čím viac sa Parlament bude v počiatočných štádiách zapájať, tým väčšiu máme šancu dosiahnuť uspokojivý a včasný výsledok. Vyzývam pána predsedu Van Rompuya, aby tomuto odkazu venoval pozornosť.

Dámy a páni, Európa musí nechať zaznieť svoj hlas v diskusii o pomere hodnôt mien a Európska rada musí na budúci týždeň, teda pred samitom G20 v Soule, definovať našu pozíciu k tejto téme. Európa sa musí spojiť so svojimi partnermi, najmä so Spojenými štátmi, a pripomenúť rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám ich povinnosti. Menový damping a sociálne dôsledky, ktoré prináša, už nesmie byť povolený.

Na samite v Soule sa bude rokovať o troch hlavných témach: samozrejme, o reforme medzinárodného menového systému, ale aj o stabilite komodít – najmä potravín a energie – a celosvetovom riadení. V každej z týchto tém má Európa odkaz, ktorý chce odovzdať, ale tento odkaz bude dôveryhodný len vtedy, keď zavedieme účinné vnútorné nástroje na riadenie a správu našich verejných financií platné v celom Spoločenstve.

Dámy a páni, nebudeme schopní ovplyvňovať celosvetové riadenie a nebudeme mať skutočné miesto na medzinárodnom fóre, ak nedokážeme uskutočniť často nepopulárnu očistu našich financií a ak sa nebudeme držať našich priorít boja proti zmene klímy a rozvojovej politiky.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som odcitovať úryvok z vyhlásenia vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád zo samitu G20 v Pittsburghu, ktorý sa uskutočnil 24. – 25. septembra 2009, teda pred rokom. Vedúci predstavitelia vlád sa na tomto samite zaviazali k nasledujúcim krokom: „Vytvoriť rámec, ktorý stanovuje politiky a spôsob spoločného postupu s cieľom dosiahnuť silný, udržateľný a vyvážený celosvetový rast. Potrebujeme trvalú obnovu, ktorá vytvorí kvalitné pracovné miesta, ktoré naši ľudia potrebujú.“ Skvelé! Predpokladám, že podobný text sa znova napíše aj tento rok na nasledujúcom samite a tiež na všetkých ostatných samitoch. To ma vedie k otázke, čo sa medzitým urobilo pre to, aby sa dosiahol silný, udržateľný a vyvážený celosvetový rast, ktorý vytvorí pracovné miesta, ktoré naši ľudia potrebujú. Opis je správny, ale na európskej úrovni – v Európskej rade – sa vytvára filozofia, podľa ktorej sú jednostranné škrty vo verejných službách prostredníctvom znižovania rozpočtu zázračným liekom na stabilizáciu nášho kontinentu, namiesto toho, aby sa zobrala do úvahy skutočnosť, že investície stimulujúce rast sú základným predpokladom vytvárania väčšieho množstva pracovných príležitostí a prostredníctvom rýchlejšieho hospodárskeho rastu aj zvyšovania štátnych príjmov – čo je naliehavo potrebné na konsolidáciu štátnych rozpočtov a umožnenie štátom vykonávať ich povinnosti. V Európe vidíme, že v dôsledku viac-menej čiernobieleho manichejského procesu, v rámci ktorého sú všetky výdavky zlé a všetky škrty dobré, sme sa dostali do situácie, v ktorej sa krajiny najviac postihnuté krízou – Írsko a Grécko – nachádzajú v recesii alebo majú nulový rast. V praxi tak dochádza k presnému opaku toho, čo je tu opísané ako cieľ. To je dramatický vývoj. Je o to dramatickejší, že voči tým, ktorí boli zdrojom krízy, ktorí spôsobili krízu – finančný sektor, tí, ktorí špekulovali s divokou ľahostajnosťou –, nebola vyvodená zodpovednosť tým, že by museli prispieť do štátnych príjmov prostredníctvom opatrení, ako je daň z finančných transakcií. Možno to malo svojich zástancov na európskej úrovni, ale dokonca ešte vtedy, keď to niektorí zastávali, sa to nakoniec odsunulo bokom, pretože, ako sa hovorilo, v skupine G20 by sme to nikdy nepresadili. Samozrejme, že by sme to nepresadili v skupine G20, keď to najskôr ani neskúsime na európskej úrovni.

Toto je nespravodlivosť, ktorá je mimoriadne dramatická, pretože nedostatok aktivity zo strany vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád – skutočnosť, že nás vedú nesprávnym smerom sociálnej nerovnováhy – sa neustále posilňuje. Ľudia, ktorí sa búria v uliciach, majú pravdu, že proti sociálnej nerovnováhe v Európe sa nebojuje, ale, naopak, sa ešte viac posilňuje chybnými politikami. Úlohou tohto Parlamentu je povedať to nahlas a vytvoriť stratégie proti tomuto trendu. Preto trváme na dani z finančných transakcií. Správa pani Berèsovej a správa mojej kolegyne pani Podimatovej nám ukážu, či je tento Parlament pripravený povedať, že vieme, že to nebude ľahké, ale trváme na tom, aby Európska únia začala vyberať dane od finančného sektora na nadnárodnej úrovni, ak sa to nedá urobiť na vnútroštátnej úrovni.

Je tu aj ďalší znepokojujúci vývoj. To, čo sa stalo v Deauville medzi pánom Sarkozym a pani Merkelovou, stavia medzinárodnú štruktúru Európskej únie na hlavu. Pýtam sa sám seba, kedy pán Van Rompuy vyvodí náležité závery. Bol požiadaný, aby so svojou pracovnou skupinou pracoval na príprave potrebných reforiem – to mala byť naozaj vaša úloha, takže bolo trocha drzé požiadať o to pána Van Rompuya –, ale aby tomu bola nasadená koruna, tento úbohý muž na tom pracuje v tajnosti, a kým vôbec môže čokoľvek prezentovať, náš rozkošný pár z Deauville sem vtancuje a oznámi: „Už sme o všetkom rozhodli.“ To, čo urobili Nicolas a Angela – tento samozvaný francúzsko-nemecký riadiaci výbor –, je útokom na inštitúcie Európskej únie.

(potlesk)

Keby som bol pán Van Rompuy, povedal by som im, kam si svoju prácu môžu strčiť. Nemôžete byť donekonečna handrou a znášať takéto zaobchádzanie. Je tu však ešte jedna vec: ak by sa náš milý pár pozrel z Deauville cez kanál, uvidel by biele útesy britského pobrežia, kde je potrebné referendum na to, aby mohli novelizovať zmluvu – ak sa teda dá veriť pánovi Cameronovi. Naozaj si niekto myslí, že pán Cameron by prijal novelizáciu bez zapracovania ďalších bŕzd do zmluvy, ktoré by obmedzili účinnosť európskeho práva? Tým by sa naozaj otvorila Pandorina skrinka. Dúfam, že náš milý pár sa nezačne hádzať o zem.

Opakujem preto, že Európa je vedená nesprávnym smerom, a to inštitucionálne i hodnotovo.

 
  
MPphoto
 

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, možno by som mohol začať tam, kde pán Schulz skončil. Možno by sme mohli požiadať o zvolanie konventu, ak chcú zmeniť zmluvu. Za normálnych okolností musíme požiadať o konvent. To je prvá vec, ktorú treba urobiť, ale myslím si, že veci ešte nepokročili tak ďaleko. Teraz naliehavo potrebujeme dosiahnuť dohodu o hospodárskom riadení a o posilnení Paktu stability a rastu v Európskej rade.

Uplynul už takmer rok od začiatku gréckej dlhovej krízy. Začala sa v decembri 2009 a teraz nastal čas, aby sme v tejto veci dospeli k záveru, k dohode. V súčasnosti sú v podstate predložené tri návrhy. Ujasnime si to. Dostali sme návrh od Komisie, návrh od pracovnej skupiny a včera aj návrh v rámci takzvanej „dohody z Deauville“. To je tretí predložený návrh. A myslím si, že je dobré, že tento Parlament analyzuje rozdiely medzi týmito troma návrhmi, aby sa rozhodol, či sú vhodné.

Komisia pred niekoľkými týždňami predložila podľa môjho názoru dobré, odvážne a koherentné návrhy. Návrhy pracovnej skupiny sa od nich líšia tým, že hovoria, že Rada by mala konať na základe odporúčaní a nie návrhov Komisie. To je veľký rozdiel, pretože odporúčania možno zmeniť a návrhy Komisie nie. Navyše návrh pracovnej skupiny obsahuje dlhší postup analýzy, čím sa takisto odlišuje od návrhu Komisie.

Musíme však povedať, že návrh pracovnej skupiny zachováva poloautomatický charakter sankcií, ako aj pravidlo obrátenej väčšiny, ktoré navrhla Komisia.

Od včera máme aj tretí návrh, „dohodu z Deauville“. Musím povedať, že dohoda medzi Francúzskom a Nemeckom môže byť z hľadiska práce Rady často užitočná, ale tentoraz to tak nie je. To je preto, že francúzsko-nemecký návrh z Deauville sa jednoducho spolieha na zachovanie starého systému hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade, takže namiesto toho, aby bolo potrebné dosiahnuť väčšinu na zablokovanie automatických sankcií Komisie, ich návrh vyžaduje takúto väčšinu na iniciovanie takýchto sankcií navrhnutých Komisiou. Myslím si, že je to obrovský rozdiel, pretože poloautomatický charakter sankcií v návrhu Komisie nie je súčasťou návrhu z Deauville.

Neviem, či poznáte Deauville, ale okrem pláže a niekoľkých pekných hotelov je tam aj kasíno. Preto by sme možno nemali hovoriť o dohode z Deauville, ale skôr o francúzsko-nemeckom kasínovom kompromise, pretože presne takýto kasínový kompromis to je. Podľa tohto návrhu sa môžu členské štáty pohrávať s eurom a s eurozónou.

Ak máte dostatočnú podporu v Rade, môžete to urobiť, môžete urobiť presne to, čo urobilo Grécko. Ak máte dostatočnú podporu v Rade, urobte to. Faites vos jeux! Môžete to urobiť.

Prvá časť dohody z Deauville jednoducho oslabuje nielen návrh pracovnej skupiny, ale predovšetkým balík Komisie. Považujem to za absolútne nepochopiteľné, rozhodne zo strany Nemecka. Celé mesiace žiadali o odvážnejšie sankcie a včera urobili presný opak. Má to za následok oslabenie odvážnych návrhov Komisie. A prichádza to presne v čase, keď pán Trichet, prezident Európskej centrálnej banky, žiada o odvážnejšie riešenia, o odvážnejšie návrhy, dokonca ešte odvážnejšie ako pôvodné návrhy Komisie.

Mojím záverom je, že tento Parlament má jednu misiu: odvrátiť dohodu z Deauville alebo kasínový kompromis. Držme sa dobrých návrhov Komisie a splňme našu nevyhnutnú legislatívnu úlohu.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE.(FR) Vážený pán predsedajúci, pán Chastel, pán Barroso, dámy a páni, pán Verhofstadt sa dnes veľmi unavil. To, čo hovoril, je však dôležité, podobne ako prejav pána Schulza. Aj ja vám predstavím svoj názor.

Poznáte všetci film „Jules a Jim“? Vystupuje v ňom jedna žena – pani Merkelová. A vieme, kto je Jules – je to pán Sarkozy. Problémom je, kto je Jim. Je to pán Cameron alebo pán Barroso? To je dilema pre Komisiu.

Myslím si, že Parlament a Komisia teraz musia medzi sebou hovoriť otvorene, pretože politika Rady – pán Verhofstadt má v tomto pravdu – a jej francúzsko-nemeckého predstavenstva je namierená proti Európskej únii. Ich politika neodzrkadľuje podstatu EÚ a našou úlohou dnes je preklenúť rozdiely, ktoré nás stavajú proti sebe – pán Daul má v tejto veci pravdu –, a zachrániť Európsku úniu a metódu Spoločenstva. Ak to chceme dosiahnuť, Komisia, tento Parlament a my všetci musíme pochopiť, že táto hra nebude mať víťazov, ak nenájdeme spoločný prístup medzi Komisiou a Parlamentom, Parlamentom a Komisiou.

Pán Barroso, verím vám, keď hovoríte, že chcete daň z finančných transakcií alebo z finančných aktivít. To nie je problém. Problém je to, ako to v skutočnosti urobíme. Nestačí len povedať „chcem“. Môj štvorročný syn hovorí „chcem“. Problémom je prísť na to, ako dosiahnuť náš cieľ, a myslím si, že Komisia by nemala žiadať o ďalšiu štúdiu, ako to včera urobila Rada pre životné prostredie, aby zistila, či je zhoršovanie klímy naozaj také zlé, že by sme mali zintenzívniť znižovanie CO2 v Európe – hoci je úplne smiešne žiadať o novú štúdiu. Nie. Čo by Európe priniesla veľká štúdia o finančných transakciách a čo by priniesla daň z týchto transakcií? Daň z finančných transakcií vo výške 0,01 % by priniesla 80 miliárd EUR. Ak odložíte 30 miliárd EUR na zníženie príspevkov jednotlivých krajín, čiže na zníženie ich rozpočtov, zostane vám 50 miliárd EUR navyše pre rozpočet EÚ. 120 miliárd EUR mínus 30 miliárd EUR je 90 miliárd, plus 50 je 140 miliárd. Takže je možné zrealizovať európske politiky, ktoré v procese po Lisabone musíme zrealizovať, a víťazmi budú členské štáty i Európa. Predpokladom toho však je existencia európskej vízie.

Po druhé, pán Barroso, k deficitom: podľa môjho názoru sú deficity a deficity. Je to ako s cholesterolom: existuje pozitívny marker a negatívny marker. Deficit, ktorý investuje, a teda dáva krajine alebo Európe vyhliadky, nie je negatívnou vecou. Ak budeme investovať, ako sme to robili predtým, do odvetví minulosti, ktoré nie sú produktívne – hovorím o uhlí –, budú to investície do niečoho, čo peniaze len požiera, pretože je to zbytočné, a teda tým stratíme. Ak však budeme investovať do energií budúcnosti a do výroby budúcnosti, získame.

Preto musíme, a žiadam to aj od liberálov, nielen neustále hovoriť o stabilite, ale aj rozlišovať medzi tým, čo by sme mali robiť, a tým, čo by sme už nemali robiť. Nielen jednoducho hovoriť o deficite, ale aj povedať, že toto je produktívne alebo toto nie je produktívne. Ak sa dohodneme, hoci to bude náročné, ak sa nám podarí dosiahnuť dohodu, budeme v pozícii postaviť sa proti neustálym manipuláciám Rady.

Problémom dnes je to, že mnohé vlády chcú obmedziť aspekt európskej politiky, kým našou úlohou je brániť a rozširovať aspekt európskej politiky, pretože bez neho nebudeme schopní sa z tohto dostať.

Ako vidíte, pán Barroso, máme spoločný záujem, ale musíme ho dotiahnuť do konca. Nemali by ste tlačiť na Parlament, ale na Európsku radu.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Určite oceňujete, že som veľmi pružný, pokiaľ ide o dodržiavanie časového limitu, čiastočne preto, že všetky prejavy sú veľmi sympatické a veľmi silné – MMF, kasína a cholesterol – to všetko je skvelým palivom pre túto diskusiu.

 
  
MPphoto
 

  Michał Tomasz Kamiński, v mene skupiny ECR.(PL) Všetci sme počas dnešných rozpráv použili rôzne anekdoty, čo mi tiež pripomenulo jednu historickú asociáciu. Počas 18 rokov svojho života som žil v krajine reálneho socializmu, kde sa na jednom zjazde strany za druhým stanovovali nové hospodárske ciele a občanom našej krajiny – a to isté platí aj pre ostatné krajiny reálneho socializmu – tieto zjazdy strany hovorili, že veci sa zlepšia a ako by sa mali zlepšiť. Okrem toho v tom čase v našej krajine existovalo ministerstvo tuzemského obchodu, hoci žiadny tuzemský obchod nebol.

Keď počúvam niektoré dnešné prejavy, mám dojem, že návrh, ktorý sme počuli od Európskej komisie, sa snaží obnoviť prioritu hospodárskeho uvažovania nad politickým. Nad tým politickým uvažovaním, ktoré by potlačilo akékoľvek rozumné hospodárske kroky, pretože dnes politici na vnútroštátnej úrovni a, ako sme počuli, z populistických pohnútok radi ukazujú prstom na Európu. Hovoria, že musíme Európu obmedziť a že Európa nie je riešením, pretože to ich do určitej miery stavia mimo zodpovednosť v očiach voličov. Ak nezavedieme niečo, čo donúti krajiny uvedomiť si, že ak budú vykonávať hospodársky iracionálne politiky, bude to mať kruté následky, nedostaneme sa nikam. Potrebujeme však aj solidaritu. Vo francúzsko-nemeckom návrhu vidím skutočné nebezpečenstvo, že skončíme v situácii, keď silnejšie krajiny budú mať väčší manévrovací priestor a Grécko nebude schopné prekročiť určité limity. Grécko bude musieť obmedziť výdavky, ale pokiaľ ide o silnejšie krajiny, tie budú na tom lepšie a zrazu zistíme, že môžu porušovať tieto pravidlá z politických dôvodov. Chcem povedať toto: potrebujeme európsku solidaritu, a preto potrebujeme európsku solidaritu.

Na záver chcem povedať, pán predseda, že viem, že vy túto európsku solidaritu bránite. Posledné rozhodnutie Európskej komisie o dohode o plyne medzi Poľskom a Ruskom – za ktoré vám chcem poďakovať – je dobrým príkladom toho, že aspekt Spoločenstva funguje a funguje v záujme krajín, ako je Poľsko. Chcel by som ešte raz zopakovať, pán predseda, že realitu nemôžeme nechať zmiznúť čarovným prútikom. Ak sa dostaneme do bodu, keď politické riešenia s dávkou populizmu, ktorý dnes existuje v niektorých častiach Európy, prevážia nad hospodárskym uvažovaním, potom vaše ambiciózne plány na posilnenie trhu – ktoré považujem za veľmi dobré plány (veta nebola dokončená). Som si istý, že ako poslanci Európskeho parlamentu sme si dobre vedomí toho, ako ďaleko ešte stále máme od spoločného trhu: stačí sa len pozrieť na účty za roamingové volania z mobilných telefónov, ktoré každý mesiac dostávame. Ak máme spoločný európsky trh, ale stále musíme platiť účty za roaming, veľmi jasne to ukazuje, že nás čaká ešte dlhá cesta, kým dosiahneme náš cieľ hospodárskej integrácie.

 
  
MPphoto
 

  Patrick Le Hyaric, v mene skupiny GUE/NGL.(FR) Vážený pán predsedajúci, pán Chastel, pán Barroso, ak som vás správne pochopil, pán Barroso, vychádzame z úplne opačných analýz, pretože ste povedali, že hospodárska kríza je za nami, zatiaľ čo naša skupina, Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica, sa domnieva, že sa zhoršuje. S cieľom vyriešiť krízu odporúčate úsporné opatrenia v rámci Paktu stability a rastu a teraz aj posilnenie sankcií. Myslím si, že by sme mali robiť opak: zvýšiť mzdy pracujúcich, vytvoriť nový fiškálny prístup na ich podporu a zaviesť daň z finančných transakcií, zlepšiť sociálny blahobyt, chrániť verejné služby a vytvoriť odvážnu politiku zamestnanosti.

Bohužiaľ, obávam sa, že vaša stratégia môže dostať Európsku úniu do veľkých ťažkostí. Nevšimli ste si silu protestov ľudí v celej Európskej únii? Včera to bol už šiesty deň, čo milióny ľudí pochodujú celým Francúzskom s podporou 70 % obyvateľstva. Neuvedomujete si nebezpečenstvo, ktoré nás dnes ohrozuje? Európska myšlienka, pretože vychádza z hospodárskej súťaže a politiky úplne voľného obchodu, priamo koliduje s peniazmi v týchto hospodárskych vojnách a teraz aj v týchto menových vojnách. Prečo nehľadáme nový systém: fond ľudského a sociálneho rozvoja namiesto Paktu stability a rastu v spojení s Európskou centrálnou bankou, ktorá by mala byť schopná refinancovať dlhy členských štátov a národné banky prostredníctvom vytvárania peňazí pri úrokových sadzbách, ktoré by boli výhodné z hľadiska sociálnych kritérií?

Vidím to tak, že Európska únia musí prevziať iniciatívu pri vytváraní nového celosvetového menového poriadku, pričom treba začať prijatím čínskeho návrhu na spoločnú medzinárodnú obchodnú menu. Prečo Európa, podobne ako Thajsko a Brazília, nezačne zavedením dane z cudzej meny, aby sa uvoľnilo menové napätie?

Vážený pán predseda Komisie, predstavitelia Rady, myslím si, že nastal čas, aby sme sa zamysleli nad novými iniciatívami a počúvali našich ľudí.

 
  
MPphoto
 

  Nigel Farage, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, nuž, pán predseda Barroso, evidentne napínate svaly s využitím právomocí získaných Lisabonskou zmluvou, ktorú ste pretlačili pomocou nezákonných prostriedkov. Teraz na svetovom fóre aj v rámci EÚ robíte všetko pre to, aby ste nadobudli všetky charakteristiky štátnosti.

Nič iné to nemôže potvrdzovať jednoznačnejšie, ako váš nedávny návrh na zavedenie priameho zdanenia ľudí tohto kontinentu európskymi inštitúciami.

V minulosti tu bolo veľmi úspešné hnutie za nezávislosť, ktoré organizovalo kampaň so sloganom „žiadne zdanenie bez zastúpenia“, a vy rozhodne nie ste zástupcom. Nehlasovali sme za vás a nemôžeme vás odvolať, takže si myslím, že s touto priamou daňou ste naozaj urobili chybu.

A akým drahým klubom sa to stáva. Len pred dvoma rokmi bol čistý príspevok Británie 3 miliardy GBP ročne. Tento rok je to 6 miliárd GBP. Na budúci rok to bude 8 miliárd GBP. Ďalší rok to má byť 10 miliárd GBP a teraz počúvame, že chcete Británii zobrať úľavu. Chcete sa zbaviť britskej úľavy, čo by znamenalo, že v roku 2013 bude náš príspevok 13 miliárd GBP. V priebehu šiestich rokov by narástol na štvornásobok.

Britskí daňoví poplatníci, keď si to uvedomia a uvidia vašu priamu daň, jednoducho prídu k záveru, že si Európsku úniu nemôžeme dovoliť.

Vidím však lúč nádeje: dohodu z Deauville medzi pani Merkelovou a pánom Sarkozym, ktorá vás všetkých dnes tak vystrašila. Dúfam, že sa zrealizuje. Vytvorme novú zmluvu. Zdá sa, že aj vy sám to takmer podporujete. Vytvorme novú európsku zmluvu a dajme o nej hlasovať v referende v mnohých krajinách, najmä v Británii, a britskí občania prídu k záveru, že pre Britániu je to veľmi zlá dohoda. Budú hlasovať za to, aby sme opustili Európsku úniu a aby sa začal jej rozpad.

Ďakujem vám. Radi odídeme.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Martin Schulz (S&D).(DE) Vážený pán predsedajúci, mám pre vás jednu otázku, pán Farage. Možno budete taký milý a odpoviete nám na ňu. Tak veľmi vám záleží na britskej daňovej pokladnici. Tak ako ja, aj vy ste na začiatku volebného obdobia mali možnosť vybrať si, z ktorej pokladnice sa budú preplácať vaše denné diéty: z pokladnice Spojeného kráľovstva alebo z pokladnice Európskej únie. Mohli by ste, prosím, povedať tomuto Parlamentu, či sa vaše denné diéty preplácajú z rozpočtu EÚ, alebo ste sa rozhodli pre vnútroštátny systém Spojeného kráľovstva?

 
  
MPphoto
 

  Nigel Farage (EFD). – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že by sme mali skoncovať s týmto pojmom európskych peňazí. Pred zavedením priamej dane tu dnes, keď o tom hovoríme, neexistuje nič také ako európske peniaze: sú to naše peniaze. Sme obrovským čistým prispievateľom do tejto Európskej únie a nemáme z toho absolútne žiaden hospodársky úžitok! Sú to naše peniaze!

 
  
MPphoto
 

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Vážený pán predsedajúci, zvyčajne nezasahujem, chcem však vzniesť procedurálnu námietku.

Nie je to prvýkrát, čo mi pán Farage povedal, že som nebol zvolený. Rozhodne som nebol zvolený vami, ale bol som zvolený týmto Parlamentom.

(potlesk)

Bol som zvolený týmto Parlamentom v tajnom hlasovaní a vy ste súčasťou tohto Parlamentu. Myslím si, že neustále opakovanie toho, že ja alebo Komisia sme neboli zvolení, je prejavom nedostatku rešpektu voči Komisii a voči Parlamentu, ktorého ste súčasťou.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Francisco Sosa Wagner (NI).(ES) Vážený pán predsedajúci, uvidíme, či sa mi podarí trocha upokojiť túto zúrivú rozpravu.

Je poľutovaniahodné, že niektoré členské štáty sú popri Európskej únii ešte stále členmi skupiny G20. Napriek tejto anomálii, ktorá rozhodne oslabuje obraz Európy vo svete, by bolo dobré, keby na tomto celosvetovom fóre existovala aspoň celková spoločná pozícia.

Aká by podľa môjho názoru mala byť táto spoločná pozícia? Podľa môjho skromného názoru by mala byť takáto: po prvé, prijatie globálnej dohody na riešenie dôsledkov krízy sa nesmie odkladať prijatím len finančnej dohody, po druhé, Európa musí zachovať euro ako referenčnú menu alebo, ak to uprednostňujete, ako kotvu, ktorá zabráni turbulenciám na trhu hádzať s nami a donútiť nás opakovať chyby, ktoré sme urobili v 20. storočí, a po tretie, euro musí reprezentovať to, čím musí byť Európa vo svete demokratických hodnôt a občianskych slobôd.

Ak to zhrnieme, musíme si uvedomiť, že v globálnom svete, v tejto globálnej hre tí, ktorí hrajú len s národnými kartami, prehrajú.

 
  
MPphoto
 

  Othmar Karas (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, pán Barroso, dámy a páni, táto rozprava ukazuje jednu vec: dohoda z Deauville nám bráni prekonať krízu, dohoda z Deauville je krokom späť pre Európsku úniu a dohoda z Deauville nám ukazuje, že ani jeden z tohto rozkošného párika sa ani trocha nepoučil z nevhodného správania Francúzska a Nemecka v roku 2002 a v roku 2005, keď tieto krajiny začali porušovať Pakt stability a rastu. Naopak, teraz vidíme pokračovanie takéhoto nevhodného správania.

Chceme prekonať chyby minulosti. Chceme európsku odpoveď na nacionalizmus a vetá, ktoré sa dostali do väčšiny európskych nariadení. Urobili sme to v prípade dohľadu nad finančnými trhmi. Robíme to aj v prípade správy o reakcii na krízu. Robíme to so správou pána Feia a robíme to s našou každodennou legislatívnou prácou. Sústreďme sa na to a nedovoľme, aby sme boli odsúvaní ešte viac na okraj, a to ani v tejto rozprave. Musíme sa pohnúť dopredu. Musíme nájsť odpovede. Správa piatich skupín vysiela jasný odkaz. Krízu sme ešte neprekonali. Fiškálne a menové politiky nenahradia štrukturálne reformy. Jasne hovoríme, že chceme znížiť deficity, čo je predpokladom zaistenia budúcnosti. Deficity nemôžete znížiť tak, že na ne jednoducho zoberiete nožnice. Musí to prísť ako výsledok reforiem, investícií, šetrenia a zmien. Táto správa dáva jasnú odpoveď, že ako súčasť riešenia chceme viac Európy. Posuňme sa k ďalšiemu kroku integrácie – vytvoreniu hospodárskej únie, vytvoreniu sociálnej únie, vytvoreniu obrannej a bezpečnostnej únie – a postarajme sa o to, aby sa vnútorný trh stal domácim trhom pre všetkých našich spoluobčanov. Spoločenstvo Európy – iniciatíva Európskej únie – je riešením. Pracovná skupina a metóda z Deauville zlyhali.

 
  
MPphoto
 

  Stephen Hughes (S&D). – Vážený pán predsedajúci, ako sme počuli, pracovná skupina, ktorej predsedá Herman Van Rompuy, už pripravila svoju správu. Obsahuje návrhy na riešenie krízy a rozpočtovú disciplínu, inými slovami, len časť celkového obrazu.

Chcel by som zdôrazniť, že toto sú len návrhy. Som si istý, že ministri Rady ECOFIN, ktorí dominovali práci tejto pracovnej skupiny, by chceli, aby to bol koncový bod, ale nie je. Je to začiatok. Sme na samom začiatku legislatívneho procesu. Dúfam, že všetky inštitúcie si uvedomia, že práca Európskeho parlamentu na legislatívnych návrhoch Komisie sa teraz musí uskutočniť v rámci plne demokratického procesu s Radou.

Pracovná skupina povedala, že jej cieľom je urobiť obrovský skok, pokiaľ ide o účinnejšie hospodárske riadenie. Myslím si, že to, čo v skutočnosti navrhuje, je z hľadiska prosperity a dobra Európy možným krokom späť. Navrhuje posilnenie nástrojov, ale len tých, ktoré sa zameriavajú na fiškálnu disciplínu. To je problém. Hospodárska koordinácia je viac ako len fiškálna disciplína a vytvorenie hospodárskej únie nedosiahneme, ak túto rovnováhu nezoberieme dostatočne do úvahy. Nevyhnutne to povedie k skresleniu hospodárskych politík, ktoré nebudú dostatočne zohľadňovať iné celosvetové politické ciele zamerané na makroekonomickú politiku, čím myslím rast, investície a zamestnanosť.

Pán predseda Barroso, nepotrebujeme ďalšiu pracovnú skupinu, ktorá by prišla s vyrovnaným súborom politických opatrení. Potrebujeme, aby Komisia využila svoje právo na iniciatívu a predložila návrhy, ktoré sa budú týkať rastu, investícií a zamestnanosti.

Čo sa týka teraz predložených návrhov, domnievam sa, že Parlament bude mať v nasledujúcich mesiacoch obrovskú zodpovednosť. Musíme urobiť určité zmeny v súlade so správou pána Feia, o ktorej sa dnes bude hlasovať. Myslím si, že potrebujeme tri hlavné zmeny: postup v prípade nadmerných zostatkov musí byť dostatočne všeobecný na to, aby zahŕňal aj trhy práce vrátane úrovní nezamestnanosti, takže Rada pre zamestnanosť sa na tom musí podieľať všade, kde je to potrebné. Kvalitatívne hodnotenie úrovní verejného dlhu a rozvoj nápravnej vetvy Paktu stability a rastu musia plne zohľadňovať aj úrovne verejných investícií a ich vývoj a spojenie so stratégiou EÚ do roku 2020 prostredníctvom nového systému musí byť do čo najväčšej možnej miery explicitné a funkčné.

Čo sa týka riadenia, v tejto skorej fáze by som spomenul len dva body. Rada musí usmerňovať tento systém a prevziať v rámci neho hlavnú politickú zodpovednosť a musí tiež zaistiť riadne zapojenie všetkých príslušných útvarov Rady – nielen Rady ECOFIN – všade tam, kde to bude potrebné.

A nakoniec, Európsky parlament sa musí plne podieľať na celom procese, aby zaistil najvyššiu úroveň demokratickej legitimity. Len sa pozrite na návrh na európsky semester a uvidíte, do akej miery v tomto všetkom chýba práca Parlamentu. Niektorí z nás naprieč politickými skupinami pracujú na posilnených návrhoch na účasť Parlamentu. Dúfam, že ostatné inštitúcie ich prijmú, aby dali tomuto procesu demokratickú legitimitu, ktorú potrebuje.

 
  
MPphoto
 

  Olle Schmidt (ALDE).(SV) Minulý rok ukázal, že v ťažkých situáciách dokáže EÚ uskutočniť dôležité rozhodnutia. Bohužiaľ, posledných niekoľko dní bolo sklamaním. Keď EÚ potrebuje jasné a prísne rozpočtové pravidlá, Francúzsko a Nemecko váhajú. To nás znepokojuje. Naším posolstvom je: nechajte návrh pána Rehna na pokoji!

Chcem bezvýhradne poďakovať pani Berèsovej a svojim kolegom v Osobitnom výbore pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu, ktorí ukázali, že v Európskom parlamente dokážeme prekročiť stranícke hranice a nájsť spoločné riešenia v záujme Európy. Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu navrhla pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý hovorí, že ak sa zavedie daň z finančných transakcií, musí sa to nevyhnutne urobiť v celosvetovom meradle. V tomto prípade je naozaj dôležité, aby sa to urobilo na celosvetovej úrovni.

Nesmieme dovoliť, aby nacionalizmus opäť získal pevné miesto v Európe. Prosperitu vytvárajú trhové hospodárstvo s jasnými hranicami a voľný obchod. Potrebujeme jednotnejšiu Európu, otvorenejšiu Európu, silnejšiu Európu – jednoducho potrebujeme viac Európy.

Navrhované možnosti pokút sa najprv budú týkať len krajín eurozóny. V tejto súvislosti by sme radi videli znenie, ktoré zahŕňa všetkých 27 členských štátov. Preto by som chcel predložiť ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh k správe pána Feia, ktorý, dúfam, Parlament bude môcť podporiť. Spravodajca a Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente vyhlásili, že sú ochotní to urobiť. Teraz prečítam text v angličtine.

Pokiaľ je to možné, všetkých 27 členských štátov by malo maximálne dodržiavať všetky návrhy hospodárskeho riadenia, pričom uznávajú, že pre členské štáty, ktoré nepatria do eurozóny, bude tento postup dobrovoľný.

(SV) Dnes nie je čas vytvárať EÚ, ktorej hrozí, že sa rozpadne.

 
  
MPphoto
 

  Pascal Canfin (Verts/ALE).(FR) Vážený pán predsedajúci, pán Barroso, pán Rehn, skutočne dúfam, že sa pozriete na prácu vykonanú Európskym parlamentom v súvislosti s témami, ktorými sa dnes zaoberáme – na správu pani Berèsovej a na správu pána Feia –, pretože teraz, samozrejme, pôsobíme v otázke hospodárskeho riadenia ako spoloční zákonodarcovia. Môžem vám povedať, že spolu s minimálne štyrmi proeurópskymi skupinami v Parlamente sme sa skutočne snažili dosiahnuť kompromisy, ktoré nám niečo prinesú. Práve sme ukončili diskusie s cieľom doriešiť problémy.

Niektorí ľudia hovoria o rozpočte, iní hovoria o daňových opatreniach a ďalší o riadení. Dnes potrebujeme, aby Komisia – a je vašou úlohou urobiť to, my sa snažíme to robiť a je aj vašou úlohou robiť to – predložila všeobecný balík: niečo v duchu správy pána Montiho, ktorá je tiež v súlade s tým, o čo sa snažil Michel Barnier v súvislosti s vnútorným trhom. Čakám na všeobecný balík od pána Barrosa, ktorý by nám ukázal, ako sa dostať z hospodárskej krízy. Nemal by byť len o makroekonomickom riadení, ale mal by vychádzať z troch či štyroch dokumentov o makroekonomike, daniach a rozpočte – z toho by mal vyplynúť tento balík.

Som si istý, že ak to urobíte, budete mať v Európskom parlamente veľmi veľkú väčšinu, ktorá podporí túto iniciatívu. Ak sa napríklad pozrieme len na problematiku verejných financií, pred dvoma či troma rokmi Komisia a jej útvary samy hovorili, že Španielsko spomedzi všetkých krajín najprísnejšie dodržiava Pakt stability a rastu a že verejné financie Španielska sú v poriadku. Problém je, že nestabilita prišla z iných zdrojov a Španielsko je teraz v hroznej situácii, tak ako Írsko. Môžeme jasne vidieť, že dôraz len na verejné financie nám nepomôže vyriešiť krízu.

Kompromisy, ktoré sme navrhli v rôznych správach, ktoré dnes boli predložené a o ktorých budeme hlasovať zajtra, predstavujú súhrn týchto problémov. Prostredníctvom nich hovoríme, že naozaj musíme posilniť rozpočtovú disciplínu. Samozrejme, že musíme. Ak však chceme zaistiť, aby táto rozpočtová disciplína neviedla k sociálnemu kolapsu, ale len ku škrtom vo verejných výdavkoch, potrebujeme zároveň európsky rozpočtový balík, ktorý bude financovať investície, a daňový balík, ktorý umožní členským štátom zaviesť určité dane.

Moja posledná otázka pre pána Rehna a najmä pre pána Barrosa je teda takáto: ste skutočne za spoločný daňový základ pre príjmy právnických osôb? Naozaj ho podporujete? Komisia to odkladá už 10 rokov a počas týchto 10 rokov ste túto vec nedokázali vyriešiť. Nastal čas, aby ste to urobili.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Roberts Zīle (ECR).(LV) Ďakujem vám, pán predsedajúci, pán Barroso (ktorý opustil rokovaciu sálu).

Najprv by som chcel poďakovať spravodajcovi, mojim kolegom tieňovým spravodajcom a predsedovi výboru pánovi Klinzovi za kompromis, ktorý sa nám napokon podarilo dosiahnuť. Budem hovoriť len o dvoch témach tejto správy, s ktorými nie som spokojný a ktoré sa netýkajú Nemecka ani Francúzska. Po prvé, v dôsledku agresívnych cezhraničných investícií, počínajúc rokom 2004, vzrástla súkromná zadlženosť domácností a zadlženosť podnikov v mnohých členských štátoch, a to dokonca až 10-násobne. Navyše absolútna väčšina týchto pôžičiek bola poskytnutá za podmienok, pri ktorých všetko riziko spojené s výmenným kurzom nesie dlžník. To následne spôsobilo, že vlády týchto krajín majú len malý priestor na manévrovanie vo svojich makroekonomických politikách s výnimkou škrtania verejných výdavkov a zvyšovania daní. Popritom je hlavnou starosťou domácností len splácať pôžičku v eurách. Bohužiaľ, tento problém sa v správe spomína len málo.

Moja druhá poznámka, ktorá súvisí s tou prvou, je takáto. Predstavme si nový členský štát, ktorého HDP klesol späť na úroveň pred pristúpením, na úroveň pred rokom 2004, pričom je však súkromný dlh 10-násobne vyšší a verejný dlh 5-násobne vyšší. Tento štát si môže z tejto správy vyvodiť, že sa dokonca môže zmeniť aj politika súdržnosti, a to takým spôsobom, že hlavným kritériom už nebude HDP na obyvateľa, ale krízové riadenie na konkrétnom území, čo by mohlo mať mimoriadne vážne politické dôsledky. Ďakujem vám.

 
  
MPphoto
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL).(PT) Vážený pán predsedajúci, vyhlásenia Nemecka a Francúzska v rámci takzvanej dohody z Deauville sú neprijateľné a ukazujú skutočné tváre tých, ktorí konajú na obranu hospodárskych a finančných záujmových skupín. Tieto vyhlásenia takisto ukazujú netrpezlivosť, aroganciu a agresivitu smerom k reakcii pracujúcich a ľudí, ktorých poškodili ich neoliberálne a protispoločenské politiky – Pakt stability a rastu a politiku hospodárskej súťaže – v Grécku, vo Francúzsku, v Španielsku či v Portugalsku, kde už je na 24. novembra naplánovaný všeobecný štrajk.

Nastal čas, aby tí, ktorí riadia Európsku úniu, uznali zlyhanie týchto neoliberálnych politík, ktoré zvyšujú nezamestnanosť, sociálnu nerovnosť a chudobu a spôsobujú recesiu v krajinách so slabšími hospodárstvami, v ktorých by ukladanie sankcií zo strany EÚ mohlo spôsobiť skutočnú sociálnu pohromu.

Žiaľ, toto sa nedeje. Všetky sľuby zrušenia daňových rajov, riadneho zdanenia finančných transakcií a zakázania špekulatívnych finančných produktov zlyhali.

Preto teraz protestujeme. Hovoríme hlasom mnohých miliónov pracujúcich, ktorých ohrozuje chudoba, nezamestnaných, starších ľudí so smiešnymi dôchodkami, mladých ľudí bez práce a detí v riziku chudoby, ktorým chcú uprieť dôstojnú budúcnosť.

Je čas skončiť s týmito politikami, aby sme mohli mať skutočne sociálnu Európu – Európu pokroku a rozvoja.

 
  
MPphoto
 

  Juozas Imbrasas (EFD).(LT) Chcem povedať niekoľko slov o práci osobitného krízového výboru. Vykonal skutočne skvelú prácu a predložil dobré odporúčania a návrhy. V ideálnom prípade by si, samozrejme, všetky tieto návrhy našli svoje miesto v dokumentoch, ktoré pripravuje Komisia. Rozhodujúce je, aby Komisia nezabúdala na najzásadnejšie a najdôležitejšie otázky. Jednou z nich je vytvorenie systému regulácie a dohľadu, ktorý neponecháva žiaden finančný trh, žiaden finančný nástroj ani žiadnu finančnú inštitúciu mimo záznamov. Komisia by svoju činnosť mala zamerať na vytváranie nových pracovných príležitostí a ich prepojenie s opatreniami na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Všetko úsilie v tomto smere sa predovšetkým musí sústrediť na zamestnávanie mladých ľudí. Na prekonanie krízy sú potrebné núdzové rozhodnutia týkajúce sa infraštruktúry obnoviteľných zdrojov energie, ekologickej energie, energetickej účinnosti v odvetviach dopravy a stavebníctva a európskej energetickej siete. Bolo by dobré, keby presne jeden rok po tejto schôdzi mohla Komisia prísť a povedať: „Ustanovenia uznesenia, ktoré ste navrhli, nezostali len na papieri. Prispôsobili sme tieto konkrétne návrhy osobitného krízového výboru a už majú aj skutočný dosah.“

 
  
MPphoto
 

  Krisztina Morvai (NI). (HU) Tak ako v prípade predchádzajúcej dôležitej rozpravy tento týždeň tu v Európskom parlamente, teda rozpravy o chudobe, sú politici Európskej únie opäť prekvapení a smutní, že situácia európskych občanov sa nezlepšuje, ale neustále zhoršuje. Chudoba neustále rastie a takisto aj bieda, nezamestnanosť a bezdomovstvo. A ich to tak prekvapilo, akoby to bolo dôsledkom nejakej poľutovaniahodnej prírodnej katastrofy alebo cunami. Nie, toto je dôsledok rozhodnutí európskych politikov. Rastúca bieda a chudoba sú priamo spôsobené neoliberálnou politikou, ktorú – okrem tých, ktorí boli proti – presadzujete, a tento trend bude pokračovať. Ak sa nerozhodnete pre iný systém hodnôt, chudoba a bieda budú aj naďalej rásť.

Tieto dve správy možno prirovnať k situácii, keď tím lekárov určí, že liečba, ktorá sa doteraz u pacienta používala, mu škodí a jeho stav sa zhoršil, a potom povie, že sa musí pokračovať v liečbe, ktorá bola predpísaná na základe diagnózy, že sa musí pokračovať v tom, čo sa robilo doteraz, ale s prísnejším dohľadom a trestami pre pacienta, ak nebude túto liečbu dodržiavať, napríklad ak si nezoberie liek. Ide tu o vedomú voľbu medzi systémami hodnôt. Doteraz si Európska únia úmyselne volila systém hodnôt, v ktorom vždy robí správne rozhodnutia z hľadiska peňazí a zisku, správne rozhodnutia z pohľadu nadnárodných spoločností a bánk a nikdy nie z pohľadu ľudí a spoločenstva. Vždy sa pozerala na to, čo je správne z hľadiska bezuzdnej hospodárskej súťaže, ktorú neobmedzujú otázky spravodlivosti a morálky, a nikdy nie na to, čo je správne z hľadiska sociálnej spravodlivosti a solidarity. Toto sa musí zmeniť a odteraz sa musia prijímať dobré rozhodnutia.

 
  
MPphoto
 

  Corien Wortmann-Kool (PPE).(NL) Vážený pán predsedajúci, napriek určitým pozitívnym signálom riziko zhoršenia krízy nepominulo. Bankový systém zostáva nestabilný a mnohé členské štáty čelia hrozbe toho, že štátne deficity sa im vymknú z rúk, ak sa nič neurobí. Preto naliehavo potrebujeme hospodársku úniu.

Pán predsedajúci, pracovná skupina zatiaľ nepriniesla žiadne konkrétne výsledky, ale ako spravodajkyňa tohto Parlamentu pre Pakt stability a rastu chcem povedať pánovi komisárovi Rehnovi, že sme schopní pracovať rýchlo. Tieto slová adresujem aj Rade. Sme schopní pracovať rýchlo, ale len na základe návrhov Komisie. Dokáže to Rada prijať?

Chcela by som tiež varovať pred zmenou zmluvy, ktorá bola požadovaná, pretože by to mohlo byť pascou, ktorá by nás len donútila odkladať nevyhnutné opatrenia na inokedy. Teraz musíme urobiť všetko, čo sa dá v rámci Lisabonskej zmluvy. Parlament má teraz novú úlohu spoločného zákonodarcu, pokiaľ ide o Pakt stability a rastu, a túto úlohu plne využije s cieľom vytvoriť silnú hospodársku úniu so silným Paktom stability a rastu.

 
  
MPphoto
 

  Sergio Gaetano Cofferati (S&D).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kríza má veľmi vážny dosah na spoločnosť vo všetkých európskych krajinách. Ak sa pozrieme na dôsledky zo sociálneho hľadiska, rýchlo dospejeme k záveru – ktorý do veľkej miery poháňa prácu Komisie –, že to najhoršie ešte len príde. Nezamestnanosť sa má zvyšovať a slabé známky obnovy, ktoré sa objavili v niektorých krajinách, nestačia na zaručenie vytvárania nových pracovných miest. Musíme sa teda zmieriť s tým, že rozhodujúce bude čeliť najnaliehavejším sociálnym aspektom tejto krízy, ktorá sa zrodila vo finančnom systéme, ale ktorá sa rýchlo rozšírila aj do hospodárskych a sociálnych oblastí.

Z tohto dôvodu sa musíme vyzbrojiť aj ďalšími nástrojmi na ochranu ľudí, ktorí sú najviac postihnutí. Čoskoro budeme rokovať o návrhu na rámcovú smernicu o minimálnom garantovanom príjme vo všetkých európskych krajinách, ktorú považujem za veľmi dôležitú z hľadiska boja proti chudobe na jednej strane a z hľadiska pomoci tým, ktorých v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch zasiahne žihadlo krízy, na strane druhej.

Najlepší spôsob boja proti kríze je však prostredníctvom politík rastu. Rast vyžaduje zdroje, cielené investície a jasný program priorít, na ktoré by sa mal použiť značný podiel dostupných zdrojov. Rozpočet Únie je nedostatočný. Z tohto dôvodu Komisia jasne poukázala na potrebu ďalších zdrojov, ktoré sa musia použiť na investície do infraštruktúry a na investície zamerané na kvalitu hospodárskej súťaže a zamestnanosť. Táto cesta vedie k zavedeniu eurodlhopisov a dane z finančných transakcií. Iná možnosť neexistuje. Preto sú riešenia, ktoré sme načrtli – a dúfam, že Parlament schváli ich znenie –, dôležité a inovatívne.

 
  
MPphoto
 

  Wolf Klinz (ALDE).(DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, na vrchole finančnej krízy sľúbili krajiny G20 spoločný postup s cieľom stabilizovať finančné trhy. Dnes, po dvoch rokoch, je pre nás globálna odpoveď ešte stále v nedohľadne. Prijaté opatrenia v mnohých prípadoch sledujú národné záujmy a ciele. Pôvodná energia vyprchala a príliš často sa vraciame k tomu, ako to fungovalo predtým. Mervyn King z Bank of England to vystihol: „Ešte sme nedospeli k potrebe konať v kolektívnom záujme.“ Vo svojej predbežnej správe Osobitný výbor pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu jasne hovorí, že Európa je na kritickej križovatke. Musíme zintenzívniť integráciu, musíme viac harmonizovať naše hospodárstva a rozpočtové politiky, potrebujeme európske infraštruktúrne projekty v oblasti energetiky, dopravy a telekomunikácií. Potrebujeme funkčný vnútorný trh a trh práce a potrebujeme zdroje nevyhnutné na dosiahnutie náročných cieľov rastu stanovených v stratégii EÚ do roku 2020. Potrebujeme inovatívne zdroje financovania, ak chceme využiť potenciál odvetvia MSP. Potrebujeme viac metódy Spoločenstva a menej medzivládnej metódy. Nečinnosť je v tomto prípade krokom späť, nezachová status quo.

Dlhová kríza v Európe jasne ukázala, že stabilita a dôvera sa nedajú dosiahnuť bez disciplíny. Cieľom návrhov pána komisára Rehna a pracovnej skupiny pána Van Rompuya je zaistiť, aby členské štáty konali disciplinovane. S ľútosťou musím povedať, že ministri financií nedávno v Luxemburgu odmietli tieto návrhy na podnet nášho francúzsko-nemeckého páru – je to nevyužitá príležitosť a zlý deň pre našich spoluobčanov, ktorí celkom oprávnene cítia, že ich politici opäť zradili.

 
  
MPphoto
 

  Kay Swinburne (ECR). – Vážený pán predsedajúci, súbor tém dnešnej dopoludňajšej rozpravy má silný spoločný námet, a to našu pokračujúcu reakciu na finančnú krízu a hľadanie spôsobov, ako zefektívniť riadenie rizika, či už ide o rizikové riadenie verejného dlhu, rizikové riadenie našich finančných trhov a produktov, alebo rizikové riadenie celosvetovej nerovnováhy. Či ide o správanie našich bánk, alebo správanie ministerstiev financií členských štátov, musíme zaistiť spoločný vysoký štandard správania, pokiaľ ide o dodržiavanie dohodnutého súboru pravidiel.

Je nutné presadzovať silnejšiu finančnú a fiškálnu disciplínu súkromného i verejného sektora. Musíme sa postarať o to, aby pri hľadaní príležitostí rastu v EÚ boli finančné nástroje využívané EÚ a jednotlivými členskými štátmi čo najkvalitnejšie a najtransparentnejšie. K používaniu inovatívneho financovania musíme pristupovať obozretne a musia sa zvážiť kroky EÚ na posilnenie vplyvu vlastného rozpočtu, pričom musíme poznať všetky potenciálne riziká a možnosť morálneho hazardu.

Európsky finančný stabilizačný fond je veľký mimosúvahový prostriedok odkázaný na úverový rating. Zvyšovanie vplyvu rozpočtu EÚ prostredníctvom vydávania projektových dlhopisov EIB musí byť podrobené prísnej kontrole. Ako všetci vieme, komplexné finančné nástroje a páky prinášajú aj svoje riziká. Neexistujú žiadne peniaze zadarmo a neexistujú žiadne skratky.

 
  
MPphoto
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL).(EL) Vážený pán predsedajúci, v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice chcem v súvislosti so správou pani Berèsovej o kríze a s cieľom vysvetliť, prečo nehlasujeme, povedať, keďže tu zaznelo už veľa historických odkazov, že dnešný text vyzerá v porovnaní s pôvodným textom spravodajkyne ako starý papyrus, ako starý pergamen, z ktorého bol zoškrabaný pôvodný text a potom bol naň napísaný nový text, cez ktorý však presvitajú zvyšky toho starého – nazýva sa to palimpsest. Barbarským „zoškrabaním“ textu zo strany Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente a európskej pravice, textu, ktorý bol pôvodne úprimným a čestným pokusom spravodajkyne zmapovať príčiny krízy a ponúknuť odvážne návrhy, vznikol text, ktorý už nie je textom Európskeho parlamentu, jedinej demokratickej inštitúcie v Európskej únii, ale je textom Komisie, ktorý skrýva príčiny krízy a odovzdáva politiku EÚ do rúk Merkelovej, Sarkozyho a pracovnej skupiny a ich iniciatívam.

Predložili sme návrhy na zlepšenie tohto textu. Kritizovali sme Pakt stability a rastu a fungovanie Európskej centrálnej banky. Predložili sme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s cieľom zistiť, či všetci tí, ktorí dokonca aj dnes hovoria, že Európska únia sa obracia nesprávnym smerom, myslia to isté. Náš návrh bol inšpirovaný dnešnými demonštráciami vo Francúzsku, demonštráciami pracujúcich v Nemecku, ktorých príjmy sa znižujú, aby mala spoločnosť Siemens peniaze na úplatky, demonštráciami pracujúcich v Grécku, s ktorými sa momentálne zaobchádza ako s pokusnými králikmi, a textom, ktorý, inými slovami, skončil v podobe, v ktorej ho nemôžeme prijať.

 
  
MPphoto
 

  Mario Borghezio (EFD).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, mali sme poslúchnuť radu nositeľa Nobelovej ceny Mauricea Allaisa, ktorý vyzval na jasné rozlišovanie medzi obchodnými bankami, úverovými bankami a špekulatívnymi bankami v súlade so zásadami amerického Glassovho a Steagallovho zákona o bankách, o ktorom sa v tejto správe nehovorí.

Pokiaľ ide o návrh na zdanenie európskych daňových poplatníkov, moja odpoveď znie: „Žiadna daň v Európe!“ Ak tento návrh Európskej únie prejde, môžete si byť istí, že aj tu budeme mať svoje vlastné „pitie čaju“ – dôjde k masovým protestom. Európska verejnosť nemá ani náhodou v úmysle platiť za službu, ktorú nedostáva, a má úplnú pravdu.

Stále financujeme banky. Čo však robia banky uprostred tejto hospodárskej a finančnej krízy? Kupujú cenné papiere, dokonca aj tie, ktoré obsahujú pochybné deriváty, a tak to ide stále ďalej. Stále ich kupujú. A čo popritom robí ECB? ECB – ktorá bola vytvorená tak, aby bola nespochybniteľným orgánom –, to necháva tak. Zdá sa mi byť jasné, že toto je Európa pre bankárov. Ak dokonca aj slobodomurárski lídri hovoria, že je to pravda, nevidím dôvod, prečo by sme to nemohli povedať aj my.

Domnievame sa, že existuje len jeden spôsob, ako úspešne bojovať proti špekuláciám: transakcie uskutočňované v tom istom čase ako rokovania budú spoplatnené, a to jedine v hotovosti. Pani Merkelová si dovolila povedať to a bola umlčaná. To musí mať nejaký dôvod.

 
  
MPphoto
 

  Sirpa Pietikäinen (PPE). – Vážený pán predsedajúci, uplynuli len dva roky od začiatku finančnej krízy a len šesť mesiacov od problému Grécka a už vidíme, že v našich národných štátoch sa stráca všetka vôľa.

Dnes tu máme jasné posolstvo od Európskeho parlamentu vo forme správy pani Berèsovej a správy pána Feia. Potrebujeme viac aktuálnych hospodárskych a finančných politík. Potrebujeme viac Európy a lepší Pakt stability a rastu so silnejšími mechanizmami. Posledné rozhodnutie Rady ECOFIN je fackou európskym občanom. Toto je nevhodné. Musíme posilniť stratégiu rastu, aby bol rast v tomto prostredí udržateľný a sociálne zodpovedný, a potrebujeme lepšie mechanizmy riadenia v rámci stratégie EÚ do roku 2020. Potrebujeme viac lepšieho európskeho hospodárskeho riadenia činností na vnútroštátnej úrovni na podporu týchto cieľov vrátane dane z finančných transakcií. Naliehavo vyzývam Komisiu, aby túto možnosť dôkladne preskúmala, a to aj v európskom kontexte. Potrebujeme lepšiu a silnejšiu zjednotenú Európu, ktorá bude na celosvetovej úrovni hovoriť jedným hlasom. Potrebujeme lepšiu finančnú reguláciu a čaká nás ešte dlhá cesta.

Takže, aby som to zhrnula, potrebujeme iniciatívu Komisie. V záujme európskych občanov musí konať Komisia, nie rôzne pracovné skupiny.

 
  
MPphoto
 

  Udo Bullmann (S&D).(DE) Vážený pán predsedajúci, pán Chastel, pán komisár, toto mohol byť vskutku čas skvelých odpovedí, pri pohľade späť to však tak nevyzerá. To, čo je na stole v súvislosti s takzvanou reformou Paktu stability a rastu, nie je žiadnou skvelou odpoveďou, je to opäť len najnižší spoločný menovateľ – malý zlomok, na ktorom sa podarilo dohodnúť. Blahoželám Komisii. Stále ste pri stole – členské štáty to ešte stále tak úplne nerobia samy. Blahoželám aj Rade. Dosiahli ste úspech, Francúzsko a Nemecko majú dohodu – nevieme, či je dobrá alebo zlá, ale aspoň už nie sú v patovej situácii.

