Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 24. novembra 2010 - Štrasburg

15. Budúcnosť strategického partnerstva medzi Afrikou a EÚ v predvečer tretieho samitu Afrika – EÚ (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o budúcnosti strategického partnerstva medzi Afrikou a EÚ v predvečer tretieho samitu Afrika – EÚ.

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady, v mene podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v prvom rade som vám veľmi vďačný, že ste mi ponúkli príležitosť hovoriť o nasledujúcom samite Európska únia – Afrika, o ktorom viem, že mnohých z vás zaujíma.

Ak prvý samit, ktorý sa uskutočnil v Káhire v roku 2000, spustil proces kontinentálnej spolupráce, druhý, ktorý sa uskutočnil v Lisabone v roku 2007, definoval nový program pre vzťahy medzi Európskou úniou a Afrikou. Tretí, v Tripolise, by mal konsolidovať naše strategické partnerstvo a konečne priniesť konkrétne výsledky.

Je to práve v otázkach mieru a bezpečnosti, v ktorých má obrovský význam vedúca úloha, ktorú zohráva Africká únia. V Sudáne bola Africká únia prvá, kto nasadil mierovú misiu. V Dárfúre, vďaka panelu, ktorý viedol pán Mbeki, sa Africká únia ujíma vedúcej globálnej politickej úlohy. Pokrok, ktorý bol nedávno dosiahnutý v rokovaniach o rámcovej dohode medzi severom a juhom, je dôležitým krokom vpred k mierovému prechodu. Nasadenie Únie v priebehu volebnej pozorovateľskej misie navyše jasne zdôrazňuje naše odhodlanie prispieť k zaručeniu mierového prechodu v Sudáne. V Somálsku je AMISOM, misia Africkej únie v Somálsku, jediným aktérom prítomným priamo na mieste v Mogadiše.

Pokiaľ ide o štátne prevraty, prísne pravidlo nulovej tolerancie uplatňované Africkou úniou poskytuje ochranu a hrá rozhodujúcu úlohu pri obnovovaní ústavného poriadku. Africká únia sa stala organizáciou, ktorá stanovuje normy, a to nie iba v tejto oblasti, ale aj v oblasti politického riadenia na africkom kontinente a v procese hospodárskej integrácie. Poskytuje politický rámec, ktorý umožňuje jej členským štátom a regionálnym hospodárskym spoločenstvám povzbudzovať výmenu v rámci Afriky a nadnárodnú infraštruktúru. Celé portfólio Nového partnerstva pre rozvoj Afriky vrátane jeho programu sociálno-hospodárskeho rozvoja je v súčasnosti plne integrované v Africkej únii.

Tento vnútorný proces ide ruka v ruke s reformami zavedenými v medzinárodných riadiacich štruktúrach vo vzťahu k africkým zástupcom. Africká únia má v tejto otázke dobrú pozíciu, aby mohla koordinovať africké stanoviská na medzinárodnej scéne. Pokiaľ ide napríklad o zmenu klímy, premiér Etiópie dostal mandát od Africkej únie hovoriť v mene Afriky na medzinárodnej scéne.

Africká únia sa stala nenahraditeľnou pre Európsku úniu v mnohých prípadoch, pre ktoré potrebujeme riešenia a príspevky z Afriky, či už ide o udržiavanie mieru, migráciu, obchodovanie s drogami, zmenu klímy, alebo o Medzinárodný trestný súd. Afrika tiež ponúka príležitosti, ktoré by mala Únia preskúmať, vezmime si napríklad spoluprácu v oblasti energetických vzťahov, zmluvu o obchode so zbraňami a vyhliadky, ktoré ponúka súkromný sektor, keď spomeniem iba niektoré. Mimoriadny problém v rámci spolupráce medzi Európskou úniou a Africkou úniou je jasne spojený s Medzinárodným trestným súdom. Naši africkí partneri prispeli k jeho vytvoreniu a ich spolupráca zostáva nevyhnutná pre tento politický cieľ, ktorý patrí k hlavným prioritám Európskej únie. Kritizovali však spôsob, akým sa riešil prípad sudánskeho prezidenta al-Bašíra, a skutočnosť, že Bezpečnostná rada neuplatnila odročenie procesu, čo viedlo k tomu, že sa Africká únia dištancovala od súdu. Pokiaľ ide o Úniu, samozrejme, úplne podporujeme nezávislosť súdu a túto záležitosť môžeme iba nechať v rukách Bezpečnostnej rady, pokiaľ ide o možné odročenie procesu. Počas nasledujúceho samitu jasne vyjadríme náš názor, hoci veľmi dobre vieme, že samit nepochybne neprinesie zmenu postoja Africkej únie, čo sa už tiež jasne ukázalo.

Európa zostáva najdôležitejším partnerom Afriky. Politická, hospodárska, inštitucionálna a rozvojová spolupráca vždy prekračuje spoluprácu so všetkými ostatnými regionálnymi partnerstvami alebo v rámci akýchkoľvek vzťahov s národnou vládou. Únia by však nemala podceňovať rýchly rast účasti rozvíjajúcich sa partnerov. Úniu by táto nová situácia mala tešiť, keďže má však vplyv na vzťahy medzi Európskou úniou a Afrikou, tiež žiadame obnovenie sústredenia sa na známe prvky, ktoré predstavujú naše tromfy a prinášajú pridanú hodnotu, zaručenie lepšej koordinácie a udelenie priority situáciám, ktoré sú výhodné pre všetkých.

Pokiaľ ide o Úniu, nachádzame sa v inštitucionálnej situácii bez analógie kdekoľvek na svete: sú tu dve únie, ktoré majú za cieľ regionálnu integráciu a ktoré chcú prispieť k nástupu multilaterálneho systému globálneho riadenia. Africká únia so záujmom sleduje vytváranie nových inštitúcií zavádzaných vďaka Lisabonskej zmluve. Afrika, ktorá je pokojná, o ktorej priazeň sa uchádzajú viacerí partneri prvýkrát ponúkajúci a skutočne prvýkrát po dlhom čase sľubujúci perspektívy rastu, si bude jasne želať, aby sa s ňou zaobchádzalo ako s rovnocenným partnerom.

Príprava na samit teda prebieha. Diskusie s našimi líbyjskými hostiteľmi a našimi kolegami z Africkej únie boli užitočné. Veľa vedúcich predstaviteľov z Európy aj z Afriky potvrdilo, že sa zúčastnia na najvyššej úrovni. Hlavné diskusie na samite budú o jeho ústrednej téme: o investíciách, hospodárskom raste a vytváraní pracovných miest, ako aj niekoľkých súvisiacich sekundárnych témach. Dúfame, že tieto diskusie povedú ku konkrétnym výsledkom.

Účastníkom politického dialógu na ministerskej úrovni, ktorý sa uskutočnil v Malawi, sa podarilo dokončiť komuniké zo samitu, vyhlásenie z Tripolisu, a spoločný akčný plán na roky 2011 – 2013. Akčný plán predstavuje pevný základ pre naše ďalšie úsilie tak, že zaručí dobrú rovnováhu medzi tradičnými rozvojovými prioritami – infraštruktúrou, rozvojovými cieľmi tisícročia; politickými témami – mierom a bezpečnosťou, demokratickým riadením a ľudskými právami, migráciou, mobilitou, pracovnými miestami a novými sľubnými sférami spolupráce, napríklad obnoviteľnými zdrojmi energie, zmenou klímy, informačnými technológiami a vesmírom, aby som spomenul aspoň pár.

Na záver by som vám chcel v mene pána predsedu Van Rompuya povedať, že srdečne vítam pozitívnu účasť Parlamentu v diskusii o budúcnosti vzťahov medzi Afrikou a Európskou úniou a že vítam stretnutie medzi Európskym parlamentom a Panafrickým parlamentom, ktoré sa uskutoční v Tripolise 27. novembra, teda tesne pred samitom. Toto stretnutie bude vynikajúca príležitosť na vypracovanie základných odporúčaní na rozpravu v pléne, ktorá sa uskutoční počas samitu. Rovnako ma teší obsah dnešnej rozpravy a so záujmom očakávam vaše názory.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, je pravda, že dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia a prekonanie chudoby zostávajú v centre európskeho partnerstva s Afrikou. Zároveň však naše vzťahy výrazne presahujú tento rámec. Príležitosti na spoluprácu oboch kontinentov sú obrovské.

Začiatkom tohto mesiaca Komisia predložila návrhy spôsobu konsolidácie nášho vzťahu jeho posilnením a zameraním sa na inkluzívny a udržateľný rast v dlhodobom horizonte. Samit v Tripolise bude vynikajúcou príležitosťou na diskusiu o spôsoboch zlepšenia našej spolupráce v tomto ohľade.

Komisia je presvedčená, že existuje potreba rozšíriť politický dialóg a dialóg o politikách nad rámec tradičných rozvojových scenárov. EÚ a Afrika musia spolupracovať bilaterálne a tiež na medzinárodnej scéne a presadzovať naše spoločné záujmy: boj proti zmene klímy, pokrok pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia a presadzovanie mieru a bezpečnosti, demokratické riadenie a ľudské práva.

Tento cieľ má zaručiť, aby obe strany mohli spoločne riešiť globálne problémy, ktoré budú mať prevahu v programe samitu, a pripraviť pôdu pre efektívnejšiu a vzájomne výhodnú spoluprácu.

Vzhľadom na zameranie samitu na investície, rast a vytváranie pracovných miest sa tiež musíme zhodnúť na tom, ako máme spolupracovať na prekonaní následkov hospodárskej a finančnej krízy. To si bude predovšetkým vyžadovať podporu lepšieho podnikateľského prostredia a investícií. Bude to príležitosť pozrieť sa na sľubné oblasti, napríklad obnoviteľné zdroje energie, informačné a komunikačné technológie, vedu a iné. Toto sú oblasti, v ktorých má Afrika obrovské požiadavky a v ktorých môže Európa súčasne mnoho ponúknuť. Zatiaľ môžeme tiež stavať na spoločných úspechoch: mieri a bezpečnosti a regionálnej integrácii.

Tento ambiciózny program musí byť založený na úspechu lisabonského samitu v roku 2007 a na výsledkoch dosiahnutých odvtedy spoločnou stratégiou Afriky a EÚ a jej prvým akčným plánom. Na základe získaných skúseností oznámenie tiež vyzýva, aby obe strany robili viac na prekonanie súčasného rozdrobenia politických rámcov a finančných nástrojov. Mala by sa nájsť lepšia synergia medzi politikami EÚ, najmä so subsaharskou Afrikou a oblasťou Stredozemia, aby sa zaručila skutočná súdržnosť a zvýšená efektivita a viditeľnosť. Lepšia interná koordinácia s členskými štátmi a aktívna účasť všetkých zainteresovaných strán – Parlamentu, občianskej spoločnosti, súkromného sektora – sú tiež potrebné.

Na dosiahnutie lepších výsledkov by mal dať akčný plán na roky 2011 – 2013 prioritu činnostiam, ktoré majú jasnú regionálnu, kontinentálnu alebo globálnu pridanú hodnotu. Samit bude vynikajúcou príležitosťou na naplánovanie našej cesty vpred. Bude si to tiež vyžadovať zmeny na európskej strane, a to si bude od nás vyžadovať, aby sme zlepšili spôsob, akým EÚ riadi svoje vzťahy s Afrikou.

Som presvedčený, že budeme musieť pokračovať v tejto rozprave po samite, veľmi sa však teším na dnešnú rozpravu, aby sme boli dobre pripravení na samit.

  Filip Kaczmarek, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PL) Vážená pani predsedajúca, spoločné problémy, pred ktorými stoja Afrika a Európska únia, sú jasné a jednoznačné. Pán Chastel aj pán Piebalgs o tom hovorili. Bezpochyby sem môžeme zahrnúť odstránenie chudoby, mier a bezpečnosť, demokraciu a ľudské práva, globálne riadenie a zmenu klímy. Stanovili sme tiež konkrétne ciele na medzinárodnej úrovni – rozvojové ciele tisícročia. Súhlasím s pánom Piebalgsom, že dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia bude v skutočnosti kľúčové pre spoluprácu na rozvoji a pre budúcnosť Afriky.

Sformulovali sme tiež určité ďalšie ciele, ktoré sú veľmi dôležité pre vzájomné vzťahy medzi Európskou úniou a Afrikou. Sú to: zlepšenie kvality politického riadenia a efektívne, čestné a trvalo udržateľné riadenie prírodných a hospodárskych zdrojov. Dúfame, že partnerstvo medzi Európskou úniou a Afrikou, ako aj spoločné stratégie a opatrenia prinesú jednoznačné účinky. Dúfame napríklad, že hospodársky rast zaznamenaný v mnohých afrických krajinách podporí sociálne začlenenie a že zníži úroveň chudoby a sociálnych nerovností. Preto chceme vlastne vytvoriť podmienky na investovanie a obchod a v dôsledku toho na vytváranie nových pracovných miest. Dúfame tiež, že tento rozvoj bude trvalo udržateľný, čo znamená, že to povedie k vybudovaniu efektívneho, ekologického a konkurencieschopného hospodárstva.

Hľadisko, ktoré bude na samite tiež určite osobitne zdôraznené, je obrovský a v súčasnosti nevyužitý potenciál Afriky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie vrátane vodnej, slnečnej, veternej, geotermálnej energie a energie z biomasy. Toto je niečo, čo predstavuje určitý potenciál, ktorý až doteraz nebol naplno využívaný, a rovnako ako iné aspekty afrického potenciálu, nie je vždy pozitívnym prínosom pre ľudí, ktorí tam žijú. Zameranie sa na dobrú správu vecí verejných a na využitie tohto potenciálu povedie, prípadne by mohlo viesť, ku kvalitatívnej zmene.

  Monika Flašíková Beňová, za skupinu S&D. – (SK) Jediným medzikontinentálnym partnerstvom, ktoré Európska únia nadviazala, je práve strategické partnerstvo s Afrikou.

Po prečítaní textu, ktorý Komisia publikovala pred nadchádzajúcim samitom, som sa však nemohla ubrániť zvláštnemu dojmu, že znel až príliš pozitívne. Akoby ho písal niekto s ružovými okuliarmi.

Skutočnosť je však taká, že má od toho ružového naozaj ďaleko. A ak chceme problémy prekonať, treba o nich celkom otvorene hovoriť. Na strane Afriky stále prevláda dezintegrácia. Politický mandát Africkej únie je slabý a africký kontinent je stále rozdrobený, aj hospodársky.

Dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskou úniou a africkými krajinami nefungujú a africké regionálne hospodárske spoločenstvá celú situáciu ešte viac zneprehľadňujú.

V stručnosti teda ťažko hovoriť o Afrike ako o jednom celku. Na druhej strane, Únia a jej členské štáty nemajú voči Afrike koherentné politiky a často sa k partnerstvu stavajú prospechársky alebo paternalisticky. Bolo by preto dobré, keby Komisia vo svojej správe zohľadnila aj tieto aspekty.

  Charles Goerens, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, súčasnosť, ktorá je poznačená krízou, by mala nechať malý priestor pre vyskúšané a otestované metódy a pre to, čo sme už počuli v minulosti. Ak samit EÚ – Afrika nemá byť zbytočný, mal by byť úspešný v konfrontovaní skutočných problémov. Navyše, a toto je jednoznačne najdôležitejší aspekt, mal by otvoriť perspektívu značného potenciálu, ktorý africký kontinent má.

Od Afriky očakávame jasnú správu v súvislosti so zlepšením jej riadenia, jej schopnosti vytvárať pridanú hodnotu a jej odhodlaním zastaviť drancovanie jej zdrojov. Tiež očakávame, že Afrika upozorní na prekážky, ktoré stále ešte nedokáže odstrániť pomocou vlastných zdrojov.

Od Európy očakávame, že rozvinie svoju schopnosť počúvať, svoju úlohu v pokroku Afriky, svoj záujem o vyslobodenie čierneho kontinentu z politického, hospodárskeho a komerčného otroctva. Európa má v týchto oblastiach nesmiernu zodpovednosť.

Ak samit Európska únia – Afrika prispeje k otvoreniu cesty pre Afriku k lepšiemu zastúpeniu v Bezpečnostnej rade a v skupine G20 a poskytne jej lepšiu pozíciu na odstránenie chudoby, samit nebude zbytočný.

  Judith Sargentini, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Vážená pani predsedajúca, vzťahy medzi Európou a Afrikou sú napäté. Podľa mňa to nie je iba pre hospodársku krízu, ale aj pre naše krátkodobé myslenie, a nie dlhodobé myslenie. Chceme z krátkodobého hľadiska vidieť voľný obchod v celej Afrike, a teda si vynútiť Európsku dohodu o partnerstve (DHP) so všetkými týmito krajinami, alebo chceme z dlhodobého hľadiska v Afrike stabilné, rastúce hospodárstvo, aby sme s ňou potom mohli veľkorysejšie obchodovať? Chceme, aby Afrika držala svojich migrantov doma, alebo uznáme, že naše domáce obyvateľstvo v budúcnosti zostarne a že budeme potrebovať pracovníkov? Chceme sa teraz vyhnúť plateniu za globálne otepľovanie a problémy, ktoré spôsobuje v Afrike, a neskôr čeliť destabilizovanej krajine alebo kontinentu a veľkým skupinám utečencov? Chceme teraz ľahkovážne vstúpiť do konfliktu s Čínou, aby sme čo najrýchlejšie získali suroviny, alebo chceme mať možnosť získať osoh z africkej prosperity aj neskôr? Ďalšia priorita: ako zaručíme, aby aj Afrika mohla mať prospech zo svojich vlastných surovín v dlhodobom horizonte? Ako zaručíme, že africkí občania budú môcť brať vedúcich afrických predstaviteľov na zodpovednosť? Napokon, tento samit EÚ – Afrika v Tripolise tiež ukázal, že máme do činenia s predstaviteľmi, ktorí už dávno prekročili svoj čas v úrade: Bouteflika, dos Santos, Mugabe – mohli by ste sa pýtať, či niektorý z týchto mužov má tie najlepšie úmysly so svojimi občanmi. Musíme nájsť odpoveď na tieto otázky.

  Nirj Deva, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, Afrika je najbohatší kontinent na svete a jej obyvatelia sú tí najchudobnejší z hľadiska príjmu na obyvateľa. Ako je to možné? Myslím si, že pán komisár Piebalgs to vyjadril presne, keď povedal, že potrebujeme konkrétne opatrenia na regionálnej a kontinentálnej úrovni.

Ak to chceme dosiahnuť, nepotrebujeme ďalšie dotácie, ktoré iba udržia ľudí v chudobe na úrovni životného minima; musíme pracovať na vytvorení hospodárskeho rastu. Hospodársky rast môže prísť iba z podnikania a vzdelávania, ale vzdelávanie a podnikanie môžu prísť iba vtedy, ak existujú nástroje na vytvorenie hospodárskeho rastu. Veľká časť Afriky napríklad nemá elektrickú energiu, preto Afrika nemá dobré vzdelávanie ani vhodné počítače, ani dobrú infraštruktúru na hospodársky rast. Teraz potrebujeme dať Afrike viac elektrickej energie, potrebujeme čistú vodu a potrebujeme mať potravinovú bezpečnosť. Som veľmi rád, že Africká únia má teraz politiku nulovej tolerancie voči štátnym prevratom. Hurá, ako povedala Rada.

Teraz sa potrebujeme pozrieť na Afriku ako na moderného, rozvíjajúceho sa hospodárskeho tigra a umožniť jej, aby bola poháňaná rýchlejšie a mohla bohatnúť.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Richard Howitt (S&D). – Vážená pani predsedajúca, ďakujem pánovi Devovi za jeho príspevok, ale môžem sa ho opýtať, že keď hovorí, že eurodotácie skončili, či nesúhlasí s tým, že všetky členské štáty vrátane Spojeného kráľovstva by mali dodržať kalendár na dosiahnutie rozvojového cieľa tisícročia OSN a zvýšiť do roku 2013 poskytovanie rozvojovej pomoci na 0,7 % HDP?

Ak nie, ako možno dosiahnuť jeho ambície týkajúce sa zabezpečenia čistej vody, potravinovej bezpečnosti a ukončenia chudoby bez toho, aby medzinárodné spoločenstvo splnilo svoje sľuby o úrovni pomoci?

  Nirj Deva (ECR). – Vážená pani predsedajúca, som veľmi vďačný za príhovor váženého pána poslanca. Povedal som Parlamentu, že dotácie jednoducho nezmiernia chudobu.

Samozrejme, podporujem rozvojové ciele tisícročia a oceňujem konzervatívnu vládu, ktorá, hoci musí zoškrtať náš vnútroštátny rozpočet o približne 30 % vrátane nášho rozpočtu na vzdelávanie, ochránila a zvýšila náš rozpočet na rozvojovú pomoc o 27 %.

Som veľmi vďačný pánovi Howittovi za to, že mi umožnil informovať o tomto mimoriadnom čine jednotnosti a veľkorysosti zo strany koaličnej vlády v Londýne.

Chudobu v Afrike však neodstránime ani zvýšením rozpočtu o 27 % a dokonca ani vtedy, keď dosiahneme rozvojové ciele tisícročia, pokiaľ nepomôžeme Afričanom zbohatnúť.

Európa sa nestala tým, čím je dnes, iba odstránením chudoby a životom na úrovni životného minima. Zbohatla vytváraním bohatstva. Kým nevytvoríme bohatstvo v Afrike, ktoré tam môže zostať a ktoré sa nevráti späť, neuspejeme.

  Elie Hoarau, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážená pani predsedajúca, Európska únia často vykresľuje dohody o hospodárskom partnerstve ako príležitosť pre africké krajiny. Zúfalo si tiež želá, aby tieto dohody boli podpísané rýchlo.

Otázka, ktorá nás znepokojuje, však znie, prečo sa krajiny nepredbiehajú podpísať tieto dohody, ktoré budú pre ne také výhodné. Je celkom jasné, že sa názory na kvalitu týchto dohôd líšia a že, kým tieto názorové rozdiely pretrvajú, skupina afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov sa bude zdráhať ich podpísať.

Nebolo by preto vhodné ďalej rozvíjať dialóg a pochopenie tým, že budeme načúvať obavám a očakávaniam skupiny štátov AKT? Tieto štáty chcú hovoriť o rozvojovej stratégii, zatiaľ čo Európa často reaguje iba z hľadiska otvárania trhov.

Práve toto načúvanie presadzuje Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ. Myslím si, že ďalšie európske inštitúcie by mali postupovať rovnakým spôsobom, ak chceme vybudovať skutočné strategické partnerstvo medzi Afrikou a Európskou úniou.

  Giancarlo Scottà, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, tretí samit medzi Európskou úniou a Afrikou je zásadnou príležitosťou konsolidovať vzťahy medzi oboma stranami.

Počas tohto podujatia budeme hovoriť o hospodárskom raste, trvalo udržateľnom rozvoji a politickom riadení, zvažovať niekoľko dokumentov vrátane posudzovania sektora poľnohospodárstva a bezpečnosti potravín v kontexte rozvojových cieľov tisícročia.

S cieľom zaručiť všeobecný prístup k potravinám, bojovať proti chudobe vo vidieckych oblastiach a zlepšiť kvalitu poľnohospodárskej výroby je potrebná účasť organizácií výrobcov a asociácií z jednotlivých odvetví, aby sa mohli angažovať a boli informovaní a aby zlepšili distribúciu a riadenie prírodných zdrojov.

Európska únia musí pracovať na najlepšom využití týchto príležitostí na zintenzívnenie dialógu a spolupráce s cieľom podporovať regionálnu integráciu v Afrike. Predovšetkým musíme bojovať proti nerovnováham a korupcii v iniciatívach na spoluprácu. Zodpovednosť vlád nesmie prevládať nad zodpovednosťou občianskej spoločnosti a musí byť zaručená účasť všetkých strán zainteresovaných v stratégiách trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rastu.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, o konkrétnych iniciatívach pre rast a zamestnanosť sa bude diskutovať na samite EÚ – Afrika a to je dobré. Nie je však dobré, aby absurdné projekty ako transafrická superdiaľnica boli postavené s podporou EÚ, pretože 500-kilometrová cesta naplánovaná na rok 2012, ktorá má byť postavená priamo cez Tanzániu a Keňu, priamo cez najväčšiu prírodnú rezerváciu na svete, Serengeti, je projekt, ktorý by mal byť odmietnutý. Každý rok milióny zvierat žijúcich vo voľnej prírode prechádzajú cez Serengeti k svojim napájadlám na severe. Vedci vydávajú konkrétne varovania o ekologickej katastrofe, ktorá tu hrozí. Ak zvieratá nebudú mať prístup k vode, ekosystém sa zrúti, biodiverzita sa stratí a poškodí to miestny turistický ruch, ktorý predstavuje 23 % príjmov Tanzánie. Vyzývam preto Radu a Komisiu, aby povedali rozhodné nie tomuto projektu, ktorý predstavuje ekologické a hospodárske šialenstvo. Ochráňme posledné zdroje Afriky, zachráňme Serengeti druhýkrát. Tiež by som vás požiadal, ak dovolíte, aby ste podpísali písomné vyhlásenie proti tomuto projektu, diaľnici cez Serengeti, ktoré som predložil.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Vážená pani predsedajúca, samit Európska únia – Afrika, ktorý sa uskutoční budúci týždeň v Tripolise, nám poskytuje príležitosť myslieť na smer, ktorým chceme viesť toto partnerstvo, ktoré nás spája s Afrikou.

Podľa môjho názoru oznámenie Európskej komisie z 11. novembra je vítané. Rád by som predovšetkým uvítal dôraz, ktorý tento dokument kladie na potrebu doplnenia rozvojovej spolupráce konkrétnymi opatreniami, ktoré by mohli vyvolať trvalo udržateľný a inkluzívny rast v tomto regióne.

Ak naozaj chceme, aby sa krajiny v Afrike stali skutočnými partnermi Únie a prevzali kontrolu nad svojím vlastným osudom, neexistuje žiaden iný spôsob, ako to dosiahnuť, než presadzovaním hospodárskeho rastu. Chcel by som zdôrazniť tri body, o ktorých si myslím, že sú mimoriadne dôležité v našich budúcich vzťahoch s Afrikou.

Po prvé, ak chceme, aby bolo hlas Únie v Afrike počuť, musíme zaručiť, že rokujeme s partnerom, ktorý vníma naše posolstvo. So zreteľom na to je posilnenie Africkej únie z inštitucionálneho a operačného hľadiska prioritou.

Po druhé, na základe analýzy Komisie a odborníkov verím, že partnerstvo v mieri a bezpečnosti je oblasť spolupráce s Afrikou, ktorá v súčasnosti funguje najlepšie. Ja si však myslím, že môžeme urobiť viac. Podľa môjho názoru potrebujeme posilniť aspekt predchádzania konfliktom a mechanizmy konsolidácie politík, pretože konflikty aj krehký stav niektorých krajín v regióne zjavne ovplyvňujú dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia.

A nakoniec by som chcel zdôrazniť mimoriadnu dôležitosť zavedenia demokracie a rešpektovania ľudských práv. Európska únia a Afrika nemajú často zhodu v týchto otázkach. Politický dialóg musí preto byť posilnený a ustanovenie demokracie v tomto regióne musí byť prioritnou záležitosťou, na ktorú treba systematicky upozorňovať vo vzťahoch s Afrikou.

  Joanna Senyszyn (S&D). – (PL) Vážená pani predsedajúca, dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia má strategickú pozíciu v novom pláne na realizáciu spoločnej stratégie Afriky a EÚ. Zásadným problémom je zníženie chudoby, ktorá sa zhoršila v dôsledku krízy. Takmer 30 % svetovej populácie žije v extrémnej chudobe, čo znamená, že majú menej ako 1,25 USD na deň. Viac ako 100 miliónov ľudí nemá prístup k bezpečnej vode. Takmer 80 ľudí zomrie každú minútu od hladu a to zahŕňa 60 detí. Každý rok to predstavuje 40 miliónov, čo je ekvivalent populácie veľkej európskej krajiny. Situácia je najzložitejšia v Afrike, a to najmä v subsaharskej Afrike.

Okrem strategických opatrení si to tiež vyžaduje zvýšenie okamžitej pomoci. Umierajúci ľudia nemôžu čakať. Únia je najväčším darcom rozvojovej pomoci. Viac ako polovica oficiálnej podpory pochádza od nás. Mali by sme na to byť hrdí. Musíme zintenzívniť našu pomoc Afrike a musíme ju zefektívniť. Preto podporujem plány Komisie na posilnenie spolupráce na rozvoji na základe trvalo udržateľného rastu a opatrení na zabránenie sociálneho vylúčenia.

  Louis Michel (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán Chastel, v roku 2007 sme my, Afričania a Európania, boli veľmi ambiciózni. Naša spoločná stratégia bola založená na akčnom pláne, ktorý obsahoval osem veľmi konkrétnych strategických partnerstiev.

Na samite v Tripolise bude prijatý druhý akčný plán. Za seba by som rád zdôraznil štyri požiadavky, ktoré treba splniť, aby bol tento strategický plán skutočne úspešný. Najskôr by som chcel naliehať na väčšiu účasť národných parlamentov, Európskeho parlamentu a Panafrického parlamentu pri plnení tejto spoločnej stratégie.

Po druhé, musí existovať lepšie prepojenie medzi spoločnou stratégiou a Dohodou z Cotonou.

Po tretie, samit v Tripolise, ktorý je venovaný investíciám, hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest, musí, ak má uspieť, naliehavo riešiť otázku zlepšenia podnikateľského prostredia – počul som to spomenúť v niekoľkých prejavoch, ale je to nevyhnutné. Právna a súdna nedotknuteľnosť súkromných investícií je jedným z kľúčov k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju Afriky. Nebude k dispozícii žiadna ďalšia rozvojová stratégia, pán Hoarau, iba otvorenie trhov. Všetko ostatné je charita a, bohužiaľ, až doteraz to nefunguje, aspoň nie dostatočne.

Na záver spomeniem posledný prvok. Chcel by som sa vás opýtať, pán komisár, a zistiť, či by nebolo užitočné diskutovať o tom rýchlo na úrovni Komisie a pripraviť nejaké návrhy, aby sme zaručili, že tie z našich podnikov, ktoré podnikajú v rozvojových krajinách a najmä v odvetví prírodných zdrojov v týchto krajinách, budú dodržiavať alebo sa riadiť Doddovým zákonom, ktorý schválil Kongres Spojených štátov, pretože by to predstavovalo obrovský krok v boji proti drancovaniu prírodných zdrojov a proti korupcii.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Nirj Deva (ECR). – Vážená pani predsedajúca, chcel som sa spýtať pána Michela, vzhľadom na jeho vynikajúcu kariéru ako komisára pre rozvoj a jeho obrovské skúsenosti v Afrike, či by mohol posilniť africké parlamenty – predovšetkým výbory pre verejnú kontrolu financií a rozpočtov afrických parlamentov – a za predpokladu väčšej podpory z našej strany, aby mohli skutočne klásť otázky o tom, čo sa deje s ich ministrami a ich prezidentmi pri prijímaní a jasnosti a zodpovednosti procesu tvorby právnych predpisov a míňania? Bude súhlasiť, že toto môže byť niečo veľmi dôležité, čo môžeme v skutočnosti urobiť?

  Louis Michel (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, to by bolo určite možné. Musím navyše povedať, že Komisia už dlhé roky financuje činnosť a fungovanie národných parlamentov v rozvojových krajinách práve preto, aby sme im poskytli prostriedky na uplatňovanie tejto kontroly. Budete tiež vedieť, že v inom parlamente a v inom čase naša kolegyňa Glenys Kinnocková presadzovala návrh, aby sa o strategických dokumentoch pre jednotlivé krajiny a regionálnych dokumentoch nevyhnutne, povedal by som, že takmer ako preventívne opatrenie, aktívne diskutovalo v národných parlamentoch.

Budete tiež napríklad vedieť, že aby existovalo to, čo nazývame rozpočtová pomoc, jednou z podmienok na existenciu rozpočtovej pomoci, ktorá je činom dôvery v inštitúcie rozvojovej krajiny, je to, že o vnútroštátnom rozpočte, a teda využití, na ktoré sa majú použiť rozvojové fondy, sa má diskutovať v národom parlamente. Som presvedčený, že pokiaľ ide o Komisiu, už sa v každom prípade z tohto hľadiska uplatňuje celá množina podmienok a celá množina metód.

  Charles Tannock (ECR). – Vážená pani predsedajúca, Africká únia sa niekedy ukazuje ako sklamanie pri konfrontovaní mnohých problémov Afriky. Africká únia príliš často mlčí, keď čelí autokracii, korupcii, volebným podvodom a nezákonným prevratom.

Ak EÚ a Afrika chcú prehĺbiť a zintenzívniť svoju strategickú spoluprácu v budúcnosti, nemôžeme sa vyhýbať vyjadreniu našich očakávaní od Afriky dôrazným a priamym spôsobom. To v skutočnosti znamená, že Africká únia sa musí stať zodpovednejšou a pohotovejšou organizáciou so skutočnou morálnou a politickou autoritou.

Keď Afrika potrebuje pomoc s riešením humanitárnych kríz, mali by sme, samozrejme, pokračovať v poskytovaní potrebných finančných prostriedkov a ľudských zdrojov. EÚ predovšetkým musí zaručiť, že jej záväzok voči rozvojovým cieľom tisícročia zostane pevný ako doteraz. EÚ by sa tiež mala zamyslieť nad škodami, ktoré spôsobujú africkým hospodárstvam jej obchodné politiky a jej – niekedy až absurdné – režimy dotovania poľnohospodárstva.

Nakoniec však iba Afričania môžu vyriešiť problémy Afriky. Musíme pochopiť túto realitu a urobiť z nej jadro nášho prístupu k tomuto strategickému kontinentu a nášho vzťahu s ním.

  Mariya Nedelcheva (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, nemá význam spomínať, že spoločná stratégia je stratégia, ktorá stanovuje spoločné priority a ciele. Túto stratégiu už máme. Čo dnes potrebujeme, je zaviesť konkrétne opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov.

Z tohto dôvodu potrebujeme jasné politické línie, jednotné hospodárske politiky a stabilné sociálne kritériá. Na politickej úrovni zostáva naším hlavným princípom rešpektovanie demokratických hodnôt a ľudských práv. V tejto súvislosti by som rada vyzvala našich partnerov, aby čo najrýchlejšie ratifikovali Africkú chartu demokracie a dohliadlo sa na to, že záväzky, ktoré prijali obe strany, budú rešpektované.

Na hospodárskej úrovni sú zaručenie primeraného a transparentného financovania stratégie a boj proti korupcii na všetkých úrovniach dodatočnými zárukami úspechu našich spoločných aktivít. Je tiež nesmierne dôležité, aby sme pokračovali v práci na vytváraní regionálnych trhov, na ktorých bude uznané miesto pre poľnohospodárstvo.

Na sociálnej úrovni sa musí uprednostniť dialóg s miestnymi mimovládnymi organizáciami a všetkými aktérmi občianskej spoločnosti. Neustále musíme smerovať sociálnu politiku na vyššiu úroveň. V tejto súvislosti som presvedčená, že musíme zachovať osobitný priestor pre vzdelanie, odbornú prípravu a mobilitu mládeže, aby sme opätovne naštartovali novú globálnu dynamiku. Oba naše parlamenty, panafrický a európsky, sa musia snažiť s pomocou spoločných odborníkov zaviesť pravidelné preskúmanie správ a každoročných akčných plánov. Čelíme preto niekoľkým problémom. Ak ich chceme splniť, musíme prekonať rozdiely medzi našimi dvoma kontinentmi a v rámci nich. Samit EÚ – Afrika je príležitosťou navrhnúť efektívne spoločné riešenia a je na nás, aby sme túto príležitosť využili.

  Norbert Neuser (S&D). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vyhliadky samitu EÚ – Afrika sú veľmi sľubné. Samit sa bude venovať výhradne rovnocennému partnerstvu pre lepšiu spoločnú budúcnosť. Dva mesiace po samite o rozvojových cieľoch tisícročia v New Yorku máme jedinečnú príležitosť podniknúť ďalšie konkrétne a záväzné kroky v boji proti chudobe v Afrike.

S veľkými obavami, samozrejme, sledujeme všetky rozsiahle kroky Číny na africkom kontinente s cieľom zabezpečiť si vlastné zásoby surovín. Veľmi to pripomína správanie koloniálnych štátov. Európska únia musí preto presadzovať reguláciu, ktorá bude podporovať všeobecné blaho a sociálny pokrok v afrických krajinách. To vytvorí prácu, ktorá je trvalo udržateľná. Preto vyslovene vítam návrh Komisie na zavedenie efektívnych kontrolných mechanizmov v súvislosti so správou surovín. Spoločne s africkými partnermi musíme podporiť štrukturálnu politiku, ktorá presadzuje rast a ochranu klímy, aby mohli obyvatelia Afriky uniknúť z pasce chudoby. Podporujeme návrhy Komisie na sociálnu súdržnosť, pretože pomôžu vytvárať pracovné miesta. Musíme dostať obyvateľov Afriky do postavenia, v ktorom budú môcť dosiahnuť cieľ zarábania dostatočnej mzdy na živobytie pomocou vlastnej práce.

Nakoniec by som rád zhrnul nasledujúce priority. Predovšetkým potrebujeme posilniť Africkú úniu a jej zastúpenie vo všetkých medzinárodných orgánoch – v Bezpečnostnej rade, v skupine G20 a v Panafrickom parlamente. Ciele tisícročia sa musia v Afrike dosiahnuť pomocou ďalších iniciatív do roku 2015. Musíme zaručiť, že sociálne normy stanovené Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) budú zakotvené a stanú sa záväzné vo všetkých hospodárskych a obchodných dohodách medzi EÚ a Afrikou.

  Geoffrey Van Orden (ECR). – Vážená pani predsedajúca, Akčný plán pre strategické partnerstvo EÚ – Afrika zahŕňa oddiel o demokratickom riadení a ľudských právach, ktoré sú považované za „kľúčové pre trvalo udržateľný rozvoj“. Pri presadzovaní takýchto cieľov sme však boli veľmi slabí.

Vynikajúcim príkladom bola neschopnosť docieliť skutočnú zmenu v Zimbabwe. V roku 2007 počas príprav na prvý samit EÚ – Afrika sme sa ostro sťažovali na pokrytectvo EÚ pri presadzovaní zákazu cestovania a zmrazenia aktív Mugabeho a jemu podobných na jednej strane, zatiaľ čo na druhej strane sme ho pozývali na samit v jednom z európskych hlavných miest – Lisabone. Teraz zisťujeme, že Mugabe je znova pozvaný na samit EÚ – Afrika, hoci je to v Líbyi, a my sa pokorne vezieme s nimi, akoby na ničom z tohto nezáležalo. Osobné stretnutie s Mugabem je urážka našich princípov a je v priamom rozpore so samotným oficiálnym stanoviskom EÚ. Je zlyhaním našej diplomacie v Afrike, že niektorá africká krajina má stále ešte nejakú úctu voči Mugabemu.

Vážená pani predsedajúca, mohol by som položiť dve otázky Rade a Komisii? Vyjadria zástupcovia EÚ v Líbyi svoj nesúhlas s prítomnosťou Mugabeho? Po druhé, čo robí EÚ na aktívne presadzovanie dobrej správy vecí verejných? Bez nej je slabá nádej na prosperujúcu demokratickú budúcnosť pre Afriku.

  Enrique Guerrero Salom (S&D). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, iba v priebehu niekoľkých týždňov Európska únia zohrala vedúcu úlohu na veľkom počte samitov, počnúc Čínou, potom v Ázii, Spojených štátoch a na samite G20. Čoskoro pôjdeme do Cancúnu a budúci týždeň na samit EÚ – Afrika.

Môžeme to považovať iba za otázku nášho harmonogramu, rutinnú sériu samitov, s ktorou sa stretávame každoročne alebo veľmi často. Mohli by sme to však považovať za sériu samitov, na ktorých sa musíme posunúť vpred v otázkach, v ktorých musíme zaviesť potrebné reformy, aby sme mohli čeliť svetu, ktorý sa mení z hľadiska jeho problémov, reakcií a aktérov.

Takto musíme vnímať nadchádzajúci samit EÚ – Afrika. Stretne sa ňom 80 krajín zastupujúcich tretinu krajín Organizácie Spojených národov a 1,5 miliardy obyvateľov, čo je každý štvrtý. Bohužiaľ, nemôžeme povedať, že máme rovnaký pomerný hrubý domáci produkt, pretože 53 afrických krajín zahŕňa niektoré z najchudobnejších krajín na svete.

Čo musíme urobiť, aby sme zlepšili kroky, ktoré podnikáme? Po prvé, musíme zamerať naše priority na rozsiahlejšiu infraštruktúru, väčšiu potravinovú bezpečnosť a väčšiu podporu riadenia.

Po druhé, musíme naše nástroje pomoci používať cielene, podporovať občiansku spoločnosť, podporovať súkromnú iniciatívu a posilniť úlohu Európskeho parlamentu a Panafrického parlamentu. Nakoniec sa musíme spojiť s Afrikou v sérií strategických partnerstiev, napríklad v súvislosti s medzinárodnými finančnými inštitúciami.

Reforma Svetovej banky poskytla väčšie právomoci rozvíjajúcim sa krajinám, Afrike to však vzalo právomoci. Prezident Svetovej banky v apríli povedal, že teraz bol pojem „tretí svet“ odsúdený do učebníc dejepisu. Žiaľ, nie je to tak, môžeme však niečo urobiť, aby sme zaručili, že sa to stane skutočnosťou v blízkej budúcnosti.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v prvom rade musíme mať na pamäti, že Afrika je desiatou svetovou mocnosťou, a to dokonca aj v roku, keď si pripomíname dôležitý problém – chudobu –, ktorá určite postihuje Afriku rovnako, ako postihuje mnohé iné kontinenty.

Musíme posilniť dohody o pridružení a podniknúť kroky na dosiahnutie hospodárskej udržateľnosti, a to konkrétne prostredníctvom infraštruktúry, vzdelávania, zdravotníctva a vodných zdrojov so skutočnými kontrolami primeranosti finančných opatrení, o ktorých sa rozhoduje pre Africké krajiny, a pritom mať na pamäti, že africké regióny sa od seba navzájom výrazne odlišujú. Existujú regióny so špecifickými potrebami, ktoré sú napríklad často príčinou prílevu nelegálnych prisťahovalcov. Namiesto toho musíme prispôsobiť migračné toky konkrétnym potrebám trhu práce. Konštruktívny dialóg dokáže rozhodne chrániť základné práva a podporiť riadenie na tomto mimoriadne dôležitom kontinente.

  Ana Gomes (S&D). – Vážená pani predsedajúca, na nadchádzajúcom samite EÚ – Afrika v Líbyi budú vedúci predstavitelia EÚ čeliť Melesovi Zenawimu, premiérovi Etiópie. Etiópia nie je iba druhou najľudnatejšou krajinou v Afrike a hlavné sídlo Africkej únie, je aj partnerom – v zmysle Dohody z Cotonou –, ktorý zabránil predloženiu správy EÚ o voľbách v Addis Abebe v roku 2005 a nedávno v roku 2010, aby zabránil odhaleniu nezrovnalostí a manipulácie volieb.

Na čo sú dobré reči o demokracii, ľudských právach a dobrej správe vecí verejných, ktoré EÚ povedie s africkými partnermi, ak Meles Zenawi, diktátor z Etiópie, je partnerom za Afriku?

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Všetci si uvedomujeme, že obyvateľstvo mnohých afrických krajín je dnes odkázané na humanitárnu pomoc z vyspelých krajín. Naša pomoc by však mala v budúcnosti viac smerovať do stimulácie hospodárskeho rozvoja ľudnatých oblastí, aby občania afrických krajín mohli sami, vlastnými silami postupne meniť charakter svojich krajín.

Nerastný aj ľudský potenciál dáva africkým krajinám možnosť za citlivej asistencie priemyselných krajín vymaniť sa zo zaostalosti a biedy. Isteže na to, aby do afrických krajín bolo zmysluplné prinášať pracovné príležitosti, know-how a významnejšie investície, je potrebné dosiahnuť lepšiu politickú stabilitu, štandardné právne prostredie, prijateľné pravidlá pre podnikateľov, ktorí budú ochotní čestne rozvíjať svoje aktivity v afrických krajinách.

Veľkou prekážkou pre takéto prostredie sú zatiaľ divoké autoritárske režimy, ktoré svojím správaním odrádzajú všetkých slušných ľudí od akejkoľvek spolupráce. To je, myslím si, problém, ktorý dnes najviac dusí možnosti rozvíjania afrického kontinentu. Tento problém treba riešiť.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, všetci poznajú africké príslovie, ktoré hovorí: „Chudoba je ako lev, ak nebojujete, zožerie vás.“ Ak vezmeme do úvahy súčasnú rozvojovú pomoc a spoluprácu medzi Afrikou a Európskou úniou, musíme si myslieť, že miliardy sa vyhadzujú ako potrava pre leva a nepoužívajú sa na skutočnú pomoc ľuďom.

Africký kontinent má, samozrejme, celý rad problémov. Jedna vec je, že je tam množstvo ozbrojených konfliktov, ktoré sa nám nedarí úspešne priviesť k mierovému koncu a pre ktoré peniaze poskytnuté ako pomoc, ktoré sa často dostávajú do nesprávnych rúk, opakovane slúžia na ich rozdúchavanie. Po druhé, skutočnosť, že miery hospodárskeho rastu sotva idú ruka v ruke s úspechom v boji proti chudobe, je problematická. V tejto súvislosti musíme brať vážne kritiku, že EÚ nalieha na africké štáty, aby otvorili trhy, čo by mohlo prehĺbiť chudobu a hlad. Je potrebné to predložiť v diskusiách o dohodách o voľnom obchode na samite EÚ – Afrika spoločne s kritikou, že lacný vývoz potravín ohrozuje živobytie celých skupín obyvateľstva.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Vážená pani predsedajúca, nadchádzajúci samit EÚ – Afrika poskytuje dobrú príležitosť na navrhnutie realistickej stratégie spolupráce.

Myslím si, že návrhy predložené Európskou komisiou umožnia, z hľadiska posilnenia vzťahov medzi oboma kontinentmi, prijatie konkrétneho akčného plánu počas samitu. Rozhodnutia hláv štátov a predsedov vlád, ktorí sa stretnú pri tejto príležitosti, budú mať vplyv na 1,5 miliardy ľudí v 80 krajinách.

Odstránenie chudoby, ľudské práva a hospodárske riadenie sú spoločné problémy, ktoré si vyžadujú spoločný prístup. Preto je dôležité, aby partnerstvo EÚ a Afriky nezostalo na úrovni darca – príjemca, ale aby sa stalo partnerstvom medzi rovnocennými partnermi.

Rovnako, ako som to urobila počas rozpráv o boji proti chudobe, by som chcela zdôrazniť dôležitosť dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia. Myslím si, že je potrebná najmä lepšia koordinácia medzi štyrmi prioritnými oblasťami činnosti: financovaním, potravinovou bezpečnosťou, zdravím a vzdelávaním.

  Alf Svensson (PPE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, malo by sa tiež pravdepodobne zdôrazniť, že Afrika v poslednom čase sama dosiahla niektoré zlepšenia. Vieme však, že ešte treba veľa urobiť.

Hospodárska kríza narušila a stále narúša stabilitu Európy. Analyzujeme každodenný život, ale venujeme veľmi málo pozornosti tomu, čo sa v dôsledku globálnej hospodárskej krízy stalo rozvojovým krajinám. Myslím si, že by bolo veľmi dôležité uskutočniť analýzu toho, ako hospodárska kríza ovplyvnila rozvojové krajiny.

Tiež by som rád zdôraznil, aké je pre nás dôležité uľahčiť alebo presnejšie zlepšiť podmienky na investovanie v rozvojových krajinách vrátane európskych investícií do rozvojových krajín. Je nemálo nápadov a investícií zo samotných rozvojových krajín, je však potrebná stabilita. Bol by to nesmierne kladný vývoj, ak by pomoc – alebo akokoľvek to chceme teraz nazývať – mohla pomôcť vytvoriť stabilitu pre myšlienky, projekty a investície domáceho charakteru, ktoré by mohli byť v rozvojových krajinách skutočne realizované.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, toto bola nesmierne bohatá rozprava a v odpovedi na niektoré otázky by som rád zdôraznil niekoľko bodov.

Myslím, že by bolo nesprávne neuznať, že sa Afrika podstatne zmenila. Afrika má viac sebadôvery a má na to dobrý dôvod. Hospodársky rast tam je a určitým spôsobom sa Afrika vyrovnala s hospodárskou a finančnou krízou lepšie ako Európa.

Afrika je omnoho organizovanejšia a omnoho silnejšia – dokonca viac ako Európska komisia – a má väčšiu silu v podobe Africkej únie. Súčasne by bolo nesprávne porovnávať Africkú úniu s Európskou úniou, pretože sú to rôzne typy únií a nemali by sme sa snažiť priamo ich porovnávať. Je však veľmi zrejmé, že Africká únia existuje.

Je tiež dôležité, že Afrika rozumie svojej sile na medzinárodnej scéne. Africké krajiny hľadajú zastúpenie v súlade s ich politickým smerovaním. To znamená, že tento samit je veľmi špecifický. Rozhodne to nie je samit darcov a príjemcov. Je to samit, ktorý možno nie je ani veľmi významný, ale musíme umožniť tomuto vzťahu prosperovať.

Som presvedčený, že sa musíme venovať dvom kritickým problémom. Jeden je o niečo jednoduchší: a to, že dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia (RCT) by sa malo uskutočniť udržateľným spôsobom prostredníctvom inkluzívneho rastu. Preto sa venujeme otázke energetiky. Preto sa veľa pozornosti venuje trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu, pretože bez neho by boli ohrozené naše výsledky pri dosahovaní RCT a boj proti chudobe a poskytovanie väčšej stability.

Druhý problém je veľmi vážna politická rozprava. Áno, dobrá správa vecí verejných a ľudské práva sú na programe. Nie je však viac pravda, že jedna strana počúva a druhá vysvetľuje svoj postoj. Je to obojstranný proces. Na jednej strane je to výzva a na druhej strane je to príležitosť. Ľudské práva a dobrá správa vecí verejných sú pre nás základom stability v našich spoločnostiach. Nechceme kázať. Myslíme si však, že nemôžete dosiahnuť RCT a odstrániť chudobu bez riešenia týchto problémov.

To znamená, že vo všetkých programoch, ktorým sa venujeme, dobrá správa vecí verejných je kľúčová. Pri predbežnom postupe nespolupracujeme s vládami, pri ktorých nevidíme žiadnu nádej na dobrú správu vecí verejných. Potom pokračujeme v rokovaniach s mimovládnymi organizáciami a snažíme sa podporovať obyvateľstvo inými spôsobmi. V každom jednom projekte však čoraz viac zdôrazňujeme úlohu dobrej správy vecí verejných a ľudských práv.

Udržateľnosť je tiež v popredí našej politiky. Nefinancujeme napríklad projekty v Serengeti. Žiadne peniaze EÚ nie sú zapojené do žiadnych projektov, ktoré poškodzujú životné prostredie. Každý projekt sa vyhodnocuje na základe posudzovania vplyvov na životné prostredie. K projektom máme veľmi udržateľný prístup. Súčasne je však úplne zrejmé, že nemôžeme očakávať, že kontinent, ktorého populácia sa vo veľmi krátkom čase zdvojnásobí, nebude mať vplyv na životné prostredie.

Znova treba povedať, že naša úloha v súčasnej situácií je hľadať trvalo udržateľný rast; a obnoviteľné zdroje energie sú kľúčové na poskytnutie takéhoto typu rastu.

Som presvedčený, že toto je veľmi špecifický samit. Je to samit, ktorý nie je ani tak o politických heslách, ale viac o dôvere, ktorá už existuje. Tá je pomerne krehká. Z týchto vzťahov môžeme mať veľký osoh, môže však dôjsť k veľkým škodám.

Som presvedčený, že tento samit bude mať trvalý vplyv, pretože si myslím, že dôraz je na správnych oblastiach. Pozeráme sa z hľadiska Afriky na politickú úlohu Afriky. Poskytli sme veľkú podporu, aby sme priviedli Afriku tam, kde je dnes, a sme odhodlaní posunúť Afriku vpred prostredníctvom našej podpory a rozhodne prostredníctvom povzbudzovania Afriky, aby bola vlastníkom procesov v Afrike.

PREDSEDÁ: SILVANA KOCH-MEHRIN
podpredsedníčka

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, čiastočne na doplnenie k tomu, čo nám práve povedala Komisia, a na záver by som vám rád povedal, že tretí samit Európska únia – Afrika v Tripolise musí vyslať dôležitý politický signál zameraný na prehĺbenie našej spolupráce s Afrikou v nasledujúcich rokoch.

Bude o lepšej spolupráci pri riešení problémov, ktorým čelia oba kontinenty, o lepšom využívaní možností ponúkaných kombináciou ich obrovského potenciálu a o lepšej koordinácii našich stanovísk na medzinárodnej scéne. Africkým a európskym vedúcim predstaviteľom sa určite podarí nájsť smer, ktorý majú sledovať. V tejto rozprave sme počuli množstvo konkrétnych ukazovateľov smeru, ktoré by sme mali určite posunúť ďalej. Všetky príspevky a predovšetkým tie, ktoré predniesli poslanci, sú vítané.

Osobitne by som tiež chcel odpovedať na jednu otázku. Mnohí z vás konkrétne spomenuli dohody o hospodárskom partnerstve, ktoré, a to je pravda, sú citlivým problémom a ktoré boli dôležitou príčinou nesúhlasu na lisabonskom samite v roku 2007. So zreteľom na veľkú neochotu zo strany Afriky na uzavretie dohôd o hospodárskom partnerstve je pravda, že niektorí hráči žiadali politický signál, že berieme na vedomie postoj Afriky; iní argumentujú za podstatne aktívnejší a kladnejší prístup k podstate našich návrhov.

Náš skutočný pocit je, že na samite bude najlepšie, pokiaľ ide o túto otázku, snažiť sa dosiahnuť dohodu o opätovnom začatí týchto rokovaní v každom prípade.

  Presedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční počas nasledujúcej decembrovej schôdze.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Strategické partnerstvo medzi Afrikou a EÚ vytvorené v roku 2007 na lisabonskom samite umožnilo obom kontinentom definovať spoločné záujmy a strategické ciele, ktoré idú nad rámec tradičnej rozvojovej politiky EÚ. Načrtnuté ciele boli zavedené do praxe prijatím spoločnej stratégie Afriky a EÚ a akčného plánu na obdobie rokov 2008 – 2010, ktorý určuje osem prioritných oblastí: mier a bezpečnosť; demokratické riadenie a ľudské práva; obchod, regionálna integrácia a infraštruktúra, rozvojové ciele tisícročia, energia, zmena klímy, migrácia, mobilita a zamestnanosť, veda, informačná spoločnosť a vesmír. Tretí samit Afrika – EÚ, ktorý sa uskutoční v Tripolise, hlavnom meste Líbye, bude mať ako tému „investície, hospodársky rast a vytváranie pracovných miest“ s cieľom načrtnúť dlhodobé spoločné usmernenia v týchto oblastiach a súčasne chrániť priority stanovené v stratégii EÚ 2020. Myslím si, že je to príležitosť pre portugalských obchodníkov vytvoriť užšie väzby na africkom trhu ako súčasť ich obchodných sietí, ale problémy nedostatku bezpečnosti a vysoké úrovne zločinu páchaného portugalským spoločenstvom, a to najmä madeirským spoločenstvom žijúcim v Juhoafrickej republike, musia však byť vyriešené. Je preto nevyhnutné posilniť a vyvinúť konkrétnu a koordinovanú spoluprácu a súčasne ju prispôsobiť novým problémom v medzinárodných vzťahoch.