Bazilejský výbor 12. septembra 2010 oznámil zavedenie nových kritérií v rámci posilnenia stability finančného systému⁽¹⁾. Táto skutočnosť však môže spôsobiť, že veľké bankové skupiny pohltia menšie banky, ktoré tradične podporujú financovanie malých a stredných podnikov, ktoré predstavujú 99 % európskych podnikov⁽²⁾. Aké sú očakávania Rady v súvislosti s vývojom finančného trhu a jeho vplyvom na financovanie výrobných činností? Vypracoval sa vzhľadom na situáciu európskeho hospodárstva plán určený na pomoc malým a stredným podnikom, ktorý by bol schopný vyvážiť prípadné negatívne účinky zavedenia kritérií Bazileja III v oblasti likvidity a poskytovania úverov ? Do akej miery sú banky pripravené prispôsobiť sa týmto kritériám?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na októbrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Malé a stredné podniky (MSP) v EÚ sú zvlášť závislé od financovania prostredníctvom bánk, čoho sa dotkla hospodárska kríza. V Európe je percentuálny podiel financovania MSP a iných subjektov prostredníctvom bánk, ako protiklad k financovaniu prostredníctvom kapitálových trhov, v skutočnosti oveľa vyšší ako v Spojených štátoch. Podľa niektorých odhadov sa to týka až 80 % všetkého financovania hospodárstva.

Rôzne orgány vrátane Európskej centrálnej banky (ECB) a Komisie pokračujú v monitorovaní financií poskytovaných hospodárstvu celkovo a MSP zvlášť a pravidelne informujú o tejto záležitosti Radu. Európska centrálna banka okrem iného odporučila, aby finančný systém finančné prostriedky, ktoré mu poskytli členské štáty na zotavenie sa z krízy, presmeroval do reálneho hospodárstva a zvlášť k MSP. Motívom tohto odporúčania bolo to, že aj banky potrebovali vyčistiť a posilniť svoje bilancie, aby mohli splniť zvýšené kapitálové požiadavky novej Bazilejskej dohody zverejnené 12. septembra 2010.

Úlohou Bazilejského výboru, ktorý sa skladá zo zástupcov centrálnych bánk a finančných regulačných orgánov 27 krajín sveta, je zvýšiť stabilitu a spoľahlivosť finančného systému. Výbor by mal 11. a 12. novembra v Soule vedúcim predstaviteľom štátov alebo vlád skupiny G20 predložiť rad opatrení a oznámil, že do konca roka vypracuje posúdenie vplyvu. Za týchto okolností je stále príliš skoro na náležité posúdenie toho, aký dlhodobý vplyv budú mať zvýšené kapitálové požiadavky na vývoj finančných trhov a ako sa prejavia na financovaní výrobných činností a zvlášť MSP.

Z politického hľadiska je Bazilejská dohoda kľúčová, nie je však právne záväzná. Každý člen Bazilejského výboru ju preto musí uplatňovať pri zohľadnení vlastných obmedzení a situácie. V Európskej únii sa nové normy budú vzťahovať na všetky úverové inštitúcie, nielen na najväčšie medzinárodné banky ako v Spojených štátoch, z čoho vyplýva potreba vypracovania podrobnej štúdie pred stanovením presných čísel. Európska komisia oznámila, že jej legislatívny návrh na uplatnenie novej Bazilejskej dohody „CRD 4“ (smernica o kapitálových požiadavkách 4) budú následne sprevádzať posúdenia vplyvu, ktoré sa budú zaoberať dvoma hľadiskami. Prvým bude posúdenie vplyvu na bankový sektor ako odvetvie a druhým posúdenie predpokladaného vplyvu na hospodárstvo ako celok.

Rada preskúma návrh Komisie na CRD 4, len čo bude predložený, čo sa očakáva do konca prvého štvrťroka 2011, a dúfa v plodnú spoluprácu s Európskym parlamentom na dosiahnutí jeho skorého prijatia. To poskytne úverovým inštitúciám EÚ tie najlepšie podmienky na to, aby sa mohli pripraviť na obdobie, keď budú platiť nové pravidlá.

Aké kroky podniká Rada v záujme toho, aby urýchlila plánované pristúpenie EÚ k Dohovoru Rady Európy o ľudských právach? Považuje ďalej Rada za možné pristúpenie Spoločenstva k Rámcovému dohovoru o ochrane národnostných menšín, ako aj k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na októbrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Na pristúpení Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) sa začalo pracovať 17. marca 2010 predložením odporúčania Komisie začať rokovania o pristúpení. Parlament vyjadril svoje stanovisko v uznesení z 19. mája 2010, ktoré medzi iným vyzývalo belgické a maďarské predsedníctvo, aby urobili všetko pre to, aby dokončili pristúpenie pri najbližšej vhodnej príležitosti, a trvalo na tom, aby bol Parlament úzko zapojený do predbežných diskusií a tiež do vedenia rokovaní o tomto texte v súlade s ustanoveniami článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Mandát na rokovania a pokyny k rokovaniu boli prijaté rozhodnutím Rady zo 4. júna 2010.

Tým istým rozhodnutím menovala Rada Komisiu za vyjednávača. V súlade s podmienkami rozhodnutia bude Komisia viesť rokovania, ktoré bude konzultovať s pracovnou skupinou pre základné práva, občianske práva a voľný pohyb osôb (FREMP) ako osobitným výborom menovaným v súlade s článkom 218 ods. 4 ZFEÚ. Prostredníctvom správ vyjednávača sleduje Rada postup rokovaní, ktoré sa konajú v Štrasburgu.

Prvá pracovná schôdza neformálnej pracovnej skupiny Riadiaceho výboru pre ľudské práva (RVĽP) Rady Európy týkajúca sa pristúpenia Európskej únie k EDĽP sa konala 6. a 7. júla 2010 v Štrasburgu. Druhá schôdza sa konala v Štrasburgu 20. až 22. septembra 2010. Po tejto schôdzi vypracovala pracovná skupina návrh zoznamu tém, ktoré treba prediskutovať v súvislosti s pristúpením EÚ. Osobitný výbor (FREMP) bol o obidvoch schôdzach informovaný.

V súvislosti s otázkou pristúpenia Európskej únie k Rámcovému dohovoru na ochranu národnostných menšín a Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov nedostala Rada od Komisie žiadne odporúčanie.

Aké konkrétne opatrenia prijíma Rada, aby zabezpečila vytvorenie európskeho patentu?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na októbrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Rada sa domnieva, že zlepšenie patentového systému v Európe je nevyhnutným predpokladom pre posilnenie rastu pomocou inovácií a pre pomoc európskym podnikom, najmä malým a stredným podnikom, čeliť hospodárskej kríze a medzinárodnej hospodárskej súťaži.

Takýto vylepšený patentový systém je kľúčovým prvkom vnútorného trhu a mal by byť založený na dvoch pilieroch: vytvorení patentu na úrovni Európskej únie (ďalej uvádzaný ako „patent EÚ“) a zavedení zjednotenej a špecializovanej integrovanej jurisdikcie pre urovnávanie sporov týkajúcich sa patentov, čím sa zlepší vymožiteľnosť patentov a zvýši právna istota.

V decembri 2009 sa Rada dohodla na svojom všeobecnom stanovisku k návrhu nariadenia o budúcom patente EÚ. Pokiaľ ide o jazykové náležitosti patentu EÚ, očakáva Rada stanovisko Európskeho parlamentu k návrhu Komisie a zároveň tvrdo pracuje na čo najrýchlejšom dosiahnutí dohody. O tejto téme sa nedávno diskutovalo na zasadnutí Rady 11. októbra a čoskoro sa k nej znovu vrátime.

Pokiaľ ide o druhý pilier, predložila Rada Európskemu súdnemu dvoru návrh zmluvy o založení súdu pre európske patenty a patenty EÚ, aby posúdil zlučiteľnosť textu so zmluvami. Stanovisko súdu sa očakáva v priebehu nasledujúcich niekoľkých mesiacov.

Môže Rada uviesť, aké opatrenia prijíma EÚ na propagáciu Európy ako cieľa medzinárodných turistov?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na októbrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Keďže Európska únia nezískala v oblasti cestovného ruchu žiadne výslovné kompetencie, jej jurisdikcia v tejto oblasti je veľmi obmedzená, čo vysvetľuje dosť obmedzený rozsah doterajších krokov, ktoré Komisia a Rada podnikli na propagáciu Európy ako destinácie pre medzinárodných turistov.

Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy nový článok 195 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) stanovuje, že Európska únia môže dopĺňať činnosť členských štátov v odvetví cestovného ruchu podporou konkurencieschopnosti podnikov v tomto odvetví, najmä podporou vytvárania priaznivého prostredia pre ich rozvoj a podporou spolupráce medzi členskými štátmi, najmä výmenou osvedčených postupov. Toto ustanovenie však vylučuje akúkoľvek harmonizáciu zákonov a predpisov členských štátov. Okrem toho musia byť všetky opatrenia prijímané v tejto oblasti v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, tak ako je to stanovené v Zmluve.

Na základe uvedeného ustanovenia zverejnila Komisia 6. júla 2010 oznámenie s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch.

V reakcii na tento dokument Komisie Rada rozhodla, že kroky na podporu cestovného ruchu možno rozdeliť na štyri prioritné oblasti stanovené v oznámení Komisie, a to:

a) stimulovanie konkurencieschopnosti v odvetví cestovného ruchu v Európe;

b) podpora rozvoja trvalo udržateľného, zodpovedného a kvalitného cestovného ruchu;

c) konsolidácia obrazu a profilu Európy ako súboru trvalo udržateľných, kvalitných destinácií;

d) maximalizácia potenciálu existujúcich finančných politík a nástrojov EÚ na rozvoj cestovného ruchu.

Okrem toho požiadala Rada Komisiu, aby nazhromaždila ďalšie dôkazy, často konzultovala túto záležitosť s odborníkmi a zanalyzovala európsku a mnohonárodnú pridanú hodnotu krokov a iniciatív na riešenie uvedených kľúčových otázok.

Od hospodárskej krízy sú najzraniteľnejšou skupinou obyvateľstva v dnešnej spoločnosti mladí ľudia. Miera nezamestnanosti mladých ľudí prudko vzrástla a je pravdepodobné, že mnohým sa nepodarí zaistiť si trvalé zamestnanie. V stratégii EÚ pre mládež sa uznáva, že prioritou je vytváranie nových a lepších príležitostí v sektore vzdelávania a na trhu práce. Ako hodlá Rada uskutočniť tento cieľ? Do akej miery je Rada informovaná o pokroku, ktorý bol dosiahnutý v súvislosti so štruktúrovaným dialógom o zamestnanosti a mládeži (youth@work)?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na októbrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Zamestnanosť mládeže je jednou z ústredných tém európskej spolupráce v oblasti mládeže počas 18 mesiacov predsedníckej trojky.

Belgické predsedníctvo sa chce inšpirovať iniciatívou španielskeho predsedníctva, ktorá viedla k prijatiu uznesenia Rady o aktívnom začleňovaní mladých ľudí, ktoré vytvorilo spoločné zásady v tejto oblasti a konštatovalo, že sociálne a hospodárske vylúčenie a všetky formy diskriminácie sú prekážkami blaha mladých ľudí a môžu brániť ich aktívnemu začleneniu sa do spoločnosti a na trh práce. Toto uznesenie taktiež integrovalo „pohľad mladých ľudí“ do iných oblastí politiky, ako je vzdelávanie a zamestnanosť, pričom belgické predsedníctvo chce pokračovať v tejto línii tým, že navrhne uznesenie o spoločensko-vzdelávacích činnostiach a vyzve Radu, aby prijala toto uznesenie na svojom novembrovom zasadnutí.

Navrhované uznesenie predovšetkým potvrdí úlohu, ktorú môžu spoločensko-vzdelávacie činnosti zohrávať poskytovaním príležitostí pre mladých ľudí na rozvoj širokého spektra rôznych osobných a odborných činností, ktoré pomôžu ich vyhliadkam na zamestnanie.

Okrem toho budú Rade 21. októbra 2010 predložené usmernenia pre zamestnanosť. Tieto usmernenia, ktoré budú tvoriť jeden zo zásadných nástrojov realizácie stratégie EÚ do roku 2020, zdôrazňujú dôležitosť zamerania sa na mladých ľudí v rámci politík zamestnanosti a vzdelávania členských štátov. V usmernení 8 sa konkrétne uvádza, že na podporu mladých ľudí, a najmä tých, ktorí sú nezamestnaní a nezúčastňujú sa na vzdelávaní ani odbornej príprave, by členské štáty v spolupráci so sociálnymi partnermi mali zaviesť programy, ktoré by týmto ľuďom pomohli nájsť prvé zamestnanie, získať pracovné skúsenosti alebo možnosti ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy vrátane učňovskej prípravy, a mali by rýchle zasiahnuť v prípade, že sa mladí ľudia stanú nezamestnanými.

Predsedníctvo chce ďalej upozorniť na skutočnosť, že v nadväznosti na oznámenie o iniciatíve Mládež v pohybe, ktoré nedávno zverejnila Komisia a ktoré navrhuje rôzne opatrenia zamerané na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ do roku 2020 (vrátane cieľa zlepšiť zamestnanosť mladých ľudí), bude Rada počas svojho novembrového zasadnutia vyzvaná, aby uplatnila integrovaný prístup (v oblasti vzdelávania, mládeže a zamestnanosti), ktorý bude riešiť rôzne sociálno-ekonomické problémy, ktorým v súčasnosti čelia mladí ľudia.

V nadväznosti na závery Rady z decembra 2009, v rámci ktorých boli schválené odporúčania osobitného zástupcu pre podnikanie a ľudské práva generálneho tajomníka OSN, podporí Rada v plnej miere návrh na začlenenie novej kapitoly o ľudských právach do aktualizovaných usmernení OECD o nadnárodných podnikoch, a to na základe odporúčaní osobitného zástupcu Ruggieho?

Uskutoční úradujúci predseda konzultácie s ostatnými členskými štátmi s cieľom podporiť dokument, ktorý osobitný zástupca Ruggie 30. júna 2010 predložil OECD, v ktorom uviedol, že zodpovednosť podnikov v oblasti ľudských práv presahuje dodávateľov na prvom a druhom stupni do tej miery, do akej majú naše podniky „vplyv“ na svet?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na októbrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) V kontexte svojich záverov o ľudských právach a demokratizácii tretích krajín zdôraznila Rada minulý rok v decembri dôležitú úlohu podnikov pri dosahovaní úplného dodržiavania ľudských práv. V tejto súvislosti vyjadrila Rada podporu práci profesora Ruggieho, osobitného zástupcu OSN pre otázku ľudských práv a nadnárodných korporácií a iných obchodných spoločností.

Európska únia nedávno potvrdila svoju podporu práci osobitného zástupcu, keď v júni 2010 v Ženeve predstavila Rade OSN pre ľudské práva svoju najnovšiu správu. EÚ uvítala aj plány osobitného zástupcu vytvoriť v roku 2011 súbor usmernení na vykonávanie jeho koncepčného rámca s názvom Ochrániť, zachovávať a napraviť a aj plán preveriť možnosti vytvorenia nástroja v OSN na podporu tohto rámca. Tento koncepčný rámec vychádza z troch základných zásad: povinnosti štátu poskytovať ochranu proti porušovaniu ľudských práv tretími stranami vrátane podnikov, povinnosti podnikov dodržiavať ľudské práva a potreby širšieho prístupu k účinnej súdnej aj mimosúdnej náprave. Tieto tri zásady predstavujú súbor doplnkových aspektov, ktoré spoločne dosahujú trvalý pokrok.

Ako členovia OECD sa niektoré členské štáty EÚ podieľajú na práci tejto organizácie na modernizácii jej usmernení a zlepšení ich účinnosti a vo všeobecnosti uvítali návrhy profesora Ruggieho vrátane návrhu pridať osobitnú kapitolu o ľudských právach a zásade riadnej starostlivosti. Podľa tejto zásady musia podniky, ak nechcú porušovať práva druhých, uplatňovať riadnu starostlivosť v oblasti ľudských práv, v čom sa spájajú postupy riadenia rizík v podnikoch a zohľadňovanie aspektov ľudských práv v súlade so základnými kritériami, ktoré stanovila OSN.

Pokiaľ ide o členské štáty EÚ, pozícia, ktorá bude prijatá v kontexte práce OECD, nie je koordinovaná medzi pracovnými skupinami Rady. Delegácie v rámci Rady však dostávajú informácie o pokračovaní tejto práce, najmä z hľadiska obchodných aspektov a aspektov vzťahujúcich sa na investície.

