Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 10. novembra 2010 - Brusel

15. Vonkajšia stratégia EÚ týkajúca sa osobného záznamu o cestujúcom (PNR) (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o vonkajšej stratégii EÚ týkajúcej sa osobného záznamu o cestujúcom (PNR).

  Annemie Turtelboom, úradujúca predsedníčka Rady. – (NL) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, myslím si, že v uplynulých rokoch sa jasne ukázala dôležitosť a nevyhnutnosť údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR). Stačí si len spomenúť na útoky v New Yorku a tiež na neúspešný útok na lietadlo, ktoré letelo z amsterdamského letiska Schiphol do Detroitu. Samozrejme, aj počas nedávnych dní sme zaznamenali, že úrovne ohrozenia zostávajú veľmi vysoké.

Stačí si len pozrieť informácie, ktoré prichádzajú z niekoľkých členských štátov, a tiež zvýšené úrovne ohrozenia vo viacerých krajinách, napríklad vo Francúzsku a Španielsku. Úroveň ohrozenia určitých miest zvýšila aj moja rodná krajina a nedávno sme dostali varovanie aj zo Spojených štátov, v ktorom sa odporúča zvýšená ostražitosť pri cestovaní. Myslím si, že Komisia a predsedníctvo pracovali v oblasti PNR v uplynulých mesiacoch veľmi tvrdo.

Takýto je súčasný stav. Komisia 21. septembra informovala Radu o politike EÚ v oblasti prenosu údajov o cestujúcich do tretích krajín. Komisia predstavila aj tri návrhy mandátov na rokovania o uzatvorení dohôd s Kanadou, Spojenými štátmi a Austráliou, všetky tri s rovnakým obsahom.

Rada preto hneď 7. októbra uskutočnila diskusie o týchto návrhoch – o metóde a načasovaní troch mandátov – a rozhodla, že všetky tri mandáty budú mať skutočne rovnaký obsah, že Rada ich prijme v rovnakom čase, že sa začnú v rovnakom čase a že rokovania so Spojenými štátmi, Kanadou a Austráliou sa začnú najneskôr do decembra tohto roku.

Rada si pri pohľade na obsah mandátov a dohody o osobných záznamoch o cestujúcich uvedomuje, že čo sa týka troch dohôd, najdôležitejšie je zabezpečenie dostatočne vysokej úrovne ochrany údajov. Podľa môjho názoru musia aj naši zahraniční partneri získať záruku, že ich osobné údaje sú dostatočne chránené. Pri uzatváraní dohôd s inými krajinami sme to vlastne vždy požadovali. Európska únia sa na to vždy zameriavala, a to aj vo svojich predchádzajúcich dohodách s krajinami.

Chcela by som poukázať na to, že jedna z týchto predchádzajúcich dohôd – dohoda s Austráliou – bola skutočne raz charakterizovaná ako najlepšia dohoda roka z hľadiska ochrany údajov. Preto som presvedčená, že je správne, keď Európsky parlament kladie prísne požiadavky na ochranu údajov. Rada preto zabezpečí, aby sa naďalej rešpektovali požiadavky na ochranu údajov, a určite osobitne zabezpečí aj to, aby sa vždy rešpektovala aj zásada proporcionality, aby sa zabránilo akémukoľvek porušovaniu práva na ochranu súkromia.

Rada preto v textoch mandátov na rokovanie kládla veľký dôraz aj na dôležitosť článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie. Tieto mandáty okrem toho stanovujú primerané a obmedzené doby archivovania a trvania prístupu k osobným záznamom o cestujúcich.

Zohľadnenie rôznych spôsobov, ktorými sa môžu osobné záznamy o cestujúcich používať, túto požiadavku ešte zdôrazňuje. Údaje z minulosti sa môžu využívať spätne, aktuálne údaje sa môžu využívať v reálnom čase a rizikové profily sa budú vypracúvať predovšetkým pre aktívne využitie.

V súvislosti s modelmi rizika si uvedomujeme, že Európsky parlament sa takéhoto profilovania veľmi obáva. Komisia preto vo svojom návrhu veľmi podrobne vysvetlí, čo sa pod pojmom „profilovanie“ presne myslí. Predsedníctvo okrem toho zabezpečí, aby posúdenia rizika nemohli nikdy vyústiť do stigmatizácie osôb určitého etnického pôvodu.

Vo svojom krátkom úvode by som chcela uviesť dve stručné poznámky: 1) Údaje z osobných záznamov o cestujúcich môžu využívať naozaj len letecké spoločnosti, a teda nie samotné orgány členských štátov, a ich využívanie leteckými spoločnosťami podlieha, samozrejme, povoleniu Európskej únie. 2) Dôležitosť, ktorú Parlament prikladá všeobecnej dohode v oblasti ochrany údajov medzi EÚ a Spojenými štátmi, si uvedomuje aj predsedníctvo. V tejto súvislosti by som chcela upozorniť na rozpravu, ktorú ste práve mali v tomto Parlamente s mojím kolegom ministrom spravodlivosti.

V tomto krátkom úvode by som chcela objasniť, že aj keď tieto údaje z osobných záznamov o cestujúcich sú skutočnou prioritou Rady, Rada chce v súvislosti s dosiahnutím správnej rovnováhy medzi súkromím a bezpečnosťou, ktorá je vždy potrebná, naozaj v maximálne miere zohľadniť aj oprávnené obavy Parlamentu. Myslím si, že nedávne udalosti a hrozby nás nútia čeliť faktom. Vážená pani predsedajúca, Parlamentu budem, samozrejme, kedykoľvek k dispozícii – nielen dnes, ale aj v priebehu nasledujúcich týždňov –, aby sme pokračovali v rozprave o údajoch z osobných záznamov o cestujúcich a o mandátoch.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, Komisia predložila 21. septembra balík návrhov o výmene údajov z osobných záznamov o cestujúcich s tretími krajinami. Tento balík sa skladá z oznámenia o vonkajšej stratégii EÚ týkajúcej sa osobného záznamu o cestujúcom a niektorých zásad, ktoré ste požadovali vo svojom uznesení z mája tohto roku. Balík obsahuje aj tri odporúčania týkajúce sa pokynov k rokovaniu o nových dohodách o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) s Kanadou, Austráliou a USA. Chcela by som poďakovať autorom májového uznesenia za našu vynikajúcu tímovú prácu a mimoriadne konštruktívnu spoluprácu na tomto dokumente a za váš konštruktívny spôsob nachádzania riešení pre ďalší postup vpred v rámci nového inštitucionálneho rámca.

Cieľom oznámenia je po prvýkrát stanoviť súbor kritérií a zásad, ktorými by sme sa mali riadiť v rámci našich vonkajších vzťahov týkajúcich sa osobných záznamov o cestujúcich. Môžeme ho využívať ako spôsob komunikácie s tretími krajinami, ale aj na definovanie našej politiky v tejto oblasti. Toto oznámenie sa bude, samozrejme, usilovať o dosiahnutie súladu s osobnými záznamami EÚ o cestujúcich, ktoré budú predstavené v neskoršej etape.

Smernica nebola prijatá, t. j. Rada ešte neprijala mandát, ale mandáty, samozrejme, dodržiavajú štruktúru všeobecného oznámenia.

Belgické predsedníctvo nastolilo aj otázku profilovania. Viem, že otázka posúdenia rizika sa v diskusiách vynára veľmi často, a preto som sa rozhodla, že začnem hneď touto otázkou. Pojem profilovania sám osebe nie je definovaný v žiadnom právnom nástroji, to ale neznamená, že o tomto pojme nemáme právne predpisy. Spomína sa v nástrojoch na ochranu údajov, nazýva sa však „zákaz automatického spracovania“: to znamená, že právne predpisy EÚ o ochrane údajov zabraňujú tomu, aby ktorýkoľvek jednotlivec podliehal rozhodnutiu, ktoré má právne účinky, ktoré sa ho týkajú alebo ho významne ovplyvňujú, založenému výlučne na automatizovanom spracovaní údajov. Automatizované spracovanie údajov nie je zakázané, ale rozhodnutia, ktoré právne postihujú jednotlivcov, sa nesmú prijímať automatizovaným spôsobom.

Oznámenie o osobných záznamoch o cestujúcich vyzdvihuje tieto zásady a stanovuje účinné a efektívne opatrenia na ochranu záujmu subjektov, ktorých sa tieto údaje týkajú. Osobitne platí, že každé automatizované rozhodnutie musí overiť človek a subjektu, ktorého sa údaje týkajú, sa musí umožniť, aby vyjadril svoje stanovisko. Znamená to, že konečné rozhodnutie prijaté voči nejakej osobe sa nemôže nikdy prijať plne automatizovaným spôsobom. Oznámenie sa takto snaží zabezpečiť, aby spracovanie údajov neprekračovalo to, čo je legitímne, a aby bol postup v súlade so základnými právami vrátane našich súčasných pravidiel týkajúcich sa ochrany údajov.

Komisiu ste žiadali aj o vysvetlenie stavu dvojstranných dohôd a memoránd o porozumení týkajúcich sa programu bezvízového styku. Pokúsim sa vám to trochu objasniť. USA v auguste 2007 schválili odporúčania na vykonávanie zákona Komisie 9/11 a ich časť sa týka modernizácie programu bezvízového styku. Podmienky tohto zákona sa dotýkajú všetkých členov EÚ, nezávisle od toho, či sú v programe bezvízového styku.

Tento zákon viedol na strane EÚ k dvojitému prístupu, ktorý Rada schválila v marci 2008. Prístup EÚ sa týka rokovaní medzi EÚ a USA o podmienkach vstupu na územie USA a vlastne programu bezvízového styku. Repatriácia vlastných štátnych príslušníkov, zvýšená bezpečnosť cestovných dokladov a bezpečnosť na letiskách – to patrí do právomocí EÚ. Vyústilo to do dohody medzi EÚ a USA potvrdzujúcej, že EÚ tieto podmienky spĺňa.

Máme aj dvojstranný prístup: dvojstranné rokovania medzi EÚ a medzi USA a členskými štátmi, ktorých cieľom je splnenie podmienok USA pre prístup k programu bezvízového styku, ktoré nepatria do právomocí EÚ, ale do právomocí členských štátov; t. j. spolupráca s USA v oblasti závažnej trestnej činnosti, protiteroristických iniciatív a výmeny informácií v týchto oblastiach.

V rámci tohto dvojstranného prístupu viacero členských štátov najprv podpísalo s USA memorandum o porozumení. Toto memorandum samo osebe nebolo zamýšľané ako právny základ akejkoľvek výmeny údajov. Strany potvrdili ochotu rokovať o dohodách o informáciách o cestujúcich, informáciách z preverovania známych teroristov alebo osôb podozrivých z terorizmu, informáciách potrebných na boj proti terorizmu a vážnej trestnej činnosti a o otázkach informácií, migrácie a bezpečnosti hraníc.

Podľa informácií, ktoré Komisia práve získala od členských štátov, takéto memorandum o porozumení podpísalo s USA osem členských štátov.

Po podpísaní týchto memoránd rokovali USA a niektoré členské štáty o dvoch typoch dohôd. Po prvé, o dohodách o posilnení spolupráce pri predchádzaní a boji proti závažnej trestnej činnosti: týkajú sa spolupráce pri porovnávaní odtlačkov prstov a vzoriek DNA. Identické dohody s USA má štrnásť členských štátov.

Po druhé, o dohodách o výmene informácií z preverovania známych teroristov alebo osôb podozrivých z terorizmu: tieto dohody sa týkajú výmeny špecifických informácií o osobách, ktoré sú podozrivé z terorizmu alebo sú známe ako teroristi, a to konkrétne: celého mena, dátumu ich narodenia, pasu a občianstva. Tieto dohody uzatvorilo desať členských štátov. Chcem však dodať, že ani jedna z týchto dvojstranných dohôd sa nevzťahuje na údaje z osobných záznamov o cestujúcich. Výmena údajov z osobných záznamov o cestujúcich sa uskutočňuje len v rámci dohody medzi EÚ a USA.

Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a zrušení bývalej pilierovej štruktúry patria všetky podmienky amerického programu bezvízového styku do právomocí EÚ. Komisia práve teraz vyhodnocuje, či by sa mal po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy aktualizovať dvojitý prístup, ktorý bol schválený v roku 2008. Budem vás o tom, samozrejme, podrobne informovať.

Uznesenie Parlamentu sa vzťahuje aj na spoluprácu medzi EÚ a USA v oblasti jednorazovej bezpečnostnej kontroly v leteckej doprave. Zodpovedá za ňu komisár pre dopravu pán podpredseda Kallas. Pokračuje v rokovaniach s americkým Úradom pre bezpečnosť dopravy, ktorých cieľom je, aby cestujúci s pôvodom v USA boli oslobodení od opätovnej kontroly na letiskách EÚ. Malo by to zvýšiť efektívnosť na letiskách EÚ bez ohrozenia bezpečnosti. Pán podpredseda Kallas informuje o týchto otázkach parlamentný Výbor pre dopravu a cestovný ruch.

Treba zdôrazniť, že táto otázka je veľmi odlišná od osobných záznamov o cestujúcich. Spolupráca v oblasti jednorazovej bezpečnostnej kontroly v leteckej doprave sa netýka prenosu osobných údajov a spracovania informácií v súvislosti so stíhaním osôb podozrivých z trestnej činnosti alebo teroristov, preto ju na rokovaniach o osobných záznamoch o cestujúcich nepredložíme.

Na záver – a ospravedlňujem sa, že som hovorila trochu dlhšie, ale myslím si, že to bolo potrebné objasniť – chcem poznamenať, ako povedala pani úradujúca predsedníčka Rady z belgického predsedníctva, že Rada už čoskoro prijme mandáty na rokovanie. Zaväzujem sa, že vás budem, ako vždy, informovať o pokroku vo všetkých fázach rokovania. Už bolo rozhodnuté, že rokovania budeme viesť paralelne so všetkými tromi krajinami, ale rokovania sa nemusia ukončiť naraz.

Viem, že váš Parlament má o to mimoriadny záujem, a preto vám zostávam naďalej k dispozícii, aby sme o tom teraz diskutovali a kedykoľvek budete chcieť aj s príslušnými výbormi a ostatnými členmi Komisie.

  Axel Voss, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, zajtrajšie hlasovanie o osobných záznamoch o cestujúcich by nebolo potrebné, keby nás tu v Parlamente Komisia a Rada brali vážnejšie a odvtedy, čo sa rozhodlo o systéme SWIFT, nás lepšie informovali o problematike súvisiacej s odosielaním údajov z EÚ a jej členských štátov do tretích krajín. Ak budú medziinštitucionálne vzťahy pokračovať týmto spôsobom, existuje riziko, že v súvislosti s osobnými záznamami o cestujúcich skončíme spolu s USA v rovnakej psychologickej situácii ako v prípade systému SWIFT. To nikto nechce, a ja si tiež myslím, že by to bolo veľmi nebezpečné. Musíme sa však aj naďalej snažiť, aby sme to vyriešili.

V zásade mi tu chýba jasná koncepcia, aká výmena údajov je potrebná na účely predchádzania terorizmu, na základe ktorej by sme potom mohli prijať stanovisko. Najprv systém SWIFT, potom osobné záznamy o cestujúcich, potom prišlo memorandum o porozumení, ktorým sa sprístupňujú vnútroštátne databázy, potom rámcová dohoda s USA, potom zmena a doplnenie nášho pozmeňujúceho aktu o ochrane údajov; teraz chceme zaviesť tento program pre jednorazovú bezpečnosť – to všetko sa mi zdá dosť nesystematické.

Okrem toho si musíme ujasniť alebo raz a navždy zistiť, aké údaje USA vlastne potrebujú na účely predchádzania teroru, ako aj to, ako v tom môžeme pomôcť a docieliť to. To, čo sme videli doteraz, bol určitý druh salámovej taktiky, a to je škodlivé.

Viem, že v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy došlo k prerušeniu, ale ešte viac nám škodí, keď nás Rada a Komisia o týchto procesoch neinformujú.

Preto žiadam zástupcov Rady a Komisie o päť vecí. Po prvé, vypracujte, prosím, rozumnú koncepciu, ktorá komplexne a jednoznačne stanoví, čo zahŕňa výmena údajov na účely boja proti terorizmu. Zároveň vás tiež vyzývam, aby ste v EÚ zabezpečili súdržnosť v otázkach týkajúcich sa poskytovania údajov a nedelili ich na vnútroštátne a európske otázky. Žiadam tiež, aby sa stanovili právomoci pre rozhodovanie o týchto záležitostiach na všeobecnej európskej úrovni a aby sa vzala do úvahy možnosť prednostného uzatvorenia dohôd o prenose údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) s Kanadou a Austráliou. A nakoniec, žiadam, aby sa tento proces urýchlil, pretože teroristi neustále odhaľujú nedostatky v našej bezpečnosti – ako práve nedávno v prípade nákladnej dopravy.

  Birgit Sippel, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážená pani predsedajúca, v globalizovanom svete je, žiaľ, globálne organizovaný aj terorizmus a zločin, a preto vieme, že potrebujeme medzinárodnú spoluprácu a musíme si vymieňať údaje. Veľmi ma potešilo vyjadrenie Komisie aj Rady, že občianske práva a ochranu údajov považujú za záležitosti, ktorým je potrebné priradiť vysokú prioritu. To ale neznamená, že Parlament môže zaspať na vavrínoch, pretože otázky, ako sú doby uchovávania, objemy údajov a obmedzenie účelu, ako aj kontroly, a či sa môžu v oblasti ochrany údajov naozaj uplatňovať ochranné doložky, zostanú naďalej kritickými bodmi. V tejto citlivej oblasti nepotrebujeme bezúčelné kontroly, ale viac dôvery.

Preto sa musia podmienky, na základe ktorých sa vymieňajú údaje, nastaviť na osobitne vysokú úroveň, lebo to nie je len záležitosť konkrétnych dohôd s Austráliou a USA – dohody o osobných záznamoch o cestujúcich chcú mať s nami aj niektoré ďalšie krajiny, napríklad Kórea a India. Aj z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby sme v tomto prípade zaviedli mimoriadne prísne bezpečnostné normy. To isté sa vzťahuje na poskytovanie údajov tretím krajinám. Aj tu musíme veľmi starostlivo preskúmať podmienky, ktoré chceme začleniť.

Keď diskutujme o osobných záznamoch o cestujúcich, musíme sa zároveň pozerať aj ďalej. Aký má zmysel trvať pri rokovaniach o osobných záznamoch o cestujúcich na čo najmenšom objeme údajov, keď USA ako protiopatrenie oznámili, že chcú vyberať nielen vstupný poplatok, ale aj zbierať od cestujúcich ďalšie údaje?

Problém máme aj v rámci Európskej únie. Aký má zmysel dohodnúť sa na čo najprísnejších normách a pokúšať sa obmedziť objemy údajov, keď sa zároveň uzatvárajú dvojstranné dohody bez toho, aby sme mali akékoľvek poznatky o ich obsahu a bezpečnostných normách? Pani Malmströmová povedala, že tu nejde o osobné záznamy o cestujúcich, ale skôr o to, že všetky údaje, ktoré sa zbierajú, by mali zrejme slúžiť na účely boja proti terorizmu a boja proti zločinu. Na záver by som preto chcela predložiť ešte jednu požiadavku: potrebujeme nielen dobré ustanovenia o individuálnych opatreniach, ale potrebujeme konečne aj celkový pohľad na všetky opatrenia, všetky údaje, ktoré EÚ a členské štáty poskytujú. V tejto veci sa musíme vyjadriť celkom jasne: stopercentnú bezpečnosť nikdy nedosiahneme, bez ohľadu na to, koľko opatrení prijmeme a koľko údajov budeme zbierať. To je fakt, s ktorým sa musíme vyrovnať.

  Sophia in 't Veld, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, chcela by som poďakovať pani komisárke a pani ministerke za ich úvodné vystúpenia. Veľmi vítam mimoriadne kooperatívny prístup Komisie a Rady. V minulosti sme mali príklady, keď spolupráca bola menej dôverná. Myslím si, že tento príklad ukazuje, že keď dokážu tieto tri hlavné inštitúcie dosiahnuť dohodu, môžeme hovoriť jednotne v mene 500 miliónov obyvateľov – a to je veľmi mocný hlas.

Uznesenie predložilo spoločne šesť politických skupín, a to znamená, že tento Parlament vysiela veľmi silný politický signál. Za veľmi dobrú spoluprácu by som chcela poďakovať aj všetkým tieňovým spravodajcom z iných skupín. Pani komisárka a pani ministerka nespomenuli vo svojich vystúpeniach jednu vec: otázku proporcionality a nevyhnutnosti. Rada aj Komisia stále vyhlasujú, že z hľadiska boja proti terorizmu je nevyhnutný a proporcionálny hromadný – nie ad hoc – zber a uchovávanie záznamov o cestujúcich. Som ochotná im uveriť, ale toto tvrdenie je potrebné podložiť: potrebujeme dôkaz nevyhnutnosti, dôkaz proporcionality. Prečo? Skúška proporcionality nie je politická skúška, je to právna skúška.

Európske zákony o ochrane údajov požadujú, aby zhromažďovanie a uchovávanie údajov boli proporcionálne a nevyhnutné. To nie je vec, na ktorej by sme sa mali politicky dohodnúť, je to vec, ktorá sa musí dokázať na súde. Ak niekto pôjde na súd a súd rozhodne, že tieto dohody nie sú jednoznačné, potom budeme vyzerať ako idioti. Od Európskeho parlamentu nemožno žiadať, aby podporil niečo, čo je možné právne napadnúť. To je kľúčový problém.

Sú tu aj iné veci, ktoré si vyžadujú objasnenie. Teší ma, že Komisia skúma otázku profilovania, ale myslím si, že o tom musíme diskutovať ďalej. Niektoré členské štáty navrhujú doložku o skončení účinnosti. Chcem to, samozrejme, bezvýhradne podporiť; dúfam, že Rada sa rozhodne, že ju zavedie. A nakoniec, Európska komisia sa odvoláva na dobré vzťahy s tretími krajinami, ale tieto dohody nemožno považovať za nástroje medzinárodnej diplomacie. Sú to nástroje medzinárodnej spolupráce pri presadzovaní práva a ochrane občianskych slobôd a zásad právneho štátu. Musíme ich získať práve teraz, pretože my nielen rokujeme s USA, Kanadou a Austráliou, ale vytvárame aj model a príklad pre dohody s ďalšími krajinami.

  Jan Philipp Albrecht, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani Malmströmová, dámy a páni, zajtra prijmeme v Parlamente spoločné uznesenie, ktoré znovu zdôrazňuje naše obavy týkajúce sa výmeny osobných záznamov o cestujúcich. Prečo to urobíme? Urobíme to preto, lebo niekoľko rokov sme vznášali kritiku, ale máme pocit, že pri súčasných rokovaniach sa jej nevenuje dostatočná pozornosť, a pretože je pre nás dôležité, aby sa táto kritika brala do úvahy hneď od začiatku, aby táto dohoda mala aspoň šancu, že nakoniec bude tu v Parlamente schválená.

Existujú tri základné kritické pripomienky a niektoré z nich už spomenul pán Voss. Po prvé, je dôležité a potrebné pochopiť, že chceme spoločný európsky prístup a nie rôzne opatrenia na výmenu údajov s rôznymi ustanoveniami o ochrane údajov. Preto je dôležité vyjasniť, že zmluvné strany by mali nájsť jednotné riešenie na európskej úrovni.

Po druhé – a to je ešte dôležitejšie –, že to všetko musí byť v medziach zákona a v súlade s právnym základom v zmluvách. Ako Parlament sme mnohokrát vysvetľovali, že odmietame využívanie údajov z osobných záznamov o cestujúcich na účely profilovania a že dlhé časy uchovávania údajov nie sú zlučiteľné s ústavným právom. Pre nás to znamená, že, skutočne, zo zásady neprichádza do úvahy aktívne a spätné využívanie údajov z osobných záznamov o cestujúcich. Aby Parlament mohol napokon udeliť svoj súhlas, musí sa to v mandáte aj pri rokovaniach vyjasniť.

  Philip Bradbourn, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, osobné záznamy o cestujúcich sa uznávajú ako dôležitý nástroj národnej bezpečnosti. Sú kľúčovým prvkom v boji za zaručenie našej bezpečnosti nielen vo vzduchu, ale aj na zemi. Osobné záznamy o cestujúcich však musia byť výlučne nástrojom na boj proti terorizmu. Nesmú sa stať voľnou licenciou na uchovávanie údajov vládami alebo ich agentúrami.

Preto musíme dôkladne zvážiť, komu umožníme prístup k týmto údajom a prečo, nielen ktorej krajine, ale aj ktorým agentúram. Aký prínos budeme mať z prístupu k týmto údajom? Ako ich budú chrániť, a čo je ešte dôležitejšie, ako si môžeme byť istí, že to tak bude aj naďalej? Musíme si byť tiež istí, že všetky tieto dohody s tretími krajinami sú vzájomné, aby sme z nich mohli mať prospech aj my. Osobné záznamy o cestujúcich sú dôležitou zbraňou pri zabezpečovaní našej ochrany proti terorizmu, ale nie sú jedinou zbraňou: rozhodujúcimi prvkami každého rozhodnutia, ktoré prijmeme v tomto Parlamente, musia byť pragmatizmus a proporcionalita, a nie je to inak ani v prípade osobných záznamov o cestujúcich.

  Rui Tavares, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Keď diskutujeme o tejto dohode o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR), všetci si pamätáme a v tejto rozprave sa to už objavilo niekoľkokrát, čo sa stalo v prípade systému SWIFT. Prípad systému SWIFT bol výrečný. Na samotnom systéme SWIFT sa nemusíme zhodnúť a v tomto Parlamente sme určite nehlasovali rovnako, ale na jednej veci sa všetci zhodneme: veľmi sme sa poučili o tom, čo máme a čo nemáme robiť.

O tom, čo máme robiť: naučili sme sa, že Parlament musí hovoriť veľmi dôrazne pri definovaní záujmov týkajúcich sa súkromia 500 miliónov občanov. Navyše to, že tentoraz sa na vypracovaní uznesenia zúčastňuje šesť politických strán, znamená, že hlas Parlamentu chceme využiť jasnejším a jednotnejším spôsobom.

Vieme veľa aj o tom, čo nemáme robiť. V tejto etape rokovaní o osobných záznamoch o cestujúcich môžeme ešte stále využiť to, čo sme sa naučili. Je to jednoznačne to, že Rada by mala pripraviť svoj mandát, ktorý veľmi starostlivo preštudujeme; Komisia by mala viesť rokovania, pretože je vyjednávačom, a posledné slovo by mal mať Parlament. Zároveň sme sa však poučili omnoho viac. Je zrejmé, že Parlament by mal byť informovaný vo všetkých fázach, ale v tejto dôležitej chvíli sa obraciam priamo na Komisiu: počas tohto procesu by mohla aj Komisia akceptovať myšlienky Parlamentu. Pripomínam to v súvislosti so systémom SWIFT, napríklad s myšlienkou, aby sme mali dozorného úradníka vo Washingtone, prišiel Parlament. Parlament sa zaviazal, že počas tohto procesu predloží mnoho podnetov, ktoré by sa mali zahrnúť do rokovaní, samozrejme, bez porušovania výsad Komisie, ale fakt je, že Parlament bude mať k týmto rokovaniam de facto a de jure záverečné slovo a že ho určite využije.

Myslím si, že počas tohto procesu by sme nemali zabudnúť ešte na jednu vec, na ktorú niekedy zabúdame, a to, že ide o osobné údaje. To znamená, že sa zaoberáme zapožičanými údajmi, ktoré, ako hovoríme v našom uznesení, keď spomíname pojem informačného sebaurčenia, patria občanom. To znamená, že občania budú musieť mať priamy prístup k tomu, čo sa robí s ich údajmi počas celého tohto procesu a počas využívania týchto údajov v budúcnosti.

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD – (SK) V súčasnosti dochádza k prenosu osobných údajov našich občanov do Spojených štátov amerických podľa rozličných dohôd. Z nich najmä dvojstranné dohody a memorandá o porozumení uzavreté medzi niektorými členskými štátmi a Spojenými štátmi americkými vzbudzujú vážne obavy z porušovania práv na ochranu údajov európskych občanov.

Preto je dobré, že sa Európska komisia obrátila na Európsku radu s požiadavkou na začatie rokovaní medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o vytvorení novej rámcovej dohody o prenose a spracovaní osobných údajov na účely predchádzania trestných činov, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

Vážená pani komisárka, pri rokovaniach s našimi americkými priateľmi si však musíme dať záležať na tom, aby nová rámcová dohoda bola vyvážená a korektná voči právam občanov Európskej únie v oblasti ochrany ich osobných údajov. Bolo by tiež dobré, keby sa touto novou dohodou upravili aj súčasné dvojstranné dohody, ktoré sú nekorektné a ktoré v mnohom presahujú práva našich občanov na ochranu osobných údajov.

  Daniël van der Stoep (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, holandská Strana za slobodu (PVV) veľmi podporuje opatrenia, ktoré by mohli pomôcť v boji proti terorizmu a najmä islamskému terorizmu. Strana PVV prikladá veľký dôraz aj ochrane súkromia holandských občanov a zastáva názor, že tam, kde tieto záujmy prichádzajú do konfliktu, je potrebné ich navzájom starostlivo zvážiť.

Spojené štáty môžu mať niektoré naše údaje o cestujúcich, ale pod tromi podmienkami. Prvou podmienkou je, že tieto údaje sa budú používať iba na boj proti terorizmu. Druhou je reciprocita. Americké letecké spoločnosti musia zabezpečiť, aby sa tieto údaje posielali aj európskym orgánom, rovnako ako sa to deje obrátene. Tieto údaje by sa nemali poskytovať európskej agentúre, ale skôr orgánom európskeho členského štátu, ktorý je tranzitnou alebo cieľovou krajinou lietadla.

Treťou podmienkou je, aby poskytované údaje boli nediskriminačné. Spojené štáty, a teda aj európske krajiny, môžu požadovať všetky údaje, ktoré cestujúci poskytujú dobrovoľne. Kladiem dôraz na slovo „dobrovoľne“. Môžu sa poskytovať údaje o náboženstve, ideológii, telefónnom čísle, čísle kreditnej karty a osobné údaje z pasu. Podľa názoru našej strany sa však nesmú poskytovať údaje, ktoré cestujúci neposkytujú dobrovoľne, napríklad údaje o sexualite, etnickom pôvode alebo o zdravotnom postihnutí.

Vážená pani predsedajúca, chcel by som tiež zdôrazniť, prečo sú tieto opatrenia potrebné. Povedzme si otvorene, že nie sú potrebné na boj proti kresťanskému alebo budhistickému terorizmu. Tieto opatrenia sú potrebné, žiaľ, z dôvodu hrozby, ktorú pre slobodný svet predstavuje islam. Je najvyšší čas, aby to poslanci tohto Parlamentu konečne pochopili.

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, najdôležitejšími prvkami pri realizácii akejkoľvek súčasnej demokratickej právnej štruktúry, v ktorej sloboda využíva bezpečnosť ako najcennejší nástroj na ochranu, sú sloboda a bezpečnosť.

Základným prvkom medzinárodného boja proti terorizmu a organizovanému zločinu je prenos údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) do tretích krajín. Mal by sa zakladať na bezpodmienečnom dodržiavaní pravidiel EÚ o ochrane osobných údajov, ktoré sú stanovené v článkoch 7 a 8 Charty základných práv a v článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Z tohto dôvodu musíme uvítať oznámenie Komisie o všeobecnom prístupe k prenosu údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) do tretích krajín a jej odporúčania adresované Rade, aby povolila začatie rokovaní v tejto oblasti s Austráliou, Kanadou a Spojenými štátmi, pretože obidva nástroje sa venujú obavám, ktoré vyjadril Parlament v súvislosti s bezpečnosťou, ochranou základných práv a ochranou osobných údajov.

Treba však zdôrazniť, že údaje z osobných záznamov o cestujúcich sa nemôžu využívať na profilovanie, a preto sa Komisia snaží objasniť – podľa môjho názoru úspešne – rozdiely medzi výrazmi „posúdenie rizika“ a vyššie uvedeným „profilovaním“.

Pani komisárka okrem toho povedala, že kontrola nebude automatizovaná, ale že ju budú robiť ľudia. Takže uvidíme, čo sa stane.

Vážená pani predsedajúca, na ochranu osobných údajov potrebujeme jednu všeobecnú a právne záväznú dohodu. Táto dohoda na najvyššej úrovni sa musí realizovať prostredníctvom odvetvových dohôd s cieľom bojovať proti teroru a organizovanému zločinu.

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť, vážená pani predsedajúca, táto je zrejmá. Pokiaľ ide o proporcionalitu, táto musí byť v každom prípade neodňateľnou požiadavkou.

  Juan Fernando López Aguilar (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa pripojiť k tým v tomto Parlamente, ktorí podporili užitočnosť a aktuálnosť tohto odporúčania, ktoré Komisia predložila Rade na rokovanie o vytvorení rámcovej dohody medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou o prenose a ochrane osobných údajov. Chcel by som vyjadriť podporu aj ústretovému prístupu, aby táto rámcová dohoda pokrývala nielen všetky budúce dohody o prenose údajov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, ale aj dvojstranné dohody v kontexte justičnej a policajnej spolupráce medzi Spojenými štátmi a všetkými členskými štátmi.

Po druhé, chcel by som sa pripojiť k tým v Parlamente, ktorí vyjadrili poľutovanie a odmietnutie vzhľadom na opatrenia prijaté orgánmi Spojených štátov na zavedenie administratívnych poplatkov v rámci zákona o podpore cestovania, ktoré preto zvyšujú náklady na cestovanie a v dôsledku toho pohyb ľudí cez elektronický systém cestovných povolení.

V praxi sa to, okrem odopretia bezvízového styku Rumunsku, Poľsku, Bulharsku a Cyprusu, rovná poplatku a opätovnému zavedeniu víz, a teda znamená dvojúrovňový systém a dvojaký meter pri zaobchádzaní s členskými štátmi. Preto vyzývame Komisiu, aby naliehavo vyjadrila svoj odmietavý postoj k týmto opatreniam a aby zvážila aj možnosť recipročných opatrení.

Po tretie, chcel by som však povedať, že dôležitosť osobných záznamov o cestujúcich a právne záväznej dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi spočíva práve v tom, že musia skombinovať ochranu údajov s výmenou údajov, a teda zaručiť zásady, ktoré sú v uzneseniach Parlamentu a ktoré budú v uznesení, ktoré prijmeme zajtra: potrebu posilnenia zásady proporcionality a zásady nevyhnutnosti, minimalizácie zbytočných údajov a, samozrejme, obmedzenia účelu. Tieto zásady zabezpečujú existenciu rovnováhy medzi slobodou a bezpečnosťou, pretože sloboda je jedným zo záväzkov Parlamentu. Ako však uznala samotná Komisia, teraz je jedným z cieľov Európskej únie bezpečnosť.

Preto vás žiadame, aby ste tento záväzok na posilnenie zaručenia súkromia a základných ľudských práv začlenili do budúcich opatrení v oblasti bezpečnosti leteckej dopravy, do ochrany údajov z osobných záznamov o cestujúcich, do revízie bezpečnostných kontrol a do súčasnej rozpravy o zavedení bezpečnostných skenerov na letiskách.

  Judith Sargentini (Verts/ALE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, všetci vieme, že vždy o niečo zaostávame za spoločnosťou. Prihodia sa nejaké udalosti a potom nasleduje politika a legislatíva. Je veľmi rozumné, že tento dokument teraz obsahuje pripomienku, aby dohoda o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) dodržiavala požiadavky občianskych práv, ale ukazuje to, že zaostávame za vývojom udalostí. Ďalším názorným príkladom tohto zaostávania bola predchádzajúca rozprava o rámcovej dohode o ochrane údajov.

Nemám obavy z toho, že teraz existuje a používa sa tento zoznam, ktorý vyzerá dobre, moje obavy sa týkajú zachovania rôznych dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a ďalšími krajinami. Mám preto otázku pre pani Turtelboomovú z Rady, či môže zaručiť, že sa tieto dohody definitívne ukončili? Chcem navrhnúť, aby si vyjednávači vzali so sebou Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v knižnej forme, položili si tieto základné práva pred začiatkom rokovaní vedľa seba na stôl a pravidelne sa na ne odvolávali.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL). – (FR) Vážená pani predsedajúca, znovu sa od nás požaduje dohoda týkajúca sa ochrany údajov európskych občanov, keď sa prenášajú do Spojených štátov, ktorá sa vzťahuje aj na Kanadu a Austráliu. Všetkým v tomto Parlamente nám veľmi záleží na bezpečnosti našich spoluobčanov. Táto rozprava o tom nie je.

Áno, naši spoluobčania majú právo na bezpečnosť, majú však na ňu nárok vo všetkých oblastiach vrátane právnej istoty. Vieme, že najmä v mene boja proti terorizmu boli ohrozené mnohé záruky, na ktoré majú nárok všetci občania, a že príliš často kvantita prevažuje nad kvalitou.

Chcela by som zablahoželať našej spravodajkyni k vykonanej práci, ktorá sa uberá správnym smerom, najmä keď zdôrazňuje otázky nevyhnutnosti a proporcionality. Veľmi rada by som k nim pridala otázku reciprocity. Čo sa však týka ochrany ľudských práv, Spojené štáty nie sú ani zďaleka vzorom a vieme, že európski občania tam nemajú rovnakú ochranu ako v Európe a že viacerí z nich sa pravidelne podrobujú niečomu, čo by som nazvala administratívne obťažovanie – a čo je horšie – na základe podozrenia, že sú teroristi. Čo to znamená? A čo je ešte horšie, čo sa stane s týmito zárukami, keď sa budú údaje prenášať do tretích krajín najmä so zreteľom na prevenciu?

Vieme, že 80 % týchto údajov sa už dostalo do Spojených štátov. Vyhlásenia, ktoré som tu práve počula, nie sú, žiaľ, zďaleka upokojujúce.

  Monika Flašíková Beňová (S&D) - (SK) Európska stratégia poskytovania osobných údajov o cestujúcich je dôležitým krokom k harmonizácii legislatívy v tejto oblasti. Potrebu konzistentnosti vyvolávajú viaceré súbežné legislatívne iniciatívy. Treba však povedať, že táto stratégia má niekoľko nedostatkov, a to najmä v oblasti ochrany osobných údajov, ako tu už viackrát odznelo.

Dokument Komisie publikovaný v septembri nedávno kritizoval aj Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov. Súhlasím s jeho kritikou v časti, ktorá sa týka miery nevyhnutnosti a oprávnenosti požadovania istého typu údajov. Možnosť využívať dáta na tvorbu profilov a odhadovanie rizika treba podľa mňa výrazne obmedziť.

Takéto narábanie s údajmi potrebuje lepšie zdôvodnenie než obsahuje aktuálny text a rovnako treba lepšie špecifikovať, ako zabrániť jeho zneužitiu.

Uvediem teraz pár príkladov, ktoré sú z iných dohôd, z dohody medzi EÚ a USA o poskytovaní údajov o cestujúcich americkému Ministerstvu vnútornej bezpečnosti. V nej je kontroverzné porovnávanie týchto údajov s údajmi databáz o imigrantoch. Ja neviem, ale podľa mňa táto podmienka nekorešponduje so zámerom dohody bojovať proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti.

Bude preto nevyhnutné, aby sme sa takýmto kontroverzným chybám pri formulovaní tejto dohody v budúcnosti vyhli a ja verím, že sa to Komisii podarí, rozhodne však súčasný materiál nemôžeme považovať za dostatočný, najmä čo sa týka ochrany osobných údajov.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, pani komisárka, dámy a páni, pri počúvaní dôležitých príspevkov, ktoré doteraz predniesli kolegovia poslanci, nikto nepochybuje o tom, že Parlament dôrazne podporuje potrebu dosiahnutia primerane rýchlej zhody pri formulovaní tejto rámcovej dohody o osobných záznamoch o cestujúcich.

Keď vychádzame z predpokladu, že v súčasnosti nie je v platnosti žiadny homogénny legislatívny rámec – a to určite veľmi kontrastuje so skutočnou a vnímanou potrebou boja proti terorizmu smelými, ráznymi opatreniami, ktoré uvádzajú do rovnováhy súkromie a bezpečnosť – musíme vziať do úvahy, že opatrenia na zaistenie bezpečnosti sa dajú účinne realizovať prostredníctvom medzinárodnej spolupráce. Popritom, ako sme pred nejakým časom videli v Parlamente, keď sme schvaľovali projekt SWIFT, musíme skutočne pamätať na mandát Rady na rokovania, ale aj na významné príspevky, ktoré bude schopný ponúknuť aj Parlament v súvislosti s tým, že boj proti nezákonnému prisťahovalectvu sa môže zabezpečiť prostredníctvom rámcovej dohody.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) V čase veľkej mobility nemôžeme zaručiť bezpečnosť bez účinnej výmeny údajov. Je našou povinnosťou chrániť našich občanov pred teroristickými útokmi a organizovaným zločinom. Musíme však nájsť rovnováhu medzi bezpečnosťou a súkromím. Vítam skutočnosť, že uznesenie Európskeho parlamentu zdôrazňuje, že údaje z osobných záznamov o cestujúcich sa nemôžu využívať na profilovanie. Som presvedčený, že partnerstvo medzi USA, Kanadou a Austráliou na jednej strane a Európskou úniou na strane druhej môže ponúknuť ideálne riešenie pre boj proti terorizmu a organizovanému zločinu.

Myslím si, že obidve strany musia predovšetkým nájsť spoločnú reč, aby sa dohodli, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa. Musíme pamätať na to, že v samotnej mentalite Európanov je, že prikladajú mimoriadnu dôležitosť rešpektovaniu svojho súkromia. EÚ nemôže dať svoj súhlas, kým sa neobjasní každý detail týkajúci sa bezpečnosti prenášaných údajov medzi zainteresovanými stranami.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Navrhovaná stratégia znamená krok vpred z hľadiska spôsobu prístupu k budúcim dohodám v tejto oblasti. Dôležité je dosiahnuť rovnováhu medzi ochranou súkromia a základných práv a nevyhnutnosťou boja proti terorizmu. Ak sa bude táto stratégia uplatňovať uvedeným spôsobom, poskytne pevné, vynútiteľné záruky týkajúce sa rešpektovania práv, ktoré majú európski občania v Európskej únii. Ako nás uistila pani komisárka Malmströmová, profilovanie prostredníctvom automatického spracovania poskytnutých údajov nebude možné. Dúfame, že je to tak, lebo spolu s dobou uchovávania údajov to bola jedna z našich obáv.

Aj keď nehovoríme o osobných údajoch, v podstate si myslím, že to je koniec koncov záležitosť práva občanov na súkromie. Občania postihnutí zneužitím tohto poskytovania údajov musia mať preto k dispozícii postup na predkladanie administratívnych a právnych sťažností. Prenosy údajov z osobných záznamov o cestujúcich sa musia uskutočňovať od prípadu k prípadu a iba s výslovným súhlasom Európskej únie.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, spôsob akým Komisia predložila na diskusiu svoj všeobecný prístup k prenosu údajov z osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín, je potrebné uvítať, najmä pred začatím rokovaní s tretími krajinami. To ukazuje, že sa poučila z predchádzajúcich metód. Ako už bolo veľakrát povedané v súvislosti s dohodou ACTA a systémom SWIFT, aj v tomto prípade mám veľké obavy, pokiaľ ide o normy v oblasti ochrany údajov. V tomto prípade sa však týkajú predovšetkým zaobchádzania s údajmi, pomocou ktorých chcú orgány napríklad identifikovať možných spolupáchateľov podozrivých osôb. Na prvý pohľad to vyzerá celkom užitočne, ale keď sa na to pozrieme bližšie, je vystavenie európskych občanov vážnemu podozreniu na základe nedostatočných nepriamych dôkazov veľmi závažným predpokladom. Naozaj chceme poskytovať mená a údaje na tento účel?

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážená pani predsedajúca, nie som, samozrejme, za to, aby si Európska únia osvojila výlučné právo uzatvárať zmluvy. Budem sa však snažiť objektíve posúdiť zásady, ktorými sa riadia zmluvy o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR). Prístup k zváženiu potrieb súkromia a bezpečnosti, ktoré sú niekedy protirečivé, je v podstate správny. Ľudia majú právo udržiavať v tajnosti podrobnosti o svojich životoch, ale orgány majú nielen právo, ale povinnosť chrániť životy svojich občanov. Tieto dve potreby by sa dali splniť súčasne len vtedy, keby všetci teroristi a zločinci nosili na hlavách čierne klobúky a zlovestne sa usmievali.

Únia však umožňuje, aby v ceste k dosiahnutiu správnej rovnováhy stáli jej vlastné ideologické zábrany. Dokážem pochopiť neochotu Únie zbytočne zverejňovať informácie o pôvode alebo o názoroch ľudí. Tam, kde to nemá žiadnu súvislosť ani koreláciu s terorizmom, je tento zákaz správny. Ale v dobe, v ktorej sa určitá časť obyvateľstva neúmerne zapája do terorizmu – a táto časť sa môže meniť – nevidím žiadnu námietku proti profilovaniu tejto populácie.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, teroristická hrozba tu stále je a musíme sa ňou zaoberať. Máme na to množstvo nástrojov, ale rozhodujúca je pritom výmena a spoločný prístup k informáciám. Máme dohody o osobných záznamoch o cestujúcich. Už som videla presvedčivé dôkazy o tom, že osobné záznamy o cestujúcich sú veľmi dôležité na identifikáciu a predchádzanie teroristickým útokom. Zabezpečíme, aby boli tieto dôkazy predložené Európskemu parlamentu spolu s konkrétnymi príkladmi osobných záznamov o cestujúcich z troch krajín, o ktorých diskutujeme, a ďalšími príkladmi z EÚ. Je dôležité, aby ste mohli túto problematiku náležite posúdiť a diskutovať o nej s vašimi voličmi.

Mali by sme si vymieňať osobné záznamy o cestujúcich, ale táto výmena by sa nemala robiť bez pravidiel. Musíme mať príslušné informácie, aby sme dokázali pospájať jednotlivé body a mať jasné pravidlá. Musíme definovať rozsah, doby archivovania, mať vysokú úroveň ochrany údajov a jednotlivci musia mať možnosť odškodnenia. Musíme mať jasné pravidlá pre prenos údajov do tretej krajiny a musíme byť proporcionálni. To všetko je v oznámení Komisie a som veľmi šťastná, že vidím, že aj keď sa v podrobnostiach môže líšiť, vaše oznámenie je s tým do veľkej miery v súlade.

Tieto otázky budú predmetom rokovaní s našimi tromi partnermi; rokovania budú náročné, ale z našej strany ambiciózne. Mojím cieľom je uskutočňovať to spoločne s Radou a ďalšími tromi inštitúciami EÚ, aby tieto inštitúcie mohli vystupovať jednotne a byť jasným partnerom v tejto otázke.

Od začiatku som sa pokúšala zapojiť Parlament a spolupracovať otvoreným a transparentným spôsobom s Parlamentom, s jeho príslušnými výbormi, spravodajcami, tieňovými spravodajcami, koordinátormi a tak ďalej, a budem v tom pokračovať. Zaväzujem sa, že vo všetkých fázach rokovaní, hneď ako rokovania začnú, budem vás v plnom rozsahu a okamžite informovať, otvorene s vami diskutovať a počúvať vaše názory. Aj keď rokovania bude viesť Komisia, som ochotná o tom s vami diskutovať, informovať vás a náležite s vami spolupracovať.

PREDSEDÁ: EDWARD McMILLAN-SCOTT
podpredseda

  Annemie Turtelboom, úradujúca predsedníčka Rady. – (NL) Vážený pán predsedajúci, na úvod by som chcela v každom prípade povedať, že ako ministerka vnútra viem, že veľmi často sa nám podarilo zabrániť potenciálnym útokom prostredníctvom výmeny a interpretácie informácií. Samozrejme, práve v tom spočíva dôležitosť tejto rozpravy a uzatvorenia rozumnej dohody o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR).

Viem, že Komisia stojí pred veľmi ťažkou úlohou, pretože hneď po prijatí mandátov Radou bude musieť otvoriť skutočné rokovania a dosiahnuť rovnováhu medzi tým, čo tu chce každý – v tom, v čom tu existuje široký konsenzus – konkrétne, ochranou osobných údajov na jednej strane a na druhej strane jasným tenorom tu v tomto zhromaždení, ktorý hovorí: potrebujeme tieto údaje z osobných záznamov o cestujúcich, často potrebujeme informácie, napríklad práve z toho dôvodu, aby sme sa chránili proti teroristickým útokom.

Teší ma však, že Európsky parlament, Rada a Komisia si rozumejú a majú na mysli tú istú rovnováhu: rovnováhu medzi ochranou údajov a bezpečnosťou, za ktorú nesieme zodpovednosť všetci. Myslím si, že sme teraz dosiahli bod, v ktorom môžeme prijať tieto mandáty. Potom začne náročná práce skutočných rokovaní; musíme zabezpečiť, aby sme sa od nášho mandátu neodchýlili príliš ďaleko a aby sme sami neustále pokračovali vo formulovaní tejto rovnováhy.

Chcela by som sa venovať niekoľkým špecifickým otázkam, napríklad pripomienke k doložke o skončení účinnosti. Je skutočne dôležité zdôrazniť, že tento mandát platí sedem rokov, že sa bude po štyroch rokoch posudzovať a že ak sa tu uzavrie a prijme dohoda, rozšírenie bude možné len po rozprave tu v Parlamente, čo považujem za logické. To nie je skutočná doložka o skončení účinnosti, ale veľmi sa jej podobá z hľadiska konečného termínu a hodnotenia po štyroch rokoch.

Navyše závery Rady správne konštatujú, že kladieme veľký dôraz na články 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie – skutočne, na túto tému odzneli pripomienky – a musíme ich naďalej zaručovať. Pre nás všetkých je, samozrejme, dôležité – a aj to je v mandáte –, aby sa ustanovil nezávislý orgán, ktorému môžu jednotlivci podať sťažnosť, keď zistia, že ich údaje sa používajú neoprávnene alebo na iné účely.

A nakoniec – a to bude veľmi ťažký bod – otázka profilovania a, samozrejme, všetci chceme posúdenia rizika. Posúdenia rizika sa môžu koniec koncov uskutočňovať na základe zozbieraných údajov, aby sa umožnilo prijatie správnych rozhodnutí. Na druhej strane je, samozrejme, nevyhnutné zabrániť stigmatizácii určitých etnických skupín, aj keď to tu možno jedna skupina obhajuje. Som presvedčená, že chceme absolútne oslobodenie od etnickej stigmatizácie. Som presvedčená, že aj to je jedno zo základných práv, ktoré máme ako európski občania, a osobitne vo svojej funkcii úradujúcej predsedníčky Rady chcem zabezpečiť, aby sme neskončili v takejto situácii.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, vo štvrtok 11. novembra 2010 o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Parlament sa zameriava na posilnenie postupov na prenos údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) do tretích krajín. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať ochrane osobných údajov cestujúcich. Orgány činné v trestnom konaní môžu údaje poskytnuté cestujúcimi využívať na vyšetrovanie spáchaných zločinov a na posúdenie rizika. Parlament preto v uznesení zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť právo ľudí na prístup k informáciám a ich právo na súkromie. Európsky parlament okrem toho chce, aby prenos údajov zodpovedal európskym normám na ochranu údajov. Je veľmi dôležité zaviesť vymožiteľné normy týkajúce sa ochrany osobných údajov, ktoré by zaručili ochranu základných ľudských práv a slobôd. Za uplatňovanie týchto noriem musia byť zodpovedné nezávislé vládne inštitúcie na obidvoch stranách Atlantiku. Parlament súhlasí s odporúčaním Komisie, aby sa začali rokovania o dohode medzi Európskou úniou a USA o ochrane osobných údajov pri ich prenose a spracovaní na účely predchádzania trestným činom vrátane terorizmu, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania. Komisia by mala informovať Európsky parlament vo všetkých fázach rokovaní o ochrane osobných údajov, aby sa zabezpečila účinná spolupráca medzi inštitúciami.

  Ágnes Hankiss (PPE) , písomne. – (HU) Je EÚ naozaj schopná prijímať spravodajské údaje prichádzajúce zo Spojených štátov? Návrh uznesenia o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) je vítaný, pretože sa snaží podporiť dohodu medzi Spojenými štátmi a Európskou únie na základe rovnováhy medzi bezpečnosťou a ochranou údajov. Myslím si však, že jeden bod je neadekvátny. Súhlasím s pani Redingovou, keď zdôrazňuje kultúru reciprocity, a chcela by som položiť túto otázku: Ak naozaj považujeme za dôležité, aby výmena údajov bola obojstranná – to znamená, že by sme nemali len poskytovať, ale aj prijímať informácie z USA týkajúce sa predchádzania terorizmu, potom nestačí jednoducho predložiť USA zoznam želaní, ale v praxi je potrebné vytvoriť alebo vymenovať orgán EÚ, ktorý je spôsobilý prijímať a spracúvať spravodajské údaje z USA a zároveň zabezpečiť jednotný prístup členských štátov k týmto informáciám. Tento problém už bol v popredí v súvislosti s dohodou o systéme SWIFT, ktorá zakotvila prenos údajov o bankových prevodoch, ale do dnešného dňa nebol vyriešený. Bolo by prospešné, keby návrh dôrazne upozornil aj na túto bezprostrednú úlohu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) V ostatných rokoch sa v mene boja proti terorizmu obmedzuje čoraz viac základných práv. Logika tohto obmedzovania je často pochybná. Zatiaľ čo cestujúci sú podrobovaní prehliadkam takmer do spodnej bielizne a v batožine nesmú mať pilník na nechty ani dezodorant, kontroly nákladu sa často ponechávajú na samotných prepravcov. Ak sa to v budúcnosti zmení, musí sa zachovať rovnováha medzi slobodou a bezpečnosťou, pretože v prípade kontrol cestujúcich už bola narušená, a preto, keď sa hystéria okolo terorizmu upokojí, požiadavky sa znovu uvoľnia.

Práve také otázne je, či v prípade, keď niekto cestuje do USA, musí FBI vedieť meno, adresu, emailovú adresu, číslo kreditnej karty a číslo batožiny a mať možnosť uchovávať tieto údaje počas obdobia 15 rokov. Ak v budúcnosti niekto v Spojenom kráľovstve vzbudí malé podozrenie, napríklad – nie na základe náboženského presvedčenia, v prípade ktorého je dokázané prepojenie s terorizmom –, ale je podozrivý, pretože letí narýchlo, prípadne bez batožiny a platí v hotovosti, potom by pri prenose osobných záznamov o cestujúcich, a nielen do USA, malo existovať prinajmenšom všeobecné právo na sťažnosť a podniknutie právnych krokov a tieto údaje by sa jednoducho nemali trvalo uchovávať. Údaje sa musia uchovávať, samozrejme, iba na konkrétny účel. V prípade, ak sa pri zabezpečovaní pocitu bezpečnosti porušia základné práva, toto porušenie musí byť čo najmenšie a musia sa posilniť práva dotknutých osôb.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Komisia predložila rad návrhov týkajúcich sa výmeny údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) s tretími krajinami a na začatie rokovaní o dohodách s Austráliou, Kanadou a USA. Ustanovenie všeobecných zásad týkajúcich sa osobných záznamov o cestujúcich je jedným z nástrojov na predchádzanie medzinárodnému zločinu a terorizmu. Vzbudzuje však obavy v súvislosti s ochranou občianskych slobôd a základných práv. Údaje pre databázu osobných záznamov o cestujúcich poskytujú cestujúci počas rezervácie a registrácie. Databáza umožňuje zodpovedným orgánom vyšetrovať trestné činy spáchané v minulosti, predchádzať novým trestným činom a vykonávať analýzy rizika. Tento nástroj bezpečnosti teraz využívajú tretie krajiny, čo vedie k potrebe zaistiť právnu bezpečnosť údajov. Tieto návrhy sa zameriavajú najmä na spôsoby prenosu údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR), na normy týkajúce sa monitorovania správneho vykonávania dohody o PNR a na jej reciprocitu. Parlament podporuje odporúčania Komisie a stanovisko Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, pričom zdôrazňuje, že sa nesmie narušiť súkromie cestujúcich a že tieto údaje sa majú využívať výlučne na určené účely.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Spoločný návrh uznesenia znovu dokazuje, že Európsky parlament, podobne ako všetky inštitúcie EÚ, predstavuje vážne nebezpečenstvo pre slobodu a demokratické práva ľudu. Uznesenie využíva ako zámienku na ospravedlnenie uchovávania všeobecných záznamov o všetkých cestujúcich, ktorí cestujú z EÚ do Spojených štátov, Kanady a Austrálie, terorizmus a potrebu protiteroristickej spolupráce medzi EÚ a Spojenými štátmi. Európsky parlament ospravedlňuje schválenie vykonávania dohody medzi EÚ a Spojenými štátmi o záznamoch o cestujúcich, ktorú pokrytecky predstavuje ako doteraz neprijateľnú, prázdnymi rečami o takzvaných zárukách ochrany osobných údajov. V tomto spoločnom návrhu uznesenia politickí hovorcovia kapitálu spolu s oportunistami urážlivo zavádzajú verejnosť rečami o dohode, ktorá bude zdanlivo obsahovať záruky na ochranu osobných údajov. Žiadna dohoda a žiadna záruka nemôžu zabezpečiť ochranu osobných údajov, keď sa odovzdávajú tajným službám a represívnym mechanizmom Spojených štátov a ďalších krajín a sú im vydané napospas. Komunistická strana Grécka hlasovala proti tomuto neprijateľnému uzneseniu a vyzýva verejnosť, aby zintenzívnila svoj boj proti EÚ a jej protiľudovej a represívnej politike, ktorá útočí na sociálne, demokratické a základné ľudské práva.

  Zbigniew Ziobro (ECR), písomne. – (PL) Jednou z najväčších hrozieb, ktorým svet čelil v predchádzajúcich rokoch, je asymetrická vojna proti terorizmu spolu s hrozbami vznikajúcimi z rastu medzinárodného organizovaného zločinu. Pokiaľ Európa a USA nebudú spolupracovať s týmto cieľom, nebude možné vytvoriť účinný ochranný dáždnik proti tomuto ohrozeniu. Kľúčovým aspektom tejto spolupráce je výmena informácií, a preto sú osobné záznamy o cestujúcich základným prvkom spoločnej bezpečnosti. Je však dôležité pamätať na to, že jej účinnosť závisí výlučne od toho, aby výmena údajov s USA bola plne recipročná. Tiež dúfam, že prijatie dohody urýchli ratifikáciu dohôd medzi USA a Európskou úniou o programe bezvízového styku, ktorý umožní zrušiť americké víza inter alia pre poľských občanov.