Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Rozpravy
Streda, 24. novembra 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

4. Závery zo zasadnutia Európskej rady (28. – 29. októbra) a hospodárska správa (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predseda. – Ďalším bodom programu je kľúčová rozprava o záveroch zo zasadnutia Európskej rady (28. – 29. októbra) a o hospodárskej správe [2010/2654(RSP)].

Rád by som v Parlamente privítal predsedu Rady pána Van Rompuya a predsedu Komisie pána Barrosa. Prítomní sú aj zástupcovia belgického predsedníctva a Komisie. Začneme informáciami, ktoré nám poskytne predseda Rady pán Van Rompuy.

 
  
MPphoto
 

  Herman Van Rompuy, predseda Európskej rady. Vážený pán predseda, zasadnutie Európskej rady 28. a 29. októbra bolo najmä vďaka správe osobitnej skupiny pre správu ekonomických záležitostí zamerané na hospodársku správu našej Únie. Správa, ktorú Rada schválila, a udalosti, ku ktorým odvtedy došlo, mám na mysli predovšetkým udalosti v Írsku, poukázali na dôležitosť tejto otázky vo všeobecnosti, a najmä na dôležitosť potreby finančného mechanizmu, ktorý je možné rýchlo zaviesť. O tomto mechanizme sme rozhodli v máji.

Oceňujem pohotovosť prístupu ministrov financií v priebehu posledného týždňa a zdôrazňujem, že je dôkazom úrovne nášho odhodlania, pokiaľ ide o náš záujem zabezpečiť stabilitu eura.

„Finančná podpora EÚ a eurozóny bude poskytnutá v rámci silného politického programu, o ktorom bude s írskymi úradmi rokovať Komisia a Medzinárodný menový fond (MMF) v spolupráci s Európskou centrálnou bankou. […] Vzhľadom na pevné základy írskeho hospodárstva by dôsledná realizácia programu mala umožniť návrat k výraznému a udržateľnému rastu a zároveň zabezpečiť hospodársku a sociálnu súdržnosť.“ Citujem vyjadrenia ministrov Euroskupiny a Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN).

Osobitná skupina nebola medzivládnou konferenciou, ale preskúmaním našich pracovných metód, priorít a postupov v tejto oblasti. Snažili sme sa dosiahnuť správnu rovnováhu na jednej strane medzi tým, aby sme ustanovili celkový európsky rámec v súvislosti s potrebou vyhnúť sa nadmerným fiškálnym deficitom a ekonomickým nerovnováham v rámci Únie, a na druhej strane tým, aby sme umožnili národným vládam slobodne sa rozhodnúť o tom, čo chcú zdaniť a ako chcú vynakladať finančné prostriedky, a to v súlade s ich vnútroštátnymi politickými postupmi a európskym právom.

Chceme zabezpečiť, aby každý členský štát v plnej miere zohľadňoval dôsledky ekonomických a fiškálnych rozhodnutí pre svojich partnerov a stabilitu Európskej únie ako celku. Zároveň chceme posilniť schopnosť reagovať na úrovni Únie v prípade, ak politiky členského štátu predstavujú riziko pre zvyšnú časť Únie.

Tieto odporúčania sa rovnako ako ostatné odporúčania osobitnej skupiny mimoriadne podobajú návrhom Komisie. O týchto otázkach som dvakrát diskutoval aj s predsedami skupín v Európskom parlamente a predsedami príslušných výborov v súlade s formátom, ktorý ste požadovali.

Rád by som objasnil jednu vec. Niektorí ľudia vyjadrujú sklamanie z toho, že rozhodovací proces neprebieha automatickejšie. Navrhujeme práve väčšiu automatickosť. Rada, a išlo o Radu v rámci zmluvy, rozhodne o sankciách na základe takzvanej obrátenej väčšiny. To znamená, že návrh Komisie o sankciách je aktuálny, pokiaľ proti nemu nebude hlasovať kvalifikovaná väčšina, kým doteraz musela sankcie schváliť väčšina.

Iba pred niekoľkými týždňami niektoré členské štáty veľmi odmietali pravidlo obrátenej väčšiny. Ide naozaj o významný zvrat a osobitná skupina navyše navrhla celý súbor ďalších opatrení zameraných na posilnenie Paktu stability a rastu, ako napríklad posilnenie koordinácie politík – európsky semester, spoľahlivé štatistiky a nezávislé rozpočtové rady.

Členské štáty by si mali uvedomiť, že ich politické rozhodnutia ovplyvňujú všetkých ich partnerov a Úniu ako celok. Toto je veľké ponaučenie z krízy. Uvediem všeobecnú poznámku: osobitná skupina predstavovala politický rámec zameraný na rýchle dosiahnutie konsenzu. Všetky významné zvraty, ktoré sme dosiahli, sa v súčasnosti musia legislatívne ustanoviť. Úsilie musia vyvinúť Komisia, Rada a Parlament. Verím, že všetky inštitúcie si udržia tempo. Je to zásadná zodpovednosť.

Pokiaľ ide o tretí a záverečný hlavný prvok, aj v tomto prípade sa dostávam k správe osobitnej skupiny. Odporúčame zavedenie rozsiahleho a dôveryhodného stáleho krízového mechanizmu na ochranu finančnej stability eurozóny ako celku. Všetci vedúci predstavitelia štátov a vlád súhlasili s touto potrebou a s tým, že tento krok si vyžaduje malú zmenu zmluvy.

Pred záverečným vyjadrením o tejto otázke by som rád zdôraznil, že úsilie v súvislosti s Paktom stability a rastu neznamená iba represiu voči členským štátom alebo nápravu chýb z minulosti. Je dôležité, aby sme ho vnímali v širších súvislostiach. Nesmieme zabúdať na širší problém zlepšenia štruktúry Európy, udržateľných mier hospodárskeho rastu a všeobecnej výkonnosti hospodárstva.

To bolo cieľom stratégie EÚ 2020, ktorú Európska rada schválila začiatkom tohto roka. Odpoveď pre tých, ktorí sa obávajú, že fiškálne obmedzenia znížia miery hospodárskeho rastu, spočíva v tom, aby sa viac sústredili na základné štrukturálne faktory, ktoré bránia výkonnosti nášho hospodárstva, a odstránili ich. Toto bude hlavný cieľ zasadnutí Európskej rady vo februári a marci nasledujúceho roka.

Európska rada tiež uskutočnila krátku diskusiu o rozpočtových otázkach EÚ, ktorá bola okrem iného podnietená prejavom nášho predsedu na úvod nášho zasadnutia. Dohodli sme sa na opätovnom prediskutovaní tejto otázky v decembri.

Zatiaľ sa v našich záveroch jednoducho uvádza, že, citujem: „Je nevyhnutné, aby rozpočet Európskej únie a nasledujúci viacročný finančný rámec odrážali konsolidačné úsilie členských štátov, aby sa deficit a dlh dostali na udržateľnejšiu úroveň. Európska rada bude na svojom nadchádzajúcom zasadnutí rokovať o tom, ako zabezpečiť“, zdôrazňujem, „zabezpečiť, aby k tomuto úsiliu primerane prispeli výdavky na európskej úrovni, pričom zohľadní úlohu jednotlivých inštitúcií a potrebu plniť európske ciele.“

Chcel by som vás ubezpečiť, že uznávame novú úlohu Parlamentu v súlade s Lisabonskou zmluvou. Ako Európska rada sme, samozrejme, nezaujali stanovisko k rozpočtovému postupu na rok 2011. Táto otázka je záležitosťou Rady ministrov a Parlamentu.

Ako predseda Európskej rady vyzývam všetky zainteresované strany, aby pokračovali vo svojich konzultáciách a s čo najmenším oneskorením tak dosiahli kompromis v súvislosti s rozpočtom na rok 2011. Kompromis musí zahŕňať rôzne záujmy a zároveň byť v súlade so zmluvami.

Toto zasadnutie Európskej rady slúžilo aj na prípravu spoločných pozícií Európskej únie pred dôležitými medzinárodnými udalosťami. Tento cieľ bude predmetom všetkých zasadnutí Európskej rady. V tomto prípade sme našu pozornosť zamerali na prípravu samitu skupiny G20, konferenciu o klimatických zmenách v Cancúne a niekoľko bilaterálnych samitov.

V prípade samitu skupiny G20, ktorý sa, samozrejme, uskutočnil nedávno, sme sa dohodli na prioritách, ktoré následne podporili zástupcovia Únie a členské štáty EÚ, ktoré sú členmi skupiny G20. Tie zahŕňali zabezpečenie schválenia dohôd o kapitálových požiadavkách a reforme MMF (Bazilej III). V súvislosti s týmito dohodami by som rád zdôraznil, že túto zásadnú reformu umožnil otvorený a konštruktívny prístup Európanov. Vzdali sme sa dvoch miest s cieľom dosiahnuť konečnú dohodu, a tak vynakladáme veľkú časť úsilia na prispôsobenie sa.

V súvislosti s otázkou nerovnováh vo svetovom hospodárstve a politikou výmenného kurzu sa v rámci príprav na stretnutie skupiny G20 uskutočnili napäté diskusie. Na samite došlo k správnej analýze a dohode o uskutočnení procesu. Vítame rozhodnutia o vytvorení súboru ukazovateľov v súvislosti s nerovnováhami a posúdenie, ktoré sa vykoná v roku 2011. V súčasnosti je dôležité dohodnúť sa na záveroch politiky a v prípade potreby na nápravných opatreniach na základe uvedeného posúdenia.

V súvislosti s konferenciou v Cancúne tiež Európska rada vypracovala stanovisko EÚ pre rokovania, ktoré sa začínajú koncom tohto mesiaca. Od konferencie v Kodani minulý rok sa uskutočnili mnohé oficiálne a neoficiálne rokovania. Sú však veľmi pomalé a neustále veľmi zložité. Konferencia v Cancúne bude pravdepodobne iba prechodným krokom smerom k vytvoreniu celosvetového rámca na boj proti zmene klímy. Európska únia je z toho, samozrejme, sklamaná.

