Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 10. novembra 2010 - Brusel

1. Pokračovanie prerušeného zasadania

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

(Rokovanie sa začalo o 15.00 hod.)

  Predseda. – Otváram zasadnutie Európskeho parlamentu, ktoré bolo prerušené vo štvrtok 21. októbra 2010.

2. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

3. Vyhlásenia predsedníctva

  Predseda. – Na začiatok tejto schôdze by som rád predniesol niekoľko vyhlásení.

Neznámi útočníci 6. novembra 2010 v Moskve kruto zbili novinára Olega Kašina. Tento brutálny útok, ktorého motiváciou nebola lúpež, si zaslúži najprísnejšie odsúdenie. V tejto situácii berieme na vedomie a vítame rýchlu reakciu prezidenta Medvedeva a jeho osobnú zainteresovanosť pri hľadaní páchateľov a veríme, že bude účinná.

Po druhé, 31. októbra a prvýkrát po dvoch rokoch sa na Triumfálnom námestí v Moskve konala opozičná demonštrácia bez zásahu polície. Vnímame to ako priaznivý signál od ruských orgánov a veríme, že výzvy, ktoré v priebehu rokov odzneli z Európskeho parlamentu na väčšiu demokratizáciu verejného života v Rusku, neostali bez povšimnutia.

Po tretie, pred desiatimi dňami došlo v Bagdade k útoku na kresťanov, ktorí sa modlili v kostole. Niekoľko ľudí bolo zabitých a ďalší boli zranení. V mene Európskeho parlamentu opakujem svoju výzvu na rešpektovanie náboženskej slobody a ukončenie nábožensky motivovaného násilia, ktorého sme v tejto časti sveta svedkami.

Po štvrté, 10. decembra sa bude v Štokholme konať ceremónia odovzdávania Nobelových cien. Pokusy čínskych orgánov o vyvíjanie tlaku na členské štáty Európskej únie, aby sa ceremónie nezúčastnili, považujeme za neprijateľné. Európsky parlament sa neúnavne snaží, aby sa dodržiavali základné a neodcudziteľné práva každej osoby vo svete a, samozrejme, v prípade Číny nerobíme výnimku. Vedúci delegácie Európskej únie v Nórsku bude na decembrovej ceremónii zastupovať Európsku úniu, a teda aj Európsky parlament.

  Luigi Berlinguer (S&D). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, v posledných dňoch bol región Benátsko v Taliansku, osobitne provincie Vicenza, Padova a Verona, zasiahnutý vážnymi prírodnými katastrofami. Približne 500 000 ľudí bolo rozličným spôsobom postihnutých katastrofickými záplavami, ktoré spôsobili škody za stovky miliónov eur. Táto tragédia dostala na kolená všetky výrobné odvetvia, malé a stredné podniky a rôzne ďalšie odvetvia.

Chcel by som vyzvať kolegov poslancov, ako aj európske inštitúcie, aby urobili všetko, čo je v ich silách, pre podporu týchto ľudí a nájdenie riešení katastrofy v rámci pravidiel stanovených Fondom solidarity Európskej únie a štrukturálnych fondov.

Tiež by som chcel pripomenúť, že Taliansko má dnes ešte ďalší dôvod na smútok, hoci pre úplne odlišnú príčinu: kolaps v Pompejach. Chcel som to tu pripomenúť, len aby som zdôraznil význam a dôležitosť udalosti takéhoto typu a tiež potrebu Európy dohliadať na takéto veci.

  Predseda. – Ďakujem vám za tieto slová. Na takéto témy využite tiež jednominútové vystúpenia, prosím. Toto je tiež téma, o ktorej je možné hovoriť počas jednominútových vystúpení. Ďakujem vám, pán Berlinguer, za prednesenie tejto záležitosti.

4. Zloženie Parlamentu: pozri zápisnicu

5. Korigendum (článok 216 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

6. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu

7. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

8. Kroky podniknuté na základe pozícií a uznesení Parlamentu: pozri zápisnicu

9. Texty zmlúv poskytnutých Radou: pozri zápisnicu

10. Otázky na ústne zodpovedanie a písomné vyhlásenia (predložené dokumenty): pozri zápisnicu

11. Presun rozpočtových prostriedkov: pozri zápisnicu

12. Vykonávacie opatrenia (článok 88 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

13. Program práce

  Predseda. – Konečné znenie návrhu programu, ktorý navrhla Konferencia predsedov na svojom zasadnutí vo štvrtok 21. októbra 2010 v súlade s článkami 130 a 131 rokovacieho poriadku, bolo rozdané.

Boli navrhnuté tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Streda:

Rozprava o „posilnení OBSE: úlohe EÚ“ bude založená na vyhlásení Rady v mene podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Správa pána Gauzèsa o správcoch alternatívnych investičných fondov a vyhlásenie Komisie o Akte o jednotnom trhu, v tomto poradí, sa budú preberať po rozprave o vonkajšej stratégii EÚ týkajúcej sa osobných záznamov o cestujúcich a pred otázkou na ústne zodpovedanie o partnerstvách v oblasti inovácií.

Dve odporúčania pani poslankyne Griesbeckovej týkajúce sa dohody medzi Európskou úniou a Gruzínskom boli z programu stiahnuté.

Štvrtok:

Správa pani Lichtenbergerovej týkajúca sa žiadosti o zbavenie imunity Krzysztofa Liseka bola zahrnutá do štvrtkového hlasovacieho zoznamu.

Hlasovanie o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu o uzavretí účtov Európskej policajnej akadémie za rozpočtový rok 2008 bolo odložené na nasledujúcu schôdzu.

Hlasovanie o návrhoch uznesení o Ukrajine bolo odložené na druhú novembrovú schôdzu, ktorá sa bude konať v Štrasburgu.

  Marta Andreasen (EFD). – Vážený pán predseda, naša skupina nesúhlasí s odložením hlasovania o uzavretí účtov Európskej policajnej akadémie, pretože tejto inštitúcii bolo zamietnuté absolutórium z dôvodu nezrovnalostí. Myslíme si, že rozhodnutia by sa mali prijať urýchlene, a preto nemôžeme hlasovanie odložiť.

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). – Vážený pán predseda, nebudem hovoriť veľmi dlho. Čo sa týka účtovných postupov, EÚ má veľmi dlhý a nijako výnimočný register. Viem, že Dvor audítorov odmietol podpísať rozpočet štrnástykrát za sebou. Subjekt, o ktorom sa teraz diskutuje, má podobný – a ak je to možné, ešte menej výnimočný – register. Je dôležité, aby Európsky parlament riešil túto záležitosť okamžite, ak si chce v týchto záležitostiach udržať vôbec nejakú dôveryhodnosť.

  Véronique Mathieu (PPE). – (FR) Vážený pán predseda, dovolím si pripomenúť vám, že som to bola ja, kto bol spravodajkyňou správy o absolutóriu Európskej policajnej akadémie (EPA). Môžem vám povedať, že vo Výbore pre kontrolu rozpočtu sme s tieňovými spravodajcami na 30. novembra plánovali vypočutie týkajúce sa tohto absolutória a uzavretia účtov, aby sme si vypočuli nielen riaditeľa akadémie EPA, ale aj predsedu jej správnej rady, a že Výbor pre kontrolu rozpočtu ešte neukončil vyšetrovanie o absolutóriu za rok 2008.

Na účtoch za rok 2008 vykonal nový riaditeľ akadémie EPA niektoré opravy. Hlboko by ma však zarmútilo, ak by Parlament nedokončil toto vyšetrovanie, a predovšetkým navrhujem, aby ste, pán predseda, dámy a páni, účty neuzavreli. Bola by to naozaj vážna chyba, keby sme účty uzavreli počas tejto schôdze.

(Parlament zamietol žiadosť.)

  Elmar Brok (PPE). – (DE) Vážený pán predseda, v mene našej skupiny by som chcel požiadať, aby sa hlasovanie uskutočnilo. Raz, pred voľbami, už bolo odložené. Nemali by sme ho ešte teraz odkladať na čas po samite EÚ – Ukrajina. V tomto uznesení žiadame, aby sa na samite, a žiadame tým tiež Komisiu a Radu, urýchlene pokračovalo v rokovaniach s Ukrajinou vo veciach dohody o voľnom obchode, zjednodušenia postupu pri vydávaní víz a v otázke dohody o pridružení. Tiež by sme však chceli, aby sa uskutočnila diskusia o tom, ako bola opozícia znevýhodnená v regionálnych a komunálnych voľbách, ako jej nebolo umožnené všade kandidovať a najmä ako sa zmenšuje oddelenie výkonnej a súdnej moci.

Je dôležité, aby sme jasne dali najavo náš pozitívny prístup k Ukrajine. Je to európsky štát, ktorý musí mať európsku perspektívu. Nechceme, aby upadol do autoritatívneho režimu, ktorý by znemožnil dosiahnutie tohto cieľa. Pred samitom by sme mali prijať uznesenie, lebo v opačnom prípade by mohlo dôjsť k nesprávnemu pochopeniu, že Európsky parlament nemá námietky voči takýmto negatívnym postupom. Boli sme svedkami toho, že takmer všetky organizácie volebných pozorovateľov dospeli k záveru, že voľby boli problematické. Sme prakticky poslední, ktorí v tejto veci zaujímame stanovisko. Nemali by sme si spôsobiť stratu vlastnej dôveryhodnosti.

  Gunnar Hökmark (PPE). – Vážený pán predseda, v podstate ide najmä o to, či bude Parlament konať predtým alebo potom, teda pred samitom alebo po samite. Predovšetkým ide vlastne o to, či sa budeme snažiť uplatniť vplyv alebo sa obmedzíme na komentovanie po skončení samitu. Je správne povedať, že v Ukrajine sa niektoré veci vyvíjajú správnym smerom, no je tam mnoho vecí, ktoré sú na nesprávnej ceste, a ak tak budú pokračovať, posunú Ukrajinu ďalej od európskej spolupráce.

Keď poukazujeme na obavy a pochybnosti, nesnažíme sa vytvárať prekážky, ale snažíme sa ich zbaviť, a preto žiadame, aby bolo uznesenie prijaté teraz. Vieme, že ukrajinská spoločnosť a ukrajinská vláda sa veľmi zaujímajú o to, čo k týmto otázkam povie Európsky parlament. Ak prehovoríme, budú počúvať a uvedomia si to. Ak neprehovoríme, tiež si to všimnú. Z tohto dôvodu sme za prijatie rozhodnutia o uznesení na tejto schôdzi.

  Hannes Swoboda (S&D). – (DE) Vážený pán predseda, som do istej miery prekvapený, pretože všetky politické strany súhlasili s prijatím veľmi starostlivo pripraveného uznesenia na druhom novembrovom zasadnutí v Štrasburgu. Samozrejme, každý má právo svoje rozhodnutie zmeniť. Jednoducho si myslím, že, po prvé, by bolo rozumné počkať na správu volebných pozorovateľov, aby sme ju mali jasne pred sebou a mohli sa o ňu opierať vo vyhláseniach. Po druhé, z nášho pohľadu niet pochýb o tom, že počas týchto volieb sa vyskytli problémy, v niektorých prípadoch vážne problémy. Nie sme obhajcovia ex officio ale, dámy a páni z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), prosím, nebuďte obhajcami opozície ex officio. Keby ste boli rovnako kritickí voči opozícii, ako sme my voči vláde, boli by sme potom schopní nájsť spoločnú reč.

Žiadam, aby sme záležitosti v Ukrajine sledovali objektívne, nie cez optiku politických strán. Odporúčam, aby sme prijali rozhodnutie v novembri. Ak tu však dnes väčšina rozhodne o tom, že sa bude hlasovať dnes, budem naliehavo žiadať poslanecký klub PPE, aby sa pridal ku snahe o nájdenie spoločného kritického postupu vpred vo všetkých problémových oblastiach, nielen proti vláde.

(Parlament zamietol žiadosť.)

(Program práce bol prijatý.)

14. Nadchádzajúci samit EÚ – USA a Transatlantická hospodárska rada – Dohoda medzi EÚ a USA o ochrane údajov (rozprava)

  Predseda. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– vyhlásenia Rady a Komisie o nadchádzajúcom samite EÚ – USA a zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady a

– vyhlásenia Rady a Komisie o dohode medzi EÚ a USA o ochrane údajov.

  Stefaan De Clerck, úradujúci predseda Rady. – (NL) Vážený pán predseda, pani Redingová, pán komisár, vážené poslankyne, vážení poslanci, ako viete, rozprava o spolupráci medzi Spojenými štátmi a EÚ už prebieha nejaký čas a 28. mája 2010 sme od Komisie dostali návrh žiadajúci o povolenie otvorenia rokovaní o dohode medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi o ochrane osobných údajov, teda o téme, o ktorej sa predtým niekoľkokrát hovorilo aj tu v Parlamente.

Komisia sa zároveň zaoberala prácou kontaktnej skupiny EÚ – USA na vysokej úrovni o ochrane a poskytovaní údajov, ktorá v roku 2008 vypracovala správu dostupnú aj Európskemu parlamentu. Pokiaľ ide o Európu, je zrejmé, že ochrana údajov rozoberaná v tejto správe je základnou témou. Je to základná sloboda zakotvená v článku 16 zmluvy, ktorej predsedníctvo prikladá mimoriadny význam. Predsedníctvo preto podporuje všetky iniciatívy zamerané na zlepšenie ochrany údajov v transatlantických vzťahoch a na zaistenie primeranej úrovne takejto ochrany.

Táto dohoda by mala zohľadňovať zásady ochrany údajov vymedzené v rôznych dokumentoch: v Charte základných práv Európskej únie, v smernici z roku 1995 o ochrane údajov a v rámcovom rozhodnutí z roku 2008. Povedal som, že musíme dosiahnuť primeranú úroveň ochrany údajov, a treba povedať, že tá nie je vždy totožná ani identická.

Musí existovať vysoká a primeraná ochrana práv jednotlivca, ale spôsoby, akým sú tieto práva zaručené, sa v jednotlivých krajinách môžu líšiť. Každý systém má osobitné vlastnosti, a to aj pokiaľ ide o ochranu údajov, čo sa ale nesmie stať základným problémom. Dôležité je, aby sme dokázali zaručiť, že občianske práva obsiahnuté v budúcej dohode budú vymožiteľné a budú vymožiteľné v prospech všetkých, ktorých sa to týka.

Ako Spojené štáty a Európska únia konkrétne zaručia, že tieto práva budú vymožiteľné? Každá strana o tom bude musieť rozhodnúť sama. Zastávame názor, že rovnako, ako je možné európsku smernicu transponovať rôzne v rôznych členských štátoch, tak sa aj medzinárodná dohoda môže transponovať rôzne. Všetkým a za každých okolností však záleží na konečnom výsledku, teda na právach, ktoré budú vymožiteľné v prospech všetkých zúčastnených subjektov na oboch stranách Atlantického oceánu.

Keďže sa Rada v tejto súvislosti stotožňuje s obavami Parlamentu, vo svojom rozhodnutí povoľujúcom začiatok rokovaní bude od Komisie žiadať, aby predložila Rade správu o priebehu týchto rokovaní so zameraním najmä na konkrétnu otázku spôsobu zaručenia osobitnej vymožiteľnosti práv stanovených v dohode.

Odvetvové dohody boli uzatvorené už v minulosti s osobitnými dohovormi o ochrane údajov, ktoré sa líšili pre jednotlivé odvetvia, pričom odlišujúce sa ustanovenia týchto dohôd v súčasnosti tvoria určitú neriešiteľnú spleť, ktorá bráni v činnosti policajným úradníkom zodpovedajúcim za uplatňovanie ustanovení o ochrane údajov. Rokovania o týchto osobitných dohodách sú pod veľkým časovým tlakom. Platilo to aj pre dohody o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) a pre Program na sledovanie financovania terorizmu (TFTP). S týmito rozhovormi ste oboznámení. Pokiaľ teda ide o nadchádzajúcu komplexnú dohodu o ochrane údajov, v ktorej majú byť zakotvené zásady ochrany údajov, musíme sa snažiť vyhnúť potrebe opakovane rokovať o nových odvetvových dohodách.

Na druhej strane tiež musíme byť realistickí a chápať, že jednotná komplexná dohoda so Spojenými štátmi v oblasti ochrany údajov nikdy nedokáže odstrániť všetky možné budúce problémy. Treba preto pamätať na to, že vždy je možné uzatvoriť dodatočné osobitné dohody neskôr.

Bude teda musieť existovať určitá generálna dohoda, ktorá vymedzí základné práva, ale sama osebe nebude základom poskytovania údajov. Údaje sa musia poskytovať na základe existujúcich alebo budúcich osobitných dohôd.

Na záver by som preto chcel zdôrazniť, pán predseda, že predsedníctvo sa usiluje o získanie mandátu na rokovania o tejto komplexnej dohode spoločne s tromi mandátmi na rokovania o dohodách PNR s Austráliou, Kanadou a Spojenými štátmi a že by sme túto tému veľmi radi prediskutovali na zasadnutí Rady 2. a 3. decembra. Ďakujem vám za pozornosť.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predseda, keďže pani barónka Ashtonová tu dnes s nami nemohla byť, vyjadrím sa k samitu EÚ – USA aj k Transatlantickej hospodárskej rade často označovanej ako TEC. Ako viete, samit sa uskutoční 20. novembra v Lisabone a musí ukázať pridanú hodnotu partnerstva EÚ a USA a jeho pokračujúci význam aj v 21. storočí.

Dovoľte mi využiť túto príležitosť a uvítať aktívne prínosy Európskeho parlamentu k vzťahom medzi EÚ a USA a informovať poslancov o našich cieľoch v rámci samitu. EÚ aj USA stále znášajú následky hospodárskej krízy. Preto budú jadrom diskusií počas samitu hospodárstvo a pracovné miesta.

Začneme kontrolou príslušných výsledkov samitu G-20 a budeme diskutovať o tom, ako sme všetci prispeli k udržateľnej a vyváženej globálnej obnove. Chceme tiež, aby sa na samite zdôraznila potreba uzavrieť ambicióznu, komplexnú a vyváženú dohodu s WTO o rozvojovom programe z Dauhy. Vyjadríme svoj spoločný zámer odolať protekcionizmu doma aj v zahraničí. Zameriame sa na rozšírenie hospodárskych prínosov transatlantického hospodárstva. Čo sa týka Transatlantickej hospodárskej rady, skutočne vítam vaše návrhy vyjadrené v uznesení.

Chcel by som osobitne zdôrazniť tri oblasti, a to význam posilnenia strategických zložiek Transatlantickej hospodárskej rady, potrebu, aby TEC podporovala a rozvíjala spoluprácu vo všetkých otázkach súvisiacich s regulačným prostredím pre priemysel a spotrebiteľov v EÚ a USA, a kľúčovú úlohu zákonodarcov, ktorí sa majú stať ochrancami a majú vyvíjať úsilie o zbližovanie našich prístupov.

Dovoľte mi spomenúť aj moje vlastné názory na vzťahy EÚ a USA a dôvod, prečo považujem TEC za dôležitú. EÚ a USA sú najintegrovanejšími hospodárstvami sveta, vzájomne predstavujeme najväčších obchodných a investičných partnerov, máme spoločné hodnoty a zodpovednosti za boj proti globálnym problémom v mnohých oblastiach, či už sú to inovácie, alebo problémy v oblasti životného prostredia, energetická bezpečnosť, alebo prístup k surovinám. A aj keď sú naše prístupy k hospodárskym a regulačným otázkam naďalej rozdielne, dokazujú to postoje k bezpečnosti spotrebiteľov a k ochrane údajov.

Teší ma, že sme už dokázali, že vieme spolupracovať v ťažkých časoch. Veľmi účinne sme spojili naše úsilie v boji proti hospodárskej a finančnej kríze, náš spoločný záväzok na samitoch G20 a WTO nám pomohol zastaviť protekcionistické sklony. Prešli dva roky a EÚ a USA sa presúvajú do ďalšej fázy, k vytvoreniu inteligentného a udržateľného rastu a pracovných miest, pričom riešia vážne problémy a narastajúcu konkurenciu od rozvíjajúcich sa ekonomík.

Otázka znie, ako nám pri plnení tohto cieľa pomôže posilnená spolupráca s USA. Podľa mňa si EÚ aj USA musia premyslieť a pravdepodobne aj opätovne definovať transatlantické partnerstvo tak, aby sa prispôsobilo novej situácii. Teraz si musíme položiť otázku, ako by mal vyzerať transatlantický trhový priestor v roku 2020. Budú EÚ a USA vodcami v inovačných technológiách, ktoré dokážu transformovať spoločnosť, ako napríklad vozidlá na elektrický pohon alebo inteligentné siete? Uspejú spoločne pri presadzovaní otvorených sietí služieb IKT a transparentnej regulácie? Budú naše MSP prosperovať a dostanú sa na nové trhy pri ochrane práv svojho duševného vlastníctva? Budú mať spotrebitelia úžitok z výmeny informácií o nebezpečných výrobkoch medzi USA a EÚ? Ako sa postavíme k bezpečnostným hrozbám a terorizmu? Jednostrannou činnosťou alebo efektívnejšími a vzájomne dohodnutými riešeniami rozvíjania bezpečného obchodu? Ako máme pristupovať k hospodárskym problémom vznikajúcim vplyvom rozvíjajúcich sa ekonomík v takých oblastiach, ako sú práva duševného vlastníctva, prístup k surovinám alebo dotovanie domáceho priemyslu? Obnovenie činnosti TEC je pokusom o rozvinutie tohto strategického vzťahu.

S mojím kolegom na strane USA, so spolupredsedom TEC Michaelom Fromanom, sme sa dohodli na vytvorení nového smerovania. Predstavujeme si TEC ako hlavnú politickú platformu, kde možno diskutovať o hospodárskych otázkach, o strategických otázkach vrátane tých, ktoré sa týkajú tretích krajín, a o regulačných otázkach. Zákonodarcovia, podniky a spotrebitelia poskytujú a naďalej by mali poskytovať rozhodujúce vstupy a radiť tak Komisii a administratíve USA s cieľom nachádzať možné transatlantické riešenia existujúcich a potenciálnych problémov.

Ďalšie stretnutie TEC sa uskutoční vo Washingtone 17. decembra. Mala by sa zameriavať na tri hlavné témy: inovácie a novovznikajúce technológie, budovanie transatlantického trhu a vytváranie stratégií na ekologizáciu našich hospodárstiev.

Pokiaľ ide o politiku v oblasti energetiky, energetická rada EÚ – USA sa stretne pred týmto samitom a bude ďalej pracovať na príprave spoločných odpovedí na otázky energetickej bezpečnosti. Naším zámerom je, aby samit požiadal energetickú radu EÚ – USA o zintenzívnenie spolupráce medzi EÚ a USA v oblasti vývoja a nasadzovania ekologických technológií a v oblasti podpory výmeny medzi našimi výskumnými pracovníkmi, aby sa tak mohli vzájomne slobodne zúčastňovať na programoch energetického výskumu. Táto práca podporí úsilie v oblasti zmeny klímy aj v oblasti tvorby nových pracovných miest.

Sme si vedomí veľkých obáv našich občanov z vplyvu globálnej zmeny klímy. Na samite zatlačíme na USA, pretože je potrebné, aby konferencia v Kankúne priniesla výrazný krok smerom ku komplexnému globálnemu rámcu boja proti zmene klímy.

Pokiaľ ide o rozvoj, EÚ a USA sú najväčšími poskytovateľmi pomoci na svete. Okrem práce na vykonávaní rozvojových cieľov tisícročia v oblasti potravinovej bezpečnosti a pomoci najchudobnejším krajinám prispôsobiť sa zmene klímy musíme užšie spolupracovať na koordinácii nášho úsilia v prijímajúcich krajinách, aby sa maximalizovala účinnosť a vplyv našej pomoci a zabránilo sa duplikácii našich snáh.

Pokiaľ ide o bezpečnosť, musíme uznať, že základné práva a bezpečnosť občanov sa dopĺňajú a vzájomne sa posilňujú, a zaistiť tak rovnováhu medzi nimi v celej našej práci. Viem, že pani Viviane Redingová sa ešte dnes bude zaoberať touto dôležitou témou vrátane dohody o osobných záznamoch o cestujúcich. EÚ a USA musia spolupracovať komplexnejšie na riešení nových hrozieb v rámci globálnych sietí, ako sú napríklad kybernetické aktivity a zločiny.

A napokon pokiaľ ide o zahraničnú politiku, budeme zdôrazňovať naše spoločné stratégie a maximalizovať náš vplyv. Musíme podporiť blízkovýchodný mierový proces s cieľom dosiahnuť do roka rámec dohody medzi Izraelom a Palestínskou samosprávou. Čo sa týka Iránu, EÚ sprísnila sankcie a súčasne sa dôrazne zaviazala usilovať sa o vytvorenie vzťahu s Iránom.

Samit sa teda celkovo bude zaoberať celým spektrom otázok, ktoré tvoria základ transatlantického vzťahu. Teším sa na rozpravy, ktoré teraz budú nasledovať.

PREDSEDÁ: ALEJO VIDAL-QUADRAS
podpredseda

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, 26. mája Komisia odporučila, aby Rada povolila rokovania o dohode o ochrane údajov medzi EÚ a USA a predložila návrh usmernení na rokovania. O tomto odporúčaní mandátu sa teraz v Rade rokuje. Viem, že Európsky parlament sa stotožňuje s mojím názorom, že je to jedinečná príležitosť, príležitosť na dosiahnutie ochrany osobných údajov na vysokej úrovni, pričom sa do nášho transatlantického partnerstva dostane nová dynamika.

Poskytovanie relevantných informácií je základným prvkom účinnej spolupráce pri boji proti zločinu nielen v EÚ, ale aj s USA. Partnerstvo medzi EÚ a USA v oblasti bezpečnosti je veľmi dôležité, je nevyhnutné, a preto by sme mali zabezpečiť, aby fungovalo.

V minulosti sme sa k téme ochrany osobných údajov opakovane vracali. Táto otázka sa vynorila pri každom rozhovore o výmene údajov cez Atlantik na účely presadzovania práva. Domnievame sa, že dohoda môže zjednodušiť rokovania o osobitných budúcich dohodách, ktoré sa budú zaoberať aj poskytovaním osobných údajov. Takáto dohoda nám tiež poskytne príležitosť stavať na spoločných základoch a nájsť uspokojivé riešenia budúcej spolupráce.

Vyjadrím sa v tejto veci veľmi jasne. Potrebujeme všeobecnú dohodu, ktorá zabezpečí súvislý a právne záväzný rámec v záujme ochrany osobných údajov a presadzovania práv jednotlivcov. Vieme tiež, že momentálne existuje veľa osobitných dohôd o poskytovaní údajov medzi USA a členskými štátmi a medzi USA a EÚ. Každá z nich má svoje vlastné ad hoc pravidlá ochrany údajov. Znamená to mozaiku rôznych záruk a ustanovení o spracovaní osobných údajov. Máme teda niečo, čo má ďaleko od uspokojivého riešenia, a to sa dá len ťažko ospravedlniť, pretože hovoríme o základnom práve, akým právo na ochranu údajov jednoznačne je.

S vašou podporou som odhodlaná ukončiť tento čiastkový prístup a rokovať o generálnej dohode, ktorá:

(i) zabezpečí súvislú a harmonizovanú množinu noriem ochrany údajov a zahrnie aj základné zásady, ako sú zásada proporcionality, minimalizácie údajov, minimálneho času ich uchovávania a obmedzenia na účel,

(ii) sa bude vzťahovať na všetky budúce a existujúce dohody zaoberajúce sa poskytovaním informácií na účely presadzovania práva,

(iii) bude obsahovať všetky potrebné normy ochrany údajov v súlade s acquis Únie v oblasti ochrany údajov a navrhne vymožiteľné práva pre jednotlivcov, administratívne a súdne opravné prostriedky a doložku o nediskriminácii,

(iv) zaistí efektívne uplatňovanie noriem ochrany údajov a ich kontrolu zo strany nezávislých verejných orgánov.

Domnievam sa, že občania aj podniky očakávajú jednotný súbor právne záväzných noriem ochrany údajov, ktoré sa budú jednotne uplatňovať v celej Únii, ako aj v transatlantickej spolupráci na účely presadzovania práva. Domnievam sa tiež, že musíme byť ambiciózni.

Som odhodlaná presadzovať svoje ciele a som si istá, že sa môžem spoliehať na podporu Európskeho parlamentu, aby sa dosiahla dobrá dohoda s USA, dohoda, ktorá zaistí vysokú úroveň ochrany údajov pre všetkých jednotlivcov a umožní nám pokračovať v potrebnej a dôležitej spolupráci so Spojenými štátmi na predchádzaní terorizmu a organizovanému zločinu.

  Elmar Brok, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán De Clerck, pani Redingová, pán De Gucht, dámy a páni, Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) podporuje spoločný návrh uznesenia a chcel by sa poďakovať tým, ktorí tu vystúpili.

Pred nami je samit EÚ – USA, práve prebieha samit G20 a my musíme pochopiť, že pri mnohých problémoch (nielen hospodárskych, ale aj tých, ktoré sa týkajú mieru a ochrany životného prostredia) len spoločná odpoveď Európy má šancu na realizáciu na medzinárodnej scéne. Z tohto dôvodu by sme radi užšie spolupracovali a ako Európsky parlament sa tiež usilujeme o dosiahnutie tohto cieľa s novými väčšinami v kongrese USA, ktoré v tejto súvislosti zohrávajú dôležitú úlohu. Pán De Gucht to robí vo vzťahu k Transatlantickej hospodárskej rade (TEC), pani Redingová v prípade ochrany údajov a aj v prípade dohody SWIFT sme videli, že parlamenty zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o realizáciu. Európania a Američania – ktorí stále tvoria 60 % celosvetového hrubého domáceho produktu – majú spoločne šancu stanoviť takéto normy a pozitívne reagovať na problémy terorizmu, otázky súvisiace s Iránom a Blízkym východom, zmenou klímy a mnohé ďalšie. Musíme sa teda náležite snažiť.

Preto dúfam, že sa v týchto všeobecných politických témach pohneme ďalej a dosiahneme pokrok v rámci TEC, ktorú vzkriesilo úsilie pána De Guchta. Dúfam, že sa podarí naplniť pôvodný cieľ, aby sa odstránili obchodné bariéry pri vstupe na transatlantický trh, ktorý by nám mohol zabezpečiť veľký rast, pričom by sme sa zároveň vyhli nepotrebným nákladom. Tým by sme sa, pani Redingová, pohli vpred aj vo veciach súvisiacich so základnými právami, ochranou údajov a podobnými témami. Je potrebné zaistiť ochranu údajov, ale z rôznych dôvodov zároveň musí fungovať aj výmena údajov. Je preto veľmi dobré, že sa tu pokúšame dohodnúť na spoločných normách aj napriek rôznym zákonným prístupom.

Dovoľte mi ešte jednu poznámku. Pokiaľ ide o otázky súvisiace s finančnými trhmi, treba, samozrejme, povedať, že aj keď boli prijaté právne predpisy zaisťujúce, že sa udalosti spred dvoch rokov nemôžu zopakovať, americká centrálna banka Fed sa napríklad teraz rozhodla bez konzultácie umiestniť na trh sumu 600 miliónov USD, z čoho, prirodzene, vyplývajú obavy z inflácie, turbulencie a iných problémov v svetovom hospodárstve. Nepomôže nám, ak sa výmenné kurzy nebudú vyvíjať v správnom pomere.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predsedajúci, aj ja chcem pridať svoje úprimné poďakovanie Rade a Komisii za ich úvodné poznámky. Chcem sa venovať najmä tomu, čo povedal pán De Gucht. Treba totiž poznamenať, že USA sa od 2. novembra zmenili. Niežeby bola spolupráca s USA predtým perfektná, ale teraz je dôvod na obavy, že bude ešte náročnejšia.

Spomínali ste protekcionizmus, pán De Gucht. Domnievam sa, že musíme konať spoločne, aby sme mu čelili. Na krátke obdobie môže byť riešením pre tú či onú oblasť, ale celkovo to nie je riešenie, pretože vedie ku konkurenčnému protekcionizmu, ktorý celkom určite nie je v našom záujme. Spomínali ste otázky súvisiace s energetikou. Dnes Komisia zverejnila dokument o energetike s názvom Energia 2020. Som síce kritický voči niektorým jeho aspektom, ale celkovo je zameraný správne. Neviem si však predstaviť, že by USA zverejnili podobný dokument s podobnými usmerneniami. Táto oblasť bude veľmi náročná a po 2. novembri sa to prejaví ešte viac. Spomenuli ste aj vozidlá na elektrický pohon a tému vývoja inteligentných sietí spoločne s USA a o to by sme sa rozhodne mali pokúsiť. Zároveň však Spojeným štátom musíme povedať, že máme aj iných partnerov. Podobné veci sa môžeme pokúsiť vyvinúť aj s Čínou, Brazíliou alebo inými krajinami. Musíme dať Američanom vedieť, že sa na nich nemusíme spoliehať. Radi by sme to dokázali s nimi, ale nie sú naším jediným partnerom, najmä pokiaľ ide o zmenu klímy. Nezabúdajme na správanie USA a neschopnosť prezidenta Obamu konať preto, lebo ešte neboli schválené príslušné zákony. Pri súčasných väčšinách v Kongrese zákon zatiaľ ani nebol predložený. Môžeme teda predpokladať, že všetko sa ešte sťaží, pokiaľ sa nám nepodarí v niektorých z týchto otázok napredovať s inými krajinami, ako sú Čína, India alebo Brazília. To musíme jasne zobrať na vedomie.

Odpoviem na poznámky pána Broka, že najprv panovali veľké rozdiely, teraz sú už menšie. Aj z nášho pohľadu je absolútne správne a nevyhnutné, aby sa USA vrátili k vyrovnaniu svojho rozpočtu. Nič proti tomu nemám, práve naopak, je dobré, že sa USA znovu pokúšajú vytvárať pracovné miesta. Je to dobré pre Ameriku a aj pre nás. Treba to však robiť koordinovane. Američania si preto musia zvyknúť na to, že aj v tejto oblasti budú akceptovať rozsiahlejšiu globálnu spoluprácu, a to najmä s Európou.

  Sarah Ludford, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, transatlantický vzťah je pre Európu najdôležitejší. Nielenže ešte vždy tvoríme polovicu celosvetového hospodárstva, ale aj naše demokracie sú kľúčovými faktormi zachovávania ľudských práv a právneho štátu. Niekedy sa však zdá, že naše partnerstvo považujeme za samozrejmosť alebo že dovolíme, aby rodinné hašterenie zatienilo naše prvoradé spoločné záujmy.

Práve preto trvá naše spoločné uznesenie na význame strategického partnerstva, partnerstva, ktoré vyzdvihne koordináciu a spoluprácu pri riešení globálnych úloh a regionálnych problémov a v ktorom sú zákonodarcovia plnohodnotnými a serióznymi aktérmi. Takéto strategické partnerstvo musí mať korene v hospodárskej a politickej slobode.

Teší ma, že poslanci EP ďalej trvajú na cieli vytvoriť do roku 2015 transatlantický trh. Znamená to, že musíme zintenzívniť snahy o odstránenie trhových a regulačných bariér. Veľmi veľká a stále narastajúca časť transatlantického vzťahu sa týka otázok spravodlivosti, presadzovania práva a ľudských práv. Zvykla sa riešiť ad hoc, no teraz patrí skutočne medzi kľúčové prvky. Čím viac zakotvíme naše partnerstvo na zhodnom uznávaní našich spoločných hodnôt, tým dôraznejšie môžeme konať pri presadzovaní týchto hodnôt v širšom svete.

V tejto súvislosti možno spomenúť, že bývalý prezident George Bush opäť obhajuje tzv. waterboarding, teda dusenie vodou, ktoré je nepochybne mučením, čo len symbolizuje všetky omyly počas katastrofických ôsmich rokov jeho pôsobenia vo funkcii prezidenta a vďaka čomu sa Západ stal menej slobodným aj menej bezpečným. Vynárajúce sa rozsiahle dôkazy o zjavnom zlom zaobchádzaní s irackými väzňami zo strany britských a amerických jednotiek si vyžadujú preskúmanie na najvyššej úrovni, a to aj na nadchádzajúcom samite a v rámci nezávislých vyšetrovaní.

Som veľmi rada, že pani podpredsedníčka Redingová hovorila o dohode o ochrane údajov. Je naozaj rozhodujúce mať túto tzv. rámcovú dohodu, ako ju označila, lebo momentálne len hasíme situáciu na základe jednotlivých dohôd o poskytovaní údajov. Ak by sa nám podarilo dosiahnuť dohodu, rámec, v ktorom možno preveriť jednotlivé požiadavky na poskytovanie údajov, bolo by to mimoriadne hodnotné, pretože na túto tému sa zameriavalo veľa našej pozornosti a v súvislosti s ňou vzniklo veľa škriepok. Bol by to obrovský úspech, ktorý stojí za veľa úsilia.

  Reinhard Bütikofer, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, voľby 2. novembra predstavujú výrazný bod zlomu v súčasnej americkej histórii a človek by si myslel, že krajina si teraz dáva prestávku, aby sa nadýchla. V takejto situácii je ešte dôležitejšie vyjadriť našu spoľahlivú spoluprácu a stanoviť jasné priority našej budúcej spoločnej práce.

Som vďačný pánovi De Guchtovi za to, že na začiatku svojho vystúpenia otvoril tému Transatlantickej hospodárskej rady (TEC), a za to, čo na túto tému povedal. TEC musíme vdýchnuť nový život. TRR síce urobila veľmi málo, ale nádej vždy existuje. Pán komisár, súhlasím tiež s dvomi aspektmi, ktoré ste spomínali, a podporujem ich, a to s aspektom bilaterálnej spolupráce s cieľom napríklad štandardizovať a regulovať nízkouhlíkové technológie, ako aj s veľmi dôležitým aspektom strategickej zložky. Dúfame, že je to krok vpred.

Je škoda, že politika v oblasti klímy nebude súčasťou programu tohto jeden a pol hodinu trvajúceho samitu v Portugalsku. Je však dôležité, aby naši zástupcovia pán predseda Barroso a pán predseda Van Rompuy jasne vyjadrili, že Európa nedovolí, aby ju to zastavilo alebo oslabilo. Zameranie sa na rozvojovú politiku je dobré a z európskeho hľadiska by bolo dobré aj to, keby sme sa usilovali nielen o spoluprácu, ale o kvalifikovanú spoluprácu prostredníctvom zdôrazňovania rozvojových cieľov tisícročia a politiky v oblasti klímy.

A napokon, vzhľadom na to, že prezident USA bol oslabený a teraz tam vznikajú nové tendencie izolovania sa, bude dôležité, aby Európa nezávisle prevzala iniciatívu na medzinárodnej scéne, napríklad na Blízkom východe vo vzťahu k Palestínčanom, Sýrii či Libanonu. Mali by sme Američanom úplne jasne povedať, že sme na to pripravení a že chceme prevziať túto zodpovednosť.

  Timothy Kirkhope, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, žiadne dvojstranné partnerstvo pre nás nie je dôležitejšie než to so Spojenými štátmi. Pred sebou máme neisté storočie, pre ktoré bude typický zásadný posun v globálnej hospodárskej rovnováhe moci od liberálnych demokracií v Európe a Severnej Amerike na štáty, ktoré sa aspoň zatiaľ nestotožňujú s našimi záväzkami voči právnemu štátu, demokracii a ľudským právam.

Kým budem zastávať túto funkciu v Parlamente, budem, samozrejme, bojovať za jednotu medzi severoatlantickými demokraciami a presadzovať spoločnú predstavu budúcnosti. Pri sledovaní našich spoločných cieľov v oblasti bezpečnosti by sme sa napríklad mali usilovať o maximálnu spoluprácu, aby sme zabránili nevyhnutným ťažkostiam.

Oceňujem preto prácu, ktorá prebieha na rámci ochrany údajov a dohodách PNR, ale vyzývam na opatrnosť pri uvažovaní o možných závažných následkoch retroaktívneho uplatňovania nových právnych predpisov na existujúce právne rozsudky tu aj v Spojených štátoch.

Musíme tiež priznať, že EÚ nemá právne kompetencie v oblasti nezávislých rokovaní národných vlád s tretími stranami. Veľmi dúfam, že sa nám podarí nájsť praktické a prijateľné riešenie tejto otázky, ako aj mnohých ďalších otázok spoločného záujmu.

  Takis Hadjigeorgiou, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážený pán predsedajúci, domnievame sa, že spolupráca by nemala vylučovať nezávislosť. Domnievame sa, že Európska únia by sa mala naučiť sebaúcte. Domnievame sa, že dobrá spolupráca predpokladá rešpektovanie nezávislosti druhej strany. Domnievame sa, že dialóg a vzťahy medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi by sa mali niesť v duchu vzájomného pochopenia a nezávislosti.

Spomedzi veľmi závažných tém, ku ktorým by som sa rád vyjadril, preto zdôrazním tieto témy, ktoré sú našou prvoradou zodpovednosťou: potreba vyvinúť skutočný tlak na Izrael, aby sa vyriešila palestínska otázka, a na Turecko, aby sa vyriešila cyperská otázka, naliehavá potreba zrušenia trestu smrti v Spojených štátoch, skutočnosť, že prezident Obama porušil svoj sľub zatvoriť základňu Guantánamo, potreba brániť – tento výraz používam po zrelej úvahe – osobné údaje a napokon rozsiahly problém zmeny klímy. Musíme Spojené štáty presvedčiť, aby prevzali svoje skutočné zodpovednosti.

  Fiorello Provera, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som sa vrátiť k jednej časti prejavu pána komisára De Guchta o medzinárodnej rozvojovej spolupráci. Vieme, aká je dôležitá v záujme dosiahnutia cieľov tisícročia. Obmedzenie nerovnosti medzi bohatými a chudobnými krajinami je nielen splnením morálnej povinnosti, ale prispeje aj k riešeniu motívov medzinárodného konfliktu a sporov, ako aj k zlepšeniu kvality života v rozsiahlych častiach sveta.

Odporúčanie v návrhu uznesenia, aby sa na tento účel poskytovalo 0,7 % HDP industrializovaných krajín do roku 2015, možno teda podporiť, ale ak má byť pomoc účinná, potrebné sú aj ďalšie opatrenia. Koordinácia medzi Európou a Spojenými štátmi v rámci politiky pomoci je potrebná, aby sa zabránilo prekrývaniu zásahov v rôznych geografických oblastiach. Treba lepšie definovať osvedčené postupy realizácie plánov, ktoré zároveň musia rešpektovať potreby príjemcov a nie darcov. Dobré riadenie v krajinách prijímajúcich pomoc je základom zvýšenia účinnosti zásahov, pričom zároveň zabráni rozptýleniu vzácnych zdrojov v dôsledku korupcie, neschopnosti a nedostatku zodpovednosti.

Na záver treba poznamenať súvislosť medzi politikou rozvojovej spolupráce a obchodnou politikou. V poľnohospodárstve a rybolove napríklad nemá zmysel financovať plány hospodárskeho rozvoja a zároveň zatvárať dvere pred výrobkami z rozvojových krajín. V tomto dôležitom odvetví bude dohoda z Dauhy významným krokom vpred.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, nadchádzajúce mesiace ukážu následky oslabenia prezidenta Obamu v jeho vlastnej krajine v dôsledku relatívne slabého výsledku jeho strany v nedávnych voľbách do Kongresu. Myslím tým napríklad to, či sa zvýšia protekcionistické tendencie a či ovplyvnia obchodnú a hospodársku politiku alebo či prezident Obama nasmeruje svoju pozornosť viac na zahraničnopolitické oblasti, ako sú iránsky konflikt, Blízky východ alebo konflikt v Afganistane. Uvidíme.

Európu a najmä EÚ by to malo zaujímať len sčasti, pretože EÚ musí byť schopná definovať svoje vlastné zámery a ciele a svoje vlastné záujmy. Platí to najmä pre oblasť medzinárodnej politiky, kde je prítomnosť Európskej únie v podstate zanedbateľná. Stačí si len spomenúť na blízkovýchodný konflikt, kde ani nemáme miesto pri rokovacom stole. Ako všetci vieme, pri všetkých dôležitých otázkach, či už je to Irán, Afganistan, alebo konflikt na Blízkom východe, máme sklony byť v tieni USA bez akejkoľvek vlastnej predstavy. Pritom ale v oblastiach, kde by sa hodila väčšia spolupráca s USA, ako je napríklad vyriešenie cyperského problému, kde by USA mohli ovplyvniť svojho spojenca Turecko, sa deje veľmi málo. Aj keď sa zdá, že sa prezident Obama zaujíma viac o Pacifik než o Atlantik, z nášho pohľadu musíme venovať väčšiu pozornosť východnej Európe a Blízkemu východu.

Väčšia spolupráca alebo koordinácia s USA je nepochybne potrebná aj v Transatlantickej hospodárskej rade. Niet pochýb o tom, že Západ, teda Európa a USA, by si mal zachovať svoju pozíciu globálneho vodcu v oblastiach výskumu, inovácií a rozvoja. No a napokon by sme nemali zabudnúť, že zlepšená ochrana údajov, ako aj zachovanie a udržanie práv občanov by tiež mali predstavovať dôležitú časť programu samitu.

  Ioannis Kasoulides (PPE). – Vážený pán predsedajúci, svetové ťažisko sa postupne presúva zo Západu na Východ, kde vznikajú nové globálne mocnosti ako Čína a India. V tomto novom kontexte, aj keď EÚ je naďalej prvou obchodnou mocnosťou sveta a USA sú naďalej jej hlavným obchodným partnerom, má naša spolupráca oveľa väčší význam. Je kľúčovým prvkom medzinárodného systému, keďže je založená na našich spoločných hodnotách, historických väzbách a strategických záujmoch, čo neplatí vždy pri iných strategických partneroch.

Z aliancie nutnosti počas studenej vojny sa transatlantické partnerstvo vyvinulo na alianciu voľby. Nástup multipolárneho sveta diktuje potrebu novej definície modalít spolupráce medzi dvomi stranami v rámci všetkých existujúcich dvojstranných a globálnych problémov.

Opakujeme závery Rady EÚ z minulého septembra, v ktorých žiadala o nové stimuly v transatlantických vzťahoch a opätovné premyslenie spôsobov formovania skutočného partnerstva na základe našich síl a osobitostí. Transatlantické partnerstvo by sa malo zameriavať na maximalizáciu možných výhod z nášho hospodárskeho vzťahu pri súčasnom posilnení Transatlantickej hospodárskej rady. Jednostranné kroky, ako napríklad kvantitatívna pomoc od americkej centrálnej banky Fed, sú znepokojujúce rovnako ako znehodnocovanie čínskeho jüanu.

  Stavros Lambrinidis (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, prudký záujem o Európsky parlament zo strany Spojených štátov hneď po odmietnutí úvodnej dohody SWIFT teraz nejako ustal. Neznamená to však, že sa vraciame do starých koľají. Práve naopak. Rozšírené kompetencie Európskeho parlamentu v oblasti hospodárstva, energetiky, boja proti terorizmu a základných práv nie sú návratom do starých koľají. Súčasný pocit Spojených štátov, že na názore Európskeho parlamentu záleží, za čo sa musíme poďakovať pánovi Kennardovi, veľvyslancovi USA v Bruseli, nie je o tom, že všetko ide ďalej po starom. To, že máme pred sebou rozhodujúce a kľúčové rokovania o témach, ako sú tie, ktoré otvorila pani Redingová, pri ktorých Európsky parlament podporuje Komisiu, ako ste o to žiadali, pani komisárka, nie je návratom do starých koľají. A tým návratom do minulosti nie je ani to, že Európsky parlament otvoril svoj styčný úrad s Kongresom USA.

Je pravdepodobne dobré, že ten úvodný rozruch opadol, pretože takto môžeme vytvoriť skutočne silný a dlhodobý vzťah medzi Európskym parlamentom a Kongresom USA s jasnou hlavou a s využitím nových, práve formovaných štruktúr.

  Alexander Alvaro (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán De Clerck, pán De Gucht, pani Redingová, už sme tu počuli dosť o tom, aké dôležité sú transatlantické vzťahy, a nemyslím si, že by to tu niekto spochybňoval. USA patria medzi našich najvýznamnejších obchodných partnerov a našich hlavných spojencov a ako Nemec si silno uvedomujem, že to, čo pre nás USA urobili, je niečo, čo im nikdy nemôžeme splatiť. Treba však povedať aj to, že sa pri rokovaniach nedokážete pozerať partnerovi do očí, keď sa sústavne skláňate.

Ak my ako Európska únia chceme mať dôstojný vzťah s USA založený na rešpekte, je čas ukázať, že pokiaľ ide o naše stanoviská, máme chrbticu. Pani Redingová, znovu ste jasne predviedli, že ste správnou ženou na správnom mieste, aby ste to dokázali. Spomínali ste základné zásady európskeho zákona o ochrane údajov a domnievam sa, že v tejto súvislosti nemôžeme robiť v dohode o ochrane údajov medzi EÚ a USA žiadne ústupky. Nemôžeme sa tu pretekať o to, aby sme sa dohodli na najnižšej možnej úrovni, keď pripravujeme dohodu zameranú predovšetkým na ochranu našich občanov. Takáto ochrana – ochrana osobných údajov a zaručenie súkromia – sú stanovené mnohými spôsobmi v článkoch Charty základných práv, v Európskom dohovore o ľudských právach a v Lisabonskej zmluve. Zámerom dohody o ochrane údajov medzi EÚ a USA musí byť dodržiavanie týchto práv, ich presadzovanie a nie oslabenie opatrení, ktoré sme v Európskej únii prijali a zaviedli. Hovorím tu o právach, ktoré ste spomínali v súvislosti s prístupom k údajom, s odstraňovaním a opravou údajov, s obmedzením na účel, s proporcionalitou, so zásadou vyhýbania sa použitiu údajov a minimalizácie údajov.

Pri rokovaní o takejto dohode, samozrejme, musíme zároveň mať na pamäti, že nebude existovať vo vákuu. Bude mať dosah na európsku smernicu o ochrane údajov, ktorá sa má čoskoro revidovať, na smernicu o ochrane údajov v elektronickej komunikácii a na poskytovanie osobných záznamov o cestujúcich, o ktorom rokuje pani in ’t Veldová. Všetko toto musíme vnímať v súvislostiach. Pani Redingová, verím, že možno predpokladať, že pri rokovaní o vašom mandáte v Rade v dňoch 2. a 3. decembra vás tento Parlament podporí. Želám vám veľa šťastia a úspechov. V tejto otázke stojíme pri vás.

PREDSEDÁ: STAVROS LAMBRINIDIS
podpredseda

  Jan Philipp Albrecht (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, plánovaná dohoda je v súlade s dlhodobým želaním tohto váženého Parlamentu, aby sa konečne vytvorili záväzné minimálne normy a zákonné práva týkajúce sa ochrany údajov vo vzťahu k USA. Zámerom je zaplniť medzeru v právnej ochrane a dosiahnuť vyššiu úroveň ochrany údajov pre občanov Európskej únie. Úzka spolupráca s našimi americkými partnermi je potrebná a správna. Nesmie však viesť k tomu, že by sa oslabili ústavou zaručené práva európskych občanov.

Mandát na rokovania o takejto dohode navrhnutý Komisiou je dobrý a vedie nás správnym smerom. Ako spravodajca Európskeho parlamentu rád využijem túto príležitosť, aby som Komisiu uistil, že predložený návrh má širokú podporu všetkých skupín v Parlamente. Z nášho pohľadu je teraz naliehavo potrebné, aby tento návrh prijala aj Rada, aby sa rokovania mohli čím skôr začať.

Vôbec nepochybujem o tom, že bude ťažké podrobne presvedčiť nášho partnera spoza Atlantiku o našich obavách. Som však presvedčený, že Spojené štáty boli založené na zásadách slobody, demokracie a základných práv a zhodnú sa s nami na nutnosti rešpektovať práva jednotlivcov vo vzťahu k štátnym orgánom. Nejde teda o nemožnosť, nejde o konflikt, ale skôr o reálnu možnosť posilniť naše spoločné zázemie na oboch stranách Atlantiku a vytvoriť novú základňu pre ešte užšiu spoluprácu.

Na záver by som však chcel spomenúť ešte jeden aspekt, ktorý je pre nás v Parlamente mimoriadne dôležitý. Pokiaľ ide o transatlantickú ochranu údajov, dôveru našich občanov získame len vtedy, keď sa nám podarí vytvoriť jednotný rámec v EÚ. Je preto prvoradé, aby dohoda o ochrane údajov s USA predstavovala rámec pre všetky dohody uzatvorené medzi EÚ a jej členskými štátmi na jednej strane a USA na strane druhej. Teším sa na prácu spravodajcu v súvislosti s dohodou o ochrane údajov so Spojenými štátmi a na úzku spoluprácu s kolegami poslancami tohto Parlamentu, s Komisiou, Radou a tiež s Kongresom a vládou USA.

  Geoffrey Van Orden (ECR). – Vážený pán predsedajúci, počas volieb, ktoré sa uskutočnili v polovici funkčného obdobia amerického prezidenta, som bol v Spojených štátoch a zažil som to politické zemetrasenie, ku ktorému tam došlo. Poučiť sa z toho môžu aj Európania, tak v domovských krajinách, ako aj v Európskej únii. Občania v Spojených štátoch aj tu chcú, aby im vlády menej zasahovali do životov, aby kontrolovali svoje deficity a obmedzili verejné výdavky, a pre nás by to malo znamenať menší rozpočet EÚ.

Keď prejdem k otázkam obrany, posledná revízia strategickej obrany a bezpečnosti Spojeného kráľovstva nám pripomína, že najvýznamnejší vzťah Británie v oblasti obrany a bezpečnosti je so Spojenými štátmi. Malo by to platiť pre všetky ostatné európske krajiny. Naozaj dúfam, že nová strategická koncepcia NATO preukáže obnovený záväzok voči aliancii, ktorý zaväzuje Spojené štáty k bezpečnosti Európy. Nesmieme dovoliť, aby rozptýlenosť obranných ambícií EÚ tento cieľ oslabila alebo zmarila. Nemôžeme si dovoliť duplikáciu ani odvrátenie pozornosti, najmä nie v čase krátenia rozpočtov na obranu.

Nadchádzajúci samit NATO, ktorý sa bude konať 19. novembra, predstavuje dobrú príležitosť pre 21 spojencov NATO, ktorí sú zároveň členskými štátmi EÚ, aby prejavili svoj záväzok voči novej realite.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Je načase naliehať na USA, aby pracovali na mierovom vyriešení konfliktov, aby skončili vojenskú okupáciu a vojnu, či už je to v Iraku, Afganistane, alebo na Blízkom východe, aby zastavili embargo voči Kube, aby prestali podporovať agresívnu politiku Izraela, ktoré zodpovedajú za humanitárnu krízu v Gaze a na okupovaných palestínskych územiach, a aby pracovali na jadrovom odzbrojení.

Treba jasne vyjadriť, že zámienku boja proti terorizmu nemožno ďalej využívať na podkopávanie medzinárodného práva a rešpektovania ľudských práv a základných slobôd. Ak chceme obmedziť chudobu, ukončiť daňové raje a zastaviť špekulatívne prevody kapitálu, rozhodujúca je spolupráca.

Tento samit sa bude konať súčasne so samitom NATO v Lisabone, na ktorom by chcela aliancia revidovať svoju stratégiu a počas ktorého sa USA budú usilovať o získanie prísľubu od spojencov v EÚ na vystupňovanie vojenského napätia na globálnej úrovni s cieľom zaistiť využívanie zdrojov, kontrolu nad trhom a politickú dominanciu prostredníctvom hrozby vojenskej sily, ktorá zvyšuje nebezpečenstvo a riziko pre ľudí. Chceli by sme preto prejaviť našu solidaritu so zápasom mierového hnutia, so zápasom pracujúcich a s mnohými organizáciami, ktoré vytvorili kampaň s názvom „Mier áno, NATO nie“ vrátane demonštrácie, ktorá sa bude konať 20. novembra v Lisabone.

  Bastiaan Belder (EFD). – (NL) Vážený pán predsedajúci, strategický význam Turecka pre transatlantické vzťahy je zrejmý. Preto som veľmi zvedavý, čo Rada povie na novú tzv. červenú knihu tureckej Národnej bezpečnostnej rady. Je logické, že toto nové vydanie postupuje podľa stratégie tureckého ministra zahraničných vecí.

V súvislosti s nadchádzajúcim transatlantickým samitom je moja prvá otázka Rade takáto: obáva sa aj Rada, že súčasná turecká zahraničná politika nahráva revizionistickým subjektom v regióne, najmä Iránskej islamskej republike, a tým vlastne v skutočnosti narúša stabilitu na Blízkom východe?

Moja druhá otázka znie, či Rada plánuje otvoriť tému tejto červenej knihy na transatlantickom samite, keďže pre EÚ je pozícia Turecka ako kandidátskej krajiny a tiež ako partnera NATO kritická.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, na programe stretnutia TEC v decembri bude aj odstránenie obchodných prekážok, čo je nedotknuteľný cieľ globalistov založený skôr na viere než rozume. Ekonomickú teóriu nikdy neunaví hovoriť nám, že vďaka medzinárodnému obchodu je celý svet bohatší. Ale už mlčí o tom, či z toho majú úžitok všetci vo všetkých krajinách.

Problémy, s ktorými sa rozvinuté krajiny stretávajú, spočívajú nie v príliš mnohých obchodných prekážkach, ale v ich nedostatku. V nedostatku prekážok voči výrobkom z rozvíjajúcich sa mocností, ako je napríklad Čína s jej nízkymi mzdami, veľmi podhodnotenou menou a umelo ochudobneným domácim trhom. To znamená, že čínsky tovar, ktorý už má nízku cenu v dôsledku nízkych miezd, bude stáť umelo ešte menej pre nízku hodnotu čínskej meny. Ochudobnený domáci trh znamená, že dopyt po dovážaných tovaroch je zanedbateľný a dokonca aj dopyt po čínskych tovaroch je nedostatočný, vďaka čomu je Čína úplne závislá od vývozu.

Európa na túto hrozbu reaguje vyjadreniami, že bude konkurencieschopnejšia, možno pomocou výskumu a vývoja. To by mohla byť schodná cesta, ak by Čína rešpektovala medzinárodné práva duševného vlastníctva. No ihneď, ako sa niečo nové vyvinie na Západe, Čína to celkom bezohľadne a bez hanby skopíruje a vyrobí za zlomok ceny. Na programe samitu EÚ – USA bude aj zvýšenie počtu pracovných miest na oboch stranách Atlantiku. Niektorí v to dúfajú, ak by sme pokračovali v prijímaní globalizmu.

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE). – (ES) Vzťahy medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi sú, ako sa už spomínalo, založené na zásadách, ideách, spoločnej histórii a rovnakej vášni pre slobodu. Ak však neprejdeme od slov k činom, tieto hodnoty by sa mohli rozplynúť v rétorike a nečinnosti. Medzi najspoľahlivejšie práce, ktoré boli pripravené v tomto Parlamente v súvislosti s transatlantickými vzťahmi a ich stavom po prezidentských voľbách, bola práca nášho kolegu Millána Mona. Táto správa je začlenená do predloženého spoločného návrhu uznesenia, o ktorom zajtra budeme hlasovať, a prináša skupinu konkrétnych iniciatív, ktoré ešte vždy v plnej miere platia pre vytvorenie skutočného partnerstva, na ktorom musíme začať pracovať, pán komisár.

Hovorilo sa tu o dôležitosti hospodárskych a obchodných vzťahov, pričom 15 členských štátov Európskej únie investuje len v Texase viac, než Japonsko investuje v 50 štátoch USA.

Potrebujeme dostať nové impulzy do mechanizmov samitov, vytvoriť euroamerické zhromaždenie a predovšetkým vytvoriť mechanizmus koordinácie a konzultácií o globálnych témach, o najkritickejších oblastiach planéty – Blízkom východe, Iráne a Afganistane – a o vzťahoch s rozvíjajúcimi sa mocnosťami.

Vážený pán predsedajúci, počas nedávnej návštevy prezidenta Obamu na Blízkom východe sme ho počuli hovoriť o tom, že pre USA je najdôležitejšie ich partnerstvo s Indiou. To mi pripomenulo jeden zo základných aspektov správy pána Millána Mona, v ktorej sa spomína, ako sa prezident Obama v Berlíne vyjadril, že ich najdôležitejším strategickým spojencom je Európa. Nadchádzajúci samit EÚ – USA bude vynikajúcou príležitosťou objasniť tento extrém a jasne definovať, ktoré partnerstvo je pre nich skutočne strategické. Pán predsedajúci, na začiatok by sme mohli Spojené štáty požiadať, aby Európskej únii pomohli získať inštitucionálne zastúpenie napríklad vo Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov na základe nových schém, ktoré zavádza Lisabonská zmluva.

  Adrian Severin (S&D). – Vážený pán predsedajúci, nie je to tak dávno, čo tento Parlament prijal uznesenie hovoriace o nových možnostiach rozvoja transatlantických vzťahov po zvolení prezidenta Obamu v Spojených štátoch. Nadchádzajúci samit Európskej únie a Spojených štátov sa uskutoční v trochu odlišnom kontexte. Neznamená to však, že nejestvujú žiadne príležitosti. Znamená to len to, že kontext je o niečo zložitejší.

Myslím si teda, že pri príprave na tento samit budeme musieť vyriešiť určité problémy. Dúfam, že sa nám podarí presvedčiť našich amerických spojencov, aby v medzinárodných vzťahoch pokračovali v multilaterálnom prístupe a aby tento multilateralizmus prakticky ukázali vo vzťahoch s Európskou úniou. Musíme trvať na vytvorení civilnej dimenzie misií na presadenie a udržanie mieru, ako aj krízového riadenia a operácií obnovy po kríze.

Dôležité je aj pokúsiť sa koordinovať naše politiky rozvojovej pomoci, aby bolo toto naše úsilie efektívnejšie. Pokiaľ ide o nešírenie jadrových zbraní, mali by sme nielen spojiť naše sily, ale aj konať rozumne. Súčasťou tohto procesu je ratifikácia novej Zmluvy o obmedzení strategických zbraní (START), ktorá stále čaká na schválenie v Kongrese USA. Dúfame, že nová situácia v Kongrese nezabrzdí možnosti hlasovania za túto zmluvu.

USA oznámili, že plánujú prepracovať vzťahy s Ruskom, a už na tom začali pracovať. Myslím si, že toto prepracovanie je pre nás veľmi dôležité, a ak sa pozrieme vpred, rovnako dôležité je aj pre trojstranný dialóg Ruska, Spojených štátov a Európskej únie o najdôležitejších globálnych témach. No predovšetkým dúfam, že počas tohto samitu sa nám podarí upevniť prirodzený vzťah Spojených štátov k partnerstvu s Európou. Potrebujeme funkčný mechanizmus stálej komunikácie, konzultácie a koordinácie s našimi americkými spojencami.

  Marietje Schaake (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, ak má byť EÚ dôveryhodným partnerom a ak má konať ako globálny aktér, musí vystupovať jednotne. Prezident Obama a jeho administratíva na to už správne upozornili a my musíme byť schopní vystupovať voči sebe navzájom úprimne a kriticky. Je to potrebné na zaistenie dôveryhodného transatlantického vzťahu, ktorý sa bude vyznačovať vzájomným dopĺňaním sa a koordináciou.

Ako môžeme spolupracovať na obrane ľudských práv, právneho štátu a demokracie na svete, keď Hillary Clintonová vystúpi s prejavom o predstave globálnej slobody na internete, pričom USA trvajú na netransparentných rokovaniach o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA), čo vedie k obrovským obavám o slobodu na internete? Vzájomne si to odporuje a narúša to našu dôveryhodnosť. Prečo sa musíme len z uniknutých dokumentov dozvedieť, že v Iraku sa využívalo mučenie, nad ktorým sa prižmúrili oči? Vyzývame na nezávislé vyšetrovanie.

Prečo Komisia nemohla odpovedať na moju otázku o žiadostiach zo strany administratívy USA v súvislosti s trestnými krokmi proti Wikileaks? Považuje transatlantické partnerstvo za dôležitejšie než otázky od poslancov EP? Prečo USA tlačia na európske spoločnosti, aby prijímali sankcie nad rámec tých, ktoré voči Iránu prijala EÚ? USA by mali rešpektovať nezávislosť EÚ a jej komplementárnu úlohu.

EÚ aj USA musia pracovať transparentne, rešpektovať nezávislosť partnera a umožniť demokratickú kontrolu svojich krokov. Veď nie práve to nás – EÚ a USA – odlišuje od ostatných, najmä pokiaľ ide o základné slobody a ľudské práva?

  Eva Lichtenberger (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v rámci transatlantického dialógu je mnoho vecí, ktoré nás spájajú – hovorím o základných hodnotách, základných právach na slobodu a demokraciu –, ale je aj niekoľko vecí, ktoré nás rozdeľujú, a to spôsob uplatňovania týchto práv a ich konkretizácia v súvislosti s transatlantickými vzťahmi. Tento rozpor sa opakovane jasne vynára v súvislosti s otázkami bezpečnosti. Ochrana údajov je zdrojom stáleho nepochopenia, to vieme už dlho. Rámcová dohoda – ak sa nám podarí dosiahnuť veľmi dobrú dohodu – bude teda veľkým krokom vpred. Musíme nájsť riešenie, ktoré občanom na oboch stranách Atlantiku umožní uplatňovať si svoje práva voči partnerovi.

Aj v oblasti klímy sú naše zásady podobné, ale naše prístupy sa výrazne rozchádzajú. Preto by sme veľmi uvítali, keby bol aj tento bod zaradený do programu a keby sa o ňom otvorene diskutovalo. Nemôžeme dovoliť, aby Európska únia využila transatlantický dialóg na oslabenie svojich vlastných prísľubov a záväzkov.

  Mirosław Piotrowski (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, medzi základné zásady spolupráce v Európskej únii patrí sloboda pohybu osôb. Reformovaná Únia sa vo svojej pôsobnosti subjektu uznávaného podľa medzinárodného práva usiluje o rovnocenné zaobchádzanie so všetkými svojimi občanmi, čo zahŕňa aj slobodu cestovať po celom svete. Vzhľadom na blížiaci sa samit Európskej únie a USA treba zopakovať, že z 27 členských štátov ešte štyri vrátane Poľska stále podliehajú obmedzujúcemu vízovému režimu.

Počas samitu by sa mala stať prioritou téma rovnocenného zaobchádzania s členskými štátmi EÚ v rámci bezvízového programu. Bude to prvá skúška efektívnosti predsedu Európskej rady pána Van Rompuya. Dozvieme sa aj to, či sa rozhovory s prezidentom Barackom Obamom berú ako začiatok konkrétneho dialógu alebo či sa ukážu ako zdvorilostné stretnutie pri príležitosti prebiehajúceho samitu NATO. Dôrazné stanovisko k vízovej otázke ukáže, či USA berú Úniu vážne ako subjekt uznávaný podľa medzinárodného práva.

  Marietta Giannakou (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, podporujeme spoločný návrh uznesenia politických skupín. Musíme, samozrejme, viesť rozpravu o veciach ešte pred samitom EÚ – USA a pred samitom G20. Spojené štáty sú našimi prirodzenými spojencami. Aliancia však znamená rovnosť a len vtedy môže existovať skutočná aliancia, keď budú vzťahy postavené na rovnakom základe.

Musíme rozvinúť užšiu, inštitucionalizovanú spoluprácu najmä s cieľom podporovať globálnu demokraciu a ľudské práva, spoločnosť znalostí a vedy, globálnu bezpečnosť a stabilitu a výmenu údajov, pričom sa to musí diať na rovnocennom a vzájomnom základe, ako povedala pani Redingová. V tomto rámci sa prehliadlo globálne obchodovanie s drogami a hrozba, ktorú predstavuje pre medzinárodnú politiku, bezpečnosť a stabilitu.

Musíme spolupracovať aj na krokoch smerom ku krízovému riadeniu a riešeniu konfliktov a aj na rozvoji tretích krajín. No zatiaľ čo Európa v podstate podporuje rozvoj tretích krajín, Spojené štáty to nerobia. Ak chceme dosiahnuť skutočnú rovnováhu, musia sa otázky rozvoja a bezpečnosti v rámci všeobecnej medzinárodnej činnosti rozdeliť medzi Spojené štáty a Európu.

  Knut Fleckenstein (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, aj v mene niektorých kolegov z Výboru pre dopravu a cestovný ruch by som sa chcel stručne vyjadriť k trom bodom. Ide o kritické body a chcel by som požiadať zástupcov Komisie, aby sa im venovali v rámci diskusií.

Prvým z nich je to, že daň na podporu cestovania, aj keď už bola schválená, je neprípustným jednostranným rozhodnutím vlády USA. Dúfame, že sa vám podarí presvedčiť ju, aby to znovu premyslela.

Po druhé, Európsky parlament nemôže podporiť vylúčenie Rumunska, Poľska, Bulharska a Cypru z programu bezvízového styku a podľa nás by sme nemali dovoliť, aby to pokračovalo.

Po tretie vítame spoločné úsilie o vypracovanie medzinárodných bezpečnostných noriem a o vypracovanie inteligentných koncepcií bezpečnosti, ale unilaterálne stanovenie pravidiel, ako napríklad povinné skenovanie kontajnerov, nie je riešením, pretože sú jednostranné a neprimerané. Náklady sú absolútne neprimerané prínosom a je nerozumné očakávať takéto niečo od európskych prístavov a podnikov.

  Vladko Todorov Panayotov (ALDE). – (BG) Vážený pán komisár, dámy a páni, odkedy prezident Obama nastúpil do úradu, vzťahy medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi vstúpili do novej éry stabilnej spolupráce. Samit v Kankúne, ktorý sa začne o 14 dní, poskytne USA a Európe dobrú príležitosť na prijatie rovnakého postoja a na to, aby viedli ostatné krajiny smerom k trvalej a záväznej dohode o boji proti zmene klímy.

Čas je podstatný. Platnosť Kjótskeho protokolu skončí o dva roky, ale my potrebujeme istotu a čas na prispôsobenie sa. Zabezpečením spolupráce pri prenose technológie a udržateľnej finančnej podpory musíme dať jasný signál rozvojovým krajinám.

Som si istý, že keď si USA, Európska únia a Čína sadnú za rokovací stôl, prevezmú svoju zodpovednosť a nasmerujú svoju snahu na dosiahnutie novej dohody zaručujúcej bezpečnosť pre budúce generácie, ako to zdôraznil aj čínsky veľvyslanec počas dnešného stretnutia s nami.

  Godelieve Quisthoudt-Rowohl (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, Spojené štáty americké a Európa tvoria osudové spoločenstvo Západu. Prístup k trhom tretích krajín je spoločnou témou a je v záujme EÚ aj USA najmä preto, že hospodársky vzostup po finančnej kríze sa pravdepodobne začne v rozvíjajúcich sa mocnostiach, ako sú Brazília, India a Čína, kde aj naďalej existujú významné a diskriminačné obchodné bariéry a netarifné prekážky obchodu.

Sme presvedčení, že Transatlantická hospodárska rada nielenže môže, ale v skutočnosti musí zohrávať dôležitú úlohu pri podpore spoločného prístupu Európskej únie a USA k obchodným vzťahom s tretími krajinami. Naliehavo vyzývame Transatlantickú hospodársku radu, aby pracovala na spoločnom prístupe a spoločnej stratégii pre nové dohody o voľnom obchode medzi USA a EÚ, aj keď si uvedomujem, že to nebude bezproblémové. Takúto harmonizáciu medzi USA a EÚ navyše naliehavo a správne vyžaduje aj priemysel v súvislosti so skupinami G-8 a G-20, ako aj v rámci rokovaní vo WTO. Okrem toho by sme uvítali čo najskoršie uzavretie kola rokovaní o rozvoji v Dauhe, pričom predpokladám, že toto želanie máme spoločné s USA. Bude však potrebné, aby sme nielen my predložili nové a významné návrhy, ale aj to, aby sa rozvíjajúce sa ekonomiky pohli naším smerom. Aj v tomto bode by bola spoločná stratégia USA a Európskej únie prínosom pre obe strany.

Ak môžem osloviť priamo vás, pán komisár De Gucht, pokiaľ ide o spoluprácu, bolo by dobré, ak by sa Komisia a Parlament naučili niečo zo spôsobu spolupráce v oblasti obchodnej politiky vo Washingtone.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Myslím si, že medzi témy, o ktorých sa bude hovoriť počas transatlantického dialógu na nadchádzajúcom bilaterálnom samite EÚ – USA, musí patriť zrušenie vízových povinností pre štyri členské štáty EÚ, ktorých občania stále podliehajú tomuto obmedzeniu cestovania. Konkrétne ide o Rumunsko, Bulharsko, Poľsko a Cyprus.

Odsudzujem tento nedostatok pružnosti na strane USA vzhľadom na sústavný pokrok, ktorý tieto krajiny dosahujú najmä od svojho vstupu do Európskej únie. Domnievam sa, že zástupcovia Európskej únie sa musia rozhodne a účinne postaviť proti tomuto puntičkárstvu pri technických detailoch týkajúcich sa prijatia do programu bezvízového styku. Je povinnosťou Európskej únie ako celku aktívnejšie a jasnejšie prejaviť solidaritu s občanmi všetkých členských štátov Európskej únie.

Chcela by som tiež poukázať na potrebu spolupráce na rozvojovej a humanitárnej pomoci v čase, keď majú vzťahy medzi USA a Európskou úniou prvoradý význam v aktuálnom hospodárskom a geostrategickom prostredí.

  Marielle De Sarnez (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, v tomto Parlamente nemôže nikto naozaj zaručiť, že opatrenia prijaté na oboch stranách Atlantiku zabránia budúcej finančnej kríze. Táto téma sa preto musí znovu vrátiť do programu a musíme sa ďalej venovať dohľadu, vlastnému kapitálu bánk, zákazu určitých finančných produktov a boju proti daňovým rajom.

Moja druhá poznámka sa týka toho, že všetci vidia, že z pohľadu financií, hospodárstva a meny sme vzájomne úplne závislí. Preto akékoľvek rozhodnutie prijaté jednostranne a bez konzultácie nevedie správnym smerom. Mám, samozrejme, na mysli kroky Európskeho rozvojového fondu (ERF) spred niekoľkých dní. Napredovať musíme spolu napríklad aj s cieľom reformovať medzinárodný menový systém.

Aj konať musíme spolu, aby boli medzinárodné inštitúcie vyváženejšie, transparentnejšie a demokratickejšie. Ak však chceme, aby ostatní počúvali názor Európy na vážne problémy, musí Európa prevziať iniciatívu a vystupovať jednotne. A práve to ukážeme o niekoľko hodín, napríklad na samite G20. Aspoň v to veľmi dúfam.

  Francisco José Millán Mon (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, najdôležitejší strategický vzťah je pre Úniu vzťah so Spojenými štátmi. Musíme udržiavať stály dialóg o bilaterálnych, ale aj globálnych otázkach a pokúsiť sa zaistiť čo najkoordinovanejšie kroky. Podľa mňa je práve toto hlavný odkaz zajtrajšieho uznesenia.

Preto mi bolo ľúto, že sa nekonal plánovaný samit v máji. Navyše mi argument, že vraj nebolo o čom hovoriť, pripadal absurdný. Lebo dvaja významní partneri nachádzajúci sa vo vážnej hospodárskej kríze globálneho dosahu majú vždy o čom hovoriť, keď navyše existujú problémy ako terorizmus, zmena klímy, energetická bezpečnosť alebo šírenie jadrových zbraní.

Okrem toho sú tu dôležité regionálne konflikty. Veď si spomeňme napríklad na blízkovýchodný mierový proces, na tému jadrových zbraní v Iráne alebo na otázku Afganistanu, ktoré si podľa mňa tiež zaslúžia koordinovaný postup Spojených štátov a Európskej únie.

Dúfam, že nadchádzajúci samit v Lisabone bude úspešný. Je veľa problémov, ktoré treba riešiť, a niektoré z nich som už spomenul. Svet sa navyše mení. Ázia je na vzostupe, veď si len spomeňme na význam Číny a Indie, ktoré práve navštívil aj prezident Obama. Dokonca sa už hovorí aj o postzápadnom svete.

Na tomto pozadí meniaceho sa usporiadania sveta je potrebná úzka spolupráca medzi Európou a Spojenými štátmi. Máme veľa spoločných záujmov, ideálov a hodnôt. Budeme oveľa silnejší, ak budeme konať koordinovane.

Dámy a páni, Lisabonská zmluva tiež vytvorila nové orgány na posilnenie úlohy Únie vo svete. Mali by sme teda zlepšiť aj naše mechanizmy dialógu a koordinácie so Spojenými štátmi. V uznesení, ktoré Parlament prijal v marci minulého roka, je veľa nápadov, ako posilniť tieto inštitucionálne mechanizmy dialógu medzi Bruselom a Washingtonom.

Moja posledná poznámka je, že je mi ľúto, že zástupca Rady hovoril len o výmene údajov, neprišiel sem hovoriť o samite, o ktorom sme nepočuli nič. A Komisia sa o ňom, bohužiaľ, zmienila len veľmi stručne. Kto sem teda v skutočnosti prišiel hovoriť o samite?

  Wolfgang Kreissl-Dörfler (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, proti medzinárodnému terorizmu musíme jednoznačne bojovať spolu, o tom niet žiadnych pochybností. Musíme však proti nemu bojovať na základe našich spoločných hodnôt a právneho štátu, a nie na základe veľmi individuálneho výkladu práva, ktorý v súčasnosti podáva bývalý prezident USA George W. Bush vo svojej knihe a v rozhovoroch. Spomínam to aj vzhľadom na nové rozloženie síl v Kongrese USA.

Rozhodujúce pre nás je to, aby sme pokročili v úrovni ochrany údajov, aby sme rešpektovali práva našich občanov. Jedna vec totiž musí byť jasná: pieseň slobody nemožno hrať na nástroji násilia. Nemôžeme hovoriť ľuďom v iných krajinách, že očakávame právny štát, ak spoločne nedodržiavame rovnaké normy a nekonáme podľa nich.

Veľmi ma však teší, že prezident Obama priniesol do USA závan čerstvého vzduchu, aj keď sa zdá, že jeho pozícia sa v poslednom období do istej miery oslabila. Jedna vec je jasná, a to že budeme stáť na strane tých, ktorí bránia právny štát.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) (Rečník začal hovoriť s vypnutým mikrofónom.) …ktorým sa pohybujú nové hybné sily sveta, no transatlantický priestor podľa mňa stále zostáva najrozvinutejším a najúčinnejším hospodárskym priestorom na planéte.

Je pravda, že panuje všeobecný a v mnohých prípadoch pochopiteľný nápor na uzavretie obchodnej dohody s takými krajinami, ako je napríklad Čína. Domnievam sa však, že nesmieme zabúdať na to, že existujúci vzťah medzi Európou a Spojenými štátmi bol po dlhý čas putom, o ktoré sa musíme starať viac než o iné, ktoré si musíme vážiť a ktoré musíme chrániť takmer žiarlivo.

Tento vzťah je výsledkom histórie Európy aj Spojených štátov. Prejavuje sa v spoločnom uznávaní demokracie, mieru, práv a trhového hospodárstva. Urýchlenie procesu posilnenia transatlantickej hospodárskej integrácie je naozaj nevyhnutné v záujme podpory globálneho rozvoja na základe kombinácie hodnôt, ktorých stanoveným zámerom je dosiahnuť prijateľnú životnú úroveň pre všetkých ľudí sveta, pri presadzovaní spravodlivej a účinnej politiky multilateralizmu, ktorá prispeje k vytvoreniu demokratickejšej globálnej štruktúry, čím sa zabezpečí aj väčšia sloboda.

Vyzývam preto tých, ktorí momentálne riadia zahraničnú politiku Európskej únie. Celé roky sme sledovali, ako schopnosti vedúcich činiteľov USA – bez ohľadu na to, kto bol prezident – zohrávali vždy obrovskú úlohu v globálnych transatlantických rozhodnutiach. Je načase, aby sme aj my zobrali túto situáciu do rúk. Našu silu budeme čerpať z vôle 500 miliónov ľudí a z novej a pevnejšej inštitucionálnejšej štruktúry, ktorá nám musí dať schopnosť odolať pokušeniu skrývať sa za amerického giganta a namiesto toho zobrať osud našich ľudí do vlastných rúk, možno aj požiadať našich priateľov v Spojených štátoch, aby vyjadrili svoj názor na jedno kreslo pre Európsku úniu v OSN.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Vítam dohodu o ochrane údajov medzi EÚ a USA, ktorú treba podporiť, aby sa posilnila spolupráca v oblastiach boja proti zločinu a terorizmu. Ako Európsky parlament pri mnohých príležitostiach vyhlásil, chýbajúce právne predpisy USA o ochrane údajov, ktoré by boli v súlade s európskymi právnymi predpismi, vyvolávajú vážne otázniky nad skutočnou ochranou, ktorú budú mať Európania v Spojených štátoch.

V tejto súvislosti sa chcem Komisie a Rady opýtať, aké záruky budú v praxi poskytnuté v oblasti práv Európanov na podanie súdneho a administratívneho odvolania, ako aj proporcionality vzhľadom na to, že údaje spracúvajú a majú k nim prístup rôzne orgány a agentúry USA, a v neposlednom rade aj na to, akým spôsobom bude zaručený dohľad nad celým procesom zo strany nezávislého orgánu?

  Nuno Melo (PPE). – (PT) Svet zažíva veľmi ťažké časy. A v takých ťažkých časoch by sme nemali mať žiadne pochybnosti o tom, kto je náš spojenec a kto je náš nepriateľ. Spojené štáty patria medzi kľúčových spojencov Európy. Proti terorizmu sa bojuje globálne proti subjektom, ktorých tváre nepoznáme, vo vnútri aj mimo nášho spoločného priestoru a tento boj je zameraný na ochranu hodnôt civilizácie, ktoré chceme brániť.

No jedinečnosť týchto hodnôt, ktoré chceme brániť, znamená aj to, že v Parlamente, Komisii a Rade môžeme a mali by sme žiadať jasné pravidlá ochrany údajov, ochranu osobných práv a práva na súkromie. Predchádzanie zločinom, ich vyšetrovanie a stíhanie sa nemôže diať na úkor zanedbávania a porušovania práv jednotlivcov. To nesmie dovoliť ani Európa, ani Spojené štáty. Znovu zdôrazňujeme rozhodujúci význam transatlantických vzťahov a dobrej spolupráce na všetkých úrovniach medzi Európou a USA, a preto by sme mali podporiť rokovania o budúcej globálnej dohode, ktorá stanoví pravidlá, bude chrániť práva a na recipročnej báze nebude žiadať od USA o nič menej, než sme aj my pripravení USA poskytnúť na základe tohto spoločného cieľa.

  Edit Herczog (S&D). – Vážený pán predsedajúci, chcem uvítať zasadnutie Transatlantickej hospodárskej rady, ktoré sa bude konať 15. decembra, a najmä jej rozhovory o inováciách, digitálnom programe a energetických technológiách. Počas posledných niekoľkých rokov sme videli, aké náročné je harmonizovať existujúce právne predpisy a dokonca aj prístupy k rozumným odvetviam a službám. Je to preto vynikajúca príležitosť na formovanie našich právnych predpisov v týchto nových oblastiach, kde zatiaľ nie sú žiadne právne predpisy. A práve o týchto nových oblastiach hovoríme, o nových problémoch, ako sú starnúce obyvateľstvo alebo zmena klímy, ktoré vyžadujú ďalší rozvoj v právnych predpisoch, aby bolo možné nové technológie využívať.

A napokon, pán komisár, je najvyšší čas hovoriť o energetickej bezpečnosti a rozmýšľať o Transatlantickej energetickej rade do budúcnosti. Želám vám veľa šťastia na zasadnutí 15. decembra.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, program samitu EÚ – USA je plný ako zvyčajne a obe strany by mali využiť túto príležitosť na dosiahnutie pokroku v spoločných pozíciách k témam, ako sú finančná regulácia, zmena klímy, prehlbovanie obchodných väzieb, šírenie jadrových zbraní a boj proti terorizmu. Témou číslo jeden programu by však mala byť hospodárska obnova.

Transatlantický hospodársky vzťah je rozhodujúci pre globálnu prosperitu, pretože dvojstranný obchod našich dvoch hospodárstiev predstavuje objem takmer 4,3 bilióna USD. Naše hospodárske partnerstvo je kľúčovou hybnou silou globálnej hospodárskej prosperity a predstavuje najrozsiahlejší, najintegrovanejší a najdlhšie trvajúci hospodársky vzťah na svete. Naše hospodárstva spoločne tvoria za polovicu svetového hospodárstva. Preto musíme vymyslieť spoločné stratégie ďalších krokov, ktoré podnikneme s cieľom zaistiť stabilnú obnovu po kríze vrátane regulácie finančných trhov, balíkov stimulov a stratégií na potlačenie menových manipulácií veľkých svetových hospodárstiev.

Na druhej strane by sme mali pouvažovať o tom, či je dobré polročne organizovať samity EÚ a USA. Rozhodnutie prezidenta Obamu, že sa nezúčastní na predošlom samite v Madride začiatkom tohto roka, odhalilo prílišnú synergiu EÚ. Trvaním na častých bilaterálnych samitoch riskujeme, že znížime ich hodnotu až do takej miery, že budú irelevantné.

  Françoise Castex (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár a pani komisárka, chcela by som sa vrátiť k dohode o boji proti falšovaniu, o ktorej sa momentálne rokuje najmä so Spojenými štátmi. Táto dohoda otvára určité otázky aj v Spojených štátoch, najmä medzi úradníkmi z amerického patentového úradu. Okrem toho 75 profesorov práva z USA nedávno poslalo list prezidentovi Obamovi. Domnievajú sa, že obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (ACTA), ktorá je jednoduchou vykonávacou dohodou, by bola v rozpore s ústavou USA.

Ako viete, Európsky parlament sa chystá prijať uznesenie o dohode ACTA, pričom to však stále vyvoláva značné nepokoje a aj medzi našimi občanmi na to zďaleka nepanuje jednoznačný súhlasný názor. Myslím si preto, že by pre nám pomohlo, keby sme mali od vyjednávačov USA jasnú odpoveď ku dvom bodom. Môžu Spojené štáty ratifikovať dohodu ACTA? Je podľa ich názoru dohoda ACTA záväzná alebo dobrovoľná? Veď dohode o boji proti falšovaniu, ktorej súčasťou nie sú Čína, India a Brazília a ktorú nebudú plniť ani Spojené štáty, by vážne chýbala dôveryhodnosť. Ďakujem.

  Tunne Kelam (PPE). – Vážený pán predsedajúci, chcem poďakovať predstaviteľom Komisie pánovi De Guchtovi a pani Redingovej za ich intenzívny, ale realistický prístup k samitu EÚ – USA. Myslím si, že je načase priznať, že USA nedokážu bez Európy splniť žiaden zo svojich strategických cieľov. A podobne ani EÚ nedokáže zohrávať svoju plánovanú úlohu svetového aktéra bez úzkej spolupráce s Amerikou. Je paradoxné, že globalizácia a vzostup nezápadných mocností dáva USA a EÚ viac, a nie menej dôvodov na zintenzívnenie ich spolupráce. No zároveň vidíme, že transatlantická medzera sa rozširuje, a nie zužuje.

V súčasných amerických plánoch a záujmoch zohráva Európa menšiu úlohu. Preto je rozhodujúce priznať, že čas a príležitosti na posilnenie vzájomného partnerstva sú obmedzené. USA a EÚ možno budú mať počas ďalších 10 rokov šancu vytvoriť medzinárodný program smerujúci k stabilnému svetu založenému na hodnotách, ale len za predpokladu, že budú konať spoločne.

Toto spoločné konanie musí začať dokončením transatlantického priestoru voľného obchodu, za ktorý Európsky parlament bojuje už niekoľko rokov, prekonaním vnútorného delenia v Európe a postavením sa proti protekcionizmu.

  Simon Busuttil (PPE). – Vážený pán predsedajúci, rád by som hovoril o všeobecnej rámcovej dohode o ochrane údajov, o ktorej začala pani Redingová rokovať. Neprejde poriadne ani týždeň, aby sme nepočuli o nových teroristických útokoch alebo o plánovaných útokoch, čo zjavne narúša pokojný život našich občanov. Na boj proti terorizmu potrebujeme účinný nástroj. Toto je jedna zreteľná oblasť, kde môžeme spolupracovať s našimi priateľmi spoza Atlantického oceánu. Naliehavá potreba tejto rámcovej dohody o ochrane údajov je jasná. Pani Redingová, čo sa týka tejto dohody, máte našu podporu.

Prirodzene, že túto dohodu nechceme len z dôvodu boja proti terorizmu, ale aj preto, že máme obavy o ochranu údajov. Chceli by sme, aby ste chránili súkromie našich občanov a aby ste osobitne chránili zásady potrebnosti a proporcionality. Toto nie je hra, kde aby jeden získal, druhý musí stratiť. Nemyslíme si, že si treba vybrať medzi bezpečnosťou a súkromím, ale že je možné zaistiť oboje.

Bol by som rád, keby pani Redingová vstúpila do týchto rozhovorov silná s pocitom podpory od Európskeho parlamentu a s pokojom a vedomím, že stojíme po jej boku pri zaisťovaní dohody, ktorá bude dobrá pre našich občanov, dohody zaručujúcej našu bezpečnosť aj súkromie.

  Danuta Jazłowiecka (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pred dvomi rokmi, keď bol Barack Obama zvolený za prezidenta Spojených štátov, sa zdalo, že po ťažkom období, kým bol v úrade jeho predchodca, by sa vzťahy medzi Európou a Amerikou mohli znormalizovať. Zdalo sa, že časy, keď Washington konal na medzinárodnej scéne jednostranne, sa končia. Všetci sme verili, že vzhľadom na obrovskú krízu budú Spojené štáty a Únia konať spoločne a pokúsia sa zmeniť svet s cieľom zaistiť hospodársku bezpečnosť.

Dnes vieme, že to bola len márna nádej. Po kodanskom samite o klíme a po tom, ako pán Obama ignoroval španielske predsedníctvo, nás aj zvyšok sveta Američania znovu ponížili svojím jednostranným rozhodnutím o vytlačení peňazí. Napriek mnohým prísľubom daným zástupcom európskych vlád prijali toto rozhodnutie bez akejkoľvek konzultácie. Konali len vo vlastnom záujme a rozhodli o opatreniach, ktoré nepriaznivo zasiahnu európske hospodárstvo.

Nadchádzajúci samit EÚ – USA by sa mal využiť na vyjadrenie nášho nesúhlasného postoja a na to, aby sme od nich žiadali správanie hodné partnera. Spolupráca nie je len v našom záujme, ale aj v záujme Washingtonu, najmä vzhľadom na novo vznikajúce geopolitické usporiadanie.

  Monika Flašíková Beňová (S&D) - (SK) Vzťahy medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými sú vzťahy medzi dvoma veľmocami a napriek tomu sa častokrát neubránim takému dojmu, že prevláda akýsi úzkoprsý egoizmus nad pragmatizmom.

Na stole sú však veľmi dôležité témy a tieto dôležité témy musíme spoločne s našimi partnermi, ktorými sú Spojené štáty americké, riešiť.

Novembrový samit bude prvým stretnutím USA a EÚ po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti. Vzhľadom na to, že Európska únia a Spojené štáty americké predstavujú polovicu svetového hospodárstva, veľmi dôležitou témou budú aj ekonomické témy. V období veľkej krízy je nutné koordinovať makroekonomické politiky, pristúpiť k regulácii finančného sektora, pokúsiť sa o rušenie daňových rajov a podobne.

Treba sa sústrediť na konkrétne problémy a treba tak robiť nie jeden na úkor druhého, respektíve obaja partneri na úkor zvyšku sveta, ale tak, ako by sa patrilo na dvoch zodpovedných svetových globálnych lídrov.

Okrem novembrového samitu EÚ – USA sú platformou pre zodpovednú a pragmatickú politiku aj decembrové stretnutie Transatlantickej hospodárskej rady.

  Malcolm Harbour (ECR). – Vážený pán predsedajúci, som veľmi rád, že ste si ma všimli, pretože sa chcem osobitne poďakovať pánovi komisárovi De Guchtovi za to, čo považujem za veľmi dôležitú zmenu orientácie Transatlantickej hospodárskej rady. V júli som bol vo Washingtone v delegácii ako predseda Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Potom som ho navštívil a povedal som mu, že musíme rozšíriť obzory tejto hospodárskej rady, aby sa zameriavala na dlhodobé strategické technologické témy, na ktorých obaja pracujeme, a najmä aby pracovala na vytvorení základu noriem, na ktorých náš výbor v posledných mesiacoch intenzívne pracuje.

Mali by sme tvoriť spoločné normy budúcich technológií a nie nekoordinovanou prácou vytvárať nové obchodné prekážky. Ako povedal vo svojom vyhlásení, pomôže nám to pri rozvíjaní spoločných programov výskumu, spoločných podnikateľských príležitostí a pri posilnení našej konkurencieschopnosti s partnermi v Spojených štátoch.

Myslím si, že táto časť vášho dnešného prejavu je veľmi dôležitá. Je mi ľúto, že o tom hovorilo tak málo mojich kolegov – viem, že pani Herczogová sa k tomu vyjadrila –, ale dúfam, že dokážeme spoločne pracovať a posunúť to vpred. Som sklamaný, že pán Elmar Brok už odišiel, pretože som mu chcel povedať, že táto nová orientácia znamená, že budeme potrebovať nových ľudí, ktorí budú pracovať v rámci tohto transatlantického dialógu zákonodarcov, keďže musíme riešiť nové úlohy.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, vrátim sa k dohode o ochrane údajov. Chcel by som poukázať na to, že všetky existujúce dohody musia byť absolútne v súlade s európskymi normami ochrany údajov. Platí to nielen pre dohodu o poskytovaní bankových údajov, ale aj v oblasti osobných záznamov o cestujúcich. Komisia sa nesmie odchýliť od tejto pozície pri rokovaní s USA o dohode o ochrane údajov. Nemôžeme dovoliť, aby sa normy EÚ upravovali podľa noriem USA. Potrebujeme jednotnú ochranu namiesto čiastkového prístupu, ktorý existuje dodnes, a každá nová individuálna dohoda o výmene údajov musí obsahovať také zásady, ako sú obmedzenie účelu, minimálny čas uchovávania a právo občanov EÚ na účinné zákonné opravné prostriedky v súvislosti so spracovaním údajov.

V žiadnom prípade nesmieme dovoliť, aby sa EÚ priblížila čoraz grotesknejším systémom profilovania USA alebo aby poskytovala USA osobné údaje občanov EÚ. Bez ohľadu na to by akákoľvek dohoda bez primeraných záruk aj tak nemala šancu uspieť pred Európskym súdnym dvorom.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, ako člen delegácie EÚ – USA sa osobitne zaujímam o nadchádzajúci samit a teším sa, že v decembri pôjdem do USA ako súčasť delegácie. Treba pravdivo povedať, že USA sú naším prirodzeným spojencom, a preto namietam proti vyhláseniu, ktoré tu dnes večer odznelo, že v dôsledku americkej politiky je svet menej, a nie viac bezpečný. Ak chceme na niekoho ukazovať prstom, mali by sme sa pozrieť na krajiny, kde nie je sloboda, kde nie je demokracia a kde teroristi nachádzajú útočisko, a až potom ukazovať na Ameriku.

Vzhľadom na to je dôležité, aby sme k ďalším stretnutiam a samitom s USA pristúpili ako rovnocenní partneri, pretože práve to v nich vyvoláva rešpekt. Zvlášť v Kodani sme videli, že nás niektorí považovali za slabochov. To sa nesmie zopakovať, najmä nie pri témach, ako je napríklad kvantitatívna pomoc. Musíme sa presadiť a musíme zabezpečiť, že nás ostatní budú počúvať.

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni z Komisie a Rady, dámy a páni, ak má byť spolupráca medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi úspešná, vzťahy medzi nami musia byť založené na maximálnej záruke bezpečnosti. Musíme odstrániť všetky problémy, ktoré máme tu v Európskej únii. Vízová povinnosť pre občanov štyroch krajín, ktoré sú súčasťou 27 členských štátov EÚ, predstavuje závažné obmedzenie slobody. Minulý týždeň predložila delegácia z Parlamentu tento problém kanadským orgánom a zdá sa, že sa tým budú zaoberať a vyriešia to.

Obchod so Spojenými štátmi je dôležitý, pretože posilňuje naše euro a dostáva Európsku úniu do pozície, v ktorej môže súťažiť s veľkým čínskym, japonským a indickým trhom. Zaregistrovali sme aj opatrný postoj Kanady k trhom USA a Mexika. Spolupráca so Spojenými štátmi v oblasti zmeny klímy, udržateľnej energie a globálneho trhu je dobrým začiatkom rozhovorov.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vyjadrím sa k dohode o ochrane údajov. Pre mňa otázka vôbec nestojí tak, či je po uzavretí dohody o ochrane údajov potrebné skontrolovať a aktualizovať existujúce dohody medzi USA a EÚ v súlade s touto novou rámcovou dohodou. Lebo to je ozajstný účel dohody, na ktorej tu pracujeme. Vidím to tak, že ak by sme to neurobili, vzniklo by tu riziko právnej neistoty. Veď ochrana našich občanov musí byť našou najvyššou prioritou.

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi najprv odpovedať na niekoľko konkrétnych otázok, ktoré som dostal. Začnem zmenou klímy. Nová väčšina v Snemovni reprezentantov USA pravdepodobne ešte viac obmedzí priestor prezidenta Obamu na manévrovanie. Musíme zabezpečiť, aby USA neustúpili od svojich záväzkov z Kodane a musíme ich nabádať, aby prispeli k úspešnému výsledku 16. schôdze konferencie zmluvných strán v Kankúne.

Medzitým môžeme pokročiť v riešení konkrétnych otázok, ako sú napríklad financovanie rýchleho štartu, zníženie emisií z odlesňovania, a zjednodušiť prispôsobenie sa zmene klímy v chudobných a rozvojových krajinách. Tieto otázky sa dajú riešiť bez právnych predpisov USA. A dajú sa riešiť aj biologické výskumné práce v oblasti čistých technológií.

Odznela tu aj otázka týkajúca sa programu bezvízového styku s USA a to, že niekoľko členských štátov EÚ – Bulharsko, Cyprus, Poľsko a Rumunsko – ešte vždy nebolo do tohto programu zaradených. Ich zaradeniu do programu prikladáme veľký význam a na vyriešení tohto problému budeme naďalej pracovať s našimi americkými kolegami.

Pokiaľ ide o zavedenie poplatku za elektronický systém cestovných povolení (ESTA) v rámci programu bezvízového styku, Komisia opakovane vyjadruje svoje obavy, že tieto nové požiadavky nie sú v súlade so záväzkom USA uľahčovať transatlantickú mobilitu a že predstavujú ďalšiu prekážku pre európskych občanov cestujúcich do USA. Musíme zabezpečiť, aby práca na otázkach bezpečnosti, ako napríklad na dohode PNR, pokračovala ruka v ruke s uľahčovaním transatlantického cestovania pre legitímnych cestujúcich.

Pokiaľ ide o otázku o dokumentoch Wikileaks, v súčasnosti sa nemôžeme vyjadrovať k informáciám obsiahnutým v uniknutých dokumentoch. V rámci svojich zásad je však EÚ pevne odhodlaná obhajovať absolútny zákaz mučenia a krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. To je všetko, čo v tejto chvíli môžeme povedať.

Pani Quisthoudtová položila otázku o možnosti dohody o voľnom obchode s USA. Zatiaľ o tom neuvažujeme, pani Quisthoudtová, pretože čo sa týka obchodného vzťahu EÚ – USA, skoršia štúdia o netarifných opatreniach vykonaná Generálnym riaditeľstvom pre obchod ukazuje, že netarifné prekážky zostávajú veľkou prekážkou obchodných vzťahov EÚ – USA, a vyvodzuje, že ak by sa odstránila polovica netarifných opatrení a regulačných rozdielov, HDP EÚ a USA by sa zvýšil o približne 160 miliárd EUR a vývoz by narástol v EÚ o 2,1 % a v USA o 6,1 %. Medzi USA a EÚ už v skutočnosti nie je tak veľa taríf. Na druhej strane je zvyčajne veľmi ťažké odstrániť existujúce prekážky, ale práve preto napríklad v TEC presadzujeme skorú a aktívnu spoluprácu ešte pred prijatím nariadení v dôležitých oblastiach, najmä v oblasti rozvíjajúcich sa trhov a nových technológií.

Pokiaľ ide o TEC a jej možný program, momentálne pracujeme s našimi americkými kolegami na príprave konečného programu na ďalšie stretnutie TEC, pamätajúc pritom na východiská od poradcov. Zameriavame sa hlavne na inovácie a novovznikajúce technológie a stratégie na ekologizáciu našich hospodárstiev a na budovanie transatlantického trhového priestoru. V rámci týchto tém budeme mať príležitosť diskutovať o širokom okruhu otázok vrátane elektronickej zdravotnej starostlivosti, interoperability elektronických zdravotných záznamov, bezpečného obchodu, vzájomného uznávania autorizovaných obchodných noriem a celkového prístupu k regulácii, akčného partnerstva pre inováciu a výmeny informácií o bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov. Hovoriť budeme aj o spoločnej reakcii na hospodárske problémy. Koncom novembra navyše budem diskutovať o normách, ako o to požiadal Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Myslím si, že presný dátum je 29. novembra.

Posledná otázka sa týkala celoplošného skenovania došlých nákladných kontajnerov. Máme obavy z požiadaviek USA, aby sa do júla 2012 začalo realizovať skenovanie všetkých námorných kontajnerov smerujúcich do USA pred tým, než budú umiestnené na plavidlo v zahraničnom prístave. Domnievame sa, že táto požiadavka neprinesie preukázateľné prínosy v oblasti bezpečnosti a bude bariérou plynulého obchodu. Z týchto dôvodov Komisia nepredpokladá zavedenie celoplošného skenovania v prístavoch EÚ. Ministerka USA pre vnútornú bezpečnosť pani Janet Napolitanová oznámila plány posunúť termín začatia celoplošného skenovania, ktorý bol stanovený na júl 2012, o ďalšie dva roky. Komisia dúfa, že toto posunutie termínu povedie k tomu, že Kongres USA zreviduje svoju politiku a uprednostní prístup k bezpečnosti dodávateľského reťazca založený na riziku.

Hlavné úlohy EÚ v priebehu budúceho roka naznačujú mnohé synergie a príležitosti na spoluprácu s USA, ako sú riešenie hospodárskej krízy, riadenie, obnova rastu a pracovných miest urýchlením reforiem, vybudovanie priestoru slobody, spravodlivosti a bezpečnosti a zvýšenie nášho významu na svetovej scéne. Keď sa pozrieme na nadchádzajúci samit EÚ – USA a ďalej, pred sebou máme veľa dôležitých úloh. Patrí medzi ne aj vytvorenie otvorenejšieho a strategickejšieho partnerstva EÚ – USA zohľadňujúceho celý rozsah vzťahov, ktoré EÚ aj USA budujú s rozvíjajúcimi sa mocnosťami, ako sú Čína, India, Rusko a Brazília.

Pokiaľ ide o hospodárstvo, jadrom diskusie sú pracovné miesta a rast. Vymeníme si názory na výsledky samitu G-20, najmä na finančné a bankové reformy, a na potrebu zabezpečiť globálny obchodný dohovor a hľadať v ňom pridanú hodnotu EÚ – USA. Zároveň sa musíme viac sústrediť na zaistenie úplného potenciálu transatlantického trhu. Mojím zámerom bude znovu nasmerovať TEC na transatlantický program pracovných miest, rastu a inovácií. S podporou vedúcich predstaviteľov EÚ a Senátu USA sa budem usilovať o napredovanie v tejto otázke na nadchádzajúcom stretnutí TEC dňa 17. decembra.

PREDSEDÁ: ROBERTA ANGELILLI
podpredsedníčka

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, po slovách kolegu Karla De Guchta na tému všeobecnej dohody a vzťahov so Spojenými štátmi sa ja zameriam na budúcu rámcovú dohodu o ochrane údajov. Je úplne jasné, že si musíme poskytovať údaje, aby sme bojovali proti terorizmu a organizovanému zločinu, no zároveň musíme zachovať práva občanov na ochranu údajov. Obsahom týchto rokovaní bude snaha o rovnovážne dosiahnutie oboch týchto cieľov.

Ako som už spomínala, 26. mája tohto roka Komisia predložila návrh na mandát na rokovania. Teraz čakáme na to, že Rada tento mandát odsúhlasí, dúfame, že ešte začiatkom decembra, aby sme mohli začať skutočné rokovania. Úplne súhlasím s tým, čo v tomto Parlamente odznelo. Musíme sa sústrediť na právnu istotu v rámci všeobecnej dohody namiesto – a teraz citujem poslankyňu tohto Parlamentu – hasenia situácie na základe jednotlivých dohôd o ochrane údajov.

Ak sa nám, teda Spojeným štátom a Európe, podarí stanoviť spoločné normy, tieto spoločné normy sa skôr či neskôr stanú svetovými normami. Musíme ukázať, že tieto normy sú postavené na našich hodnotách spravodlivosti a základných práv a na práve na reciprocitu, pričom ich treba celkom jednoznačne dostať do transatlantického programu.

Otvorená bola aj otázka práv jednotlivcov v takejto dohode. To, čo Komisia predložila, by znamenalo pre našich európskych občanov a pre občanov Spojených štátov vymožiteľné práva pre jednotlivcov, ako napríklad právo na prístup k osobným údajom, ktoré o nich boli zhromaždené, a právo na opravu a odstránenie týchto údajov, administratívne a súdne opravné prostriedky bez ohľadu na národnosť alebo miesto pobytu a kompenzáciu všetkých vzniknutých škôd.

Účinné uplatňovanie týchto práv by sa zaistilo monitorovaním a kontrolou týchto noriem ochrany údajov zo strany nezávislých verejných orgánov. V tejto súvislosti by sa tiež mala začleniť doložka o nediskriminácii, aby sa zaistilo, že sú chránené všetky osobné údaje bez ohľadu na národnosť alebo miesto pobytu osoby, pričom stále musíme pamätať na to, že treba dosiahnuť rovnováhu medzi právami a bezpečnosťou a, aspoň podľa mňa, nedovoliť žiadnu diskrimináciu na základe rasy.

Komisia bude určite potrebovať pomoc Parlamentu, aby k žiadnej diskriminácii nedochádzalo. Počula som, že chcete nadviazať alebo ste už aj nadviazali osobitné dvojstranné vzťahy medzi Parlamentom a Kongresom USA. Myslím si, že aj to bude veľmi dôležité, aby obe strany Atlantiku lepšie chápali význam takýchto dohôd o ochrane údajov. V priebehu rokovaní by ste tu teda mohli výrazne pomôcť.

  Stefaan De Clerck, úradujúci predseda Rady. – (NL) Vážená pani predsedajúca, môžem byť veľmi stručný, pretože, samozrejme, súhlasím so slovami podpredsedníčky Komisie pani Redingovej, konkrétne s tým, že to bola veľmi dobrá rozprava a že ďalšia fáza sa bude konať 2. a 3. decembra. Rada naozaj dúfa, že sa jej vtedy podarí dokončiť mandát, aby mohla Komisia konečne naozaj začať rozpravu a aby sa mohli rokovania skutočne začať.

Prestavuje to príležitosť zlepšiť spoluprácu medzi EÚ a Spojenými štátmi, príležitosť dosiahnuť rovnováhu medzi bezpečnosťou a súkromím, príležitosť zjednotiť roztrieštenú problematiku, príležitosť skutočne začleniť jednoznačnú požiadavku Európskeho parlamentu do pevnej rámcovej dohody.

Domnievam sa, že dnešná rozprava dala Rade dôvody na podporu rokovacieho mandátu pre Komisiu za predpokladu, že Komisia tiež poskytne v primeranom čase spätnú väzbu a že rozprava o konkrétnych podrobnostiach, o aspekte vymožiteľnosti práv, bude pokračovať ďalej na základe tejto spätnej väzby. Dúfam preto, že Komisia zakrátko dosiahne dobré výsledky – dúfajme, že po zasadnutí Rady 2. a 3. decembra. Ďakujem vám za túto rozpravu.

  Predsedajúca. – Dostala som štyri návrhy uznesenia⁽¹⁾ predložené v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 11. novembra 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) EÚ a USA tvoria najväčšie obchodné partnerstvo predstavujúce polovicu celosvetového hospodárstva. Na druhej strane musia obaja partneri spolupracovať užšie v záujme podpory rastu a zamestnanosti vo vlastných hospodárstvach, najmä keď na celom svete prišlo v posledných rokoch o prácu 30 miliónov ľudí v dôsledku hospodárskej krízy. V tomto smere zostáva Transatlantická hospodárska rada najvhodnejším mechanizmom na dosiahnutie cieľa vytvoriť jednotný transatlantický trh do roku 2015. Domnievam sa, že počas samitu v Lisabone sa musí hovoriť o prioritnej téme vízového režimu platného pre všetky členské štáty. Keďže EÚ si veľmi vysoko cení slobodu pohybu, Komisia musí pokračovať v politickom a technickom dialógu o dosiahnutom pokroku a o budúcich krokoch.

Chcela by som spomenúť, že rumunská vláda nedávno schválila legislatívny rámec na vytvorenie národného vízového informačného systému, ktorý umožní výmenu údajov s ostatnými členskými štátmi v oblasti žiadostí o víza. Tento informačný systém zlepší kontrolu na rumunských hraniciach a na vonkajších hraniciach EÚ. Vzhľadom na možný vstup do schengenského priestoru je to potrebný krok.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Podpísanie rozšírenej dohody so Spojenými štátmi o ochrane údajov je podstatné a naliehavo potrebné. Zabráni tomu, aby tieto otázky riešili členské štáty na základe jednotlivých dvojstranných dohôd. V plnej miere si uvedomujem ťažkosti spojené s podpísaním takejto dohody, pretože na oboch stranách Atlantiku jestvujú značne odlišné prístupy k ochrane údajov. V EÚ je právo na ochranu osobných údajov jednoznačne stanovené v článku 8 Charty základných práv aj v článku 16 Lisabonskej zmluvy. V Spojených štátoch neexistuje žiaden všeobecný zákon o ochrane súkromného života, ako ani jednoznačná zmienka o základných právach na ochranu súkromného života v ústave krajiny. V súvislosti s prístupom k údajom a ich opravou, s reciprocitou, právnou ochranou a nezávislým dohľadom zostáva ešte veľa práce. Vyzývam preto Radu, aby čo najskôr prijala mandát na rokovania o tejto dohode s cieľom napredovať v rokovaniach a dosiahnuť pokrok, ktorý je tak naliehavo potrebný, ako aj zabezpečiť čo najrýchlejšie výsledné prenesenie týchto výsledkov do príslušných právnych aktov.

  Kinga Gál (PPE), písomne. – (HU) V prvom rade by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi k jeho vynikajúcej práci. To, že sa správa prijíma pred konferenciou v Astane o preskúmaní, jej dáva osobitný význam a vysiela odkaz orgánom prijímajúcim rozhodnutia v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. S radosťou konštatujem, že sa do správy prostredníctvom mojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov dostali odkazy súvisiace s ochranou národnostných menšín, ktorá je organickou súčasťou celkovej bezpečnostnej koncepcie OBSE a jej ľudskej dimenzie, a že sa správe podarilo nasmerovať pozornosť na úlohu vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny. Úloha a zodpovednosť vysokého komisára je mimoriadne dôležitá pri presadzovaní mierového spolunažívania národnostných menšín a pri predchádzaní potenciálnym menšinovým a etnickým konfliktom. Zdôrazňovanie úlohy vysokého komisára je dôležité aj v záujme zabezpečenia toho, aby zainteresované strany prikladali primeranú váhu návrhom a stanoviskám tohto predstaviteľa, ak neexistujú žiadne spôsoby presadzovania.

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. – (FI) Už celé roky je významným meradlom vzťahov medzi EÚ a USA otázka zmeny klímy. Práve vo vzťahu k tejto téme sa posilnil obraz Spojených štátov ako jednostranného aktéra, ktorý robí všetko podľa seba. Je však načase, aby sme tento obraz revidovali.

Je pravda, že Spojené štáty sa dištancovali od kľúčovej pozície v otázke zmeny klímy, keď odmietli ratifikovať Kjótsky protokol. Čas však ukázal, že celá dohoda je neúčinná a že to bol zlý spôsob riešenia zložitého problému zmeny klímy. Investovaním do rozsiahlych partnerstiev v oblasti technológie a do rozvoja čistej energie si agentúry zodpovedné za veľké objemy emisií zvolili cestu, ktorá je oveľa sľubnejšia a ktorá otvorila nové obzory.

Je načase, aby si EÚ uvedomila, čo sa deje. Spojené štáty sa nepustia do žiadneho systému obchodovania s emisiami. Nie je to tak dávno, čo prezident Obama povedal, že najdôležitejšie je urobiť správnu vec, ktorá je, samozrejme, užitočná, bez ohľadu na to, čo si myslíme o zmene klímy. Medzi tieto užitočné kroky patria investovanie do čistej energie a zlepšenie energetickej sebestačnosti. Pokiaľ ide o obchodovanie s emisiami, prezident Obama sa vyjadril, že je to prostriedok, nie cieľ, a že existujú aj iné spôsoby.

Je teraz Európa strašiakom politiky v oblasti klímy, ktorý nevie zhodnotiť situáciu ani sa poučiť zo svojich chýb? Prijímame práce v zahraničí a zvyšujeme ceny energie. Namiesto podniknutia rozumných krokov robíme všetko tým ťažším spôsobom. Mali by sme brániť znečisteniu a rovnako by sme mali investovať do čistej energie a zameriavať sa na energetickú sebestačnosť a zalesňovanie. A naopak, obchodovanie s emisiami nestojí za našu podporu. Bolo nám to predložené ako spôsob prípravy na medzinárodný systém, ktorý však nevznikol. Prečo ho teda naďalej používame na trápenie našich občanov, na to, aby sme ich pripravovali o prácu a živobytie?

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Nadchádzajúci samit EÚ – USA určite potvrdí mimoriadny význam týchto vzťahov. Čoraz viac sa presadzujúca globalizácia vyžaduje, aby EÚ aj USA realizovali politiku otvorenosti a aby sa strategický význam transatlantického partnerstva neoslabil. Z tohto dôvodu je nutné pristupovať k takýmto rokovaniam s maximálnou otvorenosťou, ktorá je nevyhnutným predpokladom operatívneho charakteru chystaného stretnutia. Uplynulé dni zdôraznili tri témy, ktoré by mali byť v centre pozornosti vyjednávačov za Úniu: odlišné stratégie, s ktorými EÚ a USA pristupujú k súčasnej svetovej hospodárskej kríze, odlišné prístupy v oblasti politiky reagujúcej na nepriaznivú ekologickú situáciu planéty a zmenu klímy, otázky bezpečnosti. Jednostranné a s EÚ nekonzultované rozhodnutie americkej centrálnej banky (Fed) nakúpiť štátne dlhopisy USA za 600 miliárd USD oslabí hospodárske postavenie Európy. Je teda nevyhnutné, aby sa EÚ jasne vyslovila za hľadanie inej globálnej meny, než je americký dolár. Je nutné, aby Únia trvala na svojej úlohe priekopníka ekologických technológií a právnych predpisov a aby v tomto smere vyvíjala nátlak tak na vládu, ako aj na Kongres USA. Považujem za nutné vyzvať predstaviteľov EÚ, aby na nadchádzajúcom samite dali Washingtonu jasne najavo našu podporu úsilia prezidenta Baracka Obamu o celosvetové jadrové odzbrojenie a o ratifikáciu novej zmluvy START, ktorú v tomto roku v Prahe podpísali ruský prezident a americký prezident.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Odkedy prezident Barack Obama vyhral voľby pred dvomi rokmi, pozície EÚ a USA sa výrazne zblížili, najmä pokiaľ ide o odzbrojenie, boj proti zmene klímy a otázky zmierňovania napätia v medzinárodných konfliktoch. Je to významný kapitál a touto cestou musíme kráčať ďalej. Bohužiaľ však ešte treba zrealizovať niekoľko vecí, aby sa dosiahli spoločné transatlantické ciele. Veľká časť spoločnosti USA je proti krokom podniknutým na boj proti zmene klímy. Ambiciózny plán obmedzenia emisií skleníkových plynov stále viazne v Senáte. Nenastal žiaden pokrok v oblasti zrušenia trestu smrti, ktoré je pre EÚ dôležité. Samit EÚ – USA sa bude konať budúci mesiac v Lisabone. Dúfam, že EÚ sa podarí presvedčiť svojho partnera USA, aby pokračoval smerom k plneniu spomínaných spoločných cieľov. Je dôležité čoraz viac zapájať aj Rusko do transatlantického dialógu.

  Debora Serracchiani (S&D), písomne. – (IT) Keďže výmena údajov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi je čoraz potrebnejšia a častejšia v súvislosti s bojom proti terorizmu a organizovanému zločinu, treba vypracovať aj všeobecný a spoločný právny rámec na ochranu osobných údajov. Tento rámec musí zabezpečovať rovnakú ochranu, akú majú európski občania v rámci Únie. Mandát Komisie na rokovania sa teda uberá správnym smerom. Pokiaľ ide o oblasť uplatňovania, tento právny rámec sa musí vzťahovať aj na existujúce dvojstranné dohody. Dúfam, že Rada prijme tento mandát v predloženej podobe a že Parlament bude kompletne a včasne informovaný o celom vývoji rokovaní vzhľadom na to, že práve on bude mať rozhodujúce slovo o budúcej dohode.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Nadchádzajúci samit Európskej únie a Spojených štátov bude prvým samitom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ciele ktorej patrilo umožniť Európe zamerať sa viac na vzťahy s tretími krajinami. Nadchádzajúci samit nám poskytne príležitosť vymedziť rámec transatlantickej spolupráce počas niekoľkých najbližších rokov. Vzhľadom na globálnu pozíciu a spoločné hodnoty, ako sú právny štát, demokracia a ľudské práva, musia Európska únia a Spojené štáty zohrávať kľúčovú úlohu v boji proti problémom 21. storočia. Potrebujeme konštruktívnu, posilnenú spoluprácu v takých oblastiach, ako sú riešenie hospodárskej a finančnej krízy, boj proti terorizmu, globálna stabilita, mier na Blízkom východe, nešírenie jadrových zbraní, rozvojová pomoc a zmena klímy. Blíži sa ďalší samit o klíme v Kankúne. Dúfam, že Spojené štáty prejavia väčšiu mieru zaangažovanosti, keď pôjde o spoločné záväzky v rámci boja proti zmene klímy. Ako významný hráč na medzinárodnej scéne by sme mali byť príkladom pre ostatné krajiny. Posledná ekologická katastrofa pri pobreží Mexického zálivu jasne ukázala, že pohromy nepoznajú hranice a že ich následky pocíti celý svet a napokon aj naši občania. Je úplne zrejmé, že je potrebná spolupráca na globálnej úrovni. Vzhľadom na minulotýždňové voľby stojí za zmienku, že tieto voľby by sa mohli stať východiskovým bodom pre nové, užšie vzťahy medzi Európskym parlamentom a Kongresom. Intenzívnejší dialóg bude prospešný pre obe strany.

(1) Pozri zápisnicu.

15. Vonkajšia stratégia EÚ týkajúca sa osobného záznamu o cestujúcom (PNR) (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o vonkajšej stratégii EÚ týkajúcej sa osobného záznamu o cestujúcom (PNR).

  Annemie Turtelboom, úradujúca predsedníčka Rady. – (NL) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, myslím si, že v uplynulých rokoch sa jasne ukázala dôležitosť a nevyhnutnosť údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR). Stačí si len spomenúť na útoky v New Yorku a tiež na neúspešný útok na lietadlo, ktoré letelo z amsterdamského letiska Schiphol do Detroitu. Samozrejme, aj počas nedávnych dní sme zaznamenali, že úrovne ohrozenia zostávajú veľmi vysoké.

Stačí si len pozrieť informácie, ktoré prichádzajú z niekoľkých členských štátov, a tiež zvýšené úrovne ohrozenia vo viacerých krajinách, napríklad vo Francúzsku a Španielsku. Úroveň ohrozenia určitých miest zvýšila aj moja rodná krajina a nedávno sme dostali varovanie aj zo Spojených štátov, v ktorom sa odporúča zvýšená ostražitosť pri cestovaní. Myslím si, že Komisia a predsedníctvo pracovali v oblasti PNR v uplynulých mesiacoch veľmi tvrdo.

Takýto je súčasný stav. Komisia 21. septembra informovala Radu o politike EÚ v oblasti prenosu údajov o cestujúcich do tretích krajín. Komisia predstavila aj tri návrhy mandátov na rokovania o uzatvorení dohôd s Kanadou, Spojenými štátmi a Austráliou, všetky tri s rovnakým obsahom.

Rada preto hneď 7. októbra uskutočnila diskusie o týchto návrhoch – o metóde a načasovaní troch mandátov – a rozhodla, že všetky tri mandáty budú mať skutočne rovnaký obsah, že Rada ich prijme v rovnakom čase, že sa začnú v rovnakom čase a že rokovania so Spojenými štátmi, Kanadou a Austráliou sa začnú najneskôr do decembra tohto roku.

Rada si pri pohľade na obsah mandátov a dohody o osobných záznamoch o cestujúcich uvedomuje, že čo sa týka troch dohôd, najdôležitejšie je zabezpečenie dostatočne vysokej úrovne ochrany údajov. Podľa môjho názoru musia aj naši zahraniční partneri získať záruku, že ich osobné údaje sú dostatočne chránené. Pri uzatváraní dohôd s inými krajinami sme to vlastne vždy požadovali. Európska únia sa na to vždy zameriavala, a to aj vo svojich predchádzajúcich dohodách s krajinami.

Chcela by som poukázať na to, že jedna z týchto predchádzajúcich dohôd – dohoda s Austráliou – bola skutočne raz charakterizovaná ako najlepšia dohoda roka z hľadiska ochrany údajov. Preto som presvedčená, že je správne, keď Európsky parlament kladie prísne požiadavky na ochranu údajov. Rada preto zabezpečí, aby sa naďalej rešpektovali požiadavky na ochranu údajov, a určite osobitne zabezpečí aj to, aby sa vždy rešpektovala aj zásada proporcionality, aby sa zabránilo akémukoľvek porušovaniu práva na ochranu súkromia.

Rada preto v textoch mandátov na rokovanie kládla veľký dôraz aj na dôležitosť článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie. Tieto mandáty okrem toho stanovujú primerané a obmedzené doby archivovania a trvania prístupu k osobným záznamom o cestujúcich.

Zohľadnenie rôznych spôsobov, ktorými sa môžu osobné záznamy o cestujúcich používať, túto požiadavku ešte zdôrazňuje. Údaje z minulosti sa môžu využívať spätne, aktuálne údaje sa môžu využívať v reálnom čase a rizikové profily sa budú vypracúvať predovšetkým pre aktívne využitie.

V súvislosti s modelmi rizika si uvedomujeme, že Európsky parlament sa takéhoto profilovania veľmi obáva. Komisia preto vo svojom návrhu veľmi podrobne vysvetlí, čo sa pod pojmom „profilovanie“ presne myslí. Predsedníctvo okrem toho zabezpečí, aby posúdenia rizika nemohli nikdy vyústiť do stigmatizácie osôb určitého etnického pôvodu.

Vo svojom krátkom úvode by som chcela uviesť dve stručné poznámky: 1) Údaje z osobných záznamov o cestujúcich môžu využívať naozaj len letecké spoločnosti, a teda nie samotné orgány členských štátov, a ich využívanie leteckými spoločnosťami podlieha, samozrejme, povoleniu Európskej únie. 2) Dôležitosť, ktorú Parlament prikladá všeobecnej dohode v oblasti ochrany údajov medzi EÚ a Spojenými štátmi, si uvedomuje aj predsedníctvo. V tejto súvislosti by som chcela upozorniť na rozpravu, ktorú ste práve mali v tomto Parlamente s mojím kolegom ministrom spravodlivosti.

V tomto krátkom úvode by som chcela objasniť, že aj keď tieto údaje z osobných záznamov o cestujúcich sú skutočnou prioritou Rady, Rada chce v súvislosti s dosiahnutím správnej rovnováhy medzi súkromím a bezpečnosťou, ktorá je vždy potrebná, naozaj v maximálne miere zohľadniť aj oprávnené obavy Parlamentu. Myslím si, že nedávne udalosti a hrozby nás nútia čeliť faktom. Vážená pani predsedajúca, Parlamentu budem, samozrejme, kedykoľvek k dispozícii – nielen dnes, ale aj v priebehu nasledujúcich týždňov –, aby sme pokračovali v rozprave o údajoch z osobných záznamov o cestujúcich a o mandátoch.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, Komisia predložila 21. septembra balík návrhov o výmene údajov z osobných záznamov o cestujúcich s tretími krajinami. Tento balík sa skladá z oznámenia o vonkajšej stratégii EÚ týkajúcej sa osobného záznamu o cestujúcom a niektorých zásad, ktoré ste požadovali vo svojom uznesení z mája tohto roku. Balík obsahuje aj tri odporúčania týkajúce sa pokynov k rokovaniu o nových dohodách o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) s Kanadou, Austráliou a USA. Chcela by som poďakovať autorom májového uznesenia za našu vynikajúcu tímovú prácu a mimoriadne konštruktívnu spoluprácu na tomto dokumente a za váš konštruktívny spôsob nachádzania riešení pre ďalší postup vpred v rámci nového inštitucionálneho rámca.

Cieľom oznámenia je po prvýkrát stanoviť súbor kritérií a zásad, ktorými by sme sa mali riadiť v rámci našich vonkajších vzťahov týkajúcich sa osobných záznamov o cestujúcich. Môžeme ho využívať ako spôsob komunikácie s tretími krajinami, ale aj na definovanie našej politiky v tejto oblasti. Toto oznámenie sa bude, samozrejme, usilovať o dosiahnutie súladu s osobnými záznamami EÚ o cestujúcich, ktoré budú predstavené v neskoršej etape.

Smernica nebola prijatá, t. j. Rada ešte neprijala mandát, ale mandáty, samozrejme, dodržiavajú štruktúru všeobecného oznámenia.

Belgické predsedníctvo nastolilo aj otázku profilovania. Viem, že otázka posúdenia rizika sa v diskusiách vynára veľmi často, a preto som sa rozhodla, že začnem hneď touto otázkou. Pojem profilovania sám osebe nie je definovaný v žiadnom právnom nástroji, to ale neznamená, že o tomto pojme nemáme právne predpisy. Spomína sa v nástrojoch na ochranu údajov, nazýva sa však „zákaz automatického spracovania“: to znamená, že právne predpisy EÚ o ochrane údajov zabraňujú tomu, aby ktorýkoľvek jednotlivec podliehal rozhodnutiu, ktoré má právne účinky, ktoré sa ho týkajú alebo ho významne ovplyvňujú, založenému výlučne na automatizovanom spracovaní údajov. Automatizované spracovanie údajov nie je zakázané, ale rozhodnutia, ktoré právne postihujú jednotlivcov, sa nesmú prijímať automatizovaným spôsobom.

Oznámenie o osobných záznamoch o cestujúcich vyzdvihuje tieto zásady a stanovuje účinné a efektívne opatrenia na ochranu záujmu subjektov, ktorých sa tieto údaje týkajú. Osobitne platí, že každé automatizované rozhodnutie musí overiť človek a subjektu, ktorého sa údaje týkajú, sa musí umožniť, aby vyjadril svoje stanovisko. Znamená to, že konečné rozhodnutie prijaté voči nejakej osobe sa nemôže nikdy prijať plne automatizovaným spôsobom. Oznámenie sa takto snaží zabezpečiť, aby spracovanie údajov neprekračovalo to, čo je legitímne, a aby bol postup v súlade so základnými právami vrátane našich súčasných pravidiel týkajúcich sa ochrany údajov.

Komisiu ste žiadali aj o vysvetlenie stavu dvojstranných dohôd a memoránd o porozumení týkajúcich sa programu bezvízového styku. Pokúsim sa vám to trochu objasniť. USA v auguste 2007 schválili odporúčania na vykonávanie zákona Komisie 9/11 a ich časť sa týka modernizácie programu bezvízového styku. Podmienky tohto zákona sa dotýkajú všetkých členov EÚ, nezávisle od toho, či sú v programe bezvízového styku.

Tento zákon viedol na strane EÚ k dvojitému prístupu, ktorý Rada schválila v marci 2008. Prístup EÚ sa týka rokovaní medzi EÚ a USA o podmienkach vstupu na územie USA a vlastne programu bezvízového styku. Repatriácia vlastných štátnych príslušníkov, zvýšená bezpečnosť cestovných dokladov a bezpečnosť na letiskách – to patrí do právomocí EÚ. Vyústilo to do dohody medzi EÚ a USA potvrdzujúcej, že EÚ tieto podmienky spĺňa.

Máme aj dvojstranný prístup: dvojstranné rokovania medzi EÚ a medzi USA a členskými štátmi, ktorých cieľom je splnenie podmienok USA pre prístup k programu bezvízového styku, ktoré nepatria do právomocí EÚ, ale do právomocí členských štátov; t. j. spolupráca s USA v oblasti závažnej trestnej činnosti, protiteroristických iniciatív a výmeny informácií v týchto oblastiach.

V rámci tohto dvojstranného prístupu viacero členských štátov najprv podpísalo s USA memorandum o porozumení. Toto memorandum samo osebe nebolo zamýšľané ako právny základ akejkoľvek výmeny údajov. Strany potvrdili ochotu rokovať o dohodách o informáciách o cestujúcich, informáciách z preverovania známych teroristov alebo osôb podozrivých z terorizmu, informáciách potrebných na boj proti terorizmu a vážnej trestnej činnosti a o otázkach informácií, migrácie a bezpečnosti hraníc.

Podľa informácií, ktoré Komisia práve získala od členských štátov, takéto memorandum o porozumení podpísalo s USA osem členských štátov.

Po podpísaní týchto memoránd rokovali USA a niektoré členské štáty o dvoch typoch dohôd. Po prvé, o dohodách o posilnení spolupráce pri predchádzaní a boji proti závažnej trestnej činnosti: týkajú sa spolupráce pri porovnávaní odtlačkov prstov a vzoriek DNA. Identické dohody s USA má štrnásť členských štátov.

Po druhé, o dohodách o výmene informácií z preverovania známych teroristov alebo osôb podozrivých z terorizmu: tieto dohody sa týkajú výmeny špecifických informácií o osobách, ktoré sú podozrivé z terorizmu alebo sú známe ako teroristi, a to konkrétne: celého mena, dátumu ich narodenia, pasu a občianstva. Tieto dohody uzatvorilo desať členských štátov. Chcem však dodať, že ani jedna z týchto dvojstranných dohôd sa nevzťahuje na údaje z osobných záznamov o cestujúcich. Výmena údajov z osobných záznamov o cestujúcich sa uskutočňuje len v rámci dohody medzi EÚ a USA.

Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a zrušení bývalej pilierovej štruktúry patria všetky podmienky amerického programu bezvízového styku do právomocí EÚ. Komisia práve teraz vyhodnocuje, či by sa mal po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy aktualizovať dvojitý prístup, ktorý bol schválený v roku 2008. Budem vás o tom, samozrejme, podrobne informovať.

Uznesenie Parlamentu sa vzťahuje aj na spoluprácu medzi EÚ a USA v oblasti jednorazovej bezpečnostnej kontroly v leteckej doprave. Zodpovedá za ňu komisár pre dopravu pán podpredseda Kallas. Pokračuje v rokovaniach s americkým Úradom pre bezpečnosť dopravy, ktorých cieľom je, aby cestujúci s pôvodom v USA boli oslobodení od opätovnej kontroly na letiskách EÚ. Malo by to zvýšiť efektívnosť na letiskách EÚ bez ohrozenia bezpečnosti. Pán podpredseda Kallas informuje o týchto otázkach parlamentný Výbor pre dopravu a cestovný ruch.

Treba zdôrazniť, že táto otázka je veľmi odlišná od osobných záznamov o cestujúcich. Spolupráca v oblasti jednorazovej bezpečnostnej kontroly v leteckej doprave sa netýka prenosu osobných údajov a spracovania informácií v súvislosti so stíhaním osôb podozrivých z trestnej činnosti alebo teroristov, preto ju na rokovaniach o osobných záznamoch o cestujúcich nepredložíme.

Na záver – a ospravedlňujem sa, že som hovorila trochu dlhšie, ale myslím si, že to bolo potrebné objasniť – chcem poznamenať, ako povedala pani úradujúca predsedníčka Rady z belgického predsedníctva, že Rada už čoskoro prijme mandáty na rokovanie. Zaväzujem sa, že vás budem, ako vždy, informovať o pokroku vo všetkých fázach rokovania. Už bolo rozhodnuté, že rokovania budeme viesť paralelne so všetkými tromi krajinami, ale rokovania sa nemusia ukončiť naraz.

Viem, že váš Parlament má o to mimoriadny záujem, a preto vám zostávam naďalej k dispozícii, aby sme o tom teraz diskutovali a kedykoľvek budete chcieť aj s príslušnými výbormi a ostatnými členmi Komisie.

  Axel Voss, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, zajtrajšie hlasovanie o osobných záznamoch o cestujúcich by nebolo potrebné, keby nás tu v Parlamente Komisia a Rada brali vážnejšie a odvtedy, čo sa rozhodlo o systéme SWIFT, nás lepšie informovali o problematike súvisiacej s odosielaním údajov z EÚ a jej členských štátov do tretích krajín. Ak budú medziinštitucionálne vzťahy pokračovať týmto spôsobom, existuje riziko, že v súvislosti s osobnými záznamami o cestujúcich skončíme spolu s USA v rovnakej psychologickej situácii ako v prípade systému SWIFT. To nikto nechce, a ja si tiež myslím, že by to bolo veľmi nebezpečné. Musíme sa však aj naďalej snažiť, aby sme to vyriešili.

V zásade mi tu chýba jasná koncepcia, aká výmena údajov je potrebná na účely predchádzania terorizmu, na základe ktorej by sme potom mohli prijať stanovisko. Najprv systém SWIFT, potom osobné záznamy o cestujúcich, potom prišlo memorandum o porozumení, ktorým sa sprístupňujú vnútroštátne databázy, potom rámcová dohoda s USA, potom zmena a doplnenie nášho pozmeňujúceho aktu o ochrane údajov; teraz chceme zaviesť tento program pre jednorazovú bezpečnosť – to všetko sa mi zdá dosť nesystematické.

Okrem toho si musíme ujasniť alebo raz a navždy zistiť, aké údaje USA vlastne potrebujú na účely predchádzania teroru, ako aj to, ako v tom môžeme pomôcť a docieliť to. To, čo sme videli doteraz, bol určitý druh salámovej taktiky, a to je škodlivé.

Viem, že v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy došlo k prerušeniu, ale ešte viac nám škodí, keď nás Rada a Komisia o týchto procesoch neinformujú.

Preto žiadam zástupcov Rady a Komisie o päť vecí. Po prvé, vypracujte, prosím, rozumnú koncepciu, ktorá komplexne a jednoznačne stanoví, čo zahŕňa výmena údajov na účely boja proti terorizmu. Zároveň vás tiež vyzývam, aby ste v EÚ zabezpečili súdržnosť v otázkach týkajúcich sa poskytovania údajov a nedelili ich na vnútroštátne a európske otázky. Žiadam tiež, aby sa stanovili právomoci pre rozhodovanie o týchto záležitostiach na všeobecnej európskej úrovni a aby sa vzala do úvahy možnosť prednostného uzatvorenia dohôd o prenose údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) s Kanadou a Austráliou. A nakoniec, žiadam, aby sa tento proces urýchlil, pretože teroristi neustále odhaľujú nedostatky v našej bezpečnosti – ako práve nedávno v prípade nákladnej dopravy.

  Birgit Sippel, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážená pani predsedajúca, v globalizovanom svete je, žiaľ, globálne organizovaný aj terorizmus a zločin, a preto vieme, že potrebujeme medzinárodnú spoluprácu a musíme si vymieňať údaje. Veľmi ma potešilo vyjadrenie Komisie aj Rady, že občianske práva a ochranu údajov považujú za záležitosti, ktorým je potrebné priradiť vysokú prioritu. To ale neznamená, že Parlament môže zaspať na vavrínoch, pretože otázky, ako sú doby uchovávania, objemy údajov a obmedzenie účelu, ako aj kontroly, a či sa môžu v oblasti ochrany údajov naozaj uplatňovať ochranné doložky, zostanú naďalej kritickými bodmi. V tejto citlivej oblasti nepotrebujeme bezúčelné kontroly, ale viac dôvery.

Preto sa musia podmienky, na základe ktorých sa vymieňajú údaje, nastaviť na osobitne vysokú úroveň, lebo to nie je len záležitosť konkrétnych dohôd s Austráliou a USA – dohody o osobných záznamoch o cestujúcich chcú mať s nami aj niektoré ďalšie krajiny, napríklad Kórea a India. Aj z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby sme v tomto prípade zaviedli mimoriadne prísne bezpečnostné normy. To isté sa vzťahuje na poskytovanie údajov tretím krajinám. Aj tu musíme veľmi starostlivo preskúmať podmienky, ktoré chceme začleniť.

Keď diskutujme o osobných záznamoch o cestujúcich, musíme sa zároveň pozerať aj ďalej. Aký má zmysel trvať pri rokovaniach o osobných záznamoch o cestujúcich na čo najmenšom objeme údajov, keď USA ako protiopatrenie oznámili, že chcú vyberať nielen vstupný poplatok, ale aj zbierať od cestujúcich ďalšie údaje?

Problém máme aj v rámci Európskej únie. Aký má zmysel dohodnúť sa na čo najprísnejších normách a pokúšať sa obmedziť objemy údajov, keď sa zároveň uzatvárajú dvojstranné dohody bez toho, aby sme mali akékoľvek poznatky o ich obsahu a bezpečnostných normách? Pani Malmströmová povedala, že tu nejde o osobné záznamy o cestujúcich, ale skôr o to, že všetky údaje, ktoré sa zbierajú, by mali zrejme slúžiť na účely boja proti terorizmu a boja proti zločinu. Na záver by som preto chcela predložiť ešte jednu požiadavku: potrebujeme nielen dobré ustanovenia o individuálnych opatreniach, ale potrebujeme konečne aj celkový pohľad na všetky opatrenia, všetky údaje, ktoré EÚ a členské štáty poskytujú. V tejto veci sa musíme vyjadriť celkom jasne: stopercentnú bezpečnosť nikdy nedosiahneme, bez ohľadu na to, koľko opatrení prijmeme a koľko údajov budeme zbierať. To je fakt, s ktorým sa musíme vyrovnať.

  Sophia in 't Veld, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, chcela by som poďakovať pani komisárke a pani ministerke za ich úvodné vystúpenia. Veľmi vítam mimoriadne kooperatívny prístup Komisie a Rady. V minulosti sme mali príklady, keď spolupráca bola menej dôverná. Myslím si, že tento príklad ukazuje, že keď dokážu tieto tri hlavné inštitúcie dosiahnuť dohodu, môžeme hovoriť jednotne v mene 500 miliónov obyvateľov – a to je veľmi mocný hlas.

Uznesenie predložilo spoločne šesť politických skupín, a to znamená, že tento Parlament vysiela veľmi silný politický signál. Za veľmi dobrú spoluprácu by som chcela poďakovať aj všetkým tieňovým spravodajcom z iných skupín. Pani komisárka a pani ministerka nespomenuli vo svojich vystúpeniach jednu vec: otázku proporcionality a nevyhnutnosti. Rada aj Komisia stále vyhlasujú, že z hľadiska boja proti terorizmu je nevyhnutný a proporcionálny hromadný – nie ad hoc – zber a uchovávanie záznamov o cestujúcich. Som ochotná im uveriť, ale toto tvrdenie je potrebné podložiť: potrebujeme dôkaz nevyhnutnosti, dôkaz proporcionality. Prečo? Skúška proporcionality nie je politická skúška, je to právna skúška.

Európske zákony o ochrane údajov požadujú, aby zhromažďovanie a uchovávanie údajov boli proporcionálne a nevyhnutné. To nie je vec, na ktorej by sme sa mali politicky dohodnúť, je to vec, ktorá sa musí dokázať na súde. Ak niekto pôjde na súd a súd rozhodne, že tieto dohody nie sú jednoznačné, potom budeme vyzerať ako idioti. Od Európskeho parlamentu nemožno žiadať, aby podporil niečo, čo je možné právne napadnúť. To je kľúčový problém.

Sú tu aj iné veci, ktoré si vyžadujú objasnenie. Teší ma, že Komisia skúma otázku profilovania, ale myslím si, že o tom musíme diskutovať ďalej. Niektoré členské štáty navrhujú doložku o skončení účinnosti. Chcem to, samozrejme, bezvýhradne podporiť; dúfam, že Rada sa rozhodne, že ju zavedie. A nakoniec, Európska komisia sa odvoláva na dobré vzťahy s tretími krajinami, ale tieto dohody nemožno považovať za nástroje medzinárodnej diplomacie. Sú to nástroje medzinárodnej spolupráce pri presadzovaní práva a ochrane občianskych slobôd a zásad právneho štátu. Musíme ich získať práve teraz, pretože my nielen rokujeme s USA, Kanadou a Austráliou, ale vytvárame aj model a príklad pre dohody s ďalšími krajinami.

  Jan Philipp Albrecht, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani Malmströmová, dámy a páni, zajtra prijmeme v Parlamente spoločné uznesenie, ktoré znovu zdôrazňuje naše obavy týkajúce sa výmeny osobných záznamov o cestujúcich. Prečo to urobíme? Urobíme to preto, lebo niekoľko rokov sme vznášali kritiku, ale máme pocit, že pri súčasných rokovaniach sa jej nevenuje dostatočná pozornosť, a pretože je pre nás dôležité, aby sa táto kritika brala do úvahy hneď od začiatku, aby táto dohoda mala aspoň šancu, že nakoniec bude tu v Parlamente schválená.

Existujú tri základné kritické pripomienky a niektoré z nich už spomenul pán Voss. Po prvé, je dôležité a potrebné pochopiť, že chceme spoločný európsky prístup a nie rôzne opatrenia na výmenu údajov s rôznymi ustanoveniami o ochrane údajov. Preto je dôležité vyjasniť, že zmluvné strany by mali nájsť jednotné riešenie na európskej úrovni.

Po druhé – a to je ešte dôležitejšie –, že to všetko musí byť v medziach zákona a v súlade s právnym základom v zmluvách. Ako Parlament sme mnohokrát vysvetľovali, že odmietame využívanie údajov z osobných záznamov o cestujúcich na účely profilovania a že dlhé časy uchovávania údajov nie sú zlučiteľné s ústavným právom. Pre nás to znamená, že, skutočne, zo zásady neprichádza do úvahy aktívne a spätné využívanie údajov z osobných záznamov o cestujúcich. Aby Parlament mohol napokon udeliť svoj súhlas, musí sa to v mandáte aj pri rokovaniach vyjasniť.

  Philip Bradbourn, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, osobné záznamy o cestujúcich sa uznávajú ako dôležitý nástroj národnej bezpečnosti. Sú kľúčovým prvkom v boji za zaručenie našej bezpečnosti nielen vo vzduchu, ale aj na zemi. Osobné záznamy o cestujúcich však musia byť výlučne nástrojom na boj proti terorizmu. Nesmú sa stať voľnou licenciou na uchovávanie údajov vládami alebo ich agentúrami.

Preto musíme dôkladne zvážiť, komu umožníme prístup k týmto údajom a prečo, nielen ktorej krajine, ale aj ktorým agentúram. Aký prínos budeme mať z prístupu k týmto údajom? Ako ich budú chrániť, a čo je ešte dôležitejšie, ako si môžeme byť istí, že to tak bude aj naďalej? Musíme si byť tiež istí, že všetky tieto dohody s tretími krajinami sú vzájomné, aby sme z nich mohli mať prospech aj my. Osobné záznamy o cestujúcich sú dôležitou zbraňou pri zabezpečovaní našej ochrany proti terorizmu, ale nie sú jedinou zbraňou: rozhodujúcimi prvkami každého rozhodnutia, ktoré prijmeme v tomto Parlamente, musia byť pragmatizmus a proporcionalita, a nie je to inak ani v prípade osobných záznamov o cestujúcich.

  Rui Tavares, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Keď diskutujeme o tejto dohode o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR), všetci si pamätáme a v tejto rozprave sa to už objavilo niekoľkokrát, čo sa stalo v prípade systému SWIFT. Prípad systému SWIFT bol výrečný. Na samotnom systéme SWIFT sa nemusíme zhodnúť a v tomto Parlamente sme určite nehlasovali rovnako, ale na jednej veci sa všetci zhodneme: veľmi sme sa poučili o tom, čo máme a čo nemáme robiť.

O tom, čo máme robiť: naučili sme sa, že Parlament musí hovoriť veľmi dôrazne pri definovaní záujmov týkajúcich sa súkromia 500 miliónov občanov. Navyše to, že tentoraz sa na vypracovaní uznesenia zúčastňuje šesť politických strán, znamená, že hlas Parlamentu chceme využiť jasnejším a jednotnejším spôsobom.

Vieme veľa aj o tom, čo nemáme robiť. V tejto etape rokovaní o osobných záznamoch o cestujúcich môžeme ešte stále využiť to, čo sme sa naučili. Je to jednoznačne to, že Rada by mala pripraviť svoj mandát, ktorý veľmi starostlivo preštudujeme; Komisia by mala viesť rokovania, pretože je vyjednávačom, a posledné slovo by mal mať Parlament. Zároveň sme sa však poučili omnoho viac. Je zrejmé, že Parlament by mal byť informovaný vo všetkých fázach, ale v tejto dôležitej chvíli sa obraciam priamo na Komisiu: počas tohto procesu by mohla aj Komisia akceptovať myšlienky Parlamentu. Pripomínam to v súvislosti so systémom SWIFT, napríklad s myšlienkou, aby sme mali dozorného úradníka vo Washingtone, prišiel Parlament. Parlament sa zaviazal, že počas tohto procesu predloží mnoho podnetov, ktoré by sa mali zahrnúť do rokovaní, samozrejme, bez porušovania výsad Komisie, ale fakt je, že Parlament bude mať k týmto rokovaniam de facto a de jure záverečné slovo a že ho určite využije.

Myslím si, že počas tohto procesu by sme nemali zabudnúť ešte na jednu vec, na ktorú niekedy zabúdame, a to, že ide o osobné údaje. To znamená, že sa zaoberáme zapožičanými údajmi, ktoré, ako hovoríme v našom uznesení, keď spomíname pojem informačného sebaurčenia, patria občanom. To znamená, že občania budú musieť mať priamy prístup k tomu, čo sa robí s ich údajmi počas celého tohto procesu a počas využívania týchto údajov v budúcnosti.

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD – (SK) V súčasnosti dochádza k prenosu osobných údajov našich občanov do Spojených štátov amerických podľa rozličných dohôd. Z nich najmä dvojstranné dohody a memorandá o porozumení uzavreté medzi niektorými členskými štátmi a Spojenými štátmi americkými vzbudzujú vážne obavy z porušovania práv na ochranu údajov európskych občanov.

Preto je dobré, že sa Európska komisia obrátila na Európsku radu s požiadavkou na začatie rokovaní medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o vytvorení novej rámcovej dohody o prenose a spracovaní osobných údajov na účely predchádzania trestných činov, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

Vážená pani komisárka, pri rokovaniach s našimi americkými priateľmi si však musíme dať záležať na tom, aby nová rámcová dohoda bola vyvážená a korektná voči právam občanov Európskej únie v oblasti ochrany ich osobných údajov. Bolo by tiež dobré, keby sa touto novou dohodou upravili aj súčasné dvojstranné dohody, ktoré sú nekorektné a ktoré v mnohom presahujú práva našich občanov na ochranu osobných údajov.

  Daniël van der Stoep (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, holandská Strana za slobodu (PVV) veľmi podporuje opatrenia, ktoré by mohli pomôcť v boji proti terorizmu a najmä islamskému terorizmu. Strana PVV prikladá veľký dôraz aj ochrane súkromia holandských občanov a zastáva názor, že tam, kde tieto záujmy prichádzajú do konfliktu, je potrebné ich navzájom starostlivo zvážiť.

Spojené štáty môžu mať niektoré naše údaje o cestujúcich, ale pod tromi podmienkami. Prvou podmienkou je, že tieto údaje sa budú používať iba na boj proti terorizmu. Druhou je reciprocita. Americké letecké spoločnosti musia zabezpečiť, aby sa tieto údaje posielali aj európskym orgánom, rovnako ako sa to deje obrátene. Tieto údaje by sa nemali poskytovať európskej agentúre, ale skôr orgánom európskeho členského štátu, ktorý je tranzitnou alebo cieľovou krajinou lietadla.

Treťou podmienkou je, aby poskytované údaje boli nediskriminačné. Spojené štáty, a teda aj európske krajiny, môžu požadovať všetky údaje, ktoré cestujúci poskytujú dobrovoľne. Kladiem dôraz na slovo „dobrovoľne“. Môžu sa poskytovať údaje o náboženstve, ideológii, telefónnom čísle, čísle kreditnej karty a osobné údaje z pasu. Podľa názoru našej strany sa však nesmú poskytovať údaje, ktoré cestujúci neposkytujú dobrovoľne, napríklad údaje o sexualite, etnickom pôvode alebo o zdravotnom postihnutí.

Vážená pani predsedajúca, chcel by som tiež zdôrazniť, prečo sú tieto opatrenia potrebné. Povedzme si otvorene, že nie sú potrebné na boj proti kresťanskému alebo budhistickému terorizmu. Tieto opatrenia sú potrebné, žiaľ, z dôvodu hrozby, ktorú pre slobodný svet predstavuje islam. Je najvyšší čas, aby to poslanci tohto Parlamentu konečne pochopili.

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, najdôležitejšími prvkami pri realizácii akejkoľvek súčasnej demokratickej právnej štruktúry, v ktorej sloboda využíva bezpečnosť ako najcennejší nástroj na ochranu, sú sloboda a bezpečnosť.

Základným prvkom medzinárodného boja proti terorizmu a organizovanému zločinu je prenos údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) do tretích krajín. Mal by sa zakladať na bezpodmienečnom dodržiavaní pravidiel EÚ o ochrane osobných údajov, ktoré sú stanovené v článkoch 7 a 8 Charty základných práv a v článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Z tohto dôvodu musíme uvítať oznámenie Komisie o všeobecnom prístupe k prenosu údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) do tretích krajín a jej odporúčania adresované Rade, aby povolila začatie rokovaní v tejto oblasti s Austráliou, Kanadou a Spojenými štátmi, pretože obidva nástroje sa venujú obavám, ktoré vyjadril Parlament v súvislosti s bezpečnosťou, ochranou základných práv a ochranou osobných údajov.

Treba však zdôrazniť, že údaje z osobných záznamov o cestujúcich sa nemôžu využívať na profilovanie, a preto sa Komisia snaží objasniť – podľa môjho názoru úspešne – rozdiely medzi výrazmi „posúdenie rizika“ a vyššie uvedeným „profilovaním“.

Pani komisárka okrem toho povedala, že kontrola nebude automatizovaná, ale že ju budú robiť ľudia. Takže uvidíme, čo sa stane.

Vážená pani predsedajúca, na ochranu osobných údajov potrebujeme jednu všeobecnú a právne záväznú dohodu. Táto dohoda na najvyššej úrovni sa musí realizovať prostredníctvom odvetvových dohôd s cieľom bojovať proti teroru a organizovanému zločinu.

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť, vážená pani predsedajúca, táto je zrejmá. Pokiaľ ide o proporcionalitu, táto musí byť v každom prípade neodňateľnou požiadavkou.

  Juan Fernando López Aguilar (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa pripojiť k tým v tomto Parlamente, ktorí podporili užitočnosť a aktuálnosť tohto odporúčania, ktoré Komisia predložila Rade na rokovanie o vytvorení rámcovej dohody medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou o prenose a ochrane osobných údajov. Chcel by som vyjadriť podporu aj ústretovému prístupu, aby táto rámcová dohoda pokrývala nielen všetky budúce dohody o prenose údajov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, ale aj dvojstranné dohody v kontexte justičnej a policajnej spolupráce medzi Spojenými štátmi a všetkými členskými štátmi.

Po druhé, chcel by som sa pripojiť k tým v Parlamente, ktorí vyjadrili poľutovanie a odmietnutie vzhľadom na opatrenia prijaté orgánmi Spojených štátov na zavedenie administratívnych poplatkov v rámci zákona o podpore cestovania, ktoré preto zvyšujú náklady na cestovanie a v dôsledku toho pohyb ľudí cez elektronický systém cestovných povolení.

V praxi sa to, okrem odopretia bezvízového styku Rumunsku, Poľsku, Bulharsku a Cyprusu, rovná poplatku a opätovnému zavedeniu víz, a teda znamená dvojúrovňový systém a dvojaký meter pri zaobchádzaní s členskými štátmi. Preto vyzývame Komisiu, aby naliehavo vyjadrila svoj odmietavý postoj k týmto opatreniam a aby zvážila aj možnosť recipročných opatrení.

Po tretie, chcel by som však povedať, že dôležitosť osobných záznamov o cestujúcich a právne záväznej dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi spočíva práve v tom, že musia skombinovať ochranu údajov s výmenou údajov, a teda zaručiť zásady, ktoré sú v uzneseniach Parlamentu a ktoré budú v uznesení, ktoré prijmeme zajtra: potrebu posilnenia zásady proporcionality a zásady nevyhnutnosti, minimalizácie zbytočných údajov a, samozrejme, obmedzenia účelu. Tieto zásady zabezpečujú existenciu rovnováhy medzi slobodou a bezpečnosťou, pretože sloboda je jedným zo záväzkov Parlamentu. Ako však uznala samotná Komisia, teraz je jedným z cieľov Európskej únie bezpečnosť.

Preto vás žiadame, aby ste tento záväzok na posilnenie zaručenia súkromia a základných ľudských práv začlenili do budúcich opatrení v oblasti bezpečnosti leteckej dopravy, do ochrany údajov z osobných záznamov o cestujúcich, do revízie bezpečnostných kontrol a do súčasnej rozpravy o zavedení bezpečnostných skenerov na letiskách.

  Judith Sargentini (Verts/ALE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, všetci vieme, že vždy o niečo zaostávame za spoločnosťou. Prihodia sa nejaké udalosti a potom nasleduje politika a legislatíva. Je veľmi rozumné, že tento dokument teraz obsahuje pripomienku, aby dohoda o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) dodržiavala požiadavky občianskych práv, ale ukazuje to, že zaostávame za vývojom udalostí. Ďalším názorným príkladom tohto zaostávania bola predchádzajúca rozprava o rámcovej dohode o ochrane údajov.

Nemám obavy z toho, že teraz existuje a používa sa tento zoznam, ktorý vyzerá dobre, moje obavy sa týkajú zachovania rôznych dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a ďalšími krajinami. Mám preto otázku pre pani Turtelboomovú z Rady, či môže zaručiť, že sa tieto dohody definitívne ukončili? Chcem navrhnúť, aby si vyjednávači vzali so sebou Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v knižnej forme, položili si tieto základné práva pred začiatkom rokovaní vedľa seba na stôl a pravidelne sa na ne odvolávali.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL). – (FR) Vážená pani predsedajúca, znovu sa od nás požaduje dohoda týkajúca sa ochrany údajov európskych občanov, keď sa prenášajú do Spojených štátov, ktorá sa vzťahuje aj na Kanadu a Austráliu. Všetkým v tomto Parlamente nám veľmi záleží na bezpečnosti našich spoluobčanov. Táto rozprava o tom nie je.

Áno, naši spoluobčania majú právo na bezpečnosť, majú však na ňu nárok vo všetkých oblastiach vrátane právnej istoty. Vieme, že najmä v mene boja proti terorizmu boli ohrozené mnohé záruky, na ktoré majú nárok všetci občania, a že príliš často kvantita prevažuje nad kvalitou.

Chcela by som zablahoželať našej spravodajkyni k vykonanej práci, ktorá sa uberá správnym smerom, najmä keď zdôrazňuje otázky nevyhnutnosti a proporcionality. Veľmi rada by som k nim pridala otázku reciprocity. Čo sa však týka ochrany ľudských práv, Spojené štáty nie sú ani zďaleka vzorom a vieme, že európski občania tam nemajú rovnakú ochranu ako v Európe a že viacerí z nich sa pravidelne podrobujú niečomu, čo by som nazvala administratívne obťažovanie – a čo je horšie – na základe podozrenia, že sú teroristi. Čo to znamená? A čo je ešte horšie, čo sa stane s týmito zárukami, keď sa budú údaje prenášať do tretích krajín najmä so zreteľom na prevenciu?

Vieme, že 80 % týchto údajov sa už dostalo do Spojených štátov. Vyhlásenia, ktoré som tu práve počula, nie sú, žiaľ, zďaleka upokojujúce.

  Monika Flašíková Beňová (S&D) - (SK) Európska stratégia poskytovania osobných údajov o cestujúcich je dôležitým krokom k harmonizácii legislatívy v tejto oblasti. Potrebu konzistentnosti vyvolávajú viaceré súbežné legislatívne iniciatívy. Treba však povedať, že táto stratégia má niekoľko nedostatkov, a to najmä v oblasti ochrany osobných údajov, ako tu už viackrát odznelo.

Dokument Komisie publikovaný v septembri nedávno kritizoval aj Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov. Súhlasím s jeho kritikou v časti, ktorá sa týka miery nevyhnutnosti a oprávnenosti požadovania istého typu údajov. Možnosť využívať dáta na tvorbu profilov a odhadovanie rizika treba podľa mňa výrazne obmedziť.

Takéto narábanie s údajmi potrebuje lepšie zdôvodnenie než obsahuje aktuálny text a rovnako treba lepšie špecifikovať, ako zabrániť jeho zneužitiu.

Uvediem teraz pár príkladov, ktoré sú z iných dohôd, z dohody medzi EÚ a USA o poskytovaní údajov o cestujúcich americkému Ministerstvu vnútornej bezpečnosti. V nej je kontroverzné porovnávanie týchto údajov s údajmi databáz o imigrantoch. Ja neviem, ale podľa mňa táto podmienka nekorešponduje so zámerom dohody bojovať proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti.

Bude preto nevyhnutné, aby sme sa takýmto kontroverzným chybám pri formulovaní tejto dohody v budúcnosti vyhli a ja verím, že sa to Komisii podarí, rozhodne však súčasný materiál nemôžeme považovať za dostatočný, najmä čo sa týka ochrany osobných údajov.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, pani komisárka, dámy a páni, pri počúvaní dôležitých príspevkov, ktoré doteraz predniesli kolegovia poslanci, nikto nepochybuje o tom, že Parlament dôrazne podporuje potrebu dosiahnutia primerane rýchlej zhody pri formulovaní tejto rámcovej dohody o osobných záznamoch o cestujúcich.

Keď vychádzame z predpokladu, že v súčasnosti nie je v platnosti žiadny homogénny legislatívny rámec – a to určite veľmi kontrastuje so skutočnou a vnímanou potrebou boja proti terorizmu smelými, ráznymi opatreniami, ktoré uvádzajú do rovnováhy súkromie a bezpečnosť – musíme vziať do úvahy, že opatrenia na zaistenie bezpečnosti sa dajú účinne realizovať prostredníctvom medzinárodnej spolupráce. Popritom, ako sme pred nejakým časom videli v Parlamente, keď sme schvaľovali projekt SWIFT, musíme skutočne pamätať na mandát Rady na rokovania, ale aj na významné príspevky, ktoré bude schopný ponúknuť aj Parlament v súvislosti s tým, že boj proti nezákonnému prisťahovalectvu sa môže zabezpečiť prostredníctvom rámcovej dohody.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) V čase veľkej mobility nemôžeme zaručiť bezpečnosť bez účinnej výmeny údajov. Je našou povinnosťou chrániť našich občanov pred teroristickými útokmi a organizovaným zločinom. Musíme však nájsť rovnováhu medzi bezpečnosťou a súkromím. Vítam skutočnosť, že uznesenie Európskeho parlamentu zdôrazňuje, že údaje z osobných záznamov o cestujúcich sa nemôžu využívať na profilovanie. Som presvedčený, že partnerstvo medzi USA, Kanadou a Austráliou na jednej strane a Európskou úniou na strane druhej môže ponúknuť ideálne riešenie pre boj proti terorizmu a organizovanému zločinu.

Myslím si, že obidve strany musia predovšetkým nájsť spoločnú reč, aby sa dohodli, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa. Musíme pamätať na to, že v samotnej mentalite Európanov je, že prikladajú mimoriadnu dôležitosť rešpektovaniu svojho súkromia. EÚ nemôže dať svoj súhlas, kým sa neobjasní každý detail týkajúci sa bezpečnosti prenášaných údajov medzi zainteresovanými stranami.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Navrhovaná stratégia znamená krok vpred z hľadiska spôsobu prístupu k budúcim dohodám v tejto oblasti. Dôležité je dosiahnuť rovnováhu medzi ochranou súkromia a základných práv a nevyhnutnosťou boja proti terorizmu. Ak sa bude táto stratégia uplatňovať uvedeným spôsobom, poskytne pevné, vynútiteľné záruky týkajúce sa rešpektovania práv, ktoré majú európski občania v Európskej únii. Ako nás uistila pani komisárka Malmströmová, profilovanie prostredníctvom automatického spracovania poskytnutých údajov nebude možné. Dúfame, že je to tak, lebo spolu s dobou uchovávania údajov to bola jedna z našich obáv.

Aj keď nehovoríme o osobných údajoch, v podstate si myslím, že to je koniec koncov záležitosť práva občanov na súkromie. Občania postihnutí zneužitím tohto poskytovania údajov musia mať preto k dispozícii postup na predkladanie administratívnych a právnych sťažností. Prenosy údajov z osobných záznamov o cestujúcich sa musia uskutočňovať od prípadu k prípadu a iba s výslovným súhlasom Európskej únie.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, spôsob akým Komisia predložila na diskusiu svoj všeobecný prístup k prenosu údajov z osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín, je potrebné uvítať, najmä pred začatím rokovaní s tretími krajinami. To ukazuje, že sa poučila z predchádzajúcich metód. Ako už bolo veľakrát povedané v súvislosti s dohodou ACTA a systémom SWIFT, aj v tomto prípade mám veľké obavy, pokiaľ ide o normy v oblasti ochrany údajov. V tomto prípade sa však týkajú predovšetkým zaobchádzania s údajmi, pomocou ktorých chcú orgány napríklad identifikovať možných spolupáchateľov podozrivých osôb. Na prvý pohľad to vyzerá celkom užitočne, ale keď sa na to pozrieme bližšie, je vystavenie európskych občanov vážnemu podozreniu na základe nedostatočných nepriamych dôkazov veľmi závažným predpokladom. Naozaj chceme poskytovať mená a údaje na tento účel?

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážená pani predsedajúca, nie som, samozrejme, za to, aby si Európska únia osvojila výlučné právo uzatvárať zmluvy. Budem sa však snažiť objektíve posúdiť zásady, ktorými sa riadia zmluvy o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR). Prístup k zváženiu potrieb súkromia a bezpečnosti, ktoré sú niekedy protirečivé, je v podstate správny. Ľudia majú právo udržiavať v tajnosti podrobnosti o svojich životoch, ale orgány majú nielen právo, ale povinnosť chrániť životy svojich občanov. Tieto dve potreby by sa dali splniť súčasne len vtedy, keby všetci teroristi a zločinci nosili na hlavách čierne klobúky a zlovestne sa usmievali.

Únia však umožňuje, aby v ceste k dosiahnutiu správnej rovnováhy stáli jej vlastné ideologické zábrany. Dokážem pochopiť neochotu Únie zbytočne zverejňovať informácie o pôvode alebo o názoroch ľudí. Tam, kde to nemá žiadnu súvislosť ani koreláciu s terorizmom, je tento zákaz správny. Ale v dobe, v ktorej sa určitá časť obyvateľstva neúmerne zapája do terorizmu – a táto časť sa môže meniť – nevidím žiadnu námietku proti profilovaniu tejto populácie.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, teroristická hrozba tu stále je a musíme sa ňou zaoberať. Máme na to množstvo nástrojov, ale rozhodujúca je pritom výmena a spoločný prístup k informáciám. Máme dohody o osobných záznamoch o cestujúcich. Už som videla presvedčivé dôkazy o tom, že osobné záznamy o cestujúcich sú veľmi dôležité na identifikáciu a predchádzanie teroristickým útokom. Zabezpečíme, aby boli tieto dôkazy predložené Európskemu parlamentu spolu s konkrétnymi príkladmi osobných záznamov o cestujúcich z troch krajín, o ktorých diskutujeme, a ďalšími príkladmi z EÚ. Je dôležité, aby ste mohli túto problematiku náležite posúdiť a diskutovať o nej s vašimi voličmi.

Mali by sme si vymieňať osobné záznamy o cestujúcich, ale táto výmena by sa nemala robiť bez pravidiel. Musíme mať príslušné informácie, aby sme dokázali pospájať jednotlivé body a mať jasné pravidlá. Musíme definovať rozsah, doby archivovania, mať vysokú úroveň ochrany údajov a jednotlivci musia mať možnosť odškodnenia. Musíme mať jasné pravidlá pre prenos údajov do tretej krajiny a musíme byť proporcionálni. To všetko je v oznámení Komisie a som veľmi šťastná, že vidím, že aj keď sa v podrobnostiach môže líšiť, vaše oznámenie je s tým do veľkej miery v súlade.

Tieto otázky budú predmetom rokovaní s našimi tromi partnermi; rokovania budú náročné, ale z našej strany ambiciózne. Mojím cieľom je uskutočňovať to spoločne s Radou a ďalšími tromi inštitúciami EÚ, aby tieto inštitúcie mohli vystupovať jednotne a byť jasným partnerom v tejto otázke.

Od začiatku som sa pokúšala zapojiť Parlament a spolupracovať otvoreným a transparentným spôsobom s Parlamentom, s jeho príslušnými výbormi, spravodajcami, tieňovými spravodajcami, koordinátormi a tak ďalej, a budem v tom pokračovať. Zaväzujem sa, že vo všetkých fázach rokovaní, hneď ako rokovania začnú, budem vás v plnom rozsahu a okamžite informovať, otvorene s vami diskutovať a počúvať vaše názory. Aj keď rokovania bude viesť Komisia, som ochotná o tom s vami diskutovať, informovať vás a náležite s vami spolupracovať.

PREDSEDÁ: EDWARD McMILLAN-SCOTT
podpredseda

  Annemie Turtelboom, úradujúca predsedníčka Rady. – (NL) Vážený pán predsedajúci, na úvod by som chcela v každom prípade povedať, že ako ministerka vnútra viem, že veľmi často sa nám podarilo zabrániť potenciálnym útokom prostredníctvom výmeny a interpretácie informácií. Samozrejme, práve v tom spočíva dôležitosť tejto rozpravy a uzatvorenia rozumnej dohody o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR).

Viem, že Komisia stojí pred veľmi ťažkou úlohou, pretože hneď po prijatí mandátov Radou bude musieť otvoriť skutočné rokovania a dosiahnuť rovnováhu medzi tým, čo tu chce každý – v tom, v čom tu existuje široký konsenzus – konkrétne, ochranou osobných údajov na jednej strane a na druhej strane jasným tenorom tu v tomto zhromaždení, ktorý hovorí: potrebujeme tieto údaje z osobných záznamov o cestujúcich, často potrebujeme informácie, napríklad práve z toho dôvodu, aby sme sa chránili proti teroristickým útokom.

Teší ma však, že Európsky parlament, Rada a Komisia si rozumejú a majú na mysli tú istú rovnováhu: rovnováhu medzi ochranou údajov a bezpečnosťou, za ktorú nesieme zodpovednosť všetci. Myslím si, že sme teraz dosiahli bod, v ktorom môžeme prijať tieto mandáty. Potom začne náročná práce skutočných rokovaní; musíme zabezpečiť, aby sme sa od nášho mandátu neodchýlili príliš ďaleko a aby sme sami neustále pokračovali vo formulovaní tejto rovnováhy.

Chcela by som sa venovať niekoľkým špecifickým otázkam, napríklad pripomienke k doložke o skončení účinnosti. Je skutočne dôležité zdôrazniť, že tento mandát platí sedem rokov, že sa bude po štyroch rokoch posudzovať a že ak sa tu uzavrie a prijme dohoda, rozšírenie bude možné len po rozprave tu v Parlamente, čo považujem za logické. To nie je skutočná doložka o skončení účinnosti, ale veľmi sa jej podobá z hľadiska konečného termínu a hodnotenia po štyroch rokoch.

Navyše závery Rady správne konštatujú, že kladieme veľký dôraz na články 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie – skutočne, na túto tému odzneli pripomienky – a musíme ich naďalej zaručovať. Pre nás všetkých je, samozrejme, dôležité – a aj to je v mandáte –, aby sa ustanovil nezávislý orgán, ktorému môžu jednotlivci podať sťažnosť, keď zistia, že ich údaje sa používajú neoprávnene alebo na iné účely.

A nakoniec – a to bude veľmi ťažký bod – otázka profilovania a, samozrejme, všetci chceme posúdenia rizika. Posúdenia rizika sa môžu koniec koncov uskutočňovať na základe zozbieraných údajov, aby sa umožnilo prijatie správnych rozhodnutí. Na druhej strane je, samozrejme, nevyhnutné zabrániť stigmatizácii určitých etnických skupín, aj keď to tu možno jedna skupina obhajuje. Som presvedčená, že chceme absolútne oslobodenie od etnickej stigmatizácie. Som presvedčená, že aj to je jedno zo základných práv, ktoré máme ako európski občania, a osobitne vo svojej funkcii úradujúcej predsedníčky Rady chcem zabezpečiť, aby sme neskončili v takejto situácii.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, vo štvrtok 11. novembra 2010 o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Parlament sa zameriava na posilnenie postupov na prenos údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) do tretích krajín. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať ochrane osobných údajov cestujúcich. Orgány činné v trestnom konaní môžu údaje poskytnuté cestujúcimi využívať na vyšetrovanie spáchaných zločinov a na posúdenie rizika. Parlament preto v uznesení zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť právo ľudí na prístup k informáciám a ich právo na súkromie. Európsky parlament okrem toho chce, aby prenos údajov zodpovedal európskym normám na ochranu údajov. Je veľmi dôležité zaviesť vymožiteľné normy týkajúce sa ochrany osobných údajov, ktoré by zaručili ochranu základných ľudských práv a slobôd. Za uplatňovanie týchto noriem musia byť zodpovedné nezávislé vládne inštitúcie na obidvoch stranách Atlantiku. Parlament súhlasí s odporúčaním Komisie, aby sa začali rokovania o dohode medzi Európskou úniou a USA o ochrane osobných údajov pri ich prenose a spracovaní na účely predchádzania trestným činom vrátane terorizmu, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania. Komisia by mala informovať Európsky parlament vo všetkých fázach rokovaní o ochrane osobných údajov, aby sa zabezpečila účinná spolupráca medzi inštitúciami.

  Ágnes Hankiss (PPE) , písomne. – (HU) Je EÚ naozaj schopná prijímať spravodajské údaje prichádzajúce zo Spojených štátov? Návrh uznesenia o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) je vítaný, pretože sa snaží podporiť dohodu medzi Spojenými štátmi a Európskou únie na základe rovnováhy medzi bezpečnosťou a ochranou údajov. Myslím si však, že jeden bod je neadekvátny. Súhlasím s pani Redingovou, keď zdôrazňuje kultúru reciprocity, a chcela by som položiť túto otázku: Ak naozaj považujeme za dôležité, aby výmena údajov bola obojstranná – to znamená, že by sme nemali len poskytovať, ale aj prijímať informácie z USA týkajúce sa predchádzania terorizmu, potom nestačí jednoducho predložiť USA zoznam želaní, ale v praxi je potrebné vytvoriť alebo vymenovať orgán EÚ, ktorý je spôsobilý prijímať a spracúvať spravodajské údaje z USA a zároveň zabezpečiť jednotný prístup členských štátov k týmto informáciám. Tento problém už bol v popredí v súvislosti s dohodou o systéme SWIFT, ktorá zakotvila prenos údajov o bankových prevodoch, ale do dnešného dňa nebol vyriešený. Bolo by prospešné, keby návrh dôrazne upozornil aj na túto bezprostrednú úlohu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) V ostatných rokoch sa v mene boja proti terorizmu obmedzuje čoraz viac základných práv. Logika tohto obmedzovania je často pochybná. Zatiaľ čo cestujúci sú podrobovaní prehliadkam takmer do spodnej bielizne a v batožine nesmú mať pilník na nechty ani dezodorant, kontroly nákladu sa často ponechávajú na samotných prepravcov. Ak sa to v budúcnosti zmení, musí sa zachovať rovnováha medzi slobodou a bezpečnosťou, pretože v prípade kontrol cestujúcich už bola narušená, a preto, keď sa hystéria okolo terorizmu upokojí, požiadavky sa znovu uvoľnia.

Práve také otázne je, či v prípade, keď niekto cestuje do USA, musí FBI vedieť meno, adresu, emailovú adresu, číslo kreditnej karty a číslo batožiny a mať možnosť uchovávať tieto údaje počas obdobia 15 rokov. Ak v budúcnosti niekto v Spojenom kráľovstve vzbudí malé podozrenie, napríklad – nie na základe náboženského presvedčenia, v prípade ktorého je dokázané prepojenie s terorizmom –, ale je podozrivý, pretože letí narýchlo, prípadne bez batožiny a platí v hotovosti, potom by pri prenose osobných záznamov o cestujúcich, a nielen do USA, malo existovať prinajmenšom všeobecné právo na sťažnosť a podniknutie právnych krokov a tieto údaje by sa jednoducho nemali trvalo uchovávať. Údaje sa musia uchovávať, samozrejme, iba na konkrétny účel. V prípade, ak sa pri zabezpečovaní pocitu bezpečnosti porušia základné práva, toto porušenie musí byť čo najmenšie a musia sa posilniť práva dotknutých osôb.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Komisia predložila rad návrhov týkajúcich sa výmeny údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) s tretími krajinami a na začatie rokovaní o dohodách s Austráliou, Kanadou a USA. Ustanovenie všeobecných zásad týkajúcich sa osobných záznamov o cestujúcich je jedným z nástrojov na predchádzanie medzinárodnému zločinu a terorizmu. Vzbudzuje však obavy v súvislosti s ochranou občianskych slobôd a základných práv. Údaje pre databázu osobných záznamov o cestujúcich poskytujú cestujúci počas rezervácie a registrácie. Databáza umožňuje zodpovedným orgánom vyšetrovať trestné činy spáchané v minulosti, predchádzať novým trestným činom a vykonávať analýzy rizika. Tento nástroj bezpečnosti teraz využívajú tretie krajiny, čo vedie k potrebe zaistiť právnu bezpečnosť údajov. Tieto návrhy sa zameriavajú najmä na spôsoby prenosu údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR), na normy týkajúce sa monitorovania správneho vykonávania dohody o PNR a na jej reciprocitu. Parlament podporuje odporúčania Komisie a stanovisko Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, pričom zdôrazňuje, že sa nesmie narušiť súkromie cestujúcich a že tieto údaje sa majú využívať výlučne na určené účely.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Spoločný návrh uznesenia znovu dokazuje, že Európsky parlament, podobne ako všetky inštitúcie EÚ, predstavuje vážne nebezpečenstvo pre slobodu a demokratické práva ľudu. Uznesenie využíva ako zámienku na ospravedlnenie uchovávania všeobecných záznamov o všetkých cestujúcich, ktorí cestujú z EÚ do Spojených štátov, Kanady a Austrálie, terorizmus a potrebu protiteroristickej spolupráce medzi EÚ a Spojenými štátmi. Európsky parlament ospravedlňuje schválenie vykonávania dohody medzi EÚ a Spojenými štátmi o záznamoch o cestujúcich, ktorú pokrytecky predstavuje ako doteraz neprijateľnú, prázdnymi rečami o takzvaných zárukách ochrany osobných údajov. V tomto spoločnom návrhu uznesenia politickí hovorcovia kapitálu spolu s oportunistami urážlivo zavádzajú verejnosť rečami o dohode, ktorá bude zdanlivo obsahovať záruky na ochranu osobných údajov. Žiadna dohoda a žiadna záruka nemôžu zabezpečiť ochranu osobných údajov, keď sa odovzdávajú tajným službám a represívnym mechanizmom Spojených štátov a ďalších krajín a sú im vydané napospas. Komunistická strana Grécka hlasovala proti tomuto neprijateľnému uzneseniu a vyzýva verejnosť, aby zintenzívnila svoj boj proti EÚ a jej protiľudovej a represívnej politike, ktorá útočí na sociálne, demokratické a základné ľudské práva.

  Zbigniew Ziobro (ECR), písomne. – (PL) Jednou z najväčších hrozieb, ktorým svet čelil v predchádzajúcich rokoch, je asymetrická vojna proti terorizmu spolu s hrozbami vznikajúcimi z rastu medzinárodného organizovaného zločinu. Pokiaľ Európa a USA nebudú spolupracovať s týmto cieľom, nebude možné vytvoriť účinný ochranný dáždnik proti tomuto ohrozeniu. Kľúčovým aspektom tejto spolupráce je výmena informácií, a preto sú osobné záznamy o cestujúcich základným prvkom spoločnej bezpečnosti. Je však dôležité pamätať na to, že jej účinnosť závisí výlučne od toho, aby výmena údajov s USA bola plne recipročná. Tiež dúfam, že prijatie dohody urýchli ratifikáciu dohôd medzi USA a Európskou úniou o programe bezvízového styku, ktorý umožní zrušiť americké víza inter alia pre poľských občanov.

16. Správcovia alternatívnych investičných fondov (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pána Jeana-Paula Gauzèsa v mene Výboru pre hospodárske a menové veci k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o správcoch alternatívnych investičných fondov, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2004/39/ES a 2009/.../ES (KOM(2009)0207 – C7-0040/2009 – 2009/0064(COD)) (A7-0171/2010).

  Jean-Paul Gauzès, spravodajca. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Reynders, pán komisár, text, o ktorom vedieme dnes večer rozpravu a ktorý sa zajtra predloží v Parlamente na hlasovanie, je výsledkom dlhotrvajúcej práce. Európska komisia zverejnila 30. apríla 2009 návrh smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov. Jeho cieľom je vytvoriť bezpečný, harmonizovaný rámec na úrovni Európskej únie s cieľom monitorovať a kontrolovať riziká, ktoré správcovia predkladajú svojim investorom, ďalším správcom, iným subjektom na finančných trhoch, a finančnú stabilitu a zároveň umožniť správcom, aby za predpokladu dodržania prísnych požiadaviek poskytovali služby a obchodovali so svojimi fondmi na celom vnútornom trhu.

Pán predsedajúci, chcel by som na chvíľu prerušiť svoj príhovor a spýtať sa, či vzhľadom na rozsah našej práce nebudem mať časový limit, keďže som si všimol, že nebol spustený čas. Neprekáža mi to, ale myslím si, že je správne upozorniť vás na to.

Parlament dostal tento text pred 14 mesiacmi. Podľa všetkého vyvolal u poslancov Európskeho parlamentu záujem, keďže bol predložený rekordný počet 1 690 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Do práce sa veľmi intenzívne zapojili odborníci a spravodajca viedol o tomto texte takmer 200 diskusií, pričom sa nezohľadňujú diskusie s vnútroštátnymi orgánmi.

Osobitne náročnou prácou bola finalizácia kompromisného textu, o ktorom sa dnes vedie rozprava. Počas španielskeho predsedníctva v priebehu prvej polovice roka 2010 sa uskutočnilo pol tucta neformálnych trialógov s cieľom výmeny informácií o pokroku práce. Počas tohto obdobia sa v Rade nedosiahla žiadna dohoda.

Výbor pre hospodárske a menové veci hlasoval 17. mája 2010 veľkou väčšinou hlasov za správu, čo bol výsledok kolektívneho rozhodnutia poslancov Európskeho parlamentu. Parlament zaviedol proporcionalitu, odlišné pravidlá pre rôzne kategórie fondov, reguláciu na ochranu súkromného kapitálu cieľových podnikov a pracovných miest a systém povolení pre fondy a správcov alternatívnych investičných fondov so sídlom mimo Európskej únie.

Potom nasledoval tucet trialógov. Bola tiež vytvorená pracovná skupina medzi tromi inštitúciami, ktorá sa mala konkrétne zaoberať odbornými aspektmi návrhu na viacerých schôdzach s belgickým predsedníctvom a Komisiou.

Záverečný trialóg sa uskutočnil 26. októbra 2010 s aktívnou účasťou predsedu Rady ECOFIN pána Reyndersa a pána komisára Barniera a dosiahla sa dohoda o kompromisnom texte, ktorý mohol byť podľa názoru spravodajcu predložený na hlasovanie v Parlamente.

Nebudem zachádzať do podrobností tohto rozsiahleho odborného dokumentu, ale zdôrazním podstatné body. Smernica stanoví pre správcov alternatívnych investičných fondov so sídlom v Európskej únii povinnosť získať povolenie alebo zaregistrovať sa a dodržiavať operatívne a organizačné požiadavky, kódexy správania a pravidlá transparentnosti a podriadi ich právomoci kompetentných orgánov členských štátov a Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA), ktoré majú vykonávať dohľad a udeľovať sankcie.

Poskytne im prístup na vnútorný trh Únie prostredníctvom vnútroeurópskeho povolenia riadiť a uvádzať na trh svoje produkty. Správcovia so sídlom mimo Európskej únie sa v konečnom dôsledku môžu uchádzať o povolenie za predpokladu, že splnia rovnaké požiadavky ako správcovia so sídlom v Európskej únii. Množstvo schôdzí a intenzita kontaktov a rokovaní medzi spravodajcom, tieňovými spravodajcami, vtedajším predsedníctvom a Komisiou veľmi výrazne obohatili pôvodný návrh v mnohých oblastiach.

V tejto súvislosti musím uviesť, že pokrok, o ktorý sa Parlament snažil, sa dosiahol postupne v priebehu rokovaní a, samozrejme, nielen na poslednom trialógu, počas ktorého sa zrealizovali určité úpravy, ale na politickej úrovni, čo bolo rozhodujúce.

Chcel by som zdôrazniť oblasti, v ktorých bol zásah Parlamentu rozhodujúci. Bolo to predovšetkým v dvoch vysoko politických otázkach v súvislosti so vzťahmi s tretími krajinami. Boli prijaté existencia a zavedenie povolenia – no, teraz naozaj nerozumiem, pretože zvyčajne mám štyri minúty –, pre správcov so sídlom mimo Európskej únie. Boli stanovené konkrétne podmienky na udelenie povolenia. Čo sa týka súkromných kapitálových fondov, Parlamentu sa podarilo zabezpečiť, aby smernica zahŕňala ustanovenia na zabránenie prípadného rozpredaja aktív cieľového podniku a aj konkrétne pravidlá týkajúce sa povinnosti predkladať správy vo vzťahu k cieľovým podnikom, ich zamestnancom alebo ich zástupcom.

Vzhľadom na to, že hodiny nefungujú správne, nebudem sa vracať k niektorým ustanoveniam, ktoré sa dosiahli v súlade so želaním Parlamentu. Jednoducho poviem, že Parlament chcel zájsť ešte ďalej, ale dokázal uplatniť vplyv na rokovania v tom zmysle, aby sa väčšmi uznala úloha ESMA. Presadené riešenia však predstavujú významný pokrok z hľadiska zlepšenia kontroly na európskej úrovni. Parlament sa zameral na posilnenie právomocí Rady a Parlamentu v procese prijímania aktov delegovaných Komisiou.

Väčšina v Parlamente by si želala veľmi prísnu kontrolu nad pasívnym marketingom, či dokonca jeho zákaz. Zahrnutie zásady, na základe ktorej musia profesionálni investori vykonať hĺbkovú analýzu, keď investujú do fondov so sídlom mimo Európskej únie, do odôvodnenia predstavuje významný prvý krok.

Vážený pán predsedajúci, pán Reynders, pán komisár, toto som chcel povedať na úvod rozpravy. Na záver by som chcel využiť túto príležitosť dvoch minút a poďakovať sa všetkým tým, čo prispeli k tomuto úspechu.

(potlesk)

  Predsedajúci. – Pán Gauzès, máte toľko času, koľko len chcete, ak bránite záujmy londýnskej City.

  Didier Reynders, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Gauzès, dámy a páni, predstupujem pred vás opäť s radosťou, keď vediete rozpravu o dodatočnej časti reformného balíka, ktorý chceme zaviesť vo finančnom sektore. Správa, ktorá vám bola predložená, predstavuje časť balíka dohľadu, ktorá, ako viete, už bola jednomyseľne prijatá v Rade.

Čo sa týka investičných fondov, postupovali sme opäť s rovnakou jednomyseľnosťou v Rade a vy ste prijali balík dohľadu veľmi veľkou väčšinou. Dúfam, že rovnako veľkú väčšinu budeme mať aj pre časť o investičných fondoch.

Po prvýkrát zavádza táto smernica európsku reguláciu týkajúcu sa správcov alternatívnych investičných fondov, predovšetkým hedžových fondov a súkromných kapitálových fondov, o ktorých sme veľakrát diskutovali. Tieto spoločnosti, ktoré sú pre európske hospodárstvo prospešné, doteraz neboli pod žiadnym dohľadom, ani nepodliehali konkrétnej regulácii na európskej úrovni. Súčasný návrh v plnom rozsahu vyjadruje želanie pána komisára Barniera – ktoré je aj mojím želaním – rozšíriť účinnú, primeranú reguláciu a dohľad na všetky subjekty a finančné činnosti s významným rizikom.

Európa robí touto smernicou ďalší krok smerom k úplnej realizácii rozhodnutí prijatých na schôdzi G20. Pred začiatkom samitu G20 je to od Európy silný signál zvyšku sveta. Ako som povedal, tento text je úplne integrovaný do nového európskeho rámca dohľadu a posilňuje úlohu, ktorú bude zohrávať Európsky orgán pre cenné papiere a trh (ESMA) pri regulovaní správcov alternatívnych fondov.

Vďaka vášmu hlasovaniu za, v ktoré dúfam, budú správcovia týchto fondov podliehať konzistentným a zväčša novým pravidlám, ktoré majú zvýšiť transparentnosť, čo sa týka dohľadu, investorov, podnikov a zamestnancov podnikov, ktoré niektoré z týchto fondov nadobúdajú. Súkromné kapitálové spoločnosti budú musieť oznámiť svoj podiel v nadobudnutých spoločnostiach a poskytnúť informácie zamestnancom, najmä čo sa týka ich budúcej stratégie podniku a prípadného dosahu na pracovné miesta. Cieľom smernice je aj zvýšenie ochrany investorov. Bude napríklad výrazne posilnená funkcia depozitára, ako aj riadenie rizika. Pod kontrolou budú teraz používanie cudzích zdrojov, metóda odmeňovania a delegovanie.

Cieľom smernice je aj podpora vnútorného trhu v tejto oblasti, predovšetkým prostredníctvom zavedenia vnútroeurópskeho povolenia, ktoré uľahčí cezhraničné transakcie, čo bude na prospech celému hospodárstvu. Zavedie sa aj povolenie pre tretie krajiny s cieľom zachovať rovnaké podmienky v medzinárodnom meradle a dodržiavať zásadu „rovnaké práva, rovnaké povinnosti“. Teší ma skutočne európsky charakter tejto smernice, ktorá zaručuje vysokú úroveň ochrany a transparentnosti a zároveň podporuje investície v Európe. Systém povolení, ktorý sa zakladá na prísnych kontrolách a dáva európskym orgánom dohľadu centrálnu úlohu, predstavuje spoľahlivý a účinný regulačný základ pre sektor, ktorého očakávanú úlohu pri obnove rastu nemožno podceňovať.

Ako iné prvky reformného programu finančného sektora sa smernica v globálnejšom meradle zameriava aj na zabránenie alebo aspoň obmedzenie rozsahu budúcich finančných kríz. Chcem zdôrazniť, že k dosiahnutiu dohody medzi Parlamentom a Radou, ktorá je, ako dúfam, čo najširšia, došlo vo výraznej miere vďaka odhodlaniu Európskeho parlamentu a najmä jeho spravodajcu pána Gauzèsa a vďaka dôkladnej práci, ktorú vykonali.

Pán Gauzès, chcem vám poďakovať za vašu odhodlanosť, angažovanosť a rozhodnosť, bez ktorej by prijatie smernice Európskym parlamentom pravdepodobne nebolo možné.

Vážený pán predsedajúci, chcel by som poďakovať aj pani Sharon Bowlesovej, predsedníčke Výboru pre hospodárske a menové veci. Na schôdzach trialógu a iných fórach sme často diskutovali o tejto smernici a aj o iných textoch. Bolo to užitočné, keďže sa ukázalo, že je možné mať spolurozhodovací postup za tej podmienky, že bude možné začať rokovania súčasne s Radou na jednej a Parlamentom na druhej strane. Veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste to dokázali v Parlamente zorganizovať. V Rade to nie je ľahké a som si istý, že to nie je vždy ľahké ani so všetkými poslancami Parlamentu.

(FR) Na záver, pán predsedajúci, by som chcel poďakovať švédskemu a španielskemu predsedníctvu a pánovi komisárovi Barnierovi, ktorý práve prišiel, a všetkým tieňovým spravodajcom, teda pánovi Goebbelsovi, pánovi Klinzovi, pánovi Canfinovi, pánovi Kamallovi a napokon pánovi Lehnemu za plodnú a jednoznačne konštruktívnu spoluprácu na pozmenenej a doplnenej správe, ktorá vám bude predložená na hlasovanie.

Odteraz, pán predsedajúci, bude existovať spoľahlivý a harmonizovaný rámec na úrovni Európskej únie na kontrolu rizík a dohľad nad nimi, ktoré predstavujú správcovia alternatívnych investičných fondov pre svojich investorov a finančnú stabilitu. Som presvedčený o tom, že vôľa dosiahnuť výsledky, ktorá nás inšpirovala, bude naďalej stimulovať rokovania o budúcich textoch. Vždy, keď prídem do Parlamentu, pán predsedajúci, vám ďakujem za prácu, ktorú sme práve dokončili, ale už teraz by som vám chcel poďakovať za prácu, ktorú vykonáme v priebehu nadchádzajúcich týždňov.

Pán Gauzès, dúfam, že budeme môcť spolupracovať rovnakým tempom na vypracovaní dohody o úverových ratingových agentúrach. V mene svojich nástupcov v predsedníctve Rady a vzhľadom na súčasné rokovania som ďalej presvedčený o tom, že dosiahneme pokrok v tejto veci, ale možno aj v iných veciach v budúcnosti. Dátum už je stanovený. V každom prípade vám ďakujem za prácu, ktorá bola vykonaná na tejto správe.

(potlesk)

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, najprv by som vás chcel požiadať, dámy a páni, aby ste ma ospravedlnili za to, že som sa k vám pripojil len pred niekoľkými minútami.

Belgické predsedníctvo je také dynamické, že v rovnakom čase, keď sa tu koná táto dôležitá rozprava, rozprava o tejto smernici o správcoch alternatívnych investičných fondov, vedieme rozpravu v Rade pre konkurencieschopnosť o ďalšej dôležitej otázke, o európskom patente, a tak som pred chvíľou odišiel z Rady, aby som mohol prísť sem – neviem ešte, v akom stave, ale urobím, čo bude v mojich silách. Nemôžem sa rozdvojiť.

Pán Gauzès, ktorého názory poznám, ale ktorého som si nemohol vypočuť, mi určite prepáči. Chcel by som sa mu poďakovať a zablahoželať mu, ako aj všetkým koordinátorom a tieňovým spravodajcom a, samozrejme, ako pred chvíľou povedal pán Reynders, belgickému predsedníctvu a celému tímu za veľmi dôležitú a veľmi vytrvalú prácu, ktorú počas niekoľkých uplynulých týždňov i predtým vykonali iné predsedníctva.

Diskutovali sme o tejto otázke takmer 15 alebo 18 mesiacov a hlasovaním Parlamentu sme sa veľmi priblížili k uvedeniu tejto zmysluplnej dohody do platnosti. Parlament sa dnes stretáva, aby o nej viedol rozpravu, a stretne sa zajtra, aby o nej rozhodol. Toto hlasovanie na plenárnom zasadnutí, dámy a páni, sa uskutoční v predvečer samitu G20 v Soule, čo predstavuje vynikajúcu príležitosť, aby sme prejavili schopnosť spoločne konať, zaviesť spoločné ciele a aj zrealizovať rozhodnutia, ktoré sa prijali hneď po vypuknutí krízy – a táto kríza ešte nie je za nami z hľadiska finančných, hospodárskych, ľudských a spoločenských dôsledkov –, rozhodnutia, ktoré boli prijaté na najvyššej medzinárodnej úrovni, na G20.

Na základe dohody o balíku dohľadu, za ktorý takisto vďačíme angažovanosti Parlamentu a vytrvalosti belgického predsedníctva, musia dohody o tejto smernici o správcoch alternatívnych investičných fondov demonštrovať túto schopnosť poučiť sa z krízy, vytvoriť inteligentnú reguláciu a účinný dohľad tam, kde je to potrebné, aby všetky subjekty vo finančnom sektore podliehali tejto regulácii a tomuto dohľadu, ktoré budú prísne a účinné.

Členské štáty jednomyseľne odsúhlasili tento posledný návrh, ako povedal pán Reynders. Dámy a páni, chcem povedať, čo si myslím: táto dohoda by nebola možná bez prínosu Parlamentu, ktorý výrazne zlepšil návrh, o ktorom vedieme rozpravu.

Vďaka rozhodnosti pána Gauzèsa a tieňových spravodajcov dnes správa obsahuje veľa nových prvkov týkajúcich sa správy, ktorú pôvodne v máji prijala Rada ECOFIN, a tento prínos Parlamentu veľmi reálne zlepší kvalitu tohto návrhu smernice. Chcel by som postupne uviesť niektoré prvky, ktoré budú podľa nás pozitívne a budú mať vysokú kvalitu.

Prvý prvok je posilnenie pravidiel o súkromných kapitálových fondoch, čo zvýši transparentnosť týchto aktivít vo vzťahu k zamestnancom cieľových podnikov a zavedie silnú ochranu pred rozpredajom aktív, čo si želali mnohí z vás, hoci viem, že niektorí z vás si myslia, že to nejde dostatočne ďaleko.

Druhý prvok je skutočne európske riešenie pre tretie krajiny. Komisia vždy podporovala toto riešenie založené na prístupe „rovnaké práva, rovnaké povinnosti“ a v konečnom dôsledku zaručí, aby všetci správcovia pôsobiaci v Európe museli dodržiavať európske pravidlá.

Tretí prvok je kľúčová úloha ESMA naplánovaná v tomto ustanovení, ktorá zabezpečí väčšiu konzistentnosť dohľadu nad správcami a podporí fungovanie európskych povolení a povolení pre tretie krajiny.

Štvrtý prvok sú prísne dodatočné pravidlá, ktoré budú chrániť investorov a trhy. V tejto súvislosti by som chcel uviesť hranice na použitie cudzích zdrojov, dodatočný kapitál, profesionálne poistenie pre správcov a pravidlá týkajúce sa úlohy a zodpovednosti depozitárov.

Dámy a páni, Komisia sa stotožňuje s vašimi obavami v súvislosti s chýbajúcimi pravidlami pre pasívny marketing. Táto medzera by sa mohla stať cestou, ako obísť naše pravidlá, a preto máme rovnaké obavy.

Členské štáty sú však takmer jednomyseľne proti akýmkoľvek pravidlám v tejto oblasti a my sme pripravení pristúpiť na kompromis a prijať súčasnú správu pod podmienkou, že sa táto vec niekedy v kontexte smernice preskúma, a zabezpečíme, aby sa tak stalo.

V mene Komisie by som sa chcel ešte raz poďakovať Parlamentu za jeho mimoriadne dôležitú spoluprácu a jeho prínos k tejto správe a rovnako ako pán Reynders dúfam, že dokážeme dospieť k dohode, ktorá bude čo najširšia, čo sa týka tohto kompromisu, ktorý je podľa nášho názoru dynamický kompromis a ktorý nám umožní dodržať jeden zo záväzkov prijatých v skupine G20: poučiť sa z finančnej krízy.

  Evelyn Regner, spravodajkyňa Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Reynders, pán komisár Barnier, veľkú časť práce sme už vykonali, ako povedal pán Gauzès: 21 trialógov a množstvo stretnutí spravodajcov a tieňových spravodajcov z Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre právne veci. Predovšetkým sme však dlhé roky pracovali na tom, aby sme presvedčili ostatných. Dlhé roky sa Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente snažila veľmi intenzívne ako tibetský modlitebný mlynček podriadiť hedžové fondy, súkromné investičné fondy a všetky ostatné finančné nástroje európskym právnym predpisom. Kompromis s členskými štátmi sme napokon dokázali dosiahnuť 26. októbra, práve v deň rakúskeho štátneho sviatku. Nežijeme v ideálnom svete, a preto ani tento kompromis nie je dokonalý. Tento európsky právny predpis je však momentálne najdôležitejší prvok z hľadiska regulácie finančného trhu. Teraz už existuje alternatíva k starému vražednému neoliberálnemu predkrízovému argumentu, že niet žiadnych iných alternatív, keď ide o zavedenie poriadku na finančnom trhu a jeho reštrukturalizáciu.

Pre mňa sú osobitne dôležité nasledujúce dve veci: po prvé, existujú pravidlá na zabránenie rozpredaju aktív s tým účinkom, že rezervy podnikov, ktoré boli prevzaté, nesmú byť dva roky dotknuté. Existujú aj pravidlá týkajúce sa zodpovednosti depozitárov, ktoré zabraňujú vytváraniu dlhých, pochybných reťazcov zodpovednosti. Tieto ustanovenia predstavujú minimálne normy, ktoré znamenajú, že kto chce, môže ich zlepšiť, ba mal by tak urobiť. Regulácia správcov alternatívnych investičných fondov poskytuje však aj novú príležitosť zaviesť novú kultúru hedžových fondov. Najmä fondy s malým objemom doteraz realizovali mimoriadne riskantné transakcie, ale teraz musia zmeniť spôsob svojho fungovania. Teraz majú príležitosť, aby sa etablovali na základe udržateľnej obchodnej koncepcie.

Aby sa zabezpečilo fungovanie tejto smernice – musím konštatovať, že to hovorím bez ilúzií –, musí Komisia prísne a pozorne sledovať realizáciu a fungovanie smernice, a ak to bude potrebné, musí predložiť revíziu skôr, než sa naplánovalo.

Chcela by som sa úprimne poďakovať pánovi Gauzèsovi. Spolupracovali sme mimoriadne konštruktívnym spôsobom. Chcela by som sa poďakovať aj pánovi Bullmannovi a pánovi Goebbelsovi. Osobitne by som chcela poukázať na prevládajúceho silného ducha, silnú vôľu, v konečnom dôsledku aj na strane Komisie a Rady, dosiahnuť skutočne konštruktívne riešenie.

  Burkhard Balz, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, smernicou o správcoch alternatívnych investičných fondov teraz kladieme ďalší dôležitý základný kameň pri budovaní novej, stabilnej štruktúry finančného trhu v Európe. Naša požiadavka na rozsiahlu a účinnejšiu prevenciu kríz bude účinná v plnom rozsahu až vtedy, keď ju rozšírime na celý finančný sektor, a teda aj na alternatívne investičné fondy, ktoré boli v minulosti regulované len na vnútroštátnej úrovni. Je to veľmi rôznorodý sektor s rozličnými typmi fondov, rizikových profilov a aj investičných stratégií.

Nebolo ľahké pracovať s týmto návrhom smernice, ktorý predložila Komisia, ale teraz sme dospeli k spoločnému kompromisu, ktorý nehádže všetky fondy a všetkých správcov fondov do jedného vreca a ktorý presadzuje aspoň vo svojom prístupe diferencovaný pohľad vzhľadom na systémové riziko. Dnes stanovujeme jednotné normy na schvaľovanie správcov fondov platné pre celú Európu. Tým prenášame časť zodpovednosti aj na profesionálnych investorov a depozitárov. Dodatočnou reguláciou týkajúcou sa súkromných investičných fondov predchádzame rozpredaju aktív podnikov v portfóliu. Treba uznať, že nie je odôvodnené postaviť na pranier celý sektor súkromných investičných fondov ako taký, pretože zohráva dôležitú a aj konštruktívnu úlohu, napríklad pri financovaní malých a stredných podnikov. Teraz však zabránime negatívnym príkladom v dôsledku toho, že podstata podniku sa musí zachovať najmä počas kritických prvých rokov po jeho prevzatí.

Najväčší úspech Parlamentu je isto zavedenie spoločného európskeho povolenia nielen pre správcov európskych fondov, ale aj pre správcov fondov mimo EÚ. Správcovia fondov mimo EÚ budú mať prístup na európsky trh len vtedy, ak bude existovať zmluva o spolupráci zaručujúca výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu. V budúcnosti bude môcť v závažných prípadoch zasiahnuť aj Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, a to znamená, že nové právne predpisy sa budú uplatňovať po prvý raz. Nemôžeme sa oprieť o skúsenosti z minulosti, najmä čo sa týka ustanovení vzťahujúcich sa na tretie krajiny, ale myslím, si, že sme pri vytváraní účinného rámca začali dobre.

  Robert Goebbels, v mene skupiny S&D. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, po vypuknutí krízy iniciovali európsky samit a potom skupina G20 výzvu na reguláciu všetkých segmentov finančných trhov v oblasti hedžových fondov. Komisia rýchlo predložila návrhy, ale lobovanie nebývalej intenzity spôsobilo, že niektorí politickí predstavitelia začali váhať s pokračovaním regulácie. Spojené kráľovstvo sa postavilo na obranu hedžových fondov so sídlom na blízkych alebo vzdialených ostrovoch. Francúzsko, ktoré sa označuje za majstra sveta v medzinárodnej regulácii, sa vrátilo k svojmu zvyčajnému protekcionizmu.

V Parlamente sa týmto právnym predpisom snažili oponovať predovšetkým liberáli. Skupina pána Verhofstadta, ktorá je zvyčajne taká proeurópska, navrhla celkom zamietnuť návrh Komisie. Vďaka pánovi spravodajcovi Gauzèsovi a vďaka koalícii vo Výbore pre hospodárske a menové veci, ktorá pozostávala z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente a Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie, ktorú dokonca podporila Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice, bolo predložené podstatné väčšinové stanovisko. O dvadsaťjeden trialógov neskôr a vďaka osobnému nasadeniu pána Reyndersa a pána komisára Barniera dospeli vyjednávači Parlamentu k návrhu smernice, ktorý je zreteľným krokom vpred predovšetkým v strednodobom horizonte.

Je to preto, lebo budeme musieť čakať do roku 2018, keď budeme mať vnútorný trh, ktorý zavedie rovnaké povinnosti a záväzky a poskytne všetkým fondom aj rovnaké práva. Európska regulácia sa zavedie od roku 2013. Budú rozšírené právomoci európskeho orgánu dohľadu ESMA, na ktorý smernica prenesie až 72 právomocí týkajúcich sa zasahovania a dohľadu. Treba zdôrazniť, že táto smernica je prvý európsky legislatívny akt, ktorý reguluje hedžové fondy a súkromné kapitálové fondy. Zabezpečí to značnú ochranu investorov – nielen profesionálnych investorov, ale aj občanov investujúcich svoje úspory do finančných produktov.

Zavedú sa veľmi konkrétne pravidlá riadenia rizika a riadenia hotovosti. Stratégie, ktoré budú správcovia realizovať, budú pre investorov transparentnejšie a investori budú mať viac informácií. Cudzie zdroje budú podliehať kontrole a správcovia budú musieť vopred oznámiť vlastné hranice pri využívaní požičaných cudzích zdrojov. Regulátori budú môcť zasiahnuť, ak sa zvolí príliš riskantná stratégia. Veľkorysé odmeňovanie a bonusy pre správcov sa obmedzia a nebude možné vyplatiť ich okamžite v hotovosti v plnom rozsahu. Smernica zavedie viac transparentnosti v súkromných kapitálových fondoch. Tieto fondy budú vítané pri financovaní reálneho hospodárstva. Smernica však výrazne obmedzí priestor pre agresívne fondy na rozdrobenie podnikov. Zavedie sa dvojročné obdobie, počas ktorého nebude možné rozdeliť kapitál a niektoré rezervy podniku medzi nových vlastníkov.

Okrem tohto obmedzenia prebehnú konzultácie so zamestnancami podniku a krajina, v ktorej je fond zaregistrovaný, bude informovaná o obchodnej stratégii kupujúceho. Súhrnne povedané, smernicu možno zlepšiť, pán predsedajúci, ale socialisti a demokrati ju podporia, pretože prinesie veľa svetla do tmavej diery medzinárodných financií, ktoré doteraz reprezentovali alternatívne fondy.

(potlesk)

  Wolf Klinz, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, po dlhých rokovaniach sa Parlament, Rada a Komisia napokon dohodli na spoločnom texte na reguláciu správcov alternatívnych investičných fondov. Vítam to a musím opraviť pána Goebbelsa: chceli sme poslať pôvodný návrh naspäť, pretože sme boli presvedčení o tom, že alternatívne investičné fondy boli také rôznorodé – hedžové fondy, súkromné kapitálové fondy a fondy nehnuteľnosti –, že bolo potrebné regulovať každý z nich osobitne. Teraz však máme text, ktorý môžeme v plnom rozsahu akceptovať a podporiť. Univerzálny prístup, ktorý sa nám na začiatku zdal byť neprijateľný, bol v kľúčových prvkoch doplnený a pozmenený. V dôsledku toho s ním už nemáme problém.

Cieľom smernice bolo dosiahnuť väčšiu transparentnosť pre orgány dohľadu, ale predovšetkým pre investorov, aby mohli identifikovať systémové riziká v primeranom čase a v dostatočnom predstihu a aby tak mohli na ne zodpovedajúco reagovať. Osobne podporujem pravidlá, ktoré budú musieť dodržiavať všetci správcovia fondov pôsobiacich v EÚ. Zároveň sa mi však nepáči myšlienka, aby sme premenili Európu na nejakú pevnosť alebo dokonca väzenie alebo aby sme európskym inštitúciám, ktoré chcú investovať, znemožnili investície mimo Európy. Preto sme spočiatku nemohli podporiť návrh, ako bol predložený v výbore. Kompromis, ktorý sa teraz dosiahol, rieši tento problém. Sľubuje, že zachová otvorenosť trhov.

Ďalším dôvodom pre naše počiatočné zamietnutie bola regulácia týkajúca sa oblasti súkromných kapitálových fondov, ktorá by v skutočnosti viedla k deformácii hospodárskej súťaže v tejto oblasti. Požiadavky pre súkromné kapitálové fondy, ako boli pôvodne formulované, by vystavili výraznej nevýhode dokonca aj spoločnosti kótované na burze. Kompromis, ktoré teraz máme pred sebou, odstraňuje tento nedostatok a zabraňuje rozpredaju aktív, čo výslovne vítame.

Celkovo sme teda s návrhom veľmi spokojní. Vytvára jasné rámcové podmienky a pravidlá pre správcov alternatívnych investičných fondov. Zabezpečí väčšiu transparentnosť na identifikáciu systémových rizík. Preto zabezpečí väčšiu stabilitu. Posilní vnútorný trh, pretože zavedie povolenie EÚ, ktoré po prechodnom období bude zavedené aj pre správcov mimo Európy. Zabezpečí jasnú, nedeformovanú hospodársku súťaž. Napokon vytvorí jasnú, novú úlohu pre Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA).

Na záver by som chcel poďakovať nielen kolegom poslancom, ale predovšetkým belgickému predsedníctvu, ktoré túto vec vďaka neúnavnému úsiliu doviedlo do úspešného konca.

  Sven Giegold, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, toto nariadenie o správcoch alternatívnych investičných fondov prináša, po prvé, trochu viac transparentnosti a pravidiel do tejto nepreniknuteľnej džungle hedžových fondov a alternatívnych investičných fondov. Tieto pravidlá sú, žiaľ, neúplné. Je stále možné umiestniť neregulované produkty na vnútorný trh prostredníctvom pasívnej distribúcie. Prístup na trh nie je pre tieto produkty v podstate účinne obmedzený. Európa preto premeškala príležitosť rozšíriť svoje pravidlá na celom svete a dosiahnuť jednotnú reguláciu.

Po druhé, v rozpore so želaním Parlamentu, žiaľ, nedošlo k účinnému pravidlu vyrovnaného rozpočtu pre fondy na európskej úrovni. Aj naďalej závisí od vnútroštátnych pravidiel, aby stanovili, aké vysoké môže byť zadlženie fondov, a to tiež znamená, že sme sa nepoučili z krízy. V dôsledku toho dôjde k národným pretekom vzhľadom na túto reguláciu.

Pre nás je ešte raz rozhodujúca skutočnosť, že sa účinne nezabránilo rozpredaju aktív spoločností súkromnými kapitálovými fondmi. Samozrejme, existujú investície súkromných kapitálových fondov, ktoré sú pre podniky prínosné. Pravidlá, ktoré sa práve teraz stanovujú, však, žiaľ, nie sú vôbec primerané. Právo zamestnancov na informácie, ktoré celkom oprávnene očakávajú, nie je účinné a účinná nie je ani ochrana malých a stredných podnikov proti rozpredaju aktív tohto charakteru. V tomto prípade je preto veľmi ťažké zdôvodniť to voličom. Žiaľ, zodpovednosť za to nenesie Parlament. Tú nesie predovšetkým príslušný sektor a jeho intenzívne lobovanie, ktoré bolo osobitne úspešné v prípade vlád Spojeného kráľovstva, Francúzska a – je mi ľúto, že to musím povedať –, do určitého rozsahu aj Nemecka. Táto loby bola zastúpená aj tu v Parlamente, a to Skupinou Aliancie liberálov a demokratov za Európu.

Nemôžeme podporiť tento návrh, pretože by znamenal precedens zlyhania Parlamentu pri zavádzaní účinných pravidiel. Nie je možné, aby sme sa so vztýčenou hlavou postavili pred svojich voličov a povedali, že sme úspešne a účinne zregulovali toto peklo. Dúfam, že dosiahneme nejaký pokrok pri revízii smernice. Chcel by som sa ešte raz veľmi pekne poďakovať predovšetkým za spoluprácu s kolegami poslancami v Parlamente.

  Syed Kamall, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som začať ocenením veľkého úsilia pána komisára Michela Barniera. Ďakujem vám veľmi pekne za to, že ste prišli do Londýna na stretnutie so správcami hedžových fondov a súkromných kapitálových fondov a vypočuli ste si ich názory. Rád by som sa tiež poďakoval belgickému predsedníctvu za jeho prácu, ako povedali niektorí z predošlých kolegov, a aj pánovi Gauzèsovi a ďalším tieňovým spravodajcom. Už nebudem ďakovať ďalším ľuďom, pretože miniem všetok čas, keďže mám iba jednu minútu.

Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme sa pozreli na tieto problémy a zhodnotili, ako ďaleko sme sa dostali za osemnásť mesiacov. Patril som medzi najväčších kritikov, keď bol predložený pôvodný návrh. Najmä keď išlo o otázky, ako napríklad rozsah, zdalo sa, že to bude univerzálna smernica s rovnakými pravidlami pre všetky typy fondov, nielen pre hedžové fondy a súkromné kapitálové fondy, ale aj pre investičné trusty v Spojenom kráľovstve, ktoré existujú 150 rokov bez systémového rizika. Situácia tam je lepšia.

Veľmi ma potešilo, kam sme dospeli v otázke prístupu tretích krajín: dokázali sme zachovať otvorené trhy a umožnili sme investorom z EÚ, aby naďalej investovali do fondov mimo EÚ. Máme úroveň transparentnosti, ktorá neznevýhodňuje významne súkromné kapitálové fondy v porovnaní s fondmi štátnych dlhopisov, a dosiahli sme lepšie podmienky v oblasti zodpovednosti depozitára, kde nesústreďujeme systémové riziko.

V konečnom dôsledku by nik nepovedal, že je to dokonalá smernica, ale myslím si, že sme dosiahli realizovateľný kompromis. Dúfam, že väčšina Parlamentu podporí pána spravodajcu Gauzèsa a ostatných tieňových spravodajcov v práci, ktorú sme vykonali.

  Jürgen Klute, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som predniesť dve pripomienky. Prvá je určená pánovi Gauzèsovi. Chcel by som sa mu osobitne poďakovať za vynikajúcu prácu a spoluprácu. Spoluprácu s ostatnými tieňovými spravodajcami hodnotím však tiež ako výnimočne dobrú a konštruktívnu. Chcel som to povedať hneď na začiatku ešte predtým, než sa vyjadrím kriticky.

V zásade môžem akceptovať a potvrdiť to, čo práve povedal pán Giegold. Mohol som podporiť prvý kompromis, na ktorom sme sa dohodli vo Výbore pre hospodárske a menové veci v máji tohto roku. Bol som vlastne ochotný prijať toto rozhodnutie. Čo sa však teraz predkladá ako výsledok ďalších rokovaní, nie je už podľa názoru našej skupiny prijateľné a už to nemôžeme podporiť. Vnímam to tak, že každý má právo na svoj vlastný názor na túto vec, ale podľa mňa tu Rada zohrala nešťastnú úlohu. Vyjadrím to trocha jasnejšie, než to urobili jeden či dvaja iní rečníci. Podľa môjho názoru tu Rada premeškala príležitosť. V značnom rozsahu sa podrobila loby finančného trhu a urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby zabránila účinnej regulácii na európskej úrovni.

Jedného rána mi zavolal istý lobista a povedal, že ak naozaj chceme regulovať súkromné kapitálové fondy týmto spôsobom, zabránime tomu, aby sa do Afriky dostala rozvojová pomoc. Ťažko nájsť absurdnejší a bizarnejší argument v tejto súvislosti. Tieto dve veci spolu vôbec nesúvisia. Každý, kto prichádza s argumentmi tohto druhu, len dokazuje, že nemá záujem o zmysluplnú a účinnú reguláciu.

To však nie je vec Parlamentu. V mene Parlamentu – a chcel by som to zdôrazniť ešte raz – bojovali pán Gauzès a iní kolegovia poslanci za účinnú reguláciu. Rada to zmarila. Chcem to povedať ešte raz: toto je pasívny marketing. Ide o vec, o ktorej hovoril už pán Giegold. Je to podobné, ako keby mal niekto zákaz predávať pokazené vajcia na víkendovom trhu, ak pre ne robí reklamu. Ale ak pre ne reklamu nerobí a len tam stojí a predáva ich, tak potom je to zrejme legitímne. Neodlišuje sa to však od toho, čo sa tu stanovilo v časti týkajúcej sa pasívneho marketingu. Toto je otvorená medzera. Máme európsku reguláciu – to sa tu už povedalo a myslím si, že je to dobrá vec. Keď však zostanú otvorené dvere, aby sa dala obísť cez rôzne diery, potom vzniká otázka, aká účinná je táto európska regulácia v skutočnosti.

Súkromné kapitálové fondy boli pôvodne regulované lepšie. Teraz sú regulované pomerne slabo. Veľmi dôležitý bod – a tu môžem opäť len potvrdiť, čo povedal pán Giegold –, je otázka informácií poskytovaných zamestnancom. Pôvodný kompromis uvádzal, že správcovia sú povinní informovať zamestnancov o tom, čo zamýšľajú urobiť s podnikmi, do ktorých investovali. Z toho zostala naliehavá požiadavka, aby majitelia informovali svojich zamestnancov a podnikové rady. Viete si predstaviť, čo z toho zostane – nie veľa. Rada tu premeškala príležitosť a dúfam, že neskôr to budeme môcť zlepšiť.

  Marta Andreasen, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, som menej vďačná než predchádzajúci rečníci. Od samého začiatku sa smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov zamerala na londýnsku City, odvetvie, ktoré už bolo dostatočne regulované britskými orgánmi.

Ako zvyčajne, Európskej únii uniká podstata: obrovskú úverovú bublinu a finančnú krízu vytvorilo neuvážené požičiavanie zo strany bánk, nie alternatívne kapitálové fondy. Zabráni táto regulácia budúcej kríze? Jednoznačne nie. Ale určite sa jej podarí vyhnať správcov z Londýna. Žiaľ, tí nepôjdu do Paríža alebo do Frankfurtu, ale namiesto toho ešte ďalej: do New Yorku a Singapuru.

Môžeme si dovoliť takú obchodnú stratu? Samozrejme, že nie, ale Európskej únii to neprekáža. Táto smernica významne zvýši náklady týchto fondov a zníži zisk, čím spôsobí zánik menších fondov. Jej kapitálové požiadavky sťažia situáciu pre súkromné kapitálové fondy a negatívne dôsledky pocítia novozaložené podniky využívajúce rizikový kapitál.

Je smiešne, keď Komisia tvrdí, že chce stimulovať výskum, vývoj a podnikanie, aby obnovila rast európskeho hospodárstva. Namiesto stimulovania rizikového kapitálu vkladá dôveru do verejného financovania, ktoré je príliš ťažkopádne a na tento účel nepoužiteľné.

Je tiež neuveriteľné, ako EÚ navrhla túto smernicu zo svojej slonovinovej veže, ignorovala regulačné trendy vo zvyšku sveta a zaviedla protekcionistický a arogantný postup, na základe ktorého bude mať posledné slovo o tom, kto bude v Európe pôsobiť v tomto odvetví a kde budú európske fondy investovať, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy.

Aké miesto v tom všetkom zohráva pán Cameron? Podviedol londýnsku City – najdôležitejšie britské hospodárske odvetvie. Umožnil ďalší prenos právomocí do Bruselu, pričom Britom neumožnil hlasovať v referende. V mene britských správcov alternatívnych fondov môžem len povedať: ďakujem veľmi pekne, pán Cameron. Nechoďte za nami, keď budete potrebovať pomoc pri reaktivácii britského hospodárstva!

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, ako rád by som sa postavil pred voličov a povedal im: áno, dokázali sme niečo veľké. Áno, konečne sme dosiahli zvrat v otázke, v ktorej – v úplnom protiklade k vyjadreniam predošlých rečníkov – z pohľadu prevažnej väčšiny Európanov potrebujeme jasné pravidlá.

Žiaľ, opäť sa premeškala veľká príležitosť. Keď teraz, pán komisár, hovoríte pri prezentácii tejto záležitosti, že smernica sa musí revidovať skôr, než bolo plánované, a ak teraz viacerí rečníci hovoria, že to všetko má do činenia s Radou, ale my Európsky parlament sme na správnej strane, tak potom sa musím spýtať: prečo zajtra jednoducho nepovieme „nie“? Prečo dovolíme, aby európska štruktúra správcov alternatívnych investičných fondov bola naďalej plná dier práve pre túto pasívnu komercializáciu? Prečo sa nedržíme toho vyjadrenia nemeckej spolkovej kancelárky, ktoré zožalo taký potlesk, že žiadny produkt, žiadny subjekt, žiadna inštitúcia nesmú zostať neregulované? Prečo sme museli byť svedkami toho, práve ako reakciu na to, o čom sa bude zajtra hlasovať tu v Parlamente, že sme mnohí z rozličných politických zoskupení – mnohí poslanci z mnohých rozličných politických skupín – po prvý raz povedali, že potrebujeme nezávislú expertízu, že potrebujeme „financewatch.org“? Oproti lobistom sme sa stali bezmocnými. Prečo nemáme odvahu vyjadriť prostredníctvom nesúhlasu to, o čom sme presvedčení a čo môžeme presadiť? Prečo opäť nechávame v kaši práve tých, ktorých by sme mali zastupovať, inými slovami, problémy týkajúce sa súkromných kapitálových fondov a rozpredávania podnikov? Považujem to za mimoriadne zahanbujúce a Európe a európskej myšlienke, ktoré veľmi podporujem, to prinesie viac škody než úžitku.

  Gunnar Hökmark (PPE). – Vážený pán predsedajúci, najprv by som chcel zablahoželať pánovi Gauzèsovi za zodpovedné a vnímavé riadenie tohto zložitého procesu. Chcel by som zopakovať, v neposlednom rade na obranu kolegov, ktorí hovoria, že zajtra budú hlasovať proti tejto správe – zdá sa, že je to také samozrejmé, že to netreba povedať, ale niekedy treba povedať samozrejmé veci –, že súkromné kapitálové fondy a dynamické finančné trhy nie sú pre konkurencieschopné hospodárstvo len dôležité, sú preň rozhodujúce.

Potrebujeme ich a pre silné hospodárstvo sú dobré. Preto si myslím, že správa, o ktorej budeme zajtra hlasovať, si zaslúži našu podporu. Keď diskutujeme o súkromných kapitálových fondoch, hovoríme o príležitostiach pre malé a stredné podniky rásť a rozvíjať sa. Dosiahli sme riešenie pre súkromné kapitálové fondy, ktoré im neprinesie žiadne nevýhody. Poskytne nám otvorenosť pre tretie krajiny a pre investície v iných častiach sveta. To nebolo vždy takto. V tomto zmysle sme právne predpisy zlepšili.

Myslím si, že je dôležité, že sme obmedzili rozsah, a teda sa už teraz nezaoberáme priemyselnými podnikmi, keďže sme urobili výnimku pre holdingové spoločnosti. Ak by sme boli prijali pôvodný návrh, znamenalo by to, že bežné priemyselné podniky a štruktúry v množstve krajín by sa vnímali ako finančné inštitúcie. To by vytvorilo nové problémy nielen pre investície, ale aj pre priemyselný rozvoj. V konečnom dôsledku mohli byť veci, ako vždy, lepšie, ale je dôležité, že teraz máme predpoklad pre dynamické, finančné trhy, ktoré sú dobré pre európske hospodárstvo.

  Udo Bullmann (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, keď počúvam túto rozpravu, musím sa priznať, že mi veľmi pripomína rozpravu o smernici o službách. Poviem vám prečo. V tom prípade aj moji kolegovia poslanci zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie a Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice vyhlásili, že v tomto Parlamente bola predložená regulácia, ktorá nebola dokonalá ani úplná, a aj tak sú už teraz roky vďační za skutočnosť, že ju Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente dokázala v tomto Parlamente presadiť. To je pravda o tejto regulácii, o ktorej budeme zajtra hlasovať. Zlepšenie návrhu Rady a Komisie možno v skutočnosti pripísať v podstate pánovi Goebbelsovi a pani Regnerovej, ktorí tu bojovali za zlepšenie proti opozícii s podporou a výbornou spoluprácou pána Gauzèsa, za ktorú by som sa mu chcel poďakovať.

V našej krajine v Nemecku prinesie naša dohoda týkajúca sa súkromných kapitálových spoločností skutočné zlepšenie pre zamestnancov malých a stredných podnikov, ktorí sa už nemusia báť toho, že ich zožerie čierna ovca odvetvia súkromných kapitálových fondov, ktorá nerešpektuje žiadne pravidlá. V týchto dňoch čítame a počúvame médiá, ktoré hovoria o tom, že odvetvie fondov mení svoje zameranie z Karibiku na Európu, pretože pre dlhodobých investorov je dôležité, aby mohli investovať do dobrých produktov, a to hovorí v prospech práce tohto Parlamentu, nie proti nej.

Ale aby sme tu nehovorili príliš veľa o dynamike, musím povedať, že naša skupina žiada o reguláciu už od roku 2002. Možno tu boli náznaky dynamiky, ale len v niekoľkých posledných týždňoch. Chcel by som sa poďakovať úradujúcemu predsedovi Rady a pánovi komisárovi, pretože vy osobne ste dodávali túto dynamiku. Odkážte, prosím, kolegom v Rade, že touto ťažkopádnou metódou, metódou hovorenia „áno, ale“ a odmietaním presadzovania lepších právnych predpisov v Európe nedokážeme presadiť budúce právne predpisy o derivátoch a o predaji nakrátko. Táto situácia sa musí zmeniť. Na to vyzýva tento Parlament.

  Sharon Bowles (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, vo výbore, v trialógoch a na rôznych fórach v členských štátoch s médiami, s investormi rizikového kapitálu a so správcami fondov všetkých typov prebiehali dlhé a náročné diskusie o tejto smernici. Je zaujímavé, že členské štáty, ktoré mali najväčšie obavy z činnosti hedžových fondov, nemali žiadnu reguláciu správcov hedžových fondov ani kódex správania na zastavenie predaja niektorých produktov, ktoré sú vhodné len pre profesionálnych investorov, drobným investorom. Podobne ani členské štáty s najväčšími obavami týkajúcimi sa rozpredaja aktív a skrytých akvizícií nemali nižšie prahy zverejňovania vlastníctva akcií, ani pravidlá na zverejňovanie zmlúv o rozdieloch (CFD).

Ochrana teraz bude existovať v celej EÚ a to je dobré. V štruktúre dohľadu sme urobili veľký krok smerom k spoločnému súboru pravidiel. Poučenie súvisiace so správcami alternatívnych investičných fondov znie, že musíme prijať aj opatrenia na skorú výmenu osvedčených postupov.

Preto hovorím londýnskej City, nášmu vlastnému členskému štátu, Spojenému kráľovstvu: buďte opatrní, keď presadzujete vývoz celého spektra trhovej regulácie, ktorú už dodržiavate, do Európy. Konečný produkt nemusí byť úplne rovnaký, a preto bude potrebná úprava, a obávam sa, že s tým budú spojené určité náklady. Ale výmena osvedčených postupov, skorý vývoz myšlienok je spôsob, ako zabrániť traume legislatívy v neskorej fáze.

Na základe uvedeného máme konečný výsledok, ktorý je otvorený a primerane vyvážený. Neodlišuje sa od podnikových právnych noriem. Nie je dokonalý a nie je určite taký stručný, ako by som si želala, ale vzhľadom na všetky okolnosti ho podporujem ako dobrý výsledok. Chcela by som sa osobne poďakovať pánovi Reyndersovi a pánovi komisárovi Barnierovi za ich veľmi dôležité a aktívne zapojenie do trialógov.

  Kay Swinburne (ECR). – Vážený pán predsedajúci, smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov bol úplne prvý právny predpis, ktorý prišiel na môj stôl, keď som bola pred osemnástimi mesiacmi prvýkrát zvolená, a keď ho konečne tento týždeň vidím, ako prechádza plénom, keď sme konečne dosiahli dohodu, je to v skutočnosti úľava. Zavedenie režimu povolení pre alternatívne investičné fondy, spolupráca v celej EÚ spolu so spoločným súborom pravidiel vzťahujúcim sa na ich fungovanie by mali byť ďalšími cennými prvkami pri tvorbe skutočného jednotného trhu finančných služieb pre Európu a toto odvetvie by ho malo privítať v súčasnej modifikovanej forme.

Ako bývalá správkyňa regulovaného fondu v Spojenom kráľovstve teraz dúfam, že sa to čoskoro stane značkou vysokej kvality pre právne predpisy pre investorov na celom svete, ako bol PKIPCP v minulosti a je ním aj teraz na celom svete.

Dúfam však, že každý, kto sa zapojil do tohto procesu, sa v jeho priebehu poučil, čo sa týka zásad lepšej tvorby právnych predpisov. Je jasné, že by sme na toto nemali poukazovať ako na príklad lepšej regulácie, a vzhľadom na rozsiahlu agendu finančných právnych predpisov v priebehu nadchádzajúcich mesiacov dúfam, že dokážeme zabrániť opakovaniu tohto neefektívneho procesu.

  Astrid Lulling (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, počas pôrodných bolestí smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov som stále argumentovala v prospech rovnakého zaobchádzania so správcami všetkých fondov bez ohľadu na to, či pochádzajú z Európskej únie. Môže to znieť ako samozrejmosť, ale v praxi sa vyskytlo nespočetné množstvo ťažkostí.

Text, ktorý bol dnes predložený, je uspokojivý. Chcela by som sa poďakovať vyjednávačom, predovšetkým však nášmu pánovi spravodajcovi Gauzèsovi, ktorý, keďže zažil taký ťažký pôrod, by isto mal mať nárok na dobre zaslúženú rodičovskú dovolenku.

Chcela by som zdôrazniť, že na postoj k tretím krajinám sa možno pozerať dvoma rôznymi spôsobmi v závislosti od toho, či je niekto v Európskej únii, alebo mimo nej. Vo veľkej miere v dôsledku úsilia Európskeho parlamentu budú všetky fondy predávané v Európskej únii v podstate podliehať rovnakým pravidlám. Preto teraz môžeme povedať, že máme viac-menej rovnaké podmienky.

Napriek tomu počas prechodného obdobia budú môcť subjekty so sídlom mimo EÚ uplatňovať vnútroštátne investičné pravidlá, zatiaľ čo fondy a správcovia z EÚ budú podliehať smernici, ktorá je podľa všetkého prísnejšia. Situácia je odlišná v prípade trhov mimo Európskej únie: európske fondy a ich správcovia budú stále podliehať smernici, ale fondy z tretích krajín nie. Z toho vyplýva, že bude oveľa ťažšie predať európske produkty vo zvyšku sveta, pretože budú menej flexibilné a drahšie. Musíme si byť vedomí tejto nerovnosti, hoci v tomto konkrétnom prípade bola nevyhnutná.

Čo sa týka depozitárov, vzhľadom na to, že zavádzame viac obmedzení aj pre nich, konkrétne vo forme novej zodpovednosti, musia vyššie náklady viesť k ďalekosiahlym zmenám v tomto odvetví. Vážený pán predsedajúci, nehovorím to preto, aby som vyjadrila svoj opačný názor, ale skôr preto, aby som zdôraznila, že tieto nové právne predpisy nevyliečia všetky choroby. Musia sa zrealizovať, ale vyvolajú aj problémy, a to si musíme uvedomiť.

  Ivo Strejček (ECR). – (CS) Vznik hedžových fondov a súkromných kapitálových fondov bol dôsledkom prísnej regulácie finančných trhov už pred vypuknutím finančnej krízy. Finančné inštitúcie si teda zvolili tieto nástroje ako spôsob, ako sa vyhnúť regulácii kapitálového trhu. Nie alternatívne investičné fondy, ale najrôznejšie regulácie sú teda hlavnou príčinou toho, čo dnes riešime ešte prísnejšou reguláciou. Kapitál má schopnosť reagovať pružne a je veľmi mobilný. Nezastavia ho štátne zásahy, a ak budú regulácie príliš prísne, vytlačia tento segment finančných služieb buď mimo Európskej únie, alebo si sám nájde nové, doposiaľ neregulované formy. S istotou možno povedať, že materiál, o ktorom diskutujeme, možno reaguje na minulosť, ale neznižuje riziko budúcich kríz. Myslím si však, že pán Gauzès a jeho priatelia vykonali dobrú prácu.

  Alfredo Pallone (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, predovšetkým sa zdá samozrejmé, že by som mal poďakovať vyjednávačom, najmä pánovi Gauzèsovi, a tiež tieňovým spravodajcom za vynikajúcu prácu, ktorú vykonali v súvislosti so smernicou o správcoch alternatívnych investičných fondov, pričom zabezpečili, aby tieto fondy mali konečne jednotný súbor pravidiel v rámci celej Európskej únie.

Tieto fondy sú zodpovedné za riadenie významného objemu aktív investovaných v Európe a môžu vyvíjať značný vplyv na trhy. Ich vplyv je zväčša prospešný, ale ich činnosť môže tiež prispieť k šíreniu rizika v celom finančnom systéme.

Nové spoločné opatrenia prispievajú k nahradeniu 27 rôznych vnútroštátnych systémov, existujúcich dnes, a k posilneniu príležitostí jednotného trhu. Alternatívne fondy preto profitujú z európskeho povolenia nezávisle od miesta registrácie. Jednotný európsky systém ďalej zabráni tomu, aby fondy využívali právne predpisy štátov, ktoré ponúkajú výhodnejšie právne režimy. V minulosti táto prax viedla k závažným špekulatívnym rizikám pre celú Európsku úniu. Súhlasím tiež so zavedením pravidiel týkajúcich sa takzvaného rozpredaja aktív a zákazu predaja nakrátko, čo sú dva body, ktoré chýbali v pôvodnom návrhu Európskej komisie.

Napokon, aby sa zabránilo deformácii hospodárskej súťaže, je podstatné, aby fond z tretej krajiny pôsobiaci v rámci Európskej únie mohol využiť povolenie a vykonávať svoju obchodnú činnosť, ak bude dodržiavať rovnaké podmienky ako fondy EÚ.

  Theodor Dumitru Stolojan (PPE). – (RO) V prvom rade by som chcel zablahoželať pánovi spravodajcovi Gauzèsovi. Tento návrh uznesenia by nebol predložený na dnešnú rozpravu, ak by nebolo zručnosti a vytrvalosti tohto pána a ďalších ľudí, ktorí s ním spolupracovali, a ak by sa do procesu nezapojila Komisia a Rada. Budem hlasovať za túto správu vzhľadom na úžitok, ktorý poskytne tým, že zabezpečí transparentnosť činnosti týchto fondov z hľadiska nákladov, investičnej politiky a rizík, ktoré tiež podstupujú. Veľmi dobre si uvedomujeme, že bez transparentnosti nemôžeme hovoriť o tom, že správcovia týchto fondov budú niesť zodpovednosť.

Ak zavedieme dohľad nad týmito fondmi a ich kontrolu, môžeme si byť navyše istí tým, že to zapláta jednu z medzier, ktoré ešte stále existujú v európskej štruktúre finančného dohľadu, čím priamo zareagujeme na oprávnené požiadavky európskych občanov, ktorých táto celosvetová finančná kríza veľmi tvrdo zasiahla.

  Diogo Feio (PPE) . – (PT) Chcel by som začať blahoželaním pánovi komisárovi, zástupcom Rady, tieňovým spravodajcom a najmä pánovi spravodajcovi Parlamentu. Dobre si uvedomujem úsilie, ktoré vložil do tejto práce, a problémy, ktoré prekonal, aby bolo možné dosiahnuť konsenzus. Blahoželanie preto patrí pánovi Gauzèsovi.

Vrátim sa k veci a rád by som zdôraznil tri hlavné aspekty v riešení, ktoré bolo predložené: po prvé, ide o otázku prepojenia s reálnou situáciou, čo sa prejavuje snahou umožniť, aby sa rôzne veci upravovali rôznym spôsobom. Fondy spravujú rôzny objem prostriedkov, majú rôzne charakteristiky a sú s nimi spojené rôzne riziká. Po druhé, je tu otázka finančnej stability, čo sa prejavuje v definícii stanovenej pre úrovne kapitálu. Po tretie, ide o otázku boja proti protekcionistickým tendenciám, čo sa v širokej miere prejavuje dohodou vzťahujúcou sa na tretie krajiny. Je to skrátka transparentnejšie riešenie ponúkajúce väčšiu bezpečnosť pre trh a väčšiu ochranu pre spotrebiteľa. Je to európskejšie riešenie, ktoré je lepšie aj pre vnútorný trh. Lepšie právne predpisy budú určite znamenať, že budeme mať lepší trh.

  Miroslav Mikolášik (PPE) - (SK) Som presvedčený, že je dôležité vytvoriť systematický rámec pre monitorovanie a dohľad nad alternatívnymi investičnými fondmi. Regulácia týchto fondov je súborom širšej regulácie finančného sektora, ktorá by mala zabrániť opakovaniu finančnej krízy.

Predkladaný návrh podporujem a zdôrazňujem, že týmto spôsobom nechceme zamedziť vstup alternatívnych investičných fondov z tretích krajín do krajín Európskej únie, ale stanoviť jednotné podmienky, ktoré musí spĺňať nielen alternatívny investičný fond, ale aj tretia krajina, v ktorej bol založený.

Keďže zverejňovanie informácií a kontrola sú kľúčovými prvkami pri plnení cieľov smernice, je dôležité, aby sa zaviedla absolútna transparentnosť voči orgánom dohľadu a na záver by som chcel pogratulovať kolegovi Gauzèsovi za vynikajúcu prácu.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Najprv by som chcel poďakovať zástupcom Európskej komisie a spravodajcom za veľmi dôležitý dokument. Finančná a hospodárska kríza odkryla nedostatky vo fungovaní a kontrole nášho finančného systému. Dnes sa v Európe už prijímajú právne predpisy vytvárajúce prísny systém na úrovni EÚ, ktorý umožní kontrolu a hodnotenie činnosti finančných inštitúcií a prijatie primeraných odporúčaní a opatrení, ak to bude potrebné. Čo sa týka alternatívnych fondov, systém dohľadu by sa mal uplatňovať aj na ne. Ak chceme dosiahnuť väčšiu a lepšiu stabilitu finančného systému a zvýšiť ochranu investorov, t. j. našich občanov, potom sa musí kontrolovať aj činnosť týchto fondov a tieto musia podliehať dohľadu na úrovni EÚ. Pravidlá musia byť rovnaké pre všetkých, ktorí pôsobia v tejto oblasti, a nesmieme nechať medzery pre nekontrolované činnosti. Musíme sa poučiť z predošlých chýb a nesmieme ich opakovať. Myslím si, že sa z nich poučí nielen Európa, ale všetky krajiny sveta.

PREDSEDÁ: RODI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Hovoríme o veľmi dôležitej otázke, najmä ak si uvedomíme problémy, ktoré sa vyskytli vo finančnom sektore s alternatívnymi investičnými fondmi tohto typu. Je však pravda, že tieto riešenia neriešia základné otázky. Regulácia je jednoznačne nedostatočná a pretrvávajú významné faktory pre špekulatívne riziko, čo sa ukáže v budúcnosti. Nestačí hovoriť o dohľade a regulácii. Potrebné je jasné stanovisko, zákaz finančných derivátov a hedžových fondov a zároveň zabezpečenie účinnej verejnej a politickej kontroly celého finančného sektora, predovšetkým finančných transakcií vrátane zákazu daňových rajov na globálnej úrovni. Európska únia musí ísť príkladom.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážená pani predsedajúca, chcel by som zablahoželať ako ostatní rečníci pánovi komisárovi Barnierovi, belgickému predsedníctvu a Jeanovi-Paulovi Gauzèsovi za dobre vykonanú prácu. Jean-Paul dal príklad tejto dobrej práce.

Povedal, že bolo predložených 1 170 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, uskutočnilo sa 200 rozhovorov a pol tucta trojstranných stretnutí. To je naozaj veľmi intenzívna práca a dúfam, že sa vyplatí.

Po druhej svetovej vojne povedali vedúci predstavitelia – Schuman a iní –, že také niečo sa nesmie už nikdy opakovať. Teraz, o 60 rokov neskôr, hovoríme to isté, keď prekonávame hospodársku krízu a zlyhanie dohľadu a regulácie. Nová štruktúra dohľadu, našťastie, jednoznačne zabezpečí, aby sa to už neopakovalo, a dnes – dúfam – dokončíme celú vec smernicou o správcoch alternatívnych investičných fondov.

Mám však jednu otázku, a to: sú spokojní s tým, že reciprocita prístupu na trh, o ktorej sa hovorilo, vytvorí rovnaké podmienky pre Európsku úniu?

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Chcela by som začať poďakovaním pánovi Barnierovi a pánovi Gauzèsovi za výborné výsledky, ktoré dosiahli počas nedávnych rokovaní. Jeden z prínosov prijatia tejto smernice bude monitorovanie systémového rizika. Toto sa uskutoční konkrétne na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi a Európskym výborom pre systémové riziká. Ďalšia dôležitá forma spolupráce sa uskutoční medzi vnútroštátnymi agentúrami a Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy. Tento orgán bude môcť predkladať odporúčania a bude zapojený do kontroly vnútroštátnych systémov.

Myslím si tiež, že je dôležité zahrnúť dodatočné ustanovenia týkajúce sa transparentnosti operácií, ktoré vykonávajú správcovia fondu. Zároveň vítam zavedenie jednoduchšieho systému regulácie pre manažérov malých a stredných podnikov s cieľom zlepšiť prístup k alternatívnym investičným zdrojom.

  Othmar Karas (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, regulácia hedžových fondov nie je dôsledok krízy. Zapĺňa legislatívnu medzeru. Priblíži nás o krok k europeizácii vnútorného trhu finančných produktov. O čo ide? Budeme registrovať a povoľovať všetky fondy. Vytvoríme minimálne kapitálové požiadavky vo výške 125 000 EUR. Európsky orgán pre cenné papiere a trhy bude orgánom dohľadu. Naša zásada transparentnosti sa uplatní na investičnú stratégiu, investičnú politiku, spôsoby platby a delegovanie. Koncepcia jednotného trhu sa premietne do praxe prostredníctvom povolenia. Fondy, ktoré budú mať viac než 30 % investícií mimo EÚ, nedostanú povolenie EÚ. Úprava bonusov, ktorú sme zaviedli pre manažérov bánk, sa rozšíri aj na správcov hedžových fondov s cieľom zabezpečiť udržateľnosť a minimalizovať riziko. Je to dobrý výsledok.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Myslím si, že aj pán Reynders sa vám poďakuje, keď príde na rad. Chcel by som sa poďakovať Parlamentu za jeho mimoriadne konštruktívny prístup počas týchto dosť zdĺhavých rokovaní, čoho dôkazom je rozprava, ktorú sme práve viedli.

Pán Klinz hovoril predtým o väčšej transparentnosti. Vždy som bol presvedčený o tom, že transparentnosť je zásadným prvkom zodpovednosti v rámci celého sektora finančných služieb. Z tohto dôvodu v tomto konkrétnom sektore teraz pracujeme spolu na tom, aby sme dosiahli transparentnosť, a zameriame sa na ľudí, ktorí pravdepodobne nie sú zvyknutí na toľko pozornosti.

Na rozdiel od pani Andreasenovej si nemyslím, že táto transparentnosť bude prekážkou konkurencieschopnosti finančného odvetvia. Myslím si, že bude mať práve opačný účinok. Trinásteho januára som vám vysvetľoval, že Európa je pre finančné odvetvie atraktívna: to znamená, že máme konkurenčnú výhodu oproti ostatným svetovým regiónom. Finančný sektor má záujem o postupné vytváranie zdravších, transparentnejších a dôveryhodnejších základov, krok za krokom, pretože, dámy a páni, my sme ešte neskončili. Tieto základy budú podľa mňa vlastne často trocha etickejšie.

Ako nám pripomenul pán Balz, po prvýkrát teraz zavádzame európske pravidlá pre tento kľúčový sektor. Tieto pravidlá zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri dosahovaní viacerých ambicióznych cieľov a skutočného pokroku – výraz, ktorý predtým použil pán Bullmann, keď opisoval prácu tohto Parlamentu v spojení s Radou a Komisiou.

Pokrok znamená zlepšenie dohľadu nad systémovým rizikom. Znamená to väčšiu ochranu investorov, ako zdôraznila pani Bowlesová. Znamená to oveľa viac transparentnosti v odvetví súkromných kapitálových fondov. Pán Hökmark zdôraznil význam tohto odvetvia. A napokon, znamená to vytvorenie skutočného jednotného trhu pre alternatívne investičné fondy pre inštitucionálnych investorov. Pán Kamall zopakoval svoje obavy, s ktorými sa stotožňujem, že by nemalo dôjsť k diskriminácii. Namiesto diskriminácie teraz máme súbor jednoduchých požiadaviek. Podľa mňa je to správne riešenie.

Chcel by som všetkým tým, ktorí dúfali, že sa pôjde ešte ďalej, pripomenúť, že toto je kompromis, dynamický kompromis. Nežijeme v dokonalom svete, ako nám práve teraz pripomenula pani Regnerová. To je pravda. Možno sme chceli dosiahnuť väčší pokrok než ten, ktorý je obsahom kompromisného textu, o ktorom budete hlasovať, ale je to dynamický kompromis a doložky o preskúmaní znamenajú, že právny predpis sa v nadchádzajúcich rokoch bude môcť vyvíjať. Môžem povedať pánovi Giegoldovi a pánovi Klutemu, že diskusie budú pokračovať a že sa vrátime najmä k otázke pasívneho marketingu a úlohe Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA). O tomto orgáne hovoril pred chvíľou pán Karas, zatiaľ čo pán Goebbels nám skôr právom pripomenul význam ESMA. Pán Goebbels, spomenuli ste 72 konkrétnych právomocí v rámci 11 rôznych kategórií. To znamená, že ESMA bude mať skutočné právomoci, a za to vďačíme predovšetkým úsiliu Parlamentu.

Chcel by som sa teda poďakovať každému z vás. Takmer všetci rečníci zo všetkých politických skupín, dokonca aj z tých, ktoré pravdepodobne nebudú hlasovať za tento text, ocenili predtým prácu pána spravodajcu Gauzèsa, jeho vnímavosť, jeho odbornosť a kvalitné vzťahy, ktoré vybudoval. Myslím si, že nebudem mať čas vybrať si rodičovskú dovolenku, pretože v nadchádzajúcich týždňoch sa musí urobiť ešte oveľa viac práce. Napriek tomu by som chcel vyjadriť svoju vďaku celému tímu Komisie, ktorý so mnou spolupracoval a ktorý je tu dnes večer s nami, a chcel by som tiež pripojiť svoj hlas, za seba i v mene Európskej komisie, k ostatným vyjadreniam vďaky pánovi spravodajcovi Gauzèsovi a oceniť tak jeho vynikajúcu prácu.

(potlesk)

  Didier Reynders, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážená pani predsedajúca, nebudem opakovať všetko, čo práve povedal pán Barnier – vystúpil som už predtým –, ale chcel by som poďakovať každému, kto vystúpil na podporu navrhovaného textu, a aj tým, ktorí predložili pripomienky poukazujúce na to, že tento text má skutočnú podstatu a umožní nám dosiahnuť pokrok na európskej úrovni pri regulácii všetkých týchto alternatívnych investičných fondov.

Ako som už skôr povedal, toto je prvý skutočne európsky právny predpis v tejto veci. Myslím si, že musíme uznať, že posilnenie úlohy ESMA je krok správnym smerom. Viacerí rečníci spomenuli aj pasívny marketing. Prijímame množstvo konkrétnych opatrení v tejto veci a v súvislosti so súkromnými kapitálovými fondmi na základe potreby ešte väčšej informovanosti a ešte väčšej transparentnosti aj vzhľadom na zamestnancov v podnikoch, na ktoré sa tieto fondy niekedy zameriavajú.

Na záver by som chcel uviesť dve pripomienky. Po prvé, počul som, že niektorí si myslia, že sme nezašli dosť ďaleko, a že iní si zasa myslia, že sme sa vôbec nemali vydať cestou regulácie. To ma privádza k typicky belgickému záveru, že sme pravdepodobne dosiahli dobrý kompromis. Ak sa obe strany stavajú ku kompromisu kriticky, potom je odôvodnenie, na ktorom je založené naše konanie, pravdepodobne primerané.

Pánovi Bullmannovi by som chcel povedať len to, že sme dosiahli istý pokrok vzhľadom na štruktúru dohľadu. Teraz pracujeme na finančných investíciách a preskúmame aj investičné fondy a finančné skupiny.

Chcel by som ešte raz zablahoželať pánovi Gauzèsovi. Už skôr som mu povedal, že sa pokúsime dosiahnuť pokrok aj v otázke ratingových agentúr, a môžem mu povedať, že belgické predsedníctvo i Komisia sa chcú pokúsiť urýchliť diskusie o derivátoch. Overil som si to ešte raz a môžem potvrdiť, že prijatie správy výborom Parlamentu je naplánované na marec budúceho roka.

Ak bude možné posunúť tento krok na skorší termín, sme ochotní pokúsiť sa zrýchliť tempo. Oznámte nám, prosím, ak sa to zdá realizovateľné. Teší ma, že sme dosiahli dohodu o texte tohto typu. V nadchádzajúcich týždňoch budeme pracovať na prijatí ďalších textov. Ešte raz vám ďakujem. Ďakujem vám o to úprimnejšie, pán Gauzès, keďže počas nasledujúcich dní budeme v spolupráci pokračovať.

(potlesk)

  Jean-Paul Gauzès, spravodajca. – (FR) Vážená pani predsedajúca, predtým som hovoril o odborných detailoch. Dovoľte mi, aby som posledné dve minúty svojho vystúpenia využil na vyjadrenie vďaky, ktorá je veľmi zaslúžená: ďakujem predovšetkým všetkým kolegom poslancom, ktorí dnes vystúpili. Osobitne ďakujem tým, ktorí povedali, že podporia text, ale tým, ktorí nebudú hlasovať za, hovorím, že podľa mňa to nie je urážka, ak ma spomínate jedným dychom s pánom Cameronom.

Chcel by som sa poďakovať tieňovým spravodajcom zo skupín: pánovi Goebbelsovi, pánovi Bullmannovi, pánovi Canfinovi, pánovi Klutemu a pani Regnerovej, spravodajkyni Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. Chcel som ich uviesť všetkých a oceniť tak obrovskú podporu, ktorú mi poskytovali počas prvej fázy tohto procesu. Dokázali sme produktívne spolupracovať, každý predstavil svoj pohľad a chcel by som sa im za to poďakovať. Som rád, že Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu a Európski konzervatívci a reformisti sa k nám teraz pridali, keď sa dosiahol kompromis, a tak som rád, že pán Klinz a pán Kamall spolu so mnou podpísali pozmeňujúci a doplňujúci návrh nahrádzajúci pôvodnú správu.

Osobitná vďaka patrí pánovi Barnierovi za jeho značnú angažovanosť v tejto dokumentácii: vie, ako veľmi si ho cením. Viem, že on vie, že Parlament sa na neho spolieha a podporí ho vybudovaním týchto stavebných kameňov, ktoré sú preňho i pre nás také dôležité. Viem, že je to neobvyklé, ale chcel by som sa poďakovať aj pánovi Ugovi Bassimu, s ktorým sme mali veľmi plodný pracovný vzťah počas tohto obdobia, a tento text je teda aj výsledkom práce vykonanej v rámci Komisie.

Čo sa týka vás, pán minister, skôr som si myslel, že ste istým spôsobom prispeli, keď ste sa pri vyjadrení svojej vďaky spýtali, či aj naďalej budeme dosahovať pokrok. Dovoľte mi teda, aby som začal vyjadrením vďaky vám, pretože bez vás by sme nikdy nič nedosiahli na strane členských štátov. Je to úprimné poďakovanie, nie iba zdvorilé gesto – som presvedčený o tom, že vaše osobné zapojenie bolo kľúčové pre pokrok dosiahnutý v Rade a pre dosiahnutie dohody. Uspeli ste aj pri zabezpečení toho, že všetky hlavné politické skupiny sa dokážu stotožniť s časťami textu, a pri dosiahnutí väčšiny, ktorú sme si pre túto smernicu obaja želali.

Ďakujem aj za príspevky kolegov z ľavej časti politického spektra, bez podpory ktorých by smernica nemala tú dôveryhodnosť, ktorú – ako som si istý – bude mať zajtra po získaní širokej podpory. Ako ste zdôraznili, táto podpora je mimoriadne dôležitá pre dohľad a aj pre túto smernicu. Som tiež veľmi vďačný vašim tímom, pán minister, prosím vás, aby ste im odovzdali moje poďakovanie. Niektoré z rozpráv boli naozaj živé, ale hoci teraz žijem v Normandii, pochádzam z juhu a niekedy môj južanský temperament zvíťazí nad vyváženejším normandským prístupom.

Chcel by som tiež povedať, pán minister, pán úradujúci predseda Rady ECOFIN, že skutočne dúfam, že do konca roka dokončíme prácu v súvislosti s ratingovými agentúrami. Čo sa týka nás, vo výbore prebehne hlasovanie 22. novembra, hlasovanie v Štrasburgu bude v decembri a potom, ak bude pripravená Rada, budeme pripravení aj my.

(potlesk)

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Dominique Baudis (PPE), písomne. – (FR) Finančná kríza, ktorá postihla svet, ukázala, že medzinárodné finančné transakcie musia podliehať minimálnym pravidlám. Európsky parlament v septembri vyhlásil, že je rozhodnutý vykonávať dohľad nad trhmi, dnes 11. novembra vyslal svetu ďalší významný signál. Odteraz budú alternatívne investičné fondy (hedžové fondy), ktoré prídu do Európy, monitorované a regulované Európou prísnejšie. Navyše sa musia registrovať u orgánov a musia byť spravované v rámci Európskej únie. Neregulovanie týchto zdrojov spôsobilo množstvo bankrotov, pádov na burze a sociálnych kríz. Francúzsko na rok prevezme predsedníctvo v skupine G20. Jeho hlavnou prioritou bude reforma medzinárodného finančného systému. Týmto hlasovaním razí Európa novú cestu.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Táto správa o správcoch investičných fondov vyvolala obrovské diskusie medzi rôznymi skupinami v Európskom parlamente a medzi Parlamentom a Radou. Zastávam názor, ktorý bol vyjadrený aj počas diskusií pred hlasovaním vo Výbore pre právne veci, že návrh Komisie je vážna chyba a predstavuje absolútne nepochopenie úlohy investičných fondov (súkromných kapitálových fondov a hedžových fondov) a nesprávne posudzuje banky, teda inštitúcie zodpovedné za spustenie finančnej krízy, tieto uzatvorené investičné fondy a otvorené investičné fondy (vzájomné fondy).

Za dobre myslenými zásadami, ktoré prijali kolegovia poslanci, ktorí nechápu, čo znamená finančné riadenie a makroekonomika, sa skrývajú právne predpisy, ktoré nielenže nemajú nič do činenia s predchádzaním novej kríze, ale v skutočnosti spôsobia len zvýšenie nákladov prevádzky alternatívnych investičných fondov neodôvodneným a absurdným spôsobom, čo sa odzrkadlí v nižšom objeme kapitálu, nižších výnosoch a nižšom objeme investícií. Otvorene priznávam, že som úplne šokovaný, že v EÚ prevláda tento prístup „parného valca“, čo pripomína 50. roky minulého storočia, keď boli vo východnej Európe zničené inštitúcie v mene veľkých hesiel.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hospodárska a finančná kríza nám ukázala, že musíme prísnejšie kontrolovať hospodárske subjekty. Vystavili sa samy nadmernému riziku, ktoré spôsobilo nerovnováhu vo svetovom finančnom systéme. Podľa analýzy Európskej centrálnej banky predstavujú obchodné transakcie správcov alternatívnych investičných fondov približne 700 miliárd EUR v aktívach v Európskej únii, čo zohráva významnú úlohu pri financovaní jej hospodárstva.

Preto vítam návrh Komisie o udeľovaní povolení pre tieto fondy a dohľade nad nimi a o zavedení európskeho povolenia v tejto oblasti. Vytvorenie európskeho vnútorného trhu pre správcov alternatívnych kapitálových fondov pomôže obmedziť systémové riziká a poskytne lepšiu ochranu pre investorov v súlade s novou európskou štruktúrou hospodárskeho dohľadu. Komisia bude musieť zároveň predložiť vyhodnotenie výsledkov tohto harmonizačného procesu v primeranom čase, aby sa zabezpečilo, že to nespôsobilo žiadnu deformáciu trhu.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem tento právny predpis o regulácii hedžových fondov a súkromných kapitálových fondov. Hoci v tejto oblasti treba vykonať oveľa viac práce, ide o dôležitý krok smerom k lepšej regulácii činnosti správcov alternatívnych investičných fondov, ktorá sa stretla s odporom dokonca aj po vypuknutí vážnej finančnej krízy v roku 2008, predovšetkým zo strany pána Charlieho McCreevyho, vtedajšieho komisára pre vnútorný trh. Keď začne nový európsky orgán dohľadu fungovať v plnom rozsahu, správcovia fondov už nebudú môcť predávať svoje produkty v Európskej únii, ak nebudú mať európske povolenie osvedčujúce plný súlad s touto smernicou. Prísna zodpovednosť depozitárov zabezpečí, že investori si budú môcť vždy nárokovať náhradu škody a budú informovaní o dôvodoch potenciálneho prenosu zodpovednosti. Mimoriadne dôležité nové ustanovenia, na ktorých sme trvali a ktoré narazili na odpor v Rade, sú ustanovenia bojujúce proti rozpredaju aktív. Zamestnanci budú chránení pred dravými fondmi zameranými na krátkodobý zisk prostredníctvom zničenia životaschopných podnikov. Vyplácanie investorov a znižovanie kapitálu bude počas prvých dvoch rokov po prevzatí obmedzené a zamestnanci budú mať prístup k informáciám o plánoch ďalšieho vývoja podnikov.

  Jiří Havel (S&D), písomne. – (CS) Alternatívne fondy, ako napríklad hedžové fondy alebo súkromné kapitálové fondy, zrejme prispeli svojím dielom k prebiehajúcej globálnej kríze a otázka ich regulácie je v súčasnosti predmetom diskusie nielen v EÚ, ale aj v USA. Súčasná správa sa vzťahuje na správu pána Rasmussena a správu pána Lehneho, obe z roku 2008, a zaoberá sa návrhom smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov. Správa poskytuje súhrnnú analýzu problému alternatívnych fondov vrátane popísania kľúčových otázok: regulácie činnosti správcov alternatívnych fondov vrátane vytvorenia jednotného európskeho povolenia, povinnosti správcov alternatívnych fondov vymenovať nezávislého odborníka na ocenenie aktív pre každý alternatívny fond, ktorý spravujú, požiadavky zvýšiť transparentnosť alternatívnych fondov a trhovú disciplínu a regulácie predaja nakrátko. Smernica umožňuje aj členským štátom, aby povolili správcom ponúkať alternatívne fondy aj neprofesionálnym investorom. Na druhej strane sa objavujú námietky voči navrhovanej regulácii, napríklad správa pána Larosièra, Turnerov prieskum a reakcia Asociácie manažmentu alternatívnych investícií. Prijatie tejto smernice by nemalo znamenať výraznú zmenu pre alternatívne fondy v Českej republike z dôvodu vysokej úrovne súčasnej regulácie v tejto oblasti v Českej republike. Celkovo si myslím, že predložená správa kolegu poslanca Jeana-Paula Gauzèsa obsahuje presnú analýzu danej problematiky a aj relevantné odporúčania týkajúce sa alternatívnych fondov, a preto odporúčam jej prijatie v navrhovanej forme.

  Sirpa Pietikäinen (PPE), písomne. – (FI) Dámy a páni, chcela by som najprv zablahoželať pánovi spravodajcovi Gauzèsovi za vynikajúcu prácu na tejto zložitej, odbornej a kontroverznej správe. Návrh Komisie o správcoch alternatívnych investičných fondov vyprovokoval po svojom zverejnení vášnivé reakcie, kritiku i pochvalu v rôznych skupinách. Bol veľmi kritizovaný, a to aj preto, lebo bol vypracovaný tajne. Osobne som si myslela, že jeho najväčšia slabina je skutočnosť, že v jednej smernici mieša dve skupiny produktov, ktoré sú rôzne z hľadiska ich charakteru, a teda aj ich rizika. Ide o súkromné kapitálové fondy a hedžové fondy. Jedny sa zameriavajú na rýchlu návratnosť, zatiaľ čo v prípade druhých investícia dozrieva počas dlhšieho obdobia. Riziká sa spájajú najmä s tými prvými. Rozprava o smernici v Parlamente a Rade viedla ku kompromisu. Nie je to dokonalý kompromis, ale je napriek tomu prijateľný. Smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov predstavuje významnú súčasť nového systému finančnej regulácie a dohľadu. Napriek tomu si musíme uvedomiť, že finančný dohľad bude potrebovať zlepšenie dokonca aj po prijatí tejto smernice.

  Marianne Thyssen (PPE), písomne. – (NL) Zajtrajším hlasovaním EÚ uvedie do praxe predpis, na ktorom sa dohodla skupina G20 v Londýne. Vychádzajúc z dohody o finančnom dohľade Európsky parlament a belgické predsedníctvo ukázali, že s reformovaním finančného systému to myslia vážne. Dosiahnutá dohoda je vyvážená, keďže rieši tri otázky: obsiahnuté systémové riziko, ochranu investorov a zaručenie rovnakých podmienok. Dôležité je aj to, že EÚ nezatvára svoj trh pred kapitálom pochádzajúcim z krajín mimo EÚ, čo je predpokladom toho, aby sme umožnili nášmu európskemu hospodárstvu dýchať. Nové harmonizované pravidlá zabezpečia transparentnosť, právnu istotu a posilnenie vnútorného trhu.

Najmä európske povolenie umožní správcom pôsobiť v celej Európskej únii, pričom sa nebudú musieť zaregistrovať osobitne v každom členskom štáte. Chcela by som zdôrazniť, že toto riešenie, ktoré sa prijalo vzhľadom na súkromné kapitálové fondy, ma teší. Menej prísny režim uplatňovaný na správcov malých fondov podporí vytváranie a financovanie nových podnikov, často aj malých a stredných podnikov, v inovatívnych odvetviach. Preto musíme presvedčivo podporiť politickú dohodu, ktorá sa dosiahla po 14 mesiacoch rokovaní.

17. Akt o jednotnom trhu (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o Akte o jednotnom trhu.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, som rád, že poslancom tohto Parlamentu môžem oficiálne predložiť oznámenie o Akte o jednotnom trhu, ktoré Komisia prijala 27. októbra, a diskutovať tu s vami o ňom. Diskusiu sme vlastne začali už včera na podnet pána Harboura a pána Grecha, to však bolo niekde inde a diskutovali sme s niekoľkými stovkami zainteresovaných politických, hospodárskych a sociálnych subjektov činných na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

Ide o dôležitý dokument. Je dôležitý preto, dámy a páni, lebo si myslíme, že Európa je braná na zodpovednosť na mnohých frontoch. Vonkajší svet sa pýta na príčiny kríz. V priebehu uplynulých dvoch rokov sme zažili neuveriteľne tvrdú finančnú krízu, ktorej mnohé hospodárske, sociálne a ľudské dôsledky stále cítiť vo všetkých našich krajinách. Je tu všeobecná hospodárska kríza a sú tu iné krízy, ktoré si nemôžeme dovoliť ignorovať, ako je potravinová kríza, aj keď o tých sa hovorí menej. Približne jednej miliarde ľudí hrozí, že zomrú od hladu alebo v dôsledku nedostatku vody. Potom je tu environmentálna kríza, ktorá je asi najhoršia.

Na tieto otázky musíme odpovedať, ale popri týchto vonkajších otázkach sú tu aj vnútorné otázky, z ktorých najdôležitejšia je zaiste tá, ktorú si kladú európski občania, ktorí nechápu, čo sa deje, ktorí sú často znepokojení a niekedy nahnevaní, ktorí majú stále pochybnosti a otázky k tomuto veľkému jednotnému trhu, ktorý je základným kameňom už od založenia Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ v roku 1950 – k tomuto veľkému európskemu trhu, ktorý spolu trpezlivo budujeme.

Otázka, ktorú kladú naši občania a malé a stredné podniky, znie: čo nám tento jednotný trh môže ponúknuť? Čo robí pre nás Európa? Na túto otázku musíme dať kladnú odpoveď, čo sa nám nie vždy darí.

To konštatoval pán Mario Monti v správe, ktorej vypracovanie zadal pán predseda Barroso, v správe, o ktorej ste diskutovali už veľakrát a ktorá obsahuje mnoho užitočných záverov. Pán Mario Monti napríklad konštatuje, že dôležitosť jednotného trhu stúpa, pritom je však čím ďalej, tým menej obľúbený. Dámy a páni, sme politici, každý so svojím vlastným mandátom a keď počujeme takéto konštatovania, musíme sa snažiť dosiahnuť, aby to, čo je dôležité, bolo obľúbené a aby to v každom prípade získalo podporu a aby tomu ľudia lepšie rozumeli.

Preto vzhľadom na všetky tieto krízy a otázky a v súlade s naším mandátom sme chceli prijať príslušné kroky v reakcii na závery pána Maria Montiho, ako aj v reakcii na dôsledné závery, ktoré pod vedením pána Grecha, ktorému ďakujem, predložil aj tento Parlament v súvislosti s nedokonalým, neúplným a niekedy neuspokojivým fungovaním tohto veľkého jednotného trhu.

Dokument, ktorý vám tu dnes predkladáme, pani predsedajúca, dámy a páni, je preto jedinečný. Nie je to niečo, čo môžete prijať alebo odmietnuť. Neobsahuje ani tak legislatívny návrh ako skôr akčný plán, akčný plán, ktorý v súčasnosti obsahuje 50 návrhov, ktoré predkladáme na diskusiu, z ktorých všetky majú za cieľ zlepšiť fungovanie jednotného trhu tak, aby mali z neho prospech malé a stredné podniky, rast a občania. Ako som už povedal, tento trh je nástrojom podpory rastu a spoločenského pokroku, nie naopak.

Práve sme diskutovali o smernici o hedžových fondoch a súkromných kapitálových fondoch. Chcel by som povedať, že mám veľmi jasnú stratégiu, ktorej sa chcem päť rokov tvrdošijne držať. Ako som vám povedal 13. januára, chceme dosiahnuť a dosiahneme, aby kľúčové finančné služby a finančné trhy opäť slúžili reálnemu hospodárstvu, nie naopak. Tým zaistíme, že reálne hospodárstvo a jednotný trh, ktorý je jeho pilierom, budú slúžiť rastu a spoločenskému pokroku.

Cieľom našej stratégie rastu, ktorá je v súlade so stratégiou EÚ 2020, je dosiahnutie lepšieho fungovania jednotného trhu. Na tento trh sa treba pozerať ako na základňu, na ktorej je vybudované európske hospodárstvo. Sme presvedčení, že ak bude táto základňa fungovať lepšie, ako funguje dnes – čo je cieľom akčného plánu –, bude lepšie fungovať aj všetko, čo je na nej postavené – súkromné a verejné iniciatívy, miestne, regionálne, vnútroštátne a európske iniciatívy, činnosti združení a celého súboru subjektov v rámci trhu.

Chceme reagovať na tieto otázky a problémy tým, že budeme spoločne s podnikmi pracovať na návrate k silnému, trvalo udržateľnému a spravodlivému rastu. Navrhujeme množstvo opatrení špeciálne zameraných na inovácie a malé a stredné podniky.

Akt o jednotnom trhu zahrnuje dôležitú otázku patentu, o ktorej práve teraz diskutujeme – z toho vyplývajú komplikácie s mojím rozvrhom, pani predsedajúca – v Rade pre konkurencieschopnosť pod vedením belgického predsedníctva. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že chceme dosiahnuť väčšiu pružnosť celého regulačného a daňového prostredia z hľadiska podnikov a uľahčiť prístup k finančným prostriedkom, ktoré potrebujú na podporu svojich investícií.

A napokon, v rámci podpory európskej konkurencieschopnosti chceme posilniť svoju vonkajšiu stratégiu v zmysle reciprocity a vzájomnej výhodnosti.

S cieľom dosiahnuť, aby boli európski občania v centre jednotného trhu, chce Komisia ukázať, že trh nepredstavuje prekážku rozvoja služieb všeobecného záujmu a dôležitej infraštruktúry. Vypracujeme oznámenie, ktoré príspevky Parlamentu nepochybne podporia a vylepšia: oznámenie o službách všeobecného záujmu a verejných službách. Chceme, aby bolo jasné, že jednotný trh je pilierom sociálnych práv zakotvených v Charte základných práv, že dokáže ponúknuť nové rozvojové príležitosti pre sociálne inovatívne podniky, ktoré slúžia rovnako európskym zamestnancom, ako aj spotrebiteľom.

Dostávame sa teraz k tretej kapitole Aktu o jednotnom trhu. Tento komplexný prístup má zmysel len vtedy, ak je zasadený do kontextu lepšieho riadenia prostredníctvom zintenzívnenia dialógu a partnerstva s našimi podnikmi a našimi spoluobčanmi, ale aj medzi európskymi inštitúciami, členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi úradmi, a prostredníctvom sociálneho dialógu. Sme presvedčení, že v rámci celej našej spolupráce si splnenie úlohy v oblasti konkurencieschopnosti, úlohy vytvárania rastu, ktorý európski občania očakávajú, vyžaduje pomoc každého jedného občana a každého jedného podniku. Vyžaduje si to pomoc každého jedného spoločenstva.

Takže toto je cieľom štyroch mesiacov európskej verejnej rozpravy, ktorú chceme spoločne s vami spustiť. Na Akte o jednotnom trhu, ktorý po dlhých vnútorných diskusiách Komisia schválila, pracovalo veľa komisárov, 13 z nás – za čo im ďakujem. Táto záležitosť patrí k našim hlavným prioritám a o týchto 50 návrhoch už diskutujeme. Pozorne si vypočujeme pripomienky rôznych našich inštitúcií a rôznych našich partnerov a po skončení našich konzultácií, pravdepodobne vo februári, dokončíme zoznam záväzkov, na základe ktorých sa príslušní komisári zaviažu najneskôr do dvoch rokov predložiť návrhy. Takže keď si v roku 2012 budeme pripomínať 20. výročie jednotného trhu, 20 rokov od záväzkov a návrhov prednesených Jacquom Delorsom, nebude toto výročie poznamenané nostalgiou alebo melanchóliou – v súčasnosti nie je nostalgia vôbec namieste –, ale skôr to bude aktívna a dynamická udalosť.

Preto dnes uvádzame veci do pohybu, ako sme to urobili aj včera. Štyri mesiace budeme moji kolegovia a ja k dispozícii na koordinovanie európskej verejnej rozpravy, ktorá dnes začala v Európskom parlamente. Budeme sa snažiť zohrať v nej veľmi konštruktívnu a veľmi pozornú úlohu.

  Andreas Schwab, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a pani, tento týždeň sme na takzvanom fóre o jednotnom trhu diskutovali o návrhu Európskej komisie, ktorého cieľom je dosiahnutie mimoriadne konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva v Európe. Všetky tri prvky – konkurencieschopnosť, sociálne a trhové hospodárstvo – sú v tomto ohľade dôležité a jednoznačne vítame skutočnosť, že sa komisárovi zodpovednému za vnútorný trh pánovi Michelovi Barnierovi podarilo oživiť horizontálny, alebo, ako to opísal pán Grech vo svojej správe, komplexný prístup, ktorý sme chceli uplatniť na jednotný trh. Ide podľa nás o dôležitý krok, ale takisto si myslíme, že na dosiahnutie úplnosti horizontálneho prístupu tohto legislatívneho projektu sú potrebné ďalšie malé kroky. Tu nastupuje Európsky parlament.

Toto zapojenie Európskeho parlamentu bude úspešné len vtedy, ak sa nám podarí prekonať technické, inštitucionálne a politické rozdiely, ktoré takýto druh legislatívneho projektu so sebou prináša, pretože len tak sa nám podarí plne využiť legislatívny potenciál vlastný tomuto návrhu. To je to, čo chceme.

Som si istý, že verejné vypočutie s účasťou občanov a zainteresovaných subjektov môže pomôcť zapojiť každého do tohto legislatívneho návrhu a dať každému pocit, že môže prispieť k rozhodovaniu o tom, čo v konečnom dôsledku z tohto legislatívneho návrhu vzíde. Pán komisár Barnier, aj Parlament zohrá svoju úlohu v dosiahnutí tohto cieľa. Chceme zrevidovať program 50 návrhov, chceme stanoviť priority, chceme pomôcť zaistiť zapojenie všetkých výborov Európskeho parlamentu a dosiahnutie inštitucionálneho konsenzu, ktorý takéto právne predpisy vyžadujú.

V konečnom dôsledku, dámy a páni, sa nám musí podariť dosiahnuť, že každý bude mať svoje miesto na tomto jednotnom trhu a že všetci dokážeme spoločne vo svoj prospech tento jednotný trh využívať. Chceme to dokázať do roku 2012 – k 20. výročiu jednotného trhu – a vynaložíme veľké úsilie na to, aby sme to dosiahli.

  Evelyne Gebhardt, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám, pán komisár Barnier, za prácu, ktorú ste vykonali. Nebola to jednoduchá úloha a zahrnuli ste do toho niečo z toho, čo navrhoval pán profesor Monti vo svojej správe, a z toho, čo vypracoval pán Grech pre Európsky parlament. Vidíme tam niečo z toho, ako aj pokus o uplatnenie komplexného prístupu, čo sa nepodarilo presne tak, ako sme si predstavovali, je to však v každom prípade na správnej ceste. Je taktiež veľmi dôležité, aby ste úplne jasne povedali, že sa pokúšate dosiahnuť, aby sa sociálne práva občanov, ktoré by mali byť, prirodzene, ústredným prvkom právnych predpisov Európskej únie, stali skutočnosťou. V mene našej skupiny však musím povedať, že máme pocit, že niektoré veci v tomto texte sú príliš nejednoznačné, príliš jednoduché alebo nevýznamné alebo úplne chýbajú, pretože jednou z našich kľúčových požiadaviek, s ktorou ste súhlasili aj vy, bolo, aby sa do všetkých dôležitých oblastí európskej politiky zahrnula sociálna doložka. Túto sociálnu doložku nemôžeme nikde nájsť. Uspokojiť by nás mohlo zaviazanie sa k vypracovaniu hodnotení sociálneho vplyvu. Sociálna doložka však ďaleko presahuje to, čo sme našli v tomto texte. Budeme sa vám snažiť pomôcť, aby sme sa pohli správnym smerom, pretože je to pre nás veľmi dôležité.

Za dosť problematický považujem ďalší bod, ktorý bol pre našu skupinu taktiež veľmi dôležitý. Požadujeme hromadné odškodňovanie. Chceme hromadné odškodňovanie pre občanov, aby mohli skutočne presadzovať svoje práva v oblasti ochrany spotrebiteľov. V mene Európskej komisie ste oznámili, že sa majú vypracovať ďalšie štúdie. Štúdie sa v tejto oblasti vypracúvajú už tri roky. Myslím si, že je čas, aby sme sa v tomto smere pohli dopredu a aby ste nám predložili skutočný legislatívny návrh, nielen ďalší návrh na vypracovanie štúdie, aby sme videli, ako sa môžeme odtiaľto pohnúť ďalej.

Ako vidíte, s niektorými vecami sme spokojní, iné nás však až tak netešia a budeme s vami, Radou a kolegami poslancami z ostatných skupín pracovať na konečnom dosiahnutí skutočne dobrého textu.

  Jürgen Creutzmann, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár Barnier, dámy a páni, z najväčšieho jednotného trhu vo svete z hľadiska hospodárskej sily sa v ére globalizácie vyvinula pre Európsku úniu kľúčová výhodná lokalita. Preto je tak dôležité čeliť protekcionistickým tendenciám a ďalej rozširovať jednotný trh. Vzhľadom na nadmerne zadlžené vnútroštátne rozpočty nemôže Európa robiť nič iné ako posilňovať hospodárstvo prostredníctvom štrukturálnych reforiem. Od založenia v roku 1992 vygeneroval doteraz jednotný trh dodatočný rast vo výške 1,85 %. Cieľom vykonávania oznámených opatrení je dosiahnutie ďalšieho rastu vo výške 2 až 4 %.

Päťdesiat návrhov Komisie na iniciatívy v oblasti jednotného trhu možno rozdeliť do troch kategórií: po prvé, sú tu mnohé konkrétne návrhy, ktoré v každom prípade povedú k zlepšeniu vnútorného trhu z hľadiska podnikov a občanov. Zahrnujú vytvorenie plne fungujúceho vnútorného trhu s energiou, ktorý má pre Európu ako hospodárske a priemyselné centrum osobitnú dôležitosť. Potom sú tu európsky profesijný preukaz a európsky pas zručností, ktoré majú uľahčiť mobilitu v rámci Európskej únie, čo bude v budúcnosti stále dôležitejšie pre zachovanie konkurencieschopnosti Európy v globalizovanom svete, a posilňovanie elektronického obchodu prostredníctvom lepšej správy autorských práv a nových usmernení pre účinné uplatňovanie smernice o službách s cieľom vytvárať nové pracovné miesta.

Po druhé tu však máme tiež veľa návrhov, ktoré sú formulované príliš nejasne na to, aby sme ich zatiaľ dokázali posúdiť. Preto musíme stále čakať na konkrétne návrhy Komisie. Do tejto kategórie zaraďujem aj revíziu pravidiel EÚ v oblasti verejného obstarávania, opatrenia pre služby všeobecného záujmu a taktiež – pani Gebhardtová – úvahy o európskom prístupe k hromadnému odškodňovaniu. Neviem, či by sme sa mali vydať rovnakou mylnou cestou ako Spojené štáty.

Po tretie, oznámenie taktiež obsahuje návrhy, ktoré sú, podľa môjho názoru, kontraproduktívne z hľadiska posilňovania vnútorného trhu, pretože zaťažujú podniky dodatočnou byrokraciou. Tieto návrhy si musíme preto vydiskutovať a sme na to pripravení.

  Emilie Turunen, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážená pani predsedajúca, dnes večer diskutujeme o niečom, čo by podľa mňa mohlo byť najdôležitejším aktom pre EÚ v najbližších rokoch. V rámci reformovania jednotného trhu máme skutočnú príležitosť premeniť Európu na sociálnejšiu a udržateľnejšiu Úniu, takže otázka stojí: smeruje toto oznámenie k ekologickejšiemu a sociálne spravodlivejšiemu vnútornému trhu?

Domnievam sa, že ešte tam celkom nie sme. Dovoľte mi uviesť dva príklady; po prvé návrh 29. Tu sa vás musím spýtať, pán Barnier, kde je záruka práva na štrajk? Kde je záruka, že základné sociálne práva neprevalcujú trhové slobody? Som si vedomá toho, že v rámci Komisie existujú rôzne názory na túto otázku, a chcela by som sa vás spýtať úplne priamo: je pravda, že, medzi inými, dánski, švédski, nemeckí a britskí komisári vystupovali proti vášmu návrhu zaviesť sociálnu doložku? Ak je to tak, pán komisár, mali by ste vedieť, že máte podporu tohto Parlamentu, pretože dosiahnutie takýchto záruk by bolo skutočným zmierením.

Druhým príkladom niečoho, čo treba zlepšiť, je návrh 19, zavedenie spoločného pevného základu dane z príjmov právnických osôb. My zelení to žiadame už dlho, a preto by sme sa mali tešiť. Problém pre nás však vzniká, až keď čítame text. Hovorí sa tam, že cieľom spoločného pevného základu dane z príjmov právnických osôb by malo byť odstránenie roztrieštenosti v obchode. Počúvajte. Podľa mňa nie je hlavným problémom daní z príjmov právnických osôb v Európe roztrieštenosť, ale nezdravé a pretrvávajúce súťaženie v znižovaní daní medzi členskými štátmi. Už to trvá 15 rokov. Niet divu, že v súčasnosti máme problémy s financovaním sociálneho systému.

Podľa mňa by cieľom spoločného pevného základu dane z príjmov právnických osôb malo byť skoncovanie s nezdravým súťažením v Európe. To je skutočný problém. Okrem toho si myslím, že by sme hneď teraz mali ísť nad rámec návrhu na ekologizáciu vnútorného trhu napríklad uplatňovaním zeleného verejného obstarávania. Som presvedčená, že môžeme v tejto oblasti dosiahnuť oveľa viac. Takže, pán Barnier, myslím si, že sa musíme dať do práce. Teším sa na to a ďakujem za pozvanie k účasti na tejto veľmi širokej diskusii. Ceníme si to.

  Malcolm Harbour, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, myslím si, že je dôležité uvedomiť si, že stratégia EÚ 2020 myšlienku ambiciózneho programu zameraného na dokončenie jednotného trhu – alebo našich krokov smerom k jeho dokončeniu, pretože si myslím, že ide o úlohu, ktorá nikdy nebude dokončená – nezahrnovala. Nebola ani vo vašom programe, keď ste tu mali minulý rok vystúpenie. Podľa mňa je odrazom politického impulzu, ktorý sa skrýva za potrebou dokončiť jednotný trh a vylepšiť jeho profil a ktorý vznikol rozhodnutím pána predsedu Barrosa požiadať pána Maria Montiho, aby to preskúmal, a požiadať zároveň náš výbor pod vedením pána Louisa Grecha, aby to preskúmal tiež.

Skutočne nás teší, že ste sa chopili iniciatívy posunúť túto vec dopredu. Získali ste určitú predstavu o tom, ako budú vyzerať niektoré z nadchádzajúcich rozpráv. Myslím si, že by sme sa mali na to pozerať ako na vhodnú príležitosť venovať sa tomu, čo Európa zúfalo potrebuje: hospodársky rast, pracovné miesta, dynamický sektor malých podnikov, účinnejšie verejné obstarávanie – to sú veci, podľa ktorých nás budú posudzovať naši občania. Ak pomôžeme ďalším z nich dostať sa späť do zamestnania a ak pomôžeme založeniu ďalších spoločností, bude to najväčší sociálny úspech, ktorý týmto aktom dosiahneme.

  Kyriacos Triantaphyllides, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážená pani predsedajúca, domnievame sa, že nový dokument Európskej komisie týkajúci sa jednotného trhu je v súlade s filozofiou lisabonskej stratégie, ktorá je, ako každý uznáva, neúspechom. Podľa nás by mala konkurencia podliehať prísnym pravidlám a, ako preukázala kríza, štátnym zásahom. Spotrebiteľov treba chrániť pred špekuláciami, ktoré umožňujú, aby trhy ovládal oligopol, a verejné služby musia kompenzovať nedostatky trhu.

Návrh Komisie sa rozhodol ignorovať nedostatok základnej sociálnej ochrany a prehliadať skutočnú súčasnú situáciu v mnohých európskych krajinách. Kým Európska komisia je pripravená odobriť súbor opatrení s cieľom pomôcť spoločnostiam, nedochádza k žiadnemu pokroku v oblasti ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa opakovali predchádzajúce návrhy na vypracovanie hodnotení vplyvu. Takže pokiaľ ide o spotrebiteľov, nebol dosiahnutý žiadny pokrok. Ako máme teda presvedčiť spotrebiteľov, že sa ich táto smernica týka? Čo sa zmenilo v porovnaní s minulosťou?

Ochrana spotrebiteľov a zamestnancov musí byť kľúčovým prvkom vo všetkých legislatívnych iniciatívach EÚ. Zvlášť služby všeobecného hospodárskeho záujmu nesmú podliehať právnym predpisom o hospodárskej súťaži, právnym predpisom o vnútornom trhu alebo predpisom upravujúcim dotácie alebo liberalizáciu verejných zákaziek. Základným politickým kritériom musí byť univerzálny prístup ku kvalitným verejným službám.

  Matteo Salvini, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, chcel by som poďakovať pánovi komisárovi a dúfam, že má na pamäti skutočnosť, že obyvatelia Európy tu nie sú na to, aby slúžili trhu, ale trh je tu na to, aby slúžil ľuďom – bez ohľadu na to, čo povedali rečníci predo mnou –, a preto musí trh reagovať na potreby ľudí.

Hovorím v mene jedného z motorov európskeho hospodárstva, Lombardska. Malé a stredné podniky u nás poskytujú niekoľko miliónov pracovných miest. Dúfam, že ambiciózny plán, ktorý podpísal pán Barnier a ktorý sme čítali, nie je v rozpore s návrhmi niektorých jeho kolegov komisárov. Mám na mysli zrušenie ciel na textilné výrobky dovážané z Pakistanu, čo by spôsobilo stratu stoviek pracovných miest v Lombardsku a v celom zvyšku Európy.

Sme ochotní pomôcť a oboznámiť s tým verejnosť, neviem však, či štyri mesiace postačia. Mám na mysli podniky v Benátsku, ktoré sú práve teraz pod vodou. Neviem, či sa dokážu od teraz až do februára dostatočne zapojiť do tohto v každom prípade ambiciózneho plánu, ktorý ako Skupina Európa slobody a demokracie a strana Lega Nord, dúfam, dokážeme vylepšiť a pomôcť s ním.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, jednotný trh predstavuje pre Európu základný strategický cieľ, ktorý treba sledovať s obnoveným politickým odhodlaním. Ciele dosiahnuté v priebehu rokov predstavujú výnimočné výsledky, ale dnes musíme rozhodne hľadieť do budúcnosti. Európa už nie je Európou roku 1985. Nová vytváraná realita si v skutočnosti vyžaduje absolútne nové odpovede.

Súčasný európsky a medzinárodný kontext charakterizovaný globalizáciou obchodu, technologickým vývojom a vznikom nových aktérov na svetovej scéne si určite vyžaduje skutočné oživenie jednotného trhu pri dosiahnutí správnej rovnováhy medzi ochranou všetkých zainteresovaných strán: podnikov, spotrebiteľov a zamestnancov. Predložený dokument predstavuje dobrý začiatok, ale treba ho teraz čo najviac spropagovať.

Z mnohých cieľov, ktoré dokument stanovuje, by som chcela zvlášť zdôrazniť dôležitosť troch aspektov. V prvom rade plne súhlasím s tým, že je potrebné posilniť regulačný rámec prostredníctvom normalizácie dosiahnutej pomocou budúcich revízií. Plná realizácia európskeho jednotného trhu si naozaj vyžaduje normalizáciu, ktorá sa v uplynulých rokoch preukázala ako rozhodujúci faktor z hľadiska voľného pohybu tovarov a prispela k odstráneniu prekážok voľného obchodu.

Rovnako dôležitá je koordinácia vnútroštátnych fiškálnych politík zahrnujúca identifikáciu zdaniteľného základu. Mojou prácou v nadchádzajúcich mesiacoch bude šírenie čo najväčšej informovanosti o tomto dôležitom dokumente a diskusia so všetkými zainteresovanými stranami v záujme prijatia stratégie schopnej reagovať na potreby a očakávania podnikov a našich občanov.

  Louis Grech (S&D). – Vážená pani predsedajúca, oživenie vnútorného trhu si vyžaduje politickú podporu a musí byť hospodársky životaschopné a sociálne prijateľné pre európskych občanov. Žiadne oživenie jednotného trhu nebude úspešné, pokiaľ nepresvedčíme občanov, že jednotný trh skutočne zastupuje ich záujmy. V tejto súvislosti si vysoko cením silné odhodlanie pána komisára Barniera zohľadniť obavy a ciele občanov. Pán komisár Barnier v skutočnosti vyvinul osobitné úsilie, aby zmieril protichodné názory a napätia a zohľadnil rôzne priority rôznych zainteresovaných strán.

Vo svojej súčasnej forme však Akt o jednotnom trhu dostatočne nerieši sociálny rozmer, ktorý by zabezpečil správnu rovnováhu otvoreného hospodárstva, stimulovania rastu a vytvárania pracovných miest, ale zároveň by pritom zaručil ochranu spotrebiteľov a práva občanov. Nesmieme spustiť zo zreteľa komplexnú víziu jednotného trhu, ani by sme nemali k tomuto aktu pristupovať porazenecky, pričom súhlasím s pánom komisárom Barnierom, že by sme mali čeliť „únave z jednotného trhu“, najmä ak tá únava vyžaruje zvnútra inštitúcií.

Podľa mňa nedostáva jednotný trh politickú podporu, ktorú naliehavo potrebuje na to, aby sa z neho nestala vec minulosti. Viac politického vodcovstva v oblasti jednotného trhu zo strany predsedov Komisie a Rady by urobilo veľa pre dosiahnutie životaschopného jednotného trhu, ktorý by slúžil ako katalyzátor hospodárskej obnovy. Veríme, že pán komisár Barnier počas nadchádzajúcich mesiacov vážnych diskusií naše obavy uzná. Nesmieme stratiť toto politické tempo a premárniť túto politickú príležitosť na oživenie spoločného trhu. Opakujem, že integrácia trhu nie je nezvratný proces a nesmie byť považovaná za samozrejmosť; slabý a krehký jednotný trh by viedol skôr k rozpadu ako k integrácii európskeho projektu.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, vnútorný trh EÚ je asi najdôležitejším nástrojom na poskytnutie novej dynamiky Európe. Tí, ktorí sa pokúšajú identifikovať globalizáciu ako hrozbu, sa mýlia. Globalizácia predstavuje pre Európu príležitosť. Ak nechceme, aby bola Európa izolovaným kontinentom, musíme pokračovať v strhávaní prekážok a hraníc. V tejto práci máte moju plnú podporu a podporu Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu. Musíme urobiť viac pre odstraňovanie prekážok. To je spoločná zodpovednosť nás všetkých.

Bol by som rád, keby ste zašli ešte ďalej a keby sa vaša práca viac priblížila k tomu, čo minule predložil pán Monti. Veľmi podrobne zanalyzoval, čo by Európa mohla robiť. Komisia musí byť odvážnejšia, ale to platí aj pre nás v Európskom parlamente. Musíme konať prezieravo. Európa môže prekonať túto krízu, nie však tak, že budeme nečinne postávať a zostaneme tam, kde sme teraz.

  Edvard Kožušník (ECR). – (CS) Pán Malcolm Harbour hovoril o ambícii; ja by som chcel hovoriť o odvahe. Keď pán Monti vypracovával úžasnú správu, aspoň tak som ju nazval, tak som sa ho pýtal, či si myslí, že politici budú mať odvahu jeho odporúčania presadzovať tak na úrovni Európskej únie, ako aj úrovni členských štátov. Odpovedal mi veľmi šikovne, pretože je to šikovný politik: to je predsa vaša vec – vy ste politik. Taktiež by som chcel hovoriť o odvahe presadzovať veci, ktoré podľa môjho názoru sú pre Európu dôležité, pretože vnútorný trh je jedným z najdôležitejších nástrojov konkurencieschopnosti v rámci globálnej Európy a zároveň zachovania pracovných miest. V tomto zmysle by som chcel jednoducho vyzvať pána komisára, aby bol odvážny vo vzťahu k členským štátom, vnútroštátnym parlamentom a vo vzťahu k nám, pretože tá diskusia určite nebude jednoduchá. Určite sú tam témy, kde si budeme rozumieť, kde budeme spolu súhlasiť, ale budú témy, o ktorých budeme veľmi intenzívne diskutovať.

PREDSEDÁ: LÁSZLÓ TŐKÉS
podpredseda

  Anna Maria Corazza Bildt (PPE). – Vážený pán predsedajúci, „najväčšie nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí, je protekcionizmus“, povedala včera nemecká kancelárka Angela Merkelová denníku Financial Times. V tejto súvislosti prichádza iniciatíva Komisie v pravý čas, v čase, keď sa musíme preorientovať na reálne hospodárstvo, aby sme sa dostali z krízy.

Akt o jednotnom trhu je historickou iniciatívou. Podľa mňa mu treba prisúdiť rovnaký štatút, aký získala pred dvadsiatimi rokmi Delorsova biela kniha. Pevne dúfam, že v Komisii, v Rade a v členských štátoch mu bude venovaná mimoriadna politická pozornosť.

Som vďačná belgickému predsedníctvu, ktoré včera prijalo moju žiadosť v mene poslaneckého klubu PPE zvolať Radu pre konkurencieschopnosť na ministerskej úrovni a začať sa zaoberať Aktom o jednotnom trhu. Taktiež blahoželám pánovi komisárovi Barnierovi k jeho vízii rozvoja trhu zameraného na občana. To si bude vyžadovať partnerstvo a spoločnú zodpovednosť. Vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa môžete počítať s podporou poslaneckého klubu PPE. Bude si to vyžadovať partnerstvo zo strany všetkých inštitúcií EÚ.

Rovnako je dôležitá angažovanosť podnikateľskej komunity so samoreguláciou ako kľúčom k úspechu. Štyri nadchádzajúce mesiace treba v rámci verejnej rozpravy využiť na vybudovanie politickej podpory a dopracovanie 50 návrhov načrtnutých v Akte o jednotnom trhu spolu s občanmi a zainteresovanými subjektmi.

Je čas konať. Dnes by som nám všetkým veľmi chcela vtlačiť pocit naliehavosti. Nezamestnaní už nemôžu ďalej čakať na pracovné miesta, občania na lepší výber a nižšie náklady a podnikatelia na lepšiu hospodársku súťaž. Ako spravodajkyňa pre účinnejší a spravodlivejší maloobchodný trh by som chcela zdôrazniť, že maloobchod je pilierom jednotného trhu a zlepšovania životov našich občanov.

Stále existujú vnútroštátne pravidlá, ktoré bránia voľnému pohybu; stále existujú nespravodlivé obchodné postupy a obmedzenia prístupu na trh; sú hračky, ktoré treba opätovne testovať, aj keď už boli schválené v inom členskom štáte. V tejto súvislosti by som chcela poďakovať belgickému predsedníctvu za jeho angažovanosť za transpozíciu. Svetlom na konci tunela nie je protekcionizmus, je to voľný pohyb a nový Akt o jednotnom trhu má potenciál vybaviť Európu na to, aby mohla zohrávať svoju globálnu úlohu.

  Stephen Hughes (S&D). – Vážený pán predsedajúci, v minuloročnej poverovacej listine od pána predsedu Barrosa pre pána profesora Montiho bol pán Monti požiadaný o „nový pohľad na to, ako sa navzájom môžu posilňovať trh a sociálne rozmery integrovaného európskeho hospodárstva“. Vo svojej správe pán profesor Monti potom dôrazne vyzval na politický konsenzus, keď povedal, že „budovanie konsenzu […] bude preto rozhodujúcou zložkou novej stratégie pre jednotný trh. V úsilí o vytvorenie konsenzu sa bude musieť prejaviť úplná informovanosť o hlavných obavách spojených s dnešným jednotným trhom.“

Dosiahnutie tohto konsenzu si od nás vyžaduje novú rovnováhu medzi sociálnymi a hospodárskymi piliermi stratégie vnútorného trhu. Teraz viem, pán komisár Barnier, že si to naozaj uvedomujete, a chválim vaše osobné úsilie o dosiahnutie vyváženého konsenzu. Ostatní v kolégiu si to však, žiaľ, neuvedomovali, a preto, hoci toto oznámenie obsahuje dobré prvky, ako povedali kolegovia poslanci, nemyslíme si, že v tejto podobe tvorí základ tohto konsenzu. Dúfam, že naše skupiny v tomto Parlamente dokážu účinne spolupracovať na dosiahnutí správnej rovnováhy a tohto konsenzu, a dúfam, že na konci konzultačného obdobia to kolégium Komisie vezme na vedomie a vypracuje vyvážený konsenzuálny balík.

Veľmi by som chcel vidieť, pán komisár, text so sledovanými zmenami k návrhom 29 a 30; bolo by podľa mňa zaujímavé vidieť, kto je zodpovedný za zmeny v týchto návrhoch a za veľmi osobitý jazyk, ktorý sa tam používa. Niektorí poslanci spomenuli sociálnu doložku, návrh 29 a podľa mňa je veľmi dôležitý návrh 30. Všimol som si, že sa tam hovorí o potrebe prijať „legislatívny návrh, do ktorého sa bude dať zahrnúť alebo doplniť objasnenie výkonu základných sociálnych práv v kontexte ekonomických slobôd jednotného trhu”. To možno čítať aj tak, pán komisár, že sa tam hovorí o tom, čomu sa začalo hovoriť nariadenie Monti II. Dúfam, že je to tak, lebo to by bolo priamou odpoveďou na naše obavy týkajúce sa sociálnej doložky. V nadchádzajúcich mesiacoch budeme s vami na tom pracovať.

  Kay Swinburne (ECR). – Vážený pán predsedajúci, medzi 50 cieľmi Komisie uvedenými v oznámení o Akte o jednotnom trhu som napočítala 13, ktoré sa týkajú mojej práce vo Výbore pre hospodárske a menové veci, ale môjho volebného obvodu a ľudí, ktorých v Parlamente zastupujem, sa týkajú všetky. V podstate sa dá povedať, že mnohé z týchto projektov EÚ, ak sa zrealizujú dobre, budú predstavovať veľmi pozitívny prínos pre všetkých mojich voličov vo Walese. Pre waleské hospodárstvo a pre Európu ako celok sú zvlášť dôležité malé a stredné podniky. Preto vítam návrhy týkajúce sa prístupu k financiám prostredníctvom kapitálových trhov, ako aj návrhy na zabezpečenie toho, aby fondy rizikového kapitálu založené v ktoromkoľvek členskom štáte mohli voľne pôsobiť a investovať do spoločností v Európskej únii.

Pán Mario Monti v nedávnej práci jasne konštatoval, že jednotný trh stagnuje. Musíme vliať do procesu novú energiu a tým pripomenúť našim voličom, že EÚ nielen vytvára reguláciu a byrokraciu spojenú s obrovskými nákladmi, ale že by mala a aj môže priniesť hmatateľné výhody pre podniky a obchod, ako aj pre spotrebiteľov a jednotlivcov. V tom spočíva skutočná pridaná hodnota EÚ.

  Sandra Kalniete (PPE). – Vážený pán predsedajúci, poslanecký klub PPE bol vždy dôrazným zástancom jednotného trhu a môžem potvrdiť, že urobíme všetko pre to, aby sa táto iniciatíva realizovala, aby sme v roku 2012 mohli osláviť výročie jednotného trhu s hrdosťou, nie s ľútosťou.

Chcela by som zopakovať, čo povedal pán profesor Monti včera počas prvého fóra o jednotnom trhu. Konštatoval, že iniciatíva týkajúca sa jednotného trhu nie je vlajkovou loďou, pretože jednotný trh nie je ani vlajkou, ani loďou. Je morom a vetrom, ktorý umožňuje plavbu akejkoľvek lode. Som si istá, že sa Parlament vo svojej správe o Akte o jednotnom trhu bude usilovať o dosiahnutie správnej rovnováhy medzi jeho sociálnym rozmerom a podporou podnikania a rastu.

Poslanecký klub PPE bude venovať osobitnú pozornosť podnikateľskému prostrediu pre malé a stredné podniky a bude prispievať k vytváraniu presných predstáv o riadení jednotného trhu. Ďakujem pánovi komisárovi Barnierovi za túto veľmi aktuálnu iniciatívu a za jeho víziu. Má našu plnú podporu.

  Małgorzata Handzlik (PPE). – (PL) Akt o jednotnom trhu je dobrou správou pre vnútorný trh, ako aj pre podniky, spotrebiteľov a občanov. Som rada, že Komisia predložila takýto ambiciózny program dobudovania spoločného trhu. Počas včerajšieho fóra o vnútornom trhu, na ktorom pán komisár po prvýkrát predstavil program 50 návrhov, bolo na akt vyjadrené množstvo názorov. Prevládal medzi nimi názor, že dokončenie projektu, ktorý sa začal pred vyše 20 rokmi, si vyžaduje komplexnú víziu budovania spoločného trhu. Je potrebné vytvoriť skutočne jednotný trh orientovaný na občanov, kde ľudia nebudú mať problémy s otváraním bankových účtov, registrovaním áut, uznávaním svojej kvalifikácie, prenosom práv na dôchodky alebo objednávaním tovarov a služieb z iných členských štátov pomocou internetu.

Pre mňa však zostáva prioritou dosiahnutie voľného pohybu služieb, čo si zase vyžaduje ďalšiu prácu na uplatňovaní smernice o službách. Musím však súhlasiť so včerajším konštatovaním pána profesora Maria Montiho. Povedal, že o mnohých iniciatívach obsiahnutých v Akte o jednotnom trhu vieme už dávno, takže nejde ani o nové problémy, ani o nové riešenia. Preto vyzývam Európsku komisiu, členské štáty a kolegov poslancov Európskeho parlamentu, aby tento proces urýchlili a zaviedli právne predpisy, ktoré sú kľúčové z hľadiska občanov, spotrebiteľov a podnikov.

  Regina Bastos (PPE). – (PT) Na začiatok by som rada zablahoželala pánovi komisárovi Barnierovi k predloženiu tohto dôležitého dokumentu. Správne sa tam prichádza k záveru, že kríza, ktorú práve prežívame, zasiahla všetky sektory našej spoločnosti a hospodárstva, čo spôsobilo obavy a nedôveru verejnosti v jednotný trh.

Práve tento jednotný trh je však jedným z najlepších nástrojov Európy v boji proti súčasnej kríze. Nadšene preto vítame toto oznámenie, ktoré načrtáva nové ambiciózne politiky v oblasti jednotného trhu, ktoré nám umožnia obnoviť dôveru v náš model sociálneho trhového hospodárstva. V súčasnej situácii by mala Európska únia osobitnú pozornosť venovať svojim 20 miliónom malých a stredných podnikov. Vzhľadom na to by malo byť jednou z priorít EÚ vytvorenie mechanizmov na vyriešenie problému prístupu týchto spoločností k úverom.

Takisto by sme chceli vyzdvihnúť návrh Komisie zhodnotiť do konca roka 2010 iniciatívu Small Business Act s cieľom uľahčiť týmto spoločnostiam život, zvlášť zjednodušením byrokratických a daňových záležitostí a kladením väčšieho dôrazu na sociálnu zodpovednosť. Dúfame, že 50 opatrení, ktoré tu boli predložené, dokáže prispieť k ďalšiemu rozvoju vnútorného trhu a jeho plnému využitiu, pretože sa môže preukázať ako zdroj ďalšieho rastu európskeho hospodárstva.

  Sophie Auconie (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, v čase, keď európski občania viac ako kedykoľvek predtým potrebujú solidárnu a ambicióznu Európu, Európu sociálnu, ale zároveň dynamickú, by som chcela pri tejto príležitosti vzdať poctu prístupu pána Barniera. Tento prístup vyjadrený Aktom o jednotnom trhu je komplexným, celkovým a kolektívnym prístupom k jednotnému trhu. Podarilo sa vám, pán Barnier priviesť k diskusnému stolu niekoľko európskych komisárov zainteresovaných na tomto celom dokumente a na otvorenom prístupe, pretože sem dnes prichádzate, aby ste otvorili rozpravu o tomto dokumente, aby ho mohol každý jeden z nás obohatiť vlastnými myšlienkami; ide o prístup orientovaný na občana, pretože chcete občana vrátiť do centra vnútorného trhu, tak ako aj podniky, a práve toto bude podľa mňa v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch najdôležitejšou úlohou.

Okrem toho ide politický prístup a podľa mňa Európa viac ako čokoľvek iné potrebuje viac politiky, za čo je, samozrejme, zodpovedný náš Parlament. Pokiaľ ide o obsah, pán Barnier, chcela by som poukázať na bod týkajúci sa služieb všeobecného záujmu. Tak ako vy, aj ja si myslím, že viac ako legislatívny rámec potrebujeme právnu istotu. V stanovisku Výboru pre hospodárske a menové veci, ktoré mám predniesť, hovorím o pláne pre organizujúce úrady; vy hovoríte o súbore nástrojov. Už sa zbližujeme, aj keď na významovej úrovni budeme musieť urobiť jeden spoločný krok. Myslím si, že budeme musieť zvlášť pracovať na tomto súbore nástrojov, čo bude naozaj ťažká úloha, a taktiež na transparentnosti pre všetkých tých, ktorí využívajú a chcú poskytovať služby všeobecného záujmu.

  Damien Abad (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, Európa sa nachádza na rázcestí a má povinnosť ambiciózne a aktívne riešiť hospodársku a finančnú krízu, dôsledky ktorej európski občania, samozrejme, výrazne pociťujú. Chcel by som uvítať iniciatívu pána komisára Barniera; treba mu zablahoželať k metóde, ktorú uplatnil a ktorú chce rozvinúť v nadchádzajúcich rokoch. Takisto vítam zmenu v prístupe Komisie k vnútornému trhu. Cítiť cieľavedomosť, vôľu spoločne pracovať pre úspech tohto dobrého projektu, ktorým je jednotný trh.

Z obsahového hľadiska ma teší, že sa konečne zohľadňuje vonkajší rozmer nášho vnútorného trhu, a to v zmysle podpory nášho priemyslu, ako aj v zmysle ochrany našich občanov. Len vtedy, ak budeme silní vnútorne, budeme schopní ovplyvniť záležitosti aj mimo EÚ. Viete, mám vás rád, pevne verím vo vnútorný trh, ale nie v hocijaký starý trh, a preto zakončím vystúpenie týmto výrokom Jacqua Delorsa, ktorý povedal: „Odmietam Európu, ktorá by bola len trhom, zónou voľného obchodu bez duše, bez svedomia, bez politickej vôle a bez sociálneho rozmeru.“ Týmto Aktom o jednotnom trhu máme túto politickú vôľu a túto dušu.

  Marc Tarabella (S&D). − (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dovoľte mi uvítať tento Akt o jednotnom trhu a zvlášť zahrnutie sociálnej koncepcie a koncepcie sociálneho hospodárstva. Predpokladám, že pre členov súčasnej Komisie to nebolo bez ťažkostí. Dovoľte mi v každom prípade citovať tri príklady, vo vzťahu ku ktorým som plný očakávaní, ale v tejto fáze aj dosť nespokojný.

Po prvé, a to spomenula aj pani Gebhardtová: hromadné odškodňovanie. Vedieme o tom konzultácie už 20. rokov. Komisia o tom vedie konzultácie už od iniciatívy pána komisára van Mierta. Dúfam, prirodzene, že sa v tejto záležitosti raz dosiahne riešenie.

Ďalší príklad sa týka cestujúcich. Uvádzate výbuch islandskej sopky ako podnet na to, aby bolo konečne zmenené a doplnené nariadenie týkajúce sa cestujúcich v leteckej doprave, ale my už 10 rokov požadujeme komplexné nariadenie týkajúce sa práv všetkých cestujúcich. Kedy ho budeme mať? Myslím si, že sa v tejto súvislosti začína objavovať oprávnená netrpezlivosť.

O službách všeobecného záujmu ani nehovoriac. Čakáme na rámcovú smernicu. Čo dostaneme? Hovoríte, že príde oznámenie a konkrétne kroky.

Pán komisár, spolieham sa na to, že ako pragmatický človek premeníte tento Akt o jednotnom trhu na niečo viac než len katalóg dobrých úmyslov.

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE). – (PL) Chcela by som sa s vami podeliť o zážitok zo stretnutia s mladým novinárom k včerajšiemu vypočutiu o Akte o jednotnom trhu. Dokument urobil na novinára veľký dojem a hovoril o ňom s veľkým prekvapením. Povedal, že ide o úžasný a revolučný dokument, a spýtal sa, prečo sa o ňom nehovorí viac a prečo nie je ústrednou témou európskej diskusie.

V skutočnosti sme to my, kto musí 50 bodov dokumentu o spoločnom trhu predloženého pánom komisárom dostať do centra európskej diskusie v Parlamente, ostatných inštitúciách, členských štátoch a médiách. Dokument je veľmi dôležitý a veľmi špecifický. Všetci vieme, že najdôležitejšími otázkami sú mier, demokracia a ľudské práva, ale pre každého z nás má konkrétnejší význam niečo, čo nám uľahčuje každodenný život – spoločný trh. Hovorí sa, že tento program je našou vlajkovou loďou. Ako však povedal pán profesor Monti, nie je to ani vlajka, ani loď, ale more a vietor. Sme to my, kto musí pomôcť našim občanom tým, že im zabezpečíme priaznivý vietor a vodu.

  Bernadette Vergnaud (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, pár mesiacov po správe pána profesora Montiho, ktorá požadovala nevyhnutné oživenie vnútorného trhu orientovaného na občana, vítam odpoveď Komisie. Za zvlášť dôležité pokladám zlepšenie uznávania odborných kvalifikácií, pomoc malým a stredným podnikom, nové právne predpisy v oblasti verejných zákaziek a koncesií na služby a právnu istotu pre sociálne hospodárstvo. Tieto ciele preto vítam.

Je mi však ľúto, že v rámci týchto 50 návrhov nie sú jasne definované priority. Znepokojuje ma nesystematická stratégia rôznych generálnych riaditeľstiev a komisárov a vyzývam pána Barrosa, aby sa do toho viac zapojil, aby sa predišlo protirečivým návrhom.

A nakoniec, mrzí ma neprítomnosť akéhokoľvek skutočného záväzku v oblasti služieb všeobecného záujmu vzhľadom na to, že už roky požadujeme ochranné právne predpisy, čo Lisabonská zmluva teraz umožňuje. Preto skôr, ako sa rozhodnem, či vás v tejto dôležitej úlohe pre budúcnosť Európy a všetkých jej občanov podporím, počkám si na konečné texty.

  Pablo Arias Echeverría (PPE). – (ES) Vážený pán komisár, chcel by som využiť túto príležitosť na to, aby som vyjadril uznanie oznámeniu, ktoré ste nám predložili. Ide podľa mňa o dobrú iniciatívu, ktorá pomôže práci na ďalšom vylepšovaní jednotného európskeho trhu. Diskusiu o 50 návrhoch, ktoré ste spomínali vo svojom vystúpení, pokladám za kľúčovú. Dúfam, že dokážem v Parlamente zohrať aktívnu úlohu pri odstraňovaní prekážok elektronického obchodu v Európe.

Mnohé zo súčasných prekážok elektronického obchodu už boli identifikované a existujú aj konkrétne návrhy na ich odstránenie. Mohli by sme povedať, že odstránenie týchto prekážok závisí od politickej vôle. Myslím si, že toto oznámenie je dobrým začiatkom, a preto si myslím, že by sme ho mali podporiť tým, že zohráme v tomto procese aktívnu úlohu.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za vaše názory. Budem sa snažiť dať každému z vás podrobnú odpoveď, aj keď nesľubujem, že sa mi to podarí. Som presvedčený, že ešte budeme mať príležitosť, aby sme sa znova stretli. Svoju odpoveď začnem tým, čo povedal prvý z vašich rečníkov pán Schwab, keď vyzdvihol pôvodný cieľ, že by sme mali oživiť a zostať verní konkrétne sociálnemu trhovému hospodárstvu. Dodal, a súhlasím s ním, že si ceníme každé z týchto troch slov: sociálne trhové hospodárstvo. To je dôležité a Lisabonská zmluva, prirodzene, tieto tri slová obsahuje a dopĺňa ich o cieľ veľmi silnej konkurencieschopnosti.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, tento cieľ, vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo, je vlastne základom tohto Aktu o jednotnom trhu a sme presvedčení, a zvlášť ja som presvedčený, že – opakujem – dosiahnutie konkurencieschopnosti a rastu si vyžaduje pomoc každého občana, každého podniku a každého spoločenstva.

Nespadne nám to jednoducho do lona; aj keď my musíme prijať právne predpisy a vytvoriť rámce, je na občanoch, podnikoch a spoločenstvách, aby sa chopili šancí a príležitostí, ktoré vnútorný trh ponúka. To je cieľom. Pánovi Schwabovi a mnohým iným z vás by som, samozrejme, povedal, že na konci tejto rozpravy budeme musieť definitívne rozhodnúť o dôležitejších a konkrétnejších prioritách, než sú tie, ktoré sme sami dokázali určiť, aj keď sme už identifikovali 29 alebo 30 hlavných priorít z 50. Ešte by som dodal, že správa pána Maria Montiho obsahovala mnoho ďalších myšlienok.

Chcel by som však vyjadriť súhlas s tým, čo povedali pán Creutzmann a pani Corazzová Bildtová. Tak trochu zopakovali analýzu z môjho predchádzajúceho vystúpenia a povedali, že by sme sa mali pozrieť na to, čo sa deje v mnohých z našich krajín v dôsledku krízy, v dôsledku nedostatku porozumenia, v dôsledku toho, že na otázku „Čo nám ponúka trh?“ sa reaguje odpoveďou „Nie veľa“. Vytvára to pocit strachu a nepochopenia a za týmto všetkým vidíme rast populizmu a protekcionizmu.

Prvou obeťou protekcionizmu by bol vlastne jednotný trh. Preto musíme prostredníctvom činnosti, prostredníctvom dynamiky, prostredníctvom iniciatív týmto protekcionistickým pokusom a pokušeniam čeliť.

Pán Harbour naznačil, že ide o nový záväzok. Pán predsedajúci, pamätám sa, že počas svojho vypočutia 13. januára som jasne povedal, že v priebehu piatich rokov, ktoré spolu strávime, sa spolu s niektorými z mojich kolegov – pretože ja nie som jediným komisárom, asi ďalších 15 alebo 16 komisárov zdedilo naozaj veľkú časť právnych predpisov – podujmeme na zosúladenie 1 500 textov, ktoré treba aplikovať, inteligentne aplikovať na trh.

Tisícpäťsto textov! Skutočne som však spomenul, pán Harbour, že chcem dosiahnuť zmierenie občanov a podnikov s vnútorným trhom, a správne ste vyzdvihli príležitosť na vytvorenie komplexného a holistického akčného plánu, ktorú nám môžu poskytnúť táto rozprava a návrhy Komisie, aby som zopakoval povzbudzujúce slová pána Grecha.

Pán Harbour spomenul rast konkurencieschopnosti. V predloženom Akte o jednotnom trhu nájdete veľa praktických návrhov, na ktorých budeme pracovať a ktoré sa týkajú právneho a daňového prostredia podnikov a zvlášť malých a stredných podnikov, revízie účtovných smerníc v roku 2011, spoločného pevného základu dane z príjmov právnických osôb – na tom pracuje môj kolega pán Šemeta –, nových stratégií pre DPH a prepojenia obchodných registrov.

To je niekoľko praktických návrhov, ktoré majú zjednodušiť regulačné, fiškálne a finančné prostredie malých a stredných podnikov. Okrem toho je tu digitálna agenda, na ktorej pracujem spolu s kolegyňou Neelie Kroesovou, ktorá pracuje s veľkým odhodlaním. Je tu ďalej maloobchodný sektor a mnohé iné myšlienky, ktorých sa vo svojom vystúpení dotkla pani Handzliková.

Trochu konkrétnejšie by som sa chcel venovať otázkam týkajúcim sa sociálneho rozmeru, v čom sa tiež angažujem. Pán Triantaphyllides a pán Hughes ich spomenuli úplne na začiatku vašej diskusie a spomenuli ich aj pani Gebhardtová a pani Turunenová. Pani Turunenová, diskutovali sme na túto tému a chcel by som dodať, že pozície, ktoré sme prijali, nezodpovedajú nevyhnutne tým, o ktorých informovali noviny. Podľa mňa je takáto rozprava v rámci kolégia normálna, úplne normálna. V skutočnosti by bol nenormálny opak.

Pretože je nás 27 a každý z nás má iné názory, tradície a národnosť a spoločná práca na týchto návrhoch nás spája. Snažíme sa nájsť ťažisko európskeho všeobecného záujmu pri návrhoch, o ktorých budete následne viesť rozpravy tu v Parlamente a v Rade ministrov, aby ste ich mohli doplniť alebo vylepšiť.

Preto sme diskutovali, čo je normálne, s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi hospodárskymi slobodami stanovenými zmluvou, slobodou pohybu a legitímnymi slobodami a právami sociálnych partnerov, zvlášť pokiaľ ide o kolektívne kroky.

Pokladám za úplne správne, aby zamestnanci, tak ako podniky, mali jasný a spoľahlivý pracovný rámec.

Takže v tomto duchu budú koordinované opatrenia Komisie. Na základe novej stratégie uplatňovania Charty základných práv zabezpečíme zohľadňovanie práv, ktoré Charta zaručuje, vrátane práva podnikať kolektívne kroky. Komisia do písmena uplatní horizontálnu sociálnu doložku stanovenú v článku 9 zmluvy prostredníctvom uskutočnenia predchádzajúcej hĺbkovej analýzy sociálneho vplyvu všetkých týchto legislatívnych návrhov na jednotný trh. V každom prípade som stále za to, že tam, kde je to potrebné, treba vložiť ustanovenie určujúce spôsob zaručenia kolektívnych práv v kontexte nových právnych predpisov.

Inými slovami, každý jednotlivý prípad si bude vyžadovať potrebu zhodnotenia potreby takejto doložky. O tejto téme budeme s vami diskutovať v priebehu nadchádzajúcich niekoľko mesiacov s cieľom ďalej vylepšiť návrhy Komisie, ak to bude možné. Bude to tak aj v prípade rámca kvality, pani Vergnaudová a pani Auconiová, ku ktorému sa zaviazal pán predseda Barroso v súvislosti so službami všeobecného záujmu.

Tiež by som chcel povedať pánovi Grechovi, že návrhy týkajúce sa spotrebiteľov ešte treba dokončiť; s pánom Dallim na tom pracujeme. Správne varujete pred krehkosťou vnútorného trhu, pán Grech: nič nie je nemenné. Preto potrebujeme túto angažovanosť, túto podporu zo strany voličov, aby sa trvalo upevnil vnútorný trh, pretože je to príležitosť; mala by to byť oblasť príležitostí, nie oblasť obmedzovania.

Pani Gebhardtová a pán Tarabella, dotkli ste sa hromadného odškodnenia. Touto otázkou sa neprestaneme zaoberať. Treba ju dôkladne preskúmať, ako ukázali mnohé rozpravy tu v Parlamente a tiež v Komisii. Pracujú na tom traja moji kolegovia pán Dalli, pani Redingová a pán Almunia, ktorí vyvodia závery z práve začatých konzultácií o zavedení hromadného odškodnenia, k čomu by malo dôjsť v pravý čas, a to čo najskôr.

Ďalej by som chcel povedať pani Comiovej, že s ňou súhlasím, že musíme vytvoriť prepojenie medzi Aktom o jednotnom trhu a oznámením pána Tajaniho o priemyselnej politike. Spoločne na tom pracujeme, predovšetkým v oblasti normalizácie.

Pán Salvini spomenul regióny, zvlášť svoj vlastný región. Som v každom prípade presvedčený, že by ste mali rozpravu, ktorú tu začíname ako normálnu rozpravu, preniesť do regiónov. Pošlem tento dokument v 23 jazykoch Únie každému zvolenému zástupcovi, v každej jednej z vašich krajín. Pošleme ho do regiónov, odborom a profesijným a obchodným organizáciám, aby sa táto rozprava čo najviac decentralizovala. Pri počúvaní pána Salviniho som si tiež spomenul na to, k čomu sa zaviazal niekdajší predseda pán Delors práve v čase, keď sa vytváral jednotný trh. Zaviazal sa k uplatňovaniu politiky súdržnosti, za ktorú sa aj ja dlhodobo zasadzujem a ktorej cieľom je zabrániť akýmkoľvek regionálnym rozdielom v rámci vnútorného trhu. Takže tieto veci jedna do druhej zapadajú.

Pani Thunová Und Hohensteinová túto rozpravu spomenula; angažuje sa za ňu a zvlášť za myšlienku fóra, za ktorú sme jej vďační. Toto fórum k vnútornému trhu budeme organizovať každý rok, aby sme aktualizovali dvadsať oblastí, v ktorých bol dosiahnutý skutočný pokrok. Dúfam, že to nebudú päť rokov tie isté oblasti, že sa budú meniť a že dokážeme niektoré problémy vyriešiť a dosiahnuť pokrok, ale v každom prípade budeme toto fórum organizovať.

Taktiež by som chcel zopakovať to, čo povedal pán Abad o vonkajšom rozmere. Niet pochýb o tom, že musíme byť silní vo vnútri a dosť silní na to, aby sme dokázali dobyť iné trhy, uspokojiť ostatné potreby vo zvyšku sveta bez toho, aby sme boli naivní, a s očakávaním otvorenosti a reciprocity. Aj môj kolega pán De Gucht povedal včera niekoľko veľmi pôsobivých vecí, s ktorými súhlasím, v súvislosti s potrebou reciprocity, ktorú by sme mali uplatňovať vo vzťahoch s hlavnými partnerskými regiónmi a krajinami Európskej únie.

Na záver sa niekoľkými slovami vrátim k tomu, čo povedal pán Kožušník, keď nás požiadal, aby sme boli odvážni. Áno, pán Kožušník, budem viesť túto rozpravu s čo najväčšou rozhodnosťou, ale nemôžem to robiť sám, všade, v každej jednej krajine. Budem ju viesť zajtra vo vašej krajine, pretože budeme spolu v Prahe, a budem ju viesť, ako budem najlepšie vedieť, vo všetkých krajinách. Nemôžeme uspieť sami; vyžaduje si to spoluprácu. Trinásti komisári, ktorí sa vo februári zaviažu k predloženiu týchto návrhov, sa s nami na tom tiež zúčastnia, aj všetci ostatní. Parlament, regióny, hospodárski a sociálni partneri a národní zvolení zástupcovia sa tiež musia zapojiť do tejto rozpravy.

Tento dokument nie je niečím, čo môžete prijať alebo odmietnuť, dámy a páni. Stále ho možno zlepšiť. Podľa nášho názoru ho môžeme vylepšiť, urobiť z neho prioritu a, predovšetkým, realizovať ho spolu s vami, pretože naliehavo potrebujeme spoločne s občanmi a podnikmi obnoviť rast a konkurencieschopnosť.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

  António Fernando Correia De Campos (S&D), písomne. – (PT) 1. Vynaložilo sa pozoruhodné úsilie o zjednotenie 1 500 rozptýlených právnych predpisov. 2. Oznámenie poskytuje prehľad o 50 nástrojoch budovania jednotného trhu, ktoré sa doteraz používali chaoticky a roztrieštene. Po prvýkrát sme si teraz vedomí všetkých prostriedkov, ktoré máme k dispozícii. 3. Budúcnosť by mali určovať získané skúsenosti. Niektoré opatrenia boli veľmi úspešné, kým iné sú stále len na polceste alebo len na začiatku. O iných sa dá povedať, že boli neúspešné, keď ich porovnáme s ich cieľmi. Viac než kedykoľvek predtým môžeme teraz uplatniť to, čomu sa vo vede hovorí „prirodzený experiment“. 4. Nemôžeme sa sťažovať na nedostatok technologických zdrojov; elektronický obchod, elektronické obstarávanie a všetko týkajúce sa digitálnej agendy pre Európu a digitálneho jednotného trhu sú nástroje, ktoré sa používajú čím ďalej, tým viac. Technológia existuje, aj dopyt po nej. Chýba len iniciatíva. 5. Tento prípad je jedinečný: stratégia EÚ 2020 so svojimi ukazovateľmi a cieľmi. Treba ju uplatňovať správne. Kríza sa prehlbuje a posilnenie vnútorného trhu môže pomôcť nájsť riešenie. 6. Ide o veľmi ambiciózny projekt. Je Komisia pripravená čo najviac túto príležitosť využiť? Je pripravená uznať, že by mal tento projekt pokračovať v tej forme, v akej existuje, bez nesystémových doplnkov?

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Okolnosti, za ktorých pán komisár Barnier začal túto rozpravu, sú poučné z niekoľkých hľadísk. Trh je v konečnom dôsledku naozaj hlavným dôvodom a konečným cieľom procesu európskej integrácie, ako nám dôrazne pripomenul. Táto vízia, ktorá tu bola tak priamo a jasne vyjadrená, dosť jasne odhaľuje kapitalistickú povahu procesu integrácie, ktorý Lisabonská zmluva inštitucionalizovala a posilnila. V čase, keď Európania dosť trpia dôsledkami kapitalistickej krízy, ktorú EÚ a jej politiky pomohli vytvoriť, sem Komisia príde, aby ako riešenie navrhla pokračovanie v tej istej ceste, ktorá nás priviedla do tejto zložitej situácie. Posilňovanie vnútorného trhu s cieľom zabezpečiť veľkým hospodárskym a finančným skupinám európskych mocností väčšie zisky je koreňom rastúcej nerovnosti v rámci EÚ, a to medzi štátmi, ako aj v rámci štátov. Vedie to k pokračujúcemu oslabovaniu najzraniteľnejších hospodárstiev, k privatizácii kľúčových odvetví hospodárstva, ku komodifikácii stále ďalších oblastí spoločenského života a k útoku na verejné služby. Prevládajúcim heslom v EÚ je „všetko po starom“. „Súdržnosť“ sa stále viac stáva iba heslom bez nejakého praktického významu.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – (PL) Oznámenie Európskej komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu vypracované na základe správy pána profesora Montiho je mimoriadne dôležitý dokument, ktorý stanovuje opatrenia, ktoré musí prijať EÚ v oblasti vnútorného trhu v priebehu nasledujúcich približne dvanástich rokov. Spomedzi iniciatív predložených Komisiou by som chcela osobitne upozorniť na tie, ktoré sa týkajú vytvorenia „digitálneho“ vnútorného trhu, pretože to je podľa mňa budúcnosťou európskeho hospodárstva. Bez toho, aby som chcela podceniť dobré úmysly Komisie, mám dojem, že sa viac zamerala na „ochranu“ tvorivosti ako na odstránenie prekážok rozvoja obchodných služieb na internete. Príkladom je počet plánovaných právnych projektov. Oznámenie obsahuje nie menej ako 50 iniciatív zameraných na vnútorný trh v tom najširšom zmysle, nenašla som však žiadnu zmienku o problematike, na ktorej pracujem už niekoľko rokov a ktorá sa týka vytvorenia jednotných podmienok prístupu k mediálnym službám na spoločnom trhu. Hovorím o podpore titulkov pre televízne programy, ktoré hluchým ľuďom značne uľahčujú prístup k médiám a taktiež pomáhajú ľuďom učiť sa cudzie jazyky, a to v rámci celej EÚ. Dúfam, že Európska komisia bude v blízkej budúcnosti tejto záležitosti venovať pozornosť.

  Othmar Karas (PPE), písomne. – (DE) Faktom je, že Akt o jednotnom trhu predstavuje revolúciu. Ide o najhmatateľnejší pracovný program tejto Komisie. Je to náš tretí veľký projekt po zavedení eura a rozšírení EÚ. Na realizáciu týchto 50 návrhov potrebujeme viac dynamiky, rozhodnosti, odvahy a európskeho zmýšľania. Jednotný trh sa musí stať domácim trhom 500 miliónov ľudí, pretože predstavuje náš potenciál rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti. Veľa pokladov ešte len čaká na objavenie. Jednotný trh taktiež premení čistých prispievateľov, akými sú Rakúsko a Nemecko, na veľkých čistých príjemcov. Využitie potenciálu znamená vyslobodenie jednotného trhu z jeho reťazí, prekonanie protekcionizmu a nacionalizmu a rozhodnutie začať vnímať EÚ ako kontinent. Či sa to podarí, záleží predovšetkým od nás politikov. Takže pokračujme v začatej práci!

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. – (HU) Všetci môžeme súhlasiť so zámerom Európskej komisie dosiahnuť konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo. Správy Komisie obsahujú konkrétne návrhy na posilnenie jednotného trhu. Veríme, že sa realizujú. Podľa pána komisára Barniera musíme využiť príležitosti, ktoré ponúka jednotný trh a ktoré neboli zatiaľ využité. V skutočnosti možno vymenovať mnoho úspechov, ktoré nám v rámci EÚ uľahčili život. Zmeny, ktoré sa v súčasnosti odohrávajú vo svete, si však vyžadujú ďalšie opatrenia. Jednotný trh možno zjednotiť ešte viac. Cením si názor, že trhy musia slúžiť hospodárstvu a zároveň občanom EÚ. Právam občanov a hospodárskym otázkam sa venujú osobitné dokumenty. Dôvodom toho je, dúfajme, úsilie vyvážiť tieto dva póly trhu. Úloha EÚ ako iniciátora a koordinátora posilňovania jednotného trhu je neodškriepiteľná. Bez odhodlania členských štátov uplatňovať ho budeme však musieť dlho čakať na dobrý sociálny systém, vysokú úroveň vzdelania a konkurencieschopné pracovné miesta. Aj keď niektorí spochybňujú dôležitosť otvorených konzultácií, som presvedčený, že všetky zainteresované subjekty by mali mať príležitosť vyjadriť svoj názor. Podobne si myslím, že iniciatíva diskutovať o záležitostiach týkajúcich sa jednotného trhu v rámci každoročného fóra je pozitívnou iniciatívou. Účastníkmi tejto rozpravy sú logicky inštitúcie, členské štáty, podniky a občania, inými slovami, všetci aktéri jednotného trhu. Fórum taktiež pomôže zvýšiť informovanosť o prítomnosti jednotného trhu v našom každodennom živote.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Plne podporujem obsah a časové rámce iniciatívy Small Business Act. Jednotný trh je najintegrovanejšou formou spoločného trhu, pretože je viac zameraný na odstraňovanie prekážok – fyzických prekážok (hraníc), technických prekážok (noriem) a fiškálnych prekážok – medzi členskými štátmi. Je kľúčom k integrácii a trvalo udržateľnému rastu v Európe. Súčasná hospodárska kríza znovu poukázala na dôležitosť jednotného trhu pre úspešnosť európskeho projektu. Taktiež vyzývame na obnovenie politickej vôle odolávať pokusom o hospodársky nacionalizmus a plne využiť potenciál každého. Kríza zvýšila riziko zneužitia štátnej pomoci, ktorej cieľom je pomôcť najdôležitejším národným firmám. Riešením problému oživenia celého európskeho hospodárstva je naproti tomu (a je to riešenie vychádzajúce z jednotného trhu) odstránenie pretrvávajúcich prekážok voľného pohybu tovarov, osôb a služieb a rovnakého zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi a občanmi v celej EÚ.

  Olga Sehnalová (S&D), písomne. – (CS) Akt o jednotnom trhu je iniciatívou, ktorú rozhodne vítam a podporujem. Chcela by som sa však zmieniť o probléme, ktorý v tejto súvislosti vnímam, a nie okrajovo. Ide o dlhodobú komunikačnú stratégiu nielen k tomuto dokumentu, ale k jednotnému trhu všeobecne. V bode 48 správy Komisia konštatuje, že posilnila konzultácie a dialóg s občianskou spoločnosťou, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať zohľadneniu názorov spotrebiteľov. Ak však Komisia naozaj stojí o názory bežných spotrebiteľov, musí pre medializáciu tohto návrhu urobiť podstatne viac ako doteraz. Napríklad v Českej republike a na Slovensku sa uvedenie tohto základného dokumentu, žiaľ, v médiách vôbec neobjavilo. Zdá sa, že tu nie je témou hodnou pozornosti. Informačná kampaň o výhodách jednotného vnútorného trhu by preto nemala prebiehať len na úrovni európskych inštitúcií, ale mala by byť viac decentralizovaná na vnútroštátnej aj na regionálnej úrovni. Zamerať by sa mala predovšetkým na prínosy, ktoré jednotný trh ponúka, a na riešenie každodenných problémov spotrebiteľov na vnútornom trhu, ako sú napríklad bankové poplatky, porovnávanie cien výrobkov atď. Preto by som chcela vyzvať Komisiu, aby zlepšila svoju komunikačnú stratégiu voči koncovým používateľom, aby boli občania lepšie informovaní o výhodách jednotného trhu.

18. Partnerstvá v oblasti inovácií (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie pre Radu o partnerstvách v oblasti inovácií, ktorú predložili pani Judith A. Merkiesová v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, pán Paul Rübig v mene Poslaneckého klubu európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), pán Jorgo Chatzimarkakis v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, pán Philippe Lamberts a pán Reinhard Bütikofer v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie, pán Evžen Tošenovský v mene skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov a pani Marisa Matiasová v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice (O-0158/2010 – B7-0560/2010).

  Judith A. Merkies, autorka. – (NL) Vážený pán predsedajúci, 90 % ľudí si myslí, že inovácie nám zabezpečia ekologické a konkurencieschopnejšie hospodárstvo, a my s tým súhlasíme. Naliehavosť tejto otázky však očividne ešte nie je celkom jasná, keďže Európska rada sa rozhodla, že o Únii inovácií nebude diskutovať až do februára a marca budúceho roka.

Prečo je to tak? Boli už azda vyriešené všetky hlavné naliehavé spoločenské problémy? Bol už vyriešený problém energetiky, problém surovín a problém starnutia obyvateľstva? Nie, tieto problémy neboli vyriešené, a preto musíme túto stratégiu v oblasti inovácií považovať za naliehavú záležitosť a musíme o nej diskutovať. Existuje tu množstvo otázok. Čo presne sú tieto partnerstvá v oblasti inovácií? Inovačná stratégia Komisie je jasná, táto otázka však zostáva otvorená.

Jasné je tiež to, že by nemali vzniknúť žiadne nové, či aspoň nie celkom nové, ale skôr lepšie nástroje. Dlhodobá bezpečnosť je dôležitá, ale radšej by sme mali dobre fungujúci nástroj s víziou do roku 2020. Dôležité je, aby partnerstvá v oblasti inovácií boli čo najhmatateľnejšie a najjasnejšie, aby mali skutočný dosah, boli technologicky neutrálne a blízke trhu, aby mali jasný termín a aby sa do nich zapojili všetci dôležití partneri, ako aj priemysel, štátna správa, výskumné ústavy a predovšetkým občania, ktorí sú hybnou silou inovácií a ich úspechu.

Veľmi dobré je, že súčasné silné stránky sa ďalej budujú prostredníctvom partnerstva v oblasti aktívneho a zdravého starnutia – v skutočnosti skôr zdravého života než zdravého starnutia, pričom sa ukazuje, že zdravé starnutie sa v skutočnosti začína počatím. Vo všetkých partnerstvách sa musí uplatňovať účinný a inteligentný prístup k prírodným zdrojom a musia začať s najnaliehavejšími problémami: energetikou a vyčerpávaním surovín. V tejto súvislosti je potrebných viac inovácií.

Na fungovanie stratégie v oblasti inovácií je potrebné plné odhodlanie Rady a nadšenie. Hľadanie za hranicami nie je riešením. Hospodárstvo sa naozaj netýka len eura, bankového sektora či Paktu stability a rastu. Týka sa zamestnanosti v Európe a lepšieho postavenia Európy vo svete. Dá sa to dosiahnuť inak ako prostredníctvom inovácií?

  Amalia Sartori , autorka. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, návrh Komisie v politickom dokumente o Únii inovácií, ktorý bol prijatý 6. októbra 2009, je neoddeliteľnou súčasťou stratégie Európa 2020. Zámerom tejto iniciatívy je poskytnúť ráznu, účinnú a udržateľnú odpoveď na hlavné problémy našej spoločnosti.

Jedným z najinovačnejších prvkov v množstve navrhovaných opatrení a rôznych cieľov, ktoré si Komisia stanovila v snahe vytvoriť skutočnú Úniu inovácií, sú takzvané partnerstvá v oblasti inovácií. Na dosiahnutie stanovených cieľov sa musia zvoliť správne partnerstvá. Komisia v tejto súvislosti určila súbor prioritných problémov, ktoré naša spoločnosť bude musieť riešiť v nadchádzajúcich rokoch a desaťročiach. Vzhľadom na tento nový vývoj sa Parlament rozhodol vyjadriť svoje stanovisko v uznesení, pre ktoré som spravodajkyňou za Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Po krátkych rokovaniach sa pod uznesenie podpísali všetci spravodajcovia rôznych politických skupín, takže niet problémov, o ktorých by bolo treba hovoriť.

Považujem za dôležité zdôrazniť, že náš príspevok pomohol zásadným spôsobom zabezpečiť, aby dve partnerstvá, ktoré sa majú začať po pilotnej iniciatíve v oblasti zdravého starnutia, riešili otázku inteligentných miest, takže v rôznych európskych mestách sa bude môcť uskutočniť množstvo futuristických experimentov na dosiahnutie cieľov 20/20/20 a na uskutočnenie stratégie pre neenergetické suroviny, keďže na veľké a zložité problémy, ktoré v tejto oblasti vplývajú na spoločnosť, musíme dať konkrétnu odpoveď.

O podrobnostiach týkajúcich sa riadenia, financovania, kritérií výberu a rozpočtu iniciatív, ktoré sa začnú prostredníctvom prvého partnerstva, rozhodne v najbližších mesiacoch vnútorná pracovná skupina Komisie.

  Jorgo Chatzimarkakis, autor. – (DE) Vážený pán predsedajúci, čo presne je úlohou európskej inovačnej politiky? Čo je úlohou európskej politiky v oblasti výskumu? Keby sme si položili túto otázku a keby sme ju mali položiť občanom na ulici, odpoveďou by bol len prázdny pohľad. Pridaná hodnota európskeho výskumu a európskych inovácií totiž nie je jasná. Vítame preto skutočnosť, že návrh pani komisárky Geogheganovej-Quinnovej začína vymedzením pojmu inovácií. Čo sú to inovácie? Inovácie zahŕňajú zarábanie peňazí či vytvorenie výrobku, alebo licencie na základe poznatkov. To je niečo nové. Som rád, že Komisia sa vydala touto cestou. Teraz však potrebujeme aj pôsobivé projekty, ktoré pochopia ľudia z ulice, aby daňoví poplatníci EÚ chápali, čo robíme s ich peniazmi. V tejto súvislosti vidím veľký potenciál v otázke predĺženia zdravého života o dva roky. To by bol projekt, ktorý by každý tam vonku pochopil. Preto som rád, že návrh prvého partnerstva v oblasti inovácií sa venuje práve dosiahnutiu tohto cieľa. Dva ďalšie roky zdravého života – to pochopí každý a niečo také by sme mali urobiť. V tomto smere máte našu podporu.

Chcel by som však upozorniť na to, o čom sa už zmienila aj pani Merkiesová, že ak sa jednoducho pozrieme na súčasné nástroje, máme tu Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), znalostné a informačné spoločenstvá, spoločné technologické iniciatívy, program pre konkurencieschopnosť a inovácie – to všetko sú programy, ktoré už existujú. Ak pridáme ešte ďalší program, bude ťažké celú túto oblasť zvládnuť. To nesmieme urobiť. Zámerom partnerstiev v oblasti inovácií je skutočný príspevok k usporiadaniu tejto situácie a k spojeniu všetkého do jednotného systému. Preto to budeme akceptovať, len ak to všetko bude jasnejšie daňovým poplatníkom. Vždy musíme poznať odpoveď na otázku, čo prináša väčšiu európsku pridanú hodnotu. V takom prípade poskytneme svoju plnú podporu.

  Evžen Tošenovský, autor. – (CS) Iniciatíva Komisie na vytvorenie pilotného programu v rámci partnerstva v oblasti inovácií na tému aktívneho a zdravého starnutia je určite zaujímavým krokom Komisie. Skutočnosť, že Komisia si vybrala tento pilotný projekt, podľa mňa, ukazuje, že problém starnutia je veľmi významný pre celú Európsku úniu. Ako pilotný projekt je to veľmi náročná úloha, pretože spôsoby zabezpečenia starších občanov sa v Európskej únii veľmi líšia. Dôvody spočívajú v rôznom historickom vývoji jednotlivých krajín a rôznych prístupoch k tejto otázke. Bude preto pre nás zaujímavé sledovať, ako sa Komisii podarí nájsť skutočne inovačný prístup k riešeniu takého zložitého problému. Dúfam, že riešenie nezostane len vo forme všeobecného opisu, ale bude v tejto oblasti skutočnou pomocou.

Z našich diskusií s kolegami vyplynuli dve ďalšie otázky týkajúce sa partnerstiev v oblasti inovácií: inteligentné mestá a suroviny. Z pohľadu súčasných vyhliadok a očakávaných problémov existuje veľa dôvodov na takýto prístup v oblasti surovín. Už dnes a veľmi pravdepodobne aj v nadchádzajúcich rokoch budú členské štáty pod veľkým tlakom na zabezpečenie dodávky surovín. Týka sa to energetiky aj priemyselnej výroby. V súvislosti so surovinami existuje celý rad problémov a mnoho parlamentných výborov sa nimi pravidelne zaoberá. Zabezpečenie plynulej dodávky a nájdenie nových zdrojov surovín je zásadnou podmienkou hospodárskeho rastu a zachovania konkurencieschopnosti európskych krajín v budúcnosti. S tým sú, samozrejme, spojené účinky na množstvo oblastí vrátane sociálnych podmienok občanov žijúcich v jednotlivých európskych krajinách. Citlivo upravené predpisy s dôrazom na úspory v súvislosti s dostupnosťou surovín budú mať v budúcnosti určite veľmi zásadný význam.

  Marisa Matias, autorka. – (PT) Sme tu dnes, aby sme diskutovali o jednej z hlavných priorít Komisie, čiže o inovačnej politike, ktorá napokon začína nadobúdať formu prostredníctvom partnerstiev v oblasti inovácií a tohto pilotného projektu o aktívnom a zdravom starnutí, o ktorom tu dnes máme diskutovať. Treba však ešte rozhodnúť o mnohých hľadiskách, najmä pokiaľ ide o vysvetlenie a vymedzenie budúcich projektov a stanovenie priorít. Kto napokon vymedzí priority a na základe akých kritérií? Domnievam sa, že chýbajú niektoré odpovede.

Rada by som však predniesla niekoľko konkrétnych poznámok najmä vo vzťahu k tomuto prvému projektu pre aktívne a zdravé starnutie, ktorý nám bol predstavený. Tieto poznámky sa preto budú niesť v pozitívnom duchu, pretože považujem za pozitívne sústrediť sa na tú časť obyvateľstva, ktorá je v čoraz staršej a čoraz znevýhodnenejšej Európe osobitne ohrozená.

K týmto otázkam by som však chcela pridať ešte nejaké ďalšie, keďže sa mi zdá protirečivé, že sa predstavuje projekt na túto tému, keď zároveň túto inováciu nemôžeme podporiť. Ako ju podporíme? Na akom základe? Je vôbec nejaká inovácia uskutočniteľná v súčasnej situácii, keď sa vedie sústavný a systematický útok na sociálny štát, znižuje sa prístup k zdravotnej starostlivosti, uskutočňujú sa systematické škrty v oblasti služieb a sústavne klesajú investície v tejto oblasti?

Bolo nám predstavené oznámenie s ambicióznym názvom Únia inovácií pre vyššiu zamestnanosť, lepšiu kvalitu života a lepšiu spoločnosť. Dokonca by som povedala, že by som nemala problém osobne sa pod toto oznámenie podpísať, musíme však pripustiť, že ide proti nedávnej praxi v členských štátoch s ich škrtmi a úspornými opatreniami. Domnievam sa, že trvalo udržateľné inovácie sú možné len pri prísnych, udržateľných a náročných verejných politikách. Inak to budú iba prázdne slová, za ktoré nebude čo ukázať, a my nebudeme mať verejnosti čo ponúknuť.

  Benoît Cerexhe, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, som rád, že sme dostali príležitosť zúčastniť sa na vašej rozprave o pilotnej iniciatíve Únie inovácií a najmä o novej koncepcii európskych partnerstiev v oblasti inovácií, ktorá je určite kľúčovým prvkom oznámenia, ktoré Komisia predstavila na začiatku októbra.

Rada v tomto štádiu, samozrejme, ešte stále dôkladne skúma túto otázku a pripravuje závery na zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť, ktoré sa uskutoční 26. novembra.

Budete si pamätať, že Európska rada 17. júna dokončila stratégiu Európa 2020 a jeden z hlavných cieľov stanovených v tejto súvislosti spočíva, citujem, „v zlepšení podmienok výskumu a vývoja“, najmä s cieľom zvýšiť úroveň spojených verejných a súkromných investícií v tomto odvetví na 3 % HDP. Osobne sa domnievam, že by bolo ťažké predstaviť si menej ako 3 %, ktoré sú už súčasťou lisabonskej stratégie, a že teraz ide o to, aby sme si poskytli prostriedky na splnenie tohto cieľa.

Pilotná iniciatíva Únie inovácií, ktorú predstavila Komisia, vyplýva z tohto hlavného cieľa a belgické predsedníctvo sa usiluje riešiť túto dôležitú otázku včas. Prvá neformálna diskusia našej Rady o tejto otázke sa uskutočnila v júli a 12. októbra sa potom uskutočnila oficiálna diskusia, ktorá predsedníctvu umožnila predložiť niektoré návrhy záverov Rady, ktoré sa v súčasnosti skúmajú a ktoré, ako som už povedal, sú na programe zasadnutia našej Rady pre konkurencieschopnosť, ktoré sa uskutoční 25. a 26. novembra. Chcel by som zdôrazniť, že predsedníctvo zabezpečilo, aby odvetvia výskumu a priemyslu v tejto otázke úzko spolupracovali, pričom výsledky sú vynikajúce – v júli sa uskutočnilo spoločné zasadnutie Rady, ktoré by koncom novembra malo viesť k spoločným záverom.

Oznámenie Komisie aj činnosť Rady pre konkurencieschopnosť okrem toho poskytnú materiál na prípravu diskusie o výskume a inováciách, ktorá sa má v Európskej rade uskutočniť do konca roka.

Preto iste chápete, že kým očakávam strategický impulz od našich hláv štátov a vlád, ako predseda Rady pre konkurencieschopnosť musím byť vo svojich vyjadreniach opatrný. Dovoľte mi však upozorniť na to, že téma inovácií, či skôr znalostného trojuholníka v širšom zmysle (vzdelávanie – výskum – inovácie), očividne nie je úplne nová ani pre Radu, ani pre Parlament.

V Rade sa táto téma pravidelne objavuje na programe Rady pre konkurencieschopnosť pod všeobecným bodom Európska výskumná oblasť. Hovorím najmä o vízii pre Európsku výskumnú oblasť do roku 2020, ktorá bola prijatá na zasadnutí Rady v decembri 2008, a o novších záveroch Rady s názvom Vytváranie inovačnej Európy, ktoré boli prijaté v máji počas španielskeho predsedníctva. Zmienim sa aj o niektorých hlavných líniách opatrení z pohľadu Rady, hoci nepôjde o vyčerpávajúci zoznam.

Iniciatívy by sa mali predovšetkým týkať všetkých typov inovácií vo verejnom a súkromnom sektore.

Po druhé, musíme položiť základy pre účinnejšie rozpočtové riadky pre výskum, vývoj a inovácie.

Po tretie, verejné obstarávanie má potenciál podporiť inovácie vo forme inovačných výrobkov, procesov a služieb, hoci tento potenciál sa zatiaľ veľmi nevyužíva.

Po štvrté, dôležitým činiteľom sú aj iné ako technické inovácie vrátane dizajnu, služieb a kultúrnej tvorivosti.

Po piate, využívanie výskumného úsilia si vyžaduje účinné riadenie a ochranu duševného vlastníctva, ako aj účinné šírenie vedeckých a technických inovácií.

A napokon politiky a programy v oblasti výskumu a vývoja a všetky s nimi spojené nástroje by sa mali zjednodušiť a zracionalizovať, na čo sa tu dnes opäť upozorňovalo. Teší ma, že som tu svedkom veľmi širokého zbližovania názorov s pozíciou Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, ktorá je predložená v správe pani Carvalhovej. Partnerstvá v oblasti inovácií by nemali viesť k zvyšovaniu zložitosti, ale mali by byť súčasťou procesu zjednodušovania.

Pre inovácie je zásadný aj regionálny rozmer. Európska inovačná politika by v tejto súvislosti mala zabezpečiť, aby sa inovačným subjektom vrátane malých a stredných podnikov dostalo primeranej podpory aj na regionálnej úrovni.

Hlavným záujmom v oblasti výskumu a inovácií je ľudský faktor. Európa musí byť schopná lepšie si udržať svojich výskumníkov a prilákať talenty z tretích krajín.

Po týchto všeobecných úvahách by som teraz rád odpovedal na vaše štyri konkrétnejšie otázky.

Hoci Rada ešte neprijala rozhodnutie v súvislosti s množstvom tém pre partnerstvá v oblasti inovácií, viac-menej sa zrejme zhoduje v tom, že musíme začať pilotným programom. Komisia skutočne navrhla otvoriť na začiatku roka 2011 pilotný program týkajúci sa starnutia. V oznámení Komisie sa okrem toho hovorí o súbore ďalších tém, návrhy ktorých by bola pripravená predložiť v roku 2011, pričom niektorí z vás sa zmienili o viacerých týchto témach. Pilotný program môže z definície začať na experimentálnom základe a nemusí nevyhnutne čakať na vymedzenie všetkých podmienok.

Výber tém pre budúce partnerstvá je jednou z hlavných otázok, o ktorých v rámci Rady diskutujeme, a v tejto súvislosti by som sa zmienil o iniciatíve, ktorú Rada uviedla v roku 2008 a ktorá sa týka spoločného plánovania výskumu v Európe v reakcii na hlavné spoločenské problémy. V tom čase už boli ustanovené kritériá, ktoré budú určite užitočné aj v súvislosti s partnerstvami v oblasti inovácií: rozsah daného problému na európskej úrovni, skutočné odhodlanie účastníkov, európska pridaná hodnota a možnosť premeny výsledkov výskumu na výhody pre európskych občanov a pre európsku konkurencieschopnosť. Vidím preto veľké zblíženie medzi predchádzajúcimi usmerneniami Rady a všeobecnými podmienkami, ktoré vo svojom oznámení navrhuje Komisia.

V našich diskusiách v tomto štádiu moji kolegovia okrem toho často zdôrazňovali potrebu prístupu zdola nahor, a to najmä v súvislosti s určením tém, presadzovaním jednoduchých a priamočiarych systémov, plnením potreby spolupráce so súkromným sektorom, najmä malými a strednými podnikmi, a optimalizáciou súčasných finančných nástrojov.

Teraz prichádzam k časovému rozvrhu a zásadám riadenia, ktoré zrejme budú najdôležitejšími a najcitlivejšími otázkami. Kľúčovými slovami nepochybne budú pridaná hodnota, súdržnosť, pružnosť a priamočiarosť. Nikde by sa nemalo hovoriť o vopred ustanovenom jednotnom modeli. Na zefektívnenie tejto koncepcie sa uskutočnilo viacero iniciatív vrátane seminára, ktorý pred niekoľkými dňami, 27. októbra, usporiadalo belgické predsedníctvo v spolupráci s Fínskom a Komisiou. Pokiaľ ide o časový rozvrh, v stratégii Európa 2020 sa dostatočne a dôsledne predstavuje jeho naliehavosť. Táto naliehavosť je potom prítomná aj v iniciatívach, ktoré sú odvodené z tejto stratégie. Komisia v tejto súvislosti predložila niekoľko ambicióznych návrhov, ale naše prostriedky sú obmedzené a hoci môžeme zachovať ambicióznosť, musíme zabezpečiť, aby bol tento proces pod kontrolou a aby sme sa včas poučili.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, na záver sa vyjadrím k myšlienke lepšieho riadenia partnerstiev na vnútroštátnej úrovni. Táto otázka je jednou z mnohých úvah, ktoré sa týkajú riadenia partnerstiev, pre ktoré neexistuje žiadny vopred ustanovený model a už vôbec nie jednotný model. Treba prihliadať na objektívne odlišnú situáciu v jednotlivých členských štátoch. Zapojení tiež musia byť všetci účastníci v rôznych členských štátoch: účastníci na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni vrátane verejného sektora a súkromného sektora.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, som presvedčený, že ak chceme dlhodobé riešenie, ktoré chráni náš sociálny model a trvalú udržateľnosť nášho životného prostredia, výskum a inovácie nie sú pre Európu možnosťou, ale nevyhnutnosťou. Vítam preto neutíchajúci záujem Parlamentu o tieto záležitosti a najmä prvé vystúpenie v tejto rozprave, ktoré sa týkalo plánu pre inovácie. Váš príspevok je, podľa môjho názoru, o to dôležitejší, že súčasná situácia núti členské štáty prijímať ťažké rozhodnutia, kde je, podľa mňa, nevyhnutné chrániť výskum a inovácie ako investíciu do budúcnosti, a môžem vás ubezpečiť, že budem Radu informovať o obsahu tejto rozpravy a zostanem vám k dispozícii.

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcem sa opýtať, či rečnícky čas Rady je neskoro večer dlhší. Myslím si, že je dosť nezdvorilé, ak úradujúci predseda Rady hovorí dvakrát dlhšie ako pán Barroso a pán Van Rompuy dohromady, najmä keď vieme, že ešte máme prediskutovať ďalšie dôležité body. Možno by mohol byť trochu stručnejší.

  Ioannis A. Tsoukalas, v mene poslaneckého klubu PPE. – (EL) Vážený pán predsedajúci, rád by som upozornil na obrovskú príležitosť, ktorú partnerstvá v oblasti inovácií prinášajú pre naliehavo potrebný hospodársky a sociálny rozvoj Európskej únie, a na vážne riziko, ktoré spočíva v tom, že nesprávne použitie tohto nástroja by mohlo ešte viac zvýšiť rozdiely v oblasti inovácií a výskumu medzi členskými štátmi Európskej únie.

Mám na mysli najmä zložité hospodárske podmienky, ktoré vládnu v jednotlivých členských štátoch EÚ, počínajúc našou krajinou, a vyslovil by som rovnakú poznámku ako naša vážená priateľka pani Matiasová. Množstvo krajín v južnej Európe aj inde sa nachádza v obrovských hospodárskych problémoch s požiadavkou Medzinárodného menového fondu, Európskej centrálnej banky a Európskej komisie na obrovské škrty vo všetkých štátnych výdavkoch, ktorými sa viac-menej rušia verejné investície v oblasti výskumu. Za týchto okolností, samozrejme, príde k obrovskému obmedzeniu technického rozvoja a inovácií, pretože sa zdá, že tieto oblasti sú poslednou prioritou záchranných plánov národných vlád.

Plošné škrty uložené týmto krajinám, spolu s únikom mozgov, emigráciou odborníkov a nedostatočným financovaním vysokých škôl a výskumných stredísk znamenajú, že znalostný trojuholník, o ktorom sme hovorili pred chvíľou, vôbec nie je rovnoramenným trojuholníkom.

Tento stav zhoršujú vlastné podmienky a vlastná výkonnosť európskych vysokých škôl. Napríklad podľa nedávno uverejnenej prílohy časopisu Times Higher Education z 200 najlepších vysokých škôl na svete je 82 z Európy, pričom 80 z nich sa nachádza v krajinách na severe a len dve vysoké školy sa nachádzajú na juhu v Španielsku.

Rád by som sa Európskej komisie, Európskej únie a Európskeho parlamentu opýtal, ako mienia riešiť vznikajúcu priepasť medzi inovačným severom Európy a juhom Európy.

  Teresa Riera Madurell, v mene skupiny S&D. – (ES) Vážený pán predsedajúci, je pravda, že Komisia predložila návrh Únie inovácií zároveň s návrhom priemyselnej politiky, pretože na zabezpečenie inteligentného a trvalo udržateľného rastu, ktorého výsledkom je zamestnanosť a konkurencieschopnosť, musí Európska únia určite zlepšiť svoje inovačné schopnosti.

Naša skupina na základe tohto presvedčenia prevzala zodpovednosť za obe iniciatívy. Ako koordinátorka som presvedčená, že Parlament v spolupráci so všetkými ostatnými pomôže nájsť riešenia týchto nových problémov, riešenia, ktoré zachovajú rovnováhu medzi hospodárskymi a sociálnymi otázkami a otázkami životného prostredia s cieľom smerovať k ekologickejšej, inteligentnejšej Európe s väčšou sociálnou súdržnosťou.

Tento prínos sa začína už dnes týmto uznesením, ktoré ešte pred rozhodnutím Rady naznačuje, aké témy, napríklad spolupráca v oblasti inovácií, sa majú považovať za prioritu, a zároveň zdôrazňuje, že úspech bude závisieť od našej schopnosti zapojiť inovačné podniky a tiež univerzity a výskumné strediská.

  Zbigniew Ziobro, v mene skupiny ECR. – (PL) Vážený pán predsedajúci, Európa sa musí rozvíjať a inovácie sú najlepšou cestou k prekonaniu súčasnej krízy. Významným činiteľom začiatku konštruktívnej zmeny je oznámenie zvýšenia týkajúceho sa financovania investícií v oblasti výskumu a vývoja o 3 % HDP Únie. Okrem pružných právnych predpisov pre začínajúce podniky, daňových stimulov a jednoduchších postupov registrácie patentov budú hlavnou hybnou silou rozvoja práve finančné činitele.

Podniky by samy bez vonkajšej pomoci nedokázali financovať drahý výskum, ktorého dokončenie by trvalo celé roky. Existuje tu však istý problém – peniaze poskytované z rozpočtu Európskej únie často samy osebe nestačia a podniky sú nútené investovať obrovské sumy z vlastných zdrojov. V takom prípade sa podniky zo strednej a východnej Európy nachádzajú v bezvýchodiskovej situácii. Bez vlastných prostriedkov nemôžu získať peniaze zo štátneho rozpočtu a nemôžu sa uchádzať ani o peniaze EÚ. Táto situácia, ktorú možno sledovať aj v iných oblastiach, spôsobuje hromadenie prostriedkov v bohatých regiónoch Európskej únie a zvyšuje rozdiely v oblasti výskumu a vývoja.

Predseda Európskej komisie povedal, že bez solidarity by Európska únia neexistovala. To potom vysvetľuje moju otázku: Ako plánuje Komisia posilniť inovácie v nových členských štátoch Únie? Môžu sa spoliehať na vyššie finančné prostriedky, ktoré im umožnia rýchlejšie dobehnúť členské štáty starej Únie?

  Hermann Winkler (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, s Úniou inovácií sa Európska komisia vydala správnym smerom. Veľmi ma potešilo, že Európska komisia súhlasila s mnohými požiadavkami uvedenými v správe o inováciách, ktorú v septembri 2010 prijal Výbor pre priemysel, výskum a energetiku. Zhodneme sa na tom, že Európska únia musí v budúcnosti omnoho lepšie využívať svoj inovačný potenciál, aby udržala krok s takými krajinami, ako sú Spojené štáty a Japonsko, ktoré sú silné v oblasti inovácií, ako aj s rozvíjajúcimi sa hospodárstvami, napríklad Čínou. Únia inovácií však bude úspešná, len ak sa bude realizovať spoločne s členskými štátmi a regiónmi. Komisia plánuje na tento účel okrem iného využiť partnerstvá v oblasti inovácií, o ktorých teraz diskutujeme a ktoré sú témou otázky, ktorú spoločne predložilo viacero skupín.

V tejto súvislosti by som však chcel vystríhať pred vytváraním ďalších duplicitných štruktúr. Myšlienka partnerstiev v oblasti inovácií zatiaľ nebola celkom jasne načrtnutá. Ani vyhlásenia Rady nepriniesli definitívne vysvetlenie. Myšlienka partnerstiev v oblasti inovácií však vykazuje určité podobnosti s nástrojmi, ktoré už existujú, napríklad s technologickými platformami siedmeho rámcového programu pre výskum a znalostnými a informačnými spoločenstvami v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Chcel by som upozorniť, že v tejto súvislosti musíme absolútne zabezpečiť vznik a využívanie súčinnosti a uplatňovanie jednotného prístupu.

  António Fernando Correia De Campos (S&D). – (PT) Vítame úsilie Komisie urobiť z výskumu a inovácií hlavný bod politického programu. Zaoberáme sa integrovanou stratégiou s cieľom zefektívniť a sproduktívniť európske inovačné prostredie v službách trvalo udržateľného hospodárstva. Európske partnerstvá v oblasti inovácií sa objavili ako nástroj a hlavné problémy, pre ktoré sú určené, sú dostatočne široké, aby neboli sporné. Nejasné však zostáva, ako sa budú definovať doplňujúce priority, aj to, ako sa bude určovať prevaha každej disciplíny v ich rámci. Koľko transparentnosti sa dá očakávať, aby sa zapojili zúčastnené strany? Ako sa bude rozhodovať o konfliktných záujmoch? Akú úlohu bude zohrávať Komisia, akú členské štáty a regióny? Ako sa dá zabezpečiť zodpovednosť v rámci zložitej štruktúry? Aký finančný rozmer budú mať tieto partnerstvá? Vážený pán predsedajúci, Komisia a Rada musia zabezpečiť vynikajúce vykonávanie, ktoré nie je zaručené, keďže na prvé partnerstvo bolo určených len niekoľko mesiacov pilotného testovania.

  Cristina Gutiérrez-Cortines (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, rada by som oslávila skutočnosť, že sú tu inovácie, pozornosť voči inováciám a že je tu partnerstvo, ale chcela by som zároveň povedať, že nevieme, o čom to vlastne hovoríme. Hovoríme o nejakej iniciatíve, ale nikto nám nepovedal o jej obsahu, jej vzorci či jej modeli.

Odporúčala by som, že ak chceme byť účinní, ako povedali niektorí kolegovia poslanci v tomto Parlamente, mali by sme predovšetkým preskúmať výsledky toho, čo sa stalo s Inštitútmi pre európske odborné vzdelávanie a informácie (IETI), partnerstvami a platformami. Po skúsenostiach so siedmym rámcovým programom pre výskum a technologický rozvoj teraz musíme tieto veci objektívne vyhodnotiť prostredníctvom vonkajšieho hodnotenia a preskúmaním výsledkov.

V prípade niektorých inštitútov IETI sme napríklad boli svedkami ich ovládnutia veľkými spoločnosťami a malé podniky boli opäť raz vynechané.

Odporúčala by som, aby existovali politiky a vzorce v oblasti inovácií, aby sme videli, ako môžeme napomôcť zapojenie malých podnikov, niekedy možno prostredníctvom sprostredkovateľských orgánov, ktoré im pomôžu so zaplatením projektov alebo ich uskutočnením. Nemôžeme však pokračovať takto a vynechávať malé podniky.

Po druhé, musíme zvážiť potrebu inovácií v oblasti správy, inými slovami inovácie v riadení inovácií. Dôvodom je, že inovácie usmerňuje trh a správa nie je zvyknutá sledovať trh, ktorý funguje omnoho rýchlejšie.

Musíme preto vytvárať omnoho viac kapacít, inovovať v oblasti vytvárania kapacít a inovovať v oblasti správy výskumu s cieľom riadiť výskum a pomôcť podnikom zapojiť sa do tohto veľmi náročného a zložitého podujatia pre budúcnosť. Musíme tiež, samozrejme, zapojiť bankový systém vzhľadom na súvisiace riziká, ktoré by nemali niesť len európski občania.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Článok 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv ustanovuje, že každý má právo slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote v spoločnosti, užívať plody umenia a podieľať sa na vedeckom pokroku a jeho výdobytkoch. Európsky výskum musí nájsť riešenia hlavných problémov spoločnosti: starnutia obyvateľstva, zmeny klímy, dodávok energie a energetickej účinnosti, nedostatku surovín a trvalej udržateľnosti hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Aby Európska únia mohla rozvíjať svoje inovačné kapacity, ktoré sú nevyhnutné pre jej konkurencieschopnosť, musíme vypracovať inovačnú politiku, ktorú musíme zosúladiť s priemyselnou politikou EÚ. Z dlhodobého hľadiska budeme môcť zachovať a rozvíjať inovačné kapacity EÚ jedine prostredníctvom rozvoja výrobných kapacít a s tým spojeného vytvárania pracovných miest v celej EÚ. Dosah inovácií na spoločnosť tiež závisí od miery šírenia výdobytkov vedeckých úspechov. Domnievam sa, že ak chceme mať Európsku úniu inovácií, potrebujeme nové partnerstvo, ktoré bude podporovať vzdelávanie a prístup občanov k výdobytkom vedeckého pokroku.

  Danuta Maria Hübner (PPE). – Vážený pán predsedajúci, v minulých rokoch sa toho o inováciách povedalo veľa. Stali sa symbolom politického nástroja, ktorý dokáže vyriešiť všetky naše problémy, takže očakávania sú obrovské a my musíme konať. Teraz však prišiel čas na to, aby sme boli pragmatickejší.

Inovácie môžu nepochybne zohrávať zásadnú úlohu v oživení rastu európskeho hospodárstva, ale aby sa tak stalo, potrebujeme konkrétne, dôrazné a spoločné verejno-súkromné úsilie. Toto úsilie by sa malo zamerať na zlepšenie rámcových podmienok a prístupu k financovaniu a na presmerovanie inovačnej politiky. Teraz je však najdôležitejší čas a my sa musíme rýchlo a rozhodne posunúť od túžob k činom, a to určením a odstránením činiteľov, ktoré sú ešte stále prekážkou inovácií v Európe, ale najmä navrhnutím nových účinných politických nástrojov.

Takým nástrojom môžu byť európske partnerstvá v oblasti inovácií, ktoré majú vynikajúci potenciál. Mali by sme urýchlene konať a uviesť do činnosti prvé európske partnerstvá v oblasti inovácií, pričom naším prístupom by malo byť učenie sa praxou a využívanie osvedčených postupov, ktoré v Európe existujú.

Inovácie dnes zvyčajne vznikajú v rámci dobre fungujúceho inovačného systému, v ktorom zohrávajú kľúčovú úlohu regióny. To znamená, že smerovanie k hospodárstvu založenému na inováciách môžeme urýchliť využitím plného potenciálu súčasných investícií politiky súdržnosti v oblasti inovácií, čo predstavuje 85 miliárd EUR, ako aj jej budúce prostriedky určené na inteligentný rast po roku 2013. Vďaka politike súdržnosti môžu inovácie fungovať vo všetkých členských štátoch a regiónoch.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Inovačná politika a realizácia technologických výdobytkov by sa mala stať rozhodujúcim činiteľom nielen pri vykonávaní stratégie EÚ 2020, ale aj pri budúcom raste a konkurencieschopnosti samotnej Únie. Vykonávanie politík Európskej únie prakticky vo všetkých oblastiach vrátane zvyšovania energetickej účinnosti, vytvorenia hospodárstva s menšou mierou znečisťovania, zníženia negatívneho dosahu zmeny klímy a zaručenia sociálneho blahobytu a vzniku pracovných miest priamo závisí od účinného vykonávania inovačnej politiky. Európa potrebuje integrovanú inovačnú politiku, ktorá bude úspešná, len ak sa zabezpečí účinná koordinovaná spolupráca na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni. Domnievam sa, že európske partnerstvo v oblasti inovácií je významným krokom k lepšej koordinácii inovačnej politiky, ktorá by umožnila dosiahnutie omnoho lepších výsledkov v oblasti konkurencieschopnosti a v budúcnosti by prispela k rýchlejšiemu pokroku celého Spoločenstva.

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v čase priškrtených verejných financií by investovanie v oblasti inovácií mohlo byť pre Európu základom na vymanenie sa z krízy.

V minulosti zohrávala Európa v oblasti inovácií vedúcu úlohu. Na našom kontinente skutočne vzniklo množstvo inovácií, ktoré zmenili svet, napríklad mobilný telefón. Veľký technologický potenciál a ľudský kapitál Európy by sa mal plne využiť prostredníctvom dôslednej koordinácie medzi Európskou úniou a členskými štátmi, aby sa zabránilo duplicite a aby sa optimalizovali investície. V oblasti inovácií musíme prijať strategickejší a koordinovanejší prístup, ktorého vynikajúcim nástrojom sú technologické partnerstvá.

Rád by som sa opýtal Rady, aké opatrenia mieni prijať na zdynamizovanie partnerstiev a ako sa tieto partnerstvá môžu stať odrazovým mostíkom pre reálne hospodárstvo.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, v súčasnosti nepochybne stojíme pred obrovskou úlohou a naliehavo musíme preskúmať nové spôsoby riešenia všetkých týchto problémov.

Pred niekoľkými týždňami som mal tú česť predsedať tu uvedeniu inovačného barometra spoločnosti GE, v rámci ktorého sa uskutočnil prieskum rôznych zúčastnených strán. Výsledkom boli dva kľúčové body: 90 % respondentov sa domnieva, že inovácie sú hlavnou pákou silnejšieho, konkurencieschopnejšieho a ekologickejšieho hospodárstva, a 83 % respondentov sa domnieva, že na rozvoj inovačnejšej Európy sú nevyhnutné verejno-súkromné partnerstvá.

S tým by súhlasila väčšina ľudí, preto vítame túto diskusiu. Práve dnes som bol hostiteľom na spoločnom obede členov Rady, Komisie a poslancov EP presne na tému partnerstiev v oblasti inovácií. Bolo už povedané, že ak chceme splniť ciele v rámci stratégie do roku 2020 – 3 % HDP a predovšetkým spoločný kapitál, ktorý je tiež nevyhnutný, tieto partnerstvá sú kľúčom k budúcnosti.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Chcem privítať návrh Komisie na začatie prvého európskeho partnerstva v oblasti inovácií. Na zapojenie všetkých členských štátov do oblasti inovácií by EÚ mala prevziať aktívnejšiu úlohu pri nasmerovaní toku investícií potrebných na boj proti nerovnováhe medzi členskými štátmi vzhľadom na zdroje určené na podporu infraštruktúry a riadenia. Domnievam sa, že osobitná pozornosť sa musí sústrediť na projekty regionálneho rozvoja. Na tento cieľ by sa mali zamerať aj partnerstvá v oblasti inovácií. Pozornosť treba venovať zabezpečeniu vysokej úrovne súdržnosti medzi štrukturálnymi fondmi EÚ, verejnými financiami v členských štátoch a súkromnými príspevkami.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, inovácie sa dnes stali módnym slovom, ako by to bola akási kúzelnícka palička. Musíme však pamätať na to, že neposkytujú okamžitú úľavu od situácie, ktorá teraz vládne. Uvedenie nových vynálezov na trh trvá v priemere desať rokov a náklady na vynájdenie nových výrobkov a ich dovedenie do konečného štádia sa výrazne zvýšili.

To znamená, že v Európe musíme skutočne investovať do spoločného výskumu a vnútorného trhu a nesmieme očakávať výsledky, ku ktorým sa dá prísť príliš ľahko. Inovácie prídu včas. Ak sa na výskum vyčlenia primerané finančné prostriedky a vedci sa nechajú pracovať, prinesie to výsledky, ale nie je to kúzelnícka palička.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Problém spočíva v tom, že táto iniciatíva, Únia inovácií, ktorú Komisia považuje za pilotnú iniciatívu, sa musí stať niečím viac. Nemala by to byť len chatrná vlajočka, ktorou sa máva pred očami voličov, ale mala by sa začleniť do skutočnej politiky rozvoja a spoločenského pokroku, v ktorej sú inovácie dôležitým nástrojom, ak sa náležite podporia, a to vrátane finančnej podpory a podpory v rámci základných verejných politík.

Pilotný projekt v oblasti aktívneho a zdravého starnutia je od začiatku dobrým príkladom toho, čo mám na mysli. Významný účinok dosiahne iba vtedy, ak ho budú sprevádzať verejné politiky, ktoré zaručia prístup ku kvalitnej verejnej zdravotnej starostlivosti dostupnej pre všetkých, slušné dôchodky, sociálnu ochranu a vybavenosť a podporné služby pre starších ľudí, ktoré im zabezpečia dôstojný život. Bez toho bude tento projekt len prázdnym gestom uprostred neoliberálnych politík a prísnych úsporných opatrení, ktoré brzdia výskum a obmedzujú kvalitu života našich občanov, najmä starších ľudí. Otázka znie, čo chce Komisia urobiť, aby táto iniciatíva nebola len prázdnym gestom.

  Iosif Matula (PPE). – (RO) So zámerom plnenia cieľov stratégie EÚ 2020 sa trvalo udržateľné, inteligentné a začleňujúce hospodárstvo dosiahne prostredníctvom podpory v oblasti výskumu a inovácií. Iniciatívy v tejto oblasti musia pochádzať zo všetkých úrovní vrátane cezhraničnej spolupráce s ďalšími regiónmi EÚ.

V oblasti inovácií by som rád zdôraznil význam prístupu zdola nahor. Inovačné riešenia, ktoré vznikli vo vzdelávacích inštitúciách alebo spoločnostiach, sa ťažko zavádzajú do života vzhľadom na nedostatok informácií či finančné obmedzenia. Regionálne orgány môžu zvýšiť viditeľnosť týchto tzv. spiacich novátorov a podporiť ich využitím pomoci a programov partnerstiev s podporou politiky súdržnosti. Partnerstvá sa môžu zamerať na zlepšenie výkonnosti inovácií, posilnenie vzťahov medzi pôvodcami a príjemcami, ako aj na presadzovanie osvedčených postupov v tejto oblasti.

Počas minulotýždňovej návštevy Výboru pre regionálny rozvoj v Rumunsku nám boli predstavené výskumné a inovačné projekty vzdelávacích inštitúcií zo západnej oblasti, ktorú zastupujem. Úspech týchto iniciatív sa dosiahne práve vytvorením životaschopných partnerstiev.

  Benoît Cerexhe, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcel by som Parlamentu úprimne poďakovať za záujem o otázku inovácií. Vaša podpora je absolútne nevyhnutná na urýchlené a okamžité vykonávanie tohto plánu pre inovácie s cieľom lepšie riešiť vnútorné problémy a zlepšiť našu vonkajšiu konkurencieschopnosť.

Myslím si, že predsedníctvo pracuje za prísnych časových obmedzení, keďže návrh Komisie bol predložený 6. októbra 2010 a my teraz pripravujeme naše závery na zasadnutie Rady, ktoré sa uskutoční 26. novembra. Každý si uvedomuje, že výskum a inovácie sú rozhodujúce, najmä ak sa máme vymaniť z krízy.

Pokiaľ ide o výber partnerstiev, zdôraznil som význam prvej témy ako pilotného projektu zameraného na určenie uskutočniteľnosti tohto modelu a domnievam sa, že tento prvý pilotný projekt si skutočne dokáže získať podporu verejnosti v Európe, ako už bolo povedané.

Pokiaľ ide o iné možné oblasti, Komisia sa zmienila asi o desiatke ďalších a prístup v rámci Rady skutočne zdôrazňuje potrebu začleňujúceho prístupu zdola nahor s veľmi jasnými a veľmi rozhodnými ubezpečeniami zo strany Rady, že sa nevytvorí žiadna duplicita, žiadne ďalšie úrovne zložitosti ani ďalšie programy. To určite nie. Bolo by to v rozpore s naším cieľom zjednodušenia.

Pokiaľ ide o problém rozpočtu, vieme, že rozpočty v oblasti výskumu sú pod tlakom. Podľa môjho názoru by našimi spoločnými prioritami mali byť priepasť medzi severom a juhom, na ktorú sa tu už upozorňovalo, a tiež vynikajúca kvalita. Tieto priority by sa mali odraziť v súčinnosti medzi európskymi nástrojmi, najmä medzi rámcovým programom a štrukturálnymi fondmi.

Na záver chcem povedať, že v Rade si, samozrejme, dobre uvedomujeme skutočnosť, že malé a stredné podniky potrebujú väčšiu podporu. Nemali dostatočný prístup k predchádzajúcemu rámcovému programu, a preto robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme veci zjednodušili a aby sme malým a stredným podnikom zabezpečili jednoduchší prístup k financovaniu a jednoduchšie rámcové podmienky.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostal sedem návrhov uznesení⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 11. novembra 2010.

(1) Pozri zápisnicu.

19. Posilnenie OBSE – úloha EÚ (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Rady o posilnení OBSE a úlohe Európskej únie.

  Olivier Chastel, v mene podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, mám tú česť vystúpiť pred vami v mene vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pani barónky Ashtonovej.

Ako viete, o tri týždne sa vedúci predstavitelia štátov alebo predsedovia vlád 56 zúčastnených štátov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zídu na samite v Astane. Tento čas – 35 rokov po Helsinskom záverečnom akte, 20 rokov po Parížskej charte a 11 rokov po samite v Istanbule –, ako aj vybraté miesto v Kazachstane svedčia o význame tejto udalosti.

Organizácia OBSE hľadá nový podnet. Niektorí pochybujú o dôležitosti tejto organizácie. Spory medzi zúčastnenými štátmi, neschopnosť organizácie prekonať posledné pozostatky obdobia po studenej vojne a zmrazené konflikty ju postupne ochromili a oslabili jej dôveryhodnosť. Výzva prezidenta Medvedeva v júni 2008, v ktorej žiada, aby sa európska bezpečnostná štruktúra preskúmala a aby vychádzala zo zmluvy, vyvolala nielen kladný ohlas, ale aj oživila dialóg v rámci OBSE a iniciovala korfský proces. Diskusie, ktoré majú svoje korene v OBSE pomohli obnoviť dôveru bez toho, aby boli vylúčené ostatné dôležité bezpečnostné fóra. Európska únia a jej členské štáty zohrávajú v tejto súvislosti ústrednú úlohu. Návrh uznesenia pána Roučka túto úlohu vyzdvihol a podporil. Revízna konferencia, posledná fáza ktorej sa bude konať v Astane, slúži ako základ na vytvorenie štruktúry ďalšieho samitu.

V súčasnosti naši zástupcovia vo Viedni rokujú o záverečnom dokumente, ktorý predložia jednotlivým vedúcim predstaviteľom štátov alebo vlád. Tento dokument bude pozostávať z troch častí: po prvé, z opätovného potvrdenia zásad, pravidiel a záväzkov OBSE; po druhé, zo spoločných úloh, ktorým čelíme, a našich priorít a na záver z podstatného aspektu pre Európsku úniu, ktorým je akčný plán. Záverečný dokument musí byť dostatočne jasný, aby mu rozumeli všetci naši spoluobčania.

Cieľom Európskej únie, ku ktorému sa pripájajú aj ostatné zúčastnené štáty, je znovu obnoviť OBSE ako bezpečnostné spoločenstvo, ktoré zahŕňa rozsiahly euroatlantický a eurázijský región, spoločenstvo, ktoré je súdržné, bez deliacich čiar, ktorého občania žijú v slobode a mieri, kde sa spory riešia mierovou cestou a kde sa dodržiavajú spoločné zásady, normy a záväzky tvoriace acquis OBSE. Je to cieľ, ktorý musí samit stanoviť, mandát, ktorý musí vydať. Akčný plán je súhrnom krokov na jeho dosiahnutie.

Ako sa zdôrazňuje v návrhu uznesenia, akčný plán musí zachovať rovnováhu medzi tromi rozmermi s cieľom zaistiť spoločnú globálnu koncepciu bezpečnosti, ktorá je typickým znakom OBSE a zároveň ju robí jedinečnou. EÚ zaistí, aby v rámci všetkých troch rozmerov akčný plán odrážal priority navrhnuté ministrami zahraničných vecí na ich stretnutí v júni 2010.

Pokiaľ ide o politicko-vojenský rozmer, povzbudivý pokrok sa dosiahol v diskusiách týkajúcich sa Viedenského dokumentu o opatreniach na budovanie dôvery a zaisťovanie bezpečnosti. Určitý pokrok možno pripísať samitu. Čo sa týka Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe, je nevyhnutné ju obnoviť. Rokovania sú rozbehnuté a je na vedúcich predstaviteľoch štátov alebo vlád, aby poskytli potrebné podnety na ich pokračovanie.

Treba posilniť kapacity OBSE vo všetkých troch rozmeroch, aby mohla lepšie plniť svoju úlohu v oblasti včasného varovania, predchádzania konfliktom, krízového riadenia a obnovy.

Konkrétne návrhy, ktoré predložila Únia a jej partneri, sú na stole. Vytvorenie bezpečnostného spoločenstva znamená riešenie problematickej otázky konfliktov v Podnestersku, Náhornom Karabachu a Gruzínsku, ktorých opätovné prepuknutie je neustálou hrozbou, čo potvrdili udalosti z roku 2008. Nedostatočný pokrok narúša dôveru. Samit musí preto poskytnúť príležitosť prijať spoločný politický záväzok riešiť tieto konflikty, zintenzívniť úsilie v tomto smere a skonsolidovať tento záväzok s plánom.

Keď sa táto otázka vyrieši, OBSE sa musí sústrediť na budúcnosť a spojiť svoje úsilie s úsilím ostatných dôležitých medzinárodných organizácií s cieľom čeliť novým nadnárodným hrozbám. Tieto hrozby sú dosť známe na to, aby som ich tu nemusel menovať. Európska únia zároveň dúfa, že otázke energetickej bezpečnosti sa bude venovať pozornosť v rámci oblasti zameranej na riešenie konfliktov.

V rámci OBSE je potrebné dodať hospodárskemu a environmentálnemu rozmeru nový impulz, je nevyhnutný väčší záväzok voči dobrému riadeniu a transparentnosti a reakcia na bezpečnostnú výzvu, ktorú predstavujú dodávky energie v súvislosti so zmenou klímy, musí byť istejšia.

Ľudské práva, základné slobody, demokracia a zásady právneho štátu sú základom hodnôt a zásad, z ktorých bude bezpečnostné spoločenstvo vychádzať. Znovu potvrdiť ich platnosť nestačí. Je nevyhnutné ich posilniť a skonsolidovať ich uplatňovanie. Vedúcim predstaviteľom štátov alebo vlád budú predstavené nové možné spôsoby napredovania v tejto oblasti, a to účinnejšie preskúmanie a plnenie záväzkov, ako i lepšie monitorovanie odporúčaní zo strany inštitúcií OBSE. Pre Európsku úniu má osobitný význam ľudský rozmer. Je základom spolužitia tak pre občanov, ako aj členské štáty. Únia sa sústreďuje na posilnenie slobody tlače a dôležitosť slobodných a demokratických volieb v oblasti OBSE. V tejto súvislosti by sa mala posilniť úloha Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva a mala by sa zachovať jeho autonómia. Zároveň treba zaistiť prostriedky potrebné na posilnenie práce vysokej predstaviteľky v oblasti presadzovania slobody médií.

  Andrzej Grzyb, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, máme informácie od vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a zároveň máme uznesenie, ktoré pripravil pán Rouček a v ktorom sa uvádza, že korfský proces vniesol do Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) novú energiu, čo vo svojom vyhlásení potvrdil aj pán Chastel, ktorý vystúpil v mene vysokej predstaviteľky.

Chcel by som povedať, že OBSE je a aj naďalej môže byť veľmi dôležitou inštitúciou, pokiaľ ide o riešenie regionálnych konfliktov, riešenie otázok týkajúcich sa národnostných menšín a podporu procesu demokratizácie v členských štátoch. Musíme tiež zachovať rovnováhu medzi tromi rozmermi OBSE, a to politicko-vojenským rozmerom, hospodársko-environmentálnym rozmerom a ľudským rozmerom. Tradičné chápanie bezpečnosti z hľadiska takzvanej tvrdej sily, pri ktorom ide o zaistenie bezpečnosti prostredníctvom prítomnosti vojenských alebo stabilizačných síl, je rovnako dôležité ako hospodárska, sociálna, potravinová či ekologická bezpečnosť. OBSE by mala klásť väčší dôraz na činnosti v týchto oblastiach.

Rád by som tu zdôraznil úlohu, ktorú v oblasti demokratizácie zohráva už spomínaný Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), a to napríklad jeho úlohu pri pozorovaní volieb a vypracovávaní odporúčaní v správach. OBSE bude zohrávať dôležitejšiu úlohu iba vtedy, keď ju posilníme napríklad prostredníctvom väčšej podpory ODIHR.

Rád by som tiež zdôraznil, že pozitívna úloha OBSE sa nekončí jej prácou sprostredkovateľa. Treba ju vnímať aj v smerovaní jej vlastných činností. OBSE nám tiež približuje štáty, ktoré zastávajú funkciu rotujúceho predsedníctva. Spomeniem napríklad súčasné predsedníctvo, ktoré vykonáva Kazachstan a ktoré okrem iného prispelo k vyriešeniu krízy v Kirgizsku, ako i k sprostredkovaniu rozhovorov medzi Turkménskom a Uzbekistanom. Sme si však vedomí nedostatkov týkajúcich sa dodržiavania ľudských práv v Kazachstane, o čom okrem iných informujú aj organizácie monitorujúce ľudské práva.

Na samite, ktorý sa má konať v decembri v Astane, by sa mal prijať akčný plán vedúci k dokončeniu charty pre bezpečnostné spoločenstvo v oblasti OBSE. Takýto plán je tiež v záujme členských štátov Európskej únie. Rád by som vyjadril silnú podporu tak prednesenému stanovisku, ako aj uzneseniu, ktoré predložil pán Rouček.

  Libor Rouček, v mene skupiny S&D. – (CS) Tento rok si pripomíname 35. výročie záverečného aktu helsinskej konferencie. Helsinský proces prispel k dôležitým historickým zmenám v Európe. Kontinent, ktorý kedysi rozdeľovali druhá svetová vojna a studená vojna, žije teraz v mieri a spolupráci. Občania väčšiny krajín za bývalou železnou oponou plne využívajú svoje ľudské, občianske a demokratické práva i slobody.

Napriek tomu sa však nedosiahli všetky ciele helsinského procesu v plnej miere. V mnohých regiónoch pretrvávajú susedské a etnické konflikty. Mnohé krajiny majú problémy so zavádzaním občianskych práv a demokracie. Okrem toho sú všetky členské štáty OBSE vystavené novým problémom a bezpečnostným hrozbám, ako sú terorizmus, organizovaný zločin, obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie s drogami a energetická, environmentálna a internetová bezpečnosť.

Tridsaťpäť rokov po Helsinkách a jedenásť rokov po poslednom samite v Istanbule potrebuje Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe nové stimuly, oživenie a reformy. Vhodný rámec na diskusiu o týchto reformách ponúka korfský proces a jeho vyvrcholenie v podobe nadchádzajúceho decembrového samitu v Astane.

Európsky parlament vo svojom uznesení, o ktorom budeme hlasovať zajtra, pripravil rad návrhov a podnetov pre tento samit. Navrhujeme napríklad, aby bol na samite prediskutovaný a prijatý konkrétny plán činností týkajúcich sa predchádzania konfliktom, krízového riadenia a obnovy po ukončení konfliktu, ako aj akčný plán, ktorý by načrtol postupy smerujúce k vytvoreniu charty pre bezpečnostné spoločenstvo v rámci OBSE.

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ako už bolo povedané, je jedinečnou a neoddeliteľnou súčasťou euroatlantickej a eurázijskej bezpečnostnej štruktúry so širokou členskou základňou zjednocujúcou krajiny od Vancouveru po Vladivostok. Jedinečnosť tejto organizácie spočíva v prepojení politicko-vojenského, ekonomicko-environmentálneho a ľudsko-právneho rozmeru spolupráce. Európska únia a jej spoločná zahraničná a bezpečnostná politika posilnená Lisabonskou zmluvou by mali rozšíriť spoluprácu medzi obidvomi organizáciami, pretože jedine prostredníctvom takejto spolupráce možno dosiahnuť spoločné ciele.

  Anneli Jäätteenmäki, v mene skupiny ALDE. – (FI) Vážený pán predsedajúci, Konferencia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe bola historicky významná a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) je dnes potrebnou a uznávanou organizáciou pre spoluprácu. V súčasnosti je OBSE často tou organizáciou, ktorej je dovolené vstupovať do krízových oblastí, do ktorých majú ostatní prístup zamietnutý. Organizácia OBSE je teda nesmierne dôležitá napríklad v strednej Ázii, či už ide o podporu práce polície, protidrogovú prevenciu, alebo zlepšovanie bezpečnosti hraníc.

Predovšetkým humanitárny kôš OBSE je jedinečný. V rámci neho vypracovala organizácia modely činnosti v oblasti ľudských práv, boja proti pašovaniu ľudí a vytvárania kapacít v nestabilných štátoch. Pokiaľ ide o EÚ, tá sa stále viac zameriava na policajné operácie a v rámci nich na využívanie polovojenských karabinierov. EÚ má celkom iste veľmi silnú politiku rozvojovej pomoci. OBSE sa tiež v rámci rozvojovej politiky podarilo vytvoriť uznávané prepojenie medzi životným prostredím a bezpečnosťou.

EÚ sa z tohto musí poučiť. Predovšetkým pri vlastných operáciách by sa však EÚ mohla poučiť z operácií OBSE. Vo všeobecnosti OBSE reaguje oveľa skôr, pretože má viac skúseností, zručností a veľmi skúsených odborníkov. Je presne taká silná, akú silnú ju chcú mať členské štáty. Spolupráca medzi OBSE a EÚ, ich vzájomné rešpektovanie a vzájomné uznanie sú veľmi dôležité.

PREDSEDÁ: LIBOR ROUČEK
podpredseda

  Reinhard Bütikofer, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Chastel na začiatku povedal, že Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) hľadá novú dynamiku. Tento Parlament by jej chcel pomôcť túto dynamiku nájsť. Návrh uznesenia, ktorý bol vypracovaný pod vedením pána podpredsedu a ktorý skutočne schválila prevažná väčšina v Parlamente, zaujíma veľmi progresívnu pozíciu k úlohe OBSE.

Organizácii OBSE boli z rôznych strán poskytnuté nové impulzy. Napríklad návrhy, ktoré predložil viceprezident Spojených štátov, boli veľmi pozitívnym príspevkom. Teraz však potrebujeme jasné vymedzenie cieľov korfského procesu. Je to dôležité pre nadchádzajúci samit. Mali by sa posilniť všetky tri rozmery OBSE, predovšetkým však Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva.

Chceme však tiež prijať nové opatrenia. Práve to je hodnotné na tomto návrhu uznesenia. Napríklad sa v ňom otvára otázka, či by Európska únia mala mať v budúcnosti v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky možnosť ujať sa misií s poverením OBSE. V prípade Kirgizska by napríklad bolo veľmi prospešné, keby sme mali túto možnosť a mohli tam niečo také urobiť povedzme spolu s ruskými partnermi.

Zároveň sa napríklad navrhlo – a pán Rouček to už spomenul –, aby sa pre korfský proces stanovil cieľ zostaviť chartu pre bezpečnostné spoločenstvo v oblasti OBSE. To je správna odpoveď na podnety zo strany Ruska, ktoré považuje obnovenie diskusií o spoločnej bezpečnosti v euroatlantickom regióne za nevyhnutné.

Som presvedčený, že OBSE aj naďalej zostane hlavnou súčasťou spoločnej euroatlantickej bezpečnostnej štruktúry, a dúfam, že sa budeme podieľať na tom, aby bola úspešná.

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, OBSE zohráva dôležitú a čoraz väčšiu úlohu v presadzovaní mieru a stability na našom európskom kontinente. Skutočnosť, že Amerika, Kanada, Rusko a mnohé krajiny strednej Ázie sú jej plnoprávnymi členmi, dodáva tejto organizácii veľkú dôveryhodnosť a šírku – „od Vancouveru po Vladivostok“, ako sa pýši samotná OBSE.

OBSE sa rýchlo zmocňuje Rady Európy ako hlavného a najvýznamnejšieho fóra pre diskusie v oblasti demokracie – so svojou pobočkou Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva podporujúcou pozorovanie volieb –, ľudských práv a zásad právneho štátu v Európe. Poľné misie OBSE v krajinách ako Gruzínsko a Moldavsko významne prispievajú k stabilizovaniu spoločností otrasených nedávnymi spormi a zmrazenými konfliktami.

Súčasné kazašské predsedníctvo OBSE pomohlo posilniť profil organizácie a opätovne zamerať našu pozornosť na strednú Áziu, a to hlavne na otázku bezpečnosti a boja proti medzinárodnému terorizmu.

Nepochybne existuje veľa možností rozvoja vzťahov EÚ s OBSE. Dúfam však, že pri vytváraní tohto partnerstva bude vysoká predstaviteľka prikladať primeranú dôležitosť tomu, aby nedošlo k duplicite úsilia, a teda plytvaniu peňazí daňových poplatníkov v čase šetrenia. Mala by tiež zvážiť koordinovanie OBSE, EÚ a najmä spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a NATO v rámci partnerstva pre mier.

Na záver by som chcel navrhnúť, aby tieto dve organizácie, teda Rada Európy a OBSE, zvážili zlúčenie. Ušetrilo by sa tým veľa peňazí.

  Helmut Scholz, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, naša skupina víta skutočnosť, že po niekoľkých rokoch sa Európsky parlament teraz intenzívne zaoberá témou OBSE. V podstate tým dáva pozitívnu odpoveď na otázku vzťahu EÚ k OBSE, k cieľom, hodnotám a mechanizmom odsúhlaseným v Helsinkách, predovšetkým však k jej súčasným úlohám. Vaša správa, pán podpredseda, jasne svedčí o tom, že Európska únia a OBSE nie sú tajnými súpermi, ale partnermi, ktorí môžu a musia využiť svoje individuálne schopnosti a skúsenosti na riešenie zložitých problémov v Európe.

Sú tu dva aspekty, na ktoré by som chcel upozorniť najmä v súvislosti so samitom v Astane. V Európe potrebujeme obnovený celoeurópsky dialóg o budúcnosti nášho kontinentu z pohľadu bezpečnostnej politiky. Tento kontinent je väčší ako EÚ a stále sa vyznačuje veľkou nerovnováhou, pokiaľ ide o bezpečnostnú politiku. Korfský proces prináša vyhliadku na štruktúrovanú diskusiu a členské štáty by ho mali upraviť tak, aby sa nakoniec dosiahli konkrétne výsledky v oblasti odzbrojenia a konverzie obranného priemyslu. Rovnako ako sa v tejto oblasti EÚ a OBSE navzájom potrebujú, tak si aj otázky ochrany klímy a dodávok energie vyžadujú užšiu štruktúrovanú spoluprácu.

  Mariya Nedelcheva (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Chastel, dámy a páni, vo svojom vystúpení by som chcela zdôrazniť kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú volebné pozorovateľské misie v posilňovaní našich vzťahov s Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ako aj vo všeobecnosti v posilňovaní našej vonkajšej činnosti.

Zaručenie dodržiavania občianskych a politických práv je jednou zo základných hodnôt Európskej únie. V širšom význame je zaistenie integrity volebného procesu kľúčovým pre dôveryhodnosť vonkajšej činnosti Únie. Keďže OBSE aj Európska únia rozmiestňujú pozorovateľské misie, majú najvyšší záujem v tejto oblasti spolupracovať.

Myslím si preto, že zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) si vyžaduje vývoj postupov, ktoré umožnia úzku spoluprácu medzi Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva OBSE a oddelením pre volebné pozorovateľské misie ESVČ, čím sa predíde riziku duplicity a posilní sa vonkajšia činnosť EÚ v oblasti OBSE.

Táto spolupráca by mala prebiehať pred vyslaním pozorovateľov, počas neho i po ňom. Prínosná misia je totiž tá, ktorá je dobre pripravená, efektívne prebieha na mieste a je náležite monitorovaná. Pri tejto príležitosti by som chcela opäť zdôrazniť význam Európskeho parlamentu v tejto záležitosti, teda skutočnosť, že priamo a demokraticky zvolení zástupcovia európskej verejnosti môžu pozorovať voľby za hranicami EÚ s cieľom zaistiť ich náležitý priebeh. Je to veľká výhoda pre Úniu, ktorú si musíme za každú cenu udržať.

Na záver chcem povedať, že charta pre európsku bezpečnosť uznáva dôležitú úlohu hospodársko-environmentálneho rozmeru. Stabilita a bezpečnosť od neho často závisia. Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité efektívnejšie zdôrazňovať odbornosť OBSE a Európskeho parlamentu v týchto oblastiach. Pravidelné využívanie a dopĺňanie hospodárskych a environmentálnych údajov je ďalšou zárukou úspechu našich spoločných misií.

Podpora volebných pozorovateľských misií prostredníctvom užšej spolupráce medzi EÚ a OBSE, ako aj vysielaním poslancov EP do príslušných oblastí bude viesť k posilneniu zahraničnej politiky Únie. Takto sa nám skutočne podarí splniť ciele stanovené v Lisabonskej zmluve.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Vážený pán predsedajúci, rád by som vám zablahoželal k vašej iniciatíve, pretože všetci vieme, že Európska únia je najdôležitejšou a najvplyvnejšou organizáciou v Európe. Zároveň majú OBSE a Rada Európy také bohaté skúsenosti v mnohých oblastiach, že keby sme napríklad spojili význam Európskej únie so skúsenosťami OBSE v oblasti riešenia konfliktov medzi etnikami, výrazne by sa posilnila humanitárna bezpečnosť v Európskej únii. Kde OBSE prináša pridanú hodnotu? Ako som práve uviedol, v konfliktoch medzi etnikami, keďže má vysokého komisára pre národnostné menšiny, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ medzi väčšinou a menšinou a ktorý sa angažoval v riešení mnohých konfliktov medzi etnikami, zatiaľ čo vieme, že Európska únia nemá žiadny systém ochrany menšín. Termín menšina bol iba teraz zahrnutý do preambuly Lisabonskej zmluvy a keďže moji kolegovia spomenuli zmrazené konflikty, je potrebné poznamenať, že 90 % z nich predstavujú konflikty medzi etnikami. Inými slovami, Únia musí vychádzať z tejto skúsenosti. Musí napríklad stavať na početných programoch OBSE zameraných na rómsku menšinu. Chcel by som ich odporučiť Komisii a navrhnúť, aby sa zohľadnili skúsenosti OBSE v tejto oblasti, keď bude Komisia vypracovávať rozsiahly rámcový dokument o rómskej stratégii.

Rovnako treba brať do úvahy aj kodanský dokument OBSE z roku 1992, v ktorom sa uvádza pravidlo týkajúce sa menšinových autonómií a ktorý dodnes zostáva v platnosti. Na záver zopár slov o slobode médií. Keď som počúval oficiálneho predstaviteľa OBSE, všimol som si, že v prípade obmedzenia slobody médií kritizuje členské štáty EÚ oveľa odvážnejšie ako zástupcovia Komisie. Je to jeden z dôvodov, prečo podporujem inštitucionalizovanie vzťahov medzi EÚ a OBSE. Viac totiž posilní Európsku úniu, mier v EÚ a jej humanitárnu bezpečnosť. Ďakujem vám za pozornosť.

  Heidi Hautala (Verts/ALE). – Vážený pán predsedajúci, plne podporujem to, čo povedal pán Bütikofer o potrebe zaistiť rovnováhu medzi tromi rozmermi či košmi OBSE. Chcela by som hlavne povedať, že musíme obhajovať ľudský rozmer.

Veľmi ma teší, že správa zohľadňuje skutočnosť, že pred samitom v Astane sa musí od úradujúceho kazašského predsedníctva vyžadovať dodržiavanie základných hodnôt a ľudských práv OBSE. Vieme, že tamojšia situácia nie je ani zďaleka uspokojivá. Dochádza tam k mnohým vážnym porušeniam ľudských práv, podmienky vo väzniciach sú strašné a tak ďalej.

Zároveň ma veľmi teší, že správa zahŕňa myšlienku o potrebe aktívnejšej účasti Európskeho parlamentu v rámci ľudského rozmeru. Je skutočne pozoruhodným úspechom, že občianska spoločnosť sa môže v plnej miere zapojiť. Musíme podporovať paralelné akcie, ktoré bude občianska spoločnosť organizovať pred samitom v Astane. Tento samit by sa nemal stať pre Kazachstan iba obyčajným cvičením zameraným na vzťahy s verejnosťou.

  Marek Henryk Migalski (ECR). – (PL) Chcel by som povedať, že my ako Európska únia by sme mali posilňovať spoluprácu s OBSE predovšetkým tam, kde ide o naše záujmy, teda v Podnestersku či v Gruzínsku, a to v súlade so šesťbodovým plánom prezidenta Sarkozyho. Ako uviedla pani Hautalová, táto spolupráca by sa mala tiež posilniť v oblasti otázok týkajúcich sa ľudských práv.

Malo by sa však pamätať aj na to, že Európska únia je samostatným subjektom. Na základe spolupráce s OBSE by sme teda nemali podliehať rozhodnutiam prijatým OBSE, pretože, ako viete, členstvo v tejto organizácii sa neobmedzuje len na európske krajiny. Súhlas s plnou spoluprácou s OBSE by bol pre Európsku úniu kontraproduktívny. Spolupráca by mala byť úzka, ale napriek tomu by sme mali zachovať samostatnosť týchto dvoch subjektov.

  Csaba Sógor (PPE). – (HU) Od svojho založenia považuje Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) včasné varovanie a prevenciu potenciálnych konfliktov za svoju prvoradú úlohu. V inštitucionálnom systéme organizácie vykonávajú vysoký komisár pre národnostné menšiny a jeho kancelária osobitné úlohy, ktorých cieľom je zabrániť rozvoju napätých vzťahov medzi väčšinou a menšinou. Briti to nazývajú diplomaciou včasného varovania. Hoci v rámci územia Európskej únie riešenie sporných záležitostí v prvom rade zaisťujú inštitúcie EÚ, v niektorých prípadoch sa dôležitá úloha presúva na OBSE. Jedným príkladom, v ktorom sa vysoký komisár pre národnostné menšiny pokúsil vystupovať ako sprostredkovateľ medzi stranami, je slovenský jazykový zákon. Žiaľ, vzhľadom na jeho výsledok toto sprostredkovanie nemožno nazvať úspešným. Zákon je aj naďalej zdrojom napätia, pretože je diskriminačný a je v protiklade s podstatou mnohých medzinárodných dohôd. Jasne to potvrdila Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva, známejšia pod názvom Benátska komisia. Možno by sme dnes boli bližšie k riešeniu tejto otázky, keby táto zvlášť dôležitá inštitúcia OBSE vydala včasné varovanie pred konfliktom a efektívnejšie pracovala na zmiernení napätia.

  Joe Higgins (GUE/NGL). – Vážený pán predsedajúci, hovoria nám, že OBSE ide o presadzovanie politickej a mediálnej slobody a ľudských práv. Pán Chastel, môžem sa vás potom opýtať, ako sa to dá zladiť so skutočnosťou, že Kazachstan dostal tento rok možnosť predsedať OBSE a prestížnu príležitosť organizovať v decembri významný samit v Astane, svojom hlavnom meste? Uvedomujete si, že v Kazachstane sa cynicky potláčajú politické práva, zabraňuje sa slobode médií a bežne sa šliape po ľudských právach?

Odboroví a sociálni aktivisti zvyčajne končia vo väzení na základe vymyslených obvinení. Počas septembrovej návštevy delegácie v Kazachstane som získal presvedčivé dôkazy o najbrutálnejšom zaobchádzaní vo väzniciach. Napriek tomu pred dvomi týždňami predseda Komisie pán Barroso rozprestrel červený koberec človeku zodpovednému za tieto zverstvá – prezidentovi Nazarbajevovi –, a to bez jediného slova kritiky. Prečo, pán Chastel? Ide o obchod so železom a oceľou? Samit OBSE v Kazachstane by sa mal okamžite zrušiť, ak to s podporou statočných bojovníkov za ľudské, demokratické, politické, zamestnanecké i sociálne práva v Kazachstane myslíte vážne.

  Olivier Chastel, v mene podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som sa chcel poďakovať vám a všetkým rečníkom za kvalitu tejto rozpravy. Pani barónke Ashtonovej, samozrejme, odovzdám vaše návrhy, a to hlavne tie, ktoré sa týkajú racionalizácie zdrojov, využitia jej novej služby – Európskej služby pre vonkajšiu činnosť –, ako aj spolupráce. Okrem toho nebudem opakovať svoje slová z úvodu tejto rozpravy. Mnohí už upozornili na viacero spoločných problémov.

Spomínal sa hlavne jeden konkrétny bod, a to situácia v oblasti ľudských práv v Kazachstane. Máte pravdu, keď upozorňujete na tento aspekt. Niekoľkí z vás tak dnes večer urobili. Pre EÚ je to veľmi dôležitá záležitosť a poukazujeme na ňu na každom z našich stretnutí s vedúcimi predstaviteľmi Kazachstanu. Počas poslednej návštevy prezidenta Nazarbajeva sa – na rozdiel od toho, čo sa zdá, že hovoríte – spomenulo, že je potrebné naďalej vyvíjať úsilie v oblasti politických práv, sociálnych práv a demokratizácie.

Preto by som na záver rád povedal, že samit v Astane pod kazašským vedením ponúka našim najvyšším predstaviteľom dôležitú príležitosť oslobodiť Európu od bremien minulosti, zapojiť sa do budovania bezpečnostného spoločenstva tiahnuceho sa od Vancouveru po Vladivostok – ako ste zdôraznili, pán Rouček –, ako aj pouvažovať o nových misiách, ktoré musíme uskutočniť v politickom a bezpečnostnom prostredí 21. storočia.

Teší nás, že Parlament môže podporiť priority Európskej únie a jej zástupcov. Potrebujeme túto jasnú podporu, aby sme mohli vyzdvihnúť význam dôstojnosti jednotlivca, organizovania slobodných a spravodlivých volieb, koordinovania úsilia namiereného proti nadnárodným hrozbám, ako i dosiahnutia harmonického hospodárskeho a sociálneho rozvoja v trvalo udržateľnom prostredí. Dúfam, že politická vôľa začať písať v bohatej histórii OBSE novú kapitolu sa v Astane stane skutočnosťou. Môžete si byť istí, že Európska únia tam prevezme svoju zodpovednosť.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, vo štvrtok 11. novembra 2010 o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Krzysztof Lisek (PPE), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dnes musí Európa čeliť novému rozmeru takých problémov, ako sú terorizmus, internetové hrozby a obchodovanie s ľuďmi i drogami. Aby sme tieto problémy zvládli, musíme vyvinúť efektívny systém odhaľovania hrozieb a riešenia konfliktov. OBSE je to pravé miesto, kde sa môže viesť rozsiahla diskusia na tému európskej bezpečnosti. Je to jedno z najväčších fór na výmenu názorov týkajúcich sa medzinárodnej bezpečnosti, ktoré v minulosti preukázalo svoju schopnosť účinne konať. Zároveň sa, žiaľ, nedávno ukázalo, že štruktúry OBSE nezodpovedajú potrebám moderného sveta, príkladom čoho je nevyriešený konflikt na Kaukaze a nedostatočná reakcia na gruzínsky konflikt v roku 2008. Je v našom spoločnom záujme modernizovať tieto štruktúry tak, aby sa v budúcnosti stali nástrojom rýchlej reakcie na vzniknuté hrozby. Kapacity OBSE v tejto oblasti by sa mali posilniť zmenou jej starých mechanizmov činnosti a vytvorením nových. Iba týmto spôsobom sa bude môcť OBSE efektívne starať o bezpečnosť v Európe a Eurázii. V záujme bezpečnosti v Európe by sme mali pokračovať v procese, ktorý sme v roku 2008 začali na Korfu. S našou podporou sa OBSE môže stať významnou a účinnou silou zabezpečujúcou právo a poriadok v Európe a Eurázii. Vítam iniciatívu posilniť spoluprácu medzi EÚ a OBSE.

  Cristian Dan Preda (PPE), písomne. – (RO) Vítam rozpravu o správe pána Roučka so zreteľom na decembrový samit v Astane, do ktorého vkladáme svoje nádeje v súvislosti s posilnením OBSE. EÚ musí zaujať jasné stanovisko týkajúce sa tejto organizácie, ktorá môže hrať dôležitú úlohu, pokiaľ ide o regionálnu bezpečnosť a presadzovanie demokratických hodnôt i ľudských práv.

V tejto súvislosti sa domnievam, že je potrebné položiť dve otázky. Prvá sa týka posilnenia ľudskému rozmeru OBSE. Ľudské práva a demokracia majú v období po prijatí Lisabonskej zmluvy zásadný význam, pričom vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť poskytuje možnosť navrhnúť komplexnú bezpečnostnú koncepciu. Po druhé, rád by som zdôraznil, že korfský proces musí sústrediť zvýšenú pozornosť na urovnanie nevyriešených konfliktov, teda oblasť, kde v porovnaní s inými regionálnymi organizáciami tohto druhu môže OBSE poskytnúť skutočnú pridanú hodnotu.

Chcel by som upozorniť na odsek 8 správy pána Roučka, ktorý sa vo Výbore pre zahraničné veci tešil širokému konsenzu. Naozaj je nevyhnutné opakovane zdôrazňovať potrebu trvalého riešenia konfliktu v Podnestersku, ktoré bude rešpektovať územnú celistvosť a zvrchovanosť Moldavskej republiky. Aby sme to dosiahli, musíme urýchlene a bezpodmienečne obnoviť rokovania v zložení 5 + 2.

20. Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, ktorú v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci predkladá Agustín Díaz de Mera García Consuegra (KOM(2010)0358 – C7-0162/2010 – 2010/0192(COD)) (A7-0294/2010).

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra, spravodajca. – (ES) Vážená pani komisárka, aj ja by som chcel pozdraviť váš skvelý tím. Dámy a páni, nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc Únie, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti.

Návrh na zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 539/2001, o ktorom dnes diskutujeme, má tri témy: preradenie Taiwanu na pozitívny zoznam krajín, preradenie ďalších tretích krajín alebo teritórií – Trinidadu a Tobaga, Svätej Lucie, Svätého Vincenta a Grenadín, Belize, Dominiky, Grenady, Marshallových ostrovov, Mikronézie a Palau – na pozitívny zoznam krajín a situáciu ostrovov Severné Mariány.

Situácia ostrovov Severné Mariány nepredstavuje žiadne problémy, pretože ich obyvatelia sú, ako viete, občanmi USA.

Pokiaľ ide o požiadavky na preradenie tretích krajín, ktoré som uviedol, Komisia nepovažuje za odôvodnené zrušiť vízovú povinnosť a my tiež nie.

Pokiaľ ide o Taiwan, tento ázijský ostrov prešiel chvályhodným demokratickým, sociálnym a hospodárskym vývojom. Demokratické inštitúcie sú pevne zakorenené od roku 1996, kedy sa uskutočnili prvé priame prezidentské voľby. Prezident je vedúcim predstaviteľom vlády a volia ho taiwanskí občania vo všeobecných voľbách na obdobie štyroch rokov. V súčasnosti legislatívnu právomoc zastupuje zákonodarný Yuan, ktorý má 113 poslancov.

Čo sa týka hospodárstva, príjem na obyvateľa je na Taiwane jedným z najvyšších na svete (30 100 USD). Nezamestnanosť v júli 2010 dosiahla 5,2 %, čo je hlboko pod európskym priemerom, ktorý bol v tom istom mesiaci na úrovni 10,1 %. V prvom štvrťroku 2010 sa hospodársky rast vyšplhal na 13,27 % a v prvej polovici roka 2010 dosiahol prebytok obchodnej bilancie 12,1 miliardy USD. Podľa údajov Medzinárodného menového fondu zverejnených v roku 2009 sa hospodárstvo Taiwanu nachádzalo v celosvetovom meradle na 25. mieste a hrubý národný produkt bol 379 miliárd USD. Treba zdôrazniť, že v roku 1950 bol Taiwan chudobnejší ako Ghana, Uganda a Konžská demokratická republika. Do roku 1960 bol viac závislý od vývozu komodít než krajiny ako Keňa, Južná Afrika a Libanon. Dnes však tvoria produkty vyrobené na Taiwane viac ako 97 % vývozu krajiny.

Toto všetko malo za následok, že úroveň čistej migrácie Taiwanu je len 0,15 %. Preto je veľmi nepravdepodobné, že by sme museli riešiť problém nelegálnych prisťahovalcov z Taiwanu. Podľa údajov Komisie sa v celej Európskej únii v rokoch 2006 – 2008 nachádzalo len 45 nelegálnych prisťahovalcov z Taiwanu.

Pokiaľ ide o bezpečnosť cestovných dokladov, chcem zdôrazniť, že taiwanské elektronické pasy spĺňajú všetky normy týkajúce sa boja proti falšovaniu stanovené Medzinárodnou organizáciou civilného letectva.

Pozorne by sa mala sledovať situácia Taiwančanov žijúcich v zahraničí, pretože hoci majú pasy vydané taiwanskými orgánmi, pred vstupom na Taiwan musia požiadať o povolenie. Z tohto dôvodu sa zdá logické, aby Európska únia zachovala v prípade týchto ľudí podobný prístup, ako sa navrhuje v mojej správe.

V súčasnosti Taiwan nevyžaduje víza od väčšiny členských štátov s výnimkou Cypru, Rumunska a Bulharska. Taiwanské orgány sa však zaviazali, že do 11. novembra, teda do zajtra, zabezpečia zrušenie vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov týchto krajín. Toto je oficiálny záväzok, o ktorom boli informovaní predsedníctvo Rady, Európska komisia a Parlament, ako aj trvalé zastúpenia príslušných krajín.

Z tohto dôvodu, pán predsedajúci, a z ďalších dôvodov, ktoré uvediem vo svojom druhom prejave, stojí za to, aby sme vyňali Taiwan z vízovej povinnosti, ako to minulý rok urobili aj Spojené kráľovstvo a Írsko.

  Andrey Kovatchev, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, vítam správu pána Díaza de Meru. Po desaťročiach napätia je politické ovzdušie medzi súčasnou taiwanskou vládou a Čínskou ľudovou republikou priaznivé. Fungujú medzi nimi priame lety a už je v platnosti aj rámcová dohoda o hospodárskej spolupráci.

Vzťahy medzi Taiwanom a Európskou úniou takisto prešli pozitívnym vývojom: obrat obchodu a akademické a obchodné výmeny sú na vysokej úrovni. Vzdelanie, demokratické riadenie a príjmy sú na Taiwane na úrovni Japonska a Južnej Kórey. Na základe toho a ďalších pozitívnych trendov Výbor pre zahraničné veci podporuje správu pána Díaza de Meru v prospech zrušenia vízovej povinnosti pre Taiwan. Ako sa píše v správe, očakávame, že predtým, ako tieto opatrenia nadobudnú platnosť, Taiwan zruší vízovú povinnosť pre všetkých 27 členských štátov. Treba pripomenúť, že vízové režimy – ani akékoľvek konzulárne systémy či systémy súkromného práva – neprejudikujú v rámci medzinárodného práva žiadnu pozíciu k štatútu teritórií.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, návrh preradiť Taiwan na pozitívny zoznam krajín, pokiaľ ide o víza, prijala Komisia 5. júla tohto roku. Ako všetci vieme, Taiwan je dobre rozvinutá a stabilná demokracia. Spĺňa všetky potrebné technické požiadavky.

Návrh je výsledkom pravidelnej revízie vízového zoznamu a vychádza z návrhov členských štátov. Komisia hodnotila rôzne podmienky: nelegálnu migráciu, verejnú politiku, verejnú bezpečnosť, reciprocitu, regionálnu súdržnosť a vonkajšie vzťahy Európskej únie.

Musíme posilniť regionálnu súdržnosť v juhovýchodnej Ázii. Ostatné podobne rozvinuté krajiny ako Hongkong, Macao, Japonsko, Južná Kórea a Singapur už víza nepotrebujú. Okrem toho sa nepochybne rozbieha proces v súvislosti so vzťahmi medzi Taiwanom a pevninskou Čínou, čo dokazuje aj zriadenie priamych letov a uzatvorenie rámcovej dohody o hospodárskej spolupráci medzi nimi.

Ako povedali spravodajca i pán Kovatchev, Spojené kráľovstvo, Írsko, Nový Zéland a Južná Kórea už taiwanským občanom umožnili bezvízový styk a v Kanade momentálne prebieha proces rušenia vízovej povinnosti pre Taiwan.

Prípadné zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Taiwanu musí byť, samozrejme, recipročné. Taiwan postupne zrušil vízovú povinnosť pre občanov veľkej väčšiny členských štátov EÚ a zaviazal sa zaviesť plne bezvízový režim pre všetkých občanov EÚ. Rumunskí, bulharskí a cyperskí občania budú môcť voľne cestovať na Taiwan bez víz od 11. novembra – to je zajtra, takže si môžete začať kupovať letenky.

Taiwan navyše po nadobudnutí platnosti zrušenia vízovej povinnosti zo strany EÚ predĺži povolené obdobie, počas ktorého môžu občania EÚ zostať v tejto krajine, na 90 dní. Návrh sa týka aj vyradenia ostrovov Severné Mariány z negatívneho zoznamu krajín, pretože toto teritórium je súčasťou územia USA.

Oslobodenie od vízovej povinnosti a liberalizácia vízového režimu sú skvelými spôsobmi spájania ľudí, ich zbližovania: študentov, výskumníkov, obyčajných ľudí, podnikateľskej komunity, výskumníkov a ďalších. Rozhodnutie, ktoré máme prijať, je veľmi dôležité. Z procedurálneho hľadiska to je spolurozhodovanie – ako viete –, ale s radosťou vás môžem informovať, že členovia Rady už vyjadrili veľmi širokú podporu v tejto veci. Ako som pochopila, a je to vďaka práci spravodajcu pána Díaza de Meru a tieňových spravodajcov, silná podpora je aj v tomto Parlamente, takže dúfam, že zajtrajšie hlasovanie bude pozitívne.

Objavil sa len jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu Komisie, ktorý bol predložený v Rade i v Európskom parlamente, a to s cieľom vyňať 60 000 takzvaných zahraničných taiwanských občanov. Spravodajca a členské štáty v Rade boli toho názoru, že títo ľudia najprv potrebujú povolenie od Taiwanu na vstup do vlastnej krajiny. Bolo by preto logickým a rozumným krokom, aby EÚ vylúčila túto kategóriu z bezvízového styku. Komisia tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh prijíma.

Chcela by som poďakovať spravodajcovi a tieňovým spravodajcom za vynikajúcu podporu a spoluprácu na tomto dokumente. Som si istá, že úplné recipročné zrušenie vízovej povinnosti bude pozitívnym impulzom pre veľmi dobré vzťahy medzi EÚ a Taiwanom v rôznych odvetviach, ako sú cestovný ruch či obchod, a bude prospešné pre obe strany.

  Georgios Papanikolaou, v mene poslaneckého klubu PPE. – (EL) Vážený pán predsedajúci, najprv musím aj ja zablahoželať spravodajcovi a všetkým mojim kolegom poslancom, ktorí pracovali na tejto správe. Urobili naozaj úžasnú prácu.

Oslobodenie taiwanských občanov od vízovej povinnosti je, samozrejme, krokom správnym smerom. Po prvé, je pozitívnym výsledkom, že sme prekonali právne prekážky v súvislosti s tým, že nie všetky členské štáty uznávajú Taiwan. Po druhé, je tu skutočnosť, že na základe jedného z aspektov vzájomného uznávania nebudú občania členských štátov Európskej únie v budúcnosti potrebovať víza pri vstupe na Taiwan. Inými slovami, robíme to pre všetkých 27 členských štátov. Po tretie, vyhli sme sa akémukoľvek negatívnemu vplyvu na vzťahy medzi Európskou úniou a Čínou.

V tomto bode by som rád, ak môžem, urobil všeobecnejšiu poznámku: všetci sme boli nedávno svedkami teroristického činu, keď boli z Grécka odoslané balíkové bomby na veľvyslanectvá v rôznych mestách Európskej únie a z Jemenu do rôznych členských štátov. Všetci sme, samozrejme, pocítili, že naša bezpečnosť je týmto ohrozená, a to všade.

Preto keď sa naši spoluobčania v Európe dozvedajú, že Európska únia uľahčuje vstup do Európskej únie občanom z tretích krajín, ako je napríklad Taiwan či ďalšie krajiny, ktoré sme nedávno schválili, logicky sa pýtajú, či to ešte viac neohrozuje ich bezpečnosť.

Naša odpoveď na to musí byť preto taká, že vždy, keď prijmeme takéto rozhodnutie, vopred preskúmame všetky tieto parametre. Veľmi dobre vieme, že máme mechanizmy, pomocou ktorých vieme vyriešiť akýkoľvek problém a ochrániť našich spoluobčanov. Presne preto sme prijali toto rozhodnutie. Máme systémy výmeny informácií a prostriedky na riešenie akýchkoľvek problémov.

Na záver chcem teda povedať, že sme urobili dobre, keď sme prijali toto rozhodnutie, a že sme tým v žiadnom prípade neohrozili bezpečnosť našich spoluobčanov v Európe.

  Tanja Fajon, v mene skupiny S&D. – (SL) V prvom rade by som chcela poďakovať spravodajcovi za vynikajúcu prácu, ktorú urobil. Taiwan možno považovať za úspech. Práve som sa vrátila z návštevy tohto ostrova, ktorý už podpísal viacero dohôd o spolupráci s Európskou úniou. EÚ-27 je najväčším investorom v rámci rýchlo rastúceho taiwanského hospodárstva – tento rok má hospodársky rast dosiahnuť takmer deväť percent a nezamestnanosť je menej ako šesť percent.

Vyňatie Taiwanu z vízového režimu posilní hospodárske a politické vzťahy s Úniou, zvýši investície a umožní mobilitu najmä mladých ľudí a študentov. Ako sme počuli, najväčšou hrozbou pre Taiwan zostáva Čína, ale v posledných rokoch sa jeho vzťahy s Čínou oteplili najmä v oblasti hospodárstva. Na medzinárodnej úrovni Taiwan nie je vo všeobecnosti uznávaný ako krajina. Neuznala ho ani EÚ, hoci občania 24 členských štátov už dnes môžu cestovať na tento ostrov bez víz a v blízkej budúcnosti zruší Taiwan vízovú povinnosť aj pre Bulharsko, Rumunsko a Cyprus.

Taiwanská vláda prijala sériu dôležitých opatrení v oblasti bezpečnosti pasov, ktoré sme videli na vlastné oči pri návšteve úradov vydávajúcich doklady. Úrady nemajú žiadne problémy s nelegálnym prisťahovalectvom ani s nelegálnym obchodovaním s ľuďmi či tovarom. V mestách neexistuje organizovaný zločin a ľudia žijú vo všeobecnosti svoje životy šťastne.

V priebehu uplynulého roka Európska únia zrušila vízovú povinnosť pre päť krajín západného Balkánu. Tento týždeň v pondelok ministri prijali dôležité rozhodnutie týkajúce sa Albánska a Bosny a Hercegoviny. Toto je veľmi dôležité posolstvo najmä pre krajiny, ktoré klopú na dvere EÚ, že majú jasnú európsku budúcnosť. Sloboda cestovania je základným ľudským právom a som pevne presvedčená, že toto je jediné správne smerovanie, pretože Taiwan nepredstavuje hrozbu pre EÚ. Preto vás vyzývam, dámy a páni, aby ste zajtra jednoznačne podporili zrušenie vízovej povinnosti a umožnili ľuďom z Taiwanu slobodne cestovať.

  Cecilia Wikström, v mene skupiny ALDE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, dnes máme zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní našich vonkajších hraníc. Je tu aj ďalší zoznam, ktorý obsahuje krajiny, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti. Tieto zoznamy sa, samozrejme, musia pravidelne revidovať a upravovať podľa situácie v príslušných krajinách. Začiatkom jesene sme zrušili vízovú povinnosť pre ľudí z Albánska a Bosny a Hercegoviny. Čoskoro budeme hlasovať o zrušení vízovej povinnosti aj pre Taiwan – krajinu, ktorá prešla rozsiahlym procesom demokratizácie. Inštitucionálne reformy, dynamická občianska spoločnosť a väčší rešpekt voči občianskym slobodám a právam občanov viedli na Taiwane k väčšej stabilite, a platí to aj pre politickú stabilitu. Navyše nemáme, samozrejme, vízový režim ani pre ostatné krajiny v tomto regióne, takže to je aj krokom smerom k dosiahnutiu väčšej regionálnej konzistentnosti. Taiwan nepredstavuje nijakú hrozbu pre EÚ a zrušenie vízovej povinnosti prospeje obchodným vzťahom s EÚ a podporí aj užšiu spoluprácu v kultúre a výskume, čo sú pre nás všetkých dôležité oblasti.

Mnoho rokov mali politici z Taiwanu problémy cestovať do Európy, a to dokonca aj ako súkromné osoby, pretože v európskych krajinách sa ľudia báli, že sa dostanú na opačnú stranu ako Čína alebo že sa ocitnú v politickom konflikte. Veci sa teraz zmenili a dúfam, že dohoda, ktorú čoskoro uzatvoríme, pomôže zlepšiť politické vzťahy medzi politikmi tu v EÚ a na Taiwane a bude tiež viesť k väčšej angažovanosti Taiwanu v medzinárodnom spoločenstve na rôznych úrovniach. Získame však aj z ideologického hľadiska.

Európa presadzuje otvorenosť, prívetivého ducha a začleňovanie. Vzájomná dôvera znamená otvorené dvere medzi našimi krajinami, čo prinesie pozitívne výsledky a povedie k spolupráci a predovšetkým k lepším vzťahom medzi našimi krajinami. To pred týmto dôležitým hlasovaním, ktoré sa čoskoro uskutoční v Európskom parlamente, z celého srdca vítam.

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Malmströmová bola, samozrejme, v čase svojho pôsobenia ako poslankyňa EP dobrou priateľkou Taiwanu. Ja som teraz predsedom skupiny priateľstva s Taiwanom v tomto Parlamente. Samozrejme, teší ma, že v mene našej skupiny môžem privítať skutočnosť, že taiwanskí občania budú môcť už čoskoro vstúpiť do schengenského priestoru bez víz – v žargóne EÚ sa tiež hovorí o liberalizácii vízového režimu pre Taiwan.

Naša krajina Spojené kráľovstvo, ako aj Írsko – ktoré sú, samozrejme, mimo Schengenu – prijali bezvízový režim pre taiwanských občanov už pred rokom a pol. Môžem bezpečne povedať, že naše skúsenosti v Británii, pokiaľ ide o podporu cestovného ruchu a bona fide obchodného cestovania, odvtedy jednoznačne ukázali, že to bolo správne rozhodnutie.

Taiwan je prosperujúcou, bohatou a modernou demokraciou, ktorá sa stotožňuje s našimi hodnotami podpory ľudských práv, mieru, bezpečnosti a prosperity v tomto regióne. Vytvorením užších obchodných väzieb s Taiwanom môžeme len získať, pretože jeho hospodárstvo opäť rastie a má len pozitívne výsledky a čoraz viac sa stáva odrazovým mostíkom pre európske investície v Číne. Európa, samozrejme, tiež rýchlo dobieha Ameriku ako obľúbený cieľ taiwanských študentov univerzít a absolventov, ktorí chcú robiť výskum. Výhody týchto výmen sú opäť po všetkých možných stránkach výrazné. Toto je významnou známkou našej podpory a solidarity s Taiwanom, ktorý pod inšpiratívnym vedením prezidenta Ma hľadá pragmatické riešenia problému medzinárodnej izolácie zo strany Čínskej ľudovej republiky.

  Mario Borghezio, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade chcem vyjadriť úprimnú a ozajstnú vďaku spravodajcovi, ktorého schopnosti a odhodlanie boli dobre využité s cieľom zaručiť členským štátom, že udelenie voľného vstupu taiwanským štátnym príslušníkom a zrušenie víz nespôsobí Európskej únii problémy.

V súvislosti s Bosnou a Hercegovinou a Albánskom však nie som až taký presvedčený o práci, ktorá bola vykonaná nedávno. Teraz sa dokonca hovorí aj o zrušení víz pre Turecko. V situácii, aká je v týchto krajinách, nie som si istý, či Komisia a Parlament urobili dobrú prácu z hľadiska zaistenia bezpečnosti európskych občanov. O to viac preto tlieskam správe a hlasovaniu v Európskom parlamente, ktoré bude určite pozitívne.

Na históriu sa nezabúda. Ľudia určitej doby si pamätajú, čo celé desaťročia predstavovala krajina, ktorá sa kedysi nazývala nacionalistickou Čínou: bola zástavou slobody. Západ nesmie zabudnúť, kto bránil zásady slobody, keď boli niekde inde ohrozené. Pokiaľ ide o ľudské práva, ešte aj dnes si myslím, že musíme robiť základné rozdiely.

Číňania z Taiwanu sú preto vítaní aj v našom domovskom regióne Padánia. Prítomnosť takých dôležitých a schopných jednotlivcov v tomto regióne je už teraz dostatočnou ilustráciou schopnosti Taiwančanov integrovať sa do našej spoločnosti. Na rozdiel od iných krajín má Taiwan aj tú prednosť, že do Európskej únie spolu so svojimi tovarmi nevyváža aj sociálno-politické posolstvá, ktoré sú v rozpore so zásadami slobody, ochrany ľudských práv a rešpektovania etnických a náboženských menšín. Občania Taiwanu sú preto vítaní v Európskej únii i v Padánii.

  Béla Kovács (NI) . – (HU) Ďakujem vám za slovo, vážený pán predsedajúci. Dámy a páni, dá sa povedať, že vízový systém je účinným prostriedkom na úspešné zabránenie nelegálnemu vstupu alebo nelegálnemu pobytu v členských štátoch Európskej únie. Pri rozhodovaní o tom, občania ktorej tretej krajiny by mali mať vízovú povinnosť, je nutné jednotlivo preskúmať situáciu každej krajiny a vziať do úvahy otázky nelegálneho prisťahovalectva, verejného poriadku a bezpečnosti, ako aj vonkajšie vzťahy EÚ, regionálnu konzistentnosť a, prirodzene, aj zásadu reciprocity.

Mechanizmus hodnotenia musí fungovať takým spôsobom, aby zaistil okamžité obnovenie vízovej povinnosti pre všetky krajiny, ktoré prestanú spĺňať kritériá uvedené vyššie alebo ktoré zavedú vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov jedného alebo viacerých členských štátov. Bohužiaľ, prax ukázala, že dôsledky zrušenia vízových obmedzení v zmysle prisťahovalectva a bezpečnosti musia vždy následne znášať samotné členské štáty. Podľa môjho názoru je to otázka bezpečnostnej politiky a nie nejakého daru, ktorý len tak dávame kandidátskym krajinám. Práve preto som presvedčený, že predtým, ako jednotlivé krajiny dostanú zelenú pre svojich obyvateľov na vstup na územie Európskej únie bez víz, musíme od všetkých týchto krajín požadovať bezpečnostné záruky.

  Kinga Göncz (S&D). – (HU) Aj ja by som chcela privítať skutočnosť, že otázka bezvízového styku s Taiwanom sa dostala do programu Parlamentu. Domnievam sa, že splácame svoje dlhy. Partneri Európskej únie podobného významu už boli oslobodení od vízovej povinnosti a teraz sa tešia z cestovania bez víz. Taiwan je štvrtým najdôležitejším obchodným partnerom Európskej únie v Ázii a obchodovanie v opačnom smere má takmer rovnaký význam pre Taiwan a pre Európsku úniu. Očakávame, že zrušenie vízovej povinnosti ešte viac posilní tieto vzťahy, ktoré sú už teraz veľmi intenzívne. Vieme, že tieto vzťahy sú blízke nielen pokiaľ ide o hospodárstvo a obchod, ale aj v oblasti výskumu, technologického vývoja, vzdelávania a kultúry, a môžeme očakávať, že oslobodenie od vízovej povinnosti posilní aj tieto oblasti.

Podmienka, ktorú sme si dali, že všetkých 27 členských štátov Európskej únie bude vyňatých z vízového režimu, sa stane tento rok realitou, pretože bude zrušená vízová povinnosť pre Cyprus, Bulharsko a Rumunsko. Myslím si, že to je veľmi dôležité. Aj ja chcem zdôrazniť, že zmeny, ktoré sa udiali na Taiwane za posledných 50 až 60 rokov, sú veľmi dôležité. Taiwan vybudoval demokratický inštitucionálny systém a zmenil sa z chudobnej krajiny na hospodársky silnú krajinu, takže sa netreba báť, ako mnohí povedali, že by bezvízový styk priniesol akýkoľvek migračný tlak. Práve naopak, v tomto ohľade by sme mali mať pozitívne očakávania.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, plne podporujem to, čo povedali naši spravodajcovia pán Díaz de Mera a pán Kovatchev. Taiwan je rozvinutá krajina s vysokým technickým a administratívnym štandardom. Rozhodne spĺňa najprísnejšie normy týkajúce sa bezpečnosti pri kontrolných a colných postupoch. Preto by som chcela naliehavo vyzvať svojich kolegov, aby podporili návrh udeliť Taiwanu už dlho odkladaný štatút krajiny s bezvízovým stykom.

Taiwan je tiež členom Svetovej obchodnej organizácie ako jednotné colné územie. Tu by sme sa však nemali zastaviť – mali by sme tiež podporovať vstup Taiwanu do ďalších medzinárodných organizácií, ako sú Medzinárodná organizácia civilného letectva a Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy. Taiwan je krajina, ktorá si takéto uznanie zaslúži, pretože je dôležitým partnerom Európskej únie v regióne východnej Ázie. Vzťahy sa budú rozvíjať v prospech oboch strán.

Musíme sa snažiť o zintenzívnenie vzťahov s Taiwanom v budúcnosti. Jeden z možných smerov, ktorými by sme sa mali pozerať, je rokovanie o rozsiahlejšom obchodnom režime s Taiwanom, a to najmä teraz, keď podpísal prelomovú rámcovú dohodu o hospodárskej spolupráci. Ak pôjdeme touto cestou, bezvízový režim bude rozhodujúcim prvkom pri prehlbovaní vzťahov medzi EÚ a Taiwanom.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) V prvom rade chcem zablahoželať pánovi Díazovi de Merovi k vypracovaniu správy. Som si istý, že zajtra bude pravdepodobne jednohlasne prijatá.

Chcel by som však hovoriť o tom, ako Komisia chápe svoju podporu zásady reciprocity vo vzťahoch Európskej únie s tretími krajinami. Taiwan dosiahne bezvízový styk s celou Európskou úniou a zruší vízovú povinnosť aj pre Rumunsko, Bulharsko a Cyprus. To je pozitívny krok. Na druhej strane Spojené štáty, ktoré majú úplný bezvízový styk s celou Európskou úniou, odmietajú reciprocitu v prípade Rumunska, Bulharska, Poľska a Cypru. Navyše bol zavedený vstupný poplatok pre všetkých občanov EÚ, čo sú v skutočnosti skryté víza.

Na základe zásady reciprocity a solidarity medzi členskými štátmi musí Komisia zmeniť pasívny postoj, keď akceptuje fait accompli, a prijať aktívnejšiu úlohu v tomto procese vytvárania úplnej reciprocity, pokiaľ ide o bezvízový styk pre všetky členské štáty. Kým bude rokovanie o zmluvách o vízach patriť do výlučnej právomoci Európskej únie a nie členských štátov, Komisia musí prijať všetky možné opatrenia na riešenie týchto situácií.

  Marek Henryk Migalski (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, je jasné, že v tomto Parlamente došlo ku konsenzu a že správa bude pravdepodobne zajtra prijatá. Hlasovanie za prijatie nemusí byť jednomyseľné, ale správa bude prijatá obrovskou väčšinou hlasov a s podporou všetkých politických skupín. Nechcem opakovať všetky argumenty, ktoré predložili pán spravodajca a pani komisárka. Taiwan naozaj spĺňa všetky hospodárske i politické podmienky na posilnenie spolupráce a zrušenie vízovej povinnosti tomu pomôže. Myslím si, že sme povinní to urobiť, pretože Taiwan ukázal, že liberálna demokracia je možná všade, v každom kultúrnom prostredí, a že transformácia, ktorá tam prebehla, bola úspešná a to by sme mali, myslím si, podporiť.

A nakoniec, okrem hospodárskych dôvodov je tu ešte jeden dôvod. Je tu dôvod, o ktorom hovoril pán Borghezio – politický dôvod –, ktorý nebudem teraz vysvetľovať, ale všetci chápeme, že aj to je dôležitý dôvod a že v tejto veci by sme mali našich priateľov z Taiwanu podporovať.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, Taiwan je na pozitívnom zozname krajín. Inými slovami, ľudia z Taiwanu majú povolené cestovať do Európskej únie bez víz. Teším sa za týchto ľudí. Politika je však otázka kompromisu. Bol by som rád, keby Taiwan za to okamžite tiež umožnil bezvízový vstup všetkým občanom Európskej únie. Doteraz sa to však nestalo. Taiwan len oznámil svoj zámer urobiť to do konca tohto roka. Dúfam, že po tomto oznámení úmyslu budú nasledovať aj činy. V ostatných veciach dôverujem nášmu spravodajcovi, ktorý otvoril túto možnosť, a budem hlasovať za tento návrh ako celok. Ako som povedal, dúfam, že Taiwan takisto vyrieši tieto problémy a umožní tak cestovať všetkým občanom EÚ na Taiwan bez potreby víz.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, ešte raz by som chcela poďakovať spravodajcovi a plénu za podporu preradenia Taiwanu na pozitívny zoznam krajín. Môžem opätovne uistiť poslancov, ktorí majú ešte stále určité pochybnosti, že metodológia Komisie na hodnotenie krajín – vrátane Taiwanu – je vždy veľmi dôkladná a vždy sa presvedčíme, či boli pred prezentovaním takéhoto návrhu splnené všetky kritériá. Ako vždy sme to urobili veľmi dôsledne.

Chcem tiež potvrdiť poslednému rečníkovi, že zajtra bude zrušená vízová povinnosť aj pre ostatné krajiny. Od zajtra začne aj pre ostatné krajiny platiť liberalizácia vízového režimu, takže tu bude úplná reciprocita. Myslím si, že po zajtrajšom hlasovaní budeme veľmi silní a vyšleme tiež veľmi silné posolstvo. Môžeme sa všetci tešiť a dúfať v ešte lepšie vzťahy medzi občanmi Taiwanu a občanmi Európskej únie. Srdečne vám ďakujem za veľmi dobrú rozpravu.

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra, spravodajca. – (ES) Vážený pán predsedajúci, noblesse oblige, takže by som na začiatok rád povedal, že som nekonečne vďačný za podporu, ktorú od všetkých kolegov poslancov zastupujúcich svoje politické skupiny dostala táto správa, ktorú som mal tú česť predložiť tomuto Parlamentu. Aj vám by som chcel poďakovať za podporu mojej práce.

Nebolo by však spravodlivé, keby som nepovedal, že osobou, ktorá je za to najviac zodpovedná, je pani komisárka Malmströmová, ktorej podpora, energia a skvelý tím umožnili presadiť tento krok, ktorý by som nazval aktom spravodlivosti.

Už niet viac čo povedať, pán predsedajúci, hádam by som len dodal, že by som chcel tiež zablahoželať občanom Taiwanu, taiwanským úradom a, samozrejme, skvelému tímu diplomatov, ktorý má Taiwan vo svete a najmä v Bruseli.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, vo štvrtok 11. novembra 2010 o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

21. Jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu sú jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu (článok 150).

  Nuno Teixeira (PPE). – (PT) Výbor pre medzinárodný trh momentálne vyhodnocuje globálnu dohodu o banánoch, ktorá bola uzatvorená v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Čoskoro bude tento Parlament vyzvaný na to, aby v pléne rozhodol o znížení ciel na dovoz banánov z krajín Latinskej Ameriky.

Treba jasne povedať, že žiaden z najvzdialenejších regiónov, či už je to Madeira, odkiaľ pochádzam, alebo niektorý z ostatných ôsmich najvzdialenejších regiónov, najmä Kanárske ostrovy, ktoré sú najviac postihnuté, nie je proti uzatváraniu takéhoto typu dohôd. Tieto regióny prosto a jednoducho chcú, aby na jednej strane aj ostatné krajiny boli povinné dodržiavať rovnaké hygienické podmienky a podmienky zdravia rastlín a rešpektovať práva pracovníkov, aké musia dodržiavať aj ony, ak chcú vstúpiť na trh. To je základná spravodlivosť. Na druhej strane chcú plnú kompenzáciu za škody, ktoré utrpeli. Ak sa to nepodarí, chcú, aby tí, ktorí sú vo vedení, boli aspoň natoľko slušní, aby im priamo povedali, že budú musieť zmeniť svoj spôsob života a nájsť si inú prácu, pretože je zrejmé, že nedokážu prežiť v podmienkach, ktoré ich čakajú, a budú sa musieť vzdať svojho živobytia. Je evidentné, že v týchto dohodách sú víťazi i porazení. Postarajme sa o porazených – víťazi našu pomoc nepotrebujú.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) V Európe došlo k strmému nárastu počtu starších ľudí, ktorých jediným živobytím je dôchodok. Ľudia, ktorí celý život ťažko a čestne pracovali, ktorí vychovávali deti a platili štátu dane, očakávajú, že ich staroba bude pokojná a dôstojná. Bohužiaľ, nie všetkým týmto oprávneným očakávaniam je súdené, aby sa naplnili. Európski občania to pocítili najmä počas hospodárskej krízy. Kým ceny rastú, dôchodky nie, a zväčšujú sa obavy o bezpečnosť úspor odkladaných na starobu. Došlo tiež k nárastu počtu starých rodičov, ktorí musia podporovať svoje deti potom, ako stratili prácu. V niektorých krajinách, napríklad v našej krajine Litve, poškodzuje dôchodcov aj vláda škrtaním dôchodkov a dávok. V súčasnosti sa veľa hovorí o novom návrhu Komisie na zváženie možnosti zvýšiť vek odchodu do dôchodku. Najviac ma však znepokojuje skutočnosť, že sa neponúkajú žiadne riešenia v súvislosti s tým, ako zaistiť zamestnanie pre starších ľudí. V prípade oddialenia odchodu do dôchodku sa môžu milióny nezamestnaných ľudí pod hranicou veku odchodu do dôchodku ocitnúť v pasci chudoby. Dostatočne sa nezvážilo ani to, či zdravotný stav umožní ľuďom pracovať dlhšie. Ďalej musíme zobrať do úvahy aj skutočnosť, že ženy berú slabšie platenú prácu častejšie ako muži a že v dôsledku pôrodu, materstva a starostlivosti o deti a zdravotne postihnutých členov rodiny strácajú poistenecké záruky a nakoniec dostanú nižší dôchodok. Vyzývam teda Komisiu a Radu, ktoré už vyhodnotili rýchle starnutie európskeho obyvateľstva, aby našli iné prostriedky na zaistenie normálnych životných podmienok pre súčasných a budúcich dôchodcov.

  Filiz Hakaeva Hyusmenova (ALDE). – (BG) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dnešný deň, 10. november, je v Bulharsku významný z dvoch dôvodov. Pred dvadsaťjeden rokmi, deň po páde Berlínskeho múra, sa zrútil komunistický režim za zvukov sloganov „glasnosť, sloboda, demokracia“. Nie je náhoda, že v rovnaký deň sa v Bulharsku oslavuje Deň slobody slova. Začali sa objavovať veci, nad ktorými sa treba zamyslieť, a to v súvislosti s totalitarizmom, ktorý, dúfam, našu krajinu navždy opustil, a ďalšou modernou pliagou – terorizmom, s ktorým sa stretávame čoraz častejšie.

Má demokracia mechanizmy na boj proti takýmto útokom? Môžeme bojovať proti terorizmu bez toho, aby sme sa vzdali demokratických zásad alebo obmedzovali ľudské práva a slobodu médií?

Liberálna odpoveď je „áno“, ale len ak zaangažujeme regionálne a celoštátne siete do európskeho systému na podporu preventívnych opatrení, skorého varovania a rýchlej reakcie.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, na poslednom plenárnom zasadnutí som varoval, že sa to môže stať, a stalo sa to: násilné zničenie saharského tábora v El Aaiune, pri ktorom doteraz zahynulo 19 ľudí, viac ako 700 bolo zranených a viac ako 150 je nezvestných.

Čo na to hovoria Európska komisia a európske vlády vedené španielskou vládou? Vyzývajú na pokoj na oboch stranách, hovoria, že je to veľmi komplikovaný problém, že by sme nemali zasahovať a že musíme chrániť európske záujmy v Maroku.

Moja odpoveď je nie, pani barónka Ashtonová, nie, pani Jiménezová, nie, pán Kouchner: útlak a vražda nie sú komplikované otázky. Sú to veľmi jasné otázky a odpoveď a stanovisko, ktoré musíme v reakcii na ne prijať, sú: jednoznačné odmietnutie, odsúdenie a požadovanie, aby za to marocký režim prevzal zodpovednosť.

Kým sa to nestane, musíme pozastaviť dvojstranný obchod a zrušiť privilégiá Maroka vo vzťahu k Európskej únii. Už žiadne handrkovanie sa o ľudských právach.

  Marek Henryk Migalski (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, teší ma, že pani komisárka je stále tu, a chcel by som využiť túto príležitosť, pretože táto vec sa týka aj oblasti zodpovednosti pani Malmströmovej. Viem, že toto sa spomína už tretíkrát, ale je to veľmi vážna vec, takže by som vás chcel informovať, že v noci z 5. na 6. novembra bol pred svojím domom v Moskve surovo zbitý novinár pracujúci pre ruské noviny Kommersant Oleg Kašin – som si istý, že o tom viete, pani komisárka. Bol odvezený do nemocnice so zlomenými nohami, rozdrvenou čeľusťou, odseknutými prstami a rozbitou lebkou.

Toto nie je prvý prípad takéhoto druhu, ktorý sa odohral v krajinách za našou východnou hranicou. Dnes som čítal rozhovor s jedným z najlepších poľských analytikov ruských záležitostí, ktorý povedal, že v Ruskej federácii bolo v priebehu posledných 10 rokov zabitých 300 novinárov. To je mimoriadne znepokojujúce, pretože otázka slobody prejavu a občianskych slobôd je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré tvoria Európsku úniu. Preto by som chcel veľmi dôrazne požiadať, aby sme v rozhovoroch s našimi ruskými priateľmi vždy a pri každej príležitosti zdôrazňovali, že nesmie dochádzať k incidentom takéhoto druhu, pretože sťažujú, ak nie znemožňujú, náš spoločný dialóg.

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na zúfalú situáciu v Západnej Sahare. Tisíce Sahrawčanov založili tábory na predmestiach niektorých z najväčších miest v oblasti ako formu protestu proti podmienkam, v ktorých sú nútení žiť, a rôznym formám útlaku, ktorým čelia, a tiež ako výzvu na usporiadanie referenda, ktoré by zakotvilo ich právo na sebaurčenie.

Tohtotýždňové násilné činy marockej polície a armády, ktoré sa snažia zničiť tieto tábory, viedli k nešpecifikovanému počtu zatknutí, stovkám zranených a nezvestných osôb a, bohužiaľ, aj k stratám na životoch. Okrem týchto činov je tu aj ponižujúci spôsob, akým bolo občanom členských štátov EÚ odoprené navštíviť Západnú Saharu, aby mohli prejaviť svoju solidaritu. Medzi tých, ktorých vyhostili marocké úrady, patria aj poslanec tohto Parlamentu, predseda Svetovej federácie demokratickej mládeže, ako aj rôzni novinári a členovia mimovládnych organizácií.

Ticho alebo vyhýbavé vyhlásenia zo strany EÚ a niektorých jej vedúcich predstaviteľov v súvislosti s touto situáciou sú hanebné a poľutovaniahodné. Je to zároveň ticho spoluviny s krajinou profitujúcou z rozšíreného štatútu, ktorý dostala od EÚ. Ticho a spoluvina sú neprijateľné a chceme ich tu dôrazne odsúdiť.

  Mario Borghezio (EFD). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel som len jednoducho upriamiť pozornosť predsedu Európskeho parlamentu na rozsudok vynesený pred niekoľkými dňami. Je to záležitosť, ktorá určite patrí do pôsobnosti pani komisárky, ktorú týmto zdravím.

Podľa môjho názoru to je veľmi závažný rozsudok, pretože relativizuje obsah veľmi dôležitej smernice Európskej únie o terorizme. Som presvedčený, že nie je možné podporiť rozšírenie zásady ochrany občanov, ktorí žiadajú o právo na azyl a právo na uznanie za utečenca, na tých, ktorí patria do teroristických organizácií.

Ak by sme mali prijať túto zásadu, ako sa to stalo v mimoriadne závažnom rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, dali by sme mnohým teroristom šancu využívať ochranu, ktorú si nezaslúžia. V Európe zomrelo v dôsledku teroristických činov príliš mnoho ľudí na to, aby sme dopustili situáciu takéhoto typu. Preto naliehavo vyzývam Komisiu, aby upravila túto smernicu tak, aby znemožnila rozšírené a neslušné interpretácie vyhlásenia, ktoré Európska únia oprávnene urobila v boji proti terorizmu.

  Nicole Sinclaire (NI). – Vážený pán predsedajúci, minulý mesiac v Štrasburgu tento Parlament odhlasoval zvýšenie rozpočtu EÚ o 5,9 %. To zahŕňa aj 2 milióny EUR navyše na pohostenie, teda na podporu kaviárového životného štýlu, na ktorý si toto miesto zvyklo. V súvislosti s hospodárskou krízou považujem spôsob, akým si moji kolegovia tlieskali, za urážlivý.

Dnes vyjadrujú svoj názor obete tejto krízy z nášho volebného obvodu v britskom regióne West Midlands. Študenti a univerzitní učitelia vyšli so svojimi obavami do ulíc Londýna. Odsudzujem konanie malej skupiny ľudí, ale tlieskam tejto veľkej skupine. Úsporný balík študentov ťažko zasiahne: školné na univerzitách sa má strojnásobiť, rušia sa kurzy, znížil sa počet priestorov a infraštruktúra bude pod čoraz väčším tlakom. Talenty zajtrajška, na ktoré sa spoliehame v súvislosti s našou budúcnosťou, sú potláčané a najviac bude trpieť mladá generácia. Pán predsedajúci, dovoľte mi skončiť varovaním: vaša arogancia bude viesť k tomu, že veľa ľudí vyjde do ulíc a ešte viac ľudí bude protestovať proti tomuto neúspešnému sociálnemu projektu. Užite si svoj kaviár, dámy a páni.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Dunajský samit, ktorý sa uskutočnil 8. novembra v Bukurešti, navštívilo 14 delegácií z krajín podieľajúcich sa na dunajskej stratégii vrátane Moldavskej republiky, ktorá tak mala príležitosť posunúť sa ešte bližšie k Európskej únii. Stretnutie sa uskutočnilo vo vhodnom čase vzhľadom na to, že nástroje stratégie na začlenenie sa budú schvaľovať na konci roka a samotná stratégia sa bude realizovať v roku 2011. Hlavným úspechom bol záväzok zo strany Európskej komisie, ktorú zastupoval predseda Barroso, podporiť konkrétny plán poskytnutím finančných prostriedkov vo výške 95 miliárd EUR. Okrem toho bude možné získať ďalšie zdroje aj od Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Mala by som vám pripomenúť, že ako spoločný iniciátor myšlienky európskej stratégie pre podunajskú oblasť v roku 2008 Rumunsko neustále podporuje realizáciu tejto iniciatívy. Jej čo najskoršia realizácia pomôže oživiť sociálnu a hospodársku situáciu okresov v južnom Rumunsku, ktoré hraničia s Dunajom.

  María Muñiz De Urquiza (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, v mene španielskej delegácie Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente chcem vyjadriť naše hlboké obavy v súvislosti s vlnou násilia, ktorá zachvátila Maroko a Saharu.

Dôrazne obhajujeme nutnosť dodržiavať ľudské práva a ľutujeme všetky straty na životoch, ku ktorým došlo na marockej i saharskej strane. Informácie o situácii sú zmätené. Vítame preto skutočnosť, že sa v Maroku začne vyšetrovanie, a, samozrejme, obhajujeme politiku transparentnosti informácií.

Strategický význam Maroka pre Európu vyžaduje, aby Európska únia ako orgán zjednotila medzinárodné úsilie s cieľom uľahčiť dialóg, na ktorom sa podieľajú viaceré členské štáty vrátane Španielska. Vítame skutočnosť, že napriek závažnosti týchto udalostí bol zatiaľ zachovaný dialóg medzi jednotlivými stranami a plánujú sa nové kolá rokovaní.

Dámy a páni, tento konflikt je starý viac ako 30 rokov a musí sa čo najskôr skončiť prostredníctvom riešenia, ktoré bude prijateľné pre obe strany a ktoré sa prijme v rámci OSN, čo je okrem marockej vlády, saharských občanov a ich predstaviteľov jediný orgán, ktorý má legitimitu takéto riešenie prijať.

  Zbigniew Ziobro (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, Európsky parlament sa pri mnohých príležitostiach postavil na obranu základných ľudských práv, občianskych slobôd a politických slobôd. Preto bolo pre mňa veľkým prekvapením, že na predchádzajúcej schôdzi v Štrasburgu Európsky parlament, bohužiaľ, neprijal pozíciu v súvislosti s blížiacimi sa komunálnymi voľbami na Ukrajine, a to napriek veľmi vážnym náznakom a dôveryhodným informáciám zo spoľahlivých zdrojov, že dochádza k mnohým nezrovnalostiam vrátane útokov na opozíciu a obmedzení práv novinárov na slobodnú komunikáciu so spoločnosťou na Ukrajine, ktorej vládne Strana regiónov.

Ešte viac ma prekvapila skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo opäť odložené a zajtra sa o ňom nebude hlasovať. Táto situácia je veľmi znepokojujúca a vyžaduje vysvetlenie. Je pravda, že niektorí predstavitelia Európskeho parlamentu hovoria o voľbách, ktoré už prebehli, v pozitívnom duchu, kým ministerstvo zahraničných vecí USA i pani Ashtonová poukazujú na mnohé nezrovnalosti zistené počas volieb a na porušovanie volebného práva? Táto vec sa musí vysvetliť.

  Eduard Kukan (PPE). - (SK) Som rád, že Európska komisia včera vo svojej stratégii na roky 2010 a 2011 potvrdila, že politika rozšírenia je najlepšou stratégiou pre región západného Balkánu. Potvrdila tiež, že bude pokračovať v plnení svojich záväzkov voči regiónu za predpokladu, že jeho krajiny zvýšia svoje úsilie v integračnom procese.

Rád by som ocenil niektoré pozitívne kroky za predchádzajúci rok, napr. zrušenie vízového režimu pre väčšinu obyvateľov regiónu, pokrok Čiernej Hory, ktorý bol ocenený návrhom na štatút kandidátskej krajiny, alebo posun v rokovaniach Európskej únie so Srbskom, ktorému bolo odporučené avis.

Zostávajú však výzvy, ktorým bude treba naďalej čeliť. Medzi ne patrí začiatok dialógu medzi Srbskom a Kosovom – očakáva sa od neho viac stability v regióne, čo najskoršie vyriešenie otázky názvu Macedónska – tento proces trvá už naozaj veľmi dlho, otázka nastolenia vízie alebo nového postupu voči Bosne a Hercegovine alebo aj začiatok vízovej liberalizácie s Kosovom. Vo všetkých týchto otázkach treba mať jasnú stratégiu a víziu, ktorá umožní posunúť tento región bližšie k Európskej únii. Je to nielen v ich, ale aj v našom záujme.

  Guido Milana (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pred 30 rokmi Maroko celé roky popieralo, že prebieha vojna so Sahrawčanmi, a dnes stále popiera, že dochádza k neúmernému útlaku tých istých ľudí. V Západnej Sahare sú však mŕtvi a ranení ľudia patriaci k obyvateľstvu, ktoré si len uplatňuje svoje právo na slobodný život vo vlastnej zemi.

Maroko do veľkej miery uzatvorilo svoje hranice pre všetkých, ktorí by mohli byť svedkami týchto udalostí. Dnu sa nedostanú žiadne informácie ani žiadni poslanci parlamentu. Vstup bol odmietnutý poslancovi francúzskeho parlamentu aj nášmu kolegovi poslancovi pánovi Meyerovi. Európa sa len pasívne prizerá. Komisia v tejto záležitosti nevydáva žiadne správy, takže sa musíme spoliehať na sprostredkovanie OSN, ktorá dnes zlyháva takisto, ako zlyhávala posledných 30 rokov. Pani barónka Ashtonová, ktorá je zodpovedná za zahraničnú politiku, k tejto téme nezaujala žiadne stanovisko. Musíme reagovať tak, že Parlament prijme stanovisko. Musíme zakročiť proti Maroku a obmedziť všetky iniciatívy týkajúce sa obchodných dohôd počínajúc obnovením dohôd o rybolove.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) Nedávno sa pozornosť zamerala na mimoriadne dôležité prvky súvisiace s Európskou úniou inovácií. Domnievam sa, že nastal čas, aby sme podporili opatrenia, ktoré nám na európskej úrovni umožnia uskutočniť kroky opísané v iniciatíve Komisie.

Rozhodujúci je rozvoj partnerstiev. Nesmieme však prehliadnuť skutočnosť, že počas nasledujúceho programového obdobia bude potrebné začať diskusie na regionálnej úrovni, aby bolo možné rozvíjať partnerstvá nielen na miestnej a regionálnej úrovni, ale aj na celoštátnej a nadnárodnej úrovni. Takisto môžeme povedať, že na programe každého regiónu musí byť aj rozsiahla diskusia o spôsoboch, ako možno dosiahnuť tento rozvoj v nasledujúcom období. Domnievam sa, že dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami bude kľúčový z hľadiska identifikácie pridanej hodnoty jednotlivých regiónov a typov inovatívnych opatrení, ktoré sa použijú. Vyzývam miestne a regionálne samosprávy, aby sa začali podieľať na rozvíjaní partnerstiev a zaistili tak, aby bolo programovanie čo najrealistickejšie a najbližšie potrebám a ambíciám regiónov.

  Elisabeth Köstinger (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, zajtra sa v Soule začne samit G20. Medzi témy, o ktorých sa bude na samite hovoriť, patrí jedna mimoriadne dôležitá téma: obmedzenie vývozu vzácnych zemín Čínskou ľudovou republikou. Čína ovláda 95 % ťažby vzácnych zemín, ktoré tak zúfalo potrebuje európsky priemysel. Najviac trpia vedomostné odvetvia, ktoré sa zaoberajú vývojom nových technológií. Skutočnosť, že malé a stredné európske podniky sú vážne ohrozené v dôsledku umelých problémov so zásobovaním, je vážnym problémom. Európska hospodárska oblasť je známa na celom svete pre svoju technologickú vyspelosť. Tolerovanie prerušení dodávok v tejto oblasti je neprijateľné.

Vyzývam preto predstaviteľov Európskej únie, aby sa na samite G20 spolu s ďalšími postihnutými štátmi, napríklad s USA a Japonskom, postavili proti obchodnému despotizmu Číny. Čo najskôr sa musí nájsť riešenie tohto problému.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Obyvateľstvo EÚ starne a klesá podiel pracujúcich ľudí na celkovej populácii. Hospodárska kríza spôsobila nárast miery nezamestnanosti na 10 %. V tejto situácii musia EÚ a členské štáty prijať opatrenia na zaistenie udržateľnosti svojich dôchodkových systémov. Reforma dôchodkového systému musí poskytnúť riešenia, ktoré zaručia ľuďom na dôchodku minimálne príjmy umožňujúce slušný život.

Napriek nárastu priemernej dĺžky života obyvateľstva riešením nie je zvýšiť povinný vek odchodu do dôchodku. Starší ľudia, ktorí môžu a chcú zostať aktívni na trhu práce, stále môžu prispieť k rozvoju spoločnosti, ale bez toho, aby mali pocit, že je to ich povinnosť. Zároveň v dôsledku hospodárskej krízy a premiestňovania európskeho priemyslu do tretích krajín klesá počet pracovných miest a ľudia, ktorí sú schopní pracovať, ale nemôžu si nájsť slušnú prácu, majú problémy dosiahnuť minimálne obdobie potrebné na prispievanie do verejných dôchodkových systémov. Chcela by som upozorniť na to, že zvýšenie veku odchodu do dôchodku bude mať za následok nárast nezamestnanosti mladých ľudí.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Označovanie potravín je téma, ktorá ukázala, že občania sledujú, čo robí Európa, o čom rokuje a do akej miery sa ich to dotýka. Mám dobrú správu, že občania na Slovensku sa práve v týždni od 25. do 27. októbra nielen zaujímali o to, že sme v prvom čítaní prijali spomínanú správu kolegyne Renate Sommerovej, ale vytvorilo to aj taký synergický efekt, že študenti nitrianskej univerzity, agropotravinársky priemysel, masívnym spôsobom aj médiá a širšia verejnosť sa zapájali do týchto debát, boli zorganizované workshopy, súťaže, mladí ľudia sa zapájali do diskusie, čo bolo, povedal by som, ešte posilnené účasťou samotnej nemeckej kolegyne, spravodajkyne Renate Sommerovej, a na tomto procese sa aktívne zúčastnili aj traja slovenskí europoslanci.

Chcem tým len ukázať, že aj Európsky parlament a zástupcovia v priamej demokracii sa môžu zaoberať zaujímavými témami a že nie vždy môžeme kritizovať to, o čom tu hovoríme, a že neriešime problémy nesúvisiace s reálnym životom. Chcem v tejto súvislosti pochváliť aj činnosť kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku, ktorá celú akciu veľmi šikovne koučovala.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, ešte raz chcem upozorniť na prípad Sakíne Muhammadí Áštíáníovej. Ako možno viete, v júli mala byť iránskymi úradmi popravená ukameňovaním za údajné cudzoložstvo, ale po prijatí uznesenia týmto Parlamentom, keď mnohí ľudia nosili tričká s nápisom „Osloboďte Sakíne“, a po medzinárodných protestoch bol tento rozsudok zmiernený.

Bol zmiernený, ale nie zrušený. Namiesto toho bol zmenený na popravu obesením za údajnú vraždu. Tá sa mala uskutočniť 3. novembra, ale bola opäť odložená na základe medzinárodných petícií s 270 000 online podpismi a zásahov zo strany rôznych osobností z celého sveta, najmä zo strany francúzskeho prezidenta pána Sarkozyho, ktorý v tejto veci osobne zasiahol. Iránske úrady však aj naďalej plánujú pokračovať a nakoniec popraviť Sakíne.

Opäť vyzývam európske orgány, aby zvýšili svoje úsilie o jej oslobodenie a o to, aby mohla dostať azyl alebo slobodu vo svojej vlastnej krajine, a aby sa postarali o zastavenie štátom sponzorovaného vraždenia žien a porušovania iných ľudských práv v Iráne.

  Predsedajúci. – Týmto uzatváram tento bod rokovania.

22. Demografické výzvy a solidarita medzi generáciami (krátke prednesenie)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pána Thomasa Manna v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami (2010/2027(INI)) (A7-0268/2010).

  Thomas Mann, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyslal dôležitý signál, pokiaľ ide o problematiku demografických zmien. Po prvé, bol zostavený spoločný balík pre mladých i starších ľudí. Jeho prístup je inovačný a založený na rovnosti medzi generáciami. Neuvažujeme o generáciách, ktoré existujú vedľa seba, ale o generáciách, ktoré sa navzájom zbližujú. Aby mala rozprava pevný základ, členské štáty by mali zaviesť medzigeneračné bilancie. Umožní to spoľahlivo znázorňovať a predpovedať platobné toky medzi generáciami. Štatistické úrady budú môcť jednoducho vypočítať výšku daňových príjmov, odvodov na sociálne poistenie a dôchodkov. Plánuje sa „previerka generácií“, v prvom rade preto, aby sa zaviedlo zákonné hodnotenie požadovaných vplyvov a nežiaducich vedľajších účinkov v súvislosti so zaťažením generácií. Malo by byť záväzné vo všetkých našich členských štátoch a na úrovni EÚ.

Európskej komisii a Rade vysielame veľmi jasný signál aj v súvislosti s dôchodkami. Nepotrebujeme jednotný európsky vek odchodu do dôchodku. Namiesto toho by sa mal dodržiavať vek možného odchodu do dôchodku v danom štáte. Starší pracovníci nesmú byť nútení, aby prestali pracovať proti svojej vôli, iba z dôvodu nejakého svojvoľne stanoveného veku povinného odchodu do dôchodku. Európsky súdny dvor vo svojom októbrovom rozhodnutí tiež jasne zamietol nútený odchod do dôchodku v dôchodkovom veku. Dôchodcovia majú jednoznačne právo uchádzať sa o voľné pracovné miesta a nesmú byť v dôsledku svojho veku znevýhodňovaní. V záujme starších občanov vyzývame na iniciatívu Európsky pakt pre osoby staršie ako 50 rokov. Do roku 2020 je potrebné dosiahnuť tri ciele. Po prvé, percentuálny podiel pracujúcich starších ako 50 rokov sa má zvýšiť na vyše 55 %. Po druhé, v celej Európe je nutné odstrániť predčasný odchod do dôchodku a finančné stimuly, ktoré ho podporujú. Po tretie, v členských štátoch budú sprístupnené finančné prostriedky pre osoby staršie ako 60 rokov, ktoré im umožnia dlhšie zotrvať na trhu práce.

Na opačnom konci vekovej škály sa nachádzajú mladí ľudia. Vyzývame na iniciatívu na ochranu európskej mládeže. Po nezamestnanosti trvajúcej najviac štyri mesiace by mal každý mladý človek dostať pracovnú ponuku, ponuku učňovského miesta alebo ponuku inej odbornej prípravy. Musí sa pritom dodržať zásada „podporuj a požaduj“. Podpora však nie je jednostranná záležitosť. Ak mladí ľudia nemajú dostatočnú odbornosť, musia mať možnosť ju nadobudnúť, aby sa mohli v budúcnosti zamestnať. Som veľmi rád, že Európska komisia už podnikla jednu z iniciatív, na ktoré som vo svojej správe vyzýval. Komisia pred pár týždňami vyhlásila rok 2012 za Európsky rok aktívneho starnutia. Ide o správny signál v správnom čase.

Jedinou chybou krásy je rozhodnutie väčšiny vo výbore požadovať ďalšie antidiskriminačné nariadenia. V súvislosti s uzatváraním poistiek, rezerváciou dovoleniek a prenájmom automobilov sa teda majú stanoviť nové kritériá pre starších ľudí. Prinesie to iba nárast byrokracie a vyššie finančné výdavky, ktoré nezabezpečia napĺňanie základnej myšlienky účinnej ochrany ľudí pred vylúčením. Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) preto predložil alternatívny návrh uznesenia, ktorý túto požiadavku neobsahuje. Inak sme boli vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci zajedno. Prostredníctvom mnohých spoločných uznesení a 22 kompromisov sme dosiahli široký konsenzus.

Chcel by som poďakovať svojim kolegom a kolegom poslancom z ostatných skupín za konštruktívnu spoluprácu. Môžeme dosiahnuť zblíženie mladých a starších ľudí a podarí sa nám to. Dúfam, že touto správou o rovnosti medzi generáciami sme spoločne podnikli dôležitý krok vpred.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, ďakujem pánovi Mannovi za to, že nám v hlavných rysoch predstavil tieto veľmi dôležité návrhy. Domnievam sa, že z hľadiska starších ľudí je najdôležitejšie to, že musíme zmeniť náš prístup k dôchodku a aj k práci. V ideálnom prípade by mal existovať postupný a dobrovoľný a nie povinný odchod do dôchodku. Pred dvoma týždňami za mnou prišiel jeden muž a povedal mi, že odišiel do dôchodku. Spýtal som sa ho, či má 65 rokov, a on povedal: „Nie, ak by som počkal do budúceho roka, musel by som odísť. Odídem teraz za svojich podmienok.“ Ak by mohol pokračovať v práci do 67 alebo 70 rokov, urobil by to. Podľa môjho názoru ide o veľmi dôležitú vec, ktorú by sme mali vziať do úvahy.

Po druhé, myslím si, že znevýhodnení sú najmä mladí ľudia. Mladí ľudia v našej krajine Írsku sú tou úplne najviac znevýhodnenou skupinou, pretože v dôsledku krízy bankovníctva majú teraz na krku veľký dlh a napriek svojmu kvalitnému vzdelaniu majú iba jednu jedinú možnosť: ak chcú pracovať, musia vycestovať do zahraničia, doma pre nich nie sú žiadne pracovné miesta.

Pokiaľ ide o spôsob zamestnávania mladých ľudí, potrebujeme inovácie. Vítam predovšetkým návrh pána Manna, podľa ktorého by v prípade, ak sú niekoľko mesiacov bez práce, mali dostať aspoň nejakú prácu. Sú to veľmi pozitívne návrhy a ja ich vítam.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Naozaj by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi, pretože úplne súhlasím s mnohými ustanoveniami, ktoré sa týkajú demografických výziev a posilňovania solidarity medzi generáciami. Pokiaľ však ide o starších ľudí, nemôžem súhlasiť s odstránením ustanovenia o odchode do dôchodku pred dosiahnutím zvyčajného dôchodkového veku. Starší ľudia sú veľmi často nútení následkom určitých okolností odísť do dôchodku predčasne a neraz nie z vlastnej vôle. Vzhľadom na dôsledky hospodárskej krízy je však možnosť predčasného odchodu do dôchodku pre starších ľudí, ktorí boli prepustení z práce, často jedinou možnosťou, ako prežiť. Vzhľadom na to, že vnútroštátne dôchodkové systémy sa medzi jednotlivými členskými štátmi líšia, musíme zohľadniť prax všetkých členských štátov a nenasledovať príklad jedného alebo iba niektorých krajín.

  Elizabeth Lynne (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi veľmi pekne poďakovať pánovi Thomasovi Mannovi za jeho prácu a dobrú spoluprácu vo výbore. Teším sa, že výbor prijal tak veľa mojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Musíme priznať, že v mnohých členských štátoch sa so staršími ľuďmi ešte stále zaobchádza zle a, samozrejme, že najhorším príkladom tohto javu je zneužívanie starších ľudí.

Existujú však aj iné prejavy zlého zaobchádzania so staršími ľuďmi, medzi ktoré patrí veková diskriminácia na pracovisku, a preto som rada, že v tejto správe vyzývame na náležité vykonávanie smernice o zamestnanosti z roku 2000 a na zvýšenie informovanosti starších ľudí o ich právach.

Tiež mám radosť, že bol prijatý môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh s výzvou na odstránenie veku povinného odchodu do dôchodku, samozrejme, pri súčasnom zachovaní dôchodkového veku pevne stanoveného na úrovni členských štátov. Je nesprávne nútiť starších ľudí, aby prestali pracovať, ak v práci chcú a môžu pokračovať.

Takisto musíme naďalej vyvíjať tlak na Radu, aby odblokovala horizontálnu smernicu o prístupe k tovarom a službám, ktorá sa okrem iného týka aj vekovej diskriminácie. Je načase, aby starší ľudia mali rovnaké práva ako všetci ostatní. Dovolím si vás požiadať, aby ste hlasovali za správu v pôvodnom znení a nie za pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslaneckého klubu PPE.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som zablahoželať pánovi spravodajcovi Mannovi k vynikajúcej správe. Som presvedčený, že rovnosť medzi generáciami je významnou charakteristikou rozvinutej spoločnosti. V skutočnosti to znamená iba to, že žiadna generácia nesmie a ani by nemala žiť na úkor generácie inej. To, čo je logické a úplne samozrejmé v súkromnom živote a v rodine, sa do spoločnosti premieta ťažšie. Ak si štát vezme úver, ktorý nedokáže splatiť, zaťažuje budúce generácie. Každý, kto nadmerne využíva suroviny, poškodzuje budúce generácie. Tento konflikt asi najlepšie osvetľuje úslovie, že Zem sme si iba požičali od našich detí. Pre mňa to znamená, že musíme preskúmať každý zákon, každé nariadenie a každú smernicu, ak chceme zabezpečiť, aby viedli k rovnosti medzi generáciami. Podľa môjho názoru je táto správa dôležitý krok správnym smerom.

  Olga Sehnalová (S&D). – (CS) Otázka medzigeneračnej solidarity má mnohé rozličné hľadiská a pán spravodajca Mann tento stav vo svojom dokumente dobre opisuje. Jednou z najdôležitejších vecí je otázka zabezpečenia v starobe, a najmä udržateľné a stabilné financovanie, ktoré v dlhodobom horizonte zabezpečí slušnú úroveň dôchodkov. Preto sa domnievam, že táto správa je problematická v bode 99, v ktorom pán spravodajca okrem iného uvádza, že priebežne financovaný dôchodkový systém je potrebné nahradiť systémom založeným na kapitálovom financovaní.

Súčasná kríza poukázala aj na nebezpečenstvá súvisiace s obmedzením platobnej schopnosti niektorých súkromných dôchodkových fondov, ktoré závažne postihol prudký pokles úrokových sadzieb a pokles hodnoty investícií. Napríklad v roku 2008 súkromné dôchodkové fondy stratili viac ako 20 % svojej hodnoty. V dôsledku poklesu svojej platobnej schopnosti boli nútené so stratou predať aktíva. Mnohé z nich sa ešte stále pohybujú na hrane platobnej schopnosti. Kapitálové dôchodkové fondy nemôžu byť odpoveďou na demografický vývoj. V prvom rade ide o finančné produkty s nezanedbateľnými rizikami. Nemyslím si preto, že je rozumné vystavovať takúto zásadnú sociálnu úlohu, akou je zabezpečenie dôstojného života v starobe, takýmto rizikám.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Demografické zmeny postupne od základov menia štruktúru populácie a vekovú pyramídu. Priemerná miera pôrodnosti v Európskej únii je 1,5 dieťaťa a jednoznačne patrí k najnižším na svete. V jej dôsledku môžeme očakávať ťaživé problémy spojené s demografickým starnutím európskej spoločnosti.

Jednu z príčin vidím v málo rozvinutých štruktúrach, ktoré bránia mnohým rodinám prijať medzi seba ďalšieho alebo ďalších členov. Politiky zamerané na zosúladenie pracovného a rodinného života rodičov, ako aj poskytnutie daňových úľav a iných výhod sú nevyhnutným predpokladom stimulácie zvýšenia pôrodnosti. Na druhej strane treba prijať právne opatrenia na zlepšenie začlenenia starších ľudí do aktívneho života, ktoré musia byť sprevádzané aktívnym odstraňovaním nespravodlivej diskriminácie na základe veku v praxi.

Vítam a plne podporujem takzvanú politiku aktívneho starnutia, ktorej účelom je umožniť ľuďom zachovať si aj v pokročilom veku zdravie, zúčastňovať sa na spoločenskom živote a zlepšovať kvalitu nielen svojho života, ale aj života celej spoločnosti v duchu medzigeneračnej solidarity.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Aktuálnym problémom je, že mladí a starší ľudia narážajú na ťažkosti pri hľadaní práce. Úloha dosiahnuť rovnosť medzi generáciami bude z tohto dôvodu jedným z hlavných sociálnych problémov, pred ktoré bude v nadchádzajúcich rokoch postavená európska a vnútroštátna politika. Som presvedčená, že presadzovanie koncepcie flexiistoty a cieľa stratégie EÚ 2020 dosiahnuť mieru zamestnanosti vo výške 75 % je významným krokom týmto smerom. Podľa môjho názoru by Európska komisia aj Rada mali ako informačný prostriedok zaviesť medzigeneračné bilancie. Tiež je potrebné v úplne každom členskom štáte rozvinúť ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja Eurostatu.

Na záver by som chcela zablahoželať pánovi Mannovi, pretože vo svojej správe úspešne stanovil niekoľko mimoriadne príťažlivých riešení. Patrí medzi ne iniciatíva na ochranu európskej mládeže a iniciatíva Európsky pakt pre osoby staršie ako 50 rokov.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) Nadchádzajúce roky okrem dôsledkov krízy prinesú mnohé ďalšie náročné problémy. Jedným z najväčších problémov sú demografické zmeny a následný úbytok obyvateľstva v niektorých regiónoch. Členské štáty budú zohrávať rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní takých podmienok, aby sa minimalizovali dôsledky pre obyvateľov. Budú potrebovať silnú podporu na základe zistených požiadaviek, predovšetkým prostredníctvom využívania vhodných finančných nástrojov EÚ, ako sú napríklad štrukturálne fondy.

Aby bolo možné zvládať tieto náročné problémy, ktoré nás čakajú, je podľa môjho názoru potrebné, aby sa mimoriadna pozornosť venovala najmä mladým ľuďom, a to tak, že ich zapojíme do života spoločnosti. Musíme investovať do mladých ľudí a ponúknuť im prístup k vhodnému vzdelaniu, po ktorom by nasledovala príležitosť získať vhodné pracovné miesto, alebo ich podporovať v tom, aby sa vydali na podnikateľskú dráhu. Týmto spôsobom bude možné zabezpečiť sociálne začlenenie mladých ľudí a podľa môjho názoru aj bojovať proti jednému z hlavných faktorov, ktorý stojí za poklesom miery pôrodnosti a sociálno-ekonomickými nerovnosťami medzi generáciami.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som poďakovala pánovi Mannovi za jeho veľmi dobrú správu a zablahoželala mu k nej. Správa predstavuje veľmi dôkladnú a komplexnú analýzu problémov v demografickej oblasti. Komisia je veľmi rada, že správa poukazuje na stratégie, ktoré členským štátom a Európskej únii umožnia pripraviť sa na starnutie obyvateľstva, a na spôsoby, ako sa môžeme s týmito dôsledkami lepšie vyrovnať.

Vo svojej správe ponúkate v tomto ohľade množstvo praktických riešení: program Seniori v akcii, iniciatívu na ochranu európskej mládeže, iniciatívu Európsky pakt pre osoby staršie ako 50 rokov, iniciatívu AGE-Management, iniciatívu Generačný tandem atď. Správa prináša aj pomerne veľa zaujímavých návrhov na určenie a uplatňovanie koncepcie medzigeneračnej solidarity, pretože, ako ste už uviedli, ide o cieľ Európskej únie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy.

Ako viete, Komisia už v tejto oblasti prijala dve významné iniciatívy: zelenú knihu o dôchodkoch, po ktorej bude na budúci rok nasledovať biela kniha s náčrtom budúcich činností, a náš návrh – ktorý vychádza z vášho návrhu, pán Mann – vyhlásiť rok 2012 za Európsky rok aktívneho starnutia.

Komisia už čoskoro predstaví svoju tretiu európsku demografickú správu, v ktorej načrtne najnovšie trendy vývoja obyvateľstva. Tiež ukáže, ako hospodárska kríza postihla členské štáty z hľadiska ich schopnosti pripraviť sa na starnutie obyvateľstva.

Ďalšie desaťročie bude pre Európsku úniu desaťročím hlbokých demografických zmien. Silná generácia ľudí, ktorí sa narodili počas populačnej explózie, sa blíži k svojmu odchodu do dôchodku, pričom nová generácia prichádzajúca na trh práce je oveľa menšia. Mladšie generácie Európanov majú napríklad s oveľa väčšou pravdepodobnosťou rozličný pôvod súvisiaci s migráciou a táto transformácia prináša problémy pre politických činiteľov v členských štátoch.

Ak sa nám nepodarí zmobilizovať náš nevyužitý demografický potenciál, pôjde o veľkú prekážku pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ 2020. Z týchto dôvodov je potrebné úsilie na podporu aktívneho starnutia, zlepšenie situácie mladých ľudí na trhu práce, lepšiu integráciu migrantov a ich potomkov a tiež na podporu migrácie pracovných síl a na zjednodušenie dosahovania súladu medzi pracovným a rodinným životom. Pri všetkej tejto práci nesmierneho rozsahu sa my ako Komisia tešíme na aktívnu spoluprácu s Európskym parlamentom.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, vo štvrtok 11. novembra 2010 o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Giovanni Collino (PPE), písomne. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v dejinách ľudstva veľké zmeny v rámci spoločností prinášalo pôsobenie dvoch premenných: demografického faktora a náboženského faktora. V našej dobe sa tieto dva faktory dostali nebezpečne blízko. Zatiaľ čo sa už dlho diskutuje o „zrážke civilizácií“ a o tom, aké je dôležité, aby Európa predstavovala vzor občianskej koexistencie očividne antagonistických kultúr, postupné starnutie európskeho obyvateľstva a pokles miery pôrodnosti znamenajú, že musíme prehodnotiť faktor produktivity. Kým naši starší ľudia musia financovať mladých ľudí, ktorí si nedokážu nájsť prácu a ktorých je čoraz menej, potom máme iba dve schodné cesty: nechajme iných ľudí, občanov štátov mimo Európy, aby poháňali náš rast, alebo sa odovzdajme zotrvačnému pôsobeniu medzinárodného finančného sektora, ktorý môže zabezpečiť produktivitu nášho kapitálu. Iba v prípade, ak sa obe generácie stanú zdrojom sebe navzájom a budú spolupracovať na spoločnom pláne rozvoja, budeme môcť konečne hovoriť o procese európskeho rastu. Vyzývam pána spravodajcu, vás, pán predsedajúci, a vás, kolegovia poslanci, aby ste zvážili uskutočnenie vypočutia o novej európskej politike pre hospodársky rozvoj na základe príspevkov jednotlivých generácií, ktorá by maximalizovala príspevok mladých a starších ľudí k rastu Európskej únie.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Chcela by som vysloviť podporu koncepcii iniciatívy Európsky pakt pre osoby staršie ako 50 rokov, ktorá by doplnila ciele stratégie EÚ 2020 zamerané na podnecovanie starších ľudí k tomu, aby boli aktívni na trhu práce. Práve keď má EÚ jednu z najnižších mier pôrodnosti na svete, sa odhaduje, že v nadchádzajúcom desaťročí sa pracovná sila zníži o 3 milióny ľudí. Podiel občanov na trhu práce, ktorí sú starší ako 55 rokov, je nižší ako cieľová úroveň 50 %, ktorú stanovila lisabonská stratégia. V čase, keď vo vekovej pyramíde získava prevahu staršia generácia, si myslím, že sú potrebné konkrétne opatrenia na dosiahnutie rovnováhy medzi potrebou sociálnej solidarity a neúčinnosťou systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré čelia novým hospodárskym a demografickým výzvam. Som presvedčená, že potrebujeme skúsenosti, ktoré starší pracovníci získali a ktoré sa momentálne nedostatočne využívajú z dôvodu diskriminačných predsudkov, proti ktorým je nutné účinnejšie bojovať.

V neposlednom rade by som chcela poukázať na to, že staršie ženy sú ešte stále obeťami viacerých foriem diskriminácie z hľadiska pohlavia a veku. Väčšiu pozornosť je potrebné venovať situácii starších slobodných žien, ktoré z dôvodov, ako je napríklad vyššia priemerná dĺžka života, predstavujú čoraz významnejší podiel obyvateľstva.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Európa, ktorú ovplyvňujú demografické zmeny, čelí skutočne náročnej úlohe zachovať rovnováhu medzi dodržiavaním sociálnych práv a služieb a zásadou „spoločnosť pre všetkých“. Domnievam sa, že pre spoločnosť ako celok je prospešné využívať schopnosti ľudí na konci ich profesionálnej dráhy. Je preto potrebné podporiť verejné orgány, súkromné spoločnosti alebo mimovládne organizácie, ktoré rozvíjajú inovačné programy, v tom, aby do rozličných činností zapájali starších ľudí. Hlavnými nástrojmi nastolenia medzigeneračnej solidarity je aj naďalej sociálny dialóg a diskusia o problematike so skupinami, ktorých sa týka. Na tento účel možno navrhnúť programy vrátane programov v rámci vzdelávacích systémov, ktoré upriamia pozornosť mladých ľudí na takéto problémy a uľahčia dialóg so staršími ľuďmi. Na druhej strane je užitočné podporovať pracovné skupiny zložené z ľudí rozličného veku a presadzovať podporu pre spoločnosti, ktoré takéto iniciatívy podnikajú, pretože variabilné rozdelenie generácií zvyšuje konkurencieschopnosť a pomáha pri dosahovaní harmonickejšieho hospodárskeho rastu. Sociálne hospodárstvo a finančná podpora z Európskeho sociálneho fondu poskytujú prostriedky na vytváranie a rozvoj konkrétnych programov zameraných na aktívne starnutie a podporu medzigeneračnej solidarity.

  Robert Dušek (S&D), písomne. – (CS) Správa o demografických výzvach sa zaoberá sociálno-ekonomickými problémami, ktoré vyplývajú z toho, že obyvateľstvo čoraz rýchlejšie starne, a z vysokej finančnej záťaže budúcich generácií, ktorá je s týmto javom spojená. Zaistenie rovnosti medzi generáciami je jedným z hlavných cieľov európskej sociálnej politiky. Európske obyvateľstvo starne. Miera pôrodnosti v krajinách EÚ zostáva na nízkej úrovni. V mnohých krajinách nedostatočnú mieru pôrodnosti síce zmiernilo prisťahovalectvo, ale to nemôžeme považovať za úspech. Vysoké percento detí z rodín prisťahovalcov získa iba nízky stupeň vzdelania a následne bojuje s nezamestnanosťou. Veľká časť prisťahovalcov vytvára svoje vlastné sociálne siete bez toho, aby sa integrovali do spoločnosti. Súhlasím s pánom spravodajcom, že podmienkou migrácie je ochota imigrantov prispôsobiť sa a ochota hostiteľov prijať ich. Ďalším skrytým problémom je spoločenské zloženie narodených detí. Percentuálne najväčšiu časť tvoria okrem prisťahovalcov deti zo sociálne zraniteľných a najslabších vrstiev spoločnosti. Bohužiaľ, dnes sa už stalo pravidlom, že ľudia s odbornou kvalifikáciou a zodpovedným prístupom k životu majú často iba jedno dieťa, zatiaľ čo neprispôsobiví a sociálne zraniteľní ľudia majú v priemere deti štyri. Svoje aktuálne finančné problémy preto často riešia prostredníctvom narodenia ďalšieho potomka. Z týchto dôvodov by som okrem metód, ktoré požaduje pán spravodajca, uvítal podporný program na zvýšenie miery pôrodnosti kvalifikovaných ľudí so zodpovedným prístupom k životu a nie neprispôsobivých ľudí, ako sa to deje v súčasnosti.

  Edite Estrela (S&D). – (PT) Demografické zmeny sú jedným z hlavných problémov, ktorým Európa čelí. Pred sto rokmi európske obyvateľstvo tvorilo 15 % svetovej populácie. Predpokladá sa, že v roku 2050 bude tvoriť už len 5 %. Táto vážna situácia má už teraz negatívny vplyv na hospodárstvo, na systémy sociálneho zabezpečenia a samotné zloženie spoločnosti. Z tohto dôvodu sú naliehavo potrebné opatrenia, ktoré by podporili rast pôrodnosti. Podľa dostupných štúdií existuje významný nepomer medzi počtom detí, ktoré by rodiny chceli mať, a počtom, ktorý naozaj majú: 2,3, respektíve 1,5 dieťaťa. Aby Európa dokázala reagovať na problém starnutia spoločnosti, musí prijať politiky, ktoré podporujú zamestnanosť žien všetkých vekových skupín, a plne využívať pracovný potenciál žien a prisťahovalcov. Konkrétne v Portugalsku existujú osvedčené postupy, pokiaľ ide o detské jasle a materské školy, ktoré zlepšujú systémy materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky, ako aj pokiaľ ide o politiky na dosahovanie rovnováhy medzi rodinným a pracovným životom.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Ak bude súčasný demografický vývoj pretrvávať, o niekoľko rokov budeme svedkami zásadných zmien v štruktúre obyvateľstva a vekovej pyramíde. Odhaduje sa, že počet mladých ľudí vo veku od 0 do 14 rokov do roku 2050 klesne zo 100 miliónov (údaj z roku 1975) na 66 miliónov a že počet ľudí v produktívnom veku sa do roku 2050 zníži zo súčasných 331 miliónov na 268 miliónov. Okrem toho podiel ľudí starších ako 80 rokov vzrastie zo 4,1 % v roku 2005 na 11,4 % v roku 2050. Starnutie obyvateľstva je jedným z najväčších problémov EÚ. EÚ a členské štáty musia neodkladne a spoločne konať v neposlednom rade preto, lebo už dnes vidíme vysokú mieru nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi a už teraz sa vyskytujú problémy s financovaním systémov dôchodkového zabezpečenia. Presadzovanie základných hodnôt rovnosti medzi generáciami a medzigeneračnej solidarity preto bude musieť fungovať takým spôsobom, že navzájom prepojí systémy dôchodkového zabezpečenia, rozpočet, dlh, zdravotnú starostlivosť a rehabilitáciu, podporu pôrodnosti a ochranu rodiny a antidiskriminačné politiky. V súlade so stratégiou Európa 2020 by sa to malo uskutočniť prostredníctvom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Ľudská spoločnosť môže fungovať iba na základe zásady rovnosti medzi generáciami a medzigeneračnej solidarity. Rovnosť nemôže existovať bez solidarity. Európa musí čeliť dvom problémom – vysokej miere nezamestnanosti mladej generácie a neistote v súvislosti so schopnosťou financovať dôchodkové fondy. Podiel ľudí starších ako 60 rokov sa bude (počnúc rokom 2015) každý rok zvyšovať o dva milióny. Súbežne je potrebné riešiť zásadnú otázku klesajúcej miery pôrodnosti – čo je proces, ktorý prebieha niekoľko desaťročí. Prinesie to čoraz väčšiu záťaž pre čoraz menej početnú mladú generáciu a môže to viesť ku konfliktom v súvislosti s rozdelením záťaže. Starších ľudí by sme mali vnímať ako cenný kapitál. Ich skúsenosti a ochota aktívne sa podieľať na budovaní spoločnosti by mali mať podporu na každej úrovni. Členské štáty by si mali vážiť a oceňovať neformálne činnosti pri posilňovaní medzigeneračnej solidarity, ktorým sa venujú milióny starších rodinných príslušníkov pri svojej starostlivosti o mladších i starších členov spoločnosti. Jedným z hlavných riešení je širšie zapojenie občianskej spoločnosti, ktorá má dlhú tradíciu organizovania sociálnej podpory. Podporujem aj iniciatívu platformy AGE s cieľom vyhlásiť rok 2012 za rok medzigeneračnej solidarity.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Správa pána Manna jasne odhaľuje problémy, ktorým by sme mali venovať väčšiu pozornosť. V súčasnosti sú čoraz zjavnejšie ďalekosiahle zmeny štruktúry európskeho obyvateľstva. Miera pôrodnosti v rámci celej EÚ je tak v súčasnosti 1,5 dieťaťa na jednu ženu. Tomuto musíme v našich politikách venovať náležitú pozornosť. Na druhej strane musíme upozorňovať na význam stáží a pracovných príležitostí pre mladých ľudí. Iniciatíva na ochranu európskej mládeže, prostredníctvom ktorej by sa mladým ľuďom najviac po štyroch mesiacoch nezamestnanosti ponúklo pracovné miesto, učňovské miesto alebo iná odborná príprava, je zaujímavým návrhom, ktorý musíme podrobnejšie preskúmať. Na druhej strane je potrebné zmieniť sa o význame „aktívneho starnutia“ a rovnosti medzi generáciami. Aj v tejto oblasti musíme v budúcnosti dosiahnuť zmeny. Podporujem správu pána Manna.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Dámy a páni, demografické zmeny, klesajúci počet pracujúcich ľudí a klesajúca pôrodnosť znamenajú, že vek je vo svete príčinou nového rozdelenia. Zdá sa, že je nevyhnutné vytvoriť medzigeneračnú iniciatívu zameranú na starších ľudí a zlepšiť vzťahy medzi nimi a zvyškom spoločnosti. Mimoriadna pozornosť by sa mala venovať aj zlepšeniu podmienok bývania a zdraviu starších ľudí, predovšetkým v regiónoch, v ktorých dochádza k poklesu počtu obyvateľov o 20 − 30 %. Napríklad v Bulharsku je výška priemerného starobného dôchodku približne 100 EUR, takže je potrebné, aby sme dôchodcom zabezpečili lepší a dôstojnejší život. Pozornosť by som chcela upriamiť na skutočnosť, že je dôležité vytvoriť prehľad najvážnejších problémov, ktorý by umožnil vypracovanie konkrétnych riešení. Dôležité je aj nájsť a správne využiť príklad osvedčeného postupu v regiónoch, ktoré problém starnutia spoločnosti a jeho dôsledky dobre zvládajú, a to predovšetkým v súvislosti s Európskym rokom aktívneho starnutia. Ďakujem.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Demografický problém je v kontexte znižovania počtu obyvateľov a starnutia obyvateľstva, teda situácie, ktorej čelí väčšina členských štátov, kľúčovým problémom pre európske štáty a regióny. S tým súvisiace demografické riziká sú prioritou sociálnych politík na úrovni EÚ. V čase, keď pokračuje starnutie obyvateľstva, znižuje sa miera pôrodnosti a sú rozšírené demografické nerovnosti, musia tieto politiky určovať konkrétne opatrenia reagujúce na vyvolané dôsledky. V priebehu posledných dvadsiatich rokov sa výrazne znížil podiel vidieckeho obyvateľstva v konvergenčných regiónoch, predovšetkým medzi mladými ľuďmi. Mladí ľudia zohrávajú významnú úlohu pri zmierňovaní nerovností medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a vyvažovaní demografického nesúladu. Ide o významný cieľ politiky súdržnosti. Do praxe musíme zaviesť výhody pre prostredie vidieka: od podpory investorov až po zavádzanie širokopásmového internetu. Podľa Eurostatu sa priemerný vek pracujúceho do roku 2060 zvýši o 7 %. Členské štáty musia navrhnúť prehľadnú a koherentnú politiku na dosiahnutie medzigeneračnej solidarity a zapojenie obyvateľov do trhu práce v oveľa vyššom veku ako teraz.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Chcel by som privítať správu pána Thomasa Manna. Demografické problémy, ktorým čelí Európska únia, sú čoraz zjavnejšie, najmä pokiaľ ide o ich dôsledky, ktoré postihujú vidiecke oblasti. Štatistiky udávajú, že iba 7 % európskych poľnohospodárov je mladších ako 35 rokov, pričom zároveň 4,5 milióna poľnohospodárov by malo do dôchodku odísť v priebehu nasledujúcich 10 rokov. Existuje nebezpečenstvo, že budeme pozorovať pokles počtu pracujúcich obyvateľov vo vidieckych oblastiach, ktorého dôsledky budú mať v budúcnosti nepriaznivý vplyv na poľnohospodársku produktivitu.

Na riešenie demografických problémov vo vidieckych oblastiach sú potrebné nové nástroje. Jednou zo základných otázok je zabezpečenie prístupu k vzdelaniu s cieľom poskytnúť odbornú prípravu mladým ľuďom vo vidieckych oblastiach a prilákať ich do poľnohospodárskeho odvetvia. Ďalším dôležitým aspektom pre všetky členské štáty by bolo vykonávanie opatrení týkajúcich sa predčasného odchodu poľnohospodárov do dôchodku spolu s vykonávaním opatrení na prípravu mladých poľnohospodárov. Vykonávanie oboch skupín opatrení by pomocou doplnenia generácie manažérov v oblasti poľnohospodárstva výrazne zlepšilo riadenie poľnohospodárskych podnikov. V neposlednom rade je ďalším kľúčovým aspektom poskytovanie podpory podnikateľom pri prístupe k finančným prostriedkom na poľnohospodárske projekty, ktorú treba považovať za stimul, najmä pokiaľ ide o dosahovanie toho, aby sa do poľnohospodárstva zapájali mladí ľudia.

  Kristiina Ojuland (ALDE), písomne. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som privítať správu svojho kolegu pána Thomasa Manna, ktorá sa zaoberá niekoľkými významnými problémami, ktorým bude Európska únia čeliť v blízkej budúcnosti, ak im už teraz nečelí. Nedávne protesty vo Francúzsku proti zvýšeniu dôchodkového veku sú prejavom jasného rozkolu medzi očakávaniami európskych občanov a všeobecnými demografickými tendenciami. Priemerná dĺžka života v Európe neustále rastie, pričom počet obyvateľov klesá. Keď sa oba trendy spoja a ak nedôjde ku komplexnej reforme dôchodkových systémov, tieto trendy neodvratne povedú k zvýšeniu daňového zaťaženia budúcich generácií. Odpor, ktorý vyvolala dôchodková reforma vo Francúzsku, možno chápať na emocionálnej úrovni, ale pri uvážení demografickej situácie v Európe si treba všimnúť, že návrh francúzskej vlády a konečné rozhodnutie parlamentu je jedinou vhodnou odpoveďou, ak sa má zabrániť biednej budúcnosti francúzskych pracujúcich aj dôchodcov. Vlády členských štátov Európskej únie sa musia zapojiť do ďalšieho dialógu s občanmi s cieľom dosiahnuť lepšiu informovanosť o demografických zmenách a sociálno-ekonomických problémoch, ktoré tieto zmeny so sebou prinášajú. Snaha o dosiahnutie konsenzu je mimoriadne dôležitá, aby sa obhájili potrebné, aj keď nepopulárne reformy.

  Siiri Oviir (ALDE), písomne. – (ET) Európske obyvateľstvo každým rokom starne, a to aj napriek významnému prisťahovalectvu a mierne vyššej pôrodnosti. V dôsledku toho musíme čeliť novým problémom a výzvam. Keď preskúmame európsku demografickú pyramídu, je zrejmé, že v budúcnosti budeme musieť väčšiu pozornosť venovať trhu práce pre starších ľudí, a súhlasím so správou v tom, že starnutie obyvateľstva ponúka aj veľké príležitosti zlepšiť konkurencieschopnosť a inovačnú schopnosť a tým zvýšiť hospodársky rast a zamestnanosť. Nepochybne je veľmi dôležité zvýšiť zamestnanosť starších ľudí, ale v prvom rade sa musíme zaoberať príčinami a nie následkami a možno by našou prioritou malo byť zvýšenie miery pôrodnosti. Európske skúsenosti s integráciou prisťahovalcov ukázali, že riešením nie je podpora prisťahovalectva, ale jej opak. Veľká vlna prisťahovalectva do Európy vyvolala obavy domácich obyvateľov, že sa stanú menšinou vo vlastnej krajine a že prisťahovalci si neosvoja miestny jazyk a kultúru. Je znepokojujúce, že v dôsledku toho na to mnohí Európania zareagovali podporou krajnej pravice, ktorej princípy sú v rozpore s európskymi hodnotami. Keď zhodnotíme demografickú situáciu Európy so starnúcim obyvateľstvom, je poľutovaniahodné a protirečivé, že mladých ľudí, najmä vo východnej Európe, postihuje pomerne vysoká nezamestnanosť a že ich nedokážeme dostatočne oceniť. Zabezpečenie rovnosti medzi generáciami je nepochybne otázkou zásadného významu, ktorú je potrebné riešiť, ak chceme zabrániť konfliktom súvisiacim so spoločným znášaním záťaže.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Európa starne rýchlejšie ako ostatné kontinenty. Znepokojivá je skutočnosť, že pomer medzi počtom obyvateľov starších ako 65 rokov a počtom obyvateľov v produktívnom veku (vo veku od 15 do 64 rokov) by sa mal do roku 2060 zdvojnásobiť (z 25,4 % na 53,5 %). Nárast tohto pomeru v Rumunsku je znepokojivý, z 21,3 % v roku 2008 by sa mal tento pomer zvýšiť na 65,3 % v roku 2060.

Vzhľadom na rozsah a rýchlosť starnutia obyvateľstva musia mať členské štáty v rámci svojich politík zamestnanosti na zreteli faktor rodovej príslušnosti, nové spôsoby organizácie práce v spoločnostiach, ako aj metódy na uľahčovanie pružných vzorcov postupne vedúcich k odchodu do dôchodku, zlepšenie pracovných podmienok a podporu antidiskriminačných praktík, pokiaľ ide o prijímanie pracovníkov a odbornú prípravu.

Zároveň členské štáty vyzývam, aby:

– podporovali kultúru, ktorá zabezpečí riadenie otázok týkajúcich sa veku v podnikoch a prispôsobí rôzne jej aspekty, a to najmä cestou možného postupného odchodu do dôchodku, a súčasne zohľadní náročnosť zastávaného pracovného miesta, pracovné podmienky a podmienky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

– naďalej zachovali možnosť predčasného odchodu do dôchodku v prípade určitých skupín pracovníkov podľa ich pracovných podmienok a za mimoriadnych okolností, ako je prepúšťanie alebo reštrukturalizácia.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Ide o mimoriadne dôležitú správu, ktorú by Európska komisia mala použiť pri určovaní priorít a plánovaní svojej práce na rok 2012, ktorý bude vyhlásený za Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. Otázku aktívneho starnutia som v Parlamente predložila veľakrát a v nadchádzajúcich rokoch by malo ísť o prioritu Európskej únie a všetkých členských štátov.

Demografiu nemožno zmeniť. Tvárou v tvár starnutiu európskej spoločnosti je nevyhnutné dosiahnuť profesionálnu aktiváciu ľudí v dôchodkovom veku. Nesmieme zahadzovať ich skúsenosti ani zavrhovať ich túžbu pokračovať v práci. Z týchto dôvodov podporujem iniciatívy, ktoré navrhol pán spravodajca, najmä iniciatívu Európsky pakt pre osoby staršie ako 50 rokov a iniciatívu, ktorá sa týka aktívneho starnutia. Výnimočný význam má aj iniciatíva Za slušný dôchodok. V súlade so správou vyzývam Radu a členské štáty, aby uskutočnili rýchle opatrenia, ktoré zaručia vyplácanie primeraných dôchodkov všetkým Európanom, ktoré im zabezpečia dôstojný život a nielen to, aby sa dostali nad hranicu chudoby. Musíme pracovať na tom, aby sme zabránili všetkým z mnohých podôb diskriminácie starších ľudí. Veľa ľudí si nesprávne myslí, že starší ľudia potrebujú menej. Bežné sú ťažkosti seniorov pri získavaní prístupu k pôžičkám a ich diskriminácia na trhu práce. Bežne sa vyskytuje absurdná situácia, kedy sa 40-ročná žena považuje za príliš starú na prácu a súčasne sa očakáva, že absolventi budú mať niekoľkoročnú prax.

  Anna Záborská (PPE), písomne. – (SK) Cesta z demografickej krízy vedie cez rodinu, pretože oslabenie úlohy tradičnej rodiny nás do tejto krízy priviedlo. Zvyšovanie podielu starších zamestnancov a žien v aktívnom zamestnaní je len krátkodobé riešenie. Dáva nám trochu času, ktorý musíme využiť na to, aby sme motivovali predovšetkým mladých ľudí k založeniu rodiny a výchove detí. Naše krátkodobé stratégie však nesmú byť v príkrom rozpore s tým, čo chceme dosiahnuť v dlhodobom horizonte. Na to, aby sa matky malých detí mohli vrátiť do zamestnania, je potrebné vybudovať dostatok predškolských zariadení. Ale zabúdame, že kľúčové spoločenské návyky získava dieťa počas prvých troch rokov svojho života; že v jasliach sa dieťa skôr než úcte k ľuďom naučí presadiť si svoje krikom; že vzory správania, ktoré si dieťa osvojí v tomto období, bude používať po celý zvyšok svojho života. Starostlivosť rodičov o svoje dieťa nie je luxus, ale prirodzený štandard. Jasle a škôlka sú a vždy budú kompromisom. A ako pri každom kompromise, aj tu platí: ak sa prekročí únosná hranica, následky budú horšie, než si dnes dokážeme predstaviť. Sme si istí, že generácia detí, ktoré strávia viac času s cudzími ľuďmi než s vlastnými rodičmi, bude jedného dňa rovnako ochotná prevziať zodpovednosť za starých, chorých a hendikepovaných ľudí, ako sme dnes my?

23. Realizácia rámcových programov pre výskum (krátke prednesenie)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pani Marie Da Graça Carvalhovej v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum (2010/2079(INI)) (A7-0274/2010).

  Maria Da Graça Carvalho, spravodajkyňa. – (PT) Veda, vzdelávanie a inovácia sú piliermi hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest. Európa musí investovať viac prostriedkov do vedy, otvoriť svoje vedecké systémy, podporovať voľný pohyb výskumníkov a zvyšovať a podporovať špičkovú kvalitu. Dnes v skutočnosti vidíme svet, ktorý je čoraz väčšou mierou multipolárny vo všetkých sektoroch vrátane vedy. Na ilustráciu tejto skutočnosti postačí pár údajov: napríklad na celosvetovej úrovni 80 % výskumníkov pracuje mimo Európy a 69 % patentov sa registruje mimo Európy.

Európa investuje do vedy a inovácií menej ako Japonsko, Južná Kórea a USA a tento rozdiel je v zásade spôsobený investíciami zo súkromného sektora. Náš systém v oblasti vedy a inovácií má slabé miesta, ktoré je potrebné odstrániť: od nedostatočného financovania až po roztrieštenosť, nedostatočné podmienky na vývoj inovácií a nadmernú byrokraciu. Európsky vedecký systém musí byť účinnejší, počnúc zjednodušením pravidiel financovania. V tejto súvislosti som mala česť byť vymenovaná za spravodajkyňu pre zjednodušenie pravidiel účasti na súčasných a budúcich európskych programoch pre vedu a inovácie.

Táto správa môže zohrávať rozhodujúcu úlohu v Európe a prichádza v správnom čase, pretože začíname s preskúmaním siedmeho rámcového programu a prípravami na ôsmy program. Ako spravodajkyňa som sa rozhodla začať rozpravu o tejto problematike a uskutočniť verejnú konzultáciu. Rozoslala som vyše 8 000 pozvánok rozličným orgánom. Počet príspevkov bol obrovský, čo poukazuje na význam, ktorý naše inštitúcie a verejnosť prikladajú tejto problematike.

Správa navrhuje zjednodušenie finančného monitorovania a kontroly a posilnenie technického a vedeckého vyhodnocovania prostredníctvom partnerského hodnotenia vychádzajúceho zo špičkovej kvality. Cieľom tejto správy je vyššia tolerancia rizika, zjednodušenie byrokratických mechanizmov monitorovania a vybudovanie väčšej dôvery voči vedeckej obci a podnikateľskej sfére. Správa však predstavuje iba začiatok procesu, ktorý nie je jednoduchý. Komisia bude zodpovedná za vykonávanie odporúčaní, a ak má túto úlohu úspešne realizovať, bude potrebovať monitorovanie a politickú podporu od Parlamentu a Rady.

V budúcnosti sa môže proces zjednodušovania rozšíriť aj na ďalšie európske programy, predovšetkým na štrukturálne fondy. Programy, ktoré majú jednoduchšie pravidlá, budú aj transparentnejšie a účinnejšie. Chcela by som sa tiež poďakovať svojim kolegom, belgickému predsedníctvu, Komisii a všetkým, ktorí prispeli k verejnej konzultácii, za ich pomoc. Je nevyhnutné zjednodušiť prístup k finančným prostriedkom na výskum a vytvoriť kultúru hodnotenia na základe partnerstva a dôvery medzi všetkými zainteresovanými, a tak podporiť výskum a inovácie v Európe, čím sa z nej stane príťažlivé miesto pre prácu a šťastný život.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Na úvod by som chcela pani spravodajkyni zablahoželať k vykonanej práci, pretože zjednodušenie realizácie rámcových programov pre výskum je potrebné a, ako zdôraznila pani spravodajkyňa, ide iba o jednu z mnohých reforiem, ktoré sú potrebné na zlepšenie financovania výskumu v EÚ, aby bol výskum účinnejší a užitočnejší pri podpore rozvoja a spoločenského pokroku.

Správa navrhuje rozšírenie rozsahu pôvodného návrhu Komisie, čo považujeme za správne, najmä pri dôležitých aspektoch, ako je nariadenie o rozpočtových pravidlách a predloženie konkrétnych návrhov na zjednodušenie výpočtu priemerných osobných nákladov a na úplne zrušenie mechanizmov zaznamenávania času vrátane pracovných výkazov. Takisto je dôležité, aby Komisia umožnila úhradu nákladov vzniknutých po predložení návrhu za predpokladu, že tento návrh bude úspešný. Cieľom je, aby sa uľahčila účasť priemyselných partnerov a najmä malých a stredných podnikov.

Ak veda, inovácie a vzdelávanie majú byť piliermi hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest, je nevyhnutné mať na pamäti návrhy obsiahnuté v tejto správe a viac sa zamerať na vedu a výskum.

  Jean-Pierre Audy (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcel by som poďakovať pani Carvalhovej, ktorá vykonala fantastickú prácu, ako aj Európskej komisii. Chcel by som vás požiadať, pani komisárka, aby ste odovzdali moje poďakovanie pani Geogheganovej-Quinnovej, ktorá tento proces zjednodušovania a komunikácie pochopila. Musíme zjednodušiť budúcnosť, ale takisto dať do poriadku minulosť. Audítori Komisie nikdy nemali uplatňovať pravidlá, ktoré boli prísnejšie ako pravidlá už schválené. A preto musíme vyriešiť veci z minulosti, pani komisárka.

Tesne sme unikli katastrofe s výskumnými ústavmi, ktoré Európskej únii nedôverovali. Pomocou vedomostí a úcty voči dobrému riadeniu a s použitím prípustného rizika chyby, ale pri zohľadnení nezávislých opakovaných auditov a, ak tieto metódy zlyhajú – ako som navrhol a bolo to prijaté –, navrhnutím nezávislého sprostredkovateľa musíme dnes obnoviť dôveru všetkých našich výskumných ústavov, samozrejme, pomocou náležitého monitorovania a európskeho financovania. Následne na základe vzťahu dôvery medzi členskými štátmi a Európskou úniou začneme rokovať o ďalších finančných vyhliadkach, aby sa lepšie určilo centrum záujmu nášho výskumu a aby bol európskejší.

  Marisa Matias (GUE/NGL). – (PT) V prvom rade by som chcela na úvod zablahoželať pani Carvalhovej k vynikajúcej správe, ktorú nám tu dnes predstavila, a aj za to, akým demokratickým spôsobom tento postup viedla a to v rámci Parlamentu aj mimo neho. Domnievam sa, že by sme to mali oceniť, a tak by som jej chcela poďakovať.

Siedmy rámcový program je najväčší a najrozsiahlejší program, ktorý máme na globálnej úrovni k dispozícii, pokiaľ ide o výskum, a zjednodušenie navrhované Komisiou je v tomto ohľade veľmi vítané. Ale návrh, ktorý v tomto prípade predkladá Parlament, návrh Komisie výrazne vylepšuje. Je to vďaka tomu, že uznáva, že samotné zjednodušenie nestačí, jasne rozlišuje medzi výskumom a inováciami (čo má veľký význam), oceňuje rozličné oblasti výskumu, zlepšuje jeho prehľadnosť, transparentnosť, účasť a demokratický charakter, zabezpečuje rovnaké príležitosti pri prístupe k dostupnému financovaniu, volí model, ktorý je menej zameraný na byrokraciu a byrokratickú kontrolu a viac sa orientuje na špičkovú kvalitu vo výskume, uznáva dôležitosť rozličných vedeckých oblastí a zastáva názor, že voľba partnerov a nadväzovanie aliancií s partnermi by sa mali diať za rovnakých podmienok.

Pán predsedajúci, z týchto dôvodov by som chcela na záver povedať, že vykonávanie tohto návrhu by viedlo k jednoznačnému zlepšeniu pracovných podmienok všetkých výskumníkov v Európe, ako aj k väčšej prestíži a ďalším zlepšeniam európskeho výskumu. Preto musíme spolupracovať.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, strašné množstvo nepochybne kvalitnej práce Európskej únie znehodnocujú príbehy o prílišných komplikáciách a najmä o ľuďoch, ktorí sa snažia získať financovanie a nedarí sa im to napriek obrovskému úsiliu, napríklad keď na niekoľko mesiacov zamestnajú ľudí na plný úväzok, aby predložili žiadosť, a napokon sú neúspešní. V tejto súvislosti som počul veľa príbehov.

To isté platí pre žiadosti o financovanie v rámci kultúrnych a vzdelávacích programov. Ak môžeme niečo urobiť, potom je to splnenie cieľa do roku 2020 znížiť mieru nadmernej byrokracie o 25 %. Ak by to bolo možné, cieľ by sme v skutočnosti mali zvýšiť na 50-percentné zníženie, pretože, ako už bolo povedané, množstvo našej dobrej práce pri vykonávaní a auditoch bolo znehodnotené príbehmi o ťažkostiach, ktoré sa vynorili následkom nadmerných komplikácií.

Zjednodušenie je cesta vpred.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som zablahoželať pani Carvalhovej k tejto veľmi komplexnej správe. Pozornosť upriamuje na závažné obavy v oblasti európskeho výskumu: na otázku zložitosti pravidiel pre príjemcov a na veľmi veľkú administratívnu záťaž.

Komisia v apríli prijala oznámenie o tejto veci a predložila dlhý zoznam krátkodobých a dlhodobých možností zjednodušenia. Vyvolalo to veľmi dôležitú medziinštitucionálnu diskusiu. Komisia je veľmi vďačná, že Parlament sa touto problematikou zaoberal s takou prioritou. Komisia je tiež veľmi vďačná za to, že správa podporuje väčšinu návrhov a dokonca obsahuje niektoré z vlastných návrhov Parlamentu, ktoré sú mimoriadne zaujímavé.

Podobnú podporu poskytla aj Rada a na základe tohto veľmi širokého medziinštitucionálneho konsenzu by sme teraz mali začať konať. Sme plne odhodlaní dosiahnuť zjednodušenie a dodržiavanie zásad zjednodušenia, ktoré sú uvedené vo vašej správe: jednoduchosti, stability, právnej istoty, jednotnosti, vynikajúcej kvality a, ako povedal pán Audy, prístup, ktorý je vo väčšej miere založený na dôvere voči našim výskumným ústavom, je, samozrejme, dôležitým vodidlom pri riadení činností.

Niektoré návrhy vo vašej správe a v záveroch Rady je možné uplatňovať v súčasnom rámci. Útvary Komisie práve hľadajú riešenia, ktoré by bolo možné bezodkladne použiť. Zvažujeme riešenia na dosiahnutie širšej podpory metodík používania priemerných nákladov a riešenia pre flexibilnejší prístup k úrokom z predbežného financovania a možnosť paušálnych súm v prípade osobných nákladov pre vlastníkov a zároveň konateľov malých a stredných podnikov.

Veľmi vážne berieme aj obavy rozličných útvarov týkajúce sa nejednotnej interpretácie pravidiel a postupov pri vykonávaní 7. RP. Intenzívne pracujeme na zavádzaní opatrení, ktoré zabezpečia jednotnejšiu interpretáciu a uplatňovanie týchto pravidiel.

Budeme pracovať aj na ďalšom obmedzovaní meškania pri poskytovaní grantov a platieb. Nesmieme zabúdať, že hlbšie zmeny si vyžadujú revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách a príslušných vykonávacích predpisov. Až potom budeme naozaj môcť odstrániť niektoré z veľkých obmedzení.

Súčasná stratégia kontroly výdavkov na výskum bola navrhnutá tak, aby zisťovala a korigovala chyby, a tak viedla k úrovni zostatkovej chyby nižšej ako 2 %. Komisia súhlasí s tým, že je to nákladné a prináša to veľkú administratívnu záťaž pre príjemcov i Komisiu. Takže vyššie prípustné riziko chyby, ktoré podporuje vaša správa, by mohlo Komisii umožniť, aby zmenila úsilie vynakladané na kontrolu, optimalizovala efektívnosť nákladov a dosiahla rovnováhu medzi potrebou účinnej kontroly a vytvorením vzťahu s výskumníkmi, ktorý je vo väčšej miere založený na dôvere.

Ďakujem vám veľmi pekne za správu a ďakujem všetkým, ktorí sa na nej podieľali. Správa pripravila pôdu pre veľmi dobrú a významnú prácu v budúcnosti.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, vo štvrtok 11. novembra 2010 o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Inovácie a výskum sú dnes rozhodujúcimi zložkami novej stratégie rozvoja nášho kontinentu: stratégie EÚ 2020. Záväzok v oblasti výskumu a vývoja má konkrétny dosah na hospodársku činnosť, pretože iba inovácie poskytujú záruky budúcej výroby s veľkou pridanou hodnotou, a preto aj záruky rastúcej úrovne vytvárania pracovných miest a konkurencieschopnosti Európskej únie na medzinárodnej úrovni. Vždy som tvrdil, že regionálna úroveň je tou najvhodnejšou úrovňou na podnecovanie výskumu a inovácií, pretože podporuje úzku spoluprácu univerzít, verejných výskumných inštitúcií, veľkých spoločností, malých a stredných podnikov a regionálnych a miestnych verejných orgánov, konkrétne vo forme zoskupení. V našom regióne na Azorách je táto skutočnosť zjavná z toho, že prevažuje oceánografický a námorný výskum, ktorému sa venuje Katedra oceánografie a rybného hospodárstva na Azorskej univerzite. Podpora inovácií na regionálnej úrovni tiež prispieva k zmierňovaniu sociálnych a regionálnych rozdielov, a preto je nevyhnutné, aby politika súdržnosti aj naďalej prispievala k financovaniu týchto činností v najvzdialenejších regiónoch, ako sú napríklad Azory.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Vzhľadom na preskúmanie siedmeho rámcového programu pre výskum v polovici obdobia a prípravu budúcich pravidiel pre nadchádzajúci rámcový program musíme zvážiť a nájsť riešenia, ktoré nám umožnia odstrániť určité prekážky, ktoré zainteresovaným stranám komplikujú prístup k financovaniu EÚ.

Ak máme vytvoriť európske hospodárstvo založené na znalostiach a inováciách, musíme investovať do výskumu a tak umožniť malým a stredným podnikom, univerzitám, verejným výskumným inštitúciám a regionálnym a miestnym orgánom, aby ťažili z finančných zdrojov sprístupnených EÚ.

Ale prístup k financovaniu v sektore výskumu vyžaduje významné technické schopnosti a hlboké vedomosti o administratívnych a finančných postupoch. Je však charakterizovaný aj tendenciou uprednostňovať projekty „založené na výsledkoch“, čo znamená, že existuje nízka tolerancia rizika, ktorá odrádza od začatia značne inovačných projektov.

Táto situácia súkromný sektor odrádza od účasti a zo sveta výskumu robí v podstate zbierku nezaujímavých projektov a tak znižuje konkurencieschopnosť Európy v globálnom hospodárstve.

Podporujem návrhy predložené v správe, ktoré Európsku komisiu vyzývajú, aby podporovala prístup zameraný na používateľa s cieľom zlepšiť prístup k financovaniu a dokumentom s usmerneniami, ktoré by mali byť zostavené vo forme príručky a preložené do oficiálnych jazykov EÚ, a aby viac dôverovala vedeckej obci a podnikateľskej sfére.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Výskum a inovácie sú dvoma prvkami, ktoré tvoria základ stratégie EÚ 2020 na podporu konkurencieschopnosti a udržateľného hospodárskeho rastu a vytváranie nových pracovných miest. V tejto súvislosti je potrebné zlepšiť vykonávanie siedmeho rámcového programu pre výskum, najmä pomocou urýchlenia a zjednodušenia s ním súvisiacich administratívnych postupov, skrátenia čakacích dôb a racionalizácie vybavovania žiadostí.

Chcel by som však zdôrazniť, že pokiaľ ide o nové členské štáty, nedostatky rámcového programu prekračujú samotnú oblasť administratívnych a riadiacich kompetencií. Hlavný problém v týchto krajinách súvisí s nedostatočnou výskumnou infraštruktúrou, ktorá zo štrukturálneho hľadiska znemožňuje prístup k prostriedkom vyčleneným prostredníctvom tohto programu. Komisia by teda do budúceho návrhu o zjednodušení mala začleniť aj určité konkrétne opatrenia, pokiaľ ide o vytvorenie infraštruktúry v oblasti vývoja v nových členských štátoch, aby mali rovnakú príležitosť dostať sa k výskumným programom.

  Edit Herczog (S&D), písomne. – (HU) Iba nedávno sme spolu s kolegami poslancami prevažnou väčšinou prijali uznesenie predložené pani Mariou da Graça Carvalhovou o zjednodušení pravidiel financovania rámcových programov v oblasti výskumu. Uznesenie podniká kroky veľmi dobrým smerom, potrebné sú však ešte rozhodnejšie kroky. Náš súčasný regulačný systém vyžaduje taký stupeň byrokratickej prípravy, že z tých, čo dokážu získať zdroje financovania, vylučuje práve iniciatívy v oblasti IT, malé a stredné podniky a menšie výskumné ústavy. To znamená, že finančná podpora sa nedostáva k najlepším výskumníkom, ale skôr do ústavov s najlepšími účtovníkmi. Zdá sa, že finančný dohľad si momentálne nedokáže poradiť so žiadnym rizikom, a je to neúnosné v oblasti výskumu a vývoja, ktoré so sebou často prinášajú investície s neistými výsledkami. Riziká treba riadiť, nie vylučovať. Existujú primerané regulačné riešenia tohto problému a tie je potrebné prísne dodržiavať. Ale predpisy, ktoré sú zo štrukturálneho hľadiska nezlučiteľné s podstatou výskumu, je potrebné zreformovať. Ďalším podobným veľkým nedostatkom je geografická asymetria v rozdeľovaní prostriedkov rámcového programu v oblasti výskumu. Šanca, že výskumníci žijúci v nových členských štátoch získajú podporu je v porovnaní s výskumníkmi v starých členských štátoch zanedbateľná. Ak je cieľom rámcového programu Európskej únie v oblasti výskumu poskytnúť príležitosť všetkým európskym talentom, aby dosiahli špičkovú kvalitu, nemôže umožňovať takú diferenciáciu pri vykonávaní programu.

  Richard Seeber (PPE), písomne. – (DE) V dnešnej znalostnej spoločnosti zohráva kľúčovú úlohu odbornosť, predovšetkým vzhľadom na najhlbšiu hospodársku krízu v nedávnej minulosti. Výskum, vývoj a inovácie sú mimoriadne dôležité, ak chceme udržať pozíciu Európy ako globálneho hospodárskeho aktéra, ako aj jej konkurencieschopnosť. Európske iniciatívy na verejné financovanie výskumných programov sú ešte stále príliš byrokratické a spojené s vysokými administratívnymi nákladmi. Zjednodušenie siedmeho rámcového programu (7. RP), ktorý je v súčasnosti najväčším verejne financovaným programom pre výskum a technický rozvoj, je preto nevyhnutné, ak chceme vytvoriť dostatočné stimuly pre vedecký výskum. Financovanie výskumu by malo byť založené na dôvere a tiež by malo mať vyššiu toleranciu rizika vzhľadom na účastníkov, aby umožňovalo, že aj projekty s vyšším potenciálom rizika sa budú vnímať ako príťažlivé, a aby bolo možné realizovať inovačný výskum.

24. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu

25. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 23.40 hod.)