Zoznam 
Rozpravy
PDF 4940k
Utorok, 23. novembra 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka
1. Otvorenie rokovania
 2. Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (oznámenie o podaných návrhoch uznesenia): pozri zápisnicu
 3. Prírodné katastrofy v Európskej únii
 4. Desiate výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti (rozprava)
 5. Štátna pomoc na zatvorenie uhoľných baní neschopných konkurencie (rozprava)
 6. Hlasovanie
  6.1. Mobilizácia Fondu solidarity EÚ: Írsko, povodne v novembri 2009 (A7-0328/2010, Reimer Böge) (hlasovanie)
  6.2. Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Noord Brabant a Zuid Holland divízia 18, Holandsko (A7-0318/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)
  6.3. Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Drenthe divízia 18, Holandsko (A7-0321/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)
  6.4. Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Limburg divízia 18, Holandsko (A7-0323/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)
  6.5. Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Gelderland a Overijssel divízia 18, Holandsko (A7-0322/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)
  6.6. Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Noord Holland a Utrecht divízia 18, Holandsko (A7-0319/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)
  6.7. Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Noord Holland a Zuid Holland divízia 58, Holandsko (A7-0320/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)
  6.8. Pomoc udelená v rámci nemeckého monopolu na alkohol (A7-0305/2010, Paolo De Castro) (hlasovanie)
  6.9. Oslobodenie od colných poplatkov pre určité farmaceutické aktívne zložky, ktoré majú „medzinárodný generický názov“ (INN) pridelený Svetovou zdravotníckou organizáciou a pre určité výrobky používané na výrobu hotových farmaceutických výrobkov (A7-0316/2010, Vital Moreira) (hlasovanie)
  6.10. Dohoda o vedecko-technickej spolupráci medzi ES a Ukrajinou (A7-0306/2010, Herbert Reul) (hlasovanie)
  6.11. Dohoda o vedecko-technickej spolupráci medzi ES a vládou Faerských ostrovov (A7-0303/2010, Herbert Reul) (hlasovanie)
  6.12. Dohoda o vedeckej a technickej spolupráci medzi ES a Japonskom (A7-0302/2010, Herbert Reul) (hlasovanie)
  6.13. Dohoda medzi ES a Jordánskom o vedeckej a technologickej spolupráci (A7-0304/2010, Herbert Reul) (hlasovanie)
  6.14. Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu medzi EÚ a Šalamúnovými ostrovmi (A7-0292/2010, Maria do Céu Patrão Neves) (hlasovanie)
  6.15. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o trvanie povinnosti uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu (A7-0325/2010, David Casa) (hlasovanie)
  6.16. Výročná správa ECB za rok 2009 (A7-0314/2010, Burkhard Balz) (hlasovanie)
  6.17. Civilno-vojenská spolupráca a rozvoj civilno-vojenských spôsobilostí (A7-0308/2010, Christian Ehler) (hlasovanie)
  6.18. Dlhodobý plán pre zásobu sardely v Biskajskom zálive a na ňu zameraný rybolov (A7-0299/2010, Izaskun Bilbao Barandica) (hlasovanie)
  6.19. Viacročný plán pre západnú populáciu stavridy ostrobokej a na ňu zameraný rybolov (A7-0296/2010, Pat the Cope Gallagher) (hlasovanie)
  6.20. Zákaz triedenia a obmedzenia lovu platesy bradavičnatej a kalkana veľkého vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu (A7-0295/2010, Marek Józef Gróbarczyk) (hlasovanie)
  6.21. Využívanie cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre (A7-0184/2010, João Ferreira) (hlasovanie)
  6.22. Štátna pomoc na zatvorenie uhoľných baní neschopných konkurencie (A7-0324/2010, Bernhard Rapkay) (hlasovanie)
 7. Slávnostná schôdza – Gruzínsko
 8. Hlasovanie (pokračovanie)
  8.1. Činnosť Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ v roku 2009 (A7-0315/2010, Eva Joly) (hlasovanie)
  8.2. Právne aspekty občianskeho práva, obchodného práva, rodinného práva a medzinárodného súkromného práva týkajúce sa Akčného plánu na vykonávanie Štokholmského programu (A7-0252/2010, Luigi Berlinguer) (hlasovanie)
 9. Vysvetlenia hlasovania
 10. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu
 11. Vyhlásenie predsedníctva
 12. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu
 13. Rozpočet na rok 2011 (rozprava)
 14. Predloženie pracovného programu Komisie na rok 2011 (rozprava)
 15. Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta (rozprava)
 16. Hodina otázok (otázky pre Komisiu)
 17. Opatrenia, ktoré sa majú prijať na oslobodenie nositeľa Nobelovej ceny mieru Liou Siao-poa (rozprava)
 18. Zjednodušenie SPP (rozprava)
 19. Situácia v odvetví včelárstva (rozprava)
 20. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu
 21. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu
 22. Skončenie rokovania


PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

1. Otvorenie rokovania
Videozáznamy z vystúpení

2. Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (oznámenie o podaných návrhoch uznesenia): pozri zápisnicu

3. Prírodné katastrofy v Európskej únii
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 
 

  Predseda. – Chcel by som začať s veľmi smutnými informáciami týkajúcimi sa povodní v Európe. Európu tento rok opäť postihli katastrofálne povodne. Len nedávno zasiahli Belgicko, Francúzsko, Holandsko a severné Taliansko a v tejto chvíli dochádza k záplavám v strednom Taliansku, ako aj na juhozápade Anglicka a v niektorých ďalších krajinách. Ak využijete príležitosť vystúpiť v tejto rozprave, keďže o chvíľu vám dám slovo, možno uvediete aj ďalšie príklady závažných povodní v Európe.

Došlo k stratám ľudských životov aj k materiálnym stratám, ktoré boli vyčíslené na mnoho miliónov. Pred ôsmimi rokmi bol zriadený Fond solidarity Európskej únie na pomoc krajinám postihnutým prírodnými katastrofami. Finančné prostriedky vyčlenené v tomto fonde boli doteraz použité v 33 prípadoch závažných prírodných katastrof. Dnes vyjadrujeme spoluúčasť na utrpení rodín obetí a tých, ktorým voda zobrala celý majetok. Chápeme, že ide o strašné, mimoriadne udalosti v živote každej dotknutej osoby.

 
  
MPphoto
 

  Sergio Paolo Francesco Silvestris, v mene poslaneckého klubu PPE. (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, počas uplynulých týždňov bolo niekoľko európskych krajín zasiahnutých závažnými povodňami, ktoré zrazili obyvateľstvo zasiahnutých regiónov na kolená.

Minulý týždeň prišli o život štyria belgickí občania z provincií Waals-Brabant, Oost-Vlanderen a Henegouwen ležiacich na hraniciach medzi hlavným mestom a severnou časťou krajiny. Podľa oficiálnych informácií išlo o najhoršiu povodeň za posledných 50 rokov. V priebehu dvoch dní padlo toľko zrážok, koľko zvyčajne padne za jeden mesiac. Situácia bola taká zlá, že musela zasiahnuť armáda a evakuovať najviac postihnuté oblasti.

Podobná situácia vznikla v západnej časti Francúzska, kde došlo k zablokovaniu premávky na mnohých cestách, čo spôsobilo dopravnú kalamitu. Na jeseň nebola možná sejba z dôvodu neustáleho dažďa, ktorý znemožnil prístup k pôde.

Pred dvadsiatimi dňami boli aj v našej krajine Taliansko vážne zasiahnuté regióny Benátsko, kde došlo k dvom úmrtiam, Furlandsko-Julské Benátsko, Ligúria a Kalábria, kde došlo k jednému úmrtiu v každom regióne, provincia Salerno v Kampánii a Toskánsko, kde zomreli traja ľudia a ďalších dvanásť ľudí sa zranilo pri vyslobodzovaní z bahna a trosiek a jedna osoba je ešte stále nezvestná v meste Rovigo.

Škody sú vyčíslené na viac ako 1 miliardu EUR, a to iba za okamžité práce, a k tejto sume treba pripočítať finančné prostriedky potrebné na štrukturálne práce. Viac ako 4 500 ľudí ostalo bez strechy nad hlavou, postihnutých bolo 280 obcí a vyše 500 000 ľudí, poľnohospodárske oblasti boli zničené a došlo k úhynu 150 000 kusov dobytka.

Chcel by som zdôrazniť dve hľadiská. Prvým je výnimočná mobilizácia postupov pomoci a solidarita vo svete, vďaka ktorým sa vyslali tisíce dobrovoľníkov na podporu ľudí postihnutých v prvom štádiu krízy. Zaslúžia si našu vďaku a ocenenie.

Druhé hľadisko sa týka dlhodobých následkov, ktoré táto katastrofa vyvolá. Štruktúru európskeho výrobného priemyslu tvoria malé a stredné podniky, ktoré prišli o všetko: zariadenia, vozidlá i materiál. To isté sa týka tisícok poľnohospodárskych podnikov, ktoré sa prizerali ničeniu plodín, ale aj traktorov, zariadení a osiva úplne znehodnotených bahnom a ktorých stajne a chovné stanice zaplavila voda a utopili sa tisíce kusov hovädzieho dobytka a hydiny.

Tieto poľnohospodárske podniky, ktoré navyše bojovali s hospodárskou krízou, teraz stoja pred bankrotom. Postupne budú následky povodní viesť k zániku výrobného systému, ktorý bude spojený s nezamestnanosťou a vyčerpaním postihnutej pôdy. Európa preto musí bezodkladne zohrať svoju úlohu a ubezpečiť vlády postihnutých krajín, že je ochotná mobilizovať Fond solidarity.

Musíme okamžite reagovať na situáciu našich spoluobčanov, ktorí ešte aj teraz prekonávajú následky tejto obrovskej krízy a ktorí majú nárok cítiť, že Parlament je na ich strane a Európska únia im poskytne dostatočnú podporu, aj keby to malo znamenať, že sa obídu prísne kritériá na aktivovanie fondu a dokonca že nebude schválený rozpočet na rok 2011.

 
  
MPphoto
 

  Edite Estrela, v mene skupiny S&D. (PT) Vážený pán predsedajúci, v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente by som chcela vyjadriť našu solidaritu všetkým regiónom postihnutým prírodnými katastrofami a úprimnú sústrasť rodinám obetí búrok. Začiatok roku 2010 šokoval svet rozsahom tragédie spôsobenej pohromou, ktorá postihla autonómnu oblasť Madeira v Portugalsku. Krátko nato búrka Xynthia zasiahla Francúzsko. Mimoriadny meteorologický jav takisto zasiahol Španielsko, Belgicko, Nemecko a Holandsko a spôsobil značné škody.

V strednej Európe sú letné povodne čoraz častejšie a ničivejšie. Tisíce ľudí z Českej republiky, Slovenska, Maďarska, Rakúska, Poľska, Talianska a Spojeného kráľovstva museli opustiť svoje domovy a mnohé továrne museli zastaviť prevádzku. V južnej Európe každoročne zhoria státisíce hektárov lesa. Predpokladá sa, že situáciu zhoršuje zmena klímy a že stúpa výskyt prírodných katastrof, ktoré spôsobujú obrovské škody, pokiaľ ide o stratu ľudských životov, poškodzovanie životného prostredia a znižovanie hospodárskej činnosti. Predchádzanie riziku, jeho výskum a riadenie sú preto mimoriadne dôležité.

Lepšie plánovanie výstavby miest v pobrežných oblastiach a ochrana ekosystémov môžu podľa Medzinárodnej stratégie OSN na zmiernenie následkov katastrof zmierniť vplyv prírodných katastrof. Na druhej strane treba posilniť mechanizmy civilnej ochrany, zjednodušiť nástroje reakcie EÚ a dosiahnuť väčšiu pružnosť pravidiel na vykonávanie nariadení. Vážený pán predseda, spomínali ste Fond solidarity. Je nepochopiteľné, že Rada zdržuje prijatie nového nariadenia o Fonde solidarity schváleného Parlamentom. Chcela by som tiež zdôrazniť, že Parlament nedávno schválil návrh na vytvorenie Európskeho monitorovacieho strediska pre suchá ako centra poznatkov o následkoch súch, ktoré sa bude zaoberať zmierňovaním a monitorovaním týchto následkov. Väčšie investície do prevencie katastrof a starostlivejšia príprava a školenia pracovníkov strediska by mohli tiež veľa zmeniť.

 
  
MPphoto
 

  Dirk Sterckx, v mene skupiny ALDE. (NL) Vážený pán predseda, v prvom rade, samozrejme, vyjadrujeme sústrasť obetiam. V našej krajine sa utopili štyria ľudia a dozvedel som sa, že aj v ďalších krajinách státisíce ľudí utrpeli obrovské finančné a duševné straty, pokiaľ ide o ich podniky a domovy. Naše prvé myšlienky sú, samozrejme, venované práve im. Mnohé členské štáty zaznamenali v posledných týždňoch, mesiacoch a dokonca rokoch problémy s vodou, konkrétne s povodňami. Mám otázku pre Komisiu. Nemyslíte si, že pri hodnotení týchto udalostí by bolo užitočné spojiť odborníkov z rôznych členských štátov a z rôznych regiónov a dať im príležitosť vyjadriť svoj názor na to, čo sa stalo, aby sme lepšie pochopili príčiny týchto udalostí? Ide o veľmi komplikovanú záležitosť, ale podľa môjho názoru, ak sa nám podarí dostať k podstate príčin, budeme môcť s odborníkmi hovoriť aj o primeraných opatreniach. Podľa mňa by bolo vhodné vykonať analýzy rizík pre každé povodie rieky, ako boli tie, ktoré sme vykonali v rámci smernice o vode. Musíme s nimi tiež prekonzultovať preventívne opatrenia. Ako zabránime opakovaniu takejto katastrofy? Pretože očakávame, že intenzívne dažde budú ďalej pokračovať a voda sa bude hromadiť v konkrétnych oblastiach, a to bolo vlastne príčinou povodní. Nakoniec, ak by vznikla nová krízová situácia, musíme sa ubezpečiť, že dokážeme prijať koordinovanejšie opatrenia na zlepšenie nakladania s vodou. Chcel by som požiadať Komisiu, aby spojila odborníkov v záujme dôkladného hodnotenia nedávnych katastrof.

 
  
MPphoto
 

  Isabelle Durant, v mene skupiny Verts/ALE. (FR) Vážený pán predseda, v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie by som aj ja chcela vyjadriť sústrasť rodinám a všetkým ľuďom, ktorých postihli tieto tragické povodne, všetkým tým, ktorí stratili svojich milovaných, a všetkým tým, ktorí utrpeli materiálne straty. Chcela by som však tiež spomenúť všetkých hasičov, záchranárov a dobrovoľníkov, ktorí v posledných týždňoch veľmi aktívne pracovali v postihnutých regiónoch, a poďakovať im.

Obetiam treba poskytnúť pomoc a odškodnenie, a to nielen z krátkodobého hľadiska, ale aj v nasledujúcich mesiacoch. Musíme tiež vytvoriť dôslednú a inovatívnu stratégiu, ktorá bude zameraná na hlavné príčiny problému. Navrhujem Komisii tri druhy opatrení.

Po prvé, musíme uskutočniť projekty obnovy a výstavby zamerané na zníženie nepriepustnosti pôdy. Vždy pri budovaní priemyselného závodu, nákupného centra alebo sídliska musí byť stavba navrhnutá takým spôsobom, ktorý zabráni miernemu zvyšovaniu nepriepustnosti pôdy. Toto ustanovenie sa netýka len záplavových oblastí.

Po druhé, musíme zrevidovať naše poľnohospodárske postupy. Intenzívne poľnohospodárske stratégie spôsobili, že pôda je citlivejšia na náhle zmeny počasia. Preto by sme na tomto základe mali posilniť všetky agroenvironmentálne opatrenia.

A nakoniec je tu otázka upozorňovania miest a ich koordinácia, aby sa mohli pripraviť na takéto udalosti a riešiť ich, ak nastanú. Myslíme si, že komunikácia a mobilizácia neboli dostatočne rýchle a nepochybne treba premýšľať aj nad aktívnejšími postupmi na koordináciu šírenia poveternostných varovaní.

Preto navrhujem, aby Európska únia zrevidovala všetky svoje politiky, napríklad politiky prevencie a politiky aktívne vo všetkých ostatných oblastiach, a rozvíjala také, ktoré môžu byť v tejto veci užitočné, aby sme sa tu o pár mesiacov, keď dôjde k ďalším extrémnym klimatickým javom, znova neocitli a nevyjadrovali sústrasť obetiam – ľuďom, rodinám a podnikom. Myslím si, že tomu musíme zabrániť a môžeme tak urobiť vo všetkých našich politikách.

 
  
MPphoto
 

  Julie Girling, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predseda, aj naša skupina vyjadruje úprimnú sústrasť postihnutým osobám. Mám v tejto veci veľmi osobnú skúsenosť, práve pre povodne, ku ktorým došlo v našom regióne, som sa po prvýkrát dostala do kontaktu s Európskym parlamentom a tieto povodne ma vlastne prinútili k tomu, aby som sa napokon stala poslankyňou Parlamentu. Preto bola pre mňa mobilizácia Fondu solidarity v tomto prípade naozaj veľkou udalosťou. Len tento týždeň došlo k ďalším povodniam v grófstve Cornwall, ktoré sa nachádza v mojom regióne.

Môj názor už vyjadril pán Sterckx, ale myslím si, že sa ho oplatí zopakovať. Myslím si, že včasné varovania sú dôležité, ale všetci vieme, ako rýchlo sa poveternostné fronty pohybujú a ako rýchlo sa počasie mení. Uvažujem nad tým, či finančné prostriedky vyčlenené na včasné poveternostné varovania, ktoré už sú viditeľné, sú dobrou investíciou. Ide skôr o to, ako budeme konať, keď takéto varovanie dostaneme. Ako už povedal pán Sterckx, Európa by mohla výrazne prispieť vytvorením situácie, v ktorej sa navzájom učíme jeden od druhého.

Napríklad grófstvu Gloucestershire, odkiaľ pochádzam, po povodniach veľmi pomohlo najmä prepojenie s rakúskymi regiónmi, ktoré mali značné skúsenosti s povodňami vo vysoko položených oblastiach. My sme takéto skúsenosti nemali.

Myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby sa Komisia sústredila na vytvorenie regionálnych prepojení, aby sme sa mohli učiť jeden od druhého, ako si poradiť v takýchto situáciách, ktoré sa v budúcnosti zjavne neskončia.

 
  
MPphoto
 

  Lothar Bisky, v mene skupiny GUE/NGL. (DE) Vážený pán predseda, v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice chcem vyjadriť sústrasť obetiam a postihnutým osobám. Na tomto sa zhodnú všetky skupiny v Parlamente. Tiež sa zhodneme na tom, že musíme urýchlene poskytnúť pomoc. Zaznelo tu už mnoho múdrych slov. Nie je potrebné, aby som ich opakoval, ale plne ich podporujem. Chcel by som však zdôrazniť ešte jedno hľadisko, a tým je dlhodobá ujma. Nesmieme zabúdať, že mnohé následky budú mať trvalejší vplyv na životné prostredie, ako momentálne predpokladáme. Preto považujem za dôležité, aby Fond solidarity a opatrenia, ktoré prijímame, boli nasmerované na tieto dlhodobé následky prírodných katastrof.

Chcel by som povedať ešte jednu vec. Môžeme tu sedieť a diskutovať o tomto probléme, ale najdôležitejšie je poskytnúť ľuďom podporu, aby mohli zorganizovať pomoc sami pre seba, pretože lepšie chápu miestne podmienky ako my tu v Parlamente.

 
  
MPphoto
 

  Mara Bizzotto, v mene skupiny EFD. (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, v mene našej skupiny chcem vyjadriť solidaritu so všetkými občanmi postihnutými povodňami. Chcela by som však hovoriť o našom regióne, ktorý má 5 miliónov obyvateľov. Tu povodne zasiahli 500 000 ľudí, postihli 131 obcí, 7 000 obyvateľov bolo presídlených, voda zaplavila 140 km2 územia, museli sa evakuovať tri nemocnice a zdravotnícke zariadenia a došlo k dvom úmrtiam. Povodne ťažko zasiahli poľnohospodárstvo a 23 % podnikov v regióne Benátsko bolo tiež v plnej miere zasiahnutých. Týmto chcem len poukázať na veľkosť tejto katastrofy.

Európa musí urobiť viac. Európa musí zmobilizovať Fond solidarity a vieme, že ak sa neschváli rozpočet, fond nebude možné mobilizovať. Je veľmi pekné sedieť tu a hovoriť o veľkých stratégiách, plánoch rozvoja a imaginárnych programoch, Európa by však mala viac investovať do rozvoja a predchádzania hydrogeologickým rizikám, podporovať zodpovedné územné plánovanie a poskytovať stimuly na využívanie a rozvoj systémov včasného varovania.

Mala by viac investovať do prác na hydraulickom zabezpečení, pretože naše rieky predstavujú riziko a naďalej ohrozujú zdravie našich občanov. Preto úprimne dúfam, že Európa tentoraz predloží riešenia a bude presadzovať svoj názor, pretože ju často obviňujú, že je príliš vzdialená od svojich občanov.

 
  
MPphoto
 

  Predseda. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Olga Sehnalová (S&D), písomne. (CS) Prírodné, ale aj priemyselné katastrofy, ako sme mali možnosť vidieť pri nedávnej tragédii úniku jedovatého kalu v Maďarsku, sa v Európe, žiaľ, vyskytujú pomerne často. Dôveryhodnosť Európskej únie ako organizácie preukazujúcej solidaritu v núdzi závisí od schopnosti poskytnúť účinnú a najmä rýchlu pomoc postihnutým oblastiam a ich občanom. Najdôležitejšiu úlohu tu hrá čas. Preto by pravidlá, ktorými sa riadi akákoľvek pomoc, mali byť čo najpružnejšie, najmä pokiaľ ide o katastrofy cezhraničného charakteru. Podmienka dosiahnutia definovanej očakávanej úrovne škôd bez ohľadu na veľkosť postihnutého územia a intenzity škôd sa ukazuje ako nevyhovujúca. Všetko sa naozaj nedá predvídať. Preto plne podporujem zmeny zamerané na účinnú a rýchlu mobilizáciu zdrojov. Schopnosť pomôcť našim vlastným občanom je podľa môjho názoru významným pozitívnym prvkom vo vnímaní EÚ. Ako sa dá lepšie dokázať, že Európa je tu pre svojich občanov?

 

4. Desiate výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predseda. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie týkajúce sa desiateho výročia prijatia rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti.

Chcel by som v Parlamente privítať zástupcu Rady a zástupcu Komisie.

 
  
MPphoto
 

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, mám tú česť vystúpiť v tejto rozprave v mene barónky Ashtonovej, podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Pán predseda, v prvom rade mi dovoľte poďakovať Európskemu parlamentu za jeho neustály záujem o otázku žien, mieru a bezpečnosti a zdôrazniť, i keď to zrejme viete, že Parlament bol prvou inštitúciou, ktorá len mesiac po prijatí rezolúcie č. 1325 žiadala jej vykonávanie prostredníctvom uznesenia v tejto inštitúcii.

O desať rokov neskôr možno konštatovať, že sa nám podarilo dosiahnuť pokrok. V súčasnosti sme výrazne rozšírili medzinárodný rámec, najmä vďaka prijatiu rezolúcií č. 1888 a 1889 v roku 2009. Vymenovanie prvej osobitnej predstaviteľky OSN pre násilie páchané na ženách v ozbrojených konfliktoch bolo dôležitým krokom.

Navyše v súčasnej dobe existuje vo svete vyše 20 národných plánov. Situácia však pretrváva a skutočnosť je taká, že ochrana žien v konfliktných situáciách a ich účasť na mierových procesoch a procesoch obnovy ešte stále nespĺňa prijaté záväzky a miestne potreby. Násilie a najmä sexuálne násilie voči ženám a dievčatám v konfliktoch naďalej ničí mnohé životy a príliš často k nemu dochádza úplne beztrestne.

Európska únia je pevne odhodlaná vykonávať rezolúciu č. 1325 a následné rezolúcie. Dnes máme rozumnú politiku EÚ týkajúcu sa žien, mieru a bezpečnosti, ktorá pokrýva všetky aspekty vonkajších vzťahov Únie, počnúc krízovým riadením až po humanitárnu pomoc a rozvojovú spoluprácu. Chcel by som tu spomenúť niekoľko konkrétnych úspechov, napríklad jednou z činností je výmena osvedčených postupov.

V tomto smere sú odborníci z inštitúcií EÚ a členských štátov pravidelne členmi pracovnej skupiny. Tento postup viedol k zvýšeniu počtu programov na vnútroštátnej úrovni. Desať členských štátov už prijalo národný akčný plán a ďalšie dva plány sa práve vypracúvajú. Európska únia má niekoľko programov vytvorených tak, aby spĺňali potreby žien a dievčat v konfliktných situáciách a v situáciách po ukončení konfliktov, ako je napríklad financovanie zdravotnej starostlivosti pre obete sexuálneho násilia.

Za menej ako dva roky sa z tohto programu financovali projekty v 67 krajinách a celkovo bolo poskytnutých vyše 300 miliónov EUR. Európska únia začala používať systém na sledovanie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v programoch rozvojovej spolupráce. Každá z 13 misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) má poradcov, ako aj kontaktné miesta, ktoré sa zaoberajú rodovým hľadiskom, a takéto kontaktné miesta existujú aj vo vyše 80 delegáciách EÚ.

V súčasnosti dokončujeme správu, v ktorej sa vyvodzujú závery z integrácie otázok rodovej rovnosti a ľudských práv do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Európska únia tiež úzko spolupracuje s občianskou spoločnosťou s cieľom podporovať účasť žien v oblastiach mieru a bezpečnosti.

V roku 2011 plánujeme spustiť niekoľko konkrétnych projektov na podporu ženských sietí v krajinách postihnutých krízou s odhadovaným rozpočtom 2 milióny EUR. Niekoľko delegácií EÚ zorganizovalo pri príležitosti desiateho výročia rezolúcie č. 1325 deň otvorených dverí a stretli sa s miestnymi ženskými skupinami, ako sú napríklad skupiny v Kosove, Bosne a Hercegovine a Iraku.

Európska únia a Africká únia zorganizovali v polovici októbra seminár pre občiansku spoločnosť v Addis Abebe s cieľom vypracovať odporúčania o spoločných opatreniach Európskej únie a Africkej únie.

Okrem toho pokiaľ ide o obnovené a merateľné záväzky, do konca roka plánujeme vytvoriť niekoľko štandardných prvkov odbornej prípravy pre oblasť rodovej rovnosti, ľudských práv a detských práv, ktoré sa budú používať pri odbornej príprave zamestnancov pôsobiacich v misiách SBOP. V rámci rozvojovej spolupráce plánujeme do roku 2013 vypracovať miestne stratégie vykonávania rezolúcie č. 1325 v aspoň 60 % krajín, v ktorých prebiehajú alebo prebiehali konflikty. Na záver, plánujeme pravidelne podávať správy o vykonávaní záväzkov EÚ, pokiaľ ide o ženy, mier a bezpečnosť s použitím 17 ukazovateľov, ktoré boli prijaté v júli 2010. Prvá správa sa práve teraz dokončuje.

26. októbra sa Európska únia zúčastnila rozpravy Bezpečnostnej rady pri príležitosti desiateho výročia rezolúcie č. 1325. Belgické predsedníctvo už predtým zorganizovalo tri stretnutia ministrov a odborníkov na vysokej úrovni v Bruseli, New Yorku a Ženeve s cieľom zvýšiť informovanosť a vypracovať odporúčania.

Európska únia následne dôrazne požiadala o zvýšenie medzinárodného monitorovania vykonávania rezolúcie č. 1325 a zdôraznila najmä všetky ukazovatele vyvinuté generálnym tajomníkom. Európska únia preto teraz žiada rýchle prevádzkové vykonávanie týchto ukazovateľov.

 
  
MPphoto
 

  Joaquín Almunia, podpredseda Komisie. – (ES) Vážený pán predseda, veľmi pekne ďakujem pánovi úradujúcemu predsedovi Rady za jeho slová k tejto téme. Komisia plne podporuje to, čo práve povedal pán zástupca Rady, a chcel by som dodať tri konkrétne body.

Najskôr chcem povedať, že plne súhlasím s tým, čo povedal pán úradujúci predseda Rady: došlo k jasnému pokroku, na celosvetovej úrovni sa vypracovalo 20 národných akčných plánov a bola vymenovaná prvá osobitná predstaviteľka OSN pre násilie páchané na ženách v ozbrojených konfliktoch.

Druhý bod, o ktorom sa vám chcem zmieniť, je, že Komisia je presvedčená, že v predchádzaní násiliu páchanému na ženách a dievčatách v konfliktoch a najmä sexuálnemu násiliu a násiliu založenému na rodovej príslušnosti treba urobiť ešte veľa práce, pretože ide o pretrvávajúci problém, ktorý ničí mnohé životy.

Po tretie, Európska únia musí ísť príkladom, pokiaľ ide o uplatňovanie rezolúcie č. 1325 a uznesení o jej vykonávaní.

Musíme aj naďalej venovať pozornosť potrebám žien a detí postihnutých ozbrojenými konfliktami alebo nachádzajúcich sa v situáciách po ukončení konfliktov, a to prostredníctvom programov, ktoré by napríklad financovali poskytovanie zdravotných služieb tým osobám, ktoré prežili sexuálne alebo rodové násilie. Musíme spolupracovať s občianskou spoločnosťou pri podpore účasti žien na budovaní mieru a bezpečnosti, a musíme, samozrejme, úzko spolupracovať s Organizáciou Spojených národov na príprave ukazovateľov, ktoré vyvinul generálny tajomník.

Európska únia musí urobiť aj ďalšie kroky, napríklad pani podpredsedníčka Komisie a vysoká predstaviteľka barónka Ashtonová vymenovala prvú osobitnú predstaviteľku EÚ pre Sudán, pani Rosalind Marsdenovú.

 
  
MPphoto
 

  Edit Bauer, v mene poslaneckého klubu PPE. (HU) Vážený pán predseda, prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 pred desiatimi rokmi jednoznačne predstavovalo historický krok, ktorý medzinárodná spoločnosť urobila po tragických skúsenostiach z vojen v Juhoslávii. Vojny najviac postihujú nevinné civilné obyvateľstvo, ktoré v časoch ozbrojených konfliktov tvoria najmä ženy. Naše skúsenosti ukázali, že ozbrojené konflikty doposiaľ vždy sprevádzali znásilnenia žien. Nie náhodou Ženevský dohovor uznáva, že tieto znásilnenia sa často rovnajú genocíde.

Stigmatizácia a následky násilia aj po ukončení konfliktov naďalej ničia životy obetí a ujma, ktorú takéto fyzické a psychické zneužívanie zanechá, je na celý život, ak sa vôbec obeť z takejto ujmy spamätá. Nie je preto prehnané žiadať, aby sa predchádzanie násiliu páchanému na ženách stalo integrálnou súčasťou bezpečnosti verejnosti a obrannej politiky a aby existovali opatrenia, ktoré ukončia násilné činy páchané na civilistoch. Úsilie OSN v tejto súvislosti zjavne nesmie zostať nepovšimnuté, pretože aj dnes sú vo vojnových oblastiach znásilňované tisícky žien, ktoré sú následne odvrhnuté vlastnými rodinami, čím sa z nich stávajú dvojité obete.

Nedávno bolo vo východnom Kongu v priebehu piatich dní znásilnených 8 000 žien, ale ide tu aj o problematiku utečeneckých táborov, ako napríklad tábora Ašraf, kde ešte ani dnes nie sú ženy v bezpečí. Takisto je oprávnené žiadať zvýšenie účasti žien v mierových silách, pretože ich účasť je za týchto osobitných okolností nesmierne dôležitá. Sme presvedčení, že je dôležité, aby ženy zohrávali aktívnejšiu úlohu v mierových procesoch. Nesmieme dopustiť, aby boli jednoducho len pasívnymi účastníčkami alebo dokonca obeťami takýchto procesov. Som rada, že Komisia v tejto súvislosti podnikla dôležité kroky.

 
  
MPphoto
 

  Maria Eleni Koppa, v mene skupiny S&D. (EL) Vážený pán predseda, od prijatia rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti uplynulo desať rokov. Ide o dôležité výročie, pretože problematika žien aj detí, ktoré sú naďalej najväčšími obeťami vojny, je aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým.

Tisíce prípadov znásilnení vo vojnových oblastiach dokazujú, že znásilnenie a sexuálne zneužívanie sú systematicky využívané ako vojnové zbrane určené na poníženie a demoralizáciu protivníka. V mnohých prípadoch vojaci vedení svojimi nadriadenými systematicky znásilňujú, a ak je takýto čin spáchaný na verejnosti, spôsobuje protivníkovi ešte väčšiu ujmu. Obete takýchto praktík, ktorými sú zvyčajne ženy, sú stigmatizované, odmietané a dokonca zavraždené ich vlastnou komunitou v snahe obnoviť svoju česť.

V tomto boji musíme držať spolu. Musíme skoncovať s touto hanbou ľudstva, s týmito vojnovými zločinmi. Zároveň musíme všade zvýšiť kontroly, aj na strane modrých baretov, pretože máme obrovskú mieru priamej aj nepriamej zodpovednosti. Všetkým osobám zapojeným do týchto praktík treba udeliť prísne tresty. Potrebujeme odbornú prípravu, disciplínu a jasné posolstvo. Nakoniec, musíme medzinárodnému spoločenstvu ukázať, že to, čo hovoríme, myslíme skutočne vážne.

Ako sa uvádza v rezolúcii č. 1325, ženy sa môžu a musia v rovnakej miere zúčastňovať na podpore mieru a bezpečnosti. Naším spoločným cieľom musí byť dosiahnutie silnejšieho postavenia žien s možnosťou obrátiť sa na medzinárodné súdy a s pomocou programov na ich opätovné hospodárske, sociálne a duševné začlenenie. Ich emancipácia a ochrana sú nevyhnutnou podmienkou na ukončenie využívania sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane.

 
  
MPphoto
 

  Barbara Lochbihler, v mene skupiny Verts/ALE. (DE) Vážený pán predseda, presne pred desiatimi rokmi sa práva žien ako základný prvok ľudských práv prvýkrát stali témou na diskusiu v Bezpečnostnej rade OSN na základe žiadosti uplatňovať rodovú rovnosť v konfliktných a krízových situáciách. Išlo o míľnik na ceste k zavedeniu povinnej požiadavky podľa medzinárodného práva na účasť žien na úrovniach rozhodovania v mierových procesoch a bezpečnostnej politike.

Vtedajší generálny tajomník Kofi Annan predložil v roku 2005 naliehavú požiadavku na vypracovanie národných akčných plánov za účelom vykonávania rezolúcie č. 1325. Už sme počuli, že doteraz tak urobilo len 20 štátov vrátane európskych krajín, ako sú Švédsko a Veľká Británia, ale aj afrických krajín, ako napríklad Libéria a Pobrežie Slonoviny. Som presvedčená, že všetky členské štáty Európskej únie by mali prijať akčné plány takéhoto druhu. To sa týka aj krajín, ako je napríklad Nemecko, odkiaľ pochádzam, ktoré zatiaľ odmieta vypracovať akčný plán.

Rodové hľadisko sa definitívne stalo dôležitým na medzinárodnej úrovni. Bola vymenovaná nová osobitná predstaviteľka OSN pre sexuálne násilie a zriadil sa orgán OSN pre rodovú rovnosť. Musíme si však uvedomiť, že všetky tieto opatrenia sú vo veľkej miere v počiatočnom štádiu. Ide tu o poskytovanie podpory ženám a dievčatám, ktoré sa stali obeťami sexuálneho násilia. Musíme zintenzívniť už existujúce uznesenia a programy pomoci. Ide tu však aj o podporu pri identifikácii páchateľov a ich trestné stíhanie, ktoré musia byť vždy spojené s reformou miestnych súdnych systémov.

Vyjadrenie pána Chastela v mene barónky Ashtonovej o poskytnutí 2 miliónov EUR na podporu tejto rezolúcie je veľmi pozitívne. Chcela by som zdôrazniť, že je veľmi dôležité zapojiť miestne mimovládne organizácie bojujúce za práva žien, aby finančné prostriedky išli tam, kde sú skutočne potrebné.

 
  
MPphoto
 

  Eva-Britt Svensson, v mene skupiny GUE/NGL. (SV) Vážený pán predseda, ženy a deti sú obeťami vo vojnách a konfliktných situáciách. Násilie, znásilnenia, týranie a sexuálne útoky sú zbrane používané proti ženám a deťom v týchto situáciách. Ženy boli teraz uznané za obete a ony skutočne sú obeťami. Ich uznanie za obete je, okrem iných vecí, výsledkom vymenovania pani Margot Wallströmovej do funkcie osobitnej predstaviteľky OSN.

Ženy však nie sú iba obeťami, sú aj dôležitými aktérkami v oblasti mierových a bezpečnostných prác zameraných na predchádzanie konfliktom. Ich účasť na budovaní mieru a demokracie po vojnách a konfliktoch je nevyhnutná. Zohrávajú aktívnu úlohu v obnove krajín. Napriek tomu, že od prijatia rezolúcie OSN už uplynulo desať rokov, ženy sú naďalej uznávané len ako obete násilia. Sú ignorované v súvislosti s prácami na obnove, ktoré sú dôležité pri vytváraní mieru a demokracie. Napriek tomu, že vieme, akú významnú úlohu ženy zohrávajú v týchto prácach, všetok vplyv na rozhodnutia majú naďalej len muži. Je načase, aby sme uznali schopnosti žien, a to aj v súvislosti s ich snahami v oblasti mieru a bezpečnosti. EÚ musí žiadať, aby sa rodové hľadisko bralo do úvahy pri poskytovaní pomoci a dotácií, pokiaľ ide o práce na obnove.

 
  
  

PREDSEDÁ: RODI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD. – (SK) Rezolúcia č. 1325 Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov o ženách, mieri a bezpečnosti je jedným z posledných vážnych dokumentov, v ktorom všetky štáty sveta deklarujú svoj rešpekt a úctu k nežnému pohlaviu.

Každé z ustanovení rezolúcie má svoj hlboký zmysel a reaguje na problémy, ktoré vo vzťahoch medzi mužmi a ženami často prináša život, keď najmä v krízových pomeroch sa ženy a dievčatá často stávajú obeťami zvôle, divokého násilia a bezprávia. Vyspelé civilizované krajiny sa hlásia k svojim záväzkom, ktoré im vyplývajú z rezolúcie č. 1325 Bezpečnostnej rady OSN, a rozličnými opatreniam sa usilujú vytvoriť čo najširší priestor pre ich uplatnenie v národných a medzinárodných inštitúciách podieľajúcich sa na riešení konfliktov a organizovaní mierových procesov.

Vážne problémy v rešpektovaní ľudských práv žien a dievčat však pretrvávajú

v mnohých krajinách rozvojového sveta, najmä v centrálnej Afrike, či niektorých oblastiach Ázie. Maniere barbarských militaristických režimov vychádzajú z iného hodnotového rebríčka, ako uznáva civilizovaný svet, a ľudská dôstojnosť civilistov, žien a detí hordám zabijakov veľa nehovorí.

Myslím si, že toto je oblasť, na ktorú by sme sa mali čo najskôr zamerať a sústrediť väčšiu pozornosť. Preto je treba urobiť opatrenia aj v politike Európskej únie, aby vyvíjala väčší a intenzívnejší tlak na tieto režimy, ktoré nerešpektujú základné ľudské práva svojich občanov a obyvateľov.

 
  
MPphoto
 

  Krisztina Morvai (NI). (HU) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, som presvedčená, že každý z nás by vedel ľahko odpovedať na otázku, ktorá veľká skupina ľudí je v podstate vylúčená z prijímania rozhodnutí alebo je v ňom len minimálne zastúpená a zároveň musí v obrovskej miere znášať následky politických, hospodárskych a finančných rozhodnutí. Áno, vážení kolegovia, hovorím o ženách, a to nielen v súvislosti s ozbrojenými konfliktami, ktoré sú témou dnešného zasadnutia, ale aj v súvislosti s hospodárstvom, pretože sú to koniec koncov práve ženy, ktoré musia zabezpečiť jedlo pre svoje rodiny, a práve ženy a ich deti vo zvlášť veľkej miere trpia chudobou. Podľa mňa je základnou myšlienkou tejto deklarácie OSN to, že ženy by mali dostať oveľa viac možností podieľať sa na procese rozhodovania, aby sa mohli stať strojcami a nie obeťami svojich osudov.

Ako ozbrojené konflikty postihujú ženy? Pozrime sa na príklad Gazy. Aj dnes sa práve ženy starajú o tých, ktorí boli zranení v dôsledku brutalít Izraelského štátu, práve ženy sa starajú o deti, ktoré v dôsledku týchto brutalít ostali zdravotne postihnuté, a práve ženy značne trpia následkami bombových útokov, ničenia infraštruktúry a bombardovania ciest a škôl. Mali by sme to mať na pamäti, keď budeme hovoriť o útrapách, ktoré ženy musia znášať v ozbrojených konfliktoch.

 
  
MPphoto
 

  Philippe Juvin (PPE). (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v oblastiach zasiahnutých konfliktom je násilie páchané na ženách úmyselnou taktikou. Znásilnenie je rozšírenou, systematickou a organizovanou praktikou. Ide o spôsob vedenia vojny. Musíme, samozrejme, odsúdiť toto násilie.

Okrem odsúdenia tohto násilia však treba urobiť ešte viac, ako len predkladať vyhlásenia, v opačnom prípade sa stanú iba formulou. Musíme nájsť spôsob konania. Preto vás, dámy a páni, žiadam, aby ste zvážili tri druhy opatrení.

Prvé opatrenie: myslím si, že by sme mali byť presvedčení o potrebe Európskej únie podporovať miestne ženské organizácie vo všetkých konfliktných situáciách, do ktorých zasahuje. Dodržiavanie základných zásad slobody a spravodlivosti sa zvýši, ak bude založené na rešpektovaní žien. Udeľovanie práv ženám bude všade vo svete podporovať rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a hodnoty rovnosti a bratstva, ktoré sú hodnotami EÚ.

Druhé opatrenie: myslím si, že keď my Európania prispejeme k pomoci na obnovu krajín, mali by sme požadovať, aby riadiace sily a miestne orgány v oblasti, ktorým pomáhame, zaviedli kvóty na zabezpečenie účasti žien na úrovniach rozhodovania. Mám na mysli napríklad Palestínsku samosprávu, ktorej pomáhame a ktorú takmer výlučne financujeme my. Situácia na Blízkom východe sa zlepší, iba ak budeme od Palestínskej samosprávy požadovať zavedenie kvót, ktoré umožnia ženám zastávať zodpovedné politické funkcie.

A nakoniec, tretie opatrenie: myslím si, že v oblastiach nášho civilného, policajného alebo vojenského zásahu musíme dať ženám v rámci našich vlastných jednotiek a funkčných delegácií významné a primerané postavenie. To len prispeje k zvýšeniu našej efektívnosti a ako vyplýva z mnohých správ, môže to prispieť k tomu, aby nás obyvateľstvo ochotnejšie prijalo.

 
  
MPphoto
 

  Marc Tarabella (S&D). (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, je to už 10 rokov, čo Bezpečnostná rada OSN po prvýkrát v histórii prijala rezolúciu zdôrazňujúcu osobitnú situáciu žien žijúcich vo vojnových oblastiach a ich úlohu na riešení konfliktov. Dnes, desať rokov po prijatí tejto rezolúcie, sú však tisíce žien v krajinách zmietaných vojnou, ako je napríklad Kongo, naďalej znásilňované. Ja sám som ostro kritizoval beztrestnosť páchateľov týchto ohavností, ktorá trvá už mnoho rokov.

Navyše sa tieto barbarské skutky páchajú, aj keď sú v oblasti niekedy alebo dokonca často prítomné sily OSN. Myslím si, že nám veľmi chýbajú politické ambície a primerané finančné prostriedky. Chcel by som predovšetkým zdôrazniť potrebu odbornej prípravy pracovníkov európskych a medzinárodných organizácií pôsobiacich v týchto oblastiach a potrebu zvýšenia povedomia trpiacich populácií.

Musíme dosiahnuť, aby každý pochopil, že ak zohľadníme rodovú otázku, povedie to k zlepšeniam vo všetkých oblastiach. Musíme zastaviť až príliš častú beztrestnosť páchateľov násilia na ženách a v tejto súvislosti musíme ustanoviť riadny postup riešenia sťažností. Musíme tiež zvýšiť finančné prostriedky dostupné v európskych inštitúciách, najmä na podporu práce na rodových otázkach a otázkach ľudských práv, aby sme mohli zavádzať mechanizmy a hodnotiť pokrok Európskej únie.

Všimol som si, že ako povedal pán Chastel, naozaj sa vynaložilo úsilie, najmä pokiaľ ide o výmenu osvedčených postupov a účasť v pracovnej skupine. Okrem toho 10 členských štátov už má národné akčné plány. Dúfam, že aj ďalších 17 členských štátov bude čoskoro mať svoj vlastný plán.

Nakoniec by som chcel zdôrazniť, že vkladám veľké nádeje do budúcej služby pre vonkajšiu činnosť. Dúfam, že ženy a muži v nej budú zastúpení v rovnakej miere, a to najmä v teréne. Nikdy nesmieme zabúdať na významnú úlohu žien pri riešení konfliktov alebo na potrebu nadviazať komunikáciu, ktorá je založená na dôvere medzi silami medzinárodných inštitúcií a miestnym obyvateľstvom.

 
  
MPphoto
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). (PT) Vážená pani predsedajúca, zdôrazňovanie dôsledkov vojen a konfliktov na ženy a deti má v tejto kritickej dobe mimoriadny význam, keďže vojny v Iraku a Afganistane pokračujú, vznikajú nové vážne konflikty, ako napríklad na Izraelom okupovaných územiach Palestíny alebo v Západnej Sahare okupovanej Marokom, nerovnosti sa prehlbujú, chudobu zhoršujú neoliberálne politiky a vznikajú nové hrozby, ako napríklad prijatie strategickej koncepcie NATO na samite, ktorý sa konal tento víkend v Lisabone. Odpoveďou na tento samit bolo zorganizovanie mierovej demonštrácie, ktorá sa konala minulú sobotu v uliciach Lisabonu v rámci kampane s názvom „Mier áno, NATO nie“ zahŕňajúcej viac ako 100 organizácií. V uliciach pochodovali desaťtisíce ľudí, mužov aj žien, ktorí žiadali mier a sociálnu spravodlivosť nevyhnutnú na bezpečnosť a krikom sa dožadovali rozpustenia NATO, jadrového odzbrojenia a rešpektovania ľudských práv pri obrane mieru.

Zajtra sa bude v Portugalsku konať generálny štrajk, v ktorom budú muži a ženy opäť protestovať proti antisociálnym politikám. Tieto politiky ovplyvňujú každého, ale predovšetkým diskriminujú ženy. Protestujúci budú žiadať zavedenie nových politík, ktoré rešpektujú dôstojnosť pracovníkov a podporujú rozvoj a sociálny pokrok, ktoré sú predpokladom mieru.

 
  
MPphoto
 

  Eduard Kukan (PPE). - (SK) Aj ja chcem zdôrazniť historický význam rezolúcie Bezpečnostnej rady 1325 pre mier a bezpečnostnú politiku. Bolo to prvý raz, keď OSN zdôraznila dôležitosť ochrany a plnej angažovanosti sa žien pri tvorbe mieru, udržiavaní mieru a pri prevencii konfliktov.

Treba povedať, že za predchádzajúcich desať rokov sa vynaložilo veľa úsilia pre dosiahnutie tohto cieľa. Ale aj tak zneužívanie žien často zostáva hlavnou charakteristikou počas konfliktov. A čo viac, došlo k alarmujúcemu zvýšeniu častého a systematického násilia proti ženám počas konfliktov alebo aj po nich.

Nebudem uvádzať konkrétne čísla, ale určite hodno spomenúť hrôzostrašné veci, ktoré sa udiali v Demokratickej republike Kongo, v Darfúre, v Rwande, v Libérii, v Sierra Leone a v Bosne. Osobne som sa stretol a rozprával so ženami, ktoré boli obeťami násilia v čase vojny v bývalej Juhoslávii. Ich spomienky sú hrozné. Boli znásilnené, mučené, ponižované. Mnohé boli ostrakizované aj po skončení konfliktu.

Ani koniec konfliktu totiž ešte negarantuje ukončenie násilia proti ženám. Mali by sme to mať stále na pamäti.

Ochrana a umožnenie účasti žien pri tvorbe mieru a bezpečnosti je hlavným cieľom rezolúcie 1325. Bohužiaľ v mnohých prípadoch sa tak ešte nestalo. Som presvedčený, že je reálna šanca, aby sme to zmenili. Treba však politickú vôľu všetkých, aby sme pre to vytvorili reálne podmienky. Pri plnení tejto úlohy vidím aj možnosť pozitívneho príspevku vysokej predstaviteľky baronesy Ashtonovej a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktorá by mohla výrazne posilniť úlohu Európskej únie pri implementácii tejto dôležitej rezolúcie.

 
  
MPphoto
 

  Sabine Lösing (GUE/NGL). (DE) Vážená pani predsedajúca, ženy a deti sú naďalej veľmi tvrdo postihované vojnami a ich následkami. Práva žien sa však nesmú zneužívať na odôvodňovanie vojenských zásahov. Príklad Konžskej republiky poukazuje na to, že vojenské opatrenia nepomáhajú chrániť, zabezpečovať ani presadzovať práva žien. Žiaľ, práve opak je pravda. Situácia žien v Afganistane je dnes v dôsledku vojny horšia ako kedykoľvek predtým. Sľub, ktorý obsahuje rezolúcia č. 1325, možno skutočne dodržať, iba ak sa zabráni vzniku konfliktov a vo vojnách a konfliktných situáciách sa budú prijímať iba civilné opatrenia. Preto som presvedčená, že je úplne neprijateľné prekrúcať toto uznesenie s cieľom zvýšiť počet žien zapojených do vojen. Žiadam, aby EÚ zo zásady zastavila poskytovanie podpory vrátane pomoci na vybavenie a odbornej prípravy režimom a vojenským silám, ktoré do ozbrojených konfliktov posielajú detských vojakov, porušujú ľudské práva a systematicky páchajú sexuálne násilie.

 
  
MPphoto
 

  Edite Estrela (S&D). (PT) Vážená pani predsedajúca, rezolúcie Bezpečnostnej rady a plány na podporu rozvoja sa už spomínali s dôrazom na dosiahnutý pokrok, skutočnosť je však taká, že ženy sú aj naďalej hlavnými obeťami ozbrojených konfliktov. Sú obeťami, ale ešte stále nemajú rozhodovacie právomoci. Ženy by sa mali podieľať na celom procese predchádzania a riešenia konfliktov. Keby viac žien zastávalo vedúce pozície pri tvorbe politík vrátane rozhodovania o hospodárskych otázkach, určite by na svete bol väčší mier a bezpečnosť a všetci by sme mali úžitok z väčšieho rozvoja a lepších životných podmienok. Preto tiež potrebujeme, aby do všetkých úrovní rozhodovania bolo zapojených viac žien. Ako tu už bolo povedané, ženy by sa mali podieľať na rozhodovacom procese a mali by byť účastníčkami tohto procesu. Nemal by byť výlučne mužskou záležitosťou.

 
  
MPphoto
 

  Antonyia Parvanova (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, keď sa hovorí o ženách v oblastiach konfliktov, musíme si uvedomiť, že aj napriek zvýšeným snahám a dobrým znameniam, ako sú napríklad vymenovanie bývalej komisárky pani Margot Wallströmovej do funkcie osobitnej predstaviteľky generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie v konfliktoch alebo aj nedávne vytvorenie orgánu „OSN ženy“, ešte stále sú v tejto oblasti potrebné ďalšie opatrenia, lepšia informovanosť a praktické politické kroky.

Chcela by som dôrazne vyzdvihnúť skutočnosť, že partnerstvá medzi poslancami, EÚ, vládami členských štátov OSN, inštitúciami a občianskou spoločnosťou sú nevyhnutné na budovanie podpory dohodnutých priorít a cieľov akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji v súvislosti s rozvojovými cieľmi tisícročia.

V kontexte rodovej rovnosti musíme prijať spoločný záväzok posunúť túto záležitosť dopredu, zabezpečiť väčšie zastúpenie žien v snahe zabrániť vojne, obnoviť mier, zvládnuť situácie po ukončení konfliktov a vziať na vedomie, že ženy môžu zohrávať významnú úlohu v udržiavaní mieru, ak majú primeranú podporu a sú do tohto procesu skutočne začlenené.

Na záver by som chcela zdôrazniť, že EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri posúvaní týchto cieľov dopredu v záujme dosiahnutia spravodlivého a trvalého riešenia. Našou hlavnou zodpovednosťou a dôležitou politickou úlohou je spolupracovať na riešení situácie žien v oblastiach konfliktov, a to prostredníctvom snahy zabrániť vojne a udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť.

 
  
MPphoto
 

  Diane Dodds (NI). – Vážená pani predsedajúca, chcela by som podporiť rezolúciu č. 1325. Zároveň chcem upriamiť pozornosť Parlamentu na situáciu v Severnom Írsku, kde máme veľmi aktívny ženský sektor, ktorý bol v rámci krajiny pozitívnou silou.

Predtým, ako som sa stala poslankyňou tohto Parlamentu, zastupovala som Severný Belfast na Zhromaždení Severného Írska a oblasť Belfastu Shankill v miestnej vláde. Sú to oblasti, ktoré vyše 30 rokov ničilo násilie spôsobené teroristickou kampaňou írskych republikánov a násilie v rámci komunity.

V tej dobe boli skupiny, ako napríklad Ženské centrum, súdržnou silou, ktorá posilňovala kapacitu komunity a vytvárala prepojenia s ďalšími ženskými skupinami z iných komunít. Sú to obyčajné ženy, ktoré sa osvedčili ako vedúce osobnosti, a sú vynikajúcim vzorom pre ostatné krajiny a komunity, ktoré sa ocitnú tvárou v tvár terorizmu a násiliu.

Skupiny ako Ženské centrum Shankill, Ženská sieť Foyle a Odborná príprava pre ženy dnes nielenže vylepšujú vzťahy medzi komunitami v Severnom Írsku, ale aj poskytujú ženám príležitosti na pracovnom trhu prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy. Vážení kolegovia, toto je cesta, ktorou sa dá ísť vpred.

 
  
MPphoto
 

  Norica Nicolai (ALDE). (RO) Vážená pani predsedajúca, dúfam, že rozprava, ktorú tu dnes vedieme, nebude len príležitosťou na oslavu výročia rezolúcie č. 1325, ale aj novým začiatkom nového prístupu k tejto problematike, ktorá sa od prijatia uznesenia č. 1325 prakticky nezmenila.

Nemyslím si, že vyhlásenia sú postačujúce, a najmä nie také vyhlásenia, ktoré vytvárajú iný obraz skutočnosti. Myslím si, že treba prijať opatrenia a je úlohou Európskej únie vytvoriť v rámci súčasnej bezpečnostnej politiky základný kódex správania, ktorý by sa uplatňoval v operáciách počas konfliktu aj po ukončení konfliktu i napriek tomu, že už máme dohovor vo forme Ženevského dohovoru, ktorý odsudzuje násilné správanie počas konfliktov. Som presvedčená, že kódex správania tohto druhu by pre Európsku úniu mohol poskytnúť pridanú hodnotu a bol by významným krokom k vyriešeniu tejto problematiky.

Ďalšie aspekty zapojenia musia byť nepochybne podporované dôslednou finančnou pomocou založenou na stratégii pre naše rozvojové projekty.

 
  
MPphoto
 

  Anna Záborská (PPE). - (SK) Pripomíname si 10. výročie rezolúcie 1325 Organizácie spojených národov a takmer denne sú ďalšie výročia iných rezolúcií a deklarácií, ktoré chcú pomôcť ženám. Mám však pochybnosti, či dostatočne sledujeme ich napĺňanie.

Vznikajú stále nové a nové dokumenty, ale situácia žien sa zlepšuje len veľmi pomaly. Je našou povinnosťou pracovať pre dodržiavanie a ochranu práv všetkých žien, aby dosiahli plnú integráciu do spoločnosti, nezávisle na ich stave, pôvode a postavení.

Ich úloha začína v rodine nielen preto, že sú nezastupiteľné pri výchove svojich detí k rešpektu ľudskej dôstojnosti pre všetkých, ale sú to zároveň ženy, ktoré mysliac na ohrozenie svojej rodiny sa angažujú v zabránení a riešení vojnových konfliktov. Kým sa však ženy nebudú cítiť bezpečne vo svojej rodine, vo svojom národe, nemožno hovoriť o mieri, a to nielen v krajinách, kde nie je vojna.

 
  
MPphoto
 

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, samozrejme, súhlasím s Parlamentom vo veľkom počte bodov. Ako by som mohol nesúhlasiť napríklad s výzvami pána Juvina a pána Tarabellu na vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktorá bude predstavovať veľkú príležitosť na posilnenie politiky EÚ v oblasti žien, mieru a bezpečnosti? Počas zriaďovania služby si treba uvedomiť pretrvávajúci problém zabezpečenia väčšieho zastúpenia žien na každej úrovni vrátane personálnej, ale najmä na najvyššej úrovni.

Pani barónka Ashtonová na tom veľmi jasne pracuje. V tomto smere podnikla niekoľko krokov, napríklad vymenovala pani Rosalind Marsdenovú za prvú osobitnú predstaviteľku EÚ pre Sudán. V septembri vymenovala do vedúcich pozícií v rámci delegácií 29 ľudí a z toho 7 žien, čo je takmer 50 % zvýšenie počtu žien na tejto úrovni.

Zároveň EÚ vynakladá veľké úsilie na posilnenie svojich kapacít v súvislosti s otázkou účasti žien, mieru a bezpečnosti a domnievame sa, že je tiež dôležité prijať opatrenia na zvýšenie informovanosti v rámci ostatných organizácií a krajín. To ide ruka v ruke s osobitnými činnosťami v oblasti odbornej prípravy. Aj o tomto mnohí z vás hovorili. Únia v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva podporuje OSN vo vykonávaní rezolúcií o ženách, mieri a bezpečnosti v krajinách a regiónoch, ktoré sú najviac postihnuté, ako napríklad Pakistan, Afganistan, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan a údolie Fergana, ktoré zahŕňa Uzbekistan, Kirgizsko a Tadžikistan.

Nakoniec, Európska únia naďalej verí vo význam zvýšeného delegovania zodpovedností na medzinárodnej úrovni. Únia je presvedčená, že Bezpečnostná rada by mala zriadiť pracovnú skupinu, ktorá by preskúmala pokrok dosiahnutý vykonávaním rezolúcie č. 1325 a poskytla odporúčania Rade s cieľom splniť úlohy, odstrániť existujúce nedostatky a urýchliť vykonávanie tejto rezolúcie.

Únia preto požiadala Bezpečnostnú radu, aby zdvojnásobila svoje úsilie v boji proti beztrestnosti. Treba zaviesť cielené a progresívne opatrenia proti ktorejkoľvek strane v konflikte, ktorá je zodpovedná za závažné porušenia práv žien.

Som presvedčený, že Európsky parlament bude naďalej podporovať snahy Únie a členských štátov v tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Dostala som šesť návrhov uznesenia, ktoré k tejto téme predložili rôzne politické skupiny.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 25. novembra o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Corina Creţu (S&D), písomne. (RO) Napriek všetkým snahám, ako je napríklad prijatie rezolúcií a národných a medzinárodných plánov na zlepšenie úrovne ochrany žien v oblastiach konfliktov, sa nepodarilo odstrániť barbarskú zbraň, ktorá sa často využíva v modernej vojne: sexuálne násilie. Práve naopak, beztrestnosť vytvára podmienky vedúce k rozmáhaniu tejto praktiky, ktorá je diametrálne odlišná od našich hodnôt. Opakovane som spolu s ostatnými vystupovala proti činom masového znásilňovania páchaným v Kongu, Libérii a v ďalších oblastiach konfliktov, najmä v Afrike. Tisíce žien, ktoré sa stali obeťami sexuálneho zneužívania a násilia, sú navyše odsúdené na budúci život so sociálnou stigmou a bremenom hrozných chorôb, ako napríklad HIV.

Medzinárodný deň proti násiliu páchanému na ženách, ktorý si pripomíname 25. novembra, nám musí pripomínať aj to, že ženy sú obeťami domáceho násilia, ku ktorému dochádza v alarmujúcom počte, napríklad pokiaľ ide o manželské znásilnenie, sexuálne obťažovanie a obchodovanie s ľuďmi. Rodovo podmienené násilie, či už spáchané doma alebo v oblastiach konfliktu, je jedným z najzávažnejších porušení ľudských práv, proti ktorému sa musíme postaviť a primerane ho potrestať.

 
  
MPphoto
 
 

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE), písomne. (PL) V priebehu rokov sa zmenila tradičná úloha mierových misií. Teraz len monitoruje dohody o prímerí alebo zabezpečuje rešpektovanie hraníc medzi štátmi. V súčasnosti sa misie zapájajú do viacerých „mäkkých“ aktivít, ako je napríklad široká podpora ľudských práv a demokracie, podpora pri usporadúvaní volieb a obnova právneho štátu. Pri príležitosti desiateho výročia prijatia rezolúcie č. 1325 by sa pozornosť mala venovať úlohe žien v týchto procesoch. V mnohých prípadoch majú oveľa lepšie predpoklady na vykonávanie úloh v mierových misiách. Okrem iného mám na mysli prácu s obeťami sexuálne motivovaného násilia a násilia založeného na sexuálnej diskriminácii. Ženy pracujú v ženských väzeniach, pomáhajú pri opätovnom sociálnom začleňovaní a vedú mnohé formy odbornej prípravy. Často hovoríme o zvýšení účasti žien v politike a podnikateľskej činnosti. V žiadnej z týchto oblastí sa doposiaľ nepodarilo dosiahnuť plnú rovnosť príležitostí. Preto je nevyhnutné vrátiť sa k týmto otázkam a pozorne sa pozrieť na spôsob, akým sa uplatňujú prijaté právne predpisy, aby sme pri príležitosti 15. alebo 20. výročia rezolúcie č. 1325 mohli povedať, že všetky ustanovenia rezolúcie sa už vykonávajú.

 

5. Štátna pomoc na zatvorenie uhoľných baní neschopných konkurencie (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pána Bernharda Rapkaya v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o štátnej pomoci na zatvorenie uhoľných baní neschopných konkurencie (KOM(2010)0372 – C7-0296/2010 – 2010 /0220(NLE)) (Α7-0324/2010).

 
  
MPphoto
 

  Bernhard Rapkay, spravodajca.(DE) Vážená pani predsedajúca, pán Almunia, dámy a páni, najprv by som chcel zablahoželať vám, pán Almunia, a vašim úradom. Posúdenie vplyvu, ktoré ste predložili, je veľmi dobré. Zakladá sa na faktoch, je presvedčivé a k veci.

Je škoda, že ostatní členovia kolégia komisárov toto posúdenie vplyvu nečítali, pretože keby ho boli čítali, nepredložili by tento návrh, ktorý nemá s posúdením vplyvu absolútne nič spoločné. Som zvedavý, podľa čoho kolégium komisárov vybralo napríklad rok. V hodnotení vplyvu o tom nie je absolútne žiadna zmienka. Možno by sa to dalo vysvetliť iba tak, že rok 2014 je presne uprostred medzi rokmi 2010 a 2018. Určite je to tým.

Možno je to však aj tým, že nepochopili obsah. Ani jeden z argumentov podporujúcich tento návrh nemožno brať do úvahy vážne, pretože tieto argumenty nie sú správne. Je tu argument, že systém štátnej pomoci, ktorý bol prijatý v roku 2002 a ktorý čochvíľa skončí, bol opatrením na postupné zastavenie poskytovania tejto pomoci pre oblasť ťažby uhlia. To je, samozrejme, úplne nesprávne. Bolo to náhradné opatrenie. Viem to, lebo som pri tom bol. Bol som spravodajcom Parlamentu v roku 2002. Vtedy po 50 rokoch vypršala platnosť Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a bolo potrebné náhradné opatrenie, a to nielen v súvislosti s pomocou, ale aj inými otázkami.

Keby išlo o opatrenie na postupné zastavenie, čo by sa stalo napríklad s majetkom Európskeho spoločenstva uhlia a ocele? Nebolo to opatrenie na postupné zastavenie, bolo to náhradné opatrenie. Vtedy sme mali dobrý dôvod súhlasiť s osemročným obdobím v súvislosti s týmto náhradným opatrením, po ktorom by sme sa na tento problém pozreli znovu. Tento argument je preto nesprávny.

Druhý spomínaný argument je otázka udržateľnosti. Všetci ju podporujeme a vieme, že uhlie, samozrejme, produkuje veľké množstvo emisií CO2. Rozhodnutie Komisie však nemôže zrušiť zákony vedy. Čo bude nasledovať? Domáce uhlie sa nahradí uhlím z dovozu. To jediné sa stane. Uhlie z dovozu produkuje presne toľko CO2 ako domáce uhlie. Problémom je jednoducho to, že ak už viac nemáme referenčné hodnoty, nebudeme ich môcť použiť pri vývoji nových najmodernejších technológií pre ťažobnú a elektrárenskú oblasť. Európa má v tejto oblasti vedúce postavenie a vývoznú výhodu. Nemyslím si, že by sme sa toho mali len tak vzdať.

Tretí argument je o tom, že pomoc je škodlivá a že by bolo lepšie, keby sa peniaze minuli na iné veci. Proti tomuto argumentu alebo postoju trhových radikálov nemožno nič namietať. Ideológii nemôžete odporovať faktmi. Na vyhlásenie, že by to bolo pridrahé, by sme sa však mali pozrieť v súvislosti s tým, čo by to naozaj znamenalo, keby bola ťažba náhle zastavená a keby k tomuto náhlemu zastaveniu došlo v roku 2014. Viedlo by to k nárastu nákladov na boj proti nezamestnanosti a predovšetkým nákladov súvisiacich s dlhodobým zatvorením baní. Je to veľmi zložitá a rozsiahla problematika. Náklady spojené s dlhodobým zatvorením baní vznikajú ešte niekoľko rokov či dokonca desaťročí po tom, ako ťažba uhlia skončí. Náklady sa musia uhradiť z verejných zdrojov. V niektorých členských štátoch však platí systém, vďaka ktorému štát nenesie za tieto náklady zodpovednosť. Preto ani tomuto argumentu nemožno veriť. Z tohto dôvodu vám odporúčam, aby ste to čo najskôr znovu zvážili a venovali pozornosť tomu, čo sa hovorí v posúdení vplyvu. V opačnom prípade to bude mať za následok regionálne a sociálno-politické deformácie a to nechceme. Z tohto dôvodu je návrh roku 2018 veľmi rozumný.

 
  
MPphoto
 

  Joaquín Almunia, podpredseda Komisie.(ES) Vážená pani predsedajúca, veľká vďaka pánovi Rapkayovi za jeho správu v mene parlamentného Výboru pre hospodárske a menové veci.

Pred touto rozpravou Komisia s veľkým záujmom dôkladne analyzovala navrhovanú správu, ako aj doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. Zobrali sme na vedomie, že správa osobitne podporuje odloženie konečného termínu zatvorenia baní neschopných konkurencie na rok 2018.

Komisia si je vedomá aj toho, že počas nedávnych rozpráv vo Výbore stálych zástupcov väčšina podporila ako konečný termín rok 2018, ako to navrhuje správa pána Rapkaya.

Keď sme pripravili návrh nariadenia a analyzovali túto situáciu, boli sme si v Komisii, samozrejme, plne vedomí sociálnych a regionálnych následkov zatvorenia uhoľných baní v určitých regiónoch EÚ. Pri príprave tohto nariadenia sme však brali ohľad aj na skutočnosť, že niektoré z baní nie sú konkurencieschopné a že prežili tak dlho len vďaka neustálym injekciám z verejných peňazí a verejných dotácií. V našom návrhu nariadenia sme preto umožnili členským štátom poskytovať dodatočnú operačnú pomoc, ale v tomto prípade na konkrétny účel, a to na uľahčenie postupného zatvorenia baní neschopných konkurencie.

Rád by som prediskutoval tri body, ktoré správa berie do úvahy.

V prvom rade ide o návrh v súvislosti s poskytnutím operačnej pomoci alebo investícií za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti baní. Podobné ustanovenie bolo už aj v predchádzajúcom nariadení o pomoci odvetviu. Predchádzajúcemu nariadeniu sa však vo všeobecnosti nepodarilo dosiahnuť požadované účinky a namiesto toho, aby viedlo uhoľné bane smerom k ziskovosti, vytvorilo určité morálne riziko.

Baniam boli poskytnuté dotácie v márnej snahe dosiahnuť ziskovosť. Teraz musíme riešiť následky. Musíme rozšíriť tento špeciálny systém pre oblasť výroby uhlia, pretože tieto bane nedosiahli ziskovosť a neboli ani zatvorené.

V každom prípade bane, v súvislosti s ktorými možno dôveryhodne predpovedať ziskovosť, nepotrebujú štátnu pomoc a môžu získať požadovaný kapitál z kapitálových alebo finančných trhov.

Po druhé by som chcel vysvetliť, prečo v našom návrhu považujeme za potrebné vytvoriť plán na minimalizáciu účinkov na životné prostredie. Tento bod sa spomína v článku 3 ods. 1 nášho návrhu.

Štátna pomoc narúša hospodársku súťaž. Zmluva preto obsahuje ustanovenia na vyhlásenie, že sú vzájomne nezlučiteľné, a to v celom rade prípadov. Operačnú pomoc možno povoliť iba vtedy, ak je pravdepodobné, že bude mať priaznivé účinky. Naše nariadenie navrhuje plán na zmiernenie vplyvu na životné prostredie v súvislosti s používaním uhlia s cieľom vyrovnať negatívne účinky pomoci.

Nakoniec môj tretí bod sa týka toho, že ak je cieľom operačnej pomoci prispieť k prechodu k zatvoreniu baní neschopných konkurencie, je jasné, že toto zatváranie musí byť postupné a nemôže sa len jednoducho uskutočniť vtedy, keď príde konečný termín. Tento charakter postupnosti musí byť jasne stanovený v pláne zatvárania, ktorý musí obsahovať aj zmenšujúcu sa výšku tejto pomoci počas prechodného obdobia.

Náš návrh preto určuje lineárne zníženie pomoci o percento, ktorého jasným cieľom je úplné zastavenie poskytovania pomoci na konci prechodného obdobia.

I napriek tomu všetkému by som chcel opäť poďakovať pánovi Rapkayovi a všetkým, ktorí prispeli k správe, ktorú posudzujeme. Zvážime pozíciu Parlamentu k tejto správe. V diskusiách v Rade pokračujeme a radíme sa, samozrejme, s belgickým predsedníctvom. Vzhľadom na pozíciu Parlamentu a na základe toho, aká bude pozícia Rady, poskytne Komisia, samozrejme, svoje stanovisko v priebehu nasledujúcich pár týždňov.

 
  
MPphoto
 

  Herbert Reul, spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko.(DE) Vážená pani predsedajúca, pán Almunia, dámy a páni, nikto nespochybňuje skutočnosť, že uhlie je dôležitou súčasťou našich dodávok energie. Tiež niet pochýb o tom, že banský priemysel musí byť konkurencieschopný a že jeho dotovanie nie je správny prístup.

Otázkou teraz je, či je správnym konečným termínom rok 2014 alebo 2018. Pán Rapkay predložil niekoľko inteligentných argumentov, ktoré nebudem opakovať. Mám pre Komisiu iba jednu žiadosť. Vo všetkých zapojených výboroch Parlamentu prevláda podpora toho, aby bola kritériom konkurencieschopnosť. Pokiaľ ide o konečný termín, musíme jednoducho zaistiť, aby existovala potrebná pružnosť, ktorá umožní členským štátom udržať tlak vyvíjaný na ľudí, pracovné miesta a hospodárske štruktúry na zvládnuteľnej úrovni. Jediný argument, ktorý tu bol spomenutý a ktorý je, mimochodom, v rozpore s vyhlásením Komisie o vplyve, v ktorom, zdá sa, pôvodne presadzovala rok 2018, bol ten, že dôvody súvisiace s environmentálnou politikou by tu mohli zohrávať úlohu. Znovu by som rád zdôraznil, že pokiaľ ide o klímu, je jedno, či budeme spaľovať dovážané alebo domáce uhlie. Žiadam pána komisára, aby zvážil, či Parlament a Rada dokážu prísť s ďalšími podobnými argumentmi, či by mohol tento štvorročný konečný termín viesť k tomu, že Komisia bude o trochu pružnejšia. Takto som pochopil predchádzajúcu zmienku o tom, že Komisia o tejto veci uvažuje, a ja som za to vďačný.

 
  
MPphoto
 

  Jan Březina, spravodajca Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko. (CS) Vážená pani predsedajúca, v mene Výboru pre regionálny rozvoj vítame návrh Komisie, hoci sme predložili určité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Odporučili sme aj predĺženie konečného termínu zatvorenia baní neschopných konkurencie. Bez tejto zmeny by mohlo hroziť, že celé regióny ovplyvnené zatváraním baní upadnú do chudoby a budú čeliť vážnym sociálnym problémom.

Okrem iných vecí sme tiež navrhli, aby sa využívanie kohéznych zdrojov prispôsobilo regiónom, ktoré boli takto postihnuté. Výbor je tiež presvedčený, že využitie štátnej pomoci pri zatváraní baní neschopných konkurencie nie je jediným prijateľným spôsobom, ako ju využiť, pretože táto štátna pomoc by sa mala použiť aj na uľahčenie rozvoja, ktorého cieľom je dosiahnutie konkurencieschopnosti.

Keď sa nejaká baňa stane do určitého dátumu konkurencieschopnou, je to určite žiaduca situácia a je to v záujme tak toho konkrétneho regiónu, ako aj nakoniec celej Únie. Význam uhoľných elektrární spočíva okrem iného v tom, že sú v podstate jedinými elektrárňami, ktoré sú schopné okamžite a pružne reagovať na náhle zvýšený dopyt po elektrine prostredníctvom zvýšenej výroby, a to bez ohľadu na ostatné faktory. Ak má byť väčšia energetická bezpečnosť Únie viac ako len prázdne heslo, nezaobídeme sa bez silných a konkurencieschopných uhoľných baní a uhoľného priemyslu.

 
  
MPphoto
 

  Werner Langen, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcel pána Almuniu povzbudiť k tomu, aby zostal pri svojom pôvodnom návrhu roku 2018. Tento návrh bol opodstatnený a zakladal sa na hospodárskych, regionálnych a sociálnych dôvodoch, ako aj na dôvodoch týkajúcich sa politiky v oblasti energie.

Nechápem, prečo kolégium komisárov spomínalo environmentálne dôvody, ktoré sú absolútne nepodstatné. Ako povedali predchádzajúci rečníci, je jedno, či spaľujeme dovážané uhlie alebo uhlie, ktoré sme sami vyťažili a dotovali. Naša klimatická stopa je poväčšine v oboch prípadoch rovnaká. V skutočnosti je pravdepodobne omnoho horšia, pokiaľ ide o dovážané uhlie, pretože sa sem musí doviezť z Kanady, Austrálie a iných regiónov sveta. Odôvodnenie je preto nesprávne. Rád by som poďakoval pánovi Rapkayovi za vytvorenie tohto návrhu v úzkej spolupráci s Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Som presvedčený, že sa týka nariadenia Rady. V Lisabonskej zmluve existuje diera, ktorá znamená, že nariadenia na základe právnych predpisov o hospodárskej súťaži nie sú súčasťou spolurozhodovacieho postupu Parlamentu. Namiesto toho je postup, ktorý nezahŕňa riadne posúdenie, stále založený na nariadení č. 17 z roku 1965. V súčasnosti je preto nevyhnutné – aspoň pokiaľ ide o naše vyhlásenie –, aby veľká väčšina hlasovala za, aby uhlie, ktoré je jedným z najdôležitejších a ešte stále dostupných zdrojov energie v Európe, zostalo v budúcnosti konkurencieschopné.

Náš poslanecký klub podporí plne správu pána Rapkaya. Radi by sme požiadali pána Almuniu, aby naliehal na Komisiu a tá aby predložila nový návrh roku 2018. Radi by sme zmenili a doplnili dva body v správe, ktorá bola prijatá. Jeden z nich sa týka otázky spôsobu, akým sa má postupne znižovať pomoc. Myslíme si, že by o tom mali rozhodovať členské štáty počas tohto osemročného obdobia.

Druhý bod sa týka toho, že nariadenie ako celok bude v roku 2030 úplne zrušené. Je to tiež štádium, ktoré diskusie Rady dosiahli v súvislosti s týmto nariadením. Až keď Parlament prijme jasné rozhodnutie podporujúce rok 2018, budeme môcť vykonať primerané hodnotenie sociálnych, politických, hospodárskych a regionálnych dôvodov, ako aj dôvodov týkajúcich sa politiky v oblasti energie.

 
  
MPphoto
 

  Olle Ludvigsson, v mene skupiny S&D.(SV) Vážená pani predsedajúca, táto záležitosť nie je jednoznačná. Je preto dôležité, aby sme v Parlamente vytvorili vyváženú pozíciu. Treba zobrať do úvahy dva hlavné aspekty. Na jednej strane nie je rozumné, aby sa z dlhodobého hľadiska tieto formy ťažby neschopné konkurencie naďalej udržiavali umelo nažive. Z dôvodov súvisiacich tak so životným prostredím, ako aj s hospodárskou súťažou nie je udržateľné, aby sa programy verejných dotácií používali na zaistenie toho, aby nezisková ťažba uhlia pokračovala. Je preto logické, aby bolo dotovanie tejto činnosti v súčasnosti zastavené.

Zrušenie dotácií bude mať na druhej strane obrovský vplyv nielen na desaťtisíce baníkov, ktorí budú nútení hľadať si novú prácu, ale aj na ich rodiny a všetkých ostatných, ktorí od ťažby závisia. Pre ľudí, ktorí žijú v postihnutých regiónoch, bude veľmi ťažké prispôsobiť sa. Zobrať do úvahy tieto dva aspekty nie je jednoduché. I napriek tomu si myslím, že Komisia vo svojom návrhu dosiahla primeranú rovnováhu. Poskytovanie dotácií bude zastavené, ale celý proces bude starostlivo riadený a bude sa brať ohľad tak na pracovné miesta, ako aj na životné prostredie.

Keď budú dotácie zastavené, bude to pre spomínané regióny znamenať veľký krok späť. Návrh však zároveň poskytuje možnosť prijať komplexné sociálne a environmentálne opatrenia s cieľom čo najviac zefektívniť tento proces zmien v regiónoch. Je naozaj dôležité, aby vnútroštátne a regionálne orgány všetky tieto príležitosti plne využili. Rozsiahle investície do aktívnych iniciatív súvisiacich s trhom práce a do komplexných opatrení na obnovu životného prostredia sú nevyhnutné, ak má byť konečný výsledok pre regióny prijateľný.

Zatiaľ sme sa v rozprave zameriavali na tri veci. Najprv bol spomenutý argument o tom, že tie uhoľné bane, ktoré sa stanú konkurencieschopnými počas obdobia zatvárania, by mali mať možnosť pokračovať v prevádzke. Podľa mňa by nebolo správne, keby sme túto možnosť zahrnuli, pretože pomoc, ktorá by sa mala poskytnúť, sa musí použiť správnym spôsobom a jej základom musí byť podmienka definitívneho zatvorenia. Po druhé, diskutovali sme o termíne skončenia poskytovania pomoci na zatvorenie. V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že súčasné nariadenie existuje od roku 2002 a že všetci si boli vedomí toho, že výnimky z pravidiel hospodárskej súťaže prestanú platiť tohto roku. Nič z toho preto nikoho veľmi neprekvapilo. Pokiaľ ide o presný rok, viem byť flexibilný. Po tretie, názory na prvky v pozícii Parlamentu, ktoré sa týkajú životného prostredia a udržateľnosti, sú nejednotné. Som presvedčený, že tieto prvky by mali byť čo najjasnejšie. Okrem toho by mali byť rozhodne výraznejšie ako tie, ktoré sú v texte vytvorenom Výborom pre hospodárskej a menové veci. Je veľmi dôležité, aby sme v tejto súvislosti vyslali správny signál.

 
  
MPphoto
 

  Sophia in 't Veld, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, musím povedať, že ma veľmi dojíma nový románik medzi Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Skupinou progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente. Naozaj mám však pocit, že vďaka blízkemu a láskyplnému objatiu pána Rapkaya a pána Langena zostáva Európa naďalej silno uviaznutá v minulosti.

Hovoríme o siedmom predĺžení režimu mimoriadnej štátnej pomoci. Pán Rapkay sám naznačil, že v roku 2002 bol spravodajcom. Kto nám zaručí, že v roku 2018 nebudeme mať rovnakú rozpravu? Pretože dôvody, ktoré platili v roku 2002 a platia aj dnes, budú naďalej platiť i v roku 2018. Naša skupina preto bez výhrad podporuje pozíciu Komisie. Žiadali sme o oddelené hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 25 a 27 a žiadame všetkých kolegov z týchto dvoch veľkých skupín, aby hlasovali proti týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom a podporili pozíciu Komisie o zastavení podpory do roku 2014.

Viem, že sa hlasovalo v rôznych výboroch, ale viem aj to, že mnohých kolegov z týchto dvoch veľkých skupín súčasná pozícia veľmi znepokojuje. Myslím si, že by si mali uvedomiť, že majú úplnú slobodu hlasovať podľa vlastného svedomia, pretože v skutočnosti nerozhoduje Európsky parlament. Mali by preto hlasovať s cieľom vyjadriť svoje názory.

Nerokujeme tu; nemusíme robiť kompromisy. Môžeme vyslať veľmi silný politický signál podporujúci Komisiu. Som presvedčená, že Európsky parlament by mal konať ako protiváha k veľmi silnému politickému tlaku, ktorý vyvíjajú členské štáty na Komisiu, a mal by dokázať, že sa tento Parlament pozerá do budúcnosti a nie do minulosti.

 
  
MPphoto
 

  Philippe Lamberts, v mene skupiny Verts/ALE.(FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Skupina zelených/Európska slobodná aliancia vôbec nenamieta proti investovaniu verejných prostriedkov, ak tieto prostriedky fungujú ako urýchľujúci činiteľ pri transformácii, ktorou musí prejsť naša spoločnosť, náš priemysel a naše hospodárstvo, aby sa mohli stať spravodlivejšími a predovšetkým udržateľnejšími. Nesmieme zabúdať, že pomoc uhoľným baniam neschopným konkurencie ide proti týmto cieľom. Podporuje priemysel, ktorý nie je udržateľný ani z pohľadu hospodárstva – inak by nepotreboval dotácie –, ani z pohľadu životného prostredia.

Ako pred chvíľou zdôraznila pani in ’t Veldová, uhoľný priemysel už niekoľko desaťročí žiada o predĺženie tohto prechodného obdobia, a nevieme, kedy to skončí. Kolegovia poslanci z Nemecka, mnohé európske krajiny sa rovnako niekoľko desaťročí snažia zastaviť neudržateľný priemysel. Platí to pre moju vlasť Francúzsko a platí to aj pre mnohé iné krajiny. Podporujeme preto návrh Komisie, a teda aj návrh na použitie dotácií na prijateľné a dôstojné preloženie týchto pracovníkov na iné miesta.

Pod tlakom záležitostí, ktoré ste dnes počuli, sa však Komisia pripravuje na skutočne zahanbujúci útek, pán Almunia, pod tlakom, ktorý vyvíjal okrem iných aj váš kolega pán Oettinger, ktorý sa v tejto záležitosti nespráva ako člen kolégia zodpovedného za ochranu všeobecného záujmu, ale ako oficiálny zástupca konkrétnych záujmov odvetvia jednej konkrétnej krajiny, Nemecka. Ba čo viac, vôbec sa s tým netají.

Na záver by som vám chcel povedať, že pokým bude Európska únia, že pokým budú členské štáty vkladať všetku svoju energiu do podpory priemyselných odvetví minulosti pomocou verejných peňazí, ktorých – a ja dúfam, že nám to kríza v Írsku pripomenie – je skutočne málo, že pokým budeme pomocou týchto verejných peňazí podporovať priemyselné odvetvia 19. storočia, neumožníme Európe, aby prevzala vedenie v priemyselných odvetviach 21. storočia. A medzitým sa svet mení a mení sa rýchlo.

 
  
MPphoto
 

  Konrad Szymański, v mene skupiny ECR.(PL) Vážená pani predsedajúca, návrh, ktorý predložila Európska komisia, bol zjavne napísaný pod diktátom politík v oblasti klímy a bez toho, aby sa brali do úvahy sociálne dôsledky – najmä dôsledky v oblasti energie – v krajinách, ako sú Nemecko, Španielsko a Poľsko. Nesmieme zabúdať, že svetový trh s uhlím sa nám mení pred očami. Dopyt po uhlí a cena uhlia rastú. Bane, ktoré sú v súčasnosti neziskové, budú preto možno ziskové v budúcnosti.

Odklonenie sa od uhlia predstavuje veľmi vážny problém aj pre energetickú bezpečnosť v krajinách ako Poľsko, ktoré vyrábajú až 95 % svojej elektriny z uhlia. Odklon od uhlia môže v takýchto situáciách znamenať iba jednu alternatívu, a to čoraz väčšiu závislosť od zemného plynu, ktorý sa dováža len z jedného smeru. Preto predtým, ako sa rozhodneme pre politický tlak v prospech toho, aby sme v takýchto situáciách upustili od uhlia, mali by sme zabezpečiť diverzifikáciu, ako aj bezpečnosť dodávok zemného plynu, pretože v súčasnosti je to jediná skutočná alternatíva pre odvetvie energetiky v krajinách, ktoré používajú uhlie na tento účel.

Z týchto dôvodov podporíme kompromisy predložené Výborom pre hospodárske a menové veci a Výborom pre priemysel, výskum a energetiku, v ktorých navrhujeme, aby nariadenie poskytovalo vnútroštátnym rozpočtom – ktoré koniec koncov nie sú rozpočtami EÚ – možnosť udržiavať bane v krajinách, v ktorých je to nevyhnutné. Podporíme aj kompromis, ktorý navrhuje, aby nariadenie zostalo naďalej v platnosti do roku 2030. Myslím si, že pôvodné návrhy Európskej komisie boli výrazne bližšie k tejto konkrétnej pozícii. Až v záverečnej fáze sa Európska komisia rozhodla navrhnúť nerealistický konečný termín, a to rok 2014.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI).(DE) Vážená pani predsedajúca, nielenže máme dôvod pokračovať v podpore uhoľného priemyslu, ale podľa mňa je to aj absolútne nevyhnutné. Musíme naďalej poskytovať podporu, a to nielen do roku 2014, ale aj po ňom. Je našou povinnosťou chrániť občanov Európskej únie pred mnohými negatívnymi vplyvmi globalizácie. Jej súčasťou je aj poskytovanie dlhodobej rekvalifikácie pracovníkom v odvetviach, ktoré nie sú plne konkurencieschopné na svetovom trhu, ktorá im umožní prijať inú prácu.

Nemusíte byť odborníkom na to, aby ste vedeli, že banský priemysel potrebuje špecializovaných pracovníkov. Mnohí baníci pracujú v baniach celý svoj život. Preto podľa mňa potrebujeme veľa času na to, aby sme im všetkým poskytli nové pracovné miesta. Možno už nie je rozumné, aby sme ďalej dávali starším baníkom možnosť rekvalifikácie. Musíme umožniť ťažobným regiónom stať sa postupne menej závislými od banského priemyslu bez toho, aby sa ich prosperita výrazne znížila. Tieto regióny majú stále značný hospodársky potenciál, ak dostanú možnosť reštrukturalizovať svoje hospodárstvo. Prudké znižovanie dotácií pre ťažbu uhlia predstavovalo počas nedávnych rokov utrpenie pre mnohé ťažobné regióny. Niektoré oblasti neboli schopné reagovať dostatočne rýchlo na zmeny v hospodárskych podmienkach, a to pre svoje silné prepojenie s banským priemyslom. Následkom toho vzrástla chudoba. Nemusí to byť takto. Dokážeme ochrániť mnohé európske regióny pred veľkými hospodárskymi a spoločenskými škodami. Musíme preto hlasovať za tieto nariadenia.

 
  
MPphoto
 

  Gunnar Hökmark (PPE).(SV) Vážená pani predsedajúca, pokiaľ ide o štátnu pomoc pre uhoľný priemysel, podľa mňa by sme mali urobiť všetko, čo je možné, aby sa čo najviac zvýšila konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Mali by sme to urobiť v mnohých rôznych oblastiach. Pokiaľ ide o automobilový, strojársky či zdravotnícky priemysel, musíme mať cieľ. Ak chceme byť úspešní, musíme transformovať svoje hospodárstvo, aby mohlo plniť požiadavky modernej hospodárskej súťaže a svetového hospodárstva.

V tejto súvislosti mám vážne pochybnosti o súčasnom zámere predĺžiť obdobie poskytovania štátnych dotácií neziskovým uhoľným baniam. Bude to znamenať, že na štátnej úrovni budeme viazať peniaze v podnikoch, ktoré nie sú ziskové, ktoré nie sú schopné podporovať pracovné miesta, o ktorých hovoríme, a ktoré nepomôžu zlepšiť životné prostredie. Bude to tiež znamenať, že transformácia, ktorú potrebujeme na to, aby sme sa stali naozaj konkurencieschopnými, bude pomalšia. Bude to znamenať, že v ostatných oblastiach nebudeme schopní dosiahnuť rozvoj a že o pár rokov budú ľudia ešte stále zamestnaní v odvetviach, ktoré neponúkajú dlhodobú záruku a príležitosť zarobiť si na živobytie. Tie regióny, o ktorých v súčasnosti hovoríme, budú naďalej závislé od ťažby uhlia v neziskových uhoľných baniach.

Na základe toho som presvedčený, že by sme mali podporiť návrh Komisie. Budeme zaň hlasovať.

 
  
MPphoto
 

  Wolf Klinz (ALDE).(DE) Vážená pani predsedajúca, pán Almunia, musíme prehltnúť horkú pilulku teraz namiesto toho, aby sme predlžovali utrpenie. Toto mi napadne, keď pomyslím na záležitosť, o ktorej dnes diskutujeme. Podporujem návrh Komisie postupne zrušiť do roku 2014 štátnu pomoc baniam, ktoré do tohto termínu nebudú konkurencieschopné. Náklady na každé pracovné miesto v odvetví ťažby uhlia sú omnoho vyššie ako priemer. Tieto peniaze sa nemíňajú na rozvoj udržateľnej a konkurencieschopnej zamestnanosti do budúcnosti. Som preto presvedčený, že je správne, ak sa do roku 2014 postupne zastaví poskytovanie štátnych dotácií baniam neschopným konkurencie. Peniaze, ktoré budeme mať k dispozícii, musíme investovať do výskumu a vývoja a do vzdelávania a odbornej prípravy. Jedine takto si môžeme udržať technologický náskok a zostať konkurencieschopnými vo svetovom hospodárstve ako celku.

 
  
MPphoto
 

  George Sabin Cutaş (S&D).(RO) Vážená pani predsedajúca, myslím si, že tak návrh na zatváranie baní, ako aj návrh znížiť dotácie by boli príliš unáhlené a mali by nežiaduce sociálno-hospodárske a regionálne následky.

Nesmieme zabúdať, že ťažobné odvetvie poskytuje približne 100 000 pracovných miest, a to 42 000 v oblasti ťažby uhlia a 55 000 v príbuzných odvetviach, a že niektoré európske regióny sú úplne ekonomicky závislé od tohto odvetvia. Vysoký počet ľudí v týchto regiónoch pracuje v baniach alebo má prácu, ktorá súvisí s týmto odvetvím.

Tieto opatrenia by mohli mať nepríjemné následky, a to až do takej miery, že by mohli zanechať spoločenstvá v úplnej chudobe. Je preto nevyhnutné, aby sa rýchlo vytvorila stratégia na rekvalifikáciu pracovníkov postihnutých plánmi súvisiacimi so zatváraním baní.

Zároveň sa vyžaduje osobitná podpora zo štrukturálnych fondov Európskej únie, ktorá poskytne vzájomnú pomoc regiónom, ktoré následkom týchto opatrení utrpia. Okrem toho baníci a ich rodiny asi prestanú dôverovať politickému procesu, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia, ktoré majú na nich priamy vplyv, ak sa tieto rozhodnutia prijímajú v nevhodnom čase.

Musíme upriamiť pozornosť v rovnakej miere aj na riedko obývané regióny, ktoré zo sociálno-hospodárskeho hľadiska utrpia najviac. Nemyslím si, že rok 2014 je realistickým konečným termínom na zatvorenie baní. Na druhej strane rok 2020 ako konečný termín, ktorý navrhol konkrétne Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, sa nestretol s dostatočne pozitívnou odozvou. Preto som presvedčený, že môžeme nájsť spoločnú reč a zhodnúť sa na roku 2018.

Rád by som spomenul ďalší bod, a to, že uhoľný priemysel je neoddeliteľnou súčasťou európskej politiky a vlastným zdrojom EÚ, čím zaručuje bezpečnosť dodávok. Je potrebné prechodné obdobie, ktoré umožní týmto baniam, ako aj baniam, ktoré by sa mohli stať konkurencieschopnými, postupne zvýšiť svoju konkurencieschopnosť, čím sa zabezpečí prístup k európskemu uhliu a predíde sa nepriaznivým sociálno-hospodárskym účinkom.

 
  
MPphoto
 

  Ivo Strejček (ECR). (CS) Vážená pani predsedajúca, podľa mňa niet pochýb o tom, že dotovanie určitých segmentov hospodárstva narúša a ničí hospodársku súťaž a že štátna pomoc škodí zdravému fungovaniu trhu, a to nielen z krátkodobého, ale aj dlhodobého hľadiska.

Hovoríme tu o regiónoch, ktoré určite alebo možno postihne vysoká miera nezamestnanosti. No na druhej strane nesmieme zabúdať na regióny, ktoré už prešli reštrukturalizáciou tohto odvetvia hospodárstva, pričom vysokú nezamestnanosť prežili a prekonali ju. V dnešnom hlasovaní preto skupina ECR podporí všetky návrhy vedúce k tomu, že jednotlivé členské štáty budú mať dostatok času na zavedenie rozsiahlej rekvalifikácie pracovníkov, na zaistenie odstránenia a likvidácie environmentálnej záťaže spojenej s ťažbou uhlia a tiež na to, aby boli včas schopné vyrovnať sa so všetkými nepríjemnými zmenami v sociálnej oblasti.

 
  
MPphoto
 

  Salvador Garriga Polledo (PPE).(ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, je škoda, že Parlament má právo iba na konzultáciu, keď hovoríme o budúcnosti 180 000 európskych rodín a o pôvodnom zdroji energie Európskej únie par excellence.

Dotácie nie sú všeobecnou cestou, ako dosiahnuť konkurencieschopnosť, no zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho uhlia pomocou dotácií je nevyhnutné zo strategického hľadiska. Dôvodom je predovšetkým to, že 60 % európskej energie sa dováža a väčšina zo zvyšných 40 % pochádza z jadrových elektrární – čo väčšina v tomto Parlamente nepodporuje. V druhom rade ide o zvyšovanie ceny. Cena európskeho uhlia sa čoraz viac približuje k cene medzinárodného uhlia.

Okrem toho by som sa vás chcel spýtať na to, čo je vlastne konkurencieschopné uhlie. Opýtajte sa sami seba, či všetko uhlie, ktoré Európska únia dováža, zahŕňa sociálne a bezpečnostné náklady baní, ktoré sú zahrnuté do ceny európskeho uhlia. Takýto model chcú mnohí z vás pre Európu? Súhlasíte s tým, aby sa dovážali výrobky z iných kontinentov, ktoré nie sú v súlade so zásadou uprednostňovať Úniu a neberú ohľad na sociálne práva? Odmietate túto istú myšlienku, pokiaľ ide o európske uhlie?

Čím dlhšie bude toto obdobie, tým lepšie. Vďaka tomu budeme môcť zaviesť technológie čistého spaľovania a uskladňovania, ktoré už v Európskej únii existujú. Bez európskeho uhlia, teda ak spôsobíme zatvorenie európskych baní, nebude existovať stimul na ďalšie znižovanie emisií z tepelných elektrární, ktoré budú naďalej spaľovať dovážané uhlie a produkovať CO2. Čo uprednostníte? Chcete, aby k nám prichádzal oxid uhličitý z krajín mimo Európskej únie? Či chcete, aby bolo možné s oxidom uhličitým nakladať a uskladňovať ho pomocou našej vlastnej európskej technológie?

Nemyslím si, že odmietanie možnosti európskeho uhlia, ako to robíte vy, je prejavom liberalizmu. Myslím si, že je to prejavom pokrytectva.

 
  
MPphoto
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Vážená pani predsedajúca, uhlie je dôležitou zložkou energetického mixu Európskej únie. Odvetvie ťažby uhlia poskytuje 280 000 pracovných miest v Európskej únii, a to predovšetkým v oblastiach s jediným priemyselným odvetvím. Preto je pre Úniu dôležité, aby uspokojila svoje požiadavky na uhlie v čo najväčšej možnej miere z domácej produkcie, samozrejme, za konkurenčnú cenu, a to vďaka zefektívneniu ťažby uhlia a postupov spracovania.

Ak nebude poskytnutá štátna pomoc, klesne výroba o 20 %, čo bude mať za následok stratu 100 000 pracovných miest. Štátna pomoc určená pre odvetvie čierneho uhlia je v prípade uhoľných baní neschopných konkurencie absolútne nevyhnutná. Dôvodom tejto nízkej konkurencieschopnosti je ich zastarané technické zariadenie. Štátna pomoc by v súčasnosti umožnila modernizáciu týchto podnikov, čím sa v nich zabezpečí istota zamestnania.

Pokiaľ ide o návrh Komisie, súhlasíme s posunutím konečného termínu zatvorenia baní. Výbor pre priemysel, výskum a energetiku hlasoval za rok 2020 a my podporíme kompromis, ktorý sa podaril dosiahnuť pánovi spravodajcovi Rapkayovi spolu s kolegami poslancami z iných politických skupín.

Podporujeme odstránenie článku 3 ods. 1 písm. h), a to najmä percento, ktoré bolo určené na postupné zrušenie poskytovanej pomoci, aby členské štáty, ktoré sa chystajú poskytnúť štátnu pomoc baniam neschopným konkurencie, získali čo najväčšiu pružnosť.

Myslím si však, že členské štáty by mali tiež predložiť plány na hospodársky a sociálny rozvoj ťažobných regiónov, ktoré sú často regiónmi s jediným priemyselným odvetvím. Cieľom týchto rozvojových plánov by malo byť vytváranie pracovných miest a investície do energetickej účinnosti a výroba energie z obnoviteľných zdrojov.

Blahoželám spravodajcovi pánovi Rapkayovi k jeho správe a vykonanej práci.

 
  
MPphoto
 

  Jorgo Chatzimarkakis (ALDE).(DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rád by som najprv zablahoželal pánovi Almuniovi k otvorenej rozprave, ktorá sa uskutočnila v Komisii. Existujú dobré dôvody na to, prečo ste sa vy a predseda Komisie pán Barroso zúčastnili rozpravy v kolégiu komisárov, pričom ste mali na mysli veľmi rozdielne roky. Som rád, že Komisia dokáže o problémoch diskutovať z pohľadu regulácie tak otvorene a potom svoje rozhodnutie úplne zmeniť. Je to obdivuhodné i pozoruhodné. Je to dobré, že podporujete toto nové rozhodnutie.

Na toto rozhodnutie existuje niekoľko dobrých dôvodov. Postihnuté členské štáty i napriek tomu robia plány. Nejaké plány sú zavedené a môžem povedať iba toľko, že bolo odstránené ustanovenie o revízii, v ktorom sa hovorilo, že po roku 2012 budeme musieť znovu otvárať Pandorinu skrinku v najväčšom postihnutom členskom štáte, inými slovami, v Nemecku. Znamená to, že výsledok vašej rozpravy v kolégiu komisárov bol tiež veľmi úspešný. Viem, že rok 2018 nakoniec príde. Teší ma aj skutočnosť, že banský priemysel si musí dopredu naplánovať bezpečnosť – budem hlasovať podľa toho. Vidím však, že regulačná politika tu zvíťazila.

 
  
MPphoto
 

  Theodor Dumitru Stolojan (PPE).(RO) Vážená pani predsedajúca, už som si vypočul názory kolegov poslancov, ktorí zdôraznili, aké dôležité je uhlie pre energetickú bezpečnosť európskeho hospodárstva.

Rád by som predniesol ďalší argument. V niektorých krajinách vrátane Rumunska počas rokov sucha – ktoré pribúdajú – došlo k poklesu výroby energie v jadrových a vodných elektrárňach. Jediný zdroj, ktorý mali moja krajina a ostatné krajiny k dispozícii, aby okamžite reagovali na rastúcu výrobu energie, je uhlie.

Máme niekoľko baní, ktoré nie sú ziskové, ale majú programy reštrukturalizácie, ktoré siahajú až za rok 2014. Ako liberál som proti poskytovaniu dotácií komerčným spoločnostiam. Neplatí to však v prípade spoločností, ktoré majú jasné programy reštrukturalizácie. Z tohto dôvodu podporím pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý presadzuje dlhšie prechodné obdobie na zastavenie poskytovania dotácií neziskovým uhoľným baniam.

 
  
MPphoto
 

  Petru Constantin Luhan (PPE).(RO) Vážená pani predsedajúca, hoci dotované uhlie predstavuje iba malú časť výroby elektriny Európskej únie, okamžité a súbežné zatvorenie čiernouhoľných baní bude mať v určitých oblastiach Európy značný sociálny vplyv. Hovoríme tu o veľkom množstve ľudí, ktorí pracujú v tomto odvetví priemyslu a nebudú sa môcť znovu okamžite zamestnať v iných odvetviach, čo spôsobí nezamestnanosť a vznik znevýhodnených oblastí.

Som presvedčený, že na rekvalifikáciu týchto ľudí sú potrebné okamžité opatrenia s použitím prostriedkov EÚ. Kým k tomu nedôjde, musí sa rozhodne posunúť termín, do ktorého možno poskytovať štátnu pomoc na zatváranie výrobných jednotiek, aspoň na rok 2018.

Myslím si tiež, že príslušný členský štát musí rozhodnúť, aká bude úroveň zníženia štátnej pomoci po určitej dobe, a členským štátom nesmú byť minimálne limity nariadené.

 
  
MPphoto
 

  Elmar Brok (PPE).(DE) Vážená pani predsedajúca, pán Almunia, dámy a páni, chcel by som priateľom liberálom a najmä pani in ’t Veldovej povedať pár vecí. Hospodárska súťaž nebude narušená, pretože uhoľné elektrárne sa budú naďalej prevádzkovať vďaka uhliu z dovozu, čo zhorší ich uhlíkovú stopu. Inými slovami, tento argument nedáva zmysel, nech už ho človek zváži z ktorejkoľvek strany.

Okrem toho takáto situácia nemôže po roku 2018 pokračovať napríklad v prípade Nemecka, pretože zmluva, ktorá platí pre zainteresované strany a nielen pre štát, žiada, aby všetko skončilo v roku 2018, aby dlhodobé náklady spojené so zatvorením baní nemusel znášať štát. Dlhodobé náklady, ktorých výška dosiahne v priebehu niekoľkých storočí mnoho miliónov, zaplatí nadácia. Ak by došlo ku kolapsu nadácie, stálo by to štát veľa peňazí, a nevieme, ako dlho.

Po tom, ako sme dospeli k takejto rozumnej predstave s jasným koncovým bodom, je dôležité, aby sme jej učinili zadosť namiesto toho, aby sme sa snažili vymýšľať teoretické definície trhu, ktoré nemajú absolútne nič spoločné s reálnou dohodou.

 
  
MPphoto
 

  Antonio Masip Hidalgo (S&D).(ES) Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval spravodajcovi, ktorý už navštívil môj región Astúriu, ktorá pred mnohými rokmi formovala základy Španielska a Európy a ktorá vďaka svojmu uhliu a obyvateľom stojí na čele modernej spoločnosti.

Ťažobné oblasti musia naďalej vynakladať toto chvályhodné úsilie o oživenie bez toho, aby im stáli v ceste prekážky z Európskej únie. Európska únia by ich mala, naopak, povzbudiť. Musíme zabrániť riziku spojenému s ukončením ťažby domáceho uhlia. Namiesto toho by sme mali umožniť tomuto strategickému odvetviu prežiť primeraným spôsobom. Tiež musíme pomôcť odvetviu dosiahnuť konkurencieschopnosť v rozumnom čase, a to bez neskoršieho trestania podnikov. No predovšetkým je nevyhnutné, aby sme čoskoro dosiahli ťažbu, pri ktorej nebude dochádzať k znečisteniu.

Dostatočné investície do čistého uhlia sa musia použiť predovšetkým na to, aby prinášali osoh Európe a jej vlastným ťažobným oblastiam. Je naozaj smiešne, že tí, ktorí sú proti európskemu uhliu, obhajujú alebo tolerujú uhlie z iných častí sveta, pričom jeho výroba má väčší vplyv na životné prostredie, bezpečnosť je pri nej naozaj nedostatočná a platy sú nekonkurenčné. Táto situácia spôsobí diskrimináciu nášho vlastného územia. Nie je jednoducho prijateľné, aby vôbec vznikla. Zachovajme si ťažobné odvetvie tak, že využijeme nové technológie.

 
  
MPphoto
 

  María Muñiz De Urquiza (S&D).(ES) Vážená pani predsedajúca, konkurencieschopnosť je dôležitá, ale nesmie byť jediným kritériom. Naša energetická závislosť znamená, že jedine uhlie ako pôvodný zdroj fosílnych palív nám dokáže zaistiť bezpečné dodávky. Hospodársky a sociálny význam baníctva v mnohých európskych regiónoch znamená, že nesmieme vnímať zatvorenie baní ako nevyhnutné, nech už k nemu dôjde v roku 2014 alebo 2018.

Ak budeme v roku 2018 i naďalej závislí od uhlia ako zdroja energie, budeme musieť aj v budúcnosti zabezpečovať dodávky energie. Použijeme pritom buď pomoc, ak bane nebudú konkurencieschopné, alebo to pôjde bez pomoci, ak budú konkurencieschopné.

Musíme zvážiť nielen hospodársku konkurencieschopnosť uhlia, ale aj jeho konkurencieschopnosť z hľadiska zamestnanosti a životného prostredia. Európske uhlie je bezpečné, to musíme pochopiť, a to najmä teraz, keď v baniach mimo Európy bežne dochádza k haváriám. Okrem toho európske uhlie môže byť čisté.

V pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k správe pána Rapkaya preto žiadame neobmedzené rozšírenie pomoci na náklady súvisiace so zachytávaním CO2 a s ďalšími technológiami, ktoré umožnia čistejšie spaľovanie uhlia.

 
  
MPphoto
 

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). (CS) Vážená pani predsedajúca, toto opatrenie potvrdzuje staré príslovie, že finančník má nad štátom takú kontrolu, akú má povraz nad obesencom. Chcel by som povedať tri veci. Po prvé, myslím si, že peniaze by sa mali použiť na podporu ohrozených konkurencieschopných baní, ktoré predstavujú 5 % baní v celej Európskej únii. Mali by sme tiež zabrániť dovozu dotovaného uhlia zo zahraničia. Po tretie, mali by sme zamedziť akékoľvek zásahy lobistov. Rád by som spomenul príklad z Ruskej federácie, kde ropná loby spôsobila zatvorenie baní vo vorkutskom regióne, čo malo katastrofické sociálne následky. To sa v EÚ nesmie stať.

 
  
MPphoto
 

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE).(ES) Vážená pani predsedajúca, s cieľom zmierniť dôsledky v sociálnej a energetickej oblasti a zaistiť bezpečnosť energetických zásob sme na plenárnom zasadnutí predložili tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými sa snažíme dosiahnuť tieto ciele. V prvom rade chceme, aby bol znížený ročný objem pomoci, ale bez obmedzenia percenta alebo percenta v súvislosti s konkrétnym podnikom. V tomto smere sme vďační za pozíciu pána Langena, v ktorej sa hovorí o odstránení pevných referenčných hodnôt a o tom, že každý členský štát by mal mať možnosť rozhodnúť sa podľa vlastných záujmov.

Druhý cieľ sa usiluje o to, aby sa obdobie poskytovania pomoci na pokrytie mimoriadnych nákladov predĺžilo až do roku 2030. Také návrhy znížia energetickú závislosť mnohých štátov EÚ vrátane Španielska. Zabezpečili by pokračovanie pôvodnej produkcie a ušetrili by tisíce pracovných miest, od ktorých vo veľkej miere závisia významné regióny Španielska, ako aj celej Európy.

 
  
MPphoto
 

  Ioan Enciu (S&D).(RO) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcel zablahoželať pánovi Rapkayovi k všetkému jeho úsiliu.

Aj ja si myslím, že je mimoriadne dôležité, aby bolo prechodné obdobie čo najdlhšie – do roku 2018, ako bolo navrhnuté. Pokiaľ ide o zatváranie baní neschopných konkurencie alebo o dosiahnutie ziskovosti niektorých z nich, navrhoval som, aby bolo toto obdobie ešte dlhšie, pretože väčšina obyvateľov v ťažobných oblastiach je zapojená do tejto činnosti.

Je absolútne nevyhnutné vytvoriť plány na odbornú rekvalifikáciu a obnovu v sociálnej a hospodárskej oblasti. Zatvorenie baní pred plným zavedením týchto plánov bude mať za následok veľmi vážne sociálne problémy. Zavedenie plánov na odbornú rekvalifikáciu a očistenie týchto oblastí z environmentálneho hľadiska si vyžaduje veľa času. Ak vezmeme do úvahy, aký sociálny, hospodársky a environmentálny význam to má pre Európsku úniu, bolo by hlavne počas súčasnej krízy vhodné, keby sme požiadali tiež o pomoc z európskych štrukturálnych fondov.

 
  
MPphoto
 

  Iuliu Winkler (PPE).(RO) Vážená pani predsedajúca, naši kolegovia poslanci v tejto rokovacej sále spomenuli, že táto rozprava sa v Európskom parlamente opakuje. Naozaj sa opakuje, no v odlišných hospodárskych a sociálnych podmienkach.

Nachádzame sa uprostred celosvetovej recesie a Európska únia je v kríze. Nikto neverí, že sme sa z tejto krízy už dostali, pričom mnohé členské štáty ešte stále čelia realite recesie. Myslím si, že za týchto okolností nemusíme v tomto Parlamente zhoršovať situáciu tým, že pridáme ďalších 100 000 nezamestnaných k tým, ktorých už teraz v Európskej únii máme.

Po druhé, diskutujeme o novej európskej stratégii v oblasti energií, ktorá je ďalším faktorom v pozadí. Som presvedčený, že náš prístup sa nesmie v tejto novej stratégii zameriavať na zvýšenie našej závislosti od jediného uhľovodíkového zdroja, ale na zvýšenie našej nezávislosti.

Nakoniec sa spomínalo hospodárstvo 21. storočia. Som presvedčený, že sa o toto hospodárstvo musíme zaujímať, ale rovnako sa musíme zamerať na diverzifikáciu súčasného potenciálu. V tejto súvislosti blahoželám pánovi spravodajcovi Rapkayovi.

 
  
MPphoto
 

  Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz (PPE).(PL) Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na osobitú povahu nariadenia, o ktorom dnes diskutujeme, nezabúdajme, že v Európskej únii sú členské štáty, v ktorých je výroba energie založená najmä na uhlí. Zmeny navrhnuté počas práce na nariadení sa musia preto realizovať tak, aby bolo možné prispôsobiť tempo zmien schopnosti občanov a sociálnych štruktúr tieto zmeny absorbovať. Vítam kompromis, ktorý sa podarilo dosiahnuť. Vzhľadom na úlohu uhlia pri zaisťovaní energetickej bezpečnosti je nevyhnutné, aby sa jeho ťažba ustálila na požadovanej úrovni. Úloha uhlia ako paliva v energetickej bilancii bude naďalej v odvetví energetiky kľúčová, pretože uhlie stabilizuje energetickú bezpečnosť Európy. Dúfam, že Rada bude rovnako znepokojená a že si pozorne vypočuje pozíciu, na ktorej sa dohodol Európsky parlament.

 
  
MPphoto
 

  Jens Geier (S&D).(DE) Vážená pani predsedajúca, pán Almunia, dámy a páni, chcel by som sa stručne vyjadriť k dvom bodom. Jeden z nich sa týka konkurencieschopnosti, ktorá sa spomína v niekoľkých odlišných častiach správy. Chcel by som vás požiadať, aby ste si spomenuli na to, o koľkých banských haváriách počujeme v médiách. Je to spôsobené tým, že ťažba, a to najmä ťažba uhlia, prebieha na celom svete, ale bezpečnostné normy v iných krajinách sú v porovnaní s normami v nemeckých či ostatných európskych baniach, bohužiaľ, veľmi nízke. Možno sa vám zdá, že zveličujem, ale osobne nemám dobrú mienku o konkurencieschopnosti dosiahnutej na úkor životov baníkov. Ak však skúmate následky, ktoré skorý odklon od ťažby uhlia spôsobí priemyselnej politike, rád by som povedal, že európske odvetvie ťažobných zariadení je konkurencieschopné. Chcel by som pozvať všetkých ľudí, ktorí sú presvedčení, že baníctvo je odvetvím minulosti, a najmä pána Klinza na návštevu bane. Čoskoro si uvedomia, že pri ťažbe sa využívajú špičkové technologické riešenia a že je to otázka toho, či chceme, aby bolo toto odvetvie naďalej ziskové, alebo nie. Viem, že Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu toto nechce. Obávam sa, že odvetvie ťažobných zariadení bude nasledovať banskú výrobu a vysťahuje sa mimo Európy.

 
  
MPphoto
 

  Joaquín Almunia, podpredseda Komisie.(ES) Vážená pani predsedajúca, zopakujem to, čo som povedal počas svojho úvodného vystúpenia. Spolu s Komisiou si dobre všímame všetky argumenty, ktoré ste tu všetci predložili. Rovnako starostlivo zoberieme do úvahy i pozíciu Parlamentu po prijatí správy pána Rapkaya.

Som presvedčený, že musíme rozlišovať – ako to bolo v podstate urobené počas všetkých vystúpení – medzi uhlím ako zdrojom primárnej energie a nariadením v súvislosti s verejnou pomocou pre uhoľné bane neschopné konkurencie, čo je iná vec.

Náš návrh, o ktorom sa dnes vedie rozprava a o ktorom bude Rada diskutovať o pár týždňov, sa zaoberá tou druhou otázkou, teda skôr ťažbou uhlia, ktorá nie je konkurencieschopná, ako používaním uhlia, čo je osobitná téma diskusií, ktoré sme už v Európe viedli a budeme viesť, samozrejme, i naďalej.

V našej pozícii zastávame názor, že je potrebné do stanoveného termínu ukončiť ťažbu v baniach neschopných konkurencie, na ktorú sa musia neustále využívať verejné dotácie. Táto pozícia je jasná a nie je to prvýkrát, čo bola vyjadrená. Ako už niektorí z vás spomenuli, je veľmi stará. Problém je to, že konečné termíny, ktoré boli priebežne stanovené, nedodržali všetci. Cieľom nášho návrhu je zaistiť, aby boli tieto konečné termíny raz a navždy dodržané.

Na rozdiel od okolností, za ktorých sa uskutočnili rozpravy v minulosti, teraz musíme zobrať do úvahy pomoc na ťažbu uhlia. Do úvahy musíme vziať dve dodatočné záležitosti. Prvou je problém týkajúci sa zmeny klímy, o ktorom sme už niekoľkokrát diskutovali a v súvislosti s ktorým má Európska únia veľmi konkrétne ciele. Druhá vec sa týka vplyvu krízy a s ňou súvisiacich pôžičiek na štátne rozpočty, na rozpočty na vnútroštátnej úrovni, pretože to vyvíja ešte väčší tlak na verejné financie.

Toto však nie sú jediné problémy, ktoré by sa mali zvážiť. Musíme brať do úvahy aj to – ako ste to už urobili v takmer všetkých vystúpeniach –, aký by mal byť konečný termín zrušenia verejnej pomoci na ťažbu uhlia v podmienkach, ktoré nie sú konkurencieschopné.

O tejto veci sa vedú diskusie a my sme si vypočuli rôzne pozície počas rozpravy v Parlamente. Aj v Rade prebieha diskusia, počkáme na zasadnutie Rady začiatkom decembra a uvidíme, aká je jej pozícia. V Komisii sa, samozrejme, diskutovalo tiež a bude sa diskutovať aj v budúcnosti.

Ako viete – keďže to pán Langen už spomenul –, ide o nariadenie Rady. Názor Parlamentu je veľmi dôležitý, ale v zmluve sa uvádza, že v otázkach verejnej pomoci je nariadením nariadenie Rady. Rada stanoví svoju pozíciu. V súčasnosti – počas poslednej schôdze vo Výbore stálych zástupcov – väčšinová pozícia podporuje rok 2018 ako konečný termín trvalého zrušenia pomoci, čo je neskôr, ako navrhuje Komisia. Podľa našich pravidiel však platí, že kým sa Rada nerozhodne jednohlasne, nemožno návrh Komisie právne upravovať.

Nech už Rada rozhodne akokoľvek, je takmer isté, že jej rozhodnutie nebude jednohlasné, no Komisia si veľmi pozorne vypočuje pozíciu Rady, tak ako veľmi pozorne počúva argumenty Parlamentu a tak ako si vypočuje pozíciu Parlamentu pri hlasovaní. Komisia prijme svoju konečnú pozíciu na základe svojej analýzy príslušných pozícií Rady, v súlade s jej výsadami uvedenými v zmluve, ako aj pozícií Parlamentu a tiež na základe rozpravy o správe pána Rapkaya.

Jednoducho musím povedať, že Komisia nesúhlasí s argumentmi podporujúcimi neobmedzenú pomoc uhoľným baniam neschopným konkurencie, a rád by som vám pripomenul, že keby neexistovalo nové nariadenie o uhlí založené na návrhu Komisie, platnosť by 1. januára 2011 nadobudol všeobecný rámec štátnej pomoci, ktorý je výrazne prísnejší ako návrh Komisie, ako návrh, ktorý vyplynie z rozpráv v Rade, alebo ako názor, ktorý príde z Parlamentu.

 
  
MPphoto
 

  Bernhard Rapkay, spravodajca.(DE) Vážená pani predsedajúca, pán Almunia, presne toto je ten problém. Máte pravdu, potvrdzujete slová pána Langena, že ide o nariadenie Rady. To však závisí aj od toho, či si Komisia vypočuje argumenty predložené v Rade a tu v Parlamente. Musíte upustiť od tohto veľmi prísneho návrhu, ako ste to aj urobili, aby sa mohol prijať rozumný a demokratický prístup, ktorý zahŕňa väčšinové rozhodnutie, ktoré nevyžaduje jednohlasnosť.

Svoju druhú poznámku by som chcel adresovať pánovi Chatzimarkakisovi. Ustanovenie o revízii, ktoré ste spomenuli, je v tomto prípade úplne irelevantné. Jediným zámerom sporov, ku ktorým došlo v Nemecku, bolo zachovať prestíž nemeckého ministra hospodárstva a nič viac. Teraz by som sa chcel zaoberať obavou, ktorú vyjadril pán Almunia. Pán Almunia, nikto z nás, ba dokonca ani samotná správa, nespochybňuje fakt, že ide o opatrenie na postupné zastavenie. To, či je to rozumné z hľadiska politiky v oblasti energie alebo technológií, je iná otázka. To, čo povedal pán Geier, je úplná pravda, ale to teraz nespochybňujeme. Jedinou otázkou zostáva to, či to máme urobiť pomerne náhle v roku 2014 alebo existujú primerané prechodné opatrenia na rok 2018. Okrem tohto nič nespochybňujeme. Situácia nie je taká, ako ju opísal napríklad pán Lambert, ktorý prečítal svoj prejav a potom odišiel. Mal tu zostať, lebo by sa mohol niečo dozvedieť. Nejde o to, že existujú členské štáty, ktoré neurobili vôbec nič. Neplatí to pre Španielsko, Poľsko, Rumunsko ani Nemecko. V roku 1990 pracovalo v banskom priemysle v Nemecku viac ako 200 000 ľudí. V súčasnosti, teda o 20 rokov neskôr, ich je okolo 20 000, čo predstavuje pokles o 90 %, pričom zostalo zachovaných iba 10 % pracovných miest. Od roku 2002 až dodnes došlo počas ešte stále aktuálnej platnosti tohto nariadenia k zatvoreniu niekoľkých baní. Nesprávajme sa tak, akoby sa nič nestalo.

Otázka je, či potrebujeme primerané prechodné obdobie, aby sme to dosiahli, a to bez toho, aby sme spôsobili sociálne a politické škody. Môžem povedať jedine to, že ho naozaj potrebujeme. Problémom by nemalo byť toto štvorročné obdobie, pretože ho nikto aj tak nespochybňuje. Prosím vás, tieto správy vezmite so sebou do Komisie.

 
  
MPphoto
 

  Presedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 11.30 hod.

(Rokovanie bolo na niekoľko minút prerušené.)

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Pri navrhovaní tohto dokumentu sa spravodajcovi podarilo dosiahnuť významný úspech – našiel odpoveď na dve otázky. Jedna sa týka životného prostredia a tá druhá sociálnej ochrany. Z pohľadu Rumunska je banský priemysel dôležitou zložkou domáceho hospodárstva. Som presvedčená, že rovnaký názor majú aj Nemecko, Poľsko, Španielsko alebo Maďarsko. Zatváranie uhoľných baní môže mať vážny dosah na sociálnu oblasť, pretože prispieva k rastu nezamestnanosti a zhoršuje vyľudňovanie regiónov, ktoré majú len jedno odvetvie – baníctvo. Zatváranie baní bude mať zároveň významný vplyv na odvetvie energetiky. Viem, že toto všetko sú argumenty za toto opatrenie, ako aj proti nemu. Súčasná situácia nás však vedie k jedinému záveru, a to predĺžiť konečný termín zatvorenia uhoľných baní, ktoré nie sú konkurencieschopné, aby sme ich podporili pri hľadaní schodných alternatív pre všetkých, ktorí v tomto odvetví pôsobia.

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Gierek (S&D), písomne.(PL) Európska komisia sa snaží – za každú cenu a spôsobom, ktorý neospravedlňujú hospodárske dôvody – znížiť ťažbu uhlia. Toto úsilie je umelo stimulované nárastom nákladov na výrobu energie v uhoľných elektrárňach. Mám na mysli náklady na emisie. Je to politika, ktorá podkopáva hospodárske základy tých krajín, v ktorých väčšina energie pochádza z uhlia. Takáto stratégia svedčí o nedostatočnom pochopení potreby mať koherentnú politiku v oblasti palív a energie, ktorá uprednostňuje hospodársku efektívnosť a konkurencieschopnosť. Svedčí tiež o tom, že chýba jednotná politika v oblasti energie, ktorá zaistí bezpečnosť dodávok energie. Rovnako neexistujú nariadenia založené na jednotných kritériách pre celý spoločný trh, ktoré by viedli k spravodlivej hospodárskej súťaži a zachovali minimálne sociálne náklady. Dnes sa zaoberáme vážnym porušením týchto zásad.

Otázka je, aký druh odvetvia Únia potrebuje – odvetvie, ktoré prináša Únii osoh, alebo to, ktoré je nadnárodné, kapitalistické a investuje svoje dane do daňových rajov? Primárne odvetvia a výroba energie si vyžadujú mnohé roky investícií a sústredenia kapitálu, čo znamená, že je nutné ich dotovať. Okrem toho nemusia sa stať ziskovými za každú cenu. Lacná energia a palivo sú nevyhnutné na to, aby bolo druhotné odvetvie konkurencieschopné, a to aj čo sa týka strojárskeho odvetvia. Hovoríme teda o čistej ziskovosti. Rád by som povedal, že hospodárske problémy Únie počas krízy nie sú iba výsledkom nečestných svetových finančných špekulácií, ale chýba aj zdravá, jednotná a spravodlivá priemyselná politika v samotnej Únii, a to najmä politika v oblasti palív a energie.

 
  
MPphoto
 
 

  Edit Herczog (S&D), písomne.(HU) Existuje mnoho argumentov proti takému náhlemu zastaveniu dotácií. Mám na mysli hlavne sociálne a hospodárske následky na regionálnej úrovni. Je nevyhnutné, aby sme dotácie poskytli na to, aby mohli byť bane zatvorené primeraným spôsobom. Musíme zabezpečiť rekvalifikáciu dotknutých zamestnancov, ako aj ich preloženie do iných odvetví na trhu práce. Rovnako nevyhnutná je i riadna obnova životného prostredia. Bez nich existuje riziko, že EÚ ušetrí menej peňazí na zrušených dotáciách, ako bude musieť vynaložiť na zmiernenie škôd. Musíme starostlivo zvážiť, či je vôbec užitočné uhoľné bane zatvárať, ak všetko, čo tým dosiahneme, je, že zvyšné elektrárne budú musieť nahrádzať domáce uhlie uhlím z dovozu z krajín mimo spoločného trhu.

Je nevyhnutné zatvárať uhoľné elektrárne, jeden z najlacnejších zdrojov elektriny, keď sa na celom svete začínajú objavovať poplašné signály o nedostatku energie? Musíme myslieť aj na rastúci dopyt Európskej únie po energii, ako aj na úlohu uhlia pri zaisťovaní energetickej bezpečnosti. Nesmieme dopustiť, aby boli zariadenia ako maďarská elektráreň Vértes a baňa Oroszlány zatvorené bez starostlivo vypracovaných a podrobných plánov. Tieto plány musia riešiť situáciu zamestnancov, obnovu životného prostredia a musia pomocou posúdenia vplyvu založeného na faktoch dokázať, že zatvorenie je nevyhnutné a predstavuje najlepšiu možnosť, ako znížiť množstvo znečisťujúcich emisií. Program ekologického rastu nesmie zahŕňať opatrenia, ktoré by spôsobili vážne hospodárske a sociálne problémy.

 
  
MPphoto
 
 

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne.(FI) Snaha Európskej únie o zníženie používania uhlia je úplne správna a vhodná. Keďže dlhodobým cieľom Európy a celého ľudstva je dosiahnuť nezávislosť od fosílnych palív, musíme si uvedomiť, že európske uhoľné bane sa budú musieť skôr či neskôr prispôsobiť zmene. Globalizácia znamená, že na cenu uhlia bude vyvíjaný značný tlak. Z tohto dôvodu sa výroba presunie do krajín, v ktorých je lacnejšia práca, a oblasti v EÚ, v ktorých sa vyrába uhlie, budú svedkom toho, ako ubúdajú pracovné miesta a znižujú sa príjmy, pretože bane už nedokážu reagovať na hospodársku súťaž. Hoci ide o nevítaný vývoj, opatrenia orgánov nesmú byť v rozpore so zásadami trhového hospodárstva. Neziskovú výrobu by sme nemali udržiavať pri živote donekonečna. Nesmieme zabúdať, že štrukturálna zmena takéhoto rozsahu bude mať bezpochyby ďalekosiahle a vážne sociálne následky. Zatvorenie baní často znamená zrušenie hlavného zdroja obživy celej oblasti. To sa odráža v schopnosti veľkomiest a miest poskytovať svojim obyvateľom služby a v úpadku celých spoločenstiev. Je to v záujme všetkých, aby k veľkým sociálnym zmenám, ako napríklad tým, ktoré súvisia s postupným zatváraním baní, došlo počas dostatočne dlhého prechodného obdobia a aby boli tieto zmeny náležite regulované. No i napriek tomu bude v blízkej budúcnosti uhlie zohrávať v našom živote kľúčovú úlohu. Bude naďalej potrebné, napríklad v oceliarskom odvetví, a štúdie o jeho využití ako suroviny pri výrobe polymérov sú povzbudivé. Okrem toho bol dosiahnutý vynikajúci pomer nákladov a výnosov pri kombinovanej výrobe tepla a elektriny s použitím uhlia. Nemali by sme preto podliehať predstave, že postupné zatváranie uhoľných baní sa svojím spôsobom robí len na politické účely. V budúcnosti musí existovať možnosť, že banský priemysel bude ziskový – aj v EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Veronica Lope Fontagné (PPE), písomne. (ES) Existuje mnoho dôvodov na to, aby sme podporovali pomoc pre uhlie, a to strategické a sociálne dôvody, ako aj dôvody v oblasti regionálnej udržateľnosti.

Pokiaľ ide o strategické dôvody, musíme zobrať do úvahy skutočnosť, že trh sa mení veľmi rýchlo. Odklon od uhlia bez toho, aby sme mali schodnú alternatívu, by nebol vhodný. Neplatí tu ani environmentálny argument, pretože dovážané uhlie znečisťuje rovnako ako domáce uhlie. Okrem toho by sme nemali zabúdať, že bane, z ktorých dovážame uhlie, mnohokrát porušujú sociálne práva.

Čo sa týka regionálnej udržateľnosti, bane sa často nachádzajú v riedko osídlených oblastiach, ktoré sú úplne závislé od odvetvia, ktoré regiónu poskytuje obživu. Hrozí nám, že naše krajiny zmeníme na púšte.

Posledným a najdôležitejším dôvodom je viac ako 180 000 rodín, ktoré by to mohlo ovplyvniť. Môj región Aragónsko je v Španielsku priekopníkom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, pričom dosahuje takmer šesťdesiatpercentnú energetickú nezávislosť. Jediný zdroj, ktorý dokážeme skladovať, je uhlie. Potrebujeme viac času na zlepšenie technológií a na to, aby sme ich použili pri ťažbe, vďaka čomu zmeníme naše pôvodné uhlie na čisté a udržateľné uhlie.

(Rokovanie bolo prerušené o 11.05 hod. pre hlasovanie a pokračovalo o 11.30 hod.)

 
  
MPphoto
 
 

  Sirpa Pietikäinen (PPE), písomne.(FI) I napriek všetkým výborným vystúpeniam o klíme sa bude Európa vďaka prijatiu tejto správy stále držať svojej uhľovočiernej minulosti. Podľa stratégie EÚ do roku 2020 by sa EÚ chcela rýchlo posunúť smerom k budúcnosti s nízkymi emisiami založenými na obnoviteľných formách energie. Ak však Parlament v budúcnosti dovolí, aby členské štáty vyhadzovali miliardy na jej uhoľné bane, zostane len pri slovách.

Platnosť súčasných pravidiel týkajúcich sa pomoci by mala vypršať v decembri, no podľa návrhov Komisie by sa mala predĺžiť do roku 2014. Túto uhľovočiernu beznádej ešte zhoršuje skutočnosť, že Parlament chce, aby sa platnosť týchto pravidiel predĺžila až do roku 2018. Pred dvomi rokmi dosiahla výška pomoci, ktorú členské štáty EÚ poskytli odvetviu, ktoré vyrába a používa čierne uhlie, teda antracit, až 2,9 miliardy EUR. To len dokazuje, že fosílnym palivám sa poskytuje niekoľkokrát väčšia pomoc ako obnoviteľným zdrojom energie. Deje sa to i napriek tomu, že naše ciele v oblasti klímy vyžadujú presne opačnú politiku.

 
  
  

PREDSEDÁ: STAVROS LAMBRINIDIS
podpredseda

 

6. Hlasovanie
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

 

6.1. Mobilizácia Fondu solidarity EÚ: Írsko, povodne v novembri 2009 (A7-0328/2010, Reimer Böge) (hlasovanie)

6.2. Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Noord Brabant a Zuid Holland divízia 18, Holandsko (A7-0318/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)
  

– Pred začiatkom hlasovania:

 
  
MPphoto
 

  Lucas Hartong (NI).(NL) Vážený pán predsedajúci, otázka pomoci Holandsku z Fondu solidarity Európskej únie je, našťastie, dnes ešte stále na programe, ak by to však záviselo od môjho kolegu poslanca pána Daula z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), dnes by sme tu o nej nehlasovali a Holandsko by bolo potrestané za odmietnutie 6 % nárastu rozpočtu EÚ a zavedenia európskych daní. Delegácia holandskej Strany za slobodu (PVV) považuje za úplne neprijateľné, že sa pán Daul na tejto myšlienke dokonca zabával. Je to vážna urážka Holandska ako členského štátu.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Presne o tomto bode sa rokovalo včera a rozprava sa skončila.

 
  
MPphoto
 

  Joseph Daul (PPE).(FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, počas minulej Konferencie predsedov sme sa rozhodli zaradiť do programu dnešného rokovania správu pani Materovej. Nikto nežiadal, aby sa táto správa do programu nezaradila. Preto sa ako predseda pýtam nasledujúcu otázku: budeme vzhľadom na takéhoto jednotlivca schopní čestne diskutovať, ako sme si za päť rokov zvykli? Túto otázku sa chystám položiť vo štvrtok ráno. Okrem toho, ak budú Európski konzervatívci a reformisti naďalej trvať na tom, aby sa táto osoba zúčastňovala na Konferencii predsedov, zmeníme spôsob našej práce. To je všetko, čo by som k tomu povedal.

 
  
MPphoto
 

  Barbara Matera, spravodajkyňa.(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dnes nás vyzývajú, aby sme hlasovali o balíku pomoci pre Holandsko, ktoré požiadalo o uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu pre prispôsobenie sa globalizácii v celkovej sume 10,5 milióna EUR.

Tento presun vnútorných finančných prostriedkov do rozpočtu Únie možno stále vykonať v rámci bežného postupu. Hrozí však, že budúce žiadosti o pomoc – a ich počet stále rastie – budú zablokované v dôsledku neschopnosti schváliť rozpočet na rok 2011. Ak systém dvanástin od januára vstúpi do platnosti, fakticky nebude možné vykonať presuny a pokračovať v nevyhnutných platbách.

Vzhľadom na tieto konkrétne skutočnosti v čase, keď Európa ako celok čelí hospodárskym problémom, Parlament dúfa vo väčší zmysel pre zodpovednosť členských štátov, ktoré v Rade kladú odpor schváleniu úsporného rozpočtu, ktorý je v súlade s výsadami vyplývajúcimi z Lisabonskej zmluvy.

 

6.3. Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Drenthe divízia 18, Holandsko (A7-0321/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)

6.4. Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Limburg divízia 18, Holandsko (A7-0323/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)

6.5. Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Gelderland a Overijssel divízia 18, Holandsko (A7-0322/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)

6.6. Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Noord Holland a Utrecht divízia 18, Holandsko (A7-0319/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)

6.7. Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Noord Holland a Zuid Holland divízia 58, Holandsko (A7-0320/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)

6.8. Pomoc udelená v rámci nemeckého monopolu na alkohol (A7-0305/2010, Paolo De Castro) (hlasovanie)

6.9. Oslobodenie od colných poplatkov pre určité farmaceutické aktívne zložky, ktoré majú „medzinárodný generický názov“ (INN) pridelený Svetovou zdravotníckou organizáciou a pre určité výrobky používané na výrobu hotových farmaceutických výrobkov (A7-0316/2010, Vital Moreira) (hlasovanie)

6.10. Dohoda o vedecko-technickej spolupráci medzi ES a Ukrajinou (A7-0306/2010, Herbert Reul) (hlasovanie)

6.11. Dohoda o vedecko-technickej spolupráci medzi ES a vládou Faerských ostrovov (A7-0303/2010, Herbert Reul) (hlasovanie)

6.12. Dohoda o vedeckej a technickej spolupráci medzi ES a Japonskom (A7-0302/2010, Herbert Reul) (hlasovanie)

6.13. Dohoda medzi ES a Jordánskom o vedeckej a technologickej spolupráci (A7-0304/2010, Herbert Reul) (hlasovanie)

6.14. Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu medzi EÚ a Šalamúnovými ostrovmi (A7-0292/2010, Maria do Céu Patrão Neves) (hlasovanie)

6.15. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o trvanie povinnosti uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu (A7-0325/2010, David Casa) (hlasovanie)

6.16. Výročná správa ECB za rok 2009 (A7-0314/2010, Burkhard Balz) (hlasovanie)

6.17. Civilno-vojenská spolupráca a rozvoj civilno-vojenských spôsobilostí (A7-0308/2010, Christian Ehler) (hlasovanie)

6.18. Dlhodobý plán pre zásobu sardely v Biskajskom zálive a na ňu zameraný rybolov (A7-0299/2010, Izaskun Bilbao Barandica) (hlasovanie)
  

– Pred začiatkom hlasovania:

 
  
MPphoto
 

  Izaskun Bilbao Barandica , spravodajkyňa.(ES) Vážený pán predsedajúci, chcela by som len povedať, že vo Výbore pre rybné hospodárstvo som hlasovala proti tejto správe, pretože som sa domnievala, že niektoré z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sa vypracovali v spolupráci s týmto odvetvím, neboli prijaté. Keďže si však myslím, že pre odvetvie je oveľa dôležitejšie mať dlhodobý plán rybolovu sardely, budem hlasovať za túto správu a využijem túto príležitosť, aby som požiadala Radu, ktorá má tak veľa výhrad, aby prijala spolurozhodovaciu schopnosť Parlamentu, ktorú mu zaručuje Lisabonská zmluva, a poprosila ju dnes o stanovenie dátumu začiatku rokovaní, pretože ak sa tento plán nepohne vpred, najviac utrpí práve toto odvetvie.

 

6.19. Viacročný plán pre západnú populáciu stavridy ostrobokej a na ňu zameraný rybolov (A7-0296/2010, Pat the Cope Gallagher) (hlasovanie)
  

– Pred začiatkom hlasovania:

 
  
MPphoto
 

  Pat the Cope Gallagher, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, chcem poznamenať, že socialisti stiahli pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 z dôvodov, ktorým nerozumiem, preto – aby sa zaistilo, že o tom môžeme hlasovať – v mene skupiny ALDE potvrdzujem, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh preberáme.

Považujem to za veľmi vážne a chcel by som požiadať poslancov, aby zvážili skutočnosť, že hoci mnohí možno v plnej miere nerozumejú, ako to funguje, ak neprijmeme pozmeňujúci a doplňujúci návrh socialistov a prijmeme pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslaneckého klubu PPE, znamená to, že ideme proti odporúčaniu vedcov a v rámci jednej populácie vytvárame dve oblasti pre celkový povolený výlov.

Prikláňam sa k tomu, aby sme hlasovali proti návrhu poslaneckého klubu PPE a aby sme teraz prijali správu socialistov, keď socialisti stiahli pozmeňujúci a doplňujúci návrh z dôvodov, ktoré možno lepšie poznajú niektorí obyvatelia južnej časti Európy.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Vážený pán Gallagher, inými slovami, uplatňujete článok 156 ods. 5 a preberáte pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29, ako sa uvádza v zozname hlasovania, čo znamená, že o ňom budeme musieť hlasovať.

 

6.20. Zákaz triedenia a obmedzenia lovu platesy bradavičnatej a kalkana veľkého vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu (A7-0295/2010, Marek Józef Gróbarczyk) (hlasovanie)

6.21. Využívanie cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre (A7-0184/2010, João Ferreira) (hlasovanie)

6.22. Štátna pomoc na zatvorenie uhoľných baní neschopných konkurencie (A7-0324/2010, Bernhard Rapkay) (hlasovanie)
  

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

 

7. Slávnostná schôdza – Gruzínsko
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predseda. – Vážený pán prezident, dámy a páni, vážení hostia a priatelia. Rád by som vrúcne privítal gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho.

(potlesk)

Nejde o prvú návštevu pána prezidenta Saakašviliho v Európskom parlamente. Navštívil nás pred štyrmi rokmi a v roku 2004, krátko potom, čo ho zvolili za gruzínskeho prezidenta, bol aj v Bruseli. Dnes je výnimočný deň – dnes 23. novembra je siedme výročie ružovej revolúcie, nekrvavého zlomového momentu, ktorý priniesol zmenu situácie nielen v Gruzínsku, ale aj v celom regióne Zakaukazska. Vážený pán prezident, Európska únia už takmer 60 rokov ide cestou, ktorú si teraz vybralo aj Gruzínsko – cestou trvalého mieru, blahobytu a neohrozovanej slobody. Pán prezident Saakašvili získal svoje počiatočné vzdelanie v Kyjeve. Potom študoval na európskych a amerických univerzitách a vždy bol spojený so Štrasburgom – študoval tu, získal tu ocenenia, a pokiaľ sa nemýlim, práve tu sa zoznámil so svojou budúcou manželkou. Pre pána Saakašviliho je to teda výnimočné miesto.

Minulých sedem rokov nebolo pre Gruzínsko ľahkých. Bola narušená územná celistvosť Gruzínska. Rád by som pripomenul, že v máji tohto roku sme prijali uznesenie vyzývajúce Rusko na dodržiavanie podmienok zastavenia bojov a stiahnutie jeho jednotiek z gruzínskeho územia.

(potlesk)

Pred štyrmi rokmi pán Saakašvili v tomto Parlamente povedal, že Gruzínci nie sú len jedným z najstarších európskych národov, ale intenzívne sa aj zaujímajú o európsku integráciu. Považujú ju za prístup k medzinárodným veciam, ktorý uprednostňujú. Som presvedčený, že toto nadšenie dnes nie je o nič menšie ako pred štyrmi rokmi. My tu v Európskom parlamente a v Európskej únii prikladáme veľkú dôležitosť demokratizácii. Normy demokratizácie a demokracie sú veľmi prísne a prísne sú aj normy voľného trhu. Ľudské práva, právny štát a sloboda tlače si všetky vyžadujú reformy – reformy ústavného systému, volebného práva a súdnictva. Pred chvíľou som o týchto veciach hovoril s gruzínskym prezidentom a zhodli sme sa, že to nie je jednoduchý proces, je však mimoriadne dôležitý, ak sa máme voči sebe správať podobne a ak máme navzájom jednoduchšie spolupracovať.

Mám tiež radosť, že Gruzínsko rýchlo prekonalo hospodársku krízu. Úlohu v tom zohrala aj Európska únia – ponúkli sme pomocnú ruku. Dnes je Gruzínsko opäť vo fáze rýchleho hospodárskeho rastu. My v Európskej únii máme záujem, aby Gruzínsko bolo stabilné a dobre sa rozvíjalo, máme však záujem, aby sa tak stalo aj v celom regióne Zakaukazska. Gruzínsko sa môže stať dokonalým modelom prechodu k demokratickému systému slobodného trhu, plnej ochrane ľudských práv a k fungujúcemu právnemu štátu. Preto je také dôležité to, čo nám dnes pán Saakašvili chce navrhnúť a povedať. Sme radi, že ste tu s nami, a chceli by sme vás požiadať o slovo. Máte slovo, pán prezident.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Mikheil Saakashvili, prezident Gruzínska. – Vážený pán predseda, cítim pokoru z obrovskej pocty, ktorou ste svojím pozvaním vyzdvihli našu krajinu, a všetkým politickým skupinám by som chcel poďakovať za túto výnimočnú príležitosť. Vážený pán predseda, ako sme poznamenali v našich úvodných rozhovoroch, naposledy som tu bol pred štyrmi rokmi, je to teda ako olympijské hry. Po štyroch rokoch som sa vrátil. Dúfam, že sa mi bude dariť lepšie ako minule.

Prišiel som sem odovzdať posolstvo nádeje a vysloviť slávnostný sľub. Prišiel som sem, aby som potvrdil, že mier – spravodlivý a trvalý mier – je v našom regióne možný a potrebujeme, aby k nemu Európa prispela.

Pohorie Kaukaz je po stáročia geopolitickou záhadou a lákavým paradoxom: oblasť, kde jednotlivci a ich duše boli slobodné, kde však utláčali občanov; kde boli tolerantné kultúry, no kde vlády vytvárali umelé rozdiely; kde sa ľudia nikdy neprestávajú cítiť z celého srdca Európanmi, no kde múry vystavané ríšami premenili Európu na vzdialenú fatamorgánu; kde muži a ženy trpeli za mier, no zdalo sa, že vojny sú nevyhnutné.

Prišiel som sem, aby som vám povedal, že tie časy sa musia skončiť, spolupráca musí nahradiť rivalitu a rokovania musia prevážiť nad vojnovou rétorikou.

Vo všetkých problémových kútoch nášho sveta je Európsky parlament symbolom nádeje. Je to jasný dôkaz toho, že dokonca aj tie najkrutejšie konflikty možno prekonať a že mier stojí za každé politické riziko.

Práve toto miesto by neexistovalo, ak by sa odvážni vedúci predstavitelia obklopení smrťou a oprávnenými žiadosťami pomstiť sa uprostred ruín nerozhodli ukončiť stáročia vojen a spustiť najambicióznejší a najfascinujúcejší politický experiment našich čias: zjednotenie Európy. Tento Parlament, ktorý sa nerozdeľuje podľa národnosti, ale podľa politických skupín – túto víziu napĺňa, ako to výstižne vyjadril Victor Hugo na Medzinárodnej mierovej konferencii v Paríži v roku 1849.

Dovoľte mi citovať veľkého básnika v jeho rodnom jazyku:

(FR) Príde deň, keď sa vy všetci, všetky národy tohto kontinentu bez straty vašich výnimočných kvalít alebo vašej slávnej jedinečnosti spojíte do väčšej únie, ktorá bude stelesnením európskeho bratstva.

Príde deň, keď sa jedinými bojiskami stanú trhy otvorené obchodu a mysle otvorené myšlienkam.

Príde deň, keď delové gule a bomby nahradia hlasovania, všeobecné volebné právo národov, ctihodné rozhodovanie veľkého zvrchovaného senátu, ktorý bude pre Európu tým, čím je parlament pre Spojené kráľovstvo, čím je snem pre Nemecko a legislatívne zhromaždenie pre Francúzsko.

Väčšina súčasníkov Victora Huga si dokonca aj vtedy, keď predniesol svoj prejav, myslela, že je to detinský rojko. Trvalo viac než sto rokov a dve svetové vojny, kým dejiny vypočuli jeho hlas.

Dámy a páni, nastal čas, aby sa hlas Victora Huga rozliehal a aby ho počuli aj v našom regióne. Je najvyšší čas, aby tento hlas bratstva prekonal zvuky diel a výziev k nenávisti. Je najvyšší čas, aby európsky mier dosiahol až na Kaukaz.

(potlesk)

A je povinnosťou nás politických vedúcich predstaviteľov, aby sme pripravili smelé iniciatívy, ktoré by to umožnili.

Dámy a páni, presne pred siedmimi rokmi Ružová revolúcia odštartovala novú cestu starého národa, môjho milovaného Gruzínska, k európskej rodine. Dňa 23. novembra 2003 státisíce občanov všetkých regiónov, náboženstiev a sociálnych vrstiev pokojne obsadili ulice a parlament. Nerozbilo sa pritom žiadne okno a nikto nič z budovy neukradol. Dosiahli však viac než zvrhnutie skorumpovaného spiatočníckeho režimu. Odštartovali niečo, čo londýnski ekonómovia pred niekoľkými týždňami nazvali mentálnou revolúciou.

Ako niektorí z vás v tomto Parlamente dobre vedia, po oslobodzujúcom rozpade ZSSR sa dalo zbaviť komunistických režimov dvoma spôsobmi – európskym a nacionalistickým: právnym štátom a vládou strachu. Stručne povedané: Václav Havel a Slobodan Milošević.

Tyrania strany sa skončila, rozdiely, korupcia, vertikalita, byrokracia, cynizmus a autoritatívny režim, ktoré boli piliermi sovietskej spoločnosti, však zostali nedotknuté. Pred siedmimi rokmi bolo Gruzínsko formálne nezávislým štátom, no stále bolo súčasťou sveta strachu a nenávisti. Hranice sovietskej mentality nezmizli a Sovietsky zväz stále existoval v mysliach a dušiach ľudí. Len mentálna revolúcia mohla viesť k európskej transformácii našich spoločností.

Toto je posolstvo, ktoré priniesli Gruzínci do tohto regiónu. Toto je posolstvo, ktoré vzbudilo tak veľa hnevu voči nám medzi tými, ktorí nostalgicky spomínajú na ríšu, je to však posolstvo, ktoré zmenilo Gruzínsko na laboratórium reforiem v našom regióne. Keď sme stáli na čele Ružovej revolúcie, boli sme členmi študentských organizácií, opozičných strán a skupín občianskej spoločnosti, všetci zjednotení jediným snom: premeniť dysfunkčnú postsovietsku krajinu, nepredstaviteľne oslabenú korupciou a zločinom, na európsku demokraciu.

Dámy a páni, Sovietsky zväz sa zakladal na zásade práva vládnuť. Ľudí neprirodzene stavali proti sebe navzájom na každej úrovni spoločnosti a v každej oblasti. V každej republike sa z rozličných náboženských, sociálnych a etnických skupín stávali sústavní protivníci a politika sa chápala ako umenie manipulácie, strachu a nenávisti. To vysvetľuje, prečo sa z bývalých komunistických vodcov stali tak ľahko nacionalisti – na Balkáne, ako aj na Kaukaze, vo východnej Európe, ako aj v Rusku. Pred siedmimi rokmi bolo Gruzínsko stále rozdelené na izolované komunity, ktoré sa jedna druhej báli. Niektorí extrémisti využívali slabosť štátu na odmietanie menšín.

Našou prvou úlohou bolo teda prijatie multikulturalizmu a rozdielov. Vo všetkých oblastiach, od vyššieho vzdelávania po orgány na presadzovanie práva, sme vytvorili program pozitívnej diskriminácie. Sovietsky zväz charakterizovalo ešte niečo – absolútna centralizácia. Pred siedmimi rokmi bolo Gruzínsko stále úplne centralizované na svoje hlavné mesto a my sme iniciovali program obrovskej decentralizácie, investovali sme do infraštruktúr regionálneho rozvoja a výrazne posilnených miestnych orgánov. V dôsledku toho sa oblasti, ktoré boli niekedy opustené, stali žiarivým príkladom nášho rozvoja.

Do Ružovej revolúcie určoval všetky kľúčové regionálne zásady prezident, teda zatiaľ čo ostatní obnovovali známu vertikálnu moc, ktorá rušila nezávislosť všetkých oblastí, my sme systematicky prenášali moc na regionálne volené orgány. Táto politika nedávno viedla k prvej priamej voľbe primátora hlavného mesta Tbilisi – v máji – a k rozhodnutiu presunúť ústavný súd do mesta Batumi a parlament do druhého najväčšieho mesta Gruzínska – Kutaisi – v strede Gruzínska.

Sovietsky zväz bol hlavne o kontrole a korupcii – prerastený a neefektívny štát. Naším prvým krokom preto bolo rozpustenie KGB a prepustenie všetkých policajných zložiek,...

(potlesk)

... ako aj colníkov a daňových kontrolórov, ale aj otvorenie nášho hospodárstva a vzdelávacieho systému.

Víziu, ktorá viedla všetky tieto tri kroky, vyjadruje jediný symbol. Vedľa každej gruzínskej zástavy sme v každej úradnej budove umiestnili európsku zástavu. Urobili sme to, aby sme ukázali, kam Gruzínsko našimi reformami smeruje.

Naša pokojná revolúcia mala však aj chyby a nedostatky. Samozrejme, chybovali sme, no ako o Francúzskej revolúcii napísal veľký tvorca európskeho kozmopolitizmu a jeden z mojich obľúbených filozofov Immanuel Kant: „Nemôžete byť na slobodu pripravení, kým nebudete skutočne slobodní.“ Immanuel Kant tým chcel, dámy a páni, povedať, že vás žiadna kniha nemôže dopredu naučiť, ako vládnuť – ani ako sa správať – v slobode. To sa môžete naučiť len zo svojich vlastných úspechov a chýb.

Urobili sme chyby a poučili sme sa z nich, dosiahli sme však aj prekvapujúce úspechy. Svetová banka práve vybrala Gruzínsko ako číslo jeden v oblasti hospodárskych reforiem vo svete počas minulých piatich rokov a teraz ho v jednoduchosti podnikania radí na 12. miesto na svete a prvé miesto v strednej a východnej Európe – a určite v postsovietskom svete. Podľa Európskej banky pre obnovu a rozvoj a organizácie Transparency International niekdajšie epicentrum postsovietskej mafie, Gruzínsko, pokročilo v boji proti korupcii v rokoch 2004 – 2009 viac než akákoľvek iná krajina vo svete. Na zozname organizácie Transparency International Gruzínsko skutočne stúplo asi o 70 miest a zhodou okolností Rusko približne v tom čase asi o 70 miest kleslo. Stretli sme sa na polceste a nespomínam si, že by sa nám pozdravili, no tak sa to stalo.

Cením si tieto hodnotenia len preto, že odzrkadľujú a menia pohľad na sociálnu a morálnu premenu, ktorá sa v našej krajine odohrala – mentálnu revolúciu, o ktorej som hovoril už skôr. Občania Gruzínska prestali o svojom štáte a krajine uvažovať ako o postsovietskom štáte. Vnímajú ho, súdia ho a kritizujú ho ako európsku demokraciu. Takáto zmena siaha oveľa ďalej ako vedúci predstavitelia a strany, ktoré viedli Ružovú revolúciu. Je to niečo, čo nikto nevlastní a nikto to nedokáže potlačiť, ani my, ani nikto iný.

Takáto revolúcia vedie k zaujímavej skutočnosti v našej časti sveta: inštitúcie sú systematicky populárnejšie ako politici. Práve sme uskutočnili obrovskú policajnú reformu a podľa ostatného prieskumu, ktorý sme vykonali – prieskumu organizácie Gallup – dôveryhodnosť polície dosiahla hodnotu 86%, táto hodnota v minulosti dosahovala 5%. To isté platí o úrade prezidenta, to isté platí o parlamente, to isté platí o ostatných inštitúciách v krajine: bol to presný opak toho, čo sa tu odohrávalo predtým. To vám jasne vraví, že inštitúcie sú populárnejšie než vedúci predstavitelia a že krajina ide správnym smerom.

Treba toho urobiť ešte mnoho. Samozrejme, sme odhodlaní viac než predtým pokračovať na našej ceste reforiem. Uvedomujeme si, že v demokracii práca nikdy nekončí.

Prirodzene, náš alternatívny demokratický model neprijali všetci. Stretol sa s tvrdým odporom v radoch tých revizionistických síl, ktoré stále vnímajú pád Sovietskeho zväzu ako najhoršiu katastrofu 20. storočia. V roku 2006 na náš národ uvalili plné embargo. Predtým, v roku 2005 to bolo plné energetické embargo. Deportovali našich občanov, pred rokom 2008 opakovane bombardovali naše územie a napokon naň v roku 2008 zaútočili. Vo chvíli, keď tu hovorím, tieto jednotky stále okupujú 20 % gruzínskeho územia, čo je nehoráznym porušením medzinárodného práva a dohody o zastavení paľby z 12. augusta sprostredkovanej vďaka úsiliu môjho dobrého priateľa a veľkého európskeho vedúceho predstaviteľa francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktorý bol v tom čase predsedom Európskej únie.

Vo chvíli, keď tu hovorím, v Gruzínsku je stále až 500 000 presídlených obyvateľov a utečencov, ktorí sa nemôžu vrátiť domov, pretože niektorí ľudia hnaní starou vodcovskou mentalitou sa rozhodli privítať 21. storočie organizovaním kampaní etnických čistiek a výstavbou nového berlínskeho múru rozdeľujúceho našu krajinu.

Ako sme reagovali na túto agresiu? Po prvé, v plnej miere sme vykonali dohodu o zastavení paľby a urobili sme viac, než sme boli povinní, ani raz sme ruské odmietanie dodržiavať dohodu nevyužili ako zámienku. V auguste vedúci predstaviteľ monitorovacej misie Európskej únie Hansjörg Haber – Nemec – verejne ocenil gruzínsku disciplinovanosť a náš postup v tejto veci ako stratégiu konštruktívneho unilateralizmu. Keď 50 kilometrov od hlavného mesta stoja tanky a strely, pre mnohé vlády by bol najvyšší čas plakať, že ich obliehajú, nie je čas na slobodu a demokracia je luxus – ktorý si nemôžu dovoliť –, a zaútočili by na svoju opozíciu a vyzývali by na takzvanú spoločenskú jednotu. My sme urobili presný opak. Za týchto okolností budujeme demokraciu, na ktorú mieria zbrane.

Pred železnou oponou, ktorú okupačné jednotky vybudovali okolo regiónu Abcházska, v malom prímorskom mestečku Anaklia, ktoré bolo ešte pred pár rokmi územím nikoho plným násilia, sa v tejto chvíli stavia nové turistické letovisko s krásnymi hotelmi a piesočnými plážami. Niektorí navrhujú, že by sme mali prestať a počkať, kým sa situácia nevyrieši, a začať stavať až na pevnejšej pôde, ktorá sa bude menej otriasať a bude bezpečnejšia. Naša filozofia je presne opačná. Nestaviame budovy preto, že stoja na silnej a pevnej zemi, ale preto, že ich postavením napokon posilníme aj samotnú zem.

V Anaklii sa v roku 2005 začala nová fáza rozvoja potom, čo mesto bolo dva razy zničené konfliktmi v rokoch 1993 a 1998. V roku 2008 opäť zažilo úplné zničenie. Všetky nové budovy vypálili invázne ruské jednotky vrátane diskoték, kaviarní, ubytovní pre mladých a iných hotelov. O niekoľko týždňov neskôr sa stavba začala znova.

Veľký básnik a známy ruský disident Alexandr Galich, jeden z tých ôsmich hrdinov, ktorí v roku 1968 na Červenom námestí demonštrovali proti invázii v Prahe, je autorom tohto veľkého citátu: Отечество в опасности! Наши танки на чужой земле!, ktorý znamená: „Vlasť je v nebezpečenstve, naše tanky napadli cudziu krajinu!“ Napísal ďalší krásny verš o Gruzínsku, ktorý odcitujem v ruštine: Прекрасная и гордая страна! Ты отвечаешь шуткой на злословье!, ktorý by sa dal približne preložiť takto: „Krásna a hrdá krajina, na hádzanie blata odpovedáš úsmevom.“

(potlesk)

Počas svojej minulej návštevy Anaklie som videl rad živých diskoték, aké môžete vidieť kdekoľvek v Európe, kde mladí ľudia tancovali, rovnako ako na Ibize či v Saint Tropez. Jediným rozdielom je, že diskotéka „18“, kam sme išli, bola posledná diskotéka na pláži. Presne päť metrov od nej je múr, za ktorým sa usadila okupačná armáda, a potom je tam takmer 100 kilometrov tmy a prázdnoty. Dovoľte mi položiť vám otázku: čo je absurdnejšie ako nový Berlínsky múr na piesočnatej subtropickej čiernomorskej pláži?

Stručne povedané, chápeme, že mier je naším prvoradým záujmom, a sme presvedčení, že k mieru neexistuje žiadna alternatíva. Ohrozením mieru by sme ohrozili všetko, čo sme dosiahli, a všetko, čo chceme dosiahnuť v budúcich rokoch.

Prišiel som sem oznámiť nový krok v našej politike konštruktívneho unilateralizmu. Som tu, aby som sa ujal iniciatívy, a dúfam, že s vašou pomocou uvoľníme napätia a umožníme začiatok vážnych rokovaní. Pred príchodom som veľa premýšľal. Radil som sa aj s našimi priateľmi – americkými a európskymi spojencami a ľuďmi v regióne –, gruzínska vláda sa už teraz cíti viazaná dohodou o zastavení paľby z 12. augusta a vždy chápala, že zastavenie paľby jasne zakazuje použitie sily.

Aby sme však dokázali, že Gruzínsko je jasne odhodlané dosiahnuť mierové riešenie tohto konfliktu s Ruskou federáciou, dnes podnikáme unilaterálnu iniciatívu a vyhlasujeme, že Gruzínsko nikdy nepoužije silu na potlačenie ruskej okupácie a obnovenie svojej kontroly nad okupovanými oblasťami. Vo svojom úsilí o ukončenie okupácie a opätovné zjednotenie použije len mierové prostriedky.

Dokonca aj keď Ruská federácia odmieta stiahnuť svoje jednotky, dokonca aj keď jej prisluhovači z radov domobrany znásobia porušenia ľudských práv, Gruzínsko využije právo na sebaobranu len v prípade nových útokov a invázie na 80 % gruzínskeho územia, ktoré ostáva pod kontrolou gruzínskej vlády.

Príslušné listy adresujem generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi OSCE a vedúcim predstaviteľom Európskej únie, v ktorých jasne vyjadrujem, že sa zaväzujeme nepoužiť silu na obnovu kontroly nad celou našou nezákonne rozdelenou krajinou, ani proti okupačným silám, ani proti ich prisluhovačom – hoci nám to charta OSN asi umožňuje.

Môj sľub tu pred vami predstavuje unilaterálne vyhlásenie štátu podľa medzinárodného práva. Táto iniciatíva nie je ani zďaleka jednoduchá pre krajinu, ktorú sčasti okupujú a ktorá má 500 000 presídlených obyvateľov a utečencov. Predstavuje a rozširuje našu politiku konštruktívneho unilateralizmu. Som pripravený na intenzívny, všeobecný dialóg so svojím ruským partnerom.

Samozrejme, budeme sa naďalej podieľať na ženevských rozhovoroch a budeme dúfať, že náš dnešný sľub presvedčí Ruskú federáciu, aby tieto rokovania prestala blokovať. Potrebujeme však začať aj politický dialóg. Aby sa tak stalo, medzinárodné spoločenstvo musí ruským vedúcim predstaviteľom jasne vysvetliť, že dnešná situácia je úplne proti pravidlám a nie je udržateľná.

Aby sa ich podarilo presvedčiť, aby diskutovali o kompromise, je mimoriadne dôležité jasne stanoviť skutočnú situáciu na mieste. Preto žiadame, aby sa pobyt ruských vojenských síl v rámci medzinárodných hraníc Gruzínska kvalifikoval ako nezákonná okupácia zvrchovaného územia. Mnohé európske národy, ako aj Spojené štáty, to už urobili. Pretože ak to nie je vojenská okupácia, čo to potom je? Je to vojenská turistika, keď proti vám nezákonne nasadia desaťtisíce jednotiek, strely a tanky a prídete o časť svojho obývaného územia?

Rovnako brutálne vojenské kampane, ktoré vyhnali státisíce gruzínskych občanov z okupovaných území, by sa mali kvalifikovať ako nezákonné prejavy etnických čistiek. Ak tieto etnické čistky neodsúdime, prečo by okupanti vôbec uvažovali o tom, že týmto občanom niekedy dovolia vrátiť sa späť do ich domovov, miest a dedín?

Dámy a páni, ak je prvou obeťou vojny vždy pravda, pravda je vždy tým najpevnejším základom mieru. Náš konštruktívny unilateralizmus a sľub, ktorý som práve dal, nebude mať očakávaný účinok, ak naši európski priatelia nebudú nahlas hovoriť pravdu. Ak vy nebudete nahlas hovoriť pravdu, kto to urobí? Dnes som vám sem prišiel skromne povedať, že v podstate sa my – a možno aj celý región – spoliehame na vás.

Dámy a páni, náš región zažil v nedávnej histórii priveľa vojen. Je čas – znova parafrázujúc Victora Huga – vymeniť delá za okrúhle stoly. Náš región má svoju vlastnú Varšavu, svoje vlastné Coventry, svoje vlastné Oradour-sur-Glane a je čas stavať na našom spoločnom odmietaní vojny a ničenia. Je čas povedať, že už nikdy nemusíme mať ďalšie krajské mesto Grozny so 400 000 obyvateľmi, ktoré bolo úplne vymazané zo zemského povrchu. Je čas povedať, že už nikdy nesmieme byť svedkami toho, aby ľudí vyháňali z ich domovov a deportovali ich na základe ich národnosti, viery či pôvodu, ako sa to stalo v našej vlastnej krajine, ako aj v ostatných krajinách v regióne.

Som pripravený spolupracovať s ruskými vedúcimi predstaviteľmi, aby sme zaistili, že sa to nikdy viac nestane a že sa následky vojny zvrátia a vytvoria sa podmienky pre mier. Múry, akým je ten, čo rozdeľuje Gruzínsko, nezničia bomby, ale odhodlanie občanov budovať slobodnú, jednotnú, demokratickú krajinu a odhodlanie svetového spoločenstva presadzovať medzinárodné právo, a tohto predsavzatia sa nikdy nevzdáme. Nikdy sa nevzdáme nášho predsavzatia opäť zjednotiť našu krajinu a ako slobodný demokratický národ to dosiahnuť mierovými prostriedkami.

Stojí za povšimnutie, že napriek obrovskému tlaku a mnohým hrozbám z Moskvy ani jediná bývalá sovietska republika neuznala rozdelenie Gruzínska. To ukazuje – na veľké prekvapenie a na zlosť niektorých ľudí –, že sa staré časy definitívne skončili. Ukazuje to, že národy, ktoré boli za sovietskych čias rukojemníkmi, sa aj napriek všetkým prekážkam a problémom stali silnými nezávislými štátmi, ktoré určujú svoju vlastnú politiku. Stručne povedané, nikto sa už nevracia k Sovietskemu zväzu.

Dámy a páni, náš región sa rozhodol. Vypukla vojna, ktorá mala tento vývoj zastaviť, tanky však nemôžu zvrátiť zmysel pre dejiny a nastal čas, aby dlhé a ponuré pozostatky imperializmu pokojne skončili. Preto vyzývam vedúcich predstaviteľov Ruska, aby sa rozhodli pre budúcnosť. V prebiehajúcej premene nášho spoločného regiónu môžu zohrať hlavnú pozitívnu úlohu, keď prijmú iné krajiny ako partnerov a nie ako vazalov.

Všetci chceme – a ja osobne chcem – Rusko ako partnera a nie ako nepriateľa. Nikto nemá väčší záujem ako my, aby sa Rusko stalo krajinou, ktorá skutočne patrí do spoločenstva národov, rešpektuje medzinárodné právo a – to často spolu súvisí – dodržiava základné ľudské práva. Preto z celého srdca podporujem úsilie európskych a amerických vedúcich predstaviteľov zapojiť Rusko do konštruktívnejšieho partnerstva. Náš konflikt nespôsobil nič, čo by zhoršilo vzťahy medzi našimi dvoma národmi; chcem povedať občanom Ruska, že budú v Gruzínsku vždy vítaní ako partneri, turisti, študenti, podnikatelia, novinári alebo jednoducho ako priatelia – nie však ako okupačné sily.

(veľký potlesk v sále)

Dámy a páni, tento prejav by som rád zakončil citátom prvého prezidenta Gruzínskej republiky Noeho Žordaniu. Ako možno viete, Gruzínsko bolo vôbec prvou európskou sociálnodemokratickou republikou vyhlásenou v roku 1918 a sme na to veľmi hrdí. V ústave máme zakotvené silné práva žien a iné silné sociálne práva. Niekoľko dní predtým, než Červená armáda zaútočila na Gruzínsko, prezident Žordania vysvetlil našu európsku voľbu: „Čo získame z kultúrnej rozmanitosti európskych národov? Viac než 2 000 rokov národnej kultúry, demokratický systém a prírodné bohatstvo.“

Rusko nám ponúklo možnosť vrátiť sa späť a žiť v područí armády. Rusku sme povedali, že ideme do Európy a chceme, aby sa Rusko do Európy vydalo spolu s nami. Dnes sa vám iný gruzínsky prezident prihovára s rovnakým posolstvom lásky k európskym myšlienkam a hodnotám. Je zriedkavé, aby národ dostal v histórii rovnakú príležitosť dva razy. Prišiel som sem dnes, aby som vám povedal, že túto príležitosť využijeme a urobíme všetko, čo môžeme, aby sme naplnili náš európsky osud.

 
  
MPphoto
 

  Predseda. – Vážený pán prezident Saakašvili, vaše dnešné posolstvo je pre nás všetkých veľmi dôležité, je však veľmi dôležité aj pre budúci samit OSCE v kazašskej Astane, ktorý sa uskutoční o týždeň 1. a 2. decembra. V prvom rade bol mimoriadne dôležitý pre váš celý región, pre Kaukaz, či už Zakaukazsko, alebo severný Kaukaz. Vždy sme vedeli, že ste statoční ľudia – teraz môžeme povedať, že ste aj obozretní ľudia. Odvaha a obozretnosť by mali ísť vždy ruka v ruke.

 
  
  

PREDSEDÁ: STAVROS LAMBRINIDIS
podpredseda

 

8. Hlasovanie (pokračovanie)
Videozáznamy z vystúpení
 

Hlasovanie (pokračovanie)

 

8.1. Činnosť Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ v roku 2009 (A7-0315/2010, Eva Joly) (hlasovanie)

8.2. Právne aspekty občianskeho práva, obchodného práva, rodinného práva a medzinárodného súkromného práva týkajúce sa Akčného plánu na vykonávanie Štokholmského programu (A7-0252/2010, Luigi Berlinguer) (hlasovanie)
  

– Pred začiatkom hlasovania:

 
  
MPphoto
 

  Luigi Berlinguer, spravodajca.(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vzhľadom na zmenu programu schôdze, ktorú včera schválil Parlament, chcel by som predovšetkým vyjadriť uznanie skutočnosti, že Výbor pre právne veci jednohlasne schválil návrh správy, o ktorej dnes hlasujeme.

Skutočnosť, že budovanie európskeho justičného priestoru si v Parlamente našlo taký široký konsenzus, je dôležitá. Štokholmský program predpokladá, že každodenný život by mal byť prirodzene prepojený s procesom budovania Európy občanov a nielen politických síl a inštitucionálnych zastúpení. Má v úmysle riešiť každodenné problémy Európanov prostredníctvom skutočného a jednotného vytvorenia účinného trhu práce, tovarov a služieb, podnikateľských aktivít bez vnútorných hraníc a bez byrokracie, chce posilniť spoločný základ dedičských, zmluvných, spotrebiteľských práv, práva na včasné úhrady, na rodinu, práva detí a ďalšie.

Bude tiež povinnosťou a zodpovednosťou justičného systému, vnútroštátnych súdnych systémov, právnikov, účtovníkov a pracovníkov, ktorí v rámci jednotlivých štátov pracujú na budovaní Európy, aby zabezpečili výklad právnych predpisov, ktoré zjednocujú náš kontinent. Naša minulosť je poznačená odlišnými tradíciami v súdnictve a v tvorbe právnych predpisov – existuje zvykové právo a občianske právo –, pričom sú rozdiely medzi francúzskym a nemeckým systémom a niekedy je ich minulosť veľmi odlišná. Rešpektujeme národné výsady a zásadu subsidiarity, ale uvedomujeme si, že ak chceme budovať Európu – a, našťastie, stále v tom pokračujeme –, potrebujeme dosiahnuť postupnú konvergenciu, ktorá bude založená na významnej ústavnej tradícii základných práv, ktorú Európa symbolizuje.

Pán predsedajúci, akčný plán, ktorý schválime, presadzuje budovanie, posilnenie, rozšírenie a upevnenie stabilnej európskej justičnej kultúry, európskeho právneho myslenia. Budem preto hlasovať za túto správu.

 

9. Vysvetlenia hlasovania
Videozáznamy z vystúpení
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: David Casa (A7-0325/2010)

 
  
MPphoto
 

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, dôverovali by ste hospodárskemu prognostikovi, ktorý nedávno povedal, že euro urobilo viac pre presadzovanie rozpočtovej disciplíny vo zvyšku Európy než akékoľvek množstvo napomenutí Medzinárodného menového fondu alebo Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj? Alebo že euro už teraz prinieslo veľkú vnútornú stabilitu pre eurozónu? Alebo že ak sa zbavíme libry a prijmeme euro, zároveň sa tak zbavíme kríz libry a jej nadhodnocovania. A že nám to poskytne skutočnú kontrolu nad naším hospodárskym priestorom.

Všetky tieto tri výroky pochádzajú z úst našich bývalých kolegov v tomto Parlamente, Nicka Clegga a Chrisa Huhneho, ktorí sú teraz, nanešťastie, ministrami britskej vlády. Na druhej strane sa ukázalo, že my, ktorí sme proti zavedeniu eura – miernejšie sa to nedá povedať –, sme mali úplnú pravdu. Vždy sme hovorili, že kurz, ktorý Európska centrálna banka určuje na základe potrieb kľúčových krajín, bude mať katastrofálne dôsledky pre okrajové krajiny.

Nečakám žiadny prejav pokory od tých, ktorí to tak strašne zbabrali. Som si istý, že ich vo vysielaní BBC budú stále opakovane uvádzať ako nezávislých expertov, a som si istý, že nás budú naďalej vykresľovať ako doktrinárskych zástancov tvrdej línie. Verte mi, vôbec ma to neteší. Jeden môj priateľ práve povedal, že nie je nič iritujúcejšie, ako keď je niekto múdry v priebehu udalostí. Nabudúce nás však, prosím, počúvajte. Jednotná mena núti štáty prijímať zlú menovú politiku, ktorá má katastrofálne dôsledky pre prijímateľov finančnej pomoci aj pre tých, ktorí ju poskytujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Syed Kamall (ECR). – Vážený pán predsedajúci, stotožňujem sa s obavami, ktoré práve vyjadril môj kolega v súvislosti s touto posadnutosťou harmonizáciou. Keď sa pozrieme na kroky, ktoré sa robia smerom k spoločnému daňovému základu pre DPH, počúvame poslancov v tomto Parlamente, ako argumentujú za stále väčšiu harmonizáciu v oblasti daní, pričom zabúdajú, že to, čo tu na úrovni EÚ skutočne potrebujeme, je viac hospodárskej súťaže v oblasti daní. To isté potrebujeme aj na globálnej úrovni, aby sme zaistili, že pokiaľ ide o hospodárstvo a hospodársku konkurencieschopnosť, nebudeme zdaňovať výrobnú kapacitu a výrobnú silu našich občanov. Namiesto toho by sme mali zaistiť v krajine dostatok podnikateľov a novátorov a najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť, je pomocou hospodárskej súťaže v oblasti daní.

Táto posadnutosť harmonizáciou nás priviedla k spoločnej mene, ktorá neberie do úvahy vnútroštátne rozdiely a rozdiely v hospodárskych cykloch. Preto krajiny trpia. Čiastočne preto trpí aj Írsko. Je čas, aby sme sa viac posunuli smerom k hospodárskej súťaži a nie smerom k spoločným daňovým základom.

 
  
  

Správa: Burkhard Balz (A7-0314/2010)

 
  
MPphoto
 

  Clemente Mastella (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, správa skúma výročnú správu a činnosť vykonanú v tomto roku. Hospodárske, finančné a čoraz viac aj politické kroky sú stále vo veľkej miere ovplyvňované medzinárodnou finančnou krízou.

Udalosti v Grécku a v iných krajinách tejto oblasti majú, prirodzene, rôznorodé príčiny. Problémy vo veľkej miere pochádzajú zvnútra, pretože sú zapríčinené nedostatkom štrukturálnych reforiem.

Niet najmenšej pochybnosti o tom, že európska menová únia nefunguje takým spôsobom, ako bola navrhnutá. Zásady Paktu stability a rastu sa nie vždy dodržiavali a porušenia, ktoré sa najskôr zdali byť zanedbateľné, sa po čase ukázali byť vážnou hrozbou pre pakt ako taký.

Musíme sa teda z tejto situácie poučiť. Musíme zaistiť opätovnú rovnováhu európskej menovej únie, dosiahnuť väčšiu transparentnosť a účinnejšie riadenie krízy na finančných trhoch a znovu získať dôveru verejnosti. Je to obrovská výzva, ale aj príležitosť, ktorej sme povinní sa chopiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, je nám jasné, akým spôsobom sa Írska republika kvôli euru dostala do súčasnej nepríjemnej situácie. Už v roku 2001 írski ekonómovia naliehavo upozorňovali na to, že Írsko zúfalo potrebuje zvýšiť úrokové sadzby, aby zastavilo neudržateľný rast. Írske úrokové sadzby však, samozrejme, neexistovali. Bola tu len Európska centrálna banka, ktorá tým, že dávala kľúčovým členom to, čo potrebovali, tým okrajovým dávala dvojnásobnú dávku toho, čo nepotrebovali, a to umelo vytvorené lacné peniaze.

Problémy Írska budú pokračovať dovtedy, kým bude mať jednotnú menu. Finančná pomoc mu umožní vliecť sa ďalej až dovtedy, kým jeho menová politika znovu nebude potrebovať odkloniť sa od zvyšku eurozóny. Je to nepochopiteľné, že v čase, keď naša vlastná krajina už dlhuje 850 miliárd GBP, by sme si mali požičať ďalších 7 miliárd GBP, aby sme ich poslali do Írska. Tie peniaze nielenže budú zbytočné, ale budú dokonca na škodu, pretože Írska republika takto uviazne v súčasnom stave nespokojnosti.

Ak im chceme pomôcť, mohli by sme ponúknuť našim priateľom a susedom oveľa rýchlejšiu a praktickejšiu pomoc tým, že by sme im umožnili dočasnú menovú úniu s librou, aby mohli so svojimi pôžičkami nakladať tak, akoby boli denominované v librách, a umožniť im tak znovu dosiahnuť stratený rast.

 
  
  

Správa: Christian Ehler (A7-0308/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE).(FI) Vážený pán predsedajúci, chcela by som zdôrazniť význam výcviku. Z iných hľadísk je tento návrh uznesenia vynikajúci, ale chcela by som poukázať na to, že z rodového hľadiska by sa mali EÚ a ďalšie krajiny podieľajúce sa na týchto civilných operáciách krízového riadenia pozrieť na sever a zobrať si príklad v otázkach výcviku aj od Švédska a Fínska.

Chcela by som takisto zdôrazniť, že je veľmi dôležité, aby spolupráca skutočne fungovala a aby sme uskutočňovali prieskumy a štúdie o tom, nakoľko sú tieto operácie úspešné. V súčasnosti tento systém stále nefunguje tak, ako by mal.

 
  
  

Správa: Pat the Cope Gallagher (A7-0296/2010)

 
  
MPphoto
 

  Jim Higgins (PPE). – Vážený pán predsedajúci, chcem vysvetliť dôvod, prečo som hlasoval proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 30 a 31 k článku 5 správy pána Gallaghera. Bolo to z veľmi jednoduchého dôvodu – oddelilo by to celkový povolený výlov (TAC) Biskajského zálivu od ostatnej oblasti. Zdôvodňovalo sa to jednoducho tým, že v tomto konkrétnom regióne je veľa malých miestnych rybárskych lodí, ktoré nemajú veľký vplyv na populáciu makrel v týchto vodách.

Ja chcem argumentovať tým, že každé pobrežné spoločenstvo v takmer každej krajine by mohlo povedať to isté s cieľom chrániť záujmy svojich rybárov. Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo nehovorí nič o tom, že by sme mohli oddeliť jednotlivé populácie rýb. Ryby sú nestálym druhom, presúvajú sa z miesta na miesto a takéto oddeľovanie nie je v súlade s Lisabonskou zmluvou.

Plán dlhodobého riadenia populácie rýb v severnom Atlantiku by sa nemal meniť. Ak máme spoločnú politiku rybného hospodárstva, mala by byť spoločná pre všetkých bez výnimiek. Jej dlhodobé dôsledky sú dosť značné.

 
  
MPphoto
 
 

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE).(ES) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 30 a 31, pretože tak rozloženie podľa oblastí celkového povoleného výlovu (TAC), ako aj zriadenie týchto oblastí TAC musia brať do úvahy charakteristiku a ciele jednotlivých flotíl – malých a priemyselných flotíl –, aby možnosti rybolovu, ktoré mali doteraz, ostali zachované.

Ich zmena by znamenala zmeny rybolovného rámca a mohla by dokonca viesť k sporom s miestnymi rybármi, ktorí využívajú najmä stavridu ostrobokú na poskytovanie kvalitných rýb pre verejnosť.

Celkový povolený výlov (TAC) sa musí diferencovať podľa jednotlivých oblastí, a to v prípade stavridy ostrobokej, ako aj v prípade iných populácií rýb, ktoré sú tiež zahrnuté v spoločnej politike rybného hospodárstva.

 
  
  

Správa: Marek Józef Gróbarczyk (A7-0295/2010)

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Kalinowski (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, problém s ubúdajúcimi populáciami rýb sa netýka len nás Európanov, ale aj rybárov a spotrebiteľov na celom svete. Nedostatok vhodných lovísk rýb ohrozuje potravinovú bezpečnosť. Môže to tiež narušiť rovnováhu vodných ekosystémov a v dôsledku toho celkové životné prostredie na našej planéte.

V súvislosti so zmenou klímy je Baltské more zvlášť ohrozené vyhynutím niektorých druhov rýb a chyby v európskych právnych predpisoch v oblasti rybného hospodárstva, ktoré zavádzajú zákaz rybolovu, túto situáciu zhoršujú. Preto je veľmi dôležité vykonať primeranú revíziu spoločnej politiky rybného hospodárstva, ktorá zaistí trvalo udržateľný rybolov vo vodách nášho regiónu. Preto som hlasoval za správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za túto správu. Aj mňa znepokojuje to, že je potrebné, aby sme zaistili prežitie populácií rýb a aby bol rybolov skutočne trvalo udržateľný, a to aj v Baltskom mori. Znižovanie populácií rýb je v súčasnosti hlavným dôvodom na obavy. V tejto správe sme sa, samozrejme, zamerali hlavne na platesu bradavičnatú a kalkana veľkého a išlo tu hlavne o technickú reformu, ktorá bola potrebná po tom, čo nadobudla platnosť Lisabonská zmluva. Inými slovami, potvrdili sme starý systém.

Teraz by sa mal rozsah tejto diskusie rozšíriť. Znepokojuje ma stav populácie divého lososa, najmä v regióne Baltského mora, a myslím si, že by sme mali zabezpečiť, aby sa aj tieto populácie mohli obnoviť, a že by sme mali začať venovať značnú pozornosť zabezpečeniu toho, aby sa rybolov v Baltskom mori vykonával trvalo udržateľným spôsobom.

 
  
  

Správa: João Ferreira (A7-0184/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Antoniozzi (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, návrh Komisie, aby sa z procesu udeľovania povolení vyňali introdukcie a premiestnenia do uzavretých akvakultúrnych zariadení, mala doplniť presnejšia definícia požiadaviek, ktoré tieto zariadenia musia dodržiavať. Preto správa pána Ferreira dostala moju plnú podporu.

Predsa len by som však využil túto príležitosť na zdôraznenie nedostatku primeranej podpory pre vedecký výskum a technologický rozvoj v oblasti chovu pôvodných druhov. Väčšia podpora tohto odvetvia je nevyhnutná pre trvalo udržateľný rozvoj európskeho poľnohospodárstva. Iba takýmto spôsobom budeme môcť diverzifikovať výrobu a dodávku potravín, zaručiť zlepšenie kvality a väčšiu bezpečnosť životného prostredia.

 
  
  

Správa: Bernhard Rapkay (A7-0324/2010)

 
  
MPphoto
 

  Giommaria Uggias (ALDE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, jednotný trh je jedným z pilierov Európskej únie. Niet pochybností o tom, že za rovnakých všeobecných podmienok môžu podniky vyrábať a predávať svoje výrobky a služby bez podpory verejných financií, ale nie všetky odvetvia a nie všetky oblasti fungujú za rovnakých podmienok. Je preto spravodlivé, tak ako v tomto prípade, aby sa korigovala situácia hospodárskeho znevýhodnenia a aby sa umožnilo výrobným podnikom udržať sa na trhu a zachovať úroveň zamestnanosti, ako napríklad v regióne Sulcis, kde by inak zostalo bez práce, bez príjmu a bez dôstojnosti 500 rodín.

Musíme si uvedomiť, že keď hovoríme o uhlí, hovoríme o oblastiach, ktoré nemajú inú alternatívu ako bane a ktoré by mali dostať možnosť zaviesť výrobné technológie, ktoré budú konkurencieschopné a kompatibilné s voľným trhom a so životným prostredím. Logicky je teda posunutie termínu na rok 2018 nevyhnutné na zaistenie toho, aby inštitúcie a spoločnosti urobili okamžité kroky na rozvoj technologických, finančných podmienok a podmienok environmentálnej kompatibility, ktoré budú v súlade s úlohami, ktoré nás čakajú.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Vážený pán predsedajúci, keď hovoríme o štátnej pomoci, musíme tiež pamätať na to, že v niektorých prípadoch táto pomoc môže narušiť hospodársku súťaž.

Keď v súvislosti s jednotným trhom hovoríme konkrétne o uhoľných baniach a pomoci pre ne, musíme povedať, že my v Európe by sme sa mali snažiť o udržateľnejšiu budúcnosť. Uhlie je teraz jedným z najškodlivejších fosílnych palív: v dôsledku rôznych emisií v skutočnosti zabije za rok stovky tisícov živočíchov. Z tohto dôvodu dúfam, že my v Európe sa dostaneme do situácie, že budeme postupne znižovať používanie uhlia ako zdroja energie a prejdeme na používanie obnoviteľných zdrojov energie. Chápem, že to bude znamenať, že bude potrebné určité obdobie prechodu v oblastiach, kde je výroba uhlia úzko spätá so zamestnanosťou, ale v podstate by sme sa mali pohnúť viac smerom k obnoviteľným technológiám a zdrojom energie.

 
  
MPphoto
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE).(FI) Vážený pán predsedajúci, nemyslím si, že EÚ by mala podporovať znečisťujúce uhoľné bane. Mali by sme podporovať získavanie obnoviteľnej energie a jej výrobu. Nemôžeme stláčať plynový pedál a zároveň brzdiť. V tejto otázke súhlasím so Skupinou Aliancie liberálov a demokratov za Európu, ale v konečnom hlasovaní som sa pomýlila. Túto chybu som formálne opravila, ale chcela som to povedať aj tu.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Liberadzki (S&D).(PL) Vážený pán predsedajúci, chcem sa vyjadriť, pretože Poľsko je jednou z tých krajín, ktoré museli čeliť najväčším problémom v súvislosti s náhlym znížením výdavkov a ťažobného potenciálu uhoľného priemyslu. Pred desiatimi rokmi sme zaviedli radikálny program zatvárania baní, ale ako náhrada poľského uhlia sa dováža 10 miliónov ton uhlia z Ruska. Chcem vás uistiť, že emisie CO2 z poľského uhlia sú rovnaké ako emisie z ruského uhlia. Je však dobré, že máme program vnútroštátnej podpory a že Komisia to umožňuje. Podporil som túto správu. Som však toho názoru, že musíme zachovať rovnováhu. Cieľom nie je zatvárať bane len preto, aby sme zatvárali bane; cieľom je zaistiť energetickú bezpečnosť – a k baniam sa správame tak, akoby to boli podniky.

 
  
  

Správa: Eva Joly (A7-0315/2010)

 
  
MPphoto
 

  Clemente Mastella (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ sa vďaka kvalitnej práci podarilo presadiť sa ako kľúčovému hráčovi v rámci medzinárodnej spolupráce medzi severom a juhom.

Posilnenie parlamentného rozmeru spolupráce sa ukázalo ako nevyhnutné v snahe zaistiť správne využívanie finančných prostriedkov, uspokojiť potreby ľudí a dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia s ohľadom na zdravotníctvo a vzdelávanie.

Pred časom Európska komisia zaviedla postup predkladania národných a regionálnych strategických dokumentov na parlamentné preskúmanie Európskym parlamentom aj národnými parlamentmi.

Hlasoval som za túto správu, pretože chcem podporiť prácu, ktorú doteraz vykonal tento Parlament, ktorý má ešte dôležitejšiu úlohu dnes, keď dohliadame na rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve.

V roku 2009 Európska komisia predložila spolu s krajinami AKT niektoré návrhy na druhé preskúmanie dohody o partnerstve a ja dúfam, že môžeme zaručiť jej pokračovanie a rozvoj ako nevyhnutnej inštitúcie v tomto procese spolupráce a demokratizácie zvyšku sveta.

 
  
MPphoto
 

  Licia Ronzulli (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, predovšetkým by som chcela zablahoželať pani Jolyovej k jej správe.

V súčasnosti žijeme vo svete, v ktorom sa zdá, akoby sa ľudské dejiny vyvíjali v oddelených stopách. Na niektorých kontinentoch ľudia trávia dni vyhrievaním sa na výslní inovácií, technológie a objektívneho blahobytu, zatiaľ čo v iných trávia ľudia hodiny od svitu do mrku v zúfalej snahe nájsť minimálne prostriedky na prežitie.

V roku 2009 sa Spoločné parlamentné zhromaždenie aktívne snažilo zaistiť, aby sa jeho početné návrhy pretransformovali do hmatateľných záväzkov a cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť. Európska únia dokázala, že je rozhodnutá podniknúť včasné, cielené a koordinované kroky na podporu najviac postihnutých krajín, najmä tých najchudobnejších a najzraniteľnejších.

Dvadsiate plenárne zasadnutie AKT – EÚ sa uskutoční 1. decembra v Kinshase. Na tomto zasadnutí sa bude diskutovať o dôležitej správe o rozvojových cieľoch tisícročia. Ako spravodajkyňa a tiež podpredsedníčka zhromaždenia budem plne odhodlaná zaistiť, aby prijaté opatrenia neboli len prázdnymi slovami, ale aby sa stali pevným záväzkom pokračovať na ceste k spravodlivejšiemu svetu a predovšetkým k svetu bez chudoby.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Antoniozzi (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ dokázalo, že je dôležitým nástrojom pre budovanie otvoreného a demokratického dialógu, ktorý úspešne zahŕňa národné parlamenty krajín AKT, miestne orgány a mimovládne organizácie.

Súhlasím so všeobecným prístupom správy a považujem výzvu Komisii, aby poskytovala viac informácií parlamentom krajín AKT, za mimoriadne užitočnú. Je nevyhnutné aktívne zapájať tieto parlamenty do prípravy národných rozvojových stratégií.

Pani Jolyovú podporujem. Skôr ako však budeme hovoriť o zavedení dane z medzinárodných finančných transakcií, musíme vykonať štúdiu o jej možnom dosahu.

 
  
  

Správa: Luigi Berlinguer (A7-0252/2010)

 
  
MPphoto
 

  Clemente Mastella (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, cieľom Štokholmského programu, ktorý minulý rok v decembri prijala Európska rada, je vytvoriť európsky priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý sa má dosiahnuť v priebehu nasledujúcich piatich rokov s cieľom zaistiť, aby občania mohli využívať všetky svoje základné práva.

Hlavným cieľom právnych predpisov Únie preto musí byť uľahčiť mobilitu a zaručiť, aby práve títo občania mohli čo najskôr vytvoriť európsky justičný priestor.

Akčný plán, ktorý navrhla Európska komisia, predpokladá súbor opatrení, ktoré vychádzajú z nových nástrojov, ktoré poskytuje Lisabonská zmluva s cieľom zosúladiť potreby občanov jednotného trhu a rozličné tradície v súdnictve členských štátov.

Hlasoval som za túto správu, pretože po uvedení potrebných predpokladov vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali aktívne ju vykonávať, pričom zdôrazňuje oblasti, ktoré musia byť prioritou, a to konkrétne občianske aspekty, vzájomné uznávanie úradných dokumentov a rozsudkov, spoločný referenčný rámec, majetok dlžníkov a spoločné vzdelávanie v súdnictve.

Znovu zdôrazňujem svoje presvedčenie, že Európsky parlament musí byť zapojený do tohto procesu harmonizácie po tom, ako sa dôkladne preskúmajú právne systémy platné na vnútroštátnej úrovni. V súčasnosti je harmonizácia právnych systémov a príslušného rozsahu pôsobnosti občianskeho a trestného práva v rôznych veciach prepojená a stala sa neoddeliteľnou súčasťou diskusií v rámci medzinárodných obchodných rokovaní, pretože v súvislosti s tým vzniká celý rad právnych otázok, ktorá zatiaľ neboli vyriešené.

 
  
MPphoto
 

  Peter van Dalen (ECR).(NL) Vážený pán predsedajúci, európska spolupráca v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (PSBS) je naďalej citlivou otázkou, ktorá sa musí riešiť opatrne. Môže byť potrebná spolupráca medzi súdnymi orgánmi, aby sme zabránili zločinu a na európsky vnútorný trh vniesli spravodlivosť a právnu istotu. Spolupráca v rámci PSBS však so sebou prináša skryté riziko, že Európa sa bude zaoberať otázkami, ktoré v skutočnosti patria do pôsobnosti členských štátov. V odseku 40 v správe pána Berlinguera sa zdôrazňuje vzájomné uznávanie sobášov a rodinného práva bez toho, aby sa spomenul článok 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento článok stanovuje, že každému členskému štátu zostáva právomoc rozhodovať v otázkach rodinného práva s cezhraničnými dôsledkami. Nepodporil som túto správu, pretože táto európska zásada nebola dôsledne dodržaná a zároveň preto, lebo pozmeňujúci a doplňujúci návrh Európskych konzervatívcov a reformistov v tomto ohľade bol odmietnutý.

 
  
MPphoto
 
 

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Pri hlasovaní som sa zdržal, pretože nie som presvedčený, že subsidiarita členských štátov je rešpektovaná v oblasti rodinného práva. Európska únia musí plne rešpektovať pri vytváraní právnych predpisov rozdelenie právomocí medzi Úniou a medzi členskými štátmi. Z tohto dôvodu plne podporujem taký prístup, ktorý dôsledne zohľadňuje rôzne právne prístupy a ústavné tradície vychádzajúce zo špecifických podmienok jednotlivých štátov, a to predovšetkým v oblastiach, ktoré sa týkajú základných hodnôt danej spoločnosti, akými sú napríklad hodnoty vyjadrené v právnych predpisoch rodinného práva.

Cieľom prístupu Únie by malo byť lepšie pochopenie a zabezpečenie potrieb všetkých občanov vo všetkých štátoch, a nie vytvorenie nejakej jednofarebnej spoločnosti. Preto je nevyhnutné násilne nepresahovať nutný rámec opatrení, ktoré by mohli ohroziť základné hodnoty členských štátov v konkrétnych oblastiach občianskeho a rodinného práva.

 
  
  

Správa: Bernhard Rapkay (A7-0324/2010)

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Kalinowski (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, chcem povedať, že uhlie je surovinou, ktorá je veľmi dôležitá pre blahobyt spoločnosti a energetickú bezpečnosť. Napriek tomu, že sa vykonal výskum, a napriek hľadaniu alternatívnych zdrojov energie dopyt po uhlí naďalej rastie. Je preto zrejmé, že by sme mali vynaložiť úsilie na to, aby sme zaistili trvalý prístup k zásobám uhlia.

Keď však baňa začne byť stratová, jej prevádzkovanie s využitím štátnej pomoci narúša trh, zasahuje do hospodárskej súťaže a v dôsledku toho destabilizuje hospodárstvo danej krajiny. Potrebujeme preto vhodné právne predpisy, ktoré nám umožnia zaistiť účinné a zároveň bezpečné zatvorenie takejto bane. Návrh nariadenia zabezpečuje dosiahnutie týchto cieľov, pričom zaručuje zachovanie hospodárskej súťaže na trhu s energiou a podporu rozvoja úzko súvisiacich priemyselných odvetví. Samozrejme, správu som podporil.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: Reimer Böge (A7-0328/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Audy (PPE), písomne. (FR) Hlasoval som za správu svojho nemeckého kolegu pána Bögeho o návrhu rozhodnutia o mobilizácii Fondu solidarity EÚ do výšky 13 miliónov EUR s cieľom pomôcť Írsku, ktoré postihli v roku 2009 veľké povodne. Táto suma pomoci sa mi zdá smiešne nízka (2,5 % odhadovanej celkovej škody vo výške 500 miliónov EUR) a prichádza príliš neskoro. Mali by sme si položiť otázku, či namiesto poskytovania smiešne nízkych súm by sme nemali využiť časť týchto peňazí na financovanie Európskej jednotky civilnej ochrany, ktorá by prišla na pomoc štátom zasiahnutým katastrofami, na odstránenie ktorých nemajú vybavenie (požiare, povodne, prírodné katastrofy, cezhraničné katastrofy atď.), alebo pri uskutočňovaní medzinárodnej spolupráce v prípade vážnych katastrof, ako napríklad tej, ku ktorej došlo na Haiti.

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward (ALDE), písomne. (GA) Plne súhlasím s tým, čo sa v správe hovorí o podpore rozhodnutia Komisie o pridelení 13,02 milióna EUR z Fondu solidarity EÚ v prospech Írska určených na opravu infraštruktúry a zavedenie opatrení na predchádzanie povodniam v postihnutých oblastiach.

Povodne v novembri 2009 v Írsku spôsobili v postihnutých oblastiach značné škody na domoch, poľnohospodárskych a priemyselných podnikoch, infraštruktúre, cestách a vodných zdrojoch. Tieto peniaze z Komisie pomôžu uhradiť niektoré náklady, ktoré vznikli v čase krízy. Takisto je nesmierne dôležité, do akej miery budú tieto peniaze nasmerované do investícií na zavedenie opatrení na predchádzanie povodniam v dotknutých oblastiach.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za poskytnutie finančných prostriedkov Írsku z Fondu solidarity EÚ. V roku 2009 viedli dlhotrvajúce dažde k veľkým povodniam, ktoré spôsobili vážne škody v poľnohospodárskom odvetví, na obytných domoch, podnikom, v cestnej sieti a ďalšej infraštruktúre. Podpora pre Írsko bola schválená vďaka výnimke, pretože rozsah škôd zapríčinených povodňami nespĺňa požiadavky Fondu solidarity. So zmenou klímy v Európe a na celom svete sa zvyšuje počet prírodných katastrof, v dôsledku ktorých dochádza k stratám ľudských životov a k veľkým škodám. Európska únia musí preto zaviesť opatrenia, aby mohla včas poskytovať potrebné finančné prostriedky, keď sa vyskytnú takéto katastrofy. Európsky parlament vo svojom marcovom uznesení jasne vyjadril svoj postoj, že na účinnejšie riešenie problémov spôsobených prírodnými katastrofami potrebujeme nové nariadenie o Fonde solidarity. Som presvedčený, že cieľom revízie nariadenia musí byť zavedenie dôslednejšieho a flexibilnejšieho opatrenia, ktorého uplatňovanie nám umožní účinnejšie reagovať na nové výzvy zmeny klímy a rýchlo poskytovať pomoc obetiam prírodných katastrof.

 
  
MPphoto
 
 

  Gerard Batten, John Bufton, David Campbell Bannerman, Derek Roland Clark, Trevor Colman a Nigel Farage (EFD), písomne. – Vzhľadom na nelegitímnosť, nedemokratickú štruktúru, korupciu a megalomanskú skrytú motiváciu Európskej únie vo všeobecnosti a zvlášť Komisie my zo Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) nemôžeme ospravedlňovať monopolizáciu verejných prostriedkov Komisiou na akýkoľvek účel. Sme preto presvedčení, že akékoľvek peniaze, ktoré Komisia určí na nápravu škôd spôsobených minuloročnými povodňami v Írsku, nebudú správne využité a iba zakryjú potrebu uvoľniť finančné prostriedky, ktoré by mali správne vyplatiť a usmerniť demokraticky zvolené vlády.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. (FR) Fond solidarity EÚ, ktorého účelom je pomáhať krajinám, ktoré sa musia vyrovnať s následkami prírodných katastrof, sa od svojho vzniku pred ôsmimi rokmi mobilizoval 33-krát. Ukázalo sa, že je užitočný, a jeho mobilizácia v dôsledku povodní v Írsku v roku 2009, na ktoré si všetci pamätajú, je podľa môjho názoru úplne oprávnená.

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI), písomne.(BG) Chcel by som vysvetliť, prečo som hlasoval za tento návrh. Som presvedčený, že je absolútne nevyhnutné, aby sme v takýchto prípadoch preukázali pochopenie, pretože niečo podobné by sa mohlo stať komukoľvek z nás. Takýmto konaním dokazujeme svoju jednotu a empatiu v časoch prírodných katastrof. Som si istý, že naša pomoc sa využije najlepším možným spôsobom a pomôže prekonať následky povodní v Írsku.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Pokladám žiadosť Írska o pomoc z Fondu solidarity po prívalových dažďoch, ktoré v novembri 2009 viedli k veľkým povodniam, za dôležitú a vítanú. Povodne spôsobili vážne škody v poľnohospodárskom odvetví, na obytných domoch, podnikom, v cestnej sieti a ďalšej infraštruktúre.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Súhrnne som hlasoval za túto správu, keďže Írsko podalo žiadosť o pomoc a mobilizáciu Fondu solidarity EÚ v dôsledku katastrofy spôsobenej veľkými povodňami v novembri 2009, a vzhľadom na skutočnosť, že tieto povodne spôsobili veľké škody na mnohých domoch, poľnohospodárskym podnikom, v cestnej a vodohospodárskej infraštruktúre a že finančná pomoc, ktorú fond poskytne, umožní írskym orgánom kompenzovať časť nákladov spojených s odstraňovaním následkov katastrofy.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za mobilizáciu Fondu solidarity EÚ v prospech Írska v dôsledku povodní, ktoré spôsobili veľké škody v poľnohospodárskom odvetví, na domoch a podnikoch, v cestnej sieti a ďalšej infraštruktúre. Hoci celkové straty nedosiahli bežnú prahovú hodnotu, žiadosť Írska zahŕňa kritérium „výnimočnej regionálnej katastrofy“, ktoré ustanovuje podmienky pre mobilizáciu Fondu solidarity „vo výnimočných prípadoch“. Bolo by vhodné, keby Rada odblokovala nové nariadenie o Fonde solidarity, ktoré schváli Parlament.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Ako som už uviedol, som presvedčený, že solidarita medzi členskými štátmi EÚ a najmä európska podpora pre štáty postihnuté katastrofami je jasným znakom toho, že EÚ už nie je iba zónou voľného obchodu. V čase, keď mnohí spochybňujú životaschopnosť nášho spoločného projektu, nástroje osobitnej pomoci, ako je Fond solidarity EÚ, dokazujú, že sme schopní sa v ťažkostiach zjednotiť, dokonca aj v situáciách, ktoré kladú vysoké požiadavky na ľudské a materiálne zdroje. Povodne, ku ktorým došlo v novembri 2009, vážne zasiahli Írsko a spôsobili veľké škody odhadované na viac ako 520 miliónov EUR. Som preto presvedčený, že mobilizácia fondu je úplne odôvodnená s cieľom pomôcť tým, ktorí boli najviac postihnutí touto prírodnou katastrofou, a blahoželám predsedníčke Výboru pre regionálny rozvoj k rýchlosti, s akou poskytla jeho stanovisko, čím sa predišlo zbytočnému zdržaniu v parlamentnom postupe.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Táto správa umožňuje mobilizáciu Fondu solidarity EÚ na pomoc Írsku, aby mohlo odstrániť škody spôsobené dlhotrvajúcim dažďom a povodňami v roku 2009. Povodne spôsobili vážne škody v poľnohospodárskom odvetví, na obytných domoch, podnikom, v cestnej sieti a ďalšej infraštruktúre. Hoci celkové straty nedosiahli bežnú prahovú hodnotu, žiadosť Írska zahŕňa kritérium „výnimočnej regionálnej katastrofy“, ktoré ustanovuje podmienky pre mobilizáciu Fondu solidarity „vo výnimočných prípadoch“.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Táto správa schvaľuje mobilizáciu Fondu solidarity EÚ na pomoc Írsku, aby mohlo odstrániť škody spôsobené dažďom a povodňami v roku 2009. V posledných rokoch zasiahol členské štáty EÚ pomerne veľký počet katastrof. V priebehu prvých šiestich rokov existencie Fondu solidarity EÚ dostala Komisia 62 žiadostí o finančnú podporu z 21 krajín. Približne tretina z nich patrila do kategórie „katastrof veľkých rozmerov“. Mnohé z týchto žiadostí nedostali žiadnu podporu. V prípade ďalších katastrof neboli podané žiadosti o mobilizáciu fondu, hoci ich dôsledky pre postihnuté obyvateľstvo, životné prostredie a hospodárstvo boli značné a v mnohých prípadoch dlhodobé.

Pravidlá pre mobilizáciu tohto fondu sa musia upraviť, aby umožňovali flexibilnejšiu a včasnú mobilizáciu, aby sa mohol využiť pre širšie spektrum katastrof so značnými dôsledkami a aby sa skrátilo časové obdobie medzi tým, keď došlo ku katastrofe, a sprístupnením finančných prostriedkov. Je však potrebné poukázať aj na to, že v prvom rade sa musíme angažovať za to, aby sme predchádzali katastrofám a aby sa zaviedli do praxe odporúčania, ktoré nedávno schválil Parlament.

 
  
MPphoto
 
 

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. (GA) Vítam rozhodnutie Európskeho parlamentu schváliť žiadosť írskej vlády o finančnú pomoc z Fondu solidarity EÚ na odstraňovanie následkov povodní. Povodne v Írsku spôsobili v krajine veľké škody, najmä na severozápade. Írsko dostane z Fondu solidarity EÚ 13 miliónov EUR. Tieto peniaze sa použijú na pokrytie časti nákladov, ktoré museli zaplatiť miestne orgány v čase krízy koncom roku 2009.

Celkové náklady na spôsobené škody sú 520,9 milióna EUR a – verte či nie – táto suma je pod bežnou prahovou hodnotou, ktorá platí pre Fond solidarity. Európska komisia však odsúhlasila poskytnutie 13 miliónov EUR pre Írsko, pretože uznala, že povodne, ktoré koncom roka 2009 zasiahli Írsko, boli výnimočnou regionálnou katastrofou.

 
  
MPphoto
 
 

  Seán Kelly (PPE), písomne. – S radosťou som podporil tento návrh a chcem vyjadriť vďačnosť našej krajiny za poskytnutie finančných prostriedkov z Fondu solidarity, ktoré boli vyčlenené pre našu krajinu v dôsledku povodní z novembra 2009. Minulý týždeň som sa zúčastnil na Fóre pre povodne v Írsku a zazneli tam mnohé vyjadrenia vďačnosti, keď som spomenul, že sa dnes bude o tomto návrhu hlasovať v Parlamente.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie. V skutočnosti som presvedčený, že fond je cenným nástrojom, ktorý Európskej únii umožňuje preukázať solidaritu s obyvateľmi v regiónoch postihnutých prírodnými katastrofami prostredníctvom poskytnutia finančnej pomoci, čo podporuje zaistenie rýchleho návratu do normálnych životných podmienok.

Žiadosť, ktorú sme dnešným hlasovaním schválili, podalo Írsko a týka sa silných dažďov, ktoré spôsobili veľké povodne v novembri 2009. Povodne spôsobili vážne škody v poľnohospodárskom odvetví, na obytných domoch, podnikom, v cestnej sieti a ďalšej infraštruktúre. Írske orgány odhadujú celkové priame škody spôsobené katastrofou na 520,9 milióna EUR.

Hoci je to pod bežnou prahovou hodnotou, ktorá je stanovená v nariadení, Komisia preskúmala žiadosť na základe kritéria takzvanej „výnimočnej regionálnej katastrofy“. Na základe tohto kritéria môže región využiť pomoc z fondu v prípade, že bol tento región postihnutý katastrofou, najmä prírodnou katastrofou, ktorá postihla väčšiu časť jeho obyvateľstva a má vážne a trvalé dôsledky pre životné podmienky a hospodársku stabilitu regiónu. Nakoniec by som chcel dodať, že mobilizáciou fondu sa poskytne celkovo suma 13 022 500 EUR.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu, ktorá schvaľuje uvoľnenie finančných prostriedkov EÚ na pomoc pre obete povodní v Írsku. Írsko požiadalo o pomoc z Fondu solidarity EÚ v dôsledku silných dažďov, ktoré v novembri 2009 viedli k veľkým povodniam. Povodne spôsobili vážne škody v poľnohospodárskom odvetví, na obytných domoch, podnikom, v cestnej sieti a ďalšej infraštruktúre. Po preskúmaní žiadosti Komisia navrhla mobilizovať Fond solidarity EÚ v celkovej sume 13 022 500 EUR. Stojí za zmienku, že tento návrh na mobilizáciu fondu je prvým, ktorý bol schválený v roku 2010, a navrhnutá suma ponechá prinajmenšom 98 % prostriedkov Fondu solidarity EÚ k dispozícii na rozdelenie v roku 2010.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza v globalizovanom svete. Stále väčší počet podnikov presídľuje svoju výrobu a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má škodlivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom fondu EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania podnikov, a je dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. V minulosti EGF využili aj iné krajiny a je teraz správne poskytnúť túto pomoc Írsku, ktoré požiadalo o poskytnutie pomoci z tohto fondu v dôsledku silných dažďov, ktoré v novembri 2009 spôsobili povodne. Povodne spôsobili vážne škody v poľnohospodárskom odvetví, na obytných domoch, podnikom, v cestnej sieti a ďalšej infraštruktúre.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) V posledných rokoch sme boli svedkami narastajúceho počtu environmentálnych katastrof. Najmä silné dažde často zapríčiňujú povodne, ktoré majú ničivé dôsledky na životné prostredie a spôsobujú škody, ktorých náprava stojí obrovské množstvo peňazí.

Fond solidarity EÚ sa mobilizuje s cieľom odstrániť škody zapríčinené povodňami v Írsku v roku 2009 (škody v poľnohospodárskom odvetví, na domoch a podnikoch, v cestnej sieti a ďalšej infraštruktúre). Celkové náklady na odstránenie škôd, ktoré sú priamym dôsledkom katastrofy, sa odhadujú približne na 520 miliónov EUR. Príspevok 13 miliónov EUR z rozpočtu EÚ pomôže pri prácach na obnove. Hlasoval som za poskytnutie tejto pomoci.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Morganti (EFD), písomne. (IT) Komisia urobila správne, keď zmobilizovala 13 022 500 EUR z Fondu solidarity so súčasným predložením návrhu na opravný rozpočet (NOR č. 8/2010) a reagovala tak na predloženie žiadosti Írska o pomoc v súvislosti s povodňami z novembra 2009, ktoré zapríčinili veľké škody na vnútroštátnej infraštruktúre vo výške približne 520,9 milióna EUR. Národné katastrofy a kalamity musia byť prioritou a dúfam, že v budúcnosti bude Európska komisia konať bezprostrednejšie a rýchlejšie.

K povodniam v Írsku došlo v novembri 2009 a Parlament poskytol svoje schválenie až dnes, viac ako rok po týchto udalostiach. V regióne Benátska nedávno zažili povodne a ja veľmi dúfam, že reakcia Komisie bude rýchlejšia a včasnejšia než v minulosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za správu pána Bögeho, pretože som presvedčený, že Európska únia je povinná poskytovať pomoc a podporu regiónom postihnutým prírodnými nešťastiami a katastrofami.

Som presvedčený, že koncepcia solidarity súvisí s myšlienkou a hodnotami, ktoré sú základom Európskej únie. Je jednou zo základných hodnôt, ktoré viedli k vytvoreniu Únie a zaistili jej dlhodobú prosperitu a rozširovanie. To je jeden z dôvodov, prečo je pridelenie prostriedkov nielen oprávnené a odôvodnené, ale je takmer povinnosťou.

Dúfam teda, že takáto pomoc bude poskytnutá aj talianskym regiónom, ktoré nedávno vážne postihli povodne, čo miestne hospodárstvo položilo na kolená.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. (IT) Súhlasím s pánom Bögem, ktorému blahoželám, že je potrebné mobilizovať Fond solidarity EÚ v prospech Írska na základe bodu 26 medziinštitucionálnej dohody zo 17. marca 2006. Táto dohoda umožňuje mobilizáciu prostriedkov z Fondu solidarity do ročného stropu 1 miliardy EUR. Tento návrh na mobilizáciu fondu je prvým v roku 2010.

Podporujem a zdôrazňujem spravodajcove odporúčania Komisii a vzhľadom na zložitú hospodársku situáciu v Európe a najmä v Írsku súhlasím s tým, že musíme preukázať solidaritu.

Napokon by som chcel zdôrazniť, že vzhľadom na to, že ku katastrofe došlo aj v severnom Taliansku, musíme urobiť okamžité kroky aj na podporu týchto zasiahnutých regiónov.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Podporili sme toto uznesenie vzhľadom na skutočnosť, že Komisia navrhuje mobilizáciu Fondu solidarity EÚ v prospech Írska na základe bodu 26 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006. Táto dohoda umožňuje mobilizáciu Fondu solidarity do ročného stropu 1 miliardy EUR. Tento návrh na mobilizáciu Fondu solidarity je prvým v roku 2010.

Súbežne s týmto návrhom Komisia predložila návrh na opravný rozpočet (NOR č. 8/2010 z 24. septembra 2010) s cieľom zapracovať do rozpočtu na rok 2010 príslušné viazané a platobné rozpočtové prostriedky, ako je stanovené v bode 26 medziinštitucionálnej dohody. Írsko požiadalo o pomoc z fondu v dôsledku silných dažďov, ktoré viedli k veľkým povodniam v novembri 2009. Tieto povodne zapríčinili veľké škody v poľnohospodárskom odvetví, na obytných domoch, podnikom a v cestnej sieti a ďalšej infraštruktúre.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Súčasný návrh na mobilizáciu Fondu solidarity EÚ hovorí o potrebe poskytnúť pomoc Írsku v dôsledku povodní z novembra 2009, ktoré zapríčinili obrovské straty v poľnohospodárstve a priemysle, v infraštruktúre, najmä v cestnej a vodohospodárskej sieti, a na obytných budovách. Vzhľadom na to a pripomínajúc katastrofu, ktorá zasiahla ostrov Madeira vo februári 2010, a následky búrky Xynthia na Európu, vítam návrh Komisie na udelenie celkovej sumy 13 022 500 EUR na pomoc Írsku, ktorá je založená na kritériu „výnimočnej regionálnej katastrofy“. Toto kritérium sa využíva vtedy, keď sa preukáže, že spôsobené škody postihli väčšiu časť obyvateľstva regiónu a že mali vážne a trvalé dôsledky pre životné podmienky a hospodársku stabilitu daného regiónu. Chcel by som však opätovne zdôrazniť potrebu revízie súčasného systému Fondu solidarity s cieľom umožniť jeho rýchlejšie a účinnejšie využívanie pri zmierňovaní trvalých dôsledkov prírodných katastrof.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE), písomne. – Hlasoval som za podporu mobilizácie Fondu solidarity EÚ: Írsko – povodne v novembri 2009. V prípade našej krajiny Poľska rozsiahle povodne zničili toľko spoločenstiev a rodín, že je nevyhnutné poskytnúť podporu našim priateľom v Írsku. Finančné prostriedky budú pridelené z Fondu solidarity, ktorý je určený pre veľké katastrofy, ako je táto. Finančné prostriedky dostanú spoločenstvá, ktoré boli najvážnejšie postihnuté, a podpora bude pridelená rodinám a podnikom najviac zasiahnutým povodňami a pomôže im pri obnove a kompenzácii časti strateného zisku v dôsledku škôd, ktoré utrpeli. Je dôležité, aby EÚ naďalej podporovala svoje členské štáty v čase núdze a skutočne uplatňovala myšlienku solidarity.

 
  
  

Správa: Barbara Matera (A7-0318/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. (FR) Ako člen Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci som jednoducho musel hlasovať za šesť uznesení predložených pani Materovou, aby som pomohol holandským pracovníkom, ktorých prepustili v priamom dôsledku celosvetovej hospodárskej krízy. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je účinným nástrojom zameraným na dlhodobé opätovné zaradenie pracovníkov, ktorí trpia škodlivými vplyvmi globalizácie. Preto sa domnievam, že použitie tohto nástroja je v konkrétnych prípadoch plne oprávnené. Počas diskusií o rozpočte niektorí ľudia požadovali, aby sa Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii okamžite zrušil: v tomto prípade vidíme, že je v určitých prípadoch stále veľmi užitočný, keďže dôsledky celosvetovej krízy dnes stále pociťujeme.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Tu je vysvetlenie môjho hlasovania. Vzhľadom na to, že Holandsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 821 pracovníkov zo 70 podnikov, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií), pôsobiacich v dvoch susediacich regiónoch Noord Brabant a Zuid Holland na úrovni NUTS II, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie a s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré k návrhu predložil Parlament. Súhlasím aj so žiadosťou adresovanou inštitúciám zapojeným do procesu, aby vynaložili potrebné úsilie a urýchlili mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (ESF).

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku reštrukturalizácie a presunu výroby musí byť dynamická a pružná, aby sa dala rýchlo a účinne zrealizovať. Z hľadiska štrukturálnych zmien v oblasti medzinárodného obchodu je nevyhnutné, aby bolo európske hospodárstvo schopné účinne realizovať nástroje na podporu takto postihnutých pracovníkov a preškoliť ich s cieľom pomôcť pri ich rýchlom opätovnom vstupe na trh práce. Finančná pomoc by sa preto mala poskytovať na individuálnom základe. Rovnako je dôležité zdôrazniť, že to nie je náhrada za zodpovednosti, ktoré bežne prináležia spoločnostiam, a nie je ani určená na financovanie a reštrukturalizáciu spoločností. Hlasujem za túto správu vzhľadom na požiadavku Holandska o pomoc v súvislosti s prepustením 821 pracovníkov zo 70 podnikov, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií) pôsobiacich v dvoch susediacich regiónoch Noord Brabant a Zuid Holland na úrovni NUTS II.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Prípady prepustenia 821 pracovníkov v 70 podnikoch v polygrafickom odvetví v holandských regiónoch Noord Brabant a Zuid Holland ukazujú, že celosvetová hospodárska a finančná kríza neušetrí odvetvia, ktoré sa na prvý pohľad zdajú pred jej vplyvom chránené. To poukazuje na znepokojujúci pokles počtu tlačiarenských a nakladateľských podnikov v Holandsku a následne pokles hospodárstva ako celku. Európska komisia posúdila túto žiadosť pre tlačiarenské podniky a podniky na reprodukciu záznamových médií ako oprávnenú a veľkou väčšinou ju podporil aj príslušný parlamentný výbor. Preto sa domnievam, že sú splnené všetky podmienky, aby som v tomto prípade mohol podporiť mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Dúfam, že táto dočasná pomoc pomôže prepusteným pracovníkom úspešnejšie sa začleniť na trh práce.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na sociálny vplyv celosvetovej hospodárskej krízy, ktorá výrazne ovplyvňuje zamestnanosť, má správne využívanie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii kľúčový význam pri pomoci mnohým sužovaným európskym jednotlivcom a rodinám prispievaním k ich opätovnému sociálnemu začleňovaniu a profesionálnemu rozvoju popri súčasnom rozvíjaní nových kvalifikovaných pracovníkov, ktorí splnia potreby spoločností a oživia hospodárstvo. Tento plán na zásah v Holandsku, ktorý má pomôcť 821 ľuďom, ktorých prepustili zo 70 podnikov pôsobiacich v regiónoch Noord Brabant a Zuid Holland, patrí do rovnakého rámca. Preto dúfam, že európske inštitúcie zdvojnásobia svoj vplyv pri vykonávaní opatrení, ktoré urýchlia a zlepšia mieru využitia takého dôležitého zdroja, akým je Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý má v súčasnosti veľmi nízku úroveň mobilizácie. Tento rok sa žiadalo len o 11 % z dostupných 500 miliónov EUR.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) V súvislosti so zatvorením stoviek ďalších podnikov v Európe bolo predložených ďalších šesť žiadostí o mobilizáciu Fondu solidarity. Dohromady bolo prepustených viac ako 3 000 pracovníkov. Pôvodné odhady počtu ľudí, ktorí by mali mať úžitok z fondu, pochádzajúce z času jeho vzniku sa už dávno prekonali. Bez ohľadu na systematickú mobilizáciu tohto nástroja treba jasne skoncovať s neoliberálnou politikou, ktorá pred našimi očami vedie k skutočnej hospodárskej a sociálnej katastrofe v mnohých krajinách Európskej únie. Táto katastrofa si skutočne vyžaduje paliatívnu starostlivosť, v prvom rade však treba riešiť príčiny.

Každá nová žiadosť o mobilizáciu tohto fondu zvyšuje naliehavosť opatrení, ktoré obhajujeme a ktoré sú zamerané na účinný boj proti nezamestnanosti, oživenie hospodárskej činnosti, odstránenie pracovných miest, ktoré nie sú bezpečné, a skrátenie pracovného času bez znižovania miezd. Tieto opatrenia bojujú aj proti presídľovaniu podnikov. Napokon, tak ako pri iných príležitostiach, nesmieme zabudnúť poukázať na nespravodlivosť nariadenia, ktoré ponúka väčšie výhody krajinám s vyššími príjmami, najmä tým, ktoré majú vyššie úrovne platov a podpory v nezamestnanosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Holandska, pretože tento nástroj považujem za cenný zdroj na podporu pracovníkov, ktorí majú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy.

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol zriadený v roku 2006 na poskytovanie praktickej podpory pracovníkom prepusteným či už z dôvodov súvisiacich s presídľovaním podnikov, alebo v súvislosti so zmenou a doplnením z roku 2009 v dôsledku hospodárskej krízy, aby pomáhal pri ich opätovnom vstupe na trh práce.

Dnešné hlasovanie sa týka požiadavky o pomoc 821 pracovníkom prepusteným zo 70 podnikov, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií), pôsobiacich v dvoch susediacich regiónoch Noord Brabant a Zuid Holland na úrovni NUTS II v celkovej sume 2 890 027 EUR financovanej z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Na záver vítam prijatie správy, ktoré naznačuje, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je užitočný a účinný zdroj na boj proti nezamestnanosti zapríčinenej globalizáciou a hospodárskou krízou.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu, ktorá podporuje návrh Komisie na mobilizáciu 2 890 027 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom podporiť opätovný vstup pracovníkov prepustených v dôsledku hospodárskej krízy na trh práce. Táto žiadosť sa týka 821 prepustených pracovníkov zo 70 podnikov (v oblasti tlače a reprodukcie záznamových médií) počas obdobia deviatich mesiacov. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii vznikol, aby pomohol zmierniť takého nešťastné udalosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza v globalizovanom svete. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje podniky a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má škodlivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom fondu EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania podnikov, a tento fond je dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii v minulosti využili ďalšie krajiny EÚ, preto je teraz vhodné poskytnúť pomoc Holandsku, ktoré podalo žiadosť o pomoc v súvislosti s prepustením 821 pracovníkov zo 70 podnikov, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií), pôsobiacich v dvoch susediacich regiónoch Noord Brabant a Zuid Holland na úrovni NUTS II.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Morganti (EFD), písomne. (IT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený s cieľom podporiť opätovný vstup pracovníkov, ktorí boli prepustení v dôsledku súčasného procesu globalizácie svetových trhov, na trh práce. Žiadosti o pomoc z fondu EGF posudzuje Komisia, ktorá v tomto prípade súhlasila s oprávnenosťou žiadosti. Teraz je potrebný súhlas rozpočtového orgánu.

Žiadosť, ktorú správa skúma, je devätnástou v rámci rozpočtu na rok 2010 a týka sa mobilizácie EGF v sume 453 632 EUR (chápeme, že ročný objem finančných prostriedkov nesmie prekročiť 500 miliónov EUR), ktorú Holandsko žiada pre 140 prepustených pracovníkov v tlačiarenskom odvetví v regióne Drenthe. Hospodárska kríza spôsobuje mnohým podnikom ťažkosti a čoraz viac zamestnancov prichádza o prácu. Musíme týchto pracovníkov chrániť. Preto som nemohol hlasovať inak než za.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Z mobilizácie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii bude mať úžitok 70 rozličných podnikov a zachráni 821 pracovných miest. Preto som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Opäť sa nachádzame v tejto rokovacej sále, aby sme schválili výnimočné vyčlenenie finančných prostriedkov v rámci našich hraníc. Len na dnešnom rokovaní schvaľujeme šesť vyčlenení finančných prostriedkov. Hovorím to s ľútosťou, keďže tento druh opatrení sa spája s krízovými situáciami a so sériou problémov, ktoré majú nepríjemné následky na hospodárstvo, trh práce, pracovníkov a ich rodiny. Našťastie však máme k dispozícii tento zdroj.

Presne v prípadoch takýchto situácií Európska únia potvrdzuje svoje hodnoty a kvality, ktoré ju robia výnimočnou. Európska solidarita a obrana európskych potrieb sú hodnoty, ktoré treba zabezpečiť a chrániť. Toto je posolstvo, ktoré chce Parlament a Európska únia vyjadriť, a dúfam vo väčšiu mieru citlivosti pri vysielaní tohto posolstva nielen s cieľom bojovať proti lenivej protieurópskej demagógii, ale aby sa ukázalo, aká skutočne dôležitá je podpora a pomoc na európskej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Žiadosť o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), ktorú podalo Holandsko v súvislosti s prepustením 821 pracovníkov zo 70 podnikov, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií), pôsobiacich v dvoch susediacich regiónoch Noord Brabant a Zuid Holland na úrovni NUTS II, spĺňa všetky právne záväzné kritériá oprávnenosti.

V zásade, podľa nariadenia (ES) č. 546/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa rozsah EGF dočasne rozšíril, aby zahŕňal zásahy v situáciách, ako je táto, v ktorých bolo v priamom dôsledku hospodárskej a finančnej krízy „prepustených najmenej 500 pracovníkov v období deviatich mesiacov, najmä v malých a stredných podnikoch, v odvetví NACE 2 v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS II“. Preto som hlasoval za toto uznesenie a dúfam, že mobilizácia EGF prispeje k úspešnému začleneniu týchto pracovníkov do trhu práce.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. (RO) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu o mobilizácii fondu EGF na poskytnutie pomoci prepusteným pracovníkom. V decembri 2009 Holandsko predložilo žiadosť o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v súvislosti s prepustením pracovníkov v ôsmich regiónoch z podnikov pôsobiacich v polygrafickom odvetví. Žiadosť sa týka 821 prepustených pracovníkov zo 70 podnikov v oblasti tlače a reprodukcie záznamových médií. K prepusteniu pracovníkov došlo v období medzi 1. aprílom a 29. decembrom 2009 v dvoch susediacich regiónoch Noord Brabant a Zuid Holland.

Hospodárska a finančná kríza spôsobila tiež pokles dopytu v tlačiarenskom a nakladateľskom odvetví o približne 32 % v oblasti tlačených reklamných materiálov a medzi 7,5 % a 18,2 % v oblasti časopisov a novín. Tlačiarenské a nakladateľské odvetvie v Holandsku prešlo výrazným procesom reštrukturalizácie, aby bolo schopné naďalej konkurovať podobným odvetviam v Turecku, Číne a Indii. Som presvedčená, že postup na prideľovanie týchto finančných prostriedkov sa musí zjednodušiť, aby sa postihnutým spoločnostiam zjednodušil prístup k fondu EGF.

 
  
  

Správa: Barbara Matera (A7-0321/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Tu je vysvetlenie môjho hlasovania. Vzhľadom na to, že Holandsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 140 pracovníkov v dvoch podnikoch zaradených do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne Drenthe na úrovni NUTS II, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie a s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré k návrhu predložil Parlament. Súhlasím tiež, že pomoc EGF nenahrádza opatrenia, za ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv zodpovedné podniky, ani nefinancuje reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Napriek tomu, že som podporil všetky požiadavky na mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktoré Holandsko predložilo v súvislosti s vážnou vlnou prepúšťania, ktorá postihla dve oblasti polygrafického odvetvia – odvetvie tlače a reprodukcie záznamových médií a nakladateľské odvetvie –, domnievam sa, že by holandské orgány mohli poskytnúť podrobnejšie informácie o rozsahu opatrení a ich primeranosti, aby sme tieto opatrenia mohli účinnejšie zhodnotiť. Dúfam, že sa odvetvie dokáže zotaviť a že si prepustení pracovníci, najmä tí starší, budú môcť znova vybudovať svoje životy a pokračovať na svojom mieste na trhu práce.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na sociálny vplyv celosvetovej hospodárskej krízy, ktorá výrazne ovplyvňuje zamestnanosť, má správne využívanie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii kľúčový význam pri pomoci mnohým sužovaným európskym jednotlivcom a rodinám prispievaním k ich opätovnému sociálnemu začleňovaniu a profesionálnemu rozvoju popri súčasnom rozvíjaní nových kvalifikovaných pracovníkov, ktorí splnia potreby spoločností a oživia hospodárstvo.

Tento plán na zásah v Holandsku, ktorý má pomôcť 140 ľuďom, ktorých prepustili z dvoch podnikov pôsobiacich v regióne Drenthe, patrí do rovnakého rámca. Preto dúfam, že európske inštitúcie zdvojnásobia svoj vplyv pri vykonávaní opatrení, ktoré urýchlia a zlepšia mieru využitia takého dôležitého zdroja, akým je Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý má v súčasnosti veľmi nízku úroveň mobilizácie. Tento rok sa žiadalo len o 11 % z dostupných 500 miliónov EUR.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Holandska, pretože tento nástroj považujem za cenný zdroj na podporu pracovníkov, ktorí majú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy.

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol zriadený v roku 2006 na poskytovanie praktickej podpory pracovníkom prepusteným či už z dôvodov súvisiacich s presídľovaním podnikov, alebo v súvislosti so zmenou a doplnením z roku 2009 v dôsledku hospodárskej krízy, aby pomáhal pri ich opätovnom vstupe na trh práce.

Dnešné hlasovanie sa týka požiadavky o pomoc 140 pracovníkom prepusteným z dvoch podnikov zaradených do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne Drenthe na úrovni NUTS II v celkovej sume 453 632 EUR financovanej z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Na záver vítam prijatie správy, ktoré naznačuje, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je užitočný a účinný zdroj na boj proti nezamestnanosti zapríčinenej globalizáciou a hospodárskou krízou.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá podporuje žiadosť o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v súvislosti s prepustením 140 pracovníkov z 2 podnikov (tlač a reprodukcia záznamových médií) počas obdobia deviatich mesiacov v divízii Drenthe v Holandsku. Je to súčasť balíka šiestich vzájomne súvisiacich žiadostí, ktoré sa týkajú prepúšťania v ôsmich rôznych regiónoch Holandska. Tlačiarenské a nakladateľské odvetvie zaznamenalo v dôsledku hospodárskej krízy výrazný pokles dopytu. Vítam solidaritu, ktorú preukazujeme pracovníkom, ktorí zažívajú ťažké časy.

 
  
MPphoto
 
 

  Iosif Matula (PPE), písomne. (RO) Hlasoval som za návrhy správ pani Materovej o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v prospech Holandska, pretože si myslím, že Európska únia musí prepusteným pracovníkom ponúknuť podporu, poskytnúť im dynamickú a účinnú finančnú pomoc. Na pozadí súčasnej hospodárskej a sociálnej krízy sa naše kroky musia zamerať na poskytnutie pomoci tým, ktorí ju potrebujú. Všetci si uvedomujeme, že prioritou musí byť ochrana občanov EÚ pred vplyvmi globalizácie a hospodárskej recesie. Myslím si, že Únia môže výrazne prispieť v boji proti vplyvu hospodárskej krízy a znížiť nezamestnanosť v radoch svojich občanov.

Pri tejto príležitosti by som chcel upozorniť na skutočnosť, že členské štáty EÚ môžu a musia žiadať o pomoc poskytovanú z Európskeho fondu pre prispôsobenie sa globalizácii. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že naša krajina, Rumunsko, je v krízových situáciách príkladom solidarity v Európskej únii, či už hovoríme o Grécku, Holandsku atď., čo len potvrdzuje skutočnosť, že sme spolu jedna veľká rodina: rodina zjednotenej Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza v globalizovanom svete. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje podniky a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má škodlivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov.

Cieľom fondu EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania podnikov, a je dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii v minulosti využili ďalšie krajiny EÚ, preto je teraz vhodné poskytnúť túto pomoc Holandsku, ktoré podalo žiadosť o pomoc v súvislosti s prepustením 140 pracovníkov z dvoch podnikov zaradených do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne Drenthe na úrovni NUTS II.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) V dôsledku globalizačných opatrení rastie počet ľudí, ktorí prichádzajú o prácu. V deväťmesačnom referenčnom období od 1. apríla 2009 do 29. decembra 2009 prišlo o prácu 140 pracovníkov dvoch spoločností v holandskom regióne Drenthe. Teraz dochádza k mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na poskytnutie príspevku vo výške 453 632 EUR. Hlasoval som za túto správu, pretože umožňuje fondu EGF plniť svoje povinnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Z mobilizácie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii budú mať úžitok dva rozličné podniky a zachráni 140 pracovných miest. Preto som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Táto žiadosť sa zakladá na článku 2 písm. c) nariadenia o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a je súčasťou väčšieho balíka šiestich vzájomne súvisiacich žiadostí, ktoré sa všetky týkajú prepúšťania pracovníkov v ôsmich rôznych regiónoch na úrovni NUTS II v Holandsku zo spoločností pôsobiacich v polygrafickom odvetví, ktoré tvrdo zasiahla hospodárska a finančná kríza. Konkrétnejšie ide o prepustenie 140 pracovníkov z dvoch podnikov zaradených do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne Drenthe na úrovni NUTS II, regióne, ktorý čelí veľmi zložitej situácii, pretože má tretiu najvyššiu mieru nezamestnanosti v Holandsku (7,5 %) a pretože má príjem per capita výrazne nižší ako národný priemer. Preto sa domnievam, že sú v tomto prípade splnené všetky podmienky na mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, a dúfam, že prepusteným pracovníkom bude rýchlo a účinne poskytnutá pomoc.

 
  
  

Správa: Barbara Matera (A7-0323/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Tu je vysvetlenie môjho hlasovania. Vzhľadom na to, že Holandsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 129 pracovníkov z deviatich podnikov zaradených do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne Limburg na úrovni NUTS II, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie a s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré k návrhu predložil Parlament.

Rovnako súhlasím s návrhom Komisie, ktorý sa týka alternatívneho využitia nevyužitých prostriedkov Európskeho sociálneho fondu ako zdroja výdavkových rozpočtových prostriedkov na mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v súvislosti s častými pripomienkami Parlamentu, že fond EGF bol vytvorený samostatne ako špecifický nástroj s vlastnými cieľmi a termínmi a že je preto nevyhnuté určiť príslušné rozpočtové riadky na presuny.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Oblasť tlače a reprodukcie záznamových médií, ktorá tvorí súčasť polygrafického odvetvia, je v Holandsku značne oslabená, ako to dokazujú rozličné žiadosti o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). Ani región Drenthe, ktorý má tretiu najvyššiu mieru nezamestnanosti v krajine, neostal voči tomuto trendu imúnny. Stojí za to zdôrazniť potrebu, aby bola mobilizácia tohto fondu rýchla a účinná bez nadmernej byrokracie, aby tak prispievala k lepšiemu vzdelávaniu prepustených pracovníkov a uľahčovala im ich opätovný vstup na trh práce v lepších podmienkach, než mali, keď opúšťali trh práce.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na sociálny vplyv celosvetovej hospodárskej krízy, ktorá výrazne ovplyvňuje zamestnanosť, má správne využívanie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii kľúčový význam pri pomoci mnohým sužovaným európskym jednotlivcom a rodinám prispievaním k ich opätovnému sociálnemu začleňovaniu a profesionálnemu rozvoju popri súčasnom rozvíjaní nových kvalifikovaných pracovníkov, ktorí splnia potreby spoločností a oživia hospodárstvo.

Tento plán na zásah v Holandsku, ktorý má pomôcť 129 ľuďom, ktorých prepustili z 9 podnikov pôsobiacich v regióne Limburg, patrí do rovnakého rámca. Preto dúfam, že európske inštitúcie zdvojnásobia svoj vplyv pri vykonávaní opatrení, ktoré urýchlia a zlepšia mieru využitia takého dôležitého zdroja, akým je Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý má v súčasnosti veľmi nízku úroveň mobilizácie. Tento rok sa žiadalo len o 11 % z dostupných 500 miliónov EUR.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Holandska, pretože tento nástroj považujem za cenný zdroj na podporu pracovníkov, ktorí majú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy.

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol zriadený v roku 2006 na poskytovanie praktickej podpory pracovníkom prepusteným či už z dôvodov súvisiacich s presídľovaním podnikov, alebo v súvislosti so zmenou a doplnením z roku 2009 v dôsledku hospodárskej krízy, aby pomáhal pri ich opätovnom vstupe na trh práce.

Dnešné hlasovanie sa týka požiadavky o pomoc 129 pracovníkom prepusteným z deviatich podnikov zaradených do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne Limburg na úrovni NUTS II v celkovej sume 549 946 EUR financovanej z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Na záver vítam prijatie správy, ktoré naznačuje, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je užitočný a účinný zdroj na boj proti nezamestnanosti zapríčinenej globalizáciou a hospodárskou krízou.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Podporujem toto opatrenie európskej solidarity so 129 pracovníkmi z 9 podnikov (tlač a reprodukcia), ktorým hrozí prepustenie. Suma vo výške 549 946 EUR im poskytne pomoc, aby opäť vstúpili na trh práce.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza v globalizovanom svete. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje podniky a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má škodlivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov.

Cieľom fondu EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania podnikov, a je dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii v minulosti využili ďalšie krajiny EÚ, preto je teraz vhodné poskytnúť pomoc Holandsku, ktoré podalo žiadosť o pomoc v súvislosti s prepustením 129 pracovníkov z deviatich podnikov zaradených do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne Limburg na úrovni NUTS II.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) V dôsledku ďalekosiahlych účinkov globalizácie čoraz viac ľudí prichádza o svoje pracovné miesta. Prepúšťanie sa stáva čoraz bežnejším. V období medzi 1. aprílom 2009 a 29. decembrom 2009 bolo prepustených 129 pracovníkov výrobcu strojov a zariadení v holandskom Limburgu. Teraz bola na pomoc postihnutým podaná žiadosť o príspevok z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v sume 549 946 EUR. Hlasoval som za túto správu, ktorá zabráni, aby prepustení ľudia trpeli ďalšími finančnými problémami.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii môže zachrániť 129 pracovných miest v deviatich podnikoch. Preto som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Táto žiadosť sa zakladá na článku 2 písm. c) nariadenia o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a je súčasťou väčšieho balíka šiestich vzájomne súvisiacich žiadostí, ktoré sa všetky týkajú prepúšťania pracovníkov v ôsmich rôznych regiónoch na úrovni NUTS II v Holandsku zo spoločností pôsobiacich v polygrafickom odvetví, ktoré tvrdo zasiahla hospodárska a finančná kríza. Konkrétnejšie ide o prepustenie 129 pracovníkov z deviatich podnikov zaradených do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne Limburg na úrovni NUTS II, regióne, ktorý čelí veľmi zložitej situácii, pretože má druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti v Holandsku (8 %) a pretože má príjem per capita výrazne nižší ako národný priemer. Preto sa domnievam, že sú v tomto prípade splnené všetky podmienky na mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, a dúfam, že prepusteným pracovníkom bude rýchlo a účinne poskytnutá pomoc.

 
  
  

Správa: Barbara Matera (A7-0322/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na to, že Holandsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 650 pracovníkov zo 45 podnikov, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií), pôsobiacich v dvoch susediacich regiónoch Gelderland a Overijssel na úrovni NUTS II, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie a s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré k návrhu predložil Parlament. Súhlasím tiež s pozíciou Parlamentu, v ktorej ľutuje vážne chyby Komisie pri vykonávaní programov v oblasti konkurencieschopnosti a inovácie najmä počas hospodárskej krízy, ktorá výrazne zvyšuje potrebu takejto podpory.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) V 45 podnikoch v oblasti tlače a záznamových médií v rámci polygrafického odvetvia prišlo v holandských regiónoch Gelderland a Overijssel o prácu 650 pracovníkov, ktorí sa pridali k ďalším pracovníkom a podnikom v ťažkej situácii v celej krajine. Vzhľadom na všetky podané žiadosti o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii je dôležité, aby sme sa uistili, ako budú pracovníci vedení a aký rozsah nových pracovných miest a impulzov na začatie samostatne zárobkovej činnosti je udržateľný, alebo či narazia na rovnaké riziká ako tí, ktorí zlyhali. Vynaliezavosť a podnikavosť sú dlhé roky charakteristickými vlastnosťami holandskej spoločnosti a zaslúžia si, aby sme na ne v ťažkých časoch, ktoré zažívame, pamätali a obnovovali ich.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na sociálny vplyv celosvetovej hospodárskej krízy, ktorá výrazne ovplyvňuje zamestnanosť, má správne využívanie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii kľúčový význam pri pomoci mnohým sužovaným európskym jednotlivcom a rodinám prispievaním k ich opätovnému sociálnemu začleňovaniu a profesionálnemu rozvoju popri súčasnom rozvíjaní nových kvalifikovaných pracovníkov, ktorí splnia potreby spoločností a oživia hospodárstvo.

Tento plán na zásah v Holandsku, ktorý má pomôcť 650 ľuďom, ktorých prepustili zo 45 podnikov pôsobiacich v regiónoch Gelderland a Overijssel, patrí do rovnakého rámca. Preto dúfam, že európske inštitúcie zdvojnásobia svoj vplyv pri vykonávaní opatrení, ktoré urýchlia a zlepšia mieru využitia takého dôležitého zdroja, akým je Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý má v súčasnosti veľmi nízku úroveň mobilizácie. Tento rok sa žiadalo len o 11 % z dostupných 500 miliónov EUR.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Holandska, pretože tento nástroj považujem za cenný zdroj na podporu pracovníkov, ktorí majú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy.

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol zriadený v roku 2006 na poskytovanie praktickej podpory pracovníkom prepusteným či už z dôvodov súvisiacich s presídľovaním podnikov, alebo v súvislosti so zmenou a doplnením z roku 2009 v dôsledku hospodárskej krízy, aby pomáhal pri ich opätovnom vstupe na trh práce.

Dnešné hlasovanie sa týka požiadavky o pomoc 650 pracovníkom prepusteným zo 45 podnikov, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií), pôsobiacich v dvoch regiónoch Gelderland a Overijssel na úrovni NUTS II v celkovej sume 2 013 619 EUR financovanej z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Na záver vítam prijatie správy, ktoré naznačuje, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je užitočný a účinný zdroj na boj proti nezamestnanosti zapríčinenej globalizáciou a hospodárskou krízou.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam správu, ktorá podporuje plány na uvoľnenie sumy 2 013 619 EUR na pomoc pracovníkom regiónu Overijssel prepustených v dôsledku poklesu v tlačiarenskom odvetví. Podpora z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii by mala pomôcť pracovníkov opätovne sa začleniť na trh práce a som rád, že vidím európsku solidaritu v akcii.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza v globalizovanom svete. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje podniky a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má škodlivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov.

Cieľom fondu EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania podnikov, a tento fond je dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii v minulosti využili ďalšie krajiny EÚ, preto je teraz vhodné poskytnúť pomoc Holandsku, ktoré podalo žiadosť o pomoc v súvislosti s prípadmi prepustenia 650 pracovníkov zo 45 podnikov, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií), pôsobiacich v dvoch susediacich regiónoch Gelderland a Overijssel na úrovni NUTS II.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) V deväťmesačnom referenčnom období od 1. apríla 2009 do 29. decembra 2009 prišlo o prácu 650 pracovníkov 45 podnikov v dvoch holandských regiónoch Gelderland a Overijssel. Prepúšťanie bolo dôsledkom hospodárskej krízy a štrukturálnych zmien v modeloch svetového obchodu. Aby sa zlepšili vyhliadky ľudí, ktorí stratili svoje pracovné miesta, na zásahy v takýchto prípadoch sa vytvoril Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) s ročnými finančnými prostriedkami vo výške 500 miliónov EUR. Hlasoval som za túto správu, pretože prepustení pracovníci si zaslúžia podporu z fondu EGF.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii môže zachrániť 650 pracovných miest v 45 rozličných podnikoch. Preto som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Žiadosť o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), ktorú podalo Holandsko v súvislosti s prepustením 650 pracovníkov zo 45 podnikov, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií), pôsobiacich v dvoch susediacich regiónoch Gelderland a Overijssel na úrovni NUTS II, spĺňa všetky právne záväzné kritériá oprávnenosti. V zásade, podľa nariadenia (ES) č. 546/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa rozsah EGF dočasne rozšíril, aby zahŕňal zásahy v situáciách, ako je táto, v ktorých bolo v priamom dôsledku hospodárskej a finančnej krízy „prepustených najmenej 500 pracovníkov v období deviatich mesiacov, najmä v malých a stredných podnikoch, v odvetví NACE 2 v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS II“. Preto som hlasoval za toto uznesenie a dúfam, že mobilizácia EGF prispeje k úspešnému začleneniu týchto pracovníkov do trhu práce.

 
  
  

Správa: Barbara Matera (A7-0319/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na to, že Holandsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 720 pracovníkov zo 79 podnikov, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií), pôsobiacich v dvoch susediacich regiónoch Noord Holland a Utrecht na úrovni NUTS II, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie a s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré k návrhu predložil Parlament. Rovnako súhlasím s návrhom Komisie, ktorý sa týka alternatívneho využitia nevyužitých prostriedkov Európskeho sociálneho fondu ako zdroja výdavkových rozpočtových prostriedkov na mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v súvislosti s častými pripomienkami Parlamentu, že fond EGF bol vytvorený samostatne ako špecifický nástroj s vlastnými cieľmi a termínmi a že je preto nevyhnuté určiť príslušné rozpočtové riadky na presuny.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Kríza v polygrafickom odvetví v Holandsku ovplyvnila množstvo regiónov krajiny vrátane regiónov Noord Holland a Utrecht. V tomto prípade prepustili 720 pracovníkov v 79 podnikoch. Toto je jedna zo šiestich žiadostí, ktoré Holandsko podalo, a ktorá získala podporu Európskej komisie a Výboru pre rozpočet. Aj ja ju podporujem a dúfam, že sa odvetvie dokáže samo reorganizovať a že si prepustení pracovníci nájdu nové pracovné miesta či už v oblasti tlače a záznamových médií, alebo v iných, na ktoré majú predpoklady, alebo sa na ne môžu rekvalifikovať. Poskytnutá podpora môže byť krokom k tomuto cieľu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na sociálny vplyv celosvetovej hospodárskej krízy, ktorá výrazne ovplyvňuje zamestnanosť, má správne využívanie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii kľúčový význam pri pomoci mnohým sužovaným európskym jednotlivcom a rodinám prispievaním k ich opätovnému sociálnemu začleňovaniu a profesionálnemu rozvoju popri súčasnom rozvíjaní nových kvalifikovaných pracovníkov, ktorí splnia potreby spoločností a oživia hospodárstvo.

Tento plán na zásah v Holandsku, ktorý má pomôcť 720 ľuďom, ktorých prepustili zo 79 podnikov pôsobiacich v regiónoch Noord Holland a Utrecht, patrí do rovnakého rámca. Preto dúfam, že európske inštitúcie zdvojnásobia svoj vplyv pri vykonávaní opatrení, ktoré urýchlia a zlepšia mieru využitia takého dôležitého zdroja, akým je Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý má v súčasnosti veľmi nízku úroveň mobilizácie. Tento rok sa žiadalo len o 11 % z dostupných 500 miliónov EUR.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Toto je jedna zo správ o šiestich žiadostiach Holandska na mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) s cieľom podporiť opätovný vstup pracovníkov prepustených v dôsledku celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy na trh práce. Týchto šesť žiadostí má isté špecifické prvky, ktoré je treba zdôrazniť spolu s oneskorením procesu schválenia Európskou komisiou, čo sa dnes, bohužiaľ, pokladá za normálne. Tieto špecifické prvky sa vzťahujú na obsah týchto šiestich žiadostí, ktoré sa všetky týkajú prepúšťania v ôsmich rôznych regiónoch Holandska v malých podnikoch polygrafického odvetvia, najmä v tlači a reprodukcii záznamových médií a v nakladateľských činnostiach. Tentoraz sa v prospech Holandska mobilizoval fond EGF v celkovej sume 2 266 625 EUR.

 
  
MPphoto
 
 

  Estelle Grelier (S&D), písomne. (FR) Máme tu prípad zhody okolností: Parlament bol dnes požiadaný o vyslovenie svojho stanoviska k šiestim žiadostiam o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), ktoré podalo Holandsko, zatiaľ čo rokovania o rozpočte na rok 2011 stoja na mŕtvom bode pre odmietanie Holandska a dvoch ďalších členských štátov zapojiť sa do zodpovedného a konštruktívneho dialógu o budúcnosti európskeho rozpočtu. Myslím si, že dnešné hlasovanie je preto príležitosťou zdôrazniť, že európsky rozpočet nie je len účtovný nástroj, ktorý každého znepokojuje: v prvom rade a predovšetkým je to „sila“ Európskej únie, ktorá jej umožňuje dennodenne chrániť jej občanov a nezamestnaných pracovníkov najmä prostredníctvom fondu EGF.

Hlasovanie o vyčlenení pomoci z fondu EGF pre holandských pracovníkov sa dá využiť ako protestné hlasovanie proti holandskej vláde, ktorá na jednej strane kritizuje to, z čoho má na druhej strane prospech. Namiesto toho to bola pre Parlament príležitosť pripomenúť si, že zásada solidarity musí byť základom, na ktorom sa robia všetky rozhodnutia EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Holandska, pretože tento nástroj považujem za cenný zdroj na podporu pracovníkov, ktorí majú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy.

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol zriadený v roku 2006 na poskytovanie praktickej podpory pracovníkom prepusteným či už z dôvodov súvisiacich s presídľovaním podnikov, alebo v súvislosti so zmenou a doplnením z roku 2009 v dôsledku hospodárskej krízy, aby pomáhal pri ich opätovnom vstupe na trh práce. Dnešné hlasovanie sa týka požiadavky o pomoc 720 pracovníkom prepusteným zo 79 podnikov, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií), pôsobiacich v dvoch regiónoch Noord Holland a Utrecht na úrovni NUTS II v celkovej sume 2 266 625 EUR financovanej z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.

Na záver vítam prijatie správy, ktoré naznačuje, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je užitočný a účinný zdroj na boj proti nezamestnanosti zapríčinenej globalizáciou a hospodárskou krízou.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Som rád, že suma 2 266 625 EUR bola poskytnutá z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na podporu opätovného vstupu pracovníkov, ktorí boli prepustení v oblasti tlačiarenského odvetvia v dôsledku celosvetovej hospodárskej krízy, na trh práce. Táto žiadosť sa týka 720 prepustených pracovníkov zo 79 podnikov v holandskej divízii Noord Holland a Utrecht.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza v globalizovanom svete. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje podniky a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má škodlivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov.

Cieľom fondu EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania podnikov, a je dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii v minulosti využili ďalšie krajiny EÚ, preto je teraz vhodné poskytnúť pomoc Holandsku, ktoré podalo žiadosť o pomoc v súvislosti s prepustením 720 pracovníkov zo 79 podnikov, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií), pôsobiacich v dvoch susediacich regiónoch Noord Holland a Utrecht na úrovni NUTS II.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Z mobilizácie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii bude mať úžitok 79 rozličných podnikov a zachráni 720 pracovných miest. Preto som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Žiadosť o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), ktorú podalo Holandsko v súvislosti s prepustením 720 pracovníkov zo 70 podnikov, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 18 (Tlač a reprodukcia záznamových médií), pôsobiacich v dvoch susediacich regiónoch Noord Holland a Utrecht na úrovni NUTS II, spĺňa všetky právne záväzné kritériá oprávnenosti. V zásade, podľa nariadenia (ES) č. 546/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa rozsah EGF dočasne rozšíril, aby zahŕňal zásahy v situáciách, ako je táto, v ktorých bolo v priamom dôsledku hospodárskej a finančnej krízy „prepustených najmenej 500 pracovníkov v období deviatich mesiacov, najmä v malých a stredných podnikoch, v odvetví NACE 2 v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS II“. Preto som hlasoval za toto uznesenie a dúfam, že mobilizácia EGF prispeje k úspešnému začleneniu týchto pracovníkov do trhu práce.

 
  
  

Správa: Barbara Matera (A7-0320/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na to, že Holandsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 598 pracovníkov z ôsmich podnikov, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 58 (Nakladateľské činnosti), pôsobiacich v dvoch susediacich regiónoch Noord Holland a Zuid Holland na úrovni NUTS II, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie a s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré k návrhu predložil Parlament. Súhlasím aj so žiadosťou adresovanou inštitúciám zapojeným do procesu, aby vynaložili potrebné úsilie a urýchlili mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (ESF).

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Každý, kto sleduje počty a geografickú distribúciu prepúšťania v polygrafickom odvetví Holandska, ktoré je dôvodom rozličných žiadostí o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), bude určite znepokojený, keď uvidí, aké je rozsiahle a rozšírené. Len v susediacich regiónoch Noord Holland a Zuid Holland stratilo počas obdobia deviatich mesiacov pracovné miesta 598 pracovníkov v nakladateľskom odvetví. Hospodárska súťaž s tretími krajinami je spolu s finančnou a hospodárskou krízou, ktoré plienia celú Európu, mimoriadne dôležitým faktorom v tom, čo sa deje, pričom je jasné, že treba hľadať riešenia na bezprostredné problémy obyvateľov: ich opätovné začlenenie do trhu práce a ich strednodobé a dlhodobé živobytie. Fond EGF má paliatívnu úlohu a môže slúžiť ako impulz, zjavne však sám nedokáže vyriešiť vážne problémy, ktoré postihujú mnohé rodiny.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na sociálny vplyv celosvetovej hospodárskej krízy, ktorá výrazne ovplyvňuje zamestnanosť, má správne využitie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii kľúčový význam pri pomoci mnohým sužovaným európskym jednotlivcom a rodinám prispievaním k ich opätovnému sociálnemu začleňovaniu a profesionálnemu rozvoju popri súčasnom rozvíjaní nových kvalifikovaných pracovníkov, ktorí splnia potreby spoločností a oživia hospodárstvo.

Tento plán na zásah v Holandsku, ktorý má pomôcť 598 ľuďom, ktorých prepustili z 8 podnikov pôsobiacich v regiónoch Noord Holland a Zuid Holland, patrí do rovnakého rámca. Preto dúfam, že európske inštitúcie zdvojnásobia svoj vplyv pri vykonávaní opatrení, ktoré urýchlia a zlepšia mieru využitia takého dôležitého zdroja, akým je Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý má v súčasnosti veľmi nízku úroveň mobilizácie. Tento rok sa žiadalo len o 11 % z dostupných 500 miliónov EUR.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Holandska, pretože tento nástroj považujem za cenný zdroj na podporu pracovníkov, ktorí majú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy.

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol zriadený v roku 2006 na poskytovanie praktickej podpory pracovníkom prepusteným či už z dôvodov súvisiacich s presídľovaním podnikov, alebo v súvislosti so zmenou a doplnením z roku 2009 v dôsledku hospodárskej krízy, aby pomáhal pri ich opätovnom vstupe na trh práce. Dnešné hlasovanie sa týka požiadavky o pomoc 598 pracovníkom prepusteným z ôsmich podnikov, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 58 (Nakladateľské činnosti), pôsobiacich v dvoch regiónoch Noord Holland a Zuid Holland na úrovni NUTS II v celkovej sume 2 326 459 EUR financovanej z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.

Napokon musím zdôrazniť, že dnešné prijatie šiestich správ naznačuje, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je užitočný a účinný zdroj na boj proti nezamestnanosti zapríčinenej globalizáciou a hospodárskou krízou.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu a podporu, ktorú Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii poskytuje prepusteným pracovníkom. Tento návrh sa týka poskytnutia pomoci vo výške 2 326 459 EUR 598 pracovníkom z 8 podnikov v tlačiarenskom odvetví a v odvetví reprodukcie médií, ktorí stratili svoje pracovné miesta v dôsledku hospodárskej krízy. Toto je dôležitý príklad európskej solidarity.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza v globalizovanom svete. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje podniky a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má škodlivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov.

Cieľom fondu EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania podnikov, a tento fond je dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam v budúcnosti. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii v minulosti využili ďalšie krajiny EÚ, preto je teraz vhodné poskytnúť pomoc Holandsku, ktoré podalo žiadosť o pomoc v súvislosti s prepustením 598 pracovníkov z ôsmich podnikov, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 58 (Nakladateľské činnosti), pôsobiacich v dvoch susediacich regiónoch Noord Holland a Zuid Holland na úrovni NUTS II.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Počas deväťmesačného referenčného obdobia od 1. apríla 2009 do 29. decembra 2009 prišlo o prácu 598 pracovníkov v celkovo ôsmich podnikoch v regiónoch Noord Holland a Zuid Holland. Každý jeden z týchto pracovníkov bol obeťou globalizácie. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vznikol na to, aby zmierňoval vplyv sociálnej nespravodlivosti tohto druhu. Hlasoval som za túto správu, pretože sa splnili všetky požiadavky na mobilizáciu fondu EGF.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Z mobilizácie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii bude mať úžitok osem rozličných podnikov a tento fond zachráni 598 pracovných miest. Preto som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Žiadosť o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), ktorú podalo Holandsko v súvislosti s prepustením 598 pracovníkov z ôsmich podnikov, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 58 (Nakladateľské činnosti), pôsobiacich v dvoch susediacich regiónoch Noord Holland a Zuid Holland na úrovni NUTS II, spĺňa všetky právne záväzné kritériá oprávnenosti. V zásade, podľa nariadenia (ES) č. 546/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa rozsah EGF dočasne rozšíril, aby zahŕňal zásahy v situáciách, ako je táto, v ktorých bolo v priamom dôsledku hospodárskej a finančnej krízy „prepustených najmenej 500 pracovníkov v období deviatich mesiacov, najmä v malých a stredných podnikoch, v odvetví NACE 2 v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS II“. Preto som hlasoval za toto uznesenie a dúfam, že mobilizácia EGF prispeje k úspešnému začleneniu týchto pracovníkov do trhu práce.

 
  
  

Správy: Barbara Matera (A7-0318/2010), (A7-0319/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Na Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) sú vyčlenené finančné prostriedky vo výške 500 miliónov EUR ročne so zámerom poskytovať finančnú podporu pracovníkom postihnutým významnými štrukturálnymi zmenami v modeloch svetového obchodu. Podľa odhadov by túto podporu mohlo každoročne využiť 35 000 až 50 000 pracovníkov. Tieto peniaze sa môžu použiť na financovanie pomoci pri hľadaní nového zamestnania, odborného vzdelávania prispôsobeného potrebám príslušnej osoby, pomoci pri začatí podnikania alebo založení vlastnej firmy, mobility a podpory pre znevýhodnených alebo starších pracovníkov. Hlasoval som za túto správu, pretože uvoľnenie finančných prostriedkov je plne odôvodnené.

 
  
  

Správy: Barbara Matera (A7-0328/2010), (A7-0318/2010), (A7-0321/2010), (A7-0323/2010), (A7-0322/2010), (A7-0319/2010), (A7-0320/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne.(PT) Pokiaľ ide o žiadosť o pomoc, ktorú predložilo Holandsko v súvislosti s prepustením 140 zamestnancov v dvoch podnikoch v regióne Drenthe, ktoré podľa klasifikácie NACE rev. 2 patria do divízie 18 (tlač a reprodukcia záznamových médií), na odôvodnenie svojho hlasovania za túto správu sa odvolávam na všetky dôvody, ktoré uvádzam vo svojom vyhlásení týkajúcom sa správy A7-0318/2010.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Goebbels (S&D), písomne.(FR) Zdržal som sa hlasovania o všetkých správach pani Materovej o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktorých cieľom je pomôcť rôznym holandským regiónom, hoci nie preto, lebo som proti týmto plánom, ale so zámerom vyslať varovanie holandskej vláde, ktorej politika je populistická a protieurópska. Holandsko je proti zvyšovaniu európskeho rozpočtu, ale bez zábran prijíma európsku pomoc. Holandsko je navyše po Nemecku druhou krajinou, ktorá najviac profituje z vnútorného trhu. Prišiel čas, aby sa holandská politika vrátila k svojim koreňom. Holandsko je napokon jedným zo zakladajúcich členských štátov EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Rovnako ako niekoľkokrát predtým sme podporili tento text, ktorý: 1. žiada zúčastnené inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie na urýchlenie mobilizácie EGF; 2. pripomína záväzok inštitúcií zabezpečiť hladký a rýchly postup prijímania rozhodnutí o mobilizácii EGF a poskytnúť jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu zameranú na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a finančnej a hospodárskej krízy; zdôrazňuje úlohu, ktorú EGF môže zohrávať pri opätovnom vstupe prepustených pracovníkov na trh práce; 3. zdôrazňuje, že v súlade s článkom 6 nariadenia o EGF by sa malo zaistiť, aby EGF podporoval opätovný vstup jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania; opakovane zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré sú podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedné podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne.(DE) Parlament podporil balík šiestich žiadostí Holandska na mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). Samozrejme, aj ja som hlasovala za holandské žiadosti, pretože je dôležité, aby sme poskytli rýchlu podporu občanom členského štátu, ktorí prišli o zamestnanie. Práve na to bol fond EGF vytvorený. Týchto šesť žiadostí som však podporila pomerne zdráhavo, a to vzhľadom na mimoriadne obštrukčný postoj holandskej vlády počas rokovaní o rozpočte, ktoré sa uskutočnili minulý pondelok v Bruseli. Podľa môjho názoru plošné odmietnutie možnosti serióznej diskusie o zapojení Parlamentu v budúcom finančnom rámci a žiadosť, aby Parlament hlasoval za finančnú pomoc pre Holandsko, sú dve úplne nezlučiteľné veci.

 
  
  

Správa: Paolo De Castro (A7-0305/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI) , písomne.(BG) Dámy a páni, správa Komisie nekonštatuje žiadne porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o nemecký monopol na alkohol na vnútornom trhu. Preto podporujem tento návrh. Správa tiež zdôrazňuje význam týchto ustanovení pre vidiecke hospodárstvo v Nemecku, najmä pre malé liehovary.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Vzhľadom na význam zapojenia sa všetkých malých liehovarov do nemeckého monopolu na alkohol a vzhľadom na potrebu ďalšieho posunu k trhu, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že predložené správy nepreukázali žiadne porušenie pravidiel hospodárskej súťaže na jednotnom trhu, sa domnievam, že predĺžené obdobie trvania monopolu by sa malo skončiť najneskôr do roku 2013, keď nadobudne platnosť nová spoločná poľnohospodárska politika.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne.(PT) Hlasovala som za túto správu, pretože sa domnievam, že malé nemecké liehovary potrebujú viac času na prispôsobenie sa, aby prežili na voľnom trhu. Súhlasím s návrhom Európskej komisie na predĺženie o niekoľko ďalších rokov, aby sa dokončil proces zrušenia monopolu a pomoci a aby sa umožnilo jeho definitívne ukončenie v roku 2017.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Podobne ako spravodajca považujem za poľutovaniahodné, že spoločná poľnohospodárska politika po roku 2013 zdedí tieto staré situácie, napríklad osobitný režim v rámci nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, pokiaľ ide o pomoc priznanú v rámci nemeckého monopolu na alkohol. Napriek tomu chápem, že predĺženie lehoty na ukončenie monopolu je potrebné vzhľadom na hospodárske potreby nemeckého vidieckeho hospodárstva, a to najmä v niektorých spolkových krajinách. Európske pravidlá by mali byť predvídateľné a nestranné, zároveň by však mali zavádzať pružnosť potrebnú na splnenie osobitných potrieb trhov a európskej verejnosti, v tomto prípade majiteľov liehovarov v Nemecku.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Súhlasím so stanoviskom Komisie, keďže sa nepreukázalo žiadne porušenie pravidiel hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Rada sa zhodla na podpore pre tento návrh, ktorý je dôležitý pre vidiecke hospodárstvo v Nemecku. Návrh Komisie je doplnený o plán znižovania množstva alkoholu vyrobeného v rámci monopolu až do jeho úplného zrušenia 1. januára 2018.

Podľa článku 182 ods. 4 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov môže Nemecko na základe výnimky z pravidiel o štátnej pomoci poskytovať štátnu pomoc v rámci nemeckého monopolu na alkohol pre výrobky, ktoré sa po ďalšej transformácii v rámci monopolu uvádzajú na trh ako etylalkohol poľnohospodárskeho pôvodu. Celková suma, ktorá sa môže poskytnúť ako štátna pomoc, je obmedzená na 110 miliónov EUR ročne a je určená najmä poľnohospodárom dodávajúcim suroviny a liehovarom, ktoré tieto suroviny používajú. Skutočne využitý rozpočet je však nižší ako táto suma a od roku 2003 sústavne klesá. Veľký počet liehovarov sa už okrem toho pripravuje na vstup na voľný trh zakladaním družstiev, investovaním do energeticky účinnejšieho zariadenia a zvyšovaním podielu priameho predaja svojho alkoholu.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne.(PT) Hlasovali sme za túto správu napriek tomu, že nesúhlasíme s argumentmi, ktoré na odôvodnenie predĺženia pomoci predložila Komisia a spravodajca. Komisia aj spravodajca sa domnievajú, že tých niekoľko intervenčných opatrení, ktoré ešte existujú, sa má úplne zrušiť a poľnohospodárstvo sa má vystaviť „voľnému trhu“. Obmedzujú sa preto na tvrdenie, že „na to, aby sa proces prispôsobovania uľahčil a aby sa liehovarom umožnilo prežiť na voľnom trhu, bude potrebný dlhší čas”. Na rozdiel od pozície spravodajcu sa domnievame, že zasahovanie na trhu a regulačné nástroje by v skutočnosti mali byť pravidlom, a nie výnimkou.

To je jediný spôsob, ako zaručiť živobytie pre poľnohospodárov, a najmä malých a stredných výrobcov. Preto je to jediný spôsob, ako zaručiť budúcnosť malým a stredným poľnohospodárom, ako aj právo vyrábať a právo každej krajiny na potravinovú bezpečnosť a potravinovú sebestačnosť. Namiesto výnimky pre Nemecko a pre jeho osobitný výrobok by sa malo uvažovať o zásahoch aj v iných krajinách a pri iných výrobkoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Jahr (PPE), písomne.(DE) Predovšetkým by som sa chcel úprimne poďakovať predsedovi výboru pánovi De Castrovi a tieňovej spravodajkyni Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) pani Jeggleovej za ich usilovnú prácu. Posledné predĺženie nemeckého monopolu na alkohol, ktoré bolo dnes prijaté, predstavuje významný krok vpred. Poskytuje najmä našim ovocným liehovarom možnosť bezpečného plánovania budúcnosti po roku 2010.

To je dôležité, pretože im to dáva možnosť pripraviť sa na prechod na voľný trh a zachovať jednu z jedinečných kultúrnych krajín Nemecka. Teraz je však nevyhnutné intenzívne využiť toto obdobie na zavedenie potrebných opatrení na prispôsobenie sa, pretože k ďalšiemu predĺženiu monopolu už nepríde. To je odkazom dnešnej správy.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne.(PL) Rád by som vyjadril podporu tejto správe, a to najmä preto, lebo pomoc nemeckej vlády v rámci monopolu na alkohol je určená predovšetkým poľnohospodárom a malým liehovarom. Táto pomoc nevykazuje žiadne známky porušovania zásad hospodárskej súťaže a je formou podpory pre najmenšie podniky. Napriek tomu, že pomoc sa poskytuje primeraným spôsobom, podporujem návrh na zverejňovanie informácií o všetkých prípadoch týkajúcich sa tejto pomoci. Nesmie prísť k žiadnemu porušovaniu predpisov, pretože by to bolo nespravodlivé voči iným, často omnoho slabším výrobcom v horšej situácii. Mám však určité pochybnosti o tom, či takáto podpora, ktorú svojmu hospodárstvu poskytuje jeden členský štát, nezníži stabilitu na európskom trhu. Nástroj tohto druhu by sa mal rozšíriť na ďalšie členské štáty, aby aj ony mohli podporovať svoje hospodárstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) Koncepcia nemeckého monopolu na alkohol sa má postupne ukončiť. Postihnutí poľnohospodári sa pripravili na otvorenie trhu. To znamená, že táto pomoc sa už plne nevyužíva a v rámci prípravy na otvorenie trhu sa prijali opatrenia ako zakladanie družstiev a zmeny v spôsoboch priameho predaja. Na prijatie týchto opatrení je však potrebný dostatok času. Tento režim napokon nie je určený veľkým podnikom, ale množstvu malých poľnohospodárov vo vidieckych oblastiach. Preto podporujem predĺženie tohto režimu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Nemecké orgány môžu v súčasnosti na základe výnimky z pravidiel o štátnej pomoci poskytovať štátnu pomoc v rámci nemeckého monopolu na alkohol výrobkom, ktoré sa predávajú ako alkohol poľnohospodárskeho pôvodu. Súčasná výnimka sa končí 31. decembra 2010 a návrh nariadenia predlžuje uplatňovanie tejto výnimky a navrhuje, aby sa monopol výroby a predaja postupne znižoval tak, aby napokon zanikol k 1. januáru 2018. Vítam toto vyraďovanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Sústavné úsilie o fungujúci jednotný trh je nezlučiteľné s prítomnosťou monopolov v ktoromkoľvek odvetví. V konkrétnom prípade nemeckého monopolu na alkohol existujú určité zmierňujúce okolnosti, ktoré stále umožňujú jeho existenciu. V súlade s odporúčaniami tejto správy však musíme smerovať k úplnému zrušeniu poľnohospodárskych liehovarov s colnou uzáverou od roku 2013 a malých liehovarov s paušálnou platbou od roku 2017.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Či a v akej forme zostane zachovaný nemecký monopol na alkohol a aké zmeny sa v ňom vykonajú, bude mať vplyv najmä na malé a stredné podniky (MSP). EÚ neustále deklaruje, že chce poskytovať väčšiu podporu malým a stredným podnikom, ktoré sú motorom hospodárstva a hlavným poskytovateľom pracovných miest. V tejto súvislosti potrebujeme právnu istotu, a preto aj predĺženie monopolu na dlhšie obdobie. To je jediný spôsob, ako malým a stredným podnikom umožniť vykonanie potrebných nákupov, aby sa mohli pripraviť na nadchádzajúcu dereguláciu, napríklad zakladaním družstiev, modernizáciou zariadení alebo rozširovaním činností priameho predaja. Otázka monopolu sa, samozrejme, mohla spojiť s ukončením spoločnej poľnohospodárskej politiky a s novými predpismi, ktoré sa budú uplatňovať od roku 2013.

Na to však neboli žiadne naliehavé dôvody. Dôležité je vytvoriť proces prispôsobenia sa, ktorý umožní prežitie liehovarov po ukončení monopolu. V tejto otázke súhlasím so spravodajcom. Nie som však za vnútorný postup, ktorý dostatočne nespĺňa požiadavky transparentnosti a demokracie. Z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne.(IT) Podporujem tento návrh, domnievam sa však, že je potrebné zohľadniť celú škálu činiteľov.

Predovšetkým sa domnievam, že sa malo pravidelne vykonávať posudzovanie vplyvov a že obdobie predĺženia monopolu nemalo presiahnuť rok 2013, čiže dátum nadobudnutia platnosti novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Keďže pre malé liehovary je účasť na monopole dôležitá a potrebujú ďalšie obdobie na prechod k trhu a keďže predložené správy nepreukázali porušenie pravidiel hospodárskej súťaže na jednotnom trhu, podporujem toto predĺženie.

Dúfam však, že podobné detaily sa zohľadnia v rámci reformy novej SPP a že sa nájde vyvážené riešenie na otvorenie trhu, ktoré zároveň ochráni tradičné miestne činnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože sa domnievam, že potreby nemeckého vidieckeho hospodárstva sú dostatočným dôvodom na predĺženie pôvodného obdobia platnosti výnimky ustanovenej v článku 182 ods. 4 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov s cieľom zabezpečiť malým liehovarom čo najlepšie podmienky na primeranú prípravu ich vstupu na voľný trh.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Naša skupina podporila tento text a postoj spravodajcu v tom zmysle, že je za predložený návrh, ale zároveň sa domnieva, že pri vykonávaní tohto nariadenia treba zohľadniť niekoľko bodov. Spravodajca sa domnieva, že sa malo vykonávať pravidelné posudzovanie vplyvov a že obdobie predĺženia monopolu nemalo presiahnuť rok 2013, čiže dátum nadobudnutia platnosti novej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Keďže pre malé liehovary je účasť na monopole dôležitá a potrebujú ďalšie obdobie na prechod k trhu a keďže predložené správy nepreukázali porušenie pravidiel hospodárskej súťaže na jednotnom trhu, spravodajca je pripravený podporiť tento návrh.

 
  
  

Správa: Vital Moreira (A7-0316/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, ktorá povoľuje pridanie ďalších 718 farmaceutických a chemických výrobkov na súčasný zoznam 8 619 výrobkov, ktorým prináleží výhoda oslobodenia od colných poplatkov pri dovoze do EÚ, ktoré sa má zaviesť od 1. januára 2011, pretože považujem za nevyhnutné, aby sa oslobodenie od colných poplatkov začalo uplatňovať hneď na budúci rok vzhľadom na to, že USA podmienia zavedenie aktualizácie nadobudnutím platnosti 1. januára.

Rád by som spravodajcovi zablahoželal k jeho vynikajúcej správe, ktorá dokazuje, aké kľúčové je štvrté preskúmanie (Pharma IV), ktoré sa začalo v roku 2009, pre udržanie tempa s rýchlo sa meniacim prostredím výrobkov vo farmaceutickom priemysle. Keďže zoznamy zostavuje toto odvetvie a konsenzuálne o nich rozhodujú zúčastnené strany, vítam dohodu všetkých členských štátov, ktoré podporili predchádzajúce preskúmania, ako aj portfólio výrobkov štvrtého preskúmania.

 
  
MPphoto
 
 

  Vito Bonsignore (PPE), písomne.(IT) Blahoželám pánovi spravodajcovi Moreirovi k tomu, že zdôraznil potrebu pravidelného preskúmania zoznamu farmaceutických a chemických výrobkov, ktoré vstupujú do Európskej únie bez colných poplatkov.

Podporujem toto opatrenie, za ktoré som aj hlasoval, pretože výrobný scenár, podľa ktorého farmaceutický priemysel funguje, sa odvíja takým zúrivým tempom, že zoznam, ktorý v súčasnosti obsahuje viac než 8 000 výrobkov, sa musí sústavne aktualizovať. Všetky členské štáty, ktoré už podporili aj predošlé úpravy, súhlasili s návrhom na rozšírenie tohto zoznamu o 718 nových výrobkov. Na záver chcem povedať, že podporujem zavedený mechanizmus, ktorý chráni záujmy a zdravie európskych spotrebiteľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Som za túto správu pod podmienkou, že sa uskutočnia primerané vedecké skúšky a že sa rozšíri zoznam liekov, medziproduktov a aktívnych zložiek, na ktoré sa vzťahuje dohoda o oslobodení od colných poplatkov.

Návrh vysiela dôrazný signál trhom. V skutočnosti slúži najmä na potvrdenie záväzku určitých dôležitých členov Svetovej obchodnej organizácie voči voľnému trhu. Jeho účinkom je aj rozšírenie hraníc potenciálneho trhu pre výsledky niektorých vedeckovýskumných odvetví, čiže zároveň podpora investícií v týchto odvetviach, a tým aj podpora boja proti chorobám, na ktoré zatiaľ neexistujú účinné lieky. Návrh napokon slúži ako príklad pre tie krajiny, v ktorých farmaceutické výrobky predstavujú nevyhnutnú výdavkovú položku na zaručenie budúcnosti mladších generácií, a zároveň ako výzva na zaujatie postoja v prospech prijatia politík rozvoja a tvorby blahobytu.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne.(PT) Hlasovala som za túto správu, pretože som za pridanie ďalších 718 farmaceutických a chemických výrobkov na zoznam výrobkov, ktoré sú pri dovoze do EÚ oslobodené od colných poplatkov. Preskúmanie tohto zoznamu výrobkov je nevyhnutné ako reakcia na rýchlo sa meniace prostredie výrobkov vo farmaceutickom priemysle.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Keďže obchodovanie s farmaceutikami nie je dôležité len pre verejné zdravie, ale aj pre hospodárstvo, vítam rozhodnutie zaradiť 718 nových látok na zoznam výrobkov oslobodených od colných poplatkov. Farmaceutický priemysel tento režim jednomyseľne podporuje, pretože odstraňuje poplatky za vstupy a medziprodukty, ktoré sa musia uhrádzať dokonca aj v spojení s obchodovaním v rámci firiem, a tým zjednodušuje medzinárodný obchod s týmito výrobkami a prináša výhody farmaceutickým firmám. Tento režim by sa v konečnej analýze mohol odraziť v maloobchodných cenách liekov, ktoré sa predávajú verejnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Tento návrh vyzval Radu a Parlament, aby povolili pridanie ďalších 718 farmaceutických a chemických výrobkov na súčasný zoznam 8 619 výrobkov, ktoré sú pri dovoze do EÚ oslobodené od colných poplatkov. Táto otázka nie je sporná, pretože sa na nej zhodli zúčastnené strany a má podporu členských štátov.

Zoznamy zostavuje odvetvie a konsenzuálne o nich rozhodujú zúčastnené strany. Pridanie výrobkov je nevyhnutné ako reakcia na rýchlo sa meniace prostredie výrobkov vo farmaceutickom priemysle. Predpokladaným dátumom uplatňovania je 1. január 2011. USA podmienili uplatňovanie aktualizácie jej zavedením od 1. januára. Očakáva sa, že tento príklad budú nasledovať aj ďalší účastníci s výnimkou Japonska, ktoré oznámilo očakávané oneskorenie uplatňovania o šesť mesiacov.

 
  
MPphoto
 
 

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO) týkajúce sa oslobodenia farmaceutických zložiek od colných poplatkov podporuje celý farmaceutický priemysel. Tento priemysel je pre Škótsko dôležitý a v celej krajine zamestnáva asi 5 000 osôb. EÚ ako celok je kľúčovým výrobcom a používateľom farmaceutických výrobkov, preto som rád podporil túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Tento návrh vyzýva Radu a Parlament, aby povolili pridanie ďalších 718 farmaceutických a chemických výrobkov na súčasný zoznam 8 619 výrobkov, ktoré sú pri dovoze do EÚ oslobodené od colných poplatkov. Hlasoval som zaň.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Obchodovanie s farmaceutickými výrobkami je dôležitou súčasťou svetového obchodu. Zaradenie ďalších 718 látok na zoznam výrobkov oslobodených od colných poplatkov je prospešným opatrením z hospodárskeho hľadiska aj z hľadiska verejného zdravia. Rozhodnutie pridať tieto výrobky do zoznamu súčasných 8 619 výrobkov môže mať dosah aj na konečnú cenu liekov, čo je prospešné pre každého.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) V rámci dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sa EÚ, USA, Japonsko, Kanada, Švajčiarsko, Nórsko a Macao v Číne rozhodli znížiť clá na určité farmaceutické výrobky a aktívne zložky na nulu. Zoznam výrobkov sa, samozrejme, neustále dopĺňa a rozširuje, aby sa udržal krok s výsledkami výskumu a najnovším vývojom vo farmaceutickom svete. Zoznam výrobkov oslobodených od colných poplatkov, ktorý pôvodne obsahoval 6 000 položiek a ktorý zostavilo toto odvetvie a preskúmali príslušné štáty, sa teraz rozšíri na viac než 8 600 farmaceutických a chemických výrobkov.

Dôvody na oslobodenie farmaceutických a chemických látok a aktívnych zložiek od colných poplatkov sú dôležité. Celý systém je však veľmi komplikovaný a povedie k ďalšej byrokracii colných orgánov. Postupné rozširovanie tohto zoznamu, v aktuálnom prípade o viac ako tretinu, bude znamenať, že colné systémy v určitom bode dosiahnu hraničnú kapacitu na ukladanie údajov. Žiadam preto zjednodušenie základnej zásady a z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne.(IT) Zároveň s blahoželaním pánovi spravodajcovi Moreirovi, s ktorým súhlasím, pokiaľ ide o potrebu pravidelného preskúmavania so zámerom aktualizovať zoznamy farmaceutických výrobkov spôsobilých na oslobodenie od colných poplatkov, musím zdôrazniť, že vďaka zavedeniu nových mechanizmov získajú výhody koneční spotrebitelia.

Skutočne som hlasoval za túto správu, pretože sa domnievam, že pravidelné preskúmavanie zoznamu farmaceutických výrobkov oslobodených od colných poplatkov je dôležité vzhľadom na rýchlo sa meniace prostredie výrobkov vo farmaceutickom priemysle. Predchádzajúce preskúmania podporili všetky členské štáty, ktoré podporujú aj portfólio výrobkov v rámci štvrtého preskúmania. Preto schvaľujem vykonanú prácu a potvrdzujem svoje hlasovanie za správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Pridanie ďalších 718 látok na súčasný zoznam 8 619 výrobkov, ktoré sú pri dovoze do EÚ oslobodené od colných poplatkov, je výsledkom dohody farmaceutického priemyslu a ďalších zúčastnených strán v rámci procesu preskúmania, a preto si zaslúži moju podporu.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Tento text sa v zásade týka návrhu, ktorý vyzýva Radu a Parlament, aby povolili pridanie ďalších 718 farmaceutických a chemických výrobkov na súčasný zoznam 8 619 výrobkov, ktoré sú pri dovoze do EÚ oslobodené od colných poplatkov. Ide o pomerne odborný text. Naša skupina zaň hlasovala.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne.(IT) Sme za návrh nariadenia, ktorým sa ustanovuje oslobodenie od colných poplatkov pre určité aktívne zložky, pretože sa týka farmaceutických a chemických výrobkov, ktoré sú nevyhnutné pre farmaceutický priemysel. Preskúmanie je nevyhnutné na zaradenie nových a na vyradenie niektorých súčasných výrobkov. Toto rozhodnutie bolo prijaté na základe dohody zainteresovaných strán a s jednomyseľným súhlasom všetkých účastníkov a všetkých členských štátov.

 
  
  

Správa: Herbert Reul (A7-0306/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne.(LT) Súhlasím s tým, že dohoda o vedecko-technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou by sa mala obnoviť na ďalšie päťročné obdobie. Toto rozhodnutie poskytne Spoločenstvu aj Ukrajine príležitosť na pokračovanie, rozvíjanie a posilňovanie spolupráce v oblastiach spoločných vedecko-technických záujmov. Cieľom tejto spolupráce je pomôcť Ukrajine k aktívnejšej účasti v Európskej výskumnej oblasti. Takáto spolupráca pomôže Ukrajine podporiť systémy riadenia v oblasti vedeckého výskumu, ako aj reformu a reštrukturalizáciu výskumných inštitúcií, a tým vytvoriť podmienky na vznik konkurencieschopnej hospodárskej a znalostnej spoločnosti.

Ukrajina aj Európska únia by mali zo svojho vedecko-technického pokroku získať vzájomné výhody prostredníctvom vykonávania osobitných programov v oblasti výskumu. V rámci uplatňovania tohto rozhodnutia bude možná výmena osobitných poznatkov a odovzdávanie praktických skúseností v prospech vedeckého spoločenstva, priemyslu a občanov. Preto vyjadrujem rozhodný súhlas s tým, aby Ukrajina a Európska únia v tejto oblasti naďalej úzko spolupracovali.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vedecko-technická spolupráca medzi Európskym spoločenstvom a ďalšími krajinami je nevyhnutná pre technický rozvoj so všetkými jeho výhodami, napríklad aj z hľadiska zlepšovania kvality života ľudí. Preto som hlasovala za obnovenie dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Dohoda o vedecko-technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou bola podpísaná v Kodani 4. júla 2002 a nadobudla platnosť 11. februára 2003. Vzhľadom na význam vedecko-technických odvetví pre EÚ, jej kapacity v týchto oblastiach a významnú úlohu, ktorú môže zohrávať po boku Ukrajiny, sa domnievam, že obnovenie tejto dohody je v záujme Únie v zmysle ďalšieho presadzovania spolupráce s Ukrajinou vo vedecko-technických oblastiach, ktoré sú ich spoločnými prioritami a ktoré obom stranám prinášajú výhody. Dúfam, že dohoda, ktorá bola práve obnovená, bude aj naďalej výhodná pre obe strany.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Dohoda o vedecko-technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou bola uzavretá v Kodani 4. júla 2002 a nadobudla platnosť 11. februára 2003 s cieľom podporovať, rozvíjať a uľahčovať činnosti spolupráce v oblastiach spoločných záujmov, napríklad v oblasti vedecko-technického výskumu a vývoja. Hlasoval som za túto dohodu, pretože sa domnievam, že jej obnovenie výrazne prispeje k vytvoreniu spoločnej Európskej výskumnej oblasti v tom zmysle, že slúži ako katalyzátor strategického partnerstva medzi EÚ a Ukrajinou. Preto dúfam, že jej obnovenie prinesie ovocie obom stranám.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá sa týka opätovných konzultácií Parlamentu v súvislosti s predošlými rozhodnutiami Rady o obnove dohody o vedecko-technickej spolupráci medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Na samite, ktorý sa uskutočnil na Ukrajine v novembri 2008, obe strany potvrdili záujem o obnovenie dohody na ďalších päť rokov, čo veľmi vítam.

 
  
MPphoto
 
 

  Iosif Matula (PPE), písomne.(RO) Vítam, že Európsky parlament prijal návrh rozhodnutia, ktorým sa schvaľuje obnovenie dohody o vedecko-technickej spolupráci s Ukrajinou. Význam týchto odvetví pre hospodársky a spoločenský rozvoj Európskej únie a Ukrajiny sa potvrdzuje prostredníctvom spolupráce v rôznych oblastiach spoločných záujmov: v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, zdravotníctva, ekologickej energie, informačnej spoločnosti, priemyslu a poľnohospodárstva atď. K zvýšeniu finančnej účinnosti vykonávaných projektov a k obmedzeniu duplicity vynaloženého úsilia a využívaných zdrojov môže prispieť nielen prístup k výskumnej infraštruktúre, ale aj výmena dvojstranných a mnohostranných skúseností medzi vedcami v EÚ a na Ukrajine.

Ukrajinské vedecké spoločenstvo musí vážne posúdiť konkurenčné výhody, ktoré získava vďaka spolupráci s EÚ, a musí využívať európske finančné prostriedky na rozvoj vlastných silných stránok, a nielen ako alternatívny zdroj financovania. Vedecká spolupráca je nepochybne kľúčovým prvkom Európskej výskumnej oblasti a dláždi cestu pre prístup k celosvetovým sieťam v tomto odvetví.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Dohoda o vedecko-technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou, ktorá je v platnosti od februára 2003, je úspešná a zohráva na oboch stranách významnú úlohu. Jej obnovenie je preto potvrdením tohto úspechu a dúfame, že to tak bude aj v budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. (LV) Ukrajina sa dlhé roky nachádzala v stave ústavného a politického zmätku. Konečne má prezidenta, ktorý dokáže prijímať rozhodnutia. Podporujem zámer pána Janukoviča nastoliť na Ukrajine poriadok. Musíme využiť všetky dostupné možnosti, aby sme ukrajinskému priemyslu pomohli k čo najrýchlejšej integrácii do Európskej únie. Dohoda o vedecko-technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou je v tejto súvislosti výhodná pre obe strany. Po druhé, predstavuje významný politický signál pre všetky politické sily na Ukrajine, že podporujeme politiku nastolenia poriadku v oblasti práva a právnych predpisov.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) V dnešnom modernom svete, v ktorom sú výdobytky technického vývoja rýchlo prekonané, bude zjednodušenie spolupráce vo vedecko-technickej oblasti prospešné pre obidve strany. Keďže obnovenie tejto dohody očividne prináša obom stranám hospodárske a spoločenské výhody, je aj v záujme Európskej únie. Náklady na vykonávanie tejto dohody vo forme školení, seminárov, stretnutí atď. sa budú účtovať príslušným rozpočtovým riadkom konkrétnych programov v rozpočte EÚ.

Obnovenie dohody o vedecko-technickej spolupráci s Ukrajinou som podporil s cieľom presadzovať technický pokrok zoči-voči konkurencii v globalizovanom svete a vzhľadom na výhody, ktoré technický rozvoj prináša nielen v našom každodennom živote, ale napríklad aj v oblasti medicíny.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože sa domnievam, že obnovenie dohody o vedecko-technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou umožní obom stranám dosiahnuť významný pokrok a vzájomné výhody.

 
  
MPphoto
 
 

  Teresa Riera Madurell (S&D), písomne.(ES) Obnovenie dohody o vedecko-technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou je mimoriadne dôležité z hľadiska ďalšieho zjednodušenia spolupráce v spoločných prioritných oblastiach vedy a techniky, ktoré obom stranám prinášajú spoločensko-hospodárske výhody. Preto som na plenárnom zasadnutí podporila schválenie obnovenia tejto dohody Parlamentom v súlade s naším rozhodnutím vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku.

Táto dohoda má Ukrajine a Európskej únii umožniť vzájomné výhody vyplývajúce z vedecko-technického pokroku dosiahnutého prostredníctvom programov v oblasti výskumu a zároveň umožniť prenos poznatkov v prospech vedeckého spoločenstva, priemyslu a Európanov.

Pokiaľ ide o konkrétne výsledky, obnovenie dohody umožní ďalšiu výmenu informácií medzi EÚ a Ukrajinou o ich politikách v oblasti vedy a techniky. Ukrajine umožní aj účasť v niektorých oblastiach európskeho rámcového programu pre výskum a technický rozvoj a v rámci programov mobility umožní tiež odborné vzdelávanie výskumných pracovníkov a odborníkov oboch strán.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Toto bolo veľmi jednoduché hlasovanie. Dalo sa len súhlasiť, a tak sme súhlasili.

 
  
  

Správa: Herbert Reul (A7-0303/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne.(PT) Vedecko-technická spolupráca medzi Európskou úniou a ďalšími krajinami je nevyhnutná pre technický rozvoj so všetkými jeho výhodami, napríklad aj z hľadiska zlepšovania kvality života ľudí. Preto som hlasovala za obnovenie dohody medzi EÚ a Faerskými ostrovmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) EÚ a Faerské ostrovy dokončili rokovania o uzavretí dohody o vedecko-technickej spolupráci, ktoré sa začali 13. júla 2009. Dohoda je založená na zásadách vzájomnej výhodnosti, možnosti vzájomného prístupu k programom a činnostiam dôležitým na účely dohody, nediskriminácie, účinnej ochrany duševného vlastníctva a spravodlivého spoločného využívania práv duševného vlastníctva. Dohoda o pridružení vo vedecko-technickej oblasti napomôže vytvorenie štruktúry a zlepšenie spolupráce EÚ a Faerských ostrovov v týchto otázkach prostredníctvom pravidelných zasadnutí spoločného výboru, v ktorom sa môžu plánovať konkrétne činnosti spolupráce. Dúfam, že dohoda, ktorá bola práve prijatá, bude výhodná pre obe strany.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) EÚ a Faerské ostrovy dokončili rokovania o uzavretí dohody o vedecko-technickej spolupráci, ktorej cieľom je zjednodušiť voľný pohyb a pobyt výskumných pracovníkov zapojených do činností, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, a zjednodušiť cezhraničný pohyb tovaru, ktorý sa používa v rámci týchto činností. Hlasoval som za túto dohodu, pretože sa domnievam, že jej obnovenie výrazne prispeje k vytvoreniu spoločnej Európskej výskumnej oblasti. Preto dúfam, že obnovenie tejto dohody prinesie ovocie obom stranám.

 
  
MPphoto
 
 

  Elie Hoarau (GUE/NGL), písomne.(FR) Hlasoval som proti dohode medzi Európskou úniou a vládou Faerských ostrovov o vedecko-technickej spolupráci, nie však preto, že som proti vedeckej spolupráci medzi Úniou a Faerskými ostrovmi, ale preto, lebo sa domnievam, že treba začať vyvíjať tlak na Faerské ostrovy, aby raz a navždy skoncovali s opakovaným vraždením delfínov krátkoplutvých, ktorých sa každoročne zabije takmer 1 000. Kým sa budú páchať tieto masakre, budem vždy hlasovať proti každej dohode a každému režimu finančnej pomoci medzi Európskou úniou a Faerskými ostrovmi.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Komisia v júni 2010 uzavrela v mene Únie rokovania s vládou Faerských ostrovov o dohode o vedecko-technickej spolupráci. Hlasoval som za správu, ktorou sa tento návrh schvaľuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Dohoda o vedecko-technickej spolupráci medzi Európskou úniou a vládou Faerských ostrovov, ktorá je v platnosti od júla 2009, je úspešná a zohráva na oboch stranách významnú úlohu. Jej obnovenie je preto potvrdením tohto úspechu a dúfame, že to tak bude aj v budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Nadobudnutie platnosti dohody medzi Európskou úniou a vládou Faerských ostrovov o vedecko-technickej spolupráci umožní Faerským ostrovom plne sa zúčastňovať na siedmom rámcovom programe Európskej únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností. Napriek tomu, že vedecké spoločenstvo Faerských ostrovov je malé, ich vedci sa už úspešne podieľali na projektoch financovaných Európskou úniou. Majú odborné znalosti v oblastiach výskumu, ktoré sú spojené so zemepisnou polohou Faerských ostrovov, najmä v oblasti morských zdrojov a životného prostredia. Dohoda poskytne týmto vedeckým pracovníkom možnosť pracovať v iných oblastiach, napríklad v oblasti energetiky, potravinárstva, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a biotechnológií. Pravidelné stretnutia pomôžu určiť spoločné priority z hľadiska výskumu, ako aj oblasti, v ktorých môže byť spoločné úsilie výhodné pre obe strany. Okrem toho bude dohoda presadzovať mobilitu študentov a vedeckých pracovníkov z oblasti vyššieho vzdelávania.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Európska únia si stanovila ambiciózne ciele v oblasti technológií, a to nielen v spojení s lisabonskou stratégiou. Tieto ciele boli nedávno posilnené v pláne na blízku budúcnosť, ktorým je stratégia Európa 2020. Spolupráca v oblasti vedy a techniky sa tak stáva ešte dôležitejšou. Na tomto pozadí by sme mali privítať skutočnosť, že sa dosiahlo viacero dohôd s ďalšími krajinami, ktorých cieľom je presadzovať túto spoluprácu napríklad prostredníctvom školení, stretnutí a seminárov. Táto otázka je pre EÚ natoľko významná, že v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností sa sprístupnila možnosť dotácií.

Teraz sa chystáme obnoviť našu dohodu so severoatlantickým súostrovím Faerských ostrovov. Na rozdiel od Dánska Faerské ostrovy nie sú členom Európskej únie a nie sú súčasťou colnej únie. Namiesto toho vytvorili jednotnú hospodársku oblasť s Islandom. Na podporu technického pokroku som hlasoval za obnovenie dohody o vedecko-technickej spolupráci s Faerskými ostrovmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za uzatvorenie dohody o vedecko-technickej spolupráci medzi Európskou úniou a vládou Faerských ostrovov, pretože som presvedčený, že spojenie nášho úsilia v tejto strategickej oblasti môže byť výhodné pre obe strany.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – So zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11365/2010), návrh Dohody o vedecko-technickej spolupráci medzi Európskou úniou a vládou Faerských ostrovov, ktorou sa Faerské ostrovy pridružujú k siedmemu rámcovému programu Únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (05475/2010), a na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 186 a článkom 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0184/2010),

a zároveň so zreteľom na článok 81, článok 90 ods. 8 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku Parlamentu a na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0303/2010) sme súhlasili s týmito bodmi:

1. udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Faerských ostrovov.

 
  
  

Správa: Herbert Reul (A7-0302/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI), písomne.(BG) Inovácie a globalizácia sú dva hlavné zdroje hospodárskeho rozvoja vo svete. Majú priamy účinok na produktivitu, zamestnanosť a blahobyt občanov a poskytujú príležitosť na vyriešenie niektorých celosvetových problémov, napríklad zdravotnej starostlivosti a životného prostredia. Keďže ich úloha je čoraz zrejmejšia a ich vlastnosti sú čoraz jasnejšie, politiky sa im musia prispôsobiť. Japonsko je krajinou s tradíciami v oblasti vedy a techniky. Preto som hlasoval za spoluprácu s touto krajinou.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne.(PT) Vedecko-technická spolupráca medzi Európskym spoločenstvom a ďalšími krajinami je nevyhnutná pre technický rozvoj so všetkými jeho výhodami, napríklad aj z hľadiska zlepšovania kvality života ľudí. Preto som hlasovala za uzatvorenie dohody v tejto veci medzi EÚ a vládou Japonska.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Význam vedy a techniky pre rozvoj Európy a Japonska a skutočnosť, že oba tieto subjekty čelia podobným problémom týkajúcim sa hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti priemyslu, zamestnanosti, trvalo udržateľného rozvoja a zmeny klímy viedli k tomu, že EÚ aj Japonsko vyjadrili túžbu zlepšiť a zintenzívniť vzájomnú spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu, napríklad v oblasti vedy a techniky. V roku 2003 sa začali rokovania o budúcej dohode o vedecko-technickej spolupráci, ktoré viedli k návrhu textu, o ktorom sme práve hlasovali. Nesmieme zabudnúť, že toto partnerstvo by mohlo Európe priniesť najvyššie výhody, pretože Japonsko je jednou z vedúcich krajín sveta, pokiaľ ide o investície v oblasti výskumu, ktoré v roku 2008 predstavovali 3,61 % hrubého domáceho produktu, pričom viac než 81,6 % pochádzalo zo súkromného sektora. Dúfam, že dohoda, ktorá bola práve prijatá, bude výhodná pre obe strany.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Európska únia a Japonsko čelia spoločným problémom v oblasti hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti priemyslu, zamestnanosti, sociálnej a regionálnej súdržnosti a trvalo udržateľného rozvoja, pričom najdôležitejším problémom je zrejme potreba prispôsobiť hospodárstva starnúcej spoločnosti a súčasnej finančnej kríze.

Majú aj podobné priority v oblasti výskumu, napríklad vedy o živote a vedy o komunikácii, táto dohoda preto poslúži na rozšírenie spolupráce v oblastiach spoločného záujmu, napríklad v oblasti vied o živote, informačných a komunikačných technológií a ekologických technológií spojených so zmenou klímy a obnoviteľnou energiou. Hlasoval som za túto dohodu, pretože sa domnievam, že jej prijatie výrazne prispeje k vytvoreniu spoločnej Európskej výskumnej oblasti v tom zmysle, že poslúži ako katalyzátor strategického partnerstva medzi EÚ a Japonskom, ktoré je už jednou z vedúcich krajín, pokiaľ ide o investície v oblasti výskumu (ktoré v roku 2008 dosiahli 3,61 % hrubého domáceho produktu, pričom viac ako 81,6 % z toho pochádzalo zo súkromného sektora).

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Komisia rokovala o dohode o vedecko-technickej spolupráci s Japonskom, ktorá bola podpísaná 30. novembra 2009. Vítam správu, ktorá schvaľuje túto dohodu, ale domnievam sa, že EÚ musí ďalej pracovať na zintenzívnení svojho vzťahu s Japonskom.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Dohoda o vedecko-technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Japonskom bola predmetom rokovaní od roku 2003, no uzatvorená bola až teraz. Vzhľadom na mimoriadne postavenie Japonska z hľadiska vedecko-technického výskumu má dohoda, ktorá bola práve podpísaná, obrovský význam pre obe strany.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. (LV) Táto dohoda dáva Európskej únii zelenú na využívanie technológií z Japonska, ktoré je jednou z najpokrokovejších priemyselných krajín. Zo strany Európskej únie ide o veľký krok vpred. Chcel by som však vysloviť nádej, že táto spolupráca bude obojsmerná, keďže skúsenosti z práce s japonskými firmami naznačujú, že japonská strana sa nie vždy drží tejto zásady. Hlasujem za v nádeji, že táto spolupráca neprinesie výhody len Japonsku, ale aj Európskej únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Japonsko je vzorom v oblasti technického rozvoja. Japonské technológie sú vždy na najvyššej úrovni, či už ide o systémy hybridného pohonu alebo o výrobky určené na zábavu. Táto krajina je známa tým, že svoje výrobky na vysokej technologickej úrovni nielen vyváža, ale že sú veľmi dôležité aj pre jej občanov. V Japonsku je už napríklad možné vykonávať bezpečné platby za tovar a služby prostredníctvom mobilného telefónu. Nedostatok takzvaných vzácnych zemín, ktoré sú nevyhnutné pre elektronické súčiastky najnovších technologických výrobkov, je výsledkom čínskej stratégie, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby bol týchto látok nedostatok, a tým umelo udržiavať ich vysoké ceny. Vďaka tomu všetkému sa urýchli hľadanie alternatív.

Spolupráca v oblasti vedy a techniky a obnovenie príslušnej dohody si zaslúži našu podporu nielen z týchto dôvodov. Úlohu tu zohrávajú aj požiadavky lisabonskej stratégie a stratégie Európa 2020, kde si Európska únia stanovila ambiciózne ciele v oblasti technológií.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Európa a Japonsko čelia spoločným problémom v oblasti hospodárskeho rastu a trvalo udržateľného rozvoja, takže uzatvorenie tejto dohody je dôvodom na oslavu, pretože dohoda umožňuje rozšírenie ich spolupráce v oblasti vedy a techniky so značnými výhodami pre obe strany.

 
  
MPphoto
 
 

  Teresa Riera Madurell (S&D), písomne.(ES) EÚ a Japonsko čelia veľmi podobným problémom v oblasti hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti priemyslu.

Potreba spoločensko-hospodárskych úprav vzhľadom na starnutie obyvateľstva a súčasnú hospodársku krízu navyše znamená, že oba subjekty riešia podobné situácie a majú podobné priority v oblasti výskumu, vývoja a inovácií.

Vzhľadom na potrebu maximálneho využitia potenciálu spolupráce týchto dvoch strán vo vedecko-technickej oblasti budem hlasovať za odporúčanie, ktoré dáva súhlas Parlamentu na uzatvorenie dohody o vedecko-technickej spolupráci medzi EÚ a Japonskom.

Dohoda, ktorej trvanie je naplánované na päť rokov, má obom stranám priniesť vzájomné výhody a ustanovuje pravidelné stretnutia EÚ a Japonska, ktorých cieľom je plánovanie konkrétnych činností spolupráce vrátane koordinovaných výberových konaní. To všetko má Európskej únii a Japonsku, ktoré už spolupracujú na významných projektoch, napríklad na projekte medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora, umožniť ďalšiu konsolidáciu vzájomnej spolupráce v oblastiach spoločného záujmu, akými sú vedy o živote, informačné a komunikačné technológie, výrobné technológie a životné prostredie vrátane zmeny klímy a obnoviteľných zdrojov energie.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Týmto hlasovaním Európsky parlament so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11363/2010), so zreteľom na návrh dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Japonska o vedeckej a technickej spolupráci (13753/2009), so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 186 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0183/2010), so zreteľom na článok 81, článok 90 ods. 8 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku, so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0302/2010): 1. udeľuje súhlas s uzatvorením dohody; 2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Japonska.

 
  
MPphoto
 
 

  Thomas Ulmer (PPE), písomne.(DE) Hlasoval som za túto správu, pretože ju považujem za správnu a potrebnú na uvoľnenie prostriedkov z Fondu solidarity pre obete záplav, ktoré sa objavili v minulých rokoch. Finančné prostriedky EÚ v tomto prípade pomôžu priamo postihnutým.

 
  
  

Správa: Herbert Reul (A7-0304/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vedecko-technická spolupráca medzi Európskym spoločenstvom a ďalšími krajinami je nevyhnutná pre technický rozvoj so všetkými jeho výhodami, napríklad aj z hľadiska zlepšovania kvality života ľudí. Z tohto dôvodu som hlasovala za uzatvorenie dohody v tejto oblasti medzi ES a Jordánskym hášimovským kráľovstvom.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Vedecká a technologická spolupráca medzi Európskou úniou a Jordánskom je jednou z priorít v oblasti spolupráce medzi EÚ a stredozemskými krajinami prostredníctvom Európskej susedskej politiky a stratégie EÚ, zameranej na posilňovanie väzieb medzi susedskými krajinami. Je tiež v úzkom súlade s výkonným programom jordánskej vlády v oblasti presadzovania procesu trvalej sociálno-hospodárskej reformy v tejto krajine. Myslím si, že pre obe strany je prospešné spolupracovať na spoločnom výskume, technickom rozvoji a demonštračných činnostiach v rôznych oblastiach spoločného záujmu, pričom ovocie tejto spolupráce sa využije v súlade s ich spoločnými hospodárskymi a sociálnymi záujmami.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) EÚ rozvíja úzke partnerstvo s Jordánskom, krajinou, ktorá si dáva za cieľ pôsobiť ako umiernená a reformná sila v politicky búrlivom regióne. EÚ sa snaží podporovať Jordánsko v jeho úsilí prostredníctvom partnerstva, ktoré zdôrazňuje úzku spoluprácu v oblasti demokratickej reformy a hospodárskej modernizácie. Ako predsedu Delegácie pre vzťahy s krajinami Mašreku ma teší, že môžem hlasovať za túto správu, ktorej cieľom je posilniť spoluprácu vo vede a technológiách medzi Európskou úniou a Jordánskom.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Od roku 2008 EÚ a Jordánsko rokujú o dohode o vedeckej a technologickej spolupráci, ktorá sa teraz musí prijať. Partnerstvo s Jordánskom má veľký význam z hľadiska vzťahov medzi Európou a stredozemskými krajinami, pretože okrem svojho veľkého potenciálu môže byť táto krajina aj platformou pre vedeckú spoluprácu s ďalšími krajinami regiónu. Jordánsko má navyše aj dobre rozvinutú sieť univerzít a inštitúcií vyššieho vzdelávania a dobre vybavené výskumné centrá a centrá technologických aplikácií v oblastiach, ktoré sú pre Európu veľmi dôležité, napríklad v poľnohospodárstve či agronómii. Táto krajina je tiež dobre integrovaná do medzinárodných a regionálnych vedeckých sietí. Dúfam, že dohoda, ktorá bola práve prijatá, bude výhodná pre obe strany.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Vedecká a technologická spolupráca medzi Európskou úniou a Jordánskom je jednou z priorít Euro-stredomorskej dohody o pridružení, ktorá platí od roku 2002. Hlasoval som za túto správu, keďže jej obnovenie podľa mňa prispieva k posilneniu vytvárania spoločnej Európskej výskumnej oblasti, lebo slúži ako katalyzátor strategického partnerstva medzi EÚ a Jordánskom, ktoré môže mať vďaka svojej strategickej polohe na Blízkom východe vplyv na presadzovanie vedeckej spolupráce s krajinami v tomto regióne.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Komisia dosiahla dohodu o vedeckej a technologickej spolupráci medzi EÚ a Jordánskom. Dohoda bola podpísaná 30. novembra 2009. Hlasoval som za túto správu, ktorá dohodu schvaľuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) O dohode o vedeckej a technologickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Jordánskym hášimovským kráľovstvom sa rokuje od roku 2008 a až teraz bola uzatvorená. Táto dohoda je dôležitá z hľadiska možností, ktoré prináša v oblasti výmeny medzi Európou a týmto blízkovýchodným kráľovstvom. Treba tiež zdôrazniť, že Jordánsko sa intenzívne rozvíja z hľadiska vysokého školstva, čo môže výrazne prispieť k úspechu tejto spolupráce.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Napriek tomu, že otázky životného prostredia sú zatienené konfliktom na Blízkom východe, v týchto regiónoch budú zrejme potrebné pokročilejšie technologické riešenia. Stratégie Jordánska aj Izraela v oblasti pitnej vody vedú k postupnému slabnutiu toku rieky Jordán a k nárastu znečistenia vody. Z tohto dôvodu tam bude vysoký dopyt po technologickom rozvoji, napríklad v oblasti zariadení na čistenie a spracovanie odpadových vôd.

Vedecko-technická spolupráca je dôležitá z hľadiska možnosti výmeny vedomostí a vytvorenia základov nového technologického rozvoja. Z tohto dôvodu som hlasoval za obnovenie dohody s Jordánskym kráľovstvom.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Spolupráca v oblasti vedeckého a technologického výskumu medzi Európskou úniou a Jordánskom je identifikovaná ako priorita v rámci Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Jordánskym hášimovským kráľovstvom, ktorá platí od roku 2002. Preto sa domnievam, že uzatvorenie tejto dohody o vedeckej a technologickej spolupráci medzi EÚ a Jordánskom by sme mali privítať, pretože je ďalším krokom smerom k posilneniu tohto partnerstva. Dúfam, že spájanie síl v týchto strategických oblastiach bude prospešné pre obe strany.

 
  
MPphoto
 
 

  Teresa Riera Madurell (S&D), písomne. (ES) Vedecká a technologická spolupráca medzi EÚ a Jordánskom predstavuje prioritu v rámci Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi týmito dvoma stranami, ktorá nadobudla platnosť v roku 2002.

Rokovania o podpísaní dohody medzi EÚ a Jordánskom o vedeckej spolupráci sa teda začali v roku 2007. Schválenie uzatvorenia tejto dohody Parlamentom je krokom správnym smerom. Moja podpora uzatvorenia dohody vychádza z presvedčenia, že EÚ sa takto priblíži Jordánsku, ktoré má významné kapacity v oblasti vedy a technológií. Jordánsko má rozsiahlu sieť univerzít a výskumných centier.

Okrem toho dúfame, že Jordánsko bude pôsobiť ako katalyzátor vedeckej spolupráce v tomto regióne. Má strategické plánovanie pre výskum a má možnosti spolupracovať na medzinárodnej úrovni v odvetviach, ako sú okrem iných energetika, udržateľný rozvoj, zdravotníctvo a poľnohospodárstvo.

Tieto oblasti zodpovedajú európskym prioritám stanoveným v siedmom rámcovom programe. Z tohto dôvodu je dôležité túto dohodu schváliť, pretože to umožní EÚ priblížiť sa svojmu stredozemskému partnerovi v oblasti vedy a technológií a dosiahnuť tak obojstranný prospech.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Týmto hlasovaním Európsky parlament so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11362/2010), so zreteľom na návrh dohody medzi Európskym spoločenstvom a Jordánskym hášimovským kráľovstvom o vedeckej a technologickej spolupráci (11790/2009), so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 186 a článkom 218 ods. 6, druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0182/2010), so zreteľom na článok 81, článok 90 ods. 8 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku, so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0304/2010) 1. udeľuje súhlas s uzatvorením dohody; 2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Jordánskeho hášimovského kráľovstva.

 
  
  

Správa: Maria do Céu Patrão Neves (A7-0292/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože sa týka uznesenia prijatého Parlamentom 25. februára a Zelenej knihy o reforme spoločnej rybárskej politiky v súvislosti s potrebou regionálnej spolupráce a udržateľnosti rybolovu mimo vôd EÚ. Toto uznesenie ruší dohodu o partnerstve v sektore rybolovu, ktorá nadobudla platnosť 9. októbra 2006 na trojročné obdobie, a zabezpečuje kontinuitu rybolovných činností flotily Spoločenstva, čo je v mimoriadnom záujme EÚ, pretože to prispieva k životaschopnosti jej odvetvia lovu tuniakov v Tichom oceáne. Umožňuje tiež významné obmedzenie možností lovu tuniaka vo východnom Atlantiku z dôvodu ochranných a riadiacich opatrení prijatých Medziamerickou komisiou pre tropické tuniaky (IATTC).

Ďalej treba povedať, že táto dohoda poskytne Šalamúnovým ostrovom garantovaný príjem, ktorý sa použije na podporu plnenia ich vlastnej politiky rybolovu, čím prispeje k dodržiavaniu zásady udržateľnosti a dobrého riadenia rybolovných zdrojov.

 
  
MPphoto
 
 

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. (IT) Gratulujem pani Patrãovej Nevesovej k tomu, že upriamila pozornosť tohto Parlamentu na obnovenie dohody o partnerstve so Šalamúnovými ostrovmi.

Novou Lisabonskou zmluvou získal Európsky parlament väčšie právomoci v oblasti dohôd o partnerstve v sektore rybolovu a vďaka reforme spoločnej rybárskej politiky nové dohody obsahujú aj záväzok podporovať zodpovedný a udržateľný rybolov všade vo svete.

Hlasoval som za túto správu, pretože táto dohoda zahŕňa aj podporu spolupráce na subregionálnej úrovni, čo je v súlade s európskym cieľom posilňovania rámca regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu, čím sa skvalitní riadenie v oblasti rybolovu.

Takisto som presvedčený, že vzťahy Európskej únie so Šalamúnovými ostrovmi, kde je more plné tuniakov, predstavujú aj významný hospodársky záujem. Takýmto spôsobom je možné podporovať hospodársku efektívnosť dodávateľského reťazca Európskej únie pre lov tuniakov v Tichom oceáne, čo zaručí prístup k 4 000 tonám týchto rýb. Pre toto odvetvie a európsky trh to nie je zanedbateľné množstvo a predstavuje čiastočnú kompenzáciu za predpokladané obmedzenie možností lovu tuniaka vo východnom Atlantiku.

 
  
MPphoto
 
 

  Ole Christensen, Dan Jørgensen, Christel Schaldemose a Britta Thomsen (S&D), písomne.(DA) My štyria dánski sociálni demokrati v Európskom parlamente sme sa rozhodli hlasovať proti dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Šalamúnovými ostrovmi. Naše rozhodnutie vychádza z reálnych obáv, že tuniak bude nadmerne lovený. Najmä dva druhy – tuniak žltoplutvý a tuniak zavalitý – sú ohrozené, preto by sa ich lov mal, pokiaľ možno, prerušiť. Tieto dohody o rybolove ohrozujú populácie rýb, pretože umožňujú akékoľvek lovenie rýb, ak príslušný európsky rybár poskytne finančnú kompenzáciu za každú tonu vyloveného tuniaka. To veľmi pravdepodobne povedenie k nekontrolovateľnému nadmernému rybolovu a v najhoršom prípade to môže aj ohroziť prežitie tuniaka v tomto regióne.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Lisabonská zmluva posilňuje právomoci Európskeho parlamentu v oblasti dohôd o partnerstve v sektore rybolovu (DPR), keď vyžaduje predchádzajúce schválenie Parlamentom. Z tohto dôvodu som hlasovala za správu o DPR medzi EÚ a Šalamúnovými ostrovmi, pretože som presvedčená, že presadzuje cieľ podpory zodpovedného, udržateľného rybolovu, čím slúži legitímnym záujmom oboch strán.

 
  
MPphoto
 
 

  Göran Färm, Anna Hedh, Olle Ludvigsson a Marita Ulvskog (S&D), písomne.(SV) My sociálni demokrati sme sa rozhodli hlasovať proti dohode o partnerstve v sektore rybolovu so Šalamúnovými ostrovmi. Domnievame sa, že monitorovanie plnenia dohody je nedostatočné a že dohoda nevenuje dostatok pozornosti životnému prostrediu v súvislosti s nadmerne lovenými populáciami rýb.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) EÚ má v súčasnosti v platnosti 16 dohôd o partnerstve v sektore rybolovu (DPR). Ich prostredníctvom má flotila EÚ prístup k populáciám rýb, ktoré z nejakého dôvodu jej partneri nemôžu alebo nechcú loviť. Momentálne sa snažíme obnoviť DPR so Šalamúnovými ostrovmi na ďalšie tri roky. Ako povedala pani spravodajkyňa, „EÚ navrhuje poskytnúť Šalamúnovým ostrovom rovnakú finančnú podporu ako podľa predchádzajúcej dohody, a to aj napriek tomu, že sa udelí menej povolení na rybolov a objem povoleného úlovku je nižší“. To je zvlášť dôležité, najmä keď zoberieme do úvahy, že podľa predchádzajúcej verzie DPR štyri portugalské plavidlá s povrchovými dlhými šnúrami lovili vo výhradnej hospodárskej zóne Šalamúnových ostrovov, čo už teraz nie je možné, pretože pre tieto plavidlá neboli dohodnuté žiadne možnosti rybolovu. Je však pravda, že bola pridaná doložka, ktorá v prípade potreby umožňuje zaradenie nových možností rybolovu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Reforma spoločnej rybárskej politiky (SRP) z roku 2002 zaviedla koncepciu partnerstva s cieľom podpory rozvoja sektora rybolovu v partnerských krajinách. Od roku 2004 sa tieto dohody nazývajú „dohody o partnerstve v sektore rybolovu“ (DPR). Lisabonská zmluva dala Parlamentu väčšie právomoci v oblasti DPR. Podľa článku 218 ods. 6 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) musí teraz Parlament vopred schváliť uzavretie dohody.

Vo februári 2004 Šalamúnove ostrovy a Európske spoločenstvo podpísali trojročnú DPR, ktorá nadobudla platnosť 9. októbra 2006. Súhlasím s tým, že táto dohoda by sa mala zrušiť a nahradiť novou verziou, ktorá spája tri dohody s krajinami z oblasti stredného a západného Tichomoria, do ktorých patrí aj dohoda o partnerstve s Kiribati a s Mikronézskymi federatívnymi štátmi. Podľa dohôd s africkými a tichomorskými krajinami je časť finančného príspevku EÚ určená na podporu politík rybolovu týchto krajín, založených na zásade udržateľnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Podpísanie dvojstranných dohôd o sektore rybolovu medzi EÚ a tretími krajinami zaručuje flotile EÚ prístup k zdrojom rýb, ktoré sú významné z kvantitatívneho i kvalitatívneho hľadiska, a zároveň poskytuje týmto krajinám finančné prostriedky, ktoré často predstavujú veľkú časť ich rozpočtov dostupných na účely vykonávania politík v rôznych oblastiach, nielen v oblasti politiky rybolovu. Platí to aj pre túto dohodu. Hlasovali sme za túto správu, stále však máme vážne výhrady v súvislosti s tým, ako bola dohoda doteraz plnená, a s niektorými z nich sa celkom oprávnene stotožňuje aj pani spravodajkyňa.

Okrem iného mám na mysli skutočnosť, že v čase platnosti dohody sa nikdy nestretol spoločný výbor, že neboli stanovené podmienky, podľa ktorých by sa vykonávali zodpovedné postupy rybolovu vo výhradnej hospodárskej zóne Šalamúnových ostrovov, a že sa nepodarilo stanoviť spôsob, akým sa bude monitorovať objem úlovku. Tieto neúspechy výrazne ohrozujú plnenie cieľov dohody a po jej obnovení sa už nesmú opakovať. Komisia sa zaviazala urobiť všetko pre to, aby predišla opakovaniu tejto situácie: teraz musí tento záväzok splniť.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za tento návrh o dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi EÚ a Šalamúnovými ostrovmi, ale s vážnymi výhradami. Politika rozvojovej spolupráce a spoločná rybárska politika EÚ sa musia dať do koherentného, dopĺňajúceho sa a koordinovaného vzťahu, aby spoločne pomohli znížiť chudobu v krajinách s nevyužitými rybolovnými zdrojmi, ktoré chcú tieto krajiny využívať udržateľným spôsobom, a zároveň rozvíjať svoje miestne komunity.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) EÚ má viacero dohôd o partnerstve v sektore rybolovu, ktoré jej poskytujú prístup do rôznych rybolovných zón výmenou za finančné prostriedky pre hospodárstva krajín, ktoré s ňou uzatvárajú tieto partnerstvá. Toto je spôsob, akým EÚ pomáha rozvojovým krajinám a zároveň sprístupňuje rybolovné oblasti dobrej kvality rybárom z EÚ. Podporuje tým ich hospodársku činnosť, čo je dôležité pre hospodárstvo EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. (LV) V tomto konkrétnom prípade existujú dva problémy, ktoré sa musia metodicky a cielene vyriešiť. Prvým sú rybolovné kvóty a druhým je výmena vedomostí a skúseností v oblasti technológií spracovania a ochrany populácií rýb a produkcie v Tichom oceáne. Dúfam, že všetky aspekty uvedené v dohode sa zamerajú na posilnenie spolupráce a vzájomnej výmeny skúseností.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Dvojstranné dohody o sektore rybolovu medzi Európskou úniou a tretími krajinami prinášajú EÚ významné hospodárske výhody. Momentálne sa rokuje o novej dohode medzi EÚ a Šalamúnovými ostrovmi. Nevýhodami novej dohody sú zvýšenie príspevku, ktorý musia platiť majitelia lodí, nižšia úroveň výnosnosti pre EÚ v porovnaní s inými dohodami o love tuniaka a rovnaká finančná podpora zo strany EÚ výmenou za nižšie rybolovné kvóty.

Podľa spravodajkyne medzi prínosy tejto dohody patrí skutočnosť, že Šalamúnove ostrovy potrebujú devízové rezervy na udržanie svojej makroekonomickej stability, že dohodnutá referenčná tonáž 4 000 ton rýb predstavuje pre EÚ pomerne veľké množstvo a že je potrebné využiť spoluprácu na regionálnom základe ako nástroj dosiahnutia udržateľnosti rybolovu mimo vôd EÚ. Zdržal som sa hlasovania, pretože výhody pre EÚ nie sú vzhľadom na náklady dostatočne jasné.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za návrh na uzatvorenie dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Šalamúnovými ostrovmi, lebo som presvedčený, že táto dohoda v zásade vyhovuje záujmom oboch strán. Domnievam sa, že spolupráca na regionálnom základe je skvelým spôsobom, ako dosiahnuť udržateľnosť mimo vôd EÚ a posilniť riadenie rybolovu.

Táto dohoda okrem toho, že vytvorí stabilný právny rámec pre obe strany, prinesie týmto ostrovom garantovaný príjem počas minimálne troch rokov, ktorý sa čiastočne použije na financovanie plnenia ich vlastnej politiky rybolovu. Zachovanie vzťahov v oblasti rybolovu so Šalamúnovými ostrovmi je v mimoriadnom záujme EÚ, pretože pomôže zlepšiť životaschopnosť sektora lovu tuniaka EÚ v Tichom oceáne prostredníctvom poskytnutia prístupu k veľkému množstvu rýb.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. (IT) Gratulujem pani Patrãovej Nevesovej k tomu, že upriamila pozornosť tohto Parlamentu na obnovenie dohody o partnerstve so Šalamúnovými ostrovmi.

Hlasoval som za túto správu, pretože podľa tejto dohody sa bude podporovať spolupráca na subregionálnej úrovni, čo je v súlade s európskym cieľom posilňovania regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu, čím sa skvalitní riadenie v oblasti rybolovu. A nakoniec, podporujem odporúčania spravodajkyne Komisii najmä s cieľom zaistiť, aby sa s Európskym parlamentom a Radou zaobchádzalo rovnako v súvislosti s právom na riadne informovanie, aby mohli primerane monitorovať a vyhodnocovať plnenie medzinárodných dohôd o rybolove.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za uzatvorenie tejto dohody o partnerstve v sektore rybolovu, pretože sa domnievam, že v zásade vyhovuje záujmom oboch strán, a to na jednej strane tým, že poskytuje EÚ prístup k 4 000 tonám tuniaka ročne, čo nie je pre odvetvie a trh EÚ zanedbateľné množstvo, a na druhej strane tým, že poskytuje Šalamúnovým ostrovom značné finančné prostriedky, ktoré čiastočne použije na plnenie vlastnej sektorovej politiky rybolovu. Domnievam sa však, že sa musí urobiť všetko na odstránenie problémov, na ktoré správa správne poukazuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Platnosť dohody o rybolove medzi Európskym spoločenstvom a Šalamúnovými ostrovmi uplynula v októbri 2009. Nový protokol je platný od 9. októbra 2009 do 8. októbra 2012 a predbežne sa už uplatňuje do ukončenia postupu súhlasu Európskeho parlamentu. Podľa článku 43 ods. 2 a článku 218 ods. 6 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie môže Európsky parlament udeliť alebo neudeliť súhlas. Hoci väčšina EP hlasovala za správu, naša skupina Zelených/Európskej slobodnej aliancie hlasovala proti.

 
  
  

Správa: David Casa (A7-0325/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Stotožňujem sa s obavami pána spravodajcu v súvislosti s tým, že Komisia by mala preskúmať nielen konkrétnu otázku štandardnej sadzby a iných sadzieb dane z pridanej hodnoty (DPH), ale aj širšiu problematiku novej stratégie DPH vrátane jej rozsahu a odchýlok. Systém DPH vzhľadom na svoju rastúcu zložitosť z hľadiska sadzieb nedrží krok s vývojom vnútorného trhu, čím znevýhodňuje podniky, najmä malé a stredné podniky. Treba pripomenúť, že Parlament varoval Komisiu, že systém DPH v podobe, v akej je momentálne navrhnutý a uplatňovaný členskými štátmi, má nedostatky, ktoré využívajú podvodníci, čo vedie k daňovým stratám v miliardách eur. Vítam zámer Komisie vypracovať zelenú knihu o preskúmaní systému DPH s cieľom vytvoriť priaznivejšie prostredie pre podnikanie a jednoduchší, ale spoľahlivejší systém pre členské štáty.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Týmto návrhom Komisia navrhuje predĺžiť platnosť súčasnej požiadavky, aby krajiny EÚ uplatňovali minimálnu štandardnú sadzbu DPH vo výške 15 %, o 5 rokov. Návrh preto nebude mať žiadne dôsledky z hľadiska daňových sadzieb. Komisia navrhuje, aby sa toto predĺženie začalo uplatňovať od 1. januára 2011 počas obdobia končiaceho 31. decembrom 2015. Aby sa zachovala dosiahnutá miera harmonizácie sadzieb, Komisia dvakrát predložila návrhy, na základe ktorých by sa ustanovilo rozmedzie štandardnej sadzby minimálne 15 % a maximálne 25 %. Toto rozmedzie sa určilo na základe sadzieb, ktoré v praxi uplatňujú členské štáty, pričom miera štandardnej sadzby sa vždy pohybovala medzi 15 % a 25 %. Rada tieto návrhy o zblížení sadzieb v oboch prípadoch zmenila a doplnila tak, že ponechala len zásadu minimálnej sadzby. Súhlasím s Komisiou, že účelom rozšírenia nie je len zaručiť podnikom potrebnú právnu istotu, ale aj im umožniť ďalšie posúdenie primeranej výšky štandardnej sadzby DPH na úrovni EÚ. Domnievam sa, že v budúcej zelenej knihe o preskúmaní systému DPH by Komisia mala preskúmať nielen konkrétnu otázku štandardnej sadzby DPH a iných sadzieb, ale aj širšiu problematiku novej stratégie DPH vrátane jej rozsahu a odchýlok.

 
  
MPphoto
 
 

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. (IT) Gratulujem spravodajcovi pánovi Casovi k vypracovaniu tejto správy, ktorá nám umožňuje nanovo sa pozrieť na takú zásadnú tému, akou je harmonizácia DPH a daní.

Podporujem spravodajcu v jeho tvrdení, že súčasný systém DPH čiastočne v dôsledku rastúcej zložitosti nedrží krok s rastom vnútorného trhu a dostáva spoločnosti a malé a stredné podniky do nevýhody, pretože výrazne ovplyvňuje ich konkurencieschopnosť. Súčasné daňové zákony majú tiež mnohé medzery, ktoré môžu neplatiči daní využiť na získanie nezákonných výhod.

Preto podporujem návrh Komisie odložiť vytvorenie spoločného systému DPH s cieľom poskytnúť podnikom potrebnú právnu istotu, ale zároveň vyzývam Komisiu, aby čo najskôr dokončila analýzu a s účasťou tohto Parlamentu vypracovala zelenú knihu o preskúmaní systému DPH.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie a s príslušnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré predložil Parlament. Súhlasím s návrhom Komisie na predĺženie platnosti súčasnej požiadavky, aby členské štáty EÚ uplatňovali minimálnu štandardnú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 15 %, o päť rokov na základe článku 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, myslím si, že je mimoriadne dôležité, aby sa nová stratégia DPH zamerala na zníženie administratívnej záťaže, odstránenie daňových prekážok a zlepšenie podnikateľského prostredia, najmä pre malé a stredné podniky a podniky náročné na pracovnú silu, a na súčasné zabezpečenie odolnosti systému proti podvodom.

 
  
MPphoto
 
 

  Corina Creţu (S&D), písomne. (RO) Myslím si, že v čase, keď sa má opäť predĺžiť prechodné stanovenie pätnásťpercentnej úrovne, je potrebná prísna kontrola minimálnej sadzby DPH. Ďalej si myslím, že viac by nás mala znepokojovať skutočnosť, že čoraz vyšší počet vlád v krajinách EÚ zvyšuje sadzbu DPH na maximálny limit s cieľom bojovať proti problémom spôsobeným hospodárskou krízou. Toto opatrenie dokazuje, že chýbajú životaschopné riešenia, a obmedzuje hospodárstvo a životy ľudí. Preto naliehavo žiadam, aby sme sa vyhli nadmernému zdaneniu a zamerali sa na prijatie definitívneho systému daňovej harmonizácie.

 
  
MPphoto
 
 

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že Európska únia potrebuje novú stratégiu DPH. EÚ to musí využiť s cieľom obmedziť byrokraciu a odstrániť finančné prekážky, ktoré blokujú rozvoj malých a stredných podnikov. Taktiež si myslím, že predĺženie prechodného stanovenia minimálnej sadzby DPH do 31. decembra 2015 môže zabrániť štrukturálnej nerovnováhe v Európskej únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Obnovenie minimálnej štandardnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 15 % v členských štátoch, ktoré navrhuje Komisia, vychádza z právnej istoty. V žiadnom prípade nie som proti tejto zásade, takže som hlasoval za tento návrh. Musím však zdôrazniť, že v súvislosti s touto daňou sú naliehavo potrebné hlbšie opatrenia. Tieto opatrenia sa musia zamerať na fiškálnu konkurencieschopnosť Európskej únie a potrebnú ochranu malých a stredných podnikov. Je čoraz jasnejšie, že daňové politiky nie sú neutrálne. Úspech DPH nemôže a nesmie zabrániť tomu, aby sa prispôsobovala novým časom.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) V tomto návrhu, ktorý vychádza z článku 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), Komisia navrhuje predĺžiť platnosť súčasnej požiadavky, aby členské štáty EÚ uplatňovali minimálnu štandardnú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 15 %, o päť rokov. Návrh preto nebude mať žiadne dôsledky z hľadiska daňových sadzieb.

Komisia navrhuje, aby sa toto predĺženie začalo uplatňovať od 1. januára 2011 počas obdobia končiaceho 31. decembrom 2015. Účelom tohto predĺženia nie je len poskytnúť podnikom potrebnú právnu istotu, ale aj umožniť im lepšie posúdenie primeranej výšky štandardnej sadzby DPH na úrovni EÚ. Súčasný systém DPH, ktorý je čoraz zložitejší, a to nielen z hľadiska sadzieb, nedrží krok s vývojom vnútorného trhu a znevýhodňuje tým európske podniky, najmä malé a stredné podniky. Navyše, ako upozornil Parlament, systém DPH v podobe, v akej je momentálne navrhnutý a uplatňovaný členskými štátmi, má nedostatky, ktoré podvodníci využívajú vo svoj prospech, čo vedie k daňovým stratám v miliardách eur.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Táto správa sa týka návrhu smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o minimálnej štandardnej sadzbe dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 15 %, pričom aktuálne obdobie – ktoré má uplynúť na konci tohto roka – sa predlžuje o ďalších päť rokov, pretože sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o definitívnej štandardizácii sadzieb DPH.

Spravodajca však využil príležitosť a dal Rade určité odporúčania, konkrétne v súvislosti s novou stratégiou DPH, ktorá by sa podľa neho mala zamerať na „odstránenie daňových prekážok a zlepšenie podnikateľského prostredia, najmä pre malé a stredné podniky a podniky náročné na pracovnú silu, a na súčasné zabezpečenie odolnosti systému proti podvodom“. Využil tiež túto príležitosť a trval na tom, aby Rada pokročila smerom k definitívnemu systému pred 31. decembrom 2015 a aby Komisia predložila legislatívne návrhy na zmenu súčasnej prechodnej sadzby do roku 2013.

Túto problematiku budeme mimoriadne pozorne sledovať vzhľadom na možné negatívne dôsledky, ktoré by mohol mať návrh v roku 2013.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá skúma návrh Komisie predĺžiť platnosť požiadavky, aby krajiny EÚ uplatňovali minimálnu štandardnú sadzbu DPH vo výške 15 %, o 5 rokov do 31. decembra 2015. V normálnych časoch je to žiaduce, ale v súčasnej hospodárskej kríze je to ešte potrebnejšie. Súťaž v oblasti daní, ktorá spôsobila pokles sadzieb DPH, by zruinovala krajiny, ktoré sa snažia zachovať prijateľnú úroveň verejných služieb.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Mali by sme pamätať na to, že súčasný systém DPH, ktorý je čoraz zložitejší, a to nielen z hľadiska sadzieb, nedrží krok s vývojom vnútorného trhu. To znevýhodňuje európske podniky, najmä malé a stredné podniky (MSP).

Navyše, ako v minulosti upozornil Parlament, systém DPH v podobe, v akej je momentálne navrhnutý a uplatňovaný členskými štátmi, má nedostatky, ktoré podvodníci využívajú vo svoj prospech, čo spôsobuje straty z daňových príjmov v miliardách eur. Nová stratégia DPH by sa preto mala zamerať na reformu pravidiel DPH takým spôsobom, ktorý aktívne presadzuje ciele vnútorného trhu. Nová stratégia DPH by sa mala zamerať na zníženie administratívnej záťaže, odstránenie daňových prekážok a zlepšenie podnikateľského prostredia, najmä pre MSP a podniky náročné na pracovnú silu, a na súčasné zabezpečenie odolnosti systému proti podvodom.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. (LV) Toto je mimoriadne dôležitá otázka z hľadiska rozvoja európskeho podnikania ako takého. Musí sa vytvoriť harmonizovaný systém sadzieb DPH platný pre všetky krajiny Európskej únie. Musí existovať rozsiahly dlhodobý daňový systém pre všetky typy podnikania a priemyselných odvetví. Až potom budeme môcť počítať s úspechom fiškálnej politiky. V Lotyšsku v súčasnosti jednotliví politici nedokážu pochopiť nebezpečenstvo nestabilného daňového systému a upchávajú rozpočtový deficit neustálou novelizáciou daňových právnych predpisov. To výrazne ohrozuje budúce znižovanie daňového zaťaženia a vedie k masovej likvidácii malých a stredných podnikov. Domnievam sa, že iniciatíva Európskej komisie prichádza práve včas.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Minimálne sadzby dane z pridanej hodnoty sú jedným z aspektov snahy harmonizovať európske daňové sadzby. Voči týmto opatreniam smerom k harmonizácii však musíme protestovať. Na jednej strane môžu viesť k pokusom zaviesť daňovú suverenitu pre EÚ cez zadné vrátka a na druhej strane právne predpisy takéhoto druhu predstavujú zasahovanie do suverenity členských štátov. Členské štáty si musia zachovať právomoc stanovovať vlastné daňové sadzby, pretože každá krajina musí sama rozhodnúť o svojich prioritách, a to závisí od toho, do akej miery štát míňa peniaze v rôznych oblastiach. Toto všetko je tiež prejavom historického vývoja Európy. Musíme odmietnuť výzvy na minimálne daňové sadzby, aby sme obmedzili tlak na konformitu, množstvo byrokracie v EÚ a bruselský centralizmus.

Som jednoznačne proti predĺženiu povinného platenia minimálnej štandardnej sadzby DPH vo výške 15 % na ďalších päť rokov. EÚ by sa mala sústrediť na spoluprácu v oblasti daňových podvodov, pretože najmä v systémoch dane z pridanej hodnoty sa strácajú miliardy eur. V tejto oblasti je niekoľko prístupov, o ktorých stojí za to ďalej diskutovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Morganti (EFD), písomne. (IT) Správa predlžuje platnosť prechodného systému zavedeného smernicou Rady 92/77/EHS, ktorá zaviedla minimálnu sadzbu DPH a stanovila, že štandardná sadzba nemôže byť nižšia ako 15 %.

Dnes je bežnou praxou stanovovať minimálne sadzby, pretože v Únii sme zatiaľ nedosiahli trvalý systém daňovej harmonizácie pre nepriame zdanenie. Čo sa týka DPH, umožňuje nám to zabrániť tomu, aby čoraz výraznejšie rozdiely medzi štandardnými sadzbami uplatňovanými v členských štátoch spôsobovali štrukturálnu nerovnováhu a narušovali hospodársku súťaž. Štandardné sadzby, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú, sú v rozmedzí 15 % až 25 %, čo je dostatočné na zaručenie správneho fungovania vnútorného trhu.

Odklad umožní poskytnúť spoločnostiam potrebnú právnu istotu, ale aj vykonať ďalšie hodnotenia v súvislosti s uspokojujúcou úrovňou sadzieb DPH v celej EÚ. Komisia je tiež vyzvaná na to, aby čo najrýchlejšie vydala zelenú knihu o novej stratégii DPH a začala konzultácie o budúcej daňovej harmonizácii. Hlasoval som za túto správu v očakávaní systému daňovej harmonizácie, ktorý bude viesť k jednotnej sadzbe DPH v celej Únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za správu pána Casu, ktorému gratulujem k vykonanej práci a k spolupráci vo Výbore pre hospodárske a menové veci.

Cieľom správy je predĺžiť platnosť súčasnej požiadavky, aby krajiny EÚ uplatňovali minimálnu štandardnú sadzbu DPH vo výške 15 %, o 5 rokov. Okrem poukázania na význam minimálnej štandardnej sadzby ide správa ešte ďalej a zdôrazňuje potrebu vytvoriť novú stratégiu DPH, pretože súčasný systém, ktorý je čoraz zložitejší, a to nielen z hľadiska sadzieb, nedrží krok s vývojom vnútorného trhu.

Ako povedal aj pán Monti vo svojej správe o opätovnom naštartovaní jednotného trhu, neexistencia jednotných sadzieb a rôzne životné náklady v jednotlivých členských štátoch môžu vytvoriť podmienky, ktoré budú narúšať ducha jednotného trhu. To znevýhodňuje európske podniky, a najmä MSP.

Navyše v európskom systéme DPH v podobe, v akej je momentálne navrhnutý a uplatňovaný členskými štátmi, často dochádza k cezhraničným podvodom, čo spôsobuje straty z daňových príjmov v miliardách eur.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. (IT) Gratulujem spravodajcovi pánovi Casovi k vypracovaniu tejto správy, ktorá nám umožňuje opäť sa venovať zásadnej otázke harmonizácie DPH a daní.

Súhlasím s tým, čo povedal spravodajca, že súčasný systém DPH nedrží krok s vývojom vnútorného trhu, ale naopak znevýhodňuje podniky a MSP, pretože výrazne ovplyvňuje ich konkurencieschopnosť.

Preto podporujem návrh Komisie na predĺženie s cieľom vytvoriť spoločný systém DPH, ktorý by poskytol podnikom potrebnú právnu istotu, a zároveň naliehavo vyzývam Komisiu, aby čo najskôr dokončila svoje analýzy a s pomocou tohto Parlamentu vypracovala zelenú knihu o preskúmaní systému DPH.

 
  
MPphoto
 
 

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. (PT) Hlasujem za túto správu. Jednako však musím povedať, že opätovný odklad definitívnej regulácie dane z pridanej hodnoty (DPH) je typický pre mŕtvy bod, v ktorom sa európska integrácia ocitla. Aj keby v blízkej dobe Komisia predložila návrh na revíziu systému DPH, všetci vieme, že rozdielne záujmy jednotlivých členských štátov, ktoré vyjadrili v Rade, nakoniec zablokujú návrh na výraznejšie zjednotenie sadzieb. Bolo by dobré, keby sme pamätali na to, že i keď je DPH regresívna daň, bola a aj naďalej je núdzovým daňovým opatrením v službách úsporných opatrení, ktoré zaviedli Rada a Komisia.

Tlak na takzvanú „konsolidáciu rozpočtov“ členských štátov je teraz hlavnou prekážkou konvergencie sadzieb DPH. Ak si spomenieme na to, že návrh na „európsku DPH“, ktorý predložila Komisia a ktorý mal byť zdrojom príjmov Únie, bol okamžite odmietnutý viacerými členskými štátmi, budeme musieť uznať, že žiadať Komisiu o „novú stratégiu DPH“ má zrejme len malý zmysel.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, ktorá sa týka návrhu Komisie na predĺženie platnosti súčasnej požiadavky, aby členské štáty EÚ uplatňovali minimálnu štandardnú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 15 %, o päť rokov. V súlade s tým, čo povedal spravodajca, je dôležité uznať, že samotný systém DPH potrebuje dôkladné prepracovanie, aby aktívne podporoval ciele vnútorného trhu a pomohol tak vytvoriť priaznivejšie podnikateľské prostredie najmä pre malé a stredné podniky. Z celého srdca preto vítam avizovaný úmysel Komisie vypracovať zelenú knihu o preskúmaní systému DPH.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Väčšina tohto Parlamentu hlasuje za tento text, v ktorom sa píše, že Európsky parlament so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2010)0331), so zreteľom na článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Parlamentom (C7-0173/2010), so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku a so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0325/2010) schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie; vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; vyzýva Radu, aby informovala Európsky parlament, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu; žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie; poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilja Savisaar-Toomast (ALDE), písomne. (ET) Túto správu o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a trvaní povinnosti uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu treba určite privítať. Pevne stanoví minimálnu štandardnú sadzbu na 15 % až do konca roku 2015. Hoci Európska Komisia opakovane navrhovala stanovenie maximálnej sadzby na 25 %, Európska rada to nepodporila. Zároveň však súčasná štandardná sadzba v žiadnom členskom štáte neprekračuje 25 %. Estónsko so štandardnou sadzbou DPH 20 % patrí medzi 19 členských štátov, kde je táto sadzba 20 % alebo viac. V tejto súvislosti by som chcela poukázať na to, že som dôrazne podporovala zníženie 15 % minimálnej sadzby, čo by každému členskému štátu umožnilo rozhodnúť o výške jeho sadzby. Okrem toho táto správa zabezpečuje právnu istotu pre našich podnikateľov, ktorí budú vedieť, že v nasledujúcich piatich rokoch budú európske právne predpisy brániť zvýšeniu štandardnej sadzby DPH.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Návrh Európskej komisie umožňuje predĺžiť platnosť súčasnej požiadavky, aby členské štáty EÚ uplatňovali minimálnu štandardnú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 15 %, o päť rokov do 15. decembra 2015. Cieľom je zachovať harmonizovanú fiškálnu štruktúru s dvoma povinnými sadzbami DPH a harmonizáciou v rozpätí 10 %: inými slovami, medzi 15 % a 25 %. Členské štáty sa zaväzujú k tomu, že nebudú rozširovať súčasné rozpätie za hranicu súčasnej najspodnejšej štandardnej sadzby, ktorú uplatňujú. Súhlasím so spravodajcom, že súčasný systém DPH, ktorý je čoraz zložitejší, nedrží krok s vývojom vnútorného trhu. Taktiež dúfam, že v budúcnosti bude Európska komisia analyzovať nielen túto otázku štandardnej sadzby DPH, ale aj všeobecnú problematiku revízie súčasného systému vrátane jeho rozsahu a odchýlok, a že sa zaviaže vypracovať pre túto daň novú stratégiu. Z vyššie uvedených dôvodov som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Marianne Thyssen (PPE), písomne. (NL) Samozrejme, hlasovala som za správu pána Casu. Navyše súhlasím nielen so stanoviskom spravodajcu, pokiaľ ide o smernicu, ale aj s obsahom poznámok k jeho správe. Už od roku 1993 funguje v Európskej únii prechodný systém DPH. Pokusy zaviesť takzvaný definitívny systém doteraz zlyhávali. To však nie je dôvod, prečo by sme sa o to nemali aj naďalej pokúšať.

Systém DPH nie je len otázkou sadzieb a rozsahov, ale aj jednoduchej, právne istej schémy, ktorá by dobre fungovala na vnútornom trhu, bola by prispôsobená potrebám MSP a odolávala by podvodom. Skutočnosť, že Komisia má v pláne ujať sa tejto témy, je dobrou správou. Chcela by som povzbudiť príslušného komisára, aby sa podujal riešiť túto náročnú problematiku.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. (LT) Domnievam sa, že v rámci novej stratégie DPH by sa zvláštna pozornosť mala venovať reforme pravidiel DPH pri dodržiavaní zásad, ktoré aktívne podporujú dosahovanie cieľov vnútorného trhu. Ako povedal spravodajca, súčasný systém DPH, ktorý je čoraz zložitejší, a to nielen z hľadiska sadzieb, nedrží krok s vývojom vnútorného trhu. V januári 2009 sa sadzba DPH v Litve zvýšila z 18 na 19 % a v septembri na 21 %. Dôležité je, aby budúce zmeny nepoškodzovali záujmy zahraničných investorov v Litve. Musíme poskytovať výhodné príležitosti daňového plánovania.

Podľa novej stratégie DPH by sme sa mali snažiť znížiť administratívnu záťaž, odstrániť daňové prekážky a zlepšiť podnikateľské prostredie najmä pre malé a stredné podniky. Pred prijatím konečného rozhodnutia by Komisia mala v plnej miere konzultovať s verejným a súkromným sektorom. Počas týchto konzultácií by sa malo rokovať o sadzbách DPH, ako aj o širších problémoch, napríklad o cieli stanoviť maximálnu sadzbu a vytvoriť alternatívy k štruktúre DPH a k operačnému rámcu. Preto sa teším na zelenú knihu Komisie o preskúmaní systému DPH.

 
  
  

Správa: Burkhard Balz (A7-0314/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasoval som za výročnú správu Európskej centrálnej banky (ECB), pretože si myslím, že opatrenia na udržanie nízkej inflácie tesne pod úrovňou 2 % a zároveň na zvyšovanie likvidity na trhoch zachránili mnohé finančné inštitúcie pred zrútením. Uvedomujem si však, že sa nevyužil plný potenciál opatrení Európskej centrálnej banky (ECB) na hospodársku obnovu, pretože likvidita sa nie vždy premietla do reálnej ekonomiky. Je potrebné pripomenúť, že na začiatku išlo o finančnú krízu. Z nej sa neskôr stala aj hospodárska kríza.

Vlády členských štátov a ECB museli reagovať na najzávažnejšiu krízu od 30. rokov 20. storočia. Boli sme svedkami zníženia hrubého domáceho produktu, oslabenia hospodárskej činnosti a rastu rozpočtových deficitov, výsledkom čoho bolo zníženie daňových príjmov a vznik neudržateľného verejného dlhu. Dosiahnutie číselných hodnôt porovnateľných s hodnotami v predkrízovom období je zložité. Táto situácia je výsledkom nedostatočných štrukturálnych reforiem v rámci EÚ, čo je mimoriadne zrejmé z udalostí v Grécku a v ďalších krajinách eurozóny. Preto si myslím, že je dôležité zaoberať sa slabými stránkami finančného systému na celosvetovej úrovni, vyvodiť z krízy všetky ponaučenia a zvýšiť kvalitu riadenia rizika a transparentnosť finančných trhov.

 
  
MPphoto
 
 

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. (EL) Správa o výročnej správe Európskej centrálnej banky ukazuje, že Európsky parlament je najvytrvalejším obhajcom a zástancom útoku zo strany kapitálu na pracovníkov v celej Európskej únii. V podstate sa v nej opakujú rozhodnutia októbrového samitu EÚ namierené proti radovým občanom s cieľom vytvoriť riadený konkurzný mechanizmus, zaviesť prísnejšie podmienky v rámci Paktu stability a rastu, dôsledne ho uplatňovať a ukladať pokuty členským štátom, ktoré nedodržia tieto podmienky. Víta finančný balík sprístupnený pre burzu a ďalšie odvetvia kapitálu na úrovni EÚ a členských štátov, ktorý má zaručiť jeho ziskovosť aj počas kapitalistickej krízy. Podporuje všetky barbarské opatrenia proti robotníckej triede a radovým občanom, ktoré uplatňujú buržoázne vlády vo všetkých členských štátoch EÚ. Aby politickí predstavitelia kapitálu dostali EÚ z kapitalistickej hospodárskej krízy, navrhujú zintenzívnenie kapitalistickej reštrukturalizácie vo všetkých členských štátoch, aby sa tak zachovala ziskovosť monopolných skupín na úkor pracovníkov, ktorí sa vyzývajú na to, aby za krízu zaplatili. Írsko predstavuje najnovší a, samozrejme, nie posledný príklad tragických dôsledkov pre pracovníkov, ktoré máme k dispozícii. Tie sú výsledkom podpory zvrchovanosti monopolov a ich ziskovosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. (FR) Hlasoval som za uznesenie o výročnej správe Európskej centrálnej banky na základe vynikajúcej správy nášho nemeckého kolegu pána Balza. Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa ECB stala európskou inštitúciou. Keďže ide o nezávislú inštitúciu, nemôže byť ľahostajná k želaniam európskych občanov, ktorých zastupujú ich parlamenty, ani k želaniam vlád členských štátov. Z uvedeného dôvodu podporujem požiadavku na transparentnosť činnosti a rozhodovania zo strany ECB. ECB počas krízy upravila úrokovú mieru na 1 % a v priebehu roka 2009 pokračovala v prijímaní bezprecedentných neštandardných opatrení na podporu úverov. Tieto opatrenia boli úspešné. Podporujem myšlienku, že zrušenie týchto opatrení sa musí vhodne načasovať a starostlivo koordinovať s vládami jednotlivých štátov. Pomohlo by predovšetkým to, keby ECB neuskutočnila regionálne, ale globálne posúdenie inflácie v rámci svojej menovej politiky a stanovila intervenčné kurzy s cieľom prekonať krízu.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) V uznesení Európskeho parlamentu o výročnej správe ECB za rok 2009 sa uvádza, že zásady Paktu stability a rastu sa v minulosti nie vždy dôkladne dodržiavali, a preto je potrebné zaručiť jednotnejšie a účinnejšie uplatňovanie tohto paktu v členských štátoch v budúcnosti. Podporil som toto uznesenie a som presvedčený, že pre menovú úniu je potrebná výrazná koordinácia hospodárskych politík a odstránenie súčasných rozdielov v oblasti makroprudenciálneho dohľadu prostredníctvom zriadenia Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB). Myslím si, že s koncepciou, aby ESRB len vydával varovania a odporúčania bez skutočného presadzovania, nebude možné dodržiavať zásady účinného vykonávania a zodpovednosti, a ESRB nemôže sám vyhlásiť stav núdze. Z uvedeného dôvodu je potrebné ESRB udeliť väčšie právomoci. Dôležité je najmä vyzvať Európsku komisiu, aby sa neobmedzovala len na zmenu a doplnenie nariadenia o ratingových agentúrach, čím by sa zvýšila zodpovednosť týchto agentúr, ale aby predložila návrh na vytvorenie Európskej ratingovej agentúry, ktorá by zjednodušila objektívne posúdenie hospodárskej a finančnej pozície členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za toto uznesenie Parlamentu, pretože súhlasím, že finančná kríza je v niektorých krajinách eurozóny vážnym problémom a odráža jej určitú nefunkčnosť. Som tiež presvedčená, že to poukazuje na potrebu reformy a výraznejšej koordinácie jednotlivých hospodárskych politík. Súhlasím aj s výzvou na neobmedzené a jednotnejšie uplatňovanie Paktu stability a rastu. Domnievam sa totiž, že pakt by mal byť doplnený o rozvoj systému včasného varovania v záujme odhalenia možných nezrovnalostí, napríklad v podobe takzvaného európskeho semestra, s cieľom nielen zlepšiť dohľad a posilniť koordináciu hospodárskej politiky na zabezpečenie konsolidácie verejných financií, ale takisto – a to nad rámec rozpočtového rozmeru – riešiť ďalšie prípady makroekonomickej nerovnováhy a posilniť postupy presadzovania pravidiel.

Menová únia potrebuje dôraznú a posilnenú koordináciu v oblasti hospodárskych politík. Rada by som vyzvala Komisiu, aby predložila návrhy na posilnenie Paktu stability a rastu tým, že zahrnie konkrétne ciele zamerané na prekonávanie rozdielov v oblasti konkurencieschopnosti medzi európskymi ekonomikami, aby stimulovala rast vytvárania pracovných miest.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Veľmi oceňujem úsilie Európskej centrálnej banky. Som skutočne presvedčená, že ECB preukázala, že dokáže dosiahnuť ciele, ktoré si stanovuje, a že úroveň jej technických odborných znalostí je vždy primeraná situáciám, ktoré bolo potrebné riešiť vrátane obdobia súčasnej závažnej krízy.

Avšak samotná existencia neočakávaných zmien kľúčových makroekonomických ukazovateľov by nás mala doviesť k tomu, aby sme sa zastavili a zamysleli nad prechodnými mechanizmami, ktoré fungujú medzi menovou politikou a reálnou ekonomikou. Preto si myslím, že je potrebné nielen vytvoriť ďalšie orgány dohľadu a kontrolné orgány na podporu ECB, ale aj, a to predovšetkým, pokryť tie oblasti zodpovednosti, ktoré doteraz neboli považované za dôležité.

Zdrojom obáv je predovšetkým nadchádzajúci vstup Estónska do eurozóny. Rozšírenie menovej únie si v skutočnosti vyžaduje väčšiu vnútornú súdržnosť. Okrem makroekonomického fungovania tohto pobaltského štátu v súlade s normami, ktoré vyžaduje EÚ, je potrebné dosiahnuť väčšiu konvergenciu krajín eurozóny, v neposlednom rade s cieľom zvýšiť schopnosť konať zo strany inštitúcií, ktoré zabezpečujú jej stabilitu a hodnotu.

 
  
MPphoto
 
 

  Corina Creţu (S&D), písomne. (RO) Hlasovala som za výročnú správu ECB za rok 2009. ECB pokračovala vo svojej politike z roku 2008 a stanovila si cieľ udržať mieru inflácie tesne pod úrovňou 2 % a zároveň zvyšovať likviditu na trhoch. ECB preto upravila úrokovú mieru na 1 % a v priebehu roka 2009 pokračovala v prijímaní neštandardných opatrení zavedených v roku 2008. Päť kľúčových prvkov rozšírenej podpory úverov zahŕňalo plné prideľovanie s pevnou sadzbou, rozšírenie zoznamu záruk, dlhšie lehoty splatnosti na refinancovanie, poskytovanie likvidity v cudzích menách a podporu finančného trhu prostredníctvom obozretného, ale významného programu nákupu krytých dlhopisov. Je nevyhnutná úzka koordinácia s vládami krajín EÚ týkajúca sa ich vlastných programov, najmä vzhľadom na krízu, ktorá zasiahla Grécko a teraz aj Írsko, a vzhľadom na nepriaznivé vyhliadky šírenia sa takýchto kríz.

 
  
MPphoto
 
 

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. (RO) Hlasoval som za výročnú správu ECB za rok 2009, pretože si myslím, že navrhuje množstvo opatrení, ktoré by mohli byť prospešné pre hospodárstvo Európskej únie. Uvedené opatrenia zahŕňajú vytvorenie trvalého mechanizmu ochrany eurozóny pred špekulatívnymi útokmi, sledovanie činnosti súčasných ratingových agentúr a možné vytvorenie Európskej ratingovej agentúry. Ako spravodajca za našu politickú skupinu som zdôraznil aj obmedzenia Paktu stability a rastu v jeho súčasnej podobe. Pakt je potrebné doplniť o systém včasného varovania, ktorý posilní koordináciu hospodárskych politík v rámci Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože vzhľadom na nefunkčnosť, ktorú v súčasnom systéme spôsobila finančná kríza, obhajujem reformu a výraznejšiu koordináciu hospodárskych politík v rámci eurozóny. V návrhoch zameraných na posilnenie Paktu stability a rastu sa musia zohľadniť rozdiely v oblasti konkurencieschopnosti medzi európskymi ekonomikami, aby sa stimuloval rast, ktorý venuje osobitnú pozornosť vytváraniu pracovných miest.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Kríza, ktorej čelíme, predstavuje príležitosť na revíziu a zlepšenie toho, čo bolo v minulosti nesprávne. Posilnenie Paktu stability a rastu a dohľad nad jeho dodržiavaním sú nevyhnutné na to, aby sa v budúcnosti zabránilo nerovnováhe v eurozóne. Vytvorenie Európskeho výboru pre systémové riziká a nahradenie výborov dohľadu tromi novými orgánmi dohľadu predstavujú opatrenia, ktoré budú prospešné z hľadiska kvalitnejšieho hospodárskeho dohľadu. Súhlasím so spravodajcom, keď hovorí o potrebe prezieravosti v súvislosti s iniciatívami na reguláciu finančných trhov. To sme aj tvrdili: kvalitnejšia regulácia nemusí nutne znamenať väčšiu reguláciu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Na základe Lisabonskej zmluvy získala Európska centrálna banka (ECB) štatút inštitúcie EÚ. To zvyšuje zodpovednosť Parlamentu ako inštitúcie EÚ, prostredníctvom ktorej sa ECB zodpovedá európskej verejnosti. Výročná spáva ECB za rok 2009 sa zaoberá predovšetkým reakciou ECB na krízu, stratégiou východiska z krízy a témami riadenia. Finančná kríza, ktorá sa začala približne pred dvoma rokmi hypotekárnou krízou v USA, sa rýchlo rozšírila do EÚ a zmenila sa aj na hospodársku krízu, ktorá zasiahla reálnu ekonomiku. Reálny HDP v eurozóne v roku 2009 klesol o 4,1 %, priemerný všeobecný deficit verejných financií sa zvýšil na úroveň približne 6,3 % a pomer verejného dlhu k HDP vzrástol zo 69,4 % v roku 2008 na 78,7 % v roku 2009.

ECB konala správne a upravila úrokové sadzby na 1 % a pokračovala v prijímaní zásadných a bezprecedentných neštandardných opatrení na podporu úverov. Tieto kroky zachránili mnohé finančné inštitúcie pred zrútením. Likvidita sa však nie vždy premietla do reálnej ekonomiky. Kríza už jasne ukázala, že je potrebná väčšia transparentnosť a lepšie riadenie rizika na finančných trhoch, stabilné verejné financie a že je naliehavo potrebné opätovne dosiahnuť dôveryhodnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. (FR) Medzinárodný finančný systém je skutočne bez morálky a etiky. Najnovší vývoj krízy v Írsku uistil banky v tom, že budú môcť pokračovať v štedrom odmeňovaní svojich akcionárov a v podstupovaní rizika z dlhodobého hľadiska. Vždy tu totiž budú členské štáty a európski daňoví poplatníci, ktorí ich zachránia. Privatizácia ziskov a verejné vlastníctvo obrovských strát... Výhodné za všetkých okolností... Je to paradoxné a skutočne škandalózne, že zmätok na burze, ktorý spôsobil írsky štátny dlh, je priamym dôsledkom pomoci, ktorú krajina poskytla svojim bankám, pomoci, následkom ktorej je jej deficit vyšší ako kedykoľvek predtým a ktorá spôsobila prudký nárast dlhu. Navyše, práve banky, ktoré zachránila, alebo ich sesterské banky v súčasnosti špekulujú proti nej Avšak hlavné ponaučenie, ktoré vyplýva z celej tejto situácie, je, že euro je mlynským kameňom na krku členských štátov a že politika Európskej centrálnej banky, ako napríklad výmenný kurz eura, je zameraná výhradne na Nemecko. Najlepšie dopadli tie členské štáty, ktoré si zachovali určitú pružnosť v súvislosti s vlastnou menou a jej výmenným kurzom. Je to ich národná mena! Je najvyšší čas, aby sa z tejto situácie každý poučil.

 
  
MPphoto
 
 

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Táto iniciatíva Parlamentu je v tomto roku mimoriadne dôležitá, pretože dáva poslancom Európskeho parlamentu šancu, aby vyjadrili svoj názor na reakciu Európskej centrálnej banky na krízu bankovníctva. Výsledok nášho hlasovania o tejto správe nám tiež poskytuje príležitosť vyjadriť sa o niektorých ďalších hľadiskách súčasnej hospodárskej situácie, ako sú napríklad príčiny krízy, riadenie a reforma finančného trhu. Je dôležité, aby v súvislosti s takouto dôležitou témou zaznel hlas ľudu Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Thomas Mann (PPE), písomne. (DE) Hlasoval som za podporu výročnej správy Európskej centrálnej banky (ECB) za rok 2009, pretože jednoznačne zdôrazňuje dôsledné opatrenia prijaté zo strany ECB a jej hlavný cieľ udržať cenovú stabilitu. Počas krízy v roku 2009 ECB konala a reagovala účinne. Nezávisle a odhodlane položila základy trvalej atmosféry dôvery. Náš najdôležitejší návrh na zlepšenie by sa mal dôsledne uviesť do praxe. Inými slovami, ECB by mala zvýšiť transparentnosť svojej činnosti s cieľom ďalej posilniť svoju legitímnosť. Nová Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009, zmenila ECB na orgán Európskej únie. Tento krok veľmi vítam, pretože ECB sa v prvom rade zodpovedá Parlamentu. Túto skutočnosť si mnoho ľudí neuvedomuje. ECB musí byť aj naďalej schopná zachovať nezávislosť svojich rozhodnutí týkajúcich sa finančnej politiky od politického vplyvu a odôvodniť ich občanom, ktorých zastupujeme.

ECB bola a je spoľahlivý spojenec pri hľadaní rovnováhy medzi stabilnými verejnými financiami a potrebným znížením dlhu v členských štátoch. Neustále zdôrazňuje skutočnosť, že eurozóna potrebuje vplyvný pakt stability. Musí sa dôsledne uplatňovať a nesmie sa obchádzať či spochybňovať.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, v ktorej sa preskúmala výročná správa ECB za rok 2009. Naša skupina (Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D)) využila správu na presadenie našich základných makroekonomických politík vrátane koordinácie makroekonomických politík zo strany členských štátov, trvalého rámca na krízové riadenie, posilneného Paktu stability a rastu, možnosti vytvorenia Európskej ratingovej agentúry, úverov pre MSP a flexibilného východiska z vládnej podpory po kríze.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Závažnú hospodársku krízu, ktorá sa rozšírila po celom svete, sme v EÚ intenzívne pocítili. Európska centrálna banka reagovala na krízu účinne, hoci v niektorých prípadoch niesla vinu za to, že konala neskoro alebo nie dostatočne rozhodne, najmä pokiaľ ide o politiku znižovania úrokových sadzieb, ktorá bola v Spojenom kráľovstve a v americkej centrálnej banke (US Federal Reserve) radikálnejšia a účinnejšia.

Z chýb, ktoré sme urobili, sa musíme poučiť, aby sme sa im v budúcnosti mohli vyhnúť. Finančná kríza v niektorých krajinách v rámci eurozóny je preto pre eurozónu ako celok vážnym problémom a odráža jej nefunkčnosť. Poukazuje to na potrebu reformy a výraznejšej koordinácie hospodárskych politík v eurozóne. Túto úlohu musia riešiť všetky štáty, ktoré patria do eurozóny, aby sa ju v konečnom dôsledku podarilo konsolidovať a podarilo sa jej uniknúť pred tlakom, pod ktorým sa v súčasnom období nachádza.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. (LV) V správe pán Balza sa nepodarilo objasniť otázku spôsobu dohľadu a regulácie transakcií a menovej politiky zo strany Európskej centrálnej banky (ECB) počas krízy. Predstavuje len pokus o zaobalenie činnosti banky do vágnych a opatrných fráz. V skutočnosti je nevyhnutné nielen definovať stav vecí, ale aj predísť akýmkoľvek príznakom, ktoré ohrozujú rozvoj hospodárstva. Len tak bude možné uskutočniť prípravy načas a úplne sa vyhnúť finančným dlhom, akými sú rozpočtový deficit Grécka vo výške 110 miliárd EUR, rozpočtový deficit Maďarska vo výške 28 miliárd EUR a rozpočtový deficit Lotyšska vo výške 7,8 milióna EUR. Aj napriek tomu si však myslím, že správa ECB ako celok predstavuje pozitívny krok.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za správu pána Balza, s ktorým som mal príležitosť spolupracovať na tejto otázke vo Výbore pre hospodárske a menové veci.

Európska centrálna banka zohrala počas hospodárskej krízy v posledných rokoch dôležitú a zásadnú úlohu a jej predstavitelia boli často nápomocní pri poukazovaní na problémy v eurozóne. Členské štáty nie vždy počúvali, avšak koordináciu zo strany inštitúcie so sídlom vo Frankfurte možno považovať len za pozitívnu. Balík pomoci, ktorý bol zostavený a poskytnutý Grécku, ako aj rýchle reakcie by neboli možné bez autority a bez orgánu, akým je ECB.

Navyše, ECB nedávnym prijatím balíka o európskych orgánoch dohľadu získa väčšie právomoci a autoritu pri sledovaní a zdôrazňovaní nezrovnalostí v systéme. Je to nevyhnutné a pre ECB je rovnako nevyhnutné si tiež udržať nezávislosť a nebyť pod vplyvom žiadneho z členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. (EL) Výročná správa ECB sa zaoberá reakciou na krízu a stratégiou východiska z nej, ktoré banka uplatňovala v priebehu roka 2009. Na druhej strane v tejto správe, za ktorú som hlasoval, prikladá Európsky parlament mimoriadny význam postupnému ukončovaniu núdzových opatrení ECB, ktoré sa prijímali v roku 2008 v dôsledku finančnej krízy (úrokové sadzby vo výške 1 %, kvantitatívne uvoľňovanie a inflácia pod úrovňou 2 %).

Pre Grécko a ďalšie štáty v eurozóne je to mimoriadne dôležité, pretože v týchto prípadoch sa recesia v roku 2009 nielenže neskončila, ale naopak, prerástla do závažnej rozpočtovej krízy. Znamená to, že pri akejkoľvek zmene stanoviska ECB bude potrebné zohľadniť novú situáciu a uplatňovať ho v úzkej spolupráci s členskými štátmi, ktoré sú v súčasnosti zasiahnuté krízou štátneho dlhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. (PT) Hlasujem proti tejto správe. Prehliada alebo prinajmenšom podceňuje účinok hospodárskeho poklesu v prípade politiky zameranej na zníženie verejných výdavkov, ktorá prebieha súčasne vo väčšine členských štátov EÚ, ako aj to, že EÚ spôsobovala výraznú recesiu, ktorá sa začala v roku 2008. Prijať túto správu znamená hlasovať za to, že sa vzdáme politiky koordinovaného stimulu, ktorá sa uplatňovala v roku 2009. Neoliberálna ideológia, ktorá prevláda v Európskej centrálnej banke (ECB), čo znamená, že existuje neustále riziko inflácie, dokonca aj v prípade značne nevyužitej výrobnej kapacity, robí z eurozóny rukojemníka finančných trhov. Táto ideológia sa vrátila, aby sme si pripomenuli, že úsporné opatrenia nestačia a že je potrebné nominálne zníženie miezd a ďalšia deregulácia trhu práce.

Keďže pokles celkového dopytu ovplyvní v roku 2011 plnenie rozpočtu zo strany Grécka a Írska, ECB nám potom oznámi, že úsporná politika bola správna, ale že nebola dostatočne rozsiahla alebo dôsledná. Táto správa je skutočným intelektuálnym podvodom.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Súčasná hospodárska a finančná kríza poukázala na potrebu zaviesť reformy EÚ, ktoré dokážu posilniť dohľad a koordináciu hospodárskych politík v eurozóne a obnoviť dôveru v európske verejné financie.

V tomto smere sa prijímajú dôležité opatrenia, a to predovšetkým prostredníctvom zriadenia Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB), ktorý odstráni súčasné rozdiely v oblasti makroprudenciálneho dohľadu nad finančným systémom EÚ. Je však nevyhnutné presadiť návrhy na posilnenie Paktu stability a rastu s cieľom zaručiť konsolidáciu rozpočtu a tiež riešiť ďalšie prípady makroekonomickej nerovnováhy a posilniť postupy presadzovania pravidiel. Táto správa, za ktorú som hlasoval, tiež upozorňuje na skutočnosť, že úsporné balíky prijaté vládami členských štátov by nemali ohroziť ich schopnosť presadzovať hospodársku obnovu, ktorá kladie dôraz na zabezpečenie rovnováhy medzi procesom konsolidácie verejných financií a uspokojovaním potreby investovania do pracovných miest a udržateľného rozvoja a využíva opatrenia a nástroje, ktoré môžu usmerniť straty spôsobené verejnosti a v dohľadnej dobe ich ukončiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Táto správa hodnotí výročnú správu Európskej centrálnej banky (ECB) za rok 2009 a prácu vykonanú ECB počas neho. Keďže vyhlásenie Európskeho parlamentu o výročnej správe ECB za rok 2008 bolo oneskorené z dôvodu volieb v roku 2009, od posledného vyhlásenia Európskeho parlamentu o činnosti ECB neuplynulo veľa času. Správa o roku 2008 sa zaoberala najmä činnosťou ECB v období finančnej a hospodárskej krízy. Odvtedy sa situácia, žiaľ, nezmenila. Hospodárske, finančné a čoraz viac aj politické kroky sú stále vo veľkej miere ovplyvnené krízou. Výročná správa ECB za rok 2009 sa preto ešte stále zaoberá najmä reakciou ECB na krízu, stratégiou úniku z krízy a témami riadenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Činnosť Európskej centrálnej banky sa v poslednom období sústreďovala na boj proti finančnej kríze a na pokusy o obnovenie stability hospodárskej a menovej únie. Vyrovnávanie sa s dôsledkami takejto závažnej krízy si vyžaduje, aby jednotlivé krajiny prijali nový model hospodárskeho riadenia. Európska centrálna banka by mala podporovať opatrenia, ktoré povedú k obnove rozpočtovej rovnováhy prostredníctvom podpory splatenia súčasných úverov a nie prostredníctvom predlžovania nových úverov nadmerne zadlženým hospodárstvam.

Finančná kríza v jednotlivých členských štátoch Európskej únie predstavuje výraznú hrozbu pre stabilitu eura. Poukazuje aj na nedostatky v činnosti eurozóny a upozorňuje na potrebu reformy a účinnejšej hospodárskej konsolidácie v krajinách Únie. Je potrebné dbať aj na rozvoj mechanizmov prevencie v prípade zhoršenia súčasnej krízy alebo v prípade jej posunu do novej fázy. Európska únia a eurozóna môžu byť po prekonaní krízy dokonca ešte silnejšie ako predtým. Zo skúseností v uplynulých mesiacoch však musíme vyvodiť správne závery. Som presvedčený, že úloha Európskej centrálnej banky a vlád jednotlivých členských štátov EÚ bude mať v tomto procese zásadný význam.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Výročná správa Európskej centrálnej banky (ECB) je v prvom rade preskúmaním spôsobu, akým ECB reagovala na finančnú a hospodársku krízu. ECB reagovala rýchlo a zasiahla úspešne. Prostredníctvom súboru mimoriadnych opatrení sa jej podarilo zmierniť nedostatok likvidity na trhoch. V súčasnosti je však potrebné tieto opatrenia opatrne a postupne zrušiť, pretože opatrenia, ktoré sú definované ako „mimoriadne“, sa nesmú stať pravidlom. Banky a medzičasom aj členské štáty, ktoré sa z dôvodu straty dôvery aktérov na finančných trhoch začali spoliehať na zásah zo strany ECB ako prostredníka pri získavaní finančných prostriedkov, musia znova dosiahnuť nezávislosť. Centrálna banka neustále zdôrazňuje skutočnosť, že je nezávislá, avšak v súčasnej kríze sa zdá, že táto skutočnosť už nie je dostatočne dôležitá na to, aby sme o nej mohli hovoriť ako o nezávislosti. V dôsledku obrovskej kapitálovej injekcie v Írsku v podobe naliehavých pôžičiek pre írsky systém bankovníctva a kúpy štátnych dlhopisov sa samotná ECB v súčasnosti spolieha na to, že Írsko prijme záchranný balík EÚ a bude tak môcť znova splácať svoje pôžičky od ECB. ECB sa musí postaviť proti akémukoľvek úsiliu o to, aby sa zmenila na politický orgán.

 
  
  

Správa: Christian Ehler (A7-0308/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. (EL) V správe Európskeho parlamentu o rozvoji civilno-vojenských spôsobilostí EÚ sa zdôrazňuje ohavná imperialistická stránka EÚ a politických zástupcov kapitálu. Ide o hrozivú príručku na realizáciu imperialistických zásahov EÚ a na páchanie zločinov proti ľudskosti. Otvorene sa v nej podporuje „nová doktrína“ NATO na „prepojenie vonkajšej a vnútornej bezpečnosti“ a obsahuje výzvu pre EÚ, aby organizovala a plánovala svoje civilné a vojenské jednotky a mohla tak priamo zasahovať a využívať kombinované civilné a vojenské prostriedky vo všetkých kútoch planéty v mene takzvaného krízového riadenia a „na udržanie mieru“. Politickí predstavitelia monopolov bez toho, aby vážili slová, navrhujú súbor opatrení na zvýšenie účinnosti vojenských misií EÚ, aby tak posilnili svoju pozíciu v boji medzi imperialistami, ktorý mimoriadne intenzívne zúri na celosvetovej úrovni aj v rámci EÚ. Návrhy zahŕňajú vytvorenie stáleho operačného štábu EÚ vo forme „spoločného štábu krízového riadenia“, nové „integrované policajné jednotky“, lepšie využitie Európskej žandárskej jednotky, nové „oddiely civilného nasadenia“, užšiu spoluprácu s NATO, zaručenie toho, že NATO sa bude môcť spoľahnúť na „civilné spôsobilosti EÚ“, a harmonizáciu „rozvoja spôsobilostí“ EÚ so štandardmi NATO.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) Neustále rastúca vzájomná závislosť medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou je čoraz jasnejšia. Za týchto okolností predstavuje rozvoj politík a spôsobilostí krízového riadenia a predchádzanie konfliktom skutočnú investíciu do bezpečnosti občanov Európskej únie. Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mala byť hlavným aktérom pri navrhovaní skutočne komplexného európskeho prístupu k civilnému a vojenskému krízovému riadeniu na európskej úrovni a k predchádzaniu konfliktom a mala by poskytnúť EÚ náležité štruktúry, ľudské a finančné zdroje, aby mohla plniť svoje povinnosti. Pri zriadení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) musí dôjsť aj k presunu štruktúr spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) vrátane riaditeľstva pre plánovanie krízového riadenia, útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií, Vojenského štábu EÚ a Situačného centra do ESVČ pod priamym riadením a zodpovednosťou vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Zaručenie integrácie a súdržného fungovania týchto štruktúr je priamou povinnosťou vysokej predstaviteľky. Na zaručenie rozvoja komplexného prístupu EÚ je potrebná úzka spolupráca ESVČ so všetkými relevantnými útvarmi v rámci Komisie, najmä s tými, ktoré sa zaoberajú otázkami rozvoja, humanitárnej pomoci, civilnej ochrany a verejného zdravia.

 
  
MPphoto
 
 

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. (IT) Blahoželám spravodajcovi pánovi Ehlerovi k tomu, že upozornil tento Parlament na tému, ktorá má pre Európsku úniu zásadný význam, konkrétne na otázku civilno-vojenskej spolupráce.

Hlasoval som za túto správu, pretože podporujem potrebu užšej spolupráce medzi civilnými a vojenskými spôsobilosťami s cieľom poskytnúť účinné reakcie na súčasné krízy a bezpečnostné hrozby vrátane prírodných katastrof.

Schvaľujem aj myšlienku vypracovania bielej knihy Európskej únie o bezpečnosti a obrane založenej na systematických a dôkladných kontrolách bezpečnosti a obrany vykonávaných členskými štátmi podľa spoločných kritérií a spoločného harmonogramu, ktorá by jednoznačnejšie vymedzila bezpečnostné a obranné ciele, záujmy a potreby Únie vo vzťahu k dostupným prostriedkom a zdrojom.

Aj nedávna núdzová situácia na Haiti zdôraznila, že je potrebné, aby Európska únia dokázala ponúknuť lepšiu koordináciu a rýchlejšie nasadzovanie vojenských prostriedkov v súvislosti s odstraňovaním následkov katastrof, najmä spôsobilostí v rámci leteckej dopravy. Vzhľadom na dôležitosť týchto misií považujem za potrebné, aby sa financovanie zvažovalo rýchlejšie a aby sa v záujme transparentnosti vytvorila jedna rozpočtová položka pre každú misiu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alain Cadec (PPE), písomne. (FR) Spravodajca úspešne presadzuje potrebu lepšej koordinácie a rozdelenia úloh medzi civilné a vojenské jednotky v oblasti krízového riadenia. Rozdiel medzi strategickým a operačným rozmerom je v súčasnosti stále nejednoznačný. Preto podporujem návrh spravodajcu na vytvorenie stáleho štábu zodpovedného za operačné plánovanie a uskutočňovanie vojenských operácií. Čo sa týka rozvoja civilno-vojenských spôsobilostí, členské štáty by si mali stanoviť ciele, ktoré zodpovedajú ich zdrojom z hľadiska vysielania personálu. Bolo by dobré vybudovať aj skutočnú finančnú solidaritu medzi členskými štátmi. Na záver chcem uviesť, že veľkou výhodou by bola väčšia synergia medzi civilným a vojenským výskumom, pretože by pomohla zabrániť opakovaniu, zdvojovaniu a tým aj zbytočným nákladom.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Klasici hovorili: „Si vis pacem, para bellum” („Ak chceš mier, pripravuj vojnu.“). Našťastie, preteky v zbrojení máme už za sebou. Avšak zásada, v súlade s ktorou je znenie tohto latinského citátu, je dôležitá aj v súčasnosti. Nemôže dôjsť k serióznemu a spoľahlivému záväzku zabezpečiť mier, ak neexistujú platné podmienky na jeho presadzovanie, ktoré by boli v súlade so skutočnými objektívnymi pravidlami.

Ide predovšetkým o to, že EÚ ako dôležitá hospodárska a politická mocnosť by mala bez toho, aby vyvíjala úsilie o zasahovanie do každého sporu, ku ktorému môže dôjsť, dať najavo najmä svoju prítomnosť v prípadoch, ktorých sa týkajú záujmy akéhokoľvek druhu. V prípade potreby by mala na obnovenie poriadku a opätovné zavedenie mierových podmienok ako predpoklad na riešenie konfliktov využiť aj vojenské prostriedky. Z toho vyplýva, že autoritu, dôveryhodnosť a súdržnosť Európy môže zvýšiť len jej väčšia autonómia a užšie vzťahy s NATO a s ďalšími existujúcimi orgánmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Corina Creţu (S&D), písomne. (RO) Chceme, aby zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) prispelo k navrhnutiu skutočne komplexného európskeho prístupu k civilnému a vojenskému krízovému riadeniu na európskej úrovni, ako aj k predchádzaniu konfliktom a budovaniu mieru, a poskytlo EÚ náležité štruktúry, ľudské a finančné zdroje, aby mohla plniť svoje povinnosti v súlade s Chartou OSN. Vzhľadom na to, že za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti zodpovedá v prvom rade Bezpečnostná rada OSN, je potrebné rozvinúť úzku spoluprácu medzi EÚ a OSN v oblasti civilného a vojenského krízového riadenia, najmä v rámci operácií humanitárnej pomoci, kde vedúcu úlohu zohráva Úrad Organizácie Spojených národov pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UNOCHA). Zároveň je vhodné, aby sa táto spolupráca posilnila najmä v zónach, kde jedna organizácia preberá zodpovednosť od druhej, najmä vzhľadom na zmiešané skúsenosti z Kosova.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože zastávam názor, že účinné reakcie na súčasné krízy a bezpečnostné hrozby vrátane prírodných katastrof si často vyžadujú využitie civilných aj vojenských spôsobilostí a užšiu spoluprácu medzi nimi.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Žijeme vo svete, v ktorom po prvé, sa čoraz menej očakáva konvenčný útok na EÚ alebo na ktorýkoľvek jej členský štát, a po druhé, vo svete sa objavuje čoraz viac hrozieb, či už sú to hrozby zo strany medzinárodného terorizmu, počítačové útoky na dôležité systémy informačných technológií, útoky na európske ciele prostredníctvom striel dlhého doletu alebo pirátstvo v medzinárodných vodách. Pre EÚ ako spoločenstvo so záväzkom zachovávať mier, predchádzať konfliktom, vykonávať obnovu po skončení konfliktov a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť je preto nevyhnutné, aby bola schopná konať ako svetový aktér v tejto oblasti a zaručiť bezpečnosť svojich občanov na svojom území. Som preto presvedčený, že je nevyhnutné, aby sa EÚ zaviazala k spolupráci v rámci Organizácie Spojených národov a v rámci euroatlantického priestoru aj s organizáciou NATO, ktorá tento víkend schválila svoju novú strategickú koncepciu zameranú na posilnenie schopnosti Aliancie riešiť nekonvenčné hrozby a posilnenie jej väzieb s Európskou úniou. Jej súčasťou je zlepšovanie „praktickej spolupráce v operáciách krízového manažmentu siahajúcej od koordinovaného plánovania až po vzájomnú podporu v priestore pôsobenia“.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) EÚ sa zaviazala vymedziť a vykonávať spoločné politiky a činnosti s cieľom zachovávať mier, predchádzať konfliktom, konsolidovať obnovu po skončení konfliktov a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov. EÚ už prostredníctvom civilného krízového riadenia predstavuje zreteľný prínos ku globálnej bezpečnosti, v ktorom sa odrážajú jej základné hodnoty a zásady. Zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by malo prispieť k ďalšiemu rozvoju skutočne komplexného európskeho prístupu k civilnému a vojenskému krízovému riadeniu, k predchádzaniu konfliktom a budovaniu mieru a poskytnúť EÚ náležité štruktúry, personálne obsadenie a finančné zdroje, aby mohla plniť svoje povinnosti na medzinárodnej úrovni. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť potrebu urýchleného zabezpečenia finančných prostriedkov pre civilné misie a zjednodušenia rozhodovacích postupov a vykonávacích ustanovení. To znamená, že Rada musí po konzultácii s Parlamentom urýchlene prijať primerané rozhodnutia týkajúce sa vytvorenia počiatočného fondu, ako sa uvádza v článku 41 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Táto správa predstavuje dobrý obraz krízy kapitalizmu a „napínanie svalov“, ktorým chce na túto krízu EÚ reagovať v partnerstve s NATO a USA.

Hovorcovia záujmov veľkého kapitálu, väčšina poslancov tohto Parlamentu, sa už od začiatku usilujú zatajiť historické a súčasné povinnosti EÚ v súvislosti s existujúcimi bezpečnostnými problémami sveta. V tomto uznesení sa tak z uvedeného dôvodu zachováva tvrdenie o preventívnych vojnách spolu so zavádzajúcim argumentom, že „bezpečnosť“ občanov krajín EÚ je zaručená intervenčnou politikou, pričom sa narúša zvrchovanosť krajín a národov a vedú sa vojny, kdekoľvek a kedykoľvek sú v stávke záujmy hospodárskych skupín EÚ. Táto tendencia zriadením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť len vzrastie.

V skutočnosti je stále zrejmejšie, že EÚ je v súčasnosti súčasťou hrozby, ktorá visí nad ľuďmi. V období, keď sa pracujúcim odoberajú dôležité práva a keď sa ľuďom ukladajú tvrdé opatrenia pod zámienkou nedostatočných zdrojov, by sa malo poskytovanie finančných prostriedkov na nákup zbraní a posilňovanie zbrojného priemyslu odsúdiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Howitt (S&D), písomne. – Pokiaľ ide o hlasovanie o uznesení o správe pána Ehlera, labouristickí poslanci EP vyjadrili veľkú radosť z toho, že ho môžu podporiť. Ja a moji kolegovia z Labouristickej strany s radosťou podporujeme pozitívnu civilno-vojenskú spoluprácu a rozsiahlejšie budovanie kapacít s cieľom pomôcť zachovať mier, predchádzať konfliktom a konsolidovať obnovu po skončení konfliktov. V tomto období finančného zápasu v celej Európe však máme pochybnosti o potrebe vytvoriť stály operačný štáb EÚ a o pridanej hodnote, ktorú by mal pre doteraz vykonanú prínosnú prácu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam niektoré hľadiská tejto správy, ktorá sa zaoberá civilno-vojenskou spoluprácou a rozvojom civilno-vojenských spôsobilostí. Vítam predovšetkým spoluprácu v oblasti humanitárnych kríz a prírodných katastrof.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Je potrebné poskytnúť účinné reakcie na súčasné krízy a bezpečnostné hrozby vrátane prírodných katastrof, preto často musíme byť schopní využiť civilné aj vojenské spôsobilosti a potrebujeme užšiu spoluprácu medzi nimi. Rozvoj komplexného prístupu EÚ a jej spôsobilostí v oblasti kombinovaného vojenského a civilného krízového riadenia sú charakteristickými prvkami spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a predstavujú jej kľúčovú pridanú hodnotu. Zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) prispieva k ďalšiemu rozvoju skutočne komplexného európskeho prístupu k civilnému a vojenskému krízovému riadeniu, k predchádzaniu konfliktom a budovaniu mieru a k poskytovaniu náležitých štruktúr pre EÚ, personálneho obsadenia a finančných zdrojov, aby mohla plniť svoje medzinárodné povinnosti v súlade s Chartou OSN.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Hlasoval som proti správe o civilno-vojenskej spolupráci a rozvoji civilno-vojenských spôsobilostí. V správe sa veľmi podrobne opisuje aktuálny vývoj bezpečnostnej politiky. Podľa môjho názoru však neposkytuje jasné, rozhodné a pozitívne odpovede na dôležité otázky, ako je napríklad to, či EÚ dokáže z dlhodobého hľadiska stáť na vlastných nohách alebo či si zachová úzke vzťahy s NATO, a teda či prenesie svoje povinnosti v oblasti zahraničnej politiky na USA.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – Keďže občianske a etnické vojny postupne nahrádzajú vojny medzi štátmi a dominujú na scéne konfliktov 21. storočia, hranica medzi udržaním a budovaním mieru je stále menej jasná. Premenlivý charakter konfliktov si vyžaduje rozsiahlejšiu spoluprácu civilno-vojenských spôsobilostí. Veľmi úspešná Acehská pozorovateľská misia (APM) v rokoch 2005 až 2006, ktorá prebiehala pod vedením EÚ, predstavuje dôležitý príklad a pripomenutie toho, ako dokážu civilno-vojenské synergie včas a účinne zabezpečiť mier a vybudovať dôveru v nestabilnom prostredí. Kým pracovná skupina na odzbrojovanie, v ktorej prevládali vojenskí odborníci, sledovala rýchly a úspešný proces odzbrojovania, civilná skupina APM pracovala na zmene tohto procesu na platformu pre ďalší politický dialóg a na tom, aby obe strany spoľahlivo prijali záväzok trvalého mieru. Uplatňovanie občianskych a vojenských odborných znalostí by sa nemalo obmedzovať technickým označovaním povahy operácií. Naopak, malo by sa o ňom rozhodovať na základe primeranosti a nákladovej efektívnosti. Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že zohráva mimoriadne dôležitú úlohu pri uľahčení ďalšieho rozvoja neagresívneho, avšak súdržného a kompetentného charakteru zahraničných politík EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za správu pána Ehlera, pretože som presvedčený, že ide o dôležitú otázku a že táto správa sa ňou zaoberá serióznym spôsobom a berie do úvahy viacero hľadísk.

Spolupráca, ako sa uvádza v správe, predstavuje typickú činnosť v oblasti mierových operácií, v rámci ktorých vojenská zložka spolupracuje s civilnou (miestne orgány, národné, medzinárodné a mimovládne organizácie a agentúry) s cieľom obnoviť prijateľné životné podmienky a začať obnovu. Podobné činnosti pomáhajú zabezpečiť a udržať plnú spoluprácu medzi vojenskými jednotkami, civilným obyvateľstvom a miestnymi inštitúciami s cieľom vytvoriť podmienky potrebné na pomoc pri dosahovaní stanovených cieľov. Z uvedeného dôvodu je pre Európsku úniu dôležitá podpora a presadzovanie tohto druhu spolupráce.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože súhlasím s tým, že na to, aby EÚ plnila svoje povinnosti, pokiaľ ide o zachovanie mieru, predchádzanie konfliktom, posilnenie medzinárodnej bezpečnosti a pomoci obyvateľstvu, ktoré čelí katastrofám, je nevyhnutné podporiť lepšiu koordináciu medzi civilnými a vojenskými zdrojmi a zaručiť dostupnosť potrebných zdrojov na posilnenie ich schopností krízového riadenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Zdržali sme sa hlasovania o tejto správe, pretože podľa nás sa v nej aj naďalej sústreďuje príliš veľa úsilia na vojenské kapacity a príliš málo úsilia na civilné činnosti a prevenciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. (PL) Parlament znova vyjadril svoju dôraznú podporu rozvoju spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ aj napriek tomu, že sa neustále odmieta jeho aktívna úloha na jej formovaní. Všetci si uvedomujeme pridanú hodnotu tejto politiky, ktorá predstavuje predovšetkým príležitosť kombinovať vojenské a civilné spôsobilosti, hoci v praxi, ako sa zdôrazňuje v správe, je ešte potrebné vykonať veľa práce. Podporujem integráciu inštitucionálnych štruktúr v rámci tejto politiky do Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, hoci by som rád zopakoval slová spravodajcu, ktorý zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce ESVČ so štruktúrami, ktoré zostanú v rámci Komisie.

 
  
MPphoto
 
 

  Geoffrey Van Orden (ECR), písomne. – Zásadu širšej civilno-vojenskej spolupráce v určitých činnostiach by sme jednoznačne podporili. Zámer tejto správy je však úplne iný. Zaoberá sa najmä presadzovaním ambícií EÚ v oblasti obrany s cieľom podporovať integráciu EÚ. Nepodporujeme tieto ciele, a to najmä myšlienku bielej knihy EÚ o obrane, ktorá by mala „jasne identifikovať príležitosti pre spoločné využívanie zdrojov v oblasti obrany na úrovni EÚ“, požiadavku na zvýšenie personálu s cieľom obsadiť zdvojené vojenské štruktúry EÚ, požiadavku vytvoriť „stály operačný štáb zodpovedný za operačné plánovanie a uskutočňovanie vojenských operácií EÚ“ a myšlienku vedúcej skupiny národov s cieľom presadiť integráciu v oblasti obrany využitím mechanizmu Lisabonskej zmluvy týkajúceho sa „stálej štruktúrovanej spolupráce“. Príkladov je omnoho viac. Zo všetkých týchto dôvodov sme hlasovali proti uzneseniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Lisabonská zmluva zmenila zavedenie spoločnej obrannej politiky na jeden z konkrétnych cieľov EÚ. Zámerom je zlepšiť schopnosť Európskej únie vykonávať úlohu v oblasti krízového riadenia prostredníctvom umožnenia účinnejšieho poskytovania a využívania finančných, civilných a vojenských zdrojov. Vojenské spôsobilosti sa budú rozvíjať na úrovni EÚ medzi tými členskými štátmi, ktoré majú záujem, prostredníctvom stálej štruktúrovanej spolupráce (PSC). Správa pána Ehlera obsahuje výzvu na stanovenie podmienok vojenskej spolupráce a na jasné vymedzenie PSC. Mňa ako Rakúšanku veľmi zaujímajú jasné vymedzenia, predovšetkým pokiaľ ide uplatňovanie doložky o solidarite, ako sa uvádza v článku 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a doložky o vzájomnej pomoci, ako sa uvádza v článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii. Výzvu na uplatňovanie týchto doložiek obsahuje aj správa. V doložke o vzájomnej pomoci sa uvádza konkrétne to, že ňou nie je dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov, čo zaručuje zachovanie neutrality.

Doložka o solidarite ponecháva, rovnako ako predtým, rozhodnutie o tom, či a v akej forme je štátu potrebné poskytnúť pomoc zo strany EÚ, na vnútroštátne orgány. Avšak občanov Rakúska množstvo rozličných správ v médiách veľmi znepokojilo, a preto je potrebné poskytnúť definitívne informácie o týchto nových vojenských zložkách EÚ.

 
  
  

Správa: Izaskun Bilbao Barandica (A7-0299/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za správu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje dlhodobý plán pre zásobu sardely v Biskajskom zálive a na ňu zameraný rybolov, pretože by mala prispieť k zachovaniu zásoby biomasy na úrovniach, ktoré umožnia jej udržateľné využívanie na základe vedeckých odporúčaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na význam lovu sardely v Biskajskom zálive škodu spôsobenú zastavením rybolovu skupinám, ktoré sú od neho závislé (rybárom, opravárom sietí, konzervárenskému priemyslu atď.), a vzhľadom na skutočnosť, že stratu príjmov kompenzačná pomoc udelená členskými štátmi nepokryla, je nevyhnutné ustanoviť dlhodobý plán na obnovu zásoby sardely, aby rybári mohli začať využívať tieto zdroje bez ohrozenia tohto veľmi dôležitého druhu pre európske odvetvie rybolovu a konzervárenský priemysel. Pokiaľ ide o desaťpercentné zníženie rybolovných kvót a o spôsob výpočtu využívania, som presvedčený, že takéto opatrenia sú neprimerané, pretože sa v nich zabúda na možný hospodársky a sociálny vplyv na dotknuté odvetvia priemyslu a obyvateľstvo.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Cieľom tohto návrhu uznesenia je ustanoviť dlhodobý plán pre zásobu sardely v Biskajskom zálive a na ňu zameraný rybolov. Lov sardely v Biskajskom zálive je zastavený od roku 2005 z dôvodu zlého stavu zásoby sardely. Na zvýšenie zásoby sardely v Biskajskom zálive na úroveň, ktorá umožní jej trvalo udržateľné využívanie, je potrebné zaviesť dlhodobé opatrenia na riadenie s cieľom zabezpečiť, aby využívanie tejto zásoby bolo v súlade s trvalo udržateľným využívaním. Zaručí sa tak, pokiaľ je to možné, stabilita rybolovu, pričom sa zachová nízke riziko kolapsu zásoby. V tejto správe vítam viac schválenie dlhodobého plánu než ad hoc opatrenia na rozdelenie rybolovných príležitostí s cieľom zaručiť stabilitu rybolovu a posilniť monitorovanie a dohľad. Súhlasím s podporou príslušných regionálnych správnych orgánov činných v zabezpečovaní monitorovania, inšpekcií a dozoru, pretože majú bližšie k tomu, čo sa deje. Súhlasím tiež s potrebou vypracovať a uverejniť správu pred začiatkom rybárskej sezóny.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Znepokojujúci stav ochrany zásoby sardely v Biskajskom zálive viedol v roku 2005 k zastaveniu rybolovu. Výsledkom tohto zastavenia, ktoré malo nevyhnutné tragické hospodárske a sociálne dôsledky, je obnova zásoby sardely, ktorá umožňuje začať jej ďalšie využívanie. Podobným dôsledkom v tomto a ďalších prípadoch je vždy potrebné zabrániť a zmierniť ich. Sme presvedčení, že rozhodnutia o zastavení rybolovu, jeho obnovení a o stanovení podmienok na využívanie jeho zdrojov musia byť vždy založené predovšetkým na vedeckých poznatkoch a odporúčaniach o stave týchto zdrojov. Preto je nevyhnutné, aby boli tieto poznatky čo najdôslednejšie a najaktuálnejšie. Znamená to, že na tento účel je potrebné dostatočné financovanie, predovšetkým prostredníctvom finančných nástrojov spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

Dlhodobé plány tvoria dôležitý nástroj riadenia rybného hospodárstva, ktorý umožňuje nevyhnutnú ochranu rybolovných zdrojov na trvalo udržateľnej úrovni v kombinácii so zárukou strednodobej perspektívy využívania týchto zdrojov, čo je nevyhnutné pre hospodársku a sociálnu stabilitu rybolovu a miestnych komunít, ktoré sú od neho závislé.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Lov sardely v Biskajskom zálive je zastavený od roku 2005 z dôvodu zlého stavu tejto zásoby. Táto správa sa podrobne zaoberá cieľmi udržať biomasu zásoby sardely v Biskajskom zálive na takej úrovni, ktorá umožňuje jej udržateľný výnos na základe vedeckých odporúčaní, pričom zabezpečí čo najväčšiu stabilitu a výnosnosť v sektore rybolovu. Tento plán sa podobá ďalším dlhodobým plánom v oblasti pelagického rybolovu (ako je napríklad nedávno odsúhlasený plán pre zásoby sleďa rozmiestnené na západ od Škótska) v tom, že poskytuje pravidlo kontroly lovu na využívanie pri dosahovaní vysokých dlhodobých výnosov a zároveň poskytuje ochranu pred rizikom kolapsu zásoby.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Zastavenie lovu sardely v Biskajskom zálive od roku 2005 spôsobilo veľké ťažkosti hospodárskym subjektom, ktorých živobytie závisí od tejto hospodárskej činnosti. V súčasnosti, päť rokov po zastavení lovu, sa zásoba tohto druhu v Biskajskom zálive obnovila na prijateľné úrovne, preto je v súčasnosti možné obnoviť jeho lov. Ten však musí byť založený na dlhodobom pláne s cieľom udržať zásobu sardely nad úrovňou, pri ktorej hrozí nebezpečenstvo vyhynutia, aby sa táto činnosť mohla znova pridať k uvedenému hospodárskemu odvetviu v tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Hoci sa zaviedli pre rybolov sardely v Biskajskom zálive kvóty, netýka sa to druhov žijúcich pri hladine a tuniaka. Počet rybárskych lodí v tejto oblasti sa znížil z 391 plavidiel v roku 2005 na 239 plavidiel v roku 2009, čo výrazne ovplyvnilo hospodárstvo v tejto oblasti. Zásoba sardely sa však podľa spravodajkyne ešte neobnovila. Je potrebný nový plán riadenia s cieľom vyriešiť tento problém, ktorý súvisí so zásobou sardely a o ktorom nie je potrebné každý rok opätovne rokovať.

Spravodajkyňa je presvedčená, že v novom pláne by sa mali vymedziť aj kontrolné mechanizmy používané na kontrolu miery úlovkov. Zdržal som sa hlasovania, pretože spravodajkyňa vysvetlila, že články v tomto pláne, ktoré sa týkajú kontroly, budú pravdepodobne zmenené a doplnené novým nariadením Rady o kontrole a že presne nevie, čoho sa budú týkať.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Morganti (EFD), písomne. (IT) Lov sardely v Biskajskom zálive je zo sociálno-ekonomického hľadiska veľmi dôležitý. Od roku 2005 je tento lov zastavený a veľkosť rybárskej flotily sa znížila z 391 plavidiel v roku 2005 na 239 plavidiel v roku 2009, čo má priamy vplyv na viac ako 2500 rodín. Toto zastavenie spôsobilo dotknutým skupinám (rybárom, opravárom sietí, konzervárenskému priemyslu atď.) veľké škody. Stratu príjmov kompenzačná pomoc udelená členskými štátmi nepokryla.

Uvedením tohto plánu by sa umožnilo vyňať riadenie zásob sardely z politických rokovaní, ktoré sa uskutočňujú každý rok v decembri, a nasmerovať toto riadenie tak, aby sa z dlhodobého hľadiska podarilo dosiahnuť ciele riadenia európskych zdrojov, čím sa zabezpečí ich trvalá udržateľnosť a maximálne výnosy.

Pravidlo využívania vymedzuje TAC (čiže hodnotu povoleného výlovu) na každý rok (od júla do júna ďalšieho roku) tesne po hodnotení stavu v súlade s každoročnými májovými sezónami, čím sa okamžite táto informácia maximálne zužitkuje. Všetky zainteresované výrobné a miestne podniky očakávajú opätovné obnovenie tohto rybolovu a výrazne prispeli k vypracovaniu tejto správy. Z uvedených dôvodov som sa rozhodol hlasovať za toto ustanovenie ako celok.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Lov sardely v Biskajskom zálive je zo sociálneho a ekonomického hľadiska veľmi dôležitý. Tento lov bol však päť rokov zastavený a to malo priamy vplyv na rybárov a ich rodiny, ako aj na príjem týkajúci sa tohto odvetvia zamestnanosti, do ktorého patria opravári sietí a konzervárenský priemysel. Túto veľkú stratu príjmov však pomoc udelená členskými štátmi, bohužiaľ, nepokryla. Toto zastavenie je potrebné preskúmať a zaviesť dlhodobý plán s cieľom nájsť riešenie, v ktorom sa zohľadnia rozličné požiadavky.

Z uvedeného dôvodu som hlasoval za správu pani Bilbaovej Barandicovej. Urobil som tak v prvom rade preto, že sa v nej zavádza pravidlo využívania, ktorým sa na základe zásad obozretnosti maximalizujú úlovky a zabezpečia sa maximálne hospodárske hodnoty pre tento rybolov.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Lov sardely v Biskajskom zálive je zo sociálno-ekonomického hľadiska veľmi dôležitý a jeho zastavenie v roku 2005 spôsobilo dotknutým skupinám (rybárom, opravárom sietí, konzervárenskému priemyslu atď.) veľké škody. Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený, že ustanovenie dlhodobého plánu vyrieši potrebu racionalizácie využívania tohto zdroja, zaručí dlhodobú udržateľnosť rybolovu a zároveň zníži riziko kolapsu zásoby sardely.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (ES) Táto rozprava o situácii zásoby sardely a pláne obnovy je, ako bolo uvedené, zlomovým bodom pre tento druh a pre vzťahy medzi Radou, Parlamentom a Komisiou.

Naša skupina od začiatku podporovala obozretné návrhy Komisie v súvislosti s touto otázkou, najmä pokiaľ ide o: 1) pravidlo využívania (ktoré by podľa nás nemalo presiahnuť hodnotu 0,3), 2) skutočnosť, že celkový povolený výlov (TAC) by mal zohľadňovať aj živú návnadu a 3) skutočnosť, že akékoľvek zníženie TAC, ak bude potrebné, by malo dosiahnuť úroveň najmenej 25 %.

Tieto tri otázky nakoniec prijala väčšina členov Výboru pre rybné hospodárstvo a verím, že to tak bude aj počas hlasovania na plenárnom zasadnutí. Je zjavné, že ide o vzorový prípad, a verím, že sa ponaučíme a že tentoraz budeme konať ako holistickí lekári, ktorí liečia, a nie ako forenzní lekári.

 
  
  

Správa: Pat the Cope Gallagher (A7-0296/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože opatrenia predložené Komisiou na monitorovanie a dohľad nad rybárskymi oblasťami považujem za nevyhnutné. Toto uznesenie je snahou o riešenie nedostatku informácií o populácii stavridy ostrobokej stanovením pravidiel pre plavidlá zapojené do lovu stavridy ostrobokej týkajúcich sa ročného stropu maximálnych povolených vykládok a výlovu z vymedzených oblastí.

Hlavní účastníci odvetvia, ktorých sa tento plán týka, sú vlastníci, prevádzkovatelia a členovia posádok plavidiel na lov pelagických druhov pohybujúcich sa v oblasti rozšírenia západnej populácie stavridy ostrobokej v Atlantickom oceáne, konkrétne v Severnom mori, v západnej časti Britských ostrovov, v západnej časti Lamanšského prielivu, vo vodách na západ od Británie, v Biskajskom zálive a vo vodách na sever a severozápad od Španielska. Hlavným cieľom je zabezpečiť také využívanie živých vodných zdrojov, ktoré zaistí udržateľné hospodárske, environmentálne a sociálne podmienky. Je tiež dôležité spomenúť, že Portugalsku sa podarilo ochrániť svoje záujmy v oblasti rybolovu a využíva historické právo lovu v týchto oblastiach. Chcel by som vyzdvihnúť pozitívne riešenie v prospech drobného pobrežného rybolovu, ktorý je plne v súlade s ochranou zdrojov.

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI) , písomne.(BG) Západná populácia je z hospodárskeho hľadiska najvýznamnejšou populáciou stavridy ostrobokej žijúcej vo vodách EÚ. Z toho dôvodu musíme rozmýšľať rovnako z hľadiska dlhodobého využívania živých vodných zdrojov, ktoré nám poskytne podmienky potrebné na trvalú udržateľnosť a rozvoj, ako aj z hľadiska sociálneho – vo vzťahu k vlastníkom, prevádzkovateľom a posádkam rybárskych plavidiel. Preto súhlasím s návrhom Komisie ustanoviť dlhodobý plán pre západnú populáciu stavridy ostrobokej v Atlantickom oceáne a spôsob výlovu tejto populácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za správu o návrhu ustanoviť dlhodobý plán pre západnú populáciu stavridy ostrobokej v Atlantickom oceáne a na ňu zameraný rybolov, pretože tento návrh prispieva k zabezpečeniu hospodársky, environmentálne a sociálne udržateľného využívania jej populácie. Tento návrh, ktorý je pre Portugalsko dôležitý, zohľadňuje aj špecifický charakter a účely zúčastnených flotíl, v neposlednom rade drobných flotíl, ktoré dodávajú vysokokvalitné čerstvé ryby širokej verejnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Chrániť rybolov a zároveň hospodárske a sociálne záujmy – pred záujmami potravinárstva – nie je to isté ako chrániť právo lovu bez pravidiel a obmedzení. Vieme, že zdroje rybného hospodárstva sú obmedzené a intenzívny rybolov spôsobuje, že vyčerpaná populácia sa nestíha rozmnožovať v dostatočnom množstve. Preto je dôležité vypracovať plány na udržanie a zachovanie populácie rýb, snažiť sa zladiť hospodárske a sociálne záujmy so zachovaním druhov, čo má zásadný význam pre dlhodobé udržanie možností rybolovu. Táto správa spolu s predloženými a prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi chráni tradičný rybolov stavridy ostrobokej a predovšetkým umožňuje tridsiatim portugalským plavidlám naďalej loviť v Biskajskom zálive, čo má mimoriadny význam pre národné záujmy, ako v súvislosti s touto správou jasne zdôraznila pani Patrãová Nevesová, tieňová spravodajkyňa Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov).

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Tento návrh je snahou o riešenie nedostatku informácií o populácii stavridy ostrobokej stanovením pravidiel pre plavidlá zapojené do lovu stavridy ostrobokej, pričom berie do úvahy ročný strop maximálnych povolených vykládok a výlovu stavridy ostrobokej z vymedzených oblastí. Tieto pravidlá vychádzajú z najspoľahlivejších vedeckých a biologických ukazovateľov o vývoji tejto populácie, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii. Som rád, že sa prihliada na činnosť malých flotíl, ktoré sa tradične špecializujú na rybolov na účely spotreby čerstvých rýb na miestnej úrovni, takže oblasti rybolovu by sa nemali vytvárať príliš ďaleko od pobrežia. Chcel by som zdôrazniť významnú úlohu Parlamentu v súvislosti so zrušením, zmenou a doplnením delegovaných aktov Komisie v tejto záležitosti.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Viacročné plány tvoria dôležitý nástroj rybného hospodárstva, ktorý umožňuje zachovanie rybolovných zdrojov na udržateľnej úrovni v kombinácii so zárukou strednodobej perspektívy využívania týchto zdrojov, čo je nevyhnutné pre hospodársku a sociálnu stabilitu rybolovu a miestnych komunít, ktoré sú od rybolovu závislé. Preto vítame prijatie tejto správy, ako aj prijatie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu predloženého našou skupinou v súvislosti s rozdelením zón celkového povoleného výlovu (TAC), čo považujeme za mimoriadne dôležité pre hospodársky a sociálne spravodlivý prístup k regulácii zásob. Po stanovení limitov pre rybolov by sa pobrežný a drobný rybolov, ktorého účelom je dodávať verejnosti čerstvé ryby na priamu spotrebu, nemal posudzovať rovnako ako priemyselný rybolov, ktorý sa zameriava na priemyselné spracovanie a vývoz.

Aby hospodárstvo rybných zdrojov skutočne prihliadalo na biologické, environmentálne, ako aj hospodárske a sociálne otázky, pri stanovení TAC sa musí brať do úvahy špecifickosť flotíl a účel využitia rýb.

 
  
MPphoto
 
 

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. (GA) Táto správa stanovuje dlhodobý plán hospodárenia s jednou z najdôležitejších populácií rýb v Európe. Dlhodobý plán pre populáciu stavridy ostrobokej zabezpečí, že jej zásoby v budúcnosti dosiahnu maximálnu udržateľnú úroveň. Návrh, ktorý pôvodne predložila pelagická regionálna poradná rada, vyzdvihuje význam európskeho pelagického sektora v oblasti trvalo udržateľného hospodárenia s populáciou rýb.

Poslanci zo Španielska a Portugalska chceli vytvoriť dve oblasti pre celkový povolený výlov, ale toto odporúčanie nedáva zmysel a bolo by v neprospech írskych pelagických flotíl. V konečnom hlasovaní sa mi tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podarilo zmeniť.

Táto správa je jednou z prvých legislatívnych iniciatív v oblasti rybolovu, prijatých podľa Lisabonskej zmluvy, a preto došlo k istému procedurálnemu meškaniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – V našom volebnom obvode vzrástol význam stavridy ostrobokej. V minulom roku len zahraničné lode vyložili v škótskych prístavoch ryby v hodnote 2 miliónov GBP. Tento údaj potvrdzuje, že stavrida ostroboká má pre mnohé krajiny veľký význam a že je dôležité, aby sa s jej populáciou hospodárilo náležitým spôsobom. Plne súhlasím s pánom Gallagherom, že západná populácia by sa mala posudzovať ako jedna populácia, a myslím si, že krajiny zaoberajúce sa rybolovom by mali mať právo podieľať sa na riadení toho dôležitého zdroja.

 
  
MPphoto
 
 

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Cieľom návrhu je zabezpečiť také využívanie živých vodných zdrojov, ktoré umožní trvalo udržateľné hospodárske, environmentálne a sociálne podmienky. Keďže návrh je stále v prvom čítaní, v ďalších fázach bude možné predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Všeobecné smerovanie tohto návrhu je pozitívne, a preto by sme mali dať možnosť vyjadriť názor aj ostatným.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Návrh ustanovuje dlhodobý plán pre západnú populáciu stavridy ostrobokej v Atlantickom oceáne a na ňu zameraný rybolov. Komisia vytvorila právny nástroj riadenia populácie stavridy ostrobokej na základe dostupných ochranných referenčných bodov a úvah o dlhodobej udržateľnosti. Cieľom návrhu je zabezpečiť také využívanie živých vodných zdrojov, ktoré umožní trvalo udržateľné hospodárske, environmentálne a sociálne podmienky.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Stanovenie dlhodobého plánu pre západnú populáciu stavridy ostrobokej a na ňu zameraný rybolov má rozhodujúci význam pre účinné a náležité využívanie zdrojov rybolovu. Týmto spôsobom a za predpokladu, že sa budú dodržiavať pravidlá, zabránime kolapsu populácie rýb a tieto zdroje bude možné udržateľne využívať. V tejto správe je dôležité aj to, že Portugalsko má možnosť loviť ryby v množstvách porovnateľných s minulým obdobím, pretože to má zásadný význam pre udržanie zdravého rybného hospodárstva, ktoré v poslednom čase čelilo mnohým prekážkam.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) V čase, keď sme svedkami čoraz intenzívnejšieho nadmerného rybolovu, musíme viac diskutovať o zavedení kvót výlovu a následne o dodržiavaní a kontrole týchto kvót. Vedcom sa však v prípade stavridy ostrobokej zatiaľ nepodarilo presne zistiť množstvo populácie. V dôsledku toho sú všetky prijaté opatrenia založené na odhadoch. Aj napriek tomu musíme tieto odhady využiť na stanovenie povoleného výlovu. Zdržal som sa hlasovania, pretože táto správa sa nezameriava dostatočne podrobne na hospodársku stránku výlovu stavridy ostrobokej.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za správu pána Gallaghera, pretože podporujem jej obsah a myšlienku.

Keďže veda sa neustále vyvíja, som presvedčený, že údaje používané na stanovenie biologických referenčných hodnôt by mohli byť predmetom nového a odlišného vedeckého odporúčania. Za týchto okolností je samozrejmé, že plán by mal poskytnúť možnosť prispôsobenia referenčných faktorov.

Čo sa týka oblasti prístupu pre plavidlá na lov stavridy ostrobokej, súhlasím s pánom spravodajcom. Malo by sa vytvoriť pružnejšie pravidlo než to, ktoré navrhuje Komisia. Musí existovať možnosť, aby plavidlá loviace v určitej oblasti mohli vyložiť úlovok v prístave v inej oblasti. Preto si myslím, že systém, podľa ktorého musí kapitán rybárskeho plavidla viesť záznamy o úlovkoch a polohe, sú realizovateľné a správne.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Viacročné plány sú základným nástrojom, ktorý zabezpečí, aby využívanie zdrojov rybolovu prebiehalo v súlade s trvalo udržateľnými hospodárskymi, environmentálnymi a sociálnymi podmienkami. Preto som podporil správu o návrhu, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre západnú populáciu stavridy ostrobokej v Atlantickom oceáne, a vítam skutočnosť, že bol prijatý pozmeňujúci a doplňujúci návrh pani Patrãovej Nevesovej, ktorý má zásadný význam pre zabezpečenie ochrany drobného rybolovu a zároveň aj záujmov Portugalska v tejto záležitosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Spor medzi inštitúciami sa týka toho, ktorá časť plánu pre rybné hospodárstvo sa vzťahuje na stanovenie TAC, preto je výlučne v kompetencii Rady. Niektoré členské štáty si myslia, že o celom pláne by mala rozhodovať samotná Rada, ale tento názor nemá veľkú podporu, dokonca ani zo strany právnej služby Rady. Väčšina sa domnieva, že o matematickom pravidle, ktoré stanovuje TAC, by sa malo rozhodovať skôr v Rade ako v spolurozhodovacom postupe. Dňa 1. decembra 2009, keď nadobudla platnosť Lisabonská zmluva, Výbor pre rybné hospodárstvo uskutočnil indikatívne hlasovanie o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý predložil pán Gallagher a ďalší poslanci, ale konečné hlasovanie o návrhu správy v znení zmien a doplnení sa neuskutočnilo. Cieľom indikatívneho hlasovania bolo dať spravodajcom (pánovi Gallagherovi v súvislosti so správou o stavride ostrobokej a pani Bilbaovej Barandicovej v súvislosti so správou o sardele) politický mandát na rokovanie s Radou. Po takmer ročnom váhaní Rady sa Výbor pre rybné hospodárstvo napokon rozhodol pristúpiť k riadnemu hlasovaniu vo výbore s cieľom vyvinúť tlak na Radu, aby začala konať.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Z hospodárskeho hľadiska je západná populácia stavridy ostrobokej najdôležitejšou populáciou vo vodách EÚ. Návrh Európskej komisie ustanovuje dlhodobý plán pre túto populáciu a na ňu zameraný rybolov. Je potrebné zabezpečiť také využívanie živých vodných zdrojov, ktoré umožní trvalo udržateľné hospodárske, environmentálne a sociálne podmienky. Tento návrh by dokonca mohol byť vzorom pre budúce viacročné plány zaoberajúce sa reguláciou možností rybolovu vo vodách Európskej únie. Podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené parlamentným Výborom pre rybné hospodárstvo, ktoré pri stanovení biologických referenčných hodnôt poskytujú väčšiu pružnosť a pri výpočte celkového množstva odberu stanovujú dolnú a hornú hranicu. Podporujem aj lepšiu koordináciu právnych predpisov prostredníctvom zriadenia systému kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Preto hlasujem za túto správu.

 
  
  

Správa: Marek Józef Gróbarczyk (A7-0295/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Výbor pre ochranu morského prostredia Medzinárodnej námornej organizácie klasifikoval Baltské more ako „osobitne citlivú morskú oblasť“. Týmto sa Baltské more radí medzi najvzácnejšie a najcitlivejšie morské ekosystémy na svete. Hlasoval som za ustanovenia obsiahnuté v dokumente, podľa ktorých musíme dláždiť cestu trvalo udržateľnému využívaniu populácií rýb bez toho, aby bolo nutné akýmkoľvek spôsobom znižovať obchodné normy. V záujme toho, aby sa efektívne predchádzalo vyhodeniu nadmerného počtu mladých jedincov a exemplárov nedosahujúcich predpísanú veľkosť a patriacich k cieľovým alebo necieľovým druhom, je nevyhnutné, aby odvetvie rybolovu bolo povzbudzované k používaniu najlepšieho rybárskeho výstroja z hľadiska selektivity a aby sa nelovilo v oblastiach s výskytom veľkých množstiev jedincov nedosahujúcich predpísanú veľkosť a iných než cieľových druhov. Musíme začať s revíziou systému odpadu z výlovu a myslím si, že to bude jednou z najdôležitejších tém v roku 2011, keďže diskutujeme o reforme spoločnej rybárskej politiky EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI) , písomne. (BG) Všetci s veľkým znepokojením sledujeme vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie, masový výlov ubúdajúcich populácií rýb a nekontrolovaný priemyselný rybolov. Z toho dôvodu hlasujem za zavedenie trvalo udržateľného využívania živých vodných zdrojov a za revíziu chránených oblastí v Baltskom mori.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože vyzýva na obmedzenie lovu platesy bradavičnatej a kalkana veľkého vo vodách Baltského mora. Vzniká naliehavá potreba zastaviť priemyselný rybolov v Baltskom mori. So zreteľom na nedostatok spoľahlivých vedeckých údajov, na základe ktorých by sa dali vyhodnotiť úlovky rýb v priemyselnom rybolove, je rozhodujúce, aby sa okamžite zaviedla kompletná dokumentácia výlovov, ako aj plný monitoring na plavidlách, ktoré tento druh rybolovu prevádzkujú. Súhlasím so stanoviskom Európskeho parlamentu, že v rámci spoločnej rybárskej politiky je nevyhnutné prijať okamžité kroky na vyriešenie otázky priemyselného rybolovu v Baltskom mori so zreteľom na to, že z ekologického hľadiska takýto rybolov poškodzuje ekosystém Baltského mora.

Musíme brať do úvahy skutočnosť, že Baltské more patrí k najvzácnejším morským ekosystémom na svete a že región Baltského mora bol klasifikovaný ako „osobitne citlivá morská oblasť“. Navyše klíma v Baltskom mori sa mení a rôzne druhy rýb sa jej prispôsobujú, čo znamená aj ich presun a zmenu ich neresísk. Preto súhlasím s výzvou Parlamentu, aby Komisia uskutočnila revíziu chránených oblastí v Baltskom mori.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Pre Európsku úniu a najmä pre krajiny, ako je Portugalsko, pre ktoré majú more a rybolov veľký význam, ako aj pre masový rybolov a konzervárenský priemysel, je dôležité udržať rybolov ako životaschopnú a trvalo udržateľnú hospodársku činnosť. Portugalsko potrebuje rybolov, a preto potrebuje, aby nás more mohlo naďalej zásobovať rybami a aby sa ich populácia mohla rozmnožovať. Práve z tohto dôvodu súhlasím s pánom spravodajcom, ktorý hovorí, že „v záujme toho, aby sa efektívne predchádzalo vedľajším úlovkom a aby sa obmedzilo vyhodenie nadmerného počtu mladých jedincov a exemplárov nedosahujúcich predpísanú veľkosť a patriacich k cieľovým alebo necieľovým druhom, je absolútne nevyhnutné, aby bolo odvetvie rybolovu povzbudzované k používaniu najlepšieho rybárskeho výstroja z hľadiska selektivity a aby sa nelovilo v oblastiach s výskytom veľkých množstiev jedincov nedosahujúcich predpísanú veľkosť a iných než cieľových druhov“.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) V záujme toho, aby sa predchádzalo triedeniu a vyhodeniu nadmerného počtu mladých jedincov a exemplárov nedosahujúcich predpísanú veľkosť, je absolútne nevyhnutné, aby bolo odvetvie rybolovu povzbudzované k používaniu najlepšieho rybárskeho výstroja z hľadiska selektivity a aby sa nelovilo v oblastiach s výskytom veľkých množstiev jedincov nedosahujúcich predpísanú veľkosť a iných než cieľových druhov.

Myslím si, že úplný zákaz odpadu z výlovov platesy bradavičnatej či iných platesových rýb je neprimeraný, pretože toto opatrenie bude mať negatívny dosah na ich populácie. Zákaz odpadu z výlovu by mohol byť zneužitý na legalizáciu masových výlovov tresky obyčajnej nedosahujúcej predpísanú veľkosť v Baltskom mori. Treba zdôrazniť, že Výbor pre ochranu morského prostredia Medzinárodnej námornej organizácie klasifikoval Baltské more ako „osobitne citlivú morskú oblasť“.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za správu, ktorá podporuje návrh na zjednodušenie administratívy, ale neprináša zásadné zmeny, pokiaľ ide o obmedzenie lovu platesy bradavičnatej a kalkana veľkého v Baltskom mori.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Rybolov musí byť dlhodobo trvalo udržateľnou hospodárskou činnosťou a to je možné dosiahnuť iba obozretným riadením zdrojov rybného hospodárstva. Obavy pána spravodajcu sú preto oprávnené a prihliadajú na potrebu ochrany druhov a zachovania biodiverzity. Z tohto dôvodu súhlasím so zákazmi a obmedzeniami, ktoré sme tu prijali.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. (LV) Vzhľadom na obmedzenú populáciu rýb v Baltskom mori musíme výlov vzácnych druhov rýb prísne regulovať. Na tento účel je dôležité jasne definovať úlohy kompetentných organizácií Európskej únie s cieľom zaviesť monitorovanie a stanoviť obmedzenia v súvislosti s nerozumným využívaním morských zdrojov. Je nevyhnutné stanoviť kvóty v úsilí obnoviť zdroje rybolovu v Baltskom mori. Všetkým, ktorí sa angažujú v rybolove, treba vyslať jasný signál, že nerozumné využívanie zdrojov rybolovu môže mať katastrofálne následky.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) V súčasnosti sa napríklad v Baltskom mori loví menej tresky ako pred 15 rokmi, ryby sú menšie a menej kvalitné. Jednou z hlavných príčin tohto poklesu je priemyselný rybolov a spôsob zaobchádzania s vedľajšími úlovkami. Tradičný drobný pobrežný rybolov je za istých okolností schopný zaručiť trvalo udržateľné riadenie populácie rýb. Zdržal som sa hlasovania, pretože v správe sa jasne uvádza, že v tejto oblasti neexistujú žiadne spoľahlivé vedecké údaje.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za toto uznesenie.

Skúsenosti získané z využitia systému odpadu z výlovu v Baltskom mori dokazujú, že systém funguje dobre a v prípade istých druhov rýb sa dá uskutočňovať. Druhy, ktoré tvoria vedľajšie úlovky, môžu mať nízku trhovú hodnotu, môžu byť úplne nevhodné na ľudskú konzumáciu, prípadne by ich vykládka mohla byť nezákonná. Preto vytvárame základy trvalo udržateľného využívania populácií rýb bez toho, aby bolo nutné akýmkoľvek spôsobom znižovať obchodné normy. V záujme toho, aby sa efektívne predchádzalo vedľajším úlovkom a aby sa obmedzilo vyhodenie nadmerného počtu mladých jedincov a exemplárov nedosahujúcich predpísanú veľkosť a patriacich k cieľovým alebo necieľovým druhom, je absolútne nevyhnutné, aby bolo odvetvie rybolovu povzbudzované k používaniu najlepšieho rybárskeho výstroja z hľadiska selektivity a aby sa nelovilo v oblastiach s výskytom veľkých množstiev jedincov nedosahujúcich predpísanú veľkosť a iných než cieľových druhov.

Mali by sa zaviesť aj pohyblivé obdobia uzavretia rybolovu v závislosti od stupňa pripravenosti rýb na trenie. Klíma v Baltskom mori sa mení a rôzne druhy rýb sa jej prispôsobujú, čo znamená aj ich presun a zmenu ich neresísk. Vzhľadom na tieto okolnosti sa revízia chránených území zdá byť nevyhnutná.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za správu, pretože podľa môjho názoru je nevyhnutné podporovať trvalo udržateľné riadenie morských zdrojov v súlade s cieľom zachovať populáciu rýb v Baltskom mori, ktoré je jedným z najcennejších a najcitlivejších ekosystémov na svete.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Podrobné technické pravidlá pre rybolov v Baltskom mori (veľkosť oka sietí, uzatvorené oblasti atď.) sú uvedené v nariadení Rady č. 2187/2005. Pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy však Rada často prijímala urýchlené opatrenia, aby sa tieto pravidlá čo najskôr schválili a začlenili do nariadenia o kvótach. Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 1226/2009, ktoré určuje kvóty na rok 2010, obsahuje ustanovenia týkajúce sa technických opatrení, a to článok 7 o zákaze triedenia a ustanovenie v prílohe III o obmedzení lovu platesy bradavičnatej a kalkana veľkého. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy je už takýto postup nezákonný, preto sa nariadenie Rady č. 2187/2005 musí zmeniť a doplniť. To je jediným účelom tohto návrhu, ktorý bol vo Výbore pre rybné hospodárstvo jednomyseľne prijatý.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. (LT) V budúcom roku sa Európsky parlament plánuje zaoberať reformou spoločnej politiky rybného hospodárstva (SRP). Súhlasím s tým, že súčasťou tohto procesu musia byť opatrenia na zlepšenie trvalo udržateľného využívania zdrojov rybolovu a účinné riadenie morských zdrojov. Ako uviedla Medzinárodná námorná organizácia, Baltské more je „osobitne citlivá morská oblasť“. Týmto sa Baltské more radí medzi najcitlivejšie morské ekosystémy na svete, ale nesmieme zabúdať ani na ľudskú stránku tejto problematiky, ktorá sa v správe nespomína. V Litve má rybné hospodárstvo starodávnu tradíciu. Napriek tomu, že odvetvie rybolovu nemá zásadný podiel na tvorbe HDP Litvy, pre litovské hospodárstvo má mimoriadny význam. Regióny Litvy, ktoré sú závislé od rybolovu, boli v dôsledku poklesu úrovne rybolovu a politiky zachovania populácie v posledných rokoch vystavené vážnym hospodárskym a sociálnym problémom.

V Litve je čoraz väčší problém zarábať si na živobytie činnosťami spojenými s rybolovom. Táto práca je pre mladých nezaujímavá pre nízke príjmy. Z toho dôvodu musia Litva a ďalšie členské štáty EÚ naďalej uplatňovať väčšinu politík vytvorených Európskym fondom pre rybné hospodárstvo. Takáto pomoc prispeje k vytvoreniu nových pracovných miest, zvýši hodnotu produktov rybolovu, podporí ekoturistiku atď.

 
  
  

Správy: Izaskun Bilbao Barandica (A7-0299/010), Pat the Cope Gallagher (A7-0296/2010), Marek Józef Gróbarczyk (A7-095/2010), João Ferreira (A7-0184/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Andrew Henry William Brons a Nick Griffin (NI), písomne. – Zdržali sme sa hlasovania o správach pani Bilbaovej Barandicovej a pánov Gallaghera a Ferreiru, pretože nástroj, ktorý obsahujú, prináša nielen pozitívne, ale aj negatívne návrhy. Hlasovali sme však za správu pána Gróbarczyka, hoci o niektorých jej častiach sme mali pochybnosti (napríklad v súvislosti s názorom, že systém odpadu z výlovu v prípade istých druhov rýb funguje – sme zásadne proti systému odpadu z výlovu). Hlasovali sme za túto správu, pretože sľúbila revíziu systému odpadu z výlovu. Ide o to, čo môžeme očakávať v rámci hraníc spoločnej politiky rybného hospodárstva.

 
  
  

Správa: João Ferreira (A7-0184/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) S predloženými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi v podstate súhlasím vzhľadom na to, že introdukcia cudzích druhov je jedným z hlavných prvkov, ktoré prispievajú k narúšaniu ekosystémov, a popri ničení prirodzených biotopov je jednou z hlavných príčin straty biologickej diverzity na svetovej úrovni, čo uznala aj Komisia. Preto podporujem návrhy, ktoré stanovujú podmienky pre introdukciu cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov prísnym vymedzením požiadaviek, ktoré musia uzavreté akvakultúrne zariadenia spĺňať, ako aj potrebnú kontrolu zariadení, aby sa zabezpečilo, že budú skutočne zohľadnené a dodržané všetky technické požiadavky navrhnuté odborníkmi.

Práve v čase zavádzania novej európskej stratégie v tejto oblasti si akvakultúra vyžaduje, aby sa výrazne podporil vedecký rozvoj a technický pokrok v oblasti chovu pôvodných druhov s cieľom umožniť väčšiu diverzifikáciu. Súhlasím s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré zabezpečujú zapojenie Parlamentu do tejto oblasti prispôsobením starých komitologických ustanovení Zmluve o fungovaní Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. (IT) V prvom rade by som chcel zablahoželať spravodajcovi pánovi Ferreirovi k vypracovaniu tejto správy, ktorú som v hlasovaní podporil.

Nedávne výskumy odhalili potrebu rozvíjať európske odvetvie akvakultúry a zintenzívniť vedecký výskum v oblasti chovu pôvodných druhov. Týmto spôsobom bude možné zaručiť vyššiu bezpečnosť, kvalitu a diverzifikáciu výrobkov ponúkaných spotrebiteľom, a teda zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany životného prostredia.

Pokiaľ ide o zavádzanie cudzích druhov v uzavretých akvakultúrnych systémoch, ktoré sa podľa Komisie týka predovšetkým „akvakultúrnych a chovateľských postupov“, som presvedčený, že tieto postupy musí sprevádzať prísna kontrola týchto zariadení, systémov a činností súvisiacich s prepravou týchto živočíchov s cieľom zabrániť akýmkoľvek únikom, ktoré by mohli narušiť pôvodné ekosystémy a prirodzené biotopy a ktoré predstavujú jednu z hlavných príčin straty biologickej diverzity na svetovej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za správu o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre, pretože táto správa umožní sprísniť požiadavky, ktoré musia spĺňať uzavreté akvakultúrne zariadenia a doprava týchto druhov, s cieľom minimalizovať dosah na ekosystémy a biologickú diverzitu.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Európske odvetvie akvakultúry zahŕňa viac ako 16 500 spoločností. Globálny ročný obrat tohto odvetvia prevyšuje 3,5 miliardy EUR a priamo i nepriamo zamestnáva približne 64 000 ľudí. Navyše tým, že populácia rýb sa stáva čoraz vzácnejšou, akvakultúra vytvára množstvo príležitostí pre európske odvetvia priemyslu. Uľahčenie procesu zavádzania cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre, ako je navrhované, musí byť vykompenzované prísnym vymedzením požiadaviek, ktoré musia uzavreté akvakultúrne zariadenia spĺňať, ako aj potrebnou kontrolou zariadení, aby sa zabezpečilo, že budú skutočne zohľadnené a dodržané všetky technické požiadavky navrhnuté odborníkmi.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Komisie k súčasnému nariadeniu sa zakladá na výsledkoch projektu IMPASSE, koordinovanej činnosti zameranej na environmentálne vplyvy cudzích druhov v akvakultúre. V tomto projekte sa navrhuje operatívne vymedzenie uzavretého akvakultúrneho zariadenia, ktoré by bolo podrobnejšie a vyčerpávajúcejšie v porovnaní so súčasným vymedzením, podľa ktorého „by sa riziko v súvislosti s cudzími druhmi dalo výrazne znížiť, možno až na prijateľnú úroveň, ak sa možnosti úniku cieľových a necieľových organizmov budú obmedzovať v priebehu dopravy a prostredníctvom presne stanovených protokolov v prijímajúcom zariadení“. Hlasoval som za túto správu, pretože súhlasím s tým, že introdukcie a premiestnenie do uzavretých akvakultúrnych zariadení musíme vyňať z procesu udeľovania povolení, čím oslobodíme prevádzkovateľov od administratívnej formality.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Pokiaľ ide o základnú problematiku správy, ako sme uviedli počas rozpravy – uľahčenie procesu zavádzania cudzích druhov v akvakultúre v „uzavretých zariadeniach“ musí byť vykompenzované čo najprísnejším vymedzením požiadaviek, ktoré musia uzavreté akvakultúrne zariadenia spĺňať v súlade s aktuálnymi technickými a vedeckými informáciami. Taktiež sa musí zabezpečiť kontrola týchto zariadení pred otvorením a počas prevádzky. Trvalo udržateľný rozvoj akvakultúry si vyžaduje, aby sa výrazne podporil vedecký rozvoj a technický pokrok v oblasti chovu pôvodných druhov. Pôvodné druhy sa musia uprednostňovať pred cudzími druhmi, čo umožní diverzifikáciu potravinovej produkcie a ponuky, zvýši kvalitu a zároveň zaručí vyššiu bezpečnosť životného prostredia.

Pokiaľ ide o proces predkladania správy, vítam skutočnosť, že Komisia do svojho nariadenia zapracovala návrhy prijaté vo Výbore pre rybné hospodárstvo. Mrzí ma iba to, že Komisia považovala za nevyhnutné formálne predložiť nový návrh, čo viedlo k omeškaniu formalizovania dohody v prvom čítaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hoci akvakultúru považujeme za významný zdroj pracovných príležitostí a potravín, je dôležité, aby sme chránili životné prostredie pred potenciálnym nebezpečenstvom. Súčasné právne predpisy sa o to snažia a dnešný návrh nenaruší toto úsilie. Preto som správu podporil.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) Napriek tomu, že zásoby rýb vo svetových oceánoch sa pomaly vyčerpávajú a výnosy z rybolovu sa približujú k svojej hranici, význam chovu rýb a mäkkýšov v akvakultúre v posledných rokoch narastá. Výroba v odvetví akvakultúry v dôsledku toho narastá, čomu sa v tejto správe venovala dostatočná pozornosť. Pomer akvakultúrnych zariadení vytvorených vo vnútrozemí, ako sú rybníky alebo prietokové systémy, predstavuje v porovnaní s ostatnými potravinárskymi sektormi vyššiu mieru rastu a výroba v týchto zariadeniach už prevyšuje výrobu v morských zariadeniach. Najmä rybnikárstvo má dlhodobú tradíciu: ryby a kôrovce sa chovajú stáročia, väčšinou v umelých rybníkoch. Uzavreté akvakultúrne systémy jednoznačne poskytujú množstvo ekologických výhod a riešia problém v súvislosti s antibiotikami. Podporujem správu, ktorá žiada, aby uzavreté akvakultúrne zariadenia splnili dôležité rámcové podmienky, a jasne stanovuje kritériá pre introdukciu cudzích druhov rýb. Aby sme zabránili narušeniu pôvodných ekosystémov optimálnou introdukciou cudzích druhov, je dôležité podporiť uzavretý systém chovu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Správa pána Ferreiru sa zaoberá pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom nariadenia Rady č. 708/2007, ktorý vytvára rámec pre akvakultúrne postupy vo vzťahu k cudzím a lokálne sa nevyskytujúcim druhom. Tento návrh sa v súčasnosti reviduje na základe dokončenia takzvaného projektu IMPASSE, ktorého cieľom bolo vypracovať usmernenia pre ekologicky šetrné postupy introdukcie a premiestnenia druhov v akvakultúre. Hlasoval som za správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. (PT) Introdukcia cudzích druhov je jednou z hlavných príčin straty biologickej diverzity na svetovej úrovni a narušenia ekosystémov na Zemi. Proces zavádzania cudzích druhov musí byť preto vykompenzovaný prísnym vymedzením požiadaviek, ktoré musia uzavreté akvakultúrne zariadenia spĺňať, ako aj kontrolou zariadení. To isté platí aj o bezpečnostných opatreniach pri preprave cieľových a necieľových druhov. Preto som hlasovala za správu. Myslím si však, že treba zintenzívniť výskum a vývoj na účely chovu pôvodných druhov s cieľom znížiť riziko spojené so zavádzaním cudzích druhov a podporiť trvalo udržateľnejšiu produkciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Introdukcia cudzích druhov je jedným z hlavných prvkov, ktoré prispievajú k narúšaniu ekosystémov, a popri ničení prirodzených biotopov je jednou z hlavných príčin straty biologickej diverzity na svetovej úrovni. Uľahčenie procesu zavádzania cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre musí byť vykompenzované prísnym vymedzením pravidiel, ktoré musia uzavreté akvakultúrne zariadenia spĺňať podľa výsledkov projektu IMPASSE, ako aj potrebnou kontrolou zariadení, aby sa zabezpečilo, že budú skutočne zohľadnené a dodržané všetky technické požiadavky navrhnuté odborníkmi.

Trvalo udržateľný rozvoj európskej akvakultúry si vyžaduje, aby sa výrazne podporil vedecký rozvoj a technický pokrok v oblasti chovu pôvodných druhov s cieľom umožniť diverzifikáciu potravinovej produkcie a ponuky a zvýšenie kvality a zároveň zaručiť vyššiu bezpečnosť životného prostredia.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Popri ničení prirodzených biotopov je introdukcia cudzích druhov do ekosystémov jednou z príčin straty biologickej diverzity na svetovej úrovni. V akvakultúrach vymiera čoraz viac druhov, čo vedie k dlhodobému poškodeniu celého ekosystému. Keďže správa sa dostatočne podrobne nevenuje aktuálnym problémom, hlasoval som proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Introdukcia cudzích druhov je jedným z hlavných prvkov, ktoré prispievajú k narúšaniu ekosystémov, a popri ničení prirodzených biotopov je jednou z hlavných príčin straty biologickej diverzity na svetovej úrovni. Cudzie druhy sa dostávajú do pobrežných morí a vnútrozemských vôd Európy vo významnej miere vďaka „akvakultúrnym a chovateľským postupom“.

Uľahčenie procesu zavádzania cudzích druhov v akvakultúre musí byť vykompenzované prísnym vymedzením požiadaviek, ktoré musia uzavreté akvakultúrne zariadenia spĺňať, ako aj potrebnou kontrolou zariadení, aby sa zabezpečilo, že budú skutočne zohľadnené a dodržané všetky technické požiadavky navrhnuté odborníkmi.

Trvalo udržateľný rozvoj európskej akvakultúry si vyžaduje, aby sa výrazne podporil vedecký rozvoj a technický pokrok v oblasti chovu pôvodných druhov s cieľom umožniť diverzifikáciu potravinovej produkcie a ponuky a zvýšenie kvality a zároveň zaručiť vyššiu bezpečnosť životného prostredia. Preto dúfam, že budeme mať silnú podporu, aby sme tento cieľ splnili.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože výsledky projektu IMPASSE ukázali, že „by sa riziko v súvislosti s cudzími druhmi dalo výrazne znížiť, možno až na prijateľnú úroveň, ak sa možnosti úniku cieľových a necieľových organizmov budú obmedzovať v priebehu dopravy a prostredníctvom presne stanovených protokolov v prijímajúcom zariadení“. Preto je úplne logické vyňať introdukcie do uzavretých akvakultúrnych zariadení z procesu udeľovania povolení.

Zníženie tejto administratívnej záťaže a nákladov spojených so žiadosťami o vydanie povolenia je pre odvetvie akvakultúry dôležitým stimulom. Za predpokladu, že sa doplní prísnym vymedzením požiadaviek, ktoré musia uzavreté akvakultúrne zariadenia spĺňať, ako aj potrebnou kontrolou dodržiavania predpisov, introdukcia nebude mať negatívny vplyv na nevyhnutnú ochranu biologickej diverzity a životného prostredia.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Návrh Komisie sa zaoberá pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi nariadenia o využívaní cudzích druhov v akvakultúre na základe projektu IMPASSE, ktorý sa zameriava na environmentálne vplyvy cudzích druhov. V tomto projekte sa navrhuje operatívne vymedzenie uzavretého akvakultúrneho zariadenia, ktoré je podrobnejšie a vyčerpávajúcejšie v porovnaní so súčasným vymedzením a podľa ktorého by sa riziko v súvislosti s cudzími druhmi dalo výrazne znížiť. Vzhľadom na uvedené výsledky Komisia navrhuje, aby sa z procesu udeľovania povolení vyňali introdukcie a premiestnenia do uzavretých akvakultúrnych zariadení, čím by sa prevádzkovatelia oslobodili od tejto administratívnej formality. Ako pán spravodajca uvádza, introdukcia cudzích druhov je jedným z hlavných prvkov, ktoré prispievajú k narúšaniu ekosystémov, a popri ničení prirodzených biotopov je jednou z hlavných príčin straty biologickej diverzity na svetovej úrovni. Mnohé z týchto introdukcií do pobrežných morí a vnútrozemských vôd Európy sa realizujú vďaka „akvakultúrnym a chovateľským postupom“. Vzhľadom na to pán spravodajca predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom sa uvádza, že za „uzavreté akvakultúrne zariadenia“ sa považujú iba vnútrozemské zariadenia, aby sa zamedzilo prípadnému úniku rýb. Ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa týkali komitologických ustanovení.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Využívanie cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre narúša prírodné ekosystémy, ktoré si zaslúžia ochranu zo strany EÚ, a spôsobuje najmä stratu biologickej diverzity na svetovej úrovni. Projekt IMPASSE je koordinovaná činnosť zameraná na environmentálne vplyvy cudzích druhov v akvakultúre. Tento projekt ukázal potrebu zabrániť úniku týchto druhov a biologického materiálu počas prepravy. Vítam túto správu Európskeho parlamentu, pretože sa zaviazala k biologickej bezpečnosti a zároveň k zjednodušeniu administratívnych formalít v súvislosti s procesom udeľovania povolení na introdukcie a premiestnenie do uzavretých akvakultúrnych zariadení. Jasné a presné vymedzenie pojmu „uzavreté akvakultúrne zariadenie“, ako aj pravidelná aktualizácia zoznamu týchto zariadení členskými štátmi, bude viesť k trvalo udržateľnému rozvoju tohto odvetvia. Členské štáty musia samy kontrolovať tieto zariadenia, ako aj spôsob prepravy spomínaných druhov. Podporujem aj záväzok zintenzívniť vedecký rozvoj a technický pokrok ako spôsob zníženia škodlivých účinkov tohto odvetvia na prírodné ekosystémy. Napokon by som chcel zdôrazniť skutočnosť, že toto nariadenie bolo zmenené a doplnené v riadnom legislatívnom postupe spolurozhodovania, ako je stanovené v Lisabonskej zmluve.