Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 10. novembra 2010 - Brusel

14. Nadchádzajúci samit EÚ – USA a Transatlantická hospodárska rada – Dohoda medzi EÚ a USA o ochrane údajov (rozprava)

  Predseda. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– vyhlásenia Rady a Komisie o nadchádzajúcom samite EÚ – USA a zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady a

– vyhlásenia Rady a Komisie o dohode medzi EÚ a USA o ochrane údajov.

  Stefaan De Clerck, úradujúci predseda Rady. – (NL) Vážený pán predseda, pani Redingová, pán komisár, vážené poslankyne, vážení poslanci, ako viete, rozprava o spolupráci medzi Spojenými štátmi a EÚ už prebieha nejaký čas a 28. mája 2010 sme od Komisie dostali návrh žiadajúci o povolenie otvorenia rokovaní o dohode medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi o ochrane osobných údajov, teda o téme, o ktorej sa predtým niekoľkokrát hovorilo aj tu v Parlamente.

Komisia sa zároveň zaoberala prácou kontaktnej skupiny EÚ – USA na vysokej úrovni o ochrane a poskytovaní údajov, ktorá v roku 2008 vypracovala správu dostupnú aj Európskemu parlamentu. Pokiaľ ide o Európu, je zrejmé, že ochrana údajov rozoberaná v tejto správe je základnou témou. Je to základná sloboda zakotvená v článku 16 zmluvy, ktorej predsedníctvo prikladá mimoriadny význam. Predsedníctvo preto podporuje všetky iniciatívy zamerané na zlepšenie ochrany údajov v transatlantických vzťahoch a na zaistenie primeranej úrovne takejto ochrany.

Táto dohoda by mala zohľadňovať zásady ochrany údajov vymedzené v rôznych dokumentoch: v Charte základných práv Európskej únie, v smernici z roku 1995 o ochrane údajov a v rámcovom rozhodnutí z roku 2008. Povedal som, že musíme dosiahnuť primeranú úroveň ochrany údajov, a treba povedať, že tá nie je vždy totožná ani identická.

Musí existovať vysoká a primeraná ochrana práv jednotlivca, ale spôsoby, akým sú tieto práva zaručené, sa v jednotlivých krajinách môžu líšiť. Každý systém má osobitné vlastnosti, a to aj pokiaľ ide o ochranu údajov, čo sa ale nesmie stať základným problémom. Dôležité je, aby sme dokázali zaručiť, že občianske práva obsiahnuté v budúcej dohode budú vymožiteľné a budú vymožiteľné v prospech všetkých, ktorých sa to týka.

Ako Spojené štáty a Európska únia konkrétne zaručia, že tieto práva budú vymožiteľné? Každá strana o tom bude musieť rozhodnúť sama. Zastávame názor, že rovnako, ako je možné európsku smernicu transponovať rôzne v rôznych členských štátoch, tak sa aj medzinárodná dohoda môže transponovať rôzne. Všetkým a za každých okolností však záleží na konečnom výsledku, teda na právach, ktoré budú vymožiteľné v prospech všetkých zúčastnených subjektov na oboch stranách Atlantického oceánu.

Keďže sa Rada v tejto súvislosti stotožňuje s obavami Parlamentu, vo svojom rozhodnutí povoľujúcom začiatok rokovaní bude od Komisie žiadať, aby predložila Rade správu o priebehu týchto rokovaní so zameraním najmä na konkrétnu otázku spôsobu zaručenia osobitnej vymožiteľnosti práv stanovených v dohode.

Odvetvové dohody boli uzatvorené už v minulosti s osobitnými dohovormi o ochrane údajov, ktoré sa líšili pre jednotlivé odvetvia, pričom odlišujúce sa ustanovenia týchto dohôd v súčasnosti tvoria určitú neriešiteľnú spleť, ktorá bráni v činnosti policajným úradníkom zodpovedajúcim za uplatňovanie ustanovení o ochrane údajov. Rokovania o týchto osobitných dohodách sú pod veľkým časovým tlakom. Platilo to aj pre dohody o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) a pre Program na sledovanie financovania terorizmu (TFTP). S týmito rozhovormi ste oboznámení. Pokiaľ teda ide o nadchádzajúcu komplexnú dohodu o ochrane údajov, v ktorej majú byť zakotvené zásady ochrany údajov, musíme sa snažiť vyhnúť potrebe opakovane rokovať o nových odvetvových dohodách.

Na druhej strane tiež musíme byť realistickí a chápať, že jednotná komplexná dohoda so Spojenými štátmi v oblasti ochrany údajov nikdy nedokáže odstrániť všetky možné budúce problémy. Treba preto pamätať na to, že vždy je možné uzatvoriť dodatočné osobitné dohody neskôr.

Bude teda musieť existovať určitá generálna dohoda, ktorá vymedzí základné práva, ale sama osebe nebude základom poskytovania údajov. Údaje sa musia poskytovať na základe existujúcich alebo budúcich osobitných dohôd.

Na záver by som preto chcel zdôrazniť, pán predseda, že predsedníctvo sa usiluje o získanie mandátu na rokovania o tejto komplexnej dohode spoločne s tromi mandátmi na rokovania o dohodách PNR s Austráliou, Kanadou a Spojenými štátmi a že by sme túto tému veľmi radi prediskutovali na zasadnutí Rady 2. a 3. decembra. Ďakujem vám za pozornosť.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predseda, keďže pani barónka Ashtonová tu dnes s nami nemohla byť, vyjadrím sa k samitu EÚ – USA aj k Transatlantickej hospodárskej rade často označovanej ako TEC. Ako viete, samit sa uskutoční 20. novembra v Lisabone a musí ukázať pridanú hodnotu partnerstva EÚ a USA a jeho pokračujúci význam aj v 21. storočí.

Dovoľte mi využiť túto príležitosť a uvítať aktívne prínosy Európskeho parlamentu k vzťahom medzi EÚ a USA a informovať poslancov o našich cieľoch v rámci samitu. EÚ aj USA stále znášajú následky hospodárskej krízy. Preto budú jadrom diskusií počas samitu hospodárstvo a pracovné miesta.

Začneme kontrolou príslušných výsledkov samitu G-20 a budeme diskutovať o tom, ako sme všetci prispeli k udržateľnej a vyváženej globálnej obnove. Chceme tiež, aby sa na samite zdôraznila potreba uzavrieť ambicióznu, komplexnú a vyváženú dohodu s WTO o rozvojovom programe z Dauhy. Vyjadríme svoj spoločný zámer odolať protekcionizmu doma aj v zahraničí. Zameriame sa na rozšírenie hospodárskych prínosov transatlantického hospodárstva. Čo sa týka Transatlantickej hospodárskej rady, skutočne vítam vaše návrhy vyjadrené v uznesení.

Chcel by som osobitne zdôrazniť tri oblasti, a to význam posilnenia strategických zložiek Transatlantickej hospodárskej rady, potrebu, aby TEC podporovala a rozvíjala spoluprácu vo všetkých otázkach súvisiacich s regulačným prostredím pre priemysel a spotrebiteľov v EÚ a USA, a kľúčovú úlohu zákonodarcov, ktorí sa majú stať ochrancami a majú vyvíjať úsilie o zbližovanie našich prístupov.

Dovoľte mi spomenúť aj moje vlastné názory na vzťahy EÚ a USA a dôvod, prečo považujem TEC za dôležitú. EÚ a USA sú najintegrovanejšími hospodárstvami sveta, vzájomne predstavujeme najväčších obchodných a investičných partnerov, máme spoločné hodnoty a zodpovednosti za boj proti globálnym problémom v mnohých oblastiach, či už sú to inovácie, alebo problémy v oblasti životného prostredia, energetická bezpečnosť, alebo prístup k surovinám. A aj keď sú naše prístupy k hospodárskym a regulačným otázkam naďalej rozdielne, dokazujú to postoje k bezpečnosti spotrebiteľov a k ochrane údajov.

Teší ma, že sme už dokázali, že vieme spolupracovať v ťažkých časoch. Veľmi účinne sme spojili naše úsilie v boji proti hospodárskej a finančnej kríze, náš spoločný záväzok na samitoch G20 a WTO nám pomohol zastaviť protekcionistické sklony. Prešli dva roky a EÚ a USA sa presúvajú do ďalšej fázy, k vytvoreniu inteligentného a udržateľného rastu a pracovných miest, pričom riešia vážne problémy a narastajúcu konkurenciu od rozvíjajúcich sa ekonomík.

Otázka znie, ako nám pri plnení tohto cieľa pomôže posilnená spolupráca s USA. Podľa mňa si EÚ aj USA musia premyslieť a pravdepodobne aj opätovne definovať transatlantické partnerstvo tak, aby sa prispôsobilo novej situácii. Teraz si musíme položiť otázku, ako by mal vyzerať transatlantický trhový priestor v roku 2020. Budú EÚ a USA vodcami v inovačných technológiách, ktoré dokážu transformovať spoločnosť, ako napríklad vozidlá na elektrický pohon alebo inteligentné siete? Uspejú spoločne pri presadzovaní otvorených sietí služieb IKT a transparentnej regulácie? Budú naše MSP prosperovať a dostanú sa na nové trhy pri ochrane práv svojho duševného vlastníctva? Budú mať spotrebitelia úžitok z výmeny informácií o nebezpečných výrobkoch medzi USA a EÚ? Ako sa postavíme k bezpečnostným hrozbám a terorizmu? Jednostrannou činnosťou alebo efektívnejšími a vzájomne dohodnutými riešeniami rozvíjania bezpečného obchodu? Ako máme pristupovať k hospodárskym problémom vznikajúcim vplyvom rozvíjajúcich sa ekonomík v takých oblastiach, ako sú práva duševného vlastníctva, prístup k surovinám alebo dotovanie domáceho priemyslu? Obnovenie činnosti TEC je pokusom o rozvinutie tohto strategického vzťahu.

S mojím kolegom na strane USA, so spolupredsedom TEC Michaelom Fromanom, sme sa dohodli na vytvorení nového smerovania. Predstavujeme si TEC ako hlavnú politickú platformu, kde možno diskutovať o hospodárskych otázkach, o strategických otázkach vrátane tých, ktoré sa týkajú tretích krajín, a o regulačných otázkach. Zákonodarcovia, podniky a spotrebitelia poskytujú a naďalej by mali poskytovať rozhodujúce vstupy a radiť tak Komisii a administratíve USA s cieľom nachádzať možné transatlantické riešenia existujúcich a potenciálnych problémov.

Ďalšie stretnutie TEC sa uskutoční vo Washingtone 17. decembra. Mala by sa zameriavať na tri hlavné témy: inovácie a novovznikajúce technológie, budovanie transatlantického trhu a vytváranie stratégií na ekologizáciu našich hospodárstiev.

Pokiaľ ide o politiku v oblasti energetiky, energetická rada EÚ – USA sa stretne pred týmto samitom a bude ďalej pracovať na príprave spoločných odpovedí na otázky energetickej bezpečnosti. Naším zámerom je, aby samit požiadal energetickú radu EÚ – USA o zintenzívnenie spolupráce medzi EÚ a USA v oblasti vývoja a nasadzovania ekologických technológií a v oblasti podpory výmeny medzi našimi výskumnými pracovníkmi, aby sa tak mohli vzájomne slobodne zúčastňovať na programoch energetického výskumu. Táto práca podporí úsilie v oblasti zmeny klímy aj v oblasti tvorby nových pracovných miest.

Sme si vedomí veľkých obáv našich občanov z vplyvu globálnej zmeny klímy. Na samite zatlačíme na USA, pretože je potrebné, aby konferencia v Kankúne priniesla výrazný krok smerom ku komplexnému globálnemu rámcu boja proti zmene klímy.

Pokiaľ ide o rozvoj, EÚ a USA sú najväčšími poskytovateľmi pomoci na svete. Okrem práce na vykonávaní rozvojových cieľov tisícročia v oblasti potravinovej bezpečnosti a pomoci najchudobnejším krajinám prispôsobiť sa zmene klímy musíme užšie spolupracovať na koordinácii nášho úsilia v prijímajúcich krajinách, aby sa maximalizovala účinnosť a vplyv našej pomoci a zabránilo sa duplikácii našich snáh.

Pokiaľ ide o bezpečnosť, musíme uznať, že základné práva a bezpečnosť občanov sa dopĺňajú a vzájomne sa posilňujú, a zaistiť tak rovnováhu medzi nimi v celej našej práci. Viem, že pani Viviane Redingová sa ešte dnes bude zaoberať touto dôležitou témou vrátane dohody o osobných záznamoch o cestujúcich. EÚ a USA musia spolupracovať komplexnejšie na riešení nových hrozieb v rámci globálnych sietí, ako sú napríklad kybernetické aktivity a zločiny.

A napokon pokiaľ ide o zahraničnú politiku, budeme zdôrazňovať naše spoločné stratégie a maximalizovať náš vplyv. Musíme podporiť blízkovýchodný mierový proces s cieľom dosiahnuť do roka rámec dohody medzi Izraelom a Palestínskou samosprávou. Čo sa týka Iránu, EÚ sprísnila sankcie a súčasne sa dôrazne zaviazala usilovať sa o vytvorenie vzťahu s Iránom.

Samit sa teda celkovo bude zaoberať celým spektrom otázok, ktoré tvoria základ transatlantického vzťahu. Teším sa na rozpravy, ktoré teraz budú nasledovať.

PREDSEDÁ: ALEJO VIDAL-QUADRAS
podpredseda

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, 26. mája Komisia odporučila, aby Rada povolila rokovania o dohode o ochrane údajov medzi EÚ a USA a predložila návrh usmernení na rokovania. O tomto odporúčaní mandátu sa teraz v Rade rokuje. Viem, že Európsky parlament sa stotožňuje s mojím názorom, že je to jedinečná príležitosť, príležitosť na dosiahnutie ochrany osobných údajov na vysokej úrovni, pričom sa do nášho transatlantického partnerstva dostane nová dynamika.

Poskytovanie relevantných informácií je základným prvkom účinnej spolupráce pri boji proti zločinu nielen v EÚ, ale aj s USA. Partnerstvo medzi EÚ a USA v oblasti bezpečnosti je veľmi dôležité, je nevyhnutné, a preto by sme mali zabezpečiť, aby fungovalo.

V minulosti sme sa k téme ochrany osobných údajov opakovane vracali. Táto otázka sa vynorila pri každom rozhovore o výmene údajov cez Atlantik na účely presadzovania práva. Domnievame sa, že dohoda môže zjednodušiť rokovania o osobitných budúcich dohodách, ktoré sa budú zaoberať aj poskytovaním osobných údajov. Takáto dohoda nám tiež poskytne príležitosť stavať na spoločných základoch a nájsť uspokojivé riešenia budúcej spolupráce.

Vyjadrím sa v tejto veci veľmi jasne. Potrebujeme všeobecnú dohodu, ktorá zabezpečí súvislý a právne záväzný rámec v záujme ochrany osobných údajov a presadzovania práv jednotlivcov. Vieme tiež, že momentálne existuje veľa osobitných dohôd o poskytovaní údajov medzi USA a členskými štátmi a medzi USA a EÚ. Každá z nich má svoje vlastné ad hoc pravidlá ochrany údajov. Znamená to mozaiku rôznych záruk a ustanovení o spracovaní osobných údajov. Máme teda niečo, čo má ďaleko od uspokojivého riešenia, a to sa dá len ťažko ospravedlniť, pretože hovoríme o základnom práve, akým právo na ochranu údajov jednoznačne je.

S vašou podporou som odhodlaná ukončiť tento čiastkový prístup a rokovať o generálnej dohode, ktorá:

(i) zabezpečí súvislú a harmonizovanú množinu noriem ochrany údajov a zahrnie aj základné zásady, ako sú zásada proporcionality, minimalizácie údajov, minimálneho času ich uchovávania a obmedzenia na účel,

(ii) sa bude vzťahovať na všetky budúce a existujúce dohody zaoberajúce sa poskytovaním informácií na účely presadzovania práva,

(iii) bude obsahovať všetky potrebné normy ochrany údajov v súlade s acquis Únie v oblasti ochrany údajov a navrhne vymožiteľné práva pre jednotlivcov, administratívne a súdne opravné prostriedky a doložku o nediskriminácii,

(iv) zaistí efektívne uplatňovanie noriem ochrany údajov a ich kontrolu zo strany nezávislých verejných orgánov.

Domnievam sa, že občania aj podniky očakávajú jednotný súbor právne záväzných noriem ochrany údajov, ktoré sa budú jednotne uplatňovať v celej Únii, ako aj v transatlantickej spolupráci na účely presadzovania práva. Domnievam sa tiež, že musíme byť ambiciózni.

Som odhodlaná presadzovať svoje ciele a som si istá, že sa môžem spoliehať na podporu Európskeho parlamentu, aby sa dosiahla dobrá dohoda s USA, dohoda, ktorá zaistí vysokú úroveň ochrany údajov pre všetkých jednotlivcov a umožní nám pokračovať v potrebnej a dôležitej spolupráci so Spojenými štátmi na predchádzaní terorizmu a organizovanému zločinu.

  Elmar Brok, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán De Clerck, pani Redingová, pán De Gucht, dámy a páni, Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) podporuje spoločný návrh uznesenia a chcel by sa poďakovať tým, ktorí tu vystúpili.

Pred nami je samit EÚ – USA, práve prebieha samit G20 a my musíme pochopiť, že pri mnohých problémoch (nielen hospodárskych, ale aj tých, ktoré sa týkajú mieru a ochrany životného prostredia) len spoločná odpoveď Európy má šancu na realizáciu na medzinárodnej scéne. Z tohto dôvodu by sme radi užšie spolupracovali a ako Európsky parlament sa tiež usilujeme o dosiahnutie tohto cieľa s novými väčšinami v kongrese USA, ktoré v tejto súvislosti zohrávajú dôležitú úlohu. Pán De Gucht to robí vo vzťahu k Transatlantickej hospodárskej rade (TEC), pani Redingová v prípade ochrany údajov a aj v prípade dohody SWIFT sme videli, že parlamenty zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o realizáciu. Európania a Američania – ktorí stále tvoria 60 % celosvetového hrubého domáceho produktu – majú spoločne šancu stanoviť takéto normy a pozitívne reagovať na problémy terorizmu, otázky súvisiace s Iránom a Blízkym východom, zmenou klímy a mnohé ďalšie. Musíme sa teda náležite snažiť.

Preto dúfam, že sa v týchto všeobecných politických témach pohneme ďalej a dosiahneme pokrok v rámci TEC, ktorú vzkriesilo úsilie pána De Guchta. Dúfam, že sa podarí naplniť pôvodný cieľ, aby sa odstránili obchodné bariéry pri vstupe na transatlantický trh, ktorý by nám mohol zabezpečiť veľký rast, pričom by sme sa zároveň vyhli nepotrebným nákladom. Tým by sme sa, pani Redingová, pohli vpred aj vo veciach súvisiacich so základnými právami, ochranou údajov a podobnými témami. Je potrebné zaistiť ochranu údajov, ale z rôznych dôvodov zároveň musí fungovať aj výmena údajov. Je preto veľmi dobré, že sa tu pokúšame dohodnúť na spoločných normách aj napriek rôznym zákonným prístupom.

Dovoľte mi ešte jednu poznámku. Pokiaľ ide o otázky súvisiace s finančnými trhmi, treba, samozrejme, povedať, že aj keď boli prijaté právne predpisy zaisťujúce, že sa udalosti spred dvoch rokov nemôžu zopakovať, americká centrálna banka Fed sa napríklad teraz rozhodla bez konzultácie umiestniť na trh sumu 600 miliónov USD, z čoho, prirodzene, vyplývajú obavy z inflácie, turbulencie a iných problémov v svetovom hospodárstve. Nepomôže nám, ak sa výmenné kurzy nebudú vyvíjať v správnom pomere.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predsedajúci, aj ja chcem pridať svoje úprimné poďakovanie Rade a Komisii za ich úvodné poznámky. Chcem sa venovať najmä tomu, čo povedal pán De Gucht. Treba totiž poznamenať, že USA sa od 2. novembra zmenili. Niežeby bola spolupráca s USA predtým perfektná, ale teraz je dôvod na obavy, že bude ešte náročnejšia.

Spomínali ste protekcionizmus, pán De Gucht. Domnievam sa, že musíme konať spoločne, aby sme mu čelili. Na krátke obdobie môže byť riešením pre tú či onú oblasť, ale celkovo to nie je riešenie, pretože vedie ku konkurenčnému protekcionizmu, ktorý celkom určite nie je v našom záujme. Spomínali ste otázky súvisiace s energetikou. Dnes Komisia zverejnila dokument o energetike s názvom Energia 2020. Som síce kritický voči niektorým jeho aspektom, ale celkovo je zameraný správne. Neviem si však predstaviť, že by USA zverejnili podobný dokument s podobnými usmerneniami. Táto oblasť bude veľmi náročná a po 2. novembri sa to prejaví ešte viac. Spomenuli ste aj vozidlá na elektrický pohon a tému vývoja inteligentných sietí spoločne s USA a o to by sme sa rozhodne mali pokúsiť. Zároveň však Spojeným štátom musíme povedať, že máme aj iných partnerov. Podobné veci sa môžeme pokúsiť vyvinúť aj s Čínou, Brazíliou alebo inými krajinami. Musíme dať Američanom vedieť, že sa na nich nemusíme spoliehať. Radi by sme to dokázali s nimi, ale nie sú naším jediným partnerom, najmä pokiaľ ide o zmenu klímy. Nezabúdajme na správanie USA a neschopnosť prezidenta Obamu konať preto, lebo ešte neboli schválené príslušné zákony. Pri súčasných väčšinách v Kongrese zákon zatiaľ ani nebol predložený. Môžeme teda predpokladať, že všetko sa ešte sťaží, pokiaľ sa nám nepodarí v niektorých z týchto otázok napredovať s inými krajinami, ako sú Čína, India alebo Brazília. To musíme jasne zobrať na vedomie.

Odpoviem na poznámky pána Broka, že najprv panovali veľké rozdiely, teraz sú už menšie. Aj z nášho pohľadu je absolútne správne a nevyhnutné, aby sa USA vrátili k vyrovnaniu svojho rozpočtu. Nič proti tomu nemám, práve naopak, je dobré, že sa USA znovu pokúšajú vytvárať pracovné miesta. Je to dobré pre Ameriku a aj pre nás. Treba to však robiť koordinovane. Američania si preto musia zvyknúť na to, že aj v tejto oblasti budú akceptovať rozsiahlejšiu globálnu spoluprácu, a to najmä s Európou.

  Sarah Ludford, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, transatlantický vzťah je pre Európu najdôležitejší. Nielenže ešte vždy tvoríme polovicu celosvetového hospodárstva, ale aj naše demokracie sú kľúčovými faktormi zachovávania ľudských práv a právneho štátu. Niekedy sa však zdá, že naše partnerstvo považujeme za samozrejmosť alebo že dovolíme, aby rodinné hašterenie zatienilo naše prvoradé spoločné záujmy.

Práve preto trvá naše spoločné uznesenie na význame strategického partnerstva, partnerstva, ktoré vyzdvihne koordináciu a spoluprácu pri riešení globálnych úloh a regionálnych problémov a v ktorom sú zákonodarcovia plnohodnotnými a serióznymi aktérmi. Takéto strategické partnerstvo musí mať korene v hospodárskej a politickej slobode.

Teší ma, že poslanci EP ďalej trvajú na cieli vytvoriť do roku 2015 transatlantický trh. Znamená to, že musíme zintenzívniť snahy o odstránenie trhových a regulačných bariér. Veľmi veľká a stále narastajúca časť transatlantického vzťahu sa týka otázok spravodlivosti, presadzovania práva a ľudských práv. Zvykla sa riešiť ad hoc, no teraz patrí skutočne medzi kľúčové prvky. Čím viac zakotvíme naše partnerstvo na zhodnom uznávaní našich spoločných hodnôt, tým dôraznejšie môžeme konať pri presadzovaní týchto hodnôt v širšom svete.

V tejto súvislosti možno spomenúť, že bývalý prezident George Bush opäť obhajuje tzv. waterboarding, teda dusenie vodou, ktoré je nepochybne mučením, čo len symbolizuje všetky omyly počas katastrofických ôsmich rokov jeho pôsobenia vo funkcii prezidenta a vďaka čomu sa Západ stal menej slobodným aj menej bezpečným. Vynárajúce sa rozsiahle dôkazy o zjavnom zlom zaobchádzaní s irackými väzňami zo strany britských a amerických jednotiek si vyžadujú preskúmanie na najvyššej úrovni, a to aj na nadchádzajúcom samite a v rámci nezávislých vyšetrovaní.

Som veľmi rada, že pani podpredsedníčka Redingová hovorila o dohode o ochrane údajov. Je naozaj rozhodujúce mať túto tzv. rámcovú dohodu, ako ju označila, lebo momentálne len hasíme situáciu na základe jednotlivých dohôd o poskytovaní údajov. Ak by sa nám podarilo dosiahnuť dohodu, rámec, v ktorom možno preveriť jednotlivé požiadavky na poskytovanie údajov, bolo by to mimoriadne hodnotné, pretože na túto tému sa zameriavalo veľa našej pozornosti a v súvislosti s ňou vzniklo veľa škriepok. Bol by to obrovský úspech, ktorý stojí za veľa úsilia.

  Reinhard Bütikofer, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, voľby 2. novembra predstavujú výrazný bod zlomu v súčasnej americkej histórii a človek by si myslel, že krajina si teraz dáva prestávku, aby sa nadýchla. V takejto situácii je ešte dôležitejšie vyjadriť našu spoľahlivú spoluprácu a stanoviť jasné priority našej budúcej spoločnej práce.

Som vďačný pánovi De Guchtovi za to, že na začiatku svojho vystúpenia otvoril tému Transatlantickej hospodárskej rady (TEC), a za to, čo na túto tému povedal. TEC musíme vdýchnuť nový život. TRR síce urobila veľmi málo, ale nádej vždy existuje. Pán komisár, súhlasím tiež s dvomi aspektmi, ktoré ste spomínali, a podporujem ich, a to s aspektom bilaterálnej spolupráce s cieľom napríklad štandardizovať a regulovať nízkouhlíkové technológie, ako aj s veľmi dôležitým aspektom strategickej zložky. Dúfame, že je to krok vpred.

Je škoda, že politika v oblasti klímy nebude súčasťou programu tohto jeden a pol hodinu trvajúceho samitu v Portugalsku. Je však dôležité, aby naši zástupcovia pán predseda Barroso a pán predseda Van Rompuy jasne vyjadrili, že Európa nedovolí, aby ju to zastavilo alebo oslabilo. Zameranie sa na rozvojovú politiku je dobré a z európskeho hľadiska by bolo dobré aj to, keby sme sa usilovali nielen o spoluprácu, ale o kvalifikovanú spoluprácu prostredníctvom zdôrazňovania rozvojových cieľov tisícročia a politiky v oblasti klímy.

A napokon, vzhľadom na to, že prezident USA bol oslabený a teraz tam vznikajú nové tendencie izolovania sa, bude dôležité, aby Európa nezávisle prevzala iniciatívu na medzinárodnej scéne, napríklad na Blízkom východe vo vzťahu k Palestínčanom, Sýrii či Libanonu. Mali by sme Američanom úplne jasne povedať, že sme na to pripravení a že chceme prevziať túto zodpovednosť.

  Timothy Kirkhope, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, žiadne dvojstranné partnerstvo pre nás nie je dôležitejšie než to so Spojenými štátmi. Pred sebou máme neisté storočie, pre ktoré bude typický zásadný posun v globálnej hospodárskej rovnováhe moci od liberálnych demokracií v Európe a Severnej Amerike na štáty, ktoré sa aspoň zatiaľ nestotožňujú s našimi záväzkami voči právnemu štátu, demokracii a ľudským právam.

Kým budem zastávať túto funkciu v Parlamente, budem, samozrejme, bojovať za jednotu medzi severoatlantickými demokraciami a presadzovať spoločnú predstavu budúcnosti. Pri sledovaní našich spoločných cieľov v oblasti bezpečnosti by sme sa napríklad mali usilovať o maximálnu spoluprácu, aby sme zabránili nevyhnutným ťažkostiam.

Oceňujem preto prácu, ktorá prebieha na rámci ochrany údajov a dohodách PNR, ale vyzývam na opatrnosť pri uvažovaní o možných závažných následkoch retroaktívneho uplatňovania nových právnych predpisov na existujúce právne rozsudky tu aj v Spojených štátoch.

Musíme tiež priznať, že EÚ nemá právne kompetencie v oblasti nezávislých rokovaní národných vlád s tretími stranami. Veľmi dúfam, že sa nám podarí nájsť praktické a prijateľné riešenie tejto otázky, ako aj mnohých ďalších otázok spoločného záujmu.

  Takis Hadjigeorgiou, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážený pán predsedajúci, domnievame sa, že spolupráca by nemala vylučovať nezávislosť. Domnievame sa, že Európska únia by sa mala naučiť sebaúcte. Domnievame sa, že dobrá spolupráca predpokladá rešpektovanie nezávislosti druhej strany. Domnievame sa, že dialóg a vzťahy medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi by sa mali niesť v duchu vzájomného pochopenia a nezávislosti.

Spomedzi veľmi závažných tém, ku ktorým by som sa rád vyjadril, preto zdôrazním tieto témy, ktoré sú našou prvoradou zodpovednosťou: potreba vyvinúť skutočný tlak na Izrael, aby sa vyriešila palestínska otázka, a na Turecko, aby sa vyriešila cyperská otázka, naliehavá potreba zrušenia trestu smrti v Spojených štátoch, skutočnosť, že prezident Obama porušil svoj sľub zatvoriť základňu Guantánamo, potreba brániť – tento výraz používam po zrelej úvahe – osobné údaje a napokon rozsiahly problém zmeny klímy. Musíme Spojené štáty presvedčiť, aby prevzali svoje skutočné zodpovednosti.

  Fiorello Provera, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som sa vrátiť k jednej časti prejavu pána komisára De Guchta o medzinárodnej rozvojovej spolupráci. Vieme, aká je dôležitá v záujme dosiahnutia cieľov tisícročia. Obmedzenie nerovnosti medzi bohatými a chudobnými krajinami je nielen splnením morálnej povinnosti, ale prispeje aj k riešeniu motívov medzinárodného konfliktu a sporov, ako aj k zlepšeniu kvality života v rozsiahlych častiach sveta.

Odporúčanie v návrhu uznesenia, aby sa na tento účel poskytovalo 0,7 % HDP industrializovaných krajín do roku 2015, možno teda podporiť, ale ak má byť pomoc účinná, potrebné sú aj ďalšie opatrenia. Koordinácia medzi Európou a Spojenými štátmi v rámci politiky pomoci je potrebná, aby sa zabránilo prekrývaniu zásahov v rôznych geografických oblastiach. Treba lepšie definovať osvedčené postupy realizácie plánov, ktoré zároveň musia rešpektovať potreby príjemcov a nie darcov. Dobré riadenie v krajinách prijímajúcich pomoc je základom zvýšenia účinnosti zásahov, pričom zároveň zabráni rozptýleniu vzácnych zdrojov v dôsledku korupcie, neschopnosti a nedostatku zodpovednosti.

Na záver treba poznamenať súvislosť medzi politikou rozvojovej spolupráce a obchodnou politikou. V poľnohospodárstve a rybolove napríklad nemá zmysel financovať plány hospodárskeho rozvoja a zároveň zatvárať dvere pred výrobkami z rozvojových krajín. V tomto dôležitom odvetví bude dohoda z Dauhy významným krokom vpred.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, nadchádzajúce mesiace ukážu následky oslabenia prezidenta Obamu v jeho vlastnej krajine v dôsledku relatívne slabého výsledku jeho strany v nedávnych voľbách do Kongresu. Myslím tým napríklad to, či sa zvýšia protekcionistické tendencie a či ovplyvnia obchodnú a hospodársku politiku alebo či prezident Obama nasmeruje svoju pozornosť viac na zahraničnopolitické oblasti, ako sú iránsky konflikt, Blízky východ alebo konflikt v Afganistane. Uvidíme.

Európu a najmä EÚ by to malo zaujímať len sčasti, pretože EÚ musí byť schopná definovať svoje vlastné zámery a ciele a svoje vlastné záujmy. Platí to najmä pre oblasť medzinárodnej politiky, kde je prítomnosť Európskej únie v podstate zanedbateľná. Stačí si len spomenúť na blízkovýchodný konflikt, kde ani nemáme miesto pri rokovacom stole. Ako všetci vieme, pri všetkých dôležitých otázkach, či už je to Irán, Afganistan, alebo konflikt na Blízkom východe, máme sklony byť v tieni USA bez akejkoľvek vlastnej predstavy. Pritom ale v oblastiach, kde by sa hodila väčšia spolupráca s USA, ako je napríklad vyriešenie cyperského problému, kde by USA mohli ovplyvniť svojho spojenca Turecko, sa deje veľmi málo. Aj keď sa zdá, že sa prezident Obama zaujíma viac o Pacifik než o Atlantik, z nášho pohľadu musíme venovať väčšiu pozornosť východnej Európe a Blízkemu východu.

Väčšia spolupráca alebo koordinácia s USA je nepochybne potrebná aj v Transatlantickej hospodárskej rade. Niet pochýb o tom, že Západ, teda Európa a USA, by si mal zachovať svoju pozíciu globálneho vodcu v oblastiach výskumu, inovácií a rozvoja. No a napokon by sme nemali zabudnúť, že zlepšená ochrana údajov, ako aj zachovanie a udržanie práv občanov by tiež mali predstavovať dôležitú časť programu samitu.

  Ioannis Kasoulides (PPE). – Vážený pán predsedajúci, svetové ťažisko sa postupne presúva zo Západu na Východ, kde vznikajú nové globálne mocnosti ako Čína a India. V tomto novom kontexte, aj keď EÚ je naďalej prvou obchodnou mocnosťou sveta a USA sú naďalej jej hlavným obchodným partnerom, má naša spolupráca oveľa väčší význam. Je kľúčovým prvkom medzinárodného systému, keďže je založená na našich spoločných hodnotách, historických väzbách a strategických záujmoch, čo neplatí vždy pri iných strategických partneroch.

Z aliancie nutnosti počas studenej vojny sa transatlantické partnerstvo vyvinulo na alianciu voľby. Nástup multipolárneho sveta diktuje potrebu novej definície modalít spolupráce medzi dvomi stranami v rámci všetkých existujúcich dvojstranných a globálnych problémov.

Opakujeme závery Rady EÚ z minulého septembra, v ktorých žiadala o nové stimuly v transatlantických vzťahoch a opätovné premyslenie spôsobov formovania skutočného partnerstva na základe našich síl a osobitostí. Transatlantické partnerstvo by sa malo zameriavať na maximalizáciu možných výhod z nášho hospodárskeho vzťahu pri súčasnom posilnení Transatlantickej hospodárskej rady. Jednostranné kroky, ako napríklad kvantitatívna pomoc od americkej centrálnej banky Fed, sú znepokojujúce rovnako ako znehodnocovanie čínskeho jüanu.

  Stavros Lambrinidis (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, prudký záujem o Európsky parlament zo strany Spojených štátov hneď po odmietnutí úvodnej dohody SWIFT teraz nejako ustal. Neznamená to však, že sa vraciame do starých koľají. Práve naopak. Rozšírené kompetencie Európskeho parlamentu v oblasti hospodárstva, energetiky, boja proti terorizmu a základných práv nie sú návratom do starých koľají. Súčasný pocit Spojených štátov, že na názore Európskeho parlamentu záleží, za čo sa musíme poďakovať pánovi Kennardovi, veľvyslancovi USA v Bruseli, nie je o tom, že všetko ide ďalej po starom. To, že máme pred sebou rozhodujúce a kľúčové rokovania o témach, ako sú tie, ktoré otvorila pani Redingová, pri ktorých Európsky parlament podporuje Komisiu, ako ste o to žiadali, pani komisárka, nie je návratom do starých koľají. A tým návratom do minulosti nie je ani to, že Európsky parlament otvoril svoj styčný úrad s Kongresom USA.

Je pravdepodobne dobré, že ten úvodný rozruch opadol, pretože takto môžeme vytvoriť skutočne silný a dlhodobý vzťah medzi Európskym parlamentom a Kongresom USA s jasnou hlavou a s využitím nových, práve formovaných štruktúr.

  Alexander Alvaro (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán De Clerck, pán De Gucht, pani Redingová, už sme tu počuli dosť o tom, aké dôležité sú transatlantické vzťahy, a nemyslím si, že by to tu niekto spochybňoval. USA patria medzi našich najvýznamnejších obchodných partnerov a našich hlavných spojencov a ako Nemec si silno uvedomujem, že to, čo pre nás USA urobili, je niečo, čo im nikdy nemôžeme splatiť. Treba však povedať aj to, že sa pri rokovaniach nedokážete pozerať partnerovi do očí, keď sa sústavne skláňate.

Ak my ako Európska únia chceme mať dôstojný vzťah s USA založený na rešpekte, je čas ukázať, že pokiaľ ide o naše stanoviská, máme chrbticu. Pani Redingová, znovu ste jasne predviedli, že ste správnou ženou na správnom mieste, aby ste to dokázali. Spomínali ste základné zásady európskeho zákona o ochrane údajov a domnievam sa, že v tejto súvislosti nemôžeme robiť v dohode o ochrane údajov medzi EÚ a USA žiadne ústupky. Nemôžeme sa tu pretekať o to, aby sme sa dohodli na najnižšej možnej úrovni, keď pripravujeme dohodu zameranú predovšetkým na ochranu našich občanov. Takáto ochrana – ochrana osobných údajov a zaručenie súkromia – sú stanovené mnohými spôsobmi v článkoch Charty základných práv, v Európskom dohovore o ľudských právach a v Lisabonskej zmluve. Zámerom dohody o ochrane údajov medzi EÚ a USA musí byť dodržiavanie týchto práv, ich presadzovanie a nie oslabenie opatrení, ktoré sme v Európskej únii prijali a zaviedli. Hovorím tu o právach, ktoré ste spomínali v súvislosti s prístupom k údajom, s odstraňovaním a opravou údajov, s obmedzením na účel, s proporcionalitou, so zásadou vyhýbania sa použitiu údajov a minimalizácie údajov.

Pri rokovaní o takejto dohode, samozrejme, musíme zároveň mať na pamäti, že nebude existovať vo vákuu. Bude mať dosah na európsku smernicu o ochrane údajov, ktorá sa má čoskoro revidovať, na smernicu o ochrane údajov v elektronickej komunikácii a na poskytovanie osobných záznamov o cestujúcich, o ktorom rokuje pani in ’t Veldová. Všetko toto musíme vnímať v súvislostiach. Pani Redingová, verím, že možno predpokladať, že pri rokovaní o vašom mandáte v Rade v dňoch 2. a 3. decembra vás tento Parlament podporí. Želám vám veľa šťastia a úspechov. V tejto otázke stojíme pri vás.

PREDSEDÁ: STAVROS LAMBRINIDIS
podpredseda

  Jan Philipp Albrecht (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, plánovaná dohoda je v súlade s dlhodobým želaním tohto váženého Parlamentu, aby sa konečne vytvorili záväzné minimálne normy a zákonné práva týkajúce sa ochrany údajov vo vzťahu k USA. Zámerom je zaplniť medzeru v právnej ochrane a dosiahnuť vyššiu úroveň ochrany údajov pre občanov Európskej únie. Úzka spolupráca s našimi americkými partnermi je potrebná a správna. Nesmie však viesť k tomu, že by sa oslabili ústavou zaručené práva európskych občanov.

Mandát na rokovania o takejto dohode navrhnutý Komisiou je dobrý a vedie nás správnym smerom. Ako spravodajca Európskeho parlamentu rád využijem túto príležitosť, aby som Komisiu uistil, že predložený návrh má širokú podporu všetkých skupín v Parlamente. Z nášho pohľadu je teraz naliehavo potrebné, aby tento návrh prijala aj Rada, aby sa rokovania mohli čím skôr začať.

Vôbec nepochybujem o tom, že bude ťažké podrobne presvedčiť nášho partnera spoza Atlantiku o našich obavách. Som však presvedčený, že Spojené štáty boli založené na zásadách slobody, demokracie a základných práv a zhodnú sa s nami na nutnosti rešpektovať práva jednotlivcov vo vzťahu k štátnym orgánom. Nejde teda o nemožnosť, nejde o konflikt, ale skôr o reálnu možnosť posilniť naše spoločné zázemie na oboch stranách Atlantiku a vytvoriť novú základňu pre ešte užšiu spoluprácu.

Na záver by som však chcel spomenúť ešte jeden aspekt, ktorý je pre nás v Parlamente mimoriadne dôležitý. Pokiaľ ide o transatlantickú ochranu údajov, dôveru našich občanov získame len vtedy, keď sa nám podarí vytvoriť jednotný rámec v EÚ. Je preto prvoradé, aby dohoda o ochrane údajov s USA predstavovala rámec pre všetky dohody uzatvorené medzi EÚ a jej členskými štátmi na jednej strane a USA na strane druhej. Teším sa na prácu spravodajcu v súvislosti s dohodou o ochrane údajov so Spojenými štátmi a na úzku spoluprácu s kolegami poslancami tohto Parlamentu, s Komisiou, Radou a tiež s Kongresom a vládou USA.

  Geoffrey Van Orden (ECR). – Vážený pán predsedajúci, počas volieb, ktoré sa uskutočnili v polovici funkčného obdobia amerického prezidenta, som bol v Spojených štátoch a zažil som to politické zemetrasenie, ku ktorému tam došlo. Poučiť sa z toho môžu aj Európania, tak v domovských krajinách, ako aj v Európskej únii. Občania v Spojených štátoch aj tu chcú, aby im vlády menej zasahovali do životov, aby kontrolovali svoje deficity a obmedzili verejné výdavky, a pre nás by to malo znamenať menší rozpočet EÚ.

Keď prejdem k otázkam obrany, posledná revízia strategickej obrany a bezpečnosti Spojeného kráľovstva nám pripomína, že najvýznamnejší vzťah Británie v oblasti obrany a bezpečnosti je so Spojenými štátmi. Malo by to platiť pre všetky ostatné európske krajiny. Naozaj dúfam, že nová strategická koncepcia NATO preukáže obnovený záväzok voči aliancii, ktorý zaväzuje Spojené štáty k bezpečnosti Európy. Nesmieme dovoliť, aby rozptýlenosť obranných ambícií EÚ tento cieľ oslabila alebo zmarila. Nemôžeme si dovoliť duplikáciu ani odvrátenie pozornosti, najmä nie v čase krátenia rozpočtov na obranu.

Nadchádzajúci samit NATO, ktorý sa bude konať 19. novembra, predstavuje dobrú príležitosť pre 21 spojencov NATO, ktorí sú zároveň členskými štátmi EÚ, aby prejavili svoj záväzok voči novej realite.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Je načase naliehať na USA, aby pracovali na mierovom vyriešení konfliktov, aby skončili vojenskú okupáciu a vojnu, či už je to v Iraku, Afganistane, alebo na Blízkom východe, aby zastavili embargo voči Kube, aby prestali podporovať agresívnu politiku Izraela, ktoré zodpovedajú za humanitárnu krízu v Gaze a na okupovaných palestínskych územiach, a aby pracovali na jadrovom odzbrojení.

Treba jasne vyjadriť, že zámienku boja proti terorizmu nemožno ďalej využívať na podkopávanie medzinárodného práva a rešpektovania ľudských práv a základných slobôd. Ak chceme obmedziť chudobu, ukončiť daňové raje a zastaviť špekulatívne prevody kapitálu, rozhodujúca je spolupráca.

Tento samit sa bude konať súčasne so samitom NATO v Lisabone, na ktorom by chcela aliancia revidovať svoju stratégiu a počas ktorého sa USA budú usilovať o získanie prísľubu od spojencov v EÚ na vystupňovanie vojenského napätia na globálnej úrovni s cieľom zaistiť využívanie zdrojov, kontrolu nad trhom a politickú dominanciu prostredníctvom hrozby vojenskej sily, ktorá zvyšuje nebezpečenstvo a riziko pre ľudí. Chceli by sme preto prejaviť našu solidaritu so zápasom mierového hnutia, so zápasom pracujúcich a s mnohými organizáciami, ktoré vytvorili kampaň s názvom „Mier áno, NATO nie“ vrátane demonštrácie, ktorá sa bude konať 20. novembra v Lisabone.

  Bastiaan Belder (EFD). – (NL) Vážený pán predsedajúci, strategický význam Turecka pre transatlantické vzťahy je zrejmý. Preto som veľmi zvedavý, čo Rada povie na novú tzv. červenú knihu tureckej Národnej bezpečnostnej rady. Je logické, že toto nové vydanie postupuje podľa stratégie tureckého ministra zahraničných vecí.

V súvislosti s nadchádzajúcim transatlantickým samitom je moja prvá otázka Rade takáto: obáva sa aj Rada, že súčasná turecká zahraničná politika nahráva revizionistickým subjektom v regióne, najmä Iránskej islamskej republike, a tým vlastne v skutočnosti narúša stabilitu na Blízkom východe?

Moja druhá otázka znie, či Rada plánuje otvoriť tému tejto červenej knihy na transatlantickom samite, keďže pre EÚ je pozícia Turecka ako kandidátskej krajiny a tiež ako partnera NATO kritická.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, na programe stretnutia TEC v decembri bude aj odstránenie obchodných prekážok, čo je nedotknuteľný cieľ globalistov založený skôr na viere než rozume. Ekonomickú teóriu nikdy neunaví hovoriť nám, že vďaka medzinárodnému obchodu je celý svet bohatší. Ale už mlčí o tom, či z toho majú úžitok všetci vo všetkých krajinách.

Problémy, s ktorými sa rozvinuté krajiny stretávajú, spočívajú nie v príliš mnohých obchodných prekážkach, ale v ich nedostatku. V nedostatku prekážok voči výrobkom z rozvíjajúcich sa mocností, ako je napríklad Čína s jej nízkymi mzdami, veľmi podhodnotenou menou a umelo ochudobneným domácim trhom. To znamená, že čínsky tovar, ktorý už má nízku cenu v dôsledku nízkych miezd, bude stáť umelo ešte menej pre nízku hodnotu čínskej meny. Ochudobnený domáci trh znamená, že dopyt po dovážaných tovaroch je zanedbateľný a dokonca aj dopyt po čínskych tovaroch je nedostatočný, vďaka čomu je Čína úplne závislá od vývozu.

Európa na túto hrozbu reaguje vyjadreniami, že bude konkurencieschopnejšia, možno pomocou výskumu a vývoja. To by mohla byť schodná cesta, ak by Čína rešpektovala medzinárodné práva duševného vlastníctva. No ihneď, ako sa niečo nové vyvinie na Západe, Čína to celkom bezohľadne a bez hanby skopíruje a vyrobí za zlomok ceny. Na programe samitu EÚ – USA bude aj zvýšenie počtu pracovných miest na oboch stranách Atlantiku. Niektorí v to dúfajú, ak by sme pokračovali v prijímaní globalizmu.

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE). – (ES) Vzťahy medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi sú, ako sa už spomínalo, založené na zásadách, ideách, spoločnej histórii a rovnakej vášni pre slobodu. Ak však neprejdeme od slov k činom, tieto hodnoty by sa mohli rozplynúť v rétorike a nečinnosti. Medzi najspoľahlivejšie práce, ktoré boli pripravené v tomto Parlamente v súvislosti s transatlantickými vzťahmi a ich stavom po prezidentských voľbách, bola práca nášho kolegu Millána Mona. Táto správa je začlenená do predloženého spoločného návrhu uznesenia, o ktorom zajtra budeme hlasovať, a prináša skupinu konkrétnych iniciatív, ktoré ešte vždy v plnej miere platia pre vytvorenie skutočného partnerstva, na ktorom musíme začať pracovať, pán komisár.

Hovorilo sa tu o dôležitosti hospodárskych a obchodných vzťahov, pričom 15 členských štátov Európskej únie investuje len v Texase viac, než Japonsko investuje v 50 štátoch USA.

Potrebujeme dostať nové impulzy do mechanizmov samitov, vytvoriť euroamerické zhromaždenie a predovšetkým vytvoriť mechanizmus koordinácie a konzultácií o globálnych témach, o najkritickejších oblastiach planéty – Blízkom východe, Iráne a Afganistane – a o vzťahoch s rozvíjajúcimi sa mocnosťami.

Vážený pán predsedajúci, počas nedávnej návštevy prezidenta Obamu na Blízkom východe sme ho počuli hovoriť o tom, že pre USA je najdôležitejšie ich partnerstvo s Indiou. To mi pripomenulo jeden zo základných aspektov správy pána Millána Mona, v ktorej sa spomína, ako sa prezident Obama v Berlíne vyjadril, že ich najdôležitejším strategickým spojencom je Európa. Nadchádzajúci samit EÚ – USA bude vynikajúcou príležitosťou objasniť tento extrém a jasne definovať, ktoré partnerstvo je pre nich skutočne strategické. Pán predsedajúci, na začiatok by sme mohli Spojené štáty požiadať, aby Európskej únii pomohli získať inštitucionálne zastúpenie napríklad vo Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov na základe nových schém, ktoré zavádza Lisabonská zmluva.

  Adrian Severin (S&D). – Vážený pán predsedajúci, nie je to tak dávno, čo tento Parlament prijal uznesenie hovoriace o nových možnostiach rozvoja transatlantických vzťahov po zvolení prezidenta Obamu v Spojených štátoch. Nadchádzajúci samit Európskej únie a Spojených štátov sa uskutoční v trochu odlišnom kontexte. Neznamená to však, že nejestvujú žiadne príležitosti. Znamená to len to, že kontext je o niečo zložitejší.

Myslím si teda, že pri príprave na tento samit budeme musieť vyriešiť určité problémy. Dúfam, že sa nám podarí presvedčiť našich amerických spojencov, aby v medzinárodných vzťahoch pokračovali v multilaterálnom prístupe a aby tento multilateralizmus prakticky ukázali vo vzťahoch s Európskou úniou. Musíme trvať na vytvorení civilnej dimenzie misií na presadenie a udržanie mieru, ako aj krízového riadenia a operácií obnovy po kríze.

Dôležité je aj pokúsiť sa koordinovať naše politiky rozvojovej pomoci, aby bolo toto naše úsilie efektívnejšie. Pokiaľ ide o nešírenie jadrových zbraní, mali by sme nielen spojiť naše sily, ale aj konať rozumne. Súčasťou tohto procesu je ratifikácia novej Zmluvy o obmedzení strategických zbraní (START), ktorá stále čaká na schválenie v Kongrese USA. Dúfame, že nová situácia v Kongrese nezabrzdí možnosti hlasovania za túto zmluvu.

USA oznámili, že plánujú prepracovať vzťahy s Ruskom, a už na tom začali pracovať. Myslím si, že toto prepracovanie je pre nás veľmi dôležité, a ak sa pozrieme vpred, rovnako dôležité je aj pre trojstranný dialóg Ruska, Spojených štátov a Európskej únie o najdôležitejších globálnych témach. No predovšetkým dúfam, že počas tohto samitu sa nám podarí upevniť prirodzený vzťah Spojených štátov k partnerstvu s Európou. Potrebujeme funkčný mechanizmus stálej komunikácie, konzultácie a koordinácie s našimi americkými spojencami.

  Marietje Schaake (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, ak má byť EÚ dôveryhodným partnerom a ak má konať ako globálny aktér, musí vystupovať jednotne. Prezident Obama a jeho administratíva na to už správne upozornili a my musíme byť schopní vystupovať voči sebe navzájom úprimne a kriticky. Je to potrebné na zaistenie dôveryhodného transatlantického vzťahu, ktorý sa bude vyznačovať vzájomným dopĺňaním sa a koordináciou.

Ako môžeme spolupracovať na obrane ľudských práv, právneho štátu a demokracie na svete, keď Hillary Clintonová vystúpi s prejavom o predstave globálnej slobody na internete, pričom USA trvajú na netransparentných rokovaniach o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA), čo vedie k obrovským obavám o slobodu na internete? Vzájomne si to odporuje a narúša to našu dôveryhodnosť. Prečo sa musíme len z uniknutých dokumentov dozvedieť, že v Iraku sa využívalo mučenie, nad ktorým sa prižmúrili oči? Vyzývame na nezávislé vyšetrovanie.

Prečo Komisia nemohla odpovedať na moju otázku o žiadostiach zo strany administratívy USA v súvislosti s trestnými krokmi proti Wikileaks? Považuje transatlantické partnerstvo za dôležitejšie než otázky od poslancov EP? Prečo USA tlačia na európske spoločnosti, aby prijímali sankcie nad rámec tých, ktoré voči Iránu prijala EÚ? USA by mali rešpektovať nezávislosť EÚ a jej komplementárnu úlohu.

EÚ aj USA musia pracovať transparentne, rešpektovať nezávislosť partnera a umožniť demokratickú kontrolu svojich krokov. Veď nie práve to nás – EÚ a USA – odlišuje od ostatných, najmä pokiaľ ide o základné slobody a ľudské práva?

  Eva Lichtenberger (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v rámci transatlantického dialógu je mnoho vecí, ktoré nás spájajú – hovorím o základných hodnotách, základných právach na slobodu a demokraciu –, ale je aj niekoľko vecí, ktoré nás rozdeľujú, a to spôsob uplatňovania týchto práv a ich konkretizácia v súvislosti s transatlantickými vzťahmi. Tento rozpor sa opakovane jasne vynára v súvislosti s otázkami bezpečnosti. Ochrana údajov je zdrojom stáleho nepochopenia, to vieme už dlho. Rámcová dohoda – ak sa nám podarí dosiahnuť veľmi dobrú dohodu – bude teda veľkým krokom vpred. Musíme nájsť riešenie, ktoré občanom na oboch stranách Atlantiku umožní uplatňovať si svoje práva voči partnerovi.

Aj v oblasti klímy sú naše zásady podobné, ale naše prístupy sa výrazne rozchádzajú. Preto by sme veľmi uvítali, keby bol aj tento bod zaradený do programu a keby sa o ňom otvorene diskutovalo. Nemôžeme dovoliť, aby Európska únia využila transatlantický dialóg na oslabenie svojich vlastných prísľubov a záväzkov.

  Mirosław Piotrowski (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, medzi základné zásady spolupráce v Európskej únii patrí sloboda pohybu osôb. Reformovaná Únia sa vo svojej pôsobnosti subjektu uznávaného podľa medzinárodného práva usiluje o rovnocenné zaobchádzanie so všetkými svojimi občanmi, čo zahŕňa aj slobodu cestovať po celom svete. Vzhľadom na blížiaci sa samit Európskej únie a USA treba zopakovať, že z 27 členských štátov ešte štyri vrátane Poľska stále podliehajú obmedzujúcemu vízovému režimu.

Počas samitu by sa mala stať prioritou téma rovnocenného zaobchádzania s členskými štátmi EÚ v rámci bezvízového programu. Bude to prvá skúška efektívnosti predsedu Európskej rady pána Van Rompuya. Dozvieme sa aj to, či sa rozhovory s prezidentom Barackom Obamom berú ako začiatok konkrétneho dialógu alebo či sa ukážu ako zdvorilostné stretnutie pri príležitosti prebiehajúceho samitu NATO. Dôrazné stanovisko k vízovej otázke ukáže, či USA berú Úniu vážne ako subjekt uznávaný podľa medzinárodného práva.

  Marietta Giannakou (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, podporujeme spoločný návrh uznesenia politických skupín. Musíme, samozrejme, viesť rozpravu o veciach ešte pred samitom EÚ – USA a pred samitom G20. Spojené štáty sú našimi prirodzenými spojencami. Aliancia však znamená rovnosť a len vtedy môže existovať skutočná aliancia, keď budú vzťahy postavené na rovnakom základe.

Musíme rozvinúť užšiu, inštitucionalizovanú spoluprácu najmä s cieľom podporovať globálnu demokraciu a ľudské práva, spoločnosť znalostí a vedy, globálnu bezpečnosť a stabilitu a výmenu údajov, pričom sa to musí diať na rovnocennom a vzájomnom základe, ako povedala pani Redingová. V tomto rámci sa prehliadlo globálne obchodovanie s drogami a hrozba, ktorú predstavuje pre medzinárodnú politiku, bezpečnosť a stabilitu.

Musíme spolupracovať aj na krokoch smerom ku krízovému riadeniu a riešeniu konfliktov a aj na rozvoji tretích krajín. No zatiaľ čo Európa v podstate podporuje rozvoj tretích krajín, Spojené štáty to nerobia. Ak chceme dosiahnuť skutočnú rovnováhu, musia sa otázky rozvoja a bezpečnosti v rámci všeobecnej medzinárodnej činnosti rozdeliť medzi Spojené štáty a Európu.

  Knut Fleckenstein (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, aj v mene niektorých kolegov z Výboru pre dopravu a cestovný ruch by som sa chcel stručne vyjadriť k trom bodom. Ide o kritické body a chcel by som požiadať zástupcov Komisie, aby sa im venovali v rámci diskusií.

Prvým z nich je to, že daň na podporu cestovania, aj keď už bola schválená, je neprípustným jednostranným rozhodnutím vlády USA. Dúfame, že sa vám podarí presvedčiť ju, aby to znovu premyslela.

Po druhé, Európsky parlament nemôže podporiť vylúčenie Rumunska, Poľska, Bulharska a Cypru z programu bezvízového styku a podľa nás by sme nemali dovoliť, aby to pokračovalo.

Po tretie vítame spoločné úsilie o vypracovanie medzinárodných bezpečnostných noriem a o vypracovanie inteligentných koncepcií bezpečnosti, ale unilaterálne stanovenie pravidiel, ako napríklad povinné skenovanie kontajnerov, nie je riešením, pretože sú jednostranné a neprimerané. Náklady sú absolútne neprimerané prínosom a je nerozumné očakávať takéto niečo od európskych prístavov a podnikov.

  Vladko Todorov Panayotov (ALDE). – (BG) Vážený pán komisár, dámy a páni, odkedy prezident Obama nastúpil do úradu, vzťahy medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi vstúpili do novej éry stabilnej spolupráce. Samit v Kankúne, ktorý sa začne o 14 dní, poskytne USA a Európe dobrú príležitosť na prijatie rovnakého postoja a na to, aby viedli ostatné krajiny smerom k trvalej a záväznej dohode o boji proti zmene klímy.

Čas je podstatný. Platnosť Kjótskeho protokolu skončí o dva roky, ale my potrebujeme istotu a čas na prispôsobenie sa. Zabezpečením spolupráce pri prenose technológie a udržateľnej finančnej podpory musíme dať jasný signál rozvojovým krajinám.

Som si istý, že keď si USA, Európska únia a Čína sadnú za rokovací stôl, prevezmú svoju zodpovednosť a nasmerujú svoju snahu na dosiahnutie novej dohody zaručujúcej bezpečnosť pre budúce generácie, ako to zdôraznil aj čínsky veľvyslanec počas dnešného stretnutia s nami.

  Godelieve Quisthoudt-Rowohl (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, Spojené štáty americké a Európa tvoria osudové spoločenstvo Západu. Prístup k trhom tretích krajín je spoločnou témou a je v záujme EÚ aj USA najmä preto, že hospodársky vzostup po finančnej kríze sa pravdepodobne začne v rozvíjajúcich sa mocnostiach, ako sú Brazília, India a Čína, kde aj naďalej existujú významné a diskriminačné obchodné bariéry a netarifné prekážky obchodu.

Sme presvedčení, že Transatlantická hospodárska rada nielenže môže, ale v skutočnosti musí zohrávať dôležitú úlohu pri podpore spoločného prístupu Európskej únie a USA k obchodným vzťahom s tretími krajinami. Naliehavo vyzývame Transatlantickú hospodársku radu, aby pracovala na spoločnom prístupe a spoločnej stratégii pre nové dohody o voľnom obchode medzi USA a EÚ, aj keď si uvedomujem, že to nebude bezproblémové. Takúto harmonizáciu medzi USA a EÚ navyše naliehavo a správne vyžaduje aj priemysel v súvislosti so skupinami G-8 a G-20, ako aj v rámci rokovaní vo WTO. Okrem toho by sme uvítali čo najskoršie uzavretie kola rokovaní o rozvoji v Dauhe, pričom predpokladám, že toto želanie máme spoločné s USA. Bude však potrebné, aby sme nielen my predložili nové a významné návrhy, ale aj to, aby sa rozvíjajúce sa ekonomiky pohli naším smerom. Aj v tomto bode by bola spoločná stratégia USA a Európskej únie prínosom pre obe strany.

Ak môžem osloviť priamo vás, pán komisár De Gucht, pokiaľ ide o spoluprácu, bolo by dobré, ak by sa Komisia a Parlament naučili niečo zo spôsobu spolupráce v oblasti obchodnej politiky vo Washingtone.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Myslím si, že medzi témy, o ktorých sa bude hovoriť počas transatlantického dialógu na nadchádzajúcom bilaterálnom samite EÚ – USA, musí patriť zrušenie vízových povinností pre štyri členské štáty EÚ, ktorých občania stále podliehajú tomuto obmedzeniu cestovania. Konkrétne ide o Rumunsko, Bulharsko, Poľsko a Cyprus.

Odsudzujem tento nedostatok pružnosti na strane USA vzhľadom na sústavný pokrok, ktorý tieto krajiny dosahujú najmä od svojho vstupu do Európskej únie. Domnievam sa, že zástupcovia Európskej únie sa musia rozhodne a účinne postaviť proti tomuto puntičkárstvu pri technických detailoch týkajúcich sa prijatia do programu bezvízového styku. Je povinnosťou Európskej únie ako celku aktívnejšie a jasnejšie prejaviť solidaritu s občanmi všetkých členských štátov Európskej únie.

Chcela by som tiež poukázať na potrebu spolupráce na rozvojovej a humanitárnej pomoci v čase, keď majú vzťahy medzi USA a Európskou úniou prvoradý význam v aktuálnom hospodárskom a geostrategickom prostredí.

  Marielle De Sarnez (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, v tomto Parlamente nemôže nikto naozaj zaručiť, že opatrenia prijaté na oboch stranách Atlantiku zabránia budúcej finančnej kríze. Táto téma sa preto musí znovu vrátiť do programu a musíme sa ďalej venovať dohľadu, vlastnému kapitálu bánk, zákazu určitých finančných produktov a boju proti daňovým rajom.

Moja druhá poznámka sa týka toho, že všetci vidia, že z pohľadu financií, hospodárstva a meny sme vzájomne úplne závislí. Preto akékoľvek rozhodnutie prijaté jednostranne a bez konzultácie nevedie správnym smerom. Mám, samozrejme, na mysli kroky Európskeho rozvojového fondu (ERF) spred niekoľkých dní. Napredovať musíme spolu napríklad aj s cieľom reformovať medzinárodný menový systém.

Aj konať musíme spolu, aby boli medzinárodné inštitúcie vyváženejšie, transparentnejšie a demokratickejšie. Ak však chceme, aby ostatní počúvali názor Európy na vážne problémy, musí Európa prevziať iniciatívu a vystupovať jednotne. A práve to ukážeme o niekoľko hodín, napríklad na samite G20. Aspoň v to veľmi dúfam.

  Francisco José Millán Mon (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, najdôležitejší strategický vzťah je pre Úniu vzťah so Spojenými štátmi. Musíme udržiavať stály dialóg o bilaterálnych, ale aj globálnych otázkach a pokúsiť sa zaistiť čo najkoordinovanejšie kroky. Podľa mňa je práve toto hlavný odkaz zajtrajšieho uznesenia.

Preto mi bolo ľúto, že sa nekonal plánovaný samit v máji. Navyše mi argument, že vraj nebolo o čom hovoriť, pripadal absurdný. Lebo dvaja významní partneri nachádzajúci sa vo vážnej hospodárskej kríze globálneho dosahu majú vždy o čom hovoriť, keď navyše existujú problémy ako terorizmus, zmena klímy, energetická bezpečnosť alebo šírenie jadrových zbraní.

Okrem toho sú tu dôležité regionálne konflikty. Veď si spomeňme napríklad na blízkovýchodný mierový proces, na tému jadrových zbraní v Iráne alebo na otázku Afganistanu, ktoré si podľa mňa tiež zaslúžia koordinovaný postup Spojených štátov a Európskej únie.

Dúfam, že nadchádzajúci samit v Lisabone bude úspešný. Je veľa problémov, ktoré treba riešiť, a niektoré z nich som už spomenul. Svet sa navyše mení. Ázia je na vzostupe, veď si len spomeňme na význam Číny a Indie, ktoré práve navštívil aj prezident Obama. Dokonca sa už hovorí aj o postzápadnom svete.

Na tomto pozadí meniaceho sa usporiadania sveta je potrebná úzka spolupráca medzi Európou a Spojenými štátmi. Máme veľa spoločných záujmov, ideálov a hodnôt. Budeme oveľa silnejší, ak budeme konať koordinovane.

Dámy a páni, Lisabonská zmluva tiež vytvorila nové orgány na posilnenie úlohy Únie vo svete. Mali by sme teda zlepšiť aj naše mechanizmy dialógu a koordinácie so Spojenými štátmi. V uznesení, ktoré Parlament prijal v marci minulého roka, je veľa nápadov, ako posilniť tieto inštitucionálne mechanizmy dialógu medzi Bruselom a Washingtonom.

Moja posledná poznámka je, že je mi ľúto, že zástupca Rady hovoril len o výmene údajov, neprišiel sem hovoriť o samite, o ktorom sme nepočuli nič. A Komisia sa o ňom, bohužiaľ, zmienila len veľmi stručne. Kto sem teda v skutočnosti prišiel hovoriť o samite?

  Wolfgang Kreissl-Dörfler (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, proti medzinárodnému terorizmu musíme jednoznačne bojovať spolu, o tom niet žiadnych pochybností. Musíme však proti nemu bojovať na základe našich spoločných hodnôt a právneho štátu, a nie na základe veľmi individuálneho výkladu práva, ktorý v súčasnosti podáva bývalý prezident USA George W. Bush vo svojej knihe a v rozhovoroch. Spomínam to aj vzhľadom na nové rozloženie síl v Kongrese USA.

Rozhodujúce pre nás je to, aby sme pokročili v úrovni ochrany údajov, aby sme rešpektovali práva našich občanov. Jedna vec totiž musí byť jasná: pieseň slobody nemožno hrať na nástroji násilia. Nemôžeme hovoriť ľuďom v iných krajinách, že očakávame právny štát, ak spoločne nedodržiavame rovnaké normy a nekonáme podľa nich.

Veľmi ma však teší, že prezident Obama priniesol do USA závan čerstvého vzduchu, aj keď sa zdá, že jeho pozícia sa v poslednom období do istej miery oslabila. Jedna vec je jasná, a to že budeme stáť na strane tých, ktorí bránia právny štát.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) (Rečník začal hovoriť s vypnutým mikrofónom.) …ktorým sa pohybujú nové hybné sily sveta, no transatlantický priestor podľa mňa stále zostáva najrozvinutejším a najúčinnejším hospodárskym priestorom na planéte.

Je pravda, že panuje všeobecný a v mnohých prípadoch pochopiteľný nápor na uzavretie obchodnej dohody s takými krajinami, ako je napríklad Čína. Domnievam sa však, že nesmieme zabúdať na to, že existujúci vzťah medzi Európou a Spojenými štátmi bol po dlhý čas putom, o ktoré sa musíme starať viac než o iné, ktoré si musíme vážiť a ktoré musíme chrániť takmer žiarlivo.

Tento vzťah je výsledkom histórie Európy aj Spojených štátov. Prejavuje sa v spoločnom uznávaní demokracie, mieru, práv a trhového hospodárstva. Urýchlenie procesu posilnenia transatlantickej hospodárskej integrácie je naozaj nevyhnutné v záujme podpory globálneho rozvoja na základe kombinácie hodnôt, ktorých stanoveným zámerom je dosiahnuť prijateľnú životnú úroveň pre všetkých ľudí sveta, pri presadzovaní spravodlivej a účinnej politiky multilateralizmu, ktorá prispeje k vytvoreniu demokratickejšej globálnej štruktúry, čím sa zabezpečí aj väčšia sloboda.

Vyzývam preto tých, ktorí momentálne riadia zahraničnú politiku Európskej únie. Celé roky sme sledovali, ako schopnosti vedúcich činiteľov USA – bez ohľadu na to, kto bol prezident – zohrávali vždy obrovskú úlohu v globálnych transatlantických rozhodnutiach. Je načase, aby sme aj my zobrali túto situáciu do rúk. Našu silu budeme čerpať z vôle 500 miliónov ľudí a z novej a pevnejšej inštitucionálnejšej štruktúry, ktorá nám musí dať schopnosť odolať pokušeniu skrývať sa za amerického giganta a namiesto toho zobrať osud našich ľudí do vlastných rúk, možno aj požiadať našich priateľov v Spojených štátoch, aby vyjadrili svoj názor na jedno kreslo pre Európsku úniu v OSN.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Vítam dohodu o ochrane údajov medzi EÚ a USA, ktorú treba podporiť, aby sa posilnila spolupráca v oblastiach boja proti zločinu a terorizmu. Ako Európsky parlament pri mnohých príležitostiach vyhlásil, chýbajúce právne predpisy USA o ochrane údajov, ktoré by boli v súlade s európskymi právnymi predpismi, vyvolávajú vážne otázniky nad skutočnou ochranou, ktorú budú mať Európania v Spojených štátoch.

V tejto súvislosti sa chcem Komisie a Rady opýtať, aké záruky budú v praxi poskytnuté v oblasti práv Európanov na podanie súdneho a administratívneho odvolania, ako aj proporcionality vzhľadom na to, že údaje spracúvajú a majú k nim prístup rôzne orgány a agentúry USA, a v neposlednom rade aj na to, akým spôsobom bude zaručený dohľad nad celým procesom zo strany nezávislého orgánu?

  Nuno Melo (PPE). – (PT) Svet zažíva veľmi ťažké časy. A v takých ťažkých časoch by sme nemali mať žiadne pochybnosti o tom, kto je náš spojenec a kto je náš nepriateľ. Spojené štáty patria medzi kľúčových spojencov Európy. Proti terorizmu sa bojuje globálne proti subjektom, ktorých tváre nepoznáme, vo vnútri aj mimo nášho spoločného priestoru a tento boj je zameraný na ochranu hodnôt civilizácie, ktoré chceme brániť.

No jedinečnosť týchto hodnôt, ktoré chceme brániť, znamená aj to, že v Parlamente, Komisii a Rade môžeme a mali by sme žiadať jasné pravidlá ochrany údajov, ochranu osobných práv a práva na súkromie. Predchádzanie zločinom, ich vyšetrovanie a stíhanie sa nemôže diať na úkor zanedbávania a porušovania práv jednotlivcov. To nesmie dovoliť ani Európa, ani Spojené štáty. Znovu zdôrazňujeme rozhodujúci význam transatlantických vzťahov a dobrej spolupráce na všetkých úrovniach medzi Európou a USA, a preto by sme mali podporiť rokovania o budúcej globálnej dohode, ktorá stanoví pravidlá, bude chrániť práva a na recipročnej báze nebude žiadať od USA o nič menej, než sme aj my pripravení USA poskytnúť na základe tohto spoločného cieľa.

  Edit Herczog (S&D). – Vážený pán predsedajúci, chcem uvítať zasadnutie Transatlantickej hospodárskej rady, ktoré sa bude konať 15. decembra, a najmä jej rozhovory o inováciách, digitálnom programe a energetických technológiách. Počas posledných niekoľkých rokov sme videli, aké náročné je harmonizovať existujúce právne predpisy a dokonca aj prístupy k rozumným odvetviam a službám. Je to preto vynikajúca príležitosť na formovanie našich právnych predpisov v týchto nových oblastiach, kde zatiaľ nie sú žiadne právne predpisy. A práve o týchto nových oblastiach hovoríme, o nových problémoch, ako sú starnúce obyvateľstvo alebo zmena klímy, ktoré vyžadujú ďalší rozvoj v právnych predpisoch, aby bolo možné nové technológie využívať.

A napokon, pán komisár, je najvyšší čas hovoriť o energetickej bezpečnosti a rozmýšľať o Transatlantickej energetickej rade do budúcnosti. Želám vám veľa šťastia na zasadnutí 15. decembra.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, program samitu EÚ – USA je plný ako zvyčajne a obe strany by mali využiť túto príležitosť na dosiahnutie pokroku v spoločných pozíciách k témam, ako sú finančná regulácia, zmena klímy, prehlbovanie obchodných väzieb, šírenie jadrových zbraní a boj proti terorizmu. Témou číslo jeden programu by však mala byť hospodárska obnova.

Transatlantický hospodársky vzťah je rozhodujúci pre globálnu prosperitu, pretože dvojstranný obchod našich dvoch hospodárstiev predstavuje objem takmer 4,3 bilióna USD. Naše hospodárske partnerstvo je kľúčovou hybnou silou globálnej hospodárskej prosperity a predstavuje najrozsiahlejší, najintegrovanejší a najdlhšie trvajúci hospodársky vzťah na svete. Naše hospodárstva spoločne tvoria za polovicu svetového hospodárstva. Preto musíme vymyslieť spoločné stratégie ďalších krokov, ktoré podnikneme s cieľom zaistiť stabilnú obnovu po kríze vrátane regulácie finančných trhov, balíkov stimulov a stratégií na potlačenie menových manipulácií veľkých svetových hospodárstiev.

Na druhej strane by sme mali pouvažovať o tom, či je dobré polročne organizovať samity EÚ a USA. Rozhodnutie prezidenta Obamu, že sa nezúčastní na predošlom samite v Madride začiatkom tohto roka, odhalilo prílišnú synergiu EÚ. Trvaním na častých bilaterálnych samitoch riskujeme, že znížime ich hodnotu až do takej miery, že budú irelevantné.

  Françoise Castex (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár a pani komisárka, chcela by som sa vrátiť k dohode o boji proti falšovaniu, o ktorej sa momentálne rokuje najmä so Spojenými štátmi. Táto dohoda otvára určité otázky aj v Spojených štátoch, najmä medzi úradníkmi z amerického patentového úradu. Okrem toho 75 profesorov práva z USA nedávno poslalo list prezidentovi Obamovi. Domnievajú sa, že obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (ACTA), ktorá je jednoduchou vykonávacou dohodou, by bola v rozpore s ústavou USA.

Ako viete, Európsky parlament sa chystá prijať uznesenie o dohode ACTA, pričom to však stále vyvoláva značné nepokoje a aj medzi našimi občanmi na to zďaleka nepanuje jednoznačný súhlasný názor. Myslím si preto, že by pre nám pomohlo, keby sme mali od vyjednávačov USA jasnú odpoveď ku dvom bodom. Môžu Spojené štáty ratifikovať dohodu ACTA? Je podľa ich názoru dohoda ACTA záväzná alebo dobrovoľná? Veď dohode o boji proti falšovaniu, ktorej súčasťou nie sú Čína, India a Brazília a ktorú nebudú plniť ani Spojené štáty, by vážne chýbala dôveryhodnosť. Ďakujem.

  Tunne Kelam (PPE). – Vážený pán predsedajúci, chcem poďakovať predstaviteľom Komisie pánovi De Guchtovi a pani Redingovej za ich intenzívny, ale realistický prístup k samitu EÚ – USA. Myslím si, že je načase priznať, že USA nedokážu bez Európy splniť žiaden zo svojich strategických cieľov. A podobne ani EÚ nedokáže zohrávať svoju plánovanú úlohu svetového aktéra bez úzkej spolupráce s Amerikou. Je paradoxné, že globalizácia a vzostup nezápadných mocností dáva USA a EÚ viac, a nie menej dôvodov na zintenzívnenie ich spolupráce. No zároveň vidíme, že transatlantická medzera sa rozširuje, a nie zužuje.

V súčasných amerických plánoch a záujmoch zohráva Európa menšiu úlohu. Preto je rozhodujúce priznať, že čas a príležitosti na posilnenie vzájomného partnerstva sú obmedzené. USA a EÚ možno budú mať počas ďalších 10 rokov šancu vytvoriť medzinárodný program smerujúci k stabilnému svetu založenému na hodnotách, ale len za predpokladu, že budú konať spoločne.

Toto spoločné konanie musí začať dokončením transatlantického priestoru voľného obchodu, za ktorý Európsky parlament bojuje už niekoľko rokov, prekonaním vnútorného delenia v Európe a postavením sa proti protekcionizmu.

  Simon Busuttil (PPE). – Vážený pán predsedajúci, rád by som hovoril o všeobecnej rámcovej dohode o ochrane údajov, o ktorej začala pani Redingová rokovať. Neprejde poriadne ani týždeň, aby sme nepočuli o nových teroristických útokoch alebo o plánovaných útokoch, čo zjavne narúša pokojný život našich občanov. Na boj proti terorizmu potrebujeme účinný nástroj. Toto je jedna zreteľná oblasť, kde môžeme spolupracovať s našimi priateľmi spoza Atlantického oceánu. Naliehavá potreba tejto rámcovej dohody o ochrane údajov je jasná. Pani Redingová, čo sa týka tejto dohody, máte našu podporu.

Prirodzene, že túto dohodu nechceme len z dôvodu boja proti terorizmu, ale aj preto, že máme obavy o ochranu údajov. Chceli by sme, aby ste chránili súkromie našich občanov a aby ste osobitne chránili zásady potrebnosti a proporcionality. Toto nie je hra, kde aby jeden získal, druhý musí stratiť. Nemyslíme si, že si treba vybrať medzi bezpečnosťou a súkromím, ale že je možné zaistiť oboje.

Bol by som rád, keby pani Redingová vstúpila do týchto rozhovorov silná s pocitom podpory od Európskeho parlamentu a s pokojom a vedomím, že stojíme po jej boku pri zaisťovaní dohody, ktorá bude dobrá pre našich občanov, dohody zaručujúcej našu bezpečnosť aj súkromie.

  Danuta Jazłowiecka (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pred dvomi rokmi, keď bol Barack Obama zvolený za prezidenta Spojených štátov, sa zdalo, že po ťažkom období, kým bol v úrade jeho predchodca, by sa vzťahy medzi Európou a Amerikou mohli znormalizovať. Zdalo sa, že časy, keď Washington konal na medzinárodnej scéne jednostranne, sa končia. Všetci sme verili, že vzhľadom na obrovskú krízu budú Spojené štáty a Únia konať spoločne a pokúsia sa zmeniť svet s cieľom zaistiť hospodársku bezpečnosť.

Dnes vieme, že to bola len márna nádej. Po kodanskom samite o klíme a po tom, ako pán Obama ignoroval španielske predsedníctvo, nás aj zvyšok sveta Američania znovu ponížili svojím jednostranným rozhodnutím o vytlačení peňazí. Napriek mnohým prísľubom daným zástupcom európskych vlád prijali toto rozhodnutie bez akejkoľvek konzultácie. Konali len vo vlastnom záujme a rozhodli o opatreniach, ktoré nepriaznivo zasiahnu európske hospodárstvo.

Nadchádzajúci samit EÚ – USA by sa mal využiť na vyjadrenie nášho nesúhlasného postoja a na to, aby sme od nich žiadali správanie hodné partnera. Spolupráca nie je len v našom záujme, ale aj v záujme Washingtonu, najmä vzhľadom na novo vznikajúce geopolitické usporiadanie.

  Monika Flašíková Beňová (S&D) - (SK) Vzťahy medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými sú vzťahy medzi dvoma veľmocami a napriek tomu sa častokrát neubránim takému dojmu, že prevláda akýsi úzkoprsý egoizmus nad pragmatizmom.

Na stole sú však veľmi dôležité témy a tieto dôležité témy musíme spoločne s našimi partnermi, ktorými sú Spojené štáty americké, riešiť.

Novembrový samit bude prvým stretnutím USA a EÚ po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti. Vzhľadom na to, že Európska únia a Spojené štáty americké predstavujú polovicu svetového hospodárstva, veľmi dôležitou témou budú aj ekonomické témy. V období veľkej krízy je nutné koordinovať makroekonomické politiky, pristúpiť k regulácii finančného sektora, pokúsiť sa o rušenie daňových rajov a podobne.

Treba sa sústrediť na konkrétne problémy a treba tak robiť nie jeden na úkor druhého, respektíve obaja partneri na úkor zvyšku sveta, ale tak, ako by sa patrilo na dvoch zodpovedných svetových globálnych lídrov.

Okrem novembrového samitu EÚ – USA sú platformou pre zodpovednú a pragmatickú politiku aj decembrové stretnutie Transatlantickej hospodárskej rady.

  Malcolm Harbour (ECR). – Vážený pán predsedajúci, som veľmi rád, že ste si ma všimli, pretože sa chcem osobitne poďakovať pánovi komisárovi De Guchtovi za to, čo považujem za veľmi dôležitú zmenu orientácie Transatlantickej hospodárskej rady. V júli som bol vo Washingtone v delegácii ako predseda Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Potom som ho navštívil a povedal som mu, že musíme rozšíriť obzory tejto hospodárskej rady, aby sa zameriavala na dlhodobé strategické technologické témy, na ktorých obaja pracujeme, a najmä aby pracovala na vytvorení základu noriem, na ktorých náš výbor v posledných mesiacoch intenzívne pracuje.

Mali by sme tvoriť spoločné normy budúcich technológií a nie nekoordinovanou prácou vytvárať nové obchodné prekážky. Ako povedal vo svojom vyhlásení, pomôže nám to pri rozvíjaní spoločných programov výskumu, spoločných podnikateľských príležitostí a pri posilnení našej konkurencieschopnosti s partnermi v Spojených štátoch.

Myslím si, že táto časť vášho dnešného prejavu je veľmi dôležitá. Je mi ľúto, že o tom hovorilo tak málo mojich kolegov – viem, že pani Herczogová sa k tomu vyjadrila –, ale dúfam, že dokážeme spoločne pracovať a posunúť to vpred. Som sklamaný, že pán Elmar Brok už odišiel, pretože som mu chcel povedať, že táto nová orientácia znamená, že budeme potrebovať nových ľudí, ktorí budú pracovať v rámci tohto transatlantického dialógu zákonodarcov, keďže musíme riešiť nové úlohy.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vrátim sa k dohode o ochrane údajov. Chcel by som poukázať na to, že všetky existujúce dohody musia byť absolútne v súlade s európskymi normami ochrany údajov. Platí to nielen pre dohodu o poskytovaní bankových údajov, ale aj v oblasti osobných záznamov o cestujúcich. Komisia sa nesmie odchýliť od tejto pozície pri rokovaní s USA o dohode o ochrane údajov. Nemôžeme dovoliť, aby sa normy EÚ upravovali podľa noriem USA. Potrebujeme jednotnú ochranu namiesto čiastkového prístupu, ktorý existuje dodnes, a každá nová individuálna dohoda o výmene údajov musí obsahovať také zásady, ako sú obmedzenie účelu, minimálny čas uchovávania a právo občanov EÚ na účinné zákonné opravné prostriedky v súvislosti so spracovaním údajov.

V žiadnom prípade nesmieme dovoliť, aby sa EÚ priblížila čoraz grotesknejším systémom profilovania USA alebo aby poskytovala USA osobné údaje občanov EÚ. Bez ohľadu na to by akákoľvek dohoda bez primeraných záruk aj tak nemala šancu uspieť pred Európskym súdnym dvorom.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, ako člen delegácie EÚ – USA sa osobitne zaujímam o nadchádzajúci samit a teším sa, že v decembri pôjdem do USA ako súčasť delegácie. Treba pravdivo povedať, že USA sú naším prirodzeným spojencom, a preto namietam proti vyhláseniu, ktoré tu dnes večer odznelo, že v dôsledku americkej politiky je svet menej, a nie viac bezpečný. Ak chceme na niekoho ukazovať prstom, mali by sme sa pozrieť na krajiny, kde nie je sloboda, kde nie je demokracia a kde teroristi nachádzajú útočisko, a až potom ukazovať na Ameriku.

Vzhľadom na to je dôležité, aby sme k ďalším stretnutiam a samitom s USA pristúpili ako rovnocenní partneri, pretože práve to v nich vyvoláva rešpekt. Zvlášť v Kodani sme videli, že nás niektorí považovali za slabochov. To sa nesmie zopakovať, najmä nie pri témach, ako je napríklad kvantitatívna pomoc. Musíme sa presadiť a musíme zabezpečiť, že nás ostatní budú počúvať.

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni z Komisie a Rady, dámy a páni, ak má byť spolupráca medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi úspešná, vzťahy medzi nami musia byť založené na maximálnej záruke bezpečnosti. Musíme odstrániť všetky problémy, ktoré máme tu v Európskej únii. Vízová povinnosť pre občanov štyroch krajín, ktoré sú súčasťou 27 členských štátov EÚ, predstavuje závažné obmedzenie slobody. Minulý týždeň predložila delegácia z Parlamentu tento problém kanadským orgánom a zdá sa, že sa tým budú zaoberať a vyriešia to.

Obchod so Spojenými štátmi je dôležitý, pretože posilňuje naše euro a dostáva Európsku úniu do pozície, v ktorej môže súťažiť s veľkým čínskym, japonským a indickým trhom. Zaregistrovali sme aj opatrný postoj Kanady k trhom USA a Mexika. Spolupráca so Spojenými štátmi v oblasti zmeny klímy, udržateľnej energie a globálneho trhu je dobrým začiatkom rozhovorov.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vyjadrím sa k dohode o ochrane údajov. Pre mňa otázka vôbec nestojí tak, či je po uzavretí dohody o ochrane údajov potrebné skontrolovať a aktualizovať existujúce dohody medzi USA a EÚ v súlade s touto novou rámcovou dohodou. Lebo to je ozajstný účel dohody, na ktorej tu pracujeme. Vidím to tak, že ak by sme to neurobili, vzniklo by tu riziko právnej neistoty. Veď ochrana našich občanov musí byť našou najvyššou prioritou.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi najprv odpovedať na niekoľko konkrétnych otázok, ktoré som dostal. Začnem zmenou klímy. Nová väčšina v Snemovni reprezentantov USA pravdepodobne ešte viac obmedzí priestor prezidenta Obamu na manévrovanie. Musíme zabezpečiť, aby USA neustúpili od svojich záväzkov z Kodane a musíme ich nabádať, aby prispeli k úspešnému výsledku 16. schôdze konferencie zmluvných strán v Kankúne.

Medzitým môžeme pokročiť v riešení konkrétnych otázok, ako sú napríklad financovanie rýchleho štartu, zníženie emisií z odlesňovania, a zjednodušiť prispôsobenie sa zmene klímy v chudobných a rozvojových krajinách. Tieto otázky sa dajú riešiť bez právnych predpisov USA. A dajú sa riešiť aj biologické výskumné práce v oblasti čistých technológií.

Odznela tu aj otázka týkajúca sa programu bezvízového styku s USA a to, že niekoľko členských štátov EÚ – Bulharsko, Cyprus, Poľsko a Rumunsko – ešte vždy nebolo do tohto programu zaradených. Ich zaradeniu do programu prikladáme veľký význam a na vyriešení tohto problému budeme naďalej pracovať s našimi americkými kolegami.

Pokiaľ ide o zavedenie poplatku za elektronický systém cestovných povolení (ESTA) v rámci programu bezvízového styku, Komisia opakovane vyjadruje svoje obavy, že tieto nové požiadavky nie sú v súlade so záväzkom USA uľahčovať transatlantickú mobilitu a že predstavujú ďalšiu prekážku pre európskych občanov cestujúcich do USA. Musíme zabezpečiť, aby práca na otázkach bezpečnosti, ako napríklad na dohode PNR, pokračovala ruka v ruke s uľahčovaním transatlantického cestovania pre legitímnych cestujúcich.

Pokiaľ ide o otázku o dokumentoch Wikileaks, v súčasnosti sa nemôžeme vyjadrovať k informáciám obsiahnutým v uniknutých dokumentoch. V rámci svojich zásad je však EÚ pevne odhodlaná obhajovať absolútny zákaz mučenia a krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. To je všetko, čo v tejto chvíli môžeme povedať.

Pani Quisthoudtová položila otázku o možnosti dohody o voľnom obchode s USA. Zatiaľ o tom neuvažujeme, pani Quisthoudtová, pretože čo sa týka obchodného vzťahu EÚ – USA, skoršia štúdia o netarifných opatreniach vykonaná Generálnym riaditeľstvom pre obchod ukazuje, že netarifné prekážky zostávajú veľkou prekážkou obchodných vzťahov EÚ – USA, a vyvodzuje, že ak by sa odstránila polovica netarifných opatrení a regulačných rozdielov, HDP EÚ a USA by sa zvýšil o približne 160 miliárd EUR a vývoz by narástol v EÚ o 2,1 % a v USA o 6,1 %. Medzi USA a EÚ už v skutočnosti nie je tak veľa taríf. Na druhej strane je zvyčajne veľmi ťažké odstrániť existujúce prekážky, ale práve preto napríklad v TEC presadzujeme skorú a aktívnu spoluprácu ešte pred prijatím nariadení v dôležitých oblastiach, najmä v oblasti rozvíjajúcich sa trhov a nových technológií.

Pokiaľ ide o TEC a jej možný program, momentálne pracujeme s našimi americkými kolegami na príprave konečného programu na ďalšie stretnutie TEC, pamätajúc pritom na východiská od poradcov. Zameriavame sa hlavne na inovácie a novovznikajúce technológie a stratégie na ekologizáciu našich hospodárstiev a na budovanie transatlantického trhového priestoru. V rámci týchto tém budeme mať príležitosť diskutovať o širokom okruhu otázok vrátane elektronickej zdravotnej starostlivosti, interoperability elektronických zdravotných záznamov, bezpečného obchodu, vzájomného uznávania autorizovaných obchodných noriem a celkového prístupu k regulácii, akčného partnerstva pre inováciu a výmeny informácií o bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov. Hovoriť budeme aj o spoločnej reakcii na hospodárske problémy. Koncom novembra navyše budem diskutovať o normách, ako o to požiadal Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Myslím si, že presný dátum je 29. novembra.

Posledná otázka sa týkala celoplošného skenovania došlých nákladných kontajnerov. Máme obavy z požiadaviek USA, aby sa do júla 2012 začalo realizovať skenovanie všetkých námorných kontajnerov smerujúcich do USA pred tým, než budú umiestnené na plavidlo v zahraničnom prístave. Domnievame sa, že táto požiadavka neprinesie preukázateľné prínosy v oblasti bezpečnosti a bude bariérou plynulého obchodu. Z týchto dôvodov Komisia nepredpokladá zavedenie celoplošného skenovania v prístavoch EÚ. Ministerka USA pre vnútornú bezpečnosť pani Janet Napolitanová oznámila plány posunúť termín začatia celoplošného skenovania, ktorý bol stanovený na júl 2012, o ďalšie dva roky. Komisia dúfa, že toto posunutie termínu povedie k tomu, že Kongres USA zreviduje svoju politiku a uprednostní prístup k bezpečnosti dodávateľského reťazca založený na riziku.

Hlavné úlohy EÚ v priebehu budúceho roka naznačujú mnohé synergie a príležitosti na spoluprácu s USA, ako sú riešenie hospodárskej krízy, riadenie, obnova rastu a pracovných miest urýchlením reforiem, vybudovanie priestoru slobody, spravodlivosti a bezpečnosti a zvýšenie nášho významu na svetovej scéne. Keď sa pozrieme na nadchádzajúci samit EÚ – USA a ďalej, pred sebou máme veľa dôležitých úloh. Patrí medzi ne aj vytvorenie otvorenejšieho a strategickejšieho partnerstva EÚ – USA zohľadňujúceho celý rozsah vzťahov, ktoré EÚ aj USA budujú s rozvíjajúcimi sa mocnosťami, ako sú Čína, India, Rusko a Brazília.

Pokiaľ ide o hospodárstvo, jadrom diskusie sú pracovné miesta a rast. Vymeníme si názory na výsledky samitu G-20, najmä na finančné a bankové reformy, a na potrebu zabezpečiť globálny obchodný dohovor a hľadať v ňom pridanú hodnotu EÚ – USA. Zároveň sa musíme viac sústrediť na zaistenie úplného potenciálu transatlantického trhu. Mojím zámerom bude znovu nasmerovať TEC na transatlantický program pracovných miest, rastu a inovácií. S podporou vedúcich predstaviteľov EÚ a Senátu USA sa budem usilovať o napredovanie v tejto otázke na nadchádzajúcom stretnutí TEC dňa 17. decembra.

PREDSEDÁ: ROBERTA ANGELILLI
podpredsedníčka

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, po slovách kolegu Karla De Guchta na tému všeobecnej dohody a vzťahov so Spojenými štátmi sa ja zameriam na budúcu rámcovú dohodu o ochrane údajov. Je úplne jasné, že si musíme poskytovať údaje, aby sme bojovali proti terorizmu a organizovanému zločinu, no zároveň musíme zachovať práva občanov na ochranu údajov. Obsahom týchto rokovaní bude snaha o rovnovážne dosiahnutie oboch týchto cieľov.

Ako som už spomínala, 26. mája tohto roka Komisia predložila návrh na mandát na rokovania. Teraz čakáme na to, že Rada tento mandát odsúhlasí, dúfame, že ešte začiatkom decembra, aby sme mohli začať skutočné rokovania. Úplne súhlasím s tým, čo v tomto Parlamente odznelo. Musíme sa sústrediť na právnu istotu v rámci všeobecnej dohody namiesto – a teraz citujem poslankyňu tohto Parlamentu – hasenia situácie na základe jednotlivých dohôd o ochrane údajov.

Ak sa nám, teda Spojeným štátom a Európe, podarí stanoviť spoločné normy, tieto spoločné normy sa skôr či neskôr stanú svetovými normami. Musíme ukázať, že tieto normy sú postavené na našich hodnotách spravodlivosti a základných práv a na práve na reciprocitu, pričom ich treba celkom jednoznačne dostať do transatlantického programu.

Otvorená bola aj otázka práv jednotlivcov v takejto dohode. To, čo Komisia predložila, by znamenalo pre našich európskych občanov a pre občanov Spojených štátov vymožiteľné práva pre jednotlivcov, ako napríklad právo na prístup k osobným údajom, ktoré o nich boli zhromaždené, a právo na opravu a odstránenie týchto údajov, administratívne a súdne opravné prostriedky bez ohľadu na národnosť alebo miesto pobytu a kompenzáciu všetkých vzniknutých škôd.

Účinné uplatňovanie týchto práv by sa zaistilo monitorovaním a kontrolou týchto noriem ochrany údajov zo strany nezávislých verejných orgánov. V tejto súvislosti by sa tiež mala začleniť doložka o nediskriminácii, aby sa zaistilo, že sú chránené všetky osobné údaje bez ohľadu na národnosť alebo miesto pobytu osoby, pričom stále musíme pamätať na to, že treba dosiahnuť rovnováhu medzi právami a bezpečnosťou a, aspoň podľa mňa, nedovoliť žiadnu diskrimináciu na základe rasy.

Komisia bude určite potrebovať pomoc Parlamentu, aby k žiadnej diskriminácii nedochádzalo. Počula som, že chcete nadviazať alebo ste už aj nadviazali osobitné dvojstranné vzťahy medzi Parlamentom a Kongresom USA. Myslím si, že aj to bude veľmi dôležité, aby obe strany Atlantiku lepšie chápali význam takýchto dohôd o ochrane údajov. V priebehu rokovaní by ste tu teda mohli výrazne pomôcť.

  Stefaan De Clerck, úradujúci predseda Rady. – (NL) Vážená pani predsedajúca, môžem byť veľmi stručný, pretože, samozrejme, súhlasím so slovami podpredsedníčky Komisie pani Redingovej, konkrétne s tým, že to bola veľmi dobrá rozprava a že ďalšia fáza sa bude konať 2. a 3. decembra. Rada naozaj dúfa, že sa jej vtedy podarí dokončiť mandát, aby mohla Komisia konečne naozaj začať rozpravu a aby sa mohli rokovania skutočne začať.

Prestavuje to príležitosť zlepšiť spoluprácu medzi EÚ a Spojenými štátmi, príležitosť dosiahnuť rovnováhu medzi bezpečnosťou a súkromím, príležitosť zjednotiť roztrieštenú problematiku, príležitosť skutočne začleniť jednoznačnú požiadavku Európskeho parlamentu do pevnej rámcovej dohody.

Domnievam sa, že dnešná rozprava dala Rade dôvody na podporu rokovacieho mandátu pre Komisiu za predpokladu, že Komisia tiež poskytne v primeranom čase spätnú väzbu a že rozprava o konkrétnych podrobnostiach, o aspekte vymožiteľnosti práv, bude pokračovať ďalej na základe tejto spätnej väzby. Dúfam preto, že Komisia zakrátko dosiahne dobré výsledky – dúfajme, že po zasadnutí Rady 2. a 3. decembra. Ďakujem vám za túto rozpravu.

  Predsedajúca. – Dostala som štyri návrhy uznesenia⁽¹⁾ predložené v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 11. novembra 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) EÚ a USA tvoria najväčšie obchodné partnerstvo predstavujúce polovicu celosvetového hospodárstva. Na druhej strane musia obaja partneri spolupracovať užšie v záujme podpory rastu a zamestnanosti vo vlastných hospodárstvach, najmä keď na celom svete prišlo v posledných rokoch o prácu 30 miliónov ľudí v dôsledku hospodárskej krízy. V tomto smere zostáva Transatlantická hospodárska rada najvhodnejším mechanizmom na dosiahnutie cieľa vytvoriť jednotný transatlantický trh do roku 2015. Domnievam sa, že počas samitu v Lisabone sa musí hovoriť o prioritnej téme vízového režimu platného pre všetky členské štáty. Keďže EÚ si veľmi vysoko cení slobodu pohybu, Komisia musí pokračovať v politickom a technickom dialógu o dosiahnutom pokroku a o budúcich krokoch.

Chcela by som spomenúť, že rumunská vláda nedávno schválila legislatívny rámec na vytvorenie národného vízového informačného systému, ktorý umožní výmenu údajov s ostatnými členskými štátmi v oblasti žiadostí o víza. Tento informačný systém zlepší kontrolu na rumunských hraniciach a na vonkajších hraniciach EÚ. Vzhľadom na možný vstup do schengenského priestoru je to potrebný krok.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Podpísanie rozšírenej dohody so Spojenými štátmi o ochrane údajov je podstatné a naliehavo potrebné. Zabráni tomu, aby tieto otázky riešili členské štáty na základe jednotlivých dvojstranných dohôd. V plnej miere si uvedomujem ťažkosti spojené s podpísaním takejto dohody, pretože na oboch stranách Atlantiku jestvujú značne odlišné prístupy k ochrane údajov. V EÚ je právo na ochranu osobných údajov jednoznačne stanovené v článku 8 Charty základných práv aj v článku 16 Lisabonskej zmluvy. V Spojených štátoch neexistuje žiaden všeobecný zákon o ochrane súkromného života, ako ani jednoznačná zmienka o základných právach na ochranu súkromného života v ústave krajiny. V súvislosti s prístupom k údajom a ich opravou, s reciprocitou, právnou ochranou a nezávislým dohľadom zostáva ešte veľa práce. Vyzývam preto Radu, aby čo najskôr prijala mandát na rokovania o tejto dohode s cieľom napredovať v rokovaniach a dosiahnuť pokrok, ktorý je tak naliehavo potrebný, ako aj zabezpečiť čo najrýchlejšie výsledné prenesenie týchto výsledkov do príslušných právnych aktov.

  Kinga Gál (PPE), písomne. – (HU) V prvom rade by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi k jeho vynikajúcej práci. To, že sa správa prijíma pred konferenciou v Astane o preskúmaní, jej dáva osobitný význam a vysiela odkaz orgánom prijímajúcim rozhodnutia v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. S radosťou konštatujem, že sa do správy prostredníctvom mojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov dostali odkazy súvisiace s ochranou národnostných menšín, ktorá je organickou súčasťou celkovej bezpečnostnej koncepcie OBSE a jej ľudskej dimenzie, a že sa správe podarilo nasmerovať pozornosť na úlohu vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny. Úloha a zodpovednosť vysokého komisára je mimoriadne dôležitá pri presadzovaní mierového spolunažívania národnostných menšín a pri predchádzaní potenciálnym menšinovým a etnickým konfliktom. Zdôrazňovanie úlohy vysokého komisára je dôležité aj v záujme zabezpečenia toho, aby zainteresované strany prikladali primeranú váhu návrhom a stanoviskám tohto predstaviteľa, ak neexistujú žiadne spôsoby presadzovania.

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. – (FI) Už celé roky je významným meradlom vzťahov medzi EÚ a USA otázka zmeny klímy. Práve vo vzťahu k tejto téme sa posilnil obraz Spojených štátov ako jednostranného aktéra, ktorý robí všetko podľa seba. Je však načase, aby sme tento obraz revidovali.

Je pravda, že Spojené štáty sa dištancovali od kľúčovej pozície v otázke zmeny klímy, keď odmietli ratifikovať Kjótsky protokol. Čas však ukázal, že celá dohoda je neúčinná a že to bol zlý spôsob riešenia zložitého problému zmeny klímy. Investovaním do rozsiahlych partnerstiev v oblasti technológie a do rozvoja čistej energie si agentúry zodpovedné za veľké objemy emisií zvolili cestu, ktorá je oveľa sľubnejšia a ktorá otvorila nové obzory.

Je načase, aby si EÚ uvedomila, čo sa deje. Spojené štáty sa nepustia do žiadneho systému obchodovania s emisiami. Nie je to tak dávno, čo prezident Obama povedal, že najdôležitejšie je urobiť správnu vec, ktorá je, samozrejme, užitočná, bez ohľadu na to, čo si myslíme o zmene klímy. Medzi tieto užitočné kroky patria investovanie do čistej energie a zlepšenie energetickej sebestačnosti. Pokiaľ ide o obchodovanie s emisiami, prezident Obama sa vyjadril, že je to prostriedok, nie cieľ, a že existujú aj iné spôsoby.

Je teraz Európa strašiakom politiky v oblasti klímy, ktorý nevie zhodnotiť situáciu ani sa poučiť zo svojich chýb? Prijímame práce v zahraničí a zvyšujeme ceny energie. Namiesto podniknutia rozumných krokov robíme všetko tým ťažším spôsobom. Mali by sme brániť znečisteniu a rovnako by sme mali investovať do čistej energie a zameriavať sa na energetickú sebestačnosť a zalesňovanie. A naopak, obchodovanie s emisiami nestojí za našu podporu. Bolo nám to predložené ako spôsob prípravy na medzinárodný systém, ktorý však nevznikol. Prečo ho teda naďalej používame na trápenie našich občanov, na to, aby sme ich pripravovali o prácu a živobytie?

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Nadchádzajúci samit EÚ – USA určite potvrdí mimoriadny význam týchto vzťahov. Čoraz viac sa presadzujúca globalizácia vyžaduje, aby EÚ aj USA realizovali politiku otvorenosti a aby sa strategický význam transatlantického partnerstva neoslabil. Z tohto dôvodu je nutné pristupovať k takýmto rokovaniam s maximálnou otvorenosťou, ktorá je nevyhnutným predpokladom operatívneho charakteru chystaného stretnutia. Uplynulé dni zdôraznili tri témy, ktoré by mali byť v centre pozornosti vyjednávačov za Úniu: odlišné stratégie, s ktorými EÚ a USA pristupujú k súčasnej svetovej hospodárskej kríze, odlišné prístupy v oblasti politiky reagujúcej na nepriaznivú ekologickú situáciu planéty a zmenu klímy, otázky bezpečnosti. Jednostranné a s EÚ nekonzultované rozhodnutie americkej centrálnej banky (Fed) nakúpiť štátne dlhopisy USA za 600 miliárd USD oslabí hospodárske postavenie Európy. Je teda nevyhnutné, aby sa EÚ jasne vyslovila za hľadanie inej globálnej meny, než je americký dolár. Je nutné, aby Únia trvala na svojej úlohe priekopníka ekologických technológií a právnych predpisov a aby v tomto smere vyvíjala nátlak tak na vládu, ako aj na Kongres USA. Považujem za nutné vyzvať predstaviteľov EÚ, aby na nadchádzajúcom samite dali Washingtonu jasne najavo našu podporu úsilia prezidenta Baracka Obamu o celosvetové jadrové odzbrojenie a o ratifikáciu novej zmluvy START, ktorú v tomto roku v Prahe podpísali ruský prezident a americký prezident.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Odkedy prezident Barack Obama vyhral voľby pred dvomi rokmi, pozície EÚ a USA sa výrazne zblížili, najmä pokiaľ ide o odzbrojenie, boj proti zmene klímy a otázky zmierňovania napätia v medzinárodných konfliktoch. Je to významný kapitál a touto cestou musíme kráčať ďalej. Bohužiaľ však ešte treba zrealizovať niekoľko vecí, aby sa dosiahli spoločné transatlantické ciele. Veľká časť spoločnosti USA je proti krokom podniknutým na boj proti zmene klímy. Ambiciózny plán obmedzenia emisií skleníkových plynov stále viazne v Senáte. Nenastal žiaden pokrok v oblasti zrušenia trestu smrti, ktoré je pre EÚ dôležité. Samit EÚ – USA sa bude konať budúci mesiac v Lisabone. Dúfam, že EÚ sa podarí presvedčiť svojho partnera USA, aby pokračoval smerom k plneniu spomínaných spoločných cieľov. Je dôležité čoraz viac zapájať aj Rusko do transatlantického dialógu.

  Debora Serracchiani (S&D), písomne. – (IT) Keďže výmena údajov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi je čoraz potrebnejšia a častejšia v súvislosti s bojom proti terorizmu a organizovanému zločinu, treba vypracovať aj všeobecný a spoločný právny rámec na ochranu osobných údajov. Tento rámec musí zabezpečovať rovnakú ochranu, akú majú európski občania v rámci Únie. Mandát Komisie na rokovania sa teda uberá správnym smerom. Pokiaľ ide o oblasť uplatňovania, tento právny rámec sa musí vzťahovať aj na existujúce dvojstranné dohody. Dúfam, že Rada prijme tento mandát v predloženej podobe a že Parlament bude kompletne a včasne informovaný o celom vývoji rokovaní vzhľadom na to, že práve on bude mať rozhodujúce slovo o budúcej dohode.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Nadchádzajúci samit Európskej únie a Spojených štátov bude prvým samitom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ciele ktorej patrilo umožniť Európe zamerať sa viac na vzťahy s tretími krajinami. Nadchádzajúci samit nám poskytne príležitosť vymedziť rámec transatlantickej spolupráce počas niekoľkých najbližších rokov. Vzhľadom na globálnu pozíciu a spoločné hodnoty, ako sú právny štát, demokracia a ľudské práva, musia Európska únia a Spojené štáty zohrávať kľúčovú úlohu v boji proti problémom 21. storočia. Potrebujeme konštruktívnu, posilnenú spoluprácu v takých oblastiach, ako sú riešenie hospodárskej a finančnej krízy, boj proti terorizmu, globálna stabilita, mier na Blízkom východe, nešírenie jadrových zbraní, rozvojová pomoc a zmena klímy. Blíži sa ďalší samit o klíme v Kankúne. Dúfam, že Spojené štáty prejavia väčšiu mieru zaangažovanosti, keď pôjde o spoločné záväzky v rámci boja proti zmene klímy. Ako významný hráč na medzinárodnej scéne by sme mali byť príkladom pre ostatné krajiny. Posledná ekologická katastrofa pri pobreží Mexického zálivu jasne ukázala, že pohromy nepoznajú hranice a že ich následky pocíti celý svet a napokon aj naši občania. Je úplne zrejmé, že je potrebná spolupráca na globálnej úrovni. Vzhľadom na minulotýždňové voľby stojí za zmienku, že tieto voľby by sa mohli stať východiskovým bodom pre nové, užšie vzťahy medzi Európskym parlamentom a Kongresom. Intenzívnejší dialóg bude prospešný pre obe strany.

(1) Pozri zápisnicu.