Akú stratégiu má Rada na zabezpečenie toho, aby sa nedávno vymenovaní vyšší úradníci Európskej únie, ako sú predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová, mohli obracať na Valné zhromaždenie OSN v mene Únie? Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy by mal EÚ medzinárodne zastupovať na úrovni hláv štátov predseda Európskej rady a nie zástupca krajiny, ktorá zastáva rotujúce predsedníctvo Rady EÚ. Aké opatrenia by sa mali prijať na vykonávanie týchto ustanovení Lisabonskej zmluvy v takých medzinárodných organizáciách, ako je OSN?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na októbrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

– (FR) Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy nahradila Európska únia (EÚ) Európske spoločenstvo (ES) a stala sa jeho nástupkyňou. Preto zdedila EÚ štatút pozorovateľa na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov.

Štatút pozorovateľa na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov, ktorý EÚ zdedila, sa spája s pomerne obmedzenými právami, ako je obmedzený prístup k zoznamu rečníkov a určitým procesným právam. Tieto obmedzené práva priniesli podstatné obmedzenie konania a viditeľnosti EÚ v porovnaní s obdobím pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, v ktorom zastupoval EÚ v OSN členský štát, ktorý predsedal Rade. Musíme uznať, že EÚ nemôže v súčasnosti na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov plne vykonávať funkciu, ktorá jej v zmysle Zmluvy o fungovaní Európskej únie patrí, ani nedokáže presadzovať záujmy EÚ tak účinne ako pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy.

Vzhľadom na to, že počas septembrového zasadnutia Valného zhromaždenia OSN bola diskusia o návrhu uznesenia o účasti EÚ na práci OSN odložená, rozhodla vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku 4. októbra o vytvorení pracovnej skupiny pre uznesenie s cieľom konsolidovať, koordinovať a podporovať prácu delegácie EÚ pri Organizácii Spojených národov, prácu iných predstaviteľov EÚ v tretích krajinách a útvarov Komisie a sekretariátu Rady v Bruseli, aby sa vytvorili podmienky potrebné na nadobudnutie dodatočných práv, ktoré EÚ potrebuje v záujme efektívnej účasti na práci na Valnom zhromaždení OSN. Pracovnú skupinu tvoria úradníci Komisie a sekretariátu Rady.

Rada pre zahraničné veci bude diskutovať o stratégii v tejto veci 25. októbra.

***

Nariadenie (ES) č. 1070/2009⁽¹⁾ o zlepšení výkonnosti a udržateľnosti európskeho systému leteckej dopravy stanovuje pre členské štáty prijatie všetkých potrebných opatrení, v záujme toho, aby sa zaručilo uplatňovanie jednotlivých funkčných blokov vzdušného priestoru (FAB) do 4. decembra 2012 s cieľom dosiahnuť potrebnú kapacitu a účinnosť siete riadenia leteckej dopravy v rámci jednotného európskeho neba, zachovať vysoký stupeň bezpečnosti, prispieť k celkovým výkonom leteckého dopravného systému a znížiť negatívny účinok na životné prostredie.

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 691/2010⁽²⁾ z 29. júla 2010 stanovuje systém výkonnosti letových navigačných služieb a sieťových funkcií. Vzhľadom na to, že prvé referenčné obdobie sa začína 1. januára 2012 a keďže Komisia 12. augusta 2010 určila koordinátora pre systém funkčných blokov leteckého priestoru a v minulých rokoch poskytla značný objem finančných prostriedkov z rozpočtu TEN-T určených na vymedzenie FAB, mohla by Komisia informovať, v akom štádiu sa nachádza vymedzenie týchto funkčných blokov leteckého priestoru a či pri realizácii jednotného európskeho neba bude dodržaný stanovený časový plán?

(EN) Pomocou funkčných blokov vzdušného priestoru (FAB) prekračuje každý členský štát svoje hranice a poskytuje letecké navigačné služby spoločne s inými členskými štátmi. Bloky FAB sú základnými mechanizmami jednotného európskeho neba, ktoré poskytujú prevádzkové výhody posilnenej spolupráce medzi poskytovateľmi leteckých navigačných služieb aj prostredníctvom integrovaného poskytovateľa, ak to je potrebné. Toto je však naďalej iba prechodný krok na ceste k skutočnému jednotnému európskemu nebu.

V zmysle balíka právnych predpisov o jednotnom európskom nebi SES II sú členské štáty povinné vytvoriť bloky FAB do 4. decembra 2012. Už boli oznámené dva funkčné bloky vzdušného priestoru: vo Švédsku a Dánsku a v Spojenom kráľovstve a Írsku. Komisia očakáva, že bude v nadchádzajúcich mesiacoch podpísaná dohoda FABEC, ktorej zmluvnými stranami budú Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko a Švajčiarsko. V auguste 2010 bol pán Jarzembowski vymenovaný za koordinátora s cieľom urýchliť rokovania medzi členskými štátmi spolupracujúcimi v jednom funkčnom bloku vzdušného priestoru.

Urýchlenie realizácie jednotného európskeho neba a dodržanie konečného termínu však vyžadujú ďalšiu prácu.

Komisia vytvorila náročný pracovný program a predstavila množstvo regulačných opatrení na pomoc členským štátom. 29. júla 2010 bolo napríklad prijaté nariadenie Komisie stanovujúce systém výkonnosti. Toto bude prostriedok, ktorý privedie členské štáty k tomu, aby sa popri zvyšovaní výkonnosti zároveň snažili o lepšiu integráciu v oblasti poskytovania leteckých navigačných služieb.

Komisia navyše práve dokončuje návrh vykonávacieho nariadenia o informačných požiadavkách pri vytváraní blokov FAB. Podkladový materiál bude tiež dokončený najneskôr 4. decembra 2010.

Na záver, termín v decembri 2012 predstavuje pre Komisiu a koordinátora blokov FAB dôležitý nástroj v diskusiách s členskými štátmi. Ak nebude dodržaný termín v decembri 2012, Komisia sa bude musieť zaoberať prípadnými problémami. V tejto fáze však Komisia verí, že termín bude dodržaný, pretože prípravy pokračujú dobrým tempom.

Ako posudzuje Komisia časový horizont realizácie jednotlivých úsekov železničnej magistrály pre Európu medzi Štrasburgom a Salzburgom a akú úlohu pritom zohráva trasa Mníchov - Mühldorf - Freilassing? Plánuje sa okrem toho nasadenie vlastného koordinátora TEN pre linku 22 nadväzujúcu na uvedenú trasu?

(EN) Prioritný projekt č. 17 Paríž – Štrasburg – Stuttgart – Viedeň – Bratislava je železničná os prebiehajúca z východu na západ, ktorá vedie cez veľmi husto osídlené oblasti uprostred Európy. Má dĺžku vyše 1 382 kilometrov a vedie cez územie štyroch členských štátov: Francúzska, Nemecka, Rakúska a Slovenska.

Komisia si myslí, že realizácia tohto projektu dobre napreduje v takmer všetkých segmentoch, keďže bol vymenovaný koordinátor EÚ Péter Balázs a 9. júna 2006 podpísali ministri dopravy štyroch členských štátov vyhlásenie o zámere, po ktorom nasledovalo niekoľko bilaterálnych zmlúv o cezhraničných úsekoch. Posledný vysokorýchlostný úsek trate vo Francúzsku by mal byť uvedený do prevádzky v roku 2016, nová viedenská stanica bude otvorená v roku 2013 a všetky rakúske úseky určené pre osobnú dopravu naprojektované na rýchlosť 200 km/h by mali byť uvedené do prevádzky najneskôr v roku 2015.

Komisia víta ukončenie prác na cezhraničnom úseku medzi Francúzskom a Nemeckom. Most cez rieku Rýn v nemeckom meste Kehl bude otvorený 10. decembra 2010. Práce na úseku Augsburg – Mníchov majú byť podľa plánu ukončené v decembri 2011.

Komisia má však aj určité obavy:

práce na úseku Stuttgart – Ulm sa začali v roku 2010. Tento úsek by mal byť v plnej prevádzke v decembri 2019 a malo by sa v ňom jazdiť maximálnou rýchlosťou 250 km/h, hoci, ako vážený pán poslanec vie, úsek v Stuttgarte je tiež stredobodom politickej diskusie;

ešte stále nie je zabezpečené financovanie prepojenia s mníchovským letiskom, aj keď vláda a parlament (Landtag) spolkovej krajiny Bavorsko nedávno dosiahli dohodu o koncepcii rozvoja Mníchova (Bahnkonzept München) s cieľom prepojiť železničnú trať a letisko;

napriek tomu, že v júli 2007 nemecké a rakúske ministerstvá dopravy súhlasili, že spoločne vybudujú cezhraničný úsek Freilassing – Salzburg s cieľom zvýšiť jeho kapacitu, nemecké úrady ešte musia potvrdiť konečný dátum začatia prác na nemeckej strane;

pokiaľ ide o úsek Mníchov – Freilassing, očakáva sa, že komplexný prístup k celému úseku bude prioritou revidovaného rámca plánovania, ktorý má nemecký minister dopravy predstaviť na jeseň 2010.

Komisia síce chápe, že investície do infraštruktúry musia zohľadňovať dostupné finančné zdroje štátu, ale investície do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) sú zároveň kolektívnym záväzkom všetkých dotknutých členských štátov. Takže ak jeden z nich nesplní svoju časť, je možné, že sa znehodnotia aj investície ostatných. Preto Komisia pripomenie nemeckej vláde jej politický záväzok.

Komisia s radosťou oznamuje váženému pánovi poslancovi, že v júni 2010 vymenovala bývalého významného poslanca Európskeho parlamentu Gillesa Savaryho za nového európskeho koordinátora prioritného projektu č. 22 (Atény – Norimberg/Drážďany). Prvú správu o svojej práci predloží Výboru pre dopravu a cestovný ruch 27. októbra 2010.

Môže Komisia poskytnúť vyhlásenie, v ktorom by naznačila prínosy financovania záväzkov verejnej služby pre regionálne letiská v Európskej únii?

(EN) Nariadenie 1008/2008⁽¹⁾ umožňuje zavedenie záväzkov služby vo verejnom záujme z dôvodov hospodárskeho rozvoja alebo územnej spojitosti. Služby vo verejnom záujme sú nástroje na zabezpečenie prístupu k izolovaným regiónom alebo na podporu cieľov politiky regionálneho rozvoja v prípade, že by tieto ciele podľa členských štátov neboli primerane dosiahnuté voľným pôsobením trhových síl.

Tieto záväzky majú všeobecnú povahu (záväzky z hľadiska frekvencie, kapacity, maximálnych cien atď.). Ak sa žiadny prevádzkovateľ nepodujme na poskytovanie služieb, členské štáty môžu udeliť výhradnú koncesiu jedinému prevádzkovateľovi vybratému v európskej verejnej súťaži. Táto výhradná koncesia môže byť s kompenzáciou alebo bez nej a jej hlavným cieľom je účinne zabezpečiť dosiahnutie cieľov regionálneho rozvoja. V prípade kompenzácie je jej príjemcom letecká spoločnosť, ktorá vyhrala verejnú súťaž, nie dotknuté letiská.

V súčasnosti sú služby vo verejnom záujme zavedené na 200 trasách v EÚ. Služby vo verejnom záujme zabezpečujú prevádzkovanie letov v minimálnej frekvencii na týchto trasách, čím stimulujú leteckú dopravu na regionálnych letiskách. Komisia neuskutočnila kvantitatívnu analýzu hospodárskeho vplyvu služieb vo verejnom záujme na regionálne letiská. Tieto služby však svojou povahou stimulujú leteckú dopravu na regionálnych letiskách, ktoré by inak boli obsluhované leteckými dopravnými službami s nižšou frekvenciou.

Letectvo predstavuje jeden zo zriedkavých úspechov európskej integrácie. Toto odvetvie, v ktorom je zamestnaných niekoľko stotisíc kvalifikovaných pracovníkov na celom kontinente, je štrukturálnym prvkom nášho hospodárstva a našich území. Je skutočným nositeľom technického pokroku a základným prvkom mobility občanov.

Aké miesto prisudzuje Komisia tomuto priemyslovému odvetviu vo svojej budúcej bielej knihe o doprave?

(EN) V letectve je priamo zamestnaných pol milióna osôb a jeho ročný obrat sa blíži k 100 miliardám EUR. Európa má trhový podiel viac ako 38 %. Preto je toto odvetvie špičkových technológií pre EÚ kľúčové.

Biela kniha o budúcnosti dopravy ešte nie je dokončená, a preto by bolo predčasné hovoriť o jej obsahu. Vo všeobecnosti prinesie úžitok odvetviu leteckej dopravy, odvetviu dopravných zariadení a letectvu.

Využívanie technológií vyvinutých projektom SESAR (výskum riadenia letovej prevádzky v jednotnom európskom vzdušnom priestore), na ktorom sa zúčastňujú mnohí leteckí výrobcovia, v prvom rade prinesie výrobu a neustále zlepšovanie účinnosti, čo bude znamenať prínos pre letecké odvetvie. Dokončenie jednotného európskeho vzdušného priestoru prispeje k zvýšeniu leteckej kapacity s očakávanými pozitívnymi príležitosťami pre leteckých dopravcov, ako aj pre európskych leteckých výrobcov.

Lepšia integrácia jednotlivých druhov dopravy spájajúca leteckú, železničnú a verejnú dopravu prispeje k zníženiu emisií súvisiacich s krátkymi zásobovacími letmi a koncovými spojeniami s mestami.

Rámcový program 7 so sumou 2,1 miliardy EUR, ktorý zahŕňa iniciatívu Čistá obloha (800 miliónov EUR), už podporuje technologické potreby európskeho priemyslu tým, že vyvíja novú generáciou ekologickejších, účinnejších, lacnejších, bezpečnejších a spoľahlivejších lietadiel, leteckých motorov a zariadení, ako aj dopravy. Aj stratégia čistých palív, ktorá sa pripravuje, pomôže európskym výrobcom pri rýchlom a hladkom prechode na udržateľnejšiu leteckú dopravu.

Dôležitou oblasťou politiky v bielej knihe sú v neposlednom rade spravodlivé ceny v doprave. Zahrnutie leteckej dopravy do systému EÚ na obchodovanie s emisiami od roku 2012 prinesie nielen európskym, ale aj veľkým mimoeurópskym leteckým spoločnostiam ďalšie stimuly zamerané na inovácie, rýchlejšiu obnovu flotíl a používanie alternatívnych palív s jednoznačnými prínosmi pre letecký priemysel.

Celkovo sa Komisia zaviazala k ďalšiemu nárastu príležitostí pre toto strategické odvetvie, ktoré vytvára pracovné miesta pre vysoko kvalifikovaných zamestnancov a vyrába technológie, ktoré sa používajú aj v ďalších odvetviach.

V tejto súvislosti a v nadväznosti na dobrý príklad Vízie 2020 pre letecký výskum vytvorí Komisia spolu s lídrami leteckého priemyslu skupinu na vysokej úrovni, ktorá vypracuje novú víziu pre výskum v oblasti letectva a leteckej dopravy v Európe po roku 2020.

Aké sú prvé reakcie Komisie na správy o tom, že boli obnovené štúdie uskutočniteľnosti týkajúce sa premiestnenia letiska Heathrow na umelý ostrov, ktorý má byť vytvorený v ústí rieky Temže, čo bude mať vplyv na životné prostredie, preťaženie dopravy a sťahovanie, pokiaľ ide o mojich voličov v južnom Essexe? Aké ďalšie štúdie a konzultácie uskutoční Komisia v tejto oblasti?

(EN) V oficiálnych dokumentoch zverejnených ministerstvom dopravy Spojeného kráľovstva nič nenaznačuje, že by sa v súčasnosti uvažovalo o možnosti premiestniť letisko Heathrow do ústia Temže. Komisia nemá informácie o novších štúdiách uskutočniteľnosti v súvislosti s premiestnením letiska Heathrow.

Je dôležité pripomenúť, že na základe zásady subsidiarity je výber umiestnenia letísk a vlastne všetkej infraštruktúry výlučne vnútroštátnou záležitosťou za predpokladu, že je zaručený súlad s platnými právnymi predpismi EÚ napríklad v oblasti životného prostredia.

V každom legislatívnom návrhu Komisie týkajúcom sa používania telových skenerov na letiskách bude musieť byť dôkladne vyhodnotená účinnosť, nevyhnutnosť a primeranosť telových skenerov s ohľadom na zvýšenie bezpečnosti na letiskách. Kedy Komisia rozhodne o tom, či navrhne celoeurópsky právny rámec, na akých objektívnych kritériách sa bude zakladať jej hodnotenie vplyvu a rozhodnutie o tom, aké povinné zdravotné normy a normy týkajúce sa súkromia by mohol právny rámec obsahovať? Poskytne takýto právny predpis jasné rozhodnutie o uchovávaní snímok a o pravidlách podobných pravidlám USA, ktoré zaručujú právo na možnosť nepodrobiť sa kontrole telovým skenerom?

(EN) Komisia prijala oznámenie o používaní bezpečnostných skenerov na letiskách EÚ 15. júna 2010. Záver tohto oznámenia uvádzal, že Komisia rozhodne o prípadnom navrhnutí právneho rámca EÚ v oblasti používania bezpečnostných skenerov na letiskách EÚ a s ním súvisiacich podmienok po ďalšej analýze vplyvu vrátane základných práv a zdravotných otázok.

Komisia momentálne pracuje na tomto posúdení vplyvu na základe zavedených pravidiel a metodiky Komisie. Na takúto analýzu je potrebné, aby Komisia definovala problém, ktorý by si mohol vyžadovať regulačné opatrenie EÚ, a aby vypracovala niekoľko možných scenárov prinášajúcich rôzne riešenia zamerané na dosiahnutie cieľov a vyriešenie zisteného problému.

Každá možnosť je starostlivo analyzovaná z hľadiska hospodárskeho, sociálneho, zdravotného, bezpečnostného a environmentálneho vplyvu na základe dostupných informácií: štúdií, konzultácií so stranami, výsledkov skúšok atď.

V rámci jednotlivých scenárov sa budú ďalej hodnotiť predovšetkým základné práva, zdravotné hľadisko a schopnosť detekcie. Do úvahy sa vezme i udelenie možnosti pasažierom nepodrobiť sa kontrole, ako aj možnosti uchovávania obrazu.

Toto posúdenie vplyvu by malo byť ukončené začiatkom roku 2011. Následne Komisia rozhodne, či sú potrebné legislatívne opatrenia.

V nedávnom rozhovore uverejnenom v írskej tlači (Irish Independent, utorok 21. septembra 2010) komisár Ciolos uviedol, že je pripravený zvážiť ďalšiu podporu poľnohospodárskemu systému využívajúcemu trávnaté plochy, aký má Írsko. Aký mechanizmus (mechanizmy) plánuje Komisia v súčasnom štádiu využiť, aby umožnil poskytovanie ďalšej takejto podpory poľnohospodárom?

(FR) Zmeny, ktoré je potrebné vykonať v systéme priamych platieb a presnejšie v spôsobe prerozdeľovania platieb s cieľom zabezpečiť spravodlivejšiu podporu jednotlivých členských štátov, regiónov a kategórií poľnohospodárov, sú hlavnou témou diskusie o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Jedným z aspektov problému je čo najlepší spôsob nasmerovania priamych platieb do oblastí poľnohospodárstva, ktoré osobitne prispievajú k dodávke ekologických verejných statkov.

Stále sú však otázne postupy a kritériá smerujúce k spravodlivejšej a cielenejšej podpore, ktoré zároveň zabránia významnému narušeniu priamych platieb, ktoré by mohlo mať významné hospodárske dôsledky v určitých oblastiach alebo pre určité systémy výroby.

Ako Komisia hodnotí účinnosť programu POSEI so zreteľom na producentov banánov v najvzdialenejších regiónoch EÚ? Zlepšilo sa týmto programom výrazným spôsobom postavenie producentov banánov v EÚ na európskom trhu s banánmi? Plánujú sa nejaké úpravy balíka opatrení POSEI pre oblasť obchodovania s banánmi v kontexte nadchádzajúcej revízie finančného výhľadu EÚ v polovici obdobia?

(FR) V správe o vplyve reformy programu POSEI z roku 2006, ktorú Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade 24. septembra 2010⁽¹⁾, sa zdôrazňuje, že opatrenia programu POSEI sú veľmi účinné v niektorých odvetviach poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch vrátane odvetvia vývozu banánov.

Opatrenia programu POSEI, ktoré pre odvetvie produkcie banánov znamenali významnú úroveň pomoci, priniesli pozitívne výsledky z hľadiska zachovania úrovne produkcie a príjmov.

Odvetvie zaznamenalo výrazný pokrok najmä z hľadiska zvýšenia ziskovosti, účinkov na produktivitu, kvalitu a podmienky ekologickej produkcie.

Tieto závery sú sčasti založené na nedávnej štúdii vypracovanej nezávislými konzultantmi pre Komisiu, v ktorej boli zhodnotené opatrenia zavedené v rámci systému POSEI od roku 2001.

Komisia preto môže uviesť, že systém POSEI výrazne prispieva k zachovaniu európskej produkcie banánov a k zlepšovaniu podmienok produkcie.

Keď boli v roku 2007 do systému POSEI presunuté granty, súčasné finančné prostriedky pre producentov banánov v EÚ boli stanovené na 279 miliónov EUR pre štyri výrobné regióny – Kanárske ostrovy, Martinik, Guadeloupe a Madeiru. Táto značná suma sa sčasti vypočítala tak, aby odrážala istú premenlivosť trhu s banánmi v prípade scenára ďalšej liberalizácie.

Komisia preto zastáva názor, že v súčasnosti vyčlenený rozpočet na granty pre odvetvie produkcie banánov je ešte dostatočný na to, aby mohol chrániť producentov EÚ v momentálnom otvorenejšom trhovom prostredí.

Komisia však podrobne sleduje vplyv viacstranných dohôd o obchode zameraných na zníženie dovozných ciel na banány a v prípade potreby prijme primerané opatrenia na jeho zmiernenie.

Jedným zo štrukturálnych nedostatkov spoločnej politiky rybného hospodárstva, na ktorý poukázala nedávna zelená kniha, je nedodržiavanie platných pravidiel. Prispieva k nadmernému rybolovu a poškodzovaniu morského prostredia a často ho stimulujú opatrenia, ktoré sú podporované z prostriedkov EÚ. Pomýšľa preto Komisia zaviesť mechanizmus podmienenosti, na základe ktorého sa prístup k prostriedkom EÚ a zdrojom prideleným rybnému hospodárstvu podmieni plnením podmienok, podobný mechanizmu krížového plnenia existujúcemu v spoločnej poľnohospodárskej politike?

(EN) V reakcii na správu Dvora audítorov EÚ z novembra 2007 (osobitná správa 7/2007) sa Komisia podujala urobiť hĺbkovú reformu systému kontroly a presadzovania pravidiel. Nové kontrolné nariadenie (nariadenie č. 1224/2009⁽¹⁾) významne prispeje k zlepšeniu kontroly, presadzovania pravidiel a ich dodržiavania v európskom rybnom hospodárstve.

V súvislosti so zavedením mechanizmu podmienenosti v prístupe k prostriedkom EÚ a zdrojom prideleným rybnému hospodárstvu by Komisia chcela pripomenúť v súčasnosti platné ustanovenia, ako napríklad článok 16 nariadenia Rady č. 2371/2002⁽²⁾ (základné nariadenie o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu), článok 90 nariadenia Rady č. 1224/2009 (kontrolné nariadenie) a článok 40 nariadenia Rady č. 1005/2008⁽³⁾ (nariadenie o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom rybolove). Okrem toho Európsky fond pre rybné hospodárstvo a rámec zberu údajov zahŕňajú možnosti na pozastavenie finančnej pomoci alebo uplatnenie finančných korekcií v prípadoch, keď členské štáty neplnia určité administratívne alebo programovacie a dodacie podmienky.

Komisia považuje nadchádzajúcu reformu spoločnej politiky v oblasti rybolovu za príležitosť preskúmať potrebu a možnosti zavedenia ďalších mechanizmov podmienenosti.

Aké opatrenia zavedie Komisia, aby zabezpečila, že rybári Spoločenstva, ktorí vykonávajú pelagický rybolov, budú mať prospech zo zvýšeného celkového povoleného úlovku makrel v súlade s odporúčaním Medzinárodnej rady pre morský výskum na rok 2011?

(EN) Komisia je veľmi znepokojená súčasnou situáciou, keď rovnako Island, ako aj Faerské ostrovy zaviedli jednostranné kvóty a v dôsledku toho dochádza k nadmernému rybolovu.

Postup zavedenia jednostranných kvót Islandom a Faerskými ostrovmi je jednoducho neakceptovateľný. Je to neakceptovateľné, pretože my ako Európska únia a Nórsko sme celé roky budovali tieto lukratívne populácie rýb v severovýchodnom Atlantiku, aby dosiahli dobrú a trvalo udržateľnú úroveň. Množstvo makrel, ktoré tento rok ulovili islandské a faerské plavidlá ďaleko prekračuje množstvo, ktoré ulovili kedykoľvek predtým. Táto činnosť tiež podkopáva všetko vynaložené úsilie nášho priemyslu, ktorý sa snaží chrániť túto populáciu rýb.

Prioritou Komisie je zabezpečiť udržateľnosť populácie rýb a umožniť tak rybárom plne profitovať z čo najlepšej dostupnosti makrel v roku 2011 aj v dlhodobom horizonte. S týmto cieľom sa Komisia ujala vedenia pri opätovnom zavádzaní riadenia spolupráce so všetkými pobrežnými štátmi, vo vodách ktorých makrely migrujú. Preto Komisia požiadala, aby sa o tejto otázke rokovalo počas zasadnutia Rady ministrov pre rybné hospodárstvo dňa 27. septembra 2010, kde členské štáty v tomto zámere podporili Komisiu.

Únia sa nachádza v kritickom bode, pokiaľ ide o riadenie populácie makrel v severovýchodnom Atlantiku, so zreteľom na to, že neexistuje dohoda o rozdelení kvót medzi pobrežnými štátmi. Terajšia úroveň rybolovu je oveľa vyššia než odporúčanie vedcov na rok 2010. Komisia sa zaviazala nájsť riešenie vzniknutých problémov, aby sa populácia rýb dostala opäť do stavu dobrého riadenia v roku 2011, a jej pozícia je založená na týchto rokovaniach v Medzinárodnej rade pre výskum mora (ICES) na rok 2011, ktoré umožňujú zvýšenie celkového povoleného úlovku makrel (TAC).

Pokiaľ nedôjde k spolupráci, hrozí vážne riziko, že populácia rýb sa zmenší. Aby sa tomu predišlo, Komisia je rozhodnutá obhajovať záujmy Únie dosiahnutím dlhodobej dohody. Rokovania túto jeseň budú kľúčové a bude potrebná flexibilita a dobrá vôľa všetkých zúčastnených strán, aby sa dosiahlo riešenie.

Ochrana pobrežného rybolovu má v kontexte prebiehajúcej reformy spoločnej rybárskej politiky popísanej v príslušnej zelenej knihe prvoradý význam.

Koncepcia predaja individuálnych prenosných kvót (QIT), ktorú iniciovala Komisia, vzbudzuje v sektore rybolovu obavy a nie je v súlade so zachovaním drobného rybolovu, čo dokazuje aj skúsenosť islandského rybolovu v tejto oblasti.

Mohla by Komisia popísať svoju koncepciu reformy spoločnej rybárskej politiky na základe individuálnych prenosných kvót? Počíta sa aj s iným, menej rizikovým spôsobom financovania spoločnej rybárskej politiky ? Ako pokročili rozhovory na túto tému s členskými štátmi?

(EN) Vážený pán poslanec hovorí o dôležitosti pobrežného rybolovu a vzťahu medzi pobrežnými rybárskymi flotilami a možným zavedením individuálnych prenosných kvót na základe reformovanej spoločnej politiky rybného hospodárstva.

Komisia v súčasnosti analyzuje túto otázku. Uvedomujeme si možné negatívne dôsledky zavedenia takýchto práv na drobný rybolov a pobrežné rybárske flotily vrátane vnútrozemských rybárskych flotíl. Komisia súhlasí s váženým pánom poslancom, že je za každú cenu potrebné predísť negatívnym dôsledkom takýchto opatrení. Musíme však zdôrazniť, že zatiaľ nebolo prijaté žiadne rozhodnutie a že Komisia vynaloží potrebné úsilie na to, aby sa vzali do úvahy záujmy odvetvia drobného rybolovu a pobrežného rybolovu, aby boli chránené pred negatívnymi dôsledkami v súvislosti s obchodovateľnými právami.

V časopise New England Journal of Medicine⁽¹⁾ boli zverejnené najnovšie výsledky holandského výskumného projektu, na ktorom sa zúčastnilo 4 800 mužov a žien. Výsledky dokazujú, že mastné kyseliny omega 3 v malých dávkach, napr. v stolovom margaríne, vôbec neznižujú riziko srdcového infarktu. Tieto výsledky by mali mať dôsledky pre tie spoločnosti, ktorých reklamné kampane tvrdia opak, a to, že používanie týchto margarínov znižuje riziko srdcového infarktu.

Domnieva sa Komisia, že ďalšie tvrdenia o účinkoch margarínov sú v súlade s právnymi predpismi EÚ? Aké opatrenia zamýšľa Komisia prijať s cieľom zastaviť takéto reklamné kampane a zabezpečiť, aby sa takéto tvrdenia už nevydávali?

(EN) Nariadenie (ES) č. 1924/2006⁽²⁾ o výživových a zdravotných tvrdeniach bolo prijaté na zabezpečenie toho, aby všetky výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách v EÚ boli pravdivé, jasné, spoľahlivé a užitočné pre spotrebiteľov. Z tohto dôvodu sa zákonodarcovia rozhodli, že hlavným hľadiskom, ktoré sa má brať do úvahy pri používaní tvrdení, je vedecké zdôvodnenie. Takéto nezávislé vedecké hodnotenie pravdivosti tvrdení vykonáva Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA).

Nariadenie požaduje, aby všetky zdravotné tvrdenia boli povolené na úrovni EÚ na základe odporúčania úradu EFSA.

Pri udeľovaní povolenia pre tvrdenie sa určujú vhodné podmienky používania, aby sa zaistilo, že konzumácia výrobku, ktorého sa týka dané tvrdenie, prinesie želaný účinok. Napríklad podmienky používania môžu na základe vedeckého odporúčania obmedziť používanie tvrdenia iba na tie potraviny, pri ktorých sa preukázal daný účinok, alebo stanoviť minimálne množstvo aktívnej zložky potrebné na dosiahnutie účinku.

Čo sa týka otázky, boli povolené tvrdenia týkajúce sa určitých látok, ktoré môžu obsahovať mnohé produkty vrátane tukových nátierok (margarínov), a ich účinku na znižovanie cholesterolu. Takéto tvrdenia môžu naznačovať, že vysoká hladina cholesterolu je rizikovým faktorom pri vývoji srdcovo-cievnych ochorení. Príslušné vnútroštátne orgány sú potom zodpovedné za uplatňovanie právnych predpisov, ktoré sa ich týkajú.

Pokiaľ ide o tvrdenia o mastných kyselinách omega 3 a kardiovaskulárnych ochoreniach, na niektoré ešte čaká hodnotenie úradu EFSA, ale o ostatných tvrdeniach, ktoré už boli vyhodnotené, Komisia rokuje s členskými štátmi o rozhodnutí o ich povolení. Tvrdenia, ktoré boli predložené na schválenie, zatiaľ môžu byť ponechané na trhu, až kým sa o nich nerozhodne.

Na záver chcem váženého pána poslanca uistiť, že keď sa bude plne uplatňovať nariadenie, v EÚ sa budú môcť používať iba zdravotné tvrdenia podložené vedeckým výskumom.

Niektoré členské štáty, medzi nimi aj Írsko, museli na základe rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Metock z 25. júla 2008 upustiť od požiadavky úpravy smernice 2004/38/ES⁽¹⁾ o slobode pohybu občanov v rámci Európskej únie, ktorou chceli predísť tomu, aby prisťahovalci uzatvárali manželstvá z rozumu, a mohli tak zostať v EÚ. Jeden z hlavných sobášnych matričných úradov v Írsku pred časom upozornil, že v prípade 10 až 15 % civilných obradov v krajine môže ísť o fingované manželstvá, ktorých jediným cieľom je obísť pravidlá o prisťahovalectve.

Je Komisia rovnako ako členské štáty znepokojená tým, že táto smernica by mohla byť vzhľadom na rozsudok vo veci Metock zneužívaná? Dostala Komisia od ktoréhokoľvek z členských štátov informácie o zneužívaní alebo porušovaní smernice 2004/38, a ak áno, aké mechanizmy sú k dispozícii na poskytovanie takýchto informácií ostatným členským štátom? Zastáva Komisia názor, že členské štáty môžu zamedziť uzatváraniu manželstiev z rozumu bez toho, aby bola upravená smernica 2004/38, a ak áno, akým konkrétnym spôsobom?

(EN) Ako bolo zdôraznené v správe⁽²⁾ Komisie o uplatňovaní smernice 2004/38/ES⁽³⁾, Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku v prípade Metock⁽⁴⁾ pripomenul, že smernica nebráni členským štátom v boji proti zneužívaniu práv EÚ vrátane boja proti manželstvám z rozumu, ako sa stanovuje v článku 35 tejto smernice.

S cieľom identifikovať problémy a ujasniť otázky interpretácie smernice a pomôcť členským štátom správne ju uplatňovať Komisia v septembri 2008 vytvorila skupinu expertov z členských štátov. Náplňou práce tejto skupiny, ktorá pravidelne zasadá, je boj proti zneužívaniu, výmena osvedčených postupov, štatistík a informácií o nových spôsoboch zneužívania. Používa informačnú sieť, ktorá umožňuje členským štátom poskytovať štatistické údaje a ďalšie informácie o zneužívaní a podvodoch. Komisia v tejto skupine podporuje činnosť na technickej úrovni, aby mali členské štáty lepšiu možnosť bojovať proti zneužívaniu.

Ďalšiu podporu poskytla Komisia vo svojich usmerneniach⁽⁵⁾ o lepšom uplatňovaní smernice z júla 2009. V súvislosti so zneužívaním a podvodmi sa v usmerneniach zdôraznilo, že smernica umožňuje členským štátom prijímať účinné a potrebné opatrenia na boj proti zneužívaniu a podvodom v oblastiach, ktoré patria do oblasti pôsobnosti právnych predpisov EÚ o voľnom pohybe osôb, tým, že odmietnu, ukončia alebo odoberú akékoľvek právo udelené na základe smernice v prípadoch zneužitia práv alebo podvodov, ako sú napríklad manželstvá z rozumu. Všetky takéto opatrenia musia byť primerané a podliehať procesným zárukám, ktoré sú uvedené v smernici.

Nedávne správy zo Spojeného kráľovstva týkajúce sa súdnych rozsudkov za trestné činy kňazov, ktorí sa podieľali na uzatváraní fingovaných manželstiev, a úspešné policajné razie proti organizovaným kriminálnym skupinám, ktoré boli zapletené v organizovaní fingovaných manželstiev, ku ktorým došlo po policajnom vyšetrovaní, potvrdzujú stanovisko Komisie, že nie je potrebné zmeniť existujúci legislatívny rámec, aby mali členské štáty možnosť podniknúť účinné kroky proti zneužívaniu.

Zdravotnícke pomôcky nepatria do desiatich sektorov, ktoré Komisia uprednostňuje v súvislosti s ekologickým verejným obstarávaním. Vypracovanie harmonizovaných kritérií pre tento sektor sa ukázalo ako problematické, vzhľadom na to, že všeobecný termín „zdravotnícke pomôcky” pokrýva mnohé výrobky rôzneho druhu. Neexistujúce usmernenia pre obstarávanie zdravotníckych pomôcok však môžu mať mimovoľne za následok, že tomuto sektoru bude chýbať dôležitý impulz na nepretržitý rozvoj lepších a trvalo udržateľných výrobkov.

Zvážila Komisia možnosť opätovne vypracovať usmernenia, v ktorých by jednotlivé druhy výrobkov súhrnne uvádzané pod všeobecným termínom „zdravotnícke pomôcky” boli prípadne rozdelené do viacerých kategórií? Zvážila sa v tejto súvislosti možnosť spolupráce so zástupcami hospodárskej oblasti a medziodvetvových organizácií v záujme toho, aby sa sektor takýmto spôsobom podieľal na kategorizácii jednotlivých druhov výrobkov? Zvážila okrem toho Komisia stanovenie osobitných kategórií inovácií, ktoré by špecifickým spôsobom zodpovedali charakteru a oblastiam uplatňovania výrobkov?

(EN) Komisia v súčasnosti prehodnocuje možnosti zavedenia kritérií ekologického verejného obstarávania pre určité kategórie produktov používaných v sektore zdravotníctva. Do úvahy sa berie celkový dosah na životné prostredie a zlepšenie potenciálu tejto skupiny produktov v porovnaní s inými skupinami produktov, ako aj ochota členských štátov a priemyselného odvetvia zúčastňovať sa na tomto procese. O tejto otázke sa bude diskutovať s poradnou skupinou pre ekologické verejné obstarávanie a rozhodne sa o tom do konca roku 2010.

Tento rok v lete Komisia zverejnila zelenú knihu pod názvom Snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy, v ktorej sa zaoberá s niektorými otázkami spojenými so systémom platobnej schopnosti dôchodkových fondov, zvýšením veku odchodu do dôchodku a s mobilitou dôchodkov. V zelenej knihe sa však neuvádza zásada rovnosti pohlaví a úplne v nej chýba zmienka o výške dôchodkov žien. Ženy sú na pracovnom trhu celý život vystavené diskriminácii, pretože ešte stále existujú veľké rozdiely medzi odmenami mužov a žien za rovnakú prácu. Okrem toho výška dôchodkov žien je nižšia, pretože pracujú v odvetviach, v ktorých sú nízke odmeny, alebo musia ukončiť svoju pracovnú činnosť s cieľom venovať sa svojej rodine, čo ešte zvyšuje chudobu žien vo vyššom veku.

Nepovažuje Komisia za vhodné, aby sa otázka výšky dôchodkov žien skúmala oddelene, vzhľadom na to, že diskriminácia na trhu práce ovplyvňuje dôchodkové dávky žien? Aké konkrétne opatrenia plánuje prijať Komisia s cieľom znížiť rozdiely vo výške dôchodkov žien a mužov?

(EN) Zelená kniha Komisie s názvom „Snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy“⁽¹⁾ sa týka rodového rozmeru a o problémoch, ktorým čelia ženy, sa vyjadruje podobne ako vážená pani poslankyňa⁽²⁾.

Zelená kniha spája rôzne prvky rámca pre dôchodky na úrovni EÚ a tento holistický prístup zúčastnené strany všeobecne vítajú. Kľúčová otázka primeranosti dôchodkov sa preto bude riešiť v tomto rámci, kde bude naďalej silne zastúpený rodový rozmer (primeranosť dôchodkov žien). Ten sa vyznačuje hlavným dôrazom na opatrenia trhu práce, kde prináša ovocie holistický prístup, napríklad prostredníctvom spojenia so stratégiou EÚ 2020. Všetky konkrétne opatrenia, ktoré zamýšľa Komisia prijať na základe zelenej knihy, budú závisieť od výsledku prebiehajúcich konzultácií. Len čo zúčastnené strany predložia svoje názory, Komisia zváži, aké vhodné kroky ďalej podnikne.

Komisia už podnikla niekoľko iniciatív na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi na trhu práce, kde majú rodové rozdiely v dôchodkoch svoj pôvod. Konkrétne sa týkajú presadzovania rodového hľadiska v európskej stratégii zamestnanosti a špecifickej kampane, ktorú Komisia spustila v roku 2009 na riešenie rozdielov v odmeňovaní. Nerovnosti v oblasti zamestnanosti medzi ženami a mužmi a ich vplyv na dôchodok predstavujú dôležité hľadisko vo vyhlásení Komisie z marca 2010 o Charte žien⁽³⁾ a v nedávnom oznámení o stratégii pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie rokov 2010 – 2015⁽⁴⁾.

Okrem toho ako súčasť práce na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi v rámci otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia, ktorej dominantným cieľom je rodová rovnosť, Komisia sleduje rodový rozmer v národných strategických správach členských štátov a v tejto súvislosti uverejnila svoje najnovšie hodnotenie v spoločnej správe o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na rok 2009⁽⁵⁾. Táto práca pomohla pri získavaní informácií pre zelenú knihu o dôchodkoch a následné kroky budú stavať na iniciatívach, ktoré prebiehajú.

Zaujímala by ma reakcia Komisie na minulotýždňový príhovor prezidenta Mali v Európskom parlamente. Je treba pripomenúť, že vyjadril sťažnosť v súvislosti s únikom mozgov do rozvinutých krajín, ktorým trpí Mali. Konštatoval, že takmer 35 % absolventov vysokých škôl z Mali pracuje v zahraničí a že vysoký, ale nešpecifikovaný podiel pracovníkov zdravotníckych služieb pracuje v iných krajinách. Zastáva Komisia názor, že je pre rozvinuté krajiny morálne prijateľné, aby krajinám tretieho sveta preberali zdravotníckych zamestnancov, ktorí boli vyškolení na ich náklady pochádzajúce z veľmi obmedzených zdrojov?

(EN) Komisia má obavy najmä o kritický nedostatok kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov v mnohých afrických krajinách. Odhaduje sa, že na poskytovanie základnej zdravotnej starostlivosti je potrebných minimálne 2,3 zdravotníckych pracovníkov na 1000 obyvateľov. Afrika má v priemere 0,8 zdravotníckych pracovníkov na 1000 obyvateľov a v Mali je to ešte menej v porovnaní s 10,3 pracovníkov na 1000 obyvateľov v Európe. Vedomá si tohto problému a prínosu, ktorý EÚ získava z pozície cieľa mnohých z týchto migrujúcich pracovníkov, EÚ prijala stratégiu na riešenie krízy ľudských zdrojov v oblasti zdravotníctva v rozvojových krajinách nasledovanú európskym akčným programom. V 51 krajinách vrátane Mali EÚ podporuje zdravotnícke programy, ktoré sa zaoberajú ľudskými zdrojmi v oblasti zdravotníctva. Na celosvetovej úrovni EÚ začína skúmať možnosti povzbudzovania migračnej cirkulácie a zavádzania ďalších mechanizmov, vďaka ktorým pomôže migrácia zdravotníckych pracovníkov rozvoju.

Jedna z podtém tematického programu Investovanie do ľudí sa venuje zlepšovaniu zdravotníckych systémov a riešeniu krízy ľudských zdrojov. V rámci tejto časti sa projekt EÚ financuje v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou, aby sa posilnil rozvoj zdravotníckeho personálu a riešil kritický nedostatok zdravotníckych pracovníkov v 57 krajinách vrátane 36 afrických krajín a v rámci nich aj v Mali.

Existujúce právne predpisy EÚ a právne predpisy, ktoré sa pripravujú, už obsahujú množstvo záruk zameraných na zabránenie „úniku mozgov“. Napríklad v smernici 2009/50⁽¹⁾ o modrej karte EÚ sa uvádza, že členské štáty môžu zamietnuť žiadosti o vydanie modrej karty, aby zaistili etickosť náboru. Smernica okrem toho neovplyvňuje dohody s tretími krajinami, ktoré uvádzajú profesie, ktoré trpia nedostatkom pracovníkov a ktoré sú teda predmetom etického náboru. Štátni príslušníci tretích krajín so štatútom osôb s dlhodobým pobytom v Európskej únii môžu až na rok opustiť územie EÚ bez toho, aby štatút stratili, a toto obdobie sa pre vysoko kvalifikovaných migrantov s modrou kartou predlžuje na dva roky. Tieto ustanovenia podporujú migračnú cirkuláciu medzi členskými štátmi a domovskými krajinami migrantov sprevádzanú presunom zručností a finančných prostriedkov.

Európska rada tiež zdôrazňuje potrebu podniknúť ďalšie kroky na maximalizovanie pozitívnych a minimalizovanie negatívnych vplyvov migrácie na rozvoj v súlade s globálnym prístupom k migrácii.

Na základe nariadenia č. 422/67/EHS⁽¹⁾ z 25. júla 1967 dostávajú bývalí členovia Komisie počas troch rokov po uplynutí svojho funkčného obdobia 40 % až 65 % svojho platu a tento príspevok môžu poberať zároveň s odmenou, ktorú dostávajú za vykonávanie nových činností. Toto veľkorysé ustanovenie vyvoláva vo verejnosti veľmi kritické reakcie.

Mieni Komisia iniciovať preskúmanie tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o poberanie odstupného súčasne s novým príjmom (článok 7 ods. 3 nariadenia)?

(EN) Táto vec je zodpovednosťou Rady podľa článku 243 Zmluvy o fungovaní EÚ (bývalý článok 210 Zmluvy o ES).

Druhé kolo rokovaní s obchodným zoskupením Mercosur sa uskutoční 11. októbra. Aký vplyv budú mať podľa komisára výsledky rozhovorov na odvetvie poľnohospodárstva? Na začiatku roku 2011 bude uverejnená hospodárska štúdia o prípadnom vplyve politiky. Môže Komisia poskytnúť nejaké informácie o súčasnom stave štúdie? Bude štúdia zameraná na významný vplyv, ktorý bude mať táto obchodná politika na odvetvie poľnohospodárstva v Európe?

(EN) Posledné kolo rokovaní o obchodnom pilieri dohody o pridružení medzi EÚ a zoskupením Mercosur sa uskutočnilo 11. – 15. októbra 2010 v Bruseli.

Komisia bude Európsky parlament naďalej pravidelne informovať o pokroku týchto rokovaní. Podľa plánu bude krátko po každom kole rokovaní zaslaná písomná správa Výboru Rady pre obchodnú politiku, ako aj Výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod.

Treba poznamenať, že úplné hodnotenie trvalo udržateľného obchodného vplyvu skúmajúce potenciálne hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy dohody o voľnom obchode medzi EÚ a zoskupením Mercosur sa už vykonalo a jeho záverečné správy sú od marca 2009 verejne prístupné (pozri http://ec.europa.eu/trade/analysis/sustainability-impact-assessments/assessments

).

Reakciu Komisie na zistenia a odporúčania štúdie obsahuje dokument o pozícii o hodnotení trvalo udržateľného obchodného vplyvu zverejnený v júli 2010.

Okrem toho sa Komisia rozhodla dokončiť túto prácu cielenejšími hospodárskymi štúdiami, ktoré majú byť dokončené začiatkom roku 2011. Tieto štúdie poskytnú aktuálnu analýzu a informácie o celkovom hospodárskom vplyve odstraňovania colných poplatkov a necolných prekážok v obchodovaní s tovarom, službami a investíciami, ako aj detailnejšie hodnotenie vplyvov na poľnohospodárstvo.

Na základe toho Komisia zváži citlivosť poľnohospodárstva EÚ ako celku a v rámci konkrétnych významných odvetví poľnohospodárstva, ktoré môžu v najväčšej miere zasiahnuť budúce ústupky. Pre tieto konkrétne oblasti Komisia vypracuje poľnohospodársku ponuku, ktorá sa obmedzí na ústupky, ktoré zohľadnia názory významných trhov a výrobných odvetví EÚ a ktorá bude, samozrejme, v zhode so všeobecnou spoločnou poľnohospodárskou politikou.

Tisícky detí z bežných rodín nenachádzajú v Grécku miesto v materských školách patriacim samosprávam, pretože z dôvodu nedostatku zdrojov a personálu veľa samospráv zatvára tieto inštitúcie. V samotnom meste Atény bolo z 8 816 žiadostí prijatých iba 5 465. Okrem toho 60 až 70 % personálu v materských školách hrozí prepustenie, pretože ich pracovné zmluvy neboli obnovené. Navyše počet vymenovaných učiteľov vo verejnom školstve sa znížil o polovicu, zatiaľ čo sa znásobujú odchody do dôchodku tak, že sa odhaduje, že chýba viac ako 20 000 učiteľov. Tieto problémy spolu s hromadnou nezamestnanosťou a výrazným znížením platov a sociálnych dávok favorizované najmä memorandom, ktoré podpísala vláda vedená stranou PASOK s Európskou úniou, ECB a MMF, zhoršujú celkové problémy rodín bežných pracujúcich.

Uznáva Komisia, že opatrenia prijaté v rámci memoranda v neúnosnej miere zasahujú bežné rodiny a najmä ženy, a to z dôvodu dramatického zvýšenia nedostatku personálu vo verejných materských školách, zhoršenia fungovania verejných škôl a poškodzovania práva na vzdelávanie v prípade detí pracujúcich?

(EN) Memorandum o porozumení (MoP) podpísali Grécko a Komisia (v mene členských štátov eurozóny) v súlade s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou centrálnou bankou (ECB). Fiškálne, finančné a štrukturálne opatrenia obsiahnuté v MoP a finančné prostriedky 110 miliárd EUR poskytnuté členskými štátmi eurozóny a MMF sú nevyhnutné na to, aby Grécko dostali z krízy. Bez týchto finančných prostriedkov a opatrení MoP by bolo narušenie gréckeho hospodárstva ešte oveľa drastickejšie a náhle s obrovskými hospodárskymi a sociálnymi následkami na gréckych občanov. Opatrenia obsiahnuté v MoP boli vypracované v úzkej spolupráci gréckej vlády s Komisiou, zohľadňujúc makroekonomickú situáciu so zreteľom na sociálne záujmy. Komisia uznáva, že grécka kríza má veľké sociálne dôsledky na niekoľko vrstiev gréckeho obyvateľstva. Tieto dôsledky však spôsobuje najmä fiškálna nerovnováha, problémy konkurencieschopnosti a finančné ťažkosti, ktoré sa MoP usiluje riešiť.

Pokiaľ ide o vplyv na zamestnanie žien a ťažkosti s financovaním zariadení dennej starostlivosti o deti a štátnych škôl, Komisia upozorňuje váženého pána poslanca na skutočnosť, že Európsky sociálny fond spolufinancuje pomoc, ktorá má ženám umožniť umiestniť ich deti do zariadení dennej starostlivosti o deti prostredníctvom operačného programu pre rozvoj ľudských zdrojov a vylepšení kvality vzdelávania vo všeobecnosti a krokov na podporu žien, akými sú celodenné školy prostredníctvom operačného programu Vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie. Doteraz však realizácia oboch operačných programov prebiehala pomaly a táto skutočnosť môže čiastočne vysvetľovať vplyv na ženy, o ktorom hovorí vážený pán poslanec. Podľa gréckych orgánov sa očakáva, že v nasledujúcich niekoľkých mesiacoch sa zlepší pokrok v ich realizácii.