Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 25. novembra 2010 - Štrasburg

12.1. Irak, najmä trest smrti (vrátane prípadu Tárika Azíza) a útoky proti kresťanským komunitám

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Iraku, najmä o treste smrti (vrátane prípadu Tárika Azíza) a útokoch proti kresťanským komunitám⁽¹⁾.

  Bastiaan Belder, autor. – (NL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, 12. novembra isté nemecké noviny uverejnili titulok Irackí kresťania uhnaní na smrť. Na fotografii k tomuto článku bola kresťanská rodina skrývajúca sa v kostole v hlavnom meste Bagdad. Táto rodina sa do tohto svätostánku uchýlila potom, ako islamskí teroristi spustili odhodlaný útok na domovy kresťanov. Toto hrozné krviprelievanie, ktoré sa odohralo 31. októbra počas bohoslužby v sýrskej katolíckej katedrále, teda určite nebolo ojedinelým prípadom. Kresťanská menšina v Mezopotámii je dlhé roky vystavená otvorenému náboženskému prenasledovaniu. Toto je smutná realita v Iraku. Svedčia o nej hromadné úteky irackých kresťanov. Od roku 2003 ich počet v Iraku klesol z 850 000 na 350 000, pričom 115 000 z nich bolo vysídlených v rámci krajiny. Čo môžu títo odvážni „vytrvalci“ – v úvodzovkách, pretože Irak je miestom, kam patria – očakávať od Európy? Napokon, ide o kresťanskú menšinu, ktorej historické korene v Iraku siahajú až do 1. storočia nášho letopočtu a sú späté s najstaršími kostolmi a kláštormi na svete. Požadujem tri konkrétne opatrenia pomoci zo strany Európy vo vzťahu k irackým kresťanom. V prvom rade je nutné podporiť irackých kresťanov, ktorí utiekli do kurdského regiónu s cieľom vybudovať si nový život. Musíme im zabezpečiť budúcnosť v ich vlastnej krajine. To isté platí aj pre kresťanskú menšinu v Ninivskej planine. Európska pomoc zameraná na odbornú prípravu, pracovné miesta pre mladých ľudí a pôžičky pre nové podniky. Po druhé, je zvlášť nevyhnutné, aby európske inštitúcie naliehali na irackú vládu, aby z preukazov totožnosti odstránila informáciu o vierovyznaní držiteľa, čím by sa značne zvýšila osobná bezpečnosť náboženských menšín, predovšetkým kresťanov. Uvádzanie vierovyznania držiteľa na preukaze totožnosti má v súčasnosti navyše za následok okrem iného diskrimináciu na trhu práce a skutočnosť, že ľudia menia vierovyznanie. Po tretie, čo sa týka parlamentnej úrovne, chcel by som požiadať delegáciu pre vzťahy s Irakom, aby sprostredkovala piatim kresťanským poslancom irackého parlamentu našu vôľu pomôcť im v tomto chúlostivom období slovami aj skutkami. Vážená pani predsedajúca, pán komisár, v každom prípade nepochybne vítam všetky kontakty medzi Európou a Irakom na parlamentnej úrovni so zameraním na podporu tejto mladej demokracie a takisto ma veľmi teší, že pán kolega Mauro čoskoro predloží Výboru pre zahraničné veci správu o Európskej únii a Iraku. To je veľmi dôležité. Nakoniec by som chcel osloviť Radu a Komisiu, hoci Rada tu nie je zastúpená, ale to neprekáža, spolieham sa na to, že sa budete naďalej veľmi usilovať presvedčiť iracké orgány, aby robili všetko, čo je v ich silách a zabezpečili aspoň prežitie kresťanských komunít a kostolov v historickej Mezopotámii.

  Véronique De Keyser, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, od vojny v Iraku je táto krajina namiesto toho, aby sa oslobodila od vojenského diktátora, plná násilia. Predstavenie v podobe obesenia Saddáma Husajna toto násilie žiadnym spôsobom nezmenšilo. Práve naopak, ešte zhoršilo napätie v tejto krajine.

Viete, že Európska únia neustále bojuje proti trestu smrti. Veríme, že zrušením trestu smrti v Európe sme prispeli k rozvoju ľudskosti. Preto považujeme za hanebné, že Tárik Azíz, ktorý spolupracoval so Saddámom Husajnom, ako aj dvaja z jeho asistentov budú možno obesení. Nie je to z dôvodu jeho povahy, keďže sama som bola presvedčená, že Tárik Azíz bol v skutočnosti významnou osobnosťou, ktorá sa, nanešťastie, podieľala na totalitnom systéme. Domnievam sa však – a je to môj osobný názor –, že predovšetkým na konci vyvíjal veľké úsilie a pokúšal sa otvoriť túto krajinu.

Dôležitý však nie je prípad Tárika Azíza. Nemôžeme pripustiť, aby sa zajtra na našich obrazovkách vysielala jeho poprava ako symbol oslobodenia Iraku. Preto vyzývam kolegov poslancov, aby hlasovali za toto uznesenie, ktoré zahŕňa aj časť zaoberajúcu sa prenasledovaním kresťanov v Iraku, s ktorou súhlasím.

  Anneli Jäätteenmäki, autorka. – Vážená pani predsedajúca, trest smrti porušuje právo na život zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Ide o najhoršie popretie ľudských práv.

Napriek tomu bol v roku 2009 trest smrti vykonaný v 18 krajinách. V Iraku bolo popravených viac ako 120 a v Iráne až 388 ľudí. Krajiny, v ktorých sa vykonáva trest smrti, vrátane USA a Číny, pričom tento zoznam by mohol pokračovať ďalej, tvrdia, že ľudia sú popravovaní v mene spravodlivosti. Trest smrti nemá nič spoločné so spravodlivosťou.

Európska únia je pevne odhodlaná usilovať sa o zrušenie trestu smrti na celom svete a snaží sa dosiahnuť všeobecný súhlas s touto zásadou. Toto uznesenie nám pripomína, že musíme pokračovať v boji proti trestu smrti. Vyzývame irackú vládu, aby zrušila vykonávanie trestu smrti.

  Peter van Dalen, autor. – (NL) Vážená pani predsedajúca, temné mračná islamského extrémizmu sa zbiehajú nad celým svetom a predovšetkým nad Blízkym východom. Asia Bibiová z Pakistanu sa vyjadrila, že napriek tomu, že jej bola udelená milosť, v súvislosti s extrémistami je ešte vždy hrozbou. Bude, žiaľ, musieť emigrovať do inej krajiny. Pokiaľ ide o Irak, kresťania už odtiaľto taktiež masovo utekajú. Sú systematickými obeťami extrémizmu. Náboženská komunita, ktorá tu žije oveľa dlhšie ako extrémisti, je z Iraku vytláčaná veľmi brutálnym spôsobom. Práve preto si kresťania zaslúžia našu podporu. Musíme im umožniť, aby zostali spolu a mohli tak vyznávať svoju vieru. Vyzývam preto Komisiu, aby k tejto otázke pristupovala ako k najvyššej priorite. Silná podpora zo strany Európy je nevyhnutná na umiernenie skupín v Iraku. Tak by sa nám malo podariť zabrániť islamským extrémistom v tom, aby nadobro zatvorili a zamkli dvere kostolov v Iraku.

  Frieda Brepoels, autorka. – (NL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Skupina zelených/Európska slobodná aliancia plne podporuje dva body tohto uznesenia. V prvom rade musíme pokračovať v boji proti trestu smrti a presadzovať odvolanie rozsudkov smrti, ktoré boli udelené Tárikovi Azízovi a ďalším dvom bývalým funkcionárom. Po druhé, každá osoba v Iraku musí mať možnosť vyznávať svoju vieru v tejto krajine, pričom odsudzujeme akýkoľvek útok na túto slobodu. Tieto dva body našu skupinu tešia, ale menej nás teší to, čo v tomto uznesení chýba. Máme pocit, že Európsky parlament odmieta diskutovať o mnohých prípadoch porušovania ľudských práv v Iraku, za ktoré sme čiastočne zodpovední my ako členské štáty EÚ. Zahraničné vojská umožňovali irackým bezpečnostným silám zle zaobchádzať s väzňami a dokonca ich týrať a vraždiť. V marci tohto roka z toho Európsky súd pre ľudské práva obvinil Spojené kráľovstvo. Nedávne odhalenia stránky Wikileaks potvrdili, že tieto praktiky sa skutočne vykonávali, a sú neprijateľné. Z týchto dôvodov by sme boli radi, keby boli tieto praktiky, ktoré spáchali americké aj európske vojská, rázne odsúdené. Uvítali by sme, keby toto uznesenie obsahovalo aj odkaz na požiadavku vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej na dôkladné preskúmanie tvrdení o nezákonných únosoch na jednej strane a zneužívaní a vraždení v irackých väzniciach na druhej strane. Vyšetrovanie v tejto veci, ktoré prednedávnom začalo viesť Spojené kráľovstvo, by mali vo vyššej miere nasledovať aj ostatné krajiny, pričom členské štáty, ktoré vyslali svoje vojská do tejto oblasti, musia zabezpečiť, aby sa ich ľudia zodpovedali za svoje činy. Komisia s Radou by na tom mali taktiež trvať, pretože držať sa v tichosti v úzadí je už neprípustné.

  Miguel Portas, autor. – (PT) Vážená pani predsedajúca, domnievam sa, že všetci súhlasíme s tým, že pokus o popravu Tárika Azíza, irackého premiéra počas režimu Saddáma Husajna, je jednoznačne tragická fraška. Je to muž, ktorý je tak či tak odsúdený na doživotie. Nie že by sme s tým nesúhlasili, ale nemyslím si, že môžeme diskutovať o tomto pokuse o popravu a odsúdiť ho bez toho, aby sme zároveň nespomenuli viac ako 900 trestov smrti, ktoré už vykonala Rada prezidentov Iraku. Sme viazaní povinnosťou prikladať rovnakú váhu veľmi dobre známym, ako aj menej známym osobám. Samozrejme, súhlasíme aj s odsúdením islamského terorizmu proti kresťanským komunitám, ale nemôžeme umlčať 30 000 ľudí, ktorí sú v Iraku zadržiavaní z dôvodu vojenskej okupácie bez toho, aby voči nim bolo vznesené obvinenie, ani nemôžeme ignorovať spôsob, akým tieto udalosti vyprovokovali konflikt a problémy v irackej spoločnosti. Problémom tohto uznesenia je, že zohľadňuje tak málo otázok. Naša skupina má preto vlastné uznesenie.

  Constance Le Grip, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, počas tejto rozpravy o situácii v Iraku, o odsúdení Tárika Azíza na smrť a o situácii kresťanov v Iraku by som chcela zopakovať úplný nesúhlas našej skupiny, Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), s trestom smrti.

Zároveň by som však chcela predovšetkým vyjadriť rozhorčenie našej skupiny nad prudkým zhoršením situácie kresťanov žijúcich v Iraku, ako aj silné pocity, ktoré v nás vyvolali nedávne vražedné útoky na kresťanské komunity v Iraku, predovšetkým zbabelé zajatie rukojemníkov v sýrskej katedrále v Bagdade dňa 31. októbra, ktoré malo za následok 58 mŕtvych. Zároveň by sme, samozrejme, chceli vyjadriť solidaritu obetiam a ich rodinám.

Pri príležitosti tejto rozpravy by sme oficiálne a vážne chceli vyzvať iracké orgány, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na zaistenie bezpečnosti a integrity kresťanov v Iraku, aby chránili obradné miesta v Iraku, zabezpečili náboženskú slobodu irackých kresťanov, ale aj všetkých náboženských komunít a náboženských menšín, a aby sa snažili zmierniť násilie medzi etnikami. V stávke je totiž mier, národné zmierenie v tejto krajine a obrana našich záujmov slobody a tolerancie.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, odsúdenie Tárika Azíza na smrť a dráma prenasledovaných kresťanov sú témy, ktoré by možno bolo logické riešiť samostatne. Možno je však dobré, že o nich diskutujeme spoločne, pretože v tomto uznesení chceme povedať, že chceme spravodlivosť v Iraku a spravodlivosť pre Irak.

Chceme spravodlivosť v Iraku, pretože kresťania, ktorí sa stali obeťami fundamentalistických cieľov mnohých skupín bojujúcich o moc, sú nepochybne nevinní. Chceme spravodlivosť pre Irak, pretože súčasný proces obnovy stability a demokracie v tejto krajine si nezaslúži, aby ho zohavila vražda muža, ktorý síce môže byť vinný, ale určite si nezaslúži, aby bol poslaný na smrť.

Preto verím, že nástroj v podobe uznesenia môže mať ešte väčšie účinky v praxi, ak tieto úsudky a otázky prenesieme aj do dohody medzi EÚ a Irakom. Táto dohoda môže v praxi vyžadovať vytvorenie podmienok na dosiahnutie hospodárskych dohôd, ku ktorým patrí dodržiavanie ľudských práv a rešpektovanie irackých kresťanov.

  Ana Gomes (S&D). – (PT) Vážená pani predsedajúca, Irak a Iračania zdedili a prežili celý zoznam hrôz pod velením diktátora Saddáma Husajna. Následne od roku 2003 zažívajú hrozné porušovanie ľudských práv vrátane zatýkania, únosov a mimosúdneho zabíjania v rámci zahraničnej vojenskej okupácie. Práve preto má veľký význam vyjadrenie pána prezidenta Tálabáního, že nepodpíše príkaz na vykonanie popravy Tárika Azíza, keďže je socialistom a humanistom. Myslím si, že je nevyhnutné, aby sme v Parlamente uviedli, že nesúhlasíme s trestom smrti, bez ohľadu na to, o koho ide a akého je vierovyznania, a že sa nesnažíme o zrušenie trestu smrti, na ktorý bol odsúdený Tárik Azíz, len preto, lebo je kresťan. Spolu so všetkými kolegami poslancami nepochybne úplne odsudzujem útoky na kresťanskú komunitu v Iraku, komunitu, ktorá tvorí časť tradície irackej kultúry a ktorú si Iračania cenia a sú schopní ju zachovať ako nikto iný. Nesmieme však zabúdať na to, že teroristické a sektárske násilie v Iraku v skutočnosti spôsobuje najväčšie utrpenie moslimom, či už šiítom, sunnitom alebo iným. Je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby sme sa my ako Európska únia sústredili na vzťahy s Irakom a prediskutovali túto problematiku s našimi kolegami v irackom parlamente, predovšetkým pokiaľ ide o potrebu zrušiť trest smrti.

  Marietje Schaake, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, v Iraku došlo k pozastaveniu trestu smrti po invázii pod vedením USA v roku 2003, avšak v roku 2004 bol tento trest opäť zavedený. Odvtedy boli na trest smrti odsúdené stovky ľudí a mnohí z nich boli popravení.

Postavenie tých, ktorí porušujú ľudské práva, pred súd je nevyhnutné na dosiahnutie stabilnej budúcnosti v ktorejkoľvek krajine vrátane Iraku. Politici a bývalí politici by nemali byť výnimkou, keďže nesú hlavnú a často priamu zodpovednosť za takéto porušovanie ľudských práv. Je dobre známe, že porušovanie ľudských práv v Iraku pod vedením Saddáma Husajna, Tárika Azíza a iných nabralo vážne rozmery. Spravodlivé a riadne procesy sú nevyhnutné na dosiahnutie zmierenia a konštruktívne vykročenie smerom k lepšej budúcnosti.

Európska únia je spoločenstvo založené na hodnotách a jedinečné miesto na svete, predovšetkým pokiaľ ide o trest smrti, ktorý sme úplne zrušili. Ostatné krajiny, či už USA, Čínu, Irán alebo Irak, by sme chceli vyzvať, aby formou trestu neodopierali ľuďom základné právo, právo na život.

Džalál Tálabání sa vyjadril, že nepodpíše príkaz na vykonanie popravy Tárika Azíza, a my toto gesto vítame. Mala by to byť súčasť spoločnosti založenej na zásade právneho štátu, v ktorej sa dodržiavajú ľudské práva všetkých občanov, pričom EÚ s radosťou pomôže irackej vláde napredovať týmto smerom a spravodlivo súdiť ľudí porušujúcich ľudské práva.

Stabilita Iraku je krehká a popravy schválené štátom ju môžu podstatne narušiť. Podpísanie a ratifikovanie druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ako aj protokolu č. 13 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, by pomohlo upevniť stanovisko Iraku proti porušovaniu ľudských práv. Bol by to tiež vítaný krok k začleneniu tejto krajiny do medzinárodného spoločenstva.

  Marie-Christine Vergiat, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážená pani predsedajúca, naša skupina, Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica, za nezúčastnila na spoločnom uznesení o tejto téme ani na uznesení o Tibete. Tieto zasadnutia Parlamentu vo štvrtok popoludní naberajú čoraz bizarnejšie rozmery, a to pokiaľ ide o viditeľne nízku účasť, ako aj preberané témy a spôsob, akým sa riešia. Prizmy, cez ktoré sa niektorí poslanci stále pozerajú na tú alebo onú krajinu či tú alebo onú tému, sú v rozpore s univerzalistickým a nedeliteľným ponímaním ľudských práv vymedzeným v medzinárodných dokumentoch, ktorých sa údajne pridržiavame.

Tento spôsob, akým sa na veci pozeráme a ako ich robíme, poškodzuje dôveryhodnosť Európskej únie v tejto oblasti a hrá do kariet tým, ktorí vyhlasujú, že Európania k ľudským právam pristupujú spôsobom typickým pre Západ a že sa opäť snažia vnútiť svoj model iným.

Dámy a páni, spolu s vami odsudzujem tresty smrti vrátane prípadu Tárika Azíza, ako aj popravy, ktoré v Iraku dosahujú závratné čísla a ktoré sa vykonávajú aj na ženách a deťoch. Bola by som rada, keby sme tým istým spôsobom odsúdili aj situáciu tisícok bezdôvodne a bez akéhokoľvek súdneho procesu zadržaných ľudí a mučených ľudí. Bola by som rada, keby sme odsúdili zneužívanie moci, ktorého sa dopúšťajú iracké ozbrojené sily a okupačné vojská, keby sme odsúdili používanie detských vojakov a zvlášť dnes, v Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách, násilie, ktorému v súvislosti s týmto konfliktom v Iraku padajú za obeť ženy. Taktiež by som bola rada, keby sme odsúdili spôsob, akým USA opustili tábor Ašraf, bez prejavenia záujmu o stovky ľudí, ktorí tam žili.

Pani predsedajúca, na základe všetkých týchto dôvodov sa skupina GUE/NGL zdrží hlasovania o tomto uznesení, ako aj nadchádzajúceho hlasovania o uznesení o Tibete.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, 10. novembra bolo zavraždených päť osôb pri bombovom útoku na kresťanov a len niekoľko dní predtým došlo k útoku na katolícku katedrálu. Bolo zadržaných sto rukojemníkov a 40 osôb zahynulo. Počas predchádzajúcich rokov utieklo z Iraku 900 000 kresťanov. Tieto udalosti sú smutným obrazom situácie kresťanov v Iraku a v celej oblasti Blízkeho východu. Nejde o izolované prípady, ale o globálny trend, ktorý sa odohráva na hraniciach Európy, ako aj v Egypte a občas v Turecku. EÚ by mala byť schopná vyvíjať dostatočný nátlak s cieľom bojovať proti diskriminácii kresťanov. Stačí, keď si spomenieme na severnú časť Cypru, kde bolo od tureckej okupácie približne 150 kostolov zničených alebo zmenených na mešity a kde zostal len jeden kostol, v ktorom sa môže kresťanské obyvateľstvo schádzať na jednej omši za rok. Uvedomme si, že nehovorím o Iraku, ale o ostrove v Stredomorí na okraji Európy.

Domnievam sa, že zavedenie stáleho systému na monitorovanie prenasledovania kresťanov je zmysluplné. Museli by ho sprevádzať konkrétne opatrenia, ako napríklad dôsledné začleňovanie ustanovení zakazujúcich prenasledovanie kresťanov do medzinárodných obchodných dohôd s EÚ. Nemôžeme dopustiť, aby sme viedli obchody a pritom prehliadali prenasledovanie kresťanov.

Na záver by som chcel povedať niekoľko slov o bývalom ministrovi zahraničných vecí, pánovi Azízovi. Aj bývalí členovia režimu Saddáma Husajna majú nárok na riadny súdny proces. Popravy z pomsty sú v tomto prípade neprípustné. Aj títo bývalí ministri si zaslúžia spravodlivý proces. Nemožno to akceptovať, najmä nie v mladej krajine, ktorej cieľom je stať sa demokratickým štátom. Z tohto dôvodu by som chcel vyzvať Európsku úniu, aby prijala primerané opatrenia a postupovala jasne.

  Esther de Lange (PPE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, v bezpečnom prostredí Európskej únie považujeme vieru a navštevovanie kostola za súkromnú záležitosť. V Iraku sa však otvorenosť v kresťanskom vierovyznaní stala takmer znamením výnimočnej odvahy. Dnes sme právom odsúdili strašné útoky, ktoré sa odohrali v nedeľu 31. októbra, medzičasom však došlo k ďalším útokom, pri ktorých prišli o život ďalší ľudia. Minulý pondelok boli v meste Mosul zavraždení dvaja bratia. Pán kolega Belder vás oboznámil s počtom neustále sa zmenšujúcej skupiny irackých kresťanov, ktorí zostávajú v Iraku, pričom prinajmenšom 100 000 z nich bolo taktiež vysídlených vo vlastnej krajine. Toto sa nepochybne javí ako cielená stratégia niektorých skupín so zameraním na vytlačenie tejto skupiny obyvateľstva. Pán komisár, EÚ si nemôže dovoliť len sa nečinne prizerať. V prvom rade by mala Únia, samozrejme, osloviť iracké orgány, ktoré majú, žiaľ, ešte stále slabé postavenie, a podporiť ich v tom, aby začali konať. Chcela by som však, aby sme zašli ešte ďalej, a ako sa vyjadril pán Mauro, začlenili na popredné miesto v rámci dohody o partnerstve s Irakom, o ktorej teraz diskutujeme, bezpečné životné podmienky pre irackých kresťanov žijúcich v Iraku. Ako podpredsedníčka delegácie pre vzťahy s Irakom budem naďalej monitorovať túto situáciu a rada si vypočujem názor Komisie na túto problematiku.

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Vážená pani predsedajúca, je šokujúce a netolerovateľné, že v Iraku opäť museli trpieť mnohí nevinní ľudia z dôvodu náboženského vierovyznania.

Útoky na náboženské komunity sú vždy neospravedlniteľné, nech sa udejú kdekoľvek. Právo náboženských skupín zhromažďovať sa a vyznávať svoju vieru musí byť bezpodmienečné. Európsku úniu neznepokojuje len problematika kresťanov. Sloboda vierovyznania a svedomia musí platiť pre každého rovnako. Zabezpečenie tohto všeobecného ľudského práva je zároveň našou najlepšou zárukou, že konfliktom možno zabrániť ešte predtým, ako začnú, a že je možné ich vyriešiť.

Toto uznesenie je podľa môjho názoru posolstvom, že Európsky parlament výrazne podporuje irackých občanov a zároveň ich vyzýva, aby zasahovali proti násiliu a odhodlane bojovali za demokraciu a všeobecnú ľudskú dôstojnosť.

  Tunne Kelam (PPE). – Vážená pani predsedajúca, extrémistické skupiny v Iraku zavraždili viac ako 50 kresťanov za jeden mesiac.

Nová iracká vláda je osobitne zodpovedná za to, aby zaistila bezpečnosť, spravodlivosť a rovnaké práva pre všetky náboženské komunity. Len týmto spôsobom môže Bagdad získať rešpekt a vybudovať si dôveru nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj vo vzťahu k EÚ.

Situácia v mnohých krajinách na Blízkom východe, z ktorých sú tradičné kresťanské menšiny nútené utekať, je alarmujúca. Z mnohých irackých Asýrčanov sú teraz osoby vysídlené v rámci krajiny. Myslím si, že je nesmierne dôležité, aby pani Ashtonová pri vykonávaní našej spoločnej zahraničnej politiky pravidelne poukazovala na problematiku náboženskej slobody a aby budúce zmluvy EÚ s tretími krajinami obsahovali ustanovenie o uznávaní náboženskej slobody.

  Justas Vincas Paleckis (S&D). – (LT) Vážená pani predsedajúca, minulý rok kresťanská komunita v Iraku zažila vystupňovanie náboženského násilia a prenasledovanie. Kresťania utekajú z Iraku zo strachu pred bombovými útokmi a masakrami. Pri odsudzovaní strašných teroristických útokov by som, pravdupovediac, chcel povedať, že invázia USA v tejto súvislosti túto situáciu zhoršila, a preto je ich povinnosťou zlepšiť ju. Vo všeobecnosti dosiahli náboženské a národnostné rozdiely a vzájomná nenávisť v Iraku také rozmery, že sa krajina dostala do vážneho nebezpečenstva. Demokratický svet očakáva od irackej vlády, že čo najskôr zruší trest smrti. Vítam rozhodnutie irackého prezidenta nepodpísať príkaz na vykonanie popravy Tárika Azíza, ale budeme pozorne sledovať, ako sa v tomto prípade zachová iracký parlament.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, je škandalózne, že po 2 000 rokoch prítomnosti kresťanských komunít v zemepisnej oblasti, ktorá je dnes známa ako Irak, čelia tieto komunity hrozbe zániku, predovšetkým v súvislosti so zásahom Západu v predchádzajúcich rokoch a so skutočnosťou, že tieto udalosti sa odohrávajú pod demokratickou vládou, ktorú podporuje Európska únia. Nemôžeme to tolerovať. Odhliadnuc od všeobecných otázok náboženskej slobody je to absolútne škandalózne a vítam skutočnosť, že viacerí kresťanskí biskupi z Iraku majú v decembri pricestovať do Štrasburgu, aby nás podrobne oboznámili so situáciou svojich náboženských komunít.

Musíme si uvedomiť, že nestačí občas prejaviť mdlé gesto, ale že nesieme skutočnú zodpovednosť. Osemdesiat percent Európanov sú kresťania. Prirodzene sme za náboženskú slobodu vo všeobecnosti, ale kto bude hájiť záujmy týchto ľudí, ak nie my? Ide o ľudí, ktorí v tejto krajine dokonca prežili hrozný režim Saddáma Husajna, ale teraz je ich existencia ohrozená.

Preto musí Európsky parlament sústrediť svoju činnosť v oblasti ľudských práv na túto oblasť. Chcel by som vyzvať pani barónku Ashtonovú, aby robila to isté a pravidelne nás informovala o situácii týchto kresťanov.

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, vraždenie kresťanov nemá konca: dnes v Iraku, Nigérii, Egypte a Afganistane, včera v Sudáne, Indii a Indonézii a zajtra, ak ich predtým niekto nezavraždí, ak sa predtým nestanú obeťami masakrov, násilia, znásilňovania a agresie, budú musieť žiť ako páriovia a schovávať svoje vierovyznanie dokonca aj na miestach, kde sú ich kultúrne, politické a hospodárske korene oveľa staršie ako prítomnosť islamu v ich vlasti. Napriek požiadavkám moslimských intelektuálov žijúcich na Západe sa v ich krajinách nedeje nič, čo by im zaistilo bezpečnosť. Jediné, z čoho sú vinní, je to, že nasledujú rovnaké vierovyznanie ako Európania a Američania.

V roku 2010 islamský fundamentalizmus zničil arabských prívržencov kresťanskej viery priamo pred našimi očami. Žiadna skupina ľudí si nezaslúži takýto osud. Je nutné spomenúť, že neexistuje krajina založená na kresťanskej kultúre, v ktorej by sa s moslimami zaobchádzalo tak zle ako s kresťanmi žijúcimi v moslimských krajinách. Parlament by mal vypracovať správu o situácii kresťanov v moslimských krajinách, a keď európske inštitúcie začnú viesť diskusie s týmito krajinami, mali by do programu zahrnúť problematiku ich prenasledovania.

  Carl Schlyter (Verts/ALE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, neexistuje nič nelogickejšie ako trest smrti – zabiť niekoho ako prejav toho, že zabíjať je zlé. Ľudia žijúci v Iraku sú obeťami extrémneho utláčania. Po prvé, diktátor Saddám Husajn zneužíval a utláčal ľudí, ktorých názory sa líšili od jeho vlastných názorov, ako aj ľudí, ktorí kritizovali jeho režim. Teraz sú ľudia vystavení okupačnej sile, ktorá má väčší záujem o vybudovanie moci založenej na zbraniach ako o demokraciu. Zneužívanie a utláčanie tých, ktorí kritizujú okupačnú silu, pokračuje.

Teraz pokračuje zneužívanie a utláčanie vo vzťahu ku kresťanom. Zneužívanie a utláčanie v Iraku je nutné ukončiť. Nesieme za to zodpovednosť. Možno to nazvať etnickou čistkou. O tom tu hovoríme. Ľudia sú z Iraku vytláčaní. Musíme preto zabezpečiť, aby sme ich nevytláčali z EÚ. To je naša povinnosť. Nesmieme posielať Iračanov späť na isté utrpenie a utláčanie.

  Konrad Szymański (ECR). – (PL) Vážená pani predsedajúca, som presvedčený, že iracká vláda má najlepšie úmysly, ale všetci sa musíme snažiť viac o to, aby sme ochránili kresťanskú komunitu v tejto krajine. Táto komunita je dnes diskriminovaná, napádaná a dokonca zabíjaná z jediného dôvodu: s cieľom konečne ju odstrániť z krajiny, v ktorej žije takmer dvetisíc rokov.

Európska únia by mala v tejto súvislosti konať odvážnejšie a nemala by venovať pozornosť autocenzúre prameniacej z politickej korektnosti, ktorá je očividná dokonca aj v texte uznesenia, ktoré o chvíľu prijmeme. Ochrana irackých kresťanov dnes, samozrejme, zahŕňa starostlivosť o presídľované osoby a ich prijatie do našich krajín, ako aj politické zmeny v Iraku. Toto však musí byť slogan, hlavný slogan našej diplomacie vo svete, a týmto sa obraciam na Komisiu, na pani barónku Ashtonovú. Náboženská sloboda, predovšetkým sloboda kresťanských komunít, by mala byť pilotnou iniciatívou európskej diplomacie.

  Catherine Soullie (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, kresťania sú, nepochybne, jednou z najprenasledovanejších náboženských skupín na svete. Na Blízkom východe ich niektoré extrémistické skupiny považujú za, citujem, „legitímne terče“, pričom konečným cieľom je jednoducho ich odchod z tohto regiónu, regiónu, ktorý bol svedkom zrodu kresťanstva, a regiónu, v ktorom je ich historická prítomnosť nevyhnutná na zabezpečenie určitého druhu rovnováhy. Udalosti v bagdadskej katedrále sú len vyvrcholením situácie, ktorú sme príliš dlho pasívne pozorovali.

Európska únia musí ako globálny aktér a obchodný partner rôznych krajín v tomto regióne jasne vyjadriť rozhorčenie v súvislosti s touto situáciou. Diskrimináciu akéhokoľvek druhu nemožno tolerovať. Demokracia v tomto regióne zvíťazí len vtedy, keď sa budú dodržiavať najzákladnejšie ľudské práva, ako napríklad náboženská sloboda.

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Parlament musí jednoznačne odsúdiť útoky na kresťanské menšiny v Iraku. Je to kapitola dlhého príbehu diskriminácie a mučenia, ktorá trvá 2 000 rokov, a je neuveriteľné, že pokračuje aj teraz v treťom tisícročí.

Súhlasím s potrebou podporovať umiernené iracké skupiny a kresťanov, ktorí utiekli do Kurdistanu, ako aj s potrebou odstrániť informácie o náboženskom presvedčení z dokladov totožnosti. Dnes by som však chcel odsúdiť niečo, čo je podľa môjho názoru najabsurdnejším hľadiskom tejto smutnej záležitosti. Symbolom kresťanskej viery je kríž, ktorý by sme mohli považovať za symbol smrti, v skutočnosti je však symbolom slobody, pretože kresťania veria, že Kristova smrť na kríži oslobodila ľudstvo od hriechov a temnoty. Je skutočne neuveriteľné, že existujú ľudia, ktorí nemôžu slobodne uctievať symbol slobody, pretože sú vraždení pri vychádzaní z kostola len preto, že boli vnútri.

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, Európska komisia súhlasí s hlbokými obavami Parlamentu v súvislosti so situáciou ľudských práv v Iraku, ktoré tak explicitne a jasne vyjadrili vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci. Rada pre zahraničné veci v pondelok otvorene odsúdila nedávne teroristické útoky, predovšetkým tie, ktorých terčom boli miesta, na ktorých sa zhromažďujú civilisti, vrátane kresťanských a moslimských svätostánkov.

Rada pri prijímaní záverov, ktoré predložila vysoká predstaviteľka/pani podpredsedníčka Ashtonová, taktiež zdôraznila, že nová vláda v Iraku sa bude musieť snažiť o národné zmierenie. To znamená, že by mala obhajovať záujmy a potreby všetkých Iračanov bez ohľadu na vierovyznanie a etnickú príslušnosť. Ochrana a podporovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám musí byť hlavnou prioritou. Európska únia v rámci dialógu s Irakom často vyjadruje obavy v súvislosti s ľudskými právami vrátane náboženskej slobody či slobody vierovyznania, ako aj v súvislosti s trestom smrti.

Pred desiatimi dňami EÚ zareagovala na rozhodnutie irackého vysokého tribunálu o odsúdení piatich predstaviteľov bývalého režimu vrátane Tárika Azíza na smrť tak, že naliehavo a priamo oslovila orgány. EÚ zopakovala silný nesúhlas s vykonávaním trestu smrti za každých okolností, pričom ako prvý krok požaduje globálne moratórium na trest smrti. Ľudské práva zastávajú popredné miesto v dohode o partnerstve a spolupráci, ktorú azda čoskoro podpíšeme s Irakom. To je priama odpoveď pre pani de Langeovú.

Od roku 2003 je výrazná časť spolupráce EÚ s Irakom zameraná na posilňovanie zásady právneho štátu a podporovanie ľudských práv a základných slobôd, napríklad prostredníctvom programu EUJUST LEX a pomoci Spoločenstva. Zároveň sa vynakladajú značné finančné prostriedky na poskytnutie ochrany a pomoci najzraniteľnejším Iračanom. Mnohí z nich sú zo zrejmých dôvodov vysídlení v rámci krajiny a v súčasnosti žijú v oblastiach s vysokou hustotou menšinového obyvateľstva. Naša činnosť siaha od zvyšovania povedomia a presadzovania ľudských práv na úrovni zraniteľných skupín po obnovu škôl v oblastiach, ktoré už boli v rámci diskusií spomenuté, napríklad Ninive, kde žije vysoký počet kresťanského obyvateľstva.

Humanitárna pomoc je taktiež naďalej zameraná na najzraniteľnejšie osoby v rámci a mimo Iraku. Pomoc Európskej únie nemôže byť priamo zameraná na konkrétne etnické alebo náboženské komunity, ale mala by a môže podporovať najzraniteľnejších Iračanov, nech už žijú kdekoľvek.

Nepodceňujeme problémy, ktorým čelí iracká vláda. Nie je ľahké skoncovať s extrémistami, ktorí sa snažia vybudovať sektárske napätie prostredníctvom barbarských činov. Bezpečnosť, rozvoj a zachovanie ľudských práv sú úzko prepojené. EÚ je naďalej odhodlaná pomáhať Iraku najlepšie, ako vie, v záujme zabezpečenia pokroku vo všetkých troch oblastiach. Obyvatelia Iraku si nezaslúžia o nič menej.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v krátkom čase.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Monica Luisa Macovei (PPE), písomne. – Rovnako ako kolegovia poslanci Európskeho parlamentu odsudzujem neutíchajúce vraždy, popravy a porušovanie ľudských práv, ku ktorým dochádza v Iraku. Situácia kresťanskej menšiny žijúcej v Iraku je otázkou života a smrti: dňa 31. októbra 2010 bolo zavraždených takmer 50 irackých kresťanov v rámci nemilosrdného masakra v katedrále Panny Márie Spasiteľky. Podľa odhadu organizácie Human Rights Watch od roku 2003 musela takmer polovica kresťanského obyvateľstva Iraku, státisíce ľudí, z tejto krajiny ujsť. Musíme naďalej bojovať za to, aby zostali nažive a boli slobodní. Musíme obhajovať práva menšín a naďalej odsudzovať vraždenie, násilie, segregáciu a všetky druhy diskriminácie založené na etnickom pôvode alebo náboženskom presvedčení. Vyzývam Komisiu a Radu, aby v rámci blížiacej sa spolupráce medzi EÚ a irackou vládou pristupovali k problematike bezpečnosti kresťanov v Iraku ako k naliehavej priorite.

(1) Pozri zápisnicu.