Na záver sa chcem vyjadriť o našich bilaterálnych samitoch. Európska rada v tejto súvislosti rokovala o našich prioritách a stratégiách pre nadchádzajúce samity, predovšetkým so Spojenými štátmi, Ruskom, Ukrajinou, Indiou a Afrikou. Pre pána predsedu Barrosa a pre mňa má tento krok mimoriadny význam, ktorým sa zabezpečuje to, že pri týchto príležitostiach nezastupujeme len bruselské inštitúcie, ale 27 členských štátov ako celok. Mojím cieľom je dosiahnuť, aby bol tento prístup pravidelnou súčasťou zasadnutí Rady.

Dámy a páni, týmto uzatváram svoje zhrnutie posledného zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo takmer pred mesiacom. V každom prípade budem pokračovať vo svojom postupe okamžitého stručného informovania vedúcich predstaviteľov vašich politických skupín už niekoľko hodín po skončení každého zasadnutia Európskej rady. Teším sa na vaše názory.

 
  
MPphoto
 

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, ak je v politike týždeň dlhým obdobím, mesiac sa môže zdať večnosťou. Od posledného zasadnutia Európskej rady došlo k mnohým udalostiam, v neposlednom rade k nedávnym udalostiam v Írsku. Plánované opatrenia sú ďalším a zásadným krokom smerom k zabezpečeniu finančnej stability Írska, eurozóny a Európskej únie ako celku. Dva nástroje, ktoré sme vytvorili v máji, sú účinné a schopné splniť svoju úlohu. Írsko sa musí zaoberať veľmi osobitnými otázkami a uvedené nástroje ich môžu vyriešiť. Táto intervencia by mala v súčasnosti umožniť návrat írskeho hospodárstva späť na cestu udržateľného rastu a zároveň využitie jeho základných silných stránok.

Niekoľko posledných mesiacov predstavovalo výzvu. Vynaložili sme veľmi veľa úsilia, ale cieľ sme ešte nedosiahli. Naša hospodárska správa sa mení. Osobitná skupina, ktorej predsedal pán Van Rompuy, predložila svoje výsledky, ktoré sú veľmi pozitívne. Vďaka výhodám z dôležitých vstupných informácií zo strany Komisie sa jej podarilo dosiahnuť všeobecný súlad v súvislosti s legislatívnymi návrhmi Komisie a tiež sa venovala iným, veľmi dôležitým aspektom hospodárskej správy.

Rozhodujúce je, že sa zachovali prísnejšie fiškálne pravidlá a širší ekonomický dohľad. Obidve opatrenia tvoria základ balíka Komisie. V minulosti som mnohokrát zdôrazňoval dôležitosť čo najrýchlejšieho zavedenia nového rámca. Potešilo ma teda, že Európska rada podporila našu predstavu urýchleného prístupu a stanovila si za cieľ dosiahnuť dohodu o legislatívnych návrhoch Komisie do leta 2011.

Je pozoruhodné, že otázky, ktoré odzneli v septembri minulého roka o predložení legislatívnych návrhov zo strany Komisie, sa v súčasnosti zmenili na snahu o ich okamžitú realizáciu. Teraz musí v nadchádzajúcich mesiacoch prebehnúť bežný legislatívny postup. Spolieham sa na to, že metóda Spoločenstva bude fungovať rovnako dobre ako vždy a pomôže nám posilniť hospodársku správu v eurozóne a v Európe.

Som presvedčený, že nakoniec prijmeme prísne pravidlá založené na primeraných stimuloch na dodržiavanie predpisov, poloautomatickej realizácii a účinnom rámci s cieľom odstrániť širšie makroekonomické nerovnováhy. Musíme zaviesť posilnenú a prísnu hospodársku správu a dosiahnuť tak stabilný a udržateľný rast, ktorý má zásadný význam pre zamestnanosť a blahobyt našich občanov.

Stály mechanizmus na riešenie krízy pre eurozónu predstavuje nevyhnutnú časť tejto skladačky. Platnosť aktuálneho dočasného mechanizmu uplynie v roku 2013. Je teda dôležité, aby sa dovtedy na základe technických skutočností zaviedol dôveryhodný, rozsiahly, trvalý a opodstatnený nástroj. Komisia z uvedeného dôvodu už začala prípravné práce v súvislosti so všeobecnými charakteristickými vlastnosťami nového budúceho mechanizmu pre eurozónu. Tento mechanizmus, ktorý pripravujeme v úzkej spolupráci s predsedom Európskej rady, by sa mal posudzovať v kontexte celkového úsilia o posilnenie hospodárskej správy v Európskej únii a v eurozóne.

Rád by som jasne uviedol, že aj keď bude mechanizmus financovaný z vnútroštátnych rozpočtov, stále bude predstavovať európsku iniciatívu a jeho zavedenie bude, samozrejme, môcť byť založené na odborných znalostiach, nezávislosti a nestrannom prístupe Komisie. Mechanizmus bude pozostávať z troch hlavných častí: programu makroekonomickej úpravy, finančnej dohody a zapojenia súkromného sektora. Zapojenie súkromného sektora môže mať mnoho podôb. Chcem však predovšetkým jasne uviesť, že bez ohľadu na rozhodnutie, ktoré sa v súvislosti s jeho zapojením prijme, bude sa uplatňovať až po roku 2013.

Vedúci predstavitelia štátov a vlád jednomyseľne rozhodli o tom, že na vytvorenie tohto mechanizmu je potrebná zmena zmluvy. Po schválení Lisabonskej zmluvy v minulom roku si nikto nepredstavoval, že nové zmeny sa budú navrhovať tak skoro. Všetci vieme, že tento proces nie je nikdy jednoduchý, a všetci chápeme riziká. Je to jeden z dôvodov, prečo som počas zasadnutia Európskej rady a aj predtým vysvetľoval, že by sme nemali prijímať revíziu zmluvy, ktorá spochybňuje hlasovacie práva členských štátov. Som rád, že tento argument bol prijatý a že každá revízia bude mať obmedzený a skutočne len opravný charakter.

Rovnako sa nám zdá rozumné zaviesť čo najpriamočiarejší proces. Z tohto dôvodu by som chcel varovať pred pokušením spájať túto otázku s inými, nesúvisiacimi otázkami.

Celé toto opatrenie sa neuskutočňuje vo vákuu. Európska rada, samit skupiny G20, samit EÚ – USA v Lisabone minulý víkend sú všetko prípravné štádiá. Predstavujú časť nášho väčšieho plánu vrátiť Európu na cestu stability a rastu. O samite skupiny G20 sa vyjadríme počas nasledujúcej rozpravy v tomto Parlamente. Teraz mi teda dovoľte v krátkosti sa venovať veľmi dôležitému samitu EÚ – USA v Lisabone.

Na samite panovala atmosféra dôvery, priateľstva a sústredenosti. Spolu s pánom predsedom Van Rompuyom sme súhlasili s prezidentom Obamom, pokiaľ ide o potrebu transatlantického programu pre rast a vytváranie pracovných miest vrátane zbližovania právnych predpisov a včasných konzultácií o otázkach, akými sú otázky konkurencieschopnosti a celosvetovej reformy. Ministrom a komisárom sme dali úlohu presadiť toto konkrétne úsilie najmä pomocou transatlantického ekonomického fóra.

Súčasťou programu boli vo veľkej miere aj otázky týkajúce sa svetového hospodárstva, skupiny G20 a rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev. Chcem uviesť, že Európska únia bude môcť dosiahnuť svoje ciele iba vtedy, ak začneme uplatňovať všetky oblasti politiky; ak využijeme výhody nášho vzťahu so všetkými dôležitými partnermi; ak využijeme svoj vplyv integrovaným spôsobom na všetkých úrovniach – na vnútroštátnej, európskej a svetovej úrovni. Jedna vec je jasná. Mimo Európskej únie budeme mať väčší vplyv vtedy, ak budeme schopní dosiahnuť dohodu medzi sebou, v rámci Únie. V tejto súvislosti sa obávam, že niektoré nedávne stanoviská neprispeli k cieľom a súdržnosti našich spoločných opatrení.

Domnievam sa, že pokrok, ktorý sme doteraz dosiahli v súvislosti s hospodárskou správou, naznačuje, že pri dostatočnej politickej vôli na všetkých stranách môžeme pre dobro našich občanov vytvoriť z Európy silnejšiu mocnosť vo svete. V tejto súvislosti však dajme jasne najavo, že potrebujeme politickú vôľu a spoločné odhodlanie, a to nielen zo strany európskych inštitúcií, ale zo strany všetkých členských štátov. Dnes vás chcem vyzvať, aby sme sa usilovali o väčšiu súdržnosť, konvergenciu a dôraznejšie dosahovanie spoločných cieľov.

 
  
MPphoto
 

  Joseph Daul, v mene poslaneckého klubu PPE. (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, v prieskume verejnej mienky, ktorý som včera čítal v novinách, sa uvádza, že 70 % Francúzov sa domnieva, že sú stále uprostred krízy, ktorá sa ešte neskončila. Som si istý, že rozsiahlejší prieskum v Európe by sa skončil rovnako.

Musíme sa preto zaoberať skutočnými obavami našich občanov. Žijú v náročnom období a nemôžu tolerovať pomalý a zložitý rozhodovací proces na európskej a svetovej úrovni. Mnoho týchto ľudí sa ma tiež pýtalo, čo robíme a čo pre nich a pre ich rodinu robí Európa. Ľudia sú vyľakaní. Zároveň si uvedomujem, že čoraz viac politikov a krajín, dokonca aj v tomto Parlamente, využíva, manipuluje a zneužíva tento strach a nepokoj a nepredkladá žiadne návrhy.

Tento populistický prístup, ktorý oslabuje našu politiku, má vážne dôsledky. Chcel by som uviesť, že to nie je spôsob riešenia skutočných a vážnych problémov našich krajín a Európy vo svete. Som presvedčený, že politické strany a parlamentné skupiny, ktoré nesúhlasia s takýmto populizmom a demagógiou, musia vystupovať dôraznejšie.

Reakcia na krízu nespočíva v tom, že sa jej budeme vyhýbať alebo sa uchýlime k protekcionizmu. Riešenie krízy, ktorá prebieha, nie je rýchle ani jednoduché. Nie je možné obrátiť sa chrbtom k solidarite alebo k úsiliu o posilnenie všetkých našich krajín, ktoré čelia globalizácii, a následne si uvedomiť, že v konečnom dôsledku potrebujeme v ťažkom období partnerov.

Musíme sa poučiť z udalostí v Írsku. A nekritizujem Írsko, pán predseda Rady a pán predseda Komisie. Musíme sa poučiť, pretože ťažkosti tejto krajiny nie sú len dôsledkom činnosti bánk, ale aj fiškálnej a hospodárskej politiky súčasnej vlády v posledných rokoch. Keltský tiger, ktorý sám zodpovedal za svoj rast, mal netypický daňový systém, uplatňoval minimálnu bankovú reguláciu a jeho spôsob investícií sa odlišoval od prístupu akejkoľvek inej krajiny v Európskej únii, je v súčasnosti svedkom prasknutia bubliny na trhu s nehnuteľnosťami, zadlženia domácností, rekordnej nezamestnanosti a poškodeného bankového sektora. Írska vláda vyčlenila na zabezpečenie celého bankového systému 480 miliárd EUR alebo trojnásobok svojho HDP, čím zvýšila svoj deficit verejných financií na úroveň 32 %.

Írska vláda v súčasnosti požiadala o európsku solidaritu a oprávnene ju získala. Vítam to, pretože ako v pondelok práve v tomto Parlamente uviedol komisár Rehn, pomoc, ktorú by Írsko malo čoskoro dostať, zabezpečí stabilitu celej eurozóny. Prejavila však samotná írska vláda za celé tie roky spomínanú európsku solidaritu, ktorá sa Dublinu v súčasnosti oprávnene poskytuje, rovnako ako v čase jeho vstupu do EÚ?

Koľkokrát sa členské štáty snažili zosúladiť daňové systémy, čo je, ako sa v súčasnosti jasne ukazuje, základný predpoklad pre dobrú správu eura? A vždy s tým nesúhlasí niekoľko tých istých krajín.

Neukazujem prstom na nikoho, ale som presvedčený, že nastal čas, aby sme si z tohto prístupu vzali ponaučenie do budúcnosti. Ako som v tomto Parlamente niekoľkokrát uviedol, kríza predstavuje príležitosť na zmenu a my sa nesmieme obávať zmeniť niektoré svoje zvyky, ktoré nemali pozitívny vplyv, na ktorý sme sa spoliehali.

Dámy a páni, opatrenia, ktoré pre niekoľkými týždňami prijala Európska rada, a usmernenia dohodnuté na samite skupiny G20 v Soule predstavujú krok správnym smerom. Nie sú však dostatočne dlhodobé. Inými slovami, musíme si uvedomiť potrebu spolupráce v Európe a medzi hlavnými regionálnymi blokmi s cieľom vyriešiť nestabilitu finančných trhov, odstrániť obchodné nerovnováhy a vyhnúť sa tiež vojne mien.

Všetci vieme, že naše krajiny nebudú môcť svojpomocne nájsť perspektívne dlhodobé riešenie všetkých uvedených otázok tak, aby splnili očakávania 500 miliónov Európanov. Tí, ako som uviedol na začiatku, očakávajú, že ich politici, to znamená my všetci, a politici v našich hlavných mestách, prijmú perspektívne rozhodnutia.

Pán predseda Rady, ak nás kríza niečo naučila, tak to, že minulé rozhodnutia nemusia nevyhnutne platiť pre budúcnosť. Platíme vysokú cenu za to, že si to uvedomujeme v čase krízy. Zaplatíme však ešte viac, ak budeme tento poznatok naďalej prehliadať. Vyzývam európske inštitúcie a vlády členských štátov, aby zmenili prístup, vzali si z krízy politické ponaučenie a prestali sa snažiť o solidaritu až vtedy, keď je už príliš neskoro.

Vážený pán predseda, rád by som uviedol ešte jednu poznámku. Nejde o otázku vzájomného súperenia Rady a Parlamentu, ale o otázku uplatňovania zmlúv, prejavu solidarity a spolupráce. Chcel by som vám odovzdať tento odkaz, aby sme mohli krízu prekonať v záujme našich spoluobčanov.

 
  
MPphoto
 

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. (DE) Vážený pán predseda, tón vyjadrení predsedu Európskej rady a predsedu Komisie bol rozdielny. Pán predseda Rady nám predložil správu a, pán Van Rompuy, ak si dovolím podľahnúť jej čaru, potom môžem dospieť iba k záveru, že všetko je v poriadku. Ak však počúvam pána Barrosa, mám skôr dojem, že, citujem: „niektoré nedávne stanoviská neprispeli k súdržnosti“. Toto bolo vyjadrenie pána predsedu Komisie v súvislosti s Radou. Vy nám však tvrdíte, že Rada pracuje v dokonalom súlade.

Nie, skutočnosť v Európe je trochu iná. Skutočnosť v Európe je taká, že EÚ je rozdelená na tri časti. Nemecko-francúzske subjekty s rozhodovacími právomocami, zvyšná časť eurozóny a ostatné krajiny, ktoré do nej nepatria, spolu s osobitným postavením Spojeného kráľovstva. Takáto je skutočnosť v Európe.

Osobitné postavenie Spojeného kráľovstva je tiež potrebné zvlášť preskúmať. Nemecko-francúzske partnerstvo s rozhodovacími právomocami medzi Merkelovou a Sarkozym uzavrelo dohodu s pánom Cameronom. Každý o tom vie a je tiež potrebné otvorene to povedať. Dohoda znie takto: „Potrebujem uskutočniť revíziu zmluvy v súvislosti s Paktom stability a rastu.“ „V poriadku,“ hovorí pán Cameron, „nebude to však jednoduché, pretože v zadných laviciach Dolnej snemovne sedia poslanci, ktorí si to neželajú, čím dôjde k zmenám v rozpočte.“ Pani Merkelová a pán Sarkozy odvetia: „Výborne, to zariadime.“

Takáto je skutočnosť v Európe. Nielenže to nemá nič spoločné s duchom Spoločenstva, ale ide o prístup, ktorý zničí súdržnosť Európskej únie a z dlhodobého hľadiska zničí aj Európsku úniu. Obávam sa, že niektorí ľudia si to želajú. Tomuto prístupu vášnivo tlieskajú. Títo poslanci sedia tam na druhej strane.

(potlesk)

Ak nechceme, aby títo ľudia o tomto kontinente v budúcnosti rozhodovali, musíme Európu nasmerovať iným smerom.

(protestné pokrikovanie)

Pokúsim sa pokračovať. Pán Langen je vždy veľmi prchký. Reforma Paktu stability a rastu v EÚ prebieha a závisí od dohody s krajinou, ktorá ani nepatrí do eurozóny. Pani Merkelová súhlasí s revíziou zmluvy v čase, keď nikto v tomto Parlamente nedokáže predvídať budúci vývoj v Írsku. Navyše neviem, či Írsko prijme revíziu Zmluvy o EÚ tak hladko, ako sa zdá na základe vašej správy o zasadnutí Európskej rady.

Pani Merkelová tvrdí, že je potrebné zapojiť súkromný sektor. Pán Rehn, v súvislosti so súkromným sektorom v Írsku by som vám chcel položiť iba jednu otázku. Ako mohli vlastne írske banky prejsť záťažovými testami? Mohli by ste nám to vysvetliť?

Postup pani Merkelovej predstavuje záťažový test pre euro. Poviem vám, o čo ide. Zapojenie súkromného sektora je správny a preň prínosný postup. Som pevne presvedčený, že v Európskom parlamente sme v rámci širokého konsenzu rozhodli o spôsobe zapojenia súkromného sektora. Ide konkrétne o zavedenie celoeurópskej dane z finančných transakcií.

(potlesk)

O tejto otázke sa stručne diskutovalo na samite skupiny G8 a dospelo sa k záveru, že si neželáme zavedenie dane z finančných transakcií. Následne sme uviedli, že v tom prípade na to zabudneme. Daň z finančných transakcií bola pochovaná pri popoludňajšej káve. Keby existoval spôsob zapojenia súkromného sektora, ktorý by v skutočnosti mal vplyv na tento sektor, potom by spočíval práve v zavedení spomínanej dane. Ľudia v súčasnosti tvrdia, že Spojené kráľovstvo si to neželá. Rozhoduje naozaj Spojené kráľovstvo o všetkých záležitostiach v Európe? Čo keby sme daň z finančných transakcií zaviedli napríklad najskôr v eurozóne a tvrdili by sme, že ju týmto spôsobom budeme vyberať od súkromného finančného sektora v eurozóne.

(protestné pokrikovanie)

Zopakujem iba jeho slová, aby to mohol povedať tlmočník: „jeden národ, jedna ríša, jeden vodca“. Takto sa tento človek vyjadril.

Blížim sa k záveru. Pretože keď tento poslanec kráča Parlamentom a kričí: „jeden národ, jedna ríša, jeden vodca“, môžem povedať iba toto: tí, ktorí to tvrdili v Nemecku, sú ľudia, proti ktorých spôsobu myslenia sa snažím bojovať. Som však presvedčený, že názory tohto pána sa k tomuto spôsobu myslenia približujú viac než moje.

 
  
MPphoto
 

  Joseph Daul (PPE). (FR) (reakcia na slová pána Blooma) Nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali. Žijeme v demokratickom období a v demokratickom systéme. Chcem vás požiadať, aby ste sa oficiálne ospravedlnili. Inak podáme oficiálnu sťažnosť. Sú ľudia, ktorí povedali menej než to. To nie je správne.

(potlesk)

Nechýbalo veľa, aby dodal, že na vyriešenie tohto problému sa vytvorili koncentračné tábory.

 
  
MPphoto
 

  Predseda. − Vážení kolegovia, musíme pokračovať. Vezmem to do úvahy. Chcem vám prečítať znenie článku 152 odseku 1 rokovacieho poriadku: „Predseda napomenie každého poslanca, ktorý narúša riadny priebeh rokovania, alebo správanie ktorého sa nezlučuje s príslušnými ustanoveniami článku 9.“ Vážený pán kolega, žiadam vás, aby ste sa Parlamentu ospravedlnili.

 
  
MPphoto
 

  Godfrey Bloom (EFD). – Názory pána Schulza hovoria jasnou rečou. Je to nedemokratický fašista.

 
  
MPphoto
 

  Predseda. − Vážení kolegovia, očakávali sme niečo úplne iné. Nechceme, aby sa naša diskusia narúšala takýmto spôsobom. Pán kolega, žiadam vás o osobné stretnutie, na ktorom rozhodneme o ďalšom postupe.

Nie je možné diskutovať v takejto atmosfére. Pán kolega, ako vidíte, Parlament veľmi dôrazne protestuje proti vášmu správaniu. Prečítam znenie článku 152 odseku 3 vo svojom rodnom jazyku.

 
  
 

„Ak poslanec pokračuje v rušení poriadku, alebo pri ďalšom narušení mu môže predseda odobrať slovo a vykázať ho z rokovacej sály až do konca rokovania. Toto druhé opatrenie môže predseda použiť s okamžitou platnosťou a bez druhého napomenutia v prípadoch mimoriadne závažného porušenia. Generálny tajomník okamžite zabezpečí, aby sa také disciplinárne opatrenie vykonalo za pomoci uvádzačov, a v prípade potreby za pomoci bezpečnostnej služby Parlamentu.“

Pán Bloom, ako vidíte, väčšina poslancov Parlamentu považuje vaše správanie za úplne neprijateľné. Vaše správanie považujem za neprijateľné aj ja. Vzhľadom na túto skutočnosť vás musím požiadať, aby ste opustili rokovaciu sálu.

 
  
 

Ako viete, môžete diskutovať a vyjadriť svoj názor. Nemali by ste sa však navzájom rušiť. Inak nemôžeme v rokovacej sále udržať poriadok.

 
  
MPphoto
 

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. (FR) Vážený pán predseda, najskôr chcem vyjadriť presvedčenie, že táto udalosť je veľmi vážna. Som tiež presvedčený, že politické skupiny dnes musia v súvislosti s touto záležitosťou reagovať prijatím spoločnej pozície. Dúfam, že všetky politické skupiny, samozrejme, okrem skupiny príslušného poslanca, majú veľmi jasný postoj k podpore postupu, ktorý ste prijali v snahe predísť podobnému konaniu v budúcnosti.

(potlesk)

Som presvedčený, že slová pána Daula o Írsku presne vystihujú skutočnosť, pretože dôsledne analyzovali írsku situáciu. Rád by som mu však odkázal, že keby sme na začiatku finančnej krízy zaviedli v októbri 2008 európsky záchranný plán pre banky v znení, ktoré Komisia predložila, ale členské štáty zamietli, Írsko by nikdy neriešilo problémy, ktoré rieši v súčasnosti. Uvedený návrh bol v októbri 2008 zamietnutý so slovami: „Nepotrebný. My v Nemecku máme dostatok finančných prostriedkov, aby sme si problémy vyriešili svojpomocne.“ Videli sme výsledok tohto prístupu.

Po druhé, chcel by som sa vyjadriť k súčasnej otázke, pretože ju stále sprevádza isté napätie. Pokiaľ ide o mňa, dúfam, že euro sa zajtra alebo pozajtra znova stabilizuje, pretože je to potrebné. Som preto presvedčený, že včerajšie slová prezidenta Európskej centrálnej banky a pána Rehna musíme brať vážne.

Som presvedčený, že vyjadrenia pána Tricheta počas včerajšej rozpravy, na ktorej sa nezúčastnilo veľa poslancov, majú veľmi veľký význam. Uviedol, že balík opatrení nestačil na opätovné dosiahnutie stability v eurozóne. My v Parlamente tak nesieme osobitnú zodpovednosť, pretože máme spolurozhodovacie právomoci vo všetkých spomínaných oblastiach. Tieto otázky musíme brať vážne. V čom v skutočnosti spočíva problém? Nikde na svete neexistuje mena, ktorú nepodporuje vláda, jednotná hospodárska politika, stratégia a jednotný trh s dlhopismi. My v eurozóne sme presvedčení, že je možné konať so 16 vládami, 16 trhmi s dlhopismi a 16 rôznymi hospodárskymi politikami. Som presvedčený, že toto je základ, na ktorom musíme konať, a záver, ktorý musíme prijať. Musíme presiahnuť rozhodnutia Rady. Pán Rehn, som dokonca presvedčený, že musíme presiahnuť aj návrhy Komisie a že musíme podporiť pána Tricheta.

Ak pán Trichet, ktorý napokon zodpovedá za stabilitu eura, vyzýva Parlament a ostatné európske orgány na posilnenie balíka opatrení, jediné rozhodnutie, ktoré môžeme prijať v súvislosti s finančnými trhmi, je posilniť balík opatrení, komunitarizovať, zaviesť plne automatické sankcie, ktoré v súčasnosti nie sú zavedené, a vytvoriť trh s dlhopismi v eurách. Rozdiely medzi Gréckom a Nemeckom a Írskom a Nemeckom nezaniknú bez jednotného trhu s dlhopismi. Skutočne účinná dodatočná sankcia by sa mohla zaviesť aj v prípade krajín, ktoré nesplnia podmienky Paktu stability a rastu.

Na záver by som rád uviedol, že potrebujeme zaviesť taký druh skutočnej hospodárskej správy, ktorý je stimulom pre investície. A ak nemecká vláda z tohto dôvodu vyzýva na zmenu článku 136 zmluvy, zmeňme ho. Urobme však aj to, čo je potrebné, a v budúcnosti ustanovme v článku 136 skutočnú hospodársku správu a plne automatické sankcie. Vytvorme z uvedených zmien v zmluve, ktoré máme pred sebou, skutočnú príležitosť a pripravme euro na budúcnosť. To znamená, zaveďme hospodársku správu v eurozóne a v Európskej únii.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). – Vážený pán predseda, pán Verhofstadt, tvrdíte, že v prípade, ak Komisia dostane hospodársku správu, o ktorú sa snaží a o ktorú sa v jej mene snažíte vy, bude vždy prijímať správne rozhodnutia?

 
  
MPphoto
 

  Guy Verhofstadt (ALDE). – Vážený pán predseda, myslím, že viac dôverujem zámeru Európskej komisie prijímať opatrenia voči krajinám, ktoré nedodržiavajú podmienky Paktu stability a rastu, než samotnej Rade s predsedami vlád. V Rade som strávil deväť rokov a nikdy som sa nestretol s krajinou, ktorá by ukazovala prstom na inú krajinu a tvrdila, že neuplatňuje Pakt stability.

Videli sme to v rokoch 2004 a 2005 v súvislosti s Francúzskom a Nemeckom. Neuplatňovali pakt stability a žiadnej z nich neboli uložené sankcie. Z uvedeného dôvodu musí iniciatívu v tejto záležitosti prevziať Európska komisia, ktorá je komunitárnou inštitúciou a naozaj postupuje podľa metódy Monneta a Schumana.

 
  
MPphoto
 

  Barry Madlener (NI). (NL) Vážený pán predseda, to je pravda. Nemohol som zasiahnuť, keď ste z rokovacej sály vylúčili nášho kolegu zo Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP). Chcel by som však vzniesť námietku voči neobjektívnemu uplatňovaniu rokovacieho poriadku. Pán Schulz nazval v tejto rokovacej sále môjho kolegu pána van der Stoepa fašistom a neurobili ste nič. Nenasledovali žiadne ospravedlnenia. Proti pánovi Schulzovi nebolo prijaté žiadne opatrenie. Pán Schulz momentálne robí presne to isté...

(Rečník pokračoval, ale jeho mikrofón bol vypnutý.)

 
  
MPphoto
 

  Predseda. Musím ukončiť túto debatu. Ak máte nejaké pochybnosti o situácii, ktorá vznikla, môžete prísť za mnou. Som ochotný s vami komunikovať. Vyjasníme si to navzájom.

 
  
 

Pán Farage, ako viete, požiadal som vás, aby ste diskutovali aj o niektorých veľmi dôležitých otázkach, a osobne som sa za vás prihovoril. Oboznámil som vás so svojím stanoviskom a mali ste o ňom všetky informácie. V tejto súvislosti som sa vás tiež opýtal, či máte nejaké pochybnosti o mojom rozhodnutí.

 
  
MPphoto
 

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE.(DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, je pomerne zložité vystúpiť v tejto veľmi napätej atmosfére. Do určitej miery je to aj ukážkou situácie, v ktorej by sa Európska únia mohla ocitnúť v prípade, ak ešte raz nevypracujeme európsku politiku dôslednejším a rozhodnejším spôsobom. Pán Schulz, domnievam sa, že problém nespočíva v malých zmenách zmluvy, ktoré Nemecko chce a potrebuje. Finančná kríza totiž nie je prírodnou katastrofou. Ide skôr o to, že v tejto kríze Európska rada a najmä predstavitelia veľkých krajín v nej už nie sú schopní zabezpečiť rozšírenie pozitívnych impulzov z bruselských zasadnutí do spoločnosti v rámci členských štátov Európskej únie. Podľa mňa je naozaj zvláštne, ako rýchlo sa vytratil tento európsky duch. Za zvláštne považujem aj to, že zo všetkých krajín nás práve Nemecko, ktoré malo v našej dávnej a menej dávnej spoločnej minulosti taký prospech zo solidarity, už nedokáže odviesť od rozpravy, ktorú v súčasnosti charakterizuje sebectvo a malichernosť, k diskusii o tom, prečo je správne, aby členské štáty v Európe navzájom a veľmi úzko prepojili svoje osudy, a prečo sa Rade, a aj vám, pán Van Rompuy, už nedarí vysvetľovať občanom, ktorých neistotu tak výstižne opísal pán Daul, prečo bude možné túto krízu prekonať iba prostredníctvom vzájomnej spolupráce a nie konkurencie. Jedným z našich problémov je úplná neprítomnosť tohto ducha.

Druhá poznámka sa týka toho, že neodznelo žiadne úprimné politické vyhlásenie o tom, že nezachraňujeme všetkých Grékov alebo Írov, v obidvoch prípadoch totiž zachraňujeme banky, a že Írsko nepredstavuje len írsku krízu, ale aj nemeckú a britskú krízu. Uvádzam to aj napriek tomu, že to nie sú slová, ktoré by ste nevyhnutne chceli počuť. Som presvedčená, že táto úprimnosť bude základom pre presvedčenie občanov, aby skutočne podporili rozhodnutia Bruselu, prijaté v tomto období krízy.

Moja tretia poznámka sa týka môjho presvedčenia, že pán Verhofstadt má úplnú pravdu. V súčasnosti musíme vypracovať podobu hospodárskej správy. To všetci vieme. Bez ohľadu na to, ako často Rada a Komisia vyhlasujú svoj zámer čo najskôr prijať potrebné kroky, chcem upozorniť, že nastal vhodný čas, pretože práve tento nedostatočný európsky duch solidarity bude viesť k tomu, že tieto nevyhnutné a logické kroky zamerané na integráciu sa neprijmú. Jedna vec je rozprávať v súčasnosti o daňovom dampingu v Írsku. Niečo sa tu musí zmeniť. Ďalšou otázkou je spôsob, ako to vykonať. Inou je ešte to, kedy a v akom časovom rámci. Celkovo však členské štáty musia skoordinovať svoje daňové politiky. Inak sa Európska únia nebude vyvíjať správnym smerom.

Dôsledne by sme mali pristupovať k diskusii na jednu tému, pretože jej už bola prisúdená dôležitosť. Ide o zapojenie veriteľov, reštrukturalizáciu dlhu vrátane dlhu tých, ktorí boli priamou príčinou krízy. Musím vám povedať, že je pre mňa mimoriadne zložité posúdiť, čo je v tejto súvislosti správne a čo nie. Vieme, že Španielsku a Portugalsku nezostáva veľa času. Vieme, že je len otázkou času, kým budú tiež žiadať o solidaritu a krízové riadenie. Neviem, či si preukážeme láskavosť, ak v súčasnosti zapojíme veriteľov, alebo či by teraz nebolo v skutočnosti lepšie tvrdiť, že chceme spomínanú hospodársku správu, prísnu reguláciu bankového sektora, daň z finančných transakcií alebo majetkové odvody pre tých, ktorí na kríze zarábajú. Tento postup musíme spoločne zvážiť. Nemá žiadny význam postupovať tak, akoby v tejto súvislosti nebolo potrebné prijať žiadne rozhodnutie. Ďakujem vám za pozornosť.

(Predseda prerušil rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Kay Swinburne, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predseda, Európska rada tentoraz diskutuje o dvoch hlavných témach a médiá v mojom waleskom volebnom obvode ich tiež spájajú. Po prvé, ako sa EÚ vyrovná so situáciou v Írsku, a po druhé, ako vyriešiť bezvýchodiskovú situáciu v súvislosti s rozpočtom EÚ. Vo Walese v plnej miere oceňujeme poskytnuté finančné prostriedky EÚ a všetci moji voliči uznávajú potrebu stabilnej eurozóny. Rozdiely v spôsoboch diskusie o týchto dvoch témach v Cardiffe a Bruseli sú však výrazné.

V Európskom parlamente v Bruseli tieto otázky riešime a diskutujeme o nich osobitne. Reakcia Európskeho parlamentu a Rady na záchranu eura spočíva v tom, že potrebujeme dokonalejšiu hospodársku správu, viac pravidiel pre národné vlády a ich presadzovanie prostredníctvom pokút a sankcií.

V našom hlavnom meste Cardiffe, a som si istá, že aj v Dubline, je situácia taká, že kým v súvislosti s rozpočtom prichádzame k záveru, že je nevyhnutné, aby sa členské štáty prestali správať sebecky a pred vlastnými potrebami uprednostnili Európu, všetko sa končí pri tom, ako a na čo by sa mali vynakladať peniaze daňových poplatníkov. Ľudia si uvedomujú nevyhnutnosť úsporných balíkov. Každý deň sú informovaní o výške dlhu svojich krajín. Vedia, že sa musia prijať prísne rozhodnutia. Chcú však tiež rozhodovať o spôsobe vynakladania svojich ťažko zarobených peňazí. Pre mnohých voličov zachádza požiadavka, aby sa vzdali ešte väčšej sumy finančných prostriedkov v prospech financovania projektov EÚ prostredníctvom zvýšeného rozpočtu EÚ v období, keď sa od nich požaduje, aby sa vzdali časti svojich dôchodkov vo verejnom sektore alebo v niektorých prípadoch dokonca aj základných dávok v oblasti sociálneho zabezpečenia, od ktorých sa stali závislí, priďaleko.

Ak samotná EÚ uznáva, že nevykonala dostatočne kvalitnú prácu pri posilňovaní vlastných pravidiel a noriem v rámci eurozóny, len ťažko podnieti občanov k tomu, aby jej poskytli ešte väčšiu sumu peňazí. V tomto období sprísnených verejných výdavkov a preskúmania pravidiel hospodárskej správy členských štátov musíme v Európskom parlamente rešpektovať tlak, pod ktorým sú členské štáty, a uznať, že všetky menej naliehavé projekty inštitúcií EÚ by sa mali odložiť, aby sa mohol vytvoriť rozpočet EÚ, ktorý by odzrkadľoval toto náročné hospodárske obdobie.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). – Vážený pán predseda, uznáva rečníčka to, že takzvané finančné prostriedky EÚ, ktoré, ako spomínala, dostali jej voliči, sú jednoducho vlastné vrátené peniaze Spojeného kráľovstva, ktoré sú však vrátené len čiastočne a po tom, ako si Európska únia zobrala svoj podiel pre krupiera? Uvedomuje si to táto pani? Rozumie tomu?

 
  
MPphoto
 

  Kay Swinburne (ECR). – Vážený pán predseda, ako tento pán vie, v plnej miere si uvedomujem pôvod peňazí a to, kto sú čistí prispievatelia do rozpočtu EÚ. Moji voliči vo Walese však vnímajú len to, že dostávajú investície na dôležité projekty, keď je ich HDP nižšie než v ktoromkoľvek inom regióne Spojeného kráľovstva. Výdavky EÚ v mojom volebnom obvode budem teda obhajovať vždy.

 
  
MPphoto
 

  Lothar Bisky, v mene skupiny GUE/NGL.(DE) Vážený pán predseda, ak sa vedúci predstavitelia štátov a vlád dohodli na vytvorení trvalého krízového mechanizmu s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu eurozóny, môžem to iba uvítať. Výsledky niekoľkomesačnej práce osobitnej skupiny pána Van Rompuya pre správu ekonomických záležitostí ponechávajú veľa priestoru na zlepšenie. Moje názory na ne sa však rôznia. Vynakladá sa úsilie na vykonanie čo najprísnejšej kontroly rozpočtov s cieľom vyhnúť sa dlhodobým deficitom. Obozretnú obnovu po kríze však opäť okamžite ohrozí radikálne zníženie verejných výdavkov. Tento krok je kontraproduktívny a podľa mňa aj absurdný. Zdá sa, že z našej minulej skúsenosti s Paktom stability a rastu sme si nevzali žiadne ponaučenie. Nemôžete zaviesť dodatočné peňažné sankcie v krajine, ktorá je už nadmerne zadlžená. Zákaz poskytovania záchranných opatrení a Pakt stability a rastu oslabujú solidaritu medzi štátmi v menovej únii.

Vládne našim politikám hospodárstvo? Ešte raz pripomeniem, že dôsledky krízy budú znášať ľudia. Môžeme očakávať mzdový a sociálny dumping, škrty v sektore vzdelávania a zvýšenie nezamestnanosti. Tým sa ešte zvýši zaťaž pre postihnuté krajiny a ich obnova bude zložitejšia. Nemá vôbec zmysel zvyšovať tlak na krajiny, ako napríklad Írsko, Grécko alebo Portugalsko. Skôr by sa mali znížiť veľké hospodárske rozdiely v Európe, inými slovami, potrebujeme hospodársku správu. Chceme vytvoriť sociálne zameranú a spravodlivú Európu postavenú na zásade solidarity. Uprednostňovanie politiky pred hospodárstvom sa musí zachovať alebo obnoviť.

 
  
MPphoto
 

  Nigel Farage, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predseda, pán Van Rompuy vykonáva svoju funkciu jeden rok a v tomto období sa začína rúcať celá stavba. Vládne chaos. Peniaze sa míňajú. Pánovi Van Rompuyovi by som mal poďakovať. Možno by mal byť tvárou euroskeptického hnutia.

Pán Van Rompuy, len sa dnes ráno poobzerajte po tomto Parlamente. Len si všimnite tie tváre. Všimnite si tie obavy. Všimnite si ten hnev. Chudák pán Barroso sa tvári, akoby videl ducha. Viete, začínajú chápať, že hra sa skončila, a v zúfalej snahe zachrániť svoj sen chcú zo systému odstrániť aj všetky zvyšné stopy demokracie. Je úplne zrejmé, že nikto z vás sa vôbec nepoučil. Pán Van Rompuy, myslím si, že v súvislosti s vaším vyjadrením, že euro prinieslo stabilitu, si zaslúžite potlesk za zmysel pre humor. Nejde však v tomto prípade iba o pštrosiu mentalitu?

Svoj fanatizmus prejavujete otvorene. Spomínali ste, že je nesprávne veriť v existenciu národného štátu v globalizovanom svete 21. storočia. To sa môže týkať Belgicka, ktoré nemá už šesť mesiacov vládu. V prípade nás ostatných však ľudia v každom členskom štáte v tejto Únii (a možno preto vidíme na tvárach obavy) čoraz častejšie hovoria, že nechcú túto vlajku, nechcú túto hymnu, nechcú túto politickú triedu. Celý projekt chcú poslať na smetisko dejín.

Na začiatku tohto roka sa odohrala grécka tragédia a teraz došlo k udalostiam v Írsku. Viem, že hlúposť a chamtivosť írskych politikov s tým má veľa spoločného. Nikdy nemali prijať euro. Trápili ich nízke úrokové miery, umelý rozmach a rozsiahle bankroty. Všimnite si však svoju reakciu. Keď ich vláda padá, tvrdí sa im, že by nebolo vhodné uskutočniť všeobecné voľby. Komisár Rehn tu v skutočnosti uviedol, že svoj rozpočet musia schváliť predtým, než budú môcť uskutočniť všeobecné voľby.

Ľudia, kto si vlastne myslíte, že ste? Naozaj ste veľmi nebezpeční. Vaša posadnutosť vytvorením tohto euroštátu znamená, že vám spôsobuje radosť ničenie demokracie. Zdá sa, že vás tešia milióny chudobných ľudí bez práce. Aby mohol pokračovať váš eurosen, musia trpieť nespočetné milióny ľudí.

Ten sen sa však nenaplní, pretože na rade je Portugalsko. S úrovňou dlhu vo výške 325 % HDP nasleduje práve ono. Predpokladám, že ďalšie bude Španielsko. Záchranné opatrenia pre Španielsko by boli sedemkrát nákladnejšie než v Írsku a v tej chvíli sa minú všetky prostriedky na tieto opatrenia. Nezostane už nič.

Je to však oveľa vážnejšie než hospodárske záležitosti, pretože ak vezmete ľuďom identitu, ak im vezmete ich demokraciu, potom im zostane len nacionalizmus a násilie. Môžem iba dúfať a veriť, že projekt jednotnej meny zničia trhy skôr, než sa skutočne zrealizuje.

 
  
MPphoto
 

  Angelika Werthmann (NI).(DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, na to, aby sme prekonali súčasnú finančnú krízu, musíme uskutočniť základné zmeny v rámci hospodárskej zodpovednosti v Európe. Ide o zvýšenie finančnej disciplíny, monitorovanie hospodárskej politiky a zlepšenie koordinácie krízového riadenia. Posilnenie Paktu stability a rastu by nevyhnutne viedlo k zvýšeniu hospodárskej zodpovednosti.

Následné sankcie by sa mohli začať uplatňovať v prvej fáze procesu rozpočtového dohľadu a zohľadňovalo by sa kritérium deficitu a verejného dlhu. Na záver chcem uviesť, že nový krízový mechanizmus okrem iného znamená, že zodpovednosť by mohli niesť napríklad banky a poskytovatelia poistenia. Vyzývam tieto inštitúcie na zodpovednejšie správanie voči daňovým poplatníkom.

Chcela by som uviesť ešte jednu poznámku v súvislosti s konferenciou v Cancúne. EÚ chce vystupovať jednotne. Práve toto zložité obdobie poskytuje príležitosť na investície napríklad do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti, a teda aj na zlepšenie životného prostredia, ako aj našej politiky rastu.

 
  
MPphoto
 

  Marianne Thyssen (PPE). (NL) Vážený pán predseda, pán Van Rompuy, pán Barroso, dámy a páni, v dôsledku bankovej krízy, hospodárskej krízy a krízových situácií vo verejných financiách sme za posledného dva a pol roka viac ako kedykoľvek predtým zistili a skúsili, čo sú to krízy. Doteraz boli reakcie orgánov najmä na európskej úrovni správne. Existencia a odolnosť eura a tiež dôkladné postupy Európskej centrálnej banky zabránili vyostreniu situácie. Sila jednoty, ktorej sme sa v Európe naučili, a solidarita fungujú. Súčasný stav však dokazuje, že musíme pokračovať v uskutočňovaní štrukturálnych úprav a že sa naozaj potrebujeme posunúť vpred v súvislosti s hospodárskou správou. Pán predseda Európskej rady, aj keď nás euro trochu uspalo, vnímajme závažnosť tejto krízy ako varovný signál, aby sme v budúcnosti v plnej miere využili našu európsku silu. V prípade finančného sektora, verejných rozpočtov, dlhu a tiež pri úprave makroekonomických nerovnováh je potrebné zaviesť prísne pravidlá a vhodné mechanizmy na presadzovanie práva. Uvedené opatrenia sú potrebné na obnovu dôvery, podporu konkurencieschopnosti, presadzovanie hospodárskeho rastu a zvýšenie množstva príležitostí na vytváranie pracovných miest a prosperitu. Dúfam, že prísne opatrenia neodrádzajú nikoho zo strachu, že členské štáty vykresľujú Európsku úniu ako strašiaka. Pravda je totiž taká, že členské štáty potrebujú tlak zvonku, možno aj strašiaka, pretože v období globalizácie nemôžu riešiť problémy samy. Pán predseda Európskej rady, závery, ktoré sme čítali a ktoré sú v obrovskej miere výsledkom práce vašej osobitnej skupiny, povedú Úniu k potrebným štrukturálnym úpravám. V tejto súvislosti ich vítame. Mám však dve otázky. Prvá znie, že o viac než polovici balíka týkajúceho sa hospodárskej správy sa musí rozhodnúť v rámci spolurozhodovacieho postupu, a žiadate aj o uplatňovanie zrýchlených postupov v rozhodovacom procese. Zaujímalo by ma teda, či Rade pre hospodárske a finančné záležitosti (Ecofin) ponechávate dostatočný priestor na rokovania s Parlamentom a na to, aby Parlamentu umožnila plniť v plnej miere jeho úlohu. O to sa totiž snažíme. Po druhé, a to je posledná otázka, Európska rada je proti automatickým sankciám v systéme sankcií. Žiadna zmena a doplnenie zmluvy a žiadne otváranie Pandorinej skrinky. Na druhej strane však vy sám navrhujete zmenu a doplnenie zmluvy s cieľom umožniť vytvorenie trvalého krízového mechanizmu, ktorý potrebujeme. Pýtam sa, kde je potom Pandora. Vopred ďakujem za vaše odpovede.

 
  
  

PREDSEDÁ: LIBOR ROUČEK
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Stephen Hughes (S&D). – Vážený pán predsedajúci, som si istý, že všetci sa zhodneme na tom, že vedúci predstavitelia štátov a vlád sú mimoriadne zaneprázdnení ľudia. Považujem preto za mimoriadne mätúce, že sa stretávajú približne každé tri mesiace a míňajú ohromné množstvo času a prostriedkov, aby rozhodli o veľmi malom počte otázok. To všetko sa deje v čase krízy, ktorú dvojnásobne zdôrazňujú nedávne udalosti v Írsku.

Všimnite si len koncepciu dane z finančných transakcií. Bola na programe samitu v marci, júni a októbri a presúvala sa z jedného zasadnutia Rady na ďalšie. Teraz bola presunutá na decembrový samit a podľa všetkého sa presunie opäť na budúce zasadnutia. V oblasti hospodárskej správy musíme naliehavo pokročiť ďalej. Potrebujeme víziu, opatrenia, vzájomnú solidaritu a dôkladnú koordináciu. Stretávame sa však iba s nejasnosťami, váhavým prístupom a vzájomnou nedôverou, ktoré vedú k trvalej nestabilite namiesto stability.

Niektoré skutočnosti sú zrejmé. Po prvé, ďalšie sprísnenie Paktu stability a rastu nebude stačiť. Horšia však je existencia značného nebezpečenstva v súvislosti s tým, že nový systém bude mať v navrhovanej podobe cyklický účinok, a preto bude kontraproduktívny pre rast a pracovné miesta. Po druhé, hospodárska a menová únia sa musí stať omnoho efektívnejšou vďaka vyrovnanej a účinnej koordinácii hospodárskej politiky, a nielen vďaka dohľadu a sankciám. Po tretie, v každom prípade je potrebné zaviesť systém spoločného riadenia dlhu aspoň v súvislosti s časťou verejného dlhu, možno do výšky 60 % HDP.

Hospodárske výhody takéhoto systému európskych dlhopisov sú nesmierne a zrejmé. Pán predseda Van Rompuy, v záznamoch sa uvádza vaše vyjadrenie o tom, že sa nezaujímate o politikov s víziou. Myslím, že uprednostňujete praktické opatrenia. Tomu rozumiem. Domnievam sa však, že teraz môžete obidva prístupy spojiť. Dúfam, že smerovanie je zrejmé a že daň z finančných transakcií a vyvážený systém koordinácie hospodárskej politiky budú mať väčší význam než jednoduchý dohľad a spoločné riadenie dlhu. Pán predseda Van Rompuy, myslím si, že nastal čas na víziu a opatrenia.

 
  
MPphoto
 

  Alexander Graf Lambsdorff (ALDE).(DE) Vážený pán predsedajúci, je dôležité, aby občania porozumeli aj tomu, že Európska únia nemá dlh. Rozprávame tu o dlhovej kríze v našich členských štátoch. Európska únia predstavuje jedinú politickú úroveň v Európe, ktorá nie je zadlžená. Bol by som tiež rád, keby to takto zostalo. Sme však navzájom prepojení spoločným osudom eura. Pani Harmsová a pán Schulz sa v tejto súvislosti správne sťažovali na nedostatok európskeho ducha. To, k čomu došlo v Deauville, bolo chybou. Spojené kráľovstvo vydiera Nemecko a Francúzsko. Sankcie musí zaviesť Komisia a nie ministri financií. Pán Van Rompuy, automatický charakter sankcií počas preventívnej fázy bol obetovaný v Deauville. Ministri financií musia v tejto súvislosti znova prijať rozhodnutie. Práve oni predtým zodpovedali za odštartovanie finančnej a dlhovej krízy v členských štátoch.

Čo je to hospodárska správa? Každý hovorí o hospodárskej správe, ale čo to konkrétne znamená? Naozaj chceme, aby Európska únia zasahovala do konkrétnych záležitostí v súvislosti s naším pracovným trhom a sociálnou politikou? Nad tým visí veľký otáznik. Vytvorenie právneho rámca pre oblasť podnikania a stimulovanie rastu sú všetko dobré a správne opatrenia. Problémom je však predovšetkým opätovné dosiahnutie poriadku vo verejných financiách v členských štátoch. Preto má európsky semester taký význam a preto ho musíme zaviesť.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Martin Schulz (S&D).(DE) Pán Graf Lambsdorff, ste, samozrejme, členom spolkového výkonného výboru Slobodnej demokratickej strany. Je vaše tvrdenie o tom, že udalosti v Deauville boli chybou, aj názorom vedúceho predstaviteľa vašej strany a vicekancelára Nemeckej spolkovej republiky alebo ide len o váš osobný názor? Môžeme to považovať za stanovisko Slobodnej demokratickej strany alebo iba za názor pána Grafa Lambsdorffa?

 
  
MPphoto
 

  Alexander Graf Lambsdorff (ALDE).(DE) Vážený pán predsedajúci, na otázku, samozrejme, rád odpoviem. Aj pán Schulz je, samozrejme, členom výboru Sociálnodemokratickej strany Nemecka a tiež tu občas uvedie vyhlásenia, ktoré možno nie sú úplne vhodné. Rád by som však vyslovil jednu poznámku. Týka sa toho, že keby mi pán Schulz mohol povedať, kto zo Slobodnej demokratickej strany sa zúčastnil na samite v Deauville, bol by som mu vďačný. Na konci samitu sme v súvislosti s tým uviedli pomerne jasné vyhlásenie.

Som presvedčený, že hlavný bod, to znamená upustenie od automatického charakteru sankcií v preventívnej fáze, sme kritizovali konkrétnym spôsobom. Zmenu zmluvy je možné spätne upraviť. Rozhodnutie prijaté na samite v Deauville však bolo zjavne chybou.

 
  
MPphoto
 

  Philippe Lamberts (Verts/ALE).(FR) Vážený pán predsedajúci, posledných 25 rokov žije príliš veľa členských štátov podľa modelu hospodárskeho rastu, ktorý je v podstate založený na verejnom a súkromnom dlhu. Problém spočíva v tom, že z uvedeného dlhu sa v prvom rade financovali finančné špekulácie a spotreba a nie investície. K tomu dochádzalo v čase, keď ostatné krajiny sveta, ako napríklad Čína, Brazília a India, začínali investovať. V učebniciach dejepisu sa možno bude tento moment spomínať ako bod, keď Európa naozaj stratila svoj smer.

Nemusí to však byť takto. Samozrejme, že potrebujeme zaviesť dôslednú európsku hospodársku správu. Najskôr však musíme odstrániť škody spôsobené týmto dlhom. Ak veríme v možnosť riešenia tohto problému iba prostredníctvom zníženia verejných výdavkov, potom nemáme na situáciu realistický pohľad. Túto krízu neprekonáme bez reštrukturalizácie a plánu splácania dlhu v prípadoch, v ktorých prekročil udržateľné úrovne a dlžníci ho reálne nemôžu splatiť.

Musíme sa vyjadriť jasne. Za hromadenie dlhu nesú zodpovednosť dlžníci aj veritelia. Dlžníci si naozaj požičiavali nad svoje možnosti, ale veritelia požičiavali nezodpovedne v nádeji, že bez rizika vytvoria výrazné zisky, keďže daňoví poplatníci im, samozrejme, vždy pomôžu.

Dlžníci, podobne ako veritelia, sa preto budú musieť tiež podieľať na tomto úsilí. A ak to nezabezpečíme, odsúdime sa k scenáru japonského typu, to znamená k depresii v Európskej únii. Som presvedčený, že občania tohto kontinentu si zaslúžia oveľa lepšiu perspektívu.

 
  
MPphoto
 

  Vicky Ford (ECR). – Vážený pán predsedajúci, toto je rozprava o hospodárskej správe. Mnoho krajín v Európe vrátane našej krajiny prechádza zložitým hospodárskym obdobím. Tento víkend EÚ a Spojené kráľovstvo rozšírili podporu našim priateľom za Írskym morom. Nie je správny čas na to, aby sa Európsky parlament uchyľoval k pomenovávaniu alebo ukazovaniu prstom, ale na to, aby sme sa poučili z vlastných chýb a v budúcnosti prijímali lepšie rozhodnutia.

Minulý týždeň, uprostred novembra, Grécko tretíkrát zmenilo a doplnilo svoje decembrové koncoročné závierky. Dúfam, že to je ich konečná verzia. Ak niekedy existoval dobrý dôvod na to, aby krajiny zabezpečili lepšie účtovníctvo a prognózy, bol to tento.

Európska rada vynaložila vo svojich podrobných plánoch veľa úsilia na výmenu informácií počas európskeho semestra. Je potrebné začať ho uplatňovať. Jednotlivé krajiny by si mali vymieňať osvedčené postupy. Mali by sme si však uvedomiť, že nie všetky krajiny sú rovnaké a dobrú hospodársku správu je možné vytvoriť rôznymi spôsobmi, ale v prospech všetkých.

 
  
MPphoto
 

  Bairbre de Brún (GUE/NGL).(GA) Vážený pán predsedajúci, ak Medzinárodný menový fond (MMF), Európska centrálna banka a Komisia zavádzajú obmedzujúce podmienky, je zrejmé, že v Írsku sa zavádzajú zníženia vo výške miliárd eur. Dôjde k strate pracovných miest, verejné služby sa značne obmedzia a zvýši sa daň z príjmu u ľudí s nízkymi mzdami. Banky si udržia svoje zisky, kým chudobní, chorí, dôchodcovia a iné zraniteľné skupiny v celom tomto procese stratia. Toto nie je pomoc zo strany Európy, a preto tento postup dôrazne odmietame.

Namiesto snahy o mandát na zavedenie týchto znížení po tom, ako MMF a EÚ preskúmali účtovné knihy, írska vláda rozhodla, že voľby sa neuskutočnia až do schválenia tohto rozpočtu. Existovalo iné riešenie, ale írska vláda sa rozhodla inak. Rozhodli sa konať v prospech svojich priateľov v bankách a nie v prospech obyčajných ľudí v Írsku.

 
  
MPphoto
 

  Mario Borghezio (EFD).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, z vývoja tejto rozpravy musia pánovi prezidentovi Európskej centrálnej banky Trichetovi horieť uši. Keby sme boli v senáte starovekého Ríma, senátor by sa vo svojej tóge určite postavil a pánovi Trichetovi odvetil: „Quousque tandem abutere, Trichete, patientia nostra?“ – ako dlho budete skúšať našu trpezlivosť, pán Trichet?

V skutočnosti sa musíme sami seba opýtať, či je správne vyhnúť sa zrušeniu eura – to je veľmi zložitá úloha – alebo, naopak, zabrániť tomu, aby záchrana eura zničila hospodárstva našich členských štátov po tom, ako eurofilné politiky pána Prodiho a jemu podobných zničili naše priemyselné odvetvia, predovšetkým malé a stredné podniky, napríklad v Padánii, a spôsobili iba prepúšťanie a podporu v nezamestnanosti.

Prečo by sa mali krajiny, ktoré prežívajú krízu, úplne oslabiť podporou takmer až vo výške 100 miliárd EUR, aby zachránili Írsko, ktoré svojou politikou dane z podnikania na úrovni 12,5 % doteraz nespravodlivo konkurovalo iným krajinám?

Kde bola európska správa, keď sa banka Anglo Irish Bank mesiac po absolvovaní záťažových testov prepadla do deficitu vo výške 8 miliárd EUR? Kde bol pán Trichet? Sme si istí, že záchrana Írska nie je porušením Maastrichtskej zmluvy? V Nemecku, našťastie, existuje ústavný súd, ktorý potvrdí, že prevzatie deficitu inej krajiny v rámci účtovnej evidencie Nemecka je protiústavné. Nastal teda čas rozlúčiť sa s eurom.

 
  
MPphoto
 

  Werner Langen (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, odznelo tu mnoho kritických poznámok v súvislosti s rozhodnutím prijatým na samite v Deauville. Každý však vie, pán Van Rompuy, že na začiatku posledného stretnutia vašej osobitnej skupiny nebolo doriešených ešte 20 otázok. Muselo sa nájsť riešenie, keďže sa na ne vzťahuje zásada jednomyseľnosti. Každý to vie. Každý vie aj to, že práve dva najväčšie členské štáty Nemecko a Francúzsko nedodržali v roku 2004 podmienky Paktu stability a rastu, hoci, ako tiež všetci vieme, v tomto období vládla v Nemecku spolková vláda sociálnych demokratov a zelených. Kritika zo strany pána Schulza preto nie je vôbec namieste.

Ak v súčasnosti požadujeme väčšiu prísnosť Paktu stability a rastu, prvým predpokladom je to, aby ho členské štáty konečne dodržiavali. Aký zmysel má jeho väčšia prísnosť, ak ho nikto nedodržiava? Nedodržiaval sa dostatočne. Bolo predložených šesť legislatívnych návrhov. Dva z nich sú nariadenia Rady a štyri sú spoločné nariadenia Rady a Európskeho parlamentu. Nerozumiem však niektorým uvedeným sťažnostiam. Budeme sa môcť vyjadriť v rámci spolurozhodovacieho postupu. V mene nášho poslaneckého klubu môžem uviesť, že podporíme návrhy Komisie v tejto oblasti. Následne budeme o tejto otázke opäť rokovať s Radou. Takýto je bežný postup. Prečo sme takí nenároční a urážame tretie strany, ktoré sú súčasťou tohto legislatívneho procesu, namiesto toho, aby sme uplatňovali svoje vlastné práva?

Dovoľte mi uviesť poznámku o potrebe zmeny a doplnenia zmluvy. Podľa môjho názoru dosiahla zmluva svoje hranice 9. mája. Vyžaduje sa odôvodnenie záchranného balíka v súlade s článkom 122. To, že si to členské štáty neželajú, pretože Komisia a Parlament by sa mohli následne zapojiť do tohto procesu, je podľa mňa nesprávny postoj. Zmena a doplnenie článku 136 nesplní účel. Potrebujeme skôr pevný právny základ pre záchranný balík a následne sa všetky ostatné otázky vyriešia samy.

 
  
MPphoto
 

  Elisa Ferreira (S&D).(PT) Vážený pán predsedajúci, buďme úprimní. Mechanizmus solidarity pre štátne dlhopisy nefungoval a nefunguje. Cena gréckeho dlhu neklesla, Írsko sa nachádza v hospodárskej kríze a nad nákazou nemáme kontrolu. Proces sa začal príliš neskoro. Má medzivládny charakter a hneď od vytvorenia eura mal mať inú podobu.

Predseda Komisie v súčasnosti navrhuje konsolidáciu systému. Zapojenie súkromného sektora sa však predkladá ako tretí navrhovaný nástroj. Počuli sme už návrh určený kancelárke Merkelovej. Na toto predčasné a zle načasované oznámenie reagovali trhy prudkým zvýšením. Parlament využije všetky svoje právomoci, veľkú zodpovednosť a duch spolupráce v rámci spolurozhodovacieho postupu, ktorý sprevádza legislatívny balík o hospodárskej správe. Neurobí to však tak, že obetuje naliehavosť a potrebu rýchleho riešenia a že postaví kvalitu na druhé miesto. Aby sme sa vyjadrili jasne, Parlament bude situáciu aktívne riešiť. O takej závažnej otázke, akou je vyriešenie štátnych dlhopisov, sa však nemôže rozhodovať ako o okrajovej téme alebo bez zapojenia európskej verejnosti a jej zástupcov. Obidve stránky navzájom súvisia.

Na záver chcem uviesť, že my Európania potrebujeme v tomto období krízy jasnú európsku víziu. Musíme vytvoriť európsky mechanizmus zameraný na konsolidáciu štátnych dlhopisov. Musíme vydať eurodlhopisy a eurozónu musíme chrániť udržateľným spôsobom pomocou európskych a nie medzivládnych systémov. Musíme posilniť európsky rozpočet, pretože už nemôže zotrvávať na úrovni 1 %. Rovnako by sa rast a skutočná konvergencia mali stať ústrednou témou politických priorít Európy. Komisia a nový predseda musia presadzovať tento program. Predseda Komisie nemôže byť zaviazaný Rade Ecofin. Tento postoj musíme ukázať európskej verejnosti.

 
  
MPphoto
 

  Mirosław Piotrowski (ECR).(PL) Vážený pán predsedajúci, kríza v eurozóne je skutočnosťou. Dôkazom závažnosti situácie je dokonca úsilie o zmenu ustanovení Lisabonskej zmluvy prijatej aj napriek veľkému nesúhlasu. Na jednej strane je jednoduché pochopiť stanovisko Nemecka a Francúzska, ktoré nechcú platiť za krízu v Grécku ani v Írsku, a možno ani v iných krajinách. Na druhej strane by sme mali venovať pozornosť precedensu v súvislosti s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy. V zásade mala zlepšiť fungovanie Európskej únie. Je celkom zrejmé, že sa stal pravý opak.

Keďže sme však nútení zmeniť a doplniť Lisabonskú zmluvu, nemalo by sa to týkať iba otázok súvisiacich s eurozónou, ale aj otázok týkajúcich sa iných inštitucionálnych mechanizmov, ktoré majú ťažkosti. Mnoho ekonómov tvrdí, že grécka kríza by sa nerozšírila na európsku úroveň, keby si Grécko zachovalo vlastnú menu, ktorej výmenný kurz by sa v dôsledku tejto krízy značne znížil. To ukazuje, že národné meny by Únii poskytli väčšiu stabilitu než eurozóna.

 
  
MPphoto
 

  Mario Mauro (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som poskytol politické hodnotenie doterajších vyjadrení v rámci rozpravy.

My členovia dôležitých európskych politických skupín celkom správne kritizujeme euroskeptikov, pretože neveria v Európu. Som však presvedčený, že skutočný problém spočíva v tom, že ani my sami nedôverujeme Európe. Nemôžeme teda obviňovať euroskeptikov z toho, čo je v skutočnosti našou vlastnou zodpovednosťou. Patríme do dôležitých európskych politických skupín a vždy sme presadzovali dôrazné a ambiciózne európske ideály. Je však pravda, že všetky vlády, ktoré sú prejavom našich politických rodín, hádžu pri uskutočňovaní týchto veľkých európskych projektov polená pod nohy. V mnohých prípadoch teda niečo v jeden deň prisľúbia a na druhý deň to odvolajú.

Preto máme väčšiu zodpovednosť, pretože ak nedokážeme riadiť realizáciu konkrétnych projektov prostredníctvom rozpravy, aby som sa vyjadril presne, od eurodlhopisov k vydaniu dlhopisov Európskej únie, bude veľmi zložité vysvetliť našim občanom, že patríme k tým istým stranám, ktoré v ich krajinách obviňujú zo všetkého Európu a tvrdia, že z krízy sa dostaneme iba vtedy, ak Európa zníži svoje výdavky.

Som presvedčený, že ide o zásadu základnej zodpovednosti. Ak sa na ňu zabudne, bude to viesť k strate základného charakteru európskeho projektu. Tým stratíme dôveryhodnosť a získame iba prázdne rokovacie sály a opustené volebné urny dovtedy, kým sa volieb nezúčastní aspoň 40 % našich občanov.

 
  
MPphoto
 

  Anni Podimata (S&D).(EL) Vážený pán predsedajúci, ak máme z rozhodnutí prijatých na poslednom zasadnutí Európskej rady vyvodiť jeden základný záver, týka sa toho, že rozhodnutia nepresvedčili trhy, neupokojili ich. Vzhľadom na to, že v súčasnosti majú trhy prvé aj posledné slovo, sa musíme pýtať na dôvody.

Je dôvodom to, že trhy bez ohľadu na veľmi prísne pravidlá rozpočtovej disciplíny chápu, že rozdiely v rámci hospodárskej a politickej súdržnosti v eurozóne skôr prehlbujeme, ako odstraňujeme?

Je dôvodom to, že postup, ktorý si ako správnu myšlienku vytvorenia trvalého mechanizmu krízového riadenia vyhradila jedna skupina štátov a ktorý by bol vo všetkých ostatných prípadoch vhodný, zrejme odstránil pridanú hodnotu tohto mechanizmu v praxi a tým vyslal zlú správu trhom a vystavil nás riziku ukončenia využívania mechanizmu, ktorý bol sebanapĺňajúcim sa proroctvom kontrolovaného bankrotu?

Ak sme naozaj odhodlaní zapojiť súkromný sektor a rozdeliť záťaž, prečo tvrdohlavo odmietame pokročiť ďalej a prijať daň z finančných transakcií na európskej úrovni?

Na záver sa chcem spýtať, prečo nedokážeme pochopiť, že medzi sprísnením pravidiel rozpočtovej disciplíny a trvalým mechanizmom krízového riadenia je veľký rozdiel. Rozdiel, ktorý by sme mohli odstrániť, keby sme sa rozhodli a vážne uvažovali nad vytvorením spoločného mechanizmu na riadenie časti dlhu členských štátov vydaním eurodlhopisov.

 
  
MPphoto
 

  Danuta Maria Hübner (PPE). – Vážený pán predsedajúci, na úvod by som rada povedala, že dlhodobé podmienky konkurencieschopnosti budú v jednotlivých členských štátoch v nasledujúcich rokoch rozdielne. Štrukturálne dôvody nerovnováh budú preto pretrvávať, kým hospodárska správa bude stále v procese vývoja, a preto nebude dostatočná.

V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité, aby Komisia naliehavo vyskúšala čo najväčšie množstvo prvkov novej hospodárskej správy, najmä relevantnosť hodnotiacej tabuľky a jej operačné možnosti. Je potrebné vykonať to v rámci prvého každoročného prieskumu rastu na začiatku európskeho semestra 2011.

Po druhé, chápem, že systém plne automatických sankcií by si vyžadoval zmenu zmluvy a že navrhovaný systém nám ponúka iba možnosti v rámci obmedzení ustanovení zmluvy. Z tohto dôvodu som presvedčená, že Komisia a Rada urobia, čo bude v ich silách, aby sa vyhli dodatočným fázam postupu, ktoré by ho zbytočne predĺžili.

Po tretie, hospodárska situácia EÚ nie je jednoduchým zhrnutím stavu členských štátov. Okrem toho, keďže systém je založený na identifikácii jednotlivých členských štátov, ktoré nespĺňajú podmienky, náprava ich nesprávneho konania môže mať negatívne vonkajšie dôsledky.

Konkrétne ide o to, že odstránenie nerovnováh môže mať vplyv na iné členské štáty eurozóny a na zvyšok Únie. Tieto prípadné dôsledky by sa mali zohľadniť pri postupe v jednotlivých prípadoch, aby sa zlepšila hospodárska situácia Únie ako celku.

Na záver, rozumiem, že úplné a dôsledné posúdenie vplyvu plánu hospodárskej správy by si vyžadovalo čas, ktorý nemáme. V tomto prípade pomôže to, že za posledné dva roky Komisia v podstatnej miere a dôkladne spoznala a pochopila situáciu v 27 hospodárstvach. Rada by som teda požiadala o dve opatrenia. Zabezpečte porovnateľnosť všetkých prvkov a vzťahov medzi vnútornými a vonkajšími nerovnováhami.

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

 
  
 

(Rozprava je prerušená.)

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia