Rozpravy

Štvrtok, 25. novembra 2010 - Štrasburg

Tibet – plány na zavedenie čínštiny ako hlavného vyučovacieho jazyka

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, autorka. – (PL) Vážená pani predsedajúca, v októbri sme boli svedkami pokojných protestov tisícov Tibeťanov proti plánom čínskych orgánov na zmenu politiky vzdelávania. Súčasný dvojjazyčný model, ktorý umožňuje etnickým menšinám vzdelávať sa popri čínštine aj vo svojom vlastnom národnom jazyku, sa má nahradiť modelom, podľa ktorého bude čínština základným vyučovacím jazykom.

Čchiang Wej, námestník Komunistickej strany Číny v provincii Čching-chaj, sa v jednom novinovom článku vyjadril, že do roku 2015 bude štandardná mandarínska čínština hlavným vyučovacím jazykom na základných školách. Tibeťania a zástupcovia iných etnických skupín by mali mať možnosť učiť sa čínštinu, aby mohli účinne pôsobiť na čínskom pracovnom trhu, ale nemalo by to byť za cenu toho, že nebudú mať možnosť získať primerané vzdelanie vo svojom vlastnom jazyku.

Nemali by sme zabúdať, že práva, za ktoré Tibeťania bojujú, vychádzajú z článku 4 čínskej ústavy a článku 10 zákona o regionálnej národnej autonómii. Tibeťania teda žiadajú dodržiavanie práv, ktoré sú im už udelené, a Parlament by ich mal dôrazne podporiť v ich snahe zachovať si vlastnú kultúru, ktorej základným prvkom je jazyk. Myslím si, že so slovami Dokrua Choedaku, aktivistu za tibetský jazyk, môžeme všetci súhlasiť, keď hovorí, že školy a jazyk sú základom tvoriacim národnú identitu.