Čo to všetko znamená? Znamená to, že na budúci rok, ak sa čísla rastu opäť prepadnú, budeme stáť pred všetkými ľuďmi a nebudeme mať žiadnu odpoveď na hospodársku situáciu. Kde je tá časť, ten právny štatút, v ktorom navrhujete, ako sa môžeme spoločne naučiť prekonať dlhovú krízu? Naša skupina si myslí, že práve tam je prázdne miesto, a toho sa bude týkať rozprava, ktorú budeme mať v tomto Parlamente. Áno, súhlasíme s tými poslancami, ktorí chcú väčšie odhodlanie uskutočniť reformy. To chceme aj my. Potom však musíme diskutovať o podstate. Ak nie ste pripravení vytvoriť pevnejšie základy skutočnej orientácie našej rozpočtovej politiky, potom nevidíme žiadny dôvod pokračovať v diskusiách o stratégii EÚ do roku 2020. Už teraz je to papierový tiger – môžeme ho rovno hodiť do odpadkového koša, ak s nami nebudete intenzívnejšie rokovať o podstate.

Chceme dosiahnuť zmenu. Áno, je rozdiel, či investujeme do nefunkčnej byrokracie alebo do zdrojov energie a pracovných miest budúcnosti. Kde je vo vašich návrhoch časť, ktorá nám umožní dosiahnuť túto zmenu? Práve na to čakáme. Takáto rozprava sa ešte len musí uskutočniť. To bude pre nás rozhodujúca vec.

Navyše neprijmeme katalóg ukazovateľov, ktoré vychádzajú z právnych predpisov. Tento Parlament nebude mať na očiach pásku. Chceme diskutovať o tom, či zamestnanosť a nezamestnanosť sú dôležitými prvkami tvorby rozpočtu alebo nie a chceme to urobiť pred schválením príslušných právnych predpisov.

 
  
MPphoto
 

  Ramon Tremosa i Balcells (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, súčasná finančná kríza predstavuje príležitosť dosiahnuť výrazný pokrok v procese európskej integrácie. Vo svojom prejave sa chcem venovať vytvoreniu spoločnej európskej pokladnice krajín eurozóny. Bolo by to jednoznačným zlepšením inštitucionálneho rámca pre európske hospodárske riadenie.

Viem, že pre niektoré krajiny je to veľmi citlivá otázka, v nasledujúcich rokoch ju však budeme musieť riešiť. Európska pokladnica by zlepšila koordináciu stimulačných politík realizovaných členskými štátmi. Európska pokladnica by tiež bola schopná vydávať eurodlhopisy na financovanie výstavby európskej infraštruktúry. EÚ potrebuje vlastné zdroje, pretože rozpočty členských štátov EÚ budú v budúcnosti klesať. Spoločná európska pokladnica, do ktorej by sa vyberali určité dane na európskej úrovni, by umožnila znížiť prenos finančných prostriedkov jednotlivých krajín do EÚ.

Bez skutočnej autonómie príjmov nebude existovať skutočná autonómia výdavkov. Vytvorenie spoločnej európskej pokladnice je politickým rozhodnutím. Problémovým bodom v tejto diskusii je nedostatok politickej vôle alebo, aby som bol presnejší, nedostatok politickej vôle zo strany Nemecka. V 90. rokoch minulého storočia malo Nemecko politickú víziu tlačiť na zavedenie eura, a to napriek ťažkostiam súvisiacim s procesom jeho opätovného zjednotenia. Podľa môjho názoru by malo byť Nemecko vodcom aj teraz a zasadzovať sa o spoločnú európsku pokladnicu.

 
  
MPphoto
 

  Ivo Strejček (ECR). (CS) Počúvam túto rozpravu už od rána a dospel som k názoru, že všetci tí, ktorí hovoria, že Európska únia je na križovatke, majú pravdu. Na jednej strane sú tí, ktorí obhajujú silný prístup Spoločenstva. Na druhej strane, a to treba pravdivo povedať, je menšina tohto Parlamentu, ktorá si myslí, že odteraz by Európska únia mala viac pracovať na medzivládnom princípe. Zapadá do toho aj návrh zaviesť rôzne formy európskych daní, hoci sa to nazýva inovatívne financovanie. Tieto hlasy vyzývajú na posilnenie Európskej únie a prenos väčšieho množstva právomocí na Európsku komisiu na úkor členských štátov. Je škoda, že zatiaľ nikto nepovedal, že Európska únia a Európska komisia by mali začať obmedzovať svoje programy, znižovať počet svojich často kontroverzných agentúr a reformovať spoločnú poľnohospodársku politiku.

 
  
MPphoto
 

  Jürgen Klute (GUE/NGL).(DE) Vážený pán predsedajúci, hospodárske riadenie, ktoré sa tu vytvára, sa sústreďuje výlučne na šetrenie a politiku hospodárskej súťaže. Ako práve povedal kolega poslanec zo Španielska, problém orientácie Nemecka na vývoz sa doteraz vôbec neriešil. Je to však jednoznačne zásadný problém, a to tak v eurozóne, ako aj pre Európsku úniu ako celok. Nemecká politika hospodárskej súťaže sa realizuje na úkor vnútorného dopytu v Nemecku. O tom sa vôbec nehovorí. Predovšetkým sa však realizuje aj na úkor miezd. Je to mzdová vojna – mzdová súťaž. Táto mzdová súťaž vyvíja mohutný tlak na naše susediace európske krajiny, na európske odborové zväzy a na európskych pracujúcich. Týmto problémom sa nezaoberala ani Komisia, ani pán Feio vo svojej správe. Akékoľvek hospodárske riadenie hodné svojho mena musí podniknúť nápravné opatrenia v tejto oblasti, nie zostať ticho.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Paul Gauzès (PPE).(FR) Vážený pán predsedajúci, pán Chastel, pán komisár, v roku 1968 napísali priatelia nášho kolegu poslanca pána Cohna-Bendita na múry Paríža slogan „slová, nie činy“. Dnes občania žiadajú opak: činy, nie slová. Počúvame veľa slov, ale naši spoluobčania nevidia výsledky. Pomalá reakcia Európskej únie nie je dosť dobrá vzhľadom na nevyhnutné problémy, ktoré musíme riešiť.

Musíme sa pohnúť vpred spoločne, s jednotným európskym duchom. V tejto súvislosti by som rád niečo povedal o úlohe Parlamentu. Aj tu nás čaká ešte veľa práce v zmysle podpory zásady spolurozhodovania. Predseda Komisie niekoľkokrát poďakoval Parlamentu za podporu, ale Parlament tu nie je len na to, aby hral druhú, podpornú úlohu alebo aby ratifikoval rozhodnutia uskutočnené Radou bez toho, aby mal možnosť najskôr o nich rokovať. Parlament má rovnaký význam ako Rada. Je čas, aby sme to uznali, a rozprava o hospodárskom riadení bude v tomto ohľade skúškou.

A nakoniec, čo sa týka blížiaceho sa samitu G20, Európska únia musí byť jednotná s cieľom zaistiť, aby tento medzinárodný orgán zohrával úlohu, ktorá sa od neho očakáva, a neoddával sa len nekonečným rokovaniam.

 
  
  

PREDSEDÁ: STAVROS LAMBRINIDIS
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Elisa Ferreira (S&D).(PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, najprv by som chcela poďakovať pánovi Feiovi za snahu o spoluprácu a za kompromisný prístup, ktorého je jeho správa plná. Záver, ktorý sme dosiahli, bol taký, že v niektorých otázkach – a to sa stalo aj v prípade finančného dohľadu – je Parlament schopný zjednotiť sa a zaujať rozhodnú pozíciu na obranu verejného záujmu a že túto rozhodnú pozíciu musia uznať aj Komisia a Rada. Táto otázka je zvlášť dôležitá v čase predkladania legislatívneho balíka šiestich návrhov, ktoré sú mimoriadne citlivé a pri ktorých má Parlament spolurozhodovacie právomoci.

Budeme rovnako aktívni, ale bez ústupkov. Naším prístupom je dialóg, ale nepôjdeme za hranice cieľov, ktoré máme v úmysle brániť. Pán Feio vo svojej správe zdôrazňuje niektoré aspekty, ktoré sa týkajú tejto otázky. Jedným z nich je to, že hospodárske riadenie je viac ako len súbor pokút. Rast a zamestnanosť potrebujú svoje vlastné iniciatívy. Potrebujeme iniciatívy na boj proti rastúcim vnútorným rozdielom v rámci Európskej únie. Potrebujeme konkrétne návrhy týkajúce sa Európskeho menového fondu. Potrebujeme stabilné riešenia v otázke štátnych dlhopisov.

Sme v bode, keď dôvera závisí od schopnosti Komisie a Rady reagovať na skutočné obavy verejnosti, a tie sa týkajú nezamestnanosti, rastu a súdržnosti.

 
  
MPphoto
 

  Vicky Ford (ECR). – Vážený pán predsedajúci, potrebujeme lepšie hospodárske riadenie s včasnejšími varovaniami a včasnejšími činmi. Mnohé krajiny nedodržali tradičné ciele týkajúce sa dlhu a deficitu, ale tieto ukazovatele by nás aj tak neupozornili na krízu, ktorá prebieha v Španielsku či Írsku. Sú potrebné aj ďalšie opatrenia.

Ekonomika však nie je exaktná veda, nie je len o číslach. Sovietska história nám pripomína, že centrálne počítanie traktorov samo osebe neprinesie silné hospodárstvo a utopistickým riešením nie sú ani centralizované dane alebo centralizovaná štátna pokladnica.

Je mnoho otázok v súvislosti s tým, aké kroky teraz podniknúť. Vyhrážanie sa pokutami takmer skrachovanému štátu vyzerá ako prázdna hrozba a sľuby neustálej pomoci v eurozóne budú vždy prinášať morálne riziko. Uvedomujem si, že ľudia sú znepokojení francúzsko-nemeckými dohodami, ale možno majú pravdu. Ak trh požičiava peniaze, potom by mal možno trh niesť aj stratu, nie daňoví poplatníci.

 
  
MPphoto
 

  Danuta Maria Hübner (PPE). – Vážený pán predsedajúci, ako zvyčajne, v našej realite a v tom, čo robíme, je niečo dobré i niečo zlé. Je dôležité pochopiť minulosť a príčiny krízy a myslím si, že Únia si v tomto splnila svoju domácu úlohu, ale dnes sa musíme sústrediť na budúcnosť. Celosvetové a európske hospodárske riadenie, ktoré budujeme, je pre budúcnosť, takže to nie je len otázka riešenia tejto krízy.

Európa neexistuje vo vákuu. Keď opravujeme Európu, robíme to na pozadí sveta, ktorý sa dnes veľmi líši od sveta z roku 2008. Skupina G20 sa pred dvoma rokmi zjednotila v prospech fiškálnej záchrany, ale jej jednomyseľnosť poháňal strach. Dnes je rozdelená. Spoločné globálne dobro neexistuje. Pri riadení celosvetovej obnovy a opätovnom vytváraní rovnováhy svetového hospodárstva pôsobí mnoho síl. Hlavnú úlohu zohráva zásadná štrukturálna zmena, ktorá významne ovplyvňuje európsku konkurencieschopnosť. Do závratných výšok však vyletel aj význam mien a výmenných kurzov ako globálnych prispôsobovacích mechanizmov. Bezprecedentnou rýchlosťou vzniká nový globálny menový systém a rastie počet hráčov.

Ak sa chceme vyhnúť katastrofe asymetrického prispôsobovania, naliehavo potrebujeme dialóg a kolektívnu činnosť. Ak to dosiahneme, otázkou je, či bude Európa v rámci tejto kolektívnej činnosti schopná zohrávať svoju úlohu. V tejto súvislosti nám jednoznačne chýba odvážna, efektívnejšia reforma vonkajšieho zastupovania eurozóny. Odďaľovaním tejto reformy sa vzdávame potenciálneho vplyvu. Za súčasnej globálnej situácie si to Európa nemôže dovoliť.

 
  
MPphoto
 

  Robert Goebbels (S&D).(FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Európa je na zlej ceste a svetu sa nedarí o nič lepšie.

Pred chvíľou úradujúci predseda Rady zdôraznil, že globalizácia znamená, že musíme konať na európskej úrovni a na medzinárodnej úrovni. Ak sa však pozrieme na to, čo sa deje v Európe a na medzinárodnej úrovni, je úplne zrejmé, že práve takáto konkrétna činnosť chýba.

Samit za samitom tí najväčší i tí menší, ktorí by nás mali viesť, predvádzajú svoje nafúknuté egá a hovejú si vo svojich pompéznych slovách, zatiaľ čo hlavným záverom každého samitu je to, že sa stretnú znova.

Ba čo viac, toto takzvané celosvetové riadenie, ktoré by mala skupina G20 zastrešovať, nemá absolútne žiaden základ v medzinárodnom práve a funguje mimo systému OSN. G20 je samozvaná skupina, pracuje bez písomných pravidiel a je klubom bohatých krajín, ktoré sa obklopili niekoľkými takzvanými rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami vrátane takých príkladných demokracií, ako je Saudská Arábia.

Martin Schulz pred chvíľou citoval úryvok z jedného z takýchto prázdnych vyhlásení skupiny G20. To isté by sme mohli urobiť s vyhláseniami uverejnenými po našich európskych samitoch. Nekonečné sľuby a prázdne slová, po ktorých nikdy neprídu činy. A aby sme to celé zavŕšili, Európa musí trpieť francúzsko-nemecké minisamity, na ktorých tento divný pár Merkelová a Sarkozy tvrdí, že nám ukazuje cestu.

Guy Verhofstadt práve hovoril o kasínových hrách. Som v pokušení dodať: už žiadne stávky! Komisia a Parlament sa musia zjednotiť, aby nepremrhali žetóny Európy a zachovali metódu Spoločenstva.

 
  
MPphoto
 

  Regina Bastos (PPE).(PT) Vážený pán predsedajúci, začnem blahoželaním spravodajkyni pani Berèsovej k správe, o ktorej dnes diskutujeme, ako aj všetkým ostatným, ktorí na nej pracovali. Ako členka Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu som prispela k riešeniu otázky malých a stredných podnikov (MSP), keď som zdôraznila ich kľúčovú úlohu ako hybnej sily obnovy Európskej únie a jej budúceho rastu a blahobytu.

V Európskej únii je viac ako 20 miliónov MSP. Ak by teda každý z nich dokázal vytvoriť jedno pracovné miesto, znamenalo by to príslušné zníženie nezamestnanosti. Táto správa uvádza odporúčania, ktoré sú hospodárskymi stratégiami na prekonanie krízy. Spomeniem teraz tie najhlavnejšie.

Prvou je potreba posilniť sociálne trhové hospodárstvo, zabrániť obmedzeniam hospodárskej súťaže a zaistiť prístup k úverom pre MSP. Ďalej je to poskytovanie fiškálnych stimulov či dokonca dotácií MSP s cieľom zachovať a vytvárať pracovné miesta. Ďalšou stratégiou je vytvorenie novej iniciatívy Small Business Act so silnejším sociálnym rozmerom. Potom je tu vytvorenie európskej siete skúsených konzultantov, ktorí by šírili svoje poznatky. Ďalej sú to inovácie ako najsilnejší motor hospodárskeho rastu, a teda nevyhnutnosť zásadného prepojenia medzi priemyslom a inováciami. Ďalším krokom je vytvorenie nových partnerstiev medzi priemyslom a akademickým svetom. A nakoniec je to vytvorenie vzdelávacieho systému, ktorý spĺňa požiadavky trhu práce, ale aj potrebu vytvárania nových kvalifikácií pre nové pracovné pozície.

 
  
MPphoto
 

  Liisa Jaakonsaari (S&D).(FI) Vážený pán predsedajúci, pán predseda Komisie Barroso na začiatku povedal, že hospodárske riadenie urobilo taký rýchly pokrok, že len pred dvoma rokmi by nikomu dokonca ani nenapadlo, že bude existovať. To je pravda, preto vždy stojí za to skontrolovať, či je vlak na správnej koľaji, lebo rýchlosť sama osebe nie je cieľom. Správa pani Berèsovej robí takúto analýzu a je skvelá.

Teraz, keď výbor pani Berèsovej pokračuje vo svojej práci, by možno stálo za to vypočuť si aj disidentov hospodárskej politiky, napríklad držiteľa Nobelovej ceny Paula Krugmana. Tvrdí, že ministri financií sú šarlatánski doktori, ktorí dávajú pracovné miesta na obetný oltár. Ak sa chceme posunúť od imaginárnej ekonomiky k reálnej, mali by sme počúvať týchto ľudí. Takisto potrebujeme ukazovatele reálnej ekonomiky, ktorými sú zamestnanosť a chudoba.

Sklamal ma návrh pána Schmidta, aby sme neskúsili v Európe zaviesť daň z kapitálových transferov. To je veľké sklamanie, najmä keď jeho záverom bolo „viac Európy“.

 
  
MPphoto
 

  Iliana Ivanova (PPE).(BG) V správe Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu vyzývame predovšetkým na európsku reakciu, silné politické a intelektuálne vedenie s európskym rozmerom, rozsiahlu integráciu a dokončenie jednotného európskeho trhu v prospech európskych občanov.

Dosiahli sme kompromis obrovského významu v kľúčových otázkach, ako je Pakt stability a rastu, jeho mechanizmy pokút, cesta štrukturálnych reforiem, konsolidácia rozpočtu a strategické investície Európskej únie. Prioritné kroky osobitného významu zahŕňajú opatrenia týkajúce sa politiky súdržnosti a malých a stredných podnikov.

Politika súdržnosti musí byť jedným zo základných pilierov našej hospodárskej politiky. Podporí rozvoj energetickej účinnosti a transeurópskych sietí, čo následne pomôže oživiť európske hospodárstvo a podporiť jeho udržateľný rast. Malé a stredné podniky majú rozhodujúci význam pre náš budúci rozvoj, rast a prosperitu. Musí sa zaviesť nová definícia malých a stredných podnikov, čo tiež poskytne príležitosti na cielenejšiu politiku podporujúcu podnikanie a na uskutočnenie správnych krokov s cieľom znížiť administratívnu záťaž a byrokraciu.

Úprimne dúfam, že naše návrhy a odporúčania sa prejavia konkrétnymi krokmi Európskej komisie a najmä členských štátov, pretože nemôžeme strácať čas. Našim spoluobčanom dlhujeme primeranú a rýchlu reakciu, aby sme dokázali prekonať krízu rýchlejšie a s väčšou silou.

 
  
MPphoto
 

  Ivailo Kalfin (S&D).(BG) Hospodárska recesia zasiahla členské štáty s rôznou mierou intenzity. Z hospodárskeho pohľadu to však môže vyzerať tak, že rozdiely nesiahajú mimo hraníc eurozóny. Jednotná mena, bohužiaľ, zatiaľ neviedla k hospodárskemu zosúladeniu. V skutočnosti sa stal presný opak. V súčasnosti je medzi krajinami eurozóny omnoho viac rozdielov, ako to bolo v čase zavedenia eura. To je mimoriadne nebezpečné.

Ukazovatele Paktu stability a rastu sú evidentne nepresné a nefungujú. Automatické ukladanie sankcií preto samo osebe neprinesie pozitívne výsledky. Na všetkých 27 členských štátov Európskej únie to bude mať ešte menší vplyv. Dokonca môže dôjsť k opaku, pretože hospodárske stereotypy ako také vytvárajú nové problémy.

Riešenie je jasné. Hospodárstva členských štátov sa musia čo najviac približovať, aby všade bolo možné použiť rovnaké opatrenia na dosiahnutie rovnakých výsledkov. To znamená viac politiky na úrovni EÚ, viac nástrojov pre európske inštitúcie, vyšší rozpočet a viac rozpočtovej nezávislosti pre Európsku úniu vrátane zvýšenia podielu jej vlastných ziskov.

 
  
MPphoto
 

  Frank Engel (PPE).(FR) Vážený pán predsedajúci, kríza sa ešte ani zďaleka neskončila, čoho dôkazom sú nepokoje v krajinách, ako je Francúzsko. Myslím si, že v Európe sa táto kríza stala krízou integrácie. Dokonalým príkladom je opäť „dohoda z Deauville“, ktorá ohrozuje metódu Spoločenstva a je odrazom falošnej ilúzie veľkosti, ktorú stále majú niektoré členské štáty. Ale keď na to príde, kto z nás je ešte stále veľký?

Podľa mojich informácii bude v roku 2050 Európa stále predstavovať 6 – 7 % svetovej populácie a jej hospodárska moc sa bude rozpadať. Podarí sa nám vyrovnať s problémami medzinárodnej konkurencie tým, že budeme aj naďalej takýmto spôsobom súťažiť medzi sebou, alebo skôr tým, že sa rozhodneme riadiť metódou Spoločenstva a budeme konať spoločne? Ak to chceme dosiahnuť, Európa bude potrebovať zdroje: nové a inovatívne zdroje. Rozprava o budúcom finančnom výhľade je dobrou príležitosťou diskutovať o týchto zdrojoch a pokúsiť sa identifikovať ich: v oblasti výskumu a vývoja a tiež v oblasti služby pre vonkajšiu činnosť.

Aký význam má zriaďovať 28. európsky diplomatický zbor, ak sa len pridá k existujúcim orgánom bez toho, aby prevzal ich právomoci? Mali by sme to urobiť, aby sme poskytli členským štátom úľavu a priestor na konsolidáciu, a mali by sme dať Európe zdroje potrebné na to, aby mohla konečne vykonávať politiky, ktoré pre našich občanov niečo znamenajú. To je to, čo od nás chcú.

 
  
MPphoto
 

  Burkhard Balz (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, nechcem vyzerať domýšľavo, ale keď dnes dopoludnia počúvam túto rozpravu, myslím si, že môžeme povedať, že za posledné mesiace sa vykonalo značné množstvo práce. Osobitný výbor pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu takisto urobil za posledný rok obrovské množstvo práce. Vidieť to pri pohľade na 1 600 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k pôvodnému návrhu správy, ktorý bol predložený. Činnosť výboru sa teraz predĺžila ešte o rok. Podľa môjho názoru to je veľmi správne. Kríza sa ešte ani zďaleka neskončila. Írsko sotva uniklo krachu, štátny rozpočet Grécka ešte rozhodne nie je v dobrej kondícii a celková situácia nedáva žiadny dôvod povedať, že všetko je v poriadku. Finančné a hospodárske reformy musia preto pokračovať a je príliš skoro uzatvoriť diskusiu o príčinách krízy a záveroch, ktoré sa musia vyvodiť.

Bolo by preto chybou vyhlásiť prácu krízového výboru za viac-menej skončenú a ukončiť jeho mandát. Naopak, musíme aj naďalej pokračovať v práci na základe toho, čo sme už doteraz dosiahli. Preto si myslím, že predbežná správa, ktorá bola predložená, je prijateľná pre všetkých. Potvrdzuje to aj všeobecné prijatie, ktoré mala v krízovom výbore. Samozrejme, text mohol byť na niektorých miestach formulovaný stručnejšie a výstižnejšie, mali by sme však v tejto správe vidieť to, čím je – predbežnou odpoveďou.

Oveľa dôležitejšia ako znenie niektorých jednotlivých pasáží je skutočnosť, že v druhej polovici práce výboru budeme stavať na predbežnej práci, ktorú sme vykonali. Musíme zvážiť, ako a v ktorých bodoch by diskusie krízového výboru mohli počas blížiacich sa rozpráv podporiť legislatívne výbory.

 
  
MPphoto
 

  Antonio Cancian (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dnes ráno som si veľmi pozorne vypočul rôzne prejavy, ale domnievam sa, že by nám prospelo trocha lepšie objasniť rozdiely medzi jednotlivými nástrojmi, ktoré, mimochodom, považujem za veľmi dobre definované a zosúladené, ako aj posilniť stratégiu a vnútornú jednotu Európskej únie.

Pokiaľ ide o nástroje, som presvedčený, že sa dosiahol rozhodujúci pokrok a že teda ideme správnym smerom. Čomu však nerozumiem, je stratégia. Inými slovami, používame všetci rovnaký prístup? Vždy sme hovorili o stabilite, ale teraz nastal čas, a vlastne už sa to malo stať dávno, aby sme hovorili o raste. Úplne súhlasím s tým, keď hovoríme o stabilite a obetiach, ale ak zároveň naším cieľom nebude rast prostredníctvom vytvárania pracovných miest – čo je kľúčová téma v tomto období –, potom si myslím, že sa nám nepodarí urobiť dobrú prácu.

Pán predseda Barroso tu nedávno hovoril o stave Únie a myslím si, že by sme mu to mali pripomenúť a jasne definovať stratégiu Únie vo vzťahu k finančnému trhu. Dnes ráno som nepočul nikoho hovoriť o tejto stratégii.

Dovoľte mi tiež povedať, že by bolo neospravedlniteľnou chybou, keby sme sa snažili zakryť evidentnú anarchiu v členských štátoch, ktorá sa skrýva za koncepciou subsidiarity, o ktorej sa hovorí príliš často a zvyčajne neadekvátne.

 
  
MPphoto
 

  Arturs Krišjānis Kariņš (PPE) . – (LV) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, členovia Rady, v priebehu uplynulých dvoch rokov veľmi veľa ľudí v Európskej únie trpelo priamo v dôsledku krízy. Trpelo aj nemálo ľudí v našej krajine Lotyšsku. Boli sme svedkami poklesu hospodárskeho obratu o 20 % a rovnako strmého nárastu nezamestnanosti. Moji krajania a krajanky pochopili, že za týchto mimoriadnych okolností je nutné prijať mimoriadne riešenia. Aké to boli riešenia? S cieľom obnovy verejných financií ľudia z našej krajiny, Lotyši, trpezlivo pretrpeli pokles platov o viac ako 30 % spojený so zvyšovaním daní. Výsledkom bolo dosiahnutie stability verejných financií v Lotyšsku. Prečo teda moje rozhorčenie? Som rozhorčený, lebo som si dnes prečítal, že Nemecko a Francúzsko namiesto toho, aby chceli posilniť finančný dohľad v Európskej únii, ho chcú vlastne oslabiť. Bude to teda znamenať, že práca mojich krajanov a krajaniek bola zbytočná? Dámy a páni, nemôžeme dopustiť, aby došlo k situácii, keď niektoré veľké členské štáty chcú aj naďalej žiť nezodpovedne. Musíme posilniť návrh Komisie, aby Európa mohla mať silný finančný dohľad. Ďakujem vám za pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Gunnar Hökmark (PPE). – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že by sme mali jasne povedať jednu vec, a to že celosvetová hospodárska kríza sa týka najmä hospodárstiev USA a Európy. V iných častiach sveta sú úrovne rastu vysoké, ale nie v Európe a nie v USA. Viac ako čokoľvek iné je príčinou tohto stavu nadmerné míňanie a nedostatočný rast. Toto považujem za jeden z najdôležitejších problémov.

Musíme naštartovať rast, ale aby sa nám to podarilo, potrebujeme stabilitu verejných financií. Preto považujem za znepokojujúce – a pridávam sa k tomu, čo už povedali predchádzajúci rečníci –, že niektorí európski predstavitelia teraz hovoria o laxnejších a pružnejších pravidlách v súvislosti s Paktom stability a rastu a sú za zmenu zmluvy. Nemyslím si, že Európa potrebuje desaťročie diskusií o zmenách zmluvy. To je skôr politika vedúca k rozpadu ako k integrácii a konkurencieschopnosti.

Musíme posilniť Pakt stability a rastu čo možno najväčším počtom automatických sankcií. Musíme dosiahnuť zníženie deficitov rozpočtov, sebavedomo a pekne po poriadku, a zároveň postupne vykonávať reformy, aby sme sa otvorili rýchlejšiemu hospodárskemu rastu – otváraním európskych hraníc a otváraním sa silnejšej konkurencii. Toto je cesta vpred a za to by sme sa mali postaviť na samite G20. To je aj cieľom európskeho programu.

 
  
MPphoto
 

  Theodoros Skylakakis (PPE).(EL) Vážený pán predsedajúci, v správe pani Berèsovej o hospodárskej kríze, ktorá je témou jednej z našich dnešných rozpráv, sa v odseku 32 píše, že niektoré členské štáty, evidentne mysliac našu krajinu Grécko, nemajú v súčasnosti možnosti vytvoriť skutočné plány obnovy a že všetky možnosti až do roku 2012 sú obmedzené na škrtanie verejných výdavkov, zvyšovanie daní a znižovanie dlhu. Táto pozícia má pre Grécko a iných obrovský význam, pretože v našej krajine sú sily, ktoré tvrdia presný opak.

Osobne by som chcel podporiť túto pozíciu v správe pani Berèsovej, pretože krajiny s obrovským deficitom a dlhom a najmä krajiny, ktoré už nemajú prístup na medzinárodný kapitálový trh, musia predtým, ako môže začať obnova, znížiť svoje deficity. Iná cesta nie je. Bez zníženia deficitu nie je možný prístup na medzinárodné trhy. Bez prístupu na medzinárodné trhy nie je možná obnova. Najmä pre občanov je to horká pilulka, ktorú musia prehltnúť, ale musíme mať odvahu povedať im pravdu.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, bude to len jedna minúta. Dnes ráno boli uskutočnené dve vyhlásenia, na ktoré sa chcem zamerať. Jedno zo strany Danuty Hübnerovej, ktorá povedala, že Európa neexistuje vo vákuu, a druhé zo strany pána Chasela, ktorý povedal, že Európa nemôže robiť všetky ústupky sama.

Myslím si, že nastal čas, aby bola Európska únia tvrdá, a to najmä vo vzťahu ku krajinám skupiny G20 a OSN. Sme v pozícii, keď máme 11 % nezamestnanosť, 20 % nezamestnanosť mladých, obrovský verejný dlh a milióny ľudí žijúcich v chudobe, a ak ostatné krajiny na celom svete nebudú ochotné rozdeliť si túto záťaž, potom by sme mali povedať, že nedovolíme, aby sa naše krajiny stali nekonkurencieschopnými a aby sa v Európskej únii zvyšovala chudoba.

Po druhé, chcem povedať, že v rámci Európy nielenže musíme hovoriť jedným hlasom, ale musíme aj konať ako jeden celok. Samozvaná správna rada, ktorá tu dnes ráno bola spomenutá, nesmie naďalej fungovať. Majú príležitosť obrátiť sa s tým na Radu.

 
  
MPphoto
 

  Jan Kozłowski (PPE).(PL) Na úvod by som chcel vyjadriť spokojnosť so správou o zlepšovaní hospodárskeho riadenia a rámca stability Únie a vďačnosť spravodajcovi pánovi Feiovi za vynikajúcu prácu, ktorú na nej vykonal. Som presvedčený, že nové iniciatívy, ako je balík pre finančný dohľad a európsky semester, nám umožnia vyhnúť sa budúcim krízam alebo aspoň zmierniť ich dosah.

Domnievam sa však, že kľúčovou otázkou je zotrvanie pri opatreniach zameraných na zlepšovanie koordinácie a zvyšovanie transparentnosti politických stratégií týkajúcich sa hospodárstiev členských štátov. Chcel by som zdôrazniť význam vytvorenia dobrého rámca pre rozpočtovú spoluprácu na úrovni EÚ a členských štátov vrátane zosúladenia kategórií výdavkov v rámci vnútroštátnych rozpočtov s príslušnými kategóriami rozpočtu EÚ. To by umožnilo uskutočňovať prínosné a systematické analýzy európskych verejných výdavkov.

 
  
MPphoto
 

  Gilles Pargneaux (S&D).(FR) Vážený pán predsedajúci, na úvod by som sa len niekoľkými slovami zmienil o francúzsko-nemeckých návrhoch. Myslím si, že naša reakcia by nakoniec mala byť kladná. Často hovoríme, že od roku 2007 nám chýba náš francúzsko-nemecký motor. Zároveň je poľutovaniahodné, že v týchto francúzsko-nemeckých návrhoch je určitý prvok zotročenia Francúzska, pretože boli vytvorené na pomoc Francúzsku, aby sa nedostalo do problémov vzhľadom na svoj zlý finančný a hospodársky stav.

Je tiež dôležité povedať, že na rozdiel od správy pani Berèsovej tieto návrhy neobsahujú žiadne pozitívne návrhy, ktoré by nám umožnili dosiahnuť skutočné hospodárske riadenie v Európskej únii.

 
  
MPphoto
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D).(SK) Kríza je veľmi komplexný fenomén, a tak dovoľte pre krátkosť času aspoň pár bodov.

V prvom rade v rámci národných ekonomík sa priveľký dôraz kladie na kritérium verejného dlhu, ale predsa rovnako dôležité sú aj iné ukazovatele. Zároveň istá miera verejného dlhu je počas krízy nevyhnutná, keďže vlády musia výpadky súkromného sektora nahradiť ekonomickou aktivitou vo verejnom sektore, respektíve verejnými stimulmi súkromnému sektoru, čím sa spomalí rast nezamestnanosti. Lebo, kolegyne a kolegovia, pre všetky tie čísla my zabúdame na tých ľudí, ktorí krízu nespôsobili, zabúdame na nezamestnanosť a na zhoršujúcu sa sociálnu situáciu. Chcem tiež upozorniť na skutočnosť, že bez celoeurópskej koordinácie hospodárskych politík a regulácie finančného sektora bude cesta z krízy veľmi ťažká.

A záverom moja posledná výzva alebo prosba. Pán komisár, opakovane už niekoľko rokov vyzývam k tomu, aby sa skutočne začala riešiť situácia ohľadne daňových rajov.

 
  
MPphoto
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby sme v budúcnosti mali jedného zástupcu pre hospodárske otázky. Mali by sme mať vysokého predstaviteľa pre hospodárske záležitosti, tak ako máme aj vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci. V budúcnosti by sme mohli spojiť funkcie pána Rehna a pána Barniera.

K ďalšej otázke: je škoda, že nedokážeme hovoriť jedným hlasom na zasadnutiach skupiny G20. Európska únia pomáha Francúzsku, pánovi Sarkozymu a predsedníctvu samitu G20. V budúcnosti by Európska únia mala mať na týchto stretnutiach jeden post, jednu osobu a mali by sme hovoriť jedným hlasom.

 
  
MPphoto
 

  Sven Giegold (Verts/ALE). – Vážený pán predsedajúci, včera večer som naozaj trpel s pánom Rehnom počas tlačovej konferencie, keď som videl, že musel prezentovať túto dohodu, ktorá tak úplne nevychádzala len z jeho návrhov. Po tom, čo sme sa naučili v prípade balíka pre dohľad, si myslím, že sme zistili, ako môžu Parlament a Komisia spolupracovať na dosiahnutí dobrého výsledku. Myslím si, že práve toto musíme teraz urobiť.

Keď sa pozrieme na postupy týkajúce sa deficitu a dlhu, ako aj na vaše dobré návrhy v súvislosti s makroekonomickou nerovnováhou, z hľadiska dosiahnutia dobrej dohody je naozaj kľúčové, aby tak krajiny s prebytkom, ako aj krajiny s deficitom prevzali svoj podiel povinností s cieľom ozdraviť euro. Môžem len povedať, že väčšina tohto Parlamentu je pripravená podporiť vaše návrhy.

 
  
MPphoto
 

  Miguel Portas (GUE/NGL).(PT) Vážený pán predsedajúci, keďže francúzsko-nemecké riaditeľstvo už nesedí v tomto Parlamente, budem smerovať svoje otázky o nedávnej hystérii v súvislosti s pokutami na Komisiu a Radu.

Prvá sa týka myšlienky vkladov s úrokmi: ako, preboha, odôvodníte pridávanie jedného deficitu k druhému deficitu s cieľom boja proti deficitu?

Druhá otázka sa týka možnosti pozastavenia štrukturálnych fondov, čoho jediným dôsledkom by bolo ohrozenie strednodobého a dlhodobého rastu, čo by viedlo k zvýšeniu úrokov z dlhov a tým aj k nárastu krátkodobého deficitu.

To ma privádza k tretej otázke: čo takto zaviesť pokuty za hlúposť a hriech arogancie?

 
  
MPphoto
 

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, bol nám sľúbený hospodársky rast, ale konkurencia, ktorej európske krajiny čelia zo strany rozvojových krajín, bude viesť k zničeniu výrobných základní a pracovných miest v našich krajinách.

Môžeme im konkurovať jedine tak, že znížime životnú úroveň našich pracovníkov. Musíme odmietnuť globalizmus, chrániť svoje hospodárstva a prestať posilňovať svojich konkurentov.

Bolo nám sľúbené lepšie hospodárske riadenie v Európe. Hospodárstva členských štátov sa však veľmi líšia a jeden hospodársky predpis nebude vyhovovať 27 rôznym krajinám. Každá krajina si musí predpísať takú formu riadenia, akú potrebuje.

Hospodárska kríza sa začala činnosťou bánk, ale reakciou vlád bolo ponáhľať sa s ich záchranou. Musíme kontrolovať aktivity bánk zamerané na vytváranie úverov, teda aktivity zamerané na zarábanie peňazí. Banky musia slúžiť našim hospodárstvam, nesmie im byť dovolené riadiť sa vlastným programom a rozhodne nesmú byť tými, ktorí majú z našich opatrení najväčší profit.

 
  
MPphoto
 

  Alajos Mészáros (PPE). (HU) Zažili sme najvážnejšiu sociálnu a hospodársku krízu v histórii Európskej únie, ktorej hlavnými príčinami sú celosvetová nerovnosť, laxná finančná regulácia a zhovievavá finančná politika Spojených štátov. Myslím si, že Európska únia sa s reakciou na dôsledky krízy trocha oneskorila. Prvé reakcie členských štátov neboli vo vzájomnej harmónii. V budúcnosti budeme potrebovať vhodný mechanizmus hospodárskeho riadenia, aby sme sa dokázali vyrovnať s krízovými časmi. V záujme našej bezpečnosti musíme zaistiť, aby sa Európska únia mohla spoľahnúť na vlastné sily. Práca Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu je podľa môjho názoru stále potrebná, pretože kríza ešte neskončila a finančné trhy sa ešte nestabilizovali. Členské štáty musia harmonizovať svoje rozpočtové politiky a vytvárať ich spoločne. Vnútorný trh je jedným z nenahraditeľných nástrojov rastu, preto sa stratégia EÚ do roku 2020 musí zamerať na dlhodobé investície a zamestnanosť. Musíme posilniť pozíciu MSP, pretože ich dôležitá práca je hybnou silou výskumu, inovácií a rastu.

 
  
MPphoto
 

  Antigoni Papadopoulou (S&D).(EL) Vážený pán predsedajúci, Európska únia naozaj stojí na križovatke. Medzinárodná hospodárska kríza spomalila rast a zvýšila nezamestnanosť, chudobu a sociálne vylúčenie. Záchranné opatrenia boli napriek vážnym nedostatkom pozitívne. Jednoznačne však potrebujeme viac solidarity v rámci Spoločenstva a koordinácie medzi vnútroštátnymi plánmi obnovy.

Európsky parlament chce od Komisie viac Európy, menej byrokracie, podporu malých a stredných podnikov, viac nových pracovných príležitostí, viac finančných prostriedkov na financovanie projektov v dôležitých odvetviach a silnejší systém regulácie, dohľadu a koordinácie hospodárskych, fiškálnych a sociálnych politík Európskej únie.

Aj ja podporujem zriadenie spoločného menového fondu na účely účinnej kontroly európskeho hospodárskeho riadenia. A nakoniec, som veľmi hrdý na cyperského držiteľa Nobelovej ceny Christoforosa Pissalidesa, takže vyzývam Európsky parlament, aby ho pozval prezentovať svoje názory na to, ako treba riešiť nezamestnanosť a problémy dnešnej doby.

 
  
MPphoto
 

  Philippe Lamberts (Verts/ALE).(FR) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa obrátiť na Komisiu a Radu, aby som jednoducho upozornil na tri nedostatky, ktoré podľa nás obsahujú návrhy na európske riadenie.

Prvým nedostatkom je to, že je tu mimoriadne prísna disciplína v súvislosti s deficitmi a dlhmi a mimoriadne voľná disciplína, pokiaľ ide o investície, pričom tu mám na mysli stratégiu EÚ do roku 2020. Naozaj potrebujeme rovnako prísnu disciplínu v oboch oblastiach, pretože úsporné opatrenia samy osebe neprinesú hospodársku aktivitu.

Druhým nedostatkom je to, že keď tak veľmi chceme vykonávať kontrolu nad výdavkami, musíme tiež zaistiť dostatočné príjmy. V minulosti som to už mnohokrát zdôrazňoval: nemôžeme mať koordináciu rozpočtu, ak nemáme koordináciu daní.

Tretím nedostatkom je niečo, čo považujeme za demokratický nedostatok, a v návrhoch pracovnej skupiny sa mi to zdá zvlášť prekvapujúce. Zdá sa, že pokiaľ ide o pracovnú skupinu, Parlament neexistuje, a to považujem za neprijateľné.

 
  
MPphoto
 

  Constance Le Grip (PPE).(FR) Vážený pán predsedajúci, vo svojom prejave sa chcem zamerať na prípravy blížiacich sa samitov G20. Predchádzajúci rečníci už povedali všetko, čo sa dalo povedať o európskom hospodárskom riadení, o potrebe posilniť európske hospodárske riadenie, posilniť Pakt stability a rastu a viac do tohto procesu zaangažovať Európsky parlament a, samozrejme, aj národné parlamenty.

V krátkosti by som chcela spomenúť dve úlohy, ktoré čakajú naše krajiny a členov skupiny G20, úlohy, ktoré sa podľa môjho názoru musia vyriešiť v priebehu nasledujúcich zasadnutí skupiny G20.

Sú to menová vojna a kolísanie cien komodít. Pokiaľ ide o tieto dve otázky, ktoré skutočne ohrozujú celosvetový rast a spôsobujú výraznú nerovnováhu na našej planéte, som presvedčená, že Európska únia sa musí zjednotiť okolo spoločných pozícií, aby na nasledujúcich samitoch G20 dokázala hovoriť jedným hlasom, a to tak v Soule, ako aj na tých nasledujúcich, a pôsobila komplexnejším dojmom na svetovom fóre.

 
  
MPphoto
 

  Petru Constantin Luhan (PPE).(RO) V súčasnosti sa zdá, že dôsledky krízy sa ešte ani zďaleka neskončili. Preto by som vám chcel v tejto súvislosti pripomenúť významnú úlohu, ktorú zohráva hospodárska a sociálna politika súdržnosti, a v neposlednom rade aj to, že predstavuje niečo ako nevyhnutnú podmienku.

Táto politika sa stala kľúčovým prvkom balíka pre hospodársku obnovu, pretože poskytuje pridanú hodnotu a podporné opatrenia na presadzovanie modernizácie a udržateľného hospodárskeho rastu, takže je zároveň aj dôkazom európskej solidarity. Myslím si, že v prvom rade potrebujeme veľké investície do všetkých typov infraštruktúry, či už je to doprava, energetika, alebo telekomunikácie. Potrebujeme výrazné kapitálové investície z veľkého množstva verejných i súkromných zdrojov financovania, ako aj investície prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, ktorých potenciál sa podľa môjho názoru stále naplno nevyužíva.

 
  
MPphoto
 

  Rachida Dati (PPE).(FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, najprv chcem zablahoželať nášmu kolegovi pánovi Feiovi ku kvalite jeho správy a k ambicióznym návrhom, ktoré obsahuje. Dokazuje to tiež, že Európsky parlament zohráva plnohodnotnú úlohu pri diskusii, ktorá je rozhodujúca z hľadiska budúcnosti Európy, a to nás môže len tešiť.

Grécka kríza navyše ukázala nedostatky, ktoré ohrozujú hospodárske riadenie Európskej únie. V tejto súvislosti teda beriem na vedomie návrh pána Feia vytvoriť trvalý mechanizmus pre finančnú stabilitu. Tento problém musíme riešiť aj pri zdroji.

Som presvedčená, že riešenie tohto problému spočíva aj v posilnení Paktu stability a rastu a najmä jeho sankcií. To je rozhodujúce, ak chceme dosiahnuť trvalú obnovu vnútroštátnych rozpočtov, teda niečo, čo nie je vždy populárne. Je to reštriktívne opatrenie, ale nemáme na výber.

 
  
MPphoto
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D).(LT) Finančná, hospodárska a sociálna kríza zasiahla každého občana Európy. Ťažké časy však ešte viac zvýraznili skutočnosť, že rôzne vnútroštátne plány hospodárskej obnovy boli slabo koordinované a neboli dostatočne účinné. Niektoré členské štáty navyše naozaj nemali možnosť vytvoriť skutočné vnútroštátne plány hospodárskej obnovy s opatreniami na stimuláciu rastu a zamestnanosti, pretože počas recesie ešte viac obmedzili verejné výdavky a zvýšili dane s cieľom znížiť štátny dlh. V niektorých členských štátoch sa to, bohužiaľ, deje na úkor obyčajných ľudí. Tiež by som chcela upriamiť pozornosť na skutočnosť, že kríza veľmi jasne ukázala sociálnu nerovnosť medzi rôznymi sociálnymi skupinami. Ženy sú napríklad v oveľa väčšom riziku ako muži, že sa ocitnú pod hranicou chudoby. Európska únia sa teda musí z tejto krízy poučiť a zrealizovať iniciatívy, ktoré prijala vo všetkých oblastiach, prostredníctvom koordinácie spoločného postupu s členskými štátmi.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, sotva sme čiastočne zregulovali finančných žralokov z burzového monopolu a už čelíme problému globálnych pretekov s cieľom znehodnotiť meny, ktoré sa napriek dnešnému miernemu upokojeniu Číny stále nepodarilo zastaviť. Niečo, čo tak nenávidíme v Európe – teda devalváciu alebo zásahy na menových trhoch –, sa teraz stalo problémom, ktorý nám vnútila globalizácia. Spojené štáty chcú znížiť verejný dlh, Japonsko chce naštartovať hospodárstvo a Číňania chcú zvýšiť vývoz. Táto politika mäkkej meny, ktorú realizujú iné hospodárske veľmoci, prirodzene ohrozuje Európu aj iné krajiny, a preto musí byť podľa môjho názoru dôležitou témou diskusie na samite G20.

Koniec koncov, zaplavovanie svetových trhov lacnými čínskymi výrobkami je jednoduché, keď je mena umelo podhodnocovaná. Tento typ pretrvávajúcich zásahov narúša trh, čo je mimoriadne nebezpečná hra, ktorá môže v najhoršom prípade položiť celé svetové hospodárstvo na kolená.

Hoci sú vyhliadky na úspech neisté, je dôležité, aby sa na samite hovorilo o plánoch na daň z finančných transakcií.

 
  
MPphoto
 

  Pervenche Berès, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať poslancom, ktorí vystúpili, za príspevky. Chcela by som reagovať na dva či tri z týchto prejavov.

Najskôr na pána Zīleho. Myslím si, že to, čo povedal, bude veľmi dôležité, keď budeme reformovať politiku súdržnosti. Musíme vykonať hodnotenie tejto politiky súdržnosti, stanoviť, či sa v priebehu rokov, ktoré uplynuli od pristúpenia, ukázala ako správna stávka na to, že vnútorné nerovnosti možno čiastočne vyrovnať využívaním týchto finančných prostriedkov, a objektívne to celé vyhodnotiť, aby sme sa pre budúcnosť poučili.

Mnohí poslanci – a ja im ďakujem – hovorili o zastupovaní Európskej únie a o celosvetovom riadení. Toto je jednoznačne otázka stratégie našej Európskej únie, a to opäť v čase, keď sa zdá, že nechýba veľa k vypuknutiu menových vojen. Musíme hovoriť jedným európskym hlasom, a to vo vnútri i navonok. Použime našu vnútornú silu, aby naše zastúpenie pred vonkajším svetom bolo silné a jednotné.

Ďalej zopakujem to, čo povedal môj kolega Robert Goebbels, teda že je pravda, že skupina G20 nie je tým definitívnym riešením, ktoré sa snažíme nájsť v súvislosti s celosvetovým riadením, v rámci ktorého má každý svoje miesto a kde je priestor pre rozhodcovské orgány, ktoré potrebujeme. Tým sa vraciam k včerajšiemu prejavu generálneho tajomníka OSN, a to v tom zmysle, že náš budúci postup sa musí odohrávať v rámci OSN, pričom túto inštitúciu a jej riadenie musíme od hlavy až po päty zreformovať.

A na záver, pán predsedajúci, aby som zakončila túto rozpravu, chcem sa vrátiť k téme verejných investícií a k tomu, čo povedal môj kolega poslanec pán Lamberts. Vo svojej správe vyzývame Komisiu na každoročnú revíziu potrieb verejných a súkromných investícií a na zavedenie ukazovateľov výkonu, ktoré nám skutočne umožnia vytvoriť dlhodobú stratégiu investovania v prospech zamestnanosti a tým aj v prospech európskych občanov. Táto stratégia by vychádzala z udržateľnej vízie a z koncepcie solidarity, ktorá je základom Európskej únie.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Diogo Feio, spravodajca.(PT) Vážený pán predsedajúci, na úvod chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí prispeli, a to aj tým, ktorí ešte vystúpia pred koncom rozpravy. Je čas prejsť od slov k činom. Odteraz, po tomto hlasovaní, ktoré, dúfam, bude kladné, bude mať Parlament vlastnú pozíciu v otázke hospodárskeho riadenia. Táto pozícia bude obhajovať ducha Únie: väčšiu transparentnosť a viac zverejňovania. Bude obhajovať hospodárske riadenie ako cieľ rastu všetkých 27 členských štátov Európskej únie a lepšiu koordináciu medzi nimi so silnejšou hospodárskou a menovou úniou.

Jednoducho povedané, bude obhajovať Európu väčšej solidarity, pripravenosti a efektívnosti, Európu pre všetkých s rôznymi hlasmi, ktoré však spievajú tú istú hymnu, Európu s pozíciami Rady, Komisie a Parlamentu. Európa hospodárskeho riadenia nie je Európou dvojstranných samitov: je to Európa inštitucionálnych hlasov, hlasu Európskeho parlamentu a hlasu verejnosti.

Evidentná je kľúčová úloha tohto Parlamentu a národných parlamentov, ktorú musia v tejto oblasti zohrávať. Musia mať vlastnú víziu nevyhnutného makroekonomického dohľadu v členských štátoch, musia mať vlastný hlas, pokiaľ ide o realizáciu stratégie EÚ do roku 2020, a musia venovať veľkú pozornosť otázke posilnenia Paktu stability a rastu. Parlament má sériu rôznych návrhov v súvislosti s inými inštitúciami.

Nastal teda čas – už budem končiť, pán predsedajúci – rokovať o predložených otázkach dôrazným a jednotným spôsobom.

 
  
MPphoto
 

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, na úvod chcem poďakovať spravodajcom pani Berèsovej a pánovi Feiovi a váženým poslankyniam a váženým poslancom za túto veľmi dôležitú a vecnú rozpravu.

Oceňujem, že množstvo príspevkov zodpovedá významu otázok, o ktorých sa hovorilo. Chcem povedať niekoľko poznámok, reakcií a pripomienok k rozprave a správam a začnem medzinárodnou scénou.

V svetovom hospodárstve sa opäť objavuje predkrízová nerovnováha, ktorá ohrozuje udržateľnú obnovu a vytváranie pracovných miest. Preto je rozhodujúce, aby skupina G20 – najprv na zasadnutí ministrov tento týždeň a potom na samite o dva týždne – bola schopná vykonávať účinnú koordináciu medzinárodnej politiky s cieľom obnoviť rovnováhu celosvetového rastu.

Na tomto procese sa musia podieľať všetky krajiny: krajiny s prebytkom posilnením domáceho dopytu a krajiny s deficitom zameraním sa na rast vývozu. Je to otázka miliónov pracovných miest v svetovom hospodárstve a v Európskej únii.

Európska únia pracuje na silnom a stabilnom medzinárodnom finančnom systéme, v ktorom by výmenné kurzy odzrkadľovali základné hospodárske zásady. To je rozhodujúci prvok cieľa skupiny G20 obnoviť rovnováhu svetového rastu v záujme udržateľnej obnovy a vytvárania pracovných miest.

Z rovnakých dôvodov je dôležité, aby EÚ zreformovala a posilnila svoje vlastné hospodárske riadenie. Správy, ktoré pripravili pani Berèsová a pán Feio, sú dôležitými príspevkami k tomuto procesu a prijatie legislatívnych návrhov Komisie bude obrovským skokom vpred smerom ku skutočnej a efektívne fungujúcej hospodárskej a menovej únii.

Objavili sa určité otázky o názoroch Komisie na poplatky a dane pre finančné inštitúcie. Hovoril som o tom s pánom predsedom Barrosom a myslíme si, že by bolo užitočné vyjasniť naše stanovisko k tejto veci, pretože sa v tejto súvislosti objavili niektoré mätúce vyhlásenia.

Práve prebieha zásadná reforma nášho vlastného finančného systému a toto tempo musíme udržať aj na samite G20. Komisia predložila návrh predovšetkým na stabilizačný poplatok alebo bankovú daň, aby sa súkromný sektor – bankový a finančný sektor – mohol podieľať a podieľal na nákladoch spôsobených krízou a riešení budúcich kríz.

Tento návrh bol predložený a v niektorých členských štátoch sa už realizuje.

Po druhé, Komisia chce, aby finančný sektor zohrával úlohu pri financovaní nákladov na krízu, preto sa EÚ – a Komisia – snažia presadiť daň z finančných transakcií na celosvetovej úrovni.

Po tretie, Komisia medzitým ako jednu z možností získania vlastných zdrojov do rozpočtu EÚ predložila návrh, aby finančný sektor spravodlivo prispieval na úrovni EÚ, napríklad prostredníctvom dane z finančných aktivít.

Toto je náš názor. Navrhli sme bankovú daň alebo stabilizačný poplatok, otvorili sme možnosť dane z finančných aktivít ako zdroja našich vlastných finančných prostriedkov a po tretie, budeme presadzovať daň z finančných transakcií na celosvetovej úrovni.

V správe pána Feia je návrh na vytvorenie Európskeho menového fondu. Komisia je za vytvorenie trvalého mechanizmu predchádzania krízam a riešenia kríz, ktorý musí mať dve strany, dva prvky, dva rozmery. Dôraz sa musí klásť na predchádzanie krízam, ako aj na riešenie kríz, pretože je lepšie poistiť sa, ako potom ľutovať.

Pokiaľ ide o riešenie kríz, už v máji sme jasne povedali, že je potrebný rozsiahly rámec krízového riadenia pre eurozónu, a Komisia má v úmysle čoskoro predložiť návrhy na trvalý mechanizmus riešenia kríz.

Objavilo sa niekoľko všeobecných zásad, najmä to, že predchádzanie krízam a riešenie kríz musia ísť ruka v ruke a že akákoľvek finančná pomoc musí byť prísne podmienená.

Takýto trvalý mechanizmus musí minimalizovať morálne riziko a poskytnúť stimuly členským štátom na vykonávanie zodpovednej fiškálnej politiky a stimuly investorom na dodržiavanie zásad zodpovedného požičiavania.

Pán Schmidt predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa dobrovoľnej účasti členských štátov, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, na systéme sankcií. Viete, že v prvej fáze navrhujeme systém pre členské štáty eurozóny a v druhej fáze pre všetkých 27 členských štátov. Komisia môže prijať a podporiť tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého cieľom je zapojiť členské štáty, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, do systému sankcií na dobrovoľnom základe.

Dosiahli sme uspokojivý pokrok, pokiaľ ide o pracovnú skupinu, ako aj konvergenciu smerom k iniciatívam Komisie zameraným na posilnenie hospodárskeho riadenia, najmä so zameraním na prevenciu a preventívne opatrenia s dôrazom na udržateľnosť dlhu, dohodu na metóde riešenia makroekonomickej nerovnováhy a vytvorenie účinného mechanizmu vymáhania.

Hoci sa v rámci pracovnej skupiny dosiahla konvergencia názorov smerom k návrhom Komisie, normálny legislatívny proces sa ešte len začína. Stále sme ešte len na začiatku. Sme možno na konci začiatku, teraz sa však ešte len začína normálny legislatívny proces a Európsky parlament ako spoločný zákonodarca zohráva skutočne kľúčovú a rozhodujúcu úlohu.

Chceme s vami spolupracovať a vyzývame Radu a Parlament, aby uskutočnili legislatívne rozhodnutia do leta budúceho roka, aby sme v lete roku 2011, keď prebehne ďalšie veľké kolo hodnotenia účinnosti opatrení, mohli mať v platnosti nový systém hospodárskeho riadenia.

Toto je naozaj otázka dôveryhodnosti Európskej únie v zmysle posilňovania hospodárskeho riadenia a úplne s vami súhlasím, že práve vďaka metóde Spoločenstva Európska únia funguje a prináša výsledky.

Veľmi pozorne som vás v tejto súvislosti počúval. Oceňujem vašu pevnú oddanosť metóde Spoločenstva, počínajúc prejavmi pána Daula, pána Schulza, pána Verhofstadta a pána Cohna-Bendita, hoci nemám na to, aby som používal také elegantné rečnícke obraty, ako „dohoda z Deauville“ či „kasínový kompromis“.

V každom prípade, poďme opäť spoločne dokázať, že metóda Spoločenstva môže a teraz aj musí priniesť nový systém hospodárskeho riadenia, a doplňme teda silnú menovú úniu silnou a efektívnou hospodárskou úniou, aby sme vytvorili skutočnú a úplnú hospodársku a menovú úniu.

 
  
MPphoto
 

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady.(FR) Vážený pán predsedajúci, budem stručný a začnem poďakovaním dvom spravodajcom, pani Berèsovej a pánovi Feiovi, v mene Rady. Zosobňujú angažovanosť Parlamentu v tejto veľmi dôležitej oblasti. Chcem tiež povedať, že vás naliehavo vyzývam, aby ste bezodkladne analyzovali iniciatívy týkajúce sa hospodárskeho riadenia – iniciatívy Komisie, ktoré by nám mali umožniť zrealizovať európske hospodárske riadenie – a najmä zásady spolurozhodovania.

Rada je Parlamentu k dispozícii s cieľom dosiahnuť skutočný pokrok v súvislosti s týmito návrhmi.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes, v stredu 20. októbra 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Paolo Bartolozzi (PPE), písomne.(IT) Chcel by som vyjadriť uznanie tejto práci, ktorá je dôležitým príspevkom k identifikácii súboru opatrení potrebných na prekonanie súčasnej krízy a na to, aby sa predišlo možnosti ďalších kríz.

Po tom, ako nedávna finančná kríza v znepokojujúcej miere ukázala limity systému samoregulácie, je čoraz viac potrebné, aby sme si zvolili celosvetový systém kontroly. Súčasná fáza hospodárskej a finančnej nestability, najzávažnejšej za celé desaťročia, viedla k nezamestnanosti a sociálnej kríze takých rozmerov, že sú potrebné rozhodné kroky na odstránenie ich negatívnych následkov a stanovenie priorít v súvislosti s príležitosťami, ktoré sa otvárajú v globalizovanom hospodárstve.

Kríza v posledných rokoch bolestivo zasiahla väčšinu rozvinutých hospodárstiev. Obnova v niektorých krajinách je ešte aj dnes stále pomalá a v dôsledku pretrvávajúcej krehkosti finančných trhov sú celosvetová koordinácia a výber vhodných hospodárskych a priemyselných stratégií kľúčovými aspektmi boja proti finančnej kríze. Celosvetový dohľad by mal podporiť stabilizáciu silných finančných trhov, udržať súčasnú obnovu a zabezpečiť rýchly rast dopytu a úrovní zamestnanosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne.(RO) Súčasná hospodárska kríza potvrdzuje, že model hospodárskeho riadenia, ktorý sa dnes používa v EÚ, nefungoval dostatočne dobre, takže sa nepodarilo dosiahnuť úplnú konvergenciu medzi členskými štátmi. Táto situácia si vyžaduje zlepšenie hospodárskeho rámca a vytvorenie ambicióznych monitorovacích nástrojov, ktoré budú jasnejšie definované a lepšie zacielené. Je dôležité, aby členské štáty dodržiavali nariadenia a rozhodnutia platné na európskej úrovni, najmä čo sa týka Paktu stability a rastu. S týmto vedomím by som chcela privítať iniciatívu predloženú pánom Feiom zameranú na posilnenie takých opatrení, ako sú vykonávanie väčšieho počtu kontrol a podrobnejšie monitorovanie trendov vo verejných dlhoch a príjmoch.

Na záver by som dodala, že rumunská vláda nedávno prijala fiškálnu rozpočtovú stratégiu na roky 2011 – 2013, ktorá obsahuje opatrenia potrebné na zníženie rozpočtového deficitu pod 3 % a udržanie dlhu pod úrovňou 60 %. Tento reformný proces vytvorí podmienky potrebné na hospodársku obnovu.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Baudis (PPE), písomne.(FR) Finančná, hospodárska a sociálna kríza zúri už dva roky. Jej výsledkom je miera nezamestnanosti v EÚ viac ako 10 % a riziko novej recesie. Túto krízu nedokážeme dostať pod kontrolu.

Nasledujúci samit G20 sa uskutoční 11. a 12. novembra v Soule pod vedením francúzskeho predsedníctva. Skupina G20 je duchovným dieťaťom prezidenta Sarkozyho, ktorý je presvedčený, že celosvetové hospodárstvo dnes už nereguluje 8 štátov, ale aj všetky najväčšie rozvojové krajiny. Tento rámec umožňuje vytváranie ambícií vychádzajúcich z dlhodobých vízií. Táto kríza od nás vyžaduje skutočné hospodárske riadenie, pravidlá obmedzujúce sociálny damping v rozvojových krajinách, finančnú reguláciu a reformu medzinárodného menového systému. Ak to chceme dosiahnuť, Európa musí vedieť hovoriť jedným silným a odhodlaným hlasom.

 
  
MPphoto
 
 

  Ivo Belet (PPE), písomne. – (NL) Vážený pán predsedajúci, jedným z najpozoruhodnejších prvkov v týchto odporúčaniach je daň z finančných transakcií. Takéto opatrenie nám umožní zabiť niekoľko múch jednou ranou: je účinným nástrojom proti špekuláciám a príjmy nám umožnia poradiť si so štátnymi deficitmi a financovaním naliehavých sociálnych projektov (životné prostredie, rozvojová pomoc, infraštruktúrne projekty atď.). Parlament dal teraz jasne najavo, že Európa musí pokračovať v týchto opatreniach, a to aj napriek tomu, že zvyšok sveta začal teraz váhať, pretože dostal strach. Ďalším krokom je vykonanie štúdie uskutočniteľnosti Európskou komisiou. Dnes sme rozhodli o konkrétnom zásahu a o reakcii na finančnú krízu. Vyslali sme tým tiež európskym občanom jasný signál, že sme sa zo všetkého, čo bolo v posledných niekoľkých rokoch nesprávne, poučili a že bojujeme proti kríze s cieľom posilniť Európu najmä v záujme európskych občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne.(RO) Regulačné štruktúry, ktoré v Európskej únii a v Spojených štátoch existovali pred hospodárskou a menovou krízou, sa ukázali ako nedostatočne jednotné a v drvivej väčšine vychádzali z nesúrodých makroekonomických analýz. V dôsledku chýbajúcej celosvetovej konzistentnosti v týchto regulačných štruktúrach krajiny reagovali na vlastnú päsť. Nezobrali do úvahy, že v globalizovanom svete majú menové politiky prijaté na vnútroštátnej úrovni významný vplyv na ostatné hospodárstva. Vytvorenie Európskeho výboru pre systémové riziká a európskych orgánov pre finančný dohľad posilňuje finančný dohľad v EÚ. Na medzinárodnej úrovni je však stále málo právnych predpisov na riadenie kríz vo finančnom sektore. Na zasadnutí skupiny G20 v novembri musí EÚ zdôrazniť význam vytvorenia systému pre dohľad a reguláciu, ktorého opatrenia by obsahovali aj povinnú registráciu finančných transakcií a nástrojov. Máme zodpovednosť voči hospodárstvu a predovšetkým musíme byť silní na úrovni Európske únie, aby sme mohli stáť v čele na celosvetovej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) EÚ a jej predstavitelia budú musieť raz a navždy uznať, že vážna kríza, ktorej čelíme, neprišla zo Spojených štátov. Je to systémová kríza spôsobená kapitalizmom v jeho súčasnej fáze vývoja – neoliberalizmom. Kríza EÚ preto vychádza zo samotných základov EÚ ako takej, ktorá má neoliberalizmus za jeden zo svojich hlavných princípov. Tvárou v tvár katastrofickým následkom svojich politík ukazujú sily, ktoré v zásade určujú smer EÚ, známky znepokojujúcej arogancie a agresivity a snažia sa neprijateľným spôsobom brániť pokroku najmä pracujúcich a ľudí z najzraniteľnejších krajín prostredníctvom neodpustiteľného útoku na ich suverenitu. To je zmyslom spoločného vyhlásenia, ktoré sa Nemecko a Francúzsko rozhodli uskutočniť v Deauville pred zasadnutiami skupiny G20 a Európskej rady. Zdá sa, že ignorujú skutočnosť, že pokračovanie po ceste, ktorá nás sem priviedla, môže viesť jedine k hanbe. Toto je posolstvo, ktoré zaznieva v celej Európe na protestoch pracujúcich a verejnosti. Je čas, aby začali počúvať! Skutočnou odpoveďou na krízu je ocenenie práce a spravodlivejšie rozdelenie príjmov, konkrétne prostredníctvom zdanenia, a teda zvýhodnenie práce namiesto kapitálu.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Grech (S&D), písomne. – Nachádzame sa uprostred krízy, ktorá do veľkej miery poškodila finančný, hospodársky a sociálny sektor a mala negatívny dosah na proces integrácie vnútorného trhu. Jednotný trh môže byť nevyhnutným katalyzátorom na začatie skutočnej európskej hospodárskej a finančnej obnovy po kríze a opätovného budovania potrebnej dôvery medzi občanmi. Samotná kríza môže slúžiť ako vhodná príležitosť na uskutočnenie opatrení, ktoré budú stimulovať hospodársky rast, konkurencieschopnosť a sociálny pokrok v Európe, a to tak, že postavia občanov do srdca európskeho hospodárstva. Podporujem snahu pani spravodajkyne poskytnúť jasné odporúčania, ako sa dostať z krízy: prijať konkrétne opatrenia a iniciatívy zamerané na význam vnútorného trhu, zamestnanosť a úlohu MSP. Okrem toho sa musí prijať nový holistický a začleňujúci prístup, v rámci ktorého budú ciele občanov, najmä tie, ktoré sa týkajú hospodárskych, sociálnych, zdravotných a environmentálnych otázok, integrálnou súčasťou hospodárstva. Potrebujeme novú paradigmu politického uvažovania,v rámci ktorého by sa európski občania stali hlavnou politickou premennou pri určovaní a formulovaní právnych predpisov a politiky Únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Marian-Jean Marinescu (PPE), písomne.(RO) V Európe prebieha hospodárska obnova. Prostredie je však stále neisté. Celosvetová hospodárska obnova je stále krehká a tempo tohto procesu sa medzi krajinami líši. Najväčšou prioritou stále zostáva vytvorenie stabilného základu, ktorý by systematicky podporoval udržateľný a vyvážený hospodársky rast. Preto musíme vytvoriť systém, ktorý by zároveň podporoval reakciu na krízu, prevenciu a strednodobú a dlhodobú spoluprácu. Európska únia musí byť silným partnerom, schopným nielen využívať svoje skúsenosti s hospodárskou a politickou integráciou, ale aj výrazne prispievať k celosvetovému hospodárskemu riadeniu. Musíme vytvoriť dôveryhodné a životaschopné hospodárske politiky so strednodobým výhľadom a koordinovať makroekonomickú politiku, ktorá bude vychádzať z rámca pre udržateľný a vyvážený rast navrhnutého skupinou G20. Stratégia pre hospodárske politiky EÚ musí obsahovať tieto prvky: akčný plán na využitie štrukturálnych reforiem na posilnenie hospodárskeho rastu a zamestnanosti, konsolidovanú fiškálnu reformu a silnejšie hospodárske riadenie EÚ a eurozóny. Musí sa prijať rozvojový program skupiny G20 s viacročným akčným plánom, ktorý bude podporovať hospodársky rast a pružnosť rozvojových krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne.(LV) V situácii, ktorá nastala, je hlavnou a najdôležitejšou vecou nájsť diagnózu a príčiny, ktoré nás doviedli do krízy. Ľudia v rôznych štátoch EÚ zažili následky krízy v rôznych formách. Rozhodujúce je upozorniť na chyby, nezákonné praktiky a neprofesionálne správanie národných vlád, aby v budúcnosti dokázali zabrániť zhoršeniu situácie, v ktorej sa ich občania ocitli. Lotyšská vláda si už napríklad požičala od medzinárodných finančných inštitúcií sumu dvojnásobne prevyšujúcu jej ročný rozpočet. Každý deň lotyšská vláda prijíma opatrenia týkajúce sa daňového systému a fiškálnej politiky vo všeobecnosti, ktoré znevýhodňujú ľudí a vedú k likvidáciám podnikov a k emigrácii lotyšských podnikateľov. Lotyšská vláda sa neustále snaží novelizovať právne predpisy o dôchodkoch s cieľom znížiť platby dôchodcom. To vedie k sociálnej explózii a k rozsiahlej nespravodlivosti. Musíme vyslať dôrazný signál národným vládam, že znižovanie sociálnych platieb a dôchodkov v čase krízy je zločinom proti obyvateľom. Som presvedčený, že nechránené a odkázané vrstvy spoločnosti nesmú niesť zodpovednosť za chyby vlád.

 
  
MPphoto
 
 

  Sławomir Witold Nitras (PPE), písomne.(PL) Rád by som poďakoval pánovi Feiovi za prácu na návrhu správy. Zdá sa mi, že pokiaľ ide o hrozby, ktorým Európa čelí, až príliš rýchlo sa vraciame do vychodených koľají. Nevenujeme dostatočnú pozornosť výstražným signálom z finančných trhov alebo od ľudí, ako je pán prezident Trichet, ktorý nazval návrh Komisie dobrým, ale nedostatočným krokom smerom k posilneniu Paktu stability a rastu. Našou úlohou ako Európskeho parlamentu je dnes brániť návrhy Európskej komisie proti vládam členských štátov, ktoré sa evidentne z krízy vôbec nepoučili.

Keby Európska rada riadne dodržiavala ustanovenia paktu, rozsah európskej krízy vo verejných financiách by bol omnoho menší. Ak dnes dovolíme vládam, najmä vládam Nemecka a Francúzska, aby oslabovali návrhy Komisie, kríza sa prehĺbi a my budeme musieť rozmýšľať o tom, či celý projekt spoločnej meny má vo svojej súčasnej forme vôbec nejaký význam a či tým vlastne nechcene nedokážeme, že euro bol neúspešný experiment. Pred Parlamentom stojí dôležitá úloha. Musíme brániť euro a postaviť sa proti akýmkoľvek krátkodobým politickým cieľom. Musíme donútiť všetky členské štáty vykonávať zodpovedné rozpočtové politiky, hoci to môže byť bolestivé. Ďakujem vám za pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne.(IT) Slovo „kríza“ pochádza z gréckeho slova krino, ktoré doslova znamená „rozhodnúť sa“, „zvoliť si“. Označuje teda moment, ktorý oddeľuje jednu fázu od druhej. Musíme sa pozrieť ďalej a zamyslieť sa nad minulosťou, aby sme mohli vykonať štrukturálne zmeny, ktoré zaistia, aby boli naše malé a stredné podniky konkurencieschopnejšie a dokázali čeliť väčšiemu tlaku, ktorý príde z globalizovaného prostredia.

Popritom tiež musíme zabezpečiť zamestnanie pre značný podiel tej zraniteľnejšej časti našej pracovnej sily a ich rodiny. Európska únia potrebuje nové hospodárske riadenie, ktoré zaistí stabilitu a prísnosť štátnych verejných financií. Finančná a hospodárska kríza, ako je tá, ktorú momentálne zažívame, sa nesmie už nikdy zopakovať. Nové hospodárske riadenie Európy musí zohľadňovať nielen úroveň štátneho dlhu, ale aj jeho udržateľnosť zo strednodobého až dlhodobého hľadiska. Súkromný dlh a udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia sú pre stabilitu verejných financií rovnako dôležité ako štátny dlh. Veď krajiny, ktoré kontrolovali štátny dlh, sa dostali do hlbokej krízy práve pre vážne zadlženie rodín a spoločností, zatiaľ čo krajiny s vysokým štátnym dlhom z toho vyšli dobre.

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Seeber (PPE), písomne.(DE) Hospodárska a finančná kríza až príliš jasne odhalila nedostatky a slabosti jestvujúcich nástrojov a metód koordinácie hospodárskej a menovej politiky. V minulosti niektoré členské štáty, najmä Francúzsko a Nemecko, príliš váhali so zavedením prísnejšej regulácie. Prekonanie hospodárskej krízy je jednou z najväčších úloh, ktorým sme kedy čelili, úlohou, na ktorú existuje len európska odpoveď, nie odpoveď na vnútroštátnej úrovni. Platí to aj pre mechanizmy sankcií, ktoré niektoré členské štáty stále blokujú. V rámci nových pravidiel medzinárodného finančného trhu je však najvyšší čas posilniť menovú úniu a zároveň najmä znížiť verejný dlh s cieľom zaistiť budúcnosť európskeho hospodárskeho priestoru. Predovšetkým národné parlamenty sa musia intenzívnejšie podieľať na tomto procese, aby dali diskusiám v členských štátoch európsky rozmer. Až potom budeme schopní nájsť európsku odpoveď, pomocou ktorej prekonáme krízu a dosiahneme rozsiahlu a silnú hospodársku úniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jutta Steinruck (S&D), písomne.(DE) Od začiatku finančnej krízy v roku 2008 sa vedúci predstavitelia štátov alebo vlád skupiny G20 pravidelne stretávajú každých šesť mesiacov, aby diskutovali o hospodárskych a finančných otázkach a utužovali spoluprácu s cieľom dosiahnuť stabilný a udržateľný rast svetového hospodárstva v prospech všetkých. Domnievam sa však, že ak chceme nájsť udržateľnú a primeranú odpoveď na finančné, hospodárske či sociálne problémy súvisiace s krízou, potrebujeme širšie založený prístup a vyváženejší pohľad na tieto problémy. Ministri financií členských štátov nie sú v pozícii, aby dokázali vyhodnotiť situáciu na trhu práce a nájsť odpovede na naliehavé otázky politík v oblasti práce a sociálnych vecí, ktoré by dostatočne zohľadňovali potreby pracovníkov alebo ľudí vo všeobecnosti. Vyzývam preto na pravidelné stretnutia ministrov práce a sociálnych vecí v rámci skupiny G20. Okrem toho vyzývam EÚ a tie členské štáty, ktoré sú tiež členmi skupiny G20, aby ďalej rozvíjali túto myšlienku a bližšie navzájom spolupracovali v oblasti politiky zamestnanosti a sociálnych vecí a aby sa snažili o vyváženejší prístup na úrovni samitu. Nemôžeme dovoliť, aby konkurencia narúšala ochranu práv pracovníkov. Musíme presadzovať tieto práva, a to nielen čo sa týka občanov Európskej únie, ale aj občanov iných krajín na celom svete.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne.(RO) EÚ so svojimi 500 miliónmi obyvateľov, čo predstavuje 7 % svetovej populácie, vytvára 30 % svetového HDP. Posledné štatistiky ukazujú, že v auguste 2010 EÚ zaznamenala obchodný deficit 17,3 miliardy EUR. V priebehu prvej polovice tohto roka dosiahla EÚ najvyšší nárast vývozu s Brazíliou (+ 57 %), Čínou (+ 41 %) a Tureckom (+ 38 %), kým najvyšší nárast dovozu bol s Ruskom (+ 43 %), Čínou a Indiou (obe krajiny + 25 %).

Ak chce EÚ dosiahnuť ciele svojej stratégie do roku 2020, musí znížiť energetickú závislosť od svojich tradičných dodávateľov. Počas prvej polovice tohto roka narástol obchodný deficit EÚ-27 v odvetví energetiky o 34,3 miliardy EUR v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Európska únia navyše potrebuje ekologicky účinnú priemyselnú politiku, ktorá zaručí prepojenie medzi inovačnou schopnosťou a výrobnými jednotkami EÚ, čím pomôže vytvárať pracovné miesta v celej EÚ a zachovať jej konkurencieschopnosť na globálnej úrovni.

Preto by Európska rada mala do svojho programu zasadnutia 28. a 29. októbra zahrnúť budúcu priemyselnú politiku a energetickú bezpečnosť EÚ, ako aj návrhy na to, ako zmierniť dosah zmeny klímy a demografických zmien.

 
  
  

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

 
  
MPphoto
 

  Janusz Wojciechowski (ECR).(PL) Včera bol v poľskom meste Lodž zavraždený v práci zamestnanec voličského úradu Európskeho parlamentu. Bol to môj asistent pán Marek Rosiak. Z toho, čo povedal vrah, keď spáchal čin, možno bez akýchkoľvek pochybností povedať, že jeho motívom bola nenávisť k Strane právo a spravodlivosť, hlavnej opozičnej strane v Poľsku. Nenávistná kampaň vedená proti tejto strane už nejaký čas vyvrcholila tragédiou. Okrem samotného zločinu musí Európsky parlament odsúdiť aj nenávisť a násilie, ktoré nemajú miesto v európskej politike a európskej demokracii. Vážený pán predseda, chcem vás poprosiť o minútu ticha na pamiatku Mareka Rosiaka, človeka, ktorý zomrel počas práce pre Európsky parlament.

 
  
 

(Parlament povstal a zachoval minútu ticha.)

 
  
MPphoto
 

  Ria Oomen-Ruijten (PPE).(NL) Vážený pán predseda, práve sme ukázali, akí dôstojní dokážeme byť ako Parlament. No pri vstupe do rokovacej sály pred chvíľou ma najprv obťažovali ľudia, ktorí si myslia, že by sme mali podpisovať určité uznesenia, a potom ma obklopili balóny presadzujúce určité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predseda, domnievam sa, že takéto správanie poškodzuje dôstojnosť tohto Parlamentu, a chcela by som vás požiadať, aby ste o tom porozmýšľali a pouvažovali o tom, ako môžeme zachovať voľné chodby.

 
  
MPphoto
 

  Gerard Batten (EFD). – Vážený pán predseda, môžem vás požiadať, aby ste rozhodli? Vidíme, že tu v rokovacej sále visia balóny. Môžete rozhodnúť o tom, či to je alebo nie je prípustné? Ak to nie je prípustné, dali by sa odstrániť? Ak to je prípustné, moji kolegovia a ja máme veľmi vkusné balóny Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP), fialové a žlté, ktoré by sme nabudúce veľmi radi doniesli.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Predseda. – Vážení kolegovia, dnes budeme hlasovať o veľmi dôležitej téme. Téme, ktorá súvisí s touto vašou demonštráciou. Prosím vás, aby ste až do hlasovania, ktoré bude približne o 40 minút, prestali s touto demonštráciou. Žiadam vás, aby ste to urobili. Je to malé gesto pre nás všetkých. Všeobecne vás síce podporujem, ale, prosím, nedemonštrujte v rokovacej sále.

(potlesk)

 

4. Hlasovanie
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predseda. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

 

4.1. Revízia rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou (A7-0279/2010, Paulo Rangel) (hlasovanie)

4.2. Prispôsobenie rokovacieho poriadku Parlamentu revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou (A7-0278/2010, Paulo Rangel) (hlasovanie)
MPphoto
 

  Predseda. – Chcel by som spomenúť, že to bol výsledok našich zdĺhavých rokovaní s Európskou komisiou. Predovšetkým by som chcel zablahoželať pánovi spravodajcovi Rangelovi a tiež pánovi Lehnemu, ktorí rokovali v mene Európskej komisie. Práce sa zúčastnili aj pán Swoboda, pani Wallisová, pani Harmsová, pani Rothová-Berendtová a pán Rangel a chcem im veľmi pekne poďakovať za výsledok rokovaní. Moje poďakovanie patrí aj pánovi predsedovi Barrosovi a pánovi podpredsedovi Šefčovičovi. Boli sme k sebe vzájomne veľmi úprimní. Výsledok je veľmi dobrý, preto blahoželám obom stranám. Teším sa na dobrú spoluprácu v budúcnosti.

 

4.3. Nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, pokiaľ ide o Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (A7-0263/2010, Ingeborg Gräßle) (hlasovanie)

4.4. Zmena a doplnenie Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov týchto Spoločenstiev (A7-0288/2010, Bernhard Rapkay) (hlasovanie)

4.5. Návrh opravného rozpočtu č. 6/2010: Oddiel II – Európska rada a Rada; Oddiel III – Komisia; Oddiel X – Európska služba pre vonkajšiu činnosť (A7-0283/2010, Roberto Gualtieri) (hlasovanie)
MPphoto
 

  Predseda. – Dámy a páni, práve sme zavŕšili legislatívny postup týkajúci sa Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Chcem najmä poďakovať mnohým, ktorí sú teraz s nami v rokovacej sále, poslancom EP, za ich mimoriadne usilovnú a náročnú prácu. Predsedovia niekoľkých výborov Európskeho parlamentu zohrávali v tejto práci vedúcu úlohu. Chcem poďakovať predsedom za ich spoľahlivú prácu, ale moja vďaka, samozrejme, patrí aj mnohým ľuďom, ktorí zastupovali tento Parlament ako vyjednávači a ako spravodajcovia a ktorých mená by som teraz chcel spomenúť. Ide o týchto ľudí: Elmar Brok, Guy Verhofstadt, Roberto Gualtieri, Ingeborg Gräßleová, Crescenzio Rivellini a Bernhard Rapkay, ako aj poslanci EP, ktorí pracovali na rozpočte, pán László Surján a pani Sidonia Jędrzejewska.

Vymenoval som ich najmä preto, že vynaložili maximálne úsilie v snahe zaistiť, že dosiahneme dobrú dohodu o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. Veríme, že táto dohoda bude pre Európsku úniu užitočná. Chcem zablahoželať všetkým, ale zablahoželajme osobitne aj pani Ashtonovej a tým, ktorí spolu s ňou rokovali, a k výsledku blahoželám aj Rade. Medzi nami je aj pán veľvyslanec Christoffersen, ktorý sa rokovaní zúčastnil. Potlesk, prosím.

(potlesk)

 
  
 

Mám tu kvety pre pani Ashtonovú, ktorá tu však nie je. Ako zvyčajne, na dámy treba čakať. Neočakával som to, ale musíme byť na to pripravení – my ako muži musíme byť pripravení na všetko!

(potlesk)

 

5. Slávnostná schôdza – Prejav predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka v polovici funkčného obdobia
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predseda. – Kolegovia, mám pripravený krátky prejav, ako som to pred rokom sľúbil.

Sme v polovici môjho funkčného obdobia ako predsedu. Na samom začiatku som sľúbil, že vás budem informovať o svojich činnostiach.

Ako predseda Európskeho parlamentu vás všetkých zastupujem. Kamkoľvek idem a čokoľvek robím, vždy cítim česť a zodpovednosť, že konám v mene tohto váženého Parlamentu.

Tento prejav však nie je o mne. Tento prejav je o vás a o vašich činnostiach. Je o nás všetkých, o tom, čo sme v Európskom parlamente za posledných 15 mesiacov spolu dosiahli, a o tom, čo nás čaká.

 
  
 

Dámy a páni, v prvom rade kríza. To, čo od nás politikov naši občania predovšetkým očakávajú, je prekonanie krízy. Očakávajú, že budeme bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a to najmä tento rok. Kríza sa nezačala v Európe, ale aj tu v Európe ju musíme prekonávať. Tento Parlament žiadal ambiciózne reformy od Európskej komisie a Rady. No predovšetkým sme prijali kľúčové finančné reformy, ako napríklad balík finančného dohľadu, nariadenia obmedzujúce odmeny bankárov a vzťahujúce sa na požiadavky na kapitál v držbe bánk. Tým sme položili základy múru, ktorý ochráni našich občanov od budúcich kríz.

Musíme však robiť ešte viac. Musíme lepšie zlúčiť naše európske trhy, pretože práve to zaručí hospodársky rast a nižšie ceny. Správa pána profesora Montiho sa musí stať zákonom. Za zmienku stojí to, že významné časti tejto správy pochádzajú z vašich iniciatív – iniciatív poslancov Európskeho parlamentu a našich výborov.

Keď som tento Parlament zastupoval v Európskej rade, povedal som, že musíme ľuďom čestne povedať, že v týchto ťažkých časoch si musíme utiahnuť opasky, že musíme pracovať dlhšie a do dôchodku odchádzať neskôr. Je to jediný spôsob, ako dokážeme zachovať prosperitu Európy. Je to dlhodobý program štrukturálnych reforiem, ktorý sa nedá dosiahnuť zo dňa na deň. Pomôže nám to realizovať stratégiu Európa 2020 a zaistiť konkurencieschopnosť a pracovné miesta, ktoré sú pre našich občanov tým najdôležitejším. Našimi najnaliehavejšími úlohami sú obnova po kríze a nastúpenie na cestu dlhodobého rozvoja.

Druhým bodom je solidarita. Kríza dokázala, aká dôležitá je európska solidarita. Navštívil som miesta, ktoré postihla mimoriadne tvrdo – Lotyšsko, Litvu, Rumunsko a Grécko. Odovzdal som odkazy o solidarite, ale zároveň som zdôraznil, že solidarita jestvuje len spoločne so zodpovednosťou. Vo veľkej miere sa nám podarilo dostať z krízy. Pacienta sme zachránili, ale teraz sa musíme postarať o to, aby z nemocnice odkráčal po vlastných. A preto potrebujeme, ako som spomenul už skôr, dlhodobú stratégiu prekonania krízy. Potrebujeme aj správne hospodárske riadenie. Potrebujeme štrukturálnu, sociálnu a vzdelávaciu zmenu. V čase krízy musíme prejaviť realizmus, ale aj citlivosť.

Po tretie, politika v oblasti energetiky a zmena klímy. Energia je hlavnou hospodárskou komoditou. Energia a ochrana klímy patria medzi naše hlavné priority a sú kľúčovým politickým faktorom ostatných hospodárskych iniciatív. Energetická bezpečnosť sprevádzaná ochranou životného prostredia a maximálne lacnou elektrickou energiou sa stala hlavnou úlohou 21. storočia a všetci si to veľmi dobre uvedomujeme. Práve preto sme 5. mája 2010 spoločne s pánom Jacquom Delorsom vyhlásili deklaráciu o zriadení Európskeho energetického spoločenstva. Chceli by sme, aby sa tento názov Európske energetické spoločenstvo stal symbolom všetkých podnikov EÚ fungujúcich v tejto oblasti. Opakujem, že Komisia, Parlament a Rada už v tejto oblasti vykonali veľa práce a práca naďalej prebieha na týchto aktuálnych otázkach. No zároveň je dôležité poskytnúť aj ďalšie stimuly a zastrešiť tieto činnosti, čo umožní, aby sa správne zrealizovali. Teší ma, že dnes budem podpisovať nové nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu, ktoré sme spoločne prijali.

Na to, aby sa trh s energiou stal jednotným spoločným trhom, treba ešte vykonať veľa práce. A ja na tom budem spolu s vami ďalej pracovať. Najdôležitejšie je, aby naše činnosti v oblasti energetiky zároveň viedli k ochrane klímy. V tejto oblasti sme vodcami a chceme nimi aj zostať. Ako Európsky parlament sme podpísali dohodu o systéme pre ekologické riadenie a audit (EMAS), čím sme vytvorili tzv. zelený parlament, ktorý bude šetriť energiu a začne používať jej alternatívne zdroje.

Po štvrté: vonkajšie činnosti. Ako poslanci EP sme veľvyslancami demokracie a v rámci nášho poslania prispievame k organizácii slobodných a spravodlivých volieb. Neprejde ani týždeň, aby niektorý z nás nepropagoval naše základné hodnoty popri našich obchodných záujmoch. Sme najväčším hospodárstvom sveta a najväčším darcom pomoci, ale našu silu naplno nevyužívame. Musíme revidovať spôsob, akým dosahujeme naše ciele, a do našich obchodných rokovaní musíme začleniť podporu demokracie a ľudských práv. Nemali by sme uplatňovať dvojaký meter bez ohľadu na to, či sú naši partneri v rokovaniach silní a mocní alebo malí a slabí.

Mojou úlohou ako predsedu je posilňovať naše spoločné vystupovanie a informovať o názoroch našich občanov za hranicami EÚ. Posilnili sme teda našu parlamentnú diplomaciu. Zastupoval som vás na parlamentných schôdzach G8. Bol som na oficiálnych návštevách v Číne a v USA. Naše vzťahy s americkým kongresom, kde máme zastupiteľský úrad, sa kvalitatívne zlepšili. Stal som sa prvým predsedom Parlamentu, ktorý za posledných 12 rokov navštívil Rusko.

Vďaka nášmu spoločnému úsiliu sme zriadili Sekretariát pre parlamentné zhromaždenie Únie a Stredozemia a prostredníctvom zhromaždenia EUROLAT úspešne spolupracujeme s Latinskou Amerikou. Mali by sme však tiež priznať, že musíme vykonať ešte veľa práce, aby sme zabezpečili fungujúcu parlamentnú spoluprácu v rámci zhromaždenia EURONEST, ktoré je súčasťou nášho Východného partnerstva.

Dámy a páni, práve sme dokončili hlasovanie o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. Som hlboko presvedčený o tom, že čoskoro sa stane našou veľkou silou a vytvorí náš európsky potenciál. Dôsledne sme rokovali s Radou, aby sa zriadila táto moderná služba zastupujúca názory Únie a spoločné záujmy Európy. Musíme však priznať, že všetky strany boli veľmi prístupné kompromisu a naše blahoželanie teda musí byť vzájomné. Rozhovorov sme sa zúčastnili všetci.

Dámy a páni, zostaňme na chvíľu pri téme zahraničných vecí a dovoľte mi vrátiť sa späť k tomu, čo sme urobili tento rok. Odmietli sme dohodu SWIFT. Bol to mimoriadne dôležitý moment. Vláda USA zistila, že Parlament to po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy myslí vážne. V budúcnosti to zistia nielen USA, ale aj vlády mnohých ďalších krajín. Keď budú historici neskôr hodnotiť toto hlasovanie, povedia, že sme urobili správnu vec v záujme našich občanov. Dosiahli sme rovnováhu medzi bezpečnosťou a ochranou osobnej slobody. To je dôležité, pretože ako poslanci EP zastupujeme našich občanov.

Po piate: ľudské práva. Sú prioritou nášho Parlamentu a tiež mojou prioritou. Vždy, keď je to potrebné, otváram túto tému. Viem, že za mnou stojí 735 ochrancov ľudských práv a za nimi stojí 500 miliónov občanov. V Rusku som sa pána prezidenta Medvedeva pýtal na vraždy aktivistov za ľudské práva a novinárov, ako napríklad Anny Politkovskej a Sergeja Magnického. Keď Liu Siao-po získal Nobelovu cenu, zopakoval som svoju výzvu na jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie. Zajtra budeme rozhodovať o tom, kto tento rok získa Sacharovovu cenu. Som rozhodnutý použiť Sacharovovu sieť laureátov Sacharovovej ceny, ako aj fórum bývalých predsedov Európskeho parlamentu ako účinný nástroj v našom boji za ľudskú dôstojnosť, ľudské práva a demokraciu na celom svete. Aktivisti za ľudské práva si môžu byť istí, že nám na ich osude záleží. Na nich nám záleží! Európskemu parlamentu záleží na ľuďoch.

Šiesty bod: práva žien. Opakovane som vyzýval, aby sa na najvyššie pozície EÚ zvolilo viac žien. Všetci poslanci tohto Parlamentu to výrazne podporili. Podporil som aj iniciatívu na zavedenie kvót na voličských zoznamoch. Politický systém, ktorý nedokáže zaistiť správne zastúpenie pre 52 % svojho obyvateľstva v rozhodovacích orgánoch, stráca kontakt so spoločnosťou. Európa musí byť jednotná v koalícii za pracovný a zároveň rodinný život. Je dôležité, aby sa najmä v čase hospodárskej krízy materstvo nestalo obeťou neistých pracovných postupov. Len nedávno sme viedli rozpravu na túto tému a súvisí to aj s prekonaním demografickej krízy v Európe. Ako som potvrdil pred 15 minútami, rozhodne podporujem všetky takéto kroky v Parlamente, aj keď rokovacia sála pravdepodobne nie je najlepším miestom na takéto činy.

Aristoteles povedal, že nadbytok a nedostatok sú typické pre zhýralosť a stredná cesta je typická pre cnosť. Musíme zaistiť rovnaké zastúpenie mužov a žien vo verejnom živote. Vydajme sa po stopách Aristotela.

Siedmy bod: inštitucionálna reforma. Keďže som si uvedomoval význam Lisabonskej zmluvy, bol som v Írsku podobne ako mnohí z vás a presviedčal som Írov, aby zmluvu podporili. Stretol som sa aj s pánom prezidentom Klausom v Českej republike a vyzval som na jej ratifikáciu. Usilovne sme pracovali na tom, aby zmluva nadobudla platnosť, a uspeli sme.

Dámy a páni, jednou z najdôležitejších zmien bolo posilnenie legislatívnych právomocí nášho Parlamentu. Teraz máme nové práva, ale aj nové zodpovednosti. Zmluva nám v rámci posilnenia úlohy Parlamentu naďalej umožňuje prijímať mnohé rozhodnutia medzivládnou metódou. Práve preto musíme stále presadzovať metódu Spoločenstva ako účinný nástroj na kontrolu občanmi. Pripomeňme však aj to, že rozhodnutia o smerovaní Európskej únie stále vo veľkej miere závisia od členských štátov, od predsedov vlád, prezidentov a kancelárov. Veľmi dôležitá je aj možnosť spolupráce s cieľom posilniť európske inštitúcie, ktoré v minulosti priniesli silu Európe, a som presvedčený, že sa tak stane aj v budúcnosti.

Ako predseda Európskeho parlamentu som vložil všetku energiu do posilnenia pozície nášho Parlamentu vo vzťahu k ostatným európskym inštitúciám na základe Lisabonskej zmluvy. Urobil som to, lebo zastupujeme občanov a sme nimi priamo volení, preto im tiež dlhujeme dôsledné zastupovanie voči ostatným európskym inštitúciám.

Dosiahli sme podstatný pokrok smerom k zvýšeniu zodpovednosti Komisie voči tomuto Parlamentu. Zaviedli sme tiež zmeny v spôsobe, akým funguje samotný Parlament. Po prvýkrát budeme mať mesačnú hodinu otázok a odpovedí s predsedom Európskej komisie, prvá rozprava o stave Únie sa už uskutočnila, máme pravidelné zasadnutia Konferencie predsedov výborov a kolégia komisárov a okrem toho sa konajú schôdze s Komisiou a kolégiom komisárov.

Iniciovali sme dialóg s predsedníctvom Rady o legislatívnom plánovaní. Pravidelne sa stretávam s predsedom vlády rotujúceho predsedníctva. Po prvýkrát sa predseda Európskej rady nielen zúčastnil plenárneho zasadnutia, ale ihneď po zasadnutí Európskej rady sa stretol aj s Konferenciou predsedov výborov. A napokon, budujeme úzke partnerstvo s národnými parlamentmi, čo považujem za mimoriadne dôležité. Chcel by som poďakovať, my všetci by sme chceli poďakovať národným parlamentom za ich ochotnú spoluprácu. Teraz budeme spoločne zodpovední za právne predpisy na európskej úrovni. Je to naša spoločná zodpovednosť za budúcnosť Európy.

Po ôsme, a toto je môj posledný bod, rozpočet – naša najdôležitejšia úloha pre budúcnosť. Je našou povinnosťou zabezpečiť, aby rozpočet na rok 2011 prispieval k hospodárskemu rastu. Štruktúra rozpočtu určuje zoznam politických priorít. Musíme veľmi dbať na to, aby obsahoval peniaze prisľúbené našim občanom. Škrty nesmie diktovať prázdny populizmus. Nesmú ochudobňovať našich občanov v oblastiach, ako sú vzdelávanie, odborný výcvik, vedecký výskum alebo infraštruktúrne projekty. Vždy si musíme klásť otázky o finančných následkoch menších výdavkov na európskej úrovni. Budú finančné následky znamenať menej Európy?

Náš zosnulý kolega pán poslanec Egon Klepsch, bývalý predseda Parlamentu, pri diskusii o prvom hlasovaní Parlamentu o rozpočte povedal, že Parlament definoval európsky „verejný záujem“, ktorý, ako povedal, bol skutočným testom. Teraz stojíme práve pred takýmto testom, všetci z nás, dnes.

Prejdem teraz k záveru.

 
  
 

Máme pred sebou veľa naliehavej legislatívnej práce. Nakoniec by som rád ešte raz hovoril o tej najdôležitejšej. Naším cieľom je prekonať túto krízu a ochrániť našich občanov pred ďalšou. Opakujem, že táto kríza sa nezrodila v Európe, ale tu v Európe ju musíme ukončiť. Túto krízu nedokážeme prekonať pomocou tradičných metód. Práve preto sú v Európe také dôležité rozpravy, veľmi obsiahle rozpravy, a predstavy jej občanov.

Okrem jednotného trhu je dôležité posilniť trh nápadov, trh našich základných hodnôt. Musíme diskutovať o úlohe štátu a budúcnosti Európy, o odovzdávaní znalostí, o alternatívnych systémoch sociálneho zabezpečenia, nových vzdelávacích metódach, o kultúre.

Ako váš zástupca som mal možnosť zúčastniť sa dôležitých udalostí, ako boli 65. výročie oslobodenia Osvienčimu, 60. výročie Schumanovej deklarácie, 30. výročie vytvorenia odborového zväzu Solidarita a 20. výročie zjednotenia Nemecka. Povedzme, že siahali od kompletnej nočnej mory, akou je vojna, po ducha solidarity a po opätovné zjednotenie Európy.

Z rozhovorov s našimi partnermi mimo Európskej únie je mi jasné, že európsky model je po celom svete rešpektovaný. Buďme teda hrdí na našu metódu Spoločenstva v rámci spolupráce. Veď za posledných 60 rokov nám zabezpečila mier a teraz zjednotenú Európu.

Ak veríme v Európu, musíme veriť v nás samých. Ak chceme odstrániť akékoľvek pochybnosti o Európskej únii, musíme sa vrátiť späť k jej základom. Potom pochopíme, že mier, stabilita, prosperita a otvorená spoločnosť nám neboli dané raz a navždy. Znovu by sa mohli stať nebezpečné a nepredstaviteľné veci, ak neskrotíme populizmus a ak sa nebudeme starať o naše základné hodnoty slobody a solidarity pre všetkých.

Pri spomienke na minulosť si teda vytvorme súčasnosť a myslime na budúcnosť. Naši politickí predkovia si zvolili správnu cestu. Teraz je na nás, aby sme vyformovali 21. storočie v Európe a v celom svete. V tejto bitke stojí za to bojovať. A s kolegami, ako ste vy, nemám strach pustiť sa do nej.

Ďakujem veľmi pekne.

(potlesk)

 
  
  

PREDSEDÁ: GIANNI PITTELLA
podpredseda

 

6. Hlasovanie (pokračovanie)
Videozáznamy z vystúpení

6.1. Návrh opravného rozpočtu č. 3/2010: Oddiel III – Komisia – BAM (sprievodné opatrenia pre banány) (A7-0281/2010, László Surján) (hlasovanie)

6.2. Návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie – rozpočtový rok 2011 (hlasovanie)
 

– Pred začiatkom hlasovania:

 
  
MPphoto
 

  Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, spravodajkyňa. – Vážený pán predsedajúci, vo Výbore pre rozpočet sme hlasovali o viac než 1 600 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k návrhu rozpočtu na rok 2011. Nepochybne však existujú isté technické úpravy, ktoré by mali byť zaradené do hlasovania v pléne. Pokiaľ ide o zahrnutie opravného listu č. 1 na rok 2011 do čítania v Parlamente v dôsledku navrhnutého presunu rozpočtových prostriedkov medzi oddielmi, je potrebné urobiť isté technické úpravy v oddiele Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ako aj v oddiele Komisie.

V oddiele Európskej služby pre vonkajšiu činnosť sa tieto úpravy týkajú predovšetkým rozpočtovania 1,85 % úpravy platov pre novú službu, čo platí aj v prípade ostatných inštitúcií. Čísla ovplyvnené opravným listom v oddiele Komisie sa budú tiež musieť adekvátne opraviť. Toto sa vzťahuje aj na niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy o administratívnych položkách, ktoré treba zosúladiť s konečnými sumami uvedenými v rozpočtových riadkoch oddielu III.

Pokiaľ ide o agentúry, pripomienky k rozpočtovým riadkom niektorých agentúr sa technicky prispôsobia, aby sa zhodovali s prijatými konečnými číslami. V riadku 02 01 04 04 by sa pripomienky schválené v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 996 mali ako také pridať do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 1010 o riadku prevádzkových výdavkov rozpočtu 02 02 01 (ako súčasť balíka na pilotné projekty a prípravné akcie). V riadku 19 05 01 by sa podľa rozhodnutia Výboru pre rozpočet slová „okrem Spojených štátov“ mali vymazať z nadpisu a z pripomienok. V riadku 19 09 01 by sa do pripomienok mal vložiť ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh prijatý vo Výbore pre rozpočet. Pridať by sa mali tieto slová: „Časť týchto rozpočtových prostriedkov má podporiť medziiným aj také iniciatívy, ako je nadácia EÚ-LAK, o zriadení ktorej sa rozhodlo na samite predstaviteľov štátov a vlád EÚ-LAK, a Fórum Biarritz.“

Je potrebné prečíslovať niektoré rozpočtové riadky, aby sme sa vyhli rozpornému číslovaniu niektorých vytvorených riadkov a dodržiavali nomenklatúrne pravidlá. Toto nebude mať vplyv na okruhy viacročného finančného rámca ani na rozpočtovú kapitolu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijatých vo Výbore pre rozpočet. Týka sa to pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 386, 389, 521, 833, 997, 998, 999, 1016, 1018, 1021, 1022, 1023 a 1024.

 
  
 

Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 700:

 
  
MPphoto
 

  María Muñiz De Urquiza (S&D).(ES) Vážený pán predsedajúci, prepáčte, ale nie je možné sledovať hlasovanie pri rýchlosti, akou čítate pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Budem len rád, ak pôjdeme pomalšie... Pokúsime sa uviesť do súladu požiadavku na rýchlosť s právom všetkých poslancov Európskeho parlamentu na vykonávanie svojich povinností a hlasovanie.

– Pred hlasovaním o bloku 3:

 
  
MPphoto
 

  József Szájer (PPE). – Vážený pán predsedajúci, žiadam Parlament o prepáčenie, ale hlasovací zoznam poslaneckého klubu PPE je nesprávny, pokiaľ ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh 967. Správny výsledok hlasovania je „áno“.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Toto platí pre nasledujúce hlasovanie. V poriadku. Toto je interná informácia pre poslanecký klub.

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 987:

 
  
MPphoto
 

  Göran Färm (S&D). – Vážený pán predsedajúci, tak ako pred chvíľou náš kolega z poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany, aj ja musím poukázať na chybu v našom hlasovacom zozname. Hlasovací zoznam Skupiny socialistov by mal znieť takto: mínus, plus, plus. To je všetko.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Aj toto je interná informácia pre skupinu.

– Po ukončení hlasovania o rozpočte:

 
  
MPphoto
 

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady.(FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, táto spokojnosť vyplýva z faktu, že ste práve schválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2010 a k návrhu rozpočtu na finančný rok 2011.

V dôsledku toho som náležite zvážil rozdiely medzi našimi dvoma inštitúciami a v súlade s článkom 314 ods. 4 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie súhlasím, samozrejme, s tým, aby zmierovací výbor zvolával predseda Európskeho parlamentu.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Tu nejde o to, že nám Rada robí láskavosť, ale o dodržiavanie podmienok zmluvy. My Parlament ako celok sa, samozrejme, plne zhostíme svojej úlohy.

 

6.3. Pozícia Parlamentu k návrhu rozpočtu na rok 2011 po úpravách Rady – všetky oddiely (A7-0284/2010, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska) (hlasovanie)

6.4. Kalendár schôdzí Európskeho parlamentu – 2012 (hlasovanie)
 

– Pred začiatkom hlasovania:

 
  
MPphoto
 

  Joseph Daul (PPE).(FR) Vážený pán predsedajúci, včera večer sme v našom klube diskutovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, o ktorých nám útvary povedali, že sú neprijateľné. V dôsledku toho, ako aj diskusie, ktorú som dnes ráno viedol s vedúcimi delegácie a skupín, žiadam, aby sa hlasovanie o kalendári odložilo.

 
  
MPphoto
 

  Martin Schulz (S&D).(DE) Vážený pán predsedajúci, nemali sme možnosť prediskutovať túto vec v skupine. Informoval ma o nej pán Daul pred niekoľkými minútami počas dnešnej dopoludňajšej rozpravy a diskutoval som o nej s predsedami iných skupín, menovite s pani Harmsovou a pánom Verhofstadtom. Aj ja sa chcem s touto záležitosťou obrátiť na svoju skupinu, keďže sme doteraz nemali možnosť prediskutovať ju. Verím, že ak sa hlasovanie odloží, zvýši sa pravdepodobnosť, že v hlasovaní o kalendári na rok 2012 dosiahneme široký konsenzus. Preto som presvedčený, že by sme dnes mali hlasovať za toto odloženie.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Pán Schulz hovoril v prospech návrhu pána Daula. Teraz dávam slovo pánovi Foxovi, ktorý je proti tomuto návrhu.

 
  
MPphoto
 

  Ashley Fox (ECR). – Vážený pán predsedajúci, v pondelok večer som bol v rokovacej sále, keď Skupina zelených žiadala o odloženie hlasovania. Boli tu aj pán Daul a pán Schulz a obidvaja hlasovali proti odloženiu.

(potlesk)

Čo sa teda zmenilo? Ide naozaj o nejakú dôležitú právnu otázku alebo je pravda skôr to, že si uvedomujú hroziace nebezpečenstvo, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 4 neprejde, a hlasovanie chcú odložiť, aby mohli robiť nátlak na členov vlastných skupín?

(potlesk)

Toto nemá nič spoločné s fiktívnym dôvodom, ktorý nám uviedli, a preto chcem naliehavo požiadať kolegov, aby hlasovali proti odloženiu a v prospech pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 4.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Dávam hlasovať o žiadosti o odloženie hlasovania, ktorú predložil pán Daul.

(Parlament schválil žiadosť o odložení hlasovania)

 

6.5. Zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (A7-0032/2010, Edite Estrela) (hlasovanie)
 

Pred hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 50 a 125:

 
  
MPphoto
 

  Carl Schlyter (Verts/ALE).(SV) V švédskej verzii tejto správy je niekoľko prekladateľských chýb. Spomedzi všetkých spomeniem nejasnosť medzi výrazmi barnledighet (rodičovská dovolenka) a mammaledighet (materská dovolenka). Konkrétne v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 125 je však veľmi závažná prekladateľská chyba. Švédska verzia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 125 uvádza, že rodičovská dovolenka má byť platená v plnej výške mzdy. V iných verziách sa to však nehovorí. To značí, že medzi pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 50 a pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 125 nie je vo švédskej verzii nijaký rozdiel. Bolo by dobré, keby sa to mohlo opraviť.

 

6.6. Boj proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (A7-0136/2010, Barbara Weiler) (hlasovanie)

6.7. Úloha minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpora inkluzívnej spoločnosti v Európe (A7-0233/2010, Ilda Figueiredo) (hlasovanie)

6.8. Finančná, hospodárska a sociálna kríza: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (A7-0267/2010, Pervenche Berès) (hlasovanie)

6.9. Zlepšovanie rámca stability a hospodárskeho riadenia EÚ, najmä v eurozóne (A7-0282/2010, Diogo Feio) (hlasovanie)
 

– Pred začiatkom hlasovania:

 
  
MPphoto
 

  Olle Schmidt (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, toto je dôležitý ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh: „keďže, pokiaľ je to možné, všetkých 27 členských štátov by malo maximálne sledovať všetky návrhy týkajúce sa riadenia hospodárstva, uznávajúc, že pre členské štáty mimo eurozóny to bude sčasti dobrovoľný proces.“

Prijal ho poslanecký klub Európskej ľudovej strany, prijala ho Skupina socialistov a prijal ho dokonca aj komisár. Dúfam, že tento ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh môžete prijať všetci. Je dôležitý pre mňa, je dôležitý pre Skupinu Aliancie liberálov a demokratov za Európu a je dôležitý najmä pre našu krajinu Švédsko, ak sa máme stať členmi eurozóny.

 
  
  

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Týmto uzatváram toto hlasovanie.

Pretože hlasovanie v dôsledku vašej vynikajúcej práce trvalo tak dlho, chcel by som poprosiť tých, čo požiadali o podanie vysvetlení hlasovania, aby tieto vysvetlenia zmenili z ústnych na písomné alebo odložili svoje vystúpenia na zajtra, pretože bolo podaných 62 žiadostí a nie sme schopní zaoberať sa všetkými.

 
  
MPphoto
 

  Michał Tomasz Kamiński (ECR). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som vám zablahoželať k výbornému výkonu, ktorý ste dnes podali. Naozaj oceňujem, ako ste dnes zvládli predsedníctvo, a dúfam, že sa o svoje vynikajúce schopnosti podelíte s ostatnými podpredsedami Parlamentu.

 
  
MPphoto
 

  Nicole Sinclaire (NI). – Vážený pán predsedajúci, dnes som hlasovala a moji voliči môžu vidieť, ako som dnes hlasovala. Preto by mali dostať možnosť prístupu k môjmu vysvetleniu hlasovania dnes.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Požiadal som vás, aby ste zmenili svoje ústne vysvetlenia na písomné. To vám umožní uviesť vašim voličom dôvody, ktoré vás aj ostatných viedli k tomu, že ste o istých otázkach hlasovali tak, ako ste hlasovali. Nijakým spôsobom vás nechceme zbavovať vašich práv. Len vás prosím, aby ste sa pridali k ostatným poslancom, ktorí sa vzdávajú práva na ústne vysvetlenie a podajú vysvetlenie v písomnej forme. To je všetko.

 
  
MPphoto
 

  Barbara Matera (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, podriadim sa vašej požiadavke. Pán Mastella aj ja podáme svoje vysvetlenia v písomnej forme. A po druhé, pripájam sa k nášmu kolegovi a tiež vám chcem zablahoželať, pán predsedajúci.

 
  
MPphoto
 

  Licia Ronzulli (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, ak súhlasíte a aby boli všetci spokojní, môžeme ústne vysvetlenia odložiť na zajtra.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Áno, celkom určite súhlasím. Ak s tým súhlasí aj pani Sinclairová. Spolieham sa na dobrú vôľu poslancov a vyzývam ich, aby podali svoje ústne vysvetlenia zajtra alebo písomné dnes, a pani Sinclairovej dáme možnosť predniesť jej vysvetlenie teraz.

 

7. Vysvetlenia hlasovania
Videozáznamy z vystúpení
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie – rozpočtový rok 2011

 
  
MPphoto
 

  Nicole Sinclaire (NI). – Vážený pán predsedajúci, mám pre svojich kolegov poslancov nasledujúce pripomienky.

Dnes sme po prvýkrát od prijatia Lisabonskej zmluvy hlasovali o rozpočte. Všetci ste si zatlieskali a myslíte si, že ste vykonali kus dobrej práce, ale v skutočnosti je to tak, že kým krajiny v celej Európskej únii musia obmedzovať verejné služby a verejné rozpočty, vy ste svoj rozpočet chceli navýšiť.

Rozpočet na zábavu ste si zvýšili o 2 milióny EUR, čo je zvýšenie o 85 %. Je toto skutočne odkaz, ktorý chcete vyslať občanom Európy? Tiež ste schválili ustanovenia týkajúce sa materského príspevku, ktoré budú mať pre mojich voličov v Spojenom kráľovstve vážne dôsledky. Bude to stáť pracovné miesta a dotkne sa to verejných služieb. Dúfam, že ste dnes na seba hrdí. Toto nie je spôsob, ako riadiť Európu.

 
  
MPphoto
 

  Licia Ronzulli (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, aby to bolo spravodlivé, vysvetlím, prečo som hlasovala za výsledok dosiahnutý v prípade správy pani Estrelovej.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Ale už to dlhšie nenaťahujme. Dali sme slovo dvom poslancom. Pokiaľ ide o ostatné vysvetlenia – je ich 61 a ešte nám zostáva 59 –, rozhodnite sa, či ich chcete podať písomne alebo zajtra po skončení hlasovania.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: Paulo Rangel (A7-0279/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasoval som za revíziu rámcovej dohody, ktorá bude upravovať vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou v nadväznosti na Lisabonskú zmluvu, pretože som presvedčený, že táto revízia dáva vzťahu medzi Parlamentom a Komisiou väčšiu transparentnosť a dynamiku. Až do prijatia Lisabonskej zmluvy a právneho základu v zmysle článku 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zmluvy vyslovene nenabádali inštitúcie na uzatváranie medziinštitucionálnych zmlúv. Preto si myslím, že táto revízia rámcovej dohody odráža inštitucionálnu rovnováhu vytvorenú Lisabonskou zmluvou a konsoliduje pokrok dosiahnutý v rámci tejto novej zmluvy. Tento text preto predstavuje kompromis medzi týmito dvoma stranami a zabezpečuje súdržnejšie a rozumnejšie uplatňovanie Lisabonskej zmluvy.

 
  
MPphoto
 
 

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. (IT) Základným prvkom všetkých demokratických systémov je parlamentná kontrola krokov výkonnej moci a rovnako veľkú dôležitosť má sústredená vzájomná komunikácia medzi vládou a zástupcami občanov. Táto medziinštitucionálna dohoda medzi Parlamentom a Komisiou uspokojuje – pokiaľ je to v takom zložitom a neustále sa vyvíjajúcom systéme, akým je Európska únia, možné – niektoré požiadavky legitímne predložené Parlamentom vo vzťahu ku Komisii. Je preto dobré, že sa uľahčuje kontrola Komisie Parlamentom, pretože Komisia je technickou inštitúciou, ktorá nemôže byť politickým mozgom celého kontinentu a musí vysvetľovať podstatu, dôvody a metódy svojich krokov. Pozitívne je nepochybne aj to, že sa hľadajú spôsoby ešte väčšieho zapojenia Komisie do práce Parlamentu, zvlášť na plenárnych zasadnutiach, aby mohla reagovať na požiadavky zástupcov občanov Európskej únie a včas vysvetliť stanovisko Komisie k aktuálnym politickým, hospodárskym, spoločenským a medzinárodným otázkam. Isté je, že ak sa chce EÚ posunúť k demokratickej štruktúre odlišnej od tej dnešnej, vzťahy medzi Komisiou a Parlamentom sa budú musieť zlepšiť a prehĺbiť. Hlasovala som za správu pána Rangela.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Týmto návrhom sa dosiahla prvá konštruktívna rámcová dohoda. Zvýšené právomoci Európskeho parlamentu po prijatí Lisabonskej zmluvy sú veľmi dôležité z hľadiska ďalšej spolupráce s Európskou komisiou a z hľadiska budúcich vzťahov, pokiaľ ide o prijímanie ďalších dohôd. Takže tento dokument stanovuje ďalšie usmernenia pre spoluprácu medzi týmito dvoma inštitúciami. Európsky parlament a Komisia budú môcť rozvíjať úzky dialóg o pracovnom programe Komisie a medzinárodných dohodách. Parlament bude mať právo získať dôverné dokumenty. Parlament bude informovaný o napredovaní medzinárodných rokovaní a okrem toho bude môcť v týchto otázkach predkladať Komisii aj odborné návrhy. Rámcová dohoda takisto stanovuje komplexnú parlamentnú kontrolu posilnením ustanovení týkajúcich sa voľby predsedu Komisie a Komisie ako orgánu, jej zloženia, prípadných zmien v Komisii a jej reorganizácie. Parlament sa usiluje o lepšiu a transparentnejšiu spoluprácu s ostatnými inštitúciami. Vítam skutočnosť, že užšia spolupráca medzi týmito dvoma inštitúciami pomôže členským štátom čo najrýchlejšie a najúčinnejšie transponovať do vnútroštátneho práva právne predpisy Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Ústavná architektúra Európskej únie čím ďalej, tým viac nadobúda formu národného štátu. Popri úvahách o budúcnosti Únie, ktoré z toho vyplývajú, musíme priznať aj akceptovanie tejto podobnosti. V skutočnosti sa od toho odvíja – podľa mňa úplne správne – formovanie vzťahov medzi Komisiou a Parlamentom, a to spôsobom, ktorý sa v každom členskom štáte testuje a zdokonaľuje už desaťročia (ak nie storočia). Zvlášť treba oceniť úlohu Parlamentu v oblasti dohľadu a kladenia otázok, pretože to pomáha znižovať takzvaný demokratický deficit a sprehľadňuje to vzťah medzi občanmi a Komisiou.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Vítam úspech rokovaní a kompromisy dosiahnuté v tejto novej rámcovej dohode, piatej medziinštitucionálnej dohode medzi Parlamentom a Komisiou. Táto nová dohoda nepopierateľne znamená významný krok vpred z hľadiska vzťahov s Komisiou. Hoci dohodnutý kompromis nespĺňa všetko, čo chcel Parlament dosiahnuť, máme dohodu, ktorá zabezpečuje súdržnejšie a rozumnejšie uplatňovanie Lisabonskej zmluvy. Chcel by som vyzdvihnúť dôležitosť rokovaní o medziinštitucionálnom rozmere medzinárodných vzťahov EÚ, ktorých výsledok Parlamentu umožňuje byť včas a dobre informovaný, aby sa mohol ešte počas rokovacieho procesu vyjadrovať k medzinárodným dohodám. A napokon, čo sa týka povinnosti poskytovať informácie, chcel by som zdôrazniť, že významným opatrením, ktoré zaručuje úzky kontakt Parlamentu s občanmi, sa stáva včasná spolupráca s Parlamentom pri akejkoľvek legislatívnej iniciatívnej žiadosti vyplývajúcej z požiadavky občanov. Hlasujem preto za väčšinu návrhov v tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Dušek (S&D), písomne.(CS) Cieľom návrhu správy o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou je dosiahnutie inštitucionálnej rovnováhy medzi Parlamentom a Komisiou požadovanej v Lisabonskej zmluve. Hoci medziinštitucionálne dohody nemenia ustanovenia primárneho práva, v tomto prípade vyjasňujú vzťahy medzi orgánmi EÚ. Konečné znenie návrhu je podľa pána spravodajcu vyváženým kompromisom medzi postojmi a stanoviskami obidvoch inštitucionálnych strán, pričom najťažšie rokovania boli v oblasti medzinárodných vzťahov EÚ. Parlament by mal byť plne informovaný, aby bolo uľahčené udeľovanie jeho súhlasu a aby sme zase nemali nedostatok medzinárodných dohôd. Rokovania o nich sa už skončili.

Parlament získal Lisabonskou zmluvou nové právomoci na dokonalejšie a hlbšie monitorovanie transpozície právnych predpisov EÚ do vnútroštátneho práva a ich uplatňovania, čo veľmi vítam. Spoločné európske právne predpisy veľa neznamenajú, ak ich niektoré členské štáty neuplatňujú na vnútroštátnej úrovni. Súhlasím so znením správy a budem hlasovať za jej prijatie.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Medziinštitucionálne dohody v rámci Európskej únie sú kľúčové z hľadiska účinného monitorovania, kontroly a vyváženosti právomocí. Preto ma, po nevyhnutných úpravách zavedených Lisabonskou zmluvou, tešia zvýšené právomoci Parlamentu vo vzťahu ku Komisii. Tak ako je to vyjadrené v správe, znamená to väčšiu a účinnejšiu kontrolu návrhov Komisie, ako aj väčšiu transparentnosť v legislatívnom procese.

Ide teda o ďalší krok smerom k účinnému uplatňovaniu demokratickej moci a prispeje to k vytvoreniu Európy, ktorá je bližšie k svojim občanom. Okrem toho by som nemal zabudnúť upozorniť na rozsiahle rokovacie právomoci, ktoré tento návrh požadoval, zvlášť zo strany pána spravodajcu Rangela. Chcel by som mu pri tejto príležitosti zablahoželať.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Vítam prijatie tejto správy a vynikajúcu prácu pána spravodajcu Rangela. Táto správa odráža inštitucionálnu rovnováhu vytvorenú Lisabonskou zmluvou a dáva tejto rovnováhe tvar, výsledkom čoho je jasné a dôležité zlepšenie vo vzťahoch s Komisiou. Návrh revidovanej rámcovej dohody o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou je piatou dohodou tohto druhu, ktorá má byť podpísaná medzi týmito dvoma inštitúciami. Z hľadiska legislatívneho procesu a plánovania treba vyzdvihnúť zmeny vychádzajúce z prístupu založeného na zásade lepšej tvorby právnych predpisov a oznámenie revízie medziinštitucionálnej dohody týkajúcej sa tejto oblasti spolu s novými nariadeniami týkajúcimi sa hodnotenia vplyvu uskutočneného Komisiou. Pokiaľ ide o medziinštitucionálny rozmer medzinárodných vzťahov EÚ, cieľom Parlamentu je právo byť informovaný, aby mohol vysloviť súhlas s plnou znalosťou faktov a aby sa predišlo jeho nesúhlasu s medzinárodnými dohodami po ukončení rokovaní. Chcel by som tiež vyzdvihnúť udelenie štatútu pozorovateľa na medzinárodných konferenciách poslancom Európskeho parlamentu, ktorí sa môžu teraz zúčastňovať na všetkých dôležitých stretnutiach. Táto úloha je kľúčová z hľadiska posilnenia demokratických právomocí Parlamentu, zvlášť počas rokovaní na významných medzinárodných konferenciách, ako sú konferencie Organizácie Spojených národov týkajúce sa zmeny klímy.

 
  
MPphoto
 
 

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. (FR) Minulú stredu sme hlasovali za revidovanú rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou, za revíziu, ktorá v rámci tejto dohody stanovuje nové právomoci Parlamentu vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy.

Tieto nové právomoci Európskeho parlamentu sú kľúčové a predstavujú radikálnu zmenu v európskom inštitucionálnom postupe. Posilnenie parlamentnej kontroly Komisie, schvaľovacia právomoc Parlamentu pri medzinárodných dohodách, zapojenie Parlamentu do pracovného programu Komisie a účasť Parlamentu na voľbe predsedu Európskej komisie predstavujú kľúčový vývoj v mnohých oblastiach v budovaní demokratickejšieho európskeho priestoru.

Za kľúčové považujem tiež dodatočné záruky, ktoré získavame v zmysle záväzkov informovať Parlament. Budeme mať lepší prístup k dôverným dokumentom týkajúcim sa medzinárodných dohôd a rokovaní. Európsky parlament musí byť a bude zapojený do týchto „medzinárodných postupov“. Takže táto dohoda stanovuje novú rovnováhu pre demokratickejší európsky priestor a je dobré, že je to všetko spísané v oficiálnej dohode.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. (FR) Revidovaná rámcová dohoda, ktorá bola prijatá veľkou väčšinou, signalizuje nepopierateľný pokrok vo vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou.

Je už skutočne čas, aby sa inštitucionálna rovnováha zavedená Lisabonskou zmluvou začala dôkladne uplatňovať aj v praxi. Z kľúčových prvkov tejto revízie musíme osobitne uvítať rovnaké zaobchádzanie s Parlamentom a Radou, najmä pokiaľ ide o výmenu informácií a prístup k schôdzam. V tomto zmysle ma môžu len tešiť zavedené ustanovenia týkajúce sa rokovaní o medzinárodných dohodách. Ako môže vyjadriť Parlament plný súhlas pri plnej znalosti faktov, ak nie je informovaný počas celého priebehu rokovaní?

Poslanci Európskeho parlamentu sú skutočne odhodlaní v plnej miere uplatniť právomoci, ktoré majú k dispozícii od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Dôkazom toho bolo zamietnutie dohody SWIFT vo februári. Jedna vec je istá – budeme musieť zostať ostražití, aby sme tento nový inštitucionálny proces zachovali.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Jahr (PPE), písomne. (DE) Lisabonská zmluva udeľuje Európskemu parlamentu veľké množstvo nových spolurozhodovacích právomocí. V neposlednom rade by to malo viesť k prehĺbeniu demokracie v Európskej únii a zvýšeniu zapojenia európskych občanov.

Kodifikovaním a realizáciou týchto práv zohľadňuje nová rámcová dohoda tieto nároky a novú rovnováhu medzi Komisiou a Parlamentom. To treba jednoznačne uvítať, pretože Parlament si teraz bude môcť lepšie plniť úlohu zástupcu občanov EÚ. Je teraz na nás, aby sme tieto nové práva zodpovedne využili.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Ide o pozitívny rámec pre vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou, ktorý je pre Parlament veľkým úspechom. Zvlášť vítam uznanie „rovnakého postavenia“ Rady a Parlamentu a to, čo z toho vyplýva pre prístup Parlamentu k dôverným dokumentom, jeho právo byť informovaný o stretnutiach Komisie s národnými odborníkmi a jeho účasť na medzinárodných konferenciách. Tiež ma teší, že Parlament bude zohrávať dôležitú úlohu v plánovaní legislatívneho programu a bude mať veľa príležitostí diskutovať a vyjadrovať sa k týmto otázkam s Komisiou na plenárnych zasadnutiach a vo výboroch.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou sa prijatím Lisabonskej zmluvy značne zmenili, pričom Parlament získal väčšie právomoci v rôznych záležitostiach, najmä v záležitostiach, ktoré sa týkajú riadneho legislatívneho postupu a rozpočtových otázok, ako aj silnejšiu úlohu, pokiaľ ide o zahraničnú politiku EÚ. Tieto zmeny znamenajú, že Európska verejnosť zohráva teraz novú úlohu vo vzťahu k rozhodovaciemu procesu na úrovni EÚ. Je preto potrebné a vhodné revidovať rámcovú dohodu, ktorá upravuje vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. (LV) Plne súhlasím so správou pána Rangela. Doteraz Európska komisia v mnohých prípadoch nebrala uznesenia Európskeho parlamentu na vedomie. Pokladám to za neprijateľné. Doteraz nebolo napríklad uplatnené uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2004, v ktorom Európsky parlament odporúča, aby Lotyšská republika udelila osobám bez občianstva právo hlasovať v komunálnych voľbách a zjednodušila proces naturalizácie pre starších ľudí. Rád by som vedel, prečo príslušní európski komisári ešte stále neadresovali lotyšskej vláde príslušné otázky. Prečo sa toto uznesenie Európskeho parlamentu ignoruje? Výsledkom podpísania novej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou bude možno práve to, že Európsky parlament zaujme k takémuto druhu nečinnosti zo strany Komisie patričné stanovisko a ľudia, ktorí si nevykonávajú náležite svoju prácu, budú pri najbližšej príležitosti z Komisie vylúčení.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Srdečne vítam vypracovanie správy o revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou. Takisto vítam jej prijatie na plenárnom zasadnutí, ku ktorému som prispela, ako zásadný rámec pre ďalšiu demokratizáciu Európskej únie prostredníctvom rozdelenia právomocí medzi Komisiou a Parlamentom, ktoré lepšie zohľadňuje ich príslušné schopnosti.

Táto rámcová dohoda je osobitne dôležitá, pretože je prvá od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá udelila Parlamentu väčšie právomoci najmä na legislatívnej úrovni.

Som presvedčená, že táto nová rámcová dohoda robí z Parlamentu aktívnejšieho partnera pri budovaní európskeho projektu, pretože môže širšie, účinnejšie a zodpovednejšie uplatňovať svoje právomoci.

 
  
MPphoto
 
 

  Marc Tarabella (S&D), písomne. (FR) Napriek významným opatreniam týkajúcim sa úlohy minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe, ktoré sú navrhované v uznesení pani Figueiredovej, mi je ľúto, že väčšina poslancov Európskeho parlamentu nebola viac ambiciózna. Ako socialista som pevne presvedčený, že pre účinné riešenie chudoby, ktorou trpí 17 % európskeho obyvateľstva, je rámcová smernica nevyhnutná.

Táto rámcová smernica, ktorú navrhuje môj kolega pán Frédéric Daerden, by stanovila zásadu vhodného minimálneho príjmu v Európe stanoveného na základe kritérií, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty a v súlade s vnútroštátnymi postupmi v oblasti kolektívneho vyjednávania a s vnútroštátnym právom. Je našou povinnosťou byť ambicióznymi s cieľom vybudovať sociálnejšiu Európu.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. (IT) Až do prijatia Lisabonskej zmluvy a nového právneho základu v zmysle článku 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré by inštitúcie Európskej únie výslovne nabádali na uzatváranie medziinštitucionálnych dohôd. Tieto dohody nesmú meniť ustanovenia primárneho práva, často ich však objasňujú.

Som presvedčený, že tento návrh presne odráža inštitucionálnu rovnováhu zavedenú Lisabonskou zmluvou. Dávam dohode svoj súhlas, pretože predstavuje jasné a významné zlepšenie vo vzťahoch s Komisiou. Ako pri všetkých dohodách sa konečný text usiluje o kompromis medzi oboma zúčastnenými stranami, v prípade tejto dohody však konečný kompromis možno považovať za vyvážený úsudok a odôvodnené a dôsledné uplatnenie Lisabonskej zmluvy.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa pána Rangela vyzdvihuje najdôležitejšie prínosy pre Európsky parlament obsiahnuté v revidovanej rámcovej dohode v nasledujúcich oblastiach.

V bode „Legislatívny postup a plánovanie: vzájomná spolupráca“ zahrnuje lepšie zapojenie Parlamentu, preskúmanie všetkých neprerokovaných návrhov na začiatku nového funkčného obdobia Komisie pri náležitom zohľadnení názorov vyjadrených Parlamentom a záväzok Komisie podávať správy o konkrétnych opatreniach prijatých v nadväznosti na každú legislatívnu iniciatívnu žiadosť podľa článku 225 ZFEÚ.

V bode „Kontrolné právomoci Parlamentu“ zahrnuje nové pravidlá účasti komisárov na volebných kampaniach, povinnosť Komisie požiadať Parlament o stanovisko, ak má v úmysle revidovať Kódex správania a povinnosť kandidátov na posty výkonných riaditeľov zúčastniť sa na vypočutí v príslušných parlamentných výboroch.

Takisto stanovuje povinnosť poskytovať informácie a požiadavku na prítomnosť Komisie v Parlamente.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. (PL) Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy získali Európska komisia a Európsky parlament nové práva. Návrh pozmeneného a doplneného textu rámcovej dohody je vyjadrením účinnejšieho uplatňovania zmien vyplývajúcich zo zmluvy na základe vzťahov medzi týmito dvoma inštitúciami. Zavádza pozitívne zmeny, pokiaľ ide o legislatívny postup, parlamentnú kontrolu a povinnosť poskytovať informácie. Predstavuje významný pokrok vo vzťahoch s Komisiou a je významným krokom smerom k užšej spolupráci. Výmena informácií a konštruktívny dialóg nám umožnia dosiahnuť účinnejšie a transparentnejšie výsledky, čo je kľúčovou otázkou z hľadiska občanov EÚ, ktorých záujmy zastupujeme. Preto pokladám za dôležité, že sa v zmluve kladie dôraz na účasť členov Komisie na plenárnych zasadnutiach a iných stretnutiach súvisiacich s činnosťami Parlamentu. Osobitne ma teší to, že sa Komisia zaviazala k úzkej spolupráci s Parlamentom pri návrhoch na legislatívne iniciatívy predkladaných občanmi už v počiatočnej fáze.

Vďaka tomu môžeme byť v Parlamente bližšie k našim občanom, čo posilní našu demokraciu. Aby sme však mohli účinne spolupracovať v záujme občanov EÚ, mala by Komisia poslancom Európskeho parlamentu udeliť štatút pozorovateľa na všetkých medzinárodných konferenciách a tam, kde je to možné, uľahčiť našu prítomnosť na iných významných stretnutiach v ešte väčšej miere, ako aj informovať Parlament o rokovacích pozíciách prijatých Komisiou na takýchto stretnutiach a konferenciách.

 
  
MPphoto
 
 

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Hlasovala som za správu pána Rangela A7-279/2010. Zásadne však nesúhlasím s konštatovaním pána spravodajcu, že „Lisabonská zmluva významne posilňuje demokraciu v EÚ a občanom Únie – predovšetkým prostredníctvom Parlamentu – poskytuje väčšie právomoci v oblasti kontroly Komisie”.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. (LT) Táto nová rámcová dohoda o vzťahoch môže viesť ku konsolidácii pokroku dosiahnutého v rámci Lisabonskej zmluvy, čo by mohlo predstavovať významný zlom. Zvlášť dôležité sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými sa zlepšujú právne postupy a posilňuje parlamentná kontrola. Súhlasím so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré prispievajú k zlepšeniu výmeny informácií a podpore účinnosti vzťahov medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Je dôležité zabezpečiť, aby sa toto inštitucionálne partnerstvo spájalo s čo najmenšou byrokraciou. Nová rámcová dohoda o vzťahoch upravuje „osobitné partnerstvo“ medzi Parlamentom a Európskou komisiou. Nesmieme zabúdať, že najdôležitejším partnerstvom zo všetkých je partnerstvo medzi Európskou úniou a jej občanmi. Európska únia sa musí viac usilovať, aby našla spoločnú reč so svojimi občanmi a dokázala svoju dôležitosť v ich každodenných životoch.

Pán spravodajca správne skonštatoval, že táto dohoda predstavuje „novú medziinštitucionálnu rovnováhu”, t. j. zdravý kompromis. Sú však určité otázky, o ktorých Európska únia nemôže vyjednávať – základné ľudské práva a slobody. Väčšie právomoci znamenajú viac zodpovednosti. Jedna vec je hovoriť o spoločných hodnotách, ale uplatňovanie a bránenie týchto hodnôt je iná záležitosť. Ak sa to nedosiahne, jednotlivé zložky inštitucionálneho systému Európskej únie nebudú schopné plne uplatniť svoj potenciál. Aby mohla byť Európska únia súdržnou silou, musí mať dôveryhodnosť.

 
  
  

Správa: Paulo Rangel (A7-0278/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Po prijatí revízie rámcovej dohody o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou je teraz prirodzeným krokom prispôsobenie rokovacieho poriadku Parlamentu uvedenej rámcovej dohode. Preto hlasujem za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Súhlasím s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi k rokovaciemu poriadku Parlamentu s cieľom prispôsobiť ho revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou. Vzhľadom na otvorenosť Komisie v zmysle poskytovania väčšieho množstva informácií poslancom Európskeho parlamentu sa počíta s tým, že poslanci Európskeho parlamentu musia dodržiavať pravidlá Parlamentu týkajúce sa zaobchádzania s dôvernými informáciami. Otvorenosť Komisie v zmysle poskytovania väčšieho množstva informácií poslancom Európskeho parlamentu si vyžaduje, aby predsedovia a spravodajcovia gestorského výboru a v prípade potreby pridružených výborov spoločne prijali náležité kroky s cieľom zabezpečiť, aby Parlament dostával bezodkladne, pravidelne a v plnom rozsahu, a ak je to potrebné dôverne, informácie v každom štádiu rokovaní a uzatváraní medzinárodných dohôd vrátane návrhov a definitívne prijatých textov smerníc, o ktorých sa rokuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou sa prijatím Lisabonskej zmluvy značne zmenili, pričom Parlament získal väčšie právomoci v rôznych záležitostiach, najmä v záležitostiach, ktoré sa týkajú riadneho legislatívneho postupu a rozpočtových otázok, ako aj silnejšiu úlohu, pokiaľ ide o zahraničnú politiku EÚ. Tieto zmeny znamenajú, že Európska verejnosť zohráva teraz novú úlohu vo vzťahu k rozhodovaciemu procesu na úrovni EÚ. Je preto nevyhnutné a vhodné prispôsobiť rokovací poriadok revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Prispôsobenie rokovacieho poriadku Parlamentu revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou prirodzene nadväzuje na revíziu rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou a umožňuje okamžité prijatie rámcovej dohody, aby sa mohla čo najskôr uviesť do platnosti, tak ako sa požaduje, a aby bolo týmto spôsobom zabezpečené jej uplatňovanie. Motivácia a súlad týchto dvoch správ sú dôvodom, prečo som hlasovala aj za druhú správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa pána Rangela vyzdvihuje najdôležitejšie prínosy pre Európsky parlament obsiahnuté v revidovanej rámcovej dohode v nasledujúcich oblastiach:

V bode „Legislatívny postup a plánovanie: vzájomná spolupráca“ zahrnuje lepšie zapojenie Parlamentu, preskúmanie všetkých neprerokovaných návrhov na začiatku nového funkčného obdobia Komisie pri náležitom zohľadnení názorov vyjadrených Parlamentom a záväzok Komisie podávať správy o konkrétnych opatreniach prijatých v nadväznosti na každú legislatívnu iniciatívnu žiadosť podľa článku 225 ZFEÚ.

V bode „Kontrolné právomoci Parlamentu“ zahrnuje nové pravidlá účasti komisárov na volebných kampaniach, povinnosť Komisie požiadať Parlament o stanovisko, ak má v úmysle revidovať Kódex správania a povinnosť kandidátov na posty výkonných riaditeľov zúčastniť sa na vypočutí v príslušných parlamentných výboroch.

Takisto stanovuje povinnosť poskytovať informácie a požiadavku na prítomnosť Komisie v Parlamente.

 
  
MPphoto
 
 

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Hlasovala som za správu pána Rangela A7-0278/2010. Zásadne však nesúhlasím s konštatovaním pána spravodajcu, že „Lisabonská zmluva významne posilňuje demokraciu v EÚ a občanom Únie – predovšetkým prostredníctvom Parlamentu – poskytuje väčšie právomoci v oblasti kontroly Komisie”.

 
  
  

Správy: Paulo Rangel (A7-0279/2010), (A7-0278/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Bairbre de Brún a Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL), písomne. – Hlasovala som za správy pána Rangela A7-0278/2010A7-0279/2010. Zásadne však nesúhlasím s konštatovaním pána spravodajcu, že „Lisabonská zmluva významne posilňuje demokraciu v EÚ a občanom Únie – predovšetkým prostredníctvom Parlamentu – poskytuje väčšie právomoci v oblasti kontroly Komisie”.

 
  
MPphoto
 
 

  Joe Higgins (GUE/NGL), písomne. – Zdržal som sa hlasovania o správach pána Rangela A7-0278/2010A7-0279/2010. Napriek tomu, že podporujem mnohé opatrenia uvádzané v správach, akým je posilnenie úlohy Parlamentu pri vypracovávaní kódexu správania pre komisárov a pri medzinárodných rokovaniach, zásadne nesúhlasím s konštatovaním pána spravodajcu, že „Lisabonská zmluva významne posilňuje demokraciu v EÚ a občanom Únie – predovšetkým prostredníctvom Parlamentu – poskytuje väčšie právomoci v oblasti kontroly Komisie”.

 
  
MPphoto
 
 

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. – Hlasovala som za správy pána Rangela A7-0278/2010A7-0279/2010. Zásadne však nesúhlasím s konštatovaním pána spravodajcu, že Lisabonská zmluva významne posilňuje demokraciu v EÚ a občanom Únie – predovšetkým prostredníctvom Parlamentu – poskytuje väčšie právomoci v oblasti kontroly Komisie.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. (LV) Pán Rangel predkladá veľmi dôležité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku Európskeho parlamentu. Je možné že práve vďaka týmto úpravám rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu sa rýchlejšie vyriešia problémy, o ktorých diskutujeme. Zvlášť by som si želal, aby sa v členských štátoch vykonávali rozhodnutia a odporúčania Európskeho parlamentu. Až vtedy, keď si urobíme poriadok vo vlastnom dome, budú mať odporúčania EÚ tretím krajinám oveľa väčšiu váhu. Stále neboli napríklad vykonané opatrenia z uznesenia Európskeho parlamentu z 11. marca 2004 o situácii osôb bez občianstva v Lotyšsku. Dúfam, že revidovaný rokovací poriadok Európskeho parlamentu pomôže inštitúciám EÚ vytvoriť si jasný obraz o porušovaní základných ľudských práv, ku ktorému dochádza v Lotyšsku.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Touto dohodou sa Parlament „vylepšil“ a posilnil a došlo aj k posilneniu demokratizácie Európskej únie. Prijatie tejto správy je jasným signálom želania konsolidovať zásadu deľby moci. Rámcová dohoda je veľmi dôležitá, pretože definuje vzťahy medzi Parlamentom a Komisiou v čase, keď Parlament získal väčšie právomoci najmä v oblasti legislatívneho procesu, čím sa dostal na rovnakú úroveň ako Rada. Ďalšie právne predpisy zamerané na vymedzenie a lepšie definovanie niektorých otázok boli v skutočnosti potrebné aj bez ohľadu na dodatkové a aplikačné zmluvy a protokoly. Zvlášť chvályhodná je skutočnosť, že rámcová dohoda vyjasňuje otázky súvisiace s politickou zodpovednosťou obidvoch inštitúcií, obehom informácií, vonkajšími vzťahmi, rozširovaním a medzinárodnými dohodami, plnením rozpočtu, politickým a legislatívnym programom Komisie a Európskej únie a viacročným programom Európskej únie, legislatívnymi právomocami Komisie a uplatňovaním jej osobitných právomocí, monitorovaním uplatňovania právnych predpisov EÚ a zapojením Komisie do práce Parlamentu.

 
  
  

Správa: Ingeborg Gräßle, Crescenzio Rivellini (A7-0263/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  George Becali (NI) , písomne. (RO) Hlasoval som za toto nariadenie. Zahŕňa technické, finančné a administratívne podrobnosti a objasňuje medziinštitucionálne vzťahy, ktoré táto európska služba a jej štruktúry potrebujú. Naším želaním bolo a stále je, aby bola EÚ silným a uznávaným hráčom v zahraničnej politike. Aby sme to dosiahli, potrebujeme tiež pravidlá a európske nariadenia prispôsobené tejto úlohe.

 
  
MPphoto
 
 

  Alain Cadec (PPE), písomne. (FR) Keď bola zriadená Európska služba pre vonkajšiu činnosť, bolo potrebné zmeniť a doplniť rozpočtové pravidlá s cieľom zlepšiť kontrolu a sledovanie uplatňovania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).

Správa pani Gräßleovej a pána Rivelliniho zvyšuje rozpočtovú a finančnú zodpovednosť, zlepšuje transparentnosť a podporuje účinnosť ESVČ. Navrhované zlepšenia prispejú k vytvoreniu kultúry finančnej integrity potrebnej z hľadiska podpory dôvery v riadne fungovanie ESVČ.

Tiež vítam časti správy, ktoré požadujú, aby bola Parlamentu udelená významná kontrolná právomoc. Preto súhlasím s požiadavkou spravodajcov, aby mohol Parlament plne vykonávať svoje práva týkajúce sa udeľovania absolutória a aby vedúci delegácií predkladali Výboru pre kontrolu rozpočtu správy o plnení rozpočtu.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Hlasujem za väčšinu opatrení navrhovaných v tejto správe, ktorých cieľom je dať Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) kultúru finančnej integrity potrebnú na vytvorenie dôvery v hladké a nespochybniteľné fungovanie ESVČ v budúcnosti. Vďaka rôznym skúsenostiam zamestnancov sa ESVČ stane zmesou rôznych podnikových kultúr a postupne si vytvorí vlastnú kultúru. Pri definovaní štruktúry novej služby je potrebné vytvoriť jej finančné pravidlá a zabezpečiť maximálne záruky od začiatku tak, aby sa finančná bezúhonnosť stala neoddeliteľnou súčasťou podnikovej kultúry ESVČ. Chcel by som ešte zdôrazniť, že aby sa zabezpečila demokratická kontrola a zlepšila dôvera európskych občanov v ich európske inštitúcie, Parlamentu by malo byť každoročne predložené vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa vnútorných riadiacich a kontrolných systémov zavedených v rámci delegácií Únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. (FR) Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) má teraz plné predpoklady stať sa akcieschopným diplomatickým zborom. Parlament dosiahol, že 60 % zamestnancov príde z iných európskych inštitúcií, čo zaistí určitý stupeň nezávislosti od členských štátov. Bola zavedená zásada geografickej vyváženosti, aby sa zaručila náležitá a významná prítomnosť štátnych príslušníkov všetkých členských štátov.

Týmto hlasovaním sa posilnila úloha Parlamentu. Výbor pre zahraničné veci si naozaj vypočuje vedúcich delegácií Európskej únie menovaných v „strategicky dôležitých“ regiónoch. Okrem toho bude mať Parlament právo kontrolovať používanie rozpočtu ESVČ a jej zamestnanci budú musieť absolvovať špecifické vzdelávacie kurzy o rozpočtovom hospodárení.

 
  
MPphoto
 
 

  Philippe de Villiers (EFD), písomne. (FR) Európsky parlament bol požiadaný o vyjadrenie stanoviska k návrhu nariadenia predloženému pani Ingeborg Gräßleovou a pánom Crescenziom Rivellinim, ktorý sa týka vytvorenia všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť.

Je nemožné podporiť vytvorenie budúcej európskej diplomatickej služby, ktorá bude pod administratívnou, rozpočtovou a politickou kontrolou Komisie. Francúzsko, ktoré sa môže pochváliť najstaršou diplomatickou službou na svete, bude znovu raz musieť diplomatické výsady odovzdať Európskej únii, ktorej občanom je úplne ľahostajné, aké pozície prijíma.

Táto diplomatická služba, ktorú Komisia tak nadšene požadovala, bude znamenať úplné vzdanie sa národných tradícií. Úradníci ESVČ nebudú môcť prijímať pokyny od členských štátov a budú musieť pracovať pre „väčšie“ dobro Európskej únie, čo v skutočnosti znamená len samotných eurokratov.

 
  
MPphoto
 
 

  Diane Dodds (NI), písomne. – Vážený pán predsedajúci, vždy som bola proti vytvoreniu ESVČ – nič by nemohlo zmeniť môj názor na ňu. Sú mi však známe ubezpečenia, ktoré dala EÚ počas svojej presvedčovacej kampane, keď získavala podporu pre ESVČ.

Hovorilo sa, že ESVČ bude rozpočtovo neutrálna. Kde sa však dnes nachádzame? Rozpočtová neutralita je teraz len ďalším sľubom EÚ vejúcim vo vetre. Doteraz sme plánovaný rozpočet prekročili už o 34 miliónov v dôsledku požiadaviek na viac zamestnancov a ďalších počiatočných nákladov a ESVČ pritom ešte ani nefunguje!

ESVČ predstavuje ďalší príklad mrhania peniazmi daňových poplatníkov na službu, ktorú moji voliči nechcú, ale ktorá im bola nanútená byrokratmi, ktorí sa snažia obrať národné vlády o viac a viac moci a previesť ju na EÚ. Takáto byrokracia je neprijateľná a v týchto časoch hospodárskej krízy ju treba obmedzovať, nie prehlbovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Cieľom návrhu nariadenia je zmena a doplnenie rozpočtových pravidiel, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Spoločenstiev z dôvodu inštitucionalizácie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vyplývajúcej z prijatia Lisabonskej zmluvy členskými štátmi. Tomuto novému subjektu chýba rozpočtový rámec, preto je potrebná táto zmena a doplnenie. Premena ESVČ na inštitúciu jej umožňuje mať rozpočtovú autonómiu a dáva jej právomoc spravovať svoje vlastné administratívne výdavky podliehajúce absolutóriu Parlamentu.

Dúfam, že ESVČ bude svoje činnosti vykonávať kompetentne, účinne, komplementárne a predovšetkým nekonkurenčne voči diplomatickým zastupiteľstvám členských štátov. V tejto záležitosti Komisia vyhlásila, že chce zabezpečiť, aby mohla ESVČ plniť úlohu jednotnej vonkajšej činnosti bez toho, aby to viedlo k oslabeniu zdravého rozpočtového hospodárenia, zodpovednosti a ochrany finančných záujmov Únie. Dúfam, že sa to podarí.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) sa v budúcnosti stane hovorcom zahraničnej politiky Európskej únie. V tejto službe nájdu naše rozdielne stanoviská spoločný hlas – ktorý bude vysielať jasný odkaz – a je dôležité podporiť ju. Účinné fungovanie ESVČ si vyžaduje účinnú finančnú kontrolu. Najlepšiu kontrolu možno zabezpečiť len vtedy, ak bude ESVČ súčasťou Komisie. Jasné rozdelenie práv a povinností jej umožní fungovať bez problémov. Podporujem úspešnú správu pani Gräßleovej a pána Rivelliniho a hlasovala som, samozrejme, za tento konštruktívny príspevok Európskeho parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za správu pani Gräßleovej a pána Rivelliniho, ktorou sa zavádzajú rozpočtové pravidlá vzťahujúce sa na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, pokiaľ ide o Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), lebo sa domnievam, že podpora finančnej integrity je dôležitá z hľadiska zabezpečenia správneho a transparentného fungovania Európskych inštitúcií. Vytvorenie tejto novej diplomatickej služby v súlade s Lisabonskou zmluvou predstavuje veľký krok pre Európsku úniu, ktorá môže mať v konečnom dôsledku osoh z jednotného diplomatického orgánu, ktorého úlohou je uľahčovanie činností zameraných na dosiahnutie väčšej súdržnosti, bezpečnosti a účinnosti vonkajších vzťahov Únie. Na záver treba ešte zdôrazniť, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude hospodáriť s vlastným rozpočtom na administratívu a bude mať zodpovednosť za určité časti prevádzkového rozpočtu, ktoré budú v jej právomoci.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Nová Európska služba pre vonkajšiu činnosť vytvorená po prijatí Lisabonskej zmluvy potrebuje rozpočet, aby mohla vykonávať svoje činnosti a dosiahnuť ciele stanovené v zmluve. Vzhľadom na to je potrebné zmeniť a doplniť určité ustanovenia v príslušnom nariadení o rozpočtových pravidlách, aby sa zohľadnili zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. (ES) Hlasoval som proti tomuto legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu, pretože vytvorenie služby, ktorú chcú financovať, predstavuje ďalší krok smerom k militarizácii zahraničnej politiky Európskej únie. Okrem môjho nesúhlasu s touto militaristickou filozofiou zahraničných vzťahov je dôvodom môjho hlasovania proti uzneseniu to, že počas celého procesu vytvárania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) sa neuplatňovali najzákladnejšie zásady transparentnosti a demokracie. Organizácia a financovanie tejto služby nepočítajú s nevyhnutnou prísnou kontrolou prijímania zamestnancov a financovania Európskym parlamentom, čo znamená, že ESVČ má znepokojujúci deficit demokracie a transparentnosti. Vôbec preto neprekvapuje, že navrhovaná štruktúra ESVČ odsúva Európsky parlament do druhoradej, nedôležitej pozície v zahraničnej politike EÚ, čo naša skupina a ja zásadne odmietame. Z tohto dôvodu som hlasoval proti uzneseniu. Nemôžem súhlasiť s navrhovanými rozpočtami pre tento druh služby s takýmito militaristickými tendenciami.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne.(DE) Okrem toho, že vytvorením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vzniknú duplicitné štruktúry, márnotratným a byrokratickým spôsobom typickým pre EÚ sa závratne zvýšia aj náklady na personál. Z 1 643 pracovných miest, s ktorými ESVČ 1. decembra začne, je 50 miest, verte či nie, miestami generálnych riaditeľov, pričom počas počiatočných štádií bude jednému generálnemu riaditeľovi podliehať len o niečo viac ako 30 pracovníkov. Po dosiahnutí konečnej štruktúry ich nebude ani 80. Uvedení generálni riaditelia budú v priemere zarábať 17 000 EUR mesačne. Pod týmito generálnymi riaditeľmi sa nachádza ďalšia úroveň, v ktorej je 224 riaditeľov a 235 vedúcich oddelení. Okrem toho stále čakáme na definovanie konkrétnych úloh a cieľov pre zamestnancov ESVČ. Chceme, aby mala EÚ vo svete silný hlas, ale to si iste nevyžaduje nafúknutý administratívny aparát, ktorý bude občanov EÚ stáť miliardy v dôsledku duplicity štruktúr a zamestnancov, ktorí sa budú tešiť veľmi lukratívnemu zdroju príjmov. Preto som hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. (LT) Pri rokovaniach so zástupcami Európskej rady a Komisie sa Parlamentu a predovšetkým vyjednávačom zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov podarilo zabezpečiť transparentnejšie využívanie novej diplomatickej služby EÚ. Parlament bude každoročne schvaľovať absolutórium za plnenie jej rozpočtu a Komisia bude musieť poslancom Európskeho parlamentu pravidelne poskytovať podrobné informácie o jej výdavkoch. Hlasoval som za túto správu, pretože sa v nej zdôrazňuje, že sa pri zamestnávaní občanov členských štátov EÚ zaistí väčšie geografické pokrytie, ako aj zmysluplné zastúpenie pre občanov všetkých členských štátov.

Súhlasím so spravodajcami, že naším cieľom musí byť zabezpečenie toho, aby sa zamestnanci vyberali podľa schopností a aby sa dbalo aj na rodovú rovnosť. Je dôležité, aby sa Európska služba pre vonkajšiu činnosť, ktorá má začať fungovať 1. decembra, rýchlo stala účinnou inštitúciou a aby stelesňovala predovšetkým záujmy EÚ a, kde je to potrebné, národné záujmy.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. (IT) Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude hospodáriť s vlastným rozpočtom na administratívu a bude zaň zodpovedná. Pri zriaďovaní novej služby a najmä pri zostavovaní jej rozpočtových pravidiel je skutočne potrebné hneď od začiatku zabezpečiť príslušné hospodárske záruky.

Preto je v záujme zabezpečenia finančnej bezúhonnosti rôznych útvarov zodpovedných za dohľad nad finančnými otázkami potrebné vytvoriť predpoklady na ich hladkú súčinnosť, a to najmä v rámci delegácií EÚ. Dúfame, že posilnením takýchto opatrení sa zvýši dôvera európskych občanov v európske inštitúcie. Cieľom štrukturálnych zlepšení predložených v tomto návrhu je preto dosiahnutie finančnej integrity potrebnej na vytvorenie dôvery v hladké a nespochybniteľné fungovanie ESVČ.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Bola to ťažká cesta, ale vďaka úsiliu Parlamentu má teraz Služba pre vonkajšiu činnosť EÚ potenciál byť hnacou silou účinnejšej a legitímnejšej zahraničnej politiky EÚ. Teší nás, že boli do veľkej miery zohľadnené hlavné obavy zelených – ako sú vyvážené zastúpenie žien a mužov a školenia zamerané na vytvorenie „ducha súdržnosti“ – a že Parlament bude môcť vykonávať väčšiu demokratickú kontrolu fungovania ESVČ, a to najmä prostredníctvom zavádzania samostatných rozpočtových riadkov pre najdôležitejšie zahraničné činnosti EÚ. Európskemu parlamentu sa okrem toho podarilo zachovať metódu Spoločenstva a, vďaka tlaku zelených, rozvojové priority.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Aby bolo možné účinnejšie zastupovať záujmy európskych štátov na medzinárodnej scéne, musia sa zahraničnopolitické kroky najskôr prediskutovať a potom podať vonkajšiemu svetu jedným hlasom. V súčasnosti sa vyvíjajú snahy, prostredníctvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), o zlúčenie zahraničnopolitických nástrojov Únie do súvislého rámca – existujúce zdroje sa zlučujú a doplňujú o nové zdroje. Vzhľadom na novú povahu tejto štruktúry treba uplatniť ambiciózne ustanovenia v oblasti transparentnosti a rozpočtovej a finančnej zodpovednosti. Keďže rozpočtové právomoci Parlamentu zahrnujú ESVČ, musí sa tento útvar začleniť do štruktúry Komisie. Inak nebude v zmysle zmlúv možné udeliť absolutórium. Rozpočtovým orgánom sa predkladajú aj výročné správy o činnosti.

 
  
  

Správa: Bernhard Rapkay (A7-0288/010)

 
  
MPphoto
 
 

  George Becali (NI) , písomne. (RO) Aj ja si myslím, tak ako kolegovia poslanci, že ESVČ musí mať autonómiu v rámci služobného poriadku európskych úradníkov. Podporujem ustanovenie, v ktorom sa hovorí, že úradníci EÚ a dočasní zamestnanci pochádzajúci z diplomatických služieb členských štátov by mali mať rovnaké práva a mali by byť oprávnení uchádzať sa o nové funkcie. Dúfam, že nábor na čo najširšom geografickom základe, čím mám na mysli nové členské štáty, sa stane realitou.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Európska služba pre vonkajšiu činnosť je kľúčovým nástrojom EÚ, ktorá je otvorenejšia svetu a viac schopná nadväzovať užitočné kontakty s mnohými rôznymi regiónmi. Aby mohol tento útvar fungovať, je dôležité stanoviť jeho úradníkom náležité úlohy a vyjasniť ich status, ako aj status dočasných zamestnancov z diplomatických služieb členských štátov. Táto zmena a doplnenie Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov týchto Spoločenstiev preto ukazuje, že je plne opodstatnená. Dúfam, že služba bude úzko spolupracovať s diplomatickými službami členských štátov a pôsobiť ako pozitívny faktor zvyšujúci ich výkonnosť. Dúfam, že sa v rámci hlavných priorít európskej politiky nebude zanedbávať ich vonkajší prvok a že počas svojho pôsobenia nebude služba zanedbávať kľúčovú úlohu európskych jazykov vo všeobecnej komunikácii, ani úlohu svetových európskych jazykov, ktoré sú najvhodnejšie na nadväzovanie priamej komunikácie s mnohými časťami sveta.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Európska služba pre vonkajšiu činnosť je teraz neoddeliteľnou súčasťou európskej administratívy: podľa ustanovení článku 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je otvorená, efektívna a nezávislá. V rámci úpravy služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov by som chcel vyzdvihnúť udelenie rovnocenného statusu úradníkom EÚ a dočasným pracovníkom z diplomatických služieb jednotlivých členských štátov, najmä z hľadiska oprávnenosti plniť akékoľvek úlohy za rovnakých podmienok a presadzovania rovnakých príležitostí pre nedostatočne zastúpené pohlavie.

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Dvadsiateho októbra 2010 som sa zdržal záverečného hlasovania o správe pána Rapkaya. Plne podporujem vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a vysoko oceňujem úsilie pána Elmara Broka a ostaných poslancov, ktorým sa podarilo úspešne vyvážiť pôvodný návrh predložený vysokou predstaviteľkou. Mojím zámerom bolo upozorniť na skutočnosť, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa geografického zastúpenia, ktorý podporili Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre rozpočet, nebol prijatý vo Výbore pre právne veci. V dôsledku toho existujú pochybnosti, či konečné znenie správy môže poskytnúť Európskemu parlamentu právny základ v oblasti geografickej vyváženosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Andrey Kovatchev (PPE), písomne. (BG) Želám vám, pani Ashtonová, a novej ESVČ, do ktorej vkladáme veľké nádeje, že splní ďalší európsky sen, veľa úspechov a dúfam, že Európa svet osloví silným, autoritatívnym, jednotným hlasom. To chce veľká časť nášho Parlamentu. Môžete počítať s našou pomocou.

Chcel by som vysvetliť, prečo som sa zdržal hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu k Služobnému poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev. Myslím si, že orientačné ciele v oblasti geografickej vyváženosti sú na prospech novej inštitúcii. Potrebujeme vysoko kvalifikovanú diplomatickú službu, v ktorej budú pracovať ľudia z každého členského štátu, aby sa skvalitnilo zastupovanie EÚ vo svete.

Som si istý, že služba bude úspechom, ak bude môcť využiť skúsenosti všetkých členských štátov. Uvedomujem si, že od začatia európskeho integračného procesu počet členských štátov vzrástol viac než štvornásobne. Je pochopiteľné, že nedávno prijaté krajiny v tejto fáze v úrovni zastúpenia zaostávajú. Ak to však chceme prekonať, potrebujeme odhodlanie a jasne definované legislatívne texty.

Verím vo vaše želanie a odhodlanie, ktoré ste ukázali pri mnohých príležitostiach, usilovať sa o dosiahnutie skutočného, vhodného geografického zastúpenia v novej službe, aby ste mohli byť vysokou predstaviteľkou celej EÚ. Budeme jej činnosť dôkladne sledovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Edvard Kožušník (ECR), písomne. (CS) Oceňujem, že sa do správy podarilo formou pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vložiť niektoré poistky zaručujúce to, že pri obsadzovaní funkcií v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť nebudú mať výhodu úradníci niektorých členských štátov pred úradníkmi iných štátov. Zahraničná politika Európskej únie je predsa len špecifickou oblasťou, a preto musí okrem kvalifikácie a širokého geografického zastúpenia platiť zásada, podľa ktorej budú medzi zamestnancami Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zodpovedajúcim spôsobom zastúpení úradníci zo všetkých členských štátov. Preto si myslím, že je veľmi dôležité, že Parlament navrhol vypustiť ustanovenia, ktoré umožňovali preradenie úradníkov z Rady alebo Komisie do Európskej služby pre vonkajšiu činnosť bez predchádzajúceho výberového konania na voľné pracovné miesto.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Európska služba pre vonkajšiu činnosť pri svojej činnosti spolupracuje s diplomatickými službami členských štátov a pozostáva z úradníkov z príslušných útvarov generálneho sekretariátu Rady a Komisie, ako aj z personálu dočasne vyslaného diplomatickými službami členských štátov. Preto na účely služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov treba ESVČ pokladať za inštitúciu EÚ. Vzhľadom na to by úradníci EÚ a dočasní zamestnanci pochádzajúci z diplomatických služieb členských štátov mali mať rovnaké práva a povinnosti a malo by sa s nimi zaobchádzať rovnako, najmä pokiaľ ide o oprávnenosť zastávať akúkoľvek funkciu za rovnakých podmienok. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého prijatie toto uznesenie predpokladá, je preto potrebný.

 
  
MPphoto
 
 

  Alajos Mészáros (PPE), písomne.(HU) Podporil som túto správu, ktorej predchádzali veľmi vážne rozpravy, najmä pokiaľ ide o obsadzovanie miest v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. Zásada geografickej vyváženosti bola hlavnou témou týchto rozpráv a táto zásada – spolu s prioritami v oblasti inštitucionálnej a rodovej rovnováhy – bola nakoniec do správy vo veľmi zmiernenej forme aj zahrnutá.

Nové členské štáty určite nie sú úplne spokojné, ale je v každom prípade dobré, že sa dosiahol kompromis, a veríme, že v budúcnosti dôjde k revízii a dosiahne sa ešte väčšia vyváženosť. V tejto súvislosti musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zaistili, že diplomati poverení jednotlivými členskými štátmi, budú mať porovnateľnú a vysokú kvalifikáciu. Malo by nás však tešiť, že sme urobili dôležitý krok smerom k jednotnému a účinnému zastupovaniu EÚ v zahraničí, pretože vzhľadom na aktuálne a budúce úlohy je toto jeden z najdôležitejších aspektov politiky EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Veľkou väčšinou sme prijali kompromisný balík odrážajúci stanovisko zelených, k čomu výraznou mierou prispela naša skupina.

 
  
MPphoto
 
 

  György Schöpflin (PPE), písomne. – Pre nás, poslancov z nových členských štátov, je nezahrnutie akéhokoľvek právne záväzného záväzku ku geografickej vyváženosti v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť sklamaním. Je pravda, že zaznelo niekoľko politických vyhlásení sľubujúcich, že sa zohľadnia záujmy nových členských štátov. Nech je politický záväzok akokoľvek pozitívny, neexistencia právneho predpisu je poľutovaniahodná. Bez právneho predpisu môžeme ťažko predpokladať, že voliči v nových členských štátoch budú mať pocit, že služba patrí aj im. Preto mali mnohí z nás pochybnosti, či máme plne podporiť správu pána Rapkaya.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. (PL) Blížime sa ku koncu dosť búrlivej práce na tom, ako má vyzerať Európska služba pre vonkajšiu činnosť, o čom budeme dnes o chvíľu hlasovať. Veľa sme hovorili o trvalo udržateľnom rozvoji v zmysle rodovej a geografickej vyváženosti, ako aj o transparentnosti náboru na základe vopred definovaných pravidiel a predpisov, ale najdôležitejšou otázkou je, aká dobrá a účinná bude ESVČ, a práve preto sú pri nábore zamestnancov také dôležité meritokratické kritériá. Chcel by som zdôrazniť požiadavku alebo skôr nevyhnutnosť zabezpečiť, aby boli do týchto služieb zapojení zamestnanci z obsahovo relevantných riaditeľstiev Európskej komisie, ako aj z Rady a Parlamentu.

Nejde o zastupovanie Európskych inštitúcií, ale o to, že by títo ľudia mali mať správnu kvalifikáciu v rôznych oblastiach činností EÚ, akými sú zložité aspekty energetiky, obchodu, otázky poľnohospodárstva a iné otázky, nehovoriac o ľudských právach a terorizme. Mám obavy, že väčšina ľudí zamestnaných v ESVČ bude mať všeobecné diplomatické vzdelanie, ale nebudú sa vyznať v zložitých vecných otázkach, ktorými sa budú musieť zaoberať.

 
  
MPphoto
 
 

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne.(PL) Zdržať sa hlasovania nie je riešenie. Tí, ktorí sa nezúčastnia, robia vždy chybu. Myslím si, že uznesenie ako celok obsahuje oveľa viac dobrých opatrení ako takých, ktoré za veľa nestoja. Európsku službu pre vonkajšiu činnosť potrebujeme. Ak sa má zvýšiť význam Európy vo svete, mala by začať pracovať čo najskôr.

V prijatom uznesení sa hovorí, že v službe budú zastúpené všetky členské štáty. Teraz musíme dohliadnuť na to, aby sa to skutočne stalo. Vytvára to dôveru v proces zavedenia Služby pre vonkajšiu činnosť. Netreba zabúdať, že Európska únia bola postavená práve na vzájomnej dôvere a že Poľsko z toho malo veľký prospech. Budem tento proces veľmi dôkladne sledovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne.(PL) Len pred rokom začlenenie koncepcie geografickej vyváženosti do rozpravy o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť narazilo na veľký odpor, a to aj z vnútra Parlamentu. Dnes už nikto nepochybuje, že je to problém a že ho treba riešiť. Záväzok prijať kroky na zabezpečenie rovnakého zastúpenia všetkých členských štátov Európskej únie v novej diplomatickej službe Únie obsiahnutý vo všetkých najdôležitejších dokumentoch týkajúcich sa ESVČ je úspechom. Revízia plánovaná na rok 2013 nám umožní posúdiť, či sa tieto kroky naozaj podnikli.

 
  
MPphoto
 
 

  Traian Ungureanu (PPE), písomne. – Výsledky hlasovania o správe pána Rapkaya ukazujú, že značná časť poslancov z nových členských štátov sa buď zdržala hlasovania, alebo hlasovala proti správe. Ja som bol jedným z poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania. Najviac ma znepokojovala nedostatočná ambicióznosť znenia častí týkajúcich sa geografickej vyváženosti v rámci politiky náboru zamestnancov budúcej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). Správa nezaviedla právne záväznú povinnosť uplatňovať zásadu geografickej vyváženosti v ESVČ, takže to bude závisieť len od politických sľubov kľúčových rozhodovacích orgánov v oblasti zahraničných vecí. Preto si väčšina nových členských štátov nie je istá náležitým uplatňovaním zásady geografickej vyváženosti v budúcej ESVČ. Je škoda, že si pán spravodajca zvolil takú minimalistickú líniu, pričom ešte znepokojujúcejšie je zdráhanie sa Rady výslovne takýto záväzok prijať. Vyzývam Radu a Komisiu, aby dôkladne preskúmali výsledok hlasovania o tejto správe a splnili sľuby o dodržiavaní zásady geografickej vyváženosti pri nábore budúcich zamestnancov ESVČ. Dôkladné monitorovanie tohto procesu v budúcnosti bude jednou z priorít poslancov Európskeho parlamentu.

 
  
  

Správa: Roberto Gualtieri, László Surján (A7-0283/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu, pretože súhlasím s tým, že pre EÚ má kľúčový význam to, aby bola schopná využívať všetky svoje vonkajšie nástroje v rámci kompaktnej štruktúry, a že poskytnutie rozpočtových prostriedkov na rok 2010 na vytvorenie takejto štruktúry v jej úvodnej fáze je politickým účelom tejto správy.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. (EL) Hlasoval som proti správe týkajúcej sa Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zriadenej na základe Lisabonskej zmluvy. Finančná podpora a akákoľvek iná forma podpory tejto služby je neprijateľná, pretože vyčleňuje politické a vojenské zdroje na pomýlené aktivity v rámci zahraničnej politiky Únie, čo v konečnom dôsledku povedie k ďalšej militarizácii Európskej únie. Zároveň odkláňa Európu od nezávislej a mierovej úlohy, ktorú by mala zohrávať pri riešení medzinárodných problémov. Robí to z nej súčasť napätia a silu podieľajúcu sa na kontroverzných vojenských intervenciách vo vojnových oblastiach.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Prispôsobenie rozpočtových nástrojov novej realite Európskej služby pre vonkajšiu činnosť sa stáva nevyhnutnosťou. Myslím si však, že úsilie o zabezpečenie primeraných finančných prostriedkov na jej spôsobilosť a účinné fungovanie v súlade s doterajšími zámermi spolu s účinným monitorovaním jej výdavkov sú všeobecne opodstatnené.

V prvých dňoch reálnej existencie ESVČ by jej mali európske inštitúcie a členské štáty venovať osobitnú pozornosť, aby mohli náležite monitorovať jej činnosti a rozpoznať jej problémy.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Tento návrh opravného rozpočtu je súčasťou realizácie Lisabonskej zmluvy členskými štátmi a jeho cieľom je uľahčiť vytvorenie a fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Preto túto iniciatívu podporujem, pričom je potrebné zabezpečiť, aby sa realizovala v rámci zásad účinného riadenia európskych zdrojov s dôrazom na dobrý vzťah medzi nákladmi a prínosmi, ako aj na potrebu rozpočtovej zdržanlivosti vzhľadom na dôsledky hospodárskej krízy na verejné financie.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Naše hlasovanie proti tejto správe, ktorá predstavuje ďalší krok smerom k vytvoreniu a používaniu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, je postojom zodpovedajúcim nášmu nesúhlasu s vytvorením tejto služby. Je ústredným bodom Lisabonskej zmluvy a základným prvkom federalizmu v Európskej únii a bude zamestnávať viac ako 5 000 ľudí na budúcich 130 veľvyslanectvách EÚ v rôznych krajinách.

Ide o diplomatickú megaštruktúru, ktorej budú podriadení zástupcovia a záujmy členských štátov, ktorým aj v tomto prípade budú nadradené záujmy síl, ktoré určujú smerovanie EÚ. Okrem toho neexistuje žiadna záruka, že ESVČ nebude napojená na vojenské a spravodajské štruktúry. Existuje teda hrozba znepokojujúcej militarizácie EÚ a medzinárodných vzťahov, proti čomu budeme dôrazne bojovať.

V súvislosti s drastickým znižovaním rozpočtu EÚ sa tiež treba spýtať, odkiaľ prídu príspevky na pokrytie týchto výdavkov? A to všetko v čase, keď sa vyostrujú dôsledky krízy a vnútroštátne rozpočty sú pod tlakom takzvaných „úsporných“ opatrení, keď dochádza k znižovaniu platov a sociálneho zabezpečenia a zvyšovaniu daní z príjmu zo zamestnania.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Po zmene a doplnení služobného poriadku a zmene a doplnení rozpočtových pravidiel, ktorými bolo do týchto dokumentov zahrnuté vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, je teraz potrebné schváliť rozpočet pre jej riadne fungovanie. Preto, aby mohla táto služba riadne fungovať a plniť ciele, pre ktoré bola vytvorená, musí mať dostatočný rozpočet na zabezpečenie ľudských a materiálnych zdrojov potrebných na to, aby mohla dobre vykonávať svoje činnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. (ES) Hlasoval som proti tomuto legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu, pretože vytvorenie služby, ktorú chcú financovať, predstavuje ďalší krok smerom k militarizácii zahraničnej politiky Európskej únie. Okrem môjho nesúhlasu s touto militaristickou filozofiou zahraničných vzťahov je dôvodom môjho hlasovania proti uzneseniu to, že počas celého procesu vytvárania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) sa neuplatňovali najzákladnejšie zásady transparentnosti a demokracie. Organizácia a financovanie tejto služby nepočítajú s nevyhnutnou prísnou kontrolou prijímania zamestnancov a financovania Európskym parlamentom, čo znamená, že ESVČ má znepokojujúci deficit demokracie a transparentnosti. Vôbec preto neprekvapuje, že navrhovaná štruktúra ESVČ odsúva Európsky parlament do druhoradej, nedôležitej pozície v zahraničnej politike EÚ, čo naša skupina a ja zásadne odmietame. Z tohto dôvodu som hlasoval proti uzneseniu. Nemôžem súhlasiť s navrhovanými rozpočtami pre tento druh služby s takýmito militaristickými tendenciami.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Presnú formu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktorá má byť čoskoro vytvorená, treba určite zvážiť. Systém, v ktorom by každému z 50 generálnych riaditeľov bolo podriadených spočiatku 30 a neskôr okolo 80 zamestnancov, by predstavoval nafúknutý a drahý administratívny aparát.

Okrem toho sa pri zriadení ESVČ počíta s vlnou povýšení. Stále sa dostatočne nevyjasnilo niekoľko otázok. Možné dôsledky na náklady na budovy treba najprv dôkladne preskúmať. Okrem toho boli ignorované ďalšie faktory, ako napríklad poskytnutie náležitého statusu pracovného jazyka nemčine. Z týchto dôvodov sa domnievam, že takúto formu financovania ESVČ treba odmietnuť.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu, pretože súhlasím s tým, že pre EÚ má kľúčový význam to, aby bola schopná využívať všetky svoje vonkajšie nástroje v rámci kompaktnej štruktúry, a že poskytnutie rozpočtových prostriedkov na rok 2010 na vytvorenie takejto štruktúry v jej úvodnej fáze je politickým účelom tejto správy.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) si vyžaduje zmenu a doplnenie rozpočtu na rok 2010 a návrhu rozpočtu na rok 2011. V rozpočte treba vytvoriť nový oddiel X a rozpočet na rok 2010 treba upraviť tak, aby sa zabezpečilo 100 dodatočných pracovných miest v pláne pracovných miest ESVČ a finančné prostriedky na financovanie dodatočných 70 zmluvných pracovných miest. Väčšina zdrojov sa jednoducho presunie z oddielov Európskej rady, Rady a Komisie. Vo výbore pre zahraničné veci (AFET) prevláda pocit, že vysoká predstaviteľka pani barónka Ashtonová nedodržala dôsledne sľuby, ktoré dala Európskemu parlamentu v súvislosti s vytvorením ESVČ. Výbor pre zahraničné veci sa domnieva, že priority náboru zamestnancov v rámci služby (napr. pokiaľ ide o geografickú vyváženosť) treba konzultovať s Európskym parlamentom a že otázka vyváženého zastúpenia žien a mužov by sa mala radšej riešiť v rámci náborového procesu pre ESVČ. Z pohľadu Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie sa skutočnosť, že pani barónka Ashtonová doteraz nepreradila zamestnancov Komisie pracujúcich na Generálnom riaditeľstve pre vonkajšie vzťahy, ktorí sa zaoberajú budovaním mieru a riešením kríz, považuje za vážny nedostatok, najmä vzhľadom na to, že pani vysoká predstaviteľka Európsky parlament uistila, že sa toto preradenie uskutoční.

 
  
  

Správy: Ingeborg Gräßle, Crescenzio Rivellini (A7-0263/2010), Bernhard Rapkay (A7-0288/2010), Roberto Gualtieri, László Surján (A7-0283/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. (FR) Sme zásadne proti vytvoreniu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Zahraničné veci a diplomacia patria do rámca štátnej zvrchovanosti, a preto sme hlasovali proti všetkým správam týkajúcim sa tejto záležitosti.

Spoločná zahraničná politika uskutočňovaná vo výlučnom záujme Európskej únie sa skôr či neskôr nevyhnutne dostane do rozporu so základnými záujmami jedného, niekoľkých alebo všetkých členských štátov. Napríklad v prípade, keď sa od krajín bude žiadať, aby sa zapojili do konfliktu, ale ich občania budú proti tomu. Alebo ak sa bude voči nejakej krajine alebo skupine krajín presadzovať zvlášť nepriateľská alebo zvlášť priateľská politika, ktorá sa bude priečiť dlhoročným tradíciám niektorých diplomatických služieb alebo kľúčovým záujmom niektorých členských štátov.

A čo je ešte horšie, zmluvy už teraz stanovujú, že ak sa čokoľvek stane, všetko toto bude podliehať iným záväzkom alebo obmedzeniam na oveľa vyššej, možno celosvetovej úrovni: NATO, OSN a bohvie čomu ešte. To znamená, že to, čo sa tu navrhuje, nie je ani silná a nezávislá diplomatická služba, ale nástroj na podriadenie neeurópskemu vedeniu.

 
  
  

Správa: László Surján (A7-0281/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Vzhľadom na to, že ročné rozčlenenie finančnej pomoci na opatrenia na monitorovanie v odvetví banánov predstavovalo v roku 2010 75 miliónov EUR, pričom hlavná časť tejto finančnej pomoci pochádzala z presunu v rámci okruhu 4 rozpočtu, čo predstavovalo 55,8 miliónov EUR, a na to, že v roku 2011 tento okruh predstavuje len 875 530 EUR, súhlasíme s návrhom Parlamentu vyzvať Komisiu, aby predložila nový návrh na mobilizáciu nástroja flexibility pre zostávajúcu časť vo výške 74 124 470 EUR. Tento návrh je opodstatnený tým, že je potrebná finančná pomoc na opatrenia na monitorovanie v odvetví banánov, zvlášť keď si uvedomíme, že ak si chce EÚ udržať vplyv ako globálny aktér, treba zaistiť finančnú pomoc EÚ pre krajiny AKT, ktoré sú vývozcami banánov a ktoré sú ovplyvnené liberalizáciou vo forme doložiek najvyšších výhod v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Mali by sme tiež uviesť, že realizácia tohto návrhu je úplne opodstatnená vzhľadom na to, že tieto opatrenia sú ustanovené v bode 27 medziinštitucionálnej dohody týkajúcej sa používania nástroja flexibility.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s tým, že finančná pomoc EÚ pre krajiny AKT, ktoré sú vývozcami banánov a ktoré sú ovplyvnené liberalizáciou vo forme doložiek najvyšších výhod v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), by sa nemala spochybňovať a rozpočtové úsilie by sa nemalo zdržovať. Preto súhlasím s návrhom Komisie pozmeniť a doplniť nariadenie (ES, Euratom) č. 1905/2006 s cieľom umožniť financovanie sprievodných opatrení pre banány (BAM) v rokoch 2010 až 2013 s celkovým rozpočtom 190 miliónov EUR a možnosťou poskytnutia dodatočných 10 miliónov EUR v prípade, že to rezervy umožnia.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. (FR) Odvetvie banánov je pre niektoré regióny EÚ, najmä pre francúzske zámorské departmenty a územia, životne dôležité. Preto v úsilí čeliť konkurencii latinskoamerických krajín, ktorú ešte viac zintenzívňujú dohody, o ktorých sa práve rokuje, prijal Parlament opatrenia na poskytnutie finančnej pomoci tomuto oslabenému odvetviu.

Poslanci EP by uvítali mobilizáciu nástroja flexibility vo výške 74,12 milióna EUR. Ide o jasný signál Parlamentu smerom ku Komisii a Rade, ktoré prijali opatrenia na zabezpečenie len 18,3 milióna. Parlament má okrem toho príležitosť zdôrazniť, že treba konečne prestať financovať sprievodné opatrenia pre banány siahaním na rozpočet na vonkajšiu činnosť EÚ. Pomoc vo výške 190 miliónov EUR prisľúbená na roky 2010 – 2013 bude musieť pochádzať z iných zdrojov, čo bude Parlament počas nového finančného výhľadu aj požadovať.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Komisia navrhuje pozmeniť a doplniť nariadenie (ES, Euratom) č. 1905/2006 s cieľom umožniť financovanie sprievodných opatrení pre banány (BAM) v rokoch 2010 až 2013 s celkovým rozpočtom 190 miliónov EUR. Navrhnuté ročné rozčlenenie počíta so sumou 75 miliónov EUR v roku 2010. Stojí za zmienku, že dostupná rezerva v okruhu 4 predstavuje len 875 530 EUR. Hlavná časť tejto finančnej pomoci v roku 2010 pochádza z presunu v rámci okruhu 4 rozpočtu, konkrétne 55,8 zo 75 miliónov EUR, čo ovplyvňuje nástroje a akcie, na ktorých má EÚ, a najmä Európsky parlament, veľký záujem. Okrem toho sa pri prijímaní súčasného viacročného finančného rámca s potrebou finančnej pomoci pre sprievodné opatrenia pre banány nepočítalo. Finančná pomoc EÚ pre krajiny AKT, ktoré sú vývozcami banánov a ktoré sú ovplyvnené liberalizáciou vo forme doložiek najvyšších výhod v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), by sa však nemala spochybňovať a rozpočtové úsilie by sa nemalo zdržovať. Preto súhlasím s návrhom opravného rozpočtu č. 3/2010 na rozpočtový rok 2010, tak ako ho predkladá pán spravodajca.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Cieľom správy je prijatie opatrení potrebných na zavedenie finančnej pomoci krajinám patriacich do skupiny afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov, ktorých sa bude týkať liberalizácia obchodu s banánmi medzi EÚ a 11 latinskoamerickými krajinami, v rámci ktorej sa EÚ zaviazala neuplatňovať kvantitatívne obmedzenia alebo podobné opatrenia voči dovozu banánov na svoje územie.

Keď bola podpísaná ženevská dohoda, ktorou sa táto liberalizácia zaviedla, EÚ sa zaviazala EÚ k presmerovaniu 200 miliónov EUR ku krajinám AKT formou kompenzácie vplyvu, ktorý bude mať toto opatrenie na ich vývoz do EÚ. Vtedy sme túto liberalizáciu kritizovali, pretože prospeje najmä americkým nadnárodným spoločnostiam, ktoré dominujú svetovému trhu v tomto odvetví.

Niekoľko krajín AKT, ako aj niekoľko pestovateľov banánov z týchto krajín vyjadrilo obavy z dôsledkov dohody, pretože sa domnievali, že suma 200 miliónov EUR na kompenzáciu všetkých jej dôsledkov nebude stačiť. Správa teraz počíta s „celkovým rozpočtom 190 miliónov EUR a možnosťou poskytnutia dodatočných 10 miliónov EUR v prípade, že to rezervy umožnia”. Okrem toho nedošlo k žiadnemu náležitému varovaniu pred vplyvom na krajiny a regióny EÚ pestujúce banány, akou je napríklad autonómna oblasť Madeira. Z týchto dôvodov sme sa zdržali hlasovania o tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Návrh uznesenia Európskeho parlamentu o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 3/2010 na rozpočtový rok 2010, oddiel III – Komisia, vyčleňuje nové zdroje na financovanie sprievodných opatrení pre banány pre krajiny AKT (africké, karibské a tichomorské krajiny). Návrh Komisie, vypracovaný v skutočnosti bez účasti akejkoľvek zložky rozpočtového orgánu, počíta s rozpočtovými prostriedkami vo výške 75 miliónov EUR, ktoré majú byť zaznamenané ako rezerva až do prijatia príslušného pozmeňujúceho a doplňujúceho nariadenia. Musím poznamenať, že Parlamentu a Rade sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o tejto otázke. Parlament v skutočnosti zvažoval použitie nástroja flexibility, ktorý sa pri riešení podobných situácií veľmi dobre osvedčil, pretože predmetné finančné prostriedky sú pripravené na mobilizáciu a majú právny základ. Rada však mala iný názor vzhľadom na neochotu členských štátov použiť nástroj flexibility, čo viedlo k zvýšeniu ich príspevkov, a práve z týchto dôvodov Výbor pre rozpočet priznal, že nie je možné dosiahnuť dohodu o rozpočte na rok 2010.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) EÚ sa vždy snažila pomáhať rozvojovým krajinám, zvlášť krajinám AKT. Špecifický prípad, ktorý rieši tento návrh na opravný rozpočet, sa týka krajín AKT produkujúcich banány. Táto zvláštna pomoc má podobu liberalizácie obchodu s banánmi medzi EÚ a 11 latinskoamerickými krajinami produkujúcimi banány. Tento druh pomoci je podľa nášho názoru lepší a účinnejší ako priama pomoc, v rámci ktorej sa bez rozvahy poskytujú finančné prostriedky. Prostredníctvom pomoci odvetviu banánov v týchto krajinách im pomáhame rozvíjať hospodárstvo, vytvárať pracovné miesta a bojovať proti chudobe.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Vychádza sa z úvahy, že ak chceme prekonať hospodársku krízu, na financovanie priorít EÚ na rok 2010 treba vyčleniť čo najviac finančných prostriedkov. To bolo umožnené presunom rozpočtových prostriedkov. Keď sa vypracovával súčasný viacročný finančný rámec, s finančnou pomocou pre sprievodné opatrenia pre odvetvie banánov sa nepočítalo.

Bolo nám povedané, že aby sa kompenzovali dôsledky liberalizácie na úrovni Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a s tým súvisiace zníženie taríf v rámci doložiek najvyšších výhod, treba pokračovať vo finančnej podpore krajín AKT, ktoré vyvážajú banány. Zvlášť v časoch, keď samotná EÚ zápasí s hospodárskou krízou, treba takéto použitie nástroja flexibility odmietnuť.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Zníženie preferenčnej marže pre krajiny AKT vyvážajúce banány vyplývajúce zo zmien obchodných dohôd, zvlášť z liberalizácie obchodu v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), malo negatívne dôsledky.

Komisia preto navrhuje podporiť hlavné krajiny AKT vyvážajúce banány zavedením sprievodných opatrení pre banány (BAM) s rozpočtom 190 miliónov EUR na obdobie štyroch rokov (2010 – 2013). Cieľom tejto pomoci je pomôcť vývozcom banánov z krajín AKT spustiť programy úprav. Hoci je otázka banánov dlhodobou záležitosťou, financovanie BAM zostáva problémom.

Komisia a Rada to nezahrnuli do okruhu 4 viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2007 – 2013, pričom Výbor pre rozvoj sa domnieva, že návrh je nezlučiteľný so stropom pre okruh 4 VFR a žiada Komisiu o zásadnú zmenu a doplnenie návrhu alebo jeho nahradenie iným textom.

 
  
  

Návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie – rozpočtový rok 2011

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Som spokojná s návrhom rozpočtu na rok 2011, o ktorom dnes diskutujeme, pretože sa zaoberá práve uvedenými prioritami. Po prvýkrát je Parlament v týchto záležitostiach na rovnakej úrovni ako Rada. Toto je prvý rozpočet po prijatí Lisabonskej zmluvy. Z tohto dôvodu a vzhľadom na krízu, ktorú Európa zažíva, je dôležité, aby bol proces zmierenia úspešný. Je veľmi dôležité, aby EÚ získala rozpočet na realizáciu prioritných oblastí a nových právomocí, ktoré jej boli udelené v súlade so zmluvou. Je dôležité bojovať za naše presvedčenie a za rozpočet, ktorý je v čase krízy vizionársky. Návrh Parlamentu odráža túto ambíciu. Hodnoty navrhované Radou naproti tomu odrážajú úspornosť rozpočtov prijatých na vnútroštátnej úrovni. EÚ však musí byť schopná reagovať na zmeny politiky spôsobené zásadnými problémami. EÚ má povinnosť predložiť ambiciózny európsky rozpočet, ktorý môže pomôcť hospodárskej obnove. Len prostredníctvom posilnenia oblastí, ako sú napríklad veda a inovácie, a prispievania k hospodárskemu rastu a väčšiemu počtu lepších pracovných miest môžeme z Európy urobiť atraktívnejšie miesto pre život a prácu.

 
  
MPphoto
 
 

  Ole Christensen, Dan Jørgensen, Christel Schaldemose a Britta Thomsen (S&D), písomne.(DA) My dánski sociálni demokrati v Európskom parlamente sme hlasovali za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 700, 701 a 706 k rozpočtu. Urobili sme to napriek tomu, že pripomienky obsahujú časť, v ktorej sa hovorí, že EÚ by mala smerovať k hospodárstvu s nízkym obsahom uhlíka. Sme si dobre vedomí toho, že tento pojem sa snažia používať zástancovia jadrovej energie na zamaskovanie toho, že v skutočnosti hovoria o hospodárstve, v ktorom zohráva ako zdroj energie ústrednú úlohu jadrová energia. Chceli by sme zdôrazniť, že vynakladanie prostriedkov EÚ na jadrovú energiu považujeme za veľmi zlú myšlienku, a s touto výhradou sme hlasovali za pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

 
  
MPphoto
 
 

  Anne E. Jensen (ALDE), písomne. (DA) V rámci hlasovania o rozpočte EÚ na rok 2011 hlasovala Dánska liberálna strana proti mnohým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom týkajúcim sa zrušenia peňažných prostriedkov na vývozné náhrady. Výdavky na vývozné náhrady stanovuje zákon a budú sa preto vyplácať bez ohľadu na to, aká suma bude stanovená v rozpočte. Ak však tieto výdavky nebudú v rozpočte stanovené, budú ich musieť vyplácať jednotlivé členské štáty. V čase, keď dochádza k obmedzovaniu vnútroštátnych rozpočtov, by bolo hospodársky nezodpovedné zaťažiť členské štáty ďalšími nezanedbateľnými výdavkami. Dánska liberálna strana sa teší z toho, že v posledných rokoch došlo k značnému zníženiu vývozných dotácií EÚ, a bude sa aj naďalej usilovať o dosiahnutie zmeny v príslušných právnych predpisoch, aby mohlo toto postupné rušenie pokračovať. Dánska liberálna strana tiež hlasovala proti vyhláseniu zamedzujúcemu vyplácanie špeciálnej prémie za výkrm býkov používaných na býčie zápasy.

Dôvodom, prečo Dánska liberálna strana hlasovala proti tomuto návrhu, je skutočnosť, že táto prémia sa vypláca len v Dánsku, Švédsku a Slovinsku, kde sa, ako vieme, býčie zápasy neuskutočňujú. A napokon, Dánska liberálna strana hlasovala proti prideleniu 300 miliónov DKK do európskeho fondu pre mliekarenstvo. Ceny mliečnych výrobkov v priebehu uplynulého roku vzrástli a na základe toho Komisia prišla k záveru, že podľa súčasných pravidiel nebude možné z takéhoto fondu vyplácať peniaze.

 
  
MPphoto
 
 

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. (FR) Hlasovala som za návrh na zmenu a doplnenie rozpočtu, ktorým sa zapisuje časť rozpočtu na Európsku policajnú akadémiu (CEPOL) na rok 2011 do rezervy. Vítam hlasovanie na plenárnom zasadnutí, kde 611 poslancov hlasovalo za, 38 proti a 6 sa zdržalo hlasovania, čím sa posilňuje stanovisko Parlamentu k agentúre CEPOL. Parlament v skutočnosti vyčlení určené rozpočtové prostriedky len vtedy, ak dostane uspokojivé informácie od agentúry o opatreniach prijatých v nadväznosti na udelenie absolutória za rok 2008.

Tieto požiadavky sú jasné: informovanie Parlamentu o výsledkoch vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), zverejnenie zoznamu členov správnej rady, poskytnutie záverečnej správy externého audítora o rozpočtových prostriedkoch použitých na financovanie súkromných výdavkov a zabezpečenie vykonania zmien v rámci správnej rady, aby sa predišlo opakovaniu tejto situácie v budúcnosti. Veľmi dúfam, že agentúra CEPOL bude reagovať pohotovo a poskytne dôkaz o svojej ochote plne spolupracovať s Parlamentom.

 
  
MPphoto
 
 

  Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne.(SV) Silná a moderná Európa potrebuje rozpočet orientovaný na budúcnosť a rast, pričom hospodárska situácia zároveň vyžaduje rozvážnosť a zdržanlivosť. Preto sme sa rozhodli držať línie reštriktívneho rozpočtu s dôrazom na rozsiahle investície do výskumu a vývoja a inovácie, ktoré budú v súlade so stratégiou EÚ do roku 2020 vytvárať rast a pracovné miesta. Keďže si želáme Európu, ktorá bude udržateľná z hľadiska hospodárstva, sociálnych vecí a klímy, hlasovali sme za investície do životného prostredia a do ľudského kapitálu a kontroly finančných trhov, vždy však v rámci existujúcich zdrojov.

Neopodstatnene veľká časť rozpočtu je stále vyčlenená na poľnohospodársku politiku EÚ, pričom zajtrajšie problémy sa nevyriešia uplatňovaním včerajšej politiky. Preto sme hlasovali proti navrhovanému fondu pre mliekarenstvo vo výške 300 miliónov EUR a predložili sme vlastný návrh na zrušenie vývozných dotácií EÚ napríklad pre poľnohospodárske výrobky, ako aj dotácií na pestovanie tabaku. Keďže každý musí v týchto ťažkých hospodárskych časoch niečím prispieť k spoločnému úsiliu, hlasovali sme aj za zníženie administratívnych nákladov EÚ.

 
  
  

Správa: Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Helga Trüpel (A7-0284/2010).

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Vzhľadom na krehkú obnovu eurozóny a slabé verejné financie v mnohých členských štátoch môže rozpočet, ak sa bude používať rozumne, stimulovať hospodársku obnovu, pričom je však potrebné vedieť, ako ho čo najlepšie využiť. Pokiaľ ide o občanov, stojí za zmienku nárast v rámci okruhu Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť a okruhu Kohézia pre rast a zamestnanosť, hoci došlo k zníženiu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Výrazný nárast bol zaznamenaný v Európskom sociálnom fonde (ESF), ale je poľutovaniahodné, že iba 1,4 % finančných prostriedkov je určených na vykonávanie sociálnej politiky, v rámci ktorej v oblasti verejného zdravia dochádza oproti roku 2010 k zníženiu o 15,77 milióna EUR. V oblasti regionálneho rozvoja došlo k zvýšeniu o 3,2 %, čo sa považuje za veľmi dôležité. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, stoja za zmienku veľké výkyvy v mliekarenskom sektore, čo poukazuje na potrebu permanentného riešenia tohto problému, a to prostredníctvom fondu pre mliekarenský sektor. Pokiaľ ide o rybné hospodárstvo, došlo k zníženiu rozpočtových prostriedkov vyčlenených na spoločnú rybársku politiku (SRP).

 
  
MPphoto
 
 

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. (EL) Rozpočet EÚ na rok 2011 je nastavený tak, aby podporil ziskovosť veľkých spoločností a surový útok monopolov a buržoáznych vlád na pracovné a sociálne práva zamestnancov. Poskytuje ešte viac horúcich peňazí, dotácií a nástrojov monopolným skupinám, navyše k asi 5 biliónom, ktoré im už dali buržoázne vlády, aby posilnili ich postavenie v neúprosnom konkurenčnom boji medzi imperialistami s jasným cieľom oživiť kapitalistický systém. Jeho základným prístupom je na jednej strane rozdávať peniaze a kapitál a na strane druhej radikálne znížiť – už teraz mizerné – výdavky na zamestnancov, malé obchodné a remeselné podniky, chudobné stredné poľnohospodárske podniky a mladých ľudí a poskytnúť ešte viac peňazí na imperialistické intervencie EÚ a na mechanizmy, ktoré používa na utláčanie a prenasledovanie ľudí.

Prvý rozpočet schválený Európskym parlamentom s údajne posilnenými právomocami na základe Lisabonskej zmluvy je hoden svojej reakčnej povahy. Znovu dokazuje, že Európsky parlament verne slúži potrebám a záujmom monopolov a je výrazne nepriaznivo naklonený potrebám zamestnancov a obyčajných ľudí. Hnutie triedy zamestnancov a obyčajných ľudí musí vystupňovať svoj boj, aby zamestnanci neplatili za kapitalistickú krízu.

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward, Brian Crowley a Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. (GA) V posledných rokoch dochádza k značným výkyvom na medzinárodných trhoch s mliečnymi výrobkami. Mimoriadne financovanie vo výške 300 miliónov EUR poskytnuté mliekarenskému sektoru v rámci rozpočtu na rok 2010 bolo prínosom zvlášť pre výrobcov mlieka, ktorí veľmi trpeli v dôsledku krízy. Hlasovali sme za nový rozpočtový riadok, za existenciu fondu pre mliekarenstvo, ktorý by slúžil na podporu inovácie, diverzifikácie a reštrukturalizácie a na zlepšenie vyjednávacej schopnosti výrobcov mlieka, aby sa mohla riešiť nerovnováha v potravinárskom dodávateľskom reťazci. Okrem toho vítame to, čo sa v správe hovorí o podpore programu konzumácie mlieka v školách, a návrh Komisie týkajúci sa zvýšenia financovania tohto programu a financovania programu konzumácie ovocia v školách.

Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky je zaistiť bezpečnosť dodávok potravín, chrániť životné prostredie a biodiverzitu a zabezpečiť primeraný príjem pre poľnohospodárov. V tejto súvislosti vítame to, čo sa v správe hovorí o výzve Komisii, aby zahrnula do rozpočtu na rok 2011 potrebné prostriedky pre prípad, že dôjde v roku 2011 k zvýšeným výkyvom na trhu, aby znížila byrokraciu a zlepšila a vyjasnila prístup k financovaniu.

 
  
MPphoto
 
 

  George Becali (NI) , písomne. (RO) Súhlasím so svojimi kolegami poslancami, ktorí nepodporujú znižovanie rozpočtu navrhované Radou. Najlepším argumentom proti tomu je situácia členských štátov, ktoré podnikli tento krok vnútroštátne. Mám konkrétne na mysli Rumunsko. Tlak vyvinutý na spotrebu prostredníctvom jej obmedzenia nás nedostal z krízy, ale v skutočnosti vytvoril bezprecedentný sociálny tlak. Súhlasím preto s 300-miliónovým navýšením vo fonde pre mliekarenstvo. Rovnaké stanovisko na podporu pridelenia ďalších rozpočtových prostriedkov na tento produkt som zastával počas celého trvania európskej krízy. Dôrazne podporujem myšlienku európskeho stabilizačného mechanizmu a súhlasím s tým, že dva nové vytvorené rozpočtové riadky by nemali byť prázdne, ako je to teraz, ale mali by sa v nich uvádzať konkrétne čísla, aby sa tento európsky intervenčný nástroj mohol stať realitou, nielen teóriou. Dúfam, že sa počas zmierovacieho zasadnutia názory Parlamentu budú rešpektovať, že sa dosiahne dohoda s Radou a že v novembri budeme môcť hlasovať za rozpočet EÚ na rok 2011.

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. (CS) Po prvýkrát vo svojej histórii rokoval Európsky parlament o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rok 2011 podľa nových pravidiel v zmysle Lisabonskej zmluvy. Množstvo zmien, ktoré uskutočnilo plénum Parlamentu, jasne ukazuje, že miera kontroly a demokratickosti fungovania Európskej únie sa zvýšila. Vzhľadom na zlepšenie demokratických postupov, ale aj vzhľadom na vlastnú štruktúru rozpočtu som tento návrh podporila.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu, pretože súhlasím s horizontálnymi prioritami Parlamentu na rok 2011 v oblasti mládeže, vzdelávania a mobility, ktoré si vyžadujú, v rámci rôznych politík, špecifické medziodvetvové investície ako spôsob podpory rastu a rozvoja v EÚ. Súhlasím s navrhovaným zvýšením rozpočtových prostriedkov na všetky programy týkajúce sa týchto priorít, čiže na programy Celoživotné vzdelávanie, PESSOA a Erasmus Mundus. Tiež súhlasím s tým, že pracovná mobilita mládeže je kľúčovým nástrojom na zaistenie rozvoja konkurencieschopného a dynamického trhu práce v Európe a ako taká sa musí posilniť. Vítam zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre Európsku službu zamestnanosti a výrazne preto podporujem spustenie prípravnej akcie s názvom Tvoje prvé pracovné miesto v zahraničí, ktorej cieľom je pomôcť mladým ľuďom vstúpiť na trh práce alebo získať prístup k špecializovaným pracovným miestam v inom členskom štáte EÚ, ako prvý krok smerom k osobitnému neakademickému programu mobility mládeže.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Castex (S&D), písomne. (FR) Tento rozpočet nemá na to, aby zabezpečil to, čo Európska únia potrebuje, aby sa dostala z recesie, dosiahla oživenie a splnila si svoje povinnosti z hľadiska solidarity. V tomto zmysle ma mrzí, že Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) jednoducho zamietol návrh Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente na vytvorenie riadku „vlastné zdroje“ financovaného z dane z finančných transakcií. Tento rozpor medzi tým, čo pravica hovorí a robí, je škandalózny vzhľadom na to, že občanom a médiám už niekoľko mesiacov hovoria, že takúto daň podporujú. Keď však príde na hlasovanie, keď má Parlament moc uskutočniť to, títo istí ľudia chcú takýto návrh pochovať. Kým EÚ expanduje a odovzdáva sa jej stále viac právomocí, prostriedky, ktoré má k dispozícii, sa zmenšujú. Ide o zlý signál pre oživenie rastu a zamestnanosti v Európe vo všeobecnej rovine a pre európskych občanov v konkrétnej rovine.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Maria Corazza Bildt, Christofer Fjellner, Gunnar Hökmark a Anna Ibrisagic (PPE), písomne.(SV) Chceli by sme, aby boli priority EÚ pre rozpočet zamerané viac na budúcnosť, zvýšenie konkurencieschopnosti, investície do infraštruktúry a výskumu ako na podporu poľnohospodárskej politiky. Dnes sme sa držali svojich priorít a hlasovali sme za právnu istotu, zvýšenie rozpočtových prostriedkov na výskum a viac peňazí na opatrenia v oblasti klímy, ale aj za zníženie rozpočtových prostriedkov na poľnohospodárske dotácie, vývozné dotácie, pestovanie tabaku a fondy pre mliekarenstvo. Aj keď neobsahoval všetky priority, ktoré by sme radi videli, hlasovali sme, samozrejme, za rozpočet EÚ na rok 2011.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. (FR) Práve sme prijali rozpočet na rok 2011, tak ako ho chcel Európsky parlament. Toto hlasovanie nám umožnilo potvrdiť naše priority týkajúce sa tých najchudobnejších, pre ktorých sa požadoval balík vo výške 100 miliónov EUR, a tiež výrobcov mlieka, v prípade ktorých by sme chceli dosiahnuť pokračovanie existencie fondu pre mliekarenstvo.

Aj podniky zápasiace s problémami by mali naďalej dostávať podporu z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý by mal byť stálym fondom a mal by mať svoj vlastný rozpočet. A napokon, chceli by sme, aby mal európsky rozpočet vlastné zdroje a aby sa zaviedla daň z finančných transakcií.

 
  
MPphoto
 
 

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. (FR) V čase, keď štáty, miestne spoločenstvá, daňoví poplatníci a podniky akceptujú finančné obete, sa Únia nemôže vyňať z tohto nevyhnutného procesu. Nadmerné zvýšenia v rámci rozpočtu Únie, ktoré by si niektorí priali, sú neprijateľné. To neznamená, že treba teraz obmedzovať strategicky dôležité výdavky, ako je spoločná poľnohospodárska politika, vďaka ktorej sa tešíme potravinovej nezávislosti a ktorá nám poskytuje zdroj vývozu (a tým príjmov).

Na druhej strane je vhodný čas na preskúmanie oslobodení od príspevkov, ktorým sa tešia niektoré členské štáty z historických dôvodov a ktoré už dnes nemajú žiadne opodstatnenie. Myšlienku európskej dane nemožno v súčasnom kontexte zvažovať – najprv treba znížiť daňové zaťaženie členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Philippe de Villiers (EFD), písomne. (FR) Európsky parlament sa vyjadril k návrhu legislatívneho uznesenia o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2011.

Preskúmanie všeobecného rozpočtu Európskej únie vždy poskytovalo príležitosť jasne vidieť, ako sa v priebehu rokov rozšírili právomoci tejto Únie, a naopak, ako došlo k ďalšej strate zvrchovanosti členských štátov.

Táto správa odhaľuje daňové zaťaženie, ktoré budú musieť znášať daňoví poplatníci. Hoci sklamanie občanov z Európskej únie je jasné, Európska únia aj tak zvyšuje svoj rozpočet o 6 %, aby mohla financovať politiky, ktoré si uzurpovala. Prečo toto zvýšenie, keď 10 % až 15 % zdrojov zostáva nevyužitých a Komisia požaduje vo všetkých členských štátoch zdržanlivosť?

 
  
MPphoto
 
 

  Diane Dodds (NI), písomne. – Každý návrh na zvýšenie rozpočtu EÚ pokladám za neprijateľný, a to z toho dôvodu, že nemôžem pred svojimi voličmi obhájiť zvýšenie výdavkov EÚ v roku 2011 o takmer 6 %. Dnes minister financií Spojeného kráľovstva predkladá drastické škrty vo verejnom sektore – škrty, ktorých uskutočnenie od členských štátov požadovala EÚ. Pritom tá istá EÚ pokladá za správne, aby sa jej vlastný rozpočet zvýšil o 6 %. Zdá sa, že oficiálnou politikou EÚ je „vodu kázať, víno piť“. Považujem to za neprijateľné.

Nemohla by som sa svojim voličom, z ktorých mnohí v dôsledku znižovania výdavkov v Spojenom kráľovstve nepochybne stratia zamestnanie, pozrieť do očí a povedať, že poslanci Európskeho parlamentu rozumne minuli ešte viac peňazí – a nezabúdajme, že sú to ich peniaze – posilnením pokladníc ESVČ, Europolu a regulácie finančných služieb. A určite by som nedokázala obhájiť ani rozpočet na zábavu tejto inštitúcie. Z tohto dôvodu som hlasovala proti tomuto rozpočtu. Je na ostatných, aby vysvetlili, prečo ho podporili.

 
  
MPphoto
 
 

  Lena Ek (ALDE), písomne.(SV) Silná a moderná Európa potrebuje rozpočet orientovaný na budúcnosť a rast, pričom hospodárska situácia zároveň vyžaduje rozvážnosť a zdržanlivosť. Preto som sa rozhodla držať línie reštriktívneho rozpočtu s dôrazom na rozsiahle investície do výskumu a vývoja a inovácie, ktoré budú v súlade so stratégiou EÚ do roku 2020 vytvárať rast a pracovné miesta. Keďže si želám Európu, ktorá bude udržateľná z hľadiska hospodárstva, sociálnych vecí a klímy, hlasovala som za investície do životného prostredia a do jednotlivcov a kontroly finančných trhov, vždy však v rámci existujúcich zdrojov.

Veľká časť rozpočtu ide na poľnohospodársku politiku EÚ. Súčasná štruktúra spoločnej poľnohospodárskej politiky je však, žiaľ, zriedka zameraná na riešenie budúcich problémov. Prosperujúce vidiecke oblasti sú veľmi dôležité. Pokračovanie v dotovaní vývozu a pestovania tabaku však nie je správna cesta. Potrebujeme skôr rozumné podmienky pre výrobu potravín v Európe, dostatočnú ochranu zvierat a stimulovanie výroby zelenej energie poľnohospodármi. Keďže každý musí v týchto ťažkých hospodárskych časoch niečím prispieť k spoločnému úsiliu, hlasovala som za zníženie administratívnych nákladov EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Göran Färm, Anna Hedh, Olle Ludvigsson a Marita Ulvskog (S&D), písomne.(SV) My švédski sociálni demokrati sme dnes hlasovali za návrh rozpočtu EÚ na rok 2011. Je to reštriktívny rozpočet, ale obsahuje tiež nevyhnutné investície do výskumu, energetiky a iniciatív pre mladých ľudí a umožňuje vytvorenie novej Služby pre vonkajšiu činnosť EÚ a nových orgánov pre finančný dohľad.

Je to však tiež rozpočet, ktorý nezabezpečuje náležité financovanie nových priorít EÚ, napríklad novej stratégie EÚ pre rast a zamestnanosť (stratégia EÚ 2020), politiky v oblasti klímy a zahraničnej politiky a politiky pomoci EÚ, zvlášť pomoci pre Palestínu.

Aby nedošlo k veľkému navýšeniu rozpočtu, navrhli sme viac škrtov v poľnohospodárskej pomoci EÚ, čo však bolo hlasovaním zamietnuté. Tiež sme hlasovali za preskúmanie systému vlastných zdrojov EÚ vrátane dane z finančných transakcií. Nech už bude mať nový systém príjmov EÚ akúkoľvek formu, musí byť rozpočtovo neutrálny a rešpektovať právomoc členských štátov v oblasti daní.

Pokiaľ ide o vlastný rozpočet Parlamentu, myslíme si, že treba posilniť výbory, ktorých pracovné zaťaženie sa zvýši v dôsledku Lisabonskej zmluvy. To odôvodňuje zvýšenie počtu zamestnancov sekretariátov Parlamentu a skupín. Nemyslíme si však, že poslanci EP potrebujú viac pracovníkov. Parlament sa teraz rozhodol ponechať rozpočtové prostriedky na zvýšenie asistentského príspevku v rezerve, pričom vyčleniť by sa mali až po splnení všetkých podmienok. Predovšetkým by sme boli radi, keby sa zdroje Parlamentu zvýšili skôr prostredníctvom prerozdelení a opatrení na zvýšenie efektívnosti než celkovým zvýšením rozpočtu.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Rozpočet EÚ je životne dôležitý pre rozvoj činností EÚ a, zvlášť v časoch krízy, pre prideľovanie prostriedkov týkajúcich sa politiky súdržnosti.

Myslím si, že Rada by nemala tieto prostriedky svojvoľne znižovať, ako k tomu došlo pri prioritách, ako sú prostriedky pridelené na inováciu a na ciele rastu a konkurencieschopnosti. Rada znížila viazané rozpočtové prostriedky o 0,55 % a výdavkové rozpočtové prostriedky o 2,77 % a schválila konečný rozpočet vo výške 141,8 miliardy EUR pre viazané rozpočtové prostriedky a 126,5 miliardy EUR pre výdavkové rozpočtové prostriedky, čo môže byť problém zvlášť vtedy, ak sa to odrazí na európskom raste a konkurencieschopnosti.

Preto podporujem rozhodnutie Parlamentu ponechať pôvodnú výšku prostriedkov vyčlenených na tieto oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy bol potlačený rozdiel medzi povinnými a nepovinnými výdavkami, čo znamená, že Parlament a Rada sa stávajú spoločne zodpovednými za všetky výdavky EÚ a že o nich rozhodujú spoločne. Okrem toho sa z ročného rozpočtového procesu stáva špeciálny legislatívny postup, pričom rozpočet sa schvaľuje prostredníctvom nariadenia, na čo sa možno pozerať ako na špeciálny spolurozhodovací postup alebo, aby sa predišlo nejasnostiam, spoločné rozhodnutie Parlamentu a Rady. Rozpočet na rok 2011, ktorý navrhuje Parlament, je ambiciózny, inteligentný a dôkladne a realisticky rešpektuje záväzky, ktoré na seba vzal. Kladieme dôraz na politiky týkajúce sa mladých ľudí, vzdelávania, mobility, odbornej prípravy, výskumu, konkurencieschopnosti a inovácie. Chcel by som spomenúť prípravnú akciu, do ktorej som bol osobne zapojený, s názvom Tvoje prvé pracovné miesto v zahraničí. Podporí to mobilitu mladých ľudí v rámci EÚ a pomôže boju proti nezamestnanosti. Aj tento rozpočet EÚ predstavuje okolo 1 % hrubého národného dôchodku. To jasne poukazuje na potrebu revidovať súčasný viacročný finančný rámec vzhľadom na úzke rozpätia jeho okruhov, zvlášť pokiaľ ide o okruhy 1A, 3B a 4. Je tiež jasné, že sa musí naliehavo konať rozprava o potrebe nových zdrojov pre rozpočet Únie.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Súhlasíme s kritikou svojvoľných škrtov a znižovania, ktoré vykonala Rada v rozpočte, čím došlo k tomu, že je v roku 2011 o takmer 7 miliárd nižší, ako bolo dohodnuté vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2007 – 2013. Je to o to viac neprijateľné, že už súčasná suma dohodnutá v rámci VFR je mimoriadne nízka, čo hneď od začiatku neguje akúkoľvek hospodársku a sociálnu súdržnosť. Tým sa zvýrazňujú škodlivé dôsledky politík uplatňovaných EÚ.

Zastávame preto názor, že je potrebné dôkladné prehodnotenie rozpočtu spolu s okamžitou revíziou maximálnych limitov súčasného VFR. Táto kritika však nesmie viesť k tomu, že prijmeme „lisabonizáciu“ rozpočtu, ktorá sa spomína v správe, čo by ho podriadilo základným pilierom Lisabonskej zmluvy: neoliberalizmu, federalizmu a militarizmu. Inými slovami povedané, bol by podriadený tým istým politikám, ktoré spôsobili hlbokú krízu, ktorej v súčasnosti čelia zamestnanci a občania Európy. To, čo potrebujeme – počnúc potrebným posilnením rozpočtu Únie na základe príspevkov členských štátov v pomere k ich hrubému národnému dôchodku –, je skoncovanie s týmito politikami a skutočná angažovanosť za súdržnosť, spoločenský pokrok a ochranu životného prostredia.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. (FR) Lisabonská zmluva nadobudla platnosť 1. decembra minulého roku. Európskej únii udeľuje nové právomoci – z toho vyplývajú nové príležitosti na míňanie peňazí. Nikto alebo takmer nikto nemá tú slušnosť, aby poukázal na to, že je škandalózne požadovať navýšenie prostriedkov vyčlenených pre Európsku úniu alebo zavedenie novej dane, keď sa zároveň členským štátom prikazuje uplatňovať úsporné opatrenia a radikálne obmedziť sociálnu ochranu.

Vo Francúzsku má Európa obrovské priame náklady: 8 miliárd EUR ročne, pričom táto suma sa neustále zvyšuje. Inými slovami, vo veľkej miere sa to podieľa napríklad na deficite sociálneho zabezpečenia. Nepriame náklady sú ešte vyššie v zmysle nezamestnanosti, slabého rastu, presunov a tak ďalej v súvislosti s európskymi politikami. Európsky rozpočet nie je voči vnútroštátnym rozpočtom komplementárny, pôsobí voči nim konkurenčne a vykráda ich. Prostredníctvom systémov spolufinancovania štrukturálnej politiky, ktoré nie sú ničím iným ako určitou formou patronátu, to tiež znamená stimulovanie výdavkov. Priťažujúcou okolnosťou je nasledujúca skutočnosť: už 15 rokov nedokáže Európsky dvor audítorov odobriť hospodárenie Komisie s týmito desiatkami miliárd eur. Myslím si, že je čas so všetkým týmto skoncovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. (FR) Podporila som uznesenie Európskeho parlamentu k návrhu všeobecného rozpočtu EÚ na rok 2011. Ak chceme realizovať politické priority Európskej únie, nové výdavky, ktoré si vyžiadala hospodárska kríza a nové právomoci udelené Lisabonskou zmluvou, musíme podporiť ambiciózny návrh rozpočtu, ktorý bude schopný poskytnúť investície na zabezpečenie nových pracovných miest a návratu k trvalo udržateľnému rastu, alebo, inými slovami, rozpočet, ktorý zodpovedá Európe, v ktorej žijeme.

Rada by chcela rozpočet Únie znížiť, pretože členské štáty čelia značným deficitom. Preto sme vytvorili nový rozpočtový okruh pre vlastné zdroje Únie, aby rozpočet až do takej miery nezávisel od príspevkov členských štátov. Vyjadrujeme poľutovanie nad tým, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh požadujúci zavedenie dane z finančných transakcií pravica znova zamietla.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne.(DE) Podporujem návrhy Európskeho parlamentu týkajúce sa návrhu rozpočtu na rok 2011. V správe boli zohľadnené dôležité oblasti politiky a jednotlivé názory. Parlament uznáva, že s menšími finančnými prostriedkami Európska únia v budúcnosti nebude schopná plniť svoje rozsiahle a rozmanité úlohy. To platí predovšetkým pre poľnohospodárstvo. Už v stanovisku Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka k rozpočtu na rok 2011 sú vyjadrené obavy, že pri plánovaní a používaní nevyužitých prostriedkov sú predpoklady Komisie príliš optimistické. Financovanie rozsiahlych výskumných projektov závisí od ozdravných finančných prostriedkov, ktorých množstvo nedokáže nikto vopred určiť. Od Komisie sa žiada, aby zabezpečila dlhodobé financovanie výskumu a rozvoja v budúcnosti a vypracovala presné plány financovania. Ozdravné finančné prostriedky z poľnohospodárskeho balíka by sa mali použiť na ich pôvodný účel.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. (RO) Hlasoval som za správu, pretože Európsky parlament identifikuje najdôležitejšie priority vo svojich politikách v oblastiach mladých ľudí, vzdelávania a mobility. Aj ja som pri mnohých príležitostiach argumentoval, že ide o kľúčové a nevyhnutné súčasti stratégie oživenia hospodárstva EÚ a stratégie EÚ do roku 2020. Mladí ľudia, vzdelávanie a mobilita si vyžadujú špecifické medziodvetvové investície v rámci vhodných politík s cieľom podporiť rast a rozvoj EÚ.

Preto súhlasím s tým, že je potrebné zvýšiť pôžičky na všetky programy týkajúce sa týchto priorít, ako sú Celoživotné vzdelávanie, programy Ľudia a Erasmus Mundus. Rovnako dôležité je zvýšiť pôžičky na európsku sieť služieb zamestnanosti. V tomto zmysle podporujem spustenie prípravnej akcie s názvom Tvoje prvé pracovné miesto EURES, ktorej cieľom je pomôcť mladým ľuďom vstúpiť na trh práce alebo získať prístup k špecializovaným pracovným miestam v inom členskom štáte EÚ, ako prvý krok smerom k osobitnému neakademickému programu mobility mládeže.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – V rámci jednotlivých hlasovaní som hlasoval proti ustanoveniam, o ktorých si myslím, že budú mať nepriaznivé dôsledky pre občanov EÚ a ľudí v rozvojových krajinách. Týka sa to financovania výroby tabaku, ako aj dotácií na vývoz poľnohospodárskych výrobkov, ktoré majú nepriaznivé dôsledky pre rozvojové krajiny. Tiež som hlasoval proti zvyšovaniu v rozpočtových riadkoch týkajúcich sa výdavkov, cestovných a administratívnych nákladov. Vítam však pozitívne prvky prvého čítania Parlamentu vrátane financovania hospodárskeho rozvoja v našich regiónoch, podpory kľúčového výskumu a vývoja a zvýšenia zahraničnej pomoci v súlade s cieľom Spojeného kráľovstva zvýšiť rozvojovú pomoc. Myslím si, že rozpočet EÚ je potrebný na zabezpečenie dlhodobej stability na pozadí tvrdých úsporných opatrení, ktoré zavádzajú v Európe národné vlády. Kým národné vlády v niektorých prípadoch zavádzajú drastické škrty na dosiahnutie krátkodobých cieľov, rozpočet EÚ môže poskytnúť stabilitu a dlhodobé plánovanie a pomôcť tak – prostredníctvom finančných prostriedkov zo štrukturálnych a kohéznych fondov – pri vytváraní pracovných miest, poskytovaní odbornej prípravy a posilňovaní európskeho hospodárstva prostredníctvom oživenia, najmä poskytovaním prostriedkov zo štrukturálnych fondov najviac postihnutým chudobným oblastiam.

 
  
MPphoto
 
 

  Barbara Matera (PPE), písomne. (IT) Po prvýkrát od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy bol rozpočet prijatý už v prvom čítaní. Tiež po prvýkrát mal Parlament väčší rozhodovací vplyv ako Rada. Túto zvýšenú právomoc však musí sprevádzať vysoký zmysel pre zodpovednosť a realitu, ktorý si vyžaduje pretrvávajúca hospodárska kríza.

V tomto zmysle vyslal Výbor pre rozpočet jasný signál tým, že sa rozhodol rešpektovať rozpätia, ktoré si vyžaduje súčasná hospodárska situácia a uplatnil tvrdú politiku založenú na prioritách v oblasti podpory rastu s dôrazom na výskum, inováciu a mladých ľudí. Vítam rozhodnutie Parlamentu riadiť sa usmerneniami Výboru pre rozpočet a členských štátov, ktoré sú po nadmerných zálohových platbách EÚ často nútené zadlžiť sa.

Rozpočet Únie však treba znovu posúdiť v súvislosti s novými právomocami vyplývajúcimi z Lisabonskej zmluvy a potreby vlastných zdrojov. Tieto záležitosti si vyžadujú rozhodnosť počas zmierovacieho konania, aby sa zabezpečila náležitá finančná podpora pre také ambiciózne projekty, ako je stratégia EÚ do roku 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Nadobudnutím platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa posilnili politiky EÚ a vytvorili nové oblasti právomocí – predovšetkým spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP), konkurencieschopnosť a inovácia, vesmír, cestovný ruch, boj proti zmene klímy, sociálna politika, energetická politika, spravodlivosť a vnútorné veci. Tieto nové právomoci predpokladajú rozpočet, ktorý umožní ich uvedenie do praxe, čo vyžaduje od všetkých orgánov s rozpočtovou právomocou súdržnosť a dôkladnosť vo vzťahu k ich zvýšeným finančným právomociam. Musíme preto dať Spoločenstvu rozpočet poskytujúci nevyhnutné finančné prostriedky na to, aby mohlo dosiahnuť ciele stanovené do roku 2014, aby nebola ohrozená stratégia EÚ do roku 2020. Je prirodzené, že v tejto krízovej situácii sa členské štáty trochu bránia zvyšovaniu príspevkov, musia však vziať na vedomie úmysly EÚ a potrebu neohroziť všetko, čo sa dosiahlo v oblasti súdržnosti a integrácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Jedna z vecí, ktorú Lisabonská zmluva zmenila, boli finančné štruktúry EÚ, najmä viacročný finančný rámec (VFR) a ročný rozpočtový postup. Zmluva udeľuje VFR záväzné právne postavenie a konštatuje, že má byť jednomyseľne stanovený Radou po získaní súhlasu Európskeho parlamentu. Už sa nemá rozlišovať medzi povinnými a nepovinnými výdavkami pri rozhodnutiach, za ktoré sú teraz zodpovedné obidva rozpočtové orgány, pričom proces je príslušne zjednodušený. Skutočnosť, že Parlament má teraz právo spolurozhodovať o celom rozpočte, posilňuje demokratickú kontrolu.

Počíta sa aj s niekoľkými ďalšími krokmi na zjednodušenie byrokracie. Je dôležité, aby sa rozpočtové práva Európskeho parlamentu, ako jedinej priamo volenej inštitúcie EÚ, posilnili, aby mohol ovplyvňovať dôležité rozhodnutia v EÚ, akým je napríklad požiadavka na úsporu nákladov v novej Službe pre vonkajšiu činnosť. Centralistické tendencie však podporiť nemôžem.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za návrh rozpočtu, pretože súhlasím s jeho všeobecnou filozofiou a obsahom. Súhlasím s opätovným zavedením stropov vo vzťahu ku škrtom uskutočneným Radou. Považujem toto hlasovanie za mimoriadne dôležité a oceňujem stanovisko vyjadrené Parlamentom, ktorý naozaj využíva svoje nové výsady. Vďaka novému rozpočtovému postupu, ktorý prinieslo nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, môže Parlament uplatniť svoju dôležitosť a svoje právomoci vo vzťahu k Rade a obhajovať silný a ambiciózny rozpočet, ktorý je zároveň prísny, pri plnom uvedomovaní si skutočnosti, že oživenie hospodárstva Európskej únie – tvrdo skúšaného súčasnou hospodárskou a finančnou krízou – si vyžaduje významné investície do kľúčových odvetví, ako sú výskum a technologické inovácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. (EL) Pôvodný návrh rozpočtu predložený Výboru pre kultúru a vzdelávanie Výborom pre rozpočet neuspel, pretože nedokázal prijať ambiciózne opatrenia s cieľom dosiahnuť primárne ciele stratégie EÚ do roku 2020 v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mobility. Aby som bol presný, príslušný výbor najprv prijal pozíciu Komisie a Rady a navrhol zmrazenie rozpočtových prostriedkov na celoživotné vzdelávanie a podnikateľské programy pre mladých. Potešujúce je však to, že krátko po tom, ako členovia Výboru pre kultúru a vzdelávanie vyjadrili nesúhlas a obavy zo zhoršenia politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, zvlášť v čase, keď nezamestnanosť stúpa a spôsobuje problémy v mnohých členských štátoch Európskej únie, predložil Výbor pre rozpočet nevyhnutné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som podporil, a zvýšil pôvodné plánované rozpočtové prostriedky (napríklad v prípade článku 150202 týkajúceho sa programov celoživotného vzdelávania).

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu, pretože súhlasím s horizontálnymi prioritami Parlamentu na rok 2011, najmä v oblasti mládeže, vzdelávania a mobility, ktoré si vyžadujú, v rámci rôznych politík, špecifické medziodvetvové investície ako spôsob podpory rastu a rozvoja v EÚ. Súhlasím s navrhovaným zvýšením rozpočtových prostriedkov na všetky programy týkajúce sa týchto priorít, čiže na programy Celoživotné vzdelávanie, PESSOA a Erasmus Mundus.

Tiež si myslím, že pracovná mobilita mládeže je kľúčovým nástrojom na zaistenie rozvoja konkurencieschopného a dynamického trhu práce v Európe a že ako taká sa musí posilniť. Vítam preto zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre Európsku službu zamestnanosti a výrazne podporujem spustenie prípravnej akcie s názvom Tvoje prvé pracovné miesto v zahraničí, ktorej cieľom je pomôcť mladým ľuďom vstúpiť na trh práce alebo získať prístup k špecializovaným pracovným miestam v inom členskom štáte EÚ, ako prvý krok smerom k osobitnému neakademickému programu mobility mládeže.

 
  
MPphoto
 
 

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. (FR) 142 650 miliárd EUR – to je rozpočet na rozpočtový rok 2011, ktorý dnes na poludnie prijal Európsky parlament. Ide o obmedzený rozpočet, ktorý je v podstate totožný s rozpočtom navrhnutým Európskou komisiou a prijatý na pozadí úsporných opatrení. Všetci však vieme, že Európa nemôže pracovať viac a lepšie s menším množstvom peňazí.

Preto spolu s niekoľkými ďalšími poslancami a komisárom pre finančné plánovanie a rozpočet pánom Lewandowským naliehavo Európsku úniu žiadam, aby si pridelila vlastné zdroje. Finančný mechanizmus, ktorý by zaručoval autonómiu a priestor pre manévrovanie vo vzťahu k členským štátom, ktoré sa, či už je krízová situácia, alebo nie, už dávno vzdali myšlienky, že budú poskytovať Európe prostriedky na jej ambície. Vidím najmenej dva dôvody, prečo netreba európsky rozpočet znižovať.

Prvý súvisí s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a novými právomocami samotnej Európy v oblasti zahraničnej politiky, energetiky, finančného dohľadu, aby som spomenula aspoň niektoré. Druhý sa týka novej stratégie do roku 2020, ktorej cieľom je dostať Európu späť na cestu k trvalo udržateľnému rastu, významným projektom a inovácii. Novým úlohám a právomociam, ktoré bude treba financovať. To nás privádza späť k jedinému možnému riešeniu – priamemu financovaniu Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Rozprava o tohtoročnom rozpočte znovu poukazuje na potrebu zmysluplného systému vlastných zdrojov pre EÚ. Každoročné hašterenie sa európskych inštitúcií o rozpočty vedie k chaotickému rozhodovaniu a vytvára dosť búrlivé rozptýlenie, čomu by sa dalo ľahko predísť prostredníctvom systému vlastných zdrojov, ako je vyčlenenie na financovanie rozpočtu EÚ časti príjmu z dane z finančných transakcií, dane z leteckých pohonných hmôt alebo uhlíkovej dane EÚ. Napriek tomu dnešné hlasovanie vytvára rovnováhu medzi splnením nových požiadaviek vytvorených Lisabonskou zmluvou a obmedzením nárastu rozpočtov EÚ v reakcii na súčasné rozpočtové ťažkosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne.(SV) Rozhodla som sa zdržať hlasovania o rozhodnutí týkajúcom sa parlamentného návrhu na rozpočet. Posilnenie programu Daphne, ktorý rieši násilie páchané na ženách, je potešujúce. Takisto ma teší, že Parlament odmieta návrh Komisie a Rady na škrty vo finančnej pomoci Palestínskej samospráve. Chcela by som však tiež zdôrazniť, že Parlament koná nezodpovedne, keď prideľuje systému EÚ a sebe samému veľké sumy vo forme programov a dotácií a pomoci pre byrokraciu, kým členské štáty sú nútené k drastickým škrtom, aby splnili požiadavky Paktu stability – inými slovami, neoliberálneho paktu, ktorý väčšina Parlamentu bezvýhradne podporuje.

Najväčším víťazom je poľnohospodárstvo, zvlášť v zmysle vytvorenia fondu pre mliekarenstvo vo výške 300 miliónov EUR. Toto rozhodnutie budeme my poslanci Európskeho parlamentu len s rozpakmi a ťažko vysvetľovať ľuďom zápasiacim s chudobou, ktorí demonštrujú v jednej krajine za druhou. Prečo majú trpieť, keď rozpočtových výdavkov systému EÚ sa realita nijako nedotýka?

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Ide o prvý rozpočet, o ktorom sa v súlade s pravidlami Lisabonskej zmluvy hlasovalo už v prvom čítaní. Hoci ešte treba dosiahnuť zmierenie o niekoľkých bodoch, ktoré sa venujú otázkam, ktorým prikladám mimoriadnu dôležitosť, ako je vyčlenenie prostriedkov na súdržnosť a poľnohospodárstvo, tento návrh vítam.

Schválený dokument obnovuje pôvodný návrh Komisie týkajúci sa časti o súdržnosti pre rast a zamestnanosť po tom, ako Rada pridelenú sumu znížila. Hoci suma pre rok 2011 je už stanovená vo viacročnom finančnom rámci (VFR) s horným limitom vo výške 50,65 miliárd EUR pri súčasných cenách, stojí za zmienku, že pani spravodajkyňa konštatuje, že tento okruh si bude vyžadovať oveľa viac platieb.

Tiež vítam pridelenie prostriedkov na rast a zamestnanosť v časti týkajúcej sa konkurencieschopnosti, čo zahrnuje ustanovenie o financovaní väčšiny návrhov Parlamentu, ako sú návrhy týkajúce sa malých a stredných podnikov (MSP) a programov pre mladých ľudí, vzdelávanie a mobilitu.

Hlasujem za tento dokument, hoci nezahrnuje návrhy predložené Európskou ľudovou stranou (PPE) týkajúce sa intervenčných opatrení v oblasti skladovania obilnín, mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI), žiaľ, zamietol.

 
  
MPphoto
 
 

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne.(PL) Zdržať sa hlasovania nie je riešenie. Tí, ktorí sa nezúčastnia, robia vždy chybu. Myslím si, že uznesenie ako celok obsahuje oveľa viac dobrých opatrení ako takých, ktoré za veľa nestoja. Európsku službu pre vonkajšiu činnosť potrebujeme. Ak sa má zvýšiť význam Európy vo svete, mala by začať pracovať čo najskôr.

V prijatom uznesení sa hovorí, že v službe budú zastúpené všetky členské štáty. Teraz musíme dohliadnuť na to, aby sa to skutočne stalo. Vytvára to dôveru v proces zavedenia Služby pre vonkajšiu činnosť. Netreba zabúdať, že Európska únia bola postavená práve na vzájomnej dôvere a že Poľsko z toho malo veľký prospech. Budem proces veľmi dôkladne sledovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Vítam pozitívne prvky rozpočtu na rok 2011, medzi ktoré patrí financovanie hospodárskeho rozvoja vo Walese, podpora výskumu a vývoja a zahraničná pomoc. Uznávam, že ďalšie výdavky vyplývajúce z vytvorenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a nových európskych orgánov dohľadu sú potrebné a že ich podporujú všetky členské štáty v Rade vrátane Spojeného kráľovstva. Znepokojujú ma však výdavky v mnohých oblastiach, ktoré nepredstavujú efektívne využitie finančných prostriedkov alebo majú nepriaznivé dôsledky pre občanov EÚ a ľudí v rozvojových krajinách. Zahrnuje to prostriedky EÚ na výrobu alkoholu a tabaku, čo je v rozpore s cieľmi EÚ v oblasti zdravia, a dotácie EÚ na vývoz poľnohospodárskych výrobkov, ktoré majú nepriaznivé dôsledky pre rozvojové krajiny, ako aj zvyšovanie v rozpočtových riadkoch týkajúcich sa výdavkov, nákladov na cestovanie, publikácie a iných administratívnych nákladov. V súčasnom hospodárskom prostredí je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým obhájiť výdavky na naše priority tým, že vyriešime všetky márnotratné a nadmerné výdavky v ostatných odvetviach. Nedokázal som hlasovať proti tomuto rozpočtu. V ťažkých hospodárskych časoch by bolo hlasovanie proti poskytnutiu nevyhnutných finančných prostriedkov na širokú škálu priorít kontraproduktívne. Tiež si však myslím, že niektoré navýšenia neboli opodstatnené, a preto som sa rozhodol zdržať hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Kľúčovými bodmi v rozpočte EÚ na rok 2011 sú investície do odbornej prípravy, výskumu a inovácií, čo je vzhľadom na súčasnú situáciu na pracovnom trhu nevyhnutné. Zníženie nezamestnanosti v Európe musí byť ústredným motívom každého rozhodnutia – aj vtedy, keď ide o samotnú realizáciu ambicióznych cieľov stratégie EÚ do roku 2020. Udelenie priority mladým v rámci programov odbornej prípravy a mobility je veľmi užitočnou investíciou, ktorá poskytuje dobré príležitosti pre rozvoj trhu práce. Rozpočet obsahuje navýšenia, ale aj škrty – je kompromisom ako každé rozhodnutie prijaté viacerými stranami. Presmerovanie peňazí do jadrového výskumu však nemôže byť v záujme obyvateľov Európy, pričom tieto peniaze by sa mali radšej minúť napríklad na obnoviteľné zdroje energie.

 
  
MPphoto
 
 

  Glenis Willmott (S&D), písomne. – Európska parlamentná labouristická strana (EPLP) víta pozitívne prvky v pozícii Parlamentu z prvého čítania vrátane financovania hospodárskeho rozvoja v našich regiónoch, podpory kľúčového výskumu a vývoja a zvýšenia zahraničnej pomoci v súlade s cieľom Spojeného kráľovstva zvýšiť celkovú zahraničnú rozvojovú pomoc. Takisto uznávame, že ďalšie výdavky vyplývajúce z vytvorenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a nových európskych orgánov dohľadu sú nevyhnutné na to, aby bolo možné tieto nové dôležité činnosti realizovať, a že ich podporujú všetky členské štáty v Rade vrátane Spojeného kráľovstva. Znepokojujú nás však výdavky v mnohých oblastiach, ktoré nepredstavujú efektívne využitie finančných prostriedkov alebo majú nepriaznivé dôsledky pre občanov EÚ a ľudí v rozvojových krajinách. Zahrnuje to prostriedky EÚ na výrobu alkoholu a tabaku, čo je v rozpore s cieľmi EÚ v oblasti zdravia, a dotácie EÚ na vývoz poľnohospodárskych výrobkov, ktoré majú nepriaznivé dôsledky pre rozvojové krajiny, ako aj zvyšovanie v rozpočtových riadkoch týkajúcich sa výdavkov, nákladov na cestovanie, publikácie a iných administratívnych nákladov. V súčasnom hospodárskom prostredí je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým obhájiť výdavky na naše priority tým, že vyriešime všetky márnotratné a nadmerné výdavky v ostatných odvetviach. EPLP v tomto štádiu hlasovala proti konečnému uzneseniu o rozpočte, aby pred rokovaniami medzi jednotlivými inštitúciami vyslala jasný odkaz.

 
  
MPphoto
 
 

  Artur Zasada (PPE), písomne. (PL) S veľkou radosťou blahoželám pani spravodajkyni Jędrzejewskej k jej vynikajúco vypracovanej správe. Dnes sme po prvýkrát prijali rozpočet EÚ na základe ustanovení Lisabonskej zmluvy a tiež sme po prvýkrát neprekročili finančné limity stanovené v súčasnom finančnom výhľade. Myslím si, že riešenia, ktoré navrhuje pani Jędrzejewská, vyjadrujú v ťažkých časoch hospodárskej krízy realistický a pragmatický prístup. Tiež ma teší, že rozpočet, ktorý bol dnes prijatý, finančne posilňuje priority Parlamentu.

 
  
  

Správa: Edite Estrela (A7-0032/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Predĺženie materskej dovolenky zo 14 na 20 týždňov by sa malo považovať za základné právo. Toto nové obdobie by sa nemalo vnímať ako hrozba, dokonca ani keď vezmeme do úvahy zavedenie práv pre otcov. Jeho dosah na legislatívny rámec jednotlivých členských štátov je zanedbateľný, a to aj vrátane vplyvu na hospodárstvo, keď napríklad zvážime možnosť vytvorenia dočasných pracovných miest na európskej úrovni, ktoré podporia pracovnú mobilitu, čo môže podnietiť výmenu osvedčených postupov a pokračovanie pracovných povinností žien na materskej dovolenke. Záruka vyplácania mesačnej mzdy vo výške 100 % počas materskej dovolenky spolu s predĺžením obdobia, počas ktorého je zakázané ženu prepustiť, zo šiestich mesiacov na rok by sa nemali spochybňovať, keď vezmeme do úvahy obavy súvisiace s demografickým vývojom a súčasnú hospodársku situáciu. Medzi ďalšie jednoduché, no predsa významné opatrenia patria napríklad možnosť pružného pracovného času v období po materskej dovolenke, preventívne opatrenia týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti a rozšírenie týchto práv na páry, ktoré si adoptujú deti, čím sa podporí spravodlivejší právny rámec.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. (IT) Bohužiaľ, miera pôrodnosti v Európe je v každej krajine iná a často závisí nielen od záruky ochrany práv, ale aj od sociálnych služieb, ktoré majú pracujúce matky k dispozícii, ako sú napríklad materské školy. Ešte musíme urobiť veľa, aby sme zosúladili pracovný a rodinný život.

Systém ochrany materstva, ktorý platí v Taliansku, je celkovo v súlade s novými parametrami, ktoré navrhuje smernica, a to nielen pokiaľ ide o počet týždňov povinnej materskej dovolenky, ale aj pokiaľ ide o vyplácanie stopercentnej kompenzácie na pokrytie príjmu v čase neprítomnosti. Je dôležité, že smernica jasne zavádza otcovskú dovolenku. Ide o významný cieľ zaručiť rovnosť práv medzi mužmi a ženami a posilniť zodpovednosť, ktorá sa delí medzi rodičov.

 
  
MPphoto
 
 

  George Becali (NI) , písomne. (RO) Súhlasím s predĺžením obdobia materskej dovolenky na minimálne 20 týždňov s vyplácaním mzdy v plnej výške, pričom však podporujem poskytnutie istej flexibility štátom, ktoré už majú ustanovenia týkajúce sa tohto druhu dovolenky. Pracovníčky, ktoré čerpajú materskú dovolenku, musia dostávať plnú mzdu, ktorá predstavuje 100 % ich mzdy za posledný mesiac, keď pracovali, alebo priemer ich mesačných platov. Prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zabránia tomu, aby boli tehotné ženy prepustené v čase od začiatku ich tehotenstva do šiestich mesiacov po ukončení ich materskej dovolenky. Okrem toho ženy musia mať právo vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo na miesto s rovnakým finančným ohodnotením, pracovným zaradením a rovnakou kariérnou dráhou, ako mali pred odchodom na materskú dovolenku.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. (FR) Predĺžená materská dovolenka, lepšie pracovné podmienky a tak ďalej. Ženy sa ocitli v centre dnešnej rozpravy v Európskom parlamente. Osemnásť rokov po prijatí prvej smernice o tehotných pracovníčkach a pracovníčkach krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčkach sa hospodárska a demografická situácia v Európe určite zmenila. Na plenárnej schôdzi sme dnes preto hlasovali s cieľom zmeniť a doplniť platné právne predpisy o materskej dovolenke, aby sme podporili zamestnanosť žien a zároveň im umožnili založiť si rodinu za čo najlepších podmienok.

Dať ženám možnosť zosúladiť ich rodinný a pracovný život, ale aj splniť ciele rodovej rovnosti – práve to dnes chránime pre všetky európske ženy. Väčšina Európskeho parlamentu podporila plne hradenú materskú dovolenku v trvaní 20 týždňov. Preto teraz budeme musieť rokovať s členskými štátmi, aby sme dosiahli kompromis týkajúci sa tohto textu.

 
  
MPphoto
 
 

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. (ES) Keby sme mali pomenovať výsledky tejto iniciatívy po zistení výsledkov hlasovania, nazvali by sme ich Vzbura v sále. Pred hlasovaním sme si uvedomovali, že niektorí poslanci z rôznych skupín sú proti tomu, aby sme schválili predĺženie materskej dovolenky na 20 týždňov, potrebu vyplácať ľuďom v tejto situácii 100 % ich mzdy, rozšírenie opatrení v prípade detí so zdravotným postihnutím a zahrnutie otcovskej dovolenky. Všetko naznačovalo, že tieto opatrenia nebudú prijaté, ale nestalo sa to. Skutočnosť, že mnohí poslanci nekonali v súlade s hlasovacími zoznamami svojej skupiny, umožnila zázrak. Parlament dnes splnil očakávania mužov a žien v Európe. Aj toto je ďalší krok vpred na ceste smerom k rovnosti, k dosiahnutiu ktorej máme ešte stále ďaleko, ale ktorú musíme premeniť na skutočnosť prostredníctvom vzájomnej spolupráce mužov a žien.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Vítam skutočnosť, že po značne očakávaných diskusiách dnes Európsky parlament schválil túto veľmi dôležitú smernicu. Na základe tejto novej smernice sa trvanie materskej dovolenky predĺži zo 14 na 20 týždňov pri vyplácaní mzdy v plnej výške. Ak chceme čo najskôr vyriešiť demografické problémy, ktorým čelíme pre nízku mieru pôrodnosti a starnúcu spoločnosť, musíme sa dnes o rodinné povinnosti deliť. Je preto veľmi dôležité, aby táto smernica dala mužom právo zobrať si aspoň dvojtýždňovú otcovskú dovolenku. Aj dieťa má nepopierateľné právo vytvoriť si puto s obomi rodičmi. Tento návrh nám umožní vytvoriť lepšiu rovnováhu v rámci rodín a zlepší začlenenie na trhu práce. Parlament ukázal, že dokáže dosiahnuť ciele stanovené v stratégii EÚ do roku 2020, ktorá chce rodinám pomôcť lepšie zosúladiť pracovný a súkromný život a zároveň sa snaží dosiahnuť hospodársky rast, prosperitu, konkurencieschopnosť a rodovú rovnosť. Naozaj dúfam, že túto smernicu, ktorú Parlament prijal, schváli čo najskôr aj Rada.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) EÚ v súčasnosti čelí demografickým problémom, ktoré sú spôsobené klesajúcou mierou pôrodnosti a nárastom počtu starších ľudí. Zlepšenie ustanovení na podporu zosúladenia pracovného a súkromného života je jedným zo spôsobov, ako možno reagovať na tento demografický pokles. Je zrejmé, že v spoločnosti pretrvávajú rodové stereotypy, ktoré predstavujú prekážku brániacu ženám v prístupe k pracovným miestam, a to najmä k vysoko kvalitným pracovným miestam. Ženy sa stále považujú za tie, ktoré majú hlavnú zodpovednosť za starostlivosť o deti a ďalšie závislé osoby, čo znamená, že pri mnohých príležitostiach sa musia rozhodnúť medzi materstvom a pracovnou kariérou.

Ženy sú často vnímané ako „vysoko rizikové“, „menejcenné“ alebo „nevyhovujúce“ pracovníčky, keďže existuje vysoká pravdepodobnosť, že otehotnejú a uplatnia si právo na materskú dovolenku. Je preto mimoriadne dôležité, aby nové formy dovolenky neodrážali ani neutvrdzovali súčasné stereotypy v spoločnosti. Zapojenie rodičov do života ich detí od úplne prvých mesiacov po ich narodení má rozhodujúci význam pre zdravý vývoj dieťaťa z fyzického, emocionálneho a duševného hľadiska.

 
  
MPphoto
 
 

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. (IT) V mnohých členských štátoch je miera pôrodnosti nepochybne stále veľmi nízka. Inštitúcie preto musia povzbudiť pôrodnosť prostredníctvom vhodnej politiky zameranej na podporu rodiny. Hlasoval som za správu pani Estrelovej, pretože sa uberá týmto smerom. Naozaj považujem za správne, aby sme medzi členskými štátmi zosúladili práva týkajúce sa materskej dovolenky (pričom by sme vždy mali mať na pamäti predovšetkým zdravie čerstvých mamičiek a ich novorodencov), aby sme sa vyhli rozdielom a zníženiu konkurencieschopnosti štátov, ktoré už dávnejšie prijali pokrokové opatrenia na ochranu materstva.

V tejto súvislosti oceňujem návrh predĺžiť materskú dovolenku na 18 týždňov vo všetkých krajinách EÚ, čo už platí v niekoľkých členských štátoch. Napríklad v Taliansku sa poskytuje dovolenka v trvaní dvadsaťjeden a pol týždňa. Na záver chcem uviesť, že podľa mňa je nevyhnutné zaručiť právo vrátiť sa na to isté miesto alebo dostať rovnocennú pracovnú pozíciu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Casa (PPE), písomne. – Som proti myšlienke vyplácať mzdu v plnej výške počas 20 týždňov a hlasoval som proti tomuto konkrétnemu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. Predsa som sa však rozhodol hlasovať za konečný text v znení zmien a doplnení, keďže bola do neho začlenená doložka, ktorú vyjednal Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a ktorá povoľuje istý stupeň flexibility počas posledných štyroch týždňov. Rozhodol som sa teda podporiť našu politickú skupinu v dosiahnutí tohto kompromisu.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Castex (S&D), písomne. (FR) Som rada, že Európsky parlament urobil v tejto záležitosti pokrok od roku 2007, keď sa uskutočnila rozprava o demografickom probléme, ktorým som sa zaoberala ako spravodajkyňa. Toto hlasovanie dokazuje, že v týchto dňoch je stále možné dosiahnuť nové sociálne acquis – prostredníctvom mobilizácie a politických krokov môžeme ochrániť úspechy minulých víťazstiev, ale zároveň môžeme dosiahnuť nové práva. Prostredníctvom tejto rodičovskej dovolenky sme dnes posilnili práva žien, ale aj práva mužov. Práva mužov predstavujú skutočnú zmenu v postojoch a v priebehu niekoľkých rokov prispejú k lepšiemu rozdeleniu úloh medzi rodičmi.

 
  
MPphoto
 
 

  John Bufton, William (The Earl of) Dartmouth a Nigel Farage (EFD), písomne. – Pokiaľ ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 9, Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) hlasovala za tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý uvádza len to, že „všetci rodičia majú právo starať sa o svoje deti“. Strana UKIP v žiadnom prípade nepodporuje legitimitu tejto smernice, pretože o politikách sociálneho zabezpečenia by mali rozhodovať zvolené národné vlády. Vláda Spojeného kráľovstva je pri prijímaní detí do štátnej starostlivosti príliš povýšenecká, takže hlasovanie za toto odôvodnenie bude pre ňu varovným signálom. Pokiaľ ide o návrh vo všeobecnosti, strana UKIP neakceptuje legitimitu tejto smernice, pretože o politikách sociálneho zabezpečenia by mali rozhodovať zvolené národné vlády. Táto smernica prinesie neuveriteľné náklady pre zamestnávateľov a vládu, čo si v tomto čase nemôžeme dovoliť. Zároveň podporí diskrimináciu žien tým, že zamestnať ich bude ešte nákladnejšie, ako je to už teraz, a to predovšetkým pre malé podniky, ktoré sú chrbtovou kosťou hospodárstva Spojeného kráľovstva. Strana UKIP okrem toho súcití s rodičmi s postihnutými deťmi a s rodičmi, ktorí sa rozhodli pre adopciu. EÚ však nemá právo vytvárať takéto predpisy týkajúce sa materstva a nemôže sa jej poskytnúť oprávnenie urobiť to. Strana UKIP hlasovala proti tejto smernici, aby zaistila, že za právne predpisy budú zodpovedať volené vlády a nie bruselskí byrokrati.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. (EL) Hlasoval som za túto správu, pretože je veľmi dôležitá pre rodovú rovnosť a ochranu práv pracovníkov – mužov a žien –, pokiaľ ide o práva spojené s materskou a rodičovskou dovolenkou. Je to dôležitý krok smerom k ochrane a podpore práv žien a rovnosti vo všeobecnosti na pracovisku, keďže správa uvádza, že „vzhľadom na zraniteľnosť tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok je potrebné poskytnúť im právo na neprerušenú materskú dovolenku v trvaní najmenej dvadsiatich po sebe nasledujúcich týždňov poskytnutú pred pôrodom alebo po pôrode a povinnú materskú dovolenku v trvaní najmenej šiestich týždňov poskytnutú po pôrode“.

Za správu som hlasoval aj na základe ďalšieho veľmi dôležitého prvku, ktorý obsahuje, a tým je uznanie práva otca na dvojtýždňovú rodičovskú dovolenku.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Roland Clark a Paul Nuttall (EFD), písomne. – Pokiaľ ide o návrh vo všeobecnosti, Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) neakceptuje legitimitu tejto smernice, pretože o politikách sociálneho zabezpečenia by mali rozhodovať zvolené národné vlády. Táto smernica prinesie neuveriteľné náklady pre zamestnávateľov a vládu, čo si v tomto čase nemôžeme dovoliť. Zároveň podporí diskrimináciu žien tým, že zamestnať ich bude ešte nákladnejšie, ako je to už teraz, a to predovšetkým pre malé podniky, ktoré sú chrbtovou kosťou hospodárstva Spojeného kráľovstva.

Strana UKIP okrem toho súcití s rodičmi s postihnutými deťmi a s rodičmi, ktorí sa rozhodli pre adopciu. EÚ však nemá právo vytvárať takéto predpisy týkajúce sa materstva a nemôže sa jej poskytnúť oprávnenie urobiť to. Strana UKIP hlasovala proti tejto smernici, aby zaistila, že za právne predpisy budú zodpovedať volené vlády a nie bruselskí byrokrati.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne. (PT) Cieľom tohto návrhu je zlepšiť podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia, ktoré sa spájajú s rodičovstvom. V súvislosti s touto otázkou by som povedal, že rozdiely medzi mužmi a ženami treba zmenšiť a že treba podporiť vyvážené zosúladenie pracovného života s rodinným a súkromným životom. To bude jediný spôsob, ako podporiť rodičovstvo so spoločnou zodpovednosťou. Vychádzajúc z tohto predpokladu, súhlasím s návrhom pani spravodajkyne a verím, že predĺženie materskej dovolenky na 20 týždňov, z ktorých šesť sa musí vyčerpať po pôrode a ktoré možno rozdeliť medzi rodičov, by bolo pre toto obdobie náležité.

Zároveň vítam návrh zahrnutý v správe, ktorého cieľom je zaručiť vyplácanie mesačnej mzdy v plnej výške počas materskej dovolenky, čo predstavuje 100 % posledného mesačného platu alebo priemerný mesačný plat. Na záver by sa mi zdalo vhodné uplatniť rovnaké opatrenia v prípade adopcie dieťaťa mladšieho ako 12 mesiacov, ako aj v prípade samostatne zárobkovo činných žien.

Vyhlasujem, že z vyššie načrtnutých dôvodov som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Rodová rovnosť je často len slogan, prázdne vyhlásenie o právach, ktoré sa nie vždy spája s prevzatím zodpovednosti a presvedčivými argumentmi. Tento návrh smernice na jednej strane vytvára správnu rovnováhu medzi biologickou úlohou ženy a právami, ktoré dlhujeme tým, ktorí naplno vykonávajú túto úlohu. Vzhľadom na demografický vývoj, ktorý čoraz viac pripomína stav núdze, a hospodárstvo, ktoré si vyžaduje čoraz vyššie miery zamestnanosti žien, sú tieto opatrenia rozumnou reakciou. Uznanie rovnosti bude úplné, keď sa niektoré práva rozšíria aj na otcov, čo umožní, aby sa rodinné záväzky delili tým najprimeranejším spôsobom, a keď sa flexibilita organizácie ponechá na každú rodinu.

 
  
MPphoto
 
 

  Corina Creţu (S&D), písomne. (RO) Hlasovala som za zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok z úcty k zásade rovnakých práv pre obe pohlavia a nediskriminácie na základe pohlavia, ako aj v snahe podporiť ženy v tom, aby sa vo väčšej miere angažovali na trhu práce.

Jedným z výsledkov tohto opatrenia je zosúladenie pracovného a súkromného života pre ženy. Okrem toho ženy potrebujú túto legislatívnu podporu na ochranu svojho zdravia a svojich detí. Ďalším dôležitým aspektom tohto opatrenia, ktoré je zamerané na pracovnú istotu pre ženy, je zákaz prepustiť ich v čase od začiatku ich tehotenstva až do minimálne šiestich mesiacov po ukončení ich materskej dovolenky. Bol stanovený aj platový strop pre obdobie materskej dovolenky, ktorý je opäť určený na splnenie potrieb sociálneho zabezpečenia.

V neposlednom rade je jedným z rozhodujúcich argumentov, ktoré hovoria v prospech podpory tohto hlasovania, snaha zvýšiť mieru pôrodnosti, ktorá predstavuje pre členské štáty EÚ mimoriadne závažný problém.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Podľa štatistiky miera pôrodnosti v EÚ klesá. Táto nízka miera pôrodnosti v kombinácii so starnutím obyvateľstva bude pre nás v budúcnosti predstavovať skutočný problém z hľadiska platenia dôchodkov a poplatkov za lekársku starostlivosť v Európe. Rodiny, a najmä ženy, by nemali byť potrestané, ak chcú mať deti. Tehotné pracovníčky a dojčiace pracovníčky nesmú vykonávať činnosti, ktoré na základe posúdenia predstavujú riziko vystavenia určitým látkam alebo mimoriadne škodlivým pracovným podmienkam, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo ochranu zdravia týchto pracovníčok. Z tohto dôvodu podporujem zavedenie opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníčok, ktoré nedávno porodili, alebo dojčiacich pracovníčok. Tieto opatrenia nesmú znevýhodňovať ženy na trhu práce ani mať negatívny vplyv na smernice o rovnakom zaobchádzaní so ženami a s mužmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Michel Dantin (PPE), písomne. (FR) Francúzsko je jednou z krajín Únie s najvyššou mierou pôrodnosti. Dôvodom je súbor opatrení, ktoré sú súčasťou komplexnej rodinnej politiky. Uznesenie vo svojej súčasnej podobe po hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch neprináša žiadne skutočné zlepšenie. Práve naopak, všetko spochybní, pretože zaťaženie rozpočtu, ktoré tieto opatrenia prinesú, je v tomto období neúnosné. Tieto dôvody ma viedli k tomu, aby som odmietol podporiť text, ktorý je, mimochodom, myslený dobre.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Vo všeobecnosti súhlasím s opatreniami navrhnutými v tejto správe, pretože som presvedčený, že táto otázka je jedným z hlavných problémov, ktoré bude musieť Európa prekonať v nasledujúcich desaťročiach: starnutie obyvateľstva. Je to tak napríklad v Portugalsku, kde som toho priamym svedkom. Podobne ako v iných krajinách EÚ však miera pôrodnosti nie je dostatočne vysoká na zabezpečenie výmeny generácií a táto nepríjemná situácia ohrozuje budúcnosť. Som presvedčený, že flexibilnejšie politiky týkajúce sa materskej a otcovskej dovolenky môžu pomôcť zvrátiť tieto tendencie. Je preto nevyhnutné, aby sme rodinám vyslali jednoznačnú správu o podpore materstva a otcovstva s konkrétnymi opatreniami na lepšie zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života. Riešenie tohto problému je veľmi dôležité na dosiahnutie hospodárskych a sociálnych cieľov stanovených v stratégii EÚ do roku 2020 a zároveň je spôsobom, ako sa pokúsiť zvrátiť demografické starnutie na našom kontinente. Aj v Portugalsku sa už vypláca materská dovolenka vo výške 100 % zárobku počas 120 dní. Dovolil by som si preto tvrdiť, že mzdy žien by mali byť počas materskej dovolenky zaručené spôsobom, ktorý sa opisuje v tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Luigi Ciriaco De Mita (PPE), písomne. (IT) Hlasovanie za legislatívny návrh uznesenia, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 92/85/EHS, sa uskutočnilo nielen s cieľom podporiť nové a lepšie opatrenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, ale všeobecnejšie aj s cieľom podporiť nové opatrenia na presadenie lepšieho zosúladenia pracovného a súkromného života. Hoci je taliansky právny systém inovačnejší, zvýšenie počtu týždňov materskej dovolenky na európskej úrovni predstavuje silnú podporu rodinnej pomoci novorodencom. Podpora otcovskej dovolenky tiež predstavuje krok tým istým smerom, hoci spraviť ju povinnou možno nie je najlepší spôsob, ako sledovať chvályhodný cieľ zaistiť väčšiu účinnú prítomnosť oboch rodičov v najnáročnejšom čase pre novú domácnosť a postarať sa o to, aby bol otec viac informovaný a zaangažovaný. Podpora a rozšírenie práv adoptovaných detí umožňujú posilniť – a treba dúfať, že aj zjednodušiť – proces adopcie. Na záver chcem uviesť, že ak chceme lepšie zosúladiť pracovný a súkromný život, je podľa mňa zároveň dôležité vyzvať členské štáty, aby podporili služby a zariadenia zamerané na starostlivosť o deti v predškolskom veku.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. (FR) Hlasovanie o správe pani Estrelovej o právach tehotných žien a mladých matiek pri práci umožní zosúladiť minimálne trvanie a výšku príspevku materskej dovolenky. Európsky parlament sa rozhodol zaujať pevné stanovisko v rámci rokovaní s Radou, a preto podporil zásadu dvadsaťtýždňovej materskej dovolenky s vyplácaním 100 % mzdy (rada by som zdôraznila, že vo Švédsku môže materská dovolenka trvať 75 týždňov, pričom 14 týždňov je určených výlučne pre matku a o zvyšok sa môže podeliť s otcom).

Je to silné gesto v prospech európskych rodičov, ktorého výsledkom je, že ženám a mužom pomôžeme dospieť k lepšiemu zosúladeniu rodinného a pracovného života. Teraz je na európskych vládach, aby sa pozreli na to, aké možnosti im poskytujú ich rozpočty, pokiaľ ide o vykonanie a prijatie takejto zmeny. Nakoniec je pravdepodobné, že minimálna dovolenka bude taká, akú navrhuje Európska komisia a akú podporuje delegácia demokratického hnutia MODEM, teda bude trvať 18 týždňov, čo by bolo v súlade s odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

 
  
MPphoto
 
 

  Anne Delvaux (PPE), písomne. (FR) Som presvedčená, že toto hlasovanie, ktoré prešlo veľkou väčšinou, je jasným signálom, ktorý vysielame Rade. Okrem predĺženia materskej dovolenky zo 14 na 20 týždňov, počas ktorých sa vypláca mzda v plnej výške, sme hlasovali za zavedenie dvojtýždňovej otcovskej dovolenky. Je našou povinnosťou zabezpečiť, aby sa nikto nemusel rozhodovať, či sa vzdá detí pre prácu alebo práce pre deti.

Okrem toho vítam skutočnosť, že Parlament hlasoval za opatrenia, ktoré umožnia adoptívnym matkám, aby sa s nimi z hľadiska práva zaobchádzalo rovnako ako s matkami, ktoré rodili. Toto je Parlament, ktorý napokon udelil rovnaké práva adoptívnym aj biologickým matkám. Adoptívni rodičia sú rodičmi v pravom zmysle slova a zaslúžia si, aby sa k nim tak pristupovalo. Právne predpisy nemôžu naďalej diskriminovať tento typ rodičovstva.

Toto je preto veľký deň pre mnohé rodiny, ktoré nedokážu zladiť svoj rodinný život s pracovným životom. Okrem toho ťažké hospodárske podmienky neboli dôvodom na to, aby sme sa rozhodli, že všetky tie rodiny, ktoré tiež významným spôsobom prispievajú do našej spoločnosti, necháme v kaši aj počas ďalších desaťročí.

 
  
MPphoto
 
 

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. (FR) Predĺženie obdobia materskej dovolenky na 20 týždňov je klamlivo dobrý nápad. Takéto legislatívne opatrenie poškodí zamestnanosť žien v podnikoch, ktoré ho budú považovať za príliš veľké bremeno, ktoré by v prípade materstva museli niesť. Okrem toho toto opatrenie ohrozí návrat ženy do práce na presne tú istú pozíciu, ktorú zastávala pred odchodom na materskú dovolenku. Na záver chcem uviesť, že vyplácanie stopercentnej mzdy počas dlhého obdobia predstavuje náklady pre systémy sociálneho zabezpečenia (v tejto súvislosti európske inštitúcie rázne vyzývajú členské štáty, aby znížili svoje rozpočtové deficity).

Z uvedených dôvodov som túto správu nemohla podporiť a z tých istých dôvodov si myslím, že by sme si mali zachovať zmysel pre realitu a umožniť členským štátom, aby si udržali istú mieru flexibility, pokiaľ ide o túto otázku.

 
  
MPphoto
 
 

  Harlem Désir (S&D), písomne. (FR) Parlament práve v prvom čítaní hlasoval za predĺženie materskej dovolenky na minimálne 20 týždňov v celej Európe s vyplácaním plnej mzdy s výnimkou osôb s vysokým príjmom, ako aj za to, aby mali otcovia možnosť vziať si po narodení dieťaťa aspoň dvojtýždňovú dovolenku. Je to víťazstvo pre zástancov sociálnej Európy a krok smerom k väčšej rovnosti medzi mužmi a ženami v Európe.

Časť pravice využila budúce náklady spojené s týmito opatreniami ako ospravedlnenie toho, že odmietla tento pokrok. Keď však rodičom pomôžeme zosúladiť rodinný a pracovný život, uľahčíme im návrat do práce, podporíme európsku mieru pôrodnosti a ochránime zdravie matiek a detí.

Ľavica v Parlamente spolu s portugalskou spravodajkyňou socialistov pani Estrelovou bola silná a európska pravica bola rozdelená, a tak zvíťazil posun k pokroku. Teraz treba bitku vybojovať v Rade, kde niekoľko vlád hrozí, že túto smernicu zablokuje. Poslanci národných parlamentov by sa tým mali začať zaoberať a intervenovať u svojej vlády, aby vlády nezrušili to, čo navrhuje Európsky parlament pre Európu, ktorá chráni práva svojich občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Diane Dodds (NI), písomne. – Hoci podporujem práva tehotných žien, v súčasnej hospodárskej situácii nemôžem túto správu podporiť. Na základe posúdenia vplyvu sa odhaduje, že ak sa materská dovolenka predĺži na 20 týždňov, Spojené kráľovstvo to bude ročne stáť v priemere 2,5 miliardy GBP. Výsledkom toho by bolo, že náklady na materskú dovolenku by sa v Spojenom kráľovstve zdvojnásobili. Dôkazy ukazujú, že ženy majú v súčasnosti značný osoh z ustanovení, ktoré už platia v rámci Spojeného kráľovstva: 9 z 10 žien čerpá dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku, pričom 3 zo 4 žien si vyčerpajú celú platenú dovolenku. Pri takej vysokej miere čerpania je jasné, že v Spojenom kráľovstve nepotrebujeme viac európskej byrokracie nad rámec súčasných právnych predpisov.

Navrhovaná požiadavka vyplácať mzdu v plnej výške v trvaní 20 týždňov by okrem toho vyústila do sociálneho úpadku. Príčinou je skutočnosť, že ženy s najvyššími platmi budú dostávať najvyššiu kompenzáciu. Plne podporujem potrebu primeranej a flexibilnej materskej dovolenky, ale som presvedčená, že je na zvolenej vláde Spojeného kráľovstva, aby sa na základe vstupných informácií od rodičov a ich zamestnávateľov rozhodla, koľko prostriedkov si naše vlastné hospodárstvo môže dovoliť poskytnúť a ako treba uplatniť balík ustanovení týkajúcich sa materskej dovolenky.

 
  
MPphoto
 
 

  Lena Ek, Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne.(SV) Pracovať na tom, aby sme dosiahli spoločnosť, v ktorej sú si muži a ženy rovní, je otázkou princípu, ktorá je nesmierne dôležitá – nikto by nemal byť diskriminovaný na základe toho, že je rodič. Mali by sme dodať, že zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska je pre ženy a mužov nesmierne dôležité, aby mohli skombinovať rodinný a pracovný život s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň zamestnanosti.

Preto je podľa nášho názoru poľutovaniahodné, že správa nepredstavuje jasný krok vpred smerujúci k rovnosti v Európe. Odráža zastaraný pohľad na rovnosť, podľa ktorého má hlavnú zodpovednosť za deti prevziať matka namiesto toho, aby sa o túto zodpovednosť delili obaja rodičia. Rovnako nesprávne je, že správa navrhuje, aby mali matky povinne zakázané pracovať šesť týždňov po pôrode.

Rozhodli sme sa preto hlasovať za tie časti, ktoré považujeme za pozitívne, ako je napríklad pozmeňujúci a doplňujúci návrh chrániaci vnútroštátne systémy, ktoré majú ambicióznejšie rodičovské zabezpečenie, predĺženie minimálnej dĺžky materskej dovolenky a zahrnutie otcovskej dovolenky do smernice. Zdržali sme sa však hlasovania o správe ako celku, pretože si myslíme, že je príliš nejasná, nejednoznačná a zastaraná. Hlavným dôvodom je, že jej chýba jasný a jednoznačný pohľad na rodovú rovnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Göran Färm, Anna Hedh, Olle Ludvigsson a Marita Ulvskog (S&D), písomne.(SV) My švédski sociálni demokrati sme sa rozhodli podporiť správu pani Estrelovej o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok.

Boli by sme radšej, keby sa smernica zamerala skôr na rodičovskú dovolenku než na materskú dovolenku. Tiež by sme boli radšej, keby bola menej podrobná a viac flexibilná – predovšetkým preto, lebo ide o minimálnu smernicu –, napríklad pokiaľ ide o úroveň odmeňovania a časový limit pre obdobie bezprostredne po pôrode. Myslíme si však, že správa je dôležitá z hľadiska zlepšenia súčasnej smernice, ktorá v mnohých členských štátoch EÚ poskytuje veľmi obmedzené možnosti pre skombinovanie práce a rodičovstva. Na základe tohto rozhodnutia máme teraz prvú ponuku, o ktorej môžeme vyjednávať a ku ktorej musí Rada zaujať stanovisko.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Strana Demokratického a sociálneho stredu – Ľudová strana (CDS-PP) už dlho považuje otázku miery pôrodnosti za štátnu prioritu a uznáva, že mieru pôrodnosti nie je možné stimulovať bez ochrany rodičovstva. Kapitoly venované rodine a miere pôrodnosti nie sú v našich programoch nijakou novinkou. Rovnako ani naša ochrana práv matiek a otcov založiť si rodinu bez toho, aby to bolo považované za mimoriadnu záťaž alebo príčinu pracovných ťažkostí, nie je ničím novým.

Politiky, ktoré podporujú rodiny a mieru pôrodnosti, podobne ako tie, ktoré obhajujeme, sú však prierezové a netýkajú sa len predĺženia materskej dovolenky. Toto opatrenie však predsa len chválime a v našom vládnom programe na rok 2009 podporujeme predĺženie rodičovskej dovolenky na šesť mesiacov. Boli by sme preto radi, keby sa Strana európskych socialistov pridala v Parlamente na našu stranu a chránila matky a otcov. Takéto stanovisko by sa veľmi líšilo od toho, ktoré táto strana zaujíma v rámci vnútroštátnej politiky, kde znižuje prídavok na dieťa, náhradu lekárskych nákladov za chronicky chorých a odpočet z dane z príjmu za výdavky na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť a kde drasticky zvyšuje daňové zaťaženie verejnosti, a to predovšetkým rodín s nižším príjmom, ktoré majú deti.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) EÚ čelí demografickému problému, ktorý je poznačený nízkou mierou pôrodnosti a rastúcim podielom starších ľudí. Zlepšenie ustanovení na podporu rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom pomáha riešiť tento demografický pokles. V Portugalsku nie je miera pôrodnosti dostatočne vysoká na zabezpečenie výmeny generácií a táto situácia ohrozuje budúcnosť. Preto tvrdím, že ak chceme čeliť tomuto trendu, mali by sme podporiť zlepšenia ochrany zdravia a bezpečnosti tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, čo si vyžaduje podporu vyváženého zosúladenia pracovného života so súkromným a rodinným životom. Súhlasím so stanoviskom pani spravodajkyne a so zavedenými zmenami, akými sú napríklad predĺženie minimálneho trvania materskej dovolenky zo 14 na 20 týždňov, zásada vyplácania sumy ekvivalentnej úplnému príjmu, stanovenie zdravotných a bezpečnostných požiadaviek na pracovisku a zákaz prepustenia. Zároveň súhlasím s tým, že v prípade prijatia by sa malo uznať právo rozdeliť obdobie rodičovskej dovolenky medzi oboch členov páru.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Hlasovanie za správu o zlepšení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok je vyvrcholením dlhého procesu rozhovorov v Európskom parlamente, ktorý zvýšil už z minulého zasadnutia a na ktorom sme sa aktívne zúčastnili, čím sme prispeli k prijatiu správy.

Táto smernica, hoci sme stále len v prvom čítaní jej návrhu, je pozitívna v oblasti práv žien, pretože vysiela signál predovšetkým tým krajinám, ktoré stále nemajú dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku s vyplácaním mzdy v plnej výške a ktoré ešte stále nezaviedli dvojtýždňovú otcovskú dovolenku, ktorá je tiež plne hradená.

Prijatie tohto návrhu pre rokovania s Radou uznáva základnú spoločenskú hodnotu materstva a otcovstva, pričom rešpektuje pracujúce ženy, ktoré sa chcú stať matkami.

Prijatie tohto návrhu zároveň predstavuje víťazstvo nad najkonzervatívnejšími stanoviskami, ktoré stále existujú v rámci Európskeho parlamentu, a znamená, že boj za ochranu práv žien, práv týkajúcich sa materskej a rodičovskej dovolenky a práv detí bude pokračovať.

Dúfame, že Rada teraz prijme stanovisko Európskeho parlamentu, ktorý zvyšuje návrh Komisie z 18 na 20 týždňov. Cieľom je zmeniť a doplniť smernicu, ktorá je platná v súčasnosti a ktorá na materskú dovolenku vyčleňuje len 14 týždňov.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Goebbels (S&D), písomne. (FR) Podporil som kolegyňu pani Estrelovú, ktorá žiada zlepšenie ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Žena je budúcnosťou muža, napísal Louis Aragon. Deti sú vzácne. Treba ich chrániť. Rovnako ako ich matky.

 
  
MPphoto
 
 

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. (FR) Prostredníctvom hlasovania za minimálne dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku (ktorá v súčasnosti trvá 14 týždňov) s vyplácaním mzdy v plnej výške a prostredníctvom podpory povinnej dvojtýždňovej otcovskej dovolenky v Európskej únii sa Európsky parlament pohol smerom k nespornému sociálnemu pokroku.

Napriek tomu som však hlasovala za predĺženie materskej dovolenky skôr na 18 týždňov ako na 20 týždňov. Zdá sa mi, že dvadsaťtýždňové obdobie, hoci ide o nesmierne veľkorysý návrh, by sa v skutočnosti mohlo obrátiť proti ženám a mohlo by sa použiť ako dôvod, prečo ich neprijať do zamestnania alebo im skomplikovať návrat do práce. Okrem toho mi je ľúto, že bolo zamietnuté ustanovenie, ktoré plánovalo možnosť predĺžiť materskú dovolenku v prípade komplikácií (predčasného pôrodu, postihnutia atď.).

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. (FR) Mrzí ma výsledok tohto hlasovania. Všetci si spoločne želáme, aby čerstvé mamičky dostali možnosť vytvoriť si silné puto so svojimi bábätkami počas obdobia rekonvalescencie po pôrode. Hlboko ma však znepokojuje, aký hospodársky dosah bude mať takéto opatrenie, ktoré bude našu krajinu stáť 1,5 miliardy EUR.

Demagógia v tomto čase hospodárskej krízy účet nezaplatí. Podniky nebudú schopné zaplatiť ho a rozpočty členských štátov už tobôž nie. Takéto opatrenia by mohli znevýhodniť niektoré povolania alebo zabrzdiť zamestnávanie mladých žien. Zachovávanie tradičného systému, v ktorom otec prináša domov výplatu a žena sa stará o deti, ako by sa to niekomu páčilo, je krok späť. Aj ženy majú právo slobodnej voľby.

Rokovania, ktoré sa teraz začnú medzi 27 členskými štátmi v Rade, budú zložité.

 
  
MPphoto
 
 

  Pascale Gruny (PPE), písomne. (FR) Nechcela som túto správu podporiť, pretože zvýšenie počtu týždňov, počas ktorých sa vypláca mzda v plnej výške, zo 14 na 20 by malo katastrofálne finančné dôsledky pre viacero členských štátov. Štúdia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ukazuje, že sociálne rozpočty členských štátov budú čeliť veľmi vysokým nákladom.

Pre Francúzsko to predstavuje ročnú sumu 1,3 miliardy EUR a pre Spojené kráľovstvo je to 2,4 miliardy GBP. V súčasnej hospodárskej situácii sa zvýšenie týchto rozpočtov nedá zvládnuť. Tieto dodatočné náklady by navyše museli znášať podniky, čo je nemožné. Podpora žien počas materstva je však nevyhnutná. Uplatnenie týchto opatrení predstavuje veľmi veľké riziko pre zamestnanosť žien. Štúdia OECD tiež ukazuje, že predĺženie materskej dovolenky by vyústilo do poklesu zamestnanosti žien.

Existuje riziko, že v snahe pomôcť ženám ich znevýhodníme na trhu práce. Rada by som ženám pomohla v rámci ich zamestnanosti a podporila ich počas materstva. Zvýšenie počtu týždňov zo 14 na 18, ktoré navrhovala Komisia, bolo skutočným krokom vpred. Ďalším pokrokom by bolo zavedenie progresívnych opatrení týkajúcich sa spôsobov starostlivosti o deti.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. (FR) Hlasovala som za správu pani Estrelovej a som rada, že Parlament zaujal také pokrokové stanovisko k matkám, budúcim matkám a otcom. Predĺženie materskej dovolenky na 20 týždňov predstavuje nesporný sociálny pokrok stelesňujúci sociálnu Európu, ktorú si úprimne želáme. Tento text zlepšuje rovnováhu medzi rodinným a pracovným životom.

Zavedenie povinnej dvojtýždňovej otcovskej dovolenky je tiež veľkým krokom vpred v rámci zmeny postojov a rozdelenia úloh medzi rodičmi. Argument, že toto opatrenie by prinieslo dodatočné náklady, by bol odôvodnený, keby si ženy už nedopĺňali svoju materskú dovolenku prostredníctvom práceneschopnosti alebo platenej dovolenky. Podniky a systémy sociálnej ochrany už platia tieto náklady.

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Howitt (S&D), písomne. – Som hrdý, že som hlasoval za rozšírenie práv týkajúcich sa materskej dovolenky, a odsudzujem konzervatívnych a liberálno-demokratických poslancov EP, ktorí sa najskôr sprisahali s cieľom zabrániť parlamentnej dohode o tejto smernici a dnes hlasovali tak, aby popreli náležité práva pracujúcich žien. Chcem uviesť do záznamu skutočnosť, že som chcel hlasovať za iný kompromis týkajúci sa dĺžky obdobia, počas ktorého sa vypláca dávka v materstve, ale rešpektujem, že táto možnosť padla, pretože väčšina v Parlamente podporila 20 týždňov. Chápem, že pred konečným odsúhlasením smernice budú prebiehať ešte ďalšie rokovania o tomto bode a že pre tento Parlament bolo nesmierne dôležité, aby nakoniec schválil text, vďaka ktorému sa tento proces bude môcť posunúť vpred. Úplne súhlasím s britskými labouristickými kolegami, ktorí sa snažia chrániť predovšetkým ženy s nízkymi mzdami, a v tejto súvislosti vyzývam britskú vládu, aby plne rešpektovala doložku v smernici, ktorá je proti akémukoľvek zníženiu dosiahnutej úrovne ochrany.

 
  
MPphoto
 
 

  Romana Jordan Cizelj (PPE), písomne. (SL) Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) zdôraznil, že mnohé návrhy (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy), ktoré boli predložené, prekračujú rámec a cieľ smernice. Súhlasím s nimi, ale keď som sa rozhodovala, ako budem hlasovať, urobila som tentoraz výnimku. Postavenie žien v EÚ z hľadiska zamestnanosti, úrovne miezd, vystavenia chudobe atď. je podstatne slabšie ako postavenie mužov. Som presvedčená, že rovnaké príležitosti sú jednou zo základných zásad, ktoré podporujú prácu EÚ, a z toho dôvodu využijem každú príležitosť, aby som zrovnoprávnila postavenie žien a mužov. Dnešné hlasovanie nie je konečné, ale poskytne nám silné postavenie pri rokovaniach s Radou.

 
  
MPphoto
 
 

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. (RO) Predĺženie obdobia materskej dovolenky na 20 týždňov, počas ktorých bude poskytovaná mzda v plnej výške, je opatrenie, ktoré obnovuje dôstojnosť matiek. Z tohto dôvodu som bezvýhradne hlasoval za návrh obsiahnutý v správe. Verím, že členské štáty sa budú riadiť naším rozhodnutím a zahrnú ho do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

Okrem podpory matiek táto správa štátom odporúča zaviesť aj plne hradenú rodičovskú dovolenku, čím uznáva úlohu oboch rodičov pri výchove detí. Naším dnešným hlasovaním sme vyslali dôležité posolstvo, ktoré žiada dôstojný život siahajúci za ideologické hranice a vnútroštátne sociálne systémy.

 
  
MPphoto
 
 

  Philippe Juvin (PPE), písomne. (FR) Nechcel som podporiť túto správu, pretože predĺženie obdobia materskej dovolenky zo 14 týždňov (ako stanovuje súčasná smernica) na 20 týždňov s vyplácaním mzdy v plnej výške by malo značný finančný dosah na členské štáty (1,3 miliardy EUR pre Francúzsko), a to v čase hospodárskej krízy, ktorá je sotva naklonená zvyšovaniu rozpočtu.

Po druhé, dodatočné náklady pre podniky v členských štátoch, ktoré čiastočne financujú materskú dovolenku (napríklad Nemecko), by boli veľmi vysoké. Po tretie, negatívne následky pre zamestnateľnosť žien sú skutočné, najmä pokiaľ ide o návrat na trh práce.

Na záver chcem uviesť, že tým, že Európsky parlament prijíma opatrenia, ktoré nie sú finančne realizovateľné a ktoré by z hľadiska účasti žien na trhu práce mohli byť dokonca kontraproduktívne, poškodzuje svoju dôveryhodnosť v rámci európskeho rozhodovacieho procesu. Predĺženie materskej dovolenky na 18 týždňov, ako navrhla Komisia, by bolo dôležitým krokom v zlepšení situácie žien, pričom by sme sa vyhli nástrahám v texte v tej podobe, v akej ho Európsky parlament nakoniec prijal. Skutočne dôležité je umožniť ženám, aby zosúladili svoj pracovný a rodinný život.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. (PL) Vzhľadom na starnutie obyvateľstva a problémy, ktoré rieši európske hospodárstvo, musíme využiť všetky príležitosti, ktoré máme k dispozícii, aby sme podporili ženy v tom, aby mali deti, a uľahčili im návrat do práce. Mnohé ženy sú vo svojich odboroch vynikajúcimi odborníčkami a európske hospodárstvo sa bez služieb tejto vysokokvalifikovanej pracovnej sily nezaobíde. Situácia je podobná, pokiaľ ide o ženy, ktoré žijú a pracujú na vidieku. Často sa stáva, že nedostanú materskú dovolenku v pravom slova zmysle, ale musia sa čo najskôr vrátiť do práce. To očividne ohrozuje ich zdravie aj ich deti. Z toho dôvodu by mali mať rovnaké privilégiá ako ženy, ktoré pracujú mimo poľnohospodárstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Sandra Kalniete (PPE), písomne. (LV) Hlasovala som za predĺženie minimálneho povinného obdobia materskej dovolenky na 18 týždňov, ale proti predĺženiu na 20 týždňov. Plne si uvedomujem potrebu zaistiť vhodné podmienky pre matky krátko po pôrode. Z dlhodobého hľadiska by však predĺženie minimálneho obdobia materskej dovolenky na 20 týždňov bolo nevýhodné pre mladé ženy, ktoré plánujú mať rodinu a profesionálnu kariéru. Navyše členské štáty v súčasnosti jednoducho nebudú schopné zaplatiť dodatočné náklady zo svojich rozpočtov. Podniky namietajú proti minimálnemu dvadsaťtýždňovému obdobiu materskej dovolenky, pretože prinesie dodatočné náklady, ktoré v súčasnej hospodárskej situácii nemožno zvládnuť. Existuje tu preto riziko, že mnohí zamestnávatelia si jednoducho mladé ženy nebudú najímať. Už teraz vidíme, že pre mladých ľudí je ťažké nájsť si prácu, a predĺženie materskej dovolenky ešte viac obmedzí schopnosť žien konkurovať mužom na trhu práce. Som presvedčená, že nesmieme dopustiť, aby sa to stalo, a že musíme uvažovať dlhodobo. Stanovenie materskej dovolenky na 20 týždňov by znamenalo miliardy v rámci rozpočtových nákladov v celej Európe. To sú náklady, ktoré si v súčasnosti nemôžu dovoliť ani národné vlády, ani daňoví poplatníci. Samozrejme, jedna časť spoločnosti nás skritizuje, ale my sme tu preto, aby sme pracovali a prijímali rozhodnutia, ktoré sú také dobré, ako sa len dá, a ktoré sú v záujme všetkých Európanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (PPE), písomne. (EL) V rámci hlasovania o otázke dovolenky som vyjadrila iný názor. Dávam prednosť návrhu Komisie, ktorý uvádza 18 týždňov.

Pokiaľ ide o trhové podmienky, tento návrh je realistický a vyvážený, a to nielen vzhľadom na hospodársku krízu, ale aj vzhľadom na požiadavky a pracovné povinnosti a ambície samotných pracujúcich žien.

Ženy by nemali byť nadmerne chránenými osobami, ktorým sa trh práce vyhýba.

Okrem toho, ako neustále tvrdím, snaha zosúladiť rodinný a pracovný život a výchova detí si v zásade vyžadujú sociálnu infraštruktúru a podnikovú sociálnu zodpovednosť počas celého pracovného života ženy.

 
  
MPphoto
 
 

  Constance Le Grip (PPE) , písomne. (FR) Hlasovala som proti správe pani Estrelovej, pretože predĺženie materskej dovolenky na 20 týždňov je v skutočnosti dobrý nápad len na prvý pohľad. Toto predĺženie sa vlastne vykresľuje ako poskytnutie väčšieho množstva práv ženám, zatiaľ čo ja si myslím, že by malo negatívne následky pre ženy, ktoré sa snažia vstúpiť na trh práce.

Existujú obavy, že keby sa tento návrh zrealizoval, mohol by sa obrátiť proti ženám. Výsledkom by bolo, že by znížil ich zamestnateľnosť. Napriek tomu, čo tvrdia pani spravodajkyňa a tí, ktorí tento text podporujú, neexistuje žiadna jasná súvislosť medzi mierou pôrodnosti a dĺžkou materskej dovolenky.

Navyše návrh predĺžiť dovolenku zo 14 na 20 týždňov s vyplácaním mzdy v plnej výške nie je pre mnohé krajiny finančne prijateľné stanovisko. Dodatočné náklady, ktoré prinesie toto predĺženie, si v skutočnosti nemôžu dovoliť ani podniky, ani členské štáty. Počiatočný návrh Európskej komisie, a to predĺžiť dovolenku zo 14 na 18 týždňov, bol dostatočne veľký krok vpred.

 
  
MPphoto
 
 

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. (PL) Chcela by som zdôrazniť, že pokiaľ ide o správu pani Estrelovej, hlasovala som za predpisy o dvadsaťtýždňovej materskej dovolenke, ktoré chránia ženy pred nespravodlivým prepustením šesť mesiacov po návrate do práce a ktoré podporujú vyplácanie mzdy v plnej výške a ochranu žien počas dojčenia, ale v tomto prípade bez konkrétnych odporúčaní, pretože si myslím, že tieto predpisy by mali ostať v kompetencii členských štátov.

Myslím si, že v prípade viacpočetných pôrodov by sa mala dovolenka predĺžiť zodpovedajúcim spôsobom. Vždy podporím akékoľvek myšlienky, ktoré pomôžu ženám prežiť bezpečné materstvo a zaručia im lepšie podmienky pre návrat na trh práce.

 
  
MPphoto
 
 

  Toine Manders (ALDE), písomne. (NL) Delegácia holandskej Ľudovej strany za slobodu a demokraciu (VVD) v Európskom parlamente dnes hlasovala proti návrhu smernice predlžujúcej (platenú) materskú dovolenku na 20 týždňov. Myslíme si, že predtým stanovené minimum 14 týždňov je dostatočné. Ženy, ktoré na konci svojej materskej dovolenky zistia, že ešte nie sú schopné vrátiť sa do práce, si môžu vziať dovolenku v súlade s ustanoveniami zákona o práceneschopnosti, ktorý platí v ich krajinách. Tento návrh by priniesol rozšírenie sociálneho zabezpečenia, čo je záležitosť, o ktorej by mali mať možnosť rozhodnúť samotné členské štáty, a to rozhodne práve v takýchto časoch, keď všetky členské štáty musia šetriť. Existujú iné a voľnejšie spôsoby, ako zaviesť opatrenia, ktoré umožnia lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života. Tento návrh nesie riziko, že mladé a talentované ženy by mohli dostať menej príležitostí na trhu práce, pretože zamestnávatelia nebudú chcieť riskovať, že budú musieť svojim zamestnankyniam platiť mnohomesačnú materskú dovolenku. Ani zvýšenie miery pôrodnosti v EÚ, ktoré je požadovaným riešením problému starnutia obyvateľstva, nesmie byť regulované na úrovni EÚ. Podľa názoru strany VVD sú predpisy EÚ týkajúce sa regulácie oslobodenia od práce pre dojčenie zbytočné. Strana VVD v Európskom parlamente: Hans van Baalen, Jan Mulder a Toine Manders.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Keďže všetci občania EÚ majú právo žiť a pracovať v celej EÚ, je veľmi dôležité, aby sme ženám v čase, keď majú dieťa, dopriali aspoň minimálny nárok na materskú dovolenku, nech pracujú kdekoľvek. Slušná materská dovolenka je súčasťou širšej otázky účasti žien na trhu práce a riešenia finančných dôsledkov starnutia spoločnosti. Cieľom EÚ je sedemdesiatpäťpercentná účasť na trhu práce do roku 2020 a kľúčovým prvkom tohto cieľa bude, aby sme všetkým matkám umožnili zobrať si materskú dovolenku, ktorú si môžu dovoliť, a potom sa vrátiť do práce. V starnúcej spoločnosti, kde je dopyt po sociálnej starostlivosti čoraz vyšší a počet ľudí poskytujúcich túto starostlivosť čoraz nižší, treba realistickejšiu dovolenku, ako napríklad materskú dovolenku. Ženy by nemali pociťovať, že mať deti je nezlučiteľné s ich prácou – naše politiky musia umožniť starostlivosť o mladšie a staršie osoby. Toto opatrenie sa zavedie najskôr o päť rokov. Okrem toho zvýšenie účasti žien na trhu práce len o 1,04 % by pokrylo dodatočné náklady spojené s predĺžením materskej dovolenky.

 
  
MPphoto
 
 

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Jednou z priorít, ktoré sú stanovené v sociálnom programe EÚ, je potreba podporiť politiky, ktoré majú uľahčiť zosúladenie pracovného a súkromného života a ktoré sa zameriavajú rovnako na ženy aj na mužov. Lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života je tiež jednou zo šiestich prioritných oblastí konania, ktoré boli stanovené v pláne uplatňovania rovnosti mužov a žien na roky 2006 – 2010.

Zlepšenie týchto ustanovení je preto integrálnou súčasťou európskej politiky v reakcii na klesajúci počet obyvateľov, ktorý bol v poslednom čase zaznamenaný. Materstvo a otcovstvo sú nepochybne neodňateľné základné práva, ktorých cieľom je sociálna rovnováha. Treba preto dúfať, že revízia príslušnej smernice bude výhodná pre pracujúce ženy aj pracujúcich mužov, ktorí chcú prevziať zodpovednosť za svoje rodiny.

Nemôžeme oddeliť rešpektovanie lepšej rovnováhy medzi zásadou ochrany zdravia a bezpečnosti od zásady rovnakého zaobchádzania. Tieto a ďalšie aspekty ma však presviedčajú, aby som podporil potrebu nechať členským štátom veľa priestoru na flexibilitu pri stanovovaní predpisov o dovolenke, keď to bude potrebné. Je to len z dôvodov hospodárskej udržateľnosti a s cieľom pokryť stúpajúce dodatočné náklady.

 
  
MPphoto
 
 

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. (PT) Prijatá správa navrhuje dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku pri zachovaní plného príjmu. Len toto samotné opatrenie by mohlo znamenať veľké sociálne zlepšenie života žien v približne dvoch tretinách krajín EÚ. Tak je to v Portugalsku, kde sú ženy oprávnené dostávať plný príjem iba počas 16 týždňov. Zahrnutie dvojtýždňovej otcovskej dovolenky je tiež dôležitým krokom v boji za rovnosť medzi mužmi a ženami. Dôležitejšie však je, že táto správa bola schválená aj napriek tomu, že ide proti opatreniam, ktoré boli nedávno prijaté ako výsledok úsporných politík uprednostňujúcich škrty vo verejných výdavkoch a obmedzenie sociálnych práv. Dúfam preto, že táto správa môže prispieť k posilneniu pracovných a sociálnych práv v celej EÚ a vo všetkých členských štátoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) V rámci EÚ vládne jednotný názor, že jedným z jej hlavných problémov je nízky rast obyvateľstva, ktorého príčinou je nízka miera pôrodnosti. Čokoľvek, čo môže prispieť k zmene tejto situácie, je preto dôležité. Ochrana tehotných žien a dojčiacich matiek na pracovisku a zmenšenie nerovnováhy medzi mužmi a ženami predstavujú v tomto smere dôležité kroky. Napriek kríze, ktorú v súčasnosti zažívame, sú opatrenia, ktoré sme tu dnes schválili, veľmi dôležité pre zvrátenie tendencie klesajúceho počtu obyvateľov, ktorej bude EÚ v blízkej budúcnosti čeliť.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. (ES) Hlasoval som za legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, pretože som presvedčený, že zlepšenie práv žien na pracovisku je skutočným krokom k rodovej rovnosti v oblasti, v ktorej, bohužiaľ, existuje veľa prekážok. Diskriminácia, ktorou ženy trpia na trhu práce, je veľmi znepokojujúca, pretože vo väčšine prípadov sa práve ženy musia postarať o domáce povinnosti a musia ich zosúladiť so svojím profesionálnym zamestnaním. Táto situácia sa zhorší počas mesiacov pred pôrodom a po pôrode a vyžaduje si väčšiu ochranu s cieľom zabrániť diskriminácii, ktorou ženy v súčasnosti trpia. Chápem to tak, že predĺženie neprerušenej materskej dovolenky na minimálne 20 týždňov, ktoré sa rozdelia na obdobie pred pôrodom alebo po pôrode, a povinná, minimálne šesťtýždňová dovolenka po pôrode predstavujú krok vpred z hľadiska práva ženy zosúladiť rodinný a pracovný život.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne. (FR) Predĺženie obdobia materskej dovolenky je dôležitý plán z hľadiska postavenia, ktoré sa pripisuje bábätkám a rodičovstvu v našej spoločnosti. Podporujem návrh poskytnúť materskú dovolenku trvajúcu 18 týždňov a aj zásadu otcovskej dovolenky. Musíme sa vyhnúť nepriaznivým účinkom opatrení, ktoré sú príliš veľkorysé, a riziku, že zapríčiníme diskrimináciu v zamestnaní. Okrem toho som zástancom väčšej slobody voľby pre tehotné ženy alebo ženy krátko po pôrode. Musia mať možnosť rozhodnúť sa, kedy chcú čerpať nepovinnú časť svojej materskej dovolenky. To by im malo pomôcť dosiahnuť lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života a zachovať si zamestnateľnosť.

Rovnako dôležité je vytvoriť náležité postavenie pre ženy, ktoré sa chcú vrátiť do práce po tom, ako prerušili kariéru. Rád by som upozornil aj na skutočnosť, že právo na rodičovskú dovolenku a záruka rovnakého pracovného miesta po návrate z dovolenky musia byť pre zamestnávateľov prijateľné, a to predovšetkým v malých a stredných podnikoch, lebo inak sa môžu zdráhať najať alebo povýšiť ženy vo veku, keď môžu mať deti.

 
  
MPphoto
 
 

  Miroslav Mikolášik (PPE), písomne. (SK) Vzhľadom na ďalekosiahle demografické zmeny a starnutie európskej spoločnosti musí Európska únia aktívne prijímať opatrenia na podporu rodičovstva.

Predĺženie minimálnej doby trvania materskej dovolenky podľa môjho názoru zohľadní skutočnosť, že prvé mesiace života dieťaťa sú rozhodujúce pre jeho zdravý vývoj a duševnú rovnováhu. Preto podporujem vyplácanie mzdy v plnej výške počas trvania materskej dovolenky, ktoré by malo pozitívne pôsobiť na ženy, aby sa stali matkami a neobávali sa rizika chudoby a sociálneho vylúčenia. Po pôrode musí byť tiež zaručené právo vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo na rovnocenné pracovné miesto s rovnakými pracovnými podmienkami a udelená možnosť požiadať o zmenu pracovného času alebo organizácie práce a krátko po pôrode aj možnosť odmietnuť práce nadčas.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Morin-Chartier (PPE), písomne. (FR) Som proti návrhu predĺžiť materskú dovolenku na 20 týždňov s vyplácaním mzdy v plnej výške. Prijatie tohto systému by malo vážne dôsledky pre rozpočty členských štátov a podniky. Pokiaľ ide o Francúzsko, dodatočné ročné náklady by predstavovali 1,3 miliardy EUR, čo je v čase rozpočtových škrtov neúnosné finančné zaťaženie. Hoci je to pekná myšlienka, mohla by mať negatívny vplyv na zamestnanosť žien. Nechceli by sme, aby toto opatrenie znamenalo pre ženy krok späť. Ženám, ktoré sa vracajú po tehotenstve do práce, a mladým ženám, ktoré si hľadajú prácu, hrozí, že prostredníctvom tohto opatrenia budú veľmi znevýhodňované. Naopak, návrh maximálneho trvania 18 týždňov bol predsa len sociálne spravodlivý. Žiadam, aby boli čo najskôr zrealizované inovačné nápady týkajúce sa starostlivosti o deti a zosúladenia pracovného a rodinného života s cieľom umožniť matkám aj otcom naplno vykonávať ich rodičovskú úlohu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Moje rozhodnutie hlasovať za tento návrh pramení z potreby zlepšiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k smernici je v podstate zameraný na podporu rodovej rovnosti vo svete práce a podporu lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žien. Ženy sú často považované za „vysoko rizikové“ alebo „menejcenné“ pracovníčky vzhľadom na to, že je u nich vysoká pravdepodobnosť, že otehotnejú alebo pôjdu na materskú dovolenku. Je dôležité podporiť niektoré formy dovolenky s cieľom bojovať proti určitým predsudkom a stereotypom. Ak však máme zabezpečiť možnosť zosúladiť pracovný a súkromný život, nesmieme zabúdať na to, že materstvo a otcovstvo sú základné práva. Je jasné, že sú tu aj určité body, ktoré sa spájajú s niektorými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, na ktoré som vyjadril opačný názor. V skutočnosti som presvedčený, že európske právne predpisy musia vytvoriť všeobecný rámec, ktorý ponúka minimálne záruky a zabezpečenia, v rámci ktorých sa členským štátom môže ponechať priestor na to, aby sa rozhodli o najvhodnejších opatreniach podľa vlastného uváženia. Sú tu totiž rozdiely, ktoré sa spájajú s kultúrou, životnými podmienkami a systémami sociálneho zabezpečenia a ktoré treba vziať do úvahy. Zároveň treba rešpektovať zásadu subsidiarity.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. (EL) Hlasoval som za správu pani Estrelovej o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Moje hlasovanie o niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch určili dva dôležité faktory. Po prvé, je nesmierne dôležité zaručiť bezpečnosť a ochranu zdravia mladých alebo budúcich matiek a po druhé, Grécko má konkrétne právne predpisy na ochranu tehotných žien.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za návrhy o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, ktoré zahŕňajú dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku a dvojtýždňovú otcovskú dovolenku – obe bez akéhokoľvek zníženia príjmov.

Sú to sociálne opatrenia, ktoré sa hodia k Európe, akú si želáme. Ich cieľom je podporiť mieru pôrodnosti, rodinu, zdravie bábätiek a pracovné miesta rodičov.

Je to však plán, ktorý je ťažké uskutočniť a ktorý môže, práve naopak, zhoršiť diskrimináciu žien vo svete práce, pretože, po prvé, vyvíja mimoriadny tlak na systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré sú v mnohých prípadoch už iba udržateľné, a po druhé, zavádza nové obmedzenia na trhu práce, ktorý už nespĺňa potreby súčasnej pracovnej sily. Obávam sa preto, že tieto opatrenia na podporu pracujúcich rodičov môžu viesť k zvýšenej miere nezamestnanosti alebo neistej práci medzi mladými matkami.

Rokovania Parlamentu s Radou musia byť realistické a pragmatické a tiež ambiciózne, ak majú budúce právne predpisy po nadobudnutí platnosti skutočne napĺňať a podporovať hodnoty návrhu, o ktorom sme hlasovali na plenárnom zasadnutí tento týždeň.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. (IT) Prostredníctvom svojho hlasovania žiadam nový globálny prístup, ktorý umožní vyslať spoločnostiam silné posolstvo, že ľudské rozmnožovanie sa týka mužov, ako aj žien. Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke je dôležitým aspektom politiky rovnakých príležitostí, ktorá podporuje zosúladenie pracovného a súkromného a rodinného života, ale obmedzuje sa na stanovenie minimálnych požiadaviek, a preto ju možno považovať len za prvý krok.

Súhlasím s oznámením, ktoré považuje práva detí za prioritu Únie a vyzýva členské štáty, aby dodržiavali Dohovor OSN o právach dieťaťa a jeho nepovinné protokoly, ako aj rozvojové ciele tisícročia. Pokiaľ ide o túto smernicu, znamená to zaručiť všetkým deťom možnosť dostať starostlivosť, ktorá je primeraná potrebám ich vývoja, ako aj prístup k náležitej a vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne. (RO) Európsky parlament dnes investoval do budúcnosti Európskej únie tým, že podporil materstvo prostredníctvom predĺženia materskej dovolenky na 20 týždňov so mzdou v plnej výške. Možno to opísať ako kvantitatívne aj kvalitatívne zlepšenie. Zjednodušený argument krátkodobých hospodárskych výhod neobstál a prevládla udržateľnosť európskej spoločnosti, ktorú nemožno dosiahnuť bez zdravého demografického vývoja, a teda ani bez väčšej ochrany matiek a ich detí.

Vypracovala som stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a hlasovala som za to, aby materstvo nebolo znevýhodňované a aby sa vyplácala mzda v plnej výške, aby tehotné pracovníčky nebolo možné prepustiť v čase od začiatku ich tehotenstva až do šiestich mesiacov po ukončení ich materskej dovolenky, aby mali matky právo vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo „rovnocennú pozíciu“, čo znamená s rovnakým finančným ohodnotením, pracovným zaradením a kariérnou dráhou, ako mali pred odchodom na materskú dovolenku, aby odchod na materskú dovolenku neovplyvnil dôchodkové zabezpečenie žien, aby pracovníčky neboli nútené pracovať v noci alebo nadčas počas 10 týždňov pred dátumom, keď majú porodiť, a po zvyšok tehotenstva, ak je to potrebné pre zdravie matky alebo plodu, a počas celého obdobia dojčenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Dan Preda (PPE), písomne. (RO) Hlasoval som proti tomuto uzneseniu, pretože som presvedčený, že dávka v materstve je záležitosť, o ktorej sa musí rozhodnúť na vnútroštátnej úrovni na základe zásady subsidiarity. Okrem toho si myslím, že v čase krízy môže mať prijatie tohto opatrenia úplne opačný účinok, pretože bude pôsobiť ako faktor, ktorý bude odrádzať spoločnosti, ktoré chcú zamestnať ženy.

 
  
MPphoto
 
 

  Evelyn Regner (S&D), písomne. (DE) Podporujem zlepšenie európskej minimálnej normy ochrany materstva. Nakoniec som však hlasovala proti tejto správe, pretože pochádzam z krajiny, ktorá stanovila špecifickú kombináciu ochrany materstva a platenej/neplatenej rodičovskej dovolenky. Popri 16 týždňoch dovolenky so mzdou v plnej výške a absolútnom zákaze pracovať majú ženy právo aj na neplatenú materskú dovolenku s prídavkom na dieťa. Výška prídavku na dieťa, ktorý sa poberá počas neplatenej materskej dovolenky, závisí od jej trvania a poslednej úrovne príjmu. Rakúske predpisy ďaleko presahujú minimálne normy, ktoré sú stanovené v tejto správe.

Okrem toho som aj za zavedenie plne platenej otcovskej dovolenky, hoci v tomto prípade by sa mal zvoliť iný právny základ. Som presvedčená, že takáto otcovská dovolenka by nemala byť upravovaná smernicou o ochrane materstva, ale namiesto toho by sa mala riadiť príslušnou smernicou, ktorá sa nezameriava na ochranu zdravia matiek a detí.

 
  
MPphoto
 
 

  Mitro Repo (S&D), písomne. (FI) Hlasoval som za materskú dovolenku trvajúcu 20 týždňov. Dlhšia materská dovolenka je dôležitá pre vývoj a blaho detí, ktoré predstavujú tú najlepšiu formu kapitálu našej spoločnosti. Vo Fínsku existuje realizovateľný systém materskej a otcovskej dovolenky. Systém, ako je ten náš, však nie je dostupný pre každého v Európe. Je preto dôležité zabezpečiť, aby ženy nemuseli finančne trpieť, ak sa rozhodnú mať deti. Finančným bremenom, ktoré sa spája s materskou dovolenkou, by nemali byť zaťažené len podniky; na nákladoch sa musí rozhodne podieľať aj verejný sektor. Predovšetkým malým a stredným podnikom hrozí, že budú čeliť ťažkostiam. Ani odvetvia, v ktorých sú prevažne zamestnané ženy, by sa nemali podvoliť nadmernému hospodárskemu tlaku. Postavenie žien, pokiaľ ide o plat, je alarmujúce. Nesmie sa už žiadnym spôsobom oslabiť. Je mimoriadne dôležité vedieť, že sa to nestane.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (ES) Parlament napokon doprial pracujúcim matkám v Európskej únii trochu spravodlivosti, hoci to nie je všetka spravodlivosť, ktorú si zaslúžia. Bol to dlhý proces. Na konci minulého volebného obdobia sme v Parlamente takmer prijali text, ktorý by znamenal obrovský skok dopredu, pokiaľ ide o práva pracujúcich matiek. Nemohli sme hlasovať, pretože Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) (poslanecký klub PPE) a Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu (skupina ALDE) spojili sily proti tomuto textu a rozhodli sa vrátiť správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť.

Po niekoľkomesačnej práci sme dnes opäť hlasovali o texte, ktorý, hoci nie je taký ambiciózny ako text, ktorý predtým odmietol poslanecký klub PPE a skupina ALDE, je celkom odvážny: umožňuje matkám zachovať si plat počas materskej dovolenky, zvyšuje ich právnu ochranu pred prepúšťaním, umožňuje väčšiu flexibilitu z hľadiska pracovného času s cieľom dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi materstvom a prácou, predlžuje materskú dovolenku na minimálne 20 týždňov (hoci niektorí z nás by boli radšej, keby to bolo 24 týždňov, ako odporúča Svetová zdravotnícka organizácia), uľahčuje mobilitu pracujúcich matiek v rámci EÚ a robí pokrok v súvislosti so spoločnou zodpovednosťou otcov, hoci nie až do takej miery, ako by sa niektorým z nás páčilo.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Dnešné hlasovanie povzbudzuje pracovníčky, ktoré sa chcú stať matkami, a predstavuje významný krok vpred smerom k väčšej ochrane, ktorá pomôže miliónom Európaniek efektívnejšie zosúladiť úlohu matky s úlohou pracovníčky. Hospodárske záujmy nepomohli; teraz sme sa vydali cestou, ktorá smeruje k naplneniu potrieb nových rodín. Výsledok hlasovania hľadí na spoločnosť, ktorá kladie rast, odbornú prípravu a vzdelávanie do centra svojho politického konania. Podľa môjho názoru sú obavy, že predĺženie materskej dovolenky s vyplácaním mzdy v plnej výške zo 14 na 20 týždňov ženy znevýhodní, nepodložené. Je našou zvláštnou povinnosťou chrániť najslabšie pracovníčky a dať im právo zostať doma s ich deťmi. Dnešné víťazstvo v Parlamente pre mňa predstavuje aj osobné zadosťučinenie, pretože ja osobne som vyvinula úsilie s cieľom zaistiť, aby žiadne dojčiace pracovníčky nemuseli vykonávať ťažké alebo nebezpečné úlohy a aby boli oslobodené od práce nadčas a nočnej práce. Teraz odovzdávame štafetu členským štátom a ja dúfam, že sa k nej naplno zaviažu. Dnešným rozhodnutím Európsky parlament ukázal, že už nechce, aby ženy stáli pred dilemou, ale aby boli slobodné a uvedomovali si svoju úlohu v spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) V starnúcej Európe sú politiky priaznivo naklonené ženám, ktoré sa rozhodli mať deti, nevyhnutné. Vďaka takým fragmentárnym právnym predpisom, aké máme k dispozícii v súčasnosti, existuje medzi členskými štátmi priveľa rozdielov v oblasti podpory materstva, ktoré mnohým ženám bránia v tom, aby sa mohli stať matkami. Táto smernica stanovuje minimálne obdobie materskej dovolenky na 20 týždňov. Prinajmenšom počas šiestich z nich sa bude vyplácať mzda v plnej výške.

Je jasné, že v krajinách, ako je napríklad Taliansko, sú tieto právne predpisy zbytočné, pretože obdobie, počas ktorého sa vypláca mzda v plnej výške, je oveľa dlhšie ako minimálne obdobie, ktoré je stanovené v tejto smernici, a obdobie, keď ženy nemusia byť v práci, aby sa mohli starať o svoje deti, sa predlžuje až na osem rokov. V iných krajinách to však v konečnom dôsledku znamená, že sa položia základy, ktoré zaručia dôstojnosť matiek. Návrh počíta aj s tým, že otcovia môžu mať dvojtýždňovú platenú dovolenku, aby mohli byť so svojimi manželkami počas obdobia hneď po pôrode.

 
  
MPphoto
 
 

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – Dnes som v hlasovaní podporila lepšie práva a lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života pre pracujúcich rodičov. Mimoriadne dôležité sú v tejto správe ustanovenia pre matky, ktoré dojčia v práci. Prestávky na dojčenie dávajú matkám čas, ktorý potrebujú, aby svojmu vyvíjajúcemu sa dieťaťu poskytli tú najlepšiu a najprirodzenejšiu formu výživy. Výživa je kľúčovým faktorom zdravia počas celého života. Teší ma, že táto správa je priaznivo naklonená tým matkám, ktoré sa vrátili späť do práce, no napriek tomu sa rozhodli dojčiť svoje deti a poskytnúť im tú najlepšiu výživu.

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Schlyter a Isabella Lövin (Verts/ALE), písomne.(SV) Sme presvedčení, že dobre prepracovaná zákonná rodičovská dovolenka je pre každú krajinu mimoriadne dôležitá. V konečnom hlasovaní sme však nechceli hlasovať za legislatívny návrh Parlamentu, pretože šiel proti niekoľkým zásadám, ktoré sú pre nás veľmi dôležité. Po prvé, návrh chce zaviesť povinnú šesťtýždňovú dovolenku len pre matku.

Myslíme si, že rodičia by mali mať možnosť sami si vybrať, akým spôsobom budú čerpať rodičovskú dovolenku, a že tento návrh by bol krokom nesprávnym smerom pre rodovú rovnosť vo Švédsku. Po druhé, nemyslíme si, že je rozumné stanoviť úroveň odmeňovania počas rodičovskej dovolenky na plnú výšku mzdy. Pokiaľ ide o Švédsko, financovanie takéhoto nákladného systému by si mohlo vynútiť skrátenie dĺžky rodičovského zabezpečenia. Podľa nášho názoru je organizácia systémov sociálneho zabezpečenia záležitosťou, ktorú by mali riešiť národné parlamenty.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Simpson (S&D), písomne. – Európska parlamentná labouristická strana (EPLP) plne podporuje potrebu zvýšiť ochranu žien, ktoré sú tehotné, krátko po pôrode alebo dojčia, a preto hlasovala za niekoľko kľúčových návrhov smernice. Patria medzi ne predĺženie materskej dovolenky na 20 týždňov, vyplácanie mzdy v plnej výške matkám počas prvých povinných šiestich týždňov po pôrode a dva týždne otcovskej dovolenky hradenej v plnej výške. Strana EPLP sa však obáva, že návrhy, ktoré prijal Parlament, by mohli mať neplánované dôsledky v krajinách, ktoré už uplatňujú zložitejší súbor ustanovení týkajúcich sa materskej dovolenky. Predovšetkým sa obávame toho, že návrhy by mohli regresívnej vláde umožniť, aby obmedzila svoje ustanovenie týkajúce sa materskej dovolenky, takže najmenej zarábajúce pracujúce ženy by počas svojej materskej dovolenky mohli vlastne prerobiť. Kým v členských štátoch s veľmi nízkou úrovňou ustanovení týkajúcich sa materskej dovolenky budú niektoré aspekty tejto správy neoceniteľným zlepšením, v iných krajinách môžu tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy viesť k sociálnemu úpadku.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Sonik (PPE), písomne. (PL) Európsky parlament dnes prijal správu, ktorá má zaistiť zdravie tehotných matiek a tých, ktoré sú na materskej dovolenke. Prijatím spoločnej pozície v tejto forme vysielame jasný signál, že podporujeme zmeny, ktorých cieľom je zlepšiť európske normy ochrany mladých matiek. Ženám sa zaručuje minimálne trvanie materskej dovolenky, ktorá bude od tejto chvíle platená v plnej výške. Zabránením nespravodlivému prepusteniu sme zároveň zvýšili ochranu pracovných miest žien, ktoré sa vracajú do práce po materskej dovolenke.

Zmeny, ktoré smernica zavádza, predstavujú krok správnym smerom a zaručujú ženám v Európe minimálny nárok na materskú dovolenku. Som tiež rád, že prostredníctvom zavedenia dvojtýždňovej otcovskej dovolenky povzbudíme otcov k tomu, aby sa starali o svoje deti.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Soullie (PPE), písomne. (FR) Hlasovanie o správe pani Estrelovej je mimoriadne dôležité. Stanovisko, ktoré bolo prijaté, je čisto demagogické a nezodpovedné. Žiadosťou o 20 týždňov materskej dovolenky diskreditujeme Európsky parlament. Sme hlasom občanov. Prijatím takýchto nerealistických stanovísk by sme sa k nim zachovali nespravodlivo. Prinieslo by to veľmi značné náklady pre sociálne rozpočty členských štátov, napríklad v prípade Francúzska by táto suma predstavovala 1,3 miliardy EUR.

Súčasná hospodárska situácia nám neumožňuje prijať takýto druh zvýšenia v rámci štátnych rozpočtov, o dôsledkoch pre naše spoločnosti, ktoré budú musieť niesť časť týchto dodatočných nákladov, ani nehovoriac. Nesmieme ženám mariť šance nájsť si zamestnanie, ale musíme ich podporiť a povzbudiť, aby lepšie zosúladili materstvo a prácu.

Predĺženie zo 14 na 18 týždňov, ktoré navrhovala Komisia, bolo skutočným krokom vpred, na ktorom sa mohlo stavať prostredníctvom zváženia nových možností starostlivosti o dieťa. Posolstvo, ktoré tento text vyjadruje, nesie obrovskú zodpovednosť: materstvo sa očividne stane prekážkou v osobnom rozvoji na pracovisku.

 
  
MPphoto
 
 

  Marc Tarabella (S&D), písomne. (FR) Vítam prijatie tejto správy o návrhu smernice o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok a opatrení, ktorých cieľom je pomôcť pracovníčkam dosiahnuť zosúladenie pracovného a súkromného života. Predĺžili sme materskú dovolenku a zabezpečili sme, že bude lepšie platená, a po prvýkrát v európskej histórii sme zaviedli otcovskú dovolenku. Toto hlasovanie bude v dejinách základných práv európskych matiek a otcov vystupovať do popredia.

Všetkým tým, ktorí chceli obetovať sociálne práva na oltári hospodárskej krízy, hovorím, aby šli a získali peniaze tam, kde sú, a netrestali občanov ešte viac. Lepšia materská dovolenka a zavedenie otcovskej dovolenky – aj takýmto spôsobom môžeme bojovať za ľudskejšiu spoločnosť, zatiaľ čo rodina sa čoraz viac stáva poslednou ochranou pred životnými zvratmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Keith Taylor (Verts/ALE), písomne. – Dnes som v Parlamente hlasoval za legislatívny návrh, ktorý zaručuje vyššiu a dlhšie vyplácanú dávku v otcovstve/materstve. Urobil som to po lobovaní zo strany zástancov a odporcov. Dobre viem, aké sú finančné podmienky v Spojenom kráľovstve, ktoré sa na základe nedávnych oznámení o väčšom znižovaní výdavkov v rozpočte ešte zhoršia. Napriek tomu však Európsky parlament podporil dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku s príspevkom vo výške plnej mzdy a dvojtýždňovú otcovskú dovolenku. Som presvedčený, že je to rozumná investícia do hospodárstva, ktorá pomôže dosiahnuť cieľ EÚ, teda sedemdesiatpäťpercentnú účasť na trhu práce do roku 2020. Zlepšuje to zdravie detí a chráni zdravie a životné podmienky matiek. Je to krok, ktorý odstráni súčasné rozdiely v odmeňovaní mužov a žien. V EÚ ženy zarábajú v priemere o 17 % menej ako muži. Ak ženám nezaručíme slušné mzdy počas materskej dovolenky, budú v rámci svojich zárobkov potrestané za to, že majú deti. Zároveň ide o pozitívnu podporu väčšieho zapojenia otcov do starostlivosti o deti. Okrem smrti a daní je jedinou istotou v živote narodenie dieťaťa. Naše deti sú budúcnosť a zlepšenia, ktoré sme dnes odhlasovali, im poskytnú lepší a istejší štart do života.

 
  
MPphoto
 
 

  Marianne Thyssen (PPE), písomne. (NL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ak si máme zachovať prosperitu a máme byť v pozícii, v ktorej si môžeme dovoliť vyplácať dôchodky, potrebujeme zamestnať viac mužov a žien a zaistiť, aby v práci ostali. Okrem toho v čase tvrdej medzinárodnej hospodárskej súťaže a nedostatku rozpočtových prostriedkov musíme mať odvahu prijať opatrenia, ktoré investujú do rodín a ktoré trochu zmierňujú tlak vyvíjaný na úlohu zosúladiť pracovný a rodinný život. Predĺženie materskej dovolenky je jedným z prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa. Z tohto dôvodu podporujem predĺženie materskej dovolenky. V čase rozpočtových ťažkostí však musíme byť realistickí. Dvadsaťtýždňová materská dovolenka so mzdou v plnej výške nie je pre naše systémy sociálneho zabezpečenia a vládne rozpočty uskutočniteľné riešenie. Z týchto dôvodov som sa zdržala konečného hlasovania, hoci predĺženie materskej dovolenky podporujem. Na druhej strane podporujem pôvodný návrh Komisie predĺžiť materskú dovolenku na 18 týždňov za predpokladu, že sa presadí súčasný systém obmedzenej finančnej kompenzácie. Dúfam, že tento návrh bude mať v druhom parlamentnom čítaní väčšiu šancu.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. (RO) Hlasovala som za správu o návrhu smernice o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok.

Som presvedčená, že pre pracovníčky na materskej dovolenke je najdôležitejšie, aby im bola vyplácaná plná mzda, a že dávka v materstve by mala predstavovať 100 % ich poslednej mesačnej mzdy alebo priemernej mzdy, ak je mesačná mzda nižšia ako táto priemerná mzda. To znamená, že pokiaľ ide o ich starobný dôchodok, ženy nebudú znevýhodnené pre obdobie materskej dovolenky, ktorú si vzali.

Vzhľadom na demografické trendy v EÚ potrebuje miera pôrodnosti oživenie prostredníctvom špecifických právnych predpisov a opatrení, ktorých cieľom je prispieť k lepšej rovnováhe medzi pracovným, súkromným a rodinným životom. Ak chceme pracovníkom pomôcť dosiahnuť zosúladenie ich pracovného a súkromného života, je nevyhnutné stanoviť dlhšiu materskú a otcovskú dovolenku, a to aj v prípade adopcie detí mladších ako 12 mesiacov. Stanovenie zákonného obdobia materskej dovolenky na 20 týždňov je v súlade s odporúčaním Svetovej zdravotníckej organizácie zo 16. apríla 2002 o globálnej stratégii pre výživu dojčiat a malých detí.

 
  
MPphoto
 
 

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. (DE) Hlasoval som proti tejto správe, pretože prísne nedodržiava zásadu subsidiarity a zasahuje do vnútroštátnych platobných systémov a povinností členských štátov. Okrem toho obsahuje aj body, ako sú umelé prerušenie tehotenstva a reprodukčná sloboda, za ktoré na základe svojho vierovyznania nemôžem niesť spoločnú zodpovednosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. (LT) Dámy a páni, ženy nesmieme trestať za to, že sa rozhodli mať rodinu. Nie je to jednoducho len otázka etiky, ale aj stratégie – EÚ v súčasnosti prežíva demografické zmeny, ktoré sú výsledkom nízkej miery pôrodnosti a vyššieho počtu starších ľudí. Predovšetkým v týchto ťažkých časoch nesmieme ženy odstrašiť od trhu práce. Ak chce EÚ zvýšiť svoju konkurencieschopnosť na celosvetovej úrovni, potrebujeme viac pracujúcich žien. Nastal čas bojovať proti stereotypom, ktoré sa zakorenili v spoločnosti. Pracujúce ženy sa často považujú za „vysoko rizikové“ alebo „menejcenné“ pracovníčky. Je preto nutné, aby nové opatrenia týkajúce sa dovolenky, ktoré boli predstavené v tejto správe, pomohli narušiť tieto stereotypy. Zároveň by sme mali ponúknuť väčšiu pomoc ženám, ktoré spoločnosť opustila. Štatistika EÚ ukazuje, že v Litve čelia najväčšiemu riziku chudoby slobodné matky. Riziko chudoby pre pracujúce ženy v tejto skupine predstavuje 24 %. EÚ prešla dlhú cestu, kým právne zaručila rodovú rovnosť. Musíme však dosiahnuť ešte viac a premeniť teoretickú rodovú rovnosť na skutočnú a hmatateľnú rodovú rovnosť, ktorá sa uplatňuje v každodennom živote.

 
  
MPphoto
 
 

  Frank Vanhecke (NI), písomne. (NL) Hlasoval som za správu pani Estrelovej, pretože nechcem, aby tu došlo k akémukoľvek nedorozumeniu, pokiaľ ide o nasledovné: je úplne samozrejmé, že ženy majú počas tehotenstva a bezprostredne po ňom osobitné potreby a že je vo veľmi veľkom záujme spoločnosti ako celku, aby sa tieto potreby uspokojili, a preto musí aj táto spoločnosť niesť veľký podiel zodpovednosti za túto otázku. Chcel by som však položiť niekoľko zásadných otázok. Predovšetkým, je naozaj rozumné, aby sme odtiaľto, z nášho európskeho sídla odtrhnutého od reality, zavádzali záväzné predpisy, ktoré by platili v celej Únii vrátane členských štátov, ktoré majú z hospodárskeho hľadiska pred sebou ešte stále dlhú cestu?

Kto za to zaplatí účet? To ma privádza k mojej druhej zásadnej pripomienke: je rozumné takpovediac dať bremeno týchto opatrení výlučne na plecia zamestnávateľov? Nepovedie to nakoniec k situácii, ktorá je presným opakom toho, čo chceme dosiahnuť, teda k situácii, keď budú mať mladé ženy k dispozícii menej pracovných miest, pretože zamestnávatelia jednoducho nebudú naklonení tomu, aby sami niesli všetky následky, ktoré riskujú v prípade, že by ich mladé pracovníčky otehotneli? V tomto Parlamente je veľmi pekné hlasovať „sociálne“, ale my nie sme tí, ktorí musia niesť bremeno sociálneho hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. (FR) Európsky parlament dnes 20. októbra napokon prijal smernicu o materskej dovolenke. Hlasovala som za tento text, ktorý predstavuje pre ženy skutočný pokrok.

Smernicu však ešte musí prijať Rada. Cieľom textu, ktorý sme dnes schválili, je udeliť ženám v Európskej únii právo na dvadsaťtýždňovú materskú dovolenku, čo je o štyri týždne viac ako vo Francúzsku, kde majú ženy v súčasnosti právo na 16 týždňov materskej dovolenky.

Text, ktorý sme prijali, zároveň poskytuje právo na 20 dní otcovskej dovolenky (čo je viac ako 11 dní, ktoré sa momentálne udeľujú vo Francúzsku).

Smernica tiež stanovuje, že ženy musia počas dovolenky dostávať mzdu v plnej výške, čo je v súčasnej krízovej situácii dôležitý signál.

Text okrem toho obsahuje sociálnu doložku, ktorá je proti akémukoľvek zníženiu dosiahnutej úrovne ochrany, čo znamená, že tam, kde sú právne predpisy členských štátov v niektorých bodoch veľkorysejšie, budú tieto predpisy platiť aj naďalej. Je to teda určite pokrok a ja ho vítam.

 
  
  

Správa: Barbara Weiler (A7-0136/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože v mnohých krajinách existujú veľké rozdiely v oblasti podmienok platieb uhrádzaných podnikom v prípadoch, keď je do transakcií zapojený štát, malé a stredné podniky (MSP) a veľké spoločnosti. Dobre si uvedomujeme, že za súčasnej hospodárskej krízy, ktorú sprevádzajú väčšie ťažkosti, spoločnosti čoraz väčšou mierou bojujú s problémami týkajúcimi sa likvidity a že v mnohých členských štátoch sú dokonca vystavené väčšiemu riziku konkurzu. Smernica, ktorá mala túto oblasť regulovať, mala obmedzený dosah a návrh, ktorý sme teraz prijali, predstavuje významný krok v oblasti stanovovania a dodržiavania lehôt splatnosti nielen vo vzťahoch medzi spoločnosťami a verejnými orgánmi, ale aj vo vzťahoch, ktoré navzájom nadväzujú spoločnosti. Odteraz budeme mať k dispozícii právne predpisy, ktoré nám poskytnú väčšiu efektívnosť pri dodržiavaní lehôt splatnosti a ktoré zahŕňajú prehľadný systém sankcií za oneskorené platby, čo takisto predstavuje účinné zlepšenie boja proti častému zneužívaniu dominantného postavenia štátu a veľkých spoločností voči malým a stredným podnikom. Túto smernicu musia teraz členské štáty rýchlo začať vykonávať, aby sa konečne vyriešili vážne problémy spôsobené zavedením podmienok s dlhými lehotami splatnosti a odkladaním termínov platieb.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. (IT) Plnenie zmluvných povinností v obchodných transakciách zo strany verejnej správy, ako aj zo strany vedenia súkromných spoločností nie je len otázkou občianskej povinnosti, ale aj otázkou prevzatia zodpovednosti za súbor negatívnych podmienok, ktoré by mohli postihnúť spoločnosti veriteľov, najmä MSP. Možnosť, že tieto podniky sa budú môcť spoliehať na včas dostupné platobné prostriedky znamená zaručiť im stabilitu, rast, vytváranie pracovných miest a investície.

Bohužiaľ, podľa údajov Európskej komisie predstavujú oneskorené platby v Európe častý jav, ktorý poškodzuje konkurencieschopnosť. Za vytváranie problémov možno viniť predovšetkým orgány verejnej správy, pričom tieto problémy sú často spôsobené ich nesprávnym rozpočtovým hospodárením a riadením peňažných tokov alebo sú dôsledkom nadmernej byrokracie v ich administratívnej mašinérii. V niektorých prípadoch sa tiež uskutočňujú rozhodnutia, ktoré majú fungovať na základe nových štruktúr výdavkov a nezohľadňujú predchádzajúce účtovné záväzky, ktoré by mali byť splnené v rámci zmluvne dohodnutých podmienok.

Považujem preto za našu povinnosť prijať opatrenia, ktoré napravia nedostatky v predchádzajúcej smernici 2000/35/ES, a týmto spôsobom sa snažiť zabrániť javu oneskorených platieb prostredníctvom prijatia opatrení, ktoré dlžníkov podnietia k tomu, aby neplatili neskoro, a ďalších opatrení, ktoré veriteľom umožnia v plnom rozsahu a účinne uplatňovať svoje práva v prípade oneskorených platieb.

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward (ALDE) , písomne. (GA) Hlasoval som za túto príhodnú správu a za ustanovenie 30-dňovej cieľovej lehoty splatnosti faktúr. Malé a stredné podniky sú základným pilierom európskeho hospodárstva; tieto menšie podniky tvoria 99,8 % všetkých podnikov v EÚ a vytvárajú 70 % všetkých pracovných miest v EÚ. Opatrenia určené na riešenie otázky oneskorených platieb, ktoré táto správa obsahuje, sú praktické opatrenia na podporu malých a stredných podnikov, ktoré majú zabezpečiť, aby menšie podniky netrpeli stratami v dôsledku nesplatených faktúr.

Nové pravidlá by mohli vytvoriť lepšie podmienky pre investovanie a mali by malým a stredným podnikom umožniť, aby sa sústredili na inovácie a rozvoj. Okrem toho oceňujem obsah správy, ktorý sa týka potreby zabezpečiť, aby nové opatrenia neviedli k zvýšeniu existujúcej úrovne byrokracie a aby sa pre malé a stredné podniky nevytvárala ďalšia byrokratická záťaž ani administratívne problémy.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu a som rád, že Európsky parlament a Rada dokázali dosiahnuť túto dohodu, ktorá má mimoriadny význam, a to najmä pre malé podniky. Hoci malé a stredné podniky tvoria základ konkurencieschopnosti Európskej únie a sú najväčším tvorcom pracovných miest, kríza veľmi jasne ukázala, že majitelia malých a stredných podnikov sú zároveň najmenej chránení a že politika presadzovaná členskými štátmi nie je naklonená ich podpore a rozvoju, pretože sa v plnom rozsahu nevykonávajú a neuplatňujú právne predpisy EÚ, ako je napríklad iniciatíva Small Business Act. Počas krízy veľa spoločností zbankrotovalo, čo predstavuje veľkú stratu. Z tohto dôvodu veľmi oceňujem tento krok, ktorý napriek tomu, že je krokom malým, tým, že sprehľadňuje oblasť lehôt splatnosti, má pre malé podniky veľký význam. Začíname skutočne vytvárať prostredie, ktoré je prehľadné a zrozumiteľné pre malé podniky a pomôže vytvoriť podnikateľskú kultúru.

 
  
MPphoto
 
 

  Sergio Berlato (PPE), písomne. (IT) Prijatím novej smernice zameranej proti oneskoreným platbám, opatrenia, ktoré konkrétnym spôsobom podporuje spoločnosti, a predovšetkým malé a stredné podniky, Európsky parlament vytvára rozhodujúci prínos v záujme občanov a európskeho systému výroby. Prepracované znenie smernice vlastne stanovuje kategorické platobné podmienky a náležité sankcie, ktoré v rámci Únie podporia včasné platby zo strany orgánov verejnej správy aj súkromných spoločností. Podľa odhadov by toto opatrenie malo do obehu hospodárstva vrátiť približne 180 miliárd EUR: toto je skutočná suma, ktorú orgány verejnej správy dlhujú systému podnikov v Únii.

Problém oneskorených platieb je mimoriadne intenzívne pociťovaný v Taliansku, kde verejným orgánom trvá priemerne 128 dní, kým vykonajú platby, zatiaľ čo európsky priemer je 67 dní. Negatívne dôsledky oneskorených platieb v obchodných transakciách sú preto značné. Dúfam, že národné vlády budú túto smernicu čo najskôr vykonávať s cieľom odstrániť jednu z najväčších prekážok rozvoja vnútorného európskeho trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. (IT) Napokon sme sa po mesiacoch odkladov dostali do tohto bodu: hlasovali sme o správe, ktorá je skutočným závanom čerstvého vzduchu pre budúcnosť našich spoločností. Oneskorené platby sú javom, ktorý − zvlášť v Taliansku − dostal na kolená desaťtisíce spoločností a ktorý podľa výpočtov profesijných združení stál taliansky hospodársky systém približne 30 miliárd EUR. Bez toho, aby som brala do úvahy konkrétne faktory a situácie v jednotlivých krajinách, hlasujem za túto správu, ktorá raz a navždy stanovuje jednoznačné a striktné pravidlá pre verejné aj súkromné subjekty. Hospodárska kríza už viedla k dramatickému počtu konkurzov, zatvorených závodov a spoločností a prípadov ukončenia obchodných činností. Prostredníctvom tohto opatrenia môže Európa skutočne pomôcť mnohým malým podnikom, ktoré sú následkom krízy sústavne obmedzované tlakom bankových pôžičiek a v dôsledku oneskorených nevyrovnaných pohľadávok môžu už teraz prechádzať ťažkými časmi. Keď sa bude táto smernica uplatňovať, zabránime prinajmenšom mnohým prípadom, keď sú spoločnosti nútené ukončiť podnikanie z dôvodu dlhov spôsobených inými verejnými alebo súkromnými subjektmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) V nestabilnej hospodárskej situácii môžu mať oneskorené platby mimoriadne nepriaznivý vplyv na malé a stredné podniky, ktoré potrebujú finančné prostriedky, aby vyplatili svojich zamestnancov a dodávateľov. Nové nariadenia o oneskorených platbách v obchodných transakciách, na ktorých sa Parlament a Rada dohodli 5. októbra, by mali pre spoločnosti zjednodušiť a urýchliť postup pri vymáhaní splatných finančných prostriedkov. Sú to malé a stredné podniky, ktoré dokonca aj počas krízy udržiavajú chod hospodárstva. Platí to v každom európskom hospodárstve. Európsky parlament zabezpečil, aby všetky strany boli rovnocennými partnermi a aby sa pravidlá vzťahovali na všetkých, z čoho budú mať osoh mnohé európske malé a stredné podniky.

Vďaka tejto dohode malé a stredné podniky už nebudú pôsobiť ako banky pre verejné podniky ani veľké spoločnosti. Stanovenie konečnej lehoty splatnosti faktúr spolu s odporúčaním Európskeho parlamentu, aby MSP platili DPH až po zaplatení faktúr, bude v čase poklesu trhov užitočné pre tie podniky, ktoré majú problémy s prežitím.

 
  
MPphoto
 
 

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože mám pocit, že je životne dôležité, aby sme uplatnili všetky možné kroky s cieľom posilniť konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov. Je navyše nevyhnutné presadzovať boj proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktoré predstavujú neprijateľné zneužívanie, a to predovšetkým v čase takej hospodárskej recesie, akou práve prechádzame. Negatívne dôsledky oneskorených platieb sú značné: znamenajú veľké náklady pre spoločnosti veriteľov, znižujú peňažné toky, obmedzujú možnosti investícií a majú dosah na konkurencieschopnosť MSP.

Táto smernica oprávnene zahŕňa opatrenia, ktoré majú dlžníkov odradiť od oneskorených platieb, opatrenia, ktoré veriteľom umožnia uplatňovať ich práva, a tiež určuje konkrétne a presné pravidlá, ako sú napríklad oznámenia o neplnení záväzkov, náhrada nákladov na vymáhanie a 30-dňová lehota na uhradenie dlhov v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú určité výnimky. Tieto opatrenia ukladajú orgánom verejnej správy povinnosti a odrádzajú ich od takých foriem správania, ktoré by mohli mať negatívne dôsledky pre malé a stredné podniky a ohrozovali by dôveryhodnosť prijatých politík.

Rýchle platby sú takisto nevyhnutnou a základnou podmienkou investícií, rastu a vytvárania pracovných miest.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Castex (S&D), písomne. (FR) Aj ja som spokojná s riešením, ktoré sa našlo v súvislosti s lehotami splatnosti, a som rada, že bol prijatý návrh socialistov a demokratov, ktorý povoľuje dlhší časový rozsah pre verejné zdravotnícke služby, v ktorých sú dlhšie lehoty splatnosti dôsledkom zložitých rozpočtových postupov. Navyše, ak sa dodržiava zmluvná sloboda medzi súkromnými podnikmi, zavádza sa významná záruka tým, že sú zakázané príliš dlhé platobné lehoty voči veriteľom, ktorými sú často MSP.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. (EL) Zdržal som sa hlasovania o tejto správe, pretože podporuje úsilie Komisie, ktorého cieľom je vyvíjať nátlak na zadlžené štáty prostredníctvom návrhov prísnych opatrení v čase, keď sú ich verejné financie v zlom stave. Tlak na okamžité vyrovnanie dlhov spolu s hrozbou závažných peňažných sankcií vo forme úrokov slúži predovšetkým záujmom podnikov, ktoré z krízy ťažia, a ich cieľom je dosiahnuť obmedzenie sociálnej ochrany a zmrazenie alebo zníženie miezd pracovníkov. Argument, že to pomôže malým a stredným podnikom, neobstojí, pretože vzhľadom na údaje uvedené v nariadení predmetnými podnikmi nie sú malé a stredné podniky. Tento druh akcie by bol oprávnený, ak by mu predchádzala výrazná podpora reálneho hospodárstva pracujúcich a tiež kroky na podporu sociálnej a hospodárskej súdržnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Podporujem potrebu posilniť smernicu 2000/35/ES a určiť nástroje potrebné na odstránenie alebo obmedzenie oneskorených platieb v obchodných transakciách. Zameriavam sa na malé a stredné podniky, ktoré predstavujú zásadnú súčasť európskeho trhu z hľadiska tvorby bohatstva a pracovných miest. Táto politická voľba Európskej komisie je krok správnym smerom, jej cieľom je zlepšiť podnikateľskú atmosféru pre malé a stredné podniky. Pokiaľ ide o 8-percentnú úrokovú sadzbu ako odstrašujúci prvok, mám isté obavy pred jej dôsledkami v určitých regiónoch našej krajiny a v ďalších európskych štátoch, pre ktoré dodržiavanie nových pravidiel predstavuje skutočný problém. Verím, že tento nový prístup môže byť skutočnou príležitosťou na zmenu. Teraz sa musíme sústrediť na monitorovanie vykonávania smernice v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi v rámci vnútroštátnych právnych systémov s cieľom zabezpečiť, aby sa všade uskutočňovalo štandardným spôsobom.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Dúfam, že nadobudnutie platnosti smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách bude prínosom pre väčšinu malých a stredných podnikov v Európskej únii, ktoré tak získajú väčšiu ochranu a prostriedky na zvýšenie investícií a vytváranie pracovných miest. Zároveň verím, že smernica zjednoduší rozvoj mechanizmov na vymáhanie pohľadávok, pretože oneskorené platby od orgánov verejnej správy spôsobujú nerovnováhu v chode malých a stredných podnikov a tým aj vo fungovaní trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Luigi Ciriaco De Mita (PPE), písomne. (IT) Oneskorené platby v obchodných transakciách medzi podnikmi a medzi podnikmi a orgánmi verejnej správy sú jedným z faktorov, ktoré v súčasnosti bránia obnove hospodárskeho rastu. Schválenie novej smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách predstavuje významnú inováciu, ktorá si bude vyžadovať predovšetkým náležitú prípravu verejného sektora z politického, ako aj administratívneho hľadiska. Z politického hľadiska tak, aby finančné a rozpočtové plánovanie mohlo zohľadňovať nielen vplyv pravidiel Európskej únie o Pakte stability a rastu, ale teraz už aj vplyv nových pravidiel o oneskorených platbách, ktoré − ak sa nebudú dostatočne riadiť − by mohli mať priamy a reflexívny vplyv na manévrovací priestor vlád na rozličných úrovniach. Z administratívneho hľadiska je náležitá príprava potrebná pre správne finančné hospodárenie verejných orgánov, počnúc pomerom medzi záväzkami a výdavkami, aby sa daňové príjmy, a tým aj občania, nezaťažovali takými bremenami, ako sú platby úrokov, ktoré by mohli mať významný vplyv na verejné financie. Na záver, zdá sa, že je dôležité, aby existovala mimoriadna informovanosť a flexibilita týkajúca sa niekoľkých odvetví, ako je napríklad odvetvie zdravotnej starostlivosti, v ktorom orgány verejnej správy nahromadili značné množstvo oneskorených platieb, ktoré sú splatné podnikom za ich pravidelné dodávky poskytovaných tovarov a služieb.

 
  
MPphoto
 
 

  Diane Dodds (NI), písomne. – V súčasnej hospodárskej situácii je pre malé a stredné podniky dosť ťažké prežiť aj bez ďalšej záťaže oneskorených platieb v obchodných transakciách. Z tohto dôvodu by mal byť vítaný každý mechanizmus, ktorý tieto podniky pomôže chrániť pred dodatočnými nákladmi a finančnými dôsledkami súvisiacimi s oneskorenými platbami.

Domnievam sa však, že je v kompetencii britskej vlády, a nie Európskej únie, aby túto vec regulovala, a tak zabezpečila, že firmy a vládne orgány si budú plniť svoje platobné záväzky. Táto správa, hoci má dobré stránky, si v určitých ohľadoch vyžaduje ďalšie objasnenie, a preto som sa tentoraz rozhodla zdržať sa hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za správu o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, pretože umožní prijatie harmonizovaných opatrení, ktoré by za súčasného stavu hospodárskej krízy mohli mať mimoriadny význam pre výsledky spoločností, predovšetkým malých a stredných podnikov. Zabezpečenie systému výnimiek pre odvetvie zdravotnej starostlivosti však vnímam pozitívne.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Oneskorené platby sú problémom, ktorý má mimoriadne závažné dôsledky pre životaschopnosť globálneho hospodárstva a predovšetkým ničivý vplyv na malé a stredné podniky. Tieto vplyvy sú ešte deštruktívnejšie v súčasnom období hospodárskej a finančnej krízy. Zlý príklad, ktorý dáva verejná správa, je neprijateľný. V mimoriadne závažnom rozsahu sa to deje napríklad v Portugalsku. Na udržanie oneskorených platieb v obchodných transakciách pod kontrolou sú potrebné opatrenia, ktoré by ochránili dobrý stav európskeho hospodárstva tak, že by bránili vzniku situácií, v ktorých sú finančné štruktúry podvyživené a finančné produkty predražené, čím sa zvyšuje závislosť od bankového sektora. Chcel by som poukázať na konkrétny príklad poľnohospodárskych výrobcov, ktorým supermarkety a distribútori pohľadávky často uhrádzajú oneskorene. Maximálna lehota s dĺžkou 30 dní po poskytnutí a vyfakturovaní služieb – ktorá môže byť predĺžená až na 60 dní – je úplne primeraná pre zachovanie rovnováhy v obchodných vzťahoch a bude zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore kultúry včasného plnenia záväzkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Grech (S&D), písomne. – Dnešné prijatie správy pani Weilerovej znamená dôležitý posun hranice vo sfére platieb v obchodných vzťahoch. V súčasnosti je bežné – a čo je znepokojivé, aj bežne prijímané –, že orgány verejnej správy vyvíjajú na malé a stredné podniky nátlak, aby uzatvárali dohody, ktoré umožňujú predĺženú splatnosť faktúr.

Typickým príkladom je Malta. Mnohé malé a stredné podniky, ktoré zodpovedajú za viac ako 70 % zamestnanosti v súkromnom sektore, sa stretávajú s vážnymi problémami týkajúcimi sa peňažných tokov, ktoré im spôsobujú oneskorené platby podnikov, predovšetkým orgánov verejnej správy vrátane vlády.

Vo viacerých členských štátoch bude 60-dňový strop pre orgány verejnej správy slúžiť ako dôležitá ochranná doložka pre malé a stredné podniky a občanov. Ale na to, aby toto ustanovenie bolo skutočne účinné, je potrebná správna transpozícia a vykonávanie smernice v jednotlivých členských štátoch spolu s prísnym monitorovaním zo strany Komisie. Iba vtedy sa môže toto nové pravidlo naozaj premietnuť do konkrétnych výhod pre občanov a najmä pre malé a stredné podniky.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. (PL) Platobné podmienky v obchodných transakciách sú prioritnou otázkou pre správne fungovanie európskych hospodárstiev. Bohužiaľ, existujú značné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, pokiaľ ide o plnenie platobných podmienok, a preto je potrebné dôkladne preveriť smernicu 2000/35/ES z 8. augusta 2002, ktorá je v súčasnosti v platnosti.

Nedostatok disciplíny pri transakciách predstavuje obrovskú hrozbu pre malé a stredné podniky v krajinách, ktoré postihla hospodárska kríza. Oneskorené platby často spôsobujú problémy na vnútornom trhu aj pri cezhraničnom obchode. Z tohto dôvodu podporujem návrh pani spravodajkyne na sprísnenie právnych predpisov, zavedenie nástrojov na ochranu podnikov a zavedenie povinnej náhrady nákladov na vymáhanie oneskorených platieb faktúr a úrokov.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) Vítam zámer tejto správy stáť rozhodne na strane malých a stredných podnikov. Oneskorené platby sú obrovským hospodárskym problémom pri obchodných transakciách v rámci EÚ. Takisto v odvetví poľnohospodárstva ide o veľmi vážnu vec, ak sa problémy s likviditou prenesú na poľnohospodárske podniky. Jednoznačne určené platobné lehoty s týmito metódami skoncujú. Podporujem 30-dňovú platobnú lehotu ako normu navrhovanú v správe a aj zavedenie všeobecnej hornej hranice v dĺžke 60 dní. Považujem za nepochopiteľné, že v mnohých členských štátoch sa oneskorujú platby verejných financií súvisiace s transakciami uskutočňovanými s jednotlivými orgánmi verejnej správy. Oneskorené platby vážne poškodzujú podnikateľské prostredie a vnútorný trh a majú priamy dosah na členské štáty. Paušálna náhrada, po ktorej sa volalo a ktorá sa má platiť od prvého dňa oneskorenia platby, predstavuje konkrétnu metódu prevencie takýchto situácií.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za správu pani Weilerovej, pretože som presvedčený, že je nevyhnutné poskytnúť záruky veriteľom jednotlivých verejných správ, medzi ktorých patria prevažne malé a stredné podniky. Toto opatrenie umožní, aby sa do obehu vrátilo približne 180 miliárd EUR likvidných prostriedkov – ide o celkovú dlžnú sumu, ktorú dlhujú verejné správy podnikom v rámci celej EÚ. Ide o skutočne významný krok, pretože podniky dostanú automatické právo požadovať platbu dlžných úrokov a tiež získať pevnú sumu vo výške najmenej 40 EUR ako náhradu nákladov na vymáhanie. Podniky tiež budú môcť za každých okolností požadovať primeranú náhradu nákladov, ktoré im z tohto dôvodu vznikli. Verím, že táto iniciatíva poslúži ako podnet pre členské štáty, aby vypracovali kódexy včasných platieb. Vlastne by mohli zachovať alebo zaviesť zákony a nariadenia obsahujúce ustanovenia, ktoré sú pre veriteľov výhodnejšie ako tie, ktoré obsahuje smernica.

 
  
MPphoto
 
 

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. (IT) Spomedzi mnohých návrhov obsiahnutých v iniciatíve Small Business Act podľa môjho názoru medzi tie najnaliehavejšie patril návrh týkajúci sa zmeny a doplnenia smernice 2000/35/ES. Oneskorené platby sa stali bežným postupom orgánov verejnej správy v mnohých krajinách (a nepochybne sa to týka aj Talianska). Ak je európskym priemerom dĺžka 180 dní od dátumu splatnosti, môžeme si iba predstavovať extrémne oneskorenie v niektorých prípadoch a dôsledky pre riadiacich pracovníkov malých a stredných podnikov.

Paradoxom je, že štát vyžaduje včasné platby poplatkov a daní a uvaľuje sankcie a účtuje úroky od prvého dňa omeškania, ale ignoruje svoje vlastné záväzky, ak je v postavení dlžníka. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, o ktorom hlasujeme, je mimoriadne dôležitý, predovšetkým v čase závažných hospodárskych ťažkostí, sám osebe však nebude stačiť na vyriešenie problému. Ak jednotlivé členské štáty neupravia svoje postupy na vymáhanie dlhov od orgánov verejnej správy tak, aby boli kratšie a účinnejšie, schválené ustanovenia budú neúčinné.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Oneskorené platby v obchodných transakciách, či už ide o platby medzi spoločnosťami, alebo medzi spoločnosťami a verejnými subjektmi, sú zodpovedné za problémy s peňažnými tokmi v malých a stredných podnikoch, a tak zase často prispievajú k ďalším oneskoreným platbám, čím sa spúšťa začarovaný kruh, proti ktorému je ťažké bojovať. Sme presvedčení, že vykonávanie nových pravidiel navrhnutých v tomto prípade bude predstavovať dôležitý krok k ukončeniu tejto situácie, a tak pomôže spoločnostiam, aby zvládli toto obdobie hospodárskej a finančnej krízy. Navrhované sankcie sú primerané a potrebné a dúfame, že zabránia nepatričným obchodným postupom, ktoré si osvojili obchodné subjekty.

 
  
MPphoto
 
 

  Alajos Mészáros (PPE), písomne.(HU) Je nevyhnutné, aby bolo prijaté uznesenie o smernici o boji proti oneskoreným platbám, a preto som za toto uznesenie hlasoval. Dopoludňajšia rozprava tiež odhalila, že dôsledky krízy, ktorá v nedávnej minulosti neobišla ani naše členské štáty, sú stále citeľné. V súvislosti s hladkým fungovaním vnútorného trhu musíme uskutočniť viaceré zmeny. Správa ako súčasť týchto zmien oprávnene odporúča prechod ku kultúre včasných platieb. To umožní, aby oneskorenie platieb so sebou prinášalo dôsledky, vďaka ktorým bude ich využívanie nevýhodné.

Podľa hodnotenia vplyvu, ktoré predchádzalo preskúmaniu, sú orgány niektorých členských štátov známe svojimi nevyhovujúcimi platobnými postupmi. Úprimne dúfam, že dnešné rozhodnutie bude môcť zmeniť aj to. Na záver uvediem, že v tomto ohľade môže byť v centre nášho záujmu aj uľahčenie života malých a stredných podnikov. Navrhované alternatívne spôsoby riešenia sporov môžu ponúknuť riešenie rovnako, ako môže byť riešením zverejňovanie praktík členských štátov. Maximálne využívanie príležitostí ponúkaných cez portál elektronickej justície EÚ môže pomôcť veriteľom a podnikom, aby svoje činnosti uskutočňovali s menšími problémami.

 
  
MPphoto
 
 

  Miroslav Mikolášik (PPE), písomne. (SK) Vítam návrh Komisie prispievajúci k riešeniu problému oneskorených platieb, ktoré sa stávajú vážnym problémom predovšetkým v cezhraničných obchodných vzťahoch vzhľadom na to, že narúšajú právnu istotu.

Aby dôsledky vyplývajúce z oneskorených platieb odrádzali od oneskorených platieb, je potrebné v rámci vytvárania kultúry včasných platieb zaviesť aj rýchle postupy vymáhania nesporných pohľadávok súvisiacich s oneskorenými platbami. Pozmeňujúci návrh smerujúci k vymáhaniu takýchto nárokov voči podnikom a orgánom verejnej správy prostredníctvom široko dostupného on-line postupu bude pozitívnym krokom smerom k zjednodušeniu a zrýchleniu vymáhania takýchto pohľadávok. Prinesie prospech predovšetkým pre malé a stredné podniky, ktoré najviac trpia neskorými platbami a ich ťažkopádnym vymáhaním.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Nesplatené dlhy predstavujú značné finančné riziko najmä pre malé a stredné podniky. Nedostatočná platobná morálka môže najmä v časoch krízy závažne obmedziť likviditu. Opatrenia, ktoré vedú k väčšej uvedomelosti v oblasti platieb, sú nepochybne určitým prínosom. Hlasovania som sa zdržal, pretože nie som presvedčený o tom, že je rozumné regulovať túto záležitosť na celoeurópskej úrovni alebo že takýto postup by mal pozitívny vplyv na platobnú morálku.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Morganti (EFD), písomne. (IT) Správa rieši problém oneskorených platieb, problém, ktorý destabilizuje trh a predovšetkým poškodzuje malé a stredné podniky, ktorým venujem osobitnú pozornosť. Moje hlasovanie za správu by malo byť vnímané ako nádej na zrod novej obchodnej kultúry, v ktorej sa bude viac dbať na včasné platby a oneskorené platby sa budú považovať nie za bežnú prax, ale za neprijateľné zneužitie postavenia klienta a za porušenie zmluvy.

 
  
MPphoto
 
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. (LT) Hlasovala som za tieto právne predpisy, pretože som presvedčená, že lepšie zvládnuté platobné režimy sú výhodné pre malé a stredné podniky a podnikateľskú kultúru vo všeobecnosti. Domnievam sa, že jedno z predložených ustanovení v tomto dokumente je mimoriadne progresívne: výzva na rýchle zverejnenie zoznamov vykazujúcich subjektov. Tieto opatrenia by okrem toho, že by nabádali spoločnosti (najmä MSP) k tomu, aby si navzájom platili včas, a tým znižovali riziko problémov s likviditou, tiež zvyšovali dôveryhodnosť a tým aj konkurencieschopnosť takýchto podnikov.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za správu pani Weilerovej, pretože som presvedčený, že je nevyhnutné ustanoviť hornú hranicu, v rámci ktorej je potrebné vykonať platbu v prospech podnikov. Táto potreba je ešte naliehavejšia a zásadnejšia v časoch krízy. Malé a stredné podniky spolu s podnikateľmi zohrávajú významnú úlohu vo všetkých našich hospodárstvach a sú hlavnými tvorcami zamestnanosti a príjmov a hybnou silou inovácií a rastu. Bohužiaľ, v poslednom čase sme príliš často videli situácie, keď spoločnosti, ktorým orgány verejnej správy dlhujú niekoľko miliónov, sú, žiaľ, nútené ukončiť svoju činnosť alebo vyhlásiť bankrot práve z dôvodu týchto oneskorených platieb. Dúfam preto, že vo fáze vykonávania sa budú zohľadňovať aj ďalšie faktory a pre orgány verejnej správy budú zmiernené záväzky súvisiace s Paktom stability a rastu a zároveň sa budú postupne obmedzovať platobné podmienky. Týmto spôsobom by sa zostavil súhrn požiadaviek a tiež by to celému systému krajiny prinieslo výhody. Dúfam, že členské štáty budú smernicu rýchlo transponovať tak, aby sa mohla čo najskôr uplatňovať. Ide o povinnosť nás zákonodarcov a právo, ktoré dlhujeme spoločnostiam, ktoré sú veriteľmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. (FR) Oneskorené platby môžu viesť k finančným ťažkostiam a dokonca k bankrotu niektorých podnikov, najmä MSP. Podľa Európskej komisie oneskorené platby stoja európske hospodárstvo približne 180 miliárd EUR ročne. Ďalšie štúdie sa zmieňujú o 300 miliardách EUR ročne, čo je suma, ktorá sa rovná gréckemu verejnému dlhu. Som rád, že Rada a Parlament sa v súčasnej hospodárskej situácii dokázali od začiatku zhodnúť na ambicióznom preskúmaní európskych právnych predpisov v tejto oblasti. Príspevok Európskeho parlamentu bol v tejto veci značný. Úspešne sme dosiahli, aby sa konečné znenie textu inšpirovalo mnohými zlepšeniami, za ktorého hlasoval Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Ide predovšetkým o vyššie zákonom stanovené úrokové sadzby splatné v prípade omeškania; v prípade transakcií medzi podnikmi o pravidlo o štandardnej 30-dňovej lehote splatnosti a jej možnom predĺžení na 60 dní za určitých podmienok; v prípade verejných inštitúcií o maximálnu lehotu v dĺžke 60 dní; o väčšiu flexibilitu pre inštitúcie v oblasti verejného zdravia a pre verejné zdravotnícke a sociálne zariadenia; a napokon, o zjednodušenie náhrad nákladov na vymáhanie (paušálna suma vo výške 40 EUR).

 
  
MPphoto
 
 

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. (IT) Chcel by som pani Weilerovej zablahoželať k vynikajúcej práci. Európsky parlament dal zelenú novým právnym predpisom, ktoré obmedzia oneskorené platby orgánov verejnej správy ich dodávateľom, z ktorých väčšinu tvoria malé a stredné podniky. Parlament ustanovil, že orgány verejnej správy sú povinné za nadobudnuté služby alebo tovary zaplatiť do 30 dní. Ak to neurobia, musia zaplatiť úrok z omeškania so sadzbou 8 %.

Zásada včasnej platby za prácu je základnou zásadou korektného správania. Má však aj zásadný význam pri určovaní dôveryhodnosti určitého podniku, jeho dostupných finančných prostriedkov a jeho úverovej bonity a prístupu k financovaniu. Táto nová smernica, ktorá sa vo vnútroštátnych právnych systémoch začne vykonávať do 24 mesiacov od jej prijatia, bude preto prínosom pre celé európske hospodárstvo.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Vzhľadom na to, že oneskorené platby sú javom s mnohými vzájomne prepojenými príčinami, bojovať proti nemu možno iba pomocou širokého spektra vzájomne sa dopĺňajúcich opatrení. Parlament preto zastáva názor, že čisto legalistický prístup s cieľom zdokonaliť nápravné opatrenia pre oneskorené platby je síce potrebný, nie však dostatočný. „Tvrdý“ prístup Komisie zameraný na prísne sankcie a odstrašujúce prostriedky je potrebné rozšíriť tak, aby zahŕňal aj „jemné“ opatrenia zamerané na pozitívne podnety na boj proti oneskoreným platbám.

Súčasne s vykonávaním tejto smernice by sa mali podporovať aj praktické opatrenia, napríklad používanie elektronických faktúr.

 
  
MPphoto
 
 

  Marco Scurria (PPE), písomne. (IT) Taliansko je krajinou, kde podniky oneskorenými platbami orgánov verejnej správy trpia najviac. Na rozdiel od európskeho priemeru, ktorý je 67 dní, je tu priemerná doba pre platbu dodávateľom 180 dní. Vedie to k finančným problémom, radikálnemu obmedzeniu investičných príležitostí a strate konkurencieschopnosti, a to predovšetkým pri malých a stredných podnikoch.

Smernica, o ktorej sme dnes hlasovali, odrádza dlžníkov od oneskorených platieb a veriteľom umožňuje, aby svoje záujmy pred takýmto meškaním účinne chránili, a zavádza právo na zákonom stanovený nárok na úrok, ktorý vzniká oneskorenou platbou, a to aj v prípade, že takýto úrok nebol zmluvou ustanovený. Tiež ukladá orgánom verejnej správy povinnosť uhradiť platbu najneskôr do 60 dní od výzvy na zaplatenie za predpokladu, že služba bola uspokojivo vykonaná.

Prijatie tejto smernice je skutočne veľmi užitočné pre naše podniky – v súčasnosti každá štvrtá spoločnosť ukončí svoju činnosť v dôsledku problémov s nedostatočnou finančnou likviditou. Tieto nové pravidlá týkajúce sa platieb budú znamenať, že spoločnosti opäť získajú svoju konkurencieschopnosť na trhu a nedôjde k úbytku pracovných miest.

 
  
MPphoto
 
 

  Marc Tarabella (S&D), písomne. (FR) Európsky parlament prostredníctvom prijatia správy mojej kolegyne Barbary Weilerovej o návrhu smernice o oneskorených platbách výraznou väčšinou hlasov zaviedol vyvážené a prehľadné pravidlá, ktoré podporujú platobnú schopnosť, inovácie a pracovné miesta. Z opatrení, ktoré navrhujeme, budú mať úžitok malé podniky a verejné nemocnice.

Malé podniky už nebudú čeliť finančným problémom v dôsledku oneskorených platieb a verejné nemocnice budú môcť vďaka svojmu výnimočnému postaveniu využívať predĺženú lehotu splatnosti s dĺžkou 60 dní, pričom financovanie bude pochádzať z refundácií v súlade so systémami sociálneho zabezpečenia. Navyše dohoda, ktorú by sme mali dosiahnuť s Radou, umožní rýchle nadobudnutie platnosti smernice a jej transpozíciu členskými štátmi už v januári 2011. Oceňujem efektivitu tohto hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Salvatore Tatarella (PPE), písomne. (IT) V priebehu uplynulých rokov sa oneskorené platby stali čoraz významnejšou záťažou finančného hospodárenia podnikov. Predstavujú závažný a nebezpečný problém, ktorý znižuje kvalitu systému verejných ponukových konaní, závažne narúša životaschopnosť malých podnikov a prispieva k strate konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. Štatistické údaje sú znepokojivé, najmä pokiaľ ide o Taliansko, kde sa priemerná platba uhradí za 186 dní, pričom najdlhšiu lehotu predstavuje 800 dní v prípade regionálnych vlád v súvislosti so sektorom zdravotníctva. Je to naozaj hanba, tento stav veľmi často donútil mnohé malé a stredné podniky, aby ukončili svoju činnosť. Prostredníctvom tejto správy podnikáme veľký krok k stanoveniu 60 dní ako hranice pre platby od verejného sektora sektoru súkromnému. Pochopiteľne, prijatie týchto právnych predpisov nevyrieši problém mávnutím čarovného prútika, ale rozhodne predstavuje východiskový bod k tomu, aby sa zo začarovaného kruhu stal fungujúci cyklus, a to najmä pokiaľ ide o transakcie uskutočňované s orgánmi verejnej správy. Účinnosť a bezprostredné postupy orgánov verejnej správy pri platení faktúr predstavujú dôležitý krok, z ktorého bude mať úžitok aj európske hospodárstvo. Dúfam, že členské štáty, a v prvom rade Taliansko, uskutočnia veľmi rýchlu transpozíciu týchto právnych predpisov.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Táto správa významnou mierou prispela k vyriešeniu problému oneskorených platieb v obchodných transakciách medzi spoločnosťami a medzi spoločnosťami a verejnými subjektmi. Iniciatíva je zameraná na dosiahnutie väčšej likvidity spoločností v rámci Európskej únie prostredníctvom harmonizácie. Boj proti oneskoreným platbám je mimoriadne chvályhodný v súčasnom období krízy, pretože veľké oneskorenia majú negatívne dôsledky pre činnosti spoločností. Cieľom opatrenia je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu prostredníctvom bezodkladnej reformy povinnej platobnej lehoty a sankcií v prípade jej nedodržiavania.

V tejto súvislosti vítam legislatívny návrh, ktorého ustanovenie o všeobecnej 30-dňovej lehote na platby za transakcie medzi spoločnosťami a medzi spoločnosťami a verejnými subjektmi – pričom verejné subjekty môžu vo výnimočných prípadoch využívať 60-dňovú lehotu – získalo širokú podporu Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktorého som členom.

Pozitívne vnímam aj ustanovenie úrokovej sadzby, ktorá sa bude v prípade omeškania platieb uplatňovať vo výške súčtu referenčnej sadzby Európskej centrálnej banky a 8 percent. Podľa môjho názoru toto opatrenie predstavuje silnú podporu pre hospodárske činnosti malých a stredných podnikov, ktorých hospodárske výsledky často závažne poškodzujú byrokratické prekážky.

 
  
MPphoto
 
 

  Marianne Thyssen (PPE), písomne. (NL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pred chvíľou sme hlasovali o revidovanej smernici o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Tejto dohode som dala svoju plnú podporu. Prehnane dlhé lehoty splatnosti a aj samotné skutočne oneskorené platby sú hrozbou pre hospodárenie spoločností, postihujú konkurencieschopnosť a ziskovosť a v konečnom dôsledky môžu ohroziť ďalšiu existenciu spoločností. Keďže sa zdá, že platná smernica nie je dostatočne účinná pri odrádzaní od oneskorených platieb, podporujem aj posilnenie existujúcich pravidiel. Pokiaľ ide o maximálne lehoty splatnosti, pre spoločnosti zavedieme ďalšie záruky, pretože platby by sa mali zásadne uhrádzať do 30 dní. Má to mimoriadny význam v prípade platieb medzi spoločnosťami a vládnymi orgánmi. Napokon, členské štáty a vlády budú odteraz musieť ísť príkladom. Ide o otázku dôveryhodnosti, t. j. o to, že európske inštitúcie budú v budúcnosti povinné dodržiavať tie isté zákonom stanovené lehoty ako všetci ostatní. Skutočnosť, že smernica jasne stanovuje, že akákoľvek zmluvná odchýlka od štandardných platobných podmienok bude možná iba z objektívnych dôvodov, ktoré sú vymedzené pravidlami, bude významným faktorom pri presadzovaní smernice. Na záver by som chcela uviesť, že dúfam, že pevne stanovená náhrada týkajúca sa nákladov na vymáhanie prinúti platcov, ktorí lehoty nedodržiavajú, aby dodržiavali riadne postupy a aby ich dodržiavali trvalo. Bolo by to dobré pre naše spoločnosti a pre naše pracovné miesta.

 
  
MPphoto
 
 

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. (IT) Hlasovala som za správu pani Weilerovej o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách.

Veľkou prekážkou obchodných činností sú nevyrovnané pohľadávky a oneskorené platby, ktoré často predstavujú dôvod, prečo inak platobne schopné podniky zbankrotujú následkom akéhosi „dominového efektu“. Oneskorené platby sú v Európe častým javom, ktorý poškodzuje podniky, najmä malé podniky.

Navyše, vo väčšine členských štátov v časoch finančných ťažkostí orgány verejnej správy platby uhrádzajú neskoro úplne bežne. Vznikla tak potreba posilniť existujúce právne opatrenia prostredníctvom boja proti oneskoreným platbám s cieľom podporiť spoločnosti, najmä MSP, a stanoviť presné podmienky a náležité sankcie pre tých, ktorí tieto podmienky porušujú.

 
  
  

Správa: Ilda Figueiredo (A7-0233/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože chudoba je veľmi vážny problém, ktorý sa týka 85 miliónov našich európskych spoluobčanov, takže nikto by k nemu nemal zostať ľahostajný. Tento problém musí patriť medzi naše najvyššie priority, zaslúži si kolektívnu odozvu, ktorou sa ľuďom v stave sociálneho ohrozenia zabezpečí trocha dôstojnosti. Chudoba postihuje našich mladých ľudí a staršie osoby, ale čoraz viac aj našich pracujúcich. Iba za posledné dva roky zaniklo 6 miliónov pracovných miest, pričom aj v prípade, že si pracujúci dokážu svoje miesta udržať, dochádza k zhoršovaniu situácie v oblasti už i tak nízkych a nestabilných miezd. Potrebujeme systematický prístup, ktorý sa zameriava na príčiny problémov a rieši ich a vznikajúce problémy zničí hneď v zárodku. Zároveň však v súčasnosti nemôžeme zabezpečiť bezprostredné a bezodkladné reakcie na ich dôsledky. Vzhľadom na to je nielen nutné, ale aj žiaduce − a mali by sme to podporovať a dosahovať v rámci zodpovednosti a riešenia naliehavých prípadov −, aby zraniteľní členovia našej spoločnosti dostávali minimálny príjem na svoje živobytie a tiež okamžitú odozvu, ktorá by im umožnila, aby sa vymanili zo svojej situácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. (IT) EÚ preukázala svoj záväzok bojovať proti chudobe v Európe v rámci iniciatív propagovaných na rok 2010, Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a tiež vzhľadom na dosahovanie rozvojových cieľov tisícročia OSN. Keď uvážime závažnosť hospodárskej a sociálnej krízy a jej dosah na zvyšovanie chudoby a sociálneho vylúčenia, potom niektoré zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú ženy, deti, starí a mladí ľudia, pocítili negatívne dôsledky tohto stavu intenzívnejšie. Aj keď minimálny príjem môže v tejto situácii predstavovať vhodný systém na ochranu takýchto kategórií obyvateľstva, nezohľadňuje zásadu subsidiarity, a teda ani skutočnosť, že táto vec patrí do kompetencie jednotlivých členských štátov.

Keďže medzi mzdami a sociálnymi úrovňami v Európe existujú rozdiely, je ťažké stanoviť spoločnú hraničnú hodnotu minimálneho príjmu. Myslím si, že namiesto toho by bolo užitočné podnecovať jednotlivé členské štáty k tomu, aby zlepšovali politické reakcie zamerané na boj proti chudobe a podporovali aktívne začlenenie, primeraný príjem, dostupnosť kvalitných služieb a spravodlivé prerozdeľovanie bohatstva. Členské štáty by však mali byť motivované k tomu, aby lepšie využívali štrukturálne fondy, ktoré majú k dispozícii.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne. (RO) Medzinárodné spoločenstvo potvrdilo svoj záväzok bojovať proti chudobe pri viacerých príležitostiach. Takýto celosvetový prístup je potrebný, pretože chudoba sa neobmedzuje iba na zaostalé krajiny v subsaharskej Afrike alebo Ázii, ale týka sa aj 17 % obyvateľstva EÚ.

Verím, že samit OSN, ktorý sa konal minulý mesiac, znamená dôležitý medzník vývoja a povedie k prijatiu konkrétneho akčného plánu na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia. EÚ v rámci vlastných plánov navrhla 25-percentné zníženie počtu ľudí žijúcich v chudobe do roku 2020 a vyčlenenie 0,7 % hrubého národného dôchodku na rozvojovú pomoc. Európsky parlament okrem toho prijatím tejto správy podporuje aktívne začleňovanie znevýhodnených skupín a zabezpečovanie účinnej hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Chcela by som sa zmieniť o veľkom príspevku Rumunska do programov OSN na boj proti chudobe vo výške 250 miliónov EUR. Vzhľadom na to, že rozvojová pomoc musí byť založená na reciprocite, naša krajina si bude aj naďalej plniť svoje záväzky. Domnievam sa však, že väčšiu pozornosť je potrebné venovať skupinám, ktoré sú vystavené vysokému riziku chudoby, napríklad vidieckemu obyvateľstvu alebo rómskej etnickej menšine.

 
  
MPphoto
 
 

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. (ES) Cieľom tejto iniciatívy je prostredníctvom prijatia rozličných opatrení na európskej úrovni dosiahnuť odstraňovanie chudoby a sociálneho vylúčenia. Hospodárska kríza zhoršila situáciu veľkého počtu Európanov. Miera nezamestnanosti vzrástla a za týchto okolností je situácia najzraniteľnejších osôb, ako sú ženy, deti, mladí a starší ľudia, ešte neistejšia. Z týchto dôvodov musíme prijať opatrenia na európskej a vnútroštátnej úrovni a minimálny príjem je dobrým nástrojom, ktorý dokáže zabezpečiť, aby tí, ktorí ho potrebujú, žili dôstojne. Konečným cieľom je však úplná integrácia na trhu práce, ktorá umožňuje skutočnú sociálnu súdržnosť. V tomto ohľade verím, že dokážeme zabezpečiť, aby hospodársky rozvoj sprevádzal sociálny rozvoj, a že v prvom rade dokážeme ovplyvniť rozvoj sociálneho hospodárstva. Tiež dúfam, že budeme schopní plniť ciele stratégie Európa 2020 týkajúce sa zníženia počtu osôb ohrozených chudobou o 20 miliónov.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože napriek všetkým tým vyhláseniam o boji proti chudobe európski občania naďalej v chudobe žijú, sociálne nerovnosti narastajú a zvyšuje sa aj počet chudobných pracujúcich. Európska únia musí podniknúť viac aktívnych opatrení na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, pričom musí mimoriadnu pozornosť venovať osobám v neistom zamestnaní, nezamestnaným, rodinám, starším osobám, ženám, slobodným matkám, znevýhodneným deťom a osobám, ktoré sú choré alebo majú v rôznom rozsahu zmenenú pracovnú schopnosť. Minimálny príjem je jedným zo základných opatrení na boj proti chudobe, ktoré týmto ľuďom pomáha vymaniť sa z chudoby a zabezpečuje ich právo na dôstojný život. Pozornosť by som chcela upriamiť na skutočnosť, že minimálny príjem dosiahne svoj cieľ v boji proti chudobe iba vtedy, ak členské štáty podniknú konkrétne kroky, aby ho zabezpečili a aby mohli vykonávať vnútroštátne programy na boj proti chudobe. Okrem toho v niektorých členských štátoch systémy minimálneho príjmu nedosahujú prah relatívnej chudoby. Európska komisia by sa preto pri vyhodnocovaní vnútroštátnych akčných plánov mala zaoberať nevhodnými a osvedčenými postupmi. Minimálny príjem – hlavný prvok sociálnej ochrany – je teda nepochybne dôležitý pri zabezpečovaní ochrany osôb ohrozených chudobou a ich rovnosti príležitostí v spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) Takmer 300 000 rodín v Rumunsku dostáva garantovaný minimálny príjem od štátu podľa zákona, ktorý je platný už od roku 2001. Na tento účel bola v rozpočte vyhradená suma takmer 300 miliónov EUR. Na pozadí súčasnej hospodárskej krízy, ktorej dôsledky pociťujú najmä občania z menej hospodársky rozvinutých krajín, ponúka zjavné riešenie odporúčanie Európskeho parlamentu na zavedenie systému minimálneho príjmu vo všetkých členských štátoch. Napriek tomu, že nikto nemôže spochybňovať potrebu takéhoto systému garantovaného minimálneho príjmu, takýto systém je pravdepodobným zdrojom zneužívania.

Pre systém je potrebný vhodný časový a kontrolný rámec, pretože existuje riziko, že tento systém bude ľudí motivovať k tomu, aby nepracovali. Práve preto, aby sa zabezpečilo, že sa to nestane, odporúča sa, aby bol každý poberateľ tohto príjmu schopný vykonávať aj niekoľko hodín verejnoprospešných prác. Na konci roka 2008 žilo v celej EÚ pod hranicou chudoby 85 miliónov osôb. Tieto údaje poukazujú na potrebu podpory, predovšetkým ak hovoríme o mladých a starších osobách.

 
  
MPphoto
 
 

  Alain Cadec (PPE), písomne. (FR) Hospodárska kríza chudobu výrazne zhoršila. V Európskej únii v súčasnosti pod hranicou chudoby žije vyše 85 miliónov ľudí. V súvislosti s Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vítam politický záväzok, ktorý prijal Európsky parlament s cieľom zabezpečiť silnú a účinnú hospodársku a sociálnu súdržnosť.

Správa pani Figueiredovej poukazuje na to, že zavedenie minimálneho príjmu na vnútroštátnej úrovni je jedným z najúčinnejších spôsobov boja proti chudobe. Nesúhlasím však so zavedením minimálneho príjmu na úrovni Európskej únie. Takéto opatrenie by bolo v súčasnej situácii demagogické a úplne nevhodné. Zásadnú úlohu pri zvládaní sociálneho vylúčenia zohrávajú aj štrukturálne fondy. Najmä Európsky sociálny fond je silnou európskou investíciou, ktorej úlohou je sprístupniť trh práce ľuďom, ktorí sa ocitli v problémoch. Silným nástrojom politiky súdržnosti by mal zostať aj počas obdobia rokov 2014 − 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. (EL) Hlasoval som za túto mimoriadne kvalitnú správu, pretože presadzuje potrebu podnikať konkrétne opatrenia na odstraňovanie chudoby a sociálneho vyčlenenia, a to prostredníctvom podpory spravodlivého prerozdeľovania príjmov a bohatstva, čím by sa ľuďom zaručil primeraný príjem a Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu by nadobudol skutočný význam. Správa vyzýva členské štáty, aby prehodnotili politiky zamerané na zaručenie primeraného príjmu vzhľadom na to, že boj proti chudobe si vyžaduje vytvoriť dôstojné a trvalé pracovné miesta. V správe sa uvádza, že sociálne ciele musia tvoriť neoddeliteľnú súčasť stratégie na prekonanie krízy a tvorba pracovných miest musí byť pre Európsku komisiu a vlády členských štátov prioritou, pretože je prvým krokom k zníženiu chudoby. Správa zastáva názor, že primerané systémy minimálneho príjmu musia stanoviť úroveň minimálneho príjmu aspoň vo výške zodpovedajúcej 60 % mediánového príjmu v príslušnom členskom štáte. Tiež zdôrazňuje význam existencie podpory v nezamestnanosti, ktorá zaručuje slušnú životnú úroveň jej poberateľov, a aj potrebu znížiť dĺžku neprítomnosti na trhu práce, okrem iného zefektívnením štátnych úradov práce. Takisto zdôrazňuje potrebu prijať pravidlá týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, aby sa vytvorilo prepojenie medzi stanoveným minimálnym dôchodkom a príslušnou hranicou chudoby.

 
  
MPphoto
 
 

  Ole Christensen (S&D), písomne.(DA) My dánski sociálni demokrati v Európskom Parlamente (Dan Jørgensen, Christel Schaldemoseová, Britta Thomsenová a Ole Christensen) sme hlasovali za správu z vlastnej iniciatívy o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe. Sme presvedčení, že všetky členské štáty EÚ by mali prijať ciele v oblasti chudoby a zaviesť systémy minimálneho príjmu. Zároveň sa domnievame, že tieto ciele a systémy by sa mali prispôsobiť pomerom v jednotlivých členských štátoch. Myslíme si, že existuje mnoho spôsobov posudzovania chudoby a malo by byť v kompetencii jednotlivých členských štátov, aby našli ten najlepší spôsob a aby vypracovali systém minimálneho príjmu, ktorý by bol na mieru prispôsobený danému členskému štátu.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne. (PT) Súčasná hospodárska kríza má obrovský dosah na zvyšovanie miery nezamestnanosti, na nekontrolované zbedačovanie a na sociálne vylučovanie ľudí v celej Európe. Chudoba a sociálne vylúčenie dosiahli neprijateľnú úroveň: takmer 80 miliónov Európanov žije pod hranicou chudoby, 19 miliónov z nich sú deti – čo znamená takmer dve z 10 detí – a mnohí ďalší ľudia čelia vážnym problémom, pokiaľ ide o prístup k pracovným príležitostiam, vzdelávaniu, bývaniu a sociálnym a finančným službám. Nezamestnanosť vo všetkých členských štátoch takisto dosiahla bezprecedentnú mieru, pričom európsky priemer je 21,4 % a nezamestnaný je každý piaty mladý človek. Tento stav je neprijateľný a musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli vyriešiť tragický život týchto ľudí.

S týmto cieľom bol rok 2010 vyhlásený za Európsky rok boja proti tejto pohrome v záujme posilnenia politického záväzku EÚ a podniknutia opatrení, ktoré majú rozhodujúci vplyv na odstraňovanie chudoby. Súhlasím s tým, že v každom členskom štáte musí existovať minimálna mzda sprevádzaná stratégiou opätovnej sociálnej integrácie a prístupom na trh práce.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Hospodárska a sociálna súdržnosť je základným predpokladom každej spoločnej politiky, tak v Európe, ako aj v kontextoch menšieho rozsahu. Tam, kde sa vyskytujú odlišné záujmy, sa budú rozchádzať aj ciele a nebude možné plánovať žiadny spoločný postup. Prioritou je zvýšenie životnej úrovne ľudí, ktorí žijú pod hranicou chudoby. Verejné prostriedky určené na použitie v tejto oblasti sú nepochybne strednodobou investíciou, pretože ak sú správne rozdeľované, vedú k prípadom rastu, ktoré sa autonómne posilňujú. Presun pevne stanovených súm finančných prostriedkov je vždy neistou misiou, ak nie je súčasťou širšieho programu stimulov. Dve situácie si vyžadujú rozdielny prístup. Prvou situáciou súvisiacou so systémom sociálneho zabezpečenia je tá, keď pracovník nedokáže zarobiť dosť na to, aby mohol viesť dôstojný život, z dôvodu fyzického alebo duševného postihnutia alebo pre podobné príčiny. Druhá situácia súvisiaca s právnymi a ekonomickými otázkami sa týka nepružnosti trhu práce, na ktorom neexistuje primeraný vzťah medzi produktivitou a platmi alebo ktorý vám neumožňuje pracovať toľko, koľko by ste chceli, alebo v pomere k tomu, koľko by ste chceli zarábať, aby ste mohli viesť dôstojný život. V týchto dvoch situáciách verejný sektor môže a musí zasiahnuť, pričom vytváranie stimulov k ťažkej práci by mal nechať na ostatné sektory – a nikdy nie naopak.

 
  
MPphoto
 
 

  Corina Creţu (S&D), písomne. (RO) Približne jedna pätina obyvateľstva EÚ žije pod hranicou chudoby, pričom vyššia miera chudoby sa vyskytuje medzi deťmi, mladými a staršími ľuďmi. Pomer chudobných zamestnancov narastá spolu s rozširovaním neistých, zle platených pracovných miest. V 10 členských štátoch hmotná núdza postihuje najmenej štvrtinu obyvateľstva, pričom tento podiel presahuje polovicu obyvateľstva v prípade Rumunska a Bulharska. Všetky tieto faktory prispievajú k tomu, že EÚ čelí problému chudoby, ktorý zhoršuje nielen recesia, ale aj antisociálne politiky uplatňované pravicovými vládami. Minimálny príjem môže zabezpečiť sociálnu ochranu pre široké skupiny obyvateľstva, ktoré v súčasnosti žijú v chudobe. Tento minimálny príjem má zohrávať úplne prvoradú úlohu pri predchádzaní tragédiám spôsobeným chudobou a pri obmedzovaní sociálneho vylúčenia. Účinný boj proti chudobe si vyžaduje aj zvýšenie kvality pracovných miest a platov, zavedenie práva na príjem, ako aj finančné prostriedky na poskytovanie dávok sociálneho zabezpečenia, dôchodkov a príspevkov. Rok 2010 je Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, predstavuje pokračovanie kampane za inkluzívnu spoločnosť, ktorú schválila Lisabonská zmluva. To je ďalší dôvod, aby som hlasovala za túto kampaň.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Som presvedčená, že je potrebné konať na európskej a vnútroštátnej úrovni s cieľom ochrániť spotrebiteľov pred nespravodlivými podmienkami splácania pôžičiek a kreditných kariet a stanoviť podmienky na prístup k pôžičkám, ktoré domácnostiam zabránia v tom, aby sa nadmerne zadlžili, a v dôsledku toho čelili chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. (FR) V Európe má 20 členských štátov vnútroštátne právne predpisy, ktoré ustanovujú minimálnu mzdu, a rozdiely medzi krajinami môžu byť veľmi podstatné. Takže minimálna mzda v Luxembursku je približne 1 682 EUR, pričom v Bulharsku je to iba 123 EUR.

Z tohto dôvodu Európsky parlament znovu zopakoval svoju výzvu na zavedenie európskeho minimálneho príjmu. Minimálny príjem by mal byť jedným z riešení, ktoré by bolo potrebné preskúmať, aby sa zabránilo tomu, že sa milióny Európanov ocitnú v chudobe. Myslíme si, že je dôležité upozorniť na to, že záruku minimálneho príjmu by mala prirodzene sprevádzať celková sociálna stratégia vrátane prístupu k základným službám, ako je zdravotná starostlivosť, prístup k ubytovaniu a vzdelávaniu (aj celoživotnému), a to pre všetky vekové skupiny a takým spôsobom, ktorý by zodpovedal pomerom v jednotlivých krajinách.

Poslanci EP poukazujú na to, že skutočným účelom systémov minimálneho príjmu by nemala byť len pomoc, ale aj podpora poberateľov, ktoré by im umožnili dostať sa zo stavu sociálneho vylúčenia do pracovného života.

 
  
MPphoto
 
 

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. (FR) Svojou podporou tejto správy poukazujem na význam solidarity v rámci európskych spoločností, najmä počas tohto Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Niektoré členské štáty, napríklad Francúzsko, boli pred 20 rokmi priekopníkmi, keď ustanovili „minimálny garantovaný príjem“. Skúsenosti však ukázali, že tento systém môže mať nepriaznivé dôsledky a u niektorých ľudí môže napríklad podnecovať nečinnosť. Únia preto musí zvážiť opatrenia, ktoré by podobne ako revenu de solidarité active (francúzsky model sociálneho zabezpečenia, ktorý funguje na základe príspevku k zarobenému príjmu) podnecovali u príjemcov zmysel pre zodpovednosť a povzbudzovali ich k hľadaniu práce, čo je prvá skutočná zložka sociálneho začlenenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Anne Delvaux (PPE), písomne. (FR) Vždy som žiadala − a tento bod som zahrnula aj do svojho volebného programu pre európske voľby v roku 2009 −, aby bol pre každého občana Únie zavedený minimálny príjem vo výške 60 % priemerného príjmu. Dnes však tento Parlament, bohužiaľ, hlasoval proti tomuto legislatívnemu návrhu na úrovni Spoločenstva.

Som presvedčená, že v tomto roku 2010, Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, mohla rámcová smernica o minimálnom príjme slúžiť ako referenčný text pre vnútroštátne politiky a právne predpisy.

Domnievam sa, že by to bol najúčinnejší spôsob, ako znížiť chudobu a ako 20 miliónov ľudí do roku 2020 vymaniť z chudoby. Pripomínam, že pod hranicou chudoby žije v Európe 80 miliónov ľudí.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioan Enciu (S&D), písomne. (RO) Myslím si, že je za každú cenu potrebné zabrániť zhoršovaniu chudoby v Európe, pretože v dlhodobom horizonte môže mať zo sociálneho aj ekonomického hľadiska extrémne nepriaznivé štrukturálne dôsledky. Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený, že na zabezpečenie dôstojnej úrovne sociálnej ochrany, najmä pre tie najzraniteľnejšie skupiny osôb, ktoré tvrdo postihli úsporné politiky vykonávané európskymi vládami počas súčasnej hospodárskej a finančnej krízy, musí byť zaručený primeraný minimálny príjem.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne (PT) Hoci nechcem byť ľahostajný voči vážnym dôsledkom súčasnej krízy pre verejnosť, keďže pre krízu sa mnoho Európanov ocitá v chudobe alebo ich chudobu táto kríza zhoršuje, predsa len nesúhlasím s centralistickým hľadiskom, ktoré chce tento problém riešiť ďalšími sociálnymi dávkami, ktorých príkladom je minimálny príjem pevne stanovovaný na európskej úrovni.

Ďalšie sociálne dávky si vyžadujú viac peňazí od štátu, a keďže týmto spôsobom sa bohatstvo nevytvára, dosiahnuť to možno iba zvýšením daňových príjmov. To znamená vyššie dane pre všetkých, ochudobňovanie občanov a zvýšenie ich závislosti od vykorisťovateľského štátu.

Boj proti chudobe sa musí uskutočňovať prostredníctvom politík zamestnanosti a hospodárskej konkurencieschopnosti. Ak by sa v Portugalsku týždeň čo týždeň nezatváralo niekoľko podnikov, nebolo by toľko Portugalčanov nezamestnaných a nežili by v chudobe. Preto verím, že boj proti chudobe by sa mal uskutočňovať stimuláciou hospodárstva a trhu, a nie prostredníctvom dotácií, ktoré budú musieť byť vždy financované daňami, ktoré, ako vieme, sužujú daňových poplatníkov a hospodárstvo a predstavujú prekážku hospodárskej konkurencieschopnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Ako som v tomto Parlamente povedal pred rokom, som zástancom novej koncepcie spoločenstva v rámci Európskej únie, ktoré dokáže každému človeku zabezpečiť základnú životnú úroveň. V Európe, ktorá je sociálne uvedomelá, spravodlivá, vyvinutá a súdržná, je nevyhnutné zabezpečiť opatrenia, ktoré budú odstraňovať a minimalizovať riziko sociálneho dampingu a zhoršovania životných podmienok Európanov v situácii, keď bojujú s ničivými dôsledkami súčasnej hospodárskej krízy. Ak chceme silnejšiu a jednotnejšiu Európu, musíme zabezpečiť ochranu základných práv ľudí v celej Európe. Domnievam sa, že minimálne normy sú potrebné v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a sociálnych dôchodkov a dokonca aj na úrovni miezd. Tým sa zabezpečí väčšia homogenita v podmienkach zamestnanosti. V Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vítam túto správu pre jej prínos k motivácii všetkých členských štátov, aby si plnili svoje povinnosti v oblasti aktívneho začleňovania prostredníctvom korekcií sociálnej nerovnosti a marginalizácie. Chcel by som zdôrazniť, že by mala existovať realistická rovnováha a mala by sa dodržiavať zásada subsidiarity. Vzhľadom na to hlasujem za túto správu a proti navrhnutým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Chcela by som zdôrazniť význam prijatia tejto správy, za ktorú som bola zodpovedná a ktorá navrhuje zavedenie systémov minimálneho príjmu vo všetkých členských štátoch, na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu. Tento Parlament ju prijal pomerom hlasov 437 ku 162, hlasovania sa zdržalo 33 poslancov a stalo sa z nej osobitné opatrenie Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Ako sa uvádza v tejto správe, „zavedenie systémov minimálneho príjmu vo všetkých členských štátoch – pozostávajúcich z osobitných opatrení na podporu ľudí, ktorých príjem je nedostatočný (deti, dospelí a staršie osoby), prostredníctvom finančnej pomoci a uľahčeného prístupu k službám – je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako bojovať proti chudobe, zaručiť dostatočnú životnú úroveň a napomáhať sociálnu integráciu“.

Prijaté uznesenie zastáva názor, že systémy minimálneho príjmu musia stanoviť úroveň minimálneho príjmu aspoň vo výške zodpovedajúcej 60 % mediánového príjmu v príslušnom členskom štáte. Vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán, ktorý má sprevádzať vykonávanie európskej iniciatívy o minimálnom príjme v členských štátoch. Upozorňuje na rastúci počet pracujúcich chudobných a na potrebu riešiť túto problematiku a požaduje spravodlivé prerozdeľovanie príjmu.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. (FR) Zriedkakedy natrafím na takú demagogickú a nerealistickú správu. Demagogickú, pretože jej cieľom je zaviesť minimálny príjem vo výške najmenej 60 % priemerného príjmu vo všetkých členských štátoch a pre všetkých, bez akejkoľvek podmienky súvisiacej so štátnou príslušnosťou. Ide o hrubý priemerný príjem alebo čistý priemerný príjem? Ide o priemernú životnú úroveň, ktorá sa používa na výpočet hranice chudoby? V našej krajine by to znamenalo podnecovanie „asistovanej“ nečinnosti a vytváranie silného magnetu pre prisťahovalectvo.

Pretože podľa použitej definície by tento príjem mohol byť vyšší ako minimálna mzda, ktorú dostáva 15 % francúzskych pracujúcich, čo je rekord medzi rozvinutými krajinami. Európania nepotrebujú pomoc, ale skutočné pracovné miesta s dôstojnou mzdou. Ale − a toto je tá nerealistická časť − správa sa nevyjadruje ku skutočným príčinám chudoby: k tlaku na mzdy vyvolanému vonkajšou konkurenciou krajín s lacnou pracovnou silou, v ktorých sa praktizuje sociálny damping, a vnútornou konkurenciou prisťahovalcov z krajín mimo EÚ; a k prudkému nárast nezamestnanosti, presídľovaniu a zatváraniu podnikov vyvolanému nespútanou globalizáciou. Správa prehliada aj mimoriadne znepokojivý prípad ožobračovania európskej strednej triedy. Prioritu musí mať boj proti týmto príčinám.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Grech (S&D), písomne. – Napriek tomu, že Európska únia je jednou z najbohatších oblastí na svete, vysoké percento európskych občanov ešte stále čelí problému príjmovej chudoby, ktorá obmedzuje ich možnosti zabezpečiť si základné životné potreby, ako je jedlo, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie. Chudoba v Európe postihuje 85 miliónov ľudí. Súčasný finančný a hospodársky pokles so sebou navyše prináša vyššie riziko chudoby, ktoré sa týka prevažne deti, mladých a starších ľudí a ohrozuje mnohé domácnosti tým, že obmedzuje ich prístup k liekom a zdravotnej starostlivosti, školám a zamestnaniu. Musíme zabezpečiť, aby sa bohatstvo rozdeľovalo rovnomerne medzi bohaté a chudobné členské štáty, medzi malé a veľké krajiny a medzi ich občanov.

Je potrebné vyčleniť viac finančných prostriedkov na rozličné štúdie a analýzy týkajúce sa chudoby a sociálneho vylúčenia, ktoré by uskutočnili porovnanie systémov 27 členských štátov a určili, ktorá politika funguje najlepšie. Musíme pokračovať v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v Európe a po celom svete tým, že podnikneme bezodkladné kroky a, čo je dôležitejšie, budeme súdržne pracovať napriek rozličným fiškálnym a politickým tlakom, ktorým pravdepodobne budeme čeliť.

 
  
MPphoto
 
 

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. (FR) V Európe v súčasnosti žije pod hranicou chudoby 17 % obyvateľstva, čo zodpovedá približne 85 miliónom ľudí. Za týmito číslami sa skrýva extrémna chudoba, ktorá je najznepokojujúcejšia a postupuje, predovšetkým v týchto časoch recesie. Minimálny príjem má preto rozhodujúci význam.

Keďže rok 2010 je Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, po Medzinárodnom dni odstraňovania chudoby sme v Európskom parlamente hlasovali za uznesenie, ktoré vyzýva na zavedenie európskeho minimálneho príjmu vo výške 60 % priemerného príjmu v jednotlivých členských štátoch.

Naša správa zdôrazňuje, že zavedenie systémov minimálneho príjmu vo všetkých členských štátoch je jedným z najúčinnejších opatrení na boj proti chudobe, zabezpečenie slušnej životnej úrovne a podporu sociálnej integrácie, a ja prijatie tohto uznesenia vítam.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. (FR) Podporila som správu, ktorá vyzýva členské štáty, aby proti chudobe bojovali zavedením systémov minimálneho príjmu podľa francúzskeho modelu RSA (revenu de solidarité active − príspevok k zarobenému príjmu), ktorý sa predtým nazýval RMI (revenu minimum d’insertion − základný garantovaný príjem). Tento typ nástroja je preukázateľne veľmi užitočný pri zvládaní neistoty súvisiacej s pracovnými miestami.

Text navrhuje, aby tento typ minimálneho príjmu pre jednotlivé krajiny dosahoval výšku 60 % priemerného platu a aby bol v prvom rade súčasťou komplexnej stratégie integrácie, ktorej cieľom je trvalý návrat do práce a dostupnosť verejných služieb, najmä ubytovania.

Text bol prijatý, boli však, bohužiaľ, zamietnuté alternatívne verzie navrhované ľavicovými politickými skupinami, ktoré vyzývali na záväznú rámcovú smernicu na uplatňovanie minimálneho príjmu v rámci celej Únie. Stanovisko, ktorým sme podporili tieto systémy minimálneho príjmu, je preto povzbudivé, bude však pravdepodobne nedostatočné.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. (PL) Aktuálne údaje ukazujú, že miera chudoby v Európskej únii narastá. Chudoba v mnohých členských štátoch najviac postihuje deti a starších ľudí a čoraz častejšie využívanie krátkodobých pracovných zmlúv a nízke, neisté príjmy so sebou prinášajú riziko zhoršenia životných podmienok v rámci celej spoločnosti. Ak k tomu pridáme demografickú krízu, ktorá sa týka niektorých krajín, máme pred sebou zaručený hospodársky pokles. Je našou úlohou zabezpečiť dôstojný život pre všetkých občanov.

Nemôžeme dopustiť, aby naše deti a vnúčatá žili pod hrozbou hladu, nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia. Budúcim generáciám musíme zabezpečiť dôstojnú úroveň miezd, profesijnú stabilitu, prístup k verejným službám a sociálnu integráciu po celý ich život – od najmladšieho veku až do dôchodku.

 
  
MPphoto
 
 

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Podľa odhadov je v celej EÚ 85 miliónov osôb, ktoré sužuje chudoba alebo sú ňou ohrozené. Som presvedčený, že na európskej úrovni je v záujme boja proti chudobe nevyhnutné urobiť všetko, čo je v našich silách. Je životne dôležité, aby sa zaviedli postupy, ako je tento, ktoré pomôžu znížiť počet ľudí ohrozených chudobou v EÚ, aby sa tak zabezpečilo splnenie cieľa stratégie Európa 2020, teda odstránenie rizika chudoby pre 20 miliónov európskych občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. (RO) Hospodárska a finančná kríza zhoršila situáciu, v ktorej sa nachádza trh v rámci celej Európskej únie. Iba nedávno zaniklo približne 5 miliónov pracovných miest, čo viedlo k rozšíreniu chudoby a sociálneho vylúčenia v členských štátoch. Jednoznačne podporujem túto správu, pretože som presvedčený, že na opätovnú integráciu ľudí postihnutých týmto stavom späť na trh práce sú potrebné okamžité opatrenia, ako aj garantovaný minimálny príjem, ktorý bude môcť ľuďom zabezpečiť slušnú životnú úroveň a život hodný ľudskej dôstojnosti. Som presvedčený, že musíme vypracovať príslušné indikátory, ktoré nám umožnia zaviesť v členských štátoch systémy minimálneho príjmu, a tak zabezpečiť primeranú životnú úroveň, ktorá podporí sociálnu integráciu a sociálnu a hospodársku súdržnosť v rámci celej Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE),