Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2965(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B7-0637/2010

Rozpravy :

PV 25/11/2010 - 12.2
CRE 25/11/2010 - 12.2

Hlasovanie :

PV 25/11/2010 - 13.2

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0449

Rozpravy
Štvrtok, 25. novembra 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

12.2. Tibet – plány na zavedenie čínštiny ako hlavného vyučovacieho jazyka
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Tibete – plány na zavedenie čínštiny ako hlavného vyučovacieho jazyka(1).

 
  
MPphoto
 

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, autorka. – (PL) Vážená pani predsedajúca, v októbri sme boli svedkami pokojných protestov tisícov Tibeťanov proti plánom čínskych orgánov na zmenu politiky vzdelávania. Súčasný dvojjazyčný model, ktorý umožňuje etnickým menšinám vzdelávať sa popri čínštine aj vo svojom vlastnom národnom jazyku, sa má nahradiť modelom, podľa ktorého bude čínština základným vyučovacím jazykom.

Čchiang Wej, námestník Komunistickej strany Číny v provincii Čching-chaj, sa v jednom novinovom článku vyjadril, že do roku 2015 bude štandardná mandarínska čínština hlavným vyučovacím jazykom na základných školách. Tibeťania a zástupcovia iných etnických skupín by mali mať možnosť učiť sa čínštinu, aby mohli účinne pôsobiť na čínskom pracovnom trhu, ale nemalo by to byť za cenu toho, že nebudú mať možnosť získať primerané vzdelanie vo svojom vlastnom jazyku.

Nemali by sme zabúdať, že práva, za ktoré Tibeťania bojujú, vychádzajú z článku 4 čínskej ústavy a článku 10 zákona o regionálnej národnej autonómii. Tibeťania teda žiadajú dodržiavanie práv, ktoré sú im už udelené, a Parlament by ich mal dôrazne podporiť v ich snahe zachovať si vlastnú kultúru, ktorej základným prvkom je jazyk. Myslím si, že so slovami Dokrua Choedaku, aktivistu za tibetský jazyk, môžeme všetci súhlasiť, keď hovorí, že školy a jazyk sú základom tvoriacim národnú identitu.

 
  
MPphoto
 

  Marietje Schaake, autorka. – Vážená pani predsedajúca, kultúra a prejavy kultúry podporujú hodnoty a identitu národa. Slovami Aristotela, nejde tu o vonkajší vzhľad, ale o vnútorný význam.

Kultúra je ako zbraň, keď sa používa ako nástroj na presadzovanie hodnôt a na odstránenie rozmanitosti a slobody prejavu. Je preto veľmi znepokojujúcim vývojom, že sa pre Tibeťanov zavádza mandarínska čínština ako hlavný vyučovací jazyk a jazyk oficiálnych dokumentov. Ak chce Čína takýmto spôsobom zničiť tibetskú kultúru, koná proti svojim vlastným deklarovaným zámerom, že sa bude snažiť o harmonické vzťahy medzi nespočetnými kultúrami, etnikami a identitami v tejto krajine. Čínske orgány by mali tiež umožniť prístup do Tibetu zahraničným médiám bez potreby špeciálnych povolení a umožniť necenzurovanú komunikáciu a prístup k informáciám – aj na internete – v rámci celej krajiny.

Nielen hospodársky rozvoj, ale aj kultúrna rozmanitosť a dodržiavanie ľudských práv rovnako prispievajú k blahobytu. EÚ by mala vo svojich vzťahoch s Čínou dôsledne klásť na prvé miesto ľudské práva, a to najmä pokiaľ ide o etnické a kultúrne menšiny.

 
  
MPphoto
 

  Ryszard Czarnecki, autor.(PL) Vážená pani predsedajúca, veľké európske krajiny skutočne venujú veľkú pozornosť zlepšovaniu hospodárskych, investičných a obchodných vzťahov s Čínou. To znamená, že Parlament musí hrať ešte dôležitejšiu úlohu a otvorene hovoriť o ľudských právach a o skutočnosti, že sa porušujú. Myslím si, že dnes musí Parlament klásť veľmi silný dôraz na práva ľudí žijúcich v Tibete na ich vlastný jazyk, na neobmedzený kontakt s vonkajším svetom prostredníctvom internetu – napokon, žijeme v 21. storočí – a na možnosť rozprávať sa so zahraničnými novinármi, pretože zákaz pre zahraničných dopisovateľov navštevovať tento región je poľutovaniahodný. Na záver by som chcel povedať, že zavádzanie štátneho jazyka v Tibete považujem za veľmi znepokojujúce.

 
  
MPphoto
 

  Heidi Hautala, autorka.(FI) Vážená pani predsedajúca, článok 4 ústavy Čínskej ľudovej republiky zaručuje všetkým občanom a národnostiam právo na používanie a rozvoj ich vlastného hovoreného a písaného jazyka. Vzhľadom na to sme celkom oprávnene znepokojení správami, ktoré sme nedávno dostali, že štatút tibetského jazyka ako vyučovacieho jazyka sa môže oslabiť. Viem, že v tejto obrovskej krajine dochádza k protestom proti tomu, že formy čínskeho jazyka, ktorými sa hovorí v Šanghaji a v Cantone, rovnako postupne miznú, a to je ďalším dôvodom na znepokojenie.

Je dôležité, aby Čínska ľudová republika pripustila, že zachovanie tibetskej kultúry vo veľkej miere závisí od jej jazyka, a aby sa tibetský jazyk naďalej používal ako prvý vyučovací jazyk v školách aj na univerzitách. Skutočná dvojjazyčnosť je, samozrejme, dôležitým cieľom. Treba uznať, že je vhodné, aby sa Tibeťania učili aj čínštinu, ale ak sa stane prvým vyučovacím jazykom, bude to určite problematické, pretože to bude znamenať, že tibetská kultúra tým utrpí.

Je tiež dôležité, aby Čína konečne ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý podpísala pred mnohými rokmi, pretože to by viac zaručilo ochranu etnických a náboženských menšín a zachovanie ich jazykov a kultúr.

 
  
MPphoto
 

  Thomas Mann, autor.(DE) Vážená pani predsedajúca, keď chceme prehovoriť v Európskom parlamente, môžeme používať svoj rodný jazyk. Čínska vláda má v pláne uprieť toto základné právo Tibeťanom, vďaka čomu im hrozí strata identity. Tisícky Tibeťanov vedú kampaň proti možnému ukončeniu dvojjazyčnej politiky v rámci pokojných protestov na školách a univerzitách. 27. októbra som dostal pred budovou Európskeho parlamentu v Bruseli petíciu od tibetských školákov, ktorí od nás očakávajú solidaritu. Čínsky veľvyslanec pán Song včera zdôraznil, že dvojjazyčné vzdelávanie v Tibete je dôležitým opatrením na podporu tibetskej kultúry. Hoci som počul, čo povedal, nie som si istý, či mu verím. V konečnom dôsledku nepoprel viaceré správy z médií, ktoré hovoria o tom, že mandarínska čínština sa má stať hlavným jazykom používaným vo vzdelávacích inštitúciách v regióne Čching-chaj. Kantónčinu a šanghajskú čínštinu má takisto nahradiť mandarínska čínština v rámci vzdelávacieho systému a dokonca aj v rádiách, a to napriek skutočnosti, že na základe tvrdenia vlády mandarínskou čínštinou hovorí iba polovica obyvateľov Číny. Článok 4 ústavy a článok 10 zákona o regionálnej autonómii zdôrazňujú slobodu všetkých etnických skupín rozvíjať vlastný písaný a hovorený jazyk. Pán komisár Lewandowski, vyzývam vás, aby ste zaistili, že v rámci dialógu EÚ a Číny sa o tomto znepokojujúcom vývoji bude hovoriť. Pošlite, prosím, do tohto regiónu skupinu expertov na vyšetrovaciu misiu, aby zistili, v čom spočíva hrozba pre dvojjazyčný systém. Tibetský jazyk môže čínština dopĺňať, ale určite ho nemôže nahradiť.

 
  
MPphoto
 

  Róża, Gräfin von Thun und Hohenstein, v mene poslaneckého klubu PPE.(PL) Vážená pani predsedajúca, nikto sa dnes nemôže sťažovať na nedostatok vedomostí alebo informácií o tom, čo sa deje v Tibete, a napriek tomu stále nerobíme takmer nič, aby sme sa pokúsili Číňanov zastaviť pred ničením Tibeťanov ako jednotlivcov a ako celého národa, ako aj ich úžasnej kultúry a nádhernej, autentickej religióznosti.

Dnes hovoríme o ničení tibetského jazyka a jeho nahrádzaní mandarínčinou. Napokon, mnohí z nás tu v Parlamente a mnohí naši predkovia veľakrát zaplatili vysokú cenu v boji za svoje národné jazyky proti vôli útočníka alebo diktátora, pretože sme vedeli, že strata nášho jazyka je stratou poslednej nádeje, že jedného dňa budeme schopní byť sami sebou vo svojej vlastnej krajine. Aj vďaka týmto skúsenostiam, ktoré zažili mnohí Európania, musíme požadovať, aby tí, ktorí s Čínou rokujú v našom mene o rozvoji technológií, investíciách, obchode a tak ďalej, neobchádzali tému notorického porušovania ľudských práv v Číne. Žiadam, aby sa pri rokovaniach s čínskou vládou o ľudských právach – a tu sa pripájam ku všetkým tým, ktorí predniesli svoje výzvy predo mnou – otázka ľudských práv neodsúvala do úzadia, bez ohľadu na to, či sa momentálne nachádzame v hospodárskej kríze alebo nie.

 
  
MPphoto
 

  Kristiina Ojuland, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, počas celej histórie Estónska sme bojovali za zachovanie jazyka pôvodných obyvateľov. Po získaní nezávislosti v roku 1991 sme konečne mohli začať využívať slobodu hovoriť našim jazykom a uchovávať našu kultúru a identitu. Som smutná z toho, keď vidím, ako je tibetský národ potláčaný a jeho jazyk, identita, kultúra a náboženstvo sú odsúdené na zánik.

Čínska ľudová republika (ČĽR) používa rovnakú metódu na dosiahnutie marginalizácie Tibeťanov, akú používal Sovietsky zväz v prípade Estóncov. Počínšťovanie Tibetu, tak ako rusifikácia Estónska počas sovietskej okupácie, sa vykonáva tým, že na zabraté územie pôvodných obyvateľov sa presídľuje nepôvodné obyvateľstvo.

Pokiaľ bude populácia Chanov v Tibete narastať, Tibeťania majú plné právo cítiť sa ohrození. Zámer čínskych orgánov zaviesť mandarínsku čínštinu ako prvý vyučovací jazyk v školách porušuje práva pôvodných obyvateľov Tibetu. Bola by som rada, keby sa v rámci politiky EÚ voči ČĽR toto porušovanie predložilo a riešilo ako prioritná otázka.

 
  
MPphoto
 

  Reinhard Bütikofer, v mene skupiny Verts/ALE.(DE) Vážená pani predsedajúca, som proti tomuto uzneseniu. Naša skupina mi dovolila vyjadriť sa proti nemu napriek skutočnosti, že väčšina mojich kolegov nemá takýto názor.

Ako už bolo spomenuté, čínsky veľvyslanec reagoval na prejavenú kritiku. Možno tento list neodpovedá na všetky otázky, ale prečo sa najskôr snažíme prijať uznesenie, namiesto aby sme hľadali dialóg? Môžeme naozaj brať sami seba vážne, keď najskôr prijímame uznesenie a potom hovoríme, ako napríklad predchádzajúci rečník – teraz pošlime niekoho na vyšetrovaciu misiu, aby zistil, ako je ohrozená dvojjazyčnosť?

Nemyslím si, že je prijateľné hovoriť o zániku tibetského jazyka. Rozhodovať o tom, ako veľa maďarčiny sa bude vyučovať na slovenských či rumunských školách, nepatrí do pôsobnosti tohto Parlamentu, ale zároveň si myslí, že má právo rozhodovať o tom, či sa matematika bude vyučovať v tibetskom alebo inom jazyku. Neviem, či je to rozumné.

Navyše som presvedčený, že je chybou spájať otázku jazykovej politiky s dalajlámom napriek tomu, že sú to dve úplne samostatné otázky. Nemyslím si, že pomocou takéhoto kroku pomôžeme zaistiť, aby ľuďom nebránili používať svoj vlastný jazyk.

 
  
MPphoto
 

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE).(PL) Vážená pani predsedajúca, jazyk je najdôležitejším znakom identity a hlavným nástrojom sociálnej komunikácie. Dnešná rozprava o pokusoch vlády Čínskej ľudovej republiky zaviesť čínštinu ako jediný povinný jazyk v systéme vzdelávania v Tibete je útokom na kultúru tohto národa. Až doteraz bola tibetčina úradným jazykom Tibetu a tých regiónov Číny, kde sú Tibeťania hlavnou etnickou skupinou. Pre Tibeťanov je jej používanie a rozvoj jedným z najdôležitejších spôsobov, ktorým uplatňujú svoju de facto autonómiu. Potreba ovládať aj čínštinu je pochopiteľná pre tých, ktorí si budú hľadať prácu mimo Tibetu, ale primeraným a dostačujúcim riešením sa zdá byť zavedenie čínštiny ako vyučovacieho predmetu, nie náhrada tibetčiny čínštinou vo vyučovacom procese.

Z tohto dôvodu by sme mali vyjadriť náš odmietavý postoj voči pokusu vziať Tibeťanom ich základný nástroj komunikácie. Tým, že berú Tibeťanom možnosť učiť sa ich vlastný jazyk, Číňania pomaly, ale isto rúcajú autonómiu Tibetu a spôsobujú stratu jeho kultúrneho dedičstva.

 
  
MPphoto
 

  Cristian Dan Preda (PPE) (otázka pre Reinharda Bütikofera podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8).(RO) Vážená pani predsedajúca, chcel by som položiť nášmu kolegovi poslancovi otázku, ak s tým súhlasí. Prečo je v tejto súvislosti stanovisko čínskeho veľvyslanca v tejto otázke dôležitejšie ako naša túžba hovoriť o tom, čo sa deje v Tibete? Ak som to správne pochopil, dôvodom je to, že si myslí, že musíme brať ohľad na to, čo hovorí čínske veľvyslanectvo, namiesto toho, čo nám hovorí naše vlastné presvedčenie.

 
  
MPphoto
 

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE).(DE) (rečník odpovedá na otázku Cristiana Dan Predu podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8).

Vážená pani predsedajúca, ďakujem nášmu kolegovi poslancovi za túto otázku, keďže mi tým dáva príležitosť zopakovať to, čo som povedal predtým. Nepovedal som, že máte veriť čínskemu veľvyslancovi. Povedal som len to, že by sme mali radšej brať našu prácu vážne a hľadať dialóg, a potom diskutovať o uznesení.

Je nezmysel navrhovať, aby sme teraz prijali uznesenie, a potom posielať do Číny expertov, aby zistili, či a kde presne je ohrozená dvojjazyčnosť. Som presvedčený, že ak chceme niečo urobiť v otázke účinnosti ľudských práv, tak nemôžeme iba prejavovať zbožné úmysly, ale musíme sa týmto problémom zaoberať, aby sme nezhoršovali už aj tak zložitú situáciu.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Sógor (PPE).(HU) Vážená pani predsedajúca, som rád, že som mohol podporiť spoločný návrh uznesenia, keďže jasne vyjadruje zásady, s ktorými sa ja ako zástupca pôvodnej národnostnej menšiny úplne stotožňujem. Podporujem teda zásady, že: a) potláčanie menšinových jazykov podstatne porušuje právo na slobodu občanov patriacich do tejto menšiny; b) vyučovanie v materinskom jazyku je na učenie najvhodnejšie; c) miestne orgány a spoločenstvá by mali mať zákonné právomoci robiť rozhodnutia o jazyku používanom pri vyučovaní.

Chcem upriamiť pozornosť všetkých poslancov, ktorí podporujú uznesenie, na skutočnosť, že, žiaľ, tieto zásady sa úplne nedodržiavajú ani v niektorých členských štátoch EÚ. Dôkazom toho je slovenský jazykový zákon a rumunský zákon o vzdelávaní, ktoré sú v súčasnosti platné a ktoré umožňujú vyučovanie niektorých predmetov iba v štátnom jazyku. Mohol by som menovať niekoľko ďalších krajín EÚ. Teraz to však nebudem robiť. Som oddaným zástancom monitorovania porušovania práv mimo Európskej únie, ale zároveň si myslím, že je dôležité, aby sa potichu neprehliadali postupy znevýhodňujúce národnostné menšiny na území EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Zuzana Brzobohatá (S&D). (CS) Vážená pani predsedajúca, vo svojom vystúpení by som chcela poukázať na želanie, ktoré vyjadrila Čínska ľudová republika, aby vzťahy medzi všetkými 56 etnickými menšinami žijúcimi na jej území boli harmonické. V súvislosti s tým som presvedčená, že treba podporovať zachovanie tibetčiny, ktorá je jedným zo štyroch najstarších a najpôvodnejších ázijských jazykov a ktorá je jedným zo základných kameňov tibetskej identity, kultúry a náboženstva a spolu s celou tibetskou kultúrou predstavuje tiež nenahraditeľnú súčasť svetového kultúrneho dedičstva a svedectvo historicky bohatej civilizácie. Verím, že Čína bude dôsledne uplatňovať článok 4 ústavy Čínskej ľudovej republiky a článok 10 zákona o národnej autonómii regiónov, ktoré zaručujú všetkým národom slobodu používať a rozvíjať svoje hovorené a písané jazyky.

Som pevne presvedčená, že každá etnická menšina má právo zachovať si vlastný jazyk a literatúru. Spravodlivý systém dvojjazyčného vzdelávania prispeje k lepšej spolupráci a porozumeniu, najmä ak sa budú Tibeťania učiť čínštinu a Chanskí Číňania žijúci v oblastiach Tibetu budú zároveň povzbudzovaní k tomu, aby sa učili tibetčinu. Keďže predložený spoločný návrh uznesenia zahŕňa všetky spomenuté body, rozhodla som sa ho podporiť.

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška (EFD).(SK) Čína je hospodárska aj vojenská veľmoc a čínska administratíva svojím správaním sa k svojim občanom dlhodobo dáva najavo, že kultúrne, civilizačné a demokratické princípy tak, ako ich pozná okolitý svet bude na svojom území aplikovať selektívne, len tak, ako sa jej to hodí na ovládanie jej krajiny.

Nemyslím si, že by naše rozhorčenie niečo zmenilo na úmysle čínskej vlády uskutočňovať na území svoju vlastnú vzdelávaciu politiku. Napriek tomu si myslím, že treba vážne upozorniť našich čínskych partnerov, že tibetský ľud má právo na zachovanie svojej identity, svojho jazyka a že pri vzdelávaní detí má ich materinský jazyk nezastupiteľnú úlohu.

Tak ako sa Slovensko správa k maďarskej menšine, keď deti z maďarskej menšiny od materskej škôlky, cez základnú školu až na vysokú školu môžu študovať v jazyku maďarskom, tak by možno mali postupovať aj Číňania v Tibete. Na druhej strane, chcel by som pána Sógora upozorniť, že slovenské deti v Maďarsku sa musia učiť od škôlky, cez základnú školu až po vysokú školu v maďarskom jazyku a slovenský jazyk majú iba ako cudzí jazyk.

 
  
MPphoto
 

  Csanád Szegedi (NI). (HU) Vážená pani predsedajúca, ako zástupca strany Jobbik – Hnutia za lepšie Maďarsko vítam a podporujem návrh uznesenia Európskeho parlamentu proti plánom Čínskej ľudovej republiky zaviesť čínštinu ako oficiálny jazyk v tibetských školách. Hoci čínski okupanti zaručili autonómiu Tibetu, postupne vyraďujú tibetský jazyk zo vzdelávania a používania v úradnom styku. Nedodržiavanie ľudských práv v Číne tiež vyvoláva riziko vzniku konfliktov v Tibete v dôsledku násilného zavádzania čínskeho jazyka. Tibeťania musia mať zaručené právo vzdelávať sa vo svojom vlastnom jazyku a používať tibetský jazyk v úradnom styku. Musia byť zaručené ich základné ľudské práva vrátane práva na zhromažďovanie a občianskeho práva na demonštrácie.

Žiaľ, nemusíme chodiť ďaleko, aby sme našli podobné prípady, keďže surové pokusy o asimiláciu sú skutočným a bežným problémom aj v Európe. Stačí spomenúť len spôsob, akým Rumunsko zaobchádza s Maďarmi žijúcimi v Sedmohradsku alebo s maďarskými Čángóami, alebo protimenšinový, diskriminačný slovenský jazykový zákon.

 
  
MPphoto
 

  Angelika Werthmann (NI).(DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, som presvedčená, že Tibeťania musia mať právo hovoriť svojím rodným jazykom, tibetčinou. Je to právo, ktoré máme my všetci. Inak stratia svoju kultúrnu identitu. Čo sa týka situácie v Tibete, som presvedčená, že dvojjazyčnosť, inými slovami, učenie sa tibetčiny a čínštiny, je vhodným riešením.

Napokon, dvojjazyčnosť podporuje rozvoj detí v mnohých ďalších ohľadoch a určite ju treba podporovať.

 
  
MPphoto
 

  Bogusław Sonik (PPE).(PL) Vážená pani predsedajúca, tibetský jazyk je súčasťou dlhej histórie národa, ktorý roky bojoval za zachovanie svojej kultúry, a je tiež prvkom, ktorý toto spoločenstvo pevne spája. Z tohto dôvodu je zachovanie a ochrana dvojjazyčnosti na všetkých úrovniach vyučovania v školách v Tibete jediným a najlepším riešením. Čínska vláda je signatárom Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva, čím sa zaviazala dodržiavať základné práva národnostných menšín na svojom území. Všetky kroky Číny zamerané na zákaz používania tibetčiny v školách by malo medzinárodné spoločenstvo odsúdiť. Som presvedčený, že by sa mali urobiť kroky, ktoré by umožnili účinnejšie monitorovať dodržiavanie základných práv Tibeťanov v Číne.

 
  
MPphoto
 

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE).(IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, zrušenie dvojjazyčného systému v Tibete je neliberálnym krokom, ktorý je v rozpore s rešpektovaním kultúrnej identity menšiny a s dodržiavaním ľudských práv.

Obchodné dohody a zmluvy s Čínou nemôžu fungovať ako obchod s tovarom, ktorý má odvrátiť pozornosť Európy od vážnej diskriminácie, ktorou tibetský národ stále trpí.

Tibeťania majú prinajmenšom právo naďalej sa považovať za národ a cítiť sa ako národ, a aby to tak bolo, musia mať slobodu pestovať si svoje tradície, históriu a jazyk: jednoducho povedané, udržať si svoju identitu, ktorej nevyhnutnou súčasťou je jazyková identita.

Plán na vykorenenie tibetskej kultúry, ktorý zatiaľ nebol úspešne zavŕšený počas desaťročí trvajúceho prenasledovania tibetského národa a mníchov pod vlajkou kladiva a kosáku, nemôže byť teraz rafinovane dokončený tým, že sa odstráni tibetský jazyk a zavedie sa čínština.

 
  
MPphoto
 

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, hovoríme o probléme, ktorý existuje takmer vo všetkých krajinách, kde žijú menšiny, konkrétne o zachovaní jazyka, kultúry a rovnakého prístupu k vzdelaniu. Ide o potvrdenie našich hodnôt, pán Bütikofer.

Skôr ako sa vyjadrím k otázke Tibetu, dovoľte mi povedať pár slov o našich bilaterálnych vzťahoch s Čínou. Naše strategické partnerstvo je silné, čo nám umožňuje zaoberať sa všetkými záležitosťami vrátane tých najcitlivejších. Vytvorili sme pôsobivý rámec komunikácie na vysokej úrovni, v ktorom sa pravidelne venujeme globálnym problémom, ktorým čelia naši občania, ale bez toho, aby sme vynechali záležitosti, kde sa naše názory rozchádzajú. Celková situácia v Tibete je jednou z tých záležitostí, kde sú naše názory rozdielne.

Kroky na zavedenie čínštiny ako hlavného vyučovacieho jazyka v oblasti Tibetu vyvolávajú komplexné a citlivé otázky. Čína musí nájsť správnu rovnováhu, aby umožnila efektívne vyučovanie a ochranu tibetského jazyka ako živého jazyka pre zachovanie vzdelávania v tibetskom jazyku a ako materinského jazyka v oblasti Tibetu a zároveň aby sa paralelne vyučovala čínština, čím by sa tibetským študentom poskytla dostatočná možnosť nájsť si v budúcnosti zamestnanie. Odľahlosť tibetských oblastí túto úlohu nijako neuľahčuje.

Úprimne dúfame, že Čína zabezpečí, aby sa tibetčina používala ako hlavný vyučovací jazyk v školách v tibetských oblastiach, a že rovnakým spôsobom zabezpečí ochranu menšinových jazykov v iných oblastiach Číny. Zohľadnenie názoru odborníkov a predchádzanie diskriminácii a ovplyvňovaniu ideológiou sú dobrými receptami na cestu vpred. EÚ je pripravená poskytnúť svoje odborné znalosti, ak by mala Čína o to záujem. Dúfame – a toto je moja priama odpoveď –, že budeme môcť s Čínou otvorene diskutovať o tejto otázke počas ďalšieho kola dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Čínou. Najdôležitejšie je to, aby Čína umožnila otvorenú verejnú konzultáciu s cieľom umožniť tým, ktorých sa dotýkajú akékoľvek zmeny v jazykovej politike, slobodne vyjadriť svoje názory, a tieto názory by sa mali zobrať do úvahy.

Takisto sme si s veľkým znepokojením prečítali správy o zadržaní niekoľkých tibetských študentov a učiteľov, ktorí pokojne demonštrovali na protest proti vládnemu plánu reformy vzdelávania. Vyzývame Čínu, aby prepustila zadržiavané osoby a aby začala diskusie s tibetskou občianskou spoločnosťou o prospešnosti navrhovanej reformy.

Na záver by som rád pripomenul dlhodobý postoj EÚ v súvislosti s Tibetom. Zachovanie tibetskej jedinečnej kultúry, jazyka, náboženstva a tradícií a potreba dosiahnuť systém zmysluplnej autonómie pre Tibet v rámci čínskej ústavy naďalej ostáva najvyššou prioritou EÚ. Tieto otázky sa snažíme vytrvalo riešiť v rámci nášho politického dialógu s Čínou.

 
  
MPphoto
 

  Presedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v krátkom čase.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. (IT) Napriek neprestávajúcej aktivite a angažovanosti mnohých svetových vedúcich predstaviteľov, inštitúcií a mimovládnych organizácií, ktorí čínske orgány vyzývajú, aby nepoužívali násilie voči tibetskému národu, tieto žiadosti, žiaľ, zdá sa, ostávajú nevypočuté a kompromitujú medzinárodné vzťahy. Európsky parlament už mnoho rokov preukazuje svoju podporu a solidaritu voči Tibetu, krajine, ktorá vždy bojovala proti represívnej a diskriminačnej politike čínskych orgánov, ktoré mnoho rokov ohrozujú územnú a kultúrnu nezávislosť tibetského ľudu. Posledným represívnym krokom Pekingu bolo rozhodnutie zaviesť v Tibete čínštinu ako povinný úradný jazyk napriek tomu, že ľudia tam hovoria po tibetsky a mandarínčinu považujú za cudzí jazyk. Kultúrna genocída stále pokračuje, pretože toto rozhodnutie vyjadruje jasný zámer zničiť tento národ nielen geograficky, ale aj kultúrne tým, že zabránia mladším generáciám učiť sa o svojej vlastnej kultúre a predovšetkým o svojom jazykovom dedičstve. Vzhľadom na neochotu a neústupný postoj Číny k Tibetu by som chcela vyzvať Európsky parlament, aby si zachoval nekompromisný postoj v súvislosti s vážnym porušovaním ľudských práv a menšinových práv, ktorého sa dopúšťajú čínske orgány, a aby zabezpečil, že ľudia v Tibete sa dozvedia, že stojíme za nimi a sme pripravení im pomôcť.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Soullie (PPE), písomne.(FR) Prijatím tohto uznesenia vysiela Európsky parlament, hlas európskych občanov a demokracie, čínskym orgánom jasný signál: že vykorenenie a podriadenie si jednej kultúry v prospech inej je činom, ktorý nie je hodný žiadnej skutočne veľkej a modernej krajiny. Tibetský ľud má úplne legitímnu požiadavku: aby sa rešpektovala jeho história a jazyk. Tibetská kultúra nie je jedinou, ktorá je ohrozená týmto nerozumným rozhodnutím – kantónčina a ďalšie jazyky budú tiež obeťou politiky štandardizácie. Vzhľadom na to, že čínska ústava výslovne uznáva právo občanov vyjadrovať sa svojím zvoleným jazykom, ako môžu politické orgány ospravedlniť tento obrat o 180 stupňov v oblasti právnych predpisov? Motto Európskej únie jasne vyjadruje odkaz, ktorý sme povinní prostredníctvom tohto uznesenia vyslať čínskym orgánom: zjednotení v rozmanitosti.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia